\id MRK Cakchiquel Sur Occidental files 1989 \h SAN MARCOS \toc1 Re rucꞌaslen re Jesucristo re tzꞌiban can roma San Marcos \toc2 Marcos (Mr) \mt RE RUCꞌASLEN RE JESUCRISTO RE TZꞌIBAN CAN ROMA SAN MARCOS \c 1 \s Re Juan Bautista nutzijoj re ruchꞌabal re Dios \p \v 1 Y ja quireꞌ tak xtiquir-a re utzulaj chꞌabal chin re Jesucristo re Rucꞌajol re Dios.\x * \xo 1.1 \xt Sal. 2:7; Lc. 1:35; Jn. 1:34; Ro. 8:3; 1 Jn. 4:15.\x* \p \v 2 Re Isaías re rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha, rutzꞌiban can re xbex cha roma re Dios chij re Jesucristo. Y ja quireꞌ nubij re rutzꞌiban can rejaꞌ: \q Xtintak cꞌa jun ache nabey, \q chin che nuchojmersaj re bey ancheꞌ xtapon-va re Cristo.\x * \xo 1.2 \xt Mal. 3:1.\x* \q \v 3 Jacꞌa ache reꞌ re xticꞌueꞌ chupan jun lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha. \q Y ja rejaꞌ re xtitzijon re ruchꞌabal re Dios chiquivach re vinak re xqueꞌbapon riqꞌuin. \q Y xtubilaꞌ chique: Tichojmersaj rubey re icꞌaslen, \q roma re Ajaf xa can nipa-yan.\x * \xo 1.3 \xt Is. 40:3; Lc. 3:4; Jn. 1:23.\x* \p \v 4 Re ache re xunataj re Isaías che xtipa nabey, ja re Juan Bautista. Y rejaꞌ cꞌo chic chupan re jun lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, y nubij chique re vinak re yeꞌbapon riqꞌuin che tijalataj quicꞌaslen chach re Dios y tiquibanaꞌ bautizar-quiꞌ, chin quireꞌ re Dios nucuy quimac. Y rejaꞌ je qꞌuiy re yeꞌruban-a bautizar. \v 5 Y camas je qꞌuiy vinak re yeꞌbapon riqꞌuin re Juan Bautista. Jecꞌo queꞌpa pa tenemit Jerusalén. Y jecꞌo jeꞌpitinak pa tak nicꞌaj chic tenemit chin re Judea. Re vinak reꞌ yeꞌquicholola-apo re quimac chach re Juan Bautista chireꞌ pa rakan-yaꞌ Jordán y yeꞌban-a bautizar roma rejaꞌ. \p \v 6 Re tziak re nucusaj re Juan Bautista riqꞌuin rusumal camello banon-va, y jun tzꞌum re aconak ximibal-rupan. Y re ruay ja re sacꞌ y re cab re niquiyaꞌ chꞌutak chicop pa tak kꞌos. \v 7 Re Juan xutzijoj chique re vinak: Re tiempo pitinak xtipa Jun re man anchaꞌl-ta-oc yen. Re Jun reꞌ can cꞌo rukꞌij y ru-poder, mareꞌ yen, hasta xaxe chin che yinluque-ka chin ninsol re ximibal-rach re ruxajab, chua yen can man rucꞌamon-ta roma cꞌo rukꞌij y ru-poder.\x * \xo 1.7 \xt Hch. 13:25.\x* \v 8 Y yen, yaꞌ nincusaj chin yiximban bautizar. Pero re Jun re xtipa,\x * \xo 1.8 \xt Hch. 19:4.\x* riqꞌuin re Espíritu Santo xquixruban-va bautizar.\x * \xo 1.8 \xt Hch. 11:16.\x* \s Tak re Jesús xban bautizar \p \v 9 Ja kꞌij reꞌ tak re Jesús elinak-pa pa tenemit Nazaret chireꞌ pa Galilea y xbeka riqꞌuin re Juan. Y rejaꞌ xban bautizar roma re Juan pa rakan-yaꞌ Jordán.\x * \xo 1.9 \xt Mt. 3:13.\x* \v 10 Y tak re Jesús xel-pa pa yaꞌ, xutzꞌat re rocaj xjakataj, y re Espíritu Santo nika-pa pa rueꞌ anchaꞌl jun paloma.\x * \xo 1.10 \xt Jn. 1:32.\x* \v 11 Y jareꞌ tak cꞌo Jun re xchꞌo-pa chilaꞌ chicaj y xubij: Ja rat re Nucꞌajol,\x * \xo 1.11 \xt Sal. 2:7.\x* y yen camas yatinjoꞌ y yinquiꞌcot aviqꞌuin, xchaꞌ re chꞌabal reꞌ. \s Tak re itzel xutojtobej re Jesús \p \v 12 Can jareꞌ tak xban cha re Jesús roma re Espíritu Santo chin xba chupan re jun lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha.\x * \xo 1.12 \xt Mt. 4:1.\x* \v 13 Y can nikꞌalajin che chupan jun lugar re ancheꞌ manak vinak cꞌo-va roma can jecꞌo-apo re itzel tak chicop chireꞌ. Chireꞌ xcꞌue-va cuarenta kꞌij. Y tak re Jesús cꞌo chireꞌ, re Satanás nutaj rukꞌij chij che nika-ta pa mac, pero man xtiquir-ta chij. Y re ángeles xquivilij re Jesús.\x * \xo 1.13 \xt Mt. 4:11; 1 Ti. 3:16.\x* \s Tak re Jesús xutzꞌam re rusamaj pa Galilea \p \v 14 Cꞌo chic re Juan pa cárcel, tak re Jesús xba pa Galilea. Re Jesús nutzijoj re utzulaj ruchꞌabal re Dios re nichꞌo chij tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios.\x * \xo 1.14 \xt Mt. 4:23.\x* \v 15 Y nubij: Re kꞌij re rubin can re Dios che re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ rejaꞌ, xbeka-yan. Tinimaj re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha, y tijalataj re icꞌaslen chach re Dios, nichaꞌ rejaꞌ chique. \s Tak re Jesús xeꞌrayoj je cajeꞌ aj-tzꞌamoy-car \p \v 16 Y jun kꞌij tak re Jesús binak chuchiꞌ re lago rubiniꞌan Galilea, xeꞌrutzꞌat je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ quichakꞌ-quiꞌ, re jun rubiniꞌan Simón y re jun chic ja re Andrés, y rejeꞌ je aj-tzꞌamoy-car. Mareꞌ tak niquiya-ka re quiyaꞌl chapabal-car pa yaꞌ.\x * \xo 1.16 \xt Mt. 4:18.\x* \v 17 Y jareꞌ tak re Jesús xubij chique: Joꞌ, joꞌ chuij, y xtincꞌut chivach andex niban chin yeꞌtzꞌam vinak chin che yeꞌtzakeꞌ chuij. \p \v 18 Re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ, can jareꞌ xquiyaꞌ can re quiyaꞌl chin chapabal-car y xeꞌba chij re Jesús.\x * \xo 1.18 \xt Mt. 19:27; Lc. 5:11.\x* \v 19 Y cꞌa baꞌ queꞌbiyin cheꞌ, tak re Jesús xeꞌrutzꞌat re Jacobo y re Juan re je rajcꞌual re jun ache rubiniꞌan Zebedeo. Re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ pa canoa jecꞌo-va, yeꞌsamaj. Rejeꞌ yeꞌquicꞌajoj re quiyaꞌl chapabal-car.\x * \xo 1.19 \xt Mt. 4:21.\x* \v 20 Y xpa re Jesús xeꞌrayoj chin yeꞌba chij. Y re Jacobo y re Juan can xe xquicꞌaxaj quireꞌ, xeꞌba chij. Y xaxe re quirtaꞌ y re samajelaꞌ re xeꞌcꞌueꞌ can chireꞌ pa canoa. \s Re Jesús nulisaj jun itzel espíritu riqꞌuin jun ache pa Capernaum \p \v 21 Re Jesús y re jeꞌbinak chij, xeꞌbapon pa tenemit Capernaum.\x * \xo 1.21 \xt Mt. 4:13.\x* Y chupan re kꞌij chin uxlanen, re Jesús xba chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Rejaꞌ nubij re ruchꞌabal re Dios chique re vinak.\x * \xo 1.21 \xt Lc. 4:31.\x* \v 22 Y re xeꞌcꞌaxan richin, xsatz quicꞌoꞌx y can anchique-la xquinaꞌ roma re chꞌabal re xquicꞌaxaj. Roma re Jesús tak nucꞌut re ruchꞌabal re Dios can anchaꞌl jun re cꞌo autoridad pa rukꞌaꞌ y man anchaꞌl-ta-oc re niquicꞌut re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas.\x * \xo 1.22 \xt Mt. 7:28, 29.\x* \v 23 Y chireꞌ pa nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, re kꞌij reꞌ cꞌo-apo jun ache re cꞌo jun itzel espíritu riqꞌuin. Y re itzel espíritu re cꞌo riqꞌuin re ache xsiqꞌuin,\x * \xo 1.23 \xt Lc. 4:33.\x* \v 24 y xubij cha re Jesús: ¿Andex najoꞌ chaka rat Jesús re yat aj-Nazaret? ¿Xapa chin che yojaqꞌuis? Yen ntaman yat anchique rat y mareꞌ ntaman che rat can yat lokꞌolaj Rucꞌajol re Dios, xchaꞌ.\x * \xo 1.24 \xt Lc. 4:34.\x* \p \v 25 Pero re Jesús xubij cha re itzel espíritu: Chꞌoj-achiꞌ. Catel-a riqꞌuin. \p \v 26 Y re itzel espíritu nisiqꞌuin xel-a. Y xuyiquiquej can\x * \xo 1.26 \xt Mr. 9:20.\x* re ru-cuerpo re ache re anchok riqꞌuin xel-va-a. \v 27 Y re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ, xsatz quicꞌoꞌx tak xquitzꞌat re xuban re Jesús, y niquibilaꞌ chiquivach: ¿Andex che enseñanza y andex che banabal reꞌ? Roma re nucꞌut rejaꞌ, man jun bey kacꞌaxan-ta yoj. Tak nichꞌo, can ja re nubij rejaꞌ re tiene que niban. Re itzel tak espíritu can niquinimaj rutzij, yeꞌchaꞌ re vinak chiquivach-ka rejeꞌ. \p \v 28 Y chaꞌnin cꞌa xel rutzijol re Jesús, y mareꞌ re vinak re jecꞌo pa tak tenemit re jecꞌo chunakaj re Galilea, chaꞌnin xquinabej re nubanalaꞌ re Jesús. \s Re Jesús nucꞌachojsaj rujeteꞌ re Simón Pedro \p \v 29 Tak re Jesús, re Jacobo y re Juan xeꞌel-pa chireꞌ pa nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, rejeꞌ xeꞌba charachoch re Simón y re Andrés. \v 30 Pero tak xeꞌbapon, xbex cha re Jesús che re rujeteꞌ re Simón kejnak chuchꞌat, roma jun namalaj cꞌatan\x * \xo 1.30 \xt Mt. 8:14; Lc. 4:38.\x* tzꞌamayon richin. \v 31 Y re Jesús can jareꞌ xboꞌrtzꞌetaꞌ re ixok. Rejaꞌ xutzꞌam chukꞌaꞌ y xuyac. Y can xe quireꞌ xuban cha, can jareꞌ xkꞌax-a re cꞌatan chij.\x * \xo 1.31 \xt Sal. 103:3.\x* Y re ixok reꞌ can jareꞌ xutzꞌam quilixic re Jesús y re jeꞌbinak chij. \s Re Jesús yeꞌrucꞌachojsaj je qꞌuiy yavaꞌiꞌ \p \v 32 Y jacꞌa tak xka-yan-ka re kꞌij y xkꞌokꞌa-ka chupan re kꞌij reꞌ, jareꞌ tak can conojel re vinak re cꞌo yavaꞌiꞌ quiqꞌuin xeꞌquicꞌuala-apo chach re Jesús.\x * \xo 1.32 \xt Lc. 4:40.\x* Re yavaꞌiꞌ reꞌ, cꞌo re choj che yabil re ndoc chique y jecꞌo re je yavaꞌiꞌ pa quikꞌaꞌ itzel tak espíritu. \v 33 Camas cꞌa je qꞌuiy re vinak re xquimol-apo-quiꞌ chireꞌ, xa can bama conojel re vinak re jecꞌo chupan re jun tenemit reꞌ re xeꞌbapon pa jay re ancheꞌ cꞌo-va re Jesús. \v 34 Y re Jesús can xeꞌrucꞌachojsala-va-a re yavaꞌiꞌ. Re yavaꞌiꞌ reꞌ qꞌuiy cꞌa rach yabil re tzꞌamayon quichin. Chukaꞌ rejaꞌ xeꞌrulesala-a re itzel tak espíritu re jecꞌo quiqꞌuin re vinak re jeꞌtzꞌamon coma itzel tak espíritu.\x * \xo 1.34 \xt Mt. 8:16.\x* Re Jesús can man xuya-ta kꞌij chique re itzel tak espíritu che xeꞌchꞌo-ta, roma rejeꞌ quitaman anchique rejaꞌ.\x * \xo 1.34 \xt Mr. 3:12; Lc. 4:41.\x* \s Re Jesús xba chutzijosic re ruchꞌabal re Dios chupan ronojel tenemit re jecꞌo pa Galilea \p \v 35 Namakꞌa-yan rucaꞌn kꞌij, re Jesús xyacataj-a y xba chupan jun lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, chin xboꞌrbanaꞌ orar.\x * \xo 1.35 \xt Mr. 6:46.\x* \v 36 Y re Simón y re nicꞌaj chic ruchibil xeꞌba canoy chin re Jesús. \v 37 Tak xquivel, xquibij cha: Yacanox coma conojel vinak, xeꞌchaꞌ cha. \p \v 38 Y re Jesús xubij chique: Joꞌ pa tak nicꞌaj chic tenemit re jecꞌo nakaj, che nintzijoj chukaꞌ re ruchꞌabal re Dios\x * \xo 1.38 \xt Is. 61:1.\x* chireꞌ, roma chubanic re samaj reꞌ tak ximpa vovaꞌ chach re ruchꞌulef,\x * \xo 1.38 \xt Lc. 4:43; Jn. 16:28.\x* xchaꞌ re Jesús. \p \v 39 Y rejaꞌ xba chutzijosic re ruchꞌabal re Dios chupan ronojel re Galilea. Xabanchique tenemit napon-va, rejaꞌ nutzijoj re ruchꞌabal re Dios re pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios\x * \xo 1.39 \xt Mt. 4:23.\x* re nibex sinagoga cha. Y chukaꞌ can xeꞌrulesalaꞌ re itzel tak espíritu.\x * \xo 1.39 \xt Gn. 3:15.\x* \s Re Jesús nucꞌachojsaj jun ache re cꞌo jun yabil chij rubiniꞌan lepra \p \v 40 Cꞌo jun ache xapon riqꞌuin re Jesús, y re ache reꞌ niyavaj y ja re yabil rubiniꞌan lepra re cꞌo chij, rejaꞌ xuque-ka chach y xubij cha: Yen ntaman che rat yatiquir yinacꞌachojsaj cha re nuyabil, pero man ntaman-ta andex nanojij pa nueꞌ.\x * \xo 1.40 \xt Mt. 8:2; Lc. 5:12.\x* \p \v 41 Re Jesús camas cꞌa xujoyovaj rach re ache, mareꞌ rejaꞌ can jareꞌ xutzꞌam-apo y xubij cha: Ninjoꞌ che yacꞌachoj. Tiqꞌuis-a re yabil reꞌ chavij,\x * \xo 1.41 \xt Jer. 32:17.\x* xchaꞌ cha. \p \v 42 Y can xe xubij quireꞌ re Jesús, re ru-lepra re ache xqꞌuis-a y xchꞌojchꞌojer can. \v 43 Y re Jesús can jareꞌ xubij cha re ache che tiba, pero camas xuchalabej-a cha re andex nicꞌatzin che nuban. \v 44 Re Jesús xubij-a cha re ache reꞌ: Man tatzijoj chique re vinak che xacꞌachoj cha re ayabil, vocame choj cabiyin pa rachoch re Dios chin taꞌcꞌutu-aviꞌ chach re sacerdote. Y tayaꞌ re ofrenda re nubij chupan re libro re rutzꞌiban can re Moisés.\x * \xo 1.44 \xt Lv. 14:2-32.\x* Y chupan re libro reꞌ nubij re nicꞌatzin che nayaꞌ rat. Chin quireꞌ niquitamaj che yat chꞌajchꞌoj chic, xchoꞌx-a.\x * \xo 1.44 \xt Lc. 5:14.\x* \p \v 45 Pero re ache xa can xe xuyaꞌ can re Jesús, xa xutzꞌam rutzijosic chique re vinak che xcꞌachoj cha re ruyabil. Y mareꞌ re Jesús chaꞌnin xel rutzijol, y man nitiquir-ta chic ndoc-apo re pa tak tenemit re ancheꞌ napon-va, roma xa camas je qꞌuiy vinak re yeꞌcꞌulu-apo richin. Y roma chukaꞌ reꞌ, re Jesús nicꞌueꞌ can re pa tak juyuꞌ. Re lugar re ancheꞌ manak vinak. Y re vinak re yeꞌbapon riqꞌuin camas je qꞌuiy,\x * \xo 1.45 \xt Mr. 2:13; Lc. 5:15.\x* y qꞌuiy lugar jeꞌpitinak-va re vinak reꞌ. \c 2 \s Re Jesús nucꞌachojsaj jun ache siquirnak ru-cuerpo \p \v 1 Y tak kꞌaxnak chic caꞌe-oxeꞌ kꞌij, re Jesús xtzolaj pa tenemit Capernaum, y jareꞌ tak re vinak xquicꞌaxaj che rejaꞌ cꞌo pa jun jay chireꞌ pa tenemit. \v 2 Jareꞌ tak jecꞌo vinak re chaꞌnin xquimol-apo-quiꞌ riqꞌuin re Jesús. Man yeꞌruban-ta chic re pa jay, mareꞌ chibil chojay jecꞌo vinak. Re pa ruchi-jay can man jun chic nitiquir ndoc. Y re Jesús can nutzijoj re ruchꞌabal re Dios\x * \xo 2.2 \xt Is. 61:1; Mt. 5:2; Mr. 6:34, Lc. 8:1; Hch. 8:25; Ef. 2:17; He. 2:3.\x* chique conojel re xquimol-apo-quiꞌ. \v 3 Jareꞌ tak jecꞌo nicꞌaj chic re xeꞌbapon. Rejeꞌ quicꞌuan-apo jun ache siquirnak ru-cuerpo. Je cajeꞌ re jeꞌacꞌayon-apo richin, quiliꞌen-a chach jun camilla.\x * \xo 2.3 \xt Mt. 9:2; Lc. 5:18.\x* \v 4 Pero rejeꞌ xa man xeꞌtiquir-ta xeꞌoc-apo riqꞌuin re Jesús, roma re vinak re quimalon-apo-quiꞌ camas je qꞌuiy. Man xeꞌtiquir-ta xeꞌkꞌax chiquicojol re vinak reꞌ, mareꞌ ja chic re rueꞌ re jay re xquichobij. Y re jul re xquiban, can ja re ancheꞌ cꞌo-va re Jesús. Y chireꞌ xquikasaj-va-ka re yavaꞌ\x * \xo 2.4 \xt Lc. 5:19.\x* y chibil re ru-camilla. \v 5 Y tak re Jesús xeꞌrutzꞌat\x * \xo 2.5 \xt He. 4:13.\x* che can quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin, xubij cha re ache siquirnak ru-cuerpo: Vajcꞌual, re amac xeꞌcuyutaj.\x * \xo 2.5 \xt Sal. 103:3; Is. 53:11.\x* \p \v 6 Y re jay re ancheꞌ quimalon-va-quiꞌ, jecꞌo-apo chukaꞌ re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas, y rejeꞌ jeꞌtzꞌuyul-apo. Rejeꞌ niquinojij pa tak cánma: \v 7 ¿Anchique roma tak re Jesús nubij cha la ache che nucuy rumac?\x * \xo 2.7 \xt Sal. 130:4; Is. 43:25.\x* Can nuban che ja rejaꞌ re Dios. Roma ¿anchique-ta cꞌa vinak nucuy amac? Man jun.\x * \xo 2.7 \xt Job 14:4.\x* Xaxe re Dios re nucuy amac, yeꞌchaꞌ pa tak cánma re achiꞌaꞌ reꞌ. \v 8 Pero re Jesús can rutaman re niquinojij pa tak cánma\x * \xo 2.8 \xt Is. 16:7; 1 Cr. 29:17; Sal. 7:9; 139:1; Jer. 17:10; Mt. 9:4; He. 4:13.\x* re achiꞌaꞌ reꞌ. Y mareꞌ xubij chique: ¿Anchique roma tak yex quireꞌ ninojij pa tak ivánma? \v 9 Roma vo xa yen yintiquir nimban cha re jun ache siquirnak ru-cuerpo chin che nibiyin-a, y nucꞌuaj-a la ru-camilla, can yintiquir chukaꞌ nimbij cha che nincuy rumac.\x * \xo 2.9 \xt Mt. 9:5.\x* \v 10 Y vocame, chin che yex nitamaj che yen re xinalax chiꞌicojol\x * \xo 2.10 \xt Dn. 7:13.\x* can cꞌo poder pa nukꞌaꞌ chin che nincuy mac,\x * \xo 2.10 \xt Is. 53:11.\x* titzꞌetaꞌ, xchaꞌ chique. \p Y jareꞌ tak re Jesús xubij cha re ache siquirnak ru-cuerpo: \v 11 Chava rat nimbij-va: Cayacataj, tacꞌuaj-a la a-camilla y cabiyin chaꞌvachoch, xchoꞌx roma re Jesús. \p \v 12 Y re ache can jareꞌ xpaꞌe-a, xucꞌuaj-a re ru-camilla, y xel-a chiquicojol re quimalon-quiꞌ chireꞌ. Y re vinak reꞌ xsatz quicꞌoꞌx, roma man jun bey quitzꞌeton-ta che quireꞌ nibanataj. Y xquiyaꞌ chukaꞌ rukꞌij re Dios y xquibilaꞌ: Man jun bey katzꞌeton che quireꞌ nibanataj, xeꞌchaꞌ. \s Tak re Leví xba chij re Jesús \p \v 13 Y re Jesús xba chuchiꞌ re lago jun bey chic, y camas je qꞌuiy vinak re xeꞌbapon riqꞌuin,\x * \xo 2.13 \xt Mr. 1:45.\x* y rejaꞌ yeꞌrutijoj riqꞌuin re ruchꞌabal re Dios. \v 14 Y tak xtzolaj-pa, jareꞌ tak xutzꞌat re Leví, re rucꞌajol re jun ache rubiniꞌan Alfeo. Re Leví tzꞌuyul chach jun chꞌacat, y ja cha rejaꞌ nitoj-va can re impuestos. Xpa re Jesús xubij cha: Joꞌ chuij. Y jareꞌ tak rejaꞌ xbeyacataj-pa re ancheꞌ tzꞌuyul-va y xtzake-a chij re Jesús.\x * \xo 2.14 \xt Mt. 9:9; Lc. 5:27, 28.\x* \p \v 15 Y jacꞌa tak rejaꞌ tzꞌuyul chach mesa chireꞌ pa jay, je qꞌuiy chique re molay tak impuestos y chukaꞌ re vinak re nibex aj-maquiꞌ chique, xeꞌtzꞌuye-apo chach mesa riqꞌuin re Jesús y re ru-discípulos.\x * \xo 2.15 \xt Mt. 9:10.\x* Camas cꞌa je qꞌuiy re jeꞌtzakatal chij re Jesús re jecꞌo-apo chireꞌ. \v 16 Y tak re fariseos y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas, xquitzꞌat re Jesús che xa nivaꞌ quiqꞌuin re molay tak impuestos y quiqꞌuin chukaꞌ re vinak re nibex aj-maquiꞌ chique, xquicꞌutuj chique re ru-discípulos: ¿Anchique roma rejaꞌ niva-nuqꞌuiaꞌ quiqꞌuin re molay tak impuestos y quiqꞌuin chukaꞌ la aj-maquiꞌ?\x * \xo 2.16 \xt Is. 65:5.\x* xeꞌchaꞌ. \p \v 17 Y tak re Jesús xucꞌaxaj-pa re tzij re niquibij re fariseos y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas, rejaꞌ xubij chique: Jun doctor mana-ta re je otz re yeꞌrukꞌomaj. Rejaꞌ yeꞌrukꞌomaj re cꞌo quiyabil. Yen man ximpa-ta chiquicanoxic vinak re choj quicꞌaslen. Yen ximpa chiquicanoxic re cꞌo quimac,\x * \xo 2.17 \xt Mt. 9:12, 13; 18:11; Lc. 5:31, 32; 15:7; 19:10; 1 Ti. 1:15.\x* re nicꞌatzin che nijalataj quicꞌaslen chach re Dios, xchaꞌ chique. \s Jecꞌo yeꞌcꞌutun cha re Jesús anchique roma tak re ru-discípulos manak ayuno niquiban \p \v 18 Re yeꞌtzekelben chin re Juan Bautista y re yeꞌtzekelben quichin re achiꞌaꞌ fariseos, cꞌo kꞌij quichaꞌon chin niquiban ayuno. Y mareꞌ xquicꞌutuj cha re Jesús: Yoj re yojtzekelben chin re Juan y re yeꞌtzekelben quichin re fariseos can kachaꞌon kꞌij chin nakaban ayuno. ¿Y anchique roma tak re a-discípulos rat man quire-ta niquiban? xeꞌchaꞌ cha.\x * \xo 2.18 \xt Mt. 9:14; Lc. 5:33.\x* \p \v 19 Y re Jesús xubij chique: Re jeꞌbanon invitar pa jun cꞌulubic siempre yeꞌvaꞌ, roma re alaꞌ xcꞌuleꞌ cꞌo quiqꞌuin, y quireꞌ chukaꞌ niquiban re nu-discípulos, rejeꞌ yeꞌquiꞌcot roma yincꞌo quiqꞌuin.\x * \xo 2.19 \xt Jn. 3:29.\x* \v 20 Pero xtapon re kꞌij tak re alaꞌ reꞌ xtilisas-a chiquicojol, y cꞌajareꞌ tak xtiquiban ayuno. \p \v 21 Y chukaꞌ man jun vinak nicusan jun cꞌojobal cꞌacꞌa chin nucꞌajoj jun tziak re tziaꞌk chic. Roma jun cꞌojobal cꞌacꞌa man otz-ta nuban riqꞌuin re tziak re tziaꞌk chic, roma nucꞌol-riꞌ y mareꞌ re tziak re tziaꞌk chic xa más niretzetaj-ka. \v 22 Y quireꞌ chukaꞌ man jun vinak niyiꞌo cꞌacꞌa vino chupan jun tzꞌum tziaꞌk chic chin nuyac-apo. Roma re tzꞌum tziaꞌk chic man chic nuyuk-ta-riꞌ, mareꞌ vo xa niyac vino chupan re tzꞌum reꞌ nurokchꞌij-riꞌ y nitix-a re vino cꞌo chupan. Y re tzꞌum reꞌ manak chic ndoc-va. Pero chupan jun cꞌacꞌa tzꞌum, otz niyaꞌ cꞌacꞌa vino chin niyac-apo, roma re tzꞌum reꞌ nuyuk-riꞌ y man nurokchꞌij-ta-riꞌ. Ja quireꞌ nubij re ejemplo re xubij re Jesús chique. \s Chupan jun kꞌij chin uxlanen re discípulos yeꞌquichꞌupulaꞌ rueꞌ trigo chin niquitaj \p \v 23 Chupan jun kꞌij chin uxlanen, re Jesús y re ru-discípulos xeꞌkꞌax chupan jun ulef ticon trigo chach. Y re discípulos cꞌo cꞌa rueꞌ trigo re yeꞌquichꞌupula-a\x * \xo 2.23 \xt Dt. 23:25; Mt. 12:1; Lc. 6:1.\x* chin niquitaj. \v 24 Pero re achiꞌaꞌ fariseos xquibij cha re Jesús: Caꞌtzꞌetaꞌ la a-discípulos, roma man otz-ta yeꞌtajin chubanic. ¿Anchique roma yeꞌquichꞌupulaꞌ rueꞌ trigo re kꞌij reꞌ? Re kꞌij reꞌ chin uxlanen y man rucꞌamon-ta che yeꞌsamaj, xeꞌchaꞌ. \p \v 25 Pero re Jesús xubij chique: Yex ibanon leer re tzꞌiban can chij re xquiban re David y re ruchibil ajuer can tak camas xchꞌumun quipan.\x * \xo 2.25 \xt 1 S. 21:1-6.\x* \v 26 Re David xba chucanoxic vay chireꞌ pa rachoch re Dios. Y re namalaj sacerdote chupan re tiempo reꞌ ja re Abiatar. Y can ja re lokꞌolaj tak xcana-vay\x * \xo 2.26 \xt Lv. 24:5-9.\x* re xeꞌbeya-pa cha. Y re xcana-vay reꞌ man xe-ta re David xtijo richin, xa can xuyaꞌ chukaꞌ chique re jeꞌbinak riqꞌuin. Pero astapaꞌ rejeꞌ quireꞌ xquiban, manak quimac xel chach re Dios. Y re xcana-vay reꞌ xaxe re sacerdotes re yeꞌtijo richin. \p \v 27 Y re Jesús xubij chukaꞌ chique: Re kꞌij chin uxlanen xban chin jun utzil chique re vinak,\x * \xo 2.27 \xt Ex. 23:12; Dt. 5:14.\x* y mana-ta re vinak re nibano jun utzil cha re kꞌij chin uxlanen. \v 28 Yex can rucꞌamon che nitamaj che ja yen re xinalax chiꞌicojol, Rajaf re kꞌij chin uxlanen.\x * \xo 2.28 \xt Mt. 12:8.\x* Pa nukꞌaꞌ yen cꞌo-va chin nimbij andex otz che niban chupan re kꞌij reꞌ, xchaꞌ re Jesús. \c 3 \s Re Jesús xucꞌachojsaj jun ache chakeꞌj jun rukꞌaꞌ \p \v 1 Y re Jesús y re ru-discípulos xeꞌbapon chic pa nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Y chiquicojol re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ, cꞌo cꞌa jun ache chakeꞌj jun rukꞌaꞌ.\x * \xo 3.1 \xt Mt. 12:9, 10; Lc. 6:6.\x* \v 2 Pero jecꞌo re yeꞌtzꞌeto chin re Jesús, vo xa nucꞌachojsaj-a re ache, chin quireꞌ niquisujuj che re Jesús xsamaj chupan re jun kꞌij chin uxlanen. \v 3 Man riqꞌuin reꞌ re Jesús xubij cha re ache chakeꞌj rukꞌaꞌ: Catakꞌax-pa vovaꞌ pa nicꞌaj, xchaꞌ cha. \p \v 4 Xpa re Jesús xubij chique re vinak re jecꞌo chireꞌ, che chupan jun kꞌij chin uxlanen ja re utzulaj tak banabal re más rucꞌamon che niban y mana-ta re itzel tak banabal. Y chukaꞌ re más rucꞌamon ja che nacol jun vinak chach re camic y man naya-ta kꞌij cha che nicom, xchaꞌ chique. Pero conojel man jun tzij xquibij. \p \v 5 Cꞌareꞌ re Jesús xeꞌrutzuꞌ conojel re quimalon-quiꞌ chireꞌ, y xeꞌrutzꞌat che xa quicoversan re cánma y man niquijo-ta niquinimaj. Mareꞌ rejaꞌ camas xbison y itzel chukaꞌ xunaꞌ. Cꞌareꞌ rejaꞌ xubij cha re ache chakeꞌj rukꞌaꞌ: Tayukuꞌ la akꞌaꞌ. Y re ache can xe xuyuk re rukꞌaꞌ, can jareꞌ xcꞌachoj. \p \v 6 Y re achiꞌaꞌ fariseos can xe xquitzꞌat reꞌ, can jareꞌ xbequimola-quiꞌ quiqꞌuin re ruvinak re Rey Herodes, chin niquinojij andex niquiban,\x * \xo 3.6 \xt Mt. 12:14; 22:16.\x* roma niquijoꞌ niquiquimisaj re Jesús. \s Re Jesús je qꞌuiy vinak re xeꞌcanon richin chireꞌ chuchiꞌ re lago \p \v 7 Y re Jesús xba chuchiꞌ re lago, y chibil re ru-discípulos. Re Jesús can xtzekelbes coma je qꞌuiy vinak\x * \xo 3.7 \xt Lc. 6:17.\x* re jecꞌo pa tak tenemit chin re Galilea, y coma chukaꞌ re vinak re jecꞌo pa tak tenemit chin re Judea. \v 8 Rejaꞌ can xtzekelbes coma re vinak re xeꞌpa pa tenemit Jerusalén. Jecꞌo re xeꞌpa pan Idumea, jecꞌo chukaꞌ xeꞌpa cꞌa jucꞌan chic-apo ruchiꞌ re rakan-yaꞌ Jordán. Xtzekelbes chukaꞌ coma re vinak re xeꞌpa pa Tiro y Sidón y re xeꞌpa chukaꞌ chiquinakaj re caꞌeꞌ tenemit reꞌ. Can conojel re vinak re xeꞌbeka riqꞌuin re Jesús, xeꞌpa roma quicꞌaxam-pa re milagros re yeꞌrubanalaꞌ re Jesús. \v 9 Y roma can je qꞌuiy vinak re yeꞌbeka riqꞌuin, re Jesús xubij chique re ru-discípulos che tiquibanaꞌ listo jun canoa nakaj-oc, che vo xa re vinak camas niquipitzꞌ, rejaꞌ ndoc chupan re canoa reꞌ. \v 10 Re Jesús can je qꞌuiy re jeꞌrucꞌachojsan chic. Pero roma can conojel re je yavaꞌiꞌ niquijoꞌ chukaꞌ che yeꞌcꞌachojsas roma re Jesús, mareꞌ can yeꞌvichꞌo-quiꞌ chij re Jesús chin niquitzꞌam-apo re rutziak, chin quireꞌ yeꞌcꞌachoj cha re quiyabil. \v 11 Y re itzel tak espíritu tak niquitzꞌat re Jesús, niquixucubala-quiꞌ chach y jun pa quichiꞌ niquibij: Ja rat re Rucꞌajol re Dios,\x * \xo 3.11 \xt Lc. 4:41.\x* yeꞌchaꞌ cha. \p \v 12 Pero re Jesús nubilaꞌ chique: Man titzijoj che ja yen re Rucꞌajol re Dios.\x * \xo 3.12 \xt Mr. 1:24, 25, 34.\x* \s Tak re Jesús xeꞌruchaꞌ re je doce apóstoles \p \v 13 Re Jesús xjoteꞌ cꞌa-a pa rueꞌ re loma y xeꞌrayoj je qꞌuiy achiꞌaꞌ. Y can ja rejaꞌ mismo re xvayon quichin,\x * \xo 3.13 \xt Lc. 6:12, 13.\x* y re achiꞌaꞌ reꞌ can xeꞌba riqꞌuin. \v 14 Je doce re xeꞌruchaꞌ chin yeꞌoc ruchibil y chin che yeꞌrutak-a chukaꞌ chutzijosic re ruchꞌabal re Dios. \v 15 Y can xuya-a chukaꞌ poder chique chin yeꞌtiquir yeꞌquicꞌachojsalaꞌ yavaꞌiꞌ, y che yeꞌquilesalaꞌ itzel tak espíritu. \v 16 Re je doce apóstoles re xeꞌruchaꞌ re Jesús, ja re Simón re xubij chukaꞌ Pedro cha.\x * \xo 3.16 \xt Jn. 1:42.\x* \v 17 Re Jacobo y re Juan, re je rucꞌajol re Zebedeo, re xubij chukaꞌ Boanerges chique; beꞌaj re ndel che tzij che chaꞌnin nipa quiyoval. \v 18 Re Andrés, re Felipe, re Bartolomé, re Mateo, re Tomás, y chukaꞌ re Jacobo re rucꞌajol re Alfeo, y chukaꞌ re Tadeo, y re jun Simón re cꞌo quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re je richin re jun partido re nibex cananista chique. \v 19 Y re Judas Iscariote re xjacho chin re Jesús. Y cꞌareꞌ re Jesús y re ru-discípulos xeꞌba pa jun jay. \s Re vinak niquibij che re Jesús cꞌo ru-poder re quijoval re itzel tak espíritu riqꞌuin \p \v 20 Pero roma camas je qꞌuiy vinak re xquimol chic-apo-quiꞌ jun bey chiquij re Jesús y re ru-discípulos, can man yeꞌtiquir-ta yeꞌvaꞌ.\x * \xo 3.20 \xt Mr. 6:31.\x* \v 21 Y re ruchꞌalal re Jesús xquinabej-pa. Y xeꞌbapon chin neꞌquicꞌama-pa, roma rejeꞌ xquinojij che re Jesús xchꞌujer.\x * \xo 3.21 \xt Jn. 7:20; 10:20.\x* \p \v 22 Y re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas re jeꞌpitinak pa tenemit Jerusalén, jecꞌo-apo re ancheꞌ cꞌo-va re Jesús. Y niquitzojolaꞌ chiquivach che re Jesús cꞌo re Beelzebú riqꞌuin, re quijoval re itzel tak espíritu.\x * \xo 3.22 \xt Jn. 8:48, 52.\x* Y ja re Beelzebú re niyiꞌo poder cha, chin quireꞌ nitiquir yeꞌrulisaj re itzel tak espíritu.\x * \xo 3.22 \xt Mt. 9:34; Lc. 11:15.\x* \p \v 23 Y mareꞌ re Jesús xeꞌrayoj che xtzijon quiqꞌuin, y riqꞌuin ejemplos xchꞌo-va chique. Rejaꞌ xubij: Re Satanás man jun bey nuban che ja rejaꞌ mismo re nilisan-a quichin re rusamajelaꞌ. \v 24 Roma vo xa re vinak chin jun nación man niquinojij-ta y caꞌeꞌ quivach niquiban, nipa ayoval chiquicojol. Y reꞌ man otz-ta, roma nuban cha re nación che nitzak. \v 25 Y quireꞌ chukaꞌ pa jun jay, vo xa cꞌo ayoval chiquicojol y man junan-ta quivach, can xqueꞌqꞌuis.\x * \xo 3.25 \xt Mt. 12:25; Lc. 11:17.\x* \v 26 Y mareꞌ re Satanás man jun bey nuban-ka ayoval quiqꞌuin re rusamajelaꞌ. Man otz-ta che chij rejaꞌ mismo niyacataj-va re ayoval. Roma vo xa quireꞌ nuban, rion nicꞌueꞌ can y chaꞌnin niqꞌuis.\x * \xo 3.26 \xt Mt. 12:26; Lc. 11:18.\x* \p \v 27 Quireꞌ chukaꞌ re nrajoꞌ nelakꞌ-a pa rachoch jun ache re camas ruchukꞌaꞌ, nabey nuxim rukꞌa-rakan re ache, y cꞌareꞌ nitiquir nucanoj-a ronojel re nrajoꞌ yeꞌrucꞌuaj-a.\x * \xo 3.27 \xt Mt. 12:29; Lc. 11:21, 22.\x* \p \v 28 Y ticꞌaxaj jabal re chꞌabal re xtimbij chiva vocame, che ronojel re mac re yeꞌquibanalaꞌ re vinak re jeꞌalaxnak chach re ruchꞌulef, y ronojel re itzel tak tzij re yeꞌquibilaꞌ re vinak chin niquiyokꞌ rubeꞌ re Dios, xa can yeꞌcuyutaj-va re quimac. \v 29 Pero re vinak re niyokꞌo chin re Espíritu Santo, can man xticuyutaj-ta rumac,\x * \xo 3.29 \xt Mt. 12:31; Lc. 12:10.\x* xa can xtukalej re rumac chin nojel tiempo.\x * \xo 3.29 \xt 2 Ts. 1:9.\x* \p \v 30 Re Jesús xubij quireꞌ chique re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas, roma rejeꞌ niquibij chij re Jesús che cꞌo itzel espíritu riqꞌuin. \s Re ruteꞌ y re je ruchꞌalal re Jesús \p \v 31 Y re ruteꞌ y re je ruchꞌalal re Jesús xeꞌpa ancheꞌ cꞌo-va rejaꞌ. Pero man xeꞌoc-ta-apo riqꞌuin.\x * \xo 3.31 \xt Mt. 12:46; Lc. 8:19.\x* Xaxe xquitak rubixic cha che niquijoꞌ yeꞌchꞌo riqꞌuin. \v 32 Y re vinak re jeꞌtzꞌuyul-apo riqꞌuin re Jesús xquibij cha: Re ateꞌ y re je avchꞌalal yatquiyaben chach-jay, y niquijoꞌ yeꞌchꞌo aviqꞌuin. \p \v 33 Pero re Jesús xubij chique re vinak re quimalon-quiꞌ riqꞌuin: ¿Anchique cꞌa re nteꞌ y re je vachꞌalal ninojij yex? \p \v 34 Y re Jesús xeꞌrutzuꞌ conojel re jeꞌtzꞌuyul-apo riqꞌuin y xubij chique: Ja rejeꞌ re jeꞌaconak nteꞌ y jeꞌaconak vachꞌalal. \v 35 Roma can conojel re yeꞌbano re nrajoꞌ re Dios, jareꞌ re yeꞌoc nteꞌ, vanaꞌ y nchakꞌ,\x * \xo 3.35 \xt He. 2:11.\x* xchaꞌ re Jesús. \c 4 \s Re ejemplo chij re semilla \p \v 1 Re Jesús y re ru-discípulos xeꞌba chic chuchiꞌ re lago y rejaꞌ yeꞌrutijoj re vinak riqꞌuin re ruchꞌabal re Dios. Y camas je qꞌuiy vinak re xquimol-apo-quiꞌ\x * \xo 4.1 \xt Mt. 13:1, 2; Mr. 2:13; Lc. 8:4.\x* chin niquicꞌaxaj. Mareꞌ re Jesús xoc-apo pa jun canoa chireꞌ pa rue-yaꞌ, y xtzꞌuye-ka chupan. Y chireꞌ pan ulef chuchi-apo re yaꞌ, jecꞌo re vinak niquicꞌaxaj-apo re Jesús. \v 2 Rejaꞌ qꞌuiy cosas xucꞌut chiquivach riqꞌuin ejemplos. Rejaꞌ xubij chique: \v 3 Ticꞌaxaj jabal re xtimbij chiva: Cꞌo cꞌa jun ache xboꞌrjopij semilla pa jun juyuꞌ. \v 4 Y tak re ache ntajin chic chubanic re samaj reꞌ, cꞌo nicꞌaj cha re semilla xka po bey. Y xeꞌpa re chꞌutak chicop cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ xquitaj-a re semilla xka po bey. \v 5 Y nicꞌaj chic cha re semilla xa cojol tak aboj xka-va y chireꞌ man pim-ta re ulef, y chaꞌnin xeꞌtzꞌuc-pa. \v 6 Xa jacꞌa tak xpa rach kꞌij, xeꞌbayoba-ka y xeꞌchakij-ka. Roma xa man naj-ta binak-ka quixeꞌ pan ulef, mareꞌ chaꞌnin xeꞌchakij-ka. \v 7 Y nicꞌaj chic xka cojol tak kꞌayis cꞌo quiqꞌuixal.\x * \xo 4.7 \xt Jer. 4:3.\x* Y tak xeꞌtzꞌuc-pa, junan xeꞌqꞌuiy quiqꞌuin re qꞌuix. Pero re qꞌuix camas xeꞌqꞌuiy, mareꞌ re ticoꞌn xeꞌjikꞌ pa quikꞌaꞌ y man xeꞌvachin-ta. \v 8 Y re nicꞌaj chic semilla xka pa jun utzulaj ulef, xeꞌtzꞌuc-pa y jabal xeꞌqꞌuiy.\x * \xo 4.8 \xt Jn. 15:5; Col. 1:6.\x* Y cꞌo semilla xquiyalaꞌ a treinta quivach, cꞌo xquiyalaꞌ a sesenta y cꞌo xquiyalaꞌ jaꞌjun ciento. \p \v 9 Cꞌareꞌ re Jesús xubij: Re cꞌo ruxquin chin nucꞌaxaj, can tucꞌaxaj cꞌa re ximbij, xchaꞌ chique. \p \v 10 Y tak xcanaj can rion re Jesús quiqꞌuin caꞌe-oxeꞌ vinak y re je doce ru-discípulos, re jecꞌo riqꞌuin xquicꞌutuj cha andex nrajoꞌ nubij chique riqꞌuin re ejemplo re xutzijoj chique.\x * \xo 4.10 \xt Lc. 8:9.\x* \v 11 Y rejaꞌ xubij chique: Man jun bey can-ta bin can jabal chij tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios, pero chiva yex yiꞌon cꞌa kꞌij che nitamaj. Jacꞌa chique re vinak re man yinquiniman-ta, riqꞌuin ejemplos yinchꞌo-va chiquivach, \v 12 chin quireꞌ choj niquitzuꞌ y man niquitzꞌat-ta jabal re niquitzuꞌ,\x * \xo 4.12 \xt Is. 6:9, 10; 44:18; Jer. 5:21; Mt. 13:14.\x* y chin che choj niquicꞌaxaj y man nakꞌax-ta pa quiveꞌ re niquicꞌaxaj, chin quireꞌ man nijalataj-ta quicꞌaslen chach re Dios y chukaꞌ man nicuyutaj-ta quimac roma re Dios. \p \v 13 Y re Jesús xubij chic jun bey chique re caꞌe-oxeꞌ vinak y re ru-discípulos: ¿Man xkꞌax-ta pan iveꞌ re ejemplo re cꞌa ba-oc timbij-va-ka chiva? Roma vo xa man xkꞌax-ta pan iveꞌ, cꞌalapaꞌ re nicꞌaj chic ejemplos xtakꞌax-ta pan iveꞌ. \v 14 Riqꞌuin re jun ejemplo reꞌ nincꞌut che re xbejopin re semilla, jacꞌa anchaꞌl re samajel re nitzijon re ruchꞌabal re Dios. \v 15 Re semilla re xeꞌka po bey, anchaꞌl re vinak tak quicꞌaxan chic re ruchꞌabal re Dios, y re Satanás jonanin napon quiqꞌuin y nulisaj-a re chꞌabal reꞌ pa tak cánma.\x * \xo 4.15 \xt Mt. 13:19; Lc. 8:12; 2 Co. 4:4.\x* \v 16 Re semilla re xeꞌka cojol tak aboj, can nichꞌo-va chij re ruchꞌabal re Dios re nicꞌaxax coma re vinak. Re vinak reꞌ camas yeꞌquiꞌcot tak niquicꞌul re ruchꞌabal re Dios pa tak cánma. \v 17 Pero como man nucꞌam-ta-ka ruxeꞌ re ruchꞌabal re Dios pa tak cánma, mareꞌ man qꞌuiy-ta tiempo re yeꞌquiꞌcot, xa jun caꞌe-oxe-oc kꞌij re otz yeꞌcꞌueꞌ riqꞌuin re Dios.\x * \xo 4.17 \xt Job 27:10.\x* Y tak nipa re tijoj-pokonal chiquij y yeꞌtzelas roma quiniman re ruchꞌabal re Dios, chaꞌnin yeꞌtzak. \v 18 Y re semilla re xeꞌka cojol tak qꞌuix, nichꞌo chij re ruchꞌabal re Dios re nicꞌaxax coma re vinak. \v 19 Pero como re vinak reꞌ xa ja re ndoc cha re quicꞌaslen vovaꞌ chuchꞌulef re niba cánma chij, mareꞌ neꞌjikꞌ re ruchꞌabal re Dios re cꞌo pa tak cánma. Neꞌjikꞌ pa rukꞌaꞌ re biyomal\x * \xo 4.19 \xt Sal. 52:7; Pr. 23:5; Ec. 5:13.\x* re anchaꞌl xa cꞌo otz nucꞌam-pa y xa man quire-ta. Y qꞌuiy chukaꞌ rach rayibal yeꞌpa quiqꞌuin, mareꞌ re vinak reꞌ man jun bey xtivachin jabal re ruchꞌabal re Dios pa tak quicꞌaslen. \v 20 Jacꞌa re semilla re xeꞌka pa jun utzulaj ulef, nichꞌo chij re ruchꞌabal re Dios re nicꞌaxax coma re vinak, y re vinak reꞌ can niquicꞌul-va re ruchꞌabal re Dios pa tak cánma y re quicꞌaslen jabal nivachin.\x * \xo 4.20 \xt Ro. 7:4; 2 Co. 5:17; 2 P. 1:4.\x* Can yeꞌvachin anchaꞌl niquiban re semilla. Roma jecꞌo semilla niquiyaꞌ a treinta quivach, jecꞌo niquiyaꞌ a sesenta y jecꞌo niquiyaꞌ jaꞌjun ciento. Can quireꞌ nuban re quicꞌaslen re vinak re niquicꞌul re ruchꞌabal re Dios pa tak cánma. \s Re ejemplo chij jun lámpara \p \v 21 Y re Jesús xubij chukaꞌ chique: Tak nicꞌam-pa jun lámpara\x * \xo 4.21 \xt Mt. 5:15; Lc. 8:16; 11:33.\x* chin nusekresaj pa jay, man chuxe-ta jun cajón o jun chꞌat niya-va-apo. Roma re lámpara can cꞌo rucꞌojlebal re ancheꞌ nitzekebas-va, xchaꞌ chique. \v 22 Y quireꞌ chukaꞌ man jun cosa re vovan can, re man-ta xtikꞌalajim-pa. Y chukaꞌ man jun cosa re tzꞌapin can rij, re man-ta xtel-pa pa sakil.\x * \xo 4.22 \xt Mt. 10:26.\x* \v 23 Re cꞌo ruxquin chin nucꞌaxaj, can tucꞌaxaj cꞌa re ximbij,\x * \xo 4.23 \xt Mt. 11:15.\x* xchaꞌ re Jesús. \p \v 24 Y re Jesús xubij chukaꞌ chique re vinak: Tak yex nicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios, can ticꞌaxaj jabal re nubij. Can tika cꞌa-ka pa tak ivánma, roma xa can anchaꞌl re nicꞌaxaj xa can quireꞌ chukaꞌ re naꞌoj re nicꞌam can y riqꞌuin chic baꞌ rutzꞌakat. \v 25 Roma re cꞌo cosas ruyacon pa ránma, can xtucꞌul más. Jacꞌa re nicꞌaxan re ruchꞌabal re Dios y xa man nuyac-ta-ka pa ránma, hasta re baꞌ re cꞌo riqꞌuin, xtilisas-a chach.\x * \xo 4.25 \xt Mt. 13:12; Lc. 8:18.\x* \s Tak re semilla nitzꞌuc-pa y niqꞌuiy \p \v 26 Y re Jesús xubij chukaꞌ: Tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios, nibanataj anchaꞌl nibanataj riqꞌuin jun semilla re nitic can pan ulef\x * \xo 4.26 \xt Mt. 13:24.\x* roma jun ache. \v 27 Y tak re semilla cꞌo chic can pan ulef, re ache man jun chic nuban. Rejaꞌ nivar tak ndoc-pa re akꞌaꞌ y niyacataj-a tak nisakar-pa re rucaꞌn kꞌij. Y tak napon re kꞌij, re semilla nitzꞌuc-pa y niqꞌuiy-a, pero re xtico-ka chin re semilla man rutaman-ta, y chukaꞌ man nitiquir-ta nubij andex nuban re semilla tak nitzꞌuc-pa y andex nuban tak niqꞌuiy. \v 28 Re nitico-ka re semilla man jun nuban chin che re ticoꞌn niqꞌuiy-pa; roma re ticoꞌn xa rion niqꞌuiy-pa. Y re ulef qꞌuiy cꞌa re nuya-pa. Pero nabey ja re ral re trigo niqꞌuiy-pa. Y tak nem chic, yeꞌel-pa re rueꞌ. Y pa ruqꞌuisibal neꞌnoj-pa re rueꞌ riqꞌuin re rupan. \v 29 Y tak kꞌan chic, re rajaf can jareꞌ yeꞌrutak re ru-mozos chupan, chin niquikꞌat, roma ja tiempo chin re cosecha xbeka.\x * \xo 4.29 \xt Ap. 14:15.\x* \s Re ejemplo chij re semilla chin re mostaza \p \v 30 Y chukaꞌ re Jesús xubij: ¿Andex como rubixic xtakabij chij ru-gobierno re Dios? ¿Anchok riqꞌuin como xtakajonomaj-va?\x * \xo 4.30 \xt Lc. 13:18.\x* Y chin che nakajonomaj nakacusaj re jun ejemplo reꞌ, y ja quireꞌ nubij, \v 31 che re ru-gobierno re Dios junan riqꞌuin re semilla chin re mostaza re nitic-ka pan ulef, roma astapaꞌ re semilla chin re mostaza xa jareꞌ re semilla más coꞌol-oc re cꞌo chach re ruchꞌulef, \v 32 pero xa jareꞌ re más nem ndel\x * \xo 4.32 \xt Mal. 1:11; Mt. 13:31, 32; Lc. 13:19; Hch. 2:41; 4:4; 5:14; 19:20; Ap. 11:15.\x* chiquivach re nicꞌaj chic kꞌayis y yeꞌcꞌueꞌ rukꞌaꞌ chovomak. Mareꞌ re chicop cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ niquibanalaꞌ quisoc pa tak rukꞌaꞌ, roma chireꞌ jabal yeꞌmujan. \s Re Jesús tak xchꞌo chiquivach re vinak can xeꞌrucusaj ejemplos \p \v 33 Re Jesús tak xutzijoj re ruchꞌabal re Dios chiquivach re vinak, xeꞌrucusaj ejemplos\x * \xo 4.33 \xt Mt. 13:34.\x* roma rutaman che riqꞌuin reꞌ cꞌo xtiquitamaj. \v 34 Rejaꞌ xaxe riqꞌuin ejemplos xchꞌo chiquivach re vinak. Pero tak yeꞌcꞌueꞌ can quion, re Jesús can nubij chique re ru-discípulos andex yeꞌel-va che tzij re ejemplos reꞌ. \s Xkꞌalajin re ru-poder re Jesús tak jeꞌbinak pa rue-yaꞌ \p \v 35 Y tak xoc-pa re akꞌaꞌ chupan re kꞌij reꞌ, re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Joꞌ cꞌa jucꞌan-apo ruchiꞌ re lago,\x * \xo 4.35 \xt Mt. 8:18; Lc. 8:22.\x* xchaꞌ chique. \p \v 36 Rejaꞌ can xeꞌrutakalaꞌ can re vinak. Pero roma rejaꞌ tzꞌuyul chireꞌ chupan re canoa, can jareꞌ xquitzꞌam-a bey pa rue-yaꞌ. Y jecꞌo chukaꞌ nicꞌaj chic canoas re junan xeꞌel-a quiqꞌuin. \v 37 Y tak quitzꞌamon bey, xpa jun cakꞌikꞌ camas ruchukꞌaꞌ chireꞌ pa rue-yaꞌ. Y mareꞌ re canoa re ancheꞌ jeꞌbinak-va ninoj-pa che yaꞌ. \v 38 Pero re Jesús nivar\x * \xo 4.38 \xt Mt. 8:24; Lc. 8:23.\x* chupan re canoa tak ntajin re cakꞌikꞌ pa rue-yaꞌ. Rejaꞌ chij can re canoa rucanon-va-ka jun chꞌacat-rueꞌ, y chireꞌ nivar-va tak jeꞌbinak. Y xeꞌpa re ru-discípulos xquicꞌasoj y xquibij cha: ¡Ajaf! ¡Ajaf! Yoj yojcom-yan y rat xa yavar, xeꞌchaꞌ cha. \p \v 39 Y re Jesús xyacataj-pa, y xubij: Takꞌax-a re cakꞌikꞌ y titane-ka re nubolkꞌotela-riꞌ re yaꞌ. \p Y ja quireꞌ xbanataj. Re cakꞌikꞌ xqꞌuis-a, y chukaꞌ re nubolkꞌotela-riꞌ re yaꞌ xtane-ka.\x * \xo 4.39 \xt Job 38:11; Sal. 65:7; 89:9; 93:4; 107;23-29; 135:5, 6.\x* \p \v 40 Cꞌareꞌ re Jesús xubij chique re ru-discípulos: ¿Anchique roma tak xixibij-iviꞌ? ¿Can man ibanon-ta confiar-iviꞌ viqꞌuin? \p \v 41 Pero re discípulos camas quixibin-quiꞌ y xquicꞌutulaꞌ chiquivach chij re Jesús: ¿Anchique como che ache reꞌ? Roma re cakꞌikꞌ y re yaꞌ can niquinimaj rutzij. \c 5 \s Re Jesús yeꞌrulisaj itzel tak espíritu riqꞌuin jun ache aj-Gadara \p \v 1 Y re Jesús y re ru-discípulos xeꞌbapon jucꞌan-apo ruchiꞌ re lago, chireꞌ chupan jun lugar rubiniꞌan Gadara.\x * \xo 5.1 \xt Mt. 8:28; Lc. 8:26.\x* \v 2 Y tak re Jesús xka can chupan re canoa, can jareꞌ tak xapon jun ache riqꞌuin, re ache reꞌ elinak-pa ancheꞌ jeꞌmukun-va re anamaꞌiꞌ roma cꞌo itzel espíritu riqꞌuin. \v 3 Re ache reꞌ ja re ancheꞌ jeꞌmukun-va re anamaꞌiꞌ re aconak rachoch, y rejaꞌ hasta riqꞌuin cadena man jeꞌtiquirnak-ta quitzꞌamon, roma camas ruchukꞌaꞌ. \v 4 Can qꞌuiy cꞌa bey quiximon rukꞌa-rakan che cadena, pero xa jeꞌrukꞌajlon y jeꞌrurokchꞌin can. Can man jun tiquirnak chij. \v 5 Rejaꞌ nojel tiempo nibiyaj pa tak kꞌayis y chiquicojol re ancheꞌ jeꞌmukun-va anamaꞌiꞌ, nurakalaꞌ ruchiꞌ y nusocola-riꞌ riqꞌuin aboj. Can che pakꞌij che chakꞌaꞌ nubanalaꞌ quireꞌ re ache reꞌ. \v 6 Y tak rejaꞌ xutzꞌat-pa re Jesús, cꞌacꞌanaj cꞌa cꞌo-va, pero re ache reꞌ jonanin xpa y xbexuqueꞌ chach.\x * \xo 5.6 \xt Sal. 66:3; Fil. 2:10, 11.\x* \v 7 Y jun pa ruchiꞌ xchꞌo cha re Jesús y xubij: Rat Jesús re Rucꞌajol re namalaj Dios, ¿anchique roma tak yinanak? Pa rubeꞌ re Dios nincꞌutuj chava, che man quinachꞌujersaj, xchaꞌ cha re Jesús. \p \v 8 Re ache xubij quireꞌ roma re Jesús rubin chic cha re itzel espíritu re cꞌo riqꞌuin, che tel-a. \p \v 9 Y xpa re Jesús xucꞌutuj cha: ¿Andex abeꞌ? \p Y rejaꞌ xubij-pa: Legión, jareꞌ re nubeꞌ, roma man nayon-ta yen, xa can je qꞌuiy chukaꞌ re vichibil jecꞌo. \p \v 10 Y camas cꞌa xucꞌutuj utzil cha re Jesús che man queꞌrulisaj-a chupan re lugar reꞌ. \v 11 Y chunakaj-apo re lugar rubiniꞌan Gadara, cꞌo jun loma y chireꞌ camas je qꞌuiy ak yeꞌvaꞌ.\x * \xo 5.11 \xt Mt. 8:30; Lc. 8:32.\x* \v 12 Y xeꞌpa conojel re itzel tak espíritu re jecꞌo riqꞌuin re ache, xquicꞌutuj utzil cha re Jesús. Y xquibij cha: Tayaꞌ kꞌij chaka che yojeꞌoc chiquipan la ak jecꞌo chila-apo. \p \v 13 Re Jesús can jareꞌ xubij chique che otz. Y re itzel tak espíritu can jareꞌ xeꞌel-a riqꞌuin re ache y xeꞌbeꞌoc chiquipan re ak. Re ak camas je qꞌuiy. Jecꞌo laꞌk jun caꞌeꞌ mil. Y conojel re ak reꞌ xquitzꞌam anin chach peña, y cꞌa chupan re lago xeꞌbeka-va. Y conojel re ak reꞌ xeꞌjikꞌ y xeꞌcom pa yaꞌ. \p \v 14 Jacꞌa re yeꞌchajin quichin re ak reꞌ, xe xquitzꞌat can re xbanataj, xeꞌnumaj y xbequiyalaꞌ can rutzijol re pa tenemit y chukaꞌ pa tak juyuꞌ. Y re vinak can xeꞌpa chin neꞌquitzꞌetaꞌ\x * \xo 5.14 \xt Mt. 8:34.\x* re xbebex can chique. \v 15 Y tak re vinak reꞌ xeꞌbeka riqꞌuin re Jesús, xquitzꞌat che re ache re xeꞌcꞌueꞌ itzel tak espíritu riqꞌuin, tzꞌuyul, rucusan rutziak\x * \xo 5.15 \xt Lc. 8:27.\x* y man nuban-ta chic re anchaꞌl rubanom-pa. Pero re vinak reꞌ xa xquixibij-quiꞌ tak xquitzꞌat re ache reꞌ. \v 16 Re vinak re xeꞌtzꞌeto re xbanataj riqꞌuin re ache re xlisas itzel tak espíritu riqꞌuin y re xbanataj quiqꞌuin re ak, xquitzojolaꞌ chique re vinak re jeꞌpitinak chutzꞌetic re xbanataj chireꞌ. \v 17 Mareꞌ re vinak xquibij cha re Jesús: Tabanaꞌ utzil catel-a chupan re ka-lugar.\x * \xo 5.17 \xt Job 21:14; Mt. 8:34.\x* \p \v 18 Y jacꞌa tak ndoc-a re Jesús pa canoa, re ache re xeꞌcꞌueꞌ itzel tak espíritu riqꞌuin, xucꞌutuj utzil cha re Jesús che tuyaꞌ kꞌij cha chin niba riqꞌuin.\x * \xo 5.18 \xt Lc. 8:38.\x* \v 19 Pero re Jesús man xrajo-ta. Xa xubij cha: Catzolaj chaꞌvachoch, y tatzijoj chique re avchꞌalal che xeꞌlisas re itzel tak espíritu aviqꞌuin, roma xjoyovax avach roma re Ajaf Dios. \p \v 20 Y re ache xba y xutzꞌam rutzijosic re xuban re Jesús riqꞌuin rejaꞌ.\x * \xo 5.20 \xt Lc. 8:39.\x* Rejaꞌ xutzijoj chique re vinak re jecꞌo chupan re lugar rubiniꞌan Decápolis. Y re vinak camas niquinojelaꞌ chij rucꞌaslen re jun ache reꞌ. \s Re Jesús xucꞌachojsaj jun ixok niyavaj y xucꞌasoj jun xtan re quiminak chic \p \v 21 Y re Jesús y re ru-discípulos xeꞌoc chic-a pa canoa\x * \xo 5.21 \xt Mt. 9:1; Lc. 8:37.\x* chin xeꞌkꞌax cꞌa jucꞌan chic ruchiꞌ re lago. Y tak xeꞌbapon la jucꞌan chic ruchi-lago, camas je qꞌuiy vinak re xquimol-apo-quiꞌ riqꞌuin.\x * \xo 5.21 \xt Gn. 49:10.\x* Rejaꞌ chunakaj cꞌa re lago xcꞌue-va. \v 22 Xapon chukaꞌ jun ache rubiniꞌan Jairo.\x * \xo 5.22 \xt Mt. 9:18; Lc. 8:41.\x* Re ache reꞌ cꞌo jun rusamaj chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Jacꞌa rejaꞌ re cꞌo más rukꞌij chireꞌ. Y tak re Jairo xutzꞌat-apo re Jesús, can jareꞌ xbexuqueꞌ chach. \v 23 Y cꞌareꞌ rejaꞌ xubij cha re Jesús: Re numiꞌal niyavaj, y nicom-yan. Tabanaꞌ utzil taꞌyaꞌ re akꞌaꞌ pa rueꞌ chin nicolotaj chach re camic y nicꞌaseꞌ can, xchaꞌ re ache. Y re ache reꞌ camas xucꞌutuj utzil cha re Jesús. \p \v 24 Y re Jesús xba chij. Y je qꞌuiy chukaꞌ vinak xeꞌtzake-a chiquij. Y roma camas je qꞌuiy vinak, can man otz-ta yeꞌbiyin. \v 25 Y chiquicojol re vinak reꞌ binak chukaꞌ jun ixok re cꞌo jun ruyabil. Re ixok reꞌ doce junaꞌ re nibiyin ruqꞌuiqꞌuel y man tanal-ta.\x * \xo 5.25 \xt Lv. 15:25; Mt. 9:20; Lc. 8:43.\x* \v 26 Rejaꞌ rutijon pokan roma binak chic quiqꞌuin qꞌuiy doctores y xuqꞌuis-yan chukaꞌ ronojel ru-mero, chin che nicꞌachoj-ta, pero re ruyabil xa más niyoriꞌ.\x * \xo 5.26 \xt Sal. 108:12.\x* \v 27 Re ixok reꞌ cꞌo cꞌa rucꞌaxam-pa chij re Jesús. Rejaꞌ binak chukaꞌ chiquicojol re vinak re jecꞌo can chij re Jesús, y jareꞌ tak xboꞌrtzꞌamaꞌ can baꞌ rutziak re Jesús.\x * \xo 5.27 \xt Mr. 3:10; Lc. 6:19.\x* \v 28 Roma re ixok reꞌ can rubim-pa pa ránma che xa riqꞌuin xquintiquir xteꞌntzꞌamaꞌ can baꞌ rutziak re Jesús, can yincꞌachoj, chaꞌinak pa ránma re ixok reꞌ. \v 29 Y can jareꞌ xtaneꞌ re nibiyin ruqꞌuiqꞌuel. Rejaꞌ can xunaꞌ che xcꞌachoj cha re ruyabil re rucꞌalvachin. \v 30 Re Jesús chaꞌnin cꞌa xunaꞌ che cꞌo jun xucꞌachojsaj riqꞌuin re poder cꞌo riqꞌuin.\x * \xo 5.30 \xt Lc. 6:19; 8:46.\x* Mareꞌ xtzuꞌun can chij y xubij chique re vinak: ¿Anchique xtzꞌamo re nutziak? xchaꞌ. \p \v 31 Pero re discípulos xquibij cha: Rat najoꞌ natamaj anchique xtzꞌamo re atziak, pero re vovaꞌ cꞌayef chin natamaj. Yaꞌtzꞌat che re vinak yatquipitzꞌ y rat nacꞌutuj: ¿Anchique re xintzꞌamo? xeꞌchaꞌ re discípulos cha re Jesús. \p \v 32 Pero re Jesús yeꞌrutzulaꞌ re vinak, nucanoj re anchique xtzꞌamo re rutziak. \v 33 Y re ixok ruxibin-riꞌ y nibarbot, roma xa ja rejaꞌ re xtzꞌamo re rutziak re Jesús pan eval, y can xcꞌachoj-va cha re ruyabil. Cꞌareꞌ rejaꞌ xuqueꞌ chach re Jesús y xubij nojel re andex xuban. \v 34 Y re Jesús xubij cha re ixok: Numiꞌal, xacꞌachoj, roma xaban confiar-aviꞌ\x * \xo 5.34 \xt Mt. 9:22; Mr. 10:52; Lc. 7:50; 8:48; 17:19; 18:42; Hch. 14:9.\x* viqꞌuin. Vocame, catzolaj y caꞌtexulan, roma jumul xacꞌachoj cha re ayabil acꞌalvachim-pa, xchaꞌ cha. \p \v 35 Y cꞌa nitzijon re Jesús riqꞌuin re ixok, tak jecꞌo re xeꞌbeka re jeꞌpitinak charachoch re Jairo, re ache re cꞌo rukꞌij chireꞌ pa nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Re achiꞌaꞌ re xeꞌbeka xbequibij cha re Jairo: Re amiꞌal xa xcom-yan. Manak chic tukꞌaj nacꞌuaj-a re Maestro Jesús,\x * \xo 5.35 \xt Lc. 8:49.\x* xeꞌchaꞌ cha. \p \v 36 Jacꞌa tak re Jesús xucꞌaxaj-pa, chaꞌnin xubij cha re Jairo: Man tuxibij-riꞌ re avánma roma re xbebex chava. Tabanaꞌ confiar-aviꞌ\x * \xo 5.36 \xt Mt. 9:28, 29; 17:20; Lc. 8:50; Jn. 11:40.\x* viqꞌuin, xchaꞌ cha. \p \v 37 Y re Jesús xaxe re Pedro, re Jacobo y re Juan re ruchꞌalal re Jacobo,\x * \xo 5.37 \xt Mt. 17:1.\x* re xeꞌrucꞌuaj-a. \v 38 Y re Jesús je ruchibil-a re je oxeꞌ ru-discípulos xeꞌba charachoch re Jairo. Y tak xeꞌbapon, re Jesús xeꞌrutzꞌat che re vinak can jeꞌelinak chꞌoꞌj pa jay, y xeꞌrutzꞌat chukaꞌ che can nibiyin ruyiꞌal-quivach y can yeꞌsiqꞌuin che okꞌej. \v 39 Tak re Jesús aconak chic-apo, xubij chique re vinak: ¿Anchique roma yixokꞌ y can yixelinak chꞌoꞌj? Re acꞌual xa man quiminak-ta, rejaꞌ xa nivar, xchaꞌ chique. \p \v 40 Pero rejeꞌ xa xeꞌtzeꞌen chij re Jesús, roma quitaman che re acꞌual xa quiminak chic. Pero re Jesús xubij chique re vinak che queꞌel-a. Cꞌareꞌ rejaꞌ xeꞌrucusaj-apo re rute-rutotaꞌ re xtan y re je oxeꞌ chic re jeꞌbinak chij, chupan re jay re ancheꞌ cꞌo-va re ru-cuerpo re xtan.\x * \xo 5.40 \xt Lc. 8:51.\x* \v 41 Rejaꞌ xutzꞌam rukꞌaꞌ re quiminak y xchꞌo pa kachꞌabal yoj re yoj israelitas, y xubij: Talita, cumi. Re chꞌabal reꞌ ndel che tzij: Xta, chava rat nimbij-va che cayacataj. \p \v 42 Can xe xubij quireꞌ re Jesús, can jareꞌ xyacataj y xbiyin-a re xtan,\x * \xo 5.42 \xt Sal. 33:9.\x* roma can doce chic rujunaꞌ. Y re jecꞌo riqꞌuin, xsatz quicꞌoꞌx tak xquitzꞌat che xyacataj-a y xbiyin-a. \v 43 Pero re Jesús camas xuchalabej chique che man tiquitzijoj\x * \xo 5.43 \xt Mt. 12:16; 17:9; Mr. 3:12; Lc. 5:14.\x* chique re vinak, y chukaꞌ xubij che tiquisujuꞌ ruay. \c 6 \s Re vinak jecꞌo pa Nazaret man xquinimaj-ta re Jesús \p \v 1 Re Jesús y re ru-discípulos xeꞌel-a chireꞌ y xeꞌba pa Nazaret, re tenemit re ancheꞌ xqꞌuiy-va rejaꞌ.\x * \xo 6.1 \xt Mt. 13:54.\x* \v 2 Y tak xapon re kꞌij chin uxlanen, rejaꞌ xucꞌut re ruchꞌabal re Dios chireꞌ pa nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Y roma re chꞌabal re yeꞌrubij chique, re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ, can anchique-la xquicꞌaxaj, y xquibilaꞌ: ¿Anchique roma tak re ache reꞌ camas naꞌoj cꞌo riqꞌuin y nitiquir yeꞌruban milagros? ¿Anchaꞌl tak nitiquir nuban ronojel reꞌ? \v 3 Roma re ache reꞌ xa carpintero, ral re María, quichꞌalal re Jacobo, re José, re Judas y re Simón. Y re je ranaꞌ xa chakacojol yoj jecꞌo-va, xeꞌchaꞌ. \p Mareꞌ re vinak can man baꞌ xquinimaj re Jesús,\x * \xo 6.3 \xt Is. 53:2, 3; Jn. 6:42.\x* roma rejaꞌ aj-chireꞌ pa quitenemit. \v 4 Y re Jesús xubij chique re vinak reꞌ: Conojel re rusamajelaꞌ re Dios re nibex profetas chique, man jun quikꞌij, pero reꞌ xaxe chiquivach re vinak re jecꞌo pa rutenemit, chiquivach re ruchꞌalal y chiquivach chukaꞌ re ru-familia,\x * \xo 6.4 \xt Mt. 13:57.\x* roma chiquivach re nicꞌaj chic vinak cꞌo quikꞌij, xchaꞌ chique. \p \v 5 Y chupan re rutenemit, re Jesús man qꞌuiy-ta milagros xuban roma re ruvinak cama-va xquinimaj-ta. Xaxe-oc caꞌe-oxeꞌ yavaꞌiꞌ re xuyaꞌ rukꞌaꞌ pa quiveꞌ chin xeꞌrucꞌachojsaj. \v 6 Y rejaꞌ can anchique-la xunaꞌ roma xeꞌrutzꞌat che re vinak chireꞌ pa rutenemit, xa can man xquiban-ta confiar-quiꞌ riqꞌuin. Rejaꞌ xba cꞌa pa tak cocoj tenemit re jecꞌo chunakaj re rutenemit. Rejaꞌ can xucꞌut re ruchꞌabal re Dios chiquivach re vinak.\x * \xo 6.6 \xt Mt. 9:35.\x* \s Tak xeꞌtak re je doce discípulos chutzijosic re ruchꞌabal re Dios \p \v 7 Cꞌareꞌ re Jesús xeꞌrayoj re je doce ru-discípulos. Y che caꞌcaꞌ che caꞌcaꞌ xutzꞌam-a quitakic chubanic re samaj, y xuya-a poder chique chin yeꞌtiquir yeꞌquilisaj re itzel tak espíritu.\x * \xo 6.7 \xt Mt. 10:1.\x* \v 8 Y rejaꞌ xubij-a chukaꞌ chique che xaxe re quichꞌamaꞌy tiquicꞌuaj-a y man tiquicꞌuaj-a jun chic cosa. Man tiquicꞌuaj-a quiyaꞌl, man tiquicꞌuaj-a vay y chukaꞌ man tiquicꞌuaj-a mero\x * \xo 6.8 \xt Lc. 9:3.\x* pa tak ximibal-quipan. \v 9 Man tiquicusaj-a caꞌeꞌ quitziak. Pero re quixajab otz che niquicusaj-a. \v 10 Re Jesús xubij-a chukaꞌ chique: Xabanchique tenemit yixapon-va, tak yixoc pa jun jay, chireꞌ quixcꞌue-va-ka. Xa cꞌaja tak yixel-pa chireꞌ, otz niyaꞌ can re jay re ancheꞌ xixcꞌue-va.\x * \xo 6.10 \xt Mt. 10:11; Lc. 9:4.\x* \v 11 Y vo xa re ancheꞌ yixapon-va, re vinak man otz-ta icꞌulic niquiban y man niquijo-ta chukaꞌ niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios re nitzijoj yex chique, quixel-pa chireꞌ. Y titavaj can re pokolaj re cꞌo pa tak ivakan chiquivach re vinak reꞌ, chin tiquitamaj che man otz-ta re xquiban\x * \xo 6.11 \xt Mt. 10:14; Lc. 10:10, 11; Hch. 13:51.\x* chiva. Roma yen can katzij nimbij chiva, che chupan re kꞌij tak xtibanataj re juicio, re vinak re xeꞌcꞌueꞌ pa tenemit Sodoma y Gomorra, man can-ta xtakꞌax rueꞌ re castigo xtika pa quiveꞌ que chach re xtika pa quiveꞌ re vinak chin re tenemit re man otz-ta\x * \xo 6.11 \xt He. 10:31.\x* icꞌulic xtiquiban, xcha-a chique. \p \v 12 Y re discípulos xeꞌba. Rejeꞌ xquibij chique re vinak che tijalataj quicꞌaslen chach re Dios. \v 13 Y re discípulos qꞌuiy itzel tak espíritu re xeꞌquilesalaꞌ. Y chukaꞌ xquiyalaꞌ aceite olivo pa quiveꞌ je qꞌuiy yavaꞌiꞌ\x * \xo 6.13 \xt Stg. 5:14.\x* y xeꞌquicꞌachojsalaꞌ can. \s Re Herodes man rutaman-ta anchique reꞌ re Jesús \p \v 14 Y re Rey Herodes xucꞌaxaj che re Jesús camas elinak rutzijol chiquicojol re vinak. Pero re Herodes xubij-ka pa ránma che re Jesús xa ja re Juan Bautista re xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ,\x * \xo 6.14 \xt Mt. 14:1, 2; Lc. 9:7.\x* y mareꞌ tak cꞌo poder pa rukꞌaꞌ chin qꞌuiy milagros nitiquir yeꞌrubanalaꞌ, xcha-ka rejaꞌ. \p \v 15 Pero jecꞌo nicꞌaj chic chique re vinak re xquibij che re Jesús xa ja re Elías. Y jecꞌo nicꞌaj chic xquibij che rejaꞌ jun profeta, re anchaꞌl re profetas re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can.\x * \xo 6.15 \xt Mt. 16:14; Mr. 8:28.\x* \p \v 16 Pero tak re Rey Herodes xucꞌaxaj reꞌ, xubij: Re Jesús xa ja re Juan Bautista re xintak rutzaqꞌuisic rujalom, y vocame xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ, xchaꞌ. \p \v 17 Roma ja re Rey Herodes re xbin che tiquitzꞌama-pa re Juan. Cꞌareꞌ xuyaꞌ pa cárcel y xuxim che cadena. Re Herodes quireꞌ xuban roma re ixok rubiniꞌan Herodías re cꞌo riqꞌuin, xa ruxayil re Felipe re ruchꞌalal re Herodes. Y re Herodes can quicꞌuan-va-quiꞌ riqꞌuin re Herodías.\x * \xo 6.17 \xt Lc. 3:19, 20.\x* \v 18 Re Juan xtzꞌam roma rubin cha re Herodes: Man otz-ta abanon roma aconak-ka avxayil re Herodías re ruxayil re avchꞌalal\x * \xo 6.18 \xt Lv. 18:16; 20:21; He. 13:4.\x* rubiniꞌan Felipe. \p \v 19 Re Herodías can rujovan-va cꞌa ruquimisan re Juan roma itzel nunaꞌ cha, pero man pa rukꞌa-ta rejaꞌ cꞌo-va, mareꞌ man tiquirnak-ta. \v 20 Re Rey Herodes can rutaman che re Juan jun lokꞌolaj ache y choj rucꞌaslen chach re Dios, y nuxibij-riꞌ chach. Can man ruyiꞌon-ta kꞌij chin che cꞌo-ta cosas rucꞌalvachin. Rejaꞌ can jabal nucꞌaxaj tak re Juan nubij re ruchꞌabal re Dios cha. Pero rejaꞌ man ninojitaj-ta chach re andex rucꞌamon che nuban. \v 21 Y xapon re kꞌij re yaben roma re Herodías chin nika re Juan pa rukꞌaꞌ. Chupan re kꞌij tak re Rey Herodes xtzꞌakater chic jun rujunaꞌ,\x * \xo 6.21 \xt Mt. 14:6.\x* xeꞌrayoj conojel re yeꞌbano gobernar re jecꞌo pa rukꞌaꞌ, xeꞌrayoj re je ecꞌuay quichin re soldados y xeꞌrayoj chukaꞌ re achiꞌaꞌ re cꞌo más quikꞌij chiquicojol re aj-Galilea, chin jun vaꞌin. \v 22 Y re ancheꞌ quimalon-va-quiꞌ rejeꞌ, xoc-apo jun xtan ral re Herodías, y rejaꞌ xajoꞌ chiquivach. Y re xajoj xuban re xtan camas xka chach re Rey Herodes y chiquivach conojel re yeꞌvaꞌ riqꞌuin. Y re Rey Herodes xubij cha re xtan: Tacꞌutuj re andex xtajoꞌ y xtinyaꞌ chava. \v 23 Can nimban jurar chavach, che xabandex re xtacꞌutuj chua, xtinyaꞌ chava, astapaꞌ pa nicꞌaj cha re lugar re ancheꞌ nimban-va gobernar re xtacꞌutuj, can xtinyaꞌ chava, xchaꞌ re Rey Herodes cha re ral re Herodías. \p \v 24 Pero re xtan, xe xucꞌaxaj re xubij re Rey Herodes, xel-a y xboꞌrbij cha re ruteꞌ: ¿Andex como nincꞌutuj cha re Rey Herodes? Roma rejaꞌ xubij chua che xabandex re xtajoꞌ, can xtuyaꞌ chua, xchaꞌ re xtan cha re ruteꞌ. \p Xpa re teꞌej xubij cha re ral: Tacꞌutuj che tiquimisas re Juan Bautista y tiya-pa re rujalom chava.\x * \xo 6.24 \xt Pr. 12:10.\x* \p \v 25 Y re xtan can jareꞌ xtzolaj-apo riqꞌuin re Rey Herodes y xboꞌrbij cha: Yen ninjoꞌ che vocame-yan naya-pa chua chach jun plato, re rujalom re Juan Bautista, xchaꞌ cha re Rey Herodes. \p \v 26 Y re Rey Herodes camas xbison-ka pa ránma roma reꞌ, pero roma can rubanon chic jurar cha che can xtuya-va re andex nrajoꞌ y roma chukaꞌ can chiquivach re jecꞌo riqꞌuin chach mesa xubij-va, tiene que nuban re nicꞌutux cha, chin man nuya-ta ruqꞌuex. \v 27 Y re Rey jareꞌ tak xutak-a jun soldado chin ticꞌam-pa re rujalom re Juan Bautista. \v 28 Y re soldado xba. Rejaꞌ xboꞌrtzaqꞌuij-pa rujalom re Juan Bautista chireꞌ pa cárcel. Y cꞌareꞌ re rujalom re Juan xucꞌam-pa cha re xtan chach jun plato y re xtan xboꞌryaꞌ cha re ruteꞌ. \p \v 29 Tak re yeꞌtzekelben chin re Juan xquicꞌaxaj che xquimisas, xeꞌba chucꞌamic re ru-cuerpo, y xbequimukuꞌ can.\x * \xo 6.29 \xt Mt. 14:12.\x* \s Tak re Jesús xeꞌrutzuk je voꞌoꞌ mil achiꞌaꞌ \p \v 30 Cꞌareꞌ re ru-apóstoles re Jesús xeꞌtzolaj-pa banoy rusamaj re Dios y xquimol-apo-quiꞌ riqꞌuin re Jesús. Rejeꞌ niquibilaꞌ cha ronojel re xquibanalaꞌ\x * \xo 6.30 \xt Lc. 9:10.\x* y re xquicꞌut chiquivach re vinak. \v 31 Y re Jesús xubij chique: Joꞌ pa jun lugar re ancheꞌ je manak vinak chin che yojeꞌxulan baꞌ. \p Y quireꞌ xubij chique roma re vinak yeꞌel-yeꞌoc quiqꞌuin y mareꞌ hasta man yeꞌtiquir-ta chic yeꞌvaꞌ.\x * \xo 6.31 \xt Mr. 3:20.\x* \v 32 Y re Jesús y re ru-apóstoles xeꞌoc-a pa jun canoa chin che yeꞌkꞌax jucꞌan chic-apo ruchi-yaꞌ, pa jun lugar re ancheꞌ manak vinak.\x * \xo 6.32 \xt Mt. 14:13.\x* \v 33 Pero tak rejeꞌ xeꞌel-a, je qꞌuiy vinak re xeꞌtzꞌeto-a quichin y xquitamaj-a quivach. Mareꞌ re vinak jonanin xeꞌba chacakan, xquimol-a-quiꞌ po bey, re pa tak tenemit re ancheꞌ xeꞌkꞌax-va. Y xa ja-yan chic rejeꞌ re xeꞌbapon nabey. Y tak re Jesús y re ru-discípulos xeꞌbapon, re vinak xquimol-apo-quiꞌ chiquij. \v 34 Y tak re Jesús xka can chupan re canoa, xutzꞌat che camas je qꞌuiy vinak re jeꞌyabeyon richin chireꞌ. Rejaꞌ xujoyovaj quivach,\x * \xo 6.34 \xt Mt. 9:36; 14:14; He. 4:15.\x* roma re quibanon, can anchaꞌl re ovejas tak man jun nichajin quichin. Cꞌareꞌ qꞌuiy cosas re xucꞌut chiquivach re nicꞌatzin che niquitamaj chij re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 6.34 \xt Is. 54:13; 61:1.\x* \v 35 Pero tak xkꞌakꞌij-yan-ka, re ru-discípulos re Jesús xeꞌjelon-apo riqꞌuin y xquibij cha: Re vovaꞌ xa je manak vinak\x * \xo 6.35 \xt Mt. 14:15; Lc. 9:12.\x* y xkꞌakꞌij-yan-ka. \v 36 Caꞌtaka-a re vinak reꞌ chin che yeꞌba pa tak cocoj tenemit y pa tak nicꞌaj chic lugar re jecꞌo nakaj, chin teꞌquilokꞌoꞌ quivay chireꞌ, roma manak quivay chin niquitaj, xeꞌchaꞌ cha re Jesús. \p \v 37 Jacꞌa re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Tiyaꞌ quivay yex, xchaꞌ chique. Y rejeꞌ xquibij cha: Rat nabij che takayaꞌ quivay yoj, pero manak modo roma nrajoꞌ che nakalokꞌ ála caꞌeꞌ ciento denarios vay chin yeꞌvaꞌ conojel, xeꞌchaꞌ. \p \v 38 Y rejaꞌ xucꞌutuj chique: ¿Jenipaꞌ vay cꞌo iviqꞌuin? Titzꞌeta-na cꞌa. Y tak rejeꞌ quitzꞌeton chic, xquibij: Cꞌo voꞌoꞌ vay y caꞌeꞌ car.\x * \xo 6.38 \xt Mt. 14:17; 15:34.\x* \p \v 39 Cꞌareꞌ rejaꞌ xubij chique re ru-discípulos che tiquibij chique re vinak che queꞌtzꞌuyeꞌ conojel pa rueꞌ re sabana, y pa tak grupos tiquicꞌuala-quiꞌ. \v 40 Y re vinak reꞌ can xeꞌtzꞌuyeꞌ pa rueꞌ re sabana, y xquicꞌuala-quiꞌ pa tak ciento y nicꞌaj tak ciento. \v 41 Y re Jesús xeꞌruliꞌej pa rukꞌaꞌ re voꞌoꞌ vay y re caꞌeꞌ car, xtzuꞌun chicaj y xutioxij cha re Dios.\x * \xo 6.41 \xt Mt. 26:26.\x* Rejaꞌ xeꞌrupar re vay y xuya-a chique re ru-discípulos chin che niquijachalaꞌ chiquivach re vinak. Y quireꞌ chukaꞌ xuban riqꞌuin re car. Xujach chiquivach conojel. \v 42 Can conojel jabal xeꞌvaꞌ. Can man jun re man-ta xvaꞌ. \v 43 Y cꞌa cꞌo doce chacach re nojnak che vay y car re xuban sobra. \v 44 Camas je qꞌuiy vinak re xeꞌvaꞌ, roma xaxe re achiꞌaꞌ je voꞌoꞌ mil. \s Tak re Jesús xbiyin charakan pa rueꞌ re lago rubiniꞌan Galilea \p \v 45 Y jareꞌ tak re Jesús xubij chique re ru-discípulos che queꞌoc-a chupan re canoa, chin queꞌnabayaj-a chach, che queꞌba pa Betsaida, re tenemit re cꞌo jucꞌan-apo ruchi-yaꞌ. Y rejaꞌ cꞌa yeꞌruban-na can despedir\x * \xo 6.45 \xt Mt. 14:22.\x* re vinak. \v 46 Y tak re Jesús xeꞌruban-yan can despedir re vinak, rejaꞌ xba pa rueꞌ re loma\x * \xo 6.46 \xt Jn. 6:15.\x* chubanic orar.\x * \xo 6.46 \xt Mt. 14:23; Mr. 1:35; Lc. 6:12.\x* \v 47 Re Jesús xcꞌue-na can pan ulef, pero re discípulos jeꞌbinak pa canoa y naj xeꞌba-yan-apo pa rueꞌ re lago. Pa runicꞌajal chic re lago jecꞌo-va-apo tak xoc-ka re akꞌaꞌ. \v 48 Y re Jesús xeꞌrutzuꞌ che re ru-discípulos man choj-ta nibiyin re canoa chiquivach, roma re cakꞌikꞌ nupaxij-riꞌ chach re canoa y nutzolij chij. Y tak nisakar-yam-pa, re Jesús binak charakan pa rue-yaꞌ chin niba-apo quiqꞌuin y nrajoꞌ nakꞌax chiquivach. \v 49 Pero tak re discípulos xquitzꞌat che cꞌo jun pitinak charakan pa rue-yaꞌ, xeꞌsiqꞌuin. Roma rejeꞌ xquinojij che re pitinak pa rue-yaꞌ xa jun xibinel. \v 50 Y roma can conojel xeꞌtzꞌeto richin, xsatz quicꞌoꞌx. Y mareꞌ re Jesús chaꞌnin xchꞌo-apo chique y xubij: Man tixibij-iviꞌ. Ja yen re Jesús,\x * \xo 6.50 \xt Mt. 14:27; Jn. 6:20.\x* xchaꞌ chique. \p \v 51 Y rejaꞌ xoc-a quiqꞌuin pa canoa. Y jareꞌ tak xtane-ka re cakꞌikꞌ. Y re discípulos camas cꞌa xsatz quicꞌoꞌx. \v 52 Y astapaꞌ can xquitzꞌat tak re Jesús xuban che xqꞌuier re vay, rejeꞌ man xkꞌax-ta pa quiveꞌ che rejaꞌ can nitiquir-va nuban xabanchique cosa, roma can cꞌo poder riqꞌuin. Rejeꞌ can cꞌa quicoversan re cánma.\x * \xo 6.52 \xt Jer. 17:9; Mr. 3:5; 8:17; 16:14.\x* \s Re Jesús je qꞌuiy yavaꞌiꞌ xeꞌrucꞌachojsaj pa Genesaret \p \v 53 Y rejeꞌ xeꞌkꞌax pa rueꞌ re lago reꞌ y xeꞌbapon chupan re lugar rubiniꞌan Genesaret.\x * \xo 6.53 \xt Mt. 14:34.\x* Rejeꞌ xeꞌbapon chuchiꞌ re lago y chireꞌ xquiya-va can re qui-canoa. \v 54 Y xe xeꞌka can pa canoa, re vinak re jecꞌo chireꞌ chuchi-yaꞌ, chaꞌnin xquitamaj rach che ja re Jesús re xka can pa canoa. \v 55 Mareꞌ xquiyalaꞌ rutzijol ronojel lugar re jecꞌo nakaj, che re Jesús cꞌo chireꞌ. Y re vinak yeꞌquicꞌamala-pa re quiyavaꞌiꞌ chach re qui-camilla, y xeꞌquicꞌuaj-apo chach re Jesús re anchique lugar niquicꞌaxaj che cꞌo-va. \v 56 Y xabanchique lugar napon-va, re pa tak nimaꞌk y cocoj tenemit, y chukaꞌ pa tak juyuꞌ, re vinak xeꞌquiyalaꞌ re yavaꞌiꞌ pa tak bey re ancheꞌ nakꞌax-va rejaꞌ. Camas cꞌa utzil niquicꞌutulaꞌ cha chin che tuyaꞌ kꞌij chique chin niquitzꞌam astapaꞌ xaxe re ruchi-rutziak.\x * \xo 6.56 \xt Mt. 9:20; Lc. 8:44.\x* Y conojel re xeꞌtzꞌamo ruchi-rutziak re Jesús, xeꞌcꞌachoj cha re quiyabil. \c 7 \s Re nitzꞌilbisan chin jun vinak ja re cosas re man otz-ta re yeꞌrunojij pa ránma \p \v 1 Y chij re Jesús xquimol-apo-quiꞌ re achiꞌaꞌ fariseos, y chukaꞌ jun caꞌe-oxeꞌ achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon\x * \xo 7.1 \xt Mt. 15:1.\x* re ley kachin yoj re yoj israelitas re jeꞌpitinak pa tenemit Jerusalén. \v 2 Y tak re achiꞌaꞌ reꞌ xeꞌquitzꞌat che jecꞌo chique re ru-discípulos re Jesús re man niquichꞌaj-ta jabal re quikꞌaꞌ tak yeꞌvaꞌ, man otz-ta xeꞌquitzꞌat. Roma chiquivach rejeꞌ can man chꞌajchꞌoj-ta\x * \xo 7.2 \xt Mt. 15:20.\x* re quikꞌaꞌ. Y mareꞌ camas xeꞌchꞌo chiquij, roma man niquiban-ta anchaꞌl re niquiban rejeꞌ. \v 3 Roma re achiꞌaꞌ fariseos y conojel re nicꞌaj chic vinak israelitas, xa ja re jeꞌbilon can coma re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, xa jareꞌ re yeꞌquibanalaꞌ. Roma vo xa man niquichꞌaj-ta re quikꞌaꞌ qꞌuiy bey, can man yeꞌva-ta. \v 4 Tak yeꞌtzolaj-pa pa tak qꞌuiybal, vo xa man niquijoskꞌij-ta-quiꞌ, can man yeꞌva-ta. Y cꞌo nicꞌaj chic cosas re yeꞌquibanalaꞌ chukaꞌ, anchaꞌl re quijoskꞌesic re kumubal tak yaꞌ, re bojoꞌy, re chꞌichꞌ tak lak y re andex chukaꞌ rujoskꞌesic niquiban cha re quichꞌat. Quireꞌ cꞌa re yeꞌquibanalaꞌ rejeꞌ. \v 5 Mareꞌ xeꞌpa re achiꞌaꞌ fariseos y re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas xquicꞌutuj cha re Jesús: ¿Anchique roma tak la a-discípulos man niquiban-ta anchaꞌl re bin can coma re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can? Rejeꞌ yeꞌvaꞌ y man niquichꞌaj-ta jabal quikꞌaꞌ. Man niquiban-ta anchaꞌl nakaban yoj,\x * \xo 7.5 \xt Mt. 15:2.\x* xeꞌchaꞌ cha re Jesús. \p \v 6 Pero re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Yex xa caꞌeꞌ ipalaj. Mareꞌ can jabal rubixic rubanon can chivij re jun rusamajel re Dios re xbex profeta cha, re xcꞌueꞌ ajuer can re xubiniꞌaj Isaías. Re xubij re Dios cha che tutzꞌibaj can, y ja quireꞌ nubij: \q Re vinak reꞌ xaxe riqꞌuin re quichiꞌ niquiyaꞌ nukꞌij, \q pero re cánma xa mana-ta reꞌ re nrajoꞌ, xa cꞌacꞌanaj cꞌo-va re cánma chin che niquiya-ta nukꞌij. \q \v 7 Xa can man jun nicꞌatzin-va che niquiyaꞌ nukꞌij, \q roma xa enseñanzas quichin achiꞌaꞌ niquicꞌut y niquibij che can jareꞌ re rucꞌamon che niban. \p Quireꞌ re rutzꞌiban can re profeta Isaías.\x * \xo 7.7 \xt Is. 29:13; Mt. 15:8.\x* \p \v 8 Y yex jareꞌ re yixtajin chubanic. Y re ru-mandamiento re Dios xa iyiꞌon can. Yex can man niban-ta re nrajoꞌ re Dios, xa ja re niquibij re vinak, xa jareꞌ re itzꞌamon rubanic. Anchaꞌl tak nibij re andex quijoskꞌesic re bojoꞌy y re andex quijoskꞌesic re kumubal tak yaꞌ. Y jecꞌo chukaꞌ nicꞌaj chic re je anchaꞌl reꞌ, re yeꞌbanalaꞌ. \p \v 9 Y re Jesús xubij chukaꞌ chique: Yex niban re andex jeꞌquibilon can re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, can iyiꞌon can rubanic re nubij re ru-mandamiento re Dios re otz che niban. \v 10 Roma re chꞌabal re jeꞌrutzꞌiban can re Moisés, nubij: Tayaꞌ quikꞌij re ate-artaꞌ.\x * \xo 7.10 \xt Ex. 20:12; Dt. 5:16.\x* Y re anchique yeꞌrutzelaj rute-rutotaꞌ camas rumac ndel re quireꞌ nibano, y can rucꞌamon che niquimisas.\x * \xo 7.10 \xt Ex. 21:17; Lv. 20:9.\x* Quireꞌ re tzꞌiban can. \v 11 Jacꞌa yex man quire-ta niban. Xa man niban-ta anchaꞌl re rubin can re Dios. Yex xa yeꞌtijoj re vinak che man nicꞌatzin-ta che yeꞌquitoꞌ re quite-quirtaꞌ. Che xa riqꞌuin niquibij chique re quite-quirtaꞌ: Yen man yintiquir-ta yixintoꞌ riqꞌuin re ndoc chiva, roma re cꞌo viqꞌuin xa Corbán. Re chꞌabal reꞌ ndel che tzij: Nsujun chic cha re Dios. Y xa riqꞌuin quireꞌ niquibij, che quisujun chic cha re Dios re ndoc chique re quite-quirtaꞌ, man nicꞌatzin-ta chic che yeꞌquitoꞌ,\x * \xo 7.11 \xt Mt. 15:5; 1 Ti. 5:8.\x* yixchaꞌ chique. \v 12 Y riqꞌuin re nibij, can nikꞌalajin-va che niban chique re vinak che man chic yeꞌquito-ta re quite-quirtaꞌ. \v 13 Riqꞌuin reꞌ, yex ibanon che man jun rukꞌij re ru-mandamiento re Dios. Y quireꞌ ibanon xaxe chin niban re andex quibin can re ivinak re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Y jecꞌo chukaꞌ nicꞌaj chic anchaꞌl reꞌ re yeꞌbanalaꞌ. Quireꞌ xubij re Jesús chique re achiꞌaꞌ fariseos y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. \p \v 14 Y re Jesús xchꞌo chic jun bey quiqꞌuin conojel vinak re quimalon-apo-quiꞌ chireꞌ y xubij chique: Ticꞌaxaj cꞌa chiyixnojel re xtimbij chiva y takꞌax pan iveꞌ. \v 15 Roma re cosa re nutaj-ka re vinak, mana-ta reꞌ re nitzꞌilbisan richin.\x * \xo 7.15 \xt Hch. 10:14, 15; Ro. 14:17; 1 Co. 8:8; 1 Ti. 4:4.\x* Re nitzꞌilbisan richin jun vinak xa ja re itzel tak nojebal re nipa pa ránma. \v 16 Re cꞌo ruxquin chin nucꞌaxaj, can tucꞌaxaj cꞌa re ximbij.\x * \xo 7.16 \xt Mt. 11:15.\x* Quireꞌ xubij re Jesús chique re vinak. \p \v 17 Y rejaꞌ xeꞌruyaꞌ can re vinak, y xba pa jun jay. Y re discípulos xquicꞌutuj cha chij re nitzꞌilbisan chin jun vinak.\x * \xo 7.17 \xt Mt. 15:15.\x* \v 18 Y re Jesús xubij chique: Yex can junan ibanon quiqꞌuin re nicꞌaj chic vinak che man nakꞌax-ta pan iveꞌ re nimbij. Can man kꞌaxnak-ta pan iveꞌ che ronojel re nutaj-ka re vinak, xa mana-ta reꞌ re nitzꞌilbisan richin. \v 19 Ronojel re andex nutaj-ka re vinak, xa man pa ránma-ta nibo-va. Xa chupan nika-va-ka y cꞌareꞌ ndel-a. Y roma re quireꞌ xubij re Jesús, nikꞌalajin che ronojel re riquil tak vay jecꞌo can, can je otz-va chin yeꞌtij. \p \v 20 Y re Jesús xubij chukaꞌ che xa ja re itzel tak nojebal re nipa pa ránma re vinak, xa jareꞌ re nitzꞌilbisan richin. \v 21 Roma xa pa ránma re vinak yeꞌpo-va re itzel tak nojebal.\x * \xo 7.21 \xt Gn. 6:5; 8:21; Mt. 15:19; Hch. 8:22.\x* Chireꞌ nipo-va tak re vinak re jeꞌcꞌulan y re man jeꞌcꞌulan-ta niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun.\x * \xo 7.21 \xt Ga. 5:19.\x* Y chireꞌ chukaꞌ nipo-va tak yeꞌquimisan. \v 22 Pa tak cánma cꞌa re vinak nipo-va tak yeꞌlakꞌ, tak niquirayij che ronojel-ta cosa quiqꞌuin-ta rejeꞌ cꞌo-va, yeꞌquibanalaꞌ re itzel tak banabal, yeꞌtzꞌucu tzij, niquibanalaꞌ mac re camas yeꞌyiꞌo qꞌuex, itzel niquinaꞌ cha jun vinak re otz cꞌo, je nacanak, yeꞌquibilaꞌ itzel tak tzij chiquij re vinak, niquinaꞌ che camas quikꞌij. \v 23 Ronojel re etzelal qui tak reꞌ, pa ránma cꞌa re vinak nipo-va, y jareꞌ re nitzꞌilbisan richin. Quireꞌ xubij re Jesús chique re ru-discípulos. \s Re Jesús nucꞌachojsaj jun xtan, ral jun ixok man israelita-ta \p \v 24 Y re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos xeꞌel-a chireꞌ, y xeꞌba pa jun lugar re cꞌo-apo chiquinakaj re caꞌeꞌ tenemit quibiniꞌan Tiro y Sidón.\x * \xo 7.24 \xt Mt. 15:21.\x* Y xeꞌcꞌueꞌ pa jun jay, roma re Jesús man nrajo-ta che nitamax che rejaꞌ cꞌo chireꞌ. Pero man riqꞌuin reꞌ, chaꞌnin xnabex che cꞌo chireꞌ. \v 25 Can chaꞌnin xnabex-pa roma jun ixok re cꞌo jun ral-xtan, y re xtan reꞌ cꞌo jun itzel espíritu riqꞌuin. Re ixok reꞌ can xe cꞌa xucꞌaxaj-pa che re Jesús cꞌo chireꞌ, rejaꞌ xpa riqꞌuin y xbexuqueꞌ chach. \v 26 Re jun ixok reꞌ man israelita-ta.\x * \xo 7.26 \xt Ga. 3:28; Col. 3:11.\x* Rejaꞌ jun aj-sirofenicia. Pero xbexuqueꞌ chach re Jesús chin xboꞌrcꞌutuj utzil cha che tulisaj re itzel espíritu re cꞌo riqꞌuin re ral. \v 27 Pero re Jesús xubij cha re ixok: Re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios man otz-ta che chak xabanchique ninya-va. Xa ja re nuvinak israelitas re yeꞌntoꞌ nabey.\x * \xo 7.27 \xt Mt. 10:5, 6; 15:26; Hch. 13:46; 22:21; Ro. 9:4; Ef. 2:11, 12.\x* Roma man rucꞌamon-ta che nilisas re quivay re acꞌolaꞌ chin che ja-ta re tzꞌeꞌ yeꞌtijo, xchaꞌ re Jesús. \p \v 28 Pero re ixok xubij cha re Jesús: Ajaf, can katzij re nabij. Pero can yojtiquir chukaꞌ nakacꞌul-apo baꞌ cha re utzil reꞌ. Anchaꞌl niquiban re tzꞌeꞌ chuxeꞌ mesa, yeꞌquimololaꞌ chukaꞌ re ruchiꞌ tak vay re yeꞌquitzakala-ka re acꞌolaꞌ. \p \v 29 Y re Jesús can jareꞌ xubij cha re ixok: Re xabij can quire-va. Vocame catzolaj, roma re itzel espíritu xel-yan-a riqꞌuin re aval, xchaꞌ re Jesús cha. \p \v 30 Y re ixok xtzolaj charachoch. Y xboꞌrvilaꞌ re ral cotzꞌal chuchꞌat. Y chaꞌnin chukaꞌ xutzꞌat che re itzel espíritu man chic cꞌo-ta riqꞌuin re ral.\x * \xo 7.30 \xt 1 Jn. 3:8.\x* \s Re Jesús nucꞌachojsaj jun ache re man nucꞌaxaj-ta y man can-ta nitiquir nichꞌo \p \v 31 Re Jesús y chibil re ru-discípulos xeꞌel-pa chupan re lugar re cꞌo-apo chunakaj re tenemit Tiro y xeꞌbakꞌax-pa pa Sidón. Y xeꞌbakꞌax-pa chukaꞌ chupan re lugar rubiniꞌan Decápolis, cꞌareꞌ xeꞌbeka chuchiꞌ re lago rubiniꞌan Galilea. \v 32 Chireꞌ jecꞌo-va tak xcꞌam-pa jun ache chach re Jesús, jun ache re man nucꞌaxaj-ta y man can-ta nitiquir nichꞌo. Y re jeꞌcꞌamayom-pa richin, xquicꞌutuj utzil cha re Jesús che tuyaꞌ rukꞌaꞌ pa rueꞌ. \v 33 Re Jesús xucꞌuaj-a re ache reꞌ. Xujuꞌ rue-rukꞌaꞌ pa tak ruxquin, xchuban,\x * \xo 7.33 \xt Mr. 8:23; Jn. 9:6.\x* y cꞌareꞌ xutzꞌam re rakꞌ. \v 34 Y re Jesús xtzuꞌun chicaj,\x * \xo 7.34 \xt Mr. 6:41; Jn. 11:41.\x* xjekꞌejoꞌx-ka\x * \xo 7.34 \xt Jn. 11:33, 38.\x* y xubij pa kachꞌabal yoj re yoj israelitas: Efata. Re tzij reꞌ ndel che tzij: Tijakataj. \p \v 35 Y re ache can jareꞌ xucꞌaxaj y xtiquir otz xchꞌo. \v 36 Y re Jesús xucꞌam-pa re ache y xubij chique re vinak che man tiquitzijoj re xbanataj.\x * \xo 7.36 \xt Is. 42:2.\x* Pero re vinak, man riqꞌuin che can chalaben-a chique roma re Jesús che man tiquitzijoj, xa jareꞌ re xbequibana-pa nabey. \v 37 Y re vinak reꞌ xsatz quicꞌoꞌx\x * \xo 7.37 \xt Mt. 15:31; Mr. 6:51; 10:26.\x* tak xquitzꞌat re xbanataj, y niquibilaꞌ: Jabal re xuban. Nuban chique re man niquicꞌaxaj-ta, che niquicꞌaxaj, y nuban chukaꞌ chique re je memaꞌ, che yeꞌchꞌo, yeꞌchaꞌ re vinak. \c 8 \s Tak re Jesús xeꞌrutzuk como je cajeꞌ mil vinak \p \v 1 Ja kꞌij reꞌ tak camas je qꞌuiy vinak re xquimol-apo-quiꞌ riqꞌuin re Jesús. Pero re vinak reꞌ xqꞌuis quivay, y mareꞌ rejaꞌ xeꞌrayoj re ru-discípulos y xubij chique: \v 2 Yen camas ninjoyovaj quivach re vinak reꞌ,\x * \xo 8.2 \xt Sal. 145:9; Mt. 15:32.\x* roma oxeꞌ kꞌij queꞌcꞌue-va viqꞌuin y vocame manak chic quivay chin niquitaj. \v 3 Y yeꞌntak-ta-a cho tak cachoch choj quireꞌ y man jun cosa niquitaj-a, man otz-ta. Roma jecꞌo naj jeꞌpitinak-va, y qꞌuibaꞌ yeꞌtzak pa tak bey roma viyjal, xchaꞌ rejaꞌ. \p \v 4 Y re ru-discípulos xquibij cha: Re lugar yojcꞌo-va xa je manak vinak. Mareꞌ manak ancheꞌ nakavila-va-pa vay chin che yeꞌvaꞌ jabal conojel re vinak reꞌ,\x * \xo 8.4 \xt Nm. 11:21, 22; 2 R. 4:42, 43; 7:1, 2.\x* xeꞌchaꞌ cha re Jesús. \p \v 5 Pero re Jesús xucꞌutuj chique re ru-discípulos: ¿Jenipaꞌ vay cꞌo iviqꞌuin?\x * \xo 8.5 \xt Mt. 15:34; Mr. 6:38.\x* xchaꞌ chique. \p Y rejeꞌ xquibij: Cꞌo vukuꞌ, xeꞌchaꞌ cha. \p \v 6 Y re Jesús xubij che queꞌtzꞌuye-ka re vinak pan ulef. Cꞌareꞌ rejaꞌ xeꞌruliꞌej pa rukꞌaꞌ re vukuꞌ xcana-vay y xutioxij cha re Dios. Y cꞌareꞌ xeꞌrupar y xuya-a chique re ru-discípulos, y rejeꞌ xquijachalaꞌ chiquivach re vinak. \v 7 Y cꞌo chukaꞌ caꞌe-oxeꞌ chꞌutak car quiqꞌuin. Y re Jesús xutioxij cha re Dios roma re car reꞌ, y cꞌareꞌ xutak rujachic chiquivach re vinak.\x * \xo 8.7 \xt Mr. 6:41.\x* \v 8 Y conojel jabal xeꞌvaꞌ. Can man jun re man-ta xvaꞌ. Y cꞌa cꞌo vukuꞌ chacach re xuban sobra. \v 9 Re xeꞌvaꞌ chupan re kꞌij reꞌ, jecꞌo laꞌk jun cajeꞌ mil vinak. Y cꞌareꞌ re Jesús xeꞌruban despedir re vinak. \v 10 Y can jareꞌ tak re Jesús xoc-a pa canoa quiqꞌuin re ru-discípulos, y xeꞌba pa jun lugar rubiniꞌan Dalmanuta. \s Re achiꞌaꞌ fariseos niquitojtobej re Jesús \p \v 11 Y jecꞌo chique re achiꞌaꞌ fariseos re xeꞌbeka riqꞌuin re Jesús, y xquitzꞌam-quiꞌ che chꞌabal. Y chin che niquitojtobej re Jesús xquibij cha che can tubanaꞌ jun señal chicaj, chin quireꞌ can nucꞌut che ja re Dios takayom-pa richin,\x * \xo 8.11 \xt Mt. 12:38; 16:1; Jn. 6:30.\x* xeꞌchaꞌ cha re Jesús. \p \v 12 Pero re Jesús xbison-ka pa ránma y xjekꞌejoꞌx-ka.\x * \xo 8.12 \xt Mr. 7:34.\x* Cꞌareꞌ xubij: ¿Anchique roma yex re yixcꞌo chupan re tiempo reꞌ can nijoꞌ nitzꞌat che cꞌo-ta jun señal nibanataj chicaj? Pero yen can katzij nimbij chiva che mana-ta re nijoꞌ yex re xtibanataj, xchaꞌ re Jesús chique. \p \v 13 Y re Jesús xeꞌruyaꞌ can re achiꞌaꞌ fariseos, y xoc-a pa canoa quiqꞌuin re ru-discípulos, chin che yeꞌkꞌax jucꞌan chic-apo ruchi-yaꞌ. \s Re enseñanza quichin re achiꞌaꞌ fariseos y re Herodes xa man je otz-ta \p \v 14 Y re discípulos xquimistaj man xquicꞌuaj-ta quivay,\x * \xo 8.14 \xt Mt. 16:5.\x* y chireꞌ pa canoa xaxe jun vay cꞌo can. \v 15 Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Can ticꞌaxaj re xtimbij chiva, che can tichajij-iviꞌ chach re levadura\x * \xo 8.15 \xt Lc. 12:1; 1 Co. 5:7.\x* quichin re achiꞌaꞌ fariseos y chin re Rey Herodes. Tak re Jesús xubij quireꞌ, xa xchꞌo chij re enseñanza re niquicꞌut re achiꞌaꞌ reꞌ chiquivach re vinak. \p \v 16 Pero re discípulos man xkꞌax-ta pa quiveꞌ y xquibilaꞌ chiquivach: Rejaꞌ xubij quireꞌ roma manak kavay\x * \xo 8.16 \xt Mt. 16:7.\x* xkacꞌam-pa, xeꞌchaꞌ. \p \v 17 Pero re Jesús xunabej re niquibilaꞌ re ru-discípulos, mareꞌ xubij chique: ¿Anchique roma yex ninojij che roma manak kavay, mareꞌ tak ximbij quireꞌ? Yex can man xkꞌax-ta pan iveꞌ\x * \xo 8.17 \xt Mt. 15:17; 16:8, 9; He. 5:11.\x* re ximbij, roma xa can cꞌa icoversan re ivánma.\x * \xo 8.17 \xt Is. 63:17; Mr. 6:52; 16:14.\x* \v 18 Yex cꞌo inakꞌavach, pero xa man yixtzuꞌun-ta. Cꞌo ixquin, pero xa man nicꞌaxaj-ta. Yex anchaꞌl xa man chic neꞌka-ta chiꞌcꞌoꞌx \v 19 tak yen xinyaꞌ quivay re je voꞌoꞌ mil vinak riqꞌuin re voꞌoꞌ vay re ximpar chiquivach. ¿Jenipaꞌ chacach jeꞌnojnak che vay re xuban sobra? xchaꞌ chique. \p Y re discípulos xquibij cha re Jesús: Doce chacach.\x * \xo 8.19 \xt Mt. 14:20; Mr. 6:43; Lc. 9:17; Jn. 6:13.\x* \p \v 20 Y chukaꞌ can anchaꞌl xa man chic neꞌka-ta chiꞌcꞌoꞌx tak yen xinyaꞌ quivay re je cajeꞌ mil vinak riqꞌuin re vukuꞌ vay re ximpar chiquivach. ¿Jenipaꞌ chacach jeꞌnojnak che vay re xuban sobra? xchaꞌ chique. \p Y re discípulos xquibij cha re Jesús: Vukuꞌ chacach.\x * \xo 8.20 \xt Mt. 15:37.\x* \p \v 21 Y re Jesús xubij chique: ¿Anchique roma tak can man kꞌaxnak-ta pan iveꞌ?\x * \xo 8.21 \xt Sal. 94:8; Mr. 6:52.\x* \s Re Jesús xucꞌachojsaj jun moy pa Betsaida \p \v 22 Re Jesús y chibil re ru-discípulos, xeꞌbapon pa Betsaida. Y xcꞌam-pa jun ache moy chach. Y re jeꞌcꞌamayom-pa richin re moy reꞌ xquicꞌutuj utzil cha che tuyaꞌ rukꞌaꞌ pa rueꞌ che re ache moy nitiquir-ta nitzuꞌun. \v 23 Xpa re Jesús xuyukej-a chukꞌaꞌ re ache moy y xucꞌuaj-a chuchiꞌ re tenemit. Cꞌareꞌ re Jesús xuya-apo ruchub chuchiꞌ tak nakꞌarach re moy. Y xuyaꞌ rukꞌaꞌ pa rueꞌ. Cꞌareꞌ xucꞌutuj cha vo xa cꞌo nutzꞌat. \v 24 Y tak re moy xujak re nakꞌarach, xubij: Jaꞌ. Yeꞌntzꞌat re achiꞌaꞌ. Nintzꞌat che anchaꞌl cheꞌ jeꞌpaꞌal. Pero xa man quire-ta, roma xa yeꞌbiyin, xchaꞌ. \p \v 25 Y re Jesús xuyaꞌ chic jun bey re rukꞌaꞌ chuchiꞌ tak nakꞌarach re ache. Can xuban cha re ache che xtzuꞌun. Y re ache xtzuꞌun jabal. Can jabal yeꞌrutzꞌat ronojel, che naj che nakaj. \v 26 Y re Jesús xutak-a re ache chin tiba charachoch. Rejaꞌ xubij-a cha: Man catoc-apo pa tenemit chin man tayaꞌ rutzijol,\x * \xo 8.26 \xt Mt. 8:4; Mr. 5:43.\x* xa choj cabiyin chavachoch, xcha-a re Jesús cha. \s Re Pedro nubij che re Jesús jareꞌ re Cristo \p \v 27 Re Jesús y re ru-discípulos xeꞌba pa tak cocoj tenemit re jecꞌo chireꞌ pa Cesarea chin re Filipo. Y po bey re Jesús xucꞌutuj chique re ru-discípulos: ¿Yin anchique cꞌa yen niquinojij re vinak?\x * \xo 8.27 \xt Mt. 16:13; Lc. 9:18.\x* xchaꞌ chique. \p \v 28 Y rejeꞌ xquibij cha: Jecꞌo yeꞌbin che ja rat re Juan Bautista.\x * \xo 8.28 \xt Mt. 14:2.\x* Nicꞌaj chic niquibij che ja rat re Elías, re jun rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha. Y jecꞌo chukaꞌ re yeꞌbin che rat yat jun chique re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, xeꞌchaꞌ cha re Jesús. \p \v 29 Y rejaꞌ xucꞌutuj chique re ru-discípulos: Y yex, ¿andex ninojij chuij? \p Y re Pedro can jareꞌ xubij cha re Jesús: Ja rat re Cristo\x * \xo 8.29 \xt Mt. 16:16; Jn. 1:41; 6:69; 11:27; Hch. 9:20.\x* re bin che nitak-pa roma re Dios. \p \v 30 Y re Jesús xubij chique che man jun anchok cha tiquibij-va\x * \xo 8.30 \xt Mt. 16:20.\x* che ja rejaꞌ re Cristo. \s Re Jesús nubij che xtiquimisas \p \v 31 Y re Jesús xutzꞌam rutzijosic y rucꞌutic chiquivach re ru-discípulos: Yen re xinalax chiꞌicojol, tiene que ninkꞌasaj qꞌuiy tijoj-pokonal. Xquintzelas coma re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij, coma re principal tak sacerdotes, y chukaꞌ coma re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Y xquinquimisas, pero pa rox kꞌij xquincꞌastaj-pa\x * \xo 8.31 \xt Mt. 16:21; 17:22, 23; Lc. 9:22.\x* chiquicojol re anamaꞌiꞌ, xchaꞌ re Jesús. \p \v 32 Y tak re Jesús xubij re chꞌabal reꞌ chique re ru-discípulos, can jabal kꞌalaj rubixic xuban cha. Pero re Pedro man xka-ta chach re xubij re Jesús, mareꞌ xujichꞌaj-a quiqꞌuin re nicꞌaj chic discípulos, y cof xchꞌo cha re Jesús. \v 33 Pero tak re Jesús xucꞌaxaj quireꞌ, xuposcolij-riꞌ y xeꞌrutzuꞌ re nicꞌaj chic ru-discípulos. Y xubij cha re Pedro: Catel-a viqꞌuin rat Satanás, roma man otz-ta re nanojij. Roma re anojebal rat xa can junan quiqꞌuin re quinojebal re vinak y man nanojij-ta baꞌ andex re nrajoꞌ re Dios. \p \v 34 Y re Jesús xeꞌrayoj-apo re vinak y re nicꞌaj chic ru-discípulos. Y xubij chique: Vo xa cꞌo jun nrajoꞌ yinrutzekelbej, can tubanaꞌ anchaꞌl jun re binak chuxeꞌ ru-cruz.\x * \xo 8.34 \xt Mt. 10:38; 16:24; Lc. 9:23; 14:27; Ga. 5:24; 6:14.\x* Man tuban re nurayij rejaꞌ. Man tupokonaj nukꞌasaj tijoj-pokonal. Vo xa cꞌo jun re ninojin quireꞌ, otz che nipa viqꞌuin chin yinrutzekelbej. \v 35 Roma vo xa camas nupokonaj re rucꞌaslen vovaꞌ chach re ruchꞌulef, xa man xtuvel-ta rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta. Jacꞌa re man nupokonaj-ta re rucꞌaslen,\x * \xo 8.35 \xt Jn. 12:25; Ap. 12:11.\x* astapaꞌ xtiquimisas nutzij yen y roma re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha, jareꞌ sí can xtuvel-va rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta. \v 36 Roma man jun cosa otz nucꞌam-pa cha re vinak, xe-ta nicꞌueꞌ ronojel re biyomal chin re ruchꞌulef riqꞌuin, y re vinak reꞌ man nicolotaj-ta. \v 37 Astapaꞌ camas biyomal cꞌo riqꞌuin re vinak, pero man nitiquir-ta nulokꞌ re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta. \v 38 Man jun vinak tiqꞌuex nutzijoj che yinruniman yen y re nuchꞌabal. Man tiqꞌuex nubij quireꞌ chique re vinak re jecꞌo vocame, re xa man niquinimaj-ta re Dios y can je aj-maqui-va. Roma vo xa cꞌo jun re niqꞌuex nubij quireꞌ chique, yen chukaꞌ re xinalax chiꞌicojol xquinqꞌuex nimbij che re jun vinak reꞌ che vichin yen.\x * \xo 8.38 \xt Mt. 10:33; Lc. 9:26; 12:9; 2 Ti. 2:12.\x* Quireꞌ xtimban tak xquimpa chic jun bey, y junan chic nukꞌij riqꞌuin re Nataꞌ y je vichibil-pa re lokꞌolaj tak ángeles. \c 9 \nb \v 1 Y chukaꞌ re Jesús xubij chique re jecꞌo riqꞌuin: Can katzij nimbij chiva, che re Dios can xticꞌueꞌ pa kaveꞌ, chin xkojruban gobernar.\x * \xo 9.1 \xt Lc. 22:18.\x* Y can xtikꞌalajin re ru-poder. Y jecꞌo chiva yex re can man xqueꞌcom-ta, xa cꞌaja tak quitzꞌeton chic can\x * \xo 9.1 \xt Mt. 16:28; Lc. 9:27.\x* ronojel re xtibanataj, xchaꞌ re Jesús. \s Tak re je oxeꞌ discípulos xquitzꞌat rukꞌij re Jesús \p \v 2 Y tak kꞌaxnak chic vakiꞌ kꞌij, re Jesús xaxe re Pedro, re Jacobo y re Juan re xeꞌrucꞌuaj-a pa rueꞌ jun nema-loma.\x * \xo 9.2 \xt Mt. 17:1; Lc. 9:28.\x* Y re Jesús xjalataj rutzubal chiquivach re je oxeꞌ ru-discípulos reꞌ. \v 3 Y chukaꞌ re rutziak can xjalataj ru-color. Roma camas rusakil xuban, can anchaꞌl re sakboch nika\x * \xo 9.3 \xt Dn. 7:9; Mt. 28:3.\x* pa rue-juyuꞌ y hasta niyiqꞌuiloj. Y man jun chꞌajoy-tziak re nitiquir-ta nuban quireꞌ rusakil cha re jun tziak reꞌ. \v 4 Y xeꞌbecꞌulum-pa re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ quibiniꞌan Elías y Moisés, y yeꞌtzijon riqꞌuin re Jesús. Re achiꞌaꞌ reꞌ je rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. \v 5 Y cꞌareꞌ tak re Pedro xubij-apo cha re Jesús: Maestro, vovaꞌ otz kabanon. Takabanaꞌ oxeꞌ chꞌutak jay. Jun avichin rat, jun chin re Moisés y jun chin re Elías, xchaꞌ cha re Jesús. \p \v 6 Re Pedro quireꞌ xubij-apo y man rutaman-ta anchique roma tak xchꞌo-apo. Xa bin che man bin xeꞌrubila-apo. Can che je oxeꞌ discípulos camas quixibin-quiꞌ. \v 7 Y jareꞌ tak cꞌo jun nube\x * \xo 9.7 \xt Ex. 40:34.\x* xpiso quichin. Y chupan re nube reꞌ cꞌo Jun re xchꞌo-pa y xubij: Jareꞌ re Nucꞌajol\x * \xo 9.7 \xt He. 1:1, 2; 2 P. 1:17.\x* y yen camas ninjoꞌ. Can ticꞌaxaj cꞌa re rutzij. \p \v 8 Pero tak re discípulos xeꞌtzuꞌun chic-apo, xquitzꞌat che xa man jun chic cꞌo riqꞌuin re Jesús. Xa rion chic cꞌo can. \p \v 9 Y tak rejeꞌ jeꞌxulam-pa chach re loma, re Jesús xuchalabej chique re ru-discípulos: Che man jun anchok cha titzijoj-va re xitzꞌat. Yex otz xtitzijoj pero tak yen re xinalax chiꞌicojol, xincꞌastaj-yam-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ, cꞌajareꞌ tak rucꞌamon che yex xtitzijoj,\x * \xo 9.9 \xt Mt. 17:9.\x* xchaꞌ chique. \p \v 10 Y rejeꞌ can man xquitzijoj-ta re andex xquitzꞌat, pero niquicꞌutulaꞌ chiquivach andex xrajoꞌ xubij re Jesús tak xubij che xticꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ. \v 11 Y cꞌareꞌ re je oxeꞌ discípulos xquibij cha re Jesús: Yoj kꞌaxnak pa kaveꞌ che can ja rat re Cristo re takom-pa roma re Dios. ¿Pero anchique roma tak re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas niquibij che nabey tiene que neꞌka re Elías,\x * \xo 9.11 \xt Mal. 4:5; Mt. 17:10.\x* cꞌajareꞌ tak xteꞌka re Cristo? \p \v 12 Y re Jesús xubij chique: Can katzij-va che re Elías nipa nabey y nuban rubiyal ronojel. Mareꞌ yex man tinojij che man xtibanataj-ta chukaꞌ re jeꞌtzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios, che yen re xinalax chiꞌicojol tiene que ninkꞌasaj qꞌuiy tijoj-pokonal\x * \xo 9.12 \xt Gn. 3:15; Zac. 13:7.\x* y can man jun nukꞌij xtiban chua.\x * \xo 9.12 \xt Sal. 22:6; Is. 50:6; 53:2; Dn. 9:26; Lc. 23:11.\x* \v 13 Pero yen nimbij chiva che re Elías reꞌ xpa-yan.\x * \xo 9.13 \xt Mt. 11:14; 17:12; Lc. 1:17.\x* Y camas xquiban-a cha. Can andex xquijoꞌ xquiban-a cha. Can anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, xchaꞌ re Jesús chique. Re Elías re xunataj re Jesús xa ja re Juan Bautista. \s Re Jesús nucꞌachojsaj jun alaꞌ re cꞌo jun itzel espíritu riqꞌuin \p \v 14 Y tak re Jesús y re je oxeꞌ ru-discípulos xeꞌbapon quiqꞌuin re nicꞌaj chic discípulos, rejaꞌ xutzꞌat che camas je qꞌuiy vinak re quimalon-apo-quiꞌ chiquij, y chukaꞌ caꞌe-oxeꞌ achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas quitzꞌamon-quiꞌ che chꞌabal quiqꞌuin re discípulos. \v 15 Conojel re vinak, tak xquitzꞌat che pitinak re Jesús, xsatz quicꞌoꞌx, y jonanin xeꞌba y xquicꞌutuj ruxnokil-rach. \v 16 Y re Jesús xucꞌutuj chique re ru-discípulos: ¿Anchok chij itzꞌamon-va-iviꞌ quiqꞌuin rejeꞌ? xchaꞌ chique. \p \v 17 Pero jun chique re vinak xutzꞌam-apo rubixic cha re Jesús: Maestro, xchaꞌ cha. Yen ncꞌamom-pa re nucꞌajol chava, roma cꞌo jun itzel espíritu riqꞌuin. Y re itzel espíritu reꞌ can mem rubanon cha. \v 18 Y tak más nutzꞌam, xabanchique lugar cꞌo-va, nutorij pan ulef, y re ruchub can nicubub pa ruchiꞌ y can nukachꞌachꞌej roray. Y camas chukaꞌ rucojman chic roma quireꞌ rucꞌalvachin. Y mareꞌ xincꞌutuj utzil chique re a-discípulos chin tiquilisaj re jun itzel espíritu reꞌ riqꞌuin re nucꞌajol. Pero man xeꞌtiquir-ta,\x * \xo 9.18 \xt Mt. 17:16; Lc. 9:40.\x* xchaꞌ re ache. \p \v 19 Y re Jesús jareꞌ xubij chique: Man jun vinak chupan re tiempo reꞌ re rubanon-ta confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios. Man tinojij che yen nojel tiempo xquincꞌueꞌ iviqꞌuin y chukaꞌ man tinojij che nojel tiempo xquixincochꞌ. Ticꞌama-pa re alaꞌ vovaꞌ, xchaꞌ chique. \p \v 20 Y xcꞌam-pa re alaꞌ chach re Jesús. Pero tak re itzel espíritu xutzꞌat re Jesús, riqꞌuin ruchukꞌaꞌ xuyiquiquej\x * \xo 9.20 \xt Mr. 1:26; Lc. 9:42.\x* can re alaꞌ y xutorij pan ulef. Y re alaꞌ nubolkꞌotela-riꞌ y nicubub chukaꞌ pa ruchiꞌ. \v 21 Y re Jesús xucꞌutuj cha rutotaꞌ re alaꞌ: ¿Jenipaꞌ tiempo tucꞌalvachij-va-pa quireꞌ re alaꞌ? xchaꞌ re Jesús. \p Y re tataꞌaj xubij: Can cꞌa coꞌol tak quireꞌ rucꞌalvachim-pa. \v 22 Can qꞌuiy bey rutorin pa kꞌakꞌ y pa tak yaꞌ, chin nicom-ta. Pero vo xa rat yatiquir natoꞌ, tajoyovaj rach rejaꞌ, tajoyovaj noch yen chukaꞌ y kojatoꞌ. Quireꞌ xubij re tataꞌaj cha re Jesús. \p \v 23 Pero re Jesús xubij cha re tataꞌaj: Vo xa rat yatiquir naban confiar-aviꞌ viqꞌuin che yintiquir nintoꞌ re acꞌajol, can xtibanataj-va re narayij. Pero reꞌ ja rat yatcꞌo-va, roma re can nuban confiar-riꞌ tak nucꞌutuj, can nibanataj-va re andex nrajoꞌ,\x * \xo 9.23 \xt Mt. 17:20; Mr. 11:22, 23; Lc. 17:6; Jn. 11:40; Hch. 14:9.\x* xchaꞌ re Jesús. \p \v 24 Y re rutotaꞌ re alaꞌ can jareꞌ xubij: Nimban confiar-viꞌ. Y chukaꞌ can quinatoꞌ chin che más-ta xtimban confiar-viꞌ\x * \xo 9.24 \xt Lc. 17:5.\x* aviqꞌuin. Y tak re tataꞌaj xubij re tzij reꞌ, can cof xubij, roma camas nem re bis cꞌo pa ránma. \p \v 25 Tak re Jesús xutzꞌat che camas je qꞌuiy vinak re niquimol-apo-quiꞌ, rejaꞌ cof xchꞌo cha re itzel espíritu, y xubij cha: Rat re abanon cha re alaꞌ reꞌ che mem y tocon, catel-a\x * \xo 9.25 \xt Hch. 10:38; 1 Jn. 3:8.\x* y man chic catzolaj-pa riqꞌuin, xchaꞌ cha. \p \v 26 Y re itzel espíritu nurak ruchiꞌ xel-a riqꞌuin re alaꞌ. Pero camas xuyiquiquej can. Y re alaꞌ xpuneꞌ can pan ulef, can anchaꞌl jun quiminak. Y mareꞌ je qꞌuiy vinak xeꞌbin che re alaꞌ xcom. \v 27 Pero re Jesús xutzꞌam rukꞌaꞌ y xuyac. Y re alaꞌ can jareꞌ xyacataj-pa. \p \v 28 Y tak re discípulos jecꞌo chic quion pa jay riqꞌuin re Jesús, xquicꞌutuj cha: ¿Anchique roma yoj man xojtiquir-ta xkalisaj-a re itzel espíritu?\x * \xo 9.28 \xt Mt. 17:19.\x* xeꞌchaꞌ cha. \p \v 29 Y re Jesús xubij chique: Re jun rach espíritu reꞌ ndel, pero vo xa yex niban ayuno y oración, xchaꞌ chique. \s Re Jesús nubij chic jun bey che xtiquimisas \p \v 30 Y tak rejeꞌ jeꞌelinak chic-pa chireꞌ, xeꞌkꞌax pa Galilea. Pero re Jesús man nrajo-ta che ninabex che rejaꞌ nakꞌax chireꞌ. \v 31 Roma rejaꞌ nrajoꞌ che re ru-discípulos niquitamaj can, mareꞌ xubij chic jun bey chique: Yen re xinalax chiꞌicojol, can xquinjach-va pa quikꞌaꞌ re vinak\x * \xo 9.31 \xt Lc. 9:44.\x* y xquinquiquimisaj.\x * \xo 9.31 \xt Jn. 3:14.\x* Jacꞌa tak yin quiminak chic, pa rox kꞌij xquincꞌastaj-pa\x * \xo 9.31 \xt Mt. 17:22, 23; Mr. 8:31; Jn. 2:19; 10:18; Hch. 2:23, 24.\x* chiquicojol re anamaꞌiꞌ. \p \v 32 Pero re discípulos man xkꞌax-ta pa quiveꞌ re xbex chique roma re Jesús. Y niquixibij-quiꞌ niquicꞌutuj cha andex ndel-va che tzij. \s Re vinak nrajoꞌ nicꞌueꞌ rukꞌij can tusuju-riꞌ chubanic xabanchique samaj \p \v 33 Y re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos xeꞌbapon pa tenemit Capernaum. Y tak cꞌo chic pa jay, rejaꞌ xucꞌutuj chique re ru-discípulos. Y yex ¿andex re nichꞌojelaꞌ chivach tak katzꞌamom-pa bey? xchaꞌ chique. \p \v 34 Pero re discípulos man xeꞌkꞌajan-ta-apo cha re Jesús, roma tak jeꞌpitinak po bey, xa xquichꞌojelaꞌ chiquivach anchique chique rejeꞌ\x * \xo 9.34 \xt Pr. 13:10; Mt. 18:1; Lc. 9:46.\x* re cꞌo más rukꞌij. \v 35 Y re Jesús xtzꞌuye-ka. Cꞌareꞌ xeꞌrayoj-apo che je doce ru-discípulos y xubij chique: Vo xa cꞌo jun nrajoꞌ che ja rejaꞌ re cꞌo rukꞌij, can tuna-ka-riꞌ che xa manak rukꞌij y tusuju-riꞌ chin nuban xabanchique samaj quichin conojel.\x * \xo 9.35 \xt Mt. 20:26, 27; Mr. 10:43.\x* \p \v 36 Y re Jesús xboꞌrcꞌama-pa jun chꞌet acꞌual y xuyaꞌ chireꞌ pa quinicꞌajal.\x * \xo 9.36 \xt Mt. 18:2.\x* Cꞌareꞌ xuchꞌilej y xubij chique re ru-discípulos: \v 37 Re yacayon vichin pa ránma y can niquiꞌcot nucꞌul jun acꞌual anchaꞌl reꞌ, man xe-ta xtucꞌul re acꞌual, xa can xquinrucꞌul chukaꞌ yen. Y re nicꞌulu vichin yen, man xe-ta chukaꞌ yen re xquinrucꞌul, xa can xtucꞌul chukaꞌ re takayom-pa vichin.\x * \xo 9.37 \xt Mt. 10:40; Lc. 9:48.\x* \s Re man yeꞌtzelan-ta kachin, kachibil-kiꞌ quiqꞌuin \p \v 38 Y re Juan xubij-apo cha re Jesús: Maestro, yoj xkatzꞌat jun ache re pan abeꞌ rat yeꞌrulisaj-va itzel tak espíritu, re man kachibil-ta, mareꞌ xkabij cha che man chic tuban re ntajin chubanic.\x * \xo 9.38 \xt Nm. 11:27, 28; Lc. 9:49.\x* \p \v 39 Y re Jesús xubij: Man chic tibij quireꞌ cha, roma vo xa pa nubeꞌ yen yeꞌrubanalaꞌ milagros, can nitiquir-va, y man xtijalataj-ta re nunojij y can ja-ta reꞌ xtichꞌo-ka itzel tak tzij chuij. \v 40 Roma re man yeꞌtzelan-ta kachin, can kachibil-va-kiꞌ quiqꞌuin. \v 41 Y re vinak re otz yixquitzꞌat roma viqꞌuin yen re Cristo yixcꞌo-va, astapaꞌ xa baꞌ rax-yaꞌ re xtiquiyaꞌ chiva, can katzij nimbij che can cꞌo rajal-ruqꞌuixel xtiquicꞌul roma quireꞌ niquiban.\x * \xo 9.41 \xt Mt. 10:42.\x* \s Tivokꞌex rach re vinak re nibano cha jun rajcꞌual re Dios che nitzak pa mac \p \v 42 Vo xa cꞌo jun vinak re cꞌa ba-oc quinrunimaj-va y nipa-ta chic jun vinak y nuban cha che nitzak pa mac, re vinak reꞌ man otz-ta re nuban. Y mareꞌ antes che nuban re etzelal reꞌ, más-ta otz cha rejaꞌ che nixim-ta jun momaꞌ aboj chukul y neꞌtorex can pa mar.\x * \xo 9.42 \xt Mt. 18:6; Lc. 17:1, 2.\x* \v 43 Mareꞌ vo xa jun akꞌaꞌ nibano chava che yamacun, más otz che nachoy-a.\x * \xo 9.43 \xt Mt. 5:30; 18:8; Col. 3:5; He. 12:1.\x* Roma más otz che manak jun akꞌaꞌ y yatoc chupan re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta, que chach cꞌo-ta che caꞌeꞌ akꞌaꞌ y yaba pan infierno, ancheꞌ cꞌo-va re kꞌakꞌ re man nichup-ta. \v 44 Re lugar re jecꞌo jut chin niquichꞌaculaj-ka re achꞌacul re man yeꞌcom-ta, y cꞌo chukaꞌ kꞌakꞌ re man nichup-ta.\x * \xo 9.44 \xt Is. 66:24; 2 Ts. 1:9.\x* \v 45 Y vo xa jun avakan nibano chava che yamacun, más otz che nachoy-a. Roma más otz che manak jun avakan y yatoc chupan re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta, que chach che caꞌeꞌ avakan cꞌo y yaꞌtetorex can pan infierno, ancheꞌ cꞌo-va re kꞌakꞌ re man nichup-ta. \v 46 Re lugar re jecꞌo jut chin niquichꞌaculaj-ka re achꞌacul re man yeꞌcom-ta, y cꞌo chukaꞌ kꞌakꞌ re man nichup-ta. \v 47 Y vo xa jun anakꞌavach re nibano chava che yamacun, más otz che nalisaj-a.\x * \xo 9.47 \xt Ro. 8:13; Ga. 5:24.\x* Roma más otz che manak jun anakꞌavach y yatapon chilaꞌ riqꞌuin re Dios, re ancheꞌ ja rejaꞌ re nibano gobernar, que chach cꞌo-ta che caꞌeꞌ anakꞌavach y yaꞌtetorex can pan infierno, \v 48 re lugar re jecꞌo jut chin niquichꞌaculaj-ka re achꞌacul re man yeꞌcom-ta, y cꞌo chukaꞌ kꞌakꞌ re man nichup-ta. \p \v 49 Can ronojel chicop re yeꞌquimisas re yeꞌsuj cha re Dios, yeꞌtzayex.\x * \xo 9.49 \xt Lv. 2:13.\x* Quireꞌ chukaꞌ conojel vinak xqueꞌtzayex, pero man riqꞌuin-ta chic atzꞌam, xa riqꞌuin kꞌakꞌ. \v 50 Re atzꞌam camas otz. Pero xe-ta re atzꞌam niqꞌuis-ta-a re rutzayil, ¿andex como rubanic niban yex chin quireꞌ nitzolaj-ta chic-pa re rutzayil? Man jun. Mareꞌ yex tichajij re icꞌaslen, chin quireꞌ man quixoc anchaꞌl re atzꞌam re man nitzayin-ta chic, y chukaꞌ manak-ta ayoval chiꞌicojol,\x * \xo 9.50 \xt Ro. 12:18.\x* quireꞌ xubij re Jesús. \c 10 \s Re vinak jeꞌcꞌulan man otz-ta niquijach-quiꞌ \p \v 1 Y cꞌareꞌ re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos xel-a chireꞌ y xba pa Judea. Y xkꞌax chukaꞌ jucꞌan chic-apo re rakan-yaꞌ Jordán.\x * \xo 10.1 \xt Mt. 19:1.\x* Chireꞌ camas chukaꞌ qꞌuiy vinak xquimol-quiꞌ riqꞌuin. Y rejaꞌ xutzꞌam rucꞌutic re ruchꞌabal re Dios chiquivach, can anchaꞌl-va rubanom-pa. \v 2 Y jareꞌ tak jecꞌo achiꞌaꞌ fariseos xeꞌbapon riqꞌuin re Jesús chin niquitojtobej y chin che nitzak-ta pa quikꞌaꞌ. Y mareꞌ xquicꞌutuj cha vo xa rucꞌamon che jun ache nujach-riꞌ riqꞌuin re ruxayil.\x * \xo 10.2 \xt Mt. 19:3.\x* \v 3 Y re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: ¿Andex rubin can re Moisés chiva che niban? xchaꞌ chique. \p \v 4 Y rejeꞌ xquibij: Re Moisés can ruyiꞌon-va can kꞌij cha re ache che nuban jun vuj ancheꞌ nubij-va che xujach-riꞌ\x * \xo 10.4 \xt Dt. 24:1; Mt. 5:31; 19:7.\x* riqꞌuin re ruxayil y tuyaꞌ can, xeꞌchaꞌ rejeꞌ. \p \v 5 Y re Jesús can jareꞌ xubij chique: Can anchaꞌl cꞌa icoversan re ivánma yex chupan re etzelal, can quireꞌ chukaꞌ xbanataj ajuer can pa ru-tiempo re Moisés.\x * \xo 10.5 \xt Dt. 9:6; Hch. 13:18.\x* Xa mareꞌ tak rejaꞌ xubij che can tiban quireꞌ. \v 6 Jacꞌa re xtiquir-va-pa xa man quire-ta. Re xtiquir-va-pa, tak re Dios xuban re ruchꞌulef, can ache y ixok xuban. Can man rion-ta re ache y man rion-ta chukaꞌ re ixok.\x * \xo 10.6 \xt Gn. 1:27; 2:20-23; 5:2.\x* \v 7 Mareꞌ re ache man chic xticꞌue-ta quiqꞌuin rute-rutotaꞌ. Xa xticꞌueꞌ riqꞌuin re ruxayil, \v 8 y che je caꞌeꞌ xa jun cꞌa xtiquiban.\x * \xo 10.8 \xt Gn. 2:24; 1 Co. 6:16; Ef. 5:31.\x* Roma tak quicꞌuan chic-quiꞌ, man chic je caꞌe-ta vinak, xa jun chic quibanon. \v 9 Mareꞌ re xa jun chic rubanon re Dios chique, man tuban re vinak che yeꞌrujach, xchaꞌ re Jesús. \p \v 10 Tak re Jesús y re ru-discípulos jecꞌo chic pa jay, xeꞌpa re discípulos xquicꞌutulaꞌ cha re Jesús che andex xrajoꞌ xubij riqꞌuin re chꞌabal re yeꞌrubij chique re achiꞌaꞌ fariseos. \v 11 Y re Jesús xubij chique: Xabanchique ache re nujach-riꞌ riqꞌuin re ruxayil\x * \xo 10.11 \xt Mt. 5:32; 19:9; Lc. 16:18.\x* y cꞌareꞌ nucꞌam chic jun ixok, re ache reꞌ nimacun chach re ruxayil. \v 12 Y quireꞌ chukaꞌ re ixok re nujach-riꞌ riqꞌuin re ruchijil y niba chic riqꞌuin jun ache, re ixok reꞌ can nimacun chukaꞌ.\x * \xo 10.12 \xt Ro. 7:3.\x* Quireꞌ xubij chique re discípulos. \s Re Jesús yeꞌruban bendecir re acꞌolaꞌ \p \v 13 Y re vinak yeꞌquicꞌamala-pa re acꞌolaꞌ riqꞌuin re Jesús, chin che nuya-ta-a re rukꞌaꞌ pa quiveꞌ. Pero re discípulos xa xquibij chique re vinak che man tiquiban quireꞌ.\x * \xo 10.13 \xt Mt. 19:13; Lc. 18:15.\x* \v 14 Jacꞌa tak re Jesús xutzꞌat re niquiban re ru-discípulos, xpa ruyoval, roma man otz-ta xutzꞌat re yeꞌtajin chubanic, y xubij chique: Tiyaꞌ kꞌij chique re acꞌolaꞌ che queꞌpa viqꞌuin, y man queꞌikꞌat. Roma re xqueꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios, xaxe re je anchaꞌl acꞌolaꞌ. \v 15 Y can katzij nimbij chiva, che re man niquiban-ta anchaꞌl re acꞌolaꞌ chin niquijach-quiꞌ pa rukꞌaꞌ re Dios, can man xqueꞌoc-ta pa rukꞌaꞌ re Dios,\x * \xo 10.15 \xt Mt. 18:3.\x* xchaꞌ chique re ru-discípulos. \p \v 16 Y rejaꞌ xeꞌruchꞌilej y xuyalaꞌ rukꞌaꞌ pa quiveꞌ re acꞌolaꞌ chin xeꞌruban bendecir. \s Jun ache biyom nitzijon riqꞌuin re Jesús \p \v 17 Y tak re Jesús xutzꞌam chic-a rubey je ruchibil-a re ru-discípulos, cꞌo jun ache jonanin xbeka riqꞌuin, xuqueꞌ chach, y xubij cha: Rat utzulaj Maestro, ¿andex re rucꞌamon che nimban yen chin che ninvel-ta re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta?\x * \xo 10.17 \xt Mt. 19:16; Lc. 18:18.\x* xchaꞌ. \p \v 18 Y re Jesús xubij cha: ¿Anchique roma tak nabij chua che yen yin otz? Roma can man jun vinak re otz-ta, xa can xe cꞌa jun re otz y reꞌ ja re Dios. \v 19 Y yen nimbij che rat ataman re lajuj mandamientos re xuyaꞌ re Dios pa rukꞌaꞌ re Moisés ajuer can, che rat ache re yatcꞌulan man camacun riqꞌuin jun chic ixok, man caquimisan,\x * \xo 10.19 \xt Ex. 20:12-16; Ro. 13:9; Stg. 2:11.\x* man catelakꞌ, man tatzꞌuc tzij chij jun chic vinak, man takꞌol jun vinak chin che nalisaj chach re xa richin rejaꞌ, tayaꞌ quikꞌij re ate-artaꞌ, xchaꞌ re Jesús cha. \p \v 20 Y re ache xubij cha re Jesús: Maestro, cꞌa yin coꞌol cheꞌ tak nbanom-pa ronojel reꞌ. \p \v 21 Y re Jesús xutzuꞌ rach re ache tak xubij quireꞌ, y camas xrajoꞌ, y cꞌareꞌ xubij cha: Cꞌa cꞌo jun cosa re man abanon-ta. Man ajachon-ta re abiyomal chiquivach re vinak re camas je mebaꞌ. Taꞌcꞌayij ronojel re cꞌo aviqꞌuin\x * \xo 10.21 \xt Mt. 19:21; Lc. 12:33; Hch. 2:45.\x* y re rajal tajachaꞌ chiquivach re vinak camas je mebaꞌ, chin quireꞌ nicꞌueꞌ abiyomal chilaꞌ chicaj. Y catampa viqꞌuin y catzakeꞌ chuij, y man tapokonaj nakꞌasaj tijoj-pokonal\x * \xo 10.21 \xt Hch. 14:22; 2 Ti. 3:12.\x* nutzij yen, anchaꞌl xa can yatbinak chuxeꞌ jun cruz, xchaꞌ cha. \p \v 22 Y tak re ache xucꞌaxaj re tzij re xubij re Jesús cha, can kꞌalaj che xbison-ka pa ránma, roma camas biyomal cꞌo riqꞌuin. Y can nibison tak xba roma man nrajo-ta che ndel re rubiyomal pa rukꞌaꞌ. \p \v 23 Y re Jesús xeꞌrutzuꞌ re ru-discípulos, y xubij chique: Re cꞌo quibiyomal, camas cꞌayef che yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios.\x * \xo 10.23 \xt Mt. 19:23; Lc. 18:24.\x* \p \v 24 Y re ru-discípulos re Jesús can anchique-la xquinaꞌ tak xquicꞌaxaj re tzij re xubij re Jesús. Pero rejaꞌ xubij chic jun bey chique: Vajcꞌual, xchaꞌ chique. Re can quiyiꞌon cánma riqꞌuin re quibiyomal,\x * \xo 10.24 \xt Job 31:24; Sal. 52:7; 62:10; 1 Ti. 6:17.\x* camas cꞌayef che yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios. \v 25 Mareꞌ yen nimbij che man cꞌayef-ta che nakꞌax jun camello pa chꞌet rujulil jun bak chin tꞌisoꞌn, que chach jun biyom ndoc-ta pa rukꞌaꞌ re Dios, xchaꞌ re Jesús. \p \v 26 Pero tak re discípulos xquicꞌaxaj chic jun bey re tzij re xubij re Jesús, xsatz quicꞌoꞌx y xquibilaꞌ chiquivach: Vo xa can anchaꞌl re nubij, quireꞌ, man jun xticolotaj, xeꞌchaꞌ. \p \v 27 Y re Jesús xeꞌrutzuꞌ chic re ru-discípulos jun bey y xubij chique: Re vinak man yeꞌtiquir-ta niquicol-quiꞌ, jacꞌa re Dios can nitiquir-va yeꞌrucol, roma rejaꞌ ronojel nitiquir nuban,\x * \xo 10.27 \xt Jer. 32:17; Mt. 19:26; Lc. 1:37.\x* xchaꞌ chique. \p \v 28 Y jareꞌ tak re Pedro xubij cha: Rat ataman che yoj kayiꞌon can ronojel re cꞌo kaqꞌuin, chin che yojtzakatal\x * \xo 10.28 \xt Mt. 19:27; Lc. 18:28.\x* chavij. \p \v 29 Pero re Jesús can jareꞌ xubij: Can katzij nimbij chiva, che xabanchique vinak can cꞌo qꞌuiy cosas xtucꞌul, vo xa nutzij yen y roma re utzulaj chꞌabal chin re Dios ruyiꞌon can rachoch, ruchꞌalal alabo y xtaniꞌ, rute-rutotaꞌ, ruxayil, rajcꞌual o rulef. \v 30 Can qꞌuiy cꞌa xtucꞌul re nibano quireꞌ. Can pa ciento cꞌa más re xtucꞌul-yan chupan re tiempo re katzꞌamon. Xtucꞌul-yan rachoch, ruchꞌalal alabo y xtaniꞌ, ruteꞌ, rajcꞌual o rulef. Y astapaꞌ riqꞌuin tijoj-pokonal\x * \xo 10.30 \xt Mt. 5:11, 12; Hch. 14:22; Ro. 5:3; 1 Ts. 3:3; 2 Ti. 3:12; 1 P. 4:12-16.\x* roma xeꞌtzakeꞌ chuij yen, pero chupan re jun chic tiempo chakavach-apo, can xtucꞌul re rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta.\x * \xo 10.30 \xt Lc. 18:30.\x* \v 31 Y je qꞌuiy re camas quikꞌij vocame, pero xtapon re kꞌij tak manak chic quikꞌij xticꞌueꞌ. Y je qꞌuiy re manak quikꞌij vocame, pero xtapon re kꞌij tak xticꞌueꞌ quikꞌij,\x * \xo 10.31 \xt Mt. 19:30; 20:16; Lc. 13:30.\x* xchaꞌ re Jesús. \s Re Jesús nunataj chic jun bey che xtiquimisas \p \v 32 Re Jesús y re ru-discípulos y re nicꞌaj chic vinak, quitzꞌamon-a bey pa tenemit Jerusalén. Y jacꞌa re Jesús re nabey-a chiquivach, y mareꞌ re ru-discípulos y re vinak can anchique-la niquitzꞌat y quixibin-quiꞌ jeꞌtzakatal-a chij. Cꞌareꞌ re Jesús xeꞌrujach-a baꞌ re je doce ru-discípulos y xubij chic chique re andex che tijoj-pokonal xtukꞌasaj.\x * \xo 10.32 \xt Mt. 20:17-19; Mr. 8:31; 9:31; Lc. 9:22; 18:31-33.\x* \v 33 Rejaꞌ xubij chique: Yex itaman che pa tenemit Jerusalén katzꞌamon-va-a bey, y ja chireꞌ re xquinjach-va yen re xinalax chiꞌicojol. Xquinjach pa quikꞌaꞌ re principal tak sacerdotes y pa quikꞌaꞌ re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Y rejeꞌ xtiquibij che quinquimisas. Y chukaꞌ xquinquijach pa quikꞌaꞌ vinak re man je israelitas-ta. \v 34 Y re vinak reꞌ xqueꞌtzeꞌen\x * \xo 10.34 \xt Sal. 22:6-8; Is. 53:3; Lc. 22:63; 23:11.\x* chuij, xquinquichubaj, xquinquichꞌay y cꞌareꞌ xquinquiquimisaj. Pero pa rox kꞌij xquincꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ. \s Re niquijoꞌ re Jacobo y re Juan \p \v 35 Y re Jacobo y re Juan, re je rucꞌajol re ache rubiniꞌan Zebedeo, xeꞌjelon-apo riqꞌuin re Jesús, y xquibij cha: Maestro, xeꞌchaꞌ cha. Yoj nakajoꞌ nakacꞌutuj jun utzil chava.\x * \xo 10.35 \xt Mt. 20:20.\x* Pero tabanaꞌ utzil can naban re xtakacꞌutuj chava, xeꞌchaꞌ cha re Jesús. \p \v 36 Y rejaꞌ xubij chique: ¿Andex che utzil re nijoꞌ yex? \p \v 37 Y rejeꞌ xquibij: Yoj nakajoꞌ che tak ja chic rat re yabano gobernar, naban-ta chaka yoj che nicꞌueꞌ kakꞌij, naya-ta kꞌij chaka chin che yojtzꞌuye-ta-apo aviqꞌuin, jun-ta re nicꞌueꞌ pan avajquikꞌaꞌ y jun-ta re pan axocon. \p \v 38 Pero re Jesús xubij chique: Yex man itaman-ta che can cꞌayef nuban chiva re nicꞌutuj. Y mareꞌ yen nincꞌutuj chiva vocame: ¿Nicochꞌ como yex re xtiban chua yen? ¿Y nicochꞌ como chukaꞌ yex jun tijoj-pokonal re anchaꞌl xtika pa nueꞌ yen? xchaꞌ re Jesús chique. \p \v 39 Rejeꞌ xquibij: Nakacochꞌ, xeꞌchaꞌ cha re Jesús. \p Y re Jesús xubij chic chique: Can katzij che yex xticochꞌ re anchaꞌl xtiban chua yen.\x * \xo 10.39 \xt Hch. 12:2.\x* Chukaꞌ can xticochꞌ jun tijoj-pokonal\x * \xo 10.39 \xt Ap. 1:9.\x* re anchaꞌl xtika pa nueꞌ yen. \v 40 Jacꞌa re nicꞌutuj chua che jun nitzꞌuyeꞌ pa vajquikꞌaꞌ y jun pa nuxocon, reꞌ man pa nukꞌa-ta yen cꞌo-va chin che ninyaꞌ chiva. Roma re nicꞌutuj yex, reꞌ xa quichin chic re xtubij re Dios che otz che yeꞌtzꞌuyeꞌ chireꞌ, xchaꞌ re Jesús. \p \v 41 Y re je lajuj chic discípulos, tak xquicꞌaxaj re niquijoꞌ re Jacobo y re Juan,\x * \xo 10.41 \xt Mt. 20:24.\x* xpa quiyoval chique. \v 42 Y jareꞌ tak re Jesús xeꞌrayoj re ru-discípulos y xubij chique: Yen nimbij che yex jabal itaman che re banon chique che niquiban gobernar chach re ruchꞌulef, ja rejeꞌ re yeꞌbano mandar pa quiveꞌ re vinak, mareꞌ can niquinaꞌ che ja rejeꞌ re je cajaf.\x * \xo 10.42 \xt Lc. 22:25.\x* Xa can xe re cꞌo quikꞌij jareꞌ re yeꞌbin re andex niban. \v 43 Pero chiꞌicojol yex man quire-ta. Roma vo xa cꞌo jun chiva yex re nrajoꞌ nicꞌueꞌ rukꞌij, can tuna-ka-riꞌ che xa manak rukꞌij y tusuju-riꞌ chin nuban xabanchique samaj.\x * \xo 10.43 \xt Mr. 9:35.\x* \v 44 Vo xa jun chiva yex can nrajoꞌ che ja rejaꞌ re nabey y cꞌo-ta rukꞌij, can tuna-ka-riꞌ che xa manak rukꞌij y tusuju-riꞌ chin nuban xabanchique samaj quichin conojel. \v 45 Y quireꞌ yen re xinalax chiꞌicojol. Yen man nimpokonaj-ta yinsamaj pa qui-cuenta re vinak,\x * \xo 10.45 \xt Jn. 13:14; Fil. 2:7.\x* roma can chubanic-va reꞌ tak ximpa, y man ximpa-ta chin che jecꞌo chic nicꞌaj yeꞌbano-pa re nimbij chique. Can jacꞌa yen re yimbano re samaj, y can xtinyaꞌ chukaꞌ re nucꞌaslen chin quireꞌ je qꞌuiy re yeꞌcolotaj\x * \xo 10.45 \xt Is. 53:10.\x* chach re quimac, xchaꞌ re Jesús. \s Re Jesús nucꞌachojsaj jun moy rubiniꞌan Bartimeo \p \v 46 Cꞌareꞌ re Jesús y re ru-discípulos xeꞌbapon pa tenemit rubiniꞌan Jericó. Y tak rejeꞌ niquiyaꞌ can re tenemit, camas je qꞌuiy vinak re jeꞌtzakatal-a\x * \xo 10.46 \xt Mt. 20:29.\x* chiquij. Y chireꞌ chuchi-bey cꞌo jun moy rubiniꞌan Bartimeo, rucꞌajol jun ache rubiniꞌan Timeo. Rejaꞌ tzꞌuyul chireꞌ, nucꞌutulaꞌ cꞌa ru-limosna chique re vinak re yeꞌkꞌax chireꞌ.\x * \xo 10.46 \xt Lc. 18:35.\x* \v 47 Y tak rejaꞌ xucꞌaxaj che nakꞌax-yan chireꞌ re Jesús aj-Nazaret, rejaꞌ cof xchꞌo y xubij: Tajoyovaj noch rat Jesús, re yat rey-rumam can re Rey David,\x * \xo 10.47 \xt Jer. 23:5; Ro. 1:3; Ap. 22:16.\x* xchaꞌ. \p \v 48 Y je qꞌuiy vinak xquibilaꞌ cha: Chꞌoj-achiꞌ. \p Pero rejaꞌ xa más cof nichꞌo y nubij: Rat re yat rey-rumam can re Rey David, tajoyovaj noch roma quireꞌ nbanon, nichaꞌ. \p \v 49 Y re Jesús xucꞌaxaj ruchꞌabal re ache moy. Mareꞌ xpaꞌe-ka y xubij che tayox-pa. Y can jareꞌ xbecayoj-pa y xquibij cha: Man taxibij-aviꞌ. Joꞌ. Re Jesús yarayoj, xeꞌchaꞌ cha. \p \v 50 Y re ache can xe xucꞌaxaj quireꞌ, can jareꞌ xyacataj-pa. Xuyaꞌ can re rukꞌuꞌ chireꞌ y xba-apo riqꞌuin re Jesús. \v 51 Y re Jesús xucꞌutuj cha: ¿Andex najoꞌ? Y re ache moy xubij cha: Maestro, yen ninjoꞌ yintzuꞌun. \p \v 52 Y re Jesús can jareꞌ xubij cha: Vocame otz yaba, roma yatzuꞌun chic. Y roma xaban confiar-aviꞌ viqꞌuin,\x * \xo 10.52 \xt Mt. 9:22.\x* mareꞌ xacꞌachoj. Y re moy can xtzuꞌun-va\x * \xo 10.52 \xt Is. 29:18; 35:5; 42:6, 7.\x* y xba chij re Jesús. \c 11 \s Tak re Jesús nakaj chic cꞌo-va-apo cha re tenemit Jerusalén \p \v 1 Y tak nakaj chic jecꞌo-va chique re aldea quibiniꞌan Betfagé y Betania, xa baꞌ chic nrajoꞌ che yeꞌbapon pa tenemit Jerusalén, roma can chuxeꞌ chic-apo re loma rubiniꞌan Olivos\x * \xo 11.1 \xt Mt. 21:1; Lc. 19:29; Hch. 1:12.\x* jecꞌo-va, jareꞌ tak re Jesús xeꞌrutak-a je caꞌeꞌ chique re ru-discípulos. \v 2 Rejaꞌ xubij-a chique: Quixbiyin-apo chupan la aldea la nitzꞌat-apo chilaꞌ. Y can xe xquixoc-apo, jareꞌ xtivel jun alaj burro\x * \xo 11.2 \xt Jn. 12:14.\x* ximil can chireꞌ. Y re chicop reꞌ can man jun chꞌocolbeyon richin. Tisolo-pa y ticꞌama-pa chua. \v 3 Y vo xa cꞌo jun xtibim-pa chiva anchique roma nisol re chicop, tibij cha che ndoc cha re Ajaf,\x * \xo 11.3 \xt Sal. 24:1.\x* pero chaꞌnin xtoꞌryaꞌ can, quixchaꞌ can cha, jareꞌ xbex-a chique roma re Jesús. \p \v 4 Y re je caꞌeꞌ discípulos xeꞌba. Tak xeꞌbapon, xquivel re alaj burro ximon can chireꞌ po bey, re ancheꞌ cꞌo-va re entrada chin re jay. Y rejeꞌ xquisol-pa. \p \v 5 Pero tak rejeꞌ yeꞌtajin chusolic re alaj burro, xeꞌtzꞌet-pa coma jun caꞌe-oxeꞌ vinak re jecꞌo chireꞌ y xquibij chique re je caꞌeꞌ discípulos: ¿Andex yixtajin chubanic chireꞌ? ¿Anchique roma nisol re chꞌet alaj burro? xeꞌcha-pa chique. \p \v 6 Y re discípulos xquibij re rubin-a re Jesús chique. Y re xeꞌtzꞌeto-pa quichin xquiyaꞌ kꞌij chique chin che xquisol-a y xquicꞌuaj-a re alaj burro reꞌ. \v 7 Y re discípulos reꞌ xquicꞌam-pa re alaj burro cha re Jesús. Cꞌareꞌ xquiyaꞌ quikꞌuꞌ chij re chicop reꞌ, chin che re Jesús xchꞌoque-a chij.\x * \xo 11.7 \xt Zac. 9:9.\x* \v 8 Y je qꞌuiy chique re vinak, xquiriqꞌuilaꞌ re quikꞌuꞌ pa rubey\x * \xo 11.8 \xt Mt. 21:8.\x* re Jesús chin niquiyaꞌ rukꞌij. Y nicꞌaj chic xeꞌbequicꞌamala-pa rukꞌaꞌ tak cheꞌ re nibex palma cha chin xquivak pa rubey. Rejeꞌ quireꞌ xquiban chin che xquiyaꞌ chukaꞌ rukꞌij re Jesús. Y quireꞌ niquibanalaꞌ tak jeꞌbinak. \p \v 9 Re vinak re je nabey chach re Jesús y re je xambay can, jun pa quichiꞌ niquiban tak niquibij: ¡Matiox che pitinak re Jun reꞌ! ¡Rejaꞌ can banom-pa bendecir\x * \xo 11.9 \xt Sal. 118:26; Mt. 21:19; Lc. 19:37, 38; Jn. 12:13.\x* y pitinak pa rubeꞌ re Ajaf Dios! \v 10 ¡Matiox che nitzolaj-yan chic-pa rukꞌij re David re kartaꞌ re xcꞌueꞌ ajuer can! ¡Matiox cha re Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj!\x * \xo 11.10 \xt Sal. 148:1.\x* xeꞌchaꞌ re vinak. \p \v 11 Y re Jesús xoc-apo pa tenemit Jerusalén, y xbakꞌax-pa pa rachoch re Dios y xeꞌrutzꞌat can re jecꞌo chireꞌ. Y tak xoc-pa re akꞌaꞌ, rejaꞌ je ruchibil-a re je doce ru-discípulos xeꞌba pan aldea rubiniꞌan Betania. \s Tak re Jesús xubij cha re jun cheꞌ rubiniꞌan higuera che man jun bey chic xtivachin \p \v 12 Pa rucaꞌn kꞌij tak quitzꞌamon bey chin jeꞌtzolojnak-pa pa Betania y yeꞌba pa Jerusalén, re Jesús xpa chꞌumunic rupan.\x * \xo 11.12 \xt Mt. 21:18.\x* \v 13 Y rejaꞌ cꞌacꞌanaj xutzꞌat-va-apo che cꞌo jun cheꞌ rubiniꞌan higuera tiquil, y camas jabal rubanon re ruxak. Xba-apo chuxeꞌ chin noꞌrcanoj-pa vo xa cꞌo rach. Pero tak xapon-apo chuxeꞌ xa manak rach, xa rion ruxak.\x * \xo 11.13 \xt Mt. 21:19.\x* Roma man ru-tiempo-ta che nivachin. \v 14 Jareꞌ tak re Jesús xchꞌo cha re cheꞌ y xubij: Man jun bey chic xcavachin. Can man jun chic vinak xtitijo avach, xchaꞌ cha re cheꞌ. Y re ru-discípulos xquicꞌaxaj re xubij. \s Tak re Jesús xeꞌrukotaj-pa re vinak yeꞌcꞌayin y re yeꞌlokꞌon pa rachoch re Dios \p \v 15 Y xeꞌbapon chic pa tenemit Jerusalén. Y re Jesús xba pa rachoch re Dios. Pero tak rejaꞌ cꞌo chic chireꞌ, xeꞌrukotaj-pa re vinak yeꞌcꞌayin y re yeꞌlokꞌon.\x * \xo 11.15 \xt Mt. 21:12; Lc. 19:45; Jn. 2:14, 15.\x* Y chique re vinak re yeꞌjalo rach mero xeꞌrutiquimilaꞌ can re qui-mesas. Y quireꞌ chukaꞌ xuban can chique re quichꞌacat re yeꞌcꞌayin palomas. \v 16 Y rejaꞌ man xrajo-ta che re vinak quicꞌuan ejkaꞌn, yeꞌkꞌax chupan re rachoch re Dios. \v 17 Cꞌareꞌ rejaꞌ xucꞌut chiquivach re vinak riqꞌuin re ruchꞌabal re Dios, che re rachoch re Dios xa can chin-va oración. Mareꞌ rejaꞌ xubij chique re vinak, che chupan re ruchꞌabal re Dios tzꞌiban can che re vachoch jay chin niquiban orar conojel vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef.\x * \xo 11.17 \xt Is. 56:7.\x* Jacꞌa yex xa anchaꞌl cachoch elekꞌomaꞌ\x * \xo 11.17 \xt Jer. 7:11.\x* ibanon cha. \p \v 18 Y reꞌ xcꞌaxax coma re principal tak sacerdotes y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Pero roma rejeꞌ yeꞌquitzꞌat re vinak che camas xsatz quicꞌoꞌx y can anchique-la xquinaꞌ roma re enseñanza re nucꞌut re Jesús chiquivach, mareꞌ xa can niquicanolaꞌ cꞌa andex rubanic niquiban chin niquiquimisaj re Jesús.\x * \xo 11.18 \xt Lc. 19:47.\x* Re principal tak sacerdotes y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas niquixibij-quiꞌ chach re Jesús, roma xa can bama conojel vinak jabal niquicꞌaxaj re nucꞌut. \v 19 Y tak xkꞌokumar-pa, re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos xeꞌba. Man xeꞌcꞌue-ta-ka chireꞌ pa tenemit Jerusalén. \s Re jun cheꞌ rubiniꞌan higuera re xchakij-ka \p \v 20 Namakꞌaꞌ cha re rucaꞌn kꞌij, tak quitzꞌamon bey pa Jerusalén, xquitzꞌat che chakeꞌj chic re cheꞌ rubiniꞌan higuera re xubij can re Jesús che man jun bey chic xtivachin.\x * \xo 11.20 \xt Mt. 21:19.\x* \v 21 Y re Pedro chaꞌnin xbeka chucꞌoꞌx, y xubij cha re Jesús: Maestro, tatzꞌetaꞌ la higuera, xa can xchakij-va-ka anchaꞌl re xabij, xcha-apo cha re Jesús. \p \v 22 Pero re Jesús xubij chique conojel re ru-discípulos: Yex chukaꞌ nicꞌatzin che niban confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios. \v 23 Y can katzij nimbij chiva che xabanchique nibin cha re loma reꞌ che tel-a vovaꞌ\x * \xo 11.23 \xt Mt. 17:20; 21:21; Lc. 17:6.\x* y takꞌax pa mar, can quireꞌ nibanataj. Vo xa can katzij nuban confiar-riꞌ y man nubij-ta-ka pa ránma che xa man laꞌk nibanataj-ta reꞌ. \v 24 Mareꞌ yen nimbij chiva che ronojel re nicꞌutuj tak yex niban orar y ninimaj che can xticꞌul-va, can quireꞌ xtibanataj.\x * \xo 11.24 \xt Lc. 11:9; Jn. 14:13; 15:7; 16:24; Stg. 1:5, 6.\x* \p \v 25 Y tak niban orar, can man-ta jun re nikꞌato richin. Roma vo xa cꞌo jun vinak re cꞌo rumac rubanon chivach, ticuyuꞌ.\x * \xo 11.25 \xt Mt. 6:14; Ef. 4:32; Col. 3:13.\x* Chin quireꞌ re Kartaꞌ re cꞌo chilaꞌ chicaj xquixrucuy chukaꞌ yex riqꞌuin re imac re yeꞌbanalaꞌ chach. \v 26 Roma vo xa yex man nicuy-ta rumac jun vinak re cꞌo etzelal rubanon chiva,\x * \xo 11.26 \xt Mt. 18:35.\x* chukaꞌ re Kartaꞌ re cꞌo chilaꞌ chicaj man xtucuy-ta re imac re yixtajin chubanic chach. \s Jecꞌo yeꞌcꞌutun cha re Jesús che anchique xyiꞌo autoridad pa rukꞌaꞌ \p \v 27 Re Jesús y re ru-discípulos xeꞌbapon chic jun bey pa tenemit Jerusalén. Y chireꞌ pa rachoch re Dios cꞌo-va re Jesús tak xeꞌbapon re principal tak sacerdotes riqꞌuin, y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas y chibil chukaꞌ re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij.\x * \xo 11.27 \xt Mt. 21:23; Lc. 20:1.\x* \v 28 Y xquicꞌutuj cha: ¿Anchique xyiꞌo autoridad pan akꞌaꞌ chin xaꞌkotaj-a re vinak xeꞌcꞌayin pa rachoch re Dios? ¿Y anchique xyiꞌo autoridad chava chin che qꞌuiy cosas yaꞌbanalaꞌ chiquicojol re vinak? xeꞌchaꞌ cha. \p \v 29 Xpa re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Yen chukaꞌ cꞌo jun cosa ninjoꞌ nincꞌutuj chiva. Y vo xa yex xtibij chua, yen chukaꞌ xtimbij chiva anchique yaꞌyon autoridad chua yen chin yeꞌmbanalaꞌ re cosas reꞌ. \v 30 Ticꞌaxaj jabal re xtincꞌutuj chiva. ¿Re Juan xtak-pa roma re Dios chin xeꞌruban bautizar re vinak? ¿O xa vinak xeꞌbin cha che quireꞌ tubanaꞌ? Tibij chua andex ninojij, xchaꞌ chique. \p \v 31 Y re principal tak sacerdotes, re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas y chukaꞌ re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij, xquibilaꞌ chiquivach: ¿Y vocame andex xtakabij cha re Jesús? Roma vo xa xtakabij che re Juan ja re Dios takayom-pa richin, re Jesús xtubij chaka: ¿Anchique roma tak man xinimaj-ta? \v 32 Y vo xa nakabij che xa vinak xeꞌbin cha re Juan che tubanaꞌ quireꞌ, cꞌayef nuban chaka yoj. \p Rejeꞌ xquibij-ka quireꞌ, roma quixibin-quiꞌ chiquivach re vinak. Roma conojel re vinak can quitaman che re Juan jun rusamajel re Dios\x * \xo 11.32 \xt Mt. 3:5; 14:5.\x* re xbex profeta cha. \v 33 Y cꞌareꞌ xquibij-apo cha re Jesús: Yoj man kataman-ta. \p Y re Jesús can jareꞌ chukaꞌ tak xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Roma yex man xixtiquir-ta xibij chua, quireꞌ chukaꞌ yen man xtimbij-ta chiva anchique yaꞌyon autoridad chua chin yeꞌmbanalaꞌ re cosas reꞌ, xchaꞌ re Jesús. \c 12 \s Re ejemplo chiquij re itzel tak achiꞌaꞌ kajoy tak ulef \p \v 1 Y re Jesús, riqꞌuin ejemplo xchꞌo quiqꞌuin re achiꞌaꞌ cꞌo quikꞌij. Rejaꞌ quireꞌ cꞌa xubij chique: Xcꞌueꞌ jun ache, xutic uva\x * \xo 12.1 \xt Sal. 80:8; Is. 5:1; Mt. 21:33; Lc. 20:9.\x* chach re rujuyuꞌ y cꞌareꞌ xuban coꞌc chij. Xuban chukaꞌ anchaꞌl jun chꞌet pila pan ulef ancheꞌ niyitzꞌ-va re uva, y xuban chukaꞌ jun torre y pa rueꞌ re torre xcꞌue-va rachoch re nichajin chin re juyuꞌ. \p Cꞌareꞌ xuyaꞌ can pa kajic chique je caꞌe-oxeꞌ achiꞌaꞌ, y rejaꞌ cꞌacꞌanaj xbo-va. \p \v 2 Y tak xapon re tiempo chin re cosecha, re rajaf re juyuꞌ xutak jun ru-mozo quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re jeꞌkajayon re ulef chucꞌamic re uva kajbal chin re juyuꞌ. \v 3 Pero tak xapon re mozo quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re jeꞌkajayon re ulef, rejeꞌ xquitzꞌam re mozo y xquichꞌay, y manak uva xquiya-a cha. \v 4 Y re rajaf re juyuꞌ xutak chic-a jun ru-mozo chucꞌamic re uva kajbal richin re ulef. Pero re achiꞌaꞌ re jeꞌkajayon re juyuꞌ xa cha aboj xquicꞌul-apo y xquisocola-a pa rujalom. Qꞌuiy cosas re xquibanala-a y xquibila-a cha, y quireꞌ xquitak-a. \v 5 Pero re rajaf re juyuꞌ xutak chic jun ru-mozo. Y re mozo reꞌ xquimisas coma re jeꞌkajayon re juyuꞌ. Y cꞌo chic más ru-mozos xeꞌrutak, pero conojel cꞌo andex xban chique,\x * \xo 12.5 \xt 2 Cr. 36:16; Neh. 9:26; Hch. 7:52; 1 Ts. 2:15.\x* roma jecꞌo xeꞌchꞌay y jecꞌo xeꞌquimisas. \p \v 6 Y pa ruqꞌuisibal re rajaf re juyuꞌ xaxe chic re rucꞌajol re camas nrajoꞌ xcꞌueꞌ can riqꞌuin. Pero re rajaf re juyuꞌ xutak-a re rucꞌajol\x * \xo 12.6 \xt Ro. 8:3; Ga. 4:4; 1 Jn. 4:9.\x* quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re jeꞌkajayon re ulef, roma rejaꞌ xunojij: Re achiꞌaꞌ kajoy tak ulef, tak xtiquitzꞌat che can ja re nucꞌajol xtapon quiqꞌuin, can xtiquinimaj-va, xcha-ka pa ránma. \v 7 Pero tak re achiꞌaꞌ re jeꞌkajayon chin re ulef xquitzꞌat che ja re rucꞌajol re rajaf re juyuꞌ xapon, xquibilaꞌ chiquivach: Jareꞌ re xtoc can rajaf ronojel re juyuꞌ kakajon. ¿Anchique roma man nakaquimisaj? Chin quireꞌ pa kakꞌaꞌ yoj nicꞌue-va can re juyuꞌ, xeꞌchaꞌ. \v 8 Y can quire-va xquiban. Xquitzꞌam y xquiquimisaj.\x * \xo 12.8 \xt Hch. 2:23.\x* Xquilisaj-a chireꞌ pa rujuyuꞌ. Rejeꞌ xbequitorij can pa jun chic lado. \p \v 9 Cꞌareꞌ re Jesús xubij: ¿Andex como xtuban re rajaf re juyuꞌ quiqꞌuin re achiꞌaꞌ kajoy tak ulef? Re rajaf re juyuꞌ xtipa y xqueꞌruquimisaj re jeꞌkajayon chin re juyuꞌ reꞌ y re rujuyuꞌ xtuyaꞌ chic can pa kajic chique nicꞌaj chic.\x * \xo 12.9 \xt Hch. 28:23-28.\x* \p \v 10 Y yex ibanon leer re jun chꞌabal re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios. Re chꞌabal reꞌ nubij quireꞌ: \q Cꞌo cꞌa jun aboj\x * \xo 12.10 \xt Sal. 118:22; Mt. 21:42; Lc. 20:17, 18; Ro. 9:33; Ef. 2:20; 1 P. 2:7, 8.\x* re man xka-ta chiquivach re banoy tak jay. \q Pero re aboj reꞌ can xoc-va, roma re aboj reꞌ xa can cꞌo-va xcusan richin, \q y ja aboj reꞌ re tzꞌamayon chin re jay chin che man nitzak-ta. \q \v 11 Roma can ja-va re Ajaf xbano reꞌ, y re inakꞌavach can man jun bey quitzꞌeton che quire-ta nibanataj. \q Quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, xchaꞌ re Jesús chique. \m \v 12 Y re achiꞌaꞌ anchok quiqꞌuin xchꞌo-va re Jesús can xquijoꞌ che xquitzꞌam-ta-a, roma xquinabej che re achiꞌaꞌ re jeꞌkajayon re juyuꞌ re xeꞌrunataj chupan re ejemplo, xa chiquij rejeꞌ xchꞌo-va. Y man jun xeꞌtiquir xquiban chin xquitzꞌam-ta-a,\x * \xo 12.12 \xt Mt. 21:45, 46; Jn. 7:30, 44.\x* roma niquixibij-quiꞌ chiquivach re vinak re jecꞌo riqꞌuin. Rejeꞌ xquiyaꞌ can re Jesús y xeꞌba. \s Nicꞌutux cha re Jesús vo xa otz o man otz-ta nitoj re impuestos \p \v 13 Y re achiꞌaꞌ reꞌ xeꞌquitak-pa nicꞌaj chic quichibil. Xeꞌquitak-pa caꞌe-oxeꞌ achiꞌaꞌ fariseos y chukaꞌ je caꞌe-oxeꞌ ruvinak re Rey Herodes, chin niquiyaꞌ pa cꞌayef re Jesús y nitzak-ta pa quikꞌaꞌ riqꞌuin re chꞌabal re nubij.\x * \xo 12.13 \xt Mt. 22:15; Lc. 20:20.\x* \v 14 Cꞌareꞌ rejeꞌ xeꞌpa y xquibij cha re Jesús: Rat re yat jun Maestro, yoj can kataman che can xe-va re katzij re nika chavach y jareꞌ re natzijoj. Y chukaꞌ mana-ta re rukꞌij jun vinak re natzꞌat, xa can pa rubiyal nacꞌut re ruchꞌabal re Dios. ¿Andex nabij chaka? ¿Rucꞌamon como nakatoj re impuestos re nubij re César che nakatoj o xa man rucꞌamon-ta? xeꞌchaꞌ rejeꞌ. \p \v 15 Pero re Jesús can rutaman-va che riqꞌuin caꞌeꞌ quipalaj niquicꞌutuj quireꞌ cha. Mareꞌ rejaꞌ xubij chique: ¿Anchique roma yex can nitaj ikꞌij chin yinitojtobej?\x * \xo 12.15 \xt Jn. 8:6.\x* Ticꞌama-pa re mero reꞌ y tintzꞌeta-na rach, xchaꞌ chique. \p \v 16 Y rejeꞌ xbequicꞌama-pa re mero chin niquicꞌut chach. Y cꞌareꞌ rejaꞌ xucꞌutuj chique: ¿Anchok rutzubal cꞌa laꞌ? ¿Y anchok rubeꞌ chukaꞌ la cꞌo chach la mero? \p Y rejeꞌ xquibij cha re Jesús: Chin re César, xeꞌchaꞌ. \p \v 17 Y jareꞌ tak re Jesús xubij chique: Titojoꞌ cꞌa re impuestos cha re César riqꞌuin re mero re rucꞌamon che niyaꞌ cha rejaꞌ. Y tiyaꞌ cha re Dios, ronojel re rucꞌamon che niyaꞌ cha re Dios, xchaꞌ re Jesús chique. \p Y rejeꞌ camas xsatz quicꞌoꞌx tak xquicꞌaxaj re xubij re Jesús chique, roma man xeꞌtiquir-ta chij che xka pa quikꞌaꞌ. \s Re anamaꞌiꞌ can xqueꞌcꞌastaj-va \p \v 18 Y jareꞌ tak nicꞌaj chique re achiꞌaꞌ saduceos xeꞌbapon riqꞌuin re Jesús. Re achiꞌaꞌ reꞌ man niquinimaj-ta che re anamaꞌiꞌ xqueꞌcꞌastaj chic-pa.\x * \xo 12.18 \xt Mt. 22:23; Lc. 20:27; Hch. 23:8; 1 Co. 15:12.\x* Y mareꞌ rejeꞌ xquibij cha re Jesús: \v 19 Rat re yat jun Maestro, cꞌo jun cosa nakajoꞌ nakacꞌutuj chava. Re Moisés can rutzꞌiban can chaka, che tak jun ache nuyaꞌ can re ruxayil roma xcom-a y man jun rajcꞌual xuyaꞌ can riqꞌuin re ixok, jun chique re ruchꞌalal rejaꞌ re nicꞌuleꞌ riqꞌuin re malcaꞌn-ixok, chin quireꞌ che cꞌo-ta rajcꞌual nicꞌueꞌ riqꞌuin re ixok malcaꞌn. Y vo xa jecꞌo rajcꞌual yeꞌcꞌueꞌ riqꞌuin re ixok, ja re nabey rajcꞌual alaꞌ jareꞌ re ndoc rajcꞌual re ache quiminak chic.\x * \xo 12.19 \xt Gn. 38:8; Dt. 25:5, 6; Rt. 4:5.\x* \v 20 Y rejeꞌ xquibij: Quireꞌ xbanataj quiqꞌuin je vukuꞌ achiꞌaꞌ quichꞌalal-quiꞌ. Re nabey xcꞌuleꞌ. Pero xcom-a y man jun rajcꞌual xcꞌueꞌ. \v 21 Xpa re rucaꞌn ache, re ruchꞌalal can re ache quiminak chic, xcꞌuleꞌ riqꞌuin re malcaꞌn-ixok. Pero chukaꞌ re ache reꞌ xcom-a y man jun rajcꞌual xcꞌueꞌ. Re rox ache can quireꞌ chukaꞌ xucꞌalvachij-a, anchaꞌl re je caꞌeꞌ nabey ruchꞌalal y re ixok cꞌa xcꞌue-na can. \v 22 Che je vukuꞌ achiꞌaꞌ quichꞌalal-quiꞌ quireꞌ xquicꞌalvachila-a. Y man jun chique re je vukuꞌ achiꞌaꞌ reꞌ xcꞌue-ta rajcꞌual. Y pa ruqꞌuisibal xcom chukaꞌ re ixok. \v 23 Y re achiꞌaꞌ saduceos xquibij cha re Jesús: Rat nabij che xtapon jun kꞌij tak re anamaꞌiꞌ xqueꞌcꞌastaj-pa. Tak xtapon re kꞌij reꞌ, ¿anchok ruxayil cꞌa xtoc-va re ixok reꞌ? Roma che je vukuꞌ achiꞌaꞌ quichꞌalal-quiꞌ xeꞌcꞌue-a riqꞌuin, xeꞌchaꞌ. \p \v 24 Y re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Yex xa yixsatzanak riqꞌuin re xibij, roma man itaman-ta re andex nubij chupan re ruchꞌabal re Dios. Y can man kꞌaxnak-ta pan iveꞌ re ru-poder re Dios.\x * \xo 12.24 \xt Lc. 1:37; Ro. 4:17; Ef. 1:19, 20.\x* \v 25 Roma tak xtapon re kꞌij che re anamaꞌiꞌ xqueꞌcꞌastaj-a, man chic xqueꞌcꞌule-ta, y chukaꞌ man chic xqueꞌquiya-ta-a quimiꞌal-cajcꞌual chin yeꞌcꞌuleꞌ. Rejeꞌ xa xqueꞌoc anchaꞌl re ángeles\x * \xo 12.25 \xt Mt. 22:30; Lc. 20:35, 36.\x* re jecꞌo chilaꞌ chicaj. \v 26 Y re anamaꞌiꞌ can xqueꞌcꞌastaj-va, y yen nimbij che yex jabal itaman andex re tzꞌiban can roma re Moisés, tak rejaꞌ xutzꞌat re zarza can nibacꞌo pa kꞌakꞌ, y chireꞌ xchꞌo-va-pa re Dios cha y xubij: Ja yen re ru-Dios re Abraham, re ru-Dios re Isaac y re ru-Dios chukaꞌ re Jacob, xchaꞌ.\x * \xo 12.26 \xt Ex. 3:1-6.\x* \v 27 Y vo xa re je oxeꞌ anamaꞌiꞌ reꞌ xeꞌcom-ta jumul y xa man-ta yeꞌcꞌastaj chic-pa jun bey, re Dios man-ta qui-Dios rejeꞌ, roma re Dios can qui-Dios-va re cꞌo quicꞌaslen y man quichin-ta re anamaꞌiꞌ. Mareꞌ yen nimbij che xa yixsatzanak riqꞌuin re nibij, xchaꞌ re Jesús chique. \s Tak re Jesús xubij anchique mandamiento re cꞌo más rajkalen \p \v 28 Y jareꞌ tak xjelon-apo riqꞌuin re Jesús jun ache re etamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Re ache reꞌ xucꞌaxaj re xquibij re achiꞌaꞌ saduceos cha re Jesús, y xucꞌaxaj chukaꞌ re xubij re Jesús chique re achiꞌaꞌ reꞌ. Y chach rejaꞌ can kꞌalaj che otz xubij re Jesús y cꞌareꞌ xucꞌutuj: ¿Anchique cꞌa mandamiento xuyaꞌ re Dios pa rukꞌaꞌ re Moisés, re cꞌo más rajkalen?\x * \xo 12.28 \xt Mt. 22:35, 36.\x* xchaꞌ cha re Jesús. \p \v 29 Y re Jesús xubij cha: Re mandamiento re cꞌo más rajkalen ja re nubij quireꞌ: Ticꞌaxaj yex aj-Israel, re Kajaf xaxe jun, y reꞌ ja re Kajaf Dios.\x * \xo 12.29 \xt Dt. 6:4.\x* \v 30 Can tajoꞌ re Kajaf Dios. Tajoꞌ riqꞌuin ronojel avánma. Tajoꞌ riqꞌuin ronojel re acꞌaslen, riqꞌuin ronojel re anaꞌoj y riqꞌuin ronojel re avuchukꞌaꞌ.\x * \xo 12.30 \xt Lc. 10:27.\x* Jareꞌ re mandamiento re más cꞌo rajkalen. \v 31 Y cꞌo chic jun mandamiento re camas rajkalen y bama junan riqꞌuin re jun re cꞌa nimbij-ka. Y re mandamiento reꞌ nubij: Can anchaꞌl najo-ka-aviꞌ rat, quireꞌ chukaꞌ queꞌajoꞌ\x * \xo 12.31 \xt Lv. 19:18; Ro. 13:9; 1 Co. 13:1; Ga. 5:14; Stg. 2:8.\x* re nicꞌaj chic vinak. Y ja caꞌeꞌ mandamiento reꞌ re más cꞌo quijkalen, xchaꞌ re Jesús. \p \v 32 Y re ache xubij cha re Jesús: Maestro, xchaꞌ cha. Can ja-va cꞌa quireꞌ. Can katzij re xabij che xaxe jun Dios cꞌo,\x * \xo 12.32 \xt Dt. 4:39; Is. 45:6, 14; 46:9; 1 Co. 8:4, 6.\x* y man jun chic. \v 33 Nicꞌatzin che nakajoꞌ riqꞌuin ronojel kánma, riqꞌuin ronojel re kanaꞌoj, riqꞌuin ronojel re kacꞌaslen y riqꞌuin ronojel kachukꞌaꞌ. Y anchaꞌl chukaꞌ nakajo-ka-kiꞌ yoj, quireꞌ chukaꞌ queꞌkajoꞌ re nicꞌaj chic vinak. Vo xa yeꞌkaban reꞌ, cꞌo más rajkalen que chach re chicop jeꞌquimisan re yeꞌsuj cha re Dios,\x * \xo 12.33 \xt Mi. 6:6.\x* xchaꞌ re ache re rutaman re ley kachin yoj re yoj israelitas. \p \v 34 Y tak re Jesús xucꞌaxaj che can jabal xkꞌax pa rueꞌ re jun ache reꞌ, re Jesús xubij cha: Rat xa man naj-ta chic yatcꞌo-va chin che yatoc pa rukꞌaꞌ re Dios, xchaꞌ cha re ache. Y jareꞌ tak man jun chic xbano covil che cꞌo-ta jun cosa xucꞌutuj cha re Jesús.\x * \xo 12.34 \xt Mt. 22:46.\x* \s Re Jesús nichꞌo chij re niquinojij chij re Cristo re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas \p \v 35 Y re Jesús chin yeꞌrutijoj re vinak re quimalon-quiꞌ riqꞌuin chireꞌ pa rachoch re Dios, xubij chique: ¿Anchique roma tak re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas niquibij che re Cristo xa choj jun rey-rumam can re Rey David?\x * \xo 12.35 \xt Lc. 20:41.\x* \v 36 Tak xa can ja re Rey David xbin re xbex cha roma re Espíritu Santo. Re David ja quireꞌ rubin can: \q Re Ajaf Dios xubij cha re Vajaf re Cristo: \q Catzꞌuye-pa pa vajquikꞌaꞌ, \q y xqueꞌnyaꞌ pan akꞌaꞌ re yeꞌtzelan avichin.\x * \xo 12.36 \xt Sal. 110:1; 1 Co. 15:25; He. 1:13.\x* \q Quireꞌ xubij re Dios cha re Cristo. \p \v 37 Y vo xa re Rey David, Vajaf nichaꞌ cha re Cristo, ¿anchique roma tak nibex che re Cristo xa choj jun rey-rumam can re Rey David?\x * \xo 12.37 \xt Ro. 1:3.\x* xchaꞌ re Jesús. Y camas je qꞌuiy chique re vinak re can riqꞌuin-va ronojel cánma xquicꞌaxaj re xubij. \s Re Jesús nubij re quimac re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas \p \v 38 Y re Jesús tak yeꞌrutijoj re vinak xubij chique: Man tiban anchaꞌl niquiban re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley\x * \xo 12.38 \xt Mt. 23:3.\x* kachin yoj re yoj israelitas. Roma rejeꞌ camas nika chiquivach niquicusaj tukutak tak tziak, chin titzꞌet-na che camas quikꞌij. Camas chukaꞌ nika chiquivach che niyaꞌ ruxnokil-quivach pa tak qꞌuiybal, re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ re vinak.\x * \xo 12.38 \xt Lc. 11:43; 20:46.\x* \v 39 Y pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, can ja re nabey tak chꞌacat yeꞌquicanolaꞌ, chin che tibex chique che camas quikꞌij. Y can ja chukaꞌ quireꞌ niquibanalaꞌ re ancheꞌ niban-va vaꞌin. \v 40 Y chukaꞌ re achiꞌaꞌ reꞌ yeꞌquimojolaꞌ cachoch re malcaniꞌ tak ixokiꞌ. Y rejeꞌ tak niquiban oración cha re Dios, camas yeꞌyaloj xaxe chin ninimax che camas je otz tak vinak. Pero rejeꞌ can xtika-va más castigo pa quiveꞌ, roma re quimac camas qꞌuiy,\x * \xo 12.40 \xt Mt. 23:14.\x* xchaꞌ re Jesús. \s Re ru-ofrenda re malcaꞌn-ixok cha re Dios \p \v 41 Y re Jesús tzꞌuyul-apo chach re ancheꞌ neꞌyalox-va can mero chireꞌ pa rachoch re Dios. Jareꞌ tak rejaꞌ yeꞌrutzꞌat re vinak tak niquiyalaꞌ can mero chireꞌ. Xeꞌrutzꞌat je qꞌuiy biyomaꞌ re camas qꞌuiy mero niquiyalaꞌ can.\x * \xo 12.41 \xt Lc. 21:1.\x* \v 42 Pero xapon chukaꞌ jun ixok malcaꞌn re camas mebaꞌ. Rejaꞌ xuyaꞌ can caꞌeꞌ chꞌutak mero re camas ba-oc rajkalen. \v 43 Y tak re Jesús xutzꞌat re ixok reꞌ, xucꞌut chiquivach re ru-discípulos y xubij chique: Can katzij nimbij chiva che yen xintzꞌat che xa ja la ixok laꞌ re xyiꞌo can más qꞌuiy,\x * \xo 12.43 \xt 2 Co. 8:12.\x* que chiquivach conojel re jeꞌyayon can mero chin pa rachoch re Dios. \v 44 Roma rejaꞌ can xe-va re cꞌo riqꞌuin jareꞌ re xuyaꞌ can, jacꞌa re nicꞌaj chic xa ja re nuban sobra quiqꞌuin, jareꞌ re niquiyalaꞌ can, xchaꞌ re Jesús. \c 13 \s Re Jesús nubij che xtivulax re rachoch re Dios \p \v 1 Y tak re Jesús ndel-pa pa rachoch re Dios, jun chique re ru-discípulos xubij cha: Maestro, xchaꞌ cha. Tatzꞌetaꞌ la rubanic re rachoch re Dios,\x * \xo 13.1 \xt Mt. 24:1; Lc. 25:1.\x* y tatzꞌetaꞌ chukaꞌ la aboj jeꞌcusan camas je jabal-oc, xchaꞌ. \p \v 2 Y re Jesús xubij cha re ru-discípulo: Rat can yaꞌtzꞌat che re jay reꞌ camas otz quibanic y je nimaꞌk, pero xtapon jun kꞌij che ronojel re yaꞌtzꞌat vovaꞌ can xqueꞌvulax\x * \xo 13.2 \xt 1 R. 9:7; 2 Cr. 7:20; Jer. 26:18; Mi. 3:12.\x* y can man jun re xtipaꞌe-ta can. Ronojel re aboj re jeꞌcusan chique re jay reꞌ, xa can xqueꞌvulax-va. Can man jun aboj re xticꞌue-ta can anchaꞌl la rubanon vocame. \s Re señales re xqueꞌbanataj antes che xtiqꞌuis re ruchꞌulef \p \v 3 Y tak re Jesús tzꞌuyul chic pa rueꞌ re loma rubiniꞌan Olivos, re ancheꞌ jabal niquitzꞌat-pa re rachoch re Dios, jareꞌ tak re Pedro, re Jacobo, re Juan y re Andrés xeꞌjelon-apo riqꞌuin re Jesús y re je cajeꞌ discípulos reꞌ xquicꞌutuj cha: \v 4 Tabij chaka: ¿Cꞌa jampaꞌ cꞌa xqueꞌbanataj re xabij-yan-ka chij re rachoch re Dios?\x * \xo 13.4 \xt Mt. 24:3; Lc. 21:7.\x* ¿Y andex che señal xtitzꞌet chin quireꞌ ninabex che nibanataj-yan? xeꞌchaꞌ rejeꞌ. \p \v 5 Y xpa re Jesús xubij chique: Can jabal tichajij-iviꞌ chin man quixkꞌolotaj.\x * \xo 13.5 \xt Jer. 29:8; Mt. 24:5; Lc. 21:8.\x* \v 6 Roma je qꞌuiy xqueꞌpa y xtiquibij: Ja yen re Cristo, xqueꞌchaꞌ. Y camas je qꞌuiy re xqueꞌkꞌolotaj pa quikꞌaꞌ. \p \v 7 Y tak xticꞌaxalaꞌ che jecꞌo naciones re yeꞌtajin che guerra, y xticꞌaxalaꞌ chukaꞌ che cꞌo cha guerra xqueꞌpa, pero man tisatz icꞌoꞌx, roma ronojel reꞌ tiene que yeꞌbanataj-na. Pero mana-ta reꞌ re ruqꞌuisibal tak kꞌij chin re ruchꞌulef. \v 8 Jun tenemit xtiyacataj chin noꞌrbanaꞌ guerra riqꞌuin jun chic tenemit. Jecꞌo chukaꞌ re nimaꞌk tak naciones re xqueꞌyacataj chin che neꞌquibanaꞌ guerra quiqꞌuin nicꞌaj chic nimaꞌk tak naciones. Xqueꞌpa sananel qꞌuiy lugar. Xqueꞌpa chukaꞌ viyjal, y qꞌuiy chukaꞌ quivach ayoval xqueꞌpa y re vinak xqueꞌchꞌujlan pa tak naciones. Y reꞌ xa ja re nabey tak kꞌaxomal y xqueꞌpa nicꞌaj chic quivach tijoj-pokonal. \p \v 9 Pero yex can jabal tichajij-iviꞌ. Roma xa can jecꞌo re xqueꞌjacho ivichin pa quikꞌaꞌ re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar. Y chukaꞌ xquixchꞌay pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios\x * \xo 13.9 \xt Mt. 10:17.\x* re nibex sinagoga cha. Xquixcꞌuax chiquivach re achiꞌaꞌ re yeꞌbano gobernar, chiquivach reyes y nicꞌaj chic re yeꞌbano juzgar chach re ruchꞌulef. Y xa nutzij yen xticꞌalvachij quireꞌ, pero xa can xquixtiquir cꞌa xquinitzijoj chiquivach rejeꞌ. \v 10 Y nicꞌatzin che nitzijos re utzulaj chꞌabal chin re Dios pa tak ronojel naciones,\x * \xo 13.10 \xt Mt. 24:14; Ro. 10:18.\x* cꞌareꞌ xteꞌka re ruqꞌuisibal kꞌij chin re ruchꞌulef. \v 11 Jacꞌa tak xquixcꞌuax-a chin che yixeꞌjach pa quikꞌaꞌ re autoridades, man timay re andex xtibij. Yex xaxe cꞌa tibij re andex che tzij re xtuyaꞌ re Dios chiva, roma xa can mana-ta chic yex re xquixchꞌo chupan re hora reꞌ, xa can ja chic re Espíritu Santo re xtichꞌo.\x * \xo 13.11 \xt Lc. 12:11, 12; Hch. 4:8.\x* \v 12 Y can xtibanataj, vo xa jecꞌo je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ quichꞌalal-quiꞌ, re jun xtiyacataj chij re jun chic ruchꞌalal y xtujach chin che niquimisas. Y can jecꞌo-va chukaꞌ tataꞌaj re xqueꞌyacataj chiquij re cajcꞌual.\x * \xo 13.12 \xt Lc. 21:16.\x* Y re cajcꞌual xqueꞌyacataj chukaꞌ chiquij re quite-quirtaꞌ\x * \xo 13.12 \xt Mi. 7:6.\x* y xqueꞌquijach chin che queꞌquimisas. \v 13 Can conojel-va xqueꞌtzelan ivichin roma ibanon confiar-iviꞌ viqꞌuin. Pero re man xtutzolij-ta-riꞌ chij y xtucochꞌ xtukꞌasaj ronojel reꞌ cꞌa pa ruqꞌuisibal, can xticolotaj-va.\x * \xo 13.13 \xt Mt. 10:22; 24:13.\x* \p \v 14 Y chukaꞌ can xtapon-va re kꞌij tak xqueꞌbanataj re xajan tak banabal chupan re lugar re ancheꞌ man rucꞌamon-ta che quireꞌ nibanataj. Y riqꞌuin reꞌ xtivulataj cꞌa can re lugar reꞌ. Jareꞌ re tzꞌiban can roma re Daniel,\x * \xo 13.14 \xt Dn. 9:27; Mt. 24:15.\x* re jun rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha. Re nitzꞌeto re tzꞌiban can, takꞌax cꞌa pa rueꞌ re nutzꞌat. Chin quireꞌ tak xtitzꞌat che can ja chic reꞌ re yeꞌbanataj, re vinak re jecꞌo pa Judea xa can queꞌnumaj-a y teꞌquivovaj-quiꞌ pa tak cꞌachelaj.\x * \xo 13.14 \xt Lc. 21:21.\x* \v 15 Y re nixulan pa rueꞌ rachoch tak napon re kꞌij reꞌ, man chic toc-apo pa rachoch chin cꞌo cosas yeꞌboꞌrcꞌama-pa, xa choj quireꞌ tinumaj-a. \v 16 Re nisamaj pakꞌos, man chic titzolaj pa rachoch chucꞌamic rukꞌuꞌ. Xa choj chukaꞌ quireꞌ tinumaj-a. \v 17 Jacꞌa re ixokiꞌ re cꞌo chic yabil chiquij, y re ixokiꞌ re xa cꞌa niquiyaꞌ quitzꞌum chꞌutak cal,\x * \xo 13.17 \xt Lc. 23:29.\x* tivokꞌex cꞌa quivach tak xtapon re kꞌij reꞌ. \v 18 Mareꞌ ticꞌutuj cha re Dios che re tijoj-pokonal reꞌ man-ta nibanataj chupan re tiempo chin tef, chin che man cꞌayef-ta nuban chiva che yixnumaj. \v 19 Roma tak xtapon re kꞌij reꞌ, can ja tiempo chin tijoj-pokonal re xtipa. Jun tijoj-pokonal re man jun bey banatajnak-ta\x * \xo 13.19 \xt Dn. 12:1; Mt. 24:21.\x* chach re ruchꞌulef desde que jampaꞌ banon can roma re Dios. Y chukaꞌ re tijoj-pokonal reꞌ man jun bey chic xtibanataj. \v 20 Y vo xa re Ajaf Dios man-ta nuban cortar re tiempo chin re tijoj-pokonal reꞌ, conojel-ta vinak yeꞌcom. Pero re Dios xa quitzij re jeꞌruchaꞌon chic, tak xtuban cortar re tiempo chin re tijoj-pokonal. \p \v 21 Chupan re kꞌij reꞌ, vo xa jecꞌo yeꞌbin chiva: Titzuꞌ, jacꞌa Cristo reꞌ.\x * \xo 13.21 \xt Lc. 17:23.\x* O vo xa niquibij chiva: Titzuꞌ, jacꞌa Cristo la cꞌo laꞌ. Pero yex man quixkꞌolotaj pa quikꞌaꞌ y man tinimaj re niquibij chiva. \v 22 Roma can jecꞌo re xqueꞌbecꞌulum-pa y xtiquibilaꞌ: Ja yen re Cristo.\x * \xo 13.22 \xt Lc. 21:8.\x* Pero yex man queꞌinimaj, roma xa quion je tzꞌucuy tak tzij. Y ja chukaꞌ kꞌij reꞌ tak xqueꞌbecꞌulum-pa re xqueꞌbin: Yen nintzijoj re nubij re Dios chua, xqueꞌchaꞌ. Pero yex man cꞌa queꞌinimaj, roma xa je tzꞌucuy tak tzij chukaꞌ. Y xqueꞌquibanalaꞌ milagros re man jun bey jeꞌtzꞌeton, xaxe chin che queꞌnimax y can jecꞌo-va re xqueꞌquikꞌol. Y xe-ta rejeꞌ can yeꞌtiquir\x * \xo 13.22 \xt Ro. 8:38; 1 P. 1:5.\x* yeꞌquikꞌol chukaꞌ re jeꞌchaꞌon chic roma re Dios, can yeꞌquikꞌol-ta, pero man xqueꞌtiquir-ta. \v 23 Jacꞌa yex can tichajij-iviꞌ,\x * \xo 13.23 \xt Mt. 7:15; Lc. 21:8.\x* chin che man-ta yixkꞌolotaj roma ximbij-yan can chiva ronojel re xqueꞌbanataj. \s Re xqueꞌbanataj tak nipa-yan re Jesús \p \v 24 Chupan re kꞌij tak kꞌaxnak chic re tijoj-pokonal reꞌ, xtibanataj che re kꞌij y re icꞌ can xtikꞌukumutaj quivach.\x * \xo 13.24 \xt Is. 13:10; Ez. 32:7; Jl. 2:10, 31; 3:15; Mt. 24:29.\x* \v 25 Y re chꞌumil xqueꞌbetzakalam-pa re ancheꞌ jecꞌo-va. Can ronojel-va re namalaj tak poderes re jecꞌo chicaj xqueꞌsilon roma re ru-poder re Dios. Can che jun re rocaj xtisilon. \v 26 Y jareꞌ tak xquinquitzꞌat yen re xinalax chiꞌicojol, che yinka-pa pa nube,\x * \xo 13.26 \xt Dn. 7:13.\x* riqꞌuin chic namalaj poder y chukaꞌ riqꞌuin chic namalaj nukꞌij. \v 27 Y jareꞌ tak yen xqueꞌntak re nu-ángeles chiquimolic re jeꞌnchaꞌon chic. Can xqueꞌquimol-pa re jecꞌo pan oriente y re jecꞌo pan occidente, re jecꞌo pa norte y re jecꞌo pa sur. Can xqueꞌquimol-pa che jun ruchꞌulef, nitiquir-pa pa jun rutzaꞌn re rocaj, cꞌa la jun chic rutzaꞌn. \p \v 28 Can titamaj re ejemplo chij re jun cheꞌ rubiniꞌan higuera. Tak re rukꞌaꞌ jabal rax yeꞌquibam-pa y yeꞌel-pa re ruxak cꞌacꞌa, can itaman che re tiempo chin job neꞌka-yan.\x * \xo 13.28 \xt Mt. 24:32; Lc. 21:29, 30.\x* \v 29 Y ja quireꞌ chukaꞌ tak xtitzꞌat che can jecꞌo chic cosas yeꞌbanataj riqꞌuin re kꞌij, re icꞌ, re chꞌumil y ronojel re ximbij-yan-ka ntajin chic rubanic, titamaj cꞌa che neꞌka-yan re kꞌij. Xa can nakaj chic cꞌa cꞌo-va-pa. \v 30 Y ticꞌaxaj jabal re xtimbij chiva vocame: Ronojel reꞌ xqueꞌbanataj tak re vinak chin re tiempo reꞌ cꞌamaje-na queꞌqꞌuis-a chach re ruchꞌulef. \v 31 Y re ruchꞌulef y re rocaj can chin-va che yeꞌqꞌuis.\x * \xo 13.31 \xt Sal. 102:25, 26.\x* Jacꞌa re nuchꞌabal man xtiqꞌuis-ta,\x * \xo 13.31 \xt Is. 40:8.\x* xa can xtibanataj-va ronojel re nubij.\x * \xo 13.31 \xt Nm. 23:19; Jos. 23:14-16; Lc. 21:33; 2 Ti. 2:13; Tit. 1:2.\x* \p \v 32 Jacꞌa re kꞌij y re hora tak yen xquimpa, man kꞌalaj-ta. Re ángeles re jecꞌo chilaꞌ chicaj man quitaman-ta jampaꞌ reꞌ. Quireꞌ chukaꞌ yen re yin Rucꞌajol re Dios man ntaman-ta. Xa can xe re Nataꞌ Dios atamayon reꞌ. \p \v 33 Yex xa can tichajij-apo jabal re icꞌaslen. Can tiyabej\x * \xo 13.33 \xt Mt. 24:42; Lc. 12:40.\x* y tibanaꞌ chukaꞌ orar, roma xa man itaman-ta jampaꞌ xtapon re kꞌij tak yen xquimpa. \v 34 Anchaꞌl tak jun ache nuyaꞌ can re rachoch y niba naj. Rejaꞌ nuchalabej can re rusamaj chique re ru-mozos. Can cada jun nuyalaꞌ can quisamaj, y cha re nichajin can re rachoch nubij che can nojel tiempo ticꞌaseꞌ chin tuyabej-apo. \v 35 Can quireꞌ tibanaꞌ yex, can nojel tiempo cꞌa quixcꞌaseꞌ chin quiniyabej-apo. Anchaꞌl re ache nichajin, roma man rutaman-ta jampaꞌ xteꞌka re rajaf jay,\x * \xo 13.35 \xt Ap. 3:3.\x* rejaꞌ can nuyabej-apo. Roma re rajaf-jay qꞌuibaꞌ neꞌka tak ndoc-pa re akꞌaꞌ, o ja pa tak nicꞌaj-akꞌaꞌ, o ja tak nitzirim-pa re momaꞌ namakꞌa-yan, o ja tak nisakar-yam-pa. Mareꞌ yex can nojel tiempo cꞌa quiniyabej-apo.\x * \xo 13.35 \xt Mt. 24:42, 44.\x* \v 36 Roma yen can nojel tiempo ninjoꞌ che yixcꞌaseꞌ chin yiniyabej-apo, roma man xtinya-ta rutzijol tak xquimpa. \v 37 Y can anchaꞌl re nimbij chiva yex che can nojel tiempo quixcꞌaseꞌ che quiniyabej-apo, can quireꞌ chukaꞌ nimbij chique conojel, xchaꞌ re Jesús chique re ru-discípulos. \c 14 \s Re yeꞌtzelan chin re Jesús niquinojelaꞌ andex xtiquiban chin niquiquimisaj \p \v 1 Xa caꞌeꞌ chic kꞌij nrajoꞌ che napon re caꞌeꞌ kanamakꞌij yoj re yoj israelitas. Re jun kanamakꞌij rubiniꞌan pascua. Y re jun chic ja tak nakataj re xcana-vay re manak levadura riqꞌuin. Y jareꞌ tak re principal tak sacerdotes y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas niquinojelaꞌ andex niquiban chin che nika re Jesús pa quikꞌaꞌ y cꞌareꞌ niquiquimisaj.\x * \xo 14.1 \xt Lc. 22:1, 2.\x* \v 2 Y niquibilaꞌ chiquivach: Man takatzꞌam chupan re namakꞌij reꞌ, che man queꞌyacataj-pa re vinak chakij. \s Jun ixok xukꞌaj jun akꞌom jubul-oc ruxlaꞌ pa rujalom re Jesús \p \v 3 Y re Jesús cꞌo pa tenemit rubiniꞌan Betania, chireꞌ pa rachoch re jun ache rubiniꞌan Simón re xcꞌachojsas cha re yabil rubiniꞌan lepra. Re Jesús tzꞌuyul nivaꞌ chach mesa, y jareꞌ tak cꞌo jun ixok xoc-apo y rucꞌuan-apo jun frasco re banon riqꞌuin jun aboj rubiniꞌan alabastro y chupan re frasco reꞌ cꞌo-a nardo, jun akꞌom jubul-oc ruxlaꞌ y camas caro rajal. Y tak re ixok reꞌ xulisaj-a re chꞌet rukul re frasco, xukꞌaj re akꞌom\x * \xo 14.3 \xt Mt. 26:6, 7; Lc. 7:37, 38; Jn. 12:3.\x* pa rujalom re Jesús. \v 4 Y jecꞌo xpa quiyoval tak xquitzꞌat che quireꞌ xuban re ixok cha re akꞌom jubul-oc ruxlaꞌ y xquibilaꞌ: ¿Anchique roma la ixok laꞌ chak xaxe tal quireꞌ xutix la akꞌom pa rujalom re Jesús? \v 5 Roma xcꞌayex-ta y xba-ta che más oxeꞌ ciento denarios, y re mero reꞌ xjach-ta chiquivach re vinak re camas je mebaꞌ, xeꞌchaꞌ. Y niquichꞌolij re ixok. \p \v 6 Pero re Jesús xubij chique: ¿Anchique roma tak man yixtane-ta-ka che tzij chij? Xa tiyaꞌ can. Rejaꞌ jun utzulaj banabal re xuban viqꞌuin. \v 7 Re vinak re camas je mebaꞌ xa can nojel tiempo jecꞌo iviqꞌuin,\x * \xo 14.7 \xt Dt. 15:11; Mt. 26:11; Jn. 12:8.\x* y xabanchique kꞌij nijoꞌ yeꞌtoꞌ, can tibanaꞌ utzil chique. Jacꞌa yen man nojel-ta tiempo xquincꞌueꞌ iviqꞌuin. \v 8 Rejaꞌ xuban re andex nitiquir nuban viqꞌuin. Can xucꞌut che camas yinrajoꞌ. Astapaꞌ cꞌamaje-na quincom, rejaꞌ can xuban-yan-apo re nrajoꞌ nuban viqꞌuin tak xquinemuk can.\x * \xo 14.8 \xt Mt. 26:12.\x* \v 9 Y can katzij re xtimbij chiva, che xabanchique lugar xtitzijos-va re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha, chireꞌ chukaꞌ xtitzijos-va re xuban viqꞌuin re jun ixok reꞌ. Can che jun ruchꞌulef xtitzijos-va, y man jun bey xtimistas, xchaꞌ re Jesús. \s Re Judas xusuj-riꞌ chin nujach re Jesús pa quikꞌaꞌ re principal tak sacerdotes \p \v 10 Y jun chique re je doce ru-discípulos re Jesús re rubiniꞌan Judas Iscariote, xapon quiqꞌuin re principal tak sacerdotes, chin xboꞌrbij chique vo xa niquijoꞌ che nujach re Jesús\x * \xo 14.10 \xt Mt. 26:14, 15; Jn. 13:2.\x* pa quikꞌaꞌ. \p \v 11 Y tak rejeꞌ xquicꞌaxaj quireꞌ, camas xeꞌquiꞌcot y xquisuj ru-mero. Mareꞌ rejaꞌ xutzꞌam runojexic andex xtuban chin nujach re Jesús pa quikꞌaꞌ re achiꞌaꞌ reꞌ. \s Tak re Jesús xuyaꞌ re xcana-vay y re ruyiꞌal-uva chique re ru-discípulos \p \v 12 Chupan re nabey kꞌij chin re namakꞌij kachin yoj re yoj israelitas tak nitij re xcana-vay re manak levadura riqꞌuin, ja chukaꞌ kꞌij reꞌ tak yeꞌquimisas chꞌutak ovejas chin re pascua,\x * \xo 14.12 \xt Ex. 12:3-6; Lc. 22:7.\x* jareꞌ tak re discípulos xquicꞌutuj cha re Jesús: ¿Ancheꞌ najoꞌ naban-va re vaꞌin chupan re jun pascua reꞌ, chin nakabanaꞌ rubanic ronojel re ndoc? \p \v 13 Y re Jesús xeꞌrutak-a je caꞌeꞌ chique re ru-discípulos,\x * \xo 14.13 \xt Lc. 22:8.\x* y xubij-a chique: Quixbiyin pa tenemit Jerusalén, y chireꞌ xtitzꞌat che cꞌo jun mozo re rucꞌamom-pa ruyaꞌ pa jun cucuꞌ. Ja rejaꞌ re xticꞌuan-a ibey. \v 14 Re jay re ancheꞌ xtoc-va rejaꞌ, chireꞌ chukaꞌ quixoc-va yex y quixchꞌo riqꞌuin re rajaf jay y tibij cha: Re ka-Maestro rubim-pa: ¿Anchique cuarto re vovaꞌ pan avachoch re otz chin nimban re namalaj vaꞌin chin re pascua\x * \xo 14.14 \xt Lv. 23:5.\x* quiqꞌuin re nu-discípulos? \v 15 Y re rajaf jay xquixrucꞌuaj-a pa rucaꞌn piso chin re jay. Y chireꞌ cꞌo jun cuarto nem re banon chic rubanic. Ja chireꞌ tibana-va rubanic re xtakataj chin re pascua, xeꞌchoꞌx-a. \p \v 16 Y re je caꞌeꞌ discípulos xeꞌba pa tenemit Jerusalén. Y tak xeꞌbapon, can xbanataj-va anchaꞌl rubin-a re Jesús chique. Y rejeꞌ can xquiban-va rubanic ronojel re ndoc chin re vaꞌin chin re pascua. \p \v 17 Jacꞌa tak xoc-ka re akꞌaꞌ chupan re kꞌij reꞌ, jareꞌ tak re Jesús je ruchibil-a re je doce ru-discípulos xeꞌbapon chireꞌ pa jay. \v 18 Y tak rejeꞌ jeꞌtzꞌuyul chic chach mesa,\x * \xo 14.18 \xt Mt. 26:20; Lc. 22:14.\x* y yeꞌtajin chic che vaꞌin, jareꞌ tak re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Can katzij nimbij chiva, che jun chiva yex re xtijacho vichin. Jun re can nivaꞌ viqꞌuin, jareꞌ xquinjacho pa quikꞌaꞌ re vinak\x * \xo 14.18 \xt Jn. 13:21.\x* re yeꞌtzelan vichin, xchaꞌ re Jesús. \p \v 19 Rejeꞌ can jareꞌ tak xpa bis pa tak cánma. Y niquicꞌutula-apo cha re Jesús: ¿Mana-ta como yen re xquimbano quireꞌ? xeꞌchaꞌ. Y can che jaꞌjun che jaꞌjun re quireꞌ xquibij-apo cha re Jesús. \p \v 20 Y re Jesús xubij chique: Jun chiva yex re yix doce, y ja re anchique nuquiakꞌ ruay viqꞌuin chupan re mismo lak jareꞌ re xtijacho vichin. \v 21 Can ticꞌaxaj re xtimbij chiva, che yen re xinalax chiꞌicojol can xquinquimisas-va. Can xtibanataj-va anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can. Pero tivokꞌex cꞌa rach re xtijacho vichin yen re xinalax chiꞌicojol.\x * \xo 14.21 \xt Mt. 26:24; Lc. 22:22.\x* Re ache re xtijacho vichin más-ta otz che man-ta xalax, xchaꞌ re Jesús. \p \v 22 Y tak cꞌa yeꞌtajin che vaꞌin, re Jesús xucꞌam-apo jun xcana-vay y xutioxij cha re Dios. Cꞌareꞌ xupar re xcana-vay reꞌ y xuyaꞌ chique re ru-discípulos. Rejaꞌ xubij chique: Ticꞌamaꞌ can re xcana-vay reꞌ. Roma jareꞌ re nu-cuerpo re xtapon chach re camic.\x * \xo 14.22 \xt Mt. 26:26; Lc. 22:19; 1 Co. 11:23, 24.\x* \p \v 23 Y re Jesús xucꞌam-apo chukaꞌ re vaso re cꞌo ruyiꞌal-uva chupan, y tak rutioxin chic cha re Dios, xuyaꞌ chique, y conojel xquikum re ruyiꞌal-uva.\x * \xo 14.23 \xt 1 Co. 10:16.\x* \v 24 Y rejaꞌ xubij chique re ru-discípulos: Jareꞌ re nuqꞌuiqꞌuel\x * \xo 14.24 \xt 1 Co. 11:25; He. 9:14.\x* re xtibiyin tak xquincom. Riqꞌuin re nuqꞌuiqꞌuel, can jareꞌ xcꞌachoj re cꞌacꞌa trato re rujovam-pa re Dios che nuban quiqꞌuin re vinak. Re nuqꞌuiqꞌuel xtibiyin, chin che je qꞌuiy vinak yeꞌcolotaj. \v 25 Can katzij nimbij chiva, che jacꞌa ruqꞌuisibal bey reꞌ re xinkum-a re ruyiꞌal-uva. Y tak xtinkum chic jun bey, tak ja chic re Dios nibano gobernar. Y re ruyiꞌal-uva re xtinkum chireꞌ, jun cꞌacꞌa ruyiꞌal-uva, xchaꞌ re Jesús chique. \s Re Jesús can rutaman che re Pedro xtubij che man rutaman-ta rach \p \v 26 Y tak quibixan chic-ka re bix chin niquiyaꞌ rukꞌij re Dios, re Jesús y re ru-discípulos xeꞌel-a chireꞌ pa jay y xeꞌba-apo chuxeꞌ re loma rubiniꞌan Olivos.\x * \xo 14.26 \xt Mt. 26:30.\x* \v 27 Y tak quitzꞌamon bey, re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Chupan re akꞌaꞌ reꞌ tak yex xtitzꞌat che yen xquinjach-a pa quikꞌaꞌ re vinak, chiyixnojel yex xa xtitaluj-a-iviꞌ y nayon\x * \xo 14.27 \xt Jn. 16:32.\x* xquiniyaꞌ can. Roma re Dios can quire-va rubin can chupan re ruchꞌabal re tzꞌiban can: Tak yen xtinyaꞌ kꞌij che xtiquimisas re nichajin quichin re ovejas, re ovejas xa xtiquitaluj-a-quiꞌ.\x * \xo 14.27 \xt Zac. 13:7; Mt. 26:31.\x* Quireꞌ nubij re tzꞌiban can. \v 28 Pero yen re yinchajin quichin re ovejas man jumul-ta xquincom, xa xquincꞌastaj chic-pa.\x * \xo 14.28 \xt Mt. 16:21; 26:32; 28:7; Mr. 16:6; 1 Co. 15:4.\x* Y ja yen re xquinyaben ivichin chilaꞌ pa Galilea, xchaꞌ re Jesús chique re ru-discípulos. \p \v 29 Y re Pedro can jareꞌ tak xchꞌo-apo cha re Jesús y xubij: Vo xa re nicꞌaj chic yatquiyaꞌ can ayon tak xtiquitzꞌat che cꞌo andex re man otz-ta niban chava, pero yen man xcatinya-ta can,\x * \xo 14.29 \xt Jn. 21:15.\x* xchaꞌ re Pedro cha re Jesús. \p \v 30 Y re Jesús xubij cha re Pedro: Yen can katzij nimbij chava, che chupan re akꞌaꞌ reꞌ tak cꞌamaje-na titzirim-pa re momaꞌ caꞌeꞌ bey, tak rat oxe-yan bey tabij chique re yeꞌcꞌutun chava, che man ataman-ta noch,\x * \xo 14.30 \xt Mt. 26:33, 34; Lc. 22:33, 34; Jn. 13:37, 38.\x* xchaꞌ re Jesús. \p \v 31 Pero astapaꞌ re Jesús xubij quireꞌ, re Pedro xa xubij chic-apo jun bey cha re Jesús: Astapaꞌ can xtinvel nucamic aviqꞌuin, pero man jun bey xtimbij che man ntaman-ta avach. \p Y chukaꞌ re nicꞌaj chic discípulos can quireꞌ niquibij. \s Re Jesús nuban orar pa Getsemaní \p \v 32 Re Jesús y re ru-discípulos\x * \xo 14.32 \xt Mt. 26:36; Lc. 22:39; Jn. 18:1.\x* xeꞌbapon chupan re lugar rubiniꞌan Getsemaní. Xpa re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Quixtzꞌuyeꞌ can baꞌ vovaꞌ, y yen teꞌmbana-na orar.\x * \xo 14.32 \xt He. 5:7.\x* \p \v 33 Y xaxe re Pedro, re Jacobo y re Juan xeꞌrucꞌuaj-a re Jesús. Jareꞌ tak rejaꞌ can xuna-yan re xtoꞌrcꞌalvachij. Mareꞌ camas nem re bis xpa pa ránma. \v 34 Y xubij chique re je oxeꞌ ru-discípulos: Re bis cꞌo pa vánma, camas nem.\x * \xo 14.34 \xt Jn. 12:27.\x* Y can yinruquimisaj ninaꞌ yen. Quixcꞌueꞌ can baꞌ vovaꞌ, quixcꞌaseꞌ y man quixvar-ka, xchaꞌ chique. \p \v 35 Rejaꞌ xbiyin chic-apo baꞌ y cꞌareꞌ xuque-ka y xluque-ka pan ulef y xuban orar. Rejaꞌ xucꞌutuj che can choj-ta quireꞌ nakꞌax re hora reꞌ, che man-ta nukꞌasaj re tijoj-pokonal. \v 36 Y ja chꞌabal reꞌ re xeꞌrubij pa ru-oración: Nataꞌ, yen ntaman che rat yatiquir naban ronojel. Can-ta naban che xaxe tal choj quireꞌ nakꞌax y man-ta ninkꞌasaj re jun tijoj-pokonal reꞌ, pero man taban re ninjoꞌ yen, xaxe roma yen quireꞌ nimbij chava. Roma yen xa can ninjoꞌ chukaꞌ nimban re najoꞌ rat,\x * \xo 14.36 \xt Jn. 6:38; He. 5:7.\x* xchaꞌ re Jesús. \p \v 37 Y tak rejaꞌ xtaneꞌ cha re ru-oración, xpa quiqꞌuin re je oxeꞌ ru-discípulos, pero tak xbeka quiqꞌuin xa yeꞌvar. Xpa rejaꞌ xubij cha re Pedro: Simón, ¿xa xavar laꞌk-ka? Can man baꞌ xatiquir xacꞌaseꞌ jun chꞌet hora viqꞌuin. \v 38 Man quixvar-ka, xa tibanaꞌ orar y ticꞌutuj cha re Dios chin che tak yixtojtobex, man quixtzak pa mac. Can ntaman-va che re ivánma can nurayij nuban re nrajoꞌ re Dios. Pero iyon man yixtiquir-ta,\x * \xo 14.38 \xt Ro. 7:23; Ga. 5:17.\x* xchaꞌ chique. \p \v 39 Y re Jesús xba chic jun bey chin xboꞌrbanaꞌ orar. Rejaꞌ xucamaluj rubixic re chꞌabal re xeꞌrubij chupan re oración re cꞌa baꞌ tuban-va-ka.\x * \xo 14.39 \xt Mt. 26:39, 42.\x* \v 40 Y tak xpa chic jun bey quiqꞌuin re je oxeꞌ ru-discípulos, xa yeꞌvar chic jun bey xeꞌboꞌrvilaꞌ, roma rejeꞌ can al rij re quinakꞌavach roma camas quivaran. Y rejeꞌ man niquivel-ta andex niquibij, roma yeꞌvar chic jun bey xeꞌbelitaj. \v 41 Y re Jesús xba chic chubanic orar. Pero tak xpa pa rox bey, rejaꞌ xubij chique re je oxeꞌ ru-discípulos: Vocame quixvar y can titzꞌaktisaj re ivaran. Pero man chic xquixtiquir-ta. Yen re xinalax chiꞌicojol jacꞌa re nu-hora\x * \xo 14.41 \xt Jn. 13:1.\x* xbeka, can xquinjach-a pa quikꞌaꞌ re itzel tak achiꞌaꞌ. \v 42 Chaꞌnin, quixyacataj. Ja la pitinak re anchique xquinjacho-a\x * \xo 14.42 \xt Mt. 26:46; Jn. 18:2.\x* pa quikꞌaꞌ re itzel tak achiꞌaꞌ, xchaꞌ re Jesús chique. \s Re akꞌaꞌ tak xtzꞌam re Jesús \p \v 43 Y re Jesús can cꞌa ntajin che tzij quiqꞌuin re ru-discípulos, tak can jareꞌ xbeka re Judas\x * \xo 14.43 \xt Mt. 26:47; Lc. 22:47; Jn. 18:3.\x* re jun chique re doce ru-discípulos re Jesús, y qꞌuiy vinak jeꞌrucꞌuan-apo y re vinak reꞌ jeꞌquicꞌualon cheꞌ y espada. Y conojel re vinak reꞌ jeꞌtakon-a coma re principal tak sacerdotes, coma re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas y coma chukaꞌ re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij. \v 44 Re Judas re nijacho-a chin re Jesús can rubin chic chique re jeꞌpitinak riqꞌuin, andex xtuban chin nucꞌut re Jesús chiquivach. Rejaꞌ ja quireꞌ rubin chique: Ja re anchique xtintzꞌubaj chin xtimban saludar, jareꞌ re Jesús. Titzꞌamaꞌ, y man tinumaj chivach. \p \v 45 Y tak re Judas xapon, can choj xba-apo riqꞌuin re Jesús y xubij cha: Maestro, Maestro, xchaꞌ cha y cꞌareꞌ xutzꞌubaj. \v 46 Y re vinak re jeꞌbinak chutzꞌamic re Jesús, xquitzꞌam-a. \p \v 47 Y jun chique re jecꞌo riqꞌuin re Jesús chireꞌ, xulisaj ru-espada y xuyaꞌ cha re jun ru-mozo re namalaj sacerdote, y xutzaqꞌuij-a ruxquin cha re jun bic espada re xuyaꞌ cha. \v 48 Y cꞌareꞌ xpa re Jesús xubij chique re vinak re jeꞌbinak chutzꞌamic: ¿Yex xinojij che yixpitinak chutzꞌamic jun elekꞌom y mareꞌ icꞌamom-pa cheꞌ y espada?\x * \xo 14.48 \xt Mt. 26:55; Lc. 22:52.\x* \v 49 Yen can kꞌij-kꞌij xincꞌueꞌ iviqꞌuin chireꞌ pa rachoch re Dios, tak xincꞌut re ruchꞌabal re Dios chivach y man jun bey xinitzꞌam-ta. Pero reꞌ tiene que nibanataj, can anchaꞌl re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 14.49 \xt Dn. 9:26; Lc. 22:37.\x* \p \v 50 Y can jareꞌ tak re ru-discípulos re Jesús, xquiyaꞌ can rion\x * \xo 14.50 \xt Job 19:13; Jn. 16:32.\x* y xeꞌnumaj. \s Re xucꞌalvachij jun alaꞌ roma binak chij re Jesús tak xtzꞌam-a \p \v 51 Pero cꞌo jun alaꞌ re can tzakatal-a chij re Jesús y rejaꞌ pa jun tziak nem rucuchun-va-a-riꞌ. Y re jeꞌtzꞌamayon-a chin re Jesús xquitzꞌam re alaꞌ reꞌ. \v 52 Pero rejaꞌ xel-a chupan re tziak reꞌ, y ja quireꞌ manak rutziak xnumaj-a chiquivach. \s Tak re Jesús xcꞌuax chiquivach re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar \p \v 53 Y re vinak re jeꞌtzꞌamayon-a chin re Jesús xquicꞌuaj-a pa rachoch re namalaj sacerdote.\x * \xo 14.53 \xt Mt. 26:57; Lc. 22:54.\x* Y chireꞌ chukaꞌ xquimol-va-quiꞌ re principal tak sacerdotes, re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij y chukaꞌ re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. \v 54 Y re Pedro cꞌacꞌanaj cꞌa cꞌo-va can, pero tzakatal-a chij re Jesús. Y tak re Jesús xcusas-apo pa rachoch re namalaj sacerdote, chukaꞌ re Pedro xoc-apo chireꞌ chach-jay. Y xtzꞌuye-ka chiquicojol re policías re jecꞌo-apo chireꞌ, quimekꞌon-quiꞌ chuchi-kꞌakꞌ.\x * \xo 14.54 \xt Jn. 18:18.\x* \p \v 55 Y re principal tak sacerdotes y conojel re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar, niquicanolaꞌ che cꞌo-ta itzel tak banabal yeꞌlitaj chij re Jesús, chin quireꞌ niquimisas,\x * \xo 14.55 \xt Mt. 26:59.\x* pero man jun xquivel chij. \v 56 Roma astapaꞌ can je qꞌuiy re xeꞌbapon chin xquitzꞌuc tzij chij re Jesús, pero man baꞌ xquicꞌul-quiꞌ je caꞌeꞌ re can-ta junan niquibij chij re Jesús. \v 57 Y cꞌareꞌ jecꞌo nicꞌaj chic re xeꞌbepaꞌe-pa y ja quireꞌ xquibij chij re Jesús: \v 58 Yoj can kacꞌaxan tak rejaꞌ rubin: Yen xtinvulaj re rachoch re Dios re banon coma achiꞌaꞌ, y pan oxeꞌ kꞌij xtimpobaꞌ chic jun\x * \xo 14.58 \xt Mr. 15:29; Jn. 2:19.\x* re man achiꞌa-ta xqueꞌbano. \p \v 59 Pero man riqꞌuin reꞌ, cama-va junan-ta re xquibilaꞌ. \p \v 60 Y re Caifás re namalaj sacerdote, xbepaꞌe-pa pa quinicꞌajal y xucꞌutuj cha re Jesús: ¿Katzij como re xquibij re xeꞌchꞌo-ka chavij? ¿Andex nabij vocame?\x * \xo 14.60 \xt Mt. 26:62.\x* xchaꞌ cha. \p \v 61 Pero re Jesús man xchꞌo-ta,\x * \xo 14.61 \xt Is. 53:7; Mt. 26:63; 1 P. 2:23.\x* y man jun tzij xubij. Mareꞌ xpa re namalaj sacerdote, xuban chic jun pregunta cha. Rejaꞌ xucꞌutuj cha: ¿Ja rat re Cristo re Rucꞌajol re Dios re nakayaꞌ rukꞌij? xchaꞌ cha. \p \v 62 Y re Jesús xubij: Jaꞌ, ja yen. Y xquinitzꞌat chukaꞌ che yen re xinalax chiꞌicojol che yintzꞌuyul pa rajquikꞌaꞌ re Dios re nitiquir nuban ronojel.\x * \xo 14.62 \xt Lc. 22:69.\x* Y xquinitzꞌat tak xquinka-pa pa nube chilaꞌ chicaj.\x * \xo 14.62 \xt Mt. 24:30; 26:64; Hch. 1:11.\x* \p \v 63 Tak re namalaj sacerdote xucꞌaxaj reꞌ, xuratz re rutziak chij roma itzel xucꞌaxaj y xubij: Manak tukꞌaj che nipa-ta chic jun chin noꞌrbij chaka che re Jesús can aj-mac-va. \v 64 Chiyixnojel yex xicꞌaxaj che xubij che ja rejaꞌ re Cristo. Can man otz-ta xuban chach re Dios. ¿Andex nibij vocame? xchaꞌ rejaꞌ. Y conojel xquibij che can rucꞌamon che niquimisas. \p \v 65 Y jecꞌo xquichubaj rupalaj,\x * \xo 14.65 \xt Is. 50:6; 53:3.\x* chukaꞌ xquitzꞌapij rach, xquichꞌay y cꞌareꞌ niquicꞌutulaꞌ cha: ¿Anchique re xeꞌchꞌayo avichin? Tabij chaka, yeꞌchaꞌ cha. Y re policías re jecꞌo chireꞌ, xquiyalaꞌ kꞌaꞌ chupalaj re Jesús. \s Tak re Pedro xubij che man rutaman-ta rach re Jesús \p \v 66 Y tak re Pedro cꞌo chireꞌ pa xulan-ka cha re jay, cꞌo jun ixok raj-icꞌ re namalaj sacerdote re xapon chireꞌ. \v 67 Re Pedro numakꞌ-riꞌ chuchi-kꞌakꞌ. Y jareꞌ tak xpa re aj-icꞌ nutzu-nutzu-apo rach re Pedro, y cꞌareꞌ xubij cha: Rat chukaꞌ yat ruchibil re Jesús\x * \xo 14.67 \xt Mt. 26:69; Lc. 22:56.\x* re aj-Nazaret, xchaꞌ cha. \p \v 68 Pero re Pedro xa xutzꞌuc tzij chach roma xubij: Yen man ntaman-ta rach re Jesús. Man nakꞌax-ta pa nueꞌ anchique roma tak quireꞌ nabij chua, xchaꞌ cha re aj-icꞌ. \p Y re Pedro xel-a chireꞌ chiquicojol y xba ancheꞌ cꞌo-va re puerta re ancheꞌ yeꞌel-va re vinak. Y jareꞌ tak re momaꞌ xtzirim-pa. \v 69 Y tak re aj-icꞌ xutzuꞌ chic jun bey re Pedro, xutzꞌam chic rubixic chique re jecꞌo chireꞌ: La ache laꞌ jun chique re ru-discípulos re Jesús,\x * \xo 14.69 \xt Mt. 26:71; Lc. 22:58.\x* xchaꞌ. \p \v 70 Pero re Pedro jun bey chic xutzꞌuc tzij. Y can cꞌa baꞌ takꞌax-va reꞌ, ja-yan chic re quimalon-quiꞌ chireꞌ xquibij chic jun bey cha: Can katzij-va che rat yat jun chique re ru-discípulos re Jesús. Roma rat pa Galilea\x * \xo 14.70 \xt Mt. 26:73; Hch. 2:7.\x* yapo-va, y can junan yachꞌo quiqꞌuin, xeꞌchaꞌ cha. \p \v 71 Pero re Pedro xubij: Yen man ntaman-ta rach re ache nibij yex. Can chach re Dios nimbij chiva che yen man ntaman-ta rach. Y vo xa man katzij-ta re nimbij, tika cꞌa re castigo pa nueꞌ, xchaꞌ chique. \p \v 72 Y re momaꞌ xbetzirim-pa pa rucaꞌn bey. Y re Pedro jareꞌ tak xbeka chucꞌoꞌx re tzij re jeꞌrubin can re Jesús cha, che cꞌamaje-na titzirim-pa re momaꞌ caꞌeꞌ bey, tak rat oxe-yan bey tabij chique re yeꞌcꞌutun chava, che man ataman-ta noch. Y rejaꞌ can xujekꞌaj okꞌej\x * \xo 14.72 \xt 2 Co. 7:10.\x* tak xel-a chireꞌ, roma xbeka chucꞌoꞌx re tzij re bin can cha. \c 15 \s Tak re Jesús xcꞌuax chach re Pilato \p \v 1 Y tak xsakar-pa chupan re kꞌij reꞌ, re principal tak sacerdotes xquimol-quiꞌ\x * \xo 15.1 \xt Mt. 27:1; Lc. 22:66.\x* je quichibil-a re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Y ja achiꞌaꞌ reꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar, y can conojel rejeꞌ xquimol-quiꞌ chin xquinojij andex niquiban cha re Jesús, y yachꞌon tak xquicꞌuaj-a y xbequijachaꞌ pa rukꞌaꞌ re ache nibano gobernar rubiniꞌan Pilato.\x * \xo 15.1 \xt Lc. 23:1; Jn. 18:28; Hch. 3:13.\x* \v 2 Y jareꞌ tak re Pilato xucꞌutuj cha re Jesús: ¿Ja rat re qui-Rey re israelitas? \p Y re Jesús xubij: Jaꞌ, ja quireꞌ, can anchaꞌl re xabij.\x * \xo 15.2 \xt Mt. 27:11.\x* \p \v 3 Y re principal tak sacerdotes, jun quichiꞌ niquiban-apo cha re Pilato, chin niquisujuj re Jesús. \v 4 Xpa re Pilato xchꞌo chic-apo cha re Jesús y xubij cha: Rejeꞌ jun quichiꞌ niquiban chin yatquisujuj, y rat ¿man jun tzij nabij?\x * \xo 15.4 \xt Mt. 27:13.\x* xchaꞌ re Pilato cha. \p \v 5 Pero re Jesús cama-va jun tzij xubij.\x * \xo 15.5 \xt Is. 53:7; 1 P. 2:23.\x* Y re Pilato can anchique-la xunaꞌ, roma man jun bey rutzꞌeton che jun vinak quire-ta nuban. \s Tak re Pilato xujach-a re Jesús chin che tiquimisas cho cruz \p \v 6 Y ronojel junaꞌ tak napon re kanamakꞌij yoj re yoj israelitas rubiniꞌan pascua, re gobernador can nulisaj-a jun chique re presos\x * \xo 15.6 \xt Mt. 27:15; Lc. 23:17; Jn. 18:39.\x* re jecꞌo pa cárcel. Y ja re preso re niquicꞌutuj re vinak re nulisaj-a libre. \v 7 Y re kꞌij reꞌ, cꞌo pa cárcel jun ache rubiniꞌan Barrabás, y jecꞌo chic nicꞌaj ruchibil. Conojel rejeꞌ jecꞌo pa cárcel roma xeꞌyacataj chij re gobierno y chukaꞌ xeꞌquimisan. \v 8 Y mareꞌ re vinak reꞌ can quitaman che re gobernador can nulisaj-va-a jun chique re presos re jecꞌo pa cárcel, mareꞌ xeꞌpa rejeꞌ xquicꞌutuj cha re Pilato che tulisaj-a jun chique re jecꞌo pa cárcel. \v 9 Y re Pilato can jareꞌ xubij-pa chique: ¿Nijoꞌ yex che ninlisaj-a libre re Rey ivichin yex re yix israelitas? xchaꞌ chique. \p \v 10 Re Pilato quireꞌ xubij-pa, roma rejaꞌ can rutaman-va che re principal tak sacerdotes quiyiꞌon re Jesús pa rukꞌaꞌ, roma itzel niquinaꞌ cha che camas je qꞌuiy vinak re yeꞌtzekelben richin. \v 11 Y re principal tak sacerdotes xquiban chique re vinak che tiquibij-apo cha re Pilato che xa ja re Barrabás re tulisaj-a libre.\x * \xo 15.11 \xt Mt. 27:20; Hch. 3:14.\x* Y re vinak quireꞌ xquiban. \v 12 Y re Pilato jareꞌ xucꞌutuj chic chique: ¿Andex nibij yex che nimban riqꞌuin re ache re nibij che i-Rey\x * \xo 15.12 \xt Jer. 23:5.\x* yex re yix israelitas? xchaꞌ chique. \p \v 13 Y re vinak jun pa quichiꞌ xquiban tak xquibij-apo: ¡Tatakaꞌ ruquimisasic cho cruz! xeꞌchaꞌ cha. \p \v 14 Mareꞌ re Pilato xubij chique: ¿Andex rumac rubanon chivach cꞌa? \p Pero rejeꞌ man yeꞌtane-ta-ka. Xa más xquirak-apo quichiꞌ chin xquibij-apo: ¡Tatakaꞌ ruquimisasic cho cruz! xeꞌchaꞌ. \p \v 15 Y re Pilato xulisaj-a libre re Barrabás, chin che ticukar quicꞌoꞌx\x * \xo 15.15 \xt Pr. 29:25.\x* re vinak. Cꞌareꞌ xutak ruchꞌayic re Jesús y xujach-a chin che tiquimisas cho cruz. \p \v 16 Xeꞌpa re soldados xquicusaj-apo re Jesús chach re palacio. Cꞌareꞌ xeꞌcayoj conojel re nicꞌaj chic soldados, re je quichibil. Xeꞌquimol-apo chij re Jesús.\x * \xo 15.16 \xt Mt. 27:27.\x* \v 17 Y re soldados reꞌ xquiyaꞌ cꞌa jun tziak morado chij re Jesús, can anchaꞌl re yeꞌquicusalaꞌ re reyes. Y chukaꞌ xquipachꞌuj jun kꞌayis re camas ruqꞌuixal. Xquiban jun corona cha, y cꞌareꞌ xquiyaꞌ pa rujalom re Jesús. \v 18 Y chukaꞌ chin niquiban-apo saludar niquibila-apo cha: Caquiꞌcot rat re qui-Rey re israelitas, yeꞌchaꞌ. Y tak quireꞌ niquibij xa chin niquiban burlar. \p \v 19 Rejeꞌ niquichꞌay pa rujalom re Jesús riqꞌuin jun aj, y niquichubaj rupalaj chukaꞌ. Can yeꞌxucuyaj chach. Can niquiban che niquiyaꞌ rukꞌij, pero xa yeꞌtzeꞌen tak niquiban quireꞌ. \v 20 Y tak rejeꞌ xeꞌtaneꞌ che tzaꞌn chij, xquilisaj-a re tziak morado re quiyiꞌon-ka chij. Cꞌareꞌ xquiya-a re can rutziak-va, y xquicꞌuaj-a chin che neꞌquibajij cho cruz. \s Tak re Jesús xbajex cho cruz \p \v 21 Tak quitzꞌamon-a bey, xquicꞌul jun ache aj-Cirene, jun ache pitinak pakꞌos. Re ache reꞌ, quirtaꞌ re achiꞌaꞌ quibiniꞌan Alejandro y Rufo. Y rejaꞌ rubiniꞌan Simón. Y re soldados xquiban cha re ache reꞌ che xucꞌuaj-a re ru-cruz re Jesús.\x * \xo 15.21 \xt Mt. 27:32; Lc. 23:26.\x* \p \v 22 Y re soldados xquicꞌuaj-a re Jesús\x * \xo 15.22 \xt Jn. 19:17.\x* pa jun lugar rubiniꞌan Gólgota. Re beꞌaj reꞌ ndel che tzij Calavera. \v 23 Y tak jecꞌo chic chireꞌ, xquisuj cha re Jesús vino re xalon riqꞌuin ruyiꞌal jun cheꞌ rubiniꞌan mirra. Pero rejaꞌ man xrajo-ta xukum. \v 24 Y tak re soldados quibajin chic re Jesús cho cruz, xquiban sortear re rutziak re Jesús chin xquitzꞌat andex che tziak re niquicꞌuala-a cada jun.\x * \xo 15.24 \xt Sal. 22:18; Mt. 27:35; Lc. 23:34; Jn. 19:23, 24.\x* \p \v 25 Las nueve re namakꞌaꞌ tak xquibajij re Jesús cho cruz. \v 26 Y pa rueꞌ re ru-cruz tzꞌiban-va chach jun tzꞌalam re andex rumac re Jesús chin niquimisas. Chach re tzꞌalam reꞌ nubij: Jareꞌ re qui-Rey re israelitas.\x * \xo 15.26 \xt Mt. 27:37.\x* \v 27 Y re soldados jecꞌo chukaꞌ je caꞌeꞌ chic achiꞌaꞌ re xeꞌquibajij cho cruz. Re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ je elekꞌomaꞌ. Jun re xyaꞌ pa rajquikꞌaꞌ re Jesús y jun pa ruxocon. \v 28 Y riqꞌuin reꞌ can nibanataj anchaꞌl re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios tak nubij: Rejaꞌ can anchaꞌl chukaꞌ jun aj-mac xban cha.\x * \xo 15.28 \xt Is. 53:12; Lc. 22:37.\x* Quireꞌ re tzꞌiban can. \p \v 29 Re vinak re yeꞌkꞌax re ancheꞌ cꞌo-va re Jesús, niquisiloj-apo quijalom chach,\x * \xo 15.29 \xt Sal. 22:7.\x* roma cama-va niquinimaj-ta che ja rejaꞌ re Rucꞌajol re Dios. Y chukaꞌ cꞌo tzij yeꞌquibilaꞌ can cha,\x * \xo 15.29 \xt Sal. 35:16.\x* y ja quireꞌ re niquibij: ¡Pobre-ála! Rat re yabin che navulaj re rachoch re Dios y pan oxeꞌ kꞌij napobaꞌ chic jun bey.\x * \xo 15.29 \xt Mr. 14:58; Jn. 2:19.\x* \v 30 Tacolaꞌ cꞌa-aviꞌ ayon y caka-pa chach la a-cruz, yeꞌchaꞌ can cha. \p \v 31 Y ja chukaꞌ quireꞌ niquiban re principal tak sacerdotes y re jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas, yeꞌtzeꞌen chij re Jesús y niquibilaꞌ chiquivach: Rejaꞌ can je qꞌuiy xeꞌrucol, pero vocame ni xe-ta rejaꞌ mismo man nitiquir-ta nucol-riꞌ. \v 32 Can rubin che ja rejaꞌ re Cristo, re Rey chin re tenemit Israel. Vo xa quireꞌ, can tika-pa chach la ru-cruz, chin nakatzꞌat y nakanimaj, yeꞌchaꞌ. Y re elekꞌomaꞌ re jeꞌbajin cho cruz riqꞌuin re Jesús, cꞌo chukaꞌ tzij qui tak reꞌ re yeꞌquibila-apo cha.\x * \xo 15.32 \xt Mt. 27:44; Lc. 23:39; He. 12:3; 1 P. 2:23.\x* \p \v 33 Y tak xapon re nicꞌaj-kꞌij, jareꞌ tak che jun ruchꞌulef xkꞌukumataj rach. Y re kꞌokoꞌm reꞌ xqꞌuis-a cꞌa pa tak a las tres re takꞌakꞌij.\x * \xo 15.33 \xt Mt. 27:45; Lc. 23:44.\x* \v 34 Y ja hora reꞌ tak re Jesús cof xchꞌo y xubij pa kachꞌabal yoj re yoj israelitas: Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? xchaꞌ. Y re xubij ndel che tzij: Nu-Dios yen, nu-Dios yen, ¿anchique roma tak xinamalij can?\x * \xo 15.34 \xt Sal. 22:1; Mt. 27:46.\x* \p \v 35 Y jecꞌo re jecꞌo-apo chireꞌ chunakaj re Jesús, tak xquicꞌaxaj re xubij, xquibilaꞌ chiquivach: ¿Xicꞌaxaj? Rejaꞌ ja re Elías re nrayoj, xeꞌchaꞌ. \p \v 36 Y jareꞌ tak cꞌo jun re jonanin xboꞌrcꞌama-pa jun anchaꞌl boꞌj re nibex esponja cha. Xumubaꞌ chupan vinagre,\x * \xo 15.36 \xt Sal. 69:21; Mt. 27:48; Jn. 19:29.\x* xuyaꞌ chutzaꞌn jun aj y xuyaꞌ cha re Jesús chin che otz baꞌ nuna-ka cha re nichakeꞌj ruchiꞌ, y xubij: Takayabej-na cꞌa, kꞌalaj reꞌ vo xa xtipa re Elías chukasasic, xchaꞌ. \p \v 37 Can jareꞌ tak re Jesús cof xchꞌo y xcom.\x * \xo 15.37 \xt Mt. 27:50; Lc. 23:46; Jn. 19:30.\x* \v 38 Y re utzulaj tziak re anchok cha tason-va rupan re rachoch re Dios,\x * \xo 15.38 \xt Ex. 26:31-33; Mt. 27:51; Lc. 23:45; He. 9:3; 10:19, 20.\x* caꞌeꞌ xel-va. \p Xutzꞌam-pa pa rueꞌ cꞌa charakan-ka. \v 39 Y chireꞌ chach re Jesús cꞌo-apo re capitán quichin re soldados. Rejaꞌ xucꞌaxaj tak re Jesús cof xchꞌo, y jareꞌ tak xcom, mareꞌ re capitán xubij: Can katzij-va che re ache reꞌ Rucꞌajol re Dios.\x * \xo 15.39 \xt Mt. 27:54.\x* \p \v 40 Y jecꞌo chukaꞌ ixokiꞌ re yeꞌtzuꞌun-apo, pero cꞌacꞌanaj jecꞌo-va-a.\x * \xo 15.40 \xt Mt. 27:55, 56; Lc. 23:49.\x* Chiquicojol re ixokiꞌ reꞌ cꞌo-va re María Magdalena,\x * \xo 15.40 \xt Lc. 8:2.\x* re María quiteꞌ re José y re Jacobo re más coꞌol y cꞌo chukaꞌ re jun ixok rubiniꞌan Salomé. \v 41 Re ixokiꞌ reꞌ, can cꞌa cꞌo re Jesús pa Galilea tak jeꞌtzakatal chij y quivilim-pa. Y chukaꞌ can jecꞌo nicꞌaj chic ixokiꞌ jeꞌtzakatal-apo chij re Jesús pa Jerusalén. \s Tak xmuk re Jesús \p \v 42 Re kꞌij tak xcom re Jesús, jareꞌ tak re vinak niquibanalaꞌ chic rubanic ronojel re xtoc chique chupan re rucaꞌn kꞌij, roma re rucaꞌn kꞌij xa chin uxlanen.\x * \xo 15.42 \xt Mt. 27:62.\x* Y ja tak xkꞌakꞌij-yan-ka chupan re kꞌij tak xcom re Jesús, \v 43 jareꞌ tak xapon jun ache rubiniꞌan José,\x * \xo 15.43 \xt Mt. 27:57; Lc. 23:50; Jn. 19:38.\x* y rejaꞌ aj pa tenemit Arimatea. Rejaꞌ jun ache quichibil re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar, y rejaꞌ camas rukꞌij chiquicojol rejeꞌ. Rejaꞌ jun ache re can ruyaben\x * \xo 15.43 \xt Lm. 3:25, 26; Lc. 2:25.\x* cꞌa jampaꞌ tak re Dios xtuban gobernar. Y rejaꞌ xapon riqꞌuin re Pilato chupan re hora reꞌ, chucꞌutuxic re ru-cuerpo re Jesús chin numuk. Re José man xuxibij-ta-riꞌ tak xba chucꞌutuxic re ru-cuerpo re Jesús. \v 44 Pero re Pilato man nunimaj-ta che can chaꞌnin-yan xcom re Jesús. Mareꞌ rejaꞌ xrayoj re capitán, y xucꞌutuj cha vo xa katzij che quiminak chic re Jesús. \v 45 Y tak re capitán xubij che katzij xcom-yan re Jesús, cꞌareꞌ re Pilato xuyaꞌ kꞌij cha re José che noꞌrmukuꞌ can re ru-cuerpo re Jesús. \v 46 Y re José xulokꞌ jun sábana. Y tak rukasan chic-pa re ru-cuerpo re Jesús cho cruz, xupis chupan re sábana reꞌ. Y cꞌareꞌ xba chumukic pa jun jul quichin anamaꞌiꞌ\x * \xo 15.46 \xt Is. 53:9.\x* re cꞌoton chach jun peña. Y xutzꞌapij can ruchiꞌ re jul cha jun aboj. \p \v 47 Y re María Magdalena y re María re quiteꞌ re José y re Jacobo, xquitzꞌat jabal ancheꞌ xmuk-va can re Jesús.\x * \xo 15.47 \xt Lc. 23:55.\x* \c 16 \s Tak xcꞌastaj-yan re Jesús \p \v 1 Y tak kꞌaxnak chic re kꞌij chin uxlanen, re María Magdalena, re María quiteꞌ re José y re Jacobo, y chukaꞌ re ixok rubiniꞌan Salomé xbequilokꞌola-pa akꞌom re jubul-oc ruxlaꞌ. Y re akꞌom reꞌ ndoc chique chin neꞌquiyaꞌ can chij re ru-cuerpo re Jesús.\x * \xo 16.1 \xt Lc. 23:56.\x* \v 2 Y namakꞌa-yan chupan re nabey kꞌij cha re semana, xeꞌba chuchiꞌ re jul\x * \xo 16.2 \xt Mt. 28:1; Lc. 24:1; Jn. 20:1.\x* re ancheꞌ xmuk-va re Jesús, y tak xeꞌbapon chireꞌ nitzuꞌun chic re kꞌij. \v 3 Y rejeꞌ xquibilaꞌ chiquivach: ¿Y anchique cꞌa xtilisan-a re aboj tzꞌapebal-ruchiꞌ re jul chakavach? xeꞌchaꞌ. \p \v 4 Pero tak xquitzꞌat re jul, xa jakal. Re momaꞌ aboj re anchok cha tzꞌapin-va can ruchiꞌ re jul,\x * \xo 16.4 \xt Mr. 15:46.\x* xa elisan chic-a. \v 5 Y tak rejeꞌ jeꞌaconak chic-apo chupan re jul,\x * \xo 16.5 \xt Lc. 24:3.\x* xquitzꞌat che cꞌo jun anchaꞌl cꞌajol-alaꞌ, tzꞌuyul pa rajquikꞌaꞌ re ancheꞌ xliꞌe-va re Jesús, rucusan jun tziak sak re napon cꞌa charakan-ka. Y re ixokiꞌ tak xquitzꞌat reꞌ, xquixibij-quiꞌ. \v 6 Pero rejaꞌ xubij chique: Man tixibij-iviꞌ. Roma yen can ntaman che yex nicanoj re ru-cuerpo re Jesús aj-Nazaret, re xquimisas cho cruz. Rejaꞌ xcꞌastaj-yan-a,\x * \xo 16.6 \xt Mt. 28:5, 6; Mr. 10:34; Jn. 2:19; 1 Co. 15:4.\x* xa manak chic vovaꞌ. Titzꞌetaꞌ ancheꞌ xcꞌue-va. \v 7 Vocame quixbiyin, y teꞌibij cha re Pedro y chique re nicꞌaj chic ru-discípulos re Jesús. Teꞌibij chique che re Jesús xtinabayaj-a chivach, chin nicꞌul-iviꞌ chilaꞌ pa Galilea.\x * \xo 16.7 \xt Mt. 26:32; 28:10, 16, 17; Mr. 14:28.\x* Y chireꞌ xtitzꞌat-va, can anchaꞌl re rubin can chiva. \p \v 8 Y re ixokiꞌ xeꞌel-a chireꞌ pa jul,\x * \xo 16.8 \xt Mt. 28:8.\x* pero can yeꞌbarbot roma quiximbireꞌ. Jeꞌanomojnak-a. Can man jun anchok cha xquitzijoj-va, roma camas quixibin-quiꞌ. \s Tak re Jesús xucꞌut-riꞌ chach re María Magdalena \p \v 9 Tak re Jesús xcꞌastaj chupan re namakꞌaꞌ chin re nabey kꞌij chin re semana, nabey xucꞌut-riꞌ chach re María Magdalena,\x * \xo 16.9 \xt Lc. 8:2; Jn. 20:11-16.\x* re ixok re anchok riqꞌuin xulisaj-va vukuꞌ itzel tak espíritu. \v 10 Y re María Magdalena can jareꞌ xba y xboꞌrbij chique conojel re je ruchibil re Jesús.\x * \xo 16.10 \xt Jn. 20:18.\x* Rejeꞌ camas yeꞌbison y quitzꞌamon okꞌej. \v 11 Pero tak rejeꞌ xquicꞌaxaj che re Jesús xcꞌastaj-yan y che re María Magdalena xutzꞌat-yan can rach, xa man xquinimaj-ta.\x * \xo 16.11 \xt Lc. 24:11.\x* \s Je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ re je ruchibil re Jesús xquitzꞌat che xcꞌastaj-yan re Jesús \p \v 12 Y cꞌareꞌ re Jesús xucꞌut-riꞌ chiquivach je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ\x * \xo 16.12 \xt Lc. 24:13-15.\x* tak quitzꞌamon-a bey chin yeꞌba pa jun aldea. Pero roma re Jesús jun chic-va nitzuꞌun tak xucꞌut-riꞌ chiquivach, mareꞌ man chaꞌnin-ta xquitamaj rach. \v 13 Re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ xbequibij chukaꞌ chique re nicꞌaj chic ruchibil re Jesús,\x * \xo 16.13 \xt Lc. 24:33, 35.\x* pero chukaꞌ man xeꞌnimax-ta. \s Re samaj re xubij can re Jesús che tiban \p \v 14 Y tak xbanataj-yan ronojel reꞌ, jareꞌ tak re Jesús xucꞌut-riꞌ chiquivach re je once ru-discípulos,\x * \xo 16.14 \xt Lc. 24:36; 1 Co. 15:5.\x* y tak re Jesús xucꞌut-riꞌ chiquivach ja tak quitzꞌamon vaꞌin y jareꞌ tak xubij chique: ¿Anchique roma tak man xiban-ta confiar-iviꞌ y can xicoversaj re ivánma? xchaꞌ chique. Quireꞌ xubij chique re ru-discípulos roma man xeꞌquinimaj-ta re xeꞌtzꞌeto chin re Jesús che xcꞌastaj-yan chiquicojol re anamaꞌiꞌ. \v 15 Y xubij chukaꞌ chique: Quixbiyin chach re ruchꞌulef\x * \xo 16.15 \xt Mt. 28:19.\x* y titzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios chique conojel re vinak. \v 16 Re vinak re niniman re utzulaj chꞌabal chin re Dios y nuban chukaꞌ bautizar-riꞌ, xticolotaj. Jacꞌa re vinak re man xqueꞌniman-ta, xtika re castigo pa quiveꞌ.\x * \xo 16.16 \xt Jn. 3:18, 36.\x* \v 17 Re xqueꞌniman vichin, qꞌuiy cosa xqueꞌquibanalaꞌ chin nikꞌalajin che can yincꞌo-va quiqꞌuin. Pa nubeꞌ yen xqueꞌquilesalaꞌ itzel tak espíritu\x * \xo 16.17 \xt Lc. 10:17.\x* y xqueꞌchꞌo nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta.\x * \xo 16.17 \xt Hch. 2:4; 1 Co. 12:10, 28.\x* \v 18 Rejeꞌ chukaꞌ astapaꞌ xqueꞌquitzꞌam itzel tak cumatz y xqueꞌquitijlaꞌ itzel tak akꞌom, man jun andex xtuban chique.\x * \xo 16.18 \xt Hch. 28:5.\x* Xtiquiyalaꞌ chukaꞌ quikꞌaꞌ pa quiveꞌ yavaꞌiꞌ y xqueꞌcꞌachoj.\x * \xo 16.18 \xt Hch. 9:17.\x* Qꞌuiy cꞌa cosas re xqueꞌquibanalaꞌ rejeꞌ, xchaꞌ re Jesús. \s Tak re Jesús xtzolaj-a chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios \p \v 19 Tak re Ajaf Jesús xchꞌo-yan can chique re ru-discípulos, xba. Y chilaꞌ chicaj\x * \xo 16.19 \xt Lc. 24:51; Hch. 1:2.\x* xcꞌul roma re Dios, y xtzꞌuye-apo\x * \xo 16.19 \xt Ap. 3:21.\x* pa rajquikꞌaꞌ.\x * \xo 16.19 \xt Sal. 110:1; Hch. 7:55; He. 1:3.\x* \v 20 Y re discípulos xeꞌel che naj che nakaj, xquitzijoj re ruchꞌabal re Dios. Y re Ajaf can cꞌo-va quiqꞌuin chin yeꞌrutoꞌ y chukaꞌ can xuban chique che qꞌuiy milagros xeꞌtiquir xquibanalaꞌ, chin che xkꞌalajin che can ja-va re ruchꞌabal re Dios re niquitzijoj.\x * \xo 16.20 \xt Hch. 14:3.\x* Amén.