\id JHN Cakchiquel Sur Occidental files 1989
\h SAN JUAN
\toc1 Re rucꞌaslen re Jesucristo re tzꞌiban can roma San Juan
\toc2 Juan (Jn)
\mt Re rucꞌaslen re Jesucristo re tzꞌiban can roma San Juan
\c 1
\s Re Cristo xoc anchaꞌl yoj re yoj vinak
\p
\v 1 Re Cristo jareꞌ re Chꞌabal\x * \xo 1.1 \xt Ap. 19:13.\x* re nisekresan chin re Dios. Tak xtiquir-pa ronojel, can cꞌo-va rejaꞌ. Rejaꞌ can cꞌo-va riqꞌuin re Dios\x * \xo 1.1 \xt Jn. 10:30.\x* y rejaꞌ chukaꞌ can Dios-va.\x * \xo 1.1 \xt Fil. 2:6.\x*
\v 2 Rejaꞌ can cꞌo-va-pa riqꞌuin re Dios tak xban re ruchꞌulef.
\v 3 Y roma chukaꞌ re Cristo tak cꞌo ronojel.\x * \xo 1.3 \xt 1 Co. 8:6; Col. 1:15, 16.\x* Roma re Dios pa rukꞌaꞌ rejaꞌ xuya-va chin xuban ronojel cosas.\x * \xo 1.3 \xt He. 1:2.\x*
\v 4 Riqꞌuin rejaꞌ cꞌo-va re cꞌaslen.\x * \xo 1.4 \xt Jn. 8:12; 11:25; 1 Jn. 5:11.\x* Y re cꞌaslen reꞌ, jareꞌ re sakil quichin re vinak.
\v 5 Y re jun sakil reꞌ, nusekresaj re quicꞌaslen re vinak re jecꞌo pa kꞌokoꞌm. Y re kꞌokoꞌm chin re cꞌaslen reꞌ, can man nitiquir-ta nuchup re jun sakil reꞌ.
\p
\v 6 Y xcꞌueꞌ jun ache re xtak-pa roma re Dios,\x * \xo 1.6 \xt Mal. 3:1.\x* y reꞌ ja re Juan Bautista.
\v 7 Re Juan Bautista xpa chin xutzijoj re Cristo re sakil, chin quireꞌ conojel vinak tiquinimaj re nuyaꞌ rutzijol rejaꞌ chique.
\v 8 Y mana-ta rejaꞌ re sakil.\x * \xo 1.8 \xt Hch. 13:25.\x* Rejaꞌ xaxe chin xuyaꞌ rutzijol re sakil reꞌ.
\v 9 Y jareꞌ tak xbeka re sakil reꞌ chach re ruchꞌulef. Jareꞌ re katzij sakil re nisekresan quichin re vinak.\x * \xo 1.9 \xt Is. 49:6.\x*
\p
\v 10 Can xbeka-va chach re ruchꞌulef re banon roma rejaꞌ,\x * \xo 1.10 \xt 1 Co. 8:6.\x* pero re jecꞌo chach re ruchꞌulef, xa man xquitamaj-ta rach tak xbeka.
\v 11 Can chupan-va re ruchꞌulef chin rejaꞌ xbeka-va, pero re vinak re je richin rejaꞌ, xa man xquicꞌul-ta.
\v 12 Jacꞌa re xeꞌcꞌulu y xeꞌniman richin, can xuban chique che xeꞌoc rajcꞌual re Dios.\x * \xo 1.12 \xt Ro. 8:15; Ga. 3:26.\x*
\v 13 Re vinak re xeꞌoc rajcꞌual re Dios can xaꞌlax-va chic,\x * \xo 1.13 \xt Jn. 3:3, 6, 7.\x* pero man anchaꞌl-ta tak xaꞌlax riqꞌuin re quiteꞌ, tak xa ja re teꞌej-tataꞌaj xeꞌjovan che xalax re acꞌual. Roma re cꞌacꞌa alaxbal jareꞌ re nurayij re Dios, y mana-ta re nurayij jun ache.
\p
\v 14 Y re Cristo re Chꞌabal re nisekresan chin re Dios, xbeka chach re ruchꞌulef y can xoc chukaꞌ anchaꞌl yoj re yoj vinak.\x * \xo 1.14 \xt Ro. 1:3; Col. 2:9; He. 2:14.\x* Y xkatzꞌat che can xe-va rejaꞌ re Rucꞌajol re Dios, roma cꞌo rukꞌij\x * \xo 1.14 \xt Is. 40:5.\x* y camas otz runaꞌoj kaqꞌuin y can xe-va re katzij chꞌabal cꞌo riqꞌuin.
\v 15 Y re Juan Bautista can xuya-va rutzijol re Cristo. Can riqꞌuin ruchukꞌaꞌ tak xubij: Jareꞌ re ntzijon chiva, tak ximbij che re xteꞌka chuij can yen, jareꞌ re más cꞌo rukꞌij que chinoch yen. Y can cꞌo-va tak yen cꞌamaje-na quinalax chach re ruchꞌulef, xchaꞌ re Juan.
\p
\v 16 Can konojel cꞌa yoj re kaniman chic re Cristo\x * \xo 1.16 \xt Ef. 1:6.\x* kacꞌulun re utzil. Can man xe-ta cꞌa jun bey re ruyiꞌom-pa chaka, xa can rucꞌamom-pa-riꞌ re utzil re yeꞌruya-pa chaka.
\v 17 Re Dios jacꞌa re Moisés re xucusaj chin xuyaꞌ re ley. Pero chin che xbeka re utzil\x * \xo 1.17 \xt Ro. 5:21.\x* y re katzij,\x * \xo 1.17 \xt Jn. 14:6.\x* ja re Jesucristo re xucusaj.
\v 18 Can man jun vinak re tzꞌeteyon chin re Dios,\x * \xo 1.18 \xt Ex. 33:20.\x* xa can xe re Rucꞌajol re tzꞌeteyon richin. Re Dios xa can xe cꞌa jun Rucꞌajol cꞌo\x * \xo 1.18 \xt 1 Jn. 4:9.\x* y camas nrajoꞌ. Y jareꞌ re xbesekresan-ka re Dios chakavach vovaꞌ chach re ruchꞌulef.
\s Re Juan Bautista nubij che mana-ta rejaꞌ re Cristo
\p
\v 19 Y re achiꞌaꞌ cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas chireꞌ pa tenemit Jerusalén, jecꞌo achiꞌaꞌ re xeꞌquitak-a riqꞌuin re Juan Bautista. Xeꞌquitak-a sacerdotes y achiꞌaꞌ re nibex levitas chique, chin che xbequicꞌutuj cha re Juan Bautista che tubij vo xa ja rejaꞌ re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios.
\v 20 Y re Juan Bautista choj xubij: Mana-ta yen re Cristo.\x * \xo 1.20 \xt Jn. 3:28.\x*
\p
\v 21 Y cꞌareꞌ re achiꞌaꞌ re jeꞌtakon-a, xquicꞌutuj chic cha: ¿Yat anchique cꞌa rat cꞌa? ¿O xa ja rat re Elías re rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha? xeꞌchaꞌ cha.
\p Pero re Juan Bautista xubij chique: Mana-ta yen.
\p Cꞌareꞌ re achiꞌaꞌ reꞌ xquicꞌutuj chic jun bey cha re Juan Bautista: ¿Ja rat re profeta re bin che nipa?\x * \xo 1.21 \xt Dt. 18:15, 18; Jn. 6:14.\x* xeꞌchaꞌ cha.
\p Pero re Juan Bautista xubij: Mana-ta yen.
\p
\v 22 Y cꞌareꞌ re achiꞌaꞌ reꞌ xquicꞌutuj cha: ¿Yat anchique cꞌa rat cꞌa? Roma yoj nakajoꞌ nakatamaj-a yat anchique rat, y jareꞌ re nakabij chique re jeꞌtakayom-pa kachin. Tasekresaj cꞌa-aviꞌ chakavach, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 23 Y rejaꞌ xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Ja yen re jun ache re yiꞌon can nutzijol roma re Isaías re rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha. Y jareꞌ re xutzꞌibaj can rejaꞌ: Xticꞌueꞌ cꞌa jun ache chupan jun lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, y ja rejaꞌ re xtitzijon re ruchꞌabal re Dios chiquivach re vinak re xqueꞌbapon riqꞌuin. Y xtubilaꞌ chique: Tichojmersaj rubey\x * \xo 1.23 \xt Is. 40:3.\x* re icꞌaslen, roma re Ajaf xa can nipa-yan, xchaꞌ re Juan.
\p
\v 24 Y re achiꞌaꞌ re xeꞌbapon riqꞌuin re Juan, ja re achiꞌaꞌ re jeꞌtakon-a coma re fariseos.
\v 25 Y re achiꞌaꞌ reꞌ xquicꞌutuj chic cha re Juan: ¿Anchique roma rat yaꞌban bautizar re vinak? Tak xa mana-ta rat re Cristo, y mana-ta chukaꞌ rat re Elías y mana-ta rat re profeta re bin che nipa, xeꞌchaꞌ re achiꞌaꞌ reꞌ cha re Juan.
\p
\v 26 Y re Juan xubij chique: Yen riqꞌuin yaꞌ yeꞌmban bautizar\x * \xo 1.26 \xt Mt. 3:11.\x* re vinak, pero chiꞌicojol yex cꞌo Jun re xteꞌka re man itaman-ta rach,
\v 27 y rejaꞌ chuij can yen xteꞌka-va, pero ja rejaꞌ re más cꞌo rukꞌij que chinoch yen, mareꞌ yen can man rucꞌamon-ta che ninsol re ximibal-rach re ruxajab.
\p
\v 28 Y ronojel reꞌ, ja chupan re jun lugar rubiniꞌan Betábara xbanataj-va, re lugar reꞌ cꞌo-apo jucꞌan ruchiꞌ re rakan-yaꞌ Jordán, re ancheꞌ yeꞌruban-va bautizar re Juan.
\s Ja re Jesús nilisan quimac re vinak
\p
\v 29 Y pa rucaꞌn kꞌij tak re Juan Bautista xutzꞌat che choj pitinak re Jesús riqꞌuin, xubij: Ja xbeka re ache re nibex ru-Cordero\x * \xo 1.29 \xt Is. 53:7; 1 P. 1:19; Ap. 5:6.\x* re Dios cha. Rejaꞌ takom-pa roma re Dios, chin nulisaj quimac\x * \xo 1.29 \xt 1 Co. 15:3; Ga. 1:4; He. 1:3; 9:28; 1 P 2:24; 1 Jn. 2:2; Ap. 1:5.\x* re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef.
\v 30 Y jareꞌ re nbin chiva, tak ximbij che chuij yen xteꞌka jun ache re cꞌo más rukꞌij que chinoch yen, y can cꞌo-va tak yen xinalax chach re ruchꞌulef.\x * \xo 1.30 \xt Jn. 1:15.\x*
\v 31 Y yen man ntaman-ta anchique che ache rejaꞌ. Pero chin che nisekresas chiquivach re nuvinak israelitas, mareꞌ tak ximpa chubanic bautizar riqꞌuin yaꞌ.
\p
\v 32 Y re Juan can xusekresaj chukaꞌ y xubij: Yen can xintzꞌat re Espíritu Santo tak xka-pa chilaꞌ chicaj anchaꞌl jun paloma y xbecꞌue-ka pa rueꞌ rejaꞌ.\x * \xo 1.32 \xt Mt. 3:16.\x*
\v 33 Y yen man ntaman-ta anchique re Jun reꞌ. Pero re Dios re yaꞌyom-pa re jun samaj reꞌ chua, can rusekresan-va chic chinoch che tak xtintzꞌat che nika-pa re Espíritu Santo y neꞌcꞌue-ka pa rueꞌ jun ache, jareꞌ re nibano bautizar riqꞌuin re Espíritu Santo\x * \xo 1.33 \xt Jn. 20:22; Hch. 1:15.\x* y man riqꞌuin-ta yaꞌ.
\v 34 Vocame xintzꞌat-yan. Y mareꞌ ninyaꞌ rutzijol che ja rejaꞌ re Rucꞌajol re Dios.\x * \xo 1.34 \xt Mt. 14:33; Jn. 1:49.\x*
\s Je caꞌeꞌ chique re yeꞌtzekelben chin re Juan xeꞌtzake-a chij re Jesús
\p
\v 35 Y pa rucaꞌn kꞌij, re Juan y je caꞌeꞌ chique re yeꞌtzekelben richin, jecꞌo chic jun bey chireꞌ.
\v 36 Y jareꞌ tak rejaꞌ xutzꞌat che re Jesús nakꞌax chireꞌ. Rejaꞌ xubij: Titzuꞌ, ja ache laꞌ re nibex ru-Cordero re Dios cha.
\p
\v 37 Y re je caꞌeꞌ re yeꞌtzekelben chin re Juan, tak xquicꞌaxaj re xubij, rejeꞌ xeꞌba chij re Jesús.
\v 38 Y tak re Jesús xtzuꞌun can chij, xeꞌrutzꞌat re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ che jeꞌtzakatal chij, mareꞌ rejaꞌ xucꞌutuj chique: ¿Andex nicanoj?
\p Y rejeꞌ xquibij cha re Jesús: Yoj nakajoꞌ nakatamaj ancheꞌ cꞌo-va avachoch rat Rabí. Re chꞌabal Rabí ndel che tzij Maestro.
\p
\v 39 Y re Jesús xubij chique: Joꞌ, y teꞌitzꞌetaꞌ.
\p Y rejeꞌ can xeꞌbo-va y xbequitamaj can ancheꞌ cꞌo-va re rachoch. Y xeꞌcꞌue-ka riqꞌuin re jun kꞌij reꞌ, roma cꞌo laꞌk a las cuatro re takꞌakꞌij cheꞌ.
\p
\v 40 Re jun chique re je caꞌeꞌ re xeꞌcꞌaxan re andex xubij re Juan Bautista ja re Andrés ruchꞌalal re Simón Pedro.
\v 41 Y cꞌareꞌ re Andrés nabey xboꞌrcanoj re Simón re ruchꞌalal y xboꞌrbij cha: Kataman chic anchique reꞌ re Mesías. Y re chꞌabal Mesías ndel che tzij Cristo.
\p
\v 42 Cꞌareꞌ re Andrés xucꞌuaj re Simón re ruchꞌalal riqꞌuin re Jesús. Y tak re Jesús xutzꞌat, xubij cha: Ja rat re Simón rucꞌajol re Jonás. Vocame xtabiniꞌaj chukaꞌ Cefas. Y re beꞌaj reꞌ ndel che tzij Pedro.
\s Re Jesús xchꞌo riqꞌuin re Felipe y re Natanael
\p
\v 43 Jacꞌa re pa rucaꞌn kꞌij, re Jesús can runojin-va che niba pa Galilea. Y chupan re kꞌij reꞌ re Jesús xboꞌrcꞌulu-pa re jun ache rubiniꞌan Felipe\x * \xo 1.43 \xt Jn. 6:5-7; 12:21, 22; 14:8, 9.\x* y xubij cha: Catzakeꞌ chuij.
\p
\v 44 Y re Felipe aj pa tenemit Betsaida, re tenemit re ancheꞌ cꞌo-va cachoch re Andrés y re Pedro.
\v 45 Re Felipe xuvel re jun ache rubiniꞌan Natanael y xubij cha: Cꞌo chic re Jun re rubin can re Moisés\x * \xo 1.45 \xt Gn. 3:15; 22:18; Dt. 18:18.\x* chupan re ru-ley y re quibin\x * \xo 1.45 \xt Is. 9:6; 53:1-12; Mi. 5:2; Zac. 6:12; 9:9; Mal. 3:1.\x* can chukaꞌ chupan re qui-libros re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. Cꞌaja nakatzꞌat can rach. Rejaꞌ, ja re Jesús re rucꞌajol re José aj-Nazaret.
\p
\v 46 Y re Natanael xubij: Yen can man ninimaj-ta che chireꞌ pa tenemit Nazaret\x * \xo 1.46 \xt Jn. 7:41, 42, 52.\x* xtel-pa jun namalaj ache, xchaꞌ.
\p Pero re Felipe xubij cha: Vo xa man nanimaj-ta, joꞌ chutzꞌetic.
\p
\v 47 Y tak re Jesús xutzꞌat che re Natanael napon-yan-apo riqꞌuin, xubij: Titzuꞌ la jun ache laꞌ. Rejaꞌ can chin-va re rutenemit re Dios, rejaꞌ jun katzij israelita. Can man jun tzꞌucuj-tzij riqꞌuin, roma quireꞌ nucꞌut re rucꞌaslen.
\p
\v 48 Cꞌareꞌ re Natanael xucꞌutuj cha re Jesús: ¿Ancheꞌ xatamaj-va noch?
\p Y re Jesús xubij cha: Yen xatintzꞌat tak cꞌa yatcꞌo chireꞌ chuxeꞌ re jun cheꞌ rubiniꞌan higuera, tak cꞌamaje-na tapon re Felipe aviqꞌuin, xchaꞌ re Jesús cha.
\p
\v 49 Re Natanael can jareꞌ xubij: Maestro, can ja-va rat re Rucꞌajol re Dios. Y can ja rat re Rey\x * \xo 1.49 \xt Sal. 2:6; Is. 9:7; Os. 3:5.\x* chin re nación Israel, xchaꞌ.
\p
\v 50 Y re Jesús xubij cha re Natanael: Rat can xanimaj che ja yen re Rucꞌajol re Dios, xaxe roma ximbij chava che chuxeꞌ re juviꞌ higo yatcꞌo-va tak cꞌamaje-na tacꞌul re Felipe. Can xtatzꞌat cosas más je nimaꞌk chin quireꞌ más nanimaj.
\p
\v 51 Y re Jesús xubij chukaꞌ: Can tinimaj re xtimbij chiva: Yex can xtitzꞌat che re rocaj xtijakataj, y re ángeles chin re Dios xqueꞌxule-xqueꞌjoteꞌ chinutoꞌic yen re xinalax chiꞌicojol.
\c 2
\s Re xbanataj pa jun cꞌulubic chireꞌ pa Caná
\p
\v 1 Y pa rox kꞌij, pa tenemit rubiniꞌan Caná chireꞌ pa Galilea, cꞌo jun cꞌulubic xban. Y re María ruteꞌ re Jesús, cꞌo chukaꞌ chireꞌ chupan re cꞌulubic reꞌ.
\v 2 Y re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos, xojban invitar chukaꞌ chupan re cꞌulubic reꞌ.
\v 3 Jacꞌa re ruyiꞌal-uva xa chaꞌnin xqꞌuis chupan re cꞌulubic. Y re ruteꞌ re Jesús xubij cha: Manak chic ruyiꞌal-uva quiqꞌuin. ¿Vocame andex nakaban?
\p
\v 4 Pero re Jesús xubij cha: ¿Andex najoꞌ? Roma re nu-hora xa cꞌamaje-na tapon, xchaꞌ rejaꞌ.
\p
\v 5 Y re ruteꞌ re Jesús xubij chique re aj-icꞌaꞌ: Vo xa cꞌo jun cosa re xtubij re Jesús chiva, can tibanaꞌ, xchaꞌ chique.
\p
\v 6 Y chireꞌ cꞌo vakiꞌ cucuꞌ chavon, jeꞌbanon riqꞌuin aboj. Yoj re yoj israelitas camas yeꞌkacusaj cucuꞌ quireꞌ, roma chupan cucuꞌ quireꞌ nakaya-va re kayaꞌ re ndoc chaka chin nakajoskꞌij-kiꞌ,\x * \xo 2.6 \xt Mr. 7:3, 4.\x* can anchaꞌl re nichalabex chaka roma re ka-ley. Y re cucuꞌ reꞌ, cuatro cientos vasos yaꞌ niba chupan jun.
\v 7 Y re Jesús xubij chique re aj-icꞌaꞌ: Queꞌinojsaj re cucuꞌ reꞌ che yaꞌ, xchaꞌ chique.
\p Y re aj-icꞌaꞌ can quire-va xquiban, can xeꞌquinojsaj re cucuꞌ.
\v 8 Cꞌareꞌ re Jesús xubij chique re aj-icꞌaꞌ: Vocame tipaja-a baꞌ y ticꞌuaj cha re ache paꞌal chij re namakꞌij reꞌ, chin tutijaꞌ retal.
\p Y re aj-icꞌaꞌ can xquiban-va re xubij re Jesús chique.
\v 9 Y re ache paꞌal chij re namakꞌij reꞌ, tak xunaꞌ che camas jabal re ruyiꞌal-uva, xrayoj re alaꞌ xcꞌuleꞌ. Roma re ache paꞌal chij re namakꞌij, man rutaman-ta ancheꞌ pitinak-va re ruyiꞌal-uva, xa can xe cꞌa re aj-icꞌaꞌ re xeꞌpajo, re jeꞌatamayon.
\v 10 Y tak xapon re alaꞌ re xcꞌuleꞌ, re ache paꞌal chij re namakꞌij chin re cꞌulubic xubij cha: Tak cꞌo jun namakꞌij quireꞌ, conojel vinak ja re ruyiꞌal-uva re otz jareꞌ re niquiyaꞌ nabey, y tak re jecꞌo pa namakꞌij qꞌuiy chic quikumun, cꞌareꞌ niquiyaꞌ re jun ruyiꞌal-uva re man can-ta otz. Pero rat xa man quire-ta xaban. Rat xa cꞌaja xbalisaj-pa re utzulaj ruyiꞌal-uva, xchaꞌ.
\p
\v 11 Re Jesús xuban cha re yaꞌ che xoc ruyiꞌal-uva chupan re cꞌulubic pa tenemit Caná chireꞌ pa Galilea, y jareꞌ re nabey milagro re xuban. Y riqꞌuin re jun milagro reꞌ, xkꞌalajin che rejaꞌ cꞌo rukꞌij y ru-poder.\x * \xo 2.11 \xt Jn. 1:14.\x* Y yoj re yoj ru-discípulos más xkaban confiar-kiꞌ riqꞌuin re Jesús.
\p
\v 12 Tak kꞌaxnak chic re cꞌulubic, re Jesús chibil re ruteꞌ, re je ruchꞌalal y yoj re yoj ru-discípulos xojba pa tenemit Capernaum. Y xojcꞌue-ka caꞌe-oxeꞌ kꞌij chireꞌ.
\s Tak re Jesús xeꞌrukotaj-pa re vinak yeꞌcꞌayin pa rachoch re Dios
\p
\v 13 Y nakaj chic cꞌo-va re pascua\x * \xo 2.13 \xt Ex. 12:1-14; Nm. 28:16.\x* re kanamakꞌij yoj re yoj israelitas. Mareꞌ re Jesús xba-a pa tenemit Jerusalén,\x * \xo 2.13 \xt Jn. 5:1.\x* chin re namakꞌij reꞌ.
\v 14 Y chireꞌ pa rachoch re Dios re cꞌo pa Jerusalén, re Jesús xeꞌboꞌrvilaꞌ re yeꞌcꞌayin vacx, ovejas y palomas. Y xeꞌboꞌrvilaꞌ chukaꞌ re yeꞌjalo rach mero re jeꞌtzꞌuyul chireꞌ.
\v 15 Re Jesús, can xe xeꞌrutzꞌat, xuban jun ruchꞌayibal cha coloꞌ y xeꞌrukotaj-pa\x * \xo 2.15 \xt Mt. 21:12; Mr. 11:15; Lc. 19:45.\x* conojel, chibil re qui-ovejas y re quivacx chireꞌ pa rachoch re Dios. Y chique re yeꞌjalo rach mero, xuchꞌakelaꞌ can re qui-mero chiquivach y xeꞌrutiquimilaꞌ can re qui-mesas.
\v 16 Y xubij chique re yeꞌcꞌayin palomas: Queꞌilisaj-a reꞌ vovaꞌ. Y man tiban cha re rachoch re Nataꞌ Dios jun qꞌuiybal, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 17 Mareꞌ yoj re yoj ru-discípulos, chaꞌnin xbeka chakacꞌoꞌx re jun tzij re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios. Re tzij reꞌ nubij: Re vánma can nikꞌaxo roma re itzel tak cosas re yeꞌtajin chubanic re vinak chupan re avachoch,\x * \xo 2.17 \xt Sal. 69:9.\x* nichaꞌ.
\p
\v 18 Y jareꞌ tak re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij cha re Jesús: ¿Andex che señal yatiquir nacꞌut chakavach\x * \xo 2.18 \xt Mt. 12:38.\x* chin quireꞌ nakatamaj che cꞌo autoridad pan akꞌaꞌ chin xaꞌkotaj-a re vinak vovaꞌ? xeꞌchaꞌ.
\p
\v 19 Y re Jesús xubij chique: Tivulaj re rachoch re Dios reꞌ, y yen pan oxeꞌ kꞌij xtimban chic jun bey,\x * \xo 2.19 \xt Jn. 10:18.\x* xchaꞌ.
\p
\v 20 Y jareꞌ tak re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij cha re Jesús: Re jun jay reꞌ, cuarenta y seis junaꞌ xquiban re kate-kartaꞌ chin xquipobaꞌ. Y rat nabij che pan oxeꞌ kꞌij napobaꞌ chic jun bey, xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 21 Pero re jay re xubij re Jesús chique re vinak reꞌ, ja re mismo ru-cuerpo.
\v 22 Y tak re Jesús xquimisas cho cruz, y pa rox kꞌij xbecꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ, cꞌajareꞌ tak yoj re yoj ru-discípulos xbeka chakacꞌoꞌx re jun tzij re xubij chique re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas. Y xkanimaj re nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can\x * \xo 2.22 \xt Lc. 24:45.\x* ajuer, y re tzij re jeꞌrubin can re Jesús\x * \xo 2.22 \xt Jn. 14:26.\x* chaka.
\s Re Jesús rutaman re niquinojij pa tak cánma re vinak
\p
\v 23 Y chupan re kꞌij tak cꞌo re Jesús pa Jerusalén roma re namakꞌij rubiniꞌan pascua, je qꞌuiy vinak re xquinimaj. Re vinak reꞌ xquinimaj tak xeꞌquitzꞌat re milagros xeꞌruban\x * \xo 2.23 \xt Jn. 3:2; 4:45.\x* chiquivach.
\v 24 Pero re Jesús man xuban-ta confiar-riꞌ quiqꞌuin re vinak reꞌ, roma rejaꞌ can rutaman-va re niquinojij pa tak cánma conojel.
\v 25 Y man nicꞌatzin-ta cha rejaꞌ che cꞌo-ta jun re nibim-pa cha re andex rubanic re quicꞌaslen che jaꞌjun re vinak, roma rejaꞌ can rutaman-va andex re cꞌo pa tak cánma.\x * \xo 2.25 \xt 1 S. 16:7; 1 Cr. 28:9; Mt. 9:4.\x* 
\c 3
\s Re Jesús y re Nicodemo
\p
\v 1 Y cꞌo jun ache chiquicojol re fariseos rubiniꞌan Nicodemo,\x * \xo 3.1 \xt Jn. 7:50; 19:39.\x* y re ache reꞌ can cꞌo-va rukꞌij chakavach yoj re yoj israelitas.
\v 2 Y pa jun tokꞌokꞌaꞌ, rejaꞌ xapon riqꞌuin re Jesús y xubij cha: Can kꞌalaj-va che yat jun Maestro re takom-pa roma re Dios, roma re milagros re yaꞌbanalaꞌ,\x * \xo 3.2 \xt Jn. 9:16, 33; Hch. 2:22.\x* xaxe re cꞌo Dios riqꞌuin\x * \xo 3.2 \xt Hch. 10:38.\x* re nitiquir nibano.
\p
\v 3 Y re Jesús xubij cha re Nicodemo: Yen can katzij nimbij chava: Re anchique re man xtalax-ta chic jun bey,\x * \xo 3.3 \xt Jn. 1:13; Stg. 1:18.\x* man xtoc-ta pa rukꞌaꞌ re Dios, xchaꞌ cha.
\p
\v 4 Pero re Nicodemo xubij cha re Jesús: Jun ache reꞌj chic, manak modo nalax chic jun bey. Roma re ruteꞌ manak modo nralaj chic jun bey, xchaꞌ.
\p
\v 5 Re Jesús xubij: Yen can katzij-va nimbij chava: Re cꞌacꞌa alaxbal re xinataj, jareꞌ re niban roma yaꞌ y re Espíritu Santo.\x * \xo 3.5 \xt Tit. 3:5.\x* Y re man xtiquiban-ta re jun cꞌacꞌa alaxbal reꞌ, man xqueꞌoc-ta pa rukꞌaꞌ re Dios.
\v 6 Re vinak re rucꞌuan xaxe re alaxbal chin re ruchꞌulef,\x * \xo 3.6 \xt Jn. 1:13.\x* can chin-va re ruchꞌulef. Jacꞌa re vinak re rucꞌuan re alaxbal chin re Espíritu Santo, can chin-va re Espíritu Santo.
\v 7 Y man tisatz acꞌoꞌx riqꞌuin re nimbij chava, roma can quire-va: Conojel nicꞌatzin che niquicꞌuaj jun chic cꞌacꞌa alaxbal.
\v 8 Re yeꞌcꞌuan re alaxbal chin re Espíritu Santo, nijalataj re quicꞌaslen. Y ja re Espíritu Santo re nijalo re quicꞌaslen, y reꞌ man cꞌa natzꞌat-ta. Xa can anchaꞌl re cakꞌikꞌ re xabancheꞌ neꞌcꞌulun-va-pa. Roma xaxe nacꞌaxaj, pero man ataman-ta ancheꞌ pitinak-va y man ataman-ta chukaꞌ ancheꞌ nibo-va, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 9 Y re Nicodemo xucꞌutuj cha re Jesús: ¿Andex cꞌa rubanic reꞌ?
\p
\v 10 Re Jesús xubij cha: ¿Man ataman-ta andex rubanic reꞌ y can yat jun maestro chiquicojol re kavinak israelitas?
\v 11 Can katzij nimbij chava: Yen ja re ntaman y ntzꞌeton jareꞌ re nintzijoj, jacꞌa yex re yix vinak man nijo-ta\x * \xo 3.11 \xt Jn. 3:32.\x* ninimaj.
\v 12 Yex man ninimaj-ta re cosas chin re ruchꞌulef re nintzijoj chiva, cꞌalapaꞌ xe-ta nintzijoj chiva re cosas chin chilaꞌ chicaj.
\p
\v 13 Re chilaꞌ chicaj man jun re aponak-ta, xa can xe re Jun re kejnak-pa chilaꞌ.\x * \xo 3.13 \xt Jn. 6:33; 16:28.\x* Can xe rejaꞌ re aponak. Xaxe re Jun re xalax chiꞌicojol y chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios pitinak-va.\x * \xo 3.13 \xt 1 Co. 15:47.\x* 
\v 14 Y ajuer can tak re Moisés xcꞌueꞌ chupan re jun lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, rejaꞌ xutic jun cheꞌ nem rakan y xuyaꞌ jun ru-imagen cumatz pa rueꞌ.\x * \xo 3.14 \xt Nm. 21:9.\x* Y anchaꞌl xban cha re ru-imagen re cumatz pa rueꞌ re cheꞌ reꞌ, quireꞌ chukaꞌ nicꞌatzin che niban cha re Jun re alaxnak chiꞌicojol.\x * \xo 3.14 \xt Jn. 8:28.\x* 
\v 15 Chin quireꞌ anchique vinak re xtiniman richin, man cꞌa xtapon-ta chupan re camic chin jumul, xa xticꞌueꞌ rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta.\x * \xo 3.15 \xt Jn. 3:36; 6:40, 47.\x* 
\s Re Dios nrajoꞌ che conojel vinak yeꞌcolotaj-ta chach re quimac
\p
\v 16 Re Dios camas yeꞌrajoꞌ re vinak\x * \xo 3.16 \xt Ro. 5:8; Tit. 3:4.\x* re jecꞌo chach re ruchꞌulef, y mareꞌ xutak-pa re Rucꞌajol vovaꞌ chach re ruchꞌulef. Astapaꞌ rejaꞌ xe jun Rucꞌajol cꞌo, pero xutak-pa\x * \xo 3.16 \xt 1 Jn. 4:9.\x* chin che xabanchique vinak re xtiniman richin, man xtapon-ta chupan re camic chin jumul, xa xticꞌueꞌ rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta.
\v 17 Roma re Dios man xutak-ta-pa re Rucꞌajol vovaꞌ chach re ruchꞌulef, chin che nuyaꞌ re castigo chin jumul pa quiveꞌ re vinak. Re Dios xutak-pa re Rucꞌajol, chin che yeꞌrucol\x * \xo 3.17 \xt Lc. 9:56; 1 Jn. 4:14.\x* re vinak chach re quimac.
\p
\v 18 Y anchique vinak xtiniman richin, man xtika-ta re castigo pa rueꞌ.\x * \xo 3.18 \xt Ro. 8:1.\x* Jacꞌa re vinak re man xtiniman-ta richin, re castigo chin nojel tiempo xa cꞌo chic pa rueꞌ, roma xa man xunimaj-ta re único Rucꞌajol re Dios.
\v 19 Conojel re man yeꞌniman-ta, cꞌo chic re castigo pa quiveꞌ, roma re sakil can xbeka-va chach re ruchꞌulef,\x * \xo 3.19 \xt Jn. 1:9.\x* pero rejeꞌ xa más xquijoꞌ re kꞌokoꞌm que chach re sakil, roma rejeꞌ can xe-va re itzel tak banabal re yeꞌquibanalaꞌ.
\v 20 Y conojel re yeꞌbano re itzel tak banabal, man nika-ta re sakil chiquivach, ni xe-ta chukaꞌ yeꞌjelon-apo riqꞌuin, roma re sakil reꞌ nuban che yeꞌbekꞌalajim-pa ronojel re itzel tak quibanabal re yeꞌtajin chubanic.
\v 21 Jacꞌa re vinak re can yeꞌquibanalaꞌ re otz tak banabal anchaꞌl re nrajoꞌ re Dios, can yeꞌbo-va-apo chupan re sakil, chin jabal yeꞌkꞌalajin che yeꞌtiquir niquiban quireꞌ. Roma je rajcꞌual chic re Dios.
\s Re Juan Bautista nuyaꞌ más rutzijol re Cristo
\p
\v 22 Y tak kꞌaxnak chic ronojel reꞌ, re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojba pa Judea, y chireꞌ xojecꞌue-va. Y xeꞌbapon vinak re aj-chireꞌ chin xeꞌban-a bautizar.\x * \xo 3.22 \xt Jn. 4:2.\x* 
\v 23 Chupan chukaꞌ re tiempo reꞌ, re Juan Bautista cꞌo chireꞌ pan Enón re cꞌo-apo chunakaj re tenemit rubiniꞌan Salim. Rejaꞌ chireꞌ yeꞌruban-va bautizar re vinak, roma chupan re lugar reꞌ qꞌuiy yaꞌ cꞌo. Re vinak yeꞌbapon riqꞌuin chin yeꞌban-a bautizar.
\v 24 Chupan re tiempo reꞌ re Juan cꞌamaje-na tiyaꞌ pa cárcel,\x * \xo 3.24 \xt Mt. 14:3; Lc. 3:19, 20.\x* mareꞌ cꞌa nuban bautizar.
\p
\v 25 Y jecꞌo kavinak israelitas re xquibilaꞌ chiquivach quiqꞌuin re yeꞌtzekelben chin re Juan chij re andex che bautismo re más otz.
\v 26 Xeꞌpa re yeꞌtzekelben re Juan xeꞌba riqꞌuin y xbequibij cha: Maestro, xeꞌchaꞌ. Re Jun re xapon aviqꞌuin re jucꞌan chic-apo ruchi-yaꞌ Jordán, re xabij che ja rejaꞌ re natzijoj\x * \xo 3.26 \xt Jn. 1:34.\x* rubeꞌ, xa conojel re vinak yeꞌbapon riqꞌuin chin che yeꞌruban bautizar.
\p
\v 27 Re Juan xubij chique re yeꞌtzekelben richin: Ja re Dios xtibin anchique re xticꞌueꞌ rukꞌij.
\v 28 Y yex mismo yixtiquir yixbin andex re nbin yen, che xa mana-ta yen re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios. Yen xaxe nbin che xintak-pa chin che neꞌnyaꞌ rutzijol re ancheꞌ xteꞌka-va rejaꞌ.\x * \xo 3.28 \xt Mal. 3:1.\x* 
\v 29 Yen camas niquiꞌcot re vánma vocame, roma xincꞌaxaj che camas je qꞌuiy vinak yeꞌbapon riqꞌuin re Jesucristo, can anchaꞌl nibanataj riqꞌuin jun alaꞌ re ru-amigo jun chic alaꞌ re cꞌa baꞌ ticꞌule-va, mareꞌ re ru-amigo niquiꞌcot che yeꞌrucꞌaxaj re je caꞌeꞌ yeꞌtzijon y quicꞌuan chic-quiꞌ. Can rutaman che re xtan cꞌo chic-apo riqꞌuin re ruchijil.
\v 30 Can xe-va re Jesucristo re rucꞌamon che cꞌo más rukꞌij,\x * \xo 3.30 \xt Is. 9:7.\x* jacꞌa yen más otz che manak nukꞌij.
\s Re Jesucristo chicaj pitinak-va
\p
\v 31 Re Jun re kejnak-pa chilaꞌ chicaj, jareꞌ re más nem rukꞌij que chakavach konojel yoj re yoj vinak. Roma yoj re yoj vinak, re kanaꞌoj can xe-oc re vovaꞌ chach re ruchꞌulef niqꞌuis-va-ka. Can xe-oc reꞌ re yojtiquir nakatzijoj. Jacꞌa re Jun re kejnak-pa chilaꞌ chicaj, man anchaꞌl-ta-oc yoj,\x * \xo 3.31 \xt Jn. 8:23.\x* roma rejaꞌ can cꞌo pa rueꞌ ronojel.\x * \xo 3.31 \xt Mt. 28:18.\x* 
\v 32 Re Jun re kejnak-pa chilaꞌ chicaj can jacꞌa re rucꞌaxam-pa\x * \xo 3.32 \xt Jn. 8:26.\x* y re rutzꞌeton can,\x * \xo 3.32 \xt Jn. 1:18; 3:11.\x* jareꞌ re noꞌrsekresaj-ka chakavach. Pero re vinak man niquijo-ta niquicꞌul\x * \xo 3.32 \xt Jn. 1:11.\x* re noꞌrsekresaj-ka chakavach.
\v 33 Y re vinak re nunimaj re noꞌrsekresaj-ka re Jun re kejnak-pa chilaꞌ chicaj, can nunimaj che re rubin can re Dios can katzij-va.\x * \xo 3.33 \xt 1 Jn. 5:10.\x* 
\v 34 Roma re Jun re xutak-pa re Dios chach re ruchꞌulef, can ja-va re ruchꞌabal re Dios re nutzijoj.\x * \xo 3.34 \xt Jn. 7:16.\x* Y re Dios can ruyiꞌom-pa re Espíritu Santo cha. Y re Espíritu Santo re nuya-pa cha rejaꞌ, man jun re nitiquir nibin jenipaꞌ.
\v 35 Y re Dios camas nrajoꞌ re Rucꞌajol, y pa rukꞌaꞌ rejaꞌ xujach-va ronojel.\x * \xo 3.35 \xt Dn. 7:14.\x* 
\v 36 Y re vinak re xtiniman chin re Rucꞌajol re Dios, xticꞌueꞌ rucꞌaslen\x * \xo 3.36 \xt Hab. 2:4.\x* re man niqꞌuis-ta. Jacꞌa re vinak re man nunimaj-ta re Rucꞌajol re Dios, man cꞌa xticꞌue-ta rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta. Roma re vinak re man nunimaj-ta, can cꞌo chic re ruyoval re Dios pa rueꞌ.\x * \xo 3.36 \xt Ga. 3:10; He. 10:29.\x* 
\c 4
\s Re Jesús nucꞌutuj yaꞌ cha re jun ixok aj-Samaria
\p
\v 1 Re achiꞌaꞌ fariseos quicꞌaxan che re Jesús cꞌo más qꞌuiy vinak re yeꞌruban bautizar y más je qꞌuiy yeꞌtzakeꞌ chij, que chiquivach re vinak re yeꞌban bautizar y re yeꞌtzakeꞌ chij re Juan Bautista.\x * \xo 4.1 \xt Jn. 3:26.\x* Y re Ajaf Jesús xunabej ronojel reꞌ.
\v 2 Pero re Jesús man can-ta ja rejaꞌ re nibano bautizar quichin re vinak. Xa ja yoj re yoj ru-discípulos re yojbano bautizar.
\v 3 Y re Jesús xel cꞌa-a chireꞌ pa Judea, roma man nrajo-ta che re achiꞌaꞌ fariseos yeꞌyacataj chij, mareꞌ xtzolaj chic jun bey pa Galilea chibil chukaꞌ yoj re yoj ru-discípulos.
\p
\v 4 Xa jacꞌa chin che yojapon pa Galilea, tiene que yojakꞌax pa Samaria.
\v 5 Re Jesús y chukaꞌ yoj re yoj ru-discípulos xojapon pa tenemit Sicar. Y re tenemit reꞌ chin re Samaria. Re tenemit Sicar cꞌo-apo chunakaj re jun juyuꞌ re xuyaꞌ re Jacob cha re José re rucꞌajol.
\v 6 Y jacꞌa chireꞌ cꞌo-va re jun pozo re rubiniꞌan Pozo de Jacob. Chireꞌ xtzꞌuye-va-ka re Jesús, roma rejaꞌ camas cosnak-pa roma re bey kabanom-pa, y roma chukaꞌ nuban-yan pakꞌij.
\v 7-8 Y tak yojbinak yoj re yoj ru-discípulos pa tenemit chulokꞌic cosas chin nakataj yoj y re Jesús, chireꞌ chuchiꞌ re pozo xapon jun ixok aj-chireꞌ pa Samaria chulesasic ruyaꞌ. Y re Jesús xubij cha re ixok reꞌ: Tayaꞌ baꞌ nuyaꞌ chin ninkum, xchaꞌ.
\p
\v 9 Pero re ixok aj-Samaria xubij cha re Jesús: Rat yat jun israelita, ¿y anchique roma tak nacꞌutuj ayaꞌ chua yen? Man rucꞌamon-ta che jun aj-Samaria nuyaꞌ ruyaꞌ jun israelita, xchaꞌ re ixok. Rejaꞌ xubij quireꞌ roma yoj re yoj israelitas y re aj-Samaria\x * \xo 4.9 \xt 2 R. 17:24.\x* can man otz-ta nakatzꞌat-kiꞌ.\x * \xo 4.9 \xt Neh. 4:1, 2; Lc. 9:52, 53; Hch. 10:28.\x* 
\p
\v 10 Cꞌareꞌ re Jesús xubij cha re ixok reꞌ: Xe-ta rat ataman andex re nusipaj\x * \xo 4.10 \xt Is. 9:6; 42:6; Ro. 8:32; 1 Co. 1:30.\x* re Dios, y ataman-ta chukaꞌ anchique reꞌ re nucꞌutuj baꞌ ruyaꞌ chava, xa ja-ta rat re yacꞌutun ayaꞌ cha, y rejaꞌ nuya-ta ayaꞌ\x * \xo 4.10 \xt Is. 12:3; 44:3; Jer. 2:13; Zac. 14:8; Ap. 7:17.\x* re nuyaꞌ cꞌaslen, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 11 Y re ixok xubij cha re Jesús: Re pozo naj kejnak-ka, y rat man jun anchok cha nacꞌam-va-ka re yaꞌ. ¿Ancheꞌ nacꞌam-va re yaꞌ re niyiꞌo cꞌaslen re nasuj?
\v 12 Roma chupan re jun pozo reꞌ xucꞌam-va ruyaꞌ re kamomaꞌ Jacob, re rajcꞌual y quichin chukaꞌ nojel re chicop xeꞌcꞌueꞌ quiqꞌuin. ¿Ancheꞌ xtacꞌam-va re yaꞌ re nasuj? Roma rat manak más akꞌij que chach re kamomaꞌ Jacob, roma nabij che re yaꞌ re nuyaꞌ cꞌaslen man vova-ta nalisaj-va, xchaꞌ re ixok.
\p
\v 13 Y re Jesús xubij cha re ixok: Re yeꞌkumu re yaꞌ re ndel chupan re pozo reꞌ, man nakꞌax-ta-a re nichakeꞌj quichiꞌ. Xa nicꞌatzin che niquikum más yaꞌ chin che nichꞌuchꞌo-ka baꞌ re nichakeꞌj quichiꞌ.
\v 14 Jacꞌa re yeꞌkumu re yaꞌ re niyiꞌo cꞌaslen re ninyaꞌ yen\x * \xo 4.14 \xt Jn. 10:10; Ro. 5:21; 6:23.\x* chique, xtuban chique che man chic xtichakeꞌj-ta quichiꞌ. Xa can xtuban chique che quiqꞌuin rejeꞌ nalax-va re yaꞌ reꞌ,\x * \xo 4.14 \xt Jn. 7:38.\x* y can anchaꞌl nuban re yaꞌ ancheꞌ ndel-va-pa, can quireꞌ xtuban re quicꞌaslen re man xtiqꞌuis-ta.
\p
\v 15 Y re ixok can jareꞌ xubij cha re Jesús: Tayaꞌ cꞌa\x * \xo 4.15 \xt Jn. 6:34.\x* re yaꞌ reꞌ chua yen, chin quireꞌ man jun bey chic xtichakeꞌj nuchiꞌ, y chin che man chic yimpa-ta vovaꞌ chuchiꞌ re pozo chulesasic yaꞌ, xchaꞌ re ixok.
\p
\v 16 Pero re Jesús xubij cha re ixok: Cabiyin y taꞌvayoj-pa re avchijil.
\p
\v 17 Re ixok xubij: Yen manak vichijil.
\p Y re Jesús xubij cha: Can katzij nabij che manak avchijil.
\v 18 Roma je voꞌo-yan avchijil queꞌcꞌueꞌ. Y re ache re cꞌo aviqꞌuin vocame, xa man avchijil-ta. Can katzij xabij che manak avchijil.
\p
\v 19 Y jareꞌ tak re ixok xubij cha re Jesús: Yen ninojij che rat yat jun rusamajel re Dios\x * \xo 4.19 \xt Lc. 7:16; 24:19.\x* re nibex profeta cha.
\v 20 ¿Ancheꞌ rucꞌamon che nakaya-va rukꞌij re Dios? Roma re kavinak re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, pa rueꞌ re jun loma reꞌ xquiya-va rukꞌij re Dios. Jacꞌa yex israelitas nibij che conojel vinak tiene que pa Jerusalén\x * \xo 4.20 \xt Dt. 12:5; 2 Cr. 7:12; Sal. 78:68.\x* niquiya-va rukꞌij re Dios, xchaꞌ re ixok.
\p
\v 21 Jacꞌa re Jesús xubij cha re ixok reꞌ: Tanimaj re xtimbij chava. Can xteꞌka-va jun kꞌij tak conojel vinak mana-ta chic pa rueꞌ re loma reꞌ, y ni xe-ta chukaꞌ\x * \xo 4.21 \xt Mal. 1:11; Mt. 18:20; 1 Ti. 2:8.\x* pa Jerusalén xtiquiya-va rukꞌij re Kartaꞌ Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj.
\v 22 Yex aj-Samaria man can-ta itaman chij re anchique niyaꞌ rukꞌij.\x * \xo 4.22 \xt 2 R. 17:28-34.\x* Jacꞌa yoj re yoj israelitas can kataman-va\x * \xo 4.22 \xt Is. 2:3; Ro. 9:4, 5.\x* re anchique nakayaꞌ rukꞌij, roma can kaqꞌuin yoj pitinak-va re utzulaj chꞌabal re nubij che nipa Jun chin yeꞌrucol re vinak chach re quimac.
\v 23 Re jun kꞌij re ximbij chava che can nipo-va, xbeka-yan, chin che conojel vinak man chic niquiya-ta rukꞌij re Kartaꞌ Dios xaxe pa rueꞌ re loma reꞌ, y ni xe-ta chukaꞌ xaxe pa Jerusalén. Re katzij xqueꞌyiꞌo rukꞌij re Kartaꞌ Dios, ja re cꞌo re Espíritu Santo\x * \xo 4.23 \xt Fil. 3:3.\x* quiqꞌuin, y chukaꞌ can riqꞌuin ronojel cánma xtiquiyaꞌ rukꞌij. Y re Dios nrajoꞌ che re vinak quireꞌ niquiban.
\v 24 Re Dios can Espíritu-va. Mareꞌ re vinak re yeꞌyiꞌo rukꞌij, can nicꞌatzin che cꞌo re Espíritu Santo quiqꞌuin y riqꞌuin ronojel cánma tiquiyaꞌ rukꞌij.
\p
\v 25 Y re ixok xubij cha re Jesús: Yen ntaman che cꞌo jun kꞌij tak re Mesías xteꞌka chach re ruchꞌulef, re nibex chukaꞌ Cristo cha, re bin che nitak-pa roma re Dios. Y re kꞌij tak xteꞌka rejaꞌ, ronojel xtusekresaj\x * \xo 4.25 \xt Dt. 18:18.\x* chakavach, xchaꞌ re ixok.
\p
\v 26 Re Jesús xubij cha: Re Mesías re nibij chukaꞌ Cristo cha, ja yen. Ja yen re yintzijon aviqꞌuin, xchaꞌ.
\p
\v 27 Y jareꞌ tak xojapon yoj re yoj ru-discípulos, y yoj ju-va baꞌ xkatzꞌat roma nitzijon riqꞌuin jun ixok aj-chireꞌ pa Samaria. Pero yoj man jun andex xkabij cha re Jesús: ¿Andex nacꞌutuj cha? o ¿Andex re natzijoj riqꞌuin? Cama-va jun cosa xkacꞌutuj cha.
\v 28 Y re ixok reꞌ xuyaꞌ can re rucucuꞌ y xba pa tenemit. Y xboꞌrbij chique re vinak:
\v 29 Cꞌo jun ache xchꞌo viqꞌuin y xubij chua ronojel re jeꞌmbanalon.\x * \xo 4.29 \xt Jn. 4:17, 18.\x* ¿Mana-ta como reꞌ re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios? Joꞌ, y teꞌitzꞌetaꞌ, xchaꞌ chique.
\p
\v 30 Y re vinak re xeꞌcꞌaxan reꞌ, xquiyaꞌ can re tenemit y xeꞌba ancheꞌ cꞌo-va re Jesús.
\v 31 Y tak cꞌamaje-na queꞌbapon re vinak, yoj re yoj discípulos xkabij cha re Jesús: Maestro, cavaꞌ, xojchaꞌ cha.
\p
\v 32 Pero rejaꞌ xubij chaka: Yex man itaman-ta che yen cꞌo nuay\x * \xo 4.32 \xt Job 23:12.\x* chin nintaj, xchaꞌ.
\p
\v 33 ¿Cꞌo como xcꞌamo-pa ruay? xojcha-ka chakavach.
\p
\v 34 Y re Jesús xubij chaka: Re nuay yen ja re nimban re nurayij re takayom-pa vichin\x * \xo 4.34 \xt Jn. 6:38.\x* y ninqꞌuis can rubanic ronojel re rusamaj re ruchalabem-pa chua.\x * \xo 4.34 \xt Jn. 17:4.\x* 
\v 35 Yex nibij che cꞌa cajeꞌ icꞌ nrajoꞌ che niban cosechar ronojel rach re ticoꞌn. Jacꞌa yen nimbij chiva: Quixtzuꞌun chilaꞌ y queꞌitzꞌetaꞌ la vinak. Rejeꞌ je anchaꞌl jun ticoꞌn re kꞌan chic. Quiyaben chic che nitzijos re ruchꞌabal re Dios\x * \xo 4.35 \xt Mt. 9:37; Lc. 10:2.\x* chique, chin niquinimaj.
\v 36 Re xqueꞌsamaj riqꞌuin la cosecha laꞌ, can cꞌo rajal-ruqꞌuixel xtiquicꞌul,\x * \xo 4.36 \xt 2 Jn. 8.\x* y re rajal-ruqꞌuixel re xtiquicꞌul, ja re vinak re xqueꞌniman re Dios y re ruchꞌabal, xtiquicꞌul cꞌa quicꞌaslen re man xtiqꞌuis-ta.\x * \xo 4.36 \xt Stg. 5:20.\x* Y riqꞌuin reꞌ, re jeꞌtiquiyon can re ruchꞌabal re Dios, can xtiquiꞌcot cánma quiqꞌuin re yeꞌbano cosechar rach re jun ticoꞌn reꞌ.
\v 37 Vovaꞌ can katzij-va ndel re tzij re nubij: Jun-va re nitico can y jun-va chic re nibano-a cosechar re ticoꞌn.
\v 38 Yen xixintak chin che yex xaxe chic niban cosechar re man yix-ta re xixcos chusamajesic. Roma re ruchꞌabal re Dios xa juley-va samajelaꞌ jeꞌtiquiyon can pa tak cánma re vinak, y yex xaxe chic baꞌ samaj re neꞌibanalaꞌ chin niquinimaj re ruchꞌabal re Dios, xchaꞌ re Jesús chaka yoj re yoj ru-discípulos.
\p
\v 39 Y chupan re kꞌij reꞌ, camas je qꞌuiy vinak xeꞌniman richin re Jesús\x * \xo 4.39 \xt Gn. 49:10.\x* chireꞌ pa tenemit Sicar, re cꞌo chireꞌ pa Samaria. Y reꞌ xbanataj roma re ixok xboꞌrbij chique che re Jesús xubij cha ronojel re jeꞌrubanalom-pa.
\v 40 Y re samaritanos xbequicꞌutuj utzil cha re Jesús che ticꞌue-ka quiqꞌuin. Y rejaꞌ xcꞌue-ka caꞌeꞌ kꞌij quiqꞌuin.
\v 41 Y jecꞌo je qꞌuiy más re xeꞌniman, pero cꞌaja tak quicꞌaxan chic re chꞌabal re nubij re Jesús.
\v 42 Re vinak reꞌ niquibilaꞌ cha re ixok re xbeyiꞌo rutzijol chique: Vocame can kataman chic y nakanimaj chukaꞌ, man xe-ta roma re xabij rat chaka, xa can nakanimaj chukaꞌ roma xkacꞌaxaj yoj mismo. Xkatamaj che can katzij-va che ja rejaꞌ re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios, re nicola quichin conojel vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef.\x * \xo 4.42 \xt 1 Jn. 2:2.\x* 
\s Re Jesús xucꞌachojsaj rucꞌajol re rusamajel jun Rey
\p
\v 43 Tak kꞌaxnak chic caꞌeꞌ kꞌij,\x * \xo 4.43 \xt Jn. 4:40.\x* re Jesús xuyaꞌ can re tenemit Sicar re cꞌo chireꞌ pa Samaria y xutzꞌam chic-a rubey chin niba pa Galilea.
\v 44 Chireꞌ xbo-va re Jesús roma rejaꞌ mismo nibin che pa rutenemit jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, xa man jun rukꞌij chiquivach re ruvinak.\x * \xo 4.44 \xt Mt. 13:57; Mr. 6:4; Lc. 4:24.\x* 
\v 45 Pero tak re Jesús xapon pa Galilea, jabal rucꞌulic xban coma re vinak aj-chireꞌ, roma re vinak reꞌ xeꞌcꞌueꞌ pa Jerusalén chin re namakꞌij\x * \xo 4.45 \xt Dt. 16:16.\x* y xquitzꞌat re milagros re xeꞌrubanalaꞌ re Jesús\x * \xo 4.45 \xt Jn. 2:23; 3:2.\x* chireꞌ.
\p
\v 46 Cꞌareꞌ re Jesús xba chic jun bey pa tenemit Caná re cꞌo chireꞌ pa Galilea, re ancheꞌ xuban cha re yaꞌ\x * \xo 4.46 \xt Jn. 2:1-11.\x* che xoc ruyiꞌal-uva. Y chireꞌ pa tenemit Capernaum cꞌo jun namalaj ache re niyavaj jun rucꞌajol, y re namalaj ache reꞌ rusamajel re Rey.
\v 47 Re ache rusamajel re Rey, tak xucꞌaxaj che re Jesús pitinak cꞌa quila pa Judea y xapon chireꞌ pa Galilea, xba riqꞌuin. Rejaꞌ xboꞌrcꞌutuj utzil cha chin che nucꞌachojsaj-ta re rucꞌajol, roma nicom-yan.
\v 48 Cꞌareꞌ re Jesús xubij cha re rusamajel re Rey: Man-ta nitzꞌat yex re milagros re nimban yen, man-ta yininimaj. Y chukaꞌ vo xa man-ta nikꞌalajin re señales che can ja re Dios re takayom-pa vichin, man-ta chukaꞌ yininimaj.\x * \xo 4.48 \xt Mt. 16:1; 1 Co. 1:22.\x* 
\p
\v 49 Pero re ache re rusamajel re Rey xubij cha re Jesús: Ajaf, tabanaꞌ utzil che yaxule-ta-ka pa tenemit Capernaum, roma re nucꞌajol nicom-yan.
\p
\v 50 Y re Jesús xubij cha: Catzolaj.\x * \xo 4.50 \xt Mt. 8:13; Mr. 7:29.\x* Re acꞌajol cꞌo rucꞌaslen, xchoꞌx-a.
\p Y re ache reꞌ can xunimaj-va\x * \xo 4.50 \xt Jn. 11:40.\x* re xubij re Jesús, y xba.
\v 51 Tak re ache rusamajel re Rey tzolojnak-ka, jecꞌo cꞌa ru-mozos xeꞌpa chucꞌulic y xquibij cha: Re acꞌajol cꞌas. Man xcom-ta.
\p
\v 52 Y rejaꞌ xucꞌutuj chique re xeꞌpa chucꞌulic: ¿Anchique hora tak re nucꞌajol xkꞌalajin che xcꞌachoj-a? Y rejeꞌ xquibij: Ja re takꞌakꞌij ivir. La una chireꞌ tak xqꞌuis-a re cꞌatan chij, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 53 Re rutotaꞌ re alaꞌ re niyavaj, chaꞌnin xbeka chucꞌoꞌx che ja hora reꞌ tak re Jesús xubij cha che re rucꞌajol man xticom-ta. Y mareꞌ rejaꞌ y re jecꞌo pa rachoch can xquinimaj\x * \xo 4.53 \xt Hch. 16:34.\x* re Jesús.
\p
\v 54 Y jareꞌ re rucaꞌn milagro\x * \xo 4.54 \xt Jn. 2:11.\x* re xuban re Jesús chireꞌ pa Galilea, re milagro reꞌ ndoc chukaꞌ señal che rejaꞌ can ja-va re Dios takayom-pa richin. Y jareꞌ re milagro re xuban tak tzolojnak-pa quila pa Judea.
\c 5
\s Re Jesús nucꞌachojsaj jun ache siquirnak ru-cuerpo pa Betesda
\p
\v 1 Y tak banatajnak chic ronojel reꞌ, jareꞌ tak neꞌka-yan jun kanamakꞌij yoj re yoj israelitas, y mareꞌ tak re Jesús xba-a pa tenemit Jerusalén.
\v 2 Chireꞌ pa tenemit Jerusalén, chunakaj-apo re puerta re rubiniꞌan Puerta de las Ovejas,\x * \xo 5.2 \xt Neh. 3:1.\x* cꞌo jun yaꞌ chin yeꞌratin chupan. Y chireꞌ chuchiꞌ re yaꞌ cꞌo voꞌoꞌ corredor. Y yoj re yoj israelitas nakabij Betesda cha re lugar reꞌ.
\v 3 Y chireꞌ chach re corredor camas je qꞌuiy yavaꞌiꞌ jeꞌcotzꞌal. Jecꞌo je moyiꞌ, jecꞌo cojos y jecꞌo je siquirnak. Y jecꞌo re jun-va chic che yabil ndoc chique. Y conojel re yavaꞌiꞌ reꞌ, can quiyaben che nisilom-pa re yaꞌ.
\v 4 Roma re yaꞌ reꞌ can cꞌo-va kꞌij tak nisilos can roma jun ángel re nika-pa chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios. Y jacꞌa re yavaꞌ re nika-ka nabey chupan re yaꞌ tak silon chic, ja yavaꞌ reꞌ re nicꞌachoj. Y xabanchique yabil ndoc cha, nicꞌachoj-a.
\v 5 Y chireꞌ chuchiꞌ re yaꞌ cꞌo cꞌa jun ache treinta y ocho junaꞌ tutzꞌam-va yabil.
\v 6 Y jun kꞌij tak re Jesús nakꞌax chireꞌ, xutzꞌat re ache cotzꞌal chireꞌ. Y rejaꞌ can rutaman-va che re ache reꞌ qꞌuiy junaꞌ re tucꞌalvachij-va quireꞌ. Y cꞌareꞌ rejaꞌ xucꞌutuj cha re ache reꞌ: ¿Najoꞌ yacꞌachoj?
\p
\v 7 Y re yavaꞌ reꞌ xubij cha re Jesús: Tak nisilom-pa la yaꞌ, man jun nibano utzil chua che yinruto-ta chin yinapon-apo cꞌa chupan. Mareꞌ, astapaꞌ nintaj nukꞌij che yimba-ta-apo, cꞌamaje-na quinapon tak ja-yan jun chic napon nabey chinoch, xchaꞌ cha re Jesús.
\p
\v 8 Y re Jesús xubij cha re ache: Cayacataj, tacꞌuaj-a la a-camilla y cabiyin.\x * \xo 5.8 \xt Mt. 9:6; Mr. 2:11; Lc. 5:24.\x* 
\p
\v 9 Can xe xubij quireꞌ re Jesús cha re yavaꞌ, can jareꞌ xcꞌachoj cha re ruyabil. Xucꞌuaj-a re ru-camilla y can ja xbiyin-a. Pero re kꞌij reꞌ, kꞌij chin uxlanen.\x * \xo 5.9 \xt Jn. 9:14.\x* 
\v 10 Y re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij cha re ache re xcꞌachojsas cha re ruyabil: Vocame kꞌij chin uxlanen,\x * \xo 5.10 \xt Ex. 20:10.\x* xajan che rat acꞌuan-a la a-camilla,\x * \xo 5.10 \xt Mt. 12:2; Mr. 2:24; 3:4; Lc. 6:2.\x* quireꞌ nubij re ka-ley.
\p
\v 11 Pero rejaꞌ xubij chique re achiꞌaꞌ: Re xcꞌachojsan vichin xubij chua: Tacꞌola-a la a-camilla y cabiyin.
\p
\v 12 Y re achiꞌaꞌ reꞌ xquicꞌutuj cha re ache: ¿Anchique re xbin chava che tacꞌolaꞌ re a-camilla y cabiyin? xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 13 Pero re ache re xcꞌachojsas, man rutaman-ta anchique re xcꞌachojsan cha re ruyabil, roma re Jesús xa man xcꞌue-ta-ka chireꞌ chiquicojol re vinak. Rejaꞌ xa xba.
\v 14 Cꞌareꞌ re Jesús xuvel chic re ache reꞌ pa rachoch re Dios, y xubij cha: Vocame yat otz chic. Man chic camacun,\x * \xo 5.14 \xt Jn. 8:11.\x* chin quireꞌ man tika jun cosa más cꞌayef chavij, xchaꞌ cha.
\p
\v 15 Y re ache xtzolaj, y xapon quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, y xubij chique: Re xcꞌachojsan vichin, ja re Jesús.
\v 16 Mareꞌ tak re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, xeꞌyacataj chij re Jesús, y niquinojelaꞌ andex niquiban chin niquiquimisaj, roma re Jesús cꞌo milagros yeꞌrubanalaꞌ chupan re kꞌij chin uxlanen.
\v 17 Pero re Jesús xubij: Re Nataꞌ Dios can nisamaj-va re kꞌij reꞌ, y quireꞌ chukaꞌ yen, yinsamaj.
\p
\v 18 Y jareꞌ tak re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, más xquinojij andex niquiban chin niquiquimisaj\x * \xo 5.18 \xt Zac. 13:7.\x* re Jesús, roma chiquivach rejeꞌ, xajan re yeꞌrubanalaꞌ chupan re kꞌij chin uxlanen. Y chukaꞌ man xe-ta roma reꞌ, xa roma chukaꞌ re Jesús nubij Rutotaꞌ cha re Dios, roma chiquivach rejeꞌ, re Jesús can nuban che rejaꞌ junan riqꞌuin re Dios.\x * \xo 5.18 \xt Jn. 10:30.\x* 
\s Re Jesucristo nubij che cꞌo ru-poder re Dios riqꞌuin
\p
\v 19 Y jareꞌ tak re Jesús xubij: Can katzij re nimbij chiva, che yen re Rucꞌajol re Dios can man nimban-ta re samaj riqꞌuin nunaꞌoj yen,\x * \xo 5.19 \xt Jn. 8:28.\x* xa nicꞌatzin che ninyabej-na re nubij re Nataꞌ. Roma ja re samaj re nrajoꞌ rejaꞌ, jareꞌ re nimban yen.
\v 20 Y roma re Nataꞌ Dios camas yinrajoꞌ yen re Rucꞌajol,\x * \xo 5.20 \xt Mt. 3:17; Jn 3:35.\x* mareꞌ tak rejaꞌ nucꞌut chinoch ronojel re rusamaj rejaꞌ. Y chakavach-apo cꞌo samaj más je nimaꞌk re xtucꞌut chinoch. Y tak xtimban re samaj reꞌ, yex can xtisatz icꞌoꞌx tak xtitzꞌat.
\v 21 Y can anchaꞌl nuban re Nataꞌ Dios tak nuyaꞌ quicꞌaslen re je quiminak\x * \xo 5.21 \xt Ro. 4:17; 8:11; Ef. 2:5; Col 2:13.\x* y yeꞌruyac-pa, can quireꞌ chukaꞌ nimban yen. Yen can ninyaꞌ chukaꞌ quicꞌaslen re yeꞌnjoꞌ.
\v 22 Re Nataꞌ Dios, pa nukꞌaꞌ chukaꞌ yen re Rucꞌajol rujachon-va re poder chin xtimban juzgar\x * \xo 5.22 \xt Hch. 17:31.\x* y mana-ta rejaꞌ re xtibano.
\v 23 Chin quireꞌ, coma conojel yen xtincꞌul chukaꞌ nukꞌij anchaꞌl re nucꞌul re Nataꞌ Dios. Roma anchique vinak re man xtiyiꞌo-ta nukꞌij yen re Rucꞌajol re Dios, man nuya-ta chukaꞌ rukꞌij re Nataꞌ,\x * \xo 5.23 \xt 1 Jn. 2:23.\x* re takayom-pa vichin.
\p
\v 24 Roma can katzij-va nimbij chiva, che re nicꞌaxan re nuchꞌabal y nunimaj re takayom-pa vichin, nuvel rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta. Y man xtapon-ta chupan re lugar re ancheꞌ camas tijoj-pokonal, roma colotajnak chic chach re camic, chin xkꞌax-apo chupan re cꞌaslen reꞌ.\x * \xo 5.24 \xt 1 Jn. 3:14.\x* 
\v 25 Y can katzij nimbij chiva, che cꞌo jun kꞌij re yaben y ja re xbeka-yan, che re je quiminak xtiquicꞌaxaj re nuchꞌabal yen re Rucꞌajol re Dios. Y jacꞌa re xquinquicꞌaxaj y xquinquinimaj, xtiquivel quicꞌaslen.
\v 26 Roma re Dios ruyiꞌon kꞌij chua chin che ninyaꞌ cꞌaslen,\x * \xo 5.26 \xt Ef. 2:1, 5.\x* anchaꞌl nuban rejaꞌ.
\v 27 Y chukaꞌ ruyiꞌon autoridad chua chin nimban juzgar,\x * \xo 5.27 \xt Hch. 10:42; 17:31.\x* roma rejaꞌ rutaman che ja yen re xinalax chiꞌicojol.
\v 28 Y chukaꞌ man tinojij che re ximbij-yan-ka chiva, xe-oc reꞌ re yintiquir nimban, man quire-ta. Roma can xtapon re kꞌij che re je quiminak chic-a tiene que xtiquicꞌaxaj re nuchꞌabal.
\v 29 Y jacꞌa re xeꞌcꞌuan jun cꞌaslen otz chach re Dios, xqueꞌbeyacataj-pa chin xtiquivel quicꞌaslen re man niqꞌuis-ta. Y re xquicꞌuaj jun itzel cꞌaslen chach re Dios, xqueꞌbeyacataj-pa\x * \xo 5.29 \xt 1 Ts. 4:16.\x* chin xqueꞌbeka pa tijoj-pokonal.\x * \xo 5.29 \xt Dn. 12:2.\x* 
\s Re Jesucristo nikꞌalajin che ja re Dios takayom-pa richin
\p
\v 30 Yen can man nimban-ta re samaj riqꞌuin re nunaꞌoj, roma xa can anchaꞌl re bim-pa chua, can quireꞌ chukaꞌ nimban juzgar. Tak nimban juzgar, can pa rubiyal-va, roma mana-ta re ninrayij yen re nimban, xa can ja re nurayij re Nataꞌ Dios re takayom-pa vichin, jareꞌ re nimban.
\v 31 Y xe-ta nayon yen otz yinchꞌo-ka chuij, can otz che nibex chua che man katzij-ta re nimbij-ka\x * \xo 5.31 \xt Jn 8:54.\x* chuij yen.
\v 32 Pero cꞌo chic Jun re otz nichꞌo chuij.\x * \xo 5.32 \xt Jn. 5:37.\x* Y re nubij rejaꞌ chuij yen, can katzij-va.
\v 33 Y yex can xitak rucꞌutuxic cha re Juan Bautista chij re Cristo, y rejaꞌ xubij-pa re katzij chiva.
\v 34 Yen ninataj-apo reꞌ chiva, chin che yex yininimaj y yixcolotaj. Roma cꞌo chic Jun re más nem rukꞌij re niyiꞌo testigo chuij, que chach re Juan Bautista o sea jun chic vinak.
\v 35 Y re Juan Bautista can xuyaꞌ re sakil chiva.\x * \xo 5.35 \xt Mt. 21:26.\x* Can xuban-va anchaꞌl nuban jun antorcha tak nicꞌat, nusekresaj\x * \xo 5.35 \xt 2 P 1:19.\x* re ancheꞌ nicꞌue-va.
\p Y yex xirayij y xixquiꞌcot riqꞌuin re sakil reꞌ, jun caꞌe-oxeꞌ kꞌij.\x * \xo 5.35 \xt Mt. 13:20, 21.\x* 
\v 36 Y roma re xusekresaj re Juan chuij, can otz-va che yininimaj. Pero más nicꞌatzin che yininimaj, roma ronojel re milagros re yeꞌmban yen chivach,\x * \xo 5.36 \xt Jn. 15:24.\x* jareꞌ re nisekresan che ja re Nataꞌ Dios re takayom-pa vichin. Y ja rejaꞌ re biyom-pa chua che nimban ronojel reꞌ.
\v 37 Y chukaꞌ re Nataꞌ Dios re xintako-pa, otz nichꞌo chuij.\x * \xo 5.37 \xt Mt. 3:17; 17:5; 1 Jn. 5:9.\x* Y yex man jun bey icꞌaxan-ta andex nuban nichꞌo, y man jun bey chukaꞌ itzꞌeton-ta\x * \xo 5.37 \xt Jn. 1:18.\x* rach.
\v 38 Y re ruchꞌabal rejaꞌ camanak-va pa tak ivánma, roma yex xa man yininimaj-ta yen re xintak-pa chiꞌicojol.
\v 39 Can tinicꞌoj jabal re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can,\x * \xo 5.39 \xt Lc. 16:29.\x* roma can itaman che chupan reꞌ nivel-va re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta. Y re ruchꞌabal re Dios jacꞌa chuij yen nichꞌo-va.\x * \xo 5.39 \xt Dt. 18:15; Lc. 24:27, 44.\x* 
\v 40 Jacꞌa yex man nijo-ta\x * \xo 5.40 \xt Jn. 1:11.\x* niban confiar-iviꞌ viqꞌuin, chin quireꞌ nivel-ta re icꞌaslen re man niqꞌuis-ta.
\p
\v 41 Y ronojel re ximbij-ka chiva, man roma-ta che yen ninjoꞌ niyaꞌ nukꞌij coma re vinak.
\v 42 Yen can ntaman ivach, mareꞌ ntaman che xa man nijo-ta re Dios pa tak ivánma.
\v 43 Roma yen can pa rubeꞌ re Nataꞌ Dios yimpitinak-va y xa man xinicꞌul-ta. Pero xe-ta cꞌo jun re nipa pa rubeꞌ rejaꞌ mismo, jareꞌ sí can chiyixnojel yixba chucꞌulic y ninimaj.
\v 44 Yex xa man nicanoj-ta ikꞌij riqꞌuin re katzij Dios, xa ja quiqꞌuin re vinak nicanola-va ikꞌij, mareꞌ manak modo xquininimaj yen.
\v 45 Y man tinojij pa tak ivánma che ja yen re xquinsujun chivij chach re Nataꞌ Dios. Re xtisujun ivichin chach re Dios ja re Moisés roma mana-ta re yixtajin chubanic, y nibij che can cꞌo i-esperanza riqꞌuin re ru-ley.
\v 46 Roma xe-ta can katzij che yex ninimaj re jeꞌrutzꞌiban can re Moisés, can yininimaj-ta chukaꞌ yen, roma re jeꞌrutzꞌiban can rejaꞌ can chuij-va yen yeꞌchꞌo-va.\x * \xo 5.46 \xt Gn. 3:15; 12:3; 18:18; Hch. 26:22, 23.\x* 
\v 47 Y vo xa man ninimaj-ta re jeꞌtzꞌiban can roma re Moisés,\x * \xo 5.47 \xt Lc. 16:29, 31.\x* cꞌalapaꞌ cꞌa re chꞌabal re ncꞌamom-pa yen chiva, re xtinimaj-ta, xchaꞌ re Jesús.
\c 6
\s Tak re Jesús xeꞌrutzuk je voꞌoꞌ mil achiꞌaꞌ
\p
\v 1 Y tak xeꞌbanataj-yan ronojel reꞌ, re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojba cꞌa jucꞌan chic-apo ruchiꞌ re lago\x * \xo 6.1 \xt Mt. 14:13; Mr. 6:32.\x* rubiniꞌan Galilea, y chukaꞌ nibex Tiberias cha.
\v 2 Camas je qꞌuiy vinak re xeꞌtzake-a chij, roma re vinak reꞌ quitzꞌeton chic re milagros re yeꞌrubanalaꞌ chique re yavaꞌiꞌ, milagros re nisekresan che can ja-va re Dios takayom-pa richin.
\v 3 Re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojote-a pa rueꞌ jun loma, y chireꞌ xtzꞌuye-va-ka rejaꞌ chakacojol.
\v 4 Y nakaj chic cꞌo-va re pascua,\x * \xo 6.4 \xt Ex. 12:1-14; Lv. 23:5; Nm. 28:16; Dt. 16:1; Jn. 2:13; 11:55.\x* re kanamakꞌij yoj re yoj israelitas.
\v 5 Y tak re Jesús xtzuꞌun-ka, xutzꞌat che camas je qꞌuiy vinak\x * \xo 6.5 \xt Mt. 14:14.\x* re jeꞌtzakatal chij. Mareꞌ rejaꞌ xubij cha re Felipe re jun ru-discípulo: ¿Ancheꞌ xtakalokꞌo-va-pa vay chin che yeꞌkatzuk conojel re vinak reꞌ?
\p
\v 6 Quireꞌ xubij re Jesús cha re ru-discípulo, chin che nutamaj andex nunojij rejaꞌ, vo xa neꞌka chucꞌoꞌx che re Jesús ronojel nitiquir nuban. Pero re Jesús rutaman chic andex nuban chin yeꞌrutzuk re vinak reꞌ.
\v 7 Y re Felipe xubij cha re Jesús: Xe-ta nakalokꞌ caꞌeꞌ ciento denarios vay,\x * \xo 6.7 \xt Mr. 6:37.\x* man xqueꞌruban-ta. Can man xtel-ta-apo chiquivach, astapaꞌ ba-oc re nakayaꞌ chique.
\p
\v 8 Cꞌareꞌ jun chaka yoj re yoj ru-discípulos, re rubiniꞌan Andrés ruchꞌalal re Simón Pedro, xubij:
\v 9 Vovaꞌ cꞌo jun alaꞌ re cꞌo voꞌoꞌ vay riqꞌuin, banon che cebada y caꞌeꞌ car.\x * \xo 6.9 \xt Mt. 14:17; Lc. 9:13.\x* ¿Pero xaxe-ta-oc reꞌ re xtakaya-apo chiquivach conojel re vinak reꞌ? xchaꞌ re Andrés.
\p
\v 10 Cꞌareꞌ re Jesús xubij: Tibij chique la vinak che queꞌtzꞌuyeꞌ.
\p Y re lugar reꞌ otz chin yeꞌtzꞌuyeꞌ, roma qꞌuiy sabana cꞌo. Conojel re vinak quimalon-quiꞌ chireꞌ xeꞌtzꞌuyeꞌ. Je voꞌoꞌ mil laꞌk xaxe re achiꞌaꞌ.
\v 11 Re Jesús xeꞌruliꞌej re voꞌoꞌ vay reꞌ y xutioxij cha re Dios.\x * \xo 6.11 \xt Mt. 14:19; 15:36; 26:26; Lc. 24:30; 1 Ti. 4:5.\x* Cꞌareꞌ xujachala-a chaka yoj re yoj ru-discípulos chin che nakajach chiquivach re vinak re jeꞌtzꞌuyul. Y re Jesús can quireꞌ chukaꞌ xuban cha re caꞌeꞌ car. Re vinak can xquicꞌul re jenipaꞌ vay y car re xquijoꞌ.
\v 12 Y tak jeꞌviynak chic jabal re vinak reꞌ, re Jesús xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos: Timola-pa ronojel vay y car re man xquiqꞌuis-ta, roma man ninjo-ta che nitzꞌelas can.
\p
\v 13 Y xbakamola-pa re man xquiqꞌuis-ta re vinak y doce chacach che nojel re xkamol. Ja nojel reꞌ xmolotaj can cha re car y re voꞌoꞌ vay banon che cebada.
\v 14 Y re vinak reꞌ, tak quitzꞌeton chic re milagro re xuban re Jesús, re nisekresan che can ja re Dios re takayom-pa richin, rejeꞌ xquibij: Can katzij-va che ja ache reꞌ re jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha,\x * \xo 6.14 \xt Dt. 18:15; Jn. 1:21; 7:40.\x* y qꞌuiy-yan tiempo yaben che nipa chach re ruchꞌulef, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 15 Y re Jesús xunabej che re vinak xqueꞌpa chucꞌamic chin che niquiban qui-Rey cha y astapaꞌ man nrajo-ta rejaꞌ, mareꞌ rion xtzolaj pa rueꞌ re loma.\x * \xo 6.15 \xt Mt. 14:23; Mr. 6:46.\x* 
\s Tak re Jesús xbiyin charakan pa rueꞌ re lago rubiniꞌan Galilea
\p
\v 16 Y tak xkatzꞌat che xkꞌakꞌij-ka, yoj re yoj ru-discípulos re Jesús xojtzolaj-ka chuchiꞌ re lago.
\v 17 Yoj xojoc-a pa jun canoa y xkatzꞌam-a bey chin che xojba pa tenemit Capernaum, re cꞌo cꞌa jucꞌan chic-apo ruchiꞌ re lago. Camas chic kꞌokoꞌm y re Jesús man aponak-ta kaqꞌuin.
\v 18 Y jareꞌ tak xbetiquir-pa jun namalaj cakꞌikꞌ pa rueꞌ re lago, jun cakꞌikꞌ re camas ruchukꞌaꞌ. Y mareꞌ re yaꞌ camas nisilon.
\v 19 Y tak xojbiyin-yan jun voꞌoꞌ o vakiꞌ kilómetros, xkatzꞌat re Jesús pitinak charakan pa rueꞌ re lago y neꞌcopej-pa kaqꞌuin. Y yoj camas xkaxibij-kiꞌ.
\v 20 Pero re Jesús xubij chaka: Man tixibij-iviꞌ. Ja yen re Jesús, xchaꞌ rejaꞌ.
\p
\v 21 Y tak re Jesús xubij quireꞌ, otz xkana-ka y yojquiꞌcot xkacꞌul-apo re Jesús chupan re canoa. Y can jareꞌ tak xojapon chupan re lugar re ancheꞌ tiene que yojapon-va.
\s Re vinak xeꞌba chucanoxic re Jesús
\p
\v 22 Pa rucaꞌn kꞌij, re vinak re cꞌa xeꞌcꞌue-na can jucꞌan-apo ruchiꞌ re lago, can quitaman che xaxe yoj re yoj ru-discípulos re Jesús re xojtzolaj chupan re jun canoa re cꞌo chireꞌ. Pero re Jesús cꞌa xcꞌue-na can.
\v 23 Re kꞌij reꞌ, jecꞌo canoas re jeꞌpitinak pa tenemit Tiberias y xeꞌbapon chunakaj re lugar ancheꞌ tak re Ajaf Jesús xutioxij cha re Dios, roma re vay chin xeꞌrutzuk re vinak.
\v 24 Y re vinak reꞌ, roma xquitzꞌat che re Jesús xa man cꞌo-ta chic chireꞌ y yoj re yoj ru-discípulos xa xojtzolaj-yan, rejeꞌ chukaꞌ xeꞌoc-a pa tak canoas y xeꞌba pa Capernaum chucanoxic re Jesús.
\s Re Jesús jareꞌ re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta
\p
\v 25 Tak re vinak reꞌ xbequivilaꞌ re Jesús jucꞌan chic-apo ruchiꞌ re lago, xquibij cha: ¿Jampaꞌ cateka-va vovaꞌ y anchok chupan xapo-va?
\p
\v 26 Pero re Jesús xubij chique re vinak reꞌ: Katzij nimbij chiva, che yex yinicanoj xaxe roma xivel ivay viqꞌuin y jabal xnoj ipan, y man roma-ta che xitzꞌat re milagros re nisekresan che yen can ja-va re Dios re takayom-pa vichin.
\v 27 Can quixsamaj, pero man chin-ta che nichꞌac re vay re xa niqꞌuis. Xa can quixsamaj chin nichꞌac re vay re cꞌo nojel tiempo y nuyaꞌ icꞌaslen re man niqꞌuis-ta.\x * \xo 6.27 \xt Ro. 6:23.\x* Ja vay reꞌ re xtinyaꞌ chiva yen re xinalax chiꞌicojol, roma ja yen re xinrutak-pa re Nataꞌ Dios, chin nimban re samaj reꞌ, y can xuban che xkꞌalajin che ja rejaꞌ re xtako-pa vichin, xchaꞌ.
\p
\v 28 Y re vinak reꞌ xquibij cha re Jesús: ¿Andex re nika chach re Dios che nakaban?
\p
\v 29 Y re Jesús xubij chique: Re nika chach re Dios che yex niban, ja re quininimaj yen\x * \xo 6.29 \xt 1 Jn. 3:23.\x* re xintak-pa roma rejaꞌ.
\p
\v 30 Y re vinak xquibij cha re Jesús: ¿Andex che señal yatiquir naban? Tabanaꞌ jun milagro,\x * \xo 6.30 \xt Mt. 12:38.\x* chin quireꞌ nakatzꞌat y yatkanimaj.
\v 31 Roma re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, tak xeꞌkꞌax chupan re jun lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, jacꞌa vay re xubiniꞌaj maná\x * \xo 6.31 \xt Nm. 11:7; Sal. 78:24.\x* re xuyaꞌ re Moisés chique chin xquitaj. Can anchaꞌl-va re nubij re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can: Vay re pitinak chilaꞌ chicaj re xuyaꞌ chique chin xquitaj.\x * \xo 6.31 \xt Neh. 9:15.\x* Y rat ¿yatiquir como naban anchaꞌl xuban re Moisés?
\p
\v 32 Y re Jesús xubij chique: Ticꞌaxaj jabal re xtimbij chiva: Re vay re xka-pa chilaꞌ chicaj, mana-ta re Moisés xyiꞌo. Xa ja re Nataꞌ Dios re xyiꞌo y ja chukaꞌ rejaꞌ re niyiꞌo chiva re katzij vay chin chilaꞌ chicaj.
\v 33 Roma re vay chin re Dios, ja re Jun re pitinak chilaꞌ chicaj. Y jareꞌ re cꞌamayom-pa cꞌaslen chique re vinak, xchaꞌ chique.
\p
\v 34 Tak xquicꞌaxaj quireꞌ re vinak, xquibij cha re Jesús: Nojel tiempo tayaꞌ\x * \xo 6.34 \xt Jn. 4:15.\x* re vay reꞌ chaka, rat Maestro, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 35 Y re Jesús xubij chique: Ja yen re vay re niyiꞌo cꞌaslen. Re xtiniman vichin, man chic xtichꞌumun-ta rupan, roma ja yen re yinoc ruay y ninlisaj-a re ruchꞌumunic rupan. Y chukaꞌ re xtuban confiar-riꞌ viqꞌuin, man xtichakeꞌj-ta chic ruchiꞌ,\x * \xo 6.35 \xt Jn. 4:14.\x* roma ja yen re yinoc ruyaꞌ.
\v 36 Pero anchaꞌl nbin chiva, che yex man yininimaj-ta astapaꞌ can xicꞌaxaj y xitzꞌat re samaj re ximban.
\v 37 Conojel re xqueꞌpa chinucanoxic, yeꞌncꞌul, y man jun bey xqueꞌntzelaj-ta-a. Roma jareꞌ re jeꞌruchaꞌon chic re Nataꞌ.
\v 38 Roma yen re xinka-pa chilaꞌ chicaj man nusamaj-ta yen re ncꞌamom-pa. Yen xinka-pa chilaꞌ chicaj chubanic re samaj re nurayij\x * \xo 6.38 \xt Mt. 26:39; Jn. 4:34.\x* re takayom-pa vichin.
\v 39 Y re samaj rubim-pa re Nataꞌ Dios re takayom-pa vichin, ja che conojel re jeꞌruchaꞌon rejaꞌ, re yeꞌcanon vichin yen, man-ta cꞌa xqueꞌsatz can,\x * \xo 6.39 \xt Jn. 10:28.\x* y pa ruqꞌuisibal kꞌij xqueꞌncꞌasoj-a chiquicojol re anamaꞌiꞌ.
\v 40 Re samaj re bim-pa chukaꞌ chua roma re Nataꞌ, re takayom-pa vichin, ja che conojel re yeꞌtzꞌeto re nusamaj y yinquinimaj, ticꞌueꞌ cꞌa quicꞌaslen re man niqꞌuis-ta,\x * \xo 6.40 \xt Jn. 4:14.\x* y yeꞌncꞌasoj-a chiquicojol re anamaꞌiꞌ re pa ruqꞌuisibal kꞌij, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 41 Jacꞌa re kavinak israelitas xeꞌxibixot-ka chij re Jesús, roma rejaꞌ xubij: Ja yen re vay re kejnak-pa chilaꞌ chicaj.
\v 42 Y xquibij: Pero jareꞌ re Jesús re rucꞌajol re José,\x * \xo 6.42 \xt Lc. 4:22.\x* roma re rute-rutotaꞌ yoj kataman quivach. ¿Anchique roma nubij chaka che rejaꞌ kejnak-pa chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios? yeꞌchaꞌ.
\p
\v 43 Pero re Jesús xubij chique: Man quixibixot-pa chuij.
\v 44 Roma re Nataꞌ Dios re takayom-pa vichin, ja rejaꞌ re samajenak chic pa tak cánma re xqueꞌniman vichin. Y yen can xtimban chique re yeꞌniman vichin che xqueꞌcꞌastaj-a chiquicojol re anamaꞌiꞌ re pa ruqꞌuisibal kꞌij.
\v 45 Y can tzꞌiban-va can coma re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, che conojel cꞌo xticꞌut chiquivach roma re Dios.\x * \xo 6.45 \xt Is. 54:13; Mi. 4:2; He. 8:10; 10:16.\x* Y re anchique nucꞌaxaj re ruchꞌabal re Nataꞌ Dios y nutamaj, can xtipa chinucanoxic yen.
\p
\v 46 Pero man roma-ta che cꞌo jun vinak re tzꞌeteyon rach re Dios.\x * \xo 6.46 \xt Jn. 1:18; 5:37.\x* Xaxe yen re yimpitinak chilaꞌ chicaj riqꞌuin rejaꞌ\x * \xo 6.46 \xt Jn. 7:29.\x* re yintzꞌeteyon rach.
\v 47 Ticꞌaxaj-na-paꞌ jabal re xtimbij chiva: Re niniman vichin, can cꞌo-va rucꞌaslen\x * \xo 6.47 \xt Jn. 3:16, 36; 5:24; 1 Jn. 5:12.\x* chin jumul.
\v 48 Re vay re niyiꞌo cꞌaslen,\x * \xo 6.48 \xt Jn. 6:33.\x* ja yen.
\v 49 Roma re vay re xubiniꞌaj maná, re xquitaj re ivinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xeꞌkꞌax chupan re lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, man xtiquir-ta xuban chique che xcꞌue-ta quicꞌaslen chin jumul.
\v 50 Jacꞌa re katzij vay re kejnak-pa chilaꞌ chicaj, nuban chique re yeꞌtijo richin che man xqueꞌbapon-ta chupan re camic chin jumul.
\v 51 Ja yen re vay re niyiꞌo cꞌaslen, re xka-pa chilaꞌ chicaj. Re xqueꞌtijo re vay reꞌ, xqueꞌcꞌaseꞌ nojel tiempo. Re vay re xtinyaꞌ yen chique can ja re nu-cuerpo.\x * \xo 6.51 \xt He. 10:5.\x* Can xtapon-va pa camic\x * \xo 6.51 \xt He. 10:10.\x* chin nucꞌam-pa cꞌaslen chique re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef.
\p
\v 52 Y re kavinak israelitas reꞌ, tak xquicꞌaxaj re xubij re Jesús, xquicꞌutulaꞌ chiquivach-ka rejeꞌ: ¿Andex como reꞌ che rejaꞌ nuyaꞌ re ru-cuerpo chaka chin nakataj? yeꞌchaꞌ. Pero re vinak reꞌ xeꞌjalajoꞌ roma jun-va nubij la jun y jun-va nubij la jun.\x * \xo 6.52 \xt Jn. 7:43; 9:16.\x* 
\p
\v 53 Y re Jesús xubij chique: Can katzij-va, vo xa man nitaj-ta re nu-cuerpo y man nikum-ta chukaꞌ re nuqꞌuiqꞌuel yen re xinalax chiꞌicojol, re cꞌaslen chin nojel tiempo can man xtoc-ta ivichin.
\v 54 Re can xtiquitaj re nu-cuerpo y xtiquikum chukaꞌ re nuqꞌuiqꞌuel, can cꞌo-va re quicꞌaslen re man xtiqꞌuis-ta. Y yen can xtimban chique che xqueꞌcꞌastaj-a chiquicojol re anamaꞌiꞌ re pa ruqꞌuisibal kꞌij.
\v 55 Roma re nu-cuerpo yen, jareꞌ re katzij vay, y re nuqꞌuiqꞌuel, jareꞌ re katzij yaꞌ re nucꞌam-pa cꞌaslen.
\v 56 Re yeꞌtijo re nu-cuerpo y yeꞌkumu chukaꞌ re nuqꞌuiqꞌuel, xa jun xtakaban quiqꞌuin.\x * \xo 6.56 \xt 1 Co. 6:17; Ef. 5:30; 1 Jn. 3:23, 24; 4:15.\x* Rejeꞌ xqueꞌcꞌueꞌ viqꞌuin yen y yen quiqꞌuin rejeꞌ.\x * \xo 6.56 \xt 2 Co. 6:16.\x* 
\v 57 Roma ja re Nataꞌ re takayom-pa vichin y rejaꞌ can cꞌo-va re cꞌaslen riqꞌuin, yen chukaꞌ cꞌo re cꞌaslen reꞌ viqꞌuin. Y quireꞌ chukaꞌ re xquinquicꞌul yen, can xqueꞌcꞌase-va voma yen.
\v 58 Re Jun re katzij vay, ja re kejnak-pa chilaꞌ chicaj, y re vay reꞌ can man junan-ta riqꞌuin re vay re xubiniꞌaj maná re xquitaj re ivinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can,\x * \xo 6.58 \xt Jn. 6:31, 49.\x* roma re vay re xquitaj rejeꞌ man xtiquir-ta xuban chique che xcꞌue-ta quicꞌaslen chin jumul. Jacꞌa re niquitaj re katzij vay re kejnak-pa chilaꞌ chicaj, xticꞌueꞌ quicꞌaslen re man niqꞌuis-ta.
\p
\v 59 Jareꞌ xubij re Jesús chique re kavinak israelitas re quimalon-quiꞌ chupan re nema-jay re nibex sinagoga cha, re cꞌo chireꞌ pa tenemit Capernaum.
\s Re ruchꞌabal re Jesús can nuya-va cꞌaslen re man niqꞌuis-ta
\p
\v 60 Y re jeꞌtzakatal chij re Jesús, tak quicꞌaxan chic-ka re xubij, je qꞌuiy chique rejeꞌ xquibij: Camas cꞌayef che nacꞌul re xubij. Man kꞌalaj-ta vo xa jecꞌo re xqueꞌniman.
\p
\v 61 Y tak re Jesús xutzꞌat re niquinojij pa tak cánma\x * \xo 6.61 \xt Jn. 2:25.\x* re jeꞌtzakatal chij, rejaꞌ xubij chique: ¿Anchique roma tak yex ninojij che cꞌayef xtinimax re ximbij?
\v 62 Xe-ta yinitzꞌat yen re xinalax chiꞌicojol che yintzolaj chilaꞌ riqꞌuin re Dios\x * \xo 6.62 \xt Mr. 16:19.\x* re ancheꞌ yimpitinak-va,\x * \xo 6.62 \xt Jn. 3:13.\x* ¿la yininimaj-ta coma?
\v 63 Re espíritu jareꞌ re niyiꞌo cꞌaslen. Re i-cuerpo xa can man jun rajkalen, roma man nitiquir-ta nuyaꞌ cꞌaslen. Y re Espíritu re niyiꞌo re katzij cꞌaslen,\x * \xo 6.63 \xt 2 Co. 3:6.\x* ja re chꞌabal re jeꞌmbin chic-ka\x * \xo 6.63 \xt Sal. 119:50.\x* chiva.
\v 64 Pero je qꞌuiy chiva yex re man xquinquinimaj-ta, xchaꞌ re Jesús. Roma rejaꞌ can rutaman-va-pa\x * \xo 6.64 \xt Jn. 2:24.\x* anchique che vinak re man xqueꞌniman-ta, y re anchique xtijacho richin.
\p
\v 65 Y re Jesús xubij: Roma jecꞌo chiva yex re man xquinquinimaj-ta, mareꞌ tak yen nbin chic chiva che ja re vinak re jeꞌchaꞌon roma re Nataꞌ Dios, jareꞌ re xqueꞌpa viqꞌuin chinucanoxic, xchaꞌ.
\p
\v 66 Roma quireꞌ xubij re Jesús, camas je qꞌuiy chique re can queꞌtzake-va chij, man chic xeꞌtzake-ta chij. Xa xeꞌtzolaj can.\x * \xo 6.66 \xt 1 Jn. 2:19.\x* 
\v 67 Y re Jesús xucꞌutuj chukaꞌ chaka yoj re yoj doce ru-discípulos: ¿Yex chukaꞌ nijoꞌ yixba?
\p
\v 68 Y re Simón Pedro xubij cha re Jesús: Ajaf, man jun chic anchaꞌl rat chin yojtzake-ta chij, roma re achꞌabal rat can nuyaꞌ cꞌaslen re man niqꞌuis-ta.
\v 69 Yoj kaniman y kataman che ja rat re Cristo,\x * \xo 6.69 \xt Mt. 16:16; Mr. 1:1; Hch. 8:37; 1 Jn. 5:1.\x* re Rucꞌajol re cꞌaslic Dios.
\p
\v 70 Y re Jesús xubij: Man riqꞌuin reꞌ che can ja yen re xinchaꞌo ivichin yex re yix doce, can cꞌo jun re itzel xel chiꞌicojol, xchaꞌ.
\p
\v 71 Tak re Jesús xubij-ka quireꞌ, xa chij re Judas Iscariote xchꞌo-va, re Judas re rucꞌajol re jun ache rubiniꞌan Simón. Re Jesús xunataj re jun reꞌ, roma jareꞌ re xticꞌayin richin. Y rejaꞌ jun cꞌa chaka yoj re yoj doce ru-discípulos.
\c 7
\s Re Jesús man ninimax-ta coma re ruchꞌalal
\p
\v 1 Y tak xeꞌbanataj-yan ronojel reꞌ, re Jesús xba pa tak tenemit re jecꞌo pa Galilea. Man cꞌa rujovan-ta binak tzijoy ruchꞌabal re Dios pa Judea, roma re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, niquicanolaꞌ andex xtiquiban chin niquiquimisaj.\x * \xo 7.1 \xt Jn. 5:16.\x* 
\v 2 Y roma neꞌka-yan jun chique re kanamakꞌij yoj re yoj israelitas,\x * \xo 7.2 \xt Lv. 23:34.\x* namakꞌij chin nakanataj re tiempo re xquikꞌasaj re kavinak ajuer can chupan re lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha,
\v 3 mareꞌ re ruchꞌalal re Jesús xquibij cha: Tayaꞌ can re Galilea y cabiyin pa Judea, chin quireꞌ re vinak re can yatquiniman-va y yeꞌtzakeꞌ chavij re jecꞌo chireꞌ, tiquitzꞌetaꞌ re asamaj. Tiquitzꞌetaꞌ re milagros re yaꞌbanalaꞌ.
\v 4 Roma anchique re nrajoꞌ nucꞌut-riꞌ chiquivach re vinak, man rucꞌamon-ta che nuvovaj-riꞌ. Can nicꞌatzin che nucꞌut-riꞌ che can cꞌo-va re nitiquir nuban, xeꞌchaꞌ re ruchꞌalal cha.
\p
\v 5 Rejeꞌ quireꞌ xquibij roma can man niquinimaj-ta re Jesús, astapaꞌ can quichꞌalal-va.\x * \xo 7.5 \xt Mr. 3:21.\x* 
\v 6 Y cꞌareꞌ re Jesús xubij chique: Yex xabanchique kꞌij otz yixapon chupan re namakꞌij. Jacꞌa yen man quire-ta. Yen cꞌamaje-na otz chin che yinapon.
\v 7 Yex xa man itzel-ta yixtzꞌet coma re vinak re man quiniman-ta re Dios. Jacꞌa yen can yinquitzelaj-va. Yinquitzelaj roma yen can ninlisaj pa sakil re itzel tak quibanabal re yeꞌquibanalaꞌ.
\v 8 Quixbiyin iyon yex. Yen xa cꞌamaje-na yimba-a pa namakꞌij. Re hora chin che nincꞌut-viꞌ, cꞌamaje-na tapon, xchaꞌ re Jesús chique.
\p
\v 9 Y tak re Jesús rubin chic ronojel reꞌ chique re ruchꞌalal, rejaꞌ can xcꞌue-va can chireꞌ pa Galilea.
\s Re Jesús can xbo-va pa namakꞌij
\p
\v 10 Y tak jeꞌbinak chic re ruchꞌalal pa namakꞌij, cꞌareꞌ xba rejaꞌ. Pero pan eval xba.
\v 11 Jacꞌa re pa namakꞌij, re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, yeꞌxule-yeꞌjoteꞌ chucanoxic re Jesús y niquibilaꞌ: ¿Ancheꞌ como cꞌo-va re jun ache reꞌ? yeꞌchaꞌ.
\p
\v 12 Y chiquicojol re vinak chupan re namakꞌij reꞌ, qꞌuiy re nibilox chij re Jesús. Jecꞌo niquibij che re Jesús, jun utzulaj ache. Jecꞌo re man quire-ta chiquivach, xa niquibilaꞌ che re Jesús xa yeꞌrukꞌol re vinak.
\p
\v 13 Pero man jun chique re vinak re yeꞌbin quireꞌ nipaꞌe-ta-pa y nichꞌo-ta chij re Jesús, roma niquixibij-quiꞌ chiquivach re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas.\x * \xo 7.13 \xt Jn. 19:38.\x* 
\p
\v 14 Y jacꞌa tak binak pa nicꞌaj re namakꞌij, jareꞌ tak re Jesús xapon pa rachoch re Dios re cꞌo chireꞌ pa tenemit Jerusalén, ancheꞌ ntajin-va re namakꞌij. Y rejaꞌ nutzijoj re ruchꞌabal re Dios chiquivach re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ.
\v 15 Mareꞌ re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, niquibij chij re Jesús: ¿Anchique roma re ache reꞌ camas rutaman\x * \xo 7.15 \xt Mt. 13:54; Mr. 6:2.\x* chij re ruchꞌabal re Dios y xa man jun bey xkatzꞌat-ta che ntajin-ta rucꞌutic chach? yeꞌchaꞌ.
\p
\v 16 Pero re Jesús xubij: Re enseñanza re nincꞌut yen man vichin-ta yen, xa chin re takayom-pa vichin.\x * \xo 7.16 \xt Jn. 8:28; 12:49; 14:10, 24.\x* 
\v 17 Y re vinak re nurayij nuban re nrajoꞌ re Dios, can xtuyaꞌ cuenta cha re enseñanza nincꞌut yen, vo xa riqꞌuin re Dios pitinak-va o xa nayon yen re yintzꞌucuyun-ka.
\v 18 Anchique vinak rion rejaꞌ nutzꞌuc-ka re enseñanza nucꞌut, can nrajoꞌ che re vinak niquiyaꞌ rukꞌij.\x * \xo 7.18 \xt Jn. 5:41; 8:50.\x* Jacꞌa yen ninjoꞌ che yex niyaꞌ rukꞌij re Dios re takayom-pa vichin. Y mareꞌ nikꞌalajin che yen ja re katzij nimban y man jun bey nimban re man otz-ta.
\p
\v 19 Yex nicanoj andex rubanic niban chin yiniquimisaj.\x * \xo 7.19 \xt Mt. 12:14; Mr. 3:6; Jn. 5:16.\x* Xa man niban-ta re andex nubij re ley chin re Moisés,\x * \xo 7.19 \xt Hch. 7:38.\x* y re ley reꞌ xa pan ikꞌaꞌ cꞌo-va, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 20 Y re vinak xquibij: Xa xachꞌujer.\x * \xo 7.20 \xt Jn. 10:20.\x* ¿Anchique re nijovan niquimisan avichin?
\p
\v 21 Pero re Jesús xubij chique: Yex can anchique-la xunaꞌ re ivánma tak xitzꞌat che yen pa jun kꞌij chin uxlanen xincꞌachojsaj re jun ache.
\v 22 Y re Moisés tak xuyaꞌ re ley xubij che tiban re circuncisión.\x * \xo 7.22 \xt Lv. 12:3.\x* Pero xa mana-ta rejaꞌ re xtzꞌucu-pa, xa ja re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can re xeꞌtzꞌucu-pa.\x * \xo 7.22 \xt Gn. 17:10.\x* Y mareꞌ yex, tak napon re vakxakiꞌ kꞌij talax-va jun acꞌual alaꞌ, astapaꞌ pa jun kꞌij chin uxlanen, can niban-va re circuncisión cha.
\v 23 Yex nibij che can nijoꞌ niban ronojel re nubij chupan re ley re ruyiꞌon can re Moisés, y mareꞌ astapaꞌ pa jun kꞌij chin uxlanen yex can niban-va re circuncisión, y reꞌ samaj chukaꞌ. Y vo xa quireꞌ niban, ¿anchique roma xpa iyoval chua yen roma xincꞌachojsaj jun ache chupan jun kꞌij chin uxlanen?\x * \xo 7.23 \xt Jn. 5:8, 9.\x* 
\v 24 Man tibij che man otz-ta re nubanabal, roma quireꞌ nikꞌalajin chivach yex. Xa can titamaj jabal vo xa quireꞌ o man quire-ta, chin quireꞌ man quixsatz, xchaꞌ re Jesús chique.
\s Re Jesús nubij ancheꞌ pitinak-va
\p
\v 25 Y jecꞌo chique re vinak aj-chireꞌ pa tenemit Jerusalén re niquibilaꞌ: Jareꞌ re Jesús re nicanox chin niquimisas.
\v 26 Rejaꞌ man ruvovan-ta-riꞌ. Titzuꞌ laꞌ, rejaꞌ nichꞌo chiquivach la vinak y man jun nibin cha che man chic tuban quila. Qꞌuibaꞌ re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij re jecꞌo chakacojol xa xquitzꞌat-yan che can ja-va rejaꞌ re Cristo.
\v 27 Pero can nikꞌalajin che xa mana-ta rejaꞌ re Cristo, roma xa can kataman ancheꞌ tipo-va.\x * \xo 7.27 \xt Mt. 13:55.\x* Y tak xteꞌka re can katzij-va Cristo, xa man xtikꞌalajin-ta ancheꞌ xtipo-va, yeꞌchaꞌ re vinak aj-Jerusalén.
\p
\v 28 Y re Jesús nichꞌo chiquivach re vinak chireꞌ pa rachoch re Dios. Y jun pa ruchiꞌ xchꞌo y xubij: Yex can itaman-va noch y itaman chukaꞌ ancheꞌ quimpo-va. Jacꞌa re takayom-pa vichin\x * \xo 7.28 \xt Jn. 8:26, 42.\x* man itaman-ta rach,\x * \xo 7.28 \xt Jn. 8:55.\x* y rejaꞌ can katzij. Man cꞌa nayon-ta yen ximbano-ka che ximpa chach re ruchꞌulef.
\v 29 Yen can ntaman-va rach\x * \xo 7.29 \xt Mt. 11:27; Jn. 10:15.\x* re man itaman-ta rach yex, roma riqꞌuin rejaꞌ yimpitinak-va, y ja chukaꞌ rejaꞌ re takayom-pa vichin, xchaꞌ rejaꞌ.
\p
\v 30 Y can jecꞌo re xeꞌjovan che xquitzꞌam-ta-a,\x * \xo 7.30 \xt Jn. 7:44; 10:39.\x* pero man xquitzꞌam-ta-a, roma re hora\x * \xo 7.30 \xt Jn. 8:20; 13:1.\x* chin re Jesús cꞌamaje-na tapon.
\v 31 Y camas je qꞌuiy chique re vinak re xeꞌniman chin re Jesús chupan re kꞌij reꞌ. Re vinak reꞌ niquibij che ja rejaꞌ re Cristo, roma re milagros man jun chic nitiquir nibano. Xa can xe-va re Cristo re nitiquir nibano quireꞌ, xeꞌchaꞌ rejeꞌ.
\s Re Jesús nubij che nitzolaj-a riqꞌuin re takayom-pa richin
\p
\v 32 Y re achiꞌaꞌ fariseos xquicꞌaxaj che quireꞌ re yeꞌquibilaꞌ re vinak chij re Jesús. Mareꞌ re achiꞌaꞌ fariseos y re principal tak sacerdotes, xeꞌquitak-a policías chin neꞌquitzꞌamaꞌ re Jesús.
\v 33 Jareꞌ tak xubij re Jesús: Cꞌa cꞌo chic baꞌ tiempo re yincꞌue-a iviqꞌuin. Cꞌareꞌ xquintzolaj riqꞌuin re anchique takayom-pa vichin.
\v 34 Yex xquinicanoj, y man xquinivel-ta chic, roma re lugar re ancheꞌ xquinecꞌue-va yen, man xquixtiquir-ta xquixapon\x * \xo 7.34 \xt Jn. 8:21; 13:33.\x* chinucanoxic, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 35 Y re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas niquibilaꞌ chiquivach: ¿Ancheꞌ como xtibo-va re Jesús reꞌ? Roma nubij che man xtakavel-ta chic. ¿Niba como quiqꞌuin re kavinak israelitas re jecꞌo nicꞌaj chic lugares,\x * \xo 7.35 \xt Stg. 1:1.\x* o qꞌuibaꞌ quiqꞌuin re man je israelitas-ta, chin nutzijoj re ruchꞌabal chique? yeꞌchaꞌ.
\v 36 Man kataman-ta ancheꞌ xtibo-va, roma man kataman-ta andex neꞌcꞌulun-va che tzij re xubij: Xquinicanoj y man xquinivel-ta. Re lugar re ancheꞌ xquinecꞌue-va, man xquixtiquir-ta xquixapon yex, yeꞌchaꞌ chiquivach rejeꞌ.
\s Re yaꞌ chin cꞌaslen
\p
\v 37 Re ruqꞌuisibal kꞌij chin re namakꞌij ja kꞌij reꞌ re cꞌo más rajkalen. Jareꞌ tak re Jesús xyacataj y jun pa ruchiꞌ tak xubij: Vo xa cꞌo jun re nichakeꞌj ruchiꞌ,\x * \xo 7.37 \xt Is. 55:1; Ap. 22:17.\x* tipa viqꞌuin yen, chin nichꞌuchꞌo-a ránma riqꞌuin re yaꞌ re xtinya-a cha.
\v 38 Re xtipa viqꞌuin chin yinrunimaj, can xticꞌueꞌ re yaꞌ\x * \xo 7.38 \xt Is. 12:3.\x* chin cꞌaslen pa ránma, y re yaꞌ reꞌ can anchaꞌl nuban re yaꞌ ancheꞌ nalax-va, quireꞌ xtuban pa rucꞌaslen. Quireꞌ re nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can.
\p
\v 39 Re yaꞌ re xunataj re Jesús, ja re Espíritu Santo,\x * \xo 7.39 \xt Is. 44:3; Jl. 2:28; Jn. 16:7; Hch. 2:17.\x* roma jareꞌ re xtiquicꞌul re vinak re yeꞌniman chin re Jesús. Y re Espíritu Santo cꞌamaje-na tika-pa, roma cꞌamaje-na chukaꞌ titzolaj-a re Jesús chilaꞌ chicaj.
\s Jecꞌo vinak xeꞌbin che re Jesús jareꞌ re Cristo y jecꞌo xeꞌbin che mana-ta
\p
\v 40 Y jecꞌo chique re vinak, tak xquicꞌaxaj-ka re tzij re xeꞌrubij re Jesús, xquibij: Can katzij-va che re Jesús jareꞌ re jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, y qꞌuiy-yan tiempo yabem-pa.\x * \xo 7.40 \xt Dt. 18:15; Jn. 1:21; 6:14.\x* 
\p
\v 41 Y jecꞌo chukaꞌ nicꞌaj chic niquibij: Jareꞌ re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios.\x * \xo 7.41 \xt Jn. 4:42.\x* 
\p Pero jecꞌo nicꞌaj chic niquibij: Re Cristo man aj pa Galilea-ta.
\v 42 Roma re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can nubij che re Cristo rey-rumam re Rey David.\x * \xo 7.42 \xt Sal. 132:11.\x* Y chireꞌ pa tenemit Belén\x * \xo 7.42 \xt Mi. 5:2.\x* re ancheꞌ xalax-va re David, chireꞌ tiene que nipo-va re Cristo, yeꞌchaꞌ.
\p
\v 43 Can man junan-ta re niquinojij chij re Cristo, roma jun-va nubij la jun y jun-va nubij la jun.
\v 44 Y jecꞌo chique re vinak re xquijoꞌ che xquitzꞌam-ta-a re Jesús, pero xa man xquiban-ta.
\s Can kꞌalaj che jecꞌo re xka chiquivach re xubij re Jesús y jecꞌo man xka-ta chiquivach
\p
\v 45 Jacꞌa tak xeꞌtzolaj-pa re policías re jeꞌtakon-a coma re principal tak sacerdotes y coma re achiꞌaꞌ fariseos,\x * \xo 7.45 \xt Jn. 7:32.\x* xcꞌutux chique: ¿Anchique roma tak man xitzꞌam-ta-pa re Jesús?
\p
\v 46 Pero re policías xquibij: Yoj man xkatzꞌam-ta-pa, roma re tzij re yeꞌrubij re ache reꞌ, can man jun ache re quire-ta biyon, roma rion utzulaj tak tzij re yeꞌrubilaꞌ, xeꞌchaꞌ rejeꞌ.
\p
\v 47 Cꞌareꞌ re achiꞌaꞌ fariseos xquibij chique re policías: ¿Yex chukaꞌ xixkꞌolotaj-pa?
\v 48 ¿Acaso jecꞌo chique re ka-jefes y fariseos re quiniman-ta rejaꞌ\x * \xo 7.48 \xt Jn. 12:42.\x* yeꞌtzꞌat yex?
\v 49 Xa ja re vinak re man jun quitaman chij re ley re ruyiꞌon can re Moisés, xa jareꞌ re yeꞌniman richin. Ja-ta cꞌa re castigo re xtika pa quiveꞌ re vinak reꞌ.
\p
\v 50 Pero re Nicodemo re ache re chakꞌaꞌ xapon riqꞌuin re Jesús,\x * \xo 7.50 \xt Jn. 3:1, 2.\x* xubij chique re ruchibil:
\v 51 Re ka-ley nubij che man yojtiquir-ta nakaban juzgar jun vinak, vo xa man kayiꞌon-ta kꞌij cha che nubij vo xa katzij jeꞌrubanalon mac o man katzij-ta.
\p
\v 52 Y rejeꞌ xquibij cha re Nicodemo: Rat man yat aj-Galilea-ta chin quireꞌ natoꞌ re Jesús. Tanicꞌoj-na-paꞌ jabal re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can. Chireꞌ nikꞌalajin-va che re pa Galilea man nipa-ta jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 53 Y cꞌareꞌ re achiꞌaꞌ re quimalon-quiꞌ, cada jun xeꞌba cho tak cachoch.
\c 8
\s Jun ixok aj-mac
\p
\v 1 Re Jesús xba-apo chach re loma rubiniꞌan Olivos.
\v 2 Y namakꞌa-yan rucaꞌn kꞌij, rejaꞌ xapon chic pa rachoch re Dios. Y re vinak xeꞌbapon riqꞌuin. Y rejaꞌ tzꞌuyul tak nubij re ruchꞌabal re Dios chique re quimalon-apo-quiꞌ chireꞌ.
\v 3 Y re achiꞌaꞌ fariseos y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas xeꞌbapon riqꞌuin re Jesús, quicꞌuan-apo jun ixok re nimacun riqꞌuin jun ache xbelitaj-pa. Xbequipobaꞌ chach re Jesús, pa quinicꞌajal.
\v 4 Re fariseos y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley, xquibij cha re Jesús: Maestro, xeꞌchaꞌ. Re jun ixok re kapoban chavach, nimacun riqꞌuin jun ache xbelitaj-pa.
\v 5 Chupan re ley ruyiꞌon can re Moisés, nubij che re yeꞌbano quireꞌ, queꞌquimisas cha aboj.\x * \xo 8.5 \xt Dt. 22:22-24.\x* ¿Andex nabij rat? ¿Otz o man otz-ta nakaquimisaj cha aboj re jun ixok reꞌ? xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 6 Re achiꞌaꞌ reꞌ quireꞌ xquibij xaxe chin niquitojtobej re Jesús, chin quireꞌ yeꞌtiquir yeꞌsujun chij. Pero re Jesús xa xluque-ka pan ulef, y xtzꞌiban-ka riqꞌuin re rue-rukꞌaꞌ.
\v 7 Y roma re achiꞌaꞌ reꞌ can yeꞌchaca-apo chin niquicꞌutuj cha re Jesús, vo xa niquimisas o man niquimisas-ta re ixok reꞌ, rejaꞌ xpaꞌeꞌ y xubij: Re man jun bey kejnak pa jun mac\x * \xo 8.7 \xt Mt. 7:3-5; Ro. 2:1.\x* quireꞌ, tutzꞌamaꞌ ruqꞌuiekic re ixok cha aboj, xchaꞌ.
\p
\v 8 Y re Jesús xluqueꞌ chic-ka jun bey pan ulef y xtzꞌiban chic-ka riqꞌuin re rue-rukꞌaꞌ.
\v 9 Tak rejeꞌ xquicꞌaxaj re xubij re Jesús, re cánma xubij chique che rejeꞌ chukaꞌ je aj-maquiꞌ,\x * \xo 8.9 \xt Ro. 2:22.\x* y che jaꞌjun che jaꞌjun xeꞌel-a chireꞌ. Xeꞌnabayaj-a re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ, y cꞌareꞌ xeꞌba re nicꞌaj chic. Xa can xe chic cꞌa re ixok xcꞌueꞌ can chach re Jesús.
\v 10 Y tak re Jesús xpaꞌeꞌ chic, xutzꞌat che xaxe chic re ixok cꞌo can chireꞌ. Mareꞌ xucꞌutuj cha re ixok reꞌ: ¿Y re vinak re jeꞌcꞌamayom-pa avichin? ¿Man jun xcꞌue-ka chin yatruquimisaj? xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 11 Y re ixok reꞌ xubij: Ajaf, man jun chic cꞌo, xchaꞌ.
\p Y re Jesús xubij cha: Yen chukaꞌ man nimbij-ta che yaquimisas.\x * \xo 8.11 \xt Lc. 9:56.\x* Vocame catzolaj y man chic camacun.
\s Re Jesús jareꞌ re sakil chin re ruchꞌulef
\p
\v 12 Tak re Jesús xchꞌo chic jun bey chiquivach re vinak, xubij: Ja yen re sakil quichin conojel re vinak\x * \xo 8.12 \xt Jn. 1:9.\x* re jecꞌo chach re ruchꞌulef. Re nitzekelben vichin, can xticꞌueꞌ re sakil riqꞌuin y xtuvel rucꞌaslen viqꞌuin. Y rejaꞌ man chic xtibiyin-ta pa kꞌokoꞌm.
\p
\v 13 Cꞌareꞌ re achiꞌaꞌ fariseos re jecꞌo chireꞌ, xquibij-apo cha re Jesús: Yoj man nakanimaj-ta che katzij re nabij, roma xa ja rat mismo re otz yachꞌo-ka chavij.
\p
\v 14 Pero re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ fariseos: Astapaꞌ ja yen mismo re otz yinchꞌo-ka chuij, pero can katzij-va re nimbij-ka chuij. Roma yen can ntaman-va ancheꞌ yimpitinak-va,\x * \xo 8.14 \xt Jn. 7:29; 8:42; 13:3.\x* y chireꞌ chukaꞌ xquintzolaj-va. Jacꞌa yex man itaman-ta ancheꞌ quimpo-va, y man itaman-ta chukaꞌ ancheꞌ xquimbo-va.
\v 15 Yex xa jacꞌa re nitzꞌat chij jun vinak re niban juzgar.\x * \xo 8.15 \xt Jn. 7:24.\x* Jacꞌa yen man quire-ta nimban.
\v 16 Y vo xa yen nimban juzgar, can pa rubiyal-va nimban, roma can man nayon-ta yen, xa can vichibil-va re Nataꞌ re takayom-pa vichin.
\v 17 Chupan re i-ley nubij che tak jecꞌo je caꞌeꞌ\x * \xo 8.17 \xt Dt. 17:6; 19:15; 2 Co. 13:1; He. 10:28.\x* vinak re can junan niquibij, nikꞌalajin che katzij re niquibij.
\v 18 Y chuij yen mismo ninya-va-ka testigo y re Nataꞌ re xtako-pa vichin jareꞌ re jun chic testigo,\x * \xo 8.18 \xt 2 P. 1:17; 1 Jn. 5:10, 11.\x* mareꞌ kꞌalaj che katzij re nimbij, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 19 Re achiꞌaꞌ fariseos xquibij cha re Jesús: ¿Ancheꞌ cꞌo-va re Artaꞌ?
\p Y re Jesús xubij: Yex man itaman-ta rach re Nataꞌ, roma man itaman-ta noch yen.\x * \xo 8.19 \xt Jn. 16:3.\x* Xe-ta itaman noch yen, can itaman-ta chukaꞌ rach re Nataꞌ.\x * \xo 8.19 \xt Jn. 14:7.\x* 
\p
\v 20 Y jacꞌa tzij reꞌ xeꞌrubij re Jesús chique re vinak re quimalon-quiꞌ re ancheꞌ neꞌyalox-va can mero coma re vinak chireꞌ pa rachoch re Dios. Y man riqꞌuin reꞌ che xeꞌrubilaꞌ ronojel re tzij reꞌ, man jun re xpa-ta chutzꞌamic, roma re ru-hora cꞌamaje-na tapon.\x * \xo 8.20 \xt Jn. 7:30.\x* 
\s Re Jesús nubij che nitzolaj chic jun bey
\p
\v 21 Y re Jesús xubij chic jun bey chique: Yen can xquintzolaj-va, y jareꞌ tak yex xquinicanoj, pero man xquinivel-ta. Xa can chupan re imac xquixcom-va. Y re ancheꞌ yimbo-va yen, yex man yixtiquir-ta yixapon,\x * \xo 8.21 \xt Jn. 7:34.\x* xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 22 Y jareꞌ tak re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, niquibilaꞌ chiquivach: ¿Xtuquimisaj como-riꞌ re Jesús? Roma nubij: Re ancheꞌ xquimbo-va yen, yex man yixtiquir-ta yixapon.
\p
\v 23 Pero re Jesús xubij chique: Yex can yix aj-vovaꞌ chach re ruchꞌulef y yen yin aj-chilaꞌ chicaj. Can yix richin-va re ruchꞌulef y yen man quire-ta.\x * \xo 8.23 \xt Jn. 17:16.\x* 
\v 24 Y mareꞌ ximbij chiva che chupan re imac yixcom-va. Y vo xa man ninimaj-ta yin anchique yen, can xquixcom-va chupan re imac, xchaꞌ.
\p
\v 25 Cꞌareꞌ re achiꞌaꞌ reꞌ xquibij chic cha re Jesús: ¿Yat anchique cꞌa rat cꞌa?
\p Y re Jesús xubij chique: Yen can ja tak ntzꞌamom-pa tzij iviqꞌuin, jareꞌ tak nbim-pa chiva re yin anchique yen.
\v 26 Qꞌuiy re nimbij chivij, roma re itzel ibanabal. Pero re nimbij chiva yex y chique conojel vinak, xaxe re ncꞌaxam-pa\x * \xo 8.26 \xt Jn. 3:32.\x* riqꞌuin re takayom-pa vichin, y rejaꞌ ja re katzij nubij, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 27 Pero rejeꞌ man xkꞌax-ta pa quiveꞌ re xbex chique roma re Jesús, mareꞌ man xquinabej-ta che chij re Dios re Rutotaꞌ rejaꞌ xchꞌo-va.
\v 28 Re Jesús nubij chukaꞌ: Re kꞌij tak xquinijotobaꞌ cho cruz\x * \xo 8.28 \xt Jn. 12:32.\x* yen re xinalax chiꞌicojol,\x * \xo 8.28 \xt Jn. 3:14.\x* cꞌajareꞌ tak xtitamaj yin anchique yen. Y xtitamaj chukaꞌ che ronojel re nimban yen, xa man nayon-ta yen yinojin-ka.\x * \xo 8.28 \xt Jn. 5:19, 30.\x* Xa can anchaꞌl re rubim-pa re Nataꞌ chua, can quireꞌ chukaꞌ nimbij chiva.
\v 29 Re Nataꞌ re takayom-pa vichin, can cꞌo viqꞌuin.\x * \xo 8.29 \xt Jn. 14:10; 16:32.\x* Man yinruya-ta can nayon, roma yen can nimban-va re nika chach,\x * \xo 8.29 \xt Jn. 4:34; 6:38.\x* xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 30 Y roma re tzij re xeꞌrubij-ka re Jesús chiquivach re vinak, je qꞌuiy re xeꞌniman richin.\x * \xo 8.30 \xt Jn. 7:31; 10:42; 11:45.\x* 
\s Re katzij xtuban chiva che yixel libres
\p
\v 31 Cꞌareꞌ re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas re xeꞌniman richin: Vo xa yex jabal rucꞌuaxic niban cha re nuchꞌabal, can xquixoc katzij tak nu-discípulos.
\v 32 Xtitamaj chukaꞌ anchique re katzij y re katzij ja yen, y re katzij xtuban chiva che yixel libres.\x * \xo 8.32 \xt Ro. 6:14, 18, 22; 8:2; Stg. 1:25; 2:12.\x* 
\p
\v 33 Y re nicꞌaj chic re man quiniman-ta xquibij: ¿Anchique roma tak nabij che xkojel libres? Roma re kamomaꞌ Abraham can libre-va, y yoj, yoj rey-rumam can rejaꞌ,\x * \xo 8.33 \xt Mt. 3:9.\x* man yoj anchaꞌl-ta re esclavos,\x * \xo 8.33 \xt Lv. 25:42.\x* sino can yoj libre-va.
\p
\v 34 Pero re Jesús xubij chique: Ticꞌaxaj-na-paꞌ jabal re xtimbij chiva vocame: Conojel vinak re yeꞌmacun, can nikꞌalajin che chuxeꞌ rutzij re mac jecꞌo-va\x * \xo 8.34 \xt 2 P. 2:19.\x* y jareꞌ re acꞌayon quichin.
\v 35 Y re vinak xa chuxeꞌ rutzij re mac cꞌo-va, man xticꞌue-ta riqꞌuin re Dios. Jacꞌa re jun re can rajcꞌual-va re Dios, can xticꞌue-va riqꞌuin jumul.
\v 36 Mareꞌ vo xa yen re Rucꞌajol re Dios yincola ivichin, can katzij-va xquixel libres.\x * \xo 8.36 \xt Ro. 8:2; 2 Co. 3:17; Ap. 5:9.\x* 
\v 37 Y chinoch yen, re nibij yex che yix rey-rumam can re Abraham, can quire-va, xa jacꞌa re ibanabal man nucꞌut-ta che quireꞌ, roma yex xa nicanolaꞌ andex niban chin yiniquimisaj.\x * \xo 8.37 \xt Jn. 7:19.\x* Reꞌ nucꞌut che yex man iyiꞌon-ta kꞌij cha re nuchꞌabal che aconak-ta pa tak ivánma.
\v 38 Ronojel re nintzijoj yen, ja re Nataꞌ cꞌutuyum-pa chinoch. Y quireꞌ chukaꞌ yex, re nicꞌaxaj riqꞌuin re jun aconak irtaꞌ, jareꞌ re yixtajin chubanic.\x * \xo 8.38 \xt Jn. 8:41, 44.\x* 
\s Re Jess nubij chique re vinak che man je rajcꞌual-ta re Dios.
\p
\v 39 Y rejeꞌ xquibij cha re Jesús: Re Abraham jareꞌ re kartaꞌ yoj,\x * \xo 8.39 \xt Mt. 3:9; Ro. 2:28.\x* xeꞌchaꞌ.
\p Y re Jesús xubij chique: Xe-ta ja re Abraham re irtaꞌ, nikꞌalajin-ta, roma ja-ta re otz tak banabal re xeꞌrubanalaꞌ rejaꞌ, ja-ta chukaꞌ reꞌ re yeꞌbanalaꞌ yex.
\v 40 Pero yex man quire-ta niban. Yex xa nicanoj andex niban chin yiniquimisaj yen re nintzijoj re katzij chiva, katzij re ncꞌaxam-pa riqꞌuin re Dios. Re Abraham man xuban-ta anchaꞌl re niban yex, y yex nibij irtaꞌ cha.
\v 41 Yex can jacꞌa re nuban re jun aconak irtaꞌ, xa jareꞌ niban, xchaꞌ re Jesús chique.
\p Y rejeꞌ xquibij cha: Yoj can xe cꞌa jun Kartaꞌ, y reꞌ ja re Dios y kataman che can xe rejaꞌ y man jun chic,\x * \xo 8.41 \xt Mal. 1:6.\x* xeꞌchaꞌ.
\p
\v 42 Cꞌareꞌ re Jesús xubij chique re vinak: Xe-ta ja re Dios re Irtaꞌ, can kꞌalaj-ta, roma camas-ta yinijoꞌ y yinicꞌul-ta, roma yen can riqꞌuin re Dios yimpitinak-va.\x * \xo 8.42 \xt Jn. 16:28.\x* Roma can ja-va re Dios re takayom-pa vichin y man nayon-ta yen xinojim-pa che ximpa chach re ruchꞌulef.
\v 43 ¿Anchique roma tak yex man nijo-ta che nakꞌax pan iveꞌ re nimbij chiva? Xa roma man nika-ta chivach.\x * \xo 8.43 \xt Jn. 7:17.\x* 
\v 44 Re irtaꞌ yex xa ja re itzel y can yix richin rejaꞌ, y ja re nika chach rejaꞌ, jareꞌ re yixtajin chubanic. Roma re itzel can antes jeꞌrubanalom-pa camic. Man xcꞌue-ta chic chupan re katzij, roma can nutzelaj re katzij. Xa can jun aj-tzꞌucuy-tzij\x * \xo 8.44 \xt Gn. 3:1-5.\x* y ja rejaꞌ re quirtaꞌ conojel re yeꞌtzꞌucu tzij.
\v 45 Y yen man yininimaj-ta roma ja re katzij re nimbij chiva.
\v 46 ¿Cꞌo como jun re nibim-pa chua vocame andex che mac jeꞌmbanalon? Y vo xa jabal nikꞌalajin che man jun mac\x * \xo 8.46 \xt He. 4:15.\x* pa nucꞌaslen y can rion katzij re nimbij, ¿anchique roma tak man yininimaj-ta?
\v 47 Roma re can richin chic re Dios, can ja re nubij re ruchꞌabal re Dios re nuban.\x * \xo 8.47 \xt Jn. 17:6.\x* Jacꞌa yex man quire-ta niban, roma man yix richin-ta re Dios, xchaꞌ re Jesús.
\s Re Cristo can cꞌo-va tak cꞌamaje-na rutzijol che nalax re Abraham
\p
\v 48 Y re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij cha re Jesús: Can katzij-va re kabin chavij che rat xa yat jun vinak re yatpitinak pa Samaria y cꞌo itzel espíritu aviqꞌuin, xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 49 Pero re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Yen man jun itzel espíritu cꞌo viqꞌuin. Yen can ja re Nataꞌ re ninyaꞌ rukꞌij, y yex xa man quire-ta chivach. Yex xa niban chua che yen yin itzel.
\v 50 Yen man nukꞌij-ta re nincanoj chiꞌicojol,\x * \xo 8.50 \xt Jn. 5:41; 7:18.\x* pero cꞌo cꞌa Jun re nijovan che conojel vinak niquiya-ta nukꞌij. Y jacꞌa chukaꞌ rejaꞌ re xtibano juzgar quichin re man xtiquiban-ta quireꞌ.
\v 51 Can ticꞌaxaj-na-paꞌ jabal re xtimbij chiva: Anchique vinak re nunimaj re nuchꞌabal, man xtutzꞌat-ta re camic\x * \xo 8.51 \xt Jn. 5:24; 11:26.\x* chin jumul, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 52 Y re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas xquibij cha re Jesús: Vocame can kataman chic che can cꞌo-va itzel espíritu aviqꞌuin, roma nabij che anchique re yeꞌniman re achꞌabal, man xqueꞌcom-ta. Tatzꞌeta-na-paꞌ re kartaꞌ Abraham y re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, xeꞌcom.
\v 53 ¿Más como cꞌo akꞌij rat que chach re kartaꞌ Abraham? Rejaꞌ xcom, y quireꞌ chukaꞌ re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, xeꞌcom. ¿Yat anchique cꞌa rat cꞌa? Roma nabij che re yeꞌniman re achꞌabal man xqueꞌcom-ta.
\p
\v 54 Y re Jesús xubij: Vo xa nayon yen ninyaꞌ nukꞌij, xa man jun nicꞌatzin-va. Pero re nukꞌij yen, can ja re Nataꞌ\x * \xo 8.54 \xt Hch. 3:13.\x* niyiꞌo. Re Nataꞌ jareꞌ re nibij i-Dios cha.
\v 55 Y astapaꞌ yex quireꞌ nibij cha, pero man itaman-ta rach.\x * \xo 8.55 \xt Jn. 7:28.\x* Jacꞌa yen can ntaman-va rach. Y yinoc jun aj-tzꞌucuy-tzij anchaꞌl yex, xe-ta nimbij che man ntaman-ta rach re Dios. Pero yen can ntaman-va rach re Dios y can nimban-va re nubij re ruchꞌabal rejaꞌ.
\v 56 Re Abraham camas xquiꞌcot ránma, roma nrajoꞌ xtutzꞌat re kꞌij tak xquimpa chach re ruchꞌulef.\x * \xo 8.56 \xt Gn. 22:18; Ga. 3:8, 16.\x* Y rejaꞌ can xutzꞌat-va can, y camas xquiꞌcot ránma roma reꞌ, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 57 Jareꞌ tak re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas xquibij cha re Jesús: Rat nabij che atzꞌeton chic re kartaꞌ Abraham, pero rat xa cꞌa yat acꞌual. Xa cꞌamaje-na titzꞌakater nicꞌaj ciento ajunaꞌ.
\p
\v 58 Pero re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Can katzij nimbij chiva che yen can yincꞌo-va-pa,\x * \xo 8.58 \xt Ex. 3:14; Is. 9:6; 43:13; Mi. 5:2; Col. 1:17.\x* tak cꞌamaje-na rutzijol che nalax re Abraham, xchaꞌ.
\p
\v 59 Y re achiꞌaꞌ reꞌ can jareꞌ xbequisiqꞌuila-pa aboj\x * \xo 8.59 \xt Jn. 10:31.\x* chin niquiqꞌuiak re Jesús. Pero re Jesús xel-pa chireꞌ pa rachoch re Dios. Xrevala-pa-riꞌ chiquicojol re vinak.\x * \xo 8.59 \xt Jn. 10:39.\x* 
\c 9
\s Re Jesús nucꞌachojsaj jun ache re can moy-va tak xalax
\p
\v 1 Re Jesús nakꞌax ancheꞌ cꞌo-va jun ache re can moy-va tak xalax. Re Jesús xutzꞌat re ache reꞌ.
\v 2 Y yoj re yoj ru-discípulos xkacꞌutuj cha re Jesús: Maestro, ¿anchique como xmacun, mareꞌ quireꞌ xalax re ache reꞌ? ¿Ja re rute-rutotaꞌ o ja rejaꞌ?
\p
\v 3 Pero re Jesús xubij: Man jun chique rejeꞌ cꞌo-ta rumac, chin quireꞌ xucꞌalvachij re ache reꞌ. Ni xe-ta rejaꞌ, ni xe-ta re rute-rutotaꞌ. Rejaꞌ can moy-va tak xalax, chin che nikꞌalajin re ru-poder re Dios\x * \xo 9.3 \xt Jn. 11:4.\x* riqꞌuin.
\v 4 Pakꞌij, can otz-va che niban samaj. Jacꞌa tak ndoc-pa re akꞌaꞌ, conojel man otz-ta chic yeꞌsamaj. Y quireꞌ chukaꞌ yen, vocame nicꞌatzin chin nimban re samaj re bim-pa chua\x * \xo 9.4 \xt Jn. 17:4.\x* roma re takayom-pa vichin, roma tak man xquincꞌue-ta chic, man chic xquintiquir-ta xtimban re samaj reꞌ.
\v 5 Y re kꞌij re cꞌa yincꞌo-na chach re ruchꞌulef, jacꞌa yen re yinsekresan\x * \xo 9.5 \xt Jn. 1:5, 9; 3:19.\x* quicꞌaslen conojel vinak, xchaꞌ.
\p
\v 6 Tak re Jesús jeꞌrubin chic-ka re chꞌabal reꞌ, rejaꞌ xchuban-ka pan ulef. Y riqꞌuin re ruchub re xka pan ulef, xuban baꞌ chꞌabak. Cꞌareꞌ re chꞌabak reꞌ xuquil-a chuchiꞌ tak nakꞌarach re ache moy.\x * \xo 9.6 \xt Mr. 8:23.\x* 
\v 7 Y xubij cha: Vocame cabiyin, y taꞌchꞌajaꞌ re anakꞌavach pa jun yaꞌ rubiniꞌan Siloé. Re beꞌaj Siloé ndel che tzij, Takom-pa.
\p Re ache reꞌ can xbo-va, xeꞌruchꞌaj re nakꞌarach, y tak xtzolaj-pa, nitzuꞌun chic.
\v 8 Cꞌareꞌ re vinak re je ru-vecinos re ache reꞌ y re nicꞌaj chic vinak re can jeꞌtzꞌeteyon-va che moy, niquibilaꞌ: Ja ache reꞌ re nicꞌutun limosna re katzꞌetom-pa, yeꞌchaꞌ.
\p
\v 9 Y jecꞌo vinak re yeꞌbin: Jaꞌ, ja rejaꞌ.
\p Nicꞌaj chic niquibij: Junan titzuꞌun riqꞌuin re ache reꞌ, pero mana-ta rejaꞌ.
\p Pero re ache nubij: Jaꞌ. Ja yen re quintzꞌuyeꞌ chin nincꞌutuj limosna chique re vinak, xchaꞌ.
\p
\v 10 Y re vinak niquicꞌutuj cha re ache reꞌ: ¿Anchaꞌl cꞌa tak yatzuꞌun chic? ¿Andex xban chava chin che yatzuꞌun chic vocame? xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 11 Re ache xubij chique: Re jun ache rubiniꞌan Jesús xuban baꞌ chꞌabak y jareꞌ re xuquil chuchiꞌ tak nukꞌonach, y cꞌareꞌ xubij chua: Cabiyin y taꞌchꞌajaꞌ re anakꞌavach pa Siloé. Y yen can ximbo-va chuchꞌajic re nukꞌonach y can jareꞌ tak xintzuꞌun.
\p
\v 12 Pero re vinak xquicꞌutuj cha: ¿Ancheꞌ cꞌa cꞌo-va re Jesús vocame? xeꞌchaꞌ.
\p Y rejaꞌ xubij chique: Man ntaman-ta.
\s Re ache moy rubanon can, xcꞌuax chiquivach re fariseos
\p
\v 13 Y re vinak xquicꞌuaj-a re ache moy rubanon can chiquivach re achiꞌaꞌ fariseos.
\v 14 Pero tak re Jesús xuban re baꞌ chꞌabak y xuban cha re ache moy che nitzuꞌun, xa chupan jun kꞌij chin uxlanen.
\v 15 Tak re ache moy rubanon can cꞌo chic-apo chiquivach re achiꞌaꞌ fariseos, re achiꞌaꞌ reꞌ xquicꞌutuj cha: ¿Anchaꞌl tak yatzuꞌun chic vocame? Y rejaꞌ xubij: Re xbano chua chin yintzuꞌun chic vocame, xuquil baꞌ chꞌabak chuchiꞌ tak nukꞌonach, y xinchꞌaj, y ja xintzuꞌun, xchaꞌ chique.
\p
\v 16 Y jecꞌo achiꞌaꞌ fariseos re xquibij: Re ache re rubiniꞌan Jesús man riqꞌuin-ta re Dios pitinak-va, roma can man nuchajij-ta re kꞌij chin uxlanen, yeꞌchaꞌ.
\p Pero jecꞌo nicꞌaj chic fariseos re xquibij: Jun ache aj-mac man nitiquir-ta yeꞌruban milagros, anchaꞌl xuban re Jesús riqꞌuin re ache moy.
\p Re achiꞌaꞌ fariseos man junan-ta re niquinojij chij re Jesús.\x * \xo 9.16 \xt Jn. 7:43.\x* 
\v 17 Cꞌareꞌ re achiꞌaꞌ fariseos xquicꞌutuj cha re ache, re moy rubanon can: ¿Anchique che ache re Jesús nanojij rat re xbano chava che yatzuꞌun?
\p Y re ache reꞌ xubij: Yen ninojij che re Jesús jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha,\x * \xo 9.17 \xt Lc. 24:19; Jn. 4:19.\x* xchaꞌ chique.
\p
\v 18 Jacꞌa re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, man niquinimaj-ta che re ache reꞌ can moy-va tak xalax. Mareꞌ man niquinimaj-ta che jun milagro re xban che nitzuꞌun vocame. Cꞌa xeꞌcayoj-na re rute-rutotaꞌ re ache re nitzuꞌun chic vocame.
\v 19 Y re achiꞌaꞌ reꞌ xquicꞌutuj chique re rute-rutotaꞌ re ache: ¿Ja ivajcꞌual reꞌ, re nibij che can moy-va tak xalax? Vo xa can moy-va tak xalax, ¿anchique roma tak nitzuꞌun vocame? xeꞌchaꞌ.
\p
\v 20 Y re rute-rutotaꞌ re ache xquibij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Jaꞌ, ja kajcꞌual reꞌ re can moy-va tak xalax.
\v 21 Jacꞌa re man kataman-ta yoj, ja re andex xuban che nitzuꞌun chic vocame. Y vo xa cꞌo jun re xbano cha chin nitzuꞌun chic vocame, reꞌ man kataman-ta yoj. Ticꞌutuj cha rejaꞌ, roma rejaꞌ xa nema-vinak chic, y nitiquir nubij chiva re andex xbanataj, xeꞌchaꞌ rejeꞌ.
\p
\v 22 Quireꞌ xquibij re rute-rutotaꞌ re ache chique re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, roma quixibin-quiꞌ chiquivach.\x * \xo 9.22 \xt Jn. 7:13; 12:42; 19:38.\x* Re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij, can quilisan chic rutzijol che xabanchique vinak re xtibin che re Jesús jareꞌ re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios, can nikotax-pa\x * \xo 9.22 \xt Lc. 6:22; Jn. 16:2.\x* chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha.
\v 23 Xa roma reꞌ tak re rute-rutotaꞌ re ache re nitzuꞌun chic, xaxe xquibij che tiquicꞌutuj cha rejaꞌ roma xa nema-vinak chic.
\p
\v 24 Y re achiꞌaꞌ reꞌ xcayoj chic jun bey re ache re man moy-ta chic, y xquibij cha: Cha re Dios tatioxij-va. Yoj kataman che re ache rubiniꞌan Jesús, jun ache aj-mac, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 25 Y re ache xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Yen man ntaman-ta vo xa re Jesús aj-mac o man aj-mac-ta. Re ntaman yen chij rejaꞌ, ja che xinrucꞌachojsaj, roma tak rubanon can man yintzuꞌun-ta, y vocame yintzuꞌun chic, xchaꞌ.
\p
\v 26 Y re achiꞌaꞌ reꞌ xquicꞌutuj chic cha re ache: ¿Andex re xeꞌruban chava chin quireꞌ xatiquir xatzuꞌun?
\p
\v 27 Rejaꞌ xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Pero reꞌ xintzijoj-yan chiva y xa man xinicꞌaxaj-ta. ¿Anchique roma tak yex nijoꞌ che yen nincamaluj chic rubixic chiva? ¿Nijoꞌ nitzekelbej re Jesús? xchaꞌ chique.
\p
\v 28 Pero re achiꞌaꞌ reꞌ xyacataj quiyoval y xquibij: Ja rat sí can atzekelben-va rejaꞌ, jacꞌa yoj can yoj tzekelbey chin re Moisés.
\v 29 Yoj can kataman-va che re Dios can xchꞌo-va riqꞌuin re Moisés, jacꞌa re Jesús reꞌ man kataman-ta ancheꞌ tipo-va,\x * \xo 9.29 \xt Jn. 8:14.\x* xeꞌchaꞌ.
\p
\v 30 Y re ache xchꞌo-apo y xubij chique: Yen camas ninojij re nibij yex, roma nibij che man itaman-ta ancheꞌ tipo-va y nibij che qꞌuiy itaman chij re ruchꞌabal re Dios, ¿y aroma rejaꞌ xtiquir xuban jun milagro viqꞌuin y yintzuꞌun chic?
\v 31 Can nikꞌalajin cꞌa che re Jesús man aj-mac-ta, roma kataman che re Dios man nuban-ta re niquicꞌutuj re aj-maquiꞌ cha.\x * \xo 9.31 \xt Job 27:8, 9; Sal. 66:18; Pr. 28:9; Is. 1:15; Jer. 11:10, 11; 14:10-12; Ez. 8:17, 18; Mi. 3:4; Zac. 7:13.\x* Pero re jun re can nuya-va rukꞌij re Dios y nuban chukaꞌ re nrajoꞌ rejaꞌ, can nicꞌaxax-va roma re Dios,\x * \xo 9.31 \xt Sal. 34:15; Pr. 15:29.\x* y niyaꞌ cha re nucꞌutuj.
\v 32 Man jun bey tzꞌeton o cꞌaxan-ta che cꞌo-ta jun re nibano cha jun vinak re can moy-va tak xalax che nitzuꞌun-ta.
\v 33 Y xe-ta re ache rubiniꞌan Jesús man-ta riqꞌuin re Dios pitinak-va, man-ta xtiquir xuban re milagro\x * \xo 9.33 \xt Jn. 3:2; 9:16; 10:21.\x* viqꞌuin yen, xchaꞌ rejaꞌ.
\p
\v 34 Pero re achiꞌaꞌ reꞌ xquibij cha re ache re nitzuꞌun chic: Rat can yat aj-mac-va tak xatalax, ¿y najoꞌ yojatijoj yoj? xeꞌchaꞌ.
\p Y xquilisaj-pa re ache reꞌ, chireꞌ.\x * \xo 9.34 \xt Jn. 9:22.\x* 
\s Re je moyiꞌ espiritualmente
\p
\v 35 Re Jesús xucꞌaxaj che re ache reꞌ xlisas-pa. Mareꞌ xboꞌrcanoj, y tak xuvel, xubij cha: ¿Nanimaj como rat re Rucꞌajol re Dios? xchaꞌ re Jesús cha.
\p
\v 36 Y re ache re nitzuꞌun chic xubij cha re Jesús: Yen ninjoꞌ ninimaj re Rucꞌajol re Dios, xa ja re man ntaman-ta anchique rejaꞌ. Tabij chua, xchaꞌ re ache.
\p
\v 37 Y re Jesús xubij cha: Rat can atzꞌeton chic re Rucꞌajol re Dios. Jacꞌa yen re yinchꞌo aviqꞌuin,\x * \xo 9.37 \xt Jn. 4:26.\x* xchaꞌ.
\p
\v 38 Re ache can jareꞌ xubij: Ajaf, yen yatinimaj. Y re ache can xuyaꞌ rukꞌij re Jesús.
\p
\v 39 Y re Jesús xubij: Yen ximpa chach re ruchꞌulef chiquitzꞌetic re vinak andex quibanon, vo xa otz o man otz-ta. Y re vinak re man yeꞌtzuꞌun-ta espiritualmente, xtimban chique che xqueꞌtzuꞌun. Jacꞌa re niquinaꞌ che yeꞌtzuꞌun espiritualmente, xa man chic xqueꞌtzuꞌun-ta.
\p
\v 40 Y jecꞌo achiꞌaꞌ fariseos re jecꞌo-apo chireꞌ ancheꞌ cꞌo-va re Jesús, tak xquicꞌaxaj reꞌ, xquibij: ¿Acaso yoj moyiꞌ chukaꞌ yoj?
\p
\v 41 Y re Jesús xubij chique: Xe-ta yix moyiꞌ, jabal-ta, roma manak-ta imac.\x * \xo 9.41 \xt Jn. 15:22, 24; Ro. 4:15.\x* Xa roma yex nibij che man yix moyi-ta, mareꞌ tak can cꞌo-va imac.
\c 10
\s Can jabal kꞌalaj tak re chajinel yeꞌboꞌrlisaj-pa re ru-ovejas pa qui-corral
\p
\v 1 Y ticꞌaxaj jabal re xtimbij chiva: Re qui-corral re ovejas can cꞌo jun ruchiꞌ. Y re man nicusan-ta re ruchiꞌ re corral chin ndoc-apo y xa niropin pa rueꞌ re corral, re nibano quireꞌ xa jun elekꞌom.
\v 2 Jacꞌa re nicusan re ruchiꞌ re corral chin ndoc-apo, can ja-va reꞌ re chajinel quichin re ovejas.
\v 3 Y re nichajin re ruchiꞌ re corral nujak-pa chach re chajinel quichin re ovejas, y re ovejas can quitaman chic re ruchꞌabal re quichajinel. Rejaꞌ yeꞌrayoj che jaꞌjun riqꞌuin quibeꞌ y yeꞌrulisaj-a.
\v 4 Tak re chajinel jeꞌrulisan chic-a conojel re ru-ovejas, ninabayaj-a chiquivach y re ovejas yeꞌtzake-a chij. Re ovejas can quire-va niquiban, roma can quitaman ruchꞌabal re nichajin quichin.
\v 5 Jacꞌa re man quitaman-ta rach, man xtiquitzekelbej-ta. Xa yeꞌnumaj chach, roma man quitaman-ta ruchꞌabal, chꞌabal re man jun bey quicꞌaxan.
\p
\v 6 Ja ejemplo reꞌ re xubij re Jesús chique re achiꞌaꞌ fariseos, xa jacꞌa rejeꞌ man xkꞌax-ta pa quiveꞌ andex re xrajoꞌ xubij chique.
\s Re Jesús jun utzulaj Chajinel
\p
\v 7 Cꞌareꞌ re Jesús xchꞌo chic jun bey y xubij chique re achiꞌaꞌ fariseos: Ticꞌaxaj jabal re xtimbij chiva: Ja yen re ruchiꞌ re corral re ancheꞌ yeꞌoc-va-apo\x * \xo 10.7 \xt Ef. 2:18.\x* re ovejas.
\v 8 Y je qꞌuiy re xeꞌcꞌue-yan nabey que chinoch yen y xquibij che jeꞌtakom-pa roma re Dios, pero xa man quire-ta, xa je junan quiqꞌuin re elekꞌomaꞌ. Matiox che man xeꞌtzekelbes-ta coma re ovejas re je vichin yen.
\v 9 Ja yen re ruchiꞌ re corral. Re xtoc viqꞌuin yen,\x * \xo 10.9 \xt Jn. 14:6.\x* can xticolotaj y nuvel ronojel re ndoc cha.\x * \xo 10.9 \xt Sal. 23:2.\x* 
\p
\v 10 Jun elekꞌom tak napon, can xe chin noꞌrbana-pa elakꞌ y neꞌquimisan can. Can ronojel re nuban can, man pa rubiyal-ta. Jacꞌa yen, nichaꞌ re Jesús, ximpa chin ninyaꞌ re cꞌacꞌa cꞌaslen, jun cꞌaslen camas otz.
\v 11 Y jacꞌa yen re utzulaj Chajinel.\x * \xo 10.11 \xt Is. 40:11; Ez. 34:23.\x* Re utzulaj Chajinel can nuya-va rucꞌaslen coma re ru-ovejas.
\v 12 Jacꞌa re xa man katzij-ta chajinel, re nichajin roma tajon y chukaꞌ man rajaf-ta re ovejas, reꞌ tak nutzꞌat che nipa re utif, xa ja rejaꞌ re ninumaj-a nabey y yeꞌrumalij can re ovejas re yeꞌruchajij. Y re utif yeꞌrucꞌuaj-a re ovejas, y re nicꞌaj chic niquitaluj-a-quiꞌ.
\v 13 Re man katzij-ta chajinel, re xa tajon, ninumaj. Y quireꞌ nuban roma xa mana-ta rejaꞌ cajaf re ovejas. Man jun pena cha rejaꞌ vo xa cꞌo niquicꞌalvachij re ovejas.
\p
\v 14 Jacꞌa yen re utzulaj Chajinel, y ntaman quivach re ovejas re can je vichin yen,\x * \xo 10.14 \xt 2 Ti. 2:19.\x* y rejeꞌ can quitaman chukaꞌ noch yen.
\v 15 Can quireꞌ chukaꞌ nbanon yen riqꞌuin re Nataꞌ. Rejaꞌ rutaman noch yen, y yen ntaman rach rejaꞌ.\x * \xo 10.15 \xt Mt. 11:27.\x* Yen ninyaꞌ nucꞌaslen coma re nu-ovejas.
\v 16 Y yen man xe-ta reꞌ re nu-ovejas jecꞌo, xa can jecꞌo chukaꞌ nicꞌaj chic re man jecꞌo-ta vovaꞌ chupan re jun corral reꞌ. Y yen can xqueꞌncꞌam-pa\x * \xo 10.16 \xt Is. 56:8.\x* y xtiquicꞌaxaj chukaꞌ re nuchꞌabal. Y ja yen xquinchajin quichin conojel y xa jun cꞌa xtiquiban.\x * \xo 10.16 \xt Ef. 2:14-17.\x* 
\p
\v 17 Re Nataꞌ Dios can yinrajo-va. Can nika chach che yen ninyaꞌ re nucꞌaslen\x * \xo 10.17 \xt Is. 53:10; 2 Co. 5:15; He. 2:9.\x* coma re nu-ovejas, y chukaꞌ roma nicꞌueꞌ chic-a nucꞌaslen jun bey,
\v 18 roma re nucꞌaslen yen, can man jun xtilisan, xa cꞌaja-na yen re yinyiꞌo. Can pa nukꞌaꞌ yen cꞌo-va chin che ninyaꞌ y pa nukꞌaꞌ chukaꞌ yen cꞌo-va chin che nicꞌueꞌ chic-a nucꞌaslen jun bey.\x * \xo 10.18 \xt Jn. 2:19.\x* Quireꞌ rubim-pa re Nataꞌ chua,\x * \xo 10.18 \xt Jn. 14:31.\x* xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 19 Y jareꞌ tak re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, man junan-ta xquinojij chij re chꞌabal re xeꞌrubij re Jesús, y jareꞌ tak xquiban chic jun bey che man junan-ta quivach.
\v 20 Je qꞌuiy chique rejeꞌ xquibij chij re Jesús: Xa xchꞌujer. Xa itzel espíritu re cꞌo riqꞌuin, y yex can ninimaj-ka re nubij.
\p
\v 21 Jacꞌa re nicꞌaj chic xquibij: Jun re cꞌo itzel espíritu riqꞌuin, man nitiquir-ta nubij utzulaj tak chꞌabal anchaꞌl re xeꞌrubij re Jesús, y chukaꞌ man nitiquir-ta nuban cha jun moy che nitzuꞌun,\x * \xo 10.21 \xt Jn. 9:6, 7, 32, 33.\x* yeꞌchaꞌ.
\s Jecꞌo xquijoꞌ xquiquimisaj re Jesús cha aboj
\p
\v 22 Y pa ru-tiempo re tef, jareꞌ tak yoj re yoj israelitas nakaban re namakꞌij rubiniꞌan Dedicación, namakꞌij chin nakanataj re kꞌij tak xjoskꞌes re rachoch re Dios re cꞌo chireꞌ pa tenemit Jerusalén.
\v 23 Y re Jesús cꞌo-apo pa jun corredor chin re rachoch re Dios. Y re corredor reꞌ ja re Rey Salomón banayon can.
\v 24 Re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas xeꞌbapon riqꞌuin re Jesús, xquimol-quiꞌ chij, y cꞌareꞌ xquibij cha: ¿Anchique roma tak man jun bey najoꞌ nasekresaj-aviꞌ chakavach? Vo xa can ja rat re Cristo, tabij cꞌa chaka.
\p
\v 25 Y re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Nbin chic chiva y man iniman-ta. Y ronojel re milagros re nimban, can pa rubeꞌ cꞌa re Nataꞌ Dios yeꞌmbanala-va. Y re milagros reꞌ can niquisekresaj-va cꞌa yin anchique yen.\x * \xo 10.25 \xt Jn. 5:36.\x* 
\v 26 Xa jacꞌa yex can man yininimaj-ta, roma yex xa man yix nu-ovejas-ta, can anchaꞌl-va re ximbij-yan chiva.
\v 27 Re nu-ovejas yen can quitaman y niquicꞌaxaj re nuchꞌabal, y chukaꞌ can yinquitzekelbej.\x * \xo 10.27 \xt Jn. 10:3, 4.\x* Yen ntaman chukaꞌ quivach rejeꞌ.
\v 28 Man cꞌa xqueꞌsatz-ta can, xa can xtiquivel-va quicꞌaslen re man niqꞌuis-ta\x * \xo 10.28 \xt Jn. 17:2.\x* viqꞌuin yen. Y man jun chukaꞌ xtitiquir xqueꞌlisan-a pa nukꞌaꞌ.
\v 29 Y chukaꞌ can pa rukꞌaꞌ re Nataꞌ Dios jecꞌo-va, roma ja rejaꞌ re xchaꞌo quichin. Y rejaꞌ jareꞌ re más nem rukꞌij que chiquivach conojel.\x * \xo 10.29 \xt Ex. 18:11; Sal. 145:3; Dn. 4:3; Mal. 1:14.\x* ¿La cꞌo como jun re nitiquir yeꞌlisan-a pa rukꞌaꞌ rejaꞌ? Man jun.
\v 30 Yen y re Nataꞌ, can jun\x * \xo 10.30 \xt Jn. 17:11; 1 Jn. 5:7.\x* cꞌa kabanon riqꞌuin, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 31 Y jareꞌ tak re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas xeꞌbequisiqꞌuilaꞌ chic-pa aboj,\x * \xo 10.31 \xt Jn. 8:59.\x* chin niquiquimisaj re Jesús cha aboj.
\v 32 Pero re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Can qꞌuiy cꞌa utzulaj tak samaj re jeꞌmbanalon chivach, roma re poder re ruyiꞌom-pa re Nataꞌ chua. ¿Anchique cꞌa chique re utzulaj tak samaj re jeꞌmbanon re man nika-ta chivach, y mareꞌ nijoꞌ yiniquimisaj cha aboj? xchaꞌ re Jesús chique.
\p
\v 33 Y re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas xquibij cha re Jesús: Yoj man yatkaqꞌuiak-ta cha aboj roma jun utzulaj samaj. Yoj yatkaqꞌuiak cha aboj roma nabij che yat junan riqꞌuin re Dios. Roma jun ache nibin quireꞌ, xa nuyokꞌ rubeꞌ re Dios, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 34 Pero re Jesús xubij chique: Chupan re i-ley, re Dios nubij: Yen nbin che yex can yix dios\x * \xo 10.34 \xt Sal. 82:6.\x* chukaꞌ.
\v 35 Can kataman cꞌa che man jun bey yojtiquir nakabij che re nubij re ruchꞌabal re Dios man katzij-ta. Rejaꞌ can xubij dios chique re anchok chique xuya-va re ruchꞌabal.
\v 36 Vo xa quireꞌ xubij re Dios, ¿anchique roma yex nibij che yen xinyokꞌ rubeꞌ re Dios roma ximbij che ja yen re Rucꞌajol re Dios?\x * \xo 10.36 \xt Lc. 1:35.\x* Y yen can xinruchaꞌ cꞌa re Dios chin xinrutak-pa\x * \xo 10.36 \xt Jn. 8:42.\x* chach re ruchꞌulef.
\v 37 Y vo xa man nimban-ta re milagros re nrajoꞌ re Nataꞌ Dios che nimban, man cꞌa quininimaj.
\v 38 Jacꞌa vo xa can nimban re milagros re nrajoꞌ re Dios, quininimaj,\x * \xo 10.38 \xt Jn. 14:11.\x* astapaꞌ man ninimaj-ta ronojel re nbin chiva chuij yen. Can ála-ta re milagros re yeꞌmban nitzꞌat chin quireꞌ ninimaj y nitamaj che re Nataꞌ Dios can cꞌo-va viqꞌuin,\x * \xo 10.38 \xt Jn. 14:10; 17:21.\x* y yen chukaꞌ quireꞌ nbanon riqꞌuin rejaꞌ, xchaꞌ re Jesús chique re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij.
\p
\v 39 Camas cꞌa xquijoꞌ re achiꞌaꞌ reꞌ che xquitzꞌam-ta-a re Jesús, pero xa man xeꞌtiquir-ta chic jun bey, roma xa xba chiquivach.
\p
\v 40 Y re Jesús xba chic jun bey cꞌa jucꞌan chic-apo ruchiꞌ re rakan-yaꞌ Jordán y xcꞌue-ka qꞌuiy kꞌij chireꞌ, re ancheꞌ xubanala-va bautismos re Juan Bautista\x * \xo 10.40 \xt Jn. 1:28.\x* nabey.
\v 41 Y camas je qꞌuiy vinak xeꞌbapon riqꞌuin re Jesús chireꞌ. Y re vinak reꞌ niquibilaꞌ: Re Juan Bautista can katzij-va che man jun milagro xuban chin che xusekresaj-ta-riꞌ che takom-pa roma re Dios, pero ronojel re tzij re xeꞌrubij can chij re ache reꞌ,\x * \xo 10.41 \xt Jn. 1:29-34.\x* can katzij-va, yeꞌchaꞌ re vinak reꞌ.
\p
\v 42 Y je qꞌuiy vinak re xeꞌniman chin re Jesús chupan re jun lugar reꞌ.
\c 11
\s Tak xcom re Lázaro
\p
\v 1 Chupan re aldea rubiniꞌan Betania cꞌo cꞌa jun ache niyavaj rubiniꞌan Lázaro y jecꞌo je caꞌeꞌ ranaꞌ quibiniꞌan María y Marta,\x * \xo 11.1 \xt Lc. 10:38.\x* y re je oxeꞌ reꞌ je aj-chireꞌ chupan re mismo aldea rubiniꞌan Betania.
\v 2 Re María reꞌ, jareꞌ re xyiꞌo re jun akꞌom jubul-oc ruxlaꞌ chij rakan re Ajaf Jesús y xeꞌruchakejsaj riqꞌuin re rusumal-rueꞌ.\x * \xo 11.2 \xt Jn. 12:3.\x* Y ja ruxibal rejaꞌ re Lázaro, re niyavaj.
\v 3 Y re María y re Marta re je ranaꞌ re Lázaro, xquitak rubixic cha re Jesús: Ajaf, vocame nakayaꞌ rutzijol chava che re kaxibal Lázaro, re camas najoꞌ rat, niyavaj.
\p
\v 4 Y tak re Jesús xucꞌaxaj re tzij takon-a rubixic cha, rejaꞌ xubij: Re Lázaro niyavaj, roma nicꞌatzin che nikꞌalajin re ru-poder re Dios. Re yabil ndoc cha, man xtitiquir-ta xtucꞌuaj-a pa camic. Xa can xtikꞌalajin-va re ru-poder re Dios,\x * \xo 11.4 \xt Jn. 9:3.\x* chin quireꞌ yen re Rucꞌajol re Dios xtincꞌul nukꞌij, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 5 Re Jesús camas yeꞌrajoꞌ re Marta, re María y re Lázaro re quixibal.
\v 6 Y tak rejaꞌ xucꞌaxaj che re Lázaro niyavaj, cꞌa pa rox kꞌij xba chutzꞌetic, roma cꞌa xcꞌue-na chic-a caꞌeꞌ kꞌij chupan re lugar re ancheꞌ cꞌo-va.\x * \xo 11.6 \xt Jn. 10:40.\x* 
\v 7 Y jacꞌa tak kꞌaxnak chic caꞌeꞌ kꞌij, re Jesús xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos: Vocame kojtzolaj cꞌa pa Judea.
\p
\v 8 Y yoj re yoj ru-discípulos xkabij cha: Maestro, xa cꞌa baꞌ tiempo can reꞌ tak re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas quicꞌualon chic aboj chavij chin yatquiquimisaj.\x * \xo 11.8 \xt Jn. 10:31.\x* ¿Y vocame can najoꞌ chic yaba chireꞌ? xojchaꞌ cha re Jesús.
\p
\v 9 Pero re Jesús xubij jun ejemplo chaka chin nucꞌut chakavach che rejaꞌ cꞌamaje-na tapon re ru-hora chin nicom, mareꞌ xubij che re kꞌij rucꞌuan doce horas. Re nibiyaj pakꞌij, man xtupakꞌela-ta rueꞌ tak rakan, roma can cꞌo re nisekresan chin re ruchꞌulef. Can ronojel-va nutzꞌat roma re sakil reꞌ.
\v 10 Jacꞌa re nibiyaj pa kꞌokoꞌm,\x * \xo 11.10 \xt Jn. 12:35.\x* can nupakꞌela-va rueꞌ tak rakan, roma manak sakil pa rueꞌ.
\p
\v 11 Y tak re Jesús rubin chic-ka ronojel reꞌ, xchꞌo chic jun bey chaka y xubij: Re ka-amigo Lázaro nivar. Mareꞌ ja yimba chucꞌasosic, xchaꞌ.
\p
\v 12 Y jareꞌ tak yoj xkabij cha: Ajaf, vo xa re Lázaro nivar, xa xticꞌachoj, xojchaꞌ cha.
\p
\v 13 Y re Jesús xa chij cꞌa rucamic re Lázaro xchꞌo-va tak xubij che nivar, pero chakavach yoj xkꞌax che can katzij-va varan.
\v 14 Cꞌareꞌ re Jesús can jabal kꞌalaj re xubij chaka, roma xubij: Re Lázaro xcom.
\v 15 Y camas cꞌa yinquiꞌcot, xchaꞌ re Jesús, roma man pa Betania-ta yincꞌo-va tak xcom re Lázaro, chin che yex más niban confiar-iviꞌ viqꞌuin. Vocame joꞌ cꞌa pa Betania, ancheꞌ cꞌo-va re Lázaro, xchaꞌ re Jesús chaka.
\p
\v 16 Jacꞌa re jun chaka yoj re rubiniꞌan Tomás, y nibex chukaꞌ Dídimo cha, rejaꞌ xubij chaka yoj re yoj ruchibil: Joꞌ chij re Jesús, vo xa rejaꞌ xtiquimisas, can jacꞌa chukaꞌ quireꞌ xtakacꞌalvachij yoj, xchaꞌ.
\s Re Jesús cꞌo cꞌaslen riqꞌuin
\p
\v 17 Re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojapon cꞌa pa Betania. Y caje-yan kꞌij timuk-va re Lázaro tak xojapon yoj.
\v 18 Re aldea Betania man naj-ta nicanaj-va can cha re tenemit Jerusalén. Re quicojol xa baꞌ rueꞌ che nicꞌaj legua.
\v 19 Y je qꞌuiy re kavinak israelitas re xeꞌpa chireꞌ y xeꞌbapon quiqꞌuin che xquicukubaꞌ can quicꞌoꞌx re Marta y re María, roma xcom re quixibal.
\v 20 Tak re Marta xapon rutzijol riqꞌuin che pitinak re Jesús, jonanin xel-a chin xba chucꞌulic. Y re María xa man cꞌa xunabej-ta, xa xcꞌueꞌ can chireꞌ pa jay.
\v 21 Y re Marta tak xapon riqꞌuin re Jesús, rejaꞌ xubij cha: Ajaf, re nuxibal xcom. Xe-ta vovaꞌ yatcꞌo-va, man-ta xcom.
\v 22 Pero yen ntaman che re xtacꞌutuj cha re Dios vocame, re Dios can xtuya-va chava, xchaꞌ re Marta cha re Jesús.
\p
\v 23 Jareꞌ tak re Jesús xubij cha re Marta: Re axibal Lázaro xticꞌastaj, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 24 Y re Marta xubij cha re Jesús: Jaꞌ, yen can ntaman che xticꞌastaj, roma tak xtapon re ruqꞌuisibal kꞌij, can conojel cꞌa re anamaꞌiꞌ xqueꞌcꞌastaj,\x * \xo 11.24 \xt Dn. 12:2; Lc. 14:14; Jn. 5:29; 1 Ts. 4:14.\x* xchaꞌ rejaꞌ.
\p
\v 25 Re Jesús xubij cha re Marta: Yen can yintiquir-va yeꞌncꞌasoj re je quiminak chic-a,\x * \xo 11.25 \xt Jn. 6:39, 40, 44.\x* y can yintiquir-va ninyaꞌ cꞌaslen.\x * \xo 11.25 \xt Jn. 1:4; 5:21; 6:35; 14:6; Col. 3:4; 1 Jn. 1:1, 2; 5:11.\x* Mareꞌ re niniman vichin, man jun rubanon vo xa quiminak chic, roma xticꞌueꞌ rucꞌaslen.
\v 26 Y xabanchique vinak re cꞌa cꞌo rucꞌaslen chach re ruchꞌulef y yinrunimaj yen, man xtapon-ta chupan re camic chin jumul.\x * \xo 11.26 \xt Jn. 8:51.\x* ¿Nanimaj cꞌa rat reꞌ? xchaꞌ re Jesús cha re Marta.
\p
\v 27 Y re Marta xubij cha re Jesús: Jaꞌ, Ajaf. Can ninimaj ronojel re nabij, roma can ntaman-va che ja rat re Cristo\x * \xo 11.27 \xt Mt. 16:16; Jn. 4:42; 6:69.\x* re Rucꞌajol re Dios, re bin che nipa chach re ruchꞌulef, xchaꞌ re Marta.
\s Tak re Jesús xrokꞌej re Lázaro
\p
\v 28 Tak re Marta rubin chic can re tzij reꞌ cha re Jesús, xba chuyoxic re María re ruchꞌalal. Y tak xapon, re Marta xubij pa ruxquin re María: Re Ajaf xbeka y vocame yarayoj, xchaꞌ cha.
\p
\v 29 Re María, can xe cꞌa xucꞌaxaj-a quireꞌ, can jareꞌ xyacataj-a re ancheꞌ tzꞌuyul-va y jonanin xba. Rejaꞌ xba cꞌa ancheꞌ cꞌo-va re Jesús.
\v 30 Re Jesús can cꞌamaje-na toc-apo chupan re aldea rubiniꞌan Betania, xa can cꞌa cꞌo re ancheꞌ xbecꞌul-va roma re Marta.
\v 31 Y re kavinak israelitas re jecꞌo chireꞌ pa jay, re yeꞌcukuban rucꞌoꞌx re María, tak xquitzꞌat che jonanin xyacataj-a, xel-a y xba, re vinak reꞌ jonanin chukaꞌ xeꞌba chij, roma rejeꞌ xquinojij che re María niba chuchi-jul chin neꞌrokꞌej re ruxibal.
\p
\v 32 Jacꞌa tak re María xapon ancheꞌ cꞌo-va re Jesús y xutzꞌat, xuque-ka charakan y xubij cha: Ajaf, re nuxibal xcom. Xe-ta vovaꞌ yatcꞌo-va, man-ta quiminak vocame, xchaꞌ.
\p
\v 33 Jacꞌa tak re Jesús xutzꞌat che re María ndokꞌ y quireꞌ chukaꞌ yeꞌokꞌ conojel re kavinak israelitas re xeꞌbapon che niquicukubaꞌ rucꞌoꞌx re María, re ránma re Jesús can ju-va xuban xunaꞌ rejaꞌ y xpa cꞌa bis riqꞌuin.
\v 34 Y cꞌareꞌ xucꞌutuj: ¿Ancheꞌ ximuk-va re Lázaro? xchaꞌ.
\p Y rejeꞌ xquibij: Ajaf, joꞌ y nakacꞌutuꞌ chavach ancheꞌ xkamuk-va, xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 35 Y re Jesús xokꞌ.\x * \xo 11.35 \xt Is. 53:3; Ro. 12:15.\x* 
\v 36 Jareꞌ tak re kavinak israelitas re yeꞌcukuban quicꞌoꞌx re Marta y re María, xquibilaꞌ: Titzuꞌ la Jesús, nrokꞌej re Lázaro. Nikꞌalajin che camas xrajoꞌ, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 37 Cꞌareꞌ jecꞌo cꞌa chique re vinak reꞌ xquibilaꞌ chij re Jesús: Rejaꞌ can xtiquir xuban cha re moy che xtzuꞌun.\x * \xo 11.37 \xt Jn. 9:6, 7.\x* ¿Y anchique roma man xtiquir-ta xuban cha re Lázaro che man-ta xcom? xeꞌchaꞌ.
\s Re Lázaro caje-yan kꞌij ticom-va tak xcꞌasos roma re Jesús
\p
\v 38 Tak re Jesús xapon chuchiꞌ re jul, xtzolaj chic-pa re bis riqꞌuin. Re jul re mukun-va can re Lázaro, jun jul cꞌoton chach jun peña, y tzꞌapal can ruchiꞌ riqꞌuin jun aboj.
\v 39 Y jareꞌ tak re Jesús xubij: Tilisaj-a la aboj re anchok cha tzꞌapin-va can ruchiꞌ la jul, xchaꞌ rejaꞌ.
\p Jacꞌa re Marta, re ranaꞌ can re Lázaro re xcom, xubij cha re Jesús: Ajaf, caje-yan kꞌij ticom-va. Xa pitinak chic ruchuvil ninojij yen, xchaꞌ.
\p
\v 40 Pero re Jesús xubij cha re Marta: Yen can nbin chic chava che vo xa xtanimaj, can xtatzꞌat cꞌa re nuban re ru-poder re Dios, xchaꞌ cha.
\p
\v 41 Y jareꞌ tak xquilisaj-a re aboj re anchok cha tzꞌapin-va can ruchiꞌ re jul ancheꞌ cꞌo-va re quiminak. Cꞌareꞌ re Jesús xtzuꞌun chicaj y xubij: Nataꞌ, nintioxij cꞌa chava, roma can xinacꞌaxaj-pa.
\v 42 Yen ntaman che can nojel tiempo yinacꞌaxaj. Y ronojel re ximbij-yan-ka, can ximbij coma re vinak re quimalom-pa-quiꞌ viqꞌuin vocame, chin che tiquinimaj che can ja rat re xatako-pa vichin chach re ruchꞌulef.
\p
\v 43 Tak re Jesús rubin chic-ka re tzij reꞌ, cof xchꞌo y xubij: Lázaro, cayacataj\x * \xo 11.43 \xt Sal. 33:9; Lc. 7:14; 8:54.\x* y catel-pa, xchaꞌ.
\p
\v 44 Y re Lázaro re quiminak chic-a, xbeꞌel-pa, y tak xel-pa, jeꞌbaron rukꞌa-rakan che tziak\x * \xo 11.44 \xt Jn. 19:40.\x* y re rupalaj pison riqꞌuin jun tziak. Cꞌareꞌ re Jesús xubij: Queꞌisolaꞌ can la tziak chij, che otz nibiyin y nitiquir nitzolaj-a, xchaꞌ re Jesús.
\s Re achiꞌaꞌ cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas xquinojij-yan che niquiquimisaj re Jesús
\p
\v 45 Y je qꞌuiy kavinak israelitas re yeꞌcukuban quicꞌoꞌx re María, xquinimaj re Jesús tak xquitzꞌat re xuban,\x * \xo 11.45 \xt Jn. 2:23; 12:18.\x* che xucꞌasoj re quiminak.
\v 46 Pero jecꞌo nicꞌaj re xeꞌba quiqꞌuin re achiꞌaꞌ fariseos y xbequitzijoj chique re andex xuban re Jesús.
\v 47 Y can jareꞌ re principal tak sacerdotes y re achiꞌaꞌ fariseos xquimol-quiꞌ y xeꞌcayoj chukaꞌ re nicꞌaj chic achiꞌaꞌ re junan yeꞌbano juzgar quiqꞌuin, y xquibij chique: ¿Andex cꞌa nakaban?\x * \xo 11.47 \xt Mt. 26:3, 4; Mr. 14:1; Lc. 22:2.\x* Roma re ache rubiniꞌan Jesús rutzꞌamon samaj y qꞌuiy milagros yeꞌrubanalaꞌ chiquivach re vinak chin tiquinimaj.
\v 48 Y vo xa can xtakayaꞌ kꞌij cha, can conojel re vinak\x * \xo 11.48 \xt Jn. 12:19.\x* xqueꞌniman richin, y can xtiquiban cha che xtoc qui-Rey. Y tak xtiquinabej-pa re vinak romanos, xtiquivulaj can re jay re ancheꞌ nakaya-va rukꞌij re Dios y xkojquiqꞌuis can chukaꞌ yoj re yojcꞌo chupan re nación reꞌ, yeꞌchaꞌ rejeꞌ.
\p
\v 49 Cꞌareꞌ cꞌo jun xchꞌo, y re xchꞌo ja re Caifás re namalaj sacerdote chupan re tiempo reꞌ. Rejaꞌ cꞌo chireꞌ, roma rejaꞌ jun chique re cꞌo quikꞌij. Y tak rejaꞌ xchꞌo, xubij: Xa man jun itaman yex.
\v 50 Can man ninojij-ta baꞌ che xa más otz chaka yoj che xaxe jun nicom pa kaqꞌuixel konojel y man yojcom-ta konojel xaxe roma re jun reꞌ, xchaꞌ.
\p
\v 51 Re Caifás tak xchꞌo y xubij quireꞌ, can mana-ta runaꞌoj rejaꞌ xucusaj. Re xeꞌrubij rejaꞌ, can jacꞌa re Dios xyiꞌo cha. Roma can ja rejaꞌ re namalaj ru-sacerdote re Dios re tiempo reꞌ, mareꞌ re Dios xuyaꞌ kꞌij cha che xubij-yan che re Jesús tiene que nicom pa kaqꞌuixel yoj re yoj israelitas.
\v 52 Y re Jesús can man xe-ta\x * \xo 11.52 \xt Jn. 10:16.\x* pa kaqꞌuixel yoj re yoj israelitas tak xticom, xa can xticom chukaꞌ pa quiqꞌuixel conojel re vinak re can je rajcꞌual-va re Dios re quiquiran-quiꞌ chach re ruchꞌulef,\x * \xo 11.52 \xt Is. 49:6; 1 Jn. 2:2.\x* y mareꞌ xa jun xtakaban quiqꞌuin.
\v 53 Y can jacꞌa kꞌij reꞌ tak re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij xquiya-yan can chiquivach che xtiquiquimisaj re Jesús.
\p
\v 54 Mareꞌ re Jesús man chic xtzꞌet-ta coma re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas.\x * \xo 11.54 \xt Jn. 7:1.\x* Rejaꞌ xa xba cꞌa pa jun chic tenemit. Xba pa jun tenemit re rubiniꞌan Efraín, y re tenemit reꞌ chunakaj-apo re lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, cꞌo-va. Y xcꞌueꞌ cꞌa-ka chireꞌ y chibil yoj re yoj ru-discípulos.
\p
\v 55 Y jareꞌ tak napon-yan re kꞌij chin re pascua,\x * \xo 11.55 \xt Jn. 2:13; 6:4.\x* re jun chique re kanamakꞌij yoj re yoj israelitas. Mareꞌ camas je qꞌuiy vinak re xeꞌel-pa pa tak quitenemit, chin xeꞌba pa tenemit Jerusalén. Can xeꞌba roma rejeꞌ tiene que niquijoskꞌij-quiꞌ\x * \xo 11.55 \xt Nm. 9:6; 1 S. 16:5; Job 1:5.\x* chin niquichajij re kꞌij chin re pascua.
\v 56 Y re vinak niquicanolaꞌ re Jesús. Rejeꞌ jeꞌpaꞌal chupan re rachoch re Dios y niquicꞌutulaꞌ chiquivach: ¿Andex ninojij yex? ¿Xtipa como chupan re namakꞌij? yeꞌchaꞌ re vinak reꞌ.
\p
\v 57 Jacꞌa re principal tak sacerdotes y re achiꞌaꞌ fariseos, can quilisan chic rutzijol che xabanchique vinak atamayon ancheꞌ cꞌo-va re Jesús, tubij chique rejeꞌ chin niquitzꞌam.
\c 12
\s Jun ixok xukꞌaj jun akꞌom jubul-oc ruxlaꞌ chij rakan re Jesús
\p
\v 1 Vakiꞌ kꞌij antes che man tapon re namakꞌij rubiniꞌan pascua, re Jesús xba chupan re aldea Betania, re ru-aldea re Lázaro, re Lázaro re xcꞌasos chiquicojol re anamaꞌiꞌ roma re Jesús.\x * \xo 12.1 \xt Jn. 11:1, 43, 44.\x* 
\v 2 Y chireꞌ xban jun namalaj vaꞌin, chin xeꞌvaꞌ chin takꞌakꞌij, roma xapon re Jesús. Y jacꞌa re Marta re nibano-apo servir re mesa, y re Lázaro jun chique re jeꞌtzꞌuyul-apo chach mesa riqꞌuin re Jesús.
\v 3 Xpa re María re ruchꞌalal re Marta\x * \xo 12.3 \xt Lc. 10:38, 39.\x* re je ranaꞌ re Lázaro, xboꞌrcꞌama-pa jun libra akꞌom jubul-oc ruxlaꞌ rubiniꞌan nardo,\x * \xo 12.3 \xt Cnt. 1:12.\x* re akꞌom reꞌ camas caro rajal. Y jareꞌ xuyaꞌ chij rakan re Jesús y xeꞌrusulaꞌ riqꞌuin re rusumal-rueꞌ rejaꞌ. Y re jay reꞌ can xnoj riqꞌuin re ruxlaꞌ re akꞌom reꞌ.
\v 4 Y cꞌo jun chaka yoj re yoj ru-discípulos re Jesús re man xka-ta chach che quireꞌ xban cha re akꞌom, y reꞌ ja re Judas Iscariote rucꞌajol re jun ache rubiniꞌan Simón, re discípulo re xtijacho chin re Jesús. Rejaꞌ xubij:
\v 5 ¿Anchique roma tak man xcꞌayex-ta re akꞌom? Re akꞌom reꞌ xa xba-ta che oxeꞌ ciento denarios, y re mero xjach-ta chiquivach re vinak re camas je mebaꞌ,\x * \xo 12.5 \xt Mt. 26:8; Mr. 14:4, 5.\x* xchaꞌ.
\p
\v 6 Tak rejaꞌ xubij quireꞌ, man roma-ta che camas yeꞌrajoꞌ re vinak camas je mebaꞌ, y nrajo-ta yeꞌrutoꞌ, man quire-ta. Xa roma ja rejaꞌ re niyaco re mero y cꞌo mero nulekꞌaj, xa mareꞌ tak quireꞌ xubij. Rejaꞌ can jun elekꞌom.\x * \xo 12.6 \xt Pr. 26:25; 28:20.\x* 
\v 7 Y jareꞌ tak re Jesús xubij cha re Judas: Tayaꞌ kꞌij cha re xtan reꞌ che tubana-na re nrajoꞌ re ránma. Astapaꞌ cꞌamaje-na quincom, rejaꞌ can xuban-yan-apo re nrajoꞌ nuban viqꞌuin tak xquimuk,\x * \xo 12.7 \xt Mt. 26:12.\x* roma can vichin-va yen ruyacom-pa re akꞌom reꞌ.
\v 8 Roma re vinak re camas je mebaꞌ, can nojel tiempo jecꞌo iviqꞌuin\x * \xo 12.8 \xt Dt. 15:11; Mt. 26:11; Mr. 14:7.\x* y xabanchique kꞌij nijoꞌ niban utzil chique. Jacꞌa yen man nojel-ta tiempo xquincꞌueꞌ iviqꞌuin, xchaꞌ re Jesús.
\s Re principal tak sacerdotes niquijoꞌ chukaꞌ niquiquimisaj re Lázaro
\p
\v 9 Tak re Jesús xnabex-pa coma re kavinak israelitas che cꞌo pa Betania, can je qꞌuiy xeꞌpa. Re kavinak reꞌ xeꞌpa man xe-ta roma re Jesús, xa can xeꞌpa chukaꞌ roma can niquijoꞌ niquitzꞌat re Lázaro re xcꞌasos roma re Jesús chiquicojol re anamaꞌiꞌ.\x * \xo 12.9 \xt Jn. 11:43, 44.\x* 
\v 10 Mareꞌ re principal tak sacerdotes xquiyaꞌ chiquivach che chukaꞌ re Lázaro xtiquiquimisaj.
\v 11 Roma chij re Lázaro xquiya-va che je qꞌuiy kavinak israelitas re yeꞌyiꞌo can quichin rejeꞌ y niquinimaj-a re Jesús.\x * \xo 12.11 \xt Mr. 15:10; Jn. 11:45.\x* 
\s Tak re Jesús nakaj chic cꞌo-va-apo cha re tenemit Jerusalén
\p
\v 12 Pa rucaꞌn kꞌij, chireꞌ pa tenemit Jerusalén, camas je qꞌuiy vinak jecꞌo. Conojel re vinak reꞌ quicꞌulun-quiꞌ chireꞌ roma re namakꞌij. Y tak xquicꞌaxaj che binak-apo re Jesús,
\v 13 jeꞌquicꞌuan rukꞌaꞌ tak cheꞌ re nibex palma cha, xeꞌba chucꞌulic y niquibilaꞌ: ¡Matiox che pitinak re Jun reꞌ! ¡Jareꞌ re ka-Rey yoj re yoj israelitas! ¡Rejaꞌ can banom-pa bendecir\x * \xo 12.13 \xt Sal. 72:17-19; Mt. 21:9; Mr. 11:8-10; Lc. 19:38.\x* y pitinak pa rubeꞌ re Ajaf Dios! yeꞌchaꞌ.
\p
\v 14 Y re Jesús xuvel jun alaj burro chin xchꞌoque-a chij. Can anchaꞌl-va nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, tak nubij:
\q
\v 15 Man tuxibij-riꞌ re ivánma yex re yix richin chic re tenemit rubiniꞌan Sion,\x * \xo 12.15 \xt Is. 62:11; Mi. 4:8; Sof. 3:16; Zac. 9:9.\x* 
\q roma re i-Rey ja re pitinak,
\q chꞌocol-pa chij jun alaj burro.
\q Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\p
\v 16 Y nabey, ronojel reꞌ man xkꞌax-ta pa kaveꞌ yoj re yoj ru-discípulos\x * \xo 12.16 \xt Lc. 18:34.\x* re Jesús. Y xkꞌax pa kaveꞌ can cꞌaja tak re Jesús cꞌastajnak chic-a chiquicojol re anamaꞌiꞌ y cꞌo chic rukꞌij.\x * \xo 12.16 \xt Jn. 7:39; He. 1:3.\x* Cꞌareꞌ tak xbeka chakacꞌoꞌx che ronojel reꞌ can tzꞌiban-va chupan re ruchꞌabal re Dios che tiene que xtibanataj, y can quire-va, roma can anchaꞌl re tzꞌiban can, can quireꞌ xbanataj.
\p
\v 17 Y re vinak re xeꞌtzꞌeto chin re Jesús tak xrayoj re Lázaro re quiminak chic-a chin xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ, can niquitzojolaꞌ chique nicꞌaj chic vinak.
\v 18 Y mareꞌ, tak re Jesús nakaj chic cꞌo-va cha re tenemit Jerusalén, can xeꞌpa chin neꞌquicꞌuluꞌ. Re vinak reꞌ can quicꞌaxan chic re milagro xuban riqꞌuin re Lázaro.
\v 19 Jacꞌa re achiꞌaꞌ fariseos niquibilaꞌ chiquivach: Titzuꞌ, conojel re vinak jeꞌbinak chij. Man jun chic xkojtiquir xtakaban chique chin che man-ta yeꞌtzakeꞌ chij.
\s Jecꞌo vinak griegos niquijoꞌ yeꞌchꞌo riqꞌuin re Jesús
\p
\v 20 Y chiquicojol conojel re vinak re jeꞌaponak pa tenemit Jerusalén chupan re kꞌij reꞌ, chin niquiyaꞌ rukꞌij re Dios chupan re namakꞌij reꞌ, jecꞌo chukaꞌ je caꞌe-oxeꞌ vinak griegos.\x * \xo 12.20 \xt 1 R. 8:41.\x* 
\v 21 Re caꞌe-oxeꞌ vinak reꞌ xeꞌbapon-apo riqꞌuin re Felipe re aj-Betsaida, y re Betsaida reꞌ chin re Galilea, chin niquicꞌutuj jun utzil cha, roma rejaꞌ jun ru-discípulo re Jesús. Re vinak reꞌ xquibij cha: Yoj nakajoꞌ yojchꞌo baꞌ riqꞌuin re Jesús, yeꞌchaꞌ.
\p
\v 22 Re Felipe xba y xboꞌrbij cha re Andrés re can discípulo chukaꞌ. Cꞌareꞌ che je caꞌeꞌ xeꞌba-apo cꞌa riqꞌuin re Jesús y xquibij cha: Jecꞌo caꞌe-oxeꞌ vinak griegos niquijoꞌ yeꞌchꞌo aviqꞌuin.
\p
\v 23 Y re Jesús can jareꞌ xubij chique re je caꞌeꞌ discípulos reꞌ: Ja kꞌij xbeka, che yen re xinalax chiꞌicojol xticꞌueꞌ nukꞌij\x * \xo 12.23 \xt Jn. 13:32; 17:1.\x* y xquintzolaj-a chilaꞌ chicaj.
\v 24 Y ticꞌaxaj re xtimbij chiva vocame, che can katzij-va: Vo xa nakapokonaj nakatic-ka jun chꞌet rach-trigo pan ulef, re chꞌet rach-trigo reꞌ xa choj cꞌa quireꞌ xticꞌueꞌ. Jacꞌa vo xa man nakapokonaj-ta nakatic-ka, astapaꞌ xticꞌueꞌ can chuxeꞌ ulef re chꞌet rach-trigo reꞌ, xtel-pa y xtuyaꞌ rach.\x * \xo 12.24 \xt 1 Co. 15:36.\x* 
\v 25 Quireꞌ chukaꞌ re vinak re camas nupokonaj rucꞌaslen vovaꞌ chach re ruchꞌulef, man xtuvel-ta rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta. Jacꞌa re man nupokonaj-ta rucꞌaslen nutzij yen, can chin nojel tiempo nuyac-apo. Can neꞌcꞌue-va rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta.\x * \xo 12.25 \xt Lc. 9:24; 17:33.\x* 
\v 26 Vo xa can cꞌo jun nrajoꞌ nuban re nusamaj, tipa viqꞌuin. Y re ancheꞌ yincꞌo-va yen, can chireꞌ chukaꞌ xticꞌue-va rejaꞌ.\x * \xo 12.26 \xt 1 Ts. 4:17.\x* Re can xtibano re nusamaj, xtinimersas rukꞌij roma re Nataꞌ Dios re cꞌo chicaj.
\s Re Jesús rutaman che napon-yan chach re camic
\p
\v 27 Yen camas nikꞌaxo re vánma vocame.\x * \xo 12.27 \xt Lc. 12:50; Jn. 13:21.\x* Pero man nimbij-ta cha re Nataꞌ che quinacolaꞌ chach re kꞌaxomal reꞌ, xa roma reꞌ tak xineka, y xa mareꞌ tak yincꞌo vocame.
\v 28 Cꞌareꞌ rejaꞌ xubij: Nataꞌ, can tabanaꞌ che nikꞌalajin-ta re akꞌij, xchaꞌ re Jesús.
\p Y can jareꞌ tak re Dios xchꞌo-pa chilaꞌ chicaj\x * \xo 12.28 \xt Mt. 3:17.\x* y xubij: Can nbanon chic quireꞌ. Y xtimban chic jun bey, che can nikꞌalajin-va re nukꞌij.
\p
\v 29 Y camas chique re vinak re jecꞌo chireꞌ xeꞌbin che xa jun tempestad re xquicꞌaxaj tak xchꞌo-pa re Dios chilaꞌ chicaj. Jacꞌa re nicꞌaj chic niquibij: Jun ángel re xchꞌo-pa cha, yeꞌchaꞌ.
\p
\v 30 Y re Jesús xubij chique: Re Jun xicꞌaxaj che xchꞌo-pa chilaꞌ chicaj, man nutzij-ta yen tak xchꞌo-pa, xa itzij yex tak xchꞌo-pa chin che yex nitamaj yin anchique yen.
\v 31 Vocame neꞌka-yan re kꞌij tak re Dios xtuban juzgar re ruchꞌulef, y ja chukaꞌ kꞌij reꞌ tak re itzel re tzꞌamayon re ruchꞌulef, can xtichꞌacataj-va.\x * \xo 12.31 \xt Lc. 10:18; Jn. 14:30; 16:11; Hch. 26:18.\x* 
\v 32 Y tak yen xquinjotobax cho cruz,\x * \xo 12.32 \xt Jn. 8:28.\x* re vinak can xqueꞌpa viqꞌuin yen, roma can xquinsamaj pa tak cánma, xchaꞌ rejaꞌ.
\p
\v 33 Re Jesús xubij quireꞌ, chin xusekresaj andex che camic xtoc cha.\x * \xo 12.33 \xt Jn. 18:32.\x* 
\v 34 Y re vinak xquibij: Rat abin che ja rat re Jun re xalax chakacojol, pero xa nabij chukaꞌ che xcajotobax cho cruz. Can man nakꞌax-ta pa kaveꞌ anchique roma quireꞌ nabij. Roma yoj kataman re nubij chupan re ruchꞌabal re Dios che re Cristo tak xtipa, xticꞌueꞌ chin nojel tiempo.\x * \xo 12.34 \xt 2 S. 7:13; Sal. 89:36; 110:4; Is. 9:7; Ez. 37:25; Dn. 2:44; Mi. 4:7.\x* Can tabij cꞌa chaka vo xa re xalax chakacojol, can jareꞌ re Cristo o mana-ta, xeꞌchaꞌ rejeꞌ.
\p
\v 35 Jareꞌ tak re Jesús xubij chique: Yen re sakil\x * \xo 12.35 \xt Is. 42:6; Jn. 1:9; 8:12; 9:5; Ef. 5:8.\x* re cꞌa yincꞌo chic baꞌ iviqꞌuin. Can chupan cꞌa re sakil reꞌ quixbiyin-va, roma cꞌa cꞌo. Y vo xa man xtiban-ta quireꞌ, cꞌaja xtinaꞌ xteꞌkꞌukumar chivach, y re pa kꞌokoꞌm\x * \xo 12.35 \xt Jer. 13:16; Jn. 11:10.\x* nibiyin-va, man rutaman-ta anchique lugar binak-va.
\v 36 Mareꞌ, re kꞌij tak cꞌa cꞌo re sakil iviqꞌuin, can tinimaj, chin che yixoc rajcꞌual re sakil reꞌ.\x * \xo 12.36 \xt 1 Ts. 5:5.\x* Quireꞌ xubij re Jesús chique re vinak.
\p Cꞌareꞌ xeꞌruyaꞌ can, y rejeꞌ man xquitzꞌat-ta ancheꞌ xbo-va.
\s Can tzꞌiban-va can che je qꞌuiy re man xqueꞌniman-ta chin re Cristo
\p
\v 37 Re Jesús can qꞌuiy milagros xeꞌrubanalaꞌ chiquivach re vinak. Pero man riqꞌuin reꞌ rejeꞌ cama-va xquinimaj-ta.
\v 38 Y quireꞌ xbanataj, roma tiene que nibanataj re rutzꞌiban can re Isaías re jun rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha. Y ja quireꞌ nubij re rutzꞌiban can rejaꞌ:
\q Ajaf, tak xkatzijoj re achꞌabal chique re vinak, man je qꞌuiy-ta re xeꞌniman.\x * \xo 12.38 \xt Is. 53:1; Ro. 10:16.\x* 
\q Y chukaꞌ man je qꞌuiy-ta re xkꞌax pa quiveꞌ y man riqꞌuin reꞌ che can xquitzꞌat-yan re a-poder.
\q Quireꞌ nubij re rutzꞌiban can re Isaías.
\p
\v 39 Re vinak reꞌ can man yeꞌtiquir-ta niquinimaj, can anchaꞌl nubij chupan re rutzꞌiban can re Isaías:
\q
\v 40 Can banon chique rejeꞌ che man yeꞌtzuꞌun-ta y covernak re cánma,
\q mareꞌ man niquitzꞌat-ta re niquitzuꞌ,
\q man nika-ta-ka pa tak cánma,
\q y man nitzolaj-ta-pa quicꞌoꞌx chin che yen ninchojmersaj re quicꞌaslen,\x * \xo 12.40 \xt Is. 6:9, 10; Mt. 13:14, 15.\x* nichaꞌ re Ajaf.
\q Quireꞌ nubij re tzꞌiban can roma re Isaías.
\p
\v 41 Re profeta Isaías xubij quireꞌ ja tak xutzꞌat rukꞌij re Cristo\x * \xo 12.41 \xt Is. 6:1.\x* pa jun anchaꞌl achicꞌ, y chij cꞌa rejaꞌ chꞌovenak-va can.
\p
\v 42 Pero chiquicojol re vinak re xeꞌniman chin re Jesús, je qꞌuiy re can je quichibil-va re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar chakacojol yoj re yoj israelitas. Xa jacꞌa man xquilisaj-ta rutzijol che xquinimaj re Jesús, roma niquixibij-quiꞌ chiquivach re achiꞌaꞌ fariseos. Xa can niquixibij-quiꞌ che yeꞌkotax-pa chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha.\x * \xo 12.42 \xt Jn. 9:22.\x* 
\v 43 Rejeꞌ xa más xquinojij andex xtiquibij re vinak, y man xbeka-ta chiquicꞌoꞌx che re Dios\x * \xo 12.43 \xt Jn. 5:44.\x* cꞌo más rukꞌij que chiquivach re vinak reꞌ.
\s Ja re ruchꞌabal re Jesús re xtibano juzgar quichin re vinak
\p
\v 44 Y re Jesús cof xchꞌo y xubij: Re niniman vichin yen, man xe-ta yen re xquinrunimaj, xa can xtunimaj re Dios\x * \xo 12.44 \xt 1 P. 1:21.\x* re takayom-pa vichin.\x * \xo 12.44 \xt Mr. 9:37.\x* 
\v 45 Re nitzꞌeto vichin, can nutzꞌat chukaꞌ re Dios\x * \xo 12.45 \xt Jn. 14:9.\x* re takayom-pa vichin.
\v 46 Roma yen re sakil, ximpa chach re ruchꞌulef chin che xabanchique re xtiniman vichin, man xticꞌue-ta can chupan jun cꞌaslen kꞌokoꞌm.\x * \xo 12.46 \xt Jn. 8:12.\x* 
\v 47 Y jacꞌa re vinak re nucꞌaxaj re nuchꞌabal y xa man nika-ta chach nuban re nucꞌaxaj, mana-ta yen re xquimbano juzgar richin. Roma re nusamaj re ncꞌamom-pa tak ximpa chach re ruchꞌulef, man chin-ta che yeꞌmban juzgar re vinak.\x * \xo 12.47 \xt Jn. 3:17.\x* Man tinojij quireꞌ. Re nusamaj yen ja re yeꞌncol re vinak chach re quimac.
\v 48 Pero pa ruqꞌuisibal kꞌij chin re ruchꞌulef, can xqueꞌban-va juzgar re yeꞌtzelan vichin y re man niquicꞌul-ta re nuchꞌabal\x * \xo 12.48 \xt Dt. 18:18, 19.\x* pa tak cánma. Y ja re chꞌabal re xintzijoj re xtibano juzgar quichin.
\v 49 Roma re chꞌabal re xintzijoj chivach, can jacꞌa re Nataꞌ biyom-pa chua,\x * \xo 12.49 \xt Jn. 8:38.\x* y man xeꞌntzꞌucula-ta-ka. Can jacꞌa rejaꞌ re takayom-pa vichin y rubim-pa chua andex che chꞌabal re xtincꞌut y xtintzijoj chivach.
\v 50 Y can ntaman che re rubim-pa re Nataꞌ Dios chua, can nuya-va cꞌaslen re man niqꞌuis-ta. Mareꞌ re chꞌabal nimbij chiva, can anchaꞌl cꞌa rubixic rubanom-pa re Nataꞌ chua yen, quireꞌ rubixic xbembana-ka chivach yex.
\c 13
\s Tak re Jesús xuchꞌaj kakan yoj re yoj ru-discípulos
\p
\v 1 Y tak neꞌka-yan re kꞌij chin re namakꞌij rubiniꞌan pascua, re Jesús rutaman chic che neꞌka-yan re hora chin che rejaꞌ ndel-a vovaꞌ chach re ruchꞌulef y nitzolaj chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios re Rutotaꞌ. Re Jesús camas jeꞌrujovam-pa conojel re can je richin chic rejaꞌ re jecꞌo vovaꞌ chach re ruchꞌulef,\x * \xo 13.1 \xt Jn. 17:11.\x* y can cꞌa quireꞌ nuban chupan re kꞌij reꞌ, tak napon-yan chach re camic.
\p
\v 2 Re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos katzꞌamon vaꞌin. Y jacꞌa re jun kachibil rubiniꞌan Judas Iscariote, re rucꞌajol re jun ache rubiniꞌan Simón, nisamaj chic re itzel pa ránma,\x * \xo 13.2 \xt Lc. 22:3.\x* y jareꞌ re nibin cha che tujachaꞌ re Jesús.
\v 3 Y astapaꞌ re Jesús can rutaman-va che ronojel jachon pa rukꞌaꞌ roma re Dios\x * \xo 13.3 \xt Jn. 3:35; 17:2; Hch. 2:36.\x* re Rutotaꞌ, y chireꞌ riqꞌuin re Dios pitinak-va y chireꞌ chic nitzolaj-va-a,
\v 4 pero man riqꞌuin reꞌ rejaꞌ can xyacataj-pa y xutanabaꞌ can ruvaꞌin. Y xulisaj can re tziak cꞌo chij, xboꞌrcꞌama-pa jun toalla, y xuxim xe-rupan.
\v 5 Cꞌareꞌ xuyaꞌ chukaꞌ yaꞌ chupan jun palangana y che jaꞌjun che jaꞌjun yoj re yoj ru-discípulos xutzꞌam ruchꞌajic kakan, y nusulaꞌ re kakan riqꞌuin re toalla re ruximon xe-rupan.
\p
\v 6 Jacꞌa tak xapon riqꞌuin re Simón Pedro chin nuchꞌaj rakan, re Pedro xubij cha re Jesús: Ajaf, can man rucꞌamon-ta che nachꞌaj chukaꞌ vakan yen, xchaꞌ.
\p
\v 7 Y re Jesús xubij cha re Pedro: Re ntzꞌamon rubanic vocame che ninchꞌaj re ivakan, cꞌamaje-na takꞌax pan iveꞌ. Pero can xtakꞌax pan iveꞌ después.
\p
\v 8 Jacꞌa re Pedro xubij: Man rucꞌamon-ta chua yen che can ja rat\x * \xo 13.8 \xt Mt. 3:14.\x* yachꞌajo vakan. Man xtinya-ta kꞌij che xtachꞌaj re vakan.
\p Y re Jesús xubij cha: Vo xa man naya-ta kꞌij, can man yacꞌue-ta viqꞌuin, xchaꞌ cha.
\p
\v 9 Mareꞌ re Simón Pedro xubij cha re Jesús: Ajaf, vo xa quireꞌ, can man xe-ta cꞌa re vakan nachꞌaj, xa can tachꞌajaꞌ chukaꞌ re nukꞌaꞌ y re nujalom, xchaꞌ re Pedro.
\p
\v 10 Pero re Jesús xubij cha: Re xa cꞌa baꞌ tiratin-va, xaxe cꞌa re rakan rucꞌamon che nuchꞌaj roma re pokolaj, roma rejaꞌ can chꞌajchꞌoj chic. Yex can chꞌajchꞌoj chic re ivánma.\x * \xo 13.10 \xt Jn. 15:3; Ef. 4:22-24; 5:26, 27.\x* Astapaꞌ man yixnojel-ta, pero can yix chꞌajchꞌoj chic, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 11 Rejaꞌ xubij quireꞌ, roma can rutaman anchique re xtijacho richin.\x * \xo 13.11 \xt Jn. 6:64.\x* Y mareꞌ tak xubij: Man yixnojel-ta yix chꞌajchꞌoj.
\p
\v 12 Y tak re Jesús ruchꞌajon chic kakan yoj re yoj ru-discípulos, xboꞌrcꞌamaꞌ chic-pa re tziak re rulisan can chij, xbetzꞌuyeꞌ chic chach mesa y xubij: ¿Xkꞌax como pan iveꞌ anchique roma tak yen xinchꞌaj ivakan?
\v 13 Ka-Maestro y Kajaf,\x * \xo 13.13 \xt 1 Co. 8:6; 12:3; Fil. 2:11.\x* yixchaꞌ cꞌa chua. Can otz-va roma can ja-va quireꞌ.
\v 14 Y roma yen re i-Maestro y re Ivajaf man xinqꞌuex-ta chin xinchꞌaj ivakan,\x * \xo 13.14 \xt Lc. 22:27; 1 Ti. 5:10; 1 P. 5:5.\x* can quireꞌ cꞌa chukaꞌ tibanaꞌ yex. Man quixqꞌuex che nichꞌajlaꞌ cakan re nicꞌaj chic ivchibil. Can quireꞌ tibanaꞌ.
\v 15 Yen can xincꞌut can chivach. Y anchaꞌl cꞌa ximban yen iviqꞌuin, quireꞌ chukaꞌ tibanaꞌ yex\x * \xo 13.15 \xt Fil. 2:5; 1 P. 2:21.\x* quiqꞌuin re nicꞌaj chic.
\v 16 Yen can cꞌo-va nukꞌij y ximban re samaj reꞌ. Can quireꞌ cꞌa chukaꞌ tibanaꞌ yex. Man tipokonaj niban re samaj reꞌ. Roma chach re ruchꞌulef, mana-ta re mozo re cꞌo más rukꞌij que chach re patrón, y ni xe-ta chukaꞌ jun re nitak re más cꞌo rukꞌij\x * \xo 13.16 \xt Lc. 6:40.\x* que chach re takayon-a richin.
\v 17 Otz-ibanoj vo xa yex can xitamaj can ronojel reꞌ y can niban re xitamaj.\x * \xo 13.17 \xt Stg. 1:25.\x* 
\p
\v 18 Can nimbij cꞌa che man yixnojel-ta quireꞌ xquixel, roma yen can ntaman ivach chiyixnojel re xixinchaꞌ. Y chukaꞌ re tzꞌiban can, tiene que nibanataj. Y ja quireꞌ nubij: Re jun can xvaꞌ viqꞌuin, xyacataj cꞌa chuij.\x * \xo 13.18 \xt Sal. 41:9.\x* Quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios.
\v 19 Re jun banabal reꞌ, can ninya-yan-apo rutzijol chivach\x * \xo 13.19 \xt Jn. 14:29.\x* re cꞌamaje-na tibanataj, chin quireꞌ tak xtapon re kꞌij tak xtibanataj, xtinimaj che can ja-va yen re Cristo.
\v 20 Can katzij-va nimbij chiva, che re xticꞌulu richin re nintak-a yen, can ja yen re yinrucꞌul. Y re xticꞌulu vichin yen, xa can xtucꞌul chukaꞌ re takayom-pa vichin.\x * \xo 13.20 \xt Lc. 10:16.\x* 
\s Tak re Jesús xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos che jun chaka yoj re xtijacho richin
\p
\v 21 Y tak re Jesús rubin chic ronojel reꞌ, re ránma can anchique-la xuban xunaꞌ rejaꞌ, roma re bis. Rejaꞌ can xutzijoj anchique roma tak camas bis pa ránma\x * \xo 13.21 \xt Jn. 12:27.\x* y xubij: Can katzij nimbij chiva, che jun chiva yex nu-discípulos\x * \xo 13.21 \xt Hch. 1:17.\x* re xquinjacho-a pa quikꞌaꞌ re vinak re yeꞌtzelan vichin.\x * \xo 13.21 \xt Lc. 22:21.\x* 
\p
\v 22 Can jareꞌ tak yoj xkatzulaꞌ kavach, y man nakavel-ta andex nakanojij, roma man kataman-ta anchok chij xchꞌo-va re Jesús. Can man kataman-ta anchique xtijacho richin.
\v 23 Jacꞌa yen re discípulo re camas yinrajoꞌ re Jesús,\x * \xo 13.23 \xt Jn. 19:26; 20:2; 21:7.\x* yinrakꞌal-apo chucꞌoꞌx.
\v 24 Y jacꞌa chua yen xuban-va-pa seña re Simón Pedro. Rejaꞌ xubij-pa chua che tincꞌutuj-apo cha re Jesús che anchique re jun xtijacho richin, re cꞌa baꞌ tubij-va-ka chaka.
\v 25 Y yen tak yinrakꞌal-apo chucꞌoꞌx re Jesús, xincꞌutuj cha: Ajaf, ¿anchique cꞌa re jun re xtijacho avichin?
\p
\v 26 Re Jesús can jareꞌ tak xubij chua: Re xtinyaꞌ re xcana-vay muban cha, jareꞌ re xtijacho vichin.
\p Y rejaꞌ xumubaꞌ re xcana-vay y xuyaꞌ cha re Judas Iscariote re rucꞌajol re jun ache rubiniꞌan Simón.
\v 27 Y tak re Judas Iscariote ruqꞌuison chic-ka re jun pedazo xcana-vay reꞌ, can xoc-va re Satanás pa ránma.\x * \xo 13.27 \xt Lc. 22:3; Jn. 6:70.\x* Cꞌareꞌ re Jesús xubij cha: Re anojin chic che naban, tabanaꞌ cꞌa chaꞌnin, xcha-a cha.
\p
\v 28 Jacꞌa yoj re yojcꞌo-apo chach mesa riqꞌuin, man xkꞌax-ta pa kaveꞌ anchique roma tak xubij-a quireꞌ cha re Judas.
\v 29 Jecꞌo chaka yoj xquinojij che xtak-a roma re Jesús chulokꞌic ronojel re ndoc chaka chupan re namakꞌij reꞌ. Y re nicꞌaj chic kachibil xquinojij che xtak-a chin cꞌo cosas noꞌryalaꞌ can chique re vinak camas je mebaꞌ, roma yoj can kataman-va che ja re Judas re niyaco re mero.\x * \xo 13.29 \xt Jn. 12:6.\x* 
\v 30 Re Judas can xe cꞌa xuqꞌuis-a re jun pedazo xcana-vay, can jareꞌ tak xel-a. Y tak rejaꞌ xel-a, xa can chakꞌaꞌ chic.
\s Re Jesús nubij che xtikꞌalajin-yan rukꞌij
\p
\v 31 Y tak re Judas elinak chic-a, cꞌareꞌ re Jesús xubij: Jacꞌa xbeka-yan re kꞌij che yen re xinalax chiꞌicojol xtikꞌalajin che can cꞌo-va nukꞌij.\x * \xo 13.31 \xt Jn. 7:39.\x* Y can quireꞌ chukaꞌ re Dios, can xtikꞌalajin re rukꞌij voma yen.\x * \xo 13.31 \xt Jn. 14:13.\x* 
\v 32 Y roma re Dios can xtikꞌalajin re rukꞌij voma yen, rejaꞌ can xtuban che nikꞌalajin re nukꞌij\x * \xo 13.32 \xt Jn. 17:5.\x* yen. Y reꞌ xa man cꞌa jampa-ta, xa can ja re kꞌij reꞌ.
\v 33 Xa baꞌ chic-oc tiempo xquincꞌueꞌ iviqꞌuin yex re can anchaꞌl chꞌutak vajcꞌual nbanon chiva. Cꞌareꞌ xquinicanoj. Pero vocame can nimbij can chiva, anchaꞌl re nbin chique nicꞌaj kavinak israelitas, che re ancheꞌ xquinecꞌue-va yen, man xquixtiquir-ta xquixapon\x * \xo 13.33 \xt Jn. 7:34; 8:21.\x* viqꞌuin chinucanoxic.
\v 34 Mareꞌ can tijoꞌ cꞌa-iviꞌ.\x * \xo 13.34 \xt Lv. 19:18; Ef. 5:2; 1 Ts. 4:9; Stg. 2:8; 1 P. 1:22; 1 Jn. 3:11; 4:21; 2 Jn. 5.\x* Yen can yixinjo-va. Can quireꞌ chukaꞌ tibanaꞌ yex. Can tijo-iviꞌ. Jareꞌ nimbij can chiva vocame, y reꞌ can jun cꞌacꞌa mandamiento.
\v 35 Y vo xa can xtijo-iviꞌ, re vinak can xtiquitamaj che yex can yix nu-discípulos-va, xchaꞌ re Jesús.
\s Re Jesús can rutaman che re Pedro xtubij che man rutaman-ta rach
\p
\v 36 Jareꞌ tak re Simón Pedro xubij cha re Jesús: Ajaf, ¿ancheꞌ cꞌa yabo-va?
\p Y re Jesús xubij cha: Vocame cꞌamaje-na yatiquir yinatzekelbej re ancheꞌ xquimbo-va yen. Jacꞌa tak xtapon re kꞌij, can xquinatzekelbej-va,\x * \xo 13.36 \xt Jn. 21:18; 2 P. 1:14.\x* xchaꞌ cha re Pedro.
\p
\v 37 Y re Pedro xubij cha: Ajaf, ¿anchique roma tak man yintiquir-ta yatintzekelbej-a vocame? Roma vo xa nicꞌatzin, can ninyaꞌ re nucꞌaslen\x * \xo 13.37 \xt Mr. 14:31; Lc. 22:33.\x* avoma rat, xchaꞌ.
\p
\v 38 Y re Jesús xubij cha: ¿Nayaꞌ como re acꞌaslen voma yen? Yen can katzij nimbij chava, che chupan re akꞌaꞌ reꞌ oxeꞌ bey xtabij che man ataman-ta noch chique re xqueꞌcꞌutun chava. Y cꞌareꞌ xteꞌtzirim-pa re momaꞌ,\x * \xo 13.38 \xt Lc. 22:34; Jn. 18:27.\x* xchaꞌ re Jesús cha re Pedro.
\c 14
\s Re Jesús nubij che re xtiniman richin xtapon riqꞌuin re Dios
\p
\v 1 Man tisatz icꞌoꞌx, xchaꞌ re Jesús chaka yoj re yoj ru-discípulos. Yen can ntaman che yex ibanon confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios. Can quireꞌ chukaꞌ tibanaꞌ viqꞌuin yen. Can tibanaꞌ chukaꞌ confiar-iviꞌ viqꞌuin.
\v 2 Re chilaꞌ chicaj ancheꞌ cꞌo-va re Nataꞌ, cꞌo lugar re ancheꞌ xqueꞌcꞌue-va\x * \xo 14.2 \xt 2 Co. 5:1; Ap. 3:12.\x* re yeꞌbapon riqꞌuin. Vo xa man-ta katzij che quireꞌ, yen jun-ta chic-va rubixic ximban-ta-apo chiva. Yen yimba chin neꞌmbanaꞌ rubanic re i-lugar chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Nataꞌ.
\v 3 Chubanic reꞌ tak yimba, y can xquimpa chic jun bey,\x * \xo 14.3 \xt Hch. 1:11.\x* y yixincꞌuaj viqꞌuin, chin che ancheꞌ yincꞌue-va yen, chireꞌ chukaꞌ xquixcꞌue-va yex.\x * \xo 14.3 \xt 1 Ts. 4:17.\x* 
\v 4 Y can itaman-va re bey re nicꞌuan ivichin re ancheꞌ yimbo-va yen, xchaꞌ re Jesús chaka.
\p
\v 5 Jacꞌa re jun kachibil rubiniꞌan Tomás xubij cha re Jesús: Ajaf, yoj man kataman-ta ancheꞌ yabo-va rat.\x * \xo 14.5 \xt Jn. 13:36.\x* ¿Anchaꞌl tak xtakatamaj anchique bey nakacꞌuaj-a yoj?
\p
\v 6 Y re Jesús xubij: Ja yen re bey,\x * \xo 14.6 \xt He. 9:8.\x* yen re katzij,\x * \xo 14.6 \xt Jn. 1:17; 8:32.\x* y ja yen chukaꞌ re cꞌaslen.\x * \xo 14.6 \xt Jn. 1:4; 6:35.\x* Xaxe cꞌa re xtiniman vichin, xtapon riqꞌuin re Nataꞌ.\x * \xo 14.6 \xt Ro. 5:2.\x* 
\v 7 Vo xa can itaman noch yen, can itaman chukaꞌ rach re Nataꞌ.\x * \xo 14.7 \xt Jn. 8:19.\x* Re vocame can itzꞌeton chic, y chukaꞌ itaman chic rach rejaꞌ, xchaꞌ chaka.
\p
\v 8 Y can ja chukaꞌ reꞌ tak jun chic chaka yoj, re rubiniꞌan Felipe xubij cha re Jesús: Ajaf, tacꞌutuꞌ cꞌa re Artaꞌ chakavach, xaxe riqꞌuin reꞌ can xkojquiꞌcot, xchaꞌ.
\p
\v 9 Y re Jesús xubij cha: Felipe, ¿la man como ataman-ta noch? Yen can qꞌuiy-yan tiempo quincꞌue-va iviqꞌuin. Re tzꞌeteyon vichin yen, rutzꞌeton chukaꞌ re Nataꞌ.\x * \xo 14.9 \xt Col. 1:15, 16; He. 1:3.\x* ¿Anchique roma tak rat nabij che nincꞌut re Nataꞌ chivach?
\v 10 ¿Man nanimaj-ta rat che re Nataꞌ cꞌo viqꞌuin yen, y yen yincꞌo riqꞌuin rejaꞌ?\x * \xo 14.10 \xt Jn. 10:38; 17:21.\x* Re chꞌabal re xintzijoj chivach, can riqꞌuin re Nataꞌ pitinak-va, roma can viqꞌuin yen cꞌo-va. Can ja rejaꞌ re nibano re samaj reꞌ.
\v 11 Can quininimaj che yen yincꞌo riqꞌuin re Nataꞌ y rejaꞌ cꞌo viqꞌuin yen. Y vo xa man yininimaj-ta roma re nimbij chiva, titzuꞌ cꞌa re nusamaj y quininimaj.\x * \xo 14.11 \xt Jn. 5:36.\x* 
\v 12 Ticꞌaxaj jabal re xtimbij chiva: Re can xtuban confiar-riꞌ viqꞌuin, can xqueꞌrubanalaꞌ chukaꞌ re samaj xeꞌmban yen, y camas cꞌa nimaꞌk tak samaj xqueꞌrubanalaꞌ. Roma jareꞌ tak yincꞌo chic chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Nataꞌ,
\v 13 y ronojel re xticꞌutuj pa nubeꞌ yen, can xtinya-va.\x * \xo 14.13 \xt 1 Jn. 3:22.\x* Chin quireꞌ nikꞌalajin rukꞌij re Nataꞌ, voma yen.
\v 14 Vo xa cꞌo jun cosa xticꞌutuj pa nubeꞌ yen, can xtinya-va-pa chiva.
\s Tak re Jesús xubij che re Dios xtutak-pa re Espíritu Santo
\p
\v 15 Vo xa can yinijoꞌ, can tibanaꞌ re nubij re nu-mandamientos re yeꞌmbij chiva.\x * \xo 14.15 \xt 1 Jn. 5:3.\x* 
\v 16 Y yen xtincꞌutuj cha re Nataꞌ, y rejaꞌ can xtutak-pa jun chic\x * \xo 14.16 \xt Ro. 8:15.\x* re nitaꞌo ivichin, Jun re can xticꞌue-va iviqꞌuin chin nojel tiempo.
\v 17 Y reꞌ can ja re Espíritu Santo, re nitijon ivichin cha re katzij.\x * \xo 14.17 \xt 1 Jn. 2:27.\x* Y re vinak re man quiniman-ta re Dios, man yeꞌtiquir-ta niquicꞌul re Espíritu Santo. Roma re Espíritu Santo xa man nitzꞌet-ta y man quitaman-ta chukaꞌ rach. Jacꞌa yex re can iniman chic, man quire-ta. Yex can itaman chic rach, roma cꞌo chic chiꞌicojol. Y rejaꞌ can xtoc pa tak ivánma.
\v 18 Yen man xquiximalij-ta can astapaꞌ xquimba, man xquixcꞌue-ta can anchaꞌl jun re manak rute-rutotaꞌ, roma xa can yimpa chic iviqꞌuin.\x * \xo 14.18 \xt Mt. 28:20.\x* 
\v 19 Jacꞌa re vinak re man quiniman-ta re Dios, xa can baꞌ chic-oc re xquinquitzꞌat. Pero yex can xquinitzꞌat-va, roma can xticꞌueꞌ chic jun bey nucꞌaslen.\x * \xo 14.19 \xt 1 Co. 15:20.\x* Y yex can xticꞌueꞌ chukaꞌ icꞌaslen quireꞌ.
\v 20 Y chupan re kꞌij reꞌ tak xtikꞌalajin jabal chivach che yen can yincꞌo-va riqꞌuin re Nataꞌ,\x * \xo 14.20 \xt Jn. 10:38; 17:21.\x* yex yixcꞌo viqꞌuin yen y yen iviqꞌuin yex.
\v 21 Re cꞌo re nuchꞌabal pa ránma y can nuban re nubij ronojel re nu-mandamientos, can yinrajo-va.\x * \xo 14.21 \xt 1 Jn. 2:5; 5:3.\x* Y re nijovan vichin yen, can xtijovax roma re Nataꞌ, y yen chukaꞌ can xtinjoꞌ y xtincꞌut-viꞌ chach, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 22 Jareꞌ tak re Judas\x * \xo 14.22 \xt Lc. 6:16.\x* re jun kachibil, pero mana-ta re Judas Iscariote, xucꞌutuj cha re Jesús: Ajaf, ¿anchique roma che xaxe chakavach yoj xtacꞌut-va-aviꞌ? ¿Y anchique roma tak man nacꞌut-ta-aviꞌ chiquivach re vinak re man quiniman-ta re Dios?
\p
\v 23 Y re Jesús xubij cha: Re can yinrajo-va, can nuban re nubij re nuchꞌabal cha. Re jun re xtibano quireꞌ, can xtijovax-va roma re Nataꞌ chukaꞌ. Cꞌareꞌ re Nataꞌ y yen can xkojpa riqꞌuin y xtakaban kachoch pa ránma.
\v 24 Jacꞌa re man nijovan-ta vichin, man nuban-ta re nubij re nuchꞌabal cha. Y re chꞌabal re icꞌaxan viqꞌuin yen, man xe-ta cꞌa vichin yen. Can jacꞌa re Nataꞌ re takayom-pa vichin, ja rejaꞌ re yaꞌyom-pa re chꞌabal reꞌ chua.\x * \xo 14.24 \xt Jn. 7:16.\x* 
\p
\v 25 Y ronojel re chꞌabal reꞌ, can xeꞌmbij cꞌa chiva.
\v 26 Y tak yen man chic yincꞌo-ta iviqꞌuin, re Nataꞌ xtutak-pa re Espíritu Santo\x * \xo 14.26 \xt Lc. 24:49; 1 Jn. 2:27.\x* chin yixrutoꞌ. Y ja rejaꞌ re xticꞌueꞌ iviqꞌuin pa nuqꞌuixel. Y can jacꞌa chukaꞌ rejaꞌ xquixtijon y xtunataj ronojel re chꞌabal re jeꞌmbin can yen chiva.
\p
\v 27 Y can anchaꞌl nunaꞌ re vánma yen che otz cꞌo, can quireꞌ chukaꞌ nimban can cha re ivánma yex.\x * \xo 14.27 \xt Fil. 4:7.\x* Y can katzij otz xtunaꞌ re ivánma, roma yen man nimban-ta anchaꞌl niquiban re vinak re man quiniman-ta re Dios, tak niquibij che re ivánma otz nunaꞌ, y xa man katzij-ta. Man tisatz icꞌoꞌx y chukaꞌ man tixibij-iviꞌ.
\v 28 Xa can icꞌaxan viqꞌuin che nbin: Yen can xquimbo-va, pero yimpa chic iviqꞌuin. Y vo xa yex camas-ta yinijoꞌ, niquiꞌcot-ta re ivánma, roma yen can riqꞌuin re Nataꞌ yintzolaj-va-a.\x * \xo 14.28 \xt Jn. 14:12.\x* Rejaꞌ camas-va rukꞌij que chinoch yen.
\v 29 Reꞌ ninya-yan can rutzijol chiva, chin quireꞌ tak xtapon re kꞌij che xquixinyaꞌ can, man-ta jun cosa xtinojij, xa can xtinimaj-va re nbin can chiva.
\p
\v 30 Y re vocame xa man qꞌuiy-ta chic tzij re xtimbij can chiva, roma re tiempo xa man qꞌuiy-ta chic. Re itzel re tzꞌamayon re ruchꞌulef\x * \xo 14.30 \xt Jn. 12:31.\x* xa nipa-yan. Pero astapaꞌ can ja rejaꞌ re tzꞌamayon re ruchꞌulef, man jun rukꞌaꞌ chua yen.\x * \xo 14.30 \xt He. 4:15.\x* 
\v 31 Re nimban yen, can jacꞌa re Nataꞌ Dios re xintako-pa chubanic.\x * \xo 14.31 \xt Fil. 2:8; He. 5:8.\x* Y quireꞌ nimban chin che re vinak re man quiniman-ta rejaꞌ, tiquitamaj che yen ninjoꞌ re Nataꞌ Dios. Kojyacataj y kojel-a vovaꞌ, xchaꞌ.
\c 15
\s Re ejemplo chij juviꞌ uva
\p
\v 1 Y cꞌareꞌ re Jesús xubij: Ja yen re katzij anchaꞌl juviꞌ uva, y re Nataꞌ jareꞌ re nisamajin re uva reꞌ.
\v 2 Roma juviꞌ uva jecꞌo rukꞌaꞌ re xa man yeꞌvachin-ta, yeꞌlisas-a.\x * \xo 15.2 \xt Mt. 15:13; He. 6:8.\x* Jacꞌa re rukꞌaꞌ re can yeꞌvachin, yeꞌjoskꞌes jabal, chin más otz yeꞌvachin. Can quireꞌ chukaꞌ yen. Re Nataꞌ yeꞌrutzꞌat conojel re jecꞌo viqꞌuin y yeꞌrulisaj-a re man nivachin-ta quicꞌaslen. Jacꞌa re nivachin quicꞌaslen, yeꞌrojoskꞌij más, che re quicꞌaslen más nivachin.
\v 3 Yex re can ncꞌutun-va-pa re chꞌabal chivach, can xixchꞌojchꞌojer-yan roma re chꞌabal reꞌ.\x * \xo 15.3 \xt Ef. 5:26.\x* 
\v 4 Can nojel tiempo cꞌa quixcꞌueꞌ viqꞌuin, chin quireꞌ yen can yincꞌueꞌ chukaꞌ iviqꞌuin. Roma vo xa cꞌo jun rukꞌaꞌ uva re man chach-ta re rakan ndel-va-pa, man nivachin-ta. Xa can nicꞌatzin che jun rukꞌaꞌ uva chach re rakan ndel-va-pa, chin quireꞌ nivachin. Can quireꞌ chukaꞌ yex, can nicꞌatzin che nojel tiempo quixcꞌueꞌ viqꞌuin.
\p
\v 5 Ja yen re juviꞌ uva, y yex re rukꞌaꞌ. Re can nojel tiempo cꞌo viqꞌuin y yen riqꞌuin rejaꞌ, re rucꞌaslen can xtivachin-va. Roma re man cꞌo-ta viqꞌuin, man jun xtitiquir xtuban.\x * \xo 15.5 \xt Fil. 4:13.\x* 
\v 6 Re anchique man nicꞌue-ta viqꞌuin, xtucꞌalvachij anchaꞌl niquicꞌalvachij re rukꞌaꞌ tak uva re xa man yeꞌvachin-ta. Yeꞌlisas-a roma man yeꞌvachin-ta, y tak je chakeꞌj chic, yeꞌbemol-pa, yeꞌtorix pa kꞌakꞌ, y chireꞌ yeꞌcꞌat-va.
\p
\v 7 Jacꞌa yex can quixcꞌueꞌ viqꞌuin, y ticꞌueꞌ re nuchꞌabal iviqꞌuin. Vo xa quireꞌ xtiban, can ticꞌutuj cha re Dios andex nurayij re ivánma, y can quireꞌ xtibanataj. Can xtuya-va-pa chiva re nicꞌutuj.\x * \xo 15.7 \xt Jn. 15:16.\x* 
\v 8 Vo xa can nivachin jabal re icꞌaslen, can nikꞌalajin che yixtzakatal chuij. Y mareꞌ re xquixtzꞌeto, can xtiquiyaꞌ rukꞌij re Nataꞌ.\x * \xo 15.8 \xt Mt. 5:16; Fil. 1:11.\x* 
\v 9 Can anchaꞌl como yen camas yinrajoꞌ re Nataꞌ, can quireꞌ chukaꞌ nimban yen chiva yex. Y mareꞌ nojel tiempo quixcꞌueꞌ viqꞌuin y siempre yixinjoꞌ.
\v 10 Y chin che yixcꞌueꞌ viqꞌuin y yixinjoꞌ, yex can niban re yeꞌmbij chiva. Anchaꞌl nbanon yen riqꞌuin re Nataꞌ, can yeꞌmban re nubij chua, y mareꞌ yincꞌo riqꞌuin rejaꞌ y yinrajoꞌ.
\p
\v 11 Y ronojel re nbin chic chiva, can chin che yixquiꞌcot pa tak ivánma, can anchaꞌl yinquiꞌcot yen pa vánma. Y re ivánma camas-ta xtiquiꞌcot.\x * \xo 15.11 \xt Jn. 16:24; 1 Jn. 1:4.\x* 
\v 12 Y yen ninchalabej chiva che can tijo-iviꞌ,\x * \xo 15.12 \xt 1 Ts. 4:9; 1 P. 4:8; 1 Jn. 3:11.\x* can anchaꞌl yixinjoꞌ yen.
\v 13 Roma re jun re can nuya-va rucꞌaslen\x * \xo 15.13 \xt Ro. 5:7; Ef. 5:2.\x* pa quiqꞌuixel re ru-amigos, can kꞌalaj che camas yeꞌrajoꞌ y man jun chic re xtijovan más que chach rejaꞌ.
\v 14 Y yex can yix nu-amigos, vo xa niban ronojel re nimbij chiva che tibanaꞌ.
\v 15 Roma yen can amigos chic nbanon chiva, roma can ronojel re rubim-pa re Nataꞌ chua yen, can xintzijoj chukaꞌ chiva yex. Man xe-ta chic yix nusamajelaꞌ. Roma jun samajel man rutaman-ta andex nunojij re ru-patrón. Yen man quire-ta chic nbanon chiva.
\v 16 Re xchaꞌo ivichin yex, ja yen, y mana-ta yex re xixchaꞌo vichin yen.\x * \xo 15.16 \xt 1 Jn. 4:10.\x* Y yen xixinchaꞌ chin che yixintak chubanic re nusamaj\x * \xo 15.16 \xt Mr. 16:15.\x* y chin chukaꞌ che nivachin jabal re icꞌaslen, y reꞌ can chin nojel tiempo, chin quireꞌ re andex xticꞌutuj cha re Nataꞌ pa nubeꞌ yen, can xtuya-va-pa chiva.
\v 17 Can ninchalabej cꞌa chiva, che tijo-iviꞌ.
\s Re Jesús xtzelas, y quireꞌ chukaꞌ xtiban chique re yeꞌniman richin
\p
\v 18 Y vo xa yixtzelas\x * \xo 15.18 \xt Mr. 13:13; Lc. 6:22; 1 Jn. 3:13.\x* coma re vinak re man quiniman-ta re Dios, teꞌka chiꞌcꞌoꞌx che ja yen re xinquitzelaj nabey que chivach yex.
\v 19 Xe-ta yix quichibil-ta re vinak re man quiniman-ta re Dios, yixquijo-ta.\x * \xo 15.19 \xt 1 Jn. 4:5.\x* Pero vocame yixquitzelaj, roma man yix quichibil-ta chic rejeꞌ.\x * \xo 15.19 \xt Jn. 17:14.\x* Can jacꞌa yen re xinlisam-pa ivichin chiquicojol.
\v 20 Can teꞌka chiꞌcꞌoꞌx che mana-ta re mozo cꞌo más rukꞌij que chach re patrón. Y vo xa yen re Ivajaf yintzelas coma re vinak,\x * \xo 15.20 \xt Is. 53:3.\x* yex chukaꞌ xa can quireꞌ xtiban chiva, y vo xa re vinak man niquiban-ta re nubij re nuchꞌabal yen, man xtiquiban-ta chukaꞌ re nibij yex chique.
\v 21 Y quireꞌ xtiquiban, roma man quitaman-ta rach re Dios\x * \xo 15.21 \xt Jn. 16:3.\x* re takayom-pa vichin, y mareꞌ yixquitzelaj, roma viqꞌuin yen ibanon-va confiar-iviꞌ.
\p
\v 22 Y man-ta ximpa yen chach re ruchꞌulef chutzijosic re nuchꞌabal, man-ta xinquitzelaj y man-ta xeꞌkꞌalajin che je aj-maquiꞌ.\x * \xo 15.22 \xt Jn. 9:41.\x* Jacꞌa vocame, roma yen ximpa-yan chach re ruchꞌulef, mareꞌ rejeꞌ man xqueꞌtiquir-ta xtiquibij che man jun quimac.\x * \xo 15.22 \xt Ro. 1:20.\x* 
\v 23 Re yeꞌtzelan vichin yen, can man xe-ta cꞌa yen re yinquitzelaj, xa can quireꞌ chukaꞌ niquiban cha re Nataꞌ.
\v 24 Yen jeꞌmbanalon\x * \xo 15.24 \xt Jn. 3:2; 7:31; 9:32.\x* nimaꞌk tak samaj re man jun banayon chiquivach. Y rejeꞌ xquitzꞌat re samaj reꞌ, pero man yinquiniman-ta. Xa yinquitzelaj y niquitzelaj chukaꞌ re Nataꞌ. Y mareꞌ man jun xtibin che manak rumac.
\v 25 Ronojel reꞌ, can ntajin chic rubanic, roma can quireꞌ tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios re yiꞌon chique. Chupan re ruchꞌabal re Dios nubij: Yinquitzelaj y xa man kꞌalaj-ta anchique roma.\x * \xo 15.25 \xt Sal. 35:19; 69:4; 109:3.\x* Quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios.
\p
\v 26 Jacꞌa tak yen xquintzolaj chic chilaꞌ riqꞌuin re Nataꞌ, xtintak-pa re xtitoꞌo ivichin, y rejaꞌ can xquinrutzijoj-va. Y re Jun reꞌ ja re Espíritu Santo,\x * \xo 15.26 \xt Hch. 2:33; 1 Jn. 5:6.\x* re nitijon ivichin cha re katzij. Y rejaꞌ riqꞌuin re Nataꞌ nipo-va.
\v 27 Y yex can xquinitzijoj\x * \xo 15.27 \xt Hch. 1:8.\x* chukaꞌ, roma can ja tak xintzꞌuc-pa re nusamaj, jareꞌ tak yixcꞌo viqꞌuin.\x * \xo 15.27 \xt Lc. 1:2.\x* 
\c 16
\p
\v 1 Y ronojel reꞌ, can ximbij chiva chin che yex nitamaj can y man-ta jun nibano chiva che yixtzak.
\v 2 Xquixkotax chireꞌ pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Y can xtapon-va chukaꞌ re kꞌij tak re vinak xtiquinojij che rusamaj re Dios niquiban rejeꞌ tak yixquiquimisaj.\x * \xo 16.2 \xt Hch. 9:1, 2; 26:9, 10; Ga. 1:13.\x* 
\v 3 Quireꞌ re xqueꞌquibanalaꞌ re vinak, roma man quitaman-ta rach re Nataꞌ\x * \xo 16.3 \xt Ro. 10:2.\x* y man quitaman-ta chukaꞌ noch yen.\x * \xo 16.3 \xt 1 Ti. 1:13.\x* 
\v 4 Y ronojel reꞌ nimbij can chiva, chin che tak xtapon re kꞌij tak xquixquikotaj-pa y xquixquimisas man cꞌa xtibij-ta che yen man xinya-ta can rutzijol chiva. En lugar che quire-ta xtinojij, xa can jareꞌ tak xteꞌka chiꞌcꞌoꞌx che can katzij re rutzijol nyiꞌon can chiva.
\s Re rusamaj re Espíritu Santo chach re ruchꞌulef
\p Ronojel reꞌ can man xinya-ta rutzijol chiva tak xintzꞌuc-pa re nusamaj, roma can yincꞌo-va-pa iviqꞌuin.
\v 5 Y vocame yintzolaj\x * \xo 16.5 \xt Jn. 7:33; 14:28.\x* riqꞌuin re takayom-pa vichin. Anchique roma tak man jun chiva yex re yix nu-discípulos re nicꞌutun-ta-pa chua: ¿Ancheꞌ cꞌa xcabo-va?
\v 6 Pero en lugar che quire-ta nicꞌutuj chua, re ivánma xa nojnak che bis, roma re ximbij-ka chiva.
\v 7 Pero yen can ja re katzij nimbij chiva: Jabal nuban chiva vo xa yen xquimba-yan, roma vo xa man xquimba-ta, man nika-ta-pa re Espíritu Santo\x * \xo 16.7 \xt Hch. 2:33.\x* re nitaꞌo ivichin. Jacꞌa vo xa xquimba-yan, can xtintak-va-pa.
\v 8 Y tak xteꞌka re Espíritu Santo, can xtutzijoj chiquivach re vinak re man quiniman-ta re Dios che can je aj-maqui-va,\x * \xo 16.8 \xt 1 Co. 14:24.\x* che cꞌo jun bey choj chin cꞌaslen, y re Dios can xtuban-va juzgar pa quiveꞌ re vinak.
\v 9 Rejaꞌ xtutzijoj chiquivach re vinak che je aj-maquiꞌ, roma man yinquinimaj-ta.\x * \xo 16.9 \xt Hch. 2:36, 37.\x* 
\v 10 Can xtutzijoj chukaꞌ chiquivach re vinak re choj bey chin cꞌaslen, roma yen riqꞌuin re Nataꞌ yinapon-va. Y jareꞌ tak yex man xquinitzꞌat-ta chic.
\v 11 Y chukaꞌ rejaꞌ can xtutzijoj che re Dios can xtuban-va juzgar pa quiveꞌ re vinak, roma vocame can xban-yan juzgar pa rueꞌ re itzel\x * \xo 16.11 \xt Lc. 10:18.\x* re tzꞌamayon chin re ruchꞌulef.
\p
\v 12 Y can cꞌa qꞌuiy cosas re man nimbij-ta can chiva, roma vocame cꞌayef chin che yeꞌkꞌax pan iveꞌ y can cꞌayef chukaꞌ nuban chiva che nicꞌuaj.
\v 13 Jacꞌa tak xtipa re Espíritu Santo,\x * \xo 16.13 \xt Jl. 2:28; Hch. 2:17, 18.\x* can xquixrutijoj\x * \xo 16.13 \xt Jn. 14:26; 1 Jn. 2:20, 27.\x* y xquixrucꞌuaj chupan re katzij. Rejaꞌ can man rion-ta xtisamaj, roma re chꞌabal re xtuyalaꞌ chiva,\x * \xo 16.13 \xt Hch. 21:9.\x* can ja re jeꞌbim-pa cha chilaꞌ chicaj. Y mareꞌ tak rejaꞌ xqueꞌrusekresaj-yan-apo chivach re xqueꞌbanataj re chakavach-apo.\x * \xo 16.13 \xt Hch. 11:28; 20:23; 21:11; 1 Ti. 4:1.\x* 
\v 14 Y rejaꞌ can xtuyaꞌ nukꞌij yen, roma ronojel re xtubij chivach, can chuij yen y re nusamaj.
\v 15 Can ronojel re cꞌo riqꞌuin re Nataꞌ Dios, can vichin chukaꞌ yen,\x * \xo 16.15 \xt Mt. 11:27; Lc. 10:22; Jn. 3:35; 17:10.\x* y mareꞌ tak yen ximbij-yan che ronojel re xtubij re Espíritu Santo chivach, can chuij yen y re nusamaj.
\s Nabey xa bis nipa, y cꞌareꞌ xquixquiꞌcot roma xquinitzꞌat chic jun bey
\p
\v 16 Xa baꞌ chic cꞌa xquinitzꞌat. Y cꞌareꞌ xquinel-a jun caꞌe-oxeꞌ kꞌij chiꞌicojol, cꞌareꞌ xquinitzꞌat chic baꞌ, y cꞌareꞌ yen yintzolaj chic chilaꞌ riqꞌuin re Nataꞌ Dios, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 17 Y nicꞌaj chaka yoj re yoj discípulos tak xkacꞌaxaj re xubij re Jesús, xkacꞌutulaꞌ chakavach. Yoj xkabij: ¿Andex xrajoꞌ xubij chaka riqꞌuin re chꞌabal reꞌ? Roma xubij: Xa baꞌ chic cꞌa xquinitzꞌat. Y cꞌareꞌ xquinel-a jun caꞌe-oxeꞌ kꞌij chiꞌicojol, cꞌareꞌ xquinitzꞌat chic baꞌ. Y cꞌareꞌ yen yintzolaj chic chilaꞌ riqꞌuin re Nataꞌ Dios, xchaꞌ, quireꞌ xkabilaꞌ chakavach.
\v 18 Yoj nakabilaꞌ chakavach: ¿Andex nrajoꞌ nubij re rutzij: Xa baꞌ chic cꞌa? Xa man yeꞌkꞌax-ta pa kaveꞌ re rutzij, yojchaꞌ.
\p
\v 19 Y re Jesús can chaꞌnin xunabej che yoj cꞌo jun cosa nakajoꞌ nakacꞌutuj cha, mareꞌ rejaꞌ xubij: Yex nijoꞌ nitamaj andex re ximbij, che xa baꞌ chic cꞌa xquinitzꞌat, y cꞌareꞌ xquinel-a jun caꞌe-oxeꞌ kꞌij chiꞌicojol, cꞌareꞌ xquinitzꞌat chic baꞌ.
\v 20 Mareꞌ can katzij nimbij chiva: Yex can xquixokꞌ y xquixbison roma re xtincꞌalvachij yen. Jacꞌa re vinak re man quiniman-ta re Dios, xqueꞌquiꞌcot roma re xtibanataj. Y man riqꞌuin reꞌ che yex can cꞌo-va re bis pa tak ivánma, re bis reꞌ xtijalataj. Re bis xa xtuban chiva che xquixquiꞌcot.\x * \xo 16.20 \xt Mt. 5:4.\x* 
\v 21 Re bis reꞌ junan riqꞌuin re kꞌaxomal nukꞌasaj jun ixok tak napon rukꞌij chin nralaj jun acꞌual.\x * \xo 16.21 \xt Is. 26:17.\x* Tak re acꞌual xalax-yan, re teꞌej reꞌ man neꞌka-ta chic chucꞌoꞌx andex che kꞌaxomal xukꞌasaj, roma camas niquiꞌcot ránma che xalax chic jun acꞌual chach re ruchꞌulef.
\v 22 Can quireꞌ chukaꞌ yex, vocame cꞌo bis pa tak ivánma, pero can yimpa chic jun bey chiꞌitzꞌetic. Y jareꞌ tak re ivánma xtiquiꞌcot chic jun bey,\x * \xo 16.22 \xt Lc. 24:41; Jn. 20:20.\x* y man jun chic xtibano cha re ivánma che man chic xtiquiꞌcot-ta.\x * \xo 16.22 \xt Hch. 2:46; 13:52; 1 P. 1:8.\x* 
\p
\v 23 Y chupan re kꞌij reꞌ, man chic chua-ta yen xticꞌutuj-va re nurayij re ivánma. Pero can katzij nimbij chiva, che ronojel re xticꞌutuj cha re Nataꞌ pa nubeꞌ yen, can xtuya-pa chiva.\x * \xo 16.23 \xt Jn. 15:16.\x* 
\v 24 Jacꞌa vocame can man jun icꞌutun-ta cha re Nataꞌ pa nubeꞌ yen. Can ticꞌutuj, y xticꞌul. Y chin quireꞌ camas-ta xtiquiꞌcot re ivánma.\x * \xo 16.24 \xt Jn. 15:11.\x* 
\s Re Jesús más kꞌalaj re nubij
\p
\v 25 Can ronojel re nbin chic-ka chiva, can cꞌayef-va chin che yeꞌkꞌax pan iveꞌ, pero xteꞌka re kꞌij tak man chic quire-ta rubanic xquinchꞌo iviqꞌuin. Xa can kꞌalaj rubixic xtimban chiva chij re Nataꞌ Dios.
\v 26 Y chupan re kꞌij reꞌ, can pa nubeꞌ yen xticꞌutuj-va cha re Nataꞌ, y rejaꞌ can xtuya-pa chiva re nicꞌutuj cha. Y xtuyaꞌ chiva, man roma-ta che can ja yen re yincꞌutun pan i-cuenta yex. Man quire-ta.
\v 27 Re Nataꞌ nuyaꞌ chukaꞌ chiva re nicꞌutuj cha, roma yixrajoꞌ. Y rejaꞌ yixrajoꞌ, roma yex yinijoꞌ yen\x * \xo 16.27 \xt Jn. 14:21.\x* y ninimaj che yen riqꞌuin rejaꞌ yimpitinak-va.\x * \xo 16.27 \xt Jn. 3:13; 17:8.\x* 
\v 28 Can riqꞌuin-va re Nataꞌ Dios yimpitinak-va, chin xineka chach re ruchꞌulef. Y vocame can riqꞌuin chukaꞌ rejaꞌ yintzolaj-va-a,\x * \xo 16.28 \xt Jn. 13:3.\x* y ninyaꞌ can re ruchꞌulef, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 29 Y yoj re yoj ru-discípulos xkabij cha: Can katzij-va che vocame man chic cꞌayef-ta chin yeꞌkꞌax pa kaveꞌ re nabij, xa can kꞌalaj re yaꞌbij.
\v 30 Vocame nakꞌax pa kaveꞌ che rat can ronojel natzꞌat y ronojel chukaꞌ ataman. Can man nicꞌatzin-ta che nakacꞌutuj chava chin natamaj re nakanojij. Y mareꞌ yoj can nakanimaj che riqꞌuin re Dios yatpitinak-va,\x * \xo 16.30 \xt Jn. 17:8.\x* xojchaꞌ cha.
\p
\v 31 Y re Jesús xubij chaka yoj: ¿Can yininimaj como vocame?
\v 32 Roma can katzij nimbij chiva che re jun kꞌij reꞌ can nipo-va, y can hora chic, che xtibanataj che yex xa xtitaluj-a-iviꞌ y xa xquiniyaꞌ can nayon.\x * \xo 16.32 \xt Mt. 26:31; Mr. 14:27.\x* Pero man nayon-ta chukaꞌ xquincꞌueꞌ can, roma re Nataꞌ can cꞌo-va viqꞌuin.\x * \xo 16.32 \xt Jn. 8:29.\x* 
\v 33 Y ronojel reꞌ, can nintzijoj can chiva, chin che re ivánma can otz nunaꞌ, y can quireꞌ xtunaꞌ re ivánma roma ibanon confiar-iviꞌ viqꞌuin. Y nimbij can chukaꞌ chiva, che can xtivel-va tijoj-pokonal\x * \xo 16.33 \xt Hch. 14:22; Ro. 8:37.\x* vovaꞌ chach re ruchꞌulef. Pero can xticꞌue-a ivuchukꞌaꞌ roma yen xinchꞌac-yan re itzel re tzꞌamayon chin re ruchꞌulef.
\c 17
\s Re Jesús nuban orar pa kaveꞌ yoj re yoj ru-discípulos
\p
\v 1 Y tak re Jesús rubin chic ronojel reꞌ, rejaꞌ xtzuꞌun chicaj chin nuban orar y nubij: Nataꞌ Dios, re nu-hora can ja xbeka. Vocame can tabanaꞌ chua yen re Acꞌajol che nikꞌalajin re nukꞌij,\x * \xo 17.1 \xt Jn. 12:23; 13:31.\x* chin quireꞌ yen re Acꞌajol can ja chukaꞌ xtimban aviqꞌuin rat, che can xtikꞌalajin re akꞌij.
\v 2 Roma can ajachon-va-pa poder pa nukꞌaꞌ chin che can yincꞌue-va pa quiveꞌ conojel vinak. Y re poder reꞌ nicꞌatzin che yen ninyaꞌ re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta chique conojel re can jeꞌayiꞌon chic chua.
\v 3 Y re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta, ja re niquitamaj avach rat Nataꞌ Dios y niquitamaj chukaꞌ noch yen. Roma ja rat re katzij Dios y man jun chic Dios cꞌo, y yen re Jesucristo re xinatak-pa chach re ruchꞌulef.
\p
\v 4 Riqꞌuin re samaj re ximban vovaꞌ chach re ruchꞌulef, xkꞌalajin re akꞌij.\x * \xo 17.4 \xt Jn. 13:31.\x* Y xinqꞌuis-yan chukaꞌ ronojel re samaj re achalabem-pa chua chin nimban.\x * \xo 17.4 \xt Jn. 19:30.\x* 
\v 5 Vocame, Nataꞌ Dios, can tayaꞌ chic cꞌa re nukꞌij tak xincꞌueꞌ aviqꞌuin rat.\x * \xo 17.5 \xt Jn. 1:1.\x* Can anchaꞌl re nukꞌij re xcꞌueꞌ tak cꞌamaje-na ticꞌueꞌ re ruchꞌulef cheꞌ.
\p
\v 6 Roma re achiꞌaꞌ re can jeꞌachaꞌon chic-pa rat chiquicojol re man yatquiniman-ta, chua yen xaꞌya-va vocame, y yen can xinsekresaj re abeꞌ chiquivach.\x * \xo 17.6 \xt Sal. 22:22.\x* Re achiꞌaꞌ reꞌ can je avichin rat, y xaꞌyaꞌ chua yen. Y rejeꞌ can quibanon y quichajin re achꞌabal.
\v 7 Chukaꞌ re achiꞌaꞌ reꞌ can quitaman chic che ronojel re ayiꞌom-pa chua yen, can xkꞌax-yan pa quiveꞌ che ja rat re yatyaꞌyom-pa chua.
\v 8 Roma can ja re chꞌabal re ayiꞌom-pa chua yen chin nitzijos, can jareꞌ re xintzijoj chiquivach re achiꞌaꞌ reꞌ. Y rejeꞌ can quicꞌulun-va re achꞌabal pa tak cánma, y can quitaman-va che katzij che aviqꞌuin rat Nataꞌ Dios yimpitinak-va. Can quiniman che ja rat re yatakayom-pa vichin.
\p
\v 9 Can nincꞌutuj chava rat che tayaꞌ re akꞌaꞌ pa quiveꞌ rejeꞌ, y mana-ta pa quiveꞌ re vinak re man yatquiniman-ta. Can pa quiveꞌ re achiꞌaꞌ re xaꞌyaꞌ chua nincꞌutuj che tayaꞌ re akꞌaꞌ pa quiveꞌ, roma can je avichin chukaꞌ rat.
\v 10 Y conojel re je vichin yen, can je avichin chukaꞌ rat, y re je avichin rat, je vichin chukaꞌ yen. Y yen can xkꞌalajin-yan re nukꞌij, coma re achiꞌaꞌ re xaꞌyaꞌ chua.
\p
\v 11 Lokꞌolaj Nataꞌ Dios, pan akꞌaꞌ cꞌa yeꞌnjach-va can re achiꞌaꞌ re xaꞌyaꞌ chua, can caꞌchajij riqꞌuin re a-poder, chin quireꞌ can junan-ta quivach y xa jun-ta cꞌa niquiban. Can niquiban-ta anchaꞌl kabanon yoj. Yoj can jun kabanon.\x * \xo 17.11 \xt Jn. 10:30.\x* Can caꞌchajij,\x * \xo 17.11 \xt 1 P. 1:5.\x* roma rejeꞌ can cꞌa yeꞌcꞌue-na can chach re ruchꞌulef, y yen man quire-ta. Yen xa yintzolaj-yan-a aviqꞌuin.
\v 12 Y yen can jeꞌnchajin-va-pa re achiꞌaꞌ re xaꞌyaꞌ chua. Jenipaꞌ tiempo re xincꞌue-pa quiqꞌuin chach re ruchꞌulef, can xeꞌnchajij riqꞌuin re a-poder rat. Y can man jun chic re xsatz-ta can chique, xa can xe re jun re xe itzel tak banabal nubanalaꞌ y nucanoj rucamic. Can quireꞌ cꞌa re tzꞌiban can, che cꞌo jun re nisatz can.
\p
\v 13 Yen can ja yintzolaj-yan aviqꞌuin, Nataꞌ Dios, pero riqꞌuin re cꞌa yincꞌue-na baꞌ chic chach re ruchꞌulef, nincꞌutuj chava che tayaꞌ re akꞌaꞌ pa quiveꞌ, roma ninjoꞌ che camas-ta yeꞌquiꞌcot pa tak cánma. Can anchaꞌl yinquiꞌcot yen.\x * \xo 17.13 \xt Jn. 15:11.\x* 
\v 14 Re achiꞌaꞌ re xaꞌyaꞌ chua, can nyiꞌon-va re achꞌabal chique. Mareꞌ re vinak re man yatquiniman-ta xeꞌquitzelaj,\x * \xo 17.14 \xt 1 Jn. 3:13.\x* roma re achiꞌaꞌ re xaꞌyaꞌ chua man je richin-ta chic re ruchꞌulef. Can je anchaꞌl chic yen, roma yen man yin richin-ta chukaꞌ re ruchꞌulef.
\v 15 Man nincꞌutuj-ta chava Nataꞌ Dios che caꞌlisaj-yan-a chach re ruchꞌulef chin yaꞌcol. Re nincꞌutuj chava, ja che caꞌtoꞌ. Man tayaꞌ kꞌij che re itzel nichꞌacon chiquij.\x * \xo 17.15 \xt 2 Ts. 3:3.\x* 
\v 16 Re achiꞌaꞌ re xaꞌyaꞌ chua, man je richin-ta re ruchꞌulef. Can je anchaꞌl yen. Yen man yin richin-ta chukaꞌ re ruchꞌulef.
\v 17 Can tabanaꞌ chique che tiquijacha-quiꞌ chupan re achꞌabal. Re achꞌabal ja re katzij.
\v 18 Y can anchaꞌl rubanic re xabam-pa chua yen chin xinatak-pa chubanic re asamaj chach re ruchꞌulef, can quireꞌ chukaꞌ nimban yen chique re achiꞌaꞌ re xaꞌyaꞌ chua. Can jeꞌntakon-va chubanic re asamaj\x * \xo 17.18 \xt Jn. 20:21.\x* chach re ruchꞌulef.
\v 19 Coma rejeꞌ yen can ninjach cꞌa chuka-viꞌ chin re samaj, che quire-ta chukaꞌ niquiban rejeꞌ. Can tiquijacha-quiꞌ y queꞌcꞌueꞌ chupan re katzij.
\p
\v 20 Nataꞌ Dios, yen man xe-ta pa quiveꞌ re achiꞌaꞌ re xaꞌyaꞌ chua nincꞌutuj che tayaꞌ akꞌaꞌ pa quiveꞌ, xa can quireꞌ chukaꞌ nincꞌutuj chava pa quiveꞌ conojel re xqueꞌniman vichin, re can xquinquinimaj\x * \xo 17.20 \xt Hch. 2:41.\x* roma re chꞌabal xtitzijos chiquivach,
\v 21 chin che conojel can junan-ta quivach.\x * \xo 17.21 \xt Ro. 12:5.\x* Xa can jun-ta xtiquiban. Can-ta xtiquiban anchaꞌl re kabanon yoj, che xa jun kabanon. Roma rat Nataꞌ Dios can yatcꞌo viqꞌuin yen, y yen can yincꞌo chukaꞌ aviqꞌuin rat.\x * \xo 17.21 \xt Jn. 10:38.\x* Quireꞌ ninjoꞌ che niquiban-ta rejeꞌ kaqꞌuin yoj. Can-ta nikꞌalajin chiquivach re vinak re man yatquiniman-ta, che yen, can ja rat re xatako-pa vichin, roma niquitzꞌat che can junan quivach quibanon re jecꞌo kaqꞌuin yoj.
\v 22 Yen xinya-yan chique re ayiꞌom-pa rat chua yen. Rejeꞌ can cꞌo chic quikꞌij chukaꞌ, anchaꞌl re abanom-pa chua yen. Chin quireꞌ xa jun-ta xtiquiban, anchaꞌl kabanon yoj xa jun kabanon.
\v 23 Can xquincꞌue-va quiqꞌuin rejeꞌ y rat viqꞌuin yen, chin quireꞌ rejeꞌ can jun-ta xtiquiban. Y mareꞌ xtitamax coma re vinak re man yatquiniman-ta, che ja rat Nataꞌ Dios re xatako-pa vichin. Y mareꞌ chukaꞌ xtitamax coma re vinak che can yaꞌjo-va, anchaꞌl yinajoꞌ yen.
\p
\v 24 Nataꞌ Dios, yen ninjoꞌ che conojel re jeꞌayiꞌon chua xqueꞌbecꞌue-ta viqꞌuin chilaꞌ chicaj,\x * \xo 17.24 \xt 1 Ts. 4:17.\x* chin che niquitzꞌat-ta re nukꞌij re ayiꞌon, roma xinajoꞌ tak cꞌamaje-na ticꞌueꞌ re ruchꞌulef cheꞌ.
\v 25 Nataꞌ Dios, rat re yat choj riqꞌuin ronojel, re vinak re man yatquiniman-ta man cꞌa quitaman-ta avach. Pero yen can ntaman-va avach, y re achiꞌaꞌ re xaꞌyaꞌ chua, can xquitamaj chukaꞌ che ja rat re xatako-pa vichin.
\v 26 Y yen can ximban che xinsekresaj re abeꞌ rat chiquivach, y can xtimban che xtinsekresaj más chiquivach, chin quireꞌ can-ta xcaꞌjoꞌ anchaꞌl yinajoꞌ yen. Y xquincꞌue-ta chukaꞌ yen quiqꞌuin rejeꞌ.\x * \xo 17.26 \xt Ef. 3:17.\x* 
\c 18
\s Re akꞌaꞌ tak xtzꞌam re Jesús
\p
\v 1 Y tak re Jesús rubin chic ronojel reꞌ, rejaꞌ y chibil yoj re yoj ru-discípulos\x * \xo 18.1 \xt Mt. 26:30; Mr. 14:26; Lc. 22:39.\x* xojel-pa. Cꞌareꞌ xojba cꞌa jucꞌan chic-apo ruchiꞌ re chꞌet rakan-yaꞌ rubiniꞌan Cedrón, chupan jun ulef nibex huerto cha, y chireꞌ cꞌa xoc-va-apo re Jesús y chibil yoj re yoj ru-discípulos.
\v 2 Re Judas re nijacho chin re Jesús, can rutaman chukaꞌ re lugar re ancheꞌ xojapon-va, roma re Jesús qꞌuiy chic bey yojrucꞌuan-a chireꞌ.
\v 3 Mareꞌ re Judas can choj chupan re lugar reꞌ xeꞌrucꞌuaj-va-a\x * \xo 18.3 \xt Mt. 26:47; Mr. 14:43; Lc. 22:47; Hch. 1:16.\x* re jun grupo soldados y re policías re xeꞌquiya-a re principal tak sacerdotes y re achiꞌaꞌ fariseos. Re soldados y re policías quicꞌualon antorchas y lámparas y chukaꞌ quicꞌualon armas.
\v 4 Y re Jesús can rutaman andex re pitinak chij y andex re xtucꞌalvachij. Mareꞌ tak xba chiquicꞌulic re jeꞌpitinak tzꞌamoy richin y xucꞌutuj chique: ¿Anchique nicanoj?
\p
\v 5 Rejeꞌ xquibij: Yoj ja re Jesús aj-Nazaret nakacanoj.
\p Y re Jesús jareꞌ tak xubij chique: Ja yen reꞌ, xchaꞌ.
\p Y re Judas re nijacho chin re Jesús, can cꞌo-apo chukaꞌ quiqꞌuin re vinak reꞌ.
\v 6 Y jacꞌa tak re Jesús xubij chique: Ja yen reꞌ, jareꞌ tak re vinak reꞌ xeꞌtzolaj chiquij, y can xquivarabej-quiꞌ xeꞌtzak pan ulef.
\v 7 Jareꞌ tak re Jesús xucꞌutuj chic jun bey chique: ¿Anchique nicanoj?
\p Y re vinak reꞌ xquibij chic jun bey: Yoj ja re Jesús aj-Nazaret nakacanoj.
\p
\v 8 Y re Jesús xubij chique: Can xicꞌaxaj-yan che ximbij chiva che ja yen reꞌ. Y vo xa ja yen re yinicanoj, man queꞌitzꞌam re jecꞌo viqꞌuin, xa tiyaꞌ kꞌij chique che yeꞌba.
\p
\v 9 Re Jesús quireꞌ xubij, chin quireꞌ can nibanataj anchaꞌl re rubin. Rejaꞌ can rubin-va: Nataꞌ Dios, re achiꞌaꞌ xaꞌyaꞌ chua, can man jun cꞌa chique rejeꞌ re xsatz-ta chic can.\x * \xo 18.9 \xt Jn. 17:12.\x* 
\p
\v 10 Pero re Simón Pedro rucꞌuan jun espada, y jareꞌ re xulisaj chin xuyaꞌ cha re jun ru-mozo re namalaj sacerdote. Re Simón Pedro can xutzaqꞌuij-va jun ruxquin\x * \xo 18.10 \xt Mt. 26:51; Mr. 14:47; Lc. 22:50.\x* re ache rubiniꞌan Malco. Re ruxquin re xtzaqꞌuis-a ja re cꞌo pa rajquikꞌaꞌ.
\v 11 Pero re Jesús xubij cha re Simón Pedro: Tayaca-ka la espada, roma yen tiene que ninkꞌasaj re tijoj-pokonal re rubim-pa re Nataꞌ y cama-va xquincolotaj-ta chach, xchaꞌ re Jesús cha re Simón Pedro. Roma re Pedro nrajoꞌ nutoꞌ re Jesús che espada.
\s Re Jesús xtzꞌam-a y xcꞌuax chach re Anás
\p
\v 12 Y jareꞌ tak xeꞌpa re jun grupo soldados y re je ecꞌuay quichin, y re policías re jeꞌquiyiꞌom-pa re achiꞌaꞌ cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquitzꞌam-a re Jesús y xquixim-a.
\v 13 Nabey xquicꞌuaj-a re Jesús chach re jun ache rubiniꞌan Anás, roma re Anás reꞌ rujenam re Caifás. Y re tiempo reꞌ jacꞌa re Caifás re namalaj sacerdote.
\v 14 Y can jacꞌa re Caifás biyon chique re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, che más otz che xaxe jun nicom pa quiqꞌuixel conojel vinak y no que conojel yeꞌcom xaxe roma re jun reꞌ.\x * \xo 18.14 \xt Jn. 11:49, 50.\x* 
\s Tak re Pedro xubij che man rutaman-ta rach re Jesús
\p
\v 15 Yen Juan y chukaꞌ re Simón Pedro,\x * \xo 18.15 \xt Mt. 26:58; Mr. 14:54; Lc. 22:54.\x* can yojtzakatal-a chiquij re jeꞌtzꞌamayon-a chin re Jesús, roma ja re Jesús re katzekelben-a yojbinak. Yen ataman noch roma re namalaj sacerdote, mareꞌ can choj xinoc-apo chach rachoch.
\v 16 Jacꞌa re Pedro xa man xoc-ta-apo. Rejaꞌ xcꞌueꞌ can chireꞌ pa puerta. Y yen re ataman noch roma re namalaj sacerdote, xinel chic-pa y xinchꞌo riqꞌuin re ixok re nichajin chireꞌ pa puerta, y xincusaj-apo re Pedro.
\v 17 Y can jareꞌ tak re ixok re nichajin chireꞌ pa puerta xubij cha re Pedro: Rat chukaꞌ yat ru-discípulo re ache tzꞌamom-pa, xchaꞌ.
\p Pero rejaꞌ xubij: Yen man yin discípulo-ta chin re ache reꞌ, xchaꞌ.
\p
\v 18 Jacꞌa re mozos chupan re jay reꞌ y re policías re xeꞌbetzꞌamo-pa re Jesús, quibaxon jun kꞌakꞌ y jeꞌpaꞌal-apo chach chin niquimakꞌ-quiꞌ, roma camas tef nuban. Y re Pedro paꞌal-apo chukaꞌ quiqꞌuin, rumekꞌon-apo-riꞌ chuchi-kꞌakꞌ.\x * \xo 18.18 \xt Lc. 22:55.\x* 
\s Re Anás nuban preguntas cha re Jesús
\p
\v 19 Y re Anás re jun namalaj sacerdote re rujachon chic can re rusamaj, tak xbepobax re Jesús chach, cꞌo preguntas xubanalaꞌ cha. Rejaꞌ xucꞌutuj cha re Jesús chiquij re yeꞌtzekelben richin y chukaꞌ xucꞌutuj cha andex che enseñanza xucꞌut.
\v 20 Xpa re Jesús xubij: Man ntaman-ta anchique roma tak man acꞌaxan-ta, roma yen can pa sakil yinchꞌovenak-va chique conojel vinak. Yinchꞌovenak chiquivach pa rachoch re Dios\x * \xo 18.20 \xt Jn. 7:14, 28; 8:2.\x* y pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ conojel re kavinak israelitas chin niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 18.20 \xt Lc. 4:15.\x* Can pa sakil yinchꞌovenak-va chiquivach.
\v 21 ¿Anchique roma tak rat xa chua yen nacꞌutuj-va? Tacꞌutuj chique re jeꞌcꞌaxayon vichin. Tacꞌutuj chique andex re jeꞌmbin. Y tatzꞌeta-na-paꞌ, rejeꞌ jabal quitaman andex re nbin yen chique.
\p
\v 22 Y jacꞌa tak re Jesús jeꞌrubin chic-ka re tzij reꞌ, jun chique re policías re cꞌo-apo chireꞌ chunakaj re Jesús xuyaꞌ jun bic kꞌaꞌ cha\x * \xo 18.22 \xt Is. 50:6.\x* y xubij: ¿Anchique roma tak quireꞌ xachꞌo-apo cha la namalaj sacerdote?
\p
\v 23 Pero re Jesús xubij cha re policía reꞌ: Vo xa cꞌo chꞌabal re mana-ta rubixic ximban-apo cha, tabij cꞌa-pa andex che chꞌabal re man pa rubiyal-ta ximbij-apo. Y vo xa ronojel re ximbij-apo, otz, ¿anchique roma tak xayaꞌ jun bic kꞌaꞌ chua? xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 24 Cꞌareꞌ re Anás xutak-apo re Jesús chach re Caifás re namalaj sacerdote chupan re tiempo reꞌ. Y re Jesús ximil tak xcꞌuax-a.
\s Re Pedro nubij chic jun bey che man rutaman-ta rach re Jesús
\p
\v 25 Jacꞌa re Pedro paꞌal-apo chuchi-kꞌakꞌ\x * \xo 18.25 \xt Lc. 22:55; Jn. 18:18.\x* rumekꞌon-riꞌ. Y jecꞌo xeꞌcꞌutun cha: Rat yat ru-discípulo re jun ache tzꞌamon, xeꞌchaꞌ cha.
\p Y re Pedro xa xutzꞌuc tzij roma rejaꞌ xubij: Yen man yin discípulo-ta chin re jun ache reꞌ, xchaꞌ.
\p
\v 26 Y jun chique re ru-mozo re namalaj sacerdote, ruchꞌalal baꞌ re ache re xlisas ruxquin roma re Pedro,\x * \xo 18.26 \xt Jn. 18:10.\x* xucꞌutuj cha re Pedro y xubij: Ja rat re xatintzꞌat che yatcꞌo riqꞌuin re Jesús chireꞌ ancheꞌ xbakatzꞌama-va-pa, xchaꞌ cha.
\p
\v 27 Jacꞌa re Pedro xutzꞌuc chic tzij jun bey y xubij, che mana-ta yen. Y can jareꞌ tak xbetzirim-pa re momaꞌ.\x * \xo 18.27 \xt Mt. 26:74; Mr. 14:72; Lc. 22:60; Jn. 13:38.\x* 
\s Tak re Jesús xcꞌuax chach re Pilato
\p
\v 28 Y chireꞌ pa rachoch re Caifás cꞌo-va re Jesús chin niban juzgar. Rejaꞌ can poban-apo chach re Caifás. Y chireꞌ cꞌa xel-va-a chin che neꞌjach pa rukꞌaꞌ re gobernador rubiniꞌan Pilato,\x * \xo 18.28 \xt Mt. 27:2; Mr. 15:1; Lc. 23:1; Hch. 3:13.\x* re cꞌo chireꞌ pa ru-palacio. Y namakꞌaꞌ tak xbanataj reꞌ. Y re jeꞌacꞌayon-apo chin re Jesús man xeꞌoc-ta-apo pa palacio, roma chiquivach rejeꞌ xajan.\x * \xo 18.28 \xt Hch. 10:28; 11:3.\x* Y chukaꞌ chin quireꞌ rejeꞌ yeꞌtiquir niquitaj re andex nitij chupan re kanamakꞌij rubiniꞌan pascua.\x * \xo 18.28 \xt Dt. 16:2.\x* 
\v 29 Y re Pilato re gobernador xbeꞌel-pa y xucꞌutuj chique re jeꞌacꞌayon-apo chin re Jesús: ¿Andex che mac rubanon re jun achel reꞌ, mareꞌ icꞌamom-pa chinoch chin nisujuj? xchaꞌ chique.
\p
\v 30 Y re vinak re jeꞌacꞌayon-apo chin re Jesús chach re gobernador, xquibij cha: Vo xa re ache reꞌ man-ta banoy-chꞌaꞌoj, man-ta kapoban chavach chin naban juzgar, xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 31 Jareꞌ tak re Pilato xubij chique: Ticꞌuaj chic-a yex re ache reꞌ y tibanaꞌ juzgar yex can anchaꞌl nubij re i-ley, xchaꞌ re Pilato chique.
\p Pero re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij cha: Yoj man jun ley pa kakꞌaꞌ chin nakabij che nakaquimisaj jun vinak cho cruz, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 32 Y can jareꞌ nibanataj re rubin chic re Jesús, che andex che camic xtoc-a cha.\x * \xo 18.32 \xt Mt. 20:19; Jn. 12:32, 33.\x* 
\v 33 Y re Pilato, re gobernador xoc chic-apo pa ru-palacio. Y xrayoj re Jesús y cꞌareꞌ xucꞌutuj cha: ¿Ja rat re qui-Rey re israelitas?
\p
\v 34 Pero re Jesús xubij cha re Pilato: ¿Re xacꞌutuj chua, can aviqꞌuin como rat pitinak-va, o xa nicꞌaj chic vinak re jeꞌbiyom-pa chava? xchaꞌ.
\p
\v 35 Jareꞌ tak re Pilato xubij cha re Jesús: Yen can man jun otz nucꞌam-pa chua, roma yen man yin israelita-ta. Re xeꞌjacho avichin pa nukꞌaꞌ ja re avinak y re principal tak sacerdotes. ¿Andex cꞌa che mac abanon?
\p
\v 36 Y re Jesús xubij cha re Pilato: Yen can yin Rey-va, pero man anchaꞌl-ta chin re ruchꞌulef. Roma xe-ta yin anchaꞌl re Rey chin re ruchꞌulef, conojel-ta re samajelaꞌ jecꞌo viqꞌuin yeꞌtajin-ta chic che ayoval, che man quinjach-a pa quikꞌaꞌ re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chiquicojol re nuvinak israelitas. Yen man yin Rey-ta anchaꞌl chin re ruchꞌulef.\x * \xo 18.36 \xt Jn. 6:15.\x* 
\p
\v 37 Pero re Pilato xubij cha re Jesús: ¿Entonces rat can yat Rey-va? xchaꞌ.
\p Y re Jesús jareꞌ tak xubij cha: Jaꞌ, quireꞌ. Yen can yin Rey-va anchaꞌl re xabij.\x * \xo 18.37 \xt Lc. 23:3.\x* Can chin-va reꞌ tak xinalax chach re ruchꞌulef y chin che nintzijoj re katzij chꞌabal chiquivach re vinak. Y conojel cꞌa re yeꞌniman y je richin chic re katzij chꞌabal, can niquiban-va re nimbij yen chique, xchaꞌ.
\p
\v 38 Y re Pilato xucꞌutuj cha re Jesús: ¿Andex reꞌ re katzij?
\p Y tak rubin chic can quireꞌ cha re Jesús, re Pilato xa xel chic-a chireꞌ pa ru-palacio chin xbechꞌo chiquivach re kavinak israelitas y xubij chique: Yen man jun chꞌaꞌoj ninvel chij re jun ache reꞌ.\x * \xo 18.38 \xt Lc. 23:4, 14, 15; Jn. 19:4, 6.\x* 
\v 39 Pero ronojel junaꞌ chupan re kꞌij chin re pascua, yex nicꞌutuj che yen ninlisaj-a\x * \xo 18.39 \xt Mt. 27:15; Mr. 15:6; Lc. 23:17.\x* jun chique re ivinak re jecꞌo pa cárcel. ¿Re vocame, yex nijoꞌ che yen ninlisaj-a libre re Rey ivichin yex re yix israelitas? xchaꞌ chique.
\p
\v 40 Jacꞌa re vinak reꞌ, jun pa quichiꞌ xeꞌchꞌo-apo cha re Pilato y xquibij: Ja re Barrabás talisaj-a libre y mana-ta re ache reꞌ, xeꞌchaꞌ.
\p Y re ache rubiniꞌan Barrabás xa jun ache elekꞌom.
\c 19
\p
\v 1 Y mareꞌ re Pilato re gobernador xubij che tichꞌay re Jesús.\x * \xo 19.1 \xt Is. 50:6; Mt. 20:19; 27:26; Mr. 15:15; Lc. 18:32, 33.\x* 
\v 2 Jacꞌa re soldados xquipachꞌuj jun kꞌayis re camas ruqꞌuixal. Y xquiban jun corona cha y cꞌareꞌ xquiyaꞌ pa rujalom re Jesús. Cꞌareꞌ xquiyaꞌ chukaꞌ jun tziak morado chij re Jesús, can anchaꞌl-va re yeꞌquicusulaꞌ re reyes.\x * \xo 19.2 \xt Mt. 27:27-29; Mr. 15:16, 17.\x* 
\v 3 Y re soldados reꞌ niquibila-apo chach re Jesús: ¡Camas cꞌa caquiꞌcot rat re qui-Rey re israelitas! yeꞌchaꞌ.
\p Y niquiyalaꞌ chukaꞌ kꞌaꞌ cha.
\p
\v 4 Jareꞌ tak re Pilato xel chic-pa jun bey pa ru-palacio chin xchꞌo chiquivach re vinak, y rejaꞌ xubij chique: Titzuꞌ, jacꞌa ache reꞌ ninlisaj-pa chivach, chin titamaj che rejaꞌ man jun chꞌaꞌoj\x * \xo 19.4 \xt Jn. 18:38; 2 Co. 5:21.\x* ninvel chij, xchaꞌ.
\p
\v 5 Y tak re Jesús xbeꞌel-pa, can rucusan chic re corona re banon cha qꞌuix y chukaꞌ rucusan chic re tziak morado. Y jareꞌ tak re Pilato xubij: Jacꞌa ache re cꞌo reꞌ, xchaꞌ chique.
\p
\v 6 Can xe xquitzꞌat re Jesús, re principal tak sacerdotes y re policías jun pa quichiꞌ xeꞌchꞌo y xquibij: ¡Tatakaꞌ ruquimisasic cho cruz! ¡Tatakaꞌ ruquimisasic cho cruz! xeꞌchaꞌ.
\p Y jareꞌ tak re Pilato xubij chique: Yen man jun chꞌaꞌoj ninvel chij, chin quireꞌ nintak-ta ruquimisasic cho cruz. Y vo xa yex ninojij che cꞌo ley pan ikꞌaꞌ chin nitak ruquimisasic cho cruz, teꞌicꞌama-a, xchaꞌ rejaꞌ chique.
\p
\v 7 Pero re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij-apo cha re Pilato: Rejaꞌ nubij che Rucꞌajol re Dios,\x * \xo 19.7 \xt Jn. 5:18.\x* y mareꞌ tiene que nika re camic pa rueꞌ, roma quireꞌ nubij re ka-ley, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 8 Re Pilato can ruxibin-va-riꞌ, y tak xucꞌaxaj re xquibij re vinak, che re Jesús nubij che Rucꞌajol re Dios, xpa cꞌa más ximbireꞌ riqꞌuin.
\v 9 Cꞌareꞌ rejaꞌ xoc chic-apo pa ru-palacio y xucꞌutuj cha re Jesús: ¿Ancheꞌ cꞌa capo-va rat? xchaꞌ cha.
\p Y re Jesús man jun tzij xubij cha.\x * \xo 19.9 \xt Is. 53:7; Mt. 27:12-14; Hch. 8:32.\x* 
\p
\v 10 Jareꞌ tak re Pilato xubij cha re Jesús: ¿Anchique roma tak man jun tzij nabij-pa chua yen? ¿Man ataman-ta cꞌa che yen cꞌo autoridad pa nukꞌaꞌ chin yatinquimisaj cho cruz y chin yatinlisaj-a chukaꞌ? xchaꞌ re Pilato cha re Jesús.
\p
\v 11 Y re Jesús xubij: Rat man jun a-autoridad cꞌo pa nueꞌ yen, xe-ta man-ta ja re Dios\x * \xo 19.11 \xt Sal. 62:11; Dn. 4:17, 25; Hch. 2:23.\x* re cꞌo chilaꞌ chicaj re yaꞌyon chava. Roma can ja rejaꞌ yaꞌyom-pa autoridad pan akꞌaꞌ. Y vo xa xtatak nuquimisasic, can cꞌo amac, pero re más cꞌo rumac ja re xinjacho pan akꞌaꞌ, xchaꞌ re Jesús.
\p
\v 12 Can jareꞌ tak re Pilato xutaj rukꞌij chin nulisaj-ta-a. Pero re kavinak israelitas jun pa quichiꞌ xeꞌchꞌo, y xquibij: Vo xa xtalisaj-a, man junan-ta avach riqꞌuin re César. Roma xabanchique nibin che rejaꞌ jun Rey,\x * \xo 19.12 \xt Lc. 23:2.\x* can nutzelaj re César, roma yoj kataman che ja re César re cꞌo más rukꞌij.
\p
\v 13 Tak re Pilato xucꞌaxaj re tzij xquibij re vinak cha, xuxibij-riꞌ. Y cꞌareꞌ rejaꞌ xubij che tilisas-pa re Jesús. Y re Pilato xbetzꞌuye-pa re ancheꞌ can tuban-va juzgar, re jay re nibex Enlosado cha y re pa kachꞌabal yoj re yoj israelitas nibex Gabata cha.
\v 14 Re kꞌij reꞌ, jareꞌ tak nitiquir re jun kanamakꞌij yoj re yoj israelitas, jun namakꞌij rubiniꞌan pascua, y mareꞌ tak conojel vinak niquibanalaꞌ chic utzil ronojel re xtoc chique. Y pa nicꞌaj-kꞌij laꞌk cha re kꞌij reꞌ tak re Pilato xubij chique re vinak re jeꞌaponak chireꞌ: Jacꞌa i-Rey reꞌ, xchaꞌ chique.
\p
\v 15 Pero re vinak re quimalon-apo-quiꞌ, jun pa quichiꞌ xeꞌchꞌo-apo y xquibij: ¡Tiquimisas! ¡Tiquimisas! ¡Tiquimisas cho cruz! xeꞌcha-apo.
\p Y re Pilato xubij chique: ¿Ja re i-Rey\x * \xo 19.15 \xt Gn. 49:10; Ez. 21:26, 27.\x* re nijoꞌ che nintak ruquimisasic cho cruz?
\p Pero re principal tak sacerdotes xquibij-apo: Xaxe re César re cꞌo más rukꞌij chakavach yoj, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 16 Y jareꞌ tak re Pilato xuban re niquicꞌutuj re vinak cha. Xujach-a re Jesús pa quikꞌaꞌ re xqueꞌquimisan richin cho cruz,\x * \xo 19.16 \xt Mt. 27:26.\x* y rejeꞌ xquicꞌuaj-a.\x * \xo 19.16 \xt Mt. 27:31.\x* 
\s Tak re Jesús xbajex cho cruz
\p
\v 17 Y re Jesús rucꞌuan-a re ru-cruz\x * \xo 19.17 \xt Lc. 14:27.\x* binak, chin neꞌbajex cho cruz pa jun lugar rubiniꞌan Calavera. Y re pa kachꞌabal yoj re yoj israelitas Gólgota yojchaꞌ cha re lugar reꞌ.
\v 18 Tak xeꞌbapon-a chireꞌ, xquibajij re Jesús cho cruz. Y chupan re hora reꞌ, quireꞌ chukaꞌ xban chique je caꞌeꞌ chic achiꞌaꞌ. Y pa quinicꞌajal re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ re jeꞌbajin chach re qui-cruz, chireꞌ xcꞌue-va re cruz re ancheꞌ bajin-va re Jesús.\x * \xo 19.18 \xt Is. 53:12.\x* 
\v 19 Y re Pilato re gobernador, cꞌo jun tzij xutzꞌibaj-a chach jun tzꞌalam y jareꞌ xcꞌueꞌ pa rueꞌ ru-cruz re Jesús. Re tzij re cꞌo-a chach re tzꞌalam nubij: Jesús aj-Nazaret, qui-Rey re israelitas,\x * \xo 19.19 \xt Jn. 1:45, 46, 49; 18:33; 19:3, 12.\x* nichaꞌ.
\v 20 Re tzij reꞌ, can conojel re vinak yeꞌtzꞌeto can, roma re lugar ancheꞌ xbajex-va re Jesús cho cruz, xa can nakaj cꞌo-va cha re tenemit Jerusalén. Y re tzij reꞌ, pan oxeꞌ cꞌa chꞌabal tzꞌiban-va-a. Can tzꞌiban pa kachꞌabal yoj re yoj israelitas, pa quichꞌabal re aj-Grecia y pa quichꞌabal chukaꞌ re vinak aj-Roma.
\v 21 Jacꞌa re principal tak sacerdotes chakacojol yoj re yoj israelitas xbequichꞌojij cha re Pilato: Man-ta xatzꞌibaj re tzij: Qui-Rey re israelitas, roma man quire-ta. Xa ja rejaꞌ xbin. Mareꞌ tajalaꞌ cꞌa rubanic y tatzꞌibaj: Xa ja yen yimbin che yin qui-Rey re israelitas, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 22 Pero re Pilato xubij chique re principal tak sacerdotes: Re xintzꞌibaj-yan, can ntzꞌiban chic. Man nicꞌatzin-ta che ninjal chic rubixic, xchaꞌ chique.
\p
\v 23 Jacꞌa re soldados xeꞌbajin chin re Jesús cho cruz. Y tak xquibajij-yan re Jesús cho cruz, re soldados reꞌ xbequicꞌama-pa re rutziak re Jesús\x * \xo 19.23 \xt Mt. 27:35; Mr. 15:24; Lc. 23:34.\x* re jeꞌquilisan can chij. Re tziak reꞌ xquijach chiquivach rejeꞌ. Cajeꞌ xquiban cha, roma je cajeꞌ rejeꞌ. Jacꞌa re jun tziak re nibex túnica cha man tꞌison-ta, xa can pa rubanic-va quireꞌ.
\v 24 Mareꞌ tak rejeꞌ xquibilaꞌ chiquivach: Man takaratz re jun tziak reꞌ. Xa takabanaꞌ sortear, chin quireꞌ xa jun nicꞌuan-a, xeꞌchaꞌ rejeꞌ.
\p Re xbanataj riqꞌuin rutziak re Jesús, can tzꞌiban-va can chupan re ruchꞌabal re Dios. Roma chupan re ruchꞌabal re Dios nubij: Xeꞌquijachalaꞌ re nutziak chiquivach y chukaꞌ xquiban sortear.\x * \xo 19.24 \xt Sal. 22:18.\x* Y can quire-va xquiban re soldados. Can xbanataj-va anchaꞌl re tzꞌiban can.
\p
\v 25 Chireꞌ chuxeꞌ re cruz re ancheꞌ bajin-va re Jesús cꞌo-apo re María re ruteꞌ re Jesús y chukaꞌ re ru-tía re Jesús. Re María re ruxayil re ache rubiniꞌan Cleofas y re María Magdalena jecꞌo-apo\x * \xo 19.25 \xt Mt. 27:55, 56; Mr. 15:40; Lc. 23:49.\x* chukaꞌ.
\v 26 Y tak re Jesús xutzꞌat-pa re ruteꞌ y yen re yin ru-discípulo re camas yinrajoꞌ,\x * \xo 19.26 \xt Jn. 13:23; 20:2.\x* xubij cha re ruteꞌ: Vocame ja re nu-discípulo reꞌ re xtichajin avichin, y can anchaꞌl aval xtuban aviqꞌuin, xchaꞌ cha.
\p
\v 27 Cꞌareꞌ xubij chukaꞌ chua yen: Vocame ja rat re xcachajin chin re nteꞌ, y can anchaꞌl chukaꞌ ateꞌ tabanaꞌ riqꞌuin, xchaꞌ chua.
\p Y yen can xinimaj-va, roma can jareꞌ tak xincꞌam rach re María pa vachoch.
\s Tak xcom re Jesús
\p
\v 28 Y roma re Jesús can rutaman chic che ronojel re samaj yiꞌom-pa cha roma re Dios xcꞌachoj-yan, y tiene que nibanataj ronojel re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios,\x * \xo 19.28 \xt Sal. 69:21.\x* xa mareꞌ tak rejaꞌ xubij che nichakeꞌj nuchiꞌ.
\p
\v 29 Y chireꞌ cꞌo-apo jun lak re nojnak che vinagre. Y re soldados chupan reꞌ xquimuba-a jun anchaꞌl boꞌj re nibex esponja cha, xquiya-a chutzaꞌn jun chꞌet cheꞌ rubiniꞌan hisopo, y cꞌareꞌ xquiya-apo chuchiꞌ.\x * \xo 19.29 \xt Mt. 27:48; Mr. 15:36; Lc. 23:36.\x* 
\v 30 Y tak re Jesús rukumun chic can re vinagre, rejaꞌ xubij: Xcꞌachoj ronojel re nusamaj, xchaꞌ.
\p Y jareꞌ tak xujach re ránma, roma jareꞌ tak xulucuba-pa rujalom y man chic\x * \xo 19.30 \xt 1 Ts. 5:10.\x* xsilon-ta.
\s Jun soldado nujuꞌ rutzaꞌn re ru-lanza chucꞌalcꞌaꞌx re Jesús
\p
\v 31 Re kꞌij reꞌ, conojel kavinak israelitas niquibanalaꞌ chic utzil ronojel, roma nitiquir-yan re jun namalaj kꞌij. Y mareꞌ tak re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij xeꞌba riqꞌuin re Pilato y xbequicꞌutuj cha chin tikꞌajlox cakan re jecꞌo cho cruz, chin quireꞌ yeꞌlisas-a. Roma man rucꞌamon-ta che re achiꞌaꞌ reꞌ yeꞌcꞌueꞌ can chach re qui-cruz chupan re namalaj kꞌij, roma can pascua-va\x * \xo 19.31 \xt Lv. 23:5.\x* y chukaꞌ kꞌij chin uxlanen.\x * \xo 19.31 \xt Mr. 15:42.\x* 
\v 32 Y re soldados xeꞌbapon quiqꞌuin re jecꞌo chach re qui-cruz, rejeꞌ xquikꞌaj rakan re nabey y can ja chukaꞌ quireꞌ xquiban cha re jun chic. Can che je caꞌeꞌ xkꞌajlox cakan.
\v 33 Jacꞌa tak xeꞌbapon riqꞌuin re Jesús, xa man xquikꞌaj-ta chic rakan, roma xquitzꞌat che quiminak chic.
\p
\v 34 Astapaꞌ xquitzꞌat che re Jesús quiminak chic, jun chique re soldados xujuꞌ rutzaꞌn re ru-lanza chucꞌalcꞌaꞌx re Jesús, y jareꞌ tak xbeꞌel-pa quicꞌ\x * \xo 19.34 \xt 1 Jn. 5:6, 8.\x* y yaꞌ.
\v 35 Y yen re xintzꞌeto che quireꞌ xbanataj, nimbij quireꞌ, y re nimbij yen can katzij-va.\x * \xo 19.35 \xt Jn. 21:24.\x* Can xintzꞌat y ntaman, y mareꞌ can katzij-va re nintzijoj chupan re libro reꞌ, chin chiyixnojel-ta yex ninimaj chukaꞌ.
\v 36 Roma re xbanataj, can xbanataj chin quireꞌ katzij neꞌel-va re nubij chupan re ruchꞌabal re Dios. Roma re tzꞌiban can nubij: Man jun rubakil rejaꞌ re xtiquikꞌaj-ta.\x * \xo 19.36 \xt Ex. 12:46; Nm. 9:12.\x* 
\v 37 Y chupan re ruchꞌabal re Dios, cꞌo chic jun tzij re tzꞌiban can chij re Jesús, re nubij: Can xtiquitzꞌat re Jun xsocotaj pa quikꞌaꞌ, re Jun re acꞌayon re socotajic re xban cha riqꞌuin jun lanza.\x * \xo 19.37 \xt Zac. 12:10.\x* 
\s Tak xmuk re Jesús
\p
\v 38 Cꞌareꞌ cꞌo jun ache rubiniꞌan José re aj pa tenemit Arimatea,\x * \xo 19.38 \xt Mt. 27:57; Mr. 15:43.\x* y astapaꞌ man jun bey xubij che rejaꞌ jun tzekelbey chin re Jesús. Rejaꞌ man cꞌa rutzijon-ta che runiman re Jesús, roma nuxibij-riꞌ chiquivach re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chakacojol yoj re yoj israelitas.\x * \xo 19.38 \xt Jn. 9:22.\x* Y jacꞌa rejaꞌ re xapon riqꞌuin re Pilato re gobernador, chin che xboꞌrcꞌutuj utzil cha che tuyaꞌ re ru-cuerpo re Jesús cha chin numuk. Y re Pilato xuyaꞌ kꞌij cha. Xpa re José, xboꞌrkasaj-pa re ru-cuerpo re Jesús y xucꞌuaj-a.
\v 39 Y chukaꞌ jun ache rubiniꞌan Nicodemo, re xapon pa jun tokꞌokꞌaꞌ\x * \xo 19.39 \xt Jn. 3:1, 2; 7:50.\x* riqꞌuin re Jesús tak cꞌa cꞌas rejaꞌ cheꞌ, y jacꞌa chukaꞌ rejaꞌ xapon chupan re kꞌij reꞌ tak xcom-yan re Jesús, rucꞌuan-apo mirra xalon riqꞌuin nicꞌaj chic akꞌom\x * \xo 19.39 \xt 2 Cr. 16:14.\x* jubul-oc ruxlaꞌ. Che nojel re akꞌom rucꞌuan laꞌk-apo jun quintal.
\v 40 Xeꞌpa re José y re Nicodemo, xquipis re ru-cuerpo re Jesús pa tak tziak re cꞌo akꞌom jubul-oc ruxlaꞌ chij. Rejeꞌ quireꞌ xquiban riqꞌuin re ru-cuerpo re Jesús, roma re kavinak israelitas can quire-va niquiban quiqꞌuin re vinak yeꞌcom.
\v 41 Y chireꞌ chupan re lugar re ancheꞌ xbajex-va re Jesús cho cruz, cꞌo jun ulef ticon rach re nibex huerto cha. Y chireꞌ cꞌo jun jul cꞌoton quichin anamaꞌiꞌ y man cusan-ta.\x * \xo 19.41 \xt Lc. 23:53.\x* Can man jun cꞌa ánma re yiꞌon-ta chupan re jul reꞌ.
\v 42 Y chireꞌ chupan re jul reꞌ xquiya-va re ru-cuerpo re Jesús, roma xkꞌakꞌij-yan-ka chiquivach y re jul reꞌ nakaj cꞌo-va. Y re kanamakꞌij yoj re yoj israelitas re namalaj kꞌij nitiquir-yan, mareꞌ re kavinak niquibanalaꞌ chic utzil ronojel.\x * \xo 19.42 \xt Jn. 19:14, 31.\x* 
\c 20
\s Tak xcꞌastaj-yan re Jesús
\p
\v 1 Y chupan re domingo re nabey kꞌij chin re semana, re María Magdalena xba chuchiꞌ re jul\x * \xo 20.1 \xt Mt. 28:1; Mr. 16:1, 2; Lc. 24:1.\x* re ancheꞌ xmuk-va re Jesús. Y cumaj-yan tak cꞌa kꞌokoꞌm cheꞌ jareꞌ tak xba. Y jareꞌ tak xutzꞌat re aboj re anchok cha tzꞌapin-va can ruchiꞌ re jul, xa elisan chic-a.
\v 2 Mareꞌ jonanin xtzolaj y xapon ancheꞌ cꞌo-va re Simón Pedro y yen Juan re discípulo camas xinjovax roma re Jesús.\x * \xo 20.2 \xt Jn. 13:23; 19:26; 21:7, 20-24.\x* Re María Magdalena xboꞌrbij chaka, che jecꞌo xeꞌlisan-a re ru-cuerpo re Ajaf Jesús pa jul, roma manak chic. Y vocame man kataman-ta ancheꞌ xbequiya-va can, xchaꞌ chaka.
\p
\v 3 Re Pedro y yen, can xe xkacꞌaxaj re xubij re María Magdalena chaka, can jareꞌ xojel-a y xojba chuchiꞌ re jul.\x * \xo 20.3 \xt Lc. 24:12.\x* 
\v 4 Jonanin xojba che yoj caꞌeꞌ. Xa jacꞌa yen yimbiyin baꞌ más que chach re Pedro, mareꞌ xinyaꞌ can, y ja yen re xinapon nabey chuchiꞌ re jul.
\v 5 Y tak xinapon, xinluque-ka chin yinachan-apo pa jul, y xeꞌntzꞌat re tziak\x * \xo 20.5 \xt Jn. 19:40.\x* re jecꞌo can chireꞌ, pero man xinoc-ta-apo pa jul.
\v 6 Y cꞌareꞌ xapon-apo re Simón Pedro roma can tzakatal-apo chuij, y rejaꞌ choj xoc-apo pa jul, y xutzꞌat re tziak re jecꞌo can chireꞌ.
\v 7 Jacꞌa re tziak re pison-a rujalom re Jesús, cꞌa jucꞌan chic cꞌo-va can, banon can rubanic. Can man junan-ta cꞌo can quiqꞌuin re nicꞌaj chic tziak.
\v 8 Cꞌareꞌ xinoc-apo chukaꞌ yen, re xinapon nabey chuchiꞌ re jul. Y tak yin-aconak chic-apo, xintzꞌat ronojel y xinimaj che re Jesús xcꞌastaj-yan-a.
\v 9 Yoj xa can cꞌaja tak xkatzꞌat, cꞌareꞌ xkanimaj, y man kꞌaxnak-ta pa kaveꞌ re nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can chij re Jesús, che tiene que nicꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ.\x * \xo 20.9 \xt Sal. 16:10; Is. 53:10-12; Hch. 2:25-32; 13:34; 1 Co. 15:4.\x* 
\v 10 Y re yoj caꞌeꞌ discípulos, can jareꞌ tak xojtzolaj-a chakachoch.
\s Tak re Jesús xucꞌut-riꞌ chach re María Magdalena
\p
\v 11 Jacꞌa re María Magdalena ndokꞌ xcꞌueꞌ can chireꞌ chuchi-jul. Y tak rejaꞌ camas ndokꞌ, xluque-ka chin xnachan-apo chupan re jul.
\v 12 Y jareꞌ tak xeꞌrutzꞌat je caꞌeꞌ ángeles re jeꞌquicusalon sak tak tziak. Re je caꞌeꞌ ángeles reꞌ jeꞌtzꞌuyul. Re jun tzꞌuyul re ancheꞌ xcꞌue-va rujalom re Jesús y re jun chic ancheꞌ xcꞌue-va re rakan.
\v 13 Y re je caꞌeꞌ ángeles reꞌ xquicꞌutuj-pa cha re María Magdalena: ¿Anchique roma tak yatokꞌ? xeꞌchaꞌ cha.
\p Y rejaꞌ xubij chique: Yen yinokꞌ, roma jecꞌo xeꞌlisan-a re ru-cuerpo re Vajaf Jesús y man ntaman-ta ancheꞌ xbequiya-va can chinoch, xchaꞌ chique.
\p
\v 14 Y tak rejaꞌ rubin chic-ka re tzij reꞌ, xtzuꞌun can chij. Rejaꞌ can xutzꞌat che cꞌo jun paꞌal-apo chij can, pero man xutamaj-ta rach che ja re Jesús re cꞌo-apo chij can.\x * \xo 20.14 \xt Mr. 16:9.\x* 
\v 15 Jareꞌ tak re Jesús xucꞌutuj cha re María Magdalena: ¿Anchique nacanoj y anchique roma chukaꞌ tak camas yatokꞌ? xchaꞌ cha.
\p Y re María Magdalena xunojij che re nichꞌo riqꞌuin xa ja re nisamajin re ulef reꞌ, re ticon rach, mareꞌ tak rejaꞌ xubij cha: Vo xa ja rat re xacꞌuan-a re ru-cuerpo re Vajaf Jesús, tabij cꞌa chua ancheꞌ xbaya-va can, y yen xtincanoj ancheꞌ xtinya-va, xchaꞌ cha.
\p
\v 16 Pero re Jesús xchꞌo chic-apo cha y xubij: María, xchaꞌ.
\p Y re María Magdalena can jareꞌ xutamaj ruchꞌabal re Jesús, xuposcolij-riꞌ y xubij cha: Raboni, xchaꞌ. Roma yoj re yoj israelitas quireꞌ nakabij cha jun maestro.
\p
\v 17 Re María Magdalena xrajoꞌ xukꞌetej re Jesús, pero re Jesús xubij cha: Man quinakꞌetej. Yen cꞌamaje-na quimba riqꞌuin re Nataꞌ chilaꞌ chicaj. Xa cabiyin chubixic chique re hermanos,\x * \xo 20.17 \xt Sal. 22:22; Mt. 28:10; Ro. 8:29; He. 2:11.\x* che yen can yimba riqꞌuin re Nataꞌ, re can Irtaꞌ chukaꞌ yex. Can yimba cꞌa riqꞌuin re nu-Dios, re i-Dios chukaꞌ yex, xchaꞌ cha.
\p
\v 18 Y re María Magdalena can xapon-va kaqꞌuin yoj re yoj discípulos, chin xboꞌrbij chaka che xutzꞌat re Ajaf Jesús, y chin chukaꞌ xboꞌrbij chaka re bin-a cha.
\s Tak re Jesús xucꞌut-riꞌ chakavach yoj re yoj discípulos
\p
\v 19 Y tak xkꞌokꞌa-ka chupan re kꞌij reꞌ, re domingo re nabey kꞌij chin re semana, yoj re yoj discípulos kamalon-kiꞌ, pero can jeꞌkatzꞌepelom-pa re ruchiꞌ tak jay re ancheꞌ yojcꞌo-va, roma yoj can nakaxibij-kiꞌ chiquivach re kavinak israelitas. Y jacꞌa tak katzꞌapin kachiꞌ, jareꞌ tak xkatzꞌat che cꞌo re Jesús pa kacojol\x * \xo 20.19 \xt Mr. 16:14; Lc. 24:36; 1 Co. 15:5.\x* y xubij chaka: Re ivánma can-ta otz nunaꞌ roma yininiman chic, xchaꞌ chaka.
\p
\v 20 Tak rejaꞌ xubij-yan-ka re chꞌabal reꞌ chaka, can xucꞌutulaꞌ chakavach re rusocotajic. Can xucꞌutulaꞌ re rukꞌaꞌ y re chucꞌalcꞌaꞌx. Y yoj camas xojquiꞌcot, roma xkatzꞌat\x * \xo 20.20 \xt Jn. 16:22; 1 Jn. 1:1.\x* che can ja-va re Ajaf Jesús.
\v 21 Cꞌareꞌ re Jesús can xubij chic jun bey chaka: Re ivánma can-ta otz nunaꞌ roma yininiman chic. Vocame can yixintak-a, anchaꞌl tak xinrutak-pa re Nataꞌ\x * \xo 20.21 \xt Is. 61:1; Jn. 17:18.\x* chubanic re rusamaj.
\p
\v 22 Y tak rubin chic-ka re tzij reꞌ, rejaꞌ xuxipuj pa kaveꞌ y xubij chaka: Can ticꞌuluꞌ cꞌa re Espíritu Santo.
\v 23 Y roma re Espíritu Santo cꞌo iviqꞌuin, yex can yixtiquir nibij chique re vinak re yinquinimaj che xeꞌcuyutaj-yan re quimac. Y chukaꞌ yixtiquir nibij chique re man yinquinimaj-ta che man cuyutajnak-ta re quimac, xchaꞌ re Jesús chaka.
\s Re Tomás nutzꞌat re Jesús tak xcꞌastaj-yan chiquicojol re anamaꞌiꞌ
\p
\v 24 Jacꞌa re Tomás re jun chaka yoj re yoj doce ru-discípulos re Jesús, re nibex chukaꞌ Dídimo cha, xa man cꞌo-ta-pa kaqꞌuin tak re Jesús xbecꞌulun chakacojol.
\v 25 Y mareꞌ yoj re yoj ruchibil re Tomás xkabij cha: Yoj xkatzꞌat re Ajaf Jesús, xojchaꞌ cha.
\p Pero rejaꞌ man xunimaj-ta, xa xubij chaka: Yen can cꞌaja tak ntzꞌeton chic re socotajic re xeꞌrucꞌuaj re rukꞌaꞌ coma re clavos, cꞌajareꞌ tak xtinimaj. Can cꞌaja tak njuꞌun chic-apo re rueꞌ tak nukꞌaꞌ pa tak socotajic re pa rukꞌaꞌ\x * \xo 20.25 \xt Sal. 22:16.\x* re Jesús, y njuꞌun chic-apo re nukꞌaꞌ chucꞌalcꞌaꞌx chupan re socotajic re xuban re lanza cha, cꞌajareꞌ xtimbij che ja rejaꞌ, xchaꞌ re Tomás chaka.
\p
\v 26 Vakxakiꞌ kꞌij takꞌax-va reꞌ tak yoj re yoj discípulos xkatzꞌat re Jesús. Yoj can kamalon chic-kiꞌ jun bey, katzꞌapin kachiꞌ pa jay y cꞌo re Tomás kaqꞌuin. Y jareꞌ tak xbecꞌulun chic jun bey, y re ruchiꞌ tak jay can jeꞌtzꞌapal.\x * \xo 20.26 \xt Jn. 20:19.\x* Re Jesús xbecꞌulun chakacojol y xubij chaka: Re ivánma can-ta otz nunaꞌ roma yininiman chic, xchaꞌ chaka.
\p
\v 27 Y can jareꞌ xubij cha re Tomás: Taju-pa re rueꞌ tak akꞌaꞌ vovaꞌ y caꞌtzuꞌ re nukꞌaꞌ jeꞌsocotajnak. Taya-pa la akꞌaꞌ chinucꞌalcꞌaꞌx y taju-pa chupan re socotajic re xuban re lanza chua. Can tanimaj y man taban anchaꞌl niquiban re nicꞌaj chic vinak, re xa man yinquiniman-ta.
\p
\v 28 Y re Tomás xubij cha re Jesús: Can jacꞌa rat re nu-Dios yen\x * \xo 20.28 \xt Sal. 118:28.\x* y Vajaf yen, xchaꞌ.
\p
\v 29 Pero re Jesús xubij cha re Tomás: Cꞌaja vocame nanimaj roma xinatzꞌat. Otz-quibanoj re yinquinimaj, astapaꞌ man yinquitzꞌeton-ta,\x * \xo 20.29 \xt 2 Co. 5:7; 1 P. 1:8.\x* xchaꞌ re Jesús.
\s Re Jesús can Rucꞌajol-va re Dios
\p
\v 30 Re Jesús camas qꞌuiy milagros xeꞌrubanalaꞌ, chin che tikꞌalajin che can ja-va re Dios takayom-pa richin, pero xa man ronojel-ta cꞌa jeꞌntzꞌiban can chupan re libro reꞌ.\x * \xo 20.30 \xt Jn. 21:25.\x* Y ronojel reꞌ, can chakavach yoj re yoj ru-discípulos xubanala-va.
\v 31 Jacꞌa re jeꞌntzꞌiban can chupan re libro reꞌ, can jeꞌntzꞌiban can chin che yex tinimaj che re Jesús can jareꞌ re Cristo re Rucꞌajol re Dios. Y tak xtinimaj, xticꞌul re icꞌaslen re man niqꞌuis-ta,\x * \xo 20.31 \xt Jn. 3:15, 16.\x* roma can xiban confiar-iviꞌ riqꞌuin rejaꞌ.
\c 21
\s Tak re Jesús xucꞌut-riꞌ chakavach yoj re yoj vukuꞌ ru-discípulos
\p
\v 1 Después de que xbanataj ronojel reꞌ, re Jesús xucꞌut chic-riꞌ jun bey chakavach yoj re yoj ru-discípulos. Rejaꞌ ja chuchiꞌ re lago rubiniꞌan Tiberias, chireꞌ xucꞌut-va-riꞌ chakavach. Y ja quireꞌ rubanic tak rejaꞌ xucꞌut-riꞌ chakavach chuchiꞌ re lago.
\v 2 Re Simón Pedro, re Tomás re nibex chukaꞌ Dídimo cha, re Natanael re aj pa tenemit Caná re tenemit reꞌ chin re Galilea, y re yoj caꞌeꞌ yoj re yoj rucꞌajol re Zebedeo\x * \xo 21.2 \xt Mt. 4:21.\x* yen Juan y re Jacobo, y je caꞌeꞌ chic discípulos, can kacꞌuan-kiꞌ.
\v 3 Y jareꞌ tak re Simón Pedro xubij: Yen yimba chutzꞌamic car, xchaꞌ chaka, y yoj xkabij cha: Yoj yojba chukaꞌ chavij.
\p Y can konojel-va xojba y xojoc-a pa jun canoa. Yoj can jun akꞌaꞌ xojcꞌaseꞌ, pero man jun car xkatzꞌam.
\v 4 Jacꞌa tak xsakar-ka, re Jesús xapon y xbepaꞌeꞌ cꞌa chireꞌ chuchiꞌ re lago. Pero yoj re yoj discípulos man cꞌa xkatamaj-ta-pa rach anchique paꞌal chuchi-yaꞌ.
\v 5 Y rejaꞌ xchꞌo-apo chaka y xubij: ¿La manak como jun car iviqꞌuin chin che niya-ta chua?\x * \xo 21.5 \xt Lc. 24:41.\x* xcha-apo chaka.
\p Y yoj xkabij-pa cha: Man jun car cꞌo kaqꞌuin chin che nakaya-ta chava, xojcha-pa cha.
\p
\v 6 Xpa re Jesús xubij-apo chaka: Tiya-ka la iyaꞌl chin nitzꞌam car chireꞌ pa rajquikꞌaꞌ la canoa y can jecꞌo car xqueꞌitzꞌam, xchaꞌ chaka.
\p Y jareꞌ tak yoj xkaya-ka re yaꞌl chin nakatzꞌam car pa yaꞌ. Y cꞌareꞌ man chic yojtiquir-ta nakalisaj-a, roma camas qꞌuiy car\x * \xo 21.6 \xt Lc. 5:4-7.\x* xeꞌoc-pa chupan re yaꞌl.
\v 7 Y yen re discípulo re camas xinjovax roma re Jesús,\x * \xo 21.7 \xt Jn. 13:23; 19:26; 20:2.\x* can jareꞌ tak xinchꞌo-apo cha re Pedro y ximbij cha: La xchꞌo-pa chaka, ja re Ajaf Jesús, xinchaꞌ cha.
\p Y re Simón Pedro, can xe xucꞌaxaj re ximbij cha, can jareꞌ tak xucusaj-pa re jun chic rutziak re rulisan can chij y xutorij-pa-riꞌ pa yaꞌ chin ndel-pa.
\v 8 Jacꞌa yoj can cꞌaja-na pa canoa xojpo-va, y kakararem-pa re yaꞌl nojnak che car. Man can-ta naj re yoj-aconak-apo pa rueꞌ re lago. Xa jun laꞌk oxeꞌ rakan-cꞌam.
\v 9 Y tak xojeka y xojel-pa pa canoa chin xojka can pan ulef, xkatzꞌat cꞌa che cꞌo jun kꞌakꞌ baxon y jabal chic rachak kejnak. Y pa rachak-kꞌakꞌ cꞌo jun car saꞌon-ka, y vay chukaꞌ.
\v 10 Re Jesús xubij chaka: Cꞌo car re cꞌa ba-oc queꞌitzꞌam-va-pa. Queꞌicꞌama-pa caꞌe-oxeꞌ, xchaꞌ chaka.
\p
\v 11 Re Simón Pedro xba y xjoteꞌ pa canoa. Can cꞌa pa yaꞌ cꞌa cꞌo-va can re canoa reꞌ, y xboꞌrkararej-pa re yaꞌl nojnak che car. Can je qꞌuiy cꞌa nimaꞌk tak car jecꞌo chupan re yaꞌl. Jecꞌo ciento cincuenta y tres. Xa matiox che man xrokchꞌitaj-ta rach re yaꞌl, roma camas je qꞌuiy car jecꞌo-pa chupan.
\v 12 Y re Jesús xubij: Quixampa y quixvaꞌ,\x * \xo 21.12 \xt Hch. 10:41.\x* xchaꞌ chaka.
\p Y konojel can kataman cꞌa che ja rejaꞌ re Ajaf Jesús. Y mareꞌ man jun chaka yoj xcꞌutun-apo cha: ¿Yat anchique cꞌa rat?
\v 13 Jareꞌ tak re Jesús xjelom-pa kaqꞌuin y xutzꞌam rujachic re vay chakavach, y can quireꞌ chukaꞌ xuban riqꞌuin re car. Xujachalaꞌ chakavach, che kojvaꞌ.
\p
\v 14 Y jareꞌ re rox bey\x * \xo 21.14 \xt Jn. 20:19, 26.\x* che re Jesús xucꞌut-riꞌ chakavach yoj re yoj ru-discípulos, tak cꞌastajnak chic-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ.
\s Re Jesús nitzijon riqꞌuin re Simón Pedro
\p
\v 15 Y tak xojva-yan konojel, re Jesús xucꞌutuj cha re Simón Pedro: Rat Simón re rucꞌajol re Jonás, ¿yinajoꞌ como más que chiquivach conojel reꞌ? xchaꞌ cha.
\p Y re Simón Pedro xubij: Ajaf, can quire-va. Rat ataman che yatinjoꞌ.
\p Y re Jesús xubij cha: Vo xa can yinajoꞌ, can caꞌchajij cꞌa chꞌutak nu-ovejas, xchaꞌ.
\p
\v 16 Cꞌareꞌ re Jesús xucꞌutuj chic jun bey cha: Rat Simón rucꞌajol re Jonás, ¿can yinajoꞌ? xchaꞌ cha.
\p Y re Pedro xubij: Ajaf, can quire-va. Rat ataman che yatinjoꞌ, xchaꞌ.
\p Y re Jesús xubij: Vo xa can yinajoꞌ, caꞌchajij cꞌa re nu-ovejas.\x * \xo 21.16 \xt 1 P. 5:2.\x* 
\p
\v 17 Y pa rox bey re Jesús xubij cha: Rat Simón rucꞌajol re Jonás, ¿can yinajoꞌ? xchaꞌ cha.
\p Y re Pedro can kꞌalaj cꞌa che xpa bis pa ránma, roma ja-yan rox bey reꞌ re xcꞌutux cha roma re Jesús vo xa can nrajoꞌ. Cꞌareꞌ re Pedro xubij: Ajaf, rat can ronojel ataman.\x * \xo 21.17 \xt Jn. 16:30.\x* Can ataman che yatinjoꞌ.
\p Y re Jesús xubij chic cha: Can caꞌchajij cꞌa re nu-ovejas.\x * \xo 21.17 \xt He. 13:20; 1 P. 2:25; 5:4.\x* 
\v 18 Can katzij cꞌa nimbij chava: Tak can cꞌa yat cꞌajol, can ayon cꞌa rat nabatzꞌ apan y xabancheꞌ cꞌa najoꞌ yabo-va, yaba. Jacꞌa tak xcarajex, xcarecꞌ re akꞌaꞌ chach jun chic chin che nubatzꞌ apan y xcatrucꞌuaj re ancheꞌ man nika-ta chavach, xchaꞌ cha.
\p
\v 19 Re xubij re Jesús, can chin cꞌa xusekresaj re andex che camic xtoc-a cha re Pedro, chin che nuyaꞌ rukꞌij re Dios. Y tak re Jesús rubin chic ronojel reꞌ, xubij chukaꞌ cha re Pedro: Catzakeꞌ chuij, xchaꞌ cha.
\s Tak re Pedro xucꞌutuj cha re Jesús andex xtincꞌalvachij can yen Juan
\p
\v 20 Y tak re Jesús y re Pedro jeꞌbinak, re Pedro xtzuꞌun can chij y xutzꞌat che yimbinak-apo yen chiquij. Y ja yen re discípulo re camas xinjovax roma re Jesús y ja chukaꞌ yen re xinrakꞌe-apo chucꞌoꞌx re Jesús\x * \xo 21.20 \xt Jn. 13:23, 25.\x* tak xkaban re jun vaꞌin, y ja yen re xincꞌutun cha re Jesús: Ajaf, ¿anchique cꞌa re xtijacho avichin?
\v 21 Tak re Pedro xinrutzꞌat, xucꞌutuj cha re Jesús: Ajaf, y rejaꞌ ¿andex cꞌa xtucꞌalvachij? xchaꞌ cha re Jesús.
\p
\v 22 Y re Jesús xubij cha re Pedro: Vo xa ninjoꞌ che rejaꞌ cꞌa cꞌas tak xquimpa chic jun bey,\x * \xo 21.22 \xt Ap. 3:11; 22:7, 12, 20.\x* man jun ndoc-va che jareꞌ re nanojij. Re rucꞌamon che naban rat, ja re catzakeꞌ chuij, xchaꞌ re Jesús cha.
\p
\v 23 Re jun tzij re xubij re Jesús, can xtamax cꞌa coma re hermanos. Y re hermanos xquinojij che yen cama-va xquincom-ta. Pero re xubij re Jesús xa man quire-ta ndel-va che tzij, roma rejaꞌ xa xubij: Vo xa ninjoꞌ che rejaꞌ cꞌa cꞌas tak xquimpa chic jun bey,\x * \xo 21.23 \xt Mt. 16:27; 25:31; Ap. 3:11.\x* man jun ndoc-va che jareꞌ re nanojij, xchoꞌx re Pedro.
\p
\v 24 Y ja yen re discípulo re xintzꞌiban ronojel re cꞌo chupan re jun libro reꞌ. Yex itaman che katzij ronojel re nimbij chupan re libro reꞌ, roma yen can xintzꞌat\x * \xo 21.24 \xt Jn. 19:35.\x* ronojel.
\p
\v 25 Y cꞌa cꞌo qꞌuiy samaj re xeꞌrubanalaꞌ re Ajaf Jesús re man jeꞌntzꞌiban-ta can chupan re libro reꞌ.\x * \xo 21.25 \xt Jn. 20:30.\x* Roma vo xa can-ta che jaꞌjun re samaj xeꞌrubanalaꞌ re Jesús yeꞌtzꞌibas, ninojij yen che re ruchꞌulef man nuban-ta chin yeꞌyac ronojel re libros re ancheꞌ xeꞌtzꞌibas-va re samaj reꞌ, roma camas-ta qꞌuiy libros re xeꞌtzꞌibas can. Amén.
