\id ACT Cakchiquel Sur Occidental files 1989
\h HECHOS
\toc1 Re libro reꞌ nichꞌo chij re xquibanalaꞌ re apóstoles
\toc2 Hechos (hch)
\mt Re libro reꞌ nichꞌo chij re xquibanalaꞌ re apóstoles
\c 1
\s Re Espíritu Santo can xtipo-va
\p
\v 1 Namalaj Teófilo,\x * \xo 1.1 \xt Lc. 1:3.\x* chupan re jun libro re ximban-a nabey chava, chireꞌ ntzꞌiban-a re samaj re xuban y re xucꞌut can re Jesús chiquivach re vinak.
\v 2 Y xutanabaꞌ can chupan re kꞌij tak rejaꞌ xba chilaꞌ chicaj.\x * \xo 1.2 \xt 1 Ti. 3:16.\x* Pero tak rejaꞌ cꞌamaje-na tiba chilaꞌ chicaj, riqꞌuin re ru-poder re Espíritu Santo xubij chique re ru-apóstoles re jeꞌruchaꞌon, re otz che niquiban\x * \xo 1.2 \xt Mt. 28:19; Mr. 16:15; Jn. 20:21.\x* can, tak rejaꞌ xtiba.
\v 3 Y rejaꞌ xutaj pokan, y xquimisas. Pero tak xcꞌastaj-a chiquicojol re anamaꞌiꞌ, xucꞌutula-riꞌ chiquivach re ru-apóstoles.\x * \xo 1.3 \xt 1 Co. 15:5.\x* Y cuarenta kꞌij quireꞌ xuban. Y qꞌuiy cosas xuban chin tiquitamaj che rejaꞌ can cꞌas-va. Y chukaꞌ xubilaꞌ chique re andex rubanic tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios.
\p
\v 4 Y jun bey tak re Jesús y re je ru-apóstoles quimalon-quiꞌ, re Jesús xubij chique: Quixcꞌueꞌ vovaꞌ pa tenemit Jerusalén,\x * \xo 1.4 \xt Lc. 24:49.\x* y tiyabej re nbin chiva, tiyabej re rusujun re Dios che can xtuya-va chiva.\x * \xo 1.4 \xt Jn. 14:16, 26; 15:26; 16:7.\x*
\v 5 Roma yex itaman che re Juan riqꞌuin yaꞌ xeꞌruban bautizar re vinak. Jacꞌa yex, pa caꞌe-oxeꞌ kꞌij-apo, riqꞌuin re Espíritu Santo xquixban-va bautizar,\x * \xo 1.5 \xt Mt. 3:11; Hch. 11:16.\x* xchaꞌ re Jesús chique.
\s Tak re Jesús xtzolaj chilaꞌ chicaj
\p
\v 6 Y re quimalon-quiꞌ xquicꞌutuj cha re Jesús: Ajaf, ¿mana-ta como kꞌij reꞌ tak yojacol yoj re yoj israelitas y ja-ta jun israelita re yojbano gobernar?\x * \xo 1.6 \xt Is. 1:26; Dn. 7:27; Am. 9:11; Lc. 17:20.\x* xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 7 Pero re Jesús xubij chique: Cꞌaja-na re Dios nibin jampaꞌ xtibanataj reꞌ, y man nicꞌatzin-ta che yex nitamaj.\x * \xo 1.7 \xt Dt. 29:29; 1 Ts. 5:1.\x*
\v 8 Xaxe cꞌa titamaj, che tak re Espíritu Santo xtika-pa pan iveꞌ, can xticꞌul re ru-poder, y xquinitzijoj chique re vinak pa tenemit Jerusalén, y chique re vinak re jecꞌo pa tak nicꞌaj chic tenemit vovaꞌ pa Judea y pa Samaria, y chique chukaꞌ conojel vinak re jecꞌo pa tak nicꞌaj chic naciones che naj che nakaj, xchaꞌ re Jesús chique re ru-apóstoles.
\p
\v 9 Y can xe chic cꞌa re tzij reꞌ re xeꞌrubij can. Roma re jecꞌo riqꞌuin re Jesús chireꞌ, can xquitzꞌat tak xyacataj-a chiquivach y xoc-a pa jun nube, y man chic xquitzꞌat-ta.\x * \xo 1.9 \xt Jn. 6:62.\x*
\v 10 Y re apóstoles can cꞌa yeꞌtzuꞌun chij re xba chicaj, tak xquinaꞌ xeꞌbecꞌulun je caꞌeꞌ anchaꞌl achiꞌaꞌ quiqꞌuin re quicusalon sak tak tziak.
\v 11 Y re je caꞌeꞌ anchaꞌl achiꞌaꞌ reꞌ xquibij chique re je ru-apóstoles can re Jesús: Achiꞌaꞌ re yixpa pa Galilea, ¿anchique roma tak yixtzuꞌun chicaj? Re Jesús re xitzꞌat che xba chicaj vocame, can xtipa chic jun bey. Y can anchaꞌl xuban-a tak xba, can quireꞌ chukaꞌ xtuban pa rucaꞌn bey tak xtika-pa chilaꞌ chicaj,\x * \xo 1.11 \xt Dn. 7:13; Jn. 14:3; 1 Ts. 1:10; Ap. 1:7.\x* xeꞌchaꞌ chique re apóstoles.
\s Re Matías xoc apóstol pa ruqꞌuixel re Judas
\p
\v 12 Y re apóstoles xeꞌel-pa chireꞌ pa rueꞌ re loma rubiniꞌan Olivos, y xeꞌtzolaj-pa pa tenemit Jerusalén. Re Olivos man naj-ta cꞌo-va cha re Jerusalén, xa pa jun laꞌk kilómetro cꞌo-va.
\v 13 Y tak xeꞌbapon, xeꞌjote-a pa rucaꞌn piso\x * \xo 1.13 \xt Mr. 14:15; Lc. 22:12.\x* cha re jay re ancheꞌ can jecꞌo-va-pa re Pedro, re Jacobo, re Juan, re Andrés, re Felipe, re Tomás, re Bartolomé, re Mateo, y re Jacobo re rucꞌajol re jun ache rubiniꞌan Alfeo, re Simón\x * \xo 1.13 \xt Mt. 10:4.\x* re cꞌo quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re jecꞌo riqꞌuin re jun partido rubiniꞌan celadores,\x * \xo 1.13 \xt Lc. 6:15.\x* y re Judas\x * \xo 1.13 \xt Jud. 1.\x* re ruchꞌalal re Jacobo.
\v 14 Y conojel rejeꞌ can nojel tiempo niquiban orar, can junan quivach, je quichibil re ixokiꞌ,\x * \xo 1.14 \xt Lc. 23:49.\x* y chukaꞌ re María re ruteꞌ re Jesús, y re je ruchꞌalal\x * \xo 1.14 \xt Mt. 13:55.\x* re Jesús.
\p
\v 15 Y jun kꞌij tak quimalon-quiꞌ, jecꞌo laꞌk ciento veinte hermanos, y jareꞌ re Pedro xbepaꞌe-pa chiquivach y xubij chique:
\v 16 Hermanos, re jun ka-Rey re xcꞌueꞌ ajuer can y xubiniꞌaj David, rutzꞌiban can re chꞌabal re xeꞌruyaꞌ re Espíritu Santo\x * \xo 1.16 \xt 2 S. 23:2; He. 3:7; 1 P. 1:11.\x* pa ránma. Chupan re libro re rutzꞌiban can rejaꞌ, nichꞌo chij re Judas\x * \xo 1.16 \xt Jn. 18:3.\x* re xcꞌuan quibey re vinak re xeꞌba chutzꞌamic re Jesús. Y reꞌ tiene que xbanataj.\x * \xo 1.16 \xt Sal. 41:9.\x*
\v 17 Y re Judas\x * \xo 1.17 \xt Lc. 6:16; Hch. 1:25.\x* reꞌ can xoc-va kachibil y cꞌo chukaꞌ samaj xuban.
\v 18 Y riqꞌuin re ru-mero\x * \xo 1.18 \xt 2 P. 2:15.\x* rejaꞌ xlokꞌ jun ulef. Ja mero reꞌ re xtoj cha roma xujach re Jesús. Y re Judas xujetzꞌaj-riꞌ\x * \xo 1.18 \xt Mt. 27:5, 7.\x* y xbetzak-pa, y tak xka pan ulef, can xcubucuꞌ rupan, y cꞌa quila xeꞌbeka.
\v 19 Y tak xbanataj reꞌ, conojel re vinak aj-Jerusalén xeꞌtaman, y mareꞌ tak Acéldama xbex cha re ulef reꞌ. Y jareꞌ re beꞌaj re niquiyaꞌ rejeꞌ cha jun ulef chin quicꞌ.\x * \xo 1.19 \xt Mt. 27:8.\x*
\v 20 Mareꞌ bin can chupan re libro rubiniꞌan Salmos:
\q Man jun cꞌa ticꞌueꞌ chupan re rachoch,
\q xa timalex can.\x * \xo 1.20 \xt Sal. 69:25.\x* Y chukaꞌ nubij:
\q Toc chic jun ruqꞌuixel chin nuban can re rusamaj,\x * \xo 1.20 \xt Sal. 109:8.\x* nichaꞌ.
\p
\v 21 Mareꞌ can nicꞌatzin che nakacanoj chic jun ruqꞌuixel, pero ja chiquicojol re achiꞌaꞌ re nojel tiempo jecꞌo kaqꞌuin, y can jeꞌbinak kaqꞌuin tak xcꞌueꞌ re Ajaf Jesús chakacojol.
\v 22 Jun chique re cꞌo kaqꞌuin tak xban bautizar re Jesús roma re Juan, y cꞌaja tak xba chilaꞌ chicaj.\x * \xo 1.22 \xt Hch. 1:2.\x* Can nicꞌatzin che nutzijoj\x * \xo 1.22 \xt Hch. 1:8.\x* junan kaqꞌuin yoj, andex rubanic tak re Jesús xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ,\x * \xo 1.22 \xt Hch. 4:33.\x* xchaꞌ re Pedro.
\p
\v 23 Y jareꞌ tak xquiya-apo quibeꞌ je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ, xquiya-apo rubeꞌ re José re rubiniꞌan Barsabás y niquibij chukaꞌ Justo cha, y rubeꞌ re Matías.
\v 24 Y xquiban cꞌa orar, y ja quireꞌ niquibij: Ajaf, rat re natzꞌat re cánma\x * \xo 1.24 \xt Jn. 2:24; He. 4:13; Ap. 2:23.\x* conojel, tacꞌutuꞌ cꞌa chakavach anchique chique re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ re achaꞌon,
\v 25 chin che ndoc apóstol\x * \xo 1.25 \xt Ro. 1:5.\x* pa ruqꞌuixel re Judas, y nuban re samaj. Roma re Judas xa xuyaꞌ can re samaj, roma re mac xuban. Y vocame rejaꞌ xapon-yan chupan re lugar re ancheꞌ rucꞌamon napon-va, xeꞌchaꞌ re apóstoles cha re Dios.
\p
\v 26 Y re ache xcꞌueꞌ can pa ruqꞌuixel re Judas chin ndoc quichibil re je once apóstoles, ja re rubiniꞌan Matías, roma ja pa rueꞌ rejaꞌ xka-va\x * \xo 1.26 \xt Lv. 16:8; 1 S. 14:41, 42.\x* chin nuban re samaj reꞌ.
\c 2
\s Re kꞌij tak xka-pa re Espíritu Santo
\p
\v 1 Y tak xbeka re kꞌij chin re quinamakꞌij re israelitas rubiniꞌan Pentecostés,\x * \xo 2.1 \xt Lv. 23:15.\x* re quiniman re Ajaf Jesús quimalon-quiꞌ pa jun jay.
\v 2 Y man jun quinaben, jareꞌ tak cꞌo jun xkꞌajan chicaj, can anchaꞌl nuban jun cakꞌikꞌ tak camas ruchukꞌaꞌ y nikꞌajan pitinak. Y reꞌ can xunojsaj\x * \xo 2.2 \xt Hch. 4:31.\x* re jay re ancheꞌ quimalon-va-quiꞌ, y jeꞌtzꞌuyurnak.
\v 3 Y re jecꞌo chireꞌ, xquitzꞌat che anchaꞌl rurep-kꞌakꞌ\x * \xo 2.3 \xt Mt. 3:11.\x* re xujachala-riꞌ y xcꞌueꞌ pa quiveꞌ cada jun.
\v 4 Y xquitzꞌam rubixic nicꞌaj chic chꞌabal\x * \xo 2.4 \xt 1 Co. 13:1.\x* re man jeꞌquitamalon-ta.\x * \xo 2.4 \xt Mr. 16:17; 1 Co. 12:10, 28, 30.\x* Pero quireꞌ xbanataj roma re Espíritu Santo\x * \xo 2.4 \xt Hch. 1:5; 1 Co. 14:2.\x* xunojsaj re cánma, y jareꞌ xbano chique che xeꞌchꞌo nicꞌaj chic chꞌabal.
\p
\v 5 Y chireꞌ pa tenemit Jerusalén re kꞌij reꞌ, je qꞌuiy israelitas re can niquiyaꞌ rukꞌij re Dios, re jeꞌelinak-pa ronojel naciones re jecꞌo chach re ruchꞌulef.
\v 6 Pero tak xquicꞌaxaj re xkꞌajan, re vinak xquimol-apo-quiꞌ. Y astapaꞌ re vinak reꞌ xa man junan-ta quichꞌabal, roma man junan-ta naciones jeꞌpitinak-va, pero re xeꞌtzakeꞌ chij re Jesús xeꞌbechꞌo-pa, xkꞌax pa quiveꞌ, roma can man junan-ta rach chꞌabal xeꞌchꞌo-va. Re vinak xsatz quicꞌoꞌx tak xquicꞌaxaj reꞌ.
\v 7 Can xsatz-va quicꞌoꞌx roma xquicꞌaxaj, y niquibilaꞌ chiquivach: La yeꞌchꞌo xa aj-Galilea.\x * \xo 2.7 \xt Mr. 14:70; Hch. 1:11.\x* 
\v 8 ¿Y anchique roma yoj nakacꞌaxaj re niquibij? Tak yoj xa man junan-ta kachꞌabal, roma man junan-ta naciones kojpo-va.
\v 9 Roma jecꞌo chaka yoj je aj-vovaꞌ pa Judea, jecꞌo chaka yoj re jeꞌpitinak pa Partia, pa Media, pan Elam, pa Mesopotamia, pa Capadocia, pa Ponto, pan Asia,\x * \xo 2.9 \xt 1 P. 1:1.\x* 
\v 10 pa Frigia, pa Panfilia, pan Egipto, y jecꞌo chukaꞌ chaka yoj re jeꞌpitinak más cꞌa quila cha re tenemit Cirene re cꞌo pan Africa. Jecꞌo chaka yoj jeꞌpitinak pa Roma. Y chakacojol yoj jecꞌo re je israelitas roma quiqꞌuin israelitas xaꞌlax-va-ka y jecꞌo xaxe roma niquinimaj re nubij re ley chin re Moisés.
\v 11 Y jecꞌo chukaꞌ chaka yoj re jeꞌpitinak pa Creta y pan Arabia. Y konojel\x * \xo 2.11 \xt Ex. 12:48; Is. 56:6.\x* xkacꞌaxaj re namalaj samaj chin re Dios, y can pa tak kachꞌabal-ka yoj xkacꞌaxaj-va, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 12 Y conojel man jun bey quitzꞌeton che quire-ta nibanataj. Mareꞌ man niquivel-ta andex niquinojij, y niquibilaꞌ cꞌa chiquivach: ¿Andex ndel-va che tzij reꞌ? yeꞌchaꞌ.
\p
\v 13 Pero jecꞌo vinak xa yeꞌtzeꞌen-apo chiquij re cꞌo re Espíritu Santo quiqꞌuin,\x * \xo 2.13 \xt 1 Co. 2:14.\x* y niquibilaꞌ: Laꞌ xa je kꞌabarlaꞌ, yeꞌchaꞌ.
\s Tak re Pedro cꞌaja nabey xutzijoj re Jesucristo chiquivach re israelitas
\p
\v 14 Y re Pedro y re je once chic apóstoles xeꞌbepaꞌe-pa chiquivach re vinak. Y re Pedro xchꞌo, y xubij: Nuvinak re yix aj-vovaꞌ pa Judea, y yex chukaꞌ re yixcꞌo pa Jerusalén re kꞌij reꞌ, ticꞌaxaj re xtimbij chiva y titamaj,
\v 15 che konojel yoj re kamalon-kiꞌ vovaꞌ man yoj kꞌabarla-ta. Man anchaꞌl-ta re ninojij yex. Xa can cꞌa cumaj roma xa cꞌaja a las nueve re namakꞌaꞌ, chin che cꞌo-ta jun re kꞌabarel-ta chic.
\v 16 Re xbanataj vocame tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios, y jacꞌa re Joel re rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha re tzꞌibayon can.
\v 17 Y chupan re rutzꞌiban can rejaꞌ, re Dios nubij:
\q Chupan re ruqꞌuisibal tak kꞌij,
\q xtinya-pa re Espíritu Santo\x * \xo 2.17 \xt Pr. 1:23; Is. 32:15, 16; Ez. 36:27; Zac. 12:10; Hch. 10:45.\x* pa quiveꞌ re vinak,
\q y che xtaniꞌ che alabo xtiquitzijoj\x * \xo 2.17 \xt Hch. 21:9.\x* re nimbij chique.
\q Y re cꞌa je cꞌajolaꞌ, pa jun anchaꞌl achicꞌ xtiquitzꞌat re nincꞌut y nintzijoj chique.
\q Y re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ, pa cachicꞌ cꞌa xqueꞌncꞌut y xqueꞌntzijoj chique.\x * \xo 2.17 \xt Jl. 2:28.\x* 
\q
\v 18 Can xtintak chukaꞌ re Espíritu Santo pa quiveꞌ re nusamajelaꞌ, che achiꞌaꞌ che ixokiꞌ,
\q y rejeꞌ xtiquitzijoj\x * \xo 2.18 \xt Hch. 21:4; 1 Co. 12:10, 28; 14:1.\x* re xtimbij chique.
\q
\v 19 Y chupan re rocaj xtimban che xqueꞌbanataj re man jun bey jeꞌtzꞌeton-ta,
\q y quireꞌ chukaꞌ chach re ruchꞌulef.
\q Xtimban cꞌa che xtitzꞌat quicꞌ, kꞌakꞌ y sib re can anchaꞌl nube.\x * \xo 2.19 \xt Jl. 2:30.\x* 
\q
\v 20 Y re kꞌij xa xtikꞌukumutaj rach y man chic xtitzuꞌun-ta.
\q Re icꞌ xtoc anchaꞌl quicꞌ.\x * \xo 2.20 \xt Mt. 24:29.\x* 
\q Quireꞌ re xtibanataj nabey tak cꞌamaje-na neꞌka re kꞌij chin re Ajaf,
\q chupan re namalaj kꞌij tak xqueꞌban juzgar re vinak.
\q
\v 21 Y conojel cꞌa re xqueꞌcꞌutun che ja re Ajaf re nitaꞌo quichin, can xqueꞌcolotaj-va,\x * \xo 2.21 \xt Ro. 10:13.\x* nichaꞌ re Ajaf Dios.
\p
\v 22 Y ja chukaꞌ reꞌ tak re Pedro xubij: Nuvinak israelitas, ticꞌaxaj cꞌa jabal re xtimbij chiva: Re Jesús aj-Nazaret, can jacꞌa re Dios re banayom-pa cha che qꞌuiy cosas re xeꞌrubanalaꞌ chiꞌicojol, roma xuban milagros\x * \xo 2.22 \xt He. 2:4.\x* re man jun bey jeꞌtzꞌeton y chukaꞌ cꞌo señales xuban chin xkꞌalajin chivach che can ja-va re Dios re takayom-pa richin. Y reꞌ can itaman-va yex.
\v 23 Pero re Dios xuyaꞌ kꞌij che xjach re Jesús pan ikꞌaꞌ, roma can quireꞌ runojim-pa.\x * \xo 2.23 \xt Hch. 4:28.\x* Y yex xiyaꞌ pa quikꞌaꞌ vinak re xa man niquiban-ta re nubij re ruchꞌabal re Dios,\x * \xo 2.23 \xt Lc. 24:44.\x* xaxe chin che xquiquimisaj cho cruz.
\v 24 Pero riqꞌuin re ru-poder re Dios, re Jesús xcꞌastaj-pa,\x * \xo 2.24 \xt Hch. 4:10; 10:40; 13:30; 17:31; Ro. 4:24; 8:11.\x* y xcolotaj-pa pa rukꞌaꞌ re camic,\x * \xo 2.24 \xt Hch. 3:15.\x* roma re camic man xtiquir-ta xuchꞌac re Jesús.
\v 25 Mareꞌ re Rey David chꞌovenak can chij re Jesús y xubij quireꞌ:
\q Can nojel tiempo cꞌa nintzꞌat che re Ajaf nabey chinoch.
\q Man jun anchique xtibano chua chin che ninxibij-viꞌ, roma can nojel tiempo cꞌo viqꞌuin y pa cꞌo-va.\x * \xo 2.25 \xt Sal. 16:8.\x* 
\q
\v 26 Y mareꞌ niquiꞌcot re vánma, y yinquiꞌcot chukaꞌ yinchꞌo.
\q Y astapaꞌ xquincom, can ntaman che nincꞌul re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios.
\q
\v 27 Rat nu-Dios, man cꞌa xquinaya-ta can chiquicojol re anamaꞌiꞌ,
\q y chukaꞌ man xtaya-ta kꞌij che nikꞌay-ta-ka re nu-cuerpo,\x * \xo 2.27 \xt Sal. 16:10; Hch. 13:35.\x* yen re Lokꞌolaj Acꞌajol.\x * \xo 2.27 \xt Lc. 1:35.\x* 
\q
\v 28 Can nacꞌut cꞌa re utzulaj bey chin cꞌaslen chinoch,
\q y camas xtiquiꞌcot re vánma tak xquincꞌueꞌ aviqꞌuin, nichaꞌ re rutzꞌiban can re David.
\p
\v 29 Y ja chukaꞌ reꞌ tak re Pedro xubij: Nuvinak, yex itaman che re jun kamomaꞌ, re Rey David xcom y xmuk.\x * \xo 2.29 \xt Hch. 13:36.\x* Y re ancheꞌ mukun-va, cꞌa cꞌo chupan re tiempo reꞌ.
\v 30 Y re David\x * \xo 2.30 \xt 2 S. 1:13.\x* can jun samajel chin re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha. Can rutaman che re Dios can xuban-va jurar che jun chique re rey-rumam\x * \xo 2.30 \xt Ro. 1:3.\x* rejaꞌ jareꞌ re Cristo,\x * \xo 2.30 \xt 2 Ti. 2:8.\x* y jareꞌ re xticꞌueꞌ can pa ruqꞌuixel rejaꞌ, y xtoc Rey.\x * \xo 2.30 \xt Lc. 1:32.\x* 
\v 31 Y re David, can anchaꞌl xa xutzꞌat-yan re xqueꞌbanataj. Xchꞌo chij che xticꞌastaj re Cristo, che re ránma man xticꞌue-ta can chireꞌ chiquicojol re anamaꞌiꞌ, y re ru-cuerpo man xticꞌue-ta can chukaꞌ chireꞌ che nikꞌay-ka.\x * \xo 2.31 \xt Sal. 16:10; Hch. 13:35.\x* 
\v 32 Y konojel yoj, yen y re jecꞌo viqꞌuin, kataman y nakatzijoj che ja re Dios re xbano cha re Jesús che xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ.\x * \xo 2.32 \xt Hch. 2:24; 3:15.\x* 
\v 33 Y xcꞌuax chukaꞌ chilaꞌ chicaj\x * \xo 2.33 \xt Ef. 4:8; He. 10:12.\x* roma re ru-poder re Dios. Y rejaꞌ xucꞌul re Espíritu Santo re sujun roma re Rutotaꞌ re cꞌo chilaꞌ chicaj. Y tak rejaꞌ xucꞌul-yan re Espíritu Santo, xutak-pa\x * \xo 2.33 \xt Jn. 15:26.\x* kaqꞌuin yoj, y ja rusamaj re Espíritu Santo re xitzꞌat y xicꞌaxaj-a kaqꞌuin vocame,\x * \xo 2.33 \xt Hch. 1:4.\x* tak yoj xojchꞌo nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌkatamalon-ta.
\v 34 Y tak re Rey David xchꞌo chij re jun re nicꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ, man chij-ta-ka rejaꞌ xchꞌo-va, roma re xcꞌastaj-a y xba chilaꞌ chicaj, ja re Cristo. Y re David rutzꞌiban can chukaꞌ:
\q Re Ajaf Dios xubij cha re Vajaf re Cristo:
\q Catzꞌuye-pa pa vajquikꞌaꞌ,\x * \xo 2.34 \xt Sal. 110:1; Mt. 22:44; Ef. 1:20; He. 1:13.\x* 
\q
\v 35 y xqueꞌnyaꞌ pan akꞌaꞌ re yeꞌtzelan avichin.
\q Quireꞌ re rutzꞌiban can re David.
\p
\v 36 Vocame yen yinchꞌo chiva chiyixnojel yex re yix rey-rumam can re Israel, yex re yixcꞌo-pa vocame y chukaꞌ re man jecꞌo-ta-pa. Titamaj che can katzij-va che re Jesús re xitak ruquimisasic cho cruz, can ja-va rejaꞌ re banom-pa cha roma re Dios che ja rejaꞌ re Cristo y che ja rejaꞌ Rajaf ronojel.\x * \xo 2.36 \xt Lc. 2:11; Hch. 5:31.\x* 
\p
\v 37 Y tak re vinak xquicꞌaxaj re xubij re Pedro, xkꞌaxo cánma,\x * \xo 2.37 \xt Zac. 12:10.\x* y xquicꞌutuj cha re Pedro y chique chukaꞌ re nicꞌaj chic apóstoles: Hermanos, ¿andex re rucꞌamon che nakaban?\x * \xo 2.37 \xt Hch. 9:6.\x* xeꞌchaꞌ re vinak chique.
\p
\v 38 Y re Pedro xubij chique: Tijalataj icꞌaslen chach re Dios, y pa rubeꞌ re Ajaf Jesucristo tibanaꞌ bautizar-iviꞌ, chin quireꞌ nicuyutaj re imac.\x * \xo 2.38 \xt Lc. 24:47.\x* Y re Dios xtuyaꞌ re Espíritu Santo chiva.
\v 39 Roma jareꞌ re rusujun re Dios,\x * \xo 2.39 \xt Ro. 9:8.\x* man xe-ta chiva yex y man xe-ta chukaꞌ chique re ivajcꞌual, xa can chique conojel vinak\x * \xo 2.39 \xt Jl. 2:28.\x* re jecꞌo naj\x * \xo 2.39 \xt Ef. 2:13.\x* y re jecꞌo nakaj, can chique-va conojel re vinak re yeꞌrayoj re Kajaf Dios.
\p
\v 40 Y re Pedro cꞌo nicꞌaj chic chꞌabal re xubij chique y xeꞌrupaxabaj. Rejaꞌ xubij chique re vinak che quixel-pa chiquicojol re vinak chin re tiempo reꞌ, re xa jeꞌsatzanak pa quimac, chin quireꞌ yixcolotaj-pa, nichaꞌ chique, y cꞌo chic nicꞌaj tzij xubij chique.
\p
\v 41 Y re vinak re xeꞌcꞌulu re ruchꞌabal re Dios pa tak cánma chupan re kꞌij reꞌ, xeꞌban bautizar. Re quiniman can xeꞌqꞌuier cꞌa, roma chupan re kꞌij reꞌ xeꞌoc quiqꞌuin como jun laꞌk oxeꞌ mil vinak.
\v 42 Y can man jun bey niquimalij-ta quicꞌoꞌx, xa can nojel tiempo cꞌa niquimol-quiꞌ\x * \xo 2.42 \xt He. 10:25.\x* chin niquicꞌaxaj re enseñanzas re niquicꞌut\x * \xo 2.42 \xt 2 Ti. 1:13.\x* re apóstoles. Can junan chukaꞌ quivach. Junan niquimol-quiꞌ chin niquitaj re xcana-vay chin niquinataj re rucamic re Ajaf Jesús, y chukaꞌ junan niquiban orar.\x * \xo 2.42 \xt Ro. 12:12; Col. 4:2.\x* Can nojel tiempo cꞌa quireꞌ niquiban.
\s Re quicꞌaslen re nabey tak vinak re xeꞌniman chin re Jesucristo
\p
\v 43 Y can conojel re vinak quixibin-quiꞌ.\x * \xo 2.43 \xt Hch. 5:5, 11.\x* Y qꞌuiy milagros re yeꞌbanalox\x * \xo 2.43 \xt Mr. 16:17.\x* coma re apóstoles,\x * \xo 2.43 \xt Hch. 4:33.\x* y re milagros re yeꞌquibanalaꞌ rejeꞌ, can nikꞌalajin cꞌa che je rusamajelaꞌ re Dios.
\v 44 Y conojel re quiniman re Jesús, can niquiban che quichꞌalal-quiꞌ quiqꞌuin, y niquijach cꞌa chiquivach ronojel re cꞌo quiqꞌuin.\x * \xo 2.44 \xt Hch. 4:32.\x* 
\v 45 Y chin yeꞌquitolaꞌ re hermanos re nicꞌatzin che yeꞌtoꞌ, yeꞌquicꞌayilaꞌ\x * \xo 2.45 \xt Hch. 4:34.\x* re andex-oc re jecꞌo quiqꞌuin.\x * \xo 2.45 \xt Is. 58:7.\x* 
\v 46 Y re pa rachoch re Dios\x * \xo 2.46 \xt Hch. 3:1; 5:20, 21, 25, 42.\x* can kꞌij-kꞌij cꞌa jecꞌo-apo,\x * \xo 2.46 \xt Lc. 24:53.\x* y can junan quivach conojel. Y tak niquiban vaꞌin pa jun jay, can riqꞌuin ronojel cánma yeꞌquiꞌcot.\x * \xo 2.46 \xt Jn. 16:22.\x* 
\v 47 Y niquiyaꞌ rukꞌij re Dios.\x * \xo 2.47 \xt Lc. 24:53.\x* Can kꞌij-kꞌij cꞌa jecꞌo más re yeꞌcolotaj, roma can ja re Ajaf re nibano chique che yeꞌqꞌuier.\x * \xo 2.47 \xt Hch. 5:14; 11:24.\x* Y rejeꞌ otz cꞌa yeꞌtzꞌet coma re vinak.
\c 3
\s Pa rubeꞌ re Jesucristo xcꞌachojsas jun ache cojo tak xalax
\p
\v 1 Re Pedro y re Juan quicꞌuan-a-quiꞌ jeꞌbinak-a pa rachoch re Dios. Las tres re takꞌakꞌij jareꞌ tak jeꞌbinak-a roma ja hora reꞌ chin oración.\x * \xo 3.1 \xt Lc. 1:10; Hch. 10:30.\x* 
\v 2 Y chireꞌ pa rachoch re Dios cꞌo jun ruchi-jay re nibex La Hermosa cha, y ronojel kꞌij cꞌo yeꞌbeyiꞌo can jun ache cꞌutuy-limosna\x * \xo 3.2 \xt Lc. 18:35; Jn. 9:8.\x* chireꞌ. Re jun ache reꞌ cojo tak xalax. Mareꞌ rejaꞌ nucꞌutuj limosna chique re vinak re yeꞌoc-apo pa rachoch re Dios.
\v 3 Y tak re Pedro y re Juan yeꞌoc-yan-apo pa rachoch re Dios, re ache cꞌutuy-limosna nucꞌutuj chukaꞌ chique rejeꞌ.
\v 4 Pero re Pedro xutzu-xutzuꞌ re ache, y quireꞌ chukaꞌ xuban re Juan, y cꞌareꞌ re Pedro xubij: Kojatzu-pa, xchaꞌ cha.
\p
\v 5 Y re ache can xeꞌrutzuꞌ, y ruyaben vo xa cꞌo jun cosa re xtiquisipaj can cha.
\v 6 Jareꞌ tak re Pedro xubij cha: Yen manak kꞌanapuak y ni xe-ta sakapuak\x * \xo 3.6 \xt Mt. 10:9.\x* viqꞌuin\x * \xo 3.6 \xt 2 Co. 8:9.\x* chin che ninya-ta chava. Xa can xe cꞌa re yiꞌon chua roma re Dios, jareꞌ xtinyaꞌ\x * \xo 3.6 \xt 2 Co. 6:10.\x* chava.\x * \xo 3.6 \xt 1 P. 4:10.\x* Y can jareꞌ tak re Pedro xubij: Pa rubeꞌ\x * \xo 3.6 \xt Mt. 7:22; Mr. 16:17.\x* re Jesucristo aj-Nazaret\x * \xo 3.6 \xt Hch. 4:10.\x* cayacataj y cabiyin, xchaꞌ cha re ache.
\p
\v 7 Y re Pedro xutzꞌam re rajquikꞌaꞌ re ache chin xupobaꞌ. Y can jareꞌ xchojmer. Re rakan xeꞌcꞌue-a quichukꞌaꞌ y quireꞌ chukaꞌ re rukul tak rakan.
\v 8 Y tak quireꞌ xban cha re ache reꞌ, xa jutzocꞌ xuyaꞌ y xbiyin-a. Y junan chic xoc-apo quiqꞌuin re Pedro y re Juan chireꞌ pa rachoch re Dios.\x * \xo 3.8 \xt Jn. 5:8, 9, 14.\x* Niropin\x * \xo 3.8 \xt Is. 35:6; Lc. 6:23.\x* cꞌa binak y nuyaꞌ chukaꞌ rukꞌij re Dios.
\v 9 Y camas vinak re xeꞌtzꞌeto richin, che nibiyin y nuyaꞌ rukꞌij re Dios.\x * \xo 3.9 \xt Hch. 4:21.\x* 
\v 10 Re vinak can quitaman che ja ache reꞌ re cꞌutuy-limosna, re nicꞌueꞌ chireꞌ pa ruchi-jay chin re rachoch re Dios re nibex La Hermosa cha. Mareꞌ re vinak reꞌ xsatz quicꞌoꞌx chij y quixibin-quiꞌ roma re xbanataj chireꞌ pa rachoch re Dios.
\s Tak re Pedro xtzijon chiquivach re vinak chireꞌ pa rachoch re Dios
\p
\v 11 Y re ache xcꞌachojsas man cꞌa yeꞌroskꞌopij-ta re Pedro\x * \xo 3.11 \xt Hch. 5:15.\x* y re Juan. Y camas vinak re xeꞌbapon chiquitzꞌetic chireꞌ pa jun corredor, re banon can roma re Salomón.\x * \xo 3.11 \xt Jn. 10:23.\x* Chaꞌnin xquimol-apo-quiꞌ re vinak reꞌ roma man jun bey quitzꞌeton che quire-ta nibanataj.
\v 12 Y tak re Pedro xeꞌrutzꞌat re vinak, xubij chique: Nuvinak israelitas, ¿anchique roma tak nisatz icꞌoꞌx roma re xbanataj? ¿Y anchique roma tak ja yoj re yojitzuꞌ? Roma re ache reꞌ xbiyin-a, pero mana-ta re ka-poder yoj re xbano,\x * \xo 3.12 \xt 2 Co. 3:5.\x* y chukaꞌ mana-ta re otz re nakaban chach re Dios re xbano.
\v 13 Ticꞌaxaj re xtimbij chiva: Re Ajaf Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj, re qui-Dios chukaꞌ re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can,\x * \xo 3.13 \xt Hch. 5:30.\x* anchaꞌl re Abraham, re Isaac, re Jacob. Re Dios can xuban cꞌa cha re Jesús re Rucꞌajol che cꞌo rukꞌij.\x * \xo 3.13 \xt Jn. 7:39.\x* Pero yex man xijo-ta xinimaj che ja rejaꞌ re Rucꞌajol re Dios. Xa xiyaꞌ pa rukꞌaꞌ re jun ache nibano gobernar rubiniꞌan Pilato. Y tak re Pilato can rubin chic che nulisaj-a libre, yex can man xijo-ta che xlisas-a libre.
\v 14 Xa ja re jun quimisanel xibij che tilisas-a, y re jun lokꞌolaj\x * \xo 3.14 \xt Sal. 16:10; Mr. 1:24.\x* ache y chukaꞌ choj rucꞌaslen, jareꞌ re xiyaꞌ can pa ruqꞌuixel.\x * \xo 3.14 \xt Hch. 7:52.\x* 
\v 15 Y can xiban cha che xquimisas re Jesús re niyiꞌo cꞌaslen. Pero re Dios xuban cha che xcꞌastaj-pa\x * \xo 3.15 \xt Hch. 2:24.\x* re ru-cuerpo chiquicojol re anamaꞌiꞌ. Nakabij cꞌa quireꞌ chiva roma yoj can xkatzꞌat tak xcꞌastaj-pa.
\v 16 Y re jun ache re nitzꞌat-pa yex re cꞌo vovaꞌ y itaman chukaꞌ rach, xcꞌachoj roma pa rubeꞌ re Jesús\x * \xo 3.16 \xt Hch. 4:10.\x* xkacꞌutuj-va. Y re ache can xcꞌachoj-va roma can xuban chukaꞌ confiar-riꞌ\x * \xo 3.16 \xt Mt. 9:22; Hch. 14:9; 1 P. 1:21.\x* riqꞌuin re Jesús.
\p
\v 17 Yex nuvinak y re je principal re jecꞌo chiꞌicojol, tak yex xiban cha che xquimisas re Jesús, xinojij che rejaꞌ xa choj jun ache y man xitzꞌat-ta che can ja rejaꞌ re Cristo.\x * \xo 3.17 \xt Hch. 13:27; 1 Co. 2:8.\x* 
\v 18 Can xbanataj-va anchaꞌl runojim-pa re Dios. Y quireꞌ re tzꞌiban can coma conojel re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. Rejeꞌ quitzꞌiban can che re Cristo tiene que nukꞌasaj qꞌuiy tijoj-pokonal.\x * \xo 3.18 \xt Sal. 22: Is. 50:6.\x* 
\v 19 Mareꞌ vocame titzolaj-pa ivánma riqꞌuin re Ajaf Dios\x * \xo 3.19 \xt Hch. 2:38.\x* y tijalataj re icꞌaslen chach, chin quireꞌ nicuyutaj re imac. Y xqueꞌpa tiempo chin uxlanen tak re Ajaf Dios can cꞌo chic iviqꞌuin.
\v 20 Y re Ajaf Dios can xtutak-pa re Jesucristo pa rucaꞌn bey,\x * \xo 3.20 \xt Hch. 1:11.\x* re Jesucristo re can yiꞌom-pa rutzijol chiva roma re Ajaf Dios.
\v 21 Jacꞌa vocame, nicꞌue-na chilaꞌ chicaj,\x * \xo 3.21 \xt He. 8:1.\x* can cꞌa xtapon-na re kꞌij tak xtiban utzil ronojel cosas. Quireꞌ nubij re Dios chupan re quitzꞌiban can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique.
\v 22 Y re Moisés xubij chique re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can: Re Kajaf Dios xtuyac-pa jun rusamajel re nibex profeta cha, can anchaꞌl rubanon viqꞌuin yen.\x * \xo 3.22 \xt Dt. 18:15; Hch. 7:37; He. 3:2-5.\x* Rejaꞌ can kavinak-va y ticꞌaxaj ronojel re xtubij chiva.
\v 23 Y anchique re man xtiniman-ta, can xtiquimisas\x * \xo 3.23 \xt He. 2:2, 3; 10:29.\x* y xtilisas-a chiquicojol re rutenemit chic re Dios, nichaꞌ re rutzꞌiban can re Moisés.
\p
\v 24 Y re Pedro xubij chukaꞌ chique re vinak: Conojel re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, anchaꞌl re Samuel y re nicꞌaj chic, xeꞌchꞌo can chij re tiempo re yojcꞌo-va.
\v 25 Y can ivichin cꞌa yex\x * \xo 3.25 \xt Ro. 9:4; 15:8.\x* re jeꞌrusujun can re Dios chupan re jeꞌtzꞌiban can coma re profetas. Y can ivichin chukaꞌ yex re xusuj tak xuban re jun trato quiqꞌuin re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, tak xubij cha re Abraham che re vinak\x * \xo 3.25 \xt Gn. 12:3; Mt. 1:21; Lc. 24:47; Hch. 2:39; Ga. 3:8.\x* re jecꞌo chach re ruchꞌulef xtiquicꞌul re bendición roma re rey-rumam rejaꞌ, re xtalax.
\v 26 Y tak re Dios xuban cha re Jesús re Rucꞌajol che xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ, chiꞌicojol cꞌa yex xutak-va nabey. Rejaꞌ xrajoꞌ xuyaꞌ can re bendición chiꞌicojol yex, chin quireꞌ che cada jun chiva yex xuya-ta can re rumac.
\c 4
\s Re Pedro y re Juan xeꞌtzꞌam y xeꞌcꞌuax chiquivach re je principal re jecꞌo chiquicojol re israelitas
\p
\v 1 Re Pedro y re Juan cꞌa yeꞌtzijon chiquivach re vinak, tak xeꞌbeka re sacerdotes je quichibil-pa re achiꞌaꞌ saduceos, y chukaꞌ re ache ecꞌuay quichin re policías re yeꞌchajin pa rachoch re Dios.
\v 2 Y re achiꞌaꞌ reꞌ camas yacatajnak quiyoval chiquij re Pedro y re Juan, roma yeꞌquitijoj re vinak y niquibij chique re vinak andex rubanic tak re Jesús xcꞌastaj-a re ru-cuerpo chiquicojol re anamaꞌiꞌ, y mareꞌ chukaꞌ re anamaꞌiꞌ can xqueꞌcꞌastaj, yeꞌchaꞌ.
\v 3 Mareꞌ xeꞌquitzꞌam-a re je caꞌeꞌ apóstoles reꞌ, y xeꞌquiyaꞌ pa cárcel. Y man xban-ta quibiyal re kꞌij reꞌ, roma xa xkꞌakꞌij-yan-ka. Xa cꞌaja re rucaꞌn kꞌij.
\v 4 Y je qꞌuiy cꞌa chique re vinak xeꞌniman re ruchꞌabal re Dios re xtzijos chique. Xaxe re achiꞌaꞌ xaꞌpon laꞌk jun voꞌoꞌ mil.\x * \xo 4.4 \xt Hch. 2:41.\x* 
\p
\v 5 Y chupan re rucaꞌn kꞌij xquimol-quiꞌ chireꞌ pa Jerusalén re je principal re jecꞌo chiquicojol re israelitas, re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij, y re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas.
\v 6 Y chukaꞌ re Anás re namalaj sacerdote, re Caifás, re Juan, re Alejandro y conojel re je quiy-quimam can re namalaj tak sacerdotes, xquimol-apo-quiꞌ chukaꞌ quiqꞌuin.
\v 7 Y cꞌareꞌ xquitak quicꞌamic re Pedro y re Juan. Y tak jecꞌo chic-apo chiquivach, xquicꞌutuj chique: ¿Anchique yaꞌyon kꞌij chiva chin che yex niban quireꞌ?\x * \xo 4.7 \xt Mt. 21:23.\x* ¿Y anchok rubeꞌ xinataj chin xicꞌachojsaj re ache? xeꞌchaꞌ.
\p
\v 8 Y re Pedro can nojnak ránma riqꞌuin re Espíritu Santo,\x * \xo 4.8 \xt Mt. 10:19; Mr. 13:11; Lc. 12:11, 12; 21:14, 15.\x* xubij chique: Yex achiꞌaꞌ re yix principal re yixcꞌo chupan re katenemit Israel, y yex chukaꞌ rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo ikꞌij:
\v 9 Yex nicꞌutuj chaka chij re utzil xkaban cha re jun ache niyavaj, chin nitamaj andex rubanic tak xcꞌachoj.
\v 10 Titamaj cꞌa yex re yixcꞌo-pa vovaꞌ, y tiquitamaj chukaꞌ conojel re kavinak israelitas, che re jun ache re cꞌo vovaꞌ chivach xcꞌachoj tak xkanataj rubeꞌ re Jesucristo aj-Nazaret,\x * \xo 4.10 \xt Hch. 3:6.\x* re Jesucristo re xitak ruquimisasic cho cruz, pero re Dios xuban che xcꞌastaj-pa re ru-cuerpo chiquicojol re anamaꞌiꞌ.
\v 11 Re Jesús ibanon cha che man jun ndoc-va, can anchaꞌl niquiban re nicꞌaj banoy tak jay cha jun aboj, niquibij che xa man jun ndoc-va. Pero re Aboj reꞌ xa jareꞌ re Aboj más otz ndel chiquivach conojel aboj.\x * \xo 4.11 \xt Sal. 118:22; Mt. 21:42.\x* Y re Jesús xban cha vocame che ja rejaꞌ re cꞌo más rajkalen.
\v 12 Y xaxe roma rejaꞌ tak yojcolotaj chach re kamac. Roma chach re ruchꞌulef xa can man jun chic re yiꞌon-ta-pa chaka yoj re yoj vinak chin che yojcolotaj-ta,\x * \xo 4.12 \xt Mt. 1:21.\x* xchaꞌ re Pedro.
\p
\v 13 Y re principal tak achiꞌaꞌ can anchique-la xeꞌquitzꞌat re Pedro y re Juan. Roma astapaꞌ man qꞌuiy-ta naꞌoj cꞌo quiqꞌuin,\x * \xo 4.13 \xt 1 Co. 1:27.\x* xa can man niquixibij-ta-quiꞌ. Camas cꞌa kꞌalaj che rejeꞌ xeꞌcꞌueꞌ riqꞌuin re Jesús.
\v 14 Y man jun chic xquibij chique re je caꞌeꞌ apóstoles, roma cꞌo-apo re ache re xcꞌachojsas. Paꞌal-apo chireꞌ quiqꞌuin.
\v 15 Y re Pedro y re Juan xeꞌlisas-a re ancheꞌ jecꞌo-va re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar, chin quireꞌ quion cꞌa re achiꞌaꞌ reꞌ yeꞌnojin can.
\v 16 Y re achiꞌaꞌ reꞌ niquibilaꞌ cꞌa chiquivach: ¿Andex como nakaban chique? Roma man jun vinak vovaꞌ pa Jerusalén che man-ta rutaman che xbanataj re jun namalaj milagro reꞌ.\x * \xo 4.16 \xt Hch. 3:9, 10.\x* Y yoj man yojtiquir-ta nakavovaj chukaꞌ.
\v 17 Y xaxe cꞌa che man ndel-ta más rutzijol re xbanataj, queꞌkaxibij-a, chin quireꞌ man niquitzijoj-ta chic rubeꞌ re Jesús chique re vinak.
\p
\v 18 Y tak xeꞌvayox chic-apo re Pedro y re Juan, xbex chique che man chic queꞌquitijoj re vinak, y chukaꞌ man chic tiquitzijoj rubeꞌ re Jesús chique re vinak.\x * \xo 4.18 \xt Hch. 5:40.\x* 
\v 19 Pero re Pedro y re Juan xeꞌchꞌo-apo, y xquibij chique: Tibij cꞌa chaka: ¿Andex como nubij re Dios, che la ja como re nibij yex re nakaban y man nakaban-ta re nubij re Dios?\x * \xo 4.19 \xt Hch. 5:29; Ga. 1:10.\x* 
\v 20 Yoj can man xtakatanaba-ta rubixic chique re vinak re xkatzꞌat y xkacꞌaxaj riqꞌuin re Jesús,\x * \xo 4.20 \xt Hch. 1:8; 2:32; 1 Jn. 1:1-3.\x* xeꞌchaꞌ re Pedro y re Juan.
\p
\v 21 Y jareꞌ tak re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar, cꞌo tzij cꞌayef re xeꞌquibila-a chique re Pedro y re Juan xaxe chin che xeꞌquixibij. Y cꞌareꞌ xquiya-a kꞌij chique che xeꞌba. Y man jun cosa xeꞌtiquir xquiban-ta chique, roma re vinak xa can niquiyaꞌ rukꞌij re Dios, y can yeꞌquijoꞌ chukaꞌ re je caꞌeꞌ apóstoles, roma re ache xcꞌachojsas.\x * \xo 4.21 \xt Hch. 3:7, 8.\x* 
\v 22 Roma re ache reꞌ más-yan cuarenta rujunaꞌ, pero xcꞌachoj roma re milagro reꞌ.
\s Re quiniman chic re Jesús niquicꞌutuj quichukꞌaꞌ cha re Dios
\p
\v 23 Y tak re Pedro y re Juan xeꞌskꞌopes-a, choj xeꞌtzolaj quiqꞌuin re je quichibil, y xbequitzijoj chique ronojel re bin-a chique coma re principal tak sacerdotes y re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij.
\v 24 Y re je quichibil, tak xquicꞌaxaj re xquitzijoj, junan cꞌa xquiban orar conojel y xquibij chupan re qui-oración: Namalaj Ajaf Dios,\x * \xo 4.24 \xt Sal. 107:2; Is. 44:6.\x* rat re xabano ronojel, rat re xabano re rocaj y re jecꞌo chach, rat re xabano re ruchꞌulef\x * \xo 4.24 \xt Ex. 20:11; 2 R. 19:15.\x* y re jecꞌo chach, rat re xabano re mar y re jecꞌo chupan.
\v 25 Rat xaban che xsamaj re Espíritu Santo pa ránma re asamajel xubiniꞌaj David, chin xubij:
\q ¿Anchique cꞌa roma re pa tak naciones xaxe itzel tak naꞌoj yeꞌquibanalaꞌ,
\q y re vinak re jecꞌo pa tak tenemit xaxe re man jun rajkalen re yeꞌquinojelaꞌ?
\q
\v 26 Y yeꞌbeyacataj-pa re reyes quichin re naciones.
\q Y re je principal re jecꞌo chiquicojol re nicꞌaj chic tenemit xquimol cꞌa-quiꞌ,
\q chin xeꞌyacataj chavij rat Ajaf Dios, y chij chukaꞌ re Cristo re achaꞌon.\x * \xo 4.26 \xt Sal. 2:1, 2.\x* 
\q Quireꞌ rutzꞌiban can re David.
\p
\v 27 Y can katzij-va, anchaꞌl re tzꞌiban can, quireꞌ re xbanataj. Roma re Rey Herodes y re jun chic ache nibano gobernar rubiniꞌan Poncio Pilato, re israelitas y re man je israelitas-ta, xquimol-quiꞌ vovaꞌ pa tenemit Jerusalén chin xeꞌyacataj chij re Lokꞌolaj Acꞌajol Jesús\x * \xo 4.27 \xt He. 7:26.\x* re xatak-pa.\x * \xo 4.27 \xt Is. 61:1; Jn. 10:36.\x* 
\v 28 Pero can nicꞌatzin cꞌa che xbanataj reꞌ, roma pan akꞌaꞌ rat cꞌo-va re anojim-pa\x * \xo 4.28 \xt Hch. 2:23.\x* ajuer can, y can ja-va reꞌ re xquiban rejeꞌ.
\v 29 Ajaf, vocame tatzꞌetaꞌ che re vinak reꞌ yeꞌxibin, roma yacatajnak quiyoval chakij yoj re yoj asamajelaꞌ. Y mareꞌ yoj nakacꞌutuj chava che tabanaꞌ chaka che man-ta nakaxibij-kiꞌ chin nakatzijoj re achꞌabal.\x * \xo 4.29 \xt Ef. 6:19.\x* 
\v 30 Y nakacꞌutuj chukaꞌ chava, che riqꞌuin re a-poder rat xqueꞌcꞌachoj-ta re yeꞌyavaj, y che yeꞌban-ta milagros xaxe riqꞌuin ninatax re rubeꞌ re Lokꞌolaj Acꞌajol Jesús. Y ronojel reꞌ xtoc-ta chin nikꞌalajin che can katzij re nakatzijoj chique re vinak.\x * \xo 4.30 \xt Hch. 5:12.\x* 
\p
\v 31 Y tak xeꞌtaneꞌ che oración, re ancheꞌ quimalon-va-quiꞌ camas xsilon. Y tak nojnak chic re cánma cha re Espíritu Santo,\x * \xo 4.31 \xt Hch. 2:2-4.\x* manak cꞌa ximbireꞌ quiqꞌuin chin niquitzijoj re ruchꞌabal re Dios.
\s Can ronojel cꞌa niquicumunij rij
\p
\v 32 Y je qꞌuiy vinak re quiniman chic re Jesús, y conojel rejeꞌ junan quivach\x * \xo 4.32 \xt Ro. 15:5; Fil. 1:27; 2:2.\x* y xa jun cánma quibanon. Man jun nibin che can xe-ta richin-ka rejaꞌ re cꞌo riqꞌuin,\x * \xo 4.32 \xt Hch. 2:44.\x* roma xa jun quibanon.
\v 33 Re apóstoles can riqꞌuin poder\x * \xo 4.33 \xt 1 Ts. 1:5.\x* niquitzijoj re andex rubanic tak xcꞌastaj-pa re ru-cuerpo re Ajaf Jesús chiquicojol re anamaꞌiꞌ, y re Dios camas jeꞌrubanon bendecir conojel.
\v 34 Y chiquicojol re quiniman chic re Dios, manak cꞌa mambaꞌel, roma re cꞌo culef y cꞌo cachoch, yeꞌquicꞌayilaꞌ\x * \xo 4.34 \xt Hch. 2:45.\x* y re rajal niquicꞌuaj-apo chique re apóstoles,
\v 35 y re mero reꞌ niquijach-apo chique re apóstoles chin che nijach chiquivach re nicꞌatzin che yeꞌtoꞌ.\x * \xo 4.35 \xt Stg. 1:27; 1 Jn. 3:17.\x* 
\v 36 Y cꞌo cꞌa jun ache chiquicojol rubiniꞌan José. Y re José rey-rumam can re Leví, y alaxnak pa Chipre. Pero re apóstoles xquiyaꞌ chic jun rubeꞌ. Mareꞌ tak xubiniꞌaj Bernabé.\x * \xo 4.36 \xt Hch. 9:27; 11:22-24; 15:37-39.\x* Y jareꞌ re jun chic rubeꞌ re xquiyaꞌ re José, roma rejaꞌ can nucukuba-va quicꞌoꞌx conojel.
\v 37 Y re Bernabé reꞌ xucꞌayij jun rulef, y re rajal xboꞌrjachaꞌ pa quikꞌaꞌ re apóstoles.\x * \xo 4.37 \xt Pr. 3:9.\x* 
\c 5
\s Re quimac xquiban re Ananías y re ruxayil rubiniꞌan Safira
\p
\v 1 Pero jun ache rubiniꞌan Ananías y chibil chukaꞌ re ruxayil rubiniꞌan Safira, xquicꞌayij jun culef.
\v 2 Y che je caꞌeꞌ xquiyaꞌ chiquivach che niquicꞌam can nicꞌaj cha re rajal re ulef, y re nicꞌaj chic xucꞌuaj-a re Ananías chin xboꞌryaꞌ pa quikꞌaꞌ re apóstoles.
\v 3 Pero re Pedro xubij cha re Ananías: ¿Anchique roma tak xayaꞌ kꞌij cha re Satanás che xunojsaj re avánma, chin che xatzꞌuc tzij chach re Espíritu Santo, y xacꞌam can nicꞌaj cha re rajal re ulef re xacꞌayij?
\v 4 Roma xe-ta re ulef xcꞌue-ta chireꞌ y man-ta xacꞌayij, man jun xbin-ta chava che man-ta avichin rat. Y tak xacꞌayij, chukaꞌ man jun xbin-ta chava che man avichin-ta rat re rajal. ¿Anchique roma tak xpa re jun itzel naꞌoj aviqꞌuin? Rat man chiquivach-ta vinak xatzꞌuc-va tzij, rat can chach re Dios xatzꞌuc-va tzij, xchaꞌ re Pedro cha.
\p
\v 5 Y re Ananías, can xe xucꞌaxaj re tzij re xeꞌrubij re Pedro, xtzak-ka y xcom. Y conojel re xeꞌcꞌaxan re xbanataj, camas xquixibij-quiꞌ.
\v 6 Y jecꞌo caꞌe-oxeꞌ re cꞌa je cꞌajolaꞌ re chaꞌnin xeꞌyacataj-a chin xquipes re ru-cuerpo re quiminak, y cꞌareꞌ xquicꞌuaj-a chin xeꞌba chumukic.
\p
\v 7 Y cꞌo laꞌk jun oxeꞌ hora ticom-va re Ananías, tak xapon re ruxayil. Rejaꞌ man runaben-ta re xbanataj chireꞌ.
\v 8 Y re Pedro xucꞌutuj cha re ixok reꞌ: Re mero re rucꞌamom-pa re Ananías, ¿jareꞌ re rajal re ulef re xicꞌayij? Y re ixok xubij: Jaꞌ, jareꞌ ronojel re mero rajal re ulef.
\p
\v 9 Pero re Pedro xubij cha: ¿Anchique roma yex can xibij che man yixrutzꞌat-ta-pa re Espíritu Santo chin re Ajaf Dios?\x * \xo 5.9 \xt Nm. 14:22; 1 Co. 10:9.\x* ¿Anchique roma yex can xiyaꞌ chivach che xiban quireꞌ? Mareꞌ re avchijil xbemuk-yan can. Y re xeꞌba chumukic xa chire-oc jeꞌpitinak-va, chin quireꞌ yatequicꞌamaꞌ chic rat, chin yatequimukuꞌ can chukaꞌ, xchaꞌ cha re ixok.
\p
\v 10 Y can jareꞌ tak xtzak-ka re ixok chireꞌ chach re Pedro, y xcom. Tak xeꞌbeka re cꞌajolaꞌ re xeꞌbemuku can re Ananías, y xquitzꞌat che quiminak chukaꞌ re ixok, xquicꞌuaj-a y xbequimukuꞌ can riqꞌuin re ruchijil.
\v 11 Y re hermanos camas xquixibij-quiꞌ roma re xbanataj. Y quireꞌ chukaꞌ xquicꞌalvachij re nicꞌaj chic re xeꞌcꞌaxan re xbanataj. Camas cꞌa xquixibij-quiꞌ.
\s Re apóstoles qꞌuiy milagros yeꞌquibanalaꞌ
\p
\v 12 Y re apóstoles camas qꞌuiy milagros re yeꞌquibanalaꞌ chiquivach re vinak, re man jun bey je quitzꞌeton-ta, chin quireꞌ nikꞌalajin che re apóstoles can katzij-va re niquibij.\x * \xo 5.12 \xt He. 2:4.\x* Y re can quiniman chic re Dios, junan quivach y niquimol-quiꞌ pa jun corredor chin re rachoch re Dios. Re corredor reꞌ ja re Salomón re banayon can.
\v 13 Can jecꞌo-va vinak re man yeꞌjelon-ta-apo quiqꞌuin roma niquixibij-quiꞌ niquiban quireꞌ. Jacꞌa re nicꞌaj chic vinak re jecꞌo chupan re tenemit, can niquiya-va quikꞌij re apóstoles.
\v 14 Pero camas je qꞌuiy vinak re yeꞌniman re Ajaf Jesucristo. Mareꞌ can kꞌij-kꞌij más je qꞌuiy\x * \xo 5.14 \xt Hch. 2:47.\x* re yeꞌniman chin re Jesucristo, che achiꞌaꞌ y che ixokiꞌ.
\v 15 Y mareꞌ re yeꞌyavaj yeꞌlisas-pa pa tak bey y yeꞌyalox chach tak chꞌat y chach camillas, chin quireꞌ re Pedro nakꞌax-ta re rumuchꞌuchꞌil pa quiveꞌ jun caꞌeꞌ chique re yavaꞌiꞌ reꞌ y yeꞌcꞌachoj-ta.
\v 16 Y je qꞌuiy chukaꞌ vinak re xeꞌbeka pa Jerusalén re jeꞌpitinak pa tak tenemit re jecꞌo chunakaj re Jerusalén, y jeꞌquicꞌamalom-pa re yavaꞌiꞌ. Jecꞌo re relic yabil ndoc chique, y jecꞌo re camas niquitaj pokan pa quikꞌaꞌ itzel tak espíritu. Y conojel cꞌa yeꞌcꞌachojsas-a.\x * \xo 5.16 \xt Mr. 16:17, 18.\x* 
\s Tak xeꞌtzꞌam re apóstoles
\p
\v 17 Pero re namalaj sacerdote je ruchibil re achiꞌaꞌ quibiniꞌan saduceos, itzel niquinaꞌ chique re apóstoles.
\v 18 Mareꞌ xeꞌbequitzꞌama-pa\x * \xo 5.18 \xt Lc. 21:12.\x* y xeꞌbequiyaꞌ can pa cárcel.
\v 19 Y chakꞌaꞌ, re Ajaf Dios xutak-pa jun ángel\x * \xo 5.19 \xt Sal. 34:7; He. 1:14.\x* pa cárcel quiqꞌuin re apóstoles. Y re ángel reꞌ xujak-a ruchiꞌ re cárcel chiquivach, chin yeꞌrulisaj-a. Y xubij chique:
\v 20 Quixbiyin. Y tak xquixapon chic pa rachoch re Dios, titzijoj chique re vinak ronojel re chꞌabal chin re cꞌacꞌa cꞌaslen\x * \xo 5.20 \xt Jn. 6:68; 17:3.\x* re nuyaꞌ re Jesucristo, xchaꞌ re ángel chique.
\p
\v 21 Can xe xquicꞌaxaj reꞌ re apóstoles, namakꞌa-yan rucaꞌn kꞌij xeꞌba pa rachoch re Dios, y yeꞌquitijoj re vinak. Y chupan re hora reꞌ, re namalaj sacerdote y re je ruchibil xeꞌquitak quiyoxic re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij. Y can conojel re achiꞌaꞌ pa camon yeꞌbano juzgar xquimol-quiꞌ. Y cꞌareꞌ xquitak quicꞌamic re apóstoles re jecꞌo pa cárcel.
\v 22 Pero tak re policías xeꞌbapon chuchi-cárcel y xeꞌoc-apo chin yeꞌbequicꞌama-pa, xquitzꞌat che xa man jun chic cꞌo chireꞌ. Can jareꞌ xeꞌtzolaj y xbequiyaꞌ rutzijol.
\v 23 Y xbequibij: Man jun chique rejeꞌ re cꞌo pa cárcel. Y cꞌaja-na yoj re xojejako. Re cárcel can jabal rutzꞌapesic banon can, y re yeꞌchajin jecꞌo chireꞌ chuchi-cárcel, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 24 Re namalaj sacerdote, y re ache ecꞌuay quichin re policías re yeꞌchajin pa rachoch re Dios, y re principal tak sacerdotes, tak xquicꞌaxaj re xbequibij re policías chique, man niquivel-ta andex niquinojij, y mareꞌ niquibilaꞌ chiquivach: ¿Andex xtibanataj vocame? Roma re achiꞌaꞌ je manak chic pa cárcel, vocame can xtiquiyaꞌ cꞌa más rutzijol re Jesús, yeꞌchaꞌ.
\p
\v 25 Y jareꞌ tak cꞌo jun xapon chireꞌ quiqꞌuin re quimalon-quiꞌ, y xboꞌrbij chique: Re achiꞌaꞌ re xeꞌiyaꞌ pa cárcel, yeꞌtajin chiquitijoxic re vinak chireꞌ pa rachoch re Dios, xchaꞌ chique.
\p
\v 26 Y can jareꞌ tak re ache re ecꞌuay quichin re policías, xeꞌrucꞌuaj-a re policías chin xeꞌba chiquicꞌamic re apóstoles. Pero man xeꞌquichꞌolij-ta tak xeꞌquicꞌam-pa, roma rejeꞌ niquixibij-quiꞌ che yeꞌqꞌuiak cha aboj coma re vinak.
\v 27 Y re achiꞌaꞌ re xeꞌba chiquicꞌamic re apóstoles, xeꞌbeka y jeꞌquicꞌamom-pa, can choj cꞌa xeꞌbequipobaꞌ chiquivach re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar. Y re namalaj sacerdote xubij chique re apóstoles:
\v 28 Yoj kabin-a chiva che man chic titzijoj rubeꞌ re Jesús chique re vinak.\x * \xo 5.28 \xt Hch. 4:18.\x* Pero vocame re vinak re jecꞌo pa tenemit Jerusalén jeꞌnojnak chic riqꞌuin re enseñanzas re icꞌutun chiquivach, y kayiꞌon cuenta jabal che chakij yoj nijoꞌ niya-va can re rucamic re jun ache xubiniꞌaj Jesús,\x * \xo 5.28 \xt Mt. 27:25; Hch. 2:23; 3:15; 7:52.\x* xchaꞌ.
\p
\v 29 Pero re Pedro y re nicꞌaj chic apóstoles xquibij-apo chique: Nicꞌatzin che ja re nubij re Dios re nakanimaj, y mana-ta re niquijoꞌ re vinak.\x * \xo 5.29 \xt Hch. 4:19; Ga. 1:10.\x* 
\v 30 Roma re xbano cha re Jesús che xcꞌastaj-a, ja re Dios,\x * \xo 5.30 \xt Hch. 2:24.\x* re Dios kachin yoj y quichin chukaꞌ re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Pero yex xiquimisaj tak xibij che tibajex cho cruz.
\v 31 Y re Dios camas cꞌa nem rukꞌij xuyaꞌ re Jesús, mareꞌ xutzꞌuyuba-apo pa rajquikꞌaꞌ\x * \xo 5.31 \xt He. 12:2.\x* y xuban cha che ja rejaꞌ re nicꞌuan kachin y yojrucol chukaꞌ chach re kamac,\x * \xo 5.31 \xt Mt. 1:21; Ef. 1:7; Col. 1:14; He. 2:10.\x* chin quireꞌ nuyaꞌ kꞌij chaka yoj re yoj israelitas che nijalataj kacꞌaslen chach re Dios y nicuyutaj kamac.
\v 32 Y ronojel reꞌ katzij, y can ja yoj xojtzꞌeto, mareꞌ nakatzijoj. Y re Espíritu Santo chukaꞌ rutzꞌamon cꞌa rutzijosic\x * \xo 5.32 \xt Jn. 15:26, 27.\x* chaka che can katzij-va. Konojel re yojniman rutzij re Dios, can ruyiꞌon re Espíritu Santo chaka, xeꞌchaꞌ chique.
\p
\v 33 Y tak re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar xquicꞌaxaj re xquibij re apóstoles, xyacataj quiyoval y xquinojij che yeꞌquiquimisaj.
\v 34 Pero chiquicojol re achiꞌaꞌ reꞌ cꞌo jun ache quichibil re fariseos y re ache reꞌ rubiniꞌan Gamaliel. Rejaꞌ jun maestro chin re ley chin re Moisés, y camas chukaꞌ rukꞌij chiquivach re vinak. Re ache reꞌ xpaꞌeꞌ y xubij che queꞌlisas-a baꞌ re apóstoles chireꞌ.
\v 35 Y cꞌareꞌ xubij chique re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar: Nuvinak, tinojij jabal andex xtiban chique re achiꞌaꞌ reꞌ.
\v 36 Roma teꞌka chiꞌcꞌoꞌx tak xbecꞌulum-pa re jun ache xubiniꞌaj Teudas. Re Teudas reꞌ xubij che rejaꞌ jun ache camas rukꞌij, y jecꞌo laꞌk jun cajeꞌ ciento achiꞌaꞌ re xeꞌniman richin y xeꞌoc ruchibil. Y tak xquimisas, conojel re xeꞌniman rutzij xquiquiraj-quiꞌ y xeꞌqꞌuis.
\v 37 Y después reꞌ, tak xbanataj re tzꞌiban beꞌaj re nibex censo cha, xbecꞌulum-pa chukaꞌ jun chic ache re xubiniꞌaj Judas. Re jun ache reꞌ aj-Galilea, y rejaꞌ xtiquir xuban che camas je qꞌuiy vinak re xeꞌtzekelben richin. Y tak xquimisas chukaꞌ re Judas reꞌ, conojel re xeꞌniman rutzij, xquiquiraj-quiꞌ.
\v 38 Y mareꞌ nimbij chiva che queꞌiyaꞌ can re achiꞌaꞌ reꞌ. Roma vo xa quinaꞌoj vinak re yeꞌtajin chubanic, rejeꞌ xqueꞌqꞌuis.\x * \xo 5.38 \xt Pr. 21:30.\x* 
\v 39 Pero vo xa richin re Dios, man jun xquixtiquir xtiban chique, che xqueꞌtaneꞌ chubanic re samaj reꞌ.\x * \xo 5.39 \xt Hch. 9:5.\x* Tichajij-iviꞌ, man tiban che yex yixtajin che ayoval riqꞌuin re Dios, xchaꞌ chique.
\p
\v 40 Y conojel xka chiquivach re xubij re ache rubiniꞌan Gamaliel. Y cꞌareꞌ xquibij che queꞌcꞌuax chic-apo re apóstoles. Y tak re apóstoles jecꞌo chic chireꞌ, xeꞌchꞌay y xbex chic-a chique che man chic tiquitzijoj rubeꞌ re Jesús chique re vinak.\x * \xo 5.40 \xt Hch. 4:18.\x* Y cꞌareꞌ xquiya-a kꞌij chique che xeꞌba.
\v 41 Y tak re apóstoles xeꞌel-a chireꞌ chiquivach re achiꞌaꞌ pa camon yeꞌbano juzgar, niquiꞌcot cꞌa re cánma xeꞌba, roma re Dios ruyiꞌon kꞌij chique che niquikꞌasaj tijoj-pokonal\x * \xo 5.41 \xt Mt. 5:12; Ro. 5:3.\x* roma re rubeꞌ re Jesús, y qꞌuiy cosas niban y nibex chique.
\v 42 Y rejeꞌ can man niquiya-ta can rutzijosic re Jesucristo. Can ronojel kꞌij niquicꞌut y niquitzijoj re Jesucristo, pa rachoch re Dios y chiꞌ tak jay.
\c 6
\s Tak re hermanos xeꞌquichaꞌ je vukuꞌ diáconos
\p
\v 1 Chupan re tiempo reꞌ, re hermanos xa camas yeꞌqꞌuier. Y jecꞌo hermanos yeꞌchꞌo griego re yeꞌsujun chiquij re hermanos yeꞌchꞌo hebreo. Re hermanos yeꞌchꞌo griego niquibij che re malcaniꞌ tak ixokiꞌ re jecꞌo chiquicojol niban chique che camas ba-oc quijkalen tak nijach re cosas\x * \xo 6.1 \xt Hch. 4:35.\x* chin kꞌij-kꞌij.
\v 2 Mareꞌ re doce apóstoles xeꞌquimol conojel hermanos, y xquibij chique: Man rucꞌamon-ta che yoj nakayaꞌ can rutzijosic y rucꞌutic re ruchꞌabal re Dios, y che ja-ta yoj re yojacho re cosas chin kꞌij-kꞌij.
\v 3 Mareꞌ hermanos, vocame queꞌbecha-pa je vukuꞌ achiꞌaꞌ chiꞌicojol, achiꞌaꞌ re can itaman che choj quicꞌaslen, y cꞌo qꞌuiy quitaman y nojnak re cánma cha re Espíritu Santo, chin quireꞌ jareꞌ re xqueꞌkayaꞌ che niquijach re cosas.
\v 4 Y yoj can xtakaban-va re samaj anchaꞌl re kabanom-pa. Can nojel tiempo xtakaban orar, y xtakatzijoj y xtakacꞌut re ruchꞌabal re Dios,\x * \xo 6.4 \xt Hch. 2:42.\x* xeꞌchaꞌ chique.
\p
\v 5 Y can conojel hermanos xka chiquivach re xbex chique coma re apóstoles, y xeꞌquichaꞌ je vukuꞌ achiꞌaꞌ. Re jun re xquichaꞌ rubiniꞌan Esteban, y re Esteban reꞌ jun ache re camas rubanon confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios y nojnak ránma cha re Espíritu Santo. Xeꞌquichaꞌ chukaꞌ re achiꞌaꞌ quibiniꞌan Felipe, Prócoro, Nicanor, Timón, Parmenas y re Nicolás re aj pa tenemit Antioquía. Re Nicolás man israelita-ta, pero can nunimaj re nubij re ley chin re Moisés, y can quiqꞌuin re israelitas cꞌo-va tak cꞌamaje-na tunimaj re Jesucristo cheꞌ.
\v 6 Y jacꞌa je vukuꞌ achiꞌaꞌ reꞌ re xeꞌpobax chiquivach re apóstoles. Xeꞌpa re apóstoles xquiban orar, y xquiyaꞌ quikꞌaꞌ pa quiveꞌ\x * \xo 6.6 \xt Hch. 13:3; 1 Ti. 4:14.\x* re achiꞌaꞌ reꞌ.
\p
\v 7 Y re ruchꞌabal re Dios riqꞌuin ruchukꞌaꞌ binak, y camas yeꞌqꞌuier re yeꞌniman chin re Jesús y chukaꞌ je qꞌuiy chique re sacerdotes re yeꞌniman, y ronojel reꞌ pa tenemit Jerusalén xbanataj-va.
\s Tak xtzꞌam re Esteban
\p
\v 8 Re Esteban jun ache re can cꞌo re ru-poder re Dios riqꞌuin, y chukaꞌ can rucꞌulun re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios. Mareꞌ tak cꞌo milagros re man jun bey jeꞌtzꞌeton-ta, re yeꞌrubanalaꞌ chiquivach re vinak, chin quireꞌ can kꞌalaj che rejaꞌ can katzij-va re nutzijoj y nucꞌut.
\v 9 Pero jecꞌo vinak xeꞌbeyacataj-pa y xquitzꞌam-quiꞌ che chꞌabal riqꞌuin re Esteban. Re vinak reꞌ je richin re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, y re jay reꞌ quichin re esclavos. Re tzij esclavos, ndel che tzij lakꞌon tak samajelaꞌ, pero re samajelaꞌ reꞌ jeꞌcolotajnak chic-pa. Y re jay reꞌ quichin chukaꞌ re vinak aj-Cirene, aj-Alejandría, aj-Cilicia y re aj-Asia.
\v 10 Y tak xchꞌo re Esteban, can xeꞌruchꞌac re jeꞌyacatajnak chij, roma ja re Espíritu Santo re yaꞌyon runaꞌoj.\x * \xo 6.10 \xt Is. 54:17; Lc. 21:15.\x* 
\v 11 Y mareꞌ tak xeꞌquitoj nicꞌaj chic vinak chin che tiquibij che xquicꞌaxaj tak re Esteban itzel xchꞌo chij re ley chin re Moisés y chukaꞌ chij re Dios.
\v 12 Can xquiyaꞌ quinaꞌoj re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij, y chukaꞌ re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y re nicꞌaj chic vinak, chin xeꞌbeyacataj-pa chij re Esteban. Xbequitzꞌama-pa, y xquicꞌuaj-a chiquivach re achiꞌaꞌ pa camon yeꞌbano juzgar.
\v 13 Y chukaꞌ xeꞌquicꞌuaj-a achiꞌaꞌ chin che neꞌquitzꞌucuꞌ tzij chij re Esteban, y re achiꞌaꞌ reꞌ ja quireꞌ re niquibij: Re jun ache reꞌ can man nitane-ta chin nubij itzel tak tzij chij re lokꞌolaj rachoch re Dios y chij re ley chin re Moisés.
\v 14 Roma kacꞌaxan che nubilaꞌ che re Jesús aj-Nazaret xtuvulaj re rachoch re Dios, y che xtujal-a ronojel re rubin can re Moisés re nicꞌatzin che takabanaꞌ.\x * \xo 6.14 \xt He. 8:13; 9:1-28; 10:1-39.\x* 
\p
\v 15 Y jareꞌ tak re achiꞌaꞌ pa camon yeꞌbano juzgar re jeꞌtzꞌuyul chireꞌ, xquitzu-xquitzuꞌ rach re Esteban. Y jareꞌ tak xquitzꞌat che xjalataj re rutzubal, xoc anchaꞌl titzuꞌun jun ángel.
\c 7
\s Tak re Esteban poban-apo chiquivach re yeꞌbano juzgar richin
\p
\v 1 Y re namalaj sacerdote xucꞌutuj cha re Esteban: ¿Katzij como re nibex-ka chavij?
\p
\v 2 Re Esteban xubij: Nuvinak israelitas y yex re yix principal re yixcꞌo chupan re katenemit, ticꞌaxaj re xtimbij chiva vocame: Re Dios re cꞌo rukꞌij, xucꞌut-riꞌ chach re kartaꞌ Abraham tak cꞌa cꞌo chireꞌ chupan re lugar rubiniꞌan Mesopotamia, tak cꞌamaje-na rutzijol che neꞌcꞌueꞌ pan Harán.\x * \xo 7.2 \xt Gn. 11:31.\x* 
\v 3 Jareꞌ tak re Dios xubij cha re Abraham: Catel-pa chiquicojol re avchꞌalal, y tayaꞌ can re atenemit, y xcateꞌcꞌueꞌ pa jun chic lugar re xtincꞌut chavach.\x * \xo 7.3 \xt Gn. 12:1.\x* 
\v 4 Y re Abraham can xuyaꞌ can re Caldea re lugar re ancheꞌ cꞌo-va,\x * \xo 7.4 \xt Gn. 11:31; He. 11:8.\x* y xkꞌax pan Harán. Y rutotaꞌ re Abraham quiminak chic chireꞌ pan Harán, tak re Dios xucꞌam-pa re Abraham chupan re lugar Canaán re yojcꞌo-va vocame.
\v 5 Y re Dios camanak-va herencia xuyaꞌ can cha re Abraham chupan re lugar reꞌ, can ni xe-ta jun chꞌet pedazo re ancheꞌ nipaꞌe-va-ka. Pero re Dios can xusuj cha, che re lugar reꞌ xtoc richin rejaꞌ y quichin re rey-rumam.\x * \xo 7.5 \xt Gn. 12:7; 13:15; 17:8.\x* Quireꞌ xubij re Dios cha re Abraham, y astapaꞌ chupan re tiempo reꞌ man jun rajcꞌual cꞌo.
\v 6 Y xbex chukaꞌ cha roma re Dios, che re rey-rumam rejaꞌ xqueꞌbecꞌueꞌ pa jun chic lugar quiqꞌuin juley chic vinak re man quitaman-ta quivach. Y re vinak reꞌ xqueꞌquiyaꞌ pa samaj y xtiquiban chique che xtiquitaj pokan cajeꞌ ciento junaꞌ.\x * \xo 7.6 \xt Gn. 15:13; Ex. 12:40.\x* 
\v 7 Y re Dios xubij chukaꞌ che re vinak re xqueꞌbano quireꞌ chique re rey-rumam re Abraham, can xtuyaꞌ re castigo pa quiveꞌ. Y cꞌareꞌ xqueꞌel-pa\x * \xo 7.7 \xt Gn. 15:14; Ex. 3:12.\x* chiquicojol re vinak reꞌ, y xqueꞌpa chupan re lugar reꞌ, chinusamajesic y chuyiꞌic nukꞌij, xchaꞌ re Dios cha re Abraham.
\v 8 Y re Dios can xuban chukaꞌ jun trato riqꞌuin re Abraham, y re trato reꞌ cꞌo jun ru-seña. Re seña chin re trato reꞌ, ja re circuncisión re niban chique re achiꞌaꞌ.\x * \xo 7.8 \xt Gn. 17:9-12.\x* Y tak re Abraham xalax re rucꞌajol xubiniꞌaj Isaac, xuban re circuncisión cha y cꞌaja vakxakiꞌ kꞌij talax-va re Isaac tak xban re circuncisión cha.\x * \xo 7.8 \xt Gn. 21:2-4.\x* Quireꞌ chukaꞌ xuban re Isaac tak xalax re rucꞌajol re xubiniꞌaj Jacob.\x * \xo 7.8 \xt Gn. 25:26.\x* Y ja chukaꞌ quireꞌ xuban re Jacob quiqꞌuin re je doce rucꞌajol\x * \xo 7.8 \xt Gn. 29:31-35:18.\x* re xeꞌoc tataꞌaj chin re tenemit Israel.
\p
\v 9 Y re nicꞌaj chic rucꞌajol re Jacob itzel xquinaꞌ cha re quichakꞌ rubiniꞌan José, roma ja rejaꞌ re más nijovax.\x * \xo 7.9 \xt Gn. 37:4.\x* Y mareꞌ tak xquicꞌayij-a, y xcꞌuax-a cꞌa pan Egipto. Pero re Dios can cꞌo-va riqꞌuin re José,\x * \xo 7.9 \xt Gn. 39:2, 3.\x* 
\v 10 y xucol chach ronojel tijoj-pokonal. Xuban cha che re Faraón re Rey chin re nación Egipto otz xutzꞌat y chukaꞌ xutzꞌat che cꞌo naꞌoj riqꞌuin. Y mareꞌ re Rey xuban cha re José che xoc jun gobernador pa rueꞌ re Egipto, y pa rukꞌaꞌ rejaꞌ xujach-va re cosas re jecꞌo chupan re rachoch chin nuchajij.\x * \xo 7.10 \xt Gn. 41:37-40.\x* 
\p
\v 11 Y re tiempo reꞌ re pan Egipto y pa Canaán, xpa jun viyjal, jun namalaj tijoj-pokonal. Y re kavinak yoj re yoj israelitas re xeꞌcꞌueꞌ pa Canaán man niquivel-ta chic andex niquitaj.
\v 12 Y re Jacob re kavinak yoj re yoj israelitas xapon rutzijol riqꞌuin chilaꞌ pa Canaán che pan Egipto cꞌo trigo. Mareꞌ xeꞌrutak-a re je rucꞌajol chulokꞌic.\x * \xo 7.12 \xt Gn. 42:1-3.\x* 
\v 13 Y jacꞌa tak xeꞌba chic pa rucaꞌn bey, jareꞌ tak re José xutzijoj chique re je ruchꞌalal che ja rejaꞌ re José.\x * \xo 7.13 \xt Gn. 45:1-4.\x* Y re Faraón xutamaj jucoꞌx re je ruchꞌalal re José, mareꞌ xutamaj che re José can jun hebreo-va.
\v 14 Y jareꞌ tak re José xutak quicꞌamic re Jacob re rutotaꞌ\x * \xo 7.14 \xt Gn. 45:9.\x* y re ruchꞌalal. Je setenta y cinco chiquinojel.\x * \xo 7.14 \xt Gn. 46:27; Dt. 10:22.\x* 
\v 15 Y xa mareꞌ tak xule-ka re Jacob pan Egipto, y chireꞌ xcom-va rejaꞌ\x * \xo 7.15 \xt Gn. 49:33.\x* y chukaꞌ re je rucꞌajol.\x * \xo 7.15 \xt Ex. 1:6.\x* 
\v 16 Pero re qui-cuerpo\x * \xo 7.16 \xt Ex. 13:19.\x* chupan jun lugar rubiniꞌan Siquem xeꞌmuk-va. Xeꞌmuk pa jun xoral, re ancheꞌ cꞌo-va quicꞌojlebal chin yeꞌmuk-va re anamaꞌiꞌ. Re jun xoral reꞌ, can jacꞌa re Abraham re lakꞌayon can chiquikꞌaꞌ re je rajcꞌual re jun ache rubiniꞌan Hamor.
\p
\v 17 Y re kꞌij che nibanataj re rusujun re Dios cha re Abraham,\x * \xo 7.17 \xt Gn. 15:13-16.\x* re xuban jurar cha che can nuban-va, xa can nakaj chic cꞌo-va. Y re tenemit Israel camas cꞌa ninimar y niqꞌuier chireꞌ pan Egipto.
\v 18 Y jacꞌa tiempo reꞌ tak chireꞌ pan Egipto xoc can jun cꞌacꞌa Rey re man xutamaj-ta rach re José.\x * \xo 7.18 \xt Ex. 1:8.\x* 
\v 19 Y re cꞌacꞌa Rey reꞌ camas listo chubanic re etzelal quiqꞌuin re kavinak yoj re yoj israelitas re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Y xuban chique che xquikꞌasaj qꞌuiy tijoj-pokonal, roma xuban chique che re cajcꞌual re cꞌa ba-oc caꞌlax-va xeꞌbetorix can,\x * \xo 7.19 \xt Ex. 1:22.\x* roma man xrajo-ta che xeꞌqꞌuier.
\v 20 Chupan cꞌa re tiempo reꞌ tak xalax re Moisés\x * \xo 7.20 \xt Ex. 2:2; He. 11:23.\x* chireꞌ pan Egipto. Y re acꞌual reꞌ camas xka chach re Dios. Y oxeꞌ icꞌ xvilex coma re rute-rutotaꞌ.
\v 21 Y cꞌareꞌ xbequimalij can pa rueꞌ re rakan-yaꞌ. Pero re acꞌual reꞌ ja re rumiꞌal re Rey Faraón re xcꞌuan-a richin. Re rumiꞌal re Rey Faraón can anchaꞌl cꞌa ral xuban cha re Moisés.\x * \xo 7.21 \xt Ex. 2:3-10; He. 11:24.\x* 
\v 22 Y mareꞌ re Moisés can xtijox riqꞌuin ronojel rach naꞌoj re cꞌo quiqꞌuin re vinak aj-Egipto. Y can jun namalaj ache. Y can kꞌalaj tak cꞌo nubij y tak cꞌo nuban.
\p
\v 23 Jacꞌa tak re Moisés rutzꞌaktisan chic cuarenta rujunaꞌ, xalax pa ránma chin xba chiquitzꞌetic re ruvinak israelitas.
\v 24 Y xutzꞌat che jun aj-Egipto re camas nuban cha jun israelita, re ruvinak rejaꞌ. Y chin che nutoꞌ re ruvinak reꞌ y nuban ruqꞌuixel cha, xuquimisaj re ache reꞌ.\x * \xo 7.24 \xt Ex. 2:11, 12.\x* 
\v 25 Roma rejaꞌ nunojij che re ruvinak israelitas xtiquinabej che ja rejaꞌ re takon roma re Dios chin yeꞌrucol-a pa quikꞌaꞌ re aj-Egipto, pero xa man quire-ta xbanataj. Re israelitas xa man xquinabej-ta che jareꞌ rusamaj.
\v 26 Y pa rucaꞌn kꞌij, jecꞌo je caꞌeꞌ aj-israelitas niquiban ayoval, y re Moisés xapon-apo quiqꞌuin, y xrajo-ta xoc chiquicojol chin che man-ta niquiban ayoval. Mareꞌ rejaꞌ xubij chique: ¿Anchique roma niban ayoval? Yex can ivchꞌalal-iviꞌ. Yex, yix israelitas che yix caꞌeꞌ, xchaꞌ chique.
\v 27 Jacꞌa re jun chique re yeꞌbano ayoval, y camas nichꞌolin cha re jun ruchibil, xuchocomij re Moisés, y xubij cha: ¿Anchique xbin chava rat che cꞌo akꞌij y che yatiquir chukaꞌ yojaban juzgar?
\v 28 ¿O najoꞌ chukaꞌ yinaquimisaj yen, anchaꞌl xaban cha re jun ache aj-vovaꞌ pan Egipto\x * \xo 7.28 \xt Ex. 2:13, 14.\x* ivir? xchaꞌ.
\v 29 Y tak re Moisés xucꞌaxaj quireꞌ, can jareꞌ tak xnumaj-a y xuyaꞌ cꞌa can re Egipto y xba cꞌa pa jun chic nación re rubiniꞌan Madián.\x * \xo 7.29 \xt Ex. 2:15; 4:19, 20.\x* Y chireꞌ chiquicojol vinak re man je israelitas-ta xcꞌue-va. Chireꞌ chukaꞌ xcꞌule-va, y xeꞌcꞌueꞌ je caꞌeꞌ rucꞌajol.
\p
\v 30 Y tak kꞌaxnak chic cꞌa cuarenta junaꞌ ticꞌue-va re Moisés chireꞌ pa Madián, jareꞌ tak xucꞌut-riꞌ jun ángel\x * \xo 7.30 \xt Ex. 3:2; Is. 63:9.\x* chach chupan jun zarza can nibacꞌo pa kꞌakꞌ. Reꞌ xutzꞌat chupan re jun lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, re ancheꞌ cꞌo-va re loma rubiniꞌan Sinaí.
\v 31 Y tak re Moisés xutzꞌat reꞌ, xsatz rucꞌoꞌx. Y chin che nutzꞌat jabal, xjelon-apo. Pero jareꞌ tak xchꞌo-pa re Ajaf cha, y xubij:
\v 32 Ja yen re Dios re xquinimaj re avinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Ja yen re ru-Dios re Abraham, re ru-Dios re Isaac y re ru-Dios chukaꞌ re Jacob,\x * \xo 7.32 \xt Ex. 3:6; Mt. 22:32.\x* xchaꞌ. Y re Moisés man chic xtiquir-ta xtzuꞌun-apo, xa can nibarbot roma ruximbireꞌ.
\v 33 Y re Ajaf xubij chukaꞌ cha re Moisés: Talisaj-a la axajab chaꞌvakan, roma la ancheꞌ yatpaꞌal-va, can jun lokꞌolaj lugar, roma can yinkejnak-pa aviqꞌuin vovaꞌ.\x * \xo 7.33 \xt Ex. 3:5; Jos. 5:15.\x* 
\v 34 Y vocame yatintak-a pan Egipto, chucolic re nutenemit, roma nintzꞌat che camas tijoj-pokonal niquikꞌasaj, y ncꞌaxan chukaꞌ re okꞌej niquiban, y mareꞌ xinka-pa chiquicolic, xchaꞌ re Ajaf cha re Moisés.
\p
\v 35 Y can ja re Dios re xtako-a re Moisés chiquicolic re ruvinak, y che can ja chukaꞌ rejaꞌ re nicꞌuan quichin. Y re xtaꞌo chin re Moisés, ja re ángel\x * \xo 7.35 \xt Ex. 14:19; Nm. 20:16.\x* re xucꞌut-riꞌ chach chupan re zarza. Y re Moisés reꞌ xtzelas coma re ruvinak, y ja cha rejaꞌ re xbex-va: ¿Anchique biyon chava che cꞌo akꞌij y yatiquir chukaꞌ yojaban juzgar? Ja Moisés reꞌ re xtak-a roma re Dios.
\v 36 Jacꞌa rejaꞌ re xcola-pa quichin re kavinak yoj re yoj israelitas chireꞌ pan Egipto.\x * \xo 7.36 \xt Ex. 12:41; Dt. 6:21.\x* Rejaꞌ cꞌo milagros re man jun bey jeꞌtzꞌeton re xeꞌrubanalaꞌ chiquivach re vinak, chin quireꞌ tikꞌalajin che can ja re Dios takayon-a richin. Y qꞌuiy milagros xuban pan Egipto,\x * \xo 7.36 \xt Ex. 7-11.\x* y chupan re Mar Rojo,\x * \xo 7.36 \xt Ex. 14.\x* y chukaꞌ chupan re lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha.\x * \xo 7.36 \xt Ex. 16:1-36; 17:1-7; Nm. 9:15-23.\x* Cuarenta junaꞌ xeꞌcꞌueꞌ chireꞌ.
\v 37 Y re Moisés xubij chukaꞌ chique re kavinak re tiempo reꞌ: Re Kajaf Dios xtuyac-pa jun rusamajel re nibex profeta cha, can anchaꞌl rubanon viqꞌuin yen. Rejaꞌ can kavinak-va y ticꞌaxaj ronojel re xtubij chiva,\x * \xo 7.37 \xt Dt. 18:15.\x* xchaꞌ re Moisés.
\v 38 Y ja Moisés reꞌ re xcꞌueꞌ chiquicojol re jeꞌchaꞌon roma re Dios, chupan re lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha. Y ja chukaꞌ rejaꞌ re xbin chique re kavinak yoj re yoj israelitas re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re tzij re xubij re ángel\x * \xo 7.38 \xt Is. 63:9; Ga. 3:19; He. 2:2.\x* cha, re xcꞌueꞌ pa rueꞌ re loma rubiniꞌan Sinaí.\x * \xo 7.38 \xt Ex. 19:1-3; Jn. 1:17.\x* Can cha-va cꞌa rejaꞌ xjach-va re chꞌabal chin cꞌaslen y rejaꞌ xuyaꞌ chaka yoj.
\p
\v 39 Xa ja chic cꞌa re kavinak yoj re yoj israelitas re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, man xeꞌniman-ta cha re Moisés. Y pa ruqꞌuixel che xeꞌniman-ta cha, xa xquijoꞌ che xeꞌtzolaj-ta chic chilaꞌ pa nación Egipto re ancheꞌ jeꞌelinak-va-pa.
\v 40 Y tak re Moisés cꞌa cꞌo pa rueꞌ re loma rubiniꞌan Sinaí, xquibij cha re Aarón: Caꞌbanaꞌ imágenes che yeꞌoc ka-dios, y jareꞌ re yeꞌcꞌuan kachin. Roma re Moisés re xlisam-pa kachin pan Egipto, man kataman-ta anchique roma tak man tzolojnak-ta-pa.\x * \xo 7.40 \xt Ex. 32:1.\x* 
\v 41 Y can xquiban ru-imagen jun chꞌet vacx. Y camas yeꞌquiꞌcot riqꞌuin reꞌ, y xa ja rejeꞌ re xeꞌbano-ka. Mareꞌ xeꞌquiquimisalaꞌ chicop chach, chin niquiyaꞌ rukꞌij.
\v 42 Y jareꞌ tak re Dios xeꞌruyaꞌ can\x * \xo 7.42 \xt Ro. 1:24; 2 Ts. 2:11.\x* re kavinak israelitas, roma rejeꞌ xa xquitzꞌam ruyiꞌic quikꞌij dioses re man je katzij-ta. Re Dios xuyaꞌ kꞌij chique che tiquiya-na quikꞌij re qui-imágenes re kꞌij, re icꞌ y re chꞌumil.\x * \xo 7.42 \xt Dt. 17:3.\x* Can quireꞌ quitzꞌiban can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. Y chupan re jeꞌquitzꞌiban can re profetas, re Dios nubij quireꞌ:
\q Yex re yix vinak aj-Israel, tak xixbiyin cuarenta junaꞌ chupan re lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha,
\q yex man xeꞌquimisaj-ta chicop chin xeꞌisuj chua.
\q
\v 43 Pa ruqꞌuixel che quire-ta xiban, xa xeꞌitililaꞌ re ru-imagen re rachoch re dios Moloc,
\q re ru-imagen re chꞌumil, re i-dios rubiniꞌan Renfán.
\q Y ja imágenes reꞌ re xeꞌibanalaꞌ yex, chin che xiyaꞌ quikꞌij.
\q Mareꞌ yen xtimban chiva che yixeꞌcꞌueꞌ cꞌa más quila cha re Babilonia, xchaꞌ re Dios.\x * \xo 7.43 \xt Am. 5:25-27.\x* 
\q Quireꞌ nubij chupan re jeꞌtzꞌiban can coma re profetas.
\p
\v 44 Y tak re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, xeꞌbiyin chupan re lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, can nojel tiempo cꞌa quicꞌuan re rachoch re Dios re banon cha tziak, y chireꞌ nucꞌut-va-riꞌ re Dios chiquivach. Re rachoch re Dios reꞌ, can anchaꞌl re xrajoꞌ re Dios, quireꞌ rubanic xban cha, roma re Dios can xucꞌut-va chach re Moisés re rubanic re xrajoꞌ che xban cha re rachoch.\x * \xo 7.44 \xt Ex. 25:40; He. 8:5.\x* 
\v 45 Y ja rachoch re Dios reꞌ re quicꞌamom-pa re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, tak xeꞌoc-pa chupan re lugar rubiniꞌan Canaán, tak jeꞌcꞌamom-pa roma re Josué.\x * \xo 7.45 \xt Jos. 3:14.\x* Y xeꞌcꞌueꞌ cꞌa-ka vovaꞌ pa Canaán, tak quitzꞌamon chic quichꞌaquic re vinak re jecꞌo chupan re lugar Canaán. Y quireꞌ xbanataj roma ja re Dios xtaꞌo quichin. Y re rachoch re Dios re quicꞌamom-pa tak xeꞌbeka vovaꞌ, cꞌajareꞌ re cꞌo pa ru-tiempo re Rey David.
\v 46 Y re Rey David can rucꞌulun re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios. Mareꞌ tak rejaꞌ xucꞌutuj utzil cha re Dios che tuyaꞌ kꞌij cha chin che nuban jun rachoch,\x * \xo 7.46 \xt 1 R. 8:17.\x* re Dios re can ru-Dios-va re Jacob.
\v 47 Pero mana-ta re Rey David re xbano re jay. Xa cꞌaja re Salomón re rucꞌajol re Rey David, jareꞌ re xbano re rachoch re Dios.
\v 48 Pero chukaꞌ man can-ta nicꞌatzin che cꞌo-ta jun jay ancheꞌ nicꞌue-va re namalaj Dios.\x * \xo 7.48 \xt 2 Cr. 2:6.\x* Anchaꞌl re rutzꞌiban can re rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha.
\v 49 Re Ajaf Dios nubij:
\q Jacꞌa re rocaj re nutzꞌuyubal,
\q y re ruchꞌulef nupilbal.
\q ¿Andex cꞌa rubanic re jay niban yex chin che ndoc vachoch?
\q ¿Y ancheꞌ cꞌo-va re lugar re niban utzil chin che yinuxlan chupan?
\q
\v 50 Yen man nicꞌatzin-ta jun jay chua chin yinuxlan chupan. Xaxe teꞌka chiꞌcꞌoꞌx che ja yen re ximbano ronojel.\x * \xo 7.50 \xt Is. 66:1, 2.\x* 
\q Quireꞌ nubij re rutzꞌiban can re rusamajel re Dios.
\p
\v 51 Y re Esteban xubij chukaꞌ chique: Yex can icoversan\x * \xo 7.51 \xt Is. 48:4.\x* re ivánma chupan re etzelal, roma man nijo-ta nicꞌaxaj re nubij re Dios chiva, y chukaꞌ man niya-ta kꞌij chin che ndoc pa tak ivánma, y man jun bey nijoꞌ che ja-ta re Espíritu Santo nicꞌuan ivichin. Y can anchaꞌl xquibanalaꞌ re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, can quireꞌ chukaꞌ niban yex vocame.
\v 52 Roma conojel re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, can xquitaj pokan pa quikꞌaꞌ re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can.\x * \xo 7.52 \xt 2 Cr. 36:16.\x* Roma rejeꞌ can xeꞌquiquimisaj re xeꞌbin che re Jun choj rucꞌaslen xtipa vovaꞌ, y reꞌ ja re Cristo. Y tak xbeka re Cristo, ja chic cꞌa yex re xixjacho richin y xicꞌutuj che tiquimisas.\x * \xo 7.52 \xt Hch. 3:14, 15; 1 Ts. 2:15.\x* 
\v 53 Y re ley re xuyaꞌ re Dios cha re Moisés, can ja re ángeles xeꞌbin cha.\x * \xo 7.53 \xt Ga. 3:19.\x* Y ja ley reꞌ re icꞌulun yex. Y astapaꞌ can ángeles re xeꞌbin, pero yex man ninimaj-ta, xchaꞌ re Esteban chique.
\p
\v 54 Y tak re achiꞌaꞌ pa camon yeꞌbano juzgar xquicꞌaxaj re xubij-ka re Esteban, xyacataj cꞌa quiyoval, y can niquikachꞌachꞌej rocay chij roma itzel xquinaꞌ cha.
\v 55 Pero re Esteban can nojnak ránma cha re Espíritu Santo. Mareꞌ, tak re Esteban xtzuꞌun chicaj, xutzꞌat rukꞌij re Dios, y xutzꞌat chukaꞌ re Jesús paꞌal-apo pa rajquikꞌaꞌ re Dios.\x * \xo 7.55 \xt Sal. 110:1; He. 9:24.\x* 
\v 56 Y can jareꞌ tak xubij: Yen nintzꞌat che la rocaj jakal y nintzꞌat re Jesús re xbalax-ka chakacojol cꞌo-apo pa rajquikꞌaꞌ re Dios, xchaꞌ.
\p
\v 57 Y re vinak re yeꞌtzelan chin re Esteban, xaxe chin che man niquicꞌaxaj-ta, xquitzꞌapij quixquin. Re vinak reꞌ jun cꞌa pa quichiꞌ xquiban tak xeꞌba chij re Esteban chin xbequicꞌama-pa.
\v 58 Y xquilisaj-a chuchiꞌ re tenemit, y xquitzꞌam ruqꞌuiekic cha aboj chin niquiquimisaj. Y re xeꞌtzꞌucu tzij chij re Esteban xquisovalaꞌ can re quitziak riqꞌuin re jun alaꞌ rubiniꞌan Saulo, chin quireꞌ otz yeꞌqꞌuiekon.
\v 59 Y re Esteban xuban orar tak tzꞌamon ruqꞌuiekic cha aboj, y nubij: Vajaf Jesús, tacꞌuluꞌ cꞌa re vánma.
\p
\v 60 Y jareꞌ tak rejaꞌ xuqueꞌ, y cof xchꞌo tak xubij: Vajaf, man taban chique che niquijkalej re niquiban chua,\x * \xo 7.60 \xt Lc. 23:34.\x* xchaꞌ. Y can xe xubij quireꞌ, xcom.
\c 8
\s Re Saulo yeꞌruyaꞌ pa tijoj-pokonal re hermanos
\p
\v 1 Re Saulo can xka chach che re Esteban xquimisas. Y chireꞌ pa Jerusalén, ja kꞌij reꞌ tak xtiquir-a chiquij re yeꞌniman re Jesucristo che camas yeꞌtzelas y niban chique che niquitaj pokan. Re apóstoles cꞌa xeꞌcꞌue-na can chireꞌ pa Jerusalén. Jacꞌa conojel re nicꞌaj chic hermanos xquiquiraj-quiꞌ,\x * \xo 8.1 \xt Hch. 11:19.\x* roma jecꞌo xeꞌba pa tak nicꞌaj chic tenemit chin re Judea, y re nicꞌaj chic xeꞌba cꞌa pa Samaria.
\v 2 Y re Esteban xmuk y camas xvokꞌex coma juley chic achiꞌaꞌ re can niquiyaꞌ rukꞌij re Dios.
\v 3 Y re Saulo camas cꞌa nuban chique re hermanos. Can jeꞌruyiꞌon pa tak tijoj-pokonal,\x * \xo 8.3 \xt Fil. 3:6.\x* roma can che jaꞌjun che jaꞌjun re jay ndoc-va chin yeꞌboꞌrlisaj-pa, re ixokiꞌ y re achiꞌaꞌ yeꞌboꞌrkararej-pa y cꞌareꞌ yeꞌboꞌrtzꞌapij can pa cárcel.
\s Re Felipe nutzijoj re ruchꞌabal re Dios pa Samaria
\p
\v 4 Y re hermanos re jecꞌo pa Jerusalén xquiquiraj-quiꞌ. Rejeꞌ ronojel lugar xeꞌbapon-va, yeꞌbiyaj chin niquitzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios,\x * \xo 8.4 \xt Hch. 11:19.\x* re nibex evangelio cha.
\v 5 Y re Felipe jun chique re hermanos re xbano quireꞌ. Rejaꞌ xapon chupan jun tenemit re cꞌo chireꞌ pa Samaria. Y tak cꞌo chic chireꞌ, xutzꞌam rutzijosic re Cristo chique re vinak aj-chireꞌ.
\v 6 Y camas vinak niquimol-quiꞌ riqꞌuin re Felipe, chin niquicꞌaxaj re nubij, y can niquitzꞌat re milagros nubanalaꞌ. Can kꞌalaj che ja re ruchꞌabal re Dios re nutzijoj.\x * \xo 8.6 \xt He. 2:4.\x* 
\v 7 Y je qꞌuiy vinak re nulisaj-a itzel tak espíritu quiqꞌuin. Y re itzel tak espíritu reꞌ, jun pa quichiꞌ yeꞌchꞌo tak yeꞌlisas-a. Y je qꞌuiy re siquirnak qui-cuerpo y re cojos re xeꞌcꞌachojsas-a roma re Felipe.\x * \xo 8.7 \xt Mr. 16:17, 18: Jn. 14:12.\x* 
\v 8 Mareꞌ re vinak re jecꞌo chireꞌ chupan re tenemit ancheꞌ xapon-va re Felipe, camas yeꞌquiꞌcot.
\p
\v 9 Pero chukaꞌ chupan re tenemit reꞌ, tak cꞌamaje-na tapon re Felipe, cꞌo jun ache aj-itz y rubiniꞌan Simón. Can jabal cꞌa jeꞌrukꞌalon\x * \xo 8.9 \xt Ef. 4:14.\x* re vinak re jecꞌo chireꞌ pa Samaria riqꞌuin re yeꞌrubanalaꞌ. Re ache reꞌ can nubilaꞌ chique che rejaꞌ jun vinak camas rukꞌij.
\v 10 Y conojel re vinak che chꞌuteꞌk che nimaꞌk yeꞌniman chin re aj-itz reꞌ y niquibilaꞌ cꞌa chij, che ja re namalaj poder chin re Dios cꞌo riqꞌuin re Simón, yeꞌchaꞌ.
\p
\v 11 Y qꞌuiy-yan tiempo jeꞌrukꞌalon re vinak riqꞌuin re itz re yeꞌrubanalaꞌ. Mareꞌ tak re vinak can niquinimaj rutzij.
\v 12 Y jacꞌa tak re Felipe xapon chireꞌ, re vinak xquinimaj re nutzijoj re Felipe chij re rubeꞌ re Jesucristo y re utzulaj ruchꞌabal re Dios, re nichꞌo chij tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios. Y che achiꞌaꞌ y che ixokiꞌ xeꞌban bautizar.
\v 13 Y chukaꞌ re Simón re aj-itz xunimaj re ruchꞌabal re Dios y xban bautizar. Re Simón reꞌ can ancheꞌ cꞌa binak-va re Felipe can chireꞌ chukaꞌ binak-va rejaꞌ. Pero rejaꞌ can cꞌa nisatz rucꞌoꞌx tak yeꞌrutzꞌat re nimaꞌk tak milagros re yeꞌrubanalaꞌ re Felipe chiquivach re vinak, chin quireꞌ tiquitamaj che can ja re ruchꞌabal re Dios nutzijoj.
\p
\v 14 Y quiqꞌuin re apóstoles chireꞌ pa tenemit Jerusalén\x * \xo 8.14 \xt Hch. 8:1.\x* xapon cꞌa rutzijol che re vinak jecꞌo pa Samaria niquinimaj re ruchꞌabal re Dios. Mareꞌ xeꞌquitak-a re apóstol Pedro y re apóstol Juan chiquitzꞌetic.
\v 15 Y tak re apóstoles xeꞌbapon, xquiban orar pa quiveꞌ re hermanos re jecꞌo chireꞌ pa Samaria, chin quireꞌ nika-pa re Espíritu Santo\x * \xo 8.15 \xt Hch. 2:33.\x* pa quiveꞌ.
\v 16 Y can man jun chique re hermanos reꞌ re kejnak-ta-pa re Espíritu Santo pa rueꞌ, xa can xe jeꞌbanon bautizar pa rubeꞌ re Ajaf Jesús.\x * \xo 8.16 \xt Hch. 2:38.\x* 
\v 17 Y mareꞌ tak re Pedro y re Juan xquiyaꞌ quikꞌaꞌ pa quiveꞌ y xquicꞌul re Espíritu Santo.\x * \xo 8.17 \xt Hch. 19:6.\x* 
\p
\v 18 Y tak quireꞌ xutzꞌat re ache rubiniꞌan Simón che nika-pa re Espíritu Santo pa quiveꞌ re vinak, roma re apóstoles niquiyaꞌ quikꞌaꞌ pa quiveꞌ, re Simón xusuj qui-mero re apóstoles,
\v 19 y xubij chique: Tibanaꞌ chua chin che nicꞌueꞌ la poder laꞌ viqꞌuin yen, chin quireꞌ tak ninyaꞌ nukꞌaꞌ pa rueꞌ xabanchique vinak, can-ta xtucꞌul chukaꞌ re Espíritu Santo, xchaꞌ chique.
\p
\v 20 Y re Pedro xubij cha re Simón: Cꞌa pa kꞌakꞌ xcateꞌqꞌuis-va riqꞌuin la a-mero, roma rat nanojij che riqꞌuin mero nalokꞌ re nusipaj re Dios.
\v 21 Y chukaꞌ rat man jun a-derecho cha re samaj reꞌ, roma re avánma xa man choj-ta chach re Dios.\x * \xo 8.21 \xt Jer. 17:9.\x* 
\v 22 Y caꞌyaꞌ cꞌa can re banabal man je otz-ta re jecꞌo pan avánma,\x * \xo 8.22 \xt Is 55:7.\x* y tacꞌutuj cuyubal amac chach re Dios, roma chach rejaꞌ can man otz-ta re nanojij pan avánma.
\v 23 Y nintzꞌat che re itzel cꞌa cꞌo pan acꞌaslen, y cꞌa yatruximon, xchaꞌ re Pedro cha.
\p
\v 24 Pero re Simón xubij chique re apóstoles: Tibanaꞌ cꞌa orar pa nueꞌ, y ticꞌutuj cha re Ajaf Dios chin che man-ta xtincꞌalvachij re anchaꞌl xibij-ka chuij.
\p
\v 25 Y tak re apóstoles quitzijon y quicꞌutun chic can re ruchꞌabal re Dios chiquivach re vinak, chupan re jun tenemit chireꞌ pa Samaria, cꞌareꞌ qꞌuiy tenemit re jecꞌo chukaꞌ chireꞌ xeꞌbo-va. Rejeꞌ xeꞌba chin xbequitzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha, chique re vinak. Y cꞌareꞌ xeꞌtzolaj pa Jerusalén.
\s Re Felipe y re ache aj-Etiopía
\p
\v 26 Y cꞌo jun ángel chin re Ajaf Dios xchꞌo riqꞌuin re Felipe,\x * \xo 8.26 \xt Hch. 8:5-13.\x* y xubij cha: Tabanaꞌ abanic y cabiyin chupan re jun bey re ndel-a pa Jerusalén y niba-ka pa xulan, cꞌa pa tenemit Gaza. Re bey reꞌ jareꞌ re nakꞌax chupan re lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha.
\p
\v 27 Y re Felipe can xuban-va-a rubanic y xba. Y jacꞌa tak rutzꞌamon-a bey, xutzꞌat jun ache aj-Etiopía. Re ache reꞌ jun ache eunuco, y ja rejaꞌ re nisamaj riqꞌuin re jun ixok re aconak reina. Ja ixok reꞌ re nibano mandar pa rueꞌ re lugar Etiopía y rubiniꞌan Candace. Re ache eunuco ja rejaꞌ re paꞌal chij ronojel re rubiyomal re Candace, y xpa pa Jerusalén chin xboꞌryaꞌ rukꞌij re Dios.\x * \xo 8.27 \xt 1 R. 8:41; Sal. 68:31; Is. 43:6; 56:3-8.\x* 
\v 28 Y jacꞌa tak rutzꞌamon-a bey chin nitzolaj chupan re ru-lugar, tzꞌuyul-a chupan jun carruaje. Y rejaꞌ nuban cꞌa leer jun libro binak, re libro re tzꞌiban can roma re Isaías, re jun rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha.
\v 29 Y re Espíritu Santo xubij cha re Felipe che tukꞌeꞌ re carruaje re ancheꞌ binak-va re ache eunuco, y tiba junan riqꞌuin.
\p
\v 30 Y tak re Felipe rukꞌeꞌon chic re carruaje reꞌ, xucꞌaxaj che re ache binak chireꞌ ja re libro re rutzꞌiban can re Isaías, jareꞌ re nuban leer binak. Mareꞌ re Felipe xucꞌutuj cha: ¿Nakꞌax cꞌa pan aveꞌ re yatajin chubanic leer? xchaꞌ cha.
\p
\v 31 Pero re ache reꞌ xubij: Xa man jun nibin chua. ¿Anchaꞌl-ta cꞌa tak xtakꞌax pa nueꞌ? Y cꞌareꞌ re ache reꞌ xubij cha re Felipe che tijote-apo, y titzꞌuye-a riqꞌuin.
\p
\v 32 Y re ruchꞌabal re Dios re ntajin chubanic leer re ache reꞌ, ja quireꞌ nubij:
\q Xcꞌuax chin che niquimisas, anchaꞌl nicꞌuax jun oveja.
\q Can anchaꞌl nuban re chꞌet oveja re man nikꞌajan-ta tak nisocas rij,
\q quireꞌ chukaꞌ xuban rejaꞌ, man jun tzij xubij.
\q
\v 33 Xquiban cha che man jun rukꞌij, y astapaꞌ man jun rumac, ja rejaꞌ re xka can chuxeꞌ ronojel mac.
\q Y xapon jun tiempo tak re vinak xqꞌuier re etzelal quiqꞌuin, y xquiquimisaj.\x * \xo 8.33 \xt Is. 53:7, 8.\x* 
\q Quireꞌ nubij chupan re libro re rutzꞌiban can re Isaías.
\p
\v 34 Y re ache eunuco xucꞌutuj cꞌa cha re Felipe: Tabanaꞌ utzil tabij chua: ¿Anchok chij cꞌa nichꞌo-va re rusamajel re Dios vovaꞌ? ¿Chij-ka rejaꞌ mismo nichꞌo-va, o chij jun chic? xchaꞌ.
\p
\v 35 Re Felipe xutzꞌam-a rubixic riqꞌuin re versículo re tzꞌiban can roma re Isaías, chin che xchꞌo chij re utzulaj ruchꞌabal re Jesús.\x * \xo 8.35 \xt Lc. 24:27; 1 P. 1:11, 12.\x* 
\v 36 Jacꞌa tak xeꞌbapon pa jun lugar re ancheꞌ cꞌo yaꞌ, re ache eunuco xubij cha re Felipe: Vovaꞌ cꞌo yaꞌ. ¿La cꞌo como jun cosa re nibano chua che man otz-ta che yimban bautizar? xchaꞌ.
\p
\v 37 Y re Felipe xubij cha re ache reꞌ: Vo xa can riqꞌuin ronojel avánma nanimaj re Jesucristo, otz che yaꞌban bautizar,\x * \xo 8.37 \xt Mt. 28:19; Mr. 16:16.\x* xchaꞌ cha.
\p Y re ache xubij: Jaꞌ, ninimaj che ja re Jesucristo re Rucꞌajol re Dios.
\p
\v 38 Y mareꞌ tak re ache xubij che tipaꞌeꞌ baꞌ re carruaje. Y jareꞌ tak xeꞌka-ka che je caꞌeꞌ, y re Felipe xuban cꞌa bautizar re ache chireꞌ pa yaꞌ.
\v 39 Tak jeꞌelinak chic-pa che je caꞌeꞌ chireꞌ pa yaꞌ, re Felipe xcꞌuax-a roma re Espíritu Santo chin re Ajaf Dios. Y re ache eunuco man chic xutzꞌat-ta re Felipe, pero camas niquiꞌcot, cꞌareꞌ xutzꞌam chic-a re rubey.
\v 40 Y jacꞌa re Felipe xapon pa jun tenemit rubiniꞌan Azoto. Y chireꞌ xutzꞌam chic-a jun bey, y xkꞌax-a pa tak tenemit nutzojolaꞌ re utzulaj chꞌabal chin re Dios, re nibex evangelio cha. Quireꞌ xuban hasta cꞌa xapon-na pa tenemit rubiniꞌan Cesarea.\x * \xo 8.40 \xt Hch. 21:8.\x* 
\c 9
\s Tak re Saulo xjalataj rucꞌaslen
\p
\v 1 Jacꞌa re ache rubiniꞌan Saulo man cꞌa kꞌaxnak-ta-a ruyoval re yacatajnak chiquij re hermanos,\x * \xo 9.1 \xt Hch. 8:3.\x* y can nrajo-va yeꞌruquimisaj. Mareꞌ rejaꞌ xba riqꞌuin re namalaj sacerdote,
\v 2 chin xboꞌrcꞌutuj-pa cartas cha, chin che tiya-a autoridad pa rukꞌaꞌ, roma rejaꞌ nrajoꞌ niba pa tenemit Damasco, chin neꞌoc pa tak nema-jay rubiniꞌan sinagoga re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios, chin che yeꞌboꞌrcanola-pa re quiniman re utzulaj ruchꞌabal re Jesús.\x * \xo 9.2 \xt Hch. 19:9.\x* Y tak xqueꞌruvel-pa, yeꞌruxim-pa y cꞌareꞌ yeꞌrucꞌam-pa pa Jerusalén, vo xa achiꞌaꞌ o ixokiꞌ, nichaꞌ re Saulo.
\v 3 Pero tak rejaꞌ binak po bey, y cꞌo chic-apo chunakaj re tenemit Damasco re ancheꞌ tiene que napon-va, can xyiqꞌuiyoꞌ cꞌa jun sakil pa rueꞌ,\x * \xo 9.3 \xt Hch. 22:6; 26:12.\x* y re sakil reꞌ chicaj pitinak-va.
\v 4 Y re Saulo can jareꞌ tak xtzak pan ulef, y xucꞌaxaj che cꞌo jun nichꞌo-pa cha,\x * \xo 9.4 \xt 1 Co. 15:8.\x* y nubij: Saulo, Saulo, ¿anchique roma tak atzꞌamon chꞌaꞌoj chuij? xchaꞌ.
\p
\v 5 Y re Saulo xucꞌutuj: ¿Yat anchique cꞌa rat cꞌa? xchaꞌ.
\p Pero re nichꞌo riqꞌuin re Saulo xubij cha: Ja yen re Jesús, y ja chuij yen atzꞌamon-va chꞌaꞌoj,\x * \xo 9.5 \xt Hch. 5:39; 1 Ti. 1:13.\x* xa ayon rat nasoc-ka-aviꞌ, xchaꞌ cha.
\p
\v 6 Y re Saulo nibarbot roma ruximbireꞌ, xubij: Ajaf, ¿anchique cꞌa re rucꞌamon che nimban? xchaꞌ.
\p Y re Ajaf Jesús xubij cha: Cayacataj, y cabiyin cꞌa pa tenemit, y chireꞌ xtibex chava re andex rucꞌamon che naban, xchoꞌx-a.
\p
\v 7 Y re achiꞌaꞌ re jeꞌbinak chij re Saulo\x * \xo 9.7 \xt Hch. 26:13, 14.\x* xeꞌnacanoꞌ, roma niquicꞌaxaj che cꞌo jun nichꞌo,\x * \xo 9.7 \xt Hch. 22:9.\x* pero man niquitzꞌat-ta anchique reꞌ.\x * \xo 9.7 \xt Dn. 10:7.\x* 
\v 8 Y can jareꞌ tak re Saulo xyacataj-a chireꞌ pan ulef. Y tak xeꞌrujak re nakꞌarach, cꞌareꞌ xunabej che man nitiquir-ta nitzuꞌun. Mareꞌ tak quiyuken xquicꞌuaj-a pa Damasco.
\v 9 Oxeꞌ kꞌij re xcꞌueꞌ chireꞌ. Y che oxeꞌ kꞌij reꞌ xmoyer, y man jun cosa chukaꞌ xutaj ni xe-ta xukum.
\p
\v 10 Pero chireꞌ pa Damasco cꞌo cꞌa jun ache re runiman re Jesucristo, rubiniꞌan Ananías.\x * \xo 9.10 \xt Hch. 22:12.\x* Y re Ajaf Jesucristo xucꞌut-riꞌ chach pa jun anchaꞌl achicꞌ, y xubij cha: ¡Ananías! xchaꞌ.
\p Y re Ananías xubij: Ja re yincꞌo vovaꞌ, Ajaf, xchaꞌ rejaꞌ.
\p
\v 11 Y re Ajaf xubij cha: Cayacataj y cabiyin pa rachoch re Judas, re cꞌo chuchi-calle re nibex Derecha cha. Chireꞌ cꞌa tacanoj-va jun ache aj-Tarso\x * \xo 9.11 \xt Hch. 21:39.\x* y rubiniꞌan Saulo. Can cabiyin, roma vocame rejaꞌ ntajin chubanic orar.
\v 12 Y chukaꞌ pa jun anchaꞌl achicꞌ ximban cha che xutzꞌat che cꞌo jun ache rubiniꞌan Ananías re xapon riqꞌuin, y xuyaꞌ rukꞌaꞌ pa rueꞌ chin che nitzuꞌun chic jun bey, xchaꞌ cha re Ananías.
\p
\v 13 Y tak xucꞌaxaj quireꞌ re Ananías, xubij: Ajaf, je qꞌuiy re jeꞌbiyon chua che re jun ache reꞌ camas etzelal rubanon chique re je rajcꞌual chic re Dios\x * \xo 9.13 \xt Hch. 8:3; 9:1; 32:41; Ro. 1:7.\x* re jecꞌo pa Jerusalén.\x * \xo 9.13 \xt Hch. 26:10.\x* 
\v 14 Y vocame cꞌo vovaꞌ pa Damasco, can yiꞌon cꞌa-pa autoridad pa rukꞌaꞌ coma re principal tak sacerdotes chin che yeꞌruxim-a conojel re can niquiya-va akꞌij,\x * \xo 9.14 \xt 1 Co. 1:2.\x* xchaꞌ re Ananías.
\p
\v 15 Y re Ajaf Jesucristo xubij cha: Tacanoj cꞌa re Saulo, roma ja rejaꞌ re nchaꞌon\x * \xo 9.15 \xt Hch. 13:2; Ro. 1:1, 5.\x* chin che niba chutzijosic re nubeꞌ chiquivach re vinak re man je israelitas-ta,\x * \xo 9.15 \xt Hch. 22:21; Ga. 2:7, 8.\x* y chin che nubij chukaꞌ chique re reyes\x * \xo 9.15 \xt Hch. 25:22, 23.\x* y re vinak israelitas.
\v 16 Y re jenipaꞌ tijoj-pokonal\x * \xo 9.16 \xt Hch. 20:23.\x* xtoꞌrtijaꞌ roma re nubeꞌ yen, cꞌaja-na yen re xquincꞌutu chach.
\p
\v 17 Y re Ananías can xboꞌrcanoj-va re Saulo chupan re jay re ancheꞌ bin-va-a cha. Jacꞌa tak cꞌo chic chireꞌ pa jay riqꞌuin re Saulo, xuyaꞌ rukꞌaꞌ pa rueꞌ y xubij cha: Hermano Saulo, re Ajaf Jesús re xucꞌut-riꞌ chavach tak atzꞌamom-pa bey pa Damasco, xinrutak-pa aviqꞌuin chin che yatzuꞌun chic jun bey,\x * \xo 9.17 \xt Hch. 22:12, 13.\x* y chin che nika chukaꞌ re Espíritu Santo\x * \xo 9.17 \xt Hch. 8:17.\x* pan aveꞌ chin nunojsaj re avánma,\x * \xo 9.17 \xt Hch. 2:4; 4:31; 13:52.\x* xchaꞌ re Ananías cha.
\p
\v 18 Y can jareꞌ re pa tak nakꞌarach re Saulo xeꞌtzak-a anchaꞌl rij-car, y xtzuꞌun chic jun bey. Y can jareꞌ chukaꞌ tak xyacataj-a chin xban bautizar.\x * \xo 9.18 \xt Hch. 22:16.\x* 
\v 19 Jacꞌa tak viynak chic, xunaꞌ che re ruchukꞌaꞌ xtzolaj-pa. Y re Saulo xcꞌueꞌ cꞌa-ka caꞌe-oxeꞌ kꞌij quiqꞌuin re hermanos re jecꞌo chireꞌ pa Damasco.\x * \xo 9.19 \xt Hch. 26:20; Ga. 1:17.\x* 
\s Re Saulo nutzijoj pa Damasco che re Jesús jareꞌ re Cristo
\p
\v 20 Y re Saulo can chaꞌnin cꞌa xutzꞌam rubixic chique re vinak re pa tak nema-jay rubiniꞌan sinagoga re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios, che re Jesús jareꞌ re Cristo re Rucꞌajol re Dios.\x * \xo 9.20 \xt Hch. 8:37.\x* 
\v 21 Y conojel re vinak re yeꞌcꞌaxan chin re Saulo, xsatz quicꞌoꞌx\x * \xo 9.21 \xt Mt. 13:54, 55.\x* y niquibilaꞌ cꞌa chij: ¿Mana-ta como ache reꞌ re camas xuban chique re can niquiya-va rukꞌij re Jesús chireꞌ pa tenemit Jerusalén y xuban chique che xquikꞌasaj tijoj-pokonal? Y vocame xbeka vovaꞌ pa Damasco chin che yeꞌruxim-a y yeꞌrucꞌuaj-a re niquiyaꞌ rukꞌij re Jesús, y yeꞌboꞌryaꞌ pa quikꞌaꞌ re principal tak sacerdotes, yeꞌchaꞌ.\x * \xo 9.21 \xt Hch. 8:3; Ga. 1:13.\x* 
\p
\v 22 Pero re Saulo xcꞌue-a más ruchukꞌaꞌ, y man nuya-ta can rutzijosic re ruchꞌabal re Dios. Y nucꞌutulaꞌ y nutzojolaꞌ che re Jesús jareꞌ re Cristo.\x * \xo 9.22 \xt Hch. 18:28.\x* Y mareꞌ re israelitas re jecꞌo chireꞌ pa Damasco man niquivel-ta andex niquinojij chij re Saulo.
\s Tak re Saulo xel-pa pa Damasco
\p
\v 23 Y qꞌuiy kꞌij ticꞌue-va re Saulo chireꞌ pa Damasco, tak re israelitas xquinojij che niquiquimisaj.\x * \xo 9.23 \xt Hch. 23:12; 25:3.\x* 
\v 24 Pero re quinojin chij xapon rutzijol riqꞌuin rejaꞌ. Y re vinak re yeꞌjovan yeꞌquimisan chin re Saulo, can che pakꞌij che chakꞌaꞌ quiyaben re pa tak puertas re ancheꞌ yeꞌoc-va-apo y yeꞌel-va-a re vinak pa tenemit, chin niquiquimisaj.\x * \xo 9.24 \xt 2 Co. 11:32.\x* 
\v 25 Pero re hermanos, pa jun tokꞌokꞌaꞌ xquiya-a re Saulo pa jun nema-chacach, y xquikasaj-ka\x * \xo 9.25 \xt Jos. 2:15; 1 S. 19:12.\x* chach re jun momaꞌ tzꞌak re rusutin rij re tenemit. Y xba.
\s Tak re Saulo xcꞌueꞌ pa Jerusalén
\p
\v 26 Y jacꞌa tak re Saulo xapon pa tenemit Jerusalén,\x * \xo 9.26 \xt Hch. 22:17; Ga. 1:17.\x* xrajoꞌ cꞌa che xcꞌue-ta quiqꞌuin re hermanos re jecꞌo chireꞌ. Pero rejeꞌ man xquijo-ta, roma man can-ta jecꞌo seguro che re Saulo jalatajnak chic rucꞌaslen y runiman chic re Jesús.
\v 27 Jacꞌa re jun hermano rubiniꞌan Bernabé,\x * \xo 9.27 \xt Hch. 4:36; 11:22-25.\x* xucꞌuaj-a re Saulo quiqꞌuin re apóstoles. Y re Bernabé xutzijoj cꞌa chique che re Saulo xchꞌo re Ajaf riqꞌuin, che xucꞌut-riꞌ chach tak rutzꞌamon-a bey pa Damasco, y che re Saulo chukaꞌ man xuxibij-ta-riꞌ xutzijoj re Ajaf Jesús chique re vinak re jecꞌo chireꞌ pa Damasco, xchaꞌ re Bernabé chique re apóstoles.\x * \xo 9.27 \xt Hch. 13:2.\x* 
\v 28 Cꞌareꞌ xquicꞌam rach, y mareꞌ re Saulo xcꞌue-ka chireꞌ pa Jerusalén, y xabancheꞌ yeꞌbo-va re apóstoles, can binak chukaꞌ re Saulo chiquij.
\v 29 Y man jun cꞌa ximbireꞌ riqꞌuin rejaꞌ chin nutzijoj rubeꞌ re Ajaf chique re vinak. Nutzꞌamalaꞌ cꞌa-riꞌ riqꞌuin chꞌabal quiqꞌuin re israelitas re yeꞌchꞌo pa quichꞌabal re aj-Grecia,\x * \xo 9.29 \xt Hch. 6:1.\x* chij re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 9.29 \xt Hch. 11:20.\x* Pero re israelitas\x * \xo 9.29 \xt 2 Co. 11:26.\x* can niquicanolaꞌ forma chin niquiquimisaj.
\v 30 Mareꞌ, tak re hermanos xquinabej re niquinojij re vinak chij re Saulo, xquicꞌuaj-a cꞌa pa jun tenemit rubiniꞌan Cesarea.\x * \xo 9.30 \xt Hch. 8:40.\x* Y tak jecꞌo chic chireꞌ pa Cesarea, xquitak-a cꞌa pa jun chic tenemit rubiniꞌan Tarso.\x * \xo 9.30 \xt Hch. 9:11.\x* 
\p
\v 31 Y re tiempo reꞌ, re iglesias re jecꞌo pa tak tenemit chin re Judea, re Galilea y re Samaria, manak chic tijoj-pokonal niquikꞌasaj roma re yeꞌtzelan quichin manak chic andex niquiban chique. Xa camas yeꞌqꞌuier chupan re ruchꞌabal re Dios,\x * \xo 9.31 \xt Sal. 119:165.\x* y niquixibij cꞌa-quiꞌ yeꞌmacun chach re Ajaf, y camas xeꞌqꞌuier roma re ru-poder re Espíritu Santo.
\s Tak re Pedro xucꞌachojsaj re Eneas
\p
\v 32 Y jacꞌa tak re Pedro elinak chiquitzꞌetic\x * \xo 9.32 \xt Hch. 8:14.\x* re je rajcꞌual chic re Dios re jecꞌo pa tak nicꞌaj chic tenemit,\x * \xo 9.32 \xt Hch. 1:8.\x* xapon chukaꞌ quiqꞌuin re jecꞌo chireꞌ chupan re tenemit rubiniꞌan Lida.
\v 33 Y chupan re tenemit reꞌ xboꞌrvilaꞌ jun ache rubiniꞌan Eneas, y re ache reꞌ vakxakiꞌ junaꞌ tika-va chuchꞌat, roma siquirnak ru-cuerpo.
\v 34 Mareꞌ re Pedro xubij cha re ache rubiniꞌan Eneas: Ja re Jesucristo\x * \xo 9.34 \xt Hch. 4:10.\x* re yacꞌachojsan.\x * \xo 9.34 \xt Mt. 8:3; 9:29, 30.\x* Cayacataj,\x * \xo 9.34 \xt Hch. 3:6.\x* y tabanaꞌ rubanic la achꞌat,\x * \xo 9.34 \xt Mt. 9:6; Jn. 5:8.\x* xchaꞌ re Pedro cha. Y re Eneas can jareꞌ xpaꞌe-a.
\v 35 Y camas vinak re aj-Lida y aj-Sarón\x * \xo 9.35 \xt 1 Cr. 5:16.\x* re xeꞌtzꞌeto che re Eneas xcꞌachoj. Y re vinak reꞌ xquinimaj re Ajaf Jesús\x * \xo 9.35 \xt Hch. 11:21.\x* y xjalataj re quicꞌaslen.
\s Tak re Pedro xucꞌasoj jun ixok quiminak chic
\p
\v 36 Chupan re tenemit rubiniꞌan Jope, re tiempo reꞌ cꞌo jun hermana\x * \xo 9.36 \xt 1 Ti. 2:10.\x* rubiniꞌan Tabita, y Dorcas nibex cha pa chꞌabal griego. Re hermana reꞌ camas otz quiqꞌuin re vinak, rejaꞌ yeꞌrutolaꞌ\x * \xo 9.36 \xt Pr. 31:31; 1 Ti. 5:10; Stg. 1:27.\x* re vinak camas je mebaꞌ.
\v 37 Y chupan cꞌa re kꞌij reꞌ re Dorcas xutzꞌam yabil, y xcom. Y tak joskꞌin y vekon chic re ru-cuerpo, xcꞌuax-a cꞌa pa rucaꞌn piso chin re jay.\x * \xo 9.37 \xt Hch. 1:13.\x* 
\v 38 Y re tenemit Jope man naj-ta quicojol riqꞌuin re tenemit Lida, re lugar re ancheꞌ cꞌo-va re Pedro. Y re hermanos re jecꞌo pa tenemit Jope, roma xquicꞌaxaj che re Pedro cꞌo pa tenemit Lida, xeꞌquitak-a je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ riqꞌuin, chin che xbequibij cha: Tabanaꞌ utzil catampa chaꞌnin pa Jope, roma yatoc chaka, xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 39 Y re Pedro xba chiquij cꞌa pa Jope. Tak xeꞌbapon, re Pedro xcusas-apo pa jay re ancheꞌ liꞌan-va re quiminak. Y re malcaniꞌ tak ixokiꞌ xeꞌbapon riqꞌuin re Pedro, yeꞌokꞌ y niquicꞌutula-apo chach, re tziak re xeꞌrubanalaꞌ re Dorcas tak cꞌa cꞌas cheꞌ.
\v 40 Y re Pedro xubij chique conojel re jecꞌo riqꞌuin, che queꞌel-a\x * \xo 9.40 \xt Mt. 9:25.\x* baꞌ. Rejaꞌ xuque-ka,\x * \xo 9.40 \xt Hch. 7:60.\x* y cꞌareꞌ xuban orar.\x * \xo 9.40 \xt 1 R. 17:19-23; 2 R. 4:32-36; Hch. 20:36.\x* Y xutzu-apo re quiminak, y xubij cha: Tabita, cayacataj.\x * \xo 9.40 \xt Mr. 5:41; Jn. 11:43.\x* Y re hermana reꞌ can jareꞌ tak xtzuꞌum-pa, y tak xutzꞌat che cꞌo re Pedro riqꞌuin, xyacataj-pa.
\v 41 Re Pedro xutzꞌam-apo rukꞌaꞌ re hermana chin che xpaꞌeꞌ. Y cꞌareꞌ re Pedro xeꞌrayoj cꞌa re malcaniꞌ tak ixokiꞌ y re nicꞌaj chic hermanos,\x * \xo 9.41 \xt Hch. 9:13.\x* chin che xboꞌrjacha-pa re Dorcas chique.
\v 42 Y re jun milagro reꞌ can xtamax coma conojel vinak re jecꞌo chireꞌ pa tenemit Jope, y mareꞌ camas vinak re aj-chireꞌ pa Jope re xeꞌniman re Ajaf Jesús.
\v 43 Y re Pedro qꞌuiy kꞌij xcꞌue-ka quiqꞌuin, chireꞌ pa tenemit Jope. Xcꞌueꞌ pa rachoch jun ache rubiniꞌan Simón, y re rusamaj rejaꞌ ja re quitzꞌumal quij re chicop, re yeꞌruban quibanic.\x * \xo 9.43 \xt Hch. 10:6.\x* 
\c 10
\s Re Pedro nitak ruyoxic roma jun ache rubiniꞌan Cornelio
\p
\v 1 Y pa tenemit rubiniꞌan Cesarea cꞌo jun ache rubiniꞌan Cornelio, y rejaꞌ jun capitán re nuban mandar pa quiveꞌ jun ciento soldados, y re jun ciento soldados reꞌ je richin re jun grupo soldados re nibex aj-Italia chique.
\v 2 Re Cornelio y conojel re jecꞌo pa rachoch can niquiyaꞌ rukꞌij re Dios,\x * \xo 10.2 \xt Hch. 10:7; 22:12.\x* y niquixibij-quiꞌ yeꞌmacun chach re Dios. Rejaꞌ can nojel tiempo nuban orar, y je qꞌuiy vinak re camas je mebaꞌ yeꞌrutoꞌ.
\v 3 Y pa jun takꞌakꞌij cꞌo chic laꞌk a las tres cheꞌ, jareꞌ tak rejaꞌ jabal xutzꞌat pa jun anchaꞌl achicꞌ che cꞌo jun ángel\x * \xo 10.3 \xt Sal. 34:7; 91:11; Hch. 5:19; 11:13; He. 1:14.\x* chin re Dios xoc-apo riqꞌuin, y xubij cha: ¡Cornelio! xchaꞌ re ángel reꞌ.
\p
\v 4 Y re Cornelio xcꞌueꞌ chireꞌ y nutzu-nutzuꞌ re ángel, y camas ruxibin-riꞌ. Y xubij cha re ángel: ¿Andex najoꞌ? xchaꞌ.
\p Y re ángel xubij cha: Re Dios can nika chach re oraciones\x * \xo 10.4 \xt Sal. 141:2; Stg. 5:16; 1 P. 3:12; Ap. 5:8; 8:3.\x* yaꞌban, y chukaꞌ can nika chach che yaꞌtoꞌ re vinak camas je mebaꞌ,\x * \xo 10.4 \xt Fil. 4:18; He. 13:16.\x* y mareꞌ re Dios can yatrunataj-pa vocame.
\v 5 Mareꞌ vocame caꞌtaka-a achiꞌaꞌ cꞌa pa Jope\x * \xo 10.5 \xt Hch. 9:36, 43.\x* chin queꞌba chuyoxic re Simón re nibex chukaꞌ Pedro cha.
\v 6 Y rejaꞌ cꞌo pa rachoch re jun ache rubiniꞌan chukaꞌ Simón, y re rusamaj re Simón ja re quitzꞌumal quij re chicop re yeꞌruban quibanic,\x * \xo 10.6 \xt Hch. 9:43.\x* y cꞌo rachoch chuchi-mar. Y jacꞌa tak xteꞌka re Pedro aviqꞌuin, xtubij chava re andex nicꞌatzin che naban,\x * \xo 10.6 \xt Hch. 9:6.\x* xchaꞌ re ángel\x * \xo 10.6 \xt Hch. 11:14.\x* cha re Cornelio.
\p
\v 7 Y tak xba-yan re ángel re xtzijon riqꞌuin re Cornelio, xpa re Cornelio xeꞌrayoj je caꞌeꞌ chique re rusamajelaꞌ y chukaꞌ jun soldado re can nuyaꞌ chukaꞌ rukꞌij re Dios. Re soldado reꞌ, jareꞌ re can nojel tiempo cꞌo riqꞌuin re Cornelio, y can nuban re nibex cha.
\v 8 Y re Cornelio xutzijoj ronojel chique y xeꞌrutak-a cꞌa pa tenemit Jope.
\p
\v 9 Y caꞌeꞌ kꞌij tiquitzꞌam-va bey re achiꞌaꞌ, xa baꞌ chic cꞌa chiquij chin che yeꞌbapon-apo pa tenemit Jope, pa nicꞌaj-kꞌij laꞌk cheꞌ. Jareꞌ tak re Pedro xjote-a pa ruqꞌuisibal piso chin re jay, chin xboꞌrbanaꞌ orar.\x * \xo 10.9 \xt Sal. 55:17; Hch. 11:5.\x* 
\v 10 Rejaꞌ camas nichꞌumun rupan, y nrajoꞌ niva-yan. Y tak rejaꞌ ruyaben che niban rubanic re riquil-ruay, re Dios can jareꞌ xuban cha re Pedro che xuban anchaꞌl jun achicꞌ.\x * \xo 10.10 \xt Hch. 22:17.\x* 
\v 11 Rejaꞌ xutzꞌat che re rocaj jakal,\x * \xo 10.11 \xt Ez. 1:1; Mt. 3:16; Hch. 7:56; Ap. 19:11.\x* y chilaꞌ chicaj xutzꞌat-apo che anchaꞌl jun momaꞌ manta re nika-pa y jeꞌtzꞌamon che cajeꞌ rutzaꞌn. Y can kꞌalaj che cꞌo andex chupan, roma chꞌokochꞌic rubanon. Y re anchaꞌl manta reꞌ akal cꞌa pitinak pa xulan chach re ruchꞌulef.
\v 12 Y tak xka-yan chach re ruchꞌulef, re Pedro xutzꞌat che ronojel quivach chicop jecꞌo-pa chupan. Jecꞌo chicop cajcaj cakan, jecꞌo chicop cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ y nicꞌaj chic chicop.
\v 13 Y can jareꞌ tak re Pedro xucꞌaxaj che cꞌo jun re nichꞌo cha, y nubij: Pedro, cayacataj. Caꞌquimisaj re chicop reꞌ, y tatijaꞌ, xchoꞌx.
\p
\v 14 Y re Pedro xubij: Ajaf, yen man xqueꞌntaj-ta re chicop reꞌ. Yen man jun bey jeꞌntijon-ta chicop anchaꞌl reꞌ, re can jeꞌcꞌutun chinoch che man je chꞌajchꞌoj-ta, re xajan chin yeꞌtij,\x * \xo 10.14 \xt Lv. 11:4; 20:25; Dt. 14:3; Ez. 4:14.\x* xchaꞌ.
\p
\v 15 Y re jun re nichꞌo riqꞌuin re Pedro, xubij pa rucaꞌn bey: Ronojel re chꞌojersan chic-pa roma re Dios, can chꞌajchꞌoj-va, y man tabij che xajan.\x * \xo 10.15 \xt Mt. 15:11; Ro. 14:14, 17, 20; 1 Co. 10:25; 1 Ti. 4:4, 5.\x* 
\p
\v 16 Oxeꞌ bey quireꞌ xbex cha, y cꞌareꞌ re anchaꞌl momaꞌ manta xtzolaj chic-a chicaj.
\v 17 Re Pedro cꞌo cꞌa chireꞌ y man nuvel-ta andex nunojij chij re anchaꞌl achicꞌ xuban, tak xeꞌbapon re achiꞌaꞌ re jeꞌtakon-a roma re Cornelio, niquicanoj rachoch re ache rubiniꞌan Simón. Y tak re achiꞌaꞌ jeꞌtakon-a xquivel re jay,
\v 18 xquicꞌutuj-apo rutzijol vo xa chireꞌ cꞌo-va re Simón re nibex chukaꞌ Pedro cha.
\v 19 Y roma re Pedro cꞌa ntajin chunojexic rij re anchaꞌl achicꞌ xuban, can ja re Espíritu Santo\x * \xo 10.19 \xt Jn. 16:13; Hch. 11:12; 16:6; 21:4.\x* re xbin cha: Jecꞌo je oxeꞌ achiꞌaꞌ yatquicanoj.
\v 20 Cayacataj y caka-ka quiqꞌuin, y chukaꞌ cabiyin chiquij\x * \xo 10.20 \xt Mt. 28:19; Mr. 16:15; Hch. 15:7.\x* y man taban dudar, roma ja yen xintako-pa quichin vovaꞌ aviqꞌuin.
\p
\v 21 Y re Pedro can xka-ka quiqꞌuin re je oxeꞌ achiꞌaꞌ re jeꞌtakon-a roma re Cornelio, y xubij chique: Ja yen re Pedro re yinicanoj. ¿Anchique roma tak yinicanoj? xchaꞌ chique.
\p
\v 22 Y re je oxeꞌ achiꞌaꞌ xquibij cha re Pedro: Jun capitán rubiniꞌan Cornelio yojrutakom-pa chaꞌavoyoxic. Y re ache reꞌ jun ache choj rucꞌaslen, y rejaꞌ camas nuxibij-riꞌ nimacun chach re Dios. Y conojel re vinak israelitas camas niquijoꞌ, y otz yeꞌchꞌo chij.\x * \xo 10.22 \xt Hch. 22:12.\x* Y cꞌo jun lokꞌolaj ángel xchꞌo riqꞌuin re Cornelio, y re ángel reꞌ xubij can cha che carayoj rat, y tucꞌaxaj re andex xtabij cha. Mareꞌ xojpa chaꞌavoyoxic, xeꞌchaꞌ re achiꞌaꞌ jeꞌtakon-a.
\p
\v 23 Y re Pedro xeꞌrucusaj-apo pa jay re achiꞌaꞌ reꞌ, chin che yeꞌcꞌue-ka re jun akꞌaꞌ chireꞌ. Y re rucaꞌn kꞌij, re Pedro can xbo-va chiquij re achiꞌaꞌ re jeꞌpitinak cꞌa pa Cesarea. Y jecꞌo hermanos re aj-chireꞌ pa Jope xeꞌtzake-a chij re Pedro.\x * \xo 10.23 \xt Hch. 10:45; 11:12.\x* 
\p
\v 24 Y caꞌeꞌ kꞌij cꞌa queꞌel-va-pa pa Jope, y cꞌajareꞌ tak xeꞌbapon pa tenemit Cesarea. Y chupan re tenemit reꞌ, re Cornelio\x * \xo 10.24 \xt Hch. 10:1.\x* jeꞌrayon cꞌa ruchꞌalal y chukaꞌ jeꞌrayon vinak re camas yeꞌrajoꞌ, y quiyaben-apo re Pedro.
\v 25 Y tak re Pedro ndoc-apo pa rachoch re Cornelio, re Cornelio xbexuqueꞌ chach.\x * \xo 10.25 \xt Hch. 16:29.\x* Ja quireꞌ rucꞌulic xuban-apo, y chin chukaꞌ xuya-apo rukꞌij.
\v 26 Pero re Pedro xuyac, y xubij cha: Capaꞌeꞌ. Man caxuqueꞌ\x * \xo 10.26 \xt Ex. 34:14; 2 R. 17:36.\x* chinoch yen chin nayaꞌ nukꞌij,\x * \xo 10.26 \xt Col. 2:18; Ap. 14:7.\x* roma yen xa yin vinak anchaꞌl rat.\x * \xo 10.26 \xt Hch. 14:14, 15; Ap. 19:10.\x* 
\p
\v 27 Y re Pedro y re Cornelio yeꞌtzijon cꞌa xeꞌoc-apo pa jay. Y jacꞌa tak xeꞌoc-apo pa jay, jareꞌ tak re Pedro xutzꞌat che je qꞌuiy vinak quimalon-quiꞌ chireꞌ.\x * \xo 10.27 \xt Hch. 10:24.\x* 
\v 28 Y rejaꞌ xubij chique re vinak reꞌ: Yex can itaman che yoj re yoj israelitas man cꞌa yiꞌon-ta kꞌij chaka che junan kavach iviqꞌuin y yojoc-ta pa tak ivachoch yex re man yix israelitas-ta.\x * \xo 10.28 \xt Jn. 4:9; Hch. 11:3; Ga. 2:12, 14.\x* Pero re Dios xucꞌut chinoch che man rucꞌamon-ta nimbij cha jun vinak, roma man israelita-ta, che man chꞌajchꞌoj-ta.\x * \xo 10.28 \xt Hch. 15:8, 9; Ef. 3:6.\x* 
\v 29 Mareꞌ, can xe xeꞌbapon re achiꞌaꞌ re jeꞌitakon-a chin yineꞌcayoj, can man jun tzij re ximbij-ta chique che man-ta yimpa, xa can chaꞌnin ximpa quiqꞌuin. Y vocame ninjoꞌ nintamaj anchique roma tak xitak voyoxic, xchaꞌ re Pedro.
\p
\v 30 Pero can jareꞌ tak xchꞌo-apo re Cornelio, y xubij: Cꞌo chic cajeꞌ kꞌij reꞌ, y ja laꞌk misma hora anchaꞌl vocame, como a las tres re takꞌakꞌij, tak yen man yinviynak-ta chin nimban orar, jareꞌ tak jun anchaꞌl ache,\x * \xo 10.30 \xt Hch. 1:10.\x* niyiqꞌuiloj rutziak\x * \xo 10.30 \xt Lc. 24:4.\x* xucꞌut-riꞌ chinoch.
\v 31 Y xubij chua: Cornelio, re Dios otz rucꞌaxan re a-oración, y chukaꞌ can kejnak chach re Dios che yaꞌtoꞌ\x * \xo 10.31 \xt He. 6:10.\x* re vinak re camas je mebaꞌ y mareꞌ yatrunataj-pa.\x * \xo 10.31 \xt Dn. 10:12.\x* 
\v 32 Y caꞌtaka-a achiꞌaꞌ cꞌa pa tenemit Jope chin yeꞌba chuyoxic re Simón re nibex chukaꞌ Pedro cha, y rejaꞌ cꞌo pa rachoch jun ache rubiniꞌan chukaꞌ Simón. Y re jun Simón reꞌ cꞌo rachoch chuchi-mar, re rusamaj rejaꞌ ja re quitzꞌumal quij re chicop re yeꞌruban quibanic. Y tak re Pedro xteꞌka aviqꞌuin, cꞌo cosas xtubij chava, xchaꞌ re ángel reꞌ chua.
\v 33 Mareꞌ can jareꞌ tak xintak acanoxic, y matiox che can xapa. Y can chach cꞌa re Dios yojcꞌo-va konojel re kamalon-kiꞌ vovaꞌ, y nakajoꞌ nakacꞌaxaj re xtatzijoj chakavach, y can ja re Dios biyon chava re natzijoj rat, xchaꞌ re Cornelio cha re Pedro.
\p
\v 34 Y re Pedro can jareꞌ tak xutzꞌam rutzijosic: Can katzij che cꞌaja vocame nakꞌax chinoch che re Dios can junan rubanon chaka konojel. Man xe-ta jun tenemit nrajoꞌ, y yeꞌrutzelaj-ta can re nicꞌaj chic. Man quire-ta nuban.\x * \xo 10.34 \xt Dt. 10:17; 2 Cr. 19:7; Job 34:19.\x* 
\v 35 Xabanchique re katenemit, re Dios can otz yojrutzꞌat konojel, xaxe vo xa can nakaxibij-kiꞌ che yojmacun chach y choj re kabanabal re yeꞌkabanalaꞌ.\x * \xo 10.35 \xt Ro. 2:13; 3:22.\x* 
\v 36 Y re Dios can xutak-pa re Jesucristo vovaꞌ chach re ruchꞌulef, re Jesucristo re Kajaf\x * \xo 10.36 \xt Ro. 10:12.\x* konojel yoj re yoj vinak, y xboꞌrtzijoj-ka re utzulaj chꞌabal chin re Dios, re nibex evangelio cha y jareꞌ re nibano cha re kánma che otz nunaꞌ.\x * \xo 10.36 \xt Is. 57:19.\x* Y chakacojol yoj re yoj israelitas xboꞌrtzijoj-va-ka.
\v 37 Yex neꞌka chiꞌcꞌoꞌx ronojel re xbanataj chupan re tiempo reꞌ chupan ronojel Judea. Nabey, ja re Juan Bautista re xtzijon re ruchꞌabal re Dios y xeꞌruban bautizar re vinak. Y cꞌareꞌ ja re Jesús re xtzꞌamo-a rutzijosic re ruchꞌabal re Dios pa Galilea.\x * \xo 10.37 \xt Lc. 4:14.\x* 
\v 38 Y chukaꞌ itaman che re Jesús re aj-Nazaret can cꞌo-va re Espíritu Santo riqꞌuin,\x * \xo 10.38 \xt Lc. 4:18.\x* re yiꞌom-pa cha roma re Dios, y mareꞌ cꞌo poder pa rukꞌaꞌ. Y xe re otz re xeꞌrubanalaꞌ chique re vinak. Xeꞌrucꞌachojsaj chukaꞌ vinak re jeꞌkejnak pa rukꞌaꞌ re ru-poder re itzel. Quireꞌ xeꞌrubanalaꞌ re Jesús, roma cꞌo re Dios riqꞌuin.
\v 39 Y ronojel re xeꞌrubanalaꞌ re Jesús pa Jerusalén y re pa tak nicꞌaj chic lugar chin re Judea, can xkatzꞌat yoj\x * \xo 10.39 \xt Hch. 2:32.\x* re yoj apóstoles richin rejaꞌ. Y jareꞌ re yojtajin chutzijosic chiquivach re vinak. Re Jesús xbajex cho cruz chin xquimisas.
\v 40 Y pa rox kꞌij tiquimisas-va, re Dios xucꞌasoj-pa\x * \xo 10.40 \xt Hch. 2:24.\x* re ru-cuerpo chiquicojol re anamaꞌiꞌ. Y jacꞌa tak xcꞌastaj-pa, xuban cha che xucꞌutula-riꞌ chakavach.
\v 41 Y man chiquivach-ta xabanchique vinak xucꞌutula-va-riꞌ, xa can xe chakavach yoj\x * \xo 10.41 \xt Jn. 14:17, 22.\x* re can runojin-va-pa re Dios pa kaveꞌ ajuer can che nakatzijoj che xcꞌastaj re Jesús. Y junan xojva-xojuqꞌuiaꞌ\x * \xo 10.41 \xt Jn. 21:13.\x* riqꞌuin tak xcꞌastaj-yam-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ.
\v 42 Y re Jesús camas xuchalabej can chaka che takatzijoj re rubeꞌ rejaꞌ\x * \xo 10.42 \xt Mt. 28:19, 20.\x* y takacꞌutuꞌ y takatzijoj che re Dios xuban cha che ja re Jesús re nibano juzgar\x * \xo 10.42 \xt Jn. 5:22; 2 Co. 5:10.\x* pa quiveꞌ re vinak re je cꞌas y pa quiveꞌ chukaꞌ re vinak re je quiminak chic-a.\x * \xo 10.42 \xt 2 Ti. 4:1; 1 P. 4:5.\x* 
\v 43 Y can quireꞌ cꞌa quibin can chij re Jesús re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, che conojel re xqueꞌniman richin re Cristo, xticuyutaj quimac.\x * \xo 10.43 \xt Is. 53:11; Jer. 31:34; Dn. 9:24; Mi. 7:18; Zac. 13:1; Mal. 4:2.\x* 
\p
\v 44 Y can cꞌa nichꞌo re Pedro chiquivach re vinak re quimalon-quiꞌ pa rachoch re Cornelio, tak xka-pa re Espíritu Santo pa quiveꞌ re yeꞌcꞌaxan richin.
\v 45 Mareꞌ re hermanos israelitas, re jeꞌpitinak chij re Pedro, xsatz quicꞌoꞌx tak xquitzꞌat che re Espíritu Santo can nisipas chukaꞌ chique re vinak re man je israelitas-ta.\x * \xo 10.45 \xt Hch. 11:18; Ga. 3:14.\x* 
\v 46 Re hermanos israelitas yeꞌquicꞌaxaj re hermanos man je israelitas-ta, che yeꞌchꞌo nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta\x * \xo 10.46 \xt Hch. 2:4; 19:6.\x* y niquiyaꞌ rukꞌij re Dios.
\v 47 Y re Pedro xubij: ¿Can cꞌo como jun xtibin che man queꞌban bautizar re xquicꞌul-yan re Espíritu Santo anchaꞌl re xkacꞌul yoj?\x * \xo 10.47 \xt Hch. 11:17; 15:8, 9; Ro. 10:12.\x* xchaꞌ.
\p
\v 48 Y re Pedro xubij che queꞌban bautizar\x * \xo 10.48 \xt Hch. 2:38; 1 Co. 1:17.\x* re Cornelio y conojel re quimalon-quiꞌ riqꞌuin. Y pa rubeꞌ re Ajaf Jesús\x * \xo 10.48 \xt Hch. 8:16.\x* queꞌban bautizar. Y re hermanos re xeꞌban bautizar, xquicꞌutuj utzil cha re Pedro che ticꞌue-ka caꞌe-oxeꞌ kꞌij quiqꞌuin.
\c 11
\s Re Pedro nutzijoj re xbanataj riqꞌuin re Cornelio
\p
\v 1 Re apóstoles y re nicꞌaj chic hermanos re jecꞌo pa Judea xquicꞌaxaj che jecꞌo vinak re man je israelitas-ta re xeꞌniman re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 11.1 \xt Gn. 49:10; Zac. 2:11.\x* 
\v 2 Mareꞌ tak re Pedro xtzolaj chic pa Jerusalén, re hermanos israelitas yeꞌbin che tiene que niban re circuncisión chique re nicꞌaj chic hermanos, astapaꞌ man je israelitas-ta,\x * \xo 11.2 \xt Ga. 2:12.\x* xeꞌchꞌojin chach re Pedro,
\v 3 y xquibij cha: ¿Anchique roma tak rat xatapon quiqꞌuin re vinak re xa man banon-ta re circuncisión chique?\x * \xo 11.3 \xt Hch. 10:28.\x* ¿Y anchique roma can xava-xatuqꞌuiaꞌ chukaꞌ quiqꞌuin? xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 4 Jareꞌ tak re Pedro xutzꞌam rubixic chique chij re xbanataj:\x * \xo 11.4 \xt Lc. 1:3.\x* 
\v 5 Yen jacꞌa pa tenemit Jope yincꞌo-va. Y jacꞌa tak yintajin che oración,\x * \xo 11.5 \xt Hch. 10:9.\x* xintzꞌat pa jun anchaꞌl achicꞌ che cꞌo jun anchaꞌl momaꞌ manta re jeꞌtzꞌamon che cajeꞌ rutzaꞌn. Y can kꞌalaj che cꞌo andex chupan roma can chꞌokochꞌic rubanon, y akal cꞌa pitinak chilaꞌ chicaj y choj viqꞌuin nika-va-pa.
\v 6 Y jacꞌa tak xintzu-xintzuꞌ, xintzꞌat che ronojel quivach chicop jeꞌpitinak chupan re jun anchaꞌl momaꞌ manta. Jecꞌo chicop cajcaj cakan, re yeꞌcꞌuxun y jecꞌo man yeꞌcꞌuxun-ta. Jecꞌo chicop cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ y nicꞌaj chic chicop.
\v 7 Y xincꞌaxaj che cꞌo jun nichꞌo-pa chua, y nubij: Pedro, cayacataj. Caꞌquimisaj la chicop, y tatijaꞌ, xchaꞌ.
\v 8 Y yen ximbij cha re xchꞌo-pa chua: Ajaf, yen man xqueꞌntaj-ta re chicop reꞌ. Yen man jun bey jeꞌntijon-ta chicop anchaꞌl reꞌ, roma cꞌutun chinoch che man je chꞌajchꞌoj-ta,\x * \xo 11.8 \xt Ez. 4:14.\x* can xajan-va che yeꞌtij, xinchaꞌ.
\v 9 Pero re jun re nichꞌo viqꞌuin, xchꞌo chic-pa jun bey chua chilaꞌ chicaj, y xubij: Ronojel re chꞌojersan chic-pa roma re Dios, can chꞌajchꞌoj-va y man tabij che xajan, xinchoꞌx.
\v 10 Y oxeꞌ bey re xbex quireꞌ chua, y cꞌareꞌ re jun anchaꞌl momaꞌ manta reꞌ xtzolaj chic-a chicaj.
\v 11 Y cꞌareꞌ yen xintzꞌat che jecꞌo je oxeꞌ achiꞌaꞌ xeꞌbapon pa ruchi-jay re ancheꞌ yincꞌo-va, yinquicanoj. Re achiꞌaꞌ reꞌ jeꞌtakon-a roma re Cornelio, re jun ache re cꞌo pa tenemit Cesarea.
\v 12 Y re Espíritu Santo\x * \xo 11.12 \xt Jn. 16:13.\x* xubij chua che man timban dudar yimba chiquij.\x * \xo 11.12 \xt Hch. 8:29; 10:19, 20.\x* Y chukaꞌ re je vakiꞌ hermanos re aj-chireꞌ pa Jope xeꞌtzake-a chuij.\x * \xo 11.12 \xt Hch. 10:23.\x* Y can xojapon-va pa rachoch re ache rubiniꞌan Cornelio.\x * \xo 11.12 \xt Hch. 15:7.\x* 
\v 13 Y rejaꞌ xutzꞌam rutzijosic chaka che cꞌo jun ángel\x * \xo 11.13 \xt Hch. 12:11; He. 1:14.\x* xucꞌut-riꞌ chach\x * \xo 11.13 \xt Hch. 10:30.\x* pa rachoch, y re ángel reꞌ paꞌal-apo riqꞌuin tak xubij cha: Caꞌtaka-a achiꞌaꞌ cꞌa pa Jope chuyoxic re Simón re nibex chukaꞌ Pedro cha.
\v 14 Y ja re Pedro re xtibin chava andex xtaban chin quireꞌ yacolotaj rat y conojel re jecꞌo pan avachoch,\x * \xo 11.14 \xt Hch. 10:2; 16:15, 31-34.\x* xchoꞌx can roma re ángel.
\v 15 Y tak yen yintzijon chach re Cornelio y chiquivach re vinak re jecꞌo riqꞌuin, xka-pa re Espíritu Santo\x * \xo 11.15 \xt Hch. 2:4; 4:31.\x* pa quiveꞌ, can anchaꞌl tak xka-pa pa kaveꞌ yoj nabey.
\v 16 Y mareꞌ xbeka chinucꞌoꞌx re tzij re jeꞌrubin can re Ajaf Jesús, che re Juan riqꞌuin yaꞌ xeꞌruban bautizar re vinak.\x * \xo 11.16 \xt Jn. 1:26.\x* Jacꞌa yex riqꞌuin re Espíritu Santo\x * \xo 11.16 \xt Is. 44:3; Jl. 2:28; Mt. 3:11; Mr. 1:8; Lc. 3:16; Hch. 1:5.\x* xquixban bautizar, quireꞌ rubin can re Jesús.
\v 17 Y vo xa can ja re Dios re xyiꞌo re Espíritu Santo pa quiveꞌ re vinak reꞌ, anchaꞌl xuban chaka yoj\x * \xo 11.17 \xt Hch. 10:47; 15:8, 9.\x* re kaniman re Ajaf Jesucristo, ¿y yin anchique cꞌa yen chin che xtinchꞌojij cha re Dios?\x * \xo 11.17 \xt Job 9:12-14; Dn. 4:35; Mt. 20:14, 15.\x* 
\p
\v 18 Y tak re hermanos jecꞌo pa Jerusalén quicꞌaxan chic-ka re xubij re Pedro chique, man chic xeꞌchꞌo-ta-apo. Re hermanos reꞌ niquiyaꞌ rukꞌij re Dios y niquibij: Re Dios can xuyaꞌ chukaꞌ kꞌij chique re man je israelitas-ta\x * \xo 11.18 \xt Ro. 10:12; 15:9.\x* che nijalataj quicꞌaslen chach rejaꞌ chin che niquivel quicꞌaslen re man niqꞌuis-ta, xeꞌchaꞌ.
\s Je qꞌuiy re yeꞌniman chin re Jesucristo pan Antioquía
\p
\v 19 Y jacꞌa tak xquimisas re Esteban, jareꞌ tak re nicꞌaj chic hermanos xquitaj pokan pa quikꞌaꞌ re yeꞌtzelan quichin.\x * \xo 11.19 \xt Hch. 8:1.\x* Y mareꞌ tak jecꞌo xeꞌba cꞌa pa Fenicia, jecꞌo chukaꞌ xeꞌba cꞌa pa Chipre, y jecꞌo xeꞌba cꞌa pan Antioquía, y niquitzijoj cꞌa re ruchꞌabal re Dios chique re vinak re can je israelitas-va.
\v 20 Pero jecꞌo nicꞌaj chic achiꞌaꞌ re aj pa Chipre y aj pa Cirene re xeꞌbapon pan Antioquía, y re achiꞌaꞌ reꞌ can man xe-ta chique re vinak israelitas xquitzijoj-va re utzulaj ruchꞌabal re Ajaf Jesús, xa can xquitzojolaꞌ chukaꞌ chique re vinak re man je israelitas-ta.\x * \xo 11.20 \xt Hch. 6:1; Ef. 3:8.\x* 
\v 21 Re ru-poder re Ajaf Dios can cꞌo-va quiqꞌuin\x * \xo 11.21 \xt Lc. 1:66.\x* re achiꞌaꞌ reꞌ. Mareꞌ tak camas je qꞌuiy vinak re xeꞌniman re Ajaf y xjalataj quicꞌaslen chach.\x * \xo 11.21 \xt Hch. 9:35; 15:19.\x* 
\p
\v 22 Y ronojel reꞌ xapon rutzijol quiqꞌuin re hermanos re jecꞌo pa tenemit Jerusalén. Y re hermanos re jecꞌo pa Jerusalén xquichalabej cha re Bernabé\x * \xo 11.22 \xt Hch. 9:27.\x* che tiba cꞌa pan Antioquía.
\v 23 Y tak re Bernabé xapon, xutzꞌat cꞌa che re Dios can ruyiꞌon-va rukꞌaꞌ pa rueꞌ re quisamaj re hermanos. Mareꞌ camas xquiꞌcot ránma re Bernabé, y xubij chique conojel che can tiquibanaꞌ confiar-quiꞌ riqꞌuin re Ajaf Jesucristo,\x * \xo 11.23 \xt Hch. 13:43; 14:22.\x* y can riqꞌuin ronojel cánma queꞌcꞌueꞌ riqꞌuin re Ajaf.\x * \xo 11.23 \xt Dt. 10:20; 1 Co. 15:58.\x* 
\v 24 Re Bernabé, jun ache re can rubanon confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios, y re ránma can nojnak chukaꞌ riqꞌuin re Espíritu Santo. Rejaꞌ jun utzulaj ache. Y re vinak re xeꞌniman re Ajaf Jesucristo, camas je qꞌuiy.\x * \xo 11.24 \xt Hch. 5:14.\x* Quireꞌ cꞌa xbanataj chupan re kꞌij reꞌ.
\p
\v 25 Y re Bernabé xba cꞌa pa tenemit Tarso,\x * \xo 11.25 \xt Hch. 9:11.\x* chucanoxic re Saulo.\x * \xo 11.25 \xt Hch. 9:30.\x* Y tak re Bernabé xuvel-pa, xucꞌam-pa pan Antioquía.
\v 26 Y chireꞌ xeꞌcꞌue-va quiqꞌuin re hermanos. Jun junaꞌ xeꞌcꞌueꞌ quiqꞌuin, roma rejeꞌ camas je qꞌuiy vinak xeꞌquitijoj riqꞌuin re ruchꞌabal re Dios. Y chireꞌ pan Antioquía\x * \xo 11.26 \xt Hch. 11:22.\x* xbex-va nabey cristianos chique re xeꞌtzakeꞌ chij re Jesucristo.\x * \xo 11.26 \xt Hch. 26:28; 1 P. 4:16.\x* 
\p
\v 27 Y chupan cꞌa re tiempo reꞌ, jecꞌo nicꞌaj chic hermanos re yeꞌtzijon re nibex chique roma re Dios.\x * \xo 11.27 \xt Hch. 2:17; 13:1; 1 Co. 12:28.\x* Re hermanos reꞌ xeꞌel-a pa Jerusalén, y xeꞌba cꞌa pan Antioquía.
\v 28 Y jun cꞌa chique re hermanos reꞌ, ja re Agabo.\x * \xo 11.28 \xt Hch. 21:10.\x* Y roma re Espíritu Santo can ruyiꞌon-va chꞌabal cha, mareꞌ tak xbepaꞌe-pa chiquivach re hermanos y xubij\x * \xo 11.28 \xt Ef. 4:11.\x* che xtipa jun namalaj viyjal pa rueꞌ re ruchꞌulef, y re namalaj viyjal reꞌ can xpo-va pa ru-tiempo re jun ache re xbano gobernar rubiniꞌan Claudio César.
\v 29 Y mareꞌ re hermanos re jecꞌo pan Antioquía xquinojij cꞌa che yeꞌquito-a\x * \xo 11.29 \xt 2 Co. 9:1.\x* re hermanos jecꞌo pa Judea, can che jaꞌjun che jaꞌjun cꞌa niquiya-a re jenipa-oc yeꞌtiquir niquiyaꞌ.\x * \xo 11.29 \xt Ga. 2:10.\x* 
\v 30 Y can jacꞌa re Bernabé y re Saulo re xeꞌquitak-a che ja rejeꞌ re xeꞌcꞌuan-a re jenipaꞌ xmolotaj-a chin yeꞌquitoꞌ re hermanos niquitaj viyjal. Y ronojel re quicꞌuan-a re Bernabé y re Saulo, xquijach cꞌa pa quikꞌaꞌ re achiꞌaꞌ ecꞌuay quichin\x * \xo 11.30 \xt 1 P. 5:1.\x* re hermanos aj pa Judea.
\c 12
\s Tak re Herodes ruquimisan chic re Jacobo, xutak rutzꞌamic re Pedro
\p
\v 1 Re Rey Herodes chupan re tiempo reꞌ, jecꞌo cꞌa je caꞌe-oxeꞌ chiquicojol re hermanos re xeꞌrutzꞌam-a, chin che yeꞌruyaꞌ pa tijoj-pokonal.
\v 2 Y che espada cꞌa xutak ruquimisasic re Jacobo\x * \xo 12.2 \xt Mt. 4:21; 10:2.\x* re ruchꞌalal re Juan.
\v 3 Y roma re Herodes xutzꞌat re xuban cha re Jacobo xa can xka chiquivach re israelitas re man quiniman-ta re Jesucristo, rejaꞌ xutak chukaꞌ rutzꞌamic re Pedro. Reꞌ xbanataj chupan re namakꞌij rubiniꞌan pascua, tak nitij chukaꞌ re xcana-vay manak levadura riqꞌuin.\x * \xo 12.3 \xt Ex. 12:14.\x* 
\v 4 Tak tzꞌamon chic-pa re Pedro, re Herodes xutak-a pa cárcel. Y roma re Herodes runojin chic che cꞌa nakꞌax-na re namakꞌij rubiniꞌan pascua,\x * \xo 12.4 \xt Mr. 14:1.\x* cꞌareꞌ cꞌa xtulisaj-pa chin nuban juzgar re Pedro chiquivach re vinak, mareꞌ can je cajeꞌ\x * \xo 12.4 \xt Jn. 19:23.\x* cꞌa grupo soldados xeꞌrucusaj chin niquichajij re Pedro. Y je cajcaj soldados jecꞌo pa jaꞌjun grupo.
\v 5 Re Pedro cꞌo pa cárcel, y chajin jabal. Pero re hermanos re jecꞌo chireꞌ pa tenemit, can quitzꞌamon rubanic orar\x * \xo 12.5 \xt 2 Co. 1:11; Ef. 6:18.\x* roma re Pedro cꞌo pa cárcel.
\s Tak re Dios xutak-pa jun ángel chucolic re Pedro
\p
\v 6 Y can xe chic cꞌa re jun akꞌaꞌ reꞌ nrajoꞌ che cꞌamaje-na tapon re runojin re Rey Herodes, che nulisaj-pa re Pedro y nuban juzgar chiquivach re vinak. Y re Pedro ximon riqꞌuin caꞌeꞌ cadenas chiquicojol je caꞌeꞌ soldados cꞌo-va, y nivar. Y re ancheꞌ cꞌo-va ruchiꞌ re cárcel jecꞌo chukaꞌ soldados.
\v 7 Y chireꞌ pa cárcel xapon jun ángel\x * \xo 12.7 \xt Hch. 5:19; He. 1:14.\x* chin re Ajaf,\x * \xo 12.7 \xt Sal. 34:7; Is. 37:36; Dn. 6:22.\x* y camas sakil xuban chireꞌ. Re ángel reꞌ xuyicoj re Pedro y xucꞌasoj, y xubij cha: Chaꞌnin cayacataj.
\p Y re cadenas re anchok cha ximon-va rukꞌaꞌ re Pedro, xeꞌtzak can.
\v 8 Y re ángel xubij chukaꞌ cha re Pedro: Tabanaꞌ abanic, y tacusaj-a la axajab.
\p Y tak cꞌachojnak chic re Pedro, re ángel xubij cha: Tabolkꞌotij-a-aviꞌ chupan la akꞌuꞌ, y joꞌ, xchaꞌ re ángel cha.
\p
\v 9 Re Pedro tzakatal cꞌa chij re ángel, pero man nuvel-ta andex nunojij, vo xa katzij che nilisas-a pa cárcel roma re ángel,\x * \xo 12.9 \xt He. 1:14.\x* o xa nachicꞌ.\x * \xo 12.9 \xt Sal. 126:1; Hch. 10:3.\x* 
\v 10 Re Pedro y re ángel choj cꞌa xeꞌkꞌax-a chiquicojol je caꞌeꞌ grupo soldados. Y tak xeꞌbapon chach re puerta chꞌichꞌ, re puerta reꞌ rion xjakataj\x * \xo 12.10 \xt Hch. 16:26.\x* chiquivach. Y rejeꞌ xeꞌel-a pa calle, y xeꞌba. Tak jeꞌbinak chic baꞌ, re Pedro xutzꞌat che xa rion chic cꞌo, roma re ángel manak chic riqꞌuin.
\v 11 Y jareꞌ tak re Pedro xunabej, y xubij: Vocame xintamaj che re ángel\x * \xo 12.11 \xt Dn. 3:28;6:22.\x* can katzij-va che takom-pa roma re Ajaf chin xinoꞌrcola-ka pa rukꞌaꞌ re Herodes y chach ronojel re quinojin re nuvinak israelitas che niquiban chua, xcha-ka pa ránma re Pedro.\x * \xo 12.11 \xt Sal. 34:7; 97:10; 2 Co. 1:8-10; 1 P. 2:9.\x* 
\p
\v 12 Rejaꞌ xunojij andex xtuban, y tak xnojetaj chach, xba charachoch re María re ruteꞌ re Juan re nibex chukaꞌ Marcos cha.\x * \xo 12.12 \xt Hch. 12:25; 13:5, 13; 15:37; Col. 4:10; 2 Ti. 4:11; Flm. 24; 1 P. 5:13.\x* Y chupan re jay reꞌ je qꞌuiy cꞌa hermanos quimalon-quiꞌ chin niquiban orar.\x * \xo 12.12 \xt Hch. 12:5.\x* 
\v 13 Y tak re Pedro xapon charachoch re María y xvayon-apo chuchi-jay, xbeꞌel-pa jun xtan rubiniꞌan Rode.
\v 14 Re xtan reꞌ roma xucꞌaxaj che ja re Pedro re nivayon-apo chuchi-jay, camas xquiꞌcot y xsatz rucꞌoꞌx, mareꞌ man xujak-ta can re ruchi-jay chach re Pedro, y jonanin xba pa jay chubixic che ja re Pedro re nivayon-apo chuchi-jay.
\p
\v 15 Pero re quimalon-quiꞌ pa jay man xquinimaj-ta re xboꞌrbij re Rode chique, xa xquibij cha re xtan: Xa xachꞌujer laꞌk laꞌ.
\p Y re xtan nubij che can ja-va re Pedro re xucꞌaxaj rejaꞌ.
\p Y xquibij cha re xtan: Reꞌ mana-ta re Pedro, reꞌ xa ja re ángel\x * \xo 12.15 \xt Gn. 48:16; Mt. 18:10.\x* chajey richin, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 16 Pero re Pedro can cꞌa nivayon-apo chuchi-jay. Y tak xquijak re ruchi-jay, xquitzꞌat che can ja-va re Pedro. Mareꞌ can anchique-la xunaꞌ re cánma re hermanos reꞌ y xeꞌvolol chiquivach.
\v 17 Pero rejaꞌ xuban cꞌa seña chiquivach che man queꞌvolol. Y xutzꞌam rutzijosic chique re xuban re Ajaf Dios chin che xulisaj-pa pa cárcel, y xubij chukaꞌ chique che tiquiyaꞌ rutzijol chique re Jacobo\x * \xo 12.17 \xt Hch. 15:13; 21:18; Ga. 1:19; Stg. 1:1.\x* y re nicꞌaj chic hermanos. Y rejaꞌ xel-a chireꞌ pa jay y xba pa jun chic lugar.
\p
\v 18 Y jacꞌa tak xsakar-ka rucaꞌn kꞌij, re soldados man niquivel-ta andex niquiban, roma re Pedro can ni xe-ta retal cꞌo can.
\v 19 Y re Rey Herodes xutak rucanoxic re Pedro, pero re achiꞌaꞌ re xeꞌba canoy richin, man xquivel-ta-pa. Cꞌareꞌ re Herodes xeꞌrayoj re soldados re jeꞌyiꞌon can chajey chin re Pedro, y tak jecꞌo-apo chach, xucꞌutulaꞌ chique andex xuban re Pedro. Y roma man jun atamayon, xubij che queꞌquimisas re soldados reꞌ. Y re Herodes xel-a pa Judea, y xbecꞌueꞌ pa Cesarea.
\s Re Herodes xcom-a pa quikꞌaꞌ jut
\p
\v 20 Re Rey Herodes can ruyoval chique re aj-Tiro y re aj-Sidón. Pero re aj-Tiro y re aj-Sidón xquiyaꞌ chiquivach chin yeꞌba riqꞌuin re Herodes. Y can xquichꞌac re jun rusamajel re Herodes rubiniꞌan Blasto, chin yeꞌrucꞌuaj-apo chach re Rey y xtiquiyaꞌ chiquivach che tiqꞌuis chireꞌ re ayoval, roma ja chireꞌ pan Israel ndel-va-a re cosas re niquitaj re vinak\x * \xo 12.20 \xt 1 R. 5:9; 2 Cr. 2:10, 15; Ez. 27:17; Hag. 1:8-11.\x* re jecꞌo chupan re caꞌeꞌ tenemit quibiniꞌan Tiro y Sidón.
\v 21 Y xbex cꞌa jun kꞌij tak xtiban rubiyal reꞌ. Y tak xapon re kꞌij, re Rey Herodes can xeꞌrucusaj-a re tziak re can yeꞌrucusaj jun Rey. Xbetzꞌuye-pa chach re ruchꞌacat,\x * \xo 12.21 \xt Mt. 27:19.\x* y xbechꞌo-pa chiquivach re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ.
\v 22 Y re vinak jun pa quichiꞌ yeꞌchꞌo-apo, y niquibij: La nichꞌo-pa chakavach can kꞌalaj che xa man relic-ta jun ache, rejaꞌ can jun dios, yeꞌcha-apo.\x * \xo 12.22 \xt Jud. 16.\x* 
\p
\v 23 Y can ja chupan re misma hora reꞌ jun ángel chin re Ajaf xuban cha re Herodes che xucꞌalvachij jun yabil, roma rejaꞌ can xka chach che xyaꞌ rukꞌij coma re vinak, y chukaꞌ rejaꞌ man xuya-ta rukꞌij re Dios.\x * \xo 12.23 \xt Sal. 115:1.\x* Re Herodes jut xeꞌtijo richin, y jareꞌ xoc cha che xcom.\x * \xo 12.23 \xt 1 S. 25:38.\x* 
\p
\v 24 Y re ruchꞌabal re Dios xba cꞌa rubixic che naj che nakaj, y je qꞌuiy vinak re yeꞌniman.\x * \xo 12.24 \xt Is. 55:11.\x* 
\p
\v 25 Y re Bernabé y re Saulo yeꞌtzolaj pan Antioquía. Rejeꞌ xquiyaꞌ can pa Jerusalén ronojel re quitakom-pa re hermanos re jecꞌo pan Antioquía pa ru-tiempo re viyjal. Pa quikꞌaꞌ re ecꞌuay quichin re hermanos xquiya-va can.\x * \xo 12.25 \xt Hch. 11:29, 30.\x* Y tak xeꞌtzolaj, xquicꞌuaj-a re Juan re nibex chukaꞌ Marcos cha.\x * \xo 12.25 \xt Hch. 12:12.\x* 
\c 13
\s Tak re Dios xeꞌruchaꞌ re Bernabé y re Saulo
\p
\v 1 Chiquicojol re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios pan Antioquía,\x * \xo 13.1 \xt Hch. 14:26.\x* jecꞌo hermanos re yeꞌtzijon re nubij re Dios chique, y jecꞌo chukaꞌ maestros re yeꞌtijon quichin re hermanos chupan re ruchꞌabal re Dios, anchaꞌl re Bernabé,\x * \xo 13.1 \xt Hch. 11:22.\x* re Simón re nibex chukaꞌ Niger cha, re Lucio re aj-Cirene, re Manaén re junan xqꞌuiytisas riqꞌuin re Herodes re xbano gobernar chireꞌ pa Galilea, y re Saulo.
\v 2 Y jun kꞌij, tak quibanon ayuno chin niquiyaꞌ rukꞌij re Ajaf Dios, re Espíritu Santo xubij chique: Re Bernabé y re Saulo can cꞌo jun quisamaj. Mareꞌ queꞌijichꞌaj\x * \xo 13.2 \xt Nm. 8:14.\x* can chin re samaj\x * \xo 13.2 \xt Mt. 9:38.\x* reꞌ, xchaꞌ.
\p
\v 3 Y re kꞌij tak quibanon ayuno y oración, jareꞌ tak xquiyaꞌ quikꞌaꞌ pa quiveꞌ re Bernabé y re Saulo, chin yeꞌba chubanic re samaj\x * \xo 13.3 \xt Hch. 14:26; 15:40.\x* re rubin can re Espíritu Santo.
\s Re Bernabé y re Saulo niquitzijoj re ruchꞌabal re Dios pa Chipre
\p
\v 4 Y can jareꞌ tak re Bernabé y re Saulo xeꞌtak-a roma re Espíritu Santo. Mareꞌ rejeꞌ xeꞌba pa Seleucia. Y chireꞌ xeꞌoc-va-a chupan jun barco chin xeꞌkꞌax-apo cꞌa pa Chipre.\x * \xo 13.4 \xt Hch. 4:36.\x* 
\v 5 Y tak jecꞌo chic pa tenemit Salamina chireꞌ pa Chipre, xquitzꞌam cꞌa rutzijosic re ruchꞌabal re Dios pa tak nema-jay re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ re israelitas chin niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Re Bernabé y re Saulo quicꞌuan-a jun nitaꞌo quichin y reꞌ ja re Juan re nibex chukaꞌ Marcos cha.\x * \xo 13.5 \xt Hch. 12:25.\x* 
\v 6 Re Chipre jun isla roma pa mar cꞌo-va. Mareꞌ tak re Bernabé, re Saulo y re Juan jeꞌkꞌaxnak chic-a chupan re lugar reꞌ, xeꞌbapon cꞌa jucꞌan chic-apo ruchiꞌ. Xeꞌbapon pa tenemit rubiniꞌan Pafos. Chupan re tenemit reꞌ cꞌo jun ache israelita rubiniꞌan Barjesús, re jun ache reꞌ aj-itz,\x * \xo 13.6 \xt Ex. 22:18; Lv. 20:6; Dt. 18:10.\x* y chukaꞌ camas nitzꞌucu tzij, roma rejaꞌ nubij che can nutzijoj re nibex cha roma re Dios.
\v 7 Y re jun ache rubiniꞌan Sergio Paulo jareꞌ re gobernador\x * \xo 13.7 \xt Hch. 18:12.\x* chireꞌ, jun ache re cꞌo naꞌoj riqꞌuin. Y jacꞌa riqꞌuin rejaꞌ re nisamaj-va re Barjesús re ache aj-itz. Re Sergio Paulo re gobernador xutak quiyoxic re Bernabé y re Saulo, roma nrajoꞌ nucꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios.
\v 8 Pero re aj-itz\x * \xo 13.8 \xt Ex. 7:11; 2 Ti. 3:8.\x* re nisamaj riqꞌuin, re nibex chukaꞌ Elimas cha, can man xrajo-ta. Xrajo-ta xuban cha re Sergio Paulo che man-ta nunimaj re Jesucristo.
\v 9 Pero re Saulo, re rubiniꞌan chukaꞌ Pablo, can nojnak ránma riqꞌuin re Espíritu Santo.\x * \xo 13.9 \xt Hch. 4:8.\x* Rejaꞌ xutzu-xutzuꞌ re ache aj-itz,
\v 10 y xubij cha: Rat xa nojnak avánma riqꞌuin ronojel rach tzꞌucuj-tzij y riqꞌuin ronojel rach etzelal. Xa yat jun rajcꞌual re itzel,\x * \xo 13.10 \xt Gn. 3:15; Mt. 13:38; Jn. 8:44; 1 Jn. 3:8.\x* roma natzelaj ronojel re otz. Rat xa can naban cha re bey choj chin re Ajaf Dios che man choj-ta. Mareꞌ yen nimbij chava che cataneꞌ chubanic quireꞌ.
\v 11 Vocame re Ajaf Dios xtuyaꞌ re castigo pan aveꞌ.\x * \xo 13.11 \xt Ex. 9:3; 1 S. 5:6, 9, 11; Job 19:21; Sal. 32:4; 38:2; 39:10, 11.\x* Y mareꞌ can xcamoyer, y can xtakꞌax jun tiempo re man xtatzꞌat-ta rach re kꞌij.
\p Y can xe quireꞌ xubij re Pablo, can jareꞌ xmoyer\x * \xo 13.11 \xt 2 R. 6:18.\x* re ache aj-itz. Mareꞌ rejaꞌ nucanoj jun re niyuken richin, roma xcꞌueꞌ can pa kꞌokoꞌm.
\v 12 Tak re Sergio Paulo re gobernador xutzꞌat re xbanataj, man nuvel-ta andex nunojij chij re ruchꞌabal re Ajaf. Y rejaꞌ xunimaj chupan re kꞌij reꞌ.
\s Re Pablo y re Bernabé niquitzijoj re ruchꞌabal re Dios chupan jun tenemit rubiniꞌan chukaꞌ Antioquía
\p
\v 13 Y re Pablo y re je ruchibil xquiyaꞌ can re tenemit Pafos. Xquikꞌasaj-apo re yaꞌ chin xeꞌba pa tenemit Perge, re tenemit reꞌ chupan re lugar rubiniꞌan Panfilia cꞌo-va. Jacꞌa re Juan re nibex chukaꞌ Marcos cha,\x * \xo 13.13 \xt Col. 4:10.\x* xeꞌruyaꞌ can\x * \xo 13.13 \xt Hch. 15:38.\x* re ruchibil y xtzolaj-pa pa Jerusalén.
\v 14 Y tak re Pablo y re Bernabé jeꞌkꞌaxnak chic pa Perge, xeꞌba pa jun chic tenemit rubiniꞌan chukaꞌ Antioquía. Y re tenemit reꞌ chupan re lugar rubiniꞌan Pisidia cꞌo-va. Y chupan re kꞌij chin uxlanen, rejeꞌ xeꞌba chupan jun nema-jay rubiniꞌan sinagoga re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios,\x * \xo 13.14 \xt Hch. 9:20; 17:2.\x* y xeꞌbetzꞌuyeꞌ.
\v 15 Jacꞌa tak xquiban-ka leer re ley chin re Moisés\x * \xo 13.15 \xt Hch. 15:21.\x* re jeꞌquitzꞌiban can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique,\x * \xo 13.15 \xt Lc. 4:17.\x* re je principal re jecꞌo chupan re jay\x * \xo 13.15 \xt Mr. 5:22.\x* reꞌ cꞌo jun xquitak-apo riqꞌuin re Pablo y re Bernabé, chin xboꞌrbij chique: Hermanos, vo xa cꞌo jun chiva yex re nrajoꞌ nubij jun caꞌe-oxeꞌ tzij chique re quimalon-quiꞌ vovaꞌ, otz nubij, xchaꞌ re xapon quiqꞌuin.
\p
\v 16 Y re Pablo can jareꞌ xpaꞌeꞌ y xuban seña chiquivach\x * \xo 13.16 \xt Hch. 12:17.\x* che man chic jun tichꞌo, y xutzꞌam rubixic chique: Ticꞌaxaj yex nuvinak israelitas y ticꞌaxaj chukaꞌ yex re man yix israelitas-ta re can nixibij-iviꞌ yixmacun chach re Dios, ticꞌaxaj cꞌa re xtimbij chiva:
\v 17 Re ka-Dios yoj re yoj israelitas can xeꞌruchaꞌ re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, y xuban chique che camas xeꞌqꞌuier y xeꞌoc jun namalaj tenemit tak cꞌa jecꞌo chireꞌ pan Egipto,\x * \xo 13.17 \xt Ex. 1:1, 7, 12.\x* re nación reꞌ man quichin-ta rejeꞌ. Re Dios can riqꞌuin ru-poder xeꞌrulisaj-pa chireꞌ.\x * \xo 13.17 \xt Ex. 13:14, 16; Dt. 7:6-8.\x* 
\v 18 Y bama cuarenta junaꞌ\x * \xo 13.18 \xt Ex. 16:35.\x* re xquikꞌasaj chupan re lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, re Dios xucochꞌ re quibanabal.
\v 19 Y re Dios xuban che xeꞌqꞌuis re vinak re jecꞌo chupan re vukuꞌ naciones\x * \xo 13.19 \xt Dt. 7:1.\x* chin re lugar rubiniꞌan Canaán, xaxe che xuyaꞌ can re ulef reꞌ pa quikꞌaꞌ re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can.\x * \xo 13.19 \xt Jos. 14:1, 2.\x* 
\v 20 Cꞌareꞌ re Dios xuyaꞌ jun re xbano gobernar pa quiveꞌ, re nibex juez\x * \xo 13.20 \xt Jue. 2:16; 3:9.\x* cha. Y jacꞌa re Samuel re ruqꞌuisibal juez re xcꞌueꞌ.\x * \xo 13.20 \xt 1 S. 7:15.\x* Y re Samuel can jun chukaꞌ rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha. Cuatro cientos cincuenta junaꞌ xquiban gobernar re jueces pa quiveꞌ re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can.
\v 21 Y cꞌareꞌ rejeꞌ xquicꞌutuj jun Rey chin che nuban gobernar pa quiveꞌ.\x * \xo 13.21 \xt 1 S. 8:5.\x* Y re Dios xuyaꞌ jun qui-Rey re xubiniꞌaj Saúl. Y re Rey Saúl cuarenta junaꞌ xuban gobernar pa quiveꞌ re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Re Saúl rucꞌajol re ache rubiniꞌan Cis. Y re Saúl jun rey-rumam can re Benjamín.\x * \xo 13.21 \xt 1 S. 9:1, 2; 10:1.\x* 
\v 22 Y tak re Dios xrajoꞌ che xel re Saúl che Rey, xuyaꞌ re David chin che xoc Rey.\x * \xo 13.22 \xt Os. 13:11.\x* Re Dios can xubij chij re Rey David: Can cꞌo-va jun re xtibano re ninrayij yen y can nika chinoch. Yen nintzꞌat che re xtibano quireꞌ ja re David re rucꞌajol re Isaí. Quireꞌ xubij re Dios.
\v 23 Y jun cꞌa chique re rey-rumam re Rey David, ja re Jesús.\x * \xo 13.23 \xt Ro. 1:3.\x* Y ja re Jesús re yiꞌom-pa roma re Dios chin che yojrucol chach re kamac yoj re yoj israelitas, can anchaꞌl re rusujun chaka.
\v 24 Y tak cꞌamaje-na teꞌka re Jesús, ja re Juan Bautista re xbin chique re kavinak israelitas che tijalataj quicꞌaslen chach re Dios, y queꞌban bautizar.
\v 25 Jacꞌa tak re Juan niquimisas-yan, rejaꞌ xubij: ¿Yin anchique cꞌa yen ninojij yex? Roma mana-ta yen re Cristo. Roma re Cristo cꞌamaje-na tutzꞌam samaj chiꞌicojol, y rejaꞌ camas rukꞌij. Y mareꞌ yen can man yin rucꞌamon-ta chin che ninsol re ximibal-rach re ruxajab,\x * \xo 13.25 \xt Jn. 1:20, 27.\x* xchaꞌ re Juan Bautista.
\p
\v 26 Yex re yix nuvinak israelitas, re can yoj rey-rumam can re kartaꞌ Abraham, y yex re man yix israelitas-ta, re nixibij-iviꞌ yixmacun chach re Dios, nimbij chiva, che re ruchꞌabal re Dios, can ivichin cꞌa yex tak yiꞌom-pa y nubij re andex rubanic chin yixcolotaj chach re imac.
\v 27 Xa jacꞌa re vinak re jecꞌo pa Jerusalén y chukaꞌ re je principal re jecꞌo chiquicojol, xa ja rejeꞌ re man xeꞌnaben-ta anchique reꞌ re Jesús,\x * \xo 13.27 \xt Jn. 8:28; 15:21; 16:3; Hch. 3:17.\x* y chukaꞌ man kꞌaxnak-ta pa quiveꞌ re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can coma re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique.\x * \xo 13.27 \xt 1 Co. 2:8.\x* Y can ronojel kꞌij chin uxlanen niban leer re ruchꞌabal re Dios pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios, re nibex sinagoga cha. Mareꞌ tak rejeꞌ xquibij che tiquimisas re Jesús, can ja rejeꞌ re xeꞌtaꞌon che katzij xbeꞌel re nubij re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 13.27 \xt Lc. 24:27.\x* 
\v 28 Pero re vinak y re je principales, astapaꞌ man jun rumac re Jesús xquivel chin che niquimisas, rejeꞌ xquicꞌutuj cha re gobernador rubiniꞌan Pilato che tiquimisas.\x * \xo 13.28 \xt Mt. 27:22, 23; Lc. 23:22, 23.\x* 
\v 29 Y can tzꞌiban-va can chupan re ruchꞌabal re Dios, ronojel re xtiban cha re Jesús y can ja quireꞌ xbanataj.\x * \xo 13.29 \xt Jn. 19:28, 30, 36, 37.\x* Chukaꞌ jecꞌo re xeꞌbekasam-pa cho cruz, y cꞌareꞌ xbequimukuꞌ can.\x * \xo 13.29 \xt Lc. 23:53.\x* 
\v 30 Y re Dios xuban cha re Jesús che xcꞌastaj-pa re ru-cuerpo chiquicojol re anamaꞌiꞌ.\x * \xo 13.30 \xt Mt. 28:6; Hch. 2:24, 32; He. 13:20.\x* 
\v 31 Y qꞌuiy kꞌij xucꞌutula-riꞌ re Jesús chiquivach\x * \xo 13.31 \xt Hch. 1:3; 1 Co. 15:5.\x* re jeꞌbinak riqꞌuin tak xel-a pa Galilea\x * \xo 13.31 \xt Mt. 28:16.\x* chin xba pa Jerusalén. Y jacꞌa re xeꞌtzꞌeto richin, jareꞌ re yeꞌyiꞌo rutzijol re Jesús chique re vinak.
\p
\v 32 Y yoj, can ja re utzil re rusujun re Dios chique re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, jareꞌ re nakatzijoj chiva.\x * \xo 13.32 \xt Gn. 12:3.\x* 
\v 33 Roma xa can cꞌaja chakavach yoj re quiy-quimam can re xbanataj re rusujun can re Dios. Rejaꞌ xuban cha re Jesús che xcꞌastaj-pa, can anchaꞌl-va re nubij chupan re rucaꞌn salmo: Ja rat re yat Nucꞌajol. Mareꞌ vocame ninyaꞌ acꞌaslen,\x * \xo 13.33 \xt Sal. 2:7; Ga. 3:16; He. 5:5, 6.\x* nichaꞌ.
\v 34 Y re ruchꞌabal re Dios nubij chukaꞌ: Re utzil re nsujun cha re Rey David, can katzij-va, y can ninyaꞌ chukaꞌ chiva yex,\x * \xo 13.34 \xt Is. 55:3.\x* nichaꞌ. Quireꞌ xubij re Dios chin che nucꞌut chakavach che re Jesús can xcꞌasos-va re ru-cuerpo roma re Dios chiquicojol re anamaꞌiꞌ, y man chic xticom-ta.
\v 35 Y re David nubij chukaꞌ chupan re libro rubiniꞌan Salmos: Man cꞌa xtaya-ta kꞌij che re ru-cuerpo re Lokꞌolaj Acꞌajol nikꞌay-ta-ka,\x * \xo 13.35 \xt Sal. 16:10.\x* nichaꞌ.
\v 36 Pero tak re David ruqꞌuison chic re samaj re ruyiꞌom-pa re Dios cha, xcom y xkꞌay re ru-cuerpo.
\v 37 Y jacꞌa re ru-cuerpo re Jesús man xkꞌay-ta, roma re Dios can xuban-va cha che xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ.
\v 38 Mareꞌ nuvinak israelitas, titamaj cꞌa che xaxe roma re Jesús tak nitzijos chiva che cꞌo modo nicuyutaj re mac.\x * \xo 13.38 \xt Jer. 31:34; Dn. 9:24.\x* Y ja re ruchꞌabal rejaꞌ re kacꞌamom-pa chiva.
\v 39 Roma re ley chin re Moisés man nitiquir-ta nuban chiva che man jun imac ndel chach re Dios. Man anchaꞌl-ta nuban re Jesús. Y conojel cꞌa re xqueꞌniman richin, man jun quimac xtel chach re Dios.\x * \xo 13.39 \xt Is. 53:11; Ga. 2:16.\x* 
\v 40 Can tichajij-ivi, che man-ta pan iveꞌ yex xtika-va re quitzꞌiban can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. Chupan re jeꞌquitzꞌiban can rejeꞌ, re Dios nubij:
\q
\v 41 Yex re yixtzelan re nuchꞌabal, titzuꞌ cꞌa re namalaj castigo re nika-pa pan iveꞌ, y quixqꞌuis cꞌa,
\q roma re namalaj castigo re xtinyaꞌ pan iveꞌ, can chin cꞌa che nitaj pokan.
\q Y yex can man xtinimaj-ta, y astapaꞌ cꞌo jun re niyiꞌo rutzijol chiva.\x * \xo 13.41 \xt Hab. 1:5.\x* 
\q Quireꞌ rubin can re Dios, xchaꞌ re Pablo.
\p
\v 42 Y jacꞌa tak re Pablo y re Bernabé xeꞌel-pa chireꞌ chupan re nema-jay re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ re israelitas chin niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios, re nibex sinagoga cha, jareꞌ tak re vinak re man je israelitas-ta\x * \xo 13.42 \xt Hch. 13:16.\x* xquibij chique: Yixkayabej chic vukubix-apo, chin quireꞌ nakacꞌaxaj chic jun bey re tzij re xticꞌam-pa chaka.
\p
\v 43 Y re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ xquitaluj-a-quiꞌ, je qꞌuiy cꞌa xeꞌba chiquij re Pablo y re Bernabé. Jecꞌo israelitas, y jecꞌo re man je israelitas-ta re can niquiban chukaꞌ re nubij re ley chin re Moisés, roma can niquiya-va rukꞌij re Dios. Y xbex chique coma re Pablo y re Bernabé, che can tiquibanaꞌ confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios re camas otz runaꞌoj kaqꞌuin,\x * \xo 13.43 \xt Tit. 2:11; He. 12:15; 1 P. 5:12.\x* xeꞌchaꞌ chique re vinak.
\p
\v 44 Re jun chic semana chupan re kꞌij chin uxlanen, xa bama conojel re vinak jecꞌo chireꞌ pa tenemit re xquimol-quiꞌ chin niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios.
\v 45 Mareꞌ re vinak israelitas re man niquinimaj-ta re Jesús, tak xquitzꞌat che camas vinak xeꞌbapon, camas itzel xquinaꞌ y niquibilaꞌ: Re nubij re Pablo xa mana-ta re katzij, y niquiyokꞌ.\x * \xo 13.45 \xt Hch. 18:6; 1 P. 4:4; Jud. 10.\x* 
\v 46 Pero re Pablo y re Bernabé man xquixibij-ta-quiꞌ chiquivach re vinak chin xquibij chique: Can nicꞌatzin che nabey chivach yex re yix kavinak\x * \xo 13.46 \xt Hch. 3:26.\x* nakatzijoj-va re ruchꞌabal re Dios, pero yex can man nika-ta chivach. Y riqꞌuin reꞌ can kꞌalaj che cama-va ivichin-ta yex re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta. Mareꞌ quiqꞌuin re vinak re man je israelitas-ta\x * \xo 13.46 \xt Dt. 32:21; Is. 55:5; Ro. 1:16; 10:19.\x* re yojbo-va.
\v 47 Y can jacꞌa re Ajaf Dios biyon chaka. Y rejaꞌ ja quireꞌ nubij:
\q Rat yatinyiꞌon cꞌa chin sakil quichin re vinak re jecꞌo chach ronojel re ruchꞌulef,\x * \xo 13.47 \xt Is. 42:6; 49:6.\x* 
\q y avoma rat xqueꞌcolotaj chach re quimac re vinak jecꞌo che naj che nakaj.
\p
\v 48 Y tak re vinak re man je israelitas-ta xquicꞌaxaj re tzij xbex-ka, camas cꞌa xeꞌquiꞌcot pa tak cánma, y xquiyaꞌ rukꞌij\x * \xo 13.48 \xt Hch. 2:47.\x* re ruchꞌabal re Ajaf Dios. Y chukaꞌ re can banon-va-pa chique roma re Dios che niquivel re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta, xquinimaj re Jesús.
\v 49 Y re ruchꞌabal re Ajaf Dios xbetzijos cꞌa che naj che nakaj chupan re lugar reꞌ.
\v 50 Jacꞌa re vinak israelitas re man niquinimaj-ta re Jesús, xeꞌba quiqꞌuin re ixokiꞌ re man je israelitas-ta, pero can niquiya-va rukꞌij re Dios. Re ixokiꞌ reꞌ can cꞌo-va quikꞌij. Y xeꞌba chukaꞌ quiqꞌuin re achiꞌaꞌ cꞌo quikꞌij chiquicojol re vinak, chin xbequiyalaꞌ quinaꞌoj, chin yeꞌquikotaj-a re Pablo y re Bernabé chireꞌ chupan re qui-lugar. Y can quire-va xquiban-a chique.\x * \xo 13.50 \xt 1 Ts. 2:15, 16; 2 Ti. 3:11.\x* 
\v 51 Mareꞌ rejeꞌ xquitavaj can re pokolaj cꞌo pa cakan chiquivach re vinak, chin quireꞌ tiquitamaj che man otz-ta re yeꞌtajin chubanic.\x * \xo 13.51 \xt Lc. 9:5.\x* Y rejeꞌ xeꞌba chupan jun chic tenemit rubiniꞌan Iconio.
\v 52 Y conojel re can je hermanos chic re jecꞌo chireꞌ pan Antioquía re cꞌo chupan re lugar Pisidia, can nojnak cꞌa cánma riqꞌuin re Espíritu Santo, y camas yeꞌquiꞌcot.\x * \xo 13.52 \xt 1 P. 1:8.\x* 
\c 14
\s Tak re Pablo y re Bernabé xeꞌcꞌueꞌ pa tenemit Iconio
\p
\v 1 Re Pablo y re Bernabé xeꞌbapon pa tenemit rubiniꞌan Iconio. Rejeꞌ xeꞌba-apo chupan re nema-jay re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ re israelitas chin niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios, re nibex sinagoga cha. Y re ruchꞌabal re Dios re xquibij rejeꞌ chique re vinak, can xuban chique che camas je qꞌuiy re xquinimaj re Jesucristo. Jecꞌo israelitas y jecꞌo chukaꞌ re man je israelitas-ta.\x * \xo 14.1 \xt Hch. 17:4.\x* 
\v 2 Jacꞌa re israelitas re man xquinimaj-ta, itzel yeꞌquitzꞌat re xeꞌniman re Ajaf Jesucristo. Mareꞌ rejeꞌ xquiyalaꞌ quinaꞌoj\x * \xo 14.2 \xt Hch. 13:50.\x* re man je israelitas-ta, chin quireꞌ queꞌquitzelaj re xeꞌniman re Ajaf Jesucristo.
\v 3 Mareꞌ re Pablo y re Bernabé xeꞌcꞌueꞌ qꞌuiy kꞌij quiqꞌuin re hermanos. Y roma quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re Ajaf Jesucristo, mareꞌ can man jun ximbireꞌ quiqꞌuin chin niquitzijoj re ruchꞌabal re Dios chique re vinak, y niquibilaꞌ chique che re Dios camas otz runaꞌoj kaqꞌuin. Y re Dios can nusekresaj chiquivach re vinak, che re niquibij re Pablo y re Bernabé can katzij-va. Y mareꞌ yeꞌquibanalaꞌ qꞌuiy milagros.\x * \xo 14.3 \xt Mr. 16:20; Ro. 15:19; He. 2:4.\x* 
\v 4 Mareꞌ re tenemit caꞌeꞌ cꞌa rubanon, roma re nicꞌaj yeꞌquitoꞌ re israelitas re man quiniman-ta re Jesucristo, y re nicꞌaj chic yeꞌquitoꞌ re Pablo y re Bernabé re je apóstoles.
\v 5 Y jacꞌa re israelitas reꞌ y re man je israelitas-ta y chukaꞌ re qui-autoridades xquiyaꞌ chiquivach che camas xtiquiban chique re Pablo\x * \xo 14.5 \xt 2 Ti. 3:11.\x* y re Bernabé, y hasta xqueꞌquiquimisaj cha aboj.
\v 6 Pero re Pablo y re Bernabé xquinabej re quinojin re vinak reꞌ chiquij. Mareꞌ rejeꞌ xquivovala-a-quiꞌ chin xeꞌba pa Listra y chukaꞌ cꞌa pa Derbe, re caꞌeꞌ tenemit reꞌ chupan re lugar rubiniꞌan Licaonia jecꞌo-va. Chukaꞌ xeꞌba pa tak nicꞌaj chic lugares re jecꞌo-pa chiquinakaj re caꞌeꞌ tenemit reꞌ.
\v 7 Y jacꞌa pa tak tenemit y re pa tak lugares reꞌ xquitzijoj-va re utzulaj chꞌabal chin re Dios.
\s Re Pablo xquiqꞌuiak cha aboj pa tenemit Listra
\p
\v 8 Y chireꞌ pa tenemit rubiniꞌan Listra, cꞌo cꞌa jun ache re man nitiquir-ta nibiyin. Y re ache reꞌ can jacꞌa tak xalax quireꞌ rubanon,\x * \xo 14.8 \xt Hch. 3:2.\x* y can man jun bey biyinak-ta baꞌ. Y re ache reꞌ tzꞌuyul chireꞌ.
\v 9 Rejaꞌ nucꞌaxaj cꞌa re ntajin chubixic re Pablo. Y re Pablo xutzꞌat che re ache reꞌ can rubanon confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios chin che nicꞌachoj.
\v 10 Mareꞌ re Pablo can cof xchꞌo-apo cha re ache, y xubij cha: Choj capaꞌeꞌ.
\p Y re ache can jareꞌ xtzoqꞌuin, y xpaꞌe-a y can xbiyin-a.\x * \xo 14.10 \xt Is. 35:6.\x* 
\v 11 Tak re vinak aj-Listra xquitzꞌat re xuban re Pablo, cof xeꞌchꞌo re pa quichꞌabal-ka rejeꞌ re nibex Licaónica cha. Y ja quireꞌ re niquibilaꞌ: Re achiꞌaꞌ re yeꞌkatzꞌat, can ja re je ka-dios\x * \xo 14.11 \xt Hch. 28:6.\x* re jeꞌkejnak-pa chakacojol vocame.
\p
\v 12 Niquibilaꞌ che re Bernabé jareꞌ re qui-dios rubiniꞌan Júpiter, y re Pablo jareꞌ re qui-dios rubiniꞌan Mercurio, roma ja re Pablo re más nichꞌo que chach re Bernabé.
\v 13 Y re Júpiter re qui-dios re vinak reꞌ, can cꞌo jun rusamajel, y re dios reꞌ cꞌo chukaꞌ rachoch cꞌa chuchi-a re tenemit. Re rusamajel re Júpiter cꞌa pa tak puertas cꞌa xeꞌrucꞌuaj-va-a re vacx re jeꞌvekom-pa che cotzꞌeꞌj. Rejaꞌ y re vinak niquijoꞌ niquiyaꞌ quikꞌij re Pablo y re Bernabé, mareꞌ tak jeꞌquicꞌamalom-pa re vacx chin yeꞌquiquimisaj.
\v 14 Pero tak re apóstoles Bernabé y re Pablo xquinabej re niquinojij re vinak, rejeꞌ xpa bis pa tak cánma y mareꞌ rejeꞌ xquiretzelaꞌ re quitziak re quicusan. Y can jareꞌ tak xeꞌoc chiquicojol re vinak y niquibilaꞌ chique:
\v 15 ¿Anchique roma tak quireꞌ niban yex? Yoj xa yoj vinak anchaꞌl yex, y yojpitinak iviqꞌuin chin nakabij chiva che tiyaꞌ can rubanic re cosas qui tak reꞌ re xa man jun rajkalen,\x * \xo 14.15 \xt 1 S. 12:21.\x* re tibanaꞌ yex ja che tinimaj re cꞌaslic Dios re banayon ronojel.\x * \xo 14.15 \xt Jer. 14:22.\x* Re banayon re rocaj y re jecꞌo chach, re banayon re ruchꞌulef y re jecꞌo chach, re mar y re jecꞌo chupan.
\v 16 Y astapaꞌ ajuer can re Dios can xuya-va kꞌij chique re vinak re man je israelitas-ta, che xeꞌquicꞌuaj re bey re xka chiquivach.\x * \xo 14.16 \xt Hch. 17:30.\x* 
\v 17 Pero can nucꞌutula-va-riꞌ\x * \xo 14.17 \xt Ro. 1:20.\x* chiquivach roma nuya-pa job,\x * \xo 14.17 \xt Job 5:10.\x* nuyaꞌ quiticoꞌn. Y can nuya-pa ronojel chin niquitaj, chin quireꞌ niquiꞌcot re cánma. Can ruyiꞌon-va-pa bendición pa kaveꞌ konojel, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 18 Y astapaꞌ re Pablo y re Bernabé xquibij chique, cꞌa churunaj xeꞌtiquir xquiban chique re vinak che man xeꞌquiquimisaj-ta re vacx chin niquiyaꞌ quikꞌij rejeꞌ.
\p
\v 19 Y chireꞌ pa tenemit Listra jecꞌo israelitas re jeꞌaponak. Re israelitas reꞌ jeꞌpitinak pa tenemit Antioquía\x * \xo 14.19 \xt Hch. 13:45.\x* y pa tenemit Iconio.\x * \xo 14.19 \xt Hch. 14:1, 2.\x* Y re israelitas reꞌ xquiyaꞌ quinaꞌoj re vinak aj-chireꞌ pa Listra, y can xeꞌchꞌacon-va chiquij, mareꞌ tak re vinak aj-chireꞌ xquiqꞌuiak cꞌa cha aboj re Pablo, y cꞌareꞌ xquikararej-a y xbequitorij can chuchiꞌ re tenemit, roma rejeꞌ xquinojij che re Pablo quiminak chic.
\v 20 Y jacꞌa tak re hermanos quimalon-apo-quiꞌ chij re Pablo, rejaꞌ xbepaꞌe-pa, y xtzolaj chic pa tenemit. Y pa rucaꞌn kꞌij rejaꞌ y re Bernabé xeꞌba pa jun tenemit rubiniꞌan Derbe.
\p
\v 21 Y chireꞌ pa tenemit Derbe xquitzijoj cꞌa re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha. Y camas je qꞌuiy vinak re xeꞌniman re Jesús. Y cꞌareꞌ xeꞌtzolaj. Y xeꞌkꞌax chic pa Listra, pan Iconio y pan Antioquía.
\v 22 Y re tenemit re ancheꞌ xeꞌbakꞌax-va-pa, xquicukubalaꞌ cꞌa can quicꞌoꞌx re hermanos, y xquibilaꞌ can chique che tiquibanaꞌ confiar-quiꞌ riqꞌuin re Jesucristo. Roma nicꞌatzin che riqꞌuin qꞌuiy tijoj-pokonal\x * \xo 14.22 \xt Mt. 10:38; 16:24; Ro. 8:17.\x* yojoc pa rukꞌaꞌ re Dios.
\v 23 Y xquibanalaꞌ can rubanic re samaj pa tak iglesias. Xeꞌquicanolaꞌ can achiꞌaꞌ ecꞌuay quichin re hermanos.\x * \xo 14.23 \xt Tit. 1:5.\x* Quireꞌ xquibanalaꞌ can pa tak tenemit re ancheꞌ xeꞌkꞌax-va. Y xquiban ayuno y oración, y cꞌareꞌ xeꞌquijach can pa rukꞌaꞌ re Ajaf re quiniman chic re Jesucristo.
\s Tak re Pablo y re Bernabé xeꞌtzolaj pan Antioquía re cꞌo chupan re lugar rubiniꞌan Siria
\p
\v 24 Y cꞌareꞌ xeꞌbakꞌax-pa pa Pisidia, y xeꞌbapon chupan re lugar rubiniꞌan Panfilia.
\v 25 Y chireꞌ xquitzijoj re ruchꞌabal re Dios pa tenemit Perge. Y cꞌareꞌ xeꞌba pa tenemit Atalia.
\v 26 Y chireꞌ pan Atalia xeꞌoc-a chupan jun barco chin yeꞌtzolaj cꞌa pan Antioquía, re tenemit ancheꞌ jecꞌo-va re hermanos re jeꞌquijachon-a pa rukꞌaꞌ re Dios re Pablo y re Bernabé, che ja-ta re Dios yeꞌcꞌuan, chin neꞌquibanaꞌ re samaj.\x * \xo 14.26 \xt Hch. 13:1-3.\x* Y vocame re samaj reꞌ xcꞌachoj-yan can.
\v 27 Y tak re Pablo y re Bernabé xeꞌbapon pan Antioquía, xeꞌquimol conojel re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios, y cꞌareꞌ xquitzꞌam rubixic che re Dios camas xeꞌrutoꞌ riqꞌuin re samaj y xuban chukaꞌ che re vinak re man je israelitas-ta, otz chukaꞌ niquinimaj re Jesucristo chin che yeꞌcolotaj chach re quimac.
\v 28 Y re Pablo y re Bernabé qꞌuiy kꞌij xeꞌcꞌue-ka quiqꞌuin re hermanos re jecꞌo chireꞌ pan Antioquía.
\c 15
\s Tak xquimol-quiꞌ re apóstoles y nicꞌaj chic achiꞌaꞌ pa Jerusalén
\p
\v 1 Jecꞌo achiꞌaꞌ re jeꞌpitinak pa Judea y xeꞌbapon chireꞌ pan Antioquía, y niquibilaꞌ chique re hermanos: Chin che yex yixcolotaj chach re imac, tiene que niban re circuncisión chiva,\x * \xo 15.1 \xt Ga. 2:11, 12.\x* re nubij chupan re ley chin re Moisés.
\v 2 Y re Pablo y re Bernabé camas xquichꞌojij chique re yeꞌbin quireꞌ. Mareꞌ re hermanos re jecꞌo chireꞌ xeꞌquicha-a re Pablo y re Bernabé y chukaꞌ nicꞌaj chic hermanos, chin yeꞌba pa tenemit Jerusalén\x * \xo 15.2 \xt Ga. 2:1.\x* quiqꞌuin re apóstoles jecꞌo chireꞌ y re yeꞌcꞌuan quichin re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios, chin niban rubiyal, vo xa niban o man niban-ta re circuncisión chique re hermanos re man je israelitas-ta.
\p
\v 3 Y can xeꞌtak-va-a re achiꞌaꞌ jeꞌchaꞌon chin yeꞌba pa Jerusalén. Xeꞌtak-a coma re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios chupan re tenemit reꞌ. Y re hermanos re jeꞌtakon-a, xeꞌkꞌax pa tak tenemit re jecꞌo pa Fenicia y re jecꞌo pa Samaria, y niquitzojolaꞌ can chique re hermanos che je qꞌuiy vinak re man je israelitas-ta re xquinimaj re Jesucristo\x * \xo 15.3 \xt Hch. 14:27.\x* y xjalataj quicꞌaslen. Y re hermanos re xeꞌcꞌaxan can, camas xquiꞌcot re cánma.
\p
\v 4 Y tak xeꞌbapon pa Jerusalén re achiꞌaꞌ jeꞌtakon-a, can xeꞌcꞌul-va coma re hermanos\x * \xo 15.4 \xt Hch. 21:17.\x* re jecꞌo chireꞌ, coma re yeꞌcꞌuan quichin re hermanos y coma chukaꞌ re apóstoles. Y re Pablo y re Bernabé xquitzꞌam rutzijosic chique, che re Dios camas jeꞌrutaꞌon, y mareꞌ je qꞌuiy vinak re man je israelitas-ta re xeꞌniman re Jesucristo,\x * \xo 15.4 \xt Hch. 14:27.\x* xeꞌchaꞌ.
\p
\v 5 Y jecꞌo achiꞌaꞌ fariseos re quiniman chic re Jesucristo, re xeꞌbepaꞌe-pa y xquibij: Re hermanos re man je israelitas-ta, tibex chique che tiene que niban re circuncisión chique, y che tiquibanaꞌ chukaꞌ re nubij chupan re ley chin re Moisés, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 6 Y mareꞌ re apóstoles y re yeꞌcꞌuan quichin re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios, xquimol-quiꞌ chin niquicanoj rubiyal, vo xa can niban o man niban-ta re circuncisión chique re hermanos man je israelitas-ta.
\v 7 Y tak qꞌuiy chic jeꞌchꞌovenak-ka chij re circuncisión, re Pedro xpaꞌeꞌ y xubij: Hermanos, yex neꞌka chiꞌcꞌoꞌx che cꞌo-yan chic che tiempo tak re Dios xinrucha-a chiꞌicojol chin che xintzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha, chiquivach re vinak re man je israelitas-ta, chin quireꞌ xquinimaj chukaꞌ rejeꞌ.\x * \xo 15.7 \xt Hch. 10.\x*
\v 8 Re Dios can xucꞌut chakavach che yeꞌrucꞌul re vinak reꞌ. Mareꞌ xuya-pa re Espíritu Santo pa quiveꞌ,\x * \xo 15.8 \xt Hch. 10:44; 11:15.\x* roma xutzꞌat re cánma.\x * \xo 15.8 \xt 1 Cr. 28:9; 29:17; Jer. 11:20; 17:10; 20:12; Hch. 1:24.\x* Junan xuban re Dios chaka yoj re yoj israelitas y chique re man je israelitas-ta.
\v 9 Can man jun kacojol xuban.\x * \xo 15.9 \xt Ro. 3:29, 30.\x* Rejeꞌ can xquinimaj re Jesucristo. Mareꞌ tak re Dios xuchꞌojersaj chukaꞌ re cánma.
\v 10 Y yex ¿anchique roma tak nijoꞌ nitojtobej re Dios? ¿Anchique roma tak nijoꞌ niyaꞌ jun ejkaꞌn chiquij re hermanos re man je israelitas-ta? Roma re rucꞌuaxic re ley chin re Moisés xa jun ejkaꞌn re man xeꞌtiquir-ta xquicꞌuaj re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, y ni xe-ta chukaꞌ yoj man yojtiquir-ta nakacꞌuaj.
\v 11 Mareꞌ yoj can kataman-va che xa roma re utzil re xuban re Ajaf Jesús pa ka-cuenta, xa mareꞌ tak xojcolotaj chach re kamac, can anchaꞌl xban chique re hermanos re man je israelitas-ta, y man rutzij-ta che cꞌo jun cosa otz xkaban,\x * \xo 15.11 \xt Ro. 3:24; Ef. 2:8.\x* xchaꞌ re Pedro.
\p
\v 12 Y mareꞌ re jenipaꞌ quimalon-quiꞌ chireꞌ man chic xeꞌchꞌo-ta-apo, xaxe xquicꞌaxaj re niquitzijoj re Bernabé y re Pablo. Rejeꞌ niquitzojolaꞌ re jenipaꞌ milagros re man jun bey jeꞌtzꞌeton-ta, re xeꞌquibanalaꞌ chiquivach re vinak man je israelitas-ta, roma rejeꞌ can ja re Dios re xyiꞌo qui-poder. Can xkꞌalajin-va che ja re Dios re takayon quichin.
\v 13 Y tak re Bernabé y re Pablo xeꞌtane-ka che tzij, xpa re Jacobo xchꞌo y xubij: Hermanos, quinicꞌaxaj:
\v 14 Re Simón Pedro cꞌa nutzijoj-ka chaka che re Dios can xuban utzil chique re vinak re man je israelitas-ta. Can xeꞌruchaꞌ chin che yeꞌoc rutenemit re can yeꞌyiꞌo-va rukꞌij.
\v 15 Can katzij cꞌa neꞌcꞌulun-va re quitzꞌiban can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. Re quitzꞌiban can rejeꞌ ja quireꞌ nubij:
\q
\v 16 Cꞌareꞌ xquintzolaj chic-pa quiqꞌuin re israelitas re je rey-rumam can re Rey David,
\q y xtimban chique che xqueꞌyacataj chic jun bey, chin quireꞌ niquiyaꞌ chic nukꞌij, anchaꞌl tak xcꞌueꞌ re Rey David.
\q
\v 17 Y yen re Ajaf xtimban quireꞌ chique, chin quireꞌ re nicꞌaj chic vinak xtiquicanoj-ta re nubey.
\q Xa can conojel re man je israelitas-ta re jeꞌnchaꞌon chic, can xquinquicanoj-ta.\x * \xo 15.17 \xt Am. 9:11, 12.\x*
\q
\v 18 Ja quireꞌ rubin can re Ajaf Dios ajuer can, chupan re ruchꞌabal, xchaꞌ re Jacobo.
\p
\v 19 Y chukaꞌ re Jacobo xubij: Yen ninojij che man queꞌkanak re man je israelitas-ta re xjalataj quicꞌaslen chach re Dios, chin che niban re circuncisión chique.
\v 20 Re otz che nakaban, ja che takataka-a rubixic chique chupan jun vuj, che man queꞌquitaj re man otz-ta chin nitij roma xa yiꞌon chic chiquivach imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka, y re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ man tiquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun,\x * \xo 15.20 \xt Col. 3:5.\x* y chukaꞌ man tiquitaj tiꞌij re cꞌa cꞌo quicꞌ rucꞌuan,\x * \xo 15.20 \xt Gn. 9:4.\x* anchaꞌl re quichꞌacul re chicop re yeꞌjikꞌ tak yeꞌquimisas, y chukaꞌ man tiquitaj quicꞌ,\x * \xo 15.20 \xt Lv. 3:17.\x* kojcha-a chupan re vuj.
\v 21 Roma ja cosas reꞌ re nitzijos ajuer can, re pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, re jecꞌo pa tak ronojel tenemit. Y can jecꞌo-va re yeꞌtijon kachin chupan re ley chin re Moisés.\x * \xo 15.21 \xt Hch. 13:15.\x* Mareꞌ kataman andex re man otz-ta che nakaban. Y ronojel kꞌij chin uxlanen nakacꞌaxaj re ley re niban leer chakavach, xchaꞌ re Jacobo.
\p
\v 22 Y jareꞌ tak re apóstoles, re achiꞌaꞌ re yeꞌcꞌuan quichin re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios y ronojel re nicꞌaj chic hermanos xquinojij che jecꞌo hermanos xqueꞌquicha-a chin yeꞌba cꞌa pan Antioquía chin che yeꞌoc-a quichibil re Pablo y re Bernabé. Re xeꞌquicha-a rejeꞌ ja re Judas re nibex chukaꞌ Barsabás cha y re Silas. Je caꞌeꞌ hermanos re cꞌo quikꞌij chiquivach re nicꞌaj chic hermanos.
\v 23 Y xban-a jun vuj y xjach-a chique chin niquicꞌuaj-a chique re hermanos. Y re vuj reꞌ nubij: Yoj re yoj apóstoles, y yoj re yojcꞌuan quichin re hermanos y chukaꞌ re nicꞌaj chic hermanos, nakatak-a ruxnokil-ivach yex hermanos re man yix israelitas-ta, re yixcꞌo pan Antioquía y nicꞌaj chic tenemit chin re lugar rubiniꞌan Siria y re yixcꞌo pa Cilicia.
\v 24 Cꞌo rutzijol kaqꞌuin che jecꞌo jeꞌaponak iviqꞌuin, y vovaꞌ jeꞌelinak-va-a, pero mana-ta yoj re yojtakayon-a quichin. Rejeꞌ xa jun-va chic re xquibij chiva y mareꞌ xquisatz icꞌoꞌx, roma rejeꞌ niquibij che yex tiene que niban re circuncisión chiva,\x * \xo 15.24 \xt Tit. 1:10.\x* y re nicꞌaj chic cosas re nubij chupan re ley chin re Moisés.\x * \xo 15.24 \xt Ga. 2:4.\x*
\v 25 Y mareꞌ tak yoj xkanojij che otz yeꞌkacha-a je caꞌeꞌ hermanos chin yeꞌkatak-a chiꞌitzꞌetic. Y re je caꞌeꞌ reꞌ yeꞌoc-a quichibil re Bernabé y re Pablo re camas yeꞌkajoꞌ.
\v 26 Y can itaman-va che re hermano Bernabé y re hermano Pablo can jeꞌaponak pa tak tijoj-pokonal\x * \xo 15.26 \xt Hch. 13:50; 14:19.\x* chutzijosic re ruchꞌabal re Kajaf Jesucristo.
\v 27 Jacꞌa re hermano Judas y re hermano Silas re yeꞌkatak-a chin xqueꞌbechꞌo iviqꞌuin, y pa rubiyal cꞌa xtiquicꞌut re tzij re katzꞌiban-a chiva.
\v 28 Y re nrajoꞌ re Espíritu Santo,\x * \xo 15.28 \xt Jn. 16:13.\x* ja chukaꞌ reꞌ re nakajoꞌ yoj chiva, che man tibanalaꞌ re jenipaꞌ cꞌo chupan re ley, xa can xe re más nicꞌatzin, jareꞌ re tibanaꞌ,
\v 29 che man titaj tiꞌij chin jun chicop re xquimisas chin xsuj chach jun imagen re xa vinak banayon-ka, man titaj quicꞌ,\x * \xo 15.29 \xt Lv. 17:14.\x* y chukaꞌ man titaj tiꞌij re cꞌa cꞌo quicꞌ rucꞌuan, anchaꞌl re quichꞌacul re chicop re yeꞌjikꞌ tak yeꞌquimisas, y chukaꞌ re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ man tiquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun.\x * \xo 15.29 \xt Ap. 2:14.\x* Vo xa ronojel reꞌ xtinimaj, otz cꞌa xquixbiyin. Can jacꞌa re Dios xtichajin ivichin.
\p
\v 30 Y tak xeꞌtak-a, rejeꞌ xeꞌbapon pa tenemit Antioquía y xeꞌquimol re hermanos y xquijach re vuj chique.
\v 31 Y tak re hermanos xquiban leer rach re vuj, camas xeꞌquiꞌcot y xquicukubula-ka quicꞌoꞌx roma re tzij re jeꞌtzꞌiban-a chupan.
\v 32 Y re Judas y re Silas qꞌuiy cꞌa tzij xquibilaꞌ chique re hermanos chin che xquicukubalaꞌ can quicꞌoꞌx y chukaꞌ xquibij can chique che tiquibanaꞌ confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios. Re Judas y re Silas can niquitzijoj re nibex chique roma re Dios.\x * \xo 15.32 \xt Hch. 2:17, 18; 1 Co. 12:28.\x*
\v 33 Y re je caꞌeꞌ hermanos reꞌ, re Judas y re Silas, xeꞌcꞌue-a baꞌ tiempo quiqꞌuin chireꞌ pan Antioquía. Jacꞌa tak xquinojij che yeꞌtzolaj pa Jerusalén quiqꞌuin re jeꞌtakayom-pa quichin, re hermanos re jecꞌo chireꞌ pan Antioquía xeꞌquiban-a despedir, y xquibij-a chique che tiquichajij-quiꞌ y ja-ta re Dios xtichajin quichin. Quireꞌ xquibij-a chique.
\p
\v 34 Y tak jecꞌo chic listo chin yeꞌtzolaj, re Silas xa man xba-ta chic, xa xcꞌueꞌ can chireꞌ quiqꞌuin re hermanos.
\v 35 Y can quireꞌ chukaꞌ xquiban re Pablo y re Bernabé, xeꞌcꞌueꞌ can chireꞌ pan Antioquía. Rejeꞌ y re nicꞌaj chic xeꞌquitijoj re hermanos y xquitzijoj chukaꞌ re utzulaj chꞌabal chin re Ajaf chique re vinak. Can je qꞌuiy-va xeꞌbano re samaj.\x * \xo 15.35 \xt Hch. 13:1.\x*
\s Ja rucaꞌn bey reꞌ niba re Pablo chubanic rusamaj re Dios
\p
\v 36 Y kꞌaxnak chic baꞌ tiempo tak re Pablo xubij cha re Bernabé: Joꞌ, joꞌ chiquitzꞌetic re hermanos re jecꞌo pa tak ronojel tenemit re katzijon-va can re ruchꞌabal re Ajaf, chin yeꞌkabetzꞌetaꞌ andex quibanon.
\p
\v 37 Y re Bernabé nrajoꞌ che niquicꞌuaj-ta chic jun bey re Juan re nibex chukaꞌ Marcos cha.\x * \xo 15.37 \xt Hch. 13:5.\x*
\v 38 Pero re Pablo man nrajo-ta che niba re Marcos chiquij, roma tak xquicꞌuaj-a nabey, xeꞌruyaꞌ can chireꞌ chupan re lugar rubiniꞌan Panfilia,\x * \xo 15.38 \xt Hch. 13:13.\x* y man xba-ta chiquij chubanic re samaj.
\v 39 Y mareꞌ xoc ayoval chiquicojol, y xquijach-quiꞌ. Re Bernabé xoc-a ruchibil re Marcos, y xeꞌoc-a pa jun barco chin xeꞌba chupan re jun lugar rubiniꞌan Chipre.\x * \xo 15.39 \xt Hch. 4:36.\x*
\v 40 Y tak re Pablo niba, xucha-a re Silas chin xoc-a ruchibil. Y re hermanos aj chireꞌ pan Antioquía xeꞌquijach-a pa rukꞌaꞌ re Dios re Pablo y re Silas.
\v 41 Y tak jeꞌbinak chic, xeꞌkꞌax chupan re lugar quibiniꞌan Siria y Cilicia, niquicukubalaꞌ can quicꞌoꞌx re hermanos re jecꞌo pa tak iglesias.
\c 16
\s Re Timoteo xoc-a quichibil re Pablo y re Silas
\p
\v 1 Re Pablo y re Silas xeꞌbapon chupan re caꞌeꞌ tenemit quibiniꞌan Derbe y Listra, y chireꞌ pa tenemit Listra cꞌo jun hermano rubiniꞌan Timoteo, ral jun ixok israelita re runiman re Jesucristo,\x * \xo 16.1 \xt 2 Ti. 1:5.\x* jacꞌa re rutotaꞌ man israelita-ta.
\v 2 Y re hermanos re jecꞌo pa Listra y re jecꞌo pan Iconio camas otz yeꞌchꞌo chij re Timoteo.\x * \xo 16.2 \xt 2 Ti. 3:15.\x* 
\v 3 Re Pablo nrajoꞌ che re Timoteo ndoc-a ruchibil chin nuban re rusamaj re Dios. Pero tiene que xuban re circuncisión cha, chin otz nitzꞌet coma re israelitas\x * \xo 16.3 \xt 1 Co. 9:20.\x* re jecꞌo pa tenemit Listra y re jecꞌo nakaj cha re tenemit reꞌ, roma conojel jeꞌatamayon che re rutotaꞌ re Timoteo man israelita-ta.
\v 4 Y pa tak ronojel tenemit re ancheꞌ yeꞌkꞌax-va re Pablo y re je ruchibil, niquibilaꞌ can chique re hermanos re man je israelitas-ta, che tiquibanaꞌ re quichalabem-pa re apóstoles y chibil re yeꞌcꞌuan quichin re hermanos re jecꞌo pan iglesia re cꞌo pa Jerusalén.\x * \xo 16.4 \xt Hch. 15:23-29.\x* Y man nicꞌatzin-ta che niquiban ronojel re nubij chupan re ley chin re Moisés.
\v 5 Y riqꞌuin reꞌ ronojel re tenemit re ancheꞌ yeꞌkꞌax-va re Pablo y re je ruchibil, re iglesias can yeꞌqꞌuier roma can kꞌij-kꞌij jecꞌo yeꞌoc quiqꞌuin chin niquinimaj re ruchꞌabal re Dios, y rejeꞌ más xquiban confiar-quiꞌ.\x * \xo 16.5 \xt Hch. 15:41; Col. 1:23; 2:2; Jud. 20, 21.\x* 
\s Tak xbex cha re Pablo pa jun anchaꞌl achicꞌ che takꞌax pa Macedonia
\p
\v 6 Y re Espíritu Santo man xuya-ta kꞌij chique re Pablo y re je ruchibil, chin xeꞌba chupan re lugar rubiniꞌan Asia chin neꞌquitzijoj re ruchꞌabal re Dios chireꞌ. Mareꞌ rejeꞌ xeꞌkꞌax pa Galacia y pa Frigia.
\v 7 Y cꞌareꞌ xeꞌbapon re ancheꞌ nitiquir-va-a re lugar rubiniꞌan Misia. Y xquinojij che yeꞌba chupan re lugar rubiniꞌan Bitinia, pero re Espíritu Santo man xuya-ta kꞌij chique chin xeꞌba.
\v 8 Y xeꞌkꞌax pa Misia, y xeꞌbapon pa tenemit rubiniꞌan Troas.
\v 9 Y re akꞌaꞌ reꞌ re Pablo xutzꞌat pa jun anchaꞌl achicꞌ, che cꞌo jun ache aj-Macedonia re xpaꞌe-apo chach y re ache reꞌ nubij cha: Tabanaꞌ utzil, catakꞌax kaqꞌuin pa Macedonia, y kojatoꞌ, xchaꞌ cha.
\v 10 Y jacꞌa tak re Pablo rutzꞌeton chic re jun anchaꞌl achicꞌ reꞌ, jareꞌ tak conojel y chibil yen Lucas xkaban-a kabanic chin xojba chupan re lugar rubiniꞌan Macedonia, roma xkꞌax pa kaveꞌ che re xbex cha re Pablo ndel che tzij che re Dios nrajoꞌ cꞌa che yojba quiqꞌuin re vinak jecꞌo pa Macedonia chin nakatzijoj re utzulaj ruchꞌabal chique.
\s Tak re Pablo y re Silas xeꞌcꞌueꞌ pa Filipos
\p
\v 11 Y can jareꞌ xojoc-a pa jun barco, y xkayaꞌ can re tenemit Troas. Y choj xojba pa Samotracia. Y cꞌaja re rucaꞌn kꞌij xojel chic-a chireꞌ, chin xojapon pa tenemit rubiniꞌan Neápolis.
\v 12 Y tak xkayaꞌ can re tenemit Neápolis, xojba pa tenemit rubiniꞌan Filipos. Y re Filipos jun namalaj tenemit re cꞌo chupan re lugar rubiniꞌan Macedonia. Y re vinak re jecꞌo chupan re tenemit reꞌ je romanos. Tak xojapon chupan re tenemit reꞌ, xojcꞌue-ka caꞌe-oxeꞌ kꞌij chireꞌ.
\v 13 Y chupan jun kꞌij chin uxlanen, yoj xojel-a pa tenemit chin xojba chuchiꞌ jun rakan-yaꞌ, jun lugar ancheꞌ niban-va oración. Y xojetzꞌuyeꞌ chireꞌ, y xkatzꞌam rutzijosic re utzulaj ruchꞌabal re Ajaf Jesucristo chique re ixokiꞌ re xquimol-quiꞌ re kꞌij reꞌ.
\v 14 Jun chique re ixokiꞌ re xquimol-quiꞌ chireꞌ, rubiniꞌan Lidia. Y re Lidia aj pa tenemit rubiniꞌan Tiatira. Rejaꞌ jun aj-cꞌayey tziak, y re tziak re nucꞌayij ja re nibex púrpura cha. Y re Lidia reꞌ can ruyiꞌom-pa rukꞌij re Dios y nucꞌaxaj-apo re nubij re Pablo. Y re Ajaf Dios can xchꞌo-va pa ránma. Mareꞌ tak rejaꞌ can xunimaj,
\v 15 y xban bautizar y quireꞌ chukaꞌ re jecꞌo pa rachoch\x * \xo 16.15 \xt Hch. 11:14.\x* xeꞌban bautizar. Y jacꞌa tak jeꞌbanon chic bautizar, re Lidia xubij chaka: Vo xa can ninojij che yen can riqꞌuin ronojel vánma xinimaj re Ajaf, quixampa viqꞌuin, y quixecꞌueꞌ pa vachoch, xchaꞌ chaka.
\p Re ixok reꞌ can xuban-va chaka che xojecꞌueꞌ riqꞌuin chireꞌ pa rachoch.
\v 16 Y jun bey tak yojbinak chupan re lugar re ancheꞌ niban-va oración, xkacꞌul jun xtan. Y re xtan reꞌ cꞌo jun itzel espíritu riqꞌuin, y jareꞌ re nibano cha che nitiquir nubij re xtiquicꞌalvachij re vinak\x * \xo 16.16 \xt 1 S. 28:7.\x* chuaꞌk-cabij. Re xtan reꞌ jun aj-icꞌ re lakꞌon. Mareꞌ re jenipaꞌ mero re niquiyaꞌ re vinak cha chin niquitoj, xa pa quikꞌaꞌ re jeꞌlakꞌayon chin re xtan napon-va.
\v 17 Y re xtan reꞌ can tzakatal pa kakan yoj y re Pablo, y jun pa ruchiꞌ nichꞌo y nubilaꞌ chakij can: Re achiꞌaꞌ reꞌ je rusamajelaꞌ re namalaj Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj, y niquitzijoj chivach re andex niban yex chin che yixcolotaj chach re imac, nichaꞌ re xtan reꞌ.
\p
\v 18 Y re xtan reꞌ qꞌuiy kꞌij quireꞌ xuban. Y jun kꞌij re Pablo man chic cꞌa xucochꞌ-ta y xtzuꞌun can chij, roma rejaꞌ chꞌeꞌl xunaꞌ y xubij cha re itzel espíritu re cꞌo riqꞌuin re xtan: Pa rubeꞌ re Jesucristo nimbij chava che catel-a riqꞌuin re xtan, xchaꞌ re Pablo.
\p Y re itzel espíritu can jareꞌ xuyaꞌ can re xtan.\x * \xo 16.18 \xt Mr. 16:17.\x* 
\v 19 Y tak re jeꞌlakꞌayon chin re xtan xquitzꞌat che manak chic mero xtiquichꞌac chij, roma manak chic re itzel espíritu riqꞌuin, xeꞌbequitzꞌama-pa re Pablo y re Silas, y xeꞌquicꞌuaj-a pa cabildo y xeꞌbequiyaꞌ chiquivach re achiꞌaꞌ yeꞌbano juzgar.\x * \xo 16.19 \xt Mt. 10:18.\x* 
\v 20 Y tak xeꞌbequipobaꞌ chiquivach re yeꞌbano juzgar, xquibij: Re achiꞌaꞌ reꞌ je israelitas y quitzꞌamon rujalic quinaꞌoj re vinak vovaꞌ pa tenemit.\x * \xo 16.20 \xt Hch. 17:6.\x* 
\v 21 Y jun chic-va che costumbre niquicꞌut chakavach, re man otz-ta che nakacꞌul y nakaban, roma yoj xa yoj romanos, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 22 Y camas vinak re xeꞌbeyacataj-pa chiquij re Pablo y re Silas. Y re achiꞌaꞌ yeꞌbano juzgar xeꞌquichꞌanabaꞌ re Pablo y re Silas, y cꞌareꞌ xquitak quichꞌayic che cheꞌ.\x * \xo 16.22 \xt 1 Ts. 2:2.\x* 
\v 23 Y tak camas chic jeꞌchꞌayon xeꞌbetzꞌapes can pa cárcel,\x * \xo 16.23 \xt Lc. 21:12.\x* y xbex cha re nichajin chin re cárcel che otz quichajexic tubanaꞌ.
\v 24 Mareꞌ rejaꞌ, can xe xbex quireꞌ cha, can jacꞌa re más chupan-apo re cárcel xeꞌboꞌrya-va can re Pablo y re Silas. Y re cakan xeꞌrunimilaꞌ can chucojol re cheꞌ nibex cepo cha, chin quireꞌ man xqueꞌtiquir-ta xqueꞌel-a.\x * \xo 16.24 \xt Mt. 5:10.\x* 
\p
\v 25 Y pa nicꞌaj-akꞌaꞌ laꞌk cheꞌ tak re Pablo y re Silas yeꞌbixan chin niquiyaꞌ rukꞌij re Dios, y chukaꞌ niquiban orar. Y re nicꞌaj chic re jecꞌo pa cárcel yeꞌquicꞌaxaj-apo.
\v 26 Jareꞌ tak xpa jun namalaj sananel, y xusiloj\x * \xo 16.26 \xt Hch. 4:31.\x* re cárcel y hasta xeꞌquijalala-quiꞌ re ruxeꞌ. Re ruchiꞌ re cárcel xeꞌjakataj, y re cadenas re jeꞌcusan chin jeꞌximilon re vinak re jecꞌo pa cárcel, xeꞌsolotaj.
\v 27 Re ache re nichajin chin re cárcel, xunaꞌ rach roma re sananel. Y tak rejaꞌ xutzꞌat che re ruchiꞌ re cárcel jeꞌjakal, xulisaj re espada chin nuquimisaj-ka-riꞌ, roma rejaꞌ xunojij che xeꞌba-yan conojel re jecꞌo pa cárcel.
\v 28 Pero re Pablo cof xchꞌo-apo cha, y xubij: Man taquimisaj-aviꞌ, roma yoj ronojel yojcꞌo vovaꞌ, xchaꞌ re Pablo cha.
\p
\v 29 Y re ache nichajin chin re cárcel xucꞌutuj jun candil. Y tak rucꞌuan chic re kꞌakꞌ reꞌ, jonanin xoc-apo pa cárcel, pero can nibarbot roma ruximbireꞌ, y xbexuqueꞌ chiquivach re Pablo y re Silas.
\v 30 Y cꞌareꞌ rejaꞌ xeꞌrulisaj-pa pa cárcel, y xucꞌutuj chique: ¿Andex re otz che nimban\x * \xo 16.30 \xt Hch. 2:37.\x* yen chin quireꞌ yincolotaj-ta? xchaꞌ.
\p
\v 31 Y re Pablo y re Silas xquibij cha: Tanimaj re Ajaf Jesucristo,\x * \xo 16.31 \xt Jn. 3:16, 36.\x* rat y conojel re jecꞌo pan avachoch, y xquixcolotaj.
\p
\v 32 Re Pablo y re Silas xquitzijoj re ruchꞌabal re Ajaf cha y chique chukaꞌ conojel re jecꞌo pa rachoch re ache reꞌ.
\v 33 Y man riqꞌuin reꞌ che camas naj chic re akꞌaꞌ, rejaꞌ xuchꞌajlaꞌ re quisocotajic re Pablo y re Silas. Y xban can bautizar rejaꞌ y conojel re jecꞌo pa rachoch.
\v 34 Y cꞌareꞌ xeꞌrucꞌuaj charachoch chin xuya-pa quivay. Y rejaꞌ y re jecꞌo pa rachoch camas cꞌa niquiꞌcot re cánma,\x * \xo 16.34 \xt Sal. 5:11.\x* roma xquinimaj re Dios.
\p
\v 35 Y namakꞌa-yan rucaꞌn kꞌij, re achiꞌaꞌ yeꞌbano juzgar xeꞌquitak policías chin xbequibij cha re ache re nichajin quichin re jecꞌo pa cárcel, che otz queꞌlisas-a re Pablo y re Silas.
\v 36 Y re nichajin chireꞌ pa cárcel can xboꞌrbij-va cha re Pablo: Re yeꞌbano juzgar xquitak-pa rubixic chua che yixinlisaj-a. Vocame quixel-pa. Quixbiyin y tichajij-iviꞌ y ja-ta re Dios xtichajin ivichin, xchaꞌ chique.
\p
\v 37 Pero re Pablo xubij chique re policías: Yoj, yoj achiꞌaꞌ romanos.\x * \xo 16.37 \xt Hch. 22:25.\x* Pero re ivir, re yeꞌbano juzgar can jareꞌ xquitak kachꞌayic chiquivach re vinak y cꞌamaje-na tiquiban kabiyal cheꞌ. Cꞌareꞌ xojequitzꞌapij can vovaꞌ pa cárcel. Y vocame niquijoꞌ che man jun nitzꞌeto kachin che yojel-a vovaꞌ. Re ka-ley man quire-ta nubij. Teꞌibij chique re yeꞌbano juzgar, che ja rejeꞌ re queꞌpa chakalesasic, xchaꞌ re Pablo chique.
\p
\v 38 Y re policías xbequibij chique re achiꞌaꞌ yeꞌbano juzgar ronojel re xubij-a re Pablo chique. Mareꞌ re yeꞌbano juzgar xquixibij-quiꞌ, roma xquitamaj che re Pablo y re Silas je romanos chukaꞌ.\x * \xo 16.38 \xt Hch. 22:29.\x* 
\v 39 Y re yeꞌbano juzgar xeꞌbapon quiqꞌuin re Pablo y re Silas chireꞌ pa cárcel, y xquicꞌutuj cuyubal quimac chiquivach. Cꞌareꞌ xeꞌquilisaj-pa pa cárcel y chukaꞌ xquibij chique che man chic queꞌcꞌue-ka chireꞌ pa tenemit.
\v 40 Tak re Pablo y re Silas xeꞌlisas-a pa cárcel, xeꞌba charachoch re Lidia, y xquicukubalaꞌ can quicꞌoꞌx\x * \xo 16.40 \xt 1 Ts. 4:18; 5:11.\x* re hermanos. Y tak xeꞌchꞌo-yan can chique conojel, rejeꞌ xeꞌba.
\c 17
\s Re xbanataj pa Tesalónica
\p
\v 1 Y tak jeꞌbinak re Pablo y re Silas, xeꞌkꞌax pa tak tenemit Anfípolis y Apolonia, y cꞌareꞌ xeꞌbapon pa tenemit rubiniꞌan Tesalónica. Y re vinak israelitas re jecꞌo chireꞌ, cꞌo cꞌa jun nema-jay re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ chin niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios, re nibex sinagoga cha.
\v 2 Y re Pablo can anchaꞌl rubanalom-pa pa tak nicꞌaj chic tenemit, che nabey napon chupan re nema-jay rubiniꞌan sinagoga, can ja chukaꞌ quireꞌ xuban chireꞌ pa Tesalónica. Xapon chupan re nema-jay re nibex sinagoga cha,\x * \xo 17.2 \xt Hch. 13:5, 14.\x* y oxeꞌ cꞌa kꞌij chin uxlanen o sea oxeꞌ sábados quireꞌ xuban, chin xquinojij rij re ruchꞌabal re Dios quiqꞌuin re israelitas re ruvinak.
\v 3 Y can ja re ruchꞌabal re Dios xucusaj chin xusekresaj chiquivach re vinak che re Cristo tiene que nukꞌasaj tijoj-pokonal,\x * \xo 17.3 \xt Lc. 24:25, 26, 46.\x* y xticom y cꞌareꞌ xticꞌastaj-a. Y can quire-va xbanataj. Y re Pablo xubij chukaꞌ chique re vinak: Re Jesús re nintzijoj chiva, ja rejaꞌ re Cristo, xchaꞌ chique.
\p
\v 4 Y can jecꞌo-va xeꞌniman re Ajaf Jesucristo. Jecꞌo israelitas re xeꞌniman, pero más je qꞌuiy re man je israelitas-ta re can quiyiꞌon-va-pa rukꞌij re Dios re xeꞌniman chin re Jesús. Y je qꞌuiy chukaꞌ ixokiꞌ re camas quikꞌij re xeꞌniman. Y conojel rejeꞌ xeꞌtzake-a chij re Pablo y re Silas.
\v 5 Jacꞌa re vinak israelitas re man niquinimaj-ta re Jesucristo, itzel xquinaꞌ chique re Pablo y re Silas. Y mareꞌ tak rejeꞌ xeꞌquimol re achiꞌaꞌ itzel quinaꞌoj y je kꞌoriꞌ. Camas cꞌa je qꞌuiy re xeꞌquimol, roma can xquiyac che jun tenemit. Y rejeꞌ xeꞌba chin yeꞌbeꞌoc pa rachoch re jun ache rubiniꞌan Jasón, chiquicanoxic re Pablo y re Silas. Rejeꞌ niquijoꞌ yeꞌbequilisaj-pa pa jay y yeꞌquiyaꞌ pa quikꞌaꞌ re vinak.
\v 6 Pero man xeꞌquivel-ta re Pablo y re Silas. Mareꞌ tak xa ja re ache rubiniꞌan Jasón y nicꞌaj chic hermanos re xeꞌquicꞌuaj-a chiquivach re autoridades chin re tenemit. Y jun pa quichiꞌ yeꞌchꞌo-apo, y niquibij: Re achiꞌaꞌ quibiniꞌan Pablo y Silas quitzꞌamon ruyojic quinaꞌoj\x * \xo 17.6 \xt Hch. 16:20.\x* conojel vinak chin re ruchꞌulef, y xeꞌbeka vovaꞌ chupan re katenemit.
\v 7 Y ja re ache rubiniꞌan Jasón re xcꞌulu-apo quichin pa rachoch. Conojel re yeꞌtzakeꞌ chiquij re Pablo y re Silas, mana-ta re nubij re ley chin re ka-nación re yeꞌtajin chubanic. Rejeꞌ man niquinimaj-ta re nubij re César, roma niquibij che cꞌo chic jun qui-Rey,\x * \xo 17.7 \xt Lc. 23:2; Jn. 19:12.\x* y re qui-Rey reꞌ rubiniꞌan Jesús, xeꞌcha-apo.
\p
\v 8 Y tak re vinak y re autoridades chin re Tesalónica xquicꞌaxaj re xquibij-apo re vinak reꞌ, xquixibij-quiꞌ y mareꞌ xeꞌvolol-ka chiquivach.
\v 9 Y roma quireꞌ xbex chiquij re ache rubiniꞌan Jasón y re nicꞌaj chic hermanos, re autoridades xquinojij che yeꞌquilisaj-a, pero tiene que xquiyaꞌ can mero chin che xeꞌel-a.
\s Re Pablo y re Silas niquitzijoj re ruchꞌabal re Dios pa tenemit Berea
\p
\v 10 Y re hermanos can chaꞌnin xeꞌquitak-a\x * \xo 17.10 \xt Mt. 10:23.\x* re Pablo y re Silas pa tenemit Berea. Y chakꞌaꞌ cꞌa tak xeꞌquitak-a. Y tak re Pablo y re Silas jecꞌo chic chireꞌ pa Berea, xeꞌba chupan re nema-jay re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ re israelitas chin niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios, re nibex sinagoga cha.
\v 11 Y re israelitas re jecꞌo chireꞌ pa Berea más otz quinaꞌoj que chiquivach re israelitas re jecꞌo pa Tesalónica, roma rejeꞌ choj xquicꞌul re ruchꞌabal re Dios. Y re jenipaꞌ niquicꞌaxaj-a quiqꞌuin re Pablo y re Silas, niquicanolaꞌ chupan re ruchꞌabal re Dios re jeꞌtzꞌiban can,\x * \xo 17.11 \xt Is. 34:16; Lc. 16:29; Jn. 5:39.\x* chin niquitamaj vo xa katzij re niquibij o xa man katzij-ta. Re vinak reꞌ can kꞌij-kꞌij quireꞌ niquiban.
\v 12 Y je qꞌuiy re xeꞌniman re Ajaf Jesucristo chiquicojol re israelitas. Y can quireꞌ chukaꞌ chiquicojol re vinak re man je israelitas-ta. Jecꞌo ixokiꞌ re cꞌo quikꞌij y achiꞌaꞌ chukaꞌ.\x * \xo 17.12 \xt Hch. 13:50.\x* 
\v 13 Jacꞌa re israelitas re man quiniman-ta re Jesucristo re jecꞌo pa tenemit Tesalónica, tak xquicꞌaxaj che re Pablo cꞌo pa Berea nutzijoj re ruchꞌabal re Dios chique re vinak, rejeꞌ can xeꞌba pa Berea. Y tak jecꞌo chic chireꞌ pa Berea, xeꞌquitakchiꞌij re vinak chin xeꞌyacataj chij re Pablo.\x * \xo 17.13 \xt Lc. 11:52; 1 Ts. 2:15.\x* 
\v 14 Y re hermanos re jecꞌo chireꞌ pa Berea, can jareꞌ xquitak-a re Pablo cꞌa chuchi-mar.\x * \xo 17.14 \xt Mt. 10:23.\x* Y re Silas y re Timoteo cꞌa xeꞌcꞌue-na can quiqꞌuin re hermanos chireꞌ pa Berea.
\v 15 Y re hermanos re xeꞌtzake-a chij re Pablo, tak jecꞌo chic chuchi-mar, xquicꞌuaj-a chupan jun tenemit rubiniꞌan Atenas. Y tak re hermanos reꞌ xeꞌtzolaj-pa, bim-pa chique roma re Pablo che re Silas y re Timoteo\x * \xo 17.15 \xt Hch. 18:5.\x* queꞌbapon chaꞌnin pan Atenas, roma chireꞌ yeꞌruyabej-va rejaꞌ.
\s Tak re Pablo xcꞌueꞌ pan Atenas
\p
\v 16 Y tak re Pablo jeꞌruyaben re Silas y re Timoteo chireꞌ pa tenemit Atenas, re ránma rejaꞌ camas cꞌa nikꞌaxo nunaꞌ,\x * \xo 17.16 \xt Sal. 119:158; Mr. 3:5; 2 P. 2:8.\x* roma re tenemit reꞌ can nojnak che imágenes. Y re imágenes reꞌ, jareꞌ re jeꞌaconak qui-dioses re vinak.\x * \xo 17.16 \xt Ex. 32:19, 20.\x* 
\v 17 Mareꞌ re Pablo napon pa nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha re cꞌo chupan re tenemit reꞌ, y nutzijoj re ruchꞌabal re Dios\x * \xo 17.17 \xt Hch. 17:2, 10; 18:4, 19; 19:8, 9.\x* chique re israelitas y chique nicꞌaj chic vinak re can quiyiꞌon-va-pa rukꞌij re Dios.\x * \xo 17.17 \xt Hch. 17:4.\x* Y can quireꞌ chukaꞌ nubanalaꞌ kꞌij-kꞌij pa qꞌuiybal, quiqꞌuin re vinak re yeꞌbapon chireꞌ.
\v 18 Y jecꞌo nicꞌaj chic achiꞌaꞌ chireꞌ pa tenemit Atenas re can nika chiquivach niquitamaj ronojel rach naꞌoj, achiꞌaꞌ re nibex epicúreos chique y nicꞌaj chic re nibex estoicos chique, yeꞌbetzijon riqꞌuin re Pablo. Pero jecꞌo nicꞌaj niquibilaꞌ: ¿Anchique como nrajoꞌ nubij chaka re jun ache reꞌ, xe nivolol? yeꞌchaꞌ.
\p Y nicꞌaj chic niquibilaꞌ: Re ache reꞌ anchaꞌl xa nuyaꞌ quitzijol nicꞌaj chic dioses quichin nicꞌaj chic vinak re xa man aj-vova-ta, yeꞌchaꞌ.
\p Y quireꞌ niquibij re vinak reꞌ, roma re nutzijoj re Pablo chique, ja re utzulaj chꞌabal chin re Jesús re nibex evangelio cha, y nubij chukaꞌ chique chij tak re anamaꞌiꞌ xqueꞌcꞌastaj.\x * \xo 17.18 \xt Hch. 4:2.\x* 
\v 19 Y re vinak reꞌ xquicꞌuaj-a re Pablo pan Areópago, re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ re camas quikꞌij. Y tak xeꞌbapon, rejeꞌ xquicꞌutuj cha re Pablo: ¿La cꞌo como modo che natzijoj baꞌ más chaka chij re cꞌacꞌa naꞌoj re acꞌamom-pa?
\v 20 Roma yoj man kacꞌaxan-ta re natzijoj rat, y nakajoꞌ che nabij chaka andex ndel-va che tzij, xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 21 Y quireꞌ xquibij roma conojel vinak re aj-chireꞌ pa tenemit Atenas, y re jeꞌpitinak pa tak nicꞌaj chic tenemit, re cꞌo chic cachoch chireꞌ pan Atenas, can man jun chic cosa niquiban-ta, xa can xe cꞌa niquicꞌaxaj y niquitzijoj re jun chic naꞌoj cꞌacꞌa chiquivach-ka rejeꞌ.
\p
\v 22 Y tak re Pablo xbepaꞌe-pa chiquivach re vinak chireꞌ pan Areópago, xubij chique: Yex re yixcꞌo vovaꞌ pa tenemit Atenas, yen nintzꞌat che yex can iyiꞌon quikꞌij re i-dioses.\x * \xo 17.22 \xt Jer. 50:38.\x* 
\v 23 Tak xinakꞌax ancheꞌ niya-va quikꞌij conojel i-dioses, xintzꞌat jun altar re ancheꞌ nubij-va: Re Dios man etaman-ta rach. Y jacꞌa Dios reꞌ re man itaman-ta rach, y yex can niyaꞌ rukꞌij, jareꞌ re nintzijoj yen chivach vocame.
\p
\v 24 Jacꞌa Dios reꞌ re banayon re ruchꞌulef y ronojel re nakatzꞌat chach. Jacꞌa rejaꞌ re Rajaf re rocaj y re ruchꞌulef.\x * \xo 17.24 \xt Mt. 11:25.\x* Y jacꞌa rejaꞌ re Dios, y man jun vinak nitiquir-ta nuban jun templo chin che nicꞌue-ta rejaꞌ chupan.\x * \xo 17.24 \xt Hch. 7:48.\x* 
\v 25 Chukaꞌ re vinak man yeꞌtiquir-ta niquitoꞌ re Dios, roma en lugar che niquitoꞌ, xa ja re Dios re nitaꞌo quichin, roma ja rejaꞌ re niyiꞌo kacꞌaslen, re cakꞌikꞌ\x * \xo 17.25 \xt Is. 42:5.\x* y ronojel re nicꞌaj chic cosas.
\p
\v 26 Chukaꞌ can rubanon chaka re yojcꞌo chach re ruchꞌulef che xa riqꞌuin jun vinak yoj-elinak-va-pa konojel, y kaquiran-kiꞌ chach re ruchꞌulef, y rubin can jenipaꞌ tiempo nicꞌueꞌ jun nación, y chukaꞌ anchique lugar nicꞌue-va,\x * \xo 17.26 \xt Dt. 30:20; 32:8.\x* 
\v 27 chin che nakacanoj re Dios, y anche-na cꞌa xtakavila-va-pa. Pero rejaꞌ xa man naj-ta cꞌo-va, xa can nakaj cꞌo-va-pa chaka cada jun yoj.
\v 28 Y roma rejaꞌ tak cꞌo kacꞌaslen, roma rejaꞌ tak yojsilon, y roma chukaꞌ rejaꞌ tak yojcꞌo, can anchaꞌl quibin jaꞌjun chique re achiꞌaꞌ poetas re jecꞌo chiꞌicojol, che yoj can yoj rajcꞌual chukaꞌ re Dios.
\v 29 Y vo xa can yoj rajcꞌual re Dios, man xkojtiquir-ta xtakabij Dios cha jun ru-imagen rejaꞌ\x * \xo 17.29 \xt Is. 40:18.\x* re xa achiꞌaꞌ jeꞌbanayon-ka. Y reꞌ astapaꞌ cha kꞌanapuak o sakapuak o cha aboj banon-va, roma xa vinak banayon-ka.
\v 30 Re vinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, xquibanalaꞌ qui-dioses chin xquiyaꞌ quikꞌij, y re katzij Dios camas xeꞌrucochꞌ, roma man quitaman-ta anchique re rucꞌamon che niquiyaꞌ rukꞌij. Jacꞌa re kꞌij reꞌ rejaꞌ nubij che conojel vinak tijalataj quicꞌaslen chach re Dios.\x * \xo 17.30 \xt Lc. 24:47.\x* 
\v 31 Roma rejaꞌ can ruchaꞌon jun kꞌij chin tak xqueꞌban juzgar conojel vinak. Ruchaꞌon chic Jun re can choj-va xtuban rubiyal. Y re Dios xusekresaj che katzij che re Jun reꞌ xtibano juzgar,\x * \xo 17.31 \xt Ro. 2:16; 2 Ti. 4:1.\x* roma xuban cha che xbecꞌastaj-pa re ru-cuerpo chiquicojol re anamaꞌiꞌ,\x * \xo 17.31 \xt 1 Co. 15.\x* xchaꞌ re Pablo.
\p
\v 32 Y tak re vinak xquicꞌaxaj che cꞌo Jun re xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ, xa xeꞌtzeꞌen-apo chij re Pablo. Y jecꞌo xeꞌbin cha: Cꞌa xcatkacꞌaxaj-na chic jun bey,\x * \xo 17.32 \xt Hch. 24:25.\x* xeꞌchaꞌ.
\p
\v 33 Y re Pablo xel-pa chiquicojol.
\v 34 Y jecꞌo caꞌe-oxeꞌ vinak re xeꞌniman re Ajaf Jesucristo.\x * \xo 17.34 \xt Hch. 18:8.\x* Re vinak reꞌ can xeꞌbo-va chij re Pablo. Chiquicojol re vinak re xeꞌniman, cꞌo jun ache rubiniꞌan Dionisio, jun ache quichibil re achiꞌaꞌ yeꞌbano juzgar pan Areópago. Y cꞌo chukaꞌ jun ixok rubiniꞌan Dámaris re xniman re Ajaf Jesucristo. Y chukaꞌ jecꞌo nicꞌaj chic.
\c 18
\s Tak re Pablo xcꞌueꞌ pa tenemit rubiniꞌan Corinto
\p
\v 1 Y jareꞌ tak re Pablo xuyaꞌ can re tenemit Atenas, y xba chupan re tenemit rubiniꞌan Corinto.\x * \xo 18.1 \xt 1 Co. 1:2; 2 Co. 1:1, 23.\x* 
\v 2 Y chireꞌ pa Corinto cꞌo jun ache israelita rubiniꞌan Aquila, y rejaꞌ alaxnak chupan re lugar rubiniꞌan Ponto. Rejaꞌ y chibil re ruxayil rubiniꞌan Priscila,\x * \xo 18.2 \xt Ro. 16:3.\x* xa cꞌa ba-oc tiempo queꞌbapon-va pa tenemit Corinto, jeꞌelinak-pa chupan re nación Italia. Rejeꞌ xeꞌel-pa chupan re jun lugar reꞌ, roma re jun ache rubiniꞌan Claudio re nibano gobernar chireꞌ, xubij che re vinak israelitas queꞌel-a pa tenemit Roma. Y re Pablo xapon chiquitzꞌetic.
\v 3 Y roma can junan quisamaj che je oxeꞌ, re Pablo xcꞌue-ka quiqꞌuin. Che je oxeꞌ rejeꞌ yeꞌquibanalaꞌ jay riqꞌuin tziak, y junan xeꞌsamaj.\x * \xo 18.3 \xt Hch. 20:34; 1 Co. 4:12; 1 Ts. 2:9.\x* 
\v 4 Jacꞌa re pa tak kꞌij chin uxlanen, re Pablo niba chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha,\x * \xo 18.4 \xt Hch. 13:14.\x* y ja chireꞌ nutzijoj-va re ruchꞌabal re Jesús chiquivach re vinak israelitas y re man je israelitas-ta. Can nutaj rukꞌij quiqꞌuin, chin nakꞌax-ta pa quiveꞌ.
\p
\v 5 Y tak re Silas y re Timoteo\x * \xo 18.5 \xt Hch. 17:14.\x* jeꞌtzolojnak chic-pa chupan re lugar rubiniꞌan Macedonia y jecꞌo chic riqꞌuin re Pablo pa Corinto, jareꞌ tak re Pablo más xujach-riꞌ chutzijosic\x * \xo 18.5 \xt Job 32:18.\x* re ruchꞌabal re Dios. Y nubij chique re israelitas re jecꞌo chireꞌ, che re Jesús can ja-va reꞌ re Cristo.
\v 6 Pero re israelitas reꞌ man nika-ta chiquivach re nubij re Pablo, y qꞌuiy itzel tak tzij yeꞌquibilaꞌ.\x * \xo 18.6 \xt 1 P. 4:4.\x* Mareꞌ re Pablo xutavaj re rutziak,\x * \xo 18.6 \xt Neh. 5:13.\x* chin quireꞌ tiquinabej che man otz-ta re xquiban.\x * \xo 18.6 \xt Mt. 10:14; Lc. 9:5; Hch. 13:51.\x* Y xubij chukaꞌ chique: Ja yex re cꞌo imac vo xa xquixba chupan re castigo\x * \xo 18.6 \xt 2 S. 1:16; Ez. 3:18; 18:13; 33:4, 9.\x* re nuyaꞌ re Dios. Yen xinel-yan chach, roma xinyaꞌ rutzijol chiva. Y vocame yixinyaꞌ cꞌa can, chin yimba quiqꞌuin re vinak re man je israelitas-ta,\x * \xo 18.6 \xt Hch. 28:28.\x* xchaꞌ can chique.
\p
\v 7 Y can jareꞌ tak xel-pa re Pablo chireꞌ chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, y xba charachoch re jun ache rubiniꞌan Justo. Re ache reꞌ can ruyiꞌon-va-pa rukꞌij re Dios, y re rachoch can riqꞌuin-oc re jay rubiniꞌan sinagoga cꞌo-va.
\v 8 Y jun chic ache rubiniꞌan Crispo,\x * \xo 18.8 \xt 1 Co. 1:14.\x* re jun ache reꞌ ja rejaꞌ re principal chireꞌ chupan re nema-jay rubiniꞌan sinagoga, rejaꞌ xunimaj re Ajaf Jesucristo y conojel re jecꞌo pa rachoch. Y jecꞌo chukaꞌ nicꞌaj chic vinak aj-chireꞌ pa tenemit Corinto, xeꞌniman re Jesucristo tak xquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios. Y can xeꞌban chukaꞌ bautizar.
\v 9 Y pa jun akꞌaꞌ re Ajaf xchꞌo riqꞌuin re Pablo, xucꞌut-riꞌ chach pa jun anchaꞌl achicꞌ, y xubij cha: Man cꞌa taxibij-aviꞌ\x * \xo 18.9 \xt Hch. 23:11; 27:23, 24.\x* y man tatanabaꞌ rubixic re nuchꞌabal chiquivach re vinak.
\v 10 Y yen xquinchajin avichin vovaꞌ, y can man jun cosa xtacꞌalvachij\x * \xo 18.10 \xt Is. 41:10; Jer. 1:8, 19; Mt. 28:20; Ro. 8:31.\x* pa quikꞌaꞌ re vinak. Roma vovaꞌ pa tenemit Corinto je qꞌuiy vinak re can je vichin chic yen, roma can xquinquinimaj, xchaꞌ re Ajaf.
\p
\v 11 Mareꞌ jun junaꞌ y nicꞌaj xcꞌue-ka re Pablo chireꞌ pa Corinto, rejaꞌ nucꞌut cꞌa re ruchꞌabal re Dios.
\p
\v 12 Y chupan re tiempo reꞌ, ja re jun ache rubiniꞌan Galión jareꞌ re gobernador\x * \xo 18.12 \xt Hch. 13:7.\x* chireꞌ chupan re lugar rubiniꞌan Acaya,\x * \xo 18.12 \xt Hch. 18:27; 19:21.\x* re ancheꞌ cꞌo-va re tenemit Corinto. Y ja tiempo reꞌ tak re israelitas xquimol-quiꞌ chin xeꞌyacataj chij re Pablo. Xbequitzꞌama-pa, xquicꞌuaj chach re gobernador,\x * \xo 18.12 \xt Mt. 10:18.\x* 
\v 13 y xbequibij cha re gobernador che re jun ache reꞌ can nuban chique re vinak che tiquiyaꞌ rukꞌij re Dios, pero man anchaꞌl-ta nubij re ley\x * \xo 18.13 \xt Hch. 18:15.\x* chin re Moisés.
\p
\v 14 Y tak re Pablo xrajoꞌ xchꞌo-apo, xa ja re Galión re gobernador re xchꞌo-pa nabey, y xubij chique re israelitas: Man chic jun tzij tibij-pa chua. Roma xe-ta xa camic o jun-ta chic rach chꞌaꞌoj rubanon\x * \xo 18.14 \xt Hch. 23:29; 25:11, 19.\x* can re ache reꞌ, otz-ta che nibij-pa chua. Pero xa man quire-ta.
\v 15 Roma re rumac re ache reꞌ xa chivach-ka yex.\x * \xo 18.15 \xt Mt. 27:4, 24.\x* Xa chij re nucꞌut, y chij chukaꞌ re i-ley y re beꞌaj Jesús. Yen man ninjo-ta nimban rubiyal reꞌ. Xa tibanaꞌ rubiyal chivach-ka yex, xchaꞌ.
\p
\v 16 Y re gobernador xeꞌrulisaj-pa chireꞌ,\x * \xo 18.16 \xt Ro. 13:3, 4.\x* 
\v 17 y can jareꞌ tak re vinak xquitzꞌam re jun ache cꞌo rukꞌij rubiniꞌan Sóstenes\x * \xo 18.17 \xt 1 Co. 1:1.\x* chach re ache rubiniꞌan Galión re gobernador, y xquichꞌay. Re ache rubiniꞌan Sóstenes jun principal chireꞌ chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Pero re Galión can xuban che anchaꞌl che man xutzꞌat-ta re xbanataj.
\p
\v 18 Y re Pablo qꞌuiy kꞌij xcꞌue-ka chireꞌ quiqꞌuin re hermanos re jecꞌo pa tenemit Corinto, pero tak xba, tiene que xeꞌruyaꞌ can. Y tak chꞌovenak chic can chique re hermanos reꞌ, rejaꞌ xba chin neꞌoc chupan jun barco chin che niba chupan re lugar rubiniꞌan Siria. Y je ruchibil-a re hermana Priscila y re hermano Aquila. Y re Pablo can cꞌo rusujun cha re Dios. Mareꞌ tak xeꞌbapon pa jun puerto rubiniꞌan Cencrea,\x * \xo 18.18 \xt Ro. 16:1.\x* re tenemit re ancheꞌ yeꞌoc-a chupan re barco, re Pablo xujucꞌ-a pa rujalom,\x * \xo 18.18 \xt Nm. 6:18; Hch. 21:24.\x* chin jun seña che xuban-yan re rusujun cha re Dios.
\v 19 Y tak xeꞌkꞌax jucꞌan-yaꞌ, xeꞌbapon chupan re tenemit rubiniꞌan Efeso. Re Pablo xeꞌruyaꞌ can re Priscila y re Aquila, y rejaꞌ xba chupan jun nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Y junan cꞌa niquinojij rij re ruchꞌabal re Jesucristo quiqꞌuin re ruvinak israelitas.
\v 20 Y re israelitas reꞌ xquibij cha che ticꞌue-ka baꞌ quiqꞌuin chireꞌ pan Efeso, pero rejaꞌ man xrajo-ta.
\v 21 Xa xubij chique che rejaꞌ tiene que neꞌcꞌueꞌ pa Jerusalén\x * \xo 18.21 \xt Hch. 19:21.\x* chin re namakꞌij pitinak.\x * \xo 18.21 \xt Dt. 16:1.\x* Pero xquintzolaj chic-pa jun bey iviqꞌuin, vo xa quireꞌ nrajoꞌ re Dios,\x * \xo 18.21 \xt Mt. 26:39; Ro. 1:10; 15:32; 1 Co. 4:19; Stg. 4:15.\x* xchaꞌ chique.
\p Y tak chꞌovenak chic can chique conojel, xuyaꞌ can re tenemit Efeso y xoc chic-a chupan re barco.
\s Re Pablo xtzolaj pa tenemit Antioquía y chireꞌ xel-va-a chin xba chic jun bey chubonic rasamaj re Dios
\p
\v 22 Y tak xka can pa Cesarea,\x * \xo 18.22 \xt Hch. 8:40.\x* can choj cꞌa xba pa Jerusalén. Y tak xuya-yan can ruxnokil-quivach re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios re jecꞌo chireꞌ pa Jerusalén, rejaꞌ xba cꞌa pan Antioquía.\x * \xo 18.22 \xt Hch. 11:26.\x* 
\v 23 Y xcꞌue-na baꞌ chireꞌ pan Antioquía. Cꞌareꞌ xtzolaj chic jun bey chin noꞌrcukubaꞌ quicꞌoꞌx\x * \xo 18.23 \xt Is. 35:4.\x* re hermanos jecꞌo pa tak tenemit re jecꞌo pa ru-cuenta re lugar rubiniꞌan Galacia\x * \xo 18.23 \xt Ga. 1:2.\x* y re jecꞌo chukaꞌ pa ru-cuenta re lugar rubiniꞌan Frigia.
\s Re jun ache rubiniꞌan Apolos nutzijoj re ruchꞌabal re Dios pan Efeso
\p
\v 24 Y chireꞌ pa tenemit Efeso re tiempo reꞌ xapon jun ache israelita rubiniꞌan Apolos,\x * \xo 18.24 \xt 1 Co. 1:12; Tit. 3:13.\x* re jun ache reꞌ aj pa tenemit Alejandría. Y jabal rutaman re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, y jabal chukaꞌ rutaman nichꞌo chiquivach re vinak, y otz rubixic nuban cha.
\v 25 Y can jabal-va rutijoxic banon chupan re ruchꞌabal re Ajaf Jesús. Y can riqꞌuin ronojel ránma nutzijoj re ruchꞌabal re Ajaf\x * \xo 18.25 \xt Ro. 12:11.\x* chique re vinak. Can jabal yeꞌrutijoj. Roma rejaꞌ astapaꞌ xaxe re bautismo chin re Juan Bautista\x * \xo 18.25 \xt Hch. 19:3.\x* rutaman.
\v 26 Y man nuxibij-ta-riꞌ nutzijoj chiquivach re vinak chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Y re Priscila y re Aquila\x * \xo 18.26 \xt Hch. 18:2, 18.\x* xquicꞌaxaj. Y rejeꞌ pa ruyonil cꞌa xeꞌchꞌo riqꞌuin, y xquicꞌut más chach chij re ruchꞌabal re Dios.
\v 27 Y rejaꞌ can nurayij cꞌa che niba chupan re lugar rubiniꞌan Acaya.\x * \xo 18.27 \xt Hch. 18:12.\x* Mareꞌ tak re hermanos re jecꞌo pan Efeso xquibij cha che otz re nunojij, y xquiban-a chukaꞌ jun carta chach chin nuyaꞌ chique re quiniman chic re Jesús re jecꞌo pan Acaya. Re carta reꞌ nubij che tiquicꞌuluꞌ re Apolos.\x * \xo 18.27 \xt 1 Co. 3:6.\x* Y tak re Apolos xapon, camas xucukubaꞌ quicꞌoꞌx re hermanos re jecꞌo chireꞌ, y rejeꞌ can xquinimaj roma can xsamaj-yan re utzil pitinak riqꞌuin re Dios pa tak cánma.
\v 28 Y re Apolos can chiquivach conojel tak xubij che re israelitas re man quiniman-ta re Jesucristo, mana-ta re yeꞌtajin chubanic. Y re israelitas reꞌ man jun andex niquibij, roma re Apolos can nucusaj re ruchꞌabal re Dios re jeꞌtzꞌiban can, chin nubij che re Jesús can ja-va reꞌ re Cristo.\x * \xo 18.28 \xt Hch. 9:22.\x* 
\c 19
\s Tak re Pablo xapon chic pa tenemit Efeso
\p
\v 1 Y jacꞌa tak re Apolos cꞌo pa tenemit Corinto, jareꞌ tak re Pablo\x * \xo 19.1 \xt 1 Co. 1:12.\x* rutzꞌamon bey, y xbakꞌax-pa pa tak tenemit re jecꞌo-a chach loma re jecꞌo pa ru-cuenta re Galacia y re jecꞌo pa ru-cuenta re Frigia. Y cꞌareꞌ xapon pa tenemit Efeso, y chireꞌ xeꞌboꞌrvilaꞌ nicꞌaj chic hermanos.
\v 2 Mareꞌ rejaꞌ xucꞌutuj chique: Tak yex xinimaj, ¿xka como-pa re Espíritu Santo\x * \xo 19.2 \xt Hch. 8:16.\x* pan iveꞌ? xchaꞌ chique.
\p Y re hermanos reꞌ xquibij cha: Ni xe-ta kataman\x * \xo 19.2 \xt 1 S. 3:7.\x* che cꞌo Espíritu Santo, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 3 Y jareꞌ tak re Pablo xucꞌutuj chic chique: ¿Andex che bautismo re xban chiva? Y re hermanos reꞌ xquibij: Yoj ja re bautismo re rucꞌutun can re Juan Bautista\x * \xo 19.3 \xt Hch. 18:25.\x* re xban chaka.
\p
\v 4 Y re Pablo xubij chique: Re bautismo re xuban re Juan, jun seña chin che re vinak xjalataj quicꞌaslen chach re Dios.\x * \xo 19.4 \xt Hch. 13:24.\x* Pero xubij chukaꞌ che cꞌo Jun re xtipa, y jareꞌ re tiquinimaj. Y reꞌ ja re Jesús, roma can ja-va rejaꞌ re Cristo, xchaꞌ re Pablo.\x * \xo 19.4 \xt Hch. 1:5; 11:16.\x* 
\p
\v 5 Y tak rejeꞌ xquicꞌaxaj quireꞌ, xquijoꞌ che xeꞌban bautizar pa rubeꞌ re Ajaf Jesús.\x * \xo 19.5 \xt Ga. 3:27.\x* 
\v 6 Y can xka-pa re Espíritu Santo pa quiveꞌ, tak re Pablo xuyaꞌ rukꞌaꞌ pa quiveꞌ. Y xeꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta,\x * \xo 19.6 \xt Hch. 2:4.\x* y xquitzojolaꞌ re xbex chique roma re Dios.
\v 7 Y jecꞌo laꞌk jun je doce achiꞌaꞌ che nojel.
\p
\v 8 Re Pablo oxeꞌ icꞌ re can xpa-apo chireꞌ chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Y man nuxibij-ta-riꞌ nutzijoj re ruchꞌabal re Jesucristo chique re vinak. Niquinojij rij\x * \xo 19.8 \xt Hch. 17:2.\x* re chꞌabal re nichꞌo chij tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios.\x * \xo 19.8 \xt Hch. 1:3; 28:23.\x* Rejaꞌ can nutaj rukꞌij quiqꞌuin.
\v 9 Pero jecꞌo nicꞌaj chic re xquicoversaj re cánma, y man xquinimaj-ta.\x * \xo 19.9 \xt 2 R. 17:14; 2 Cr. 30:8; Neh. 9:16, 17.\x* Pa ruqꞌuixel che xquinimaj, xa xquitzꞌam rubixic itzel tak tzij chiquivach re vinak chij\x * \xo 19.9 \xt Jud. 10.\x* re utzulaj ruchꞌabal re Ajaf Jesús. Mareꞌ re Pablo xel-a quiqꞌuin, y xeꞌrucꞌuaj-a chukaꞌ re can quiniman chic. Y pa jun escuela chin re ache rubiniꞌan Tiranno niquimol-va-quiꞌ, chin niquinojij rij re ruchꞌabal re Dios ronojel kꞌij.
\v 10 Y caꞌeꞌ junaꞌ quireꞌ xuban re Pablo. Mareꞌ tak can conojel xeꞌcꞌaxan re ruchꞌabal re Ajaf Jesús chireꞌ chupan re lugar rubiniꞌan Asia, che israelitas y man je israelitas-ta re xeꞌcꞌaxan.
\v 11 Y re Dios xucusaj re Pablo chin xeꞌrubanalaꞌ namalaj tak milagros.\x * \xo 19.11 \xt Mr. 16:20.\x* 
\v 12 Mareꞌ hasta re rutziak\x * \xo 19.12 \xt Mt. 14:36.\x* chin samaj y chukaꞌ re rusuꞌt, jareꞌ re xeꞌcꞌuax quiqꞌuin re yavaꞌiꞌ, y riqꞌuin reꞌ can xeꞌcꞌachoj. Y chukaꞌ re vinak jecꞌo itzel tak espíritu quiqꞌuin, can xeꞌel-va-a, roma xcꞌuax re tziak reꞌ quiqꞌuin.
\p
\v 13 Y jecꞌo achiꞌaꞌ israelitas re yeꞌbiyaj, re can yeꞌquilisaj itzel tak espíritu.\x * \xo 19.13 \xt Mt. 12:27.\x* Jaꞌjun chique rejeꞌ can niquijoꞌ niquicusaj re rubeꞌ re Ajaf Jesús\x * \xo 19.13 \xt Mr. 9:38; Lc. 9:49.\x* chin che niquiban quireꞌ. Mareꞌ rejeꞌ niquibij chique re itzel tak espíritu: Pa rubeꞌ re Ajaf Jesús re nutzijoj re Pablo nakabij chiva che quixel-a, yeꞌchaꞌ chique.
\p
\v 14 Y chukaꞌ quireꞌ niquijoꞌ niquiban re je vukuꞌ rucꞌajol re ache rubiniꞌan Esceva, y re ache Esceva paꞌal pa quiveꞌ jun grupo sacerdotes.
\v 15 Pero jun bey tak rejeꞌ xquicusaj re rubeꞌ re Jesús chin niquilisaj re itzel espíritu cꞌo riqꞌuin jun ache, re espíritu reꞌ xchꞌo y xubij: Yen ntaman anchique reꞌ re Jesús\x * \xo 19.15 \xt Mt. 8:29; Mr. 1:24; 5:7.\x* y chukaꞌ ntaman anchique che ache re Pablo. Jacꞌa yex, ¿yixtiquir como nibij chua yix anchique yex? xchaꞌ chique.
\p
\v 16 Y re ache re cꞌo itzel espíritu riqꞌuin, xuchꞌakij-riꞌ chiquij re achiꞌaꞌ reꞌ, y can man xeꞌtiquir-ta pa rukꞌaꞌ, roma can xuxil re quitziak chiquij y xeꞌrusoc, y quireꞌ quibanon xeꞌnumaj-a chupan re jay reꞌ.
\v 17 Y re xbanataj xnabex coma conojel re vinak israelitas y re man je israelitas-ta re jecꞌo chupan re tenemit Efeso. Rejeꞌ camas ximbireꞌ\x * \xo 19.17 \xt Hch. 2:43.\x* xpa quiqꞌuin roma re xbanataj.\x * \xo 19.17 \xt Lc. 1:65; Hch. 5:5, 11.\x* Y xquiyalaꞌ rukꞌij\x * \xo 19.17 \xt Lc. 7:16.\x* re Ajaf Jesús.
\p
\v 18 Y je qꞌuiy chique re vinak re quiniman chic re Jesús yeꞌbeka y can niquichololaꞌ re itzel tak banabal re jeꞌquibanalom-pa.\x * \xo 19.18 \xt Jer. 3:13; Mt. 3:6.\x* 
\v 19 Y je qꞌuiy re xquiban itz\x * \xo 19.19 \xt Dn. 2:2.\x* rubanon can y quiniman chic re Ajaf Jesús, xeꞌquicanola-pa re qui-libros chin itz, y can chiquivach re vinak xeꞌquiparolaꞌ.\x * \xo 19.19 \xt Is. 30:22.\x* Y re rajal re jenipaꞌ libros chin itz re xeꞌparox, cꞌo laꞌk cincuenta mil fichas re banon cha sakapuak.
\v 20 Y roma re xbanataj, xkꞌalajin re ru-poder re ruchꞌabal re Ajaf Dios, y camas vinak re yeꞌniman.\x * \xo 19.20 \xt Col. 1:6.\x* 
\p
\v 21 Y re Pablo xunojij pa ránma che niba pa Macedonia y pan Acaya chiquitzꞌetic re hermanos. Y chukaꞌ xunojij pa ránma che niba pa Jerusalén,\x * \xo 19.21 \xt Hch. 20:22; Ro. 15:25; Ga. 2:1.\x* y cꞌareꞌ rejaꞌ xunojij che tiene que niba pa Roma.
\v 22 Mareꞌ xeꞌrutak-a re Timoteo\x * \xo 19.22 \xt Hch. 16:1.\x* y re Erasto,\x * \xo 19.22 \xt Ro. 16:23; 2 Ti. 4:20.\x* re yeꞌtaꞌo richin pa Macedonia. Y rejaꞌ cꞌa xcꞌue-na can baꞌ chic chupan re jun lugar rubiniꞌan Asia.
\s Re xbanataj pa tenemit Efeso tak je qꞌuiy vinak xquinimaj re ruchꞌabal re Dios
\p
\v 23 Y pa tenemit Efeso re tiempo reꞌ, re vinak camas quiyoval y xeꞌyacataj chij re utzulaj ruchꞌabal re Ajaf Jesús.\x * \xo 19.23 \xt Hch. 9:2; 19:9.\x* 
\v 24 Y ja re jun ache nisamajin sakapuak re rubiniꞌan Demetrio, re xtakchiꞌin quichin re vinak. Roma chireꞌ pan Efeso cꞌo rachoch jun qui-dios, pero re qui-Dios reꞌ xa ru-imagen jun ixok, y nibex Diana cha, y jacꞌa chꞌutak ru-forma re jay reꞌ re yeꞌrubanalaꞌ rejaꞌ cha sakapuak, y yeꞌrucꞌayij. Y re ache reꞌ y re yeꞌsamaj riqꞌuin, camas cꞌa yeꞌchꞌacon\x * \xo 19.24 \xt Hch. 16:16, 19.\x* chij re chꞌutak ru-forma re jay yeꞌquiban.
\v 25 Mareꞌ re ache reꞌ xeꞌrayoj re yeꞌsamaj riqꞌuin, y xeꞌrumol chukaꞌ re nicꞌaj chic re yeꞌbano chꞌutak ru-forma re jay chin re dios Diana, y xubij chique: Yex itaman che re jun samaj katzꞌamon, jabal yojchꞌacon chij.\x * \xo 19.25 \xt Pr. 15:27; 1 Ti. 6:10.\x* 
\v 26 Pero yex itzꞌeton y chukaꞌ icꞌaxan chic che re ache re nibex Pablo cha, nubij chique re vinak che re imágenes re jeꞌbanalon coma vinak man je dios-ta.\x * \xo 19.26 \xt Sal. 115:4; Is. 41:24; 44:10-20; 46:7; Jer. 10:3; Hch. 17:29; 1 Co. 8:4.\x* Y can je qꞌuiy rujalon chic quinaꞌoj y quiniman chic, man xe-ta vovaꞌ pan Efeso, xa can bama ronojel lugar chin re Asia.
\v 27 Y man xe-ta cha re ka-negocio yoj cꞌayef nuban, xa can cꞌayef chukaꞌ nuban cha re rachoch re ka-dios Diana, roma xa can man jun rukꞌij niban can cha. Y vo xa quireꞌ niban cha, nitzelas can re namalaj ka-dios, y jun dios re can niyaꞌ rukꞌij coma re vinak re jecꞌo ronojel tenemit chin re Asia y conojel re jecꞌo chach re ruchꞌulef, xchaꞌ.
\p
\v 28 Tak xquicꞌaxaj re xubij re Demetrio chique, re achiꞌaꞌ reꞌ xyacataj quiyoval. Y jun pa quichiꞌ xquiban y xquibij: ¡Nem rukꞌij re Diana re ka-dios\x * \xo 19.28 \xt Jer. 50:38; Hab. 2:18, 19.\x* yoj re yoj aj-Efeso!
\p
\v 29 Y can conojel re vinak chin re tenemit Efeso xeꞌbeyacataj-pa, astapaꞌ man quitaman-ta anchique roma. Rejeꞌ ja re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ re yeꞌpa pa Macedonia, re je ruchibil re Pablo re xeꞌquitzꞌam. Re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ quibiniꞌan Gayo\x * \xo 19.29 \xt Ro. 16:23; 1 Co. 1:14.\x* y Aristarco.\x * \xo 19.29 \xt Hch. 20:4; 27:2; Col. 4:10; Flm. 24.\x* Y xeꞌquicꞌuaj-a re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ re vinak reꞌ.
\v 30 Y re Pablo can-ta xrajoꞌ xapon chupan re lugar reꞌ, y xoc-ta-apo chin nichꞌo chiquivach re vinak, pero re hermanos man xquiya-ta kꞌij cha.
\v 31 Chukaꞌ jecꞌo principal tak achiꞌaꞌ chin re lugar Asia\x * \xo 19.31 \xt Hch. 16:6; 1 P. 1:1.\x* re jecꞌo chireꞌ pan Efeso,\x * \xo 19.31 \xt Ap. 1:11.\x* re xquitak rubixic cha re Pablo che man tapon re ancheꞌ quimalon-va-quiꞌ re vinak. Xquiban quireꞌ re achiꞌaꞌ reꞌ, roma can quichibil-quiꞌ riqꞌuin re Pablo.\x * \xo 19.31 \xt Pr. 16:7.\x* 
\v 32 Jacꞌa re ancheꞌ quimalon-va-quiꞌ, re vinak jun pa quichiꞌ niquiban. Jecꞌo re jun-va niquibij, y re nicꞌaj jun-va chic re niquibilaꞌ. Y je qꞌuiy chique re vinak can man quitaman-ta anchique roma tak quimalon-apo-quiꞌ quiqꞌuin. Can satzanak quicꞌoꞌx re vinak re quimalon-quiꞌ.
\v 33 Y chiquicojol re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ, jecꞌo vinak israelitas re can chireꞌ pa tenemit jecꞌo-va, y rejeꞌ chin che niquito-quiꞌ y man jun cosa nipa chiquij, mareꞌ xquiyaꞌ runaꞌoj jun ache re can quivinak-va rubiniꞌan Alejandro\x * \xo 19.33 \xt 1 Ti. 1:20; 2 Ti. 4:14.\x* y xquiban cha che tichꞌo-pa chiquivach re vinak. Y tak re Alejandro cꞌo chic chiquivach re vinak, xuban señas che queꞌtane-ka.\x * \xo 19.33 \xt Hch. 12:17; 13:16; 21:40.\x* 
\v 34 Pero re vinak reꞌ xa itzel niquinaꞌ chique re israelitas. Mareꞌ tak xquitzꞌat re Alejandro y xquinabej che israelita, cꞌo laꞌk caꞌeꞌ hora re xquibij: ¡Nem re Diana re ka-dios yoj re yoj aj-Efeso! Conojel jun cꞌa pa quichiꞌ niquiban.
\p
\v 35 Y tak re aj-tzꞌib chin re tenemit reꞌ xtiquir xeꞌrutanaba-ka re vinak, xubij chique: Yex re yix richin re tenemit Efeso, man jun vinak re man-ta rutaman che yex re yixcꞌo vovaꞌ pan Efeso can yix aj-chajey-va re rachoch re namalaj dios Diana y quireꞌ chukaꞌ chin re ru-imagen rejaꞌ re kejnak-pa chilaꞌ riqꞌuin re dios Júpiter.
\v 36 Y man jun xtibano che man-ta quireꞌ. Xa tichꞌuchꞌoꞌ re ivánma, man tiban re man rucꞌamon-ta.
\v 37 Roma re achiꞌaꞌ re jeꞌicꞌamom-pa, man jun cosa itzel quibanon o quibin-ta chij re ka-dios Diana.
\v 38 Y vo xa re Demetrio y re yeꞌsamaj riqꞌuin cꞌo jun cosa niquijoꞌ niquichꞌojij, mareꞌ jecꞌo achiꞌaꞌ re yeꞌbano juzgar,\x * \xo 19.38 \xt Hch. 13:7.\x* cꞌo cabildo re ancheꞌ rucꞌamon che niban-va quibiyal.
\v 39 Y vo xa jun chic cosa re nijoꞌ yex che niban rubiyal, takachaꞌ can jun kꞌij tak xtakamol-kiꞌ konojel y nakaban rubiyal anchaꞌl re nubij re ka-ley.
\v 40 Roma xaxe tal choj quireꞌ kamalom-pa-kiꞌ. Y xe-ta nicꞌutux chaka che anchique roma tak kamalon-kiꞌ y anchique roma tak jeꞌyacatajnak-pa re vinak,\x * \xo 19.40 \xt 1 R. 1:41; Mt. 26:5.\x* can man jun cosa yojtiquir xtakabij. Y qꞌuibaꞌ re autoridades niquinojij che yoj nakamol-kiꞌ chin yojyacataj chiquij. Y reꞌ cꞌayef nuban chaka yoj.
\p
\v 41 Y re aj-tzꞌib can xe xeꞌrubij re tzij reꞌ, xubij chukaꞌ che tiquitaluj-a-quiꞌ re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ.\x * \xo 19.41 \xt Pr. 15:1; Ec. 9:17.\x* 
\c 20
\s Tak re Pablo xkꞌax pa Macedonia y pa Grecia
\p
\v 1 Y tak xtaneꞌ ronojel re xeꞌbanataj y re vinak quitalun chic-a-quiꞌ, re Pablo xeꞌrumol conojel re hermanos re jecꞌo chireꞌ pan Efeso, y xeꞌrupaxabaj can. Y tak chꞌovenak chic can chique y jeꞌrukꞌetelon chic can conojel, xutzꞌam-a bey chin niba pa Macedonia.\x * \xo 20.1 \xt 1 Co. 16:5; 2 Co. 7:5.\x* 
\v 2 Xba chiquitzꞌetic re hermanos re jecꞌo chupan ronojel lugar chireꞌ pa Macedonia, y camas xucukubaꞌ can quicꞌoꞌx. Y cꞌareꞌ xba chupan re lugar rubiniꞌan Grecia.
\v 3 Y xcꞌue-a oxeꞌ icꞌ chireꞌ. Y tak rejaꞌ xrajoꞌ xba chupan re barco chin nitzolaj chupan re lugar Siria, jareꞌ tak xunabej che re ruvinak israelitas\x * \xo 20.3 \xt 2 Co. 11:26.\x* re man quiniman-ta re Jesucristo, cꞌo quinojin chij che niquiban cha tak xtoc-a chupan re barco. Y mareꞌ rejaꞌ xujal re runojin, rejaꞌ xa xunojij che nitzolaj chic jun bey pa Macedonia.
\v 4 Re yeꞌba chij re Pablo pan Asia ja re Sópater re ache aj-Berea, re Aristarco\x * \xo 20.4 \xt Hch. 27:2.\x* y re Segundo re aj pa Tesalónica, re Gayo\x * \xo 20.4 \xt Hch. 19:29.\x* re aj-Derbe, re Timoteo,\x * \xo 20.4 \xt Hch. 16:1.\x* re Tíquico\x * \xo 20.4 \xt Ef. 6:21.\x* y re Trófimo\x * \xo 20.4 \xt Hch. 21:29; 2 Ti. 4:20.\x* re aj pan Asia.
\v 5 Pero re hermanos reꞌ xeꞌnabayaj-yan-a chakavach yoj, y xojquiyabej chireꞌ pa tenemit Troas.\x * \xo 20.5 \xt Hch. 16:8.\x* 
\v 6 Y tak xkꞌax-yan re namakꞌij chin nitij re xcana-vay re manak levadura riqꞌuin,\x * \xo 20.6 \xt Ex. 12:14.\x* jareꞌ tak yoj xojoc-a pa jun barco, y xkayaꞌ can re tenemit Filipos. Y voꞌoꞌ kꞌij re xojbiyin chin che xojapon pa Troas,\x * \xo 20.6 \xt Hch. 16:8.\x* y chireꞌ xkacꞌul-va-kiꞌ quiqꞌuin re hermanos re xeꞌnabayaj-pa chakavach. Y vukuꞌ kꞌij re xojcꞌue-a chireꞌ.
\s Re xucꞌalvachij re jun alaꞌ rubiniꞌan Eutico pa tenemit Troas
\p
\v 7 Y chupan re nabey kꞌij chin re semana,\x * \xo 20.7 \xt Jn. 20:1.\x* xkamol-kiꞌ quiqꞌuin re hermanos re jecꞌo chupan re tenemit reꞌ chin nakataj re xcana-vay chin nakanataj rucamic re Ajaf Jesucristo.\x * \xo 20.7 \xt Hch. 2:42.\x* Y re Pablo xchꞌo chiquivach re hermanos, y xapon cꞌa nicꞌaj-akꞌaꞌ, roma ja re rucaꞌn kꞌij niba.
\v 8 Y ja re pa rox piso-a, re kamalon-va-kiꞌ, can pakꞌij rubanon roma qꞌuiy lámparas jeꞌtzijon.
\v 9 Pero cꞌo jun alaꞌ rubiniꞌan Eutico, re tzꞌuyul pa ventana chin re jay. Y roma re Pablo cꞌa nichꞌo naj chic akꞌaꞌ, camas ruvaran xpa re alaꞌ reꞌ. Pero tak xvar-ka, re alaꞌ xbetzak-pa, y cꞌa pan ulef xka-va. Can cꞌaja re pa rox piso xtzak-va-pa. Y tak xeꞌba chuyaquic, xquitzꞌat che quiminak.
\v 10 Y cꞌareꞌ re Pablo xbeka-pa y xjupeꞌ chij re ru-cuerpo re alaꞌ,\x * \xo 20.10 \xt 1 R. 17:21; 2 R. 4:34.\x* y xukꞌetej. Y xubij chique re hermanos: Man tixibij-iviꞌ, re alaꞌ cꞌas.
\p
\v 11 Re Pablo y re nicꞌaj chic xeꞌjoteꞌ chic-a pa rox piso. Rejaꞌ xupar re xcana-vay, y xquitaj.\x * \xo 20.11 \xt Hch. 20:7.\x* Y xutzꞌam chic tzij jun bey, y cꞌaja tak nisakar-yam-pa tak xtaneꞌ. Y can ja chukaꞌ reꞌ tak xba.
\v 12 Y re hermanos camas xeꞌquiꞌcot roma re alaꞌ, can cꞌas-va tak xquicꞌuaj-a.
\s Re Pablo xapon pa tenemit Mileto
\p
\v 13 Y re Pablo charakan xba pa tenemit Asón. Pero yoj xojnabayaj-a pa barco, chin quireꞌ nakacꞌama-pa re Pablo chireꞌ pan Asón, roma can quireꞌ re kayiꞌon-a chakavach riqꞌuin rejaꞌ.
\v 14 Tak xbakacꞌulu-kiꞌ chireꞌ pa tenemit Asón, rejaꞌ xoc-a kaqꞌuin pa barco chin xojba pa tenemit rubiniꞌan Mitilene.
\v 15 Cꞌareꞌ xojel chic-a chireꞌ pa Mitilene, y pa rucaꞌn kꞌij xojakꞌax chach re tenemit rubiniꞌan Quío. Y cꞌa pa rox kꞌij tak xojakꞌax pa Samos, y cꞌa pa tenemit Trogilio xojexulan-va. Y re jun chic kꞌij tak xojapon pa tenemit Mileto.
\v 16 Y man xojba-ta pa tenemit Efeso, roma re Pablo man nrajo-ta che nicꞌue-ka más tiempo chupan re lugar Asia. Y xa can nrajo-yan che napon pa Jerusalén\x * \xo 20.16 \xt Hch. 18:21; 19:21; 21;4, 12.\x* chin re namakꞌij rubiniꞌan Pentecostés.\x * \xo 20.16 \xt Hch. 2:1; 1 Co. 16:8.\x* 
\s Re Pablo xeꞌrayoj re ecꞌuay quichin re hermanos re jecꞌo pan Efeso
\p
\v 17 Y chireꞌ pa tenemit Mileto yojcꞌo-va, tak re Pablo xutak quiyoxic re ecꞌuay quichin re hermanos\x * \xo 20.17 \xt 1 Ti. 4:14.\x* jecꞌo pan Efeso.
\v 18 Jacꞌa tak jecꞌo chic re hermanos, re Pablo xubij chique: Yex itaman andex rubanic re nucꞌaslen re xincꞌuaj chivach tak xincꞌueꞌ chiꞌicojol vovaꞌ chupan re lugar Asia.
\v 19 Can nbanon che manak nukꞌij chach re Ajaf Dios chubanic re rusamaj. Astapaꞌ cꞌo okꞌej, nimban rusamaj. Y astapaꞌ chukaꞌ re nuvinak xinquiyaꞌ pa tijoj-pokonal roma cꞌo cosas itzel yeꞌquinojelaꞌ chin niquiban chua,\x * \xo 20.19 \xt Hch. 20:3.\x* ximban re rusamaj rejaꞌ.
\v 20 Man jun bey cꞌa ximalij-ta-ka che man-ta chic xintzijoj re ruchꞌabal re Dios re otz nuban cha re icꞌaslen. Y xabancheꞌ xixintijoj-va cha re ruchꞌabal re Dios y chukaꞌ can xintzijoj chiva pa tak ivachoch.
\v 21 Y chukaꞌ can nbin chique re israelitas\x * \xo 20.21 \xt Hch. 18:5.\x* y re man je israelitas-ta, che tijalataj quicꞌaslen chach re Dios\x * \xo 20.21 \xt Hch. 2:38.\x* y tiquinimaj\x * \xo 20.21 \xt Mr. 1:15.\x* re Kajaf Jesucristo.
\v 22 Y vocame re Espíritu Santo nuban chua che yimba pa Jerusalén,\x * \xo 20.22 \xt Hch. 19:21.\x* y man ntaman-ta andex xtincꞌalvachij chireꞌ.
\v 23 Re ntaman xaxe re rubin re Espíritu Santo chua, che yen xquintzꞌapes pa cárcel, y xtintaj pokan\x * \xo 20.23 \xt 1 Ts. 3:3.\x* tak xquinapon pa Jerusalén. Roma can ja quireꞌ rubim-pa re Espíritu Santo\x * \xo 20.23 \xt Hch. 21:4, 11.\x* chua ronojel tenemit re ancheꞌ xinakꞌax-yam-pa.
\v 24 Pero mana-ta reꞌ re más ninojij, y ni xe-ta chukaꞌ re nucꞌaslen re ninojij más.\x * \xo 20.24 \xt Ro. 8:35.\x* Re más ninojij, ja re samaj\x * \xo 20.24 \xt Hch. 1:17; 2 Co. 4:16.\x* re ruyiꞌon re Ajaf Jesús chua,\x * \xo 20.24 \xt Ga. 1:1; 2 Ti. 4:7.\x* y yinquiꞌcot-ta xtinqꞌuis rutzijosic chique re vinak re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha, re nicꞌutu chakavach re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios.
\p
\v 25 Y yen ntaman chic che ja ruqꞌuisibal bey reꞌ re xquinitzꞌat-a. Yex re xicꞌaxaj tak xintzijoj chiva chij tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios, yex man chic xquinitzꞌat-ta chach re ruchꞌulef.
\v 26 Mareꞌ nimbij can chiva, che man numac-ta yen vo xa jecꞌo re xqueꞌbeka chupan re castigo re xtuyaꞌ re Dios.\x * \xo 20.26 \xt Hch. 18:6.\x* 
\v 27 Roma can man jun cosa re xinvovaj y man-ta ximbij chiva, xa can ronojel re runojin re Dios pa\x * \xo 20.27 \xt Lc. 7:30.\x* kaveꞌ yoj re yoj vinak ximbij chiva.
\v 28 Yex can tichajij re icꞌaslen,\x * \xo 20.28 \xt 1 Ti. 4:16.\x* y quireꞌ chukaꞌ tibanalaꞌ quiqꞌuin conojel re hermanos, roma re samaj re ruyiꞌon re Espíritu Santo chiva, ja che otz queꞌicꞌuaj re hermanos, roma rejeꞌ can je richin chic re Ajaf Jesús y je ru-iglesia chic chukaꞌ, roma can ja rejaꞌ re xcola quichin riqꞌuin re ruqꞌuiqꞌuel\x * \xo 20.28 \xt Ef. 1:7; He. 9:14.\x* xbiyin cho cruz tak xquimisas.
\v 29 Roma can ntaman, che tak man xquimpa-ta chic yen, can jareꞌ xqueꞌbeka vinak re je anchaꞌl utif.\x * \xo 20.29 \xt Mt. 7:15.\x* Roma re utif, can xe tal yeꞌoc chiquicojol re ovejas, yeꞌquitaj y yeꞌquiqꞌuis. Can quireꞌ chukaꞌ re vinak reꞌ, xqueꞌoc chiquicojol re hermanos, y xtiquiban chique che man chic xtiquiban-ta confiar-quiꞌ riqꞌuin re Ajaf Jesús.
\v 30 Y jecꞌo chukaꞌ nicꞌaj chiva yex re xqueꞌbekꞌalajim-pa.\x * \xo 20.30 \xt 1 Jn. 2:19.\x* Y rejeꞌ mana-ta rubixic niquiban cha re ruchꞌabal re Dios, y xqueꞌquikꞌol re can quiniman chic re Jesús, chin che xqueꞌtzake-a chiquij.
\v 31 Mareꞌ can nojel tiempo quixcꞌaseꞌ chin niban nichajij-iviꞌ. Teꞌka chiꞌcꞌoꞌx che yen oxeꞌ junaꞌ re xincꞌueꞌ che pakꞌij che chakꞌaꞌ iviqꞌuin, y nojel tiempo xixinvokꞌej y xiximpaxabaj.
\p
\v 32 Y vocame hermanos, yixinjach can pa rukꞌaꞌ re Dios y re ruchꞌabal. Y re chꞌabal reꞌ can nucꞌut chakavach re utzil pitinak riqꞌuin re Dios,\x * \xo 20.32 \xt He. 13:9.\x* y can nuban chaka che re kacꞌaslen niqꞌuiy\x * \xo 20.32 \xt Hch. 9:31.\x* y chukaꞌ che junan nakacꞌul re herencia\x * \xo 20.32 \xt Ef. 1:18; Col. 3:24.\x* quiqꞌuin re nicꞌaj chic re chꞌajchꞌoj chic quicꞌaslen y je richin chic re Dios.
\v 33 Y yen mana-ta re i-mero xinrayij o ja-ta re itziak, che ja-ta reꞌ xbano chua che xintzijoj re ruchꞌabal re Dios chiva, man quire-ta.\x * \xo 20.33 \xt 1 S. 12:3; 1 Co. 9:12.\x* 
\v 34 Roma yex jabal itaman che yen xinsamaj\x * \xo 20.34 \xt 1 Co. 4:12.\x* chin che cꞌo xincusaj y chin che cꞌo chukaꞌ xquicusaj re vichibil.
\v 35 Yen xincꞌut chivach che yex can nicꞌatzin che yixsamaj chin nichꞌac i-mero chin quireꞌ yeꞌtoꞌ re nicꞌatzin quitoꞌic.\x * \xo 20.35 \xt 2 Co. 11:9; Ef. 4:28.\x* Y teꞌka chiꞌcꞌoꞌx re rubin can re Ajaf Jesús. Rejaꞌ rubin can: Más niquiꞌcot ránma re vinak re nisipan\x * \xo 20.35 \xt Mt. 10:8.\x* que chach re nicꞌulu.
\p
\v 36 Y tak rejaꞌ xtaneꞌ che tzij, xuqueꞌ y xuban orar quiqꞌuin conojel re jecꞌo chireꞌ.
\v 37 Y re quimalon-quiꞌ chireꞌ xeꞌokꞌ,\x * \xo 20.37 \xt Gn. 45:14.\x* xquikꞌetelaꞌ y xquitzꞌubaj re Pablo.
\v 38 Y camas yeꞌbison chij roma rejaꞌ xubij chique che man chic jun bey xtiquitzꞌat rach chach re ruchꞌulef.\x * \xo 20.38 \xt Hch. 20:25.\x* Y xeꞌba chij, chin xbequijachaꞌ can chupan re barco.
\c 21
\s Re Pablo rutzꞌamon bey chin binak pa Jerusalén
\p
\v 1 Y tak xeꞌkayaꞌ can re hermanos, yoj xojoc-a chupan re barco, y choj xojba chupan jun lugar rubiniꞌan Cos y re lugar reꞌ jun isla roma pa mar cꞌo-va. Y cꞌa pa rucaꞌn kꞌij tak xojel-a chireꞌ, xojapon chupan jun chic lugar re pa mar chukaꞌ cꞌo-va rubiniꞌan Rodas. Y tak xojel-a pa Rodas, xojapon pa tenemit rubiniꞌan Pátara.
\v 2 Y chireꞌ pa Pátara xbakelaꞌ jun barco re niba pa Fenicia. Xojoc-a chupan, y xojba.
\v 3 Y jareꞌ tak xkatzꞌat re lugar rubiniꞌan Chipre, y reꞌ pa mar chukaꞌ cꞌo-va y ja pa ka-lado izquierdo xcꞌue-va can, roma re barco re acꞌayon kachin, xa choj pa Siria\x * \xo 21.3 \xt Jue. 10:6; 2 S. 8:6; Is. 7:2; Mt. 4:24; Lc. 2:2; Hch. 15:23, 41; 18:18.\x* nibo-va. Y ja re pa tenemit Tiro xojapon-va, roma re barco rucꞌuan-a ejkaꞌn chin nuyaꞌ can chireꞌ.
\v 4 Y xeꞌkacanoj re hermanos re jecꞌo chireꞌ, y vukuꞌ kꞌij xojcꞌueꞌ quiqꞌuin, y re hermanos reꞌ xquibij cha re Pablo che man tiba pa tenemit Jerusalén, roma ja re Espíritu Santo re xsekresan chiquivach che cꞌo nucꞌalvachij re Pablo pa Jerusalén.\x * \xo 21.4 \xt Hch. 20:23.\x* 
\v 5 Tak xkꞌax re vukuꞌ kꞌij kojcꞌue-va chireꞌ, xkaban kabanic chin yojba. Y conojel re hermanos jeꞌquicꞌualon re quixiylal y re cajcꞌual, xojqueꞌjachaꞌ can chuchi-mar. Y chireꞌ chuchi-mar xojxuque-ka\x * \xo 21.5 \xt Sal. 95:6; Mr. 1:40; Hch. 7:60.\x* y xkaban orar.\x * \xo 21.5 \xt 1 R. 8:54; Hch. 9:40; 20:36.\x* 
\v 6 Y tak xkaban despedir-kiꞌ, can xkakꞌetela-kiꞌ. Y yoj xojoc-a chupan re barco, y re hermanos xeꞌtzolaj cho tak cachoch.
\p
\v 7 Y tak xojel-pa pa Tiro chin xojba pa Tolemaida, jareꞌ re ruqꞌuisibal kꞌij re xkaban pa rue-mar. Y chireꞌ pa tenemit Tolemaida xkayaꞌ can ruxnokil-quivach re hermanos, y xojcꞌueꞌ jun kꞌij quiqꞌuin.
\v 8 Y pa rucaꞌn kꞌij re Pablo y yoj re yoj ruchibil xojel-a chireꞌ pa Tolemaida, y xkatzꞌam-a bey chin yojba pa tenemit Cesarea. Jacꞌa tak xojapon, xojba charachoch re Felipe\x * \xo 21.8 \xt Hch. 8:26.\x* re nitzijon re utzulaj ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 21.8 \xt Hch. 8:40; Ef. 4:11; 2 Ti. 4:5.\x* Rejaꞌ jun chique re vukuꞌ\x * \xo 21.8 \xt Hch. 6:5.\x* diáconos re xeꞌvilin quichin re malcaniꞌ tak ixokiꞌ pa Jerusalén. Y xojcꞌue-ka charachoch re Felipe.
\v 9 Y rejaꞌ jecꞌo je cajeꞌ rumiꞌal re man jeꞌcꞌulan-ta, y rejeꞌ niquitzijoj re nibex chique roma re Dios.\x * \xo 21.9 \xt Jl. 2:28; Hch. 2:17.\x* 
\v 10 Y cꞌo-yan jun caꞌe-oxeꞌ kꞌij kojcꞌue-va chireꞌ pa tenemit Cesarea, tak jun ache rubiniꞌan Agabo\x * \xo 21.10 \xt Hch. 11:28.\x* xapon chukaꞌ chireꞌ pa Cesarea. Rejaꞌ pitinak pa Judea, y rejaꞌ can nutzijoj re nibex cha roma re Dios.
\v 11 Y tak rejaꞌ xapon chakatzꞌetic, xboꞌrcꞌama-pa jun cinturón chin re Pablo, y riqꞌuin reꞌ xuximilaꞌ\x * \xo 21.11 \xt Hch. 21:33; Ef. 6:20; 2 Ti. 2:9.\x* rukꞌa-rakan rejaꞌ mismo, y cꞌareꞌ xubij: Re Espíritu Santo rubin chua che re rajaf re cinturón reꞌ, quireꞌ xtiban cha coma re israelitas tak xtapon pa tenemit Jerusalén, y cꞌareꞌ xtiquijach pa quikꞌaꞌ vinak re man je israelitas-ta, xchaꞌ.
\p
\v 12 Y tak xkacꞌaxaj quireꞌ, yoj y re hermanos aj-Cesarea camas xkacꞌutuj utzil cha re Pablo che man tiba pa tenemit Jerusalén.
\v 13 Pero re Pablo xubij chaka: ¿Anchique roma tak yex niyaꞌ pa bis re vánma riqꞌuin la yixokꞌ? Yen man cꞌa nimpokonaj-ta vo xa yinquimisas\x * \xo 21.13 \xt 1 Co. 4:9; 2 Co. 4:10; Fil. 1:20; 2 Ti. 4:6.\x* pa Jerusalén rutzij re Ajaf Jesús,\x * \xo 21.13 \xt Hch. 20:24; Ro. 8:35.\x* cꞌalapaꞌ xe yinxim, xchaꞌ re Pablo.\x * \xo 21.13 \xt Col. 1:24.\x* 
\p
\v 14 Y roma man xojtiquir-ta xkakꞌat-ka, xaxe xkabij cha: Ja-ta re nurayij re Ajaf nibanataj,\x * \xo 21.14 \xt 1 S. 3:18; Mt. 26:42; Lc. 22:42.\x* xojchaꞌ.
\p
\v 15 Y cꞌareꞌ xkabanala-a kabanic chin xojba pa tenemit Jerusalén.
\v 16 Y can jecꞌo hermanos aj-Cesarea re xeꞌoc-a kachibil. Y chiquicojol rejeꞌ binak jun hermano re aj-Chipre, y rubiniꞌan Mnasón. Rejaꞌ cꞌo chic che tiempo runimam-pa re Ajaf Jesús, y cꞌo jun rachoch pa tenemit Jerusalén y ja chireꞌ re xojecꞌue-va.
\s Re Pablo nuban visitar re Jacobo
\p
\v 17 Y tak xojapon pa tenemit Jerusalén, camas cꞌa yeꞌquiꞌcot re hermanos tak xojquicꞌul.\x * \xo 21.17 \xt Hch. 15:4.\x* 
\v 18 Y pa rucaꞌn kꞌij kachibil-a re Pablo xbakatzꞌetaꞌ can re Jacobo.\x * \xo 21.18 \xt Hch. 15:13; Ga. 1:19; 2:9; Stg. 1:1.\x* Tak xojapon riqꞌuin re Jacobo, conojel re achiꞌaꞌ re je ecꞌuay quichin re hermanos quimalon-quiꞌ chireꞌ.
\v 19 Re Pablo xuyaꞌ ruxnokil-quivach, y cꞌareꞌ che jaꞌjun che jaꞌjun xutzijoj re xuban re Dios chiquicojol re vinak man je israelitas-ta,\x * \xo 21.19 \xt Hch. 15:12; Ro. 15:18.\x* roma rejaꞌ banayom-pa re samaj reꞌ.\x * \xo 21.19 \xt Hch. 20:24; 1 Co. 3:5-8.\x* 
\v 20 Y tak xquicꞌaxaj re xubij re Pablo chique, rejeꞌ xquiyaꞌ rukꞌij re Dios, y xquibij cha re Pablo: Hermano, camas cꞌa niquiꞌcot re kánma roma re xatzijoj-ka chaka, pero jecꞌo man quire-ta chiquivach. Rat can ataman chic che can pa mil israelitas re quiniman chic rubeꞌ re Jesucristo, y ja rejeꞌ re yeꞌbin che can nicꞌatzin che niban re nubij chupan re ru-ley\x * \xo 21.20 \xt Hch. 22:3; Ga. 1:14.\x* re Moisés.
\v 21 Y tzijon can chique che rat nabij chique re israelitas re jecꞌo pa tak nicꞌaj chic lugares, che man tiquiban ronojel re nubij re ru-ley\x * \xo 21.21 \xt Hch. 6:14; Ga. 5:1.\x* re Moisés, che man tiquiban re circuncisión chique re cajcꞌual, y chukaꞌ man tiquiban re nicꞌaj chic re rubin can re Moisés che tiban.
\v 22 ¿Andex xtakaban vocame? Roma tak xtiquinabej-pa che yatcꞌo vovaꞌ, can xteꞌquimalo-quiꞌ.
\v 23 Más otz tabanaꞌ re xtakabij chava: Jecꞌo je cajeꞌ achiꞌaꞌ chakacojol yoj re cꞌo quisujun cha re Dios che niquiban, y xa chuaꞌk-cabij re nitzꞌakater re kꞌij.
\v 24 Caꞌcꞌuaj-a, y tijoskꞌij-iviꞌ quiqꞌuin y tiyaꞌ cha re Dios re nubij re ley chin re Moisés. Y ja rat calokꞌo ronojel re nicꞌatzin. Y cꞌareꞌ rejeꞌ xtiquijucꞌ-a pa quijalom.\x * \xo 21.24 \xt Nm. 6:2, 13, 18; Hch. 18:18.\x* Vo xa rat xtaban ronojel re xkabij chava, re vinak man xtiquinimaj-ta re nitzijos chavij che rat man naban-ta re ru-ley re Moisés, xa xtiquibij che can nanimaj-va re ley.\x * \xo 21.24 \xt 1 Co. 9:20.\x* 
\v 25 Y chique re man je israelitas-ta re quiniman chic re Jesús, xkatzꞌibaj-yan-a chij re naꞌoj re cꞌa nakatzijoj-ka. Xaxe xkachalabej chique che man tiquitaj tiꞌij chin jun chicop re xquimisas y sujun chic chach jun imagen re xa vinak banayon-ka,\x * \xo 21.25 \xt 1 Co. 8.\x* che man tiquitaj quicꞌ,\x * \xo 21.25 \xt Lv. 17:14.\x* man tiquitaj tiꞌij re cꞌa cꞌo quicꞌ rucꞌuan,\x * \xo 21.25 \xt Gn. 9:4.\x* anchaꞌl re quichꞌacul re chicop yeꞌjikꞌ tak yeꞌquimisas, chukaꞌ re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ man tiquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun,\x * \xo 21.25 \xt 1 Co. 5:1, 9, 11; 10:8; 1 Ts. 4:3; He. 13:4.\x* xeꞌchaꞌ cha re Pablo.
\p
\v 26 Y re Pablo xeꞌrucꞌuaj-a re je cajeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ, y rucaꞌn kꞌij tak xquijoskꞌij-a-quiꞌ y xeꞌba pa rachoch re Dios\x * \xo 21.26 \xt Hch. 24:18.\x* re cꞌo chireꞌ pa tenemit Jerusalén, chin xbequibij jampaꞌ xtitzꞌakater re kꞌij chin che jaꞌjun che jaꞌjun xtiquiyaꞌ cha re Dios re nicꞌatzin che niquiyaꞌ.\x * \xo 21.26 \xt Nm. 6:13.\x* 
\p
\v 27 Y tak nitzꞌakater-yan re vukuꞌ kꞌij, re Pablo cꞌo chireꞌ pa rachoch re Dios, y jareꞌ tak xtzꞌet coma nicꞌaj israelitas re yeꞌpa quila pan Asia. Y re israelitas reꞌ xquiyaꞌ chukaꞌ quinaꞌoj re nicꞌaj chic quivinak israelitas chin xquitzꞌam\x * \xo 21.27 \xt Lc. 21:12; Hch. 4:3; 5:18; 26:21; 2 Co. 4:9.\x* re Pablo.
\v 28 Y tak xquitzꞌam, cof xeꞌchꞌo y xquibij: ¡Kojitoꞌ, kojitoꞌ, yex kavinak israelitas! Ja ache reꞌ re nibiyaj ronojel tenemit, y yeꞌrutijoj re vinak che man tiquiban re nubij chupan re ley chin re Moisés, y itzel chukaꞌ nichꞌo chij re rachoch re Dios\x * \xo 21.28 \xt Hch. 6:13.\x* re cꞌo vovaꞌ pa tenemit Jerusalén.\x * \xo 21.28 \xt Hch. 25:8.\x* Qꞌuiy chukaꞌ re nubij chakij yoj re yoj israelitas, y vocame jeꞌrucusam-pa vinak re man je israelitas-ta, anchaꞌl xa man rachoch-ta re Dios nuban cha re lokꞌolaj jay reꞌ.
\p
\v 29 Quireꞌ niquibilaꞌ re vinak, roma quitzꞌeton pa tenemit Jerusalén che re Pablo junan binak riqꞌuin re Trófimo\x * \xo 21.29 \xt Hch. 20:4; 2 Ti. 4:20.\x* re aj-Efeso, y rejeꞌ xquinojij che ja re Pablo re ecꞌuayon-apo chin re Trófimo pa rachoch re Dios.
\p
\v 30 Y conojel re vinak chin re tenemit Jerusalén xeꞌyacataj, y jonanin jeꞌpitinak. Y can quikararen re Pablo, xquilisaj-pa chireꞌ chupan re rachoch re Dios.\x * \xo 21.30 \xt 2 R. 11:15.\x* Y can jareꞌ xeꞌtzꞌapes can re ruchiꞌ tak jay chin re rachoch re Dios.
\v 31 Y niquiquimisaj-yan re Pablo. Pero xapon rutzijol riqꞌuin re coronel re ecꞌuay quichin re soldados, che re vinak chin re tenemit Jerusalén jeꞌyacatajnak.
\v 32 Mareꞌ re ache reꞌ can chaꞌnin cꞌa xeꞌrumol-pa re achiꞌaꞌ re jecꞌo pa rukꞌaꞌ, re soldados y re capitanes, y jonanin xeꞌba ancheꞌ quimalon-va-quiꞌ re vinak. Y re vinak, can xe xeꞌquitzꞌat, xquitanabaꞌ ruchꞌayic re Pablo.\x * \xo 21.32 \xt Hch. 23:27.\x* 
\v 33 Y re coronel xtiquir xjelon-apo riqꞌuin re Pablo, xboꞌrtzꞌama-pa, y xutak ruximic\x * \xo 21.33 \xt Jue. 15:13; Hch. 22:25-29.\x* cha caꞌeꞌ cadenas.\x * \xo 21.33 \xt Hch. 12:6; 28:20.\x* Y cꞌareꞌ xucꞌutuj anchique ache reꞌ, y andex rumac xuban.\x * \xo 21.33 \xt Hch. 20:23.\x* 
\v 34 Y re coronel man can-ta xucꞌaxaj otz re tzij xquibilaꞌ, roma camas je qꞌuiy vinak jecꞌo chireꞌ. Jun-va niquibij re nicꞌaj, y jun-va niquibij re nicꞌaj chic, y can jun pa quichiꞌ tak quireꞌ niquibij. Mareꞌ xubij che ticꞌuax-a re Pablo coma re soldados chupan re jay ancheꞌ jecꞌo-va rejeꞌ.\x * \xo 21.34 \xt Hch. 21:37; 22:24; 23:10, 16.\x* 
\v 35 Jacꞌa tak jeꞌbinak chach re gradas re jecꞌo chach re ancheꞌ jecꞌo-va re soldados, re soldados reꞌ xquitzekej re Pablo chicaj, roma re vinak camas yacatajnak quiyoval.
\v 36 Y conojel re vinak reꞌ can jeꞌtzakatal-a chiquij, y jun pa quichiꞌ niquiban y niquibilaꞌ: ¡Tiquimisas\x * \xo 21.36 \xt Lc. 23:18; Jn. 19:15; Hch. 22:22.\x* re Pablo! yeꞌchaꞌ.
\s Re Pablo nichꞌo chiquivach re vinak
\p
\v 37 Y jacꞌa tak nicusas-yan-apo chupan re jay ancheꞌ jecꞌo-va re soldados, re Pablo xubij cha re coronel: ¿La cꞌo como modo yinchꞌo baꞌ aviqꞌuin? xchaꞌ.
\p Y re coronel xubij cha re Pablo: ¿Y rat yachꞌo chukaꞌ pa quichꞌabal re aj-Grecia?
\v 38 Entonces ¿mana-ta rat re ache aj-Egipto re cꞌo chic che tiempo queꞌyacataj chij re gobierno je ruchibil je cajeꞌ mil quimisanel tak achiꞌaꞌ, re xquimol-quiꞌ chupan jun lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha? xchoꞌx.
\p
\v 39 Pero re Pablo xubij: Yen can yin jun israelita\x * \xo 21.39 \xt Fil. 3:5.\x* re xinalax pa Tarso,\x * \xo 21.39 \xt Hch. 9:11.\x* re jun namalaj tenemit re cꞌo pa Cilicia. Y nincꞌutuj utzil chava che tayaꞌ kꞌij chua chin che yinchꞌo baꞌ chiquivach re vinak.
\p
\v 40 Y re coronel xuyaꞌ kꞌij cha chin tichꞌo. Y re Pablo xpaꞌeꞌ chireꞌ chach tak gradas, y xubam-pa señas chiquivach re vinak chin queꞌtane-ka. Y tak man jun chic nikꞌajan, rejaꞌ xbechꞌo-pa chiquivach pan hebreo,\x * \xo 21.40 \xt Hch. 22:2; 26:14.\x* re quichꞌabal re israelitas:
\c 22
\p
\v 1 Nuvinak israelitas y yex re yix principal re yixcꞌo chupan re katenemit, ticꞌaxaj cꞌa re chꞌabal re xqueꞌmbij chiva vocame,\x * \xo 22.1 \xt Hch. 7:2.\x* chin che nimban defender-viꞌ chivach, xchaꞌ.
\p
\v 2 Y tak re vinak xquicꞌaxaj che re Pablo xchꞌo-pa pan hebreo\x * \xo 22.2 \xt Hch. 21:40.\x* re quichꞌabal rejeꞌ, can man xeꞌkꞌajan y can man xeꞌsilon, xa can xeꞌmemur. Y re Pablo xutzꞌam tzij:
\v 3 Yen, can yin jun israelita,\x * \xo 22.3 \xt Ro. 11:1; 2 Co. 11:22; Fil. 3:5.\x* re xinalax pa tenemit rubiniꞌan Tarso\x * \xo 22.3 \xt Hch. 9:30.\x* re cꞌo pa Cilicia, pero ja vovaꞌ pa Jerusalén xinqꞌuiy-va. Y ja re namalaj ache re rubiniꞌan Gamaliel\x * \xo 22.3 \xt Hch. 5:34.\x* re xtijon vichin. Y xinrutijoj riqꞌuin ronojel re nubij chupan re ley\x * \xo 22.3 \xt Hch. 26:5.\x* re yiꞌon can chique re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can.\x * \xo 22.3 \xt Ga. 1:14.\x* Roma can ntijom-pa nukꞌij chin nimban re rusamaj re Dios, anchaꞌl chukaꞌ re nirayij niban chiyixnojel yex chupan re kꞌij reꞌ.
\v 4 Roma tak rubanon can, yen camas ximbanalaꞌ chique re vinak re quiniman re utzulaj ruchꞌabal re Ajaf Jesucristo. Xeꞌntzꞌamala-pa chin xeꞌnyaꞌ pa cárcel. Xeꞌncꞌuaj chin che queꞌquimisas, che achiꞌaꞌ y che ixokiꞌ quireꞌ ximban chique.\x * \xo 22.4 \xt Hch. 8:3; Fil. 3:6; 1 Ti. 1:13.\x* 
\v 5 Y re namalaj sacerdote y conojel re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij\x * \xo 22.5 \xt Lc. 22:66; Hch. 4:5.\x* jabal quitaman, roma can ja rejeꞌ re xeꞌyiꞌo-a autoridad chua, y xquiya-a cartas chua chin ninjach pa quikꞌaꞌ re kavinak re jecꞌo pa tenemit Damasco. Y ximba chiquitzꞌamic re vinak re yeꞌtzakeꞌ chij re Jesucristo, chin che can jeꞌximon tak yeꞌncꞌam-pa vovaꞌ pa Jerusalén,\x * \xo 22.5 \xt Hch. 9:2.\x* y cꞌareꞌ yeꞌnyaꞌ pa castigo.
\s Re Pablo nutzijoj andex xuban tak rejaꞌ xunimaj re Jesucristo
\p
\v 6 Pero pa jun nicꞌaj-kꞌij tak katzꞌamon-a bey y xa baꞌ chic man kojapon pa tenemit Damasco,\x * \xo 22.6 \xt Hch. 26:12.\x* cꞌo jun namalaj sakil pitinak chilaꞌ chicaj xka pa nueꞌ.\x * \xo 22.6 \xt Hch. 9:3.\x* 
\v 7 Y mareꞌ yen xintzak pan ulef. Y jareꞌ tak xincꞌaxaj che cꞌo Jun nichꞌo-pa chua, y ja quireꞌ nubij: Saulo, Saulo, ¿anchique roma tak atzꞌamon chꞌaꞌoj chuij?\x * \xo 22.7 \xt Hch. 9:4.\x* xchaꞌ.
\v 8 Y yen xincꞌutuj cha: ¿Yat anchique cꞌa rat cꞌa? xinchaꞌ cha. Y rejaꞌ xubij chua: Ja yen re Jesús aj-Nazaret re anchok chij atzꞌamon-va rubanic chꞌaꞌoj,\x * \xo 22.8 \xt Hch. 9:5.\x* xchaꞌ chua.
\v 9 Y re jeꞌbinak chuij xquixibij-quiꞌ,\x * \xo 22.9 \xt Dn. 10:7.\x* roma xquitzꞌat re sakil, pero man xquicꞌaxaj-ta re xubij re Jun re xchꞌo\x * \xo 22.9 \xt Hch. 9:7.\x* viqꞌuin.
\v 10 Y yen ximbij: Ajaf, ¿andex cꞌa re rucꞌamon che nimban? xinchaꞌ. Y re Ajaf xubij chua: Cayacataj y cabiyin pa Damasco, y chireꞌ xtibex chava re andex rucꞌamon che naban, xinchoꞌx.
\v 11 Pero cꞌaja-na re vichibil re xeꞌyuken-a chinukꞌaꞌ chin xojba pa Damasco, roma re ruchukꞌaꞌ re sakil re xintzꞌat, can xuban chua che ximoyer can.
\p
\v 12 Y chireꞌ pa Damasco cꞌo cꞌa jun ache rubiniꞌan Ananías,\x * \xo 22.12 \xt Hch. 9:17.\x* jun ache re can nuban-va re nubij chupan re ley chin re Moisés. Y conojel kavinak israelitas re jecꞌo chireꞌ, jabal yeꞌchꞌo chij\x * \xo 22.12 \xt Hch. 10:22; 1 Ti. 3:7.\x* re Ananías reꞌ.
\v 13 Y rejaꞌ xapon viqꞌuin y xboꞌrbij chua: Hermano Saulo, catzuꞌun, xchaꞌ. Y yen can jareꞌ xintiquir xintzuꞌun\x * \xo 22.13 \xt Hch. 9:17, 18.\x* y xintzꞌat rach re Ananías.
\v 14 Y rejaꞌ xubij chukaꞌ chua: Re Dios re quichin re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can,\x * \xo 22.14 \xt Hch. 3:13; 5:30.\x* xatruchaꞌ\x * \xo 22.14 \xt Ro. 1:1; Ga. 1:1.\x* chin natamaj re nurayij rejaꞌ y chin chukaꞌ xatzꞌat re Ajaf Jesucristo\x * \xo 22.14 \xt Hch. 26:16; 1 Co. 9:1.\x* re can choj rucꞌaslen,\x * \xo 22.14 \xt Hch. 3:14; 7:52.\x* y xacꞌaxaj re ruchꞌabal.\x * \xo 22.14 \xt 1 Jn. 1:1.\x* 
\v 15 Y ja rat re xcatzijon\x * \xo 22.15 \xt Hch. 23:11.\x* chiquivach re vinak re xatzꞌat\x * \xo 22.15 \xt Hch. 26:16.\x* y re xacꞌaxaj.\x * \xo 22.15 \xt Hch. 4:20.\x* 
\v 16 Cayacataj y man tayabej más, xa tabanaꞌ bautizar-aviꞌ,\x * \xo 22.16 \xt Hch. 9:18.\x* tanimaj rubeꞌ re Ajaf Jesús,\x * \xo 22.16 \xt Ro. 10:13.\x* chin nicuyutaj re amac,\x * \xo 22.16 \xt Hch. 2:38.\x* xchaꞌ chua.
\s Re Pablo nutzijoj re xuban tak rejaꞌ xutzꞌam samaj chiquicojol re man je israelitas-ta
\p
\v 17 Y tak xintzolaj-pa y xineka vovaꞌ pa Jerusalén,\x * \xo 22.17 \xt Hch. 9:26.\x* ximba chupan re rachoch re Dios chubanic orar. Y ja tak yintajin chubanic orar, ximban jun anchaꞌl achicꞌ,\x * \xo 22.17 \xt Hch. 10:10; 11:5; 2 Co. 12:1-4.\x* 
\v 18 roma re Ajaf Jesucristo xucꞌut-riꞌ chinoch, y xubij chua: Chaꞌnin catel-a vovaꞌ pa Jerusalén, roma re vinak re jecꞌo vovaꞌ man xtiquinimaj-ta re xtatzijoj chuij yen,\x * \xo 22.18 \xt Mt. 10:14.\x* xchaꞌ chua.
\v 19 Mareꞌ yen ximbij cha: Ajaf, rejeꞌ quitaman che ja yen re xinapon pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, chiquitzꞌamic re yatquiniman, xeꞌncꞌuaj pa cárcel\x * \xo 22.19 \xt Hch. 8:3.\x* y xeꞌnchꞌay.\x * \xo 22.19 \xt Mt. 10:17; 1 Co. 15:9; Fil. 3:6; 1 Ti. 1:13.\x* 
\v 20 Y tak xquimisas re Esteban re xtzijon re abeꞌ, can xka chinoch\x * \xo 22.20 \xt Lc. 11:48; Hch. 8:1.\x* re xban cha, can yincꞌo-va-apo chukaꞌ quiqꞌuin re aj-quimisanel, nchajin re quitziak\x * \xo 22.20 \xt Hch. 7:58.\x* re jeꞌquilisalon can chiquij, xinchaꞌ.
\v 21 Pero re Ajaf Jesucristo xubij chua: Cabiyin, roma can yatintak-a pa tak tenemit re jecꞌo naj, chin natzijoj re nuchꞌabal chique re vinak re xa man je israelitas-ta,\x * \xo 22.21 \xt Hch. 18:6; 26:17; Ro. 11:13; 15:16; Ga. 1:16; 2:7, 8; Ef. 3:7, 8; 1 Ti. 2:7; 2 Ti. 1:11.\x* xchaꞌ chua, quireꞌ xubij re Pablo chique re ruvinak israelitas.
\s Re Pablo cꞌo chic pa rukꞌaꞌ re coronel
\p
\v 22 Y re vinak reꞌ man chic xquijo-ta xquicꞌaxaj re Pablo. Xa jun pa quichiꞌ xquiban y xquibij: ¡Tiquimisas\x * \xo 22.22 \xt Hch. 21:36.\x* la jun ache laꞌ, roma xa can man rucꞌamon-ta chic che cꞌas!\x * \xo 22.22 \xt Hch. 25:24.\x* yeꞌchaꞌ re vinak.
\p
\v 23 Y roma re vinak jun pa quichiꞌ niquiban y niquichꞌakelaꞌ chukaꞌ re quitziak re jeꞌquilisan-a chiquij, y xbequimokꞌej-pa ulef chin niquichꞌakelaꞌ chicaj roma quiyoval,
\v 24 mareꞌ re coronel xubij che ticꞌuax-apo re Pablo chupan re jay ancheꞌ jecꞌo-va re soldados,\x * \xo 22.24 \xt Hch. 21:34.\x* y tichꞌay, chin quireꞌ tubij anchique roma tak re vinak jun pa quichiꞌ niquiban chij.
\v 25 Y jacꞌa tak yachꞌon chic re Pablo chin niquichꞌay, re Pablo xubij cha re capitán: Yen yin jun ache romano. ¿Rucꞌamon como che yinichꞌay, tak xa cꞌamaje-na tiban nubiyal?\x * \xo 22.25 \xt Hch. 16:37.\x* xchaꞌ.
\p
\v 26 Re capitán tak xucꞌaxaj quireꞌ, xboꞌrbij cha re coronel: ¿Andex nanojij che naban vocame? Roma re Pablo jun ache romano, xchaꞌ cha.
\p
\v 27 Y tak re coronel xucꞌaxaj reꞌ, xba riqꞌuin re Pablo, y xboꞌrcꞌutuj cha: ¿Katzij che rat yat jun ache romano? xchaꞌ cha.
\p Y re Pablo xubij: Jaꞌ, katzij.
\p
\v 28 Y re coronel xubij: Yen camas qꞌuiy mero xinyaꞌ chin quireꞌ xinoc jun ache romano, xchaꞌ.
\p Y re Pablo xubij: Yen man quire-ta, yen can pa nulaxic-va che yin jun ache romano, xchaꞌ re Pablo.
\p
\v 29 Y roma xquinabej che re Pablo jun ache romano, re achiꞌaꞌ re jecꞌo chic-apo listo chin niquichꞌay, xeꞌkebun-a chiquij. Y re coronel ruxibin chuka-riꞌ,\x * \xo 22.29 \xt Hch. 16:38.\x* roma ruyachꞌon re Pablo.
\s Re Pablo xcꞌuax chiquivach re achiꞌaꞌ pa camon yeꞌbano juzgar
\p
\v 30 Y pa rucaꞌn kꞌij, roma re coronel nrajoꞌ nutamaj andex rumac rubanon re Pablo chiquivach re israelitas, mareꞌ rejaꞌ xutak quiyoxic re principal tak sacerdotes y re je quichibil re pa camon yeꞌbano juzgar.\x * \xo 22.30 \xt Mt. 10:17; Lc. 21:12.\x* Y cꞌareꞌ xboꞌrlisaj-pa re Pablo, y xboꞌrpobaꞌ chiquivach.
\c 23
\p
\v 1 Y re Pablo xeꞌrutzuꞌ re achiꞌaꞌ pa camon yeꞌbano juzgar, y xubij chique: Achiꞌaꞌ re yix nuvinak, can man jun nunaꞌ re vánma, roma cꞌa chupan re tiempo vocame re nucꞌaslen can choj-va chach re Dios,\x * \xo 23.1 \xt Hch. 24:16; 2 Co. 1:12; 2 Ti. 1:3.\x* xchaꞌ.
\p
\v 2 Mareꞌ re Ananías re namalaj sacerdote\x * \xo 23.2 \xt Hch. 24:1.\x* xubij chique re jecꞌo-apo chunakaj re Pablo, che tiquichꞌayaꞌ xeꞌray.\x * \xo 23.2 \xt 1 R. 22:24.\x* 
\v 3 Pero re Pablo chaꞌnin xubij-apo cha re Ananías: ¡Re xtibano quireꞌ chava rat ja re Dios! ¡Rat xa yat jun ache re caꞌeꞌ apalaj! Roma can yat tzꞌuyul-pa chireꞌ chin yinaban juzgar,\x * \xo 23.3 \xt Dt. 25:1.\x* y chukaꞌ nakꞌasaj pa nueꞌ ronojel re ley chin re Moisés, ¿pero anchique roma tak rat naban che quinchꞌay, y re ley\x * \xo 23.3 \xt Jn. 7:51.\x* chin re Moisés man quire-ta nubij? xchaꞌ re Pablo.
\p
\v 4 Y re vinak quimalon-quiꞌ chireꞌ xquibij cha re Pablo: ¿Anchique roma tak can man aveꞌ yachꞌo-apo cha la namalaj ru-sacerdote\x * \xo 23.4 \xt Jn. 18:22.\x* re Dios? xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 5 Y re Pablo xubij: Nuvinak\x * \xo 23.5 \xt Hch. 24:17.\x* israelitas, yen man ntaman-ta vo xa ja rejaꞌ re namalaj sacerdote, roma xe-ta ntaman man-ta ximbij\x * \xo 23.5 \xt Jud. 8.\x* re cꞌa baꞌ timbij-ka, roma chupan re ruchꞌabal re Dios nubij: Man itzel cachꞌo chij jun autoridad chin re atenemit,\x * \xo 23.5 \xt Ex. 22:28.\x* nichaꞌ, xchaꞌ re Pablo.
\p
\v 6 Y re Pablo xbeka chucꞌoꞌx che jecꞌo achiꞌaꞌ saduceos y jecꞌo chukaꞌ fariseos chiquicojol re achiꞌaꞌ pa camon yeꞌbano juzgar. Mareꞌ rejaꞌ jun pa ruchiꞌ xubij-apo: Nuvinak israelitas, yen yin fariseo,\x * \xo 23.6 \xt Fil. 3:5.\x* y can quireꞌ chukaꞌ re nataꞌ. Y vocame yex yiniban juzgar, roma yen can ntaman che re anamaꞌiꞌ can xqueꞌcꞌastaj-va,\x * \xo 23.6 \xt Hch. 28:20.\x* xchaꞌ re Pablo.
\p
\v 7 Y tak re achiꞌaꞌ fariseos y saduceos xquicꞌaxaj re xubij-ka re Pablo, xquitzꞌam-quiꞌ che chꞌabal, y xquijach-quiꞌ y caꞌeꞌ quivach xquiban.
\v 8 Roma re saduceos man niquinimaj-ta che re anamaꞌiꞌ xqueꞌcꞌastaj,\x * \xo 23.8 \xt Mt. 22:23; Mr. 12:18; Lc. 20:27.\x* man niquinimaj-ta chukaꞌ che jecꞌo ángeles y espíritus, pero re achiꞌaꞌ fariseos can niquinimaj-va reꞌ.
\v 9 Y jun pa quichiꞌ niquiban. Y re jeꞌatamayon re qui-ley re israelitas re jecꞌo quiqꞌuin re achiꞌaꞌ fariseos xeꞌyacataj y xquibij: Re jun ache reꞌ man jun itzel cosa rubanon.\x * \xo 23.9 \xt Pr. 16:7; Lc. 23:4.\x* Y qꞌuibaꞌ jun espíritu o jun ángel biyom-pa cha, re tzij yeꞌrubilaꞌ. Y vo xa quireꞌ, man rucꞌamon-ta che yojyacataj chij re Dios,\x * \xo 23.9 \xt Hch. 5:39; 9:4, 5; 11:17; 22:7.\x* xeꞌchaꞌ.
\p
\v 10 Y caꞌeꞌ quivach xquiban re quimalon-qui chireꞌ, mareꞌ can xquitzꞌam-quiꞌ che chꞌabal. Y re coronel xeꞌrayoj re soldados chin xbequilisaj-pa re Pablo y niquicꞌuaj-a pa jay re ancheꞌ jecꞌo-va re soldados, roma xunojij che re vinak reꞌ can xtiquivachꞌ re Pablo.
\p
\v 11 Y re jun chic akꞌaꞌ reꞌ, re Ajaf Jesucristo xucꞌut-riꞌ chach\x * \xo 23.11 \xt Hch. 27:23.\x* re Pablo, y xubij cha: Man taxibij-aviꞌ,\x * \xo 23.11 \xt Hch. 18:9.\x* xa tabanaꞌ confiar-aviꞌ,\x * \xo 23.11 \xt Sal. 46:1; 109:31; Is. 41:10; 43:2; Jer. 15:19-21; Hch. 2:25.\x* roma can anchaꞌl nutzijosic xaban vovaꞌ pa Jerusalén, can nicꞌatzin che quireꞌ naꞌbanaꞌ pa Roma, xchaꞌ cha.
\s Jecꞌo achiꞌaꞌ xquijo-ta xquiquimisaj re Pablo
\p
\v 12 Y pa rucaꞌn kꞌij tichꞌo-va re Ajaf Jesucristo riqꞌuin re Pablo, jecꞌo chique re israelitas pan eval xquinojelaꞌ andex xtiquiban cha re Pablo. Y xquibij che man xqueꞌva-ta y man xtiquikum-ta yaꞌ, xa cꞌaja tak xtiquiquimisaj-na.\x * \xo 23.12 \xt Hch. 25:3.\x* Y xquibij chukaꞌ che can ja-ta cꞌa re Dios re xtiyiꞌo re castigo pa quiveꞌ,\x * \xo 23.12 \xt Mt. 26:74.\x* vo xa man katzij-ta re xquibij.\x * \xo 23.12 \xt 1 S. 3:17; 20:12, 13; 1 R. 19:2; Is. 8:9, 10.\x* 
\v 13 Y re xeꞌbin che pan eval niquiban quireꞌ, jecꞌo laꞌk je cuarenta achiꞌaꞌ israelitas.
\v 14 Re achiꞌaꞌ reꞌ xeꞌbapon quiqꞌuin re principal tak sacerdotes y re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij, y xbequibij chique: Yoj kanojin chic che nakaquimisaj re Pablo, y can kabin chic che man xkojva-ta y man xtakakum-ta yaꞌ cꞌa jampaꞌ xkojtiquir chij, y vo xa man xtakaban-ta re xkabij, can ja-ta cꞌa re Dios xtiyiꞌo re castigo pa kaveꞌ.
\v 15 Y vocame nakajoꞌ che yex y re nicꞌaj chic re pa camon yixbano juzgar, nibij-ta cha re ache coronel, che yex nijoꞌ che ja re chuaꞌk nicꞌuax-apo re Pablo chivach, roma cꞌo más cosas nijoꞌ nicꞌutuj cha. Y yoj xtakayabej po bey y xtakaquimisaj re Pablo, xeꞌchaꞌ.
\p
\v 16 Pero ronojel reꞌ xucꞌaxaj-a jun alaꞌ ral re ranaꞌ re Pablo. Mareꞌ re alaꞌ reꞌ xba y xoc-apo chupan re jay ancheꞌ jecꞌo-va re soldados, roma chireꞌ cꞌo-va re Pablo, y xboꞌrbij cha re Pablo ronojel re rucꞌaxan-a.\x * \xo 23.16 \xt Job 5:13; Pr. 21:30.\x* 
\v 17 Y tak re Pablo xucꞌaxaj reꞌ, xrayoj jun capitán, y xubij cha: Tacꞌuaj-a baꞌ re alaꞌ reꞌ chach re coronel, roma nrajoꞌ nubij jun-caꞌeꞌ cha, xchaꞌ cha.
\p
\v 18 Re capitán xucꞌuaj-a re alaꞌ chach re coronel, y xboꞌrbij cha: Re Pablo re cꞌo preso xinrayoj, y xucꞌutuj utzil chua chin nincꞌam-pa re alaꞌ reꞌ chavach, roma cꞌo nrajoꞌ nubij chava, xchaꞌ.
\p
\v 19 Y re coronel xutzꞌam-a chukꞌaꞌ y xquijechꞌaj-a-quiꞌ riqꞌuin, y cꞌareꞌ xucꞌutuj cha: ¿Andex najoꞌ nabij chua? xchaꞌ cha.
\p
\v 20 Y re alaꞌ xubij cha: Nicꞌaj chique re kavinak israelitas\x * \xo 23.20 \xt Hch. 20:3.\x* xquiyaꞌ chiquivach che xteꞌquicꞌutuj utzil\x * \xo 23.20 \xt Hch. 25:3.\x* chava, che chuaꞌk nacꞌuaj-a re Pablo chiquivach re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar, roma xtiquibij chava che cꞌo más re niquijoꞌ niquicꞌutuj cha re Pablo.
\v 21 Pero rat man tanimaj reꞌ, roma jecꞌo más je cuarenta achiꞌaꞌ re xqueꞌyaben\x * \xo 23.21 \xt Sal. 10:9.\x* chin re Pablo po bey, y re achiꞌaꞌ reꞌ can quibin che man xqueꞌva-ta y man xtiquikum-ta yaꞌ, hasta cꞌa jampaꞌ xqueꞌtiquir xtiquiquimisaj,\x * \xo 23.21 \xt Sal. 37:12, 32; Pr. 1:16; 4:16; Is. 59:7.\x* y che can ja-ta re Dios re xtiyiꞌo re castigo pa quiveꞌ, vo xa man xqueꞌtiquir-ta xtiquiban lo que xquibij.\x * \xo 23.21 \xt Hch. 23:12.\x* Y vocame xaxe chic quiyaben re andex xtabij-a rat, xchaꞌ re alaꞌ.
\p
\v 22 Y re coronel xubij cha re alaꞌ che titzolaj, y man tutzijoj che xboꞌrbij-yan can cha rejaꞌ.
\s Tak re Pablo xcꞌuax-a pa Cesarea chach re gobernador rubiniꞌan Félix
\p
\v 23 Y jareꞌ tak rejaꞌ xeꞌrayoj je caꞌeꞌ capitanes, y xubij chique che a las nueve chupan re akꞌaꞌ reꞌ, nrajoꞌ che quibanon chic quibanic je setenta soldados re yeꞌba chij quiej y cajeꞌ ciento re yeꞌba chacakan. Nicꞌaj chique rejeꞌ re yeꞌcꞌuan-a lanzas. Chin yeꞌba pa Cesarea.\x * \xo 23.23 \xt Hch. 8:40.\x* 
\v 24 Y chukaꞌ tibana-a quibanic re quiej re yeꞌrucꞌuaj-a re Pablo, roma yen ninjoꞌ che yex nicꞌuaj-a re Pablo chach re gobernador\x * \xo 23.24 \xt Mt. 27:2; Hch. 23:26, 33, 34.\x* rubiniꞌan Félix. Y ninjoꞌ che man jun cosa tucꞌalvachij-a po bey.
\p
\v 25 Y xutzꞌibaj-a jun carta chin niquijach pa rukꞌaꞌ re gobernador, y chupan re carta reꞌ rubin-a:
\v 26 Yen Claudio Lisias nintak-a ruxnokil-avach\x * \xo 23.26 \xt Hch. 15:23.\x* rat namalaj gobernador Félix.
\v 27 Jacꞌa re jun ache re ecꞌuan-apo chavach, tzꞌamon coma re israelitas y bama xquiquimisaj. Yen y re soldados\x * \xo 23.27 \xt Hch. 23:10.\x* xojapon chucolic pa quikꞌaꞌ\x * \xo 23.27 \xt Hch. 24:7.\x* re vinak, roma xinabej che rejaꞌ jun ache romano.\x * \xo 23.27 \xt Hch. 22:25-29.\x* 
\v 28 Chaꞌnin xincꞌuaj chiquivach re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar chiquicojol re israelitas, roma xinjoꞌ xintamaj andex che mac re jeꞌrubanalon.\x * \xo 23.28 \xt Hch. 22:30.\x* 
\v 29 Y xintzꞌat che niquisujuj\x * \xo 23.29 \xt Mr. 15:3.\x* roma man nuban-ta re nubij re qui-ley\x * \xo 23.29 \xt Hch. 18:15; 24:5, 6.\x* rejeꞌ. Mareꞌ man rucꞌamon-ta che nicꞌueꞌ preso o niquimisas.\x * \xo 23.29 \xt Sal. 27:12; Hch. 25:25; 26:31.\x* 
\v 30 Y vocame xintak-a re ache reꞌ aviqꞌuin, roma xbebex chua che re vinak israelitas niquijoꞌ niquiquimisaj re ache reꞌ. Y ximbij chukaꞌ chique re vinak re jeꞌtzꞌamayon re Pablo, che queꞌba aviqꞌuin rat\x * \xo 23.30 \xt Hch. 24:8.\x* chin niquibij andex re jeꞌrubanalon. Re ninrayij yen che otz-ta avach. Quireꞌ nubij re carta re xban-a.
\p
\v 31 Y re soldados can xquiban-va re xbex chique. Xquicꞌuaj-a re Pablo chupan re jun tenemit rubiniꞌan Antípatris re akꞌaꞌ reꞌ.
\v 32 Pa rucaꞌn kꞌij xquitzꞌam chic-a bey. Y xaxe re setenta soldados re jeꞌbinak chij quiej, xaxe chic reꞌ re xeꞌba chij re Pablo, y re cajeꞌ ciento soldados xeꞌtzolis can.
\v 33 Y tak xeꞌbapon pa Cesarea\x * \xo 23.33 \xt Hch. 8:40.\x* re jeꞌacꞌayon-a chin re Pablo, xbequijachaꞌ re carta pa rukꞌaꞌ re Félix re gobernador, y xquijach-apo chukaꞌ re Pablo cha.
\v 34 Y tak rutzꞌeton chic re nubij re carta, re gobernador xucꞌutuj cha re Pablo anchique lugar pitinak-va. Tak rucꞌaxan chic che pa Cilicia\x * \xo 23.34 \xt Hch. 6:9; 21:39.\x* pitinak-va,
\v 35 xubij cha: Tak xqueꞌbeka re jeꞌsujuyun\x * \xo 23.35 \xt Hch. 24:1.\x* avichin, xtincꞌaxaj chukaꞌ re tzij re xcaꞌbilaꞌ chin naban defender-aviꞌ chiquivach,\x * \xo 23.35 \xt Hch. 25:16.\x* xchaꞌ re gobernador.
\p Y chukaꞌ xubij che ticꞌuax-a re Pablo pa palacio\x * \xo 23.35 \xt Mt. 27:27.\x* chin re Herodes, y tichajex coma re soldados.
\c 24
\s Re Pablo cꞌo-apo chach re gobernador rubiniꞌan Félix
\p
\v 1 Y voꞌoꞌ kꞌij ticꞌue-va re Pablo chireꞌ pa Cesarea, tak xapon-ka re Ananías re namalaj sacerdote je ruchibil-a nicꞌaj chique re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij y chukaꞌ jun licenciado rubiniꞌan Tértulo. Y xeꞌbapon chach re Félix, chin xbequisujuj re Pablo.\x * \xo 24.1 \xt Hch. 23:2, 30, 35; 25:2.\x* 
\v 2 Y tak xvayox re Pablo chach re gobernador, jareꞌ tak re Tértulo xutzꞌam-apo rusujusic re Pablo. Re Tértulo ja quireꞌ xeꞌrubila-apo cha re Félix: Namalaj gobernador, yoj camas nakatioxij chava, roma re pa katenemit yojquiꞌcot y manak ayoval, roma cꞌo anaꞌoj, y riqꞌuin reꞌ yoj-acꞌuan-va.\x * \xo 24.2 \xt Sal. 12:2; 55:21; Jud. 16.\x* 
\v 3 Nakatioxij chava rat namalaj ache, re utzil abanon chaka nojel tiempo y xabanchique lugar.
\v 4 Y man nakajo-ta nakalisaj tiempo chavach, pero xaxe roma kataman che rat camas otz anaꞌoj, mareꞌ nakajoꞌ che nacꞌaxaj baꞌ re caꞌe-oxeꞌ tzij re nakajoꞌ nakabij.
\v 5 Roma re jun ache reꞌ, can kataman che jun itzel ache.\x * \xo 24.5 \xt 1 P. 2:12, 19.\x* Ja rejaꞌ re niyaco ayoval chiquicojol re israelitas ronojel lugar. Ja rejaꞌ re principal chiquicojol re nicꞌaj chic vinak re yeꞌnatan rubeꞌ re Jesús aj-Nazaret.
\v 6 Y ja chukaꞌ rejaꞌ re xjovan che xuban cha re rachoch re Dios re cꞌo pa Jerusalén, che camanak-ta rukꞌij.\x * \xo 24.6 \xt Hch. 17:6; 21:28.\x* Mareꞌ yoj xkatzꞌam chin xkajo-ta xkaban juzgar anchaꞌl nubij re ka-ley.\x * \xo 24.6 \xt Jn. 18:31.\x* 
\v 7 Pero re coronel rubiniꞌan Lisias xoc chakacojol, y xboꞌrlisaj-pa pa kakꞌaꞌ.\x * \xo 24.7 \xt Hch. 21:33; 23:27.\x* 
\v 8 Y xubij: Re yeꞌbin che re Pablo cꞌo rumac, queꞌpa cꞌa chavach rat. Y jacꞌa tak xtacꞌutuj re rumac jeꞌrubanalon, xtatamaj che can katzij-va re yojtajin chubixic chava chij re Pablo, xchaꞌ re Tértulo.
\p
\v 9 Y re vinak re je ruchibil re Tértulo, niquibij che katzij re xubij.
\v 10 Y re Félix re gobernador xubam-pa rukꞌaꞌ chach re Pablo chin tichꞌo. Y rejaꞌ xchꞌo-apo, y xubij: Ntaman che rat qꞌuiy junaꞌ re abanon juzgar pa rueꞌ re ka-nación. Mareꞌ man xtimpokonaj-ta xtimbij-apo che man jun chꞌaꞌoj nbanon.
\v 11 Y rat yatiquir natamaj vo xa katzij re niquibij chuij o xa man katzij-ta. Roma yen xa cꞌaja doce kꞌij re quineꞌka-va chic jun bey pa Jerusalén,\x * \xo 24.11 \xt Hch. 21:26.\x* y ximpa chuyiꞌic rukꞌij re Dios.
\v 12 Y tak xinquivel man roma-ta che katzꞌamon-kiꞌ che chꞌabal riqꞌuin jun chic vinak. Chukaꞌ man jeꞌmalon-ta vinak chin niquiban ayoval, chireꞌ pa rachoch re Dios\x * \xo 24.12 \xt Hch. 25:8.\x* y ni xe-ta pa tak jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Y chukaꞌ mana-ta pa tak bey chin re tenemit xinquivel-va che cꞌo-ta jun cosa re yintajin chubanic.
\v 13 Re vinak re yeꞌbin che ja numac reꞌ re jeꞌmbanalon, man xqueꞌtiquir-ta xtiquibij che katzij, xe-ta xa nicꞌutux chique che can tiquisekresaj.
\v 14 Pero re nimbij-apo chava, ja che yen katzij ntzekelben re Jesús, re niquibij rejeꞌ che man otz-ta. Roma riqꞌuin re ntzekelben re Jesús, yen can ninsamajij-va re Dios re quichin re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can.\x * \xo 24.14 \xt 2 Ti. 1:3.\x* Can ninimaj-va ronojel re tzꞌiban can chupan re ley chin re Moisés, y chukaꞌ chupan re jeꞌquitzꞌiban can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique.\x * \xo 24.14 \xt Sal. 119:46; Hch. 26:22.\x* 
\v 15 Y yen cꞌo nu-esperanza riqꞌuin re Dios che re anamaꞌiꞌ cꞌo jun kꞌij tak xqueꞌcꞌastaj.\x * \xo 24.15 \xt Dn. 12:2; Mt. 22:31; Hch. 23:6.\x* Can xqueꞌcꞌastaj-pa re je otz tak vinak y re je mal tak vinak. Y re nuvinak can quireꞌ chukaꞌ quiyaben che nibanataj.
\v 16 Y mareꞌ yen can nintaj nukꞌij chin che man ninjo-ta nimban re etzelal chach re Dios y chiquivach chukaꞌ re vinak. Y quireꞌ re vánma can otz-va cꞌa nunaꞌ.\x * \xo 24.16 \xt Hch. 23:1.\x* 
\p
\v 17 Y cꞌo chic junaꞌ re man yinkꞌaxnak-ta vovaꞌ. Y vocame ximpa, ncꞌamom-pa limosna y neꞌnjachaꞌ chiquivach re nuvinak re cꞌo ndoc-va chique, y chukaꞌ ncꞌamom-pa re nu-ofrenda chin pa rachoch re Dios.
\v 18 Jareꞌ re yintajin chubanic chireꞌ pa rachoch re Dios, tak re nuvinak israelitas re jeꞌpitinak quila chupan re lugar rubiniꞌan Asia xinquitzꞌat. Yen xinjoskꞌij-yan-viꞌ,\x * \xo 24.18 \xt Hch. 21:26.\x* anchaꞌl nubij re ley chin re Moisés, man yimbinak-ta chiquicojol vinak, y manak chukaꞌ ayoval nimban. Xa ja re je caꞌe-oxeꞌ israelitas reꞌ re xeꞌtzꞌucu-a ronojel reꞌ.
\v 19 Mareꞌ vo xa cꞌo mac nbanon chiquivach, can rucꞌamon che jecꞌo-ta-pa vovaꞌ chavach vocame y tiquibij-apo chava vo xa cꞌo niquijoꞌ niquibij chuij.\x * \xo 24.19 \xt Hch. 23:30.\x* 
\v 20 Y como xa man jecꞌo-ta-pa, pues jacꞌa re jecꞌo-pa vovaꞌ tiquibij-pa re andex numac xquivel tak yen xincꞌuax chiquivach re achiꞌaꞌ pa camon yeꞌbano juzgar.\x * \xo 24.20 \xt Hch. 22:30.\x* 
\v 21 O qꞌuibaꞌ rejeꞌ niquinojij che mac re ximban tak cof xinchꞌo chireꞌ chiquicojol y ximbij: Quimban juzgar vocame roma yen ninimaj che re anamaꞌiꞌ can xqueꞌcꞌastaj-va.\x * \xo 24.21 \xt Hch. 23:6; 26:6, 8; 28:20.\x* Quireꞌ re xubij re Pablo.
\p
\v 22 Re Félix re gobernador can rutaman-va andex quibanic re yeꞌsamaj pa rubeꞌ re Jesucristo, re katzij. Y mareꞌ xuban che titane-ka che tzij roma rucꞌaxan chic-ka re xubij re Pablo, y xubij chique conojel: Cꞌa xtipa-na re Lisias re coronel, cꞌaja kꞌij reꞌ xtintamaj más chij re jun ayoval itzꞌamon.
\p
\v 23 Y re Félix xubij cha re capitán che otz ruchajexic tubanaꞌ re Pablo, pero chukaꞌ man xaxe jun lugar ticꞌue-va, xa tuyaꞌ baꞌ kꞌij cha che ndel-a baꞌ. Y man queꞌrukꞌat re yeꞌbapon riqꞌuin chin cꞌo utzil neꞌquibanaꞌ can cha o neꞌquitzꞌetaꞌ can.\x * \xo 24.23 \xt Hch. 27:3; 28:16.\x* 
\p
\v 24 Y tak kꞌaxnak chic caꞌe-oxeꞌ kꞌij, xpa re Félix y chibil chukaꞌ re ruxayil rubiniꞌan Drusila, y re Drusila jun israelita. Xutak ruyoxic re Pablo, roma rejaꞌ nrajoꞌ nutamaj andex rubanic, chin naban confiar-aviꞌ riqꞌuin re Jesucristo.
\v 25 Y re Pablo xapon quiqꞌuin, y xutzꞌam rubixic chique chij re andex rubanic jun cꞌaslen choj, re andex naban chin nakꞌat-aviꞌ chin man naban-ta re mac, y che pa ruqꞌuisibal re Dios xqueꞌruban juzgar re vinak. Y re Félix camas xuxibij-riꞌ riqꞌuin re xucꞌaxaj, y xubij cha re Pablo: Vocame cabiyin. Y tak xtijomojoꞌ chic baꞌ chinoch, xcatinvayoj chic jun bey,\x * \xo 24.25 \xt Hch. 17:32.\x* xchaꞌ re Félix.
\p
\v 26 Y re Félix qꞌuiy bey nrayoj re Pablo chin nichꞌo riqꞌuin, roma xuyabej che re Pablo xusuj-ta mero cha\x * \xo 24.26 \xt Ex. 23:8; Dt. 16:19; 1 S. 8:3; 12:3; 2 Cr. 19:7; Job 15:34; Sal. 26:10; Pr. 17:8, 23; 29:4.\x* chin nulisaj-a. Pero re Pablo manak mero xusuj cha.
\v 27 Y xkꞌax caꞌeꞌ junaꞌ y re Pablo cꞌa cꞌo preso. Y re Félix xjal-a y xpa re Porcio Festo pa ruqꞌuixel. Y re Félix xaxe chin otz nitzꞌet\x * \xo 24.27 \xt Ex. 23:2; Pr. 29:25; Hch. 12:3; 25:9.\x* coma re vinak israelitas, cꞌa xuya-na can preso re Pablo.
\c 25
\s Tak re Pablo cꞌo-apo chach re Festo
\p
\v 1 Y re Festo xbeka pa Cesarea chin noꞌrbanaꞌ recibir re ru-puesto, roma ja rejaꞌ re ndoc can gobernador. Y oxeꞌ kꞌij toc-va gobernador, rejaꞌ xba-a pa tenemit Jerusalén.
\v 2 Tak cꞌo chic chireꞌ pa Jerusalén, re principal tak sacerdotes y re vinak israelitas re más cꞌo quikꞌij, xeꞌbapon riqꞌuin y xbequisujuj re Pablo,\x * \xo 25.2 \xt Hch. 24:1.\x* y xquibij cha re Festo che tubanaꞌ jun utzil chique.
\v 3 Y re utzil re xquicꞌutuj rejeꞌ ja che tutakaꞌ rucꞌamic re Pablo, roma can quinojin chic che tak xticꞌam-pa pa Jerusalén, neꞌquiquimisaj\x * \xo 25.3 \xt Hch. 23:12.\x* po bey.
\v 4 Pero re Festo xubij chique: Re Pablo cꞌo preso chilaꞌ pa Cesarea, y yen xa yintzolaj-yan chic chilaꞌ.
\v 5 Más-ta otz che ja re cꞌo más quikꞌij chiꞌicojol, yeꞌoc-a vichibil chin yojba pa Cesarea, chin quireꞌ cꞌa chilaꞌ niquibij-va chua re rumac rubanon re ache reꞌ, xchaꞌ re Festo chique.
\p
\v 6 Y rejaꞌ xaxe laꞌk jun vakxakiꞌ o lajuj kꞌij re xcꞌue-a pa Jerusalén, y xtzolaj chic pa Cesarea. Y pa rucaꞌn kꞌij, rejaꞌ xbetzꞌuye-pa pa ru-despacho, y xutak rucꞌamic re Pablo.
\v 7 Y tak re Pablo xoc-apo, re vinak israelitas re jeꞌpitinak pa Jerusalén xquimol-apo-quiꞌ chij, y niquisujuj-apo\x * \xo 25.7 \xt Est. 3:8; Sal. 27:12; 35:1; Mr. 15:3.\x* roma chiquivach rejeꞌ camas qꞌuiy rumac. Pero man xeꞌtiquir-ta xeꞌquisekresaj vo xa katzij che jeꞌrubanalon re mac reꞌ, tak xcꞌutux chique.
\v 8 Mareꞌ re Pablo, chin che nuban defender-riꞌ, xchꞌo-apo, y xubij: Yen man jun numac nbanon chach re ley kachin yoj re yoj israelitas y chukaꞌ man jun mac re nbanon-ta pa rachoch re Dios\x * \xo 25.8 \xt Hch. 21:28.\x* re cꞌo pa Jerusalén, y chukaꞌ man jun nbanon chach re ley re yiꞌon roma re César, xchaꞌ re Pablo.
\p
\v 9 Y roma re Festo nrajoꞌ che otz nitzꞌet\x * \xo 25.9 \xt 2 Cr. 19:6; Pr. 29:25; Hch. 12:3; 24:27.\x* coma re vinak israelitas, xucꞌutuj cha re Pablo: ¿Najoꞌ che cꞌa pa Jerusalén yojbo-va, chin nakabanaꞌ rubiyal re ayoval ntajin chavij? xchaꞌ re Festo.
\p
\v 10 Pero re Pablo xubij cha: Yen yin jun vinak romano, y mareꞌ can ja re ru-ley re César re tiene que yimbano juzgar, anchaꞌl re ru-ley re ruyiꞌon chava rat. Y chukaꞌ rat jabal ataman che yen man jun cosa itzel re nbanon-ta chique re nuvinak israelitas.
\v 11 Y vo xa cꞌo mac re jeꞌmbanalon re can rucꞌamon che quinquimisas, pues quinquimisas, man nimbij-ta che man quinquimisas.\x * \xo 25.11 \xt Hch. 18:14.\x* Pero vo xa man jun cosa re niquibij chuij che katzij, man jun cꞌa cꞌo rukꞌaꞌ chua chin yinrujach-ta-a chique re yeꞌbin che cꞌo numac. Mareꞌ ninjoꞌ che can ja re César\x * \xo 25.11 \xt Hch. 26:32.\x* re quimbano juzgar, xchaꞌ re Pablo cha re Festo re gobernador pa Cesarea.
\p
\v 12 Re Festo xtzijon quiqꞌuin re yeꞌtaꞌo-apo richin chin niquiban juzgar, y cꞌareꞌ xubij cha re Pablo: Rat xacꞌutun che ja re César re yabano juzgar. Entonces yaba cꞌa pa Roma chach re César, xchoꞌx re Pablo.
\s Re Rey Agripa nrajoꞌ nucꞌaxaj re Pablo
\p
\v 13 Y tak kꞌaxnak chic jun caꞌe-oxeꞌ kꞌij, jareꞌ tak re Rey rubiniꞌan Agripa y re Berenice xeꞌbapon pa Cesarea chin neꞌquiyaꞌ ruxnokil-rach\x * \xo 25.13 \xt 1 S. 13:10; 25:14; 2 S. 8:10; 2 R. 10:13; Mr. 15:18.\x* re Festo.
\v 14 Y roma re Rey Agripa y re Berenice qꞌuiy kꞌij xeꞌcꞌue-ka chireꞌ, re Festo xutzijoj cha re rucꞌalvachin re Pablo.\x * \xo 25.14 \xt Hch. 24:27.\x* Y xubij: Vovaꞌ cꞌo jun ache re yiꞌon can preso roma re Félix.
\v 15 Y tak ximba pa Jerusalén, re principal tak sacerdotes y re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ israelitas re cꞌo quikꞌij, xeꞌbapon viqꞌuin y xbequibij chua re mac re jeꞌrubanalon re ache reꞌ, y xquicꞌutuj chua che can timbanaꞌ cha che nika re castigo pa rueꞌ.
\v 16 Pero yen ximbij chique che re ka-ley yoj re yoj romanos man nuya-ta kꞌij che xaxe tal choj quireꞌ nitak ruquimisasic jun vinak. Re ka-ley yoj nubij che re cꞌo ayoval tzꞌamon chij tiene que nuban defender-riꞌ.\x * \xo 25.16 \xt Dt. 17:4; 19:17, 18; Pr. 18:13; Hch. 26:1.\x* Tiene que nichꞌo quiqꞌuin re jeꞌtzꞌamayon ayoval chij chin nuban defender-riꞌ chiquivach.
\v 17 Y mareꞌ can xe xeꞌbeka re achiꞌaꞌ reꞌ pa Cesarea, can man xinya-ta kꞌij che xba-ta más tiempo, xa can ja re rucaꞌn kꞌij xinetzꞌuyeꞌ pa nu-despacho y xintak rucꞌamic re ache.
\v 18 Y re yeꞌsujun chij re ache, manak can-ta cꞌo xquibij chij re andex jeꞌrubanalon, man anchaꞌl-ta re ninojin yen.
\v 19 Roma re rumac re xquibij rejeꞌ, che rejaꞌ nichꞌo chij re qui-religión\x * \xo 25.19 \xt Hch. 23:29.\x* y xquinataj chukaꞌ jun Jesús.\x * \xo 25.19 \xt Hch. 18:15.\x* Pero re Jesús reꞌ xa quiminak chic-a, y re Pablo nubij che xcꞌastaj-a.
\v 20 Y como yen man ninvel-ta andex nimban riqꞌuin jun ayoval quireꞌ, mareꞌ xincꞌutuj cha re Pablo: ¿Najoꞌ che cꞌa pa Jerusalén yojbo-va chubanic rubiyal re ayoval ntajin chavij? xinchaꞌ cha.
\v 21 Y rejaꞌ xubij: Ja re César re ninjoꞌ chin yimbano juzgar. Y mareꞌ yen nyiꞌon preso, cꞌaja tak xquintiquir cꞌareꞌ xtintak-a pa Roma chach re César, xchaꞌ re Festo.
\p
\v 22 Y re Rey Agripa xubij cha re Festo: Yen ninrayij nincꞌaxaj andex nubij re jun ache reꞌ.
\p Y re Festo xubij cha re Rey Agripa: Chuaꞌk xtacꞌaxaj re ache reꞌ,\x * \xo 25.22 \xt Hch. 9:15.\x* xchaꞌ.
\p
\v 23 Y pa rucaꞌn kꞌij, tak re Rey Agripa y re Berenice xeꞌbapon, rejeꞌ je quichibil re achiꞌaꞌ re jecꞌo pa quiveꞌ re soldados y re achiꞌaꞌ re cꞌo más quikꞌij chireꞌ pa Cesarea, y quivekon-a-quiꞌ, tak xeꞌoc-apo chupan re jay re ancheꞌ kas niquimol-va-quiꞌ. Y cꞌareꞌ re Festo xutak rucꞌamic re Pablo.
\v 24 Y re Festo xubij: Rey Agripa y nojel yex re imalom-pa-iviꞌ kaqꞌuin vocame, jacꞌa ache reꞌ re rubiniꞌan Pablo. Re vinak israelitas re jecꞌo pa Jerusalén y re jecꞌo chukaꞌ vovaꞌ, camas quicꞌutun chua che man rucꞌamon-ta chic che cꞌas.\x * \xo 25.24 \xt Hch. 22:22.\x* 
\v 25 Jacꞌa yen nintzꞌat che re jun ache reꞌ man jun itzel cosa rubanon\x * \xo 25.25 \xt Lc. 23:4; Jn. 18:38; Hch. 23:9, 29; 26:31.\x* chin quireꞌ niquimisas-ta. Y rejaꞌ xucꞌutuj chua che ja re César re tibano juzgar pa rueꞌ, y yen nintak-a riqꞌuin re César chilaꞌ pa Roma.
\v 26 Y roma man jun andex ninvel chin nimbij-a cha re vajaf César chij re ache reꞌ, mareꞌ ja re npoban chivach, y chavach chukaꞌ rat Rey Agripa, chin quireꞌ tacꞌutuj cha re rumac jeꞌrubanalon, chin quireꞌ ja rumac reꞌ re xtintzꞌibaj-a cha re César.
\v 27 Roma chinoch yen can man rucꞌamon-ta che nintak-a jun re cꞌo preso y man nintak-ta-a rubixic andex rumac jeꞌrubanalon, xchaꞌ re Festo cha re Rey Agripa.
\c 26
\s Re Rey Agripa nuyaꞌ kꞌij cha re Pablo che nichꞌo
\p
\v 1 Y jareꞌ tak re Rey Agripa xubij cha re Pablo: Ninyaꞌ kꞌij chava che yachꞌo,\x * \xo 26.1 \xt Pr. 18:13; Hch. 25:16.\x* y can jareꞌ tak re Pablo xutzekej re rukꞌaꞌ, y ja tzij reꞌ re xeꞌrucusaj chin xeꞌrubij che man jun rumac. Y xutzꞌam rubixic:
\v 2 Yen camas nintioxij y camas chukaꞌ yinquiꞌcot, roma chavach rat Rey Agripa yincꞌo-va chin nimban defender-viꞌ. Roma re kavinak israelitas niquibij che camas mac jeꞌmbanalon.
\v 3 Y yen más yinquiꞌcot roma rat can jabal-va ataman\x * \xo 26.3 \xt Dt. 17:14-20; Hch. 25:26.\x* re ka-costumbre, re andex nakaban yoj re yoj israelitas chupan re kacꞌaslen. Chukaꞌ can jabal ataman che jun-va nunojij re jun y jun-va nunojij la jun chic. Mareꞌ ninjoꞌ che yinacꞌaxaj-ta baꞌ y man-ta cꞌa nakꞌax acꞌoꞌx roma re tzij re ninjoꞌ nimbij.
\s Re Pablo nutzijoj rucꞌaslen tak cꞌamaje-na tunimaj re Jesucristo
\p
\v 4 Y re kavinak israelitas can quitaman andex rubanic re nucꞌaslen tak cꞌa yin acꞌual cheꞌ, re pa nutenemit y quireꞌ chukaꞌ pa Jerusalén.
\v 5 Y rejeꞌ can quitaman chukaꞌ che cꞌa yin cꞌajol cheꞌ tak xincꞌue-pa quiqꞌuin re achiꞌaꞌ fariseos. Y jacꞌa yoj re yoj achiꞌaꞌ fariseos re más yojniman re nubij re ley\x * \xo 26.5 \xt Hch. 22:3; Ga. 1:13; Fil. 3:5.\x* chin re Moisés. Y xe-ta re kavinak reꞌ, niquijoꞌ niquisekresaj, can nikꞌalajin che katzij re yintajin chubixic.
\v 6 Pero vocame yincꞌo vovaꞌ chin yimban juzgar, xaxe roma yen can ninimaj che re je quiminak cꞌo-na jun kꞌij tak xqueꞌbecꞌastaj-pa,\x * \xo 26.6 \xt Hch. 23:6.\x* anchaꞌl re rusujun can re Dios chique re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can.\x * \xo 26.6 \xt Hch. 13:32.\x* 
\v 7 Y man xe-ta yen re yinyabeyon re rusujun can re Dios, xa can quireꞌ chukaꞌ re kavinak israelitas. Yoj re yoj quiy-quimam can re je doce\x * \xo 26.7 \xt Stg. 1:1.\x* rucꞌajol re Israel nakanimaj che re je quiminak chic xqueꞌcꞌastaj-pa y mareꞌ can che pakꞌij\x * \xo 26.7 \xt Lc. 2:37; Fil. 3:11.\x* che chakꞌaꞌ nakasamajij re Dios re biyon can quireꞌ. Y jareꞌ re numac re niquibij re nuvinak israelitas, xchaꞌ re Pablo cha re Rey Agripa.
\v 8 Cꞌareꞌ xubij chique conojel re jecꞌo chireꞌ: ¿Anchique roma yex nibij che re Dios man nitiquir-ta nucꞌasoj jun quiminak?\x * \xo 26.8 \xt Dn. 12:2.\x* 
\s Re Pablo nutzijoj re andex xuban chique re quiniman re Cristo
\p
\v 9 Tak rubanon can, yen xinojij che re vinak re quiniman re Jesús aj-Nazaret, can man niquiban-ta re nrajoꞌ re Dios, y mareꞌ ximban chique che camas xquitaj pokan pa nukꞌaꞌ.\x * \xo 26.9 \xt Jn. 16:2.\x* 
\v 10 Y can quire-va ximban chique chireꞌ pa Jerusalén. Y chukaꞌ re principal tak sacerdotes xquiyaꞌ autoridad pa nukꞌaꞌ, y je qꞌuiy re vinak re quiniman re Jesús aj-Nazaret re xeꞌnyaꞌ pa cárcel.\x * \xo 26.10 \xt Hch. 8:3; 22:5.\x* Y tak cꞌo jun chique rejeꞌ re niquimisas, yen nimbij-apo chukaꞌ che otz rubanic cha.
\v 11 Y qꞌuiy bey xeꞌnyaꞌ pa castigo, chin che niquiyokꞌ-ta can re ruchꞌabal re Jesús. Quireꞌ ximbanalaꞌ chique pa tak nema-jay\x * \xo 26.11 \xt Hch. 22:19.\x* re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Y camas cꞌa voyoval yacatajnak chireꞌ. Mareꞌ hasta ximba pa tak tenemit quichin nicꞌaj chic naciones chiquicanoxic re quiniman re Jesús, chin che xeꞌnyaꞌ pa castigo.
\s Re Pablo nutzijoj chic jun bey andex xuban tak rejaꞌ xunimaj re Jesús
\p
\v 12 Y chin che yeꞌnyaꞌ pa castigo re quiniman re Jesús tak xintak-a coma re principal tak sacerdotes pa tenemit Damasco,\x * \xo 26.12 \xt Hch. 9:3; 22:6.\x* y rejeꞌ can quiyiꞌon-a autoridad pa nukꞌaꞌ.
\v 13 ¡A nu-Rey! Pero pa nicꞌaj-kꞌij tak ntzꞌamon-a bey pa Damasco, xintzꞌat jun sakil pitinak chilaꞌ chicaj re cꞌo más ruchukꞌaꞌ que chach re kꞌij, re xka-pa pa nueꞌ yen y pa quiveꞌ chukaꞌ re jeꞌbinak chuij.
\v 14 Y mareꞌ can konojel xojtzak pan ulef. Y xincꞌaxaj chukaꞌ che cꞌo Jun xchꞌo-pa pan hebreo, re kachꞌabal yoj re yoj israelitas, y xubij chua: Saulo, Saulo, ¿anchique roma tak atzꞌamon chꞌaꞌoj chuij? Xa ayon rat nasoc-ka-aviꞌ, xchaꞌ chua.
\v 15 Y jareꞌ tak ximbij cha: ¿Yat anchique cꞌa rat cꞌa? Y rejaꞌ xubij chua: Ja yen re Jesús. Y chuij yen atzꞌamon-va chꞌaꞌoj.
\v 16 Pero cayacataj y capaꞌeꞌ. Yen xincꞌut-viꞌ chavach roma yatoc chua,\x * \xo 26.16 \xt 1Ti. 1:12.\x* y chin chukaꞌ natzijoj chique re vinak re xatzꞌat y re xqueꞌncꞌut chavach chupan re kꞌij chin re chuaꞌk-cabij.
\v 17 Re ancheꞌ xcatapon-va, xcatintoꞌ chiquivach re avinak, y chukaꞌ chiquivach re vinak re man je israelitas-ta. Y quiqꞌuin re vinak reꞌ yatintak-va-a\x * \xo 26.17 \xt Hch. 22:21; Ro. 1:5.\x* vocame.
\v 18 Yatintak-a quiqꞌuin, chin che rejeꞌ nijakataj re quinakꞌavach,\x * \xo 26.18 \xt Is. 35:5; 42:7.\x* y yeꞌel-pa chupan re kꞌokoꞌm\x * \xo 26.18 \xt Lc. 1:79; Jn. 8:12; 2 Co. 6:14.\x* y yeꞌcꞌueꞌ chupan re sakil,\x * \xo 26.18 \xt Ef. 4:18; 5:8; Col. 1:13; 1 P. 2:9.\x* yeꞌel chukaꞌ pa rukꞌaꞌ re Satanás y yeꞌoc chuxeꞌ rutzij re Dios, y re Dios can xtucuy quimac,\x * \xo 26.18 \xt Lc. 1:77; 1 Jn. 3:5.\x* y xtuyaꞌ qui-herencia,\x * \xo 26.18 \xt Hch. 20:32; Ef. 1:11.\x* anchaꞌl re xtuyaꞌ chique re chꞌajchꞌoj chic quicꞌaslen roma xquiban confiar-quiꞌ viqꞌuin, xchaꞌ re Jesús chua.
\s Re Pablo nutzijoj che can xunimaj-va re xbex cha chupan re jun anchaꞌl achicꞌ xuban
\p
\v 19 ¡A Rey Agripa! Yen can ximban re xcꞌut chinoch, roma re xcꞌut chinoch chupan re jun anchaꞌl achicꞌ reꞌ, chicaj pitinak-va.
\v 20 Mareꞌ can xintzꞌam rutzijosic\x * \xo 26.20 \xt Hch. 9:20.\x* nabey chique re vinak re jecꞌo pa Damasco, cꞌareꞌ chique re vinak re jecꞌo pa Jerusalén y chique chukaꞌ re vinak re jecꞌo pa tak ronojel tenemit vovaꞌ pa Judea, y cꞌareꞌ chique re vinak re man je israelitas-ta, che naj che nakaj. Chique conojel ximbij che titzolaj-pa cánma riqꞌuin re Dios, tijalataj re quicꞌaslen chach,\x * \xo 26.20 \xt Is. 55:7; Mt. 3:8; Lc. 3:8-14.\x* y can tiquicꞌutu-quiꞌ riqꞌuin re quibanabal\x * \xo 26.20 \xt Lc. 19:8, 9; Ef. 5:1-25.\x* che jalatajnak chic re quicꞌaslen.
\v 21 Jareꞌ re ximban. Y xaxe roma reꞌ tak re kavinak israelitas xinquitzꞌam\x * \xo 26.21 \xt Hch. 21:30.\x* chireꞌ chupan re rachoch re Dios re cꞌo pa Jerusalén, y xquijo-ta xinquiquimisaj.
\v 22 Pero re Dios can cꞌo-va viqꞌuin cꞌa chupan re tiempo vocame. Mareꞌ man jun cosa ncꞌalvachin pa quikꞌaꞌ re vinak. Can ntzijom-pa re ruchꞌabal re Dios chique conojel vinak, chique re camas quikꞌij y chique chukaꞌ re manak quikꞌij. Y xaxe re quibin can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, y re rubin can re Moisés\x * \xo 26.22 \xt Jn. 5:46; Ro. 3:21.\x* jareꞌ re nintzijoj yen roma ja rejeꞌ re jeꞌbiyon can re andex nibanataj.
\v 23 Ja rejeꞌ re jeꞌbiyon can che re Cristo xtukꞌasaj tijoj-pokonal y xtiquimisas.\x * \xo 26.23 \xt Sal. 22; Is. 53; Zac. 12:10; Lc. 18:31-33; 24:26.\x* Jacꞌa rejaꞌ re xticꞌastaj-a\x * \xo 26.23 \xt Mt. 27:53; 1 Co. 15:20; Col. 1:18; Ap. 1:5.\x* nabey chiquicojol re je quiminak chic-a. Y mareꞌ rejaꞌ can xtuyaꞌ sakil\x * \xo 26.23 \xt Is. 42:6; 60:1.\x* pa quicꞌaslen re vinak, chique vinak israelitas y chique chukaꞌ re man je israelitas-ta.
\s Xkꞌalajin che re Pablo man jun rumac
\p
\v 24 Y ja tzij reꞌ re ntajin chubixic re Pablo chin nusekresaj che rejaꞌ manak rumac. Pero re Festo can jareꞌ tak jun pa ruchiꞌ xchꞌo, y xubij: Pablo, roma camas naꞌoj cꞌo aviqꞌuin, mareꞌ xa xachꞌujer,\x * \xo 26.24 \xt 2 R. 9:11; Jn. 10:20.\x* xchaꞌ cha.
\p
\v 25 Pero re Pablo xubij cha re Festo: Namalaj ache, yen manak ruchꞌujil nueꞌ, roma ronojel re nimbij, can katzij, y ronojel can pa rubiyal chukaꞌ nimbij.
\v 26 Vovaꞌ cꞌo-va re Rey Agripa. Mareꞌ man ninxibij-ta-viꞌ yinchꞌo-apo, roma yen ninojij che ronojel re xeꞌbanataj riqꞌuin re Jesús jeꞌrutaman, roma can pa sakil xeꞌban-va ronojel.
\v 27 ¡A Rey Agripa! ¿Nanimaj rat re quibin can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique? Yen ntaman che can nanimaj, xchaꞌ re Pablo.
\p
\v 28 Pero re Agripa xubij cha re Pablo: Rat nanojij che chaꞌnin naban chua che yen ninimaj re Cristo.\x * \xo 26.28 \xt Mr. 6:20.\x* 
\p
\v 29 Y re Pablo xubij cha: Vo xa chaꞌnin o man chaꞌnin-ta, re Dios can-ta cꞌa xtuban chava anchaꞌl xuban viqꞌuin yen. Xuban chua che xinimaj re Ajaf Jesucristo. Y can quireꞌ chukaꞌ re ninrayij chiva yex re yixcꞌaxam-pa vichin vocame, pero man ninrayij-ta cꞌa che yixcꞌueꞌ preso, anchaꞌl banon chua yen, y yinyachꞌon cha cadena,\x * \xo 26.29 \xt Hch. 21:33; 22:30.\x* xchaꞌ re Pablo.
\p
\v 30 Y xe xtaneꞌ che tzij re Pablo, re Rey Agripa y re Berenice,\x * \xo 26.30 \xt Hch. 25:23.\x* re Festo re gobernador y re nicꞌaj chic re jeꞌtzꞌuyul chukaꞌ quiqꞌuin, xeꞌyacataj y xeꞌel-a.
\v 31 Y tak xbequimolaꞌ chic-quiꞌ jun chic lado, niquibilaꞌ chiquivach: Re Pablo man rucꞌamon-ta che niquimisas o nicꞌueꞌ preso, roma man jun\x * \xo 26.31 \xt Hch. 23:9; 25:26; 1 P. 3:16; 4:14.\x* cosa re man otz-ta rubanon chin che niyaꞌ re castigo reꞌ pa rueꞌ.
\p
\v 32 Mareꞌ re Rey Agripa xubij cha re Festo: Man-ta rubin chic che ja re César re nibano juzgar richin,\x * \xo 26.32 \xt Hch. 25:11.\x* ndel-ta-a.
\c 27
\s Tak re Pablo xtak-a pa Roma
\p
\v 1 Y tak bin chic che re Pablo y re nicꞌaj chic re jecꞌo pa cárcel yeꞌtak-a pa Roma,\x * \xo 27.1 \xt Hch. 25:12.\x* re tenemit re cꞌo chupan re lugar rubiniꞌan Italia, xeꞌjach-a pa rukꞌaꞌ re jun ache rubiniꞌan Julio. Re Julio reꞌ jun capitán quichin jun ciento soldados, y re soldados reꞌ je richin re jun grupo soldados quibiniꞌan Chin re Augusto.
\v 2 Mareꞌ yen Lucas, vichibil-a re hermano Aristarco,\x * \xo 27.2 \xt Hch. 19:29; 20:4; Col. 4:10.\x* re aj pa tenemit Tesalónica re cꞌo pa Macedonia, xojba chij re Pablo. Xojoc-a pa jun barco re pitinak quila pa jun tenemit rubiniꞌan Adramitio, y niba pa tak nicꞌaj chic tenemit re jecꞌo chuchi-mar chireꞌ chupan re lugar rubiniꞌan Asia.
\v 3 Pa rucaꞌn kꞌij xojapon pa tenemit rubiniꞌan Sidón. Y chireꞌ re Julio\x * \xo 27.3 \xt Hch. 28:16.\x* re ecꞌuay quichin re soldados, xuban jun namalaj utzil cha re Pablo, roma xuyaꞌ kꞌij cha che xba chuyiꞌic ruxnokil-quivach re hermanos y chin chukaꞌ che re hermanos xquito-pa re Pablo.
\v 4 Xojoc chic-a chupan re barco, y xkayaꞌ can re tenemit Sidón. Jacꞌa tak yojbinak, xbakacꞌuluꞌ jun cakꞌikꞌ camas ruchukꞌaꞌ, y mareꞌ tiene que xojakꞌax chach re Chipre, re lugar reꞌ isla roma pa mar cꞌo-va, y chireꞌ xojakꞌax-va roma man can-ta pa rubey cakꞌikꞌ cꞌo-va. Y pa ka-lado izquierdo xcꞌue-va can.
\v 5 Y tak kakꞌasan chic can ronojel re mar re cꞌo-apo chiquivach re Cilicia y re Panfilia, xojapon pa tenemit rubiniꞌan Mira, re tenemit reꞌ chupan re lugar rubiniꞌan Licia cꞌo-va.
\p
\v 6 Y chireꞌ pa tenemit Mira, re Julio re capitán xboꞌrvilaꞌ jun barco re pitinak quila pa jun tenemit rubiniꞌan Alejandría,\x * \xo 27.6 \xt Hch. 28:11.\x* y niba pan Italia. Y chupan chic re barco reꞌ xojrucusaj-va-a chin nakaban-a re bey re cꞌa cꞌo chakij.
\v 7 Y qꞌuiy kꞌij re camas akal xojbiyin. Cꞌareꞌ xojakꞌax chach re tenemit rubiniꞌan Gnido, roma re cakꞌikꞌ cꞌa ntajin-na, y can yojrutzolij chakij. Mareꞌ xojakꞌax chach re Salmón, y xbakaya-pa vuelta chij re Creta, re jun lugar reꞌ isla roma pa mar chukaꞌ cꞌo-va.
\v 8 Y cꞌayef chukaꞌ kabanon yojbinak, kacꞌuan-a re ruchiꞌ re mar, y pa kajquikꞌaꞌ cꞌo-va can re Creta. Y tak xbakelaꞌ re lugar rubiniꞌan Buenos Puertos, xojcꞌueꞌ chireꞌ. Re lugar reꞌ cꞌo-apo chunakaj re tenemit rubiniꞌan Lasea.
\p
\v 9 Y camas qꞌuiy kꞌij xkꞌax-yan, y cꞌayef chic che niban binen pa rueꞌ re mar, roma ja tiempo re neꞌka-yan chin re cakꞌikꞌ-job. Y mareꞌ re Pablo xuyaꞌ quinaꞌoj re achiꞌaꞌ re andex niquiban.
\v 10 Rejaꞌ xubij chique: Yen ninojij, vo xa nakatzꞌam chic-a bey pa rueꞌ re mar, cꞌayef, man xe-ta cha re barco y re ejkaꞌn re rucꞌuan-a, xa can quireꞌ chukaꞌ chaka yoj, xchaꞌ.
\p
\v 11 Pero re Julio re capitán man xunimaj-ta re xubij re Pablo cha. Xa ja re xubij re rajaf re barco y re xubij re ache re cꞌo más rukꞌij re acꞌayon chin re barco, xa jareꞌ re xuban.
\v 12 Y roma chireꞌ man can-ta otz che yeꞌcꞌue-ka che niquikꞌasaj-na-a re ru-tiempo re cakꞌikꞌ-job, mareꞌ bama conojel re xeꞌnojin che más otz che niquiyaꞌ can re ancheꞌ jecꞌo-va, roma qꞌuibaꞌ yeꞌtiquir yeꞌbapon re pa Fenice, re cꞌo chireꞌ pa Creta. Roma re Fenice\x * \xo 27.12 \xt Hch. 11:19.\x* can man pa rubey-ta cakꞌikꞌ cꞌo-va, y re tenemit reꞌ nitzuꞌun bama ancheꞌ ndel-va-pa re kꞌij, y otz chin niquikꞌasaj re tiempo chin cakꞌikꞌ-job.
\s Re cakꞌikꞌ-job pa rueꞌ re mar
\p
\v 13 Y tak xpa re xocomil, rejeꞌ xquinojij che otz yojba pa Fenice. Tak xojel-a, xaxe re ruchiꞌ re mar chin re Creta yojbinak-va.
\v 14 Pero cꞌa baꞌ cꞌa kojel-va-a chireꞌ, tak xbecꞌulum-pa jun namalaj cakꞌikꞌ\x * \xo 27.14 \xt Sal. 107:25-27.\x* re pitinak pa rue-a baꞌ re ancheꞌ nakatzꞌat che ndel-va-pa re kꞌij, jun cakꞌikꞌ re camas ruchukꞌaꞌ, y noꞌrpaxij-riꞌ chach re barco re ancheꞌ yojbinak-va.
\v 15 Y roma camas ruchukꞌaꞌ re cakꞌikꞌ, nrajoꞌ yojrukararej-a. Y man yojtiquir-ta yojbiyin chakavach. Mareꞌ tiene que xkayaꞌ kꞌij che xojrukararej-a.
\v 16 Xojakꞌax chunakaj jun lugar rubiniꞌan Clauda, re lugar reꞌ jun isla roma pa mar cꞌo-va. Y chireꞌ man can-ta cꞌo ruchukꞌaꞌ re cakꞌikꞌ. Pero cꞌayef xuban chakavach chin xkajotoba-a re lancha re kararen-a roma re barco re ancheꞌ yojbinak-va.
\v 17 Y tak re lancha cꞌo chic pa barco, re achiꞌaꞌ re jeꞌacꞌayon re barco reꞌ, xquijitzꞌ re barco cha chavon tak coloꞌ y chavon quipan chin che man tijakataj rupan re barco. Y roma jeꞌjotoban chicaj re momaꞌ tak tziak chin re barco, re cakꞌikꞌ yeꞌrunem chupan re yaꞌ coꞌol rupan re rubiniꞌan Sirte, mareꞌ xeꞌpa re jeꞌacꞌayon chin re barco xeꞌquikasaj re tziak, chin che man xeꞌbeka-ta chireꞌ. Roma rejeꞌ camas niquixibij-quiꞌ yeꞌbeka chireꞌ.
\v 18 Y pa rucaꞌn kꞌij, roma re cakꞌikꞌ can cꞌaja quireꞌ rubanon, xquichꞌakij\x * \xo 27.18 \xt Fil. 3:7, 8; He. 12:1.\x* cꞌa can pa yaꞌ nicꞌaj cha re ejkaꞌn re rucꞌuan re barco.
\v 19 Y pa rox kꞌij, roma re cakꞌikꞌ can cꞌa ntajin-na, mareꞌ yoj can xojtaꞌon chin che qꞌuiy cosas re yeꞌoc cha re barco re xeꞌkachꞌakelaꞌ can pa mar.\x * \xo 27.19 \xt Jon. 1:5.\x* 
\v 20 Y roma camas ruchukꞌaꞌ re cakꞌikꞌ re nimiyon kachin, y qꞌuiy-yan kꞌij re man katzꞌeton-ta rach re kꞌij y ni xe-ta quivach re chꞌumil, mareꞌ xaxe chic re kacamic kayaben y nakanaꞌ che man chic yojcolotaj-ta.
\p
\v 21 Y roma cꞌo-yan che kꞌij re man can-ta yojviynak, re Pablo xbepaꞌe-pa chireꞌ chiquicojol conojel y xubij chique: Xinimaj-ta re tzij ximbij chiva tak cꞌa yojcꞌo pa Creta, che man-ta xojel-pa, man-ta yojcꞌo pa cꞌayef vocame, y chukaꞌ man-ta xkaban perder re ejkaꞌn y re cosas re yeꞌoc cha re barco.
\v 22 Pero vocame nimbij chiva: Tibanaꞌ confiar-iviꞌ, roma man jun xticom, xaxe re barco re xtiqꞌuis can.
\v 23 Roma chakꞌaꞌ xucꞌut-riꞌ chinoch jun ángel re rutakom-pa re Dios,\x * \xo 27.23 \xt Am. 3:7; Hch. 23:11.\x* re Dios re Vajaf y re ninsamajij\x * \xo 27.23 \xt Ro. 1:9; 2 Ti. 1:3.\x* chukaꞌ rubeꞌ.
\v 24 Y re ángel reꞌ xubij chua: Pablo, man cꞌa taxibij-aviꞌ.\x * \xo 27.24 \xt Is. 41:10, 14; 43:1, 2.\x* Rat tiene que yatapon pa Roma chach re César.\x * \xo 27.24 \xt Hch. 19:21; 23:11; 25:11.\x* Mareꞌ man jun cosa xtacꞌalvachij.\x * \xo 27.24 \xt Gn. 39:5, 23; Job 22:29, 30.\x* Y avoma rat, re Dios xqueꞌrucol chukaꞌ re je avchibil chupan re jun barco reꞌ. Can man jun xticom can chiva, xinchoꞌx roma re ángel.
\v 25 Mareꞌ tibanaꞌ confiar-iviꞌ\x * \xo 27.25 \xt Lc. 1:45.\x* che xquixcolotaj, roma yen can ntaman-va che re Dios can xkojrucol, anchaꞌl xubij can re ángel chua.
\v 26 Y chupan jun lugar re pa mar cꞌo-va\x * \xo 27.26 \xt Hch. 28:1.\x* xkojeꞌka-va, xchaꞌ re Pablo chique conojel re achiꞌaꞌ re jeꞌbinak chupan re jun barco reꞌ.
\p
\v 27 Y caꞌeꞌ semanas cꞌa tutzꞌam-va-pa re cakꞌikꞌ reꞌ y katzꞌamon bey pa rueꞌ re mar. Y re mar re ancheꞌ yojbinak-va rubiniꞌan Adria. Y cꞌo laꞌk pa tak nicꞌaj-akꞌaꞌ cheꞌ tak re achiꞌaꞌ re jeꞌacꞌayon chin re barco xquinabej che nakaj chic yojcꞌo-va-apo cha re ruchꞌulef.
\v 28 Y rejeꞌ xquivitaj jenipaꞌ rupan re yaꞌ. Y xquitzꞌat che treinta y seis metros rupan re yaꞌ tak xquivitaj nabey. Jacꞌa tak xojbiyin chic baꞌ, xquitzꞌat che xa más coꞌol rupan nuban-ka re yaꞌ, roma xaxe chic veintisiete metros rupan.
\v 29 Y roma niquixibij-quiꞌ che re barco nupaxij-riꞌ chiquivach aboj, mareꞌ xquichꞌakij-ka pa yaꞌ cajeꞌ chꞌichꞌ re nibex ancla chique, chin che re barco man chic tibiyin. Re cajeꞌ anclas reꞌ chij can re barco xeꞌxim-va can. Rejeꞌ quiyaben jampaꞌ nisakar-ka. Pero xa man nisakar-ta-pa, y cama-va nisakar-ta-ka.
\v 30 Y re achiꞌaꞌ re jeꞌacꞌayon re barco niquijoꞌ yeꞌnumaj-a. Mareꞌ xquikasaj-ka re lancha pa yaꞌ, y niquiban che anchaꞌl xa ja re nicꞌaj chic anclas re jecꞌo chach re barco re yeꞌtajin chukasasic.
\v 31 Mareꞌ re Pablo xboꞌryaꞌ rutzijol cha re capitán y chukaꞌ chique re soldados. Rejaꞌ xubij chique che vo xa xtiquiyaꞌ kꞌij che yeꞌnumaj-a re jeꞌacꞌayon chin re barco, man jun chiva yex re xticolotaj chach re camic.
\p
\v 32 Mareꞌ xeꞌpa re soldados xeꞌquikupilaꞌ can re coloꞌ re anchok riqꞌuin quiyukuban-va re lancha chach re barco, chin che re lancha ticꞌueꞌ can pa yaꞌ.
\p
\v 33 Jacꞌa tak nisakar-pa, re Pablo xubij che queꞌvaꞌ. Y ja tzij reꞌ re xubij rejaꞌ chique conojel re jeꞌbinak chupan re barco: Vocame nitzꞌakater caꞌeꞌ semanas re man yixvirnak-ta jabal, y man yixviynak-ta chukaꞌ.
\v 34 Mareꞌ nimbij chiva vocame, che quixvaꞌ chin cꞌo ivuchukꞌaꞌ. Roma can xkojcolotaj konojel, anchaꞌl re xbex chua, che can man jun chaka yoj re cꞌo jun cosa xtucꞌalvachij.\x * \xo 27.34 \xt 1 R. 1:52; Mt. 10:30; Lc. 12:7; 21:18.\x* 
\p
\v 35 Y tak chꞌovenak chic-ka re Pablo, rejaꞌ xboꞌrcꞌama-pa jun xcana-vay, xutioxij\x * \xo 27.35 \xt 1 S. 9:13; Mt. 15:36; Mr. 8:6; Jn. 6:11; 1 Ti. 4:3, 4.\x* cha re Dios chireꞌ chiquivach conojel, xupar y xutzꞌam rutijic.
\v 36 Y conojel camas xeꞌquiꞌcot y can jareꞌ xquitzꞌam vaꞌin.
\v 37 Y re yojbinak chupan re barco, yoj doscientos setenta y seis che nojel.
\v 38 Y tak xeꞌva-yan jabal, xquitzꞌam can ruchꞌakexic re trigo pa yaꞌ, chin che man al-ta nuban can re barco.
\s Xqꞌuis can re barco pa yaꞌ
\p
\v 39 Tak xsakar-ka, re achiꞌaꞌ re jeꞌacꞌayon chin re barco man quitaman-ta anchique lugar xeꞌbeka-va. Xaxe xquitzꞌat che cꞌo jun rukꞌa-yaꞌ, y re chuchiꞌ jabal liꞌon. Mareꞌ xquinojij che qꞌuibaꞌ yeꞌtiquir niquicꞌuaj-apo re barco chireꞌ.
\v 40 Mareꞌ xquikupilaꞌ can re coloꞌ re acꞌayon chin re anclas, y re anclas xeꞌba can chuxeꞌ yaꞌ. Y xeꞌquisol re ndoc chin nicꞌuan re barco pa rue-yaꞌ. Cꞌareꞌ xquijotobaꞌ re jun momaꞌ tziak re cꞌo-apo chach re barco, y re cakꞌikꞌ xutzꞌam runimic re barco chuchi-yaꞌ.
\v 41 Y cꞌamaje-na rutzijol che yojapon chuchi-yaꞌ, tak xbakelaꞌ jun tinitec rion sanayiꞌ cꞌo chuxeꞌ yaꞌ y chireꞌ xboꞌrnima-va-riꞌ rutzaꞌn re barco,\x * \xo 27.41 \xt 2 Co. 11:25.\x* ja chireꞌ xkꞌate-va can y man chic xsilon-ta. Y re jun parte chij can re barco can tijokꞌokꞌ xba roma re yaꞌ can riqꞌuin ruchukꞌaꞌ noꞌrpaxij-riꞌ chij.
\v 42 Mareꞌ tak re soldados xquinojij,\x * \xo 27.42 \xt Pr. 12:10; Ec. 9:3; Is. 59:7; Ro. 3:15.\x* Ro che queꞌkaquimisaj conojel re presos, che man queꞌnumaj-a chuxeꞌ yaꞌ.
\v 43 Pero re capitán man xrajo-ta che xquiban quireꞌ,\x * \xo 27.43 \xt Pr. 16:7; Jer. 38:10; Hch. 23:10.\x* chin che nicolotaj re Pablo. Xa xubij che jenipaꞌ re can yeꞌtiquir yeꞌmuxan pa yaꞌ chin yeꞌel-a cꞌa chuchiꞌ, tiquichꞌakij-a-quiꞌ y queꞌba nabey.
\v 44 Jacꞌa re nicꞌaj chic re man yeꞌtiquir-ta, xubij chique che yeꞌquitzꞌamala-a tzꞌalam o xabanchique cheꞌ chin re barco re jeꞌelinak-a, chin man yeꞌjikꞌ-ta. Y quireꞌ xkaban chin xojel-a chuchiꞌ re yaꞌ,\x * \xo 27.44 \xt Sal. 107:30.\x* y man jun xcom chaka.
\c 28
\s Tak re Pablo xcꞌueꞌ chupan re lugar rubiniꞌan Malta
\p
\v 1 Y tak konojel xojcolotaj-yan pa yaꞌ, xkayaꞌ cuenta che re lugar ancheꞌ yojcꞌo-va rubiniꞌan Malta. Y re lugar reꞌ jun isla roma pa mar cꞌo-va.\x * \xo 28.1 \xt Hch. 27:26.\x* 
\v 2 Y re vinak re aj-chireꞌ pa Malta, camas otz quinaꞌoj xquiban kaqꞌuin,\x * \xo 28.2 \xt He. 13:1, 2.\x* roma xquibox kꞌakꞌ. Cꞌareꞌ xojcayoj konojel chin takamekꞌa-kiꞌ chuchi-kꞌakꞌ, roma camas tef nuban y ntajin job.
\v 3 Y tak re Pablo xboꞌrcꞌama-pa juboraj siꞌ y tak rutzꞌamon-ka ruyiꞌic pa kꞌakꞌ, xbetzoqꞌuim-pa jun cumatz chupan tak xunaꞌ re kꞌakꞌ. Y re cumatz reꞌ xboꞌrchꞌica-riꞌ chij rukꞌaꞌ re Pablo.
\v 4 Y tak re vinak aj-chireꞌ pa Malta xquitzꞌat che re cumatz tzekal chij rukꞌaꞌ re Pablo, niquibilaꞌ chiquivach: La ache laꞌ can nikꞌalajin che jun quimisanel, roma astapaꞌ xcolotaj chach re yaꞌ, vocame ja la cumatz xtiquimisan-a richin. Can xutoj-na-va re etzelal rubanon,\x * \xo 28.4 \xt Lc. 13:2; Jn. 9:2.\x* yeꞌchaꞌ re vinak reꞌ.
\p
\v 5 Xpa re Pablo xutavaj can re cumatz\x * \xo 28.5 \xt Sal. 91:13; Mr. 16:18; Lc. 10:19.\x* pa kꞌakꞌ, y man jun cosa xucꞌalvachij.
\v 6 Y conojel re vinak xe niquitzuꞌ re Pablo, quiyaben jampaꞌ xtisipoj-pa o xticom-ka. Y tak xkꞌax-yan qꞌuiy tiempo y xquitzꞌat che man jun cosa xubam-pa, man chic xquibij-ta che re Pablo jun quimisanel, xa xquibij che rejaꞌ jun dios.\x * \xo 28.6 \xt Hch. 8:10; 10:25; 14:11; Ap. 22:8, 9.\x* 
\p
\v 7 Y chupan re lugar reꞌ cꞌo jun ache rubiniꞌan Publio, y ja rejaꞌ re cꞌo rukꞌij chupan re lugar reꞌ y cꞌo qꞌuiy rujuyuꞌ. Y re rujuyuꞌ rejaꞌ cꞌo chunakaj-apo re lugar re ancheꞌ yojcꞌo-va. Re Publio camas otz runaꞌoj, mareꞌ xojrucꞌuaj charachoch y oxeꞌ kꞌij xuyaꞌ kavay.
\v 8 Jacꞌa re rutotaꞌ re Publio kejnak chuchꞌat roma cꞌo cꞌatan chij y quicꞌ-chupan. Y re Pablo xapon chutzꞌetic. Xuban orar y xuyaꞌ rukꞌaꞌ pa rueꞌ, y re ache reꞌ xcꞌachoj.\x * \xo 28.8 \xt 1 R. 17:20-22; Mt. 9:18; Mr. 6:5; 7:32; 16:18; Lc. 4:40; Stg. 5:14.\x* 
\v 9 Xa riqꞌuin reꞌ xuban re Pablo, xba rutzijol. Y xeꞌbeka riqꞌuin re Pablo re nicꞌaj chic yavaꞌiꞌ re jecꞌo chireꞌ pa Malta. Y re Pablo xeꞌrucꞌachojsala-a.
\v 10 Y re vinak re aj-chireꞌ pa Malta camas xquiyaꞌ kakꞌij\x * \xo 28.10 \xt 1 Ti. 5:17.\x* y camas otz quinaꞌoj xquiban kaqꞌuin. Y tak xojba, rejeꞌ xquiyalaꞌ re ndoc chaka po bey.
\s Tak re Pablo xapon pa Roma
\p
\v 11 Y oxeꞌ icꞌ re xojcꞌueꞌ chireꞌ pa Malta. Y cꞌo jun barco re cꞌa quila pa jun tenemit rubiniꞌan Alejandría\x * \xo 28.11 \xt Hch. 27:6.\x* tipo-va. Re barco reꞌ jeꞌrucꞌuan je caꞌeꞌ imágenes chutzaꞌn. Re imágenes reꞌ quibiniꞌan Cástor y Pólux. Y cꞌo chireꞌ pa Malta, roma chireꞌ xcꞌue-va chupan re tiempo chin re cakꞌikꞌ-job. Y chupan cꞌa re barco reꞌ xojbo-va.
\v 12 Y xojapon pa jun tenemit rubiniꞌan Siracusa, y xojcꞌueꞌ oxeꞌ kꞌij chireꞌ.
\v 13 Y xe xojel-a chireꞌ, xkacꞌuaj-a re ruchiꞌ re yaꞌ, y xojapon chic pa jun tenemit re rubiniꞌan Regio. Y re jun chic kꞌij xkatzꞌam chic-a bey tak xkacꞌul re xocomil jotal-pa. Y pa rox kꞌij xojapon re pa tenemit rubiniꞌan Puteoli.
\v 14 Y chireꞌ chupan re tenemit reꞌ, jecꞌo hermanos\x * \xo 28.14 \xt Sal. 119:63.\x* xeꞌbekelaꞌ, y rejeꞌ xquibij chaka che kojcꞌue-ka\x * \xo 28.14 \xt Mt. 10:11; Hch. 9:42, 43; 19:1; 21:4, 7, 8.\x* jun semana quiqꞌuin. Tak xtzꞌakater re jun semana reꞌ, cꞌajareꞌ tak choj xojba pa Roma.
\v 15 Re hermanos re jecꞌo chireꞌ pa Roma quicꞌaxan chic che yojapon. Mareꞌ xojequicꞌuluꞌ po bey, pa jun tenemit rubiniꞌan Foro de Apio, y chukaꞌ chireꞌ pa jun chic lugar rubiniꞌan Tres Tabernas. Tak re Pablo xeꞌrutzꞌat re hermanos reꞌ, xutioxij cha re Dios. Y riqꞌuin reꞌ xquiyaꞌ ruchukꞌaꞌ xunaꞌ rejaꞌ.
\v 16 Y tak xojapon pa Roma, re Julio re capitán xeꞌrujach re presos pa rukꞌaꞌ re jun ache re ecꞌuay quichin re soldados. Jacꞌa cha re Pablo xbex che otz nicꞌueꞌ pa jun jay aparte,\x * \xo 28.16 \xt Hch. 24:23.\x* y nichajex roma jun soldado.
\s Re Pablo nutzijoj re ruchꞌabal re Dios pa Roma
\p
\v 17 Y oxeꞌ kꞌij tapon-va re Pablo pa Roma, tak xutak quiyoxic re je principal re jecꞌo chiquicojol re israelitas re jecꞌo pa Roma. Y tak xeꞌbapon riqꞌuin, xubij chique: Nuvinak, yen man jun cosa nbanon\x * \xo 28.17 \xt Hch. 21:33; 24:12; 25:8.\x* chique re nicꞌaj chic kavinak israelitas, man jun chukaꞌ cosa yinchꞌovenak chij re quibin can re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can che tiene que nakaban, pero ja chireꞌ pa Jerusalén xintzꞌam y xinjach pa quikꞌaꞌ re autoridades romanos.
\v 18 Y tak rejeꞌ xquicꞌutuj chua andex re nbanon, xquinojij yinquilisaj, roma man jun numac re nbanon-ta\x * \xo 28.18 \xt Hch. 22:24; 24:10; 25:8; 26:31.\x* chin quireꞌ yinquimisas-ta.
\v 19 Pero re kavinak israelitas man xquijo-ta che xinlisas can, y mareꞌ yen xincꞌutuj che ja re César\x * \xo 28.19 \xt Hch. 25:11.\x* re quimbano juzgar, y man roma-ta che yeꞌbensujuj re nuvinak. Man tinojij quireꞌ.
\v 20 Xa mareꞌ xintak ivoyoxic chin che can yixintzꞌat y chin chukaꞌ che yex can viqꞌuin yen nitamaj-a anchique roma quireꞌ ncꞌalvachin. Roma konojel yoj re yoj israelitas can nakanimaj che re anamaꞌiꞌ cꞌo jun kꞌij tak xqueꞌcꞌastaj-pa,\x * \xo 28.20 \xt Hch. 26:6, 7.\x* y roma jareꞌ re niniman yen, mareꞌ tak yinximon cha cadena\x * \xo 28.20 \xt Hch. 26:29; Ef. 3:1; 4:1; 6:20; 2 Ti. 1:16.\x* vocame, xchaꞌ re Pablo.
\p
\v 21 Y re israelitas reꞌ xquibij cha re Pablo: Yoj man jun carta kacꞌulun re pitinak pa Judea re nichꞌo-ta chavij. Y man jun chukaꞌ chique re kavinak re jeꞌpitinak chireꞌ re yeꞌbin-ta che cꞌo amac re jaꞌbanalon, man jun.
\v 22 Pero yoj kataman che ronojel lugar, re vinak camas yeꞌchꞌo chivij yex re yixnatan rubeꞌ re Jesús,\x * \xo 28.22 \xt Hch. 24:5.\x* mareꞌ nakajoꞌ nakatamaj andex nanojij rat chij reꞌ, xeꞌchaꞌ cha.
\p
\v 23 Y xquichaꞌ can jun kꞌij chin niquimol-quiꞌ, y re Pablo xtubij re andex niquijoꞌ niquitamaj. Y tak xapon re kꞌij, camas vinak re xbequimola-quiꞌ riqꞌuin re Pablo, y rejaꞌ xutzꞌam rutzijosic chij tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios. Y ja tak xel-pa re kꞌij xutzꞌam tzij cꞌaja tak xka-ka re kꞌij, roma rejaꞌ xrajoꞌ che xkꞌax-ta pa quiveꞌ che re Jesús\x * \xo 28.23 \xt Lc. 24:24; Hch. 17:2, 3; 26:22, 23.\x* jareꞌ re Cristo, re tzꞌiban can roma re Moisés y coma re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique.
\v 24 Jecꞌo re xeꞌniman\x * \xo 28.24 \xt Hch. 18:6-8.\x* re xubij re Pablo, y jecꞌo re man xquinimaj-ta.\x * \xo 28.24 \xt Hch. 14:4; Ro. 3:3.\x* 
\v 25 Y roma man junan-ta quivach xquiban-ka, xquijoꞌ xeꞌba. Pero cꞌa xquicꞌaxaj-na-a re ruqꞌuisibal tak tzij re xubij re Pablo. Rejaꞌ xchꞌo chij re xubij re Isaías re rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha. Y rejaꞌ xubij: Re chꞌabal re xuyaꞌ re Espíritu Santo cha re Isaías chin che xubij chique re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, y reꞌ can otz chukaꞌ nuban chiva yex, roma re Espíritu Santo xubij quireꞌ:
\q
\v 26 Cabiyin quiqꞌuin re avinak, y taꞌbij chique:
\q Xaxe choj xticꞌaxaj\x * \xo 28.26 \xt Is. 6:9; Jer. 5:21; Ez. 12:2; Mt. 13:14; Mr. 4:12; Lc. 8:10; Jn. 12:40; Ro. 11:8.\x* y man xtakꞌax-ta pan iveꞌ re xticꞌaxaj.
\q Xaxe choj xtitzuꞌ y man xtitzꞌat-ta jabal re nitzuꞌ.
\q
\v 27 Roma re cánma re vinak reꞌ xa can xquicoversaj.
\q Cꞌayef cꞌa che ndoc-ta pa quixquin re niquicꞌaxaj.
\q Cꞌo quinakꞌavach, pero man yeꞌtzuꞌun-ta roma man niquijo-ta yeꞌtzuꞌun.\x * \xo 28.27 \xt Is. 44:18.\x* 
\q Rejeꞌ man jun cosa niquijoꞌ,
\q man niquijo-ta niquicꞌaxaj re nuchꞌabal,
\q y man niquijo-ta che nika-ta-ka pa tak cánma,
\q man niquijo-ta nitzolaj-pa quicꞌoꞌx, chin che yen ninchojmersaj re quicꞌaslen.
\q Quireꞌ xubij re Espíritu Santo.
\m
\v 28 Mareꞌ yex can titamaj che re vinak man je israelitas-ta, xapon-yan re utzulaj chꞌabal chin re Dios quiqꞌuin re nubij che cꞌo modo yeꞌcolotaj chach re quimac.\x * \xo 28.28 \xt Hch. 26:17; Ro. 11:11.\x* Rejeꞌ can niquicꞌaxaj-va re chꞌabal re takom-pa chique.
\p
\v 29 Y tak re Pablo xubij quireꞌ chique re ruvinak israelitas, xeꞌba y camas niquichꞌojelaꞌ chiquivach.
\p
\v 30 Y re Pablo tzꞌakat caꞌeꞌ junaꞌ re xcꞌueꞌ chupan re rachoch rukajon, y yeꞌrucꞌul conojel vinak re yeꞌbapon riqꞌuin.
\v 31 Y rejaꞌ nutzojolaꞌ chique chij tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios, y yeꞌrutijolaꞌ chukaꞌ re vinak chij re samaj re xboꞌrbana-ka re Ajaf Jesucristo chach re ruchꞌulef. Re Pablo man xupokonaj-ta\x * \xo 28.31 \xt Hch. 4:13, 31.\x* xubij chique conojel. Y can man jun chukaꞌ xbin cha re Pablo che man chic tutzijoj re ruchꞌabal re Dios.
