\id ROM 89-OCT-18 CMTP CAKCHIQUEL SUR OCCIDENTAL
\h ROMANOS
\toc1 Re carta re xutak-a re apóstol San Pablo chique re hermanos re jecꞌo chupan re tenemit Roma
\toc2 Romanos (Ro)
\mt Re carta re xutak-a re apóstol San Pablo chique re hermanos re jecꞌo chupan re tenemit Roma
\c 1
\s Re nabey tak tzij chin re carta reꞌ
\p
\v 1 Yen Pablo jun rusamajel re Jesucristo, roma ja re Dios re xvayon vichin che xinoc apóstol. Rejaꞌ xinruchaꞌ chin che nintzijoj re utzulaj ruchꞌabal re Dios re nibex evangelio cha.
\p
\v 2 Re Dios xubij chique re je rusamajelaꞌ re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique che can xtiquitzꞌibaj re xtubij rejaꞌ chique, y can quire-va xbanataj.\x * \xo 1.2 \xt Ro. 3:21; 16:26.\x* Roma re profetas reꞌ can xquitzꞌibaj-va can re xubij re Dios chique chupan re vuj richin re Dios.
\v 3 Y re xubij re Dios chique re achiꞌaꞌ profetas re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, can chij-va re Rucꞌajol, y reꞌ ja re Kajaf Jesucristo. Y tak re Jesucristo xpa vovaꞌ chach re ruchꞌulef, xoc vinak anchaꞌl yoj, y rejaꞌ jun rey-rumam can re Rey David.\x * \xo 1.3 \xt Mt. 1:1.\x*
\v 4 Y tak re ru-cuerpo xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ,\x * \xo 1.4 \xt Hch. 13:33.\x* can xkꞌalajin che rejaꞌ Rucꞌajol re Dios y can santo-va anchaꞌl re Dios. Y xkꞌalajin chukaꞌ che cꞌo ru-poder.
\v 5 Y re Jesucristo can xuban utzil chaka chin che xojoc apóstoles.\x * \xo 1.5 \xt Ef. 3:8.\x* Quireꞌ xuban chaka roma xrajoꞌ che pa rubeꞌ rejaꞌ nakatzijoj re ruchꞌabal chach ronojel re ruchꞌulef.\x * \xo 1.5 \xt Hch. 9:15.\x* Rejaꞌ nrajoꞌ che conojel-ta re vinak yeꞌniman richin y chukaꞌ xtiquinimaj-ta rutzij.
\v 6 Y yex chukaꞌ xixrayoj re Jesucristo chin xixoc richin rejaꞌ.\x * \xo 1.6 \xt 1 Co. 1:2, 24.\x*
\p
\v 7 Y nintak-a re carta reꞌ chiva yex hermanos re yixcꞌo chupan re tenemit rubiniꞌan Roma. Re Dios camas yixrajoꞌ y mareꞌ xixrayoj chin xixoc rajcꞌual. Y can-ta qꞌuiy utzil xticꞌul chiyixnojel riqꞌuin re Kartaꞌ Dios y re Ajaf Jesucristo, y chukaꞌ re ivánma can-ta otz nunaꞌ roma iniman chic.
\s Re Pablo nrajoꞌ niba chiquitzꞌetic re hermanos jecꞌo pa Roma
\p
\v 8 Nabey ninjoꞌ nintioxij cha re Dios ivoma yex.\x * \xo 1.8 \xt Fil. 1:3.\x* Yintioxin cha re Dios roma can che jun ruchꞌulef nitzijos-va che yex can katzij-va ibanon confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios. Y xaxe roma re Jesucristo tak yintiquir yintioxin cha re Dios.
\v 9 Re Dios re ninsamajij riqꞌuin ronojel vánma, chin nintzijoj re utzulaj ruchꞌabal re nichꞌo chij re Rucꞌajol, rejaꞌ\x * \xo 1.9 \xt Stg. 4:15.\x* can rutaman che yen nojel tiempo nimban orar pan iveꞌ.\x * \xo 1.9 \xt 1 Ts. 1:2; Flm. 4.\x*
\v 10 Y chukaꞌ can nincꞌutuj cha re Dios che xtuban-ta chua che xquintiquir-ta xquinapon iviqꞌuin, vo xa quireꞌ nrajoꞌ rejaꞌ. Roma qꞌuiy tiempo tinrayij-va-pa che yinapon iviqꞌuin.
\v 11 Camas nrayin che yimba chiꞌitzꞌetic, roma ninjoꞌ yixintoꞌ chin che yex cꞌo-ta más nitamaj riqꞌuin re Espíritu Santo, chin che más niban confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios.\x * \xo 1.11 \xt Ro. 15:29.\x*
\v 12 O re más otz rubixic ja che yoj nakato-kiꞌ chin che más nakaban confiar-kiꞌ riqꞌuin re Dios. Yex yinitoꞌ yen chin che yen nimban más confiar-viꞌ, y yen yixintoꞌ yex chin che niban más confiar-iviꞌ. Quireꞌ xtakaban roma can junan kaniman re Jesucristo iviqꞌuin.
\p
\v 13 Hermanos, ninjoꞌ che yex nitamaj che yen qꞌuiy bey ninojin che yimbinak-ta chilaꞌ iviqꞌuin,\x * \xo 1.13 \xt Ro. 15:23; 1 Ts. 2:18.\x* pero man yintiquirnak-ta.\x * \xo 1.13 \xt Hch. 16:7.\x* Re ninrayij yen ja-ta che yex nitamaj más chij re ruchꞌabal re Dios, can anchaꞌl nbanon quiqꞌuin je qꞌuiy vinak re xa man je israelitas-ta. Y riqꞌuin reꞌ chukaꞌ yex can-ta xtivachin re utzulaj chꞌabal pa tak icꞌaslen.
\v 14 Can nicꞌatzin-va che yen nintzijoj re ruchꞌabal re Dios chique re vinak griegos y chique re man je griegos-ta. Nicꞌatzin che nintzijoj chique re vinak camas quinaꞌoj y chique chukaꞌ re camanak quinaꞌoj.\x * \xo 1.14 \xt Sal. 40:9; Mr. 8:38; 1 Co. 9:16.\x*
\v 15 Mareꞌ yen camas ninjoꞌ nintzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios chilaꞌ pa Roma re itenemit yex.
\s Re ru-poder re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha
\p
\v 16 Yen man yinqꞌuex-ta nintzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha, roma cꞌo ru-poder. Y ja chꞌabal reꞌ re nucusaj re Dios chin yeꞌrucol chach re quimac re yeꞌniman richin.\x * \xo 1.16 \xt Sal. 110:2; 1 Co. 1:18; 2 Co. 10:4; 2 Ti. 1:8; 1 P. 4:16.\x* Re chꞌabal reꞌ nabey xtzijos chique re israelitas, cꞌareꞌ xtzijos chukaꞌ chique re man je israelitas-ta.
\v 17 Re chꞌabal chin re Dios nusekresaj chakavach andex rubanon re Dios chaka chin che manak kamac ndel chach. Ja tak nakanimaj rejaꞌ, y can nakaban confiar-kiꞌ riqꞌuin. Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can: Re vinak choj chic quicꞌaslen, can xticꞌueꞌ quicꞌaslen re man niqꞌuis-ta, roma quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin\x * \xo 1.17 \xt Hab. 2:4; Ro. 3:21.\x* re Dios.
\s Camas cꞌayef quicꞌaslen re man quiniman-ta re Dios
\p
\v 18 Re Dios yacatajnak ruyoval chiquij re vinak re man otz-ta quicꞌaslen chach. Roma re vinak reꞌ camas itzel quicꞌaslen y man niquijo-ta che nibiyin rutzijol re katzij chꞌabal.\x * \xo 1.18 \xt Hch. 17:30.\x* Mareꞌ re Dios can xtuya-va re castigo pa quiveꞌ.
\v 19 Roma cꞌo cosas re xeꞌtiquir xquitamaj chij re Dios, roma re Dios can xusekresaj-va chiquivach.
\v 20 Re Dios man nitzꞌet-ta. Jacꞌa re ruchꞌulef y re nicꞌaj chic cosas re xeꞌruban, can yeꞌtzꞌet y jareꞌ re yeꞌsekresan re Dios chiquivach. Desde que tak re Dios xuban re ruchꞌulef y re nicꞌaj chic cosas jareꞌ re yeꞌsekresan re Dios chiquivach y chukaꞌ che re ru-poder man niqꞌuis-ta. Can kꞌalaj-va che cꞌo Dios,\x * \xo 1.20 \xt Hch. 14:17; 17:24-27; Ro. 2:14.\x* mareꞌ re vinak reꞌ man xqueꞌtiquir-ta xtiquibij: Yoj man jun kamac roma man jun xbin chaka che cꞌo Dios.
\v 21 Roma re vinak reꞌ can quitaman che cꞌo Dios, pero xa jacꞌa rejeꞌ cama-va niquijo-ta niquiyaꞌ rukꞌij re Dios,\x * \xo 1.21 \xt 2 R. 17:15; Sal. 106:13.\x* y can man yeꞌtioxin-ta cha, xa ja re man jun quijkalen xa jareꞌ re yeꞌquinojij, xa je nacanak y re cánma xa pa kꞌokoꞌm cꞌo-va.
\v 22 Niquibij che camas quinaꞌoj y xa man quire-ta, xa camas je nacanak,\x * \xo 1.22 \xt Jer. 10:14.\x*
\v 23 roma man niquijo-ta niquiyaꞌ rukꞌij re Dios re man nicom-ta. Xa ja re dioses re yeꞌcom jareꞌ re niquiyalaꞌ quikꞌij. Roma can jeꞌquibanon qui-imágenes vinak, qui-imágenes re chꞌutak chicop cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ, qui-imágenes re cumatz y qui-imágenes re chicop cajcaj cakan. Y jareꞌ re niquiyalaꞌ quikꞌij.\x * \xo 1.23 \xt Dt. 4:15-19.\x*
\p
\v 24 Mareꞌ re Dios xeꞌruyaꞌ can, y can xuyaꞌ kꞌij chique che tiquicꞌuaj-na re itzel cꞌaslen, roma can ja-va reꞌ re nurayij re cánma, can xkꞌax rueꞌ re etzelal xquiban. Y re etzelal re xeꞌquibanalaꞌ quiqꞌuin re nicꞌaj chic quichibil\x * \xo 1.24 \xt Lv. 18:22; Sal. 81:12; Hch. 7:42; 1 Co. 6:18.\x* camas niqꞌuixbisan,
\v 25 roma man xquijo-ta xquitzekelbej re katzij Dios, man xquiya-ta rukꞌij y man xquisamajij-ta, xa ja re cosas re jeꞌrubanon re Dios, xa jareꞌ re xquiyalaꞌ quikꞌij y xeꞌquisamajij.\x * \xo 1.25 \xt Is. 44:20; Am. 2:4.\x* Y ja re katzij Dios re rucꞌamon che ninimersas rubeꞌ nojel tiempo.\x * \xo 1.25 \xt 1 Ts. 1:9.\x* Amén.
\p
\v 26 Y roma quireꞌ niquiban, re Dios xeꞌruyaꞌ can, che kas queꞌcꞌuax-na roma re itzel tak rayibal re cꞌo pa tak cánma, re camas niqꞌuixbisan.\x * \xo 1.26 \xt Gn. 19:5; Jud. 10.\x* Roma jecꞌo ixokiꞌ man chic xeꞌquijo-ta achiꞌaꞌ, xa ja chic mismo quivach-quiꞌ ixokiꞌ xquicꞌuala-ka-quiꞌ.
\v 27 Y quireꞌ chukaꞌ re achiꞌaꞌ, jecꞌo re man chic xeꞌquijo-ta ixokiꞌ, xa ja chic mismo quiqꞌuin achiꞌaꞌ xquicꞌuaj-va-quiꞌ. Camas itzel tak banabal re xeꞌquiban, y can man xeꞌqꞌuex-ta tak xeꞌquibanalaꞌ re banabal reꞌ, rejeꞌ can xquijach-quiꞌ chupan re etzelal re xquirayij. Y can ja-yan re qui-cuerpo re xbano sufrir roma re itzel bey xquicꞌuaj.
\p
\v 28 Rejeꞌ xquinojij che camanak ndoc-va niquitamaj rach re Dios. Mareꞌ re Dios xeꞌruyaꞌ can, y xuyaꞌ kꞌij chique che tiyojtaj-na re quinaꞌoj y tiquibanala-na re man rucꞌamon-ta.\x * \xo 1.28 \xt Ef. 5:4.\x*
\v 29 Re cánma can nojnak riqꞌuin ronojel banabal re man je choj-ta. Mareꞌ re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ can niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun. Can itzel yeꞌquitzꞌat re nicꞌaj chic vinak. Can nojel tiempo niquirayij che quiqꞌuin-ta rejeꞌ cꞌo-va ronojel cosas. Y camas niquirayij che qꞌuiy etzelal niquiban chique re vinak. Camas itzel niquitzꞌat jun chic vinak roma otz cꞌo. Yeꞌquimisan. Niquibanalaꞌ ayoval. Yeꞌquikꞌol vinak. Can man jun cosa tiquitzꞌat o niquicꞌaxaj, chaꞌnin niquijal rubixic.
\v 30 Xe vinak yeꞌquitzojolaꞌ y yeꞌquiyokꞌ. Niquitzelaj re Dios. Can nakꞌax rueꞌ niquiban roma cꞌo baꞌ quikꞌij. Camas niquinimersaj-quiꞌ. Nojel tiempo niquinojij andex rubanic re etzelal niquijoꞌ niquiban.\x * \xo 1.30 \xt Nm. 10:35; Dt. 7:10; Sal. 81:15.\x* Man niquinimaj-ta quitzij re quite-quirtaꞌ.
\v 31 Je nacanak. Can man niquiban-ta cumplir re niquibij. Hasta re cajcꞌual man yeꞌquijo-ta y ni xe-ta re quite-quirtaꞌ. Man niquijoyovaj-ta quivach re nicꞌaj chic vinak, y man niquicuy-ta rumac jun vinak tak cꞌo jun cosa nuban chique.
\v 32 Rejeꞌ quitaman che re Dios nubij, re yeꞌbano etzelal qui tak reꞌ, can rucꞌamon che yeꞌcom.\x * \xo 1.32 \xt Dt. 17:6.\x* Pero astapaꞌ quitaman, can man nuya-ta pena chique chin niquiban ronojel rach etzelal qui tak reꞌ, y chukaꞌ camas yeꞌquiꞌcot tak cꞌo nicꞌaj chic vinak quireꞌ yeꞌbano.
\c 2
\s Re Dios can pa rubiyal nuban juzgar
\p
\v 1 Pero yex nuvinak israelitas, vo xa ninaꞌ che camas ikꞌij y nibij che man otz-ta quibanabal re vinak re yeꞌbano mac qui tak reꞌ, man otz-ta quireꞌ niban. Roma yex xa ja chukaꞌ quireꞌ yixtajin chubanic, y man tibij che man jun imac.\x * \xo 2.1 \xt Mt. 7:1, 2.\x* 
\v 2 Can kataman che re Dios can yeꞌruban castigar conojel vinak roma re mac jeꞌquibanalon. Can anchaꞌl rubanic re quimac, can quireꞌ rubanic re castigo nuyaꞌ chique.\x * \xo 2.2 \xt 1 Ts. 4:6.\x* 
\v 3 Y yex can ninaꞌ che camas ikꞌij, mareꞌ tak nibij che man otz-ta re quibanabal re vinak re yeꞌbano mac qui tak reꞌ. Y yex xa can ja chukaꞌ quireꞌ yixtajin chubanic. Y yex ninojij che re Dios man xtuya-ta re i-castigo roma re mac yixtajin chubanic.\x * \xo 2.3 \xt Pr. 11:21.\x* 
\v 4 Yex anchaꞌl xa man kꞌaxnak-ta pan iveꞌ anchique roma re Dios camas otz iviqꞌuin y anchique roma rejaꞌ can nucuy re mac y nicochꞌon.\x * \xo 2.4 \xt Ex. 34:6; Ef. 1:7; 2 P. 3:9.\x* Chivach yex can otz che niban xabanchique mac re nijoꞌ niban y rejaꞌ man jun castigo nuyaꞌ chiva. Pero xa man quire-ta. Rejaꞌ camas otz runaꞌoj iviqꞌuin roma nrajoꞌ che niyaꞌ can rubanic re mac.
\v 5 Xa jacꞌa yex camas covernak re ivánma. Man nijo-ta niyaꞌ can rubanic re mac. Y riqꞌuin reꞌ, camas castigo nimol chivij.\x * \xo 2.5 \xt Stg. 5:3.\x* Can xtika re ruyoval re Dios pan iveꞌ chupan re kꞌij tak rejaꞌ xtuban juzgar. Y rejaꞌ can choj-va nuban juzgar.
\v 6 Roma can anchaꞌl re kabanabal can quireꞌ re castigo re xtuyaꞌ re Dios chaka\x * \xo 2.6 \xt Mt. 16:27.\x* cada jun.
\v 7 Vo xa nojel tiempo nakacꞌuaj jun cꞌaslen otz, re Dios xtuyaꞌ re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta chaka.\x * \xo 2.7 \xt 2 Co. 4:17; Jud. 21; Ap. 2:7.\x* Jacꞌa reꞌ re xtuyaꞌ re Dios chaka yoj re can nakarayij yojeꞌcꞌueꞌ chilaꞌ chicaj chin nojel tiempo, y chireꞌ can xtiyaꞌ kakꞌij.
\v 8 Jacꞌa vo xaxe re nakajoꞌ yoj nakaban, can xtika-va re ruyoval pa kaveꞌ. Y camas-va re castigo xtika pa kaveꞌ.\x * \xo 2.8 \xt Is. 3:11.\x* Quireꞌ xtiban chaka vo xa man nakanimaj-ta re nubij re katzij chꞌabal chaka, vo xa ja re man otz-ta xtakaban.\x * \xo 2.8 \xt 2 Ts. 2:12.\x* 
\v 9 Conojel vinak re yeꞌbano etzelal, camas cꞌayef xtiquiban pasar, xtiquitaj tijoj-pokonal. Y pa quiveꞌ re israelitas xtika-va nabey re castigo y xtika chukaꞌ pa quiveꞌ re man je israelitas-ta.\x * \xo 2.9 \xt 1 P. 4:17.\x* 
\v 10 Y conojel vinak re yeꞌbano re otz, xqueꞌbecꞌueꞌ chilaꞌ chicaj y can xtiyaꞌ quikꞌij.\x * \xo 2.10 \xt 1 P. 1:7.\x* Y can nojel tiempo re cánma otz xtunaꞌ. Y ja re israelitas re nabey xtiban quireꞌ chique y cꞌareꞌ chique chukaꞌ re man je israelitas-ta.
\v 11 Roma re Dios can junan nuban chaka konojel.\x * \xo 2.11 \xt Job 34:19; Lc. 20:21.\x* 
\p
\v 12 Yoj re yoj israelitas can ja re Dios xyiꞌo re ley chaka, y vo xa yojmacun, re Dios can ja ley reꞌ re nucusaj chin nuyaꞌ re castigo pa kaveꞌ. Jacꞌa re vinak re man cꞌo-ta re ley reꞌ quiqꞌuin,\x * \xo 2.12 \xt Lc. 12:47, 48.\x* vo xa yeꞌmacun, can xtika-va chukaꞌ re castigo pa quiveꞌ, pero man nicusas-ta re ley reꞌ chin che yeꞌban juzgar.
\v 13 Re vinak re xaxe niquicꞌaxaj re nubij re ley re xuyaꞌ re Dios y man niquiban-ta re nubij, cꞌo quimac ndel chach re Dios. Jacꞌa re yeꞌbano re nubij re ley, man jun quimac ndel chach re Dios.\x * \xo 2.13 \xt Stg. 1:22.\x* 
\v 14 Re vinak re man je israelitas-ta cꞌo bey niquiban re nubij re ley, astapaꞌ man quicꞌaxan-ta re andex nubij. Y roma quireꞌ niquiban, can nikꞌalajin che re pa tak cánma can cꞌo re nisekresan chiquivach andex re otz y andex re man otz-ta. Anchaꞌl che can cꞌo re ley pa tak cánma.
\v 15 Anchaꞌl che ja re ley re tzꞌiban pa tak cánma, y jareꞌ re nibin chique andex re otz y andex re man otz-ta. Y rejeꞌ otz nunaꞌ re cánma tak ja re otz niquiban, y tak niquiban re man otz-ta re cánma can nunaꞌ che nikꞌaxo. Rejeꞌ can quitaman vo xa otz o man otz-ta re yeꞌtajin chubanic.
\v 16 Y can quireꞌ chukaꞌ xtunaꞌ re cánma chupan re kꞌij tak xtiban juzgar pa quiveꞌ. Can xtapon re kꞌij tak xtiban juzgar pa quiveꞌ conojel vinak y xtiquicꞌul rajal re quimac,\x * \xo 2.16 \xt Jn. 5:22; Ap. 20:12.\x* y cꞌo mac re xeꞌquibanalaꞌ pan eval y cꞌo re xeꞌquibanalaꞌ man pan eval-ta. Pero re Dios ja re Jesucristo re xtucusaj chin nuban juzgar ronojel reꞌ. Quireꞌ nubij re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nintzijoj re nibex evangelio cha.
\s Re israelitas y re qui-ley
\p
\v 17 Yex nuvinak, re camas yixquiꞌcot tak nibex israelitas chiva, ninojij che xixcolotaj-yan chach re imac roma re Dios chiva yex xuya-va re ley. Y chukaꞌ can ninaꞌ che camas ikꞌij roma nibij che yix rutenemit re Dios.\x * \xo 2.17 \xt Mr. 3:11; Jn. 8:41; Ro. 9:6.\x* 
\v 18 Yex nibij che yixtijox cha re ley, y mareꞌ tak itaman andex nrajoꞌ re Dios che nakaban, y chukaꞌ itaman andex re otz y andex re man otz-ta.\x * \xo 2.18 \xt Dt. 4:8; Neh. 9:13, 14; Sal. 147:19, 20; Lc. 12:47; Jn. 13:17; 1 Co. 8:1, 2.\x* 
\v 19 Y yex ninojij che can yixtiquir nicꞌut re utzulaj bey chiquivach re can anchaꞌl je moyiꞌ roma man jun quitaman chij re Dios, y yixtiquir nisekresaj quibey re jecꞌo pa kꞌokoꞌm,
\v 20 yeꞌtijoj re vinak re man quitaman-ta re ruchꞌabal re Dios, y yeꞌtijoj chukaꞌ re acꞌolaꞌ. Roma chiva yex yiꞌon-va re ley re niyiꞌo naꞌoj y cꞌo ronojel katzij chupan.\x * \xo 2.20 \xt 2 Ts. 3:5.\x* 
\v 21 Yex nibij che yeꞌtijoj nicꞌaj chic vinak. ¿La man como otz-ta che ja yex\x * \xo 2.21 \xt Mt. 23:3.\x* re nitijoj-ka-iviꞌ nabey? Roma nibij chique re vinak che man otz-ta re elakꞌ. Y yex ¿can katzij como che man yixelakꞌ-ta?
\v 22 Yex nibij chique re achiꞌaꞌ re cꞌo quixiylal che man tiquicanoj jun chic ixok, y nibij chique re ixokiꞌ re cꞌo quichijlal che man tiquiyaꞌ kꞌij che ndoc chic jun ache quiqꞌuin. Y yex ¿anchique roma can niban re mac reꞌ? Yex nibij che can queꞌtzelas re imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka. ¿Y anchique roma yex man niban-ta quireꞌ? ¿Anchique roma nilekꞌaj re cosas re cꞌo chupan re jay\x * \xo 2.22 \xt Mal. 3:8.\x* re ancheꞌ yeꞌcꞌue-va re imágenes?
\v 23 Yex can ninaꞌ che camas ikꞌij roma cꞌo re ru-ley re Dios iviqꞌuin. ¿Y anchique roma man niban-ta re nubij re ley reꞌ, chin niyaꞌ rukꞌij re Dios?
\v 24 Roma can katzij nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can: Re vinak re man je israelitas-ta niquiyokꞌ rubeꞌ re Dios tak niquitzꞌat re kabanabal yoj re yoj israelitas.\x * \xo 2.24 \xt 2 S. 12:14; Is. 52:5; Ez. 36:20.\x* Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\p
\v 25 Yoj re yoj israelitas can banon re circuncisión chaka. Reꞌ camas otz, pero vo xa nakaban ronojel re nubij chupan re ley re xuyaꞌ re Dios chaka. Y vo xa man nakaban-ta, can man jun ndoc-va che banon re circuncisión chaka,\x * \xo 2.25 \xt Ga. 5:3.\x* xa yoj junan quiqꞌuin re man banon-ta re circuncisión chique.
\v 26 Cꞌo-ta jun ache man israelita-ta y man banon-ta re circuncisión cha, y rejaꞌ can nuban re nubij re ley, chach re Dios can anchaꞌl che banon re circuncisión cha.\x * \xo 2.26 \xt Hch. 10:34.\x* 
\v 27 Y re ache reꞌ can nuban-va re nubij chupan re ley, astapaꞌ man banon-ta re circuncisión cha. Y mareꞌ yex nuvinak israelitas re man niban-ta re nubij re ley, can kꞌalaj che man otz-ta re itzꞌamon rubanic roma can pan ikꞌaꞌ cꞌo-va re ley y banon re circuncisión chiva.\x * \xo 2.27 \xt Mt. 12:41.\x* 
\v 28 Yex can yix israelitas-va y banon re circuncisión chiva, pero man xe-ta reꞌ nrajoꞌ chin che nikꞌalajin che yix rutenemit re Dios.\x * \xo 2.28 \xt Mt. 3:9; Jn. 8:39; Ga. 6:15.\x* 
\v 29 Roma chach re Dios re can je katzij rutenemit, ja re vinak re cꞌo jun cánma chꞌajchꞌoj. Can anchaꞌl che banon re circuncisión pa tak cánma. Y re circuncisión reꞌ jareꞌ re niban roma re Espíritu Santo y mana-ta re circuncisión re tzꞌiban chupan re ley. Y jacꞌa re vinak re banon re circuncisión pa tak cánma, jareꞌ re yeꞌka chach re Dios y astapaꞌ man yeꞌka-ta chiquivach re vinak.\x * \xo 2.29 \xt Jn. 1:47; Ro. 7:6; Col. 2:11.\x* 
\c 3
\p
\v 1 Y qꞌuibaꞌ yex ninojij che yoj re yoj israelitas man jun ventaja kacꞌuan roma re chꞌabal cꞌa nimbij-ka y che re circuncisión man jun otz nucꞌam-pa chaka.
\v 2 Pero man quire-ta, roma qꞌuiy cosas otz nucꞌam-pa chaka. Y ninataj-apo re nabey, y reꞌ ja che re Dios can xuyaꞌ re ruchꞌabal\x * \xo 3.2 \xt He. 5:12.\x* pa kakꞌaꞌ.
\v 3 Y manak modo nakabij che roma camas je qꞌuiy kavinak re man xquinimaj-ta,\x * \xo 3.3 \xt He. 4:2.\x* mareꞌ re Dios man xtuban-ta re rubin.\x * \xo 3.3 \xt Nm. 23:19.\x* 
\v 4 Man quire-ta. Re Dios can katzij-va nichꞌo y man jun bey xtutzꞌuc-ta tzij, astapaꞌ conojel vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef yeꞌtzꞌucu tzij, pero re Dios can man jun bey xtutzꞌuc-ta tzij. Anchaꞌl nubij re tzꞌiban can roma re Rey David. Y rejaꞌ quireꞌ rubin can:
\q Vo xa jecꞌo vinak niquibij che man katzij-ta re nabij,\x * \xo 3.4 \xt Jn. 3:33.\x* man quire-ta.
\q Roma can xtikꞌalajin chiquivach che can katzij-va re nabij.\x * \xo 3.4 \xt Job 40:8; Sal. 62:9.\x* 
\q Quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can.
\p
\v 5 Qꞌuibaꞌ yex ninojij che man jun nuban vo xa yoj nakaban re etzelal. Roma tak yoj nakaban re etzelal jareꞌ tak re vinak más yeꞌquiꞌcot riqꞌuin re Dios roma jareꞌ tak nikꞌalajim-pa che re Dios camas otz roma manak etzelal nuban anchaꞌl yoj. Ndel che tzij che re mac nakaban cꞌo otz nucꞌam-pa roma nuban chique re vinak che más otz niquitzꞌat re Dios. Pero man tinojij che man otz-ta tak re Dios yojruban castigar roma re etzelal nakaban. Y re naꞌoj reꞌ xa quiqꞌuin vinak pitinak-va.
\v 6 Roma man katzij-ta re niquinojij. Roma xe-ta xa katzij re niquinojij, re Dios man-ta nitiquir nuban juzgar pa kaveꞌ yoj re yoj vinak.\x * \xo 3.6 \xt Gn. 18:25; Job 34:17; Sal. 9:8.\x* 
\p
\v 7 Chukaꞌ man tinojij che re Dios man otz-ta nuban tak nubij aj-maquiꞌ chiva y yixruban juzgar roma re tzꞌucuj-tzij niban. Y astapaꞌ yex nibij che re tzꞌucuj-tzij niban can cꞌo otz nucꞌam-pa cha re Dios. Ndel che tzij che re tzꞌucuj-tzij niban yex can nuban chique re vinak che yeꞌquiꞌcot riqꞌuin re Dios, roma rejaꞌ man nuban-ta anchaꞌl niban yex, y mareꞌ niquiyaꞌ rukꞌij rejaꞌ.
\v 8 Man tinojij che re banoj-etzelal cꞌo otz nucꞌam-pa cha re Dios. Roma re yeꞌnojin quireꞌ y niquibij che can otz niban re etzelal, can rucꞌamon che nika re castigo pa quiveꞌ.\x * \xo 3.8 \xt Ro. 5:20; 6:1, 15; Jud. 4.\x* Y jecꞌo chukaꞌ yeꞌbin chakij yoj che can quireꞌ nakabij y nakanojij, y reꞌ xa man katzij-ta.
\s Man jun vinak nitiquir nibin che manak rumac
\p
\v 9 Y vocame ninjoꞌ nimbij chiva, che mana-ta yoj re yoj israelitas re más otz kacꞌaslen chach re Dios, y mana-ta chukaꞌ yoj re más otz kacꞌaslen que chiquivach re man je israelitas-ta. Anchaꞌl ximbij-yan-ka chiva, che conojel vinak, israelitas y man je israelitas-ta, conojel jeꞌkejnak chuxeꞌ re mac.\x * \xo 3.9 \xt Ro. 1:28; Ga. 3:22.\x* 
\v 10 Quireꞌ chukaꞌ nubij re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can:
\q Man jun vinak re choj-ta rucꞌaslen. Y can man jun.\x * \xo 3.10 \xt Sal. 14:1.\x* 
\q
\v 11 Man jun re can kꞌaxnak-ta pa rueꞌ andex reꞌ re otz
\q y chukaꞌ man jun re nicanon-ta chin re Dios.
\q
\v 12 Xa mana-ta re rubey re Dios xquichaꞌ chin che xquitzekelbej-ta, xa can man otz-ta re quicꞌaslen.
\q Y man jun vinak re nibano-ta re otz. Can man jun.
\q
\v 13 Y rion tzꞌucuj tak tzij niquibij.
\q Je anchaꞌl cumatz re can yeꞌquimisan riqꞌuin re quichꞌopobal.
\q Can yeꞌquimisan riqꞌuin re quichꞌabal, roma re pa quichiꞌ can anchaꞌl jul quichin anamaꞌiꞌ.\x * \xo 3.13 \xt Sal. 5:9; 140:3; Jer. 5:16; Mt. 23:27, 28.\x* 
\q
\v 14 Can nojel tiempo itzel yeꞌchꞌo chiquij re vinak, can qꞌuiy re tzij yeꞌquibilaꞌ.
\q Y re tzij re yeꞌquibilaꞌ\x * \xo 3.14 \xt Sal. 10:7.\x* can nuban cha re avánma che nikꞌaxo.
\q
\v 15 Can man niquipokonaj-ta yeꞌquimisan. Roma can man jun chꞌet andex tiban-apo chique, can jonanin yeꞌba chin neꞌquibanaꞌ camic.\x * \xo 3.15 \xt Pr. 1:16.\x* 
\q
\v 16 Y re ancheꞌ yeꞌcꞌue-va niquiyalaꞌ can bis y kꞌaxomal.
\q
\v 17 Man quitaman-ta andex rubanic re bey re ancheꞌ tak re avánma can otz nunaꞌ.
\q
\v 18 Can man niquixibij-ta-quiꞌ chach re Dios.\x * \xo 3.18 \xt Gn. 20:11; Sal. 36:1; Lc. 23:40.\x* 
\q Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\p
\v 19 Y yoj kataman che re nubij re ley re tzꞌiban ajuer can, chaka yoj re yojcꞌo chuxeꞌ re ley nichꞌo-va. Mareꞌ can man jun vinak nitiquir nibin che man jun rumac. Can conojel re jecꞌo chach re ruchꞌulef tiene que yeꞌbapon chach re Dios.\x * \xo 3.19 \xt Ez. 16:63; Ro. 2:2.\x* 
\v 20 Quireꞌ nimbij roma can man jun vinak re can rubanon ronojel nubij re ley. Y mareꞌ re ley man nitiquir-ta nuban chaka che man jun kamac ndel chach re Dios. Re ley xaxe nitiquir nucꞌut chakavach che yoj can yoj aj-maquiꞌ.\x * \xo 3.20 \xt Sal. 143:2; Ro. 7:7.\x* 
\s Re andex rubanic chin che man jun kamac ndel chach re Dios
\p
\v 21 Y vocame re Dios nucꞌut chakavach andex rubanic chin che man jun kamac ndel chach rejaꞌ. Y reꞌ can cꞌo chukaꞌ chupan re ley y quireꞌ chukaꞌ quibin can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. Pero vocame re Dios nucꞌut chakavach che man rutzij-ta re ley tak man jun kamac ndel chach.\x * \xo 3.21 \xt He. 11:4.\x* 
\v 22 Re Dios can nucꞌut chakavach che xabanchique vinak re niniman re Jesucristo, man jun rumac ndel chach re Dios.\x * \xo 3.22 \xt Col. 3:11.\x* Yoj can junan kabanon konojel,
\v 23 roma can konojel xojmacun\x * \xo 3.23 \xt Ga. 3:22.\x* y naj xojcꞌue-va cha re Dios re cꞌo rukꞌij.
\v 24 Pero roma re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios, mareꞌ tak man jun kamac ndel chach. Y can man jun rajal nucꞌutuj chaka,\x * \xo 3.24 \xt Ef. 2:8.\x* y reꞌ xa roma re Cristo Jesús xcom pa kaqꞌuixel chin che xutoj re kamac.
\v 25 Re Dios xutak-pa re Jesucristo chin xcom y xbiyin re ruqꞌuiqꞌuel, roma ja rejaꞌ re xkalen ronojel rumac re vinak.\x * \xo 3.25 \xt Lv. 16:15.\x* Re niniman richin re Jesucristo nicuyutaj rumac. Re Dios can runojin-va che nutak-pa re Jesucristo, y mareꞌ nikꞌalajin che re Dios can ja re choj xuban che man xuya-yan-ta rajal re quimac cada jun re vinak re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can.
\v 26 Re Dios xutak-pa re Jesucristo, mareꞌ nikꞌalajin che re Dios can ja chukaꞌ re choj nuban kaqꞌuin yoj chupan re tiempo reꞌ, che man jun kamac ndel chach roma kaniman re Jesús.
\p
\v 27 Mareꞌ manak modo che camas kakꞌij nakanaꞌ\x * \xo 3.27 \xt 1 Co. 1:29.\x* y ni xe-ta xtakabij che camas otz re kacꞌaslen. Yoj man xojcolotaj-ta xaxe roma camas otz re kabanabal, xa xojcolotaj roma xkanimaj re Jesús.
\v 28 Y quireꞌ, nikꞌalajin che xabanchique vinak re niniman richin re Jesús, man jun rumac ndel chach re Dios,\x * \xo 3.28 \xt Ga. 2:16.\x* astapaꞌ man rubanon-ta-pa re nubij re ley re xuyaꞌ re Dios.
\p
\v 29 Yoj man yojtiquir-ta nakabij che re Dios xaxe kachin yoj re yoj israelitas, roma re Dios qui-Dios chukaꞌ re man je israelitas-ta.
\v 30 Xaxe jun Dios cꞌo, y ja rejaꞌ re nibano chique re yeꞌniman richin che man jun quimac ndel chach,\x * \xo 3.30 \xt Ro. 10:12; Ga. 3:8.\x* vo xa ja re yoj israelitas re banon re circuncisión chaka, o vo xa ja re man je israelitas-ta re man banon-ta re circuncisión chique.
\v 31 Qꞌuibaꞌ nakꞌax pan iveꞌ che re yeꞌniman re Jesús niquiban cha re ley re xuyaꞌ re Dios che manak rajkalen, pero xa man quire-ta. Re kaniman chic re Jesús, jareꞌ re can katzij yojniman chin re ley.\x * \xo 3.31 \xt Sal. 119:126; Jer. 8:8, 9; Mt. 5:17; 15:6; Ro. 4:14.\x* 
\c 4
\s Re Abraham man jun rumac xel roma xunimaj re Dios
\p
\v 1 Re Abraham re kamomaꞌ yoj re yoj israelitas, ¿andex como xuban rejaꞌ chin xcolotaj?
\v 2 Re Abraham man jun rumac xel chach re Dios, pero man roma-ta che rejaꞌ camas cosas otz xeꞌrubanalaꞌ.\x * \xo 4.2 \xt Ro. 3:27, 28.\x* Xe-ta xa roma reꞌ, xtiquir-ta xubij che camas rukꞌij. Pero re Dios nubij che man roma-ta reꞌ tak re Abraham man jun rumac xel chach rejaꞌ.
\v 3 Roma chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nubij: Re Abraham can xunimaj re Dios, y mareꞌ re Dios xuban cha che man jun rumac xel chach.\x * \xo 4.3 \xt Gn. 15:6; Ga. 3:6; Stg. 2:23.\x* Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\v 4 Re vinak re can nisamaj, can nuchꞌac rajal re rusamaj. Re nuchꞌac man choj-ta quireꞌ nisipas-a cha, xa can ruchꞌacon-va.
\v 5 Jacꞌa re yacolotaj, reꞌ sí xaxe tal choj quireꞌ nisipas,\x * \xo 4.5 \xt Hch. 13:39; Ga. 2:16.\x* y man jun vinak re can xtitiquir xtucol-ka-riꞌ rion, roma camas nisamaj. Astapaꞌ jun vinak man choj-ta re rucꞌaslen,\x * \xo 4.5 \xt Jos. 24:2.\x* pero vo xa nunimaj re Dios, re Dios can nuban cha che man jun rumac ndel chach rejaꞌ.
\v 6 Y chukaꞌ re David rubin can che otz-quibanoj re vinak re niban chique roma re Dios che man jun quimac ndel chach,\x * \xo 4.6 \xt 2 Co. 5:19, 21; Ap. 5:9.\x* roma xquinimaj\x * \xo 4.6 \xt Jer. 23:6; 1 Co. 1:30.\x* y man roma-ta che camas xeꞌsamaj.
\v 7 Re David ja quireꞌ xubij:
\q Otz-quibanoj re vinak re can cuyutajnak chic re itzel tak quibanabal, y can man ninatax-ta chic re quimac.\x * \xo 4.7 \xt Sal. 32:1, 2.\x* 
\q
\v 8 Otz-quibanoj re xtibex chique roma re Ajaf Dios che man jun mac xtiquikalej.
\q Ja quireꞌ rubin can re David.
\p
\v 9 ¿Andex como nucꞌut re tzij reꞌ chakavach? Re tzij reꞌ nucꞌut chakavach che man xe-ta yoj re yoj israelitas re banon re circuncisión chaka re camas kakꞌij. Man quire-ta. Xa can quireꞌ chukaꞌ re man je israelitas-ta, re man banon-ta re circuncisión chique, rejeꞌ chukaꞌ camas quikꞌij, re nicꞌatzin ja che takanimaj re Dios. Anchaꞌl xuban re Abraham. Rejaꞌ xunimaj re Dios y mareꞌ re Dios xuban cha che man jun rumac xel.
\v 10 Y tak re Dios xuban cha re Abraham che man jun rumac xel chach, re Abraham cꞌamaje-na tiban re circuncisión cha.
\v 11 Y re circuncisión re xban cha, xa jun seña chin nikꞌalajin che man jun rumac xel chach re Dios roma xunimaj.\x * \xo 4.11 \xt Gn. 17:11.\x* Roma rejaꞌ camanak-va rumac elinak chach re Dios tak cꞌamaje-na tiban re circuncisión cha, y mareꞌ nibex che rejaꞌ quirtaꞌ conojel re yeꞌniman richin re Dios\x * \xo 4.11 \xt Ex. 12:13; Lc. 19:9; Ro. 9:6; Ga. 3:7, 29.\x* y niban chique che man jun quimac ndel chach, astapaꞌ man banon-ta re circuncisión chique.
\v 12 Y re Abraham kartaꞌ chukaꞌ yoj re yoj israelitas re banon re circuncisión chaka, pero vo xa kaniman re Dios can anchaꞌl re xunimaj-a rejaꞌ tak cꞌamaje-na tiban re circuncisión cha.
\s Re Dios xaxe chique re yeꞌniman richin nuya-va re rusujun
\p
\v 13 Re Dios xubij cha re Abraham che xtuyaꞌ re ruchꞌulef pa rukꞌaꞌ, y chibil chique re je rey-rumam can.\x * \xo 4.13 \xt Gn. 12:3; 17:4, 5, 16; 22:17; 28:14; Sal. 2:8; Ga. 3:29.\x* Re Dios xubij quireꞌ cha re Abraham roma can katzij runiman re Dios y man jun rumac xel chach rejaꞌ, y man roma-ta che can rubanon re nubij re ley chin re Moisés.
\v 14 Xe-ta xa ja re yeꞌbano re nubij re ley re yeꞌcꞌulu re sujun can roma re Dios,\x * \xo 4.14 \xt Ga. 3:18.\x* entonces manak-ta ndoc-va che kaniman re Dios, roma can man jun cosa nucꞌam-pa chaka re rusujun can re Dios.
\v 15 Pero xa man quire-ta. Re ley xaxe nusekresaj che yoj can man nakaban-ta re nubij. Y mareꞌ tak nika re ruyoval re Dios pa kaveꞌ.\x * \xo 4.15 \xt Ro. 7:5, 10; 2 Co. 3:7, 9; Ga. 3:10.\x* Y xe-ta man-ta cꞌo re ley, man-ta nibex chakij che yoj can man nakaban-ta re nubij re ley.
\p
\v 16 Re Dios xaxe chique re yeꞌniman richin nuya-va re rusujun. Nuyaꞌ chique roma rejaꞌ camas otz runaꞌoj.\x * \xo 4.16 \xt Ro. 3:24; 9:8.\x* Y can nuya-va chique conojel re yeꞌniman\x * \xo 4.16 \xt Col. 3:11.\x* richin, vo xa je israelitas re niquiban re nubij re ley o vo xa man je israelitas-ta re manak re ley reꞌ quiqꞌuin. Re nicꞌatzin xaxe tiquinimaj anchaꞌl xunimaj re Abraham. Roma rejaꞌ jareꞌ re kartaꞌ konojel re kaniman re Dios.
\v 17 Anchaꞌl nubij re Dios chupan re tzꞌiban can. Rejaꞌ nubij cha re Abraham: Can nimban chava che yatoc quirtaꞌ qꞌuiy tenemit. Quireꞌ xubij re Dios cha re Abraham, tak xucꞌut-riꞌ chach. Y re Abraham xunimaj re Dios,\x * \xo 4.17 \xt 1 Ti. 6:13.\x* y ja Dios reꞌ re nibano chique re anamaꞌiꞌ\x * \xo 4.17 \xt Ef. 2:1.\x* che yeꞌcꞌastaj, y ja chukaꞌ Dios reꞌ re can rutaman ronojel re xtibanataj y nubij che cꞌo cosas xqueꞌbanataj can anchaꞌl che xeꞌbanataj-yan.
\p
\v 18 Re Abraham can xunimaj cꞌa che can xtibanataj-va re xbex cha roma re Dios, astapaꞌ rejaꞌ xtiquir-ta xubij che cꞌayef roma camas chic reꞌj. Pero rejaꞌ can xunimaj-va re xubij re Dios cha che ndoc quirtaꞌ qꞌuiy tenemit y xqueꞌcꞌueꞌ je qꞌuiy rey-rumam.\x * \xo 4.18 \xt Gn. 15:5.\x* 
\v 19 Re Abraham cꞌo chic laꞌk jun ciento rujunaꞌ cheꞌ tak xbex quireꞌ cha. Y roma camas chic reꞌj, rejaꞌ rutaman che cama-va yeꞌcꞌue-ta rajcꞌual, y rutaman chukaꞌ che re ruxayil rubiniꞌan Sara cama-va nalan-ta. Pero man riqꞌuin reꞌ che man-ta xunimaj re Dios, rejaꞌ can xunimaj-va re xbex cha.\x * \xo 4.19 \xt Gn. 17:17.\x* Y can xunimaj che quireꞌ xtibanataj.
\v 20 Y can riqꞌuin ronojel ránma ruyaben che re Dios can nuban re xubij cha y man jun bey xubij-ta-ka pa ránma che man laꞌk xtibanataj-ta re nyaben, xa can xuban más confiar-riꞌ che can xtibanataj-va y can xuyaꞌ rukꞌij re Dios.
\v 21 Re Abraham can jabal-va rutaman che re Dios camas ru-poder, mareꞌ can xtuban-va re rubin.
\v 22 Y roma re Abraham xunimaj reꞌ, re Dios xuban cha che man jun rumac xel chach.
\p
\v 23 Y reꞌ tzꞌiban can\x * \xo 4.23 \xt 1 Co. 10:11.\x* chupan re ruchꞌabal re Dios, pero tak xtzꞌibas, can man xe-ta chin che nikꞌalajin andex rubanic tak re Abraham man jun rumac xel chach re Dios,\x * \xo 4.23 \xt 2 Ti. 3:16.\x* man quire-ta.
\v 24 Xa can chin chukaꞌ nucꞌut chakavach yoj re andex rubanic tak man jun kamac ndel chach re Dios. Vo xa nakanimaj re Dios, rejaꞌ nuban chaka che man jun kamac ndel chach. Y re Dios jareꞌ re xcꞌasom-pa richin re Kajaf Jesús chiquicojol re anamaꞌiꞌ.\x * \xo 4.24 \xt 1 P. 1:21.\x* 
\v 25 Re Jesucristo can roma re kamac yoj tak xjach chin che xquimisas y cꞌareꞌ xcꞌastaj-pa chin che man jun kamac ndel chach re Dios.\x * \xo 4.25 \xt Is. 53:5; Dn. 9:24; 1 Co. 15:17; He. 9:28; 1 P. 1:21; 3:18; 1 Jn. 1:7.\x* 
\c 5
\s Yoj re kaniman re Jesucristo man jun kamac ndel chach re Dios
\p
\v 1 Camanak-va cꞌa kamac ndel chach re Dios roma kaniman re Kajaf Jesucristo. Y xa roma rejaꞌ tak junan chic kavach riqꞌuin re Dios.\x * \xo 5.1 \xt Is. 32:17.\x* 
\v 2 Roma xkanimaj rejaꞌ, mareꞌ xkacꞌul re utzil pitinak riqꞌuin re Dios. Riqꞌuin re Jesucristo kabanon-va confiar-kiꞌ\x * \xo 5.2 \xt 1 Co. 15:1; He. 3:6.\x* y ja rejaꞌ chukaꞌ yojcusan-apo riqꞌuin re Dios. Can yojquiꞌcot roma kayaben re kꞌij tak junan xkojeꞌcꞌueꞌ riqꞌuin re Dios. Y rejaꞌ can cꞌo rukꞌij.
\v 3 Y man xe-ta cꞌa yojquiꞌcot roma kayaben re kꞌij tak xkojeꞌcꞌueꞌ riqꞌuin re Dios, xa can yojquiꞌcot chukaꞌ tak nakakꞌasaj tijoj-pokonal,\x * \xo 5.3 \xt Mt. 5:11.\x* roma kataman che re tijoj-pokonal nuban chaka che más nakatamaj yojcochꞌon.
\v 4 Y vo xa yojcochꞌon, can nikꞌalajin che kabanon confiar-kiꞌ riqꞌuin re Dios. Y tak nikꞌalajin che can kabanon confiar-kiꞌ riqꞌuin re Dios,\x * \xo 5.4 \xt Stg. 1:3, 12.\x* reꞌ nuban chaka che más yojquiꞌcot nakayabej-apo re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios.
\v 5 Y can katzij-va xtakacꞌul re kayaben, roma re Dios camas yojrajoꞌ. Y yoj yojtiquir nakatamaj che camas yojrajoꞌ, roma ja re Espíritu Santo re ruyiꞌon pa tak kánma jareꞌ re nibin chaka.\x * \xo 5.5 \xt 2 Co. 1:22.\x* 
\p
\v 6 Yoj man yojtiquir-ta nakacol-kiꞌ kayon, mareꞌ tak xapon re kꞌij che re Jesucristo xcom koma yoj.\x * \xo 5.6 \xt He. 9:26.\x* Rejaꞌ xcom koma konojel yoj re yoj vinak, re man otz-ta kacꞌaslen chach re Dios.
\v 7 Xe-ta xa ja yoj, man-ta nakajoꞌ yojcom pa ruqꞌuixel jun chic vinak, astapaꞌ choj rucꞌaslen. O qꞌuibaꞌ cꞌo jun re man nupokonaj-ta nicom pa ruqꞌuixel jun chic re otz rucꞌaslen.
\v 8 Pero re Jesucristo xcom koma yoj,\x * \xo 5.8 \xt 1 P. 3:18.\x* astapaꞌ yoj can yoj aj-maquiꞌ. Y riqꞌuin reꞌ, re Dios xucꞌut chakavach che camas yojrajoꞌ.\x * \xo 5.8 \xt Jn. 15:13.\x* 
\v 9 Re Jesucristo xcom koma tak cꞌa yoj aj-maquiꞌ cheꞌ. Cꞌalapaꞌ vocame che man-ta xkojrucol\x * \xo 5.9 \xt 1 Ts. 1:10; 1 Jn. 1:7.\x* chach re castigo, tak xa ja rejaꞌ re xbano che man jun kamac xel chach re Dios, roma xcom y xbiyin ruqꞌuiqꞌuel koma yoj.
\v 10 Tak rubanon can, can xkatzelaj-va re Dios. Pero xa roma re Rucꞌajol xcom koma yoj, mareꞌ tak junan chic kavach xkaban riqꞌuin re Dios.\x * \xo 5.10 \xt 2 Co. 5:18.\x* Rejaꞌ xutak-pa re Rucꞌajol chin xcom koma, y cꞌa katzelan-na re Dios cheꞌ. Y vocame roma junan chic kavach kabanon riqꞌuin, can kꞌalaj che xkojcolotaj chin nojel tiempo, roma re Jesucristo nojel tiempo\x * \xo 5.10 \xt Jn. 14:19.\x* cꞌas.
\v 11 Matiox cha re Kajaf Jesucristo, che xa roma re rusamaj rejaꞌ tak yojquiꞌcot riqꞌuin re Dios. Can rusamaj cꞌa chukaꞌ rejaꞌ tak junan chic kavach kabanon riqꞌuin re Dios.\x * \xo 5.11 \xt 2 Co. 5:18.\x* 
\s Re xuban re Adán y re xuban re Cristo
\p
\v 12 Re mac xoc chach re ruchꞌulef xa roma jun ache. Y re ache reꞌ ja re Adán. Y re xucꞌam-pa re mac can jacꞌa re camic.\x * \xo 5.12 \xt Gn. 2:17; 3:1-24; 1 Co. 15:21, 22.\x* Mareꞌ conojel vinak tiene que yeꞌcom, roma conojel je aj-maquiꞌ.
\v 13 Tak re Dios cꞌamaje-na tuya-pa re ley, re mac can cꞌo-va chic chach re ruchꞌulef, xa jacꞌa man kꞌalajnak-ta. Roma xaxe ancheꞌ cꞌo-va ley,\x * \xo 5.13 \xt Ro. 4:15; 1 Jn. 3:4.\x* xaxe chireꞌ re can jabal kꞌalaj tak jun vinak nuban jun mac.
\v 14 Y tak cꞌamaje-na ticꞌueꞌ re ley, astapaꞌ man kꞌalaj-ta che cꞌo mac, pero can xkꞌalajin-va roma conojel vinak xeꞌcom, can pa rukꞌaꞌ cꞌa re camic xeꞌcꞌue-va. Re Adán xcom, quireꞌ chukaꞌ re Moisés, y quireꞌ chukaꞌ re nicꞌaj chic vinak can xeꞌcom, astapaꞌ man junan-ta quimac riqꞌuin re rumac re Adán. Re xuban re Adán man otz-ta xucꞌam-pa, y re xuban re Cristo rion otz xucꞌam-pa, quireꞌ nikꞌalajin tak nakatzꞌat re quibanabal.
\p
\v 15 Re xuban re Adán man junan-ta riqꞌuin re xuban re Jesucristo, roma re Jesucristo\x * \xo 5.15 \xt Is. 53:11; Mt. 20:28; 26:28; He. 9:28; 1 Jn. 2:1.\x* can xojrucol chach re kamac. Xa roma re mac re xuban re Adán, mareꞌ konojel yoj re yoj vinak xojoc pa rukꞌaꞌ re camic. Pero re xuban re Jesucristo, rion otz nucꞌam-pa chaka konojel re kaniman chic rejaꞌ. Xa roma re utzil xuban re Jesucristo, y xa roma chukaꞌ re utzil xuban re Dios kaqꞌuin, mareꞌ xojcolotaj. Can anchaꞌl tak nakacꞌul jun cosa re nisipas chaka.
\v 16 Re xucꞌam-pa re Adán, can man junan-ta riqꞌuin re xucꞌam-pa re Jesucristo. Re Adán xaxe riqꞌuin re nabey mac xuban chach re Dios, can conojel chukaꞌ vinak xeꞌtzꞌebelan riqꞌuin, y mareꞌ tak niban juzgar pa quiveꞌ, chin niquicꞌul rajal re quibanabal. Pero re xuban re Jesucristo kaqꞌuin camas rajkalen, roma man xe-ta chic roma re jun nabey mac tak xpa, xa can xpa roma ronojel mac. Y yoj man xojsamaj-ta chin xojcolotaj, xaxe tal choj quireꞌ xusipaj chaka, y reꞌ nuban chaka che man jun kamac ndel chach re Dios.
\v 17 Xaxe roma re rumac re Adán, mareꞌ tak conojel vinak xeꞌoc pa rukꞌaꞌ re camic. Y kataman che re samaj xuban re Jesucristo camas nem re ru-poder, y mareꞌ can kꞌalaj che re yeꞌcꞌulu re nusipaj, can xqueꞌcꞌaseꞌ chin nojel tiempo, y reꞌ ja re yacolotaj chach re amac. Can nuban-va chique che man jun quimac ndel chach re Dios. Y xqueꞌcꞌaseꞌ xa roma re utzil re pitinak riqꞌuin rejaꞌ y junan xtiquiban gobernar riqꞌuin re Jesucristo.
\p
\v 18 Xa roma re mac re xuban re Adán, mareꞌ tak re Dios nuyaꞌ re castigo pa quiveꞌ conojel vinak. Pero roma re Jesucristo can choj re rubanabal, mareꞌ tak conojel\x * \xo 5.18 \xt He. 2:9.\x* vinak re yeꞌniman richin, man jun quimac ndel chach re Dios y niquivel re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta.
\v 19 Roma re Adán can man xunimaj-ta rutzij re Dios, mareꞌ conojel vinak xeꞌoc aj-maquiꞌ. Jacꞌa re Jesucristo can xunimaj-va rutzij re Dios, y mareꞌ camas je qꞌuiy vinak man jun quimac ndel chach re Dios, roma niquinimaj re Jesucristo.
\p
\v 20 Tak re Dios xuyaꞌ re ley, can xeꞌbekꞌalajim-pa más re mac.\x * \xo 5.20 \xt Lc. 7:47; Jn. 15:22; Ga. 3:19.\x* Y roma can xeꞌbekꞌalajim-pa re mac, chukaꞌ más xkꞌalajim-pa re utzil pitinak riqꞌuin re Dios.\x * \xo 5.20 \xt 1 Ti. 1:14.\x* 
\v 21 Conojel re vinak can xeꞌoc pa rukꞌaꞌ re mac, mareꞌ can xeꞌoc chukaꞌ pa rukꞌaꞌ re camic. Pero xa roma re utzil re xpa riqꞌuin re Dios cꞌo ru-poder, mareꞌ cꞌo kacꞌaslen re man niqꞌuis-ta, roma re utzil reꞌ nuban chaka che man jun kamac ndel chach re Dios. Y ronojel reꞌ xa roma re Kajaf Jesucristo.
\c 6
\s Yoj can xojcom-yan chach re mac, vocame can jacꞌa re cꞌaslen re cꞌo riqꞌuin re Jesucristo kacꞌuan
\p
\v 1 ¿Andex como xtakabij vocame? ¿La otz como che cꞌa yojmacun\x * \xo 6.1 \xt Ro. 3:8.\x* chin che más nikꞌalajin re utzil pitinak riqꞌuin re Dios?\x * \xo 6.1 \xt Ro. 5:21.\x* 
\v 2 Man otz-ta. Yoj xa kayiꞌon chic can re mac. Xa can anchaꞌl che xojcom-yan,\x * \xo 6.2 \xt Ga. 6:14.\x* y mareꞌ man otz-ta chic che cꞌa yojmacun.
\v 3 Roma yoj kataman che re bautismo jareꞌ re seña che yoj can xojcom junan riqꞌuin re Jesucristo,\x * \xo 6.3 \xt 1 Co. 15:29.\x* roma jun kabanon riqꞌuin.\x * \xo 6.3 \xt Col. 3:3.\x* 
\v 4 Tak xojban bautizar, can anchaꞌl che xojcom riqꞌuin, y tak rejaꞌ xmuk, can anchaꞌl che xojmuk chukaꞌ riqꞌuin. Y mareꞌ yojtiquir nakabij che tak rejaꞌ xcꞌastaj-pa roma re ru-poder re Kartaꞌ Dios, yoj chukaꞌ xojcꞌastaj riqꞌuin,\x * \xo 6.4 \xt Col. 2:12.\x* y vocame kacꞌuan jun cꞌacꞌa cꞌaslen.
\p
\v 5 Roma vo xa can jun chic kabanon riqꞌuin re Jesucristo roma xcom, can jun chic chukaꞌ kabanon riqꞌuin\x * \xo 6.5 \xt Fil. 3:10.\x* roma xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ.
\v 6 Tak rubanon can, xkacꞌuaj jun itzel cꞌaslen. Pero can anchaꞌl che xojbajex riqꞌuin re Jesucristo cho cruz,\x * \xo 6.6 \xt Ga. 2:20.\x* y mareꞌ re itzel cꞌaslen reꞌ xqꞌuis y xojcolotaj pa rukꞌaꞌ re mac.\x * \xo 6.6 \xt Col. 2:11.\x* 
\v 7 Yoj re can anchaꞌl che xojcom riqꞌuin re Jesucristo, can man jun cꞌa kamac ndel chach re Dios.
\v 8 Yoj anchaꞌl xa can xojcom riqꞌuin re Jesucristo, y mareꞌ kataman che yojcꞌaseꞌ riqꞌuin.\x * \xo 6.8 \xt Jn. 14:19; 2 Co. 5:1; 2 Ti. 2:11.\x* 
\v 9 Y kataman chukaꞌ che re camic manak chic rukꞌaꞌ cha re Jesucristo. Rejaꞌ xcꞌastaj,\x * \xo 6.9 \xt Ap. 1:18.\x* y man chic xticom-ta.
\v 10 Tak rejaꞌ xcom, jareꞌ tak xuchꞌac re mac.\x * \xo 6.10 \xt He. 9:28.\x* Rejaꞌ xaxe jun bey xcom,\x * \xo 6.10 \xt He. 10:10.\x* y vocame cꞌas y nuyaꞌ rukꞌij re Dios.
\v 11 Y yoj man cꞌa takamistaj che jun kabanon riqꞌuin re Jesucristo\x * \xo 6.11 \xt 1 Co. 6:20; Col. 3:3.\x* re Kajaf. Can anchaꞌl che xojcom junan riqꞌuin y mareꞌ re mac xcanaj-yan can. Y chukaꞌ can anchaꞌl che xojcꞌastaj-pa junan riqꞌuin y mareꞌ nakayaꞌ rukꞌij re Dios.\x * \xo 6.11 \xt Ga. 2:19.\x* 
\p
\v 12 Mareꞌ man cꞌa takayaꞌ kꞌij che ndoc re mac kaqꞌuin, chin che mana-ta re itzel tak rayibal re yeꞌcꞌuan kachin.\x * \xo 6.12 \xt Ef. 4:22.\x* 
\v 13 Tak rubanon can, yoj can yoj quiminak chupan re mac. Jacꞌa vocame man chic quire-ta, roma kacꞌuan chic jun cꞌacꞌa cꞌaslen. Mareꞌ takajacha-kiꞌ pa rukꞌaꞌ re Dios chin che nakaban re nrajoꞌ rejaꞌ, chin che re kakꞌa-kakan yeꞌcusas roma re Dios chubanic re choj. Y man takayaꞌ kꞌij che ndoc re mac kaqꞌuin, chin che re kakꞌa-kakan man queꞌcusas chubanic re man otz-ta y re man choj-ta.
\v 14 Re mac, can man jun chic rukꞌaꞌ chaka, roma xojcolotaj-yan.\x * \xo 6.14 \xt Mt. 1:21; Tit. 2:14.\x* Man chic nakaban-ta confiar-kiꞌ riqꞌuin re ley,\x * \xo 6.14 \xt Ga. 5:18.\x* xa ja chic riqꞌuin re utzil pitinak riqꞌuin re Dios.
\s Man otz-ta che yojcꞌueꞌ chuxeꞌ rutzij re mac
\p
\v 15 Pero vocame yex itaman che xa roma re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios tak yojcolotaj\x * \xo 6.15 \xt 1 Co. 9:21; 2 Co. 7:1; Ga. 2:17, 18; Ef. 2:8, 10.\x* y man roma-ta re ley. Y vo xa roma reꞌ yex ninojij che cꞌa otz che yixmacun, man quire-ta.
\v 16 Yex can itaman che xabanchique vinak nuban rusamaj jun chic\x * \xo 6.16 \xt Jn. 8:34.\x* vinak, can nicꞌueꞌ chuxeꞌ rutzij re rajaf re samaj. Mareꞌ yoj vo xa can xtakaya-kiꞌ chuxeꞌ rutzij re mac, can xkojoc-va pa rukꞌaꞌ re mac y xkojrucꞌuaj pa camic. Pero vo xa xtakaya-kiꞌ chuxeꞌ rutzij re Dios, can xkojoc-va pa rukꞌaꞌ rejaꞌ y xkojrucꞌuaj chupan jun cꞌaslen choj.
\v 17 Pero matiox cha re Dios che yex riqꞌuin ronojel ivánma ninimaj rutzij re Dios. Can yixcꞌo chic chupan re ruchꞌabal re Dios. Tak rubanon can, xixcꞌueꞌ chuxeꞌ rutzij re mac.
\v 18 Jacꞌa vocame man chic yixcꞌo-ta pa rukꞌaꞌ re mac, xa can yix rusamajelaꞌ chic re Dios\x * \xo 6.18 \xt Lc. 1:74, 75; 1 Co. 7:22; Ga. 5:1; 1 P. 2:16.\x* y can icꞌuan chic jun cꞌaslen choj.
\v 19 Cꞌayef chin che nakꞌax pan iveꞌ ronojel reꞌ, y mareꞌ xincusaj re ejemplo chij re vinak re can nuban rusamaj jun chic vinak. Tak rubanon can, yex xiyaꞌ kꞌij che xoc re mac iviqꞌuin, y re ikꞌa-ivakan can xeꞌcusas chubanic re etzelal. Jacꞌa vocame nicꞌatzin che re ikꞌa-ivakan yeꞌcusas roma re Dios chubanic re choj, chin che can-ta chꞌajchꞌoj re icꞌaslen chach re Dios.
\p
\v 20 Tak xixcꞌueꞌ chuxeꞌ rutzij re mac, yex can man baꞌ xinojij che nicꞌatzin nicꞌuaj jun cꞌaslen choj chach re Dios.\x * \xo 6.20 \xt Gn. 2:17; Jn. 3:14; 1 P. 1:3.\x* Xa can yix libres xinaꞌ.
\v 21 Y tak xicꞌuaj re itzel cꞌaslen reꞌ, ¿andex como xucꞌam-pa chiva? Vocame tak neꞌka re itzel cꞌaslen reꞌ chiꞌcꞌoꞌx, yixqꞌuex, roma pa ruqꞌuisibal re cꞌaslen reꞌ xa camic nucꞌam-pa.
\v 22 Vocame re mac can man jun chic rukꞌaꞌ chiva, xa can yixcꞌo chic chuxeꞌ rutzij re Dios, y mareꞌ tak icꞌulun chic jun cꞌaslen chꞌajchꞌoj. Y pa ruqꞌuisibal nucꞌam-pa re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta.
\v 23 Re rajal nuyaꞌ re mac chaka, ja re camic. Jacꞌa re Dios ja re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta re nusipaj chaka. Y ja cꞌaslen reꞌ re nisipas chaka roma jun kabanon riqꞌuin re Kajaf Jesucristo.
\c 7
\s Re ley xaxe tak cꞌa yoj cꞌas, cꞌo modo yojcꞌueꞌ chuxeꞌ rutzij
\p
\v 1 Hermanos, yex can itaman andex nubij re ley re xuyaꞌ re Dios, y chukaꞌ itaman che jun vinak xaxe tak cꞌa cꞌas, jareꞌ tak nicꞌueꞌ chuxeꞌ rutzij re ley.
\v 2 Anchaꞌl nubij chupan re ley, tak jun ixok cꞌulan, can ximon riqꞌuin re ruchijil y man nitiquir-ta nujach-riꞌ riqꞌuin, tak cꞌa cꞌas cheꞌ. Pero vo xa nicom-a re ruchijil, cꞌajareꞌ tak xtujach-riꞌ riqꞌuin.\x * \xo 7.2 \xt 1 Co. 7:39.\x* 
\v 3 Vo xa xticꞌueꞌ riqꞌuin jun chic ache tak cꞌa cꞌas re ruchijil, re ixok reꞌ can nimacun.\x * \xo 7.3 \xt Mt. 5:32; Mr. 10:12; Lc. 16:18; He. 13:4.\x* Pero vo xa quiminak chic re ruchijil, re ley man nubij-ta che xajan tak nicꞌuleꞌ chic riqꞌuin jun ache.
\p
\v 4 Hermanos, yoj chukaꞌ quireꞌ kabanon. Roma tak re Jesucristo xcom, yoj chukaꞌ can anchaꞌl che xojcom riqꞌuin. Y mareꞌ man yojcꞌo-ta chic chuxeꞌ re ley,\x * \xo 7.4 \xt Ga. 2:19; 5:18; Ef. 2:15; Col. 2:14.\x* xa can yoj richin chic re Jesucristo, re xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ. Y roma yoj richin chic re Jesucristo, nivachin re kacꞌaslen, can anchaꞌl nrajoꞌ re Dios\x * \xo 7.4 \xt 2 Co. 11:2; 1 P. 2:24.\x* chaka.
\v 5 Tak rubanon can, ja re itzel tak rayibal re xeꞌkabanalaꞌ, y re ley nubij che man otz-ta re itzel tak rayibal reꞌ. Pero roma quireꞌ nubij re ley, xeꞌbecꞌastaj-pa más re mac re xeꞌkarayij, y re mac xa camic nrayoj pa kaveꞌ.\x * \xo 7.5 \xt Stg. 1:15.\x* Re mac can xeꞌrucusaj-va cꞌa re kakꞌa-kakan.
\v 6 Tak rubanon can, xojcꞌueꞌ chuxeꞌ re ley, jacꞌa vocame xojcolotaj-yan y can xojcom-yan chach re ley. Tak rubanon can, xkasamajij re Dios riqꞌuin re ley re tzꞌiban can. Jacꞌa vocame nakasamajij re Dios riqꞌuin re cꞌacꞌa cꞌaslen yiꞌon chaka roma re Espíritu Santo.\x * \xo 7.6 \xt Jn. 4:23; Ga. 5:22.\x* 
\s Can cꞌayef rubanon re mac chaka
\p
\v 7 Qꞌuibaꞌ nakꞌax pan iveꞌ y nibij che re ley can man otz-ta, pero xa man quire-ta. Re ley nicꞌatzin chin nusekresaj re mac.\x * \xo 7.7 \xt Ro. 3:20.\x* Xe-ta xa manak ley, yen man-ta ntaman andex reꞌ re mac. Anchaꞌl tak nubij re ley: Man tarayij che aviqꞌuin-ta rat cꞌo-va re cꞌo riqꞌuin jun chic\x * \xo 7.7 \xt Ex. 20:17; Dt. 5:21; Jos. 7:21; Mi. 2:2.\x* vinak. Y roma quireꞌ nubij, yen ntaman che vo xa xtimban quireꞌ, yimacun chach re Dios. Xe-ta man-ta quireꞌ nubij re ley, man-ta ntaman che mac re quireꞌ naban.
\v 8 Pero roma chupan re ley quireꞌ nubij, mareꞌ xcꞌastaj-pa re mac re cꞌo pa vánma.\x * \xo 7.8 \xt 1 Co. 15:56.\x* Xeꞌcꞌastaj-pa ronojel re itzel tak rayibal re jecꞌo viqꞌuin. Mareꞌ xe-ta man-ta cꞌo re ley,\x * \xo 7.8 \xt Ro. 4:15.\x* re mac re cꞌo pa vánma can-ta quiminak.
\v 9 Re ajuer can, tak cꞌamaje-na takꞌax pa nueꞌ re ley, yen xinojij che cꞌo nucꞌaslen. Jacꞌa re kꞌij tak xkꞌax pa nueꞌ re nubij re ley, xcꞌastaj-pa re mac re cꞌo pa vánma, y cꞌareꞌ xinabej che camanak-va nucꞌaslen, xa can yin quiminak chach re Dios.
\v 10 Re ley re xuya-pa re Dios can nucꞌut cꞌa andex rubanic chin navel re cꞌaslen.\x * \xo 7.10 \xt Lv. 18:5.\x* Pero yen man xinvel-ta re cꞌaslen. Pa ruqꞌuixel che xinvel-ta re cꞌaslen, xa ja re camic xinvel\x * \xo 7.10 \xt Ez. 20:13; 2 Co. 3:7.\x* roma man xintiquir-ta ximban re nubij re ley.
\v 11 Y quireꞌ xincꞌalvachij roma re mac re cꞌo pa vánma. Re mac can xinrukꞌol-va, y re mac can xucusaj re ley chin che xinruquimisaj.
\p
\v 12 Re ley can lokꞌolaj-va, can otz-va y choj re nubij.\x * \xo 7.12 \xt Sal. 19:8; 1 Ti. 1:8.\x* 
\v 13 Pero man tinojij che ja re utzulaj ley jareꞌ re xcꞌamo-pa re camic chua. Roma re xcꞌamo-pa re camic chua xa ja re mac, roma xuban chua che man xinimaj-ta re nubij re utzulaj ley. Y riqꞌuin reꞌ re ley xucꞌut chinoch andex reꞌ re mac, y riqꞌuin reꞌ nikꞌalajin che re mac cama-va otz-ta.
\p
\v 14 Kataman che re ley riqꞌuin re Dios pitinak-va. Jacꞌa yen xa yin jun vinak re yincꞌo pa rukꞌaꞌ re mac.\x * \xo 7.14 \xt Gn. 37:27, 36; 1 R. 21:20, 25.\x* 
\v 15 Can man cꞌa nimban-ta re otz, re ninjoꞌ che nimban, xa ja re nintzelaj jareꞌ re nimban\x * \xo 7.15 \xt Ga. 5:17.\x* y reꞌ ja re mac. Can man nakꞌax-ta pa nueꞌ re ncꞌalvachin.
\v 16 Re mac re nimban, can man ninjo-ta che nimban, y can man nika-ta chinoch, y riqꞌuin reꞌ nikꞌalajin che re ley can otz-va.
\v 17 Y mareꞌ yintiquir nimbij che man can-ta nayon yen yimbano re mac, xa can ja chic cꞌa re mac re cꞌo pa vánma re nibano chua che yimacun.
\v 18 Yen xa yin jun vinak re can man jun cosa otz cꞌo pa nucꞌaslen.\x * \xo 7.18 \xt Gn. 8:21.\x* Ninjoꞌ nimban re otz, pero xa man yintiquir-ta nimban.
\v 19 Astapaꞌ ja re otz re ninjoꞌ nimban, pero man nimban-ta. Y re mac re man ninjo-ta nimban, xa jareꞌ re neꞌmbana-pa nabey.
\v 20 Mareꞌ ximbij-yan che man can-ta nayon yen re yimbano re mac, roma yen can man ninjo-ta nimban re mac. Xa ja re mac re cꞌo pa vánma jareꞌ re nibano chua che yimacun.
\p
\v 21 Y yen nintzꞌat che nojel tiempo quireꞌ nibanataj. Roma xa can anchaꞌl chic ley, roma tak ninjoꞌ nimban re otz, chaꞌnin nikꞌalajim-pa re mac re cꞌo pa vánma.
\v 22 Re vánma camas-va niquiꞌcot riqꞌuin re ru-ley re Dios.\x * \xo 7.22 \xt Sal. 1:2; 119:16, 24, 35; Is. 51:7; 2 Co. 4:16.\x* 
\v 23 Pero ntaman che cꞌo chic jun ley re ecꞌuayon vichin, y re ley reꞌ ja re mac re can yeꞌrucusaj re nukꞌa-vakan, y re ley reꞌ nuban ayoval riqꞌuin re otz re nurayij re vánma.\x * \xo 7.23 \xt Ga. 5:17.\x* Can yincꞌo-va cꞌa pa rukꞌaꞌ y chuxeꞌ rutzij re ley chin re mac.
\p
\v 24 Cꞌayef re ncꞌalvachin, roma re itzel tak rayibal re jecꞌo viqꞌuin xa camic niquicꞌam-pa chua. ¿La camanak como jun re yincola-ta pa rukꞌaꞌ re mac reꞌ?\x * \xo 7.24 \xt Ro. 6:6.\x* 
\v 25 Matiox cha re Dios che re Kajaf Jesucristo xinrucol. Roma man-ta re Jesucristo, yen cꞌa yin cꞌo-ta pa rukꞌaꞌ re ru-ley re mac, roma re itzel tak rayibal re jecꞌo viqꞌuin. Y astapaꞌ can cꞌo-ta re rayibal viqꞌuin chin che yincꞌueꞌ pa rukꞌaꞌ re ru-ley re Dios, pero man-ta re Jesucristo, astapaꞌ camas-ta re rayibal cꞌo viqꞌuin, cama-va-ta yintiquir yincꞌueꞌ pa rukꞌaꞌ re ru-ley re Dios.\x * \xo 7.25 \xt Ga. 5:17.\x* 
\c 8
\s Tak can ja chic re Espíritu Santo nicꞌuan kachin
\p
\v 1 Yoj re jun kabanon riqꞌuin re Jesucristo, re man yoj-ecꞌuan-ta chic roma re itzel tak karayibal, y xa can ja chic re Espíritu Santo ecꞌuayon kachin,\x * \xo 8.1 \xt Ga. 5:16.\x* vocame can man xtika-ta re namalaj castigo pa kaveꞌ.
\v 2 Xa can ja tak xojoc chuxeꞌ ru-ley re Espíritu Santo re niyiꞌo cꞌaslen, can jareꞌ tak xojcolotaj chach re ru-ley re mac y re camic,\x * \xo 8.2 \xt Jn. 8:32; Ga. 5:1.\x* y reꞌ xa roma jun kabanon riqꞌuin re Jesucristo.
\v 3 Re ley chin re Moisés man xtiquir-ta xojrucol,\x * \xo 8.3 \xt He. 7:18.\x* roma yoj man xkaban-ta re nubij re ley. Pero chin che yoj yojcolotaj, re Dios xutak-pa re Rucꞌajol chach re ruchꞌulef, xoc vinak anchaꞌl yoj, xaxe rejaꞌ man aj-mac-ta. Xcom roma re kamac, y riqꞌuin reꞌ re Dios xojrucol chach re ru-poder re mac.
\v 4 Quireꞌ xuban chin che yoj yojtiquir nakacꞌuaj jun cꞌaslen choj anchaꞌl nubij chupan re ley chin re Moisés. Y man yoj-ecꞌuan-ta chic roma re itzel tak karayibal, xa ja chic re Espíritu Santo re ecꞌuayon kachin.
\p
\v 5 Jacꞌa re jeꞌcꞌuan roma re itzel tak quirayibal, can binak cánma chij re itzel tak quirayibal. Pero re jeꞌcꞌuan roma re Espíritu Santo, can binak cánma chij re nrajoꞌ re Espíritu Santo.\x * \xo 8.5 \xt Ga. 5:22.\x* 
\v 6 Re jeꞌcꞌuan roma re itzel tak quirayibal, xa ja re camic niquivayoj pa quiveꞌ.\x * \xo 8.6 \xt Ro. 6:21.\x* Jacꞌa re jeꞌcꞌuan roma re Espíritu Santo, can ja re cꞌaslen niquivel, y chukaꞌ re cánma can otz nunaꞌ.
\v 7 Re jeꞌcꞌuan roma re itzel tak quirayibal, niquitzelaj re Dios.\x * \xo 8.7 \xt Stg. 4:4.\x* Can man niquinimaj-ta re nubij re ru-ley re Dios. Can man yeꞌtiquir-ta niquinimaj.
\v 8 Re jeꞌcꞌuan roma re itzel tak quirayibal, can man yeꞌtiquir-ta niquiban re nika chach re Dios.
\p
\v 9 Jacꞌa yoj re cꞌo re Espíritu Santo chin re Dios pa tak kánma,\x * \xo 8.9 \xt 1 Co. 3:16.\x* man yoj-ecꞌuan-ta chic roma re itzel tak karayibal, xa can ja chic re Espíritu Santo re ecꞌuayon kachin. Y re Espíritu Santo pitinak roma re Jesucristo. Re vinak re man cꞌo-ta re Espíritu Santo quiqꞌuin, man je richin-ta re Jesucristo.
\v 10 Pero vo xa re Jesucristo cꞌo pa tak kánma, cꞌo kacꞌaslen re man niqꞌuis-ta,\x * \xo 8.10 \xt 1 Co. 15:45.\x* roma man jun kamac ndel chach re Dios. Y can katzij-va che roma re mac tak yojcom-a chach re ruchꞌulef, pero riqꞌuin re Jesucristo cꞌo kacꞌaslen.
\v 11 Re Dios xuban cha re Jesucristo che xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ,\x * \xo 8.11 \xt Hch. 2:4.\x* y quireꞌ chukaꞌ xtuban chaka yoj re cꞌo re ru-Espíritu Santo pa tak kánma. Xkojrucꞌasoj-a chukaꞌ chiquicojol re anamaꞌiꞌ,\x * \xo 8.11 \xt Jn. 5:21.\x* roma cꞌo re Espíritu Santo kaqꞌuin.
\p
\v 12 Hermanos, yoj can cꞌo kacꞌas riqꞌuin re Espíritu Santo, jacꞌa quiqꞌuin re itzel tak rayibal camanak-va kacꞌas, chin che ja-ta re itzel tak rayibal yeꞌcꞌuan kachin.
\v 13 Roma vo xa xkojquicꞌuaj re itzel tak rayibal, xa camic nakavayoj pa kaveꞌ. Can nicꞌatzin che ja re Espíritu Santo re nicꞌuan kachin y nuquimisaj re itzel tak rayibal, chin che nicꞌueꞌ kacꞌaslen re man niqꞌuis-ta.\x * \xo 8.13 \xt Ga. 6:8.\x* 
\p
\v 14 Re can jeꞌcꞌuan roma re Espíritu Santo chin re Dios, can je rajcꞌual chic re Dios.
\v 15 Can ja tak xkacꞌul re Espíritu reꞌ, jareꞌ tak xojoc rajcꞌual re Dios. Roma tak rubanon can, camas xkaxibij-kiꞌ chach re castigo re nuyaꞌ re Dios, anchaꞌl jun samajel camas nuxibij-riꞌ chach re ru-patrón. Jacꞌa vocame, roma cꞌo chic re Espíritu Santo kaqꞌuin, man chic nakaxibij-ta-kiꞌ.\x * \xo 8.15 \xt 2 Ti. 1:7; 1 Jn. 4:18.\x* Vocame Kartaꞌ nakabij cha re Dios.
\v 16 Roma re Espíritu Santo nuban chaka che nakanaꞌ pa tak kánma che can katzij che yoj rajcꞌual chic re Dios.\x * \xo 8.16 \xt 2 Co. 1:22; Ef. 1:13.\x* 
\v 17 Y roma yoj rajcꞌual chic re Dios, yoj can cꞌo chukaꞌ ka-herencia.\x * \xo 8.17 \xt Ga. 4:7.\x* Junan ka-herencia riqꞌuin re Jesucristo. Pero nicꞌatzin che man takapokonaj nakataj pokan,\x * \xo 8.17 \xt Hch. 14:22.\x* can anchaꞌl re pokan re xutaj re Jesucristo, chin quireꞌ jabal xtakabanaꞌ riqꞌuin re Jesucristo re cꞌo rukꞌij.
\p
\v 18 Re yojcꞌo vovaꞌ chach re ruchꞌulef nakataj pokan. Pero tak xkojeꞌcꞌueꞌ riqꞌuin re Jesucristo re cꞌo rukꞌij, man chic xteꞌka-ta chakacꞌoꞌx re tijoj-pokonal chin re ruchꞌulef, roma chilaꞌ chicaj\x * \xo 8.18 \xt 2 Co. 4:17.\x* camas otz xtakabanaꞌ.
\v 19 Re ruchꞌulef y ronojel re cosas re jeꞌrubanon re Dios, camas cꞌa yeꞌquiꞌcot quiyaben re kꞌij tak yoj re yoj rajcꞌual camas otz xtakabanaꞌ riqꞌuin re Jesucristo.\x * \xo 8.19 \xt 2 P. 3:13.\x* Camas niquijoꞌ niquitzꞌat re kꞌij reꞌ.
\v 20 Roma re ruchꞌulef y ronojel re cosas re xeꞌruban re Dios can xeꞌyojtaj,\x * \xo 8.20 \xt Gn. 3:19; 5:29; 6:13.\x* y quireꞌ xquicꞌalvachij pa rukꞌaꞌ re Dios, pero man roma-ta che rejeꞌ cꞌo quimac. Y man chin-ta nojel tiempo quireꞌ xqueꞌcꞌueꞌ can, xa can quiyaben cꞌa che yeꞌchojmersas.
\v 21 Re mac can xuban cha ronojel re rubanon re Dios che yeꞌqꞌuis,\x * \xo 8.21 \xt 1 Co. 15:42, 50.\x* pero can xtapon re kꞌij tak man chic xqueꞌqꞌuis-ta. Roma yoj re yoj rajcꞌual chic re Dios, camas otz xtakabanaꞌ riqꞌuin rejaꞌ re can cꞌo-va rukꞌij. Xkojcolotaj chach re man otz-ta. Quireꞌ chukaꞌ ronojel re jeꞌrubanon re Dios, can xqueꞌcolotaj chach re man otz-ta y can jabal xtiquiban.
\v 22 Can ronojel-va re jeꞌrubanon re Dios, xa roma re mac mareꞌ camas rukꞌaxon niquinaꞌ y can yeꞌjelo,\x * \xo 8.22 \xt Jer. 12:11.\x* can anchaꞌl jun ixok tak can ja xbeka rukꞌij chin nralaj jun chꞌet acꞌual. Can quireꞌ quibanom-pa jeꞌpitinak cꞌa chupan re tiempo vocame.
\v 23 Y can quireꞌ chukaꞌ yoj. Roma re mac re kánma nikꞌaxo, y can nijelo cꞌa chupan re tiempo vocame. Camas cꞌa nakajoꞌ che napon-yan-ta re kꞌij tak xtikꞌalajin che yoj can yoj rajcꞌual re Dios, y xtijalataj re ka-cuerpo. Kataman che quireꞌ xtiban chaka roma yiꞌon chic re Espíritu Santo pa tak kánma.\x * \xo 8.23 \xt 2 Co. 5:5; Ef. 1:14.\x* 
\v 24 Can xojcolotaj-yam-pa chupan re kamac, pero cꞌa cꞌo chukaꞌ nicꞌaj chic utzil re jeꞌkayaben.\x * \xo 8.24 \xt 2 Co. 4:18; He. 11:1.\x* Xe-ta can jecꞌo chic ronojel re utzil reꞌ kaqꞌuin, man-ta jeꞌkayaben. Roma man jun vinak nibano che nuyabej-ta jun cosa re xa cꞌo chic riqꞌuin.
\v 25 Pero roma cꞌamaje-na ticꞌueꞌ ronojel re utzil reꞌ kaqꞌuin, mareꞌ cꞌa jeꞌkayaben-na y cꞌa yojcochꞌon-na chin nakayabej. Roma can kataman che xqueꞌkacꞌul.
\p
\v 26 Chukaꞌ re Espíritu Santo can yojrutoꞌ roma can nuban cha re kánma che nitiquir nicochꞌon chin nuyabej re utzil reꞌ, roma rutaman che manak kachukꞌaꞌ chin yojyaben. Yojrutoꞌ chukaꞌ riqꞌuin re ka-oraciones,\x * \xo 8.26 \xt Zac. 12:10; Mt. 10:20; 20:22; Ef. 6:18.\x* roma yoj man kataman-ta andex re nicꞌatzin che nakacꞌutuj cha re Dios. Pero re Espíritu Santo can nuyaꞌ pa tak kánma re andex nicꞌatzin che nakacꞌutuj cha re Dios. Y tak yoj camas nikꞌaxo re kánma y man kataman-ta andex che chꞌabal nakacusaj chin nakabij cha re Dios re andex nakanaꞌ pa tak kánma, jareꞌ tak re Espíritu Santo can nucꞌutuj cha re Dios pa ka-cuenta.
\v 27 Y chach re Dios, can nikꞌalajin-va re cꞌo pa tak kánma\x * \xo 8.27 \xt 1 Ts. 2:4.\x* y chukaꞌ chach rejaꞌ can nikꞌalajin re nunojij re Espíritu Santo, roma rejaꞌ can rutaman-va re andex nurayij re Dios y jareꞌ re nucꞌutuj cha koma yoj re yoj rajcꞌual chic re Dios.
\s Roma re Dios cꞌo kaqꞌuin man jun nitiquir chakij
\p
\v 28 Yoj re nakajoꞌ re Dios y xojayox roma rejaꞌ chin che xojoc rajcꞌual roma quireꞌ runojim-pa pa kaveꞌ, can kataman che ronojel kꞌaxon o tijoj-pokonal nakakꞌasaj, cꞌo otz nucꞌam-pa chaka.\x * \xo 8.28 \xt Gn. 50:20.\x* 
\v 29 Roma re Dios can rutaman chic kavach tak cꞌamaje-na kojalax cheꞌ,\x * \xo 8.29 \xt Ex. 33:12; Sal. 1:6; Jer. 1:5.\x* y mareꞌ tak xojruchaꞌ chin che yojoc-ta anchaꞌl re Rucꞌajol.\x * \xo 8.29 \xt Jn. 17:22; Ef. 1:5.\x* Re Dios nrajoꞌ che can yoj qꞌuiy-ta re yojoc rajcꞌual y ja re Rucꞌajol re nemalaxel chakacojol.\x * \xo 8.29 \xt Col. 1:18.\x* 
\v 30 Y yoj re xojruchaꞌ re Dios, can xkanimaj-va rutzij tak xojrayoj.\x * \xo 8.30 \xt 1 Co. 1:9; Ga. 1:6, 15; Ef. 4:4; 1 P. 2:9, 21.\x* Y tak yojrayon chic, xuban chaka che man jun chic kamac ndel chach.\x * \xo 8.30 \xt 1 Co. 6:11.\x* Y tak rubanon chic chaka che man jun kamac ndel chach, xa can xe chic kayaben re kꞌij tak xtuban chaka che otz xtakabanaꞌ riqꞌuin y rejaꞌ can cꞌo-va rukꞌij.
\p
\v 31 Y ronojel reꞌ nucꞌut chakavach che re Dios can kaqꞌuin-va yoj cꞌo-va y mareꞌ man jun nitiquir chakij.
\v 32 Re Dios can man xupokonaj-ta che can ja re Rucꞌajol xuya-pa, chin che xcom koma konojel.\x * \xo 8.32 \xt Jn. 3:16.\x* Y roma xuya-pa re Rucꞌajol, can kꞌalaj che man xtupokonaj-ta xtuyaꞌ ronojel cosas chaka.
\v 33 Re Dios xojruchaꞌ y man jun kamac ndel chach.\x * \xo 8.33 \xt Ga. 3:8.\x* Y roma re Dios quireꞌ chic rubanon chaka, mareꞌ man jun re yojsujun chach rejaꞌ che yoj man otz-ta re kacꞌaslen.\x * \xo 8.33 \xt Is. 50:8.\x* 
\v 34 Chukaꞌ re Jesucristo xcom koma yoj, y xcꞌastaj, y vocame cꞌo pa rajquikꞌaꞌ re Dios y ja rejaꞌ re nichꞌo chakij\x * \xo 8.34 \xt Is. 53:12; He. 7:25; 1 Jn. 2:1, 2.\x* cha re Dios. Y vo xa re Jesucristo quireꞌ nuban koma yoj, man jun nitiquir nibin cha che re Dios che tika re castigo pa kaveꞌ.
\v 35 Man jun nitiquir yojlisan-a pa rukꞌaꞌ re Jesucristo re camas yojrajoꞌ. Re tijoj-pokonal man nitiquir-ta, ni xe-ta re bis nitiquir nuban chaka che yojrulisaj-a riqꞌuin re Jesucristo, chukaꞌ mana-ta re yojtzelas roma kaniman re Jesucristo, ni xe-ta re viyjal, chukaꞌ mana-ta roma manak katziak, mana-ta chukaꞌ roma yojcꞌo pa peligro, y chukaꞌ man rutzij-ta che yojquimisas.
\v 36 Roma chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, chij reꞌ nichꞌo-va tak nubij:
\q Roma yoj re yoj avajcꞌual, re vinak nojel tiempo niquijoꞌ yojquiquimisaj.\x * \xo 8.36 \xt Sal. 44:22; Jn. 16:2.\x* 
\q Chiquivach rejeꞌ xa yoj anchaꞌl ovejas re can chin-va che yeꞌquimisas.
\q Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\m
\v 37 Pero xabanchique che tijoj-pokonal, can man nitiquir-ta yojrulisaj-a riqꞌuin re Jesucristo, re camas yojrajoꞌ, y yoj can yojchꞌacon-va roma can cꞌo rejaꞌ kaqꞌuin.\x * \xo 8.37 \xt 1 Jn. 5:4.\x* 
\v 38 Y yen ntaman che man jun re xkojlisan-a riqꞌuin re Dios. Re camic man nitiquir-ta. Re cosas re nakacꞌalvachij tak cꞌa yoj cꞌas man nitiquir-ta. Re ángeles man yeꞌtiquir-ta, ni xe-ta re itzel tak espíritu. Y ni xe-ta chukaꞌ re yeꞌbano gobernar man yeꞌtiquir-ta. Man jun re cꞌo vocame, y man xe-ta chukaꞌ re chakavach-apo. Can man jun re nitiquir-ta yojlisan-a pa rukꞌaꞌ re Dios.
\v 39 Can man jun cꞌa re rubanon re Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj re nitiquir-ta yojlisan-a pa rukꞌaꞌ,\x * \xo 8.39 \xt Jn. 10:28.\x* y ni xe-ta chukaꞌ re cꞌo chach re ruchꞌulef, y can man jun re nitiquir nibano chaka che yojel-a riqꞌuin re Dios, rejaꞌ camas yojrajoꞌ, roma yoj xa jun kabanon riqꞌuin re Ajaf Jesucristo.\x * \xo 8.39 \xt Col. 3:3.\x* 
\c 9
\s Man conojel-ta re israelitas je rajcꞌual re Dios
\p
\v 1 Roma yen niniman re Jesucristo, mareꞌ man nintzꞌuc-ta tzij. Re ninjoꞌ nimbij chiva can katzij-va. Re vánma quireꞌ nubij chua,\x * \xo 9.1 \xt Ro. 2:15.\x* che can katzij-va. Y quireꞌ chukaꞌ nubij re Espíritu Santo, che re nimbij chiva can katzij-va,
\v 2 che yen camas yimbison. Can nojel tiempo ninaꞌ che re vánma camas nikꞌaxo,
\v 3 mareꞌ can ninjoꞌ che yinlisas-ta-a riqꞌuin re Jesucristo,\x * \xo 9.3 \xt Ex. 32:32.\x* y pa nue-ta yen nika-va re castigo re nuyaꞌ re Dios. Xe-ta can riqꞌuin reꞌ re kavinak israelitas can-ta niquinimaj re Jesucristo y yeꞌcolotaj-ta chach re castigo, yen can-ta ninyaꞌ kꞌij che nika re castigo pa nueꞌ re nuyaꞌ re Dios.
\v 4 Roma yoj re yoj israelitas camas qꞌuiy cosas kacꞌulun y bin chaka che yoj rajcꞌual re Dios. Y can cꞌo re Dios kaqꞌuin, re cꞌo rukꞌij. Re Dios kaqꞌuin yoj xuban-va re trato. Re Dios chaka yoj xuya-va re ley, y can xucꞌut chakavach andex rubanic nakaban chin che nakayaꞌ rukꞌij re Dios. Y chukaꞌ qꞌuiy cosas re xusuj chaka.\x * \xo 9.4 \xt Dt. 7:6.\x* 
\v 5 Yoj can yoj rey-rumam can re Abraham, re Isaac y re Jacob. Y tak re Jesucristo xpa vovaꞌ chach re ruchꞌulef, chakacojol yoj xalax-va. Re Jesucristo jareꞌ re Dios\x * \xo 9.5 \xt 1 Jn. 5:20.\x* y cꞌo pa rueꞌ ronojel. Cꞌo rukꞌij chin nojel tiempo.\x * \xo 9.5 \xt Ro. 1:25.\x* Amén.
\p
\v 6 Man takanojij che re Dios man ruyiꞌon-ta re rusujun, xaxe roma man je qꞌuiy-ta kavinak quicꞌulun re rusujun rejaꞌ. Roma reꞌ xaxe kachin yoj re can yoj katzij-va israelitas\x * \xo 9.6 \xt Ga. 6:16.\x* y man quichin-ta re xaxe-oc tal choj quireꞌ quibiniꞌan israelitas.
\v 7 Man conojel-ta re je rey-rumam can re Abraham jeꞌchaꞌon roma re Dios. Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios, tak xbex cha re Abraham: Ja re je rey-rumam re Isaac re xqueꞌcꞌulu re nsujun,\x * \xo 9.7 \xt Gn. 21:12; Ga. 4:23; He. 11:18.\x* quireꞌ xubij re Dios cha re Abraham.
\v 8 Y can kꞌalaj che man conojel-ta re je rey-rumam can re Abraham je rajcꞌual re Dios. Xaxe re jeꞌchaꞌon roma re Dios chin niquicꞌul re rusujun.\x * \xo 9.8 \xt Ro. 4:16; Ga. 4:28.\x* Xaxe cꞌa rejeꞌ re nibex chique roma re Dios che je rajcꞌual chic rejaꞌ,
\v 9 roma re Dios xubij cha re Abraham: Quivaꞌ juna-apo xquimpa chic iviqꞌuin, roma re avxayil Sara xticꞌueꞌ jun chꞌet ral, y re chꞌet ral re xticꞌueꞌ alaꞌ.\x * \xo 9.9 \xt Gn. 18:10; 21:2.\x* Quireꞌ xubij re Dios cha re Abraham.
\p
\v 10 Y can quire-va xbanataj. Roma can xalax-va re kamomaꞌ Isaac. Y tak re Isaac cꞌulan chic riqꞌuin re ruxayil rubiniꞌan Rebeca, re Rebeca xeꞌralaj je caꞌeꞌ acꞌolaꞌ.\x * \xo 9.10 \xt Gn. 25:21.\x* 
\v 11 Y roma re xquicꞌalvachij quiqꞌuin re je caꞌeꞌ acꞌolaꞌ reꞌ, can kꞌalaj che re Dios man roma-ta re kabanabal\x * \xo 9.11 \xt Ef. 1:4.\x* tak yojruchaꞌ. Rejaꞌ can ja re anchique jeꞌrunojin che yeꞌruchaꞌ, jareꞌ re yeꞌruchaꞌ. Roma re je caꞌeꞌ acꞌolaꞌ reꞌ, can cꞌamaje-na caꞌlax, y cꞌamaje-na tikꞌalajin re quibanabal vo xa otz o man otz-ta,
\v 12 re Dios xubij-yan cha re teꞌej: Re nemalaxel can xticꞌueꞌ pa rukꞌaꞌ re chakꞌalaxel.\x * \xo 9.12 \xt Gn. 25:23.\x* 
\v 13 Y chukaꞌ chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nubij: Re Jacob can nchaꞌon-va. Jacꞌa re Esaú man nchaꞌon-ta.\x * \xo 9.13 \xt Mal. 1:2, 3.\x* Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\p
\v 14 Y man tinojij che re Dios\x * \xo 9.14 \xt Dt. 32:4; 2 Cr. 19:7.\x* man choj-ta xuban, roma ja re Jacob xuchaꞌ y mana-ta re Esaú.
\v 15 Can anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios, tak xbex cha re Moisés: Ja re anchique ninjoꞌ yen che ninjoyovaj rach, can ninjoyovaj-va rach. Y re anchique ninjoꞌ yen che nintoꞌ, can ninto-va.\x * \xo 9.15 \xt Ex. 33:19.\x* Quireꞌ xubij re Dios cha re Moisés.
\v 16 Can kꞌalaj che re Dios nuyaꞌ re rusujun chaka roma nujoyovaj kavach, y man roma-ta che camas nakajoꞌ o xa roma yojel-yojoc chucanoxic.
\v 17 Chupan re ruchꞌabal re Dios nakavel jun ejemplo, y re ejemplo reꞌ quireꞌ nubij: Re Dios xubij cha re Rey Faraón: Xatinyaꞌ chupan re nación Egipto chin che naban gobernar pa rueꞌ. Quireꞌ nbanon chava chin che re vinak can xtikꞌalajin re nu-poder\x * \xo 9.17 \xt Ex. 9:16.\x* chiquivach roma re xtacꞌalvachij. Y quireꞌ xtimban chava roma ninjoꞌ che nitzijos re nubeꞌ chupan ronojel re nación reꞌ. Quireꞌ xubij re Dios cha re Faraón.
\v 18 Y riqꞌuin reꞌ can nikꞌalajin chakavach che riqꞌuin re Dios pitinak-va tak nujoyovaj rach jun vinak, pero vo xa ja quireꞌ nrajoꞌ rejaꞌ. Jacꞌa vo xa re vinak can nucoversaj re ránma chupan re itzel rucꞌaslen, rejaꞌ can nuban chukaꞌ cha re vinak reꞌ che más nucoversaj re ránma chupan re itzel rucꞌaslen.
\p
\v 19 Pero man roma-ta reꞌ che yex otz ninojij-ka: Pero vo xa can riqꞌuin re Dios nipo-va tak nujoyovaj rach jun vinak, y chukaꞌ rejaꞌ can nuban cha jun vinak che nucoversaj re ránma, ¿anchique roma tak re Dios aj-maquiꞌ nichaꞌ chaka?\x * \xo 9.19 \xt Job 9:12.\x* Y reꞌ man kamac-ta yoj. Roma yoj re yoj vinak man yojtiquir-ta nakabij cha re Dios che man nika-ta chakavach re nrajoꞌ nuban kaqꞌuin. Pero yex man jun bey tinojij quireꞌ.
\v 20 Mareꞌ yen nimbij: Yoj re yoj vinak, man yojtiquir-ta nakabij cha re Dios che man otz-ta re nuban kaqꞌuin. Roma jun bojoꞌy manak modo nubij cha re xbano richin: ¿Anchique roma ja quireꞌ nubanic xaban?\x * \xo 9.20 \xt Is. 29:16; 45:9; 64:8.\x* Can man otz-ta che quireꞌ nubij cha.
\v 21 Roma ja re aj-banoy-bojoꞌy ninojin andex rubanic nuban cha re barro. Roma cha re barro reꞌ nitiquir nuban jun bojoꞌy re camas rajkalen y chukaꞌ nitiquir nuban jun re man can-ta rajkalen.\x * \xo 9.21 \xt Jer. 18:6; 2 Ti. 2:20.\x* 
\p
\v 22 Y quireꞌ re Dios, pa rukꞌaꞌ rejaꞌ cꞌo-va chin xunojij y can nucꞌut re ru-poder y re ruyoval pa quiveꞌ re vinak yeꞌmacun. Pero camas jeꞌrucochꞌon, can rucꞌamon che xka-yan-ta re ruyoval pa quiveꞌ, y jecꞌo-ta chic chupan re tijoj-pokonal\x * \xo 9.22 \xt 1 Ts. 5:9.\x* chin nojel tiempo.
\v 23 Y chukaꞌ pa rukꞌaꞌ rejaꞌ cꞌo-va chin nucꞌut che camas otz runaꞌoj kaqꞌuin yoj re kacꞌulun chic re utzil\x * \xo 9.23 \xt Ro. 2:4.\x* re pitinak riqꞌuin rejaꞌ. Ruchojmersan chic re kacꞌaslen chin che otz xtakabanaꞌ riqꞌuin re Dios re cꞌo rukꞌij\x * \xo 9.23 \xt Ro. 8:28-30.\x* y cꞌo ru-poder.
\v 24 Quireꞌ chic rubanon kaqꞌuin yoj re xojrayoj. Man xe-ta quiqꞌuin re jeꞌrayon chakacojol yoj re yoj israelitas, xa can quireꞌ chukaꞌ re jeꞌrayon chiquicojol re man je israelitas-ta.\x * \xo 9.24 \xt Ro. 3:29.\x* 
\v 25 Anchaꞌl nubij chupan re libro re rutzꞌiban can re Oseas re rusamajel re Dios re xbex profeta cha, chupan re libro reꞌ re Dios nubij:
\q Re vinak re man je nutenemit-ta, xtimban chique che xqueꞌoc nutenemit.\x * \xo 9.25 \xt Os. 2:23; 1 P. 2:10.\x* 
\q Rejeꞌ man jeꞌnjovan-ta, pero can xqueꞌnjoꞌ.
\m
\v 26 Chukaꞌ chupan re libro re rutzꞌiban can re Oseas nubij:
\q Re vinak re xbex chique roma re Dios: Yex man yix nutenemit-ta,
\q pero xtapon re kꞌij tak xtibex chique re cꞌa ancheꞌ jecꞌo-va: Yex can yix rajcꞌual chic re cꞌaslic Dios.\x * \xo 9.26 \xt Os. 1:10.\x* 
\q Quireꞌ nubij chupan re libro re rutzꞌiban can re Oseas.
\m
\v 27 Re Isaías re rusamajel re Dios re xbex profeta cha, cꞌo cosas re xeꞌrubij ajuer can chakij yoj re yoj israelitas, che yoj re yoj rey-rumam can re Israel, camas yoj qꞌuiy. Can yoj anchaꞌl re sanayiꞌ re nicꞌueꞌ chuchi-mar, roma man jun nitiquir nijelan. Pero man yoj qꞌuiy-ta re xkojcolotaj.\x * \xo 9.27 \xt Is. 10:22, 23.\x* 
\v 28 Re Ajaf Dios rubin che rejaꞌ can xtuyaꞌ re castigo pa rueꞌ re ka-nación Israel,\x * \xo 9.28 \xt Is. 28:22; 30:12, 14; Dn. 9:26, 27; Mt. 24:21.\x* can chaꞌnin cꞌa xtibanataj, y can xtiquicꞌul rajal ronojel re quimac quibanon.
\v 29 Re Isaías rubin can chukaꞌ:
\q Re Dios re Rajaf ronojel,
\q xe-ta can yojruqꞌuis konojel,
\q can nakacꞌalvachij anchaꞌl re xquicꞌalvachij re vinak re xeꞌcꞌueꞌ pa tenemit Sodoma y Gomorra ajuer can.\x * \xo 9.29 \xt Is. 1:9; 13:19; Lm. 3:22.\x* 
\q Quireꞌ xubij re Isaías.
\s Can xe-va roma re Jesucristo tak man jun kamae ndel chach re Dios
\p
\v 30 Ronojel reꞌ nucꞌut chakavach che re man je israelitas-ta man can-ta quitijon quikꞌij chin che manak quimac ndel chach re Dios. Pero xa ja rejeꞌ re can katzij che man jun quimac xel chach re Dios. Y can quireꞌ niban chique conojel re niquinimaj re Jesucristo.\x * \xo 9.30 \xt Ro. 1:17; 10:3.\x* 
\v 31 Jacꞌa re kavinak israelitas can niquitaj quikꞌij chin che man-ta jun quimac ndel chach re Dios. Camas niquitaj quikꞌij chin che can niquiban re nubij chupan re ru-ley re Dios, pero man yeꞌtiquir-ta\x * \xo 9.31 \xt Ga. 5:4.\x* niquiban.
\v 32 ¿Y anchique roma? Roma man quiniman-ta re Jesucristo. Xa ja re ley re camas niquitaj quikꞌij chin niquiban y man niquijo-ta niquinimaj re Jesucristo, mareꞌ xquipakꞌij cakan chach re aboj.\x * \xo 9.32 \xt Lc. 2:34; 1 Co. 1:23.\x* Y re aboj reꞌ ja re Jesucristo.
\v 33 Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can:
\q Yen xtinyaꞌ cꞌa re aboj pa tenemit Sion, y jecꞌo vinak re xa xtiquipaxij-quiꞌ chach re aboj reꞌ y xqueꞌtzak.
\q Y re vinak re xqueꞌniman richin, man jun bey xtiquiyaꞌ quiqꞌuex, roma re sujun chique, can xtiquicꞌul-va.\x * \xo 9.33 \xt Sal. 118:22; Is. 8:14; 28:16; Mt. 21:42; 1 P. 2:6, 8.\x* 
\q Quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can.
\c 10
\p
\v 1 Hermanos, re nurayij re vánma y chukaꞌ re nincꞌutuj cha re Dios, ja-ta che re nuvinak israelitas yeꞌcolotaj-ta\x * \xo 10.1 \xt Ro. 9:2, 3.\x* chach re quimac.
\v 2 Yen ntaman che rejeꞌ can niquitaj quikꞌij chin che niquitzekelbej re Dios,\x * \xo 10.2 \xt Jn. 16:2; Fil. 3:6.\x* pero man quitaman-ta re andex rubanic niquiban.
\v 3 Man quitaman-ta re andex rubanic niquiban chin che man jun quimac ndel chach re Dios. Man quitaman-ta che ja re Dios re nibano chique re vinak che man jun quimac ndel.\x * \xo 10.3 \xt Ro. 1:17; 3:22, 26; Fil. 3:9.\x* Y mareꞌ rejeꞌ can niquitaj quikꞌij chin che niquiban re nubij re ley chin re Moisés y man niquinimaj-ta re Jesucristo re takom-pa roma re Dios.
\v 4 Tak xtaneꞌ re ley ja tak xbeka re Jesucristo. Quireꞌ xbanataj chin che xabanchique vinak re xtiniman richin re Jesucristo\x * \xo 10.4 \xt Mt. 5:17; Ga. 3:24.\x* man jun rumac ndel chach re Dios.
\p
\v 5 Re Moisés rutzꞌiban can re andex niquiban riqꞌuin re ley chin che man jun quimac ndel chach re Dios, y chin che re vinak man jun rumac ndel chach re Dios ja che nuban cumplir ronojel re nubij re ley, y vo xa quireꞌ xtuban can xtuvel-va rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta.\x * \xo 10.5 \xt Lv. 18:5; Lc. 10:27.\x* Quireꞌ nubij re rutzꞌiban can re Moisés.
\v 6 Pero re rubanic chin che yoj man jun kamac ndel chach re Dios, tiene que nakanimaj re Jesucristo. Y chij reꞌ quireꞌ cꞌa nibex: Man tabij pan avánma: ¿Anchique cꞌa xtiba chilaꞌ chicaj chin xtoꞌrcꞌama-a re Cristo?\x * \xo 10.6 \xt Dt. 30:12.\x* Man tabij quireꞌ roma rejaꞌ xpa-yan chach re ruchꞌulef.
\v 7 Y man tabij chukaꞌ quireꞌ: ¿Anchique-ta cꞌa xtapon quiqꞌuin re anamaꞌiꞌ, re cꞌa ancheꞌ jecꞌo-va, chin xtoꞌrcꞌama-pa re Cristo? Man tabij quireꞌ roma rejaꞌ xcꞌastaj-yan-a\x * \xo 10.7 \xt 1 Co. 15:3, 4.\x* chiquicojol re anamaꞌiꞌ.
\v 8 Chupan re ruchꞌabal re Dios nubij: Re chꞌabal xa nakaj cꞌo-va, xa pan avánma cꞌo-va, y can pan achiꞌ chukaꞌ\x * \xo 10.8 \xt Dt. 30:14.\x* cꞌo-va. Quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios. Y yoj ja chꞌabal reꞌ re nakatzijoj y re chꞌabal reꞌ nubij chaka che nicꞌatzin nakanimaj re Jesucristo.
\v 9 Nubij, can nicꞌatzin che nabij che ja re Jesús jareꞌ re Kajaf,\x * \xo 10.9 \xt Mt. 10:32; Lc. 12:8.\x* y nicꞌatzin chukaꞌ che nanimaj riqꞌuin ronojel avánma che re Dios xuban cha re Jesús che xcꞌastaj-a chiquicojol re anamaꞌiꞌ. Vo xa quireꞌ xtaban, can yacolotaj.
\v 10 Y chin che yacolotaj y man jun amac ndel chach re Dios, can pan avánma rat nipo-va chin che nanimaj y chukaꞌ nicꞌatzin che nabij che ja re Jesús jareꞌ re Kajaf.
\p
\v 11 Y chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nubij: Conojel re vinak re xqueꞌniman richin, man jun bey xtiquiyaꞌ quiqꞌuex,\x * \xo 10.11 \xt Is. 28:16; Jer. 17:7.\x* roma re rusujun chique, can xtiquicꞌul-va. Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can.
\v 12 Re Dios can junan nuban chaka konojel, vo xa yoj israelitas o vo xa man yoj israelitas-ta. Re Ajaf, can Kajaf-va konojel y xabanchique vinak nicꞌutun\x * \xo 10.12 \xt Hch. 10:36; 15:9; Ef. 2:4, 7.\x* cha che nutoꞌ, can nuto-va, roma rejaꞌ camas otz runaꞌoj kaqꞌuin.
\v 13 Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can: Conojel cꞌa re xqueꞌcꞌutun che ja re Ajaf re nitaꞌo quichin,\x * \xo 10.13 \xt Jl. 2:32; Hch. 2:21.\x* can xqueꞌcolotaj-va. Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can.
\v 14 Pero man jun vinak nitiquir nucꞌutuj cha re Jesucristo che tucolaꞌ chach re rumac, vo xa man nunimaj-ta che ja rejaꞌ re nicola quichin conojel. Y chukaꞌ man nitiquir-ta nunimaj, vo xa man rucꞌaxan-ta chij re anchique nicola quichin conojel. Y chukaꞌ man nitiquir-ta nucꞌaxaj, tak xa man jun anchique nitzijon cha.\x * \xo 10.14 \xt Tit. 1:3.\x* 
\v 15 Y chukaꞌ man jun nitiquir nitzijon, tak xa man jun anchique takayon-a richin. Y chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nakatzꞌat che can nikꞌalajin che jecꞌo re jeꞌtakon, roma nubij: Camas jabal tak yeꞌbapon re yeꞌtzijon re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha,\x * \xo 10.15 \xt Is. 52:7.\x* y niquitzijoj andex rubanic tak re kánma otz nunaꞌ. Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can.
\p
\v 16 Pero man conojel-ta yeꞌniman re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha. Anchaꞌl nubij re rutzꞌiban can re Isaías re rusamajel re Dios re xbex profeta cha: Ajaf, tak xkatzijoj re achꞌabal chique re vinak,\x * \xo 10.16 \xt Jn. 12:38; He. 4:2.\x* man je qꞌuiy-ta re xeꞌniman. Quireꞌ nubij re rutzꞌiban can re Isaías.
\v 17 Y chin che nakanimaj, cꞌo che nakacꞌaxaj-na re chꞌabal. Y re chꞌabal re cꞌo che nakacꞌaxaj, ja re ruchꞌabal re Dios.
\p
\v 18 Y yen Pablo nimbij, che re vinak reꞌ can quicꞌaxan re ruchꞌabal re Dios. Roma chupan re tzꞌiban can, nubij:
\q Can che jun ruchꞌulef entero jeꞌaponak-va re yeꞌtzijon richin.\x * \xo 10.18 \xt Sal. 19:4; Mt. 24:14; 26:13; 28:19; Mr. 6:15; Col. 1:6, 23.\x* 
\q Xabanchique lugar jecꞌo-va vinak, chireꞌ cꞌa nitzijos-va.
\q Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can.
\m
\v 19 Y yen nimbij che re kavinak israelitas quitaman re nubij re ruchꞌabal re Dios. Nabey takatzꞌetaꞌ re nubij re Dios chupan jun chique re libros re jeꞌrutzꞌiban can re Moisés:
\q Jecꞌo re man je nutenemit-ta y camanak naꞌoj quiqꞌuin chij re nuchꞌabal.
\q Y ja chique rejeꞌ re xtimban-va che xqueꞌoc nutenemit, mareꞌ yix israelitas itzel xtinaꞌ chique.\x * \xo 10.19 \xt Dt. 32:21; Tit. 3:3.\x* 
\q Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can.
\m
\v 20 Pero más kꞌalaj nubij re rutzꞌiban can re Isaías, roma re Dios quireꞌ nubij:
\q Re vinak re man xinquicanoj-ta, can xinquivel-va.
\q Y can xincꞌut-viꞌ chiquivach, astapaꞌ can man xquicꞌutuj-ta nutzijol.\x * \xo 10.20 \xt Is. 65:1.\x* 
\q Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\m
\v 21 Pero chiquij re kavinak israelitas re Dios nubij, che nojel tiempo yeꞌnvayoj chin che yeꞌpa-ta viqꞌuin,\x * \xo 10.21 \xt Is. 65:2.\x* pero xa jacꞌa rejeꞌ re can man yinquijo-ta y man niquinimaj-ta nutzij. Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\c 11
\s Re Dios can cꞌo-va re jeꞌruchaꞌon chiquicojol re israelitas
\p
\v 1 Y vocame nimbij: Re Dios man rutzelan-ta can re rutenemit Israel.\x * \xo 11.1 \xt 1 S. 12:22; Jer. 31:37.\x* Roma yen Pablo yin aj-israelita\x * \xo 11.1 \xt 2 Co. 11:22.\x* y nvilon re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios. Y yen yin rey-rumam can re Abraham y chukaꞌ yin rey-rumam can re Benjamín.\x * \xo 11.1 \xt Fil. 3:5.\x* 
\v 2 Re Dios can man rutzelan-ta can re rutenemit, roma can cꞌamaje-na titzꞌucutaj-pa re rutenemit Israel can jareꞌ tak re Dios rutamam-pa rach.\x * \xo 11.2 \xt Ro. 8:29.\x* Yex can itaman re nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can chij re Elías re rusamajel re Dios re xbex profeta cha. Re Elías xeꞌrusujuj re ruvinak israelitas chach re Dios tak xuban orar, y xubij:
\v 3 Ajaf, re altares re avichin rat xeꞌquivulaj y xeꞌquiquimisaj re nicꞌaj chic asamajelaꞌ re xbex profetas chique. Y xa nayon chic-oc yen yincꞌo can, pero chukaꞌ yinquicanoj chin yinquiquimisaj.\x * \xo 11.3 \xt 1 R. 19:10\x* Quireꞌ xubij re Elías cha re Dios.
\v 4 ¿Y andex como xubij re Dios cha re Elías? Re Dios xubij: Man ayon-ta rat yatcꞌo viqꞌuin. Cꞌa jecꞌo vukuꞌ mil re man quiyiꞌon-ta rukꞌij\x * \xo 11.4 \xt 1 R. 19:18.\x* re imagen rubiniꞌan Baal. Quireꞌ xubij re Dios cha re Elías.
\v 5 Y quireꞌ chukaꞌ vocame jecꞌo kavinak israelitas re junan yojchaꞌon quiqꞌuin roma re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios.\x * \xo 11.5 \xt Ro. 9:27.\x* 
\v 6 Re jeꞌchaꞌon roma re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios, man jeꞌchaꞌon-ta roma camas otz re quibanabal. Xe-ta jeꞌchaꞌon roma camas otz re quibanabal, man-ta nibex che jeꞌchaꞌon roma re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios.\x * \xo 11.6 \xt Dt. 9:4, 5.\x* 
\p
\v 7 Y reꞌ nusekresaj chakavach che re kavinak israelitas re jeꞌchaꞌon roma re Dios, can xquivel-va re andex rubanic chin yeꞌcolotaj\x * \xo 11.7 \xt Jn. 10:28; Ro. 10:3; 2 Ti. 2:19.\x* chach re quimac. Jacꞌa re nicꞌaj chic kavinak israelitas re man jeꞌchaꞌon-ta roma re Dios, man xquivel-ta re andex rubanic chin yeꞌcolotaj chach re quimac, xa xcoversas re cánma roma re Dios.
\v 8 Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can: Re Dios can xuban chique anchaꞌl che camas yeꞌvar. Can anchaꞌl che man yeꞌtzuꞌun-ta, can anchaꞌl che man niquicꞌaxaj-ta,\x * \xo 11.8 \xt Dt. 29:4; Is. 6:9; 29:10; Jer. 5:21; Ez. 12:2.\x* y can cꞌa quireꞌ quibanon chupan re tiempo vocame. Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can.
\v 9 Y re rusamajel re Dios re xubiniꞌaj David rubin can chukaꞌ:
\q Che ja-ta re utzulaj tak viybal xtoc qui-trampa y chapabal quichin.\x * \xo 11.9 \xt Sal. 69:22.\x* 
\q Y can ja-ta reꞌ re xtitzako quichin y xtoc-ta rajal re quibanabal.
\q
\v 10 Xtikꞌukumutaj-ta re quinakꞌavach, chin che man-ta xqueꞌtzuꞌun.
\q Y can-ta nojel tiempo luculic quij xtiquiban chuxeꞌ re quimac.
\q Quireꞌ re rubin can re David.
\s Re Dios xusuj chique re vinak re man je israelitas-ta che can yeꞌrucol
\p
\v 11 Y vocame nimbij: Re vinak israelitas man jumul-ta xeꞌtzak tak xquipakꞌij rueꞌ cakan. Pero re Dios xaxe chin che nuyaꞌ jun rayibal quiqꞌuin che niquinimaj-ta rutzij,\x * \xo 11.11 \xt Ez. 18:23; 33:11.\x* mareꞌ xusuj chukaꞌ chique re vinak re man je israelitas-ta\x * \xo 11.11 \xt Hch. 13:46.\x* che can yeꞌrucol chach re quimac.
\v 12 Re kavinak israelitas xquitzelaj re Dios, y mareꞌ re Dios xusuj ronojel utzil chique re nicꞌaj chic vinak re man je israelitas-ta. Pero xqueꞌpa más utzil tak re kavinak israelitas xtiquinimaj\x * \xo 11.12 \xt Jer. 30:4; Mi. 5:7; Zac. 2:11.\x* re Jesucristo.
\p
\v 13 Y yen cꞌo chukaꞌ jun cosa ninjoꞌ nimbij chique re man je israelitas-ta: Yen, yin jun apóstol, y ja re Dios re yintakayon quiqꞌuin re man je israelitas-ta.\x * \xo 11.13 \xt Hch. 9:15.\x* Y can ninyaꞌ rukꞌij re nusamaj.
\v 14 Y riqꞌuin reꞌ ninjoꞌ ninyaꞌ jun rayibal quiqꞌuin re nuvinak chin che yeꞌcolotaj-ta\x * \xo 11.14 \xt 1 Co. 7:16; Stg. 5:20.\x* chach re quimac, roma can niquitzꞌat re samaj re nimban chiquicojol re man je israelitas-ta.
\v 15 Re vinak re man je israelitas-ta xcꞌam quivach roma re Dios, rejeꞌ xcꞌam quivach roma re nuvinak israelitas man chic xquinimaj-ta rutzij, mareꞌ re Dios can xeꞌruyaꞌ can. Pero xqueꞌpa más utzil tak re nuvinak xticꞌam chic quivach roma re Dios. Cꞌajareꞌ cꞌa xkojcꞌastaj, y xtutzꞌam-a jun cꞌaslen cꞌacꞌa.
\v 16 Re israelitas can jeꞌchaꞌon-va. Roma vo xa re quixeꞌ re israelitas can jeꞌchaꞌon-va, can quireꞌ chukaꞌ re rukꞌaꞌ. Xa can je anchaꞌl chukaꞌ re nabey tak xcana-vay re nilisas-pa riqꞌuin re quiꞌen banon cha harina re nisipas cha re Dios,\x * \xo 11.16 \xt Lv. 23:10.\x* reꞌ can lokꞌolaj-va, y quireꞌ chukaꞌ ronojel re quiꞌen re cꞌamaje-na tiban xcana-vay cha can lokꞌolaj-va.
\p
\v 17 Re nuvinak israelitas can je anchaꞌl re cheꞌ rubiniꞌan olivo, re ticon-ka y can jun utzulaj cheꞌ. Pero jecꞌo rukꞌaꞌ re xeꞌchoy-a.\x * \xo 11.17 \xt Sal. 80:11, 16; Is. 6:13; 27:11; Jer. 11:16; Ez. 15:6, 8.\x* Y yex re man yix israelitas-ta man yix rukꞌa-ta re cheꞌ reꞌ, xa yix richin chic jun olivo re man ticon-ta, re xa rion xqꞌuiy-pa. Pero xixya-ka pa rueꞌ re cheꞌ re jeꞌchayon-a rukꞌaꞌ y re cheꞌ reꞌ can ticon-va, mareꞌ qꞌuiy utzil icꞌulun.\x * \xo 11.17 \xt Ef. 2:12.\x* 
\v 18 Pero yex man rucꞌamon-ta che camas ikꞌij ninaꞌ y can nikasaj quikꞌij re nuvinak re xeꞌlisas-a. Man rucꞌamon-ta che camas ikꞌij ninaꞌ,\x * \xo 11.18 \xt 1 Co. 10:12.\x* roma itaman che mana-ta re rukꞌaꞌ re cheꞌ re jeꞌtzꞌamayon richin re ruxeꞌ, xa ja re ruxeꞌ re tzꞌamayon quichin re rukꞌaꞌ re cheꞌ. Y yex xa yix rukꞌaꞌ re cheꞌ y xa man yix ruxe-ta.
\p
\v 19 Y qꞌuibaꞌ yex ninojij: Yoj can rucꞌamon-va che camas kakꞌij, roma can jecꞌo rukꞌaꞌ re cheꞌ re xeꞌchoy-a, chin che ja yoj re xojyaꞌ can pa quiqꞌuixel.
\v 20 Pero yen nimbij: Rejeꞌ roma man xquinimaj-ta re Dios, mareꞌ tak xeꞌlisas-a. Y yex xaxe roma iniman re Dios, mareꞌ tak yixcꞌo can pa quiqꞌuixel. Mareꞌ man rucꞌamon-ta che camas ikꞌij ninaꞌ.\x * \xo 11.20 \xt Ro. 12:16.\x* Xa tixibij-iviꞌ.\x * \xo 11.20 \xt Fil. 2:12.\x* 
\v 21 Roma yex itaman che re Dios man xeꞌrucuy-ta re nuvinak israelitas. Xa xeꞌrulisaj-a, astapaꞌ rejeꞌ can je rukꞌa-va re cheꞌ ticon. Vo xa quireꞌ xuban quiqꞌuin rejeꞌ, chukaꞌ quireꞌ xtuban iviqꞌuin yex, can man xquixrucuy-ta.
\v 22 Can titamaj cꞌa che re Dios camas nijovan, pero chukaꞌ rejaꞌ can nuban juzgar re mac. Re jeꞌtzekenak chupan re quimac, rejaꞌ can yeꞌruban juzgar roma re quimac. Jacꞌa yex can ruyiꞌon re utzil chiva, pero can nicꞌatzin che niban confiar-iviꞌ riqꞌuin\x * \xo 11.22 \xt Jn. 15:2; 1 Co. 15:2; He. 3:6.\x* re Jesucristo. Roma vo xa man niban-ta confiar-iviꞌ riqꞌuin, yex chukaꞌ yixlisas-a.
\v 23 Pero vo xa re nuvinak israelitas niquinimaj re Jesucristo, re Dios can xtucꞌam chic quivach.\x * \xo 11.23 \xt Zac. 12:10; 2 Co. 3:16.\x* Roma re Dios can nitiquir nuban quireꞌ chique.
\v 24 Yex re man yix israelitas-ta can yix anchaꞌl cꞌa rukꞌaꞌ re jun cheꞌ rubiniꞌan olivo re man ticon-ta, re xa rion xqꞌuiy-pa, pero xixlisas-pa riqꞌuin re jun cheꞌ re xa rion xqꞌuiy-pa y xixya-ka pa rueꞌ re cheꞌ re jeꞌchayon-a rukꞌaꞌ y re cheꞌ reꞌ can ticon-va, astapaꞌ yex man yix rukꞌa-ta re jun utzulaj cheꞌ reꞌ, pero can xixya-ka pa rueꞌ. Cꞌalapaꞌ cꞌa re nuvinak israelitas che man-ta chic xqueꞌyaꞌ chic-ka jun bey pa rueꞌ re cheꞌ re can ticon-va, roma rejeꞌ can je rukꞌa-va re cheꞌ reꞌ.
\s Re Dios can xqueꞌrucol-va re vinak israelitas
\p
\v 25 Hermanos, yen ninjoꞌ che yex nitamaj-ta re cꞌa ba-oc tusekresaj-va re Dios, man tinaꞌ che iyon yex camas ikꞌij roma re ninojij-ka. Y mareꞌ nimbij-a chiva re cꞌaja-oc xusekresaj re Dios, ja che re nuvinak israelitas can covernak re cánma y man niquijo-ta niquinimaj re Jesucristo, y can quireꞌ xtiquiban, cꞌa jampaꞌ xqueꞌcolotaj re man je israelitas-ta.\x * \xo 11.25 \xt Lc. 21:24.\x* 
\v 26 Y conojel re nuvinak israelitas\x * \xo 11.26 \xt Sal. 14:7; Is. 59:20; 60:15.\x* xqueꞌcolotaj. Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can:
\q Che re nicola quichin re vinak, pa Sion ndel-va-pa,
\q y xtulisaj-a re itzel tak banabal quiqꞌuin, re cꞌo chiquicojol re je rey-rumam can re Jacob.
\q
\v 27 Y yen xtincuy re quimac.
\q Jareꞌ re trato re ximban quiqꞌuin.\x * \xo 11.27 \xt Jer. 31:31; He. 10:16.\x* 
\q Quireꞌ nubij re Dios chupan re tzꞌiban can.
\p
\v 28 Jecꞌo nuvinak israelitas niquitzelaj re Dios, roma man quiniman-ta re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha. Mareꞌ re Dios xuyaꞌ re ruchꞌabal chiva yex re man yix israelitas-ta. Pero re Dios cꞌa yeꞌrajoꞌ re nuvinak israelitas, roma can jeꞌruchaꞌon y roma chukaꞌ re trato re xuban quiqꞌuin re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can.\x * \xo 11.28 \xt Dt. 9:5.\x* 
\v 29 Roma tak re Dios nuyaꞌ jun cosa, can man jun bey xtulisaj-ta chic. Y tak nrayoj re rutenemit, can katzij che nrayoj, can man jun bey che man-ta katzij nrayoj.\x * \xo 11.29 \xt Nm. 23:19.\x* 
\v 30 Rubanon can, yex re man yix israelitas-ta man xinimaj-ta re Dios.\x * \xo 11.30 \xt Ef. 2:2.\x* Jacꞌa tak re nuvinak israelitas xquiyaꞌ can re Dios, rejaꞌ xusuj re utzil chiva yex, y yex can xicꞌul.
\v 31 Re nuvinak man quiniman-ta re Dios vocame, pero xtapon re kꞌij tak re Dios xtusuj chic jun bey re utzil chique, y can xtiquicꞌul re utzil reꞌ, can anchaꞌl xiban yex.
\v 32 Re Dios can nusekresaj che conojel vinak je aj-maquiꞌ,\x * \xo 11.32 \xt Ro. 3:9; Ga. 3:22.\x* roma nrajoꞌ nusuj re utzil chique conojel.
\p
\v 33 Re Dios camas otz, camas biyom y camas naꞌoj cꞌo riqꞌuin. Yoj can man nakꞌax-ta pa kaveꞌ re runojebal rejaꞌ, y man nakꞌax-ta chukaꞌ pa kaveꞌ re rubanabal.\x * \xo 11.33 \xt Dt. 29:29; Job 11:7; Sal. 36:6.\x* 
\v 34 Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can: Man jun vinak re kꞌaxnak pa rueꞌ re andex nunojij re Ajaf Dios, y chukaꞌ man jun nitiquir nibin cha re Dios re andex otz che nuban.\x * \xo 11.34 \xt Is. 40:13.\x* 
\v 35 Y chukaꞌ man jun vinak re xsipan jun cosa nabey cha re Dios,\x * \xo 11.35 \xt Job 35:7.\x* chin quireꞌ re Dios nuya-pa ruqꞌuixel cha. Man jun. Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\v 36 Roma ja re Dios re xbano ronojel. Y riqꞌuin rejaꞌ pitinak-va ronojel. Y ronojel re xeꞌruban, can chin che niquiyaꞌ rukꞌij.\x * \xo 11.36 \xt 1 Co. 8:6; Col. 1:16; Ap. 1:6.\x* Can tiyaꞌ cꞌa rukꞌij re Dios chin nojel tiempo. Amén.
\c 12
\s Re andex rubanic re cꞌaslen re nika chach re Dios
\p
\v 1 Hermanos, re Dios camas nujoyovaj kavach. Mareꞌ nincꞌutuj utzil chiva che can tijacha-iviꞌ pa rukꞌaꞌ re Dios. Can anchaꞌl xban chique re chicop re xeꞌsuj cha re Dios, can quireꞌ chukaꞌ tibanaꞌ yex, y can tiyaꞌ re icꞌaslen cha re Dios.\x * \xo 12.1 \xt 1 Co. 6:13.\x* Jun cꞌaslen chꞌajchꞌoj re can nika chach rejaꞌ, y riqꞌuin reꞌ can katzij che yex niyaꞌ rukꞌij re Dios.
\v 2 Man titzekelbej re quicꞌaslen re vinak re man quiniman-ta re Dios.\x * \xo 12.2 \xt Col. 3:10.\x* Xa can tiyaꞌ kꞌij cha re Dios chin che nujal re inojebal,\x * \xo 12.2 \xt Ef. 1:18.\x* chin quireꞌ can nijalataj chukaꞌ rubanic re icꞌaslen.\x * \xo 12.2 \xt 1 Ts. 4:3.\x* Y can xtitamaj re andex nrajoꞌ re Dios che nakaban. Re nrajoꞌ rejaꞌ, ja re otz, re jabal y re tzꞌakat.
\p
\v 3 Re Dios can xuyaꞌ re utzil chua y xinruyaꞌ chupan re rusamaj. Mareꞌ nimbij chiva chiyixnojel: Man tinaꞌ che camas ikꞌij, roma man rucꞌamon-ta che quireꞌ niban. Can nicꞌatzin che yex mismo nitzꞌat-ka-iviꞌ, vo xa can katzij che ibanon confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios y vo xa can yixtajin chubanic re samaj re yiꞌon chiva roma re Dios. Konojel cꞌo jun samaj yiꞌon chaka chin yojtiquir nakaban y man junan-ta rach samaj yiꞌon\x * \xo 12.3 \xt 1 Co. 12:7.\x* chaka konojel.
\v 4 Can anchaꞌl rubanon re ka-cuerpo, cꞌo rukꞌaꞌ, cꞌo rakan, cꞌo nakꞌarach,\x * \xo 12.4 \xt 1 Co. 12:12.\x* pero man junan-ta quisamaj.
\v 5 Y quireꞌ chukaꞌ yoj re kaniman re Jesucristo, yoj can yoj qꞌuiy y man junan-ta re kasamaj. Pero junan kavach y nakatola-kiꞌ roma xa jun kabanon riqꞌuin re Jesucristo.\x * \xo 12.5 \xt Ef. 1:23.\x* 
\p
\v 6 Can kacꞌulun\x * \xo 12.6 \xt 1 Co. 12:10; 1 P. 4:10.\x* re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios, roma can cada jun ruyiꞌon jun kasamaj chin che yojtiquir nakaban. Mareꞌ, vo xa cꞌo nubij re Dios chaka, can takatzijoj chique re hermanos. Y xaxe re xbex chaka jareꞌ re takatzijoj chique.
\v 7 Vo xa yojtiquir yeꞌkatoꞌ re hermanos, can queꞌkatoꞌ.\x * \xo 12.7 \xt Ga. 6:6.\x* Vo xa yojtiquir nakacꞌut re enseñanza chin re Dios, can takacꞌutuꞌ chiquivach.
\v 8 Vo xa yojtiquir nakacukubaꞌ quicꞌoꞌx re hermanos,\x * \xo 12.8 \xt Hch. 15:32.\x* can takabanaꞌ. Y vo xa ja yoj re yojcꞌuan quichin, can takatijaꞌ kakꞌij che otz quicꞌuaxic nakaban,\x * \xo 12.8 \xt Hch. 20:28.\x* y vo xa yojtiquir yeꞌkatoꞌ riqꞌuin re ka-mero re cꞌo qui-necesidad, queꞌkatoꞌ riqꞌuin ronojel kánma. Vo xa can yojtiquir nakaban utzil can takabanaꞌ, y tak quireꞌ nakaban can-ta niquiꞌcot re kánma.
\p
\v 9 Can quixjovan riqꞌuin ronojel ivánma. Can titzelaj re man otz-ta y titzekelbej re otz.\x * \xo 12.9 \xt Am. 5:15.\x* 
\v 10 Yex can ivchꞌalal-iviꞌ roma iniman re Jesucristo. Mareꞌ can tijola-iviꞌ riqꞌuin ronojel ivánma y tibanalaꞌ respetar-iviꞌ.
\p
\v 11 Man quixkꞌoran, xa can riqꞌuin ronojel ivánma tibanaꞌ re rusamaj re Ajaf.\x * \xo 12.11 \xt Ap. 3:15.\x* 
\p
\v 12 Tiquiꞌcot re ivánma roma can cꞌo i-esperanza riqꞌuin re Dios.\x * \xo 12.12 \xt He. 3:6.\x* Ticochꞌoꞌ re tijoj-pokonal re nikꞌasaj.\x * \xo 12.12 \xt He. 10:36.\x* Nojel tiempo tibanaꞌ orar.
\p
\v 13 Tak jecꞌo re je rajcꞌual chic re Dios cꞌo qui-necesidad, queꞌitoꞌ. Tisujuꞌ qui-posada tak nicꞌatzin posada chique.\x * \xo 12.13 \xt He. 6:10; 13:2.\x* 
\p
\v 14 Re vinak re yeꞌtzelan ivichin y niquiban chiva che nitaj pokan, ticꞌutuj cha re Dios che queꞌrubanaꞌ bendecir re vinak reꞌ,\x * \xo 12.14 \xt Mt. 5:44.\x* y man jun bey ticꞌutuj cha re Dios che queꞌrubanaꞌ maldecir roma re itzel tak quibanabal.
\p
\v 15 Quixquiꞌcot quiqꞌuin re yeꞌquiꞌcot, y quixokꞌ quiqꞌuin re yeꞌokꞌ roma bis.\x * \xo 12.15 \xt Job 30:25.\x* 
\p
\v 16 Junan ivach tibanaꞌ.\x * \xo 12.16 \xt Ro. 15:5.\x* Man tiban che camas ikꞌij.\x * \xo 12.16 \xt Sal. 131:1; Pr. 3:7.\x* Xa tibanaꞌ che manak ikꞌij y man tinojij che camas naꞌoj cꞌo iviqꞌuin.
\p
\v 17 Vo xa cꞌo jun vinak cꞌo itzel tak cosas nuban chiva, man tiban ruqꞌuixel cha.\x * \xo 12.17 \xt Mt. 5:39.\x* Can nojel tiempo ticꞌuaj jun cꞌaslen otz, chin che man jun cosa re man otz-ta nilitaj chivij.\x * \xo 12.17 \xt 2 Co. 8:21.\x* 
\v 18 Man tiban ayoval,\x * \xo 12.18 \xt Mr. 9:50.\x* xa can titijaꞌ ikꞌij che otz nicꞌuaj-iviꞌ quiqꞌuin conojel.
\v 19 Hermanos re camas yixinjoꞌ, yen nimbij chiva: Vo xa jecꞌo re yeꞌbano itzel tak cosas chiva, man tiban ruqꞌuixel chique. Xa tiyaꞌ pa rukꞌaꞌ re Dios, roma ja rejaꞌ re xtitajo rajal re itzel tak quibanabal. Can anchaꞌl nubij re Dios chupan re tzꞌiban can: Pa nukꞌaꞌ yen cꞌo-va re qui-castigo\x * \xo 12.19 \xt Dt. 32:35; Sal. 94:1; He. 10:30.\x* y can nintoj rajal chique re yeꞌmacun. Quireꞌ nubij re Ajaf.
\v 20 Y mareꞌ re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nubij: Vo xa nichꞌumun rupan re nitzelan avichin, rat can tayaꞌ ruay. Y vo xa nichakeꞌj ruchiꞌ, tayaꞌ ruyaꞌ.\x * \xo 12.20 \xt Pr. 25:21; Mt. 5:44.\x* Vo xa quireꞌ xtaban, rejaꞌ xa xtiqꞌuixbitaj roma re itzel tak banabal rubanon. Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can.
\v 21 Man tiyaꞌ kꞌij che yixchꞌacataj pa rukꞌaꞌ re itzel tak cosas niban chiva.\x * \xo 12.21 \xt Mt. 18:21, 22; 1 P. 2:21.\x* Yex ja re otz tibanaꞌ y jareꞌ re xtichꞌacon chij re etzelal.
\c 13
\p
\v 1 Can nicꞌatzin che konojel yeꞌkanimaj re yeꞌbano gobernar\x * \xo 13.1 \xt Tit. 3:1.\x* vovaꞌ chach re ruchꞌulef. Roma conojel re yeꞌbano gobernar xa roma re Dios tak jecꞌo y ja re Dios yaꞌyon autoridad pa quikꞌaꞌ.\x * \xo 13.1 \xt Pr. 8:15; Dn. 2:21; 4:32; Jn. 19:11.\x* 
\v 2 Roma vo xa man yeꞌkanimaj-ta re yeꞌbano gobernar vovaꞌ chuchꞌulef, can cꞌayef roma rejeꞌ ja re Dios yaꞌyon quichin chin che niquiban gobernar. Y vo xa man yeꞌkanimaj-ta can xkojban castigar.
\v 3 Jun re nibano gobernar mana-ta re yeꞌbano re otz\x * \xo 13.3 \xt 2 S. 23:3; Sal. 94:20; 1 P. 3:13.\x* re nuyaꞌ castigo pa quiveꞌ. Rejaꞌ xa ja pa quiveꞌ re yeꞌbano etzelal nuya-va re castigo. Mareꞌ yoj can ja re otz takabanaꞌ, chin che man jun cosa nakacꞌalvachij. Y vo xa quireꞌ nakaban, otz xkojquitzꞌat re yeꞌbano gobernar.
\v 4 Roma rejeꞌ ja re Dios yaꞌyon quichin, chin che man jun cosa nakacꞌalvachij. Pero vo xa nakaban re man otz-ta, can takaxibij-kiꞌ chiquivach, roma ja rejeꞌ re yeꞌbano castigar kachin. Roma ja rejeꞌ re jeꞌyiꞌon roma re Dios chin che yeꞌquiban juzgar re yeꞌbano etzelal.
\v 5 Mareꞌ can nicꞌatzin che queꞌkanimaj re yeꞌbano gobernar\x * \xo 13.5 \xt Ec. 8:2.\x* vovaꞌ chuchꞌulef, roma can ja re kánma re nibin chaka che can rucꞌamon che yeꞌkanimaj y man xe-ta che man jun castigo nika pa kaveꞌ.
\v 6 Mareꞌ tak yeꞌkatoj re impuestos,\x * \xo 13.6 \xt Lc. 20:22.\x* roma ja re Dios re yaꞌyon quisamaj re yeꞌbano gobernar, y can nojel tiempo niquiban re samaj reꞌ.
\p
\v 7 Takatojoꞌ re impuestos re tiene que nakatoj.\x * \xo 13.7 \xt Lc. 20:25.\x* Re vinak cꞌo quikꞌij, can takayaꞌ quikꞌij.\x * \xo 13.7 \xt Pr. 24:21.\x* Can queꞌkabanaꞌ respetar re namalaj tak achiꞌaꞌ. Y can takabanaꞌ re rucꞌamon che nakaban quiqꞌuin conojel.
\v 8 Man otz-ta che nicꞌueꞌ kacꞌas riqꞌuin jun chic vinak, xa takatojoꞌ, y man otz-ta vo xa man nakajo-ta-kiꞌ. Roma vo xa can yeꞌkajoꞌ\x * \xo 13.8 \xt Mt. 7:12.\x* re nicꞌaj chic vinak, can nakaban ronojel re nubij chupan re ru-ley re Dios.
\v 9 Re ley reꞌ nubij: Yex achiꞌaꞌ re yixcꞌulan, man quixmacun riqꞌuin jun chic ixok. Man quixquimisan. Man quixelakꞌ. Man titzꞌuc tzij chij jun chic vinak. Man tirayij che iviqꞌuin-ta yex cꞌo-va re cꞌo riqꞌuin jun chic vinak. Y chukaꞌ cꞌo chic nicꞌaj re nubij chupan re ley. Pero cꞌo chic jun tzij re can nuban abarcar ronojel reꞌ. Y re tzij reꞌ nubij: Can anchaꞌl najo-ka-aviꞌ rat, quireꞌ chukaꞌ caꞌjoꞌ re nicꞌaj chic vinak.\x * \xo 13.9 \xt Lv. 19:18; Mt. 22:39; Lc. 10:27; Ga. 5:14.\x* 
\v 10 Vo xa yeꞌkajoꞌ re nicꞌaj chic vinak, can rion cosas otz nakaban chique. Y mareꞌ, vo xa yojovan, can nakaban ronojel re nubij chupan re ley.\x * \xo 13.10 \xt Mt. 22:40.\x* 
\p
\v 11 Y ronojel re ximbij-ka chiva, can chin che nunaꞌ kavach\x * \xo 13.11 \xt 1 Co. 15:34.\x* roma kataman che can napon-yan re kꞌij tak jumul xkojcolotaj-a chach re mac. Y yoj can kaniman-va-pa re Jesucristo y mareꞌ can yojtiquir nakabij che vocame más nakaj chic yojcꞌo-va cha re kꞌij tak xkojcolotaj-a jumul chach re mac.
\v 12 Re kꞌokoꞌm nakꞌax-yan, y nikꞌalajin-yam-pa re sakil. Mareꞌ vo xa cꞌa cꞌo banabal chin re kꞌokoꞌm yeꞌkaban, takayaꞌ can rubanic. Y can takacusaj re sakil chin nakacol-kiꞌ\x * \xo 13.12 \xt Ef. 6:13.\x* chach re itzel.
\v 13 Yoj yojcꞌo chic chupan re sakil y mareꞌ rucꞌamon che nakacꞌuaj jun cꞌaslen otz,\x * \xo 13.13 \xt Fil. 4:8.\x* y can man rucꞌamon-ta che yojkꞌabar, y man rucꞌamon-ta che can nakꞌax rueꞌ re namakꞌij yeꞌkabanalaꞌ chin yeꞌkaban invitar nicꞌaj chic vinak. Man rucꞌamon-ta che re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun. Y can man otz-ta che rejeꞌ niquiban mac re camas yeꞌyiꞌo qꞌuex. Man rucꞌamon-ta che cꞌo ayoval chakacojol o itzel-ta nakatzꞌat jun chic vinak roma otz cꞌo.\x * \xo 13.13 \xt Ga. 5:15, 21, 26; Stg. 3:14.\x* 
\v 14 Nicꞌatzin che xa jun takabanaꞌ riqꞌuin re Ajaf Jesucristo, y man takanojij nakayaꞌ kꞌij chique re itzel tak rayibal.\x * \xo 13.14 \xt Ga. 3:27; 5:16.\x* 
\c 14
\s Takato-kiꞌ y man kojchꞌo chiquij re hermanos
\p
\v 1 Re hermanos re cꞌamaje-na kas takꞌax otz pa quiveꞌ re ruchꞌabal re Dios\x * \xo 14.1 \xt 1 Co. 8:9.\x* y niquijoꞌ yeꞌoc kaqꞌuin, can nicꞌatzin che yeꞌkacꞌul. Pero man queꞌkacꞌul xaxe chin che nakaban ayoval quiqꞌuin roma re andex rubanic re quinojebal.
\v 2 Anchaꞌl re ejemplo chij re tiꞌij, yoj re can kꞌaxnak chic otz re ruchꞌabal re Dios pa kaveꞌ can kataman che otz nakataj ronojel, pero re hermanos cꞌamaje-na kas takꞌax otz pa quiveꞌ re ruchꞌabal re Dios, chiquivach rejeꞌ xaxe ichaj re otz yeꞌquitaj.\x * \xo 14.2 \xt 1 Co. 10:25.\x* 
\v 3 Yoj re can nakataj ronojel, man queꞌkatzelaj re hermanos re man niquitaj-ta ronojel. Y re hermanos reꞌ man tiquibij che man otz-ta nakaban\x * \xo 14.3 \xt Col. 2:16.\x* roma can nakataj ronojel. Re Dios can yojrucꞌulun konojel.
\v 4 Mareꞌ man jun nitiquir nibin chij jun chic hermano che man otz-ta re rubanabal. Roma re hermano reꞌ rusamajel chukaꞌ re Ajaf. Y cꞌaja-na re Ajaf tibin vo xa otz re rubanabal o man otz-ta.\x * \xo 14.4 \xt Stg. 4:12.\x* Y re hermano reꞌ can man xtitzak-ta, roma ja re Ajaf re nitaꞌo richin.
\p
\v 5 Jecꞌo hermanos yeꞌbin che cꞌo kꞌij can cꞌo-va modo chin yeꞌchajex y re nicꞌaj chic kꞌij xa can man nicꞌatzin-ta che yeꞌchajex.\x * \xo 14.5 \xt Ga. 4:10.\x* Y jecꞌo chukaꞌ hermanos yeꞌbin che ronojel kꞌij xa je junan. Y mareꞌ can rucꞌamon che cada jun tunojij jabal andex nuban.
\v 6 Roma re hermanos re can cꞌo-va kꞌij yeꞌquichajij, quireꞌ niquiban chin niquiyaꞌ rukꞌij re Dios. Y quireꞌ chukaꞌ re hermanos re can man jun kꞌij niquichajij, quireꞌ niquiban chin niquiyaꞌ rukꞌij re Dios. Re hermanos re can niquitaj ronojel, quireꞌ niquiban chin niquiyaꞌ rukꞌij re Dios, can nikꞌalajin che quireꞌ roma can niquitioxij cha re Dios. Y quireꞌ chukaꞌ niquiban re hermanos re man niquitaj-ta ronojel. Quireꞌ niquiban chin niquiyaꞌ rukꞌij re Dios. Y chukaꞌ rejeꞌ can yeꞌtioxin cha re Dios.\x * \xo 14.6 \xt 1 Co. 10:31; 1 Ti. 4:3.\x* 
\p
\v 7 Tak cꞌa yoj cꞌas chach re ruchꞌulef, can otz che yoj nakaban confiar-kiꞌ riqꞌuin re Jesucristo y can nakayaꞌ rukꞌij. Y quireꞌ chukaꞌ tak yojcom, can otz che yoj nakaban confiar-kiꞌ riqꞌuin rejaꞌ y can nakayaꞌ rukꞌij.\x * \xo 14.7 \xt 1 Co. 6:19; Ga. 2:20.\x* 
\v 8 Tak cꞌa yoj cꞌas chach re ruchꞌulef, takayaꞌ rukꞌij re Jesucristo. Y quireꞌ chukaꞌ tak yojcom, takayaꞌ rukꞌij rejaꞌ. Tak cꞌa yoj cꞌas, can yoj richin re Jesucristo. Y quireꞌ chukaꞌ tak yojcom, can yoj richin rejaꞌ.
\v 9 Re Jesucristo xcom y xcꞌastaj chin xoc Kajaf.\x * \xo 14.9 \xt Is. 53:10-12; Lc. 24:26; Hch. 10:36; 2 Co. 5:15; Fil. 2:10, 11.\x* Jacꞌa rejaꞌ re Kajaf yoj re cꞌa yoj cꞌas y Cajaf chukaꞌ re je quiminak chic-a.
\p
\v 10 Pero rat, ¿anchique roma nabij che re jun hermano reꞌ man otz-ta rubanon? ¿Y anchique roma chukaꞌ natzelaj jun hermano? Roma can konojel tiene que yojapon chach re Jesucristo chin che yojban juzgar.\x * \xo 14.10 \xt Mt. 25:31; Jud. 14, 15.\x* 
\v 11 Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can:
\q Re Ajaf nubij: Ja yen re cꞌaslic Dios y can katzij-va re nimbij,
\q che conojel vinak xqueꞌxuqueꞌ chinoch yen,\x * \xo 14.11 \xt Is. 45:23.\x* y xtiquibij: Can katzij-va che ja rat re Dios.\x * \xo 14.11 \xt Mt. 12:36.\x* 
\p
\v 12 Y riqꞌuin reꞌ ndel che tzij che can xtapon-va re kꞌij tak cada jun chaka yoj xtakajach cuentas chach re Dios.
\s Man takaban cha jun hermano che nitzak pa mac
\p
\v 13 Mareꞌ man chic takabij che re jun hermano reꞌ man otz-ta rubanabal. Re nicꞌatzin che nakaban ja che takatijaꞌ kakꞌij chin che man nakaban-ta cha jun hermano che nitzak o nimacun.\x * \xo 14.13 \xt 1 Co. 8:9; 10:23, 24.\x* 
\v 14 Y roma yen Pablo xa jun nbanon riqꞌuin re Ajaf Jesús, mareꞌ ntaman che re cosas chin nitij vo xa can yeꞌkataj ronojel man xajan-ta chach re Dios.\x * \xo 14.14 \xt Hch. 10:14, 15.\x* Pero vo xa chach jun hermano cꞌo cosas re xajan chin che yeꞌtij, chach rejaꞌ can xajan-va.\x * \xo 14.14 \xt 1 Co. 8:7.\x* 
\v 15 Y mareꞌ yoj re can nakataj ronojel, man takaban cha re hermano re man nutaj-ta ronojel chin che numalij can rucꞌoꞌx riqꞌuin re Dios roma can nakataj ronojel chach, y vo xa can rutzij reꞌ xtitzak can nikꞌalajin che man yojovan-ta. Man takaban quireꞌ, roma re Jesucristo xcom chukaꞌ roma re hermano re man nutaj-ta ronojel.\x * \xo 14.15 \xt 1 Co. 8:11.\x* 
\v 16 Chakavach yoj ronojel otz, pero vo xa jecꞌo nicꞌaj yeꞌbin chakij che man otz-ta, can man takaban.\x * \xo 14.16 \xt Ro. 12:17.\x* 
\v 17 Roma yoj re yojcꞌo pa rukꞌaꞌ re Dios, man jun nuban vo xa nakataj ronojel o man nakataj-ta.\x * \xo 14.17 \xt 1 Co. 8:8.\x* Re nicꞌatzin ja che nakacꞌuaj jun cꞌaslen choj y re kánma can-ta otz nunaꞌ, y re kánma can niquiꞌcot roma cꞌo re Espíritu Santo kaqꞌuin.
\v 18 Y vo xa can nakaban ronojel reꞌ chin nakasamajij re Jesucristo, can yojka chach re Dios y chiquivach chukaꞌ\x * \xo 14.18 \xt 2 Co. 8:21.\x* re vinak.
\p
\v 19 Mareꞌ takacanoj rubanic andex nakaban chin che manak-ta ayoval chakacojol,\x * \xo 14.19 \xt Sal. 34:14; Ro. 12:18.\x* y chukaꞌ can takacanoj rubanic chin che nakacukubalaꞌ kacꞌoꞌx chakavach-ka yoj mismo.\x * \xo 14.19 \xt 1 Co. 14:12.\x* 
\v 20 Man takaban cha re rusamaj re Dios che man otz-ta, roma ronojel yeꞌkatijlaꞌ. Can katzij-va che ronojel otz yeꞌtij,\x * \xo 14.20 \xt Hch. 10:15.\x* pero vo xa cꞌo jun hermano re nitzak roma re yeꞌkatijlaꞌ chach, yoj man otz-ta re nakaban.
\v 21 Man takataj tiꞌij coma re hermanos re man niquitaj-ta. Man takakum vino, y man takaban xabanchique cosa re nuban cha jun hermano che nrajoꞌ nuyaꞌ can re Dios, nimacun o nitzak.\x * \xo 14.21 \xt 1 Co. 8:13.\x* 
\v 22 Yoj kataman che chach re Dios otz nakataj ronojel, pero man takabij chique conojel che cꞌo che quireꞌ chukaꞌ niquiban. Vo xa can otz-va ronojel re nakaban y vo xa quireꞌ chukaꞌ nubij re kánma chaka, can yojquiꞌcot.
\v 23 Pero vo xa caꞌeꞌ kánma tak yeꞌkataj ronojel cosas, yojmacun tak yeꞌkataj. Roma xabanchique cosa re nakaban riqꞌuin caꞌeꞌ kánma, can yojmacun\x * \xo 14.23 \xt Ro. 4:20; Tit. 1:15.\x* chach re Dios.
\c 15
\p
\v 1 Yoj re can kꞌaxnak chic otz re ruchꞌabal re Dios pa kaveꞌ, can nicꞌatzin che yeꞌkacochꞌ\x * \xo 15.1 \xt Ro. 14:1; Ga. 6:1.\x* re hermanos re cꞌamaje-na kas takꞌax otz re ruchꞌabal re Dios pa quiveꞌ. Man takaban xaxe re nika chakavach yoj.
\v 2 Re nicꞌatzin che nakaban ja re nika chiquivach re hermanos\x * \xo 15.2 \xt 1 Co. 9:19; Fil. 2:4, 5.\x* che cꞌo otz nucꞌam-pa chique, chin quireꞌ niquiban más confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios.\x * \xo 15.2 \xt Ro. 14:19.\x* 
\v 3 Roma re Jesucristo can man xuban-ta xaxe re xka chach rejaꞌ. Y xa coma re vinak tak xukꞌasaj tijoj-pokonal. Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can: Re vinak xquijoꞌ che chava-ta rat Nataꞌ Dios xeꞌquibila-va re itzel tak tzij, pero xa chua yen re Acꞌajol xquibila-va\x * \xo 15.3 \xt Sal. 69:9.\x* re itzel tak tzij reꞌ. Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\v 4 Y re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can ajuer, jeꞌtzꞌiban can chin che yoj cꞌo cosas nakatamaj.\x * \xo 15.4 \xt 2 Ti. 3:16.\x* Can nuban chaka che yojcochꞌon y can nucukubaꞌ kacꞌoꞌx, quireꞌ nuban chaka chin yojquiꞌcot nakayabej re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios.
\v 5 Re Dios nuban chaka che yojcochꞌon y nucukubaꞌ kacꞌoꞌx. Y re ninrayij yen chiva yex ja-ta che re Dios nuban chiva che can junan ivach.\x * \xo 15.5 \xt 1 Co. 1:10.\x* Y can quireꞌ chukaꞌ xucꞌut can re Jesucristo.
\v 6 Y can-ta nojel tiempo junan ivach chin niyaꞌ rukꞌij re Dios re Rutotaꞌ re Kajaf Jesucristo.\x * \xo 15.6 \xt 2 Co. 1:3; 11:31; Ef. 1:3.\x* 
\s Re Jesucristo can chin che yojrutoꞌ konojel tak xpa
\p
\v 7 Y chin che yex niyaꞌ chukaꞌ rukꞌij re Dios,\x * \xo 15.7 \xt Ro. 5:2.\x* tibanaꞌ anchaꞌl xuban re Jesucristo, rejaꞌ xixrucꞌul. Yex can ticꞌulu-iviꞌ y tijola-iviꞌ.
\v 8 Quireꞌ nimbij chiva, roma re Jesucristo can xojrutoꞌ konojel tak xpa. Xpa chin xojrutoꞌ yoj re yoj israelitas re banon re circuncisión chaka, chin xucꞌut chakavach che re Dios can nuban-va re nubij.\x * \xo 15.8 \xt Mt. 15:24; Jn. 1:11; 2 Co. 1:20.\x* Can jacꞌa re Jesucristo re xcꞌamo-pa re utzil re rubin can re Dios che nuyaꞌ chique re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can.
\v 9 Y mareꞌ re man je israelitas-ta\x * \xo 15.9 \xt Sal. 18:49; Jn. 10:16.\x* niquiyaꞌ chukaꞌ rukꞌij re Dios roma xujoyovaj quivach. Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can:
\q Can xtinyaꞌ akꞌij junan quiqꞌuin re vinak re man je israelitas-ta,
\q y xtimbixaj re abeꞌ.
\q Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\m
\v 10 Y chukaꞌ re ruchꞌabal re Dios nubij:
\q Yex re man yix israelitas-ta, quixquiꞌcot\x * \xo 15.10 \xt Dt. 32:43.\x* quiqꞌuin re israelitas, re rutenemit re Dios.
\q Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can.
\m
\v 11 Y chukaꞌ nubij:
\q Tiyaꞌ rukꞌij\x * \xo 15.11 \xt Sal. 117:1.\x* re Ajaf chiyixnojel yex re man yix israelitas-ta.
\q Conojel vinak tiquiyaꞌ rukꞌij re Dios.
\q Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can.
\m
\v 12 Y re Isaías re rusamajel re Dios re xbex profeta cha, rutzꞌiban can:
\q Cꞌo jun rey-rumam re Isaí xticꞌueꞌ\x * \xo 15.12 \xt Is. 9:6, 7; 11:1; Ap. 5:5; 22:16.\x* 
\q y xtoꞌrbanaꞌ gobernar pa quiveꞌ re man je israelitas-ta,
\q y re vinak reꞌ can xtiquiyabej che niquivel utzil riqꞌuin.
\q Quireꞌ nubij re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can roma re Isaías.
\p
\v 13 Re Dios nuban chaka che nakayabej-apo re utzil re pitinak riqꞌuin rejaꞌ. Y re ninrayij yen chiva, ja che re Dios nuban chiva yex che camas yixquiꞌcot y chukaꞌ re ivánma can-ta otz nunaꞌ. Quireꞌ xtuban chiva roma iniman rejaꞌ. Xquixrutoꞌ riqꞌuin re ru-poder re Espíritu Santo, chin quireꞌ can riqꞌuin ronojel ivánma niyabej-apo re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios.
\p
\v 14 Hermanos, yen ntaman che can otz-va re icꞌaslen. Ntaman chukaꞌ che camas inaꞌoj\x * \xo 15.14 \xt 1 Co. 8:1.\x* y mareꞌ tak can yixtiquir nicukubaꞌ icꞌoꞌx yex mismo y quireꞌ chukaꞌ niban chique re nicꞌaj chic ivchibil-iviꞌ.\x * \xo 15.14 \xt 2 P. 1:12.\x* 
\v 15 Pero cꞌo nicꞌaj cosas re nicꞌatzin che xinataj chiva, y man ximpokonaj-ta xintzꞌibaj-a chupan re carta reꞌ. Xintzꞌibaj-a chiva roma can ncꞌulun re utzil pitinak riqꞌuin re Dios,
\v 16 y xuban chua che xinoc rusamajel re Jesucristo chin che nintzijoj chique re vinak re man je israelitas-ta,\x * \xo 15.16 \xt Ga. 2:7, 9; Fil. 2:17; 1 Ti. 2:7.\x* re utzulaj ruchꞌabal re Dios re nibex evangelio cha. Y chin quireꞌ rejeꞌ niquijach re quicꞌaslen cha re Dios roma re nusamaj yen. Rejeꞌ can yeꞌka-va chach re Dios, roma re Espíritu Santo nuchꞌojersaj re quicꞌaslen.
\p
\v 17 Re Jesucristo cꞌo viqꞌuin, y mareꞌ yen camas yinquiꞌcot riqꞌuin re samaj re yiꞌon chua roma re Dios.
\v 18 Yen man yintiquir-ta yinchꞌo vo xa mana-ta re nusamaj nintzijoj chiva, y chin che nbanon re samaj reꞌ, can ja re Jesucristo re acusayon vichin.\x * \xo 15.18 \xt Hch. 21:19; 1 Co. 3:6-9.\x* Y mareꞌ je qꞌuiy chique re vinak re man je israelitas-ta re yeꞌniman chin re Jesucristo.\x * \xo 15.18 \xt Ro. 1:5.\x* Niquinimaj roma can niquicꞌaxaj re utzulaj chꞌabal re nintzijoj chique y chukaꞌ roma can niquitzꞌat re nubanabal.
\v 19 Y chukaꞌ can xeꞌquitzꞌat re milagros re xeꞌmban. Re Espíritu Santo can nuya-va poder chua chin che yeꞌmban milagros\x * \xo 15.19 \xt Hch. 19:11.\x* chin che nikꞌalajin che can katzij-va che ja re ruchꞌabal re Dios re nintzijoj. Yen xintzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios pa tenemit Jerusalén y quireꞌ chukaꞌ ximban pa tak nicꞌaj chic tenemit, y xinapon chukaꞌ cꞌa chupan re nación rubiniꞌan Ilírico. Can ronojel-va re lugar reꞌ xintzijoj-va re utzulaj ruchꞌabal re Jesucristo re nibex evangelio cha.
\v 20 Quireꞌ nimban roma camas ninjoꞌ ninyaꞌ rutzijol re utzulaj chꞌabal pa tak lugar re man quitaman-ta che can nicꞌatzin che niquinimaj re Jesucristo, y mana-ta chupan re lugar re ancheꞌ tzꞌamon chic rutzijosic\x * \xo 15.20 \xt 2 Co. 10:13.\x* coma nicꞌaj chic samajelaꞌ.
\v 21 Y tak quireꞌ nimban, can nuban cumplir re nubij chupan re ruchꞌabal re Dios:
\q Che re vinak re man jun quicꞌaxan chij re Cristo, can xtiquicꞌaxaj,\x * \xo 15.21 \xt Is. 52:15.\x* 
\q y tak xtitzijos chique chij rejaꞌ, can jabal xtakꞌax pa quiveꞌ.
\q Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can.
\s Re Pablo nrajoꞌ niba chiquitzꞌetic re hermanos re jecꞌo pa Roma
\p
\v 22 Y roma camas ninjoꞌ nintzijoj re ruchꞌabal re Dios chique re man quicꞌaxan-ta, mareꞌ man yintiquirnak-ta yin-aponak iviqꞌuin yex\x * \xo 15.22 \xt Ro. 1:13.\x* re yixcꞌo pa Roma.
\v 23 Jacꞌa vocame xinqꞌuis-yan re nusamaj pa tak tenemit re xinataj-yan-ka chiva. Y qꞌuibaꞌ xquinapon iviqꞌuin, roma can qꞌuiy-yan junaꞌ nbim-pa che yinapon chiꞌitzꞌetic,\x * \xo 15.23 \xt Hch. 19:21.\x* 
\v 24 y yen ninojin che yinakꞌax iviqꞌuin tak xquimba pan España. Ninjoꞌ yincꞌue-a jun caꞌe-oxeꞌ kꞌij iviqꞌuin, chin che yex niban cha re vánma che niquiꞌcot. Y ninjoꞌ chukaꞌ che niya-ta-a re nicꞌatzin chua chin re nubey.
\v 25 Pero vocame yimba pa Jerusalén chin che neꞌnjachaꞌ\x * \xo 15.25 \xt Hch. 24:17.\x* jun ofrenda chique re je rajcꞌual chic re Dios re jecꞌo chireꞌ.
\v 26 Roma re hermanos re man je israelitas-ta re jecꞌo vovaꞌ pa tak tenemit chin re Macedonia y Acaya, can xalax-pa pa cánma che niquiyaꞌ jun ofrenda chique re je rajcꞌual chic re Dios re jecꞌo pa Jerusalén, re camas je mebaꞌ.\x * \xo 15.26 \xt 1 Co. 16:1; 2 Co. 8:1; 9:2.\x* 
\v 27 Can niquijoꞌ yeꞌquitoꞌ. Y camas otz che quireꞌ niquiban, roma can yojtiquir nakabij che cꞌo quicꞌas quiqꞌuin re israelitas. Roma ja re israelitas re xeꞌtzijon re ruchꞌabal re Dios chiquivach, y mareꞌ can rucꞌamon chukaꞌ che rejeꞌ yeꞌquitoꞌ\x * \xo 15.27 \xt 1 Co. 9:11; Ga. 6:6.\x* baꞌ re israelitas.
\v 28 Y cꞌaja tak xtinjach can re ofrenda reꞌ xquinakꞌax iviqꞌuin yex, roma yen cꞌa pan España ninjoꞌ yinapon-va.
\v 29 Y ntaman che tak xquinapon iviqꞌuin, camas utzil xticꞌul roma re utzulaj ruchꞌabal\x * \xo 15.29 \xt Ro. 1:11; Ef. 3:8.\x* re Jesucristo re xtincꞌuaj-a chiva.
\p
\v 30 Hermanos, ja re Jesucristo re Kajaf, y re Espíritu Santo banayon cha re kánma che nijovan.\x * \xo 15.30 \xt Fil. 2:1.\x* Mareꞌ nincꞌutuj utzil chiva che can-ta riqꞌuin ronojel ivánma xtiban orar\x * \xo 15.30 \xt 2 Co. 1:11; Col. 4:12.\x* pa nueꞌ. Yen nincꞌutuj utzil cha re Dios. Y can-ta quireꞌ chukaꞌ ninjoꞌ che niban yex,
\v 31 che man-ta xquinka pa quikꞌaꞌ\x * \xo 15.31 \xt 2 Ts. 3:2.\x* vinak re man quiniman-ta re Jesucristo re jecꞌo chireꞌ pa Judea. Y chukaꞌ xticꞌutuj-ta cha re Dios che re je rajcꞌual chic re Dios re jecꞌo pa tenemit Jerusalén, can-ta jabal rucꞌulic xtiquiban cha re ofrenda re xtinjach chique.
\v 32 Chin quireꞌ, can niquiꞌcot-ta re vánma tak xquinapon iviqꞌuin vo xa ja quireꞌ re nurayij re Dios,\x * \xo 15.32 \xt Stg. 4:15.\x* y xquinuxlan-ta-a baꞌ iviqꞌuin.
\v 33 Ja re Dios re nibano cha re kánma che otz nunaꞌ roma kaniman\x * \xo 15.33 \xt Ro. 16:20; 1 Ts. 5:23.\x* chic, y can-ta nicꞌueꞌ re Dios iviqꞌuin\x * \xo 15.33 \xt Fil. 4:9.\x* chiyixnojel. Amén.
\c 16
\s Re Pablo nutak-a ruxnokil-quivach re hermanos
\p
\v 1 Y ninchalabej-a re hermana Febe chiva, roma rejaꞌ jun ixok re nisamaj pa rusamaj re Dios chiquicojol re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios re pa tenemit Cencrea.\x * \xo 16.1 \xt Hch. 18:18.\x* 
\v 2 Mareꞌ can jabal rucꞌulic\x * \xo 16.2 \xt Fil. 2:29.\x* tibanaꞌ, roma yex hermanos can rucꞌamon che quireꞌ niban chique re hermanos re xa jun chukaꞌ quibanon riqꞌuin re Ajaf. Re ninjoꞌ yen ja-ta che yex xtitoꞌ re hermana Febe riqꞌuin re ndoc cha, roma rejaꞌ can je qꞌuiy jeꞌrutaꞌon y quireꞌ chukaꞌ rubanon viqꞌuin yen.
\p
\v 3 Tiyaꞌ ruxnokil-quivach re hermana Priscila y re hermano Aquila,\x * \xo 16.3 \xt Hch. 18:2; 2 Ti. 4:19.\x* re junan xojsamaj quiqꞌuin pa rusamaj re Jesucristo.
\v 4 Rejeꞌ bama xeꞌcom chinucolic yen, y yen camas nintioxij chique. Y man xe-ta yen re yintioxin chique, xa can conojel re hermanos re man je israelitas-ta re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios niquitioxij chukaꞌ chique, roma re xquiban pa nu-cuenta.
\v 5 Y tiyaꞌ chukaꞌ ruxnokil-quivach re hermanos re niquimol-quiꞌ pa cachoch re hermana Priscila y re hermano Aquila.\x * \xo 16.5 \xt 1 Co. 16:19; Col. 4:15.\x* Y tiyaꞌ chukaꞌ ruxnokil-rach re hermano Epeneto, rejaꞌ camas ninjoꞌ, roma ja rejaꞌ re nabey\x * \xo 16.5 \xt 1 Co. 16:15.\x* xniman chin re Jesucristo pan Acaya.
\v 6 Tiyaꞌ ruxnokil-rach re hermana María. Rejaꞌ camas nisamaj chiꞌicojol.
\v 7 Tiyaꞌ chukaꞌ ruxnokil-quivach re hermanos Andrónico y Junias, rejeꞌ je nu-familia yen Pablo, y junan xojcꞌueꞌ quiqꞌuin pa cárcel. Y qꞌuiy junaꞌ tiquinimaj-va re Jesucristo.\x * \xo 16.7 \xt 2 Co. 5:17.\x* Rejeꞌ can quiniman chic-va tak yen cꞌamaje-na rutzijol che ninimaj. Y rejeꞌ can jabal-va chukaꞌ jeꞌtzꞌeton coma re nicꞌaj chic apóstoles.
\p
\v 8 Tiyaꞌ ruxnokil-rach re hermano Amplias. Rejaꞌ camas ninjoꞌ roma runiman re Ajaf.
\v 9 Tiyaꞌ ruxnokil-rach re hermano Urbano. Riqꞌuin rejaꞌ junan xojsamaj pa rusamaj re Jesucristo. Y tiyaꞌ chukaꞌ ruxnokil-rach re hermano Eustaquio, re camas ninjoꞌ.
\v 10 Tiyaꞌ ruxnokil-rach re hermano Apeles. Rejaꞌ can kꞌalaj che rubanon confiar-riꞌ riqꞌuin re Jesucristo. Tiyaꞌ ruxnokil-quivach re hermanos re jecꞌo pa rachoch re Aristóbulo.
\v 11 Tiyaꞌ ruxnokil-rach re hermano Herodión, rejaꞌ nu-familia yen Pablo. Tiyaꞌ ruxnokil-quivach re hermanos re jecꞌo pa rachoch re Narciso, re hermanos re jecꞌo pa rachoch re ache reꞌ can jun quibanon riqꞌuin re Ajaf.
\v 12 Tiyaꞌ ruxnokil-quivach re hermanas Trifena y Trifosa, rejeꞌ je rusamajelaꞌ re Ajaf. Tiyaꞌ ruxnokil-rach re hermana Pérsida, re camas ninjoꞌ, roma rejaꞌ camas samajenak pa rusamaj re Ajaf.
\v 13 Tiyaꞌ ruxnokil-rach re hermano Rufo. Rejaꞌ can chaꞌon\x * \xo 16.13 \xt Jn. 13:18; 15:16; Ef. 1:4; 1 P. 1:2; 2 Jn. 1.\x* chukaꞌ roma re Ajaf. Y can chibil re ruteꞌ tiyaꞌ ruxnokil-rach, can anchaꞌl che nteꞌ chukaꞌ yen.
\v 14 Tiyaꞌ ruxnokil-quivach re hermanos Asíncrito, Flegonte, Hermas, Patrobas, Hermes y re hermanos re jecꞌo quiqꞌuin.
\v 15 Tiyaꞌ ruxnokil-quivach re hermanos Filólogo, Julia, re Nereo y chibil chukaꞌ re ranaꞌ, re Olimpas y re hermanos re jecꞌo quiqꞌuin.
\p
\v 16 Y chukaꞌ nimbij chiva che tikꞌetela-iviꞌ\x * \xo 16.16 \xt 1 P. 5:14.\x* chiyixnojel chin quireꞌ can nicꞌut che nijo-iviꞌ. Y ticꞌuluꞌ re ruxnokil-ivach re niquitak-a conojel re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Jesucristo pa tak tenemit.
\p
\v 17 Hermanos, yen nimbij chiva che tichajij-iviꞌ, roma jecꞌo vinak re xa yeꞌquiban dividir re hermanos, y niquiban chique che yeꞌtzak, roma xa jun-va chic che enseñanza niquicꞌut y camas yeꞌchꞌo chij re katzij enseñanza re cꞌutun chivach yex. Re vinak re yeꞌbano quireꞌ man quixtzakeꞌ chiquij, xa tijechꞌaj-iviꞌ quiqꞌuin.\x * \xo 16.17 \xt 1 Co. 5:9; 2 Ts. 3:6; Tit. 3:10; 2 Jn. 10.\x* 
\v 18 Roma rejeꞌ mana-ta rusamaj re Kajaf Jesucristo niquiban, xa ja re niquijoꞌ rejeꞌ jareꞌ re niquiban. Rejeꞌ rion re tzij camas otz re yeꞌquibilaꞌ, y mareꞌ jabal niquicꞌaxaj re hermanos re man niquinojij-ta jabal, y chaꞌnin yeꞌkꞌolotaj-a pa quikꞌaꞌ.\x * \xo 16.18 \xt Col. 2:4.\x* 
\v 19 Jacꞌa yex, can conojel jeꞌatamayon chic che can ninimaj-va rutzij re Dios, y yen camas niquiꞌcot re vánma roma reꞌ. Pero ninjoꞌ chukaꞌ che nitamaj nicꞌueꞌ\x * \xo 16.19 \xt Mt. 10:16.\x* inaꞌoj chubanic re otz y mana-ta chubanic re etzelal.
\v 20 Ja re Dios re nibano cha re kánma che otz nunaꞌ roma kaniman chic. Y rejaꞌ can chaꞌnin xtuban chiva che yixchꞌacon chij re Satanás.\x * \xo 16.20 \xt Gn. 3:15.\x* Y can-ta qꞌuiy utzil xticꞌul chiyixnojel riqꞌuin re Kajaf Jesucristo.
\p
\v 21 Re hermano Timoteo\x * \xo 16.21 \xt Hch. 16:1.\x* nutak-a ruxnokil-ivach. Rejaꞌ kachibil-kiꞌ riqꞌuin pa rusamaj re Dios. Chukaꞌ niquitak-a ruxnokil-ivach re hermanos Lucio,\x * \xo 16.21 \xt Hch. 13:1.\x* re Jasón\x * \xo 16.21 \xt Hch. 17:5.\x* y re Sosípater, rejeꞌ je nu-familia yen Pablo.
\p
\v 22 Y ja re Tercio re xtzꞌiban-a\x * \xo 16.22 \xt 1 Co. 16:21.\x* re carta reꞌ chiva, y rejaꞌ nutak-a ruxnokil-ivach. Rejaꞌ xa jun chukaꞌ rubanon riqꞌuin re Ajaf.
\p
\v 23 Re hermano Gayo\x * \xo 16.23 \xt 1 Co. 1:14.\x* nutak-a ruxnokil-ivach. Yen Pablo vocame ja pa rachoch re hermano Gayo yincꞌo-va roma ja rejaꞌ yaꞌyon nu-posada, y vovaꞌ chukaꞌ yeꞌpo-va conojel hermanos chin niquiyaꞌ rukꞌij re Dios. Re hermano Erasto\x * \xo 16.23 \xt Hch. 19:22.\x* nutak-a ruxnokil-ivach. Ja rejaꞌ re tesorero chin re tenemit reꞌ. Y nutak-a chukaꞌ ruxnokil-ivach re hermano Cuarto.
\p
\v 24 Y can-ta qꞌuiy utzil xticꞌul chiyixnojel\x * \xo 16.24 \xt 1 Ts. 5:28.\x* riqꞌuin re Kajaf Jesucristo. Amén.
\s Konojel takayaꞌ rukꞌij re Dios
\p
\v 25 Tiyaꞌ rukꞌij re Dios. Roma xaxe rejaꞌ re nitiquir nibano chiva che más niban confiar-iviꞌ riqꞌuin.\x * \xo 16.25 \xt 1 Co. 2:7.\x* Quireꞌ nubij re utzulaj chꞌabal chin re Jesucristo re nibex evangelio cha,\x * \xo 16.25 \xt Ro. 2:16.\x* chꞌabal re nintzijoj yen. Re chꞌabal reꞌ man can-ta sekresam-pa roma re Dios, xa cꞌaja chupan re tiempo reꞌ tak xusekresaj-pa jabal.\x * \xo 16.25 \xt Col. 1:27.\x* 
\v 26 Vocame xsekresas-yan,\x * \xo 16.26 \xt 2 Ti. 1:10.\x* y mareꞌ tak nakꞌax pa kaveꞌ re jeꞌquitzꞌiban can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. Re Dios re cꞌo nojel tiempo, rubin can che titzijos chique conojel vinak, y jareꞌ re ntajin rubanic vocame, chin che tiquibanaꞌ confiar-quiꞌ riqꞌuin rejaꞌ y tiquinimaj rutzij.
\p
\v 27 Xaxe jun Dios cꞌo y riqꞌuin rejaꞌ cꞌo-va ronojel naꞌoj. Nojel tiempo cꞌa takayaꞌ rukꞌij rejaꞌ. Xaxe roma re Jesucristo tak yojtiquir nakayaꞌ rukꞌij re Dios.\x * \xo 16.27 \xt 1 Ti. 1:17; Jud. 25.\x* Amén.
