\id HEB Cakchiquel Sur Occidental files 1989
\h HEBREOS
\toc1 Re carta re tzꞌiban can chique re hermanos re nibex Hebreos chique
\toc2 Hebreos (Heb)
\mt Re carta re tzꞌiban can chique re hermanos re nibex Hebreos chique
\c 1
\s Re Dios xucusaj re Rucꞌajol Jesucristo chin xusekresaj re ruchꞌabal
\p
\v 1 Ajuer can tiempo, qꞌuiy bey xchꞌo re Dios quiqꞌuin re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Y tak xchꞌo quiqꞌuin, xeꞌrucusaj re rusamajelaꞌ re xbex profetas chique. Y chin xusekresaj re ruchꞌabal chique re rusamajelaꞌ reꞌ, qꞌuiy formas xucusaj.\x * \xo 1.1 \xt Nm. 12:6.\x*
\v 2 Jacꞌa chupan re ka-tiempo\x * \xo 1.2 \xt Ga. 4:4.\x* yoj, re Dios can ja re Rucꞌajol Jesucristo xucusaj chin xusekresaj re ruchꞌabal chakavach. Re Dios pa rukꞌaꞌ re Rucꞌajol xujach-va ronojel chin che ja rejaꞌ re xoc Rajaf.\x * \xo 1.2 \xt Sal. 2:8.\x* Y chukaꞌ pa rukꞌaꞌ rejaꞌ xuya-va chin xuban ronojel cosas.
\v 3 Riqꞌuin re Jesucristo nikꞌalajin re rukꞌij y ru-poder re Dios. Roma re Jesucristo je junan riqꞌuin re Dios. Y ja re Jesucristo re acꞌayon chin ronojel, y ja riqꞌuin ru-poder re ruchꞌabal re tzꞌamayon ronojel re cꞌo. Rejaꞌ xcom chin che xuchꞌaj re kamac, y xcꞌastaj, cꞌareꞌ xbetzꞌuyeꞌ\x * \xo 1.3 \xt Sal. 110:1.\x* chilaꞌ chicaj pa rajquikꞌaꞌ re namalaj Dios.
\s Re Rucꞌajol re Dios cꞌo más rukꞌij que chiquivach re ángeles
\p
\v 4 Ja re Jesucristo re cꞌo más rukꞌij que chiquivach re ángeles. Y roma re samaj xuban, re Dios xuyaꞌ más rukꞌij. Y chukaꞌ re rubeꞌ\x * \xo 1.4 \xt Fil. 2:9.\x* camas-va rajkalen que chach re beꞌaj ángel,
\v 5 roma re Dios man jun bey rubin cha jun ángel:
\q Ja rat re yat Nucꞌajol,\x * \xo 1.5 \xt Sal. 2:7.\x* y mareꞌ
\q ninyaꞌ acꞌaslen.
\m Y chukaꞌ man jun bey rubin chij jun ángel:
\q Ja rejaꞌ re Nucꞌajol
\q y ja yen re Rutotaꞌ.\x * \xo 1.5 \xt 2 S. 7:14.\x*
\m
\v 6 Y tak re Dios xutak-pa re Rucꞌajol chach re ruchꞌulef, can xkꞌalajin-va che cꞌo rukꞌij, roma xubij chique conojel re ru-ángeles:
\q Tiyaꞌ rukꞌij\x * \xo 1.6 \xt Sal. 97:7.\x* re Nucꞌajol.
\m
\v 7 Y chiquij re ángeles xaxe nubij:
\q Re nu-ángeles camas yeꞌbiyin chubanic re nusamaj,\x * \xo 1.7 \xt Sal. 104:4.\x*
\q roma nimban chique che je anchaꞌl cakꞌikꞌ y je anchaꞌl relámpago.
\m
\v 8 Jacꞌa cha re Rucꞌajol nubij:
\q Rat yat Dios, can xtaban gobernar chin nojel tiempo,
\q y choj naban gobernar.\x * \xo 1.8 \xt Sal. 45:6, 7.\x*
\q
\v 9 Can ajovan re choj y can atzelan re etzelal.
\q Y mareꞌ yen re a-Dios nbanon chava che yaquiꞌcot\x * \xo 1.9 \xt Is. 61:1, 3.\x* pan avánma.
\q Yen nbanon chava che más yaquiꞌcot que chiquivach re nicꞌaj chic, re nbanon chukaꞌ chique che yeꞌquiꞌcot.
\m
\v 10 Y chukaꞌ re Dios xubij cha re Rucꞌajol:
\q Ajaf, rat xabano re ruchꞌulef,
\q y chukaꞌ re rocaj riqꞌuin re akꞌaꞌ xaban-va.\x * \xo 1.10 \xt Sal. 102:25.\x*
\q
\v 11 Re ruchꞌulef y re rocaj xqueꞌqꞌuis.
\q Pero rat man jun bey xcaqꞌuis.
\q Re ruchꞌulef y re rocaj xa can xqueꞌtziakor,
\q anchaꞌl nitziakor jun tziak,
\q
\v 12 can xtabotz cꞌa-a ruchiꞌ y xcaꞌjal-a,
\q anchaꞌl tijal jun tziak re man otz-ta chic.
\q Jacꞌa rat man jun bey xcajalataj.
\q Man jun bey xtiqꞌuis re acꞌaslen.
\m
\v 13 Y chukaꞌ re Dios man jun bey xubij cha jun ángel:
\q Catzꞌuyeꞌ pa vajquikꞌaꞌ,\x * \xo 1.13 \xt Lc. 20:42.\x*
\q y xqueꞌnyaꞌ pan akꞌaꞌ re yeꞌtzelan avichin.\x * \xo 1.13 \xt Sal. 110:1; Mt. 22:44; Mr. 12:36; Hch. 2:34, 35.\x*
\m
\v 14 Re ángeles\x * \xo 1.14 \xt Gn. 28:12; 32:1, 2, 24; Sal. 103:20, 21; Lc. 1:19, 26; 2:9, 13; Hch. 12:7.\x* xa je espíritu y je rusamajelaꞌ re Dios. Y ja rejeꞌ re yeꞌtak roma re Dios chin yeꞌquitoꞌ re xqueꞌcolotaj chach re quimac.
\c 2
\s Can takachajij cuenta re ka-salvación
\p
\v 1 Re Rucꞌajol re Dios cꞌo más rukꞌij\x * \xo 2.1 \xt He. 1:6.\x* que chiquivach re ángeles. Mareꞌ can takatijaꞌ kakꞌij chin nakatzekelbej re ruchꞌabal re kacꞌaxan, chin che man takayaꞌ can.
\v 2 Y astapaꞌ ja re ángeles re xeꞌrucusaj re Dios chin xuyaꞌ re ley,\x * \xo 2.2 \xt Hch. 7:53.\x* re vinak re man xquiban-ta re nubij re ley, can cada jun xka re castigo pa rueꞌ. Y jareꞌ re xoc rajal re quimac.
\v 3 Y mareꞌ, vo xa yoj man xtakachajij-ta re namalaj ka-salvación,\x * \xo 2.3 \xt Is. 45:17; Lc. 1:69.\x* man jun chic anchique xkojcola chach re castigo. Roma re forma chin che nakacol-kiꞌ, ja re Kajaf Jesús xtzijon nabey. Y re anchok chique xtzijos-va, ja rejeꞌ re xeꞌtzijon chaka yoj.
\v 4 Re Dios can xucꞌut chakavach che katzij re xquitzijoj rejeꞌ chaka, roma xuban chique che xeꞌtiquir xquibanalaꞌ milagros y riqꞌuin reꞌ can xkꞌalajin re ru-poder re Dios. Y xeꞌtiquir xquibanalaꞌ nicꞌaj chic rach samaj riqꞌuin re ru-poder re Espíritu Santo.\x * \xo 2.4 \xt 1 Co. 12:4, 11; Ef. 4:8, 11.\x* Y quireꞌ chukaꞌ nuban chaka yoj, chin che yojtiquir nakaban re samaj re nrajoꞌ rejaꞌ che nakaban.
\s Re Jesucristo xoc vinak anchaꞌl yoj chin xojrucol
\p
\v 5 Re Dios man rubin-ta che re tiempo chakavach-apo pa quikꞌaꞌ re ángeles nuya-va re ruchꞌulef chin che niquiban gobernar. Roma re xtibano gobernar ja re Rucꞌajol, roma pa rukꞌaꞌ rejaꞌ xuya-va ronojel reꞌ\x * \xo 2.5 \xt He. 1:2, 4, 8.\x* y jareꞌ re nakatzijoj yoj vocame.
\v 6 Chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, cꞌo cꞌa jun re biyon can:
\q Ajaf Dios, jun vinak camanak-va rajkalen, pero rat can neꞌka chaꞌcꞌoꞌx,
\q jun vinak camanak-va rukꞌij, pero rat can nanataj-pa.\x * \xo 2.6 \xt Job 7:17, 18; 15:14; Sal. 8:4.\x* 
\q
\v 7 Y ba-oc tiempo naban cha che manak más rukꞌij que chiquivach re ángeles.
\q Pero can cꞌo-va rukꞌij y ru-poder, roma can abanon cha che cꞌo pa rueꞌ ronojel re abanon.
\q
\v 8 Ronojel re abanon ayiꞌon pa rukꞌaꞌ,
\q y chukaꞌ xaban cha che xpaꞌeꞌ pa rueꞌ ronojel.
\q Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can.
\m Y reꞌ ndel che tzij che can ronojel cꞌo pa rukꞌaꞌ,\x * \xo 2.8 \xt 1 Co. 15:27; Ef. 1:22; Fil. 3:21.\x* pero reꞌ cꞌamaje-na takatzꞌat.
\v 9 Y kataman chukaꞌ che re Jesús can xkasas rukꞌij chiquivach re ángeles. Pero xa ba-oc tiempo re quireꞌ xban cha, y vocame yiꞌon chic rukꞌij\x * \xo 2.9 \xt Mt. 16:28; Fil. 2:7-9.\x* y ru-poder, roma can xukꞌasaj tijoj-pokonal y xcom.\x * \xo 2.9 \xt 2 Co. 5:15; 1 Ti. 2:6; 1 Jn. 2:2.\x* Re Dios xrajoꞌ xuyaꞌ re utzil pa kaveꞌ, mareꞌ can xrajoꞌ che re Jesús xcom koma konojel.
\p
\v 10 Jacꞌa re Dios re xbano ronojel cosas. Y ronojel re xuban yeꞌoc chin che niquiyaꞌ rukꞌij.\x * \xo 2.10 \xt Pr. 16:4; Is. 43:21.\x* Y re Dios nrajoꞌ che conojel re je rajcꞌual yeꞌba-ta chilaꞌ chicaj riqꞌuin rejaꞌ y nicꞌue-ta quikꞌij. Y mareꞌ re Dios xuyaꞌ kꞌij che re Jun re nicola kachin chach re kamac, can xukꞌasaj-va tijoj-pokonal.\x * \xo 2.10 \xt Lc. 24:46; He. 12:2.\x* Y roma quireꞌ xuban re Jesucristo, mareꞌ can katzij nitiquir yojrucol chach re kamac.
\v 11 Y re Jesús re nichꞌojersan re kacꞌaslen, Rucꞌajol re Dios. Y yoj chukaꞌ re chꞌajchꞌoj chic re kacꞌaslen yoj rajcꞌual re Dios.\x * \xo 2.11 \xt Ro. 8:29.\x* Mareꞌ re Jesús man niqꞌuex-ta nubij vachꞌalal\x * \xo 2.11 \xt Mt. 28:10; Jn. 20:17.\x* chaka,
\v 12 anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, re nichꞌo chij re Jesucristo:
\q Kajaf Dios, yen xtintzijoj re abeꞌ chique re vachꞌalal.
\q Xtimbixaj re abeꞌ quiqꞌuin re niquimol-quiꞌ chin niquiyaꞌ akꞌij.\x * \xo 2.12 \xt Sal. 22:22.\x* 
\m
\v 13 Chupan chukaꞌ re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nubij chij re Jesucristo:
\q Yen can nbanon confiar-viꞌ riqꞌuin re Dios.\x * \xo 2.13 \xt Sal. 18:2; Is. 12:2.\x* 
\m Y chukaꞌ nubij:
\q Vovaꞌ yincꞌo-va, je vichibil re je rajcꞌual re Dios re jeꞌruyiꞌon chua.\x * \xo 2.13 \xt Is. 8:18; Jn. 10:29.\x* 
\q Quireꞌ nubij re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios.
\p
\v 14 Yoj re yoj rajcꞌual chic re Dios xa yoj vinak, y mareꞌ re Jesús xoc chukaꞌ anchaꞌl yoj re yoj vinak. Rejaꞌ xcom chin xchꞌacon\x * \xo 2.14 \xt Ro. 8:3; 2 Ti. 1:10; 1 Jn. 3:8.\x* chij re rujoval re camic. Y re rujoval re camic ja re itzel.
\v 15 Re Jesucristo xcom chin yeꞌrucol conojel re vinak re niquixibij-quiꞌ chach re camic.\x * \xo 2.15 \xt Sal. 33:19.\x* Y roma niquixibij-quiꞌ chach re camic, can jecꞌo-va pa rukꞌaꞌ re ximbireꞌ\x * \xo 2.15 \xt Lc. 1:74.\x* re jenipaꞌ tiempo yeꞌcꞌase-a chach re ruchꞌulef.
\v 16 Y can katzij-va che re Jesucristo man xpa-ta chiquicolic re ángeles. Rejaꞌ xpa chakacolic yoj re yoj rey-rumam can re Abraham.
\v 17 Mareꞌ xoc vinak anchaꞌl yoj, y can rucꞌamon-va che xoc Namalaj Sacerdote re nujoyovaj kavach,\x * \xo 2.17 \xt He. 4:15, 16; 5:1, 2.\x* y nojel tiempo nuban re samaj reꞌ riqꞌuin re Dios y mareꞌ nicuyutaj re kamac yoj re yoj vinak.
\v 18 Y rejaꞌ qꞌuiy tijoj-pokonal xukꞌasaj y chukaꞌ xtojtobex chin che xmacun-ta,\x * \xo 2.18 \xt He. 4:15, 16.\x* pero man xchꞌacataj-ta. Mareꞌ rejaꞌ can nitiquir yojrutoꞌ tak yoj yojtojtobex che yoj yojmacun-ta.
\c 3
\s Re Jesús cꞌo más rukꞌij que chach re Moisés
\p
\v 1 Mareꞌ hermanos, yex re chꞌajchꞌoj icꞌaslen y yixvayon junan kaqꞌuin yoj roma re Dios chin nicꞌueꞌ kacꞌaslen chilaꞌ chicaj, can ja re Jesucristo titzuꞌ roma ja rejaꞌ re kaniman, y nakabij che ja re Dios xtako-pa richin,\x * \xo 3.1 \xt Mt. 15:24.\x* y ja chukaꞌ rejaꞌ re Kanamalaj Sacerdote.
\v 2 Re Jesucristo can xuban-va re samaj re xuya-pa re Dios cha, anchaꞌl xuban re Moisés,\x * \xo 3.2 \xt Nm. 12:7; 1 S. 12:6.\x* roma re Moisés can man xeꞌrumalij-ta can re rajcꞌual re Dios,
\v 3 pero ja re Jesús re cꞌo más rukꞌij\x * \xo 3.3 \xt Zac. 6:12; Mt. 16:18.\x* que chach re Moisés, roma re Jesús can anchaꞌl jun ache banoy-jay. Y can kataman-va che ja re banoy-jay re cꞌo más rukꞌij que chach re jay re nuban.
\v 4 Ronojel jay can cꞌo yeꞌbano richin, jacꞌa ronojel cosas re jecꞌo ja re Dios banayon quichin.\x * \xo 3.4 \xt Ef. 2:10.\x* 
\v 5 Re Moisés xoc jun utzulaj rusamajel re Dios, y man xeꞌrumalij-ta can re je rajcꞌual re Dios. Re Moisés xeꞌrusekresaj-yan\x * \xo 3.5 \xt Dt. 18:15, 18, 19.\x* re cꞌamaje-na queꞌbanataj chupan re tiempo reꞌ.
\v 6 Re Jesucristo man xeꞌrumalij-ta can chukaꞌ re je rajcꞌual re Dios. Pero rejaꞌ man choj-ta-oc rusamajel re Dios, anchaꞌl re Moisés. Re Jesucristo can Rucꞌajol-va re Dios, y yoj chukaꞌ yoj rajcꞌual chic re Dios. Pero vo xa can nakaban confiar-kiꞌ riqꞌuin,\x * \xo 3.6 \xt Mt. 10:22; Ef. 4:12.\x* y can yojquiꞌcot nakayabej-apo re kꞌij tak xtuyaꞌ ronojel re rusujun chaka.
\s Takanimaj rutzij re Dios
\p
\v 7 Roma chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, re Espíritu Santo\x * \xo 3.7 \xt 2 S. 23:2; Mt. 22:43; Mr. 12:36; Hch. 1:16; 28:25.\x* nubij:
\q Vo xa xticꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios vocame,
\q
\v 8 man ticoversaj\x * \xo 3.8 \xt Sal. 81:11; 95:7; Is. 55:3.\x* re ivánma anchaꞌl xquiban re ivinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, tak xeꞌyacataj chij re Dios chireꞌ chupan re lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha.
\q Xquijoꞌ xquitzꞌat\x * \xo 3.8 \xt Mt. 17:5.\x* vo xa can katzij che nika re castigo pa quiveꞌ.
\q
\v 9 Y mareꞌ tak re Dios xubij: Cuarenta junaꞌ xquitzꞌat re milagros re xeꞌmbanalaꞌ quiqꞌuin.
\q Pero man riqꞌuin reꞌ rejeꞌ can xinquitojtobej-va, vo xa can katzij nimban re ximbij, che xtinyaꞌ re castigo pa quiveꞌ.
\q
\v 10 Mareꞌ xpa voyoval chique re xeꞌbano quireꞌ.
\q Y yen ximbij: Rejeꞌ can nojel tiempo niquinojij re cosas man otz-ta.
\q Y can niquiban che man quitaman-ta re utzulaj tak bey re ncꞌutun chiquivach.
\q
\v 11 Y roma xpa voyoval chique, mareꞌ ximban jurar y ximbij:
\q Can katzij nimbij che man jun bey xqueꞌoc-ta chupan re uxlanen re ninyaꞌ.
\q Quireꞌ xubij re Dios.
\p
\v 12 Hermanos, cada jun tuchajij re rucꞌaslen, chin che nojel tiempo niban confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios y man-ta cꞌo itzel tak cosas pa tak ivánma, chin quireꞌ man-ta xtiyaꞌ can re cꞌaslic Dios.
\v 13 Nicꞌatzin che nojel tiempo niban corregir-iviꞌ yex y re nicꞌaj chic hermanos,\x * \xo 3.13 \xt He. 10:24, 25.\x* tak cꞌa cꞌo icꞌaslen. Tibanaꞌ quireꞌ, chin che man jun chiva yex tikꞌolotaj pa rukꞌaꞌ re mac, y nucoversaj re ránma, chin man nunimaj-ta rutzij re Dios.
\v 14 Yoj junan kavach riqꞌuin re Jesucristo, pero tiene que nakaban confiar-kiꞌ riqꞌuin nojel tiempo y man takayaꞌ can.\x * \xo 3.14 \xt He. 3:6.\x* 
\p
\v 15 Roma chupan re ruchꞌabal re Dios nubij:
\q Vo xa xticꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios vocame,\x * \xo 3.15 \xt He. 3:7.\x* 
\q man ticoversaj re ivánma anchaꞌl xquiban re ivinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, tak xeꞌyacataj chij re Dios.
\m
\v 16 Roma ja rejeꞌ re xeꞌcꞌaxan y xquinimaj tak re Dios xchꞌo chique, cꞌareꞌ xeꞌyacataj chij re Dios.\x * \xo 3.16 \xt Nm. 14:2, 4, 11, 24, 30; Dt. 1:34, 36, 38.\x* Y re vinak quireꞌ xeꞌbano, ja re xeꞌrulisaj-pa re Moisés pan Egipto chin xeꞌrucol-pa.
\v 17 Y ja chique re vinak reꞌ xpo-va ruyoval re Dios cuarenta junaꞌ, roma rejeꞌ can xeꞌmacun chach re Dios chupan re lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, y ja chireꞌ xeꞌcom-va.\x * \xo 3.17 \xt Nm. 26:65.\x* 
\v 18 Mareꞌ re Dios can xuban jurar chique che cama-va xqueꞌoc-ta chupan re uxlanen re nuyaꞌ rejaꞌ. Roma re vinak reꞌ cama-va xquinimaj-ta rutzij.
\v 19 Y riqꞌuin reꞌ, yoj yojtiquir nakatamaj che rejeꞌ man xeꞌtiquir-ta xeꞌoc chupan re uxlanen reꞌ\x * \xo 3.19 \xt He. 4:6, 11.\x* roma man xquinimaj-ta re Dios.
\c 4
\p
\v 1 Mareꞌ can takaxibij-kiꞌ chin man takaban\x * \xo 4.1 \xt He. 12:15.\x* anchaꞌl xquiban re vinak reꞌ, roma xa man xkojoc-ta chupan re uxlanen re rubin can re Dios che nuyaꞌ, y rejaꞌ xa can cꞌa rutzꞌamon rusujic chaka chin che yoj yojoc-ta chupan re uxlanen reꞌ.
\v 2 Roma re utzulaj chꞌabal chin re Dios tzijon chaka yoj, can anchaꞌl xtzijos chique re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Pero chique rejeꞌ man jun xoc-va re utzulaj chꞌabal chin re Dios, roma rejeꞌ man xquinimaj-ta.\x * \xo 4.2 \xt He. 3:18.\x* 
\v 3 Y re Dios xubij chiquij re man xeꞌniman-ta richin:
\q Yen ximban jurar roma re voyoval y ximbij:
\q Can katzij nimbij che man jun bey xqueꞌoc-ta chupan re uxlanen re ninyaꞌ.\x * \xo 4.3 \xt Sal. 95:11; He. 3:11.\x* 
\q Quireꞌ xubij re Dios.
\m Riqꞌuin reꞌ can nikꞌalajin che yoj re kaniman re Dios yojoc chupan re uxlanen re nuyaꞌ rejaꞌ, y re uxlanen reꞌ xtiquir-pa ja tak re Dios xuqꞌuis rubanic re ruchꞌulef.
\v 4 Y reꞌ kataman roma chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nubij:
\q Re Dios xuxlan\x * \xo 4.4 \xt Gn. 2:2; Ex. 20:11.\x* chupan re ruvuk kꞌij,
\q tak xuqꞌuis rubanic ronojel re ruchꞌulef y re rocaj.
\m
\v 5 Y chukaꞌ re Dios nubij chupan re ruchꞌabal re tzꞌiban can, tak xubij chiquij re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can re man xeꞌniman-ta richin:
\q Cama-va xqueꞌoc-ta chupan re uxlanen re ninyaꞌ yen.
\m
\v 6 Roma re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, xquicꞌaxaj re utzulaj chꞌabal chin re Dios, pero rejeꞌ man xquiban-ta re xquicꞌaxaj, y mareꞌ man xeꞌoc-ta chupan re uxlanen\x * \xo 4.6 \xt He. 3:19.\x* re nuyaꞌ re Dios. Jacꞌa yoj can yiꞌon kꞌij chaka che yojtiquir yojoc chupan re uxlanen reꞌ.
\v 7 Y tak kꞌaxnak chic qꞌuiy tiempo, re Dios xusuj chic jun bey re uxlanen reꞌ chique re vinak. Y ja re Rey David re xucusaj y xuyaꞌ pa ránma re chꞌabal re nbin chic-ka, y ja quireꞌ nubij:
\q Vo xa xticꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios vocame,\x * \xo 4.7 \xt Sal. 95:7.\x* 
\q man ticoversaj re ivánma.
\q Quireꞌ re chꞌabal re xuyaꞌ re Dios pa ránma re David.
\m
\v 8 Y re uxlanen re kabim-pa mana-ta reꞌ re lugar re ancheꞌ xeꞌbapon-va re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, tak jeꞌcꞌamom-pa roma re Josué.\x * \xo 4.8 \xt Hch. 7:45.\x* Roma xa ja chic re je quiy-quimam can rejeꞌ re jecꞌo chupan re lugar reꞌ, tak re Dios xusuj chic jun bey re uxlanen chique.
\v 9 Y mareꞌ kataman che cꞌa cꞌo chic jun uxlanen quichin re je rutenemit re Dios.\x * \xo 4.9 \xt Is. 11:10; 60:19.\x* 
\v 10 Y tak xojoc-yan chupan re uxlanen re nuyaꞌ re Dios, cꞌajareꞌ xtiqꞌuis can re kasamaj y yojeꞌxulan anchaꞌl xuban re Dios, tak xuqꞌuis rubanic re ruchꞌulef y re rocaj, rejaꞌ can xuxlan.
\v 11 Can takatijaꞌ kakꞌij chin yojoc chupan re uxlanen reꞌ y man takaban anchaꞌl xquiban re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, rejeꞌ man xquinimaj-ta re xubij re Dios chique, y mareꞌ man xeꞌoc-ta\x * \xo 4.11 \xt He. 3:12, 18, 19.\x* chupan re uxlanen reꞌ.
\p
\v 12 Roma re ruchꞌabal re Dios can cꞌo-va rucꞌaslen, y cꞌo ru-poder\x * \xo 4.12 \xt Jer. 23:29.\x* y más es rutzaꞌn que chach xabanchique clase espada\x * \xo 4.12 \xt Ap. 1:16; 2:16.\x* re banon ray che caꞌeꞌ lado. Roma man cꞌayef-ta chach chin ndoc chupan re avánma,\x * \xo 4.12 \xt 1 Co. 14:24, 25; Ef. 5:13.\x* chupan re a-pensamiento, chupan re abakil y chupan re ebachꞌ re tzꞌamayon richin ronojel re abakil, y chukaꞌ rutaman andex re nakanojij.
\v 13 Man jun vinak re nitiquir nuvovaj-riꞌ chach re Dios. Y man jun cosa re man-ta kꞌalaj chach rejaꞌ, rejaꞌ can ronojel-va nutzꞌat. Y yoj tiene que xtakajach cuenta chach rejaꞌ.
\s Re Jesucristo re Rucꞌajol re Dios jareꞌ re Kanamalaj Sacerdote
\p
\v 14 Hermanos, yoj cꞌo jun Kanamalaj Sacerdote\x * \xo 4.14 \xt He. 3:1; 7:26.\x* re aponak chilaꞌ chicaj ancheꞌ cꞌo-va re Dios, y reꞌ ja re Jesús re Rucꞌajol re Dios. Mareꞌ man takayaꞌ can rubixic che kaniman chic rejaꞌ.
\v 15 Re Kanamalaj Sacerdote nujoyovaj kavach roma rutaman che manak kachukꞌaꞌ. Y rejaꞌ jabal rutaman,\x * \xo 4.15 \xt Is. 53:3.\x* roma tak xcꞌueꞌ vovaꞌ chach re ruchꞌulef, can xtojtobex chin che xmacun-ta. Xa can ronojel re niban chaka yoj,\x * \xo 4.15 \xt Lc. 22:28.\x* quireꞌ xban cha rejaꞌ, xaxe rejaꞌ man xmacun-ta.\x * \xo 4.15 \xt 2 Co. 5:21; 1 P. 2:22.\x* 
\v 16 Man takaxibij-kiꞌ yojelon-apo riqꞌuin re Dios,\x * \xo 4.16 \xt He. 10:19, 22.\x* roma cꞌo re Kanamalaj Sacerdote re nijoyovan kavach. Y vo xa yojelon-apo riqꞌuin re Dios, rejaꞌ chukaꞌ xtujoyovaj kavach y xtuya-pa re utzil pa kaveꞌ. Y tak cꞌo jun cosa xtakacꞌalvachij, can jareꞌ cꞌo-pa rejaꞌ kaqꞌuin chin yojrutoꞌ.
\c 5
\p
\v 1 Y conojel re yeꞌoc namalaj tak sacerdotes, chiquicojol re achiꞌaꞌ yeꞌcha-va. Re quisamaj rejeꞌ ja re yeꞌchꞌo riqꞌuin re Dios pa qui-cuenta re vinak. Yeꞌquisuj chicop jeꞌquimisan cha re Dios\x * \xo 5.1 \xt He. 8:3, 4.\x* re niquiyaꞌ re vinak roma re quimac. Y chukaꞌ niquiyaꞌ re ofrenda cha re Dios re niquiyaꞌ re vinak.
\v 2 Re namalaj tak sacerdotes reꞌ xa je vinak, y mareꞌ quitaman niquijoyovaj\x * \xo 5.2 \xt He. 2:18; 4:15.\x* quivach re vinak re man quitaman-ta andex nika chach re Dios chin niquiban y jeꞌsatzanak riqꞌuin re quinaꞌoj,
\v 3 y re namalaj tak sacerdotes xa je vinak, mareꞌ re chicop re yeꞌquisuj cha re Dios, man xe-ta roma re quimac re vinak, xa can roma chukaꞌ re quimac rejeꞌ.\x * \xo 5.3 \xt Lv. 4:3.\x* 
\p
\v 4 Man jun vinak rion-ta xtibano-ka che ndoc namalaj sacerdote y nicꞌue-ta-ka rukꞌij, roma jun vinak re ndoc namalaj sacerdote can ja re Dios re nichaꞌo richin,\x * \xo 5.4 \xt Ex. 28:1; 1 S. 13:9.\x* anchaꞌl xban cha re Aarón, rejaꞌ ja re Dios xchaꞌo richin.
\v 5-6 Quireꞌ chukaꞌ re Jesucristo, man runaꞌoj-ta rejaꞌ xucusaj chin che xoc Namalaj Sacerdote y xcꞌue-ta-ka rukꞌij,\x * \xo 5.5-6 \xt Jn. 8:54.\x* xa cꞌaja-na re Dios xchaꞌo richin. Roma re Dios xubij cha:
\q Ja rat re Sacerdote\x * \xo 5.5-6 \xt Sal. 110:4.\x* chin nojel tiempo,
\q can anchaꞌl re ache rubiniꞌan Melquisedec re xcꞌueꞌ ajuer can.
\m Y re Dios xubij chukaꞌ cha re Jesucristo:
\q Ja rat re yat Nucꞌajol.\x * \xo 5.5-6 \xt Sal. 2:7; Hch. 13:33.\x* 
\q Mareꞌ ninyaꞌ acꞌaslen.
\m
\v 7 Y jun kꞌij, tak re Jesucristo cꞌa cꞌo vovaꞌ chach re ruchꞌulef y tak xapon chach re tijoj-pokonal, xuban orar\x * \xo 5.7 \xt Sal. 22:1; Mt. 26:53; Jn. 17:1.\x* y xucꞌutuj cha re Dios che tutoꞌ. Roma can rutaman che re Dios nitiquir nutoꞌ chin nukꞌasaj re camic. Y can cof xchꞌo tak xuban orar, y chukaꞌ xokꞌ. Y re Dios can xucꞌaxaj-va re xubij re Jesucristo cha, roma re Jesucristo can ruyiꞌon-va rukꞌij re Dios re Rutotaꞌ.
\v 8 Y astapaꞌ re Jesucristo can Rucꞌajol-va re Dios, man xupokonaj-ta xukꞌasaj tijoj-pokonal, y riqꞌuin reꞌ xkꞌalajin che can nunimaj-va\x * \xo 5.8 \xt Fil. 2:8.\x* rutzij re Dios.
\v 9 Y roma can nunimaj-va rutzij re Dios, rejaꞌ can nitiquir-va yojrucol chach re mac\x * \xo 5.9 \xt He. 2:10.\x* y can xkojrucol chin nojel tiempo vo xa yoj nakanimaj rutzij.
\v 10 Re Dios can xuban-va cha che xoc Namalaj Sacerdote,\x * \xo 5.10 \xt He. 6:20.\x* can anchaꞌl re Melquisedec re xcꞌueꞌ ajuer can.
\s Man takayaꞌ can re Jesucristo
\p
\v 11 Nakajoꞌ nakabij más chiva chij re rusamaj re Jesucristo re Namalaj Sacerdote anchaꞌl re Melquisedec, pero can cꞌayef nuban chakavach, roma yex xa man yixqꞌuiynak-ta chupan re ruchꞌabal re Dios y man nakꞌax-ta pan iveꞌ.\x * \xo 5.11 \xt 2 P. 3:16.\x* 
\v 12 Y can-ta rucꞌamon che ja-ta chic yex re yixtijon quichin re nicꞌaj chic vinak riqꞌuin re ruchꞌabal re Dios, roma qꞌuiy-yan tiempo titzijos-va chiva. Pero yex xa cꞌa itijoxic nijoꞌ chupan re ruchꞌabal re Dios. Xa cꞌa nicꞌatzin che yixtijox chic jun bey, cha re enseñanza re xitamaj jun bey can\x * \xo 5.12 \xt He. 6:1.\x* chij re ruchꞌabal re Dios tak xinimaj. Cꞌa yix anchaꞌl jun acꞌual\x * \xo 5.12 \xt Ga. 4:3.\x* re cꞌaja nalax re xaxe tzꞌumaj nutaj, roma cꞌamaje-na nitiquir nutaj vay.
\v 13 Jun acꞌual re cꞌa nitzꞌuman, cꞌamaje-na nakꞌax pa rueꞌ re nubij re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 5.13 \xt 1 Co. 14:20.\x* Man rutaman-ta andex re choj y andex re man choj-ta.\x * \xo 5.13 \xt Ef. 4:13.\x* Mareꞌ nimbij chiva che yex yix anchaꞌl jun acꞌual.
\v 14 Jacꞌa re nakꞌax chic otz pa quiveꞌ re ruchꞌabal re Dios, can je anchaꞌl re vinak re can yeꞌtiquir chic niquitaj vay. Rejeꞌ xquitijoj-yan-quiꞌ chin xquitamaj re otz y re man otz-ta.\x * \xo 5.14 \xt 1 Co. 2:14, 15.\x* 
\c 6
\nb
\v 1 Nicꞌatzin che tzꞌakat-ta nojel re kataman chij re enseñanza chin re Jesucristo. Roma re xeꞌcꞌut chakavach pa nabey kataman chic. Y re xkatamaj, xoc chin xjalataj re kacꞌaslen chach re Dios y chin che xkayaꞌ can re mac\x * \xo 6.1 \xt He. 9:14.\x* re nicꞌamo-pa re camic chin jumul, roma xkanimaj rejaꞌ.
\v 2 Xkatamaj-yan andex ndel-va che tzij re bautismo,\x * \xo 6.2 \xt Hch. 19:4.\x* y chukaꞌ xkatamaj-yan andex nicꞌatzin-va tak re yeꞌcꞌuan quichin re hermanos niquiyaꞌ quikꞌaꞌ pa kaveꞌ\x * \xo 6.2 \xt Hch. 8:14, 17.\x* y xkatamaj-yan re kꞌij tak conojel re anamaꞌiꞌ xqueꞌcꞌastaj-pa y xkatamaj-yan chukaꞌ chij re castigo chin nojel tiempo re xtuyaꞌ re Dios pa quiveꞌ re vinak re man quiniman-ta. Pero nicꞌatzin chukaꞌ che nakatamaj más chij re Cristo, chin che tzꞌakat re naꞌoj nicꞌueꞌ kaqꞌuin.
\v 3 Y can xtakatamaj-va ronojel reꞌ chij re Cristo, roma re Dios can yojrutoꞌ.
\p
\v 4 Yoj sekresan chic re kacꞌaslen, kacꞌulun chic re utzil re pitinak chilaꞌ chicaj y cꞌo chic re Espíritu Santo kaqꞌuin,\x * \xo 6.4 \xt Mt. 12:31; He. 2:4.\x* 
\v 5 y kataman chic che camas otz re ruchꞌabal re Dios, y chukaꞌ kanaꞌon chic baꞌ re poder vocame y re xqueꞌruban chupan re jun cꞌacꞌa tiempo pitinak.\x * \xo 6.5 \xt He. 2:5.\x* 
\v 6 Y vo xa nakayaꞌ can re Jesucristo y man nakajo-ta chic,\x * \xo 6.6 \xt Mt. 23:31, 32; He. 10:29.\x* cꞌayef chin che cꞌo-ta jun re nibano chaka che nitzolaj-pa kacꞌoꞌx riqꞌuin re Dios. Roma xa nakatzꞌam chic jun bey ruquimisasic\x * \xo 6.6 \xt Zac. 12:10; Lc. 11:48.\x* re Rucꞌajol re Dios cho cruz, y nakayaꞌ ruqꞌuex chiquivach re vinak.
\v 7 Yoj re yoj vinak can yoj anchaꞌl jun ulef tak qꞌuiy job rutijon, roma re ulef tak qꞌuiy job rutijon ndel-pa re ticoꞌn chach, y re xeꞌtico richin camas niquiꞌcot cánma y man niquimalij-ta can, roma re ulef reꞌ nuya-pa re nicꞌatzin chique,\x * \xo 6.7 \xt Sal. 65:10.\x* ndel che tzij che re ulef reꞌ can nucꞌul re ru-bendición re Dios.
\v 8 Pero vo xa man xtivachin-ta re kacꞌaslen, cꞌayef xtuban chaka, can anchaꞌl re ulef re can xe itzel tak kꞌayis y qꞌuix yeꞌruyaꞌ.\x * \xo 6.8 \xt Is. 5:6.\x* Jun ulef quireꞌ man jun ndoc-va, man otz-ta nitzꞌet, xa xtiparox rach y xtimalex can.
\p
\v 9 Y yex hermanos, re camas yixkajoꞌ, astapaꞌ cꞌo tzij re xkabij-yan-ka chiva, anchaꞌl tak xojchꞌo chij re itzel ulef, pero yoj nakanojij che yex man xtiban-ta quireꞌ, xa can kataman che re icꞌaslen nivachin\x * \xo 6.9 \xt Fil. 1:6, 7; He. 10:34, 39.\x* chach re Dios y riqꞌuin reꞌ nikꞌalajin che yixcolotajnak chic chach re imac.
\v 10 Re Dios can choj-va, y mareꞌ man xtumistaj-ta re samaj re ibanom-pa.\x * \xo 6.10 \xt Zac. 12:10; Mt. 23:31, 32.\x* Re Dios rutaman che yex nijoꞌ rejaꞌ. Y yex can nicꞌut che can yixjovan, roma jeꞌitaꞌom-pa re je rajcꞌual chic re Dios, y cꞌa quireꞌ yixtajin chubanic.
\v 11 Y can nakarayij che can anchaꞌl-ta yixjovan vocame, quire-ta xtiban nojel tiempo, cꞌa chupan re ruqꞌuisibal kꞌij chin re icꞌaslen, chin quireꞌ can xticꞌul-va ronojel re rusujun re Dios chiva, re can riqꞌuin ronojel ivánma iyaben-apo.\x * \xo 6.11 \xt Col. 2:2.\x* 
\v 12 Nicꞌatzin che yex niban quireꞌ chin man tipa ikꞌoral. Xa can tibanaꞌ anchaꞌl niquiban re nicꞌaj chic re quiniman re Dios y yeꞌcochꞌon,\x * \xo 6.12 \xt He. 10:36.\x* mareꞌ can cꞌo re qui-herencia re jeꞌrubin re Dios che yeꞌruyaꞌ.
\p
\v 13 Re yeꞌrusuj re Dios can yeꞌruya-va. Roma ajuer can tak re Dios xubij cha re Abraham che xtuyaꞌ re ru-bendición cha, can pa rubeꞌ rejaꞌ mismo xuban-va jurar che katzij xtuyaꞌ re xusuj cha. Y pa rubeꞌ rejaꞌ xuban-va jurar,\x * \xo 6.13 \xt Gn. 22:16.\x* roma man jun re más nem rukꞌij y ru-poder que chach rejaꞌ.
\v 14 Y re Dios xubij cha re Abraham: Can katzij nimbij chava che xtinyaꞌ re nu-bendición pan aveꞌ y camas cꞌa avey-amam xqueꞌcꞌueꞌ,\x * \xo 6.14 \xt Gn. 22:16, 17.\x* xchaꞌ re Dios cha re Abraham.
\v 15 Y re Abraham can xucochꞌ qꞌuiy tiempo chin xuyabej re rusujun re Dios cha y can xucꞌul-va.
\v 16 Re vinak jacꞌa re rubeꞌ re Dios niquicusaj chin niquiban jurar, roma rejaꞌ cꞌo más rukꞌij\x * \xo 6.16 \xt Ex. 22:11.\x* y riqꞌuin reꞌ can yeꞌnimax chin che man jun chic cosa tibex chique.
\v 17 Mareꞌ re Dios xuban jurar cha re Abraham che nuyaꞌ re ru-bendición cha, y riqꞌuin reꞌ nucꞌut chiquivach conojel vinak re xqueꞌcꞌulu re bendición reꞌ,\x * \xo 6.17 \xt Ro. 8:17.\x* che rejaꞌ can man nujal-ta re andex runojin\x * \xo 6.17 \xt Job 23:13, 14; Is. 14:24; Jer. 33:20, 21, 25, 26; Ro. 11:29; He. 11:9.\x* che nuban. Y can nuban-va re nubij.
\v 18 Re Dios can katzij-va re nubij y man jun bey man-ta nuban re nubij, y chukaꞌ tak nuban jurar can nuban y man nutzꞌuc-ta tzij. Y chin che más nikꞌalajin chakavach yoj re xojcolotaj-yan chach re kamac, che can katzij-va re nubij, rejaꞌ xuban jurar, chin quireꞌ can riqꞌuin ronojel kánma nakayabej-apo re kꞌij tak xkojba chilaꞌ chicaj riqꞌuin. Y can kataman\x * \xo 6.18 \xt He. 12:1.\x* che xtakacꞌul ronojel re rubin che nuyaꞌ chaka,
\v 19 roma can yojyukul riqꞌuin re Dios, can anchaꞌl banon cha jun barco, yukuban riqꞌuin jun coloꞌ chach jun chꞌichꞌ re camas al. Y re coloꞌ re anchok cha yojyukul-va yoj, napon cꞌa chilaꞌ chicaj.\x * \xo 6.19 \xt Lv. 16:15; Sal. 130:7; He. 9:7.\x* Jun coloꞌ re camas nem rupan, y man nirokchꞌitaj-ta. Mareꞌ can kataman che xkojba chilaꞌ chicaj.
\v 20 Roma re Jesucristo cꞌo chic chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios,\x * \xo 6.20 \xt He. 3:1; 4:14.\x* y ja rejaꞌ re nichꞌo pa kaveꞌ cha re Dios, roma ja rejaꞌ re Namalaj Sacerdote\x * \xo 6.20 \xt He. 5:6.\x* chin nojel tiempo, anchaꞌl re Melquisedec. Re Jesucristo xnabayaj-yan-a chin che yoj yojtiquir chukaꞌ yojapon riqꞌuin re Dios.
\c 7
\s Ja re Jesucristo re Kanamalaj Sacerdote
\p
\v 1 Re jun ache re rubiniꞌan Melquisedec, jareꞌ re Rey chin re tenemit Salem, y chukaꞌ ru-sacerdote re namalaj Dios.\x * \xo 7.1 \xt Gn. 14:18.\x* Re Melquisedec xba chucꞌulic re kamomaꞌ Abraham tak tzolojnak-pa pan ayoval, y reꞌ ja tak jeꞌruchꞌacon chic can re reyes cheꞌ re anchok quiqꞌuin xuban-va ayoval, y mareꞌ re Melquisedec can xuban-va bendecir re Abraham.
\v 2 Y re Abraham xuban lajuj partes cha ronojel cosa re xulisaj-pa chiquikꞌaꞌ re reyes re xeꞌruchꞌac, y cha re lajuj partes reꞌ, jun parte xuyaꞌ cha re Melquisedec. Y re beꞌaj Melquisedec ndel che tzij che jun Rey re can choj-va re rucꞌaslen. Y roma re Melquisedec Rey chin re tenemit Salem, ndel che tzij che Rey de paz, roma re beꞌaj Salem ndel che tzij paz.
\v 3 Re Melquisedec man kꞌalaj-ta vo xa xeꞌcꞌueꞌ rute-rutotaꞌ, man kꞌalaj-ta chukaꞌ vo xa xeꞌcꞌueꞌ rateꞌt-rumomaꞌ. Chukaꞌ man kꞌalaj-ta vo xa xalax y chukaꞌ man kꞌalaj-ta vo xa xcom. Mareꞌ tak nikꞌalajin che rejaꞌ can nojel tiempo\x * \xo 7.3 \xt Sal. 110:4.\x* sacerdote, anchaꞌl re Rucꞌajol re Dios.
\p
\v 4 Ronojel cosas re xulisaj-pa re kamomaꞌ Abraham chiquikꞌaꞌ re reyes, xuban lajuj partes cha, y jun parte xuyaꞌ cha re Melquisedec. Jareꞌ re diezmo re xuyaꞌ re Abraham cha re Melquisedec. Y roma quireꞌ xuban re Abraham riqꞌuin re Melquisedec, nikꞌalajin che re Melquisedec camas nem rukꞌij, astapaꞌ re kamomaꞌ Abraham can cꞌo-va rukꞌij, rejaꞌ can xuya-va re diezmo cha,\x * \xo 7.4 \xt Gn. 14:20.\x* 
\v 5 roma re ley chin re Moisés nubij che re je rey-rumam can re Leví re yeꞌoc sacerdotes, tiene que niyaꞌ re diezmo chique coma re quivinak,\x * \xo 7.5 \xt Nm. 18:21, 26.\x* y re vinak re yeꞌyiꞌo re diezmo ja re rey-rumam can re Abraham,
\v 6 pero re ache rubiniꞌan Melquisedec, astapaꞌ man rey-rumam-ta can re Leví, can xucꞌul re diezmo chukꞌaꞌ re Abraham. Xuban bendecir chukaꞌ re Abraham. Y re Abraham cꞌo rukꞌij, roma cꞌo cosas rusujun re Dios cha.\x * \xo 7.6 \xt Gn. 12:2, 3; 13:14, 17; 17:4; 22:17; Hch. 3:25; Ro. 4:13; Ga. 3:16; He. 6:13; 11:17.\x* 
\v 7 Re Melquisedec camas-va rukꞌij. Roma kataman che re niyiꞌo re bendición, más nem rukꞌij que chach re nicꞌulu re bendición.
\v 8 Re je rey-rumam can re Leví re anchok chique niya-va re diezmo, xa je vinak y xa yeꞌcom-a chach ruchꞌulef. Jacꞌa re Melquisedec re xyaꞌ re diezmo cha roma re Abraham, nibex che rejaꞌ can cꞌo-va rucꞌaslen chin nojel tiempo.\x * \xo 7.8 \xt He. 5:6; 6:20.\x* 
\v 9 Y mareꞌ can yojtiquir nakabij che tak re Abraham xuyaꞌ re ru-diezmo cha re Melquisedec, xuya-yan can pa qui-cuenta re sacerdotes re je rey-rumam re Leví. Astapaꞌ rejeꞌ niyaꞌ re diezmo chique anchaꞌl nubij re ley.
\v 10 Y yojtiquir chukaꞌ nakabij che re sacerdotes reꞌ, astapaꞌ can cꞌamaje-na caꞌlax tak re Melquisedec xba chucꞌulic re Abraham, can jareꞌ tak xquitoj-yan re qui-diezmo cha re Melquisedec riqꞌuin re quimomaꞌ Abraham.
\p
\v 11 Re ley chin re Moisés xjach pa quikꞌaꞌ re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, chupan re qui-tiempo re sacerdotes re je rey-rumam can re Leví. Pero re sacerdotes reꞌ man xeꞌtiquir-ta xquiban chique re kavinak reꞌ che man jun quimac xel chach re Dios,\x * \xo 7.11 \xt Ga. 2:21; He. 8:7.\x* y mareꞌ xcꞌatzin che xpa jun chic Sacerdote anchaꞌl re Melquisedec, y man anchaꞌl-ta re Aarón y ni xe-ta anchaꞌl re nicꞌaj chic sacerdotes re je rey-rumam can re Leví.
\v 12 Can xjalataj re nubij chupan re ley, roma tak xpa re jun chic Sacerdote, man junan-ta quiqꞌuin re nicꞌaj chic sacerdotes.
\v 13 Roma re jun Sacerdote reꞌ man rey-rumam-ta can re Leví. Rejaꞌ rey-rumam can jun chic ache. Y re je rey-rumam can re ache reꞌ man chin-ta che yeꞌoc sacerdotes.
\v 14 Re jun chic Sacerdote ja re Kajaf Jesucristo, y kataman che rejaꞌ rey-rumam can re ache rubiniꞌan Judá.\x * \xo 7.14 \xt Gn. 49:10; Is. 11:1.\x* Y re ley chin re Moisés man nubij-ta che yeꞌoc sacerdotes re je rey-rumam can re Judá.
\p
\v 15 Re cꞌacꞌa Sacerdote re xbeka, xa anchaꞌl re sacerdote rubiniꞌan Melquisedec. Mareꞌ can xkꞌalajin che re jun Sacerdote reꞌ, man junan-ta quiqꞌuin re sacerdotes re je rey-rumam can re Leví.
\v 16 Re ley nubij che can xe re je rey-rumam can re Leví jareꞌ re yeꞌoc sacerdotes, y re Jesucristo xa man rey-rumam-ta can re Leví. Pero rejaꞌ can xtiquir xoc Sacerdote, roma re rucꞌaslen man jun bey xtiqꞌuis. Can kꞌalaj che cꞌo ru-poder.
\v 17 Anchaꞌl xubij re Dios cha re Jesucristo:
\q Ja rat re Sacerdote chin nojel tiempo,\x * \xo 7.17 \xt Sal. 110:4.\x* 
\q can anchaꞌl re Melquisedec re xcꞌueꞌ ajuer can.
\m
\v 18 Y xyaꞌ can rubanic re nubij chupan re ley, roma manak ru-poder y man xtiquir-ta xeꞌrucol re vinak chupan re quimac.\x * \xo 7.18 \xt Ro. 8:3; Ga. 4:9.\x* 
\v 19 Roma re ley xa man xtiquir-ta xuban chique re vinak che man jun quimac xel chach re Dios,\x * \xo 7.19 \xt Hch. 13:39; Ro. 3:20; Ga. 3:24.\x* pero vocame cꞌo chic Jun más otz pa ru-lugar re ley reꞌ. Riqꞌuin re Jun reꞌ kabanon-va confiar-kiꞌ.\x * \xo 7.19 \xt Ro. 5:2.\x* Y xaxe roma re Jun reꞌ, yoj yojtiquir yojelon-apo riqꞌuin re Dios.
\p
\v 20 Re Dios xuban jurar chin xkꞌalajin che katzij che re Jesús xoc Sacerdote.
\v 21 Jacꞌa re je rey-rumam can re Leví, tak xeꞌoc sacerdotes, re Dios man jun juramento xuban. Pero tak re Jesús xoc Sacerdote, jareꞌ tak re Dios xuban jurar. Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re tzꞌiban can:
\q Re Ajaf Dios xuban jurar y man xtujal-ta re nunojij.\x * \xo 7.21 \xt Sal. 110:4.\x* 
\q Chukaꞌ xubij: Ja rat re Sacerdote chin nojel tiempo,
\q can anchaꞌl re Melquisedec re xcꞌueꞌ ajuer can.
\q Quireꞌ xubij re Dios cha re Jesús.
\m
\v 22 Mareꞌ ja re Jesús xpaꞌeꞌ can chach re trato re xuban re Dios kaqꞌuin. Y re trato reꞌ más otz\x * \xo 7.22 \xt He. 8:6.\x* que chach re xban nabey quiqꞌuin re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can.
\p
\v 23 Re sacerdotes re je rey-rumam can re Leví je qꞌuiy, roma re sacerdotes reꞌ xa yeꞌcom. Y tak nicom-a jun chique re sacerdotes, can ndoc chic can jun pa ruqꞌuixel.
\v 24 Y ja re Jesús re Sacerdote chin nojel tiempo.\x * \xo 7.24 \xt Is. 9:6, 7.\x* Rejaꞌ man jun bey xticom.
\v 25 Y mareꞌ rejaꞌ can nitiquir yeꞌrucol chin nojel tiempo re yeꞌniman richin, chin che cꞌo modo yeꞌjelon-apo riqꞌuin re Dios. Roma rejaꞌ can nojel tiempo Sacerdote, mareꞌ binak-rach nichꞌo pa qui-cuenta re\x * \xo 7.25 \xt Ro. 8:34.\x* vinak cha re Dios.
\p
\v 26 Y ja re Jesús re rucꞌamon che xoc Kanamalaj Sacerdote, roma re rucꞌaslen can lokꞌolaj-va.\x * \xo 7.26 \xt He. 3:1; Ap. 15:4.\x* Man jun bey xmacun-ta,\x * \xo 7.26 \xt He. 4:15.\x* man jun itzel cosa xlitaj pa rucꞌaslen, man junan-ta quiqꞌuin re vinak re yeꞌmacun, y yiꞌon rukꞌij chilaꞌ chicaj.\x * \xo 7.26 \xt Ef. 1:20.\x* 
\v 27 Rejaꞌ man anchaꞌl-ta re namalaj tak sacerdotes re je rey-rumam can re Leví. Rejeꞌ ronojel kꞌij yeꞌquiquimisaj chicop y yeꞌquisuj cha re Dios.\x * \xo 7.27 \xt Lv. 9:7; 16:15.\x* Quireꞌ niquiban chin che nicuyutaj quimac rejeꞌ y chukaꞌ quimac re quivinak. Jacꞌa re Jesús man nicꞌatzin-ta che qꞌuiy bey xuban quireꞌ cha re Dios.\x * \xo 7.27 \xt Ro. 6:10.\x* Rejaꞌ xa jun bey quireꞌ xuban, y tak rejaꞌ xuban quireꞌ, ja re ru-cuerpo re xcom cho cruz.
\v 28 Re Jesús man anchaꞌl-ta-oc re namalaj tak sacerdotes re je rey-rumam can re Leví. Roma rejeꞌ xa je vinak y manak qui-poder. Astapaꞌ can je quireꞌ, re ley chin re Moisés can xuban-va chique che xeꞌoc namalaj tak sacerdotes.\x * \xo 7.28 \xt He. 5:1, 2.\x* Jacꞌa re Jesús can Rucꞌajol-va re Dios. Y astapaꞌ cꞌo chic re ley chireꞌ, re Dios can xuban jurar che re Jesús ndoc Namalaj Sacerdote. Y re Jesús aconak ka-Sacerdote chin nojel tiempo, y rejaꞌ can choj riqꞌuin\x * \xo 7.28 \xt He. 2:10.\x* ronojel.
\c 8
\s Re ru-trato re Dios vocame, ja re Jesucristo re nibano rubiyal chakavach
\p
\v 1 Re forma re nakabij y re más rajkalen, ja che vocame cꞌo jun Kanamalaj Sacerdote re camas rukꞌij, y chukaꞌ re ka-Sacerdote reꞌ tzꞌuyul chilaꞌ chicaj pa rajquikꞌaꞌ re namalaj Dios,\x * \xo 8.1 \xt Ef. 1:20; Col. 3:1.\x* 
\v 2 y aconak Sacerdote chilaꞌ chicaj ancheꞌ cꞌo-va re Dios, chireꞌ chupan re katzij rachoch re Dios, re banon roma re Dios re man anchaꞌl-ta niban coma re vinak.\x * \xo 8.2 \xt He. 9:11.\x* 
\v 3 Vovaꞌ chach re ruchꞌulef re namalaj tak sacerdotes yeꞌquisuj re chicop jeꞌquimisan y yeꞌquisuj chukaꞌ re ofrendas cha re Dios.\x * \xo 8.3 \xt He. 5:1.\x* Ja samaj reꞌ re yiꞌon chique chin niquiban. Y mareꞌ re Jesús can xcꞌatzin chukaꞌ che cꞌo xusuj\x * \xo 8.3 \xt Ef. 5:2.\x* cha re Dios roma rejaꞌ jun Namalaj Sacerdote.
\v 4 Y xe-ta re Jesús cꞌo-ta chach re ruchꞌulef, man-ta nitiquir nuban re samaj re nuban jun sacerdote vovaꞌ chach re ruchꞌulef, roma re ley chin re Moisés nubij che can xe-va re je rey-rumam can re ache xubiniꞌaj Leví jareꞌ re yeꞌoc sacerdotes y ja rejeꞌ re yeꞌsuju re chicop jeꞌquimisan y chukaꞌ re ofrendas cha re Dios.
\v 5 Re jay re ancheꞌ yeꞌsamaj-va re sacerdotes reꞌ y ronojel re cosas cꞌo chupan, xa je rumuchꞌuchꞌil re rachoch re Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj.\x * \xo 8.5 \xt He. 9:23.\x* Y mareꞌ, tak nitzꞌam-yan rubanic re rachoch re Dios, re Dios xubij cha re Moisés: Tacꞌaxaj jabal y nicꞌatzin che tiban ronojel,\x * \xo 8.5 \xt Ex. 25:40; 26:30; 27:8; Nm. 8:4; 1 Cr. 28:12, 19; Hch. 7:44.\x* anchaꞌl re xincꞌut chavach pa rueꞌ re loma rubiniꞌan Sinaí.
\v 6 Y riqꞌuin ronojel reꞌ can nakatzꞌat-va che re rusamaj re Jesús más nem rukꞌij que chach re samaj re niquiban re sacerdotes chupan re rachoch re Dios vovaꞌ chach re ruchꞌulef. Roma re cꞌacꞌa trato re xuban re Dios quiqꞌuin re vinak,\x * \xo 8.6 \xt He. 7:22.\x* jareꞌ re nusamajij re Jesús, y camas-va otz yeꞌrusuj.
\p
\v 7 Y xe-ta re nabey trato otz-ta xel, man-ta xban jun chic.\x * \xo 8.7 \xt He. 7:11, 18.\x* 
\v 8 Pero xa roma re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can man xquiban-ta ronojel re xubij chupan re nabey trato, mareꞌ tak re Ajaf man xka-ta chach, y xubij:
\q Xtapon re kꞌij tak xtimban jun cꞌacꞌa trato
\q quiqꞌuin re aj-Israel y re aj-Judá.\x * \xo 8.8 \xt Jer. 23:5-7; 30:3; 31:31.\x* 
\q
\v 9 Y re cꞌacꞌa trato re xtimban quiqꞌuin,
\q man junan-ta riqꞌuin re trato re ximban quiqꞌuin
\q re quivinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can,
\q tak xeꞌncꞌuaj y xeꞌncol-pa chupan re nación Egipto,
\q roma rejeꞌ xa man xquiban-ta chic re trato reꞌ,
\q mareꞌ yen xeꞌnmalij, xchaꞌ re Ajaf.
\q
\v 10 Xa roma re quireꞌ xquiban, mareꞌ vocame jun chic-va rubanic re trato re xtimban.
\q Re xtimban vocame, ja che can xtintzꞌibaj re nu-ley pa tak cánma,
\q y chukaꞌ can xtinyaꞌ pa quijalom.
\q Xquinoc qui-Dios,
\q y rejeꞌ xqueꞌoc nutenemit.
\q Jareꞌ re jun chic trato re xtimban quiqꞌuin.\x * \xo 8.10 \xt Gn. 17:7, 8; Jer. 24:7; Ez. 37:27; Zac. 8:8.\x* 
\q
\v 11 Y re kꞌij reꞌ man chic xticꞌatzin-ta che xqueꞌtijox\x * \xo 8.11 \xt Is. 54:13; Jn. 6:45; 1 Jn. 2:27.\x* re quivinak, ni xe-ta re quichꞌalal chin che niquibij-ta chique: Titamaj cꞌa rach re Ajaf.
\q Roma chupan re tiempo reꞌ can conojel chic jeꞌatamayon noch.
\q Can che cocoj y che nimaꞌk quitaman chic noch.
\q
\v 12 Quireꞌ xtimban, roma xtinjoyovaj quivach y xtincuy re quibanabal re man je otz-ta.
\q Man xteꞌka-ta chic chinucꞌoꞌx re quimac y re itzel tak quibanabal.
\q Quireꞌ xubij re Dios.
\m
\v 13 Y tak re Dios xunataj re cꞌacꞌa trato, ndel che tzij che re nabey trato xa manak chic rajkalen.\x * \xo 8.13 \xt 2 Co. 5:17.\x* Y jun cosa re manak chic rajkalen, y man nicꞌatzin-ta chic, xa napon-yan cꞌa re kꞌij che niqꞌuis.
\c 9
\p
\v 1 Re nabey trato re xuban re Dios quiqꞌuin re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, xubij re andex rubanic niquiban chin niquiyaꞌ rukꞌij re Dios, y ancheꞌ niquiban-va quireꞌ ja chupan re rachoch re Dios re xcꞌueꞌ quiqꞌuin, y re jun jay reꞌ xa vovaꞌ chach re ruchꞌulef\x * \xo 9.1 \xt Ex. 25:8.\x* xban-va.
\v 2 Y re jay reꞌ ja quireꞌ rubanic:\x * \xo 9.2 \xt Ex. 26:1.\x* Chupan re nabey parte cꞌo jun candelero y jun mesa. Y chach re mesa reꞌ jecꞌo-va re lokꞌolaj tak xcana-vay,\x * \xo 9.2 \xt Lv. 24:5, 6.\x* y re nabey parte reꞌ nibex Santo cha.
\v 3 Y chij can re rucaꞌn utzulaj tziak re anchok cha tason-va rupan re jay reꞌ, chireꞌ cꞌo-va re rucaꞌn parte re nibex Santísimo cha. Quireꞌ nibex cha roma más santo que chach re nabey parte.
\v 4 Y chupan re rucaꞌn parte reꞌ cꞌo jun altar re banon cha kꞌanapuak y chireꞌ niparox-va re pom. Cꞌo chukaꞌ re cofre chin re ru-trato re Dios. Y ronojel rij re cofre reꞌ de oro, y can quireꞌ chukaꞌ re rupan. Chupan re cofre cꞌo jun lak re banon cha kꞌanapuak, y chupan re lak reꞌ cꞌo baꞌ maná,\x * \xo 9.4 \xt Ex. 16:33.\x* re vay re xka-pa chilaꞌ chicaj re xquitaj re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can tak xeꞌcꞌueꞌ pa desierto. Chupan re cofre cꞌo chukaꞌ re ru-vara re Aarón,\x * \xo 9.4 \xt Nm. 17:10.\x* re xjotayim-pa. Y chukaꞌ cꞌo re tzꞌalam tak aboj\x * \xo 9.4 \xt Ex. 25:16; Dt. 10:2.\x* re ancheꞌ xtzꞌibas-va can re mandamientos.
\v 5 Xeꞌban re je caꞌeꞌ querubín quiricꞌon quixicꞌ pa rueꞌ re cofre,\x * \xo 9.5 \xt Lv. 16:2.\x* y reꞌ xeꞌoc chique re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can chin che neꞌka chiquicꞌoꞌx che re Dios can xcꞌue-va chireꞌ roma cꞌo rukꞌij y ru-poder. Y re tzꞌapebal-rueꞌ re cofre xucꞌut chiquivach re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can che can cꞌo-va cuyubal-mac. Pero vocame man xtakabij-ta más chij ronojel reꞌ.
\p
\v 6 Y jacꞌa quireꞌ xban cha re rachoch re Dios, che re sacerdotes nojel tiempo yeꞌoc chupan re nabey parte chin niquiban re rusamaj re Dios y chin niquiyaꞌ rukꞌij.\x * \xo 9.6 \xt Nm. 28:3.\x* 
\v 7 Jacꞌa chupan re rucaꞌn parte, can xe-va re namalaj sacerdote re cꞌo modo ndoc-apo, y can xe-va jun kꞌij ndoc chupan\x * \xo 9.7 \xt Ex. 30:10.\x* jun junaꞌ. Y tak ndoc-apo, nucꞌuaj quiqꞌuiqꞌuel re chicop re yeꞌquimisas y nusuj cha re Dios roma re rumac rejaꞌ mismo y roma chukaꞌ re quimac re vinak.
\v 8 Tak cꞌa nicusas-na re jun rachoch re Dios reꞌ, man xabanchique-ta vinak nitiquir ndoc-apo chupan re lugar Santísimo. Y riqꞌuin reꞌ re Espíritu Santo nucꞌut chakavach che chupan re tiempo tak xbanataj quireꞌ, cꞌamaje-na tikꞌalajin re andex rubanic niban chin nivil re bey chin yeꞌbapon\x * \xo 9.8 \xt Jn. 14:6; He. 4:15, 16; 10:19.\x* re vinak cꞌa riqꞌuin re Dios.
\v 9 Y ronojel reꞌ cꞌo qꞌuiy cosas nubij chaka chupan re tiempo vocame. Re chicop y re ofrendas re xeꞌquisuj re sacerdotes cha re Dios re tiempo reꞌ, man xeꞌtiquir-ta xquiban chique re vinak re xeꞌyiꞌo ronojel reꞌ, che choj-ta xuban re cánma chach re Dios.\x * \xo 9.9 \xt Ga. 3:21.\x* 
\v 10 Roma chupan re nabey trato, xaxe xchꞌo chij re andex niquitaj,\x * \xo 9.10 \xt Ro. 14:17.\x* re andex niquikum, y re andex rubanic chin niquijoskꞌij-quiꞌ.\x * \xo 9.10 \xt Nm. 19:7.\x* Y ronojel reꞌ xbex chique re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can che tiquibanaꞌ. Y reꞌ xtiqꞌuis rubanic cꞌaja tak re Cristo xteꞌka vovaꞌ chach re ruchꞌulef roma niban chic jun cꞌacꞌa trato. Roma re nabey trato xa más chij re cuerpo xchꞌo-va.
\p
\v 11 Re Cristo can xpa-yan y xoc jun Namalaj Sacerdote chin re cꞌacꞌa trato re xban kaqꞌuin re rucꞌamom-pa utzil chaka.\x * \xo 9.11 \xt He. 10:1.\x* Re rachoch re Dios re ancheꞌ xoc-va re Jesucristo más nem y más jabal.\x * \xo 9.11 \xt He. 8:2.\x* Roma re jay reꞌ man vinak-ta jeꞌbanayon richin, mareꞌ kꞌalaj che man vova-ta chach re ruchꞌulef cꞌo-va.
\v 12 Re Jesucristo can xe-va re jun bey xoc chupan re lugar rubiniꞌan Santísimo re cꞌo chilaꞌ chicaj. Tak rejaꞌ xoc chupan re lugar reꞌ, man xusuj-ta quiqꞌuiqꞌuel achijaꞌ tak cabras, y ni xe-ta quiqꞌuiqꞌuel alajiꞌ tak vacx, xa can ja rejaꞌ mismo re xusuj re ruqꞌuiqꞌuel\x * \xo 9.12 \xt Ap. 1:5.\x* cha re Dios chin che xcuyutaj re kamac,\x * \xo 9.12 \xt Dn. 9:24; Zac. 3:9.\x* y riqꞌuin reꞌ xuban chaka che jumul xojcolotaj chach re mac.
\v 13 Chupan can re nabey trato, tak cꞌo jun vinak re man chꞌajchꞌoj-ta rubanon re ru-cuerpo chach re Dios, re vinak reꞌ chin che nichꞌojchꞌojer chach re Dios, tiene que niquimisas jun toro o jun achij cabra o niparox jun novilla, y re ruchajil re novilla y re ruqꞌuiqꞌuel re toro, y re ruqꞌuiqꞌuel re cabra nichicax\x * \xo 9.13 \xt Lv. 16:14; Nm. 19:2, 17, 18.\x* chij re vinak re man chꞌajchꞌoj-ta ru-cuerpo chach re Dios.
\v 14 Vo xa re quiqꞌuiqꞌuel y re quichajil re chicop xtiquir xujoskꞌij re qui-cuerpo re vinak reꞌ, cꞌalapaꞌ ruqꞌuiqꞌuel re Jesucristo\x * \xo 9.14 \xt 1 Jn. 1:7.\x* man-ta xtitiquir. Rejaꞌ can nitiquir nuchꞌojersaj re kánma chach re mac re yojcꞌuan-a pa camic, y nuban chaka che yojtiquir nakaban re rusamaj re cꞌaslic Dios. Re rucꞌaslen rejaꞌ chꞌajchꞌoj y man jun mac xuban, y re ru-poder re Espíritu Santo chin nojel tiempo jareꞌ re xbano cha re Jesucristo che xusuj-riꞌ cha re Dios\x * \xo 9.14 \xt Ro. 1:4; Ef. 2:5.\x* chin xquimisas pa ru-cuenta re kamac.
\p
\v 15 Y mareꞌ can ja-va re Jesucristo re nisamajin re cꞌacꞌa trato re xuban re Dios kaqꞌuin yoj. Y mareꞌ re jeꞌvayon\x * \xo 9.15 \xt He. 3:1.\x* roma re Dios chin yeꞌoc riqꞌuin rejaꞌ, cꞌo qui-herencia chilaꞌ chicaj, roma ja quireꞌ rubin, y re herencia reꞌ chin nojel tiempo. Yoj re yojcꞌo chupan re tiempo reꞌ, cꞌo ka-herencia chilaꞌ chicaj, y quireꞌ chukaꞌ re kavinak re xeꞌcꞌueꞌ chupan re tiempo chin re nabey trato. Re Jesucristo xcom chukaꞌ pa qui-cuenta rejeꞌ, chin che xeꞌcolotaj chach re quimac.\x * \xo 9.15 \xt Ro. 3:25; 1 Ti. 2:5.\x* 
\v 16 Can xcꞌatzin che xcom re Jesucristo. Anchaꞌl nibanataj vovaꞌ chuchꞌulef, tak jun tataꞌaj nuban jun vuj y chupan re vuj nubij che tak rejaꞌ xticom, re herencia ndoc quichin re rajcꞌual. Pero kataman che re herencia man nijach-ta chique tak cꞌa cꞌas re tataꞌaj, tiene que niquiyabej-na che nicom.
\v 17 Y cꞌaja tak quiminak chic re tataꞌaj, cꞌajareꞌ cꞌo modo nijach re herencia re ruyiꞌon can. Pero tak cꞌa cꞌas re tataꞌaj, re vuj banon man jun rajkalen.
\v 18 Y quireꞌ chukaꞌ xban quiqꞌuin re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Roma nabey xeꞌquiquimisaj re chicop y xbiyin quiqꞌuiqꞌuel.\x * \xo 9.18 \xt Ex. 24:6.\x* Y ja chireꞌ tak xtiquir-pa re nabey trato.
\v 19 Roma tak re Moisés rubin chic chique re vinak ronojel re nubij chupan re ley re tiene que niquiban,\x * \xo 9.19 \xt Ex. 24:5-8.\x* xboꞌrcꞌama-pa re quiqꞌuiqꞌuel re alajiꞌ tak vacx y achijaꞌ tak cabras, baꞌ yaꞌ, baꞌ rusumal oveja re banon pintar che quiak y baꞌ kꞌayis rubiniꞌan hisopo, y cꞌareꞌ xuchicaj baꞌ quicꞌ xalon riqꞌuin yaꞌ chij re vuj chin re ley y chukaꞌ\x * \xo 9.19 \xt Lv. 14:4; 16:14, 15, 18.\x* xuchicaj pa quiveꞌ conojel re vinak,
\v 20 y re Moisés nubij chique re vinak: Riqꞌuin re quicꞌ reꞌ, ndel che tzij che ja xtzꞌucutaj-a re trato\x * \xo 9.20 \xt Ex. 24:8; Mt. 26:28.\x* re xubij re Dios che nakaban, xchaꞌ re Moisés chique re vinak.
\v 21 Y re Moisés xuchicaj chukaꞌ re quicꞌ chij re rachoch re Dios y chij ronojel re cosas re xqueꞌoc pa rusamaj re Dios.\x * \xo 9.21 \xt Ex. 29:12; Lv. 8:15.\x* 
\v 22 Y chupan re ru-tiempo re ley bama ronojel xeꞌchꞌojersas che quicꞌ, y vo xa manak quicꞌ\x * \xo 9.22 \xt Lv. 17:11.\x* nibiyin, man nicuyutaj-ta re mac.
\s Re ruqꞌuiqꞌuel re Jesucristo re xbiyin tak xquimisas, camas rajkalen
\p
\v 23 Anchaꞌl xkabij-yan-ka, re rachoch re Dios re xquiban re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, can anchaꞌl-va re rachoch re Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj.\x * \xo 9.23 \xt He. 8:5.\x* Y re rachoch re Dios re xquiban vovaꞌ chach re ruchꞌulef y ronojel re cosas re jecꞌo chupan, cꞌa xeꞌchꞌojersas-na riqꞌuin re quiqꞌuiqꞌuel re chicop, cꞌajareꞌ xeꞌcusas cha re rusamaj re Dios. Pero como re rachoch re Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj más nem rukꞌij, nicꞌatzin ruqꞌuiqꞌuel Jun re más rajkalen que chach re quiqꞌuiqꞌuel re chicop.
\v 24 Mareꞌ re Jesucristo man xoc-ta chupan re rachoch re Dios re banon coma re vinak vovaꞌ chuchꞌulef chin xusuj-ta ruqꞌuiqꞌuel pa kaqꞌuixel yoj, roma re rubanic re jay re banon coma re vinak, xa anchaꞌl re rachoch re Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj. Mareꞌ rejaꞌ cꞌa chilaꞌ chicaj xbeꞌoc-va chin nichꞌo riqꞌuin re Dios pa kaveꞌ yoj.\x * \xo 9.24 \xt Ro. 8:34; He. 6:20; 7:25; 1 Jn. 2:1.\x* 
\v 25 Re Jesucristo man nuban-ta anchaꞌl xuban re namalaj sacerdote vovaꞌ chach re ruchꞌulef. Roma re sacerdote ronojel junaꞌ ndoc chupan re lugar rubiniꞌan Santísimo chin nusuj quicꞌ,\x * \xo 9.25 \xt Lv. 16:34.\x* pero mana-ta re ruqꞌuiqꞌuel rejaꞌ re nusuj. Jacꞌa re Jesucristo xa jun bey xuban quireꞌ y re quicꞌ re xucusaj can ja re ruqꞌuiqꞌuel rejaꞌ.
\v 26 Roma xe-ta qꞌuiy bey xusuj-riꞌ, qꞌuiy-ta bey xutaj pokan y qꞌuiy-ta bey xcom, y can-ta quireꞌ rubanom-pa tak xban re ruchꞌulef, y chukaꞌ cꞌa quire-ta nuban chupan re tiempo reꞌ. Pero man quire-ta xuban. Rejaꞌ xa jun bey xusuj-riꞌ chin xcom\x * \xo 9.26 \xt He. 7:27; 10:10; 1 P. 3:18.\x* chin che ndel-a re kamac. Y tak rejaꞌ xuban quireꞌ, xa cꞌaja chupan re ruqꞌuisibal tiempo.\x * \xo 9.26 \xt 1 Co. 10:11; Ga. 4:4; Ef. 1:10.\x* 
\v 27 Yoj re yoj vinak banon chaka che xaxe jun bey yojcom, y cꞌareꞌ nipa re juicio.
\v 28 Y quireꞌ chukaꞌ re Jesucristo, rejaꞌ xaxe jun bey xcom chin che ja rejaꞌ re xkalen re kamac.\x * \xo 9.28 \xt Ro. 6:10; 1 P. 2:24.\x* Y can xtapon-va re kꞌij tak rejaꞌ xtipa chic jun bey. Pero man chin-ta che neꞌcom chic-ka jun bey roma re kamac, xa chin che jumul yojeꞌrucola-ka yoj re kayaben-apo.
\c 10
\p
\v 1 Re ley re ruyiꞌon can re Dios cha re Moisés, mana-ta reꞌ re utzil re camas otz re sujun roma re Dios. Roma re ley chin re Moisés xa rumuchꞌuchꞌil re utzil re rusujun re Dios. Y mareꞌ re chicop re xeꞌsuj cha re Dios ronojel junaꞌ, man xeꞌtiquir-ta xquiban chique re vinak che jumul xel re quimac tak rejeꞌ xeꞌjelon-apo riqꞌuin re Dios.
\v 2 Xe-ta can xchꞌojchꞌojer re cánma coma re chicop re xeꞌquisuj, man-ta yeꞌquisuj chic jun bey, roma can-ta niquinaꞌ che man jun chic quimac chach re Dios.
\v 3 Pero xa ronojel junaꞌ yeꞌquisuj, y riqꞌuin reꞌ neꞌka chiquicꞌoꞌx che re mac man elinak-ta-a quiqꞌuin.\x * \xo 10.3 \xt Lv. 16:21; He. 9:7.\x* 
\v 4 Roma re quiqꞌuiqꞌuel re toros y re achijaꞌ tak cabras man yeꞌtiquir-ta niquilisaj re quimac.\x * \xo 10.4 \xt Mi. 6:6.\x* 
\p
\v 5 Mareꞌ tak re Cristo xpa vovaꞌ chach re ruchꞌulef, xubij cha re Dios:
\q Rat man chic najo-ta che yeꞌsuj re chicop y re ofrendas chavach,\x * \xo 10.5 \xt Sal. 40:6.\x* 
\q mareꞌ tak xinatak-pa yen, chin che ja yen re ninsuj-viꞌ.
\q Y rat xayaꞌ nu-cuerpo anchaꞌl chin re vinak.
\q
\v 6 Re chicop re yeꞌparox chavach can man chic yaquiꞌcot-ta riqꞌuin,
\q quireꞌ chukaꞌ re chicop re yeꞌsuj chava roma re quimac re vinak.
\q
\v 7 Mareꞌ ximbij: Ajaf Dios, yen ximpa chin nimban re najoꞌ rat,
\q can anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can chuij chupan re vuj baton ruchiꞌ.
\q Quireꞌ xubij re Jesucristo.
\m
\v 8 Anchaꞌl xkabij-yan-ka, che re Cristo xubij cha re Dios: Rat can man chic najo-ta che yeꞌsuj re chicop y re ofrendas chavach, can man chic yaquiꞌcot-ta riqꞌuin re chicop re yeꞌparox chavach. Y quireꞌ chukaꞌ re chicop re yeꞌsuj chava roma re quimac re vinak. Quireꞌ xubij re Jesucristo. Y re chicop re yeꞌsuj cha re Dios can ja quireꞌ nubij chupan re ley re yiꞌon cha re Moisés.
\v 9 Y xubij chukaꞌ re Jesucristo: Ajaf Dios, yen ximpa chin nimban re najoꞌ rat. Y roma xpa re Jesucristo, mareꞌ xqꞌuis re nabey trato. Y pa ruqꞌuixel re nabey trato, xcꞌueꞌ can re jun cꞌacꞌa trato.
\v 10 Re nrajoꞌ re Dios ja che xcom\x * \xo 10.10 \xt Jn. 19:34.\x* re Jesucristo cho cruz, xujach re rucꞌaslen koma yoj chin che nichꞌojchꞌojer re kánma.\x * \xo 10.10 \xt Zac. 13:1; Jn. 17:19; He. 13:12.\x* Y xa jun bey xuban quireꞌ.
\p
\v 11 Re sacerdotes kꞌij-kꞌij yeꞌquisuj chicop cha re Dios,\x * \xo 10.11 \xt Nm. 28:3; He. 7:27.\x* roma re quimac re vinak. Pero re niquiban man nitiquir-ta nulisaj-a re quimac re vinak.
\v 12 Jacꞌa re Jesucristo xa jun bey xusuj-riꞌ chin xcom, y jareꞌ tak jumul xcuyutaj re kamac. Y cꞌareꞌ xbetzꞌuyeꞌ pa rajquikꞌaꞌ re Dios chilaꞌ chicaj.\x * \xo 10.12 \xt Col. 3:1; He. 1:3.\x* 
\v 13 Y chilaꞌ cꞌo-va, ruyaben re kꞌij chin yeꞌjach pa rukꞌaꞌ\x * \xo 10.13 \xt Sal. 110:1; Hch. 2:35; 1 Co. 15:25; He. 1:13.\x* conojel re yeꞌtzelan richin.
\v 14 Y man chic xticom-ta, rejaꞌ xaxe jun bey xcom, y riqꞌuin reꞌ xuban chaka che jumul manak kamac ndel chach re Dios. Quireꞌ xuban chaka yoj re xkanimaj chin nichꞌojchꞌojer re kánma.\x * \xo 10.14 \xt He. 10:1, 10.\x* 
\v 15 Quireꞌ nimbij yen y ja chukaꞌ quireꞌ nubij re Espíritu Santo chaka,\x * \xo 10.15 \xt 2 P. 1:21.\x* roma xubij:
\q
\v 16 Che can xtapon-va re kꞌij tak xtimban jun cꞌacꞌa trato quiqꞌuin re vinak.
\q Can xtinyaꞌ re nu-ley pa tak cánma,\x * \xo 10.16 \xt Jer. 31:33.\x* 
\q y chukaꞌ can xtintzꞌibaj pa quijalom, nichaꞌ re Ajaf.
\m
\v 17 Y xubij chukaꞌ:
\q Xtincuy re quimac y man xteꞌka-ta chic chinucꞌoꞌx re itzel tak quibanabal.
\q Quireꞌ rubin re Dios y jareꞌ nubij re Espíritu Santo.
\m
\v 18 Y mareꞌ can nikꞌalajin che man jun chic ndoc-va che yeꞌkasuj chicop cha re Dios chin nicuyutaj re kamac. Re kamac xa xcuyutaj-yan.
\p
\v 19 Hermanos, re Jesús xcom y xbiyin ruqꞌuiqꞌuel katzij yoj, y mareꞌ man nakaxibij-ta-kiꞌ yojelon-apo riqꞌuin re Dios.\x * \xo 10.19 \xt Ro. 5:2; He. 4:16.\x* 
\v 20 Tak re Jesús xcom cho cruz, xujak jun cꞌacꞌa bey chakavach, y re bey reꞌ ja re bey chin cꞌaslen. Y tak rejaꞌ xcom, re utzulaj tziak re anchok cha tason-va rupan re rachoch re Dios xel caꞌeꞌ y riqꞌuin reꞌ xjakataj ruchiꞌ re lugar nibex Santísimo cha. Y reꞌ xusekresaj chakavach che vocame cꞌo modo yojoc-apo riqꞌuin re Dios y man jun nikꞌato kachin.
\v 21 Y re Jesús jareꞌ re Namalaj Sacerdote re cꞌo pa kaveꞌ yoj re yoj rajcꞌual chic re Dios.\x * \xo 10.21 \xt 1 Ti. 3:15.\x* 
\v 22 Mareꞌ yoj re kaniman chic man-ta riqꞌuin caꞌeꞌ kánma yojelon-apo riqꞌuin re Dios, yoj can-ta riqꞌuin ronojel kánma yojelon-apo riqꞌuin.\x * \xo 10.22 \xt Stg. 1:6.\x* Yojelon-ta-apo riqꞌuin re Dios, riqꞌuin jun kánma chꞌajchꞌoj re manak chic etzelal rucꞌuan, y can-ta chꞌajon chic re kacꞌaslen riqꞌuin re chꞌajchꞌoj yaꞌ.
\v 23 Y yoj re yojbin chique re vinak che kayaben re namalaj utzil re xtuyaꞌ re Dios pa kaveꞌ, man cꞌa takayaꞌ can re anchique kayaben. Y man cꞌa takayabej riqꞌuin caꞌeꞌ kánma. Roma ja re Dios re xbin che xtuyaꞌ re namalaj utzil pa kaveꞌ, y rejaꞌ can xtuban-va\x * \xo 10.23 \xt 1 Co. 1:9.\x* cumplir.
\v 24 Y takacanoj andex rubanic nakaban cada jun chin nakatola-kiꞌ, chin nakatamaj yojovan más, y chukaꞌ chin che más-ta nakarayij nakaban re otz tak cosas.
\v 25 Roma jecꞌo re man niquijo-ta chic yeꞌbapon iviqꞌuin tak nimol-iviꞌ pa rubeꞌ re Dios. Jacꞌa yex man tiban quireꞌ. Xa can nicꞌatzin che nimol-iviꞌ,\x * \xo 10.25 \xt Hch. 2:42.\x* chin nicukubalaꞌ icꞌoꞌx chivach-ka yex mismo. Y jareꞌ re más nicꞌatzin roma itaman che napon-yan re kꞌij\x * \xo 10.25 \xt Ro. 13:11; 2 P. 3:9.\x* tak xtipa chic jun bey re Ajaf.
\s Re runiman chic re Dios can cꞌayef nubau cha vo xa nunim chic-riꞌ jun bey chupan re mac
\p
\v 26 Roma re vinak re jeꞌatamayon chic re andex reꞌ re katzij chꞌabal y quicꞌulun chic pa tak cánma, y man riqꞌuin reꞌ rejeꞌ cꞌa yeꞌmacun y can man niquiya-ta can rubanic re mac, can man jun chic cꞌa re xticom-ta pa qui-cuenta chin yeꞌrucol chupan re quimac.\x * \xo 10.26 \xt Nm. 15:30; 2 P. 2:20.\x* 
\v 27 Xaxe chic cꞌa niquiyabej tak re Dios xtuyaꞌ re namalaj castigo pa quiveꞌ, y re castigo reꞌ, ja chupan re kꞌakꞌ re ancheꞌ xqueꞌbeka-va\x * \xo 10.27 \xt Ez. 36:5.\x* re yeꞌtzelan richin re Dios.
\v 28 Anchaꞌl niban cha jun vinak tak cꞌo je caꞌeꞌ o je oxeꞌ xeꞌtzꞌeto richin che xmacun y niquibij che re jun vinak reꞌ man nunimaj-ta re ley chin re Moisés, can man nijoyovax-ta rach, xa can niquimisas-va.\x * \xo 10.28 \xt Dt. 17:2, 6.\x* 
\v 29 Y vo xa ja quireꞌ niban chique re vinak re man niquiban-ta re nubij re ley chin re Moisés, cꞌalapaꞌ chique re vinak re yeꞌkꞌayisan re Rucꞌajol re Dios y niquiban che manak rajkalen re ruqꞌuiqꞌuel,\x * \xo 10.29 \xt 1 Co. 11:29.\x* che man-ta xtika jun namalaj castigo pa quiveꞌ, roma xa ja quicꞌ reꞌ re xchꞌojersan re quicꞌaslen. Y ja chukaꞌ re quicꞌ reꞌ re xbano che xcꞌachoj re cꞌacꞌa trato re xuban re Dios kaqꞌuin yoj re yoj vinak. Y re vinak reꞌ can niquikꞌayisaj chukaꞌ re Espíritu Santo\x * \xo 10.29 \xt Mt. 12:31.\x* re niyiꞌo utzil pa kaveꞌ.
\v 30 Y yoj kataman che re Ajaf rubin che pa rukꞌaꞌ rejaꞌ cꞌo-va re castigo,\x * \xo 10.30 \xt Dt. 32:35; Sal. 94:1. Dt. 32:26; Sal. 50:4; 96:13.\x* y nuyaꞌ rajal chique re vinak re yeꞌmacun. Y chukaꞌ chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nubij: Re Ajaf xtuban juzgar pa quiveꞌ re je richin rejaꞌ. Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\v 31 Takaxibij-kiꞌ\x * \xo 10.31 \xt Is. 33:14; Lc. 12:5; 21:11.\x* chach re Dios. Roma vo xa yojka pa rukꞌaꞌ re cꞌaslic Dios, camas cꞌayef re xtuban chaka.
\p
\v 32 Teꞌka cꞌa chiꞌcꞌoꞌx tak cꞌa baꞌ tisekresas-va\x * \xo 10.32 \xt Ga. 3:4.\x* re icꞌaslen cheꞌ. Camas tijoj-pokonal xikꞌasaj re tiempo reꞌ. Pero can xicochꞌ-va.
\v 33 Jecꞌo chiva yex re xquicochꞌ ronojel re etzelal re xban y re xbex chique, y tak quireꞌ xban chiva, can chiquivach re vinak. Jecꞌo chiva yex re xquitaj chukaꞌ pokan rutzij re tijoj-pokonal re niquikꞌasaj re nicꞌaj chic.
\v 34 Xijoyovaj quivach re vinak re jecꞌo pa cárcel, rejeꞌ jecꞌo pa cárcel rutzij rubeꞌ re Dios. Y tak xmoj ronojel cosas re cꞌo iviqꞌuin, xa xixquiꞌcot.\x * \xo 10.34 \xt Hch. 5:41.\x* Roma itaman che chilaꞌ chicaj\x * \xo 10.34 \xt Mt. 5:12.\x* cꞌo-va re ibiyomal, y re biyomal reꞌ más otz que chach re biyomal cꞌo vovaꞌ chach re ruchꞌulef y chukaꞌ man jun xtilisan chivach.
\v 35 Mareꞌ can otz che ibanon confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios. Man cꞌa tiyaꞌ can. Roma can cꞌo-va jun namalaj rajal-ruqꞌuixel nuyaꞌ chiva.
\v 36 Y can nicꞌatzin cꞌa che yixcochꞌon,\x * \xo 10.36 \xt Lc. 21:19.\x* y roma yixcochꞌon, xa riqꞌuin reꞌ can niban re nurayij re Dios y xticꞌul\x * \xo 10.36 \xt Col. 3:24.\x* chukaꞌ re utzil re rusujun chiva.
\v 37 Roma chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nubij:
\q Re Jun re bin che nipa, can xteꞌka-va,\x * \xo 10.37 \xt He. 2:3, 4.\x* 
\q roma nakaj chic cꞌo-va che nipa.
\q
\v 38 Re vinak re choj chic quicꞌaslen, can xticꞌueꞌ quicꞌaslen re man niqꞌuis-ta, roma quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin\x * \xo 10.38 \xt Ro. 1:17.\x* re Dios.
\q Pero vo xa xqueꞌtzolaj chic jun bey re ancheꞌ jeꞌelinak-va-pa, re Dios man xtiquiꞌcot-ta ránma quiqꞌuin.
\q Quireꞌ nubij re Dios.
\m
\v 39 Jacꞌa yoj man yoj anchaꞌl-ta re yeꞌtzolaj chic jun bey re ancheꞌ jeꞌelinak-va-pa, roma re quireꞌ yeꞌbano, pa castigo yeꞌbeka-va. Jacꞌa yoj, yoj junan quiqꞌuin re quiyiꞌon cánma cha re Dios chin yeꞌcolotaj.
\c 11
\s Re Dios niquiꞌcot ránma quiqꞌuin re vinak re niquiban confiar-quiꞌ riqꞌuin
\p
\v 1 Vo xa can kabanon confiar-kiꞌ riqꞌuin re Dios, can kataman che xtakacꞌul re kayaben y can nuban chaka che nakanimaj qꞌuiy cosas re man nakatzꞌat-ta.\x * \xo 11.1 \xt 2 Co. 4:18.\x* 
\v 2 Quireꞌ xquiban je qꞌuiy chique re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Rejeꞌ can xquiban-a confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios,\x * \xo 11.2 \xt He. 11:4, 5, 39.\x* y re Dios camas xka chach roma quireꞌ xquiban.
\p
\v 3 Y yoj chukaꞌ kabanon confiar-kiꞌ riqꞌuin re Dios, mareꞌ nakꞌax pa kaveꞌ che ja re Dios re xbano re\x * \xo 11.3 \xt Jn. 1:3.\x* ruchꞌulef y ronojel re yeꞌkatzꞌat. Y tak xuban ronojel reꞌ, man xuban-ta riqꞌuin jun cosa re natzꞌat. Rejaꞌ xaxe xubij che queꞌcꞌueꞌ y can jareꞌ tak xeꞌcꞌueꞌ.
\p
\v 4 Re Abel can xuban confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios,\x * \xo 11.4 \xt Gn. 4:4; Mt. 23:35; 1 Jn. 3:11, 12.\x* y re xusuj cha re Dios, más rajkalen que chach re xusuj re runimal rubiniꞌan Caín. Y tzꞌiban can che re Abel man jun rumac xel chach re Dios, roma can xuban confiar-riꞌ riqꞌuin. Kataman chukaꞌ che man jun rumac xel chach re Dios, roma re Dios xucꞌul ronojel re xusuj re Abel cha. Y astapaꞌ re Abel xcom-yan, cꞌa nucꞌut chakavach che can xuban confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios.
\p
\v 5 Re Enoc\x * \xo 11.5 \xt Lc. 3:37; Jud. 14.\x* chukaꞌ xuban confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios. Y mareꞌ tzꞌiban can che xquiꞌcot ránma re Dios riqꞌuin, y man xcom-ta, roma cꞌas tak xcꞌuax-a chilaꞌ chicaj\x * \xo 11.5 \xt Gn. 5:22, 24.\x* roma re Dios.
\v 6 Can nicꞌatzin-va che nakaban confiar-kiꞌ riqꞌuin re Dios. Roma vo xa man xtakaban-ta confiar-kiꞌ riqꞌuin re Dios, rejaꞌ man niquiꞌcot-ta ránma kaqꞌuin.\x * \xo 11.6 \xt Nm. 14:11; 20:12; Sal. 78:22, 32; 106:21.\x* Y chin che yojelon-apo riqꞌuin re Dios, can nakanimaj che rejaꞌ can katzij-va Dios, y can nakanimaj\x * \xo 11.6 \xt Jn. 3:18, 36.\x* chukaꞌ che cꞌo rajal-ruqꞌuixel nuyaꞌ chique re yeꞌcanon richin.
\p
\v 7 Re Noé xuban confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios. Re Dios xubij cha che xtuban jun namalaj job pa rueꞌ re ruchꞌulef\x * \xo 11.7 \xt Gn. 6:13.\x* re nibex diluvio cha. Y tak re Dios xubij quireꞌ cha, rejaꞌ can xunimaj-va astapaꞌ cꞌamaje-na tutzꞌat. Re Noé can xuban-va re xubij re Dios cha. Y xuban jun namalaj barco chin xeꞌrucol re jecꞌo pa rachoch. Y riqꞌuin re quireꞌ xuban re Noé, xbekꞌalajim-pa che re nicꞌaj chic vinak man otz-ta xquiban, roma man xquinimaj-ta re Dios. Y riqꞌuin ronojel re xuban re Noé, re Dios xuban cha che man jun rumac xel,\x * \xo 11.7 \xt Ro. 3:22; Fil. 3:9.\x* roma can xuban-va confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios.
\p
\v 8 Re Abraham xuban chukaꞌ confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios, mareꞌ tak xvayox roma re Dios chin che niba cꞌa pa jun chic lugar re xtusipaj cha, rejaꞌ xunimaj tzij y xba, astapaꞌ man rutaman-ta anchique che lugar xtapon-va.\x * \xo 11.8 \xt Gn. 12:1, 4.\x* 
\v 9 Rejaꞌ can rubanon-va confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios, y mareꞌ xcꞌueꞌ chupan re lugar re sujun cha roma re Dios, astapaꞌ re lugar reꞌ xa pa quikꞌaꞌ nicꞌaj chic vinak cꞌo-va. Y mareꞌ re jay re ancheꞌ xcꞌue-va\x * \xo 11.9 \xt Gn. 12:8.\x* re Abraham xa riqꞌuin tziak banon-va. Quireꞌ chukaꞌ xquiban re Isaac y re Jacob, roma chique rejeꞌ chukaꞌ sujun-va re lugar reꞌ.
\v 10 Re Abraham xuban quireꞌ, roma ruyaben re jun chic tenemit\x * \xo 11.10 \xt Ap. 21:2.\x* re más otz, re tenemit re man jun bey xtiqꞌuis y can ja re Dios banayon.\x * \xo 11.10 \xt Is. 14:32; 2 Co. 5:1.\x* 
\p
\v 11 Re Sara\x * \xo 11.11 \xt Gn. 17:19.\x* re ruxayil re Abraham, can xuban chukaꞌ confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios. Re Dios xubij che xticꞌueꞌ jun ral, y rejaꞌ can xunimaj che quireꞌ. Y astapaꞌ rejaꞌ reꞌj chic y cama-va nalan-ta,\x * \xo 11.11 \xt Lc. 1:36.\x* pero can xcꞌue-va acꞌual riqꞌuin.
\v 12 Y mareꞌ je qꞌuiy rey-rumam re Abraham re xeꞌcꞌueꞌ. Can anchaꞌl re chꞌumil jecꞌo chicaj, y can anchaꞌl chukaꞌ re sanayiꞌ re cꞌo chuchi-mar, roma man jun nitiquir nijelan quichin. Y camas-va je qꞌuiy rey-rumam can re Abraham, astapaꞌ rejaꞌ reꞌj chic tak xcꞌueꞌ re rajcꞌual.\x * \xo 11.12 \xt Ro. 4:19.\x* 
\p
\v 13 Conojel re vinak reꞌ can xquiban-a confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios. Tak rejeꞌ xeꞌcom, cꞌamaje-na tiquicꞌul re rusujun re Dios chique. Y roma can quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios, can anchaꞌl che xquitzꞌat-apo re sujun chique y xquinimaj-a che can katzij-va. Xaxe cꞌa xeꞌtiquir xquiban can quikꞌaꞌ chach re rusujun re Dios chique. Rejeꞌ can xquicꞌut cꞌa che man je richin-ta re ruchꞌulef y xa yeꞌkꞌax\x * \xo 11.13 \xt Gn. 47:9.\x* chach.
\v 14 Y riqꞌuin re xquibij, can kꞌalaj che quiyaben re katzij tenemit ancheꞌ yeꞌbecꞌue-va.\x * \xo 11.14 \xt He. 13:14.\x* 
\v 15 Xe-ta ja re tenemit re ancheꞌ jeꞌelinak-va-pa ja-ta reꞌ re quiyaben, xeꞌtiquir-ta xeꞌtzolaj chic jun bey chireꞌ, pero man quire-ta.
\v 16 Roma rejeꞌ quiyaben jun lugar más otz, y re lugar reꞌ ja chilaꞌ chicaj.\x * \xo 11.16 \xt Fil. 3:20.\x* Y mareꞌ re Dios man niqꞌuex-ta nubij che ja rejaꞌ re qui-Dios,\x * \xo 11.16 \xt Ex. 3:6, 15.\x* roma rubanon chic-apo rubanic jun quitenemit.
\p
\v 17 Re Abraham xuban confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios. Mareꞌ can xunimaj rutzij re Dios tak xbex cha che taquimisaj re acꞌajol Isaac chin nasuj chua. Re Dios quireꞌ xubij cha xaxe chin xutojtobej re Abraham vo xa can katzij rubanon confiar-riꞌ riqꞌuin. Y re Abraham can xusuj-va re Isaac cha re Dios,\x * \xo 11.17 \xt Gn. 22:1, 2; Stg. 2:21.\x* astapaꞌ xe jun rucꞌajol cꞌo. Y re Dios rubin chij re Isaac che xa roma rejaꞌ xqueꞌcꞌueꞌ qꞌuiy rey-rumam re Abraham.
\v 18 Re Dios xubij cha re Abraham: Re je avey-amam re xqueꞌpa roma re Isaac, ja rejeꞌ re xqueꞌcꞌulu re utzil re xtinyaꞌ.\x * \xo 11.18 \xt Gn. 21:12.\x* 
\v 19 Re Abraham rutaman che vo xa nicom re Isaac, re Dios cꞌo ru-poder chin nucꞌasoj.\x * \xo 11.19 \xt Ro. 4:17, 19, 21.\x* Y yojtiquir nakabij che re Isaac can anchaꞌl che xcom y xcꞌastaj-pa.
\p
\v 20 Re Isaac can xuban chukaꞌ confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios, y roma quireꞌ xuban, mareꞌ xtiquir xubij can chique re je caꞌeꞌ rucꞌajol re quibiniꞌan Jacob y Esaú re anchique che utzil jeꞌpitinak chiquivach-apo.\x * \xo 11.20 \xt Gn. 27:27-29, 39, 40.\x* 
\v 21 Y re Jacob xuban chukaꞌ confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios, y mareꞌ ja tak nicom-yan, xeꞌruban can bendecir re rumam,\x * \xo 11.21 \xt Gn. 48:5.\x* re je rucꞌajol re José. Y can xuchiquilbej\x * \xo 11.21 \xt Gn. 47:31.\x* re ruchꞌamaꞌy chin xuyaꞌ rukꞌij re Dios.
\v 22 Re José chukaꞌ xuban confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios. Y mareꞌ, ja tak nicom-yan, xunataj chique re je ruvinak israelitas che can xtapon-va re kꞌij tak re quiy-quimam xqueꞌel-a chupan re nación Egipto.\x * \xo 11.22 \xt Gn. 50:24.\x* Y rejaꞌ can xuchalabej can chique re ancheꞌ xteꞌmuk-va.\x * \xo 11.22 \xt Ex. 13:19.\x* 
\p
\v 23 Re rute-rutotaꞌ re Moisés can xquiban chukaꞌ confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios.\x * \xo 11.23 \xt Sal. 56:4; 118:6; Is. 8:12, 13.\x* Y mareꞌ man xquixibij-ta-quiꞌ chach re Rey Faraón re xlisan jun orden chin queꞌquimisas\x * \xo 11.23 \xt Ex. 1:16.\x* chꞌutak alabo re yaꞌlax. Y tak xalax re Moisés, man xquiya-ta kꞌij che xquimisas, y oxeꞌ icꞌ\x * \xo 11.23 \xt Ex. 2:2.\x* xquivovaj, roma re Moisés jun chꞌet acꞌual camas jabal-oc.\x * \xo 11.23 \xt Hch. 7:20.\x* 
\v 24 Y re rumiꞌal re Rey Faraón anchaꞌl ral xuban cha re Moisés.\x * \xo 11.24 \xt Ex. 2:10, 11.\x* Y re Moisés can rubanon confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios, y mareꞌ tak xoc-a ache xuyaꞌ can re rachoch re Rey.
\v 25 Roma rejaꞌ runojin: Más otz\x * \xo 11.25 \xt Sal. 84:10; Mt. 5:10-12; Col. 1:24.\x* che junan nakataj pokan quiqꞌuin re nuvinak israelitas, re can yoj richin-va re Dios, que chach yincꞌueꞌ vovaꞌ pa rachoch re Rey, astapaꞌ camas yinquiꞌcot, pero reꞌ xa nakꞌax.\x * \xo 11.25 \xt 2 Co. 4:17.\x* Can yimacun-va xe-ta vovaꞌ yincꞌue-va can, roma quiqꞌuin re nuvinak israelitas re más rucꞌamon che yincꞌue-va, xchaꞌ rejaꞌ.
\v 26 Y re Moisés can man xkꞌax-ta rucꞌoꞌx chutijic tijoj-pokonal,\x * \xo 11.26 \xt He. 13:13.\x* anchaꞌl re tijoj-pokonal re xutaj re Jesucristo. Quireꞌ xuban re Moisés, roma rejaꞌ rutaman che pa ruqꞌuisibal cꞌo jun rajal-ruqꞌuixel xtucꞌul, y jareꞌ re ruyaben rejaꞌ. Re Moisés rutaman che re tijoj-pokonal xukꞌasaj camas-va rajkalen que chach re biyomal re xya-ta cha chireꞌ pan Egipto.
\v 27 Y rejaꞌ can rubanon confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios tak xel-pa pan Egipto.\x * \xo 11.27 \xt Ex. 10:29; 12:37.\x* Y xba, man roma-ta ruximbireꞌ, y astapaꞌ re Rey yacatajnak ruyoval chij. Re Moisés nojel tiempo xuban confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios, can anchaꞌl che can nutzꞌat re Dios, astapaꞌ re Dios man nitzꞌet-ta.
\p
\v 28 Re Moisés roma xuban confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios, mareꞌ xuban re xbex cha roma re Dios. Y ja quireꞌ xbex cha re Moisés, che tubij chique re vinak israelitas che queꞌquiquimisaj ovejas, y re quiqꞌuiqꞌuel re ndel tiquiyaꞌ chuchiꞌ re ruchiꞌ tak jay chin re cachoch, chin quireꞌ man yeꞌquimisas-ta re nabey tak acꞌolaꞌ re je alabo roma re ángel re xtipa chiquiquimisasic. Y quireꞌ xban chupan re nabey namakꞌij rubiniꞌan pascua.\x * \xo 11.28 \xt Ex. 12:21.\x* 
\v 29 Y re israelitas roma xquiban confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios, man xeꞌrukꞌat-ta re Mar Rojo. Re vinak choj xeꞌkꞌax pa rucojol re yaꞌ, anchaꞌl xa chupan relic ulef yeꞌbiyin-va.\x * \xo 11.29 \xt Ex. 14:22-29.\x* Jacꞌa re vinak aj-Egipto xquijoꞌ chukaꞌ xquiban anchaꞌl re israelitas, pero rejeꞌ xa xeꞌjikꞌ.
\p
\v 30 Tak re vinak israelitas xeꞌbapon chuchiꞌ re tenemit Jericó, re momaꞌ tzꞌak re rusutin rij re tenemit xtzak.\x * \xo 11.30 \xt Jos. 6:20.\x* Re israelitas vukuꞌ kꞌij xquiyaꞌ vuelta chij, y chupan re ruvuk kꞌij tak xtzak re tzꞌak. Quireꞌ xbanataj roma re israelitas can xquiban confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios y can xquiban re anchaꞌl xubij re Dios chique.
\v 31 Chupan re tenemit Jericó xcꞌueꞌ jun ixok rubiniꞌan Rahab, jun ixok re rucꞌuan jun itzel cꞌaslen. Pero rejaꞌ man xcom-ta tak xchꞌacataj re rutenemit pa quikꞌaꞌ re israelitas, roma can otz xeꞌrucꞌul re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ re jeꞌtakon-a che neꞌquitzꞌetaꞌ andex rubanic re tenemit\x * \xo 11.31 \xt Stg. 2:25.\x* Jericó. Re ixok reꞌ can xuban confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios. Jacꞌa re nicꞌaj chic vinak chin re tenemit reꞌ xeꞌcom conojel, roma man xquiban-ta anchaꞌl xuban re ixok rubiniꞌan Rahab. Re vinak reꞌ man xquinimaj-ta rutzij re Dios.
\p
\v 32 Y yen manak tiempo chinoch chin che yeꞌntzijoj-apo chiva re xquiban conojel re vinak re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re can xquiban-a confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios, anchaꞌl xuban re Gedeón,\x * \xo 11.32 \xt Jue. 6:11.\x* re Barac,\x * \xo 11.32 \xt Jue. 4:6.\x* re Sansón,\x * \xo 11.32 \xt Jue. 13:24.\x* re Jefté,\x * \xo 11.32 \xt Jue. 11:1.\x* re David,\x * \xo 11.32 \xt 1 S. 16:1. 13.\x* re Samuel\x * \xo 11.32 \xt 1 S. 1:20.\x* y re nicꞌaj chic rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex chukaꞌ profetas chique.
\v 33 Rejeꞌ can xquiban confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios, mareꞌ can xeꞌquichꞌac nicꞌaj chic naciones. Can pa rubiyal xquiban gobernar. Xquicꞌul re xusuj re Dios chique. Xeꞌtiquir chiquij re chicop quibiniꞌan leones.\x * \xo 11.33 \xt Dn. 6:22.\x* 
\v 34 Can xquiban-va confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios, mareꞌ man xeꞌcꞌat-ta tak xeꞌchꞌakex pa kꞌakꞌ.\x * \xo 11.34 \xt Dn. 3:25.\x* Xeꞌcolotaj pa quikꞌaꞌ re xeꞌjovan xeꞌquimisan quichin cha espada.\x * \xo 11.34 \xt 1 S. 20:1.\x* Re Dios can xuyaꞌ quichukꞌaꞌ tak rejeꞌ xquinaꞌ che manak quichukꞌaꞌ.\x * \xo 11.34 \xt 2 R. 20:7.\x* Xeꞌquichꞌac nicꞌaj chic ejércitos re xeꞌbano ayoval quiqꞌuin y xeꞌquikotaj-a.\x * \xo 11.34 \xt 1 S. 14:13.\x* 
\v 35 Jecꞌo chukaꞌ ixokiꞌ re xquiban confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios, mareꞌ re Dios can xeꞌrucꞌasoj re qui-familia chiquicojol re anamaꞌiꞌ.\x * \xo 11.35 \xt 1 R. 17:22.\x* 
\p Jecꞌo nicꞌaj chic vinak, roma quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios, mareꞌ can cꞌayef re castigos xban chique. Pero man xquipokonaj-ta re quicꞌaslen chin xeꞌbapon chach re camic, roma quitaman che xteꞌquivilaꞌ jun cꞌaslen más otz, tak xqueꞌcꞌastaj-a.
\v 36 Jecꞌo nicꞌaj chic, roma quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios, qꞌuiy cosa xquicꞌalvachij, roma jecꞌo xeꞌchꞌay y camas chukaꞌ tzaꞌn xban chiquij, jecꞌo xeꞌxim cha cadena, y jecꞌo xeꞌtzꞌapes pa tak cárcel.
\v 37 Jecꞌo nicꞌaj re xeꞌquimisas cha aboj,\x * \xo 11.37 \xt 1 R. 21:13; 2 Cr. 24:21.\x* y nicꞌaj chic xeꞌkupix che sierra. Jecꞌo xban chique che can-ta xquitzelaj can re Dios, pero man xquitzelaj-ta can. Jecꞌo xeꞌquimisas cha espada. Jecꞌo xeꞌkotax-a pa tak cachoch y xeꞌba chic jun lado, y re quitziak\x * \xo 11.37 \xt 2 R. 1:8.\x* xa ja re quitzꞌumal ovejas y re quitzꞌumal cabras. Camas je meba-oc. Xkꞌax-yan quicꞌoꞌx pa rukꞌaꞌ re tijoj-pokonal. Y camas etzelal xban chique.
\v 38 Re vinak re man quiniman-ta re Dios, camas je mal tak vinak, y mareꞌ man xkꞌax-ta pa quiveꞌ che re vinak quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios cꞌo más quijkalen. Mareꞌ re quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios can xeꞌba quila xeꞌba quila, xeꞌba pa tak lugar re ancheꞌ manak vinak\x * \xo 11.38 \xt 1 S. 23:15, 19; 24:1.\x* re nibex desierto cha, xeꞌba pa tak cꞌachelaj, xeꞌba pa tak jul,\x * \xo 11.38 \xt 1 S. 22:1; 1 R. 18:4; 19:9.\x* roma camas itzel yeꞌtzꞌet.
\v 39 Conojel rejeꞌ can xquiban-va confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios,\x * \xo 11.39 \xt He. 11:2. 13.\x* y mareꞌ can xquiꞌcot re Dios quiqꞌuin. Pero tak xeꞌcom, can cꞌamaje-na tiquicꞌul re rusujun re Dios chique.
\v 40 Roma re Dios runojin che nuyaꞌ re utzil más otz chupan re ka-tiempo yoj. Mareꞌ junan cꞌa xtakacꞌul re utzil reꞌ quiqꞌuin re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re can xquiban-a confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios. Y ja utzil reꞌ re nibano chaka che man jun kamac ndel chach re Dios.
\c 12
\s Can xe-va re Jesús takatzuꞌ
\p
\v 1 Camas je qꞌuiy vinak re xquiban confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios. Y mareꞌ xquicꞌut chakavach che quireꞌ takabanaꞌ chukaꞌ yoj. Mareꞌ takayaꞌ can xabanchique cosa re nakanaꞌ che man otz-ta nuban cha re kacꞌaslen y chukaꞌ re mac re nuban chaka che yojtzak pa rukꞌaꞌ. Takacochꞌoꞌ ronojel, y riqꞌuin ronojel kánma takatijaꞌ kakꞌij\x * \xo 12.1 \xt 1 Co. 9:24.\x* nakacꞌuaj re cꞌaslen re anchaꞌl nrajoꞌ re Dios re jenipaꞌ tiempo yojcꞌase-a chach re ruchꞌulef.
\v 2 Can xe-va re Jesús takatzuꞌ\x * \xo 12.2 \xt 2 Co. 3:18.\x* nojel tiempo. Roma ja rejaꞌ re xbano chaka che xkanimaj re Dios. Y rubanon chaka che kabanon confiar-kiꞌ riqꞌuin. Rejaꞌ man xupokonaj-ta xcom cho cruz,\x * \xo 12.2 \xt Zac. 12:10; Fil. 2:8; 1 P. 1:11.\x* astapaꞌ re camic cho cruz camas niqꞌuixbisan. Rejaꞌ can xucochꞌ ronojel reꞌ roma rutaman che xteꞌtzꞌuyeꞌ\x * \xo 12.2 \xt Sal. 110:1; Lc. 24:26; He. 1:3; 8:1.\x* chilaꞌ chicaj pa rajquikꞌaꞌ re Dios re cꞌo ronojel autoridad pa rukꞌaꞌ, re ancheꞌ camas yaquiꞌcot.
\p
\v 3 Tinojij-na-paꞌ jabal andex xuban re Jesús tak camas xquiban re vinak aj-maquiꞌ cha, rejaꞌ xucochꞌ ronojel re xquiban\x * \xo 12.3 \xt Jn. 15:20.\x* cha. Y riqꞌuin reꞌ nucꞌut chakavach che quireꞌ takabanaꞌ yoj. Takacochꞌoꞌ ronojel re niban chaka rutzij re Jesucristo. Man kojcos\x * \xo 12.3 \xt Ga. 6:9.\x* y man takamalij kacꞌoꞌx.
\v 4 Katijon kakꞌij chij re mac y mareꞌ can nakataj pokan,\x * \xo 12.4 \xt He. 10:32-34.\x* pero re tijoj-pokonal reꞌ man can-ta yojrucꞌuan pa camic.
\v 5 Can man takamistaj re nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can. Re ruchꞌabal re Dios can yojrupaxabaj, anchaꞌl tak jun tataꞌaj nupaxabaj re rajcꞌual. Roma nubij:
\q Man itzel tanaꞌ cha re tijoj-pokonal\x * \xo 12.5 \xt Job 5:17.\x* re nuyaꞌ re Ajaf Dios chava.
\q Man tamalij acꞌoꞌx tak re Ajaf nucꞌut chavach che mana-ta re yatajin chubanic.
\q
\v 6 Roma re Ajaf ja re vinak re yeꞌrajoꞌ\x * \xo 12.6 \xt Sal. 94:12; Stg. 1:12.\x* jareꞌ re yeꞌruban corregir.
\q Re Ajaf can ja quireꞌ nuban quiqꞌuin conojel re je rajcꞌual chic.
\q Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\m
\v 7 Takacochꞌoꞌ ronojel tijoj-pokonal re nuyaꞌ re Dios pa kacꞌaslen, roma rejaꞌ nuban anchaꞌl nuban jun tataꞌaj.\x * \xo 12.7 \xt Dt. 8:5.\x* Roma jun tataꞌaj vovaꞌ chuchꞌulef can yeꞌruban corregir re rajcꞌual.
\v 8 Y mareꞌ, vo xa re Dios man yojruban-ta corregir,\x * \xo 12.8 \xt Sal. 73:14.\x* cꞌayef, roma nikꞌalajin che yoj anchaꞌl acꞌolaꞌ re manak quirtaꞌ yeꞌbano corregir quichin. Roma re Dios yeꞌruban corregir conojel re je rajcꞌual chic.
\v 9 Tak yoj cꞌa yoj acꞌolaꞌ cheꞌ, re kate-kartaꞌ xojquiban corregir, y man xeꞌkatzelaj-ta roma quireꞌ xquiban chaka. Xa can xkaya-va quikꞌij. Y mareꞌ camas-va rucꞌamon che nakanimaj rutzij re Kartaꞌ Dios,\x * \xo 12.9 \xt Nm. 16:22.\x* re anchok riqꞌuin pitinak-va re cꞌaslen chin jumul.
\v 10 Re kate-kartaꞌ yojquiban corregir re baꞌ tiempo yojcꞌueꞌ chach re ruchꞌulef, y can ja re anchaꞌl xquijoꞌ rejeꞌ jareꞌ re xquiban chaka. Jacꞌa re Kartaꞌ Dios yojruban corregir chin che otz nuban re kacꞌaslen, chin che nakacꞌuaj-ta jun chꞌajchꞌoj\x * \xo 12.10 \xt Lv. 19:2.\x* cꞌaslen anchaꞌl rejaꞌ, re can chꞌajchꞌoj-va.
\v 11 Can katzij-va che tak yojcꞌueꞌ pa castigo, man yojquiꞌcot-ta, xa yojbison. Pero tak kꞌaxnak chic re castigo reꞌ, can cꞌo-va jun cosa nuban\x * \xo 12.11 \xt Stg. 3:18.\x* pa kacꞌaslen, roma nuban más choj cha re kacꞌaslen y re kánma otz nunaꞌ tak yoj xkacochꞌ re castigo reꞌ.
\s Takabanaꞌ re nrajoꞌ re Dios
\p
\v 12 Mareꞌ man tinojij che re Dios man yixrajo-ta tak yixruban corregir, xa tibanaꞌ más confiar-iviꞌ riqꞌuin rejaꞌ, chin ticꞌueꞌ chic-a ivuchukꞌaꞌ,\x * \xo 12.12 \xt Is. 35:3.\x* 
\v 13 che man tiyaꞌ kꞌij che yeꞌsatz can re hermanos re man can-ta quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re Jesucristo y man can-ta quitaman yeꞌbiyin jabal. Xa cꞌa je anchaꞌl je cojos. Mareꞌ nicꞌatzin che yex choj nicꞌuaj re bey chin re icꞌaslen\x * \xo 12.13 \xt Ga. 6:1.\x* chiquivach, chin rejeꞌ yixquitzꞌat y niquiban más confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios.
\p
\v 14 Titijaꞌ ikꞌij che man ticꞌueꞌ ayoval chiꞌicojol,\x * \xo 12.14 \xt Ro. 14:19.\x* y che chꞌajchꞌoj-ta re icꞌaslen.\x * \xo 12.14 \xt Mt. 5:8; 1 Ts. 4:3.\x* Roma vo xa man chꞌajchꞌoj-ta re icꞌaslen, man xquixtiquir-ta xtitzꞌat rach re Ajaf.
\v 15 Titola-iviꞌ chin quireꞌ chiyixnojel nivel re utzil re nipa riqꞌuin re Dios. Man tiyaꞌ kꞌij che re mac ndoc iviqꞌuin, roma vo xa quireꞌ xtiban, can cꞌayef, roma xtiban chique re nicꞌaj chic che xqueꞌtzak chukaꞌ pa mac.
\v 16 Re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ man tiquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun. Y man jun bey tiban cha re cosas re yeꞌpa riqꞌuin re Dios che manak quijkalen, anchaꞌl xuban re jun ache rubiniꞌan Esaú re xcꞌueꞌ ajuer can. Rejaꞌ can-ta cꞌo-va re bendición xucꞌul roma ja rejaꞌ re nemalaxel, pero re bendición reꞌ xa xlisas chach roma rejaꞌ jareꞌ re xuyaꞌ pa ruqꞌuixel re jun plato ruquil-vay re xyaꞌ cha,\x * \xo 12.16 \xt Gn. 25:33, 34.\x* mareꞌ re Esaú man xucꞌul-ta re bendición, roma rejaꞌ camanak-va rajkalen xuban cha.
\v 17 Y can itaman che tak rejaꞌ xrajo-ta chic xucꞌul re ru-bendición re rutotaꞌ, xa xbex cha che manak chic richin rejaꞌ, y can xbeka-va chucꞌoꞌx che man otz-ta re xuban. Y astapaꞌ can xokꞌ tak xucꞌutuj\x * \xo 12.17 \xt Gn. 27:34.\x* chic re bendición reꞌ, pero cama-va chic xucꞌul-ta.
\p
\v 18 Yoj re kaniman chic re Jesucristo, man chuxe-ta re loma rubiniꞌan Sinaí xojapon-va-apo\x * \xo 12.18 \xt Ex. 19:12; Ro. 6:14; 8:15; 2 Ti. 1:7.\x* tak xojoc rajcꞌual re Dios. Man anchaꞌl-ta xquiban re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Rejeꞌ xeꞌcꞌueꞌ chuxeꞌ re loma reꞌ y cꞌo cꞌa jun kꞌij tak xquitzꞌat che re rueꞌ re loma can nibacꞌo pa kꞌakꞌ. Y xquitzꞌat chukaꞌ che pa rueꞌ re loma camas kꞌokoꞌm y cakꞌikꞌ re camas ruchukꞌaꞌ y camas tempestad\x * \xo 12.18 \xt Ex. 20:18.\x* chupan.
\v 19 Y xquicꞌaxaj che xkꞌajan trompeta, y chukaꞌ xquicꞌaxaj tak xchꞌo-pa re Dios chique. Pero rejeꞌ xquicꞌutuj utzil che man chic tichꞌo-pa chique.\x * \xo 12.19 \xt Ex. 20:19; Dt. 5:24; 18:16.\x* 
\v 20 Y camas cꞌa xquixibij-quiꞌ, roma bin chique che re anchique xtijelon-apo cꞌa riqꞌuin re loma reꞌ xtiquimisas,\x * \xo 12.20 \xt Ex. 19:12, 13.\x* vinak o chicop. Niquimisas cha aboj o cha lanza. Quireꞌ re bin chique.
\v 21 Y re xtzꞌetetaj pa rueꞌ re loma, can nuban che naxibij-aviꞌ.\x * \xo 12.21 \xt Ex. 19:16.\x* Mareꞌ hasta re Moisés re acꞌayon quichin re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, xubij: Can yimbarbot roma nuximbireꞌ, xchaꞌ.
\p
\v 22 Jacꞌa yoj re kaniman chic re Jesucristo, chuxeꞌ re loma re rubiniꞌan Sion yoj-aponak-va-apo, yojcꞌo chic nakaj cha re tenemit chin re cꞌaslic Dios, re nibex Jerusalén cha y chilaꞌ chicaj cꞌo-va.\x * \xo 12.22 \xt Sal. 68:17; Ga. 4:26; Fil. 3:20.\x* Y yojcꞌo chic-apo quiqꞌuin pa mil ángeles.
\v 23 Yoj yojcꞌo chic-apo chukaꞌ quiqꞌuin re je rajcꞌual re Dios, re tzꞌiban quibeꞌ\x * \xo 12.23 \xt Lc. 10:20.\x* chilaꞌ chicaj y nibex iglesia chique.\x * \xo 12.23 \xt He. 2:12.\x* Yojcꞌo chic-apo riqꞌuin re Dios re xtoc Juez quichin conojel. Y yojcꞌo chic-apo chukaꞌ quiqꞌuin re man jun quimac xel chach re Dios re xeꞌcom-yan-a, roma can choj-va chic re quicꞌaslen.
\v 24 Yoj yojcꞌo chic-apo riqꞌuin re Jesús re nisamajin re cꞌacꞌa trato re xuban re Dios kaqꞌuin yoj re yoj vinak. Rejaꞌ xcom y re ruqꞌuiqꞌuel\x * \xo 12.24 \xt 1 P. 1:2.\x* re xbiyin xuchꞌojersaj re kánma, roma re ruqꞌuiqꞌuel rejaꞌ más rajkalen\x * \xo 12.24 \xt He. 7:19; 8:6.\x* que chach re quicꞌ re xusuj re Abel cha re Dios ajuer can.
\p
\v 25 Takachajij-kiꞌ che man takatzelaj re nubij re Dios chaka. Man takaban anchaꞌl xquiban re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Rejeꞌ can xquitzelaj re xbex chique chach re ruchꞌulef chireꞌ pa rueꞌ re loma rubiniꞌan Sinaí, mareꞌ xka re castigo pa quiveꞌ.\x * \xo 12.25 \xt Nm. 16.\x* Y vo xa yoj nakatzelaj re nibex-pa chilaꞌ chicaj chaka, más nem re castigo re xtika pa kaveꞌ.
\v 26 Tak re Dios xchꞌo pa rueꞌ re loma rubiniꞌan Sinaí, re lugar xsilon.\x * \xo 12.26 \xt Ex. 19:18.\x* Y vocame rejaꞌ nubij: Xtapon jun kꞌij tak man xe-ta chic re ruchꞌulef xtinsiloj, xa can xtinsiloj chukaꞌ re rocaj,\x * \xo 12.26 \xt Hag. 2:6.\x* xchaꞌ rejaꞌ.
\v 27 Y tak nubij che xa yeꞌsilon, reꞌ ndel che tzij che can xqueꞌjalataj\x * \xo 12.27 \xt Sal. 102:26; Mt. 24:35.\x* roma xa jeꞌbanon, xaxe chin che yeꞌkꞌalajin can ronojel re man jun bey xqueꞌjalataj.
\v 28 Y mareꞌ takatioxij che kachin chic yoj re ru-gobierno re Dios re man jun bey xtijalataj. Y roma man jun bey xtijalataj re ru-gobierno, mareꞌ can takasamajij re rubeꞌ re Dios, can anchaꞌl re nika chach rejaꞌ. Y takayaꞌ chukaꞌ rukꞌij, roma teꞌka chakacꞌoꞌx che ja rejaꞌ re más nem.
\v 29 Roma re ka-Dios can xqueꞌruqꞌuis ronojel re man je otz-ta, roma rejaꞌ can anchaꞌl kꞌakꞌ.\x * \xo 12.29 \xt Sal. 21:9; 2 Ts. 1:8.\x* 
\c 13
\s Takabanaꞌ re nika chach re Dios
\p
\v 1 Hermanos, camas otz ibanom-pa che can nijo-iviꞌ,\x * \xo 13.1 \xt Ro. 12:10; 1 Jn. 3:10, 11, 18.\x* y can quireꞌ tibanaꞌ nojel tiempo.
\v 2 Y chukaꞌ nimbij chiva che tak jecꞌo hermanos yeꞌbapon cho tak ivachoch, man tipokonaj yeꞌcꞌul,\x * \xo 13.2 \xt Mt. 25:35.\x* xa can otz quicꞌulic tibanaꞌ. Roma itaman che cꞌo bey hasta jecꞌo ángeles\x * \xo 13.2 \xt Gn. 18:3; 19:2.\x* re jeꞌaponak pa tak jay, y re xeꞌcꞌulu quichin re ángeles reꞌ man xquinabej-ta che je ángeles.
\p
\v 3 Y teꞌka chiꞌcꞌoꞌx re jecꞌo pa tak cárcel.\x * \xo 13.3 \xt Mt. 25:36.\x* Can tibanaꞌ che anchaꞌl che ja yex\x * \xo 13.3 \xt Ro. 12:15; 1 Co. 12:26.\x* re yixtzꞌapal. Y chukaꞌ teꞌka chiꞌcꞌoꞌx re jeꞌyiꞌon pa tijoj-pokonal. Roma yex itaman re rukꞌaxon jun tijoj-pokonal.
\p
\v 4 Tiyaꞌ rukꞌij re cꞌulubic\x * \xo 13.4 \xt 1 Co. 7:38; 1 Ti. 4:3.\x* re niban. Roma re ache re nicꞌueꞌ riqꞌuin re ruxayil, man nimacun-ta. Quireꞌ chukaꞌ re ixok re nicꞌueꞌ riqꞌuin re ruchijil, man nimacun-ta. Jacꞌa re ache re nicꞌueꞌ riqꞌuin jun ixok re man ruxayil-ta, nimacun. Y ja quireꞌ chukaꞌ re ixok re nicꞌueꞌ riqꞌuin jun ache y xa man ruchijil-ta, nimacun.\x * \xo 13.4 \xt 1 Co. 5:9-11.\x* Y re Dios can xtuyaꞌ re castigo pa quiveꞌ re quireꞌ yeꞌbano.
\p
\v 5 Man tiba ivánma chij re mero, xa can tiquiꞌcot re ivánma riqꞌuin re cꞌo iviqꞌuin. Roma re Dios rubin: Can nojel tiempo yincꞌo iviqꞌuin\x * \xo 13.5 \xt Gn. 28:15.\x* y man jun bey xquixinya-ta can.\x * \xo 13.5 \xt Sal. 37:25.\x* 
\v 6 Y mareꞌ can riqꞌuin ronojel ivánma yixtiquir nibij:
\q Yen ja re Ajaf re nitaꞌo vichin.
\q Mareꞌ man ninxibij-ta-viꞌ chiquivach re vinak re niquijoꞌ niquiban xabanchique cosas re man otz-ta chua.\x * \xo 13.6 \xt Sal. 27:1; 118:6.\x* 
\p
\v 7 Can queꞌbeka chiꞌcꞌoꞌx re hermanos yeꞌcꞌuan ivichin, re can xquitzijoj chukaꞌ re ruchꞌabal re Dios chiva. Tinojij re quicꞌaslen roma rejeꞌ can xquiban confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios. Y tibanaꞌ re andex xquiban rejeꞌ.
\p
\v 8 Re Jesucristo can man nujal-ta-riꞌ. Can anchaꞌl re ivir, can quireꞌ chukaꞌ vocame, y can quireꞌ chukaꞌ re tiempo chakavach-apo.\x * \xo 13.8 \xt Jn. 8:58; He. 1:12; Ap. 1:4.\x* 
\v 9 Man tiyaꞌ kꞌij che re enseñanzas re man je katzij-ta yeꞌcꞌuan ivichin. Más otz che yex nicꞌueꞌ ivuchukꞌaꞌ riqꞌuin re enseñanza re nichꞌo chij re utzil nipa riqꞌuin re Dios,\x * \xo 13.9 \xt Ro. 14:17; Ef. 4:14.\x* y mana-ta riqꞌuin re enseñanzas re nichꞌo chij re cosas chin yeꞌtij. Roma jecꞌo vinak re jeꞌcꞌuan roma re enseñanzas re nichꞌo chij re cosas chin yeꞌtij y xa man jun otz nucꞌam-pa cha re quicꞌaslen.
\p
\v 10 Man anchaꞌl-ta yoj re can kabanon confiar-kiꞌ riqꞌuin re Jesús. Rejaꞌ xcom koma yoj chin xucuy re kamac. Jacꞌa re cꞌa quibanon confiar-quiꞌ quiqꞌuin re chicop re yeꞌquisuj pa rueꞌ re altar chin re rachoch re Dios, can man xticuy-ta quimac roma re Jesús. Roma rejeꞌ xa cꞌa quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re chicop re yeꞌquisuj pa rueꞌ re altar.\x * \xo 13.10 \xt 2 Co. 9:13; 10:18.\x* 
\v 11 Re ley chin re Moisés nubij, che re namalaj sacerdote nucꞌuaj re quiqꞌuiqꞌuel re chicop y ndoc-apo chupan re lugar Santísimo re cꞌo chupan re rachoch re Dios, y re quicꞌ reꞌ nucꞌuaj-apo rutzij re quimac conojel. Y re quichꞌacul re chicop yeꞌlisas-a cꞌa chuchiꞌ re tenemit y chireꞌ yeꞌparox-va.\x * \xo 13.11 \xt Ex. 29:14; Lv. 4:11; 6:30; 9:11.\x* 
\v 12 Y mareꞌ re Jesús can quireꞌ xban cha. Rejaꞌ can xcꞌuax-va-a\x * \xo 13.12 \xt Jn. 19:17.\x* chuchiꞌ re tenemit, y ja chireꞌ xutaj-va pokan y xcom. Can xbiyin-va re ruqꞌuiqꞌuel koma yoj re yoj vinak, chin quireꞌ xchꞌojchꞌojer re kánma.
\v 13 Mareꞌ man takapokonaj nakakꞌasaj tijoj-pokonal,\x * \xo 13.13 \xt He. 11:26.\x* anchaꞌl re tijoj-pokonal re xukꞌasaj re Jesús. Y man takapokonaj nakacꞌut che ja rejaꞌ re katzekelben y vocame xe chic riqꞌuin re Jesucristo kabanon-va confiar-kiꞌ.
\v 14 Roma re tijoj-pokonal reꞌ can xkojcolotaj-a chach. Roma re katenemit vovaꞌ chach re ruchꞌulef, man xya-ta chaka chin nojel tiempo. Xa cꞌaja chilaꞌ chicaj xtiya-va re katenemit\x * \xo 13.14 \xt Mi. 2:10.\x* chin nojel tiempo, y man jun chic tijoj-pokonal xtakakꞌasaj.
\v 15 Y roma ja re Jesús xcom katzij yoj, mareꞌ manak chic tukꞌaj yeꞌkasuj chicop chach re Dios. Re nakaban vocame ja che nakayaꞌ rukꞌij.\x * \xo 13.15 \xt Lv. 7:12; Sal. 50:14; Ef. 5:19.\x* Nojel tiempo takayaꞌ rukꞌij y takabij che ja rejaꞌ re kaniman.
\v 16 Y man jun bey takayaꞌ can rubanic re otz y chukaꞌ can queꞌkatoꞌ re nicꞌatzin che yeꞌtoꞌ.\x * \xo 13.16 \xt 1 Ti. 6:18.\x* Roma jareꞌ re nika chach re Dios che nakaban, que chach yeꞌkasuj-ta chicop chach.
\p
\v 17 Can takanimaj cꞌa quitzij re hermanos re yeꞌcꞌuan kachin,\x * \xo 13.17 \xt Ez. 3:17; 33:2, 7.\x* roma ja rejeꞌ re yeꞌchajin chin re kánma, y quitaman che tiene que neꞌquijachaꞌ cuentas chach re Dios. Takanimaj quitzij re hermanos reꞌ chin che rejeꞌ yeꞌquiꞌcot pa tak cánma. Roma vo xa nakaban chique che yeꞌbison, cꞌayef nuban chaka yoj.
\p
\v 18 Hermanos, tibanaꞌ cꞌa orar pa kaveꞌ.\x * \xo 13.18 \xt 1 Ts. 5:25; 2 Ts. 3:1.\x* Re kánma otz nunaꞌ xa roma can nakarayij nakaban re otz tak cosas nojel tiempo.
\v 19 Y re más nincꞌutuj utzil chiva, ja re i-oración chuij, chin quireꞌ man-ta cꞌo jun cosa re nikꞌato vichin, chin che yinapon-yan-ta iviqꞌuin.
\s Ja ruqꞌuisibal tak chꞌabal cha re carta reꞌ
\p
\v 20 Ja re Dios re nibano cha re kánma che otz nunaꞌ roma kaniman chic, y ja mismo Dios reꞌ re xcꞌasom-pa chin re Kajaf Jesucristo re Namalaj Chajinel\x * \xo 13.20 \xt Is. 40:11; Ez. 34:23; 37:24; Jn. 10:11.\x* quichin conojel re quiniman rejaꞌ. Roma riqꞌuin re ruqꞌuiqꞌuel xbiyin tak xcom xcꞌachoj re cꞌacꞌa trato chin nojel tiempo re xuban re Dios kaqꞌuin.\x * \xo 13.20 \xt Zac. 9:11; Mt. 26:28; Lc. 22:30.\x* 
\v 21 Ja-ta Dios reꞌ re xtiyiꞌo ronojel utzil chiva, chin che xquixtiquir-ta xtiban re nurayij rejaꞌ. Y riqꞌuin re samaj re xuban re Jesucristo, re Dios xtuban-ta chukaꞌ chiva che yex can nijoꞌ niban re nurayij rejaꞌ. Y xtucꞌul-ta rukꞌij chin nojel tiempo.\x * \xo 13.21 \xt Ga. 1:5.\x* Amén.
\p
\v 22 Hermanos, yen nincꞌutuj utzil chiva che can tiquiꞌcot re ivánma nicꞌul re chꞌabal re jeꞌmbin-a chiva chupan re carta reꞌ roma xaxe chin yiximpaxabaj. Roma man can-ta nem rubanic re carta re nintak-a chiva.
\v 23 Yen ninyaꞌ rutzijol chiva che re hermano Timoteo\x * \xo 13.23 \xt Hch. 16:1-3; 1 Ts. 3:2; Flm. 1.\x* xel-yan pa cárcel, y vo xa chaꞌnin xtipa, nincꞌuaj-a tak xquimba chiꞌitzꞌetic.
\p
\v 24 Tiyaꞌ ruxnokil-quivach conojel re hermanos re yeꞌcꞌuan\x * \xo 13.24 \xt He. 13:7.\x* ivichin y re nicꞌaj chic hermanos.\x * \xo 13.24 \xt Fil. 4:22.\x* Re hermanos aj-Italia niquitak-a ruxnokil-ivach.
\p
\v 25 Y can-ta qꞌuiy utzil xticꞌul chiyixnojel riqꞌuin re Dios. Amén.
