\id JAS Cakchiquel Sur Occidental files 1989
\h SANTIAGO
\toc1 Re carta re xutzꞌibaj can re Santiago
\toc2 Santiago (Stg)
\mt Re carta re xutzꞌibaj can re Santiago
\c 1
\s Re Santiago xutzꞌibaj-a jun carta chique re israelitas quiquiran-quiꞌ chach re ruchꞌulef
\p
\v 1 Yen Santiago, jun rusamajel re Dios y re Ajaf Jesucristo, nimban-a re carta reꞌ chiva yex re quiy-quimam can re je doce\x * \xo 1.1 \xt Hch. 26:7.\x* rucꞌajol re Israel re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re man yixcꞌo-ta chic chupan re ka-nación Israel, y xa pa tak nicꞌaj chic naciones yixcꞌo-va. Ticꞌuluꞌ cꞌa re ruxnokil-ivach re nintak-a yen.
\s Re utzulaj naꞌoj riqꞌuin re Dios nipo-va
\p
\v 2 Hermanos, camas tiquiꞌcot re ivánma tak yixtojtobex riqꞌuin ronojel rach tijoj-pokonal.
\v 3 Roma can itaman che tak yixcꞌueꞌ pa tijoj-pokonal,\x * \xo 1.3 \xt 1 P. 1:7.\x* chin che yixtzꞌet vo xa can ibanon confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios, re tijoj-pokonal reꞌ nuban che nitamaj nicꞌueꞌ i-paciencia\x * \xo 1.3 \xt Ro. 5:3.\x* riqꞌuin ronojel re yeꞌbanataj chupan re icꞌaslen.
\v 4 Y man jun bey tiqꞌuis re paciencia re cꞌo iviqꞌuin, roma vo xa yex cꞌo i-paciencia, niqꞌuiy re icꞌaslen, tzꞌakat\x * \xo 1.4 \xt Mt. 5:48.\x* y man jun cosa xtirajoꞌ.
\p
\v 5 Y vo xa jecꞌo hermanos chiꞌicojol re niquijoꞌ che nicꞌueꞌ quinaꞌoj, tiquicꞌutuj\x * \xo 1.5 \xt 1 R. 3:9; Pr. 2:3; Jer. 29:12; Jn. 15:7.\x* cha re Dios. Y rejaꞌ can man xtupokonaj-ta xtuya-pa qꞌuiy naꞌoj chique. Quireꞌ nuban quiqꞌuin conojel re yeꞌcꞌutun naꞌoj cha re Dios, y rejaꞌ can man xtucꞌosobej-ta re xtuyaꞌ chique.
\v 6 Pero tak yex nicꞌutuj\x * \xo 1.6 \xt 1 Ti. 2:8.\x* inaꞌoj cha re Dios, tiene que niban confiar-iviꞌ\x * \xo 1.6 \xt Mt. 21:21.\x* riqꞌuin rejaꞌ. Y man riqꞌuin caꞌeꞌ ivánma ticꞌutuj cha. Roma vo xa riqꞌuin caꞌeꞌ ivánma nicꞌutuj, yex niban anchaꞌl nuban re yaꞌ cꞌo pa mar, niba quila, niba quila pa rukꞌaꞌ re cakꞌikꞌ.
\v 7 Y vo xa yex quireꞌ niban, man tinojij che re Ajaf Dios xtuya-pa chiva re nicꞌutuj cha.
\v 8 Roma vo xa caꞌeꞌ\x * \xo 1.8 \xt Stg. 4:8.\x* ivánma tak nicꞌutuj jun cosa cha re Dios, nikꞌalajin che xa caꞌeꞌ chukaꞌ ivánma iviqꞌuin-ka yex mismo chupan ronojel re icꞌaslen.
\p
\v 9 Y re hermanos re manak quikꞌij chach re ruchꞌulef, xa tiquiꞌcot cánma, roma chach re Dios can cꞌo-va quikꞌij,\x * \xo 1.9 \xt Mt. 23:12.\x* roma quiniman chic rejaꞌ.
\v 10 Y quireꞌ chukaꞌ re hermanos je biyomaꞌ re cꞌo quikꞌij y vocame banon chique chach re ruchꞌulef che manak quikꞌij, can tiquiꞌcot re cánma, roma rejeꞌ chukaꞌ can quiniman chic re Jesucristo. Y chukaꞌ xa man yeꞌyaloj-ta-a chach re ruchꞌulef, xa je anchaꞌl jun ruseꞌj kꞌayis\x * \xo 1.10 \xt Is. 40:6; 1 P. 1:24.\x* re chaꞌnin nitzak-a.
\v 11 Roma ja tak nipa rach re kꞌij, jareꞌ tak re kꞌayis nichakij-ka y niqꞌuis-ka.\x * \xo 1.11 \xt Is. 40:7.\x* Xa nitzak-a re ruseꞌj y niqꞌuis, astapaꞌ camas jabal nitzuꞌun nabey. Can quireꞌ chukaꞌ jun biyom. Rejaꞌ xa chaꞌnin nicom-a y nuyaꞌ can ronojel re rubiyomal re rutzꞌamon rumolic.
\s Re anchique nibano chaka che yojmacun
\p
\v 12 Pero yoj re can kayiꞌon kánma cha re Dios, vo xa xtakacochꞌ re tijoj-pokonal\x * \xo 1.12 \xt Pr. 3:11, 12; He. 10:32; 12:5.\x* re nipa chakij, jabal yojquiꞌcot.\x * \xo 1.12 \xt Job 5:17; Sal. 94:12.\x* Roma tak kacochꞌon chic ronojel, re Dios xtuyaꞌ re corona re rusujun\x * \xo 1.12 \xt 2 Ti. 4:8; 1 P. 5:4; Ap. 2:10.\x* chaka, jareꞌ re utzulaj cꞌaslen re man xtiqꞌuis-ta. Ja corona reꞌ re rubin can re Dios che xtuyaꞌ chaka yoj re yojovan richin.
\v 13 Pero vo xa cꞌo jun re nibano chava che yamacun, man tabij che ja re Dios re nibano chava quireꞌ. Roma re Dios can man nuban-ta cha jun vinak che nimacun, y chukaꞌ man jun nitiquir nibano cha re Dios che nimacun.
\v 14 Roma re yamacun xa aviqꞌuin rat nipo-va. Xa ja re itzel tak rayibal\x * \xo 1.14 \xt Mt. 5:28.\x* re jecꞌo aviqꞌuin re yeꞌbano quireꞌ chava.
\v 15 Y vo xa nayaꞌ kꞌij cha re itzel tak rayibal, chireꞌ nipo-va re mac.\x * \xo 1.15 \xt Sal. 7:14.\x* Y pa ruqꞌuisibal nucꞌam-pa re camic.\x * \xo 1.15 \xt Ro. 5:12.\x*
\p
\v 16 Hermanos re camas yixinjoꞌ, man cꞌa quixkꞌolotaj riqꞌuin ronojel reꞌ.
\v 17 Roma chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios, ronojel otz nika-pa. Riqꞌuin rejaꞌ pitinak-va ronojel re sakil. Anchaꞌl re kꞌij, re icꞌ y re chꞌumil, re niquijalala-quiꞌ ronojel tiempo. Y xa can xe cꞌa re Dios re man nujal-ta-riꞌ.\x * \xo 1.17 \xt Nm. 23:19; Mal. 3:6.\x*
\v 18 Y riqꞌuin re nurayij rejaꞌ xuyaꞌ jun cꞌacꞌa\x * \xo 1.18 \xt Jn. 1:13.\x* kacꞌaslen tak xkanimaj re katzij ruchꞌabal, y xojoc anchaꞌl re nabey\x * \xo 1.18 \xt Jer. 2:3; Ap. 14:4.\x* tak cosecha re yeꞌcꞌuax-apo cha re Dios.
\s Re Dios nrajoꞌ che nakaban re otz, yoj re kaniman chic rejaꞌ
\p
\v 19 Mareꞌ, hermanos re camas yixinjoꞌ, yen nimbij chiva che can riqꞌuin ronojel ivánma ticꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 1.19 \xt Ec. 5:1.\x* Can jabal tinojij re nubij. Y cꞌareꞌ nitzijoj. Y chukaꞌ nimbij chiva che man tipa iyoval chaꞌnin.\x * \xo 1.19 \xt Pr. 14:29.\x*
\v 20 Roma re ayoval xa man nucꞌam-ta-pa jun cꞌaslen choj anchaꞌl nrajoꞌ re Dios.
\v 21 Mareꞌ tiyaꞌ can ronojel re man chꞌajchꞌoj-ta y ronojel re etzelal. Y man tiban che cꞌo ikꞌij chach re Dios, y otz rucꞌuaxic tibanaꞌ cha re ruchꞌabal re cꞌo pa tak ivánma. Roma ja chꞌabal reꞌ re nicola\x * \xo 1.21 \xt Hch. 13:26; Ro. 1:16; Ef. 1:13; Tit. 2:11; He. 2:3.\x* ivichin.
\v 22 Y man xe cꞌa ticꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios, xa can tibanaꞌ\x * \xo 1.22 \xt Ro. 2:13.\x* chukaꞌ re nubij. Roma vo xaxe nicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios y man niban-ta re nubij, iyon yex nikꞌol-iviꞌ.
\v 23 Roma vo xa cꞌo jun re nucꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios y man nuban-ta\x * \xo 1.23 \xt Ez. 33:31.\x* re nubij, xa junan\x * \xo 1.23 \xt Mt. 7:26.\x* riqꞌuin jun vinak re nutzu-riꞌ pan espejo, can nikꞌalajin-va andex titzuꞌun.
\v 24 Pero tak xa cꞌa baꞌ tutzuꞌ can riꞌ pan espejo, man chic neꞌka-ta chucꞌoꞌx re andex titzuꞌun.
\v 25 Jacꞌa re nicꞌaxan re ruchꞌabal re Dios, y nunimaj y nuban\x * \xo 1.25 \xt Jn. 13:17.\x* re nubij, can jabal cꞌa niquiꞌcot. Roma re ruchꞌabal re Dios can otz-va. Y nuban chaka che yoj libres chic roma yojtiquir nakaban re nrajoꞌ re Dios.
\v 26 Vo xa cꞌo jun nibin che nuyaꞌ rukꞌij re Dios y xa man nuchajij-ta-riꞌ riqꞌuin re rakꞌ,\x * \xo 1.26 \xt Stg. 3:2, 3.\x* xa rion rejaꞌ nukꞌol-riꞌ. Y xa man jun otz nucꞌam-pa cha rejaꞌ, y nubij che can nuyaꞌ rukꞌij re Dios.
\v 27 Roma re can katzij nuyaꞌ rukꞌij re Dios, yeꞌrutolaꞌ re malcaniꞌ tak ixokiꞌ re quiyonin chic can y re acꞌolaꞌ re xa manak chic quite-quirtaꞌ, y chukaꞌ man nutzꞌilbisaj-ta\x * \xo 1.27 \xt Is. 1:16; 1 Ti. 1:5.\x* chic-riꞌ chupan re itzel tak banabal chin re ruchꞌulef. Chach re Dios re yeꞌbano quireꞌ, jareꞌ re can katzij niquiyaꞌ rukꞌij re Dios.
\c 2
\s Man rucꞌamon-ta che nakatzuꞌ andex titzuꞌun jun vinak
\p
\v 1 Hermanos re iniman chic re Kajaf Jesucristo re camas rukꞌij,\x * \xo 2.1 \xt Hch. 7:2; 1 Co. 2:8; Fil. 2:9.\x* yen nimbij chiva che man titzuꞌ\x * \xo 2.1 \xt Lv. 19:15; Dt. 1:17; 16:19.\x* re andex titzuꞌun jun vinak. Xa takana-ka-kiꞌ che yoj junan konojel.
\v 2 ¿Andex como niban yex xe-ta cꞌo jun ache biyom napon iviqꞌuin tak imalon-iviꞌ pa rubeꞌ re Dios, y re ache biyom reꞌ rucusan-a napankꞌaꞌ re banon cha kꞌanapuak, y chukaꞌ jeꞌrucusalon-ta-a tziak camas caro cajal? ¿Y chukaꞌ ndoc-ta-apo jun ache re can nikꞌalajin che camas mebaꞌ y re rutziak camas chic je tziaꞌk?
\v 3 Yex xa ja re ache biyom nitzuꞌ nabey y otz rucꞌulic niban, y otz ruchꞌacat niyaꞌ. Pero cha re ache camas mebaꞌ man niban-ta quireꞌ. Y pa ruqꞌuixel che quire-ta niban cha, xa nibij cha: Capaꞌeꞌ chireꞌ, o nibij chukaꞌ cha, che catzꞌuye-ka pan ulef.
\v 4 Vo xa quireꞌ xtiban, can xtikꞌalajin che yex xa nitzuꞌ andex titzuꞌun jun vinak, y man nina-ta-ka-iviꞌ che xa yix junan chiyixnojel. Xa can niban che jun vinak más rajkalen que chach jun chic, y reꞌ can man otz-ta.
\p
\v 5 Hermanos re camas yixinjoꞌ, tinojij cꞌa rij jabal re xtintzꞌibaj-a chiva, che ja re vinak re camas je mebaꞌ\x * \xo 2.5 \xt Mt. 5:3.\x* chach re ruchꞌulef re yeꞌruchaꞌ re Dios y ja chukaꞌ rejeꞌ re yeꞌruchaꞌ chin che niquinimaj\x * \xo 2.5 \xt Ex. 20:6.\x* y niquivel re utzulaj biyomal, y jareꞌ xtoc qui-herencia roma jecꞌo pa rukꞌaꞌ re Dios. Can ja-va cꞌa reꞌ re nusuj chique re yeꞌniman y yeꞌjovan richin.
\v 6 Pero yex xa man jun quikꞌij ibanon\x * \xo 2.6 \xt 1 Co. 11:22.\x* chique re vinak camas je mebaꞌ, y xa ja re biyomaꞌ re iyiꞌon quikꞌij. Y teꞌka chiꞌcꞌoꞌx che can ja chukaꞌ rejeꞌ re yeꞌyiꞌo ivichin pa cꞌayef. Teꞌka chiꞌcꞌoꞌx che xa ja rejeꞌ re yixkararen-apo chiquivach re autoridades\x * \xo 2.6 \xt Hch. 8:3; 13:50.\x* y xa tzꞌucuj tak tzij niquiban chivij.
\v 7 Y chukaꞌ can teꞌka chiꞌcꞌoꞌx che xa ja rejeꞌ re yeꞌyokꞌo\x * \xo 2.7 \xt Hch. 13:45.\x* rubeꞌ re Jesucristo, re xnatax pan iveꞌ tak xixoc rajcꞌual re Dios.
\v 8 Chupan cꞌa re ley re xuyaꞌ re Dios re ka-Rey, re tzꞌiban can ajuer, cꞌo re jun tzij re camas rajkalen, y nubij: Can anchaꞌl najo-ka-aviꞌ rat,\x * \xo 2.8 \xt Lv. 19:8; Mt. 22:39.\x* quireꞌ chukaꞌ caꞌjoꞌ re nicꞌaj chic vinak. Quireꞌ nubij chupan re ley. Y vo xa can niban reꞌ, camas otz.
\v 9 Pero vo xa xtitzuꞌ andex titzuꞌun jun vinak yixmacun, roma man niban-ta re nubij chupan re ley chin re Dios.
\v 10 Roma vo xa yex nibij che niban ronojel re nubij re ley, y cꞌo jun tzij re man niban-ta cha re ley, nikꞌalajin che cama-va ninimaj-ta re ley. Xa can yix aj-mac-va.\x * \xo 2.10 \xt Dt. 27:26; Mt. 5:19; Ga. 3:10.\x* 
\v 11 Roma tak re Dios xuyaꞌ re ley, xubij: Yex achiꞌaꞌ re yixcꞌulan, man quixmacun riqꞌuin jun chic ixok. Y re mismo Dios xubij: Man quixquimisan.\x * \xo 2.11 \xt Ex. 20:13.\x* Y vo xa rat man nacanoj-ta\x * \xo 2.11 \xt Dt. 5:18; Mt. 5:27, 28.\x* jun chic ixok, pero xa naquimisaj jun vinak, nikꞌalajin che cama-va nanimaj-ta re ley re ruyiꞌon can re Dios.
\v 12 Mareꞌ can tibanaꞌ y tibij anchaꞌl re nubij chupan re ley re xuyaꞌ re Jesucristo. Roma re ley reꞌ xuban chiva che yix libres chic chin yixtiquir niban re nrajoꞌ re Dios,\x * \xo 2.12 \xt Stg. 1:25.\x* y ja chukaꞌ ley reꞌ re xtibano juzgar ivichin.
\v 13 Roma vo xa man xtijoyovaj-ta quivach re nicꞌaj chic vinak,\x * \xo 2.13 \xt Mt. 6:15; Mr. 11:26.\x* re Dios man xtujoyovaj-ta chukaꞌ ivach yex chupan re kꞌij tak xtuban juzgar. Pero vo xa xtijoyovaj quivach re nicꞌaj chic vinak, xquixchꞌacon, roma re Dios can xtujoyovaj chukaꞌ ivach yex chupan re kꞌij tak xtuban juzgar.
\s Re runiman chic re ruchꞌabal re Dios, can ja re otz nuban chupan re rucꞌaslen
\p
\v 14 Hermanos, vo xa cꞌo jun nibin che runiman chic re Dios y xa man nuban-ta re otz, xa man jun cꞌa ndoc-va nubij che runiman chic re Dios. Roma xa man xticolotaj-ta chach re rumac, xaxe riqꞌuin re nubij che runiman chic re Dios.
\v 15 Anchaꞌl-ta jun hermano re manak rutziak y manak ruay.
\v 16 Y rat xa nabij cha: Cabiyin. Man tanojij más re atziak y re avay. Xa tacusaj atziak y cavaꞌ jabal, yacha-a\x * \xo 2.16 \xt 1 Jn. 3:17, 18.\x* cha. Pero man naya-ta-a re ndoc cha, xa man jun ndoc-va re xabij-a cha.
\v 17 Y quireꞌ chukaꞌ vo xa nabij che animan chic re Dios, pero xa man naban-ta re otz, man jun ndoc-va re nabij che animan chic re Dios. Xa yat anchaꞌl jun quiminak. Man jun yatiquir naban.
\v 18 Riqꞌuin baꞌ cꞌo jun re xtibin chua: Rat Santiago, nabij che man xe-ta nicꞌatzin che nanimaj re Dios, xa can nicꞌatzin che naban\x * \xo 2.18 \xt Mt. 7:16, 17; Ga. 5:6.\x* chukaꞌ re otz. Pero yen, xtichaꞌ re jun chua, riqꞌuin re niniman chic re Dios, man jun chic nicꞌatzin che nimban. Pero yen Santiago nimbij cha re jun re nibin quireꞌ: Yen, riqꞌuin re nimban re otz, yintiquir nincꞌut chavach che katzij niniman re Dios. Pero rat ¿andex naban che nacꞌut chinoch che animan chic re Dios, vo xa man naban-ta re otz?
\v 19 Rat nabij che nanimaj che can xe jun Dios cꞌo. Reꞌ camas otz. Pero man xe-ta reꞌ re nicꞌatzin. Roma re itzel tak espíritu chukaꞌ can niquinimaj\x * \xo 2.19 \xt Mt. 8:29; Mr. 1:24; 5:7; Lc. 4:34; Hch. 16:17.\x* che can xe jun Dios cꞌo. Pero man yeꞌcolotaj-ta riqꞌuin re quireꞌ niquibij. Xa can yeꞌbarbot chach re Dios, roma quiximbireꞌ.
\v 20 Camas yat nacanic riqꞌuin re anaꞌoj. Xtincꞌut-na-paꞌ chavach vocame, nabij che animan chic re Dios y xa man naban-ta re otz,\x * \xo 2.20 \xt Ga. 5:6.\x* can man jun nicꞌatzin-va tak xabij che xanimaj. Xa yat anchaꞌl jun quiminak. Man jun yatiquir naban.
\v 21 Re kamomaꞌ Abraham\x * \xo 2.21 \xt Gn. 22:9.\x* re xcꞌueꞌ ajuer can, can xuban-va re xubij re Dios cha. Y man xupokonaj-ta xuyaꞌ re Isaac re rucꞌajol pa rueꞌ re altar chin nuyaꞌ cha re Dios. Y riqꞌuin reꞌ re Abraham man jun rumac xel chach re Dios, roma can xuban re xubij re Dios cha.
\v 22 Re Abraham man xe-ta xunimaj re Dios, xa can xuban\x * \xo 2.22 \xt He. 11:17.\x* re xubij re Dios cha. Y riqꞌuin reꞌ can xkꞌalajin che katzij xunimaj.
\v 23 Y mareꞌ xbanataj re nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, che re Abraham xunimaj re Dios y man jun rumac xel chach.\x * \xo 2.23 \xt Gn. 15:6; Ro. 4:3.\x* Quireꞌ nubij chupan re tzꞌiban can. Y re Abraham xbex cha che junan quivach riqꞌuin re Dios.\x * \xo 2.23 \xt 2 Cr. 20:7; Is. 41:8.\x* 
\v 24 Y reꞌ nucꞌut chakavach che vo xa nakajoꞌ che man jun kamac ndel chach re Dios, tiene que nakaban re nrajoꞌ rejaꞌ, y man xe-ta nakabij che kaniman.
\v 25 Y chukaꞌ re Rahab\x * \xo 2.25 \xt Jos. 2:1.\x* re ixok re xcꞌueꞌ ajuer can, astapaꞌ rejaꞌ rucꞌuan jun itzel cꞌaslen, pero man jun rumac xel chach re Dios roma re xuban. Rejaꞌ xeꞌruvovaj re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ israelitas re jeꞌtakon-a roma re Josué, y re ixok reꞌ xeꞌrutak-a re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ pa jun chic bey chin man jun cosa tiquicꞌalvachij.
\v 26 Mareꞌ yoj re kaniman chic re Dios, vo xa man nakaban-ta re otz, xa yoj quiminak y man jun ndoc-va nakabij che kaniman. Yoj anchaꞌl jun cuerpo re man cꞌo-ta chic re ránma chupan.
\c 3
\s Tichajij-iviꞌ riqꞌuin re tzij re yeꞌbilaꞌ
\p
\v 1 Hermanos, man camas tirayij yixoc maestros\x * \xo 3.1 \xt Mt. 23:8.\x* quichin re nicꞌaj chic hermanos. Roma yoj re yoj maestros, vo xa man yojtiquir-ta nakaban re jecꞌo chupan re yeꞌkacꞌut, más cꞌayef nuban chaka re kꞌij tak xkojban juzgar.
\v 2 Konojel qꞌuiy bey mana-ta re yeꞌkabanalaꞌ.\x * \xo 3.2 \xt 1 R. 8:46; Pr. 20:9; Ec. 7:20.\x* Y vo xa cꞌo-ta jun re man jun bey nimacun\x * \xo 3.2 \xt Mt. 12:37; 1 P. 3:10; 1 Jn. 1:8.\x* riqꞌuin re nubilaꞌ, re jun reꞌ can choj re rucꞌaslen. Roma vo xa nitiquir nuban che man nimacun-ta riqꞌuin re nubilaꞌ, can nitiquir chukaꞌ nuban quireꞌ riqꞌuin ronojel re ru-cuerpo.
\v 3 Roma riqꞌuin reꞌ, can nibanataj anchaꞌl nibanataj riqꞌuin re chꞌichꞌ re nakayaꞌ pa quichiꞌ re quiej chin yeꞌkapobaꞌ. Roma xaxe riqꞌuin re chꞌichꞌ reꞌ, re quiej yojquinimaj y yojquicꞌuaj xabanchique lugar nakajoꞌ yojbo-va.
\v 4 Anchaꞌl chukaꞌ re barcos re yeꞌbiyin pa rue-yaꞌ. Camas je nimaꞌk y jeꞌcꞌuan roma re cakꞌikꞌ camas ruchukꞌaꞌ. Pero xaxe riqꞌuin re qui-timón re yeꞌcꞌuan quichin re barcos yeꞌtiquir yeꞌquicꞌuaj xabanchique lugar niquijoꞌ yeꞌbo-va.
\v 5 Anchaꞌl chukaꞌ jun chꞌet kꞌakꞌ, astapaꞌ camas coꞌol-oc nitiquir nuqꞌuis jun momaꞌ cꞌachelaj. Y quireꞌ chukaꞌ re avakꞌ.\x * \xo 3.5 \xt Sal. 12:3, 4; 73:8, 9.\x* Coꞌol-oc, pero riqꞌuin re tzij re nubij can nitiquir yeꞌrubanalaꞌ nimaꞌk tak cosas.
\v 6 Re kakꞌ yoj, anchaꞌl jun kꞌakꞌ, y jareꞌ chukaꞌ nibin ronojel rach itzel tak tzij. Re kakꞌ yiꞌom-pa chaka, xa jacꞌa reꞌ re nitzꞌilbisan\x * \xo 3.6 \xt Mt. 15:11; Mr. 7:15, 20, 23.\x* ronojel re ka-cuerpo. Cꞌayef nuban cha re kacꞌaslen. Roma re kakꞌ xa nicusas roma re itzel.
\v 7 Y yoj can yojtiquir yeꞌkaban amansar conojel quivach chicop, re chicop cajcaj cakan, re chicop cꞌo quixicꞌ, re cumatz y re chicop jecꞌo pa mar. Y jecꞌo vinak can yeꞌquitzꞌam ronojel quivach chicop.
\v 8 Pero re kakꞌ man yojtiquir-ta chij. Xa can itzel-va, anchaꞌl jun cumatz re cꞌo veneno pa ruchiꞌ chin niquimisan.
\v 9 Cꞌo bey nakayaꞌ rukꞌij re Ajaf Dios riqꞌuin re kakꞌ. Y cꞌo bey nakacusaj chin nakabij itzel tak tzij chique re vinak. Y vo xa quireꞌ nakaban, cꞌayef, roma tak re Dios xeꞌruban re vinak, can anchaꞌl rubanic rejaꞌ\x * \xo 3.9 \xt Gn. 1:26; 5:1; 9:6; 1 Co. 11:7.\x* quireꞌ xuban chique, mareꞌ man otz-ta che nakayokꞌ-kiꞌ.
\v 10 Riqꞌuin re kakꞌ nakabij re otz tak tzij, y re itzel tak tzij. Hermanos, man rucꞌamon-ta che quireꞌ nakaban.
\v 11 Roma yex itaman che chupan jun alaxbal-yaꞌ, man xtel-ta-pa utzulaj yaꞌ y chukaꞌ man xtel-ta-pa cꞌayelaj yaꞌ.
\v 12 Y man xtel-ta-pa chukaꞌ utzulaj yaꞌ y ni xe-ta chukaꞌ yaꞌ tzay. Y quireꞌ chukaꞌ re higuera, man xtuya-ta aceituna. Y ni xe-ta re uva xtuya-ta higo.
\s Re naꞌoj re nipa riqꞌuin re Dios
\p
\v 13 Hermanos, camas-ta otz xe-ta chiꞌicojol jecꞌo re cꞌo naꞌoj\x * \xo 3.13 \xt Ga. 6:4.\x* quiqꞌuin, pero can rucꞌamon che niquicꞌut chupan re quicꞌaslen y riqꞌuin jun quibanabal otz. Man tiquinaꞌ che cꞌo quikꞌij, xa tiquibanaꞌ che manak quikꞌij y can xtikꞌalajin che cꞌo quinaꞌoj.
\v 14 Pero vo xa yex xa itzel ninaꞌ cha jun chic vinak roma rejaꞌ otz cꞌo,\x * \xo 3.14 \xt Ro. 13:13.\x* y chukaꞌ nijoꞌ che can xe-ta yex re nicꞌueꞌ ikꞌij, vo xa quireꞌ niban, man tibij che cꞌo qꞌuiy naꞌoj iviqꞌuin. Roma riqꞌuin jun ibanabal quireꞌ can nikꞌalajin che xa man jun itaman, xa nitzꞌuc tzij.
\v 15 Y vo xa yex nibij che cꞌo naꞌoj iviqꞌuin, titamaj che jun naꞌoj quireꞌ, mana-ta chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios pitinak-va. Xa chin re ruchꞌulef,\x * \xo 3.15 \xt Jud. 19.\x* xa quichin vinak, xa chin re itzel.
\v 16 Roma vo xa yex itzel ninaꞌ cha jun chic vinak roma rejaꞌ otz cꞌo, y chukaꞌ nijoꞌ che can xe-ta yex re nicꞌueꞌ ikꞌij, nikꞌalajin che man xe-ta reꞌ re niban. Xa can yix tzꞌucuy-ayoval,\x * \xo 3.16 \xt 1 Co. 3:3.\x* y yix banoy ronojel rach etzelal.
\v 17 Pero vo xa ja re otz naꞌoj re pitinak\x * \xo 3.17 \xt 1 Co. 2:6.\x* chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios re cꞌo iviqꞌuin, nuban chiva che nicꞌuaj jun cꞌaslen chꞌajchꞌoj, man niban-ta ayoval, niban re otz quiqꞌuin conojel, nicꞌaxaj jabal re andex niquijoꞌ re vinak chiva, y can nijoyovaj quivach conojel. Can niban ronojel re otz, tak niban jun cosa can riqꞌuin ronojel ivánma niban y man riqꞌuin-ta caꞌeꞌ ipalaj.\x * \xo 3.17 \xt 1 P. 1:22.\x* 
\v 18 Y vo xa quireꞌ niban, cꞌo otz nucꞌam-pa chiva, roma je qꞌuiy re xtiquitzꞌam jun cꞌaslen choj. Can xquixquitzꞌat che yex nirayij che manak-ta ayoval\x * \xo 3.18 \xt Mt. 5:9.\x* y can nitaj ikꞌij che man jun ayoval nibanataj.
\c 4
\s Re itzel tak rayibal
\p
\v 1 ¿Anchique nibano chiva yex tak nipa ayoval chiꞌicojol y can itzel nitzꞌat-iviꞌ? Re nibano chiva tak nipa ayoval chiꞌicojol, ja re itzel tak rayibal.\x * \xo 4.1 \xt 1 P. 2:11.\x* Jareꞌ re yeꞌsamaj pan icꞌaslen.
\v 2 Yex xa camas nirayij cosas re manak iviqꞌuin, y roma camas nirayij re cosas reꞌ mareꞌ yixquimisan, pero man nivel-ta. Yeꞌbanalaꞌ ayoval, itzel yeꞌtzꞌat re vinak. Pero man nivel-ta re andex nirayij, roma man nicꞌutuj-ta cha re Dios.\x * \xo 4.2 \xt Sal. 10:4.\x* 
\v 3 O astapaꞌ nicꞌutuj cha re Dios. Pero man nuya-ta chiva, roma yex man otz-ta rucꞌutuxic niban, roma re nicꞌutuj cha re Dios xa ndoc chin itzel tak irayibal.
\v 4 Yex re can nijoꞌ niyaꞌ can re Dios, can itaman che tak niba ivánma chij re banabal chin re ruchꞌulef,\x * \xo 4.4 \xt 1 Jn. 2:15.\x* nikꞌalajin che nitzelaj re Dios. Mareꞌ, yex re can niban ronojel re cꞌo chach re ruchꞌulef, can nikꞌalajin che yex yix ru-enemigos re Dios, roma xa nitzelaj can.
\v 5 Y man tinojij che man katzij-ta re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios, tak nubij che re Dios rutakom-pa re Espíritu Santo chin nicꞌueꞌ pa tak kánma. Y re Espíritu Santo reꞌ camas yojrajoꞌ, y can nrajoꞌ che xe-ta re Dios re nakajoꞌ. Quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can.
\v 6 Y re Dios can nuya-va más utzil chaka yoj re kaniman chic rejaꞌ. Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re tzꞌiban can: Re Dios yeꞌrutzelaj y man nucꞌam-ta quivach re niquinaꞌ che cꞌo quikꞌij. Jacꞌa re niquinaꞌ che manak quikꞌij, rejaꞌ nuyaꞌ re utzil pa quiveꞌ.\x * \xo 4.6 \xt Pr. 3:34; 1 P. 5:5.\x* Quireꞌ nubij re tzꞌiban can.
\v 7 Y yex can tijacha-iviꞌ pa rukꞌaꞌ re Dios, y man tiyaꞌ kꞌij cha re itzel\x * \xo 4.7 \xt Mt. 4:3; Lc. 4:2; Ef. 4:27; 6:11, 12; 1 P. 5:9; Ap. 12:9, 11.\x* che yixrunak. Y re itzel xtinumaj-a chivach.
\v 8 Tijachaꞌ re icꞌaslen pa rukꞌaꞌ re Dios,\x * \xo 4.8 \xt Gn. 18:23; 2 Cr. 15:2; Sal. 73:28; 145:18; Is. 29:13.\x* y rejaꞌ chukaꞌ xticꞌueꞌ pan icꞌaslen.\x * \xo 4.8 \xt Is. 55:6, 7; Os. 6:1, 2; Zac. 1:3; Mal. 3:7.\x* Y yex re yixmacun chach re Dios, tichꞌojersaj re icꞌaslen. Yex re caꞌeꞌ ivánma riqꞌuin re Dios, tichꞌojersaj re ivánma.
\v 9 Tinaꞌ kꞌaxomal pa tak ivánma, quixbison y quixokꞌ roma re imac. Yex re yixtzeꞌen roma yixquiꞌcot chach re ruchꞌulef, man chic quixtzeꞌen. Xa quixokꞌ, xa quixbison pa tak ivánma.
\v 10 Tibanaꞌ che manak ikꞌij chach re Ajaf, y rejaꞌ xtuyaꞌ ikꞌij.\x * \xo 4.10 \xt 1 P. 5:6.\x* 
\s Man itzel quixchꞌo chij jun hermano
\p
\v 11 Hermanos, man quixchꞌo itzel chij jun chic hermano.\x * \xo 4.11 \xt Mt. 7:1.\x* Roma vo xa itzel xquixchꞌo chij jun chic hermano, can chij re ley chin re Dios itzel yixchꞌo-va. Vo xa xtibij che jun hermano man otz-ta re rucꞌaslen chach re Dios, niban cha re ley chin re Dios che man otz-ta. Y riqꞌuin reꞌ man niban-ta re nubij re ley. Xa itzel yixchꞌo chij.
\v 12 Y re ley reꞌ ja re Dios re yaꞌyom-pa. Y xaxe rejaꞌ nitiquir yojrucol, y xaxe chukaꞌ rejaꞌ re nitiquir yojrutak-a pa kꞌakꞌ.\x * \xo 4.12 \xt Mt. 10:28.\x* Y cꞌaja-na rejaꞌ re nibin vo xa otz o xa man otz-ta re kabanabal. Y rat manak modo nabij cha jun hermano che man otz-ta rubanon re rucꞌaslen chach re Dios.
\s Man tibij che can itaman re chuaꞌk-cabij
\p
\v 13 Y vocame cꞌo jun tzij ninjoꞌ nimbij chiva\x * \xo 4.13 \xt Stg. 5:1.\x* yex re yixbin:\x * \xo 4.13 \xt Lc. 12:18-20.\x* Vocame o chuaꞌk yojba pa jun tenemit chin yojeꞌcꞌueꞌ chireꞌ jun junaꞌ, chin yojlakꞌon y yojcꞌayin, chukaꞌ chin nakachꞌac ka-mero.
\v 14 Chivach yex camas jabal re ninojij, pero man itaman-ta andex xticꞌalvachij re chuaꞌk-cabij. Roma re kacꞌaslen xa anchaꞌl re nube re nika-pa. Nicꞌue-a baꞌ, y chaꞌnin niqꞌuis-a. Y re kacꞌaslen yoj xa anchaꞌl re nube. Chaꞌnin yojqꞌuis-a\x * \xo 4.14 \xt Job 7:7.\x* chach re ruchꞌulef.
\v 15 Mareꞌ, tak yex ninojij niban jun cosa, tibij quireꞌ: Vo xa re Ajaf xtuyaꞌ kꞌij y xtuyaꞌ kacꞌaslen, yeꞌkabanalaꞌ re cosas reꞌ.
\v 16 Pero yex xa man quire-ta nibij. Xa nibij che yoj nakaban jun cosa. Xa niban che cꞌo ikꞌij chach re Dios. Y reꞌ man otz-ta chach rejaꞌ.
\v 17 Roma vo xa ataman andex re otz, y xa man naban-ta, yamacun chach re Dios.\x * \xo 4.17 \xt Lc. 12:47; Jn. 9:41; 15:22.\x* 
\c 5
\s Re nipa chiquij re biyomaꞌ re man otz-ta niquiban
\p
\v 1 Vocame cꞌo chukaꞌ jun tzij ninjoꞌ nimbij\x * \xo 5.1 \xt Stg. 4:13.\x* chique re biyomaꞌ.\x * \xo 5.1 \xt Lc. 6:24.\x* Nimbij chique che rucꞌamon che queꞌokꞌ, queꞌsiqꞌuin che okꞌej, roma camas re tijoj-pokonal re xtipa pa quiveꞌ rejeꞌ.
\v 2 Re quibiyomal kꞌaynak chic, y re quitziak chicop chic.\x * \xo 5.2 \xt Mt. 6:20.\x* 
\v 3 Re qui-mero pus chic. Y riqꞌuin reꞌ can nikꞌalajin che man xeꞌquito-ta re vinak. Xa choj xquimol ruchiꞌ. Y re pus chin re qui-mero can cꞌo itzel tak cosas nuban chique pa quicꞌaslen. Qꞌuiy mero quimalon, pero xa yojcꞌo chic chupan re ruqꞌuisibal tak kꞌij.\x * \xo 5.3 \xt Ro. 2:5.\x* 
\v 4 Y qꞌuiy mero quimalon roma man jeꞌquitajon-ta otz re qui-mozos jeꞌsamajenak pa quijuyuꞌ. Y re Ajaf xeꞌrucꞌaxaj riqꞌuin re xquitzꞌuc che jeꞌquitajon\x * \xo 5.4 \xt Lv. 19:13; Dt. 24:15; Jer. 22:13; Mal. 3:5.\x* otz re qui-mozos. Re namalaj Ajaf, re Rajaf ronojel, can xeꞌrucꞌaxaj re mozos che yeꞌokꞌ\x * \xo 5.4 \xt Job 34:28.\x* roma man otz-ta jeꞌtajon.
\v 5 Re biyomaꞌ jabal quicꞌaslen y binak cánma riqꞌuin re banabal chach re ruchꞌulef. Jabal je tiojiꞌ, anchaꞌl nurayij re cánma, y xa nipa-yan re castigo pa quiveꞌ rejeꞌ.\x * \xo 5.5 \xt Jer. 12:3.\x* 
\v 6 Re biyomaꞌ niquiyac chꞌaꞌoj chiquij\x * \xo 5.6 \xt Stg. 2:6.\x* re vinak choj quicꞌaslen, y riqꞌuin reꞌ yeꞌcom pa quikꞌaꞌ. Y re choj quicꞌaslen man jun niquiban chin niquito-quiꞌ, xa choj niquiya-quiꞌ pa quikꞌaꞌ.
\s Quixcochꞌon y chukaꞌ tibanaꞌ orar
\p
\v 7 Hermanos, nimbij chiva che quixcochꞌon, y can quireꞌ tibana-apo cꞌa jampaꞌ xtapon re kꞌij tak xtipa chic jun bey re Ajaf. Anchaꞌl nuban jun re nisamaj pa rujuyuꞌ, nicochꞌon chin nuyabej re nabey y ruqꞌuisibal tak job, cꞌareꞌ nuban cosechar re ticoꞌn\x * \xo 5.7 \xt Dt. 11:14.\x* camas rajkalen.
\v 8 Y quireꞌ chukaꞌ tibanaꞌ yex. Quixcochꞌon. Can tiyaꞌ ivánma cha re Dios, roma chaꞌnin xtapon re kꞌij tak xtipa chic jun bey re Ajaf.\x * \xo 5.8 \xt Fil. 4:5.\x* 
\v 9 Hermanos, man tisujuj jun chic hermano roma nikꞌasaj tijoj-pokonal pan icꞌaslen, chin quireꞌ man cꞌayef-ta xtuban chiva tak xtapon re kꞌij tak re Dios xtuban juzgar. Roma chaꞌnin xtipa re kꞌij reꞌ.\x * \xo 5.9 \xt Mt. 24:33.\x* 
\v 10 Can quixcochꞌon anchaꞌl xquiban re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, re xeꞌrutak-pa re Ajaf chin xquitzijoj re ruchꞌabal, rejeꞌ can xquicochꞌolaꞌ re tijoj-pokonal.\x * \xo 5.10 \xt Mt. 5:12.\x* Y quireꞌ chukaꞌ tibanaꞌ yex hermanos.
\v 11 Roma kataman che re yeꞌcochꞌon, can xqueꞌquiꞌcot pa quicꞌaslen. Anchaꞌl re ache xubiniꞌaj Job, re xcꞌueꞌ ajuer can, rejaꞌ camas tijoj-pokonal xukꞌasaj.\x * \xo 5.11 \xt Job 1:21.\x* Y can itaman re xuban re Ajaf cha pa ruqꞌuisibal. Re Ajaf camas otz y nujoyovaj chukaꞌ\x * \xo 5.11 \xt Ex. 34:6; Nm. 14:18; 1 Cr. 21:13; Job 42:10; Sal. 25:6, 7; Dn. 9:9; Lc. 6:36.\x* kavach.
\p
\v 12 Hermanos, nimbij chiva vocame che tak yex cꞌo jun cosa nijoꞌ nibij, choj tibij, vo xa katzij o man katzij-ta. Pero man jun bey tiban jurar.\x * \xo 5.12 \xt Mt. 5:34.\x* Man ticusaj re rocaj, re ruchꞌulef y nicꞌaj chic chin che niban jurar. Chin quireꞌ re Dios man jun castigo xtuyaꞌ pan iveꞌ.
\v 13 Y vo xa cꞌo jun chiꞌicojol re cꞌo pa tijoj-pokonal, tubanaꞌ orar. Vo xa cꞌo jun niquiꞌcot ránma, tubixaj rubeꞌ re Dios.\x * \xo 5.13 \xt Ef. 5:19.\x* 
\v 14 Vo xa cꞌo jun niyavaj, queꞌrayoj re ecꞌuay\x * \xo 5.14 \xt 1 Ti. 5:17; 1 P. 5:1.\x* quichin re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios, chin niquiban orar pa rueꞌ re niyavaj. Pa rubeꞌ re Ajaf tiquiyaꞌ aceite olivo pa rueꞌ re niyavaj.\x * \xo 5.14 \xt Mr. 6:13.\x* 
\v 15 Y vo xa riqꞌuin ronojel cánma niquiban orar, re niyavaj nicꞌachoj. Re Ajaf can xtucꞌachojsaj-va. Y vo xa cꞌo rumac jeꞌrubanon re niyavaj, man xe-ta nicꞌachoj, xa can nicuyutaj\x * \xo 5.15 \xt Is. 33:24; Mt. 9:2.\x* chukaꞌ re rumac.
\v 16 Yex man tivovaj vo xa cꞌo imac ibanalon. Xa tisekresaj chivach, y titola-iviꞌ riqꞌuin oración,\x * \xo 5.16 \xt Gn. 20:17; Nm. 11:2; Dt. 9:18; Jos. 10:12.\x* chin yixchojmer. Y vo xa choj re icꞌaslen chach re Dios, y can riqꞌuin ronojel ivánma xtiban orar, can qꞌuiy cosa xticꞌul riqꞌuin re Dios.
\v 17 Anchaꞌl xuban re Elías, re ache re xcꞌueꞌ ajuer can. Rejaꞌ jun vinak can anchaꞌl yoj. Pero riqꞌuin ronojel ránma xuban orar. Xucꞌutuj cha re Dios che man tuban job, y can quire-va xbanataj. Oxeꞌ junaꞌ y nicꞌaj re man xuban-ta job.\x * \xo 5.17 \xt 1 R. 17:1.\x* 
\v 18 Y cꞌareꞌ tak re Elías xuban chic orar jun bey y xucꞌutuj cha re Dios che tubanaꞌ chic job.\x * \xo 5.18 \xt 1 R. 18:42, 45.\x* Y can quire-va xbanataj. Y re ticoꞌn xeꞌvachin chic jun bey.
\p
\v 19 Hermanos, vo xa cꞌo jun chiva re xtzak y xa xuyaꞌ can re rubey re Dios y yex neꞌiyaca-pa, camas otz.\x * \xo 5.19 \xt Mt. 18:15.\x* 
\v 20 Y titamaj che vo xa nitzolaj chic-pa ránma jun aj-mac, y rejaꞌ nutzꞌam jun cꞌaslen otz roma yex xbeꞌiyaca-pa, riqꞌuin re xiban yex can xtiban cha che nicuyutaj re jenipaꞌ mac re jeꞌrubanalon,\x * \xo 5.20 \xt Sal. 32:1; 51:9; Pr. 10:12.\x* y nicolotaj chach re camic re nucꞌam-pa re mac.
