\id REV 89-DEC-05 CMTP CAKCHIQUEL SUR OCCIDENTAL \h APOCALIPSIS \toc1 Re libro reꞌ nichꞌo chij re xsekresas chach re apóstol San Juan \toc2 Apocalipsis (Ap) \mt Re libro reꞌ nichꞌo chij re xsekresas chach re apóstol San Juan \c 1 \s Re cosas re xqueꞌbanataj-yan re xusekresaj re Jesucristo chach re San Juan \p \v 1 Jacꞌa re cosas re xqueꞌbanataj-yan, jareꞌ re xusekresaj re Dios cha re Jesucristo, chin che re Jesucristo nusekresaj chakavach yoj re yoj rusamajelaꞌ. Mareꞌ re Jesucristo xutak jun ru-ángel\x * \xo 1.1 \xt Dn. 8:16; 9:21; Ap. 22:6, 16.\x* viqꞌuin yen Juan re yin rusamajel, chin che re ángel reꞌ nusekresaj chinoch\x * \xo 1.1 \xt Jn. 12:49.\x* ronojel re xqueꞌbanataj-yan. \v 2 Y yen ximbij che katzij re ruchꞌabal re Dios, y katzij re xubij re Jesucristo, y can katzij chukaꞌ ronojel re xintzꞌat.\x * \xo 1.2 \xt 1 Jn. 1:1.\x* \p \v 3 Otz-rubanoj re nibano leer re chꞌabal re tzꞌiban can vovaꞌ, y otz-quibanoj chukaꞌ re niquicꞌaxaj\x * \xo 1.3 \xt Pr. 8:34; Lc. 11:28.\x* y can niquiyaꞌ pa cuenta re nubij.\x * \xo 1.3 \xt Ap. 22:7.\x* Roma napon-yan re tiempo tak xqueꞌbanataj ronojel re jeꞌtzꞌiban vovaꞌ. \s Yen Juan nintzꞌibaj-a re libro reꞌ chiva yex re yix vukuꞌ iglesia re cꞌo chupan re lugar rubiniꞌan Asia \p \v 4 Yen Juan nintzꞌibaj-a re libro reꞌ chiva yex re yix vukuꞌ iglesia re yixcꞌo chupan re lugar rubiniꞌan Asia, y can-ta qꞌuiy utzil xticꞌul chiyixnojel riqꞌuin re Dios. Y chukaꞌ re ivánma can-ta otz nunaꞌ roma iniman chic rejaꞌ. Ja rejaꞌ re cꞌo tak xtzꞌucutaj-pa ronojel,\x * \xo 1.4 \xt Ex. 3:14; Jn. 1:1.\x* y ja rejaꞌ re cꞌo vocame y ja chukaꞌ rejaꞌ re xticꞌueꞌ re tiempo-apo. Y can-ta qꞌuiy chukaꞌ utzil xticꞌul quiqꞌuin re je vukuꞌ utzulaj tak espíritu re jecꞌo-apo chach re Dios re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat, y re ivánma can-ta xtunaꞌ che otz cꞌo. \v 5 Y can-ta qꞌuiy utzil xticꞌul riqꞌuin re Jesucristo y chukaꞌ re ivánma can-ta nunaꞌ che otz cꞌo roma iniman chic rejaꞌ. Ja rejaꞌ re nibin re katzij,\x * \xo 1.5 \xt Jn. 8:14.\x* y ja rejaꞌ re nabey xcꞌastaj-pa\x * \xo 1.5 \xt Ef. 1:20; Col. 1:18.\x* chiquicojol re anamaꞌiꞌ y ja chukaꞌ rejaꞌ re paꞌal pa quiveꞌ conojel re yeꞌbano gobernar re jecꞌo chach re ruchꞌulef. Rejaꞌ yojrajoꞌ,\x * \xo 1.5 \xt Jn. 13:34.\x* y mareꞌ xcom y xbiyin ruqꞌuiqꞌuel, chin xuchꞌaj-a re kamac.\x * \xo 1.5 \xt He. 9:14.\x* \v 6 Y konojel yoj re kaniman re Jesucristo, xuban chaka che xojoc reyes y sacerdotes,\x * \xo 1.6 \xt Ap. 5:10; 20:4, 6.\x* chin che nakaban rusamaj re Dios re Rutotaꞌ re Jesucristo. Y ja re Jesucristo re cꞌo rukꞌij y cꞌo ru-poder nojel tiempo y man jun bey xtiqꞌuis. Amén. \p \v 7 Y titamaj che re Jesucristo can xtipo-va chupan re nube.\x * \xo 1.7 \xt Dn. 7:13.\x* Y conojel xqueꞌtzꞌeto richin. Hasta re vinak re xeꞌbin che tiquimisas, chukaꞌ can xtiquitzꞌat. Conojel re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef xqueꞌokꞌ tak xtiquitzꞌat re Jesucristo.\x * \xo 1.7 \xt Zac. 12:10; Jn. 19:37.\x* Y can ja quireꞌ xtibanataj. \p \v 8 Re Kajaf, ronojel poder cꞌo pa rukꞌaꞌ, rejaꞌ can cꞌo-va tak xtzꞌucutaj-pa ronojel,\x * \xo 1.8 \xt Is. 41:4; 43:10.\x* ja chukaꞌ rejaꞌ re cꞌo vocame, y ja chukaꞌ rejaꞌ re xticꞌueꞌ re tiempo-apo. Y rejaꞌ nubij: Ja yen re nabey y re ruqꞌuisibal, can anchaꞌl re nabey y re ruqꞌuisibal letra. \s Re Jesucristo nucꞌut-riꞌ chach re Juan \p \v 9 Y yen Juan yin jun hermano ivichin yex, can kachibil-kiꞌ chupan re tijoj-pokonal,\x * \xo 1.9 \xt Ro. 8:17.\x* can kachibil-kiꞌ chin yojcꞌo pa rukꞌaꞌ re Dios, y re Jesucristo can nuya-va ka-paciencia junan iviqꞌuin yex, chin che yojtiquir nakacochꞌ re tijoj-pokonal nipa chakij. Yen xincꞌueꞌ preso chupan re lugar rubiniꞌan Patmos, re jun lugar reꞌ pa mar cꞌo-va, yen xincꞌueꞌ preso chireꞌ rutzij re ruchꞌabal re Dios y rutzij chukaꞌ xintzijoj rubeꞌ re Jesucristo. \v 10 Pero pa jun kꞌij chin uxlanen yen ximban jun anchaꞌl achicꞌ\x * \xo 1.10 \xt Hch. 10:10.\x* roma re ru-poder re Espíritu Santo, y xincꞌaxaj che cꞌo jun nichꞌo-pa chuij can. Y re ru-forma nichꞌo, can jabal nikꞌalajin. Can anchaꞌl nikꞌajan jun trompeta. \v 11 Y xubij chua: Ja yen re nabey y ja yen chukaꞌ re ruqꞌuisibal,\x * \xo 1.11 \xt Ap. 1:17; 2:8; 22:13.\x* can anchaꞌl re nabey y re ruqꞌuisibal letra. Tatzꞌibaj cꞌa chupan jun libro ronojel re natzꞌat, y tataka-a pan Asia chique re vukuꞌ iglesia re jecꞌo chireꞌ, cha re iglesia re cꞌo pa tenemit Efeso,\x * \xo 1.11 \xt Hch. 18:19.\x* re cꞌo pa tenemit Esmirna, re cꞌo pa tenemit Pérgamo, re cꞌo pa tenemit Tiatira, re cꞌo pa tenemit Sardis, re cꞌo pa tenemit Filadelfia y cha re cꞌo pa tenemit Laodicea, xinchoꞌx. \p \v 12 Y tak xintzuꞌun can chuij chin nintzꞌat anchique reꞌ re nitzijon viqꞌuin, xintzꞌat vukuꞌ rucꞌojlebal candelas re banon cha kꞌanapuak.\x * \xo 1.12 \xt Ex. 25:37; Zac. 4:2.\x* \v 13 Y pa quinicꞌajal re vukuꞌ rucꞌojlebal candelas reꞌ paꞌal Jun re can anchaꞌl re Jun re xbalax-ka chakacojol,\x * \xo 1.13 \xt Ez. 1:26, 28; Dn. 7:13; 10:5; Fil. 2:7, 8; He. 2:14; Ap. 14:14.\x* rucusan jun rutziak re napon-ka cꞌa charakan. Y rucusan chukaꞌ jun cinturón re banon cha kꞌanapuak, y re cinturón reꞌ chucꞌoꞌx nakꞌax-va. \v 14 Re rusumal tak rueꞌ can boꞌj, can anchaꞌl re lana camas sak y chukaꞌ can anchaꞌl re hielo nika tak camas tef nuban. Y re nakꞌarach can anchaꞌl rurep-kꞌakꞌ.\x * \xo 1.14 \xt Dn. 7:9; Ap. 2:18.\x* \v 15 Jacꞌa re rakan can nitzꞌeneloj can anchaꞌl re chꞌichꞌ bronce tak jabal joskꞌin rach.\x * \xo 1.15 \xt Ez. 1:7.\x* Roma can nrepekꞌoj, can anchaꞌl che pa kꞌakꞌ cꞌo-va. Y re ruchꞌabal can nivuruloj, can anchaꞌl yeꞌvuruloj re rakan tak yaꞌ.\x * \xo 1.15 \xt Ez. 43:2.\x* \v 16 Y re pa rajquikꞌaꞌ rucꞌuan vukuꞌ anchaꞌl chꞌumil. Jacꞌa re pa ruchiꞌ ndel-pa jun espada\x * \xo 1.16 \xt Is. 49:2.\x* can es rutzaꞌn y che caꞌeꞌ lado cꞌo-va ray. Y re rupalaj anchaꞌl re kꞌij tak camas ruchukꞌaꞌ nuban. \p \v 17 Y tak yen xintzꞌat reꞌ, xintzak-ka charakan\x * \xo 1.17 \xt Ez. 1:28.\x* can anchaꞌl jun quiminak. Pero rejaꞌ xuyaꞌ re rajquikꞌaꞌ pa nueꞌ\x * \xo 1.17 \xt Dn. 8:18.\x* y xubij chua: Man taxibij-aviꞌ, roma ja yen re nabey\x * \xo 1.17 \xt Is. 41:4; 44:6.\x* y ja yen re ruqꞌuisibal. \v 18 Y ja yen re Jesucristo re yin cꞌas. Yen xincom, pero vocame cꞌo nucꞌaslen\x * \xo 1.18 \xt Sal. 68:20; Ro. 6:9.\x* chin nojel tiempo. Amén. Y cꞌo chukaꞌ autoridad pa nukꞌaꞌ chin yincꞌo pa rueꞌ re camic y pa rueꞌ re lugar re nibex Infierno cha. \v 19 Tatzꞌibaj cꞌa re xatzꞌat, re ntajin chic rubanic, y chukaꞌ re xqueꞌbanataj re chakavach-apo. \v 20 Re vukuꞌ anchaꞌl chꞌumil re xatzꞌat che ncꞌuan pa vajquikꞌaꞌ y re vukuꞌ rucꞌojlebal candelas re banon cha kꞌanapuak, can cꞌo-va ndel che tzij. Re vukuꞌ anchaꞌl chꞌumil re jeꞌncꞌuan pa vajquikꞌaꞌ, reꞌ ja re je vukuꞌ re jeꞌpaꞌal pa quiveꞌ re je vukuꞌ iglesia. Jacꞌa re vukuꞌ rucꞌojlebal candelas re banon cha kꞌanapuak, reꞌ ja re vukuꞌ iglesia. \c 2 \s Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jecꞌo pa tenemit Efeso \p \v 1 Tatzꞌibaj-a cha re paꞌal pa rueꞌ re iglesia re cꞌo chireꞌ pa tenemit Efeso,\x * \xo 2.1 \xt Hch. 19:1.\x* y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia reꞌ, che yen re yin-acꞌayon re vukuꞌ anchaꞌl chꞌumil pa vajquikꞌaꞌ y yen re yimbiyaj chiquicojol re vukuꞌ rucꞌojlebal re banon cha kꞌanapuak, nimbij chique: \v 2 Yen re Jesucristo ntaman\x * \xo 2.2 \xt Sal. 1:6; Mt. 7:23.\x* ronojel re quitzꞌamon rubanic. Ntaman re jenipaꞌ cosas quikꞌasalon y can quicochꞌon roma re samaj, y ntaman chukaꞌ che man quicꞌamon-ta-ka quivach re itzel tak vinak. Y can jeꞌquitojtoben re yeꞌbin che je apóstoles y can xeꞌka pa quikꞌaꞌ, che xa man je katzij-ta.\x * \xo 2.2 \xt 2 P. 2:1; 1 Jn. 4:1.\x* Xa quion je tzꞌucuy tak tzij. \v 3 Re hermanos can quicochꞌon quikꞌasalon tijoj-pokonal, y camas jeꞌsamajenak nutzij yen y can man jeꞌcosnak-ta chubanic.\x * \xo 2.3 \xt Ga. 6:9; He. 12:3, 5.\x* \v 4 Pero cꞌo jun cosa re mana-ta yeꞌtajin chubanic, y jareꞌ re man nika-ta chinoch yen. Roma nabey camas xinquijoꞌ\x * \xo 2.4 \xt Jer. 2:2.\x* y vocame xa man can-ta chic yinquijoꞌ anchaꞌl xinquijoꞌ nabey. \v 5 Y teꞌka chiquicꞌoꞌx re ancheꞌ jeꞌtzekenak-va-pa. Chireꞌ cꞌa chukaꞌ titzolaj-va-pa quicꞌoꞌx. Can queꞌjovan anchaꞌl xeꞌjovan nabey. Roma vo xa man xtiquiban-ta quireꞌ, chaꞌnin xquinapon quiqꞌuin y xtinlisaj-a re quicꞌojlebal candelas re ancheꞌ cꞌo-va. Y quireꞌ xtimban chique vo xa man xtitzolaj-ta-pa quicꞌoꞌx.\x * \xo 2.5 \xt Mt. 21:41; 24:48-51; Mr. 12:9; Ap. 3:3.\x* \v 6 Pero chukaꞌ cꞌa nikꞌalajin che cꞌa cꞌo baꞌ re otz pa quicꞌaslen, roma man quicꞌamon-ta quivach re vinak re nibex nicolaítas chique.\x * \xo 2.6 \xt Ap. 2:15.\x* Can otz-va che quireꞌ quibanon, roma chukaꞌ yen can nintzelaj re quibanabal re vinak reꞌ. \v 7 Mareꞌ, re anchique cꞌo ruxquin chin nucꞌaxaj, tucꞌaxaj\x * \xo 2.7 \xt Mt. 11:15; Ap. 13:9.\x* re nubij re Espíritu Santo chique re vukuꞌ iglesia. Roma re anchique xtichꞌacon, xtinyaꞌ kꞌij cha chin nutaj rach re cheꞌ chin cꞌaslen,\x * \xo 2.7 \xt Gn. 2:9.\x* re cꞌo pa runicꞌajal re lugar nibex paraíso cha, re lugar re ancheꞌ cꞌo-va re Dios. \s Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jecꞌo pa tenemit Esmirna \p \v 8 Tatzꞌibaj-a cha re paꞌal pa rueꞌ re iglesia re cꞌo chireꞌ pa tenemit Esmirna, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia reꞌ, che yen re yincꞌo nabey\x * \xo 2.8 \xt Ap. 1:8.\x* y re yincꞌo chukaꞌ pa ruqꞌuisibal, xinquimisas y can xincꞌastaj, nimbij ronojel reꞌ: \v 9 Che yen ntaman ronojel re quitzꞌamon rubanic, re tijoj-pokonal niquikꞌasalaꞌ, re mambaꞌel, pero chinoch yen xa can je biyoma-va.\x * \xo 2.9 \xt Lc. 12:21; 1 Ti. 6:18; Stg. 2:5.\x* Ntaman che re vinak re yeꞌbin che je israelitas,\x * \xo 2.9 \xt Ro. 2:17.\x* y can niquibij che quicꞌuan jun cꞌaslen otz chach re Dios y xa man katzij-ta, camas itzel tak cosas niquibij chivij. Pero reꞌ xa jun grupo vinak chin re Satanás. \v 10 Pero re hermanos man tiquixibij-quiꞌ\x * \xo 2.10 \xt Is. 41:10, 14.\x* chach re xtiquicꞌalvachij re chakavach-apo. Roma re itzel xtuban chique nicꞌaj re jecꞌo chiquicojol che xqueꞌruyaꞌ pa cárcel, roma re itzel can nrajoꞌ nutzꞌat vo xa can katzij quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios. Lajuj kꞌij re xqueꞌcꞌueꞌ pa tijoj-pokonal. Pero can-ta xtiquiban confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios, astapaꞌ can xqueꞌbapon chach re camic. Y yen can xtinyaꞌ re qui-premio, y re premio reꞌ ja re xtiquicꞌul re quicꞌaslen re man niqꞌuis-ta.\x * \xo 2.10 \xt Mt. 10:22; 24:13; Stg. 1:12.\x* \v 11 Mareꞌ, re anchique cꞌo ruxquin chin nucꞌaxaj, tucꞌaxaj\x * \xo 2.11 \xt Ap. 13:9.\x* re andex nubij re Espíritu Santo chique re vukuꞌ iglesia. Roma anchique xtichꞌacon, man xtapon-ta chupan re tijoj-pokonal chin re rucaꞌn camic.\x * \xo 2.11 \xt Ap. 20:14.\x* \s Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jecꞌo pa tenemit Pérgamo \p \v 12 Tatzꞌibaj-a chukaꞌ cha re paꞌal pa rueꞌ re iglesia re cꞌo chireꞌ pa tenemit Pérgamo, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia reꞌ, che yen re yin-acꞌayon re espada re can es rutzaꞌn y che caꞌeꞌ lado cꞌo-va ray,\x * \xo 2.12 \xt Jos. 5:13; Is. 11:4; He. 4:12; Ap. 1:16; 19:15, 21.\x* nimbij: \v 13 Yen ntaman ronojel re quitzꞌamon rubanic. Y ntaman chukaꞌ che chireꞌ pa quitenemit tzꞌuyul-va re Satanás. Pero man riqꞌuin reꞌ rejeꞌ can man xinquiya-ta can roma re nubeꞌ can cꞌa cꞌas pa tak cánma, y cꞌa quibanon confiar-quiꞌ viqꞌuin. Y can man xinquimistaj-ta can chupan re kꞌij tak re Antipas xquimisas. Rejaꞌ xutzijoj re nuchꞌabal, y roma man xuya-ta can rutzijosic re nuchꞌabal, mareꞌ xquimisas chireꞌ pa tenemit re ancheꞌ tzꞌuyul-va re Satanás. \v 14 Pero re hermanos re jecꞌo chireꞌ pa Pérgamo cꞌa cꞌo banabal re man yeꞌka-ta chinoch re yeꞌtajin chubanic. Re chireꞌ chiquicojol jecꞌo re man niquijo-ta niquiyaꞌ can re itzel enseñanza chin re Balaam re xeꞌrubij cha re Balac, che tubanaꞌ chique re israelitas che yeꞌtzak pa mac,\x * \xo 2.14 \xt Nm. 31:16: 2 P. 2:15; Jud. 11.\x* che queꞌquitijlaꞌ re cosas re sujun chic chiquivach imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka, y che re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ tiquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun.\x * \xo 2.14 \xt Nm. 25:1; Hch. 15:29; 1 Co. 6:13.\x* \v 15 Y jecꞌo chukaꞌ hermanos re man niquijo-ta niquiyaꞌ can re qui-enseñanza re vinak re nibex nicolaítas chique. Y re itzel tak enseñanzas reꞌ, xa can man yeꞌka-ta chinoch yen.\x * \xo 2.15 \xt Ap. 2:6.\x* \v 16 Mareꞌ tiquiyaꞌ can rubanic re itzel cꞌaslen y titzolaj-pa cánma. Roma vo xa man xtitzolaj-ta-pa cánma, can ja xquinapon-yan quiqꞌuin, y ja riqꞌuin re espada re ndel-pa pa nuchiꞌ\x * \xo 2.16 \xt Is. 11:4.\x* xtimban-va ayoval quiqꞌuin. \v 17 Mareꞌ, re anchique cꞌo ruxquin chin nucꞌaxaj, tucꞌaxaj re nubij re Espíritu Santo chique re vukuꞌ iglesia. Roma re anchique xtichꞌacon, can xtinyaꞌ re vay rubiniꞌan maná cha, vay re yacon can. Y chukaꞌ xtinyaꞌ jun chꞌet aboj sak cha, re ancheꞌ tzꞌiban-va-a jun beꞌaj\x * \xo 2.17 \xt Is. 65:15; Ap. 19:12, 13.\x* cꞌacꞌa. Y re cꞌacꞌa beꞌaj reꞌ, xaxe cꞌa re anchok cha niya-va re chꞌet aboj xaxe reꞌ re nitaman anchique che beꞌaj reꞌ. \s Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jecꞌo pa tenemit Tiatira \p \v 18 Y chukaꞌ tatzꞌibaj-a cha re paꞌal pa rueꞌ re iglesia re cꞌo chireꞌ pa tenemit Tiatira, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia reꞌ, che yen, re yin Rucꞌajol re Dios, re can anchaꞌl rurep-kꞌakꞌ\x * \xo 2.18 \xt Ap. 1:14.\x* re nukꞌonach y chukaꞌ re vakan re can nitzꞌeneloj re can anchaꞌl bronce, nimbij: \v 19 Yen ntaman ronojel re quitzꞌamon rubanic. Ntaman che camas yeꞌjovan, y can quibanon confiar-quiꞌ viqꞌuin, y can yeꞌquitoꞌ re nicꞌatzin che yeꞌtoꞌ, can quitaman yeꞌcochꞌon, y can cꞌo-va más re yeꞌtajin chubanic vocame que chach nabey. \v 20 Pero cꞌo jun cosa re man nika-ta chinoch re yeꞌtajin chubanic, y reꞌ ja re man jun tzij quibin cha re ixok Jezabel\x * \xo 2.20 \xt 1 R. 16:31; 18:4, 13.\x* che man tuban re ntajin chubanic. Roma re Jezabel nubij che can ja re Dios nibin cha che nutzijoj re ruchꞌabal re Dios, pero xa man katzij-ta. Roma can nuban chique re nusamajelaꞌ che yeꞌka pa mac. Nubij chique che tiquitijaꞌ re cosas re sujun chic chiquivach imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka, y che re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ tiquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun. \v 21 Y yen can nyiꞌon kꞌij cha chin che nuya-ta can rubanic re mac,\x * \xo 2.21 \xt Ro. 2:4.\x* anchaꞌl re mac re nubanalaꞌ quiqꞌuin achiꞌaꞌ, y che nitzolaj-ta-pa rucꞌoꞌx viqꞌuin. Pero rejaꞌ xa can binak ránma riqꞌuin re mac y man nitzolaj-ta-pa rucꞌoꞌx. \v 22 Y roma man nrajo-ta nuyaꞌ can rubanic re rumac, can xtimban cha che nika chuchꞌat, y chukaꞌ conojel re jeꞌbanayon mac riqꞌuin, camas tijoj-pokonal xtiquikꞌasaj. Y quireꞌ xtimban chique vo xa man xtiquiya-ta can rubanic re mac y vo xa man xtitzolaj-ta-pa quicꞌoꞌx viqꞌuin. \v 23 Y conojel re ral re ixok reꞌ xqueꞌnquimisaj chin quireꞌ can tiquitamaj conojel iglesia, che yen ntaman re andex niquinojij y ntaman chukaꞌ re cꞌo pa tak cánma conojel vinak.\x * \xo 2.23 \xt 1 S. 16:7; 1 Cr. 28:9; 29:17; Sal. 7:9.\x* Y cada jun can anchaꞌl rubanic re rubanabal, can quireꞌ chukaꞌ rubanic re ruqꞌuixel xtucꞌul.\x * \xo 2.23 \xt Sal. 62:12; Mt. 16:27; 2 Co. 5:10.\x* \v 24 Jacꞌa re nicꞌaj chic re jecꞌo pa Tiatira re man quitzekelben-ta re ru-enseñanza re Jezabel, y chukaꞌ man xquitamaj-ta rach re Satanás y re runojebal, anchaꞌl niquibij re quitzekelben re ixok Jezabel che can otz natamaj re namalaj runojebal re Satanás. Pero re nicꞌaj chic re jecꞌo pa Tiatira, can otz xquiban che can man xquitamaj-ta rach re Satanás, y man jun chic cosa ninchalabej chique.\x * \xo 2.24 \xt Hch. 15:28.\x* \v 25 Xaxe re ninjoꞌ yen ja che man tiquiyaꞌ can rubanic re otz. Y can ja-ta reꞌ re yeꞌtajin chubanic tak yen xquimpa chic jun bey. \v 26 Y conojel re xqueꞌchꞌacon y can xtiquiban-va re xtimbij chique, cꞌaja tak xtapon re ruqꞌuisibal kꞌij chin re quicꞌaslen chach re ruchꞌulef, can xtinyaꞌ autoridad pa quikꞌaꞌ, chin che rejeꞌ re xqueꞌbano gobernar\x * \xo 2.26 \xt Mt. 19:28; Lc. 22:29; 1 Co. 6:3.\x* pa quiveꞌ re vinak re jecꞌo pa tak naciones. \v 27 Can anchaꞌl rubanom-pa re Nataꞌ chua yen. Can ruyiꞌom-pa autoridad pa nukꞌaꞌ chin yincꞌueꞌ pa quiveꞌ conojel naciones. Y re anchok chique xtinya-va poder, can xtiquiban gobernar pa quiveꞌ re naciones riqꞌuin ronojel poder. Can anchaꞌl che jun chꞌichꞌ cꞌo pa quikꞌaꞌ, chin che man cꞌayef-ta yeꞌquipaxlaꞌ, can anchaꞌl queꞌpaxex bojoꞌy.\x * \xo 2.27 \xt Sal. 2:8, 9.\x* \v 28 Y chukaꞌ can xtinjach re nema-chꞌumil pa quikꞌaꞌ, re nema-chꞌumil\x * \xo 2.28 \xt 2 P. 1:19; Ap. 22:16.\x* re nikꞌalajin cumaj-yan. \v 29 Mareꞌ, re cꞌo ruxquin chin nucꞌaxaj, can tucꞌaxaj re nubij re Espíritu Santo chique re iglesias. \c 3 \s Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jecꞌo pa tenemit Sardis \p \v 1 Tatzꞌibaj-a cha re paꞌal pa rueꞌ re iglesia re cꞌo chireꞌ pa tenemit Sardis, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia reꞌ, che yen re cꞌo vukuꞌ espíritu chin re Dios viqꞌuin y cꞌo chukaꞌ vukuꞌ anchaꞌl chꞌumil, nimbij, che yen ntaman ronojel re quitzꞌamon rubanic. Ntaman che nibex chique che cꞌo quicꞌaslen, pero xa man quire-ta. Roma chinoch yen xa can je quiminak.\x * \xo 3.1 \xt Lc. 15:24, 32; Ef. 2:1; Col. 2:13; 1 Ti. 5:6; Stg. 2:26; Jud. 12.\x* \v 2 Mareꞌ nimbij chique che tunaꞌ quivach y man tiquiyaꞌ kꞌij che can yeꞌqꞌuis re cosas re cꞌa otz chic baꞌ re cꞌo pa quicꞌaslen. Pa ruqꞌuixel che quireꞌ xa can tiquibanaꞌ chique che yeꞌqꞌuiy, roma re caꞌe-oxeꞌ cosas otz reꞌ, xa yeꞌcom-yan-ka chukaꞌ pa tak quicꞌaslen. Yen nintzꞌat che re banabal re yeꞌtajin chubanic re jecꞌo pa tenemit Sardis, man otz-ta, y can man otz-ta chach re Dios. \v 3 Can teꞌka chiquicꞌoꞌx re ruchꞌabal re Dios re xquicꞌul y xquicꞌaxaj nabey. Can titzolaj chic-pa cánma riqꞌuin y tiquitzekelbej chic jun bey re ruchꞌabal re Dios. Roma vo xa man xtiquiban-ta quireꞌ, can xquinapon quiqꞌuin anchaꞌl tak napon jun elekꞌom\x * \xo 3.3 \xt Lc. 12:39.\x* y man xtiquinabej-ta anchique hora xquineka. \v 4 Pero chiquicojol re hermanos re jecꞌo chireꞌ pa Sardis, jecꞌo jun caꞌe-oxeꞌ re can je chꞌajchꞌoj. Can man quitzꞌilbisan-ta-quiꞌ riqꞌuin re banabal re man je otz-ta.\x * \xo 3.4 \xt Jud. 23.\x* Y jareꞌ re xqueꞌbiyaj junan viqꞌuin yen, quicusalon sak tak tziak,\x * \xo 3.4 \xt Is. 52:1; 61:3, 10; Ap. 7:9, 13.\x* roma can rucꞌamon-va che niquicusaj. \v 5 Mareꞌ re anchique re xtichꞌacon, can xtinyaꞌ chukaꞌ re rutziak sak. Y can man xtinlisaj-ta-a re rubeꞌ chupan re libro chin cꞌaslen.\x * \xo 3.5 \xt Ex. 32:32; Sal. 69:28; Fil. 4:3; Ap. 21:27.\x* Y chukaꞌ can xtimbij cha re Nataꞌ\x * \xo 3.5 \xt Mt. 10:32.\x* y chique re ángeles, che re jun reꞌ can vichin yen. \v 6 Re cꞌo ruxquin chin nucꞌaxaj, can tucꞌaxaj re nubij re Espíritu Santo chique re iglesias. \s Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jecꞌo pa tenemit Filadelfia \p \v 7 Tatzꞌibaj-a chukaꞌ cha re paꞌal pa rueꞌ re iglesia re cꞌo chireꞌ pa tenemit Filadelfia, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia reꞌ, che yen re can yin Lokꞌolaj-va,\x * \xo 3.7 \xt Is. 6:3; Lc. 1:32; Hch. 3:14.\x* re Katzij y re acꞌayon chukaꞌ re llave chin re David, y tak nijak cha re llave reꞌ man jun nitiquir nitzꞌapin y tak nitzꞌapes man jun nitiquir nijako,\x * \xo 3.7 \xt Job 12:14; Is. 22:22; Mt. 16:19; Ap. 1:18.\x* mareꞌ nimbij chique, \v 8 che yen ntaman ronojel re quitzꞌamon rubanic. Y can njakon-va jun puerta chiquivach\x * \xo 3.8 \xt 2 Co. 2:12.\x* re man jun nitiquir nitzꞌapin, roma can man jun bey quivovan che quiniman re nubeꞌ. Y astapaꞌ can manak quikꞌij banon, pero rejeꞌ can niquinimaj-va re nubij re nuchꞌabal. \v 9 Y mareꞌ, yen xtimban che can xqueꞌxuqueꞌ\x * \xo 3.9 \xt Is. 49:23; 60:14.\x* chivach re jun grupo vinak chin re Satanás re yeꞌbin che je israelitas y xa man je katzij-ta israelitas. Y quireꞌ xtimban chique chin tiquitamaj che yen can yixinjo-va. \v 10 Yex can niban-va re nubij re nuchꞌabal, roma can icochꞌon ronojel. Y roma re jun ibanabal reꞌ can otz, can xquixinchajij chach re tijoj-pokonal tak xteꞌka\x * \xo 3.10 \xt 2 P. 2:9.\x* pa rueꞌ re ruchꞌulef, y re tijoj-pokonal reꞌ chin xqueꞌrutojtobej conojel re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef. \v 11 Y can chaꞌnin xquimpa chic jun bey.\x * \xo 3.11 \xt Ap. 2:25; 22:7, 12, 20.\x* Y mareꞌ can tichajij jabal re iyacon pa tak ivánma, chin che man jun xtilisan re i-corona\x * \xo 3.11 \xt Ap. 2:10.\x* chivach. \v 12 Y re jenipaꞌ xqueꞌchꞌacon, xtimban chique che can xqueꞌoc pilares chin re rachoch re nu-Dios. Y can chireꞌ riqꞌuin re Dios xqueꞌcꞌue-va nojel tiempo. Y chiquij rejeꞌ xtintzꞌibaj-va\x * \xo 3.12 \xt Ap. 14:1; 22:4.\x* re rubeꞌ re nu-Dios y re rubeꞌ re rutenemit rejaꞌ. Y re tenemit reꞌ ja re cꞌacꞌa Jerusalén,\x * \xo 3.12 \xt Ga. 4:26.\x* re nika-pa chilaꞌ chicaj riqꞌuin re nu-Dios. Y chireꞌ chiquij re pilares reꞌ xtintzꞌibaj-va chukaꞌ re cꞌacꞌa nubeꞌ yen. \v 13 Re anchique cꞌo ruxquin chin nucꞌaxaj, can tucꞌaxaj re nubij re Espíritu Santo chique re iglesias. \s Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jecꞌo pa tenemit Laodicea \p \v 14 Y tatzꞌibaj-a cha re paꞌal pa rueꞌ re iglesia re cꞌo chireꞌ pa tenemit Laodicea, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia reꞌ, che yen re Katzij y yen re yintzijon re ntzꞌeton,\x * \xo 3.14 \xt Is. 55:4.\x* y yen chukaꞌ re yincꞌo riqꞌuin re Dios tak cꞌamaje-na tiban re ruchꞌulef,\x * \xo 3.14 \xt Pr. 8:22; Jn. 1:1, 2.\x* nimbij, \v 15 che yen ntaman ronojel re quitzꞌamon rubanic. Ntaman che man can-ta quibanon confiar-quiꞌ viqꞌuin, pero chukaꞌ man yinquiya-ta can. Más-ta otz xe-ta xa je mekꞌan o xe-ta xa je tef. \v 16 Pero como xa man je mekꞌan-ta, y ni xe-ta je tef, mareꞌ xqueꞌnxa-a. \v 17 Roma rejeꞌ niquibij che can cꞌo chic qui-mero, camas chic je biyomaꞌ\x * \xo 3.17 \xt Os. 12:8.\x* y can man jun chic cosa re nicꞌatzin-ta chique. Y man quitaman-ta che xa camas cꞌayef quibanon chinoch yen. Xa camas je mebaꞌ, xa can man jun cosa cꞌo quiqꞌuin, xa can je chꞌanal, y chukaꞌ can je moyiꞌ. \v 18 Mareꞌ ninyaꞌ rutzijol chique, che tak rejeꞌ niquilokꞌ oro, tiquilokꞌoꞌ re cꞌo viqꞌuin yen,\x * \xo 3.18 \xt Is. 55:1.\x* chin quireꞌ can xqueꞌoc-va biyomaꞌ.\x * \xo 3.18 \xt Mt. 13:44.\x* Roma re oro cꞌo viqꞌuin yen, can otz-va, roma kꞌasan chic pa kꞌakꞌ y manak tzꞌil riqꞌuin. Y chukaꞌ tak rejeꞌ niquilokꞌ tziak, can tiquilokꞌoꞌ re tziak sak re cꞌo viqꞌuin yen, chin che nucuch rij re quiqꞌuex. Y chukaꞌ viqꞌuin yen tiquilokꞌo-va re akꞌom chin niquiyaꞌ pa quinakꞌavach chin che yeꞌtzuꞌun jabal. \v 19 Y yen can nimbij re andex quibanon y can yeꞌmban corregir conojel re yeꞌnjoꞌ.\x * \xo 3.19 \xt Job 5:17; Pr. 3:11; He. 12:5, 6.\x* Mareꞌ re hermanos re jecꞌo pa Laodicea can riqꞌuin ronojel cánma titzolaj chic-pa quicꞌoꞌx viqꞌuin. \v 20 Roma yen can pa ruchi-jay yincꞌo-va y yinvayon-apo. Anchique re xticꞌaxam-pa vichin y nujak re ruchi-jay chinoch,\x * \xo 3.20 \xt Cnt. 5:2; Is. 1:18.\x* xquinoc-apo\x * \xo 3.20 \xt Jn. 14:23.\x* riqꞌuin y xquinvaꞌ riqꞌuin. Y re jun reꞌ can xtivaꞌ chukaꞌ viqꞌuin yen. \v 21 Y re anchique xtichꞌacon, can xtitzꞌuyeꞌ junan viqꞌuin chach re lokꞌolaj chꞌacat.\x * \xo 3.21 \xt Mt. 19:28; 1 Co. 6:2; 2 Ti. 2:12; Ap. 2:26.\x* Can anchaꞌl re xban chua yen tak xinchꞌacon, can xintzꞌuye-va riqꞌuin re Nataꞌ Dios. \v 22 Y re anchique cꞌo ruxquin chin nucꞌaxaj, can tucꞌaxaj re nubij re Espíritu Santo chique re iglesias. \c 4 \s Re Dios niyaꞌ rukꞌij chilaꞌ chicaj \p \v 1 Y cꞌareꞌ yen Juan xintzꞌat che chicaj cꞌo jun puerta jakal y xincꞌaxaj jun chꞌabal. Y ja quireꞌ re nabey chꞌabal re xincꞌaxaj, y ja anchaꞌl nikꞌajan jun trompeta.\x * \xo 4.1 \xt Ap. 1:10.\x* Y xubij-pa chua: Cajote-pa, y xtincꞌut chavach re xqueꞌbanataj re chakavach-apo.\x * \xo 4.1 \xt Ap. 1:1, 19.\x* \p \v 2 Y can jareꞌ tak yen xinaꞌ che can ja chic re ru-poder re Espíritu Santo\x * \xo 4.2 \xt Ez. 3:12; Ap. 1:10; 17:3; 21:10.\x* xbano chua che xintzꞌat che cꞌo Jun tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat.\x * \xo 4.2 \xt Is. 6:1; Jer. 17:12; Ez. 10:1; Dn. 7:9.\x* \v 3 Y re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat re cꞌo chicaj, ja re Dios. Rejaꞌ can anchaꞌl re aboj re nibex jaspe y cornalina chique, quireꞌ re titzuꞌun y camas nirepekꞌoj. Re lokꞌolaj chꞌacat reꞌ sutin rij roma jun arco iris.\x * \xo 4.3 \xt Ez. 1:28.\x* Y re ru-color re arco iris reꞌ rax, anchaꞌl re aboj re nibex esmeralda cha. \v 4 Re Jun re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat sutin rij riqꞌuin veinticuatro chꞌacat más.\x * \xo 4.4 \xt Ap. 11:16.\x* Y chach re veinticuatro chꞌacat reꞌ jeꞌtzꞌuyul-va re je veinticuatro\x * \xo 4.4 \xt Ap. 5:6, 8, 14.\x* rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re jeꞌquicusalon sak tak tziak\x * \xo 4.4 \xt Ap. 3:4.\x* y chukaꞌ cꞌo qui-coronas re banon cha kꞌanapuak. \v 5 Jacꞌa re pa nicꞌaj ancheꞌ cꞌo-va re Jun re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat, yeꞌel-pa relámpagos,\x * \xo 4.5 \xt Ez. 1:13.\x* tempestades y ruidos. Y re chach-apo tzejal vukuꞌ antorchas.\x * \xo 4.5 \xt Ex. 37:23; 2 Cr. 4:20; Zac. 4:2.\x* Y re antorchas reꞌ, jareꞌ re vukuꞌ espíritu chin re Dios. \v 6 Y chukaꞌ chireꞌ chach-apo re Jun re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat, cꞌo jun anchaꞌl mar\x * \xo 4.6 \xt 1 R. 7:23; Ap. 15:2.\x* y re mar can anchaꞌl vidrio titzuꞌun. \p Pa nicꞌaj cꞌo-va re Jun re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat, y rejaꞌ sutin-apo rij coma je cajeꞌ.\x * \xo 4.6 \xt Ez. 1:5.\x* Re je cajeꞌ reꞌ camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo, cꞌo quinakꞌavach chiquivach y cꞌo quinakꞌavach chiquij. \v 7 Re nabey chique re je cajeꞌ reꞌ can anchaꞌl rubanic jun león. Re rucaꞌn anchaꞌl jun alaj vacx. Re rox anchaꞌl titzuꞌun jun vinak. Y jacꞌa re rucaj, can anchaꞌl jun águila re ruricꞌon ruxicꞌ binak chicaj.\x * \xo 4.7 \xt Ez. 10:14.\x* \v 8 Y cada jun chique rejeꞌ cꞌo vakiꞌ quixicꞌ,\x * \xo 4.8 \xt Is. 6:2.\x* y re chiquij can y re chuxeꞌ tak quixicꞌ can nojnak riqꞌuin re quinakꞌavach. Y can nojel tiempo niquiyaꞌ rukꞌij re Dios. Che pakꞌij che chakꞌaꞌ niquibij: \q Lokꞌolaj Ajaf, Lokꞌolaj Ajaf, Lokꞌolaj Ajaf. \q Ja rat re Dios re cꞌo ronojel poder aviqꞌuin. \q Rat re can yatcꞌo-va nabey, re yatcꞌo vocame, y chukaꞌ xcacꞌueꞌ re chakavach-apo, yeꞌchaꞌ. \p \v 9 Y quireꞌ niquiban re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo, chin niquiyaꞌ rukꞌij re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat. Y can yeꞌtioxin cha re Dios re cꞌo nojel tiempo y niquibij che rejaꞌ camas nem. \v 10 Y tak quireꞌ niquiban, re je veinticuatro rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ yeꞌxuqueꞌ chach re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat. Can niquiyaꞌ rukꞌij re nojel tiempo cꞌo. Y re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ niquilesalaꞌ cꞌa-a re qui-coronas y yeꞌquiya-apo chach re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat, y chukaꞌ niquibij: \q \v 11 Ajaf Dios, \q can rucꞌamon che niyaꞌ akꞌij y nibex che camas yat nem y chukaꞌ cꞌo a-poder, \q roma xaxe rat re cꞌo akꞌij y cꞌo a-poder y camas yat nem.\x * \xo 4.11 \xt Ap. 5:9, 12.\x* \q Ja rat re xabano ronojel re cꞌo, \q roma can ja quireꞌ xajoꞌ rat.\x * \xo 4.11 \xt Ap. 10:6; 14:7.\x* \c 5 \s Re Jesucristo anchaꞌl jun oveja y can rucꞌamon-va che nurecꞌ re vuj baton ruchiꞌ \p \v 1 Y xintzꞌat che re Jun re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat, cꞌo jun vuj\x * \xo 5.1 \xt Is. 29:11; 34:16; Ez. 2:9; Ap. 6:1.\x* baton ruchiꞌ rucꞌuan pa rajquikꞌaꞌ. Re vuj reꞌ, nojnak rach y rij che letra, y banon sellar riqꞌuin vukuꞌ sello.\x * \xo 5.1 \xt Is. 8:16; Dn. 12:4.\x* \v 2 Y can jareꞌ tak xintzꞌat jun ángel re cꞌo poder pa rukꞌaꞌ y jun pa ruchiꞌ nichꞌo, y nubij: Can man jun re rucꞌamon chin nulisaj re vukuꞌ sello chin che nurecꞌ ruchiꞌ re vuj. \p \v 3 Xa can man jun re rucꞌamon-ta chin nurecꞌ ruchiꞌ re vuj. Man jun cꞌo chupan re rocaj, y ni xe-ta chach re ruchꞌulef y ni xe-ta chuxe-ka re ruchꞌulef. Astapaꞌ xaxe chin che nutzꞌat-ta baꞌ. \v 4 Y yen Juan camas yinokꞌ, roma man jun re rucꞌamon-ta chin che nurecꞌ ruchiꞌ re vuj y nuban-ta leer. Can man jun cꞌo, astapaꞌ xaxe chin che nutzꞌat-ta baꞌ. \v 5 Y jun chique re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ xubij chua: Man catokꞌ, roma re vuj can cꞌo cꞌa Jun re rucꞌamon chin nulisaj re vukuꞌ sello y nurecꞌ ruchiꞌ, roma ja rejaꞌ re chꞌaconak y can junan riqꞌuin jun león.\x * \xo 5.5 \xt Gn. 49:9.\x* Rejaꞌ can rey-rumam can re Judá\x * \xo 5.5 \xt He. 7:14.\x* y rey-rumam can chukaꞌ re Rey David, xchaꞌ chua. \p \v 6 Y cꞌareꞌ xintzꞌat che re Jun reꞌ, jareꞌ re anchaꞌl oveja re xkꞌax-yan chach re camic.\x * \xo 5.6 \xt Is. 53:7; Jn. 1:29.\x* Rejaꞌ paꞌal chireꞌ pa quinicꞌajal re Jun re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat, re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo, y re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ. Y re anchaꞌl oveja reꞌ cꞌo vukuꞌ rucꞌuaꞌ y vukuꞌ nakꞌarach.\x * \xo 5.6 \xt Zac. 3:9.\x* Y re vukuꞌ nakꞌarach reꞌ, ja re vukuꞌ espíritu chin re Dios re jeꞌtakon chach re ruchꞌulef chin yeꞌsamaj.\x * \xo 5.6 \xt Zac. 4:10; Ap. 4:5.\x* \v 7 Xpa re anchaꞌl oveja re kꞌaxnak chic chach re camic, xboꞌrcꞌama-pa re vuj baton ruchiꞌ re cꞌo pa rajquikꞌaꞌ re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat. \v 8 Y jacꞌa tak xboꞌrcꞌama-pa re vuj baton ruchiꞌ, re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo y re je veinticuatro rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ, xeꞌxuque-ka chach re anchaꞌl oveja re kꞌaxnak chic chach re camic. Y rejeꞌ jeꞌquicꞌualon arpas\x * \xo 5.8 \xt Ap. 14:2; 15:2.\x* y chukaꞌ jeꞌquicꞌualon re jeꞌbanon cha kꞌanapuak re cꞌo pom chupan. Y jareꞌ re qui-oraciones\x * \xo 5.8 \xt Sal. 141:2; Ap. 8:3, 4.\x* conojel re je rajcꞌual re Dios. \v 9 Y re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo y re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ, cꞌo cꞌa jun cꞌacꞌa bix niquibixaj,\x * \xo 5.9 \xt Sal. 40:3.\x* y re bix reꞌ nubij: \q Rat re can yat anchaꞌl jun oveja can rucꞌamon-va\x * \xo 5.9 \xt Ap. 4:11.\x* chin xbacꞌama-pa re vuj, y can rucꞌamon-va chukaꞌ chin yaꞌlisaj re ru-sellos, \q roma rat can xaquimisas, y riqꞌuin re aqꞌuiqꞌuel\x * \xo 5.9 \xt Mt. 26:28; Hch. 20:28; Ro. 3:24-26; He. 9:12; 2 P. 2:1; 1 Jn. 1:7.\x* xojacol konojel chin xojoc chin re Dios, \q xabanchique-ta cꞌa re ka-raza y re kachꞌabal, y chukaꞌ xabanchique-ta cꞌa re katenemit y re ka-nación.\x * \xo 5.9 \xt Dn. 4:1; 6:25.\x* \q \v 10 Y xaban chaka che xojoc reyes y sacerdotes\x * \xo 5.10 \xt Ex. 19:6.\x* chin re Kartaꞌ Dios, \q y junan xtakaban gobernar pa rueꞌ re ruchꞌulef. \p \v 11 Y tak xintzuꞌun chic-apo, xintzꞌat che camas je qꞌuiy ángeles re quisutin rij re Jun re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat, y re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo y re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ. Y re ángeles re jecꞌo chireꞌ, can pa millones,\x * \xo 5.11 \xt Dt. 33:2; Sal. 68:17; Dn. 7:10; He. 12:22.\x* y xincꞌaxaj \v 12 che jun pa quichiꞌ niquibij: \q Re Jesucristo re anchaꞌl oveja re xquimisas, \q can rucꞌamon-va che cꞌo ru-poder,\x * \xo 5.12 \xt Ap. 7:12.\x* cꞌo rubiyomal y cꞌo naꞌoj riqꞌuin. \q Rejaꞌ ronojel nitiquir nuban. \q Y chukaꞌ rucꞌamon che niyaꞌ rukꞌij, y can rucꞌamon che nibixax rubeꞌ, y rejaꞌ can rucꞌamon-va chukaꞌ che nibex cha che camas nem, yeꞌchaꞌ. \p \v 13 Y xincꞌaxaj chukaꞌ che ronojel re jeꞌrubanon re Dios re jecꞌo chupan re rocaj, re jecꞌo chach re ruchꞌulef, re jecꞌo chuxe-ka re ruchꞌulef, y re jecꞌo chupan re mar, niquibij: \q Re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat y quireꞌ chukaꞌ re anchaꞌl oveja re xkꞌax-yan chach re camic, \q jareꞌ re otz che nibixax rubeꞌ y rejaꞌ can otz-va chukaꞌ che nibex cha che camas nem, cꞌo rukꞌij y cꞌo ru-poder\x * \xo 5.13 \xt 1 Cr. 29:11; Jn. 5:23; Ef. 3:21; Fil. 2:10.\x* chin nojel tiempo, xeꞌchaꞌ. \p \v 14 Y re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo, xquibij: Amén. \p Y re je veinticuatro rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ can jareꞌ xeꞌxuque-ka chin xquiyaꞌ rukꞌij\x * \xo 5.14 \xt 1 Cr. 16:36; Ap. 19:4.\x* re can nojel tiempo cꞌo rucꞌaslen. \c 6 \s Tak re Jesucristo xutzꞌam ruriqꞌuic re vuj baton ruchiꞌ re rucꞌuan vukuꞌ sello \p \v 1 Y jareꞌ tak xintzꞌat che re Jesucristo re anchaꞌl oveja, xulisaj re nabey sello chin re vuj baton ruchiꞌ.\x * \xo 6.1 \xt Ap. 5:5, 7.\x* Y jareꞌ chukaꞌ tak xincꞌaxaj che xchꞌo re jun chique re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo. Y re ruchꞌabal, can anchaꞌl nikꞌajan re tempestad, y xubij: ¡Catampa! ¡Tatzꞌetaꞌ! \p \v 2 Y yen xintzꞌat jun quiej sak rij,\x * \xo 6.2 \xt Zac. 6:3.\x* chꞌocolben roma jun re rucꞌuan jun chꞌab pa rukꞌaꞌ.\x * \xo 6.2 \xt Sal. 45:4, 5.\x* Xyaꞌ jun ru-corona.\x * \xo 6.2 \xt Ap. 14:14.\x* Y rejaꞌ xba chin neꞌchꞌacon, y can xteꞌchꞌacon-va. \p \v 3 Tak re Jesucristo re anchaꞌl oveja xulisaj re rucaꞌn sello chin re vuj baton ruchiꞌ, xincꞌaxaj che xchꞌo re rucaꞌn chique re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo, y xubij: ¡Catampa! ¡Tatzꞌetaꞌ! \p \v 4 Y xbecꞌulum-pa jun quiej quiak rij.\x * \xo 6.4 \xt Zac. 6:2.\x* Y re chꞌocolbeyon richin, xya-a poder pa rukꞌaꞌ chin che tuyaꞌ ayoval chiquicojol re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef, chin quireꞌ re vinak reꞌ tiquiquimisala-quiꞌ. Y xya-a chukaꞌ jun espada nem pa rukꞌaꞌ. \p \v 5 Tak re Jesucristo re anchaꞌl oveja xulisaj re rox sello chin re vuj baton ruchiꞌ, xincꞌaxaj che xchꞌo re rox chique re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo, y xubij: ¡Catampa! ¡Tatzꞌetaꞌ! \p Tak xintzuꞌun-apo, xintzꞌat jun quiej kꞌak\x * \xo 6.5 \xt Zac. 6:2.\x* rij chꞌocolben roma jun re rucꞌuan jun balanza pa rukꞌaꞌ. \v 6 Y xincꞌaxaj chukaꞌ che cꞌo jun nichꞌo-pa ancheꞌ jecꞌo-va re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo, y nubij: Jun ache can xe-oc re rajal caꞌeꞌ libra trigo re nuchꞌac pa jun kꞌij o re rajal vakiꞌ libra cebada. Jacꞌa re aceite olivo y re ruyiꞌal-uva can qꞌuiy cꞌo. \p \v 7 Tak re Jesucristo re anchaꞌl oveja xulisaj re rucaj sello chin re vuj baton ruchiꞌ, xincꞌaxaj che xchꞌo re ruqꞌuisibal chique re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo, y xubij: ¡Catampa! ¡Tatzꞌetaꞌ! \p \v 8 Tak xintzuꞌun, xintzꞌat jun quiej kꞌan rij y chꞌocolben roma jun re rubiniꞌan Camic. Y chij cꞌa re Camic reꞌ tzakatal-va-a re jun re nibex Infierno cha. Y pa quikꞌaꞌ cꞌa re Camic y re nibex Infierno cha, xya-va-a poder chin che queꞌquiquimisaj la cuarta parte chique re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef, che guerra, che viyjal, che yabil y chukaꞌ re chicop re yeꞌcꞌuxun re jecꞌo chach re ruchꞌulef xqueꞌquimisan quichin.\x * \xo 6.8 \xt Lv. 26:22; Ez. 14:21.\x* \p \v 9 Tak re Jesucristo re anchaꞌl oveja xulisaj re roꞌ sello chin re vuj baton ruchiꞌ, xintzꞌat che chuxeꞌ re altar\x * \xo 6.9 \xt Lv. 4:7; Ap. 8:3; 9:13.\x* chireꞌ jecꞌo-va re cánma re vinak re jeꞌquimisan-a roma xquitzijoj re ruchꞌabal re Dios, y roma chukaꞌ man xquixibij-ta-quiꞌ\x * \xo 6.9 \xt Fil. 2:17; 2 Ti. 1:8; Ap. 12:17; 20:4.\x* xquibij che quiniman re Dios. \v 10 Y re cánma re vinak re jecꞌo chuxeꞌ re altar reꞌ, can riqꞌuin echukꞌaꞌ niquibij: Lokꞌolaj Dios y can katzij yat Ajaf, ¿cꞌa jampaꞌ cꞌa xtaban juzgar pa quiveꞌ re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef? ¿Cꞌa jampaꞌ cꞌa xtayaꞌ ruqꞌuixel chique roma xojquiquimisaj?\x * \xo 6.10 \xt Gn. 4:10; Zac. 1:12.\x* yeꞌchaꞌ. \p \v 11 Y jareꞌ tak cada jun xyaꞌ quitziak sak, y chukaꞌ xbex chique che tiquiyabej chic baꞌ, roma cꞌa jecꞌo re quichibil-quiꞌ pa rusamaj\x * \xo 6.11 \xt Ap. 14:13.\x* re Jesucristo, y chukaꞌ re quichꞌalal-quiꞌ quiqꞌuin, cꞌamaje-na queꞌquimisas coma re vinak, can anchaꞌl re xquicꞌalvachij-a rejeꞌ.\x * \xo 6.11 \xt He. 11:40.\x* \p \v 12 Tak re Jesucristo re anchaꞌl oveja xulisaj re ruvakak sello chin re vuj baton ruchiꞌ, xintzꞌat che xuban jun namalaj sananel.\x * \xo 6.12 \xt Jl. 2:10; Ap. 16:18.\x* Y re kꞌij man nitzuꞌun-ta chic, xa can xak xuban-ka anchaꞌl jun tziak pim re banon riqꞌuin rusumal jun chicop can xak rij, anchaꞌl re tziak re nicusas chin bis. Y re icꞌ can quicꞌ xuban-ka.\x * \xo 6.12 \xt Jl. 3:15; Mt. 24:29; Hch. 2:20.\x* \v 13 Y re chꞌumil\x * \xo 6.13 \xt Ap. 8:10; 9:1.\x* xeꞌbetzakalam-pa chicaj y xeꞌka pa rueꞌ re ruchꞌulef, can anchaꞌl niquiban tak yeꞌbetzak-pa rach re higuera tak camas cakꞌikꞌ nuban. \v 14 Y re rocaj xcꞌol-a\x * \xo 6.14 \xt Sal. 102:26; Is. 34:4; He. 1:12.\x* anchaꞌl tibot-a ruchiꞌ jun vuj. Y ronojel re lomas\x * \xo 6.14 \xt Jer. 3:23; 4:24.\x* y re lugar re jecꞌo pa tak mar re nibex islas chique xeꞌel-a re ancheꞌ jecꞌo-va. \v 15 Re reyes re jecꞌo chach re ruchꞌulef, re nicꞌaj chic re yeꞌbano gobernar, re biyomaꞌ, re jeꞌcꞌuay quichin re soldados, re vinak re cꞌo poder pa quikꞌaꞌ, re samajel jeꞌlakꞌon re nibex esclavos chique y re vinak re can je libres-va, xquivovala-quiꞌ pa tak nimaꞌk tak jul y chucojol tak peñas.\x * \xo 6.15 \xt Is. 2:19.\x* \v 16 Y conojel re vinak reꞌ niquibij chique re lomas y re peñas: Quixtzak-pa\x * \xo 6.16 \xt Os. 10:8; Lc. 23:30.\x* chakij y kojivovaj chach la tzꞌuyul chach la lokꞌolaj chꞌacat. Y kojivovaj chach re castigo re xtuyaꞌ re Jesucristo re anchaꞌl oveja. \p \v 17 Roma ja xbeka re kꞌij\x * \xo 6.17 \xt Is. 13:6; Sof. 1:14.\x* che nika re ruyoval pa kaveꞌ y man jun xtitiquir xtipaꞌe-ta can chach.\x * \xo 6.17 \xt Sal. 76:7.\x* \c 7 \s Re israelitas re xeꞌban sellar nicꞌaj-quivach \p \v 1 Y cꞌareꞌ tak xeꞌntzꞌat je cajeꞌ ángeles.\x * \xo 7.1 \xt Sal. 34:7; He. 1:14.\x* Y cada jun ángel paꞌal pa ru-esquina re ruchꞌulef, y can che cajeꞌ esquina chin re ruchꞌulef jecꞌo jaꞌjun ángel, quikꞌaton re cajeꞌ rach cakꞌikꞌ,\x * \xo 7.1 \xt Ex. 15:10; Sal. 147:18; Is. 27:8; Dn. 7:2; Jon. 1:4.\x* chin che man queꞌbapon pa rueꞌ re ruchꞌulef, pa rueꞌ re mar y chukaꞌ pa quiveꞌ re cheꞌ. \v 2 Y chukaꞌ xintzꞌat che cꞌo jun ángel re pitinak quireꞌ pan oriente, rucꞌamom-pa re sello chin re cꞌaslic Dios. Y re ángel reꞌ jun pa ruchiꞌ xchꞌo-apo chique re je cajeꞌ ángeles, re can yiꞌom-pa poder chique chin che neꞌquibanaꞌ chꞌaꞌoj pa rueꞌ re ruchꞌulef y chukaꞌ pa rueꞌ re mar. \v 3 Y xubij re jun ángel reꞌ chique re je cajeꞌ chic ángeles: Ma-na tiban chꞌaꞌoj\x * \xo 7.3 \xt Ap. 6:6; 9:4.\x* pa rueꞌ re ruchꞌulef, pa rueꞌ re mar y chique chukaꞌ re cheꞌ, roma cꞌamaje-na queꞌkaban sellar\x * \xo 7.3 \xt Ez. 9:4; Ap. 13:16; 14:1; 22:4.\x* nicꞌaj-quivach re rusamajelaꞌ re Dios. \p \v 4 Cꞌareꞌ yen Juan xincꞌaxaj\x * \xo 7.4 \xt Ap. 9:16.\x* che je ciento cuarenta y cuatro mil\x * \xo 7.4 \xt Ap. 14:1.\x* israelitas re xeꞌban sellar. Jareꞌ re vinak re jeꞌpitinak chiquicojol re je doce grupo israelitas. \v 5 Je doce mil chique re je rey-rumam can re Judá. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Rubén. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Gad. \v 6 Je doce mil chique re je rey-rumam can re Aser. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Neftalí. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Manasés. \v 7 Je doce mil chique re je rey-rumam can re Simeón. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Leví. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Isacar. \v 8 Je doce mil chique re je rey-rumam can re Zabulón. Je doce mil chique re je rey-rumam can re José y je doce mil chique re je rey-rumam can re Benjamín. Y ja conojel reꞌ re xeꞌban sellar nicꞌaj-quivach. \s Re vinak re jeꞌquicusalon sak tak tziak ja re jeꞌcolotajnak chic-pa chupan re namalaj tijoj-pokonal \p \v 9 Y cꞌareꞌ yen xintzꞌat che camas je qꞌuiy vinak re man junan-ta naciones queꞌpo-va, chukaꞌ man junan-ta qui-raza, man junan-ta quitenemit y man junan-ta quichꞌabal. Conojel re vinak reꞌ jecꞌo-apo chach re Jun tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat y chukaꞌ chach re Jesucristo re anchaꞌl oveja. Y re vinak reꞌ can man jun nitiquir nijelan quichin, roma camas je qꞌuiy.\x * \xo 7.9 \xt Ap. 5:9.\x* Y jeꞌquicusalon sak tak tziak,\x * \xo 7.9 \xt Ap. 3:5.\x* y chukaꞌ jeꞌquicꞌualon ruxak tak palma pa quikꞌaꞌ. \v 10 Y conojel jun pa quichiꞌ niquibij: \q Yoj re xojcolotaj\x * \xo 7.10 \xt Sal. 3:8; Is. 43:11; Jer. 3:23; Os. 13:4.\x* chach re kamac, \q ja re Dios re tzꞌuyul\x * \xo 7.10 \xt Ap. 5:13.\x* chach re lokꞌolaj chꞌacat re xbano chaka, \q y chukaꞌ re Jesucristo re anchaꞌl oveja, yeꞌchaꞌ. \m \v 11 Y conojel re ángeles jeꞌpaꞌal quisutin rij re lugar re ancheꞌ tzꞌuyul-va re Dios, y chukaꞌ quisutin quij re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ y re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo.\x * \xo 7.11 \xt Ap. 4:6.\x* Y chin che niquiyaꞌ rukꞌij re Dios, re nicꞌaj-quivach xquikasaj-ka cꞌa pan ulef. \v 12 Y tak quibin chic amén, cꞌareꞌ xquibij: \q Can otz che nibixax rubeꞌ re Dios. \q Y can rucꞌamon che nibex cha che camas nem. \q Rejaꞌ cꞌo runaꞌoj y ja chukaꞌ cha rejaꞌ re otz che nitioxix. \q Rejaꞌ cꞌo rukꞌij, cꞌo ru-poder chin nojel tiempo,\x * \xo 7.12 \xt Ap. 5:13.\x* ronojel nitiquir nuban. \q Amén, yeꞌchaꞌ. \p \v 13 Y cꞌareꞌ jun chique re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ xucꞌutuj chua yen Juan: ¿Ataman rat anchique che vinak la jeꞌquicusalon sak tak tziak? ¿Y ancheꞌ queꞌpo-va? xchaꞌ chua. \p \v 14 Y yen ximbij cha: Ja rat re yat-atamayon anchique che vinak laꞌ, xinchaꞌ cha. \p Y rejaꞌ xubij chua: Jareꞌ re jeꞌelinak chic-pa chupan re namalaj tijoj-pokonal,\x * \xo 7.14 \xt Hch. 14:22.\x* y quichꞌojersan y quisekresan-quiꞌ\x * \xo 7.14 \xt Is. 1:18; Zac. 3:3-5; He. 9:14; Ap. 1:5.\x* chupan re ruqꞌuiqꞌuel re Jesucristo\x * \xo 7.14 \xt 1 Jn. 1:7.\x* re anchaꞌl oveja. \v 15 Y mareꞌ can jecꞌo-apo riqꞌuin re Dios, y can ja pa rachoch re Dios jecꞌo-va, y che pakꞌij che chakꞌaꞌ niquiban rusamaj. Y re Dios tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat jeꞌruchajin,\x * \xo 7.15 \xt Is. 4:5, 6.\x* roma quiqꞌuin cꞌo-va. \v 16 Re vinak reꞌ man chic xtichꞌumun-ta quipan, y man chic xtichakeꞌj-ta quichiꞌ. Man chic xqueꞌcꞌat-ta chach re rach kꞌij y chukaꞌ ni xe-ta chic xtiquinaꞌ cꞌatan.\x * \xo 7.16 \xt Sal. 121:6; Is. 49:10.\x* \v 17 Roma can ja re Jesucristo re anchaꞌl oveja, re cꞌo-apo chunakaj re ancheꞌ tzꞌuyul-va re Dios, ja rejaꞌ re nichajin quichin. Y can yeꞌruchajij\x * \xo 7.17 \xt Sal. 23:1.\x* anchaꞌl yeꞌchajex re ovejas, y chukaꞌ can yeꞌrucꞌuaj chin nuyaꞌ quiyaꞌ re pa tak alaxbal tak yaꞌ chin cꞌaslen. Y re Dios can xtuban chukaꞌ chique che manak chic okꞌej y bis xtiquikꞌasaj.\x * \xo 7.17 \xt Is. 25:8.\x* \c 8 \s Tak re Jesucristo xulisaj re ruvuk sello chin re vuj baton ruchiꞌ \p \v 1 Y jacꞌa tak re Jesucristo re anchaꞌl oveja xulisaj re ruvuk sello chin re vuj baton ruchiꞌ,\x * \xo 8.1 \xt Ap. 5:1.\x* re chilaꞌ chicaj cꞌo laꞌk nicꞌaj hora re man jun xkꞌajan. \v 2 Y cꞌareꞌ xeꞌntzꞌat re je vukuꞌ ángeles re jeꞌpaꞌal-apo chach re Dios. Y chique re je vukuꞌ ángeles reꞌ xyaꞌ jaꞌjun trompeta.\x * \xo 8.2 \xt Lv. 25:9, 10.\x* \v 3 Y jareꞌ tak xintzꞌat che pitinak chic jun ángel\x * \xo 8.3 \xt Hch. 7:30.\x* y rucꞌamom-pa jun cꞌojlebal re banon cha kꞌanapuak chin niyaꞌ pom chupan, y choj xbepaꞌeꞌ chach-apo re altar.\x * \xo 8.3 \xt Ex. 30:1.\x* Y qꞌuiy pom xya-pa cha, chin che nuparoj pa rueꞌ re altar re banon cha kꞌanapuak, re cꞌo-apo chach re ancheꞌ tzꞌuyul-va re Dios. Re pom jubul-oc ruxlaꞌ y re qui-oraciones re je rajcꞌual chic re Dios, can junan cꞌa yaꞌpon-a cꞌa chach re Dios. \v 4 Y re rusibil re pom y re qui-oraciones re je rajcꞌual chic re Dios, can nikꞌalajin che pa rukꞌaꞌ re ángel yeꞌel-va-a\x * \xo 8.4 \xt Sal. 141:2.\x* y yapon-a cꞌa chach re Dios. \v 5 Y jareꞌ tak re ángel xboꞌrcꞌamaꞌ chic-pa re cꞌojlebal chin re pom y xboꞌrya-pa rachak-kꞌakꞌ chupan, y ja re rachak-kꞌakꞌ re cꞌo pa rueꞌ re altar re xuchꞌakij-pa pa rueꞌ re ruchꞌulef. Y jareꞌ tak xeꞌpa tempestades,\x * \xo 8.5 \xt Sal. 18:13; Is. 30:30; He. 12:18, 19.\x* ruidos, relámpagos y chukaꞌ xuban jun sananel.\x * \xo 8.5 \xt 2 S. 22:7-9; 1 R. 19:11; Hch. 4:31; Ap. 11:19; 16:18.\x* \s Tak re ángeles xquixipuj re trompetas \p \v 6 Y re je vukuꞌ ángeles re jeꞌacꞌayon trompetas, can jareꞌ xquiban quibanic chin yeꞌquixipuj re qui-trompetas. \p \v 7 Y tak re nabey\x * \xo 8.7 \xt Ap. 16:2.\x* ángel xuxipuj re ru-trompeta, can jareꞌ tak xka sakboch y kꞌakꞌ xalon riqꞌuin quicꞌ pa rueꞌ re ruchꞌulef.\x * \xo 8.7 \xt Ez. 38:22.\x* Y xuqꞌuis jun tercera parte chique re cheꞌ\x * \xo 8.7 \xt Is. 2:13.\x* re jecꞌo chach re ruchꞌulef, y quireꞌ chukaꞌ xuban riqꞌuin re kꞌayis,\x * \xo 8.7 \xt Ap. 9:4.\x* can xeꞌqꞌuis roma re kꞌakꞌ. \p \v 8 Jacꞌa tak re rucaꞌn ángel xuxipuj re ru-trompeta, can xintzꞌat jun kꞌakꞌ anchaꞌl tak ntajin rucꞌatic jun momaꞌ cꞌachelaj, y xchꞌakex pa mar. Y mareꞌ jun tercera parte cha re mar xoc quicꞌ.\x * \xo 8.8 \xt Ez. 14:19.\x* \v 9 Y roma jun tercera parte cha re mar xoc quicꞌ, mareꞌ xeꞌcom jun tercera parte chique re chicop re cꞌo quicꞌaslen re jecꞌo chireꞌ chupan re mar, y chukaꞌ can xeꞌqꞌuis jun tercera parte chique re barcos re jeꞌbinak chupan re mar. \p \v 10 Y tak re rox ángel xuxipuj re ru-trompeta, xintzꞌat che jun momaꞌ chꞌumil can nibero pa kꞌakꞌ xbetzak-pa chilaꞌ chicaj.\x * \xo 8.10 \xt Ap. 9:1.\x* Y re chꞌumil reꞌ can xka pa quiveꞌ jun tercera parte chique re rakan tak yaꞌ y re alaxbal tak yaꞌ\x * \xo 8.10 \xt Ap. 16:4.\x* re jecꞌo chach re ruchꞌulef. \v 11 Re chꞌumil reꞌ rubiniꞌan Ajenjo, y re lugar re ancheꞌ xka-va camas cꞌay\x * \xo 8.11 \xt Ex. 15:23; Jer. 9:15; 23:15.\x* xuban chique re yaꞌ. Y mareꞌ je qꞌuiy vinak xeꞌcom. \p \v 12 Y re rucaj ángel xuxipuj re ru-trompeta, can jareꞌ tak jun tercera parte cha re kꞌij, jun tercera parte cha re icꞌ y jun tercera parte chukaꞌ chique re chꞌumil, xkꞌukumataj quivach. Man chic xeꞌsekresan-ta jabal.\x * \xo 8.12 \xt Is. 13:10; Am. 8:9.\x* Y mareꞌ jun tercera parte cha re kꞌij y jun tercera parte cha re akꞌaꞌ re man xeꞌtzuꞌun-ta re kꞌij, re icꞌ y re chꞌumil, roma can xkꞌukumataj quivach, can anchaꞌl tak nuban jun eclipse. \p \v 13 Y jareꞌ chukaꞌ tak xintzꞌat che jun ángel binak pa runicꞌajal re rocaj, y jun pa ruchiꞌ nubij: Camas cꞌayef\x * \xo 8.13 \xt Ap. 9:12; 11:14.\x* xtiquicꞌalvachij re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef tak xqueꞌkꞌajam-pa re oxeꞌ chic trompetas re xtiquixipuj re je oxeꞌ chic ángeles. \c 9 \p \v 1 Y jareꞌ tak re roꞌ ángel xuxipuj re ru-trompeta, y xintzꞌat che cꞌo jun anchaꞌl chꞌumil re xbetzak-pa chilaꞌ chicaj y xka chach re ruchꞌulef. Y pa rukꞌaꞌ rejaꞌ xya-va re llave chin re momaꞌ sivan re rion kꞌokoꞌm rupan.\x * \xo 9.1 \xt Ap. 17:8; 20:1.\x* \v 2 Re jun anchaꞌl chꞌumil reꞌ, xboꞌrjaka-pa ruchiꞌ re momaꞌ sivan rion kꞌokoꞌm rupan. Y chupan re momaꞌ sivan reꞌ camas sib xbeꞌel-pa, can anchaꞌl re sib ndel chupan jun momaꞌ horno. Re sib re xbeꞌel-pa chupan re momaꞌ sivan re camas kꞌokoꞌm rupan, xutzꞌapij rach re kꞌij\x * \xo 9.2 \xt Jl. 2:2, 10.\x* y chukaꞌ xunojsaj rach re rocaj. \v 3 Y chupan re sib reꞌ xeꞌbeꞌel-pa sacꞌ,\x * \xo 9.3 \xt Ex. 10:4.\x* y xeꞌba pa rueꞌ re ruchꞌulef. Y xban chique re sacꞌ reꞌ che xeꞌoc anchaꞌl alacranes, roma can niquiban chꞌaꞌoj anchaꞌl niquiban re alacranes. \v 4 Y xbex chique che man tiban\x * \xo 9.4 \xt Ap. 6:6; 7:3.\x* chꞌaꞌoj chique re cheꞌ, re ticoꞌn y re kꞌayis.\x * \xo 9.4 \xt Ap. 8:7.\x* Xa can xe chique re vinak re manak qui-seña nicꞌaj-quivach\x * \xo 9.4 \xt Ez. 9:4; Ap. 14:1.\x* tibana-va chꞌaꞌoj, roma xa can man je richin-ta re Dios. \v 5 Pero man chin-ta che yeꞌquiquimisaj re vinak, xaxe chin che yeꞌquiyaꞌ pa kꞌaxomal voꞌoꞌ icꞌ. Y re kꞌaxomal reꞌ, can anchaꞌl re kꞌaxomal re niquiyaꞌ re alacranes tak niquichꞌop can jun vinak. \v 6 Y jacꞌa kꞌij reꞌ tak re vinak xtiquicanolaꞌ quicamic roma re kꞌaxomal niquikꞌasaj, pero xa can man jun andex xtiquicꞌalvachij. Camas-va xtiquirayilaꞌ re quicamic,\x * \xo 9.6 \xt Job 3:20-22; 7:15; Is. 2:19; Os. 10:8; Ap. 6:16.\x* pero re camic xa xtinumaj chiquivach. \p \v 7 Y re sacꞌ reꞌ, anchaꞌl qui-forma re quiej\x * \xo 9.7 \xt Jl. 2:4.\x* re banon chic quibanic chin yeꞌba pa guerra. Re pa quijalom cꞌo jun anchaꞌl corona re banon cha kꞌanapuak, y re quipalaj can anchaꞌl quipalaj vinak. \v 8 Cꞌo chukaꞌ rusumal quiveꞌ can anchaꞌl re rusumal quiveꞌ re ixokiꞌ. Re rocay anchaꞌl rocay re león.\x * \xo 9.8 \xt Sal. 57:4; Jl. 1:6.\x* \v 9 Re quicꞌoꞌx can anchaꞌl chꞌichꞌ. Re quixicꞌ camas yeꞌkꞌajan, can anchaꞌl che camas je qꞌuiy carruajes jeꞌkararen coma quiej, y jonanin jeꞌbinak chin yeꞌba pa guerra.\x * \xo 9.9 \xt Jl. 2:5.\x* \v 10 Re quijay anchaꞌl quijay re alacranes, y chutzaꞌn cꞌo-va re quichꞌut. Y riqꞌuin re quichꞌut reꞌ yeꞌtiquir yeꞌquiyaꞌ pa kꞌaxomal re vinak, voꞌoꞌ icꞌ. \v 11 Y re qui-Rey\x * \xo 9.11 \xt Jn. 8:44; 12:31; 14:30; Ef. 2:2; 2 Ts. 2:3-10.\x* re sacꞌ reꞌ, ja re ángel re rujoval re momaꞌ sivan kꞌokoꞌm rupan. Re qui-Rey re sacꞌ reꞌ Abadón nibex cha re pa kachꞌabal yoj re yoj israelitas, y Apolión nibex cha re pa quichꞌabal re vinak aj-Grecia. \p \v 12 Xkꞌax re jun tijoj-pokonal reꞌ,\x * \xo 9.12 \xt Ap. 8:13.\x* pero cꞌa nuban falta caꞌeꞌ chic. \p \v 13 Y tak re ruvakak ángel xuxipuj re ru-trompeta, xincꞌaxaj jun chꞌabal re xel-pa chiquicojol re cajeꞌ ecꞌuaꞌ re jecꞌo chach re altar re banon cha kꞌanapuak,\x * \xo 9.13 \xt Ex. 30:3; Ap. 8:3.\x* re altar reꞌ ja re cꞌo-apo chach re Dios. \v 14 Y re chꞌabal reꞌ xubij cha re ruvakak ángel re xipun re trompeta: Caꞌsolaꞌ cꞌa-a re je cajeꞌ ángeles re jeꞌximon can chuchiꞌ re namalaj rakan-yaꞌ rubiniꞌan Eufrates,\x * \xo 9.14 \xt Gn. 2:14; 2 S. 8:3; Jer. 51:63; Ap. 16:12.\x* xchoꞌx. \p \v 15 Y can xeꞌbesol-va can re je cajeꞌ ángeles, chin che yeꞌquiquimisaj re vinak. Roma re je cajeꞌ ángeles reꞌ can je preparados-va chin re hora, re kꞌij, re icꞌ y re junaꞌ reꞌ. Y can xqueꞌquiquimisaj jun tercera parte re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef. \v 16 Y re soldados camas je qꞌuiy y quireꞌ chukaꞌ re quiej.\x * \xo 9.16 \xt Ez. 38:4.\x* Y cꞌareꞌ yen Juan xincꞌaxaj che re soldados jecꞌo je doscientos millones. Y quireꞌ chukaꞌ re quiej. \p \v 17 Y tak yintajin chubanic re anchaꞌl achicꞌ reꞌ, ja chireꞌ tak xeꞌntzꞌat re quiej.\x * \xo 9.17 \xt Is. 5:28.\x* Y re jeꞌchꞌocolbeyon quichin re quiej reꞌ, jeꞌquiyalon chꞌichꞌ chutak quicꞌoꞌx chin niquiban defender-quiꞌ, y re qui-color re chꞌichꞌ reꞌ quiak, kꞌan y azul. Y re quiquiej re jeꞌquichꞌocolben man choj-ta rujalom quiej, xa anchaꞌl quijalom re leones,\x * \xo 9.17 \xt 1 Cr. 12:8.\x* y re pa quichiꞌ ndel-pa kꞌakꞌ, sib y azufre. \v 18 Y ja re kꞌakꞌ, re sib y re azufre re yeꞌel-pa pa tak quichiꞌ re quiej, jareꞌ re xbano che xeꞌcom jun tercera parte chique re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef. \v 19 Re quiej reꞌ, ja riqꞌuin re quichiꞌ y riqꞌuin re quijay\x * \xo 9.19 \xt Is. 9:15.\x* niquiban-va chꞌaꞌoj, roma pa quichiꞌ ndel-va-pa kꞌakꞌ, sib y azufre. Y re quijay anchaꞌl cumatz, mareꞌ can ja chukaꞌ riqꞌuin re quijay yeꞌchꞌapon-va. \p \v 20 Jacꞌa re vinak re cꞌa xeꞌcꞌase-na can re man xka-ta re tijoj-pokonal reꞌ pa quiveꞌ, cama-va xtzolaj-ta-pa quicꞌoꞌx riqꞌuin re Dios. Xa can cꞌa xeꞌquibanalaꞌ re itzel tak banabal.\x * \xo 9.20 \xt Dt. 31:29; 2 Cr. 28:22; Jer. 5:3.\x* Cꞌa xeꞌquiyalaꞌ quikꞌij re itzel tak espíritu,\x * \xo 9.20 \xt Dt. 32:17; Sal. 106:37.\x* xeꞌquiyalaꞌ quikꞌij re imágenes re jeꞌquibanon\x * \xo 9.20 \xt Sal. 115:4; Is. 2:8; Jer. 44:8; Dn. 5:23; Hch. 17:29.\x* cha kꞌanapuak, cha sakapuak, cha aboj, cha cheꞌ y cha re jun chꞌichꞌ nibex bronce cha. Jareꞌ re xeꞌquiyalaꞌ quikꞌij re vinak reꞌ, y re yeꞌquiyalaꞌ quikꞌij rejeꞌ, xa man yeꞌtzuꞌun-ta, man niquicꞌaxaj-ta y chukaꞌ man yeꞌbiyin-ta. \v 21 Y re vinak reꞌ cama-va xtzolaj-ta-pa quicꞌoꞌx riqꞌuin re Dios, chin che man-ta chic yeꞌquimisan, chin che man-ta chic xeꞌquiban re itz y re elakꞌ, y chin chukaꞌ che re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ man-ta chic xquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun, pero xa man quire-ta xquiban, can man jun bey xquiya-ta can rubanic re itzel tak banabal. \c 10 \s Re ángel re acꞌayon re chꞌet libro coꞌol-oc \p \v 1 Y yen xintzꞌat chic jun ángel, re cꞌo poder pa rukꞌaꞌ y nika-pa chilaꞌ chicaj, y can pison rij roma jun nube, y cꞌo jun arco iris\x * \xo 10.1 \xt Ez. 1:28.\x* pa rueꞌ. Xintzꞌat chukaꞌ che re ángel reꞌ can anchaꞌl nitzuꞌun re kꞌij.\x * \xo 10.1 \xt Mt. 17:2.\x* Y re rakan anchaꞌl rurep-kꞌakꞌ.\x * \xo 10.1 \xt Ap. 1:15, 16.\x* \v 2 Y rucꞌuan jun chꞌet libro coꞌol-oc, y re chꞌet libro reꞌ jakal. Cꞌareꞌ xuyaꞌ jun rakan pa rueꞌ re mar, y re jun chic xuyaꞌ pa rueꞌ re ruchꞌulef. Jacꞌa re rakan re cꞌo pa rajquikꞌaꞌ re xuyaꞌ pa rueꞌ re mar y re rakan re cꞌo pa ruxocon xuyaꞌ pa rueꞌ re ruchꞌulef. \v 3 Re ángel\x * \xo 10.3 \xt Ap. 15:1, 7.\x* reꞌ, jun pa ruchiꞌ xchꞌo, can anchaꞌl tak nisiqꞌuin jun león. Y tak xchꞌo-yan-ka, jecꞌo vukuꞌ anchaꞌl tempestades\x * \xo 10.3 \xt Ap. 8:5; 14:2.\x* re xquibam-pa contestar. \v 4 Y tak re vukuꞌ anchaꞌl tempestades reꞌ quibanon chic-pa contestar, y yen can ja-yan ninjoꞌ nintzꞌibaj-ka re xquibij. Pero chilaꞌ chicaj cꞌo jun chꞌabal re xincꞌaxaj, y xubij-pa chua: Xaxe aviqꞌuin rat\x * \xo 10.4 \xt Dt. 29:29; Is. 8:16; 29:11; Dn. 8:26; 12:4.\x* ticꞌue-va-ka re xquibij re vukuꞌ anchaꞌl tempestades, y man cꞌa tatzꞌibaj. \p \v 5 Y re ángel re ruyiꞌon jun rakan pa rueꞌ re mar y jun rakan pa rueꞌ re ruchꞌulef, xintzꞌat che xutzekej\x * \xo 10.5 \xt Dn. 12:7.\x* re rajquikꞌaꞌ chicaj, \v 6 y xubij: Yen nimban jurar chach re Dios re cꞌo nojel tiempo,\x * \xo 10.6 \xt Jer. 10:10; Dn. 12:7; Ap. 1:18; 4:9.\x* re xbano re rocaj y re jecꞌo chupan, re xbano re ruchꞌulef y re jecꞌo chach, re xbano re mar y re jecꞌo chupan, can chach rejaꞌ nimban-va jurar che man chic xtakꞌax-ta más tiempo. \v 7 Roma xa can ja tak xtuxipuj re ru-trompeta re ruvuk\x * \xo 10.7 \xt Ap. 11:15.\x* ángel, can jareꞌ tak jabal xtikꞌalajin re cꞌo pan eval riqꞌuin re Dios, re xubij chique re rusamajelaꞌ re xeꞌbin re andex xqueꞌbanataj. \p \v 8 Y re chꞌabal re xincꞌaxaj-yan chilaꞌ chicaj, xchꞌo chic-pa jun bey chua y xubij-pa: Cabiyin y taꞌcꞌama-pa re chꞌet libro jakal pa rukꞌaꞌ la jun ángel la ruyiꞌon jun rakan pa rueꞌ re mar, y la jun chic ruyiꞌon pa rueꞌ la ruchꞌulef, xchaꞌ chua. \p \v 9 Y can ximba-apo riqꞌuin re ángel, y xincꞌutuj re chꞌet libro cha. Y re ángel reꞌ xubij chua: Ja libro reꞌ. Tatijaꞌ.\x * \xo 10.9 \xt Ez. 2:8; 3:1.\x* Y re pan achiꞌ can xtanaꞌ che anchaꞌl ruquiꞌil cab.\x * \xo 10.9 \xt Sal. 19:10: 104:34; Jer. 15:16.\x* Pero tak xtika-ka chaꞌpan camas cꞌay xtuban, xchaꞌ chua. \p \v 10 Y yen can xincꞌam-va-apo re chꞌet libro pa rukꞌaꞌ re ángel, y xintaj-ka. Y re pa nuchiꞌ can xina-va che can anchaꞌl ruquiꞌil re cab,\x * \xo 10.10 \xt Ez. 3:3.\x* pero re chinupan can cꞌay xuban. \v 11 Y re ángel reꞌ xubij chua, che can tabij chic jun bey re nubij re Dios chiquij re tenemit, chiquij re naciones, chiquij re reyes y chiquij re vinak re man junan-ta quichꞌabal, xinchoꞌx. \c 11 \s Re je caꞌeꞌ re xqueꞌtzijon re xtubij re Dios chique \p \v 1 Y xbeya-pa jun aj\x * \xo 11.1 \xt Ez. 40:3.\x* chua, re anchaꞌl jun vara chin nivitax.\x * \xo 11.1 \xt Zac. 2:1.\x* Y chukaꞌ xbex chua: Cabiyin y tavitaj re rachoch re Dios, tavitaj re altar, y caꞌvejelaj-pa re jenipaꞌ re yeꞌyiꞌo rukꞌij re Dios chireꞌ. \v 2 Jacꞌa re rojay\x * \xo 11.2 \xt Ez. 40:17.\x* chin re rachoch re Dios, man tavitaj roma can jachon chic pa quikꞌaꞌ re vinak re man je israelitas-ta. Cuarenta y dos icꞌ\x * \xo 11.2 \xt Ap. 13:5.\x* cꞌa xtiquixakꞌ y xtiquipilbej\x * \xo 11.2 \xt Dn. 8:10; Lc. 21:24.\x* re lokꞌolaj tenemit. \v 3 Y yen xtinya-a poder chique re je caꞌeꞌ rusamajelaꞌ re Dios\x * \xo 11.3 \xt Ap. 19:10.\x* chin che xtiquitzijoj re xtubij re Dios chique. Y re je caꞌeꞌ reꞌ can xtiquitzijoj-va re xtubij re Dios chique mil doscientos sesenta kꞌij,\x * \xo 11.3 \xt Ap. 12:6.\x* y xtiquicusaj chukaꞌ tziak chin bis. \p \v 4 Y re je caꞌeꞌ rusamajelaꞌ re Dios reꞌ anchaꞌl re je caꞌeꞌ cheꞌ olivos\x * \xo 11.4 \xt Sal. 52:8; Zac. 4:3.\x* y anchaꞌl chukaꞌ re je caꞌeꞌ candeleros re jecꞌo-apo chach re Dios, re Rajaf re ruchꞌulef. \v 5 Y vo xa cꞌo jun vinak re nrajoꞌ nuban jun etzelal chique re je caꞌeꞌ rusamajelaꞌ re Dios, man xtitiquir-ta. Roma re je caꞌeꞌ reꞌ, can ndel kꞌakꞌ\x * \xo 11.5 \xt Jer. 5:14.\x* pa quichiꞌ chin niquiqꞌuis. Y re jun re cꞌo etzelal nrajoꞌ nuban chique, can xtiqꞌuis riqꞌuin re kꞌakꞌ re ndel pa quichiꞌ re je caꞌeꞌ reꞌ. \v 6 Can yiꞌon chukaꞌ poder pa quikꞌaꞌ re je caꞌeꞌ reꞌ, chin che manak job nuban\x * \xo 11.6 \xt 1 R. 17:1; Stg. 5:16, 17.\x* re jenipaꞌ tiempo xtiquitzijoj re xtubij re Dios chique. Can yeꞌtiquir chukaꞌ niquiban cha re yaꞌ che nuban quicꞌ.\x * \xo 11.6 \xt Ex. 7:19.\x* Yeꞌtiquir chukaꞌ niquiyaꞌ xabandex re nucꞌam-pa tijoj-pokonal pa quiveꞌ re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef, re je caꞌeꞌ reꞌ yeꞌtiquir quireꞌ xtiquiban re jenipaꞌ bey niquijoꞌ che quireꞌ nibanataj. \v 7 Y tak re je caꞌeꞌ reꞌ quiqꞌuison chic rutzijosic re xubij re Dios chique, re momaꞌ itzel chicop re nipa chupan re momaꞌ sivan rion kꞌokoꞌm rupan, xtuban ayoval quiqꞌuin re je caꞌeꞌ reꞌ, y can xqueꞌruchꞌac\x * \xo 11.7 \xt Dn. 7:21; Zac. 14:2.\x* y pa ruqꞌuisibal xqueꞌruquimisaj. \v 8 Y re qui-cuerpo xticꞌueꞌ can pa calle chin re namalaj tenemit Jerusalén. Re ancheꞌ chukaꞌ xquimisas-va re Kajaf Jesucristo\x * \xo 11.8 \xt He. 13:12.\x* cho cruz, y re tenemit reꞌ nibex chukaꞌ Sodoma y Egipto cha, roma re vinak re jecꞌo chireꞌ camas itzel re quibanabal. Can je anchaꞌl re vinak re xeꞌcꞌueꞌ pa Sodoma y re pan Egipto. \v 9 Y oxeꞌ kꞌij y nicꞌaj xticꞌueꞌ re qui-cuerpo chiquivach re vinak re man junan-ta quitenemit, man junan-ta qui-raza, man junan-ta quichꞌabal y man junan-ta naciones queꞌpo-va.\x * \xo 11.9 \xt Ap. 17:15.\x* Y can man xtiquiya-ta kꞌij che re cuerpos reꞌ yeꞌbemuk can.\x * \xo 11.9 \xt Sal. 79:2, 3.\x* \v 10 Y re vinak reꞌ camas xqueꞌquiꞌcot roma re je caꞌeꞌ xeꞌcom-yan. Y roma camas yeꞌquiꞌcot, can xqueꞌquiyalaꞌ regalos chiquivach-ka rejeꞌ, roma can cꞌayef xquinaꞌ pa quikꞌaꞌ re je caꞌeꞌ re xeꞌtzijon re xubij re Dios chique.\x * \xo 11.10 \xt Ap. 11:3.\x* \v 11 Jacꞌa tak kꞌaxnak chic re oxeꞌ kꞌij y nicꞌaj, re Dios xuban chique re je caꞌeꞌ reꞌ che xcꞌueꞌ chic-a quicꞌaslen.\x * \xo 11.11 \xt Gn. 2:7; Ez. 37:5, 14.\x* Mareꞌ rejeꞌ can xeꞌpaꞌeꞌ chic-a jun bey. Y re vinak re xeꞌtzꞌeto quichin, camas xquixibij-quiꞌ. \v 12 Y re je caꞌeꞌ re xeꞌtzijon re ruchꞌabal re Dios re xcꞌueꞌ chic-a quicꞌaslen jun bey, xquicꞌaxaj che cꞌo jun nichꞌo-pa chique riqꞌuin poder cꞌa chilaꞌ chicaj,\x * \xo 11.12 \xt 2 R. 2:1; Is. 14:13.\x* y nubij-pa chique: Quixampa vovaꞌ chicaj. \p Y re je caꞌeꞌ reꞌ can xeꞌbo-va chicaj chupan jun nube.\x * \xo 11.12 \xt Is. 60:8; Hch. 1:9.\x* Y re vinak re xeꞌtzelan quichin, can xeꞌquitzꞌat-a tak xeꞌba chilaꞌ chicaj. \v 13 Y can jareꞌ tak xpa jun namalaj sananel\x * \xo 11.13 \xt Ap. 16:19.\x* pa rueꞌ re ruchꞌulef, y jun chique re lajuj partes chin re tenemit Jerusalén xuban destruir-riꞌ. Y je vukuꞌ mil vinak xeꞌcom roma re sananel xuban. Jacꞌa re nicꞌaj chic vinak re jecꞌo chupan re tenemit reꞌ man xeꞌcom-ta, y camas xquixibij-quiꞌ. Y xquiyaꞌ rukꞌij re Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj. \p \v 14 Y ja quireꞌ xuban can re rucaꞌn tijoj-pokonal re xka pa rueꞌ re ruchꞌulef. Y can chaꞌnin chic pitinak re rox tijoj-pokonal.\x * \xo 11.14 \xt Ap. 8:13.\x* \s Tak re ruvuk ángel xuxipuj re ru-trompeta \p \v 15 Y tak re ruvuk ángel xuxipuj re ru-trompeta,\x * \xo 11.15 \xt Is. 27:13.\x* jecꞌo re jun pa quichiꞌ xeꞌchꞌo-pa chilaꞌ chicaj, y niquibilaꞌ: \q Re naciones re jecꞌo chach re ruchꞌulef, \q vocame je richin chic re Kajaf Dios y je richin chic chukaꞌ re Cristo re ruchaꞌon. \q Y rejaꞌ can xtuban gobernar chin nojel tiempo,\x * \xo 11.15 \xt Dn. 2:44; 4:3, 34; Mi. 4:7; Lc. 1:33.\x* xeꞌchaꞌ. \m \v 16 Y che je veinticuatro\x * \xo 11.16 \xt Ap. 4:4.\x* rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re jeꞌtzꞌuyul-apo chach re Dios, can jareꞌ xeꞌxuque-ka chach, y re nicꞌaj-quivach xquikasaj-ka cꞌa pan ulef chin niquiyaꞌ rukꞌij. \v 17 Y tak yeꞌtajin chuyiꞌic rukꞌij re Dios, niquibij: \q Kajaf Dios, nakatioxij chava. \q Rat re cꞌo ronojel poder pan akꞌaꞌ, \q y rat re can yatcꞌo tak xtzꞌucutaj-pa ronojel, re yatcꞌo vocame, y xcacꞌueꞌ chukaꞌ re tiempo-apo.\x * \xo 11.17 \xt Ap. 1:4.\x* \q Nakatioxij chava roma vocame xkꞌalajin re namalaj poder re cꞌo pan akꞌaꞌ, \q y ja rat re yabano gobernar. \q \v 18 Re naciones re jecꞌo chach re ruchꞌulef yacatajnak quiyoval chavij, \q pero can jacꞌa kꞌij reꞌ re xbeka chin che rat nayaꞌ re castigo pa quiveꞌ. \q Y can ja chukaꞌ kꞌij reꞌ re xbeka chin che rat naban juzgar\x * \xo 11.18 \xt Dn. 7:9; Hch. 10:42; 2 Ti. 4:1; 1 P. 4:5; Ap. 6:10.\x* pa quiveꞌ re anamaꞌiꞌ. \q Pero chique re asamajelaꞌ re yeꞌtzijon re achꞌabal, \q y chique re je avajcꞌual chic, y chukaꞌ chique re yeꞌyiꞌo akꞌij, \q can xtayaꞌ rajal-ruqꞌuixel chique, che cocoj che nimaꞌk. \q Y can xbeka chukaꞌ re kꞌij che rat yaꞌqꞌuis re vinak re yeꞌbano cha re ruchꞌulef che niquiqꞌuis, xeꞌchaꞌ re je veinticuatro rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ. \p \v 19 Y jareꞌ tak re rachoch re Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj, xjakataj ruchiꞌ. Y can nikꞌalajim-pa re cofre\x * \xo 11.19 \xt Ex. 25:21, 22; Nm. 4:5; He. 9:4-8.\x* chin re ru-trato re Dios. Y xeꞌpa relámpagos, tempestades, ruidos, jun sananel y xpa jun sakboch can chin camic. \c 12 \s Re ixok y re ral re xeꞌchajex roma re Dios \p \v 1 Y cꞌareꞌ chicaj xkꞌalajim-pa jun ixok. Y re ru-forma re ixok reꞌ, can man jun bey tzꞌeton, roma can anchaꞌl nitzuꞌun re kꞌij quireꞌ titzuꞌun re rutziak y ja re icꞌ re aconak rupilibal.\x * \xo 12.1 \xt Is. 60:19.\x* Cꞌo cꞌa jun corona rucusan, y re corona reꞌ rucꞌuan doce chꞌumil. \v 2 Y re ixok reꞌ can kꞌalaj che nicꞌue-yan acꞌual riqꞌuin.\x * \xo 12.2 \xt Is. 66:7.\x* Mareꞌ camas nijelo y camas kꞌaxon nukꞌasaj. \v 3 Y cꞌareꞌ xkꞌalajim-pa chicaj jun itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha. Jun momaꞌ chicop re man jun bey tzꞌeton, roma cꞌo vukuꞌ\x * \xo 12.3 \xt Ap. 17:3.\x* rujalom, cꞌo lajuj rucꞌuaꞌ y cada jun chique re vukuꞌ rujalom rucꞌuan jaꞌjun corona. \v 4 Y re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha, xaxe riqꞌuin re rujay\x * \xo 12.4 \xt Ap. 9:10.\x* xujocoquej-pa jun tercera parte chique re chꞌumil\x * \xo 12.4 \xt Dn. 8:10.\x* re jecꞌo chicaj, y xeꞌruchꞌakij-pa pa rueꞌ re ruchꞌulef. Cꞌareꞌ xcꞌue-apo chach re ixok\x * \xo 12.4 \xt Ap. 17:18.\x* re nicꞌue-yan ral. Ruchajin-apo jampaꞌ xticꞌueꞌ re acꞌual, chin quireꞌ nutaj-a\x * \xo 12.4 \xt 1 P. 5:8.\x* re acꞌual. \v 5 Re ixok reꞌ can xalax-va re ral, y re ral xcꞌueꞌ alaꞌ. Y re acꞌual xmoj-a chach, chin che xcꞌuax-a cha re Dios re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat. Y ja acꞌual reꞌ re cꞌaja-oc nalax re xtibano gobernar\x * \xo 12.5 \xt Sal. 2:9; Ap. 2:27; 19:15.\x* pa quiveꞌ re naciones re jecꞌo chach re ruchꞌulef, riqꞌuin ronojel ru-poder. \v 6 Y re ixok re xcꞌueꞌ ral, xnumaj, y xba cꞌa chupan re lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, roma ja lugar reꞌ re canon roma re Dios chin che man jun cosa nucꞌalvachij. Y chireꞌ nivilix-va mil doscientos sesenta kꞌij.\x * \xo 12.6 \xt Ap. 11:3.\x* \p \v 7 Y chilaꞌ chicaj xbanataj jun guerra. Re arcángel Miguel\x * \xo 12.7 \xt Dn. 10:13; 12:1.\x* je ruchibil re ru-ángeles, xquiban guerra riqꞌuin re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha, y chukaꞌ re ru-ángeles re itzel chicop. \v 8 Pero re itzel chicop quiak rij y re ru-ángeles man xeꞌchꞌacon-ta, y xeꞌlisas-pa\x * \xo 12.8 \xt Lc. 10:18; 2 P. 2:4.\x* chilaꞌ chicaj. \v 9 Y re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha chibil re ru-ángeles xeꞌchꞌakex-pa\x * \xo 12.9 \xt Lc. 10:18; Jn. 12:31.\x* pa rueꞌ re ruchꞌulef. Y ja cha re itzel chicop reꞌ nibex-va diablo y Satanás. Ja rejaꞌ re xoc re jun cumatz\x * \xo 12.9 \xt Gn. 3:1.\x* ajuer can, y ja rejaꞌ re niyojo ronojel re otz chiquivach re vinak re jecꞌo chach ronojel re ruchꞌulef. \p \v 10 Y jareꞌ tak yen Juan xincꞌaxaj che chicaj cꞌo jun re cof nichꞌo-pa, y nubij: Re ka-Dios can xojrucol-yan\x * \xo 12.10 \xt Ap. 19:1.\x* pa rukꞌaꞌ re itzel. Y re ru-poder y re ru-gobierno re Dios yeꞌkꞌalajin chic. Y quireꞌ chukaꞌ xbeka-yan re kꞌij che conojel tiene que niquiban re nubij re Cristo re chaꞌom-pa roma re Dios.\x * \xo 12.10 \xt Ap. 11:15.\x* Roma re nisujun\x * \xo 12.10 \xt Job 1:9; 2:5; Zac. 3:1.\x* quichin re hermanos chach re Dios che pakꞌij che chakꞌaꞌ, xchꞌakex-yam-pa. \v 11 Y re hermanos xeꞌchꞌacon\x * \xo 12.11 \xt Ro. 8:37; 16:20.\x* chij re itzel, roma xeꞌcolotaj roma re Jesucristo re anchaꞌl oveja re xcom y xbiyin re ruqꞌuiqꞌuel. Y chukaꞌ man xeꞌqꞌuex-ta xquibij che quiniman re Jesucristo. Y man xquixibij-ta-quiꞌ che yeꞌquimisas. Roma vo xa yeꞌquimisas, can yeꞌquimisas-va cꞌa reꞌ, pero rutzij rubeꞌ re Kajaf. \v 12 Yex re yixcꞌo chilaꞌ chicaj, tiquiꞌcot re ivánma. Jacꞌa yex re yixcꞌo chach re ruchꞌulef\x * \xo 12.12 \xt Ap. 8:13.\x* y re yixbinak pa rue-mar, tivokꞌex ivach. Roma re itzel xchꞌakex-ka iviqꞌuin, y camas yacatajnak ruyoval roma rutaman che man qꞌuiy-ta chic tiempo yiꞌon cha. \p \v 13 Re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha, xchꞌakex-pa, y tak xunaꞌ chach chic re ruchꞌulef cꞌo-va. Y jareꞌ tak xutzꞌam rukotaxic re ixok re xcꞌueꞌ ral-alaꞌ.\x * \xo 12.13 \xt Ap. 12:5.\x* \v 14 Y roma re ixok reꞌ kotan, re Dios xuyaꞌ caꞌeꞌ ruxicꞌ chavon, anchaꞌl re quixicꞌ re águila, chin che nitiquir napon chupan re lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha,\x * \xo 12.14 \xt Ap. 17:3.\x* re lugar re ruchaꞌon chic re Dios chin che nivilix oxeꞌ junaꞌ y nicꞌaj,\x * \xo 12.14 \xt Dn. 7:25.\x* y chupan re lugar reꞌ man nitiquir-ta napon re dragón. \v 15 Y re dragón reꞌ xutoxij-pa anchaꞌl jun rakan-yaꞌ\x * \xo 12.15 \xt Sal. 18:4; Is. 59:19.\x* pa ruchiꞌ, chin che riqꞌuin reꞌ nitiquir nukararej-a re ixok. \v 16 Pero re ruchꞌulef xutoꞌ re ixok chach re anchaꞌl rakan-yaꞌ re xutoxij-pa pa ruchiꞌ re dragón, roma re ruchꞌulef can xjakataj chin xutzꞌubaj-ka re yaꞌ reꞌ. \v 17 Y roma re dragón man xtiquir-ta chij re ixok, mareꞌ camas ruyoval xyacataj. Mareꞌ xba, y xboꞌrbanaꞌ ayoval quiqꞌuin re je ral y re je rey can re ixok. Roma re je ral y re je rey can re ixok, ja rejeꞌ re can niquinimaj-va re yeꞌrubij re Dios, y chukaꞌ can cꞌo chiquicꞌoꞌx re jeꞌrubin can re Jesucristo.\x * \xo 12.17 \xt Gn. 3:15; Ap. 1:2, 9.\x* \c 13 \s Re je caꞌeꞌ momaꞌ itzel tak chicop \p \v 1 Y yen Juan ninaꞌ che ximpaꞌeꞌ pa sanayiꞌ chireꞌ chuchi-mar, y xintzꞌat che chupan re mar xbeꞌel-pa jun momaꞌ itzel chicop. Y re chicop reꞌ cꞌo vukuꞌ rujalom y lajuj rucꞌuaꞌ. Y pa quiveꞌ re lajuj rucꞌuaꞌ re chicop reꞌ, cꞌo jaꞌjun corona. Y cada jun jolomaj cꞌo jun beꞌaj tzꞌiban pa quiveꞌ. Y riqꞌuin re beꞌaj reꞌ nuyokꞌ rubeꞌ re Dios.\x * \xo 13.1 \xt Dn. 7:2, 7.\x* \v 2 Re chicop xintzꞌat, anchaꞌl nitzuꞌun jun bálma.\x * \xo 13.2 \xt Dn. 7:6.\x* Pero re rakan je anchaꞌl rakan re chicop re nibex oso cha. Y pa ruchiꞌ, anchaꞌl pa ruchiꞌ león. Xpa re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha,\x * \xo 13.2 \xt Ap. 12:9.\x* xuyaꞌ re ru-poder y re ru-autoridad y xuyaꞌ chukaꞌ kꞌij cha re chicop reꞌ, che ja re nubij rejaꞌ re tiene que niquiban re vinak. \v 3 Y jun chique re vukuꞌ rujalom re itzel chicop reꞌ xsocotaj, y re socotajic reꞌ can chin che nicom. Pero xa man xcom-ta, xa xcꞌachoj. Y mareꞌ re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef, can xquitzekelbej.\x * \xo 13.3 \xt 2 Ts. 2:3.\x* \v 4 Y chin che niquiyaꞌ rukꞌij niquibilaꞌ: ¡Man jun re can junan\x * \xo 13.4 \xt Ap. 18:18.\x* riqꞌuin re chicop reꞌ! ¡Y chukaꞌ man jun xtitiquir chij! yeꞌchaꞌ. Y re vinak can xquiyaꞌ chukaꞌ rukꞌij re dragón roma ja rejaꞌ re xyiꞌo autoridad pa rukꞌaꞌ re itzel chicop. \p \v 5 Y re itzel chicop reꞌ xucꞌul chukaꞌ poder chin nunaꞌ che cꞌo rukꞌij riqꞌuin re ruchꞌabal, chin che nuyokꞌ re Dios,\x * \xo 13.5 \xt Dn. 7:23-25; 11:36.\x* y cuarenta y dos icꞌ\x * \xo 13.5 \xt Ap. 11:2.\x* xticꞌueꞌ re ru-autoridad pa quiveꞌ re vinak. \v 6 Y can quireꞌ xuban re chicop reꞌ. Itzel xchꞌo chij re Dios. Xuyokꞌ rubeꞌ re Dios. Itzel chukaꞌ xchꞌo chij re rachoch re Dios y chiquij re jecꞌo chilaꞌ chicaj. \v 7 Chukaꞌ re chicop reꞌ yiꞌon kꞌij cha chupan re tiempo reꞌ chin che xyacataj y xeꞌrutzꞌam che ayoval re je rajcꞌual chic re Dios, y can xeꞌruchꞌac\x * \xo 13.7 \xt Dn. 7:21.\x* roma cꞌo nicꞌaj xeꞌruquimisaj y cꞌo nicꞌaj xuban chique che xquitaj pokan. Yiꞌon chukaꞌ kꞌij cha chin che can xe re nubij rejaꞌ re tiene que niquiban re vinak, vinak re xa man junan-ta qui-raza, man junan-ta quitenemit, man junan-ta quichꞌabal y man junan-ta qui-naciones. \v 8 Can conojel-va re jecꞌo chach re ruchꞌulef xquiyaꞌ rukꞌij re chicop reꞌ. Pero re vinak re xeꞌbano quireꞌ, ja re man tzꞌiban-ta quibeꞌ chupan re libro chin cꞌaslen,\x * \xo 13.8 \xt Dn. 12:1; Fil. 4:3; Ap. 21:27.\x* re ru-libro re Jesucristo re anchaꞌl oveja,\x * \xo 13.8 \xt Jn. 1:29, 36; 1 P. 1:19; Ap. 5:6-13.\x* re xquimisas roma ja quireꞌ re runojim-pa re Dios pa rueꞌ, tak cꞌamaje-na ticꞌueꞌ re ruchꞌulef\x * \xo 13.8 \xt Ef. 1:4.\x* cheꞌ. \p \v 9 Re cꞌo quixquin chin niquicꞌaxaj,\x * \xo 13.9 \xt Ap. 2:7.\x* tiquicꞌaxaj cꞌa: \v 10 Re vinak re yeꞌbano chique re nicꞌaj chic che yeꞌoc preso, rejeꞌ chukaꞌ xqueꞌba presos. Y re yeꞌquimisan che espada, can che espada chukaꞌ xqueꞌquimisas rejeꞌ.\x * \xo 13.10 \xt Gn. 9:6; Is. 33:1; Mt. 26:52.\x* Mareꞌ re je rajcꞌual chic re Dios, xaxe queꞌcochꞌon, y más tiquibanaꞌ confiar-quiꞌ\x * \xo 13.10 \xt Ap. 14:12.\x* riqꞌuin re Dios. \p \v 11 Y yen Juan xintzꞌat che cꞌo chic jun momaꞌ itzel chicop\x * \xo 13.11 \xt Ap. 16:13.\x* re xbeꞌel-pa pan ulef. Y re jun chic chicop reꞌ cꞌo caꞌeꞌ rucꞌuaꞌ anchaꞌl chin jun oveja. Jacꞌa re ruchꞌabal can anchaꞌl re ruchꞌabal re itzel chicop re nibex dragón cha. \v 12 Y riqꞌuin re ru-poder re nabey itzel chicop tak yeꞌrubanalaꞌ re rusamaj. Xa can man rion-ta tak yeꞌrubanalaꞌ, xa can chach cꞌa re nabey itzel chicop nubanala-va. Can nuban chique re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef che niquiyaꞌ rukꞌij re nabey itzel chicop,\x * \xo 13.12 \xt Ap. 13:2, 3, 14.\x* re xcꞌachoj cha re socotajic xucꞌuaj re can chin chic che nicom. \v 13 Re rucaꞌn itzel chicop qꞌuiy milagros re can man jun bey jeꞌtzꞌeton re yeꞌrubanalaꞌ.\x * \xo 13.13 \xt Mt. 24:24; 2 Ts. 2:9; Ap. 16:14.\x* Can nuban che nika-pa kꞌakꞌ chicaj chin nika chach re ruchꞌulef. Y can chiquivach re vinak nubanala-va quireꞌ. \v 14 Y roma can yiꞌon kꞌij che re rucaꞌn itzel chicop can chach cꞌa re nabey itzel chicop yeꞌrubanalaꞌ milagros,\x * \xo 13.14 \xt Ap. 19:20.\x* re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef can xeꞌkꞌolotaj pa rukꞌaꞌ. Y xubij chique re vinak che tiquibanaꞌ jun ru-imagen re nabey itzel chicop re xcꞌachoj cha re rusocotajic re xuban re espada cha. \v 15 Y re rucaꞌn itzel chicop xyaꞌ poder pa rukꞌaꞌ chin nuyaꞌ rucꞌaslen re ru-imagen re nabey itzel chicop, chin quireꞌ re imagen reꞌ tichꞌo y tutakaꞌ quiquimisasic re man yeꞌyiꞌo-ta rukꞌij.\x * \xo 13.15 \xt Ap. 20:4.\x* \v 16 Xuban chukaꞌ che tiyalox qui-seña\x * \xo 13.16 \xt Ap. 15:2; 16:2.\x* re vinak chij re cajquikꞌaꞌ o nicꞌaj-quivach. Che cocoj che nimaꞌk, che biyomaꞌ, che mambaꞌiꞌ, che esclavos y che man esclavos-ta. \v 17 Y man jun chique re vinak re nitiquir-ta nulokꞌ o nucꞌayij-ta jun cosa, vo xa manak re seña chij rukꞌaꞌ o re nicꞌaj-rach.\x * \xo 13.17 \xt Ap. 14:11; 15:2.\x* Y re qui-seña reꞌ can ja rubeꞌ re nabey itzel chicop, vo xa ja re rubeꞌ tzꞌiban riqꞌuin letras o ja re banon riqꞌuin números xabanchique che caꞌeꞌ. \v 18 Y re ru-número re nabey itzel chicop ja re seiscientos sesenta y seis, y reꞌ jun número chin vinak. Can qꞌuiy naꞌoj nrajoꞌ chin nitamax andex ndel-va che tzij. Mareꞌ re vinak re cꞌo naꞌoj riqꞌuin,\x * \xo 13.18 \xt Sal. 107:43.\x* can tucusaj re runaꞌoj chin nunojij rij re ru-número re nabey itzel chicop, chin nutamaj andex ndel-va che tzij. \c 14 \s Re Jesucristo anchaꞌl oveja y re je ciento cuarenta y cuatro mil \p \v 1 Y cꞌareꞌ xintzꞌat re Jesucristo re anchaꞌl oveja,\x * \xo 14.1 \xt Jn. 1:29.\x* paꞌal pa rueꞌ re loma rubiniꞌan Sion, y jecꞌo ciento cuarenta y cuatro mil vinak riqꞌuin. Y conojel reꞌ, cꞌo rubeꞌ\x * \xo 14.1 \xt Ap. 7:3, 4.\x* re Jesucristo y cꞌo chukaꞌ rubeꞌ re Rutotaꞌ re Jesucristo nicꞌaj-quivach. \v 2 Y jareꞌ tak xincꞌaxaj che cꞌo jun bix re nibixax chicaj, y re rubanic can anchaꞌl che camas qꞌuiy rakan tak yaꞌ,\x * \xo 14.2 \xt Ap. 1:15.\x* roma can nivajin, y anchaꞌl tak nivuruloj jun tempestad, y can anchaꞌl tak nicꞌaxax qꞌuiy arpas\x * \xo 14.2 \xt Ap. 5:8.\x* yeꞌkꞌojmax. \v 3 Chach-apo re ancheꞌ tzꞌuyul-va re Dios y re ancheꞌ jecꞌo-va re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ y re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo, chireꞌ yeꞌbixan-va. Y re niquibixaj, jun bix cꞌacꞌa.\x * \xo 14.3 \xt Ap. 5:9.\x* Y can man jun nitiquir nitaman re bix reꞌ, xa can xe re je ciento cuarenta y cuatro mil re jeꞌcolotajnak chic-a chach re ruchꞌulef. \v 4 Y jareꞌ re man xeꞌmacun-ta quiqꞌuin ixokiꞌ y chukaꞌ can man xeꞌka-ta pa rukꞌaꞌ nicꞌaj chic mac. Can je chꞌajchꞌoj-va,\x * \xo 14.4 \xt Sal. 45:14; 2 Co. 11:2.\x* y can nojel tiempo quitzekelben re Jesucristo re anchaꞌl oveja. Y ja rejeꞌ re nabey\x * \xo 14.4 \xt Stg. 1:18.\x* re xeꞌcol-pa chiquicojol re vinak, chin che yeꞌoc anchaꞌl nabey tak ofrendas cha re Dios y cha re Jesucristo re anchaꞌl oveja. \v 5 Y man jun tzꞌucuj-tzij\x * \xo 14.5 \xt Sal. 32:2; Sof. 3:13.\x* xlitaj chiquij re elinak-ta pa quichiꞌ, xa can je chꞌajchꞌoj-va\x * \xo 14.5 \xt Ef. 5:27; Jud. 24.\x* chach re Dios re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat. \s Re niquitzijoj re je oxeꞌ ángeles \p \v 6 Y yen Juan xintzꞌat chic jun ángel re binak pa runicꞌajal re rocaj, y ja rejaꞌ re acꞌayon re utzulaj chꞌabal chin re Dios re man niqꞌuis-ta\x * \xo 14.6 \xt Tit. 1:2.\x* re nibex evangelio cha. Y can chin che nuyaꞌ rutzijol\x * \xo 14.6 \xt Mt. 28:19; Ef. 3:9.\x* chique re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef, chique re vinak re jecꞌo ronojel naciones, re man junan-ta qui-raza, re man junan-ta quichꞌabal, y re man junan-ta quitenemit. \v 7 Y jun pa ruchiꞌ nubij: Tixibij-iviꞌ chach re Dios y tinimaj rutzij, y tiyaꞌ chukaꞌ rukꞌij, roma re kꞌij chin che rejaꞌ nuban juzgar xa xbeka-yan. Tiyaꞌ rukꞌij\x * \xo 14.7 \xt Ex. 20:11; Neh. 9:6.\x* re Dios re banayon\x * \xo 14.7 \xt Sal. 33:6; 95:5; 124:8; Hch. 14:15.\x* re rocaj y re ruchꞌulef, re mar y re alaxbal tak yaꞌ. \p \v 8 Y can jareꞌ tak xbecꞌulum-pa re rucaꞌn ángel, y xubij: Xtzak-yan re namalaj tenemit Babilonia.\x * \xo 14.8 \xt Is. 21:9; Jer. 51:8; Ap. 16:19; 17:5; 18:2.\x* Xtzak-yan. Jacꞌa namalaj tenemit reꞌ re xbano chique ronojel naciones chin che xquiyac ruyoval re Dios, roma xuban chique che xeꞌrukꞌabersaj pa rukꞌaꞌ re mac quiqꞌuin re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ chin xquicanola-quiꞌ chin xeꞌmacun. \p \v 9 Y can jareꞌ pitinak re rox ángel, y chukaꞌ jun pa ruchiꞌ xubij: Vo xa can jecꞌo yeꞌyiꞌo rukꞌij re nabey itzel chicop y niquiyaꞌ rukꞌij re ru-imagen, y can nika chiquivach che niyaꞌ qui-seña nicꞌaj-quivach o chij quikꞌaꞌ,\x * \xo 14.9 \xt Ap. 13:15, 16.\x* \v 10 re xqueꞌbano quireꞌ, can xtika-va re castigo pa quiveꞌ. Roma re Dios can man xtujoyovaj-ta quivach, xa can xtujamakꞌij-pa ronojel ruyoval pa quiveꞌ. Re Dios can xtuban chique che tiquikumuꞌ\x * \xo 14.10 \xt Sal. 75:8; Is. 51:17; Jer. 25:15.\x* re ruyoval. Y can chiquivach re ru-ángeles re Dios y chukaꞌ chach re Jesucristo re anchaꞌl oveja, xtiquitaj pokan chupan re kꞌakꞌ y azufre. \v 11 Y re kꞌakꞌ reꞌ nuban chique che niquikꞌasaj tijoj-pokonal, can man jun bey xtichup, roma re sib\x * \xo 14.11 \xt Is. 34:10.\x* can nojel tiempo nijoteꞌ chicaj. Y chireꞌ man jun bey xqueꞌxulan-ta baꞌ, ni xe-ta chakꞌaꞌ y ni xe-ta pakꞌij. Y ja chupan re lugar reꞌ xqueꞌbapon-va re yeꞌyiꞌo rukꞌij re nabey itzel chicop y re ru-imagen, y re cꞌo qui-seña o re quicꞌuan rubeꞌ re chicop reꞌ nicꞌaj-quivach o chij quikꞌaꞌ. \v 12 Mareꞌ, re je rajcꞌual chic re Dios y niquicꞌaxaj y niquiban re ru-mandamientos, y can nojel tiempo quibanon confiar-quiꞌ\x * \xo 14.12 \xt Ap. 12:17; 13:10.\x* riqꞌuin re Jesús, xaxe cꞌa queꞌcochꞌon. \p \v 13 Y yen Juan xincꞌaxaj che cꞌo jun nichꞌo-pa chua cꞌa chilaꞌ chicaj, y nubij: Tatzꞌibaj cꞌa re xtimbij chava: Otz-quibanoj conojel re xqueꞌcom-a\x * \xo 14.13 \xt Ec. 4:1, 2; 1 Co. 15:18; 1 Ts. 4:16; Ap. 20:6.\x* re tiempo katzꞌamon-a vocame y can jun quibanon riqꞌuin re Kajaf, xchaꞌ. Y xincꞌaxaj chukaꞌ che re Espíritu Santo xubij: Jaꞌ. Roma can xqueꞌxulan\x * \xo 14.13 \xt Is. 57:1, 2; 1 Ts. 1:7; He. 4:9.\x* cha re quisamaj, y xtiquicꞌul re rajal-ruqꞌuixel re utzulaj tak banabal re xeꞌquiban. \s Re castigo re xteꞌka pa rueꞌ re ruchꞌulef \p \v 14 Y tak xintzuꞌun-yan chic-apo, xintzꞌat jun nube sak. Y pa rueꞌ re nube reꞌ tzꞌuyul Jun re can anchaꞌl re Jun re xbalax-ka chakacojol.\x * \xo 14.14 \xt Ez. 1:26; Dn. 7:13; Ap. 1:13.\x* Rejaꞌ rucusan jun corona re banon cha kꞌanapuak, y pa rukꞌaꞌ rucꞌuan jun chꞌichꞌ re anchok cha nikupex-va re trigo y can yaꞌ ray. \v 15 Y chukaꞌ can jareꞌ xbeꞌel-pa jun ángel chireꞌ pa rachoch re Dios, y jun pa ruchiꞌ nichꞌo-apo cha re tzꞌuyul pa rueꞌ re nube. Y nubij-apo cha: Tacusaj cꞌa la chꞌichꞌ re anchok cha nakꞌat-va la ticoꞌn y takꞌataꞌ la ticoꞌn,\x * \xo 14.15 \xt Jer. 51:33; Jl. 3:13; Mt. 13:39.\x* roma xa xbeka-yan re hora y kꞌan chic re ticoꞌn chin re ruchꞌulef. \p \v 16 Y re tzꞌuyul pa rueꞌ re nube can quire-va xuban, xukꞌasaj re ruchꞌichꞌ re anchok cha nukupij-va chach re ruchꞌulef, y can xukꞌat-va-a ronojel re ticoꞌn re cꞌo chach re ruchꞌulef. \p \v 17 Y cꞌareꞌ xbecꞌulun chic-pa jun ángel pa rachoch re Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj, rucꞌamom-pa chukaꞌ jun chꞌichꞌ chin nikupex trigo re can yaꞌ ray. \v 18 Y riqꞌuin re altar xbeꞌel-pa jun ángel re can cꞌo ru-autoridad\x * \xo 14.18 \xt Ap. 16:18.\x* pa rueꞌ re kꞌakꞌ. Y jun pa ruchiꞌ xchꞌo-apo cha re ángel re acꞌayon re jun chꞌichꞌ re anchok cha nikupex-va y xubij: Tacusaj la chꞌichꞌ\x * \xo 14.18 \xt Jl. 3:13.\x* can yaꞌ ray, chin yaꞌkupij-pa re racimos chin uva. Roma re uva re jecꞌo chach re ruchꞌulef kꞌan chic. \p \v 19 Y re ángel re acꞌayon re chꞌichꞌ can yaꞌ ray, can quire-va xuban. Xukꞌasaj re ruchꞌichꞌ chin nukupij chach re ruchꞌulef, y xeꞌrukupij-a re racimos chin uva. Cꞌareꞌ xeꞌruyaꞌ pa jun momaꞌ anchaꞌl pila y chaꞌkan niyitzꞌ can re quiyiꞌal. Y reꞌ nusekresaj chakavach re rubanic re namalaj castigo re xtuyaꞌ re Dios.\x * \xo 14.19 \xt Ap. 19:15.\x* \v 20 Re uva re xeꞌrukupij re ángel, can cꞌa chuchi-a\x * \xo 14.20 \xt Is. 63:3; Lm. 1:15; He. 13:12.\x* re tenemit xbeyitzꞌ-va. Y re pila re ancheꞌ xyitzꞌ-va re uva, tak xbeꞌel-pa re ruyiꞌal, xa quicꞌ xel-pa chupan. Y camas qꞌuiy, roma can xuban abarcar oxeꞌ ciento kilómetros, y re rupan napon cꞌa ancheꞌ nicꞌue-va re chꞌichꞌ re niyaꞌ pa quichiꞌ re quiej. \c 15 \s Re je vukuꞌ ángeles re xqueꞌyiꞌo re tijoj-pokonal pa rueꞌ re ruchꞌulef \p \v 1 Y cꞌareꞌ xintzꞌat che jecꞌo je vukuꞌ ángeles re xeꞌkꞌalajin chicaj y can man jun bey chukaꞌ jeꞌtzꞌeton-ta. Re vukuꞌ ángeles reꞌ yiꞌon jaꞌjun tijoj-pokonal\x * \xo 15.1 \xt Ap. 14:10; 16:1; 21:9.\x* pa quikꞌaꞌ chin che yeꞌbequikꞌaja-pa tak xtapon re kꞌij. Y ja ruqꞌuisibal tak tijoj-pokonal reꞌ re nuyaꞌ re Dios pa rueꞌ re ruchꞌulef. Roma jareꞌ re ruyoval re Dios re xtujamakꞌij pa quiveꞌ re man xeꞌniman-ta richin. \p \v 2 Y chukaꞌ yen xintzꞌat che cꞌo jun anchaꞌl mar re anchaꞌl vidrio titzuꞌun,\x * \xo 15.2 \xt Ap. 4:6.\x* xalon riqꞌuin kꞌakꞌ. Y jecꞌo jeꞌpaꞌal pa rueꞌ. Conojel re jeꞌpaꞌal pa rueꞌ re anchaꞌl mar, ja re man xeꞌka-ta pa rukꞌaꞌ re nabey itzel chicop\x * \xo 15.2 \xt Ap. 13:15.\x* y re ru-imagen, y chukaꞌ man xquijo-ta che xyaꞌ qui-seña o re ru-número re rubeꞌ re itzel chicop nicꞌaj-quivach o chij quikꞌaꞌ. Y conojel reꞌ jeꞌpaꞌal pa rueꞌ re anchaꞌl mar, jeꞌquicꞌualon arpas, y re arpas reꞌ chin re Dios. \v 3 Y niquibixaj re rubix re Moisés re rusamajel re Dios y re rubix re Jesucristo re anchaꞌl oveja. Y ja quireꞌ niquibij: \q Kajaf Dios, rat can jacꞌa re nimaꞌk tak cosas re man jun bey jeꞌtzꞌeton re yaꞌban,\x * \xo 15.3 \xt Ex. 15:1.\x* \q y cꞌo ronojel poder pan akꞌaꞌ. \q Can katzij y choj re abey,\x * \xo 15.3 \xt Dt. 32:4; Os. 14:9.\x* \q y ja rat re yat qui-Rey conojel re can je avajcꞌual chic. \q \v 4 Can conojel niquixibij-quiꞌ chavach,\x * \xo 15.4 \xt Ex. 15:14.\x* \q y conojel chukaꞌ niquiyaꞌ akꞌij rat re yat Kajaf. \q Y xaxe cꞌa rat re acꞌuan jun chꞌajchꞌoj cꞌaslen. \q Y mareꞌ can che jun ruchꞌulef xtipa chuyiꞌic akꞌij, \q roma xquitzꞌat y xkꞌalajin-yan chiquivach che can pa rubiyal naban juzgar. \q Quireꞌ niquibij. \p \v 5 Y tak ntzꞌeton chic-ka ronojel reꞌ, xintzꞌat che chicaj xjakataj\x * \xo 15.5 \xt Ap. 11:19.\x* re jay re ancheꞌ nucꞌut-va-riꞌ re Dios.\x * \xo 15.5 \xt Nm. 1:50.\x* \v 6 Y chireꞌ xeꞌbeꞌel-va-pa re je vukuꞌ ángeles re yiꞌon jaꞌjun tijoj-pokonal pa quikꞌaꞌ. Y re quitziak re jeꞌquicusalon, ja re tziak re nibex lino\x * \xo 15.6 \xt Ex. 28:6; Ez. 44:17.\x* cha, jun tziak camas sak y chukaꞌ can niyiqꞌuiloj. Y chiquicꞌoꞌx kꞌaxnak jun cinturón re banon cha kꞌanapuak. \v 7 Y jareꞌ tak jun chique re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach\x * \xo 15.7 \xt Ap. 4:6.\x* cꞌo, can cada jun chique re vukuꞌ ángeles xuyala-a jaꞌjun copa re banon cha kꞌanapuak chique, y re copas reꞌ can jeꞌnojnak-a riqꞌuin re andex rubanic re tijoj-pokonal re nuyaꞌ re Dios. Ja Dios reꞌ re nojel tiempo cꞌo. \p \v 8 Re rachoch re Dios chilaꞌ chicaj can xnoj\x * \xo 15.8 \xt Ex. 40:34; 1 R. 8:10; 2 Cr. 5:14.\x* riqꞌuin jun anchaꞌl sib,\x * \xo 15.8 \xt Is. 6:4.\x* ja seña reꞌ chin nikꞌalajin re rukꞌij y re ru-poder\x * \xo 15.8 \xt 2 Ts. 1:9.\x* re Dios. Y can man jun nitiquir ndoc-apo chireꞌ pa rachoch. Xa can cꞌaja tak cꞌachojnak chic can ruyiꞌic re vukuꞌ tijoj-pokonal coma re ángeles. \c 16 \s Re vukuꞌ tijoj-pokonal re xeꞌjamakꞌex pa rueꞌ re ruchꞌulef \p \v 1 Y cꞌareꞌ xincꞌaxaj che cꞌo jun chꞌabal re camas cof nichꞌo-pa chireꞌ chupan re rachoch re Dios, y xubij chique re je vukuꞌ\x * \xo 16.1 \xt Ap. 15:1.\x* ángeles: Quixbiyin chukꞌajic pa rueꞌ re ruchꞌulef, ronojel re tijoj-pokonal\x * \xo 16.1 \xt Ap. 14:10.\x* re ruyiꞌon-a re Dios chupan re vukuꞌ copas re banon cha kꞌanapuak. \p \v 2 Y can jareꞌ tak xba re nabey\x * \xo 16.2 \xt Ap. 8:7.\x* ángel y xboꞌrkꞌajaꞌ can pa rueꞌ re ruchꞌulef re cꞌo-a chupan re copa re yiꞌon cha. Re nabey tijoj-pokonal xuban che xeꞌel-pa itzel tak chꞌaꞌc\x * \xo 16.2 \xt Ex. 9:9; Dt. 28:27; 1 S. 5:6, 9.\x* chiquij re vinak re quicꞌuan re ru-seña re nabey itzel chicop re nicꞌaj-quivach o chij quikꞌaꞌ. Ja vinak reꞌ re can xeꞌyiꞌo rukꞌij re ru-imagen re nabey itzel chicop. \p \v 3 Quireꞌ chukaꞌ re rucaꞌn ángel rucꞌuan re copa xboꞌrkꞌajaꞌ can re cꞌo-a chupan, pa rueꞌ re mar. Y re mar xchuver anchaꞌl nichuver re ruqꞌuiqꞌuel jun quiminak, y mareꞌ ronojel re cꞌo quicꞌaslen re jecꞌo chireꞌ pa mar, xeꞌcom.\x * \xo 16.3 \xt Ap. 8:9.\x* \p \v 4 Y re rox ángel xboꞌrkꞌajaꞌ can pa quiveꞌ re rakan tak yaꞌ y pa quiveꞌ re alaxbal tak yaꞌ\x * \xo 16.4 \xt Ap. 8:10.\x* re cꞌo-a chupan re copa cꞌo pa rukꞌaꞌ. Y re yaꞌ reꞌ xeꞌoc quicꞌ.\x * \xo 16.4 \xt Ex. 7:17, 20.\x* \v 5 Y yen xincꞌaxaj che re ángel re yiꞌon poder pa rukꞌaꞌ pa quiveꞌ re yaꞌ, xchꞌo y xubij: Ajaf Dios, ja rat re yatcꞌo tak xtzꞌucutaj-pa\x * \xo 16.5 \xt Ap. 1:4, 8; 4:8; 11:17.\x* ronojel y ja rat re yatcꞌo vocame, rat re can yat choj\x * \xo 16.5 \xt Sal. 97:2.\x* y can yat jun Lokꞌolaj Dios, can pa rubiyal cꞌa naban juzgar. \v 6 Roma can nayaꞌ ruqꞌuixel chique re xeꞌquimisan quichin re avajcꞌual y re je asamajelaꞌ re xeꞌtzijon re xabij chique.\x * \xo 16.6 \xt Mt. 23:34.\x* Y can rucꞌamon re naban chique che tiquikumuꞌ quicꞌ,\x * \xo 16.6 \xt Is. 49:26.\x* roma jareꞌ re nika chiquivach. \p \v 7 Y jareꞌ tak yen Juan xincꞌaxaj che cꞌo jun re nichꞌo-pa riqꞌuin re altar, y nubij: Can quireꞌ Ajaf Dios re cꞌo ronojel poder aviqꞌuin, can nikꞌalajin che can ja re katzij y re choj\x * \xo 16.7 \xt Ap. 14:10; 19:2.\x* nacusaj chin naban juzgar. \p \v 8 Jareꞌ tak xpa re rucaj\x * \xo 16.8 \xt Ap. 8:12.\x* ángel xujamakꞌij pa rueꞌ re kꞌij re cꞌo-a chupan re copa re cꞌo pa rukꞌaꞌ. Y re kꞌij can xya-va poder pa rukꞌaꞌ che queꞌruparoj re vinak riqꞌuin re rukꞌakꞌal. \v 9 Y can quireꞌ xbanataj, roma conojel vinak can xeꞌcꞌat roma re kꞌij camas rukꞌakꞌal xuban, pero man riqꞌuin reꞌ re vinak cama-va xubij-ta cánma che xjalataj quicꞌaslen chach re Dios o xquiya-ta rukꞌij. Pa ruqꞌuixel che quire-ta xquiban, xa can xquiyokꞌ\x * \xo 16.9 \xt 2 Cr. 28:22; Is. 8:21; Jer. 5:3; Dn. 5:22.\x* rubeꞌ re Dios re takayom-pa re tijoj-pokonal. \p \v 10 Re roꞌ ángel xboꞌrkꞌajaꞌ can re cꞌo-a chupan re copa re cꞌo pa rukꞌaꞌ, pa rueꞌ re ruchꞌacat re nabey momaꞌ itzel chicop y pa rueꞌ re ruchꞌulef re ancheꞌ nuban-va gobernar, y xpa jun namalaj kꞌokoꞌm\x * \xo 16.10 \xt Ex. 10:21.\x* pa rueꞌ. Y roma re castigo re yeꞌtajin chukꞌasasic re vinak reꞌ can niquikachꞌachꞌalaꞌ cakꞌ. \v 11 Pero man riqꞌuin reꞌ re vinak cama-va xjalataj-ta quicꞌaslen chach re Dios chin che xquiya-ta can rubanic re etzelal. Pa ruqꞌuixel che quire-ta xquiban xa xquiyokꞌ re Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj, roma re kꞌaxomal y re itzel tak chꞌaꞌc re cꞌo chiquij.\x * \xo 16.11 \xt Ap. 16:2.\x* \p \v 12 Re ruvakak ángel xboꞌrkꞌajaꞌ can pa rueꞌ re momaꞌ rakan-yaꞌ Eufrates\x * \xo 16.12 \xt Ap. 9:14.\x* re cꞌo-a chupan re copa cꞌo pa rukꞌaꞌ. Y re yaꞌ reꞌ xchakij-ka\x * \xo 16.12 \xt Jer. 50:38; 51:36.\x* chin cꞌo modo yeꞌkax re reyes re jeꞌpitinak cꞌa quila pan oriente.\x * \xo 16.12 \xt Is. 41:2, 25.\x* \p \v 13 Y yen xintzꞌat che pa ruchiꞌ re itzel chicop re nibex dragón\x * \xo 16.13 \xt Ap. 12:3.\x* cha, y pa ruchiꞌ re nabey itzel chicop, y pa ruchiꞌ re ache re nibin che nutzijoj re nubij re Dios cha, pero xa man katzij-ta,\x * \xo 16.13 \xt 1 Jn. 4:1.\x* jaꞌjun rana re yeꞌel-pa pa quichiꞌ. Y re je oxeꞌ ranas reꞌ, xa je oxeꞌ itzel tak espíritu. \v 14 Re oxeꞌ itzel tak espíritu, riqꞌuin cꞌa re itzel jeꞌpitinak-va,\x * \xo 16.14 \xt Stg. 3:15.\x* y can yeꞌquibanalaꞌ milagros chin yeꞌkꞌolotaj\x * \xo 16.14 \xt 2 Ts. 2:9; 1 Ti. 4:1.\x* re vinak pa quikꞌaꞌ. Jeꞌelinak-pa chin che yeꞌquimol conojel reyes re jecꞌo chach re ruchꞌulef y chibil re qui-soldados. Yeꞌquimol-apo chin re kꞌij tak xtiquiban ayoval\x * \xo 16.14 \xt Ap. 20:8.\x* riqꞌuin re Dios re cꞌo ronojel poder pa rukꞌaꞌ. \v 15-16 Y re je oxeꞌ itzel tak espíritu re anchaꞌl queꞌtzuꞌun ranas, can xeꞌquimol conojel re reyes re jecꞌo chach re ruchꞌulef y chibil re qui-soldados. Xeꞌquimol pa jun lugar re nibex Armagedón cha, quireꞌ nibex cha re lugar reꞌ pa chꞌabal hebreo. Y re Jesucristo xchꞌo, y xubij: Ticꞌaxaj-na-paꞌ. Yen tak xquineka, xquimpa anchaꞌl nuban jun elekꞌom,\x * \xo 16.15-16 \xt Mt. 24:43; 2 P. 3:10.\x* y man xtinya-ta-na rutzijol.\x * \xo 16.15-16 \xt 1 Ts. 5:2.\x* Otz-quibanoj re can quichajin quicꞌaslen y je chꞌajchꞌoj, roma manak mac re yeꞌchꞌanaban-ta quichin chiquivach re vinak. \p \v 17 Y re ruvuk ángel xutoxij-pa chupan re cakꞌikꞌ re cꞌo-a chupan re copa cꞌo pa rukꞌaꞌ, y xincꞌaxaj che cꞌo Jun nichꞌo-pa ancheꞌ cꞌo-va re lokꞌolaj chꞌacat chin re Dios chireꞌ pa rachoch, chilaꞌ chicaj. Y jun pa ruchiꞌ nubij-pa: Can jacꞌa xcꞌachoj.\x * \xo 16.17 \xt Ap. 21:6.\x* \p \v 18 Y can xe quireꞌ xubij re chꞌabal reꞌ, xeꞌpa tempestades, relámpagos y ruidos. Y xuban jun namalaj sananel re man jun bey banatajnak\x * \xo 16.18 \xt Dn. 12:1.\x* jenipaꞌ queꞌcꞌue-va-pa vinak chach re ruchꞌulef. \v 19 Y re namalaj tenemit oxeꞌ partes xuban cha. Y re nicꞌaj chic chavon tak tenemit re jecꞌo chach re ruchꞌulef, can xeꞌtzak. Re Dios can jareꞌ xunataj re namalaj tenemit Babilonia,\x * \xo 16.19 \xt Ap. 14:8.\x* y tiene que nuban ruqꞌuixel chique re vinak aj-chireꞌ. Mareꞌ re Dios xuban chique che tiquikumuꞌ\x * \xo 16.19 \xt Is. 51:17; Jer. 25:15, 16.\x* re ruyoval rejaꞌ. \v 20 Y roma re namalaj sananel xuban, re lugar re jecꞌo pa tak mar re nibex islas chique xeꞌba chuxeꞌ yaꞌ. Y re lomas man xeꞌtzꞌetetaj-ta chic.\x * \xo 16.20 \xt Ap. 6:14.\x* \v 21 Chukaꞌ chupan re tiempo reꞌ xka-pa sakboch chilaꞌ chicaj. Y cada sakboch cꞌo laꞌk jaꞌjun quintal calal. Y roma re sakboch reꞌ\x * \xo 16.21 \xt Ap. 11:19.\x* can chin camic, re vinak camas niquiyokꞌ re Dios. Re castigo re xuyaꞌ re Dios pa quiveꞌ re vinak reꞌ, camas cꞌayef. \c 17 \s Re itzel tenemit Babilonia \p \v 1 Y jun chique re vukuꞌ\x * \xo 17.1 \xt Ap. 21:9.\x* ángeles re jeꞌacꞌayon jaꞌjun copa re banon cha kꞌanapuak, xpa viqꞌuin y xboꞌrbij chua: Catampa viqꞌuin y xtincꞌut chavach re andex che castigo xtika pa rueꞌ re ixok\x * \xo 17.1 \xt Nah. 3:4.\x* re man otz-ta rucꞌaslen re tzꞌuyul\x * \xo 17.1 \xt Jer. 51:13.\x* pa quiveꞌ qꞌuiy yaꞌ. \v 2 Y re reyes re jecꞌo chach re ruchꞌulef can jacꞌa riqꞌuin re ixok reꞌ quibanon-va mac. Y re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef can je kꞌabarlaꞌ pa rukꞌaꞌ re mac\x * \xo 17.2 \xt Jer. 51:7.\x* y xa rutzij re ixok reꞌ. \p \v 3 Y chupan re jun anchaꞌl achicꞌ re ximban roma re ru-poder re Espíritu Santo, xinaꞌ che re ángel xinrucꞌuaj chupan jun lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha. Y chireꞌ xintzꞌat chic re ixok, chꞌocol chij jun chicop re cꞌo vukuꞌ rujalom y cꞌo lajuj rucꞌuaꞌ\x * \xo 17.3 \xt Ap. 12:3, 6; 13:1.\x* y re chicop reꞌ quiak rij. Re chicop quiak rij, rion beꞌaj cꞌo chij chin nuyokꞌ rubeꞌ re Dios. \v 4 Y re ixok reꞌ rucusan tziak morado y quiak. Jeꞌrucusan chukaꞌ nicꞌaj chic cosas re jeꞌbanon cha kꞌanapuak,\x * \xo 17.4 \xt Jer. 51:7.\x* cha jabojoj tak aboj y chukaꞌ re chꞌutak aboj re nibex perlas chique,\x * \xo 17.4 \xt Ap. 18:12.\x* ronojel reꞌ jeꞌrucusan chin ruvekon-riꞌ jabal. Y rucꞌuan jun copa re banon cha kꞌanapuak pa rukꞌaꞌ. Y re copa reꞌ can nojnak-a riqꞌuin re itzel tak rubanabal re jeꞌrubanalon chach re Dios y riqꞌuin chukaꞌ re itzel tak banabal anchaꞌl re mac quiqꞌuin achiꞌaꞌ. \v 5 Y re ixok reꞌ nicꞌaj-rach tzꞌiban-va re rubeꞌ. Y re rubeꞌ rejaꞌ man can-ta kꞌalaj andex ndel-va che tzij, pero ja quireꞌ nubij: Re namalaj tenemit Babilonia, quiteꞌ re kꞌapojiꞌ re man otz-ta quicꞌaslen y quiteꞌ chukaꞌ re vinak re yeꞌbano etzelal\x * \xo 17.5 \xt 2 Ts. 2:7.\x* chach re Dios. \v 6 Tak yen xintzꞌat re ixok reꞌ, can xsatz nucꞌoꞌx. Roma can kꞌabarel rubanon roma re quiqꞌuiqꞌuel re je rajcꞌual re Dios re jeꞌruquimisan.\x * \xo 17.6 \xt Hch. 22:20; Ap. 2:13; 6:9; 12:11.\x* Can xeꞌruquimisaj-va re xeꞌniman chin re Jesús. \v 7 Y re ángel xubij chua: Yen xtincꞌut chavach re andex ndel-va che tzij re ixok re chꞌocol chij re itzel chicop. Y can xtimbij chukaꞌ chava re andex ndel-va che tzij re momaꞌ chicop vukuꞌ rujalom y lajuj rucꞌuaꞌ. Mareꞌ manak tukꞌaj che nisatz acꞌoꞌx. \v 8 Roma re chicop xatzꞌat, xa jun chicop re xcꞌueꞌ ajuer can y vocame manak chic. Pero man riqꞌuin reꞌ che manak chic, xa can xticꞌulun chic-pa\x * \xo 17.8 \xt Ap. 13:1.\x* jun bey. Xtel-pa chupan re momaꞌ sivan re rion kꞌokoꞌm rupan.\x * \xo 17.8 \xt Ap. 11:7.\x* Y cꞌareꞌ xtiba pa kꞌakꞌ. Y camas je qꞌuiy vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef, re man cꞌo-ta quibeꞌ chupan re libro chin cꞌaslen. Y reꞌ can jacꞌa tak xtzꞌucutaj-pa re ruchꞌulef\x * \xo 17.8 \xt Mt. 25:34; Jn. 17:24; Ef. 1:4.\x* tak rutaman chic-pa re Dios che re quibeꞌ rejeꞌ man xticꞌue-ta chupan re libro chin cꞌaslen. Re vinak reꞌ camas xtisatz quicꞌoꞌx roma can xtiquitzꞌat re chicop re xa manak chic quitzꞌeton re xcꞌueꞌ ajuer can, can xticꞌulun chic-pa jun bey. \p \v 9 Y chin che re hermanos nakꞌax pa quiveꞌ ronojel reꞌ can nrajoꞌ qꞌuiy naꞌoj,\x * \xo 17.9 \xt Dn. 12:4; Mt. 13:11; 24:15; Ap. 13:18.\x* roma re vukuꞌ rujalom\x * \xo 17.9 \xt Ap. 13:1.\x* re chicop, xa vukuꞌ lomas re ancheꞌ tzꞌuyul-va re ixok reꞌ. \v 10 Chukaꞌ re vukuꞌ rujalom re chicop, xa je vukuꞌ reyes. Je voꞌoꞌ chique re vukuꞌ reyes reꞌ xeꞌkꞌax-yan. Re ruvakak Rey nuban gobernar vocame. Jacꞌa re ruvuk Rey cꞌamaje-na teꞌcꞌulun chin noꞌrbanaꞌ gobernar. Pero tak xteꞌcꞌulun re Rey reꞌ, xa man xtiyaloj-ta re ru-gobierno. \v 11 Cꞌareꞌ, can jacꞌa re chicop re xcꞌueꞌ y vocame manak chic tzꞌeton, jareꞌ re xtoc can Rey. Re ruqꞌuisibal Rey reꞌ, can junan runaꞌoj quiqꞌuin re vukuꞌ itzel tak reyes re xeꞌkꞌax-yan. Chukaꞌ rejaꞌ xtuban gobernar, y cꞌareꞌ xtiba pa kꞌakꞌ. \p \v 12 Y jacꞌa re lajuj ecꞌuaꞌ\x * \xo 17.12 \xt Dn. 7:20; Ap. 12:3; 13:1.\x* re xatzꞌat che rucꞌuan re chicop, xa je lajuj reyes re cꞌamaje-na tiquiban gobernar. Y re lajuj reyes reꞌ quichibil chukaꞌ re chicop, can xtiya-va poder\x * \xo 17.12 \xt Dn. 2:40; 8:20, 24; Zac. 1:18, 21.\x* pa quikꞌaꞌ chin niquiban gobernar. Pero re poder re xtiyaꞌ chique, xa man cꞌa xtiyaloj-ta. Xa ba-oc tiempo xtuban. \v 13 Re lajuj reyes re cꞌamaje-na tiquiban gobernar can junan quivach. Y che je lajuj reyes xtiquiyaꞌ chiquivach chin niquiyaꞌ re qui-autoridad y re qui-poder pa rukꞌaꞌ re chicop reꞌ. \v 14 Y re reyes reꞌ xtiquiban ayoval\x * \xo 17.14 \xt Ap. 16:14.\x* riqꞌuin re Jesucristo re can anchaꞌl oveja. Rejaꞌ cꞌo pa quiveꞌ\x * \xo 17.14 \xt Dt. 10:17; Jer. 50:44; 1 Ti. 6:15.\x* conojel reyes y ja chukaꞌ rejaꞌ re nibano mandar pa quiveꞌ conojel re yeꞌbano gobernar. Y mareꞌ ja re Jesucristo y re jecꞌo riqꞌuin re xqueꞌchꞌacon chiquij re xqueꞌyacataj chij. Re jecꞌo riqꞌuin re Ajaf Jesucristo can jeꞌayon y jeꞌchaꞌon roma re Dios, y chukaꞌ can quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin. \p \v 15 Y re ángel xubij chukaꞌ chua yen Juan: Re yaꞌ xatzꞌat re ancheꞌ tzꞌuyul-va re ixok re man otz-ta rucꞌaslen, reꞌ xa vinak y camas je qꞌuiy roma man junan-ta tenemit queꞌpo-va, re man junan-ta quichꞌabal y chukaꞌ man junan-ta naciones\x * \xo 17.15 \xt Is. 8:7; Ap. 13:7.\x* queꞌpo-va. \v 16 Y re lajuj ecꞌuaꞌ re xatzꞌat che rucꞌuan re chicop, xa xtiquitzelaj re ixok re man otz-ta rucꞌaslen, y xtiquiyaꞌ can rion. Can xtiquichꞌanabaꞌ can. Y re ru-cuerpo re ixok reꞌ xtiquitaj, y cꞌo partes xa xtiquiparoj pa kꞌakꞌ.\x * \xo 17.16 \xt Ez. 16:37-44; Ap. 18:8.\x* \v 17 Re Dios xuyaꞌ pa cánma re lajuj reyes che junan quivach xquiban chin che xeꞌyacataj chij re ixok re man otz-ta rucꞌaslen, y chukaꞌ che junan quivach chin che xquiyaꞌ re qui-autoridad pa rukꞌaꞌ re chicop. Pero man chin-ta nojel tiempo quireꞌ xtiquiban, roma tak xqueꞌbanataj re jeꞌrubin can re Dios che yeꞌbanataj,\x * \xo 17.17 \xt Ap. 10:7.\x* can xtiqꞌuis re ru-autoridad re chicop reꞌ. \v 18 Y re ixok\x * \xo 17.18 \xt Ap. 12:4.\x* re xatzꞌat, jacꞌa reꞌ re jun namalaj tenemit\x * \xo 17.18 \xt Ap. 16:19.\x* re cꞌo pa quiveꞌ re naciones re jecꞌo chach re ruchꞌulef. \c 18 \s Tak xtzak re itzel tenemit Babilonia \p \v 1 Cꞌareꞌ xintzꞌat chukaꞌ jun chic ángel, jun ángel re camas autoridad cꞌo pa rukꞌaꞌ, y nika-pa chilaꞌ chicaj. Y can sakil\x * \xo 18.1 \xt Ez. 43:2.\x* xuban chach re ruchꞌulef roma re ángel reꞌ camas niyiqꞌuiloj. \v 2 Y jun pa ruchiꞌ nichꞌo, y nubij: Vocame xtzak-yan, vocame xtzak-yan re namalaj tenemit Babilonia.\x * \xo 18.2 \xt Is. 13:19; 21:9; Jer. 51:8.\x* Vocame xa aconak chic jay chin che niquimol-quiꞌ re itzel tak espíritu. Y chireꞌ chukaꞌ cꞌo-va quisoc re itzel tak chicop\x * \xo 18.2 \xt Is. 14:23; 34:14; Jer. 50:39.\x* re cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ. \v 3 Roma ja re Babilonia re xbano chique conojel re naciones re jecꞌo chach re ruchꞌulef che xquiyac ruyoval re Dios pa quiveꞌ, roma xuban chique che xeꞌkꞌabar pa rukꞌaꞌ re mac chin che re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ xquicanola-quiꞌ chin xeꞌmacun. Ja chukaꞌ Babilonia reꞌ xbano chique re reyes quichin re naciones chin xeꞌka pa mac,\x * \xo 18.3 \xt Ap. 17:2.\x* anchaꞌl re mac quiqꞌuin ixokiꞌ.\x * \xo 18.3 \xt Ap. 14:8.\x* Y can ja chukaꞌ re tenemit Babilonia re xbano chique qꞌuiy comerciantes che xeꞌbiyomar can, roma re aj-Babilonia xquicꞌuaj jun itzel cꞌaslen y mareꞌ camas qꞌuiy mero xquisatzalaꞌ, xchaꞌ re ángel. \p \v 4 Cꞌareꞌ xincꞌaxaj che cꞌo jun re nichꞌo-pa chilaꞌ chicaj y nubij: Yex re can yix vichin chic yen, quixel-pa\x * \xo 18.4 \xt Gn. 19:12; Is. 48:20; 52:11.\x* chupan re tenemit Babilonia, chin che man quixka chukaꞌ yex pa mac y yixtzꞌebelan riqꞌuin re castigo re xtika pa quiveꞌ re vinak aj-Babilonia. \v 5 Y re quimac re vinak re jecꞌo chupan re tenemit reꞌ, can malon-va ruchiꞌ ronojel. Y ronojel re mac reꞌ jun momaꞌ montón chic rubanon. Mareꞌ re montón reꞌ xa can xapon-yan chilaꞌ chicaj. Y re Dios can xtuya-va re castigo pa quiveꞌ re vinak, roma re quimac can xkꞌax rueꞌ.\x * \xo 18.5 \xt Gn. 18:20; Jon. 1:2.\x* \v 6 Y re chꞌabal pitinak chilaꞌ chicaj xubij: Yex re yixbano ruqꞌuixel cha re Babilonia, can tibanaꞌ cꞌa ruqꞌuixel\x * \xo 18.6 \xt Sal. 137:8; Jer. 50:15.\x* cha, anchaꞌl xuban rejaꞌ chique nicꞌaj chic. Can anchaꞌl re rubanon rejaꞌ, can ja chukaꞌ quireꞌ tibanaꞌ cha rejaꞌ. Caꞌeꞌ bey más cꞌayef tibanaꞌ cha, que chach re xuban rejaꞌ chique re nicꞌaj chic vinak, chin che kas tutija-na pokan. \v 7 Tiyaꞌ pa kꞌaxomal y ticꞌajsaj chukaꞌ rupalaj. Roma rejaꞌ can xunaꞌ che camas rukꞌij,\x * \xo 18.7 \xt Ez. 28:2.\x* y tak ruyiꞌon-riꞌ chupan re itzel cꞌaslen, xusatzalaꞌ re ru-mero. Y xubilaꞌ pa ránma: Ja yen re can anchaꞌl reina yintzꞌuyul vovaꞌ. Y man yin malcaꞌn-ta, ni xe-ta xtinkꞌasaj\x * \xo 18.7 \xt Is. 47:7, 8.\x* chukaꞌ bis y okꞌej. \v 8 Y roma quireꞌ xubij, can pa jun kꞌij xqueꞌpa ronojel rach kꞌaxomal pa rueꞌ. Xtipa camic, okꞌej y viyjal. Y can xticꞌat chukaꞌ pa kꞌakꞌ. Y can quire-va xtibanataj, roma re xbin che quireꞌ xtibanataj, can ja re Kajaf Dios re cꞌo ru-poder.\x * \xo 18.8 \xt Sal. 62:11; Is. 27:1; Jer. 50:34; Ap. 11:17.\x* \p \v 9 Y re reyes\x * \xo 18.9 \xt Ap. 17:2.\x* re jecꞌo chach re ruchꞌulef camas xtiquivokꞌej\x * \xo 18.9 \xt Jer. 50:46.\x* rach re tenemit Babilonia. Y xa rutzij rejaꞌ tak re reyes reꞌ xeꞌka pa mac, anchaꞌl re mac quiqꞌuin ixokiꞌ, y xeꞌka chukaꞌ chupan re itzel tak cꞌaslen re ancheꞌ xquisatzala-va qui-mero. Xtiquivokꞌej y xtiquibisoj\x * \xo 18.9 \xt Ez. 26:16, 17.\x* re tenemit Babilonia tak xtiquitzꞌat re sib jotal chicaj, roma can ntajin rucꞌatic. \v 10 Y roma niquixibij-quiꞌ chach re castigo re kejnak pa rueꞌ, mareꞌ can cꞌacꞌanaj xqueꞌcꞌue-va y xtiquibij: Tivokꞌex\x * \xo 18.10 \xt Is. 21:9; Ap. 14:8.\x* rach re namalaj tenemit Babilonia, jun tenemit re cꞌo poder riqꞌuin chin xcꞌueꞌ pa quiveꞌ conojel. Tivokꞌex rach roma xa pa jun hora xqꞌuis pa rukꞌaꞌ re castigo re xka pa rueꞌ. \p \v 11 Y re comerciantes\x * \xo 18.11 \xt Ez. 27:27.\x* re jecꞌo chach re ruchꞌulef, camas chukaꞌ xtiquivokꞌej y xtiquibisoj re tenemit reꞌ, roma manak chic anchique xqueꞌlokꞌo re cosas re jeꞌquicꞌualon-apo chin neꞌquicꞌayij can chireꞌ. \v 12 Y re cosas re jeꞌquicꞌualon re comerciantes reꞌ, ja re kꞌanapuak, sakapuak, re chꞌichꞌ re nibex cobre cha, re chꞌichi, re aboj re camas je jabojoj, re mármol, y re aboj nibex chukaꞌ perla cha, re tziak camas je jabal, anchaꞌl re lino, re seda, re tziak morado y quiak, re cosas re jeꞌbanon quiqꞌuin utzulaj tak cheꞌ, cꞌo chukaꞌ cheꞌ jubul-oc ruxlaꞌ, y jeꞌquicꞌualon chukaꞌ cosas jeꞌbanon cha bak. \v 13 Quicꞌualon chukaꞌ canela, chꞌutak akꞌom, pom, mirra y nicꞌaj chic akꞌom re jubul-oc cuxlaꞌ, re ruyiꞌal-uva, aceite, harina y trigo. Jeꞌquicꞌualon-apo chukaꞌ ovejas chin yeꞌbequicꞌayij can, quiej y nicꞌaj chic chicop, carruajes y hasta vinak.\x * \xo 18.13 \xt Ez. 27:13.\x* \v 14 Vocame re vinak re xeꞌcꞌueꞌ pa namalaj tenemit, man chic xqueꞌquitaj-ta quivach-cheꞌ re jabal je quieꞌ y camas xeꞌka chiquivach. Xqꞌuis cꞌa ronojel re otz tak cosas re jecꞌo quiqꞌuin, y can xqꞌuis chukaꞌ re quibiyomal. \p \v 15 Y re comerciantes re yeꞌbapon pa Babilonia chin yeꞌbequicꞌayilaꞌ cosas, camas xeꞌbiyomar can.\x * \xo 18.15 \xt Ez. 27:33.\x* Re comerciantes reꞌ niquixibij-quiꞌ chach re castigo re kejnak pa rueꞌ, mareꞌ cꞌacꞌanaj jecꞌo-va-a. Camas niquivokꞌej y niquibisoj. \v 16 Y niquibij: Tivokꞌex rach re namalaj tenemit Babilonia, roma xa can anchaꞌl jun ixok re camas otz ruvekon-riꞌ. Ruvekon-riꞌ riqꞌuin re tziak rubiniꞌan lino, y quiqꞌuin re tziak morado y quiak. Y xeꞌrucusaj chukaꞌ kꞌanapuak, perlas y nicꞌaj chic quivach aboj re camas je jabojoj. \v 17 Y xa pa jun hora xqꞌuis re jenipaꞌ biyomal cꞌo riqꞌuin. \p Y re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij re nibex capitanes chique re jecꞌo pa tak barcos y re nicꞌaj chic re yeꞌsamaj pa tak barcos, re vinak re jeꞌpitinak pa tak barcos, y can conojel re yeꞌsamaj pa mar, man can-ta xeꞌjelon-apo chunakaj re tenemit Babilonia. Xa can cꞌacꞌanaj xeꞌpaꞌe-va.\x * \xo 18.17 \xt Is. 23:14; Ez. 27:29.\x* \v 18 Roma xquitzꞌat re sib jotal chicaj, sib re can nibuku binak chicaj, roma ntajin rucꞌatic re tenemit. Y jun pa quichiꞌ xeꞌchꞌo, y niquibij: ¡Man jun chic tenemit re can junan riqꞌuin re namalaj tenemit reꞌ!\x * \xo 18.18 \xt Ez. 27:30, 31.\x* xeꞌchaꞌ. \p \v 19 Y re vinak re jecꞌo pa tak barcos y re yeꞌsamaj pa tak mar, xquiyalaꞌ ulef\x * \xo 18.19 \xt Jos. 7:6; 1 S. 4:12; Job 2:12.\x* pa tak quijalom, camas yeꞌokꞌ y yeꞌbison y jun pa quichiꞌ tak niquibij: Tivokꞌex rach re namalaj tenemit Babilonia. Riqꞌuin re rubiyomal rejaꞌ xeꞌbiyomar can conojel rajaf tak barcos. Y xa pa jun hora xqꞌuis ronojel, xeꞌchaꞌ. \p \v 20 Y jareꞌ tak xcꞌaxataj jun chꞌabal y xubij: Yex re yixcꞌo chicaj, yex apóstoles, yex re yixtzijon re nibex chiva roma re Dios y yex chukaꞌ re utzulaj tak rajcꞌual re Dios, quixquiꞌcot\x * \xo 18.20 \xt Sal. 48:11; 58:10; 96:11-13; Jer. 51:47, 48.\x* roma re Dios can xutzꞌat re xikꞌasaj pa rukꞌaꞌ re Babilonia. Mareꞌ can xuyaꞌ re rajal cha.\x * \xo 18.20 \xt Is. 26:21; Ap. 19:1-3.\x* \p \v 21 Y jun ángel re camas ru-poder, xboꞌrliꞌej-pa jun momaꞌ aboj, re anchaꞌl yeꞌcusas chin molino. Cꞌareꞌ re ángel xusuncꞌutij re aboj\x * \xo 18.21 \xt Ex. 15:5; Neh. 9:11; Jer. 51:63, 64.\x* reꞌ pa mar, y xubij: Ja quiraꞌ xtiban cha re namalaj tenemit Babilonia chin che tiqꞌuis chireꞌ. Re tenemit reꞌ man jun bey chic xtitzꞌetetaj. \v 22 Y chukaꞌ man jun bey chic xticꞌaxax-ta\x * \xo 18.22 \xt Is. 24:8; Jer. 7:34; 16:9; 25:10.\x* re pa tak calles che yeꞌkꞌajan-ta re arpas, re trompetas y re xul. Man jun chic re xtikꞌojman.\x * \xo 18.22 \xt Ez. 26:13.\x* Y chukaꞌ man chic xqueꞌcꞌue-ta xabanchique quivach samajelaꞌ chireꞌ anchaꞌl rubanon can. Y chukaꞌ ni xe-ta chic xqueꞌkꞌalajin re ruido quichin re molinos. \v 23 Man jun chic kꞌakꞌ xtitzꞌetetaj-ta chupan chin che nuyaꞌ sakil. Y chukaꞌ man jun bey chic xticꞌaxataj-ta che cꞌo-ta jun cꞌulubic niban. Roma ja chireꞌ xeꞌcꞌue-va re comerciantes\x * \xo 18.23 \xt Is. 23:8.\x* más je nimaꞌk. Y chukaꞌ roma re itz\x * \xo 18.23 \xt 2 R. 9:22; Nah. 3:4.\x* re xeꞌban chireꞌ, can xeꞌkꞌolotaj conojel naciones re jecꞌo chach re ruchꞌulef. \p \v 24 Y chupan chukaꞌ re tenemit Babilonia xbiyin-va quiqꞌuiqꞌuel re xeꞌtzijon re xbex chique roma re Dios, y re quiqꞌuiqꞌuel re nicꞌaj chic rajcꞌual re Dios. Pa rueꞌ cꞌa re tenemit reꞌ xka-va re quicamic\x * \xo 18.24 \xt Jer. 51:49.\x* conojel re xeꞌniman chin re Dios re jeꞌquimisan-a chach re ruchꞌulef. \c 19 \s Re vinak can niquiyaꞌ rukꞌij re Dios chilaꞌ chicaj \p \v 1 Y tak xeꞌbanataj-yan ronojel reꞌ, jareꞌ tak yen Juan xincꞌaxaj quichꞌabal je qꞌuiy vinak chicaj y can nivajin, y re vinak reꞌ jun pa quichiꞌ niquibij: \q Titioxij cha re Kajaf Dios, roma ja rejaꞌ re xbano chaka che xojcolotaj\x * \xo 19.1 \xt Ap. 7:10; 12:10.\x* chach re kamac, chin rejaꞌ re poder, cꞌo rukꞌij, y chukaꞌ can rucꞌamon-va che nibex cha che camas nem.\x * \xo 19.1 \xt Ap. 4:11.\x* \q \v 2 Titioxij cha re ka-Dios\x * \xo 19.2 \xt Dt. 32:43; Ap. 6:10.\x* roma rejaꞌ can ja re katzij y re choj nucusaj tak nuban juzgar, \q y can xuyaꞌ\x * \xo 19.2 \xt Ap. 18:20.\x* re castigo pa rueꞌ re ixok itzel rucꞌaslen, \q roma ja rejaꞌ re xbano chique re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef chin xeꞌka pa mac, anchaꞌl re mac quichin ixokiꞌ y achiꞌaꞌ, re xquicanola-quiꞌ chin xeꞌmacun. \q Chukaꞌ rejaꞌ can xeꞌruquimisaj re rusamajelaꞌ re Dios, mareꞌ re ka-Dios can xuyaꞌ ruqꞌuixel cha. \p \v 3 Cꞌareꞌ re vinak re can nivajin quichꞌabal chicaj, chukaꞌ xquibij chic: Titioxij cha re Dios, roma re Babilonia tzꞌamon rucꞌatic, y re rusibil\x * \xo 19.3 \xt Is. 34:10; Ap. 14:11.\x* can chin nojel tiempo nijoteꞌ. \p \v 4 Y che je veinticuatro\x * \xo 19.4 \xt Ap. 4:4, 6, 10.\x* rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re jecꞌo chicaj y re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo, jareꞌ tak xeꞌxuque-ka y re nicꞌaj-quivach cꞌa pan ulef xka-va-ka chin xquiyaꞌ rukꞌij re Dios re tzꞌuyul chach re lokꞌolaj chꞌacat. Y re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ y re je cajeꞌ re camas qꞌuiy quinakꞌavach cꞌo, xquibij: Amén.\x * \xo 19.4 \xt Neh. 5:13; 8:6.\x* Can titioxij cha re Dios. \p \v 5 Y jareꞌ tak cꞌo jun re xbechꞌo-pa ancheꞌ cꞌo-va re lokꞌolaj chꞌacat chin re Dios, y ja quireꞌ nubij: \q Chiyixnojel yex re yix rusamajelaꞌ re Dios, \q can tiyaꞌ rukꞌij re ka-Dios.\x * \xo 19.5 \xt Sal. 134:1; 135:1.\x* \q Yex re can ninimaj rutzij re Dios, tiyaꞌ rukꞌij. \q Che cocoj y che nimaꞌk tibanaꞌ quireꞌ. \p \v 6 Y yen Juan xincꞌaxaj chukaꞌ che can anchaꞌl che camas je qꞌuiy vinak re can nivajin quichꞌabal chicaj. Re quichꞌabal can nivajin can anchaꞌl yeꞌvajin re rakan tak yaꞌ\x * \xo 19.6 \xt Ez. 1:24.\x* y can anchaꞌl chukaꞌ yeꞌkꞌajan re tempestades y niquibij: \q Titioxij cha re Kajaf Dios, re cꞌo ronojel poder riqꞌuin, roma ja rejaꞌ re nibano gobernar. \q \v 7 Camas cꞌa tiquiꞌcot\x * \xo 19.7 \xt Is. 44:23.\x* re kánma y can kojtzeꞌen y takayaꞌ rukꞌij re Dios, \q roma xbeka-yan re kꞌij chin che re je rajcꞌual re Dios re je anchaꞌl jun kꞌapoj xtan re nicꞌuleꞌ\x * \xo 19.7 \xt Mt. 22:2; 25:10.\x* riqꞌuin re Jesucristo re Jun anchaꞌl oveja. \q Y re kꞌapoj xtan can rubanon chic rubanic chin re rucꞌulubic. \q \v 8 Can xyaꞌ cꞌa kꞌij cha re kꞌapoj ixok chin che xuvak-yan-riꞌ riqꞌuin re tziak\x * \xo 19.8 \xt Sal. 45:13.\x* camas chꞌajchꞌoj y niyiqꞌuiloj, tziak re nibex lino cha, re camas jabal. \m Y re tziak reꞌ, xa ja re cꞌaslen choj\x * \xo 19.8 \xt Sal. 132:9.\x* quicꞌuan re je rajcꞌual chic re Dios. \s Re jeꞌvayon chupan re namakꞌij chin re rucꞌulubic re Jesucristo. \p \v 9 Y re ángel xubij chua: Tatzꞌibaj che otz-quibanoj\x * \xo 19.9 \xt Lc. 14:15.\x* re jeꞌvayon chupan re namakꞌij chin re rucꞌulubic re Jesucristo re can anchaꞌl oveja, xchaꞌ. \p Y re ángel reꞌ can xubij chukaꞌ chua: Re tzij re ximbij chava, can ja re Dios biyon y can katzij-va. \p \v 10 Y yen can jareꞌ tak xinxuqueꞌ\x * \xo 19.10 \xt Hch. 10:26; Ap. 22:8.\x* chach re ángel reꞌ y re nicꞌaj-noch cꞌa pan ulef xka-va-ka chin ninyaꞌ rukꞌij, pero rejaꞌ xubij chua: Man caxuqueꞌ chinoch. Man tayaꞌ nukꞌij yen. Ja re Dios re tayaꞌ rukꞌij. Roma yen xa yin jun rusamajel re Dios anchaꞌl rat, y anchaꞌl chukaꞌ re nicꞌaj chic re can xquicꞌul re ruchꞌabal re Jesús y niquitzijoj. Xa yoj junan, roma jun re nitzijon re nibex cha roma re Dios y jun re nitzijon re ruchꞌabal re Jesús, xa jun mismo Espíritu re niyiꞌo quichꞌabal che je caꞌeꞌ. Re Espíritu reꞌ chin re Jesús. \s Re chꞌocol chij jun quiej sak rij \p \v 11 Y tak xintzuꞌun chic-apo, xintzꞌat re rocaj jakal. Y xintzꞌat jun quiej sak rij, chꞌocolben roma re Jun re rubiniꞌan Katzij\x * \xo 19.11 \xt Jn. 14:6; Ap. 3:14.\x* y can nuban re nubij. Re Jun re chꞌocolbeyon re quiej sak rij, can pa rubiyal nuban juzgar\x * \xo 19.11 \xt Is. 11:4.\x* y nuban guerra quiqꞌuin re yeꞌtzelan richin. \v 12 Re nakꞌarach can je anchaꞌl rurep-kꞌak.\x * \xo 19.12 \xt Ap. 1:14.\x* Cꞌo qꞌuiy coronas rucusan, y chireꞌ tzꞌiban-a re rubeꞌ.\x * \xo 19.12 \xt Ap. 2:17.\x* Y re beꞌaj reꞌ, can man jun anchok chach nakꞌax-va, xa can xe chach rejaꞌ nakꞌax-va. \v 13 Re rutziak rucusan, nojnak rij che quicꞌ.\x * \xo 19.13 \xt Is. 63:2, 3.\x* Y cꞌo chic jun rubeꞌ, y reꞌ ja re Ruchꞌabal\x * \xo 19.13 \xt Jn. 1:1; 1 Jn. 5:7.\x* re Dios. \v 14 Y re ejércitos chin chilaꞌ chicaj can jeꞌbinak riqꞌuin, quicusalon tziak re nibex lino cha, y reꞌ jun utzulaj tziak y camas chꞌajchꞌoj y can boꞌj.\x * \xo 19.14 \xt Ap. 3:4.\x* Y can conojel re ejército reꞌ, jeꞌchꞌocol-a chiquij quiej sak quij. \v 15 Y re pa ruchiꞌ\x * \xo 19.15 \xt Is. 11:4; Ap. 1:16.\x* rejaꞌ ndel-va-pa jun espada re camas ray. Y can riqꞌuin reꞌ xtukasaj\x * \xo 19.15 \xt Sal. 2:9.\x* quikꞌij re vinak re jecꞌo pa tak naciones. Y can ja rejaꞌ re xtibano gobernar\x * \xo 19.15 \xt Ap. 12:5.\x* riqꞌuin ronojel poder pa quiveꞌ re vinak. Y can xqueꞌruyitzꞌ\x * \xo 19.15 \xt Is. 63:3.\x* roma xqueꞌruban juzgar. Can anchaꞌl tak niyitzꞌ chaꞌkan re uva chupan re anchaꞌl pila, can quireꞌ xtuban rejaꞌ chique. Can nucꞌut chakavach re rubanic re namalaj castigo re xtuyaꞌ re Dios re cꞌo ronojel poder riqꞌuin. \v 16 Y re Jun re rubiniꞌan Ruchꞌabal re Dios, rucusan jun rutziak nem rakan, y chij reꞌ tzꞌiban chic jun rubeꞌ, y ja quireꞌ nubij: Rey quichin conojel reyes y jun namalaj Ajaf.\x * \xo 19.16 \xt Sal. 72; Dn. 2:47; 1 Ti. 6:15; Ap. 17:14.\x* Y re caꞌeꞌ beꞌaj reꞌ tzꞌiban pa xulan-ka baꞌ cha re rutziak. \p \v 17 Y can jareꞌ xintzꞌat jun ángel paꞌal pa rueꞌ re kꞌij. Re ángel reꞌ jun pa ruchiꞌ xubij chique re chicop cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ re yeꞌbiyaj chicaj: Quixampa. Timola-pa-iviꞌ, roma re Dios nuyaꞌ jun namalaj vaꞌin chiva.\x * \xo 19.17 \xt Ez. 39:17.\x* \v 18 Re vay re xtuyaꞌ re Dios ja re qui-cuerpo re reyes, qui-cuerpo re capitanes, qui-cuerpo re achiꞌaꞌ re camas quichukꞌaꞌ, qui-cuerpo chukaꞌ re quiej y re jeꞌchꞌocolbeyon\x * \xo 19.18 \xt Ez. 39:18, 20; Ap. 17:16.\x* quichin, re qui-cuerpo conojel re vinak, vinak re jeꞌlakꞌon re nibex esclavos chique y re vinak can je libre-va, che cocoj y che nimaꞌk, xchaꞌ re ángel. \p \v 19 Y yen Juan xintzꞌat chic re nabey itzel chicop y xeꞌntzꞌat re reyes re jecꞌo chach re ruchꞌulef, y chukaꞌ camas je qꞌuiy re ejércitos re can quichibil-quiꞌ quibanon. Y conojel reꞌ can quimalon-quiꞌ chin niquiban guerra\x * \xo 19.19 \xt Dn. 7:21; Ap. 13:1.\x* riqꞌuin re Jun re chꞌocol chij re quiej sak rij y quiqꞌuin chukaꞌ re jeꞌtzakatal chij. \v 20 Y re nabey itzel chicop xtzꞌam-a, chibil re jun ache re nibin che nutzijoj re nubij re Dios cha y xa man katzij-ta. Re jun aj-tzꞌucuy-tzij reꞌ, re can chach re nabey itzel chicop xeꞌrubanala-va milagros re man jun bey jeꞌtzꞌeton-ta. Y riqꞌuin reꞌ, xeꞌrukꞌol re vinak chin che xquicꞌul re qui-seña re nicꞌaj-quivach o chij quikꞌaꞌ. Y re vinak reꞌ can xquiyaꞌ chukaꞌ rukꞌij re ru-imagen re itzel chicop. Y mareꞌ re chicop y re jun re xkꞌolo quichin re vinak, can xe tal choj quireꞌ je cꞌas xeꞌsuncꞌutis pa kꞌakꞌ\x * \xo 19.20 \xt Dn. 7:11; Ap. 20:10.\x* re ruxalon-riꞌ riqꞌuin azufre. \v 21 Y jacꞌa re nicꞌaj chic vinak re jeꞌbinak quiqꞌuin re je caꞌeꞌ reꞌ, xeꞌquimisas conojel. Xeꞌquimisas riqꞌuin re espada re ndel-pa pa ruchiꞌ re Jun re chꞌocol chij re quiej sak rij. Y conojel re qui-cuerpo re xeꞌquimisas, can jacꞌa re chicop cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ re xeꞌtijo.\x * \xo 19.21 \xt Ap. 19:17.\x* Can xquinojsaj quipan riqꞌuin re tiꞌij reꞌ. \c 20 \s Re jun mil junaꞌ \p \v 1 Y yen xintzꞌat jun ángel re nika-pa chilaꞌ chicaj y rucꞌamom-pa re llave chin re momaꞌ sivan re rion kꞌokoꞌm rupan.\x * \xo 20.1 \xt Ap. 9:1.\x* Y rucꞌamom-pa chukaꞌ jun momaꞌ cadena pa rukꞌaꞌ. \v 2 Re ángel reꞌ xboꞌrtzꞌama-pa re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha, y ja rejaꞌ re diablo o sea Satanás\x * \xo 20.2 \xt Ap. 12:9.\x* y ja chukaꞌ rejaꞌ re xoc jun cumatz ajuer can. Xyachꞌ can roma re ángel, chin jun mil junaꞌ. \v 3 Cꞌareꞌ xboꞌrchꞌakij can chupan re momaꞌ sivan re rion kꞌokoꞌm rupan, xutzꞌapij can y xuban can sellar re puerta chin che man jun nijako. Quireꞌ xban can cha, chin che man chic queꞌrukꞌol más re naciones re jecꞌo chach ronojel re ruchꞌulef.\x * \xo 20.3 \xt Mt. 24:24; Ap. 12:9; 13:14; 16:14.\x* Jun mil junaꞌ re man chic xtikꞌalajin-ta re rusamaj rejaꞌ. Jacꞌa tak kꞌaxnak chic re jun mil junaꞌ reꞌ, xteꞌjak-pa y xtitzolaj chic-pa chubanic re rusamaj, pero xa baꞌ chic-oc tiempo quireꞌ xtuban-va. \p \v 4 Y xintzꞌat chukaꞌ che jecꞌo chꞌacat quichin re yeꞌbano juzgar,\x * \xo 20.4 \xt Dn. 7:9; Mt. 19:28; Lc. 22:30; 1 Co. 6:2, 3.\x* y chireꞌ jeꞌtzꞌuyul-va re yiꞌon chic autoridad pa quikꞌaꞌ chin niquiban juzgar. Xeꞌntzꞌat chukaꞌ re cánma re jeꞌquimisan chic-a, re xtzaqꞌuis quijalom vovaꞌ chach re ruchꞌulef. Rejeꞌ xeꞌquimisas-a roma xquitzijoj re ruchꞌabal re Jesús y xquitzijoj re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 20.4 \xt Ap. 6:9.\x* Conojel reꞌ, re man xeꞌyiꞌo-ta rukꞌij re nabey\x * \xo 20.4 \xt Ap. 13:12.\x* itzel chicop y re ru-imagen. Y chukaꞌ man xquijo-ta che xyaꞌ re ru-seña re itzel chicop nicꞌaj-quivach o chij quikꞌaꞌ. Rejeꞌ xeꞌcꞌastaj y junan niquiban gobernar riqꞌuin re Cristo\x * \xo 20.4 \xt 2 Ti. 2:12; Ap. 5:9, 10.\x* chupan re jun mil junaꞌ. \v 5 Y ja rejeꞌ re nabey xeꞌcꞌastaj.\x * \xo 20.5 \xt 1 Ts. 4:16.\x* Jacꞌa re nicꞌaj chic anamaꞌiꞌ man xqueꞌcꞌastaj-ta. Xa cꞌaja tak kꞌaxnak chic re jun mil junaꞌ, cꞌareꞌ tak xqueꞌcꞌastaj-pa. \v 6 Otz-quibanoj re jenipaꞌ xqueꞌcꞌastaj nabey, roma re quicꞌaslen can chꞌajchꞌoj chach re Dios, y man chic xtitiquir-ta re rucaꞌn camic chiquij.\x * \xo 20.6 \xt Ap. 21:8.\x* Rejeꞌ can xqueꞌoc sacerdotes\x * \xo 20.6 \xt Is. 61:6.\x* chin re Dios y chin re Cristo. Y junan xtiquiban gobernar riqꞌuin re Cristo chupan re jun mil junaꞌ. \p \v 7 Y jacꞌa tak kꞌaxnak chic re jun mil junaꞌ, re Satanás xtilisas-pa chupan re lugar re ancheꞌ tzꞌapin-va can.\x * \xo 20.7 \xt Ap. 20:2.\x* \v 8 Y xtipa chic jun bey chiquikꞌolic\x * \xo 20.8 \xt 1 P. 5:8.\x* ronojel re naciones re jecꞌo chach re ruchꞌulef. Y re vinak aj-Gog y re aj-Magog,\x * \xo 20.8 \xt Ez. 38:2.\x* can xqueꞌrukꞌol-va. Can yeꞌrumol-a chin yeꞌba pa guerra.\x * \xo 20.8 \xt Ap. 16:14.\x* Y can yeꞌbuchu. Xa can je anchaꞌl re sanayiꞌ re cꞌo chuchi-mar. \v 9 Can xeꞌjote-a re pa tenemit re camas nrajoꞌ re Dios y re ancheꞌ jecꞌo-va re je rajcꞌual rejaꞌ. Re vinak re jeꞌrujocoquen-a re Satanás, quinojsan-a\x * \xo 20.9 \xt Is. 8:8.\x* rach re ruchꞌulef y choj xbequisutij quij re ancheꞌ jecꞌo-va re je rajcꞌual re Dios y re tenemit. Pero re Dios xuban che xka-pa kꞌakꞌ pa quiveꞌ, y can xeꞌruqꞌuis re kꞌakꞌ. \v 10 Y re itzel re xkꞌolo quichin conojel re vinak reꞌ, xchꞌakex chupan re kꞌakꞌ ruxalon-riꞌ riqꞌuin azufre, re ancheꞌ chukaꞌ xchꞌakex-va re chicop y chibil re jun ache re xbin che rejaꞌ can nutzijoj re nubij re Dios cha y xa man katzij-ta. Y chireꞌ chupan re kꞌakꞌ xtiquitaj pokan che pakꞌij che chakꞌaꞌ y can chin nojel tiempo\x * \xo 20.10 \xt Ap. 20:14, 15.\x* xqueꞌcꞌueꞌ chireꞌ. \s Re anamaꞌiꞌ can xqueꞌban juzgar \p \v 11 Cꞌareꞌ yen xintzꞌat jun namalaj chꞌacat sak, y xintzꞌat chukaꞌ re tzꞌuyul chach. Y ja re rocaj y re ruchꞌulef re jecꞌo-apo chach re tzꞌuyul chach re namalaj chꞌacat reꞌ, can anchaꞌl che xeꞌsatz-a. Y rejeꞌ can man chic xeꞌlitaj-ta pa qui-lugar. Y man chic xeꞌtzꞌetetaj-ta.\x * \xo 20.11 \xt 2 P. 3:7.\x* \v 12 Y xeꞌntzꞌat re anamaꞌiꞌ, che cocoj che nimaꞌk jeꞌpaꞌal-apo chach re Dios.\x * \xo 20.12 \xt Jn. 5:25.\x* Xeꞌjak cꞌa re libros,\x * \xo 20.12 \xt Sal. 69:28; Dn. 7:10; 12:1; Fil. 4:3.\x* y xjak chukaꞌ re jun libro re chin cꞌaslen. Conojel re anamaꞌiꞌ reꞌ can xban juzgar pa quiveꞌ,\x * \xo 20.12 \xt 2 Co. 5:10.\x* riqꞌuin re quibanabal re xeꞌquibanalaꞌ, can anchaꞌl re jeꞌtzꞌiban chupan re libros reꞌ. \v 13 Can conojel re anamaꞌiꞌ jeꞌpaꞌal-apo chach re Dios, can conojel reꞌ re jeꞌyacon chin niban juzgar pa quiveꞌ. Jecꞌo-apo re je quiminak-a pa tak mar, y jecꞌo-apo chukaꞌ re je quiminak-a jun chic-va lado. Y conojel re anamaꞌiꞌ reꞌ can xeꞌban juzgar,\x * \xo 20.13 \xt Jer. 17:10; Mt. 16:27; Ro. 2:6.\x* riqꞌuin re quibanabal re xeꞌquibanalaꞌ. \v 14 Y can jareꞌ tak manak chic camic nibanataj, y chukaꞌ man chic xticꞌue-ta re lugar re nibex Infierno cha, roma xa can xqueꞌqꞌuis che je caꞌeꞌ, re camic y re lugar.\x * \xo 20.14 \xt 1 Co. 15:26.\x* Xqueꞌbeqꞌuis pa kꞌakꞌ. Y jacꞌa re kꞌakꞌ re rucaꞌn camic. \v 15 Y can chupan chukaꞌ re kꞌakꞌ reꞌ xqueꞌchꞌakex-va conojel re vinak re manak quibeꞌ tzꞌiban chupan re libro chin cꞌaslen. \c 21 \s Re ruchꞌulef y re rocaj can xqueꞌjalataj \p \v 1 Y yen Juan xintzꞌat re rocaj y re ruchꞌulef, che xeꞌjalataj-yan. Can je cꞌacꞌa chic. Re rocaj y re ruchꞌulef re xeꞌcꞌueꞌ nabey, xa je manak chic.\x * \xo 21.1 \xt Is. 65:17; 66:22.\x* Xa xeꞌjal-yan-a. Y chukaꞌ re mar camanak chic-va. \v 2 Y xintzꞌat chukaꞌ re lokꞌolaj tenemit, re cꞌacꞌa Jerusalén.\x * \xo 21.2 \xt Ga. 4:26.\x* Xintzꞌat che re tenemit reꞌ nika-pa chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios. Y can jabal rubanic banom-pa y vekom-pa,\x * \xo 21.2 \xt Is. 52:1; 61:10.\x* can anchaꞌl nuban jun kꞌapoj ixok tak jabal nuvak-riꞌ chin che más jabal nika chach re alaꞌ re anchok riqꞌuin nicꞌule-va. \v 3 Y jareꞌ tak xincꞌaxaj che cꞌo jun re cof nichꞌo-pa chilaꞌ chicaj y nubij: Tatzu-na-paꞌ, vocame re Dios can chiquicojol la vinak cꞌo-va. Ja rejeꞌ re je rutenemit,\x * \xo 21.3 \xt Lv. 26:11; Ez. 43:7.\x* y ja rejaꞌ re qui-Dios. Can junan xqueꞌcꞌueꞌ chin nojel tiempo. \v 4 Y re Dios can xtusu-a\x * \xo 21.4 \xt Is. 25:8.\x* re ruyiꞌal-quivach, roma can xtuban che xtiqꞌuis-a re kꞌaxomal y bis.\x * \xo 21.4 \xt Is. 35:10.\x* Can xtiqꞌuis-a chukaꞌ re camic y re okꞌej. Can xqueꞌqꞌuis ronojel. Roma ronojel re xeꞌcꞌueꞌ nabey, can ni xe-ta chic qui-seña xqueꞌcꞌueꞌ can, xchaꞌ. \p \v 5 Y cꞌareꞌ re Jun re tzꞌuyul\x * \xo 21.5 \xt Ap. 4:2, 9.\x* chach re lokꞌolaj chꞌacat xchꞌo y xubij: Yen can cꞌacꞌa\x * \xo 21.5 \xt Is. 43:19.\x* re cosas yeꞌmban. Can ronojel-va cꞌacꞌa, xchaꞌ. \p Y chukaꞌ xubij: Caꞌtzꞌibaj re chꞌabal re xqueꞌmbij chava, roma can katzij y otz che naban confiar-aviꞌ riqꞌuin re chꞌabal reꞌ. \p \v 6 Y xubij chukaꞌ chua: Ronojel xcꞌachoj-yan. Ja yen re xintzꞌucu-pa y ja chukaꞌ yen re xinqꞌuiso pa rueꞌ. Ja yen re anchaꞌl nabey y re ruqꞌuisibal letra. Y re anchique nichakeꞌj ruchiꞌ, yen xtinyaꞌ ruyaꞌ re ndel-pa chupan re alaxbal-yaꞌ\x * \xo 21.6 \xt Is. 12:3.\x* chin cꞌaslen, y re yaꞌ reꞌ man lakꞌon-ta xa sipan. \v 7 Y ja ronojel reꞌ re xqueꞌnyaꞌ\x * \xo 21.7 \xt Ro. 8:17.\x* chique re xqueꞌchꞌacon. Ja yen re qui-Dios,\x * \xo 21.7 \xt Zac. 8:8.\x* y rejeꞌ xqueꞌoc vajcꞌual chin nojel tiempo. \v 8 Jacꞌa re man yinquinimaj-ta y re niquixibij-quiꞌ yeꞌbapon pa tak tijoj-pokonal voma yen, xqueꞌntak pa kꞌakꞌ. Y can quireꞌ chukaꞌ xtimban quiqꞌuin re man yeꞌka-ta chinoch, re aj-banoy tak camic, re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ re niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun, re brujos, re yeꞌyiꞌo quikꞌij imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka, y re je tzꞌucuy tak tzij. Can xqueꞌntak-va pa kꞌakꞌ re ruxalon-riꞌ riqꞌuin azufre.\x * \xo 21.8 \xt Ap. 19:20.\x* Y jareꞌ re rucaꞌn camic. \s Re lokꞌolaj tenemit Jerusalén \p \v 9 Y cꞌareꞌ xpa jun ángel viqꞌuin y xubij chua: Catampa, y nincꞌut chavach re kꞌapoj xtan re cꞌulan riqꞌuin re Jesucristo re anchaꞌl oveja. Y re jun ángel reꞌ jun chique\x * \xo 21.9 \xt Ap. 17:1.\x* re je vukuꞌ ángeles re xeꞌyiꞌo re vukuꞌ ruqꞌuisibal tak tijoj-pokonal pa rueꞌ re ruchꞌulef re cꞌo-a chiquipan re copas. \p \v 10 Y chupan re jun anchaꞌl achicꞌ re ximban roma re ru-poder re Espíritu Santo,\x * \xo 21.10 \xt Ap. 17:3.\x* xinaꞌ che re ángel xinrucꞌuaj cꞌa pa rueꞌ jun momaꞌ loma, y chireꞌ cꞌa yojcꞌo-va tak xucꞌut chinoch re lokꞌolaj tenemit Jerusalén nika-pa chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios. \v 11 Y re tenemit reꞌ can niyiqꞌuiloj roma re rusakil re Dios,\x * \xo 21.11 \xt Ez. 43:2, 4.\x* can anchaꞌl tak niyiqꞌuiloj re jun aboj re camas rajkalen re nibex jaspe\x * \xo 21.11 \xt Ap. 4:3.\x* cha. Re can anchaꞌl vidrio nitzuꞌun. \v 12 Y re tenemit reꞌ sutin rij roma jun momaꞌ tzꞌak, y re tzꞌak reꞌ naj jotal chicaj y rucꞌuan doce puertas. Y ronojel re puertas reꞌ jecꞌo jaꞌjun ángel. Y chach re puertas reꞌ jeꞌtzꞌiban-va quibeꞌ re je doce grupo israelitas.\x * \xo 21.12 \xt Ez. 48:31-34.\x* \v 13 Y che cajeꞌ lados cha re tenemit cꞌo oxax puertas, oxeꞌ cꞌo re lado oriente, oxeꞌ pan occidente, oxeꞌ pan norte y oxeꞌ pa sur. \v 14 Y re aconak re ru-cimiento\x * \xo 21.14 \xt 1 Co. 3:10, 11; Ef. 2:20.\x* re tzꞌak reꞌ, doce aboj re cꞌo quibeꞌ re je doce ru-apóstoles\x * \xo 21.14 \xt Mt. 10:2-4; 16:18; Ef. 3:5; 4:11; Jud. 17; Ap. 18:20.\x* re Jesucristo chij, re anchaꞌl oveja. \p \v 15 Y re ángel re nichꞌo viqꞌuin, rucꞌuan cꞌa jun vara,\x * \xo 21.15 \xt Is. 28:17; Ez. 40:3; 47:3; Zac. 2:1; Ap. 11:1, 2.\x* y re vara reꞌ cha kꞌanapuak banon-va. Y re ángel reꞌ rucꞌuan re vara chin che nuvitaj re tenemit Jerusalén, re doce ru-puertas y re tzꞌak.\x * \xo 21.15 \xt Ez. 42:15, 20.\x* \v 16 Re rubanic re tenemit Jerusalén cuadrado. Can junan rakan che cajeꞌ lados. Y xpa re ángel xuvitaj re tenemit, y re tenemit reꞌ rucꞌuan dos mil doscientos kilómetros. Quireꞌ rach, quireꞌ rakan y quireꞌ chukaꞌ rujotolen. \v 17 Y re ángel xuvitaj re jenipaꞌ jotal re tzꞌak re rusutin rij re tenemit. Y re tzꞌak reꞌ jotal sesenta y cuatro metros chicaj. Y re metros re xuvitaj re ángel can anchaꞌl re metros niquicusaj re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef. \p \v 18 Y re tzꞌak re rusutin rij re tenemit, banon cha jun aboj re camas rajkalen re nibex jaspe cha. Y re tenemit reꞌ can ja re kꞌanapuak aconak, y can anchaꞌl vidrio re jabal suꞌun rach roma chꞌajchꞌoj titzuꞌun. \v 19 Y re doce aboj re aconak ru-cimiento re tzꞌak, cada jun jun-va che clase aboj\x * \xo 21.19 \xt Is. 54:11, 12.\x* re jeꞌvekon-va. Y ja quireꞌ quibeꞌ: Jaspe, zafiro, ágata, esmeralda, \v 20 ónice, cornalina, crisólito, berilo, topacio, crisoprasa, jacinto y amatista. \v 21 Y re doce puertas, jeꞌbanon cha aboj re nibex perla cha. Re doce puertas reꞌ, can doce perlas. Jacꞌa re calle\x * \xo 21.21 \xt Ap. 22:2.\x* principal chin re tenemit, cha kꞌanapuak banon-va, can anchaꞌl vidrio titzuꞌun. \p \v 22 Y yen Juan man jun rachoch re Dios re xintzꞌat-ta chupan re tenemit reꞌ, roma re Ajaf Dios re cꞌo ronojel poder riqꞌuin, can che jun tenemit re aconak rachoch.\x * \xo 21.22 \xt 1 R. 8:27; Is. 66:1; 1 Co. 15:28.\x* Y can quireꞌ chukaꞌ rubanon re Jesucristo re anchaꞌl oveja, che jun tenemit re aconak rachoch. \v 23 Re tenemit reꞌ manak ndoc-va re rusakil re kꞌij y re rusakil re icꞌ cha,\x * \xo 21.23 \xt Is. 24:23; 60:19.\x* roma re nisekresan richin ja re rusakil re Dios y re rusakil re Jesucristo re anchaꞌl oveja. \v 24 Y re naciones re jeꞌcolotajnak chic, can ja riqꞌuin re rusakil re tenemit xqueꞌtzuꞌun-va chin yeꞌbiyin.\x * \xo 21.24 \xt Is. 60:3.\x* Y re reyes chin re ruchꞌulef xqueꞌquicꞌuala-apo re qui-poder y re quikꞌij chupan re lokꞌolaj tenemit Jerusalén. \v 25 Y chireꞌ can man jun bey xqueꞌtzꞌape-ta\x * \xo 21.25 \xt Is. 60:11.\x* re puertas chin re tzꞌak re rusutin rij re tenemit, roma man jun bey xtikꞌokꞌa-ta-ka. \v 26 Re qui-poder y re quikꞌij re naciones can xqueꞌcuax-apo chupan re tenemit, chin yeꞌsuj cha re Dios. \v 27 Pero chupan re tenemit reꞌ can man jun bey xtoc-ta-apo cosa tzꞌil\x * \xo 21.27 \xt Is. 35:8; 52:1; Ap. 22:14, 15.\x* chupan. Y man jun chukaꞌ vinak re man otz-ta rucꞌaslen chach re Dios re xtoc-ta-apo chireꞌ.\x * \xo 21.27 \xt Jl. 3:17; Fil. 4:3.\x* Y ni xe-ta chukaꞌ re je tzꞌucuy tak tzij. Re xqueꞌoc-apo chireꞌ, xaxe re cꞌo quibeꞌ tzꞌiban chupan\x * \xo 21.27 \xt Sal. 69:28; Dn. 12:1; Ap. 3:5; 13:8.\x* re libro chin cꞌaslen, re ru-libro re Jesucristo re anchaꞌl oveja. \c 22 \p \v 1 Y cꞌareꞌ re ángel xucꞌut jun rakan-yaꞌ chinoch re camas chꞌajchꞌoj, re rakan-yaꞌ re niyiꞌo cꞌaslen. Re rakan-yaꞌ reꞌ, can anchaꞌl vidrio titzuꞌun y nalax-pa\x * \xo 22.1 \xt Ez. 47:1; Zac. 14:8; Jn. 7:38, 39.\x* ancheꞌ cꞌo-va re lokꞌolaj chꞌacat chin re Dios y re Jesucristo re anchaꞌl oveja. \v 2 Y re rakan-yaꞌ re niyiꞌo cꞌaslen, mero pa nicꞌaj cha re calle principal chin re tenemit nakꞌax-va. Y can che caꞌeꞌ ruchiꞌ re rakan-yaꞌ yeꞌqꞌuiy cꞌa re cheꞌ re yeꞌyiꞌo chukaꞌ cꞌaslen, y doce bey niquiyaꞌ quivach jun junaꞌ. Re cheꞌ\x * \xo 22.2 \xt Gn. 2:9; Ap. 2:7.\x* re yeꞌqꞌuiy chuchiꞌ re rakan-yaꞌ, can icꞌ-icꞌ niquiyaꞌ quivach. Y re quixak re cheꞌ reꞌ, can ndoc cakꞌom re jeꞌpitinak chupan ronojel naciones.\x * \xo 22.2 \xt Ap. 21:24.\x* \v 3 Y chireꞌ can man jun chic re xtika-ta xabanchique castigo\x * \xo 22.3 \xt Zac. 14:11; Ap. 21:4.\x* chin re Dios pa rueꞌ, roma manak chic mac. Roma chireꞌ cꞌo-va re lokꞌolaj chꞌacat chin re Dios y re Jesucristo re anchaꞌl oveja. Y re rusamajelaꞌ re jecꞌo chireꞌ, jareꞌ re xqueꞌsamajin richin. \v 4 Y chireꞌ can xtiquitzꞌat quivach riqꞌuin.\x * \xo 22.4 \xt Mt. 5:8; 1 Co. 13:12; 1 Jn. 3:2.\x* Y chukaꞌ re nicꞌaj-quivach can xtiquicꞌuaj re rubeꞌ. \v 5 Chireꞌ chupan re tenemit reꞌ, man jun bey xtikꞌukumar-ta che nikꞌokꞌa-ta-ka. Y conojel re jecꞌo chupan re tenemit reꞌ, camanak xtoc-va chique re rusakil jun lámpara o re rusakil re kꞌij. Roma can ja re Dios re Ajaf re xtisekresan quichin.\x * \xo 22.5 \xt Sal. 36:9; 84:11.\x* Y re jecꞌo chireꞌ, jareꞌ re xqueꞌbano gobernar chin nojel tiempo.\x * \xo 22.5 \xt Dn. 7:18; 27; Ro. 5:17; 2 Ti. 2:12; Ap. 11:15.\x* \s Ja ruqꞌuisibal parte cha re libro reꞌ \p \v 6 Y re ángel xubij chua: Re chꞌabal reꞌ can katzij y can otz che naban confiar-aviꞌ riqꞌuin. Roma can ja re Kajaf Dios re xyiꞌo chꞌabal pa tak cánma re rusamajelaꞌ rejaꞌ re xbex profetas\x * \xo 22.6 \xt He. 1:1.\x* chique, can ja chukaꞌ rejaꞌ re takayon vichin yen re yin ru-ángel chin che ninyaꞌ rutzijol chiva yex re yix rusamajelaꞌ, chij re xqueꞌbanataj-yan. \p \v 7 Y re Jesucristo xubij: Yinapon-yan-ka iviqꞌuin.\x * \xo 22.7 \xt Ap. 22:12, 20.\x* \p Otz-quibanoj conojel vinak re yeꞌniman\x * \xo 22.7 \xt Ap. 1:3.\x* re nubij re Dios chupan re jun libro reꞌ. \p \v 8 Y ja yen Juan, re xincꞌaxan y xintzꞌeto\x * \xo 22.8 \xt Ap. 21:2.\x* ronojel reꞌ. Y jacꞌa tak jeꞌncꞌaxan y jeꞌntzꞌeton chic-ka, jareꞌ tak xinxuqueꞌ chach re ángel re xcꞌutu ronojel reꞌ chinoch. Xinxuqueꞌ chach chin ninyaꞌ rukꞌij.\x * \xo 22.8 \xt Ap. 19:10.\x* \v 9 Pero re ángel reꞌ xubij chua: Man tayaꞌ nukꞌij yen. Yen chukaꞌ xa yin jun rusamajel re Dios, junan aviqꞌuin rat y quiqꞌuin re nicꞌaj chic rusamajelaꞌ re Dios re nibex profetas chique, y yin junan chukaꞌ quiqꞌuin re yeꞌniman re chꞌabal re jeꞌtzꞌiban chupan re libro reꞌ. Can ja re Dios tayaꞌ rukꞌij, xchaꞌ chua. \p \v 10 Y re ángel reꞌ xubij chukaꞌ chua: Re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban chupan re jun libro reꞌ, man tavovaj. Can tatzijoj.\x * \xo 22.10 \xt Dn. 8:26; 12:4, 9.\x* Roma re kꞌij chin che yeꞌbanataj re nubij, xa can nakaj chic cꞌo-va. \v 11 Mareꞌ re vinak re man choj-ta rucꞌaslen, tubana-na cꞌa re nrajoꞌ. Y re acꞌayon jun cꞌaslen tzꞌil, tubana-na cꞌa re nurayij.\x * \xo 22.11 \xt Ez. 3:27; 2 Ti. 3:13.\x* Jacꞌa re choj quicꞌaslen, man tiquijal rubanic. Y re chꞌajchꞌoj quicꞌaslen, can quireꞌ cꞌa tiquibana-apo. Can tiquijachaꞌ re cánma cha re Dios nojel tiempo. \p \v 12 Y re Jesucristo xubij: Can katzij-va che yinapon-yan-ka iviqꞌuin, y cada jun\x * \xo 22.12 \xt Is. 40:10; Mt. 16:27; Ro. 2:6-11.\x* can cꞌo ruqꞌuixel xtincꞌuaj-ka cha. Y can andex rubanic re quibanabal, can quireꞌ chukaꞌ re ruqꞌuixel xtiquicꞌul. \v 13 Y can jacꞌa yen re nabey y can ja chukaꞌ yen re ruqꞌuisibal.\x * \xo 22.13 \xt Is. 44:6.\x* Can jacꞌa yen re xintzꞌucu-pa ronojel y can jacꞌa chukaꞌ yen re xquinqꞌuiso pa rueꞌ ronojel. Yen can yin anchaꞌl-va cꞌa re nabey y re ruqꞌuisibal letra. \p \v 14 Otz-quibanoj\x * \xo 22.14 \xt Sal. 106:3, 5; 119:1, 6; Is. 56:1, 2; Dn. 12:12.\x* re nichꞌojersas quicꞌaslen, roma re can je chꞌajchꞌoj, can cꞌo qui-derecho cha rach re cheꞌ re niyiꞌo cꞌaslen, y yeꞌtiquir chukaꞌ yeꞌkꞌax pa tak puertas chin che yeꞌoc chupan re cꞌacꞌa tenemit. \v 15 Jacꞌa re vinak itzel quicꞌaslen, man xqueꞌtiquir-ta xqueꞌoc-apo chupan re tenemit. Y quireꞌ chukaꞌ xtiban chique re brujos, re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ re niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun, re aj-banoy tak camic, re yeꞌyiꞌo quikꞌij imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka, y re can nika chiquivach niquitzꞌuc tzij. Cama-va xqueꞌoc-ta\x * \xo 22.15 \xt Ap. 21:8.\x* chupan re cꞌacꞌa tenemit. \p \v 16 Y yen re Jesús ntakon re nu-ángel chin che ninsekresaj ronojel reꞌ chiquivach ronojel iglesias. Y ja yen re yin rey-rumam can re Rey David.\x * \xo 22.16 \xt Is. 11:1; Jer. 23:5, 6; Zac. 6:12.\x* Y can ja chukaꞌ yen re Jun re anchaꞌl nema-chꞌumil re ndel-pa cumaj-yan, re más nichꞌabin. \p \v 17 Y re Espíritu Santo y re kꞌapoj ixok re xcꞌuleꞌ riqꞌuin re Jesucristo, niquibij: Quixampa. \p Y re yeꞌcꞌaxan, can tiquibij chukaꞌ: Quixampa. \p Y re nichakeꞌj ruchiꞌ y can nrajoꞌ nipa, tipa, y tukumuꞌ re yaꞌ chin cꞌaslen.\x * \xo 22.17 \xt Is. 55:1; Jn. 7:37.\x* Y re yaꞌ reꞌ xa man lakꞌon-ta xa nisipas. \p \v 18 Y nimbij chique conojel re yeꞌcꞌaxan re nubij re Dios chupan re jun libro reꞌ, che vo xa cꞌo cꞌa jun re nuyaꞌ rueꞌ\x * \xo 22.18 \xt Dt. 4:2; 12:32; Pr. 30:6.\x* re cꞌo chupan re libro reꞌ, can quireꞌ chukaꞌ xtiban cha re castigo re xtuyaꞌ re Dios pa rueꞌ re nibano quireꞌ, y can jacꞌa re tijoj-pokonal re jeꞌtzꞌiban chupan re jun libro reꞌ re xtika pa rueꞌ. \v 19 Y vo xa cꞌo jun re yeꞌrulisaj-a chꞌabal chupan y xa nujal rubanic re nubij re Dios chupan re jun libro reꞌ, re Dios can xtuban che man nucꞌul-ta\x * \xo 22.19 \xt Ex. 32:33.\x* re utzil re niquicꞌul re vinak re tzꞌiban chic quibeꞌ chupan re libro chin cꞌaslen, y chukaꞌ man xtuya-ta kꞌij cha che ndoc-apo chupan re lokꞌolaj tenemit. Can man cꞌa xqueꞌoc-ta richin ronojel re cosas otz re nubij chupan re libro reꞌ. \p \v 20 Y re nisekresan ronojel reꞌ, nubij: Jaꞌ, can katzij-va che yinapon-yan,\x * \xo 22.20 \xt He. 9:28.\x* nichaꞌ. \p Y yen Juan nimbij: Amén. Catampa, Kajaf Jesús. \p \v 21 Y can-ta qꞌuiy utzil xticꞌul chiyixnojel riqꞌuin re Kajaf Jesucristo. Amén.