\id LUK - Cakchiquel, Eastern (Oriental) NT [cke] -Guatemala 1986 (web version -2012 bd)
\h SAN LUCAS
\toc1 Ri rucꞌaslen ri Jesucristo ri tzꞌiban can roma San Lucas
\toc2 San Lucas
\mt Ri rucꞌaslen ri Jesucristo ri tzꞌiban can roma San Lucas
\c 1
\s Jun tzij chin ri Teófilo
\p
\v 1 Ye qꞌuiy yan cꞌa vinük ri quitijon chic quikꞌij richin nquitzꞌibaj pa rucholajen ri xa cꞌa ja ri tiempo reꞌ xebanatüj.
\v 2 Y ri rutzꞌibaxic ri xquibün chin cachiꞌel vi ri xtzijos cheke coma ri xetzꞌeton cꞌa pa rutzꞌuquic pe. Y ri xetzꞌeton ri xbanatüj xeꞌoc chukaꞌ tzijoy rutzij ri Dios.
\v 3 Y yin chukaꞌ ninjoꞌ nintzꞌibaj ri xbanatüj. Xintij cꞌa nukꞌij richin xinvetamaj pariꞌ ri rutzꞌuquic. Y jariꞌ ri ninjoꞌ nintzijoj chave. Ninjoꞌ que pa rucholajen nintzijoj chave rat nimalüj Teófilo,
\v 4 richin quiriꞌ ja vi ri rubanic ri navetamaj pariꞌ ri ketzij ri rat tijon-vi-pe.
\s Jun ángel nbij que nalüx jun acꞌual ri nubiniꞌaj Juan
\p
\v 5 Chiriꞌ pa ruchꞌulef Judea xcꞌujeꞌ cꞌa jun sacerdote quichin ri israelitas ri rubiniꞌan Zacarías, y rijaꞌ xcꞌujeꞌ cꞌa quiqꞌuin jukꞌat sacerdotes quichin ri israelitas ri quibiniꞌan que ye richin ri Abías, ri jun sacerdote quichin ri israelitas más ojer can. Pa ru-tiempo ri Zacarías ja ri achi Herodes ri rey chiriꞌ pa Judea. Ri rixjayil ri Zacarías rubiniꞌan Elisabet. Ri Elisabet riꞌ jun ruxquin-rumam can ri nimalüj sacerdote quichin ri israelitas ri rubiniꞌan Aarón.
\v 6 Ri jucꞌulaj vinük riꞌ ye choj chuvüch ri Ajaf Dios, y nquitakej cꞌa ri rutzij. Nquibün-vi ri nbij. Y man jun vinük ntiquer nbin cꞌa achique ta tzij chiquij, roma ye choj vi.
\v 7 Ri jucꞌulaj vinük riꞌ man jun cꞌa calcꞌual, roma ri Elisabet man nalan tüj. Y chi caꞌiꞌ cꞌo chic baꞌ qꞌuiy qui junaꞌ chukaꞌ.
\p
\v 8 Ri kꞌij cꞌa tok ja ri Zacarías y ri ye rachibil ri yecꞌo que nyebanun ri jalajoj ruvüch samaj chiriꞌ pa racho ri Dios, quereꞌ cꞌa xbanatüj.
\v 9 Chiquijujunal ri sacerdotes riꞌ jalajoj cꞌa ruvüch samaj ri ncꞌatzinej que nquibün. Romariꞌ quiyoꞌon pa atzꞌanin achique ri nka-ka pariꞌ que ntoc-apu pa racho ri Dios richin que nuporoj ri pon. Y ri kꞌij riꞌ pariꞌ ri Zacarías xka-ka-vi richin que ja rijaꞌ ri ncꞌatzinej que nsujun ri pon.
\v 10 Y tok ntajin cꞌa chuporoxic ri pon, conojel cꞌa ri vinük ri nquimol-apu-quiꞌ chuvüch-jay, nquibün orar.
\v 11 Ja tok cꞌo ri Zacarías chiriꞌ richin nuporoj ri pon, jariꞌ tok xucꞌut-riꞌ jun ángel chuvüch, jun ángel richin ri Ajaf Dios. Y ri ángel riꞌ xpaꞌeꞌ chunakaj ri altar apeꞌ nporox-vi ri pon. Pa rajquikꞌaꞌ (ru-derecha) ri altar xpaꞌe-vi.
\v 12 Tok ri Zacarías xutzꞌet ri ángel riꞌ, xsatz rucꞌuꞌx y xpuꞌu xbiriꞌ chin.
\v 13 Pero ri ángel xbij chin ri Zacarías: Man taxbij-aviꞌ. Ri Dios xracꞌaxaj ri a-oración. Ri Elisabet ri avixjayil ncꞌujeꞌ cꞌa jun ral, y ri acꞌual reꞌ, Juan ri rubiꞌ ri nayaꞌ.
\v 14 Ri acꞌual reꞌ nucꞌün-pe juis quicot chave rat, y nucꞌün-pe chukaꞌ quicot cheque juis ye qꞌuiy vinük.
\v 15 Roma ri avalcꞌual reꞌ ntoc nimalüj samajel chuvüch ri Dios. Man nukum tüj vino, nixta chꞌaka chic quivüch yaꞌ ri nyekꞌabarsan, roma pa ralaxic pe ri nojnük ránima riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu.
\v 16 Y nbün cꞌa cheque ye qꞌuiy avinak israelitas richin nquitakej ri Ajaf Dios y njalatüj ri quicꞌaslen.
\v 17 Ja ri Juan ri avalcꞌual ri nchojmirsan apeꞌ nka-pe-vi ri Ajaf Cristo, ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios. Rijaꞌ ncꞌujeꞌ cꞌa ri Lokꞌolüj Espíritu y ri ruchukꞌaꞌ riqꞌuin, cachiꞌel ruchukꞌaꞌ xcꞌujeꞌ riqꞌuin ri Elías, ri jun ri xkꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can. Chukaꞌ ri Juan nbün cꞌa cheque ri teꞌej-tataꞌaj richin nyequijoꞌ ri calcꞌual, y nbün chukaꞌ cheque ri vinük ri man nyetaken tüj tzij, que nquicꞌuaj jun choj cꞌaslen cachiꞌel ri quicꞌuan ri vinük choj quicꞌaslen. Quiriꞌ ruchojmirsasic nbün-apu cheque ri vinük, richin quiriꞌ ri vinük reꞌ xaxe chic coyoben ri Ajaf Cristo, xbij ri ángel chin ri Zacarías.
\p
\v 18 Y ri Zacarías xucꞌutuj chin ri ángel: ¿Achique cꞌa modo tok ninvetamaj yin que ketzij ri nabij? Roma yin y ri vixjayil xa roj rajatük chic, y man nyecꞌujeꞌ ta chic kalcꞌual, xbij.
\p
\v 19 Y jariꞌ tok ri ángel xbij chin: Ja yin ri nubiniꞌan Gabriel, y ri Dios nquirutük richin ninbün ri nrajoꞌ. Roma cꞌa riꞌ xinrutük-pe vocomi richin ninbij can chave ri nucꞌün-pe quicot, que ncꞌujeꞌ ri avalcꞌual.
\v 20 Y roma cꞌa ri man xanimaj tüj ri xinbij chave, ncatoc can mem, man ncachꞌo tüj cꞌa, entonces tok nalüx na ri avalcꞌual, cꞌateriꞌ ncachꞌo jun bey chic. Ronojel cꞌa reꞌ nbanatüj na vi, pero tok napon ri kꞌij, xbij.
\p
\v 21 Tok ri Zacarías ntzijon cꞌa ri ángel riqꞌuin, ri vinük ri ye oyobeyon richin chuvüch-e ri jay, nquibilaꞌ cꞌa: ¿Achique roma tok xa man jun bey ntel-pe chupan ri lokꞌolüj racho ri Dios?
\v 22 Y tok ri Zacarías xbeꞌel-pe, man ntiquer tüj nchꞌo cheque, roma xoc mem. Roma cꞌa riꞌ, ri ye oyobeyon richin, nquinabej que cꞌo ri xkꞌalajrisüs-pe chuvüch chiriꞌ chupan ri lokꞌolüj jay. Ri Zacarías xaxe riqꞌuin rukꞌaꞌ nchꞌo-vi cheque, roma xa xoc mem.
\p
\v 23 Y tok rijaꞌ ye rutzꞌakatisan chic can ri kꞌij richin samaj chiriꞌ pa racho ri Dios, xbe chiracho.
\v 24 Xa cꞌate baꞌ ri xcꞌulachitüj chiriꞌ pa racho ri Dios, tok ri Elisabet ri rixjayil ri Zacarías, xunabej que yavaꞌ chic, y romariꞌ man xel tüj pa bey voꞌoꞌ icꞌ. Ri Elisabet nbij cꞌa:
\v 25 Vocomi ri Vajaf Dios nuyaꞌ cꞌa ri acꞌual reꞌ chuve, richin que yin man quiqꞌuix chic chiquivüch ri vinük ri nquikasaj nukꞌij roma man jun val.
\s Jun ángel nuyaꞌ cꞌa rutzijol chin ri María que nralaj jun acꞌual y Jesús rubiꞌ ri ncꞌatzinej que nuyaꞌ
\p
\v 26 Ja tok ri Elisabet rutzꞌamon chic vakiꞌ (seis) icꞌ yavaꞌ pe, jariꞌ tok ri Dios xutük ri ángel Gabriel pa jun tinamit rubiniꞌan Nazaret, jun tinamit ri cꞌo pa ruchꞌulef Galilea.
\v 27 Ri ángel Gabriel xtak riqꞌuin jun xtün rubiniꞌan María. Ri xtün cꞌa riꞌ, cꞌutun chic richin cꞌulubic roma jun alaꞌ rubiniꞌan José. Y ri José riꞌ ruxquin-rumam can ri rey David.
\v 28 Ri ángel xapon na vi riqꞌuin ri xtün, y xbij chin: ¡Tiquicot cꞌa ri avánima, roma jabel xakaꞌ chuvüch ri Dios! Ri Ajaf Cristo, ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios, cꞌo aviqꞌuin. Y cheque conojel ri ixokiꞌ ja rat ri más nim ri bendición xacꞌul.
\p
\v 29 Y tok ri María xutzꞌet ri ángel y xracꞌaxaj ri xbij chin, cachiꞌel xsatz rucꞌuꞌx y xunuc cꞌa ka pa ránima que achique roma tok quereꞌ saludo nuyaꞌ chin.
\v 30 Jariꞌ tok ri ángel chanin xbij chin ri María: Man taxbij-aviꞌ. Rat avilon ru-favor ri Dios.
\v 31 Vocomi cꞌa, ninbij can chave que npuꞌu alanic chavij, y tok nalüx cꞌa ri acꞌual reꞌ, vit alaꞌ y Jesús ri rubiꞌ ri nayaꞌ.
\v 32 Rijaꞌ juis cꞌa rukꞌij ncꞌujeꞌ, y rubiniꞌan chukaꞌ Rucꞌajol ri nimalüj Dios. Ri Jesús jun ruxquin-rumam can ri rey David, y ri Ajaf Dios ja rijaꞌ ri nutzꞌuyubaꞌ can pa rutzꞌuyubal ri rey David ri xcꞌujeꞌ ojer can,
\v 33 richin quiriꞌ ri Jesús nbün mandar pan iviꞌ rix ruxquin-rumam can ri Jacob. Y ri ru-gobierno chi jumul, man jun bey chic ntaneꞌ, xbij ri ángel chin ri María.
\p
\v 34 Y tok ri María racꞌaxan chic ka ronojel reꞌ, xucꞌutuj chin ri ángel: ¿Achique cꞌa rubeyal tok ncꞌujeꞌ val? Roma yin xa man jani yincꞌo ta riqꞌuin ri ntoc vachijil.
\p
\v 35 Y ri ángel xbij chin ri María: Ja ri Lokꞌolüj Espíritu riqꞌuin ri ruchukꞌaꞌ ri nimalüj Dios, jariꞌ ri nka-pe pan aviꞌ. Roma cꞌa riꞌ, ri lokꞌolüj acꞌual ri nalüx aviqꞌuin, rubiniꞌan na vi Rucꞌajol ri Dios.
\v 36 Y tavetamaj cꞌa chukaꞌ can, que ri Elisabet ri avoxpochel nyeralaj jun acꞌual, stapeꞌ (aunque) man alanel tüj y chukaꞌ riꞌj chic. Y jareꞌ ri vakiꞌ (sexto) icꞌ.
\v 37 Roma ri Dios man nijun ri cꞌayuf ta nbün chuvüch.
\p
\v 38 Jariꞌ tok ri María xbij: Jareꞌ yincꞌo pa rukꞌaꞌ ri Ajaf Dios. Tibanatüj cꞌa cachiꞌel ri xabij chuve, xbij ri María chin ri ángel.
\p Y ri ángel xel-e chiriꞌ riqꞌuin ri María, y xbe.
\s Ri María xbe chutzꞌetic ri Elisabet
\p
\v 39 Ja kꞌij cꞌa riꞌ tok ri María chanin xbe pa jun tinamit ri cꞌo pariꞌ jun juyuꞌ richin ruchꞌulef Judea.
\v 40 Y tok xapon chiriꞌ pa tinamit, rijaꞌ xbe pa cacho ri Zacarías y ri Elisabet. Rijaꞌ xuyaꞌ saludo cꞌa chin ri Elisabet.
\v 41 Tok ri Elisabet xracꞌaxaj ri saludo ri xuyaꞌ ri María, xropin juis ri acꞌual ri royoben, xunaꞌ rijaꞌ. Y tok ri Elisabet nojnük chic ránima riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu,
\v 42 riqꞌuin cꞌa ruchukꞌaꞌ xchꞌo, y xbij: Chikacojol roj ixokiꞌ, ja rat ri más nim ri bendición acꞌulun, y quiriꞌ chukaꞌ ri bendición cꞌo pariꞌ ri acꞌual ri nalüx aviqꞌuin.
\v 43 Man nkꞌax ta cꞌa chuve, ¿roma yin achique cꞌa yin, richin nquinabetzꞌetaꞌ can rat ri ruteꞌ ri Vajaf Dios?
\v 44 Y xe xinvacꞌaxaj ri achꞌabül tok xinayaꞌ saludo, ri acꞌual ri voyoben, xropin roma quicot, xinnaꞌ yin.
\v 45 Jabel quicot chave rat cꞌa que xatakej ri xbij ri Ajaf Dios chave, roma ri acꞌual ri xbij chave que nalüx aviqꞌuin, nalüx na vi.
\p
\v 46 Y jariꞌ tok ri María xbij:
\q Yin riqꞌuin ronojel vánima ninyaꞌ rukꞌij ri Ajaf Dios.
\q
\v 47 Ri vánima nquicot roma ri Dios ri Nucolonel.
\q
\v 48 Roma ri Dios xinruchaꞌ, yin ri xa yin achique na oc chi samajel.
\q Y chi jumul ri nbe-apu, ri vinük nquibij que jabel quicot chuve.
\q
\v 49 Roma qꞌuiy nimakꞌ tak utz ri rubanun-pe chuve rijaꞌ, ri ntiquer-vi nbün ronojel.
\q Y ri rubiꞌ rijaꞌ lokꞌolüj vi.
\q
\v 50 Y chukaꞌ nujoyovaj cꞌa quivüch conojel ri vinük, ri chi familia can chi familia can nyecꞌo-e chuvüch ri ruchꞌulef y nquiyaꞌ rukꞌij rijaꞌ.
\q
\v 51 Y riqꞌuin cꞌa ri ruchukꞌaꞌ, qꞌuiy cꞌa rubanalun.
\q Rijaꞌ rukasan quikꞌij ri nyenucun pa tak cánima que juis quikꞌij.
\q
\v 52 Ye rukasan nimakꞌ tak autoridades,
\q y ye runimirsan ri xa jubaꞌ oc quikꞌij.
\q
\v 53 Ri nyevayjan, ruyoꞌon cꞌa ronojel ri ncꞌatzin cheque,
\q jacꞌa ri beyomaꞌ xe tal quiriꞌ xetak-e. Man jun xuya-e cheque.
\q
\v 54 Rijaꞌ roj rutoꞌon cꞌa roj israelitas ri roj ruchaꞌon-vi richin que nkabün ri rusamaj.
\q Man roj rumestan tüj vi can y rujoyovan kavüch.
\q
\v 55 Rujoyovan-vi kavüch, cachiꞌel ri rusujun can cheque ri kaxquin-kamamaꞌ ojer,
\q ri rusujun can chin ri Abraham y cheke roj ri ruxquin-rumam can rijaꞌ.
\q Ri Dios man jun bey cꞌa numestaj ri rusujun can.
\q Quiriꞌ cꞌa ri xbij ri María.
\p
\v 56 Y ri María xcꞌujeꞌ laꞌük can jun oxiꞌ icꞌ riqꞌuin ri Elisabet, y cꞌateriꞌ xtzolij chiracho.
\s Tok xalüx ri Juan Bautista
\p
\v 57 Tok xapon ri kꞌij richin nalüx ri vit acꞌual chukꞌaꞌ ri Elisabet, xralaj jun acꞌual vit alaꞌ.
\v 58 Y ri vinük cꞌa ri ye ru-vecinos ri Elisabet y ri ye roxpochel xcacꞌaxaj cꞌa que jun utzilüj nimalüj rusipanic ri Ajaf Dios, roma xralaj jun acꞌual. Y ri vinük cꞌa riꞌ xeꞌapon riqꞌuin, chutzꞌetic, y juis cꞌa chukaꞌ xequicot riqꞌuin.
\v 59 Y rijeꞌ xeꞌapon chic cꞌa riqꞌuin ri Elisabet, tok xapon ri ocho rukꞌij ri acꞌual, tok ja chukaꞌ riꞌ nban ri circuncisión chin ri acꞌual, ri jun retal ri xquibün ri israelitas pa ruchꞌacꞌul jun acꞌual alaꞌ que ja richin ri tinamit ri Dios cachiꞌel nbij chupan ri ru-ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés. Y ja chukaꞌ kꞌij riꞌ tok nquicanoj can rubiꞌ ri acꞌual. Y ri yecꞌo quiqꞌuin ri rute-rutataꞌ ri acꞌual xcajoꞌ cꞌa xquiyaꞌ ri rubiꞌ ri rutataꞌ chin ri acꞌual, y quiriꞌ ri acꞌual rubiniꞌan ta Zacarías.
\v 60 Jacꞌa ri ruteꞌ ri acꞌual chanin xbij: Ri acꞌual man nucꞌuaj tüj ri rubiꞌ ri rutataꞌ, roma ri acꞌual reꞌ nubiniꞌaj Juan.
\p
\v 61 Y ri yecꞌo quiqꞌuin ri Elisabet xquibij chin: ¿Achique roma tok najoꞌ que ri acꞌual nubiniꞌaj Juan? Roma man jun cheque ri ye avoxpochel rubiniꞌan ta quiriꞌ.
\p
\v 62 Jariꞌ tok pa mem xechꞌo-apu chin ri Zacarías, ri rutataꞌ ri acꞌual, richin nquicꞌutuj chin achique biꞌaj nrajoꞌ nuyaꞌ chin ri acꞌual.
\v 63 Ri rutataꞌ ri acꞌual xucꞌutuj jun tzꞌalün ri nyequicusaj richin nyetzꞌiban. Chuvüch cꞌa ri tzꞌalün riꞌ xutzꞌibaj: Ri acꞌual nubiniꞌaj Juan. Y conojel cꞌa ri quimolon-apu-quiꞌ quiqꞌuin ri rute-rutataꞌ ri acꞌual, xsatz quicꞌuꞌx, roma ja ri biꞌaj ri xbij ri teꞌej, ja chukaꞌ riꞌ xutzꞌibaj ri Zacarías chuvüch ri tzꞌalün.
\v 64 Jariꞌ tok ri Zacarías xchꞌo jun bey chic. Y rijaꞌ xe xchꞌo, jariꞌ xuyaꞌ rukꞌij ri Dios.
\v 65 Y ri ye qui-vecinos xsatz cꞌa quicꞌuꞌx cheque, roma ri xbanatüj chiriꞌ. Y ri xbanatüj, ntzijos cꞌa ri lugar riꞌ, chiriꞌ pa tak kꞌayis ri ye richin ri ruchꞌulef Judea.
\v 66 Y conojel cꞌa vinük ri nyeꞌacꞌaxan ri xbanatüj quiqꞌuin ri Zacarías y ri Elisabet, nquiyüc cꞌa ka pa tak cánima ri ntzijos cheque, y nquibij: ¿Achique cꞌa rusamaj rucꞌamon-pe ri acꞌual reꞌ? nquibij. Roma nkꞌalajin que cꞌo-vi ri Ajaf Dios riqꞌuin.
\s Ri Zacarías nuyaꞌ rukꞌij ri Dios
\p
\v 67 Roma cꞌa riꞌ ri Zacarías, ri rutataꞌ ri acꞌual, tok nojnük ránima riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu, rijaꞌ xukꞌalajrisaj cꞌa y xbij:
\q
\v 68 Juis ninimirsüs ta rubiꞌ ri Ajaf Dios kichin roj ri aj-Israel,
\q roma nkurucꞌuxlaꞌaj-pe roj ri rutinamit, y nkurucol.
\q
\v 69 Ri Dios nuyaꞌ jun kanimalüj Colonel.
\q Y ri Kacolonel reꞌ, ruxquin-rumam can ri David ri jun ka-rey y rusamajel ri Dios ri xcꞌujeꞌ ojer can.
\q
\v 70 Ri Dios xbin cheque ri lokꞌolüj tak achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij rijaꞌ ojer can, que xquibij que nuyaꞌ jun Kacolonel. Rusujun-vi-pe jun Kacolonel ojer riꞌ.
\q
\v 71 Rubin-vi-pe que nkurucol chiquivüch ri nyeꞌetzelan kichin, y nkurucol pa quikꞌaꞌ ri man nyejoꞌon tüj kichin,
\q
\v 72 y richin nujoyovaj chukaꞌ quivüch ri kaxquin-kamamaꞌ xecꞌujeꞌ ojer can,
\q nbün-vi ri xbij, tok xbün ri lokꞌolüj trato.
\q
\v 73 Xbün-vi jurar chin ri kaxquin-kamamaꞌ can Abraham
\q
\v 74 que nkurucol na vi pa quikꞌaꞌ ri nyeꞌetzelan kichin,
\q richin quiriꞌ man jun xbiriꞌ pa tak kánima nkasamajij rijaꞌ,
\q
\v 75 y riqꞌuin jun chojmilüj y chꞌajchꞌojilüj cꞌaslen chuvüch rijaꞌ, nkasamajij-e jampeꞌ tiempo nkucꞌase-e chuvüch ri ruchꞌulef.
\q
\v 76 Y rat vit nucꞌajol, xbij ri Zacarías, rat kꞌalajrisüy ri rutzij ri nimalüj Dios nbix chave,
\q roma ja rat ri ncabin cheque ri vinük que tiquichojmirsalaꞌ ri rubey ri quicꞌaslen, roma nakaj chic cꞌo-vi ri rupetenük ri Ajaf Cristo, ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios,
\q
\v 77 y ja rat ri ncabin que ri Dios nucuy quimac ri ye rutinamit, richin nyecolotüj.
\q
\v 78 Y riꞌ, xaxe roma ri ka-Dios juis nujoyovaj kavüch, riqꞌuin ronojel ránima nkurujoꞌ.
\q Romariꞌ nutük-pe ri Jun ri nsakrisan-pe kichin, ri cachiꞌel kꞌij tok nka-pe chilaꞌ chicaj.
\q
\v 79 Ri Jun cꞌa ri nsakrisan-pe, nyeruyaꞌ pa sük ri yecꞌo pa kꞌekuꞌn y ri yecꞌo pa rumujal ri camic,
\q y nkuruyukej cꞌa chupan ri bey richin uxlanen.
\p
\v 80 Y quiriꞌ cꞌa, ri acꞌual ri xalüx quiqꞌuin ri Zacarías y ri Elisabet, rutzꞌamon cꞌa ruqꞌuiyilen y chukaꞌ quiriꞌ pa rucꞌaslen. Y ja pa tzꞌiran ruchꞌulef xcꞌuje-vi, cꞌa tok xapon ri kꞌij richin xutzijoj ri rutzij ri Dios chiquivüch ri aj-Israel ri ruvinak.
\c 2
\s Tok xalüx ri Jesús
\p
\v 1 Y chupan cꞌa ri kꞌij riꞌ, pa ru-tiempo ri César Augusto ri jun nimalüj rey, jariꞌ tok xtak rubixic cheque conojel vinük que nyeban jun tzꞌibaxic biꞌaj.
\v 2 Man jun bey banatajnük ta quiriꞌ. Pero tok xban ri nabey tzꞌibaxic biꞌaj riꞌ, jariꞌ tok cꞌa gobernador ri achi rubiniꞌan Cirenio, chiriꞌ pa ruchꞌulef Siria.
\v 3 Y ri vinük pa ruchꞌulef Israel ncꞌatzinej cꞌa que nyequitzꞌibaj quibiꞌ pa tak quitinamit ri quixquin-quimamaꞌ can.
\v 4 Y chiriꞌ pa ruchꞌulef Galilea cꞌo jun tinamit rubiniꞌan Nazaret. Y chiriꞌ pa Nazaret cꞌo cꞌa jun achi rubiniꞌan José. Y ri José cꞌa riꞌ, ncꞌatzinej cꞌa que nbe chutzꞌibaxic ri rubiꞌ cꞌa pa Belén, ri jun tinamit cꞌa pa Judea ncanaj-vi can, roma ye aj chiriꞌ ri ye ruxquin-rumamaꞌ can. Chiriꞌ cꞌa pa tinamit Belén xalüx-vi ri rey David, y ri José ruxquin-rumam can cꞌa ri rey David.
\v 5 Y ri José rachibilan ri María ri rixjayil chic, roma pa nabey xaxe cꞌa rucꞌutun richin que ncꞌuleꞌ riqꞌuin. Chi ye caꞌiꞌ rijeꞌ xebe cꞌa pa Belén chutzꞌibaxic quibiꞌ. Y ri María xa nakaj chic cꞌa ri alanic chirij.
\v 6 Y chiriꞌ cꞌa pa tinamit Belén yecꞌo-vi tok ri María xtzꞌaküt ri rukꞌij.
\v 7 Rijaꞌ xcꞌujeꞌ cꞌa ral vit alaꞌ. Ri María jabel xubolkotij ri acꞌual pa cꞌul, y xulibaꞌ pa jun quivaybül avüj. Pa jun rucꞌojbül quivay avüj xalüx-vi ri nabey vit ral ri María, roma nojnük chic ri posada.
\s Tok xquicꞌut-quiꞌ ri ángeles chiquivüch ri yukꞌuy quichin ovejas
\p
\v 8 Y yecꞌo cꞌa yukꞌuy nyequivaraj qui-ovejas pa kꞌayis nakaj ncanaj-vi can chin ri tinamit Belén.
\v 9 Jariꞌ tok xucꞌut-riꞌ jun ángel chiquivüch ri yukꞌuy quichin ovejas riꞌ, jun ángel ri petenük chilaꞌ chicaj riqꞌuin ri Ajaf Dios. Y rijeꞌ juis nquixbij-quiꞌ roma ri ángel, y roma chukaꞌ ri rusakil ri Ajaf Dios ri xsakrisan quichin.
\v 10 Pero ri ángel xbij cheque: Man tixbij-iviꞌ. Tivacꞌaxaj na peꞌ ri ninjoꞌ ninbij chive, richin juis quicot. Y man xe tüj chukaꞌ ivichin rix ri quicot reꞌ, xa quichin conojel vinük chukaꞌ.
\v 11 Tivacꞌaxaj cꞌa ri ninbij chive: Chiriꞌ pa Belén, ri rutinamit can ri rey David, vocomi xalüx ri Colonel, ri Cristo ri Ajaf.
\v 12 Ri retal richin vi ja vit acꞌual riꞌ ri xivil, nitzꞌet cꞌa que bolkotin jabel pa cꞌul y cotzꞌoban pa jun quivaybül avüj, xbij ri ángel.
\p
\v 13 Jariꞌ chukaꞌ xekꞌalajin-pe chꞌaka chic ángeles ri ye petenük chilaꞌ chicaj. Ye juis. Y rijeꞌ nquiyaꞌ cꞌa rukꞌij ri Dios, y nquibij:
\q
\v 14 ¡Vocomi, chilaꞌ chicaj juis rukꞌij nucꞌul ri Dios!
\q ¡Y chereꞌ chuvüch ri ruchꞌulef xka-pe yan ri uxlanen. Xka-pe yan chiquicojol ri vinük, roma ri utzilüj rusipanic ri Dios!
\p
\v 15 Xe xquibij can quiriꞌ ri ángeles, jariꞌ xebe chilaꞌ chicaj. Y xe cꞌa xebe ri ángeles riꞌ, ri yukꞌuy quichin ovejas jariꞌ xquibila-ka chiquivüch: Joꞌ junanin pa tinamit Belén. Joꞌ chin nkatzꞌet ri acꞌual ri xalüx chilaꞌ. Roma ri Ajaf Dios xutük-pe ri rutzijol cheke.
\p
\v 16 Y richin cꞌa que nyequitzꞌetaꞌ, ri yukꞌuy riꞌ junanin cꞌa xebe pa tinamit. Cꞌo na vi ri María, ri José, y ri acꞌual cotzꞌoban cꞌa pa jun quivaybül avüj.
\v 17 Ri yukꞌuy quichin ovejas riꞌ, xe xquitzꞌet ri acꞌual, xquitzꞌom cꞌa rutzijosic ri xbix cheque roma ri ángel pariꞌ ri jun vit acꞌual reꞌ.
\v 18 Y conojel cꞌa ri vinük ri nyeꞌacꞌaxan quichin, xsatz quicꞌuꞌx tok xcacꞌaxaj ri utzilüj tak tzij ri nquitzijoj ri yukꞌuy.
\v 19 Y ri María xeruyüc cꞌa pa ránima ronojel ri tzij riꞌ, y nunuc chukaꞌ pariꞌ ri tzij riꞌ.
\v 20 Ri yukꞌuy xetzolij cꞌa. Pero rijeꞌ nquiyalaꞌ cꞌa rukꞌij ri Dios y nquinimirsalaꞌ ri rubiꞌ. Rijeꞌ quiriꞌ cꞌa nquibün roma ronojel ri quitzꞌeton y cacꞌaxan chic. Xbanatüj-vi cꞌa cachiꞌel ri rubin can ri ángel.
\s Ri vit acꞌual Jesús xucꞌuꞌüx pa racho ri Dios
\p
\v 21 Cꞌa man jani rutzijol que ncꞌujeꞌ ta cꞌa ral ri María chiriꞌ, tok jun ángel xbij que ri acꞌual ri nralaj nubiniꞌaj Jesús. Y quereꞌ cꞌa xubiniꞌaj can ri acꞌual tok cꞌa ocho kꞌij xalüx. Y ja kꞌij riꞌ chukaꞌ tok xban ri circuncisión chin, ri jun retal ri xquibün ri israelitas pa ruchꞌacꞌul jun acꞌual alaꞌ que ja richin ri tinamit ri Dios, cachiꞌel ri nbij ri rutzij ri Dios que ncꞌatzinej que nban.
\p
\v 22 Y tok xtzꞌaküt cꞌa ri kꞌij cachiꞌel nbij ri ley richin ri Moisés, que ri ixokiꞌ ri xeꞌalan ncꞌatzinej que nquichꞌajchꞌojrisaj-quiꞌ, ri María quiriꞌ vi xbün. Y tok xebe cꞌa chubanic ri chꞌajchꞌojrisanic riꞌ cꞌa chilaꞌ pa racho ri Dios pa Jerusalén, ri María y ri José xquicꞌuaj cꞌa chukaꞌ ri Jesús richin que jariꞌ nbequicꞌutuꞌ can ri acꞌual pa racho ri Dios.
\v 23 Quiriꞌ xquibün roma ri ley richin ri Ajaf Dios nbij que ronojel nabey acꞌual alaꞌ pa tak familia, richin vi ri Dios.
\v 24 Ri José y ri María xquibün-vi cꞌa ri nbij chupan ri ley richin ri Ajaf Dios, ri nchꞌo pariꞌ ri chꞌajchꞌojrisanic. Rijeꞌ xquiyaꞌ cꞌa chuvüch ri Dios caꞌiꞌ palomas, roma ri ley nbij-vi cꞌa: Caꞌiꞌ palomas ye nimakꞌ o caꞌiꞌ tak cocoj.
\p
\v 25 Y chiriꞌ pa tinamit Jerusalén ri tiempo riꞌ, cꞌo cꞌa jun achi rubiniꞌan Simeón. Ri jun achi cꞌa riꞌ, choj ri rucꞌaslen y yoꞌol rukꞌij ri Dios. Ri Simeón, cꞌo-vi cꞌa ri Lokꞌolüj Espíritu riqꞌuin y royoben chukaꞌ tok npuꞌu ri Cristo chucolic ka rijaꞌ y chiquicolic ri chꞌaka chic israelitas.
\v 26 Y ri Lokꞌolüj Espíritu rukꞌalajrisan chic cꞌa chin ri Simeón que man ncom tüj yan nabey si nabey man rutzꞌeton tüj can ruvüch ri Cristo, ri nutük-pe ri Ajaf Dios.
\v 27 Y chupan cꞌa ri kꞌij tok ri teꞌej-tataꞌaj xquicꞌuaj ri acꞌual pa racho ri Dios richin nquibün cachiꞌel ri nbij ri ley, ja kꞌij riꞌ chukaꞌ tok xapon ri Simeón pa racho ri Dios, roma quiriꞌ xrajoꞌ ri Lokꞌolüj Espíritu.
\v 28 Ri Simeón xuchꞌelej cꞌa ri acꞌual, y richin que xuyaꞌ rukꞌij ri Dios, xbij cꞌa:
\q
\v 29 Ajaf Dios, vocomi cꞌa xa utz chic que nquinavelesaj-e, xa cꞌo chic e uxlanen pa vánima nquibe,
\q roma cachiꞌel ri abin chuve, quiriꞌ xbanatüj.
\q
\v 30 Ri runakꞌ-nuvüch xquitzꞌet yan can cꞌa ri Colonel ri petenük aviqꞌuin rat,
\q
\v 31 ri xaya-pe rat quichin conojel ri vinük.
\q
\v 32 Ja rijaꞌ chukaꞌ ri Sük quichin ri vinük man ye israelitas tüj, roma ja rijaꞌ ri nkꞌalajrisan ri abey rat chiquivüch.
\q Y roj ri atinamit Israel, roma chikacojol xalüx-vi ri Colonel, qꞌuiy utz nkil y ncꞌujeꞌ kakꞌij, xbij ri Simeón.
\p
\v 33 Y ri José y ri María ri teꞌej xsatz quicꞌuꞌx tok xcacꞌaxaj ri xubilaꞌ ri Simeón pariꞌ ri acꞌual.
\v 34 Y jariꞌ tok ri Simeón xbün jun oración coma ri José y ri María, richin ja ta ri Dios ri nuyaꞌ ru-bendición pa quiviꞌ. Tok rubanun chic ka orar ri Simeón, xbij cꞌa chin ri María, ri ruteꞌ ri acꞌual: Tavacꞌaxaj na peꞌ, ri acꞌual reꞌ nim ri samaj yoꞌon-pe chin roma ri Dios. Y roma rijaꞌ, ye qꞌuiy cheque ri kavinak israelitas nyecolotüj. Y ye qꞌuiy chukaꞌ ri nyetzak, roma juis nquetzelaj.
\v 35 Roma cꞌa rijaꞌ tok nyekꞌalajin-pe ri itzel cꞌo pa tak cánima ri vinük.
\p Y ri Simeón xbij chukaꞌ chin ri María: Roma ri itzel ri nban chin ri Jesús, npuꞌu kꞌoxon aviqꞌuin rat. Nanaꞌ cꞌa que cachiꞌel jun chꞌichꞌ ri nusoc ri avánima, xbij ri Simeón.
\p
\v 36 Chiriꞌ cꞌa pa racho ri Dios cꞌo cꞌa jun ixok rubiniꞌan Ana. Rijaꞌ jun ri nkꞌalajrisan cꞌa richin ri nbix chin roma ri Dios. Rijaꞌ rumiꞌal can jun achi rubiniꞌan Fanuel, y ruxquin-rumam can ri Aser, ri jun achi xcꞌujeꞌ ojer can. Ri Ana riꞌ ya riꞌj chic oc. Rijaꞌ cꞌa man qꞌuiy tüj cꞌo rujunaꞌ tok xcꞌuleꞌ. Y xaxe siete junaꞌ xquicꞌuaj-quiꞌ riqꞌuin ri rachijil, roma xa chanin xcom-e ri achi chuvüch.
\v 37 Man riqꞌuin tüj riꞌ man xcꞌuleꞌ tüj jun bey chic. Cꞌo chic cꞌa ochenta y cuatro rujunaꞌ, y ncꞌujeꞌ cꞌa pa racho ri Dios kꞌij-kꞌij. Qꞌuiy mul cꞌa nbün que man nvaꞌ tüj, richin nbün orar. Nuyaꞌ cꞌa rukꞌij ri Dios chi pakꞌij chi chakꞌaꞌ.
\v 38 Tok ri Ana xutzꞌet ri vit acꞌual Jesús, rijaꞌ xbe-apu riqꞌuin. Y juis cꞌa xmatioxin chin ri Dios roma ri acꞌual riꞌ, roma xunabej que jariꞌ ri Colonel. Y xutzꞌom cꞌa rutzijosic cheque ri vinük ri ye oyobeyon richin ri Colonel reꞌ, chiriꞌ pa tinamit Jerusalén.
\s Tok ri José y ri María xetzolij pa tinamit Nazaret
\p
\v 39 Ri José y ri María xquibün cꞌa ronojel ri nuchilabej ri Ajaf Dios chupan ri ru-ley, ri ncꞌatzinej que nquibün tok cꞌate baꞌ xalüx jun acꞌual. Cꞌateriꞌ xetzolij chi cacho chiriꞌ pa tinamit Nazaret. Ri tinamit riꞌ cꞌa pa ruchꞌulef Galilea ncanaj-vi can.
\v 40 Y ri acꞌual xutzꞌom cꞌa ruqꞌuiyilen, y xa ntajin ncꞌuje-e más ruchukꞌaꞌ. Rijaꞌ ntajin nqꞌuiyür más runaꞌoj, y cꞌo ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe ri Dios pariꞌ.
\s Tok chiriꞌ pa racho ri Dios ri acꞌual Jesús nchꞌo cꞌa quiqꞌuin ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés
\p
\v 41 Ri María y ri José ri ye rute-rutataꞌ ri Jesús, ronojel cꞌa junaꞌ nyebe pa tinamit Jerusalén. Rijeꞌ nyebe chiriꞌ pa Jerusalén tok napon ri kꞌij richin ri quinimakꞌij ri israelitas ri rubiniꞌan pascua.
\v 42 Y xapon chic cꞌa jun bey ri kꞌij richin ri quinimakꞌij riꞌ. Ri Jesús rutzꞌaksan chic cꞌa doce rujunaꞌ tok xebe cꞌa pa Jerusalén. Xebe cꞌa pa tinamit, cachiꞌel vi nquibün ri quivinak israelitas.
\v 43 Tok cꞌunük chic can cꞌa ri quinimakꞌij ri israelitas ri rubiniꞌan pascua, ri María y ri José xetzolij chicacho. Pero rijeꞌ man quetaman tüj cꞌa que ri acꞌual Jesús xa xcanaj can chiriꞌ pa tinamit Jerusalén.
\v 44 Ri José y María quiyoꞌon-ka cánima que ri acꞌual benük, y quiriꞌ xebiyin jun kꞌij. Pero tok xquinabej que man benük tüj, cꞌateriꞌ tok xquicꞌutulaꞌ na cheque ri coxpochel y cheque ri quetaman quivüch.
\v 45 Y roma ri man xquil tüj, ri José y ri María xetzolij chic jun bey chucanoxic ri acꞌual cꞌa pa tinamit Jerusalén.
\p
\v 46 Cꞌa pa rox kꞌij tok quisatzon ri acꞌual, cꞌateriꞌ tok ri José y ri María xbequilaꞌ. Rijeꞌ xquil cꞌa ri acꞌual chiriꞌ pa racho ri Dios chiriꞌ pa Jerusalén. Ri acꞌual tzꞌuyul-apu quiqꞌuin ri achiꞌaꞌ ye etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, nracꞌaxaj ri nquibij y cꞌo chukaꞌ ri nyerucꞌutula-apu rijaꞌ cheque.
\v 47 Y conojel cꞌa ri xcacꞌaxaj ri nbij ri acꞌual xsatz quicꞌuꞌx, roma ri ncꞌutux-pe chin coma ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, ri acꞌual jabel vi ntiquer nbij-apu cheque. Rijaꞌ nkꞌalajin-vi que ronojel jabel nkꞌax chin y cꞌo etamabül riqꞌuin.
\v 48 Chiriꞌ cꞌa pa racho ri Dios cꞌo-vi ri Jesús tok ri María y ri José xbequilaꞌ. Rijeꞌ xesatz quicꞌuꞌx. Y jariꞌ tok ri ruteꞌ xbij chin ri ral: ¿Achique cꞌa roma tok quereꞌ xabün cheke? ¿Achique roma tok xacanaj can y man jun xabij cheke? Tatzꞌetaꞌ laꞌ. La atataꞌ y yin juis chic rat kacanon. Y nkꞌoxon chic kánima roma man jun bey ncatkilon.
\p
\v 49 Y jariꞌ tok rijaꞌ xbij cheque: ¿Achique cꞌa roma tok juis nquinicanoj? Chinuvüch yin, rix jabel vi ivetaman que ja ri nrajoꞌ ri Nataꞌ Dios jariꞌ ri ncꞌatzinej que ninbün.
\p
\v 50 Jacꞌa ri tzij ri xbij ri acꞌual cheque ri José y María man xkꞌax ta cheque.
\p
\v 51 Y cꞌateriꞌ ri acꞌual junan cꞌa xtzolij quiqꞌuin rijeꞌ chicacho, ri cꞌo-vi pa tinamit Nazaret. Ri acꞌual juis nutakej quitzij. Y ronojel cꞌa ri xbanatüj pa Jerusalén riqꞌuin ri acꞌual, ri María xeruyüc cꞌa pa ránima.
\v 52 Y riqꞌuin ri benük ri tiempo, ri Jesús chukaꞌ ntajin ruqꞌuiyilen, y quiriꞌ chukaꞌ ri etamabül ri cꞌo riqꞌuin benük pa jotol. Juis cꞌa jabel chuvüch ri Dios, y juis cꞌa chukaꞌ jabel chiquivüch ri vinük.
\c 3
\s Ri Juan nutzijoj ri rutzij ri Dios
\p
\v 1 Cꞌo yan chic cꞌa quince junaꞌ nbün mandar ri achi rubiniꞌan Tiberio César. Y pa rukꞌaꞌ cꞌa ri Tiberio César riꞌ xecꞌuje-vi ri cajiꞌ gobernadores riꞌ. Jun cheque ri cajiꞌ gobernadores riꞌ ja ri Poncio Pilato, y rijaꞌ nbün mandar pa ruchꞌulef Judea. Ri jun chic, ja ri Herodes y rijaꞌ nbün mandar pa ruchꞌulef Galilea. Ri rox, ja ri Felipe ri ruchakꞌ ri Herodes, y rijaꞌ nbün mandar pa ruchꞌulef Iturea y Traconite. Ri rucaj gobernador ja ri Lisanias, y rijaꞌ nbün mandar pa ruchꞌulef Abilinia.
\v 2 Y ja chukaꞌ tiempo riꞌ tok ri Anás y ri Caifás ye nimalüj tak sacerdotes chiriꞌ pa racho ri Dios, chiriꞌ pan Israel. Ronojel cꞌa reꞌ nyeꞌoc retal richin tok xchꞌo ri Dios chin ri Juan ri rucꞌajol ri Zacarías. Ja chiriꞌ pa tzꞌiran ruchꞌulef xchꞌo-vi ri Dios chin ri Juan.
\v 3 Y rijaꞌ xaxe cꞌa ri ruchiꞌ ri rakün-yaꞌ Jordán rucꞌuan-e, y xbe. Rijaꞌ nbij cꞌa cheque ri vinük ri nyeꞌapon riqꞌuin que titzolij-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios y tiquibanaꞌ bautizar quiꞌ, richin quiriꞌ ri Dios nucuy quimac.
\v 4 Y ja riqꞌuin ri Juan xbanatüj-vi ri rubin can ri Dios chin ri jun rusamajel ri xcꞌujeꞌ ojer can. Ri rusamajel cꞌa reꞌ rubiniꞌan Isaías. Y ri rutzꞌiban can ri Isaías tok xchꞌo pariꞌ que ncꞌatzinej que ri vinük nquichojmirsaj ri quicꞌaslen, quereꞌ cꞌa ri nbij:
\q Cꞌo cꞌa jun achi ri ncꞌujeꞌ pa tzꞌiran ruchꞌulef,
\q y ja rijaꞌ ri ntzijon ri rutzij ri Dios chiquivüch ri vinük ri nyeꞌapon riqꞌuin.
\q Y nubilaꞌ cꞌa cheque: Tichojmirsalaꞌ rubey ri icꞌaslen,
\q roma ya ja nobos-vi ri Ajaf.
\q
\v 5 Y richin cꞌa nchojmirsüs jun bey, ncꞌatzin cꞌa que nyenojsüs ri sivan.
\q Ncꞌatzin chukaꞌ nvulüx-ka ri juyuꞌ.
\q Ri xotoxük tak bey, choj tiban cheque.
\q Y ri cojcük tak bey, takꞌaj cꞌa chukaꞌ tiban cheque.
\q
\v 6 Y conojel cꞌa vinük nquitzꞌet ri colonic ri nuyaꞌ ri Dios, nbij chupan ri vuj ri rutzꞌiban can ri Isaías.
\p
\v 7 Y quiriꞌ cꞌa, tok nyeꞌapon ri vinük riqꞌuin ri Juan richin nyeban-e bautizar, rijaꞌ nbij cꞌa cheque: Rix rix cachiꞌel itzel tak cumütz, ri nyixanmüj chuvüch ri castigo, roma nijoꞌ nyixcolotüj chuvüch ri castigo ri nutük-pe ri Dios, ri chikavüch apu. ¿Achique cꞌa xyoꞌon rutzijol chive que quereꞌ tibanaꞌ?
\v 8 Rix ncꞌatzin cꞌa que ncꞌut que ketzij nitzolij-pe icꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios. Y man tinuc-ka que xe roma ri rix ruxquin-rumam can ri Abraham, romariꞌ nyixcolotüj ta rix, man quiriꞌ tüj. Roma ri Dios nrajoꞌ ta, rijaꞌ nyerubün ta ye ruxquin-rumam can ri Abraham cheque ri abüj ri nyeꞌitzꞌet chereꞌ.
\v 9 Ri pokonül ri nuyaꞌ ri Dios npuꞌu yan. Rijaꞌ nbün cꞌa cachiꞌel nbün jun achi ri cꞌo chic ri icüj pa rukꞌaꞌ richin que nyerukasaj ri cheꞌ ri xa man nquiyaꞌ tüj utzilüj quivüch. Y ronojel cꞌa ri cheꞌ ri nyerukasaj, nyerutorij pa kꞌakꞌ, xbij ri Juan.
\p
\v 10 Y jariꞌ tok ri vinük ri nyeꞌacꞌaxan-apu richin ri Juan, xquicꞌutuj chin: ¿Achique cꞌa ri cꞌuluman que nkabün? xquibij.
\p
\v 11 Y ri Juan xbij cꞌa cheque ri xecꞌutun-apu: Achique cꞌa chive rix ri cꞌo caꞌiꞌ rutziek, tuyaꞌ jun chin ri jun manak rutziek. Y achique na cꞌa chukaꞌ chive rix cꞌo ta vüy ruchajin, tuyaꞌ cꞌa chukaꞌ chin ri man jun nucꞌux-ka, xbij cheque.
\p
\v 12 Y chiriꞌ riqꞌuin ri Juan, yecꞌo cꞌa chukaꞌ apu caꞌi-oxiꞌ achiꞌaꞌ ri ye moloy tak alcaval. Ri achiꞌaꞌ cꞌa reꞌ xeꞌapon richin nyeban bautizar. Y ri achiꞌaꞌ reꞌ chukaꞌ xquicꞌutuj chin ri Juan: Maestro, xquibij chin. Y roj ¿achique ri cꞌuluman que nkabün? xquibij.
\p
\v 13 Ri Juan xbij cheque: Xaxe cꞌa ri alcaval ri bin chive roma ri ley, xe riꞌ ticꞌutuj cheque ri vinük. Man cꞌa ticꞌusaj ruviꞌ.
\p
\v 14 Jariꞌ chukaꞌ tok ye caꞌi-oxiꞌ soldados ri ye apon riqꞌuin ri Juan, xquicꞌutuj-apu chin: Y roj ¿achique cꞌuluman que nkabün? xquibij
\p Ri Juan xbij cheque: Man queꞌivelesalaꞌ cꞌa qui-cosas ri vinük, roma ri cꞌo autoridad pan ikꞌaꞌ. Nixta man queꞌikꞌabalaꞌ achique chiquij vinük. Y ticukür cꞌa ka ivánima riqꞌuin ri janiꞌ tumin nichꞌüc, xbij ri Juan.
\p
\v 15 Y ri vinük ri yecꞌo cꞌa apu riqꞌuin ri Juan, coyoben cꞌa que ri Juan cꞌo ta ri nbij, roma nquibilaꞌ cꞌa pa tak cánima que riqꞌuin baꞌ ja ri Juan jariꞌ ri Cristo, pero xa man ja tüj rijaꞌ.
\v 16 Roma cꞌa riꞌ ri Juan xbij cheque ri vinük ri nyeꞌapon riqꞌuin: Rix nitzꞌet que yin nyixinbün bautizar riqꞌuin yaꞌ. Pero cꞌo cꞌa Jun ri npuꞌu ri chikavüch apu, ri nyixrubün bautizar riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu y riqꞌuin kꞌakꞌ. Ri Jun cꞌa ri npuꞌu, juis nim rukꞌij y nim ruchukꞌaꞌ. Xa man cachiꞌel tüj oc yin. Roma yin man cꞌuluman tüj richin ninsol ri ruximbal ri ruxajab, roma rijaꞌ nim rukꞌij y nim ruchukꞌaꞌ.
\v 17 Y cachiꞌel cꞌa jun achi tok nujoskꞌij ri ru-trigo. Rijaꞌ ncꞌatzin jun cheꞌ cꞌo caꞌiꞌ o oxiꞌ rutzaꞌn chin, richin quiriꞌ nutorij chuvüch-cakikꞌ ri trigo ri chꞌayon chic. Ri runakꞌ ri trigo ncanaj can, pero ri rij nucꞌuaj-e cakikꞌ. Y ja ri runakꞌ ri trigo, jariꞌ ri nuyüc, y ri rij nuporoj. Quiriꞌ cꞌa nbün ri Jun ri npuꞌu, xbij ri Juan. Ri Jun ri npuꞌu cꞌo chic autoridad pa rukꞌaꞌ, richin nbün mandar pa quiviꞌ ri vinük ri yecꞌo chuvüch ri ruchꞌulef. Ri vinük cꞌa ri nyetaken richin, nyerucꞌuaj chilaꞌ chicaj. Jacꞌa ri vinük ri man nyetaken tüj richin, nyerutük chupan ri kꞌakꞌ ri man jun bey nchup.
\p
\v 18 Qꞌuiy cꞌa tzij cachiꞌel reꞌ xerucusaj ri Juan richin xutzijoj ri utzilüj tzij richin colonic cheque ri vinük.
\v 19 Ri Juan xbij cꞌa chin ri gobernador rubiniꞌan Herodes, que man utz tüj ri rubanun, roma rijaꞌ rucꞌamon-ka ri rixjayil ri ruchakꞌ, rubiniꞌan Felipe. Ri ixok reꞌ rubiniꞌan Herodías. Ri Juan xucꞌuxlaꞌaj cꞌa riꞌ chin ri Herodes, y xerucꞌut chukaꞌ chꞌaka chic rumac ri ye rubanalun.
\v 20 Y ri Herodes xnimür cꞌa ruviꞌ ri rumac, roma xutzꞌapij ri Juan pa cárcel.
\s Tok ri Jesús xban bautizar
\p
\v 21 Y cꞌo cꞌa ri xbanatüj tok ntajin ri bautismo cheque ri vinük y xban chukaꞌ bautizar ri Jesús. Tok ri Jesús ntajin cꞌa chubanic ri oración, jariꞌ tok xjakatüj ri caj.
\v 22 Y ri Lokꞌolüj Espíritu tzꞌetetül-vi ri xka-pe pariꞌ ri Jesús. Cachiꞌel jun paloma ri xka-pe pariꞌ rijaꞌ. Y xacꞌaxatüj chukaꞌ que xbix-pe chin chilaꞌ chicaj: Ja rat ri Nucꞌajol, juis ncatinjoꞌ, y aviqꞌuin rat nucukuban-vi nucꞌuꞌx.
\s Ri Jesús Rucꞌajol vi ri Dios
\p
\v 23 Chupan ri tiempo riꞌ, ri Jesús cꞌo laꞌük treinta rujunaꞌ. Jariꞌ tok xutzꞌom ri rusamaj. Y chiquivüch ri vinük, ri Jesús rucꞌajol ri José. Ri José rucꞌajol can ri Elí.
\v 24 Y ri Elí reꞌ, rucꞌajol can ri Matat, y ri Matat rucꞌajol can ri Leví, y ri Leví rucꞌajol can ri Melqui, y ri Melqui rucꞌajol can ri Jana, y ri Jana rucꞌajol can jun chic achi rubiniꞌan José.
\v 25 Y ri José reꞌ, rucꞌajol can ri Matatías, y ri Matatías rucꞌajol can ri Amós, y ri Amós rucꞌajol can ri Nahum, y ri Nahum rucꞌajol can ri Esli, y ri Esli rucꞌajol can ri Nagai.
\v 26 Y ri Nagai reꞌ, rucꞌajol can ri Maat, y ri Maat rucꞌajol can jun achi rubiniꞌan Matatías, y ri Matatías reꞌ, rucꞌajol can ri Semei, y ri Semei rucꞌajol can jun achi rubiniꞌan José, y ri José reꞌ, rucꞌajol can ri Judá.
\v 27 Y ri Judá reꞌ, rucꞌajol can ri Joana, y ri Joana rucꞌajol can ri Resa, y ri Resa rucꞌajol can ri Zorobabel, y ri Zorobabel rucꞌajol can ri Salatiel, y ri Salatiel rucꞌajol can ri Neri.
\v 28 Y ri Neri reꞌ, rucꞌajol can jun achi rubiniꞌan Melqui, y ri Melqui rucꞌajol can ri Adi, y ri Adi rucꞌajol can ri Cosam, y ri Cosam rucꞌajol can ri Elmodam, y ri Elmodam rucꞌajol can ri Er.
\v 29 Y ri Er reꞌ, rucꞌajol can ri Josué, y ri Josué rucꞌajol can ri Eliezer, y ri Eliezer rucꞌajol can ri Jorim, y ri Jorim rucꞌajol can jun achi rubiniꞌan Matat.
\v 30 Y ri Matat reꞌ, rucꞌajol can jun achi rubiniꞌan Leví, y ri Leví rucꞌajol can ri Simeón, y ri Simeón rucꞌajol can jun achi rubiniꞌan Judá, y ri Judá rucꞌajol can jun achi rubiniꞌan José, y ri José rucꞌajol can ri Jonán, y ri Jonán rucꞌajol can ri Eliaquim.
\v 31 Y ri Eliaquim reꞌ, rucꞌajol can ri Melea, y ri Melea rucꞌajol can ri Mainán, y ri Mainán rucꞌajol can ri Matata, y ri Matata rucꞌajol can ri Natán.
\v 32 Y ri Natán reꞌ, rucꞌajol can ri David, y ri David rucꞌajol can ri Isaí, y ri Isaí rucꞌajol can ri Obed, y ri Obed rucꞌajol can ri Booz, y ri Booz rucꞌajol can ri Salmón, y ri Salmón rucꞌajol can ri Naasón.
\v 33 Y ri Naasón reꞌ, rucꞌajol can ri Aminadab, y ri Aminadab rucꞌajol can ri Aram, y ri Aram rucꞌajol can ri Esrom, y ri Esrom rucꞌajol can ri Fares, y ri Fares rucꞌajol can jun achi rubiniꞌan Judá.
\v 34 Y ri Judá reꞌ, rucꞌajol can ri Jacob, y ri Jacob rucꞌajol can ri Isaac, y ri Isaac rucꞌajol can ri Abraham, y ri Abraham rucꞌajol can ri Taré, y ri Taré rucꞌajol can ri Nacor.
\v 35 Y ri Nacor reꞌ, rucꞌajol can ri Serug, y ri Serug rucꞌajol can ri Ragau, y ri Ragau rucꞌajol can ri Peleg, y ri Peleg rucꞌajol can ri Heber, y ri Heber rucꞌajol can ri Sala.
\v 36 Y ri Sala reꞌ, rucꞌajol can ri Cainán, y ri Cainán rucꞌajol can ri Arfaxad, y ri Arfaxad rucꞌajol can ri Sem, y ri Sem rucꞌajol can ri Noé, y ri Noé rucꞌajol can ri Lamec.
\v 37 Y ri Lamec reꞌ, rucꞌajol can ri Matusalén, y ri Matusalén rucꞌajol can ri Enoc, y ri Enoc rucꞌajol can ri Jared, y ri Jared rucꞌajol can ri Mahalaleel, y ri Mahalaleel rucꞌajol can jun achi rubiniꞌan Cainán.
\v 38 Y ri Cainán reꞌ, rucꞌajol can ri Enós, y ri Enós rucꞌajol can jun achi rubiniꞌan Set, y ri Set rucꞌajol can ri Adán, y ri Adán ralcꞌual ri Dios.
\c 4
\s Ri itzel-vinük nrajoꞌ cꞌa que ntzak ta ri Jesús pa rukꞌaꞌ
\p
\v 1 Ri kꞌij tok xban cꞌa bautizar ri Jesús, rijaꞌ nojnük ránima riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu xtzolij-pe pa rakün-yaꞌ Jordán. Y ri Lokꞌolüj Espíritu reꞌ xbün cꞌa chin ri Jesús que xbe cꞌa pa tzꞌiran ruchꞌulef.
\v 2 Y chiriꞌ xcꞌuje-vi. Ri cuarenta kꞌij cꞌa xcꞌujeꞌ chiriꞌ, ri itzel-vinük nutij rukꞌij chirij richin ntzak ta pa rukꞌaꞌ. Y chupan ri jaruꞌ kꞌij xcꞌujeꞌ ri Jesús chupan ri lugar riꞌ, man jun vüy xucꞌux. Romariꞌ nnum rupan nunaꞌ rijaꞌ.
\v 3 Y jariꞌ cꞌo-apu ri itzel-vinük, y xbij chin ri Jesús: Rat nabij que rat Rucꞌajol ri Dios, y nnum apan. Tabanaꞌ cꞌa cheque ri abüj reꞌ que queꞌoc vüy.
\p
\v 4 Pero ri Jesús xbij chin: Tzꞌiban can chupan ri rutzij ri Dios, que ri achi nril chukaꞌ rucꞌaslen riqꞌuin ri rutzij ri Dios y man xe tüj cꞌa riqꞌuin ri vüy.
\p
\v 5 Y jariꞌ tok ri itzel-vinük xucꞌuaj ri Jesús pariꞌ jun nimalüj juyuꞌ, y xucꞌut ronojel tinamit richin ri ruchꞌulef chuvüch ri Jesús, pa jun vit rato.
\v 6 Y jariꞌ ri itzel-vinük xbij chin ri Jesús: Yin ninjüch pan akꞌaꞌ ri quikꞌij ri nimalüj tak tinamit reꞌ, y nyeꞌoc pan akꞌaꞌ richin nabün mandar pa quiviꞌ, roma pa nukꞌaꞌ yin ye jachon-vi can, y yin nquitiquer ninyaꞌ ronojel reꞌ chin achique na ri ninjoꞌ yin.
\v 7 Y si rat ncaxuqueꞌ chinuvüch y nayaꞌ nukꞌij, ronojel cꞌa reꞌ ntoc avichin, xbij ri itzel-vinük.
\p
\v 8 Pero ri Jesús jariꞌ tok xbij chin: Catel-e viqꞌuin rat Satanás, y man quinanük chic. Roma chupan ri rutzij ri Dios ri tzꞌiban can, nbij: Xaxe cꞌa ri Kajaf Dios tikayaꞌ rukꞌij, y xaxe chukaꞌ rijaꞌ ri tikasamajij, xbij ri Jesús chin ri itzel vinük.
\p
\v 9 Y jariꞌ chukaꞌ tok ri itzel-vinük xucꞌuaj ri Jesús, cꞌa pa tinamit Jerusalén, y jariꞌ más nüj benük-vi chicaj chin ri racho ri Dios, chiriꞌ xberuya-vi. Y tok yecꞌo chic chiriꞌ, ri itzel-vinük xbij chin ri Jesús: Tatorij-ka-aviꞌ chereꞌ, rat ri ncabin que rat Rucꞌajol ri Dios.
\v 10 Roma chupan ri rutzij ri Dios tzꞌiban can, nbij:
\q Ri Dios nyerutük ri ru-ángeles, richin ncatquichajij.
\q
\v 11 Y ncatquiliꞌej pa quikꞌaꞌ,
\q richin quiriꞌ man natopij tüj avakün chuvüch abüj.
\p
\v 12 Pero ri Jesús xbij chin ri itzel-vinük: Yin man ninbün tüj ri narayij rat, y nintij ta ri Dios. Roma ri rutzij ri Dios nbij que man tikatij ri Kajaf Dios.
\p
\v 13 Y tok ri itzel-vinük man jun chic xril richin nbün chin ri Jesús, richin nmacun ta, xuyaꞌ can caꞌi-oxiꞌ kꞌij.
\s Tok ri Jesús xutzꞌom ri rusamaj pa Galilea
\p
\v 14 Y ri Jesús xtzolij pa ruchꞌulef Galilea, y nojnük ránima riqꞌuin ri ruchukꞌaꞌ ri Lokꞌolüj Espíritu. Y pa conojel cꞌa tinamit ri yecꞌo-pe chunakaj ri Galilea, xapon rutzijol ri Jesús.
\v 15 Y rijaꞌ nucꞌut cꞌa ri rutzij ri Dios pa tak jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, ri achique tinamit napon-vi. Y ri vinük cꞌa ri nyeꞌacꞌaxan ri nbij, juis cꞌa nquiyalaꞌ rukꞌij.
\s Ri aj-Nazaret man nquitakej tüj ri Jesús
\p
\v 16 Ri Jesús xbe pa Nazaret, ri tinamit apeꞌ xqꞌuiy-vi. Y chupan ri kꞌij richin uxlanen, rijaꞌ xbe cꞌa chupan ri jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, cachiꞌel vi tubün. Y tok cꞌo chic chiriꞌ, rijaꞌ xpaꞌeꞌ cꞌa, richin nusiqꞌuij ri rutzij ri Dios.
\v 17 Y cꞌo cꞌa jun vuj ri rutzꞌiban can ri Isaías, jun achi ri xkꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can. Ja vuj reꞌ xjach pa rukꞌaꞌ ri Jesús, richin nusiqꞌuij chiquivüch ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ. Y tok ri Jesús xuricꞌ-ka ri vuj riꞌ, xril cꞌa ri nbij-vi:
\q
\v 18 Ri Lokꞌolüj Espíritu richin ri Ajaf Dios, cꞌo viqꞌuin yin,
\q roma xinrucha-vi-pe richin ninbij ri utzilüj tzij richin colonic cheque ri mebaꞌ cánima chuvüch ri Dios.
\q Xinrutük-pe chukaꞌ richin nyenvakꞌomaj vinük ri nkꞌoxon cánima pa rukꞌaꞌ ri mac.
\q Xinrutük-pe ri Dios richin ninbij cheque ri vinük ri yecꞌo preso pa rukꞌaꞌ ri mac, que nyetiquer nyecolotüj pa rukꞌaꞌ.
\q Xintak-pe chukaꞌ richin ninbün cheque ri vinük ye cachiꞌel moyiꞌ, que nyetzuꞌun.
\q Y ri Dios xinrutük-pe chukaꞌ richin nyencol ri vinük ri juis nquitij pokonül.
\q
\v 19 Y xinrutük-pe chukaꞌ richin ninbij cheque ri vinük que ja tiempo reꞌ tok ri Ajaf Dios nbün ri utz.
\p
\v 20 Y ri Jesús xubot can cꞌa ri vuj ri xusiqꞌuij chiquivüch ri vinük ri yecꞌo chupan ri jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios. Cꞌateriꞌ xuyaꞌ can chin jun ri nsamüj chiriꞌ, y xbetzꞌuyeꞌ cꞌa richin que ntzijon. Y ri vinük xeꞌ quicaꞌyen-quicaꞌyen cꞌa.
\v 21 Y rijaꞌ xchꞌo cꞌa y xbij: Jareꞌ chivüch rix vocomi nbanatüj-vi ri rubin can ri Dios chupan ri vuj ri tzꞌiban can cheke, xbij.
\p
\v 22 Y conojel cꞌa ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ, juis xkaꞌ chiquivüch ri Jesús. Y ri utzilüj tak tzij ri xerubij ri Jesús cheque, xeꞌ cꞌa xquicaꞌyej tok xcacꞌaxaj, roma man jun bey ye cacꞌaxalon ta tzij cachiꞌel ri xerubij rijaꞌ cheque. Y ri vinük riꞌ nquibilaꞌ chukaꞌ chiquivüch: ¿Man ja tüj comi reꞌ ri rucꞌajol ri José? nquibij.
\p
\v 23 Y ri Jesús xbij cheque: Yin nuyoꞌon vánima que rix ninuc-ka pa nuviꞌ: Si ri Jesús reꞌ ntiquer-vi nyerubanalaꞌ milagros, man ta xe cꞌa pa Capernaum nyerubanala-vi. Querubanalaꞌ cꞌa chukaꞌ chereꞌ pa rutinamit.
\p
\v 24 Y xbij chukaꞌ cheque ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ: Ri nkꞌalajrisan ri tzij ri bin chin roma ri Dios, man nquitakej tüj cꞌa tok napon pa rutinamit.
\v 25 Y yin ninbij que rix ivetaman ri xbanatüj tok man xbün tüj job oxiꞌ junaꞌ riqꞌuin nicꞌaj, pa ru-tiempo ri jun achi kavinak ri xkꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can, ri xubiniꞌaj Elías. Ketzij vi que juis ye qꞌuiy ri ixokiꞌ ye malcaniꞌaꞌ chereꞌ pan Israel, ri tiempo riꞌ, tok juis vayjül xpuꞌu chuvüch ri karuchꞌulef.
\v 26 Pero ri Dios man xutük tüj ri Elías chutoꞌic jun malcaꞌn-ixok chereꞌ pan Israel, pa ruruchꞌulef ri Elías cꞌo-vi. Rijaꞌ xutük-e ri Elías riqꞌuin jun malcaꞌn-ixok cꞌa pa jun tinamit rubiniꞌan Sarepta. Y ri tinamit Sarepta reꞌ, cꞌa chunakaj ri tinamit Sidón cꞌo-vi-apu.
\v 27 Y quiriꞌ chukaꞌ xcꞌulachitüj quiqꞌuin ri yavaꞌiꞌ pa ru-tiempo ri Eliseo, ri xkꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can. Pa ru-tiempo cꞌa ri Eliseo, chiriꞌ pan Israel ye qꞌuiy cꞌa ri ye yavaꞌiꞌ riqꞌuin ri jun yabil rubiniꞌan lepra. Pero ri Dios man xrajoꞌ tüj chukaꞌ que cꞌo ta jun ri xcꞌachojrisüs cheque ri cꞌo ri yabil riꞌ quichajin, xaxe cꞌa ri Naamán ri xrajoꞌ que xcꞌachojrisüs y rijaꞌ jun achi aj pa ruchꞌulef Siria.
\p
\v 28 Y ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ pa ri jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, tok xcacꞌaxaj ri xbij ri Jesús cheque, xcatüj coyoval tok xcacꞌaxaj que ri vinük ri man ye israelitas tüj nyetiquer nquicꞌul ri utz ri riqꞌuin ri Dios tok ri israelitas man xetiquer tüj.
\v 29 Y xebecatüj-pe, cꞌateriꞌ xquelesaj-e chuchiꞌ ri tinamit. Ri jun tinamit cꞌa reꞌ chuvüch jun juyuꞌ cꞌo-vi. Romariꞌ ri vinük xquicꞌuaj cꞌa ri Jesús cꞌa pariꞌ ri juyuꞌ richin nquitorij-ka.
\v 30 Pero ri Jesús cachiꞌel ye man jun ri vinük chuvüch. Choj xel-pe chiquicojol ri vinük y xbexule-pe.
\s Jun achi pa tinamit Capernaum, cꞌo jun itzel espíritu riqꞌuin
\p
\v 31 Cꞌateriꞌ ri Jesús xbe-ka pa tinamit Capernaum, jun chic tinamit ri cꞌo pa ruchꞌulef Galilea. Y chiriꞌ cꞌa cꞌo-vi tok xapon ri kꞌij richin uxlanen. Y romariꞌ rijaꞌ nutzijoj ri rutzij ri Dios cheque ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ pa nima-jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios.
\v 32 Y conojel cꞌa ri vinük ri quimolon-quiꞌ, xeꞌ xquicaꞌyej tok xcacꞌaxaj ri tijonic ri xuyaꞌ ri Jesús cheque, roma ri rutzij rijaꞌ nucꞌut que ri nbij rijaꞌ jariꞌ ri ncꞌatzinej que nban.
\p
\v 33 Y chiriꞌ pa ri jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, chiriꞌ chiquicojol ri vinük cꞌo cꞌa apu jun achi ri cꞌo jun itzel espíritu riqꞌuin. Y ri itzel espíritu ri cꞌo riqꞌuin ri achi, riqꞌuin ronojel ruchukꞌaꞌ xchꞌo.
\v 34 Ri espíritu riꞌ xbij cꞌa chin ri Jesús: ¿Achique najoꞌ cheke roj, Jesús aj-Nazaret? ¿Xapuꞌu cꞌa richin que nkujaqꞌuis? Yin vetaman rat achique rat y romariꞌ vetaman que rat rat lokꞌolüj vi y rat petenük riqꞌuin ri Dios, xbij.
\p
\v 35 Pero ri Jesús xbij chin ri itzel espíritu: Man cachꞌo chic. Catel-e.
\p Y ri itzel espíritu riꞌ xbün cꞌa chin ri achi achique chok qꞌuin cꞌo-vi, que xtzak pan ulef chiriꞌ chiquicojol ri vinük quimolon-quiꞌ. Y ri itzel espíritu reꞌ, choj xel-e riqꞌuin ri achi, y man jun chic xbün can chin.
\v 36 Y ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ, xsatz quicꞌuꞌx tok xquitzꞌet ri xbün ri Jesús, y nquibilaꞌ cꞌa chiquivüch: ¿Achique cꞌa ruchukꞌaꞌ ri rutzij ri achi reꞌ? Roma cꞌo rakalen ri tzij ri nchꞌo. Nucꞌut que ja ri nbij rijaꞌ ri ncꞌatzinej que nban. Ri itzel tak espíritu nquitakej rutzij y nyeꞌel, nquibij ri vinük chiquivüch.
\p
\v 37 Y ri vinük ri yecꞌo pa tak lugar ri yecꞌo-pe chunakaj ri Capernaum, xcacꞌaxaj chukaꞌ ri nyerubanalaꞌ ri Jesús. Chanin cꞌa xbiyin rutzijol ri Jesús.
\s Ri Jesús nucꞌachojrisaj ri rujiteꞌ ri Simón
\p
\v 38 Y chupan cꞌa ri kꞌij richin uxlanen riꞌ, ri Jesús xel cꞌa pe chiriꞌ pa ri jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios y choj xbe cꞌa pa racho ri jun rachibil rubiniꞌan Simón. Y chupan cꞌa ri kꞌij riꞌ ri rujiteꞌ ri Simón, yavaꞌ rubanun riqꞌuin jun nimalüj cꞌatün. Y ri yecꞌo chiriꞌ pa jay xquicꞌutuj favor chin ri Jesús pariꞌ ri yavaꞌ.
\v 39 Y rijaꞌ xluque-ka riqꞌuin ri yavaꞌ y xbij que tiqꞌuis-e ri cꞌatün chirij. Y xe cꞌa xbij quiriꞌ ri Jesús, jariꞌ xqꞌuis-e ri cꞌatün chirij ri yavaꞌ. Y ri ixok riꞌ, jariꞌ xbecatüj-pe y xuyaꞌ quivay ri Jesús y ri ye benük chirij.
\s Ri Jesús nyerucꞌachojrisaj cꞌa qꞌuiy yavaꞌiꞌ
\p
\v 40 Tok xka-ka yan cꞌa ka ri kꞌij chupan ri jun kꞌij riꞌ, conojel cꞌa ri vinük richin ri tinamit, ri yecꞌo yavaꞌiꞌ quiqꞌuin, xequicꞌuala-apu chuvüch ri Jesús. Ri yavaꞌiꞌ ri xequicꞌuala-apu ri vinük riꞌ, jalajoj cꞌa ruvüch yabil ri ntoc cheque. Y ri Jesús xuyaꞌ cꞌa rukꞌaꞌ pa quiviꞌ chiquijujunal ri yavaꞌiꞌ. Rijaꞌ xerucꞌachojrisaj cꞌa e.
\v 41 Ye qꞌuiy cꞌa cheque ri yavaꞌiꞌ reꞌ xa man choj tüj yabil ntoc cheque. Xa itzel tak espíritu yecꞌo quiqꞌuin. Pero ri Jesús xerelesaj-e chukaꞌ. Y tok ri itzel tak espíritu nyeꞌel cꞌa e quiqꞌuin ri yavaꞌiꞌ reꞌ, riqꞌuin cꞌa ruchukꞌaꞌ nquibij y nquibij: Ja rat ri Rucꞌajol ri Dios.
\p Y ri Jesús xerukꞌüt riqꞌuin ri rutzij y man xuyaꞌ tüj kꞌij cheque richin xechꞌo más. Roma ri itzel tak espíritu reꞌ quetaman que ja ri Jesús, jariꞌ ri Cristo.
\s Ri Jesús xbe pa ronojel tinamit richin ri ruchꞌulef Galilea chukꞌalajrisasic ri rutzij ri Dios
\p
\v 42 Y tok xsaker-pe rucaꞌn kꞌij, ri Jesús xel-e baꞌ pa tinamit. Rijaꞌ xbe pa tzꞌiran ruchꞌulef. Pero ri vinük xebe chucanoxic ri Jesús, y xbequila-pe. Ri vinük cꞌa reꞌ man ncajoꞌ tüj que nbe ri Jesús, rijeꞌ xcajoꞌ ta xquikꞌüt-ka.
\v 43 Pero ri Jesús xbij cheque: Yin ncꞌatzinej que nquibe pa chꞌaka chic tinamit, richin nintzijoj ri utzilüj rutzij ri Dios ri nchꞌo pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios, roma xa romariꞌ tok xintak-pe, xbij ri Jesús.
\p
\v 44 Y quiriꞌ xbün. Chiriꞌ pa ruchꞌulef Galilea, rijaꞌ nutzijoj cꞌa ri rutzij ri Dios pa tak jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios.
\c 5
\s Qꞌuiy cür xetzꞌamatüj roma jun milagro
\p
\v 1 Y jun kꞌij, tok ri Jesús cꞌo chiriꞌ chuchiꞌ ri lago rubiniꞌan Genesaret, juis cꞌa vinük xeꞌapon riqꞌuin, roma ncajoꞌ ncacꞌaxaj ri rutzij ri Dios. Y ri vinük reꞌ juis vi ye qꞌuiy, romariꞌ nquipitzꞌ ri Jesús.
\v 2 Pero rijaꞌ chanin xutzꞌet-apu caꞌiꞌ canoas yecꞌo can chuchiꞌ ri yaꞌ, y man jun cꞌo chiquipan. Roma ri cajaf ri canoas reꞌ ye tzꞌamoy tak cür, y ri hora riꞌ xa quitzꞌamon ruchꞌajic ri quiyaꞌl tzꞌambül-cür.
\v 3 Y jun cꞌa cheque ri canoas reꞌ richin ri Simón. Y chupan ri ru-canoa ri Simón, xoc-vi-e ri Jesús. Y rijaꞌ xbij cꞌa chin ri Simón que queꞌoc-apu baꞌ pariꞌ ri yaꞌ. Y rijaꞌ xtzꞌuye-ka chiriꞌ pa canoa, y xutzꞌom-pe xutijoj ri rutzij ri Dios cheque ri vinük.
\v 4 Tok ri Jesús xtaneꞌ richin nchꞌo quiqꞌuin ri vinük reꞌ, rijaꞌ xbij chin ri Simón: Jo-apu apeꞌ nim rupan ri yaꞌ, y queꞌiya-ka ri iyaꞌl tzꞌambül-cür.
\p
\v 5 Pero jariꞌ tok ri Simón xbij chin ri Jesús: Maestro, xbij chin. Roj junakꞌaꞌ xojcꞌaseꞌ richin xekacanoj cür, y xa man jun xkatzꞌom. Pero roma cꞌa ja rat ncabin que tikaya-ka ri yaꞌl tzꞌambül-cür pa yaꞌ, nkaya-ka.
\p
\v 6 Y tok xquiya-ka ri quiyaꞌl tzꞌambül-cür, yecꞌo na vi. Juis cꞌa cür xeꞌoc chupan ri yaꞌl, y romariꞌ ri yaꞌl xutzꞌom rukꞌachꞌixic roma ri calal ri cür.
\v 7 Romariꞌ ri achiꞌaꞌ tzꞌamoy tak cür reꞌ xquibün-apu retal cheque ri chꞌaka chic cachibil ri yecꞌo pa jun chic canoa, richin quepuꞌu chiquitoꞌic. Y ri cachibil xepuꞌu na vi chiquitoꞌic. Y ri caꞌiꞌ canoas xequinojsaj chi cür. Romariꞌ ri caꞌiꞌ canoas reꞌ jubama nyebe-ka chuxeꞌ ri yaꞌ.
\v 8 Y tok ri Simón ri nbix chukaꞌ Pedro chin, xutzꞌet que jun milagro ri xbanatüj quiqꞌuin ri cür, rijaꞌ xbexuqueꞌ chuvüch ri Jesús, y xbij chin: Ajaf, yin xa yin jun achi aj-mac, man cꞌuluman tüj cꞌa que ncacꞌuje-apu viqꞌuin, rat ri juis akꞌij.
\p
\v 9 Quereꞌ xbij ri Simón roma rijaꞌ man jun bey rutzꞌeton que quereꞌ ta nbanatüj. Y quiriꞌ chukaꞌ conojel ri ye benük chirij. Rijeꞌ xeꞌ xquicaꞌyej cꞌa tok xquitzꞌet que juis cür xequitzꞌom ri kꞌij riꞌ.
\v 10 Y chukaꞌ ri Jacobo y ri Juan, ri ye rachibil ri Simón, ri ye rucꞌajol ri jun achi rubiniꞌan Zebedeo, xeꞌ xquicaꞌyej tok xquitzꞌet ri xbanatüj. Romariꞌ ri Jesús xbij chin ri Simón: Man tisatz acꞌuꞌx cꞌa roma ri xatzꞌet. Ri rubanun-pe rat jun achi tzꞌamoy-cür, pero ri nbe-apu chikavüch, navetamaj chukaꞌ ncatoc tzꞌamoy tak vinük, richin quiriꞌ yinquitzeklebej.
\p
\v 11 Y ri achiꞌaꞌ tzꞌamoy tak cür reꞌ xequicꞌün-pe ri qui-canoas cꞌa chuchiꞌ ri yaꞌ. Ri achiꞌaꞌ reꞌ xquiyaꞌ can ri quisamaj y xquitzeklebej-e ri Jesús.
\s Ri Jesús nrelesaj-e ri yabil rubiniꞌan lepra chirij jun achi
\p
\v 12 Y tok ri Jesús xapon cꞌa pa jun tinamit, xapon cꞌa jun achi riqꞌuin, jun achi yavaꞌ riqꞌuin ri jun yabil rubiniꞌan lepra. Ri achi reꞌ, xe xutzꞌet ri Jesús, xbexuqueꞌ chuvüch y xulucuba-ka ri rujolon chuvüch. Y xbij chin ri Jesús: Ajaf, yin vetaman que ncatiquer nquinacꞌachojrisaj riqꞌuin ri nuyabil, pero man vetaman tüj achique nanuc pa nuviꞌ, xbij.
\p
\v 13 Y ri Jesús jariꞌ xutzꞌom-apu ri achi yavaꞌ riqꞌuin ri lepra y xbij chin: Ninjoꞌ que ncacꞌachoj. Tiqꞌuis cꞌa e ri yabil reꞌ chavij, xbij chin. Y xe xbij quiriꞌ ri Jesús, jariꞌ xqꞌuis-e ri lepra chirij ri achi.
\p
\v 14 Ri Jesús xuchilabej cꞌa e chin ri achi riꞌ que man tutzijoj cheque ri vinük ri xbanatüj riqꞌuin. Y xbij-e chin chukaꞌ: Vocomi xa choj cabiyin pa racho ri Dios, richin quiriꞌ teꞌacꞌutu-aviꞌ chuvüch ri sacerdote. Y tayaꞌ cꞌa ri nbij chupan ri vuj ri rutzꞌiban can ri Moisés. Chupan ri vuj riꞌ nbij ri ncꞌatzin que nayaꞌ rat, richin nakꞌalajrisaj chiquivüch ri vinük que rat chꞌajchꞌoj chic, xbij-e chin.
\p
\v 15 Pero ri Jesús más cꞌa xbiyin rutzijol, y juis cꞌa vinük nquimol-quiꞌ riqꞌuin. Yecꞌo cꞌa vinük ri nyepuꞌu riqꞌuin, ncajoꞌ ncacꞌaxaj ri rutzij ri Dios. Y yecꞌo cꞌa chꞌaka chic ncajoꞌ que nyecꞌachojrisüs-e roma rijaꞌ.
\v 16 Y rijaꞌ ja pa tzꞌiran ruchꞌulef nbe-vi, richin que nbün orar.
\s Ri Jesús nucꞌachojrisaj jun achi ri man ntiquer tüj nsilon ruchꞌacul
\p
\v 17 Y jun kꞌij cꞌa, yecꞌo cꞌa achiꞌaꞌ fariseos y yecꞌo chukaꞌ etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés ri xbequicꞌulu-quiꞌ ri apeꞌ cꞌo-vi ri Jesús. Yecꞌo cꞌa cheque rijeꞌ ri ye petenük cꞌa calaꞌ pa tak tinamit ri yecꞌo pa ruchꞌulef Galilea. Yecꞌo ye petenük pa tinamit Jerusalén y pa chꞌaka chic tinamit ri yecꞌo pa ruchꞌulef Judea. Ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri fariseos riꞌ ye tzꞌuyul-apu chiquicojol ri vinük ri nyeꞌacꞌaxan ri rutzij ri Dios ri nucꞌut ri Jesús chiquivüch. Y ri Jesús cꞌo ruchukꞌaꞌ ri Ajaf Dios riqꞌuin, richin nyerucꞌachojrisaj ri yavaꞌiꞌ.
\v 18 Y cꞌo cꞌa jun achi ri man ntiquer tüj nsilon ruchꞌacul rucꞌuan-apu chuvüch ruvarabül coma achiꞌaꞌ. Y rijeꞌ xcajoꞌ cꞌa xeꞌoc-apu pa jay cꞌa riqꞌuin ri Jesús, richin nquiya-apu ri quiyavaꞌ chuvüch.
\v 19 Pero ri achiꞌaꞌ riꞌ man xetiquer tüj xeꞌoc-apu chupan ri jay, roma juis ye qꞌuiy vinük quimolon-quiꞌ chiriꞌ. Romariꞌ rijeꞌ xquinuc que xejoteꞌ pariꞌ ri jay, y xquisol ri ruviꞌ. Y cꞌateriꞌ xquikasaj-ka ri varabül ri apeꞌ liꞌan-vi-e ri achi ri man ntiquer tüj nsilon ruchꞌacul. Ri yavaꞌ riꞌ cꞌa chuvüch ri Jesús xbecꞌuje-vi-ka, chiriꞌ chiquicojol ri vinük.
\v 20 Y tok ri Jesús xutzꞌet que ri achiꞌaꞌ ri ye ucꞌuayon-apu ri achi yavaꞌ, quiyoꞌon cánima riqꞌuin rijaꞌ, xbij chin ri achi yavaꞌ: Ri amac xecuyutüj.
\p
\v 21 Xe xcacꞌaxaj ri tzij riꞌ ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri achiꞌaꞌ fariseos, ri achiꞌaꞌ riꞌ jariꞌ xquitzꞌom nquinuc-ka: ¿Achique cꞌa achi reꞌ? ¿Y achique roma tok nbün que ja rijaꞌ ri Dios? ¿Roma achique ta cꞌa vinük ncuyun mac? Man jun. Xaxe ri Dios ri ncuyun mac, nquibij cꞌa pa tak cánima.
\p
\v 22 Pero ri Jesús jabel retaman ri nquinuc ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, y retaman chukaꞌ ri nquinuc ri achiꞌaꞌ fariseos. Romariꞌ rijaꞌ xbij cheque: ¿Achique cꞌa roma tok rix ninuc quereꞌ?
\v 23 Roma si yin nquitiquer ninbün chin ri jun achi reꞌ ri man ntiquer tüj nsilon ruchꞌacul, richin nbiyin-e y nbe, ¿nquitiquer ta comi ninbij chukaꞌ chin que nincuy rumac? ¿Achique nibij rix?
\v 24 Vocomi cꞌa, richin que rix nivetamaj que yin ri xinalüx chiꞌicojol cꞌo vuchukꞌaꞌ pa nukꞌaꞌ richin nincuy mac, titzꞌetaꞌ cꞌa, xbij rijaꞌ.
\p Y jariꞌ tok ri Jesús xbij chin ri achi ri man ntiquer tüj nsilon ruchꞌacul: Ninbij cꞌa chave: Cacatüj, tacꞌuaj-e la avarabül y cabiyin chiꞌavacho, xbij ri Jesús.
\p
\v 25 Y ri achi ri man ntiquer tüj nsilon ruchꞌacul, jariꞌ xpaꞌe-e. Chiquivüch conojel vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ xpaꞌe-e rijaꞌ. Y xucꞌol-e ri ruvarabül ri apeꞌ cotzꞌoban-vi-pe, y xbe. Y rijaꞌ juis cꞌa nuyaꞌ rukꞌij ri Dios ri xtzolij-e chiracho.
\v 26 Y conojel ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ, xsatz quicꞌuꞌx, roma man jun bey quitzꞌeton tüj que quiriꞌ nbanatüj. Ri vinük reꞌ cꞌa juis xquiyaꞌ rukꞌij ri Dios, y quixbin-quiꞌ nquibij: Chupan ri jun kꞌij reꞌ xekatzꞌet milagros ri man jun bey ye tzꞌeton.
\s Ri Jesús y ri Leví
\p
\v 27 Ri Jesús xel cꞌa pe chiriꞌ, y xutzꞌet cꞌa jun achi moloy-alcaval. Ri achi reꞌ rubiniꞌan Leví, y tzꞌuyul pa jun chꞌacüt, nucꞌul can ri alcaval ri ntojox can. Y ri Jesús xbij chin: Quinatzekelebej.
\p
\v 28 Y jariꞌ tok rijaꞌ xbecatüj-pe ri apeꞌ tzꞌuyul-vi, xuyaꞌ can ronojel ri cꞌo chiriꞌ, y xutzeklebej ri Jesús.
\p
\v 29 Y cꞌate baꞌ riꞌ, ri achi rubiniꞌan Leví xbün cꞌa jun nima-vaꞌin pa racho, jun nima-vaꞌin ri richin vi ri Jesús, pero chukaꞌ xeroyoj ri moloy tak alcaval y chukaꞌ chꞌaka chic vinük. Y conojel cꞌa riꞌ junan ye tzꞌuyul chuvüch mesa riqꞌuin ri Jesús y ri rachibilaꞌ.
\v 30 Y yecꞌo cꞌa etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y yecꞌo chukaꞌ achiꞌaꞌ fariseos ri yecꞌo-apu chiriꞌ. Y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri fariseos riꞌ, qꞌuiy cꞌa tzij nyequibila-apu chiquij ri rachibilaꞌ ri Jesús. Nyequibilaꞌ cꞌa apu cheque: ¿Achique roma tok rix nyixvaꞌ y nitij yaꞌ quiqꞌuin ri moloy tak alcaval y ri chꞌaka chic vinük ri xa ye aj-maquiꞌ? nquibij.
\p
\v 31 Pero ri Jesús xbij cheque ri achiꞌaꞌ fariseos y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés: Jun akꞌomanel man ja tüj ri ye utz ri nyerakꞌomaj. Rijaꞌ nyerakꞌomaj ri cꞌo quiyabil.
\v 32 Y romariꞌ yin man xinpuꞌu tüj chin nyencanoj vinük ri choj quicꞌaslen. Yin xinpuꞌu chin nyencanoj ri aj-maquiꞌ, ri ncꞌatzin que ntzolij-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, xbij ri Jesús.
\s Ri Jesús yecꞌo cosas ri xbün ri man junan tüj riqꞌuin ri xquibün ri vinük banun can
\p
\v 33 Y ri achiꞌaꞌ fariseos y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés xquicꞌutuj chin ri Jesús: ¿Achique roma tok ri rachibilaꞌ ri Juan quichaꞌon kꞌij richin man nyevaꞌ tüj, richin nyequibanalaꞌ oraciones chin ri Dios? Y quiriꞌ chukaꞌ nquibün ri cachibilaꞌ ri achiꞌaꞌ fariseos, pero ri avachibilaꞌ rat man quiriꞌ tüj nquibün, xa nyevaꞌ, xquibij chin.
\p
\v 34 Y ri Jesús xbij cheque: ¿Achique nibij rix? ¿Cꞌuluman comi que rix nibün que man nyevaꞌ tüj ri ye oyon pa jun cꞌulubic, tok xa cꞌa cꞌo na ri alaꞌ cꞌulubel quiqꞌuin? Man cꞌuluman tüj.
\v 35 Pero napon ri kꞌij tok ri alaꞌ reꞌ ntelesüs-e chiquicojol, y jariꞌ tok nquibün que man nyevaꞌ tüj richin nquibün orar.
\p
\v 36 Chukaꞌ ri Jesús xucusaj ri jun ejemplo reꞌ chiquivüch: Man jun vinük nrelesan jun cꞌojobül chin jun tziük cꞌacꞌaꞌ, y cꞌateriꞌ nucusaj ta richin nucꞌojoj jun tziük ri xa tziekꞌ chic. Roma si cꞌo jun ri nbanun quiriꞌ, cꞌayuf. Roma nukupij-ka ri tziük cꞌacꞌaꞌ richin nrelesaj jun cꞌojobül, y ri cꞌojobül reꞌ xa man nucꞌün tüj ri jun rutziek ri xa tziekꞌ chic.
\v 37 Y quiriꞌ chukaꞌ man jun nyoꞌon cꞌacꞌaꞌ vino chupan jun tzꞌun cꞌojlibül ri xa tziekꞌ chic. Roma si quiriꞌ nban, y ri tzꞌun xa man nyukuk tüj chic, ri tzꞌun nbojboꞌ y ntix-e ri vino chupan. Y ri tzꞌun chukaꞌ man jun chic ncꞌatzin-vi.
\v 38 Pero chupan jun cꞌacꞌaꞌ cꞌojlibül, utz nyaqueꞌ cꞌacꞌaꞌ vino, roma cꞌa nyukuk na jabel y man nbojboꞌ tüj. Ri vino nyaqueꞌ cꞌa jabel chupan.
\v 39 Y man jun ri rukumun vino ri cꞌo yan chic junaꞌ yacül, y cꞌateriꞌ nrajoꞌ ri cꞌacꞌaꞌ vino. Man quiriꞌ tüj. Roma xa nbij: Ri vino ri cꞌo yan chic tiempo yacül jariꞌ ri más utz, nbij.
\c 6
\s Ri Jesús xutijoj que cꞌo modo chuvüch ri Dios que ncꞌuxux vüy chupan ri kꞌij richin uxlanen
\p
\v 1 Pa jun kꞌij richin uxlanen, ri Jesús y ri rachibilaꞌ nyecꞌo apu cꞌa pa jun ulef ticon ruvüch riqꞌuin trigo. Y ri rachibilaꞌ cꞌo cꞌa ruvi-trigo nyequichꞌup-e, y ri ruviꞌ ri trigo riꞌ nyequibiyilaꞌ pa quikꞌaꞌ. Y ja ri ruvüch ri trigo, nquicꞌux.
\v 2 Romariꞌ tok yecꞌo achiꞌaꞌ fariseos xquibij cheque ri rachibilaꞌ ri Jesús: ¿Achique cꞌa roma rix nibiyilaꞌ ri trigo pan ikꞌaꞌ ri kꞌij reꞌ? Ri kꞌij reꞌ, kꞌij richin uxlanen y man utz tüj richin nban samaj, xquibij.
\p
\v 3 Pero ri Jesús xchꞌo-apu cheque, y xbij: ¿Man jun bey comi itzꞌeton ri jun tzij ri tzꞌiban can pariꞌ ri xquibün ri rey David y ri ye rachibil, chupan ri ojer can tiempo, tok juis xenum quipan?
\v 4 Ri David xbe chucanoxic vüy chiriꞌ pa racho ri Dios, y xa ja ri lokꞌolüj tak caxlan-vüy ri xbejach-pe chin. Rijaꞌ xucꞌux ri lokꞌolüj tak caxlan-vüy riꞌ, y xuyaꞌ chukaꞌ cheque ri ye benük chirij. Y man riqꞌuin tüj riꞌ, man mac tüj ri xquibün. Y riꞌ xaxe ri sacerdotes cꞌo quikꞌaꞌ chin, xbij ri Jesús.
\p
\v 5 Y ri Jesús xbij chukaꞌ cheque ri achiꞌaꞌ fariseos: Ri Rajaf ri kꞌij richin uxlanen ja yin, ri xinalüx chiꞌicojol, xbij.
\s Ri Jesús xucꞌachojrisaj jun achi chakiꞌj ri rajquikꞌaꞌ (ru-mano derecha)
\p
\v 6 Pa jun chic cꞌa kꞌij richin uxlanen, ri Jesús y ri rachibilaꞌ xebe pa jun jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, y xutzꞌom cꞌa quitijoxic ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ. Y chiquicojol ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ, cꞌo cꞌa jun achi ri chakiꞌj ri rajquikꞌaꞌ (ru-mano derecha).
\v 7 Roma cꞌa riꞌ yecꞌo cheque ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y yecꞌo chukaꞌ achiꞌaꞌ fariseos ri nquinachaj-apu ri Jesús, kꞌalüj riꞌ si nucꞌachojrisaj ri achi, richin quiriꞌ nquisujuj que ri Jesús xsamüj chupan ri jun kꞌij richin uxlanen riꞌ.
\v 8 Pero ri Jesús jabel retaman ri nyetajin nquinuc ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri achiꞌaꞌ fariseos riꞌ. Y ri Jesús xbij chin ri achi chakiꞌj ri rukꞌaꞌ: Cacꞌo-pe chiriꞌ pa nicꞌaj.
\p Y ri achi jariꞌ xcatüj-pe apeꞌ tzꞌuyul-vi, y xbepaꞌeꞌ apeꞌ ri xbix-vi chin roma ri Jesús.
\v 9 Xpuꞌu cꞌa ri Jesús xbij cheque ri vinük ri yecꞌo chiriꞌ: Vocomi ninjoꞌ cꞌa nincꞌutuj chive: ¿Más comi cꞌuluman nban ri utz pa jun kꞌij richin uxlanen o ri itzel? ¿Ri ncol jun vinük chuvüch ri camic o ri ncamsüs? ¿Achique ninuc rix? xbij.
\p
\v 10 Y ri Jesús xerutzꞌetaꞌ cꞌa conojel ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ. Xchꞌo chin ri achi ri yavaꞌ rukꞌaꞌ, y xbij: Tayukuꞌ la akꞌaꞌ.
\p Y ri achi xaxe xuyuk ri rukꞌaꞌ cachiꞌel ri xbix chin roma ri Jesús, xa jariꞌ xchojmir can ri rukꞌaꞌ.
\v 11 Pero ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri achiꞌaꞌ fariseos ri yecꞌo-apu chiriꞌ, xcatüj coyoval. Y ri achiꞌaꞌ reꞌ nquitzꞌetela-quiꞌ, y nquicꞌutulaꞌ chukaꞌ chiquivüch achique nquinuc nquibün chin ri Jesús.
\s Tok ri Jesús xeruchaꞌ ri doce apóstoles
\p
\v 12 Y jun kꞌij, ri Jesús xbe cꞌa pariꞌ ri juyuꞌ richin xberubanaꞌ orar. Y junakꞌaꞌ cꞌa xcꞌaseꞌ richin xtzijon riqꞌuin ri Dios pan oración.
\v 13 Y chupan cꞌa ri cumaj yan rucaꞌn kꞌij, rijaꞌ xeroyoj ri achiꞌaꞌ ri nyetzekleben-vi richin. Chiquicojol cꞌa ri achiꞌaꞌ riꞌ, xeruchaꞌ ye doce, y xbij apóstoles cheque.
\v 14 Ri ye doce ri xeruchaꞌ ri Jesús, ja ri Simón ri xbij chukaꞌ Pedro chin, y ri Andrés ri ye quichakꞌ-quiꞌ, ri Jacobo, ri Juan, ri Felipe, ri Bartolomé,
\v 15 ri Mateo, ri Tomás, ri Jacobo ri rucꞌajol jun achi rubiniꞌan Alfeo, ri Simón ri cꞌo quiqꞌuin ri achiꞌaꞌ quibiniꞌan cananistas,
\v 16 ri Judas ri ruchakꞌ ri Jacobo, y ri Judas Iscariote ri xcꞌayin richin ri Jesús.
\s Ri Jesús nukꞌalajrisaj rutzij ri Dios y nyerucꞌachojrisaj yavaꞌiꞌ
\p
\v 17 Y jariꞌ tok ri Jesús y ri ye ru-apóstoles xeka-pe pariꞌ ri juyuꞌ, y xebecꞌuje-ka quiqꞌuin ri chꞌaka chic achibilaꞌ chiriꞌ pa jun takꞌaj. Y chiriꞌ juis vinük chukaꞌ quimolon-quiꞌ. Yecꞌo vinük ye petenük pa tinamit Jerusalén y pa chꞌaka chic tinamit ri yecꞌo pa ruchꞌulef Judea, y yecꞌo chukaꞌ ye petenük cꞌa calaꞌ chuchi-mar, ri cꞌa calaꞌ pa tinamit Tiro y Sidón. Yecꞌo cꞌa cheque ri vinük reꞌ ye petenük richin ncacꞌaxaj ri rutzij ri Dios ri nutzijoj ri Jesús, y yecꞌo cꞌa ye petenük richin nyecꞌachojrisüs-e roma ri Jesús.
\v 18 Y yecꞌo cꞌa chukaꞌ vinük ri yecꞌo pa pokonül pa quikꞌaꞌ ri itzel tak espíritu ri yecꞌo quiqꞌuin. Xeꞌelesüs chukaꞌ e ri itzel tak espíritu riꞌ roma ri Jesús.
\v 19 Y conojel ri vinük ye yavaꞌiꞌ ncajoꞌ cꞌa nquitzꞌom-apu ri rutziek ri Jesús, roma rijaꞌ cꞌo ruchukꞌaꞌ riqꞌuin richin nucꞌachojrisaj ronojel ruvüch yabil.
\s Ri jabel quiquicot y ri juyaꞌ quivüch
\p
\v 20 Y jariꞌ tok ri Jesús xerutzꞌet-apu ri rachibilaꞌ y xbij cheque: Jabel iquicot rix ri mebaꞌ ivánima chuvüch ri Dios, roma nyixoc-vi pa rukꞌaꞌ rijaꞌ.
\p
\v 21 Jabel iquicot rix ri ninum ri ivánima chuvüch ri Dios, roma ri Dios nbün cꞌa chive que nquicot ri ivánima.
\p Jabel iquicot rix ri ntokꞌ ri ivánima chuvüch ri Dios, roma ri Dios nujül ri ivokꞌej riqꞌuin tzeꞌen.
\p
\v 22 Jabel iquicot chukaꞌ rix ri nyixetzelüs coma ri vinük, rix ri nyixquikotaj-pe chiquicojol, rix ri nyixyokꞌ, rix ri itzel nyixtzꞌet roma ja ri nubiꞌ yin ri itaken, y ronojel ruvüch pokonül reꞌ nicochꞌ voma yin ri xinalüx chiꞌicojol.
\v 23 Y tok ncꞌulachij ronojel reꞌ, quixquicot cꞌa juis, y quixropin chukaꞌ roma quicot, roma nim rajil-ruqꞌuexel nicꞌul chilaꞌ chicaj. Roma quiriꞌ chukaꞌ ri pokonül ri xquicꞌusalaꞌ ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri xbix cheque roma ri Dios, ojer can. Rijeꞌ xquicꞌusalaꞌ pokonül pa quikꞌaꞌ ri quixquin-quimamaꞌ can ri vinük ri nyeꞌetzelan ivichin rix vocomi.
\p
\v 24 Y rix beyomaꞌ, juyaꞌ ivüch cꞌa, roma xicꞌusaj yan jun cꞌaslen juis jabel chuvüch ri ruchꞌulef. Jacꞌa ri kꞌij ri ye petenük chivij man ye quiriꞌ tüj chic.
\p
\v 25 Rix chukaꞌ ri nyixvaꞌ jabel, juyaꞌ ivüch, roma napon cꞌa ri kꞌij tok nitij vayjül.
\p Rix ri jabel nyixtzeꞌen vocomi, juyaꞌ ivüch, roma napon ri kꞌij tok ntoc ri okꞌej iviqꞌuin, roma ri bis.
\p
\v 26 Y rix xa juyaꞌ ivüch tok ninimirsüs ikꞌij coma ri vinük ri xa man ye richin tüj ri Dios. Roma ri quixquin-quimamaꞌ can rijeꞌ xa xquiyaꞌ quikꞌij ri xebin que ye kꞌalajrisüy rutzij ri Dios y xa man quiriꞌ tüj.
\s Queꞌijoꞌ ri nyeꞌetzelan ivichin
\p
\v 27 Pero rix ri rixcꞌo chereꞌ viqꞌuin vocomi, ri nquinivacꞌaxaj-vi, tivacꞌaxaj cꞌa ri ninbij chive: queꞌijoꞌ cꞌa ri nyeꞌetzelan ivichin, y xaxe ri utz tibanaꞌ cheque ri vinük ri nyecꞌululaꞌan ivichin.
\v 28 Ticꞌutuj cꞌa chin ri Dios que nyerubün bendecir ri vinük ri nyerayin itzel pan iviꞌ, y chukaꞌ man queꞌimestaj pan i-oración ri nyebanun chive que nicꞌusaj pokonül.
\v 29 Y si cꞌo cꞌa jun nyixchꞌayon, man cꞌa tiyaꞌ ruqꞌuexel chin. Utz cꞌa que niyaꞌ chic iviꞌ pa rukꞌaꞌ jun bey. Y si cꞌo cꞌa chukaꞌ jun vinük numüj-e jun atziek ri cachiꞌel coton, man cꞌa tabisoj nayaꞌ chukaꞌ e jun chic atziek chin.
\v 30 Achique na cꞌa vinük ri cꞌo nucꞌutuj chave, tayaꞌ chin ri nrajoꞌ. Y si cꞌo jun vinük ri cꞌo numüj-e chave, man jun bey chic cꞌa tachꞌojij chin.
\v 31 Y rix utz tibanaꞌ quiqꞌuin ri vinük, roma rix man nkaꞌ ta chivüch cꞌa que ri vinük itzel quinaꞌoj iviqꞌuin.
\p
\v 32 Y si rix xaxe ri vinük ri nyejoꞌon ivichin ri nyeꞌijoꞌ, man cꞌayuf tüj. Roma achique na vinük ntiquer nbanun quiriꞌ. Quiriꞌ chukaꞌ ri vinük juis ye itzel, nyequijoꞌ ri nyejoꞌon quichin rijeꞌ.
\v 33 Si rix, xaxe ri vinük ri nyebanun utz chive, xaxe cheque rijeꞌ nibün-vi utz chukaꞌ, man cꞌayuf tüj. Quiriꞌ chukaꞌ ri vinük juis ye itzel, nquibün utz cheque ri vinük ri nyebanun utz cheque rijeꞌ.
\v 34 Si rix niyaꞌ jun cosa chin jun vinük pa kajic, roma nivoyobej ri kajbül richin, man cꞌayuf tüj. Roma ri vinük juis ye itzel nyequiya-ka pa kajic ri qui-cosas chiquivüch rijeꞌ, richin quiriꞌ cꞌo nquichꞌüc can chirij.
\v 35 Pero rix man tibün quiriꞌ. Xa queꞌijoꞌ ri vinük ri nyeꞌetzelan ivichin. Queꞌitolaꞌ. Y tok rix niyaꞌ pa kajic jun i-cosa, man cꞌa tivoyobej ri kajbül richin. Richin quiriꞌ nim ri rajil-ruqꞌuexel ri nicꞌul, y nkꞌalajin cꞌa que rix ralcꞌual chic ri nimalüj lokꞌolüj Dios ri cꞌo chilaꞌ chicaj. Rijaꞌ jabel runaꞌoj quiqꞌuin ri vinük juis ye itzel, y jabel runaꞌoj quiqꞌuin ri man jun bey nyematioxin tüj. Quiriꞌ cꞌa chukaꞌ tibanaꞌ rix.
\v 36 Tijoyovaj quivüch ri vinük, xa cachiꞌel ri nujoyovaj kavüch roj ri Katataꞌ Dios.
\s Man queꞌitzꞌetaꞌ ri vinük xaxe richin que itzel nyixchꞌo chiquij
\p
\v 37 Man jun bey tibün que nyeꞌitzꞌetaꞌ ri vinük xaxe richin chi itzel nyixchꞌo chiquij, y ri Dios man nbün tüj chukaꞌ quiriꞌ iviqꞌuin rix. Man tirayij que ri vinük ncꞌatzinej que nquitoj ri itzel ri nyequibanalaꞌ, y ri Dios man nbün tüj chukaꞌ quiriꞌ iviqꞌuin rix. Ticuyuꞌ quimac ri vinük y ri Dios quiriꞌ chukaꞌ nbün iviqꞌuin rix.
\v 38 Si rix riqꞌuin ronojel ivánima nyeꞌitoꞌ ri vinük riqꞌuin ri ncꞌatzin, ri Dios nuyaꞌ chukaꞌ ri rajil-ruqꞌuexel chive. Ri rajil-ruqꞌuexel nuyaꞌ chive ri Dios, juis qꞌuiy. Nupulisaj ri iyaconabal. Y cachiꞌel ri nibün rix quiqꞌuin ri vinük, quiriꞌ chukaꞌ nbün ri Dios iviqꞌuin rix.
\p
\v 39 Y ri Jesús xbij cꞌa chukaꞌ jun ejemplo cheque. Rijaꞌ xbij cꞌa: ¿Cꞌo comi jun moy ri ntiquer ta nuyukej jun chic moy, y man ta nyetzak pa tak jul?
\v 40 Y quiriꞌ chukaꞌ man jun cꞌa estudiante ri más ta rukꞌij que chuvüch ri ru-maestro. Man jubaꞌ tüj. Nretamaj na ronojel ri ncꞌatzin, cꞌateriꞌ junan nbün-e riqꞌuin ri ru-maestro.
\p
\v 41 ¿Y achique roma tok rat ja ri vit kꞌayis cꞌo pa runakꞌ-ruvüch ri a-hermano ri natzꞌet chanin y man nanaꞌ tüj ri cheꞌ kꞌatül pa runakꞌ-avüch rat? Ri ejemplo reꞌ nbij cꞌa que man tikanimirsaj ri rumac jun hermano y nkachꞌutinirsaj-ka ri nimalüj tak kamac roj.
\v 42 Y man tabij cꞌa chukaꞌ chin ri a-hermano: Tayaꞌ kꞌij chuve richin ninvelesaj ri vit kꞌayis kꞌatül pa runakꞌ-avüch, y man nayaꞌ tüj ka cuenta chin ri cheꞌ kꞌatül pa runakꞌ-avüch rat. Ri ejemplo reꞌ nbij cꞌa que man tabij chin jun a-hermano que man camacun chic, tok xa ja chukaꞌ ri nabün rat. Man nayaꞌ tüj ka pa cuenta ri amac. Xa caꞌiꞌ apalüj. Nabey tachojmirsaj na ka ri acꞌaslen rat, cꞌateriꞌ utz natoꞌ ri a-hermano.
\s Jun cheꞌ nyetamüx ruvüch xaxe riqꞌuin ri ruvüch ri nuyaꞌ
\p
\v 43 Y man jun utzilüj cheꞌ nuyaꞌ ta itzel tak ruvüch. Man jun chukaꞌ cheꞌ ri man utz tüj, nuyaꞌ ta utzilüj tak ruvüch.
\v 44 Ri cheꞌ netamüx ruvüch si utz o man utz tüj, roma ri ruvüch ri nuyaꞌ, si utz o man utz tüj. Roma ri kꞌayis juis quiqꞌuixal man nquiyaꞌ tüj higo, nixta uva.
\v 45 Y quiriꞌ cꞌa ri achi. Ri achi utz, ja ri utz ri nbün y nbij, roma ja ri utz ri cꞌo pa ránima. Jacꞌa ri achi itzel, ja ri itzel ri nbün y ri nbij, roma ja ri itzel ri cꞌo pa ránima. Roma jun vinük jacꞌa ri cꞌo pa ránima ri nbij.
\s Ri ejemplo pariꞌ ri caꞌiꞌ jay
\p
\v 46 ¿Y achique cꞌa chukaꞌ roma tok rix nibij: Ajaf, Ajaf, nibilaꞌ chuve, y xa man nibün tüj ri ninbij yin chive?
\v 47 Romariꞌ ri vinük ri npuꞌu viqꞌuin, ri nracꞌaxaj ri nutzij y nbün ri ninbij chin,
\v 48 junan riqꞌuin ri jun achi ri xupabaꞌ jun racho. Nabey, xbün-ka ri jul richin ri ru-cimiento ri jay, y pan abüj xucꞌot-vi-ka ri jul riꞌ. Cꞌateriꞌ xuyaꞌ ri ru-cimiento ri jay, y xutzꞌom cꞌa samaj. Y tok cꞌachojnük chic cꞌa ri jay, xqꞌuiy-pe ri rakün-yaꞌ. Y ri rakün-yaꞌ riꞌ xberilaꞌ ri jay. Pero ri jay man xsilon tüj, man riqꞌuin tüj que ri rakün-yaꞌ juis nimarnük, y juis ruchukꞌaꞌ.
\v 49 Pero ri vinük ri npuꞌu viqꞌuin richin nracꞌaxaj ri nutzij, y man nbün tüj ri ninbij chin, junan riqꞌuin ri jun achi ri xupabaꞌ jun racho, y xa man xuyaꞌ tüj ru-cimiento. Y tok ri rakün-yaꞌ xbeqꞌuiy-pe, xberilaꞌ ri jay. Ri jay riꞌ xtzak y xqꞌuis chiriꞌ.
\c 7
\s Ri Jesús nucꞌachojrisaj jun achi rusamajel jun Capitán
\p
\v 1 Tok ri Jesús xtaneꞌ chi tzij chiquivüch ri vinük, rijaꞌ xbe pa tinamit Capernaum.
\v 2 Y chiriꞌ pa tinamit cꞌo jun achi Capitán. Y ri achi riꞌ cꞌo jun rusamajel achi ri juis nrajoꞌ, pero yavaꞌ, y xa jubama ncom yan ka.
\v 3 Y tok ri Capitán xracꞌaxaj cꞌa pariꞌ ri Jesús, rijaꞌ xerutük chꞌaka rajatük tak achiꞌaꞌ ri cꞌo quikꞌij, achiꞌaꞌ israelitas, richin quiriꞌ nquicꞌutuj favor chin ri Jesús que tipuꞌu baꞌ richin ncꞌachojrisaj can ri rusamajel ri Capitán.
\v 4 Y tok ri rajatük tak achiꞌaꞌ xeꞌapon riqꞌuin ri Jesús, juis cꞌa xquicꞌutuj favor chin. Y xquibij chukaꞌ chin: Cꞌuluman-vi cꞌa que nabün ri jun favor riꞌ chin ri Capitán.
\v 5 Roma rijaꞌ juis nkurujoꞌ roj israelitas, y chukaꞌ xbün jun jay apeꞌ nkamol-vi-kiꞌ, apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, xquibij.
\p
\v 6 Y ri Jesús xbe cꞌa chiquij ri rajatük tak achiꞌaꞌ ri ye takon-pe roma ri Capitán. Y tok ri Jesús y ri ye benük chirij nakaj chic cꞌa nyeꞌapon yan chiracho ri Capitán, rijaꞌ xerutük cꞌa pe chꞌaka chic vinük ri quetaman ruvüch, chucꞌulic ri Jesús. Y ri achiꞌaꞌ riꞌ xquibij-pe cꞌa chin ri Jesús: Ajaf, ri achi ri roj takayon-pe chiꞌacꞌulic rubin cꞌa pe: Ajaf, man tayaꞌ cꞌa más asamaj voma yin, yin xa jun aj-mac y romariꞌ man cꞌuluman tüj chave que ncatoc pa vacho.
\v 7 Y jariꞌ ri xbanun chuve que xinna-vi. Que man cꞌuluman tüj que ja yin ri xinapon aviqꞌuin. Rat xaxe cꞌa tabij que ncꞌachoj ri nusamajel, y ncꞌachoj.
\v 8 Y vetaman-vi que quiriꞌ nbanatüj, roma yin, cꞌo jun ri nbin chuve ri ncꞌatzinej que ninbün. Y chukaꞌ yecꞌo achiꞌaꞌ ye yoꞌon pa nukꞌaꞌ yin. Tok ninbij cꞌa chin jun achi ri cꞌo pa nukꞌaꞌ que tibiyin, xa nbe-vi. Y si ninbij chukaꞌ chin jun chic cheque ri achiꞌaꞌ ri yecꞌo pa nukꞌaꞌ que tipuꞌu, xa npuꞌu-vi chukaꞌ. Y tok ninbij cꞌa chin ri nusamajel que tabanaꞌ reꞌ, xa nbün-vi chukaꞌ, nbij-pe, xquibij ri achiꞌaꞌ chin ri Jesús.
\p
\v 9 Y ri Jesús xeꞌ xucaꞌyej tok xracꞌaxaj ri xquibij ri achiꞌaꞌ chin. Xeꞌ xucaꞌyej tok xracꞌaxaj ri rutakon-e rubixic ri Capitán. Y ri Jesús jariꞌ xerutzꞌetaꞌ ri vinük ri ye benük chirij, y xbij cꞌa cheque: Ketzij ninbij chive, que ri achi ri takayon-pe rubixic ri tzij reꞌ, ruyoꞌon-vi ránima viqꞌuin. Y man jun cꞌa nuvinak israelita ri vilon ri ruyoꞌon ta ránima viqꞌuin, cachiꞌel ri jun achi reꞌ.
\p
\v 10 Y tok xetzolij ri vinük ri ye takon-pe roma ri Capitán, xquitzꞌet cꞌa que ri achi samajel, y yavaꞌ cꞌo can, man jun chic yabil cꞌo chirij.
\s Ri Jesús nucꞌasoj jun camnük alaꞌ ral jun malcaꞌn-ixok
\p
\v 11 Jun chic cꞌa kꞌij, ri Jesús xbe pa jun tinamit rubiniꞌan Naín, y ye benük chukaꞌ ri rachibilaꞌ chirij. Y juis cꞌa chukaꞌ vinük ri ye tzekel-e chiquij.
\v 12 Tok ri Jesús y ri ye benük chirij nakaj chic chin nyeꞌapon-apu pa tinamit Naín, xquitzꞌet cꞌa que cꞌamon-pe jun camnük richin nyemukux can. Ri camnük riꞌ jun alaꞌ, ral jun malcaꞌn-ixok. Ri malcaꞌn-ixok riꞌ, xaxe cꞌa ri jun ral-alaꞌ ri cꞌo, y jariꞌ ri benük chumukic vocomi. Y juis cꞌa vinük ri nyepochiꞌij richin ye benük chirij chumukic ri camnük.
\v 13 Y tok ri Ajaf Jesús xutzꞌet ruvüch ri ixok ri xcom-e ri ral, xujoyovaj ruvüch, y xbij cꞌa chin: Man catokꞌ chic cꞌa.
\p
\v 14 Y ri Jesús xutzꞌom-apu ri ru-cajón ri camnük, y ri ye ucꞌuayon-e richin ri camnük xepaꞌe-ka chiriꞌ. Y rijaꞌ xbij chin ri camnük alaꞌ: Chave rat nquichꞌo-vi. Cacatüj.
\p
\v 15 Y tok ri Jesús xbij quiriꞌ, ri camnük alaꞌ xcatüj, y xbetzijon-pe. Y ri Jesús xujüch-e cꞌa ri alaꞌ chin ri ruteꞌ.
\p
\v 16 Tok ri vinük xquitzꞌet ri xbanatüj, conojel juis xquixbij-quiꞌ. Y xquiyaꞌ rukꞌij ri Dios chukaꞌ, y nquibilaꞌ cꞌa: Vocomi xbekꞌalajin-pe jun nimalüj achi chikacojol, ri nkꞌalajrisan ri rutzij ri Dios. Vocomi ri Dios xutük-pe jun ri nyoꞌon ri utzilüj rusipanic chikacojol roj ri rutinamit, xquibij ri vinük.
\p
\v 17 Y ri xbün ri Jesús chupan ri kꞌij riꞌ, xetamüx chiriꞌ pa Judea, y xetamüx chukaꞌ pa tak tinamit ri yecꞌo-pe chunakaj ri Judea.
\s Ri Juan Bautista yecꞌo ri xerutük cꞌa riqꞌuin ri Jesús, roma nrajoꞌ nretamaj si ja rijaꞌ ri Cristo
\p
\v 18 Y ri Juan Bautista xracꞌaxaj cꞌa ronojel, roma ja ri rachibilaꞌ rijaꞌ ri xebetzijon chin. Romariꞌ rijaꞌ xeroyoj ye caꞌiꞌ cheque ri rachibilaꞌ,
\v 19 y xerutük-e riqꞌuin ri Jesús. Xerutük-e richin xbequicꞌutuj chin: ¿Ja rat ri Cristo ri oyoben? ¿O xa cꞌa nkoyobej jun chic? Quiriꞌ xbij-e cheque.
\v 20 Y ri ye rutakon-e ri Juan, xeꞌapon cꞌa riqꞌuin ri Jesús. Y rijeꞌ xquibij cꞌa chin: Ri Juan Bautista roj rutakon-pe aviqꞌuin, richin nkacꞌutuj chave: ¿Ja rat ri Cristo ri oyoben? ¿O xa cꞌa cꞌo chic na jun ri nkoyobej? xquibij.
\p
\v 21 Y tok yecꞌo-ka chiriꞌ cꞌa ri ye caꞌiꞌ rachibilaꞌ ri Juan, ri Jesús ye qꞌuiy cꞌa vinük xerucꞌachojrisaj riqꞌuin ri quiyabil. Xerucꞌachojrisalaꞌ chukaꞌ vinük riqꞌuin nimalüj tak yabil. Xerelesalaꞌ chukaꞌ itzel tak espíritu ri yecꞌo quiqꞌuin chꞌaka vinük, y xbün chukaꞌ cheque ri moyiꞌ que xetzuꞌun.
\v 22 Y jariꞌ tok ri Jesús xbij cheque ri ye caꞌiꞌ rachibilaꞌ ri Juan: Vocomi quixtzolij, y titzijoj chin ri xitzꞌet can y xivacꞌaxaj-e chereꞌ. Titzijoj chin ri Juan achique rubanic tok ri moyiꞌ nyetiquer nyetzuꞌun-e, achique rubanic tok ri vinük ri man nyetiquer tüj nyebiyin roma ri ye jetzꞌ, nyebiyin-e jabel, y achique rubanic tok ri ye yavaꞌiꞌ riqꞌuin ri yabil lepra nyecꞌachoj. Titzijoj chukaꞌ chin ri achique rubanic tok ri man ncacꞌaxaj tüj, nyecꞌachoj, ri caminakiꞌ nyecꞌastüj, y ri vinük ri mebaꞌ cánima chuvüch ri Dios, ninbij ri utzilüj tzij richin colonic cheque.
\v 23 Y tibij chukaꞌ chin que jun vinük cachiꞌel rijaꞌ, ri ruyoꞌon ránima viqꞌuin y man jun bey nquirumalij tüj can, jabel ruquicot, xbij-e cheque, y xebe.
\p
\v 24 Y tok ri ye caꞌiꞌ achiꞌaꞌ ri ye rutakon-pe ri Juan xetzolij, ri Jesús xerubilaꞌ cꞌa utzilüj tak tzij pariꞌ ri Juan chiquivüch ri vinük yecꞌo chiriꞌ. Y quereꞌ cꞌa ri nbij ri Jesús cheque ri vinük: ¿Achique ri xbeꞌitzꞌetaꞌ rix chiriꞌ chupan ri tzꞌiran ruchꞌulef? ¿Xitzꞌet comi rix jun achi chiriꞌ ri cachiꞌel aj ri nbe calaꞌ nbe calaꞌ pa rukꞌaꞌ ri cakikꞌ?
\v 25 ¿Achique cꞌa ri xbeꞌitzꞌetaꞌ rix chiriꞌ? ¿Xitzꞌet comi rix jun achi ri jabel tak tziük ye rucusan? Man quiriꞌ tüj. Ri achiꞌaꞌ ye cucusalon tziük quiriꞌ, jabel ri yecꞌo-vi. Rijeꞌ nyecꞌujeꞌ pa tak cacho ri reyes.
\v 26 ¿Pero achique ri xbeꞌitzꞌetaꞌ rix chiriꞌ pa tzꞌiran ruchꞌulef? ¿Jun achi ri nkꞌalajrisan ri bin chin roma ri Dios ri xitzꞌet chiriꞌ? Jaꞌ. Ri achi ri xitzꞌet chiriꞌ ja vi riꞌ ri rusamaj. Pero cꞌo cꞌa chukaꞌ jun chic samaj ri yoꞌon pa rukꞌaꞌ.
\v 27 Y pariꞌ cꞌa ri Juan nchꞌo-vi ri Dios chupan ri rutzij ri tzꞌiban can, tok nbij:
\q Nintük cꞌa jun achi nabey,
\q richin que nuchojmirsaj ri bey apeꞌ napon-vi ri Cristo.
\q Quiriꞌ nbij ri Dios.
\m
\v 28 Y tivetamaj cꞌa, que ye janiꞌ achiꞌaꞌ ri ye kꞌalajrisüy rutzij ri Dios ri ye alaxnük chuvüch ri ruchꞌulef, man jun cꞌa ri más cꞌo ta rukꞌij que chuvüch ri Juan Bautista. Rijaꞌ nim vi rukꞌij. Jacꞌa vocomi, conojel cꞌa ri nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios, más cꞌa nimakꞌ quikꞌij. Y ri más coꞌol cheque rijeꞌ, más nim que chuvüch ri Juan.
\p
\v 29 Y chiriꞌ yecꞌo cꞌa qꞌuiy vinük y moloy tak alcaval ri ye banun bautizar roma ri Juan. Y tok rijeꞌ xcacꞌaxaj ri xbij ri Jesús, xquibij que ri Dios jabel choj.
\v 30 Y ja ri achiꞌaꞌ fariseos y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés man xcajoꞌ tüj xquicꞌul ri runucun ri Dios que quichin rijeꞌ chukaꞌ. Rijeꞌ man xcajoꞌ tüj que xeban bautizar roma ri Juan.
\v 31 Y ri Ajaf Jesús xbij: ¿Achique comi ninbij pariꞌ ri vinük richin ri tiempo reꞌ? ¿Y achique chok qꞌuin ye junan vi?
\v 32 Ri vinük reꞌ xa ye junan riqꞌuin ri jun catzꞌanin ri nquibün ri acꞌualaꞌ pa tak bey. Ri acꞌualaꞌ reꞌ riqꞌuin cuchukꞌaꞌ nquibij chiquivüch, y nquibij cꞌa chupan ri catzꞌanin: Xojkꞌojoman riqꞌuin xul chivüch y man xixxajoꞌ tüj roma quicot. Xkabixaj bix richin bis chivüch y man xixokꞌ tüj, nquibij ri acꞌualaꞌ pa catzꞌanin. Y ye quiriꞌ ri vinük riꞌ, man jun ri nkaꞌ chiquivüch.
\v 33 Roma tok xcꞌulun-pe ri Juan Bautista, rijaꞌ man xucꞌux tüj caxlan-vüy, man xutij tüj chukaꞌ ri ruyaꞌal-uva. Jacꞌa rix xibij chin que rijaꞌ cꞌo itzel espíritu riqꞌuin.
\v 34 Y tok xinka-pe yin, ri xinalüx chiꞌicojol, nincꞌux caxlan-vüy, y nintij chukaꞌ ruyaꞌal-uva. Y rix xibij chuve que xe vaꞌin ninjoꞌ, y xibij chukaꞌ que yin jun kꞌabarel, que yin cachibil ri moloy tak alcaval, y yin cachibil chukaꞌ ri vinük ri aj-maquiꞌ nibij rix cheque.
\v 35 Pero ri etamabül richin ri Dios nkꞌalajin pa quicꞌaslen ri vinük ri nyeniman richin, xbij ri Jesús.
\s Ri xbanatüj tok ri Jesús xapon pa racho jun fariseo rubiniꞌan Simón
\p
\v 36 Y cꞌo cꞌa jun achi fariseo ri xoyon richin ri Jesús. Xroyoj richin jun vaꞌin pa racho. Y tok ri Jesús xapon cꞌa pa racho ri achi, xtzꞌuyeꞌ cꞌa apu chuvüch mesa, richin ri vaꞌin.
\v 37 Y chupan ri tinamit riꞌ, cꞌo cꞌa jun ixok ri itzel rucꞌaslen. Y ri ixok riꞌ xracꞌaxaj cꞌa que ri Jesús cꞌo pa racho ri jun achi fariseo, romariꞌ rijaꞌ xapon chiriꞌ. Y rijaꞌ rucꞌuan-apu chukaꞌ jun bambül, ri banun riqꞌuin jun abüj rubiniꞌan alabastro. Ri bambül riꞌ cꞌo-e jun jubulüj akꞌon chupan.
\v 38 Y ri ixok riꞌ xapon cꞌa riqꞌuin ri Jesús, rijaꞌ juis cꞌa ntokꞌ. Y ri ruyaꞌal tak runakꞌ-ruvüch ri ixok riꞌ nyeka-ka chirij rakün ri Jesús. Rijaꞌ nyerusulaꞌ cꞌa rakün ri Jesús, riqꞌuin ri rusmal tak ruviꞌ. Ri ixok riꞌ nyerutzꞌubalaꞌ chukaꞌ ri rakün ri Jesús, y xuyaꞌ chukaꞌ ri jubulüj akꞌon chirij ri rakün.
\v 39 Y ri achi fariseo ri xoyon richin ri Jesús, tok xutzꞌet ri xbün ri ixok, xunuc-ka: Si ta ri Jesús ketzij vi que kꞌalajrisüy richin ri rutzij ri Dios, nunabej ta achique ntzꞌamon la rakün, y achique chi vinük la ixok laꞌ. Roma la jun ixok laꞌ itzel ri rucꞌaslen, xbij-ka pa ránima.
\v 40 Y ri Jesús xbij chin ri achi fariseo ri xoyon richin: Simón, cꞌo jun ri ninjoꞌ ninbij chave.
\p Ri Simón xbij chin: Ajaf, ¿achique cꞌa ri najoꞌ nabij chuve?
\p
\v 41 Y ri Jesús xbij chin: Yecꞌo cꞌa ye caꞌiꞌ achiꞌaꞌ cꞌo quicꞌas riqꞌuin jun achi ri nyoꞌon tumin pa kajic. Jun cheque ri achiꞌaꞌ riꞌ, voꞌoꞌ ciento quetzales rucꞌas, y ri jun chic, cincuenta quetzales rucꞌas.
\v 42 Pero roma cꞌa ri achiꞌaꞌ riꞌ man nyetiquer tüj nquitoj ri quicꞌas, ri achi ri yoꞌon tumin pa kajic cheque, xbij que man tiquitoj chic, xa tiqꞌuis quiriꞌ, xbij cheque. Y ri Jesús xbij chukaꞌ chin ri Simón ri fariseo: Vocomi cꞌa tabij chuve, ¿Achique cꞌa cheque ri ye caꞌiꞌ achiꞌaꞌ riꞌ ri más najoꞌon richin ri achi ri nyoꞌon tumin pa kajic?
\p
\v 43 Ri Simón xbij: Yin ninbij que ja ri más qꞌuiy rucꞌas xbün riqꞌuin.
\p Jaꞌ, quiriꞌ, xbij ri Jesús chin ri Simón.
\p
\v 44 Y ri Jesús nutzꞌet ri ixok tok xbij chin ri Simón ri fariseo: ¿Natzꞌet ri ixok reꞌ? Yin tok xinoc-pe chereꞌ pan avacho, man xayaꞌ tüj nuyaꞌ chꞌajbül-vakün. Jacꞌa ri ixok reꞌ xeruchꞌüj ri vakün riqꞌuin ri ruyaꞌal tak runakꞌ-ruvüch, y xerusuꞌ riqꞌuin ri rusmal tak ruviꞌ.
\v 45 Chukaꞌ tok xinoc-pe man xinatzꞌubaj tüj richin xinabün saludar. Jacꞌa ri ixok reꞌ, ja ri vakün ri ye rutzꞌuban hasta que jampeꞌ xinoc-pe.
\v 46 Rat chukaꞌ man xakꞌij tüj aceite pa nuviꞌ tok xinoc-pe. Jacꞌa ri ixok reꞌ, jubulüj akꞌon ri xuyalaꞌ chirij ri vakün.
\v 47 Romariꞌ ninbij chave rat Simón, que ri ixok reꞌ juis nrajoꞌ ri Jun ri xcuyun ri rumac. Roma ri janipeꞌ mac ri ye rubanalun xecuyutüj yan. Jacꞌa ri xa man qꞌuiy tüj ri rumac ri xecuy, xa man quiriꞌ tüj nrajoꞌ ri Jun ri xcuyun ri rumac.
\p
\v 48 Y ri Jesús xbij chin ri ixok: Ri amac xecuyutüj yan.
\p
\v 49 Y ri vinük ri ye oyon roma ri Simón ri fariseo y junan yecꞌo riqꞌuin ri Jesús chiriꞌ chuvüch mesa, nquibilaꞌ cꞌa chiquivüch: ¿Achique cꞌa chi achi reꞌ? Roma nyerucuy mac chukaꞌ, nquibij.
\p
\v 50 Y ri Jesús xbij chin ri xtün: Xacolotüj, roma ri xayaꞌ avánima viqꞌuin. Vocomi cꞌa, catzolij. Ri avánima xril yan uxlanen.
\c 8
\s Ixokiꞌ ri xetoꞌon richin ri Jesús
\p
\v 1 Caꞌi-oxiꞌ kꞌij cꞌunük ronojel riꞌ, ri Jesús xutzꞌom cꞌa nbe pa tak nimakꞌ y cocoj tinamit, y ye doce rachibilaꞌ ye benük chirij. Y rijaꞌ nutzijoj ri utzilüj rutzij ri Dios ri nchꞌo pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios.
\v 2 Y yecꞌo chukaꞌ caꞌi-oxiꞌ ixokiꞌ ri ye tzekel-e chirij. Ri ixokiꞌ riꞌ, jariꞌ ri ye rucꞌachojrisan ri Jesús y relesalon itzel tak espíritu chiquij. Chiquicojol cꞌa ri ixokiꞌ riꞌ benük ri María, ri nbix Magdalena chin chukaꞌ. Y ja riqꞌuin ri ixok riꞌ xeꞌelesüs-e ye siete itzel tak espíritu, roma ri Jesús.
\v 3 Chiquicojol ri ixokiꞌ ri ye tzekel chirij ri Jesús, benük ri jun ixok ri rubiniꞌan Juana, rixjayil ri jun achi rubiniꞌan Chuza. Y ri achi riꞌ jun rusamajel ri Herodes. Chukaꞌ benük ri jun ixok rubiniꞌan Susana. Y yecꞌo chukaꞌ chꞌaka chic ixokiꞌ ri ye benük ri nyetoꞌon chukaꞌ richin ri Jesús. Ri ixokiꞌ riꞌ xequilij ri Jesús y ri rachibilaꞌ.
\s Ri ejemplo pariꞌ ri ijaꞌ
\p
\v 4 Y riqꞌuin ri Jesús juis qꞌuiy vinük xquimol-quiꞌ, vinük ri nyepuꞌu pa chꞌaka chic tinamit. Romariꞌ ri jun kꞌij riꞌ, tok juis chic ye qꞌuiy vinük quimolon-quiꞌ riqꞌuin, rijaꞌ xbij jun ejemplo cheque:
\v 5 Cꞌo cꞌa jun achi ri xbejopin ijaꞌ. Y tok ri achi njopin chic ijaꞌ, jubaꞌ cꞌa chin ri ijaꞌ xtzak pa bey, romariꞌ ri vinük yecꞌo pariꞌ. Y riqꞌuin chic xepuꞌu ri chꞌipaꞌ ri nyebe chicaj, xquicꞌux-e ri ijaꞌ riꞌ.
\v 6 Y chꞌaka chic ijaꞌ xtzak chucojol tak abüj. Ri ijaꞌ riꞌ richin xel-pe, xel-pe. Jacꞌa tok xpuꞌu ruvüch ri kꞌij, xechakiꞌj-ka, roma man rüx tüj ri ulef apeꞌ xtzak-ka-vi ri ijaꞌ.
\v 7 Y baꞌ chic ijaꞌ xtzak chucojol kꞌayis cꞌo quiqꞌuixal. Y tok xeꞌel-pe, junan xeqꞌuiy quiqꞌuin ri qꞌuix. Pero roma ri qꞌuix juis xeqꞌuiy, ri ticoꞌn xekꞌayisüs pa quikꞌaꞌ.
\v 8 Y ri chꞌaka chic cꞌa ijaꞌ xka-ka pa jun utzilüj ulef, y jabel xeqꞌuiy. Y xquiyalaꞌ jujun ciento quivüch jujun ijaꞌ, xbij.
\p Y tok rubin chic ka riꞌ ri Jesús, riqꞌuin cꞌa ruchukꞌaꞌ xchꞌo, y xbij: Ri cꞌo cꞌa ruxiquin, tracꞌaxaj cꞌa ri xinbij, xbij cheque.
\s Ri ncꞌatzin-vi jun ejemplo
\p
\v 9 Y ri rachibilaꞌ ri Jesús xquicꞌutuj cꞌa chin que achique cꞌa ri nrajoꞌ nukꞌalajrisaj chiquivüch riqꞌuin ri jun ejemplo riꞌ.
\v 10 Y ri Jesús xbij cheque: Man jun bey bin ta can jabel pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios, pero chive rix yoꞌon cꞌa kꞌij que nivetamaj. Jacꞌa cheque ri vinük ri man nyetaken tüj vichin, riqꞌuin ejemplos nquichꞌo-vi quiqꞌuin, richin quiriꞌ choj nquitzꞌetaꞌ y man nquitzꞌet tüj jabel ri nquitzꞌet, y richin que choj ncacꞌaxaj y man nkꞌax ta cheque ri ncacꞌaxaj.
\s Ri Jesús nbij achique ntel-vi chi tzij ri ejemplo pariꞌ ri ijaꞌ
\p
\v 11 Y quereꞌ cꞌa ri nbij ri ejemplo riꞌ: Ri ijaꞌ junan nbün riqꞌuin ri rutzij ri Dios.
\v 12 Ri baꞌ ijaꞌ ri xtzak-ka pa bey, junan riqꞌuin ri rutzij ri Dios tok nacꞌaxüx coma ri vinük. Ri itzel-vinük junanin npuꞌu, y nrelesaj-e ri rutzij ri Dios pa tak cánima ri vinük riꞌ, richin quiriꞌ ri vinük riꞌ man tiquitakej ri Dios, y man quecolotüj chukaꞌ.
\v 13 Y ri ijaꞌ ri xtzak can chucojol tak abüj, nchꞌo-vi cꞌa pariꞌ ri rutzij ri Dios ri nacꞌaxüx coma ri vinük. Ri vinük riꞌ juis cꞌa nyequicot tok nquicꞌul ri rutzij ri Dios pa tak cánima. Pero roma cꞌa ri man nucꞌün tüj ka ruxeꞌ jabel ri rutzij ri Dios pa tak cánima, man nlayuj tüj cꞌa ri quicot quiqꞌuin, xa jun caꞌi-oxiꞌ oc kꞌij nquiyaꞌ cánima riqꞌuin ri Dios. Y tok nyetijox cꞌa, man cꞌayuf tüj richin nquiyaꞌ can ri Dios.
\v 14 Ri ijaꞌ ri xtzak chucojol tak kꞌayis ri cꞌo quiqꞌuixal nchꞌo-vi cꞌa pariꞌ ri rutzij ri Dios ri nacꞌaxüx coma ri vinük. Pero ri vinük riꞌ xa nyejikꞌ roma ja ri ncꞌatzin chin ri quicꞌaslen chereꞌ chuvüch ri ruchꞌulef ri nquinuc, nyejikꞌ chupan ri quibeyomal y chukaꞌ chupan ri nyequirayilaꞌ. Y man nquicꞌuan tüj jun utzilüj cꞌaslen, y man nyeqꞌuiy tüj chupan ri rutzij ri Dios. Y romariꞌ man qꞌuiy tüj chꞌaka chic nyetaken ri rutzij ri Dios
\v 15 Y ri ijaꞌ ri xtzak pa jun utzilüj ulef, nchꞌo-vi cꞌa pariꞌ ri rutzij ri Dios ri nacꞌaxüx coma ri vinük. Rijeꞌ riqꞌuin ronojel cánima ncacꞌaxaj y nquibün ri nbij. Chi jumul quiyoꞌon cánima riqꞌuin ri Dios, y nquicꞌuan jun utzilüj cꞌaslen y nyeqꞌuiy chupan ri rutzij ri Dios. Y romariꞌ ye qꞌuiy chꞌaka chic nyetaken ri rutzij ri Dios.
\s Ri ejemplo pariꞌ jun kꞌakꞌ richin sük
\p
\v 16 Y man jun vinük chukaꞌ ri nutzij jun kꞌakꞌ y cꞌateriꞌ nrajoꞌ nutzꞌapij o nuyaꞌ ta apu chuxeꞌ ri ruchꞌat. Man quiriꞌ tüj nbün. Ri kꞌakꞌ riꞌ ncꞌatzin richin ncanox jun cꞌojlibül apeꞌ ntzꞌuyubüs-vi, richin quiriꞌ ri nyeꞌoc-apu pa jay nyetzuꞌun jabel.
\v 17 Y man jun ri evan can, ri man ta nbekꞌalajin-pe. Y chukaꞌ man jun ri tzꞌapin can rij, ri xa man ta nbekꞌalajin-pe y ntel-pe chuvüch-sük.
\p
\v 18 Y quiriꞌ, si rix nivacꞌaxaj ri rutzij ri Dios, tiyacaꞌ cꞌa ka pa tak ivánima. Roma ri cꞌo cꞌa ruyacon pa ránima, nucꞌul cꞌa más. Jacꞌa ri nracꞌaxan ri rutzij ri Dios y xa man nuyüc tüj ka pa ránima, ri jaruꞌ ri nunuc que ruchajin, hasta riꞌ ntelesüs pa rukꞌaꞌ, xbij ri Jesús.
\s Ri ruteꞌ y ri ye ruchakꞌ ri Jesús
\p
\v 19 Y ri ruteꞌ y ri ye ruchakꞌ ri Jesús xepuꞌu cꞌa apeꞌ cꞌo-vi rijaꞌ. Pero man xetiquer tüj cꞌa xeꞌapon-apu riqꞌuin rijaꞌ, roma juis ye qꞌuiy vinük quimolon-quiꞌ riqꞌuin ri Jesús.
\v 20 Y xbix cꞌa apu chin ri Jesús: Ri ateꞌ y ri ye achakꞌ rat coyoben chuvüch-jay, ye petenük chin ncatquitzꞌetaꞌ.
\p
\v 21 Pero rijaꞌ xbij: Ja ri vinük ri nyeꞌacꞌaxan y nquibün ri nbij ri rutzij ri Dios, jariꞌ ri nteꞌ y ri ye nchakꞌ, xbij ri Jesús.
\s Xkꞌalajin ri ruchukꞌaꞌ ri Jesús tok xukꞌüt ruchukꞌaꞌ ri cakikꞌ y ri yaꞌ
\p
\v 22 Y jun kꞌij, ri Jesús rachibilan ri rachibilaꞌ, xoc-e pa jun canoa. Y cꞌateriꞌ xbij cheque: Joꞌ la lojcꞌan chic ruchi-yaꞌ. Y xebe.
\p
\v 23 Y ri Jesús xvür-e, tok quitzꞌamon-e bey pariꞌ ri yaꞌ. Quitzꞌamon cꞌa bey tok xpuꞌu jun cakikꞌ juis nim chiriꞌ pariꞌ ri yaꞌ. Romariꞌ ri canoa apeꞌ ye benük-vi, xutzꞌom nnoj-pe yaꞌ chupan, y riqꞌuin riꞌ man cꞌayuf tüj nbe chuxeꞌ yaꞌ ri canoa. Pa cꞌayuf cꞌa yecꞌo-vi.
\v 24 Xepuꞌu cꞌa ri rachibilaꞌ xquicꞌasoj ri Jesús, y xquibij chin: ¡Ajaf! ¡Ajaf! Vocomi nkucom, xquibij chin.
\p Y ri Jesús xcatüj cꞌa pe, y xbij: Tiqꞌuis-e ri cakikꞌ y titane-ka ri nbolkoꞌt ri yaꞌ.
\p Y quiriꞌ xbanatüj. Ri cakikꞌ xqꞌuis-e, y ri nbolkoꞌt ri yaꞌ xtane-ka.
\v 25 Cꞌateriꞌ ri Jesús xbij cheque ri rachibilaꞌ: ¿Achique roma tok man xiyaꞌ tüj ivánima viqꞌuin?
\p Pero ri achibilaꞌ quixbin-quiꞌ. Xeꞌ xquicaꞌyej tok xquitzꞌet ri xbanatüj y xquicꞌutulaꞌ chiquivüch: ¿Achique cꞌa chi achi reꞌ? Roma nchꞌo cheque ri cakikꞌ y ri yaꞌ, y nquitakej rutzij.
\s Ri Jesús nyerelesaj itzel tak espíritu riqꞌuin jun aj-Gadara
\p
\v 26 Y ri Jesús y ri rachibilaꞌ xeꞌapon cꞌa ri lojcꞌan-apu ruchi-yaꞌ, chiriꞌ pa jun lugar rubiniꞌan Gadara, ri cꞌo-apu chuvüch ri ruchꞌulef Galilea.
\v 27 Y tok ri Jesús xka-ka can chupan ri canoa, xapon jun achi aj pa tinamit riqꞌuin. Y ri achi riꞌ cꞌo chic cꞌa qꞌuiy tiempo ri yecꞌo-pe itzel tak espíritu riqꞌuin. Manak rutziek nucusaj, nixta man ncꞌujeꞌ tüj pa racho. Xa ja ri camposanto richin ri tinamit riꞌ, ri cꞌunük racho.
\v 28 Y ri achi riꞌ, xe xutzꞌet ri Jesús, jariꞌ xbexuqueꞌ chuvüch. Y riqꞌuin cꞌa ruchukꞌaꞌ nchꞌo-apu chin ri Jesús, y nbij cꞌa: Rat Jesús ri Rucꞌajol ri nimalüj Dios, ¿achique roma tok nquinanük? Tabanaꞌ jun favor man quinayaꞌ pa kꞌoxomül.
\p
\v 29 Ri achi xbij quereꞌ roma ri Jesús xbij chin ri itzel espíritu cꞌo riqꞌuin, que tel-e chiriꞌ. Roma qꞌuiy tiempo cꞌo-pe ri itzel espíritu riꞌ riqꞌuin. Y roma chukaꞌ riꞌ ri vinük quitzꞌamon ye quiximilon rukꞌa-rakün ri achi riꞌ riqꞌuin chꞌichꞌ y cadenas, pero man ye tiquernük tüj chirij. Roma ri achi riꞌ nyerukꞌüj ri cadenas ri ye ximiyon richin, y ri itzel espíritu cꞌo riqꞌuin nbün cꞌa chin que nbe pa tzꞌiran ruchꞌulef.
\v 30 Y ri Jesús xucꞌutuj cꞌa chin ri achi: ¿Achique abiꞌ?
\p Y ri achi xbij: Legión nubiꞌ, xbij.
\p Quiriꞌ xbij ri achi roma ye juis ri itzel tak espíritu ri yecꞌo riqꞌuin, y ri tzij Legión ntel chi tzij que ye qꞌuiy.
\v 31 Y ri itzel tak espíritu riꞌ juis xquicꞌutuj favor chin ri Jesús, que si nyerelesaj-e riqꞌuin ri achi, man querutük-e cꞌa chupan ri qui-lugar conojel ri itzel tak espíritu, xquibij.
\v 32 Y roma chunakaj apu ri lugar riꞌ, pariꞌ jun juyuꞌ, juis ye qꞌuiy ak nyevaꞌ, romariꞌ ri itzel tak espíritu xquicꞌutuj favor chin ri Jesús que tuyaꞌ kꞌij cheque richin nyeꞌoc quiqꞌuin ri ak riꞌ. Y ri Jesús xbij cheque que utz.
\v 33 Y ri itzel tak espíritu jariꞌ xeꞌel-e riqꞌuin ri achi, y xebeꞌoc quiqꞌuin ri ak. Conojel cꞌa ri ak riꞌ xquitzꞌom canin chuvüch jun juyuꞌ paꞌül-paꞌül, y jicꞌ xebetzak-ka pa yaꞌ. Y chiriꞌ xejikꞌ-vi conojel ri ak riꞌ.
\p
\v 34 Y ri nyeyukꞌun quichin ri ak riꞌ, tok xquitzꞌet ri xcꞌulachitüj, xeꞌanmüj. Y rijeꞌ xbequiyalaꞌ rutzijol pa tinamit y pa kꞌayis chukaꞌ.
\v 35 Y ri vinük ri xeꞌacꞌaxan-pe ri xcꞌulachitüj, xepuꞌu richin xquitzꞌetaꞌ. Tok ri vinük riꞌ xeka-pe riqꞌuin ri Jesús, xquitzꞌet cꞌa que ri achi ri xeꞌelesüs ri itzel tak espíritu chirij, tzꞌuyul cꞌa apu riqꞌuin ri Jesús. Rucusan rutziek, y man nbün tüj chic cꞌa ri cachiꞌel ri rubanun-pe. Pero ri vinük riꞌ xa nquixbij-quiꞌ tok xquitzꞌet ri achi riꞌ.
\v 36 Y xtzijos chukaꞌ cheque ri ketzij ri xcꞌulachitüj. Ronojel riꞌ xtzijos cheque coma ri vinük ri xetzꞌeton tok xeꞌelesüs ri itzel tak espíritu chirij ri achi, roma ri Jesús.
\v 37 Riqꞌuin cꞌa ri xcꞌulachitüj ronojel riꞌ, ri vinük ri aj chiriꞌ pa Gadara xquicꞌutuj cꞌa favor chin ri Jesús que man ticꞌuje-ka chiriꞌ. Ri vinük ri aj chiriꞌ xquibij quiriꞌ roma ri juis quixbin-quiꞌ. Roma cꞌa riꞌ ri Jesús ye rachibilan ri rachibilaꞌ xoc-e pa canoa, richin nbe.
\v 38 Y ri achi ri xeꞌelesüs ri itzel tak espíritu chirij, nucꞌutuj cꞌa favor chin ri Jesús que tuyaꞌ kꞌij chin richin nbe chirij. Pero richin que ntzolij ri achi, ri Jesús xbij cꞌa chin:
\v 39 Catzolij chiꞌavacho, y teꞌatzijoj ri xbün ri Dios chave rat, xbij.
\p Y ri achi xberutzijoj na vi chiracho, y cheque conojel ri vinük pa rutinamit xutzijoj ri xbün ri Jesús chin rijaꞌ.
\s Ri Jesús xbün jun milagro riqꞌuin jun ixok y riqꞌuin ri jun vit xtün ri xa camnük chic
\p
\v 40 Y tok ri Jesús ye rachibilan ri rachibilaꞌ xtzolij cꞌa lojcꞌan chic ruchiꞌ ri yaꞌ, ri vinük yecꞌo chiriꞌ, riqꞌuin juis quicot xquicꞌul-apu, roma ri vinük riꞌ ja rijaꞌ ri coyoben.
\v 41 Xapon cꞌa chukaꞌ jun achi rubiniꞌan Jairo. Ri achi cꞌa riꞌ cꞌo jun rusamaj chupan ri jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios y ja rijaꞌ ri cachiꞌel tataꞌaj chiriꞌ. Ri achi rubiniꞌan Jairo xbexuqueꞌ chuvüch ri Jesús, y xucꞌutuj favor chin que tibe cꞌa chirij pa racho,
\v 42 roma xaxe ri jun vit rumiꞌal cꞌo, ri cꞌo laꞌük doce rujunaꞌ y ncom yan ka. Y tok ri Jesús y ri ye benük chirij xquitzꞌom-e bey richin nyebe pa racho ri Jairo, juis ye qꞌuiy vinük xetzeke-e chirij. Y roma juis ye qꞌuiy ri vinük ri ye benük, man utz tüj nyebiyin
\p
\v 43 Chiquicojol cꞌa ri vinük, benük jun ixok yavaꞌ. Ri ixok reꞌ cꞌo yan doce junaꞌ yavaꞌ riqꞌuin ntel ruquiqꞌuel. Xuqꞌuis yan cꞌa ronojel rutumin, roma benük chic quiqꞌuin qꞌuiy akꞌomanelaꞌ, y man jun cheque ri akꞌomanelaꞌ rubanun ta rakꞌoman ri ruyabil.
\v 44 Ri ixok riꞌ xjel-apu cꞌa riqꞌuin ri Jesús, pero ja ri chirij, y xberutzꞌamaꞌ cꞌa can baꞌ ri ruchi-rutziek ri Jesús. Y jariꞌ xcꞌachoj can ri ruyabil ri ruchajin.
\p
\v 45 Y jariꞌ tok ri Jesús xucꞌutuj: ¿Achique ri xintzꞌamon?
\p Y roma ri conojel rijeꞌ nquibij que man jun quitzꞌamon, ri Pedro y ri chꞌaka chic achibilaꞌ xquibij chin ri Jesús: Ajaf, rat najoꞌ navetamaj achique xatzꞌamon. Pero chereꞌ cꞌayuf richin navetamaj, roma juis ye qꞌuiy vinük nquipitzꞌ-quiꞌ y nquinimila-quiꞌ chavij, y rat nacꞌutuj: ¿Achique xintzꞌamon?
\p
\v 46 Y jariꞌ tok ri Jesús xbij: Cꞌo jun ri xintzꞌamon, roma xinnaꞌ que cꞌo jun ri xincꞌachojrisaj riqꞌuin ri vuchukꞌaꞌ cꞌo viqꞌuin, xbij.
\p
\v 47 Y ri ixok tok xutzꞌet que xa xnabex, nbarbot xxuque-pe chuvüch ri Jesús. Y chiquivüch conojel ri vinük xbij-apu chin ri Jesús ri achique roma tok xutzꞌom ruchi-rutziek. Y xbij chukaꞌ tok xe xutzꞌom ruchi-rutziek ri Jesús, jariꞌ xcꞌachoj xunaꞌ rijaꞌ.
\v 48 Ri Jesús xbij chin: Numiꞌal, xacolotüj, roma xayaꞌ avánima viqꞌuin. Vocomi cꞌa, catzolij. Ri avánima xril yan uxlanen, xbij.
\p
\v 49 Y tok ntajin cꞌa ntzijon ri Jesús riqꞌuin ri ixok, tok cꞌo jun xka-pe petenük chiracho ri Jairo, ri achi ri cachiꞌel tataꞌaj chiriꞌ pa jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios. Ri jun ri xpuꞌu, xbij-pe cꞌa chin ri Jairo: Man tacꞌuaj chic e ri Maestro Jesús, roma ri vit amiꞌal xa xcom yan.
\p
\v 50 Jacꞌa tok ri Jesús xracꞌaxaj-pe, xbij chin ri Jairo: Man tuxbij-riꞌ ri avánima roma ri xbix-pe chave. Tayaꞌ cꞌa avánima viqꞌuin, y ri vit amiꞌal ncꞌastüj, xbij.
\p
\v 51 Y tok xeꞌapon cꞌa chiracho ri Jairo, ri Jesús xaxe cꞌa cheque ri Pedro, ri Jacobo y ri Juan ri ye rachibilaꞌ, y cheque ri rute-rutataꞌ ri acꞌual xuyaꞌ kꞌij richin xeꞌoc riqꞌuin ri vit camnük.
\v 52 Conojel juis nquibisoj y ncokꞌej ri vit xtün riꞌ. Pero ri Jesús xbij cheque: Man tivokꞌej chic cꞌa ri vit xtün, roma rijaꞌ xa man camnük tüj, rijaꞌ xa nuxlan, xbij.
\p
\v 53 Pero rijeꞌ xa xetzeꞌen chirij ri Jesús, roma quetaman que xa camnük chic ri vit xtün riꞌ.
\p
\v 54 Y ri Jesús xutzꞌom rukꞌaꞌ ri vit xtün camnük, y xbij cꞌa: Vit xtün, cacatüj.
\p
\v 55 Y ri vit xtün xtzolij na vi pe ri ránima riqꞌuin, y jariꞌ xcatüj-pe. Y ri Jesús xbij que tisuj ruvay.
\v 56 Y ri teꞌej-tataꞌaj xeꞌ xquicaꞌyej tok xquitzꞌet ri xbanatüj riqꞌuin ri calcꞌual. Y ri Jesús xbij cheque que man tiquitzijoj ri xbanatüj chiriꞌ.
\c 9
\s Ri achibilaꞌ xetak chutzijosic rutzij ri Dios
\p
\v 1 Ri Jesús xeroyoj cꞌa ri doce rachibilaꞌ, y xuyaꞌ cuchukꞌaꞌ cheque richin nyequelesalaꞌ conojel quivüch itzel tak espíritu, y richin chukaꞌ nyequicꞌachojrisalaꞌ yavaꞌiꞌ. Y man xe tüj chukaꞌ xuyaꞌ cuchukꞌaꞌ cheque, xa xuyaꞌ chukaꞌ kꞌij cheque richin nquicusaj ri cuchukꞌaꞌ riꞌ.
\v 2 Y xerutük cꞌa e ri rachibilaꞌ richin xebe chutzijosic pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios, y richin chukaꞌ nyequicꞌachojrisaj yavaꞌiꞌ.
\v 3 Y ri Jesús xbij cheque chukaꞌ: Ri ntzꞌom-e bey, man jun cꞌa ticꞌuaj. Man ticꞌuaj chꞌamiꞌy, man ticꞌuaj morral, nixta vüy, nixta tumin. Y man ticꞌuaj chic jun itziek, xaxe ri icusan-e ticꞌuaj.
\v 4 Y ri jay cꞌa apeꞌ nyixapon-vi, pa jun tinamit, chiriꞌ quixcꞌuje-vi-ka. Xa cꞌa ja tok nyixel na pe chupan ri tinamit riꞌ, utz niyaꞌ can ri jay apeꞌ xixcꞌuje-vi.
\v 5 Y si ri tinamit apeꞌ nyixapon-vi xa man nyixcꞌul tüj jabel, xa tiyaꞌ can cꞌa, y titotalaꞌ can ri pokolaj ri cꞌo pa tak ivakün chiquivüch ri vinük, richin quiriꞌ tiquinabej que man utz tüj ri xquibün, xbij ri Jesús.
\p
\v 6 Y ri achibilaꞌ xebe na vi. Xebe pa tak cocoj tinamit richin xbequitzijoj ri utzilüj tzij richin colonic. Y xequicꞌachojrisalaꞌ chukaꞌ yavaꞌiꞌ ronojel lugar apeꞌ xecꞌo-vi.
\s Ri Herodes man retaman tüj achique ri Jesús
\p
\v 7 Y ri Herodes ri gobernador chupan ri tiempo riꞌ, nyeracꞌaxalaꞌ cꞌa ronojel ri nyerubanalaꞌ ri Jesús. Pero man nril tüj cꞌa achique ri nunimaj, roma yecꞌo ri nyebin que ri nbanun ri nojibül riꞌ ja ri Juan Bautista cꞌastajnük chic pe. Ri Juan camnük chic cꞌa ri tiempo riꞌ.
\v 8 Yecꞌo cꞌa chukaꞌ nyebin que ri Jesús ja ri Elías ri xtzolij-pe. Y chꞌaka chic vinük nquibij cꞌa que ri Jesús jun cheque ri chꞌaka chic achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can, ri xbecꞌastüj-pe.
\v 9 Y ri Herodes nbij: ¿Achique comi achi ri Jesús reꞌ? Roma qꞌuiy nyenvacꞌaxaj pariꞌ. Pero man ja tüj ri Juan Bautista, roma ri Juan ja yin xintakon rukupuxic rukul, xbij. Y ri Herodes xucanolaꞌ cꞌa rubanic richin que xutzꞌet ta ri Jesús.
\s Ri Jesús xerutzuk voꞌoꞌ mil achiꞌaꞌ
\p
\v 10 Y tok ri ye ru-apóstoles ri Jesús xetzolij-pe riqꞌuin ri xquibanalaꞌ ri rusamaj ri Dios, xquitzijolaꞌ cꞌa chin ri Jesús ri xquibanalaꞌ. Y ri Jesús xerucꞌuaj cꞌa e ri rachibilaꞌ riꞌ, y xebe pa jun tzꞌiran ruchꞌulef. Y ri lugar riꞌ richin cꞌa ri tinamit rubiniꞌan Betsaida.
\v 11 Y tok ri vinük xequinabej-e ri Jesús y ri rachibilaꞌ, xebe chukaꞌ. Y tok ri vinük riꞌ xeꞌapon riqꞌuin ri Jesús, rijaꞌ jabel xerucꞌul y xbij chukaꞌ cheque pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios. Y chukaꞌ xerucꞌachojrisalaꞌ yavaꞌiꞌ.
\p
\v 12 Y tok xa xkakꞌij-ka ri kꞌij riꞌ, ri doce achibilaꞌ xejel-apu riqꞌuin ri Jesús y xquibij chin: Queꞌatakaꞌ cꞌa e ri vinük reꞌ richin nyebe chucanoxic apeꞌ nyebevür-vi, y nyebe chukaꞌ chucanoxic quivay pa tak cocoj tinamit y pa chꞌaka chic lugar ri yecꞌo-pe nakaj. Roma ri apeꞌ rojcꞌo-vi, xa ye manak vinük, xquibij chin.
\p
\v 13 Jacꞌa ri Jesús xbij cheque ri rachibilaꞌ: Tiyaꞌ quivay rix.
\p Y ri rachibilaꞌ xquibij chin ri Jesús: Chereꞌ man qꞌuiy tüj vüy cꞌo richin nkayaꞌ cheque, xaxe voꞌoꞌ vüy y caꞌiꞌ cür. Ri vinük reꞌ nyevaꞌ, pero si nkube chulokꞌic vüy, xquibij.
\v 14 Roma ri vinük juis ye qꞌuiy. Y xaxe achiꞌaꞌ yecꞌo laꞌük voꞌoꞌ mil.
\p Y ri Jesús xbij cheque ri rachibilaꞌ: Tibanaꞌ cꞌa cheque ri vinük reꞌ que quetzꞌuyeꞌ pa tak nicꞌaj ciento, xbij cheque.
\p
\v 15 Y quiriꞌ na vi xquibün ri achibilaꞌ, xequitzꞌuyubaꞌ conojel vinük.
\v 16 Y ri Jesús xeruliꞌej cꞌa pa rukꞌaꞌ ri voꞌoꞌ vüy y caꞌiꞌ cür, xtzuꞌun chicaj y xumatioxij ri vüy y ri cür riꞌ chin ri Dios. Y ri Jesús xeruper cꞌa e ri vüy y ri cür, xuya-e cheque ri rachibilaꞌ richin nquiyaꞌ cheque ri vinük.
\v 17 Conojel cꞌa jabel xquicꞌux quivay. Man jun cꞌa ri man ta jabel xvaꞌ. Y cꞌa cꞌo na doce chacüch vüy y cür xcolotüj can.
\s Ri Pedro nbij achique ri Jesús
\p
\v 18 Y jun kꞌij ri Jesús rujachon-e riꞌ, roma nbün orar, y ri rachibilaꞌ yecꞌo chukaꞌ riqꞌuin. Y jariꞌ tok ri Jesús xucꞌutuj cheque ri rachibilaꞌ: ¿Yin achique cꞌa yin nquinuc ri vinük?
\p
\v 19 Y rijeꞌ xquibij chin: Yecꞌo ri nquibij que rat ja ri Juan Bautista. Yecꞌo chꞌaka chic nquibij que ja rat ri Elías, ri jun achi ri xkꞌalajrisan ri xbix chin roma ri Dios ojer can. Y yecꞌo cꞌa chukaꞌ ri nquibij que rat jun cheque ri chꞌaka chic achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri xbix cheque roma ri Dios, ri ojer can, y vocomi xacꞌastüj-pe chiquicojol ri caminakiꞌ, xquibij chin ri Jesús.
\p
\v 20 Y rijaꞌ xucꞌutuj cꞌa cheque ri rachibilaꞌ: Y rix ¿achique ninuc pa nuviꞌ? xbij cheque.
\p Y ri Pedro jariꞌ xbij chin ri Jesús: Ja rat ri Cristo, ri takon-pe y chaꞌon-pe roma ri Dios.
\s Ri Jesús nbij que ncamsüs
\p
\v 21 Pero ri Jesús juis xuchilabej cheque ri rachibilaꞌ que man tiquitzijoj que ja rijaꞌ ri Cristo.
\v 22 Y xbij cꞌa chukaꞌ cheque: Yin ri xinalüx chiꞌicojol, ncꞌatzinej que nincꞌusaj qꞌuiy pokonül. Y nquinetzelüs coma ri rajatük tak achiꞌaꞌ ri cꞌo quikꞌij. Nquinetzelüs coma ri más nimalüj tak sacerdotes y coma ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés. Y nquicamsüs. Pero pa rox kꞌij nquicꞌastüj-pe, xbij ri Jesús.
\p
\v 23 Y jariꞌ, cheque cꞌa conojel xbij-vi: Si cꞌo jun nrajoꞌ ntzekleben vichin, tubanaꞌ cꞌa cachiꞌel nbün jun ri benük chuxeꞌ ru-cruz. Man nbün tüj ri nurayij rijaꞌ. Man nupokonaj tüj nucꞌusaj pokonül. Si cꞌo cꞌa jun ri nunucun que ntiquer nbün quiriꞌ kꞌij-kꞌij, utz npuꞌu viqꞌuin richin nquirutzeklebej.
\v 24 Roma si juis nujoyovaj ruvüch rucꞌaslen chereꞌ chuvüch ri ruchꞌulef, xa man nril tüj cꞌa rucꞌaslen richin chi jumul. Jacꞌa ri man nujoyovaj tüj ruvüch rucꞌaslen riꞌ, stapeꞌ (aunque) napon pa camic voma yin, xa nril rucꞌaslen richin chi jumul.
\v 25 ¿Roma achique ta cꞌa nucꞌün-pe chin ri vinük si ncꞌujeꞌ ri beyomül richin ronojel ri ruchꞌulef riqꞌuin y ri vinük riꞌ xa man ncolotüj tüj? Xa ruyon cꞌa nuya-riꞌ chupan ri camic ri richin chi jumul.
\v 26 Y si cꞌo chukaꞌ jun chive rix nqꞌuixaj nukꞌalajrisaj que yin rutaken yin y ri nutzij, yin chukaꞌ ri xinalüx chiꞌicojol, nquiqꞌuixaj ninbij que ri jun vinük riꞌ vichin yin. Quiriꞌ ninbün tok nquipuꞌu jun bey chic, tok nkꞌalajin que yin Rey vi, y chukaꞌ junan chic nukꞌij riqꞌuin ri Nataꞌ y ye vachibilan-pe ri lokꞌolüj tak ángeles.
\v 27 Y ketzij cꞌa ri ninbij chive, que ri Dios ncꞌujeꞌ cꞌa pe pa kaviꞌ y ntoc jun utzilüj ri nbün mandar. Y yecꞌo cꞌa chive rix ri man nyecom tüj, tok cꞌa quitzꞌeton chic na can riꞌ, xbij ri Jesús.
\s Tok xtzꞌet rukꞌij ri Jesús
\p
\v 28 Y colopeꞌ cꞌo yan jun semana xcꞌo can tok ri Jesús xchꞌo chiquivüch ri vinük, cꞌateriꞌ rijaꞌ xeruchaꞌ cꞌa ri Pedro, ri Juan y ri Jacobo richin que nyerachibilaj-e ri nbe pariꞌ jun juyuꞌ chin nquibün orar.
\v 29 Y tok ri Jesús ntajin qꞌuin ri oración, xjalatüj ri ruvüch, y quiriꞌ chukaꞌ ri rutziek, xjalatüj. Ri rutziek juis rusük xbün y nyiqꞌuiyot.
\v 30 Y tok ri ye oxiꞌ achibilaꞌ xquitzꞌet cꞌa, nyetzijon yan chic riqꞌuin ri Jesús caꞌiꞌ achiꞌaꞌ. Ri caꞌiꞌ achiꞌaꞌ riꞌ quibiniꞌan Moisés y Elías, y ye rusamajelaꞌ ri Dios ri xecꞌujeꞌ ojer can tiempo.
\v 31 Ri ye caꞌiꞌ riꞌ cꞌa yecꞌo cꞌa pa jun lokꞌolüj sük, y nyetzijon pariꞌ ri camic ri nucꞌuaj ri Jesús pa Jerusalén. Roma ja samaj riꞌ ri yoꞌon-pe chin roma ri Dios.
\v 32 Y ri Pedro y ri rachibil, stapeꞌ (aunque) juis quivaran, xquicochꞌ, y xquitzꞌet cꞌa ri lokꞌolüj rusakil ri Jesús, y xequitzꞌet chukaꞌ ri ye caꞌiꞌ chic achiꞌaꞌ ri yecꞌo riqꞌuin ri Jesús.
\v 33 Y tok ri caꞌiꞌ achiꞌaꞌ riꞌ ntajin nquiyaꞌ can ri Jesús richin nyebe, jariꞌ tok ri Pedro xbij chin ri Jesús: Ajaf, chereꞌ utz kabanun. Tikabanaꞌ oxiꞌ tak jay, jun avichin rat, jun richin ri Moisés y jun richin ri Elías. Ri Pedro quiriꞌ cꞌa xbij-apu y man retaman tüj achique roma tok xchꞌo-apu. Xa nucun man nucun tüj ri xerubila-apu.
\p
\v 34 Y tok cꞌa nchꞌo na rijaꞌ tok cꞌo jun sutzꞌ ri xbecꞌulun-pe y xerutzꞌapij. Y ri achibilaꞌ xquixbij-quiꞌ tok xquinaꞌ que yecꞌo chic chupan ri sutzꞌ riꞌ.
\v 35 Y jariꞌ tok cꞌo jun chꞌabül xcacꞌaxaj chupan ri sutzꞌ riꞌ, y xbij: Jareꞌ ri Nucꞌajol, y juis ninjoꞌ. Tivacꞌaxaj cꞌa ri rutzij.
\p
\v 36 Y ja tok cacꞌaxan chic ri jun chꞌabül riꞌ, tok xquitzꞌet yan chic, ri Jesús xa ruyon chic cꞌo. Y ri achibilaꞌ riꞌ, qꞌuiy cꞌa tiempo ri man jun xquitzijoj-vi ri xquitzꞌet chiriꞌ pariꞌ ri juyuꞌ.
\s Ri Jesús nucꞌachojrisaj jun alaꞌ cꞌo jun itzel espíritu riqꞌuin
\p
\v 37 Y pa rucaꞌn kꞌij, tok ri Jesús ye rachibilan ri ye oxiꞌ rachibilaꞌ xka-pe pariꞌ ri juyuꞌ, ye juis cꞌa ye qꞌuiy ri vinük ri xecꞌulun-apu.
\v 38 Y jun achi ri cꞌo chiquicojol ri vinük, xchꞌo-apu chin ri Jesús. Maestro, xbij cꞌa apu chin. Yin xaxe jun valcꞌual cꞌo. Nincꞌutuj cꞌa favor chave que tatzꞌetaꞌ baꞌ,
\v 39 roma cꞌo jun itzel espíritu ri ntzꞌamon. Y tok nutzꞌom, nbün cꞌa chin que riqꞌuin ruchukꞌaꞌ nchꞌo, nbün chin que nuyiquiyaꞌ ri ruchꞌacul, y nbün chukaꞌ chin que nvokon rucꞌaxaj pa ruchiꞌ. Ri itzel espíritu riꞌ juis cꞌa nbün chin ri nucꞌajol, y cꞌarunaj nuyaꞌ can tok nutzꞌom.
\v 40 Romariꞌ xincꞌutuj yan favor cheque ri avachibilaꞌ que tiquelesaj ri itzel espíritu riꞌ riqꞌuin ri nucꞌajol, pero xa man nyetiquer tüj, xbij ri achi.
\p
\v 41 Y ri Jesús jariꞌ xbij: Man jun vinük chupan ri tiempo reꞌ ri ruyoꞌon ta ránima riqꞌuin ri Dios. Xa conojel xa ye satznük. ¿Ninuc rix que yin chi jumul nquicꞌujeꞌ iviqꞌuin, y chi jumul ncꞌatzinej que nyixincochꞌ? Tacꞌama-pe ri acꞌajol chereꞌ, xbij ri Jesús.
\p
\v 42 Y tok ri alaꞌ xapon-apu riqꞌuin ri Jesús, ri itzel espíritu riqꞌuin ruchukꞌaꞌ xuyiquiyaꞌ ri alaꞌ y xutorij pan ulef. Ri Jesús xuchꞌolij cꞌa ri itzel espíritu, richin que tel-e riqꞌuin ri alaꞌ. Y ri Jesús xucol ri alaꞌ riꞌ chuvüch ri itzel espíritu, y xujüch-e chin ri rutataꞌ.
\v 43 Y conojel cꞌa ri vinük xsatz quicꞌuꞌx tok xkꞌalajin que ri Dios juis vi nim.
\s Ri Jesús nucamulij rubixic que ncamsüs
\p Y tok ri vinük nyetzijon cꞌa chiquivüch pariꞌ ri alaꞌ ri xucꞌachojrisaj ri Jesús, ri Jesús xbij cheque ri rachibilaꞌ:
\v 44 Tivacꞌaxaj cꞌa jabel ri tzij reꞌ, y man timestaj cꞌa: Yin ri xinalüx chiꞌicojol, nquijach pa quikꞌaꞌ ri vinük, xbij.
\p
\v 45 Y ja ri tzij reꞌ man xkꞌax ta cheque ri achibilaꞌ, roma evan chiquivüch. Y nquixbij cꞌa quiꞌ nquicꞌutuj chin ri Jesús achique ri xbij.
\s Ri nuchꞌutinirsaj-riꞌ, cꞌo rukꞌij
\p
\v 46 Y ri rachibilaꞌ ri Jesús xquichꞌojilaꞌ chiquivüch ri achique cheque rijeꞌ ri más nim rukꞌij.
\v 47 Pero ri Jesús retaman cꞌa achique nyetajin chunuquic pa tak cánima ri rachibilaꞌ. Romariꞌ rijaꞌ xberucꞌama-pe jun vit acꞌual, y xupabaꞌ riqꞌuin.
\v 48 Y xbij cheque ri rachibilaꞌ: Ri yacayon vichin pa ránima y riqꞌuin quicot nucꞌul jun acꞌual, jun ri cachiꞌel reꞌ, man xe tüj nucꞌul ri acꞌual, xa nquirucꞌul yin chukaꞌ. Y ri ncꞌulun cꞌa vichin yin, nucꞌul cꞌa chukaꞌ ri takayon-pe vichin. Ja ri ivachibil ri más man jun rukꞌij nitzꞌet rix, xa jariꞌ ri más nim rukꞌij, xbij ri Jesús.
\s Ri man nyeꞌetzelan tüj kichin, kachibil kiꞌ quiqꞌuin
\p
\v 49 Y xpuꞌu cꞌa ri Juan xbij chin ri Jesús: Maestro, xbij chin. Roj katzꞌeton jun achi pan abiꞌ rat nyerelesalaꞌ itzel tak espíritu. Pero roma xa man kachibil tüj, xkabij chin que man tubün chic quiriꞌ.
\p
\v 50 Y ri Jesús xbij cꞌa chin ri Juan: Man tibij chic cꞌa quiriꞌ chin. Roma ri man nyeꞌetzelan tüj kichin, kachibil vi kiꞌ quiqꞌuin.
\s Tok ri Jesús xeruchꞌolij ri Jacobo y ri Juan
\p
\v 51 Y tok xa nka-pe yan cꞌa ri kꞌij que ri Jesús ntzolij chilaꞌ chicaj, rijaꞌ xbün-e ruvüch richin xbe pa tinamit Jerusalén.
\v 52 Y yecꞌo chukaꞌ ri xerutük-e nabey. Y ri xetak-e riꞌ, xebe pa jun vit tinamit ri cꞌo pa ruchꞌulef Samaria, richin xbequicanoj jun jay apeꞌ nyeꞌuxlan-vi ri Jesús y ri ye rachibilan-e.
\v 53 Pero ri vinük aj chiriꞌ man xcajoꞌ tüj xquicꞌul ri Jesús, roma ri vinük riꞌ nquinabej que xa pa Jerusalén rutzꞌamon-vi-e bey.
\v 54 Tok ri achibilaꞌ quibiniꞌan Jacobo y Juan nquinabej que man ncꞌulux tüj coma ri vinük, xquibij chin ri Jesús: Ajaf, ¿najoꞌ que nkacꞌutuj que tika-pe kꞌakꞌ chilaꞌ chicaj, richin nyeruqꞌuis ri vinük reꞌ? Cachiꞌel xbün ri Elías, ri jun achi ri xkꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can, xquibij.
\p
\v 55 Y ri Jesús xerutzꞌet y xeruchꞌolij. Y xbij cꞌa cheque: Rix ni man ivetaman tüj que rix richin ri Lokꞌolüj Espíritu ri nyerujoꞌ conojel vinük.
\v 56 Roma yin ri xinalüx chiꞌicojol, man xinpuꞌu tüj chereꞌ chuvüch ri ruchꞌulef chiquicamsasic vinük, yin xa xinpuꞌu chiquicolic, xbij.
\p Y ri Jesús y ri rachibilaꞌ xebe chic cꞌa pa jun vit tinamit.
\s Oxiꞌ achiꞌaꞌ ri xebin que nquitzeklebej ri Jesús
\p
\v 57 Y tok rijeꞌ quitzꞌamon chic cꞌa bey, cꞌo cꞌa jun achi ri xbecꞌulun-pe, y rijaꞌ xbij chin ri Jesús: Ajaf, yin ninjoꞌ cꞌa ncatintzeklebej apeꞌ na ri ncatapon-vi.
\p
\v 58 Pero ri Jesús xbij chin ri achi: Ri utivaꞌ, cꞌo-vi quijul apeꞌ nyecꞌuje-vi. Y quiriꞌ chukaꞌ ri chꞌipaꞌ ri nyebe pa chicaj, cꞌo chukaꞌ quisoc. Jacꞌa yin ri xinalüx chiꞌicojol, man jun cꞌa apeꞌ nquinuxlan-vi, xbij chin ri achi riꞌ.
\p
\v 59 Y ri Jesús xbij cꞌa chin jun chic achi: Quinatzeklebej.
\p Pero ri achi riꞌ xbij: Ajaf, yin juis ninjoꞌ nquibe chavij. Pero tayaꞌ cꞌa kꞌij chuve que ninmuk na e ri nataꞌ, cꞌateriꞌ nquibe chavij.
\p
\v 60 Pero ri Jesús xbij chin ri achi riꞌ: Tayaꞌ can ri nanuc reꞌ cheque ri vinük ri ye cachiꞌel ye camnük roma man nquitakej tüj ri Dios. Jacꞌa rat, teꞌatzijoj pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios.
\p
\v 61 Y cꞌo chic cꞌa jun ri xbin chin ri Jesús: Ajaf, yin ninjoꞌ ncatintzeklebej. Pero nabey, tayaꞌ cꞌa kꞌij chuve richin nquibechꞌo na can cheque ri nte-nataꞌ y cheque ri ye voxpochel, xbij.
\p
\v 62 Pero ri Jesús xbij chin: Ri achi ri nucꞌuan richin ri arado, richin nusamajij jun ulef, man utz tüj cꞌa que ntzuꞌun can chirij, roma man utz tüj ntel ri rusamaj. Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ ri vinük ri ntaken richin ri Dios, man utz tüj que nutzꞌetaꞌ ri nyebanatüj can chirij. Roma si quiriꞌ nbün, man cꞌuluman tüj que nsamüj pa rusamaj ri Dios y nyerutoꞌ ta ri nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios, xbij ri Jesús.
\c 10
\s Ri setenta achiꞌaꞌ ri xetak chutzijosic ri rutzij ri Dios
\p
\v 1 Y tok ye banatajnük chic cꞌa ronojel riꞌ, ri Ajaf Jesús xeruchaꞌ cꞌa chꞌaka chic achiꞌaꞌ richin nyesamüj riqꞌuin. Rijaꞌ xeruchaꞌ ye setenta achiꞌaꞌ, richin xerutük-e chi cacaꞌ. Xerutük pa tak tinamit y pa chꞌaka chic lugar apeꞌ napon-vi rijaꞌ.
\v 2 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque ri achiꞌaꞌ ri xeruchaꞌ: Ketzij vi que ri samaj richin ntzijos ri rutzij ri Dios, juis nim. Jacꞌa ri samajelaꞌ man ye qꞌuiy tüj. Xa ye caꞌi-oxiꞌ oc. Romariꞌ ticꞌutuj cꞌa chin ri Rajaf ri samaj, que querutaka-pe más samajelaꞌ chiquicojol ri vinük ri ncꞌatzin richin ncacꞌaxaj ri rutzij.
\v 3 Y vocomi quixbiyin cꞌa. Ivetaman cꞌa riꞌ que rix xa cachiꞌel tak ovejas ri nyixintük-e chiquicojol ri vinük ye cachiꞌel utivaꞌ.
\v 4 Y man ticꞌuaj cꞌa morral, nixta man ticꞌuaj tumin, y man ticꞌuaj chukaꞌ jun chic cꞌulaj xajab. Nixta chukaꞌ man quixpatüj pa tak bey richin niyaꞌ rutzij quivüch vinük. Xa choj quixbiyin cꞌa apeꞌ ncꞌatzinej que nyixapon-vi.
\v 5 Y tok nyixapon cꞌa pa jun jay, ri nabey ncꞌatzinej que nibün, ja ri niyaꞌ rutzij quivüch. Y nibij cꞌa cheque: Ja ta cꞌa ri uxlanen richin ri Dios ri ncꞌujeꞌ iviqꞌuin chupan ri jay reꞌ.
\v 6 Y si chiriꞌ chupan ri jay riꞌ, ri vinük riqꞌuin quicot nyixquicꞌul-vi richin ncacꞌaxaj ri rutzij ri Dios, ri uxlanen richin ri Dios ncꞌuje-vi quiqꞌuin. Jacꞌa si ri vinük xa man jabel tüj nyixquicꞌul richin ncacꞌaxaj ri rutzij ri Dios, ri uxlanen man cꞌa ncꞌujeꞌ tüj can quiqꞌuin.
\v 7 Rix quixcꞌujeꞌ cꞌa ka chupan ri jay apeꞌ nyixapon-vi y jabel icꞌulic nquibün, ticꞌuxuꞌ y titijaꞌ ri nquispaj chive. Roma ri samajel cꞌuluman-vi que ntojox roma ri samaj ri nbün. Y man tijalalaꞌ cꞌa ri jay ri apeꞌ nyixcꞌuje-vi. Xa apeꞌ nyixapon-vi pa nabey, chiriꞌ nyixcꞌuje-vi-ka.
\v 8 Y quiriꞌ chukaꞌ tibanaꞌ tok nyixapon achique na tinamit y jabel icꞌulic nban. Ticꞌuxuꞌ cꞌa ronojel ri nsipüs chive.
\v 9 Queꞌicꞌachojrisalaꞌ cꞌa chukaꞌ ri yavaꞌiꞌ ri yecꞌo chiriꞌ, y tibij cꞌa cheque: Ri kꞌij richin que rix nyixoc pa rukꞌaꞌ ri Dios, xa nakaj chic cꞌo-vi-pe chive.
\v 10 Pero ja si nyixapon pa jun tinamit ri xa man utz tüj icꞌulic nban, quixel cꞌa e pa tak bey richin ri tinamit y tibij cꞌa cheque ri vinük:
\v 11 Ri pokolaj richin ri tinamit reꞌ ri cꞌo-e pa kakün, nkatotaj can chivüch, richin quiriꞌ tivetamaj que man utz tüj ri xibün que man xojicꞌul tüj jabel. Y tivetamaj can chukaꞌ que ri kꞌij richin que ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios nakaj chic cꞌo-vi-pe, y rix xsuj cꞌa chive, xbij.
\v 12 Y ri Jesús xbij-e chukaꞌ cheque: Tok ri Dios nuya-pe ri ru-castigo, ri vinük quichin ri tinamit ri man nquicꞌul tüj jabel ri rutzij ri Dios ri nibij rix cheque, más qꞌuiy cꞌa ri castigo ri nuyaꞌ pa quiviꞌ rijeꞌ que chuvüch ri castigo ri nuyaꞌ pa quiviꞌ ri aj-Sodoma ojer can tiempo.
\s Ri xquimacuj ri aj pa tinamit Corazín y ri aj-Betsaida
\p
\v 13 Romariꞌ juyaꞌ quivüch ri yecꞌo pa tinamit Corazín, y chukaꞌ juyaꞌ quivüch ri yecꞌo pa tinamit Betsaida, roma juis qꞌuiy milagros xeban chiquivüch y man nquitakej tüj ri rutzij ri Dios. Roma xa ta ja pa tinamit Tiro y Sidón xeban-vi ri milagros reꞌ, ri vinük aj chiriꞌ xtzolij ta yan pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, y quicusalon ta chic quitziek richin bis, y quiyolon ta chaj chiquij, richin quiriꞌ nkꞌalajin que nyebison roma juis ri quimac ri ye quibanalun.
\v 14 Pero chupan ri kꞌij tok nbanatüj ri juicio, ja ri yecꞌo pa tinamit Corazín y ri yecꞌo pa tinamit Betsaida ri más castigo nka-ka pa quiviꞌ, que chiquivüch ri aj-Tiro y aj-Sidón.
\v 15 Y ri yecꞌo pa tinamit Capernaum nquinuc que nyebe chilaꞌ chicaj riqꞌuin ri Dios y juis nimirsüs quikꞌij. Pero xa man quiriꞌ tüj. Xa nkasüs quikꞌij, roma xa cꞌa chupan ri lugar ri richin ri pokonül nyebetzak-vi.
\p
\v 16 Y achique cꞌa vinük ri nyixrucꞌul jabel richin nracꞌaxaj ri rutzij ri Dios, ja yin chukaꞌ ri nquirucꞌul. Y ri achique cꞌa chukaꞌ ri nyixetzelan roma ri rutzij ri Dios, ja chukaꞌ yin ri nquiretzelaj. Y ri nyetzelan vichin yin, ja ri Dios chukaꞌ ri takayon-pe vichin ri nretzelaj, xbij-e cꞌa ri Jesús cheque ri setenta achiꞌaꞌ ri xeruchaꞌ.
\s Tok xetzolij-pe ri setenta achiꞌaꞌ ri xetak chutzijosic ri rutzij ri Dios
\p
\v 17 Y tok xetzolij cꞌa pe ri setenta achiꞌaꞌ riꞌ chin ri samaj ri bin-e cheque y xeka-pe riqꞌuin ri Jesús, juis nyequicot, y xquibij cꞌa chin: Ajaf, ri itzel tak espíritu xetaken chukaꞌ cheke tok pan abiꞌ rat xojchꞌo-vi cheque.
\p
\v 18 Y ri Jesús xbij cheque: Jaꞌ, ketzij ri nibij. Roma yin xintzꞌet que ri Satanás xunaꞌ yan que xchꞌacatüj, roma cachiꞌel nbün ri coyopaꞌ ri chicaj, quiriꞌ xbün rijaꞌ tok xtzak-pe.
\v 19 Yin nuyoꞌon na vi nuchukꞌaꞌ chive richin que nyixchꞌacon chirij ri ruchukꞌaꞌ ri itzel-vinük, y chukaꞌ richin que stapeꞌ (aunque) nyeꞌipalibelaꞌ ta cumütz y snaꞌj ri nyeruyaꞌ pan ibey, man jun nicꞌulachij pa rukꞌaꞌ.
\v 20 Pero rix man quixquicot xaxe roma ri itzel tak espíritu nyixquitakej. Más quixquicot pa tak ivánima roma tzꞌiban ri ibiꞌ chilaꞌ chicaj riqꞌuin ri Dios.
\s Ri Jesús ri Cꞌajol nuya-vi cꞌa rukꞌij ri Rutataꞌ Dios
\p
\v 21 Y chupan cꞌa ri misma hora riꞌ, ri Lokꞌolüj Espíritu juis quicot xuyaꞌ pa ránima ri Jesús. Y ri Jesús xbij: Matiox ninyaꞌ chave Nataꞌ Dios, rat ri Rajaf ri caj y ri ruchꞌulef, roma man xakꞌalajrisaj tüj ri utzilüj atzij chiquivüch ri vinük ri nquinaꞌ que juis qꞌuiy quetaman. Xa ja chiquivüch ri vinük ri manak más quetaman, xa chiquivüch rijeꞌ xakꞌalajrisaj-vi ri utzilüj atzij reꞌ. Quiriꞌ vi cꞌa Nataꞌ Dios, roma jariꞌ ri arayibül rat, xbij ri Jesús pa ru-oración.
\p
\v 22 Y cꞌateriꞌ rijaꞌ xbij cꞌa: Ri Nataꞌ Dios ronojel cꞌa ruyoꞌon-pe pa nukꞌaꞌ. Y man jun chic cꞌa etamayon yin achique yin, xaxe ri Nataꞌ ri etamayon. Y man jun chukaꞌ etamayon achique ri Nataꞌ, xaxe yin ri Rucꞌajol, y ri vinük achique chok chin nrajoꞌ ninkꞌalajrisaj-vi yin, nretamaj achique cꞌa ri Nataꞌ.
\p
\v 23 Y cꞌateriꞌ ri Jesús xerutzꞌet ri rachibilaꞌ y xaxe cheque rijeꞌ xbij-vi: Jabel iquicot rix, roma ri nyixtajin nitzꞌet riqꞌuin ri runakꞌ tak ivüch. Y chukaꞌ jabel quiquicot ri chꞌaka chic vinük ri nyetzꞌeton ronojel reꞌ.
\v 24 Y ninbij cꞌa chive, que ye qꞌuiy ri achiꞌaꞌ xekꞌalajrisan ri tzij ri xbix cheque roma ri Dios y ri reyes ri xecꞌujeꞌ ojer can, juis xcajoꞌ que xquitzꞌet ta ri nitzꞌet rix vocomi, y man xquitzꞌet tüj. Xcajoꞌ ta chukaꞌ xcacꞌaxaj ri nivacꞌaxaj rix vocomi, y man xcacꞌaxaj tüj chukaꞌ, xbij.
\s Jun ejemplo pariꞌ jun utzilüj achi aj-Samaria
\p
\v 25 Y cꞌo cꞌa jun etamanel chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés xbecatüj-pe y xbechꞌo chin ri Jesús, roma nrajoꞌ nutij ri Jesús. Maestro, xbij cꞌa chin. ¿Achique ncꞌatzin richin ninbün yin richin quiriꞌ ninvichinaj ri cꞌaslen ri man nqꞌuis tüj? xbij.
\p
\v 26 Ri Jesús xbij chin: ¿Achique cꞌa ri nbij chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios chin ri Moisés? ¿Y achique nkꞌax chave rat?
\p
\v 27 Y ri etamanel chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés xbij chin ri Jesús: Ri ley nbij que tajoꞌ ri Dios ri Avajaf. Tajoꞌ riqꞌuin ronojel avánima. Tajoꞌ chupan ri ronojel ri acꞌaslen, riqꞌuin ronojel avuchukꞌaꞌ, y riqꞌuin chukaꞌ ri anojibül. Y cachiꞌel najo-ka-aviꞌ rat, quiriꞌ cꞌa chukaꞌ queꞌajoꞌ ri chꞌaka chic.
\p
\v 28 Y jariꞌ tok ri Jesús xbij chin ri etamanel chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés: Ketzij ri xabij. Vocomi cꞌa, si nabün ronojel riꞌ, navichinaj cꞌa ri cꞌaslen ri man nqꞌuis tüj, xbij ri Jesús chin.
\p
\v 29 Pero ri etamanel chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés riꞌ xrajoꞌ que tikꞌalajin que cꞌo-vi ri nrajoꞌ nretamaj. Romariꞌ rijaꞌ xbün que cachiꞌel man kꞌaxnük tüj chin ri achique cꞌa riꞌ ri chꞌaka chic, ri cꞌuluman que nyerujoꞌ cachiꞌel nrajo-ka-riꞌ rijaꞌ. Romariꞌ xucꞌutuj-apu chin ri Jesús.
\p
\v 30 Y ri Jesús jariꞌ xutzijoj jun ejemplo chin ri etamanel chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés: Cꞌo cꞌa jun achi ri elenük-pe pa tinamit Jerusalén y xulan-ka richin nbe-ka cꞌa pa tinamit Jericó. Pero ri achi riꞌ xebeꞌel-pe elekꞌomaꞌ chirij pa bey, y ri elekꞌomaꞌ riꞌ ronojel xquelekꞌaj-e chin. Hasta ri rutziek ri rucusan ri achi xquelesaj can chirij. Ri elekꞌomaꞌ xebe na vi, pero nabey juis xquichꞌey can. Ri achi xpuneꞌ cꞌa can chiriꞌ pa bey cachiꞌel jun camnük.
\v 31 Y cꞌo cꞌa jun sacerdote israelita ri petenük chukaꞌ chupan ri bey riꞌ. Y tok ri sacerdote riꞌ xutzꞌet que punul ri achi chiriꞌ pa bey, xa ja lojcaꞌn ri jun ruchi-bey yan chic xcꞌo-apu.
\v 32 Y quiriꞌ chukaꞌ jun achi levita, ri nyetoꞌon quichin ri sacerdotes pa racho ri Dios, petenük chukaꞌ chupan ri bey riꞌ. Y tok ri levita riꞌ xapon chupan ri lugar riꞌ, xutzꞌet chukaꞌ ri achi, y cachiꞌel xbün ri sacerdote ojer can tiempo, quiriꞌ chukaꞌ xbün rijaꞌ. Xeꞌ xutzꞌet ri achi punul pa bey, xa ja chukaꞌ ri jun yan chic ruchiꞌ ri bey xcꞌo-apu.
\v 33 Pero cꞌo cꞌa jun achi aj-Samaria ri petenük chukaꞌ chupan ri bey riꞌ, y ncꞌatzinej cꞌa que ncꞌo riqꞌuin ri achi punul can pa bey, ri achi chꞌayon can coma elekꞌomaꞌ. Y tok ri aj-Samaria xutzꞌet ri achi punul pa bey, juis xujoyovaj ruvüch roma ri rubanun.
\v 34 Romariꞌ ri aj-Samaria riꞌ xjel-apu riqꞌuin ri achi punul pa bey, xutzꞌet achique rubanun. Y xerakꞌomalaꞌ ri rusocotajic ri achi riqꞌuin aceite olivo y vino. Rijaꞌ xerupislaꞌ cꞌa chukaꞌ ri socotajic riqꞌuin cꞌul. Cꞌateriꞌ ri achi aj-Samaria, chirij ruquiej rijaꞌ mismo xuya-vi-pe ri achi socotajnük y xucꞌün-pe cꞌa pa jun posada. Y xuchajij cꞌa ri junakꞌaꞌ riꞌ.
\v 35 Pa rucaꞌn kꞌij tok ri aj-Samaria nutzꞌom chic e ri rubey, rijaꞌ xrelesaj baꞌ tumin y xuyaꞌ can chin ri rajaf ri posada, y xbij chin: Tavilij y tavakꞌomaj ri jun achi reꞌ. Y tok nquitzolij-pe, nintoj cꞌa chave ri chꞌaka chic tumin ri nacusaj.
\v 36 Roma cꞌa riꞌ, ¿chavüch rat achique cꞌa cheque ri ye oxiꞌ achiꞌaꞌ ri cachiꞌel nrajo-ka-riꞌ rijaꞌ, quiriꞌ chukaꞌ xrajoꞌ ri achi ri xtzak pa quikꞌaꞌ elekꞌomaꞌ? xbij ri Jesús chin ri etamanel chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés.
\p
\v 37 Y ri etamanel chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés xbij: Ja ri achi ri xjoyovan ruvüch, xbij.
\p Y ri Jesús xbij cꞌa chin ri etamanel chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés: Vocomi cabiyin cꞌa y tabanaꞌ cachiꞌel xbün ri achi aj-Samaria.
\s Ri Jesús xapon chin nutzꞌet ri Marta y ri María
\p
\v 38 Y ri Jesús xutzꞌom chic cꞌa rubey y xapon pa jun vit tinamit. Y chiriꞌ chupan ri vit tinamit riꞌ cꞌo cꞌa ri ixok rubiniꞌan Marta, y ja rijaꞌ ri xcꞌulun-apu richin ri Jesús pa racho.
\v 39 Ri ixok cꞌa riꞌ cꞌo cꞌa jun runimal rubiniꞌan María. Y ri María riꞌ xtzꞌuyeꞌ cꞌa chirakün ka ri Jesús, richin quiriꞌ nracꞌaxaj ri rutzij ri Dios ri nutzijoj ri Jesús.
\v 40 Jacꞌa ri Marta xa man quiriꞌ tüj xbün. Rijaꞌ cꞌo qꞌuiy ropis nbün pa racho. Roma cꞌa riꞌ ri Marta xapon riqꞌuin ri Jesús y xbij chin: Ajaf, ¿man natzꞌet tüj cꞌa que ri María nuyon yin ruyoꞌon can chuvüch ri opis? Tabij cꞌa chin que quirutoꞌ baꞌ.
\p
\v 41 Pero ri Ajaf Jesús xbij chin: Marta, rat qꞌuiy ri nanuc, y satznük acꞌuꞌx roma qꞌuiy ri ncꞌatzinej que nabün.
\v 42 Pero xaxe cꞌa jun ri más ncꞌatzin y más utz, y jariꞌ ri xuchaꞌ ri María. Y ri xuchaꞌ rijaꞌ, man jun nrelesan chin.
\c 11
\s Ri Jesús nyerutijoj ri rachibilaꞌ chin ri oración
\p
\v 1 Y jun bey cꞌa, ri Jesús cꞌo pa jun lugar, y nbün cꞌa orar. Y tok tanül chic ka, jun cꞌa cheque ri rachibilaꞌ xbij chin: Ajaf, nkujatijoj richin nkabün orar, cachiꞌel ri Juan Bautista xerutijoj ri rachibilaꞌ rijaꞌ richin nquibün orar.
\p
\v 2 Y jariꞌ tok ri Jesús xbij cheque ri rachibilaꞌ: Tok nibün cꞌa orar, tibanaꞌ cꞌa jun oración cachiꞌel reꞌ:
\q Katataꞌ Dios ratcꞌo chilaꞌ chicaj,
\q nbanatüj ta cꞌa que conojel ta ri vinük nquiyaꞌ ta akꞌij, y man ta nquixolkꞌotij ri lokꞌolüj abiꞌ.
\q Y nka-pe ta yan cꞌa ri kꞌij tok ja rat ri ncatoc ri Jun ri nbün mandar.
\q Y xe ta cꞌa ri najoꞌ rat que nkabün, xe ta cꞌa riꞌ ri nkabün, cachiꞌel nquibün ri yecꞌo aviqꞌuin chilaꞌ chicaj.
\q
\v 3 Y tayaꞌ cꞌa chukaꞌ ri kavay ri ncꞌatzin cheke ronojel kꞌij.
\q
\v 4 Y cachiꞌel cꞌa nyekacuy conojel ri vinük ri nquibün itzel cheke, quiriꞌ ta cꞌa nabün kiqꞌuin roj, nacuy ta cꞌa ri kamac ri nkabün chavüch.
\q Y man tayaꞌ kꞌij cꞌa que ri itzel nbün ta cheke que nkutzak pa mac. Nkujacoloꞌ cꞌa chuvüch, xbij ri Jesús.
\p
\v 5 Y ri Jesús xbij cꞌa chukaꞌ cheque ri rachibilaꞌ: Si jun chive rix napon pa nicꞌaj-akꞌaꞌ pa jun jay ri etaman-vi ruvüch jabel, y nbij ta chin ri rajaf ri jay: Tabanaꞌ favor chuve ninjül ta oxiꞌ avay.
\v 6 Roma cꞌo jun nu-amigo ri lojcꞌan chic petenük-vi y xka-pe viqꞌuin yin, y yin man jun vüy ninchajij richin ninya-apu chin. Roma cꞌa riꞌ tabanaꞌ favor chuve, nabij-apu chin.
\v 7 Y ri vinük ri apeꞌ nacꞌutuj-apu ri vüy, pa ruvarabül cꞌa nchꞌo-pe chave y nbij cꞌa: Tabanaꞌ favor man quinayaꞌ pa cꞌayuf, roma ri ruchi-jay xa xintzꞌapij yan can y ri acꞌualaꞌ xa viqꞌuin yin nyevür-vi. Romariꞌ man nquitiquer tüj nquicatüj-e richin que nquijachaꞌ can chave ri najoꞌ.
\v 8 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque ri rachibilaꞌ: Ketzij vi ninbij chive, que ri vinük ri ncꞌutux-apu ri vüy chin, ncatüj-pe, pero man roma tüj ri juis ta ye amigos riqꞌuin ri ncꞌutun-apu ri vüy. Man quiriꞌ tüj. Rijaꞌ ncatüj-pe y nyeruya-pe ronojel ri ncꞌatzin chin, richin que titane-apu chucꞌutuxic.
\p
\v 9 Y yin ninbij cꞌa chive rix, xbij ri Jesús. Tibanaꞌ cꞌa cachiꞌel ri xbün ri achi ri xbecꞌutun vüy. Ticꞌutuj ri ncꞌatzin chive y ri Dios nuya-pe chive. Ticanoj y nivil ri nijoꞌ. Ticꞌoj cꞌa apu ri ruchi-jay y njakox-pe chivüch.
\v 10 Roma cꞌa riꞌ, si riqꞌuin ronojel ivánima nicꞌutuj chin ri Dios, rijaꞌ nuya-vi-pe chive. Si rix nicanoj, nivil-vi. Y si rix nicꞌoj cꞌa apu ri ruchiꞌ ri jay, njakox-vi-pe.
\p
\v 11 Y rix ri rix tataꞌaj chic, ¿nyixtiquer comi niyaꞌ jun abüj pa rukꞌaꞌ jun ivalcꞌual, tok ri acꞌual xa jun vüy nucꞌutuj chive? ¿O niyaꞌ ta jun itzel cumütz pa rukꞌaꞌ, tok ri acꞌual xa jun cür nrajoꞌ?
\v 12 ¿O niyaꞌ ta chukaꞌ jun snaꞌj pa rukꞌaꞌ, tok ri acꞌual xa jun sakmoloꞌ ri nucꞌutuj chive?
\v 13 Rix man nyixtiquer tüj nibün quiriꞌ cheque ri ivalcꞌual. Man riqꞌuin tüj rix que man ta utz inaꞌoj, pero chukaꞌ man jun bey niyaꞌ jun cosa itzel. Rix ja ri utz tak cosas ri niyaꞌ. Ya voro chi comi ri aj-chicaj Itataꞌ. Rijaꞌ nuya-vi cꞌa ri Lokꞌolüj Espíritu cheque ri nquicꞌutuj, xbij ri Jesús.
\s Ri vinük nquibij que ri Jesús cꞌo ri ruchukꞌaꞌ ri cajaf ri itzel tak espíritu riqꞌuin
\p
\v 14 Y jun kꞌij ri Jesús, cꞌo cꞌa jun achi riqꞌuin, mem rubanun pa rukꞌaꞌ jun itzel espíritu. Y tok ri Jesús xbij chin ri itzel espíritu que tel-e riqꞌuin ri achi riꞌ, ri itzel espíritu xel na vi e, y ri achi ri cꞌunük mem xchꞌo jun bey chic. Y ri vinük ri xetzꞌeton, xeꞌ xquicaꞌyej tok xquitzꞌet.
\v 15 Pero yecꞌo cꞌa chukaꞌ cheque ri vinük xebin: Ri Jesús cꞌo ri Beelzebú riqꞌuin, ri cajaf ri itzel tak espíritu. Y ja ri Beelzebú ri nyoꞌon ruchukꞌaꞌ chin richin quiriꞌ ntiquer nyerelesaj ri itzel tak espíritu.
\p
\v 16 Y yecꞌo cꞌa chꞌaka chic vinük, ri xaxe richin nquitij ri Jesús xquibij cꞌa chin que tubanaꞌ cꞌa que cꞌo ri nbanatüj chupan ri caj, richin tucꞌutuꞌ que rijaꞌ ja vi ri Dios ri takayon-pe richin, xquibij cꞌa.
\p
\v 17 Pero ri Jesús retaman cꞌa ri nquinucula-ka ri achiꞌaꞌ riꞌ, romariꞌ xbij cheque: Si ri vinük richin jun ruchꞌulef man nyenucun tüj y caꞌiꞌ quivüch nquibün, npuꞌu oyoval chiquicojol. Y reꞌ man utz tüj, roma nbün chin ri quiruchꞌulef que ntzak. Y quiriꞌ chukaꞌ pa jun jay, si xa nyejalajoꞌ chiquivüch y nyechꞌaratüj, man nquicꞌuaj tüj cꞌa chic quiꞌ junan.
\v 18 Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ ri itzel-vinük, man utz tüj que nbün-ka oyoval quiqꞌuin ri rusamajelaꞌ. Roma si quiriꞌ nbün, ri rachibil ruyon nquiyaꞌ can y chanin ntzak rijaꞌ. Y yin quereꞌ ninbij chive, roma rix nibij que yin cꞌo ri Beelzebú viqꞌuin y romariꞌ tok nquitiquer nyenvelesaj ri itzel tak espíritu.
\v 19 Rix quiriꞌ ninuc chuvij yin, que cꞌo ri Beelzebú viqꞌuin romariꞌ nquitiquer nyenvelesaj ri itzel tak espíritu, ¿pero achique cꞌa ninuc rix pa quiviꞌ ri nyetzekleben ivichin? ¿Achique yoꞌon cuchukꞌaꞌ cheque rijeꞌ richin nyetiquer nyequelesaj itzel tak espíritu chukaꞌ? Ja ri nyetzekleben ivichin ri nyekꞌalajrisan que xa man utz tüj ri nibij rix.
\v 20 Y yin ja vi ri Dios ri yoꞌon-pe vuchukꞌaꞌ chuve richin nquitiquer nyenvelesaj ri itzel tak espíritu. Xa xka-pe yan cꞌa ri kꞌij que conojel cꞌuluman que nquitakej rutzij ri Dios y nyecꞌujeꞌ pa rukꞌaꞌ rijaꞌ.
\p
\v 21 Y tok cꞌo jun achi ri juis ruchukꞌaꞌ, y cꞌo ronojel tobül ri ncꞌatzin chin, ri achi reꞌ jabel vi nuchajij ri racho, y man jun ri nrelesan ta chin ri ruchajin.
\v 22 Pero si tok nobos chic jun achi ri cꞌo más ruchukꞌaꞌ que chuvüch rijaꞌ, nchꞌacatüj, y nelesüs ronojel ri tobül ri nucusaj ri ruyoꞌon ránima riqꞌuin. Cꞌateriꞌ ri achi ri más cꞌo ruchukꞌaꞌ nutalulaꞌ cꞌa ronojel ri xrelesaj-e chin ri achi ri xuchꞌüc.
\p
\v 23 Y roma cꞌa riꞌ, ri man viqꞌuin tüj yin nsamüj-vi, xa chuvij yin nsamüj-vi. Y ri achique ri man ntoꞌon tüj vichin, xa jariꞌ ri nyojon ronojel ri nyenbün yin.
\s Tok jun itzel espíritu ntzolij chic apeꞌ elenük-vi-e
\p
\v 24 Y tok cꞌo jun itzel espíritu ntel-e pa ránima jun vinük, ri itzel espíritu riꞌ nucanoj uxlanen pa tak lugar tzꞌiran-tzꞌiran. Y tok ri jun itzel espíritu riꞌ nunaꞌ que man jun uxlanen nril, nunuc-ka: Más utz nquitzolij chic pa ránima ri vinük ri apeꞌ xinel-vi-pe.
\v 25 Y tok ri jun itzel espíritu riꞌ ntzolij chic apu pa ránima ri vinük, nril cꞌa ri ránima ri vinük riꞌ cachiꞌel jun jay ri meson y chojmirsan can jabel.
\v 26 Y cꞌateriꞌ ri itzel espíritu riꞌ nyerucꞌün cꞌa pe ye siete chic itzel tak espíritu ri más ye itzel, y conojel cꞌa riꞌ nyeꞌoc pa ránima ri vinük. Y ri vinük achique chok qꞌuin nyecꞌuje-vi ri itzel tak espíritu riꞌ, más cꞌayuf nbün ri rucꞌaslen que chuvüch ri xbün nabey.
\s Ri ketzij que jabel quiquicot
\p
\v 27 Y tok ri Jesús ntajin cꞌa chubixic ri tzij riꞌ chiquivüch ri juis vinük ri quimolon-quiꞌ riqꞌuin, jariꞌ tok cꞌo cꞌa jun ixok chiriꞌ chiquicojol, ri riqꞌuin ruchukꞌaꞌ xbechꞌo-pe, y xbij cꞌa: Ri teꞌej ri xalan avichin chuvüch ri ruchꞌulef y xaruqꞌuiytisaj riqꞌuin tzꞌumaj, jabel ruquicot, xbij ri ixok chin ri Jesús.
\p
\v 28 Y ri Jesús xbij: Más jabel quiquicot ri nyeꞌacꞌaxan ri rutzij ri Dios y nquibün ronojel ri nbij ri rutzij rijaꞌ, xbij ri Jesús.
\s Ri vinük man ncajoꞌ tüj nquitakej ri Jesús
\p
\v 29 Y tok ye juis cꞌa ri vinük ri nyetajin nquimol-apu-quiꞌ chirij ri Jesús, xpuꞌu rijaꞌ xbij cꞌa cheque ri vinük riꞌ: Ri vinük vocomi juis ye itzel y man yinquitakej tüj. Romariꞌ tok ncajoꞌ que yin ninbün jun milagro chiquivüch richin yinquitakej. Pero man ja tüj ri ncajoꞌ rijeꞌ ri nbanatüj. Man quiriꞌ tüj. Xaxe ri xbanatüj riqꞌuin ri jun achi ri xubiniꞌaj Jonás, jun achi ri xkꞌalajrisan ri xbix chin roma ri Dios ojer can, xaxe riꞌ ri retal chukaꞌ cheque rijeꞌ.
\v 30 Ri xbanatüj riqꞌuin ri Jonás xucꞌut chiquivüch ri vinük ri xecꞌujeꞌ ojer can chupan ri tinamit Nínive, que ja ri Dios takayon-pe richin. Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ yin ri xinalüx chiꞌicojol, ri nincꞌulachij yin nucusüs richin jun retal chiquivüch ri vinük vocomi.
\v 31 Y tok napon cꞌa ri kꞌij richin juicio, nban cꞌa juzgar chukaꞌ pa quiviꞌ ri vinük ri yecꞌo vocomi. Y ncꞌastüj cꞌa pe ri jun reina ri aj-Sabá y nbij cꞌa que man utz tüj xquibün ri vinük ri yecꞌo vocomi, que man nquitakej tüj. Roma tok xcꞌaseꞌ ri jun reina riꞌ, juis nüj xbiyin richin quiriꞌ xracꞌaxaj-pe ri etamabül richin ri jun rey richin ri Israel, ri rubiniꞌan Salomón. Y vocomi yincꞌo yin ri más nukꞌij chuvüch ri rey Salomón ri xcꞌujeꞌ ojer can, y xa man yinquitakej tüj ri vinük.
\v 32 Y tok napon cꞌa chukaꞌ ri kꞌij richin juicio pa quiviꞌ ri vinük ri yecꞌo vocomi, nyecꞌastüj cꞌa pe ri vinük aj-Nínive. Ri vinük riꞌ nquibij cꞌa que man utz tüj xquibün ri vinük ri yecꞌo vocomi, roma man xinquitakej tüj. Y ri vinük ri xecꞌujeꞌ pa tinamit Nínive ri ojer can, xe xcacꞌaxaj ri rutzij ri Dios ri xutzijoj ri Jonás cheque, jariꞌ xquitzolij-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios. Y vocomi yincꞌo yin ri más nukꞌij chuvüch ri Jonás, y xa man yinquitakej tüj ri vinük.
\s Ri runakꞌ-avüch nyecꞌatzin cachiꞌel ncꞌatzin jun kꞌakꞌ richin sük
\p
\v 33 Y man jun vinük ri nutzij ta jun kꞌakꞌ y cꞌateriꞌ nuyaꞌ apeꞌ ri man nkꞌalajin tüj pe ri kꞌakꞌ, o nuyaꞌ ta chuxeꞌ jun cajón. Man jun nbanun quiriꞌ. Ri vinük ri nutzij jun kꞌakꞌ, nutzekebaꞌ, richin quiriꞌ sük nbün cheque ri nyeꞌoc pa jay.
\v 34 Y ri runakꞌ-avüch chukaꞌ nyecꞌatzin chave cachiꞌel ri kꞌakꞌ. Roma si ri runakꞌ-avüch ye utz, rat ratcꞌo pa jun sük. Pero si ri runakꞌ-avüch man ye utz tüj, rat ratcꞌo pa jun kꞌekuꞌn.
\v 35 Roma cꞌa riꞌ tachajij ri acꞌaslen, richin quiriꞌ ri sük ri ruyoꞌon ri Dios pan avánima man tijalatüj, y nyekꞌalajin ta pe que xa pa kꞌekuꞌn chic ratcꞌo-vi. Man tabün quiriꞌ.
\v 36 Roma si ratcꞌo pa jun sük, man jun cꞌa vit retal tüj ri kꞌekuꞌn aviqꞌuin, y quiriꞌ ncatzuꞌun-vi jabel. Reꞌ junan vi cꞌa riqꞌuin tok tzijon jun kꞌakꞌ richin sük y jabel sük nkꞌalajin richin nbün sük chave.
\s Ri fariseos y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés man pa ruchojmil tüj ri nyequibanalaꞌ
\p
\v 37 Y tok ri Jesús xtaneꞌ cꞌa ka riqꞌuin ntzijon chiquivüch ri vinük, cꞌo cꞌa jun cheque ri achiꞌaꞌ fariseos xbij chin ri Jesús que tubanaꞌ favor nbe ta baꞌ pa racho, richin nucꞌux jun ruvay. Y ri Jesús xbe na vi. Rijaꞌ xapon, y xbetzꞌuyeꞌ chuvüch mesa.
\p
\v 38 Y ri achi fariseo, xeꞌ xucaꞌyej ri Jesús, roma xtzꞌuye-apu chuvüch mesa y man xuchꞌüj tüj rukꞌaꞌ cachiꞌel rubanic ruchꞌajic quikꞌaꞌ ri chilaben cheque conojel.
\v 39 Y ri Ajaf Jesús xutzꞌet ri nunuc ri fariseo ri xoyon richin, y romariꞌ xbij chin: Rix fariseos xa rix cachiꞌel ri lük ri jabel chꞌajchꞌoj rij y ri rupan xa tzꞌil-tzꞌil. Rix nicꞌut cꞌa chiquivüch ri vinük que utz ri inojibül, pero pa tak ivánima man quiriꞌ tüj, roma xa nojnük riqꞌuin elekꞌ, y nojnük riqꞌuin itzel.
\v 40 Man jun bey rix tontos. ¿Man ivetaman tüj cꞌa que ri xbanun ri kachꞌacul, xbün chukaꞌ pe jun kánima?
\v 41 Roma cꞌa riꞌ rix xa ja ri ivánima tichꞌajchꞌojrisaj, richin quiriꞌ tok chꞌajchꞌojirnük chic ri ivánima, nalüx cꞌa pe iviqꞌuin que nyeꞌitoꞌ chukaꞌ ri manak ruchajin, y nyixchꞌajchꞌojir cꞌa.
\p
\v 42 ¡Juyaꞌ ivüch rix fariseos! roma rix xaxe ri jubulüj tak kꞌayis, ri ruda y ronojel quivüch ichaj ri ninuc. Roma nyeꞌivelesalaꞌ pa lajuj, y jun cꞌa chin riꞌ ri niyaꞌ chin ri Dios. Xaxe oc riꞌ ri nyeꞌinuc. Y xa man nijoꞌ tüj ri Dios, ni man rix choj tüj chukaꞌ quiqꞌuin ri vinük. Y xa ja ta riꞌ ri más cꞌuluman ibanun, ja ta cꞌa ri nyixtajin chubanic.
\p
\v 43 ¡Juyaꞌ ivüch rix fariseos! roma ja oc ri nabey tak chꞌacüt nyeꞌicanolaꞌ pa tak jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, richin quiriꞌ nbix que juis ikꞌij. Y juis chukaꞌ nkaꞌ chivüch ri quiyoꞌon rutzij ivüch pa bey apeꞌ nyequimolo-vi-quiꞌ ri vinük.
\p
\v 44 ¡Juyaꞌ ivüch chukaꞌ rix etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y rix fariseos ri xa caꞌiꞌ ipalüj! roma xa rix cachiꞌel ri ulef ri cꞌo pariꞌ jun camnük, man nkꞌalajin tüj, y ri vinük choj chic nyecꞌo-e pariꞌ. Man quenaben tüj, y romariꞌ man ye chꞌajchꞌoj tüj chic. Y rix quiriꞌ ibanun, nibün cheque ri vinük que man chꞌajchꞌoj tüj chic chuvüch ri Dios roma ri itijonic y icꞌaslen rix, y man nquinabej tüj, xbij ri Jesús.
\p
\v 45 Pero jun cꞌa cheque ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés xbij chin ri Jesús: Maestro, xbij rijaꞌ. Tok rat nabij quiriꞌ, man xe tüj chic ri fariseos nyeꞌilon, xa nkujilon chukaꞌ roj.
\p
\v 46 Y ri Jesús xbij cꞌa chin ri etamanel chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés riꞌ: ¡Juyaꞌ ivüch chukaꞌ rix ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés! roma tok nyeꞌitijoj ri vinük, niyaꞌ nimalüj tak akaꞌn chiquij, ri juis cꞌayuf quicꞌuaxic. Ri akaꞌn riꞌ xaxe cꞌa chiquij ri vinük niya-vi y rix man nisiloj tüj jun vit ruvi-ikꞌaꞌ richin nitzꞌom ta apu ri akaꞌn ri nibij que ncꞌatzinej que nquicꞌuaj ri vinük.
\p
\v 47 ¡Juyaꞌ ivüch rix etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés! roma ja rix ri nyixchojmirsan ri tzꞌak apeꞌ ye mukul-vi ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan rutzij ri Dios ojer can, y rijeꞌ xa ja ri ixquin-imamaꞌ can ri xecamsan quichin.
\v 48 Vocomi nkꞌalajin cꞌa que rix nkaꞌ chivüch ri itzel ri xequibanalaꞌ ri ixquin-imamaꞌ ri ojer can, roma ja rijeꞌ ri xecamsan ri achiꞌaꞌ ri ye richin ri Dios, y rix nyeꞌichojmirsalaꞌ ri tzꞌak apeꞌ ye mukul-vi can.
\p
\v 49 Y roma chukaꞌ riꞌ ri Dios, roma ri retaman, xbij: Nyentük cꞌa achiꞌaꞌ quiqꞌuin ri nuvinak, achiꞌaꞌ ri nyekꞌalajrisan ri tzij ri ninbij cheque, y nyentük chukaꞌ apóstoles chiquicojol. Pero ri vinük yecꞌo cꞌa ri nyequicamsaj, y yecꞌo ri nquibün cheque richin nquicꞌusaj pokonül, xbij.
\v 50 Romariꞌ, xbij ri Jesús, Ri Dios pa quiviꞌ ri vinük ri yecꞌo vocomi nuya-vi ri quicamic ri achiꞌaꞌ riꞌ. Y ntzꞌucutuj-pe cꞌa pa rutzꞌuquic pe ri ruchꞌulef.
\v 51 Ntzꞌucutuj-pe riqꞌuin ri rucamic ri achi xubiniꞌaj Abel cꞌa riqꞌuin ri rucamic ri achi xubiniꞌaj Zacarías. Y jariꞌ ri xcamsüs chunakaj ri altar ri cꞌo chuvüch-racho ri Dios. Roma cꞌa riꞌ ninbij chive, que ri Dios pa quiviꞌ ri vinük ri yecꞌo vocomi nuya-vi ri quicamic ri achiꞌaꞌ ye rusamajelaꞌ rijaꞌ.
\p
\v 52 ¡Juyaꞌ ivüch rix etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés! roma rix ivetaman achique rubanic richin que jun vinük ntoc richin ri Dios, pero rix man rix cꞌunük tüj richin ri Dios y chukaꞌ nyeꞌikꞌüt ri vinük ri ncajoꞌ nyeꞌoc richin ri Dios.
\p
\v 53 Tok ri Jesús xbij ronojel riꞌ, ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri achiꞌaꞌ fariseos chukaꞌ, juis xcatüj coyoval chirij rijaꞌ. Y roma cꞌa riꞌ rijeꞌ ronojel cꞌa nquicꞌutula-apu chin ri Jesús xaxe richin nquinük.
\v 54 Ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri achiꞌaꞌ fariseos, man nquiyaꞌ tüj cꞌa can baꞌ ri Jesús, cꞌo ta ncajoꞌ que ncacꞌaxaj que rijaꞌ cꞌo ta jun tzij ri man cꞌuluman tüj ri nbij y ntzak ta pa quikꞌaꞌ, richin que nquisujuj. Pero ri Jesús ruyon cꞌa pa rubeyal ri nyerubij.
\c 12
\s Ri fariseos caꞌiꞌ quipalüj
\p
\v 1 Y ri vinük xemolotüj cꞌa apu. Pa mil vinük ri xquimol-apu-quiꞌ chiriꞌ. Romariꞌ nquitopilaꞌ chic quiꞌ. Y ri Jesús xutzꞌom cꞌa tzij quiqꞌuin ri rachibilaꞌ nabey, y xbij cꞌa cheque: Tichajij-iviꞌ chuvüch ri levadura quichin ri achiꞌaꞌ fariseos. Ri levadura ri quichin ri achiꞌaꞌ fariseos ja ri caꞌiꞌ quipalüj.
\v 2 Y ronojel ri man kꞌalajrisan tüj nkꞌalajin-pe. Y ronojel ri tzꞌapül can rij, ntel cꞌa pe pa sük, y conojel cꞌa nyeꞌetaman, y conojel chukaꞌ nyetzꞌeton.
\v 3 Roma cꞌa riꞌ rix, ronojel ri ibilon pa tak evatül, ronojel nbekꞌalajin-pe. Y ronojel cꞌa ri ibilon pa tak ixiquin pa jay, nbetamüx na coma ri vinük y nbesiqꞌuin chubixic pa tak ruviꞌ cheque ri jay.
\s Ri cꞌuluman que nkaxbij-kiꞌ chuvüch
\p
\v 4 Y roma chukaꞌ riꞌ ninbij chive rix ri rix nu-amigos: Man tixbij-iviꞌ chiquivüch ri xaxe oc ri chꞌacul ri nyetiquer nquicamsaj, y tok quicamsan chic ri chꞌacul man jun chic achique nyetiquer ta nquibün.
\v 5 Y ninbij cꞌa chive achique chok chuvüch cꞌuluman que nixbij-iviꞌ: Tixbij-iviꞌ chuvüch ri jun ri ntiquer nyixrutük pa kꞌakꞌ, y man xe tüj ri chꞌacul nucamsaj. Tixbij cꞌa iviꞌ chuvüch ri nbanun quiriꞌ.
\p
\v 6 Y rix chukaꞌ jabel ivetaman que tok nyeꞌilokꞌ voꞌoꞌ vit tak chꞌipaꞌ, xaxe caꞌiꞌ tak centavos cajil. Y man riqꞌuin tüj que ri vit tak chꞌipaꞌ riꞌ man jun oc ri cajil, ri Dios man jun bey nyerumestaj ta can.
\v 7 Y ya voro chi comi rix. Rix ajlan-vi ri rusmal tak iviꞌ. Ri Dios man jun bey nyixrumestaj ta can. Ri Dios juis nyixrujoꞌ. Más nyixrujoꞌ que chiquivüch ri vit tak chꞌipaꞌ. Roma cꞌa riꞌ man tixbij-iviꞌ.
\s Ri vinük richin ri Jesucristo, nukꞌalajrisaj-riꞌ que richin rijaꞌ
\p
\v 8 Chukaꞌ ninbij cꞌa chive, que achique na vinük ri nukꞌalajrisaj-riꞌ que vichin yin, yin chukaꞌ ri xinalüx chiꞌicojol, ninkꞌalajrisaj que rijaꞌ vichin chic yin. Y ri tzij reꞌ chiquivüch ri ru-ángeles ri Dios ninbij-vi.
\v 9 Jacꞌa ri vinük ri man nukꞌalajrisaj tüj riꞌ que vichin yin, yin cꞌa chukaꞌ man ninkꞌalajrisaj tüj ri rubiꞌ chiquivüch ri ru-ángeles ri Dios, roma man vichin tüj yin ri vinük riꞌ.
\p
\v 10 Y achique na cꞌa vinük ri nyokꞌon vichin yin ri xinalüx chiꞌicojol, ncuyutüj cꞌa rumac. Jacꞌa ri nyokꞌon richin ri Lokꞌolüj Espíritu, man ncuyutüj tüj cꞌa rumac.
\p
\v 11 Y si ja yin ri nquinitakej, romariꞌ nyixucꞌuꞌüx chiquivüch ri más nimalüj achiꞌaꞌ pa tak jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, y romariꞌ chukaꞌ nyixucꞌuꞌüx chiquivüch autoridades pa tak juzgado, man tinuc juis achique ri nibij cheque y achique rubanic tzij nicusaj richin nyixchꞌo chiquivüch.
\v 12 Roma tok ncꞌatzinej que nyixchꞌo-apu, ja ri Lokꞌolüj Espíritu ri nyoꞌon tzij chive richin nibij-apu, xbij ri Jesús.
\s Ri ejemplo pariꞌ jun beyon y ri cꞌayuf quichin ri beyomül
\p
\v 13 Y chiriꞌ chiquicojol ri juis vinük ri quimolon-apu-quiꞌ, cꞌo cꞌa jun ri xchꞌo-apu y xbij chin ri Jesús: Maestro, xbij cꞌa chin. Tabanaꞌ favor cachꞌo riqꞌuin ri nunimal y tabij chin que tuya-pe ri herencia ri rubanun-ka rijaꞌ chin que richin.
\p
\v 14 Pero ri Jesús xbij chin ri achi: ¿Banun comi chuve yin que yin jun juez pan iviꞌ rix y chukaꞌ yin jun jachoy-herencia chiꞌicojol?
\p
\v 15 Y ri Jesús xchꞌo chic cꞌa cheque ri vinük y xbij: Titzꞌetaꞌ cꞌa ka iviꞌ jabel richin nichajij ri icꞌaslen, richin que man tipuꞌu rayinic pan ivánima chirij ronojel ruvüch cosas. Roma stapeꞌ (aunque) juis qꞌuiy rubeyomal jun vinük, man ja tüj riꞌ ri nyoꞌon rucꞌaslen.
\p
\v 16 Y jariꞌ tok ri Jesús xutzꞌom rubixic jun ejemplo, y xbij: Cꞌo cꞌa jun achi beyon, ri juis ulef ruchajin. Y jun bey cꞌa, juis cosecha ri xumol.
\v 17 Roma cꞌa riꞌ ri beyon riꞌ xunuc-ka pa ránima: ¿Achique ta jun ninbün richin quiriꞌ ninyüc ronojel ri nu-cosecha? Roma man jun chic apeꞌ ninya-vi ri chꞌaka chic.
\v 18 Y tok xnucutüj chin, xbij: Más utz nyentaluj na e ri cocoj tak cabül, y nyenbün chic chꞌaka más nimakꞌ. Y chupan ri cabül reꞌ nyenyacala-vi ri nyenchajin y ronojel ri nu-cosecha chukaꞌ.
\v 19 Y ninbij cꞌa chin ri vánima: Vánima, vocomi juis qꞌuiy a-cosas ri ayacon, y qꞌuiy junaꞌ man natij tüj vayjül. Caquicot cꞌa, catuxlan, cavaꞌ y tatij yaꞌ, xbij ri beyon chin ri ránima.
\v 20 Pero ri Dios xbij chin ri beyon riꞌ: Tonto chi achi, chupan ri akꞌaꞌ reꞌ ninvoyoj-e ri avánima, ¿y ronojel ri abeyomal ri xayüc, achique cꞌa ri nchinan can?
\v 21 Quiriꞌ cꞌa ri vinük ri nmolon beyomül richin ri ruchꞌulef, y xa manak rubeyomal ri Dios riqꞌuin ránima.
\s Ri Dios nuyaꞌ ronojel ri ncꞌatzin cheque ri ye ralcꞌual chic
\p
\v 22 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque ri rachibilaꞌ: Ninbij cꞌa chive, que man titzꞌom pena roma ri achique ncꞌatzin chive kꞌij-kꞌij, ri apeꞌ nivil-vi ivay y ri apeꞌ nicꞌün-vi itziek.
\v 23 Roma si ri Dios xuya-pe icꞌaslen chuvüch ri ruchꞌulef, nuya-pe chukaꞌ ri ivay richin cꞌo icꞌaslen y ri itziek richin nitzꞌapij-iviꞌ.
\v 24 Queꞌitzꞌetaꞌ na peꞌ ri chꞌipaꞌ quibiniꞌan cꞌuch. Ri chꞌipaꞌ riꞌ man nyeticoꞌn tüj, y romariꞌ manak cosecha nquelesaj juna-junaꞌ, nixta manak chukaꞌ quicabal richin quiyacon ta quijal. Pero man riqꞌuin tüj riꞌ rijeꞌ nyevaꞌ, roma ja ri Dios ri nyoꞌon quivay. Ya voro chi comi rix man ta nuyaꞌ ivay ri Dios, tok rix más cꞌo ivakalen que chiquivüch ri chꞌipaꞌ. Xa roma cꞌa riꞌ man más tinuc riꞌ.
\v 25 ¿Cꞌo ta comi jun chive rix ri ntiquer ta nbanun que nqꞌuiy chic baꞌ, roma nutzꞌom pena chubanic? Man jun.
\v 26 Y si xa jun samaj ri juis coꞌol cachiꞌel reꞌ man nyixtiquer tüj nibün, ¿achique cꞌa roma tok nitzꞌom pena richin nivil ivay, itziek y ri chꞌaka chic ri nyecꞌatzin chive?
\p
\v 27 Queꞌitzꞌetaꞌ na peꞌ ri cotzꞌiꞌj quibiniꞌan lirio. Queꞌitzꞌetaꞌ na peꞌ tok nyeqꞌuiy. Rijeꞌ man nyesamüj tüj, ni man nyebatzꞌin tüj, richin quiriꞌ nquibanalaꞌ ta quitziek jabel oc. Man jun bey. Y cꞌo cꞌa jun rey richin ri Israel xcꞌujeꞌ ojer can ri rubiniꞌan Salomón. Rijaꞌ ruyon jabel tak tziük ri xerucusaj, pero man jun bey xcꞌujeꞌ ta jun rutziek cachiꞌel titzuꞌun jun cotzꞌiꞌj.
\v 28 Roma ri cotzꞌiꞌj jariꞌ ri tziük ri nuyaꞌ ri Dios cheque ri kꞌayis. Y stapeꞌ (aunque) ri kꞌayis man ta nlayuj, roma jun kꞌij jabel rubanun, jun chic kꞌij nchakiꞌj-ka y cꞌateriꞌ ntorix pa kꞌakꞌ. Man riqꞌuin tüj riꞌ ri Dios nuvek jabel. Y si ri Dios nuvek jabel ri kꞌayis, ¿achique cꞌa roma rix man iyoꞌon tüj ivánima riqꞌuin que nuyaꞌ itziek?
\v 29 Romariꞌ rix man titzꞌom pena nicanolaꞌ ri ivay y iyaꞌ.
\v 30 Roma conojel vinük quereꞌ nquibün. Pero rix cꞌo jun Itataꞌ ri retaman chic que jareꞌ ri ncꞌatzin chive.
\v 31 Romariꞌ ri cꞌuluman que nibün rix ja ri tiya-iviꞌ chuxeꞌ rutzij ri Dios. Y si nibün cꞌa quiriꞌ, ri Dios nuyaꞌ jun icꞌaslen jabel, y nuyaꞌ chukaꞌ ri ncꞌatzin chive.
\s Ri beyomül richin chilaꞌ chicaj
\p
\v 32 Roma cꞌa riꞌ man tixbij-iviꞌ rix ri nyixtzekleben vichin, roma stapeꞌ (aunque) xa rix baꞌ oc, rurayibül vi cꞌa ri aj-chicaj Itataꞌ que nyixcꞌujeꞌ pa rukꞌaꞌ rijaꞌ.
\v 33 Ticꞌayilaꞌ cꞌa ri ichajin y tiyalaꞌ cheque ri vinük ri man jun quichajin. Si quiriꞌ cꞌa nibün, ncꞌujeꞌ jun iyacbal chilaꞌ chicaj ri man jun bey nkꞌey, y ncꞌujeꞌ chukaꞌ ibeyomal ri man jun bey nqꞌuis. Chilaꞌ chicaj man jun elekꞌon, nixta jun chukaꞌ jut ri nchicopirsan.
\v 34 Roma ri ivánima ncꞌujeꞌ apeꞌ cꞌo-vi ri ibeyomal, roma jariꞌ ri nitzeklebej-e.
\s Ncꞌatzin que nkoyobej-apu ri kꞌij tok npuꞌu ri Jesucristo
\p
\v 35 Tichajij cꞌa ri icꞌaslen, y chi jumul ticꞌat ri i-candil.
\v 36 Tibanaꞌ cꞌa cachiꞌel nquibün ri samajelaꞌ pa jun jay. Ri samajelaꞌ coyoben que ntzolij-pe ri cajaf benük pa jun cꞌulubic, richin quiriꞌ tok nka-pe y noyon-apu, jariꞌ nquijük ri ruchi-jay chuvüch.
\v 37 Y jabel cꞌa quiquicot ri samajelaꞌ ri ye cꞌüs tok xka-pe ri cajaf. Y ketzij ninbij chive, que ri cajaf mismo nbanun rucꞌojlen ronojel richin nyerutzꞌuyubaꞌ ri rusamajelaꞌ chuvüch mesa y nuya-apu ronojel cosas richin ncꞌux chiquivüch. Nyerilij-apu jabel roma juis nquicot que cꞌa coyoben-apu ri hora riꞌ.
\v 38 Y si ri cajaf ri samajelaꞌ riꞌ nka-pe pa nicꞌaj-akꞌaꞌ o ja tok nsaker yan cumaj, ri samajelaꞌ riꞌ jabel quiquicot roma cꞌa ye cꞌüs chiroyobexic ri cajaf ri hora riꞌ.
\v 39 Y rix ivetaman, que si ta jun rajaf-jay retaman jampeꞌ napon jun elekꞌon pa racho, ri rajaf-jay riꞌ ncꞌaseꞌ richin nuchajij ri racho, y man nuyaꞌ tüj kꞌij que ri elekꞌon nujük-apu ri racho richin nelekꞌ-e.
\v 40 Romariꞌ rix chi jumul cꞌa quinivoyobej-apu, roma ja tok man ja tüj, man ja tüj riꞌ ninuc, jariꞌ tok nquinka-pe yin ri xinalüx chiꞌicojol, xbij ri Jesús.
\s Tikabanaꞌ ri nbün ri jun utzilüj samajel, y man tikabün ri nbün ri itzel samajel
\p
\v 41 Jariꞌ tok ri Pedro xbij chin ri Jesús: Ajaf, ¿rat xatzijoj ri ejemplo reꞌ xaxe cheke roj avachibilaꞌ, o xatzijoj cheque conojel vinük?
\p
\v 42 Y ri Ajaf Jesús xbij: Yin nquichꞌo cheque conojel ri ye cachiꞌel ri samajel pa jun jay, ri nban chin roma ri rajaf que ncꞌujeꞌ pa quiviꞌ ri ye aj pa racho, richin que nuyaꞌ quivay y richin que nuyaꞌ ronojel ri ncꞌatzin cheque tok napon ri hora. Y si ri samajel riꞌ nbün ta ri bin can chin y utz nbün chin ronojel ri samaj, ¿achique ta comi nbün?
\v 43 Rijaꞌ nbün-vi ri samaj ri bin can chin, y romariꞌ nquicot ránima tok nbelitüj-ka roma ri rajaf y ntajin chubanic ri samaj.
\v 44 Ketzij cꞌa ninbij chive que ri rajaf ri samajel riꞌ nuyaꞌ pariꞌ ronojel ri ruchajin, richin que nuchajij.
\v 45 Jacꞌa si ri samajel riꞌ nunuc-ka pa ránima: Ri vajaf riꞌ xa cꞌa man jani nka-pe, nbij ta ka. Y nutzꞌom ta cꞌa nyeruchꞌey ri chꞌaka chic samajelaꞌ achiꞌaꞌ y ixokiꞌ, y xaxe ta vaꞌin nbün, y nutzꞌom rutijic yaꞌ richin nkꞌabür, y man jun tüj chic samaj nbün,
\v 46 jacꞌa ri kꞌij y ri hora tok man jun nunuc que nka-pe ta ri rajaf, jariꞌ tok nka-pe. Ri rajaf nuya-vi ru-castigo pariꞌ ri samajel riꞌ y nuyaꞌ quiqꞌuin ri chꞌaka chic samajelaꞌ ri man nyetaken tüj tzij.
\p
\v 47 Ri samajel cꞌa ri etamayon achique nrajoꞌ ri rajaf, pero xa man nuchojmirsaj tüj riꞌ richin nbün ri samaj, ni man nbün tüj ri nrajoꞌ ri rajaf, ri samajel cꞌa reꞌ nka-ka juis ru-castigo pariꞌ.
\v 48 Jacꞌa ri samajel ri xa man retaman tüj achique ri nrajoꞌ ri rajaf, y cꞌo ri man utz tüj nyerubanala-apu, stapeꞌ (aunque) ta ri samajel riꞌ cꞌuluman ta que juis ru-castigo nka-ka pariꞌ, man quiriꞌ tüj nban chin, ri ru-castigo ri nka-ka pariꞌ rijaꞌ man ta ncꞌo ruviꞌ. Roma ri qꞌuiy cꞌa yoꞌon chin, chukaꞌ qꞌuiy cꞌa ri ncꞌutux chin, si rubanun o xa man rubanun tüj. Chukaꞌ ri qꞌuiy ri jachon can pa rukꞌaꞌ, qꞌuiy cꞌa chukaꞌ ri ncꞌutux chin, que achique cꞌa ri rubanun riqꞌuin, xbij ri Jesús.
\s Ri nyetaken richin ri Jesús nyeꞌetzelüs
\p
\v 49 Yin xinka-pe chuvüch ri ruchꞌulef chuyaꞌic cꞌa ri kꞌakꞌ chiꞌicojol. Y juis ninrayij que ri kꞌakꞌ reꞌ ncꞌat ta chic.
\v 50 Pero nabey ncꞌatzin cꞌa que nincꞌusaj cꞌa na pokonül, romariꞌ nkꞌoxon vánima ri voyoben-apu, y juis ninrayij que cꞌunük ta chic can ri jun pokonül reꞌ.
\v 51 ¿Rix ninuc que yin xinpuꞌu richin nucꞌamon-pe quicot chuvüch ri ruchꞌulef? Man quiriꞌ tüj. Voma yin yecꞌo ri nquijachala-quiꞌ.
\v 52 Romariꞌ richin chikavüch-apu, si pa jun jay yecꞌo ye voꞌoꞌ vinük, ye oxiꞌ xa nyecatüj cꞌa chiquij ri ye caꞌiꞌ, o ja ri ye caꞌiꞌ ri nyecatüj chiquij ri ye oxiꞌ. Pero man nquicꞌuaj tüj quiꞌ.
\v 53 Ri tataꞌaj man nkaꞌ tüj cꞌa chuvüch ri nbij ri rucꞌajol. Nixta ri cꞌajol man nkaꞌ tüj chuvüch ri nbij ri rutataꞌ. Nixta ri teꞌej man nkaꞌ tüj chuvüch ri nbij ri ral-xtün chin. Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ ri xtün man nkaꞌ tüj chuvüch ri nbij ri ruteꞌ chin. Y quiriꞌ cꞌa ri aliteꞌ man nquicꞌuaj tüj quiꞌ riqꞌuin ri raliꞌ, roma man junan tüj nyenucun, y nixta ri aliꞌ nucꞌuaj-riꞌ riqꞌuin ri raliteꞌ.
\s Ronojel ri nyebanatüj cꞌo quetal
\p
\v 54 Y ri Jesús xbij cꞌa chukaꞌ cheque ri vinük: Rix ivetaman achique titzuꞌun ri sutzꞌ ri ncꞌamon-pe job. Y tok nitzꞌet cꞌa ri sutzꞌ reꞌ, chanin nibij que npuꞌu job. Y npuꞌu-vi.
\v 55 Y tok nutzꞌom ri cakikꞌ, ja retal riꞌ iyoꞌon que ntel yan sakꞌij. Y ntel-vi sakꞌij.
\v 56 Rix xa caꞌiꞌ ipalüj, roma jabel ivetaman achique ri npuꞌu tok nitzꞌet que cꞌo sutzꞌ chicaj y jabel chukaꞌ ivetaman achique ri npuꞌu xaxe riqꞌuin nitzꞌet ri ruchꞌulef. Si ivetaman riꞌ, ¿achique cꞌa roma tok man ivetaman tüj chukaꞌ achique tiempo ri rojcꞌo-vi?
\s Tatojoꞌ cꞌa ri acꞌas chanin, richin man catucꞌuꞌüx chuvüch ri juez
\p
\v 57 ¿Y achique cꞌa roma tok man pan iyon tüj nitzꞌet ri choj ri cꞌuluman que nibün rix?
\v 58 Roma si cꞌo jun chive ri nsujüs pa juzgado roma cꞌo rucꞌas riqꞌuin jun vinük, nutij rukꞌij richin nuchojmirsaj-riꞌ riqꞌuin ri vinük ri xsujun chirij, tok xa cꞌateriꞌ quitzꞌamon-e bey pa juzgado. Roma si man nuchojmirsaj tüj riꞌ riqꞌuin ri vinük achique chok qꞌuin cꞌo-vi rucꞌas, nucꞌuꞌüx cꞌa chuvüch ri juez riꞌ, y ri juez riꞌ nujüch-e pa rukꞌaꞌ ri achi ri nchajin ri cárcel, y ri chajiy-cárcel nucꞌuaj-e, richin nutzꞌapij.
\v 59 Y ketzij ninbij, que ri vinük ri ntoc pa cárcel roma rucꞌas, man ntel tüj pe chiriꞌ si man nutoj tüj can ronojel ri rucꞌas.
\c 13
\s Ri Jesús nutijoj que ncꞌatzinej que conojel ri vinük nquitzolij-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios
\p
\v 1 Y ja kꞌij riꞌ tok yecꞌo caꞌi-oxiꞌ vinük ri xeꞌapon riqꞌuin ri Jesús, y rijeꞌ xquitzijoj cꞌa chin pariꞌ ri xquicꞌulachij chꞌaka achiꞌaꞌ aj pa ruchꞌulef Galilea. Ri achiꞌaꞌ riꞌ cha yecꞌo cꞌa pa racho ri Dios, y ye quicꞌualon-apu chico richin que nyequisuj chin ri Dios. Y ja tok nyetajin chusujic ri chico chin ri Dios, rijeꞌ xebecamsüs cꞌa can. Etaman cꞌa que ri xbanun que xebecamsüs can ri achiꞌaꞌ riꞌ ja ri gobernador Pilato. Ri quiquiqꞌuel cꞌa ri chico y ri quiquiqꞌuel ri achiꞌaꞌ, xuyol-riꞌ.
\p
\v 2 Pero ri Jesús xbij cheque: ¿Rix ninuc que ri achiꞌaꞌ aj-Galilea riꞌ, quiriꞌ xquicꞌulachij roma más ye aj-maquiꞌ que chiquivüch ri chꞌaka chic ye quivinak aj-Galilea?
\v 3 Man quiriꞌ tüj. Jacꞌa rix, si man nitzolij tüj pe icꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, xa nyixapon chukaꞌ chupan ri pokonül ri apeꞌ xeꞌapon-vi rijeꞌ.
\v 4 ¿O rix ninuc chukaꞌ que ri ye dieciocho ri xecom chiriꞌ apeꞌ cꞌo-vi ri yaꞌ rubiniꞌan Siloé, tok xtzak ri torre chiquij, que más ye aj-maquiꞌ que chiquivüch conojel ri chꞌaka chic vinük ri yecꞌo chiriꞌ pa tinamit Jerusalén?
\v 5 Man quiriꞌ tüj. Jacꞌa rix si man nitzolij tüj pe icꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, xa nyixapon chukaꞌ chupan ri pokonül ri apeꞌ xeꞌapon-vi rijeꞌ.
\s Ri Jesús nbij que ncꞌatzinej que ri vinük nquicꞌut chuvüch ri Dios que cꞌo utz ri nquibün
\p
\v 6 Y ri Jesús xutzꞌom cꞌa rubixic jun ejemplo chiquivüch, y xbij: Cꞌo cꞌa jun achi ruticon jun cheꞌ higuera pa rulef, y xapon chuxeꞌ ri cheꞌ chutzꞌetic si cꞌo ruvüch. Y ri cheꞌ higuera riꞌ xa man jun vit ruvüch cꞌo.
\v 7 Romariꞌ ri rajaf ri ulef xbij chin ri achi ri samajel rulef: Oxiꞌ yan cꞌa junaꞌ reꞌ ri juna-junaꞌ nintzꞌetaꞌ ri cheꞌ reꞌ, y man jun bey nutzꞌeton que ruyoꞌon ta jun vit ruvüch. Roma cꞌa riꞌ más utz tachoyo-e, roma xa man jun vit ruvüch nuyaꞌ. ¿Achique ncꞌatzin-vi que xaxe nuqꞌuis ruchukꞌaꞌ ri ulef?
\v 8 Pero ri samajel richin ri ulef xbij chin ri rajaf: Tayaꞌ na chic cꞌa can ri junaꞌ reꞌ. Tinbanaꞌ na cꞌa rucꞌojlen ri ulef ri apeꞌ tiquil-vi y tinyaꞌ na kꞌayis chuxeꞌ.
\v 9 Si nuyaꞌ cꞌa ruvüch, utz. Y si xa man nuyaꞌ tüj cꞌa ruvüch, cꞌateriꞌ cꞌa tachoyo-e, xbij ri samajel richin ri ulef. Quiriꞌ ri ejemplo ri xutzijoj ri Jesús.
\s Pa jun kꞌij richin uxlanen, ri Jesús nucꞌachojrisaj cꞌa jun ixok luculic
\p
\v 10 Y pa jun cꞌa kꞌij richin uxlanen, ri Jesús nyerutijoj cꞌa ri vinük riqꞌuin ri rutzij ri Dios, pa jun jay apeꞌ ntzijos-vi rutzij ri Dios.
\v 11 Y chiquicojol ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ, cꞌo cꞌa jun ixok ri cꞌo yan dieciocho junaꞌ rutzꞌamon-pe yabil. Ri ixok cꞌa riꞌ luculic, y man ntiquer tüj npaꞌeꞌ baꞌ choj. Ri ixok riꞌ quiriꞌ cꞌa rucꞌulachin roma jun itzel espíritu.
\v 12 Pero tok ri Jesús xutzꞌet ri ixok riꞌ, xroyoj y xbij chin: Vocomi jareꞌ xacolotüj chuvüch ri ayabil.
\p
\v 13 Y xuyaꞌ cꞌa rukꞌaꞌ pariꞌ ri ixok. Y ri ixok jariꞌ xchojmir, xpaꞌeꞌ jabel. Y ri ixok jariꞌ xuyaꞌ rukꞌij ri Dios.
\v 14 Pero ri achi ri cachiꞌel jun tataꞌaj chiriꞌ chupan ri jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, juis itzel xutzꞌet ri Jesús roma xucꞌachojrisaj ri ixok chupan ri kꞌij ri richin uxlanen. Romariꞌ ri cachiꞌel tataꞌaj xbij cheque ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ: Ronojel semana cꞌo vakiꞌ (seis) kꞌij richin nkusamüj. Y chupan cꞌa ri kꞌij riꞌ quixpuꞌu riqꞌuin ri Jesús richin nyixcꞌachojrisüs, y man ja tüj ri kꞌij reꞌ, kꞌij richin uxlanen.
\p
\v 15 Pero ri Ajaf Jesús jariꞌ xbij chin: Rix xa caꞌiꞌ ipalüj. ¿Man chiꞌivonojel tüj rix cꞌa nyeꞌisol-e ri ivacx, ri iquiej pa jun kꞌij richin uxlanen, richin nyixbe chuyaꞌic ri quiyaꞌ? Jaꞌ, quiriꞌ ri nibün rix, y ri chico man ta juis rukꞌij.
\v 16 Ya voro chi comi cꞌa ri jun ixok reꞌ, ri ralcꞌual can roma ri Abraham, cachiꞌel rix. Y ri itzel-vinük cꞌo yan dieciocho junaꞌ ri ruximon-pe. ¿Man cꞌuluman tüj comi cꞌa que ncꞌachojrisüs chupan jun kꞌij richin uxlanen?
\p
\v 17 Tok ri Jesús rubin chic ka ri tzij riꞌ, conojel ri nyeꞌetzelan richin, xeqꞌuix-ka chuvüch. Jacꞌa ri chꞌaka chic vinük juis nquicot cánima, roma ri Jesús juis nim ri rusamaj ri Dios ntajin chubanic.
\s Ri ijaꞌ ri richin ri mostaza
\p
\v 18 Y ri Jesús xbij cꞌa: ¿Achique cꞌa xtinbij pariꞌ ri rubanic tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios? ¿Achique chok qꞌuin junan vi?
\v 19 Yin ninbij cꞌa que junan riqꞌuin ri ijaꞌ ri richin ri mostaza ri nutic can jun achi pa rulef. Tok nqꞌuiy, cachiꞌel jun vit cheꞌ ntzuꞌun, juis nim. Romariꞌ tok ri chꞌipaꞌ ri nyebe chicaj, nyeꞌapon chupan richin nquibün quisoc pa tak rukꞌaꞌ.
\s Ri rutzij ri Dios nbiyin-vi
\p
\v 20 Y ri Jesús xbij cꞌa chukaꞌ: ¿Achique comi xtinbij pariꞌ ri rubanic tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios? ¿Achique chok qꞌuin junan vi?
\v 21 Xa junan cꞌa riqꞌuin ri levadura ri nyerucꞌama-pe jun ixok y nuyaꞌ can chupan oxiꞌ pajbül-qꞌuej, y ntoc ronojel, xbij ri Jesús.
\s Quixoc chupan ri ruchi-jay juis coꞌol oc ruvüch
\p
\v 22 Y ri Jesús xutzꞌom chic cꞌa e ri rubey pa tinamit Jerusalén. Pero nabey xbecꞌo-pe pa tak nimakꞌ y cocoj tinamit, richin nutzijoj ri rutzij ri Dios.
\v 23 Y cꞌo cꞌa jun ri xcꞌutun chin ri Jesús, y xbij chin: Ajaf Jesús, ¿ye qꞌuiy comi ri nyecolotüj?
\p Pero ri Jesús xa cheque cꞌa conojel xchꞌo-vi, y xbij:
\v 24 Titijaꞌ cꞌa ikꞌij titakej ri rutzij ri Dios. Ronojel ri nibün rix, pa ruchojmilüj tibanaꞌ chuvüch ri Dios. Roma ri ruchi-jay ri apeꞌ nyixoc-vi, juis coꞌol oc ruvüch. Y juis cꞌa ye qꞌuiy ri vinük ncajoꞌ nyeꞌoc chupan ri ruchi-jay riꞌ, pero man nyetiquer tüj nyeꞌoc.
\v 25 Roma tok ri Ajaf ncatüj-pe y ntzꞌapij-pe ri ruchi-jay, rix ri man jani rix cꞌunük tüj apu riqꞌuin, nyixoyon cꞌa apu y nibij: Ajaf, Ajaf, tajakaꞌ ri ruchi-jay chikavüch richin que nkujoc-apu. Pero rijaꞌ nbij-pe chive: Man vetaman tüj apeꞌ quixpuꞌu-vi.
\v 26 Y rix nibilaꞌ cꞌa apu chin: Ja roj ri xojvaꞌ aviqꞌuin. Y ja pa tak bey richin ri katinamit, chiriꞌ xabij-vi ri rutzij ri Dios.
\v 27 Jacꞌa rijaꞌ nbij-pe chive: Xinbij yan chive que man vetaman tüj apeꞌ quixpuꞌu-vi. Man utz tüj que nyixcꞌujeꞌ viqꞌuin, rix banuy-itzel, nbij ri Ajaf.
\v 28 Y tok nyeꞌitzꞌet ri achiꞌaꞌ ri quibiniꞌan Abraham, Isaac, Jacob y conojel ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can, que yecꞌo pa rukꞌaꞌ ri Dios, jariꞌ tok ntoc ri okꞌej iviqꞌuin roma ri bis, nijachꞌachꞌej ivey roma xixyoꞌox can.
\v 29 Y nyepuꞌu cꞌa vinük chiriꞌ pa norte, chiriꞌ pa sur, chiriꞌ pan oriente y chiriꞌ pan occidente. Vinük ri quiyoꞌon cánima viqꞌuin. Y ri vinük riꞌ nyecꞌujeꞌ cꞌa pa rukꞌaꞌ ri Dios. Rijeꞌ nyetzꞌuyeꞌ cꞌa apu chuvüch mesa.
\v 30 Y chiriꞌ yecꞌo cꞌa ncꞌujeꞌ quikꞌij y ri vocomi manak oc quikꞌij, y yecꞌo cꞌa ri juis quikꞌij vocomi, manak oc quikꞌij ncꞌujeꞌ, xbij cꞌa ri Jesús.
\s Ri Jesús nyerokꞌej ri vinük aj-Jerusalén
\p
\v 31 Y chupan cꞌa chukaꞌ ri kꞌij riꞌ, yecꞌo achiꞌaꞌ fariseos ri xeꞌapon riqꞌuin ri Jesús, y xquibij chin: Ri Herodes, ri rey, nrajoꞌ ncarucamsaj. Catel cꞌa e chereꞌ chanin, xquibij chin.
\p
\v 32 Pero ri Jesús xbij cheque ri achiꞌaꞌ riꞌ: Quixbiyin y tibij chin ri jun rey riꞌ, ri chꞌacoy vinük, que yin cꞌa nyenvelesalaꞌ na itzel tak espíritu y cꞌa nyencꞌachojrisalaꞌ na chukaꞌ ri cꞌo quiyabil. Quiriꞌ ri vocomi, ri chuakꞌ, y cꞌateriꞌ ri cabij cꞌa ninqꞌuis can rubanic ri samaj reꞌ.
\v 33 Yin xa ncꞌatzinej-vi que nintzꞌom-e nubey. Quiriꞌ ri vocomi, ri chuakꞌ y ri cabij. Ncꞌatzinej que nquinapon pa tinamit Jerusalén, roma ri ye kꞌalajrisüy ri rutzij ri Dios man jun bey ri nyecamsüs tüj pa jun chic tinamit.
\p
\v 34 Y cꞌateriꞌ ri Jesús xchꞌo cꞌa chiquij ri vinük ri yecꞌo pa tinamit Jerusalén. Rijaꞌ xbij cꞌa: Aj-Jerusalén, aj-Jerusalén, ¿achique cꞌa roma tok nyeꞌicamsalaꞌ ri achiꞌaꞌ ri nyekꞌalajrisan ri nbix cheque roma ri Dios? ¿Achique cꞌa roma chukaꞌ tok nyeꞌicamsalaꞌ chi abüj ri nyerutük-pe ri Dios chiꞌicojol? Y yin, juis mul cꞌa ri xinjoꞌ que xixinmol ta viqꞌuin, cachiꞌel nbün ri quite-ücꞌ cheque ri tak ral, nyerumol chuxeꞌ ri ruxicꞌ. Man jun bey cꞌa xijoꞌ tüj rix.
\v 35 Vocomi cꞌa, ri ivacho chiꞌijujunal rix ncꞌujeꞌ can cachiꞌel jun tzꞌiran ruchꞌulef. Y ketzij chukaꞌ ninbij chive que man chic cꞌa nquinitzꞌet ta chic, cꞌa ja tok napon na ri kꞌij tok nbij chuve: ¡Matiox que petenük ri Jun reꞌ! ¡Que ri Ajaf Dios nbün ta bendecir rijaꞌ ri petenük pa rubiꞌ rijaꞌ! Chupan cꞌa ri kꞌij riꞌ tok nquinitzꞌet chic jun bey.
\c 14
\s Jun achi spojnük ncꞌachojrisüs roma ri Jesús pa jun kꞌij richin uxlanen
\p
\v 1 Y pa jun kꞌij richin uxlanen, ri Jesús xbe pa racho jun quitataꞌ ri achiꞌaꞌ fariseos. Ri Jesús oyon cꞌa roma ri achi riꞌ richin jun vaꞌin. Y ri yecꞌo chiriꞌ nquinachaj cꞌa apu ri Jesús,
\v 2 roma chiriꞌ cꞌo-apu jun achi yavaꞌ. Ri yabil ri ntoc chin ri jun achi riꞌ, ja ri yaꞌ cꞌo pa ruchꞌacul.
\v 3 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y chukaꞌ cheque ri achiꞌaꞌ fariseos ri yecꞌo chiriꞌ: ¿Xajan comi que ncꞌachojrisüs jun yavaꞌ pa jun kꞌij richin uxlanen? ¿Achique nibij rix?
\p
\v 4 Pero ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri fariseos man jun xquibij. Romariꞌ ri Jesús xutzꞌom-apu ri yavaꞌ y xucꞌachojrisaj y xbij chin que tibiyin.
\v 5 Y cheque ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri fariseos, ri Jesús xbij: Si cꞌo jun chive rix ntzak jun ruquiej o jun ruvacx pa jun jul, ¿man comi junanin ta nyixbe chirelesasic, stapeꞌ (aunque) jun kꞌij richin uxlanen?
\p
\v 6 Y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri fariseos man xquil tüj cꞌa achique xquibij-apu chin ri Jesús.
\s Man tabün que cꞌo juis akꞌij
\p
\v 7 Y xpuꞌu ri Jesús xutzꞌom cꞌa rubixic jun ejemplo cheque ri ye oyon pa vaꞌin. Roma xerutzꞌet ri vinük ri ye oyon que nquichalaꞌ quichꞌacat richin nyetzꞌuyeꞌ chiriꞌ chuvüch mesa. Romariꞌ xbij cꞌa cheque:
\v 8 Tok cꞌo cꞌa jun ri noyon ivichin pa jun cꞌulubic, man ticanoj cꞌa ri nabey tak chꞌacüt. Roma riqꞌuin baꞌ rat tzꞌuyul chic chiriꞌ tok napon jun vinük ri más cꞌo rukꞌij que chavüch rat,
\v 9 y npuꞌu ri xoyon avichin pa cꞌulubic, nbij chave: Tabanaꞌ favor tayaꞌ can ri achꞌacat chin ri jun ri voyon chukaꞌ. Y rat ncaqꞌuix y rat ncabetzꞌuyeꞌ pa ruqꞌuisbül tak chꞌacüt.
\v 10 Roma cꞌa riꞌ tok cꞌo jun ri noyon ivichin pa jun cꞌulubic, quixtzꞌuyeꞌ pa ruqꞌuisbül tak chꞌacüt richin quiriꞌ tok ncarutzꞌet-pe ri xoyon avichin, napon cꞌa aviqꞌuin rat y nbij chave: Tabanaꞌ favor cajote-pe chereꞌ. Y tok quiriꞌ nban chave, conojel cꞌa ri nyetzꞌuyeꞌ aviqꞌuin chuvüch mesa richin vaꞌin nquetamaj que cꞌo akꞌij.
\v 11 Roma cꞌa riꞌ, ri nquinimirsaj-quiꞌ, xa nkasüs quikꞌij. Y jacꞌa ri man nunimirsaj tüj riꞌ, nnimirsüs rukꞌij, xbij ri Jesús.
\p
\v 12 Y ri Jesús xbij cꞌa chukaꞌ chin ri xoyon richin: Tok najoꞌ cꞌa que cꞌo nyepuꞌu aviqꞌuin richin jun vaꞌin, man cꞌa queꞌavoyoj xaxe ri avachibil, ri ate-atataꞌ, conojel ri ye animal-achakꞌ y ri a-vecinos ri ye beyomaꞌ, roma rijeꞌ nyetiquer chukaꞌ ncatcoyoj richin jun vaꞌin pa cacho, y riqꞌuin riꞌ nacꞌul yan e ri rajil-ruqꞌuexel.
\v 13 Jacꞌa rat, tok cꞌo jun nimakꞌij chi avacho, si nyeꞌavoyoj vinük ri manak quichajin, ri vinük ri man utz tüj ri quikꞌaꞌ o ri cakün, o nyeꞌavoyoj ri xa man choj tüj nyebiyin roma ri ye jetzꞌ y ri moyiꞌ,
\v 14 jabel cꞌa aquicot, roma ri vinük ri xeꞌavoyoj riꞌ, man nyetiquer tüj nquiyaꞌ yan e rajil-ruqꞌuexel chave. Pero rat nacꞌul ri rajil-ruqꞌuexel, tok junan ncacꞌastüj-e quiqꞌuin ri chojmilüj tak vinük, xbij ri Jesús.
\s Ri xeꞌoyox pa jun vaꞌin
\p
\v 15 Y cꞌo cꞌa jun ri tzꞌuyul chiriꞌ chuvüch mesa, tok racꞌaxan chic ka ri tzij ri xbij ri Jesús, xbij cꞌa apu chin: Jabel quiquicot ri nyecꞌujeꞌ pa rukꞌaꞌ ri Dios y nquicꞌux quivay chiriꞌ, xbij.
\p
\v 16 Y jariꞌ tok ri Jesús xbij: Jun achi jun bey, nrajoꞌ cꞌa nbün nimakꞌij chi racho y nuyaꞌ jun vaꞌin. Romariꞌ rijaꞌ cheque ye qꞌuiy vinük ri xbij que nyeroyobej chiracho ri kꞌij richin vaꞌin.
\v 17 Romariꞌ, tok xapon ri kꞌij richin ri vaꞌin, ri achi xutük cꞌa e jun rusamajel chicoyoxic conojel ri vinük riꞌ. Y ri samajel xberubij cꞌa cheque: Ronojel cꞌo chic, vocomi joꞌ cꞌa chi vaꞌin.
\v 18 Pero conojel junan ri xquibila-pe, que man nyetiquer tüj nyebe. Cꞌo cꞌa jun ri xbij-pe: Tabanaꞌ favor tabij chin ri avajaf, que quirucuyuꞌ baꞌ que man nquitiquer tüj nquibe, roma xa cꞌa xinlokꞌ can jun vulef, y ncꞌatzin richin nquibe chutzꞌetic.
\v 19 Cꞌo jun chic ri quiriꞌ chukaꞌ xbij: Tabanaꞌ favor tabij chin ri avajaf que man nquitiquer tüj nquibe, roma yecꞌo voꞌoꞌ cꞌulaj nuvacx richin samaj xenlokꞌ, y ncꞌatzin richin nyentij.
\v 20 Y cꞌo cꞌa jun chic ri xbij-pe, que man ntiquer tüj nbe roma xa cꞌa xcꞌuleꞌ.
\v 21 Y tok ri samajel ri takon-e xtzolij-apu riqꞌuin ri rajaf, ronojel cꞌa ri xbix-pe chin xutzijoj chin. Romariꞌ ri rajaf itzel xunaꞌ, y xbij chin ri rusamajel: Vocomi cꞌa cabiyin pa tak bey chucojol tak jay y quebeꞌamoloꞌ cꞌa pe ri xa man utz tüj ri quikꞌaꞌ o ri cakün, ri man choj tüj nyebiyin roma ye jetzꞌ, ri ye moyiꞌ, y chukaꞌ ri xa manak quichajin.
\v 22 Y tok ri samajel xtzolij, xbij cꞌa chin ri rajaf: Xencꞌün yan pe ri vinük ri xabij-e chuve, pero ri chꞌacüt cꞌa qꞌuiy cꞌo.
\v 23 Y ri rajaf xbij chin: Vocomi cꞌa cabiyin ri rutzaꞌn tak jay e y pa tak bey ri nyebe lojcꞌan chic tinamit, y tabanaꞌ cꞌa cheque ri vinük ri nyecꞌujeꞌ chiriꞌ que quepuꞌu pa vacho, richin quiriꞌ nnoj ri vacho.
\v 24 Roma yin ketzij vi ninbij chive que man jun chic cheque ri xenvoyoj pa nabey, ri nbanun ta pe ri vaꞌin reꞌ viqꞌuin, xbij, xbij ri Jesús.
\s Ri ncꞌatzin que nkabün richin nkatzeklebej ri Jesús
\p
\v 25 Y juis cꞌa vinük ri ye tzeklebeyon-e richin ri Jesús. Y tok rijaꞌ xtzuꞌun cꞌa can chirij y xerutzꞌet ri vinük riꞌ, xpaꞌeꞌ, y xutzꞌom cꞌa rubixic cheque:
\v 26 Si cꞌo cꞌa jun ri npuꞌu viqꞌuin richin ntoc vachibil, ncꞌatzinej cꞌa que ja yin ri más ta nquirujoꞌ. Man cꞌuluman tüj cꞌa que ja ta ri rute-rutataꞌ ri más nyerujoꞌ que chinuvüch yin. Nixta cꞌuluman cꞌa chukaꞌ que ja ta ri rixjayil, ri ye ralcꞌual, ri ye runimal-ruchakꞌ o rijaꞌ mismo ri más nrajo-ka-riꞌ. Ncꞌatzinej cꞌa que ja yin ri más nquirujoꞌ. Roma si man quiriꞌ tüj ri nbün, man ntiquer tüj cꞌa ntoc vachibil.
\v 27 Ri vinük ri nrajo-vi ntoc vachibil, ncꞌatzin que man tupokonaj nucꞌusaj pokonül voma yin, cachiꞌel xa ta benük chuxeꞌ ru-cruz. Jacꞌa ri vinük ri xa nupokonaj nucꞌusaj pokonül voma yin y man nrajoꞌ tüj nquirutzeklebej, man ntiquer tüj ntoc vachibil.
\v 28 Roma tok cꞌo jun chive rix ri nrajoꞌ nbün jun jay nim, ¿man ntzꞌuyeꞌ tüj comi baꞌ richin que nunuc janiꞌ tumin ncꞌatzin chin, y si cꞌo ronojel ruchajin richin nuqꞌuis rubanic o xa man ntiquer tüj?
\v 29 Roma si xaxe ri ru-cimiento ri jay ntiquer nuya-ka y nupabaꞌ can ri samaj chiriꞌ, nyepuꞌu cꞌa ri vinük nquitzeꞌej,
\v 30 y nquibilaꞌ cꞌa: La jun achi laꞌ xrajoꞌ xupabaꞌ jun jay, y xa man xtiquer tüj chic, nquibij.
\v 31 O si jun rey, ncꞌatzinej que nbün oyoval riqꞌuin jun chic rey, ¿man ntzꞌuyeꞌ tüj comi baꞌ richin quiriꞌ nunuc si diez mil ru-soldados nyetiquer nquibün oyoval quiqꞌuin ri veinte mil soldados ri ye rucꞌamon-pe ri jun chic rey?
\v 32 Y si nunuc que man ntiquer tüj, rijaꞌ nyerutük achiꞌaꞌ chucꞌulic ri rey, tok xa cꞌa man jani rutzijol nka-pe. Y ri achiꞌaꞌ ri nyebe chucꞌulic nyequicꞌutuj favor chin que man ncajoꞌ tüj oyoval.
\v 33 Romariꞌ, si jun chive rix nrajoꞌ ntoc vachibil, ncꞌatzinej cꞌa que nunuc nabey que ncꞌatzinej que nuyaꞌ can ronojel ri ruchajin. Si man nbün tüj quiriꞌ, man ntiquer tüj ntoc vachibil.
\s Tok ri atzꞌan man ntzꞌayin tüj chic
\p
\v 34 Ri atzꞌan jabel utz. Y si ta ri atzꞌan reꞌ nqꞌuis ta e ri rutzꞌayil, ¿achique ta cꞌa rubanic richin quiriꞌ ntzolij ta chic pe ri rutzꞌayil?
\v 35 Jun atzꞌan ri man ntzꞌayin tüj chic, man utz tüj nucusüs cachiꞌel nucusüs ri ulef, nixta utz chukaꞌ nucusüs richin nbün abonar jun ulef. Xa ntorix-e, roma man jun chic ncꞌatzin-vi. Rix ri cꞌo ixiquin, tivacꞌaxaj cꞌa ri xinbij-ka, xbij ri Jesús.
\c 15
\s Jun ejemplo pariꞌ jun oveja satznük can
\p
\v 1 Y conojel cꞌa ri achiꞌaꞌ moloy tak alcaval y ri chꞌaka chic vinük ri nbix aj-maquiꞌ cheque, nyeꞌapon apu cꞌa riqꞌuin ri Jesús. Ri vinük riꞌ nyeꞌapon riqꞌuin ri Jesús richin ncacꞌaxaj ri rutzij ri Dios ri nutzijoj.
\v 2 Y roma ja quivüch vinük riꞌ ri nyeꞌapon riqꞌuin ri Jesús, ri achiꞌaꞌ fariseos y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés juis cꞌa nquibij chirij ri Jesús. Y nquibilaꞌ cꞌa: Ri Jesús junan ruvüch quiqꞌuin ri aj-maquiꞌ. Roma man xe tüj ri jabel quicꞌulic nbün, xa nbe chukaꞌ chiquij chi tak cacho richin nyevaꞌ, nquibij.
\p
\v 3 Roma cꞌa riꞌ ri Jesús xutzꞌom cꞌa rubixic jun ejemplo chiquivüch, y xbij:
\v 4 Si ta jun chive rix ri yecꞌo ta jun ciento ovejas y nsatz ta can jun tok ye rucꞌuan richin nyeruyukꞌuj, ¿man nyeruyaꞌ tüj comi can baꞌ ri chꞌaka chic ru-ovejas chiriꞌ pa kꞌayis, chucanoxic ri jun? Jaꞌ, quiriꞌ nbün.
\v 5 Y tok nril-pe ri oveja riꞌ, nuyaꞌ cꞌa pe pariꞌ ruteleꞌn. Nquicot-vi cꞌa roma ri xril-pe.
\v 6 Y tok napon chiracho, nyeroyoj ri vinük retaman quivüch, y nyeroyoj chukaꞌ Ri ru-vecinos, y nbij cꞌa cheque: Quixquicot cꞌa viqꞌuin vocomi, roma ri nu-oveja ri satznük can, xinvil-pe.
\v 7 Y ketzij cꞌa ninbij chive, que chilaꞌ chicaj cꞌo quicot tok yecꞌo noventa y nueve vinük ri choj quicꞌaslen, ri xa tzolijnük chic pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios. Pero cꞌo más quicot chilaꞌ chicaj, tok cꞌo jun aj-mac ri ntzolij-pe rucꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios.
\s Ejemplo pariꞌ baꞌ tumin satznük
\p
\v 8 O si cꞌo ta jun ixok ri cꞌo tumin riqꞌuin, y chin ri diez tumin riꞌ nutzük ta jun chiriꞌ pa racho, ¿man nutzij tüj comi jun kꞌakꞌ ri ixok riꞌ, richin nucanoj ri rutumin? ¿Y man numes tüj comi rupan ri racho chucanoxic ri rutumin? Jaꞌ, quiriꞌ nbün.
\v 9 Y tok nril, nyeroyoj ri vinük ri retaman quivüch, y nyeroyoj chukaꞌ ri ru-vecinos, y nbij cꞌa cheque: Quixquicot cꞌa viqꞌuin, roma ri nutumin ri satznük, xinvil yan.
\v 10 Y ketzij cꞌa ninbij chive, que tok cꞌo jun aj-mac ntzolij-pe rucꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, chiquivüch chukaꞌ ri ángeles richin ri Dios juis quicot, xbij ri Jesús.
\s Ri ejemplo pariꞌ jun alaꞌ ri xmacun chuvüch ri rutataꞌ
\p
\v 11 Y ri Jesús xbij cꞌa chukaꞌ cheque: Cꞌo cꞌa jun achi ri yecꞌo ye caꞌiꞌ rucꞌajol.
\v 12 Y jun kꞌij ri chakꞌlaxel-alaꞌ xbij cꞌa chin ri rutataꞌ: Nataꞌ, yin ninjoꞌ yan ri nu-herencia, y tayaꞌ cꞌa chuve ri janiꞌ ntel-apu chikavüch riqꞌuin ri nunimal, xbij. Y ri tataꞌaj xujüch na vi ri herencia chiquivüch chi caꞌiꞌ.
\v 13 Cꞌate baꞌ riꞌ, ri chakꞌlaxel-alaꞌ xucꞌayilaꞌ can ronojel ri xrichinaj. Qꞌuiy cꞌa ri tumin ri xumol-e, y cꞌateriꞌ xbe pa jun chic ruchꞌulef ri nüj cꞌo-vi: Y tok cꞌo chic chiriꞌ, xucꞌuaj cꞌa jun itzel cꞌaslen, y romariꞌ juis qꞌuiy tumin ri nuqꞌuis.
\v 14 Rijaꞌ xuqꞌuis cꞌa ronojel ri rutumin. Y jariꞌ tok xpuꞌu jun nimalüj vayjül chupan ri ruchꞌulef apeꞌ cꞌo-vi. Y ri alaꞌ riꞌ qꞌuiy cꞌa ri xbecꞌatzin-pe chin.
\v 15 Y romariꞌ xberusuju-riꞌ pa samaj riqꞌuin jun achi aj chiriꞌ chupan ri ruchꞌulef riꞌ, y ri achi xutük-e cꞌa pa rulef y roma ncꞌatzinej yukꞌun ak xberubanaꞌ.
\v 16 Y roma ri juis vayjül cꞌo chin ri alaꞌ riꞌ, nurayij cꞌa nucꞌux ri nquicꞌux ri ak. Pero man jun vinük ri nyoꞌon ta chin.
\v 17 Y ri alaꞌ riꞌ, cꞌateriꞌ xtzolij-pe rucꞌuꞌx, y xunuc-ka: Ri ye rusamajelaꞌ ri nataꞌ man nquitij tüj vayjül, roma cꞌo qꞌuiy quivay. Pero yin xa nquicom yan ka roma vayjül chereꞌ.
\v 18 Más utz nquitzolij na riqꞌuin ri nataꞌ, y ninbij cꞌa chin: Nataꞌ, xinmacun chuvüch ri Dios, y xinmacun chukaꞌ chavüch rat.
\v 19 Man cꞌuluman tüj chic cꞌa nabij acꞌajol chuve. Más utz tabanaꞌ chuve que nquinoc jun asamajel, xbij pa ránima.
\v 20 Y xutzꞌom na vi e bey chiracho, riqꞌuin cꞌa ri rutataꞌ.
\p Y cꞌa nüj na cꞌa cꞌo-vi ri alaꞌ chi ri racho, tok ri rutataꞌ xutzꞌet yan ri rucꞌajol, y juis cꞌa xujoyovaj ruvüch. Romariꞌ junanin xbe chucꞌulic, xukꞌetej y xutzꞌubaj.
\v 21 Y ri alaꞌ jariꞌ xbij chin ri rutataꞌ: Nataꞌ, xinmacun chuvüch ri Dios, y xinmacun chukaꞌ chavüch rat. Man cꞌuluman tüj chic cꞌa que nabij acꞌajol chuve.
\v 22 Pero ri rutataꞌ xbij cꞌa cheque ri rusamajelaꞌ: Tivelesaj-pe ri tziük más jabel y tivekaꞌ ri nucꞌajol. Tiyaꞌ jun anillo chuvi-rukꞌaꞌ y tiyaꞌ chukaꞌ ruxajab chirakün.
\v 23 Y teꞌicꞌamaꞌ cꞌa pe chukaꞌ ri vit vacx ri tiojrisan, y ticamsaj-ka. Tikabanaꞌ cꞌa jun nimakꞌij, y nkuvaꞌ.
\v 24 Roma tok yin ninbij quiriꞌ, ninbij que ri jun nucꞌajol reꞌ camnük chic, pero vocomi cachiꞌel cꞌastajnük chic pe. Rusatzon cꞌa e riꞌ, pero xka-pe chic kiqꞌuin, xbij ri tataꞌaj. Y jariꞌ xtzꞌucutuj ri nimakꞌij.
\p
\v 25 Y tok ntajin cꞌa ri nimakꞌij, ri nimalaxel-alaꞌ nsamüj pa kꞌayis. Y tok xtzolij cꞌa pe y xapon chunakaj apu ri jay, xracꞌaxaj cꞌa que cꞌo nimakꞌij ntajin.
\v 26 Romariꞌ rijaꞌ xroyoj jun cheque ri quisamajelaꞌ y xucꞌutuj chin: ¿Achique xbanatüj? ¿Y achique roma tok cꞌo nimakꞌij?
\v 27 Y ri samajel xbij chin: Roma xtzolij-pe ri achakꞌ, y utz ruvüch xtzolij-pe. Romariꞌ ri atataꞌ xutük rucamsasic ri vit vacx ri tiojrisan.
\v 28 Tok quiriꞌ xracꞌaxaj ri nimalaxel-alaꞌ, xcatüj royoval, y man nrajoꞌ tüj cꞌa ntoc-apu pa jay. Xbeꞌel cꞌa pe ri rutataꞌ, y nubochilaꞌ cꞌa, richin quiriꞌ ntoc ta apu.
\v 29 Pero man xrajoꞌ tüj. Rijaꞌ xa xbij cꞌa chin ri rutataꞌ: Yin chi jumul nquisamüj aviqꞌuin y man jun bey ri man ta nutaken atzij. Y man riqꞌuin tüj riꞌ, manak ri ayoꞌon ta chuve. Stapeꞌ (Aunque) ta jun vit cabra, richin nkabün ta jun nimakꞌij quiqꞌuin ri vachibil, pero riꞌ man jun.
\v 30 Y vocomi rat xacamsaj-ka ri vit vacx tiꞌoj, xaxe roma xtzolij-pe ri jun acꞌajol reꞌ, ri xa xberuqꞌuisaꞌ can ronojel ri abeyomal, quiqꞌuin ixokiꞌ ri man choj tüj quicꞌaslen, xbij.
\v 31 Y ri tataꞌaj xbij: Nucꞌajol, xbij cꞌa chin. Rat, viqꞌuin ratcꞌo-vi. Romariꞌ ronojel ri cꞌo, avichin vi rat.
\v 32 Pero ri achakꞌ reꞌ camnük vi chic chinuvüch yin, y vocomi cachiꞌel cꞌastajnük chic pe, chinuvüch yin. Rusatzon cꞌa e riꞌ, y vocomi xka-pe chic kiqꞌuin. Y romariꞌ ncꞌatzinej cꞌa que cꞌo nimakꞌij y quicot pa tak kánima, xbij ri tataꞌaj riꞌ, xbij ri Jesús.
\c 16
\s Ejemplo pariꞌ jun samajel ri man utz tüj xbün
\p
\v 1 Ri Jesús xbij cꞌa chukaꞌ cheque ri rachibilaꞌ: Cꞌo cꞌa jun achi beyon. Y ri beyon riꞌ cꞌo cꞌa jun rusamajel ri cꞌo pariꞌ ronojel ri rubeyomal rijaꞌ. Y chin ri achi beyon xtzijos cꞌa que ri rusamajel ri cꞌo pariꞌ ronojel ri ruchajin, ntajin cꞌa chuqꞌuisic ronojel ri rubeyomal.
\v 2 Y ri patrón xutük cꞌa royoxic ri samajel riꞌ. Y tok xobos cꞌa ri samajel, ri patrón xbij chin: ¿Achique nabij chuve pariꞌ ri ntzijos chavij? Vocomi cꞌa ninjoꞌ nintzꞌet achique rubanun ronojel ri beyomül pan akꞌaꞌ, roma ri asamaj jareꞌ xqꞌuis can chereꞌ, xbij ri patrón chin.
\v 3 Y ri samajel xunuc cꞌa ka pa ránima: ¿Achique ninbün? Roma ri nu-patrón nrelesaj nusamaj. Y ninbün ta cꞌa jun chic ruvüch nusamaj ri nrajoꞌ uchukꞌaꞌ, pero man nquitiquer tüj chic. Nquinoc ta cꞌutuy-limosna pa tak bey, pero nquiqꞌuix.
\v 4 Tok xnucutüj chin, xbij: Vocomi vetaman chic achique ri ninbün, richin quiriꞌ yecꞌo nyecꞌulun vichin pa tak cacho, tok ntelesüs ri nusamaj.
\v 5 Ri samajel riꞌ xeroyoj chiquijujunal ri cꞌo quicꞌas riqꞌuin ri ru-patrón, y xucꞌutuj cꞌa chin ri nabey: ¿Achique cꞌa ri acꞌas, y janiꞌ?
\v 6 Y ri achi aj-cꞌas xbij cꞌa: Yin cꞌo jun ciento barril aceite olivo nucꞌas, xbij. Y ri rusamajel ri beyon achi xbij cꞌa chin ri aj-cꞌas: Ja ruvuj ri acꞌas reꞌ. Y vocomi chanin catzꞌuye-ka y tabanaꞌ chic can jun. Y chupan ri jun chic vuj ri nabün, tabanaꞌ cꞌa ka chupan que xa nicꞌaj ciento barril aceite ri acꞌas.
\v 7 Y tok xapon chic cꞌa jun aj-cꞌas, ri samajel xucꞌutuj cꞌa chin: Y rat ¿achique ri acꞌas y janiꞌ? Ri aj-cꞌas xbij: Yin cien quintal trigo nucꞌas, xbij. Y ri samajel xbij chin: Ja ruvuj ri acꞌas reꞌ, y vocomi catzꞌuye-ka y tabanaꞌ chic jun. Y chupan ri jun chic vuj ri nabün, tabana-ka chupan que xa ochenta ri acꞌas, xbij.
\v 8 Y tok ri ru-patrón xracꞌaxaj ri nbün ri jun itzel samajel riꞌ, xbij: Cꞌo runaꞌoj, xbij. Y cachiꞌel cꞌa ri achi riꞌ, ye quiriꞌ ri vinük ri cꞌa quiyoꞌon cánima riqꞌuin ri ruchꞌulef. Juis vi yecꞌo quinaꞌoj quiqꞌuin ri vinük ri man quitaken tüj ri Dios. Y más yecꞌo quinaꞌoj ri vinük reꞌ, que chiquivüch ri quitaken ri Dios y ye richin chic ri sük.
\p
\v 9 Y yin ninbij cꞌa chive, xbij ri Jesús. Qꞌuiy mul ri beyomül richin ri ruchꞌulef, man utz tüj rucusasic nban coma ri vinük. Jacꞌa si pan ikꞌaꞌ rix ri ralcꞌual chic ri Dios cꞌo-vi ri beyomül reꞌ, ticusaj cꞌa richin que nyeꞌitoꞌ ri ncꞌatzin quitoꞌic. Richin quiriꞌ tok ri ibeyomal nqꞌuis, nyixcꞌulutüj cꞌa chilaꞌ chicaj, chupan ri jay ri man jun bey nyeqꞌuis.
\p
\v 10 Jun ri utz nbün riqꞌuin jun cosa ri xa manak más rakalen, utz cꞌa chukaꞌ nbün riqꞌuin ri juis rakalen. Jacꞌa ri xa man utz tüj nbün riqꞌuin jun cosa ri xa manak más rakalen, xa quiriꞌ chukaꞌ nbün riqꞌuin ri cꞌo-vi rakalen.
\v 11 Y si riqꞌuin ri beyomül richin ri ruchꞌulef, rix man utz tüj nibün, ¿nujüch comi ri Dios ri ketzij beyomül pan ikꞌaꞌ?
\v 12 Roma si xa man utz tüj nibün riqꞌuin ri beyomül richin ri ruchꞌulef ri uxkanen can pan ikꞌaꞌ, ya voro chi comi cꞌa que utz ta nibün riqꞌuin ri ketzij beyomül, si ta njach chive roma ri Dios, beyomül ri ivichin vi rix.
\p
\v 13 Y man jun cꞌa samajel ri ye caꞌiꞌ ta rajaf y ntiquer ta nsamüj quiqꞌuin chi caꞌiꞌ pa jun mul. Roma si nrajoꞌ jun cheque ri rajaf, nretzelaj chic can ri jun. Y si nutakej rutzij ri jun, man ntiquer tüj nbün quiriꞌ riqꞌuin ri jun chic. Y quiriꞌ cꞌa, manak modo que cꞌo ta jun ri benük ránima chirij ri beyomül, y nrajoꞌ ta chukaꞌ nbün ri nrajoꞌ ri Dios, xbij ri Jesús.
\p
\v 14 Y ri achiꞌaꞌ fariseos xcacꞌaxaj cꞌa ri xbij ri Jesús, romariꞌ xquibanala-apu quipalüj chuvüch, roma rijeꞌ benük cánima chirij ri beyomül.
\v 15 Y ri Jesús xbij cheque: Rix nibanalaꞌ chiquivüch ri vinük que juis rix choj. Pero ri Dios retaman achique ri cꞌo pan ivánima, y man utz tüj nyixrutzꞌet. Y riꞌ stapeꞌ (aunque) chi jumul jabel nyixtzꞌet y stapeꞌ (aunque) chukaꞌ chi jumul rix nimirsan coma ri vinük.
\s Ri rutzij ri Dios man nqꞌuis tüj
\p
\v 16 Y tok cꞌa man jani cꞌa tutzꞌom samaj ri Juan Bautista, cꞌa ja na cꞌa ri ley richin ri Moisés ri ntzijos. Y cꞌa ja na chukaꞌ ri rutzij ri Dios ri tzꞌiban can coma ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri bin cheque roma ri Dios chupan ri ojer can tiempo, cꞌa ja na riꞌ chukaꞌ ntzijos. Jacꞌa tok xutzꞌom samaj ri Juan, jariꞌ tok xtzꞌam can rutzijosic ri utzilüj rutzij ri Dios ri nchꞌo pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ rijaꞌ. Y ye qꞌuiy cꞌa vinük ri juis nquitij quikꞌij richin nyeꞌoc chiriꞌ.
\p
\v 17 Y chukaꞌ ninbij chive, que más man cꞌayuf tüj que ri ruchꞌulef y ri caj nyeqꞌuis, que chuvüch ri ley. Roma ri nbij chiriꞌ, ncꞌatzinej-vi cꞌa que nbanatüj na, y man jun ri quiriꞌ ta ncꞌujeꞌ can, xbij ri Jesús.
\s Ri vinük ye cꞌulan man utz tüj nquijüch-quiꞌ
\p
\v 18 Y ri Jesús xbij chukaꞌ: Si cꞌo cꞌa jun achi ri nujüch-riꞌ riqꞌuin ri rixjayil y cꞌateriꞌ nucꞌün chic pe jun ixok, ri achi reꞌ nbün mac chuvüch ri Dios. Y si cꞌo cꞌa jun achi ri nucꞌuan-e ri ixok ri jachon can roma ri rachijil, chukaꞌ ri achi riꞌ nmacun chuvüch ri Dios.
\s Jun achi beyon y ri Lázaro
\p
\v 19 Y ri Jesús xbij cꞌa chukaꞌ: Xcꞌujeꞌ cꞌa jun achi ri juis beyon. Ri achi riꞌ ruyon cꞌa jabel tak tziük ri jotol cajil ri nyerucusalaꞌ, y kꞌij-kꞌij nbanalaꞌ nima tak vaꞌin.
\v 20 Pero quiriꞌ chukaꞌ xcꞌujeꞌ cꞌa jun achi ri cꞌutuy-limosna y nojnük ruchꞌacul riqꞌuin chꞌaꞌc. Rijaꞌ rubiniꞌan Lázaro, y ja pa ruchi-racho ri beyon ncꞌuje-vi.
\v 21 Ri Lázaro juis cꞌa nurayij que nucꞌux ta ri ruchiꞌ tak vüy ri nyetzak-ka chuxeꞌ ri mesa. Y ri tzꞌiꞌ nyeꞌapon cꞌa riqꞌuin churekꞌic ri chꞌaꞌc cꞌo chirij.
\v 22 Y jun kꞌij ri cꞌutuy-limosna xcom-e, y cꞌa ja ri lugar richin quicot ri apeꞌ xapon-vi, chiriꞌ riqꞌuin ri Abraham. Cꞌa ja ri lugar riꞌ xucꞌuꞌüx-vi coma ri ángeles. Y chukaꞌ ri achi beyon xcom y xmukutüj.
\v 23 Y tok rijaꞌ nutij chic cꞌa pokonül chupan ri lugar apeꞌ nyeꞌapon-vi ri caminakiꞌ ri man nquitakej tüj e, rijaꞌ xtzuꞌun-pe, y jariꞌ tok xutzꞌet ri Abraham, pero cꞌanüj cꞌa cꞌo-vi. Xutzꞌet cꞌa chukaꞌ ri Lázaro cꞌo chuchiꞌ ri Abraham.
\v 24 Y ri achi beyon riqꞌuin ruchukꞌaꞌ xchꞌo, y xbij cꞌa chin ri Abraham: Nataꞌ Abraham, tajoyovaj nuvüch. Tabanaꞌ cꞌa favor tabij chin la Lázaro, que stapeꞌ (aunque) xe jun ruvi-rukꞌaꞌ tuchꞌekebaꞌ, y tataka-pe viqꞌuin chereꞌ, richin nuya-pe baꞌ chutzaꞌn vakꞌ. Roma ncꞌat vánima chupan ri kꞌakꞌ reꞌ, xbij.
\v 25 Pero ri Abraham xbij chin: Tika-pe cꞌa chiꞌacꞌuꞌx rat nucꞌajol, que tok xacꞌaseꞌ chuvüch ri ruchꞌulef, ri acꞌaslen ri xacꞌusaj juis jabel, y ri Lázaro juis pokonül xcꞌusaj. Pero rijaꞌ juis jabel ri rucꞌaslen ri xrila-pe chereꞌ, y rat xa jun cꞌaslen richin pokonül xavil.
\v 26 Y chukaꞌ xa cꞌo jun nimalüj sivan chikacojol. Romariꞌ, si cꞌo jun ri cꞌo chereꞌ nrajoꞌ ta napon iviqꞌuin, man ntiquer tüj. Y si ta jun chive rix nrajoꞌ npuꞌu chereꞌ kiqꞌuin roj, man ntiquer tüj chukaꞌ, xbij ri Abraham.
\v 27 Y ri achi beyon xbij cꞌa: Si quiriꞌ, ninjoꞌ cꞌa nincꞌutuj chic jun favor chave rat nataꞌ Abraham. Tatakaꞌ cꞌa e baꞌ ri Lázaro chuvüch ri ruchꞌulef, pa racho ri nataꞌ.
\v 28 Roma yecꞌo voꞌoꞌ nuchakꞌ, y nbechꞌo ta quiqꞌuin, richin man quepuꞌu chupan ri jun lugar richin pokonül, xbij.
\v 29 Y ri Abraham xbij chin: Rijeꞌ cꞌo ri rutzij ri Dios quiqꞌuin, ri rutzꞌiban can ri Moisés. Y cꞌo chukaꞌ rutzij ri Dios ri tzꞌiban can coma ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can. Jariꞌ ri ticacꞌaxaj, y tiquitakej, xbij ri Abraham.
\v 30 Y ri achi beyon xbij: Jaꞌ, ketzij, nataꞌ Abraham. Pero si cꞌo jun camnük ri ncꞌastüj-e y napon quiqꞌuin ri nuchakꞌ, nquitzolij-vi quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, xbij ri beyon.
\v 31 Pero ri Abraham xbij chin: Si man nquitakej tüj ri rutzij ri Dios ri rutzꞌiban can ri Moisés, nixta nquitakej tüj chukaꞌ ri rutzij ri Dios ri quitzꞌiban can ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri tzij riꞌ ojer can, xa man nquitakej tüj chukaꞌ jun ri ncꞌastüj-e chiquicojol ri caminakiꞌ.
\c 17
\s Juyaꞌ ruvüch ri vinük ri nbanun chin jun chic que nmacun
\p
\v 1 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque ri rachibilaꞌ: Chi jumul cꞌo ri nbanun cheque ri vinük richin nyemacun. Pero ri nbanun chin jun chic vinük que nmacun, xa juyaꞌ ruvüch cꞌa.
\v 2 Y más ta utz chin ri jun vinük ri nunucun que nbün ri itzel riꞌ, que ximon ta jun nimalüj abüj richin queꞌen chukul y ntorix chupan jun mar, que chuvüch nbün chin jun coꞌol que ntzak chupan mac.
\v 3 Romariꞌ rix tichajij cꞌa ri icꞌaslen.
\p Y si cꞌo jun a-hermano cꞌo itzel ri nbün chave, tabij cꞌa chin. Y si ri nbanun itzel chave nucꞌutuj-pe cuyubül rumac chavüch roma xtzolij-pe rucꞌuꞌx, tacuyuꞌ cꞌa rumac.
\v 4 Y si pa jun kꞌij siete mul cꞌo ta itzel nbün chave y chi siete mul ntzolij ta pe rucꞌuꞌx y npuꞌu aviqꞌuin y nbij chave: Tacuyuꞌ y tamestaj numac, cꞌuluman que nacuy rumac, xbij ri Jesús.
\s Si niyaꞌ ivánima riqꞌuin ri Dios, qꞌuiy ri nyixtiquer nibün
\p
\v 5 Y ri apóstoles xquibij cꞌa chin ri Ajaf Jesús: Tabanaꞌ cꞌa cheke que nkayaꞌ ta más kánima riqꞌuin ri Dios.
\p
\v 6 Pero ri Ajaf Jesús xbij cheque: Si rix iyoꞌon ivánima riqꞌuin ri Dios, stapeꞌ (aunque) ta baꞌ oc cachiꞌel jun vit ijaꞌ richin ri mostaza, y nibij ta chin ri cheꞌ rubiniꞌan sicómoro que tel-e chereꞌ y ticꞌo chupan ri mar richin nyerutica-riꞌ chiriꞌ, ri cheꞌ reꞌ nutakej vi itzij.
\s Ri cꞌuluman que nbün jun samajel
\p
\v 7 Y si cꞌo ta cꞌa jun chive rix ri cꞌo ta jun ri samajel vi riqꞌuin, y rutakon ta e pa kꞌayis pan arado o yukꞌuy quichin ovejas, ¿xe comi tok ntzolij-pe, ja comi riꞌ nbij chin: Catoc pa jay, catzꞌuyeꞌ chuvüch mesa y cavaꞌ? Man jun bey riꞌ.
\v 8 ¿Man nabij comi ta chin: Tabanaꞌ rucꞌojlen ri achique nincꞌux vocomi chi nkakꞌij, y tachojmirsaj aviꞌ rat chukaꞌ richin quiriꞌ nquinavilij-pe ri nquivaꞌ, y cꞌa tok nquicolaj na yin, cꞌateriꞌ cavaꞌ rat?
\v 9 ¿Y nayaꞌ comi juis rukꞌij ri samajel roma xbün ri xabij chin? Man jun.
\v 10 Y cachiꞌel ri samajel riꞌ, quiriꞌ chukaꞌ rix. Tok ibanun chic ri samaj ri nbij ri Dios chive, tibij: Roj roj samajelaꞌ ri man jun nkucꞌatzin-vi. Roma xaxe ri bin cheke, xaxe riꞌ ri xkabün, quixbij, xbij ri Jesús cheque ri rachibilaꞌ.
\s Tok ri Jesús xerucꞌachojrisaj ye diez achiꞌaꞌ ri cꞌo ri yabil lepra chiquij
\p
\v 11 Y tok ri Jesús rachibilan ri rachibilaꞌ xutzꞌom chic e bey pa Jerusalén, xcꞌo cꞌa chiquicojol ri ruchꞌulef Samaria y ri ruchꞌulef Galilea.
\v 12 Y tok xapon pa jun vit tinamit, yecꞌo cꞌa ye diez achiꞌaꞌ ri cꞌo ri yabil ri rubiniꞌan lepra chiquij. Ri achiꞌaꞌ riꞌ xebeꞌel-pe, pero cꞌa nüj xepaꞌe-vi chin ri Jesús.
\v 13 Y tok xechꞌo cꞌa, riqꞌuin cuchukꞌaꞌ xechꞌo-apu chin ri Jesús y xquibij: Ajaf, tajoyovaj kavüch roma ri kabanun, xquibij.
\p
\v 14 Y ri Jesús xerutzꞌet-vi cꞌa y xbij cheque: Quixbiyin cꞌa y teꞌicꞌutu-iviꞌ chiquivüch ri sacerdotes, xbij-e ri Jesús cheque.
\p Y tok quitzꞌamon cꞌa e binen richin nyequicꞌutu-quiꞌ chiquivüch ri sacerdotes, ri quiyabil xqꞌuis-e y xechꞌajchꞌojir cꞌa.
\v 15 Y jun cꞌa cheque ri ye diez achiꞌaꞌ, tok xutzꞌet que xcꞌachojrisüs-vi riqꞌuin ri ruyabil, rijaꞌ xtzolij. Y juis cꞌa nuyaꞌ rukꞌij ri Dios, y riqꞌuin cꞌa ruchukꞌaꞌ nchꞌo tok nuyaꞌ rukꞌij ri Dios.
\v 16 Y tok xapon riqꞌuin ri Jesús, xxuqueꞌ chuvüch y xulucuba-ka-riꞌ, y juis cꞌa numatioxij chin ri Jesús. Ri achi reꞌ aj-Samaria.
\v 17 Y ri Jesús xbij: ¿Man ye diez tüj cꞌa ri xqꞌuis-e ri quiyabil y xechꞌajchꞌojir? ¿Y ri nueve chic?
\v 18 ¿Man jun chic cꞌa ri xtzolij ta pe richin que nuyaꞌ rukꞌij ri Dios? ¿Xaxe comi ri man israelita tüj ri xtzolij-pe richin que nuyaꞌ rukꞌij ri Dios? xbij ri Jesús.
\p
\v 19 Y ri Jesús xbij chukaꞌ chin ri achi aj-Samaria: Cacatüj y cabiyin cꞌa. Xacꞌachoj roma xayaꞌ avánima viqꞌuin, xbij chin.
\s Ri utzilüj ru-gobierno ri Dios cꞌo chic
\p
\v 20 Y ri achiꞌaꞌ fariseos xquicꞌutuj cꞌa chin ri Jesús que jampeꞌ cꞌa nka-pe ri utzilüj gobierno richin ri Dios richin pa rukꞌaꞌ rijaꞌ nkucꞌuje-vi. Y ri Jesús xbij cꞌa cheque: Man ninabex tüj jampeꞌ nka-pe, roma ri ru-gobierno ri Dios man tzꞌetetül tüj.
\v 21 Y man cꞌa jun nbin ta que jareꞌ cꞌo chereꞌ, o jalaꞌ cꞌo chilaꞌ, roma ri ru-gobierno ri Dios cꞌo chic iviqꞌuin, xbij ri Jesús.
\p
\v 22 Y rijaꞌ xchꞌo cꞌa cheque ri rachibilaꞌ, y xbij: Nyeka-pe cꞌa ri kꞌij tok rix nijoꞌ que stapeꞌ (aunque) xaxe jun kꞌij nquicꞌujeꞌ ta chic iviqꞌuin, yin ri xinalüx chiꞌicojol. Pero man jani nquinitzꞌet tüj.
\v 23 Y yecꞌo cꞌa ri nyebin chive: Jareꞌ cꞌo chereꞌ. Jalaꞌ cꞌo chilaꞌ. Pero rix man quixbe cꞌa quiqꞌuin, nixta queꞌitzeklebej cꞌa chukaꞌ.
\v 24 Roma tok napon ri kꞌij que yin ri xinalüx chiꞌicojol nquipuꞌu chic jun bey, nquinka-pe cachiꞌel jun coyopaꞌ, ri nkꞌalajin jabel roma nusakrisaj ri caj.
\v 25 Pero nabey ncꞌatzinej cꞌa que nincꞌusaj na qꞌuiy pokonül, y ncꞌatzinej cꞌa chukaꞌ que nquinetzelüs coma ri vinük richin ri tiempo reꞌ, ri rojcꞌo vocomi.
\v 26 Y ri kꞌij cꞌa tok nquipuꞌu, yin ri xinalüx chiꞌicojol, nbanatüj cꞌa chukaꞌ cachiꞌel ri xcꞌulachitüj chupan ri kꞌij tok xcꞌaseꞌ ri Noé.
\v 27 Chupan cꞌa ri ru-tiempo ri Noé, ri vinük man jun chic cꞌa ri juis ta rakalen chiquivüch. Rijeꞌ xa ja ri quivay y quiyaꞌ ri nquinuc, chukaꞌ ri cꞌulubic, ri nyequiyalaꞌ chukaꞌ quimiꞌal-quicꞌajol richin nyecꞌuleꞌ. Jariꞌ ri nyequinuculaꞌ rijeꞌ, tok xapon cꞌa ri kꞌij richin que ri Noé y ri ye aj pa racho xeꞌoc chupan ri nimalüj barco, y xutzꞌom ri camic job. Y ri chꞌaka chic vinük, conojel xecom.
\v 28 Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ xcꞌulachitüj pa ru-tiempo ri Lot. Ri vinük xa benük cꞌa cánima chirij ri quivaꞌin, riqꞌuin ri achique nyequikumulaꞌ, riqꞌuin ri quilokꞌoj, ri quicꞌayij, ri quiticoj y ri paban tak jay.
\v 29 Y ri kꞌij tok ri Lot y ri ye aj pa racho xquiyaꞌ can ri tinamit Sodoma, xka-ka cꞌa ri kꞌakꞌ y azufre pariꞌ ri tinamit. Cachiꞌel cꞌa job xbün tok xka-pe chicaj, y conojel vinük ri yecꞌo chiriꞌ xeruqꞌuis kꞌakꞌ.
\v 30 Y ri kꞌij cꞌa tok yin ri xinalüx chiꞌicojol yincꞌulun chic pe chereꞌ chuvüch ri ruchꞌulef, juis cꞌa ye qꞌuiy vinük ri xa riqꞌuin ronojel ri achique quichajilon benük-vi cánima. Y romariꞌ nka-ka castigo pa quiviꞌ. Nquicꞌulachij cꞌa cachiꞌel ri xecꞌujeꞌ pa tinamit Sodoma.
\p
\v 31 Ri xa nuxlan pariꞌ ri racho tok napon ri kꞌij riꞌ, choj quiriꞌ tanmüj-e. Man toc chic apu pa racho richin que cꞌo ri nyerucꞌama-pe. Y si cꞌo cꞌa chukaꞌ jun ri nsamüj pa kꞌayis chupan ri kꞌij riꞌ, man titzolij chic chi racho.
\v 32 Roma xaxe cꞌa tika-pe chiꞌicꞌuꞌx ri xucꞌulachij ri rixjayil ri Lot, tok xporox ri tinamit Sodoma roma ri Dios.
\v 33 Ri juis cꞌa nupokonaj ri rucꞌaslen chereꞌ chuvüch ri ruchꞌulef, man nril tüj rucꞌaslen richin chi jumul. Jacꞌa ri man nupokonaj tüj ri rucꞌaslen richin ri chereꞌ, ri rucꞌaslen man nqꞌuis tüj.
\p
\v 34 Y tok yin nquipuꞌu chic jun bey, si yecꞌo ye caꞌiꞌ nyevür chuvüch jun chꞌat, jun rutaken y jun man rutaken tüj, xaxe cꞌa jun cheque rijeꞌ ri nucꞌuꞌüx-e y ri jun chic ncanaj can.
\v 35 Y si yecꞌo cꞌa ye caꞌiꞌ ixokiꞌ ri junan nyequeꞌen, y xaxe jun ri rutaken, xa jun cꞌa ri nucꞌuꞌüx-e y ri jun chic ncanaj can.
\v 36 Y si yecꞌo ye caꞌiꞌ achiꞌaꞌ ri junan chukaꞌ yecꞌo pa samaj pa kꞌayis, y xaxe jun ri rutaken, xaxe cꞌa jun chukaꞌ ri nucꞌuꞌüx-e y ri jun chic ncanaj can.
\p
\v 37 Y tok ri rachibilaꞌ cacꞌaxan chic ka ri xbij ri Jesús, xquicꞌutuj chin: Ajaf, ¿apeꞌ cꞌa ncꞌulachitüj-vi ri quiriꞌ riꞌ?
\p Y ri Jesús xbij cꞌa cheque: Ri ru-gobierno ri Dios nka-ka apeꞌ cꞌo-vi ri mac. Nbanatüj cꞌa cachiꞌel nbanatüj quiqꞌuin ri cꞌuch. Roma ri chꞌipaꞌ riꞌ nyeka-ka apeꞌ cꞌo-vi jun camnük nchꞌovir chic, xbij ri Jesús chin nucꞌut que ri ru-castigo ri Dios nka-ka apeꞌ cꞌo-vi ri mac.
\c 18
\s Ri ejemplo pariꞌ jun malcaꞌn-ixok y jun juez
\p
\v 1 Y ri Jesús xutzijoj cꞌa jun ejemplo cheque ri rachibilaꞌ, richin que nucꞌut chiquivüch que ncꞌatzin-vi que chi jumul tiquibanaꞌ orar y man tiquimalij rubanic.
\v 2 Rijaꞌ xbij cꞌa cheque: Pa jun tinamit xcꞌujeꞌ jun juez ri man nuxbij tüj riꞌ chuvüch ri Dios, y man jun chukaꞌ cakalen ri vinük chuvüch.
\v 3 Y chupan cꞌa chukaꞌ ri tinamit riꞌ, cꞌo cꞌa jun malcaꞌn-ixok. Y ri malcaꞌn-ixok riꞌ ntel-ntoc cꞌa riqꞌuin ri jun juez riꞌ, richin nucꞌutuj favor chin que tutoꞌ richin que nchꞌacon chirij ri banayun chꞌaꞌoj chin.
\v 4 Y qꞌuiy cꞌa kꞌij ri xcꞌo, y ri juez man nrajoꞌ tüj nutoꞌ ri ixok malcaꞌn. Pero jun kꞌij ri juez reꞌ xunuc cꞌa ka pa ránima: Stapeꞌ (Aunque) man yin ninimaj tüj richin ri Dios, nixta jun chukaꞌ cakalen ri vinük chinuvüch,
\v 5 pero roma cꞌa ri ixok reꞌ ntel-ntoc viqꞌuin, tintoꞌ na cꞌa. Roma si man nintoꞌ tüj, ncꞌo nucꞌuꞌx pa rukꞌaꞌ. Quiriꞌ nbij ri ejemplo ri xutzijoj ri Jesús.
\p
\v 6 Y cꞌateriꞌ ri Ajaf Jesús xbij: Yin vetaman que rix xivacꞌaxaj ri jabel tak tzij ri xerubij ri juez, y rijaꞌ xa man choj tüj.
\v 7 Ya voro chi comi ri Dios que man ta nyerutoꞌ ri vinük ri ye ruchaꞌon chic rijaꞌ y chi pakꞌij chi chakꞌaꞌ nquibün orar. ¿Ri Dios man chanin tüj comi nyeruto-pe ri vinük ri ye ruchaꞌon chic?
\v 8 Yin ninbij cꞌa chive que chanin nyeruto-pe. Y tok yin ri xinalüx chiꞌicojol nquipuꞌu chic jun bey chereꞌ chuvüch ri ruchꞌulef, ¿cꞌa yecꞌo comi vinük ri quiyoꞌon cánima riqꞌuin ri Dios? xbij ri Jesús.
\s Ejemplo pariꞌ jun fariseo y jun moloy-alcaval
\p
\v 9 Y ri Jesús xuyaꞌ chic cꞌa jun ejemplo chiquivüch ri vinük, roma yecꞌo cheque rijeꞌ ri nquinuc que juis ye choj, y nyequetzelaj ri chꞌaka chic vinük. Romariꞌ ri Jesús xbij:
\v 10 Yecꞌo cꞌa ye caꞌiꞌ achiꞌaꞌ ri xebe pa racho ri Dios chi oración. Ri jun achi, jun cheque ri fariseos, y ri jun chic jun moloy-alcaval.
\v 11 Ri achi fariseo paꞌül, ruyon nbün orar, y nbij cꞌa chupan ri ru-oración: Dios, matiox ninyaꞌ chave roma yin man yin junan tüj quiqꞌuin ri chꞌaka chic. Roma ri chꞌaka chic vinük ye elekꞌomaꞌ, ye canoy quichin chꞌaka chic ixokiꞌ, y man ye choj tüj chupan ri quicꞌaslen. Nixta man yin junan tüj cꞌa chukaꞌ riqꞌuin la jun achi moloy-alcaval laꞌ.
\v 12 Roma yin caꞌiꞌ kꞌij pa jun semana ri man nquivaꞌ tüj, richin ninbün orar. Y ronojel ri ninchꞌüc, diez ninbün chin, y jun chin riꞌ ninyaꞌ chave rat, xbij ri fariseo pa ru-oración.
\v 13 Y ja ri moloy-alcaval cꞌa nüj xcꞌuje-vi can richin nbün orar. Paꞌül cꞌa nbün orar, pero jun lucul-vi chiriꞌ, roma chuvüch rijaꞌ man cꞌuluman tüj nuyüc ri runakꞌ-ruvüch chicaj y rijaꞌ ntꞌinitaꞌ cꞌa rucꞌuꞌx riqꞌuin ri rukꞌaꞌ, y nbij cꞌa chin ri Dios: Tajoyovaj nuvüch, roma yin yin jun aj-mac chavüch.
\v 14 Ketzij ninbij chive, xbij ri Jesús, que ri achi moloy-alcaval xtzolij-e, y man jun rumac xutzꞌet ri Dios. Jacꞌa ri achi fariseo man quiriꞌ tüj xutzꞌet ri Dios. Roma achique na cꞌa ri nunimirsaj-riꞌ, nban cꞌa chin que nkasüs rukꞌij. Jacꞌa ri ruchꞌutinirsan-riꞌ, nimirsüs rukꞌij, xbij ri Jesús.
\s Ri Jesús nyerujoꞌ chukaꞌ ri acꞌualaꞌ
\p
\v 15 Y ri vinük nyequicꞌamala-pe cꞌa ri acꞌualaꞌ riqꞌuin ri Jesús, richin nuyaꞌ ta ri rukꞌaꞌ pa quiviꞌ. Y ri rachibilaꞌ ri Jesús xquitzꞌet, y xquibij cheque ri vinük que man tiquibün quiriꞌ.
\v 16 Pero ri Jesús xeroyoj ri rachibilaꞌ, y xbij cheque: Tiyaꞌ kꞌij richin que ri acꞌualaꞌ nyepuꞌu viqꞌuin yin, y man queꞌikꞌüt. Roma ri nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios, xaxe ri ye cachiꞌel ri acꞌualaꞌ.
\v 17 Y ketzij cꞌa ninbij chive, que ri xa man nquibün tüj cachiꞌel ri acꞌualaꞌ richin que nquijüch-quiꞌ pa rukꞌaꞌ ri Dios, man nyeꞌoc tüj cꞌa pa rukꞌaꞌ ri Dios, xbij.
\s Ri achi beyon ri xchꞌo riqꞌuin ri Jesús
\p
\v 18 Y cꞌo cꞌa jun achi ri nim rukꞌij, xucꞌutuj chin ri Jesús: Rat utzilüj Maestro, ¿achique cꞌa cꞌuluman que ninbün yin richin que ninvichinaj ri cꞌaslen ri man nqꞌuis tüj? xbij.
\p
\v 19 Y ri Jesús xbij chin: ¿Achique roma tok nabij utz chuve yin? Roma man jun vinük ri utz, xaxe ri Dios ri utz.
\v 20 Y yin ninbij que rat jabel avetaman ri diez mandamientos ri xuyaꞌ ri Dios pa rukꞌaꞌ ri Moisés ri ojer can, que rat achi ri cꞌo avixjayil man tacanoj chic jun ixok. Man cacamsan. Man catelekꞌ. Man tatzꞌuc tzij chirij jun chic vinük. Tayaꞌ quikꞌij ri ate-atataꞌ, xbij.
\p
\v 21 Y ri achi xbij chin ri Jesús: Yin cꞌa coꞌol tok nubanun-pe ronojel riꞌ.
\p
\v 22 Tok ri Jesús xracꞌaxaj quiriꞌ, xbij: Cꞌa cꞌo jun ri man abanun tüj. Man atalun tüj ri abeyomal chiquivüch ri vinük ri manak quichajin. Tacꞌayij cꞌa ronojel ri achajin y ri rajil tataluj chiquivüch ri vinük ri manak quichajin, richin quiriꞌ ncꞌujeꞌ abeyomal chilaꞌ chicaj. Y catampe cꞌa viqꞌuin y quinatzeklebej, xbij ri Jesús.
\p
\v 23 Y tok ri achi xracꞌaxaj ri xbij ri Jesús, juis xbison pa ránima, roma juis ri beyomül ruchajin y man nrajoꞌ tüj ntel pa rukꞌaꞌ.
\v 24 Y tok ri Jesús xutzꞌet que xa xpuꞌu juis bis pa ránima ri achi, xbij: Ri cꞌo quibeyomal, juis cꞌayuf richin que nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios.
\v 25 Xa más man cꞌayuf tüj que ncꞌo ri jun chico rubiniꞌan camello chupan ri jul cꞌo chirachük ri jun bak, que jun beyon ntoc ta pa rukꞌaꞌ ri Dios, xbij ri Jesús.
\p
\v 26 Ri xeꞌacꞌaxan ri xbij ri Jesús, xquibilaꞌ cꞌa: Si cachiꞌel ri nbij, quiriꞌ, man jun ncolotüj, xquibij.
\p
\v 27 Y ri Jesús xbij cheque: Ri vinük man nyetiquer tüj nquicol-quiꞌ. Jacꞌa ri Dios ronojel ntiquer nbün, xbij cheque.
\p
\v 28 Jariꞌ tok xpuꞌu ri Pedro xbij: Rat avetaman que roj kayoꞌon can ri kachajin, richin rat katzekleben.
\p
\v 29 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque: Ketzij ninbij chive, que achique na vinük ncꞌatzinej ri nucꞌul, si ruyoꞌon can racho, rute-rutataꞌ, runimal o ruchakꞌ, rixjayil o ralcꞌual, richin nbün rusamaj ri Dios y nyerutoꞌ ri nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios.
\v 30 Qꞌuiy cꞌa ri nucꞌul chupan ri tiempo ri katzꞌamon-apu. Y chupan apu ri jun chic tiempo chikavüch apu, nucꞌul cꞌa ri rucꞌaslen ri xa man nqꞌuis tüj.
\s Ri Jesús nucꞌuxlaꞌaj chic jun bey ri rucamic
\p
\v 31 Y ri Jesús xaxe cꞌa quiqꞌuin ri ye doce rachibil xeroyoj richin xchꞌo cheque, y xbij: Rix ivetaman que pa tinamit Jerusalén katzꞌamon-e bey. Y chiriꞌ, qꞌuiy ri nban chuve yin ri xinalüx chiꞌicojol. Ronojel vi cꞌa ri tzꞌiban can pa nuviꞌ nbanatüj, cachiꞌel ri quitzꞌiban can ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can.
\v 32 Nquijach cꞌa pa quikꞌaꞌ vinük ri xa man ye israelitas tüj. Y ri vinük riꞌ nyetzeꞌen chuvij, nquibilaꞌ pokon tak tzij chuve y yinquichubaj.
\v 33 Yinquichꞌey, y cꞌateriꞌ yinquicamsaj. Pero pa rox kꞌij nquicꞌastüj cꞌa pe, xbij ri Jesús.
\p
\v 34 Pero ri achibilaꞌ man xkꞌax ta cheque ri xbij ri Jesús. Ri tzij riꞌ xa evan cꞌa chiquivüch, roma cꞌa riꞌ xaxe choj xcacꞌaxaj y man quetaman tüj achique ntel chi tzij.
\s Ri Jesús nucꞌachojrisaj jun achi moy chiriꞌ pa tinamit Jericó
\p
\v 35 Tok ri Jesús nakaj chic ntoc apu pa tinamit rubiniꞌan Jericó, chiriꞌ chuchi-bey tzꞌuyul cꞌa jun achi. Y ri achi riꞌ xa moy, y nucꞌutulaꞌ limosna cheque ri vinük ri nyetobos chiriꞌ.
\v 36 Y tok ri moy riꞌ xracꞌaxaj que sibilüj vinük ri nyecꞌo-e, xucꞌutuj cꞌa que achique xcꞌulachitüj.
\v 37 Y xquibij chin que ja ri Jesús aj-Nazaret ri ncꞌo-e chiriꞌ.
\v 38 Y ri achi moy riqꞌuin ruchukꞌaꞌ xchꞌo, y xbij cꞌa: Tajoyovaj nuvüch rat Jesús, ri rat ruxquin-rumam can ri rey David, xbij.
\p
\v 39 Y ri vinük cꞌa ri ye nabey e chuvüch ri Jesús, xquibilaꞌ chin ri achi que man tichꞌo chic. Pero rijaꞌ xa riqꞌuin más ruchukꞌaꞌ xchꞌo, y xbij: Rat ri ruxquin-rumam can ri rey David, tajoyovaj nuvüch roma ri nubanun, xbij.
\p
\v 40 Y ri Jesús xracꞌaxaj cꞌa ri rutzij. Romariꞌ xpaꞌe-ka y xbij que tiquicꞌama-pe. Y tok cꞌamon chic pe cꞌa ri achi riqꞌuin, xucꞌutuj cꞌa chin:
\v 41 ¿Achique cꞌa ri najoꞌ?
\p Y ri achi moy xbij: Ajaf, yin ninjoꞌ nquitzuꞌun, xbij.
\p
\v 42 Y ri Jesús xbij chin: Catzuꞌun cꞌa. Roma ri xayaꞌ avánima viqꞌuin, xacꞌachoj.
\p
\v 43 Y ri achi moy jariꞌ tok xtzuꞌun y xtzeke-e chirij ri Jesús. Ri achi reꞌ chukaꞌ nuyaꞌ rukꞌij ri Dios. Y conojel ri vinük ri xetzꞌeton que ri moy xtzuꞌun, xquiyaꞌ cꞌa chukaꞌ rukꞌij ri Dios.
\c 19
\s Ri Jesús y ri Zaqueo
\p
\v 1 Y jariꞌ tok ri Jesús rachibilan ri rachibilaꞌ xoc-apu pa tinamit rubiniꞌan Jericó, y ncꞌo-e.
\v 2 Y chiriꞌ chupan ri tinamit riꞌ cꞌo cꞌa jun achi beyon rubiniꞌan Zaqueo. Ri achi riꞌ, jareꞌ ri cꞌo más rukꞌij que chiquivüch ri chꞌaka chic moloy tak alcaval.
\v 3 Y rijaꞌ nutij cꞌa rukꞌij richin nutzꞌet-e ri Jesús, pero roma cꞌa ri ye juis vinük y xa vit coꞌol chukaꞌ ri rakün, xa man ntiquer tüj nutzꞌet-e.
\v 4 Romariꞌ rijaꞌ junanin xnabeyüj-e y xbejoteꞌ pa rutzaꞌn jun cheꞌ ri nbix sicómoro chin, richin quiriꞌ nutzꞌet-e ri Jesús, roma chiriꞌ ncꞌatzinej que ncꞌo-vi-e.
\v 5 Y tok ri Jesús xcꞌo cꞌa e chiriꞌ, xtzuꞌun chicaj pa rukꞌaꞌ ri cheꞌ, y xbij cꞌa chin ri jotol chiriꞌ: Zaqueo, chanin caka-ka-pe chiriꞌ, roma ja ri vocomi ncꞌatzinej que nquinapon chiꞌavacho, richin que nquinuxlan baꞌ, xbij chin.
\p
\v 6 Y ri Zaqueo jariꞌ xka-ka-pe junanin, y riqꞌuin quicot xucꞌuluꞌ ri Jesús.
\v 7 Tok xbanatüj cꞌa quiriꞌ, ri vinük nquibilaꞌ cꞌa que ri Jesús xa pa racho jun achi aj-mac xbecanaj-vi can roma ri Zaqueo jun moloy alcaval.
\v 8 Y ri Zaqueo paꞌül cꞌa tok xchꞌo chin ri Ajaf Jesús y xbij cꞌa: Ajaf, vocomi nicꞌaj chin ri nubeyomal nintaluj chiquivüch ri vinük ri manak quichajin. Y ri vinük ri cꞌo velesan cheque, cajiꞌ chic cꞌa ri nintzolij cheque, man xe tüj chic ri xinvelesaj cheque, roma yin xincꞌo ruviꞌ ri tumin ri xincꞌutuj cheque, man xaxe tüj chic ri tumin ri ncꞌatzinej que nquitoj chin ri gobierno, xbij.
\p
\v 9 Y ri Jesús xbij chin: Ri colonic xka-pe chereꞌ pan avacho vocomi, roma rat xayaꞌ avánima cachiꞌel xuyaꞌ ránima ri jun kaxquin-kamamaꞌ ojer can, ri rubiniꞌan Abraham.
\v 10 Roma yin ri xinalüx chiꞌicojol, yin petenük-vi chiquicanoxic y chiquicolic ri yecꞌo pa mac, xbij ri Jesús.
\s Jun ejemplo pariꞌ diez samajelaꞌ ri xjach can tumin pa quikꞌaꞌ roma ri cajaf
\p
\v 11 Y tok ri Jesús rubin chic ka ronojel riꞌ cheque ri vinük, xutzꞌom rubixic jun ejemplo cheque. Quiriꞌ xbün roma nakaj chic yecꞌo-vi chin ri tinamit Jerusalén y roma chukaꞌ ri vinük ri nyeꞌacꞌaxan richin, nquinuc que tok rijaꞌ ntoc-apu pa tinamit, nyetzꞌuyeꞌ can pan autoridad richin quiriꞌ ntzꞌamatüj yan nkꞌalajin ri utzilüj ru-gobierno ri Dios.
\v 12 Y rijaꞌ xbij cꞌa: Xcꞌujeꞌ cꞌa jun achi ri juis nim rukꞌij. Ri achi riꞌ xbe cꞌa pa jun chic ruchꞌulef ri cꞌanüj cꞌo-vi, richin nban-pe rey chin. Y cꞌateriꞌ ntzolij-pe.
\v 13 Pero tok cꞌa man jani cꞌa tibe, xeroyoj ye diez rusamajelaꞌ y xuyaꞌ can jun moneda kꞌanapük pa tak quikꞌaꞌ chiquijujunal, y xbij cheque: Ticꞌuaj cꞌa ri tumin ri xinyaꞌ can chive richin cꞌo nichꞌüc chirij, hasta jampeꞌ nquitzolij-pe yin, xbij can cheque, y xbe.
\v 14 Y tok cꞌo chic cꞌa chupan ri ruchꞌulef apeꞌ ncꞌatzinej que napon-vi richin nban-pe rey chin, yecꞌo cꞌa achiꞌaꞌ ri ye benük pa quibiꞌ conojel ri ruvinak ri xeꞌapon cꞌa apeꞌ cꞌo-vi rijaꞌ. Y ri achiꞌaꞌ riꞌ xbequibij: Roj man nkajoꞌ tüj que ri achi reꞌ ntoc rey pa karuchꞌulef, xquibij. Ri ye takayon cꞌa e ri achiꞌaꞌ riꞌ, juis cꞌa nquetzelaj ri achi ri nban-pe rey chin.
\v 15 Y man riqꞌuin tüj riꞌ ri jun achi riꞌ xban-pe rey chin, y xtzolij cꞌa. Y tok cꞌo chic pa ruruchꞌulef, xutük cꞌa coyoxic ri rusamajelaꞌ ri xuyaꞌ can tumin pa quikꞌaꞌ tok rijaꞌ cꞌa man jani xbe, roma nrajoꞌ nracꞌaxaj jampeꞌ tumin quichꞌacon chiquijujunal.
\v 16 Tok xapon cꞌa ri nabey samajel, xbij: Ajaf, ri tumin xajüch can pa nukꞌaꞌ richin cꞌo ninchꞌüc chirij, xinchꞌüc na vi caꞌiꞌ diez mul chic tumin chirij, xbij.
\v 17 Y ri achi, rey chic ri tiempo riꞌ, xbij cꞌa chin ri rusamajel: Jabel utz ri xabün. Rat jun utzilüj samajel. Y roma cꞌa ri utz xabün riqꞌuin ri baꞌ ri xinyaꞌ can pan akꞌaꞌ, vocomi cꞌa ninyaꞌ diez tinamit pan akꞌaꞌ richin nabün mandar pa quiviꞌ, xbij ri rey.
\v 18 Y jariꞌ tok xapon jun chic samajel, y xbij: Ajaf, ri tumin ri xayaꞌ can pa nukꞌaꞌ tok xabe, xinchꞌüc voꞌoꞌ mul chic tumin riqꞌuin, xbij.
\v 19 Y ri rey xbij cꞌa chukaꞌ chin ri jun samajel reꞌ: Roma utz ri xabün riqꞌuin ri baꞌ ri xinyaꞌ can pan akꞌaꞌ, vocomi cꞌa ninyaꞌ voꞌoꞌ tinamit pan akꞌaꞌ richin nabün mandar pa quiviꞌ, xbij chukaꞌ ri rey chin.
\v 20 Jacꞌa ri jun chic samajel ri xapon, xbij: Ajaf, ja tumin reꞌ ninyaꞌ can chave. Ri tumin reꞌ xinpis pa jun suꞌt richin xinyüc.
\v 21 Roma yin ninxbij-viꞌ chavüch. Roma rat jun achi juis rat chꞌojinel. Xa najo-vi cꞌa ncachꞌacon. Rat xa rat junan vi riqꞌuin jun achi ri nyerucꞌutuj rutumin pa banco y xa man jun tumin ruyoꞌon can chiriꞌ. Y chukaꞌ najoꞌ nacꞌul ri ntel-pe chuvüch ri ticoj ri xa man rat tüj xaticon-ka, xbij ri samajel chin ri rey.
\v 22 Y ri rey xbij cꞌa chin ri samajel riꞌ: Rat man rat jun utzilüj samajel tüj. Ri tzij ri xabij jariꞌ ri nincusaj richin ninbün juzgar pan aviꞌ. Roma si avetaman que yin yin chꞌojinel vi, que yin ninchꞌojij-vi nutumin apeꞌ xa man jun nuyacon tüj, y chukaꞌ ninjoꞌ nincꞌul ri ntel-pe chuvüch ri ticoj ri xa man ja tüj yin xinticon-ka,
\v 23 si quiriꞌ nabij rat, ¿achique cꞌa roma tok man xayaꞌ tüj ri nutumin pa kajic? Richin quiriꞌ nincꞌul ta cꞌa ri tumin ri vichin yin y cꞌo ta chukaꞌ ral nincꞌul vocomi tok xintzolij-pe, xbij.
\v 24 Y ri rey xbij cꞌa cheque ri yecꞌo chiriꞌ: Ticꞌamaꞌ cꞌa can la tumin pa rukꞌaꞌ, y tiyaꞌ chin ri nusamajel ri xchꞌacon diez mul chic tumin.
\v 25 Y ri yecꞌo chiriꞌ xquibij: Ajaf, ri tumin ri xuchꞌüc, pa rukꞌaꞌ rijaꞌ cꞌo-vi, xquibij.
\v 26 Pero rijaꞌ xbij cheque: Yin ninbij cꞌa chive, que ri cꞌo, ruchajin, nucꞌul más. Jacꞌa ri man jun oc ruchajin, janiꞌ oc ri ruchajin ntelesüs chin.
\v 27 Vocomi cꞌa, ninjoꞌ nquichꞌo chiquij ri nyeꞌetzelan vichin, y ri xejoꞌon que man ta xinoc can rey: Ja queꞌicꞌamala-pe, y cꞌa chinuvüch yin queꞌicamsala-vi, xbij ri rey. Quiriꞌ xbij ri Jesús.
\s Tok ri Jesús nakaj chic cꞌo-vi-apu chin ri Jerusalén
\p
\v 28 Y tok ri Jesús xtaneꞌ yan ka chubixic chiquivüch ri vinük, xutzꞌom cꞌa bey chiquivüch ri rachibilaꞌ. Benük cꞌa chiquivüch, quitzꞌamon-e bey pa tinamit Jerusalén.
\v 29 Y ja tok ya nakaj chic nyeꞌapon apu pa tinamit Betfagé y ri tinamit Betania ri yecꞌo chuvüch ri juyuꞌ rubiniꞌan Olivos, ri Jesús xerutük cꞌa e ye caꞌiꞌ cheque ri rachibilaꞌ,
\v 30 y xbij-e cheque: Quixbiyin-apu la pa vit tinamit laꞌ, y ja tok ya nyixoc-apu, jariꞌ nivil jun alaj burro ximil can chiriꞌ. Y cꞌa man jani jun tzꞌuybeyon chin. Tisoloꞌ cꞌa pe y ticꞌama-pe chuve.
\v 31 Y si cꞌo jun nchꞌo-pe chive que achique roma tok rix nisol-e ri alaj burro riꞌ, tibij cꞌa chin que ncꞌatzin chin ri Ajaf, xbij-e cheque.
\p
\v 32 Ri caꞌiꞌ achibilaꞌ ri xetak-e, xebe cꞌa, y xquil na vi ri burro, cachiꞌel ri bin-e cheque roma ri Jesús.
\v 33 Ja tok nyetajin chusolic, ri ye rajaf xquibij-pe cheque: ¿Achique roma tok nisol-e? xquibij-pe.
\p
\v 34 Y ri rachibilaꞌ ri Jesús xquibij cꞌa cheque ri ye rajaf ri burro: Xa ncꞌatzin chin ri Ajaf, xquibij.
\p
\v 35 Y xquicꞌün-pe chin ri Jesús. Y rijeꞌ xquiyaꞌ cꞌa chukaꞌ quitziek ri cachiꞌel coton chirij ri burro riꞌ, y xquitzꞌuyuba-e ri Jesús chirij.
\v 36 Y tok benük cꞌa ri Jesús, ri vinük nquiriqꞌuilaꞌ cꞌa ka ri quitziek ri cachiꞌel coton pa rubey richin nquiyaꞌ rukꞌij. Y quiriꞌ cꞌa nquibanalaꞌ ye benük.
\v 37 Ja tok xa ja nquitzꞌom yan ka ri xulan richin ri juyuꞌ Olivos, conojel ri ye tzeklebey richin ri Jesús ye benük, roma nquicot ri cánima, nquiyaꞌ cꞌa rukꞌij ri Dios. Nquiyaꞌ cꞌa rukꞌij ri Dios roma ri milagros ye quitzꞌeton riqꞌuin ri Jesús. Y riqꞌuin cꞌa cuchukꞌaꞌ nquibilaꞌ.
\v 38 Rijeꞌ nquibij cꞌa: ¡Que ri Ajaf Dios nbün ta bendecir ri Rey ri pa rubiꞌ vi ri Ajaf Dios petenük-vi! ¡Quicot cꞌa ri chilaꞌ chicaj! ¡Juis cꞌa rukꞌij nucꞌul ri Dios ri chilaꞌ chicaj! nquibij.
\p
\v 39 Y chiriꞌ chiquicojol ri vinük, ye benük cꞌa chꞌaka achiꞌaꞌ fariseos. Y rijeꞌ xquibij cꞌa chin ri Jesús: Maestro, xquibij chin. Tabij cheque ri ye tzeklebey avichin que man tibij quiriꞌ, xquibij.
\p
\v 40 Jacꞌa ri Jesús xbij cheque: Ketzij ninbij chive, que si nyetane-ka rijeꞌ, ja ri abüj nyebechꞌo-pe richin nquiyaꞌ nukꞌij, xbij cheque ri achiꞌaꞌ fariseos.
\p
\v 41 Y ri Jesús xutzꞌet cꞌa ri tinamit Jerusalén, tok más nakaj chic yecꞌo-vi-apu. Rijaꞌ xrokꞌej cꞌa ri tinamit riꞌ,
\v 42 y xbij cꞌa: Rix ri rixcꞌo pa Jerusalén, stapeꞌ (aunque) cꞌa ja ta ri kꞌij reꞌ nkꞌax ta chive ri achique nyoꞌon uxlanen pa tak ivánima. Pero xa evan can chivüch, y romariꞌ man nyixtiquer tüj nitzꞌet.
\v 43 Roma nibevilaꞌ cꞌa kꞌij richin kꞌoxon, kꞌij tok achiꞌaꞌ banuy-oyoval nyebecatüj-pe chivij, y nquisutij rij ri itinamit riqꞌuin jun chic tzꞌak, y nyixquiyaꞌ pa pokonül, roma pa quinicꞌajal nyixcꞌuje-vi can.
\v 44 Nquikasaj cꞌa pan ulef ri itinamit ivachibilan rix. Y chin ri itinamit man jun cꞌa jay ri npaꞌeꞌ can. Ronojel-ronojel nyevulüx. Roma man nitzꞌet tüj que ri Dios xka-pe yan iviqꞌuin, xbij.
\s Tok ri Jesús xerokotala-pe ri cꞌayinelaꞌ y ri nyelokꞌon pa racho ri Dios
\p
\v 45 Y tok ri Jesús xapon chic cꞌa chiriꞌ, rijaꞌ xoc-apu pa racho ri Dios ri cꞌo chiriꞌ pa Jerusalén. Jariꞌ tok rijaꞌ xerokotala-pe ri cꞌayinelaꞌ y ri nyelokꞌon chiriꞌ pa racho ri Dios.
\v 46 Y xbij cꞌa chukaꞌ cheque: Chupan ri rutzij ri Dios ri tzꞌiban can, nbij que ri vacho, jay richin oración. Jacꞌa rix xa cachiꞌel quijul elekꞌomaꞌ ibanun chin, xbij cheque.
\p
\v 47 Y jariꞌ tok ri Jesús kꞌij-kꞌij xerutijoj ri vinük riqꞌuin ri rutzij ri Dios, chiriꞌ chupan ri racho ri Dios. Pero ri más nimalüj tak sacerdotes cachibilan ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri achiꞌaꞌ ri cꞌo-vi quikꞌij chupan ri tinamit, nquicanolaꞌ cꞌa achique ta nquibün richin quiriꞌ nquicamsaj ri Jesús.
\v 48 Y man nquil tüj cꞌa achique nquibün, roma ri vinük coyoben-vi ri nbij ri Jesús cheque. Nka-vi chiquivüch ncacꞌaxaj ri achique nukꞌalajrisaj ri Jesús cheque.
\c 20
\s Yecꞌo ri nyecꞌutun chin ri Jesús que achique xyoꞌon autoridad pa rukꞌaꞌ
\p
\v 1 Y chupan jun cheque ri kꞌij riꞌ, tok ri Jesús cꞌo pa racho ri Dios nucꞌut y nutzijoj ri utzilüj tzij richin colonic cheque ri vinük, jariꞌ tok xeka-pe riqꞌuin, ri más nimalüj tak sacerdotes, ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés cachibilan ri rajatük tak achiꞌaꞌ ri cꞌo quikꞌij.
\v 2 Y ri achiꞌaꞌ riꞌ xquibij cꞌa chin ri Jesús: Tabij cꞌa cheke: ¿Achique xyoꞌon autoridad pan akꞌaꞌ richin xeꞌavokotaj-e ri vinük cꞌayinelaꞌ pa racho ri Dios? ¿Y achique xyoꞌon kꞌij chave richin que qꞌuiy ri nyeꞌabanalaꞌ chiquicojol ri vinük? xquibij chin.
\p
\v 3 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque: Yin cꞌo cꞌa jun chukaꞌ ri ninjoꞌ nincꞌutuj chive. Tibij cꞌa chuve:
\v 4 ¿Ri Juan xtak-pe roma ri Dios richin xerubün bautizar ri vinük? ¿O xa vinük xebin chin que tubanaꞌ quiriꞌ? xbij ri Jesús.
\p
\v 5 Pero ri más nimalüj tak sacerdotes, ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y ri rajatük tak achiꞌaꞌ ri cꞌo quikꞌij, xquibilaꞌ cꞌa chiquivüch: ¿Achique cꞌa nkabij chin ri Jesús vocomi? xquibij-ka. Roma si nkabij que ri Juan ja ri Dios takayon-pe chin, ri Jesús nbij cꞌa cheke que achique cꞌa roma tok man xitakej tüj.
\v 6 Y si nkabij que xa vinük xebin chin ri Juan que tubanaꞌ quiriꞌ, nyepuꞌu conojel vinük chikij y nkujquicamsaj chi abüj. Roma ri vinük quetaman-vi que ri Juan xukꞌalajrisaj-vi ri xbix chin roma ri Dios, xquibij-ka chiquivüch.
\p
\v 7 Y cꞌateriꞌ xquibij-apu chin ri Jesús que man quetaman tüj achique xbin chin ri Juan que querubanaꞌ bautizar ri vinük, xquibij.
\p
\v 8 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque ri achiꞌaꞌ riꞌ: Roma cꞌa rix man xixtiquer tüj xibij chuve, quiriꞌ cꞌa yin chukaꞌ man ninbij tüj chive achique yoꞌon kꞌij chuve richin nyenbanalaꞌ quereꞌ, xbij ri Jesús.
\s Ri ejemplo pa quiviꞌ ri itzel tak kajoy-ulef ri man xquiyaꞌ tüj chin ri rajaf ri ulef ri cꞌuluman que nyaꞌ chin
\p
\v 9 Y ri Jesús xutzꞌom cꞌa nchꞌo chiquivüch ri vinük. Xutzꞌom rubixic jun ejemplo cheque, y xbij cꞌa: Cꞌo cꞌa jun achi ri xutic ruvüch ri rulef riqꞌuin uva. Y cꞌateriꞌ xuyaꞌ can pa kajic cheque caꞌi-oxiꞌ samajelaꞌ. Y rijaꞌ xbe richin qꞌuiy tiempo.
\v 10 Y ri rajaf ri ulef riꞌ xutük cꞌa jun raj-icꞌ achi quiqꞌuin ri achiꞌaꞌ ri ye kajayon ri ulef, tok tiempo chic richin que nquiyaꞌ ri uva kajbül richin ri ulef. Jacꞌa tok xapon ri aj-icꞌ quiqꞌuin ri achiꞌaꞌ ri ye kajayon ri ulef, ri kajoy tak ulef riꞌ xquitzꞌom cꞌa ri aj-icꞌ y xquichꞌey, y man jun cꞌa uva xquiya-e chin.
\v 11 Y ri rajaf ri ulef xutük chic jun raj-icꞌ achi chucꞌamic ruvüch ri uva kajbül richin ri ulef. Pero ri achiꞌaꞌ kajoy tak ulef xa xquitzꞌom y xquichꞌey. Qꞌuiy cꞌa ri xquibanalaꞌ y xquibila-e chin, y chukaꞌ man jun ruvüch ri uva kajbül richin ri ulef xquiyaꞌ ta e chin.
\v 12 Pero ri rajaf ri ulef xutük chic cꞌa e jun raj-icꞌ achi chucꞌamic ri uva kajbül richin ri ulef, pero ja quiriꞌ chukaꞌ xucꞌulachij. Xquisocolaꞌ, y cꞌateriꞌ xcokotaj-e.
\p
\v 13 Y pa ruqꞌuisbül cꞌa, ri rajaf ri ulef xbij: ¿Achique cꞌa nintük-e? xbij. Y rijaꞌ cꞌo cꞌa jun rucꞌajol ri juis nrajoꞌ, y jariꞌ ri xutük-e chucꞌamic ri uva, kajbül richin ri ulef. Roma ri rajaf ri ulef riꞌ xunuc-ka que ri achiꞌaꞌ ri ye kajayon ri rulef, riqꞌuin baꞌ nquitakej-vi tok nquitzꞌet que ja ri cꞌajol ri napon.
\v 14 Pero ri achiꞌaꞌ ri ye kajayon ri ulef, xe xquitzꞌet ri rucꞌajol ri rajaf ri ulef, xquibij cꞌa chiquivüch: Jareꞌ ri nchinan can ronojel ri ulef ri kakajon vocomi. ¿Achique roma man nkacamsaj? Richin quiriꞌ pa kakꞌaꞌ roj ncꞌuje-vi can ri ulef, xquibij.
\v 15 Y quiriꞌ vi cꞌa xquibün. Xquelesaj-pe ri cꞌajol chiriꞌ chupan ri rulef y xquicamsaj.
\p Cꞌateriꞌ ri Jesús xbij: ¿Achique comi nbün ri rajaf-ulef quiqꞌuin ri achiꞌaꞌ kajoy tak ulef?
\v 16 Ri rajaf ri ulef npuꞌu cꞌa y nyerucamsaj ri kajoy tak ulef riꞌ y ri rulef nuyaꞌ chic can pa kajic cheque chꞌaka chic, xbij ri Jesús.
\p Tok ri vinük cacꞌaxan chic ka ronojel riꞌ, xquibij: Man jun bey nbanatüj ta quiriꞌ, xquibij.
\p
\v 17 Y ri Jesús xerutzꞌetaꞌ cꞌa ri vinük, y xbij: ¿Achique comi ntel chi tzij que nbij chupan ri rutzij ri Dios ri tzꞌiban can? Tok nbij:
\q Cꞌo cꞌa jun abüj ri man xkaꞌ tüj chiquivüch ri chꞌaka banuy tak jay.
\q Pero ri abüj riꞌ xchꞌacon-vi, roma ri abüj riꞌ xa cꞌo-vi ri xucusan chin, richin xbün ri jay y richin que ri jay riꞌ man ntzak tüj, nbij, xbij ri Jesús.
\m
\v 18 Y ri vinük cꞌa ri ntzak chuvüch ri jun abüj riꞌ, nupaxij-riꞌ chuvüch. Y ri vinük ri xtitzak ri abüj riꞌ chirij, nuqueꞌej cꞌa, xbij ri Jesús.
\s Ncꞌutux chin ri Jesús si utz o man utz tüj ntojox ri alcaval
\p
\v 19 Y ri más nimalüj tak sacerdotes, y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, ja yan cꞌa riꞌ tok xcajoꞌ ta rijeꞌ nquitzꞌom-e ri Jesús, roma nquinabej que ri achiꞌaꞌ kajoy tak ulef ri xerucusaj chupan ri ejemplo, xa chiquij rijeꞌ xchꞌo-vi. Pero man xquitzꞌom tüj e, roma xa nquixbij-quiꞌ chiquivüch ri vinük ri yecꞌo riqꞌuin ri Jesús, xa xebe.
\v 20 Y ri más nimalüj tak sacerdotes y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés riꞌ xequitük cꞌa pe chꞌaka chic achiꞌaꞌ ri choj ri quicꞌaslen nkꞌalajin, pero xa man ye quiriꞌ tüj. Rijeꞌ xa ncajoꞌ cꞌa nquiyaꞌ ta pa cꞌayuf ri Jesús, y ntzak ta pa quikꞌaꞌ riqꞌuin ri tzij ri nbij. Y si ntzak cꞌa ri Jesús pa quikꞌaꞌ, nquiyaꞌ pa rukꞌaꞌ ri gobernador.
\v 21 Y richin cꞌa que nquiyaꞌ pa cꞌayuf ri Jesús, ri achiꞌaꞌ riꞌ xquicꞌutuj cꞌa chin: Rat ri rat jun Maestro, roj ketaman-vi que ketzij ri natzijoj. Man naxbij tüj aviꞌ chuvüch jun vinük, stapeꞌ (aunque) juis rukꞌij. Y nacꞌut-vi ri rutzij ri Dios pa rubeyal.
\v 22 Tabij cꞌa cheke: ¿Cꞌuluman comi nkatoj ri alcaval ri nbij ri rey César ri ncꞌatzinej que nkatoj, o xa man cꞌuluman tüj que nkatoj chin? xquibij chin ri Jesús.
\p
\v 23 Pero ri Jesús retaman-vi cꞌa ri nquinuc chirij rijaꞌ. Romariꞌ rijaꞌ xbij cꞌa cheque: ¿Achique cꞌa roma rix nitij ikꞌij richin nquinitij yin?
\v 24 Ticꞌutuꞌ cꞌa pe ri tumin, xbij. Y ri Jesús xucꞌutuj cꞌa: ¿Achique chok vachbül laꞌ? ¿Y achique chok biꞌ chukaꞌ la cꞌo chuvüch la tumin?
\p Y rijeꞌ xquibij chin: Richin ri rey César, xquibij.
\p
\v 25 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque: Titojoꞌ ri alcaval chin ri César riqꞌuin ri tumin ri cꞌuluman que niyaꞌ chin rijaꞌ. Y tiyaꞌ chin ri Dios, ronojel ri cꞌuluman que niyaꞌ chin rijaꞌ, xbij ri Jesús cheque.
\p
\v 26 Y ri achiꞌaꞌ ri xecꞌutun chin ri Jesús, man jun chic cꞌa xechꞌacon tüj chirij, roma ri Jesús ronojel tzij pa rubeyal nyerubilaꞌ cheque chiquivüch ri vinük. Y xeꞌ xquicaꞌyej tok xcacꞌaxaj ri xbij ri Jesús cheque. Y romariꞌ man xechꞌo tüj chic apu.
\s Ri caminakiꞌ nyecꞌastüj-vi
\p
\v 27 Y jariꞌ tok chꞌaka cheque ri achiꞌaꞌ saduceos xeꞌapon riqꞌuin ri Jesús. Ri achiꞌaꞌ riꞌ man nquitakej tüj cꞌa que ri caminakiꞌ nyecꞌastüj chic pe. Y roma cꞌa riꞌ rijeꞌ xquibij chin ri Jesús:
\v 28 Rat ri rat jun Maestro chukaꞌ, cꞌo cꞌa jun ri nkajoꞌ nkacꞌutuj chave. Ri Moisés rutzꞌiban-vi can cꞌa cheke que tok jun achi nuyaꞌ can ri rixjayil roma ri ncom-e y man jun ralcꞌual nuyaꞌ can, jun cꞌa runimal-ruchakꞌ rijaꞌ ncꞌatzinej que ncꞌuleꞌ riqꞌuin ri malcaꞌn-ixok, richin quiriꞌ nyecꞌujeꞌ ta ralcꞌual riqꞌuin ri ixok malcaꞌn. Y si yecꞌo ralcꞌual ncanaj riqꞌuin ri ixok, ri nabey alaꞌ ntoc ralcꞌual ri camnük chic e.
\v 29 Y rijeꞌ xquibij cꞌa: Quiriꞌ cꞌa xecꞌujeꞌ ye siete achiꞌaꞌ quichakꞌ-quiꞌ. Ri nabey xcꞌuleꞌ. Pero xcom-e, y man jun ralcꞌual xuyaꞌ can.
\v 30 Xpuꞌu ri rucaꞌn achi, ri ruchakꞌ can ri achi ri camnük chic e, xcꞌuleꞌ cꞌa riqꞌuin ri malcaꞌn-ixok. Pero chukaꞌ ri achi riꞌ xcom-e, y man jun ralcꞌual xuyaꞌ can.
\v 31 Ri rox achi xcꞌuleꞌ cꞌa chukaꞌ riqꞌuin ri malcaꞌn-ixok, pero cachiꞌel ri xquicꞌulachij-e ri ye caꞌiꞌ nabey runimal, quiriꞌ chukaꞌ xucꞌulachij-e rijaꞌ. Y chi siete achiꞌaꞌ quichakꞌ-quiꞌ quiriꞌ xquicꞌulachila-e. Y man jun cꞌa cheque ri siete achiꞌaꞌ riꞌ xuyaꞌ ta can ralcꞌual.
\v 32 Y pa ruqꞌuisbül xcom e ri ixok chukaꞌ.
\p
\v 33 Y ri achiꞌaꞌ saduceos xquibij cꞌa chin ri Jesús: Rat nabij que napon jun kꞌij tok ri caminakiꞌ nyecꞌastüj-pe. Tok napon cꞌa ri kꞌij riꞌ, ¿achique cꞌa chok rixjayil cꞌa ntoc ri ixok riꞌ? Roma chi siete achiꞌaꞌ quichakꞌ-quiꞌ xecꞌujeꞌ riqꞌuin, xquibij.
\p
\v 34 Y ri Jesús jariꞌ tok xbij cheque: Chuvüch ri ruchꞌulef, ri vinük cꞌa nyecꞌuleꞌ na cꞌa y cꞌa nyeyoꞌon na quimiꞌal-quicꞌajol richin nyecꞌuleꞌ.
\v 35 Jacꞌa ri ye caminakiꞌ chic e, manak chic cꞌulubic chiquivüch. Romariꞌ ri nyecꞌastüj-e y yoꞌon kꞌij cheque richin nyebe chilaꞌ chicaj, man nyecꞌuleꞌ tüj chic, nixta man nquiyaꞌ tüj e chukaꞌ quimiꞌal-quicꞌajol richin nyecꞌuleꞌ.
\v 36 Roma rijeꞌ man napon tüj chic ri camic quiqꞌuin, roma nyeꞌoc cachiꞌel ri ángeles y chukaꞌ ye ralcꞌual ri Dios roma ye cꞌastajnük chic e.
\v 37 Y ri caminakiꞌ nyecꞌastüj-vi. Roma ri Moisés rutzꞌiban can chupan ri rutzij ri Dios, tok rijaꞌ xutzꞌet ri ruxulu-quiej, ri jun kꞌayis cꞌo ruqꞌuixal, ncꞌat, y xracꞌaxaj tok xbij ri Dios: Ja yin ri ru-Dios ri Abraham, ri ru-Dios ri Isaac, y ri ru-Dios chukaꞌ ri Jacob, xbij.
\v 38 Y si ta rijeꞌ ye camnük chi jumul, y xa man ta nyecꞌastüj pe jun bey chic, ri Dios man ta qui-Dios rijeꞌ, roma ri Dios qui-Dios vi ri cꞌo quicꞌaslen y man quichin tüj ri caminakiꞌ. Roma chuvüch ri Dios rijeꞌ ye cꞌüs vi, xbij ri Jesús.
\p
\v 39 Y yecꞌo cꞌa cheque ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés ri xquibij chin ri Jesús: Maestro, xquibij chin. Ketzij vi ri xabij, xquibij.
\p
\v 40 Y man xquibün tüj chic cꞌa xquicovij-quiꞌ richin cꞌo ta xquicꞌutuj-apu chin ri Jesús.
\s Ri Jesús nchꞌo cheque ri achiꞌaꞌ ri ye etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés
\p
\v 41 Y cꞌateriꞌ ri Jesús xbij cꞌa cheque: ¿Achique roma tok nbix que ri Cristo xa choj jun ruxquin-rumam can ri rey David?
\v 42 Tok xa ja ri rey David biyon can chupan ri vuj ri rubiniꞌan Salmos:
\q Que ri Ajaf Dios xbij chin ri Vajaf ri Cristo:
\q Catzꞌuye-pe pa vajquikꞌaꞌ (nu-derecha),
\q
\v 43 y nyenyaꞌ pan akꞌaꞌ ri nyeꞌetzelan avichin, nbij.
\m
\v 44 Y kꞌalüj vi cꞌa que ri rey David tok xcꞌaseꞌ chereꞌ chuvüch ri ruchꞌulef, xbij Vajaf chin ri Cristo. ¿Y achique cꞌa roma tok nbix que ri Cristo xa choj jun ruxquin-rumam can ri rey David? xbij ri Jesús.
\s Ri Jesús nukꞌalajrisaj ri quimac ri achiꞌaꞌ ye etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés
\p
\v 45 Y conojel cꞌa ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ, xcacꞌaxaj tok ri Jesús xbij cheque ri rachibilaꞌ:
\v 46 Man tibün cꞌa cachiꞌel nquibün ri achiꞌaꞌ ye etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés. Roma rijeꞌ jabel nkaꞌ chiquivüch nquicusaj tukutük tak tziük, richin quiriꞌ titzꞌetüj que juis quikꞌij. Juis chukaꞌ nkaꞌ chiquivüch que yoꞌox rutzij quivüch pa bey apeꞌ nyequimolo-vi-quiꞌ ri vinük. Y pa tak jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, ja ri nabey tak chꞌacüt nyequicanolaꞌ, richin quiriꞌ tibix que juis quikꞌij. Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ nyequibanalaꞌ pa nimakꞌ tak vaꞌin.
\v 47 Y ri achiꞌaꞌ cꞌa reꞌ chukaꞌ nyequelesalaꞌ ronojel qui-cosas ri malcaniꞌaꞌ tak ixokiꞌ. Y xe richin quenimüx que rijeꞌ ye utz tak vinük, nyelayuj tok nyequibanalaꞌ oración chin ri Dios. Pero rijeꞌ nka-ka-vi más ru-castigo pa quiviꞌ, roma ri quimac juis qꞌuiy, xbij ri Jesús.
\c 21
\s Ri rusipanic ri malcaꞌn-ixok
\p
\v 1 Chiriꞌ cꞌa pa racho ri Dios, ri Jesús xerutzꞌet cꞌa que ri vinük beyomaꞌ nquiyalaꞌ can tumin chiriꞌ apeꞌ nyalox-vi can ri tumin pa racho ri Dios.
\v 2 Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ xutzꞌet jun malcaꞌn-ixok ri nkꞌalajin que man beyon tüj, que xuyaꞌ can caꞌiꞌ tak tumin ri manak oc rakalen ni ta jun centavo.
\v 3 Y tok ri Jesús xutzꞌet ri jun malcaꞌn-ixok riꞌ, xucꞌut cꞌa chiquivüch ri rachibilaꞌ, y xbij cheque: Ketzij cꞌa ninbij chive que yin nintzꞌet que xa ja la ixok laꞌ ri xyoꞌon can más qꞌuiy que chiquivüch ri ye yoꞌon can tumin.
\v 4 Roma rijaꞌ stapeꞌ (aunque) manak oc ri ruchajin, xuyaꞌ cꞌa can ronojel ri ruchajin, y xuyaꞌ can chupan la apeꞌ yecꞌo-vi ri sipanic ri ye banun chin ri Dios. Jacꞌa la beyomaꞌ, stapeꞌ (aunque) juis qꞌuiy tumin nquiyalaꞌ can, xa baꞌ oc chin ronojel ri beyomül ri quichajin, xbij ri Jesús.
\s Ri Jesús nbij yan ri nban chin ri racho ri Dios
\p
\v 5 Y yecꞌo cꞌa ri quitzꞌamon tzij pariꞌ ri racho ri Dios. Y nquibilaꞌ cꞌa que juis jabel rubanic, que ruyon jabel tak abüj ri ye ucusan richin banun, y que ronojel ri vekbül ruyon sipanic quichin ri vinük, xquibij. Y ri Jesús xbij cꞌa cheque:
\v 6 Napon cꞌa jun kꞌij tok ronojel ri nitzꞌet chereꞌ nyevulüx-ka y man nyepaꞌeꞌ tüj chic can. Ronojel ri nimalüj tak abüj ri ye ucusan chin ri jay reꞌ, xa nyetorix cꞌa pe. Man jun cꞌa abüj ri ncꞌujeꞌ ta can cachiꞌel la rubanun vocomi, xbij.
\s Ri nyebanatüj yan tok cꞌa man jani nqꞌuis ri tiempo ri katzꞌamon
\p
\v 7 Y ri rachibilaꞌ xquicꞌutuj cꞌa chin ri Jesús: Maestro, xquibij. ¿Jampeꞌ cꞌa ncꞌulachitüj ri xabij yan ka pariꞌ ri racho ri Dios? ¿Y achique retal richin quiriꞌ ninabex que nbanatüj yan? xquibij.
\p
\v 8 Y ri Jesús xbij cheque: Jabel cꞌa tichajij-iviꞌ richin man nyixchꞌacatüj. Roma ye qꞌuiy ri nyepuꞌu, nquibij: Ja yin ri Cristo. Ja tiempo riꞌ xka-pe, nquibij. Pero rix man queꞌitakej, nixta queꞌitzeklebej chukaꞌ.
\v 9 Y tok nivacꞌaxaj cꞌa chukaꞌ que yecꞌo ruchꞌulef cꞌo oyoval ntajin chiquicojol o ri vinük pa chꞌaka tinamit nquibanala-ka oyoval chiquivüch, man tixbij-iviꞌ cꞌa, roma nabey ncꞌatzinej na que nbanatüj quiriꞌ, pero man jani tüj riꞌ chukaꞌ ri ruqꞌuisbül tak kꞌij richin ri ruchꞌulef.
\p
\v 10 Y ri Jesús xbij cꞌa chukaꞌ: Jun tinamit ncatüj-e richin nberubanaꞌ oyoval riqꞌuin jun chic tinamit. Yecꞌo cꞌa chukaꞌ ye nimakꞌ tak ruchꞌulef nyecatüj-e richin que nyequibanaꞌ oyoval quiqꞌuin chꞌaka chic nimakꞌ tak ruchꞌulef.
\v 11 Nyepuꞌu nimalüj tak cab-rakün, vayjül y yabil achique na lugar chin ri ruchꞌulef. Nuyaꞌ cꞌa jun nimalüj xbiriꞌ ri nyebanatüj y nyetzꞌetetüj chupan ri caj, ri man jun bey ye tzꞌeton tüj.
\p
\v 12 Y tok man jani tibanatüj ronojel riꞌ, rix nyixtzꞌam y nban cꞌa chive que nitij pokonül, roma ri rutzij ri Dios. Nyixucꞌuꞌüx cꞌa chiquivüch ri más nimalüj pa tak jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios. Nyixtzꞌapis pa cárcel. Nyixucꞌuꞌüx chiquivüch gobernadores, chiquivüch reyes y chꞌaka chic autoridades. Ronojel cꞌa riꞌ ncꞌulachij roma icꞌuan ri nubiꞌ yin.
\v 13 Y tok quereꞌ cꞌa nban chive coma ri vinük, jariꞌ tok nyixtiquer nquinikꞌalajrisaj chiquivüch.
\v 14 Y tika-pe cꞌa chiꞌicꞌuꞌx que man jun ncꞌatzin-vi que rix juis ninuc ri achique ncꞌatzinej que nyeꞌibij richin nito-iviꞌ,
\v 15 roma ja yin ri nquiyoꞌon tzij chive. Y ninyaꞌ chukaꞌ etamabül chive richin quiriꞌ, riqꞌuin ri etamabül riꞌ ntzꞌapij quichiꞌ ri nyeꞌetzelan ivichin.
\v 16 Y nyixjachalox cꞌa pa quikꞌaꞌ ri nyeꞌetzelan ivichin. Y xa ja ri ite-itataꞌ, ri inimal-ichakꞌ o ri ye ivachibil ri nyejachon ivichin. Y yecꞌo cꞌa chive rix ri nyecamsüs.
\v 17 Xa nyixetzelüs-vi cꞌa coma conojel, roma iyoꞌon ivánima viqꞌuin yin.
\v 18 Pero man cꞌa tixbij-iviꞌ, roma ri Dios nyixruchajij-nyixruvaraj, y chuvüch rijaꞌ man jun vit rusmal iviꞌ ri ntzak can choj quiriꞌ.
\v 19 Y si nicochꞌ ronojel, nivil cꞌa ri utzilüj cꞌaslen ri man nqꞌuis tüj.
\p
\v 20 Y tok nitzꞌet cꞌa que ri tinamit Jerusalén sutin rij coma achiꞌaꞌ ye richin oyoval, tivetamaj cꞌa riꞌ que xa baꞌ chic tiempo nrajoꞌ richin que ri tinamit nvulüx.
\v 21 Romariꞌ, si rix rixcꞌo pa ruchꞌulef Judea, quixanmüj cꞌa e y tibevevaj-iviꞌ pa kꞌayis. Y si pa tinamit Jerusalén rixcꞌo-vi, quixanmüj cꞌa pe chupan. Y si pa kꞌayis rixcꞌo-vi, man quixtzolij chic apu pa tinamit.
\v 22 Roma tok napon cꞌa ri kꞌij richin ri pokonül, jariꞌ tok ri tinamit riꞌ nucꞌul ruqꞌuexel ronojel ri ye rubanalun, y nbanatüj cꞌa ronojel ri tzꞌiban can chupan ri rutzij ri Dios.
\v 23 Y chupan ri kꞌij riꞌ ncꞌo cꞌa ruviꞌ pokonül npuꞌu pariꞌ ri ruchꞌulef. Nka-ka cꞌa ri ru-castigo ri Dios pariꞌ ri tinamit reꞌ. Y roma ri pokonül riꞌ, cꞌayuf cꞌa nbün cheque ri ixokiꞌ ri coyoben chic que nyecꞌachoj riqꞌuin jun acꞌual y chukaꞌ cꞌayuf nbün cheque ri ixokiꞌ ri cꞌa nquiyaꞌ na quitzꞌun ri cal. Juyaꞌ quivüch cꞌa ri ye teꞌej chupan ri tiempo riꞌ.
\v 24 Ye juis cꞌa qꞌuiy vinük nyecom pa quikꞌaꞌ ri achiꞌaꞌ ye richin oyoval. Y ri chꞌaka chic cheque ri vinük nyeꞌucꞌuꞌüx-e coma ri achiꞌaꞌ ye richin oyoval. Nyeꞌucꞌuꞌüx cꞌa pa chꞌaka chic ruchꞌulef. Y ri tinamit Jerusalén nquiyekꞌ vinük ri xa man ye israelitas tüj. Pero man richin tüj cꞌa chi jumul quiriꞌ nquibün, roma ri kꞌij ri yoꞌon cheque xa ncꞌo.
\s Ri nyebanatüj tok npuꞌu chic ri Jesús
\p
\v 25 Y qꞌuiy cꞌa ri man jun bey ye banatajnük tüj y man jun bey ye tzꞌeton tüj nyecꞌulachitüj chupan ri kꞌij, ri icꞌ y ri chꞌumilaꞌ. Y ri vinük cꞌa ri yecꞌo chuvüch ri ruchꞌulef man nquil tüj achique nquibün, xa nsatz quicꞌuꞌx roma ri mar, ncꞌo cꞌa ruviꞌ nkꞌajan, roma juis nbolkoꞌt.
\v 26 Y ri vinük roma coyoben cꞌa ri achique ncꞌulachitüj chuvüch ri ruchꞌulef, npuꞌu quicamic roma ri xbiriꞌ riꞌ. Roma hasta ronojel ri nimalüj tak uchukꞌaꞌ ri ye richin ri chicaj nyesilon roma ri ruchukꞌaꞌ ri Dios. Chi jun vi cꞌa ri caj nsilon.
\v 27 Y jariꞌ tok yinquitzꞌet yin ri xinalüx chiꞌicojol, que nquika-pe pa jun sutzꞌ, riqꞌuin chic nimalüj vuchukꞌaꞌ y riqꞌuin chic chukaꞌ jun nimalüj nukꞌij, xbij ri Jesús.
\v 28 Y ja rix, xbij ri Jesús cheque ri rachibilaꞌ, tok nitzꞌet que ronojel riꞌ nyecꞌulachitüj chic, quixquicot y ticꞌuje-e más ivuchukꞌaꞌ, roma napon yan ri kꞌij richin nyixcolotüj-e chuvüch ronojel pokonül richin ri ruchꞌulef, xbij ri Jesús.
\p
\v 29 Y jariꞌ tok rijaꞌ xbij chukaꞌ jun ejemplo cheque: Titzꞌetaꞌ na peꞌ ri cheꞌ, xbij ri Jesús. Titzꞌetaꞌ ri cheꞌ higuera o achique na chic chi cheꞌ.
\v 30 Tok xa nquitzꞌom yan pe quiqꞌuiylen ri quixak, ivetaman cꞌa riꞌ que ri ru-tiempo ri job ntzak yan.
\v 31 Y quiriꞌ cꞌa tok nitzꞌet que yecꞌo chic nyecꞌulachitüj chupan ri kꞌij, ri icꞌ y ri chꞌumilaꞌ, y ronojel ri xinbij yan ka nbanatüj chic, tivetamaj cꞌa riꞌ que nka-pe yan ri kꞌij tok nbün mandar ri Dios. Rijaꞌ ncꞌujeꞌ cꞌa chikacojol.
\p
\v 32 Y tivacꞌaxaj cꞌa jabel ri ninbij chive vocomi: Ronojel reꞌ ncꞌulachitüj, tok ri vinük richin ri tiempo riꞌ cꞌa man jani queqꞌuis-e chuvüch ri ruchꞌulef.
\v 33 Y ri ruchꞌulef y ri caj ye richin vi nyeqꞌuis. Jacꞌa ri nutzij man nqꞌuis tüj quiriꞌ, xa nbanatüj-vi ri nbij.
\p
\v 34 Y tichajij cꞌa ri icꞌaslen. Man tibe ivánima chirij ri vaꞌin. Man quixkꞌabür. Y chukaꞌ man xaxe ri ncꞌatzin chive chuvüch ri ruchꞌulef ri ninuc, y cꞌa tok ninaꞌ xa jariꞌ xka-pe ri kꞌij, richin que yin nquinka-pe.
\v 35 Xa nka-pe cachiꞌel jun trampa ri chanin nutzꞌom. Quiriꞌ rubanic tok nka-pe pa quiviꞌ conojel ri vinük ri yecꞌo chuvüch ri ruchꞌulef.
\v 36 Roma cꞌa riꞌ tichajij-apu jabel ri icꞌaslen. Y tibanaꞌ chukaꞌ orar chi jumul, richin nyixcolotüj chuvüch ronojel ri pokonül ri npuꞌu pariꞌ ri ruchꞌulef, y richin chukaꞌ utz nyixapon cꞌa chinuvüch yin ri xinalüx chiꞌicojol, xbij ri Jesús cheque ri rachibilaꞌ.
\p
\v 37 Y pakꞌij, ri Jesús cꞌo cꞌa chiriꞌ pa racho ri Dios, nyerutijoj ri vinük riqꞌuin ri rutzij ri Dios. Y chakꞌaꞌ nbe chiriꞌ pa juyuꞌ rubiniꞌan Olivos, y chiriꞌ ncꞌuje-vi.
\v 38 Y roma cꞌa ri Jesús nutzijoj ri rutzij ri Dios chiriꞌ pa racho ri Dios, ye juis cꞌa vinük ri nyeꞌapon cumaj yan richin ncacꞌaxaj.
\c 22
\s Ri más nimalüj tak sacerdotes y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés xquinuc yan cꞌa achique nquibün richin nquicamsaj ri Jesús
\p
\v 1 Y xa chuakꞌ-cabij cꞌa ri quinimakꞌij ri israelitas chiriꞌ, jun nimakꞌij tok nquicꞌux caxlan-vüy ri manak levadura riqꞌuin, y nquibij pascua chin.
\v 2 Y jariꞌ cꞌa tok ri más nimalüj tak sacerdotes y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés nquinuculaꞌ cꞌa achique ta modo nquibün richin quiriꞌ nquicamsaj ri Jesús. Pero xa quixbin-quiꞌ chiquivüch ri vinük.
\p
\v 3 Y ri Judas ri jun cheque ri doce rachibilaꞌ ri Jesús, ri rachibil ri xbix chukaꞌ Iscariote chin, nsamüj chic vi ri Satanás pa ránima.
\v 4 Romariꞌ ri Judas riꞌ xbe cꞌa quiqꞌuin ri más nimalüj tak sacerdotes y quiqꞌuin chukaꞌ ri nyeꞌucꞌuan quichin ri ye chajinelaꞌ chiriꞌ pa racho ri Dios, y xchꞌo quiqꞌuin pariꞌ ri achique modo nbün richin nujüch ri Jesús pa quikꞌaꞌ.
\v 5 Y rijeꞌ juis cꞌa xequicot tok xcacꞌaxaj riꞌ, y xquisuj rutumin romariꞌ.
\v 6 Ri Judas xberusujuꞌ cꞌa can ri Jesús cheque. Y xutzꞌom cꞌa runuquic jampeꞌ tok nujüch pa quikꞌaꞌ, y ja tok man quimolon tüj quiꞌ vinük riqꞌuin.
\s Ri nima-vaꞌin
\p
\v 7 Tok xka-pe ri nimakꞌij, kꞌij richin ncꞌuxtüj ri caxlan-vüy manak levadura riqꞌuin, y tok nyecamsüs chukaꞌ ri xtak ovejas ri richin ri pascua,
\v 8 ri Jesús xerutük cꞌa e ri Pedro y ri Juan, y xbij cꞌa e cheque: Quixbiyin y tibanaꞌ cꞌojlen ri nkacꞌux chupan ri pascua reꞌ.
\p
\v 9 Y ri caꞌiꞌ achibilaꞌ xquicꞌutuj cꞌa chin: ¿Apeꞌ cꞌa najo-vi que nkabün rucꞌojlen?
\p
\v 10 Y ri Jesús xbij cheque: Tok nyixapon pa tinamit Jerusalén, nitzꞌet cꞌa que cꞌo jun achi aj-icꞌ ri rucꞌamon-pe ruyaꞌ pa jun curaꞌ. Titzeklebej cꞌa e ri achi riꞌ cꞌa achique jay ntoc-vi.
\v 11 Y tibij cꞌa chin ri tataꞌaj chupan ri jun jay riꞌ: Ri ka-Maestro rubin cꞌa pe: ¿Achique jay chereꞌ pan avacho ri utz ta richin ninbün ri vaꞌin richin ri pascua ye vachibilan ri vachibilaꞌ? quixbij chin.
\v 12 Y ri rajaf-jay nyixrucꞌuaj cꞌa pa jun rucaꞌn piso chin ri jay. Y chiriꞌ cꞌo jun nima-jay ri chojmirsan chic rupan. Ja chiriꞌ tibana-vi cꞌojlen ri nkacꞌux richin ri pascua, xbij-e.
\p
\v 13 Y ri caꞌiꞌ achibilaꞌ xebe cꞌa. Y cachiꞌel ri rubin-e ri Jesús cheque, quiriꞌ ri xquibanaꞌ. Y rijeꞌ xquibün-vi cꞌa cꞌojlen ronojel ri ncꞌatzin richin ri vaꞌin richin ri pascua riꞌ.
\p
\v 14 Y tok xapon cꞌa ri hora, ri Jesús y ri doce apóstoles xetzꞌuye-apu chuvüch ri mesa.
\v 15 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque: Juis nurayin-pe que nabey que nquinapon chuvüch ri camic, junan nkabün can ri jun vaꞌin richin ri jun pascua reꞌ.
\v 16 Roma ninbij-vi cꞌa chive, que ja tok cꞌo chic na ri kꞌij tok nbün-vi mandar ri Dios, y tok banatajnük chic ronojel ri ntel-vi chi tzij ri pascua, cꞌa jariꞌ tok ninbün chic ri jun vaꞌin reꞌ.
\p
\v 17 Y ri Jesús xutzꞌom cꞌa jun vaso ri cꞌo ruyaꞌal-uva chupan, y tok rumatioxin chic chin ri Dios, xbij: Titijaꞌ cꞌa can chiꞌivonojel.
\v 18 Roma ninbij-vi cꞌa chive, que ja tok cꞌo chic ri kꞌij tok nbün-vi mandar ri Dios, cꞌateriꞌ tok nintij jun bey chic ruyaꞌal-uva.
\p
\v 19 Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ xucꞌün-apu jun caxlan-vüy, y tok rumatioxin chic chin ri Dios, xuper ri caxlan-vüy y xuyaꞌ cheque ri rachibilaꞌ y xbij: Reꞌ chin nquinicꞌuxlaꞌaj yin. Titijaꞌ cꞌa. Roma ri nuchꞌacul njach cꞌa richin que napon pa camic, richin nyixcolotüj.
\p
\v 20 Y tok ye vaiꞌnük chic, ri Jesús xutzꞌom cꞌa chukaꞌ ri vaso ri cꞌo ruyaꞌal-uva chupan, y xbij: Ri ruyaꞌal-uva reꞌ, jareꞌ ri nuquiqꞌuel ri nbiyin tok nquicom. Riqꞌuin cꞌa ri nuquiqꞌuel reꞌ, jareꞌ xcꞌachoj ri cꞌacꞌaꞌ trato ri rujoꞌon-pe ri Dios que nbün quiqꞌuin ri vinük. Ri nuquiqꞌuel ri nbiyin, richin que nyixcolotüj.
\p
\v 21 Y vocomi cꞌa, ri achi ri xquijachon-e pa quikꞌaꞌ ri vinük, cꞌo cꞌa pe viqꞌuin chuvüch mesa.
\v 22 Tivacꞌaxaj cꞌa ri ninbij chive, que yin ri xinalüx chiꞌicojol, nquibe-vi pa camic, roma jariꞌ ri runucun ri Dios pa nuviꞌ. Pero juyaꞌ ruvüch cꞌa ri njachon-e vichin yin ri xinalüx chiꞌicojol, xbij ri Jesús.
\p
\v 23 Y jariꞌ tok ri rachibilaꞌ ri Jesús nquibila-ka chiquivüch que achique comi ri njachon-e richin ri Jesús.
\s Man tikanimirsaj-kiꞌ
\p
\v 24 Y ri rachibilaꞌ riꞌ xquichꞌojilaꞌ cꞌa chukaꞌ chiquivüch achique ri más nim rukꞌij chiquicojol rijeꞌ.
\v 25 Pero ri Jesús xa xbij cheque: Ri reyes richin ri ruchꞌulef, roma yecꞌo ri vinük pa quikꞌaꞌ, romariꞌ nquinaꞌ que ja rijeꞌ ri ye cajaf. Y ri achiꞌaꞌ cꞌo quikꞌaꞌ cheque ri vinük, achiꞌaꞌ ye banuy-utz nbix cheque.
\v 26 Jacꞌa chiꞌicojol rix vachibilaꞌ man quiriꞌ tüj. Roma ri más nim rukꞌij chiꞌicojol rix, ncꞌatzin que nuna-ka-riꞌ que xa más coꞌol que chiquivüch ri rachibil. Y ri jun chive rix ri ncꞌujeꞌ pan iviꞌ, ncꞌatzin que nuna-ka-riꞌ que xa manak rukꞌij y xa vit oc tunaꞌ ka richin nusuj-riꞌ chubanic achique na samaj.
\v 27 Roma cꞌa riꞌ, ¿ja comi ri cꞌo chuvüch mesa ri nilix-apu ri cꞌo más rukꞌij, o ja ri achique ri njachon? ¿Man ja tüj comi ri cꞌo chuvüch mesa ri nilix-apu ri más rukꞌij? Pero chinuvüch yin man quiriꞌ tüj, roma yin xa cachiꞌel ri jun ri njachon yincꞌo chiꞌicojol.
\p
\v 28 Rix rixcꞌo cꞌa pe viqꞌuin chupan ri pokonül ri nyetijon vichin.
\v 29 Roma cꞌa riꞌ, yin ninyaꞌ jun autoridad pan ikꞌaꞌ rix, cachiꞌel ri rubanun ri Nataꞌ Dios chuve yin,
\v 30 richin quiriꞌ nyixvaꞌ y nquitij yaꞌ chuvüch jun misma mesa viqꞌuin, tok xa cꞌo chic cꞌa autoridad pa nukꞌaꞌ yin. Y rix nyixoc cꞌa jueces pa quiviꞌ ri doce tak tinamit rubanun ri nimalüj tinamit Israel.
\s Ri Jesús nbij ri nucꞌulachij ri Pedro
\p
\v 31 Y ri Ajaf Jesús xbij cꞌa chukaꞌ chin ri jun rachibil nbix Pedro chin: Simón, Simón, ninbij cꞌa chave que ri itzel-vinük xixrucꞌutuj yan chin ri Dios richin que nyixrutij. Nrajoꞌ cꞌa nyixrusiloj cachiꞌel nsilos ri trigo chupan ri chaybül.
\v 32 Pero yin nubanun-vi orar avoma rat, richin quiriꞌ tayaꞌ avánima viqꞌuin. Richin quiriꞌ man ncatapon tüj pa rukꞌaꞌ ri Satanás. Richin tok ntzolij-pe acꞌuꞌx viqꞌuin, tabanaꞌ cheque ri chꞌaka chic vachibilaꞌ que rijeꞌ tiquiya-vi cánima viqꞌuin, xbij ri Jesús.
\p
\v 33 Y ri Simón xbij: Ajaf, si rat ncatucꞌuꞌüx pa jun cárcel, nquibe chavij. Hasta nquibe chavij, si rat ncatapon chuvüch ri camic, xbij.
\p
\v 34 Pero ri Jesús xbij chin: Pedro, yin ninbij cꞌa chave, que chupan ri akꞌaꞌ vocomi, man jani tisiqꞌuin-pe ri gallo tok rat oxiꞌ yan mul tabij cheque ri nyecꞌutun chave, que man avetaman tüj nuvüch, xbij ri Jesús chin ri Pedro.
\s Ri Jesús cꞌo ri xbij cheque ri rachibilaꞌ tok ya ja napon chuvüch ri camic
\p
\v 35 Y ri Jesús xucꞌutuj cꞌa cheque ri rachibilaꞌ: Tok ri jun bey can xixintük y man xinjoꞌ tüj richin xicꞌuaj morral, nixta tumin, ni jun chic cꞌulaj xajab, ¿cꞌo comi ri xijoꞌ y man xivil tüj? xbij.
\p Y rijeꞌ xquibij que man jun.
\p
\v 36 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque: Ja vocomi jun vi chic ri rubanic nrajoꞌ. Roma vocomi ri achique cꞌo morral ruchajin, tucꞌuaj. Ri cꞌo rutumin, tucꞌuaj chukaꞌ. Y ri manak rumachet, tucꞌayij ri rutziek ri cachiꞌel coton y cꞌateriꞌ tulokꞌoꞌ jun riqꞌuin.
\v 37 Y vocomi quiriꞌ ninbij chive, roma ncꞌatzinej que nbanatüj cachiꞌel ri nbij chupan ri rutzij ri Dios ri tzꞌiban can. Chiriꞌ nbij cꞌa: Cachiꞌel chukaꞌ jun aj-mac xban chin. Quiriꞌ ri tzꞌiban can. Y reꞌ nbanatüj na vi viqꞌuin yin. Ronojel cꞌa ri ye tzꞌiban can pa nuviꞌ yin chupan ri rutzij ri Dios, nyebanatüj na vi, xbij ri Jesús.
\p
\v 38 Y ri achibilaꞌ xquibij cꞌa chin ri Jesús: Ajaf, chereꞌ cꞌo caꞌiꞌ machet.
\p Pero ri Jesús xbij cheque: Ya xbün riqꞌuin riꞌ, xbij.
\s Ri Jesús nbün orar
\p
\v 39 Ri Jesús tok elenük chic cꞌa e chiriꞌ, xbe cꞌa apeꞌ tibe-vi. Rijaꞌ xbe cꞌa pariꞌ ri juyuꞌ Olivos. Y ri rachibilaꞌ ye tzekel-vi e chirij.
\v 40 Y tok xeꞌapon cꞌa, xbij cheque: Tibanaꞌ orar y ticꞌutuj chin ri Dios richin que tok nyixtijox man quixtzak pa mac.
\p
\v 41 Y ri Jesús xbiyin chic cꞌa apu jun caꞌiꞌ rakün-cꞌan, xxuque-ka chiriꞌ, y xutzꞌom cꞌa nbün orar.
\v 42 Y nbij cꞌa pa ru-oración: Nataꞌ Dios, tabanaꞌ cꞌa que man nincꞌusaj tüj ri jun pokonül reꞌ, si quiriꞌ ri najoꞌ rat chukaꞌ. Pero man tabün chukaꞌ ri ninrayij yin, xaxe voma yin. Roma yin ninjo-vi cꞌa ninbün ri arayibül rat, xbij.
\p
\v 43 Y cꞌo cꞌa jun ángel ri petenük chilaꞌ chicaj xucꞌut-riꞌ chuvüch, richin nuya-ka-pe ruchukꞌaꞌ ri Jesús.
\v 44 Y juis cꞌa kꞌoxon ri cꞌo pa ránima rijaꞌ. Romariꞌ riqꞌuin cꞌa ronojel ránima nbün orar. Y roma chukaꞌ ri kꞌoxon riꞌ, ri yaꞌ ri ntel chirij man choj tüj yaꞌ. Xa cachiꞌel chic nimakꞌ tak tzꞌuj quicꞌ ri nyeka-ka pan ulef.
\p
\v 45 Tok ri Jesús xbecatüj-pe apeꞌ xucul-vi nbün orar, xpuꞌu cꞌa quiqꞌuin ri rachibilaꞌ, pero tok xka-pe quiqꞌuin, xa quitzꞌamon varan, roma bis y cosic ntoc cheque.
\v 46 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque ri rachibilaꞌ riꞌ: ¿Achique roma xa nyixvür? Quixcatüj, tibanaꞌ orar y ticꞌutuj chin ri Dios richin que tok nyixtijox, man quixtzak pa mac, xbij cheque.
\s Ri akꞌaꞌ tok xtzꞌam ri Jesús
\p
\v 47 Y cꞌa ntajin nchꞌo cꞌa ri Jesús quiqꞌuin ri rachibilaꞌ, tok cꞌa nquinaꞌ xeꞌapon ye qꞌuiy vinük quiqꞌuin. Y ja ri jun cheque ri doce rachibilaꞌ ri rubiniꞌan Judas, jariꞌ ri ucꞌuayon-apu bey chiquivüch ri vinük riꞌ. Y ri Judas xjel-apu riqꞌuin ri Jesús richin xutzꞌubaj.
\v 48 Pero ri Jesús xbij cꞌa chin ri Judas: ¿Xinatzꞌubaj yin ri xinalüx chiꞌicojol, xaxe richin nquinacꞌayij-e pa quikꞌaꞌ ri nyeꞌetzelan vichin? xbij ri Jesús.
\p
\v 49 Y ri rachibilaꞌ tok xquitzꞌet ri ntajin rubanic, nquinabej ri achique ri nyecꞌulachitüj. Romariꞌ xquibij cꞌa chin: Ajaf, ¿nkatzꞌom comi kiꞌ chi machet quiqꞌuin? xquibij.
\p
\v 50 Y cꞌo na vi jun cheque ri rachibilaꞌ ri Jesús ri xusoc jun samajel richin ri nimalüj sacerdote. Xuchoy na vi ri ruxiquin. Y ri ruxiquin ri xuchoy ja ri cꞌo pa rajquikꞌaꞌ (ru-derecha).
\v 51 Y ri Jesús xbij cꞌa cheque ri rachibilaꞌ: Man jun chic cꞌa tibün.
\p Y xpuꞌu rijaꞌ xutzꞌom ri ruxiquin y xucꞌachojrisaj can.
\v 52 Y ja ri más nimalüj tak sacerdotes, ri nyeꞌucꞌuan quichin ri achiꞌaꞌ ye chajinelaꞌ pa racho ri Dios, y ri rajatük tak achiꞌaꞌ cꞌo quikꞌij, jariꞌ ri ye benük tzꞌamoy richin ri Jesús. Y rijaꞌ xbij cheque: ¿Achique cꞌa xinuc rix? ¿Xinuc que nyixpuꞌu chutzꞌamic jun elekꞌon y romariꞌ icꞌamon-pe cheꞌ y machet?
\v 53 Kꞌij-kꞌij cꞌa xincꞌujeꞌ iviqꞌuin pa racho ri Dios, y man jun achique tüj xibün chuve. Pero cꞌa ja hora reꞌ ri yoꞌon chive rix, hora tok nchꞌacon ri kꞌekuꞌn, xbij ri Jesús.
\s Tok ri Pedro xbij que man retaman tüj ruvüch ri Jesús
\p
\v 54 Xquitzꞌom cꞌa e ri Jesús, y xquicꞌuaj pa racho ri nimalüj sacerdote. Y ri Pedro ye rutzekleben-e, pero cꞌanüj cꞌo-vi can chiquij.
\v 55 Y chiriꞌ pa nicꞌaj patio, ri rusamajelaꞌ ri nimalüj sacerdote xquibox kꞌakꞌ, y xetzꞌuye-apu conojel chuchiꞌ ri kꞌakꞌ. Y chukaꞌ ri Pedro xtzꞌuye-apu chiquicojol.
\v 56 Y jun cꞌa ixok raj-icꞌ ri nimalüj sacerdote, tok xutzꞌet ri Pedro que tzꞌuyul chiriꞌ rumekꞌen-riꞌ, xutzꞌet-xutzꞌet y xbij: Ri jun achi reꞌ rachibil chukaꞌ ri Jesús, xbij.
\p
\v 57 Pero ri Pedro xa xrevaj cꞌa chuvüch ri ixok, y xbij: Yin man vetaman tüj ruvüch ri Jesús, xbij.
\p
\v 58 Y cꞌa baꞌ chic riꞌ cꞌo chic cꞌa jun ri xtzꞌeton-pe richin ri Pedro, y xbij chin: Rat, jun cheque ri yecꞌo riqꞌuin ri Jesús, xbij.
\p Riꞌ man yin tüj, xbij ri Pedro chin.
\p
\v 59 Colopeꞌ jun hora cꞌunük-ka riꞌ, tok cꞌo chic cꞌa jun ri xbin pariꞌ ri Pedro: Ri achi reꞌ, ketzij vi que xcꞌujeꞌ riqꞌuin ri Jesús, roma aj-Galilea chukaꞌ, xbij.
\p
\v 60 Pero ri Pedro xbij chin ri achi: Man nkꞌax ta chuve achique roma nabij quiriꞌ, xbij ri Pedro.
\p Y cꞌa nchꞌo na cꞌa ri Pedro, tok ri gallo xsiqꞌuin-pe.
\v 61 Y ri Ajaf Jesús xtzuꞌun-pe chirij y xutzꞌet-pe ri Pedro. Y ri Pedro jariꞌ xka-pe chucꞌuꞌx ri rubin can ri Ajaf Jesús chin, que cꞌa man jani tisiqꞌuin-pe ri gallo tok rat oxiꞌ yan mul tabij cheque ri nyecꞌutun chave, que man avetaman tüj nuvüch.
\v 62 Y ri Pedro xel cꞌa e y xujikꞌ okꞌej.
\s Tok ri Jesús xtzeꞌes coma ri ye chajiyon richin
\p
\v 63 Y ri achiꞌaꞌ ri ye chajiyon cꞌa richin ri Jesús, nyetzeꞌen cꞌa chirij y nquichꞌey cꞌa.
\v 64 Cꞌateriꞌ xquitzꞌapij runakꞌ-ruvüch y xquipakꞌalaꞌ rupalüj y nquicꞌutulaꞌ cꞌa chin: ¿Achique ri xachꞌayon? Tabij na cꞌa cheke, nquibij chin.
\p
\v 65 Y cꞌo cꞌa qꞌuiy ri man utzilüj tüj tak tzij ri xquibilaꞌ chin.
\s Tok ri Jesús xucꞌuꞌüx chiquivüch ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun juzgar
\p
\v 66 Tok xsaker cꞌa pe, xquimol cꞌa quiꞌ ri rajatük tak achiꞌaꞌ ri cꞌo quikꞌij, ri más nimalüj tak sacerdotes, y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés chukaꞌ. Y ri Jesús xucꞌuꞌüx cꞌa apu chiquivüch ri achiꞌaꞌ riꞌ, pa comon nyebanun juzgar. Y xquicꞌutuj cꞌa chin ri Jesús:
\v 67 Tabij cꞌa cheke: ¿Ja rat ri Cristo? xquibij.
\p Pero ri Jesús xbij cheque: Si ninbij chive que ja yin ri Cristo, man nquininimaj tüj.
\v 68 Y chukaꞌ si ta cꞌo ri nyencꞌutuj-apu chive, man jun nbij-pe chuve, chukaꞌ nixta nquinisokꞌopij ta e.
\v 69 Y tok ncꞌo cꞌa can ri jun pokonül reꞌ, yin ri xinalüx chiꞌicojol, nquibetzꞌuyeꞌ cꞌa pa rajquikꞌaꞌ (ru-derecha) ri Dios ri ntiquer nbün ronojel, xbij ri Jesús.
\p
\v 70 Jariꞌ tok conojel xecꞌutun-apu chin ri Jesús: ¿Ja rat ri Rucꞌajol ri Dios? xquibij.
\p Jaꞌ, quiriꞌ, cachiꞌel ri cꞌariꞌ nibij-ka rix, xbij ri Jesús cheque.
\p
\v 71 Y rijeꞌ xquibij: Man jun chic tzij ncꞌatzin cheke richin nketamaj que ri Jesús aj-mac vi. Roma konojel xkacꞌaxaj ri cꞌariꞌ nbij-ka, xquibij.
\c 23
\s Tok ri Jesús xucuꞌüx chuvüch ri Pilato
\p
\v 1 Y cꞌateriꞌ cꞌa, conojel ri yecꞌo chiriꞌ xecatüj cꞌa e, y xquicꞌuaj-e ri Jesús richin nyequijachaꞌ pa rukꞌaꞌ ri gobernador Pilato.
\v 2 Y chiriꞌ chuvüch ri gobernador, nquisujulaꞌ cꞌa apu y nquibij: Roj ketaman que ri Jesús qꞌuiy rumac. Rijaꞌ nuyaꞌ quinaꞌoj ri vinük. Rijaꞌ nubilaꞌ chukaꞌ cheque ri vinük que man tiquitoj ri alcaval chin ri rey César. Y chukaꞌ nubilaꞌ que ja rijaꞌ ri Cristo, y reꞌ nukꞌalajrisaj cꞌa que ja rijaꞌ ri Rey, xquibij.
\p
\v 3 Y ri Pilato xucꞌutuj cꞌa chin ri Jesús: ¿Ja rat ri qui-Rey ri israelitas? xbij chin.
\p Y ri Jesús xbij chin: Jaꞌ, quiriꞌ. Cachiꞌel ri xabij, xbij rijaꞌ.
\p
\v 4 Y cꞌateriꞌ ri Pilato xbij cheque ri más nimalüj tak sacerdotes y cheque ri chꞌaka chic vinük chukaꞌ: Yin man jun chꞌaꞌoj ninvil chirij ri jun achi reꞌ, xbij.
\p
\v 5 Pero rijeꞌ man nyetaneꞌ ta ka. Xa nquitij cꞌa quikꞌij que nquibila-apu: Xa nuyaꞌ quinaꞌoj ri vinük pa ronojel tinamit richin ri ruchꞌulef Judea. Chilaꞌ cꞌa pa ruchꞌulef Galilea rutzꞌamon-pe rubanic. Y quiriꞌ nbanalaꞌ ri petenük, y tok xkanaꞌ ja xka-pe chukaꞌ chereꞌ pa tinamit Jerusalén, xquibij-apu.
\s Tok ri Jesús xucꞌuꞌüx-apu chuvüch ri Herodes
\p
\v 6 Y tok ri Pilato xracꞌaxaj ri quiriꞌ xquibij-ka, xucꞌutuj cꞌa que si aj-Galilea ri Jesús.
\v 7 Tok xbix cꞌa chin que ketzij, rijaꞌ xutük cꞌa e ri Jesús chin ri Herodes, ri jun rey ri xbün mandar richin ri ruchꞌulef Galilea. Y man cꞌayuf tüj xbün roma ri Herodes cꞌo cꞌa chiriꞌ pa tinamit Jerusalén ri kꞌij riꞌ.
\v 8 Y tok ri Herodes xutzꞌet ri Jesús, juis xquicot ránima, roma cꞌo yan chic kꞌij rurayin que rutzꞌeton ta ruvüch. Y qꞌuiy cꞌa ri racꞌaxan pariꞌ. Romariꞌ royoben cꞌa que xtutzꞌet jun bey tok nbün jun milagro.
\v 9 Y ri Herodes qꞌuiy cꞌa ri xerucꞌutulaꞌ chin ri Jesús, pero ri Jesús man jun tzij xbij chin.
\v 10 Y yecꞌo cꞌa apu chukaꞌ ri más nimalüj tak sacerdotes y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, richin nquisujulaꞌ apu tzij chirij ri Jesús. Rijeꞌ nquitij cꞌa quikꞌij richin nyesujun-apu.
\v 11 Y ri Herodes y ri ye ru-soldados man jun rukꞌij xquibün chin ri Jesús y xquitzeꞌej. Xquiyaꞌ cꞌa jun tziük chirij, cachiꞌel ri nyequicusalaꞌ ri reyes. Roma chiquivüch rijeꞌ xa man jun rukꞌij ri Jesús. Y cꞌateriꞌ cꞌa ri Herodes xutzolij chic e chin ri Pilato.
\v 12 Ri Herodes y ri Pilato cꞌo oyoval chiquicojol. Jacꞌa ri kꞌij riꞌ xa junan quivüch xbün ka.
\s Ri Pilato xujüch cꞌa e ri Jesús richin que ticamsüs chuvüch cruz
\p
\v 13 Y cꞌateriꞌ ri Pilato xeroyoj ri ye más nimalüj tak sacerdotes y ri ye cachibil, pa comon nquibün mandar. Y chukaꞌ xeroyoj ri vinük.
\v 14 Y cꞌateriꞌ xbij cheque: Rix xiya-pe ri Jesús pa nukꞌaꞌ, y nyixsujun-pe que nuyalaꞌ quinaꞌoj ri vinük. Pero chivüch cꞌa rix xincꞌutuj-vi chin, y yin nintzꞌet que man ye rubanalun tüj ri chꞌaꞌoj ri nibij rix richin nyixsujun-pe.
\v 15 Y chukaꞌ ri Herodes man jun xril chirij, tok xixintük-e riqꞌuin, y romariꞌ xutzolij chic pe pa nukꞌaꞌ yin. Xaxe riqꞌuin riꞌ nketamaj que man jun chꞌaꞌoj rubanun richin quiriꞌ nka-ka ta ri camic pariꞌ.
\v 16 Nintük cꞌa chin nchꞌay, y cꞌateriꞌ nincol-e, xbij ri Pilato.
\p
\v 17 Y ri Pilato ncꞌatzinej cꞌa que nucol-e jun preso, roma quiriꞌ nban ronojel junaꞌ pa ru-tiempo ri pascua, ri jun quinimakꞌij ri israelitas.
\v 18 Romariꞌ conojel junan xechꞌo-apu riqꞌuin cuchukꞌaꞌ, y xquibij: ¡Ja ri Barrabás tacolo-e, y ri Jesús ticamsüs! xquibij.
\p
\v 19 Y ri Barrabás cꞌo cꞌa pa cárcel roma xcatüj chirij ri gobierno chiriꞌ pa tinamit, y rubanun chukaꞌ camic.
\v 20 Y ri Pilato, roma cꞌa nrajo-vi nucol-e ri Jesús, xchꞌo cꞌa jun bey chic cheque ri vinük.
\v 21 Pero ri vinük xechꞌo-apu riqꞌuin cuchukꞌaꞌ, y xquibij: ¡Ticamsüs chuvüch cruz! ¡Ticamsüs chuvüch cruz!
\p
\v 22 Y pa rox mul ri Pilato xbij cꞌa cheque: ¿Achique cꞌa mac rubanun chivüch ri jun achi reꞌ? Yin man jun chꞌaꞌoj ninvil chirij, richin que nka-ka ta ri camic pariꞌ. Nintük cꞌa richin nchꞌay, y cꞌateriꞌ nincol-e, xbij.
\p
\v 23 Pero ri vinük y ri más nimalüj tak sacerdotes, riqꞌuin cꞌa cuchukꞌaꞌ nquicꞌutuj-apu que ticamsüs ri Jesús chuvüch cruz. Nkꞌalajin cꞌa que ja ri tzij ri xquibila-apu rijeꞌ jariꞌ ri nchꞌacon.
\v 24 Y jariꞌ tok ri Pilato xbij que tiban cꞌa cachiꞌel ri nquicꞌutuj-apu rijeꞌ.
\v 25 Y xucol cꞌa e ri achi ri xquicꞌutuj-apu chin que tucolo-e. Y ri achi riꞌ xa cꞌo cꞌa pa cárcel roma xcatüj chirij ri gobierno y xbün chukaꞌ camic. Ja ri Jesús xa xujüch-e richin que ticamsüs chuvüch cruz, roma jariꞌ ri xcajoꞌ ri vinük chirij.
\s Tok ri Jesús xbajix chuvüch cruz
\p
\v 26 Y tok ri soldados quicꞌuan cꞌa e ri Jesús richin nyequibajij chuvüch ri cruz, xquicꞌul cꞌa jun achi petenük pa kꞌayis, jun achi aj-Cirene y rubiniꞌan Simón. Y ri soldados chirij cꞌa rijaꞌ xquiya-vi-e ri ru-cruz ri Jesús. Ja rijaꞌ xucꞌuan-e ri cruz, y chirij ri Jesús benük-vi.
\p
\v 27 Y juis cꞌa vinük ri ye benük chirij. Y juis cꞌa chukaꞌ ixokiꞌ ri nyeꞌokꞌen ruvüch ri Jesús, y juis nquibisoj.
\v 28 Y ri Jesús xerutzꞌet cꞌa, y xbij cheque: Ixokiꞌ aj-Jerusalén, man quinivokꞌej yin. Xa tivokꞌej-iviꞌ rix, y tivokꞌej chukaꞌ quivüch ri acꞌualaꞌ yecꞌo iviqꞌuin.
\v 29 Roma yecꞌo cꞌa kꞌij nyeka-pe tok cꞌayuf ri nbanatüj. Y romariꞌ nbitüj que juis quicot ri ixok ri man nalan tüj, ni man jun bey xuyaꞌ ta jun acꞌual, y man xuyaꞌ tüj chukaꞌ rutzꞌun.
\v 30 Roma jariꞌ tok nbanatüj que ri vinük nyechꞌo cheque ri nimakꞌ tak juyuꞌ y nquibilaꞌ: Quixtzak-pe chikij. Chukaꞌ nyechꞌo cheque ri cocoj tak juyuꞌ y nquibilaꞌ cꞌa: Kojivevaj, nquibij.
\v 31 Roma si chuve yin ri cachiꞌel jun cheꞌ rüx nban que ncꞌatzinej que nincꞌusaj pokonül, ¿achique ta comi ri man nban cheque ri xa ye cachiꞌel chakiꞌj tak cheꞌ? xbij ri Jesús.
\p
\v 32 Y yecꞌo cꞌa chukaꞌ ye caꞌiꞌ elekꞌomaꞌ ri ye ucꞌuan-e richin nyecamsüs junan riqꞌuin ri Jesús.
\v 33 Y tok xeꞌapon cꞌa chupan ri jun lugar rubiniꞌan Calavera, xquibajij cꞌa ri Jesús chuvüch ri ru-cruz, y quiriꞌ chukaꞌ ri ye caꞌiꞌ elekꞌomaꞌ. Jun xpabüx pa rajquikꞌaꞌ (ru-derecha), y ri jun chic pa ruxocon (ru-izquierda).
\v 34 Y ri Jesús xbij cꞌa: Nataꞌ Dios, tacuyuꞌ quimac, roma man quetaman tüj achique ri nyetajin chubanic, xbij ri Jesús.
\p Y ri soldados xquiyaꞌ pan atzꞌanin ri rutziek ri Jesús, richin xquitzꞌet achique chi tziük ri nquicꞌuala-e chiquijujunal.
\v 35 Y juis cꞌa vinük nquitzꞌeta-apu ri Jesús y quiriꞌ chukaꞌ ri chꞌaka ri nquibün mandar chiquicojol ri israelitas. Y conojel cꞌa ri vinük reꞌ nquitzeꞌej-apu, y nquibilaꞌ: Rijaꞌ ye qꞌuiy xerucol. Vocomi tucoloꞌ cꞌa riꞌ rijaꞌ, si ketzij que ja rijaꞌ ri Cristo ri chaꞌon roma ri Dios, nquibij.
\p
\v 36 Y quiriꞌ chukaꞌ nquibün ri soldados. Nyetzeꞌen-apu chirij ri Jesús. Nyejel-apu riqꞌuin y nquisujlaꞌ jun chꞌamilüj ruyaꞌal-uva chin.
\v 37 Y nquibilaꞌ cꞌa chin chukaꞌ: Si ja rat ri qui-Rey ri israelitas, tacoloꞌ cꞌa aviꞌ ayon, nquibij chin.
\p
\v 38 Y pariꞌ e ri cruz cꞌo cꞌa tzij tzꞌiban chuvüch jun tzꞌalün. Ri tzij cꞌa riꞌ tzꞌiban-e pan oxiꞌ chꞌabül. Tzꞌiban pa quichꞌabül ri aj-Grecia, pa quichꞌabül ri aj-Roma y pa quichꞌabül ri israelitas. Y ri tzij riꞌ nbij cꞌa: Jareꞌ ri qui-Rey ri israelitas.
\p
\v 39 Y jun cꞌa cheque ri ye caꞌiꞌ elekꞌomaꞌ ri yecꞌo chukaꞌ chuvüch qui-cruz, itzel xchꞌo-apu chin ri Jesús, roma xbij: Rat ri nabij que ja rat ri Cristo, tacoloꞌ cꞌa aviꞌ rat, y kojacoloꞌ roj chukaꞌ, xbij.
\p
\v 40 Jacꞌa ri jun chic elekꞌon xuchꞌolij, y xbij-apu chin ri jun: ¿Man naxbij tüj aviꞌ rat chuvüch ri Dios chupan ri kꞌoxomül ri nkucꞌo-vi riqꞌuin?
\v 41 Roj utz vi rubanic cheke, roma nkutajin chutojic ri itzel ye kabanalun. Jacꞌa rijaꞌ man jun achique tüj mac rubanun.
\p
\v 42 Y ri elekꞌon riꞌ xbij cꞌa apu chin ri Jesús: Quinacꞌuxlaꞌaj cꞌa pan avánima, tok ncapuꞌu y ja rat chic ri Jun ri nabün mandar, xbij.
\p
\v 43 Y ri Jesús xbij cꞌa chin: Ketzij cꞌa ninbij chave, que ja ri vocomi ncabecꞌujeꞌ viqꞌuin pa lugar richin quicot, xbij ri Jesús chin.
\s Ri rucamic ri Jesús
\p
\v 44 Y pa nicꞌaj-kꞌij laꞌük riꞌ tok ri ruchꞌulef xkꞌekumür. Y ri kꞌekuꞌn riꞌ xqꞌuis-e ri las tres ri xkakꞌij.
\v 45 Ri kꞌij xa xkꞌekumür-ka, y jariꞌ tok ri cꞌul ri tason rupan ri racho ri Dios xkꞌachꞌitüj pa nicꞌaj y xel caꞌiꞌ.
\v 46 Jariꞌ tok ri Jesús riqꞌuin cꞌa ruchukꞌaꞌ xbij: Nataꞌ Dios, pan akꞌaꞌ cꞌa ninjüch-vi ri vánima, xbij. Y xe cꞌa xbij quereꞌ, jariꞌ tok xcom-ka.
\p
\v 47 Tok ri Capitán quichin ri soldados xutzꞌet ri xbanatüj, xuyaꞌ cꞌa rukꞌij ri Dios, y xbij cꞌa: Ketzij na vi que ri jun achi reꞌ man jun na vi rumac, xbij.
\p
\v 48 Y ye juis ri vinük ri yecꞌo-apu y xquitzꞌet ri xbanatüj, nquitꞌinitꞌaꞌ cꞌa quicꞌuꞌx xetzolij roma ri kꞌoxon cꞌo pa cánima.
\v 49 Y ri ye etamayon ruvüch ri Jesús, y ri ixokiꞌ ri cꞌa pa Galilea ye tzekel-pe chirij, cꞌa nüj cꞌa yecꞌo-vi-e nquitzꞌet-apu ri xbanatüj.
\s Tok xmuk ri Jesús
\p
\v 50 Y cꞌo cꞌa jun achi rubiniꞌan José, y aj pa tinamit Arimatea pa ruchꞌulef Judea ncanaj-vi can. Ri jun utzilüj y chojmilüj achi cꞌa reꞌ cachibil ri achiꞌaꞌ ri nquibün mandar chiquicojol ri israelitas.
\v 51 Y ri José chukaꞌ royoben tok ri Dios ntoc ri Jun ri nbün mandar y romariꞌ tok rijaꞌ man xkaꞌ tüj chuvüch ri xquibij ri rachibil que nbanatüj chin ri Jesús.
\v 52 Y rijaꞌ xbe cꞌa riqꞌuin ri gobernador Pilato chucꞌutuxic ruchꞌacul ri Jesús, richin numuk.
\v 53 Y tok rukasan chic cꞌa pe ri ruchꞌacul ri Jesús chuvüch ri cruz, rijaꞌ xupis pa jun cꞌul. Y cꞌateriꞌ xberumukuꞌ can pa jun jul richin camnük, cꞌoton chuvüch jun juyuꞌ ri xa abüj vi. Y man jun cꞌa ucusayon ri jul riꞌ.
\v 54 Pero ri kꞌij riꞌ, ri vinük nquichojmirsalaꞌ chic cꞌa quiꞌ, roma ri kꞌij ri richin uxlanen ntzꞌucutüj yan. Y ja tok ncꞌo-ka ri kꞌij, jariꞌ tok ntzꞌucutüj.
\p
\v 55 Y ri ixokiꞌ ri cꞌa pa Galilea ye tzekel-pe chirij ri Jesús, xebe cꞌa tok xbemuk can. Y romariꞌ tok jabel quetaman ri lugar apeꞌ xmuktüj can, y chukaꞌ xquitzꞌet jabel achique rubanic xban can chin ri ruchꞌacul.
\v 56 Y tok xetzolij pa tak cacho ri ixokiꞌ riꞌ, xquibanalaꞌ quicꞌojlen jubulüj tak akꞌon richin jariꞌ nyequiyaꞌ can chirij ri Jesús. Y xeꞌuxlan cꞌa chupan ri jun kꞌij richin uxlanen riꞌ, cachiꞌel nbij chupan ri ley richin ri Moisés.
\c 24
\s Tok cꞌastajnük chic ri Jesús
\p
\v 1 Y cumaj yan domingo ri nabey kꞌij richin ri semana, ri ixokiꞌ xebe cꞌa chuchiꞌ ri jul, y ye quicꞌualon-e ri jubulüj tak akꞌon ri ye quibanun-e. Y yecꞌo cꞌa chukaꞌ chꞌaka chic ixokiꞌ ri ye benük chiquij.
\v 2 Y tok xeꞌapon cꞌa chuchiꞌ ri jul, xquitzꞌet cꞌa que ri abüj tzꞌapibül ruchiꞌ ri jul, elesan chic e.
\v 3 Rijeꞌ xeꞌoc cꞌa apu chupan ri jul, y xquitzꞌet cꞌa que ri ruchꞌacul ri Ajaf Jesús xa manak chic.
\v 4 Romariꞌ juis cꞌa xquixbij-quiꞌ, y xsatz quicꞌuꞌx. Y jariꞌ tok xequitzꞌet ye caꞌiꞌ cachiꞌel achiꞌaꞌ ye paꞌül-apu quiqꞌuin, y nyiqꞌuiyot ri quitziek.
\v 5 Y ri ixokiꞌ, roma ri quixbiriꞌ xquilukuba-ka-quiꞌ. Y jariꞌ cꞌa tok ri cachiꞌel achiꞌaꞌ xquibij-pe cꞌa cheque: ¿Achique cꞌa roma rix chiquicojol caminakiꞌ nicanoj-vi ri jun xa cꞌüs?
\v 6 Ri ruchꞌacul manak chic chereꞌ. Rijaꞌ xcꞌastüj yan e. Tika-pe cꞌa chiꞌicꞌuꞌx ri xbij chive tok rijaꞌ cꞌa cꞌo cꞌa chiriꞌ pa Galilea.
\v 7 Rijaꞌ xbij cꞌa chive: Yin ri xinalüx chiꞌicojol, ncꞌatzinej cꞌa que nquijach pa quikꞌaꞌ ri aj-maquiꞌ. Nquicamsüs chuvüch cruz. Y pa rox kꞌij nquicꞌastüj chic pe jun bey, xquibij ri ye caꞌiꞌ cachiꞌel achiꞌaꞌ.
\p
\v 8 Y ri ixokiꞌ xka-pe vi cꞌa chiquicꞌuꞌx ri tzij ri rubilon can ri Jesús.
\v 9 Y tok ye tzolijnük chic cꞌa pe chiriꞌ pa jul, xquitzijoj cheque ri julajuj apóstoles y ri quimolon-quiꞌ quiqꞌuin, ronojel ri xquitzꞌet can.
\v 10 Ri ixokiꞌ ri xebeyoꞌon rutzijol cheque ri apóstoles ja ri María Magdalena, ri Juana, ri María ri ruteꞌ ri Jacobo, y chꞌaka chic ixokiꞌ.
\v 11 Pero ri apóstoles xa xquinuc que ri quitzij ri ixokiꞌ riꞌ xa cachiꞌel loco, y romariꞌ man xquinimaj tüj ri xbix cheque coma ri ixokiꞌ.
\p
\v 12 Y ri Pedro jariꞌ xel-e, y junanin xbe cꞌa chuchiꞌ ri jul. Y tok xtzuꞌun cꞌa apu chupan ri jul, xutzꞌet que ri tziük yecꞌo can chiriꞌ. Rijaꞌ xtzolij cꞌa e, pero juis cꞌa nunuc pariꞌ ri xbanatüj.
\s Ri xquicꞌulachij caꞌiꞌ tzeklebey richin ri Jesús tok quitzꞌamon-e bey pa tinamit Emaús
\p
\v 13 Y chupan ri kꞌij riꞌ, chukaꞌ yecꞌo cꞌa ye caꞌiꞌ cheque ri xetzekleben richin ri Jesús quitzꞌamon-e bey richin nyebe pan Emaús, ri jun vit tinamit ncanaj can pa colopeꞌ oxiꞌ leguas chin ri tinamit Jerusalén.
\v 14 Y nyetzijon cꞌa ri ye benük. Nquitzijolaꞌ ri xebanatüj ri cabijir-oxijir can.
\v 15 Y tok benük cꞌa cánima chirij ri quitzij ri ye benük, y riqꞌuin ri nquicꞌutulaꞌ cꞌa chiquivüch ka rijeꞌ, ri Jesús cꞌastajnük chic e, xbün cꞌa que xjel-apu quiqꞌuin y xeberilaꞌ, y junan xebe.
\v 16 Ri caꞌiꞌ cꞌa achiꞌaꞌ riꞌ nquitzꞌet-vi cꞌa ri benük chiquij, pero cꞌo cꞌa banayun cheque richin quiriꞌ man nquetamaj tüj ruvüch.
\v 17 Y ri Jesús xucꞌutuj cꞌa cheque: ¿Achique cꞌa chi tzij ri itzꞌamon-pe ri rix petenük? ¿Y achique roma tok nyixbison chukaꞌ nyixintzꞌet yin? xbij.
\p
\v 18 Y jun cꞌa cheque rijeꞌ, ri rubiniꞌan Cleofas, xchꞌo-apu chin y xbij: Man jun laꞌük vinük ri cꞌo chiriꞌ pa tinamit Jerusalén ri man ta etamayon ri xcꞌulachitüj chupan ri caꞌi-oxiꞌ kꞌij can. Y rat chiriꞌ rat petenük-vi y man avetaman tüj achique ri ye xbanatüj chiriꞌ, xbij.
\p
\v 19 Y ri Jesús xucꞌutuj cꞌa cheque: ¿Achique ri xcꞌulachitüj?
\p Y rijeꞌ xquibij: Ri xucꞌulachij ri Jesús aj-Nazaret, jun achi ri kꞌalajrisüy richin ri xbix chin roma ri Dios. Y chukaꞌ xucꞌut que cꞌo ruchukꞌaꞌ, riqꞌuin ri nimakꞌ tak milagros ri xerubanalaꞌ y chukaꞌ riqꞌuin ri rutzij. Quiriꞌ cꞌa xkꞌalajin chiquivüch ri vinük y chukaꞌ chuvüch ri Dios.
\v 20 Pero ri más nimalüj tak sacerdotes y ri ye cachibil, pa comon nyebanun juzgar chikacojol, jariꞌ ri xebanun chin que xcamsüs chuvüch cruz.
\v 21 Y roj xa kayoꞌon cꞌa kánima riqꞌuin que ja vi rijaꞌ ri petenük chikacolic konojel roj israelitas. Pero vocomi man jun chic cꞌa achique nkabün, roma ja yan reꞌ ri rox kꞌij xcom-e.
\v 22 Pero yecꞌo kachibil ixokiꞌ cumaj yan xsaker xebe chuchiꞌ ri jul, y xojquixbij-pe.
\v 23 Roma nquibij que ri ruchꞌacul ri Jesús xa manak chic chiriꞌ pa jul. Y nquibij cꞌa chukaꞌ que cꞌo ángeles xquicꞌut-quiꞌ chiquivüch, y que ri ángeles reꞌ xquibij cheque que ri Jesús xcꞌastüj yan e.
\v 24 Y romariꞌ yecꞌo cꞌa cheke roj achiꞌaꞌ ri xebe chuchiꞌ ri jul richin xbequitzꞌetaꞌ. Y cachiꞌel ri xbequibij ri ixokiꞌ cheke, quiriꞌ ri xbequitzꞌetaꞌ can ri achiꞌaꞌ, pero ri Jesús man xquitzꞌet tüj can.
\p
\v 25 Y ri Jesús ri ntzijon benük chiquij, xbij cꞌa cheque: Nacanük. Rix xa man cꞌunük tüj cꞌa pan ivánima ri quibin can ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can.
\v 26 ¿Man quibin tüj comi rijeꞌ que ri Cristo ncꞌatzinej-vi que nucꞌusaj pokonül, y cꞌateriꞌ nbe chilaꞌ chicaj richin nbecꞌujeꞌ rukꞌij? xbij cheque.
\p
\v 27 Y ri Jesús xutzꞌom cꞌa rubixic pariꞌ ri chiquivüch ri ye caꞌiꞌ achiꞌaꞌ riꞌ, ronojel ri ye tzꞌiban can pariꞌ rijaꞌ chupan ri rutzij ri Dios. Xutzꞌom cꞌa e riqꞌuin ri ye rutzꞌiban can ri Moisés, y riqꞌuin chukaꞌ ri quitzꞌiban can ri chꞌaka chic achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can.
\p
\v 28 Y tok xeꞌapon cꞌa pa vit tinamit Emaús, ri Jesús xbün que choj xcꞌo-e.
\v 29 Y richin cꞌa que ncanaj can quiqꞌuin, ri caꞌiꞌ achiꞌaꞌ riꞌ xquibij chin: Cacꞌujeꞌ ka kiqꞌuin, roma ri kꞌij xa xtzak yan ka, y xa nmoymot chic, xquibij.
\p Y ri Jesús xoc cꞌa apu, richin ncꞌuje-ka quiqꞌuin.
\v 30 Y tok ye tzꞌuyul chic cꞌa apu chuvüch mesa, ri Jesús xucꞌün-apu ri vüy, y tok rumatioxin chic chin ri Dios, xuper ri vüy y xuyaꞌ cꞌa cheque.
\v 31 Y jariꞌ cachiꞌel xjakatüj ri runakꞌ-quivüch, y cꞌateriꞌ xquetamaj ruvüch que ja cꞌa ri Jesús ri cꞌo quiqꞌuin. Ri Jesús xqꞌuis chiquivüch.
\v 32 Y ri caꞌiꞌ achiꞌaꞌ riꞌ nquibilaꞌ cꞌa chiquivüch: Ketzij vi que nuna-vi chic ri kánima tok nkutzijon ri roj petenük, tok rijaꞌ xukꞌalajrisaj pariꞌ ri rutzij ri Dios chikavüch, xquibij.
\p
\v 33 Ri caꞌiꞌ achiꞌaꞌ riꞌ jariꞌ xecatüj-e chuvüch mesa, y xquitzꞌom bey richin nyetzolij pa Jerusalén. Y xebequilaꞌ cꞌa ri julajuj rachibil ri Jesús y ri chꞌaka chic ri ye tzeklebey vi richin ri Jesús, quimolon-quiꞌ.
\v 34 Y ri rachibil ri Jesús y ri chꞌaka chic nquibij cꞌa: Ri Ajaf Jesús xcꞌastüj yan na vi e, y xucꞌut yan riꞌ chuvüch ri Simón.
\p
\v 35 Y jariꞌ tok ri caꞌiꞌ achiꞌaꞌ xquitzijoj-apu ri xquicꞌulachij tok quitzꞌamon-e bey pa tinamit Emaús, y xquetamaj ruvüch que ja ri Jesús tok xuper ri vüy.
\s Tok ri Jesús xucꞌut-riꞌ chiquivüch ri rachibil
\p
\v 36 Y conojel ri quimolon-quiꞌ, cꞌa nyetzijon cꞌa pariꞌ ri Jesús, tok xquitzꞌet cꞌo chic chiriꞌ chiquicojol, y xbij cꞌa cheque: Ja ta cꞌa ri uxlanen ri xticꞌujeꞌ pa tak ivánima chiꞌivonojel, xbij.
\p
\v 37 Pero rijeꞌ xquinuc que ri nquitzꞌet ja ri ánima richin ri Jesús, romariꞌ juis xquixbij-quiꞌ.
\v 38 Pero ri Jesús xbij cheque: ¿Achique roma tok xixbij-iviꞌ tok xinitzꞌet y xpuꞌu pa tak ivánima caꞌiꞌ nojibül?
\v 39 Queꞌitzꞌet ri nukꞌa-vakün. Quinitzꞌamaꞌ na peꞌ, y nitzꞌet que ja vi yin. Roma xa ta yin jun ánima cachiꞌel ri ninuc rix, man ta cꞌo nuchꞌacul. Y rix nitzꞌet que yin cꞌo ronojel, xbij ri Jesús cheque.
\p
\v 40 Y tok ri Jesús rubin chic quiriꞌ cheque, xerucꞌut cꞌa ri rukꞌa-rakün chiquivüch.
\v 41 Pero rijeꞌ man nquinimaj tüj. Xa xsatz quicꞌuꞌx roma ri nquitzꞌet y roma ri quicot. Y richin que nquinimaj, xpuꞌu ri Jesús xucꞌutuj cꞌa cheque: ¿Man jun achique ta baꞌ chin ncꞌuxtüj ichajin chin nispaj ta baꞌ chuve? xbij.
\p
\v 42 Y rijeꞌ xbequiya-pe chin baꞌ saꞌon cür y baꞌ cab cꞌa cꞌo pa cera.
\v 43 Y rijaꞌ xucꞌul y xutzꞌom rucꞌuxic, richin tiquitzꞌetaꞌ que ja vi rijaꞌ ri Jesús.
\v 44 Y xbij cꞌa cheque: Tok cꞌa yincꞌo cꞌa iviqꞌuin, xinbij cꞌa chive ri nincꞌulachij, y que ncꞌatzin na vi que nbanatüj ronojel ri ye tzꞌiban can chuvij yin chupan ri rutzij ri Dios, cachiꞌel ri ye tzꞌiban can roma ri Moisés, ri ye tzꞌiban can coma ri chꞌaka chic achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan rutzij ri Dios ri ojer can, y ri ye tzꞌiban can chupan ri vuj rubiniꞌan Salmos.
\p
\v 45 Cꞌateriꞌ rijaꞌ xbün cheque richin tikꞌax cheque ri rutzij ri Dios ri tzꞌiban can.
\v 46 Y xbij cꞌa cheque: Tzꞌiban-vi cꞌa can riꞌ, que yin ri Cristo ncꞌatzinej que nincꞌusaj pokonül, y que nquicom na vi, y pa rox kꞌij nquicꞌastüj-pe,
\v 47 y que yecꞌo ri nyebe pa nubiꞌ yin richin nyequitzijoj ri rutzij ri Dios cheque ri vinük chuvüch ri ruchꞌulef, que titzolij-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios richin ncuyutüj ri quimac. Y ntzꞌamatüj-e pa Jerusalén.
\v 48 Y rix ri xitzꞌet, tikꞌalajrisaj cꞌa ri xitzꞌet.
\v 49 Y tivacꞌaxaj cꞌa jabel ri ninbij can chive, xbij ri Jesús. Nintük cꞌa pe chive ri rusujun ri Nataꞌ Dios que nuya-pe chive. Ri rusujun cꞌa rijaꞌ chive rix, ja ri Lokꞌolüj Espíritu. Y jariꞌ ri nbeyoꞌon-ka ivuchukꞌaꞌ. Y quixcꞌujeꞌ cꞌa chereꞌ pa tinamit Jerusalén hasta jampeꞌ napon ri kꞌij tok nka-pe ri Lokꞌolüj Espíritu, xbij cheque.
\s Tok ri Jesús xtzolij chilaꞌ chicaj riqꞌuin ri Dios
\p
\v 50 Y ri Jesús xerucꞌuaj cꞌa e ri rachibil pa tinamit Betania. Y chiriꞌ, rijaꞌ xerutzekej ri rukꞌaꞌ chicaj, y xucꞌutuj ri utzilüj rusipanic ri Dios pa quiviꞌ rijeꞌ.
\v 51 Y ri Jesús jariꞌ cꞌa ri ntajin chubanic tok ja yan riꞌ xujüch-e-riꞌ. Jariꞌ tok xcatüj-e pa cakikꞌ y xucꞌuꞌüx cꞌa e chicaj riqꞌuin ri Dios.
\v 52 Y ri ye rachibil xquiyaꞌ cꞌa rukꞌij ri Jesús chiriꞌ. Cꞌateriꞌ xetzolij pa tinamit Jerusalén. Rijeꞌ juis cꞌa nyequicot pa cánima.
\v 53 Y kꞌij-kꞌij cꞌa yecꞌo pa racho ri Dios richin nquiyaꞌ rukꞌij ri Dios y nquinimirsaj rubiꞌ. Quiriꞌ cꞌa.
