\id ACT - Cakchiquel, Eastern (Oriental) NT [cke] -Guatemala 1986 (web version -2012 bd)
\h HECHOS
\toc1 Vuj pariꞌ ri xquibanalaꞌ ri apóstoles
\toc2 Hechos
\mt Vuj pariꞌ ri xquibanalaꞌ ri apóstoles
\c 1
\s Ri Lokꞌolüj Espíritu npuꞌu-vi
\p
\v 1 Nimalüj Teófilo, chupan cꞌa ri jun vuj ri xinbün-e chave nabey, nutzꞌiban cꞌa e ri samaj ri xutzꞌucutüj can rubanun ri Jesús, y ri xutzꞌucutüj can chukaꞌ rucꞌutic chiquivüch ri vinük.
\v 2 Y xutanabaꞌ can chupan ri kꞌij tok rijaꞌ xbe chilaꞌ chicaj. Pero tok rijaꞌ cꞌa man jani nbe chilaꞌ chicaj, riqꞌuin ri ruchukꞌaꞌ ri Lokꞌolüj Espíritu xbij cꞌa cheque ri ru-apóstoles ri ye ruchaꞌon, ri ncꞌatzin que nquibün can, tok rijaꞌ nbe.
\v 3 Y rijaꞌ xutij pokonül, y xcamsüs. Pero tok rijaꞌ cꞌastajnük chic pe, xucꞌutulaꞌ cꞌa riꞌ chiquivüch. Cuarenta kꞌij ri xerubanalaꞌ quiriꞌ. Y cꞌo chꞌaka chic ri xerubanalaꞌ richin tetamüx que cꞌüs vi. Y cꞌo cꞌa chukaꞌ xubilaꞌ cheque pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios.
\p
\v 4 Y jun mul tok ri Jesús y ri ye ru-apóstoles quimolon-quiꞌ, ri Jesús xbij cheque: Quixcꞌujeꞌ cꞌa chereꞌ pa tinamit Jerusalén. Man quixel-e. Tivoyobej hasta npuꞌu ri nubin chive. Tivoyobej cꞌa ri Lokꞌolüj Espíritu ri rusujun-pe ri Dios que nuyaꞌ.
\v 5 Roma rix ivetaman que ri Juan riqꞌuin yaꞌ xerubün bautizar ri vinük. Jacꞌa rix, pa caꞌi-oxiꞌ kꞌij apu, riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu nyixban bautizar, xbij ri Jesús.
\s Tok ri Jesús xtzolij-e chilaꞌ chicaj
\p
\v 6 Y ri quimolon cꞌa quiꞌ xquicꞌutuj chin ri Jesús: Ajaf, ¿man ja tüj kꞌij reꞌ tok nkojacol roj israelitas chin ri nquibün mandar pa kaviꞌ ja pa kakꞌaꞌ? xquibij chin.
\p
\v 7 Pero ri Jesús xbij cheque: Cꞌa ja na ri Nutataꞌ nbin jampeꞌ nbanatüj riꞌ, y man ncꞌatzin tüj que nivetamaj rix.
\v 8 Xaxe cꞌa tivetamaj, que tok ri Lokꞌolüj Espíritu nka-pe pan iviꞌ, nicꞌul cꞌa ivuchukꞌaꞌ, y nquinikꞌalajrisaj chiquivüch ri vinük pa tinamit Jerusalén, y cheque ri vinük ri yecꞌo pa chꞌaka chic tinamit chereꞌ pa ruchꞌulef Judea y pa ruchꞌulef Samaria, y cheque chukaꞌ conojel vinük pa chꞌaka chic ruchꞌulef chi nüj chi nakaj, xbij ri Jesús.
\p
\v 9 Y xe chic cꞌa ri tzij riꞌ ri xbij can. Roma ri yecꞌo riqꞌuin ri Jesús chiriꞌ, quitzꞌeton-apu cꞌa tok xcatüj-e chiquivüch chicaj, y xoc-e pa jun sutzꞌ, y man xquitzꞌet tüj chic.
\v 10 Y ri apóstoles cꞌa quitzꞌeton cꞌa tok xbe chicaj. Tok cꞌa xquinaꞌ xebecꞌulun ye caꞌiꞌ cachiꞌel achiꞌaꞌ quiqꞌuin, ri quicusalon sük tak tziük.
\v 11 Y ri caꞌiꞌ cachiꞌel achiꞌaꞌ riꞌ xquibij cꞌa cheque ri ye ru-apóstoles ri Jesús: Achiꞌaꞌ ri nyixpuꞌu pa ruchꞌulef Galilea, man cꞌuluman tüj tok nyixtzuꞌun-e chicaj. Ri Jesús ri xitzꞌet que xbe chicaj vocomi, npuꞌu chic cꞌa jun bey. Y cachiꞌel ri xbün-e ri xbe, quiriꞌ chukaꞌ nbün pa rucaꞌn mul tok nka-pe chilaꞌ chicaj, xquibij cheque.
\s Ri Matías xoc apóstol pa ruqꞌuexel ri Judas
\p
\v 12 Y ri apóstoles xeꞌel cꞌa pe chiriꞌ pariꞌ ri juyuꞌ rubiniꞌan Olivos, y xetzolij pa tinamit Jerusalén. Ri juyuꞌ Olivos man nüj tüj quicojol riqꞌuin ri Jerusalén, xa colopeꞌ pa jun kilómetro.
\v 13 Y tok xeꞌapon cꞌa, xejote-e pa rucaꞌn piso richin ri jay apeꞌ yecꞌo-vi-pe: Ri Pedro, ri Jacobo, ri Juan, ri Andrés, ri Felipe, ri Tomás, ri Bartolomé, ri Mateo, ri jun chic Jacobo ri rucꞌajol ri jun achi rubiniꞌan Alfeo, ri Simón ri cꞌo quiqꞌuin ri molaj achiꞌaꞌ ri nbix celadores cheque, ri ncajoꞌ que nquibün mandar ri israelitas pa ruqꞌuexel ri aj-Roma, y ri Judas ri ye quichakꞌ quiꞌ riqꞌuin ri Jacobo.
\v 14 Y conojel rijeꞌ chi jumul cꞌa nquibün orar, junan quivüch conojel, ye cachibilan ri María ri ruteꞌ ri Jesús, ri ye ruchakꞌ ri Jesús, y ri chꞌaka chic ixokiꞌ ri cachibilan más banun can.
\p
\v 15 Y jun kꞌij tok quimolon cꞌa quiꞌ jun colopeꞌ ciento veinte hermanos, ri Pedro xbepaꞌe-pe chiquicojol, y xbij cꞌa cheque:
\v 16 Hermanos, ri jun ka-rey ri xcꞌujeꞌ ojer can y rubiniꞌan David, rutzꞌiban cꞌa can ri tzij ri xeruyaꞌ ri Lokꞌolüj Espíritu pa ránima. Chupan cꞌa ri vuj ri rutzꞌiban can rijaꞌ, cꞌo cꞌa ri nchꞌo pariꞌ ri Judas ri xucꞌuan quibey ri vinük ri xebe chutzꞌamic ri Jesús. Ncꞌatzinej cꞌa que xbanatüj riꞌ.
\v 17 Y ri Judas riꞌ xoc-vi kachibil, y cꞌo cꞌa samaj ri xbün chukaꞌ.
\v 18 Y riqꞌuin ri rutumin rijaꞌ xlokꞌ jun ulef. Ja tumin riꞌ ri xucꞌul roma xujüch-e ri Jesús. Ri Judas xucamsaj-riꞌ. Rijaꞌ xcubucuꞌ, y ronojel ri rupan hasta calaꞌ xetzakaꞌ, tok xka-ka pan ulef.
\v 19 Y tok xbanatüj reꞌ, conojel cꞌa ri vinük aj-Jerusalén xeꞌetaman, y romariꞌ tok Acéldama xbix chin ri ulef riꞌ. Y jariꞌ ri biꞌaj ri nquiyaꞌ rijeꞌ chin jun ulef richin quicꞌ.
\v 20 Romariꞌ bin chupan ri vuj rubiniꞌan Salmos:
\q Man jun cꞌa ticꞌujeꞌ chupan ri racho, xa timalix can.
\m Y chukaꞌ nbij:
\q Toc chic jun ruqꞌuexel richin npaꞌeꞌ can chuvüch ri rusamaj, nbij.
\p
\v 21 Roma cꞌa riꞌ, ncꞌatzin cꞌa que nkacanoj jun ruqꞌuexel ri Judas, pero ja ri chiquicojol ri achiꞌaꞌ ri ronojel tiempo yecꞌo-vi kiqꞌuin, y ri ye benük-vi kiqꞌuin tok xcꞌujeꞌ ri Ajaf Jesús.
\v 22 Jun cheque ri yecꞌo-pe kiqꞌuin tok xban bautizar ri Jesús roma ri Juan, y xcꞌujeꞌ kiqꞌuin hasta tok xbe chilaꞌ chicaj, y xel-e chikacojol. Ncꞌatzin cꞌa que nukꞌalajrisaj junan kiqꞌuin roj achique rubanic tok ri Jesús xbecꞌastüj-pe chiquicojol caminakiꞌ, xbij ri Pedro.
\p
\v 23 Y jariꞌ xquiyaꞌ quibiꞌ ye caꞌiꞌ. Xquiya-apu ri rubiꞌ ri José ri rubiniꞌan Barsabás y nquibij chukaꞌ Justo chin, y ri rubiꞌ ri Matías.
\v 24 Y xquibün cꞌa orar, quereꞌ: Ajaf, rat ri natzꞌet ri cánima conojel, tacꞌutuꞌ cꞌa chikavüch achique cꞌa cheque ri caꞌiꞌ achiꞌaꞌ reꞌ ri achaꞌon,
\v 25 richin ntoc can apóstol pa ruqꞌuexel ri Judas, y npaꞌeꞌ chuvüch ri samaj. Roma ri Judas xa xuyaꞌ can ri samaj, roma ri itzel xerubanalaꞌ. Y vocomi rijaꞌ xapon yan chupan ri lugar apeꞌ cꞌuluman que napon-vi, xquibij.
\p
\v 26 Cꞌateriꞌ xquiyaꞌ pan atzꞌanin. Y ri achi cꞌa ri xcꞌujeꞌ can pa ruqꞌuexel ri Judas richin ntoc cachibil ri once apóstoles, ja ri rubiniꞌan Matías, roma pariꞌ rijaꞌ xka-vi can ri samaj riꞌ.
\c 2
\s Ri kꞌij tok xka-pe ri Lokꞌolüj Espíritu
\p
\v 1 Y tok xka-pe cꞌa ri kꞌij richin ri quinimakꞌij ri israelitas rubiniꞌan Pentecostés, ri quitaken cꞌa ri Ajaf Jesús quimolon cꞌa quiꞌ pa jun jay. Junan cꞌa quivüch.
\v 2 Y man jun cꞌa runaben tok jariꞌ cꞌo jun ri xkꞌajan ri chicaj, cachiꞌel tok cꞌo jun nimalüj cakikꞌ ri nkꞌajan petenük. Y reꞌ xunojsaj ri jay apeꞌ quimolon-vi-quiꞌ, ye tzꞌuyul.
\v 3 Y ri yecꞌo cꞌa chiriꞌ, xquitzꞌet cꞌa que ri cachiꞌel ruxak-kꞌakꞌ nuchꞌarala-riꞌ y jujun ri xecꞌujeꞌ pa quiviꞌ chiquijujunal.
\v 4 Y xquitzꞌom nyechꞌo pa chꞌaka chic chꞌabül ri xa man ye quetamalon tüj. Pero quiriꞌ xbanatüj roma ri Lokꞌolüj Espíritu xunojsaj ri cánima, y jariꞌ ri xbanun cheque richin que xechꞌo pa chꞌaka chic chꞌabül.
\p
\v 5 Y chiriꞌ pa tinamit Jerusalén ri kꞌij riꞌ, ye juis cꞌa israelitas ri nquitakej ri Dios ri quimolon-quiꞌ richin nquiyaꞌ rukꞌij ri Dios. Ye juis cꞌa cheque ri yecꞌo pa chꞌaka chic ruchꞌulef, ri ye petenük.
\v 6 Pero roma ri xkꞌajan, ri vinük xebecꞌulun-pe y xquimol-apu-quiꞌ. Y stapeꞌ (aunque) ri vinük reꞌ xa man junan tüj quichꞌabül, roma man junan tüj apeꞌ ye petenük-vi, pero tok ri ye tzeklebey richin ri Jesús xebechꞌo-pe, xkꞌax cheque, roma pa jalajoj cꞌa ruvüch chꞌabül xechꞌo-vi. Ri vinük xsatz quicꞌuꞌx tok xcacꞌaxaj reꞌ.
\v 7 Xsatz-vi quicꞌuꞌx roma ri xcacꞌaxaj y nquibilaꞌ cꞌa chiquivüch: ¿Man aj-Galilea tüj ri nyechꞌo?
\v 8 ¿Entonces achique cꞌa roma tok roj nkꞌax cheke ri nquibij? Tok roj xa man junan tüj kachꞌabül chikajujunal, nquibij.
\v 9 Roma yecꞌo cheke roj ri ye aj-chereꞌ pa ruchꞌulef Judea, yecꞌo ri ye petenük pa ruchꞌulef Partia, pa ruchꞌulef Media, pa ruchꞌulef Elam, pa ruchꞌulef Mesopotamia, pa ruchꞌulef Capadocia, pa ruchꞌulef Ponto, pa ruchꞌulef Asia,
\v 10 pa ruchꞌulef Frigia, pa ruchꞌulef Panfilia, pa ruchꞌulef Egipto, y yecꞌo chukaꞌ ye petenük más cꞌa calaꞌ chin ri tinamit Cirene pa nimalüj ruchꞌulef rubiniꞌan África. Yecꞌo ye petenük pa tinamit Roma. Y chiquicojol rijeꞌ yecꞌo ri ye israelitas pa calaxic y yecꞌo ri xeꞌoc israelitas xaxe roma ri nquitakej ri nbij ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés.
\v 11 Y yecꞌo cꞌa chukaꞌ vinük ri ye petenük pa ruchꞌulef Creta y pa ruchꞌulef Arabia. Y conojel cꞌa ri vinük reꞌ xquibij ri nimalüj rusamaj ri Dios, y pa tak kachꞌabül ka roj xkacꞌaxaj-vi, xquibij.
\p
\v 12 Y conojel man jun bey cꞌa quitzꞌeton que nbanatüj ta quereꞌ. Romariꞌ man nquil tüj cꞌa achique nquinuc, y nquibilaꞌ cꞌa chiquivüch: ¿Achique chi tzij reꞌ? nquibij ri chꞌaka.
\p
\v 13 Pero yecꞌo cꞌa vinük ri xa nyetzeꞌen-apu chiquij ri ye nojnük riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu, y nquibilaꞌ cꞌa: Laꞌ xa ye kꞌabarelaꞌ, nquibij.
\s Tok ri Pedro cꞌa nabey xutzijoj ri Jesucristo chiquivüch ri israelitas
\p
\v 14 Y ri Pedro y ri ye once chic apóstoles xebepaꞌe-pe chiquivüch ri vinük. Y ri Pedro xchꞌo cꞌa, y xbij: Nuvinak ri rix aj chereꞌ pa Judea, y rix chukaꞌ ri rixcꞌo pa Jerusalén ri kꞌij reꞌ, tivacꞌaxaj cꞌa ri ninbij chive, y tivetamaj
\v 15 que cheke konojel ri kamolon-kiꞌ chereꞌ man jun ri kꞌabarel tüj. Man cachiꞌel tüj cꞌa ri ninuc rix. Xaxe vocomi las nueve chin ri xsaker. Xa cꞌa juis nim ta ri akꞌaꞌ que cꞌo ta jun ri kꞌabarel ta.
\v 16 Ri xbanatüj vocomi, tzꞌiban cꞌa chupan ri rutzij ri Dios, y ja ri achi ri xkꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can, ri rubiniꞌan Joel, ri tzꞌibayon can.
\v 17 Y chupan ri rutzꞌiban can rijaꞌ, ri Dios nbij:
\q Chupan ri ruqꞌuisbül tak kꞌij,
\q ninya-pe ri Lokꞌolüj Espíritu pa quiviꞌ ri vinük,
\q y chi xtaniꞌ chi alaboꞌ nquikꞌalajrisaj ri ninbij cheque.
\q Y ri cꞌa ye cꞌajolaꞌ, pa jun cachiꞌel achicꞌ nquitzꞌet ri ninkꞌalajrisaj cheque.
\q Y ri achiꞌaꞌ ye rajatük chic, pa cachicꞌ cꞌa ri cꞌo nyenkꞌalajrisaj cheque.
\q
\v 18 Nintük chukaꞌ ri Lokꞌolüj Espíritu pa quiviꞌ ri nusamajelaꞌ, chi achiꞌaꞌ chi ixokiꞌ,
\q y rijeꞌ nquikꞌalajrisaj ri ninbij cheque.
\q
\v 19 Y chupan ri caj ninbün que nyebanatüj ri man jun bey ye tzꞌeton tüj,
\q y quiriꞌ chukaꞌ, chuvüch ri ruchꞌulef.
\q Ninbün cꞌa que nyetzꞌetetüj quicꞌ, kꞌakꞌ, y sib ri cachiꞌel chic nimakꞌ tak sutzꞌ.
\q
\v 20 Y ri kꞌij man nsakrisan tüj chic.
\q Ri icꞌ ntoc cachiꞌel quicꞌ.
\q Quereꞌ cꞌa ri nbanatüj nabey tok man jani nka-pe ri kꞌij richin ri Ajaf,
\q chupan ri nimalüj kꞌij tok nbün mandar pa quiviꞌ ri vinük.
\q
\v 21 Y conojel cꞌa ri nyecꞌutun que ja ri Ajaf ri ntoꞌon quichin, nyecolotüj-vi. Jariꞌ ri rutzꞌiban can.
\p
\v 22 Y jariꞌ chukaꞌ tok ri Pedro xbij: Nuvinak israelitas, tivacꞌaxaj cꞌa jabel ri ninbij chive: Ri Jesús ri aj-Nazaret, ja ri Dios ri banayun-pe chin que qꞌuiy ri xerubanalaꞌ chiꞌicojol. Xerubanalaꞌ milagros ri man jun bey ye tzꞌeton tüj. Cꞌo-vi ri xerubanalaꞌ rijaꞌ richin xkꞌalajin chivüch que ja vi ri Dios ri takayon-pe richin. Rix ivetaman chukaꞌ.
\v 23 Pero ri Dios xuyaꞌ cꞌa kꞌij que xjach ri Jesús pan ikꞌaꞌ, roma quiriꞌ ri runucun-pe. Y rix xiyaꞌ pa quikꞌaꞌ vinük ri xa man nquibün tüj ri nbij ri rutzij ri Dios, xaxe richin que xquicamsaj chuvüch ri cruz.
\v 24 Pero riqꞌuin ri ruchukꞌaꞌ ri Dios, ri Jesús xbecꞌastüj-pe, y xcolotüj-pe pa rukꞌaꞌ ri camic, roma ri camic man xtiquer tüj xchꞌacon chirij.
\v 25 Romariꞌ ri rey David rubin cꞌa pariꞌ ri Jesús:
\q Chi jumul cꞌa nintzꞌet que ri Ajaf cꞌunük chinuvüch.
\q Man jun achique tüj nbanun chuve richin ninxbij-viꞌ, roma cꞌo viqꞌuin pa vajquikꞌaꞌ (nu-derecha).
\q
\v 26 Y romariꞌ nquicot ri vánima, y quicot chukaꞌ nquichꞌo.
\q Y stapeꞌ (aunque) nquicom, ninyoꞌon vánima que nincꞌul ri utz richin ri Dios.
\q
\v 27 Rat nu-Dios, man cꞌa nquinayaꞌ tüj can chiquicojol ri caminakiꞌ,
\q ni man cꞌa chukaꞌ nayaꞌ tüj kꞌij que ri nuchꞌacul yin, ri Lokꞌolüj Acꞌajol, nkꞌey tüj.
\q
\v 28 Nacꞌut cꞌa ri utzilüj rubeyal richin ri cꞌaslen chinuvüch,
\q y juis nquicot ri vánima tok nquicꞌujeꞌ aviqꞌuin, nbij ri rutzꞌiban can ri David.
\p
\v 29 Y jariꞌ chukaꞌ tok ri Pedro xbij: Nuvinak, rix ivetaman que ri jun kaxquin-kamamaꞌ can, ri rey David xcom, y xmukutüj. Y ri apeꞌ mukun-vi can, cꞌa cꞌo ri tiempo reꞌ.
\v 30 Y ri David jun kꞌalajrisüy richin ri xbix chin roma ri Dios. Retaman cꞌa que ri Dios xuchokꞌobej que jun cheque ri ruxquin-rumam can rijaꞌ jariꞌ ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios, y jariꞌ ri ncꞌujeꞌ can pa ruqꞌuexel rijaꞌ, y ntoc Rey.
\v 31 Y ri David, cachiꞌel xutzꞌet yan cꞌa ri nyebanatüj. Xchꞌo pariꞌ ri cꞌastajbül richin ri Jesucristo, ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios, que ri ránima man ncꞌujeꞌ tüj can chiriꞌ chiquicojol ri caminakiꞌ, y que ri ruchꞌacul man ncꞌujeꞌ tüj can chukaꞌ richin nkꞌey-ka.
\v 32 Y konojel roj, yin y ri yecꞌo viqꞌuin, ketaman y nkatzijoj que ja ri Dios ri xbanun chin ri Jesús richin xbecꞌastüj-pe.
\v 33 Y xucꞌuꞌüx chukaꞌ chilaꞌ chicaj roma ri ruchukꞌaꞌ ri Dios. Y rijaꞌ xucꞌul cꞌa ri Lokꞌolüj Espíritu ri sujun roma ri Rutataꞌ. Y tok rijaꞌ xucꞌul yan cꞌa ri Lokꞌolüj Espíritu, xutük cꞌa pe kiqꞌuin roj, y ja yan cꞌa rusamaj reꞌ ri xitzꞌet y xivacꞌaxaj-e kiqꞌuin ri vocomi.
\v 34 Y tok ri David xchꞌo cꞌa pariꞌ ri jun ri ncꞌastüj-pe chiquicojol ri caminakiꞌ, man pariꞌ tüj rijaꞌ xchꞌo-vi, roma ri xcꞌastüj-e y xbe chilaꞌ chicaj, ja ri Cristo. Y ri David rutzꞌiban can cꞌa chukaꞌ:
\q Ri Ajaf Dios xbij chin ri Vajaf ri Cristo:
\q Catzꞌuye-pe pa vajquikꞌaꞌ (nu-derecha),
\q
\v 35 y nyenjüch pan akꞌaꞌ ri nyeꞌetzelan avichin.
\q Quiriꞌ ri rutzꞌiban can ri David.
\p
\v 36 Vocomi yin nquichꞌo cꞌa chive chiꞌivonojel rix ri ruxquin-rumam can ri Israel rix ri rixcꞌo-pe y chukaꞌ ri man yecꞌo tüj pe. Tivetamaj cꞌa que ketzij vi que ri Jesús ri xitük rucamsasic chuvüch ri cruz, ja vi rijaꞌ ri banun-pe chin roma ri Dios que ja rijaꞌ ri Jesucristo, ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios, y que ja rijaꞌ ri Rajaf ronojel.
\p
\v 37 Y tok ri vinük xcacꞌaxaj ri xbij ri Pedro, xkꞌoxon cánima, y xquicꞌutuj cꞌa chin ri Pedro y ri chꞌaka chic apóstoles: Hermanos, ¿achique ri cꞌuluman que nkabün? xquibij.
\p
\v 38 Y ri Pedro xbij cheque: Titzolij-pe icꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, y pa rubiꞌ ri Ajaf Jesucristo tibana-e bautizar iviꞌ, richin quiriꞌ ncuyutüj ri imac. Y ri Dios nuyaꞌ ri Lokꞌolüj Espíritu chive.
\v 39 Roma jareꞌ ri rusujun ri Dios, man xe tüj chive rix, ni man xe tüj chukaꞌ cheque ri ivalcꞌual rix, xa cheque cꞌa conojel vinük ri yecꞌo nüj y ri yecꞌo nakaj, cheque vi cꞌa conojel ri vinük ri nyeroyoj ri Kajaf Dios.
\p
\v 40 Y ri Pedro cꞌo cꞌa chꞌaka chic tzij ri xerukꞌalajrisalaꞌ cheque. Rijaꞌ xuyaꞌ cꞌa rubeyal chiquivüch ri vinük quiqꞌuin tzij cachiꞌel reꞌ: Quixel-pe chiquicojol ri vinük richin ri tiempo reꞌ, ri xa ye satznük pa quimac, richin quiriꞌ nyixcolotüj cꞌa pe, nbij cꞌa cheque.
\p
\v 41 Y ri vinük cꞌa ri xecꞌulun ri rutzij ri Dios pa tak cánima chupan ri kꞌij riꞌ, xeban bautizar. Ri quitaken ri Jesús, xeqꞌuiyür cꞌa, roma chupan ri kꞌij riꞌ xeꞌoc cꞌa quiqꞌuin ye colopeꞌ oxiꞌ mil vinük.
\v 42 Y man jun bey cꞌa nquimalij ta quicꞌuꞌx, xa chi jumul cꞌa nquimol-quiꞌ richin ncacꞌaxaj ri quitijonic ri apóstoles. Junan chukaꞌ quivüch. Junan nquimol-quiꞌ richin nquicꞌux ri caxlan-vüy richin nquicꞌuxlaꞌaj ri rucamic ri Ajaf Jesús, y junan chukaꞌ nquibün orar. Chi jumul cꞌa quiriꞌ nquibün.
\s Ri rubanic cꞌaslen ri xquicꞌuaj ri nabey tak takenelaꞌ richin ri Jesucristo
\p
\v 43 Y qꞌuiy cꞌa milagros ri nyebanalox coma ri apóstoles. Y ri milagros ri nyequibanalaꞌ rijeꞌ, nquikꞌalajrisaj cꞌa que ye rusamajelaꞌ ri Dios. Y roma ri milagros riꞌ conojel ri vinük ntzꞌetzꞌiyuj quicꞌuꞌx.
\v 44 Y conojel ri quitaken ri Jesús, cꞌo cꞌa jun quichakꞌlonel quiqꞌuin, y nquijachalaꞌ chiquivüch ri quichajilon.
\v 45 Y richin nyequitolaꞌ ri hermanos ri cꞌo ncꞌatzin cheque, nyequicꞌayilaꞌ ri achique na ri quichajin.
\v 46 Y pa racho ri Dios kꞌij-kꞌij cꞌa yecꞌo-apu, y junan cꞌa quivüch conojel. Y tok nquibün cꞌa vaꞌin pa jun jay, riqꞌuin cꞌa ronojel cánima y quicot.
\v 47 Y nquiyaꞌ rukꞌij ri Dios. Kꞌij-kꞌij cꞌa yecꞌo más ri nyecolotüj, roma ja ri Ajaf ri nbanun cheque que nyeqꞌuiyür. Y rijeꞌ utz cꞌa nyetzꞌet coma ri vinük.
\c 3
\s Pa rubiꞌ ri Jesucristo xcꞌachojrisüs jun achi ri man ntiquer tüj nbiyin
\p
\v 1 Jun kꞌij ri Pedro y ri Juan cachibilan-quiꞌ ye benük cꞌa e richin nyebe pa racho ri Dios. Las tres ri xkakꞌij jariꞌ tok ye benük-e, chupan ri hora richin oración.
\v 2 Y chiriꞌ pa jun ruchiꞌ ri racho ri Dios ri Jabel Oc Ntzuꞌun nquibij chin, ronojel cꞌa kꞌij cꞌo jun achi cꞌutuy-limosna ri nyebeyoꞌon can. Ri jun achi reꞌ pa ralaxic cꞌa petenük ri man ntiquer tüj biyinük. Rijaꞌ nucꞌutuj cꞌa can limosna cheque ri vinük nyeꞌoc-apu chiriꞌ.
\v 3 Y tok ri Pedro y ri Juan ya ja nyeꞌoc apu pa racho ri Dios, ri achi cꞌutuy-limosna cꞌo cꞌa nucꞌutuj chukaꞌ cheque rijeꞌ.
\v 4 Pero ri Pedro xutzꞌet-xutzꞌet ri achi, y chukaꞌ quiriꞌ xbün ri Juan, y cꞌateriꞌ ri Pedro xbij chin ri achi: Kutzꞌetaꞌ na peꞌ, xbij.
\p
\v 5 Y ri achi xerutzꞌet na vi apu, y royoben cꞌa achique ri nquiyaꞌ can chin.
\v 6 Jariꞌ tok ri Pedro xbij chin: Yin man jun tumin ri nquichajin que ninyaꞌ ta chave. Xaxe cꞌa ri yoꞌon chuve, jariꞌ ninyaꞌ chave, xbij. Y jariꞌ tok xbij chin: Pa rubiꞌ ri Jesucristo ri aj-Nazaret cacatüj, y cabiyin-e, xbij.
\p
\v 7 Y ri Pedro xutzꞌom cꞌa ri rajquikꞌaꞌ (ru-mano derecha) ri achi richin xpaꞌeꞌ. Y jariꞌ xchojmir. Ri rakün xecꞌujeꞌ cꞌa e cuchukꞌaꞌ y quiriꞌ chukaꞌ ri rukul tak rakün.
\v 8 Y ri achi riꞌ, tok xtzꞌam rukꞌaꞌ roma ri Pedro richin npaꞌe-e, jutzocꞌ xuyaꞌ, y xbiyin cꞌa e. Y junan chic ri xoc-apu quiqꞌuin ri Pedro y ri Juan chiriꞌ pa racho ri Dios. Nropin cꞌa ri benük, y nuyaꞌ chukaꞌ rukꞌij ri Dios.
\v 9 Y ye juis cꞌa vinük ri xetzꞌeton richin, que nbiyin y nuyaꞌ rukꞌij ri Dios ri achi riꞌ.
\v 10 Ri vinük quetaman cꞌa que ja achi riꞌ ri cꞌutuy-limosna, ri ncꞌujeꞌ chiriꞌ pa ruchi-jay ri Jabel Oc Ntzuꞌun nbix chin, ri jun ruchi-jay richin ri racho ri Dios. Romariꞌ ri vinük riꞌ xsatz quicꞌuꞌx pariꞌ roma ri xbanatüj chiriꞌ.
\s Tok ri Pedro xchꞌo chiquivüch ri vinük chiriꞌ pa racho ri Dios
\p
\v 11 Y ri achi ri xcꞌachojrisüs ye rukꞌateten cꞌa ri Pedro y ri Juan. Y ye juis ri vinük ri xeꞌapon chiquitzꞌetic chiriꞌ pa jun corredor, ri Richin Rey Salomón nquibij chin. Chanin cꞌa xquimol-apu-quiꞌ. Ri vinük cꞌa reꞌ man jun bey quitzꞌeton tüj que nbanatüj quereꞌ.
\v 12 Y tok ri Pedro xerutzꞌet ri vinük, xbij cꞌa cheque: Nuvinak israelitas, ¿achique cꞌa roma tok cachiꞌel nsatz icꞌuꞌx roma ri xbanatüj? ¿Y achique roma tok ja roj ri nkujitzꞌet? Roma ri achi reꞌ xbiyin-e, pero man ja tüj ri kuchukꞌaꞌ roj ri xbanun, y chukaꞌ man ja tüj ri utz ri nkabün chuvüch ri Dios ri xbanun.
\v 13 Tivacꞌaxaj cꞌa ri ninbij chive: Ri Katataꞌ Dios, ri qui-Dios chukaꞌ ri kaxquin-kamamaꞌ ri xecꞌaseꞌ ojer can, cachiꞌel ri Abraham, ri Isaac, ri Jacob, rijaꞌ xbün cꞌa chin ri Jesús, ri Rucꞌajol, que cꞌo rukꞌij. Pero rix man xijoꞌ tüj xinimaj que ja rijaꞌ ri Rucꞌajol ri Dios. Xa xiyaꞌ pa rukꞌaꞌ ri gobernador rubiniꞌan Pilato. Y tok ri gobernador rubin chic que nucol-e, rix man xijoꞌ tüj. Rix xa qꞌuiy ri xibij-apu chirij.
\v 14 Xa ja ri jun camsüy vinük xibij que ticol-e, y ri lokꞌolüj y choj chukaꞌ ri rucꞌaslen, jariꞌ ri xiyaꞌ can pa ruqꞌuexel.
\v 15 Y riqꞌuin riꞌ xitük cꞌa pa camic ri Jesús ri nyoꞌon cꞌaslen. Pero ri Dios xbün chin que xbecꞌastüj-pe chiquicojol ri caminakiꞌ. Nkabij cꞌa quereꞌ chive roma roj xkatzꞌet-vi tok cꞌastajnük chic pe.
\v 16 Y ri jun achi ri nitzꞌet-pe rix ri cꞌo chereꞌ ivetaman chukaꞌ ruvüch, xcꞌachoj, roma pa rubiꞌ ri Jesús xkacꞌutuj-vi. Y ri achi xcꞌachoj-vi roma xuyaꞌ chukaꞌ ránima riqꞌuin ri Jesús.
\p
\v 17 Rix nuvinak y ri más nimalüj ri yecꞌo chiꞌicojol, tok xiyaꞌ pa camic ri Jesús, xinuc que rijaꞌ xa choj jun achi y man xitzꞌet tüj que ja rijaꞌ ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios.
\v 18 Xbanatüj-vi cꞌa cachiꞌel runucun-pe ri Dios. Y quiriꞌ ri tzꞌiban cꞌa can coma conojel ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri xbix cheque roma ri Dios ri ojer can. Rijeꞌ quitzꞌiban cꞌa can que ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios ncꞌatzinej cꞌa que nucꞌusaj na pokonül.
\v 19 Vocomi titzolij cꞌa pe icꞌuꞌx riqꞌuin ri Ajaf Dios y tijalatüj ri icꞌaslen, richin quiriꞌ ncuyutüj y nsuꞌtüj ri imac. Y nyepuꞌu cꞌa tiempos richin uxlanen tok ri Ajaf cꞌo chic iviqꞌuin.
\v 20 Y ri Ajaf Dios nutük cꞌa pe ri Jesucristo pa rucaꞌn mul, ri Jesucristo ri yoꞌon-pe rutzijol chive roma ri Ajaf Dios.
\v 21 Jacꞌa vocomi, ncꞌatzinej que ncꞌujeꞌ na chilaꞌ chicaj, cꞌa tok napon na ri kꞌij tok nban cꞌojlen ronojel. Quiriꞌ nbij ri Dios chupan ri ye quitzꞌiban can ri lokꞌolüj tak achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri xbix cheque roma ri Dios ri ojer can.
\v 22 Y ri Moisés xbij cꞌa cheque ri kaxquin-kamamaꞌ can: Ri Kajaf Dios nuyüc cꞌa pe jun ri nkꞌalajrisan ri rutzij cheque ri kaxquin-kamam can, cachiꞌel rubanun viqꞌuin yin. Rijaꞌ kavinak vi y tivacꞌaxaj cꞌa ronojel ri nbij chive.
\v 23 Y achique cꞌa ri man nutaken tüj chin, nka-ka cꞌa ri camic pariꞌ y ntelesüs cꞌa e chiquicojol ri ye rutinamit chic ri Dios, nbij ri rutzꞌiban can ri Moisés.
\p
\v 24 Y ri Pedro xbij chic cꞌa chukaꞌ cheque ri vinük: Conojel ri xekꞌalajrisan ri tzij ri xbix cheque roma ri Dios ojer can, cachiꞌel ri Samuel y ri chꞌaka chic, pariꞌ ri ntajin nyebanatüj vocomi.
\v 25 Y ivichin cꞌa rix ri ye rusujun can ri Dios chupan ri ye tzꞌiban can coma ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri xbix cheque roma ri Dios ri ojer can. Y ivichin chukaꞌ rix ri xusuj tok xbün ri jun trato quiqꞌuin ri ojer tak kaxquin-kamamaꞌ can, tok xbij chin ri Abraham que conojel ri vinük ri yecꞌo chuvüch ri ruchꞌulef nquicꞌul cꞌa utz roma ri ruxquin-rumam can rijaꞌ, ri nyeꞌalüx.
\v 26 Y tok ri Dios xbün cꞌa que ri Jesús ri Rucꞌajol xbecꞌastüj-pe, chiꞌicojol cꞌa rix xutük-vi nabey. Rijaꞌ xrajoꞌ cꞌa xuyaꞌ can utz chiꞌicojol, richin quiriꞌ chiꞌijujunal xiyaꞌ ta can rubanic ri mac.
\c 4
\s Ri Pedro y ri Juan xetzꞌam y xeꞌucꞌuꞌüx chiquivüch ri ye más-nimalüj vi chiquicojol ri israelitas
\p
\v 1 Ri Pedro y ri Juan cꞌa nyechꞌo na cꞌa chiquivüch ri vinük, tok xeka-pe ri sacerdotes ye cachibilan-pe chꞌaka ri achiꞌaꞌ saduceos, y chukaꞌ ri achi ucꞌuey quichin ri achiꞌaꞌ ye chajinelaꞌ pa racho ri Dios.
\v 2 Y ri achiꞌaꞌ cꞌa reꞌ juis catajnük-pe coyoval chiquij ri Pedro y ri Juan, roma nyequitijoj ri vinük. Nquitzijoj cꞌa cheque ri vinük achique rubanic tok ri Jesús xcꞌastüj y xa camnük chic e, y romariꞌ conojel chic ri caminakiꞌ nyecꞌastüj chukaꞌ, nquibij cꞌa cheque ri vinük.
\v 3 Romariꞌ xequitzꞌom-e ri caꞌiꞌ apóstoles riꞌ, y xequiyaꞌ pa cárcel. Y man xechojmirsüs tüj cꞌa ri kꞌij riꞌ, roma xa xkakꞌij yan chiriꞌ. Xa cꞌa ja ri rucaꞌn kꞌij.
\v 4 Y ye qꞌuiy cꞌa cheque ri vinük xetaken ri rutzij ri Dios. Cꞌa ri kꞌij riꞌ, xaxe ri achiꞌaꞌ yecꞌo colopeꞌ jun voꞌoꞌ mil.
\p
\v 5 Chupan cꞌa ri rucaꞌn kꞌij, xquimol-quiꞌ chiriꞌ pa tinamit Jerusalén ri ye más nimalüj chiquicojol ri israelitas, ri rajatük tak achiꞌaꞌ cꞌo quikꞌij, y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés.
\v 6 Y chukaꞌ ri Anás ri nimalüj sacerdote, ri Caifás, ri Juan, ri Alejandro, y conojel chic cꞌa ri ye coxpochel ri nimalüj tak sacerdotes, xquimol chukaꞌ apu quiꞌ quiqꞌuin.
\v 7 Y cꞌateriꞌ cꞌa xquitük quicꞌamic ri Pedro y ri Juan. Y tok yecꞌo chic cꞌa apu chiriꞌ chiquivüch, xquicꞌutuj cꞌa cheque: ¿Achique yoꞌon kꞌij chive richin que rix nibün quereꞌ? ¿Y achique chok pa rubiꞌ richin xicꞌachojrisaj ri achi? xquibij.
\p
\v 8 Y ri Pedro, nojnük cꞌa ri ránima riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu, xbij cꞌa cheque: Rix achiꞌaꞌ ri rix más nimalüj chupan ri katinamit Israel, y rix chukaꞌ rajatük ri cꞌo ikꞌij:
\v 9 Rix nicꞌutuj cꞌa cheke pariꞌ ri utz ri xkabün chin jun achi yavaꞌ, richin nivetamaj achique rubanic tok xcꞌachoj.
\v 10 Tivetamaj cꞌa rix ri rixcꞌo-pe chereꞌ, y tiquetemaj cꞌa chukaꞌ conojel ri kavinak israelitas, que ri jun achi ri cꞌo chereꞌ chivüch xcꞌachoj tok xkabij pa rubiꞌ ri Jesucristo ri aj-Nazaret, ri Jesucristo ri xitük rucamsasic chuvüch ri cruz, pero ri Dios xbün que xbecꞌastüj-pe chiquicojol ri caminakiꞌ. Ja pa rubiꞌ rijaꞌ xcꞌachoj ri jun achi reꞌ.
\v 11 Ri Jesús ibanun cꞌa chin cachiꞌel ri rutzꞌiban can pa rutzij ri Dios que man jun ncꞌatzin-vi, cachiꞌel nquibün ri chꞌaka banuy tak jay chin jun abüj, nquibij que xa man ncꞌatzin tüj. Pero ri Abüj reꞌ xa jareꞌ ri ncꞌatzin richin que man ntzak tüj ri jay. Y ri Jesús xban cꞌa chin vocomi que ja rijaꞌ ri más ncꞌatzin.
\v 12 Y man jun chic cꞌa ri nilitüj tüj colonic riqꞌuin. Roma chuvüch ri ruchꞌulef xa man jun chic ri yoꞌon tüj pe cheke roj vinük richin nkucolotüj ta, xbij ri Pedro.
\p
\v 13 Y tok ri achiꞌaꞌ ri ye más nimalüj vi xequitzꞌet ri Pedro y ri Juan, xeꞌ xquicaꞌyej. Roma stapeꞌ (aunque) manak qꞌuiy achique quetamalon, manak xbiriꞌ quiqꞌuin. Juis cꞌa kꞌalüj que rijeꞌ xecꞌujeꞌ riqꞌuin ri Jesús.
\v 14 Y man jun cꞌa xquibij chic cheque ri ye caꞌiꞌ apóstoles, roma cꞌo-apu ri achi ri xcꞌachojrisüs. Paꞌül-apu chiriꞌ quiqꞌuin.
\v 15 Y ri Pedro y ri Juan xeꞌelesüs cꞌa e ri apeꞌ yecꞌo-vi ri achiꞌaꞌ pa comon ye banun mandar y juzgar, richin quiriꞌ pa quiyon na ri achiꞌaꞌ riꞌ nyenucun can.
\v 16 Y ri achiꞌaꞌ reꞌ nquibilaꞌ cꞌa chiquivüch: ¿Achique cꞌa nkabün cheque? Roma man jun vinük chereꞌ pa Jerusalén ri man ta etamayon que xbanatüj jun nimalüj milagro. Y romariꞌ roj man nkutiquer tüj nkevaj chukaꞌ.
\v 17 Y xaxe cꞌa richin man nbiyin más rutzijol ri xbanatüj, quekaxbij-e, richin quiriꞌ man nquitzijoj chic ri Jesús cheque ri vinük.
\p
\v 18 Y tok xeꞌoyox chic cꞌa apu ri Pedro y ri Juan, xbix cꞌa cheque que man chic quequitijoj ri vinük, que man chic tiquitzijoj ri Jesús cheque ri vinük.
\v 19 Pero ri Pedro y ri Juan xechꞌo-apu, y xquibij cheque: Tibij na cꞌa cheke: ¿Achique ta nbij ri Dios, xa ta ja ri nibij rix ri nkabün y man nkabün tüj ri nbij rijaꞌ?
\v 20 Roj man nkutiquer tüj nkabün que man ta chic nkabij cheque ri vinük ri xkatzꞌet y xkacꞌaxaj riqꞌuin ri Jesús, xquibij.
\p
\v 21 Y jariꞌ tok ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar, qꞌuiy cꞌa ri xquibij-e cheque ri Pedro y ri Juan xe richin nyequixbij. Y cꞌateriꞌ xquiya-e kꞌij cheque richin xebe. Xa man jun xquil xquibün ta cheque, roma ri vinük xa nquiyaꞌ cꞌa rukꞌij ri Dios roma ri achi xcꞌachojrisüs.
\v 22 Roma ri achi cꞌa riꞌ más chic cuarenta rujunaꞌ, pero xcꞌachoj roma ri milagro riꞌ.
\s Ri takenelaꞌ nquicꞌutuj cꞌa cuchukꞌaꞌ chin ri Dios
\p
\v 23 Y tok ri Pedro y ri Juan xesekꞌopis-e, choj xetzolij cꞌa quiqꞌuin ri cachibil, y xbequitzijoj cꞌa cheque ronojel ri bin-e cheque coma ri más nimalüj tak sacerdotes y ri rajatük tak achiꞌaꞌ ri cꞌo quikꞌij.
\v 24 Y tok ri cachibil xcacꞌaxaj ri xquitzijoj, junan cꞌa xquibün orar conojel y xquibij cꞌa chupan ri qui-oración: Nimalüj Ajaf Dios, rat ri xabanun ronojel, rat ri xabanun ri caj y ri yecꞌo chupan, rat ri xabanun ri ruchꞌulef y ri yecꞌo chuvüch, rat ri xabanun ri mar y ri yecꞌo chupan.
\v 25 Rat ri xabün que xsamüj ri Lokꞌolüj Espíritu pa ránima ri asamajel xubiniꞌaj David, richin xbij:
\q Xa pa quirayibül ri vinük tok pa tak ruchꞌulef xaxe itzel tak quinojibül nyequibanalaꞌ,
\q y ri vinük ri yecꞌo pa tak tinamit xaxe ri man jun rakalen ri nyequinojij.
\q
\v 26 Y nyebecatüj-pe ri reyes richin ri ruchꞌulef.
\q Y ri más nimalüj chiquicojol xquimol cꞌa quiꞌ,
\q richin xecatüj chavij rat Ajaf Dios, y chirij chukaꞌ ri Jesucristo ri Jun ri achaꞌon-pe y atakon-pe.
\q Quiriꞌ rutzꞌiban can ri David.
\p
\v 27 Y ketzij vi, que cachiꞌel ri tzꞌiban can, quiriꞌ ri xbanatüj. Roma ri rey Herodes y ri jun chic gobernador rubiniꞌan Poncio Pilato, chꞌaka ri israelitas y chꞌaka chic ri man ye israelitas tüj, xquimol-quiꞌ chereꞌ pa tinamit Jerusalén richin xecatüj chirij ri Jesús ri lokꞌolüj Acꞌajol ri xatük-pe.
\v 28 Pero ncꞌatzin cꞌa que nbanatüj na ri ja pan akꞌaꞌ rat cꞌo-vi, y ri anucun-pe ojer-ojer, y jareꞌ vi ri xquibün rijeꞌ.
\v 29 Ajaf, vocomi cꞌa tatzꞌetaꞌ que ri vinük reꞌ nyexbin, roma catanük coyoval chikij roj asamajelaꞌ. Y romariꞌ roj nkacꞌutuj cꞌa chave que tabanaꞌ cheke que man ta jun xbiriꞌ kiqꞌuin richin nkatzijoj ri atzij.
\v 30 Y nkacꞌutuj cꞌa chukaꞌ chave, que riqꞌuin ri avuchukꞌaꞌ nyecꞌachoj ta ri yavaꞌiꞌ, y que nyeban ta milagros xaxe pa rubiꞌ ri Jesús ri lokꞌolüj Acꞌajol. Y ronojel reꞌ ncꞌatzin ta richin nkꞌalajin que ketzij ri nkatzijoj cheque ri vinük, xquibij.
\p
\v 31 Y tok xetaneꞌ riqꞌuin ri oración, ri apeꞌ quimolon-vi-quiꞌ xsilon juis. Y tok nojnük chic cꞌa ri cánima riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu, man jun cꞌa xbiriꞌ cheque rijeꞌ richin nquitzijoj ri rutzij ri Dios.
\s Ri takenelaꞌ xquijachalaꞌ chiquivüch ri quichajin
\p
\v 32 Y jaruꞌ cꞌa ri vinük ri quitaken chic, junan cꞌa quivüch y jun cánima quibanun. Man jun cꞌa ri nbin que xe ta richin ka rijaꞌ ri ruchajin, roma jun quibanun conojel.
\v 33 Ri apóstoles riqꞌuin cꞌa cuchukꞌaꞌ nquitzijoj ri rubanic tok xcꞌastüj-pe ri Ajaf Jesús chiquicojol ri caminakiꞌ, y nim ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe ri Dios cꞌo pa quiviꞌ conojel.
\v 34 Y chiquicojol cꞌa ri quitaken chic ri Dios, man jun cꞌa mebaꞌil, roma ri cꞌo culef y cꞌo cacho, nyequicꞌayilaꞌ y ri rajil nquicꞌuaj-apu.
\v 35 Nquicꞌuaj-apu cheque ri apóstoles, y ri tumin riꞌ ntalux cꞌa chiquivüch ri cꞌo ncꞌatzin cheque.
\v 36 Quiriꞌ cꞌa cꞌo jun achi chiquicojol rubiniꞌan José. Y ri José ruxquin-rumam can ri Leví, ri nabey sacerdote israelita ri xcꞌujeꞌ ojer can, y alaxnük pa ruchꞌulef pa yaꞌ rubiniꞌan Chipre. Pero ri apóstoles xquiyaꞌ chic cꞌa jun rubiꞌ. Romariꞌ tok xubiniꞌaj Bernabé. Y jareꞌ ri jun chic rubiꞌ ri xquiyaꞌ ri José, roma rijaꞌ nucukuba-vi quicꞌuꞌx conojel.
\v 37 Y ri Bernabé cꞌa reꞌ xucꞌayij cꞌa jun rulef, y ri rajil xberujachaꞌ pa quikꞌaꞌ ri apóstoles.
\c 5
\s Ri xquimacuj ri Ananías y ri Safira ri rixjayil
\p
\v 1 Pero jun achi rubiniꞌan Ananías rachibilan ri rixjayil rubiniꞌan Safira, xquicꞌayij cꞌa jun culef.
\v 2 Y chi caꞌiꞌ xquiyaꞌ chiquivüch que nquicꞌün can chꞌaka chin ri rajil ri ulef, y ri chꞌaka chic xucꞌuaj-e ri Ananías richin xberuyaꞌ pa quikꞌaꞌ ri apóstoles. Y xquinuc nquibij cheque que jareꞌ ronojel ri rajil ri culef.
\v 3 Pero ri Pedro xbij chin ri Ananías: ¿Achique cꞌa roma tok xayaꞌ kꞌij que ri itzel-vinük xunojsaj ri avánima, richin que xatzꞌuc tzij chuvüch ri Lokꞌolüj Espíritu, y xacꞌün can chꞌaka chin ri rajil ri ulef ri xacꞌayij?
\v 4 Tok ri ulef xcꞌujeꞌ ta quiriꞌ y xa man ta xacꞌayij, xa avichin vi rat. Y tok xacꞌayij, xa avichin chukaꞌ rat ri rajil ri avulef. ¿Achique cꞌa roma tok xpuꞌu ri jun itzel anojibül aviqꞌuin? Rat man xaxe tüj chiquivüch cꞌa vinük xatzꞌuc-vi tzij, rat chuvüch cꞌa ri Dios chukaꞌ xatzꞌuc tzij, xbij ri Pedro.
\p
\v 5 Y ri Ananías, ri achi ri xcꞌayin ri ulef, xe cꞌa xracꞌaxaj ri tzij xerubij ri Pedro, xcom-ka. Y conojel cꞌa ri xeꞌacꞌaxan ri xbanatüj, xpuꞌu cꞌa jun xbiriꞌ cheque juis.
\v 6 Y yecꞌo cꞌa caꞌi-oxiꞌ ri cꞌa ye cꞌajolaꞌ na ri chanin xecatüj-e richin xbequibana-pe cꞌojlen ri camnük, y cꞌateriꞌ xquicꞌuaj-e richin xebe chumukic.
\p
\v 7 Y cꞌa jun colopeꞌ oxiꞌ horas xcꞌulachitüj-ka ri rucamic ri Ananías, tok xapon ri rixjayil. Rijaꞌ man runaben tüj cꞌa ri xcꞌulachitüj chiriꞌ.
\v 8 Y ri Pedro xucꞌutuj chin ri ixok riꞌ: Ri tumin ri rucꞌamon-pe ri Ananías, ¿jariꞌ ri rajil ri ulef ri xicꞌayij?
\p Y ri ixok xbij: Jaꞌ, jariꞌ ronojel tumin ri rajil ulef.
\p
\v 9 Pero ri Pedro xbij cꞌa chin: ¿Achique cꞌa roma rix xibün que man nyixrutzꞌet tüj pe ri Lokꞌolüj Espíritu richin ri Ajaf Dios? ¿Achique roma rix xiyaꞌ chivüch que xibün quiriꞌ? Romariꞌ ri avachijil jariꞌ xbemuk can. Y ri ye benük chumukuy richin, jariꞌ nyeꞌoc yan pe, richin quiriꞌ ncatquicꞌamaꞌ chic e rat, richin ncabequimukuꞌ can chukaꞌ, xbij.
\p
\v 10 Y jariꞌ xtzak-ka ri ixok chiriꞌ chuvüch ri Pedro, y xcom-ka. Tok xeka-pe cꞌa ri cꞌajolaꞌ ri xebemukun can ri Ananías, y xquitzꞌet que camnük chukaꞌ ri ixok, xquicꞌuaj y xbequimukuꞌ can riqꞌuin ri rachijil.
\v 11 Y ri hermanos juis cꞌa xquixbij-quiꞌ roma ri xbanatüj. Y quiriꞌ chukaꞌ xquicꞌulachij ri chꞌaka chic ri xeꞌacꞌaxan ri xbanatüj. Juis xquixbij-quiꞌ.
\s Ri apóstoles qꞌuiy milagros nyequibanalaꞌ
\p
\v 12 Y ri apóstoles juis cꞌa qꞌuiy nimakꞌ tak milagros ri man jun bey ye tzꞌeton tüj, ri nyequibanalaꞌ chiquivüch ri vinük, richin quiriꞌ tikꞌalajin que ri apóstoles ketzij vi ri nquibij. Y ri quitaken vi ri Dios, junan cꞌa quivüch nquimol-quiꞌ pa jun corredor richin ri racho ri Dios. Ri corredor riꞌ Richin ri Rey Salomón nquibij cꞌa chin.
\v 13 Yecꞌo-vi cꞌa vinük ri man nyejel tüj apu quiqꞌuin roma ri nquixbij-quiꞌ nquibün quiriꞌ. Jacꞌa ri chꞌaka chic vinük ri yecꞌo chupan ri tinamit, nquiya-vi quikꞌij.
\v 14 Pero juis ye qꞌuiy ri vinük ri nyetaken ri Ajaf Jesucristo. Romariꞌ ri ye takenelaꞌ kꞌij-kꞌij más ye qꞌuiy, chi ixokiꞌ y chi achiꞌaꞌ.
\v 15 Quiriꞌ vi, roma ri yavaꞌiꞌ nyeꞌelesalox cꞌa pe pa tak bey y nyeyolox pa tak chꞌat y pa tak varabül, richin quiriꞌ tok ri Pedro ncꞌo-e, xaxe riqꞌuin ri rukꞌekumal ncꞌo ta cꞌa pa quiviꞌ jun caꞌiꞌ cheque ri yavaꞌiꞌ riꞌ y nyecꞌachoj ta.
\v 16 Y ye qꞌuiy cꞌa chukaꞌ vinük ri yecꞌo pa tak tinamit ri yecꞌo-pe chunakaj ri Jerusalén, xeka-pe chiriꞌ pa tinamit, y ye quicꞌamalon-pe quiyavaꞌ. Yecꞌo cꞌa ri choj ye yavaꞌiꞌ riqꞌuin yabil, y yecꞌo ri yecꞌo pa pokonül pa quikꞌaꞌ itzel tak espíritu. Y conojel cꞌa nyecꞌachojrisüs-e.
\s Tok xetzꞌam ri apóstoles
\p
\v 17 Pero ri nimalüj sacerdote ye rachibilan ri achiꞌaꞌ quibiniꞌan saduceos, itzel cꞌa xquinaꞌ chiquivüch ri apóstoles roma ri nyetiquer nquibün.
\v 18 Romariꞌ xebequitzꞌama-pe y xebequiyaꞌ can pa cárcel.
\v 19 Y chakꞌaꞌ, ri Ajaf Dios xutük cꞌa pe jun ángel pa cárcel quiqꞌuin ri apóstoles. Y ri ángel reꞌ xujük-e ri ruchiꞌ ri cárcel chiquivüch, richin nyerelesaj-e. Y xbij cꞌa cheque:
\v 20 Quixbiyin cꞌa. Y tok nyixapon chic cꞌa pa racho ri Dios, titzijoj cheque ri vinük ronojel ri tzij ri richin ri cꞌacꞌaꞌ cꞌaslen ri nuyaꞌ ri Jesucristo, xbij ri ángel.
\p
\v 21 Xe xcacꞌaxaj reꞌ ri apóstoles, cumaj yan ri xsaker pa rucaꞌn kꞌij xebe pa racho ri Dios, y nyequitijoj cꞌa cheque ri vinük.
\p Y chupan cꞌa ri hora riꞌ, lojcꞌan chic, ri nimalüj sacerdote y ri rachibil xequitük cꞌa coyoxic ri rajatük tak achiꞌaꞌ ri cꞌo quikꞌij. Y conojel cꞌa ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar xquimol-quiꞌ. Y cꞌateriꞌ xquitük quicꞌamic ri apóstoles ri yecꞌo pa cárcel.
\v 22 Pero tok ri chajinelaꞌ ri ye takon-e xeꞌapon chuchi-cárcel y xeꞌoc-apu richin nyebequicꞌama-pe, xquitzꞌet que ri caꞌiꞌ achiꞌaꞌ riꞌ man cꞌo ta chic chiriꞌ. Cꞌateriꞌ xetzolij, y xbequiyaꞌ rutzijol.
\v 23 Y xbequibij cꞌa: Pa cárcel man jun chic cheque rijeꞌ cꞌo. Ja roj ri xojbejakon, pero xa man yecꞌo tüj chic chiriꞌ. Ri cárcel jabel rutzꞌapexic banun can, y ri chajinelaꞌ yecꞌo chiriꞌ chuchi-cárcel, nyechajin, xquibij.
\p
\v 24 Ri nimalüj sacerdote, ri achi ucꞌuey quichin ri chajinelaꞌ ri richin pa racho ri Dios, y ri más nimalüj tak sacerdotes, tok xcacꞌaxaj ri xbequibij ri chajinelaꞌ cheque, man nquil tüj cꞌa achique nquinuc, y romariꞌ nquibilaꞌ cꞌa chiquivüch: ¿Cꞌa apeꞌ cꞌa napon-vi reꞌ? nquibij.
\p
\v 25 Y jariꞌ tok cꞌo cꞌa jun ri xapon chiriꞌ quiqꞌuin ri quimolon-quiꞌ, y xberubij cheque: Ri achiꞌaꞌ ri xeꞌyoꞌon pa cárcel, nyetajin chiquitijoxic ri vinük chiriꞌ pa racho ri Dios, xbij.
\p
\v 26 Y jariꞌ tok ri achi ri ucꞌuey quichin ri chajinelaꞌ y ri chajinelaꞌ xebe chiquicꞌamic ri apóstoles. Pero chi utz cꞌa xequicꞌün-pe, roma rijeꞌ nquixbij-quiꞌ que nyecꞌak chi abüj coma ri vinük.
\v 27 Y tok ri achiꞌaꞌ ri xebe chiquicꞌamic ri apóstoles, xeka-pe y ye quicꞌamon-pe, choj cꞌa xebequipabaꞌ chiquivüch ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar. Y ri nimalüj sacerdote xbij cꞌa cheque ri apóstoles:
\v 28 Roj kabin-e chive que man tiyaꞌ chic ri tijonic pariꞌ ri Jesús cheque ri vinük. Pero vocomi ri tinamit Jerusalén nojnük chic riqꞌuin ri itijonic, y nkꞌalajin cꞌa jabel que chikij roj nijoꞌ niya-vi ri rucamic ri jun achi riꞌ rubiniꞌan Jesús, xbij.
\p
\v 29 Pero ri Pedro y ri chꞌaka chic apóstoles xquibij cꞌa apu cheque: Ncꞌatzin que ja ri nbij ri Dios ri nkatakej, y man ja tüj ri ncajoꞌ ri vinük.
\v 30 Roma ri xbanun chin ri Jesús richin xcꞌastüj-e, ja ri Dios, ri Dios kichin roj y quichin chukaꞌ ri kaxquin-kamamaꞌ can. Pero rix xicamsaj tok xibij que tibajix chuvüch ri cruz.
\v 31 Y ri Dios chukaꞌ xunimirsaj cꞌa rukꞌij ri Jesús, riqꞌuin ri xutzꞌuyuba-apu pa rajquikꞌaꞌ (ru-derecha), y xbün chin que ja rijaꞌ ri nucꞌuan kichin y ri ncolon kichin chukaꞌ, richin quiriꞌ nuyaꞌ kꞌij cheke roj israelitas richin ntzolin kacꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios y ncuyutüj kamac.
\v 32 Y ronojel reꞌ ketzij, y ja roj xojtzꞌeton, romariꞌ nkatzijoj. Y ri Lokꞌolüj Espíritu chukaꞌ rutzꞌamon cꞌa rukꞌalajrisasic que ketzij vi. Konojel cꞌa ri nkutaken rutzij ri Dios, ruyoꞌon cꞌa ri Lokꞌolüj Espíritu cheke, xquibij.
\p
\v 33 Y tok ri achiꞌaꞌ ri nyebanun mandar y juzgar pa comon xcacꞌaxaj ri xquibij ri apóstoles, xcatüj cꞌa coyoval y xquinuc que nyequicamsaj.
\v 34 Pero chiquicojol cꞌa ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar, cꞌo cꞌa jun achi ri cachibil ri fariseos, y ri achi cꞌa reꞌ rubiniꞌan Gamaliel. Rijaꞌ jun maestro richin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, y juis cꞌa chukaꞌ rukꞌij chiquivüch ri vinük. Ri achi reꞌ xpaꞌeꞌ cꞌa, y xbij que queꞌelesüs-e baꞌ ri apóstoles chiriꞌ.
\v 35 Y cꞌateriꞌ xchꞌo cꞌa cheque ri rachibil, ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar, y xbij cꞌa cheque: Nuvinak, tinucuꞌ cꞌa jabel achique ri nibün cheque ri achiꞌaꞌ reꞌ.
\v 36 Roma ticꞌuxlaꞌaj tok xbecꞌulun-pe ri jun achi xubiniꞌaj Teudas. Ri Teudas reꞌ xbij que rijaꞌ jun achi juis rukꞌij, y yecꞌo laꞌük cajiꞌ cientos achiꞌaꞌ ri xeꞌachibilan richin. Y tok xcamsüs, conojel ri xetaken rutzij xetalutüj y xeqꞌuis.
\v 37 Y chirij reꞌ, tok xbanatüj ri tzꞌiban biꞌaj, xbecꞌulun-pe chukaꞌ jun chic achi ri rubiniꞌan Judas. Ri jun achi reꞌ aj-Galilea, y rijaꞌ xtiquer cꞌa xbün que ye juis ye qꞌuiy vinük ri xetzekleben richin. Y tok xcamsüs cꞌa chukaꞌ ri Judas reꞌ, conojel ri xetaken rutzij, xetalutüj.
\v 38 Y roma cꞌa riꞌ ninbij chive que queꞌiyaꞌ can ri achiꞌaꞌ reꞌ. Roma si xa quinojibül vinük ri nyetajin chubanic, rijeꞌ nyeqꞌuis.
\v 39 Pero si richin ri Dios, man jun cꞌa nyixtiquer nibün richin nichup. Tichajij-iviꞌ jabel, man xa quecꞌulun-pe que rix nyixtajin chi oyoval riqꞌuin ri Dios, xbij.
\p
\v 40 Y conojel xkaꞌ chiquivüch ri xbij ri achi rubiniꞌan Gamaliel. Y cꞌateriꞌ xquibij que nyeꞌucꞌuꞌüx chic apu ri apóstoles. Y tok ri apóstoles yecꞌo chic chiriꞌ, xechꞌay y xbix chic e cheque que man tiquitzijoj chic ri Jesús cheque ri vinük. Y cꞌateriꞌ xquiya-e kꞌij cheque richin xebe.
\v 41 Y tok ri apóstoles xeꞌel-e chiriꞌ chiquivüch ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar, nquicot cꞌa ri cánima xebe, roma ri Dios ruyoꞌon kꞌij cheque richin que nquicꞌusaj pokonül roma ri rubiꞌ ri Jesús, que qꞌuiy ri nban y nbix cheque.
\v 42 Y rijeꞌ man cꞌa nquiyaꞌ tüj can rutzijosic ri Jesús. Ronojel kꞌij nquicꞌut y nquitzijoj pa racho ri Dios y chi tak jay que ri Jesús ja rijaꞌ ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios.
\c 6
\s Tok ri nabey tak hermanos xequichaꞌ ye vukuꞌ (siete) achiꞌaꞌ jachoj tak cosas
\p
\v 1 Chupan cꞌa ri tiempo riꞌ, ri hermanos quitzꞌamon nyeqꞌuiyür. Y cꞌo cꞌa sujunic quichin ri hermanos ri nyechꞌo chꞌabül griego chiquij ri hermanos nyechꞌo chꞌabül hebreo. Ri hermanos ri nyechꞌo griego nquibij cꞌa que ri malcaꞌn tak ixokiꞌ ri yecꞌo chiquicojol nban cheque que baꞌ oc cakalen tok nban ri jachoj-cosas richin kꞌij-kꞌij.
\v 2 Roma cꞌa riꞌ ri doce apóstoles xequimol cꞌa conojel hermanos, y xquibij cheque: Man cꞌa cꞌuluman tüj que roj nkamalij can ri rukꞌalajrisasic ri rutzij ri Dios, richin ja nyixkilij.
\v 3 Vocomi cꞌa hermanos, queꞌicha-pe vukuꞌ (siete) achiꞌaꞌ chiꞌicojol, achiꞌaꞌ ri etaman que choj ri quicꞌaslen, cꞌo etamabül quiqꞌuin y nojnük ri cánima riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu, richin quiriꞌ jariꞌ ri nyekayaꞌ chuvüch ri jachoj-cosas.
\v 4 Y roj roj nkabün-vi ri samaj cachiꞌel ri kabanun-pe. Chi jumul nkabün orar, y nkakꞌalajrisaj ri rutzij ri Dios, xquibij cheque.
\p
\v 5 Y conojel hermanos xkaꞌ cheque ri xbix cheque coma ri apóstoles, y xequichaꞌ cꞌa ri ye vukuꞌ (siete) achiꞌaꞌ. Ri jun cꞌa ri xquichaꞌ rubiniꞌan Esteban, y reꞌ jun achi ri jabel vi ruyoꞌon ránima riqꞌuin ri Dios y nojnük ránima riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu. Xequichaꞌ chukaꞌ ri achiꞌaꞌ quibiniꞌan Felipe, Prócoro, Nicanor, Timón, Parmenas y ri Nicolás ri aj pa tinamit Antioquía. Ri achi ri rubiniꞌan Nicolás man israelita tüj, pero nutakej cꞌa ri nbij ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, y quiqꞌuin cꞌa ri israelitas cꞌo-vi tok cꞌa man jani rutaken tüj ri Jesucristo chiriꞌ.
\v 6 Y ja vukuꞌ (siete) achiꞌaꞌ reꞌ ri xebepabüx chiquivüch ri apóstoles. Xepuꞌu ri apóstoles xquibün cꞌa orar, y cꞌateriꞌ xquiyaꞌ quikꞌaꞌ pa quiviꞌ ri achiꞌaꞌ riꞌ, richin tikꞌalajin que jariꞌ nquitzꞌom ri quisamaj.
\p
\v 7 Y ri rutzij ri Dios riqꞌuin ruchukꞌaꞌ benük, y nyeqꞌuiyür cꞌa chukaꞌ ri takenelaꞌ chiriꞌ pa tinamit Jerusalén. Y ye juis cꞌa chukaꞌ cheque ri sacerdotes ri nyetaken.
\s Tok xtzꞌam ri Esteban
\p
\v 8 Ri Esteban jun achi ri cꞌo cꞌa ri ruchukꞌaꞌ ri Dios riqꞌuin, y cꞌo chukaꞌ ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe ri Dios riqꞌuin. Romariꞌ tok cꞌo milagros ri man jun bey ye tzꞌeton tüj, ri nyerubanalaꞌ chiquivüch ri vinük.
\v 9 Pero yecꞌo vinük ri xebecatüj-pe y xquitzꞌom-quiꞌ riqꞌuin tzij riqꞌuin ri Esteban. Ri vinük cꞌa reꞌ ye richin jun jay ri apeꞌ ntzijos ri rutzij ri Dios, ri quichin ri lokꞌon tak samajelaꞌ ye colotajnük chic pe nbix chin. Y quichin chukaꞌ ri vinük aj-Cirene, aj-Alejandría, aj-Cilicia y aj pa ruchꞌulef Asia.
\v 10 Y roma ri Esteban ja ri Lokꞌolüj Espíritu ri xyoꞌon etamabül chin, romariꞌ, tok rijaꞌ xchꞌo, ri vinük ri ye catajnük chirij xa man xetiquer tüj riqꞌuin.
\v 11 Roma cꞌa riꞌ xequitoj chꞌaka vinük richin quiriꞌ tiquibij que xcacꞌaxaj que ri Esteban itzel xchꞌo chirij ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y chirij chukaꞌ ri Dios.
\v 12 Xquiyaꞌ cꞌa quinaꞌoj cheque ri rajatük achiꞌaꞌ ri cꞌo quikꞌij, cheque ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés y cheque ri chꞌaka chic vinük, richin xebecatüj cꞌa pe chirij ri Esteban. Xbequitzꞌama-pe, y xquicꞌuaj chiquivüch ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar.
\v 13 Y xequicꞌuaj cꞌa achiꞌaꞌ richin que nquitzꞌuc tzij chirij ri Esteban, y ri achiꞌaꞌ riꞌ nquibij cꞌa: Ri jun achi reꞌ man ntaneꞌ tüj cꞌa baꞌ richin nbij itzel chirij ri lokꞌolüj racho ri Dios y chirij ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés.
\v 14 Roma kacꞌaxan cꞌa que nbilaꞌ que ri Jesús aj-Nazaret nuvulaj ri racho ri Dios, y que nujül-e ronojel ri rubin can ri Moisés ri ncꞌatzin que tikabanaꞌ.
\p
\v 15 Y jariꞌ tok ri achiꞌaꞌ ri pa comon nyebanun mandar y juzgar y ye tzꞌuyul chiriꞌ, xquitzꞌet-xquitzꞌet ruvüch ri Esteban. Y jariꞌ tok xquitzꞌet que xjalatüj ruvüch, xoc cachiꞌel titzuꞌun jun ángel.
\c 7
\s Tok ri Esteban paban cꞌa apu chiquivüch ri nyebanun juzgar pariꞌ
\p
\v 1 Y ri nimalüj sacerdote xucꞌutuj cꞌa chin ri Esteban: ¿Ketzij cꞌa ri cꞌateriꞌ nbix-ka chavij?
\p
\v 2 Ri Esteban xbij: Nuvinak israelitas y rix ri más-nimalüj chupan ri katinamit, tivacꞌaxaj cꞌa ri ninbij chive vocomi: Ri Dios ri cꞌo rukꞌij, xukꞌalajrisaj-riꞌ chuvüch ri kaxquin-kamamaꞌ can Abraham. Y riꞌ ja ri ojer can, tok cꞌa cꞌo na cꞌa chiriꞌ chupan ri lugar rubiniꞌan Mesopotamia, tok cꞌa man jani rutzijol que nyecꞌujeꞌ tüj pa tinamit Harán.
\v 3 Jariꞌ tok ri Dios xbij chin ri Abraham: Catel-pe chiquicojol ri avoxpochel, y tayaꞌ can ri aruchꞌulef, y ncabecꞌujeꞌ cꞌa pa jun ruchꞌulef ri nincꞌut chavüch, xbij ri Dios chin.
\v 4 Y ri Abraham xuya-vi cꞌa can ri Caldea ri lugar apeꞌ cꞌo-vi, y xcꞌo pa tinamit Harán. Y camnük chic cꞌa can ri rutataꞌ ri Abraham chiriꞌ pan Harán, tok ri Dios xucꞌün cꞌa pe ri Abraham chupan ri ruchꞌulef Canaán apeꞌ rojcꞌo-vi vocomi.
\v 5 Y ri Dios man jun cꞌa ulef xuyaꞌ ta can chin ri Abraham chupan ri ruchꞌulef reꞌ, stapeꞌ (aunque) ta xaxe richin npaꞌe-vi. Man jun vi ri xrichinaj can. Pero ri Dios xuchokꞌobej-vi cꞌa chin que ri ruchꞌulef reꞌ ntoc richin rijaꞌ y hasta cꞌa chirij ri rucamic ja xa cheque ri ruxquin-rumam can. Quereꞌ xbij ri Dios chin ri Abraham, stapeꞌ (aunque) man jun ralcꞌual chiriꞌ.
\v 6 Y xbix cꞌa chukaꞌ chin roma ri Dios, que ri ruxquin-rumam rijaꞌ nyebecꞌujeꞌ cꞌa pa jun chic ruchꞌulef quiqꞌuin jun vi chic quivüch vinük. Y ri vinük riꞌ nyequiyaꞌ pa samaj y nquibün cheque que nquitij pokonül cajiꞌ ciento junaꞌ.
\v 7 Y ri Dios xbij cꞌa chukaꞌ que ri vinük ri nyebanun quiriꞌ cheque ri ruxquin-rumam can ri Abraham, que ja rijaꞌ nuyaꞌ cꞌa castigo pa quiviꞌ. Y cꞌateriꞌ cꞌa nyeꞌel-pe chiquicojol ri vinük riꞌ, y nyepuꞌu chupan ri lugar reꞌ, chinusamajixic y chuyaꞌic nukꞌij, xbij.
\v 8 Y ri Dios xbün cꞌa chukaꞌ jun trato riqꞌuin ri Abraham. Ri trato riꞌ cꞌo cꞌa jun retal. Y ri retal ri trato riꞌ, ja ri circuncisión ri nban cheque ri achiꞌaꞌ. Ri circuncisión xa ja jun retal pa quichꞌacul que rijeꞌ xeꞌoc rutinamit ri Dios. Y tok ri Abraham xalüx ri rucꞌajol rubiniꞌan Isaac, xbün cꞌa ri circuncisión chin tok xa cꞌateriꞌ ocho rukꞌij. Quiriꞌ chukaꞌ xbün ri Isaac tok xalüx ri Jacob ri rucꞌajol. Y ja chukaꞌ xbün ri Jacob quiqꞌuin ri doce rucꞌajol ri xeꞌoc tataꞌaj kichin roj ri aj-Israel.
\p
\v 9 Y ri chꞌaka cꞌa rucꞌajol ri Jacob itzel cꞌa xquinaꞌ chin ri quichakꞌ rubiniꞌan José, roma ja rijaꞌ ri más njoꞌox. Y romariꞌ tok xquicꞌayij-e, y xucꞌuꞌüx-e cꞌa pa ruchꞌulef Egipto. Jacꞌa ri Dios cꞌo-vi riqꞌuin ri José,
\v 10 y xucol chuvüch ronojel pokonül. Xbün cꞌa chin que ri Faraón ri rey richin ri ruchꞌulef Egipto utz xutzꞌet y xutzꞌet chukaꞌ que cꞌo etamabül riqꞌuin. Y romariꞌ ri rey xbün que ri José xoc chukaꞌ jun ri nbanun mandar pariꞌ ri Egipto, y pa rukꞌaꞌ chukaꞌ rijaꞌ xujüch-vi ri rupan ri racho richin nuchajij.
\p
\v 11 Y cꞌateriꞌ pa ruchꞌulef Egipto y pa ruchꞌulef Canaán, xpuꞌu cꞌa jun vayjül, jun nimalüj pokonül. Y ri kaxquin-kamamaꞌ can ri yecꞌo pa ruchꞌulef Canaán man cꞌa nquil tüj chic achique nquicꞌux.
\v 12 Y ri Jacob ri rutataꞌ ri José, xapon rutzijol riqꞌuin que chiriꞌ pa ruchꞌulef Egipto cꞌo trigo. Romariꞌ xerutük cꞌa e chulokꞌic trigo ri rucꞌajol, ri ye kaxquin-kamamaꞌ can roj.
\v 13 Y ja tok xebe chic jun bey, jariꞌ tok ri José xukꞌalajrisaj-riꞌ chiquivüch ri runimal y ruchakꞌ que ja rijaꞌ ri José. Y roma ri Faraón xretamaj ye achique ri runimal y ruchakꞌ ri José, romariꞌ xretamaj que jun hebreo vi.
\v 14 Y jariꞌ tok ri José xutük quicꞌamic ri Jacob ri rutataꞌ y ri roxpochel. Ye setenta y cinco chiconojel.
\v 15 Y quereꞌ cꞌa rubanic tok xxule-ka ri Jacob pan Egipto. Chiriꞌ xcom-vi rijaꞌ y ri ye rucꞌajol ri ye kaxquin-kamamaꞌ can roj.
\v 16 Pero más tarde ri quichꞌacul, pa jun lugar rubiniꞌan Siquem, chiriꞌ xemuk-vi. Xemuk pa jun xolal, apeꞌ cꞌo quicꞌojlibül richin nyebemuk-vi can caminakiꞌ. Ri jun xolal reꞌ, ja ri Abraham ri lokꞌoyon can cheque ri ye ralcꞌual ri achi rubiniꞌan Hamor.
\p
\v 17 Y ri kꞌij cꞌa richin nbanatüj ri rusujun ri Dios chin ri Abraham, ri xbün jurar chin que nyerucꞌamon chic pe chupan ri jun ruchꞌulef, xa nakaj chic cꞌo-vi. Y ri tinamit Israel chukaꞌ rutzꞌamon cꞌa ninimür y nqꞌuiyür chiriꞌ pan Egipto.
\v 18 Y ja tiempo riꞌ tok chiriꞌ pan Egipto xoc cꞌa can jun cꞌacꞌaꞌ rey ri xa man xretamaj tüj e ruvüch achique xbün ri José.
\v 19 Y ri cꞌacꞌaꞌ rey reꞌ xuchꞌüc ri kavinak israelitas. Y xbün cꞌa cheque que xquicꞌusaj pokonül ri kaxquin-kamamaꞌ can, tok xbün cꞌa cheque que ri calcꞌual xa cꞌa pa calaxic xebetorix can, roma xrajoꞌ que man ta xeqꞌuiyür.
\v 20 Chupan cꞌa ri tiempo riꞌ xalüx ri Moisés chiriꞌ chukaꞌ pan Egipto. Y chuvüch ri Dios, ri acꞌual reꞌ galán jabel. Oxiꞌ cꞌa icꞌ ri xilix coma ri rute-rutataꞌ.
\v 21 Y cꞌateriꞌ, ncꞌatzinej cꞌa que xbemalix can pariꞌ ri rakün-yaꞌ, xbequiyaꞌ cꞌa can. Pero ri xilon chin y xucꞌuan-e ri acꞌual ja ri rumiꞌal ri rey, ri rey ri nbix chukaꞌ Faraón chin. Ri rumiꞌal ri rey Faraón cachiꞌel ral cꞌa xbün chin ri Moisés.
\v 22 Y roma cꞌa riꞌ ri Moisés xtijox-vi jabel riqꞌuin ronojel ruvüch etamabül ri cꞌo quiqꞌuin ri nimakꞌ tak vinük aj-Egipto. Y jun nimalüj achi vi. Y nkꞌalajin tok cꞌo nbij y tok cꞌo nbün.
\p
\v 23 Ja tok ri Moisés rutzakon chic cuarenta rujunaꞌ, xalüx pa ránima richin xbe chiquitzꞌetic ri ruvinak israelitas.
\v 24 Y xutzꞌet cꞌa que jun aj-Egipto juis cꞌa nchapon chin jun israelita, ruvinak rijaꞌ. Y richin nutoꞌ ri ruvinak riꞌ y nutzolij ruqꞌuexel chin, xucamsaj ri achi riꞌ, ri juis nchapon.
\v 25 Y pa ránima rijaꞌ que ri ye ruvinak israelitas xtiquinabej que ja rijaꞌ ri takon-pe roma ri Dios richin nyerucol-e pa quikꞌaꞌ ri aj-Egipto, pero xa man quiriꞌ tüj xbanatüj. Ri israelitas xa man xquinabej tüj que jariꞌ ri rusamaj.
\v 26 Y pa rucaꞌn kꞌij, yecꞌo cꞌa ye caꞌiꞌ vinük israelitas nquibün oyoval, y ri Moisés xapon cꞌa apu quiqꞌuin, y xrajoꞌ ta xoc chiquicojol richin que man ta nquibün oyoval. Romariꞌ rijaꞌ xbij cheque: ¿Achique cꞌa roma nibün oyoval? Rix ichakꞌ-iviꞌ. Rix israelitas rix caꞌiꞌ, xbij cheque.
\v 27 Jacꞌa ri jun cheque ri nquibün oyoval, ri ncꞌo ruviꞌ nbün, xunim-e ri Moisés, y xbij: ¿Achique xbin chave rat que nim akꞌij y que ncatiquer chukaꞌ nabün mandar pa kaviꞌ?
\v 28 ¿O xa najoꞌ nquinacamsaj, cachiꞌel xabün chin ri jun achi aj chereꞌ pan Egipto, ivir?, xbij.
\v 29 Y tok ri Moisés xracꞌaxaj quiriꞌ, jariꞌ tok xanmüj-e y xuyaꞌ cꞌa can ri ruchꞌulef Egipto y xbe cꞌa pa jun chic ruchꞌulef ri rubiniꞌan Madián. Y chiriꞌ, chiquicojol vinük ri man ye israelitas tüj, chiquicojol riꞌ xcꞌuje-vi. Chiriꞌ xcꞌule-vi chukaꞌ, y xecꞌujeꞌ ye caꞌiꞌ rucꞌajol.
\p
\v 30 Y ye cꞌunük chic cꞌa cuarenta junaꞌ xcꞌujeꞌ ri Moisés chiriꞌ pa ruchꞌulef Madián, jariꞌ tok rijaꞌ xucꞌut-riꞌ jun ángel chuvüch pa jun ruxulu-quiej, jun kꞌayis ri cꞌo ruqꞌuixal y ncꞌat pa kꞌakꞌ. Reꞌ xutzꞌet pa tzꞌiran ruchꞌulef, ri apeꞌ cꞌo-vi ri juyuꞌ rubiniꞌan Sinaí.
\v 31 Y tok ri Moisés xutzꞌet reꞌ, xsatz rucꞌuꞌx. Y richin nutzꞌet jabel, xjel-apu. Pero jariꞌ tok xbechꞌo-pe ri Ajaf chin, y xbij cꞌa:
\v 32 Ja yin ri Dios ri xquitakej ri axquin-amamaꞌ can. Ja yin cꞌa ri qui-Dios ri Abraham, ri Isaac y ri Jacob, xbij. Y ri Moisés man cꞌa xtiquer tüj chic xtzuꞌun-apu, xa nbarbot cꞌa roma xbiriꞌ.
\v 33 Y ri Ajaf xbij cꞌa chukaꞌ chin ri Moisés: Tavelesaj la axajab chi avakün, roma la apeꞌ rat paꞌül-vi, jun lokꞌolüj lugar, roma yin kajnük-pe aviqꞌuin chereꞌ.
\v 34 Y vocomi ncatintük cꞌa e pan Egipto, chucolic ri nuvinak, roma nintzꞌet cꞌa que juis pokonül nquicꞌusaj, y vacꞌaxan chukaꞌ ri okꞌej ri nquibün, y jareꞌ xinka-pe chiquicolic, xbij ri Ajaf chin ri Moisés.
\p
\v 35 Y ri Esteban xbij cꞌa chukaꞌ: Ja ri Dios ri xtakon-e ri Moisés chiquicolic ri ruvinak, y que ja chukaꞌ rijaꞌ ri nucꞌuan quichin. Y ri xtoꞌon richin ri Moisés, ja ri ángel ri xucꞌut-riꞌ chuvüch chupan ri ruxulu-quiej, jun kꞌayis cꞌo ruqꞌuixal y ncꞌat. Y ri Moisés reꞌ, jareꞌ ri xetzelüs coma ri ruvinak, y achique chok chin bin-vi: ¿Achique biyon chave que nim akꞌij y ncatiquer chukaꞌ nabün mandar pa kaviꞌ? Ja Moisés reꞌ ri xtak-e roma ri Dios.
\v 36 Ja rijaꞌ ri xcolon-pe quichin ri kaxquin-kamamaꞌ can chiriꞌ pa ruchꞌulef Egipto. Rijaꞌ cꞌo cꞌa milagros ri man jun bey ye tzꞌeton tüj ri xerubanalaꞌ chiquivüch ri vinük, richin quiriꞌ tikꞌalajin que ja ri Dios ri takayon-e richin. Yecꞌo cꞌa ri xerubanalaꞌ chiriꞌ pa ruchꞌulef Egipto, pa nimalüj yaꞌ rubiniꞌan Mar Rojo, y pa tzꞌiran ruchꞌulef. Cuarenta cꞌa junaꞌ xquibün pa tzꞌiran ruchꞌulef riꞌ.
\v 37 Y ri Moisés xbij cꞌa chukaꞌ cheque ri kavinak ri tiempo riꞌ: Ri Kajaf Dios nuyüc cꞌa pe jun ri nkꞌalajrisan ri rutzij cheque ri kaxquin-kamam can, cachiꞌel rubanun viqꞌuin yin. Tivacꞌaxaj cꞌa rutzij ri rusamajel ri Dios. Y ri samajel riꞌ jun kavinak, xbij can ri Moisés.
\v 38 Ri Moisés xcꞌujeꞌ cꞌa chiquicojol ri ye chaꞌon roma ri Dios, pa tzꞌiran ruchꞌulef. Y ja chukaꞌ rijaꞌ ri xbin cheque ri kaxquin-kamamaꞌ can ri tzij ri xbij ri ángel richin ri Dios ri xcꞌujeꞌ pariꞌ ri juyuꞌ Sinaí. Chin vi cꞌa rijaꞌ xjach-vi ri tzij richin cꞌaslen y rijaꞌ tuyaꞌ cheke roj.
\p
\v 39 Xa ja chic cꞌa ri kaxquin-kamamaꞌ can riꞌ man xetaken tüj chin ri Moisés. Pa ruqꞌuexel que xetaken ta chin, ri cánima rijeꞌ chanin xetzolij cꞌa chilaꞌ pa ruchꞌulef Egipto.
\v 40 Y tok ri Moisés cꞌa cꞌo cꞌa pariꞌ ri juyuꞌ Sinaí, xquibij cꞌa chin ri Aarón: Queꞌabanaꞌ cꞌa vachbül richin nyeꞌoc ka-dios, y jariꞌ ri nyeꞌucꞌuan kichin. Roma ri Moisés ri xelesan-pe kichin pan Egipto, man ketaman tüj achique roma tok man tzolijnük tüj pe.
\v 41 Y xquibün cꞌa ruvachbül jun vit vacx. Y juis cꞌa nyequicot riqꞌuin ri xa ja rijeꞌ ri xebanun-ka. Romariꞌ xequicamsalaꞌ cꞌa chico chuvüch, richin nquiyaꞌ rukꞌij.
\v 42 Y jariꞌ tok ri Dios xeruyaꞌ can ri kavinak, roma rijeꞌ xa xquitzꞌom nquiyaꞌ quikꞌij dios (tiox) ri man ye ketzij tüj. Ri Dios xuyaꞌ cꞌa kꞌij cheque que tiquiyaꞌ na cꞌa quikꞌij quivachbül conojel ri ye tzꞌetetül chicaj. Quiriꞌ cꞌa quitzꞌiban can ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can. Chupan ri ye tzꞌiban can, ri Dios nbij cꞌa:
\q Rix vinük aj-Israel, tok xixbiyin cuarenta junaꞌ pa tzꞌiran ruchꞌulef,
\q ¿xeꞌicamsalaꞌ ri chico richin xeꞌisuj chuve yin? Xa man vichin tüj yin xibün quiriꞌ.
\q
\v 43 Pa ruqꞌuexel que quiriꞌ ta xibün, xa xeꞌitelelaꞌ ruvachbül ri racho ri dios Moloc,
\q ri ruvachbül ri chꞌumil, ri i-dios rubiniꞌan Renfán.
\q Y ja vachbül riꞌ ri xeꞌibanalaꞌ rix, richin xiyaꞌ quikꞌij.
\q Roma cꞌa riꞌ yin, xbij ri Dios, ninbün chive que nyixbecꞌujeꞌ cꞌa más calaꞌ chin ri ruchꞌulef Babilonia.
\q Quiriꞌ nbij chupan ri ye tzꞌiban can coma ri rusamajelaꞌ ri Dios.
\p
\v 44 Y tok ri kaxquin-kamamaꞌ can xebiyin pa tzꞌiran ruchꞌulef, chi jumul cꞌa quicꞌuan ri racho ri Dios banun riqꞌuin tziük, y chiriꞌ cꞌa nukꞌalajrisaj-vi-riꞌ ri Dios chiquivüch. Ri racho ri Dios riꞌ, cachiꞌel cꞌa ri xrajoꞌ ri Dios, quiriꞌ rubanic xban chin, roma ri Dios xucꞌut-vi chuvüch ri Moisés ri rubanic nrajoꞌ que nban chin.
\v 45 Y ja racho ri Dios riꞌ ri quicꞌamon-pe ri kaxquin-kamamaꞌ can tok xeꞌoc-pe chupan ri ruchꞌulef reꞌ, tok ye cꞌamon-pe roma ri Josué. Y xecꞌujeꞌ cꞌa ka chereꞌ, tok quitzꞌamon chic nyequichꞌüc ri vinük ri yecꞌo chupan ri ruchꞌulef reꞌ. Ja ri Dios xtoꞌon quichin. Y ri racho ri Dios ri quicꞌamon-pe tok xeka-pe, jariꞌ ri cꞌo pa ru-tiempo ri rey David ojer can tiempo.
\v 46 Y ri Dios utz xutzꞌet rucꞌaslen ri rey reꞌ. Romariꞌ tok rijaꞌ xucꞌutuj cꞌa favor chin ri Dios que tuyaꞌ kꞌij chin richin que nbün jun racho, ri Dios ri ru-Dios vi ri kaxquin-kamamaꞌ can Jacob chukaꞌ.
\v 47 Pero man ja tüj cꞌa ri rey David ri xbanun ri jay. Ri Dios man xuyaꞌ tüj kꞌij que quiriꞌ. Xa cꞌa ja ri Salomón ri rucꞌajol ri rey David, jariꞌ ri xbanun ri racho ri Dios.
\v 48 Pero chukaꞌ man ta ncꞌatzin que cꞌo ta jun jay apeꞌ ncꞌuje-vi ri nimalüj Dios. Romariꞌ cꞌo ri jun achi ri xkꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can, rutzꞌiban can:
\v 49 Ri Ajaf Dios nbij cꞌa:
\q Ja ri caj ri nutzꞌuyubal,
\q y ri ruchꞌulef nupalibal.
\q Man ncꞌatzinej tüj que rix nibün jun jay richin ntoc vacho.
\q Y man ncꞌatzinej tüj que nibün jun lugar apeꞌ nibün cꞌojlen richin nquinuxlan.
\q
\v 50 Rix nibij que ncꞌatzin jun jay chuve richin que nquicꞌujeꞌ chupan. Manak. Xaxe na peꞌ tika-pe chiꞌicꞌuꞌx que ja yin ri xinbanun ronojel.
\q Quiriꞌ nbij ri rutzꞌiban can ri rusamajel ri Dios.
\p
\v 51 Y ri Esteban xbij cꞌa chukaꞌ cheque: Rix covirnük ri ivánima chupan ri itzel, roma man nijoꞌ tüj nivacꞌaxaj ri nbij ri Dios chive, ni man niyaꞌ tüj chukaꞌ kꞌij richin ntoc pa tak ivánima, y man jun bey nijoꞌ que ja ta ri Lokꞌolüj Espíritu ri nucꞌuan ivichin. Y cachiꞌel xquibanalaꞌ ri ojer tak kaxquin-kamamaꞌ can, quiriꞌ cꞌa chukaꞌ nibün rix vocomi.
\v 52 ¿Cꞌo ta jun cheque ri kꞌalajrisüy rutzij ri Dios ojer can, ri man ta xutij pokonül pa quikꞌaꞌ ri kaxquin-kamamaꞌ can? Man jun tüj. Ri kaxquin-kamamaꞌ can xequicamsaj cꞌa ri xebin que ri Jesús ri choj, npuꞌu na vi. Y tok xka-pe cꞌa ri Jesús, ja chic cꞌa rix ri xixjachon richin, y xicꞌutuj que ticamsüs.
\v 53 Y ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, ángeles cꞌa ri xebin chin. Y ja ley reꞌ ri icꞌulun rix. Y stapeꞌ (aunque) ángeles ri xebin, rix man nitakej tüj, xbij ri Esteban.
\s Tok ri Esteban xcamsüs
\p
\v 54 Y tok ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar xcacꞌaxaj ri xbij-ka ri Esteban, xcatüj cꞌa coyoval, y nquijachꞌachꞌelaꞌ cꞌa quey chirij ri Esteban roma itzel xquitzꞌet rijaꞌ.
\v 55 Pero ri Esteban jun achi cꞌa ri nojnük ránima riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu. Romariꞌ, tok rijaꞌ xtzuꞌun chicaj, xutzꞌet cꞌa ri rukꞌij ri Dios, y xutzꞌet chukaꞌ ri Jesús paꞌül-apu pa rajquikꞌaꞌ (ru-derecha) ri Dios.
\v 56 Y jariꞌ tok xbij: Yin nintzꞌet que la caj jakül y nintzꞌet ri Jesús ri xalüx-ka-pe chikacojol cꞌo-apu pa rajquikꞌaꞌ (ru-derecha) ri Dios, xbij.
\p
\v 57 Y ri vinük cꞌa ri nyeꞌetzelan richin ri Esteban, xaxe richin que man ncacꞌaxaj tüj, xquitzꞌapilaꞌ cꞌa pa tak quixiquin. Ri vinük cꞌa reꞌ juis cꞌa pa quichiꞌ xquibün tok xebe chirij ri Esteban richin xbequicꞌama-pe.
\v 58 Y xquelesaj cꞌa e cꞌa chuchiꞌ ri tinamit, y xquitzꞌom rucꞌakic chi abüj richin nquicamsaj. Y ri xetzꞌucun cꞌa tzij chirij ri Esteban xquisovilaꞌ ri quitziek ri cachiꞌel coton riqꞌuin ri jun alaꞌ rubiniꞌan Saulo, richin quiriꞌ utz nyecꞌakon.
\v 59 Y ri Esteban xbün cꞌa orar tok tzꞌamon rucꞌakic chi abüj, y nbij cꞌa: Vajaf Jesús, tacꞌuluꞌ cꞌa ri vánima.
\p
\v 60 Y jariꞌ tok rijaꞌ xxuqueꞌ, y riqꞌuin cꞌa ruchukꞌaꞌ xchꞌo y xbij: Vajaf, man cꞌa tabün cheque que ncakalej ri nquibün chuve, xbij.
\p Y xe cꞌa xbij quereꞌ, xcom.
\c 8
\s Ri Saulo xutzꞌom cꞌa nyeruyaꞌ pa pokonül ri hermanos
\p
\v 1 Ri Saulo xkaꞌ chuvüch que ri Esteban xcamsüs.
\p Y chiriꞌ pa tinamit Jerusalén, ja kꞌij riꞌ tok xtzꞌucutüj can chiquij ri nyetaken ri Jesucristo que juis nyeꞌetzelüs y nban cheque que nquitij pokonül. Ri apóstoles cꞌa xecꞌujeꞌ na can chiriꞌ pa tinamit Jerusalén. Jacꞌa conojel ri chꞌaka chic hermanos xetalutüj, roma yecꞌo xebe pa chꞌaka chic tinamit chiriꞌ pa ruchꞌulef Judea, y ri chꞌaka chic xebe cꞌa pa ruchꞌulef Samaria.
\v 2 Ri kꞌij tok xcamsüs ri Esteban, xmuk y xokꞌex juis coma jun molaj achiꞌaꞌ ri cꞌo-vi cꞌa Dios pa cánima.
\v 3 Y ri Saulo juis cꞌa nbün cheque ri hermanos. Ye ruyoꞌon-vi cꞌa pa pokonül, roma chi jujun chi jujun ri jay ntoc-vi richin nyeberelesala-pe, y chi ixokiꞌ y chi achiꞌaꞌ nyeberucherela-pe y cꞌateriꞌ nutük cꞌa quitzꞌapixic pa cárcel.
\s Ri Felipe nutzijoj rutzij ri Dios pa ruchꞌulef Samaria
\p
\v 4 Y ri hermanos cꞌa ri yecꞌo pa tinamit Jerusalén, xetalutüj-e. Rijeꞌ ronojel cꞌa lugar xeꞌapon-vi, nyebiyaj richin nquibetzijoj ri utzilüj tzij richin colonic.
\v 5 Y ri Felipe jun cꞌa cheque ri hermanos ri xebanun quiriꞌ. Rijaꞌ xapon cꞌa chupan jun tinamit ri cꞌo chiriꞌ pa ruchꞌulef Samaria. Y tok cꞌo chic chiriꞌ, xutzꞌom cꞌa rutzijosic cheque ri vinük ye aj chiriꞌ que ri Jesús ja ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios.
\v 6 Y juis cꞌa vinük ri nquimol-quiꞌ riqꞌuin ri Felipe, richin ncacꞌaxaj ri nbij, roma qꞌuiy ri milagros nquitzꞌet que nbanalaꞌ. Nkꞌalajin-vi cꞌa que ja ri rutzij ri Dios ri nutzijoj.
\v 7 Ye qꞌuiy vi cꞌa vinük ri nrelesala-e itzel tak espíritu ri ye cꞌunük quiqꞌuin. Y ri itzel tak espíritu riꞌ riqꞌuin cuchukꞌaꞌ nyechꞌo tok nyeꞌelesüs-e coma ri rutzij ri Felipe. Y yecꞌo cꞌa chukaꞌ vinük ri man choj tüj nyebiyin, ri xa ye jetzꞌ nyebiyin, y ri ye man nyetiquer tüj nyesilon quichꞌacul, xecꞌachojrisüs cꞌa chukaꞌ e roma ri Felipe.
\v 8 Roma cꞌa riꞌ, ri vinük ri yecꞌo chiriꞌ pa tinamit apeꞌ xapon-vi ri Felipe, juis cꞌa nyequicot.
\p
\v 9 Pero chupan cꞌa chukaꞌ ri tinamit riꞌ, tok cꞌa man jani tapon ri Felipe, cꞌo jun achi aj-itz rubiniꞌan Simón. Juis cꞌa ye ruchꞌacon ri vinük ri aj chiriꞌ pa ruchꞌulef Samaria riqꞌuin ri nyerubanalaꞌ. Rijaꞌ nubilaꞌ cꞌa chukaꞌ cheque que rijaꞌ jun vinük ri juis rukꞌij.
\v 10 Y conojel cꞌa vinük nyetaken rutzij ri aj-itz riꞌ, ri qꞌuiy cꞌo quikꞌij y ri man qꞌuiy tüj quikꞌij cꞌo. Y ri vinük ri nyetzekleben richin, nquibilaꞌ cꞌa pariꞌ ri aj-itz riꞌ: Ri nimalüj ruchukꞌaꞌ ri Dios cꞌo-vi cꞌa riqꞌuin ri Simón, nquibilaꞌ.
\p
\v 11 Y qꞌuiy yan cꞌa tiempo juis ye ruchꞌacon ri vinük riqꞌuin ri itz ri nyerubanalaꞌ. Romariꞌ tok ri vinük nquinimaj ri rutzij.
\v 12 Jacꞌa tok ri Felipe xapon chiriꞌ, ri vinük xquinimaj ri nutzijoj rijaꞌ pariꞌ ri rubiꞌ ri Jesucristo y ri utzilüj rutzij ri Dios ri nchꞌo pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios. Y chi achiꞌaꞌ y chi ixokiꞌ xeban bautizar.
\v 13 Y chukaꞌ ri Simón ri achi aj-itz, xunimaj ri rutzij ri Dios y xban bautizar. Ri Simón reꞌ, apeꞌ cꞌa benük-vi ri Felipe, tzeketül cꞌa e chirij. Pero rijaꞌ cꞌa nsatz rucꞌuꞌx tok nyerutzꞌet ri nimakꞌ tak milagros ri nyerubanalaꞌ ri Felipe chiquivüch ri vinük, richin quiriꞌ tiquetamaj que ja vi ri rutzij ri Dios nutzijoj.
\p
\v 14 Y ri quiqꞌuin ri apóstoles chiriꞌ pa tinamit Jerusalén xka-pe cꞌa rutzijol que ri vinük ri yecꞌo pa ruchꞌulef Samaria quitzꞌamon cꞌa nquinimaj ri rutzij ri Dios. Romariꞌ xequitük cꞌa ri apóstol Pedro y ri apóstol Juan chiquitzꞌetic.
\v 15 Y tok ri apóstoles xeꞌapon cꞌa, xquibün orar coma ri hermanos ri yecꞌo chiriꞌ pa ruchꞌulef Samaria, richin quiriꞌ nka-pe ri Lokꞌolüj Espíritu pa quiviꞌ.
\v 16 Y cꞌa man jun cꞌa cheque ri hermanos riꞌ kajnük ta ri Lokꞌolüj Espíritu pariꞌ, xaxe cꞌa ye banun bautizar pa rubiꞌ ri Ajaf Jesús.
\v 17 Y roma cꞌa riꞌ tok ri Pedro y ri Juan xquiyaꞌ quikꞌaꞌ pa quiviꞌ y xquicꞌul cꞌa ri Lokꞌolüj Espíritu.
\p
\v 18 Y tok ri achi rubiniꞌan Simón xutzꞌet que nka-pe ri Lokꞌolüj Espíritu pa quiviꞌ ri vinük, tok ri apóstoles nquiyaꞌ quikꞌaꞌ pa quiviꞌ, ri Simón xusuj cꞌa qui-tumin,
\v 19 y xbij cheque: Tibanaꞌ cꞌa chuve richin ncꞌujeꞌ la uchukꞌaꞌ laꞌ viqꞌuin, richin quiriꞌ tok ninyaꞌ cꞌa nukꞌaꞌ pariꞌ achique na vinük, nucꞌul ta cꞌa chukaꞌ ri Lokꞌolüj Espíritu, xbij cheque.
\p
\v 20 Y ri Pedro xbij cꞌa chin ri Simón: Cꞌa ta pa kꞌakꞌ ncabeka-vi, rachibilan ri atumin, roma rat nanuc que riqꞌuin ri tumin nalokꞌ ri nuspaj ri Dios.
\v 21 Y chukaꞌ rat man jun akꞌaꞌ chin ri samaj reꞌ, roma ri avánima xa man choj tüj chukaꞌ chuvüch ri Dios.
\v 22 Y queꞌayaꞌ cꞌa can ri xa man ye utz tüj ri yecꞌo pan avánima, titzolij-pe acꞌuꞌx y tacꞌutuj chin ri Dios que xtucuyuꞌ ta amac, roma chuvüch rijaꞌ man utz tüj ri nojibül ri xpuꞌu pan avánima.
\v 23 Y nintzꞌet cꞌa que ri itzel cꞌa cꞌo na pan acꞌaslen, y cꞌa rat ruximon na, xbij ri Pedro.
\p
\v 24 Pero ri Simón xbij cꞌa cheque ri apóstoles: Tibanaꞌ cꞌa orar voma yin, y ticꞌutuj chin ri Ajaf Dios richin man cꞌa tincꞌulachij ri cachiꞌel ri xibij-ka chuvij.
\p
\v 25 Y tok ri Pedro y ri Juan quitzijon y quikꞌalajrisan chic can ri rutzij ri Dios cheque ri vinük pa jun tinamit chiriꞌ pa ruchꞌulef Samaria, cꞌateriꞌ qꞌuiy cꞌa tinamit ri yecꞌo chukaꞌ chiriꞌ, ri apeꞌ xebe-vi. Rijeꞌ xebe richin xbequitzijoj ri utzilüj tzij richin colonic cheque ri vinük. Y cꞌateriꞌ xetzolij pa tinamit Jerusalén.
\s Ri Felipe y ri achi aj-Etiopía
\p
\v 26 Y cꞌo cꞌa jun ángel richin ri Ajaf Dios ri xchꞌo riqꞌuin ri Felipe, y xbij cꞌa chin: Tachojmirsaj cꞌa e aviꞌ, roma ncꞌatzinej que ncabe chupan ri jun bey ri ntel-e pa tinamit Jerusalén y nbe-ka pa sur, cꞌa pa tinamit Gaza. Ri bey reꞌ jareꞌ ri ncꞌo pa tzꞌiran ruchꞌulef.
\p
\v 27 Y ri Felipe xuchojmirsaj na vi e riꞌ, y xbe cꞌa. Y ja tok rutzꞌamon-e bey, xutzꞌet cꞌa jun achi aj-Etiopía. Ri achi cꞌa reꞌ ja ri cꞌo pariꞌ ronojel ri rubeyomal ri ixok ri nbanun mandar pariꞌ ri ruchꞌulef Etiopía, y rubiniꞌan Candace. Ri achi cꞌa chukaꞌ riꞌ jun ri nbanun mandar ri nsamüj riqꞌuin ri Candace, y xpuꞌu pa tinamit Jerusalén richin xuya-pe rukꞌij ri Dios.
\v 28 Y jariꞌ rutzꞌamon-e ntzolij-e pa ruruchꞌulef, tzꞌuyul-e pa jun carruaje. Y rijaꞌ nusiqꞌuij cꞌa jun vuj ri benük, ri vuj ri tzꞌiban can roma ri Isaías, jun ri xkꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can.
\v 29 Y ri Lokꞌolüj Espíritu xbij cꞌa chin ri Felipe que tujel-apu riqꞌuin ri carruaje apeꞌ benük-vi ri achi ri nbanun mandar, y junan tibe riqꞌuin.
\p
\v 30 Y tok ri Felipe xjel chic ri carruaje riꞌ, xracꞌaxaj cꞌa que ri achi benük chiriꞌ ja ri vuj ri rutzꞌiban can ri Isaías ri rusamajel ri Dios, jariꞌ ri nusiqꞌuij benük. Romariꞌ ri Felipe xucꞌutuj chin: ¿Nkꞌax cꞌa chave ri ncatajin chusiqꞌuixic? xbij.
\p
\v 31 Pero ri achi riꞌ xbij: Xa man jun nbin chuve. ¿Cachiꞌel ta cꞌa tok nkꞌax chuve?
\p Y ri achi riꞌ xbij cꞌa chin ri Felipe que tijote-e, y titzꞌuye-e riqꞌuin. Y quiriꞌ xbün ri Felipe.
\p
\v 32 Ri rutzij ri Dios ri ntajin chusiqꞌuixic ri achi riꞌ, ja ri nbij:
\q Xucꞌuꞌüx cꞌa richin nyecamsüs, cachiꞌel nucꞌuꞌüx jun oveja.
\q Cachiꞌel cꞌa nbün ri alaj oveja ri man nkꞌajan tüj tok nsocüs rij,
\q quiriꞌ cꞌa chukaꞌ xbün rijaꞌ, man jun tzij xbij chirij.
\q
\v 33 Xquibün cꞌa chin que man jun rukꞌij, y stapeꞌ (aunque) man jun rumac, ja rijaꞌ ri xkaꞌ can chuxeꞌ ronojel mac.
\q Y xapon cꞌa jun tiempo tok ri vinük xqꞌuiyür ri itzel quiqꞌuin, y xquicamsaj.
\q Quereꞌ cꞌa ri nbij chupan ri vuj ri rutzꞌiban can ri Isaías, jun ri xkꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can.
\p
\v 34 Y ri achi ri nbanun mandar xucꞌutuj cꞌa chin ri Felipe: Tabanaꞌ favor tabij chuve: ¿Pariꞌ achique chok cꞌa nchꞌo-vi ri jun ri xkꞌalajrisan ri rutzij ri Dios chereꞌ? ¿Pariꞌ ka rijaꞌ nchꞌo-vi, o pariꞌ jun chic? xbij.
\p
\v 35 Ri Felipe, tok xutzꞌom xchꞌo-apu, xtzꞌucutüj cꞌa e riqꞌuin ri mucaj ri tzꞌiban can roma ri Isaías, richin que xchꞌo pariꞌ ri utzilüj rutzij ri Jesús ri ncꞌamon-pe colonic.
\v 36 Ja tok xeꞌapon pa jun lugar apeꞌ cꞌo yaꞌ, ri achi ri nbanun mandar xbij cꞌa chin ri Felipe: Chereꞌ cꞌo yaꞌ. ¿Cꞌo ta ri nbanun chuve que yin man ta utz que nquiban bautizar? xbij.
\p
\v 37 Y ri Felipe xbij cꞌa chin ri achi riꞌ: Si riqꞌuin ronojel avánima natakej ri Jesucristo, utz que ncaban bautizar, xbij.
\p Y ri achi xbij cꞌa: Jaꞌ, ninnimaj que ja ri Jesucristo ri Rucꞌajol ri Dios.
\p
\v 38 Y romariꞌ ri achi xbij-apu que tipaꞌeꞌ baꞌ ri carruaje. Y jariꞌ tok xeka-ka chi caꞌiꞌ, y ri Felipe xbün cꞌa bautizar ri achi chiriꞌ pa yaꞌ.
\v 39 Tok chi caꞌiꞌ ye elenük chic cꞌa pe chiriꞌ pa yaꞌ, ri Felipe xucꞌuꞌüx cꞌa e roma ri Lokꞌolüj Espíritu richin ri Ajaf Dios. Y ri achi ri nbanun mandar man cꞌa xutzꞌet tüj chic ri Felipe, pero juis quicot ri xutzꞌom chic e ri rubey.
\v 40 Y cꞌateriꞌ ri Felipe xril-riꞌ pa jun tinamit rubiniꞌan Azoto. Y chiriꞌ xutzꞌom chic cꞌa e jun rubey, xcꞌo-e pa tak tinamit nutzijolaꞌ ri utzilüj tzij richin colonic. Quiriꞌ xbün hasta que xapon cꞌa pa tinamit rubiniꞌan Cesarea.
\c 9
\s Tok ri Saulo xjalatüj ri rucꞌaslen
\p
\v 1 Jacꞌa ri achi ri rubiniꞌan Saulo man cꞌa ncꞌo tüj ri royoval catajnük chiquij ri hermanos, y nrajo-vi cꞌa nyerucamsaj. Romariꞌ rijaꞌ xbe cꞌa riqꞌuin ri nimalüj sacerdote,
\v 2 richin xberucꞌutuj-pe vuj chin, richin que tuya-e autoridad pa rukꞌaꞌ. Y riqꞌuin ri autoridad ri cꞌo chic pa rukꞌaꞌ nbe cꞌa pa tinamit Damasco, richin nyeꞌoc pa tak jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, richin nyeberucanola-pe ri quitzekleben ri Jesús, ri Bey. Y tok nyeril-pe, nyeruximila-pe y nyerucꞌün-pe cꞌa pa tinamit Jerusalén, si achiꞌaꞌ o ixokiꞌ, nbij cꞌa ri Saulo.
\v 3 Rijaꞌ rutzꞌamon cꞌa viaje. Y ja tok xa cꞌo chic apu chunakaj ri tinamit Damasco ri ncꞌatzinej que napon-vi, xka-ka cꞌa jun sük pariꞌ, jun sük ri petenük chilaꞌ chicaj.
\v 4 Y ri Saulo jariꞌ xtzak cꞌa pan ulef, y xracꞌaxaj cꞌa que cꞌo jun ri nchꞌo-pe chin, y nbij: Saulo, Saulo, ¿achique cꞌa roma tok atzꞌamon chꞌaꞌoj chuvij yin? xbij.
\p
\v 5 Y ri Saulo xucꞌutuj: ¿Rat achique cꞌa rat? xbij.
\p Pero ri nchꞌo cꞌa riqꞌuin ri Saulo xbij chin: Ja yin ri Jesús, y chuvij yin atzꞌamon-vi rubanic chꞌaꞌoj. Xa ayon cꞌa rat nasoc-aviꞌ, roma atzꞌamon chꞌaꞌoj chuvij. Xa ayon rat naya-aviꞌ chutzaꞌn ri puña, xbij chin.
\p
\v 6 Y ri Saulo nbarbot roma xbiriꞌ, xbij: Ajaf, ¿achique cꞌa ri cꞌuluman que ninbün ta yin? xbij.
\p Y ri Ajaf Jesús xbij chin: Cacatüj cꞌa e, y cabiyin cꞌa pa tinamit, y chiriꞌ nbix cꞌa chave achique ri cꞌuluman que nabün, xbix.
\p
\v 7 Y ri achiꞌaꞌ cꞌa ri ye rachibilan-e ri Saulo xenacanoꞌ, roma ncacꞌaxaj que cꞌo jun nchꞌo, pero man nquitzꞌet tüj achique riꞌ.
\v 8 Y jariꞌ tok ri Saulo xcatüj-e chiriꞌ pan ulef. Y tok xerujük ri runakꞌ-ruvüch, cꞌateriꞌ xunabej que xa man ntzuꞌun tüj. Romariꞌ tok xquiyukej xquicꞌuaj cꞌa pa tinamit Damasco.
\v 9 Oxiꞌ cꞌa kꞌij ri xbecꞌujeꞌ chiriꞌ. Y chi oxiꞌ kꞌij riꞌ moyirnük, y man jun chukaꞌ xvaꞌ nixta xutij.
\p
\v 10 Pero chiriꞌ pa Damasco cꞌo cꞌa jun takenel richin ri Jesucristo, ri rubiniꞌan Ananías. Y ri Ajaf Jesucristo xucꞌut cꞌa riꞌ chuvüch pa jun cachiꞌel achicꞌ, y xbij chin: ¡Ananías! xbij.
\p Y ri Ananías xbij: Jareꞌ yincꞌo chereꞌ, Ajaf, xbij rijaꞌ.
\p
\v 11 Y ri Ajaf xbij cꞌa chin: Cacatüj-e. Cabiyin cꞌa pa racho ri Judas, ri cꞌo pa jun bey ri nbix Choj chin. Chiriꞌ cꞌa tabecanoj-vi jun achi aj-Tarso y rubiniꞌan Saulo. Cabiyin cꞌa, roma vocomi, rijaꞌ ntajin cꞌa chubanic orar.
\v 12 Y chukaꞌ pa jun cachiꞌel achicꞌ xinbün chin que xutzꞌet que cꞌo jun achi rubiniꞌan Ananías ri xapon riqꞌuin, y xuyaꞌ rukꞌaꞌ pariꞌ richin que ntzuꞌun, xbij chin.
\p
\v 13 Tok xracꞌaxaj quiriꞌ ri Ananías, xbij: Ajaf, ye qꞌuiy cꞌa ri ye biyon chuve ri itzel rubanic ri jun achi riꞌ, ri ye rubanalun cheque ri hermanos ri yecꞌo pa tinamit Jerusalén.
\v 14 Y ri cꞌo chereꞌ pa tinamit Damasco vocomi, yoꞌon cꞌa pe chukaꞌ autoridad pa rukꞌaꞌ coma ri más nimalüj tak sacerdotes richin que nyeruxim-e conojel ri nquiya-vi akꞌij, xbij ri Ananías.
\p
\v 15 Y ri Ajaf Jesucristo xbij chin: Tabecanoj cꞌa ri Saulo, roma ja rijaꞌ ri nuchaꞌon richin nbe chukꞌalajrisasic ri nubiꞌ chiquivüch ri vinük ri xa man ye israelitas tüj, y richin que nbij chukaꞌ cheque ri reyes y ri vinük israelitas.
\v 16 Y ri jaruꞌ pokonül ri nberutijaꞌ roma ri nubiꞌ yin, cꞌa ja vi yin ri nquicꞌutun chuvüch.
\p
\v 17 Y ri Ananías xberucanoj na vi ri Saulo apeꞌ cꞌo-vi ri jay ri bin-vi-e chin. Ja tok cꞌo chic chiriꞌ pa jay riqꞌuin ri Saulo, xuyaꞌ cꞌa rukꞌaꞌ pariꞌ y xbij cꞌa chin: Hermano Saulo, ri Ajaf Jesús ri xucꞌut-riꞌ chavüch tok atzꞌamon-pe bey pa tinamit Damasco, xinrutük cꞌa pe aviqꞌuin richin que ncatzuꞌun jun bey chic, y richin que nka-pe chukaꞌ ri Lokꞌolüj Espíritu pan aviꞌ richin nunojsaj ri avánima, xbij ri Ananías chin.
\p
\v 18 Y jariꞌ tok pa tak runakꞌ-ruvüch ri Saulo xetzak-e cachiꞌel rij-cür, y xtzuꞌun chic jun bey. Y jariꞌ chukaꞌ xcatüj-e richin xban bautizar.
\v 19 Ja tok vaꞌinük chic, xunaꞌ que ri ruchukꞌaꞌ xtzolij-pe. Y ri Saulo xcꞌujeꞌ cꞌa ka caꞌi-oxiꞌ kꞌij quiqꞌuin ri hermanos yecꞌo chiriꞌ pa tinamit Damasco.
\s Ri Saulo nutzijoj pa tinamit Damasco que ri Jesús jariꞌ ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios
\p
\v 20 Y ri Saulo chanin cꞌa xutzꞌom rubixic cheque ri vinük pa tak jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, que ri Jesús jariꞌ ri Rucꞌajol ri Dios.
\v 21 Y conojel cꞌa ri vinük ri nyeꞌacꞌaxan richin ri Saulo, xsatz quicꞌuꞌx y nquibilaꞌ cꞌa pariꞌ: Cꞌayuf que nkayaꞌ kánima que jareꞌ ri mismo achi ri juis kꞌoxomül xbün cheque ri nquiya-vi rukꞌij ri Jesús chiriꞌ pa tinamit Jerusalén y xbün cheque que xquicꞌusaj pokonül. Y vocomi xka-pe chereꞌ pa Damasco richin que ye ximon nyerucꞌuaj-e ri nquiyaꞌ rukꞌij ri Jesús, y nyeberuyaꞌ pa quikꞌaꞌ ri más nimalüj tak sacerdotes, nquibij.
\p
\v 22 Pero ri Saulo xcꞌuje-e más ruchukꞌaꞌ, y man nuyaꞌ tüj can rutzijosic ri rutzij ri Dios. Y nukꞌalajrisaj cꞌa que ri Jesús jariꞌ ri Cristo, ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios. Y roma cꞌa riꞌ ri israelitas ri yecꞌo chiriꞌ pa tinamit Damasco man nquil tüj cꞌa achique nquinuc pariꞌ ri Saulo.
\s Tok ri Saulo xel-pe pa tinamit Damasco
\p
\v 23 Y cꞌo yan chic cꞌa kꞌij xcꞌujeꞌ ri Saulo chiriꞌ pa tinamit Damasco, tok ri israelitas xquinuc que nquicamsaj.
\v 24 Pero ri quinucun pariꞌ xapon rutzijol riqꞌuin rijaꞌ. Y ri vinük ri nyejoꞌon nyecamsan ri Saulo, chi pakꞌij y chi chakꞌaꞌ coyoben cꞌa chi tak puertas apeꞌ nyeꞌoc-apu y nyeꞌel-e pa tinamit, richin nquicamsaj.
\v 25 Pero ri hermanos, pa jun akꞌaꞌ xquiya-e ri Saulo chupan jun chacüch nim, y xquikasaj-ka riqꞌuin jun lazo chuvüch ri jun nimalüj tzꞌak ri rusutin rij ri tinamit. Y xbe.
\s Tok ri Saulo xcꞌujeꞌ pa tinamit Jerusalén
\p
\v 26 Y ja tok ri Saulo xapon pa tinamit Jerusalén, xrajoꞌ cꞌa xcꞌujeꞌ ta quiqꞌuin ri hermanos ri yecꞌo chiriꞌ. Pero rijeꞌ xquixbij-quiꞌ chuvüch, roma man jani tüj quiyoꞌon cánima riqꞌuin que ri Saulo jalatajnük chic ri rucꞌaslen y jun takenel chic richin ri Jesús.
\v 27 Jacꞌa ri jun hermano rubiniꞌan Bernabé, xucꞌuaj ri Saulo quiqꞌuin ri apóstoles. Y ri Bernabé xutzijoj cꞌa cheque que ri Saulo xchꞌo cꞌa ri Ajaf riqꞌuin, que xucꞌut cꞌa riꞌ chuvüch tok rutzꞌamon-e bey pa tinamit Damasco, y que ri Saulo chukaꞌ man xuxbij tüj riꞌ xutzijoj ri Ajaf Jesús cheque ri vinük ri yecꞌo chiriꞌ pa tinamit Damasco, xbij ri Bernabé cheque ri apóstoles.
\v 28 Cꞌateriꞌ xquicꞌün ruvüch, y romariꞌ ri Saulo xcꞌuje-ka chiriꞌ pa tinamit Jerusalén, y apeꞌ na cꞌa nyebe-vi ri apóstoles, cachibilan-e ri Saulo.
\v 29 Y man jun cꞌa xbiriꞌ riqꞌuin rijaꞌ richin nukꞌalajrisaj ri Ajaf cheque ri vinük. Nutzꞌom cꞌateriꞌ riqꞌuin tzij quiqꞌuin ri israelitas ri nyechꞌo pa quichꞌabül ri aj-Grecia, pariꞌ ri rutzij ri Dios. Pero ri israelitas cꞌa reꞌ xa nquicanoj cꞌa jun rubanic richin nquicamsaj.
\v 30 Romariꞌ, tok ri hermanos xquinabej ri nquinuc ri vinük chirij ri Saulo, xquicꞌuaj cꞌa e cꞌa pa jun tinamit rubiniꞌan Cesarea. Y tok yecꞌo chic chiriꞌ pa Cesarea, xquitük cꞌa e cꞌa pa rutinamit rubiniꞌan Tarso.
\p
\v 31 Y ri tiempo riꞌ, ri hermanos ri yecꞌo pa tak tinamit chiriꞌ pa ruchꞌulef Judea, pa ruchꞌulef Galilea y pa ruchꞌulef Samaria, man cꞌa nquicꞌusaj tüj chic ri pokonül. Xa quitzꞌamon cꞌa nyeqꞌuiy chupan ri rutzij ri Dios, y nquixbij cꞌa quiꞌ nyemacun chuvüch ri Ajaf, y xeqꞌuiyür juis roma ri ruchukꞌaꞌ ri Lokꞌolüj Espíritu.
\s Tok ri Pedro xucꞌachojrisaj ri Eneas
\p
\v 32 Y ja tok ri Pedro elenük chiquitzꞌetic ri hermanos ri yecꞌo pa chꞌaka chic tinamit, xapon cꞌa chukaꞌ quiqꞌuin ri yecꞌo chiriꞌ pa tinamit rubiniꞌan Lida.
\v 33 Y chupan ri tinamit riꞌ xberilaꞌ jun achi rubiniꞌan Eneas, y cꞌo yan cꞌa ocho junaꞌ cotzꞌol-pe. Ri achi cꞌa reꞌ man ntiquer tüj nsilon ruchꞌacul.
\v 34 Roma cꞌa riꞌ ri Pedro xbij chin ri achi rubiniꞌan Eneas: Ja ri Jesucristo ri ncacꞌachojrisan. Cacatüj cꞌa, y tabana-e rucꞌojlen la avarabül, xbij ri Pedro chin.
\p Y ri Eneas jariꞌ xpaꞌe-e.
\v 35 Y juis cꞌa vinük ri aj-Lida y aj-Sarón ri xetzꞌeton que ri Eneas xcꞌachoj. Y ri vinük reꞌ xquitakej ri Ajaf Jesús y xjalatüj quicꞌaslen.
\s Tok ri Pedro xucꞌasoj jun ri ixok camnük chic
\p
\v 36 Chupan ri tinamit rubiniꞌan Jope, ri tiempo riꞌ cꞌo cꞌa jun hermana rubiniꞌan Tabita, y Dorcas nbix chin pa chꞌabül griego. Ri ri ixok cꞌa reꞌ juis jabel quiqꞌuin ri vinük, rijaꞌ nyerutolaꞌ cꞌa ri vinük ri man jun quichajin.
\v 37 Y chupan cꞌa ri kꞌij riꞌ ri Dorcas xutzꞌom yabil, y xcom. Y tok chꞌajchꞌojin y vekon chic, ri ruchꞌacul xucꞌuꞌüx cꞌa e pa jun jay pa rucaꞌn piso.
\v 38 Y ri tinamit Jope man nüj tüj cꞌa quicojol riqꞌuin ri tinamit Lida, ri lugar apeꞌ cꞌo-vi jun caꞌi-oxiꞌ kꞌij ri Pedro. Y ri hermanos ri yecꞌo pa Jope, roma xcacꞌaxaj que ri Pedro cꞌo pa Lida, xequitük cꞌa e caꞌiꞌ achiꞌaꞌ riqꞌuin, richin xbequibij chin: Tabanaꞌ favor catampe chanin pa Jope, roma ncacꞌatzin cheke, xquibij chin.
\p
\v 39 Y ri Pedro xbe cꞌa quiqꞌuin pa tinamit Jope. Tok xeꞌapon, ri Pedro xucusüs cꞌa pa jay apeꞌ liꞌan-vi ri camnük. Y ri malcaniꞌaꞌ tak ixokiꞌ xeꞌapon riqꞌuin ri Pedro, nyeꞌokꞌ y nquicꞌutulaꞌ cꞌa apu chuvüch, ri tziük ri xerubanalaꞌ ri Dorcas tok cꞌa cꞌüs na.
\v 40 Y ri Pedro xbij cꞌa cheque conojel ri yecꞌo riqꞌuin, que queꞌel-e baꞌ. Y tok quiriꞌ quibanun, rijaꞌ xxuque-ka, y xbün cꞌa orar. Y xutzꞌet-apu ri camnük, y xbij: Tabita, cacatüj.
\p Y ri ixok riꞌ jariꞌ xbetzuꞌun-pe, y tok xutzꞌet cꞌa que cꞌo ri Pedro, xcatüj-pe.
\v 41 Ri Pedro xutzꞌom cꞌa apu rukꞌaꞌ ri ixok richin xpaꞌeꞌ. Y ri Pedro xeroyoj cꞌa ri malcaniꞌaꞌ tak ri ixokiꞌ y ri chꞌaka chic hermanos, richin xberuya-pe ri Dorcas cheque. Rijaꞌ man cꞌa camnük tüj chic.
\v 42 Y ri xbanatüj reꞌ, xetamüx cꞌa coma conojel vinük ri yecꞌo chiriꞌ pa tinamit Jope, y ye juis cꞌa vinük xetaken ri Ajaf Jesús chiriꞌ.
\v 43 Y ri Pedro qꞌuiy cꞌa kꞌij ri xcꞌuje-ka quiqꞌuin, chiriꞌ pa tinamit Jope. Xcꞌujeꞌ pa racho jun achi rubiniꞌan Simón, ri ntzacon y nakꞌoman quij quitzꞌumal chico.
\c 10
\s Ri Pedro ntak royoxic roma jun achi rubiniꞌan Cornelio
\p
\v 1 Y pa tinamit rubiniꞌan Cesarea cꞌo cꞌa jun achi rubiniꞌan Cornelio, y rijaꞌ jun Capitán. Yecꞌo cꞌa jun ciento soldados pa rukꞌaꞌ, y ri molaj soldados riꞌ ye richin ri molaj soldados ri aj-Italia nbix cheque.
\v 2 Ri Cornelio y ri ye aj pa racho ye yoꞌol cꞌa rukꞌij ri Dios, y nquixbij cꞌa quiꞌ nyemacun chuvüch ri Dios. Y rijaꞌ chi jumul cꞌa nbün orar, y qꞌuiy cꞌa nyerutola-vi ri vinük ri man jun quichajin.
\v 3 Y pa jun xkakꞌij tok rubanun chic laꞌük las tres, rijaꞌ pa jun cachiꞌel achicꞌ jabel xutzꞌet que cꞌo jun ángel richin ri Dios ri xoc-apu riqꞌuin, y xbij chin: ¡Cornelio! xbij ri ángel riꞌ.
\p
\v 4 Y ri Cornelio xeꞌ rucaꞌyen cꞌa ri ángel, y juis ruxbin-riꞌ. Y xbij chin ri ángel: ¿Achique cꞌa ri najoꞌ? xbij.
\p Y ri ángel xbij chin: Ri oraciones ri nyeꞌabün ye kajnük chuvüch ri Dios, y quiriꞌ chukaꞌ kajnük chuvüch ri nyeꞌatoꞌ ri vinük ri ncꞌatzin quitoꞌic, y romariꞌ ri Dios ncarucꞌuxlaꞌaj-pe vocomi.
\v 5 Romariꞌ vocomi queꞌatakaꞌ cꞌa e achiꞌaꞌ cꞌa pa tinamit Jope richin quebe chiroyoxic ri Simón ri nbix chukaꞌ Pedro chin.
\v 6 Y rijaꞌ cꞌo cꞌa pa racho ri jun achi rubiniꞌan chukaꞌ Simón, ri Simón ri ntzacon y nakꞌoman quij quitzꞌumal chico, y cꞌo racho chuchiꞌ ri mar. Y ja tok nka-pe ri Pedro aviqꞌuin, nbij cꞌa chave ri ncꞌatzin que nabün, xbij ri ángel chin ri Cornelio.
\p
\v 7 Y tok ri ángel ri xchꞌo can chin ri Cornelio benük chic, ri Cornelio xeroyoj cꞌa ye caꞌiꞌ rusamajelaꞌ y jun soldado ri jun yoꞌol chukaꞌ rukꞌij ri Dios. Ri soldado cꞌa reꞌ, jareꞌ ri chi jumul cꞌo riqꞌuin ri Cornelio, y nbün chukaꞌ ri nbix chin.
\v 8 Y ri Cornelio xutzijoj cꞌa ronojel cheque, achique xbij ri ángel chin, y xerutük-e cꞌa pa tinamit Jope.
\p
\v 9 Y rucaꞌn kꞌij chin ri quitzꞌamon-e bey ri achiꞌaꞌ, xa baꞌ chic cꞌa chiquivüch richin nyeꞌapon-apu pa tinamit Jope, colopeꞌ pa nicꞌaj-kꞌij cꞌa riꞌ. Jariꞌ tok ri Pedro xjoteꞌ cꞌa e pa ruqꞌuisbül-e chin ri jay, richin xberubanaꞌ orar.
\v 10 Rijaꞌ juis cꞌa nnum chic rupan, y nrajoꞌ cꞌa nvaꞌ yan. Y riqꞌuin cꞌa ri royoben richin nchojmirsüs ri nvaꞌ, ri Dios jariꞌ xbün chin ri Pedro que xbün cachiꞌel jun achicꞌ.
\v 11 Rijaꞌ xutzꞌet cꞌa que ri caj jakatajnük, y chilaꞌ cꞌa nka-vi-pe jun nimalüj cachiꞌel cꞌul, ri ye tzꞌamalon ri cajiꞌ rutzaꞌn. Y kꞌalüj que cꞌo ri petenük chupan, roma chꞌokochꞌic banun. Y ri cachiꞌel cꞌul rutzꞌamon-pe kajin chuvüch ri ruchꞌulef.
\v 12 Y tok kajnük chic cꞌa pe, ri Pedro xutzꞌet cꞌa que chupan yecꞌo-pe ronojel quivüch chico. Yecꞌo ri chico ri cajiꞌ cakün, yecꞌo ri chꞌipaꞌ ri nyebe chicaj y chꞌaka chic quivüch chico. Y xajan que ri israelitas xtiquicꞌux.
\v 13 Y jariꞌ tok ri Pedro xracꞌaxaj que cꞌo jun ri nchꞌo chin, y nbij cꞌa: Pedro, cacatüj. Queꞌacamsaj chico, y tacꞌuxuꞌ, xbix.
\p
\v 14 Y ri Pedro xbij: Ajaf, yin man nyencꞌux tüj ri chico reꞌ. Yin man jun bey ye cꞌuxun tüj ri chico cachiꞌel reꞌ, ri ye cꞌutun chinuvüch que man ye chꞌajchꞌoj tüj, ri xa xajan richin nyecꞌux, xbij.
\p
\v 15 Y ri jun cꞌa ri nchꞌo riqꞌuin ri Pedro, xbij cꞌa pe chin pa rucaꞌn mul: Ronojel ri chꞌajchꞌojrisan chic pe roma ri Dios, chꞌajchꞌoj vi riꞌ, y man cꞌa tabij que xajan.
\p
\v 16 Oxiꞌ mul cꞌa ri xbitüj quiriꞌ, y cꞌateriꞌ ri nimalüj cachiꞌel cꞌul xtzolij-e chicaj.
\v 17 Ri Pedro cꞌa cꞌo na cꞌa chiriꞌ, y man nril tüj achique nunuc pariꞌ ri cachiꞌel achicꞌ ri xbün tok ri achiꞌaꞌ ri ye takon-e roma ri Cornelio jariꞌ xeꞌapon, nquicanoj cꞌa ri racho ri achi rubiniꞌan Simón. Y tok xquil ri jay ri achiꞌaꞌ ri ye takon-e,
\v 18 xquicꞌutuj cꞌa apu si chiriꞌ cꞌo-vi ri Simón ri nbix chukaꞌ Pedro chin.
\v 19 Y roma ri Pedro cꞌa ntajin na chunuquic pariꞌ ri cachiꞌel achicꞌ, ja ri Lokꞌolüj Espíritu ri xbin chin: Yecꞌo ye oxiꞌ achiꞌaꞌ ri ncatquicanoj.
\v 20 Cacatüj cꞌa e y caka-ka quiqꞌuin, y chukaꞌ man tapokonaj ncabe quiqꞌuin, roma ja yin xintakon-pe quichin cꞌa chereꞌ aviqꞌuin.
\p
\v 21 Y ri Pedro xbeka-vi-pe quiqꞌuin ri ye oxiꞌ achiꞌaꞌ ri ye takon-e roma ri Cornelio, y xbij cheque: Ja yin ri Pedro ri nquinicanoj. ¿Achique cꞌa roma tok rix petenük chinucanoxic? xbij.
\p
\v 22 Y ri achiꞌaꞌ xquibij chin ri Pedro: Jun Capitán rubiniꞌan Cornelio roj rutakon cꞌa pe chiꞌavoyoxic. Y ri achi cꞌa reꞌ jun achi choj rucꞌaslen, jun achi ri nuxbij-riꞌ nmacun chuvüch ri Dios. Y conojel ri vinük israelitas juis ncajoꞌ, y jabel nyechꞌo chin. Y cꞌo cꞌa jun lokꞌolüj ángel ri xchꞌo-pe riqꞌuin ri Cornelio, y ri ángel reꞌ xbij can chin que caroyoj rat, y tracꞌaxaj ri achique nabij chin. Roma cꞌa riꞌ xojpuꞌu chiꞌavoyoxic, xquibij ri achiꞌaꞌ ye takon-e.
\p
\v 23 Y ri Pedro xerucusaj-apu pa jay ri achiꞌaꞌ riꞌ, richin nyecꞌujeꞌ ka ri jun akꞌaꞌ chiriꞌ. Y pa rucaꞌn kꞌij, ri Pedro xbe na vi quiqꞌuin ri achiꞌaꞌ ye petenük cꞌa pa tinamit Cesarea. Y yecꞌo cꞌa hermanos ri aj chiriꞌ pa tinamit Jope xetzeke-e chirij ri Pedro.
\p
\v 24 Y cꞌa pa rucaꞌn kꞌij chin ri queꞌel-pe pa Jope, cꞌateriꞌ xeꞌapon pa tinamit Cesarea. Y chupan ri tinamit riꞌ, ri Cornelio ye royon cꞌa ri ye roxpochel y chukaꞌ ye royon vinük ri juis nyerujoꞌ, y ye coyoben-apu ri Pedro.
\v 25 Y tok ri Pedro ntoc cꞌa apu pa racho ri Cornelio, ri Cornelio xbexuqueꞌ chuvüch. Quereꞌ rucꞌulic xbün-apu, y richin chukaꞌ xuya-apu rukꞌij.
\v 26 Pero ri Pedro richin xuyüc, xbij cꞌa chin: Capaꞌeꞌ. Man cꞌa caxuqueꞌ chinuvüch yin richin nayaꞌ nukꞌij, roma yin xa jun chukaꞌ vinük cachiꞌel rat.
\p
\v 27 Y ri Pedro y ri Cornelio nyetzijon cꞌa, xeꞌoc-apu pa jay. Y ja tok xeꞌoc-apu pa jay, jariꞌ tok ri Pedro xutzꞌet que ye qꞌuiy vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ.
\v 28 Y rijaꞌ xbij cꞌa cheque ri vinük riꞌ: Rix jabel vi ivetaman que roj israelitas man cꞌa yoꞌon tüj kꞌij cheke que junan kavüch iviqꞌuin y nkujoc ta pa tak ivacho rix ri xa man rix israelitas tüj. Pero ri Dios xucꞌut cꞌa chinuvüch que man cꞌuluman tüj que ninbij chin jun vinük, xa roma man israelita tüj, que man chꞌajchꞌoj tüj.
\v 29 Romariꞌ, xe cꞌa xeꞌapon ri achiꞌaꞌ ri ye itakon-e richin yinquibecoyoj, man jun cꞌa xinbij que man nquipuꞌu tüj, xa jariꞌ xinpuꞌu quiqꞌuin. Y vocomi ninjoꞌ cꞌa ninvetamaj achique roma tok xintük voyoxic, xbij ri Pedro.
\p
\v 30 Pero jariꞌ xchꞌo-apu ri Cornelio, y xbij cꞌa: Pa cajiꞌ kꞌij can, ri cachiꞌel hora reꞌ, ri las tres, tok yin man yin vaꞌinük tüj cꞌa richin ninbün orar ri nkakꞌij, jariꞌ tok jun cachiꞌel achi, nyiquiyot rutziek, xucꞌut-riꞌ chinuvüch.
\v 31 Y xbij cꞌa chuve: Cornelio, ri Dios utz racꞌaxan ri a-oración, y chukaꞌ kajnük chuvüch ri Dios que nyeꞌatoꞌ ri vinük ri ncꞌatzin quitoꞌic y romariꞌ ncarucꞌuxlaꞌaj cꞌa pe.
\v 32 Y queꞌatakaꞌ cꞌa e achiꞌaꞌ cꞌa pa tinamit Jope richin nyebe chiroyoxic ri Simón ri nbix chukaꞌ Pedro chin, y cꞌo pa racho jun achi rubiniꞌan chukaꞌ Simón. Y ri jun Simón reꞌ cꞌo racho chunakaj ri mar, y ntzacon y nakꞌoman chukaꞌ quij quitzꞌumal chico. Y tok ri Pedro nka-pe aviqꞌuin, cꞌo cꞌa ri nbij-pe chave, xbij ri ángel riꞌ.
\v 33 Romariꞌ jariꞌ xintük acanoxic, y matiox cꞌa que xapuꞌu. Y chuvüch vi cꞌa ri Dios nkucꞌo-vi konojel ri kamolon-kiꞌ chereꞌ, y nkajoꞌ cꞌa nkacꞌaxaj ri nakꞌalajrisaj chikavüch, ri ja ri Dios biyon chave richin takꞌalajrisaj rat, xbij ri Cornelio chin ri Pedro.
\s Tok ri Pedro nutzijoj chic ri Jesucristo pa racho ri Cornelio
\p
\v 34 Y ri Pedro jariꞌ xutzꞌom nchꞌo, y xbij: Ketzij cꞌa ncꞌulun chinuvüch que ri Dios junan rubanun cheke konojel. Man xe tüj jun tinamit nrajoꞌ, y nyeretzelaj ta can ri chꞌaka chic. Man quiriꞌ tüj nbün.
\v 35 Achique ta na ri katinamit chiriꞌ, ri Dios utz nkurutzꞌet konojel, xaxe si nkaxbij-kiꞌ que nkumacun chuvüch y ye choj chuvüch ri nyekabanalaꞌ.
\v 36 Y ri Dios xutük cꞌa pe ri Jesucristo chereꞌ chuvüch ri ruchꞌulef, ri Jesucristo ri Kajaf konojel roj vinük, y xutzijoj-ka-pe ri utzilüj tzij richin colonic, ri nyoꞌon uxlanen pa tak kánima. Y chikacojol cꞌa roj israelitas xutzijoj-vi-ka-pe.
\v 37 Rix riꞌ nka-pe chiꞌicꞌuꞌx ronojel cꞌa ri xbanatüj ri tiempo riꞌ pa ronojel ruchꞌulef Judea. Pa nabey, ja ri Juan ri Bautista ri xtzijon ri rutzij ri Dios y xerubün bautizar ri vinük. Y cꞌateriꞌ ja ri Jesús ri xbetzꞌucutüj rutzijosic ri rutzij ri Dios pa ruchꞌulef Galilea.
\v 38 Y ivetaman chukaꞌ riꞌ que ri Jesús ri aj-Nazaret, cꞌo-vi ri Lokꞌolüj Espíritu riqꞌuin, ri yoꞌon-pe chin roma ri Dios, y romariꞌ cꞌo-vi ruchukꞌaꞌ pa rukꞌaꞌ. Y xe cꞌa ri utz ri xerubanalaꞌ cheque ri vinük. Xerucꞌachojrisalaꞌ chukaꞌ vinük ri ye tzꞌamon roma ri itzel-vinük. Quereꞌ ri xerubanalaꞌ ri Jesús, roma cꞌo-vi ri Dios riqꞌuin.
\v 39 Y ri jaruꞌ ri xerubanalaꞌ ri Jesús pa tinamit Jerusalén y pa chꞌaka chic lugar richin ri ruchꞌulef Judea, xkatzꞌet cꞌa roj ri apóstoles richin rijaꞌ. Y jariꞌ ri nkutajin chukꞌalajrisasic chiquivüch ri vinük. Ri Jesús xbajix cꞌa chuvüch jun cruz richin xcamsüs.
\v 40 Y pa rox kꞌij chin ri xcamsüs, ri Dios xucꞌasoj-pe chiquicojol ri caminakiꞌ. Y ja tok cꞌastajnük chic pe, xbün chin que xucꞌutula-riꞌ.
\v 41 Y man cꞌa chiquivüch tüj achique na vinük xucꞌut-riꞌ, xaxe chikavüch roj ri runucun-vi-pe ri Dios pa kaviꞌ ri ojer que nkakꞌalajrisaj ri cꞌastajbül richin ri Jesús. Y junan cꞌa xojvaꞌ riqꞌuin ri Jesús, tok cꞌastajnük chic pe chiquicojol ri caminakiꞌ.
\v 42 Y rijaꞌ juis cꞌa xuchilabej can cheke que tikatzijoj ri rubiꞌ rijaꞌ y tikakꞌalajrisaj que ri Dios xbün chin que ja rijaꞌ ri nbanun juzgar pa quiviꞌ ri vinük ri ye cꞌüs y pa quiviꞌ chukaꞌ ri vinük ri ye camnük chic e.
\v 43 Ojer cꞌa ri bitajnük can coma ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios, que conojel cꞌa ri nyetaken richin ri Jesús, ncuyutüj quimac. Quiriꞌ ri quibin can pariꞌ ri Jesús ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can tiempo.
\s Tok ri Lokꞌolüj Espíritu xka-pe pa quiviꞌ ri vinük man ye israelitas tüj
\p
\v 44 Y ntajin nchꞌo cꞌa ri Pedro chiquivüch ri vinük ri quimolon-quiꞌ pa racho ri Cornelio, tok ri Lokꞌolüj Espíritu jariꞌ xka-pe pa quiviꞌ ri nyeꞌacꞌaxan richin.
\v 45 Romariꞌ ri israelitas, ri hermanos ri ye petenük chirij ri Pedro, xsatz quicꞌuꞌx tok xquitzꞌet que ri Lokꞌolüj Espíritu nspüs-pe chukaꞌ cheque ri vinük riꞌ y rijeꞌ xa man ye israelitas tüj.
\v 46 Roma ri hermanos ye israelitas nyecacꞌaxaj cꞌa ri hermanos ri xa man ye israelitas tüj, que nyechꞌo pa chꞌaka chic chꞌabül ri man quetamalon tüj y nquiyaꞌ rukꞌij ri Dios.
\v 47 Y ri Pedro xbij cꞌa: ¿Cꞌo ta comi jun nbin que man queban bautizar ri xquicꞌul yan ri Lokꞌolüj Espíritu cachiꞌel ri xkacꞌul chukaꞌ roj? xbij.
\p
\v 48 Y ri Pedro xbij cꞌa que queban bautizar ri Cornelio y conojel ri quimolon-quiꞌ riqꞌuin. Y pa rubiꞌ cꞌa ri Ajaf Jesús queban bautizar. Y ri hermanos ri xeban bautizar, xquicꞌutuj cꞌa chin ri Pedro que ticꞌuje-ka caꞌi-oxiꞌ kꞌij quiqꞌuin.
\c 11
\s Ri Pedro nutzijoj ri xbanatüj riqꞌuin ri Cornelio
\p
\v 1 Y ri apóstoles y ri chꞌaka chic hermanos ri yecꞌo pa ruchꞌulef Judea xcacꞌaxaj cꞌa que yecꞌo vinük ri man ye israelitas tüj ri xetaken ri rutzij ri Dios.
\v 2 Romariꞌ, tok ri Pedro xtzolij chic cꞌa pa tinamit Jerusalén, ri hermanos ye israelitas ri nyebin que ncꞌatzinej que nban ri circuncisión cheque ri chꞌaka chic hermanos, ri jun retal ri xquibün ri israelitas pa ruchꞌacꞌul jun acꞌual alaꞌ o achi que ja richin ri tinamit ri Dios stapeꞌ (aunque) man ye israelitas tüj, xechꞌojin chuvüch ri Pedro,
\v 3 y xquibij cꞌa chin: ¿Achique cꞌa roma tok rat xatapon quiqꞌuin ri vinük ri xa man banun tüj ri circuncisión cheque? ¿Y achique cꞌa roma xavaꞌ chukaꞌ quiqꞌuin? Xajan que quiriꞌ nkabün quiqꞌuin ri vinük man ye israelitas tüj, xquibij chin.
\p
\v 4 Jariꞌ tok ri Pedro pa rucholajen xutzꞌom rubixic cheque pariꞌ ri xbanatüj. Rijaꞌ xbij cꞌa:
\v 5 Yin ja pa tinamit Jope yincꞌo-vi chiriꞌ. Y ja tok nquitajin riqꞌuin oración, xintzꞌet pa jun cachiꞌel achicꞌ que cꞌo jun nimalüj cachiꞌel cꞌul ri ye tzꞌamalon ri cajiꞌ rutzaꞌn. Y kꞌalüj que cꞌo ri petenük chupan roma chꞌokochꞌic banun, y rutzꞌamon cꞌa pe kajen ri chilaꞌ chicaj y nka-pe cꞌa viqꞌuin.
\v 6 Y ja tok nutzꞌeton-nutzꞌeton, xintzꞌet cꞌa que xa ronojel quivüch chico ye petenük chupan ri jun nimalüj cachiꞌel cꞌul riꞌ. Yecꞌo chico ri cajiꞌ cakün, que cꞌuxunel y man cꞌuxunel tüj. Yecꞌo chꞌipaꞌ y chꞌaka chic quivüch chico.
\v 7 Y xinvacꞌaxaj cꞌa que cꞌo jun ri nchꞌo-pe chuve, y nbij cꞌa: Pedro, cacatüj. Queꞌacamsaj ri chico, y tacꞌuxuꞌ, xbij.
\v 8 Jacꞌa yin xinbij chin ri xchꞌo-pe chuve: Ajaf, yin man nyencꞌux tüj ri chico reꞌ. Yin man jun bey ncꞌuxun tüj chico cachiꞌel reꞌ, roma xa cꞌutun chinuvüch que man ye chꞌajchꞌoj tüj, que xajan si nyencꞌux tüj, xbij.
\v 9 Pero ri jun cꞌa ri nchꞌo viqꞌuin, xchꞌo chic cꞌa pe chuve jun bey chilaꞌ chicaj, y xbij: Ronojel ri chꞌajchꞌojrisan chic pe roma ri Dios, chꞌajchꞌoj vi riꞌ, y man tabij cꞌa que xajan, xbij can chuve.
\v 10 Y oxiꞌ cꞌa mul ri xbitüj quiriꞌ, y cꞌateriꞌ ri jun nimalüj cachiꞌel cꞌul riꞌ xtzolij chic cꞌa e chicaj.
\v 11 Y jari-jariꞌ nintzꞌet-ka yin riꞌ, tok ja yan riꞌ yecꞌo ye oxiꞌ achiꞌaꞌ xeꞌapon pa ruchiꞌ ri jay apeꞌ yincꞌo-vi, yinquicanoj. Ri achiꞌaꞌ cꞌa reꞌ ye takon roma ri Cornelio, ri jun achi ri cꞌo pa tinamit Cesarea.
\v 12 Y ri Lokꞌolüj Espíritu xbij cꞌa chuve que man tinpatzꞌej nquibe quiqꞌuin roma xa ja rijeꞌ man ye israelitas tüj. Y chukaꞌ ri vakiꞌ (seis) hermanos reꞌ xetzekeꞌ cꞌa e chuvij. Y xojapon na vi pa racho ri achi rubiniꞌan Cornelio.
\v 13 Y rijaꞌ xutzꞌom cꞌa rutzijosic cheke que cꞌo jun ángel ri xucꞌut-riꞌ chuvüch pa racho, y que ri ángel riꞌ paꞌül-apu riqꞌuin tok xbij chin: Queꞌatakaꞌ cꞌa e achiꞌaꞌ cꞌa pa tinamit Jope chiroyoxic ri Simón ri nbix chukaꞌ Pedro chin.
\v 14 Y ja rijaꞌ cꞌa ri nbin chave achique rubanic nabün richin quiriꞌ ncacolotüj rat y ri ye aj pan avacho, xbix cha can roma ri ángel.
\v 15 Y tok yin xintzꞌom nquichꞌo chuvüch ri Cornelio y chiquivüch ri vinük ri yecꞌo-apu riqꞌuin, xka-pe cꞌa ri Lokꞌolüj Espíritu pa quiviꞌ, cachiꞌel cꞌa tok ri xka-pe pa kaviꞌ roj pa nabey.
\v 16 Y romariꞌ xka-pe cꞌa chinucꞌuꞌx ri tzij ri rubin can ri Ajaf Jesús, que ri Juan riqꞌuin yaꞌ xerubün bautizar ri vinük. Jacꞌa rix riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu nyixban bautizar, xbix can rijaꞌ.
\v 17 Si ja ri Dios ri xyoꞌon ri Lokꞌolüj Espíritu pa quiviꞌ ri vinük riꞌ, cachiꞌel xbün chukaꞌ cheke roj ri kataken ri Ajaf Jesucristo, ¿achique ta cꞌa xtinchꞌojij yin chin ri Dios?
\p
\v 18 Y tok ri hermanos ri yecꞌo pa tinamit Jerusalén cacꞌaxan chic ka ri xbij ri Pedro cheque, man xechꞌo tüj chic apu. Ri hermanos riꞌ nquiyaꞌ cꞌa rukꞌij ri Dios, y nquibij cꞌa: Ri Dios xuyaꞌ cꞌa chukaꞌ kꞌij cheque ri man ye israelitas tüj richin que nquitzolij-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin rijaꞌ, richin que nquil quicꞌaslen chi jumul, xbij cheque.
\s Ye qꞌuiy ri nyetaken richin ri Jesucristo pa tinamit Antioquía
\p
\v 19 Y ja tok xcꞌulachitüj ri rucamic ri Esteban, jariꞌ tok ri hermanos xquitij pokonül pa quikꞌaꞌ ri nyeꞌetzelan quichin. Y romariꞌ tok yecꞌo xebe cꞌa pa ruchꞌulef Fenicia, yecꞌo chukaꞌ xebe cꞌa pa ruchꞌulef Chipre, y yecꞌo xebe cꞌa pa tinamit Antioquía, y nquitzijoj cꞌa ri rutzij ri Dios xaxe cheque ri vinük ri ye israelitas vi.
\v 20 Pero yecꞌo cꞌa chꞌaka achiꞌaꞌ ri ye aj pa ruchꞌulef Chipre y ye aj pa tinamit Cirene ri xeꞌapon pa tinamit Antioquía, y man xe tüj cꞌa cheque ri vinük israelitas xquitzijoj-vi ri utzilüj rutzij ri Ajaf Jesús ri ncꞌamon-pe colonic, xa xquitzijolaꞌ cꞌa chukaꞌ cheque ri vinük ri xa man ye israelitas tüj.
\v 21 Ri ruchukꞌaꞌ ri Ajaf Dios cꞌo-vi quiqꞌuin ri achiꞌaꞌ riꞌ. Romariꞌ tok ye juis cꞌa ye qꞌuiy vinük ri xetaken ri Ajaf. Xquitzolij cꞌa pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Ajaf Jesucristo.
\p
\v 22 Y ronojel cꞌa reꞌ xapon rutzijol quiqꞌuin ri hermanos ri yecꞌo pa tinamit Jerusalén. Y ri hermanos reꞌ xquichilabej cꞌa chin ri Bernabé que tibiyin cꞌa pan Antioquía.
\v 23 Y tok ri Bernabé xapon, xutzꞌet cꞌa que ri Dios ruyoꞌon-vi cꞌa rukꞌaꞌ pariꞌ ri quisamaj ri hermanos. Romariꞌ juis xquicot ránima ri Bernabé, y xbij cꞌa cheque conojel que tiya-vi cánima riqꞌuin ri Ajaf Jesucristo, y que riqꞌuin ronojel cánima quecꞌujeꞌ riqꞌuin.
\v 24 Ri Bernabé, jun achi cꞌa ri ruyoꞌon ránima riqꞌuin ri Dios, y nojnük-vi chukaꞌ ri ránima riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu. Rijaꞌ jun utzilüj achi. Y ri vinük ri xetaken ri Ajaf Jesucristo, juis ye qꞌuiy. Quiriꞌ cꞌa xbanatüj chupan ri kꞌij riꞌ.
\p
\v 25 Y ri Bernabé xbe cꞌa pa tinamit Tarso, chucanoxic ri Saulo. Y tok ri Bernabé xril-pe, xucꞌün cꞌa pe pan Antioquía.
\v 26 Y chiriꞌ xecꞌuje-vi quiqꞌuin ri hermanos. Jun junaꞌ cꞌa ri xecꞌujeꞌ quiqꞌuin, roma rijeꞌ xequitijoj cꞌa juis vinük riqꞌuin ri rutzij ri Dios. Y chiriꞌ cꞌa pan Antioquía ri nabey xbix-vi cristianos cheque ri ye tzeklebey richin ri Jesucristo.
\p
\v 27 Y chupan cꞌa ri tiempo riꞌ, yecꞌo cꞌa chꞌaka hermanos ri nyekꞌalajrisan ri nbix cheque roma ri Dios. Ri hermanos cꞌa reꞌ xeꞌel-e pa tinamit Jerusalén, y xebe cꞌa pa tinamit Antioquía.
\v 28 Y jun cꞌa cheque ri hermanos riꞌ, ja ri Agabo. Y roma ri Lokꞌolüj Espíritu ruyoꞌon-vi tzij chin, romariꞌ tok xbepaꞌe-pe chiquivüch ri hermanos xukꞌalajrisaj-vi cꞌa que npuꞌu jun nimalüj vayjül pariꞌ ri ruchꞌulef. Y ri nimalüj vayjül riꞌ xpuꞌu na vi pa ru-tiempo ri rey pa tinamit Roma rubiniꞌan Claudio.
\v 29 Y romariꞌ ri hermanos ri yecꞌo pa tinamit Antioquía xquinuc cꞌa nyequito-e ri hermanos yecꞌo pa ruchꞌulef Judea, que chiquijujunal cꞌa nquiya-e ri jaruꞌ nyetiquer nquiyaꞌ.
\v 30 Y ja ri Bernabé y ri Saulo ri xequitük-e richin ja rijeꞌ ri xeꞌucꞌuan-e ri jaruꞌ xmolotüj-e richin nyequitoꞌ ri hermanos ri nquitij vayjül. Y jaruꞌ cꞌa ri quicꞌuan-e ri Bernabé y ri Saulo, xquijüch cꞌa pa quikꞌaꞌ ri achiꞌaꞌ ucꞌuey quichin ri hermanos aj pa ruchꞌulef Judea.
\c 12
\s Tok ri Herodes rucamsan chic ri Jacobo, xutük rutzꞌamic ri Pedro
\p
\v 1 Ri rey Herodes chupan ri tiempo riꞌ, yecꞌo cꞌa ye caꞌi-oxiꞌ chiquicojol ri hermanos ri xerutzꞌom-e, richin que nyeruyaꞌ pa pokonül.
\v 2 Y chi machet cꞌa xutük rucamsasic ri Jacobo. Ri Jacobo y ri Juan ye quichakꞌ quiꞌ.
\v 3 Y roma ri Herodes xutzꞌet que ri xbün chin ri Jacobo xa xkaꞌ chiquivüch ri israelitas ri man quitaken tüj ri Jesucristo, rijaꞌ xutük cꞌa chukaꞌ rutzꞌamic ri Pedro. Reꞌ xbanatüj chupan ri nimakꞌij pascua, tok ncꞌux cꞌa chukaꞌ caxlan-vüy ri xa manak levadura riqꞌuin.
\v 4 Tok tzꞌamon chic cꞌa pe ri Pedro, ri Herodes xutük-e cꞌa pa cárcel. Y roma ri Herodes runucun chic que cꞌa ncꞌo na can ri nimakꞌij rubiniꞌan pascua, cꞌateriꞌ cꞌa nrelesaj-pe richin nbün juzgar pariꞌ ri Pedro, chiquivüch ri vinük, romariꞌ ye cajiꞌ cꞌa sol chajinelaꞌ ri xerucusaj richin nquichajij ri Pedro. Y ye cajiꞌ achiꞌaꞌ yecꞌo pa jujun sol.
\v 5 Ri Pedro cꞌo cꞌa pa cárcel, y chajin jabel. Pero ri hermanos ri yecꞌo chiriꞌ pa tinamit, quitzꞌamon cꞌa nquibün orar roma ri Pedro.
\s Tok ri Dios xutük-pe jun ángel chin nuskꞌopij ri Pedro
\p
\v 6 Y xe chic cꞌa ri junakꞌaꞌ riꞌ nrajoꞌ que man napon ri runucun ri Herodes, que nrelesaj-pe ri Pedro y nbün juzgar pariꞌ chiquivüch ri vinük. Y ri Pedro ximil cꞌa riqꞌuin caꞌiꞌ cadenas chiquicojol ye caꞌiꞌ achiꞌaꞌ chajinelaꞌ, y nvür. Y ri apeꞌ nyeꞌoc-apu pa cárcel yecꞌo cꞌa chukaꞌ chajinelaꞌ.
\v 7 Y chiriꞌ pa cárcel xapon cꞌa jun ángel richin ri Ajaf, y xsakin cꞌa chiriꞌ. Ri ángel riꞌ xuyiquiyaꞌ ri Pedro richin xucꞌasoj, y xbij chin: Chanin cacatüj.
\p Y ri cadenas, ri quiximon ri rukꞌaꞌ ri Pedro, xetzak can.
\v 8 Y ri ángel xbij cꞌa chukaꞌ chin ri Pedro: Tachojmirsaj cꞌa e aviꞌ, y tacusaj la axajab.
\p Y tok chojmirnük chic cꞌa ri Pedro, ri ángel xbij chin: Tabolkotij-e la atziek cachiꞌel coton chavij, y joꞌ, xbij ri ángel.
\p
\v 9 Ri Pedro xutzeklebej cꞌa chirij ri ángel, pero man nril tüj cꞌa achique nunuc, si ketzij que ncol-e roma ri ángel, o xa cachiꞌel nachicꞌ.
\v 10 Ri Pedro y ri ángel choj cꞌa xeꞌel-e chiquicojol caꞌiꞌ sol chajinelaꞌ. Y tok xeꞌapon chuvüch ri puerta banun riqꞌuin chꞌichꞌ, ri puerta riꞌ ruyon xjakatüj chiquivüch. Y rijeꞌ xeꞌel-e cꞌa pa bey richin ri tinamit, y xebe. Tok ye biyinük chic cꞌa baꞌ, ri Pedro xunaꞌ que xa ruyon chic, roma ri ángel manak chic riqꞌuin.
\v 11 Y jariꞌ tok ri Pedro xunaꞌ ruvüch, y xbij: Vocomi cꞌa, xinvetamaj que ri ángel ketzij vi que takon-pe roma ri Ajaf richin xinrucolo-pe pa rukꞌaꞌ ri Herodes y chuvüch ronojel ri quinojin ri nuvinak israelitas que nquibün chuve, nbij-ka pa ránima ri Pedro.
\p
\v 12 Rijaꞌ xunucun na cꞌa achique ri nbün, y tok xnucutüj chuvüch, xbe chiracho ri María ri ruteꞌ ri Juan ri nbix chukaꞌ Marcos chin. Y chupan ri jay riꞌ ye qꞌuiy cꞌa hermanos quimolon-quiꞌ richin nquibün orar.
\v 13 Y tok ri Pedro xapon cꞌa chiracho ri María y xoyon-apu pa puerta, xbeꞌel cꞌa pe jun xtün rubiniꞌan Rode.
\v 14 Ri xtün reꞌ, roma xracꞌaxaj que ja ri Pedro ri noyon-apu pa puerta, juis xquicot. Y roma xsatz rucꞌuꞌx, man xujük tüj can ri puerta chuvüch ri Pedro, y junanin xbe pa jay chubixic que ri Pedro jariꞌ ri noyon-apu pa puerta.
\v 15 Pero ri quimolon-quiꞌ pa jay man xquinimaj tüj ri xberubij ri Rode cheque. Xa xquibij cꞌa chin ri xtün: Xa xachꞌujer laꞌ.
\p Y ri xtün nbij que ja vi ri Pedro ri xracꞌaxaj rijaꞌ.
\p Y xquibij chin ri xtün: Riꞌ man ja tüj ri Pedro, xa ja chic ri ángel chajiy richin, xquibij.
\p
\v 16 Pero ri Pedro cꞌa ntajin ncꞌajcꞌot y noyon apu pa puerta. Y ja tok xquijük ri puerta, xquitzꞌet cꞌa que ja na vi ri Pedro. Romariꞌ xsatz quicꞌuꞌx ri hermanos riꞌ, y xevolol chiquivüch romariꞌ.
\v 17 Pero rijaꞌ xbün cꞌa retal riqꞌuin ri rukꞌaꞌ richin que man quevolol. Y xutzꞌom rutzijosic cheque ri xbün ri Ajaf Dios richin xrelesaj-pe pa cárcel, y xbij chukaꞌ cheque que tiquiyaꞌ rutzijol cheque ri Jacobo y ri chꞌaka chic hermanos. Y rijaꞌ xel cꞌa e richin xbe pa jun chic lugar.
\p
\v 18 Y ja tok xsaker ri rucaꞌn kꞌij, ri achiꞌaꞌ chajinelaꞌ man cꞌa nquil tüj achique nquibün, roma ri Pedro nixta retal. Manak chic.
\v 19 Y ri Herodes xutük cꞌa rucanoxic ri Pedro, pero ri achiꞌaꞌ ri xebecanon richin, man xbequilaꞌ tüj pe. Jariꞌ cꞌa tok ri Herodes ri gobernador, xeroyolaꞌ cꞌa ri achiꞌaꞌ ri yecꞌo chajinel, y tok ye paꞌül chic cꞌa apu chuvüch, xucꞌutulaꞌ cꞌa cheque que achique xbün ri Pedro. Y roma ri man jun etamayon, xbij que quecamsüs ri chajinelaꞌ riꞌ. Y ri Herodes xel cꞌa e pa ruchꞌulef Judea, y xbecꞌujeꞌ pa tinamit Cesarea.
\s Ri Herodes xucꞌulachij-e rucamic pa quikꞌaꞌ jut
\p
\v 20 Ri rey Herodes xcatüj royoval cꞌa chiquij ri aj-Tiro y ri aj-Sidón. Pero ri aj-Tiro y ri aj-Sidón xquiyaꞌ cꞌa chiquivüch richin nyebe riqꞌuin ri Herodes. Y xquichꞌüc cꞌa ri jun rusamajel ri Herodes rubiniꞌan Blasto, richin nyerucꞌuaj cꞌa chuvüch ri rey y nquichojmirsaj chiquivüch que tiqꞌuis quiriꞌ ri oyoval, roma ja chiriꞌ pan Israel ntel-vi-e ri ncꞌuxtüj pa caꞌiꞌ tinamit, pa tinamit Tiro y pa Sidón.
\v 21 Y xbix cꞌa jun kꞌij tok nchojmirsüs riꞌ. Y tok xapon ri kꞌij, ri rey Herodes xerucusaj cꞌa e ri tziük ri nyerucusaj jun rey. Xbetzꞌuye-pe pa ruchꞌacat, y xbechꞌo cꞌa pe chiquivüch ri jaruꞌ vinük quimolon-quiꞌ chiriꞌ.
\v 22 Y ri vinük riqꞌuin cꞌa ronojel cuchukꞌaꞌ nyechꞌo-apu, y nquibij: La nchꞌo-pe chikavüch nkꞌalajin que xa man jun achi tüj, rijaꞌ jun dios vi, nquibij cꞌa apu.
\p
\v 23 Y chupan cꞌa ri misma hora riꞌ, jun ángel richin ri Ajaf Dios xuyaꞌ cꞌa jun yabil pariꞌ ri Herodes, roma rijaꞌ xa man xbij tüj cheque ri vinük que man tiquiyaꞌ rukꞌij, y man chukaꞌ xuyaꞌ tüj rukꞌij ri Dios. Ri Herodes xcꞌuxtüj cꞌa coma jut, y jariꞌ ri xoc-e chin richin xcom.
\p
\v 24 Y ri rutzij ri Dios xbe cꞌa rubixic chi nüj chi nakaj, y ye qꞌuiy cꞌa ri vinük ri nyetaken.
\p
\v 25 Y ri Bernabé y ri Saulo nyetzolij cꞌa pa tinamit Antioquía. Rijeꞌ xquiya-pe cꞌa can pa tinamit Jerusalén, ronojel ri quitakon-pe ri hermanos ye aj pan Antioquía pa ru-tiempo ri vayjül. Pa quikꞌaꞌ cꞌa ri ucꞌuey quichin ri hermanos xquiya-pe can. Y tok xetzolij, xquicꞌuaj-e ri Juan ri nbix chukaꞌ Marcos chin.
\c 13
\s Tok ri Dios xeruchaꞌ ri Bernabé y ri Saulo
\p
\v 1 Chiquicojol ri hermanos ri nquimol-quiꞌ pa rubiꞌ ri Dios pa tinamit Antioquía, yecꞌo cꞌa hermanos ri nyekꞌalajrisan ri nbix cheque roma ri Dios, y yecꞌo chukaꞌ maestros ri nyetijon quichin ri hermanos chupan ri rutzij ri Dios, cachiꞌel ri Bernabé, ri Simón ri nbix chukaꞌ ri Xak chin, ri Lucio ri aj-Cirene, ri Manaén ri junan xqꞌuiytisüs riqꞌuin ri Herodes ri xbanun mandar chiriꞌ pa ruchꞌulef Galilea, y ri Saulo.
\v 2 Y jun kꞌij, tok man cꞌa ye vaꞌinük tüj richin nquiyaꞌ rukꞌij ri Ajaf Dios, ri Lokꞌolüj Espíritu xbij cꞌa cheque: Ri Bernabé y ri Saulo cꞌo jun quisamaj. Roma cꞌa riꞌ queꞌijachaꞌ can richin ri samaj riꞌ, xbij.
\p
\v 3 Y ri kꞌij cꞌa ri quibanun que man ye vaꞌinük tüj richin nquibün orar, jariꞌ tok xquiyaꞌ quikꞌaꞌ pa quiviꞌ ri Bernabé y ri Saulo, richin nyebe-apu chubanic ri samaj ri rubin can ri Lokꞌolüj Espíritu.
\s Ri Bernabé y ri Saulo nquitzijoj ri rutzij ri Dios pa Chipre, jun ruchꞌulef pa yaꞌ
\p
\v 4 Y jariꞌ tok ri Bernabé y ri Saulo xetak-e roma ri Lokꞌolüj Espíritu. Romariꞌ rijeꞌ xebe pa tinamit Seleucia. Y chiriꞌ xeꞌoc-e pa jun barco richin xecꞌo-apu pa Chipre, jun ruchꞌulef pa yaꞌ.
\v 5 Y tok yecꞌo chic pa tinamit Salamina chiriꞌ pa Chipre, xquitzꞌom cꞌa rutzijosic ri rutzij ri Dios pa tak jay apeꞌ nquimol-quiꞌ ri israelitas richin ntzijos-vi ri rutzij ri Dios cheque. Ri Bernabé y ri Saulo quicꞌuan-e jun toꞌonel quichin y riꞌ ja ri Juan ri nbix chukaꞌ Marcos chin.
\v 6 Ri Chipre jun cꞌa ruchꞌulef pa yaꞌ cꞌo-vi. Romariꞌ, tok ri Bernabé, ri Saulo y ri Juan ye cꞌunük chic e chupan ri ruchꞌulef riꞌ, xeꞌapon cꞌa lojcꞌan chic ruchiꞌ. Xeꞌapon pa tinamit rubiniꞌan Pafos. Y chupan ri tinamit riꞌ cꞌo cꞌa jun achi israelita rubiniꞌan Barjesús, jun achi aj-itz, y jun chukaꞌ tzꞌucuy-tzij, roma rijaꞌ nbij que nukꞌalajrisaj cꞌa ri nbix chin roma ri Dios.
\v 7 Y ri jun achi rubiniꞌan Sergio Paulo jariꞌ ri gobernador chiriꞌ, jun achi ri cꞌo-vi etamabül riqꞌuin. Y ja riqꞌuin rijaꞌ nsamüj-vi ri Barjesús ri achi aj-itz. Ri Sergio Paulo ri gobernador xutük cꞌa coyoxic ri Bernabé y ri Saulo, roma nrajoꞌ nracꞌaxaj ri rutzij ri Dios.
\v 8 Pero ri aj-itz ri nsamüj riqꞌuin, ri nbix chukaꞌ Elimas chin, xa man xrajoꞌ tüj. Xrajoꞌ ta xbün chin ri Sergio Paulo que man ta nutakej ri Jesucristo.
\v 9 Pero ri Saulo, ri rubiniꞌan chukaꞌ Pablo, nojnük cꞌa ri ránima riqꞌuin ri Lokꞌolüj Espíritu. Rijaꞌ xutzꞌet-xutzꞌet ri achi aj-itz,
\v 10 y xbij chin: Rat xa nojnük avánima riqꞌuin ronojel ruvüch chꞌaconel y riqꞌuin ronojel ruvüch itzel. Xa rat jun ralcꞌual ri itzel-vinük, roma navetzelaj ronojel ri utz. Rat xa nacotoyij ri chojmilüj bey richin ri Ajaf Dios. Rat man jun bey ncataneꞌ chubanic quiriꞌ.
\v 11 Vocomi cꞌa, ri Ajaf Dios nuya-pe castigo pan aviꞌ. Ncamoyir, y ncꞌo cꞌa jun tiempo ri man natzꞌet tüj ruvüch ri kꞌij.
\p Y xe cꞌa xbij quiriꞌ ri Pablo, ja chukaꞌ riꞌ man xtzuꞌun tüj chic ri achi aj-itz. Romariꞌ rijaꞌ nucanoj cꞌa jun ri niyuken richin, roma xmukeꞌ can pa kꞌekuꞌn.
\v 12 Tok ri Sergio Paulo ri gobernador rutzꞌeton chic ka ri xcꞌulachitüj, xsatz rucꞌuꞌx pariꞌ ri rutzij ri Ajaf Dios. Y rijaꞌ xutakej cꞌa ri Jesús chupan ri kꞌij riꞌ.
\s Ri Pablo y ri Bernabé nquitzijoj rutzij ri Dios pa jun tinamit rubiniꞌan chukaꞌ Antioquía
\p
\v 13 Y ri Pablo y ri rachibil xquiyaꞌ cꞌa can ri tinamit Pafos. Xquicꞌusaj-apu ri yaꞌ richin xebe pa tinamit Perge ri cꞌo pa ruchꞌulef Panfilia. Jacꞌa ri Juan ri rubiniꞌan chukaꞌ Marcos, xerumalij can ri rachibil y xtzolij pa tinamit Jerusalén.
\v 14 Y tok ri Pablo y ri Bernabé ye cꞌunük chic e pa tinamit Perge, xebe cꞌa pa jun chic tinamit ri rubiniꞌan chukaꞌ Antioquía. Y ri tinamit reꞌ pa ruchꞌulef Pisidia cꞌo-vi. Y chupan cꞌa ri kꞌij richin uxlanen, rijeꞌ xebe cꞌa pa jun jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, y xebetzꞌuyeꞌ.
\v 15 Ja tok xsiqꞌuis-ka ri ley richin ri Moisés y ri ye quitzꞌiban can ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can, ri más nimalüj chupan ri jay riꞌ cꞌo cꞌa jun ri xquitük-apu riqꞌuin ri Pablo y ri Bernabé, richin xberubij cheque: Hermanos, si cꞌo cꞌa jun chive rix ri nrajoꞌ nbij caꞌi-oxiꞌ tzij cheque ri quimolon-quiꞌ chereꞌ, utz nbij, xbij ri xapon quiqꞌuin.
\p
\v 16 Y ri Pablo jariꞌ xpaꞌeꞌ, y xbün cꞌa retal riqꞌuin rukꞌaꞌ que man jun tichꞌo, y xutzꞌom cꞌa rubixic cheque: Tivacꞌaxaj rix nuvinak israelitas y tivacꞌaxaj cꞌa rix ri man rix israelitas tüj ri nyixbij-iviꞌ nyixmacun chuvüch ri Dios. Tivacꞌaxaj cꞌa ri ninbij chive:
\v 17 Ri ka-Dios roj israelitas xeruchaꞌ cꞌa ri kaxquin-kamamaꞌ can, y xbün cꞌa cheque que xeꞌoc jun nimalüj tinamit tok cꞌa yecꞌo na chiriꞌ pan Egipto, ruchꞌulef ri xa man quichin tüj rijeꞌ. Ri Dios riqꞌuin cꞌa ri ruchukꞌaꞌ xerelesaj-pe chiriꞌ.
\v 18 Y ri jubama cuarenta junaꞌ ri xquicꞌusaj chupan ri tzꞌiran ruchꞌulef, ri Dios xucochꞌ ri quinojibül.
\v 19 Y xbün chukaꞌ que pa ruchꞌulef rubiniꞌan Canaán xeqꞌuis ri vinük quichin siete tinamit, xaxe richin que ri ulef riꞌ xuyaꞌ can pa quikꞌaꞌ ri kaxquin-kamamaꞌ can.
\v 20 Cꞌateriꞌ ri Dios xuyaꞌ jun ruvüch nbanun mandar pa quiviꞌ, ri nbix juez chin. Y ja ri Samuel ri ruqꞌuisbül juez ri xcꞌujeꞌ. Y ri Samuel jun cꞌa chukaꞌ cheque ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can. Cajiꞌ cꞌa ciento junaꞌ riqꞌuin nicꞌaj xebanun mandar ri jueces pa quiviꞌ ri kaxquin-kamamaꞌ can.
\v 21 Pero rijeꞌ jun rey ri xcajoꞌ richin nbanun mandar pa quiviꞌ. Y ri Dios xuya-vi cꞌa ri qui-rey. Y cuarenta junaꞌ cꞌa xbanun mandar pa quiviꞌ ri kaxquin-kamamaꞌ can ri jun rey rubiniꞌan Saúl. Ri Saúl riꞌ rucꞌajol cꞌa ri achi rubiniꞌan Cis. Y ri Saúl jun ruxquin-rumam can ri Benjamín, ri rucꞌajol ri Jacob.
\v 22 Y tok ri Dios xrajoꞌ que ri Saúl xel chi rey, xuyaꞌ ri David richin que xoc rey. Ri Dios xbij cꞌa pariꞌ ri rey David: Cꞌo-vi jun ri nbün ri nurayibül y nkaꞌ chinuvüch. Yin nintzꞌet cꞌa que ri nbanun quiriꞌ ja ri David ri rucꞌajol ri Isaí. Quiriꞌ xbij ri Dios.
\v 23 Y jun cꞌa cheque ri ruxquin-rumam can ri rey David, ja ri Jesús. Y ja ri Jesús ri yoꞌon-pe roma ri Dios richin nkurucol roj israelitas, cachiꞌel ri rusujun-pe cheke.
\v 24 Y tok cꞌa man jani tika-pe ri Jesús, ri Juan Bautista xbij cꞌa cheque ri kavinak israelitas que titzolij-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, y queban bautizar.
\v 25 Ja tok ri Juan napon yan chuvüch ri camic, rijaꞌ xbij: ¿Achique cꞌa yin, ninuc rix? Roma man ja tüj yin ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios. Roma ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios cꞌa man jani tutzꞌom samaj chiꞌicojol, y juis rukꞌij. Y yin man cꞌuluman tüj cꞌa ni richin ninsol ri ruximbül ruxajab rijaꞌ, xbij cꞌa.
\p
\v 26 Rix nuvinak israelitas, ri roj ruxquin-rumam can ri katataꞌ Abraham, y rix ri man rix israelitas tüj, ri nyixbij-iviꞌ nyixmacun chuvüch ri Dios, ninbij cꞌa chive, que ri rutzij ri Dios, ri nchꞌo cꞌa pariꞌ ri colonic, ivichin cꞌa rix yoꞌon-pe.
\v 27 Xa ja ri vinük ri yecꞌo pa tinamit Jerusalén y ri más nimalüj chukaꞌ ri yecꞌo chiquicojol, xa jariꞌ ri man xenaben tüj achique riꞌ ri Jesús, ni man chukaꞌ kꞌaxnük tüj cheque ri rutzij ri Dios tzꞌiban can coma ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ojer can. Y pa ronojel cꞌa kꞌij richin uxlanen nsiqꞌuis pa tak jay apeꞌ ntzijos rutzij ri Dios. Romariꞌ, tok rijeꞌ xquibij que tika-ka ri camic pariꞌ ri Jesús, ja rijeꞌ ri xetoꞌon que ketzij xbeꞌel ri nbij ri rutzij ri Dios.
\v 28 Pero ri vinük y ri más nimalüj, stapeꞌ (aunque) man jun rumac ri Jesús xquil richin ncamsüs, rijeꞌ xquicꞌutuj chin ri gobernador rubiniꞌan Pilato que ticamsüs.
\v 29 Y chupan ri rutzij ri Dios, tzꞌiban cꞌa can ronojel ri nban chin ri Jesús, y quiriꞌ xbanatüj. Chukaꞌ yecꞌo ri xebekasan-pe chuvüch ri cruz, y cꞌateriꞌ xbequimukuꞌ can.
\v 30 Y ri Dios xbün chin ri Jesús que xbecꞌastüj-pe.
\v 31 Y qꞌuiy cꞌa kꞌij ri xucꞌutula-riꞌ ri Jesús chiquivüch ri ye benük riqꞌuin tok xel-e pa ruchꞌulef Galilea richin xbe pa tinamit Jerusalén. Y ja ri xetzꞌeton richin, jariꞌ ri nyekꞌalajrisan ri Jesús cheque ri vinük.
\p
\v 32 Y roj, ja ri utzilüj tzij pariꞌ ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios ri rusujun ri Dios cheque ri kaxquin-kamamaꞌ ri ojer can, jariꞌ ri nkatzijoj chive.
\v 33 Roma xa cꞌa ja ri chikavüch roj ri quixquin-quimam can ri xbanatüj ri rusujun can ri Dios. Rijaꞌ xbün cꞌa que xbecꞌastüj-pe ri Jesús, cachiꞌel vi ri nbij chupan ri rucaꞌn salmo: Ja rat ri Nucꞌajol. Romariꞌ vocomi ninyaꞌ acꞌaslen, nbij.
\v 34 Y ri rutzij ri Dios nbij cꞌa chukaꞌ: Ri utzilüj tzij pariꞌ ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios ri nusujun chin ri rey David, ketzij vi, y ninyaꞌ chukaꞌ chive rix, nbij. Quiriꞌ xbij ri Dios richin nucꞌut chikavüch que ri Jesús xcꞌasos-vi roma ri Dios chiquicojol ri caminakiꞌ, y man ncom tüj chic.
\v 35 Y ri David nbij-vi cꞌa chukaꞌ chupan ri vuj rubiniꞌan Salmos: Man cꞌa nayaꞌ tüj kꞌij que ri ruchꞌacul ri Lokꞌolüj Acꞌajol nkꞌey tüj, nbij.
\v 36 Keteman que ri David man pariꞌ tüj rijaꞌ mismo xbij quiriꞌ, roma ri David, tok xa ruqꞌuison chic cꞌa can ri samaj ri ruyoꞌon-pe ri Dios chin, xcom, y xbemuk can apeꞌ ye mukutünük-vi ri ye ruxquin-rumamaꞌ can. Xa xkꞌey-vi cꞌa riꞌ.
\v 37 Jacꞌa ri ruchꞌacul ri Jesús man xkꞌey tüj, roma ri Dios xbün-vi cꞌa chin que xbecꞌastüj-pe chiquicojol ri caminakiꞌ.
\v 38 Roma cꞌa riꞌ nuvinak israelitas, tivetamaj cꞌa que xaxe roma ri Jesús tok ntzijos chive que cꞌo cuyubül-mac. Y ja ri rutzij rijaꞌ ri kacꞌamon-pe chive.
\v 39 Roma ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés man ntiquer tüj nbün chive que ri imac nsutüj chuvüch ri Dios. Man cachiꞌel tüj ri nbün ri Jesús. Y conojel cꞌa ri nyetaken richin, ronojel cꞌa quimac xa nyesutüj-vi chuvüch ri Dios.
\v 40 Tichajij cꞌa iviꞌ, que man ta pan iviꞌ rix tika-ka ri quitzꞌiban can ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can. Chupan ri ye quitzꞌiban can rijeꞌ, ri Dios nbij:
\q
\v 41 Rix ri nyixetzelan ri nutzij, titzꞌetaꞌ cꞌa ri nimalüj castigo ri nka-pe pan iviꞌ, y quixqꞌuis cꞌa,
\q roma ri nimalüj castigo ri ninyaꞌ pan iviꞌ, richin cꞌa que nitij juis pokonül.
\q Jacꞌa rix, man ninimaj tüj, stapeꞌ (aunque) cꞌo jun ri nyoꞌon rutzijol chive.
\q Quiriꞌ rubin can ri Dios, xbij ri Pablo.
\p
\v 42 Y ja tok ri Pablo y ri Bernabé xeꞌel-pe chiriꞌ pa jay apeꞌ nquimol-quiꞌ ri israelitas richin ntzijos-vi ri rutzij ri Dios cheque, jariꞌ tok ri vinük ri man ye israelitas tüj xquibij cꞌa cheque: Nyixkoyobej cꞌa ri vukubix apu, richin quiriꞌ nkacꞌaxaj jun bey chic ri tzij ri icꞌamon-pe.
\p
\v 43 Y tok ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ xquitaluj cꞌa e quiꞌ, ye qꞌuiy cꞌa ri xebe chiquij ri Pablo y ri Bernabé. Yecꞌo cꞌa israelitas, y yecꞌo cꞌa ri xa man ye israelitas tüj ri nquibün chukaꞌ ri nbij ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, roma ye yoꞌol-vi rukꞌij ri Dios. Y xbix cꞌa cheque coma ri Pablo y ri Bernabé, que tiyaꞌ cánima riqꞌuin ri Dios ri nyoꞌon ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe cheque ri vinük, xquibij cheque.
\p
\v 44 Y chupan cꞌa ri kꞌij richin uxlanen ri jun chic semana, xa jubama conojel ri vinük ri yecꞌo chiriꞌ pa tinamit ri xquimol-quiꞌ richin ncacꞌaxaj ri rutzij ri Dios.
\v 45 Roma cꞌa riꞌ, ri vinük israelitas ri man nquitakej tüj ri Jesús, tok xquitzꞌet que ye juis vinük ri xeꞌapon, juis itzel xquinaꞌ, y nquibilaꞌ que ri nbij ri Pablo xa man ja tüj ri ketzij, y nquiyokꞌ cꞌa.
\v 46 Y ri Pablo y ri Bernabé xa man nquixbij tüj quiꞌ chiquivüch richin xquibij cheque: Ncꞌatzin cꞌa que nabey na chivüch rix ri kavinak nkabij-vi-pe ri rutzij ri Dios, pero rix xa man nkaꞌ tüj chivüch. Y riqꞌuin riꞌ nkꞌalajin cꞌa que man cꞌuluman tüj chive rix ri cꞌaslen ri man nqꞌuis tüj. Romariꞌ quiqꞌuin ri vinük ri man ye israelitas tüj ri nkube-vi.
\v 47 Y ja ri Ajaf Dios biyon cheke. Rubin cꞌa:
\q Rat nuyoꞌon cꞌa richin sük quichin ri vinük ronojel ruchꞌulef,
\q y avoma rat nquil colonic ri vinük yecꞌo chi nüj chi nakaj.
\p
\v 48 Y tok ri vinük ri man ye israelitas tüj xcacꞌaxaj cꞌa ri tzij xbix-ka, juis cꞌa xequicot pa cánima, y xquiyaꞌ cꞌa rukꞌij ri rutzij ri Ajaf Dios. Y ye jaruꞌ cꞌa ri ncꞌatzinej que nquil na ri cꞌaslen ri man nqꞌuis tüj, xquitakej.
\v 49 Y ri rutzij ri Ajaf Dios xbetzijos cꞌa chi nüj y chi nakaj, chiriꞌ pa ruchꞌulef riꞌ.
\v 50 Jacꞌa ri vinük israelitas ri man nquitakej tüj ri Jesús, xebe quiqꞌuin ri ixokiꞌ ri man ye israelitas tüj, pero xa nquiya-vi rukꞌij ri Dios. Ri ixokiꞌ riꞌ cꞌo quikꞌij. Y xebe chukaꞌ quiqꞌuin ri achiꞌaꞌ cꞌo quikꞌij chiquicojol ri vinük, richin xbequiyaꞌ quinaꞌoj, richin nyecokotaj-e ri Pablo y ri Bernabé chiriꞌ pa ruchꞌulef. Y quiriꞌ vi xquibün-e cheque.
\v 51 Romariꞌ rijeꞌ xquitotalaꞌ cꞌa can ri pokolaj ri cꞌo pa cakün chiquivüch ri vinük, richin quiriꞌ tiquetamaj que man utz tüj ri nyetajin chubanic. Y rijeꞌ xebe cꞌa pa jun chic tinamit rubiniꞌan Iconio.
\v 52 Y conojel cꞌa ri ye hermanos chic ri yecꞌo chiriꞌ pa tinamit Antioquía ri cꞌo pa ruchꞌulef Pisidia, nojnük-vi cꞌa cánima riqꞌuin quicot y ri Lokꞌolüj Espíritu.
\c 14
\s Tok ri Pablo y ri Bernabé xecꞌujeꞌ pa tinamit Iconio
\p
\v 1 Y ri Pablo y ri Bernabé xeꞌapon cꞌa pa tinamit rubiniꞌan Iconio. Rijeꞌ xeꞌapon cꞌa pa jun jay apeꞌ nquimol-quiꞌ ri israelitas richin ntzijos-vi ri rutzij ri Dios cheque. Y ri rutzij ri Dios ri xquibij rijeꞌ cheque ri vinük, xbün cꞌa cheque que juis ye qꞌuiy ri xquitakej ri Jesucristo. Yecꞌo cꞌa israelitas y yecꞌo cꞌa chukaꞌ ri man ye israelitas tüj ri xetaken.
\v 2 Jacꞌa ri israelitas ri man xquitakej tüj, nyequetzelaj ri xetaken ri Ajaf Jesucristo. Romariꞌ rijeꞌ xquiyalaꞌ quinaꞌoj ri man ye israelitas tüj, richin quiriꞌ quequetzelaj ri xetaken ri Ajaf Jesucristo.
\v 3 Romariꞌ ri Pablo y ri Bernabé cꞌa xecꞌujeꞌ na cꞌa qꞌuiy kꞌij quiqꞌuin ri hermanos. Y roma quiyoꞌon cánima riqꞌuin ri Ajaf Jesucristo, romariꞌ man jun cꞌa xbiriꞌ quiqꞌuin richin nquitzijoj ri rutzij ri Dios cheque ri vinük, tzij ri nkꞌalajrisan ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe ri Dios chiquivüch. Y ri Dios nukꞌalajrisaj cꞌa chiquivüch ri vinük, que ri nquibij ri Pablo y ri Bernabé ye ketzij vi. Y romariꞌ nyequibanalaꞌ cꞌa qꞌuiy milagros.
\v 4 Romariꞌ ri vinük xa jachꞌül quivüch pariꞌ ri quinaꞌoj, roma chꞌaka nyequitoꞌ ri israelitas ri man quitaken tüj, y ri chꞌaka chic nyequitoꞌ ri Pablo y ri Bernabé ri ye apóstoles.
\v 5 Y ja tok ri vinük israelitas riꞌ y ri man ye israelitas tüj chukaꞌ y ri nyebanun mandar pa quiviꞌ quiyoꞌon chiquivüch que juis nquibün cheque ri Pablo y ri Bernabé, y hasta nyequicamsaj chi abüj,
\v 6 ri Pablo y ri Bernabé xa xquinabej ri nucun chiquij. Romariꞌ rijeꞌ xquevala-e-quiꞌ richin xebe cꞌa pa tinamit Listra y cꞌa pa Derbe, ri tinamit ri yecꞌo pa ruchꞌulef Licaonia. Chukaꞌ xebe pa chꞌaka chic lugar ri yecꞌo-pe chiquinakaj ri caꞌiꞌ tinamit riꞌ.
\v 7 Rijeꞌ ja pa tak tinamit y pa tak lugar riꞌ nquitzijoj-vi ri tzij richin colonic.
\s Ri vinük aj pa tinamit Listra xa xjalatüj cꞌa quinojibül y romariꞌ xquicꞌük chi abüj ri Pablo
\p
\v 8 Y ja chiriꞌ pa tinamit rubiniꞌan Listra, cꞌo cꞌa jun achi pa ralaxic que man ntiquer tüj nbiyin. Man jun bey cꞌa biyinük tüj baꞌ. Y ri achi cꞌa reꞌ tzꞌuyul chiriꞌ.
\v 9 Rijaꞌ nracꞌaxaj cꞌa ri ntajin chubixic ri Pablo. Y ri Pablo xutzꞌet cꞌa que ri achi riꞌ ruyoꞌon-vi ránima riqꞌuin ri Dios richin ncꞌachojrisüs.
\v 10 Romariꞌ ri Pablo riqꞌuin ruchukꞌaꞌ xchꞌo chin ri achi, y xbij chin: Capaꞌeꞌ cꞌa e choj.
\p Y ri achi jariꞌ jutzocꞌ xuyaꞌ, xpaꞌe-e y xutzꞌom nbiyin-e.
\v 11 Tok ri vinük xquitzꞌet ri xbün ri Pablo, ri vinük xechꞌo cꞌa pa Licaónica, ri quichꞌabül rijeꞌ. Y riqꞌuin cꞌa cuchukꞌaꞌ xquibilaꞌ pa quichꞌabül: Ri achiꞌaꞌ ri nyekatzꞌet nquibün quiriꞌ, ja ri ye ka-dios ri ye kajnük-pe chikacojol vocomi.
\p
\v 12 Nquibilaꞌ cꞌa que ri Bernabé jariꞌ ri qui-dios rubiniꞌan Júpiter, ri más nimalüj cheque ri qui-dios rijeꞌ, y ri Pablo jariꞌ ri qui-dios rubiniꞌan Mercurio, ri ucꞌuey tak tzij cheque ri qui-dios, roma ja rijaꞌ ri ucꞌuayon ri tzij.
\v 13 Y ri Júpiter ri qui-dios ri vinük riꞌ, cꞌo cꞌa jun rusamajel, y ri dios riꞌ cꞌo cꞌa chukaꞌ racho cꞌa chuchiꞌ e ri tinamit. Ri rusamajel cꞌa ri Júpiter cꞌa pa tak puertas cꞌa xerucꞌuaj-vi ri vacx ye vekon-pe riqꞌuin cotzꞌiꞌj. Rijaꞌ y ri vinük ncajoꞌ cꞌa nquiyaꞌ quikꞌij ri Pablo y ri Bernabé, romariꞌ tok ye quicꞌamalon-pe ri vacx richin nyequicamsaj.
\v 14 Pero tok ri apóstol Bernabé y ri apóstol Pablo xquinabej ri nquinuc ri vinük, rijeꞌ xpuꞌu bis pa cánima, y romariꞌ rijeꞌ nquiretzelaꞌ ri quitziek ri quicusan. Y jariꞌ tok xeꞌoc chiquicojol ri vinük, y nquibilaꞌ cꞌa cheque:
\v 15 ¿Achique roma tok rix nibün quereꞌ? Roj roj vinük cachiꞌel rix, y roj petenük iviqꞌuin richin nkabij-pe chive que timestaj can ri tak naꞌoj quereꞌ, ri xa man jun utz nucꞌün-pe chive, y titakej cꞌa ri cꞌaslic Dios ri banayun ronojel. Ri banayun ri caj y ri yecꞌo chupan, ri banayun ri ruchꞌulef y ri yecꞌo chuvüch, ri banayun ri mar y ri yecꞌo chupan.
\v 16 Y stapeꞌ (aunque) ri ojer can, ri Dios xuya-vi kꞌij cheque ri vinük ri man ye israelitas tüj, que xequicꞌualaꞌ ri itzel bey ri xekaꞌ chiquivüch.
\v 17 Pero rukꞌalajrisan-vi cꞌa riꞌ chiquivüch riqꞌuin ri nuya-pe job chicaj, nuya-pe ticoꞌn. Y nuyaꞌ cꞌa pe ronojel richin ncꞌux, richin quiriꞌ nquicot ri cánima. Ruyoꞌon-vi-pe utz pa kaviꞌ konojel, xquibij.
\p
\v 18 Y stapeꞌ (aunque) ri Pablo y ri Bernabé xquibij cheque, cꞌarunaj xetiquer xquibün cheque ri vinük que man xequicamsaj tüj ri vacx richin nquiyaꞌ quikꞌij rijeꞌ.
\p
\v 19 Y chiriꞌ pa tinamit Listra yecꞌo cꞌa israelitas ri ye apon. Ri israelitas cꞌa riꞌ ye petenük cꞌa pa tinamit Antioquía y pa tinamit Iconio, apeꞌ ri Pablo xutzijoj can nabey ri rutzij ri Dios cheque. Y ri israelitas reꞌ xquiyaꞌ quinaꞌoj ri vinük aj chiriꞌ pa tinamit Listra, y xechꞌacon-vi chiquij, roma ri vinük aj chiriꞌ xquicꞌük cꞌa chi abüj ri Pablo, y cꞌateriꞌ xquichirirej-e y xbequitorij can chuchiꞌ ri tinamit, roma rijeꞌ xquinuc que ri Pablo camnük chic.
\v 20 Y ja tok ri hermanos quimolon-apu-quiꞌ chirij ri Pablo, rijaꞌ xa xbepaꞌe-pe, y xtzolij chic cꞌa pa tinamit. Y pa rucaꞌn kꞌij rijaꞌ y ri Bernabé xebe cꞌa pa jun tinamit rubiniꞌan Derbe.
\p
\v 21 Y chiriꞌ pa tinamit Derbe xquitzijoj cꞌa ri tzij richin colonic. Y juis cꞌa ye qꞌuiy vinük ri xetaken ri Jesús. Y cꞌateriꞌ xetzolij. Y xebecꞌo chic cꞌa pe pa tinamit Listra, pa tinamit Iconio y pa tinamit Antioquía.
\v 22 Y ri tinamit apeꞌ xebecꞌo-vi-pe, xquicukubalaꞌ cꞌa can quicꞌuꞌx ri hermanos, y xquibilaꞌ can cheque que tiquiyaꞌ cánima riqꞌuin ri Jesucristo. Y xquibij cheque: Roma ncꞌatzinej que riqꞌuin juis pokonül nkatoc pa rukꞌaꞌ ri Dios, xquibij.
\v 23 Y xequichojmirsalaꞌ can ri samaj chiquicojol ri hermanos. Xequicanolaꞌ can achiꞌaꞌ ucꞌuey quichin ri hermanos. Quiriꞌ xquibanalaꞌ pa tak tinamit ri xecꞌo-vi. Y man cꞌa xquicꞌux tüj quivay richin xquibün orar, y xequijüch can pa rukꞌaꞌ ri Ajaf ri quitaken chic.
\s Tok ri Pablo y ri Bernabé xetzolij pa tinamit Antioquía ri cꞌo pa ruchꞌulef Siria
\p
\v 24 Y cꞌateriꞌ xebecꞌo-pe pa ruchꞌulef Pisidia, y xeꞌapon pa ruchꞌulef Panfilia.
\v 25 Y xquitzijoj cꞌa ri rutzij ri Dios chiriꞌ pa tinamit Perge. Y cꞌateriꞌ xebe pa tinamit Atalia, ri cꞌo chuchiꞌ ri mar.
\v 26 Y chiriꞌ pan Atalia xeꞌoc cꞌa e pa jun barco richin nyetzolij cꞌa pan Antioquía, ri tinamit apeꞌ ri hermanos ye quijachon cꞌa e pa rukꞌaꞌ ri Dios ri Pablo y ri Bernabé, que ja ta ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe ri Dios nyeꞌucꞌuan, richin nyequibanaꞌ ri samaj. Y vocomi ri samaj riꞌ xcꞌachoj yan can.
\v 27 Y tok ri Pablo y ri Bernabé xeꞌapon pan Antioquía, xequimol cꞌa conojel hermanos ri nquimol-quiꞌ pa rubiꞌ ri Dios chiriꞌ, y cꞌateriꞌ xquitzꞌom rubixic cheque ri jaruꞌ xerutoꞌ ri Dios richin xquitzꞌucutüj can ri samaj, y ri xbün ri Dios, xquichojmirsaj ri bey chin que chukaꞌ ri vinük ri man ye israelitas tüj, chukaꞌ tiquitakej ri Jesucristo chin nquil ta colonic.
\v 28 Y ri Pablo y ri Bernabé xecꞌujeꞌ cꞌa ka qꞌuiy kꞌij quiqꞌuin ri hermanos aj-Antioquía, ri tinamit cꞌo pa ruchꞌulef Siria.
\c 15
\s Tok ri hermanos man junan tüj quivüch achique rubanic ri nquil colonic ri vinük man ye israelitas tüj
\p
\v 1 Yecꞌo cꞌa achiꞌaꞌ ri ye petenük pa ruchꞌulef Judea y xeꞌapon chiriꞌ pan Antioquía, ri tinamit cꞌo pa ruchꞌulef Siria, nquibilaꞌ cꞌa cheque ri hermanos ye man israelitas tüj que richin cha nquil ri colonic, ncꞌatzinej cꞌa que nban ri circuncisión cheque, ri jun retal ri xquibün ri israelitas pa ruchꞌacꞌul jun acꞌual alaꞌ o achi que ja richin ri tinamit ri Dios, circuncisión ri nbij chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés.
\v 2 Y ri Pablo y ri Bernabé juis vi xquichꞌojij cheque ri nyebin quiriꞌ. Roma cꞌa riꞌ, ri hermanos ri yecꞌo chiriꞌ xequichaꞌ cꞌa e ri Pablo y ri Bernabé y chukaꞌ chꞌaka chic hermanos, richin nyebe cꞌa pa tinamit Jerusalén quiqꞌuin ri apóstoles yecꞌo chiriꞌ y ri ucꞌuey quichin ri hermanos, richin nchojmirsüs-pe, si nban o man nban tüj ri circuncisión cheque ri hermanos achiꞌaꞌ man ye israelitas tüj.
\p
\v 3 Y xetak-vi cꞌa e ri achiꞌaꞌ ri ye chaꞌon richin nyebe cꞌa pa Jerusalén. Xetak cꞌa e coma ri hermanos ri nquimol-vi-quiꞌ pa rubiꞌ ri Dios chupan ri tinamit riꞌ. Y ri ye chaꞌon-e xebe cꞌa, y xecꞌo pa tak tinamit ri yecꞌo pa ruchꞌulef Fenicia y pa ruchꞌulef Samaria, y nquitzijolaꞌ cꞌa can cheque ri hermanos que ye qꞌuiy vinük ri man ye israelitas tüj ri xquitakej ri Jesucristo y xjalatüj quicꞌaslen. Y ri hermanos cꞌa ri xeꞌacꞌaxan can, juis cꞌa xquicot can cánima.
\p
\v 4 Y tok xeꞌapon pa tinamit Jerusalén ri ye takon-e, xecꞌul-vi cꞌa coma ri hermanos ye aj chiriꞌ, y coma ri apóstoles ri yecꞌo chiriꞌ, y coma chukaꞌ ri chꞌaka chic achiꞌaꞌ ucꞌuey quichin ri hermanos ri chiriꞌ yecꞌo-vi. Y ri Pablo y ri Bernabé xquitzꞌom cꞌa rutzijosic cheque, que ri Dios juis ye rutoꞌon rijeꞌ, y romariꞌ ye qꞌuiy vinük man ye israelitas tüj ri xetaken yan ri Jesucristo, xquibij.
\p
\v 5 Y yecꞌo cꞌa achiꞌaꞌ fariseos ri quitaken chic ri Jesucristo, ri xebepaꞌe-pe y xquibij cꞌa: Ri hermanos ri man ye israelitas tüj, tibix cheque que ncꞌatzinej que nban ri circuncisión cheque, y que tiquibanaꞌ chukaꞌ ri nbij chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, xquibij.
\p
\v 6 Y romariꞌ ri apóstoles y ri ucꞌuey quichin ri hermanos xquimol cꞌa quiꞌ richin nquichojmirsaj, si nban o man nban tüj ri circuncisión cheque ri hermanos man ye israelitas tüj.
\v 7 Y tok qꞌuiy cꞌa chic ye chꞌovinük-ka pariꞌ ri naꞌoj riꞌ, ri Pedro xpaꞌeꞌ, y xbij cꞌa: Hermanos, rix riꞌ nka-pe chiꞌicꞌuꞌx que cꞌo yan baꞌ tiempo ticꞌo chin tok ri Dios xinrucha-e chiꞌicojol richin que xintzijoj ri utzilüj tzij richin colonic chiquivüch ri vinük ri man ye israelitas tüj, richin quiriꞌ tiquitakej chukaꞌ rijeꞌ.
\v 8 Ri Dios xukꞌalajrisaj que nyerucꞌul ri vinük riꞌ. Romariꞌ xuya-pe ri Lokꞌolüj Espíritu pa quiviꞌ junan cachiꞌel xuya-pe pa kaviꞌ roj roj israelitas, roma xutzꞌet ri cánima. Junan cꞌa ri xbün ri Dios cheke roj israelitas y cheque ri man ye israelitas tüj.
\v 9 Man jun kacojol xbün. Rijeꞌ xquitakej ri Jesucristo. Romariꞌ tok ri Dios xuchꞌajchꞌojrisaj chukaꞌ ri cánima.
\v 10 Y rix ¿achique cꞌa roma tok nijoꞌ nitij ri Dios? ¿Achique cꞌa roma tok nijoꞌ niyaꞌ jun akaꞌn pa quiviꞌ ri hermanos ri man ye israelitas tüj? Roma ri rucꞌuaxic ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés xa jun akaꞌn ri man xetiquer tüj xquicꞌuaj ri kaxquin-kamamaꞌ can, ni roj chukaꞌ man nkucovin tüj chucꞌuaxic.
\v 11 Jacꞌa roj kaniman-vi que ri kacolonic, xkacꞌul roma ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe ri Ajaf Jesús, jun colonic ri span cheke, cachiꞌel ri colonic ri xquicꞌul chukaꞌ ri hermanos ri man ye israelitas tüj, xbij ri Pedro.
\p
\v 12 Y romariꞌ ri jaruꞌ quimolon-quiꞌ chiriꞌ xa man xechꞌo tüj apu, xaxe xcacꞌaxaj ri nquitzijoj ri Bernabé y ri Pablo. Rijeꞌ nquitzijolaꞌ cꞌa ri jaruꞌ milagros ri man jun bey ye tzꞌeton tüj, ri xequibanalaꞌ chiquivüch ri vinük man ye israelitas tüj, roma rijeꞌ ja ri Dios ri xyoꞌon cuchukꞌaꞌ. Xkꞌalajin-vi que ja ri Dios ri takayon-pe quichin.
\v 13 Y tok ri Bernabé y ri Pablo ye tanul chic ka, xpuꞌu ri Jacobo xchꞌo cꞌa, y xbij: Quinivacꞌaxaj cꞌa, hermanos:
\v 14 Ri Simón Pedro cꞌateriꞌ nutzijoj-ka cheke que ri Dios cꞌunük chic vi quiqꞌuin ri vinük ri xa man ye israelitas tüj. Xeruchaꞌ cꞌa richin que nyeꞌoc rutinamit ri nyeyoꞌon-vi rukꞌij.
\v 15 Ketzij cꞌa ncꞌulun-vi ri quitzꞌiban can ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can. Ri quitzꞌiban can, nbij cꞌa: Quereꞌ nbij ri Ajaf Dios:
\q
\v 16 Cꞌateriꞌ nquitzolij chic pe quiqꞌuin ri israelitas ye ruxquin-rumam can ri rey David,
\q y ninbün cꞌa cheque que nyecatüj chic pe jun bey, richin quiriꞌ nquiyaꞌ chic nukꞌij, cachiꞌel tok cꞌa cꞌo na ri David.
\q
\v 17 Y yin ri Ajaf Dios ninbün cꞌa quiriꞌ cheque, richin quiriꞌ ri chꞌaka chic vinük nquicanoj ta cꞌa nuvüch.
\q Xa conojel ta ri man ye israelitas tüj ri ye nuchaꞌon chic, quiriꞌ ta nquibün.
\q
\v 18 Quiriꞌ cꞌa ri rubin can ri Ajaf Dios ri ojer can.
\q Quiriꞌ nbij ri rutzij, xbij ri Jacobo.
\p
\v 19 Y xbij cꞌa chukaꞌ: Romariꞌ yin ninnuc que man quekanük tüj ri man ye israelitas tüj ri xtzolin-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, riqꞌuin ri nban ri circuncisión cheque.
\v 20 Ri cꞌuluman cꞌa nkabün, ja ri tikataka-e rubixic cheque chupan jun vuj, que man nyequicꞌux ri xa man utz tüj richin ncꞌuxtüj roma yoꞌon chic chiquivüch dios ri xa man ye ketzij tüj, y ri achiꞌaꞌ y ri ixokiꞌ man tiquicanola-quiꞌ richin nyemacun, y man chukaꞌ tiquicꞌux tiꞌij ri cꞌo quicꞌ rucꞌuan, cachiꞌel quichin ri chico ri xejikꞌ, ni man cꞌa chukaꞌ tiquitij quicꞌ, nkurubij-e chupan ri vuj, richin quetaman achique ri man cꞌuluman tüj que nquibün, y achique ri man ncꞌatzinej tüj que nquibün.
\v 21 Pero roj, ojer cꞌa riꞌ chi pa ronojel tinamit, pa tak jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios cheke roj israelitas, yecꞌo cꞌa ri nyetijon kichin chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés. Romariꞌ ketaman achique ri man cꞌuluman tüj que nkabün. Y pa ronojel ri kꞌij richin uxlanen nkacꞌaxaj ri nsiqꞌuis chikavüch, xbij ri Jacobo.
\p
\v 22 Y jariꞌ tok ri apóstoles, ri chꞌaka chic achiꞌaꞌ ye ucꞌuey quichin ri hermanos, y ri chꞌaka chic hermanos xquinuc cꞌa que yecꞌo hermanos nyequicha-e richin nyebe cꞌa pa tinamit Antioquía y nyecachibilaj-e ri Pablo y ri Bernabé richin nquiyaꞌ chiquivüch ri xkayaꞌ chikavüch roj. Ri xequichaꞌ cꞌa e rijeꞌ ja ri Judas ri nbix chukaꞌ Barsabás chin y ri Silas. Ye caꞌiꞌ hermanos ri cꞌo quikꞌij chiquivüch ri chꞌaka chic hermanos.
\v 23 Y xban-e jun vuj y xjach-e cheque richin nquicꞌuaj cheque ri hermanos. Y ri vuj riꞌ nbij cꞌa: Roj ri apóstoles, roj ri chꞌaka chic ucꞌuey quichin ri hermanos, y ri chꞌaka chic hermanos chereꞌ pa tinamit Jerusalén, nkatük cꞌa saludos chive rix hermanos ri man cꞌa rix israelitas tüj, ri rixcꞌo pa tinamit Antioquía y pa chꞌaka chic tinamit richin ri ruchꞌulef Siria y ri rixcꞌo pa ruchꞌulef Cilicia.
\v 24 Kacꞌaxan cꞌa rutzijol que yecꞌo cꞌa ri ye apon iviqꞌuin, y chereꞌ ye elenük-vi-e, pero man ja tüj roj roj takayon-e quichin. Rijeꞌ xa jun vi chic ri xquibij chive y romariꞌ xquisütz icꞌuꞌx, roma rijeꞌ nquibij que rix ncꞌatzinej que nban ri circuncisión chive, ri retal ri nban pa ruchꞌacul jun israelita que ja richin ri tinamit ri Dios, y ri chꞌaka chic ri nbij chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés.
\v 25 Y romariꞌ tok roj xkanuc cꞌa que utz nyekacha-e ye caꞌiꞌ hermanos richin que nyekatük-e chiꞌitzꞌetic. Y ri ye caꞌiꞌ reꞌ nyecachibilaj cꞌa e ri Bernabé y ri Pablo ri juis nyekajoꞌ.
\v 26 Y etaman-vi que ri hermanos Bernabé y ri Pablo ye apon-vi pa tak pokonül chutzijosic ri rutzij ri Kajaf Jesucristo.
\v 27 Roj ja ri hermano Judas y ri hermano Silas ri nyekatük-e richin nyebechꞌo iviqꞌuin pariꞌ ri tzij katzꞌiban chukaꞌ e chive.
\v 28 Y ri nrajoꞌ ri Lokꞌolüj Espíritu, ja chukaꞌ riꞌ ri nkajoꞌ roj chive, que man cꞌa titzeklebej ri jaruꞌ cꞌo chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, xaxe cꞌa ri más ncꞌatzin, jariꞌ tibanaꞌ,
\v 29 que man ticꞌux tiꞌij richin jun chico ri xcamsüs richin xsuj chin jun dios man ketzij tüj, man titij quicꞌ, ni man cꞌa chukaꞌ ticꞌux tiꞌij ri cꞌa cꞌo na quicꞌ rucꞌuan, cachiꞌel ri quichin ri chico ri xejikꞌ, y chukaꞌ ri achiꞌaꞌ y ri ixokiꞌ man tiquicanola-quiꞌ richin nyemacun. Si ronojel cꞌa reꞌ nitakej, utz cꞌa nyixbiyin. Dios cꞌa nchajin ivichin.
\p
\v 30 Y xetak cꞌa e. Ja tok rijeꞌ xeꞌapon pa tinamit Antioquía, rijeꞌ xequimol cꞌa ri hermanos, y xquijüch ri vuj cheque.
\v 31 Y tok ri hermanos xquisiqꞌuij ri vuj, juis cꞌa xequicot, y xcukür-ka quicꞌuꞌx roma ri tzij ri yecꞌo-e chupan.
\v 32 Y ri Judas y ri Silas qꞌuiy cꞌa tzij xquibilaꞌ cheque ri hermanos richin xcukür quicꞌuꞌx. Ri Judas y ri Silas ye kꞌalajrisüy cꞌa richin ri nbix cheque roma ri Dios.
\v 33 Y ri caꞌiꞌ hermanos riꞌ, ri Judas y ri Silas, xecꞌujeꞌ jun caꞌiꞌ oxiꞌ kꞌij quiqꞌuin chiriꞌ pa tinamit Antioquía. Ja tok xquinuc nyetzolij pa Jerusalén, cꞌa quiqꞌuin ri ye takayon-pe quichin, ri hermanos ri yecꞌo chiriꞌ pan Antioquía xequitük cꞌa e. Xquibij cheque que ja ta ri Dios tichajin quichin y ncꞌujeꞌ ta uxlanen pa cánima. Quiriꞌ cꞌa xquibij-e cheque.
\p
\v 34 Y tok jariꞌ yecꞌo chic richin nyetzolij, ri Silas xa man xbe tüj chic, xa xcꞌujeꞌ can chiriꞌ quiqꞌuin ri hermanos.
\v 35 Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ ri Pablo y ri Bernabé, xecꞌujeꞌ can chiriꞌ pan Antioquía. Rijeꞌ y ye cachibilan cꞌa chukaꞌ chꞌaka chic xequitijoj ri hermanos chupan ri rutzij ri Ajaf, y xquitzijoj chukaꞌ ri utzilüj tzij richin colonic cheque ri vinük. Ye qꞌuiy vi cꞌa ri xebanun ri samaj.
\s Ri Pablo caꞌiꞌ yan mul reꞌ nbe chubanic rusamaj ri Dios
\p
\v 36 Y biyinük chic cꞌa baꞌ kꞌij chiriꞌ tok ri Pablo xbij chin ri Bernabé: Joꞌ, joꞌ chiquitzꞌetic ri hermanos ri yecꞌo pa conojel tinamit apeꞌ katzijolon-vi can ri rutzij ri Ajaf Dios, xbij chin.
\p
\v 37 Y ri Bernabé nrajoꞌ cꞌa que nquicꞌuaj ta jun bey chic ri Juan ri nbix chukaꞌ Marcos chin.
\v 38 Pero ri Pablo man cꞌa nrajoꞌ tüj que nbe chiquij, roma tok xquicꞌuaj ri nabey mul, xerumalij cꞌa can chiriꞌ pa ruchꞌulef Panfilia, y man xbe tüj chiquij chubanic ri samaj.
\v 39 Y romariꞌ xekolokoꞌ, y xquijüch cꞌa quiꞌ. Ri Bernabé xrachibilaj-e ri Marcos, y xeꞌoc-e pa jun barco richin xebe cꞌa pa ruchꞌulef ri cꞌo pa yaꞌ rubiniꞌan Chipre.
\v 40 Y ri Pablo xuchaꞌ cꞌa ri Silas richin nrachibilaj-e richin nyebe. Y ri hermanos aj chiriꞌ pa tinamit Antioquía xequijüch cꞌa pa rukꞌaꞌ ri Dios ri Pablo y ri Silas.
\v 41 Tok ye benük chic, xecꞌo cꞌa e pa ruchꞌulef Siria y Cilicia, nquicukubalaꞌ cꞌa quicꞌuꞌx pa rubiꞌ ri Dios nquimol-vi-quiꞌ.
\c 16
\s Ri Pablo y ri Silas cachibilan-e ri Timoteo
\p
\v 1 Y ri Pablo y ri Silas xeꞌapon cꞌa pa tinamit Derbe y pa tinamit Listra. Y ja chiriꞌ pa tinamit Listra cꞌo jun hermano alaꞌ rubiniꞌan Timoteo, ral jun ixok israelita ri rutaken cꞌa chukaꞌ ri Jesucristo, jacꞌa ri rutataꞌ man israelita tüj.
\v 2 Y ri hermanos cꞌa ri yecꞌo pa tinamit Listra y Iconio juis cꞌa jabel nyechꞌo pariꞌ ri Timoteo.
\v 3 Ri Pablo ja ri Timoteo ri nrajoꞌ nrachibilaj-e richin nbün ri rusamaj ri Dios. Y quiriꞌ cꞌa xbün, pero ncꞌatzinej cꞌa que xbün ri circuncisión chin, ri retal ri xquibün pa ruchꞌacul jun israelita, richin utz ntzꞌet coma ri israelitas ri yecꞌo pa tinamit Listra y ri yecꞌo chukaꞌ pe nakaj chin ri tinamit, roma conojel cꞌa ye etamayon que ri rutataꞌ ri Timoteo, man israelita tüj.
\v 4 Y pa tak tinamit apeꞌ nyecꞌo-vi ri Pablo y ri ye rachibilan-e, nquibilaꞌ cꞌa can cheque ri hermanos ri man ye israelitas tüj, que tiquibanaꞌ cꞌa ri nquichilabej ri apóstoles ye cachibilan ri ucꞌuey quichin ri hermanos ri yecꞌo pa tinamit Jerusalén pariꞌ ri xajan que nquicꞌux. Y man ncꞌatzin tüj que nquibün ronojel ri nbij chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés.
\v 5 Y riqꞌuin riꞌ, ri hermanos ri nquimol-quiꞌ pa rubiꞌ ri Dios pa tak tinamit riꞌ, xquiya-vi cánima, y kꞌij-kꞌij yecꞌo ri nyeꞌoc-apu quiqꞌuin richin nquitakej.
\s Tok xbix chin ri Pablo que ticꞌo pa ruchꞌulef Macedonia
\p
\v 6 Y ri Lokꞌolüj Espíritu man cꞌa xuyaꞌ tüj kꞌij cheque ri Pablo y ri ye rachibilaꞌ, richin xebe pa ruchꞌulef rubiniꞌan Asia richin nyequitzijoj ri rutzij ri Dios chiriꞌ. Romariꞌ rijeꞌ xecꞌo pa ruchꞌulef Galacia y pa ruchꞌulef Frigia.
\v 7 Y cꞌateriꞌ xeꞌapon pa mojón richin ri ruchꞌulef rubiniꞌan Misia. Y xquinuc cꞌa que nyebe pa ruchꞌulef Bitinia, pero ri Lokꞌolüj Espíritu xa man xuyaꞌ tüj kꞌij cheque richin xebe.
\v 8 Y xecꞌo cꞌa ri mojón richin ri ruchꞌulef Misia, y xeꞌapon cꞌa ka pa tinamit rubiniꞌan Troas, ri cꞌo chuchiꞌ ri mar.
\v 9 Y chakꞌaꞌ ri Pablo xutzꞌet cꞌa pa jun cachiꞌel achicꞌ, que cꞌo jun achi aj pa ruchꞌulef Macedonia ri paꞌül-apu chuvüch, y que ri achi riꞌ nbij cꞌa chin: Tabanaꞌ favor, cacꞌo lojcꞌan yaꞌ cꞌa kiqꞌuin pa karuchꞌulef Macedonia, y kojatoꞌ, xbij chin, xutzꞌet ri Pablo.
\v 10 Y ja tok ri Pablo rutzꞌeton chic ri jun cachiꞌel achicꞌ riꞌ, jariꞌ cꞌa tok conojel xquichojmirsaj-quiꞌ, y quiriꞌ chukaꞌ yin, Lucas, xinchojmirsaj-e-viꞌ, y jariꞌ xkabün-e richin xojbe cꞌa pa ruchꞌulef Macedonia, roma xkꞌax cꞌa cheke que roma ri xkꞌalajrisüs chuvüch ri Pablo, nbij que ri Dios nrajoꞌ cꞌa que nkube cꞌa quiqꞌuin ri aj-Macedonia richin nkatzijoj ri tzij richin colonic cheque.
\s Tok ri Pablo y ri Silas xecꞌujeꞌ pa tinamit Filipos
\p
\v 11 Y jariꞌ xojoc-e pa jun barco, y xkayaꞌ can ri tinamit Troas. Y choj xojbe cꞌa pa Samotracia, jun ruchꞌulef pa yaꞌ. Y cꞌa ja ri rucaꞌn kꞌij ri xojel chic e chiriꞌ, richin xojapon pa tinamit rubiniꞌan Neápolis.
\v 12 Y tok xkayaꞌ cꞌa can ri tinamit Neápolis, xojbe pa tinamit rubiniꞌan Filipos. Y ri Filipos jun cꞌa nimalüj tinamit ri cꞌo chupan ri ruchꞌulef rubiniꞌan Macedonia. Y ri vinük cꞌa ri yecꞌo chupan ri tinamit riꞌ ye romanos. Tok xojapon pa tinamit riꞌ, xojcꞌujeꞌ cꞌa ka caꞌi-oxiꞌ kꞌij chiriꞌ.
\v 13 Y pa jun kꞌij richin uxlanen, roj xojel cꞌa e pa tinamit richin xojbe chuchiꞌ jun rakün-yaꞌ, jun lugar apeꞌ tiban-vi oración. Y xojbetzꞌuyeꞌ cꞌa chiriꞌ, y xkatzꞌom rutzijosic ri rutzij ri Ajaf Jesucristo cheque ri ixokiꞌ ri xquimol-quiꞌ ri kꞌij riꞌ.
\v 14 Jun cꞌa cheque ri ixokiꞌ ri xquimol-quiꞌ chiriꞌ, jun ixok rubiniꞌan Lidia. Y ri Lidia riꞌ pa jun cꞌa tinamit rubiniꞌan Tiatira npuꞌu-vi. Rijaꞌ jun cꞌayinel richin jun ruvüch tziük ri morado ntzuꞌun, y nbix púrpura chin. Y ri Lidia riꞌ man israelita tüj pero yoꞌol cꞌa rukꞌij ri Dios, y nracꞌaxaj cꞌa apu ri nbij ri Pablo. Y ri Ajaf Dios xchꞌo-vi cꞌa pa ránima. Romariꞌ tok rijaꞌ xunimaj cꞌa ri nbij ri Pablo.
\v 15 Y rijaꞌ y ri yecꞌo riqꞌuin pa racho, xeban bautizar. Y ja tok ye banun chic bautizar, ri Lidia xbij cꞌa cheke: Si ninimaj que yin xinyaꞌ vánima riqꞌuin ri Ajaf, quixampe cꞌa viqꞌuin, y quixcꞌuje-pe pa vacho, xbij.
\p Ri ixok riꞌ xbün-vi cꞌa cheke que xojbecꞌujeꞌ riqꞌuin chiriꞌ pa racho chin nkutzijoj más ri rutzij ri Dios cheque.
\p
\v 16 Y jun mul cꞌa tok katzꞌamon-e bey richin nkube cꞌa pa lugar apeꞌ nban-vi oración, xkacꞌul jun xtün. Y ri xtün reꞌ cꞌo cꞌa jun itzel espíritu riqꞌuin, y jariꞌ ri nbanun chin que ntiquer nbij cꞌa ri nquicꞌulachilaꞌ ri vinük. Ri xtün cꞌa riꞌ jun aj-icꞌ lokꞌon. Romariꞌ ri jaruꞌ tumin ri nquiyaꞌ ri vinük chin richin nquitoj, choj cꞌa napon pa quikꞌaꞌ ri rajaf.
\v 17 Y ri Pablo y roj chi jumul chic cꞌa roj tzekleben roma ri jun xtün reꞌ. Riqꞌuin cꞌa ruchukꞌaꞌ tok nchꞌo, y nubilaꞌ cꞌa chikij: Ri achiꞌaꞌ reꞌ ye rusamajelaꞌ ri nimalüj Dios ri cꞌo chilaꞌ chicaj, y nquitzijoj cꞌa chive achique rubanic nibün rix richin que nyixcolotüj tüj, nbij cꞌa.
\p
\v 18 Y ri xtün riꞌ, qꞌuiy cꞌa kꞌij ri quiriꞌ xbün. Ri Pablo xunaꞌ que cꞌo jun itzel espíritu riqꞌuin. Y jun kꞌij ri Pablo man xucochꞌ tüj chic. Romariꞌ rijaꞌ xupiscolij-riꞌ, y xbij cꞌa chin ri itzel espíritu ri cꞌo riqꞌuin ri xtün: Pa rubiꞌ cꞌa ri Jesucristo ninbij chave que catel-e riqꞌuin ri xtün, xbij ri Pablo.
\p Y ri itzel espíritu reꞌ jariꞌ vi xuyaꞌ can ri xtün.
\v 19 Jacꞌa tok ri rajaf ri xtün, lokꞌon aj-icꞌ, xquitzꞌet que xa man baꞌ chic nquichꞌüc tüj quitumin chirij ri caj-icꞌ, roma xa man cꞌo tüj chic ri itzel espíritu riqꞌuin, y romariꞌ man ntiquer tüj chic nbij ri nquicꞌulachilaꞌ ri vinük, romariꞌ xebequitzꞌama-pe ri Pablo y ri Silas, y xequicꞌuaj cꞌa chiquivüch ri jueces.
\v 20 Y tok xebequipabaꞌ chiquivüch ri jueces, xquibij: Ri achiꞌaꞌ reꞌ ye israelitas y nquiyoj quinojibül ri vinük chereꞌ pa tinamit.
\v 21 Y nquicꞌut cꞌa jun chic ruvüch costumbre chikavüch, ri man cꞌuluman tüj que nkacꞌul y nkabün, roma roj roj vinük romanos, xquibij.
\p
\v 22 Y ye juis cꞌa vinük ri xebecatüj-pe chiquij ri Pablo y ri Silas. Ri jueces chukaꞌ, xequichꞌanabaꞌ ri Pablo y ri Silas, y jariꞌ xquitük quichꞌayic riqꞌuin xicꞌaꞌy.
\v 23 Y tok juis chic ye chꞌayon, xebetzꞌapis can pa cárcel, y xbix chin ri chajinel que jabel quichajixic tubanaꞌ.
\v 24 Romariꞌ rijaꞌ, xe xbix quiriꞌ chin, ja ri más chupan apu ri cárcel xeberuya-vi can ri Pablo y ri Silas. Y ri cakün xerukꞌatabalaꞌ can chi cojol ri cheꞌ nbix cepo chin, richin quiriꞌ man cꞌa nyeꞌel tüj.
\p
\v 25 Y colopeꞌ pa nicꞌaj-akꞌaꞌ riꞌ tok ri Pablo y ri Silas nquiyaꞌ cꞌa rukꞌij ri Dios riqꞌuin bix, y nquibün cꞌa chukaꞌ orar. Y ri chꞌaka chic cꞌa ri yecꞌo pa cárcel nyecacꞌaxaj cꞌa.
\v 26 Jariꞌ tok xuyiquiyo-pe jun nimalüj cab-rakün, y xusiloj cꞌa ri cárcel y hasta xusiloj ri ruxeꞌ. Ri ruchiꞌ ri cárcel xejakatüj, y ri cadenas ri ye ucusan richin ye ximilon can ri yecꞌo pa cárcel, xquiskꞌopij-quiꞌ.
\v 27 Ri achi cꞌa ri chajinel quichin ri yecꞌo pa cárcel, xunaꞌ ruvüch roma ri cab-rakün. Y tok rijaꞌ xutzꞌet que ri ruchiꞌ ri cárcel ye jakatajnük, xrelesaj cꞌa ri rumachet richin nucamsaj-ka-riꞌ, roma rijaꞌ xunuc que xebe yan conojel ri yecꞌo pa cárcel.
\v 28 Pero ri Pablo riqꞌuin ruchukꞌaꞌ xchꞌo-apu chin, y xbij: Man tacamsaj-aviꞌ, xa jareꞌ rojcꞌo konojel, xbij.
\p
\v 29 Y ri achi chajinel xucꞌutuj cꞌa jun candil. Y tok rucꞌuan chic ri kꞌakꞌ riꞌ, junanin cꞌa xoc-apu pa cárcel, pero nbarbot ruxbin-riꞌ. Y ri achi chajinel riꞌ xbexuqueꞌ cꞌa chiquivüch ri Pablo y ri Silas.
\v 30 Y cꞌateriꞌ rijaꞌ xerelesaj-pe pa cárcel, y xucꞌutuj cheque: ¿Achique cꞌa ri ncꞌatzin richin ninbün richin quiriꞌ nquicolotüj ta? xbij rijaꞌ.
\p
\v 31 Y ri Pablo y ri Silas xquibij chin: Tatakej cꞌa ri Ajaf Jesucristo, rat y ri ye aj pan avacho, y nyixcolotüj, xquibij.
\p
\v 32 Ri Pablo y ri Silas xquitzijoj cꞌa ri rutzij ri Ajaf chin rijaꞌ y cheque chukaꞌ conojel ri yecꞌo pa racho ri chajinel riꞌ.
\v 33 Y man riqꞌuin tüj cꞌa que juis nüj akꞌaꞌ chic, rijaꞌ xuchꞌajlaꞌ ri quisocotajic ri Pablo y ri Silas. Y xban cꞌa can bautizar rijaꞌ y conojel ri ye aj pa racho.
\v 34 Y cꞌateriꞌ xerucꞌuaj chiracho richin xerutzuk-pe. Y rijaꞌ y ri ye aj pa racho juis cꞌa nquicot cánima, roma xquitakej ri Dios.
\p
\v 35 Y xsaker yan rucaꞌn kꞌij ri jueces xequitük cꞌa jukꞌat chic chajinelaꞌ richin xbequibij chin ri achi chajinel quichin ri yecꞌo pa cárcel, que utz cꞌa queꞌelesüs-e ri Pablo y ri Silas.
\v 36 Y ri chajinel xberubij-vi cꞌa chin ri Pablo: Ri jueces xquitük cꞌa pe rubixic chuve que quixinvelesaj-e. Vocomi quixel cꞌa pe. Quixbiyin cꞌa y ncꞌujeꞌ ta uxlanen pa tak ivánima, xbij.
\p
\v 37 Pero ri Pablo xbij cꞌa cheque ri jukꞌat chic chajinelaꞌ: Roj roj achiꞌaꞌ romanos. Pero ivir, ri jueces chanin yan xquitük kachꞌayic chiquivüch ri vinük y man jani tüj quibanun tüj juzgar pa kaviꞌ. Cꞌateriꞌ xojquitzꞌapij can chereꞌ pa cárcel. Y vocomi ncajoꞌ que man ta jun ri nunaben que nkutel-e. Ri ka-ley man quiriꞌ tüj nbij. Queꞌibij cheque ri jueces, que ja rijeꞌ ri quepuꞌu chikelesasic, xbij ri Pablo cheque.
\p
\v 38 Y ri jukꞌat chajinelaꞌ riꞌ xbequibij cꞌa cheque ri jueces ronojel ri xbij-e ri Pablo cheque. Romariꞌ ri jueces xquixbij-quiꞌ, roma xquetamaj que ri ye caꞌiꞌ achiꞌaꞌ ye romanos chukaꞌ.
\v 39 Y ri jueces xeꞌapon cꞌa quiqꞌuin ri Pablo y ri Silas chiriꞌ pa cárcel, y xquicꞌutuj cꞌa cuyubül quimac chiquivüch. Cꞌateriꞌ xequelesaj-pe pa cárcel y chukaꞌ xquibij cheque que man chic cꞌa quecꞌuje-ka chiriꞌ pa tinamit.
\v 40 Tok ri Pablo y ri Silas xeꞌelesüs-e pa cárcel, xebe cꞌa pa racho ri Lidia, y xquicukubalaꞌ can quicꞌuꞌx ri hermanos. Y tok ye chꞌovinük chic cheque conojel, rijeꞌ xebe cꞌa.
\c 17
\s Ri xcꞌulachitüj pa tinamit Tesalónica
\p
\v 1 Ri Pablo y ri Silas quitzꞌamon cꞌa bey. Xecꞌo pa tinamit Anfípolis y Apolonia, y cꞌateriꞌ cꞌa xeꞌapon pa tinamit rubiniꞌan Tesalónica. Y ri vinük israelitas ri yecꞌo chiriꞌ, cꞌo cꞌa jun jay apeꞌ nquimol-vi-quiꞌ richin ntzijos-vi ri rutzij ri Dios cheque.
\v 2 Y ri Pablo, cachiꞌel cꞌa rubanalun pa chꞌaka chic tinamit que nabey na napon pa tak jay ri apeꞌ nquimol-quiꞌ ri israelitas, ja chukaꞌ riꞌ ri xbün chiriꞌ pa tinamit Tesalónica. Xapon cꞌa pa jay ri apeꞌ nquimol-quiꞌ ri israelitas ri ruvinak, chupan ri kꞌij richin uxlanen. Oxiꞌ cꞌa semanas quiriꞌ xbün, richin xquinuc pariꞌ ri rutzij ri Dios.
\v 3 Y ja ri rutzij ri Dios ri xucusaj richin xukꞌalajrisaj chiquivüch ri vinük que ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios ncꞌatzinej na que xucꞌusaj pokonül, y tok camnük chic e, xcꞌastüj cꞌa pe. Y ri Pablo xbij cꞌa chukaꞌ cheque ri vinük: Ri Jesús ri nintzijoj chive yin, ja rijaꞌ ri Cristo, ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios, xbij cheque.
\p
\v 4 Y yecꞌo-vi ri xetaken ri Ajaf Jesucristo. Yecꞌo israelitas ri xetaken, pero más ye qꞌuiy ri xa man ye israelitas tüj ri ye yoꞌol rukꞌij ri Dios. Y ye qꞌuiy chukaꞌ ri ixokiꞌ ri nimakꞌ quikꞌij ri xetaken. Y conojel cꞌa rijeꞌ xequitzeklebej-e ri Pablo y ri Silas.
\v 5 Jacꞌa ri vinük israelitas ri xa man nquitakej tüj ri Jesucristo, itzel xquinaꞌ cheque ri Pablo y ri Silas. Y romariꞌ tok rijeꞌ xebequimolola-pe achiꞌaꞌ ri ye itzel y ye kꞌor. Ye juis cꞌa vinük ri xequimol, roma xquiyüc-vi ri tinamit. Y rijeꞌ xebe richin nyebeꞌoc pa racho ri jun achi rubiniꞌan Jasón, chiquicanoxic ri Pablo y ri Silas. Rijeꞌ ncajoꞌ cꞌa nyequelesaj-pe pa jay y nyequiya-pe pa quikꞌaꞌ ri vinük.
\v 6 Pero xa man xequil tüj pe ri Pablo y ri Silas. Romariꞌ tok xa ja chic ri Jasón y chꞌaka chic hermanos ri xequicꞌuaj-e cꞌa chiquivüch ri achiꞌaꞌ ri nyebanun mandar pariꞌ ri tinamit. Y riqꞌuin cꞌa cuchukꞌaꞌ nyechꞌo-apu, y nquibij: Ri achiꞌaꞌ quibiniꞌan Pablo y Silas ye yojoy quinojibül conojel vinük richin ri ruchꞌulef, y xeka-pe yan cꞌa chereꞌ chupan ri katinamit.
\v 7 Y ja ri Jasón ri xcꞌulun-apu quichin pa racho. Conojel cꞌa ri nyetzekleben quichin ri Pablo y ri Silas, man ja tüj ri nbij ri ley richin ri karuchꞌulef ri nyetajin chubanic. Rijeꞌ xa man nquitakej tüj ri nbij ri rey César, roma xa nquibij que cꞌo jun chic qui-rey, y rubiniꞌan Jesús, xquibij.
\p
\v 8 Y tok ri vinük y ri achiꞌaꞌ ri nyebanun mandar pariꞌ ri tinamit Tesalónica xcacꞌaxaj ri sujunic riꞌ, xquixbij-quiꞌ y romariꞌ xevolol-ka chiquivüch.
\v 9 Y roma ri quiriꞌ xbix chiquij ri Jasón y ri chꞌaka chic hermanos, ri nyebanun mandar xquinojij cꞌa que man nquiyüc tüj chꞌaꞌoj chiquij, que xa nyetiquer nyecolotüj-e, pero ncꞌatzinej que nquiyaꞌ can tumin pa quiqꞌuexel y nyetzꞌet na cꞌa achique ri nyequibanalaꞌ. Y ri Jasón y ri chꞌaka chic hermanos xquiyaꞌ cꞌa can ri tumin riꞌ y xeꞌel-pe.
\s Ri Pablo y ri Silas nquitzijoj rutzij ri Dios pa tinamit Berea
\p
\v 10 Ri hermanos riꞌ, chanin cꞌa xequitük-e ri Pablo y ri Silas cꞌa pa tinamit Berea. Chakꞌaꞌ cꞌa xequitük-e. Y tok ri Pablo y ri Silas yecꞌo chic chiriꞌ pa Berea, xebe cꞌa pa jun jay apeꞌ ri israelitas nquimol-quiꞌ richin ntzijos-vi ri rutzij ri Dios cheque.
\v 11 Y ri israelitas riꞌ más cꞌa utz quinaꞌoj que chiquivüch ri israelitas yecꞌo pa tinamit Tesalónica, roma rijeꞌ choj xquicꞌul ri rutzij ri Dios. Y ri jaruꞌ ncacꞌaxaj-e quiqꞌuin ri Pablo y ri Silas, nyequicanolaꞌ chupan ri rutzij ri Dios ri ye tzꞌiban can, richin nquetamaj, si ketzij ri nquibij o xa man ketzij tüj. Ri vinük riꞌ kꞌij-kꞌij cꞌa quiriꞌ nquibün.
\v 12 Y ye qꞌuiy cꞌa ri xetaken ri Ajaf Jesucristo chiquicojol ri israelitas. Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ chiquicojol ri vinük ri man ye israelitas tüj. Yecꞌo ri ixokiꞌ ri cꞌo quikꞌij y achiꞌaꞌ chukaꞌ.
\v 13 Jacꞌa ri israelitas ri man quitaken tüj ri yecꞌo pa tinamit Tesalónica, xcacꞌaxaj cꞌa que ri Pablo cꞌo pa tinamit Berea nutzijoj ri rutzij ri Dios cheque ri vinük, y romariꞌ rijeꞌ xebe cꞌa pa Berea. Y chiriꞌ pa Berea xequitakchiꞌij ri vinük richin xecatüj chirij ri Pablo.
\v 14 Y ri vinük ri ye hermanos chic ri yecꞌo pa Berea, jariꞌ xquitük-e ri Pablo cꞌa chuchiꞌ ri mar. Y ri Silas y ri Timoteo cꞌa xecꞌujeꞌ na cꞌa can pa Berea quiqꞌuin ri hermanos.
\v 15 Y ri hermanos ri xerachibilaj-e ri Pablo, tok yecꞌo chic chuchiꞌ ri mar, xquicꞌuaj cꞌa e lojcꞌan yaꞌ pa jun tinamit rubiniꞌan Atenas. Y ri hermanos riꞌ xetzolij cꞌa, y bin-pe cheque roma ri Pablo que ri Silas y ri Timoteo queꞌapon yan chanin pa tinamit Atenas, roma chiriꞌ nyeroyobej-vi rijaꞌ.
\s Tok ri Pablo xcꞌujeꞌ pa tinamit Atenas
\p
\v 16 Y tok ri Pablo ye royoben cꞌa ri Silas y ri Timoteo chiriꞌ pa tinamit Atenas, ri ránima rijaꞌ juis cꞌa kꞌoxon nunaꞌ, roma ri tinamit riꞌ nojnük chi vachbül. Y ri vachbül riꞌ, jariꞌ ri ye cꞌunük qui-dios ri vinük.
\v 17 Romariꞌ ri Pablo napon cꞌa pa jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios chupan ri tinamit riꞌ, y nquinuc cꞌa pariꞌ ri rutzij ri Dios, ye rachibilan ri israelitas y chꞌaka chic vinük ri ye yoꞌol-vi rukꞌij ri Dios. Y quiriꞌ vi chukaꞌ nberubanaꞌ ronojel ri chꞌaka chic kꞌij pa cꞌayibül. Nquinuc cꞌa pariꞌ ri rutzij ri Dios quiqꞌuin ri nyeꞌapon pa cꞌayibül.
\v 18 Y yecꞌo cꞌa chꞌaka achiꞌaꞌ ri nyejoꞌon etamabül chiriꞌ pan Atenas, achiꞌaꞌ ri nbix epicúreo cheque y chꞌaka chic ri nbix estoico cheque, nyebetzijon cꞌa riqꞌuin ri Pablo. Pero yecꞌo chukaꞌ ri xa nquibij: ¿Achique comi nrajoꞌ nbij cheke ri jun achi reꞌ, xe nvolol? nquibij.
\p Y chꞌaka chic nquibilaꞌ cꞌa: Ri achi reꞌ cachiꞌel xa nuyaꞌ quitzijol chꞌaka chic dios quichin chꞌaka chic vinük ri xa man ye aj chereꞌ tüj, nquibij cꞌa.
\p Y quiriꞌ ri nquibij ri vinük riꞌ, roma ri nutzijoj ri Pablo cheque, ja ri rutzij ri Jesús ri ncꞌamon-pe colonic, y nbij chukaꞌ cheque pariꞌ ri cꞌastajbül quichin ri caminakiꞌ.
\v 19 Y ri vinük riꞌ xquicꞌuaj cꞌa ri Pablo pan Areópago, ri apeꞌ nquimol-vi-quiꞌ ri nimakꞌ quikꞌij chiquicojol rijeꞌ chin nquibün mandar y juzgar. Y tok xeꞌapon cꞌa, rijeꞌ xquicꞌutuj chin ri Pablo: ¿Utz comi nbün chavüch que natzijoj cheke pariꞌ ri cꞌacꞌaꞌ etamabül ri nakꞌalajrisaj?
\v 20 Roma roj man kacꞌaxan tüj ri natzijoj rat, y nkajoꞌ cꞌa que nasol rij chikavüch, xquibij chin.
\p
\v 21 Y quiriꞌ xquibij, roma conojel vinük ri yecꞌo chiriꞌ pa tinamit Atenas, ri aj chiriꞌ y ri nyepuꞌu lojcꞌan chic ruchꞌulef, man jun cꞌa chic nquibün tüj, xaxe ri ncacꞌaxaj o nquibij jun chic naꞌoj ri cꞌacꞌaꞌ chiquivüch rijeꞌ.
\p
\v 22 Y tok ri Pablo xbepaꞌe-pe chiquivüch ri vinük chiriꞌ pan Areópago, ri apeꞌ xquimol-quiꞌ ri más nimalüj tak achiꞌaꞌ chin nquibün mandar y juzgar, xbij cꞌa: Rix ri rixcꞌo chereꞌ pan Atenas, nintzꞌet cꞌa que iyoꞌon-vi quikꞌij ri i-dios.
\v 23 Tok xincꞌo cꞌa apeꞌ niya-vi quikꞌij conojel i-dios, xintzꞌet cꞌa jun altar ri apeꞌ nbij-vi: Richin ri Dios man etaman tüj ruvüch, nbij. Y ja Dios riꞌ ri man ivetaman tüj ruvüch, y niyaꞌ rukꞌij rix, jariꞌ ri ninkꞌalajrisaj yin chivüch vocomi.
\p
\v 24 Ja Dios riꞌ ri banayun ri ruchꞌulef y ri jaruꞌ ri cꞌo chuvüch. Ja rijaꞌ ri Rajaf ri caj y ri ruchꞌulef. Y rijaꞌ Dios cꞌa riꞌ, y man jun cꞌa vinük ntiquer tüj nbün jun jay richin ncꞌujeꞌ ta rijaꞌ chupan.
\v 25 Chukaꞌ ri vinük man nyetiquer tüj nquitoꞌ ri Dios, roma pa ruqꞌuexel que quiriꞌ ta nbanatüj, xa ja ri Dios ri ntoꞌon richin ri vinük, roma ja rijaꞌ ri nyoꞌon kacꞌaslen, ri cakikꞌ ri nkajikꞌaj, y ronojel ri chꞌaka chic.
\p
\v 26 Chukaꞌ rubanun cheke konojel ri rojcꞌo chuvüch ri ruchꞌulef que xaxe riqꞌuin jun vinük roj alaxnük-pe, y katalun-kiꞌ chuvüch ri ruchꞌulef apeꞌ rojcꞌo-vi y rubin chic chukaꞌ ri tok nyetzꞌucutüj ri karuchꞌulef, y tok nyeqꞌuis ri apeꞌ yecꞌo-vi. Jariꞌ ri rubin chic pe ojer can.
\v 27 Cachiꞌel nbün ri moy, nkacanoj ri Dios, apeꞌ la cꞌa nkil-vi-pe. Y xa man nüj tüj cꞌo-vi, xa nakaj cꞌo-vi-pe kiqꞌuin.
\v 28 Y roma rijaꞌ tok cꞌo kacꞌaslen, roma rijaꞌ tok nkusilon, y roma chukaꞌ rijaꞌ tok rojcꞌo, cachiꞌel cꞌa quibin chꞌaka achiꞌaꞌ poetas ri chiꞌicojol, que roj ralcꞌual cꞌa chukaꞌ ri Dios.
\v 29 Y si roj ralcꞌual cꞌa ri Dios, man nkutiquer tüj nkabij Dios chin jun ruvachbül ri xa achiꞌaꞌ ye banayun. Y riꞌ stapeꞌ (aunque) ta riqꞌuin kꞌanapük o sakpük o riqꞌuin abüj banun-vi, roma xa runojibül jun vinük.
\v 30 Ri vinük ri ojer can, xquibanalaꞌ vachbül richin xquiyaꞌ quikꞌij, y ri Dios juis xerucochꞌ, roma man quetaman tüj achique ri cꞌuluman que nquiyaꞌ rukꞌij. Jacꞌa ri kꞌij reꞌ rijaꞌ nbij que conojel vinük tiquitzolij-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin.
\v 31 Roma rijaꞌ ruchaꞌon jun kꞌij richin tok nbün juzgar pa quiviꞌ conojel vinük. Ruchaꞌon chic cꞌa Jun ri choj vi nbanun juzgar. Y ri Dios xukꞌalajrisaj que ketzij que ri Jun riꞌ nbanun juzgar, roma xbün chin que xbecꞌastüj-pe chiquicojol ri caminakiꞌ, xbij ri Pablo.
\p
\v 32 Y tok ri vinük xcacꞌaxaj que cꞌo Jun ri xcꞌastüj-pe chiquicojol ri caminakiꞌ, yecꞌo chꞌaka xa xetzeꞌen-apu chirij ri Pablo. Pero yecꞌo chꞌaka chic xebin chin: Ncatkacꞌaxaj na jun bey chic, xquibij.
\p
\v 33 Y ri Pablo xel-pe chiquicojol.
\v 34 Y yecꞌo cꞌa caꞌi-oxiꞌ vinük ri xetaken ri Ajaf Jesucristo. Ri vinük reꞌ xebe-vi cꞌa chirij ri Pablo. Chiquicojol ri vinük ri xetaken, cꞌo cꞌa ri jun achi rubiniꞌan Dionisio, jun achi ri chiquicojol ri jueces pa ri Areópago. Y cꞌo cꞌa chukaꞌ jun ri ixok rubiniꞌan Dámaris ri xutaken ri Ajaf Jesucristo. Y yecꞌo chukaꞌ chꞌaka chic.
\c 18
\s Tok ri Pablo xcꞌujeꞌ pa tinamit Corinto
\p
\v 1 Y jariꞌ tok ri Pablo xuyaꞌ can ri tinamit Atenas, y xbe pa tinamit rubiniꞌan Corinto.
\v 2 Chiriꞌ cꞌo cꞌa jun achi israelita rubiniꞌan Aquila, y rijaꞌ alaxnük pa ruchꞌulef Ponto. Rijaꞌ rachibilan ri Priscila ri rixjayil, xa cꞌa xeꞌapon cꞌa pa Corinto, ye elenük cꞌa pe pa ruchꞌulef Italia, apeꞌ xecꞌuje-vi. Xeꞌel cꞌa pe pa ruchꞌulef riꞌ, roma ri Claudio ri nimalüj rey chiriꞌ xbij can que ri vinük israelitas queꞌel-e pa tinamit Roma. Y ri Pablo xapon cꞌa chiquitzꞌetic.
\v 3 Y roma ri xa junan cꞌa ri quisamaj chi oxiꞌ, ri Pablo xcꞌujeꞌ cꞌa ka quiqꞌuin. Chi oxiꞌ ye banuy cꞌa jay riqꞌuin cꞌul, y junan xesamüj.
\v 4 Ja pa tak kꞌij richin uxlanen, ri Pablo nbe cꞌa chupan ri jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, nukꞌalajrisaj cꞌa ri Jesús chiquivüch ri vinük israelitas y ri man ye israelitas tüj. Nutij cꞌa rukꞌij quiqꞌuin, richin nkꞌax ta cheque.
\p
\v 5 Y tok ri Silas y ri Timoteo ye tzolijnük chic pe pa ruchꞌulef Macedonia y yecꞌo chic riqꞌuin ri Pablo pa tinamit Corinto, jariꞌ tok ri Pablo más xujüch-riꞌ chutzijosic ri rutzij ri Dios. Y man nrevaj tüj vi baꞌ richin nukꞌalajrisaj cheque ri israelitas ri yecꞌo chiriꞌ, que ri Jesús ja vi riꞌ ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios.
\v 6 Pero ri israelitas riꞌ man nkaꞌ tüj cꞌa chiquivüch ri nbij ri Pablo, y qꞌuiy cꞌa itzel tak tzij ri nyequibilaꞌ. Romariꞌ ri Pablo xutotaj ri rutziek, richin quiriꞌ tiquinabej que man utz tüj ri xquibün. Y xbij cꞌa chukaꞌ cheque: Ja rix cꞌo imac vi nyixbetzak pa castigo. Yin xinel yan cꞌa chuvüch, roma xinyaꞌ ri rutzijol chive. Y vocomi nyixinyaꞌ cꞌa can, richin nquibe quiqꞌuin ri vinük ri xa man ye israelitas tüj, xbij cheque.
\p
\v 7 Y jariꞌ xel cꞌa pe ri Pablo chiriꞌ chupan ri jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, y xbe chiracho ri jun achi rubiniꞌan Justo. Ri achi riꞌ man israelita tüj pero yoꞌol cꞌa rukꞌij ri Dios, y ri racho chunakaj apeꞌ nquimol-quiꞌ.
\v 8 Y jun chic achi rubiniꞌan Crispo, jun achi ri más ucꞌuey chiquivüch chiriꞌ chupan ri jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios, xutakej cꞌa ri Ajaf Jesucristo ye rachibilan ri ye aj pa racho. Y yecꞌo cꞌa chukaꞌ chꞌaka chic vinük aj chiriꞌ pa tinamit Corinto, xetaken ri Jesucristo tok xcacꞌaxaj ri rutzij ri Dios. Y xeban cꞌa chukaꞌ bautizar.
\v 9 Y ri Ajaf xchꞌo cꞌa riqꞌuin ri Pablo pa jun chakꞌaꞌ, xucꞌut cꞌa riꞌ chuvüch pa jun cachiꞌel achicꞌ, y xbij cꞌa chin: Man cꞌa taxbij-aviꞌ y man tatanabaꞌ rubixic ri nutzij cheque ri vinük.
\v 10 Y yin cꞌa ri nquichajin avichin chereꞌ, man jun itzel ri nacꞌulachij tüj pa quikꞌaꞌ ri vinük. Roma chereꞌ pa tinamit Corinto ye qꞌuiy vinük ri ye vichin chic yin, roma yinquitakej, xbij ri Ajaf.
\p
\v 11 Romariꞌ jun junaꞌ riqꞌuin nicꞌaj ri xcꞌuje-ka ri Pablo chiriꞌ pa Corinto, rijaꞌ nucꞌut-vi cꞌa ri rutzij ri Dios.
\p
\v 12 Y chupan ri tiempo riꞌ, ja ri jun achi rubiniꞌan Galión ri gobernador chiriꞌ pa ruchꞌulef rubiniꞌan Acaya, ri apeꞌ cꞌo-vi ri tinamit Corinto. Y ja tiempo riꞌ tok ri israelitas xquimol-quiꞌ richin xecatüj chirij ri Pablo. Xbequitzꞌama-pe, xquicꞌuaj pa juzgado,
\v 13 y xbequibij cꞌa chin ri gobernador Galión: Ri jun achi reꞌ nbün cꞌa cheque ri vinük que tiquiyaꞌ rukꞌij ri Dios, pero xa man cachiꞌel tüj rubanic ri nbij ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés.
\p
\v 14 Y tok ri Pablo xrajoꞌ xchꞌo-apu, xa ja ri Galión ri xchꞌo-pe nabey, y xbij cꞌa cheque ri israelitas riꞌ: Man chic cꞌa jun tibij-pe chuve. Roma xa ta camic o jun ta chic ruvüch chꞌaꞌoj rubanun can ri achi reꞌ, utz ta que nibij-pe chuve. Pero xa man quiriꞌ tüj.
\v 15 Roma ri rumac ri achi reꞌ xa chivüch ka rix. Xa pariꞌ tijonic, ri i-ley y ri biꞌaj Jesús. Yin man ninjoꞌ tüj cꞌa ninbün juzgar pariꞌ reꞌ. Xa tichojmirsaj-ka chivüch rix, xbij.
\p
\v 16 Y xerelesaj-pe chiriꞌ pa juzgado.
\v 17 Jariꞌ tok ri vinük xquitzꞌom ri Sóstenes chuvüch ri Galión ri gobernador, y xquichꞌey. Ri Sóstenes cꞌa reꞌ jun ri ucꞌuey quichin ri vinük chiriꞌ chupan ri jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios. Pero ri Galión xbün que man xutzꞌet tüj ri xbanatüj.
\s Ri Pablo xtzolij pa tinamit Antioquía y chiriꞌ xel-vi-pe richin que xbe jun bey chic chubanic rusamaj ri Dios
\p
\v 18 Y ri Pablo qꞌuiy cꞌa kꞌij ri xcꞌujeꞌ na ka chiriꞌ quiqꞌuin ri hermanos pa tinamit Corinto, pero tok ncꞌatzinej que xbe, ncꞌatzinej que xeruyaꞌ can. Y tok chꞌovinük chic can cheque ri hermanos, rijaꞌ xbe richin nyerutzꞌama-pe jun barco richin nbe cꞌa pa ruchꞌulef rubiniꞌan Siria. Y ye rachibilan cꞌa e ri Priscila y ri Aquila. Y ri Pablo cꞌo ri rusujun chin ri Dios. Romariꞌ tok xeꞌapon pa Cencrea, ri tinamit ri cꞌo que nyeꞌoc-e pa barco, ri Pablo xujucꞌ-e ri rusmal tak ruviꞌ, richin retal que rijaꞌ xuqꞌuis yan pariꞌ ri rusujun chin ri Dios que nbün.
\v 19 Y tok xecꞌo lojcꞌan-yaꞌ, xeꞌapon cꞌa pa tinamit rubiniꞌan Éfeso. Ri Pablo xeruyaꞌ can ri Priscila y ri Aquila, y rijaꞌ xbe pa jun jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios. Junan cꞌa nquinuc pariꞌ ri rutzij ri Jesucristo, quiqꞌuin ri ruvinak ye israelitas.
\v 20 Y ri israelitas riꞌ xquibij cꞌa chin que ticꞌuje-ka baꞌ quiqꞌuin chiriꞌ pan Éfeso, pero rijaꞌ man xrajoꞌ tüj.
\v 21 Xa xbij cꞌa cheque que ncꞌatzin que cꞌo pa tinamit Jerusalén ri kꞌij richin ri nimakꞌij ri petenük. Pero nquitzolij chic pe jun bey iviqꞌuin, si quiriꞌ nrajoꞌ ri Dios, xbij.
\p Y tok chꞌovinük chic cꞌa can cheque conojel, xuyaꞌ cꞌa can ri tinamit Éfeso y xoc chic e pa barco.
\p
\v 22 Tok xbeka-ka can pa tinamit Cesarea, choj cꞌa xbe pa tinamit Jerusalén. Y tok ye rubanun saludar chic can ri hermanos ri nquimol-quiꞌ pa rubiꞌ ri Dios chiriꞌ, rijaꞌ xbe cꞌa pa tinamit Antioquía.
\v 23 Y xcꞌujeꞌ na cꞌa e baꞌ chiriꞌ pan Antioquía. Cꞌateriꞌ xtzolij chic jun bey chin nyerucukubalaꞌ quicꞌuꞌx ri hermanos ri yecꞌo pa tak tinamit ri yecꞌo pa ruchꞌulef Galacia y ri yecꞌo chukaꞌ pa ruchꞌulef Frigia.
\s Ri Apolos nutzijoj ri rutzij ri Dios pan Éfeso
\p
\v 24 Y chiriꞌ pa tinamit Éfeso ri tiempo riꞌ, xapon cꞌa jun achi israelita rubiniꞌan Apolos, jun achi aj pa tinamit Alejandría. Y jabel cꞌa retaman ri rutzij ri Dios ri tzꞌiban can, y jabel chukaꞌ retaman nchꞌo chiquivüch ri vinük, romariꞌ jabel rubixic nbün chin.
\v 25 Y jabel vi rutijosic banun chupan ri rutzij ri Ajaf Jesús. Y riqꞌuin cꞌa ronojel ránima nutzijoj ri rutzij ri Ajaf Jesús cheque ri vinük. Jabel vi nyerutijoj pariꞌ ri Jesús. Xa ja rijaꞌ xaxe ri bautismo richin ri Juan Bautista y ri retaman ri Juan pariꞌ ri Jesús, jariꞌ ri retaman Apolos chukaꞌ.
\v 26 Y man nuxbij tüj cꞌa riꞌ nutzijoj chiquivüch ri vinük pa jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios. Y ri Priscila y ri Aquila xcacꞌaxaj cꞌa. Y rijeꞌ pa ruyon cꞌa xechꞌo riqꞌuin, y xquiyaꞌ más rubeyal chuvüch, pariꞌ ri rutzij ri Dios, y más pariꞌ ri Jesús y ri colonic ri cꞌo riqꞌuin.
\v 27 Y rurayibül vi cꞌa rijaꞌ que nbe pa ruchꞌulef rubiniꞌan Acaya. Romariꞌ tok ri hermanos ri yecꞌo pa tinamit Éfeso xquibij cꞌa chin que utz ri nunuc, y xquibün chukaꞌ e jun vuj richin nuyaꞌ cheque ri ye takenelaꞌ vi richin ri Jesús ri yecꞌo pa ruchꞌulef Acaya. Ri vuj riꞌ nbij cꞌa que tiquicꞌuluꞌ ri Apolos. Y tok ri Apolos xapon, juis xucukubaꞌ quicꞌuꞌx ri takenelaꞌ ri yecꞌo chiriꞌ, ri xsamüj yan ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe ri Dios pa tak cánima richin quitaken y ye colotajnük chic.
\v 28 Y ri Apolos chiquivüch cꞌa conojel tok xukꞌalajrisaj que ri israelitas ri man quitaken tüj ri Jesucristo, man ja tüj ri nyetajin chubanic. Y ri israelitas riꞌ man jun cꞌa nquibij, roma ri Apolos nucusaj cꞌa ri rutzij ri Dios ri ye tzꞌiban can, richin nbij que ri Jesús jariꞌ ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios.
\c 19
\s Tok ri Pablo xapon chic pa tinamit Éfeso
\p
\v 1 Y ja tok ri Apolos cꞌo pa tinamit Corinto, jariꞌ tok ri Pablo rutzꞌamon cꞌa bey, y xbecꞌo-pe pa tak tinamit ri yecꞌo-e chirij-juyuꞌ pa ruchꞌulef Galacia y Frigia. Y cꞌateriꞌ xapon pa tinamit Éfeso, y xeberilaꞌ chꞌaka chic hermanos chiriꞌ.
\v 2 Romariꞌ rijaꞌ xucꞌutuj cꞌa cheque: Tok xitakej, ¿xka-pe ri Lokꞌolüj Espíritu pan iviꞌ? xbij.
\p Y ri hermanos riꞌ xquibij chin: Nixta man ketaman tüj que cꞌo Lokꞌolüj Espíritu, xquibij.
\p
\v 3 Y jariꞌ tok ri Pablo xucꞌutuj chic cheque: ¿Achique cꞌa chi bautismo ri xban chive? xbij.
\p Y ri hermanos riꞌ xquibij: Roj ja ri bautismo ri rucꞌutun can ri Juan Bautista ri xban cheke, xquibij.
\p
\v 4 Y ri Pablo xbij cheque: Ri bautismo ri xbün ri Juan, retal que ri vinük xtzolin-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios. Pero xbij cꞌa chukaꞌ que cꞌo Jun ri npuꞌu, y jariꞌ ri tiquitakej. Y riꞌ ja ri Jesús, roma ja rijaꞌ ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios, xbij ri Pablo.
\p
\v 5 Y tok rijeꞌ xcacꞌaxaj cꞌa ri quiriꞌ, xcajoꞌ que xeban bautizar pa rubiꞌ ri Ajaf Jesús.
\v 6 Y xka-pe ri Lokꞌolüj Espíritu pa quiviꞌ, tok ri Pablo xuyaꞌ rukꞌaꞌ pa quiviꞌ. Y xechꞌo cꞌa pa chꞌaka chic chꞌabül ri man ye quetamalon tüj, y xquikꞌalajrisalaꞌ ri xbix cheque roma ri Dios.
\v 7 Y yecꞌo colopeꞌ doce achiꞌaꞌ chiconojel.
\p
\v 8 Ri Pablo kꞌij-kꞌij chin oxiꞌ icꞌ xapon chiriꞌ chupan ri jay apeꞌ ntzijos ri rutzij ri Dios. Man cꞌa nuxbij tüj riꞌ nutzijoj ri rutzij ri Jesucristo cheque ri vinük. Nquinuc pariꞌ ri tzij ri nchꞌo pariꞌ tok ri vinük yecꞌo pa rukꞌaꞌ ri Dios. Rijaꞌ nutij cꞌa rukꞌij quiqúin.
\v 9 Pero yecꞌo cꞌa chꞌaka ri xquicovirsaj ri cánima, y man xetaken tüj. Xa pa ruqꞌuexel xetaken tüj, xa xquitzꞌom itzel nyechꞌo chiquivüch ri vinük chirij ri Ajaf Jesús, ri utzilüj Bey. Romariꞌ ri Pablo xuchꞌür-e-riꞌ quiqꞌuin, y xerucꞌuaj cꞌa e chukaꞌ ri ye takenelaꞌ chic. Y pa jun jay richin tijonic ri richin ri achi rubiniꞌan Tiranno nquimol-vi-quiꞌ, richin nquinuc pariꞌ ri rutzij ri Dios ronojel kꞌij.
\v 10 Y caꞌiꞌ junaꞌ ri xbün quiriꞌ ri Pablo. Romariꞌ tok conojel xeꞌacꞌaxan ri rutzij ri Ajaf Jesús chiriꞌ pa ruchꞌulef rubiniꞌan Asia. Chi israelitas y man israelitas tüj ri xeꞌacꞌaxan.
\v 11 Y ri Dios xucusaj cꞌa ri Pablo richin xerubanalaꞌ nimakꞌ tak milagros.
\v 12 Romariꞌ hasta ri tziük ri nuyaꞌ chu-rucꞌuꞌx rijaꞌ tok nsamüj y chukaꞌ ri rusuꞌt ri xeꞌucꞌuꞌüx quiqꞌuin yavaꞌiꞌ, ri yavaꞌiꞌ riꞌ xecꞌachoj. Chukaꞌ ri vinük yecꞌo itzel tak espíritu quiqꞌuin, ri itzel tak espíritu xeꞌel-vi-e, riqꞌuin xeꞌucꞌuꞌüx chukaꞌ ri tziük quiqꞌuin.
\p
\v 13 Y yecꞌo cꞌa achiꞌaꞌ israelitas ri nyebiyaj, ri ye elesüy vi itzel tak espíritu. Chꞌaka cꞌa cheque rijeꞌ ncajoꞌ cꞌa nquicusaj ri rubiꞌ ri Ajaf Jesús richin que nquibün quiriꞌ. Romariꞌ rijeꞌ nquibij cꞌa cheque ri itzel tak espíritu: Pa rubiꞌ ri Ajaf Jesús ri nutzijoj ri Pablo nkabij cꞌa chive que quixel-e, nquibij cꞌa cheque.
\p
\v 14 Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ ncajoꞌ nquibün ri ye vukuꞌ (siete) rucꞌajol ri achi rubiniꞌan Esceva, jun ri nucꞌuan ri sacerdotes.
\v 15 Pero jun bey tok rijeꞌ xquicusaj ri rubiꞌ ri Jesús richin nquelesaj ri itzel espíritu cꞌo riqꞌuin jun achi, ri espíritu riꞌ xchꞌo-pe y xbij: Yin vetaman achique ri Jesús y chukaꞌ vetaman achique chi achi ri Pablo. Jacꞌa rix, ¿achique uchꞌukꞌaꞌ pan ikꞌaꞌ rix? xbij cheque.
\p
\v 16 Y ri achi ri cꞌo ri itzel espíritu riqꞌuin, xtorij cꞌa riꞌ chiquij ri achiꞌaꞌ riꞌ, y man jun chic cꞌa ri nyetiquer nquibün pa rukꞌaꞌ, xa xchꞌacon-vi chiquij. Xuretz cꞌa ri quitziek chiquij y ye socotajnük xeꞌanmüj-e chupan ri jay riꞌ.
\v 17 Y ri xbanatüj xetamüx cꞌa coma conojel. Xetamüx cꞌa coma ri israelitas y ri man ye israelitas tüj ri yecꞌo chupan ri tinamit Éfeso. Rijeꞌ juis cꞌa xbiriꞌ xpuꞌu cheque roma ri xbanatüj. Y ri Ajaf Jesús xucꞌul cꞌa rukꞌij.
\p
\v 18 Y ye qꞌuiy cꞌa cheque ri vinük ri quitaken chic, nquimol-quiꞌ chin nquikꞌalajrisaj chiquivüch ri itzel ri quibanun.
\v 19 Ye qꞌuiy cꞌa ri quitaken chic ri Ajaf Jesús, ye aj-itzaꞌ ri rubanun can. Romariꞌ xequicanola-pe ri quivuj richin itz, y ja chiquivüch ri vinük xequiporoj-vi ri quivuj riꞌ. Y ri rajil ri jaruꞌ vuj richin itz ri xporox, cꞌo colopeꞌ jun cincuenta mil sakpük tumin.
\v 20 Y roma cꞌa ri xbanatüj, xkꞌalajin ri ruchukꞌaꞌ ri rutzij ri Ajaf Dios y ye juis vinük ri nyetaken.
\p
\v 21 Y ri Pablo xunuc que ncꞌatzinej que nbe cꞌa pa ruchꞌulef Macedonia y pa ruchꞌulef Acaya chiquitzꞌetic ri hermanos. Y chukaꞌ xunuc que ncꞌatzinej que nbe cꞌa pa tinamit Jerusalén, y cꞌateriꞌ que nbe pa tinamit Roma.
\v 22 Romariꞌ xerutük cꞌa e ri Timoteo y ri Erasto, ri nyetoꞌon richin, cꞌa pa ruchꞌulef Macedonia. Y rijaꞌ cꞌa xcꞌujeꞌ na chic baꞌ pa ruchꞌulef Asia.
\s Ri xquicꞌulachij ri Gaio y ri Aristarco pan Éfeso
\p
\v 23 Y pa tinamit Éfeso ri tiempo riꞌ, ri vinük juis cꞌa coyoval xecatüj cꞌa chirij ri ketzij bey ri Ajaf Jesús.
\v 24 Y ja ri jun achi samajiy-sakpük ri rubiniꞌan Demetrio, ri xetakchiꞌin ri vinük. Roma chiriꞌ pan Éfeso, cꞌo racho jun ruvachbül ri ixok dios ri nbix Diana chin, y ja ri ruvachbül ri jay riꞌ apeꞌ nyerubanalaꞌ rijaꞌ riqꞌuin ri sakpük, y nyerucꞌayij. Y ri achi riꞌ, ye rachibilan ri samajelaꞌ juis cꞌa nyechꞌacon chiquij ri tak ruvachbül jay riꞌ.
\v 25 Romariꞌ ri achi riꞌ xeroyoj ri samajelaꞌ, y xerumol chukaꞌ ri chꞌaka chic banoy ruvachbül ri jay richin ri Diana, y xbij cheque: Rix ivetaman cꞌa que ri jun samaj katzꞌamon, cꞌo-vi chꞌacoj chirij.
\v 26 Pero rix itzꞌeton y chukaꞌ ivacꞌaxan chic que ri achi ri nbix Pablo chin, nbij cꞌa cheque ri vinük que ri vachbül ye banalun coma achiꞌaꞌ man ye dios tüj. Y ye qꞌuiy ri rujalon chic quinojibül y quitaken chic, man xe tüj chereꞌ pan Éfeso, xa jubama pa ronojel ri ruchꞌulef Asia.
\v 27 Y man xe tüj chin ri kachꞌacoj xa chꞌaꞌoj cꞌa nbün, xa chꞌaꞌoj chukaꞌ nbün chin ri racho ri ka-dios Diana, roma man jun rukꞌij nban can chin. Y si quiriꞌ nban chin, nyetzelüs cꞌa can ri nimalüj ka-dios, y jun dios ri nquiyaꞌ chukaꞌ rukꞌij ri vinük ri yecꞌo pa ronojel tinamit richin ri ruchꞌulef Asia y ri ye richin chꞌaka chic ruchꞌulef, xbij.
\p
\v 28 Tok xcacꞌaxaj ri xbij ri Demetrio cheque, ri achiꞌaꞌ riꞌ xcatüj coyoval. Y junan cꞌa tok xechꞌo riqꞌuin ronojel cuchukꞌaꞌ, y xquibij: ¡Nim ri Diana ri ka-dios roj aj-Éfeso! xquibij cꞌa.
\p
\v 29 Y conojel cꞌa ri vinük richin ri tinamit Éfeso xebecatüj-pe, stapeꞌ (aunque) man quetaman tüj achique roma. Rijeꞌ xa ja ri caꞌiꞌ achiꞌaꞌ ri nyepuꞌu pa ruchꞌulef Macedonia, ri ye rachibil ri Pablo ri xequitzꞌom. Ri caꞌiꞌ achiꞌaꞌ riꞌ quibiniꞌan Gaio y Aristarco. Y xequicꞌuaj-e pa ri estadio ri apeꞌ nquimol-vi-quiꞌ ri vinük riꞌ.
\v 30 Y ri Pablo xrajoꞌ cꞌa xapon chupan ri lugar riꞌ, y xoc ta apu richin nchꞌo chiquivüch ri vinük, pero ri hermanos man xquiyaꞌ tüj kꞌij chin.
\v 31 Chukaꞌ yecꞌo cꞌa chꞌaka ri más nimalüj achiꞌaꞌ pariꞌ ri ruchꞌulef Asia ri yecꞌo chiriꞌ pa tinamit Éfeso, ri xquitük rubixic chin ri Pablo que man tapon apeꞌ quimolon-vi-quiꞌ ri vinük. Xquibün cꞌa quiriꞌ ri achiꞌaꞌ riꞌ, roma cachibil quiꞌ riqꞌuin ri Pablo.
\v 32 Ja ri ntajin-vi ri quimolic, ri vinük juis pa quichiꞌ nquibün. Yecꞌo jun vi cꞌa ri nquibij. Y ri chꞌaka jun vi chic ri nquibilaꞌ. Y ri más ye qꞌuiy ni man quetaman tüj achique roma tok quimolon-apu-quiꞌ quiqꞌuin. Satznük cꞌa quicꞌuꞌx ri vinük ri quimolon-quiꞌ.
\v 33 Y chiquicojol cꞌa ri vinük ri quimolon-quiꞌ chiriꞌ, yecꞌo cꞌa vinük israelitas ri chiriꞌ pa tinamit yecꞌo-vi, y rijeꞌ richin que nquito-quiꞌ y man jun tüj npuꞌu chiquij, romariꞌ xquiyaꞌ runaꞌoj jun achi ri quivinak, ri rubiniꞌan Alejandro y xquibün chin que tichꞌo-pe chiquivüch ri vinük. Y tok ri Alejandro cꞌo chic chiquivüch ri vinük, richin nquicol ta quiꞌ, xbün cꞌa retal riqꞌuin ri rukꞌaꞌ que quetane-ka.
\v 34 Pero ri vinük riꞌ xa itzel nquinaꞌ cheque ri israelitas. Romariꞌ, tok xquitzꞌet ri Alejandro y xquinabej que israelita, jun colopeꞌ caꞌiꞌ horas ri xquibij: ¡Nim ri Diana ri ka-dios roj aj-Éfeso! Riqꞌuin cꞌa ronojel cuchukꞌaꞌ nyechꞌo, y junan cꞌa tok nyechꞌo.
\p
\v 35 Y tok ri tzꞌibüy richin ri tinamit riꞌ xtiquer xerutanaba-ka ri vinük, xbij cꞌa cheque: Vinük richin ri tinamit Éfeso, ¿cꞌo ta comi jun vinük ri man ta etamayon que ri aj chereꞌ pan Éfeso ye chajinelaꞌ vi richin ri racho ri Diana y quiriꞌ chukaꞌ richin ri ruvachbül ri nimalüj dios Diana ri kajnük-pe chilaꞌ riqꞌuin ri dios Júpiter?
\v 36 Y man jun cꞌa nbanun que man ta quiriꞌ. Xa tichꞌuchꞌuꞌ cꞌa ka ri ivánima, man tibün ri xa man cꞌuluman tüj.
\v 37 Roma ri achiꞌaꞌ ri ye icꞌamon-pe, man jun itzel quibanun chirij ri racho ri i-dios, ri Diana, o quibin tüj chirij rijaꞌ, ri i-dios.
\v 38 Y si ri Demetrio y ri samajelaꞌ ri ye rachibil cꞌo ncajoꞌ nquichꞌojij chirij jun, romariꞌ yecꞌo jueces, yecꞌo juzgados, ri apeꞌ cꞌuluman nquichojmirsaj-vi-quiꞌ.
\v 39 Y si xa jun chic ruchojmirsasic ri nijoꞌ rix, tikachaꞌ cꞌa can jun kꞌij tok nkamol-kiꞌ konojel y nkachojmirsaj, cachiꞌel ri nbij ri ka-ley.
\v 40 Roma xa choj quiriꞌ kamolon-pe-kiꞌ. Y si ta ncꞌutux cheke que achique roma tok kamolon-kiꞌ y achique roma tok ye cacatajnük-pe ri vinük, man jun nkabij. Y riqꞌuin baꞌ ri aj-Roma ri nyebanun mandar nquinuc que nkabün ri kamolic reꞌ richin nkacatüj chiquij. Y riꞌ cꞌayuf cheke roj.
\p
\v 41 Y ri tzꞌibüy can xe cꞌa xbij ri tzij riꞌ, xbij que ri molic riꞌ titaneꞌ can.
\c 20
\s Ri Pablo xcꞌo pa ruchꞌulef Grecia, pa ruchꞌulef Macedonia, y xapon pa tinamit Troas
\p
\v 1 Y tok xtaneꞌ cꞌa ronojel y ri vinük quitalun chic e quiꞌ, ri Pablo xerumol cꞌa conojel ri hermanos aj chiriꞌ pa tinamit Éfeso, y xerupixabalaꞌ can. Y tok chꞌovinük chic can cheque y ye rukꞌetelon chic can conojel, xutzꞌom cꞌa e bey richin nbe cꞌa pa ruchꞌulef Macedonia.
\v 2 Xbe cꞌa chiquitzꞌetic ri hermanos ri yecꞌo pa ronojel lugar chiriꞌ pa Macedonia, y xberucukubalaꞌ cꞌa can quicꞌuꞌx riqꞌuin qꞌuiy tzij. Y cꞌateriꞌ xbe pa ruchꞌulef Grecia.
\v 3 Y xcꞌujeꞌ cꞌa oxiꞌ icꞌ chiriꞌ. Y tok rijaꞌ xrajoꞌ xbe pa barco richin ntzolij pa ruchꞌulef Siria, jariꞌ tok xunabej que ri ruvinak israelitas ri man quitaken tüj, cꞌo ri quinucun que nquibün chin tok ntoc-e pa barco. Y romariꞌ rijaꞌ xa xujül ri runucun, rijaꞌ xa xunuc que xticꞌo jun bey chic pa Macedonia.
\v 4 Ri nyebe ta chirij ri Pablo cꞌa pa ruchꞌulef Asia ja ri Sópater aj pa tinamit Berea, ri Aristarco y ri Segundo ri ye aj pa tinamit Tesalónica, ri Gaio ri aj pa tinamit Derbe, ri Timoteo, ri Tíquico y ri Trófimo ri ye aj pa ruchꞌulef Asia.
\v 5 Pero ri hermanos reꞌ xenabeyüj yan cꞌa e chikavüch roj, y xojcoyobej cꞌa chiriꞌ pa tinamit Troas. Ja yin xkil-kiꞌ pa tinamit Filipos.
\v 6 Y tok cꞌunük chic cꞌa ri nimakꞌij tok ncꞌux ri caxlan-vüy ri manak levadura riqꞌuin, jariꞌ tok roj xojoc-e pa jun barco, y xkayaꞌ can ri tinamit Filipos. Y voꞌoꞌ kꞌij cꞌa ri xkacusaj roj richin que xojapon quiqꞌuin, chiriꞌ pa tinamit Troas. Y vukuꞌ (siete) cꞌa kꞌij ri xojcꞌuje-ka chiriꞌ.
\s Ri xucꞌulachij ri Eutico tok ruqꞌuisbül kꞌij cꞌo ri Pablo pa tinamit Troas
\p
\v 7 Y chupan ri nabey kꞌij richin ri semana, xkamol-kiꞌ quiqꞌuin ri hermanos ri yecꞌo chupan ri tinamit riꞌ richin nkacꞌux ri caxlan-vüy chin nkacꞌuxlaꞌaj richin ri rucamic ri Ajaf Jesucristo. Y ri Pablo xchꞌo cꞌa chiquivüch ri hermanos, y xapon cꞌa nicꞌaj-akꞌaꞌ, roma ja ri rucaꞌn kꞌij ncꞌatzinej que nbe.
\v 8 Y pa rox piso chicaj-e, ri apeꞌ kamolon-vi-kiꞌ, jabel cꞌa sük roma qꞌuiy kꞌakꞌ ye tzijon.
\v 9 Pero cꞌo cꞌa jun alaꞌ rubiniꞌan Eutico, ri tzꞌuyul pa ventana richin ri jay. Y roma ri Pablo cꞌa nchꞌo na cꞌa ri nüj chic akꞌaꞌ, juis cꞌa ruvaran xpuꞌu ri alaꞌ riꞌ. Pero tok xvür-vi-ka, ri alaꞌ xtzak-ka pan ulef. Ja pa rox piso xtzak-vi-ka. Y tok xebe cꞌa chuyaquic, xa xquitzꞌet que camnük chic.
\v 10 Y cꞌateriꞌ ri Pablo xbeka-pe y xjupeꞌ chirij ri ruchꞌacul ri alaꞌ, y xukꞌetej. Y xbij cꞌa cheque ri hermanos: Man tixbij-iviꞌ. Ri alaꞌ xa xcꞌastüj yan pe.
\p
\v 11 Y ri Pablo y ri chꞌaka chic xejoteꞌ chic e pa jay. Rijaꞌ xuper cꞌa ri caxlan-vüy, y xquicꞌux. Y xutzꞌom chic cꞌa nchꞌo jun bey, y cꞌa ja xsaker-pe tok xtaneꞌ. Y jariꞌ chukaꞌ tok xbe.
\v 12 Y ri hermanos juis cꞌa xcuker quicꞌuꞌx roma ri alaꞌ, roma cꞌüs vi ri xquicꞌuaj.
\s Tok ri Pablo xapon pa tinamit Mileto
\p
\v 13 Y ri Pablo chirakün xbe pa tinamit Asón. Pero xojnabeyüj-e roj pa barco, richin quiriꞌ nyekacꞌama-pe ri Pablo chiriꞌ pan Asón, roma quiriꞌ ri ruchojmil ri rubin-e rijaꞌ cheke.
\v 14 Tok xbekacꞌulu-kiꞌ chiriꞌ pa tinamit Asón, rijaꞌ xoc cꞌa e kiqꞌuin pa barco richin xojbe cꞌa tinamit rubiniꞌan Mitilene.
\v 15 Cꞌateriꞌ xojel chic cꞌa e chiriꞌ pa Mitilene, y pa rucaꞌn kꞌij xojcꞌo chuvüch ri ruchꞌulef pa yaꞌ rubiniꞌan Quío. Y cꞌa ja pa rucaꞌn chic kꞌij chin ri xojcꞌo chuvüch ri Quío, jariꞌ tok xojcꞌo pa ruchꞌulef pa yaꞌ rubiniꞌan Samos, cꞌateriꞌ ja pa tinamit Trogilio xojuxlan-vi-e. Y cꞌa ja chic pa rucaꞌn kꞌij xojapon pa tinamit rubiniꞌan Mileto.
\v 16 Y man xojbe tüj cꞌa pa tinamit Éfeso, roma ri Pablo man cꞌa nrajoꞌ tüj que qꞌuiy chic tiempo ri ncꞌuje-ka pa ruchꞌulef Asia. Y xa rurayibül cꞌa que napon yan pa tinamit Jerusalén richin ri nimakꞌij rubiniꞌan Pentecostés, si xtitzakon.
\s Tok ri ucꞌuey quichin ri hermanos pa tinamit Éfeso xeꞌoyox roma ri Pablo
\p
\v 17 Y chiriꞌ cꞌa pa tinamit Mileto rojcꞌo-vi, tok ri Pablo xutük coyoxic ri ucꞌuey quichin ri hermanos pa tinamit Éfeso.
\v 18 Ja tok xeꞌapon kiqꞌuin chic ri hermanos riꞌ, ri Pablo xbij cheque: Rix jabel ivetaman achique rubanic ri nucꞌaslen ri xincꞌuaj chivüch jampeꞌ xincꞌujeꞌ chiꞌicojol chereꞌ pa ruchꞌulef Asia.
\v 19 Nuchꞌutinirsan cꞌa viꞌ chuvüch ri Ajaf Dios chubanic ri rusamaj. Stapeꞌ (Aunque) cꞌo okꞌej, ninbün ri rusamaj. Y stapeꞌ (aunque) chukaꞌ ri nuvinak xinquiyaꞌ pa kꞌoxon roma ri itzel nyequinuculaꞌ richin nquibün chuve, xinbün ri rusamaj rijaꞌ.
\v 20 Man jun bey cꞌa xinmalij tüj ka que man ta chic xintzijoj ri rutzij ri Dios ri utz nbün chin ri icꞌaslen. Y xixintijoj cꞌa chupan ri rutzij ri Dios tok cꞌo molojriꞌil y pa tak ivacho chukaꞌ.
\v 21 Y cheque ri nuvinak israelitas y cheque ri vinük man ye israelitas tüj, nukꞌalajrisan cꞌa chukaꞌ que titzolij-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios y tiquitakej ri Kajaf Jesucristo.
\v 22 Y vocomi, ri Lokꞌolüj Espíritu nbün chuve que nquibe cꞌa pa tinamit Jerusalén, y man vetaman tüj cꞌa achique ri nincꞌulachij chiriꞌ.
\v 23 Ri vetaman xaxe cꞌa ri rukꞌalajrisan ri Lokꞌolüj Espíritu chuve, que yin nquitzꞌapis pa cárcel, y nintij pokonül tok nquinapon pa tinamit Jerusalén. Roma quiriꞌ ri rukꞌalajrisan-pe ri Lokꞌolüj Espíritu chuve ronojel tinamit apeꞌ xincꞌo yan pe.
\v 24 Pero man ja tüj riꞌ ri más ninnuc pariꞌ, ni man ja tüj chukaꞌ ri nucꞌaslen ri ninnuc más. Ri más cꞌa ninnuc, ja ri samaj ri ruyoꞌon ri Ajaf Jesús chuve, y riqꞌuin ta cꞌa quicot ri ninqꞌuis rutzijosic cheque ri vinük ri utzilüj tzij richin colonic, ri nkꞌalajrisan ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe ri Dios.
\p
\v 25 Y yin vetaman chic cꞌa que ja ruqꞌuisbül mul reꞌ ri nquinitzꞌet-e. Rix cꞌa ri xivacꞌaxaj tok xintzijoj chive pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios, rix xa man nquinitzꞌet tüj chic e chuvüch ri ruchꞌulef.
\v 26 Romariꞌ ninbij can chive, que man numac tüj yin si yecꞌo chꞌaka chiꞌicojol rix aj-Éfeso ri nyebetzak cꞌa chupan ri castigo.
\v 27 Roma man jun ri xinvevaj, y man ta xinbij chive, xa ronojel ri runucun ri Dios pa kaviꞌ roj vinük xinbij chive.
\v 28 Tichajij cꞌa ka icꞌaslen rix, y quiriꞌ chukaꞌ tibanalaꞌ quiqꞌuin conojel ri hermanos, roma ri samaj ri ruyoꞌon ri Lokꞌolüj Espíritu chive, ja que jabel quicꞌuaxic nibün, roma rijeꞌ ye richin chic ri Ajaf Jesús y ye ru-iglesia chukaꞌ chic, roma ja rijaꞌ ri xcolon quichin, riqꞌuin ri ruquiqꞌuel ri xbiyin chuvüch ri cruz tok xcamsüs.
\v 29 Roma vetaman que xe tok man nquipuꞌu tüj chic yin, jariꞌ nyeka-pe can vinük ri cachiꞌel quibanic utivaꞌ. Roma ri utivaꞌ, xe ri nyeꞌoc chiquicojol ri ovejas, nyequicꞌux y nyequiqꞌuis. Ye quiriꞌ chukaꞌ ri vinük riꞌ, nyeꞌoc chiquicojol ri hermanos, y nquibün cꞌa cheque que man chic nquiyaꞌ tüj cánima riqꞌuin ri Ajaf Jesús.
\v 30 Y yecꞌo cꞌa chukaꞌ chꞌaka chive rix ri nyebekꞌalajin-pe. Y rijeꞌ man ja tüj rubixic nquibün chin ri rutzij ri Dios, y nyequijüch quivüch ri ye takenel vi richin ri Jesús, richin que ri chꞌaka cheque rijeꞌ nyequitzeklebej-e rijeꞌ.
\v 31 Roma cꞌa riꞌ, tichajij-iviꞌ. Tika-pe chiꞌicꞌuꞌx que yin oxiꞌ junaꞌ ri xincꞌujeꞌ iviqꞌuin, y chi jumul xixinvokꞌej y xixinpixabaj.
\p
\v 32 Y vocomi cꞌa hermanos, nyixinjüch can pa rukꞌaꞌ ri Dios y ri rutzij. Y ri tzij riꞌ nukꞌalajrisaj ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe ri Dios chikavüch, y nbün cꞌa cheke que ri kacꞌaslen nqꞌuiy y chukaꞌ que junan ri nkichinaj quiqꞌuin ri chꞌaka chic ri chꞌajchꞌoj chic quicꞌaslen y ye richin chic ri Dios.
\v 33 Y yin man roma tüj cꞌa xinjoꞌ ri itumin, ni man roma tüj chukaꞌ xinrayij ri itziek, roma ta riꞌ xintzijoj ri rutzij ri Dios chive, man quiriꞌ tüj.
\v 34 Roma rix jabel ivetaman que xinsamüj riqꞌuin nukꞌaꞌ richin cꞌo xincusaj yin y cꞌo chukaꞌ xquicusaj ri vachibilaꞌ.
\v 35 Yin xincꞌut cꞌa chivüch que ncꞌatzin que nyixsamüj richin nichꞌüc itumin richin que riqꞌuin riꞌ nyeꞌitojoj ri ncꞌatzin quitoꞌic. Y tika-pe cꞌa chiꞌicꞌuꞌx ri rubin can ri Ajaf Jesús. Rijaꞌ rubin cꞌa can: Más nquicot ránima ri vinük ri nspan que chuvüch ri ncꞌulun jun sipanic.
\p
\v 36 Y tok rijaꞌ chꞌovinük chic ka, xxuqueꞌ cꞌa y xbün orar quiqꞌuin conojel ri yecꞌo chiriꞌ.
\v 37 Y ri quimolon cꞌa quiꞌ chiriꞌ xeꞌokꞌ, xquikꞌetelaꞌ y xquitzꞌubaj chukaꞌ ri Pablo.
\v 38 Y juis nyebison roma ri Pablo, roma rijaꞌ xbij cꞌa can cheque que man jun bey chic cꞌa nquitzꞌet ruvüch chuvüch ri ruchꞌulef. Y xebe cꞌa chirij, richin xbequijachaꞌ can pa barco.
\c 21
\s Ri Pablo cꞌa rutzꞌamon na cꞌa bey richin nbe pa Jerusalén
\p
\v 1 Y tok kajachon chic kiꞌ, ri hermanos xecanaj cꞌa can, y roj xojoc-e pa barco, y choj xojbe cꞌa pa jun vit ruchꞌulef ri cꞌo pa yaꞌ y rubiniꞌan Cos. Pa rucaꞌn kꞌij tok xojel-e chiriꞌ, xojapon pa jun chic vit ruchꞌulef cꞌo chukaꞌ pa yaꞌ y rubiniꞌan Rodas. Y tok xojel-e pa Rodas, xojapon cꞌa pa tinamit rubiniꞌan Pátara.
\v 2 Chiriꞌ pa Pátara xbekilaꞌ cꞌa jun chic barco ri nbe cꞌa pa ruchꞌulef Fenicia. Xojoc cꞌa e chupan, y xkatzꞌom cꞌa e bey.
\v 3 Y jariꞌ tok xkatzꞌet ri ruchꞌulef Chipre ri cꞌo pa yaꞌ, y ja pa kaxocon (ka-izquierda) ri xcꞌuje-vi can, roma ri barco ri ucꞌuayon kichin, xa choj rutzꞌamon bey cꞌa pa ruchꞌulef Siria. Y ja pa tinamit Tiro xojapon-vi, roma ri barco rucꞌuan-e akaꞌn richin chiriꞌ.
\v 4 Y xekacanoj cꞌa ri hermanos ri yecꞌo chiriꞌ. Y siete kꞌij ri xojcꞌujeꞌ chiriꞌ quiqꞌuin. Y ri hermanos riꞌ xquibij cꞌa chin ri Pablo que man tibe pa tinamit Jerusalén, roma ja ri Lokꞌolüj Espíritu ri kꞌalajrisayon chiquivüch que cꞌo nucꞌulachij ri Pablo pa tinamit Jerusalén.
\v 5 Chupan cꞌa ri ruvukuꞌ (séptimo) kꞌij nkucꞌujeꞌ chiriꞌ, xkachojmirsaj-kiꞌ richin nkube. Y conojel ri hermanos cachibilan ri quixjaylal y ri calcꞌual, xojbequijachaꞌ cꞌa can ri chuchiꞌ ri yaꞌ. Y chiriꞌ chuchi-yaꞌ, xojxuque-ka y xkabün orar.
\v 6 Y richin cꞌa xkachꞌür-kiꞌ, xkakꞌetelaꞌ can kiꞌ. Roj xojoc-e pa barco, y ri hermanos xetzolij chi tak cacho.
\p
\v 7 Y ja tok xojel-pe pa tinamit Tiro richin xojbe cꞌa pa tinamit Tolemaida, jariꞌ ri ruqꞌuisbül kꞌij ri xkabün pariꞌ yaꞌ. Y chiriꞌ pa tinamit Tolemaida xkabün saludar cꞌa can ri hermanos, y xojcꞌuje can jun kꞌij quiqꞌuin.
\v 8 Pa rucaꞌn kꞌij ri Pablo y roj benük riqꞌuin, xojel cꞌa e chiriꞌ pa tinamit Tolemaida, y xkatzꞌom-e bey richin nkube cꞌa pa tinamit Cesarea. Ja tok xojapon, xojbe chiracho ri Felipe ri ntzijon ri utzilüj tzij richin colonic. Rijaꞌ jun cꞌa cheque ri siete diáconos ri xeꞌilon quichin ri malcaniꞌaꞌ tak ixokiꞌ pa tinamit Jerusalén. Y xojcꞌujeꞌ cꞌa ka ri chiracho ri Felipe.
\v 9 Y rijaꞌ yecꞌo cꞌa ye cajiꞌ rumiꞌal ri man ye cꞌulan tüj, y rijeꞌ nquikꞌalajrisaj cꞌa ri nbix cheque roma ri Dios.
\v 10 Y caꞌi-oxiꞌ yan kꞌij nkucꞌujeꞌ chiriꞌ pa tinamit, tok jun achi rubiniꞌan Agabo xapon chukaꞌ chiriꞌ pa tinamit. Rijaꞌ petenük cꞌa pa ruchꞌulef Judea, y jun rusamajel ri Dios ri nukꞌalajrisaj ri nbix chin roma ri Dios.
\v 11 Y tok rijaꞌ xapon cꞌa chikatzꞌetic, xberucꞌama-pe jun ximbül-rupan ri Pablo, y riqꞌuin riꞌ xuximilaꞌ rukꞌa-rakün rijaꞌ mismo, y cꞌateriꞌ xbij: Ri Lokꞌolüj Espíritu rubin cꞌa chuve que ri rajaf ri ximbül reꞌ, quereꞌ nban chin coma ri israelitas tok napon pa tinamit Jerusalén, y cꞌateriꞌ nquijüch pa quikꞌaꞌ vinük ri xa man ye israelitas tüj, xbij.
\p
\v 12 Y tok xkacꞌaxaj cꞌa quiriꞌ, roj y ri hermanos aj-Cesarea juis cꞌa xkacꞌutuj chin ri Pablo que man tibe pa tinamit Jerusalén.
\v 13 Pero ri Pablo xbij cheke: Manak ncꞌatzinej que rix niya-pe bis pa vánima riqꞌuin la nyixokꞌ. Roma yin man cꞌa ninpokonaj tüj viꞌ si nquicamsüs roma ri nintzijoj ri rutzij ri Ajaf Jesús, man xaxe tüj nquibexim chilaꞌ pa tinamit Jerusalén, xbij ri Pablo.
\p
\v 14 Y roma cꞌa ri man xojtiquer tüj xkabün chin que man ta nbe pa Jerusalén, xaxe cꞌa xkabij: Ja ta cꞌa ri rurayibül ri Ajaf nbanatüj, xkabij.
\p
\v 15 Y cꞌateriꞌ xkachojmirsala-kiꞌ, y xkatzꞌom-e bey pa tinamit Jerusalén.
\v 16 Y yecꞌo hermanos aj-Cesarea ri xekachibilaj-e. Y chiquicojol rijeꞌ benük cꞌa jun hermano aj-Chipre, y rubiniꞌan Mnasón. Rijaꞌ cꞌo chic cꞌa tiempo rutaken-pe ri Ajaf Jesús, y cꞌo jun racho pa tinamit Jerusalén apeꞌ xojbecꞌuje-vi.
\s Tok ri Pablo xapon riqꞌuin ri Jacobo
\p
\v 17 Y tok xojapon cꞌa pa Jerusalén, riqꞌuin cꞌa quicot xojcꞌulux coma ri hermanos.
\v 18 Y pa rucaꞌn kꞌij xkachibilaj cꞌa e ri Pablo richin xbekatzꞌetaꞌ can ri Jacobo, ri nabey ucꞌuey quichin ri hermanos. Tok xojapon riqꞌuin ri Jacobo, conojel ri chꞌaka chic achiꞌaꞌ ri ye ucꞌuey quichin hermanos, quimolon cꞌa chukaꞌ quiꞌ chiriꞌ.
\v 19 Ri Pablo xerubün saludar, y cꞌateriꞌ chiquijujunal xutzijoj ri xbün ri Dios chiquicojol ri vinük man ye israelitas tüj, roma ri rusamaj rijaꞌ.
\v 20 Y tok xcacꞌaxaj ri xbij ri Pablo cheque, rijeꞌ xquiyaꞌ cꞌa rukꞌij ri Dios romariꞌ, y xquibij cꞌa chin ri Pablo: Hermanos, juis cꞌa nquicot ri kánima roma ri xatzijoj-ka cheke, pero yecꞌo man quiriꞌ tüj. Rat avetaman chic cꞌa que pa mil israelitas ri quitaken chic, y ja rijeꞌ cꞌa ri nyebin que ncꞌatzin que nban ri nbij chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés.
\v 21 Y tzijon cꞌa cha cheque que rat nabij cheque ri israelitas ri yecꞌo pa chꞌaka chic ruchꞌulef, que man tiquibün ronojel ri nbij ri ru-ley ri Moisés, que man tiquibün ri circuncisión cheque ri cꞌajolaꞌ, y chukaꞌ man tiquibün ri chꞌaka chic ri rubin can ri Moisés que ncꞌatzinej que nban.
\v 22 ¿Achique cꞌa nkabün vocomi? Roma tok rijeꞌ nquinabej que ratcꞌo, nyeka-pe chin nquichꞌojij.
\v 23 Más cꞌa utz tabanaꞌ ri nkabij chave: Yecꞌo cꞌa cajiꞌ hermanos achiꞌaꞌ ri cꞌo quisujun chin ri Dios richin nquibün, y xa chuakꞌ-cabij ri ntzꞌaküt ri kꞌij.
\v 24 Queꞌacꞌuaj cꞌa e, tichꞌajchꞌojrisaj-iviꞌ quiqꞌuin y tiyaꞌ chin ri Dios ri nbij ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés. Y ja rat calokꞌon ronojel ri ncꞌatzin richin ri achique nquisujuj chuvüch ri Dios. Y cꞌateriꞌ rijeꞌ nquikupij-e ri rusmal tak quiviꞌ richin retal que xeqꞌuis yan pa quiviꞌ richin ri quisujun chin ri Dios que nquibün. Si rat nabün ronojel ri xkabij chave, ri vinük nquetamaj cꞌa que xa man ketzij tüj ri ntzijos chavij que man nabün tüj ri nbij ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, xa nquibij cꞌa que rat takenel vi richin ri ley.
\v 25 Y cheque ri xa man ye israelitas tüj ri quitaken chic, xkatük yan cꞌa e vuj quiqꞌuin pariꞌ ri naꞌoj ri cꞌateriꞌ nkatzijoj-ka. Xaxe cꞌa xkachilabej cheque que man tiquicꞌux tiꞌij richin jun chico ri xcamsüs richin xsuj chin jun dios ri man ketzij tüj, que man tiquitij quicꞌ, man tiquicꞌux tiꞌij ri cꞌa cꞌo na quicꞌ rucꞌuan, cachiꞌel ri quichin ri chico ri xejikꞌ, chukaꞌ ri achiꞌaꞌ y ri ixokiꞌ man tiquirayij-quiꞌ chiquivüch richin nyemacun, xquibij chin.
\s Tok ri vinük xecatüj chirij ri Pablo pa racho ri Dios y xquitzꞌom-e
\p
\v 26 Y ri Pablo xerucꞌuaj cꞌa e ri cajiꞌ achiꞌaꞌ riꞌ, y pa rucaꞌn kꞌij xquichꞌajchꞌojrisaj-quiꞌ, y xebe pa racho ri Dios ri cꞌo chiriꞌ pa tinamit Jerusalén, richin xbequibij can jampeꞌ ntzꞌaküt ri kꞌij richin ri chꞌajchꞌojrisanic y chiquijujunal nquiyaꞌ chin ri Dios ri ncꞌatzin que nquiyaꞌ.
\p
\v 27 Y tok ntzꞌaküt yan cꞌa ri siete kꞌij, ri Pablo cꞌo cꞌa chiriꞌ pa racho ri Dios. Y jariꞌ tok xtzꞌet coma chꞌaka israelitas ri nyepuꞌu cꞌa calaꞌ pa ruchꞌulef Asia. Y ri israelitas reꞌ xquiyaꞌ cꞌa chukaꞌ quinaꞌoj ri chꞌaka chic quivinak israelitas richin xquitzꞌom ri Pablo.
\v 28 Y tok xquitzꞌom, riqꞌuin cꞌa cuchukꞌaꞌ xquibilaꞌ: ¡Kojitoꞌ! ¡Kojitoꞌ, rix kavinak israelitas! ¡Ja achi reꞌ ri nbiyaj ronojel tinamit, y nyerutijoj ri vinük que man tiquibün ri nbij chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, y itzel chukaꞌ nchꞌo chirij ri racho ri Dios ri cꞌo chereꞌ pa Jerusalén. Qꞌuiy cꞌa chukaꞌ ri nbij chikij roj israelitas, y vocomi ye rucusan-pe vinük ri man ye israelitas tüj, cachiꞌel xa man racho tüj ri Dios nbün chin ri lokꞌolüj jay reꞌ!
\p
\v 29 Quiriꞌ cꞌa nquibilaꞌ ri vinük riꞌ, roma quitzꞌeton pa tinamit que ri Pablo junan benük riqꞌuin ri Trófimo ri aj-Éfeso, y rijeꞌ xquinuc que ri Pablo rucꞌuan chukaꞌ apu ri Trófimo pa racho ri Dios. Roma rijeꞌ quetaman que jun ri man israelita tüj, xajan que ntoc chupan ri racho ri Dios riꞌ.
\p
\v 30 Y xa bama conojel vinük richin ri tinamit ri xebecatüj-pe, y junanin ye petenük. Y quichiriren cꞌa ri Pablo, xquelesaj-pe chiriꞌ pa racho ri Dios. Y ja chukaꞌ riꞌ xetzꞌapilos can ri ruchiꞌ ri racho ri Dios.
\v 31 Y nquicamsaj yan cꞌa ri Pablo. Pero xapon cꞌa rutzijol riqꞌuin ri Comandante quichin ri soldados que ri vinük richin ri Jerusalén ye catajnük.
\v 32 Romariꞌ ri achi riꞌ chanin cꞌa xerumol-pe ri achiꞌaꞌ ri yecꞌo pa rukꞌaꞌ, ri soldados y ri Capitanes, y junanin xebe apeꞌ quimolon-vi-quiꞌ ri vinük. Y ri vinük, xe cꞌa xequitzꞌet, xquiyaꞌ can ruchꞌayic ri Pablo.
\v 33 Y ri achi ri Comandante xtiquer cꞌa xjel-apu cꞌa riqꞌuin ri Pablo, xberutzꞌama-pe, y xutük cꞌa ruximic riqꞌuin caꞌiꞌ cadenas. Y cꞌateriꞌ cꞌa xucꞌutuj que achique achi riꞌ, y achique ri xumacuj.
\v 34 Y ri achi Comandante man jun cꞌa tzij xracꞌaxaj tüj jabel, roma juis ye qꞌuiy vinük ri yecꞌo chiriꞌ. Jun vi cꞌa ri nquibij chꞌaka, y jun vi chic nquibij ri chꞌaka, y riqꞌuin ronojel cuchukꞌaꞌ tok nquibij. Romariꞌ xbij cꞌa que tucꞌuꞌüx ri Pablo coma ri soldados cꞌa chupan ri jay apeꞌ yecꞌo-vi rijeꞌ.
\v 35 Ja tok ye benük chuvüch ri gradas ri yecꞌo chuvüch ri apeꞌ yecꞌo-vi ri soldados, ri soldados reꞌ ncꞌatzinej que xquitzekej ri Pablo chicaj, roma ri vinük más xcatüj coyoval.
\v 36 Y conojel cꞌa ri vinük riꞌ ye tzeketül cꞌa e chiquij, y juis pa quichiꞌ nquibün y nquibilaꞌ cꞌa: ¡Ticamsüs la Pablo! nquibij.
\s Ri Pablo nchꞌo cꞌa chiquivüch ri vinük
\p
\v 37 Y ja tok nucusüs yan apu chupan ri jay apeꞌ yecꞌo-vi ri soldados, ri Pablo xbij cꞌa chin ri achi Comandante: ¿Utz nquichꞌo baꞌ aviqꞌuin? xbij.
\p Y ri achi xsatz rucꞌuꞌx y xbij chin ri Pablo: A, ncachꞌo chukaꞌ pa quichꞌabül ri aj-Grecia rat.
\v 38 ¿Man ja tüj rat riꞌ ri achi aj-Egipto ri cꞌo yan chic baꞌ tiempo quecatüj chirij ri gobierno ye rachibilan ye cajiꞌ mil camsanelaꞌ tak achiꞌaꞌ, ri xquimol-quiꞌ pa tzꞌiran ruchꞌulef? xbix.
\p
\v 39 Pero ri Pablo xbij cꞌa: Yin yin jun israelita ri xinalüx pa Tarso, ri jun nimalüj tinamit ri cꞌo pa ruchꞌulef Cilicia. Y nincꞌutuj cꞌa favor chave que tayaꞌ kꞌij chuve richin nquichꞌo cheque ri vinük.
\p
\v 40 Y ri achi Comandante xuyaꞌ cꞌa kꞌij chin richin tichꞌo. Y ri Pablo xpaꞌeꞌ chiriꞌ pa tak gradas, y xbün-pe retal riqꞌuin ri rukꞌaꞌ cheque ri vinük richin quetane-ka. Y tok man jun chic cꞌa nkꞌajan, rijaꞌ xbechꞌo-pe chiquivüch pan hebreo, ri quichꞌabül ri israelitas:
\c 22
\p
\v 1 Nuvinak israelitas y rix más nimalüj chupan ri katinamit, tivacꞌaxaj cꞌa ri tzij ri nyenbij chive vocomi, richin ninto-viꞌ, xbij.
\p
\v 2 Y tok ri vinük xcacꞌaxaj cꞌa que ri Pablo xa nchꞌo-pe cheque pan hebreo, ri quichꞌabül rijeꞌ, más man jun xchꞌo. Y ri Pablo xutzꞌom cꞌa nchꞌo y xbij cꞌa:
\v 3 Yin yin jun israelita. Xaxe cꞌa que yin xinalüx pa tinamit rubiniꞌan Tarso ri cꞌo pa ruchꞌulef Cilicia, pero ja chereꞌ pa tinamit Jerusalén xinqꞌuiy-vi. Y ja ri nimalüj achi ri rubiniꞌan Gamaliel ri xutijon vichin. Y xinrutijoj cꞌa riqꞌuin ronojel ri nbij chupan ri ley ri yoꞌon can cheque ri ojer tak kaxquin-kamamaꞌ can. Roma nurayibül cꞌa riqꞌuin ronojel vánima riꞌ richin ninbün rusamaj ri Dios, cachiꞌel chukaꞌ ri irayibül chiꞌivonojel rix chupan ri kꞌij reꞌ.
\v 4 Roma tok rubanun can, yin juis cꞌa pokonül ri xinbanalaꞌ cheque ri vinük ri quitzekleben ri Ajaf Jesucristo, ri ketzij Bey. Xentzꞌamalaꞌ cꞌa pe richin xenyaꞌ pa cárcel. Xentük pa camic. Y chi achiꞌaꞌ y chi ixokiꞌ ri quiriꞌ xinbün cheque.
\v 5 Y ri nimalüj sacerdote y conojel ri rajatük tak achiꞌaꞌ ri cꞌo quikꞌij jabel quetaman si ketzij ri ninbij o man ketzij tüj, roma ja rijeꞌ ri xeyoꞌon-e autoridad pa nukꞌaꞌ, y tzꞌiban-e chuvüch vuj richin ninjüch pa quikꞌaꞌ ri kavinak ri yecꞌo pa tinamit Damasco. Y xinbe cꞌa chiquitzꞌamic ri vinük ri nyetzekleben ri Jesucristo, richin ye ximon nyencꞌün-pe chereꞌ pa Jerusalén, y cꞌateriꞌ nyenyaꞌ cꞌa pa pokonül.
\s Ri Pablo nutzijoj cꞌa achique rubanic tok rijaꞌ xutakej
\p
\v 6 Pero pa jun nicꞌaj-kꞌij tok katzꞌamon-e bey y xa baꞌ chic nrajoꞌ que man nkujapon pa tinamit Damasco, cꞌo cꞌa jun nimalüj sük petenük chilaꞌ chicaj ri xka-pe pa nuviꞌ.
\v 7 Y romariꞌ yin xintzak pan ulef. Y jariꞌ tok xinvacꞌaxaj que cꞌo Jun ri nchꞌo-pe chuve, y nbij cꞌa: Saulo, Saulo, ¿achique cꞌa roma tok atzꞌamon chꞌaꞌoj chuvij yin? xbij.
\v 8 Y yin xincꞌutuj cꞌa: ¿Rat achique cꞌa rat? xinbij. Y xbij cꞌa chuve: Ja yin ri Jesús aj-Nazaret ri achique chok chij atzꞌamon rubanic chꞌaꞌoj, xbij chuve.
\v 9 Y ri ye benük viqꞌuin xquixbij-quiꞌ, roma xquitzꞌet ri sük, pero man xcacꞌaxaj tüj ri xbij ri Jun ri xchꞌo chuve.
\v 10 Y yin xinbij cꞌa: Ajaf, ¿achique cꞌa ri cꞌuluman que ninbün ta yin? xinbij. Y ri Ajaf xbij chuve: Cacatüj cꞌa e, y cabiyin pa tinamit Damasco, y chiriꞌ nbix cꞌa chave ri cꞌuluman que nabün, xbij chuve.
\v 11 Pero cꞌa ja na ri vachibil ri xeyuken-e chinukꞌaꞌ richin xojbe cꞌa pa tinamit Damasco, roma ri ruchukꞌaꞌ ri sük ri xintzꞌet, xinrumoyirsaj can.
\p
\v 12 Y chiriꞌ pa Damasco cꞌo cꞌa jun achi rubiniꞌan Ananías, jun achi ri nbün-vi ri nbij chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés. Y conojel kavinak israelitas ri yecꞌo chiriꞌ, jabel cꞌa nyechꞌo pariꞌ ri Ananías riꞌ.
\v 13 Y rijaꞌ xapon cꞌa viqꞌuin, y xberubij chuve: Hermano Saulo, catzuꞌun chic cꞌa, xbij. Y yin jariꞌ xintiquer xintzuꞌun, y xintzꞌet cꞌa ruvüch ri Ananías.
\v 14 Y rijaꞌ xbij cꞌa chukaꞌ chuve: Ri Dios ri quichin ri kaxquin-kamamaꞌ can xaruchaꞌ richin navetamaj ri rurayibül rijaꞌ y richin chukaꞌ xatzꞌet ri Ajaf Jesucristo ri choj, y xavacꞌaxaj ri rutzij.
\v 15 Y ja rat ri nakꞌalajrisan cheque ri vinük ri xatzꞌet y xavacꞌaxaj.
\v 16 Cacatüj y joꞌ. Cabiyin cꞌa richin nabün bautizar aviꞌ, y tatakej rubiꞌ ri Ajaf Jesús, richin ncuyutüj ri amac, xbij chuve.
\s Ri Pablo nutzijoj cꞌa ri rubanic tok rijaꞌ xutzꞌom samaj chiquicojol ri man ye israelitas tüj
\p
\v 17 Cꞌateriꞌ, tok xintzolij-pe y xinka-pe chereꞌ pa Jerusalén, xinbe cꞌa pa racho ri Dios chubanic orar. Y ja tok nquitajin chin ri oración, xinbün cꞌa jun cachiꞌel achicꞌ,
\v 18 roma ri Kajaf Jesucristo xucꞌut-riꞌ chinuvüch, y xbij cꞌa chuve pa quiviꞌ ri israelitas: Junanin catel-e chereꞌ pa Jerusalén, roma ri vinük ri yecꞌo chereꞌ man nquinimaj tüj ri nakꞌalajrisaj pa nuviꞌ yin, xbij chuve.
\v 19 Romariꞌ rijeꞌ quetaman cꞌa que ja yin ri xinapon pa tak jay apeꞌ ntzijos ri rutzij ri Dios, chiquitzꞌamic ri ye takeyon avichin, xencꞌuaj-e pa cárcel y xenchꞌey.
\v 20 Y tok xcamsüs ri Esteban ri xkꞌalajrisan ri abiꞌ, xkaꞌ chinuvüch ri xban chin, yincꞌo chukaꞌ apu quiqꞌuin ri camsanelaꞌ, nuchajin ri quitziek ri cachiꞌel coton, ri ye quichꞌililon can chiquij, xinbij.
\v 21 Pero ri Ajaf Jesucristo xbij chuve: Cabiyin cꞌa, roma ncatintük cꞌa e pa tak tinamit ri nüj yecꞌo, richin nyeꞌatzijoj ri nutzij cheque ri vinük ri xa man ye israelitas tüj, xbij chuve, xbij ri Pablo cheque ri ruvinak israelitas.
\s Tok ri Pablo cꞌo chic cꞌa pa rukꞌaꞌ ri achi Comandante
\p
\v 22 Y tok ri vinük xcacꞌaxaj que rijaꞌ nbe chin nyerutzijoj ri rutzij ri Dios cheque ri vinük ri xa man ye israelitas tüj, man xcajoꞌ tüj cꞌa chic xcacꞌaxaj ri Pablo. Xa xquitzꞌom cꞌa nquibilaꞌ riqꞌuin juis cuchukꞌaꞌ: ¡Ticamsüs la jun achi laꞌ, roma xa man cúluman tüj chic que cꞌüs! nquibij.
\p
\v 23 Y roma cꞌa ri vinük riqꞌuin juis cuchukꞌaꞌ nyechꞌo y nquitorilaꞌ chukaꞌ ri quitziek ri cachiꞌel coton ri nyequichꞌilila-e chiquij, y xbequimokꞌela-pe pokolaj richin xquicꞌük chicaj roma coyoval,
\v 24 romariꞌ ri achi Comandante xbij cꞌa que tucꞌuꞌüx-apu ri Pablo chupan ri jay apeꞌ yecꞌo-vi ri soldados, y tichꞌay, richin quiriꞌ tukꞌalajrisaj achique roma tok ri vinük juis pa quichiꞌ nquibün chirij.
\v 25 Y ja tok ximon chic ri Pablo richin nchꞌay, ri Pablo xbij chin ri Capitán: Yin yin jun achi romano. ¿Culuman comi que nquinichꞌey, tok xa man jani xban juzgar pa nuviꞌ? xbij.
\p
\v 26 Ri Capitán tok xracꞌaxaj quiriꞌ, xberubij cꞌa chin ri achi Comandante: ¿Achique nanuc que nabün vocomi? Roma ri Pablo jun achi romano, xbij chin.
\p
\v 27 Y tok ri achi Comandante xracꞌaxaj riꞌ, xbe cꞌa riqꞌuin ri Pablo, y xberucꞌutuj chin: ¿Ketzij cꞌa que rat rat jun achi romano? xbij chin.
\p Y ri Pablo xbij que jaꞌ.
\p
\v 28 Y ri achi Comandante xbij cꞌa: Yin juis qꞌuiy tumin xinyaꞌ richin quiriꞌ xintoc jun achi romano, xbij.
\p Y ri Pablo xbij: Yin man quiriꞌ tüj, yin xinalüx que yin jun achi romano, xbij ri Pablo.
\p
\v 29 Y riqꞌuin xquinabej que ri Pablo jun achi romano, ri achiꞌaꞌ ri yecꞌo chic apu richin nquichꞌey, xejel-e chiquij. Y ri achi Comandante ruxbin chukaꞌ riꞌ, roma xuxim ri Pablo.
\s Tok ri Pablo xucꞌuꞌüx chiquivüch ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar
\p
\v 30 Y pa rucaꞌn kꞌij, roma ri achi Comandante nrajoꞌ nretamaj achique mac rubanun ri Pablo chiquivüch ri israelitas, romariꞌ rijaꞌ xutük coyoxic ri más nimalüj tak sacerdotes y ri ye cachibil pa comon nyebanun mandar y juzgar. Y cꞌateriꞌ xberelesaj-pe ri Pablo, y xberupabaꞌ chiquivüch.
\c 23
\p
\v 1 Y ri Pablo xerutzꞌet cꞌa ri achiꞌaꞌ pa comon vi nyebanun mandar y juzgar, y xbij cheque: Achiꞌaꞌ ri rix nuvinak yin, man jun cꞌa achique tüj nunaꞌ ri vánima, roma ri nucꞌaslen chuvüch ri Dios choj cꞌa rubanun-pe, xbij.
\p
\v 2 Romariꞌ ri Ananías ri nimalüj sacerdote xbij cꞌa cheque ri yecꞌo-apu chunakaj ri Pablo, que tiquiyaꞌ jun paj kꞌaꞌ chiruchiꞌ.
\v 3 Pero ri Pablo chanin xbij-apu chin ri Ananías: ¡Ri nbanun cꞌa quereꞌ chave rat ja ri Dios! ¡Rat jun achi ri xa caꞌiꞌ rupalüj! Roma rat tzꞌuyul cꞌa pe chiriꞌ richin nabün juzgar pa nuviꞌ, y chukaꞌ nacꞌusaj pa nuviꞌ ronojel ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés nabij, ¿pero achique cꞌa roma tok rat nabün que quichꞌay, y ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés man quiriꞌ tüj ri nbij? xbij ri Pablo.
\p
\v 4 Y ri vinük quimolon-quiꞌ chiriꞌ xquibij cꞌa chin ri Pablo: ¿Achique roma tok itzel ncachꞌo-apu chin la nimalüj ru-sacerdote ri Dios? xquibij chin.
\p
\v 5 Y ri Pablo xbij: Nuvinak israelitas, yin man vetaman tüj riꞌ que ja rijaꞌ ri nimalüj sacerdote, roma si ta vetaman man ta xinbij ri quiriꞌ ninbij-ka, roma chupan ri rutzij ri Dios nbij cꞌa: Man itzel cachꞌo chirij jun ri nbanun mandar richin ri atinamit, nbij, xbij ri Pablo.
\p
\v 6 Y ri Pablo retaman que chiquicojol ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar, yecꞌo cꞌa achiꞌaꞌ saduceos y yecꞌo cꞌa chukaꞌ fariseos. Romariꞌ rijaꞌ riqꞌuin ruchukꞌaꞌ xchꞌo-apu y xbij: Nuvinak israelitas, yin yin fariseo, y quiriꞌ chukaꞌ ri nataꞌ. Y vocomi rix nibün juzgar pa nuviꞌ, roma yin nuyoꞌon vánima que ri caminakiꞌ nyecꞌastüj-vi, xbij ri Pablo.
\p
\v 7 Y tok ri achiꞌaꞌ fariseos y saduceos xcacꞌaxaj ri xbij-ka ri Pablo, xquitzꞌom cꞌa nquichꞌojilaꞌ chiquivüch, y caꞌiꞌ xel-vi ri quimolonic riꞌ.
\v 8 Roma ri saduceos man nquinimaj tüj que ri caminakiꞌ nyecꞌastüj, ni man nquinimaj tüj chukaꞌ que yecꞌo ángeles y espíritus, pero ri achiꞌaꞌ ye fariseos nquinimaj-vi riꞌ.
\v 9 Y juis cꞌa pa quichiꞌ nquibün. Y ri etamanelaꞌ chin ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés ri yecꞌo quiqꞌuin ri achiꞌaꞌ fariseos xecatüj cꞌa y xquibij: Ri jun achi reꞌ man jun itzel rubanun. Y riqꞌuin baꞌ jun espíritu o jun ángel takon-pe roma ri Dios, ri biyon chin ri tzij ri nyerukꞌalajrisaj chikavüch. Y si quiriꞌ, man cꞌa cꞌuluman tüj que nkujel chꞌojinelaꞌ chirij ri Dios, xquibij.
\p
\v 10 Y caꞌiꞌ cꞌa xel-vi ri jun quimolonic riꞌ. Juis cꞌa ri nquibilaꞌ chiquivüch. Xquitzꞌom cꞌa quiꞌ riqꞌuin tzij. Romariꞌ ri jun achi Comandante xeroyoj cꞌa ri soldados richin xbequelesaj-pe ri Pablo y tiquicꞌuaj-e cꞌa pa jay apeꞌ yecꞌo-vi ri soldados, roma xunuc que ri vinük riꞌ nquikꞌachꞌij ri Pablo.
\p
\v 11 Y ri jun chic cꞌa akꞌaꞌ riꞌ, ri Ajaf Jesucristo xucꞌut-riꞌ chuvüch ri Pablo, y xbij chin: Man cꞌa taxbij-aviꞌ, xa tayaꞌ avánima, roma cachiꞌel ri nukꞌalajrisasic xabün chereꞌ pa tinamit Jerusalén, ncꞌatzin cꞌa que quiriꞌ nyeꞌabanaꞌ pa tinamit Roma, xbij chin.
\s Yecꞌo achiꞌaꞌ ri xejoꞌon xquicamsaj ta ri Pablo
\p
\v 12 Y pa rucaꞌn kꞌij chin ri chꞌonük ri Ajaf Jesucristo riqꞌuin ri Pablo, yecꞌo cꞌa cheque ri israelitas pan evatül xquinuculaꞌ achique ri nquibün chin ri Pablo. Y xquibij que man xquevaꞌ tüj ni man xquetij tüj yaꞌ, si man nyetiquer tüj nquicamsaj. Y xquibij chukaꞌ que ja ta cꞌa ri Dios ri nyoꞌon castigo pa quiviꞌ, si xtiquikꞌüj ri quitzij.
\v 13 Y ri xebin que pan evatül nquibün quiriꞌ, yecꞌo xa bama cuarenta achiꞌaꞌ israelitas.
\v 14 Ri achiꞌaꞌ riꞌ xeꞌapon quiqꞌuin ri más nimalüj tak sacerdotes y ri rajatük achiꞌaꞌ ri cꞌo quikꞌij, y xbequibij cheque: Roj kanucun chic cꞌa que nkacamsaj ri Pablo, y kabin chic que man nkuvaꞌ tüj nixta nkutij yaꞌ cꞌa hasta jampeꞌ nkutiquer chirij, y si xtikakꞌüj ri katzij, ja ta cꞌa ri Dios nyoꞌon-pe castigo pa kaviꞌ.
\v 15 Y vocomi nkajoꞌ cꞌa que rix y ri chꞌaka chic pa comon nyixbanun mandar y juzgar nyeꞌibij tüj chin ri achi Comandante, que rix nijoꞌ que nucꞌuꞌüx-apu ri Pablo chivüch ri chuakꞌ roma cꞌo más nijoꞌ nicꞌutuj chin. Y roj nkakꞌelebej pa bey, y nkacamsaj ri Pablo, xquibij.
\p
\v 16 Pero ronojel reꞌ xacꞌaxüx roma jun alaꞌ ral ri ranaꞌ ri Pablo. Romariꞌ ri alaꞌ riꞌ xbe y xoc-apu chupan ri jay apeꞌ yecꞌo-vi ri soldados, roma chiriꞌ cꞌo-vi ri Pablo, y xberubij chin ri Pablo ronojel ri racꞌaxan-e.
\v 17 Y tok ri Pablo xracꞌaxaj riꞌ, xroyoj cꞌa jun Capitán, y xbij chin: Tacꞌuaj baꞌ ri alaꞌ reꞌ chuvüch ri achi Comandante, roma cꞌo jun nrajoꞌ nbij chin, xbij chin.
\p
\v 18 Ri Capitán xucꞌuaj na vi e ri alaꞌ cꞌa chuvüch ri achi Comandante, y xberubij chin: Ri Pablo ri cꞌo pa cárcel xinroyoj, y xucꞌutuj favor chuve richin tincꞌama-pe ri alaꞌ reꞌ chavüch, roma cꞌo nrajoꞌ nbij chave, xbij.
\p
\v 19 Y ri achi Comandante xucꞌuaj cꞌa e, xuyukej-e lojcꞌan chic, y cꞌateriꞌ xucꞌutuj chin: ¿Achique cꞌa ri najoꞌ nabij chuve? xbij chin.
\p
\v 20 Y ri alaꞌ xbij cꞌa chin: Jun molaj cheque ri nuvinak israelitas xquiyaꞌ cꞌa chiquivüch que nquicꞌutuj-pe favor chave, que chuakꞌ tacꞌuaj ri Pablo chiquivüch ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar, roma nquibij-pe chave que cꞌo más ri ncajoꞌ nquicꞌutuj chin ri Pablo.
\v 21 Pero rat man tanimaj riꞌ, roma yecꞌo ye más ye cuarenta achiꞌaꞌ ri nyekꞌeleben richin ri Pablo pa bey, y ri achiꞌaꞌ riꞌ quibin cꞌa que man nyevaꞌ tüj nixta nyetij yaꞌ, hasta jampeꞌ nyetiquer nquicamsaj, y que ja ta ri Dios ri nyoꞌon castigo pa quiviꞌ, si xtiquikꞌüj quitzij. Y vocomi xaxe chic cꞌa coyoben ri achique nabij-e rat, xbij ri alaꞌ.
\p
\v 22 Y ri achi Comandante xbij chin ri alaꞌ que titzolij, y man tutzijoj que xberubij yan can chin rijaꞌ.
\s Tok ri Pablo xucꞌuꞌüx pa tinamit Cesarea chuvüch ri gobernador rubiniꞌan Félix
\p
\v 23 Y jariꞌ tok ri achi Comandante xeroyoj ye caꞌiꞌ Capitanes, y xbij cheque que a las nueve chupan ri akꞌaꞌ riꞌ, nrajoꞌ cꞌa que quichojmirsan chic quiꞌ ye setenta soldados ri nyebe chirij quiej y cajiꞌ ciento soldados ri nyebe chicakün. Nicꞌaj cꞌa cheque rijeꞌ ri queꞌucꞌuan chukaꞌ e lanzas. Richin nyebe cꞌa pa tinamit Cesarea.
\v 24 Y chukaꞌ tibanaꞌ quicꞌojlen jun caꞌiꞌ ruquiej ri Pablo, richin nyerutzꞌuyubej, roma yin ninjoꞌ que rix nicꞌuaj-e ri Pablo cꞌa chuvüch ri gobernador Félix. Y ninjoꞌ cꞌa que man jun tucꞌulachij-e pa bey.
\p
\v 25 Y xutzꞌibaj cꞌa e jun vuj richin nquijüch pa rukꞌaꞌ ri gobernador, y chupan ri vuj riꞌ rubin cꞌa e:
\v 26 Yin Claudio Lisias nintük cꞌa e saludos chave rat nimalüj ka-gobernador Félix.
\v 27 Ja ri jun achi ri ucꞌuan-apu chavüch, tzꞌamon cꞌa coma ri israelitas y xa bama xquicamsaj. Y ja yin y ri soldados ri xojapon chucolic pa quikꞌaꞌ ri vinük, roma xinnabej que rijaꞌ jun achi romano.
\v 28 Chanin cꞌa xincꞌuaj chiquivüch ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar chiquicojol ri israelitas, roma xinjoꞌ xinvetamaj achique rumac ri ye rubanalun y romariꞌ nquisujuj.
\v 29 Y xintzꞌet cꞌa que nquisujuj roma man nbün tüj ri nbij ri qui-ley rijeꞌ. Pero man roma tüj riꞌ cꞌuluman ta que ntzꞌapis pa cárcel o ncamsüs ta.
\v 30 Y vocomi xintük-e ri achi reꞌ aviqꞌuin, roma xbix-pe chuve que ri vinük israelitas quikꞌeleben ri achi reꞌ, richin nquicamsaj. Y xinbij chukaꞌ cheque ri vinük ri ye tzꞌamayon chꞌaꞌoj chirij ri Pablo, que quebe cꞌa aviqꞌuin rat richin nyequibij achique ri ye rubanalun. Ri nurayibül yin que utz ta avüch. Quiriꞌ cꞌa nbij ri vuj riꞌ.
\p
\v 31 Y ri soldados xquibün-vi cꞌa ri xbix cheque. Xquicꞌuaj-e ri Pablo cꞌa pa jun tinamit rubiniꞌan Antípatris ri akꞌaꞌ riꞌ.
\v 32 Pa rucaꞌn kꞌij xquitzꞌom chic e bey. Y xaxe ri setenta soldados ri ye benük chirij quiej, xaxe chic riꞌ ri xebe chirij ri Pablo, y ri cajiꞌ ciento soldados xetzolij can.
\v 33 Y tok xeꞌapon pa tinamit Cesarea ri ye ucꞌuayon-e richin ri Pablo, xbequijachaꞌ cꞌa ri vuj pa rukꞌaꞌ ri Félix ri gobernador, y xquijüch chukaꞌ apu ri Pablo chin.
\v 34 Y tok rutzꞌeton chic cꞌa ri nbij ri vuj, ri gobernador riꞌ xucꞌutuj cꞌa chin ri Pablo que achique ruchꞌulef petenük-vi. Tok racꞌaxan chic cꞌa can que pa ruchꞌulef Cilicia petenük-vi,
\v 35 xbij cꞌa chin: Tok nyeka-pe ri ye sujunelaꞌ chavij, ninvacꞌaxaj cꞌa chukaꞌ ri tzij ri nyeꞌabij richin nato-aviꞌ, xbij ri gobernador.
\p Y xbij cꞌa chukaꞌ ri gobernador riꞌ que tucꞌuꞌüx ri Pablo cꞌa pa palacio richin ri Herodes, y tichajix coma soldados.
\c 24
\s Ri Pablo y ri ye yacayon-e chꞌaꞌoj chirij ye paꞌül cꞌa apu chuvüch ri Félix ri gobernador
\p
\v 1 Y voꞌo yan cꞌa kꞌij cꞌo ri Pablo chiriꞌ pa tinamit Cesarea, tok xapon-ka ri Ananías ri nimalüj sacerdote ye rachibilan-e chꞌaka cheque ri rajatük tak achiꞌaꞌ ri cꞌo quikꞌij y jun chukaꞌ licenciado rubiniꞌan Tértulo. Y xeꞌapon cꞌa chuvüch ri Félix ri gobernador, richin nquisujuꞌ chꞌaꞌoj chirij ri Pablo.
\v 2 Y tok xoyox ri Pablo chuvüch ri gobernador, jariꞌ tok ri Tértulo xutzꞌom-apu ri sujunic chirij ri Pablo. Ri Tértulo quereꞌ cꞌa ri xerubila-apu chin ri Félix: Nimalüj gobernador, roj juis nkamatioxij chave, roma pa katinamit quicot rojcꞌo, y manak oyoval, roma cꞌo anaꞌoj, y riqꞌuin riꞌ roj acꞌuan-vi.
\v 3 Nkamatioxij cꞌa chave rat nimalüj achi, ri utz ri abanun cheke chi jumul y achique na lugar.
\v 4 Y man nkajoꞌ tüj cꞌa nkelesaj juis tiempo chave, pero xaxe cꞌa roma ketaman que rat juis jabel anaꞌoj, romariꞌ nkajoꞌ cꞌa que navacꞌaxaj ta baꞌ ri caꞌi-oxiꞌ tzij ri nkajoꞌ nkabij.
\v 5 Roma ri jun achi reꞌ, ketaman que jun achi ri nchꞌo chirij ri autoridad pa tinamit Roma. Ja rijaꞌ ri nbanun que ri israelitas nyecatüj pa ronojel lugar. Ja rijaꞌ ri quijolomaj chiquicojol ri jun molaj vinük ri nyetaken rubiꞌ ri Jesús aj-Nazaret.
\v 6 Y ja chukaꞌ rijaꞌ ri xujoꞌon ta xbün can itzel pa racho ri Dios ri cꞌo pa tinamit Jerusalén. Romariꞌ roj xkatzꞌom richin xkabün ta juzgar pariꞌ cachiꞌel nbij ri ka-ley.
\v 7 Pero ri Comandante rubiniꞌan Lisias xoc chikacojol, y xberujecꞌa-pe pa kakꞌaꞌ.
\v 8 Y xbij cꞌa que ri nyebin que ri Pablo cꞌo rumac, quepuꞌu cꞌa chavüch rat. Y ja tok nacꞌutuj ri rumac ye rubanalun, navetamaj cꞌa que ketzij ri nkutajin chubixic chave chirij ri Pablo, xbij ri Tértulo.
\p
\v 9 Y ri vinük ri ye rachibilan-e ri Tértulo, nquibij cꞌa que ketzij ri xbij.
\v 10 Y ri Félix ri gobernador xbün cꞌa pe retal riqꞌuin ri rukꞌaꞌ chin ri Pablo richin tichꞌo. Y rijaꞌ xchꞌo cꞌa apu, y xbij cꞌa: Vetaman cꞌa que rat cꞌo chic cꞌa qꞌuiy junaꞌ ri abanun mandar pariꞌ ri ruchꞌulef reꞌ. Romariꞌ riqꞌuin ronojel vánima nquichꞌo-apu, richin ninkꞌalajrisaj que man jun chꞌaꞌoj ri nubanun tüj.
\v 11 Y rat ncatiquer cꞌa navetamaj si ketzij ri nquibij chuvij o xa man ketzij tüj. Roma yin xa cꞌate doce kꞌij ri xinka-pe chic chilaꞌ jun bey pa tinamit Jerusalén, y xinpuꞌu chuyaꞌic rukꞌij ri Dios.
\v 12 Y tok xinquil xa man riqꞌuin tüj oyoval riqꞌuin jun chic vinük riqꞌuin tzij ri nquitajin ta chubanic, man jun. Ni man ye nuyacon tüj chukaꞌ e vinük richin nquibün oyoval, chiriꞌ pa racho ri Dios y nixta pa tak jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios. Y chukaꞌ nixta pa tak bey richin ri tinamit xinquil ta que cꞌo ta ri nquitajin chubanic.
\v 13 Y ri vinük ri nyebin que ja numac riꞌ ri ye nubanalun, man cꞌa nyetiquer tüj nquibij que ketzij, si ta ncꞌutux cheque que tiquikꞌalajrisaj.
\v 14 Pero ri ninkꞌalajrisaj-apu chave que ketzij vi, que yin nquitzekleben-vi ri Jesús ri Bey, ri nquibij rijeꞌ que man utz tüj. Roma xa riqꞌuin ri nquitzekleben ri Jesús, yin ninsamajij-vi ri Dios ri quichin ri kaxquin-kamamaꞌ can roj israelitas. Nintakej-vi ronojel ri tzꞌiban can chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, y chupan chukaꞌ ri ye quitzꞌiban can ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can.
\v 15 Y yin nuyoꞌon cꞌa vánima riqꞌuin ri Dios que ri caminakiꞌ cꞌo vi jun kꞌij tok nyecꞌastüj-pe. Nyecꞌastüj cꞌa pe ri ye choj y ri man ye choj tüj. Y ri nuvinak quiriꞌ chukaꞌ ri coyoben que nbanatüj.
\v 16 Y romariꞌ yin nintij cꞌa nukꞌij que man ninbün tüj ri itzel chuvüch ri Dios y chiquivüch chukaꞌ ri vinük. Y quiriꞌ ri vánima utz vi cꞌa nunaꞌ.
\p
\v 17 Y cꞌo yan chic cꞌa junaꞌ ri man yin bosnük tüj chereꞌ. Y tok xinpuꞌu, nucꞌamon cꞌa pe sipanic ri molon-pe richin ninbejachaꞌ cheque ri nuvinak ri cꞌo ncꞌatzin cheque, y chukaꞌ nucꞌamon-pe ri nusipanic yin richin pa racho ri Dios.
\v 18 Jariꞌ nquitajin chubanic chiriꞌ pa racho ri Dios, tok ri nuvinak israelitas ri ye petenük cꞌa calaꞌ pa ruchꞌulef Asia xinquitzꞌet. Yin nuchꞌajchꞌojrisan chic cꞌa viꞌ, cachiꞌel nbij ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri Moisés, man yin benük tüj cꞌa quiqꞌuin vinük, ni man jun chukaꞌ oyoval ninbün. Xa ja ri caꞌi-oxiꞌ israelitas riꞌ ri rijeꞌ quekꞌalajrisan ronojel ri nquisuj chuvij.
\v 19 Y rijeꞌ cꞌuluman que yecꞌo ta pe chereꞌ chavüch vocomi y nquibij ta apu chave si cꞌo ri ncajoꞌ nquikꞌalajrisaj chuvij, si cꞌo jun mac ri nubanun chiquivüch.
\v 20 Y roma cꞌa ri xa man yecꞌo tüj pe, ja ri yecꞌo-pe chereꞌ quebin-pe ri achique numac xquil tok yin xinucꞌuꞌüx chiquivüch ri achiꞌaꞌ pa comon nyebanun mandar y juzgar.
\v 21 O xaxe si rijeꞌ nquinuc que mac ri xinbün tok xinchꞌo riqꞌuin vuchukꞌaꞌ chiriꞌ chiquicojol y xinbij: Nibün juzgar pa nuviꞌ vocomi roma yin ninnimaj que ri caminakiꞌ nyecꞌastüj-vi. Quiriꞌ cꞌa ri xbij ri Pablo.
\p
\v 22 Ri Félix ri gobernador retaman-vi cꞌa achique quibanic ri nyetzekleben ri Jesucristo, ri ketzij Bey. Man riqꞌuin tüj riꞌ, xupabaꞌ ri chꞌojinic riꞌ tok racꞌaxan chic ka ri xbij ri Pablo, y xbij cꞌa cheque conojel: Cꞌa npuꞌu na cꞌa ri Lisias ri achi Comandante, cꞌa ja kꞌij cꞌa riꞌ ninvetamaj más pariꞌ ri jun chꞌaꞌoj ri itzꞌamon.
\p
\v 23 Y ri Félix xbij cꞌa chin ri Capitán que tuchajij jabel ri Pablo, pero chukaꞌ man xe titzꞌapeꞌ, xa tuyaꞌ baꞌ kꞌij chin que ntel baꞌ. Y man querukꞌüt ri nyeꞌapon riqꞌuin richin cꞌo utz ri nquibün chin o nyequitzꞌetaꞌ can.
\p
\v 24 Y tok cꞌunük chic cꞌa caꞌi-oxiꞌ kꞌij, xpuꞌu cꞌa ri Félix ri gobernador rachibilan ri Drusila ri rixjayil, jun ixok israelita. Xutük cꞌa royoxic ri Pablo, roma rijaꞌ nrajoꞌ cꞌa nretamaj achique rubanic riꞌ ri nayaꞌ avánima riqꞌuin ri Jesucristo.
\v 25 Y ri Pablo xapon quiqꞌuin, y xutzꞌom cꞌa rubixic cheque pariꞌ ri achique rubanic jun cꞌaslen choj, ri achique rubanic richin natij akꞌij richin man nabün tüj ri mac, y que pa ruqꞌuisbül, ri Dios nbün juzgar pa quiviꞌ ri vinük. Y ri Félix juis xuxbij-riꞌ riqꞌuin ri xracꞌaxaj, y xbij chin ri Pablo: Vocomi cꞌa cabiyin. Y tok xtuyaꞌ chic cꞌa baꞌ tiempo chinuvüch, ncatinvoyoj cꞌa jun bey chic, xbij ri Félix.
\p
\v 26 Y ri gobernador riꞌ qꞌuiy mul cꞌa nroyoj ri Pablo richin nchꞌo riqꞌuin, roma xroyobej que ri Pablo xusuj ta tumin chin richin nucol-e. Pero man jun xusuj chin.
\v 27 Y caꞌiꞌ cꞌa junaꞌ xcꞌo, y ri Pablo cꞌa cꞌo na cꞌa chiriꞌ pa cárcel. Y ri Félix ri gobernador xel-e y xpuꞌu ri Porcio Festo pa ruqꞌuexel. Y ri Félix xaxe richin utz ntzꞌetetüj coma ri vinük israelitas, cꞌa xuyaꞌ na pa cárcel ri Pablo.
\c 25
\s Tok ri Pablo cꞌo cꞌa apu chuvüch ri gobernador Festo
\p
\v 1 Y ri Festo xka-pe cꞌa pa tinamit Cesarea richin nucꞌulu-pe can ri rusamaj, roma ja rijaꞌ ri ntoc can gobernador. Y pa rox kꞌij cꞌa chin ri tucꞌün can ri rusamaj, rijaꞌ xbe cꞌa e pa tinamit Jerusalén.
\v 2 Tok cꞌo chic cꞌa ri chiriꞌ pa Jerusalén, ri más nimalüj tak sacerdotes y ri vinük israelitas ri más nim quikꞌij, xeꞌapon cꞌa riqꞌuin, y xbequisujuj ri Pablo, y cꞌo cꞌa jun ri juis xquicꞌutuj favor chin que tubanaꞌ.
\v 3 Rijeꞌ xquicꞌutuj cꞌa jun nimalüj favor chin ri Festo que tutakaꞌ rucꞌamic ri Pablo, roma xa quinojin chic cꞌa jabel que tok xticꞌamün-pe pa Jerusalén, nquikꞌelebej pa bey, y nquicamsaj.
\v 4 Pero ri Festo xa xbij cꞌa cheque: Ri Pablo tzꞌapül pa cárcel chilaꞌ pa tinamit Cesarea, y yin xa nquitzolij yan cꞌa ka jun bey chic chilaꞌ.
\v 5 Más ta utz nyeꞌicha-e ri más cꞌo quikꞌij chiꞌicojol, y nyenvachibilaj-e ri nkube-ka cꞌa pa tinamit Cesarea, richin quiriꞌ cꞌa chilaꞌ nquibij-vi chuve ri rumac rubanun ri achi riꞌ, xbij ri Festo cheque.
\p
\v 6 Y rijaꞌ xaxe xa bama jun ocho o diez kꞌij ri xcꞌuje-e pa tinamit Jerusalén, y xxule-ka pa Cesarea. Y pa rucaꞌn kꞌij, rijaꞌ xbetzꞌuyeꞌ cꞌa pe pa juzgado, y xutük cꞌa rucꞌamic ri Pablo.
\v 7 Y tok ri Pablo xoc-apu, ri vinük israelitas ri ye petenük pa Jerusalén xquisutij rij, y nquisujuj cꞌa apu riqꞌuin qꞌuiy y nimakꞌ tak mac. Pero man xetiquer tüj xquiyaꞌ pa sük si ketzij que ye rubanalun ri mac riꞌ, tok xcꞌutux cheque.
\v 8 Romariꞌ ri Pablo, richin nuto-riꞌ, xchꞌo cꞌa apu, y xbij: Yin man jun cꞌa numac nubanun chuvüch ri ley kichin roj israelitas, ni man jun chukaꞌ itzel nubanun tüj pa racho ri Dios ri cꞌo pa tinamit Jerusalén, y ni man jun cꞌa chukaꞌ nubanun chuvüch ri ley ri yoꞌon roma ri César, xbij ri Pablo.
\p
\v 9 Y roma ri Festo nrajoꞌ que utz ntzꞌetetüj coma ri israelitas, xucꞌutuj cꞌa chin ri Pablo: ¿Najoꞌ cꞌa que cꞌa pa Jerusalén nkube-vi, chuchojmirsasic ri chꞌaꞌoj ntajin chavij? xbij ri Festo.
\p
\v 10 Pero ri Pablo xbij chin: Yin yin jun vinük romano, y romariꞌ ja ri ru-juzgado ri rey César ri ncátzinej que nbanun juzgar pa nuviꞌ, cachiꞌel ri apeꞌ yincꞌo-vi vocomi chavüch rat. Y chukaꞌ rat jabel avetaman que yin man jun itzel ri nubanun tüj cheque ri nuvinak israelitas.
\v 11 Y si cꞌo ta cꞌa mac ri nubanun y ncꞌatzinej que nquicamsüs, man cꞌa chukaꞌ ninbij tüj que man quicamsüs. Pero si xa man ketzij tüj ri nquibij chuvij nubanun, man jun cꞌa cꞌo rukꞌaꞌ chuve richin nquirujüch ta e cheque ri nyebin que cꞌo numac. Roma cꞌa riꞌ ninjoꞌ que ja ri rey César ri nbanun juzgar pa nuviꞌ, xbij ri Pablo chin ri Festo ri gobernador pa tinamit Cesarea.
\p
\v 12 Ri Festo xtzijon cꞌa quiqꞌuin ri achiꞌaꞌ ri nyetoꞌon-apu richin, y cꞌateriꞌ xbij chin ri Pablo: Rat xacꞌutun que ja ri rey César nbanun juzgar pan aviꞌ. Jariꞌ riꞌ, ncabe cꞌa pa tinamit Roma chuvüch ri rey César, xbix chin ri Pablo.
\s Ri rey Agripa nrajoꞌ nracꞌaxaj ri Pablo
\p
\v 13 Y caꞌi-oxiꞌ kꞌij riꞌ, ri rey rubiniꞌan Agripa y ri Berenice xeꞌapon pa Cesarea chin nquibün saludar ri Festo.
\v 14 Y roma cꞌa ri rey Agripa y ri Berenice qꞌuiy kꞌij xecꞌuje-ka chiriꞌ, ri Festo xutzijoj cꞌa chin ri rucꞌulachin ri Pablo. Y xbij cꞌa: Chereꞌ cꞌo jun achi ri ruyoꞌon can pa cárcel roma ri Félix tok xel-e.
\v 15 Y tok xa xinbe-e pa Jerusalén, ri más nimalüj tak sacerdotes y ri rajatük tak achiꞌaꞌ israelitas ri cꞌo quikꞌij, xeꞌapon viqꞌuin y xbequibij chuve ri mac ri ye rubanalun ri achi reꞌ, y xquicꞌutuj cꞌa chuve que tinbanaꞌ que nka-ka castigo pariꞌ.
\v 16 Pero yin xinbij cꞌa cheque que ri ka-ley roj romanos man nuyaꞌ tüj kꞌij que choj ta natük pa camic jun vinük. Ri ka-ley roj nbij cꞌa que ri tzꞌamon chꞌaꞌoj chirij ncꞌatzinej que nuto-riꞌ. Ncꞌatzinej que nchꞌo na quiqꞌuin ri ye tzꞌamayon chꞌaꞌoj chirij richin nuto-riꞌ chiquivüch.
\v 17 Y romariꞌ, xe cꞌa xeka-pe pa tinamit Cesarea, man cꞌa xinyaꞌ tüj kꞌij que xbe ta más tiempo, xa ja ri rucaꞌn kꞌij xinbetzꞌuyeꞌ pa juzgado y xintük cꞌa rucꞌamic ri achi rubiniꞌan Pablo.
\v 18 Y ri sujunelaꞌ chirij ri achi, manak cꞌo ta xquil xquibij chirij ri achique ta ri ye rubanalun, man cachiꞌel tüj ri nunucun yin.
\v 19 Roma ri rumac ri xquibij rijeꞌ que ye rubanalun, xaxe chiquivüch ka rijeꞌ ri ye nimüy richin ri Dios, y xquicꞌuxlaꞌaj chukaꞌ jun Jesús. Pero ri Jesús riꞌ xa camnük chic e, y ri Pablo nbij que xcꞌastüj-e.
\v 20 Y roma cꞌa yin man ninvil tüj achique ninbün riqꞌuin ri jun chꞌojinic riꞌ, xincꞌutuj cꞌa chin ri Pablo: ¿Najoꞌ cꞌa que cꞌa pa tinamit Jerusalén nkube-vi, chuchojmirsasic ri chꞌaꞌoj ntajin chavij? xinbij chin.
\v 21 Y rijaꞌ xbij: Ja ri rey César ri ninjoꞌ richin nbanun juzgar pa nuviꞌ. Y romariꞌ yin cꞌa nuyoꞌon pa cárcel, cꞌa tok nquitiquer na cꞌa nintük-e pa tinamit Roma chuvüch ri rey César, xbij ri Festo.
\p
\v 22 Y ri rey Agripa xbij cꞌa chin ri Festo: Yin ninrayij ninvacꞌaxaj achique ri nbij ri jun achi riꞌ.
\p Y ri Festo xbij cꞌa chin ri rey Agripa: Chuakꞌ navacꞌaxaj cꞌa ri achi riꞌ, xbij.
\p
\v 23 Y pa rucaꞌn kꞌij, xban cꞌa jun nimalüj cꞌulunic cheque ri rey Agripa y ri Berenice. Rijeꞌ ye cachibilan-e ri achiꞌaꞌ ri yecꞌo pa quiviꞌ ri soldados y ri achiꞌaꞌ ri nimakꞌ quikꞌij chiriꞌ pa tinamit Cesarea, tok xeꞌoc-apu chupan ri jay richin quimolic. Y cꞌateriꞌ ri Festo xutük rucꞌamic ri Pablo.
\v 24 Y ri Festo xbij cꞌa: Rey Agripa y ivonojel rix ri imolon-pe-iviꞌ kiqꞌuin vocomi, ja achi reꞌ ri rubiniꞌan Pablo. Ri vinük israelitas ri yecꞌo pa tinamit Jerusalén y ri yecꞌo chukaꞌ chereꞌ, ye kajnük-pe viqꞌuin y riqꞌuin cuchukꞌaꞌ quicꞌutun chuve que man cꞌuluman tüj chic ri cꞌüs.
\v 25 Ja yin nintzꞌet que ri jun achi reꞌ man jun itzel rubanun richin quiriꞌ ncamsüs ta rijaꞌ. Y rijaꞌ xucꞌutuj cꞌa chuve que ja ri rey César ri nbanun juzgar pariꞌ, y yin nintük cꞌa e riqꞌuin ri rey César cꞌa chilaꞌ pa tinamit Roma.
\v 26 Y roma cꞌa ri man vetaman tüj achique ninbij-e chin ri vajaf ri rey César, jareꞌ nupaban chivüch vocomi, y chavüch cꞌa chukaꞌ rat rey Agripa, richin quiriꞌ tacꞌutuj cꞌa chin ri rumac ye rubanalun, richin ja rumac riꞌ ri nintzꞌibaj-e chin ri rey César.
\v 27 Roma chinuvüch yin man cꞌuluman tüj que nintük-e jun ri cꞌo pa cárcel, y man nintük tüj e rubixic achique rumac ye rubanalun, xbij ri Festo chin ri rey Agripa.
\c 26
\s Ri Agripa xuyaꞌ kꞌij chin ri Pablo richin nchꞌo
\p
\v 1 Y jariꞌ tok ri rey Agripa xbij chin ri Pablo: Ninyaꞌ cꞌa kꞌij chave richin ncachꞌo, xbij chin.
\p Y ri Pablo xuyüc cꞌa rukꞌaꞌ, y jareꞌ ri tzij ri xerucusaj richin nukꞌalajrisaj que man jun rumac. Y xutzꞌom rubixic:
\v 2 Yin juis ninmatioxij y juis chukaꞌ nquiquicot, roma chavüch rat rey Agripa yin paꞌül-vi richin ninto-viꞌ. Roma ri kavinak israelitas nquibij que juis cha mac ye nubanalun.
\v 3 Y yin más nquimatioxij roma rat jabel vi avetaman ri achique nbün jun israelita chupan ri rucꞌaslen, ri achique ncꞌatzin que nbün. Chukaꞌ jabel avetaman que jun vi nunuc ri jun y jun vi chic nunuc ri jun. Romariꞌ ninjoꞌ cꞌa que nquinavacꞌaxaj ta baꞌ y man ta cꞌa ncꞌo acꞌuꞌx roma ri tzij ri ninjoꞌ ninbij.
\s Ri Pablo nutzijoj rubanic ri rucꞌaslen tok cꞌa man jani rutaken tüj
\p
\v 4 Y ri kavinak israelitas quetaman cꞌa pe achique rubanic ri nucꞌaslen tok yin cꞌa acꞌual, quiriꞌ pa nutinamit y quiriꞌ chukaꞌ pa Jerusalén.
\v 5 Y rijeꞌ quetaman cꞌa chukaꞌ que cꞌa yin cꞌajol na chiriꞌ tok xincꞌujeꞌ yan pe quiqꞌuin ri achiꞌaꞌ fariseos. Y ja roj ri achiꞌaꞌ fariseos ri más nkataken ri nbij ri ley ri xuyaꞌ ri Dios richin ri kaxquin-kamamaꞌ can Moisés. Y si ta ri kavinak reꞌ ncajoꞌ nquikꞌalajrisaj, nkꞌalajin que ketzij ri nquitajin chubixic.
\v 6 Pero vocomi yincꞌo-pe chereꞌ richin nibün juzgar pa nuviꞌ, xaxe roma yin nuyoꞌon vánima que ri caminakiꞌ cꞌo na vi jun kꞌij tok nyebecꞌastüj-pe, cachiꞌel rusujun can ri Dios cheque ri kaxquin-kamamaꞌ ojer can.
\v 7 Y man xe tüj cꞌa yin yin oyobeyon ri jun cꞌastajbül reꞌ, xa quiriꞌ chukaꞌ ri kavinak israelitas. Roj ri quixquin-quimam can ri doce rucꞌajol ri Israel nkanimaj que ri caminakiꞌ nyecꞌastüj vi pe, y romariꞌ, chi pakꞌij chi chakꞌaꞌ nkasamajij ri Dios ri biyon can quiriꞌ. Rey Agripa, yin jariꞌ ri numac ri nquibij.
\v 8 ¿Achique roma tok chivüch rix man ninimaj tüj que ri Dios ntiquer nucꞌasoj jun ri camnük chic e?
\s Ri Pablo nutzijoj ri xbün quiqꞌuin ri takenelaꞌ richin ri Cristo
\p
\v 9 Roma tok rubanun can, yin xinnuc cꞌa riꞌ que ncꞌatzinej que nyenvetzelaj ri vinük ri quitaken ri Jesús aj-Nazaret, y chukaꞌ ncꞌatzinej que ninbün cheque que nquitij juis pokonül pa nukꞌaꞌ.
\v 10 Y quiriꞌ vi xinbün cheque chiriꞌ pa tinamit Jerusalén. Y riqꞌuin chic que ri más nimalüj tak sacerdotes xquiyaꞌ autoridad pa nukꞌaꞌ, yin ye qꞌuiy cꞌa lokꞌolüj tak vinük ri quitaken ri Jesús aj-Nazaret ri xenyaꞌ pa cárcel. Y tok cꞌo jun cheque ri takenelaꞌ riꞌ ncamsüs, yin ninbij cꞌa riꞌ que utz rubanic chin.
\v 11 Y qꞌuiy mul ri xinyaꞌ pokonül cheque, richin quiriꞌ nquiyokꞌ ta can ri rutzij ri Jesús. Quiriꞌ xinbanalaꞌ cheque pa tak jay apeꞌ ntzijos-vi ri rutzij ri Dios. Y juis cꞌa voyoval catajnük chiriꞌ. Romariꞌ hasta xinbe pa tak tinamit quichin chꞌaka chic ruchꞌulef chiquicanoxic ri quitaken ri Jesús, richin que xenyaꞌ pa pokonül.
\s Ri Pablo nutzijoj cꞌa jun bey chic achique rubanic tok rijaꞌ xutakej
\p
\v 12 Y chubanic cꞌa riꞌ tok xintak-e coma ri más nimalüj tak sacerdotes cꞌa pa tinamit Damasco, y yoꞌon cꞌa e chukaꞌ autoridad pa nukꞌaꞌ coma rijeꞌ.
\v 13 ¡A nu-rey! Pero pa nicꞌaj-kꞌij tok nutzꞌamon-e bey pa tinamit Damasco, xintzꞌet jun sük ri petenük chilaꞌ chicaj, ri más ruchukꞌaꞌ que chuvüch ri kꞌij, ri xka-pe pa nuviꞌ yin y pa quiviꞌ chukaꞌ ri vachibil.
\v 14 Y romariꞌ konojel xojtzak cꞌa pan ulef. Y xinvacꞌaxaj cꞌa chukaꞌ que cꞌo Jun ri xchꞌo-pe pan hebreo, ri kachꞌabül roj israelitas, y xbij cꞌa chuve: Saulo, Saulo, ¿achique cꞌa roma tok atzꞌamon chꞌaꞌoj chuvij yin? Xa ayon cꞌa rat nasoc-aviꞌ, roma atzꞌamon chꞌaꞌoj chuvij. Xa ayon rat naya-aviꞌ chutzaꞌn ri puya, xbij chuve.
\v 15 Y jariꞌ tok xinbij chin: ¿Rat achique cꞌa rat? xinbij chin. Y rijaꞌ xbij chuve: Ja yin ri Jesús. Y chuvij yin ri atzꞌamon-vi chꞌaꞌoj.
\v 16 Pero tasicꞌaꞌ cꞌa aviꞌ, y cacatüj. Xincꞌut-viꞌ chavüch roma ncacꞌatzin chuve, y richin chukaꞌ nyeꞌatzijoj cheque ri vinük ri xatzꞌet y ri nyencꞌut chavüch chupan ri kꞌij ye chikavüch-apu.
\v 17 Ri ncatapon-vi, ncatintoꞌ cꞌa chiquivüch ri avinak, y chukaꞌ chiquivüch ri vinük man ye israelitas tüj. Y quiqꞌuin cꞌa ri vinük riꞌ ncatintük-e vocomi.
\v 18 Ncatintük cꞌa e quiqꞌuin, richin que rijeꞌ njakatüj ri runakꞌ tak quivüch, y nyeꞌel-pe chupan ri kꞌekuꞌn y nyecꞌujeꞌ chupan ri sük, nyeꞌel cꞌa pe chukaꞌ chuxeꞌ ri rutzij ri itzel-vinük y nyeꞌoc chuxeꞌ rutzij ri Dios, richin nquicꞌul ri cuyubül quimac, y ri Dios cꞌo nuyaꞌ cheque richin nquichinaj, ye cachibilan ri chꞌaka ri chꞌajchꞌoj chic ri quicꞌaslen y ye richin ri Dios, roma xquiyaꞌ chukaꞌ cánima viqꞌuin, xbij ri Jesús chuve.
\s Ri Pablo nutzijoj que xutakej-vi ri xbix chin chupan ri jun cachiꞌel achicꞌ ri xbün
\p
\v 19 ¡A rey Agripa! Yin xinbün cꞌa ri xkꞌalajrisüs chinuvüch, roma ri xkꞌalajrisüs chinuvüch chupan ri jun cachiꞌel achicꞌ riꞌ, chicaj cꞌa petenük-vi.
\v 20 Romariꞌ xintzꞌom cꞌa rutzijosic nabey cheque ri vinük yecꞌo pa tinamit Damasco, cꞌateriꞌ cheque ri vinük yecꞌo pa tinamit Jerusalén y cheque cꞌa chukaꞌ ri vinük ri yecꞌo pa ronojel tinamit chereꞌ pa ruchꞌulef Judea, y cꞌateriꞌ cheque cꞌa ri vinük ri man ye israelitas tüj, chi nüj chi nakaj. Cheque conojel cꞌa xinbij que tiquitzolij-pe quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, tijalatüj ri quicꞌaslen, y tiquikꞌalajrisaj-quiꞌ riqꞌuin ri quinojibül que ye jalatajnük chic.
\v 21 Jariꞌ ri xinbün. Y xaxe romariꞌ tok ri kavinak israelitas xinquitzꞌom-pe chiriꞌ pa racho ri Dios ri cꞌo pa Jerusalén, y xcajoꞌ ta xinquicamsaj.
\v 22 Pero ri Dios cꞌo-pe viqꞌuin. Romariꞌ man jun cꞌa ri ncꞌulachin pa quikꞌaꞌ ri vinük. Nubin cꞌa pe ri rutzij ri Dios cheque conojel ri vinük, cheque ri juis quikꞌij y cheque chukaꞌ ri manak oc quikꞌij. Y xaxe cꞌa ri quibin can ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri xbix cheque roma ri Dios ri ojer can y ri rubin can ri Moisés, ri nintzijoj yin, roma ja rijeꞌ ri ye biyon can ri nbanatüj.
\v 23 Ja rijeꞌ ri ye biyon can que ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios nucꞌusaj na pokonül y ncamsüs. Ja rijaꞌ ri ncꞌastüj-e nabey chiquivüch conojel ri ye camnük chic e. Y romariꞌ rijaꞌ nuya-vi cꞌa sük cheque ri vinük, cheque vinük israelitas y cheque chukaꞌ ri man ye israelitas tüj.
\s Xkꞌalajin cꞌa pe que ri Pablo man jun rumac
\p
\v 24 Y ja tzij riꞌ ri ntajin chubixic ri Pablo richin nukꞌalajrisaj que rijaꞌ man jun rumac rubanun. Pero ri Festo jariꞌ xchꞌo riqꞌuin ruchukꞌaꞌ, y xbij: Pablo, roma juis etamabül cꞌo aviqꞌuin, xpuꞌu chꞌujinic chave, xbij chin.
\p
\v 25 Pero ri Pablo xbij chin ri Festo: Nimalüj achi, yin manak chꞌujinic chuve, roma ronojel ri ninbij, ketzij, y ronojel chukaꞌ pa rubeyal ninbij-vi.
\v 26 Chereꞌ cꞌo-vi ri rey Agripa. Romariꞌ man cꞌa ninxbij tüj viꞌ nquichꞌo-apu, roma yin ninnuc que ronojel ri ye banatajnük ye retaman, roma xa pa sük ri banatajnük-vi.
\v 27 ¡A rey Agripa! ¿Nanimaj rat ri quibin can ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri xbix cheque roma ri Dios chupan ri ojer can tiempo? Yin vetaman que nanimaj.
\p
\v 28 Pero ri Agripa xbij chin ri Pablo: ¿Rat nanuc que chanin nabün chuve que nquinoc jun chukaꞌ takenel richin ri Jesús?
\p
\v 29 Y ri Pablo xbij chin: Si chanin o man chanin tüj, ri Dios xtubün ta cꞌa chave cachiꞌel xbün viqꞌuin yin. Xbün chuve que xinjüch vánima riqꞌuin ri Ajaf Jesucristo. Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ ri nurayibül iviqꞌuin rix ri nyixacꞌaxan-pe vichin vocomi. Pero man cꞌa nurayibül tüj que nyixtzꞌapis pa cárcel, cachiꞌel banun chuve yin, y yin ximil riqꞌuin cadena, xbij ri Pablo.
\p
\v 30 Y xe cꞌa xtaneꞌ que nchꞌo-apu ri Pablo, ri rey Agripa y ri Berenice, ri Festo ri gobernador y ri chꞌaka chic ri ye tzꞌuyul chukaꞌ quiqꞌuin, xecatüj y xeꞌel-e.
\v 31 Y tok xbequimoloꞌ chic cꞌa quiꞌ lojcꞌan, nquibilaꞌ cꞌa chiquivüch: Ri Pablo man cꞌa cꞌuluman tüj que cꞌo pa cárcel, o que man ta ntak pa camic, roma man jun itzel rubanun richin nban ta quiriꞌ chin.
\p
\v 32 Romariꞌ ri rey Agripa xbij chin ri Festo: Man ta na rubin chic que ja ri rey César ri nbanun juzgar pariꞌ, ntel ta e, xbij ri Agripa.
\c 27
\s Tok ri Pablo xtak-e pa tinamit Roma
\p
\v 1 Y tok bin chic cꞌa que ri Pablo y chꞌaka chic ri yecꞌo pa cárcel nyetak-e cꞌa pa Roma, ri tinamit ri cꞌo pa ruchꞌulef rubiniꞌan Italia, xejach cꞌa e pa rukꞌaꞌ jun achi rubiniꞌan Julio. Ri Julio reꞌ jun Capitán quichin jun ciento soldados, y ri soldados riꞌ ye richin ri jukꞌataj soldados ri ye Richin ri Rey Augusto nbix cheque.
\v 2 Romariꞌ yin, Lucas, vachibilan cꞌa ri hermano Aristarco, ri npuꞌu pa tinamit Tesalónica ri cꞌo pa ruchꞌulef Macedonia, xojbe cꞌa chirij ri Pablo. Xojoc-e pa jun barco ri petenük cꞌa calaꞌ pa jun tinamit rubiniꞌan Adramitio, y nbe pa chꞌaka tinamit ri yecꞌo chuchiꞌ ri mar chiriꞌ pa ruchꞌulef rubiniꞌan Asia.
\v 3 Pa rucaꞌn kꞌij xojapon cꞌa pa tinamit rubiniꞌan Sidón. Chiriꞌ, ri Julio ri ucꞌuey quichin ri soldados, xbün cꞌa jun nimalüj favor chin ri Pablo, roma xuyaꞌ kꞌij chin que xbe chiquikꞌijaloxic ri hermanos y richin chukaꞌ que ri hermanos xquito-pe ri Pablo.
\v 4 Xojoc chic cꞌa e chupan ri barco, y xkayaꞌ can ri tinamit Sidón. Ja tok roj benük, xbekacꞌuluꞌ jun cakikꞌ juis nim ri petenük, y romariꞌ ncꞌatzinej que xojcꞌo chuvüch ri Chipre ri jun ruchꞌulef ri cꞌo pa yaꞌ, roma xaxe chiriꞌ ri man pa rubey tüj cakikꞌ cꞌo-vi. Pa kajxocon cꞌa (ka-izquierda cꞌa) xcanaj-vi can ri Chipre cheke.
\v 5 Y tok kacꞌusan chic e ronojel ri yaꞌ ri cꞌo-apu chiquivüch ri ruchꞌulef Cilicia y Panfilia, xojapon cꞌa pa tinamit rubiniꞌan Mira. Y ri Mira reꞌ pa ruchꞌulef Licia cꞌo-vi.
\p
\v 6 Chiriꞌ pa tinamit Mira, ri Julio ri Capitán xberilaꞌ cꞌa jun barco ri petenük cꞌa calaꞌ pa jun tinamit rubiniꞌan Alejandría, y nbe cꞌa pa ruchꞌulef Italia. Y chupan chic ri barco riꞌ xojrucusaj-e richin nkabün ri chꞌaka chic bey ri cꞌa cꞌo chikavüch.
\v 7 Y qꞌuiy cꞌa kꞌij ri juis akal xojbe. Cꞌateriꞌ cꞌa xojcꞌo chuvüch ri tinamit rubiniꞌan Gnido, roma ri cakikꞌ cꞌa chikavüch na cꞌa petenük-vi, y nkurutzolij. Romariꞌ xojcꞌo chuvüch ri Salmón, jun ruchꞌulef pa yaꞌ, y xbekasutij-pe chukaꞌ rij ri Creta ri jun ruchꞌulef ri cꞌo chukaꞌ pa yaꞌ roma xaxe chiriꞌ ri man pa rubey tüj cakikꞌ cꞌo-vi.
\v 8 Y cꞌayuf cꞌa chukaꞌ tok roj benük, kacꞌuan-e ruchiꞌ ri yaꞌ, y pa kajquikꞌaꞌ (ka-derecha) xcanaj-vi can ri Creta cheke. Y tok xbekilaꞌ ri lugar rubiniꞌan Buenos Puertos, xojcꞌujeꞌ cꞌa e chiriꞌ. Ri lugar cꞌa reꞌ cꞌo-apu chunakaj ri tinamit rubiniꞌan Lasea.
\p
\v 9 Y juis yan cꞌa kꞌij ri xojbiyin, y cꞌa xe chiriꞌ xojapon-vi. Y cꞌayuf chic cꞌa que nban viaje pariꞌ ri mar, roma ja tiempo riꞌ ri richin nimalüj cakikꞌ. Y romariꞌ ri Pablo xbij cheque ri achiꞌaꞌ ri nunuc rijaꞌ que utz que nquibün.
\v 10 Rijaꞌ xbij cꞌa cheque: Yin ninnuc que si nkatzꞌom chic e bey pa ruvi-yaꞌ, cꞌayuf, man xaxe tüj chin ri barco y ri akaꞌn ri rucꞌuan-e, xa quiriꞌ chukaꞌ cheke roj, xbij.
\p
\v 11 Pero ri Julio ri Capitán man xunimaj tüj ri xbij ri Pablo chin. Xa ja ri xbij ri rajaf ri barco y ri xbij ri achi ri más cꞌo rukꞌij ri ucꞌuayon richin ri barco, xa jariꞌ ri xbün.
\v 12 Y roma cꞌa chiriꞌ xa man utz tüj richin que nyecꞌuje-ka richin nquicꞌusaj-e ri ru-tiempo ri nimalüj cakikꞌ, romariꞌ jubama conojel ri xquinuc que xa más ta utz que nquiyaꞌ can ri apeꞌ yecꞌo-vi, roma riqꞌuin ta baꞌ xa nyetiquer ta nyeꞌapon pa tinamit Fenice, ri cꞌo chukaꞌ chiriꞌ pa Creta. Roma ri Fenice man pa rubey tüj cꞌa cakikꞌ cꞌo-vi, stapeꞌ (aunque) si ri cakikꞌ npuꞌu pa noroeste o stapeꞌ (aunque) ta si npuꞌu pa suroeste.
\s Ri barco ri benük-vi ri Pablo xucꞌul jun cakikꞌ pariꞌ ri mar
\p
\v 13 Y tok xpuꞌu cꞌa ri cakikꞌ pa sur, rijeꞌ xquinuc que utz nquibün-e ruvüch que nkube cꞌa pa Fenice. Tok xojel cꞌa e, xaxe cꞌa ri ruchiꞌ ri yaꞌ richin ri Creta roj benük-vi.
\v 14 Pero cꞌate baꞌ roj elenük-e chiriꞌ, tok xcꞌulun-pe jun nimalüj cakikꞌ ri petenük pa noreste, jun cakikꞌ ri juis ruchukꞌaꞌ, y nupaxij-pe-riꞌ chuvüch ri barco apeꞌ roj benük-vi.
\v 15 Y roma juis ruchukꞌaꞌ ri cakikꞌ, xutzꞌom cꞌa nkurucꞌuaj-e. Y xa man nkutiquer tüj nkubiyin chikavüch. Romariꞌ xa xkaya-vi kꞌij que xojrucꞌuaj.
\v 16 Xojcꞌo cꞌa e chirij jun vit ruchꞌulef ri cꞌo pa yaꞌ, rubiniꞌan Clauda. Y chiriꞌ man qúiy tüj chic más ri ruchukꞌaꞌ ri cakikꞌ, pero cꞌa cꞌayuf na xbün chikavüch richin xkajotoba-e ri lancha ri chiriren-e roma ri barco apeꞌ roj benük-vi.
\v 17 Y tok ri lancha cꞌo chic e pa barco, ri achiꞌaꞌ ri ye ucꞌuayon ri barco riꞌ, xquixim ri barco pa nimakꞌ rupan coloꞌ richin nquitoꞌ baꞌ. Y roma jotoban ri nimalüj tak cꞌul richin ri barco, ri cakikꞌ rutzꞌamon nyerunim cꞌa chupan yaꞌ apeꞌ ri man nim tüj rupan ri rubiniꞌan Sirte, pa ri ruchꞌulef rubiniꞌan África. Romariꞌ xepuꞌu ri ucꞌuey richin ri barco xequikasaj ri cꞌul, richin que man xebekaꞌ tüj chiriꞌ. Roma rijeꞌ juis quixbin-quiꞌ si ta nyebekaꞌ chiriꞌ.
\v 18 Y pa rucaꞌn kꞌij, roma ri cakikꞌ cꞌa ja na ruvüch ntajin, xquitorilaꞌ cꞌa can pa yaꞌ chꞌaka chin ri akaꞌn ri rucꞌuan ri barco.
\v 19 Y pa rox kꞌij, roma ri cakikꞌ cꞌa juis nim ntajin, xojtoꞌon cꞌa chukaꞌ roj, richin que qꞌuiy chin ri rusamajibal ri barco xkatorilaꞌ can pa yaꞌ.
\v 20 Y roma juis nim ri cakikꞌ ri nimiyon kichin, y qꞌuiy yan kꞌij ri man katzꞌeton tüj ruvüch ri kꞌij ni quivüch ri chꞌumilaꞌ y man ketaman tüj chic apeꞌ nkucꞌo-vi, roma cꞌa riꞌ xa kacamic chic koyoben y man koyoben tüj chic que nkacolotüj.
\p
\v 21 Y roma cꞌo yan chic kꞌij ri man jun kavay kacꞌuxun, ri Pablo xbepaꞌe-pe chiriꞌ chikacojol konojel, y xbij cheke: Xivacꞌaxaj ta na baꞌ ri xinbij chive pa Creta, man ta na xojel-pe, man ta rojcꞌo roj pa cꞌayuf, ri barco, ri rusamajibal y ri akaꞌn ri rucꞌamon-pe.
\v 22 Pero vocomi ninbij cꞌa chive: Ticukubaꞌ icꞌuꞌx. Yin veteman que man jun ri ncom, xaxe ri barco ri nqꞌuis can.
\v 23 Roma chakꞌaꞌ xucꞌut-riꞌ chinuvüch jun ángel ri rutakon-pe ri Dios, ri Dios ri Vajaf y ri ninsamajij chukaꞌ.
\v 24 Y ri ángel riꞌ xbij cꞌa chuve: Pablo, man cꞌa taxbij-aviꞌ. Rat ncꞌatzinej cꞌa que ncatapon na vi pa tinamit Roma chuvüch ri rey César. Romariꞌ man jun cꞌa nacꞌulachij. Y avoma cꞌa rat, ri Dios nyerucol cꞌa chukaꞌ ri ye avachibilan-e chupan ri jun barco reꞌ. Man jun cꞌa ncom can chive, xbij ri ángel chuve.
\v 25 Roma cꞌa riꞌ, tijachaꞌ ivánima que nyixcolotüj, roma yin vetaman-vi que ri Dios nkurucol na vi, cachiꞌel ri xbij can ri ángel chuve.
\v 26 Y ncꞌatzinej cꞌa que pa jun ruchꞌulef ri cꞌo pa yaꞌ nkuka-vi can, xbij ri Pablo cheque conojel ri achiꞌaꞌ ri ye benük chupan ri jun barco riꞌ.
\p
\v 27 Y caꞌiꞌ yan cꞌa semanas tutzꞌom-vi-pe ri cakikꞌ riꞌ, y katzꞌamon cꞌa viaje pariꞌ ri mar. Y ri lugar riꞌ, ri yaꞌ rubiniꞌan Adria. Y xa bama pa nicꞌaj-akꞌaꞌ riꞌ tok ri achiꞌaꞌ ri ye ucꞌuayon richin ri barco xquinabej que nakaj chic nkucꞌo-vi-apu chin jun ruchꞌulef.
\v 28 Y rijeꞌ xcataj jaruꞌ rupan ri yaꞌ. Y xquitzꞌet cꞌa que treinta y seis metros rupan ri yaꞌ tok xcataj pa nabey. Ja tok roj biyinük chic baꞌ más, xquitzꞌet cꞌa que xa más xax nbün-ka ri yaꞌ, roma xaxe chic veinte y siete metros rupan.
\v 29 Y roma nquixbij-quiꞌ que ri barco nupaxij-riꞌ chiquivüch abüj, romariꞌ xquichꞌakila-ka pa yaꞌ cajiꞌ chꞌichꞌ ri nbix ancla cheque, richin que ri barco man tibiyin. Ri cajiꞌ anclas reꞌ pa rachük cꞌa ka ri barco yecꞌo-vi. Rijeꞌ coyoben cꞌa jampeꞌ nsaker-pe, pero xa man cachaꞌ nsaker-pe.
\v 30 Y ri achiꞌaꞌ ri ye ucꞌuayon ri barco ncajoꞌ cꞌa nyeꞌanmüj-e. Romariꞌ xquikasaj-ka ri lancha pa yaꞌ, y nquibün cꞌa que cachiꞌel ja ri chꞌaka chic anclas ri yecꞌo chuvüch ri barco ri nyetajin chukasasic.
\v 31 Romariꞌ ri Pablo xberuyaꞌ cꞌa rutzijol chin ri Capitán quichin ri soldados y chukaꞌ cheque ri soldados. Rijaꞌ xbij cꞌa cheque que si nquiyaꞌ kꞌij que nyeꞌanmüj-e ri nyeꞌucꞌuan-vi richin ri barco, man jun cheque rijeꞌ, ri nyecanaj can, xa man ncolotüj tüj chuvüch ri camic.
\p
\v 32 Romariꞌ xepuꞌu ri soldados xequikupilaꞌ can ri coloꞌ ri achique chok qꞌuin quiyukuban-vi ri lancha chuvüch ri barco, richin que ri lancha tibiyin na.
\p
\v 33 Ja tok xsaker-pe, ri Pablo xbij cꞌa que quevaꞌ. Quereꞌ cꞌa ri xbij rijaꞌ cheque conojel ri ye benük pa barco: Vocomi ya ja tzꞌaküt caꞌiꞌ semanas ri man rix varnük tüj jabel, nixta rix chukaꞌ vaꞌinük tüj jabel.
\v 34 Roma cꞌa riꞌ ninbij chive vocomi, que quixvaꞌ utz richin cꞌo ivuchukꞌaꞌ. Roma nkucolotüj konojel, cachiꞌel ri xkꞌalajrisüs chinuvüch. Man jun cꞌa ri cꞌo ta nucꞌulachij.
\p
\v 35 Y tok chꞌovinük chic cꞌa ka ri Pablo, rijaꞌ xberucꞌamaꞌ cꞌa pe jun ruvay, xumatioxij chin ri Dios chiriꞌ chiquivüch conojel, xuvechꞌ y xutzꞌom cꞌa rucꞌuxic.
\v 36 Y tok conojel más chic cꞌa quiyoꞌon cánima, ja chukaꞌ xquibün, xquitzꞌom vaꞌin.
\v 37 Y konojel cꞌa ri roj benük pa barco, rojcꞌo cꞌa caꞌiꞌ ciento riqꞌuin setenta y seis.
\v 38 Y tok ye vaꞌinük chic ka utz, xquitzꞌom cꞌa can rutorixic ri trigo pa yaꞌ, richin tzoyotzic nbün can ri barco.
\s Xqꞌuis cꞌa chiriꞌ ri barco
\p
\v 39 Tok xsaker cꞌa, ri achiꞌaꞌ ri ye ucꞌuayon richin ri barco man quetaman tüj achique ruchꞌulef xebeka-vi. Xaxe cꞌa xquitzꞌet que cꞌo jun rukꞌa-yaꞌ, y jabel ri ruchiꞌ. Romariꞌ xquinuc cꞌa que riqꞌuin baꞌ nyetiquer nquicꞌuaj-apu ri barco chiriꞌ.
\v 40 Romariꞌ xquikupilaꞌ can ri coloꞌ ri richin ri anclas, y ri anclas xecanaj can chuxeꞌ yaꞌ. Y xequisol can ri timón richin ri barco. Cꞌateriꞌ xquijotobaꞌ ri jun nimalüj cꞌul ri cꞌo-apu chuvüch ri barco, y ri cakikꞌ xutzꞌom runimixic ri barco chuchiꞌ ri yaꞌ.
\v 41 Y cꞌa man jani rutzijol que nkujapon chuchi-yaꞌ, tok xbekilaꞌ jun boloj sanayiꞌ cꞌo chuxeꞌ yaꞌ, y chiriꞌ xberukebuj-riꞌ ri ruxeꞌ ri rutzaꞌn ri barco, y chiriꞌ xkꞌate-vi can. Man xsilon tüj chic. Y ri rachük ri barco tijokꞌokꞌ cꞌa benük roma ri yaꞌ riqꞌuin cꞌa uchukꞌaꞌ nberupaxij-riꞌ chiriꞌ.
\v 42 Romariꞌ tok ri soldados xquinuc que nyequicamsaj cꞌa conojel presos, richin que man jun ri nucꞌusaj tüj e ri yaꞌ richin nbe cꞌa chuchiꞌ richin nanmüj-e.
\v 43 Pero ri Julio ri Capitán ri ucꞌuey richin ri soldados man cꞌa xrajoꞌ tüj que xquibün quiriꞌ, richin que ncolotüj ri Pablo. Xa xbij cꞌa que jaruꞌ ri nyetiquer nquicꞌusaj ri yaꞌ richin nyebe cꞌa chuchiꞌ, tiquitorila-e-quiꞌ y quebe nabey.
\v 44 Ja ri chꞌaka chic ri man nyetiquer tüj, xbij cꞌa cheque que nyequitzꞌamala-e tzꞌalün o achique na cheꞌ richin ri barco ri ye jokꞌotajnük chic e, richin man nyejikꞌ tüj. Y quiriꞌ xkabün richin xojel-e cꞌa chuchiꞌ ri yaꞌ, y man cꞌa jun ri xcom cheke.
\c 28
\s Tok ri Pablo xcꞌujeꞌ pa ruchꞌulef pa yaꞌ rubiniꞌan Malta
\p
\v 1 Y tok konojel roj colotajnük chic e pa yaꞌ, xketamaj cꞌa que ri ruchꞌulef riꞌ, ri cꞌo pa yaꞌ, rubiniꞌan Malta.
\v 2 Y ri vinük ri aj chiriꞌ pa Malta, juis cꞌa jabel quinaꞌoj xquibün cheke, roma xquibox jun kꞌakꞌ. Cꞌateriꞌ xojcoyoj konojel richin tikamekꞌa-kiꞌ chi kꞌakꞌ, roma juis tef nbün y ntajin job.
\v 3 Y tok ri Pablo xberucꞌama-pe juboraj xicꞌaꞌy y ntajin cꞌa ka chuyaꞌic pa kꞌakꞌ, xberucꞌakaꞌ cꞌa pe riꞌ jun cumütz chupan, tok xunaꞌ ri kꞌakꞌ. Y ri cumütz reꞌ xberuchꞌica-riꞌ chirij rukꞌaꞌ ri Pablo, y man cꞌa ntzak tüj e.
\v 4 Y tok ri vinük ri aj chiriꞌ pa Malta xquitzꞌet que ri cumütz tzekel chirij rukꞌaꞌ ri Pablo, nquibilaꞌ cꞌa chiquivüch: Laꞌ nkꞌalajin que jun camsüy achi, roma stapeꞌ (aunque) xcolotüj chuvüch ri yaꞌ, ja la cumütz cꞌa ncamsan-e richin vocomi. Ncꞌatzinej cꞌa que nutoj ri itzel rubanun, xquibij cꞌa ri vinük riꞌ.
\p
\v 5 Xpuꞌu ri Pablo xutotaj can ri cumütz pa kꞌakꞌ, y man jun retal que cꞌo ta ri nucꞌulachij.
\v 6 Pero conojel ri vinük quitzꞌeton-quitzꞌeton-apu ri Pablo, coyoben cꞌa jampeꞌ nspoj-pe o ncom-ka. Y tok xcꞌo qꞌuiy tiempo y nquitzꞌet que xa man jun rubanun, man xquibij tüj cꞌa chic que ri Pablo jun camsüy achi, xa xquibij cꞌa que rijaꞌ jun dios.
\p
\v 7 Y chunakaj apu ri lugar apeꞌ nkucꞌo-vi, cꞌo cꞌa jun liꞌaj ulef richin jun achi rubiniꞌan Publio. Y rijaꞌ, jariꞌ ri nbanun mandar chupan ri lugar riꞌ. Jabel xojrucꞌul pa racho, y oxiꞌ cꞌa kꞌij ri jabel xojrilij.
\v 8 Ja ri rutataꞌ ri Publio kajnük pa varabül roma yabil. Cꞌatün y disentería ri ntoc cꞌa chin. Y ri Pablo xapon cꞌa chutzꞌetic. Xbün orar, y xuyaꞌ chukaꞌ rukꞌaꞌ pariꞌ, y ri yavaꞌ xcꞌachoj.
\v 9 Xa riqꞌuin cꞌa riꞌ, ri xbün ri Pablo xbe rutzijol. Y xeka-pe cꞌa riqꞌuin ri Pablo ri chꞌaka chic yavaꞌiꞌ ri yecꞌo chiriꞌ pa Malta. Y ri Pablo xerucꞌachojrisala-e.
\v 10 Y ri vinük ri aj chiriꞌ pa Malta juis cꞌa xquiyaꞌ kakꞌij y jabel vi quinaꞌoj xquibün cheke. Y tok xojbe, rijeꞌ xquiyalaꞌ pa barco ri ncꞌatzin cheke chupan ri kabey.
\s Ri Pablo xapon cꞌa pa tinamit Roma
\p
\v 11 Y oxiꞌ icꞌ ri xojcꞌujeꞌ cꞌa chiriꞌ pa Malta. Y cꞌo cꞌa jun barco ri cꞌa calaꞌ pa jun tinamit rubiniꞌan Alejandría xpuꞌu-vi. Ri barco riꞌ rucꞌuan cꞌa ri quivachbül caꞌiꞌ dios chutzaꞌn. Ri dios riꞌ quibiniꞌan Cástor y Pólux. Y cꞌo cꞌa chiriꞌ pa Malta, roma chiriꞌ xcꞌuje-vi chupan ri tiempo ri richin cakikꞌ. Y chupan cꞌa ri barco riꞌ xojbe-vi.
\v 12 Y xojapon pa jun tinamit rubiniꞌan Siracusa, y xojcꞌujeꞌ oxiꞌ kꞌij chiriꞌ.
\v 13 Y xe xojel-e chiriꞌ, xkacꞌuaj-e ri ruchiꞌ ri yaꞌ, y xojapon chic pa jun tinamit ri rubiniꞌan Regio. Y pa rucaꞌn kꞌij chin ri xojapon pa tinamit Regio, xkatzꞌom chic cꞌa e viaje tok xpuꞌu ri viento del sur. Y pa rox kꞌij chin ri xojapon-vi pa tinamit Regio, jariꞌ tok xojapon pa tinamit rubiniꞌan Puteoli.
\v 14 Y chiriꞌ chupan ri tinamit riꞌ, yecꞌo cꞌa hermanos xebekilaꞌ, y rijeꞌ xquibij cꞌa cheke que nkucꞌuje-ka jun semana quiqꞌuin. Tok xtzꞌaküt cꞌa ri jun semana riꞌ, cꞌateriꞌ choj xojbe cꞌa pa tinamit Roma.
\v 15 Ri hermanos ri yecꞌo chiriꞌ pa Roma cacꞌaxan chic cꞌa que nkujapon. Romariꞌ xojquicꞌuluꞌ pa bey, pa jun tinamit rubiniꞌan Foro de Apio, y chiriꞌ chukaꞌ pa jun chic lugar rubiniꞌan Tres Tabernas. Tok ri Pablo xerutzꞌet cꞌa ri hermanos riꞌ, xumatioxij chin ri Dios. Y reꞌ xuyaꞌ ruchukꞌaꞌ xunaꞌ rijaꞌ.
\v 16 Y tok xojapon cꞌa pa tinamit Roma, ri Julio ri Capitán xerujüch cꞌa ri presos pa rukꞌaꞌ ri jun achi ri ucꞌuey quichin ri achiꞌaꞌ ye chajinelaꞌ. Jacꞌa chin ri Pablo xbix que utz ncꞌujeꞌ pa jun chic jay, chajin roma jun soldado.
\s Ri Pablo nutzijoj ri rutzij ri Dios pa tinamit Roma
\p
\v 17 Y oxiꞌ yan cꞌa kꞌij xapon ri Pablo pa Roma, tok xutük coyoxic ri más nimalüj chiquicojol ri israelitas ri yecꞌo pa tinamit Roma. Y tok xeꞌapon riqꞌuin, xbij cꞌa cheque: Nuvinak, yin man jun achique tüj cꞌa nubanun cheque ri chꞌaka chic kavinak israelitas, ni man jun chukaꞌ achique tüj nubin chirij ri quibin can ri kaxquin-kamamaꞌ can que ncꞌatzin que nkabün, pero ja yan chiriꞌ pa tinamit Jerusalén xintzꞌam y xinjach pa quikꞌaꞌ ri achiꞌaꞌ romanos ri nyebanun mandar.
\v 18 Y tok rijeꞌ xquicꞌutuj chuve achique ri nubanun, xquinuc cꞌa yinquelesaj, roma man jun itzel ri nubanun tüj, richin quiriꞌ nquitak ta pa camic.
\v 19 Pero ri kavinak israelitas man xcajoꞌ tüj que xinelesüs can, y romariꞌ yin xincꞌutuj cꞌa que ja ri rey César ri tibanun juzgar pa nuviꞌ, y man roma tüj cꞌa que cꞌo sujunic nucꞌamon-pe chiquij ri nuvinak, roma ta riꞌ xincꞌutuj quiriꞌ. Man tinuc quiriꞌ.
\v 20 Xa romariꞌ xintük ivoyoxic richin que nyixintzꞌet y richin chukaꞌ que rix viqꞌuin yin nivetamaj-e achique cꞌa roma quereꞌ nucꞌulachin. Roma konojel roj israelitas kayoꞌon kánima que ri caminakiꞌ cꞌo na vi jun kꞌij tok nyecꞌastüj-pe, y ri numac chiquivüch ri vinük xa roma jariꞌ ri nuniman yin, romariꞌ tok yin ximil riqꞌuin cadena vocomi, xbij ri Pablo.
\p
\v 21 Y ri israelitas riꞌ xquibij chin ri Pablo: Roj man jun vuj kacꞌulun ri petenük pa ruchꞌulef Judea ri nchꞌo ta chavij. Ni man jun chukaꞌ cheque ri kavinak ri ye petenük chiriꞌ ri nyebin ta que cꞌo itzel ri abanalun. Man jun.
\v 22 Pero roj ketaman que ronojel lugar, ri vinük juis cꞌa nyechꞌo chivij rix ri nyixtaken ri rubiꞌ ri Jesús, y nkajoꞌ cꞌa nketamaj achique rubanic ri naꞌoj ri acꞌamon-pe rat, xquibij chin.
\p
\v 23 Y xquichaꞌ cꞌa can jun kꞌij richin quiriꞌ nquimol-quiꞌ, y ri Pablo nbij cꞌa ri achique ncajoꞌ nquetamaj. Y tok xapon cꞌa ri kꞌij, juis cꞌa vinük ri xbequimolo-quiꞌ riqꞌuin ri Pablo, y rijaꞌ xutzꞌom cꞌa nutzijoj y nukꞌalajrisaj pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios, jampeꞌ xel-pe ri kꞌij cꞌa tok xtzak na ka, roma rijaꞌ xrajoꞌ cꞌa que nquinimaj ta que ri Jesús jariꞌ ri Jun chaꞌon-pe y takon-pe roma ri Dios, ri tzꞌiban can roma ri Moisés y coma ri achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can.
\v 24 Yecꞌo cꞌa ri xeniman ri xbij ri Pablo, y yecꞌo ri man xeniman tüj.
\v 25 Y roma ri xa man junan tüj cꞌa quivüch, xquitzꞌom cꞌa nyebe. Pero tok man jani tüj queꞌel ri apeꞌ yecꞌo-vi, xcacꞌaxaj na e ri ruqꞌuisbül tak tzij ri xbij ri Pablo. Y rijaꞌ xbij: Ri tzij ri xuyaꞌ ri Lokꞌolüj Espíritu chin ri Isaías ri kꞌalajrisüy rutzij ri Dios, richin que xbij cheque ri kaxquin-kamamaꞌ can, utz chukaꞌ nbün chive rix, roma ri Lokꞌolüj Espíritu xbij cꞌa:
\q
\v 26 Cabiyin quiqꞌuin ri avinak, y queꞌabij cheque:
\q Xaxe cꞌa choj nivacꞌaxaj y man nkꞌax ta chive ri nivacꞌaxaj.
\q Xaxe ta cꞌa choj nitzꞌetaꞌ riꞌ y man nitzꞌet tüj jabel ri nitzꞌetaꞌ.
\q
\v 27 Roma ri cánima ri vinük reꞌ xa xquicovirsaj.
\q Cꞌayuf cꞌa que ntoc pa quixiquin ri ncacꞌaxaj.
\q Ri runakꞌ tak quivüch, quimoyin, roma man ncajoꞌ tüj nyetzuꞌun.
\q Rijeꞌ man jun ncajoꞌ,
\q man ncajoꞌ tüj ncacꞌaxaj,
\q man ncajoꞌ tüj nkaꞌ pa tak cánima,
\q man ncajoꞌ tüj ntzolin-pe quicꞌuꞌx, richin que yin ninchojmirsaj ri quicꞌaslen.
\q Quiriꞌ xbij ri Lokꞌolüj Espíritu.
\m
\v 28 Roma cꞌa riꞌ tivetamaj can rix, que ri vinük man ye israelitas tüj, xapon yan quiqꞌuin ri colonic richin ri Dios. Rijeꞌ ncacꞌaxaj-vi ri tzij ri takon-pe cheque.
\p
\v 29 Y tok ri Pablo xbij quiriꞌ cheque ri ruvinak israelitas, xebe y juis cꞌa nquichꞌojilaꞌ chiquivüch.
\p
\v 30 Y ri Pablo tzꞌaküt cꞌa caꞌiꞌ junaꞌ ri xcꞌujeꞌ chupan ri racho rukajon, y nyerucꞌul cꞌa conojel vinük ri nyeꞌapon riqꞌuin.
\v 31 Y rijaꞌ nutzijolaꞌ cheque pariꞌ tok ri vinük nyeꞌoc pa rukꞌaꞌ ri Dios, y nyerutijolaꞌ cꞌa chukaꞌ ri vinük pariꞌ ri samaj ri xbana-ka-pe ri Ajaf Jesucristo. Rijaꞌ cheque cꞌa conojel man xupokonaj tüj xbij. Y man jun cꞌa chukaꞌ xbin chin ri Pablo que man tutzijoj chic ri rutzij ri Dios.
