\id 2PE - Cakchiquel, Eastern (Oriental) NT [cke] -Guatemala 1986 (web version -2012 bd)
\h 2 PEDRO
\toc1 Ri rucaꞌn carta ri xutzꞌibaj can ri apóstol San Pedro
\toc2 2 Pedro
\mt Ri rucaꞌn carta ri xutzꞌibaj can ri apóstol San Pedro
\c 1
\s Ri Pedro nutzꞌom tzij
\p
\v 1 Yin ri Simón Pedro, jun rusamajel ri Jesucristo, y jun chukaꞌ ru-apóstol rijaꞌ. Ticꞌuluꞌ cꞌa ri carta reꞌ, ri xa ivichin rix nuyoꞌon-e. Junan vi cꞌa ri kataken iviqꞌuin y juis jabel. Y kacꞌulun cꞌa reꞌ, roma ri ruchojmil ri xbün ri Dios, ri Kacolonel Jesucristo.
\v 2 Qꞌuiy ta cꞌa ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe ri Dios y qꞌuiy ta chukaꞌ uxlanen xticꞌul, roma jabel ivetaman ruvüch ri Dios y ri Kajaf Jesús.
\s Ri rubanic quicꞌaslen ri quitaken chic ri Cristo
\p
\v 3 Y ronojel ri ncꞌatzinej richin njalatüj ri kacꞌaslen, ja ri ruchukꞌaꞌ ri Dios ri yoꞌon-pe cheke. Y richin nkacꞌuaj cꞌa chukaꞌ jun cꞌaslen utz chuvüch rijaꞌ, ruyoꞌon-pe ri ncꞌatzinej cheke. Ri yoꞌon cꞌa pe cheke, yoꞌon-pe cheke roma ri ketaman chic ruvüch ri xoyon kichin. Y rijaꞌ xojroyoj riqꞌuin ri rukꞌij y riqꞌuin ri ruchukꞌaꞌ.
\v 4 Y riqꞌuin riꞌ, cꞌo chukaꞌ ri xusuj cheke. Ri xusuj rijaꞌ cheke, juis jabel y nim rakalen. Roma nkucolotüj-pe chuvüch ri itzel ri cꞌo chereꞌ chuvüch ri ruchꞌulef roma ri itzel tak rayinic. Y xusuj chukaꞌ cheke que nujül ri kacꞌaslen y nkutoc cꞌa cachiꞌel rijaꞌ.
\v 5 Roma cꞌa riꞌ tok rix itaken chic ri Jesucristo, cꞌuluman que nkꞌalajin ri ruchukꞌaꞌ ri Dios pan icꞌaslen. Y tok nkꞌalajin chic ri ruchukꞌaꞌ ri Dios pan icꞌaslen, cꞌuluman cꞌa que nivetamaj más pariꞌ ri etamabül ri ye tzꞌiban can chupan ri rutzij ri Dios.
\v 6 Y tok ivetaman chic ri tzꞌiban can chupan ri rutzij ri Dios, cꞌuluman cꞌa chukaꞌ que man niyaꞌ tüj kꞌij chin ri mac. Y tok nyixtiquer chic nibün que man niyaꞌ tüj kꞌij chin ri mac, cꞌuluman cꞌa que ticꞌujeꞌ ri cochꞌonic pa tak ivánima. Y tok cꞌo chukaꞌ chic ri cochꞌonic pa tak ivánima, cꞌuluman cꞌa que nicꞌuaj ri icꞌaslen cachiꞌel ri nrajoꞌ ri Dios.
\v 7 Y tok icꞌuan chukaꞌ chic ri icꞌaslen cachiꞌel ri nrajoꞌ ri Dios, cꞌuluman cꞌa chukaꞌ que nyeꞌijoꞌ ri ka-hermanos kiꞌ quiqꞌuin roma kataken ri Dios. Y tok nyeꞌijoꞌ chic ri ka-hermanos, cꞌuluman cꞌa chukaꞌ que nyeꞌijoꞌ pa tak ivánima richin nyeꞌijoꞌ conojel.
\p
\v 8 Si ronojel cꞌa reꞌ cꞌo iviqꞌuin, rix nivetamaj más ruvüch ri Kajaf Jesucristo. Y nicꞌuaj jun utzilüj cꞌaslen y nyixqꞌuiy chupan ri rutzij ri Dios y romariꞌ ye qꞌuiy chꞌaka chic nyetaken ri rutzij ri Dios y cꞌo rakalen ri icꞌaslen.
\v 9 Pero si cꞌo jun ri xa manak ronojel ri utz ri nbanun quereꞌ riqꞌuin, rumestan chic que rijaꞌ ye chꞌajon chic e ri rumac. Xa ntoc jun vinük cachiꞌel moy, o ntoc jun vinük ri man nüj tüj ntzuꞌun.
\v 10 Y roma cꞌa riꞌ hermanos ri rix oyon y ri rix chaꞌon roma ri Dios, titijaꞌ ikꞌij que quixcꞌujeꞌ riqꞌuin rijaꞌ. Y xa chi jumul cꞌa tibanaꞌ ronojel reꞌ, richin quiriꞌ man nyixtzak tüj.
\v 11 Si quiriꞌ nibün, xa nyixcꞌul cꞌa ri chilaꞌ chicaj, ri apeꞌ xa ja ri Kajaf y Kacolonel Jesucristo ri Jun ri nbün mandar. Y ri gobierno riꞌ man nqꞌuis tüj.
\p
\v 12 Roma cꞌa riꞌ yin man jun bey nquitaneꞌ chubixic chive, stapeꞌ (aunque) rix ivetaman y chukaꞌ iyoꞌon ivánima riqꞌuin ri ketzij tijonic ri icꞌulun.
\v 13 Chuve yin, xa cꞌa juis cꞌuluman que nincꞌuxlaꞌaj can qꞌuiy naꞌoj chive, roma cꞌa cꞌo na caꞌi-oxiꞌ kꞌij nucꞌaslen.
\v 14 Y yin xa vetaman chic cꞌa que xaxe chic caꞌi-oxiꞌ kꞌij ri nucꞌaslen cꞌo, roma quiriꞌ xkꞌalajrisüs chinuvüch roma ri Kajaf Jesucristo.
\v 15 Yin xa cꞌo cꞌa ri ninjoꞌ ninbün can, richin quiriꞌ stapeꞌ (aunque) yin xa yin manak chic iviqꞌuin roma xa nquibe yan, rix cꞌa nka-pe na chiꞌicꞌuꞌx ronojel ri nubin can.
\s Ri xetzꞌeton rukꞌij ri Cristo
\p
\v 16 Y man tzꞌucun tüj tak naꞌoj ri xkatzijoj chive pariꞌ ri ruchukꞌaꞌ ri Kajaf Jesucristo. Y man tzꞌucun tüj chukaꞌ ri xkabij chive que ri Jesucristo npuꞌu jun bey chic. Roma yin y ri vachibil, xkatzꞌet que ri Jesucristo juis nim y juis rukꞌij.
\v 17 Y xkatzꞌet cꞌa ri rukꞌij ri yoꞌon roma ri Dios, ri Rutataꞌ. Y xkacꞌaxaj cꞌa chukaꞌ ri xbix roma ri nimalüj Dios ri xa cꞌo rukꞌij. Rijaꞌ xbij: Jareꞌ ri Nucꞌajol y juis ninjoꞌ y nuyoꞌon chukaꞌ vánima riqꞌuin, xbij.
\v 18 Roj xa man tzꞌucun tüj tak naꞌoj ri nkabij chive. Roj xa ja xkatzꞌet-vi ronojel. Xkacꞌaxaj ri tzij petenük chilaꞌ chicaj. Xkacꞌaxaj tok xojcꞌujeꞌ riqꞌuin ri Jesucristo chiriꞌ pariꞌ ri lokꞌolüj juyuꞌ.
\p
\v 19 Y reꞌ, más nucukubaꞌ kacꞌuꞌx que xa ketzij vi ri tzꞌiban can chupan ri rutzij ri Dios. Tzij ri nbin ri nbanatüj. Y xa juis cꞌa cꞌuluman que nkacꞌaxaj, roma chuvüch ri ruchꞌulef cꞌo jun kꞌekuꞌn. Pero ri rutzij ri Dios xa cachiꞌel jun kꞌakꞌ ri nsakin. Y tivacꞌaxaj cꞌa apu ri tzij reꞌ. Roma nka-pe cꞌa ri kꞌij que ri Jun cachiꞌel ri nima-chꞌumil ri nsakin ri ntoc pa tak ivánima, y nsakin cꞌa chukaꞌ iviqꞌuin.
\v 20 Y rix nabey ncꞌatzinej que nivetamaj que man jun vinük ri ntiquer ta nbij ri achique nbij ri rutzij ri Dios, si xa manak ri Lokꞌolüj Espíritu riqꞌuin richin nutoꞌ. Roma chupan ri tzij reꞌ ye tzꞌiban-vi can ri nyebanatüj.
\v 21 Y ja ri Lokꞌolüj Espíritu ri xbin cheque ri lokꞌolüj tak achiꞌaꞌ ye richin ri Dios, ri ncꞌatzinej que xquibij chupan ri ojer can tiempo. Tok xquibij ri ncꞌatzinej que nyebanatüj. Y man quiyon tüj rijeꞌ xquitzꞌuc-e ri xquibij.
\c 2
\s Ri vinük ri man ja tüj ri nquicꞌut
\p
\v 1 Ri ojer can, chiquicojol ri nuvinak israelitas xecꞌujeꞌ achiꞌaꞌ ri xebin que xa ye takon-pe roma ri Dios richin nquikꞌalajrisaj ri rutzij. Pero xa man quiriꞌ tüj. Y quiriꞌ cꞌa chukaꞌ chiꞌicojol rix vocomi. Yecꞌo cꞌa vinük ri nyebecꞌulun-pe, y nquibij que ja ri rutzij ri Dios ri nquicꞌut, y xa man ketzij tüj. Roma xa quinaꞌoj cꞌa rijeꞌ ri nyixakala-apu y man jun nyenaben tok nyequiyala-apu chiꞌicojol. Y ri vinük reꞌ hasta man nquitakej tüj que ri Ajaf Jesús xcom richin xutoj ri quimac. Xa ja rijeꞌ ri nyeꞌoyon castigo pa quiviꞌ. Man nquinabej tüj cꞌa tok nka-pe. Tok nquinaꞌ cꞌa xa pa kꞌakꞌ chic yecꞌo-vi. Y chiriꞌ cꞌa chukaꞌ pa kꞌakꞌ nyebeka-vi ri quitzekleben quichin.
\v 2 Y ye qꞌuiy cꞌa ri nyetzekleben quichin roma ri rubanic cꞌaslen ri quicꞌuan. Stapeꞌ (Aunque) ri jun rubanic cꞌaslen riꞌ xa man utzilüj cꞌaslen tüj. Y romariꞌ nyokꞌotüj cꞌa ri ketzij bey, roma ri yecꞌo-apu iviqꞌuin.
\v 3 Y ri vinük riꞌ roma ri rayinic chirij tumin, nquibij cꞌa que richin vi ri Dios ri tijonic ri nquiyaꞌ. Y xa man quiriꞌ tüj. Xaxe richin nquelesaj-e tumin chive. Y ri vinük cꞌa ri nyebanun quereꞌ, xa yecꞌo chic cꞌa que nyeqꞌuis, roma ojer-ojer riꞌ rubin can ri Dios que nuyaꞌ castigo pa quiviꞌ. Castigo ri npuꞌu-vi.
\p
\v 4 Roma ri Dios ni ri ángeles man xerucochꞌ tüj tok xemacun. Xa xerutorij chupan ri lugar richin castigo. Xerutorij cꞌa chupan ri lugar richin kꞌekuꞌn. Chiriꞌ ye yacül-vi, coyoben ri kꞌij tok nban juicio pa quiviꞌ.
\v 5 Y chukaꞌ ri Dios man xerucochꞌ tüj chic ri vinük ri xemacun ri ojer can. Xa xutük-pe jun camic job pa quiviꞌ conojel, roma ri quicꞌaslen xa man choj tüj chuvüch rijaꞌ. Pero xerucol ri Noé y vukuꞌ (siete) chic vinük más. Y ja ri Noé ri xkꞌalajrisan cheque ri vinük ri rucꞌuaxic jun cꞌaslen choj chuvüch ri Dios.
\v 6 Y ri Dios man xucochꞌ tüj chic chukaꞌ ri quimac ri ye aj pa tinamit Sodoma y Gomorra. Xa xbij que ncꞌatzinej que nyeqꞌuis. Y xa quiriꞌ vi xbanatüj. Rijaꞌ xeruqꞌuis ri tinamit riꞌ riqꞌuin kꞌakꞌ. Y xaxe chic quichaj ri xcꞌujeꞌ can. Richin quiriꞌ tiquetamaj ri vinük ri nyecꞌujeꞌ can, que si man chojmilüj tüj cꞌaslen nquicꞌuaj chuvüch ri Dios, nkaꞌ chukaꞌ jun nimalüj castigo pa quiviꞌ rijeꞌ.
\v 7 Ri Dios xa xeruqꞌuis-vi ri aj-Sodoma y ri aj-Gomorra. Pero xucol-pe ri jun chojmilüj achi ri rubiniꞌan Lot, chuvüch riꞌ. Ri Lot jun vi cꞌa xunaꞌ ri ránima roma xerutzꞌet ri chꞌaka chic vinük que xquicꞌuaj jun itzel cꞌaslen.
\v 8 Y ri chojmilüj achi reꞌ xcꞌujeꞌ cꞌa chiquicojol ri vinük riꞌ. Y roma ri kꞌij-kꞌij xracꞌaxaj y xutzꞌet ri itzel ri xequibanalaꞌ ri vinük, ri ránima ri jun chojmilüj achi reꞌ juis cꞌa xkꞌoxon romariꞌ.
\v 9 Ri Ajaf Dios xa retaman nyerucol ri ye ucꞌuayon jun cꞌaslen ri cachiꞌel nrajoꞌ rijaꞌ. Tok xa yecꞌo pa jun pokonül richin nyetijox, rijaꞌ nyerucol. Jacꞌa ri vinük ri man quicꞌuan tüj jun chojmilüj cꞌaslen, ri Ajaf xa nyeruyüc-apu richin ri kꞌij tok nbün juzgar pa quiviꞌ.
\v 10 Y reꞌ nucꞌut-vi que ri vinük ri nyebanun ri itzel tak rayinic ri nkaꞌ chiquivüch rijeꞌ, ye yacül-apu richin nban juzgar pa quiviꞌ roma ri Dios, roma nyequetzelaj achique na chi autoridad.
\p Ri vinük reꞌ ri man ketzij tüj ri quitijonic man nyeqꞌuix tüj y man nquixbij tüj chukaꞌ quiꞌ. Chiquivüch rijeꞌ xa man jun quikꞌij ri chꞌaka chic. Man nquixbij tüj quiꞌ richin nyequetzelaj ri juis quikꞌij.
\v 11 Jacꞌa ri ángeles stapeꞌ (aunque) juis cuchukꞌaꞌ y qꞌuiy ri nyetiquer nquibün, manak achique ta cꞌa nyequetzelaj ta chiquij achique na vinük tok nyeꞌapon rijeꞌ chuvüch ri Ajaf Dios.
\p
\v 12 Pero ri vinük ri man nquixbij tüj quiꞌ nyechꞌo chiquij ri cꞌo juis quikꞌij, xa cachiꞌel cꞌa ye chico roma man nyenucun tüj jabel. Y stapeꞌ (aunque) jun naꞌoj ri man jun bey kꞌaxnük ta cheque, itzel nyechꞌo chirij. Y riqꞌuin ri itzel ri nyebanun riꞌ, ncoyoj castigo pa quiviꞌ y chupan cꞌa ri castigo riꞌ nyebetzak-vi. Cachiꞌel nquicꞌulachij ri chico tok nyebetzꞌom-pe y nyecamsüs. Y roj nkabij que ye richin riꞌ.
\v 13 Y ri vinük riꞌ nquicꞌul cꞌa rutojic ri nyebanun. Ye vinük cꞌa ri nyebanun chi pakꞌij chi chakꞌaꞌ yecꞌo chupan ri itzel, y xa jabel nquinaꞌ nquibün riꞌ. Ri vinük cꞌa reꞌ xa ye cachiꞌel tzꞌil ri cꞌo chirij jun tziük, y xa ye jun yoꞌol-qꞌuixaj. Y xa nquimol cꞌa chukaꞌ quiꞌ iviqꞌuin pa tak vaꞌin, xaxe richin nyixquichꞌüc. Y jabel nquinaꞌ tok quiriꞌ nquibün.
\p
\v 14 Ri achique na ixok ri nquitzꞌet, xa jariꞌ ncajoꞌ nyecꞌujeꞌ ta riqꞌuin. Man nyetiquer tüj nquiyaꞌ can rubanic ri mac. Nquibün cꞌa chukaꞌ cheque ri cꞌa man jani jabel quiyoꞌon cánima riqꞌuin ri Dios que nyemacun. Jabel quetaman ronojel ruvüch chꞌacoj, richin nquimol qꞌuiy tumin. Rijeꞌ xa nka-ka na vi ri castigo pa quiviꞌ.
\v 15 Y quiyoꞌon chic cꞌa can rubanic ri cꞌaslen choj. Ye satznük-vi can. Y xa quicꞌuan cꞌa ri cꞌaslen ri xucꞌuaj ri jun achi xcꞌujeꞌ ojer can ri rubiniꞌan Balaam, rucꞌajol ri achi ri rubiniꞌan Beor. Ri Balaam xa juis vi xurayij ri tumin, stapeꞌ (aunque) riqꞌuin itzel chꞌacoj petenük-vi.
\v 16 Y roma cꞌa ri itzel ri xbün ri Balaam, xbix chin que man utz tüj ri xbün. Y xa ja ri ruquiej ri xchꞌo chin. Y stapeꞌ (aunque) jun quiej man ntiquer tüj nchꞌo, ri ruquiej ri Balaam xchꞌo-pe chin cachiꞌel nchꞌo jun vinük, richin quiriꞌ xukꞌüt ta ri rusamajel ri Dios ri benük richin nyerubanaꞌ ri chꞌujilüj naꞌoj.
\p
\v 17 Y ri vinük ri ye satznük, ye cachiꞌel alaxbül-yaꞌ ri xa ye chakiꞌj chic. Chukaꞌ xa ye cachiꞌel sutzꞌ ri ye rucꞌamon-pe cakikꞌ. Ri vinük cꞌa reꞌ, xa ye oyoben-vi roma ri lugar kꞌekuꞌn-kꞌekuꞌn richin pokonül. Y richin chi jumul nyebe chiriꞌ.
\v 18 Y nimalüj tak tzij nyechꞌo que cꞌo qꞌuiy etamabül quiqꞌuin, pero xa ja tzij ri man jun cakalen ri nyequibilaꞌ. Y richin cꞌa nyequichꞌüc ri xa cꞌate baꞌ nyecolotüj-pe chiquicojol ri ye ucꞌuayon itzel cꞌaslen, nquibilaꞌ cꞌa cheque que utz nyequibanalaꞌ ri achique quirayibül rijeꞌ.
\v 19 Nquisujulaꞌ cꞌa cheque que si nyequitzeklebej, xa nyeꞌoc-vi libre, pero rijeꞌ mismo xa man ye libre tüj. Roma stapeꞌ (aunque) nquisuj cheque ri chꞌaka chic que nyeꞌoc libre, rijeꞌ xa man ye quiriꞌ tüj, roma xa ye tzaknük pa rukꞌaꞌ ri itzel. Y ketaman jabel que ri chꞌacatajnük xa kajnük pa rukꞌaꞌ ri chꞌacayon richin.
\v 20 Y achique na cꞌa vinük ri retaman chic ruvüch ri Kajaf y Kacolonel Jesucristo, xa colotajnük chic cꞌa pe chupan ri itzel richin ri ruchꞌulef. Y si nutzuk chic riꞌ jun bey chupan ri achique cꞌaslen ri elenük-vi-pe, nkaꞌ chic cꞌa jun bey pa rukꞌaꞌ. Y romariꞌ ri rucꞌaslen ri vinük riꞌ más cꞌayuf nbün que chuvüch ri xbün tok cꞌa man jani tutakej ri Jesucristo.
\v 21 Roma xa más ta utz que man ta jun bey xretamaj rubanic jun cꞌaslen choj chuvüch ri Dios. Roma xa nyeruyaꞌ chic can ri lokꞌolüj tak tzij ri xeruyaꞌ ri Dios chin.
\v 22 Y chereꞌ xa ketzij na vi que nbanatüj cachiꞌel ri nbij jun tzij: Ri tzꞌiꞌ nyerucꞌuxuꞌ chic pe ri ruxaꞌon can. Y chereꞌ xa nbanatüj chukaꞌ cachiꞌel ri nbij jun chic tzij: Ri ak stapeꞌ (aunque) jabel atinsan chic e, nyeruquichaꞌ pe riꞌ pa chꞌabük jun bey chic.
\c 3
\s Tok nka-pe ri Ajaf Dios
\p
\v 1 Jareꞌ ri rucaꞌn carta nintzꞌibaj-e chive rix hermanos ri juis nyixinjoꞌ, rix ri xa nirayij-vi nibün ri rurayibül ri Dios. Y chupan cꞌa ri caꞌiꞌ carta reꞌ, xa ninbün cꞌa chive que quixnucun jabel.
\v 2 Xa queꞌinucuꞌ cꞌa jabel ri quibin can ri lokꞌolüj tak achiꞌaꞌ ri xekꞌalajrisan ri rutzij ri Dios ojer can. Man timestaj cꞌa ri quibin can rijeꞌ pariꞌ ri nbanatüj. Y chukaꞌ man queꞌimestaj cꞌa ri tzij ri xkacꞌut roj chivüch. Tzij ri nyecꞌuxlaꞌan ri cꞌuluman que nban, y ye yoꞌon can pa kakꞌaꞌ roj apóstoles roma ri Dios, Kajaf y Kacolonel.
\p
\v 3 Y ri nabey ri ninjoꞌ nincꞌuxlaꞌaj chive vocomi ja ri nchꞌo pa quiviꞌ ri vinük ri nyepuꞌu chupan ri ruqꞌuisbül tiempo, ri xaxe ri nquirayij rijeꞌ ri nquibün. Vinük ri xa nquitzeꞌej ri nbij ri rutzij ri Dios.
\v 4 Ri vinük reꞌ nquibilaꞌ cꞌa: Si rubin can ri Cristo que npuꞌu, ¿apeꞌ cꞌa cꞌo-vi ri retal que xa npuꞌu-vi? Roma jampeꞌ ri ye camnük-e ri kate-katataꞌ man jun jalatajnük chuvüch ri ruchꞌulef. Cachiꞌel tok xban ri ruchꞌulef, y xa cꞌa quiriꞌ vocomi, nquibij.
\v 5 Ri vinük reꞌ xa nquibün cꞌa cachiꞌel xa man quetaman tüj ri xbün ri Dios ojer can. Pa nabey ri Dios xa xbij-vi que ticꞌujeꞌ ri caj, y xbij chukaꞌ que quecꞌulun-pe ri ruchꞌulef pa yaꞌ. Y reꞌ xa nucꞌut-vi cꞌa chikavüch que ri ruchꞌulef pa yaꞌ tiquil-vi.
\v 6 Pero jun kꞌij ri yaꞌ riꞌ xqꞌuiy roma ri camic job, y ri vinük ri yecꞌo chuvüch ri ruchꞌulef ri man xquitakej tüj ri Dios, xeqꞌuis roma ri yaꞌ.
\v 7 Y ri ruchꞌulef y ri caj ri nyekatzꞌet vocomi, ye yacon-apu roma ri Dios richin ri kꞌij tok rijaꞌ nbij que tika-ka kꞌakꞌ pa quiviꞌ. Ye yacon cꞌa apu chukaꞌ richin ri kꞌij tok ri Dios nbün juzgar pa quiviꞌ ri vinük ri man utz tüj quicꞌaslen chuvüch rijaꞌ.
\p
\v 8 Pero rix hermanos ri juis nyixinjoꞌ, ninbij cꞌa chive que man timestaj que riqꞌuin ri Dios, jun kꞌij cachiꞌel jun mil junaꞌ. Y jun mil junaꞌ cachiꞌel oc jun kꞌij.
\v 9 Ri Ajaf Dios xa npuꞌu yan. Y man rumestan tüj, cachiꞌel ri nquinuc ri chꞌaka, que juis qꞌuiy yan tiempo tibe y man jun rutzijol richin npuꞌu. Man quiriꞌ tüj. Rijaꞌ xa cꞌa nim na ri ránima kiqꞌuin, y man nrajoꞌ tüj cꞌa que cꞌo ta jun ri ncom chupan ri rumac. Y romariꞌ xa cꞌa ruyoꞌon na kꞌij cheke richin ntzolij-pe kacꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios.
\p
\v 10 Y xa npuꞌu na vi ri kꞌij ri rubin can ri Ajaf Dios. Y cachiꞌel ri nbün jun elekꞌon tok ntoc pa jun jay, man jun etamayon jampeꞌ. Quiriꞌ cꞌa chukaꞌ tok npuꞌu ri kꞌij richin ri Ajaf Dios. Y ri caj xa njinin cꞌa tok nqꞌuis. Ri ucusan cꞌa richin ye banalun ronojel, nyerujin cꞌa kꞌakꞌ y nyeqꞌuis. Ri ruchꞌulef reꞌ y ronojel ri cꞌo pariꞌ, nyecꞌat cꞌa chukaꞌ.
\p
\v 11 Nporox cꞌa ronojel riꞌ, y romariꞌ rix juis ncꞌatzin que xa nicꞌuaj jun lokꞌolüj cꞌaslen, jun cꞌaslen ri nkaꞌ chuvüch ri Dios.
\v 12 Nivoyobej ta apu ri kꞌij ri richin ri Dios. Ticukubaꞌ cꞌa apu icꞌuꞌx chiroyobexic ri kꞌij riꞌ. Tok ri caj nujin kꞌakꞌ y nqꞌuis. Y ri ye ucusan richin ye banalun ronojel, nyeyaꞌür pa rukꞌaꞌ ri rukꞌakꞌal ri kꞌakꞌ.
\v 13 Jacꞌa roj ri kataken ri Jesucristo, ja ri cꞌacꞌaꞌ caj y ri cꞌacꞌaꞌ ruchꞌulef ri koyoben, roma jariꞌ ri rusujun can ri Dios. Ri apeꞌ ri ruyon pa ruchojmil rubanic.
\p
\v 14 Roma cꞌa riꞌ hermanos ri ivoyoben ronojel reꞌ, titijaꞌ cꞌa ikꞌij que man jun tüj tzꞌil cꞌo pa tak ivánima, y ri Dios man ni jun tüj chukaꞌ imac nyixrila-ka-pe. Y cꞌo ta cꞌa chukaꞌ uxlanen pa tak ivánima.
\v 15 Y tika-pe cꞌa chiꞌicꞌuꞌx que ri Ajaf man jani tipuꞌu, roma rijaꞌ cꞌa nim vi ránima kiqꞌuin y romariꞌ cꞌa ruyoꞌon kꞌij cheque conojel que nyecolotüj. Y ri hermano Pablo ri juis nkajoꞌ, quereꞌ cꞌa chukaꞌ ri rutzꞌiban-e chive, cachiꞌel ri rukꞌalajrisan ri Dios chin rijaꞌ.
\v 16 Y chupan ronojel ri ru-cartas cꞌo tzij quereꞌ nyerubij. Y yecꞌo cꞌa cheque ri tzij quereꞌ ri cꞌayuf richin nyekꞌax cheque. Y romariꞌ yecꞌo vinük ri nquisukꞌulaꞌ rubixic, roma manak quetamabül y man quiyoꞌon tüj cánima riqꞌuin ri quicꞌaslen. Y romariꞌ xa camic ncoyoj-ka chiquij, roma xa quiriꞌ chukaꞌ nquibün riqꞌuin chꞌaka chic tzij ri nbij chupan ri rutzij ri Dios ri ye tzꞌiban can.
\p
\v 17 Roma cꞌa riꞌ rix hermanos ri juis nyixinjoꞌ, xa tichajij cꞌa icꞌaslen roma ivetaman chic ronojel reꞌ. Tichajij cꞌa icꞌaslen richin man nyixchꞌacatüj pa quikꞌaꞌ ri vinük ri ye ucꞌuayon jun itzel cꞌaslen. Richin quiriꞌ rix ri xa iyoꞌon ivánima riqꞌuin ri Dios man ta nyixtzak coma rijeꞌ.
\v 18 Pa ruqꞌuexel riꞌ, xa tivetamaj cꞌa más pariꞌ ri Kajaf y Kacolonel Jesucristo, y kojqꞌuiy cꞌa riqꞌuin ri kacꞌaslen ri yoꞌon cheke roma ri utzilüj sipanic ri nspaj-pe rijaꞌ. Y rijaꞌ nucꞌul ta cꞌa rukꞌij vocomi y ri jaruꞌ tiempo ri benük. Quiriꞌ ta cꞌa.
