\id PHP Cakchiquel de Santa Maria de Jesus NT [cki] (Colombia) -2010 bd. 
\h FILIPENSES
\toc1 Ri carta ri xutzibaj ri apóstol San Pablo chica ri hermanos ri ico Filipos
\toc2 Filipenses (Fil.)
\mt Ri carta ri xutzibaj ri apóstol San Pablo chica ri hermanos ri ico Filipos
\ip Ri apóstol Pablo xutak va carta va chica ri hermanos ri ico Filipos, antok jaja xa pa cárcel co-ve. Pero jaja man nibisuon ta, mesque nuon sufrir. Jaja nrajo chi ri quiniman chic ri Dios man ta nisach quinoj pa quika ri vinak ri xa man ketzij ta chi ruchabal ri Dios ri niquitzijuoj. Y can ta ncaquicuot y tiquicacho ri sufrimiento ri niquikasaj chupan ri quicaslien, ruma ri ru-favor ri Dios.
\io Ri capítulo 1:1-26, ri Pablo nuej chica ri aj-Filipos chi caquicuot, ruma quiniman ri Dios y quiton je riquin ri samaj ri ruyon ri Dios cha. Nuej je chica chi nukasaj sufrimiento, pero man nibisuon ta, ruma nojiel ri nukasaj, can richin chi niyox rukij ri Cristo,
\io Ri capítulo 1:27–2:18 nuej chica chi tiquitija quikij chi quire niquicuaj jun caslien ri inchel nrajo ri Cristo. Ruma ri Cristo can choj ri rucaslien ri xucuaj antok xcujie choch ri ulief.
\io Ri capítulo 2:19-30 nuej chi nrajo ncarutak ri Timoteo y ri Epafrodito quiquin, richin chi niquinaiej-pa ri chica quibanun.
\io Ri capítulo 3:1-21, ri Pablo nuej ri chica rubanun-pa, chi jaja can xutej rukij chi xuon ri nuej chupan ri ley richin ri Moisés, pero man xril ta ri ketzij caslien ri nuya ri Dios. Ri Pablo nuej chi xril ri ketzij caslien antok xunimaj ri Cristo.
\io Y ri capítulo 4:1-23 nuej chica chi caquicuot ruma co chic cacac quicaslien, junan quivach tiquibana y nojiel ri xuej chica, can ta jare ri xtiquian y xtiquitzijuoj.

\c 1
\s Ri saludo
\p
\v 1 Inre Pablo y ri hermano Timoteo oj ru-siervos ri Jesucristo. Nakatak-el va carta va chiva ixre santos hermanos ri ixco pa tanamet Filipos\x + \xo 1:1 \xt Hch. 16:12.\x* ri joc jun ibanun riquin ri Jesucristo, y chiva je ixre ancianos richin ri iglesia y chiva ixre diáconos.
\v 2 Ja ta ri favor y ri paz ri nuya ri Katata Dios y ri Ajaf Jesucristo ticujie riquin ivánima.
\s Ri Pablo nuon orar pa qui-cuenta ri hermanos aj-Filipos
\p
\v 3 Antok nquixnataj chuva, niya tiox ba cha ri Dios ivuma.
\v 4 Y siempre antok inre nian orar, can nquiquicuot riquin nojiel vánima nicutuj cha ri Dios pan i-cuenta.
\v 5 Ruma nalka pano chi xojsamaj junan chi xkatzijuoj ri evangelio, desde ri naay kij hasta ca vacame.
\v 6 Ri Dios xutzom jun utzulaj samaj riquin ivánima. Y inre vatan chi jaja can xtuquis y man xtuya ta can rubanic ri samaj re, hasta ca xtalka-na ri kij chi xtipa chic ri Jesucristo.
\v 7 Can rucamun chi quire nina chivij, ruma can ibanun favor chuva vave pa cárcel, can xinito chi xinan defender ri evangelio y chi xinej chi ketzij. Can junan ruyon ri favor ri Dios chika y can ixco riquin vánima.
\v 8 Can ratan ri Dios chi altíra nquixvajo chiixvonojiel, can inchel nkojrajo ri Jesucristo.
\v 9 Can nicutuj antok nian orar, chi tivajo-ivi más y más, y co ta más ri xtivatamaj y chi ticujie más inoj.
\v 10 Jare ri nicutuj cha ri Dios, ruma nivajo chi ntitzat jaal ri chica más otz ntian. Chi quire ixre siempre ntivucuaj jun caslien sak y man jun ta itziel kax nilitaj pan icaslien ri kij antok xtipa chic ri Cristo.
\v 11 Y ri Jesucristo can xquixruto, chi quire xtivucuaj jun choj caslien y niquiy otz ri icaslien. Y rumare ri Dios tiyox rukij y tian nem cha ri rube.
\s Ri Pablo cas choch-ulief chi nuon rusamaj ri Cristo
\p
\v 12 Hermanos, inre nivajo chi ixre ntinaiej chi riquin ri nukasan, man pal ta chi nitzijos ri evangelio. Pa rucaxiel re, xa más banak rutzijoxic.
\v 13 Quinojiel ri ico pa cuartel caxan chic, y catan chic je chi inco pa cárcel ruma nitzijuoj rube ri Cristo. Y quinojiel ri vinak caxan je.
\v 14 Rumare juba ma quinojiel ri hermanos xcujie más quichuka chi niquitzijuoj ri ruchabal ri Dios chica ri vinak; ruma xquitzat chi ri Dios co viquin mesque in priexa y man nixiij ta vi nitzijuoj ri ruchabal vave pa cárcel. Rumare ijeje xquis-el ri xibinrel chiquij y más xquiya cánima riquin ri rusamaj ri Ajaf.
\p
\v 15 Y ico nicaj xa itziel nquinquitzat; ijeje niquitzijuoj rube ri Cristo pero xa richin chi nicajo ncatziet chi ijeje más ncacovin niquian ri samaj. Pero ico hermanos ri can riquin sak cánima niquian ri samaj.
\v 16 Quinojiel ri itziel ncatzato vichin niquitzijuoj rube ri Cristo, pero joc chi niquicut-qui chi ncacovin más chinoch inre chi niquian ri samaj; ijeje xa man sak ta ri cánima. Xa nicajo chi inre nikaxo ta ka vánima vave pa cárcel.
\v 17 Pero ri nicaj chic can riquin nojiel cánima niquian ri samaj ruma nquincajo, can nquinquito, ruma catan chi ri Dios can in-ruyon vave chi nian defender ri evangelio.
\v 18 Chinoch inre, ri más nicatzin ja chi nitzijos rube ri Cristo; y man nicatzin ta ninaiej xa caye quipalaj ri ncatzijuon. Pero xa ja ri rube ri Cristo ri nitzijos, inre can niquicuot ri vánima, y xtuon chuva chi más xquiquicuot.
\p
\v 19 Inre vatan chi ruma ntian orar pa nu-cuenta, y nquiruto je ri Espíritu Santo ri patanak riquin ri Jesucristo, chi xquiniel-el pa cárcel.
\v 20 Can nirayij niya rukij ri Cristo, inchel ri nubanun-pa. Y cukul nucux chi man nquiyox ta pa quix, y chi man xtinxiij ta vi. Can niya rukij ri Cristo riquin ri nucaslien o riquin ri nucamic.
\v 21 Ruma chinoch inre, xa ca nquicasie más choch-ulief, ja ri rusamaj ri Cristo ri nian. Y xa nquicon-el, co xtinchec.
\v 22 Xa xquicasie más choch-ulief, ri samaj ri xtinan, xtiin más. Y rumare inre vor chica nicha, xa nivajo nquicasie más choch-ulief o xa más otz nquicon.
\v 23 Man nivil ta ri chica nian, ruma pa nicaj inco-ve. Inre nirayij niya can ri roch-ulief chi quire nquibacujie riquin ri Cristo, ruma chila chicaj riquin jaja más jaal.
\v 24 Pero vatan je chi ivuma ixre, más nicatzin chi ca nquicujie choch-ulief.
\v 25 Y rumare cukul nucux chi ca maja xquiniel-el vave choch-ulief, xa ca xquicujie iviquin chi niquiy más icaslien choch ri Dios y nquixquicuot ixvonojiel ixre ruma icukuban icux riquin jaja.
\v 26 Y chi quire, ixre xtiya rukij ri Jesucristo antok xquinitzat chi xquinalka chic jun bay iviquin.
\p
\v 27 Vacame ca, ri otz ntian ixre ja chi tivucuaj jun caslien otz ruma iniman chic ri ru-evangelio ri Cristo. Xa xquinalka iviquin, quire ta xtalvila ri icaslien, y xa man xquinalka ta, xtinvaxaj ta chivij chi icukuban icux riquin ri Cristo, chi junan ta ivánima ibanun, man ta iyon lugar cha nojiel ri man ketzij ta, can ta itijuon ikij chi itzijuon ri evangelio,
\v 28 y man tixiij-ivi je chiquivach ri itziel ncatzato ivichin. Ruma riquin re nikalajin chi ijeje xa pa kak xcabaka-ve, y chi ixre ya xixcolotaj. Y ja ri Dios ri xtibano nojiel re.
\v 29 Ruma ixre man joc ta yon chiva chi ntinimaj ri Cristo, xa yon je chiva chi ntian sufrir ruma ri rube jaja.
\v 30 Ixre can ikasan quiy sufrimientos inchel ri itzatuon ri nukasan-pa inre ruma rube ri Cristo.\x + \xo 1:30 \xt Hch. 16:19-40.\x* Y vacame ntivaxaj chi ca co ri sufrimientos ri nikasaj.
\c 2
\s Col xuon ri Cristo, pero nem xan cha
\p
\v 1 Ri Cristo nquixruon consolar, nuya amor chicajol ruma iniman, y ri Ru-Espíritu co iviquin y joc jun ivánima rubanun chiva, y riquin nojiel ivánima ntivajo-ivi y ntijoyovaj ivach chibil-ivi;
\v 2 rumare niej chiva chi junan ivánima tibana y siempre tivajo-ivi. Nojiel ri ntian, riquin junan ivánima tibana. Xa quire xtian, inre can xquiquicuot más ivuma ixre.
\v 3 Nojiel ri ntian, man tian ruma ntivajo chi co otz nucam-pa joc chiva ixre, o ruma ntivajo chi nian nem chiva. Pa rucaxiel re, xa col-oc tibana chiquivach ri nicaj chic.
\v 4 Man joc ta ri nika chivach ixre ri ntian pensar, xa tibana je pensar ri nika chiquivach ri nicaj chic.
\p
\v 5 Can tibana inchel ri xuon ri Cristo Jesús.
\v 6 Jaja can Dios-ve, pero man xuon ta chi co rukij antok xcujie vave choch-ulief.
\v 7 Xuya can ri rukij y xalalax-ka choch-ulief. Can xuoc vinak inchel ojre; xuon inchel jun esclavo.
\v 8 Jaja xuoc vinak inchel ojre y col xuon. Can xunimaj y xuon nojiel ri xuej ri Dios cha; quire xuon hasta ca xquimisas, y choch jun cruz xquimisas-ve.
\v 9 Y rumare ri Dios xuon cha chi co rukij chila chicaj y xuoc Namalaj Ajaf paro nojiel. Y xuya jun rube ri más nem chiquivach quinojiel biaj.
\v 10 Chi quire pa rube ri Jesús, quinojiel caxuquie ri ico chicaj, ri ico choch-ulief y ri ico chuxie ka ri ulief.
\v 11 Y quinojiel tiquiej chi ri Jesucristo jare ri Ajaf,\x + \xo 2:10-11 \xt Is. 45:23.\x* chi quire niquiya rukij ri Katata Dios.
\s Ojre ri kaniman ri Jesús can oj luz ri choch-ulief
\p
\v 12 Rumare, ixre ri altíra nquixvajo, niej chiva chi siempre quixniman inchel ibanun-pa antok xicujie iviquin. Tibana más vacame, mesque man inco ta iviquin. Ixre ya xixcolotaj, rumare tibana cuenta-ivi y tixiij-ivi chi ntian pecado.
\v 13 Ri Dios nisamaj riquin ivánima, y jaja nuon chiva chi ntirayij ntian ri nika choch jaja. Y nuya je ivuchuka chi nquixtiquir ntian ri nrajo.
\p
\v 14 Y nojiel ri ntian, can riquin nojiel ivánima tibana. Man caye ta icux, ni man tian ayoval.
\v 15 Can tikalajin chi otz ri icaslien y man jun itziel kax tilitaj chivij. Can tikalajin chi ix ralcual ri Dios y man jun itziel kax pan icaslien, mesque ixco choch-ulief chiquicajol ri vinak ri man choj ta quicaslien, ri i-sachnak riquin ri quinoj.\x + \xo 2:15 \xt Dt. 32:5.\x* Pero ixre ntiya ri luz chica ri vinak re.
\v 16 Can ntitzijuoj ri chabal richin caslien chica, chi quire ri vánima can xtiquicuot ivuma ixre chupan ri kij antok xtipa chic ri Cristo, ruma xtikalajin chi co xcatzin ri samaj ri xinan iviquin.
\v 17 Can nian sufrir ruma ri ruchabal ri Dios ri nitzijuoj, pero ixre can xicukuba icux riquin ri Dios. Ixre can xijach ri icaslien cha ri Dios y rumare inre nquiquicuot. Y mesque nquiquimisas ta, inre can nquiquicuot junan iviquin.
\v 18 Y quire je tibana ixre, can quixquicuot viquin.
\s Ri Timoteo y ri Epafrodito
\p
\v 19 Xa quire nrajo ri Ajaf Jesús, ri hermano Timoteo xtika iviquin. Xtintak-el chanin chi nraxaj-pa ri chica ibanun. Y quire xquiquicuot inre.
\v 20 Y man jun chic co viquin ri junan ta ránima viquin, inchel ri Timoteo, rumare jaja nrajo nunaiej ri chica ibanun, y mare altíra nquixrucuxlaj.
\v 21 Ri nicaj chic ri ico viquin, joc ri nika chiquivach ijeje ri niquian pensar, y man niquian ta pensar ri chica nicatzin pa rusamaj ri Jesucristo.
\v 22 Pero ri hermano Timoteo can otz rucaslien. Ivatan chi jaja inchel valcual rubanun, ruma samajnak viquin chi nakatzijuoj ri evangelio.
\v 23 Inre nivajo nitak-el ri Timoteo iviquin, pero ca nivaxaj-na ri chica xtiquiej ri achia ri ncabano juzgar vichin, xa nquilasas-el o manak.
\v 24 Y cukul nucux riquin ri Ajaf, chi jaja xtuon chuva inre chi chanin xquitiquir xquibaka iviquin.
\p
\v 25 Pero vacame xinan pensar chi ri hermano Epafrodito nitak yan el iviquin; ixre xitak-pa jaja viquin chi xiruto riquin ri xcatzin chuva. Can kachil ca ki y junan katijuon kakij riquin pa rusamaj ri Dios.
\v 26 Ri Epafrodito ya nrajo nquixrutzat y altíra nibisuon, ruma ratan chi ixre xivaxaj chi xyavaj.
\v 27 Y can ketzij chi jaja altíra xyavaj y juba ma xcon. Pero ri Dios xujoyovaj roch y xujoyovaj je noch inre. Ruma xa ta xcon ri Epafrodito, xpa ta chic jun bis riquin vánima, ruma ya nquibisuon.
\v 28 Rumare nivajo chi ya nitak-el iviquin, chi niquicuot ri ivánima antok xtitzat. Y antok co chic iviquin, inre man chic xquibisuon ta más.
\v 29 Antok xtibaka iviquin, can quixquicuot y riquin nojiel ivánima tibana recibir, ruma junan iniman ri Ajaf riquin. Can tiya quikij ri hermanos ri i-inchel jaja.
\v 30 Ruma ri hermano Epafrodito juba ma xcon ruma rusamaj ri Cristo. Ixre xitak-pa jaja pan icaxiel chi xiruto, y jaja juba ma xcon ruma xuon ri samaj.
\c 3
\s Ri Pablo nutej rukij chi nika chupan ri meta
\p
\v 1 Hermanos, vacame niej chiva chi tiquicuot ri ivánima riquin ri Ajaf. Chinoch inre, nak kax nina chi nitzibaj chic el chiva jun bay ri ya nuen chiva, ruma can nicatzin.
\p
\v 2 Can tibana cuenta-ivi chiquivach ri vinak ri niquian inchel niquian ri itziel tak tze, ruma niquiej chi i-rusamajiel ri Dios y xa ja ri itziel tak kax ri niquian; y niquiej chi nicatzin chi nian ri circuncisión cha jun vinak chi nicolotaj.
\v 3 Pero choch ri Dios, ojre ca ri banun ri circuncisión riquin kánima, ruma co chic ri Espíritu Santo kiquin chi nkojruto chi nakaya rukij ri Dios. Y nkojquicuot nakaej chi ya xkanimaj ri Cristo Jesús y man nicatzin ta chi nian ri circuncisión chika chi nkojcolotaj.
\v 4 Xa ta ruma ri otz ri kabanun pa kacaslien, rumare nkojcolotaj, ja ta inre ri naay nquicolotaj. Ruma ri nucaslien inre más otz choch ri quicaslien ri ncaen chi ncacolotaj ruma otz quicaslien.
\v 5 Ruma inre ocho (vakxaki) kij quinalax antok xan ri circuncisión chuva. Inre in jun israelita, in rumáma can ri Benjamín.\x + \xo 3:5 \xt Ro. 11:1.\x* Ri ntie-nata i-hebreos. Inre xinuoc jun fariseo,\x + \xo 3:5 \xt Hch. 23:6; 26:5.\x* rumare xintej nukij chi xinan ri nuej ri ru-ley ri Moisés.
\v 6 Can riquin nojiel vánima xanan perseguir ri quiniman chic ri Jesucristo ri niex iglesia chica, xinan chica chi xquian sufrir,\x + \xo 3:6 \xt Hch. 8:3; 22:4; 26:9-11.\x* ruma xinan pensar chi quire nrajo ri Dios. Inre can xinna chi choj ri nucaslien, ruma xintej nukij chi xinan ri nuej ri ru-ley ri Moisés.
\v 7 Nojiel re can i-otz chinoch inre; pero antok xika pano (xinan entender) chi xa man jun ncacatzin chuva, ja xanya can ruma xinvajo ri Cristo.
\v 8 Nojiel ri can nuyon vánima riquin, ya xinya can. Man jun chic quikalien chinoch inre. Quire xinan ruma xinvatamaj roch ri Vajaf Jesucristo. Ruma ri Cristo, xinya can nojiel, ruma mies chinoch. Quire xinan ruma nivajo chi ri Cristo ntuoc Vajaf,
\v 9 y ruma nivajo chi joc jun nian riquin jaja. Nivajo chi ntiel chi man jun chic nu-pecado choch ri Dios. Ri ru-ley ri Moisés man niya ta chic vánima riquin, ruma vatan chi man nquitiquir ta nian nojiel ri nuej. Can xincukuba nucux riquin ri Cristo; rumare ri Dios xuon chuva chi man jun chic nu-pecado choch jaja. Y quire nuon chica quinojiel ri niquicukuba quicux riquin ri Cristo.
\v 10 Can nivajo nivatamaj más roch ri Cristo y nisamaj ri ru-poder ri Dios pa nucaslien, inchel ri poder ri xucusaj antok xucasuoj ri Cristo chiquicajol ri quiminaki. Nivajo nian sufrir ruma ri ruchabal ri Dios, can inchel xuon sufrir ri Cristo. Nivajo nicut chi inre can inchel xicon riquin ri Cristo choch ri cruz.
\v 11 Can nitej nukij, ruma nivajo nquicastaj chiquicajol ri quiminaki y nquibacujie chicaj riquin ri Dios.
\p
\v 12 Inre man nian ta chi ya viluon chic nojiel ri co riquin ri Cristo. Ni man nian ta je chi can jaal chic ri nucaslien, ruma xa ca ja nitej nukij chi ntuoc vichin nojiel ri co riquin ri Cristo Jesús; jare ri xrajo chuva antok xirayuoj.
\v 13 Hermanos, inre man niej ta chi ya xanvil nojiel ri co chicaj riquin ri Cristo, xa nitej nukij chi nivil. Ri nian pensar joc ri ncapa chinoch-apa y man ncacatzin ta chic chuva chi nian pensar ri ya xakax.
\v 14 Can nitej nukij chi nquibaka chupan ri meta, ruma nivajo nichec ri premio ri nuya ri Dios. Y ruma ri Cristo Jesús, ri Dios xirayuoj inre.
\p
\v 15 Inre nivajo chi konojiel ri ketzij kayon chic kánima riquin ri Dios quire ta nakaan pensar. Y xa ixre man ja ta re ri ntian pensar, ri Dios je xtuej chiva.
\v 16 Pero chirij ri ruyon ri Dios chika, can quire ca nrajo chi nakaan pa kacaslien y can junan ta nakaan pensar konojiel.
\p
\v 17 Hermanos, tibana inchel ri nian inre;\x + \xo 3:17 \xt 1Co. 4:16; 11:1.\x* y tibana inchel niquian ri nicaj chic hermanos chicajol, ri can niquian je inchel nian inre.
\v 18 Ruma iquiy ri itziel niquitzat ri Cristo y man niquinimaj ta chi joc riquin ri rucamic choch ri cruz nkojcolotaj. Y re quiy ca mul nuen chic chiva, y vacame can nquinuok ninataj chiva.
\v 19 Pa ruquisbal, ijeje xa pa kak xcabaka-ve. Joc ri vaen ri ninataj chica, y jare acunak qui-dios. Y niquian chi i-nimak tak vinak y man ncaquix ta ruma ri niquian, ruma chiquivach ijeje can otz ri niquian. Can banak cánima chirij ri kax ri co vave choch-ulief.
\v 20 Pero ojre oj richin chic ri chicaj, ri pache co-ve ri Ajaf Jesucristo ri Ka-Salvador (caloy-kichin), y nkojquicuot kayoien ri kij antok xtipa chic.
\v 21 Ri ka-cuerpo vacame man jun rakalien, pero xtalka jun kij antok ri Jesús xtucax, y xkojuoc inchel jaja ri can co rukij. Quire xtuon chika ruma jaja can nem ri ru-poder, y ja poder re ri nucusaj chi nicujie nojiel pa ruka.
\c 4
\s Siempre quixquicuot riquin ri Ajaf
\p
\v 1 Rumare hermanos, can tiya ivuchuka riquin ri Ajaf Jesucristo. Inre altíra nquixvajo y nirayij je nquixtzat jun bay chic. Inre nquiquicuot ivuma ixre, ruma riquin ri icaslien, kalaj chi otz ri samaj ri xinan chicajol; rumare vacame can ix inchel jun nu-premio.
\p
\v 2 Nicutuj favor chica ri hermanas Evodia y Síntique chi junan cánima tiquibana, ruma quiniman chic ri Ajaf.
\v 3 Y atre ri at vachil, ri atco chupan rusamaj ri Dios, nicutuj favor chava chi cato ri caye hermanas re chi junan cánima tiquibana, ruma ijeje quitijuon quikij je chupan rusamaj ri Dios; can junan xojsamaj chi xkatzijuoj ri evangelio. Junan xasamaj viquin, quiquin ri hermano Clemente y nicaj chic hermanos. Can co chic quibe chicaj, tziban chic chupan ri libro richin ri caslien.
\p
\v 4 Siempre tiquicuot ri ivánima riquin ri Ajaf. Jun chic bay niej: ¡Siempre tiquicuot ri ivánima!
\v 5 Otz inoj tibana quiquin quinojiel vinak. Ruma ri Ajaf ya nipa chic.
\p
\v 6 Man tichujirisaj-ivi chirij chica-na kax, xa tiya nojiel pa ruka ri Dios, y ticutuj cha jaja ri nicatzin chiva, y man timastaj je chi ntiya tiox ba cha.
\v 7 Xa quire xtian, ri paz ri nipa riquin ri Dios xticujie riquin ivánima; y ri paz re can xtuchajij ri ivánima y xquixruto riquin ri ntian pensar. Quire xtuon chiva ruma joc jun ibanun riquin ri Jesucristo. Y ri paz re man xtika ta pa kave otz (man xtakaan ta entender otz), ruma can nem ri samaj nuon.
\s Joc ri otz kana pensar
\p
\v 8 Y pa ruquisbal hermanos, ja ri ketzij, ri co rukij, ri choj, ri sak, ri jaal y ri co otz rubixic, ri can otz, y ri nika choch ri Dios, jare ri tibana pensar.
\p
\v 9 Can ja ri xivatamaj, ri xinimaj, ri xivaxaj y ri xitzat viquin, jare tibana. Y ri Dios ri niyon paz, can xticujie iviquin.
\s Ri xquisipaj ri hermanos aj-Filipos cha ri Pablo
\p
\v 10 Altíra niquicuot vánima y niya tiox ba cha ri Ajaf ivuma. Ruma xinataj chic pa chiva chi nquinito chic pa jun bay. Pero re man ruma ta chi xinimastaj can, man quire ta, xa ruma man ix-tiquirnak ta.
\v 11 Y nojiel re man niej ta chiva ruma co nicatzin chuva. Man quire ta. Ruma inre nquiquicuot antok co viquin ri nicatzin chuva; y xa manak, nquiquicuot je.
\v 12 Vatan nikasaj ri nucaslien antok man jun kax co viquin y vatan je nikasaj ri nucaslien antok co quiy kax viquin. Quiy xinvatamaj yan y nquiquicuot riquin ri chica nikasaj, xa co ri chica nitej o manak, xa co quiy kax viquin o manak.
\v 13 Nojiel nquitiquir nian ruma ja ri Cristo niyon vuchuka.
\v 14 Mesque quire nubanun, ixre otz ri xian, chi xijoyovaj-pa noch y xina ri sufrimiento ri pache inco-ve.
\p
\v 15 Ixre hermanos aj-Filipos, can ivatan chi antok xinalka iviquin naay y nucamun-pa ri evangelio chiva, después antok xiniel-el iviquin Macedonia, joc ixre xiya-el chuva; man jun chic iglesia xyon-el chuva, joc ixre quire xian.
\v 16 Ca inco pa tanamet Tesalónica\x + \xo 4:16 \xt Hch. 17:1.\x* antok xyox chuva ri itakuon-pa ixre chi nquinito.\x + \xo 4:15-16 \xt 2Co. 11:9.\x* Man joc ta jun bay quire xian antok xicujie chire.
\v 17 Y ruma xinataj chic pa chiva, can niquicuot ri vánima, pero man ruma ta ri xitak-pa chuva. Inre nquiquicuot ruma vatan chi xtiyox jun utzulaj rucaxiel chiva.
\v 18 Vacame co chic nojiel viquin, ruma ri hermano Epafrodito xalruya chuva ri itakuon-pa. Rumare man jun chic nuon falta chuva, ruma can quiy ri xitak-pa chuva. Ri xian viquin, can jubul ruxla choch ri Dios, can nika choch,\x + \xo 4:18 \xt Ex. 29:18.\x* y xuon recibir.
\v 19 Ri Ka-Dios ri can co-ve rukij y can co altíra rubayomal, xtuya ca nojiel ri xticatzin chiva ruma joc jun ibanun riquin ri Cristo Jesús.
\v 20 Ri Katata Dios can tiyox rukij richin nojiel tiempo. Amén.
\s Ri ruquisbal saludos
\p
\v 21 Tiya jun saludo chica quinojiel ri santos hermanos ri joc jun quibanun riquin ri Cristo Jesús. Ri hermanos ri ico viquin niquitak-el je jun saludo.
\v 22 Can quinojiel ca ri santos hermanos niquitak-el jun saludo chiva. Pero ri más ncajon chi niquitak-el jun saludo chiva, ja ri ncasamaj pa rachuoch ri César.
\p
\v 23 Ja ta ri ru-favor ri Kajaf Jesucristo ticujie iviquin chiixvonojiel. Amén.

