\id COL Cakchiquel de Santa Maria de Jesus NT [cki] (Colombia) -2010 bd. \h COLOSENSES \toc1 Ri carta ri xutzibaj ri apóstol San Pablo chica ri hermanos ri ico Colosas \toc2 Colosenses (Col.) \mt Ri carta ri xutzibaj ri apóstol San Pablo chica ri hermanos ri ico Colosas \ip Ri apóstol Pablo xutak va carta va chica ri hermanos ri ico pa tanamet Colosas, antok jaja xa pa cárcel co-ve. Jaja nrajo chi ijeje tiquicuaj jun caslien choj y sak ruma xa jun chic quibanun riquin ri Cristo Jesús. Y ri Cristo jare ri co paro nojiel ri kax ri ncatziet y ri man ncatziet ta. Rumare man rucamun ta chic chi ca niquinimaj quitzij ri vinak ri xa man ketzij ta chi ruchabal ri Dios ri niquitzijuoj. \io Ri capítulo 1:1-14, ri Pablo ncaruon saludar ri aj-Colosas ri quiniman ri Jesucristo. Nuej je chica chi jaja nuon orar pa qui-cuenta, chi can ta nika pa quive (can ta niquian entender) ri chica nrajo ri Dios chi niquian, chi quire niquicuaj jun caslien otz. \io Ri capítulo 1:15–2:7 nuej chirij ri Cristo, chirij ri rucamic ri Cristo, y chirij ri xuon ri Cristo chi xcujie ri paz riquin ri Dios. Y nuej ri chica otz chi niquian chupan ri quicaslien, ruma ijeje xa jun chic quibanun riquin ri Jesús. \io Ri capítulo 2:8-23, ri Pablo cof ncho chiquij ri vinak ri nicajo niquian chi ri hermanos niquinimaj tradiciones chupan ri quicaslien. Nuej je chica chi xa jun nia ránima chirij ri tradiciones, pa ruquisbal ntiel chi man jun rucatzil choch ri Dios. Ri Pablo nrajo chi ri hermanos tiquibana cuenta-qui y chi ico listos chi quire ri Satanás man nicovin ta chiquij. \io Ri capítulo 3:1-17 nuej chica chi can ja ri kax ri co chila chicaj tiquibana pensar y man ja ta ri kax ri ico choch-ulief. Nuej je chica chi man niquian ta chic ri itziel tak kax ri niquirayij ri xquian ojier can, y nuej chica ri nicatzin chi niquian chi niquicut chi ketzij niquinimaj ri Dios. \io Ri capítulo 3:18–4:6 nuej ri chica otz chi niquian pa cachuoch ri quiniman chic ri Dios. Nuej chi tiquitija quikij chi niquian orar richin chi cof ncacujie pa quicaslien ri ruyon ri Dios chica. Y nuej je chi otz cacho chica ri ca maja quiniman ri Dios, y tiquicutu ca riquin ri quicaslien chi quiniman ri Ajaf Jesús y co rucaxuon cha ri quicaslien. \io Y ri capítulo 4:7-18, ri Pablo nuquis ri carta riquin saludos chica ri quiniman ri Jesucristo. \c 1 \s Ri saludo \p \v 1 Inre Pablo, in ru-apóstol ri Jesucristo ruma quire nrajo ri Dios. Can junan ojco riquin ri hermano Timoteo, \v 2 antok nakatak-el va carta va chiva ixre santos hermanos ri ixco pa tanamet Colosas, ri iyon ivánima riquin ri Cristo. Ja ta ri favor y ri paz ri nuya ri Katata Dios y ri Ajaf Jesucristo ticujie riquin ivánima. \s Ri Pablo nucutuj cha ri Dios chi tuya noj espiritual chica ri hermanos ri ico Colosas \p \v 3 Siempre nakaan orar pan i-cuenta ixre, y nakaya tiox ba cha ri Dios ri Rutata ri Kajaf Jesucristo, \v 4 ruma xkaxaj chi cukul icux riquin ri Cristo Jesús y can nquivajo quinojiel ri santos hermanos, \v 5 ruma ivoyoien ri ruyacuon ri Dios chiva chicaj. Y re xinaiej chi co, antok xivaxaj ri evangelio, ri can ketzij. \v 6 Y antok xivaxaj y can ketzij xika pan ive (xian entender) ri ru-favor ri Dios, can ix quiy ri xinimaj. Y ri evangelio banak nojiel tanamet choch-ulief. Can iquiy ri vinak ri xquinimaj y niquiy ri quicaslien, inchel ixre. \v 7 Y riquin ri hermano Epafras\x + \xo 1:7 \xt Col. 4:12; Flm. 23.\x* xivatamaj ri ruchabal ri Dios. Ojre altíra nakajo jaja y junan nakaan ri samaj, jaja otz nisamaj pa rusamaj ri Cristo chire chicajol. \v 8 Y antok jaja xalka kiquin, xalruej chika chi ixre can altíra ntivajo-ivi, ruma co ri Espíritu Santo iviquin. \p \v 9 Rumare, xa-jan antok xkaxaj re, ojre man oj-tanal ta chi nakaan orar pan i-cuenta. Nakacutuj cha ri Dios chi tuon chiva chi xtivatamaj otz ri nrajo jaja, y chi tuya je nojiel noj espiritual chiva y chi xtika pan ive (xtian entender) nojiel kax espiritual. \v 10 Quire nakacutuj cha ri Dios, ruma nakajo chi ixre ntivucuaj jun caslien inchel ri caslien ri nicatzin niquicuaj ri quiniman chic ri Ajaf Jesucristo. Chi ixre siempre ntivucuaj ta jun caslien ri nika choch jaja. Can ta más y más ntian ri otz, y ntivatamaj ta más chirij ri Dios. \v 11 Nakajo ca chi ri Dios nuya quiy i-poder, ruma jaja co rukij y can nem ri ru-poder. Y ri poder ri xtuya, can xticatzin chiva chi nicujie i-paciencia y chi nticoch nojiel. \v 12 Y nquixquicuot ntiya tiox ba cha ri Katata Dios, ruma rubanun chika konojiel chi nuya ka-herencia chila chicaj, junan quiquin ri nicaj chic santos hermanos. \v 13 Ri Katata Dios ya xojrucol pa ruka ri rajaval ri kakun\x + \xo 1:13 \xt Ri tzij “rajaval ri kakun” quire niex cha ri Satanás.\x* y xojruya pa ruka ri Rucajuol ri altíra nrajo. \v 14 Ri Rucajuol ri Dios xcon kuma ojre y xin ruquiquiel, y rumare ya xojcolotaj y xan perdonar ri ka-pecados.\x + \xo 1:14 \xt Ef. 1:7.\x* \s Ruma ri rucamic ri Cristo, xuon chi xcujie ri paz riquin ri Dios \p \v 15 Ri Dios man kalaj ta nitziet, pero nikalajin ruma ri Rucajuol. Ri Rucajuol co naay y más nem chiquivach quinojiel ri kax ri co. \v 16 Ruma jaja xbano nojiel ri co chila chicaj y ri ico choch-ulief. Ri ncatzatataj y ri man ncatzatataj ta, mesque ángeles, o gobiernos ri ico chicaj, o nem quikij ri ico chicaj, o co poder pa quika ri ico chicaj; can quinojiel ruma jaja ico, y nojiel ri xaruon, can richin chi niquiya rukij jaja. \v 17 Ri Cristo can co-ve naay choch nojiel ri kax, y jaja cuayuon quichin. \v 18 Jaja ri jolomaj ri co pa kave ojre ri kaniman, ri oj ru-iglesia y oj-acunak ru-cuerpo.\x + \xo 1:18 \xt Ef. 1:22-23.\x* Jaja ri niyon kacaslien, jaja ri xcastaj-pa naay chiquicajol ri quiminaki. Rumare jaja más co rukij chiquivach nojiel ri ico. \v 19 Can ja-ve re xrajo ri Dios, chi ri Rucajuol i-junan riquin jaja. Ri Rucajuol, can Dios je. \v 20 Y antok ri Rucajuol xin ri ruquiquiel, ri Dios xuon chica quinojiel ri ico choch-ulief y ri ico chicaj, chi ncajiel chic pa riquin jaja mismo ruma xuon chi xcujie ri paz chiquicajol ruma ri Rucajuol xcon choch cruz.\x + \xo 1:20 \xt Ef. 2:16.\x* \p \v 21 Y rubanun-pa, ixre nem icajol riquin ri Dios ruma ri itziel tak inoj y ri itziel tak kax ri xaian. Ruma nojiel ri xaian, xicut chi ix ru-enemigos ri Dios. Pero vacame ixre xixjiel chic pa riquin ri Dios, \v 22 ruma ri samaj ri xuon ri Rucajuol ri Dios antok xpa choch-ulief. Can xuoc vinak inchel ojre y xcon choch cruz, chi quire ixre can sak icaslien, manak chic i-pecado y man jun itziel kax nilitaj chivij antok xquixbaka choch, \v 23 xa ketzij chi cof ixco chupan ri cukbal cux riquin ri Dios y man jun kax nisiluon ivichin. Nicatzin chi riquin nojiel ivánima ntivoyoiej-apa ri nuej chupan ri evangelio. Ixre can ivaxan chic otz, y ja je re ri ya xbaka quiquin quinojiel ri vinak ri ico choch-ulief. Y chi nitzijos, ri Dios xuon chuva inre Pablo chi xinuoc rusamajiel. \s Ri samaj ri xuya ri Dios cha ri Pablo chi xa quiquin ri man israelitas ta \p \v 24 Ivuma ixre inre nian sufrir vacame. Pero man nquibisuon ta, inre xa nquiquicuot. Ruma ri sufrimiento ri nikasaj, can inchel ri sufrimiento ri xukasaj ri Cristo ruma ri iglesia, ri ru-cuerpo jaja. \v 25 Y inre xinuoc samajiel richin ri iglesia re, y ri samaj ri xuya ri Dios chuva inre, can chicajol ixre ri man ix israelitas ta. Y jaja nrajo chi caval ri ruchabal nitzijuoj chiva. \v 26 Ri ruchabal ri Dios xa inchel avan-pa chiquivach ri vinak ojier can tiempo. Xa ca vacame xcut chakavach ojre ri oj santos ralcual. \v 27 Can chika ojre ri Dios xucut ri co riquin ri inchel jun nem bayomal y co rukij, y vacame ri Cristo co chic riquin ivánima ixre ri man ix israelitas ta y rumare ivoyoien ri kij chi xquixbacujie riquin jaja chupan ri utzulaj lugar ri co chicaj. \p \v 28 Ojre ja ri Cristo nakatzijuoj. Nakaej chica quinojiel chi tiquiya can ri pecado, y riquin nojiel utzulaj noj ncakatijuoj quinojiel. Quire nakaan ruma nakajo chi niquiy otz quicaslien quinojiel ri niquinimaj ri Cristo Jesús. \v 29 Inre nitej nukij chi niquiy quicaslien quinojiel. Y chi nian ri samaj re, nicusaj nojiel ri poder ri ruyon ri Cristo chuva y ri poder re can nem. \c 2 \p \v 1 Nojiel re niej chiva ruma nivajo chi ixre ntivatamaj chi ixco riquin vánima y altíra nian orar pan i-cuenta. Y quire je nian pa qui-cuenta ri hermanos ri ico pa tanamet Laodicea, y pa qui-cuenta quinojiel ri hermanos ri man jun bay quitzatuon noch. \v 2 Quire nian ruma nivajo chi nquixan consolar ixvonojiel y chi ntivajo-ivi. Nivajo chi niquiy ta ri noj ri co iviquin, ri inchel jun bayomal, chi ntivatamaj ri man en ta chiquivach ri vinak ojier can tiempo chirij ri Katata Dios y chirij ri Cristo. \v 3 Riquin ri Cristo nilitaj nojiel ri utzulaj tak noj y nojiel ri katan, ri inchel bayomal. \v 4 Y nojiel re xinej chiva, ruma inre nivajo chi ixre man quixan engañar cuma ri vinak ri ncaquicusaj utzulaj tak tzij joc chi nquixka pa quika. \v 5 Y mesque man inco ta apa iviquin, ni man in-pal ta apa iviquin, ri nu-espíritu co-apa iviquin. Can nquiquicuot ruma vatan chi choj ix-banak y cof ibanun chi icukuban icux riquin ri Cristo. \p \v 6 Ixre iniman ri Ajaf Jesucristo, rumare tivucuaj jun caslien otz; quire tibana ruma joc jun ibanun riquin jaja. \v 7 Can quixcujie riquin ri Cristo, y ticujie-ka ixie riquin. Can siempre ticukuba icux riquin, inchel xivatamaj antok xcut chivach. Y siempre tiya tiox ba cha ri Dios. \s Ri cacac caslien riquin ri Cristo \p \v 8 Can tibana cuenta-ivi chi quire man nquixan ta engañar cuma ri vinak ri xa ja ri nimak tak noj richin ri roch-ulief ri niquicut, noj ri xa man jun rakalien. Ruma xa tradiciones y pensamientos quichin vinak y man riquin ta ri Cristo patanak-ve. \v 9 Ruma riquin ri Cristo nikalajin-ve chica ri Dios; ruma jaja can Dios je. \v 10 Ixre man jun chic kax nquixrajo ruma co chic ri Cristo riquin ivánima. Y ja ri Cristo ri co pa quive ri ángeles y ri co autoridad pa quika ri ico chicaj. \v 11 Ixre ri co ri Cristo riquin ivánima, can banun chic ri circuncisión chiva, pero ri circuncisión re man junan ta riquin ri niquian ri vinak. Ri circuncisión ri xuon ri Cristo chiva, ja ri xralasaj ri itziel tak kax ri co riquin ivánima; ri nibano chiva chi ntian pecar. \v 12 Antok xixan bautizar, can inchel xixmuk junan riquin ri Cristo, y can inchel xixcastaj je junan riquin. Quire xian ruma xicukuba icux riquin ri ru-poder ri Dios, poder ri xcasuon richin ri Cristo chiquicajol ri quiminaki.\x + \xo 2:12 \xt Ro. 6:4.\x* \v 13 Rubanun-pa, xa ix-quiminak chupan ri i-pecados, y xian ri itziel tak kax ri xirayij. Ca maja tian ri circuncisión chiva ruma ri Cristo. Pero vacame ri Dios xuon chiva chi junan xixcastaj riquin ri Cristo ruma xuon perdonar ri i-pecados.\x + \xo 2:13 \xt Ef. 2:1-5.\x* \v 14 Y rubanun-pa, chi konojiel ojre nika ri castigo pa kave, ruma man xojtiquir ta xkaan nojiel ri nuej chupan ri ru-ley ri Dios. Pero ri Dios xojrucol choch ri castigo re. Quire xuon ruma ri Cristo xbajix choch cruz kuma ojre.\x + \xo 2:14 \xt Ef. 2:15.\x* \v 15 Y antok ri Cristo xcon choch cruz, xralasaj ri poder ri co pa ruka ri Satanás y pa quika quinojiel ri co autoridad ri ico chicaj. Can xchacuon chiquij y xkalajin chi xukasaj quikij. \p \v 16 Ruma ri Cristo ya xixrucol, mare man jun ticho itziel chivij ixre ruma ri ntitej o ruma ri ntikun, o ruma je man nquixkoyie ta ri kij antok nalax ri ic y ri kij richin uxlanien y nicaj chic namakej.\x + \xo 2:16 \xt Ro. 14:1-6.\x* \v 17 Ruma nojiel re xa rumuchuchil ri Cristo. Pero vacame, jaja co kiquin y man chic nicatzin ta ri rumuchuchil. \v 18 Man jun timajo chiva ri premio ri co chicaj, man quixka pa quika ri vinak ri niquian chi man jun quikalien, y niquiya quikij ri ángeles. Ri vinak ri niquian quire, niquian chi quiy catan chirij ri man i-quitzatuon ta. Ijeje mesque i-chutek-oc niquian, xa niquina chi i-nimak y joc niquian pensar ri itziel tak kax ri niquirayij. \v 19 Ijeje xa man ico ta riquin ri Cristo ri jolomaj, ri co pa kave konojiel ri kaniman chic. Jaja nibano chika ojre ri oj-acunak ru-cuerpo chi niquiy ri kacaslien. Y nuon chika chi joc jun kabanun konojiel inchel nrajo ri Dios. Xa can inchel ri ru-cuerpo jun vinak, jaal quicuan-qui y quitzamuon-qui ruma ri ibach.\x + \xo 2:19 \xt Ef. 4:16.\x* \p \v 20 Ixre can inchel xixcon riquin ri Cristo antok jaja xcon, rumare ix-quiminak chic choch ri noj richin ri roch-ulief. Y xa quire ibanun, ¿karruma ca ntian ixre ri niquiej ri vinak ri xa richin ri roch-ulief? \v 21 Ruma ijeje niquiej chiva: Man ticusaj la, man titej la, ni man titzom la, ncacha chiva. \v 22 Nojiel ri tzij inchel re ri ncaex y ri ncacut, xa quinoj vinak. Ruma chirij ri kax, katan chi ri Dios ruyon chi ncaquis. \v 23 Can ketzij chi nojiel re can inchel co quiy noj rucuan. Niquiej chi kaya quikij ri ángeles. Niquiej chi kabana chuten y kabana castigar ri ka-cuerpo. Pero nojiel re man nicovin ta chirij ri itziel tak kax ri nurayij ri ka-cuerpo. \c 3 \p \v 1 Y ruma ixre ya xixcastaj riquin ri Cristo antok jaja xcastaj, can quicanuj ri kax ri i-richin ri chicaj, pache co-ve ri Cristo, tzuyul pa ru-derecha ri Dios.\x + \xo 3:1 \xt Sal. 110:1. Ri lugar “derecha” nrajo nuej: Lugar richin favor, confianza, poder y honor.\x* \v 2 Can ja ri kax ri co chila chicaj quibana pensar y man ja ta ri kax ri ico choch-ulief. \v 3 Ruma ixre ya xixcon choch ri itziel tak kax ri i-richin ri roch-ulief, y vacame co chic icaslien riquin ri Cristo, y joc jun ibanun riquin ri Dios ruma ri Cristo. \v 4 Y ja ca ri Cristo ri icaslien, y antok jaja xtipa chic jun bay, can riquin namalaj rukij y ixre je can xtikalajin chi co ikij. \s Ri caslien ojier can, man junan ta riquin ri cacac caslien \p \v 5 Rumare, man chic quian ri itziel tak kax ri ncairayij, ri xa i-richin ri roch-ulief; xa tiquimisaj ri itziel tak kax ri ncapa pan ijaluon. Ri achia y ri ixoki man tiquicanuj-qui chi niquian pecado. Man tian kax tzil. Man tiya lugar chica ri itziel tak kax ri ncairayij, xa quiiya can nojiel re. Man tirayij chi joc ta iviquin ixre co ta nojiel; ruma xa quire ntian, can itziel, can junan riquin chi ntiya quikij ri ídolos. \v 6 Y ruma quire ri ncaquian ri vinak ri man quiniman ta ri ruchabal ri Dios, rumare nika ri castigo ri xtuya ri Dios pa quive. \v 7 Ixre je quire xian ojier can, antok ca ivucuan ri itziel caslien. \v 8 Pero vacame man chic tian quire. Man chic ticujie ri ayoval riquin ivánima, ni man chic quian kax ri man i-otz ta ruma ivoyoval. Man tirayij chic ntian jun kax itziel chica ri nicaj chic, man jun kax itziel tiej chica ri vinak, man caiel itziel tak tzij pan ichi. \v 9 Man titzak chic tzij chibil-ivi. Ruma ixre ya xiya can ri vieja caslien ri xivucuaj.\x + \xo 3:9 \xt Ef. 4:22.\x* \v 10 Vacame ivucuan jun cacac caslien ri ruyon ri Dios chiva.\x + \xo 3:10 \xt Ef. 4:24.\x* Y jaja nuon cha ri caslien re chi niquiy y nquixuoc inchel jaja. Quire nuon chiva, chi quire otz xtivatamaj roch jaja. \v 11 Y ruma ri cacac caslien, man jun diferencia nuon xa israelita o xa man israelita ta, xa banun ri circuncisión cha o xa man banun ta cha, xa co rukij o xa manak, xa esclavo o xa libre. Ri nicatzin ja chi ri Cristo co riquin kánima konojiel. \p \v 12 Ri Dios altíra nkojrajo; can xojrucha y oj santos ralcual. Rumare nicatzin chi siempre nakajoyovaj quivach quinojiel. Nicatzin chi kabana chuten, otz kanoj quiquin quinojiel, kacacho nojiel ri nipa chikij, ticujie ka-paciencia. \v 13 Antok co jun nuon jun kax itziel chiva, ticacho.\x + \xo 3:12-13 \xt Ef. 4:2.\x* Y can inchel xuon ri Cristo chi xuon perdonar ri i-pecados ixre, can quire je tibana ixre chica ri nicaj chic.\x + \xo 3:13 \xt Ef. 4:32.\x* \v 14 Pero ri más nicatzin ja chi nicujie ri amor iviquin. Ruma xa nquivajo ri nicaj chic, can nuon chiva chi junan ivach. \v 15 Y riquin ivánima can nicatzin je chi ticujie ri paz ri nuya ri Dios, y ja ta re ri nucuan ivichin. Rumare xixrayuoj ri Dios, chi xian jun cuerpo quiquin quinojiel ri quiniman chic. Nicatzin je chi siempre tiya tiox ba cha ri Dios. \p \v 16 Can nicatzin je chi ri ivánima nojnak riquin ri ruchabal ri Cristo. Can riquin nojiel noj titijuoj-ivi y tiya ruchuka ri ivánima chibil-ivi. Y tibixaj rube ri Ajaf ruma ri ivánima nuya tiox ba cha. Quiibixaj salmos, himnos y nicaj chic bix ri ncalax riquin ivánima ruma co ri Espíritu Santo iviquin. \v 17 Nojiel ri ntian, tibana pa rube ri Ajaf Jesús. Y nojiel ri ntiej, tiej pa rube jaja. Y siempre tiya tiox ba cha ri Katata Dios. Joc ruma ri Jesús nquixtiquir ntiya tiox ba cha ri Dios.\x + \xo 3:16-17 \xt Ef. 5:19-20.\x* \s Ri nicatzin chi nuon jun ri cacac rucaslien \p \v 18 Ixre ixoki, tinimaj quitzij ri ivachajil,\x + \xo 3:18 \xt Ef. 5:22; 1P. 3:1.\x* can otz ntian quire ruma iniman chic ri Ajaf. \v 19 Y ixre achia, quiivajo ri ivaxjayil, y man tian ivoyoval chica, xa siempre otz inoj tibana quiquin.\x + \xo 3:19 \xt Ef. 5:25; 1P. 3:7.\x* \v 20 Ixre acola, siempre quixniman chica ri itie-itata, ruma jare ri nika choch ri Ajaf.\x + \xo 3:20 \xt Ef. 6:1.\x* \v 21 Y ixre tataj, man tiyac quiyoval ri ivalcual. Man otz ta chi nakax ruve ntian chica, ruma xa xtiquimalij quicux.\x + \xo 3:21 \xt Ef. 6:4.\x* \v 22 Ixre esclavos, siempre quixniman chica ri ivajaf. Man tian chi joc nquixsamaj antok ico ri ivajaf iviquin, joc chi ntivajo chi nquixtziet chi ix utzulaj tak esclavos. Nicatzin chi riquin nojiel ivánima tibana ri quisamaj, ruma ri Dios can nquixrutzat-pa chicaj. \v 23 Nojiel ca ri ntian, can riquin nojiel ivánima tibana. Inchel xa ja ri rusamaj ri Ajaf Jesucristo ri ntian y man quichin ta ri vinak. \v 24 Y ri Ajaf Jesucristo xtuya jun i-premio ruma rusamaj jaja ri ntian;\x + \xo 3:22-24 \xt Ef. 6:5-8.\x* y ri premio re ja ri herencia ri co chicaj. \v 25 Pero ri nibano itziel tak kax, xtiyox rucaxiel cha ruma ri nuon. Ruma ri Dios man nutzat ta xa co rukij jun vinak o manak; ri nutzat ja ri chica ncaruon.\x + \xo 3:25 \xt Dt. 10:17; Ef. 6:9.\x* \c 4 \p \v 1 Ixre ajaf, joc ri otz y ri choj tibana quiquin ri esclavos; ruma talka pan ive chi ixre je co jun Ivajaf chicaj.\x + \xo 4:1 \xt Ef. 6:9.\x* \p \v 2 Can siempre tibana orar, y cas ta ri ijaluon antok ntian orar, y siempre tiya tiox ba cha ri Dios. \v 3 Y tibana je orar pa ka-cuenta ojre, chi quire ri Dios nujak ta puerta chakavach chi quire nakatzijuoj chica ri vinak ri man en ta chica ojier can, chi joc ruma ri Cristo nkojcolotaj. Y ruma nitzijuoj re, xiyox pa cárcel. \v 4 Ticutuj cha ri Dios chi otz y kalaj rubixic nian antok xtintzijuoj ri ruchabal. \p \v 5 Y ixre tivatamaj quixcujie chiquicajol ri vinak ri man quiniman ta ri Cristo. Can otz inoj tibana quiquin. Man tiya chi choj quire nakax ri tiempo.\x + \xo 4:5 \xt Ef. 5:16.\x* \v 6 Can otz ta nojiel ri ntiej. Can ta inchel co atzan riquin ri itzij chi quire co ruquial, chi quire antok co nicutux chiva, ivatan ri chica ntiej. \s Ri ruquisbal saludos \p \v 7 Ri hermano Tíquico\x + \xo 4:7 \xt Hch. 20:4; 2Ti. 4:12.\x* xtalrutzijuoj chiva ri chica nubanun. Jaja jun hermano ri altíra nivajo y rujachuon-ri chi nuon ri rusamaj ri Ajaf y vachil ca chupan ri samaj. \v 8 Y jaja ri nitak-el iviquin chi nunaiej-pa ri chica ibanun y chi niruya ruchuka ivánima.\x + \xo 4:7-8 \xt Ef. 6:21-22.\x* \v 9 Y riquin jaja nitak-el je ri hermano Onésimo,\x + \xo 4:9 \xt Flm. 10-12.\x* ri alanak-pa iviquin ixre. Ri Onésimo ruyon ránima riquin ri Dios, y altíra nivajo. Ri icaye hermanos re xtiquiej chiva nojiel ri nibanataj vave. \p \v 10 Ri hermano Aristarco,\x + \xo 4:10 \xt Hch. 19:29; 27:2; Flm. 24.\x* ri co viquin pa cárcel, nutak-el jun saludo chiva; ri hermano Marcos,\x + \xo 4:10 \xt Hch. 12:12, 25; 15:37-39.\x* ri ru-sobrino ri hermano Bernabé, nutak-el je jun saludo chiva, y ya xinej chiva chi xa nibaka iviquin ri Marcos, can otz tibana recibir; \v 11 y nutak-el je jun saludo chiva ri hermano Jesús, ri niex je Justo cha. Ri hermanos re israelitas inchel inre y banun ri circuncisión chica. Ijeje ri ncaton vichin chi nakatzijuoj ri ru-reino ri Dios chica ri vinak. Man jun chic nuvanakil nisamaj viquin, joc ijeje, y nquinquian consolar. \v 12 Ri hermano Epafras\x + \xo 4:12 \xt Col. 1:7; Flm. 23.\x* nutak-el jun saludo chiva. Ixre can ivatan roch jaja ruma chila iviquin ixre patanak-ve, y jun utzulaj ru-siervo ri Cristo. Jaja riquin nojiel ránima nuon orar pan i-cuenta. Can siempre nucutuj cha ri Dios chi ixre cof quixpiie pan icaslien choch ri Dios, can ta niquiy otz ri icaslien y can ta xtian nojiel ri nrajo ri Dios. \v 13 Inre nitzat chi ri hermano Epafras altíra nquixrucuxlaj ruma ri nuon ivuma ixre y cuma je ri hermanos ri ico pa tanamet Laodicea y ri ico pa tanamet Hierápolis. \v 14 Y ri hermano Lucas\x + \xo 4:14 \xt 2Ti. 4:11; Flm. 24.\x* ri doctor, nutak-el je jun saludo chiva; inre altíra nivajo jaja. Ri hermano Demas\x + \xo 4:14 \xt Flm. 24.\x* nutak-el je jun saludo chiva. \p \v 15 Tiya jun saludo chica ri hermanos ri ico pa tanamet Laodicea. Y tiya jun saludo cha ri Ninfas y cha ri iglesia ri niquimol-qui pa rachuoch jaja. \v 16 Y antok ixre ibanun chic leer va carta va chiquivach ri hermanos, titaka-el chi tian je leer choch ri iglesia ri co pa tanamet Laodicea. Y quire je ri jun chic carta ri nian-el chica ijeje, nivajo chi ixre ntian leer je. \v 17 Y tibana favor tiej cha ri hermano Arquipo\x + \xo 4:17 \xt Flm. 2.\x* chi tubana ri samaj ri yon cha ruma ri Ajaf. \p \v 18 Inre Pablo riquin nuka nitzibaj-el va saludo va. Y man timastaj chiva chi inco pa cárcel. Ja ta ri ru-favor ri Dios ticujie iviquin. Amén.