\id REV Cakchiquel de Santa Maria de Jesus NT [cki] (Colombia) -2010 bd. \h APOCALIPSIS \toc1 Ri xex cha ri apóstol San Juan \toc2 Apocalipsis (Ap.) \mt Ri xex cha ri apóstol San Juan \ip Chupan va libro va co ri xex choch ri Juan ruma ri Jesús. Va libro va nuej chi ri Ajaf Jesucristo can xcaruon juzgar ri man xcaniman ta ri rutzij. Pero ri xcaniman richin jaja, can xcacolotaj. Nojiel ri tziban chupan va libro va xa i-inchel achic, ncho riquin figuras, y nucusaj quitzubal iquiy chicop. Antok xtzibas va libro va, ri naay ri quiniman ri Jesucristo co sufrimiento niquikasaj, y va libro va xtzibas richin chi nucut ri xtuya ri Dios chica quinojiel ri xtiquicoch chupan ri sufrimiento. \io Ri capítulo 1:1–3:22 nuej chirij ri Cristo ri niyox rukij, y nuej je chirij ri cartas ri xtak chica ri i-siete (ivuku) iglesias ri ico Asia, y nuej chica chi capiie cof choch ri itziel ncacut ri xa kaxuon nucam-pa. \io Ri capítulo 4:1–5:14 nuej ri chica nibanataj chupan ri ru-reino ri Dios chila chicaj y nuej je ri chica ri nucul chi nijako ri vuj ri batuon roch (rollo). \io Ri capítulo 6:1–8:5 nuej ri chica xcabanataj antok xtijak ri siete (vuku) sellos. \io Ri capítulo 8:6–14:20 nuej ri xcabanataj antok xcaxupux chiquijunal ri siete (vuku) trompetas. Nuej je ri oxe nimak tak castigos ri xcapa paro ri roch-ulief. \io Ri capítulo 15:1–16:21 nuej ri xcabanataj antok xcakij chiquijunal ri siete (vuku) copas ri co ri rayoval ri Dios chiquipan. Jare ri xtika pa quive ri man xajon ta ri Dios. \io Ri capítulo 17:1–20:15 nuej chi xalka ri kij chi nian ri ruquisbal juicio pa quive quinojiel ri vinak. Nuej je chirij ri ruculubic ri Alaj Oveja, antok xtipa chic jun bay ri Cristo, ri mil juna, y ri pache nia-ve ri Satanás. \io Y ri capítulo 21:1–22:21 nuej chi xquis ri naay roch-ulief y nuej chi xticujie jun cacac roch-ulief y jun cacac rocaj, y xticujie je jun cacac Jerusalén. \c 1 \s Ri Jesucristo nuej ri chica kax xcabanataj \p \v 1 Ri Dios xuej cha ri Jesucristo, richin chi jaja tuej chica ri ru-siervos ri kax ri ya xcabanataj. Rumare ri Jesucristo xutak-pa jun ru-ángel riquin ri Juan ri ru-siervo, chi xuej cha ri xcabanataj. \v 2 Y ri Juan xuej chi ketzij ri ruchabal ri Dios, chi ketzij ri xuej ri Jesucristo, y chi ketzij je nojiel ri xutzat. \p \v 3 Can jaal tiquicuot ri jun ri nibano leer ri tziban chupan va libro va, y can jaal je caquicuot ri ncacaxan y niquinimaj ri nuej ri tziban chupan va libro va. Ruma xa cierca chic co-ve ri kij antok xcabanataj nojiel re. \s Saludos chica ri siete (vuku) iglesias \p \v 4 Inre Juan, nitzibaj-el chica ri siete (vuku) iglesias, ri ico chupan ri lugar rubinan Asia; can ticujie iviquin ri favor y ri paz ri nuya ri Dios; ri Dios ri can co-ve antok maja co ri roch-ulief,\x + \xo 1:4 \xt Ex. 3:14.\x* co vacame, y xticujie chupan ri tiempo chakavach-apa. Y ticujie je iviquin ri favor y ri paz quichin ri siete (vuku) espíritus ri ico choch ri ru-trono ri Dios.\x + \xo 1:4 \xt Ap. 4:5.\x* \v 5 Y ticujie je iviquin ri favor y ri paz ri nuya ri Jesucristo, ri joc ri ketzij nuej, ri xcastaj-pa naay chiquicajol ri quiminaki y co pa quive quinojiel ri reyes ri ico choch-ulief.\x + \xo 1:5 \xt Sal. 89:27.\x* Jaja altíra nkojrajo, y xuchaj ri ka-pecados cha ri ruquiquiel. \v 6 Y xuon chika ojre chi xojuoc reyes y sacerdotes chi nakaan rusamaj ri Rutata Dios.\x + \xo 1:6 \xt Ex. 19:6; Ap. 5:10.\x* ¡Ja ri Jesucristo ri co rukij y co ru-autoridad richin nojiel tiempo! Amén. \p \v 7 Tinaiej ca chi ri Jesucristo xtika-pa chicaj chupan mukul.\x + \xo 1:7 \xt Dn. 7:13; Mt. 24:30; Mr. 13:26; Lc. 21:27; 1Ts. 4:17.\x* Y quinojiel vinak xcatzato richin. Hasta ri vinak ri xaquimisan richin, xtiquitzat je.\x + \xo 1:7 \xt Jn. 19:37.\x* Quinojiel vinak ri ico choch-ulief xcauok antok xtiquitzat jaja.\x + \xo 1:7 \xt Zac. 12:10-14; Mt. 24:30.\x* Y can quire xtibanataj. \p \v 8 Ri Ajaf, ri co nojiel poder pa ruka, jaja can co-ve antok maja co ri roch-ulief,\x + \xo 1:8 \xt Ex. 3:14.\x* co vacame, y xticujie chupan ri tiempo chakavach-apa; jaja nuej: Inre ri Alfa y ri Omega,\x + \xo 1:8 \xt Ri tzij “ri Alfa y ri Omega” jare ri naay y ri ruquisbal letra chupan ri alfabeto griego.\x* inre ri naay y ri ruquisbal,\x + \xo 1:8 \xt Ap. 22:13.\x* nicha ri Ajaf. \s Ri Jesucristo nucut-ri choch ri Juan \p \v 9 Y inre Juan in iv-hermano, can nian sufrir junan iviquin ixre, junan inco iviquin chupan ri ru-reino ri Dios, y can junan iviquin, nuya ka-paciencia ri Jesucristo. Inre ruma xinan predicar ri Jesucristo y ruma ri ruchabal ri Dios, mare xinalyox chupan ri isla rubinan Patmos. \v 10 Chupan jun kij richin ri Ajaf, inre xinan ca jun inchel achic ruma ri ru-poder ri Espíritu Santo, y xinvaxaj chi co jun nicho-pa chuvij. Y can cof nicho-pa, can inchel nikajan jun trompeta. \v 11 Y quire xuej chuva: Inre ri Alfa y ri Omega, inre ri nabayal y ri ruquisbal. Tatzibaj ca chupan jun libro nojiel ri natzat, y tataka-el chica ri siete (vuku) iglesias ri ico Asia; ri co pa tanamet Efeso, ri co pa tanamet Esmirna, ri co pa tanamet Pérgamo, ri co pa tanamet Tiatira, ri co pa tanamet Sardis, ri co pa tanamet Filadelfia y ri co pa tanamet Laodicea. \p \v 12 Y xitzun can chuvij chi nitzat ri chica nicho-pa chuva. Y xintzat siete (vuku) candeleros ri i-banun cha oro. \v 13 Y pa nicaj ri siete (vuku) candeleros, pal jun ri can inchel ri Jun ri Xtak-pa chicaj chi xalax chikacajol.\x + \xo 1:13 \xt Dn. 7:13.\x* Ri rutziak ca nika-ka ca chukul rakan, y chucux nakax jun cinturón ri banun cha oro.\x + \xo 1:13 \xt Dn. 10:5.\x* \v 14 Ri rujaluon y ri ruve can sak, inchel ri lana sak y can inchel je hielo.\x + \xo 1:14 \xt Dn. 7:9.\x* Y ri nakaroch can inchel ruxak-kak. \v 15 Ri rakan, can ncachichan inchel ri bronce antok co chupan kak. Y antok nicho, can inchel nivajaj quiy ya.\x + \xo 1:14-15 \xt Dn. 10:6; Ez. 1:24.\x* \v 16 Y pa ruka derecha rucuan siete (vuku) estrellas (chumil) y pa ruchi ntiel-pa jun espada simaj rutzan ri caye lado co roray. Y ri rutzubal, can inchel ri kij antok altíra rukakal. \p \v 17 Antok inre xintzat, xitzak-ka chirakan inchel xa xicon. Pero jaja xuya ri ruka derecha pano y xuej chuva: Man taxiij-avi, inre ri nabayal y ri ruquisbal,\x + \xo 1:17 \xt Is. 44:6; 48:12; Ap. 2:8; 22:13.\x* \v 18 y inre ri incas. Can xicon, pero vacame incas richin nojiel tiempo. Amén. Y co je poder pa nuka paro ri camic y paro ri lugar quichin ri quiminaki. \v 19 Tatzibaj ri kax ri xatzat, ri ncabanataj vacame y ri xcabanataj je chakavach-apa. \v 20 Ri siete (vuku) estrellas (chumil) ri xatzat pa nuka derecha y ri siete (vuku) candeleros ri i-banun cha oro, can co niquicut. Ri siete (vuku) estrellas (chumil) ri nucuan pa nuka derecha, ja ri siete (vuku) nusamajiel ri ico pa quive ri siete (vuku) iglesias, y ri siete (vuku) candeleros ri i-banun cha oro, ja ri siete (vuku) iglesias. \c 2 \s Ri niex cha ri iglesia ri co pa tanamet Efeso \p \v 1 Tatzibaj-el cha ri nusamajiel richin ri iglesia ri co pa tanamet Efeso, y taej-el cha, chi inre ri nucuan ri siete (vuku) estrellas (chumil) pa nuka derecha y nquiin chiquicajol ri siete (vuku) candeleros ri i-banun cha oro, niej: \v 2 Inre vatan nojiel ri ntian. Vatan chi quiy samaj ibanun y can icachuon ruma co i-paciencia, y vatan je chi man iculun ta ka ri vinak ri i-itziel. Y itojtobien ri ncaen chi i-apóstoles y xa man i-ketzij ta; xa i-tzakoy-tzij. \v 3 Quiy sufrimientos icachuon ruma co i-paciencia, y quiy samaj ibanun ruma nquinivajo inre y man ix-cosnak ta. \v 4 Pero co ri man ja ta chic ri ntian, ruma man nquinivajo ta chic inchel naay. \v 5 Talka pan ive pache ix-tzaknak-ve. Titzalaj-pa ivánima viquin y tibana ri nivajo inre. Tibana inchel xian naay. Y xa man xtian ta quire, chanin xquinalka iviquin y xtinvalasaj-el ri i-candelero ri pache co-ve. \v 6 Pero ca co jun kax ri can otz ri ntian, ruma man nika ta chivach ri niquian ri vinak ri niex nicolaítas chica. Inre je can itziel nitzat ri niquian ijeje. \v 7 Ri co ruxiquin, can tiraxaj ri nuej ri Espíritu Santo chica ri iglesias. Ri xtichacuon, xtinya cha chi nutej roch ri chie ri niyon caslien,\x + \xo 2:7 \xt Gn. 2:9; Ap. 22:2.\x* ri co pa nicaj ri lugar ri niex paraíso cha, ri lugar pache co-ve ri Dios. \s Ri niex cha ri iglesia ri co pa tanamet Esmirna \p \v 8 Y tatzibaj-el cha ri nusamajiel richin ri iglesia ri co pa tanamet Esmirna, y taej-el cha, chi inre ri nabayal y ri ruquisbal,\x + \xo 2:8 \xt Is. 44:6; 48:12; Ap. 1:17; 22:13.\x* ri xiquimisas y xicastaj chic pa, quire niej: \v 9 Inre vatan nojiel ri ntian, can ibanun sufrir, y manak ibayomal, pero chinoch inre can ix bayoma. Vatan chi ico vinak ri ncaen chi israelitas, ri altíra itziel ncacho chivij. Ijeje niquiej chi israelitas, pero xa man ijeje ta, ri vinak re xa i-richin ri Satanás. \v 10 Man tixiij-ivi choch ri sufrimiento ri xtipa chivij. Ruma ri diablo xtuon chi ico nicaj chivach ixre ri xcayox pa cárcel chi ncarutojtobiej vi xa can ketzij quiyon cánima riquin ri Dios. Diez (lajuj) kij xquixrutojtobiej riquin sufrimientos, pero siempre tiya ivánima riquin ri Dios; mesque nquixquimisas. Y inre xtinya jun corona chiva; ri corona ri xtinya, ja ri utzulaj caslien ri man niquis ta. \v 11 Ri co ruxiquin, can tiraxaj ri nuej ri Espíritu Santo chica ri iglesias. Ri xtichacuon, man xtia ta chupan ri sufrimiento richin ri rucan camic.\x + \xo 2:11 \xt Ap. 20:14; 21:8.\x* \s Ri niex cha ri iglesia ri co pa tanamet Pérgamo \p \v 12 Tatzibaj-el cha ri nusamajiel richin ri iglesia ri co pa tanamet Pérgamo, y taej-el cha, chi inre ri nucuan ri espada ri simaj rutzan ri caye lado co roray, niej: \v 13 Inre vatan nojiel ri ntian. Vatan chi chire chupan ri tanamet pache ixco-ve ixre, chire co-ve ri ru-trono ri Satanás. Y mesque quire, ixre man iyon ta can ri nube, y ca icukuban icux viquin. Y man xiniya ta can ni chupan ri kij antok ri Antipas xquimisas. Jaja jun utzulaj nusamajiel ri xutzijuoj ri nuchabal, y ruma man xiruya ta can, xquimisas chire chiicajol pache co-ve ri ru-trono ri Satanás. \v 14 Pero co nicaj kax ri ntian ri man nika ta chinoch. Chiicajol ico ri man nicajo ta niquiya can ri itziel tak kax ri xucut can ri Balaam; ri Balaam xucut choch ri Balac chi tubana chica ri israelitas chi ncatzak; chi niquitej ri kax ri i-yon chic chiquivach ri ídolos, y chi ri achia y ri ixoki niquicanuj-qui chi niquian pecado.\x + \xo 2:14 \xt Nm. 25:1-3; 31:16.\x* \v 15 Ico je nicaj chiicajol ri man nicajo ta niquiya can ri itziel tak kax ri niquicut ri vinak ri niex nicolaítas chica. Y ri niquicut ri nicolaítas can man nika ta chinoch. \v 16 Rumare, titzalaj-pa ivánima viquin y tibana ri nivajo inre. Ruma xa man quire ta xtian, inre chanin xquinalka iviquin. Y nalbana ayoval quiquin ri man xtitzalaj ta pa cánima viquin cha ri espada ri ntiel-pa pa nuchi. \v 17 Ri co ruxiquin, can tiraxaj ri nuej ri Espíritu Santo chica ri iglesias. Ri xtichacuon, can xtinya cha ri simíta rubinan maná ri avan-can.\x + \xo 2:17 \xt Ex. 16:14-15.\x* Y xtinya jun chiti abaj sak cha, ri tziban choch jun cacac biaj. Y ri cacac biaj re, joc ri choj cha xtinya ri chiti abaj, joc jaja xtinaien. \s Ri niex cha ri iglesia ri co pa tanamet Tiatira \p \v 18 Tatzibaj-el cha ri nusamajiel richin ri iglesia ri co pa tanamet Tiatira, y taej-el cha, chi inre ri Rucajuol ri Dios, ri nakanoch can inchel ruxak-kak, y ri vakan can ncachichan inchel ri bronce, niej: \v 19 Inre vatan nojiel ri ntian. Vatan chi nquinivajo, chi icukuban icux viquin, nquito ri vinak, co i-paciencia, y vatan je chi vacame más nquixsamaj que choch ri naay. \v 20 Pero co nicaj kax ri ntian ri man nika ta chinoch, y re ja chi iyon lugar cha ri ixok Jezabel.\x + \xo 2:20 \xt 1R. 16:31; 2R. 9:22, 30.\x* Ruma jaja nuej chi jun profetisa, pero quire nuon joc chi nuon maña chica ri nu-siervos y nuon chica chi ncatzak. Can nuej chi otz niquitej ri kax ri i-yon chic chiquivach ri ídolos, y nuon chica ri achia y ri ixoki chi niquicanuj-qui chi niquian pecado. \v 21 Y nuyon ca tiempo cha, chi titzalaj-pa ránima viquin y nuon ri nivajo inre, pero jaja man nrajo ta chi man chic tucuaj-ri riquin jun chic ri xa man rachajil ta. \v 22 Rumare xtinan cha chi xtika choch chat ruma jun yabil. Y quinojiel ri quibanun pecado riquin, can altíra xtiquian sufrir. Can quire xtinan chica xa man xtiquiya ta can ri pecado y niquian ri nivajo inre. \v 23 Y quinojiel ri ral xcanquimisaj, chi quinojiel ri iglesias tiquitamaj chi inre vatan ri chica niquian pensar y vatan je ri co pa cánima quinojiel.\x + \xo 2:23 \xt Sal. 7:9; Jer. 17:10.\x* Y can inchel ri ibanun chiijunal, quire ri rucaxiel xtinya chiva.\x + \xo 2:23 \xt Sal. 62:12.\x* \v 24 Pero chiva ixre y chica ri nicaj ri ico chupan ri tanamet Tiatira, ri man i-banak ta chirij ri nucut ri Jezabel, y man jun catan chirij ri nem noj ri niex chi co riquin ri Satanás, can otz ri xquian, inre man jun chic más akan xtinya chivij. \v 25 Pero man tiya can ri otz ri ntian hasta ca antok inre xquipa chic jun bay. \v 26 Ri xcachacuon y xtiquian ri xtinej chica ca antok xtalka ri ruquisbal kij, can xtinan chica chi xticujie qui-autoridad pa quive ri naciones, \v 27 can inchel rubanun-pa ri Nata chuva; can ruyon-pa autoridad chuva. Can xtinya autoridad chica, y can xcaquian gobernar ri naciones riquin poder y man jun xtiquijoyovaj quivach. Co jun vara banun cha chich pa quika, y can xcaquipaxij inchel ncapaxix bajoy.\x + \xo 2:26-27 \xt Sal. 2:8-9.\x* \v 28 Can xtinya chica ri estrella (chumil) ri ntiel-pa cumaj yan. \v 29 Ri co ruxiquin, can tiraxaj ri nuej ri Espíritu Santo chica ri iglesias. \c 3 \s Ri niex cha ri iglesia ri co pa tanamet Sardis \p \v 1 Tatzibaj-el cha ri nusamajiel richin ri iglesia ri co pa tanamet Sardis, y taej-el cha, chi inre ri co ri siete (vuku) ru-espíritus ri Dios viquin y ri siete (vuku) estrellas (chumil), niej: Inre vatan nojiel ri ntian. Vatan chi nitzijos chivij chi can ixcas, pero chinoch inre xa ix-quiminak. \v 2 Rumare, niej ca chiva chi can quixcasie y man tiya lugar chi ncaquis-ka ri utzulaj tak kax ri ca co pan icaslien. Ruma inre nitzat ri ntian vacame, xa man caval ta choch ri Dios. \v 3 Talka pan ive ri ruchabal ri Dios ri xian recibir y xivaxaj naay. Can quire tivaxaj y titzalaj-pa ivánima riquin ri Dios y tibana ri nrajo jaja. Ruma xa man xquixcasie, xquinalka chivij inchel nuon jun alakuon, ruma man xtinaiej ta chica huora xquinalka.\x + \xo 3:3 \xt Mt. 24:43-44; Lc. 12:39-40; Ap. 16:15.\x* \v 4 Pero chiicajol ixre ri in-iniman chire pa tanamet Sardis, ca ico nicaj ri can i-sak. Ijeje xcain viquin inre, niquicusaj sak tak tziak, ruma can nucul niquicusaj ri tziak re. \v 5 Ri xtichacuon, xtiyox sak rutziak. Y man xtitur ta ri rube chupan ri libro richin ri caslien.\x + \xo 3:5 \xt Ex. 32:32-33; Sal. 69:28; Ap. 20:12.\x* Y can xtinej cha ri Nata y chica ri ángeles, chi ri jun re can vichin inre.\x + \xo 3:5 \xt Mt. 10:32; Lc. 12:8.\x* \v 6 Ri co ruxiquin, can tiraxaj ri nuej ri Espíritu Santo chica ri iglesias. \s Ri niex cha ri iglesia ri co pa tanamet Filadelfia \p \v 7 Tatzibaj-el cha ri nusamajiel richin ri iglesia ri co pa tanamet Filadelfia, y taej-el cha, chi inre ri in Santo, y can in Ketzij y co je ri llave richin ri David pa nuka; antok inre nijak, man jun nitiquir nitzapin, y antok nitzapij, man jun nitiquir nijako.\x + \xo 3:7 \xt Is. 22:22.\x* Niej ca: \v 8 Inre vatan nojiel ri ntian. Can nujakuon jun puerta chivach, ri man jun nitiquir nitzapin; mesque man quiy ta ivuchuka, can iyacuon ri nuchabal riquin ivánima y man ivavan ta chi iniman ri nube. \v 9 Rumare inre xtinan chica ri vinak ri niquimol-qui pa rube ri Satanás chi xcaxuquie chukul ivakan,\x + \xo 3:9 \xt Is. 60:14.\x* ruma ijeje niquiej chi israelitas y xa man ketzij ta ri niquiej. Y quire xtinan chica chi tiquinaiej ca chi inre can nquixvajo. \v 10 Ixre can iyacuon pan ivánima ri nuchabal, chi ticujie i-paciencia. Rumare can xquixchajij choch ri sufrimiento ri xtalka paro ri roch-ulief chi ncatojtobax quinojiel ri vinak. \v 11 Y chanin xquipa chic jun bay. Rumare man tiya can ri otz ri co iviquin, chi quire man jun xtimajo chiva ri corona ri xtuya ri Dios chiva. \v 12 Ri xcachacuon, can xcauoc pilares richin ri ru-templo ri Nu-Dios. Y chire riquin ri Dios xcacujie richin nojiel tiempo. Y chiquij ijeje xtintzibaj ri rube ri Nu-Dios y ri rube ri rutanamit; y ri tanamet re ja ri cacac Jerusalén, ri nika-pa chicaj, ri alanak-pa riquin ri Nu-Dios.\x + \xo 3:12 \xt Ap. 21:2.\x* Y chiquij ijeje xtintzibaj je ri cacac nube inre. \v 13 Ri co ruxiquin, can tiraxaj ri nuej ri Espíritu Santo chica ri iglesias. \s Ri niex cha ri iglesia ri co pa tanamet Laodicea \p \v 14 Y tatzibaj-el cha ri nusamajiel richin ri iglesia ri co pa tanamet Laodicea, y taej-el cha, chi inre ri ketzij y can ja ri ketzij ri niej, can inco je riquin ri Dios antok xan ri roch-ulief;\x + \xo 3:14 \xt Pr. 8:22.\x* niej: \v 15 Inre vatan nojiel ri ntian, vatan chi man ix catan ta, ni man ix chich ta. ¡Más ta otz xa ta ix catan o ix chich! \v 16 Pero ruma man ix catan ta, y man ix chich ta, xa ix saklib, rumare xquixxaj-el. \v 17 Ruma ixre ntiej chi vacame co i-miera, y can ix bayuon chic y man jun chic kax nuon falta chivach. Y man ivatan ta chi ixre xa jumul ibanun chinoch, xa juye oc ivach, xa ix puobra, xa ix muoy y xa ix-chanal. \v 18 Rumare vacame niej chiva, chi tilako viquin inre oro ri kasan chic pa kak, chi quire ketzij nquixbayomer. Y tilako viquin inre ri sak tak tziak chi nticusaj, ruma vacame quix-quix ibanun chi manak itziak chivij. Y viquin inre je tilako ri colirio chi ntiya pa tak inakavach, chi quire nquixtzun otz. \v 19 Inre ncancholij y ncanan castigar ri ncanvajo.\x + \xo 3:19 \xt Pr. 3:12.\x* Mare ixre riquin ca nojiel ivuchuka titzalaj chic pa ivánima viquin y tibana ri nivajo inre. \v 20 Vacame inre inco chuchi ri jay y nquicho-apa. Xa co jun ri xquiraxaj-pa y xtujak ri puerta chinoch, xquinuoc-oc riquin y xquiva riquin; y jaja je xtiva viquin inre. \v 21 Ri xtichacuon, xtinya lugar cha chi nitzuye viquin pa nu-trono, can inchel xinan inre antok xichacuon, can xitzuye riquin ri Nata Dios pa ru-trono. \v 22 Ri co ruxiquin, can tiraxaj ri nuej ri Espíritu Santo chica ri iglesias. \c 4 \s Niyox rukij ri Dios chicaj \p \v 1 Y después xitzun chicaj y xintzat chi ri chicaj jakal jun puerta, y xinvaxaj chic rukul ri nicho-pa chuva naay, can inchel nikajan jun trompeta. Y xuej-pa chuva: Cajotie-pa, y xtincut chavach ri xcabanataj-apa. \p \v 2 Y ja xinna chi ja ri Espíritu Santo ri cuayuon vichin; y xintzat chi chicaj co jun trono, y chire tzuyul Jun. \v 3 Y ri tzuyul chupan ri trono re, can altíra nichichan, can inchel ri abaj ri niex jaspe o cornalina chica. Y ruyon vielta chirij ri trono re jun xocoka (arco iris). Y ri xocoka (arco iris) re rax; can inchel ri abaj ri niex esmeralda cha.\x + \xo 4:2-3 \xt Ez. 1:26-28; 10:1.\x* \v 4 Y chirij ri trono re ico veinticuatro chic tronos. Y chire i-tzuyul-ve veinticuatro chitak mámix y quicusan sak tziak, y co je coronas ri banun cha oro pa quijaluon. \v 5 Riquin ri trono ri co pa nicaj, ncaiel-pa yocopa y ráya y chabal.\x + \xo 4:5 \xt Ex. 19:16; Ap. 8:5; 11:19; 16:18.\x* Y ri choch-apa, ncacat siete (vuku) lámparas.\x + \xo 4:5 \xt Ez. 1:13.\x* Y ri siete (vuku) lámparas re, jare ri siete (vuku) ru-espíritus ri Dios.\x + \xo 4:5 \xt Ap. 1:4.\x* \p \v 6 Chire choch-apa ri trono re co inchel jun mar ri inchel vidrio nitziet.\x + \xo 4:6 \xt Ez. 1:22.\x* Y chirij ri trono re ico icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach. \v 7 Ri naay chiquivach ri icaje re, can inchel jun león (coj). Ri rucan inchel jun alaj váquix. Ri ruox inchel ca rupalaj jun ache. Y ri chi caje, can inchel jun águila ri banak chicaj.\x + \xo 4:6-7 \xt Ez. 1:5-10; 10:14.\x* \v 8 Y ri caje re co vaki quixic, y nojnak rij y chuxie ri quixic riquin quinakavach.\x + \xo 4:8 \xt Ez. 1:18; 10:12.\x* Y ijeje man jun bay ncatanie chi niquiya rukij ri Dios, y chi pakij chi chaka niquiej: Santo, Santo, Santo ri Ajaf Dios ri co nojiel poder pa ruka.\x + \xo 4:8 \xt Is. 6:2-3.\x* Jaja can co antok maja co ri roch-ulief, co vacame, y xticujie chupan ri tiempo chakavach-apa, ncacha. \p \v 9 Y antok ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach niquiya rukij, niquian nem cha y niquiya tiox ba cha ri Jun ri tzuyul pa ru-trono, y co rucaslien richin nojiel tiempo; \v 10 ri veinticuatro chitak mámix ncaxuquie choch ri tzuyul pa ru-trono ri co rucaslien richin nojiel tiempo, y chi niquiya rukij, nicalasaj-el ri qui-coronas, y niquiya-apa choch ri ru-trono, y niquiej: \v 11 Ajaf Dios, atre can rakalien niyox akij y nian nem cha ri abe, y niex chi co a-poder; ruma atre ri xabano nojiel ri co, ruma quire xavajo. \c 5 \s Ri Jesucristo ri Alaj Oveja nucul chi nujak ri vuj ri batuon roch (rollo) \p \v 1 Y xintzat chi ri Jun ri tzuyul pa ru-trono, rucuan pa ruka derecha jun vuj ri batuon roch (rollo). Ri vuj re, tziban choch y chirij,\x + \xo 5:1 \xt Ez. 2:9-10.\x* y tzapin cha siete (vuku) sellos. \v 2 Y xintzat je jun ángel ri altíra ruchuka, y cof nicho nucutuj: ¿Chica nucul chi nujak ri vuj re y nralasaj-el ri siete (vuku) sellos ri tzapin cha? xcha. \p \v 3 Y man jun chiquivach ri ico chicaj, ni choch-ulief, ni chuxie ka ri ulief nucul chi nujak ri vuj, ni joc nutzat ba. \v 4 Y inre altíra nquinuok, ruma man jun xlitaj ri nucul chi nujak ri vuj, chi nuon leer y chi nutzat roch. \v 5 Y jun chiquivach ri chitak mámix xuej chuva: Man catuok, ruma co Jun ri nucul nujak ri vuj y nralasaj-el ri siete (vuku) sellos, ruma ya xchacuon; jaja can inchel jun león (coj), rumáma can ri Judá\x + \xo 5:5 \xt Gn. 49:9-10.\x* y rumáma can je ri David, xcha chuva. \p \v 6 Y xintzat Jun pal pa nicaj ri trono, ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach, y ri chitak mámix. Ri Jun re ja ri Alaj Oveja ri can kalaj chi ya xuon sufrir y ya xakax choch camic.\x + \xo 5:6 \xt Is. 53:7.\x* Ico siete (vuku) ruca y siete (vuku) nakaroch.\x + \xo 5:6 \xt Zac. 4:10.\x* Y ri siete (vuku) nakaroch, jare ri siete (vuku) ru-espíritus ri Dios ri i-takuon choch-ulief. \v 7 Xpa ri Alaj Oveja, xbarucama-pa ri vuj ri batuon roch (rollo) pa ruka derecha ri tzuyul pa ru-trono. \v 8 Y antok co chic ri vuj pa ruka, ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach, junan quiquin ri veinticuatro chitak mámix, xaxuquie-ka choch ri Alaj Oveja. Quinojiel ijeje quicuan arpas y quicuan je copas ri i-banun cha oro ri i-nojnak riquin incienso (puon), jare qui-oraciones ri quiniman ri Dios.\x + \xo 5:8 \xt Sal. 141:2.\x* \v 9 Y co jun cacac bix niquibixaj, y cava niquiej: Atre ri can nucul xbacama-pa ri vuj, y ncavalasaj-el ri sellos ri tzapin cha; ruma atre xaquimisas, y riquin ri aquiquiel xojacol konojiel chi xojuoc richin ri Dios; xa chica-na raza, chabal, tanamet y nación, \v 10 y xaan chika chi xojuoc reyes y sacerdotes richin ri Katata Dios,\x + \xo 5:10 \xt Ex. 19:6; Ap. 1:6.\x* y junan xtakaan gobernar ri roch-ulief. \p \v 11 Y antok xitzun chic apa jun bay, xinvaxaj quikul quiy ángeles. Ri ángeles re ico chirij ri trono y ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach y ri chitak mámix. Ri ángeles ri ico chire, can millones y millones.\x + \xo 5:11 \xt Dn. 7:10.\x* \v 12 Ijeje cof niquiej: Ri Alaj Oveja ri xquimisas, can nucul niyox rukij; niex chi jaja co ru-poder, co nojiel bayomal, co nojiel noj riquin y nojiel nitiquir nuon. Y tian nem cha ri rube. \p \v 13 Y xanvaxaj je quinojiel ri i-rubanun ri Dios; ri ico chicaj, ri ico choch-ulief, ri ico chuxie ka ri ulief, y ri ico chupan ri mar, niquiej: Ri tzuyul chupan ri ru-trono y ri Alaj Oveja, tiyox rukij, tian nem cha ri rube, y tiex chi co ru-poder richin nojiel tiempo. \p \v 14 Y ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach, xquiej: Amén. Y ri veinticuatro chitak mámix xaxuquie-ka y xquikasaj-ka ri quijaluon ca pan ulief y xquiya rukij ri co rucaslien richin nojiel tiempo. \c 6 \s Ri siete (vuku) sellos \p \v 1 Y xintzat chi ri Alaj Oveja, xralasaj-el ri naay sello richin ri vuj ri batuon roch (rollo). Y xinvaxaj chi jun chiquivach ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach xcho, y ri rukul can inchel nikajan jun ráya, y xuej: ¡Catam-pa y tatzata! \p \v 2 Y xintzat jun quiej sak rij,\x + \xo 6:2 \xt Zac. 1:8; 6:3.\x* y ri chacol chirij rucuan jun cha pa ruka, y xyox jun corona cha. Y jaja xa chi nichacuon, y can xtichacuon. \p \v 3 Antok ri Alaj Oveja xralasaj-el ri rucan sello richin ri vuj ri batuon roch (rollo), xinvaxaj chi ri rucan chiquivach ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach, xcho y xuej: ¡Catam-pa y tatzata! \p \v 4 Y xbaiel-pa jun quiej quiak rij,\x + \xo 6:4 \xt Zac. 1:8; 6:2.\x* y ri chacol chirij xyox poder pa ruka, richin chi nuya ayoval chiquicajol ri vinak ri ico choch-ulief, chi quire tiquiquimisaj-qui. Y xyox-el jun nem espada cha. \p \v 5 Antok ri Alaj Oveja xralasaj-el ri ruox sello richin ri vuj ri batuon roch (rollo), xinvaxaj chi ri ruox chiquivach ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach, xcho y xuej: ¡Catam-pa y tatzata! Y ja xintzat jun quiej xak rij,\x + \xo 6:5 \xt Zac. 6:2, 6.\x* y ri chacol chirij rucuan jun balanza pa ruka. \v 6 Y xinvaxaj chi co jun ri nicho-pa chiquicajol ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach, y xuej: Jun denario rajal caye libras trigo, y jun denario rajal je vaki libras cebada. Pero ri aceite de olivo y ri vino man jun kax taan chica. \p \v 7 Antok ri Alaj Oveja xralasaj-el ri chi caje sello richin ri vuj ri batuon roch (rollo), xinvaxaj chi ri ruquisbal chiquivach ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach, xcho y xuej: ¡Catam-pa y tatzata! \p \v 8 Y ja xintzat jun quiej kan rij y ri chacol chirij rubinan Camic. Y chirij jaja patanak ri niex Lugar Quichin Quiminaki cha. Y xyox poder chica chi ncaquiquimisaj ri caje parte ri vinak ri ico choch-ulief cha espada, riquin vijal, riquin yabil y pa quika chicop ri niquicux vinak.\x + \xo 6:8 \xt Jer. 15:3; Ez. 5:12, 17; 14:21.\x* \p \v 9 Antok ri Alaj Oveja xralasaj-el ri chi vuuo sello richin ri vuj ri batuon roch (rollo), xintzat chi chuxie ri altar ico-ve ri qui-espíritu ri xaquimisas ruma xquitzijuoj ri ruchabal ri Dios, y ruma je man xquixiij ta qui xquiej chi quiniman ri Dios. \v 10 Ijeje cof niquiej: ¿Ca jampe ca Ajaf, Santo y Ketzij, xcaan juzgar ri vinak ri ico choch-ulief y jampe ca xtaya rucaxiel chica ruma xojquiquimisaj? ncacha. \v 11 Y xyox sak tak tziak chica, y xex je chica chi ca cauxlan chic ba más, ruma ca ico cachil y qui-hermanos ri xcaquimisas cuma ri vinak, inchel xan-el chica ijeje. \p \v 12 Antok ri Alaj Oveja xralasaj-el ri chi vaki sello richin ri vuj ri batuon roch (rollo), xintzat chi xuon jun nem cubrakan.\x + \xo 6:12 \xt Ap. 11:13; 16:18.\x* Y ri kij man xtzun ta chic, can xak xuon, inchel jun tziak xak ri nicusas antok co bis. Y ri ic can quiak xuon, inchel quic xuon. \v 13 Y ri estrellas (chumil) xabatzak-pa chicaj y xaka-pa paro ri roch-ulief,\x + \xo 6:12-13 \xt Is. 13:10; Ez. 32:7; Jl. 2:31; Mt. 24:29; Mr. 13:24-25; Lc. 21:25.\x* can inchel antok ncatzak-pa ri roch víquix antok nisilos ruma jun nem cakiek. \v 14 Y ri rocaj xucol-el-ri inchel antok nibuot jun vuj.\x + \xo 6:13-14 \xt Is. 34:4.\x* Y nojiel juyu y nojiel ri islas xasilos pa tak qui-lugar.\x + \xo 6:14 \xt Ap. 16:20.\x* \v 15 Ri reyes ri ico choch-ulief, ri nicaj chic ri co quikij, ri bayoma, ri capitanes, ri vinak ri co poder pa quika, ri esclavos y ri libres, xcavaj-qui pa tak cuevas y chucajol tak abaj ri ico choch tak juyu.\x + \xo 6:15 \xt Is. 2:10.\x* \v 16 Y quinojiel ri vinak re niquiej chica ri juyu y ri abaj: Quixtzak-pa chikij;\x + \xo 6:16 \xt Os. 10:8; Lc. 23:30.\x* kojivavaj choch ri tzuyul pa ru-trono, y choch ri rayoval ri Alaj Oveja. \v 17 Ruma ja xalka ri kij chi nika ri rayoval pa kave, ¿y chica came xtitiquir xtipiie ca choch?\x + \xo 6:17 \xt Jl. 2:11; Mal. 3:2.\x* \c 7 \s Ri 144 mil sellados \p \v 1 Después chirij nojiel re xantzat caje ángeles; y ri ángeles re i-pal pa tak ruxinquinel ri roch-ulief,\x + \xo 7:1 \xt Zac. 6:5.\x* quikatuon ri caje roch cakiek, richin chi man ncabaka ta ka paro ri roch-ulief, paro ri mar y pa quive ri chie. \v 2 Y xintzat je chi co jun ángel jatol-pa pache ntiel-pa ri kij, rucamun-pa ri sello richin ri caslic Dios. Y ri ángel re cof xcho-apa chica ri icaje ángeles ri yon chic poder chica chi niquiquis paro ri roch-ulief y ri mar, \v 3 y xuej chica: Man jun yan kax tian cha ri roch-ulief, cha ri mar y chica ri chie, hasta ca antok kayon chic ri qui-sellos ri ru-siervos ri Dios chiquivach.\x + \xo 7:3 \xt Ez. 9:4.\x* \p \v 4 Y xinvaxaj chi i-ciento cuarenta y cuatro mil israelitas ri xaan sellar. Jare ri vinak richin ri doce (cabalajuj) tanamet ri ico chupan ri Israel. \v 5 Doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri Judá. Doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri Rubén. Doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri Gad. \v 6 Doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri Aser. Doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri Neftalí. Doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri Manasés. \v 7 Doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri Simeón. Doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri Leví. Doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri Isacar. \v 8 Doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri Zabulón. Doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri José, y doce (cabalajuj) mil chiquivach ri i-rumáma can ri Benjamín. Ja quinojiel re ri xaan sellar. \s Ri iquiy ri quicusan sak tziak \p \v 9 Y chirij nojiel re inre xintzat iquiy vinak ri ncapa nojiel naciones, nojiel razas, nojiel tanamet y nojiel chabal. Quinojiel ri vinak re ico-apa choch ri trono y choch ri Alaj Oveja. Ri vinak re man jun nitiquir nijilan quichin ruma can iquiy. Y can sak ri quitziak ri quicusan, y quicuan ruxak palma pa quika. \v 10 Y quinojiel can cof niquiej: ¡Xojcolotaj! Can ja ri Dios ri tzuyul pa ru-trono, y ri Alaj Oveja ri xcalo kichin, ncacha. \v 11 Y quinojiel ri ángeles i-pal chirij ri trono, y chiquij ri chitak mámix y ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach; y chi niquiya rukij ri Dios, xaxuquie-ka y xquikasaj-ka quijaluon ca pan ulief. \v 12 Y niquiej: Amén; tian nem cha ri rube ri Ka-Dios, jaja ri co nojiel noj riquin, can nucul niyox tiox ba cha, niyox rukij, niex chi co ru-poder y nojiel nitiquir nuon richin nojiel tiempo. Amén, ncacha. \p \v 13 Entonces jun chiquivach ri chitak mámix xucutuj chuva: Quinojiel ri quicusan sak tziak, ¿i-chica ijeje, y pache i-patanak-ve? xcha chuva. \p \v 14 Y inre xinej cha: Atre avatan i-chica la. Y jaja xuej chuva: Jare ri i-alanak chic pa chupan ri gran tribulación,\x + \xo 7:14 \xt Dn. 12:1; Mt. 24:21; Mr. 13:19.\x* y ri quitziak can sak ruma xquichaj chupan ri ruquiquiel ri Alaj Oveja. \v 15 Y rumare ico-apa choch ri Dios, y chi pakij chi chaka niquian servir; y ri Dios tzuyul pa ru-trono ncaruon cuenta ruma quiquin co-ve. \v 16 Man xtinem ta chic quipan, ni man chic xtichakej ta quichi. Man chic xcacat ta choch kij, man chic xtiquina ta je catan.\x + \xo 7:16 \xt Is. 49:10.\x* \v 17 Ruma ri Alaj Oveja, ri co-apa pache co-ve ri trono; jaja ri nichajin quichin,\x + \xo 7:17 \xt Sal. 23:1; Ez. 34:23.\x* y can ncarucuaj je chi nuya quiya pache ncalax-ve ri caslic ya.\x + \xo 7:17 \xt Sal. 23:2; Is. 49:10.\x* Y ri Dios xtisun ri ruyal quinakavach ijeje.\x + \xo 7:17 \xt Is. 25:8.\x* \c 8 \s Ri séptimo (chi vuku) sello \p \v 1 Y antok ri Alaj Oveja xralasaj-el ri séptimo (chi vuku) sello richin ri vuj ri batuon roch (rollo), jun lak nicaj huora man jun bulla xuon chicaj. \v 2 Y xantzat i-siete (ivuku) ángeles ri i-pal-apa choch ri Dios, y xyox jujun trompeta chica. \v 3 Xpa jun chic ángel ri rucamun-pa jun incensario (bucubal) ri banun cha oro, y xalpiie choch ri altar.\x + \xo 8:3 \xt Ex. 30:1.\x* Y xyox-pa quiy incienso (puon) cha chi quire junan nuon riquin ri qui-oraciones ri quiniman ri ruchabal ri Dios, chi nuya-apa choch ri altar ri banun cha oro ri co choch ri trono. \v 4 Y ri rusibil ri incienso (puon) riquin ri qui-oraciones ri quiniman ri ruchabal ri Dios, can pa ruka ri ángel ncaiel-el y nijotie-el ca choch ri Dios. \v 5 Y ri ángel xucan-apa ri incensario (bucubal) y xunojsaj cha ri kak ri co paro ri altar;\x + \xo 8:5 \xt Lv. 16:12.\x* y xuquiak-pa ri incensario (bucubal) paro ri roch-ulief.\x + \xo 8:5 \xt Ez. 10:2.\x* Y ja xuon ráya, y chabal, y yocopa, y xuon jun nem cubrakan je.\x + \xo 8:5 \xt Ap. 11:19; 16:18.\x* \s Ri trompetas \p \v 6 Y ri i-siete (ivuku) ángeles ri quicuan trompetas, can ja xquichojmij-qui chi niquixupuj ri trompetas. \p \v 7 Antok ri naay ángel xuxupuj ri ru-trompeta, can ja xka sakbach y kak xaluon riquin quic paro ri roch-ulief.\x + \xo 8:7 \xt Ex. 9:23-25.\x* Y ri oxe parte ri chie xacat y quire je nojiel kayis. \p \v 8 Antok ri rucan ángel xuxupuj ri ru-trompeta, xintzat chi inchel jun nem juyu nijinin pa kak xcak-pa chupan ri mar. Y ri oxe parte ri mar xuoc quic; \v 9 rumare ri oxe parte ri co quicaslien ri ico chupan ri mar xacon, y ri oxe parte ri barcos je ri i-banak paro xaquis. \p \v 10 Antok ri ruox ángel xuxupuj ri ru-trompeta, xintzat chi jun nem estrella (chumil) nijinin pa kak inchel jun antorcha, xbatzak-pa chicaj. Y ri estrella (chumil) re xka pa quive ri oxe parte ri ríos y ri pache ncalax-ve ya. \v 11 Y ri estrella (chumil) re cay kayis rube, y ri ya xuon cay ri pache xka-ve. Y rumare iquiy vinak ri xacon. \p \v 12 Antok ri chi caje ángel xuxupuj ri ru-trompeta, ri oxe parte ri kij, ri oxe parte ri ic y ri oxe parte ri estrellas (chumil), man xquiya ta chic quisakil.\x + \xo 8:12 \xt Is. 13:10; Ez. 32:7; Jl. 2:10.\x* Y manak sakil xcujie ri oxe parte richin ri pakij; y quire je xbanataj ri chaka. \p \v 13 Y ja xinvaxaj y xintzat chi co jun ángel ri banak pa nicaj ri rocaj y cof nuej: ¡Juye quivach ri vinak ri ico choch-ulief ruma ri xtibanataj antok xcaxupux ri oxe chic trompetas cuma ri ángeles! \c 9 \p \v 1 Y antok ri chi vuuo ángel xuxupuj ri ru-trompeta, xintzat chi co jun estrella (chumil) ri xtzak-pa chicaj y choch-ulief xka-ve. Y cha ri estrella (chumil) re, xyox ru-llave ri jul ri man niquis ta rakan ri can kakun rupan. \v 2 Y xbarujaka-pa ruchi ri jul ri man niquis ta rakan ri can kakun rupan. Y chupan ri jul re altíra seb xbaiel-pa, inchel rusibil jun nem horno. Ri seb ri xiel-pa chire, xutzapij roch ri kij, y kakun xuon cha ri chicaj. \v 3 Y chupan ri seb re, xabaiel-pa sac y xaa choch ri ulief.\x + \xo 9:3 \xt Ex. 10:12-15.\x* Y xyox poder chica chi niquian inchel niquian ri alacranes ri ico choch-ulief. \v 4 Y xex chica chi man jun kax tiquian chica ri chie, ri ticon o nojiel roch kayis; xa joc chica ri vinak ri manak ru-sello ri Dios chiquivach.\x + \xo 9:4 \xt Ez. 9:4.\x* \v 5 Y xex chica chi man caquiquimisaj ri vinak, joc chi tiquina ruquiy vuuo ic. Y ri ruquiy re can inchel ri ruquiy ri niquiya ri alacranes antok niquicak jun vinak. \v 6 Y ri kij re, ri vinak xtiquicanuj quicamic ruma ri ruquiy ri niquikasaj, pero xa man xcacon ta. Can altíra xtiquirayij quicamic, pero ri camic xa man nalka ta.\x + \xo 9:6 \xt Job 3:21.\x* \p \v 7 Ri sac re inchel quiej ri i-chojmin chic chi ncaa pa guerra.\x + \xo 9:7 \xt Jl. 2:4.\x* Pa quijaluon quicuan inchel corona ri banun cha oro, y ri quipalaj can inchel quipalaj vinak. \v 8 Co je quive inchel quive ixoki, ri coray inchel coray león (coj),\x + \xo 9:8 \xt Jl. 1:6.\x* \v 9 ri quij can inchel chich, ri quixic altíra bulla niquian, can inchel quiy carruajes i-chiririen cuma quiej ri chanin i-banak pa guerra.\x + \xo 9:9 \xt Jl. 2:5.\x* \v 10 Ri quijay inchel quijay alacranes, y chutzan co ri qui-pansuoña. Y riquin re, ncacovin niquian chica ri vinak chi niquina ruquiy vuuo ic. \v 11 Y ri qui-rey ri sac, ja ri ángel ri richin ri jul ri man niquis ta rakan ri can kakun rupan. Ri qui-rey ri sac re, Abadón\x + \xo 9:11 \xt Ri tzij “Abadón” nrajo nuej: Jun ri nuvulij nojiel ri otz.\x* niex cha pa chabal hebreo, y Apolión niex cha pa chabal griego. \p \v 12 Ya xakax ri naay sufrimiento, pero ca co caye chic ri maja takax. \p \v 13 Y antok ri chi vaki ángel xuxupuj ri ru-trompeta, xinvaxaj chi co jun xcho-pa chiquicajol ri caje uca ri rucuan ri altar ri banun cha oro,\x + \xo 9:13 \xt Ex. 30:1-3.\x* ri co choch ri Dios, \v 14 y xuej cha ri chi vaki ángel ri xuxupuj ri ru-trompeta: Caquira ri icaje ángeles ri i-ximil chuchi ri nem río Eufrates. \p \v 15 Y ja xaquir ri icaje ángeles, chi ncaquiquimisaj vinak. Ruma ri icaje ángeles re can i-yacuon richin ri huora, ri kij, ri ic y ri juna re. Y ja ri oxe parte ri vinak ri ico choch-ulief ri xcaquiquimisaj. \v 16 Can iquiy soldados ico quiquin. Y xinvaxaj chi quinojiel ri soldados re i-doscientos millones, y quinojiel co quiquiej. \p \v 17 Y chupan ri inchel achic ri xinan, xantzat ri quiej; y ri i-chacol chiquij quicusan chich chi niquito roch-quicux, y ri color ri chich re quiak, kan y azul. Ri quijaluon ri quiej, can inchel quijaluon león (coj) y pa quichi ntiel-pa kak, seb y azufre. \v 18 Y ja ri kak, ri seb y ri azufre ri ncaiel pa quichi ri quiej ri xaquimisan ri oxe parte ri vinak ri ico choch-ulief. \v 19 Ri quiej re, niquicusaj ri quichi y ri quijay chi niquiya ruquiy chica ri vinak, ruma ri quijay can inchel cumatz y co quijaluon. \p \v 20 Pero ri vinak ri man xacon ta chupan ri sufrimiento re, man xquiya ta can ri itziel tak kax ri ncaquian y man xquian ta ri nrajo ri Dios; ruma ca xaquiya quikij ri itziel tak espíritus, xaquiya je quikij ri ídolos ri i-quibanun cha oro, plata, bronce, abaj, y chie, y ri ídolos re xa man ncatzun ta, man ncacaxan ta y man ncain ta je.\x + \xo 9:20 \xt Sal. 115:4-7; 135:15-17; Dn. 5:4.\x* \v 21 Ri vinak re man xquiya ta can ri banoy-camic, ri hechicerías (banaquil), ri alak y ri achia y ri ixoki can xquicanuj-qui je chi xquian pecado. \c 10 \s Ri ángel ri rucuan ri chiti libro \p \v 1 Y xintzat jun chic ángel ri co altíra ruchuka nika-pa chicaj. Co-pa chupan jun mukul, y co jun xocoka (arco iris) pa rujaluon. Xintzat je chi ri rupalaj can inchel ri kij. Y ri rakan inchel ruxak-kak. \v 2 Y pa ruka rucuan jun chiti libro jakal. Xuya ri rakan derecha paro ri mar, y ri izquierda xuya paro ri ulief. \v 3 Ri ángel re, altíra cof xcho, y ri rukul ri xuon, can inchel rukul jun león (coj). Y antok xcho, ico i-siete (ivuku) inchel ráya ri xacho-pa je. \v 4 Y antok xacho ri i-siete (ivuku) inchel ráya, ja xinvajo ta xintzibaj ri xquiej. Pero co jun ri xcho-pa chicaj y xuej-pa chuva: Joc aviquin atre cacujie-ka ri tzij ri xquiej ri i-siete (ivuku) inchel ráya, y man tatzibaj. \p \v 5 Y ri ángel ri xintzat chi ruyon jun rakan paro ri mar y ri jun chic paro ri ulief, xupilisaj ri ruka chicaj, \v 6 y xuej: Inre nian jurar pa rube ri co richin nojiel tiempo, ri xbano ri rocaj y ri ico choch, ri xbano ri ulief y ri ico choch, ri xbano ri mar y ri ico chupan, can pa rube jaja nian jurar; chi man chic xtakax ta más tiempo. \v 7 Ruma antok ri séptimo (chi vuku) ángel xtuxupuj ri ru-trompeta, ja xcabanataj ri co pan aval riquin ri Dios, inchel xuej chica ri rusamajiel ri profetas ri xacujie ojier can tiempo.\x + \xo 10:5-7 \xt Dn. 12:7.\x* \p \v 8 Y ri xcho-pa chicaj chuva, xcho chic pa chuva jun bay y xuej: Cain y tatzama ri chiti libro jakal pa ruka ri ángel ri ruyon jun rakan paro ri mar, y ri jun chic paro ri ulief, xcha. \p \v 9 Can xia-apa riquin ri ángel, y xincutuj ri chiti libro cha. Y ri ángel xuej chuva: Tatzama y tatija. Y xtana pan achi que-que inchel cab. Pero chapan can cay xtuon. \p \v 10 Y xintzom-apa ri chiti libro pa ruka ri ángel, y xintej-ka. Y pa nuchi xinna que-que inchel ri cab, pero chinupan can cay xuon-ka.\x + \xo 10:8-10 \xt Ez. 2:8-10; 3:1-3.\x* \v 11 Y ri ángel xuej chuva: Can nicatzin chi naej chic jun bay ri nuej ri Dios chiquij quiy tanamet, naciones, reyes, y chiquij vinak ri man junan ta quichabal. \c 11 \s Ri caye achia ri xcaen ri xtuej ri Dios chica \p \v 1 Xyox jun aj chuva, ri inchel jun chie richin atabal.\x + \xo 11:1 \xt Ez. 40:3; Zac. 2:1.\x* Y xex je chuva: Capalaj y tavataj rupan ru-templo ri Dios, tavataj ri altar, y cavijilaj i-jane (i-jaro) ncayon rukij ri Dios chire. \v 2 Pero ri roch jay richin ri ru-templo ri Dios, man tavataj, ruma xa jachuon chic pa quika ri vinak ri man israelitas ta;\x + \xo 11:2 \xt Lc. 21:24.\x* y cuarenta y dos ic xtiquixak ri tanamet santa. \v 3 Y inre xcantak-el caye nusamajiel chi xtiquitzijuoj ri nuchabal, y xtiquian mil doscientos sesenta kij, y xtiquicusaj tziak richin bis, xcha chuva. \p \v 4 Y ja ri caye samajiel re i-inchel ri caye mata olivos y ri caye candeleros ri ico-apa choch ri Dios, ri Rajaf ri roch-ulief.\x + \xo 11:4 \xt Zac. 4:3, 11-14.\x* \v 5 Y xa co jun nrajo nuon itziel chica, xa xtiel-pa kak pa quichi ijeje, chi ncaquiquis ri quiyoval chiquij. Y xa jun co nrajo nuon chica, can xtiquis riquin ri kak re. \v 6 Ri caye samajiel re yon poder chica, chi niquitzapij ri chicaj, chi quire man nika ta job chupan ri tiempo antok ijeje xtiquitzijuoj ri xuej ri Dios chica.\x + \xo 11:6 \xt 1R. 17:1.\x* Y yon je poder chica chi niquian cha ri ya chi ntuoc quic\x + \xo 11:6 \xt Ex. 7:17-19.\x* y chi niquiya je chica-na sufrimiento pa quive ri ico choch-ulief xa jane na (jaro na) mul nicajo niquiya. \v 7 Y antok ri caye re quiquisuon chic rutzijoxic ri ruchabal ri Dios, ri bestia ri ntiel-pa chupan ri jul ri man niquis ta rakan ri can kakun rupan,\x + \xo 11:7 \xt Dn. 7:3; Ap. 17:8.\x* xtuon ayoval quiquin, can xcaruchec y xcaruquimisaj.\x + \xo 11:7 \xt Dn. 7:21; Ap. 13:5-7.\x* \v 8 Y ri qui-cuerpo xcacujie can chire pa nem bay richin ri nem tanamet; pache xquimisas-ve ri Kajaf Jesucristo choch ri cruz, ri tanamet re niex je Sodoma\x + \xo 11:8 \xt Is. 1:9-10.\x* y Egipto cha, ruma ri itziel tak kax ri niquian ri vinak ri ico chire. \v 9 Y oxe kij riquin nicaj xcacujie ri qui-cuerpo chiquivach ri vinak ri man junan ta quitanamit, man junan ta qui-raza, man junan ta quichabal y man junan ta qui-nación. Y ijeje man xtiquiya ta permiso chi ncamuk ri qui-cuerpo. \v 10 Y ri vinak re can altíra xcaquicuot ruma xaquimisas ri caye profetas. Y ruma altíra ncaquicuot, can xcaquicax regalos chiquivach, ruma altíra xquian sufrir pa quika ri xatzijuon ri ruchabal ri Dios. \v 11 Y antok kaxnak chic ri oxe kij riquin nicaj, ri espíritu richin caslien ri patanak riquin ri Dios xuoc chic quiquin. Rumare ijeje xapiie chic jun bay.\x + \xo 11:11 \xt Ez. 37:10.\x* Y ri vinak ri xatzato quichin, can altíra xquixiij-qui. \v 12 Y ri caye rusamajiel ri Dios xcaxaj chi co jun ri nicho-pa cof chicaj y nuej chica: Quixjotie-pa vave chicaj, xcha. Y ijeje xajotie-el chicaj chupan jun mukul.\x + \xo 11:12 \xt 2R. 2:11.\x* Y ri vinak ri itziel xatzato quichin, can xaquitzat-el antok xaa. \v 13 Chupan ri misma huora re xuon jun nem cubrakan,\x + \xo 11:13 \xt Ap. 6:12; 16:18.\x* y ri décima parte ri tanamet xvuluvu; y ruma ri cubrakan, xacon siete (vuku) mil vinak. Y ri nicaj chic altíra xquixiij-qui, y xquiya rukij ri Dios ri co chicaj. \p \v 14 Ri rucan sufrimiento ya xakax. Y can ja patanak chanin ri ruox sufrimiento. \s Antok ri séptimo (chi vuku) ángel xuxupuj ri ru-trompeta \p \v 15 Y ri séptimo (chi vuku) ángel xuxupuj ri ru-trompeta. Y ico ri cof xacho chicaj, y niquiej: Ri gobiernos ri ico choch nojiel ri ulief, vacame can i-richin chic ri Kajaf Dios y i-richin chic je ri Cristo. Y jaja ri xtibano reinar richin nojiel tiempo.\x + \xo 11:15 \xt Dn. 7:14, 27.\x* \v 16 Y ri veinticuatro chitak mámix ri i-tzuyul choch ri Dios chupan ri qui-tronos, xaxuquie-ka choch y xquikasaj-ka ri quijaluon ca pan ulief chi niquiya rukij. \v 17 Y niquiej: Ajaf Dios, tiox ba nakaya chava. Atre ri co nojiel poder pan aka, can atco antok maja co ri roch-ulief, atco vacame, y xcacujie je chupan ri tiempo ri más chakavach-apa. Tiox ba nakaya chava, ruma vacame can nacut chi atre nem a-poder, y atre ri ncabano reinar. \v 18 Ri naciones ri ico choch-ulief xpa quiyoval chavij, pero xa ja xalka ri kij chi atre xyacataj avayoval. Y ja je xalka ri kij chi ncaan juzgar ri quiminaki. Pero chica ri asamajiel ri profetas, chica ri quiniman ri achabal y chica ri ncayon akij, chi chutek chi nimak, can xtaya jun utzulaj rucaxiel chica,\x + \xo 11:18 \xt Sal. 115:13.\x* y ja je xalka ri kij chi atre ncaquis ri vinak ri ncaquiso paro ri roch-ulief, xacha. \p \v 19 Y ja xjakataj ri ru-templo ri Dios ri co chicaj. Y can xkalajin-pa ri caja richin ri ru-pacto ri Dios. Y xuon yocopa, xpa altíra chabal, xuon ráya, xuon jun nem cubrakan,\x + \xo 11:19 \xt Ap. 8:5; 16:18.\x* y xpa jun tremenda sakbach.\x + \xo 11:19 \xt Ap. 16:21.\x* \c 12 \s Ri ixok y ri dragón \p \v 1 Y xkalajin-pa chicaj jun señal nem; jun ixok can inchel kij ri rutziak, can nichichan, pal paro ri ic. Co jun corona pa rujaluon, y ri corona re rucuan doce (cabalajuj) estrellas (chumil). \v 2 Y ri ixok re kalaj chi ya nicujie ruxulu. Rumare can altíra nisiquin. Can altíra ruquiy nuna.\x + \xo 12:2 \xt Mi. 4:10.\x* \v 3 Y co chic jun señal xkalajin-pa chicaj; jun nem dragón quiak rij, co siete (vuku) rujaluon, diez (lajuj) ruca\x + \xo 12:3 \xt Dn. 7:7.\x* y quicuan jujun corona ri rujaluon. \v 4 Y ri dragón re, xa riquin ri rujay xujoc-pa ri oxe parte ri estrellas (chumil) ri ico chicaj, y xarucak-pa paro ri roch-ulief.\x + \xo 12:4 \xt Dn. 8:10.\x* Y xbacujie-apa choch ri ixok ri ya nicujie ruxulu. Ruchajin-apa chi antok xtalax ri xulu, ja nucux. \v 5 Ri ixok re can xcujie-ve jun ral-ala. Y ri ala re nirubana gobernar quinojiel naciones riquin poder y man jun xtujoyovaj quivach.\x + \xo 12:5 \xt Sal. 2:9.\x* Ri ral ri ixok xucuax-el choch ri Dios ri tzuyul pa ru-trono. \v 6 Y ri ixok ri xcujie ruxulu, xnumaj-el y xa pa desierto, ruma jare ri lugar ri banun preparar ruma ri Dios chi nucol. Y chire nilix-ve ri ixok mil doscientos sesenta kij. \p \v 7 Y después xbanataj jun nem ayoval chicaj. Ri arcángel Miguel\x + \xo 12:7 \xt Dn. 10:13, 21; 12:1; Jud. 9.\x* y ri ru-ángeles, xquian ayoval riquin ri dragón y ri itziel tak ángeles ri i-richilan. \v 8 Pero ri dragón y ri itziel tak ángeles ri i-richilan man xachacuon ta, y man xyox ta chic lugar chica chi xacujie chicaj. \v 9 Y xcak-pa ri dragón\x + \xo 12:9 \xt Lc. 10:18.\x* junan quiquin ri itziel tak ángeles ri i-richilan, ca choch-ulief. Quire xan cha ri dragón, ri niex diablo y Satanás cha. Jaja ri xuoc jun cumatz ojier can,\x + \xo 12:9 \xt Gn. 3:1.\x* y jaja ri nibano maña chica quinojiel vinak ri ico choch-ulief. \p \v 10 Y jare antok xinvaxaj ca chicaj chi co jun ri nicho-pa cof, y nuej: Ja kij richin ri salvación (colotajic), ri poder y ri ru-reino ri Ka-Dios. Y quire je ya xalka ri kij chi quinojiel tiquibana ri nuej ri Cristo. Ruma ri jun ri nibano acusar quichin ri hermanos choch ri Dios\x + \xo 12:10 \xt Job 1:9-11; Zac. 3:1.\x* chi pakij chi chaka, ya xcak-el. \v 11 Y ri hermanos re xachacuon chirij ri diablo, ruma ri Alaj Oveja ri xcon y xiel ruquiquiel. Y ruma je man xaquix ta xquiej chi quiniman ri ruchabal y man xquixiij ta qui antok niex chica chi ncaquimisas. \v 12 Ixre ri ixco chicaj, tiquicuot ri ivánima. Pero ixre ri ixco choch-ulief y ri ixco chupan ri mar, can juye ivach. Ruma ri diablo xka-ka iviquin, y yacatajnak royoval ruma ratan chi juba chic tiempo ri yon cha. \p \v 13 Ri dragón xcak-pa, y antok xuna chi choch yan chic ri ulief co-ve, ja xutzaklaiej ri ixok ri xcujie ral-ala. \v 14 Y ri ixok re xyox caye nimak ruxic ri inchel ruxic ri águila, chi nitiquir nibaka chupan ri desierto, ri lugar ri banun preparar ruma ri Dios chi nilix oxe juna riquin nicaj.\x + \xo 12:14 \xt Dn. 12:7.\x* Chupan ri lugar re man xtilitaj ta ruma ri dragón. \v 15 Y ri dragón re xralasaj-pa ya pa ruchi inchel jun río y xuquiraj chirij ri ixok, chi quire ri ya xucuaj ta ri ixok. \v 16 Pero ri roch-ulief xuto ri ixok ruma ri ulief xjakataj y xubak chanin ri río ri xuquiraj ri dragón. \v 17 Y ruma ri dragón man xtiquir ta chirij ri ixok, altíra royoval xyacataj. Rumare xa y xbarubana ayoval quiquin ri ral y ri riy ri ixok. Quinojiel ri vinak re niquinimaj ri mandamientos ri xaruej ri Dios, y co je pa cánima ri ketzij ri i-ruen can ri Jesucristo. \c 13 \s Ri caye bestias \p \v 1 Y inre xipiie pa sanaye chuchi ri mar, y xintzat chi chupan ri mar xbaiel-pa jun bestia ri co siete (vuku) rujaluon y diez (lajuj) ruca. Y pa quive ri ruca co jujun corona. Y pa quive ri rujaluon i-tziban biaj ri niquiej chi jaja ri Dios.\x + \xo 13:1 \xt Ap. 17:3, 7-12.\x* \v 2 Ri bestia ri xintzat inchel jun balom (tigre), ri rakan inchel rakan ri oso, ri ruchi inchel ruchi jun león (coj).\x + \xo 13:2 \xt Dn. 7:4-6.\x* Y ri dragón xuya ru-poder y xuya ri ru-trono cha y xuya je nem autoridad cha. \v 3 Y xintzat chi jun chiquivach ri rujaluon ri bestia re, ri caja tiyox ri trono cha, socotajnak y can richin chi nicon. Pero ri socotajic xa xcachoj y rumare ri vinak ri ico choch-ulief, can xachapataj y xaa chirij. \v 4 Y ri vinak re can xquiya je rukij ri dragón, ruma jaja ri xyon poder pa ruka ri bestia. Ri vinak antok niquiya rukij ri bestia, niquiej: ¿Co came jun ri junan riquin ri bestia va? ¿Y co came jun ri xtichaco richin? ncacha. \p \v 5 Ri bestia re xyox lugar cha chi nuya-ka rukij jaja mismo riquin ri ruchabal, y chi itziel nicho chirij ri Dios, y xyox autoridad cha chi nuon gobernar chupan cuarenta y dos ic. \v 6 Y quire xuon ri bestia re. Itziel xcho chirij ri Dios;\x + \xo 13:5-6 \xt Dn. 7:8, 25; 11:36.\x* itziel xcho chirij ri rube, altíra itziel tak tzij xaruej chirij ri rachuoch ri Dios y chiquij je ri ico chicaj. \v 7 Y xyox je permiso cha, chi nuon ayoval quiquin ri quiniman ri ruchabal ri Dios y chi ncaruchec.\x + \xo 13:7 \xt Dn. 7:21.\x* Xyox je autoridad cha pa quive quinojiel vinak ri man junan ta qui-raza, ri man junan ta quitanamit, man junan ta quichabal y man junan ta qui-nación. \v 8 Can quinojiel ri ico choch-ulief xquiya rukij ri bestia re. Y ri xabano quire, ja ri man tziban ta quibe chupan ri libro richin ri caslien,\x + \xo 13:8 \xt Sal. 69:28.\x* ri ru-libro ri Alaj Oveja, ri xquimisas ruma quire ranun-pa pensar ri Dios paro antok ca maja co ri roch-ulief. \p \v 9 Ri co ruxiquin, can tiraxaj ri niex: \v 10 Ri nibano cha jun chic chi nia priexa, quire je xtian cha jaja. Y ri niquimisan cha espada, can cha espada je xtiquimisas.\x + \xo 13:10 \xt Jer. 15:2.\x* Mare ri quiniman ri ruchabal ri Dios ticujie qui-paciencia, y can tiquicukuba quicux riquin ri Dios. \p \v 11 Después xintzat chi co jun chic bestia ri xbaiel-pa pan ulief. Y jaja co caye ruca inchel richin jun alaj oveja. Pero nicho inchel ri dragón. \v 12 Y ri rucan bestia re, riquin ri ru-poder ri naay bestia ncaruon ri rusamaj. Can nuon chica ri vinak ri ico choch-ulief chi niquiya rukij ri naay bestia, ri xcachoj riquin ri socotajic, ri can richin chi nicon. \v 13 Ri rucan bestia, nimak tak milagros ri ncaruon. Can nuon chi nika-pa kak chicaj chi nika-pa choch ri roch-ulief chiquivach ri vinak. \v 14 Y ruma yon permiso cha ri rucan bestia chi ncaruon milagros choch ri naay bestia, ri vinak ri ico choch-ulief can xan maña chica. Y xuej chica ri vinak chi tiquibana jun ru-imagen la naay bestia ri man xcon ta ruma ri socotajic ri xan cha ruma espada. \v 15 Y ri rucan bestia, xyox poder pa ruka chi tuya rucaslien ri ru-imagen ri naay bestia, chi quire ri imagen re ticho y tuej chi caquimisas quinojiel ri man niquiya ta rukij. \v 16 Xuon je chi tiyox jun marca chica quinojiel ri vinak chiquika derecha o chiquivach. Chi chutek y chi nimak, chi bayoma y chi i-puobra, chi esclavos y chi libres. \v 17 Y man jun chiquivach ri vinak nitiquir nilako o nicayin ta, xa manak ri marca o ri rube ri naay bestia chuka o chiroch tziban cha letras o banun cha números. \v 18 Y ri ru-número ri naay bestia ja ri seiscientos sesenta y seis; y ri número re, número richin vinak. Can quiy noj nrajo chi ninaax ri chica nuej ri número re. Rumare ri vinak ri co runoj, can tubana pensar otz ri chica nuej ri ru-número ri naay bestia. \c 14 \s Ri quibix ri 144 mil \p \v 1 Y después xintzat ri Alaj Oveja pal paro ri juyu Sion, y ico ciento cuarenta y cuatro mil vinak riquin. Y quinojiel co rube jaja y co je rube ri Rutata chiquivach.\x + \xo 14:1 \xt Ez. 9:4; Ap. 7:3.\x* \v 2 Y xinvaxaj jun chabal ri patanak chicaj, can inchel nivajaj quiy ya, y inchel nikajan jun nem ráya, y can inchel antok iquiy niquikojomaj arpas. \v 3 Y niquibixaj jun cacac bix choch ri ru-trono ri Dios y chiquivach ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach, y chiquivach ri chitak mámix. Ri bix ri niquibixaj, man jun chic nitiquir nataman, xa joc ri i-ciento cuarenta y cuatro mil ri xacolotaj-el chiquicajol ri ico choch-ulief. \v 4 Ijeje ri man xaka ta chupan ri pecado quiquin ixoki. Ijeje i-banak chirij ri Alaj Oveja xa chica-na lugar ri nia-ve. Jare ri naay ri xacuol-pa chiquicajol ri vinak, y ijeje i-richin ri Dios y i-richin ri Alaj Oveja. \v 5 Y man jun tzakon-tzij xlitaj chi alanak ta pa quichi,\x + \xo 14:5 \xt Sof. 3:13.\x* xa can i-sak ico choch ri ru-trono ri Dios. \s Ri niquitzijuoj ri iyoxe ángeles \p \v 6 Y xintzat jun chic ángel ri banak pa nicaj ri rocaj, y jaja rucuan ri evangelio, ri chabal ri can richin nojiel tiempo co, chi nuya rutzijoxic chica quinojiel ri naciones ri ico choch-ulief, chica ri man junan ta qui-raza, ri man junan ta quichabal, y ri man junan ta quitanamit. \v 7 Y ri ángel cof nuej: Tixiij-ivi choch ri Dios, y tiya rukij, ruma ri kij chi nuon juzgar ya xalka. Tiya rukij ri Dios ri banayuon ri rocaj y ri roch-ulief, ri mar y ri nacimientos richin ya. \p \v 8 Y jun rucan ángel xcho je y xuej: Ya xtzak, ya xtzak ri Babilonia;\x + \xo 14:8 \xt Is. 21:9; Ap. 18:2.\x* ri nem tanamet ri xbano chica quinojiel naciones ri ico choch-ulief chi xakabar pa ruka; can xuon chica chi xquian pecado riquin, ri inchel niquian ri achia y ri ixoki ri niquicanuj-qui chi niquian pecado. \p \v 9 Y jun ruox ángel xcho je y cof xuej: Xa co jun niyon rukij ri naay bestia y nuya rukij ri ru-imagen, y nuon recibir ri ru-marca chiroch o chuka; \v 10 ri xtibano quire, can xtika ri rayoval ri Dios paro, ruma ri Dios man xtujoyovaj ta roch.\x + \xo 14:10 \xt Is. 51:17.\x* Can xtuon sufrir chupan ri kak y azufre,\x + \xo 14:10 \xt Gn. 19:24.\x* chiquivach ri santos ángeles y choch ri Alaj Oveja. \v 11 Y ri rusibil ri kak ri richin sufrimiento, jatol chicaj richin nojiel tiempo. Man jun bay xcauxlan ta juba, ni pakij ni chaka\x + \xo 14:11 \xt Is. 34:10.\x* ri ncayon rukij ri naay bestia, y ri niquiya rukij ri ru-imagen, y ri niquiya quitzij chi xtiyox ri rube chiquivach o chiquika. \p \v 12 Ri i-ralcual chic ri Dios nicaxaj y niquian ri ncaruej ri ru-mandamientos ri Dios y siempre quicukuban quicux riquin ri Jesús, can ticujie qui-paciencia chupan ri sufrimiento. \p \v 13 Y xinvaxaj chi co jun ri nicho-pa chuva chicaj, y nuej: Tatzibaj ri xtinej chava: Vacame, can jaal caquicuot ri xcacon y xa quiniman-el ri Ajaf, xcha. Y xinvaxaj je chi ri Espíritu Santo xuej: Quire. Ruma can xcauxlan riquin ri quisamaj, y xtiyox rajal chica ri nojiel samaj ri xquian. \s Ri castigo ri xtipa paro ri roch-ulief \p \v 14 Y antok xitzun chic apa, xintzat jun mukul sak. Y paro ri mukul re tzuyul jun ri can inchel ri Jun ri Xtak-pa chicaj chi xalax chikacajol.\x + \xo 14:14 \xt Dn. 7:13.\x* Jaja co jun corona ri banun cha oro pa rujaluon, y pa ruka rucuan jun juos ri simaj rutzan y altíra roray. \v 15 Y chupan ri templo xbaiel chic pa jun ángel, y cof nicho cha ri tzuyul paro ri mukul, y nuej cha: Tacusaj ri ajuos y tajuku-el la ticon, ruma ja xalka ri huora y kan chic ri ticon ri co choch-ulief.\x + \xo 14:15 \xt Jl. 3:13.\x* \p \v 16 Y ri tzuyul paro ri mukul quire xuon, xucusaj ri rujuos choch-ulief y xujuk-el ri ticon. \p \v 17 Y xbaiel chic pa jun ángel chupan ri templo ri co chicaj, rucuan je jun juos ri simaj rutzan y altíra roray. \v 18 Y riquin ri altar xbaiel-pa je jun chic ángel ri yon autoridad cha paro ri kak. Y cof xcho-apa cha ri ángel ri cuayuon ri juos ri simaj rutzan y altíra roray y xuej: Tacusaj la ajuos chi ncakupij ri tzakaj uva. Ruma ri uva ri ico choch-ulief ichak chic. \p \v 19 Y ri ángel ri cuayuon ri juos ri altíra roray, quire xuon. Xucusaj chi xarukupij ri tzakaj uva. Después xaruya chupan jun nem lugar inchel pila chi ncayitz. Y ri yitzuoj re nucut chakavach ri nem castigo ri xtuya ri Dios. \v 20 Ri uva can chuchi ri tanamet xayitz-ve.\x + \xo 14:20 \xt Is. 63:3; Ap. 19:15.\x* Y antok xyitz ri uva chupan ri lugar inchel pila, xa quic yan chic xbaiel-pa. Y altíra quiy ri quic, ruma can trescientos kilómetros xunojsaj. Y xjotie hasta ca pache niyox-ve ri freno pa quichi ri quiej. \c 15 \s Ri ángeles ri xcayon ri siete (vuku) ruquisbal tak sufrimientos paro ri roch-ulief \p \v 1 Xintzat chic jun nem señal chicaj, y can xichapataj. Xantzat i-siete (ivuku) ángeles; ri i-siete (ivuku) ángeles re jachuon ri siete (vuku) ruquisbal tak sufrimientos chica. Y riquin ri siete (vuku) sufrimientos re, niquis-ve ri rayoval ri Dios. \p \v 2 Y inre xintzat je chi co inchel jun mar ri inchel vidrio, y can xaluon riquin kak. Y quinojiel ri man xaka ta pa ruka ri bestia y ri ru-imagen, y man xcajo ta je ri ru-marca o ri ru-número ri rube ri bestia, i-pal paro ri inchel mar re, y quicuan arpas ri yon chica ruma ri Dios. \v 3 Y niquibixaj ca ri rubix ri Moisés ri ru-siervo ri Dios\x + \xo 15:3 \xt Ex. 15:1.\x* y ri rubix ri Alaj Oveja. Y quire niquibixaj: Ajaf Dios, atre can ja ri nimak tak kax ri ncaan, ri man jun bay i-katzatuon, y co nojiel poder pan aka. Can ketzij y choj ri abiey, y atre ri Qui-Rey quinojiel ri quiniman ri achabal. \v 4 ¿Chica ca jun ri man xtuxiij ta ri chavach Ajaf?\x + \xo 15:4 \xt Jer. 10:7.\x* ¿Chica ca jun ri man xtiyon ta akij? Ruma joc atre at Santo. Y rumare quinojiel naciones ri ico ri choch-ulief xcapa chi xtiquiya akij,\x + \xo 15:4 \xt Sal. 86:9.\x* ruma xkalajin chi atre can pa ruchojmil naan juzgar. \p \v 5 Y antok nutzatuon chic nojiel re, xintzat chi xjakataj ri templo ri co chicaj, pache co-ve ri caja richin ri ru-pacto ri Dios.\x + \xo 15:5 \xt Ex. 40:34.\x* \v 6 Y chupan ri templo re xabaiel-pa ri i-siete (ivuku) ángeles ri jachuon jujun sufrimientos pa quika. Y ri quitziak ri quicusan, banun cha lino ri altíra sak y nichichan je. Y choch quicux nakax jun cinturón ri banun cha oro. \v 7 Y jun chiquivach ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach, xuya jujun copa pa quika ri i-siete (ivuku) ángeles; ri copas re i-banun cha oro, y i-nojnak riquin ri rayoval ri Dios, ri Dios ri cas richin nojiel tiempo. \v 8 Ri templo chicaj xnuoj riquin seb,\x + \xo 15:8 \xt 1R. 8:10-11; 2Cr. 5:13-14; Is. 6:4.\x* ruma ri namalaj rukij y ru-poder ri Dios. Y man jun nitiquir ntuoc-oc chire, hasta ca caquis-na ri sufrimientos ri niquiya ri i-siete (ivuku) ángeles. \c 16 \s Ri copas ri nojnak ri rayoval ri Dios chupan \p \v 1 Y cajare xinvaxaj chi co jun ri cof nicho-pa ri pa templo y xuej chica ri i-siete (ivuku) ángeles: Quixin y tikija paro ri roch-ulief ri siete (vuku) copas ri nojnak ri rayoval ri Dios chupan. \p \v 2 Y ri naay ángel xa y xbarukija paro ri roch-ulief ri co chupan ri copa. Ri naay sufrimiento xuon chica ri vinak chi xaiel-pa itziel tak sal-chac chiquij.\x + \xo 16:2 \xt Ex. 9:10.\x* Quire xbanataj chica ri quicuan ri ru-marca ri bestia y ri niquiya rukij ri ru-imagen. \p \v 3 Quire je ri rucan ángel rucuan ri copa y xbarukija ri co chupan paro ri mar. Y ri mar xchuver inchel ruquiquiel jun quiminak, y nojiel ri co quicaslien ri ico chupan, xacon. \p \v 4 Y ri ruox ángel xbarukija ri co chupan ri copa pa quive ri ríos y pa quive ri nacimientos richin ya. Y xauoc quic.\x + \xo 16:4 \xt Ex. 7:17-21.\x* \v 5 Y inre xinvaxaj chi ri ángel ri yon autoridad pa ruka pa quive ri ya, xcho y xuej: Ajaf Dios, atre ri atco antok maja co ri roch-ulief y atco vacame; atre ri at Santo y pa ruchojmil naan juzgar nojiel. \v 6 Ruma naya rucaxiel chica ri xaquimisan quichin ri quiniman ri achabal y ri profetas ri xatzijuon ri atzij. Y can otz naan chica chi tiquikumu quic ruma ri xquian, xcha ri ángel. \p \v 7 Y xinvaxaj je chi co chic jun nicho-pa choch ri altar, y nuej: Can ketzij chi atre Ajaf Dios ri co nojiel poder pan aka, can nikalajin ca chi can ketzij y can choj naan juzgar. \p \v 8 Ri chi caje ángel xbarukija ri co chupan ri copa paro ri kij. Y ri kij xyox poder cha chi ncaruparuoj ri vinak riquin ri rukakal. \v 9 Y can quire xbanataj, ri kij xaruparuoj ri vinak riquin ri rukakal, pero ri vinak man xtzalaj ta pa cánima riquin ri Dios y man xquiya ta rukij. Pa rucaxiel re, xa itziel xacho chirij ri Dios, ri co poder pa ruka chi nuya ri sufrimientos re pa quive. \p \v 10 Ri chi vuuo ángel xbarukija ri co chupan ri copa paro ru-trono ri bestia; y paro ri ru-reino xka jun nem kakun,\x + \xo 16:10 \xt Ex. 10:21.\x* y ruma ri ruquiy ri niquina ri vinak ri ico chire, can niquicach cak. \v 11 Pero ri vinak re, xa itziel xacho chirij ri Dios ri co chicaj. Quire niquian ruma ri ruquiy, y ruma je ri itziel tak sal-chac ri co chiquij. Y ijeje man xquiya ta can ri itziel tak kax ri ncaquian y man xtzalaj ta pa cánima riquin ri Dios. \p \v 12 Ri chi vaki ángel xbarukija ri co chupan ri copa paro ri nem río Eufrates. Y ri río re xchakej-ka chi co chel ncakax ri reyes ri i-patanak oriente.\x + \xo 16:12 \xt Is. 11:15-16.\x* \p \v 13 Y inre xintzat chi pa ruchi ri dragón, y pa ruchi ri bestia, y pa ruchi ri falso profeta, ncaiel-pa iyoxe itziel tak espíritus ri inchel ranas. \v 14 Ri iyoxe itziel tak espíritus re, can ncaquian milagros chi ncaquian maña chica ri vinak. Ijeje ncaa quiquin quinojiel ri reyes ri ico choch-ulief richin ncaquimol. Ncaquimol-apa richin ri kij antok xtiquian ri guerra riquin ri Dios ri co nojiel poder pa ruka. \v 15 Ri Jesucristo nuej: Can tibana cuenta-ivi. Inre antok xquipa chic, man xtinej ta jampe xquinalka, can inchel nuon jun alakuon.\x + \xo 16:15 \xt Mt. 24:43-44; Lc. 12:39-40; Ap. 3:3.\x* Can jaal tiquicuot ri in-royoien y rucusan ri rutziak chi quire man xtichanie ta, y man xtitzatataj ta ri ruquixbilal. \v 16 Y ri ranas re xaquimol quinojiel ri reyes chupan ri jun lugar ri niex Armagedón cha pa chabal hebreo. \p \v 17 Y ri séptimo (chi vuku) ángel xuchoxij chupan ri cakiek ri co chupan ri copa, y xinvaxaj chi co Jun nicho-pa chupan ri templo ri co chicaj, pache co-ve ri ru-trono ri Dios. Y cof xuej-pa: Ja xcachoj nojiel. \p \v 18 Y can joc xuej quire, xapa yocopa, chabal, ráya, y xuon jun nem cubrakan\x + \xo 16:18 \xt Ap. 8:5; 11:13, 19.\x* ri man jun bay quire rubanun ri jane (jaro) tiempo ico ri vinak choch-ulief. \v 19 Y ri nem tanamet oxe partes xuon cha. Y ri nimak tanamet ri ico chupan ri naciones, can xavuluvu. Ri Dios can xunataj ri i-rubanun-pa ri nem tanamet Babilonia, y ja xuya rucaxiel chica ri vinak aj-chire ruma ri itziel tak kax ri quibanun. Ri Dios can xuon chica chi tiquikumu y tiquina ri rayoval jaja.\x + \xo 16:19 \xt Is. 51:17.\x* \v 20 Y ruma ri nem cubrakan ri xuon, nojiel isla xaa chuxie ri mar. Y ri juyu man xatzatataj ta chic.\x + \xo 16:20 \xt Ap. 6:14.\x* \v 21 Y chicaj xaka-pa pa quive ri vinak nimak tak sakbach, ri co lak jujun quintal calal;\x + \xo 16:21 \xt Ex. 9:23; Ap. 11:19.\x* rumare ri vinak altíra itziel xacho chirij ri Dios. Ri sufrimiento ri xuya ri Dios pa quive ri vinak re, can altíra nem. \c 17 \s Antok xtian castigar ri nem ramera \p \v 1 Y jun chiquivach ri i-siete (ivuku) ángeles ri quicuan jujun copa, xalcho chuva y xuej: Catam-pa viquin y xtincut chavach ri chica castigo ri xtika paro ri nem ramera, ri tzuyul pa quive quiy ya.\x + \xo 17:1 \xt Jer. 51:13.\x* \v 2 Can riquin ri ixok re quibanun pecado ri reyes ri ico choch-ulief. Y ruma je ri ixok re ri vinak ri ico choch-ulief xakabar chupan ri pecado, ri inchel niquian ri achia y ri ixoki ri niquicanuj-qui chi niquian pecado.\x + \xo 17:2 \xt Jer. 51:7.\x* \p \v 3 Y chupan ri jun inchel achic ri xinan ruma ri ru-poder ri Espíritu Santo, xinna chi ri ángel xirucuaj ca pa jun desierto. Y chire xintzat ri ixok, tzuyul chirij jun bestia quiak rij ri co siete (vuku) rujaluon y diez (lajuj) ruca. Ri quiak rij bestia re ruyuon biaj co chirij, ri niquiej chi jaja ri Dios.\x + \xo 17:3 \xt Ap. 13:1.\x* \v 4 Y ri ixok re rucusan tziak quiak y morado. I-rucusan nicaj chic kax ri i-banun cha oro, cha jaal tak abaj y cha perlas chi ruvakuon-ri jaal. Y pa ruka rucuan jun copa ri banun cha oro.\x + \xo 17:4 \xt Jer. 51:7.\x* Y ri copa re can nojnak-el rupan riquin ri itziel tak kax ri i-rubanun choch ri Dios, y riquin je nojiel ri pecado ri i-rubanun quiquin achia. \v 5 Y ri ixok re chiroch tziban jun biaj. Y ri biaj re man can ta kalaj ri chica nrajo nuej ri tzij, pero quire ri nuej: \sc RI NEM TANAMET BABILONIA, QUITIE RI RAMERAS Y QUITIE JE RI VINAK RI NCABANO ITZIEL TAK KAX CHOCH RI DIOS.\sc* \v 6 Antok inre xintzat ri ixok re, can xichapataj, ruma kabariel rubanun riquin ri quiquiquiel ri i-ralcual chic ri Dios y riquin quiquiquiel ri xquian-el sufrir ruma xquinimaj ri Jesús. \p \v 7 Y ri ángel ri cuayuon vichin, xuej chuva: ¿Karruma ncachapataj? Inre xtinej chava ri chica nuej ri tzij ri ixok ri tzuyul chirij ri bestia, y xtinej je chava ri chica nuej ri tzij ri bestia ri siete (vuku) rujaluon y diez (lajuj) ruca. \v 8 Ri bestia ri xatzat, xa xcujie ojier can y vacame manak chic. Pero xa xtiel chic pa chupan ri jul ri man niquis ta rakan ri can kakun rupan,\x + \xo 17:8 \xt Ap. 11:7.\x* y xtia pa kak. Y ri vinak ri ico choch-ulief, ri man tziban ta quibe chupan ri libro richin ri caslien\x + \xo 17:8 \xt Sal. 69:28.\x* desde antok xtzucutaj-pa ri roch-ulief, can xcachapataj ruma ri xtiquitzat, chi ri bestia ri xcujie ojier can y xa manak chic tzatuon, can xtalka chic jun bay. \p \v 9 Va, quiy noj nrajo chi nian entender, ruma ri siete (vuku) rujaluon ri bestia xa i-siete (ivuku) juyu ri pache tzuyul-ve ri ixok re. \v 10 Ri siete (vuku) rujaluon ri bestia, xa i-siete (ivuku) reyes. Ivuuo chiquivach ri reyes re ya xatzak, jun ja nuon gobernar vacame y ri jun chic maja tuon gobernar. Pero antok xtuon gobernar, xa man xtilayuj ta ri ru-gobierno. \v 11 Ri bestia ri xcujie ojier can y vacame manak chic tzatuon, jare ri xtuoc can ri octavo rey. Jaja jun chiquicajol ri siete (vuku) reyes y xtia pa kak. \p \v 12 Y ri diez (lajuj) uca ri xatzat ri rucuan ri bestia, xa i-diez (lajuj) reyes je ri maja tiquian gobernar.\x + \xo 17:12 \xt Dn. 7:24.\x* Ri diez (lajuj) reyes re xtiyox autoridad pa quika junan riquin ri bestia chi niquian gobernar. Pero ijeje xa jun oc huora ri xtiquian gobernar. \v 13 Ijeje junan xtiquian pensar; rumare xtiquiya ri qui-gobierno y ri qui-poder pa ruka ri bestia. \v 14 Y ri reyes re can xtiquian ayoval riquin ri Alaj Oveja y jaja xtichacuon chiquij. Ruma jaja Rey pa quive quinojiel reyes y Ajaf pa quive quinojiel ajaf. Ri ico riquin ri Ajaf Jesucristo, can i-rayuon y i-ruchon ri Dios, y quiyon cánima riquin. \p \v 15 Y ri ángel xuej je chuva: Ri ya ri xatzat pache tzuyul-ve ri ramera, xa iquiy naciones, iquiy tanamet, iquiy vinak, y man junan ta quichabal. \v 16 Y ri diez (lajuj) uca ri xatzat ri rucuan ri bestia, itziel xtiquitzat ri ixok re, rumare xcapalaj chirij y nojiel ri co riquin xtiquimaj cha; y xtiquichanaba can. Y xtiquitej nicaj ri ru-cuerpo y nicaj chic ri ru-cuerpo xa xtiquiparuoj. \v 17 Ri Dios xuya pa cánima ri diez (lajuj) reyes chi junan xquian pensar chi xquiya ri qui-gobierno cha ri bestia hasta ca nuon cumplir ri ruen-pa ri Dios. \v 18 Y ri ixok ri xatzat, ja ri nem tanamet ri co pa quive ri reyes ri ico choch-ulief. \c 18 \s Antok xtzak ri tanamet Babilonia \p \v 1 Después xintzat jun chic ángel ri co altíra poder pa ruka, nika-pa chicaj. Ri ángel re riquin ri rusakil, sak xuon cha ri roch-ulief. \v 2 Can cof nicho, y nuej: Ya xtzak, ya xtzak ri nem tanamet Babilonia.\x + \xo 18:2 \xt Is. 21:9.\x* Vacame xa acunak cachuoch itziel tak espíritus. Y chire je co-ve quisuoc i-tzil tak chicop ri co quixic,\x + \xo 18:2 \xt Is. 13:21; Jer. 50:39.\x* y itziel ncatziet. \v 3 Ruma ja ri Babilonia ri xbano chica quinojiel naciones chi xakabar chupan ri pecado, ri inchel niquian ri achia y ri ixoki ri niquicanuj-qui chi niquian pecado.\x + \xo 18:3 \xt Jer. 51:7; Ap. 14:8.\x* Ja je ri Babilonia ri xbano chica ri reyes ri ico choch-ulief chi xaka chupan ri pecado re. Y ri aj-cayiniel ri choch-ulief xabayomer, ruma ri aj-Babilonia xquicuaj jun itziel caslien y rumare xquisach quiy miera, xcha ri ángel. \p \v 4 Y xinvaxaj chic chi co jun ri nicho-pa chicaj y nuej: Ixre ri ix nutanamit chic, quixiel-pa chupan ri tanamet Babilonia,\x + \xo 18:4 \xt Is. 48:20; Jer. 50:8.\x* chi quire man xquixka ta je ixre chupan ri ru-pecados y man nika ta pan ive ixre ri castigo ri xtika pa quive ri vinak aj-chire. \v 5 Ruma ri qui-pecados ri vinak ri ico chupan ri tanamet re, can altíra quiy, rumare ca nibaka chicaj.\x + \xo 18:5 \xt Jer. 51:9.\x* Y ri Dios can xtuya ri castigo pa quive, ruma ri qui-pecados xakax ruve. \v 6 Y ri jun ri nicho-pa chicaj xuej chica ri ncayon rucaxiel cha ri Babilonia: Tiya rucaxiel cha ri Babilonia, inchel xuon jaja,\x + \xo 18:6 \xt Sal. 137:8; Jer. 50:29.\x* quire je tibana cha jaja. Can doble rucaxiel tibana cha, que choch ri xuon jaja chica ri nicaj, chi quire can tubana sufrir más. \v 7 Tiya chupan quiy sufrimiento y tibana cha chi altíra tituok. Ruma jaja can xuna chi nem, y can rujachuon-ri chupan ri itziel caslien. Ruma jaja quire nuej pa ránima: Inre ri inchel reina ri in-tzuyul vave. Man in malcan ta, y man xtinkasaj ta bis y okiej, nicha. \v 8 Y ruma quire xuej, can chupan jun kij xcapa nojiel roch sufrimiento paro.\x + \xo 18:7-8 \xt Is. 47:8-9.\x* Xtipa camic, okiej y vijal. Y xtiparox je pa kak. Y quire xtibanataj, ruma ja ri Ajaf Dios ri co nojiel poder riquin ri xtibano castigar. \p \v 9 Y ri reyes ri ico choch-ulief altíra xticokiej ri tanamet Babilonia. Ruma ijeje xquian pecado riquin jaja, inchel ri pecado quiquin ixoki, y xaka je chupan ri itziel tak caslien ri pache xquisach qui-miera. Xticokiej y xtiquibisuoj ri tanamet Babilonia antok xtiquitzat ri seb jatol chicaj ruma ja nicat. \v 10 Y ruma niquixiij-qui choch ri castigo ri kajnak paro, ca naj xcapiie-pa y xtiquiej: ¡Juye roch ri nem tanamet Babilonia; jun tanamet ri co ruchuka chi xcujie pa quive quinojiel! ¡Juye roch ruma xa chupan jun huora xquis ruma ri castigo ri xka-pa paro!\x + \xo 18:9-10 \xt Ez. 26:16-18.\x* \p \v 11 Y ri aj-cayiniel ri ico choch-ulief altíra xticokiej y xtiquibisuoj ri tanamet re, ruma man jun chic xtilako ri quicay. \v 12 Y ri quicay, ja ri oro, ri plata, ri cobre, ri chich, ri abaj ri altíra i-jaal, ri mármol, y ri perlas; ri utzulaj tak tziak, inchel ri lino fino, ri seda, y ri tziak morado y quiak; ri kax ri i-banun cha jaal tak chie y ri jubul tak chie, kax ri i-banun cha bak, \v 13 canela, kayis jubul ruxla, incienso (puon), mirra y nicaj chic jubul tak akuon; ri vino, aceite, harina, trigo, ovejas, quiej y nicaj chic chicop, carruajes, y hasta vinak. \v 14 Ri vinak ri xacujie chupan ri nem tanamet, man xcaquitej ta chic quivach-chie ri jaal i-que ri altíra xaka chiquivach. Xaquis nojiel ri jaal tak kax ri ico quiquin, y xquis je ri quibayomal. \p \v 15 Y ri aj-cayiniel ri xabaka Babilonia altíra xabayomer ruma ri kax ri xaquicayij chire. Ri aj-cayiniel re niquixiij-qui choch ri castigo ri kajnak paro, ca chi-naj ncapiie-ve. Can altíra nicokiej y niquibisuoj. \v 16 Y niquiej: ¡Juye roch ri nem tanamet Babilonia, ri xa inchel jun ixok ruvakuon-ri riquin tziak ri altíra jaal ri niex lino cha, y rucusan tziak quiak y morado, y i-rucusan je oro, perlas y nicaj abaj ri altíra i-jaal! \v 17 Y xa chupan jun huora xquis nojiel ri bayomal ri co riquin. \p Y ri achia ri i-cuayuon ri barcos, ri nicaj chic ri ncasamaj chupan, ri vinak ri i-banak chupan ri barcos, y quinojiel ri ncasamaj paro ri mar, ca chi-naj xapiie-ve-pa. \v 18 Ruma xquitzat ri seb ri jatol chicaj ruma ja nicat ri tanamet. Y cof xacho, y xquiej: ¿Co chic came jun tanamet junan riquin ri nem tanamet re? xacha. \v 19 Y ri vinak ri ncaa pa tak barcos y ri ncasamaj paro ri mar, xquiya ulief pa tak quijaluon; can altíra ncauok y ncabisuon, y ncasiquin niquiej: ¡Juye roch ri nem tanamet Babilonia! Can riquin rubayomal jaja xabayomer can quinojiel rajaf ri barcos. Y xa chi jun huora xquis nojiel,\x + \xo 18:11-19 \xt Ez. 27:25-36.\x* xacha. \p \v 20 Y jare antok co jun ri xcho y xuej: Ixre ri ixco chicaj, ixre apóstoles, ixre profetas y ixre ri iniman ri ruchabal ri Dios, quixquicuot, ruma ri Dios can xutzat ri xikasaj pan icaslien pa ruka ri Babilonia,\x + \xo 18:20 \xt Jer. 51:48.\x* rumare nuya rucaxiel cha. \p \v 21 Y jun ángel ri altíra ruchuka, xbaruma-pa jun nem abaj, ri inchel jun mama ca, y riquin nojiel ruchuka xuquiak ri abaj ca chupan ri mar, y xuej: Quire xtian cha ri nem tanamet Babilonia chi tiquis chire.\x + \xo 18:21 \xt Jer. 51:63-64.\x* Ri tanamet re man xtitzatataj ta chic.\x + \xo 18:21 \xt Ez. 26:21.\x* \v 22 Man jun bay chic xticaxax pa tak bay ri arpas, ri trompetas y ri flautas. Man jun chic xtikojoman quichin.\x + \xo 18:22 \xt Ez. 26:13.\x* Ni man jun chic xtisamaj chire. Y man jun bulla richin ri molinos xticaxax. \v 23 Man jun chic luz xtitzatataj chi nuya sakil cha ri tanamet. Man jun chic culubic xticaxax.\x + \xo 18:22-23 \xt Jer. 25:10.\x* Ruma ri xacayin chire can i-nimak xquina-qui ri choch-ulief. Y chire je xan-ve maña chica quinojiel naciones ri ico choch-ulief riquin ri hechicerías (banaquil). \p \v 24 Y chupan je ri tanamet Babilonia xin-ve quiquiquiel ri profetas, y ri quiquiquiel ri nicaj chic ri quiniman ri ruchabal ri Dios. Paro ri tanamet re xka-ve ri quicamic quinojiel ri i-quimisan-el choch-ulief.\x + \xo 18:24 \xt Jer. 51:49.\x* \c 19 \s Can niyox rukij ri Dios chicaj \p \v 1 Y chirij nojiel re xinvaxaj quikul iquiy vinak ncavajaj chicaj, y cof niquiej: ¡Tiyox rukij ri Kajaf Dios!\x + \xo 19:1 \xt Ri tzij “Tiyox rukij ri Kajaf Dios” nrajo nuej “Aleluya”.\x* Ruma jaja nkojrucol, richin jaja ri poder, y co je rukij. \v 2 Tiyox rukij ri Ka-Dios ruma nikalajin chi ketzij y choj nuon juzgar, ruma ya xuya rucaxiel cha ri nem ramera ruma ri i-rubanun; ruma ri ixok re xuon chica ri vinak ri ico choch-ulief chi xquian pecado ri inchel niquian ri achia y ri ixoki ri niquicanuj-qui chi niquian pecado. Jaja je ri xquimisan quichin ri ru-siervos ri Dios, rumare ri Ka-Dios can xuya rucaxiel cha,\x + \xo 19:2 \xt Dt. 32:43.\x* ncacha. \p \v 3 Y jun chic bay xinvaxaj ri ncavajaj chicaj, xquiej: ¡Tiyox rukij ri Dios! ruma ri Babilonia ja nicat, y ri rusibil jatol chicaj richin nojiel tiempo.\x + \xo 19:3 \xt Is. 34:10.\x* \p \v 4 Y ri veinticuatro chitak mámix ri ico chicaj y ri icaje ri co quiy quinakavach chiquij y chiquivach, ja xaxuquie-ka chi xquiya rukij ri Dios ri co pa ru-trono, y xquiej: ¡Amén y tiyox rukij ri Dios! xacha. \p \v 5 Y co jun ri xbacho-pa pache co-ve ri ru-trono ri Dios y quire ri nuej: Ixvonojiel ixre ri ru-siervos ri Dios, can tiya rukij. Ixre ri nquixniman cha ri Dios, chi chutek chi nimak, tiya rukij.\x + \xo 19:5 \xt Sal. 115:13.\x* \p \v 6 Y xinvaxaj je inchel quikul quiy vinak ncavajaj chicaj, inchel nivajaj quiy ya\x + \xo 19:6 \xt Ez. 1:24.\x* y inchel je nikajan ri ráya y niquiej: ¡Tiyox rukij ri Ajaf ri Ka-Dios, ri co nojiel poder pa ruka, ruma jaja ri nibano reinar! \v 7 Kojquicuot y kojtzen, y kaya rukij ri Dios; ruma xalka ri kij chi nibanataj ri namalaj ruculubic ri Alaj Oveja. Y ri xtan ruchojmin chic ri chi niculie. \v 8 Can xyox permiso cha ri xtan chi xuvak-ri riquin tziak ri altíra sak y nichichan, tziak ri banun cha lino fino. Y ri tziak re, xa jare ri caslien choj ri quicuan ri quiniman ri ruchabal ri Dios. \s Ri vaen ri xtian chupan ri ruculubic ri Alaj Oveja \p \v 9 Y ri ángel xuej chuva: Tatzibaj: Can jaal caquicuot ri xayox richin ri vaen ri xtian chupan ri ruculubic ri Alaj Oveja.\x + \xo 19:9 \xt Mt. 22:2-3.\x* Y ri ángel xuej je chuva: Ri tzij ri xinej chava can ketzij, ruma ja ri Dios biyuon-pa. \p \v 10 Y inre ja xixuquie-ka chukul rakan ri ángel chi niya rukij, pero jaja xuej chuva: Man taya nukij inre. Ja ri Dios taya rukij. Ruma inre xa in ru-siervo ri Dios inchel atre, y oj junan quiquin ri av-hermanos ri co ri ruchabal ri Jesús pa cánima y niquitzijuoj je. Ruma jun ri nuej ri niex cha ruma ri Dios, y jun ri nutzijuoj ri ruchabal ri Jesús, xa jun mismo Espíritu ri niyon re chica. \s Ri chacol chirij ri quiej sak rij \p \v 11 Y antok xintzat chic, xintzat chi ri chicaj jakal.\x + \xo 19:11 \xt Ez. 1:1.\x* Y xintzat jun quiej sak rij y co Jun chacol chirij ri niex Choj y Ketzij cha, y pa ruchojmil nuon juzgar y nuon guerra quiquin ri itziel ncatzato richin. \v 12 Ri nakaroch can i-inchel ruxak-kak.\x + \xo 19:12 \xt Dn. 10:6.\x* Y pa rujaluon rucusan quiy coronas, y tziban jun biaj ri man jun nibano entender, xa joc jaja. \v 13 Ri rutziak ri rucusan co quic chirij. Y ri rube jaja: \sc RI RUCHABAL RI DIOS.\sc* \v 14 Y ri ejércitos richin ri chicaj i-banak riquin, quicusan tziak ri banun cha lino fino, ri can sak y asiada. Y quinojiel i-chacol chiquij quiej ri sak quij. \v 15 Y ri pa ruchi jaja ntiel-pa jun espada ri simaj rutzan, chi ncarusoc ri vinak ri ico chupan ri naciones. Y jaja ri xtibano gobernar ri vinak riquin poder y man xtujoyovaj ta quivach.\x + \xo 19:15 \xt Sal. 2:9.\x* Y xtuon chica inchel antok nixak ri uva chi niyitz chupan ri lugar inchel pila. Quire ri rayoval ri Dios ri xtuya pa quive ri vinak, ri Dios ri co nojiel poder pa ruka.\x + \xo 19:15 \xt Is. 63:3; Jl. 3:13; Ap. 14:20.\x* \v 16 Y chirij ri rutziak tziban jun biaj, ri paro-el juba ri ruchiec. Y quire nuej: \sc REY PA QUIVE QUINOJIEL RI REYES, Y AJAF PA QUIVE QUINOJIEL RI AJAF.\sc* \p \v 17 Y xintzat jun ángel pal choch ri kij. Ri ángel re cof xuej chica ri chicop ri co quixic: Quixam-pa. Timalo-pa-ivi, ruma ri Dios nuya jun nem vaen chiva. \v 18 Ri xtuya ri Dios chiva chi ntitej, ja ri qui-cuerpo ri reyes, ri qui-cuerpo ri capitanes, y ri qui-cuerpo je ri achia ri altíra quichuka; ri qui-cuerpo ri quiej y ri i-chacol chiquij; ri qui-cuerpo quinojiel vinak, esclavos o libres, chi chutek chi nimak,\x + \xo 19:17-18 \xt Ez. 39:17-20.\x* xcha ri ángel. \p \v 19 Y xintzat chic ri bestia y xantzat ri reyes ri ico choch-ulief y ri qui-ejércitos. Y quimaluon-qui chi niquian guerra riquin ri Jun ri chacol chirij ri quiej ri sak rij y riquin ri ru-ejército. \v 20 Y ri bestia xtzam-el y quire je xan-el cha ri falso profeta. Ri jun ache tzakoy-tzij re, can xaruon milagros choch ri bestia ri man jun bay i-tzatuon. Y riquin re, xuon maña chica ri vinak chi xquiya quitzij chi xyox ri ru-marca chiquivach o chiquika. Y ri vinak re can xquiya je rukij ri ru-imagen ri bestia.\x + \xo 19:20 \xt Ap. 13:1-18.\x* Y rumare ri bestia y ri falso profeta, quire icas xacak-ka chupan ri kak ri inchel lago ri nicat riquin azufre. \v 21 Y ri nicaj chic vinak ri i-banak quiquin ri icaye re, xaquimisas quinojiel. Xaquimisas riquin ri espada ri ntiel-pa pa ruchi ri chacol chirij ri quiej sak rij. Y ri qui-cuerpo quinojiel ri xaquimisas, ja ri chicop ri co quixic ri xatijo quichin. Y xnuoj quipan riquin ri qui-cuerpo. \c 20 \s Ri mil juna \p \v 1 Y xintzat jun ángel ri nika-pa chicaj y rucamun-pa ri llave richin ri jul ri man niquis ta rakan ri can kakun rupan. Y rucamun-pa je jun nem cadena (yariena) pa ruka. \v 2 Ri ángel re xutzom ri dragón, ri niex diablo y Satanás cha, ri xuoc jun cumatz ojier can.\x + \xo 20:2 \xt Gn. 3:1.\x* Y xxim ca el ruma ri ángel mil juna. \v 3 Y xbarucaka chupan ri jul ri man niquis ta rakan ri can kakun rupan, xutzapij can y xuon can sellar richin quire man jun tijako. Quire xan can cha, chi quire man chic xtuon ta maña más chica ri vinak ri ico choch-ulief. Mil juna xtitzapie ca. Y antok xtitzakat ri mil juna, xtitzokopes, pero xa juba chic oc tiempo xtuon. \p \v 4 Y xintzat chi ico tronos, y ri i-tzuyul chire xyox autoridad pa quika chi ncaquian juzgar ri vinak;\x + \xo 20:4 \xt Dn. 7:9, 22.\x* xantzat je qui-espíritu ri i-quiminak-el ruma xkupex quikul. Ijeje xaquimisas-el ruma xquitzijuoj ri xuon ri Jesús y xquitzijuoj ri ruchabal ri Dios. Quinojiel re, ja ri man xayon ta rukij ri bestia y ri ru-imagen. Ni man xquiya ta quitzij chi xyox ri ru-marca ri bestia chiquivach ni chiquika. Y ijeje xacastaj chic pa y junan xquian reinar riquin ri Cristo chupan ri mil juna. \v 5 Y jare ri quiminaki ri xacastaj-pa naay. Pero ri nicaj chic quiminaki man xacastaj ta yan. Xa ca xtzakat-na ri mil juna, cajare xcacastaj-pa. \v 6 Can santo ca ri quicaslien y can jaal caquicuot ri xcacastaj-pa naay antok ri Dios xcarucasuoj ri quiminaki, ruma ri rucan camic man xtitiquir ta chiquij. Ijeje can xcauoc sacerdotes richin ri Dios y ri Cristo. Y junan xtiquian reinar riquin ri Cristo chupan ri mil juna. \p \v 7 Y antok xtitzakat ri mil juna, ri Satanás xtalasas-pa chupan ri lugar ri pache tzapal-ve. \v 8 Y xtipa chic jun bay chi xtuon maña chica ri vinak ri ico choch-ulief. Y xtuon maña chica ri vinak aj-Gog y aj-Magog; can ncarumol-el richin ri guerra.\x + \xo 20:8 \xt Ez. 38:1-16.\x* Y iquiy ri soldados ri xcarumol chi xtiquian ri guerra, xa can i-inchel ri sanaye ri co chuchi ri mar. \v 9 Ri vinak ri quimaluon-el-qui, quinojsan-el ri roch-ulief, y xajotie-el y xbaquisururiej rij ri tanamet ri altíra nrajo ri Dios ri pache ico-ve ri quiniman ri ruchabal ri Dios. Pero ri Dios xuon chi xka-pa kak pa quive y xaruquis. \v 10 Y ri diablo ri xuon maña chica quinojiel ri vinak re, xcak chupan ri kak ri inchel lago ri nicat riquin azufre, ri pache xacak-ve ri bestia, junan riquin ri falso profeta. Y chire chupan ri kak xtiquian sufrir chi pakij chi chaka richin nojiel tiempo. \s Antok xcaan juzgar choch ri namalaj trono sak \p \v 11 Y xintzat jun namalaj trono sak, y xintzat je ri tzuyul chire. Y ri rocaj y ri roch-ulief xanumaj choch. Y man chic xalitaj ta. Man xatzatataj ta chic. \v 12 Y xantzat ri vinak ri i-quiminak-el, chi chutek chi nimak i-pal-apa choch ri Dios. Y xajak ri libros, y xjak je jun chic libro ri richin ri caslien. Quinojiel ri vinak re xaan juzgar riquin ri xaquian ri choch-ulief, y can inchel ri xaquian, can quire i-tziban chupan ri libros re.\x + \xo 20:11-12 \xt Dn. 7:9-10.\x* \v 13 Ri mar xarujach quinojiel ri i-quiminak chupan, y ri camic y ri lugar quichin ri quiminaki xaquijach je; y quinojiel xacastaj-pa y xaan juzgar. Y can inchel xaquian ri choch-ulief chiquijunal, can quire xaan juzgar. \v 14 Y ri camic y ri lugar quichin ri quiminaki, can junan ca xacak chupan ri kak ri inchel lago. Y jare ri castigo ri niex rucan camic cha. \v 15 Y can chupan je ri kak ri inchel lago xacak quinojiel ri vinak ri man tziban ta quibe chupan ri libro richin ri caslien. \c 21 \s Ri cacac rocaj y ri cacac roch-ulief \p \v 1 Y xintzat jun cacac rocaj y jun cacac roch-ulief,\x + \xo 21:1 \xt Is. 65:17; 66:22; 2P. 3:13.\x* ruma ri naay rocaj y ri naay roch-ulief xaquis. Y ri mar manak chic je. \v 2 Y inre Juan xintzat ri tanamet santa,\x + \xo 21:2 \xt Is. 52:1.\x* ri cacac Jerusalén. Xintzat chi nika-pa chicaj; riquin ri Dios alanak-pa.\x + \xo 21:2 \xt Ap. 3:12.\x* Y can jaal vakuon, can inchel nuon jun xtan antok niculie.\x + \xo 21:2 \xt Is. 61:10.\x* \v 3 Y xinvaxaj jun ri nicho-pa cof chicaj y nuej: Tatzata, vacame ri Dios chiquicajol ri vinak co-ve. Y ri vinak re xcauoc rutanamit,\x + \xo 21:3 \xt Ez. 37:27.\x* y jaja ri Qui-Dios. Can junan xcacujie. \v 4 Y ri Dios xtisun ri ruyal quinakavach, ruma manak chic camic,\x + \xo 21:4 \xt Is. 25:8.\x* ni okiej, ni jiluoj, ni kaxomal.\x + \xo 21:4 \xt Is. 65:19.\x* Ruma nojiel ri xacujie naay ya xakax. \p \v 5 Y ri Jun ri tzuyul pa trono xuej: Inre cacac ri ncanan cha nojiel, xcha. Y xuej je chuva: Catzibaj ri tzij ri xcanej chava, ruma can ketzij y otz chi ncanimax. \p \v 6 Y xuej je chuva: Nojiel ya xcachoj. Y inre ri Alfa y ri Omega,\x + \xo 21:6 \xt Ap. 1:8.\x* inre ri naay y ri ruquisbal. Y xa co ri nichakej ruchi, inre xtinya ruya ri ntiel-pa chupan ri nacimiento ri niyon caslien, y ri ya re xa choj nisipaj.\x + \xo 21:6 \xt Is. 55:1.\x* \v 7 Ri xcachacuon, jare ri xtiyox qui-herencia. Y inre xquinuoc Qui-Dios, y ijeje xcauoc valcual.\x + \xo 21:7 \xt 2S. 7:14; 1Cr. 17:13.\x* \v 8 Pero ri man nquinquinimaj ta, ri niquixiij-qui niquikasaj sufrimientos vuma inre, ri itziel ncantzat ruma ri qui-pecados, ri ncabano camic, ri man i-culan ta ri niquicanuj-qui chi niquian pecado, ri aj-itz, ri ncayon quikij ri ídolos, y ri niquitzak tzij; can xcancak chupan ri kak ri inchel lago ri nicat riquin azufre. Y jare ri rucan camic. \s Ri cacac tanamet Jerusalén \p \v 9 Y jun chiquivach ri siete (vuku) ángeles ri quicuan ri siete (vuku) copas ri nojnak riquin ri siete (vuku) ruquisbal tak sufrimientos ri xka paro ri roch-ulief, xpa viquin y xalcho chuva y xuej: Catam-pa, y xtincut chavach ri xtan ri niculie riquin ri Alaj Oveja. \p \v 10 Y chupan ri jun inchel achic ri xinan ruma ri ru-poder ri Espíritu Santo, ri ángel xirucuaj paro jun nem juyu, y chire xucut chinoch ri santa tanamet Jerusalén\x + \xo 21:10 \xt Ez. 40:2.\x* ri richin ri Dios, ri nika-pa chicaj. \v 11 Y ri tanamet re can nichichan ruma rusakil ri Dios; can inchel nichichan ri jaspe, ri jun abaj altíra jaal. Ri tanamet can inchel vidrio nitziet. \v 12 Y chirij co jun muro nem y naj jatol chicaj y rucuan doce (cabalajuj) puertas. Y nojiel ri puertas, ico jujun ángel. Y choch ri puertas re, i-tziban quibe ri doce (cabalajuj) tanamet ri quichin ri doce (cabalajuj) rucajola ri jun ache xubinaj Israel. \v 13 Y ri puertas re; oxe co pache ntiel-pa ri kij, oxe co pache nika-ka ri kij, oxe co norte, y oxe co sur.\x + \xo 21:13 \xt Ez. 48:30-34.\x* \v 14 Y ri acunak ri ru-cimiento ri muro re, doce (cabalajuj) abaj y chiquij co quibe ri i-doce (cabalajuj) ru-apóstoles ri Alaj Oveja. \p \v 15 Y ri ángel ri nicho chuva, rucuan jun inchel aj ri banun cha oro chi nrataj ri tanamet Jerusalén, chi ncarataj ri puertas y chi nrataj ri muro ri co chirij ri tanamet.\x + \xo 21:15 \xt Ez. 40:3.\x* \v 16 Ri tanamet Jerusalén cuadrado banun cha. Can junan ri caje lados. Y xpa ri ángel xrataj ri tanamet cha ri inchel aj, dos mil doscientos veinte kilómetros. Can quire roch, can quire je ri rakan y can quire je jatol chicaj ri tanamet. \v 17 Y ri ángel xrataj ri jane (jaro) jatol ri muro ri co chirij ri tanamet. Y ri muro jatol setenta y cinco metros chicaj. Ri ángel xucusaj ri medida ri inchel niquicusaj ri vinak. \p \v 18 Y ri muro ri co chirij ri tanamet, can banun cha jun abaj ri altíra jaal ri niex jaspe cha. Y ri tanamet re, cha oro puro banun-ve, y can inchel vidrio jaal chajuon. \v 19 Y ri ru-cimiento ri muro can jaal vakuon cha nojiel roch abaj ri can i-jaal. Ri naay abaj, ja ri jaspe; ri rucan, zafiro; ri ruox, ágata; ri chi caje, esmeralda; \v 20 ri chi vuuo, ónice; ri chi vaki, cornalina; ri siete (vuku), crisólito; ri ocho (vakxaki), berilo; ri nueve (bilijie), topacio; ri diez (lajuj), crisopraso; ri once (julajuj), jacinto; y ri doce (cabalajuj), ja ri amatista. \v 21 Y ri doce (cabalajuj) puertas banun cha doce (cabalajuj) perlas. Cada puerta xa banun cha jun perla. Ri nem bay richin ri tanamet, can cha oro puro banun-ve, y can inchel vidrio nitziet. \p \v 22 Y inre man jun templo xintzat chupan, ruma ri Ajaf Dios ri co nojiel poder pa ruka acunak ru-templo ri tanamet re, y quire je ri Alaj Oveja. \v 23 Ri tanamet re man nicatzin ta rusakil ri kij ni ri ic cha, ruma ri nibano ri sakil cha, ja rusakil ri Dios\x + \xo 21:23 \xt Is. 60:19.\x* y ri Alaj Oveja. \v 24 Y ri naciones ri i-colotajnak chic, can riquin ri rusakil ri tanamet xtiquitzat quibiey chi ncain. Y ri reyes ri ico choch-ulief xtiquicam-pa chupan ri tanamet, ri quibayomal ri banayuon chica chi co quikij. \v 25 Chire, man jun bay xcatzapes ri puertas pakij, ruma chire manak chaka. \v 26 Ri quibayomal ri naciones ri banayuon chica chi co quikij, xcacuax-apa chupan ri tanamet.\x + \xo 21:25-26 \xt Is. 60:11.\x* \v 27 Pero man jun kax tzil xtuoc-oc chupan ri tanamet re,\x + \xo 21:27 \xt Is. 52:1.\x* ni man jun je vinak ri itziel rucaslien choch ri Dios, ni man jun ri nutzak tzij xtuoc. Joc ri co quibe tziban chupan ri libro richin ri caslien, ri ru-libro ri Alaj Oveja. \c 22 \p \v 1 Y ri ángel ri cuayuon vichin, xucut jun río sak chinoch; ri ya nuya caslien.\x + \xo 22:1 \xt Ez. 47:1; Zac. 14:8.\x* Ri río re inchel vidrio nitziet y nalax-pa ri pache co-ve ri ru-trono ri Dios y ri Alaj Oveja. \v 2 Pa nicaj ri nem bay richin ri tanamet, chire nakax-ve ri río ri nuya caslien. Y cala caye ruchi ri río re niquiy ri chie ri niyon je caslien,\x + \xo 22:2 \xt Gn. 2:9.\x* y doce (cabalajuj) mul nuya roch chupan jun juna. Can ic-ic nuya roch. Y ri ruxak ri chie re jare ri cakuon quinojiel naciones. \v 3 Y chire man jun chic ri nika castigo paro.\x + \xo 22:3 \xt Zac. 14:11.\x* Y chire co-ve ri trono richin ri Dios y richin ri Alaj Oveja. Y quinojiel ri ru-siervos, xtiquiya rukij. \v 4 Y ijeje xtiquitzat roch jaja chire. Y xtiquicuaj je ri rube chiquivach. \v 5 Chire chupan ri tanamet, manak xticoka-ka. Y quinojiel ri ico chupan ri tanamet re, man jun xticatzin-ve rusakil jun lámpara chica, ni xticatzin ri kij. Ruma ja ri Dios ri Ajaf ri xtibano sakil quiquin.\x + \xo 22:5 \xt Is. 60:19.\x* Y quinojiel xtiquian reinar richin nojiel tiempo.\x + \xo 22:5 \xt Dn. 7:18.\x* \s Ri Jesucristo ya nipa chic \p \v 6 Y ri ángel ri cuayuon vichin xuej chuva: Ri tzij re can i-ketzij y can otz chi ncanimax. Ruma ja ri Ajaf Dios ri xyon ri tzij pa cánima ri profetas, y jaja je ri takayuon richin ri ru-ángel chi nuej chica ri ru-siervos, chirij ri kax ri ya xcabanataj. \p \v 7 Ri Jesucristo nuej: ¡Inre ya nquipa chic! Quinojiel ri vinak ri ncaniman ri nuej ri Dios chupan va libro va, can jaal caquicuot. \p \v 8 Y inre Juan, can xinvaxaj y xintzat nojiel re. Y antok ya vaxan chic y nutzatuon chic, ja xixuquie-ka chukul rakan ri ángel ri xucut nojiel chinoch, chi niya rukij. \v 9 Pero ri ángel re xuej chuva: Man taya nukij inre. Inre xa in jun ru-siervo ri Dios, junan aviquin atre y quiquin ri nicaj chic av-hermanos ri profetas, y quiquin je ri ncaniman ri tzij ri i-tziban chupan va libro va. Can ja ri Dios taya rukij, xcha chuva. \p \v 10 Y xuej je chuva: Ri ruchabal ri Dios ri tziban chupan ri jun libro va, man tavavaj. Can tatzijuoj. Ruma xa cierca chic co-ve ri kij antok xcabanataj nojiel re. \v 11 Rumare ri man choj ta rucaslien, tubana ri nrajo nuon. Y ri tzil rucaslien, can tubana ri itziel nurayij. Y ri choj rucaslien, man tumalij nuon ri otz. Y ri sak rucaslien, can quire tubana-apa.\x + \xo 22:11 \xt Dn. 12:10.\x* \p \v 12 Ri Jesucristo nuej: Inre chanin xquipa chic jun bay. Y co rucaxiel nicam-pa chica chiquijunal;\x + \xo 22:12 \xt Is. 40:10; 62:11.\x* y can inchel ri xaquian, can quire je ri rucaxiel xtinya chica.\x + \xo 22:12 \xt Sal. 28:4.\x* \v 13 Inre ri Alfa y ri Omega,\x + \xo 22:13 \xt Ap. 1:8.\x* inre ri nabayal y ri ruquisbal.\x + \xo 22:13 \xt Is. 44:6; 48:12; Ap. 1:17; 2:8.\x* Y inre inco antok maja co ri roch-ulief, y xquicujie más chakavach-apa. \p \v 14 Can jaal caquicuot ri niquichaj ri quitziak,\x + \xo 22:14 \xt Ap. 7:14.\x* ruma quire rubanun ri quicaslien; ijeje co quika cha ri roch ri chie ri niyon caslien,\x + \xo 22:14 \xt Gn. 2:9; 3:22.\x* y chi ncakax chupan ri puertas chi ncauoc chupan ri cacac tanamet. \v 15 Pero ri tze\x + \xo 22:15 \xt Ri tzij “tze” nrajo nuej: Tzil.\x* man xcauoc ta chupan ri tanamet. Y quire je ri aj-itz, ri man i-culan ta ri niquicanuj-qui chi niquian pecado, ri ncabano camic, ri ncayon quikij ri ídolos, y ri nika chiquivach niquitzak tzij. \p \v 16 Y inre Jesús, nutakuon-el ri nu-ángel chi nuej nojiel re chiquivach ri iglesias. Y inre ri in rumáma can ri rey David.\x + \xo 22:16 \xt Is. 11:1.\x* Y inre can inchel ri nem estrella (chumil) ri jaal nichichan macajan yan. \p \v 17 Y ri Espíritu Santo y ri xtan ri niculie riquin ri Jesucristo, niquiej: Quixam-pa. Y ri ncacaxan, can tiquiej je: Quixam-pa. Y ri chakej ruchi y nrajo nipa, can tipa y tukumu ri Ya ri niyon caslien. Y ri Ya re xa nisipas.\x + \xo 22:17 \xt Is. 55:1.\x* \p \v 18 Y niej chica quinojiel ri ncacaxan ri nuej ri Dios chupan va libro va: Xa co jun ri nuya ruve ri tzij ri co chupan, can quire je xtian cha ri castigo ri xtuya ri Dios paro ri nibano quire; can ja ri sufrimiento ri i-tziban chupan va libro va. \v 19 Y xa co jun ri nralasaj-el ba ri tzij va y nucax rubixic ri nuej ri Dios chupan va libro va,\x + \xo 22:18-19 \xt Dt. 4:2; 12:32.\x* ri Dios man xtuya ta cha ri xtiyox chica ri tziban quibe chupan ri libro richin ri caslien, y man xtuya ta je lugar cha chi ntuoc chupan ri tanamet santa, ni man xtiyox ta cha ri utzulaj tak kax ri tziban chupan va libro va. \p \v 20 Y ri nien nojiel re, can nuej je: Can ketzij chi ya nquipa, nicha. Y inre Juan niej: Amén. Catam-pa, Ajaf Jesús. \p \v 21 Ja ta ri ru-favor ri Kajaf Jesucristo ticujie iviquin chiixvonojiel ri iniman ri ruchabal. Amén.