\id MAT 41MATcoeNTu.SFM Matthew Koreguaje-Colombia-SA
\rem book_title DIOS CHɄO KɄAPHɄRO
\rem book_title2 Nuevo Testamento en koreguaje
\rem spine DIOS CHɄO KɄAPHɄRO
\rem spine2 Nuevo Testamento en koreguaje
\rem half_title DIOS CHɄO KɄAPHɄRO
\rem half_title2 Nuevo Testamento en koreguaje
\rem edition Primera Edición
\rem publisher ©Sociedad Bíblica Internacional, 1991
\h SAN MATEO
\toc1 San Mateo Jesús cheja paiʉ choosiere kʉamʉ
\toc3 (Mt)
\mt San Mateo Jesús cheja paiʉ choosiere kʉamʉ
\c 1
\s Jesús aipãi paisina mamiame
\r (Lc 3.23-38)
\p
\v 1 Aperʉmʉ paisina Jesucristo aipãi paasina mamire kʉajʉ tochasieame ie. Daviname Abraham repaʉ aipãi paniasome.
\qm
\v 2 Abraham mamakʉ Isaac paniasomʉ.
\qm Isaac mamakʉ Jacob paniasomʉ.
\qm Jacob mamachĩi Judaname repaʉ chojechĩi paniasome.
\qm
\v 3 Judá mamachĩi Farename Zara paniasome. Repana pʉkako Tamar paniasomo.
\qm Fares mamakʉ Esrom paniasomʉ.
\qm Esrom mamakʉ Aram paniasomʉ.
\qm
\v 4 Aram mamakʉ Aminadab paniasomʉ.
\qm Aminadab mamakʉ Naasón paniasomʉ.
\qm Naasón mamakʉ Salmón paniasomʉ.
\qm
\v 5 Salmón mamakʉ Booz paniasomʉ. Pʉkako Rahab paniasomo.
\qm Booz mamakʉ Obed paniasomʉ. Pʉkako Rut paniasomo.
\qm Obed mamakʉ Isaí paniasomʉ.
\qm
\v 6 Isaí mamakʉ David paniasomʉ, pãi jainʉkore chʉ̃ʉsikʉ.
\qm David mamakʉ Salomón paniasomʉ. Repaʉ pʉkako chuenisõsikʉ Urías rʉ̃jo paniasomo.
\qm
\v 7 Salomón mamakʉ Roboam paniasomʉ.
\qm Roboam mamakʉ Abías paniasomʉ.
\qm Abías mamakʉ Asa paniasomʉ.
\qm
\v 8 Asa mamakʉ Josafat paniasomʉ.
\qm Josafat mamakʉ Joram paniasomʉ.
\qm Joram mamakʉ Uzías paniasomʉ.
\qm
\v 9 Uzías mamakʉ Jotam paniasomʉ.
\qm Jotam mamakʉ Acaz paniasomʉ.
\qm Acaz mamakʉ Ezequías paniasomʉ.
\qm
\v 10 Ezequías mamakʉ Manasés paniasomʉ.
\qm Manasés mamakʉ Amón paniasomʉ.
\qm Amón mamakʉ Josías paniasomʉ.
\p
\v 11 Josías mamachĩi Jeconíaname repaʉ chojechĩi pairʉmʉna Babilonia cheja cana sani Israelpãi chẽa repana paichejana sasõasome.
\p
\v 12 Repanare sasõsirʉmʉ paisina Jesús aipãi mamiame ie:
\qm Jeconías mamakʉ Salatiel paniasomʉ.
\qm Salatiel mamakʉ Zorobabel paniasomʉ.
\qm
\v 13 Zorobabel mamakʉ Abiud paniasomʉ.
\qm Abiud mamakʉ Eliaquim paniasomʉ.
\qm Eliaquim mamakʉ Azor paniasomʉ.
\qm
\v 14 Azor mamakʉ Sadoc paniasomʉ.
\qm Sadoc mamakʉ Aquim paniasomʉ.
\qm Aquim mamakʉ Eliud paniasomʉ.
\qm
\v 15 Eliud mamakʉ Eleazar paniasomʉ.
\qm Eleazar mamakʉ Matán paniasomʉ.
\qm Matán mamakʉ Jacob paniasomʉ.
\qm
\v 16 Jacob mamakʉ José paniasomʉ, María ʉ̃jʉ paisikʉ. Repao María, Jesús, pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉ chiicojñokʉ pʉkako paniasomo.
\p
\v 17 Abraham pairʉmʉpi David pairʉmʉjatʉka repaʉ Abraham jojosina catorcerepana paajʉ saniasome. Ũcuachia David pairʉmʉpi Israelpãi Babilonia cheja chẽa sacojñorʉmʉjatʉka David jojosina catorcerepana paajʉ saniasome. Ũcuachia Israelpãi repana Babilonia cheja chẽa sacojñorʉmʉpi Dios Raosikʉ Cristote jñaarʉmʉjatʉka repana paasina catorcerepana paajʉ saniasome.
\s Jesucristote jñaasiere kʉamʉ
\r (Lc 2.1-7)
\p
\v 18 Jesucristote jñaasie ijacheasomʉ: María repaʉ pʉkako Josere pasa chiikojeko soopi paniasomo. Jãatani repana chutaa veja kueñe paimarʉmʉna María teeo paikoji Dios Rekochoji jokaʉna chĩi sʉniasomo.
\v 19 Repaoji chĩi sʉnisõona José repaote paara chiikʉ reokʉjekʉ, “Pãipi repao chĩi sʉisie asa cuache ikajanaame repaote”, chini cuasa chekʉnare pãi kʉa jñaumañe repaote ropee jokasõʉache cuasaasomʉ.
\v 20 Jãajañe choora chini cuasakʉtani repaʉ ʉokãisirʉmʉna ángel, Dios raosikʉ rani ijache ikaasomʉ repaʉte:
\p —‍José, David jojosikʉ, Maríate paavajʉchʉmañe veja paajʉ̃ʉ. Repao sʉipʉ chĩipʉ Dios Rekochoji jokaʉna sʉimo repao.
\v 21 Chĩivaʉre ʉmʉvaʉni paajamo repao. Repao María chĩivaʉre jñaasirʉmʉ Jesure veojʉ̃ʉ repavaʉre. Pãi cuache choosie jũni roikaijaʉjekʉ jãajañe veejamʉ repaʉ —‍chiniasomʉ ángel repaʉte.
\p
\v 22 Peore jãa Diopi ikaʉna aperʉmʉ Repaʉ chʉo kʉasikʉ kʉakʉ tocha jokasiepi ũcuarepa tijñesikʉamʉ.
\p
\v 23 Ijache chiimʉ repaʉ kʉakʉ tocha jokasie:
\q Romichĩio ʉmʉʉterejẽe jame kãimakopi chĩi sʉni, chĩivaʉre ʉmʉvaʉni paajamo.
\q Repavaʉre pãi, Emanuelre veojanaame,
\m chiimʉ. (“Emanuel” chiiche “Dios mainame paimʉ” chiimʉ.)
\p
\v 24 Ũcuarʉmʉ José repaʉ kãni vʉisirʉmʉ ángel Dios raocojñosikʉ chʉ̃ʉ jokasie chookʉ, Maríate paara chini vejaasomʉ.
\v 25 Jãatani repana vejasirʉmʉ, chĩivaʉre jñaañejatʉka jame kãimañe paniasome. Repaʉ rʉ̃jo chĩivaʉre jñaasirʉmʉ José ángel repaʉte ra kʉasiere mami, Jesure veoasomʉ repavaʉre.
\c 2
\s Ʉ̃sʉʉ mʉikãko cana majñoko paiche chechena Jesure ñañu chini saisiere kʉamʉ
\p
\v 1 Herodes chʉ̃ʉrʉmʉna Judea cheja cajoopona Belén vʉejoopona jñaasivaʉasomʉ Jesús. Reparʉmʉ vañʉʉji ʉ̃sʉʉ mʉikãkore paiʉna ʉmʉpãi repakãko paina majñoko paiche chechenajejʉ ña masi, Jerusalén vʉejoopona soopi raniasome.
\v 2 Rani tĩa repacheja painare ijache sẽniasaasome repana:
\p —‍Chĩivaʉ, chura jñaasivaʉ judíopãi chʉ̃ʉjavaʉ, ¿jeechejare paikʉ? Repaʉte jñaasiere kʉakʉ ʉ̃sʉʉ mʉikãkore paiʉna vañʉʉte ñasinajejʉ repavaʉni rore pʉʉ ñuijʉ pojoñu chini kueme chʉkʉna —‍‍chiniasome repana.
\p
\v 3 Herodes repacheja chʉ̃ʉkʉ repana ikasiere chekʉnapi kʉarena asa, rʉa cuasaasomʉ. Jerusalén vʉejoopo cana ũcuajache ũcuanʉko asa, rʉa cuasaasome.
\v 4 Ũcuarʉmʉ Herodes jãajañe asa, cuasakʉ judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechonare repaʉ paivʉena rani chiiajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ. Rani chiirena repanare,
\p —‍Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raojaʉ, ¿jeechejana repaʉte chĩire jñaajanaañe? —‍chiiʉ sẽniasaasomʉ repaʉ.
\v 5 Chikʉna ikaasome repana repaʉte.
\p —‍Judea cheja cajoopona Belén vʉejoopona jñaajaʉasomʉ repaʉ. Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉ repaʉte jñaajachejare kʉakʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ:
\q
\v 6 Mʉsanʉkona Judea cheja cajoopo Belén vʉejoopo cana,
\q “Ʉjajoopo, paipãi paijoopo paimanaame mai”, chiimanejʉ̃ʉ.
\q Mʉsanʉkona paijoopo cajacojñojaʉ Israelpãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉjamʉ.
\q Ũcuaʉji chʉʉ neenare Israelpãi mʉsanʉkonare kuirakʉ reojache chʉ̃ʉkʉ paijamʉ,
\m chiimʉ —‍chiniasome repana.
\p
\v 7 Chitena asa Herodes, vañʉʉ paisirʉmʉre masira chini majñoko paiche chechenare ropee soni rao,
\p —‍Repaʉ vañʉʉ, ¿jeejarʉmʉna pakʉ? —‍chikʉna repaʉte kʉaasome repana.
\v 8 Kʉarena asa repanare ijache ikakʉ Belén vʉejoopona saoasomʉ repaʉ:—‍ Belén vʉejoopona sani repaʉ chĩivaʉ paiche peore sẽniasajaijʉ̃ʉ. Repavaʉre kue jñaani ra kʉajʉ̃ʉ chʉʉre. Chʉʉ ũcuajache repavaʉre sani rore ñuiʉ pojora chiimʉ —‍chiiʉ joreasomʉ repaʉ.
\p
\v 9 Pãi chʉ̃ʉkʉji jãajañe ikakʉ chʉ̃ʉʉna asa saniasome repana. Saijʉna repana ʉ̃sʉʉ mʉikãko ñasikʉ vañʉʉ joe paiʉ repana saimaa sẽsevʉji charo saniasomʉ. Saiʉ chĩivaʉ ũhivʉe sẽsevʉna canʉkaasomʉ repaʉ.
\v 10 Vañʉʉ canʉkache ña rʉa pojoasome repana.
\v 11 Jãajañe canʉkaʉna ña ũcuavʉena kaka chĩivaʉname pʉkako Maríate ñaasome repana. Repavaʉre ña rore ñuijʉ pojoasome repana repaʉte. Pojocuha repana rasie cãjovʉã vata pachokuriname sũkimañaname chekʉñʉãquee maña ĩsiasome repana repavaʉre chĩivaʉre.
\v 12 Repavaʉre ñacuha paijʉ repana ʉokãitona Dios ikasie ijache chiichete asaasome repana, “Herodes paicheja saimañe tĩimaapi coijʉ̃ʉ mʉsanʉkona”, chiichete. Asa repacheja saimañe tĩimaapi repana paichejana coisõasome repana.
\s Egipto chejana kati saisiere kʉamʉ
\p
\v 13 Majñoko paiche chechena sanisõsirʉmʉna Dios neekʉ ángel Josere repaʉ ʉokãisirʉmʉna rani ijache ikaasomʉ:
\p —‍Vʉni mʉʉ jojavaʉname pʉkakore Egipto chejana pesa sajʉ̃ʉ. Herodes mʉʉ jojavaʉre vanisõñete chʉ̃ʉra chini kuejamʉ. Jãajekʉna sani chʉʉ mʉʉre, “Coijʉ̃ʉ”, chiirʉmʉjatʉka paijʉ̃ʉ repacheja —‍chiniasomʉ ángel repaʉte.
\p
\v 14 Jãajañe ikaʉna asa José vʉni ũcuañamipi repaʉ jojavaʉname pʉkakore sakʉ Egipto chejana sanisõasomʉ.
\v 15 Sani Herodes jũnisõsirʉmʉjatʉka repacheja paniasome repana. Jãajañe choorena Dios chʉo aperʉmʉ kʉasikʉ tocha jokasiepi ijache kʉacheji ũcuarepa tijñecuhasikʉamʉ, “Chʉʉ chĩire Egipto cheja paikʉni raaʉ chini soimʉ chʉʉ”, chiicheji.
\s Chĩivanani vanisõajʉ chini Herodes chʉ̃ʉsiere kʉamʉ
\p
\v 16 Ũcuarʉmʉ Herodes majñoko paiche chechena repaʉte jorejʉ tĩimaapi coisõsiere asa rʉa perukʉ, repana ñasie kʉasiere joe cuasa, “Chura repaʉ chĩi kachaʉ̃sʉrʉmʉ panicuhamʉ ie”, chini cuasa Belén vʉejooponame ũcuajoopo kueñe paichejña cavanare chĩivanare ʉmʉchĩivanarechia teekachapaʉ̃sʉrʉmʉ paivananame naa choje paivanare ũcuanʉkore vanisõñe chʉ̃ʉasomʉ.
\v 17 Repaʉji jãajañe chooʉna aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉ Jeremías ijache chiiche tocha jokasiepi ũcuarepa tijñecuhaasomʉ:
\q
\v 18 Ramá cheja paina ota oiche rʉa asoasomʉ.
\q Raquelpi, repao mamachĩipi chuenisõrena oio paniasomo repa.
\q Repaoji cuhaako chini pãi, “Oimanejʉ̃ʉ”, chiniteeasome repaote.
\q Jãatani ũcua cuhamañe oniasomo repao mamachĩipi chuenisõrena,
\m chiicheji.
\p
\v 19 Naa paisirʉmʉ Herodes jũnisõsirʉmʉna Josere Egipto cheja paikʉni repaʉ ʉokãisirʉmʉna Dios neekʉ ángel rani ijache ikaasomʉ repaʉte:
\p
\v 20 —‍Vʉni mʉʉ jojavaʉname pʉkakore sakʉ Israel chejana joe coijʉ̃ʉ. Mʉʉ jojavaʉre vanisõñu chiisina jũnisõcuhasinaame —‍chiniasomʉ ángel repaʉte.
\p
\v 21 Ũcuarʉmʉ José jãajañe ikaʉna asa vʉni chĩivaʉname pʉkakore Israel chejana saasomʉ.
\v 22 Jãatani José Herodes mamakʉji Arquelaopi Judea cheja canani chʉ̃ʉakʉ chini jokacojñosiere asa Judea cheja saivajʉchʉasomʉ. Ũcuajache repaʉ ʉokãisirʉmʉ asa masisie Diopi, “Judea cheja saimanejʉ̃ʉ”, chiisiejekʉna Galilea chejana saniasomʉ repaʉ.
\v 23 Repacheja sani tĩa Nazaret vʉejoopote paniasomʉ repaʉ. Jãajañe choorena aperʉmʉ Dios chʉo kʉasina kʉajʉ tocha jokasiepi ijache chiicheji ũcuarepa tijñecuhaasomʉ, “Dios Raosikʉre, ‘Nazaret vʉejoopo cakʉamʉ ikʉ’, chiijanaame pãi”, chiicheji.
\c 3
\s Juan Pãi Okorovesikʉ pãi peochejare paiʉ pãipi saijʉna Dios chʉo chʉvasiere kʉamʉ
\r (Mr 1.1-8; Lc 3.1-9, 15-18; Jn 1.19-28)
\p
\v 1-2 Reparʉmʉ Juan Pãi Okorovekʉ Judea cheja cachejare pãi peochejare sani paiʉ pãipi repaʉni sani chiirena Dios chʉore ijache chiiʉ chʉvaasomʉ:
\p —‍Mʉsanʉkona cuache chooche ũhasõ mama cuasajʉ̃ʉ. Dios Raosikʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉpiramʉ —‍chiniasomʉ repaʉ.
\v 3 Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉ Isaías repaʉ Juan choojachere kʉakʉ ijache ikakʉ tocha jokaasomʉ:
\q Pãiʉ pãi peochejare sani paiʉ pãipi repaʉni saito ʉjachʉopi ijache ikakʉ chʉvajamʉ:
\q “Maire Paakʉ tĩapiramʉ.
\q Repaʉni chaajʉ mʉsanʉkona rekoñoã maa rũhiñe paimaa carevachejache
\q reojarekoñoã carevajʉ paijʉ̃ʉ”, chiijamʉ,
\m chiiche tocha jokaasomʉ repaʉ.
\p
\v 4 Repaʉ Juan juikãa camello rañapi choosikãa paniasomʉ. Corejakãa vai cani kãare tʉ̃niasomʉ repaʉ. Ãu, pũsuvananame airo pũji ãiʉ paniasomʉ repaʉ.
\v 5 Ũcuarʉmʉ Jerusalén vʉejoopo paina repacheja Judea cheja cananame Jordán chiacha kueñe cachejña cana jainʉko repaʉ chʉvachʉore asañu chini saniasome.
\v 6 Sani repaʉ chʉvachete asa repana cuache choosiere Dioni kʉarena Juan, Jordán chiachana okoroveasomʉ repanare.
\p
\v 7 Reparʉmʉ Juan fariseopãiname saduceopãi repaʉni okorovecojñoñu chini jainʉko satena ña ijache ikaasomʉ repanare:
\p —‍Mʉsanʉkona teena chutaa cuache chooche ũhamanajejʉ aña paichejache cuache paime. “Maipi okorovecojñoru Dios maire cuache choomanejamʉ”, chini cuasajʉ raime mʉsanʉkona. ¿Neepi chechorena jãajañe cuasache mʉsanʉkona?
\v 8 Mʉsanʉkona cuache choochete ũhasõ reojache paijʉ Dios chʉ̃ʉñete choojʉ paijʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonapi reojache paito chekʉnapi ñani, “Ina cuache chooche ũhasõsinajejʉ reojache paime”, chiijanaame mʉsanʉkonare.
\v 9 Ijache cuasacosome mʉsanʉkona: “Abraham jojosinaame mai. Jãajekʉna Dios maire cuache choomanejamʉ”, chiijʉ cuasacosome mʉsanʉkona. Jãajañe cuasamanejʉ̃ʉ. Dios chʉ̃ʉñe choomame mʉsanʉkona. Diore Repaʉni chooʉato irakarʉã catarakarʉãpi Abraham jojosinare chekʉnare chooreomʉ, Repaʉ chʉ̃ʉñe choojanare.
\v 10 Sũkiñʉã ãiñe kʉ̃iñʉãpi sãijapʉã kʉ̃imato, “Cuamʉ iñʉã”, chini kueni ʉosõme pãi. Dios ũcuajache pãi cuache painare cuanajejʉna vati toana saomʉ.
\v 11 Chʉʉ mʉsanʉkonare cuache chooche ũhasõsinare reojache chookaiʉ okopi okorovemʉ. Naa paisirʉmʉ chekʉ naa rʉa masikʉji rani paiʉ naa rʉa reojache chookaijamʉ mʉsanʉkonare. Chʉʉre naa rʉa masikʉjekʉna repaʉte cuasa, vajʉchʉkʉ paimʉ chʉʉ. Naa rʉa masikʉjekʉ repaʉte cuasanare Dios Rekochote ĩsijamʉ repaʉ. Repaʉte cuasamanaretani ũcuaʉji chʉ̃ʉʉna naa paisirʉmʉna cuache tijñejamʉ.
\v 12 Pãi trigo chooni pote repacaã rũhikuanupʉ chii ũhame. Repasʉotani ʉosõme. Naa paisirʉmʉ Raijaʉ pãi ũcuanʉkore chii trigo choochejache chookʉ cuache chooche ũhamanare vati toana chachamatoana saojamʉ. Cuache chooche ũhasõ repaʉte cuasanaretani Pʉkakʉ paichejana sajamʉ repaʉ —‍chiniasomʉ Juan repanare pãi. \fig wheat|hk00099B.tif|col||Horace Knowles|Trigojua|Mt 3.12\fig*
\s Jesure okorosiere kʉamʉ
\r (Mr 1.9-11; Lc 3.21-22)
\p
\v 13 Ũcuarʉmʉ Jesús Galilea cheja paisikʉpi Jordán chiachana Juan paichejana saniasomʉ repaʉni okorocojñora chini.
\v 14 Sakʉna Juan repaʉte okore rocuhekʉ ijache ikaasomʉ:
\p —‍Mʉʉpi chʉʉre okorokairʉjaiʉji chʉʉni rani, “Okorokaijʉ̃ʉ chʉʉre”, chiimʉ. Mʉʉpi chʉʉni rokaito naa reomʉ —‍chiniasomʉ repaʉ.
\p
\v 15 Jãajañe ikaʉna asa repaʉte ijache ikaasomʉ repaʉ:
\p —‍Choocuhemanejʉ̃ʉ. Dios chʉ̃ʉ jokasie chooñu mai —‍chiniasomʉ repaʉ. Chikʉna Juan, “Jaʉ”, chini repaʉte Jesure okoroasomʉ.
\v 16 Ũcuarʉmʉ Jesús okorocojñocuha chiacha nʉkasikʉpi poore mani nʉkakʉna cʉnaʉmʉ teana reojaʉmʉ careo Dios Rekocho ũkupojaiʉ ũcuaʉni cajekʉna ñaasomʉ.
\v 17 Dios Rekocho cajesirʉmʉ cʉnaʉmʉpi ijache ikache asoasomʉ: “Ikʉ chʉʉ chĩi chʉʉ oiʉ paakʉmʉ. Rʉa pojomʉ chʉʉ ikʉre”, chiiche asoasomʉ.
\c 4
\s Vati ai Jesure cuache chooakʉ chini chʉ̃ʉteesiere kʉamʉ
\r (Mr 1.12-13; Lc 4.1-13)
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús Dios Rekochoji chʉ̃ʉʉna pãi peochejana
sanisõasomʉ. Sani paiʉna vati ai repaʉni cacʉora chini cuare
chʉ̃ʉasomʉ.
\p
\v 2 Sani cuarentarepaumucujñaname cuarentarepañami ãu ãimañe
paiʉna ãucuhaasomʉ repaʉte.
\v 3 Ũcuarʉmʉ vati ai rani Jesuni cacʉora chini ijache
ikaasomʉ:
\p —‍Mʉʉpi Dios Mamarepakʉ pani ipʉã catapʉã mini, pãpʉã
carʉñojʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ.
\p
\v 4 Chikʉna Jesús ijache sãiñe ikaasomʉ repaʉte:
\p —‍Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ:
\q Pãipi
chʉʉrejẽe cuasamañe repana ãijañe ãuchia cuasajʉ paito
cuamʉ.
\q Jãachia cuasamañe chʉʉ chʉo asa chẽa choojʉ
pani reojache paijanaame pãi,
\m chiimʉ —‍chiniasomʉ Jesús
repaʉte vatire.
\p
\v 5-6 Jãa ikacuhasirʉmʉ vati ai repaʉte Jesure Dios neejoopo
Jerusalén vʉejoopona sa Dios vʉe sẽsevʉna mʉa ijache
ikaasomʉ:
\p —‍Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ:
\q Dios, mʉʉni kuirajʉ mʉʉ tuãito repana jʉ̃jñapi
chẽaajʉ chini, ángelete raojamʉ,
\q mʉʉpi tuãni asi
choomaneakʉ chini,
\m chiimʉ. Jãajekʉna mʉʉpi Dios Mamarepakʉ pani ichejapi
chejana chãijʉ̃ʉ. Dios ikasiepi ũcuarepa paito ichejapi
chãni asi choomanejamʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ vati ai.
\p
\v 7 Chikʉna Jesús ikaasomʉ.
\p —‍Ũcuachia Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ:
\q Chʉʉ choomasichete rupʉ ñañu chini sẽemanejʉ̃ʉ
mʉsanʉkona pãi,
\m chiimʉ Dios —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte vati aire.
\p
\v 8-9 Jãa choo pinisirʉmʉ vati ai repaʉte Jesure cuhacho
aikũtina rʉa ʉmʉ paikũtina sa mʉa teana teerʉmʉ peore
chejña pãi paichejñaname repachejña paimajñarʉã
reojachere ñokʉ ijache ikaasomʉ:
\p —‍Mʉʉpi chʉʉni, “Peore masikʉmʉ mʉʉ”, chiiʉ rore
ñuiʉ pojoru mʉʉni peore ĩsijamʉ chʉʉ ichejña
—‍chiniasomʉ vati.
\p
\v 10 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte.
\p —‍¡Vati ai, saijʉ̃ʉ mʉʉ! Dios chʉo tocha jokasie
ijache kʉamʉ:
\q Diore Pãi Ũcuanʉkore Paakʉtechia, “Peore masikʉmʉ
mʉʉ”, chiijʉ cuasajʉ pojojʉ
\q Repaʉ chʉ̃ʉñechia choojʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona pãi,
\m chiimʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte.
\p
\v 11 Jãajañe ikaʉna vati ai Jesure joka sanisõasomʉ. Repaʉ
sanisõsirʉmʉ ángelepi rani kuiraasome repaʉte.
\s Jesús Galilea cheja apevʉamʉ pãi chʉvache
\r (Mr 1.14-15; Lc 4.14-15)
\p
\v 12 Jãa choocuha repaʉ coisirʉmʉ Jesús, Juan Pãi
Okorovesikʉre pãi chẽavʉe cuaosiere asa Galilea chejana
saniasomʉ.
\v 13 Repacheja cajoopona Nazaret vʉejoopona sani rʉa keerʉmʉ
paimañe chiara rʉtʉva cajoopona Zabulonname Neftalí
veochejña cajoopona Capernaum vʉejoopote pasa chini saniasomʉ
repaʉ.
\v 14 Jãajañe chooʉna aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉ Isaías
tocha jokasiepi ũcuarepa tijñesikʉamʉ.
\q
\v 15 Galilea chiara rʉtʉva paichejñare Zabulón chejaname
Neftalí cheja veosichejñare judío peona jainʉko paime.
\q Chura Galilea cheja jãajañe veemʉ repachejña.
\q Jordán chiacha chekʉkãko cacheja ũcuajache judío peona
jainʉko paime.
\q
\v 16 Ũcuachejñare paijʉ chijacheja painajañe cuache
painapi miañe ñañejañe
\q chʉo reojachere asaasome repana,
\q reojache paiche chʉvachʉore.
\q Ũcuajache cuache painapi umucuse ñataʉna miañe
ñoñejañere reojache paichete asaasome repana,
\m chiimʉ Isaías tocha jokasie.
\p
\v 17 Repacheja saisirʉmʉpi vʉa Jesús ijache chiiʉ pãire
chʉvakʉ paniasomʉ:
\p —‍Mʉsanʉkona cuache chooche ũhasõ mama cuasajʉ̃ʉ. Dios
Raosikʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉpiramʉ —‍chiiʉ chʉvaasomʉ
repaʉ.
\s Vai chonare ũcuakachapanare Repaʉ chʉ̃ʉñete choojʉ
paapʉ chini Jesús chẽasiere kʉamʉ
\r (Mr 1.16-20)
\p
\v 18 Naa paisirʉmʉ Jesús Galilea chiara rʉtʉvate kuiʉ
Simonre chojeʉ Andrename paikʉni ñaasomʉ. Repaʉ Simón cheke
mami Pedro veemʉ. Vai chonajejʉ vai chorʉji chiarate chojʉ
paniasome repana.
\v 19 Repanare ña Jesús ijache ikaasomʉ:
\p —‍Chʉʉni jame kuijʉ chʉʉ chʉ̃ʉñete choojʉ
paijʉ̃ʉ. Vai sani vaire jñaa ranaame mʉsanʉkona. Chura
chʉʉpi chookaiʉna sani pãire jñaa chʉʉni rakaijʉ paijʉ̃ʉ
—‍chiniasomʉ Jesús repanare.
\p
\v 20 Jãajañe ikaʉna asa teana vai chorʉã joka
ũcuaʉname saniasome repana.
\p
\v 21 Jãachejapi joe jmachenerʉ sani Zebedeo chĩire
Santiagoname Juanre ñaasomʉ repaʉ. Pʉkakʉname choovʉte
paijʉ vai chorʉãre carevajʉ paniasome repana. Paijʉna ña
Jesús repanare, repaʉname saapʉ chini soniasomʉ.
\v 22 Soiʉna asa, “Jaʉ”, chini choovʉname pʉkakʉre teana
joka ũcuaʉname saniasome repana Santiagoname Juan.
\s Pãi jainʉkore chechomʉ Jesús
\r (Lc 6.17-19)
\p
\v 23 Reparʉmʉ Jesús Galilea cheja siachejña kuiʉ repacheja
paivʉña judíopãi chiivʉñana siarʉmʉ kaka chechokʉ
kuiʉ paisikʉamʉ. Ũcuachia pãi cuache chooche
ũhasõsinare Dios chẽa paachete chʉvakʉ pãi siache ravʉ
jũinare vasokʉ canivʉã asiche siache jũinare vasokʉ kuiʉ
paisikʉamʉ repaʉ.
\v 24 Repaʉ choochete ñajʉ pãipi siarʉmʉ kʉajʉna asa
Siria cheja siachejña paina pãi ravʉ siache jũivanare,
canivʉã asiche siache jũinare, vati paanare, vẽve ravʉ
paananame nʉka kuimanare Jesuni saasome. Sarena Jesús repanare
ũcuanʉkore vasokaisikʉamʉ.
\p
\v 25 Reparʉmʉ pãi rʉa jainʉko Jesure jame kuijʉ
paisinaame, Galilea cheja cana Decápolis cheja cajoopoã cana
Jerusalén vʉejoopo cana Judea cheja cananame Jordán chiacha
chekʉkãko cana.
\c 5
\s Aikũtire paiʉ Jesús chʉvasieame
\r (Lc 6.20-23)
\p
\v 1-2 Ũcuarʉmʉ Jesús pãipi jairepanʉko Repaʉ paichejana
chiijʉna ña aikũtina mʉni pʉʉsikʉamʉ. Mʉni ñuiʉna
chʉkʉna repaʉ neenaname repaʉte chiinapi repaʉ ñuichejana
mʉni chiirena ũcuachejare ñuiʉ Dios chʉ̃ʉñe choona Repaʉ
neena paichete chechokʉ ijache chʉvasikʉamʉ repaʉ
chʉkʉnate:
\p
\v 3 —‍Pãi Diore masi cuasamanatani Repaʉte masi cuasañu chiito
Diopi paakʉ chookaijamʉ repanare. Ũcuaʉji chookaiʉna
Repaʉni masi cuasajʉ jũnisõsirʉmʉ Repaʉ paichejare ai sani
paijanaame repana.
\p
\v 4 ’Ũcuachia oijʉ sʉmavana paina pãi, Diopi repana
rekoñoãna chʉroʉna pojojʉ paijanaame.
\p
\v 5 ’Ũcuachia pãi cuache choocojñonatani sãiñe cuache
choomana Dios, “Ĩsijamʉ chʉʉ”, chiisichejare chejare
ĩsiʉna pojojʉ paijanaame.
\p
\v 6 ’Ũcuachia pãi Dios chʉ̃ʉñe chooneena Ũcuaʉji
chookaiʉna Repaʉ chʉ̃ʉñete masi choojʉ pojojʉ
paijanaame.
\p
\v 7 ’Ũcuachia chekʉnare ña oijʉ reojache chookaina pãi,
Diopi ũcuajache repanani oiʉ reojache chookaiʉna pojojʉ
paijanaame.
\p
\v 8 ’Ũcuachia pãi repana rekoñoã cuachejẽe cuasamana Diore
ñajanaame. Diore ñajanajejʉ pojojʉ paijanaame repana.
\p
\v 9 ’Ũcuachia chekʉnapi cavajʉna ñani, “Cavamairo reojache
paijʉ̃ʉ”, chiinare pãi, “Chʉʉ chĩiame ina”, chiijamʉ
Dios. Jãajekʉna pojojʉ paijanaame repana.
\p
\v 10 ’Ũcuachia Dios chʉ̃ʉñete choojʉ cuache choocojñona
pãi, Dios neenajejʉ Ũcuaʉji chookaiʉna pojojʉ paijanaame.
\p
\v 11 ’Pãi mʉsanʉkonare chʉʉni cuasajʉna rʉa cuache ikajʉ
cuache choome. Ũcuachia mʉsanʉkona paichete chekʉnare
kʉani, “Cuache painaame jãana”, chiijʉ jorenaame repana,
cheke siache naa rʉa cuache ikajʉ. Chʉʉni cuasajʉ cuache
choocojñonatani pojojʉ paijanaame mʉsanʉkona.
\v 12 Naa paisirʉmʉ Dios mʉsanʉkonare Repaʉ paichejana
satena paiche reojachere ĩsijamʉ. Jãajekʉna pojojʉ paijʉ̃ʉ
mʉsanʉkona. Mʉsanʉkonare irʉmʉ cuache choochejache aperʉmʉ
paisina pãi reparʉmʉ Dios chʉo kʉasinare ũcuajache cuache
chooasome —‍chiisikʉamʉ Jesús chʉkʉnate.
\s Diore cuasana reojache paichete chʉvamʉ Jesús
\r (Mr 9.50; Lc 14.34-35)
\p
\v 13 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe chʉvasikʉamʉ.
\p —‍Ũha sãijaiʉ rʉa reomʉ. Mʉsanʉkona ũcuachia chʉʉre
cuasanajejʉ reojache paijʉ ũhajañe paime icheja cheja.
Jãatani ũhapi sãijañeji siasõru, ¿jese choojanaañe
pãi, ũhapi sãijaaʉ chini? Joe sãijañe choocuamʉ repa.
Cuakʉna vesena sẽjoru pãi chekʉnapi kuijʉ chacame repa
ũha.
\p
\v 14 ’Ũcuachia chʉʉre cuasanajejʉ mʉsanʉkonapi reojache
choojʉna ñajʉ, pãi chekʉna, “Diopi chookaiʉna reojache
choome ina”, chiijʉ masime. Vʉejoopo aikũti sẽsevʉ
paijoopo rʉa soña ñoñejañe mʉsanʉkonapi reojache choojʉ
ñojʉna ñajʉ, pãi chekʉna, “Diopi chookaiʉna reojache
paime ina”, chiijʉ masime.
\v 15 Pãiʉ ʉotʉopʉ chʉ̃oni totoroji jao nʉkomamʉ.
Jãajañe choomañe ʉotʉopʉ chʉ̃oni, “Chijaito pãi ivʉe
paina ñamanejanaame”, chini cuasa, ʉmʉna tʉomʉ reojache
miakʉna repavʉe painapi ũcuanʉko ñaajʉ chini.
\v 16 Mʉsanʉkona ũcuajache ʉotʉopʉ reojache miañejañe
reojache choojʉ paijʉ̃ʉ, pãipi ña, “Diopi chookaiʉna
reojache choonaame ina”, chiapʉ chini —‍chiisikʉamʉ
repaʉ.
\s Aperʉmʉ paisina Moisename chekʉna chʉ̃ʉ jokasie
choochete ikamʉ Jesús
\p
\v 17 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe ijache ikakʉ
chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Chʉʉre ijache cuasamanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona: “ ‘Diopi
chʉ̃ʉʉna Moisés tocha jokasiename Repaʉ chʉo aperʉmʉ
kʉasina tocha jokasie kʉachete choomanejʉ̃ʉ’, chisa chini
raisikʉcosomʉ ikʉ Jesús”, chiijʉ cuasamanejʉ̃ʉ chʉʉre.
Jãajañe choomañe repana chʉʉ choojachere kʉajʉ tocha
jokasiere choora chini raisikʉamʉ chʉʉ, mʉsanʉkonapi ña
chẽa ũcuajache choojʉ paapʉ chini.
\v 18 Cʉnaʉmʉname cheja chutaa siamarʉmʉna repana tocha
jokasie kʉache teemakarʉjẽe karamañe peore paijamʉ, repa
kʉache peore tijñerʉmʉjatʉka. Ũcuarepaame jãa.
\v 19 Jãajekʉna pãiʉ ũcuaʉakʉji repana chʉ̃ʉ jokasiere
jachakʉ peore choomaʉ chekʉnarejẽe, “Repana chʉ̃ʉ
jokasie peore choomatojẽe reomʉ”, chiiʉ chʉvasikʉre
Dios, “Ikʉ chʉʉ neekʉtani rʉa vesʉʉmʉ”, chiijamʉ.
Jãatani pãiʉ ũcuaʉakʉji repana chʉ̃ʉ jokasiere
jachamañe chookʉ chekʉnare ũcuajache, “Jachamañe
choojʉ̃ʉ”, chiiʉ chʉvasikʉre Dios, “Ikʉ chʉʉ neekʉ
rʉa masiʉmʉ”, chiijamʉ.
\v 20 Mʉsanʉkonapi repana chʉ̃ʉ jokasiere judíopãi
chechonaname fariseopãire naa rʉa choomaneni Dios paicheja
saimanejanaame —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s “Chekʉnare perumañe paijʉ̃ʉ”, chiiʉ chʉvamʉ Jesús
\r (Lc 12.57-59)
\p
\v 21 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe chʉvakʉ ijache
chechosikʉamʉ:
\p —‍Moisés mai aipãire aperʉmʉ chʉ̃ʉkʉ tocha jokasie
kʉache asanaame mʉsanʉkona. Ijache kʉamʉ repa:
\q Chekʉnare
vanisõmanejʉ̃ʉ.
\q Pãiʉ ũcuaʉakʉji chekʉre vanisõru
repaʉte ũcuachia sãiñe vanisõjʉ̃ʉ,
\m chiimʉ repaʉ tocha
jokasie.
\v 22 Chʉʉtani, “Ijache choojʉ̃ʉ”, chiiʉ chʉ̃ʉmʉ
mʉsanʉkonare: Pãiʉ ũcuaʉakʉji repaʉte jame paikʉni
perutojẽe perusie roi cuache tijñejamʉ repaʉte.
Ũcuachia pãiʉ ũcuaʉakʉji repaʉte jame paikʉni cuache
ikato pãi chʉ̃ʉna repaʉte chẽajanaame, joe ikamaneakʉ
chini. Ũcuachia pãiʉ ũcuaʉakʉji repaʉte jame paikʉni,
“Cuakʉjekʉ vati toana sani uukʉ paijamʉ mʉʉ”, chiikʉ
ũcuaʉji vati toana saocojñojamʉ.
\p
\v 23-24 ’Ũcuachia mʉsanʉkonapi ũcuaʉakʉji teeʉ Diore
ĩsimajñarʉãre Repaʉni ĩsira chini saikʉji mʉʉre chekʉ
peruchete cuasani mʉʉ ĩsira chini samajñarʉã
repamajñarʉã tʉo ʉokoa tijñeñena ũha charo mʉʉre
perukʉni, “Joe sãiñe perumañe reojache pañu mai”,
chiijaijʉ̃ʉ. Perusie carevajani Diore ĩsimajñarʉã tʉo
ʉokoana coi, mʉʉ rakʉ ũhasie churatani repamajñarʉã
Diore ĩsijʉ̃ʉ.
\p
\v 25 ’Chekʉrʉmʉ pãiʉ ũcuaʉakʉji chekʉni põseroi paamʉ.
Jãatani repaʉji jeereparʉmʉ roimato perukʉ roiakʉ chini
pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉ paivʉena sajamʉ repaʉte.
Jãajañe choopirato pesa chutaa maa sairʉmʉna,
“Põseroire charo carevañu”, chiijʉ̃ʉ repaʉte. Nami
carevamato repaʉte pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉni sajamʉ repaʉ.
Sa jokaʉna pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉji repaʉte pãi chẽavʉena
cuaoajʉ chini pãi chẽanani chʉ̃ʉjamʉ.
\v 26 Cuao jokarena põseroi peore roi piniñetʉka
ũcuavʉere paijamʉ repaʉ. Ũcuarepaame jãa —‍chiisikʉamʉ
repaʉ.
\s “Mʉsanʉkona paimanare jame kãimanejʉ̃ʉ”, chiiʉ
chʉvamʉ Jesús
\p
\v 27 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe ijache chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Ũcuachia Moisés aperʉmʉ chʉ̃ʉkʉ tocha jokasie
kʉache cheke asanaame mʉsanʉkona. Ijache kʉamʉ repa:
\q Ʉmʉpãi, mʉsanʉkona paimanare romi jame kãimañe
paijʉ̃ʉ.
\q Ũcuachia romi, mʉsanʉkona paimanare ʉmʉpãi
jame kãimañe paijʉ̃ʉ,
\m chiniasomʉ. Repana ikasie
chekʉnapi kʉajʉna asanaame mʉsanʉkona.
\v 28 Chʉʉtani ijache ikamʉ: Pãiʉ ũcuaʉakʉji romioni
repaʉ paamakoni ʉache ñani repaʉ rekochoji repaote paamakʉpi
jame kãisikʉjache choomʉ.
\p
\v 29 ’Chekʉrʉmʉ pãiʉ ũcuaʉakʉji repaʉ ñakova ʉjajʉ̃tʉ
cakãko cañakovaji ñakʉ chekʉni cuache choomʉ. Jãajañe
chooni repañakova ruta soona sẽjosõakʉ. Ñakovachia
choosõto naa reomʉ repaʉte. Jãajañe choomaneni
chekʉrʉmʉ repaʉ ũcuañakovaji ñakʉ joe naa rʉa cuache
choosikʉjekʉ vati toana saocojñojamʉ. Repaʉji ñakova
teeñakova peoto cuamʉ. Jãatani Diopi repaʉte vati toana
saoru naa rʉa cuache paimʉ repaʉte, cua choosikʉre.
\v 30 Ũcuachia pãiʉ ũcuaʉakʉji repaʉ ʉjajʉ̃tʉpi chekʉni
cuache chooni, repajʉ̃tʉ tʉso soona sẽjosõakʉ.
Jʉ̃tʉchia choosõto naa reomʉ repaʉte. Jãajañe
choomaneni chekʉrʉmʉ repaʉ ũcuajʉ̃tʉpi joe naa rʉa
cuache choosikʉjekʉ vati toana saocojñojamʉ —‍chiisikʉamʉ
repaʉ.
\s Rʉ̃joromi sẽjomañe paachete chʉvamʉ Jesús
\r (Mt 19.1-9; Mr 10.1-12; Lc 16.18)
\p
\v 31 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Ũcuachia Moisés aperʉmʉ chʉ̃ʉkʉ tocha jokasie cheke
ijache kʉamʉ:
\q Pãiʉ ũcuaʉakʉji repaʉ rʉ̃jore paacuhekʉ
sẽjora chiikʉ
\q charo repaote sẽjosie kʉache utijaovana tocha
ũcuaoni ĩsijʉ̃ʉ
\q repao chekʉnare ñojajaova.
\q Repajaova tocha
pini ĩsiru sẽjoreomʉ repaote,
\m chiimʉ repaʉ chʉ̃ʉ
jokasie.
\v 32 Chʉʉtani ijache choojʉ̃ʉ chiiʉ chʉ̃ʉmʉ
mʉsanʉkonare: Chekʉrʉmʉ pãiʉji repaʉ rʉ̃jopi chekʉni jame
kãito sẽjoreomʉ repaote. Jãatani repaʉ rʉ̃joni jãajañe
cuache choomakoni rurepapʉ sẽjoni cuache choomʉ. Sẽjosõru
chekʉrʉmʉ repao joe chekʉni veja paijamo. Repaoji jãajañe
chooru ʉ̃jʉ paisikʉpi sẽjosikʉpi chʉo paamʉ, repao
cuache choosie. Repaote vejasikʉ ũcuajache cuache choomʉ
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Diore roijʉ ikamañere chʉvamʉ Jesús
\r (Mt 23.16-22)
\p
\v 33 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe ijache ikakʉ
chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Ũcuachia Moisés mai aipãire aperʉmʉ chʉ̃ʉkʉ tocha
jokasie kʉache cheke asanaame mʉsanʉkona. Ijache kʉamʉ repa:
\q Mʉsanʉkona Diore roijʉ ikasie joremañe ũcuarepa choojʉ
paijʉ̃ʉ,
\m chiimʉ.
\v 34 Jãatani chʉʉ mʉsanʉkonare jãajañe choomaneajʉ
chini ijache chʉvamʉ: Diore jmamakarʉjẽe roijʉ ikamanejʉ̃ʉ
mʉsanʉkona. Repaʉ mamire veocuhejʉ cʉnaʉmʉjẽe roijʉ
ikamanejʉ̃ʉ, Repaʉ chʉ̃ʉkʉ paichejajekʉna.
\v 35 Ũcuachia chejajẽe roijʉ ikamanejʉ̃ʉ, Repaʉ
chʉ̃ʉcojñona paichejajekʉna. Ũcuachia Jerusalén
vʉejoopojẽe roijʉ ikamanejʉ̃ʉ, Repaʉ Dios peore chʉ̃ʉkʉ
neejoopojekʉna.
\v 36 Ũcuachia sĩjore roijʉ ikamanejʉ̃ʉ, mʉsanʉkonare
raña teerachorʉjẽe pojaraña jãapãani chijaraña
carʉñocuasĩjojekʉna.
\v 37 Ũcuachia mʉsanʉkonare Diore cuasanare chekʉnapi
ikajʉna, “Jaʉ, choora”, chiisie repare ũcuarepa choora
chini cheke naa rʉa roijʉ ikato cuamʉ. Mʉsanʉkona chekʉnapi
ikajʉna, “Choomamʉ”, chiisie ũcuajache chekere roijʉ
ikamanejʉ̃ʉ. Cheke naa rʉa roijʉ ikanapi vati chʉ̃ʉñe
cuache choome repana —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s “Mʉsanʉkona cuache choosinare sãiñe cuache
choomanejʉ̃ʉ”, chiiʉ chʉvamʉ Jesús
\r (Lc 6.29-30)
\p
\v 38 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe chʉvasikʉamʉ.
\p —‍Ũcuachia Moisés chʉ̃ʉkʉ tocha jokasie cheke ijache
kʉamʉ:
\q Chekʉpi mʉʉ ñakovate tʉka feosõru sãiñe tʉka
feosõkaijʉ̃ʉ repaʉte.
\q Ũcuachia chekʉpi mʉʉ cõjiñʉte
jẽo jʉchosõru sãiñe jẽo jʉchosõkaijʉ̃ʉ repaʉte,
\m chiimʉ
repaʉ chʉ̃ʉ jokasie.
\v 39 Chʉʉtani irʉmʉ ijache chʉ̃ʉmʉ mʉsanʉkonare:
Chekʉpi mʉʉni cuache chooto sãiñe cuache choomanejʉ̃ʉ
repaʉte. Ũcuachia chekʉpi perukʉ mʉʉ vachoturupʉna asi
charato chekʉkãko ʉ̃semanejʉ̃ʉ joe charaakʉ.
\v 40 Ũcuachia chekʉrʉmʉ mʉʉpi chekʉni põseroi paakʉna
repaʉji mʉʉ sẽsevʉ juikãare ĩsikʉ roiakʉ chini pãi
chẽañe chʉ̃ʉkʉ vʉena saru chekʉkãa ũcuajache rupʉ
ĩsijʉ̃ʉ repaʉte.
\v 41 Ũcuachia chekʉpi mʉʉni repaʉ põsere
teekilómetrojatʉka kuãa sakaaʉ chini chʉ̃ʉto dos
kilómetrojatʉka pojokʉ kuãa sakaijʉ̃ʉ repaʉte.
\v 42 Ũcuachia mʉʉ paamajñarʉãre ũcuaʉakʉji sẽeto rupʉ
ĩsijʉ̃ʉ repaʉte. Ũcuachia chekʉpi mʉʉni ũcuaʉachete
prestara chini sẽeto ʉ̃semañe prestajʉ̃ʉ repaʉte
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s “Mʉsanʉkonare cuhenare pãi oijʉ paijʉ̃ʉ”, chiimʉ
Jesús
\r (Lc 6.27-28; 32-36)
\p
\v 43 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe chʉvasikʉamʉ.
\p —‍Ũcuachia Moisés chʉ̃ʉkʉ tocha jokasie cheke ijache
kʉamʉ:
\q Mʉsanʉkonare reonare oijʉ paijʉ̃ʉ.
\q Mʉsanʉkonare
cuhenaretani sãiñe cuhejʉ̃ʉ,
\m chiimʉ repaʉ chʉ̃ʉ
jokasie.
\v 44 Chʉʉtani ijache chʉ̃ʉmʉ mʉsanʉkonare:
Mʉsanʉkonare cuhenare oijʉ paijʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonare cuache
ikanare Dioni reojachere sẽekaijʉ̃ʉ. Ũcuachia
mʉsanʉkonare cuache choonare sãiñe reojache chookaijʉ
paijʉ̃ʉ.
\v 45 Mʉsanʉkonapi chʉʉ chʉ̃ʉsiere chooni mai Jakʉ Dios
Cʉnaʉmʉ Paikʉ choochejache reojache choojʉ paijanaame.
Ũcuaʉji chʉ̃ʉʉna ʉ̃sʉʉ asuche pãi cuananame reona
paicheja reojache ñoñe miamʉ. Ũcuachia Diopi chʉ̃ʉʉna
oko pãi cuache painaname reojache paina paichejña
siachejña rakʉ paimʉ.
\v 46 Pãi chʉ̃ʉnare kuri kookaina pãi ũcuanʉkore oimañe
repanare oinarechia sãiñe oijʉ paime. Mʉsanʉkona repanare
naa reojache paijʉ pãi ũcuanʉkore oijʉ paito reojache
paiche jokajamʉ Dios mʉsanʉkonare. Jãatani repana
paichejache mʉsanʉkonare oinarechia oijʉ paito reojache
paiche jokamanejamʉ Dios.
\v 47 Ũcuachia Diore cuasamana pãi ũcuanʉkore chẽse pojomañe
repanare reonarechia chẽse pojojʉ paime. Mʉsanʉkonatani
mʉsanʉkonare reonarechia chẽse pojojʉ paimañe mʉsanʉkona
ñamanarejẽe chẽse pojojʉ paijʉ̃ʉ, Diopi pojoakʉ.
\v 48 Mai Jakʉ Dios, Cʉnaʉmʉ Paikʉ choochejache
reojachechia choojʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona —‍chiisikʉamʉ
Jesús.
\c 6
\s Chekʉnare reojache chookaijʉ paichete chechomʉ Jesús
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare ijache
chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkonapi chekʉnani reojache chookañu chini rupʉ
chekʉnapi pãipi ñaajʉ chini reojache choojʉ
paimanejʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonapi jãajañe choojʉ paito Dios mai
Jakʉ Cʉnaʉmʉ Paikʉ mʉsanʉkonare reojache choosie roi
jmamakarʉjẽe ĩsimanejamʉ.
\p
\v 2 ’Jãajekʉna mʉsanʉkonapi chʉovana paivanare chookani
pãi jainʉko ñajʉte choomanejʉ̃ʉ. Jãajañe choome pãi
sẽsevʉchia reojachejache ñoñe paina. Chʉovana
paivanani kurire ĩsiñu chini, mai judíopãi chiivʉñana kaka
pãi ñajʉte kuri ĩsinaame repana, pãipi jainʉko repana
choochete ña, “Reonaame ina”, chiapʉ chini. Chekʉrʉmʉ
callejoovʉãre eta nʉka kuijʉ pãi chenevʉãna chʉovana
paivanare kuri ĩsinaame repana, pãipi jainʉko ña,
“Reonaame ina”, chiapʉ chini. Jãajañe choojʉ pãire
ũcuare reojache ikacojñosinajejʉ, reojache choosinare Dios
roijache reojache paiche koomanejanaame repana. Ũcuarepaame
jãa.
\v 3 Mʉsanʉkonapi teeʉ, “Chʉovana paivanani chookasa”,
chini mʉʉ naa rʉa jame paikʉterejẽe kʉamañe teeʉ
cuasakʉ chookaijʉ̃ʉ repanare.
\v 4 Kʉamañe mʉʉchia teeʉ cuasakʉ chookaiʉ paijʉ̃ʉ.
Jãajañe chooru mai Jakʉ Dios pãi ũcuanʉko ropee chooche
peore Ñakʉji mʉʉ teeʉ cuasakʉ choosie ña roijamʉ
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Diore sẽeñete chechomʉ Jesús
\r (Lc 11.1-4)
\p
\v 5 Ũcuarʉmʉ Jesús ijache chechosikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkonapi Diore sẽni sẽsevʉchia reojachejache
ñoñe paina choochejache choomanejʉ̃ʉ. Repana Diore sẽni
mai judíopãi chiivʉñana kaka pãi chenevʉãre nʉkajʉ
sẽenaame, pãipi ña, “Reonaame ina”, chiapʉ chini.
Chekʉrʉmʉ callejoovʉãre nʉkajʉ Diore sẽenaame repana,
chekʉnapi ña, “Reonaame ina”, chiapʉ chini. Jãajañe
choojʉ pãire ũcuare reojache ikacojñosinajejʉ reojache
choosinare Dios roijache reojache paiche koomanejanaame
repana. Ũcuarepaame jãa.
\v 6 Mʉsanʉkonapi teeʉ Diore sẽni mʉʉ pairuupʉna kaka jeo
mai Jakʉ Diore Ñomakʉni sẽejʉ̃ʉ. Jãajañe chooto mai
Jakʉ Dios pãi ũcuanʉko ropee chooche peore Ñakʉji mʉʉ
teeʉ chooche ña reojache choosie roi reojache ĩsijamʉ.
\p
\v 7 ’Ũcuachia mʉsanʉkonapi Diore sẽni Repaʉte masi cuasamana
choochejache ũcuateere ikajʉ sẽemanejʉ̃ʉ. Repana Diore
masi cuasamana Repaʉte sẽni, “Maipi chʉo ũcuateere
rʉarepañoã cochajʉ sẽeto Dios maire asa chookaijamʉ”,
chini cuasajʉ jãajañe ikajʉ sẽeme.
\v 8 Repana choochejache choomanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Mʉʉ
chutaa Repaʉte sẽemarʉmʉna mʉʉ chiiche masimʉ Dios.
\v 9 Mʉsanʉkonapi sẽni ijache ikajʉ̃ʉ:
\q Jakʉ, Cʉnaʉmʉ Paikʉ, pãi mʉʉre vajʉchʉjʉ
pojoajʉ.
\q
\v 10 Ũcuachia mʉʉ chʉ̃ʉñe pãi ũcuanʉko choojarʉmʉ
tĩaakʉ.
\q Cʉnaʉmʉ paina mʉʉ chʉ̃ʉñe masi choochejache cheja
paina ũcuajache reojache choojʉ paapʉ.
\q
\v 11 Ũcuachia chʉkʉna chiiche ãu siaumucujña ĩsijʉ̃ʉ,
chʉkʉna ãijañe.
\q
\v 12 Chʉkʉna cuache chooche joe cuasamanejʉ̃ʉ, chʉkʉnate
pãi cuache choosie chʉkʉna joe cuasamañejañe.
\q
\v 13 Chʉkʉnate vatipi chʉ̃ʉkʉna cuache chooñu chiito
mʉʉpi ʉ̃sekaijʉ̃ʉ, choomaneajʉ chini.
\m Jãajañe ikajʉ Diore sẽejʉ paijʉ̃ʉ.
\p
\v 14 ’Chekʉna cuache choosiere mʉsanʉkonapi joe cuasamato
mai Jakʉ Dios ũcuajache mʉsanʉkona Repaʉte cuache chooche
joe cuasamanejamʉ.
\v 15 Jãatani mʉsanʉkonapi chekʉna cuache choosiere ũcua
cuasajʉ paito mai Jakʉ Dios ũcuajache mʉsanʉkona Repaʉte
cuache chooche cavesʉmañe cuasakʉ paijamʉ —‍chiisikʉamʉ
repaʉ.
\s Teeñoã ãu ãimañe paijʉ Diore sẽeñete chechomʉ
Jesús
\p
\v 16 Ũcuarʉmʉ Jesús ijache chechosikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkonapi ãu ãimañe paijʉ Dioni sẽejʉ pañu chini,
sẽsevʉchia reojachejache ñoñe paina choochejache
choomanejʉ̃ʉ. Repana pãi ãu ãimañe paijʉ Dioni sẽni
repana chiña, sʉmavana ñoñe painaame, pãipi ña, “Dioni
sẽejʉ ãu ãimañe painajejʉ reonaame ina”, chiapʉ chini.
Pãi repanare reojache ikasimakarʉchiapi roisiejacheame
repanare. Ũcuarepaame jãa. Mʉsanʉkonapi ãu ãimañe paijʉ
Dioni sẽni chʉovana ñoñe paimanejʉ̃ʉ. Ãu ãisina
paichejache pojojʉ paijʉ̃ʉ.
\v 17-18 Mʉsanʉkonapi ũcuaʉakʉji ãu ãimañe paiʉ Dioni
sẽeʉ pasa chini charo mʉsanʉkona chiña sĩsisõ cʉ̃ʉ veni
carevajʉ̃ʉ raña, pãipi mʉsanʉkona Diore sẽejʉ ãu
ãimañe paichete ña masimaneajʉ. Jãajañe chooto mai
Jakʉ, Dios, Ñomakʉpi mʉsanʉkona kʉamañe reojache
chooche ña roijamʉ mʉsanʉkonare —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Pãi Dios paicheja saisirʉmʉ reojache paiche koojachere
ikamʉ Jesús
\r (Lc 12.32-34)
\p
\v 19 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkona rʉarepa põse siache koo paamanejʉ̃ʉ. Icheja
chejaquee põse pujanajẽe puja siasõkaijʉ chekʉrʉmʉ macono
phũka choosõñeme. Chekʉrʉmʉ ñaanapi rani peore
ñaasõkaicheme repa.
\v 20 Mʉsanʉkona paache põse icheja chejaquee siasõjañeame.
Jãajekʉna repa põse rʉarepa cuasamañe paijʉ Dioni naa rʉa
cuasajʉ paijʉ̃ʉ. Repaʉ paicheja sani reojache koojachere
cuasajʉ̃ʉ. Repaʉ ĩsiche pujacuacheme. Ũcuachia Repaʉ
ĩsiche macono phũka choosõmañeame. Ũcuachia ñaanajẽe
peochejaame repacheja.
\v 21 Dios ĩsijache koojanajejʉ pojojʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona.
Mʉsanʉkonapi põsere naa rʉa cuasajʉ pani Dios ĩsijache rʉa
cuasamanejanaame —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Reojache cuasachete kʉamʉ
\r (Lc 11.34-36)
\p
\v 22 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache chechosikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkona ñakocaã masi ñoto chooche chooreomʉ.
Ũcuajache mʉsanʉkonapi cuache cuasamañe paijʉ Dioni rʉa
cuasajʉ paito rekoñoã reojache paijamʉ mʉsanʉkonare.
\v 23 Jãatani ñakocaãpi masi ñomato chooche choocuamʉ.
Ũcuajache mʉsanʉkonapi Dioni cuasamañe cuache cuasajʉ paito
reojache paicuajamʉ mʉsanʉkona rekoñoã. Mʉsanʉkonapi
reojache cuasani reojachechia choojʉ paijanaame. Cuache
cuasani ũcuachia cuachechia choojʉ paijanaame
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Kuriname Diore cuasachete ikamʉ Jesús
\r (Lc 16.13)
\p
\v 24 Ũcuarʉmʉ Jesús ijache chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Pãi kachanapi ũcuateeʉte paato repaʉte paanare
ũcuaparʉvachia chiicuamʉ repaʉte. Chekʉrʉmʉ repaʉte
paanare teeʉte naa rʉa chiiʉ chekʉretani cuhemʉ repaʉ.
Ũcuachia kuriname Diore ũcuaparʉvachia cuasamame pãi.
Kurire naa rʉa cuasajʉ Dioretani cuasamame —‍chiisikʉamʉ
repaʉ.
\s Dios Repaʉ neenare Repaʉ chĩijejʉna reojache kuiramʉ
\r (Lc 12.22-31)
\p
\v 25 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Kuriname Diore ũcuaparʉvachia cuasacuakʉna joe
mʉsanʉkonare ijachere chʉvamʉ chʉʉ: Mʉsanʉkona
paichename ãu ãiñename ũkuchename kãña juiche rʉarepa
cuasajʉ paimanejʉ̃ʉ. Mai paiche ãuname kãñachiamamʉ.
\v 26 Pĩavana paichete cuasa ñajʉ̃ʉ. Pĩavana ãujẽe
tãmavanaame. Ĩsichejẽe choomavanaame. Ãu
carevavʉñajẽe peovanaame repavana. Jãajañe
paivanaretani mai Jakʉ Cʉnaʉmʉ Paikʉji ãu ĩsikʉmʉ
repavanare. Repaʉ Dios pĩavanare peore cuasakʉ rʉa reojache
kuirakʉmʉ. Jãatani mʉsanʉkonare pãi naa rʉa cuasakʉ naa
reojache kuirakʉ paimʉ Repaʉ.
\v 27 Jãatani pãi repana ʉmʉ nʉkache rʉa cuasajʉ, “Naa
ʉmʉ ainee nʉkajanaame mai”, chiijʉ naa ʉmʉ nʉkache
chiinaretani naa ʉmʉ nʉkacuajamʉ.
\p
\v 28 ’¿Jese paiʉna mʉsanʉkona kãñare rʉarepa cuasajʉ
paiche? Korosie paichete cuasa ñajʉ̃ʉ. Korosie
choochejẽe choomañeame. Kãñajẽe juhamañeame.
\v 29 Aperʉmʉ paiʉ pãi chʉ̃ʉsikʉ Salomón juisikãña,
repaʉji rʉa reojakãñare koo juiʉna rʉa reojache ñoasomʉ,
pãipi ñato. Jãatani Salomón juisikãña paichejache naa
rʉa reojache ñomʉ korosie. Dios choocheme jãa.
\v 30 Diore rʉa cuasamame mʉsanʉkona. Ucharañʉrʉã
iumucujña pairañʉrʉãre pãipi ʉosõru chero peojamʉ. Rʉa
jeerʉmʉ paimarañʉrʉãtani reparañʉrʉã reojache
kuirakʉmʉ Dios. Mʉsanʉkonare pãi naa rʉa reojache kuirakʉ
mʉsanʉkona juiche kãña ĩsikʉmʉ Repaʉ.
\v 31 Jãajekʉna mʉsanʉkona siareparʉmʉ, “¿Ʉ̃quere
maivana ãijanaañe?” “¿Ʉ̃quere maivana ũkujanaañe?”
“¿Ʉ̃quere maivana juijanaañe?”, chiijʉ rʉarepa cuasamañe
paijʉ̃ʉ.
\v 32 Pãi Diore cuasamana jãamajñarʉã peore siarʉmʉ rʉa
cuasajʉ paime. Mʉsanʉkona chiimajñarʉã mai Jakʉ Dios
Cʉnaʉmʉ Paikʉ, “Ina chʉʉre cuasana jãamajñarʉã
chiime”, chiiʉ masimʉ.
\v 33 Jãajekʉna jãamajñarʉã rʉarepa cuasamañe paijʉ
Repaʉ chʉ̃ʉñete naa rʉa cuasajʉ choojʉ paijʉ̃ʉ.
Ũcuare Repaʉ mʉsanʉkonare ãuname ũkuche peore ĩsimʉ.
\v 34 Mʉsanʉkonare chero cuache tijñejañe cuasajʉ oimañe
paijʉ̃ʉ. Chero ũcuaumucusepi ñataʉna cuasajʉ̃ʉ
repamajñarʉã. Repaumucujña paiche teenarechia cuache
tijñemʉ maire. Dios mʉsanʉkonare cuache tijñejañe
masikʉjekʉ chookaijamʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\c 7
\s Chekʉna cuache chooche ñani, “Cuache painaame
mʉsanʉkona”, chiijʉ keremanejʉ̃ʉ
\r (Lc 6.37; 41-42)
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Chekʉna cuache chooche ñani, “Cuache painaame
mʉsanʉkona”, chiijʉ keremanejʉ̃ʉ. Jãajañe keremato
Dios ũcuajache mʉsanʉkona cuache chooche ñakʉtani
ikamanejamʉ.
\v 2 Mʉsanʉkonapi chekʉna cuache choochete ñajʉ kereto Dios
ũcuajache mʉsanʉkona chooche cuasa cuache choosie roi
chʉ̃ʉjamʉ. Mʉsanʉkona chekʉnare choochejache
choocojñojanaame, repanare ñajʉ ikasie roi.
\v 3 Ijacheame: Pãiʉ repaʉ ñakovate chĩcamaka ʉjamaka
paakʉtetani cuasomaneasomʉ. Cuasamakʉtani jame paikʉ
ñakova paimakarʉ jmamakarʉtani ñaasomʉ repaʉ. Rʉa
tĩiñeame jãa. Mʉsanʉkona ũcuajache tĩiñe choome. Rʉa
cuache choonatani mʉsanʉkona cuache chooche cuasamame.
Jãatani chekʉnapi jmamakarʉ cuache chooche ñani rʉa
cuasanaame mʉsanʉkona.
\v 4 Ũcuajache pãiʉ repaʉ ñakovate chĩcamaka ʉjamaka
paakʉtani tʉnomañe paamʉ. Jãatani chekʉpi ñakovate
chĩcamakarʉ jmamakarʉ paakʉna ñanitani, “Raijʉ̃ʉ. Mʉʉ
ñakova paimakarʉ chĩcamakarʉte tʉnokasa”, chiimʉ. Rʉa
tĩiñeame jãa.
\v 5 Mʉsanʉkona ũcuajache rʉa tĩiñe choome. Rʉa cuache
choonatani mʉsanʉkona cuache choochete ũhasõmañe
painatani chekʉna jmamakarʉ cuache chooche ñani,
“Mʉsanʉkona cuache chooche ũhasõjʉ̃ʉ”, chiinaame
mʉsanʉkona. Jãajañe chooto cuamʉ. Sẽsevʉchia
reojachejache ñoñe painaame. Charo mʉsanʉkonapi cuache
choochete ũhasõ reojache paijʉ chekʉnare mʉsanʉkona
ikachete ũcuarepa choojʉ chekʉnani jãajañe chʉvato
reomʉ. Jãatani ũcuarepa choomanapi chekʉnani chʉvato cuamʉ
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 6 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Jamuchai kokaneenare Dios neemajñarʉã ĩsimanejʉ̃ʉ,
chekʉrʉmʉ repanapi chʉri kũijʉ. Ũcuachia perlarakarʉã
rʉa roirakarʉã jochasẽse paichejñana jokamanejʉ̃ʉ,
reparakarʉãna chao chacasõjʉ. Ũcuachia pãi repana cuache
chooche ũhacuhenare Dios chʉo reojache chʉvamanejʉ̃ʉ.
Chekʉrʉmʉ repana mʉsanʉkonapi chʉvato jochasẽse
choochejache Dios chʉo reojachere sisi choochejache cuache
ikajanaame —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Diore cuhamañe sẽeñete chʉvamʉ Jesús
\r (Lc 6.31; 11.9-13)
\p
\v 7 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare joe ijache
chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkona chiiche cuhamañe Dioni rʉa sẽejʉ paijʉ̃ʉ
ĩsiakʉ. Cuhamañe sẽejʉ paito ĩsijamʉ Repaʉ. Ũcuachia
mʉsanʉkona Repaʉte sẽesie chaajʉ̃ʉ ĩsiakʉ. Chaani
koojanaame mʉsanʉkona. Ũcuachia pãiʉ repaʉte reokʉ
vʉena tĩa jatisaarote nʉkakʉ, repaʉ chiichete koorepara
chini cuhamañe rʉa jeerʉmʉ sẽeʉ paichejache cuhasõmañe
Diore rʉa sẽejʉ paijʉ̃ʉ. Jãajañe choojʉ pani
koojanaame mʉsanʉkona.
\v 8 Repanare karachete Diore sẽena koojanaame. Ũcuachia
Repaʉte sẽesie chaana koojanaame. Ũcuachia pãiʉ repaʉte
reokʉ vʉena tĩa jatisaarote nʉkakʉ, rʉa jeerʉmʉ sẽeʉ
paiʉ koosiejache koojanaame pãi, cuhasõmañe Diore rʉa
sẽejʉ paina.
\p
\v 9 ’Asarepajʉ̃ʉ, mʉsanʉkona ʉmʉpãi, chĩi paana. Mʉʉ
chĩipi mʉʉni pãre sẽeto catapʉte mini ĩsimame
mʉsanʉkona.
\v 10 Jãapãani, chiacha vaire sẽeto añani mini ĩsimame
mʉsanʉkona chĩire.
\v 11 Cuache painatani mʉsanʉkona chĩivanare reojachere
ĩsinaame mʉsanʉkona. Mai Jakʉ, Dios, Cʉnaʉmʉ Paikʉ
Repaʉte sẽenare naa rʉa reojachere ĩsikʉ paikʉmʉ.
\p
\v 12 ’Ũcuachia mʉsanʉkona chiiche chekʉnapi chookaiche rʉa
chiime mʉsanʉkona. Jãajekʉna chekʉnare ũcuajache
mʉsanʉkona chiichejachere reojachere chookaijʉ paijʉ̃ʉ.
Mʉsanʉkonare reojache chookaimatojẽe ũcua reojache
chookaijʉ paijʉ̃ʉ repanare. Moisés chʉ̃ʉ jokasiename
Dios chʉo kʉasina chʉ̃ʉjʉ tocha jokasie jãajañe
chookaijʉ paichete kʉamʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Jatisaaro jmaãcarʉ paisaaro paichete kʉamʉ
\p
\v 13 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Dios paicheja sañu chini jatisaaro jmaãcarʉji
kakajʉ̃ʉ. Repanare ʉache choojʉ pãi rʉa jainʉko vati toa
saicheja jatisaaro ʉjaãcapʉ paisaarojachejekʉna cuachejana
saime. Ũcuachia maa ʉjamaa saireochejachejekʉna ũcuachejana
saime.
\v 14 Jãatani chʉʉ chʉ̃ʉñe jatisaaro jmaãcarʉ
paisaaro kakavesachejache choovesakʉna Dios paicheja teevana
saime pãi —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Sũki ãu ãireoche kʉ̃iñʉãname ãicuache kʉ̃iñʉã
paichete kʉamʉ
\r (Lc 6.43-44)
\p
\v 15 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Pãi, “Dios chʉo kʉakainaame chʉkʉna”, chiijʉ jorena
ikache asa, “Ũcuarepaame”, chiimanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona.
Ovejavana kokaneemapʉ cuache choomavanajañe sẽsevʉchia
reojachejache choonaame repana. Jãatani repana rekoñoã
chai kokaneenajañe cuache painaame repana.
\v 16 Sũkiñʉã repañʉã kʉ̃isiere ña masireomʉ
mʉsanʉkonare. Miusava ʉche kʉ̃imamʉ. Ũcuachia miusava
higopʉã kʉ̃imamʉ. Ũcuajache repana Dios chʉo jorejʉ kʉana
paiche ña masijanaame mʉsanʉkona, repana cuache choochete.
\v 17 Sũkiñʉã ãiñe kʉ̃iñʉã koka paiñʉã reojañʉãjekʉ
sãijapʉã kʉ̃imʉ. Koka peorañʉrʉãtani cuañʉãjekʉ
sãijaimapʉã kʉ̃imʉ.
\v 18 Sũkiñʉã koka paiʉ reojañʉã sãijaimapʉã
kʉ̃imamʉ. Ũcuachia koka peokʉ cuañʉã sãijapʉã
kʉ̃imamʉ.
\v 19 Sũkiñʉã sãijapʉã kʉ̃imañʉã, “Cuamʉ iñʉã”,
chini kueni ʉosõme pãi. Dios ũcuajache pãi cuache painare
vati toana saojamʉ.
\v 20 Sũkiñʉã repañʉã kʉ̃isiere ña masime pãi.
Ũcuachia, “Dios chʉo kʉanaame chʉkʉna”, chiinapi Repaʉ
chʉ̃ʉ jokasie choomanare, repana paichete ña, “Joreme
ina”, chini masijanaame mʉsanʉkona —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Pãi ũcuarepanʉko Dios paicheja saimanejanaame
\r (Lc 13.24-27)
\p
\v 21 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Pãi teena ijache ikame chʉʉre: “Chʉkʉnate Paakʉmʉ
mʉʉ”, chiime. Jãajañe ikanatani Dios paicheja
ũcuarepanʉko saimanejanaame repana. Chʉʉ Jakʉ Cʉnaʉmʉ
Paikʉ chiiche choonachia Repaʉ paicheja saijanaame.
\v 22 Dios ũcuanʉkore pãi chii roirʉmʉ pãi jainʉko ijache
ikajanaame chʉʉre: “Chʉkʉnate Paakʉmʉ mʉʉ. Mʉʉpi
chookaiʉna Dios chʉo pãire kʉajʉ paisinaame chʉkʉna.
Ũcuachia mʉʉpi chookaiʉna pãi sanavʉã paisinare vati eto
saosinaame chʉkʉna. Ũcuachia mʉʉpi chookaiʉna Diochia
choomasiche rʉarepañoã choojʉ paisinaame chʉkʉna”,
chiijanaame repana.
\v 23 Jãajañe ikanaretani Jakʉ chiiche choomanesinajejʉna
ijache ikajamʉ chʉʉ repanare: “Mʉsanʉkonare ñamakʉamʉ
chʉʉ. Chʉʉre jame paimañe saijʉ̃ʉ. Cuache choonaame
mʉsanʉkona”, chiijamʉ chʉʉ repanare —‍chiisikʉamʉ
repaʉ.
\s Vʉña kachavʉña choosiere kʉamʉ
\r (Mr 1.22; Lc 6.47-49)
\p
\v 24 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Pãiʉ chʉʉ chʉ̃ʉñe asa chẽa chookʉ paiche
ijacheame: Pãiʉ masiʉ vʉere choora chini cojña cata
paichetʉka repa sanavʉã ũni nʉkeasomʉ vʉña tuu.
\v 25 Repavʉe choo pinisirʉmʉ oko rʉa ra, vʉejatʉka
chiacha kosa tĩaasomʉ. Ũcuachia tutache rʉa tutaasomʉ.
Jãatani repavʉe tãimaneasomʉ, tuu cata paichetʉka ũni
nʉke choosivʉejekʉ.
\v 26 Ũcuachia pãiʉ chʉʉ chʉ̃ʉñe asakʉtani jachakʉ
choomakʉ paiche ijacheame: Chekʉ pãiʉ vesʉkʉjekʉ masi
cuasamakʉ vʉere choora chini vʉña tuu meja paichejana
cojña rʉa sẽserʉã ũni nʉkeasomʉ.
\v 27 Vʉe choo pinisirʉmʉna oko rʉa ra, vʉejatʉka chiacha
kosa tĩaasomʉ. Ũcuachia tutache rʉa tutaasomʉ. Tutakʉna
masi choomanesivʉejekʉ tãni peore ñaña measõasomʉ repavʉe
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 28-29 Repana pãi Jesupi rʉa masikʉ masi chechokʉna asa
jñano,
\p —‍Ikʉ Jesús judíopãi chechona chechochejache,
chechomañe rʉa masi chechomʉ —‍chiisinaame.
\c 8
\s Asi ravʉ paavaʉre Jesús vasosiere kʉamʉ
\r (Mr 1.40-44; Lc 5.12-16)
\p
\v 1 Repaʉ Jesús aikũti mʉisikʉpi cajesirʉmʉ pãi rʉa jainʉko tuhasinaame repaʉte.
\v 2 Ũcuarʉmʉ pãiʉ asi ravʉ paavaʉ Jesús paicheja sani repaʉ tijñeñe rore ñuiʉ ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, mʉʉre vasoʉato vasojʉ̃ʉ chʉʉvaʉre; vajʉra —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 3 Chikʉna Jesús repaʉni chẽakʉ ikasikʉamʉ.
\p —‍Jaʉ, vasora. Vajʉjʉ̃ʉ —‍chiiʉ chẽakʉna asi teana teerʉmʉ peore jajusõsikʉamʉ repaʉ canivʉ paisie.
\v 4 Repaʉte vasocuha Jesús ijache chʉ̃ʉsikʉamʉ:
\p —‍Ñarepajʉ̃ʉ. Chʉʉ mʉʉre vasosie pãi chekʉnare kʉamanejʉ̃ʉ. Kʉamañe judío phairitechia ñojaijʉ̃ʉ mʉʉ vajʉsicanivʉ. Ũcuajache aperʉmʉ Moisés chʉ̃ʉ jokasie cuamajñarʉã sa ĩsijʉ̃ʉ Diore, pãipi ña mʉʉ vajʉsiere masiajʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Romapãiʉ sõtao chʉ̃ʉkʉte chooche chookaikʉte Jesús vasosiere kʉamʉ
\r (Lc 7.1-10)
\p
\v 5-6 Repaʉ Jesús Capernaum vʉejoopo sani tĩasirʉmʉ Romapãiʉ sõtao cienrepanare chʉ̃ʉkʉ repaʉ paichejana rani chookaaʉ chini ijache chiiʉ sẽesikʉamʉ repaʉte: \fig Centurian|hk00193B.tif|col|Mt 8:5-13|Horace Knowles|Sõtao cienrepanare chʉ̃ʉkʉmʉ.|Mt 8:5-13\fig*
\p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, chʉʉre chooche chookaivaʉ jũiʉ repaʉ canivʉ rutusõsivaʉ ũhimʉ. Ũcuachia repaʉ canivʉ peore rʉa asiche asikʉasomʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 7 Chikʉna Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Chʉʉpi sani vasora repaʉte —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 8-9 Chikʉna ikasikʉamʉ repaʉ.
\p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, chʉʉ rʉa vesʉʉ vʉena mʉʉpi rʉa masiʉji kakache vajʉchʉamʉ chʉʉre. Ijache paikʉmʉ chʉʉ: Chekʉnapi sõtao ainapi chʉ̃ʉnaame chʉʉre. Chʉʉ ũcuajache chekʉnare sõtao chʉ̃ʉkʉmʉ. Chʉʉpi sõtaoni teeʉte, “Saijʉ̃ʉ”, chiito saimʉ repaʉ. Ũcuajache chekʉre, “Raijʉ̃ʉ”, chiito raimʉ repaʉ. Ũcuachia chʉʉre chooche chookaikʉni ũcuaʉachete chʉʉpi chʉ̃ʉto chookaimʉ repaʉ. Jãajamakarʉchia chʉ̃ʉmasikʉmʉ chʉʉ. Mʉʉtani peore chʉ̃ʉmasikʉmʉ. Jãajekʉna mʉʉpi chʉʉ vʉe saimañe, ũcua ichejapi chʉʉre chooche chookaikʉni, “Vajʉjʉ̃ʉ”, chiito vajʉjamʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 10 Jãajañe ikaʉna asa jñano Jesús, repaʉte jame kuinare pãi ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Israelpãi chʉʉre jainʉko cuasanaretani teeʉterejẽe ikʉ chʉʉre masi cuasachejache cuasanare chutaa tijñamakʉamʉ chʉʉ. Ũcuarepaame jãa.
\v 11 Naa paisirʉmʉ pãi judío peona chʉʉre cuasanajejʉ ʉ̃sʉʉ mʉikãkoname ʉ̃sʉʉ naikãkopi jainʉko rani Dios chʉ̃ʉkʉ paichejana sani Abrahamname Isaaname Jacobname pojojʉ paijanaame.
\v 12 Judíorepanatani, “Dios paicheja saijanaame chʉkʉna”, chiisina Repaʉte masi cuasamanajejʉ chijachejana vati toana saocojño uujʉ oijʉ cõjire asoche ãijʉ paijanaame —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 13 Jãajañe ikacuha sõtao chʉ̃ʉkʉte ijache ikasikʉamʉ Jesús:
\p —‍Mʉʉ vʉena coijʉ̃ʉ. Mʉʉ chʉʉre, “Jesús chʉʉre chooche chookaikʉte soopi vasojamʉ”, chiiʉ cuasasie ũcuarepa choocojñojamʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús.
\p Ũcuateerʉmʉna jũivaʉ vʉe ũhivaʉ teana vajʉasomʉ.
\s Simón Pedro vaote Jesús vasosiere kʉamʉ
\r (Mr 1.29-31; Lc 4.38-39)
\p
\v 14 Ũcuarʉmʉ Jesús Simón Pedro vʉena saniasomʉ. Sani tĩa kaka ñato repaʉ vao chavo ravʉna jũio ũhio paniasomo.
\v 15 Ũcuarʉmʉ Jesupi repao jʉ̃tʉna chẽaʉna chavosie teana chʉrʉsõasomʉ repaote. Ũcuarʉmʉ repao ũhio paisivao teana vʉni ãure ãuasomo repanare.
\s Jũivanare jainʉkore Jesús vasosiere kʉamʉ
\r (Mr 1.32-34; Lc 4.40-41)
\p
\v 16 Naisõcuhasirʉmʉna pãi vati paavanare rʉa jainʉkore Jesús paichejana raasome. Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi sanavʉã painare vati, chʉo teechʉochiapi ika eto saosõkaniasomʉ. Ũcuachia chekʉnare ravʉ jũivanare ũcuanʉkore vasoasomʉ repaʉ.
\v 17 Jesupi jãajañe chooʉna aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉ Isaías tocha jokasiepi ũcuarepa tijñecuhasikʉamʉ, ijache chiicheji:
\q Maipi koka peoto jame chookaimʉ repaʉ.
\q Ũcuajache mai jũiñe ravʉ vasomʉ repaʉ,
\m chiimʉ repa tocha jokasie.
\s Jesure jame kuñu chiisina ikasiere kʉamʉ
\r (Lc 9.57-62)
\p
\v 18 Ũcuarʉmʉ Jesús pãipi jairepanʉko siacakãjño paijʉna ña chʉkʉnate repaʉ neenare, “Ira chiara chekʉkãkona jẽñu”, chiisikʉamʉ.
\v 19 Chutaa chʉkʉna jẽematona judíopãi chechokʉ rani Jesure ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Masiʉ, mʉʉname ũcuaʉachejña mʉʉ kuichejña kuiʉ mʉʉ chʉ̃ʉñete chookʉ pasa chiimʉ chʉʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 20 Chikʉna Jesús ikasikʉamʉ repaʉte.
\p —‍Ãcareachai kãicojña paame. Pĩavana ũcuajache kãisʉovʉã paame. Chʉʉ, pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉtani kãichejñajẽe peovaʉ paimʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 21 Ũcuarʉmʉ chekʉ Jesure chiikʉ ijache ikasikʉamʉ repaʉte:
\p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, chaajʉ̃ʉ aperʉmʉ. Chʉʉ jakʉvaʉni tãjasa. ¿Ʉ̃semakʉ mʉʉ? —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 22 Chikʉna Jesús ikasikʉamʉ repaʉte.
\p —‍Chekʉnapi chʉʉre cuasamanajejʉ repana rekoñoã jũnisõsinajañe painapi repana majapãi jũisinare tãajʉ. Mʉʉtani rani chʉʉname kuiʉ chʉʉ chʉ̃ʉñete chookʉ paijʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ repaʉte.
\s Jesupi chʉ̃ʉʉna tutachename faache cuhasiere kʉamʉ
\r (Mr 4.35-41; Lc 8.22-25)
\p
\v 23 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉna repaʉ neenaname choovʉ ʉjavʉji tuni jẽesikʉamʉ.
\v 24 Jẽejʉna rʉarepa tutakʉna chiaraji faakʉ okopi jañʉkʉna choovʉ timupirasikʉamʉ. Jãa chooto Jesús jẽeʉ kãnisõsikʉamʉ reparʉmʉ.
\v 25 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna repaʉ neena choovʉji runisõcuhakʉna ũcuaʉ ũhichejana mʉa ijache ʉjachʉopi ika vʉosinaame repaʉte:
\p —‍¡Chʉkʉnate Paakʉ, runisõcuhame mai! Vʉni chookaijʉ̃ʉ —‍chiisinaame.
\p
\v 26 Chitena jñano vʉni chʉkʉnate ikasikʉamʉ repaʉ.
\p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona rʉarepa vajʉchʉche? Chʉʉre masi cuasamame mʉsanʉkona —‍chiisikʉamʉ repaʉ. Jãajañe ika vʉni,
\p —‍Tutachename faache cuhajʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ. Chikʉna tutachename faache teana ũcuaparʉva cuhasikʉamʉ. Joe reojaira cuhasikʉamʉ chiara.
\v 27 Jãajañe chooʉna ña jñano sãiñechia sẽniasasinaame chʉkʉna.
\p —‍¿Keejaiʉjekʉ ikʉ ijache chookʉ? Tutachename faache cuhamʉ ikʉ chʉ̃ʉñe —‍chiisinaame chʉkʉna.
\s Gadara cheja cavanare vati paavanare Jesús etokaisiere kʉamʉ.
\r (Mr 5.1-20; Lc 8.26-39)
\p
\v 28 Chiara chekʉkãko cacheja Gadara cheja chʉkʉna jẽni tĩasirʉmʉ pãi vati paana teekachapana pãi tãchejña painapi eta tijñasinaame Jesure. Repanapi siarʉmʉ eta rʉarepa asivajʉchʉache choojʉna pãi repacheja caraivajʉchʉasome.
\v 29 Repaʉte Jesure eta tijña cuijʉ ijache ikasinaame repana:
\p —‍Jesús, Dios Mamakʉ, ¿ʉ̃que raikʉ mʉʉ? Asi choomanejʉ̃ʉ chʉkʉnate. Chʉkʉnate cuache choojarʉmʉ chutaa tĩamamʉ —‍chiisinaame repana.
\p
\v 30 Ũcuacheja kueñere jochasẽse kuanupʉ ãure muka ãijʉ paisinaame.
\v 31 Jãajekʉna vati Jesure rʉa ikajʉ ijache sẽesinaame:
\p —‍Chʉkʉnate etoni jochasẽse sanavʉã kakache ʉ̃semanejʉ̃ʉ; kakañu chʉkʉna —‍chiisinaame repana.
\p
\v 32 Jãajañe ikajʉ rʉarepa sẽejʉna Jesús ikasikʉamʉ repanare.
\p —‍Jaʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p Chikʉna repana vati eta sani jochasẽsevanani kakasinaame. Vatipi kakarena jochasẽsevana teana ũcuanʉko vʉvʉ aikũti ʉjakũti caripaji chiarana tuãtua rutu jũnisõsinaame.
\p
\v 33 Repavanare kuirasivana pãi jãajañe choorena ña vati paasinare choosiere peore pãire kʉañu chini vʉejoopona vʉvʉsõsinaame.
\v 34 Kʉarena asa kʉkʉsõ pãi ũcuanʉko Jesús paichejana rani, repaʉte Jesure,
\p —‍Icheja paimañe tĩichejana saijʉ̃ʉ —‍chiijʉ rʉa ikasinaame.
\c 9
\s Nʉka kuimavaʉre Jesús vasosiere kʉamʉ
\r (Mr 2.1-12; Lc 5.17-26)
\p
\v 1 Jãa choocuhasirʉmʉ Jesús joe choovʉ tuni chiara chekʉkãkona ũcuaʉ paijoopona jẽni tĩaasomʉ.
\v 2 Repaʉ jẽni paitona pãi nʉka kuimavaʉre ũhikãa ũhivaʉni Jesús paichejana kuãijʉ raasome, reojache cuasajʉ. “Ivaʉre Jesús vasojamʉ”, chini cuasajʉ rasiere ña jũivaʉre ikaasomʉ Jesús.
\p —‍Pojokʉ paijʉ̃ʉ jmavaʉ. Mʉʉ cuache choosie tʉnosõmʉ chʉʉ. Tʉnosie joe cuasamanejamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repavaʉre.
\p
\v 3 Jãajañe ikaʉna asa judíopãi chechona teena cuasaasome. “Dios asacuhechete ikamʉ ikʉ jãa”, chiniasome.
\v 4 Jãatani Jesús repana cuasachete ña masi ijache ikaasomʉ repanare:
\p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona cuache cuasache?
\v 5 Chʉʉ ikʉre, “Mʉʉ cuache choosie tʉnosõmʉ chʉʉ. Tʉnosõsie joe cuasamanejamʉ chʉʉ”, chiisiere asa, “Joreʉmʉ ikʉ. Pãi jãajañe choomasinajẽe peome”, chiijʉ cuasame. Jãatani chʉʉpi ikʉre, “Vʉni nʉka kuijʉ̃ʉ”, chikʉna ikʉpi vʉni nʉkakʉna ñani mʉsanʉkona, “Joremakʉamʉ Jesús. Repaʉ ikasie ũcuarepa choomasimʉ”, chiijacosome.
\v 6 Chʉʉ, pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉ chejare paiʉ pãi cuache chooche tʉnoñename pãi vasoche choomasiʉ paichete mʉsanʉkonapi ña masiajʉ chini vasokaijamʉ chʉʉ ikʉre —‍chiniasomʉ Jesús repanare.
\p Chini nʉka kuimavaʉre ikaasomʉ repaʉ.
\p —‍Vʉni mʉʉ ũhisikãa mini vʉena coijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ.
\p
\v 7 Chikʉna repaʉ nʉka kuimanesikʉ vʉni vʉena coisõasomʉ.
\v 8 Jãajañe chooʉna ña kʉkʉsõ pãi Dioni pojojʉ, “Dios peore Masiʉji chookaiʉna ikʉ maijaiʉ rʉa choomasikʉmʉ”, chiijʉ pojoasome.
\s Mateote Jesús soisiere kʉamʉ
\r (Mr 2.13-17; Lc 5.27-32)
\p
\v 9 Ũcuachejapi rani Jesús chʉʉre Mateote pãi chʉ̃ʉnare kuri sẽni kookaina paivʉe ñuiʉ paikʉni ña ikasikʉamʉ. \fig Matthew call|CN01691B.tif|span||D.C.Cook||Mt 9.9\fig*
\p —‍Rani, chʉʉni jame kuiʉ chʉʉ chʉ̃ʉñete chookʉ paijʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ chʉʉre.
\p Chikʉna asa, “Jaʉ”, chini vʉni ũcuaʉname saisikʉamʉ chʉʉ.
\p
\v 10 Reparʉmʉ Jesús repaʉ neenaname chʉʉ vʉena mʉa ãu ãisikʉamʉ. Repaʉ ãu ãiʉ ñuitona Roma vʉejoopo canare pãi chʉ̃ʉnare kuri kookainaname chekʉna cuache paina, mʉta kaka chʉkʉna ñuichejana pʉʉsinaame ãure jame ãñu chini.
\v 11 Repanapi chʉkʉnani jame ñuijʉna ña fariseopãi ijache sẽniasasinaame chʉkʉnate Jesús neenare:
\p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkonare paakʉ chechokʉ kuri kookainaname cuache painare jame ãu ãikʉ? —‍chiisinaame repana chʉkʉnate.
\p
\v 12 Chitena asa Jesús ijache ikasikʉamʉ repanare:
\p —‍Pãi vajʉna ʉ̃ko chooche chiimame. Jũivanatani ʉ̃ko chooche chiime.
\v 13 Chʉʉ pãi, “Reonaame chʉkʉna”, chiinani, “Cuache chooche ũhasõ reojache paijʉ̃ʉ”, chisa chini cajesikʉmamʉ icheja cheja. Pãi, “Cuache painaame chʉkʉna”, chiivanarechia, “Mʉsanʉkona cuache chooche ũhasõ reojache paijʉ̃ʉ”, chisa chini cajesikʉamʉ chʉʉ. Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasiere chechejʉ Repaʉ ikachete asa masijʉ̃ʉ, ijache kʉachete:
\q Mʉsanʉkona cuache chooche roiñu chini chʉʉre ĩsisivanani vaivanare vani ʉosõjʉ̃ʉ, chiiʉ chʉ̃ʉmʉ chʉʉ.
\q Jãatani pãi chekʉnare ña oijʉ paijʉ̃ʉ, chiiʉ naa rʉa chʉ̃ʉmʉ chʉʉ mʉsanʉkonare,
\m chiimʉ repa —‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\s Dioni sẽejʉ ãu ãimañe paichete Jesuni sẽniasasiere kʉamʉ
\r (Mr 2.18-22; Lc 5.33-39)
\p
\v 14 Ũcuarʉmʉ Juan Pãi Okorovekʉ neena rani ijache ikasinaame Jesure:
\p —‍Chʉkʉna siarʉmʉ teeñoã ãu ãimañe paijʉ Diore sẽejʉ painaame, fariseopãi ũcuajache. Mʉʉ neena, ¿jese paiʉna jãajañe choojʉ paimañe? —‍chiisinaame.
\p
\v 15 Chitena Jesús ikasikʉamʉ repanare.
\p —‍Pãi, romire vejajʉ ãure ãapʉ chini soicojñosina sʉmana paimañe pojojʉ ãu ãime, romi vejakʉji paiʉna. Naa paisirʉmʉna romi vejasikʉre chekʉnapi sasõjanaame chekʉchejana. Jãarʉmʉtani repaʉni oijʉ ãu ãimañe paijanaame repana. (Chʉʉ neena ũcuajache naa paisirʉmʉna Dioni sẽejʉ teeñoã ãu ãimañe paijanaame, chʉʉpi peokʉna) —‍chiisikʉamʉ repaʉ repanare.
\p
\v 16 Reparʉmʉ pãi teena aperʉmʉ chechosiename mama chechoche ũcuaparʉvachia cuasañu chini aperʉmʉ chechosie ũhacuhesinaame. Chekʉnatani mama chechoche asacuhesinaame. Jãajekʉna Jesús repanani chʉvakʉ ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Aikãarʉji cheresõru mamaserechoji chere aikãarʉna põ juhamanaame pãi. Jãajañe juha pini choaru aikãarʉ mamaserecho põ juhasikãarʉjekʉ rueni jirosõʉna naa ʉjacoje cheremʉ.
\v 17 Ũcuachia pĩsi ʉche cono mama chooni vaivana canituru aituruna rovemanaame pãi. Aituruna roveru conopi kosani saʉ cheresõ pĩsi ʉche conojẽe choosõkʉ turujẽe ũcuajache chere choosõmʉ. Jãajekʉna pãi pĩsi ʉche cono mama chooni turu mamaturuna roveme. Jãajañejekʉna turuname cono choosõmamʉ —‍chiiʉ chʉvasikʉamʉ Jesús repanare Juan neenare.
\s Jairo mamakoname chie ravʉ jũikote Jesús vasosiere kʉamʉ
\r (Mr 5.21-43; Lc 8.40-56)
\p
\v 18 Repaʉ Jesús chutaa ikatona judíopãi chiivʉe chʉ̃ʉkʉ rani repaʉ tijñeñena rore pʉʉ ñuiʉ ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Chʉʉ chĩivao jũnisõcuhasikoamo. Jãatani mʉʉpi sani repavaoni chẽato vajʉraijamo repavao —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 19 Chikʉna asa Jesús vʉni ũcuaʉname saisikʉamʉ. Chʉkʉna repaʉ neena ũcuachia jame saisinaame.
\v 20 Saijʉna romio docerepaʉ̃sʉrʉmʉ chie ravʉ jũiko rani Jesús chojepi repaʉ juikãa pʉso juhasirʉtʉvana chẽaasomo.
\v 21 Ijache cuasaasomo repao: “Jesús juikãa chẽanijẽe vajʉjamo chʉʉ”, chiio cuasako chẽaasomo repao.
\v 22 Jãatani Jesús repaoji chẽaona chʉri ña ijache ikasikʉamʉ repaote:
\p —‍Mʉʉvao, pojoko paijʉ̃ʉ. “Ikʉ chʉʉre vasojamʉ”, chiio cuasakojeko vajʉjamo mʉʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús repaote.
\p Ũcuarʉmʉpi teana teerʉmʉ vajʉasomo repao.
\p
\v 23 Jãajañe choocuha Jesús joe saiʉ judíopãi chiivʉe chʉ̃ʉkʉ vʉena tĩa ñato pãi repavaoni sa tãpirajʉ phĩcovʉãre juhijʉna chekʉna otare rʉa oijʉ paniasome.
\v 24 Jãajañe choojʉna ña Jesús ikaasomʉ repanare.
\p —‍Reomʉ. Etajʉ̃ʉ icheja mʉsanʉkona. Jũnisõsivaomamo iko. Rupʉ kãisivaoamo —‍chiniasomʉ repaʉ repanare.
\p Jãajañe ikakʉna asa jachajʉ Jesure pãisoasome repana.
\v 25 Pãisojʉna repanare etosikʉamʉ repaʉ. Etocuha repavao pairuupʉna kaka repao jʉ̃tʉna chẽa ikaʉna vajʉrani teana vʉni nʉkaasomo repavao.
\v 26 Ũcuarʉmʉ pãipi Jesús repaote vasosiere asa chekʉnani kʉarena repacheja siachejña paina repaʉ choosie rʉa jainʉko asajʉ paniasome.
\s Naavanare teekachapanare Jesús vasosiere kʉamʉ
\p
\v 27 Ũcuachejapi eta chʉkʉna repaʉ neenaname saiʉna Jesure naavana teekachapana cuijʉ ʉjachʉopi ijache ikajʉ tuhasinaame:
\p —‍David aperʉmʉ paisikʉ jojosikʉ, oijʉ̃ʉ chʉkʉnavanare —‍chiijʉ tuhasinaame repana.
\p
\v 28 Repaʉ Jesús vʉe kakasirʉmʉ repana naavana jame kaka repaʉni kueñe tĩarena repanare ijache sẽniasasikʉamʉ repaʉ:
\p —‍Mʉsanʉkona chʉʉre, ¿“Maivanare vasojamʉ ikʉ”, chiijʉ cuasache? —‍chiisikʉamʉ.
\p Chiiʉna,
\p —‍Jʉ̃jʉ, Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, “Chʉkʉnavanare vasojamʉ mʉʉ”, chiijʉ cuasame chʉkʉna —‍chiisinaame repana.
\p
\v 29 Chitena Jesús repanare ñakocaãna jʉ̃jñapi jakʉ ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkonapi chʉʉni, “Jesús maire vasojamʉ”, chiijʉ cuasajʉna ñakocaã ñojamʉ mʉsanʉkonare chura —‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\p
\v 30 Repaʉji jãajañe chookʉ ikaʉna repana ñakocaã teana careosõsikʉamʉ. Repanare ñakocaã vasocuha Jesús ijache rʉa ikasikʉamʉ repanare:
\p —‍Chʉʉ mʉsanʉkonare vasosie chekʉnare kʉamairo paijʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 31 Chiisietani sani repacheja siachejña kuijʉ kʉajʉ paniasome repana.
\s Vati pãiʉni paiʉ chʉo cutuʉ̃sesikʉre Jesús eto saosiere kʉamʉ
\p
\v 32 Repana naavana paisivana etatona pãi vatini paakʉ chʉo cutumakʉre Jesús paivʉena ra cuaasinaame.
\v 33 Cuaarena Jesupi vatini eto saokakʉna repaʉ pãiʉ chʉo cutumanesikʉ teana chʉo cutusikʉamʉ. Repaʉji cutukʉna asa jñano pãi ijache ikasinaame:
\p —‍Mai Israel cheja cana ijache chooche jmamakarʉjẽe ñamanaame —‍chiisinaame.
\p
\v 34 Fariseopãitani cuache cuasajʉ ijache ikasinaame:
\p —‍Vati chʉ̃ʉkʉji chookaiʉna ikʉ Jesús vati ũcuajanare eto saomasimʉ —‍chiisinaame.
\s Pãire ña oiʉ reojache chookaimʉ Jesús
\p
\v 35 Ũcuarʉmʉ Jesús vʉñajoopoã siajoopoã kuiʉ ʉjajoopoãname jmajoorʉã judíopãi chiivʉña repajoopoã paivʉñana kaka chechokʉ kuisikʉamʉ. Ũcuachia pãi cuache chooche ũhasinare Dios chẽa paache kʉachʉore Repaʉ chʉo reojachere chʉvakʉ kuiʉ, pãivanare ravʉ siache jũivanare canivʉã asiche siache jũivanare vasosikʉamʉ repaʉ.
\v 36 Repaʉ kuichejña canapi pãipi Dios chʉo chʉvajʉ chookainani peojʉ ovejavana kuirakʉte peovanajañe paijʉ vesʉjʉ chʉovana paijʉna Jesús ña oisikʉamʉ repanare.
\v 37-38 Repanani ña oiʉ chʉkʉnate repaʉ neenare ijache ikasikʉamʉ repaʉ:
\p —‍Dios chʉo chʉvanapi karasõjʉna Repaʉ chʉo chutaa asamana rʉa jainʉko paime. Jãajekʉna Dioni sẽejʉ̃ʉ mʉsanʉkona, Repaʉ chʉo chʉvanani naa jainʉkore chẽa raoakʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ chʉkʉnate.
\c 10
\s Dios chʉore chʉvaajʉ chini repaʉ neenare docerepanare saomʉ
Jesús
\r (Mr 3.13-19; Lc 6.12-16)
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare docerepanare
soni rao ijache ikasikʉamʉ: “Chʉʉpi chookaiʉna ijache
choomasijanaame mʉsanʉkona: Vati pãi sanavʉã painare eto
saomasijanaame. Ũcuachia pãi ravʉ siache jũinare
vasomasijanaame mʉsanʉkona”, chiisikʉamʉ repaʉ
chʉkʉnate.
\p
\v 2 Chʉkʉna repaʉ chẽa saosina mamiame ie: Charo Simonni
chẽasikʉamʉ repaʉ. Cheke mami Pedro veesikʉamʉ repaʉ.
Andrere repaʉ Simón Pedro chojeʉte ũcuajache
chẽasikʉamʉ. Zebedeo mamachĩi ũcuachia Santiagoname Juanre
chẽasikʉamʉ repaʉ.
\v 3 Ũcuajache Felipete, Bartolomere, Tomare, chʉʉre Mateote
Romapãi chʉ̃ʉnare kuri kookaisikʉre chẽasikʉamʉ repaʉ.
Chekʉre Santiagote Alfeo mamakʉte chẽasikʉamʉ. Tadeote
ũcuachia chẽasikʉamʉ repaʉ.
\v 4 Chekʉre Simonre ũcuachia, cananistapãi jame paikʉte
chẽasikʉamʉ. Ũcuachia Judas Iscariotete chẽasikʉamʉ.
Naa paisirʉmʉ repaʉ Judas Iscariote Jesuni cuache chooajʉ
chini chekʉnani ĩsiasomʉ.
\s Dios chʉore chʉvaajʉ chini repaʉ neenare docerepanare
Jesús saosiere kʉamʉ
\r (Mr 6.7-13; Lc 9.1-6)
\p
\v 5 Reparʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ chẽasinare docerepanare
Dios chʉore chʉvaajʉ chini saopirakʉ ijache
chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Judío peona paichejña saimanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona.
Ũcuachia Samaria cheja paijoopoã saimanejʉ̃ʉ.
\v 6 Jãachejña saimañe Dios chʉo vesʉjʉ ovejavana
kuirakʉte peovanajañe chʉovana painani judíopãire sani
chʉvajʉ̃ʉ.
\v 7 Sani, “Dios Raosikʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉpiramʉ”,
chiijʉ chʉvajʉ̃ʉ repanare.
\v 8 Ũcuachia ravʉ jũivanare vasokaijʉ jũnisõsivanarejẽe
vasokaijʉ̃ʉ. Asi ravʉ paanare vasojʉ̃ʉ. Ũcuachia vati pãi
sanavʉã painare eto saosõkaijʉ̃ʉ. Jãajañe choomasiche
Diopi rupʉ ĩsimʉ mʉsanʉkonare. Jãajekʉna chekʉnare kuri
sẽemañe rupʉ chookaijʉ paijʉ̃ʉ.
\p
\v 9 ’Ũcuachia sani kurijẽe samanejʉ̃ʉ.
\v 10 Turu cuamajñarʉã mañajaturujẽe samanejʉ̃ʉ. Kãña
sañejʉ juikãñajẽe samañe mʉsanʉkona juikãñarʉãchia
juijʉ kuijʉ̃ʉ. Cũakoropherejẽe samañe mʉsanʉkona
juiphererʉãchia juijʉ kuijʉ̃ʉ. Vãsoñoã joe
chekʉñoã samañe mʉsanʉkona jʉvejʉ kuiñoãchia
sajʉ̃ʉ. Ãutani mʉsanʉkona chʉvajanapi ãuajʉ
mʉsanʉkonare, repanare chʉvache roi.
\p
\v 11 ’Sani kuijʉ vʉejoopona tĩani repajoopo cakʉpi
reokʉji, “Chʉʉ vʉere rani paijʉ̃ʉ”, chiikʉ vʉere
mʉa paijʉ̃ʉ, mʉsanʉkona repacheja sairʉmʉjatʉka.
\v 12 Repaʉ vʉe mʉa kakani, repavʉe painare, “Reojache
paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona”, chiijʉ kakajʉ̃ʉ.
\v 13 Repavʉe painapi reojache paineena paito mʉsanʉkona
repanare Diore sẽekaisie ũcuarepa reojache chookaijamʉ
Repaʉ. Jãatani repanapi reojache paineemana paito
pãajamʉ.
\v 14 Chekʉrʉmʉ mʉsanʉkonapi pãi vʉena jãapãani
vʉejoopona sani tĩarena repacheja painapi mʉsanʉkonani
cuaocuhejʉ Dios chʉojẽe asacuheto mʉsanʉkona cũakorophere
chʉ̃isiere chaore tĩto tojñojʉ eta saijʉ̃ʉ, pãipi ña
repana cuache choosiere masiajʉ.
\v 15 Dios pãi ũcuanʉkore chii roiumucuse tĩaru Sodoma
vʉejooponame Gomorra vʉejoopo paisinare rʉa cuache
tijñejamʉ. Jãatani mʉsanʉkona chʉvache asacuhesinare naa
rʉa cuache tijñejamʉ reparʉmʉ. Ũcuarepaame jãa
—‍chiisikʉamʉ Jesús chʉkʉnate.
\s Dioni cuasajʉ cuache choocojñona paichete chʉvamʉ Jesús
\p
\v 16 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare joe ijache
ikasikʉamʉ:
\p —‍Ñarepajʉ paijʉ̃ʉ. Chʉʉ mʉsanʉkonare, chai
paichejñana ovejavanare saochejache mʉsanʉkonare cuhena
paichejñana saomʉ. Jãajekʉna aña masichejache ñarepajʉ
kuimasijʉ ũkupovana kokaneemañejañe reojache paijʉ
chekʉnare cuache choomañe chʉvajʉ paijʉ̃ʉ.
\v 17 Ñarepajʉ paijʉ̃ʉ. Chekʉrʉmʉ pãi mʉsanʉkonare
chʉʉni cuasajʉna chẽa judíopãi chʉ̃ʉna paivʉena sa
joka, repanapi suĩsuechete chʉ̃ʉrena judíopãi
chiivʉñana cuaa suĩsuejanaame.
\v 18 Chekʉrʉmʉ pãi mʉsanʉkonare chʉʉni cuasajʉna chẽa
pãi teevanare chʉ̃ʉna paivʉñana ũcuachia jainʉkore
chʉ̃ʉna paivʉñajatʉka sa jokajanaame mʉsanʉkonare,
cuache choochete chʉ̃ʉajʉ chini. Jãajañe choojʉna
repanare pãi chʉ̃ʉnare chʉʉ paichete kʉa asojanaame
mʉsanʉkona judío peonare ũcuachia.
\v 19 Jãatani pãipi mʉsanʉkonani jãajañe chooto,
“¿Jese sãiñe ikajache chʉʉ?” Ũcuachia,
“¿Keejachʉopi ikajache chʉʉ?”, chiijʉ cuasamanejʉ̃ʉ.
Mʉsanʉkonare sãiñe ikache tĩarʉmʉ mʉsanʉkona ikajache
chʉo Diopi rekoñoãna kʉajamʉ.
\v 20 Mʉsanʉkona teena cuasajʉ ikamañe mai Jakʉ Dios
Rekochoji chookaiʉna masi ikajanaame repanare.
\p
\v 21 ’Reparʉmʉ pãi repana chojechĩi chʉʉni cuasajʉna chẽa
sa, “Vanisõjʉ̃ʉ inare”, chiijʉ jokajanaame. Chekʉna repana
majaachʉpãipi chʉʉni cuasajʉna ũcuajache cuache
choojanaame repanare. Pʉkakʉpãi ũcuachia repana mamachĩipi
chʉʉni cuasajʉna chẽa sa, “Inare vanisõjʉ̃ʉ”, chiijʉ
jokajanaame. Chekʉna ũcuachia repana pʉkakʉpãipi chʉʉni
cuasajʉna ũcuajache cuache choojanaame.
\v 22 Pãi ũcuanʉko mʉsanʉkonare chʉʉni cuasajʉna rʉa
cuhejanaame. Jãatani mʉsanʉkonapi chʉʉre cuasachete
ũhamañe jũnisõrʉmʉjatʉka masi cuasajʉ pani Dios
paichejare ai sani paijanaame.
\v 23 Pãipi mʉsanʉkona saisijoopo canapi mʉsanʉkonani cuache
chooto chekʉjoopona vʉvʉsõjʉ̃ʉ. Chʉʉ pãire jame paaʉ
chini Dios Raosikʉ mʉsanʉkona chutaa Israel cheja paijoopoã
peore kuni siamatona cʉnaʉmʉ mʉisikʉpi joe cajejamʉ
icheja cheja. Ũcuarepaame jãa.
\p
\v 24 ’Utijao chechenapi repanare chechokʉ cuache
ikacojñoñete, “Maitani cuache ikacojñomanejanaame”, chiijʉ
cuasato cuamʉ. Ũcuachia choochete rupʉ chookaaʉ chini chẽa
paacojñovaʉpi repaʉte paakʉ cuache ikacojñoñete,
“Chʉʉtani cuache ikacojñomanejamʉ”, chiiʉ cuasato
cuamʉ.
\v 25 Utijao chechena repanare chechokʉji cuache ikacojñoto
repaʉ ikacojñosiejache cuache ikacojñojanaame. Ũcuachia
pãiʉte chooche chookaivaʉ repaʉte paakʉji cuache
ikacojñoto repaʉ ikacojñosiejache cuache ikacojñojamʉ.
Mʉsanʉkona ũcuajache chʉʉ cuache ikacojñoñejañe naa
rʉa cuache ikacojñojanaame. Pãi chʉʉre, “Vati
chʉ̃ʉkʉmʉ mʉʉ; Beelzebuamʉ”, chiisinaame. Jãajekʉna
pãi mʉsanʉkonare chʉʉ majapãijanajejʉna ũcuare ikajʉ naa
rʉa cuache ikajanaame —‍chiisikʉamʉ Jesús.
\s “Mʉsanʉkonare vanisõñu chiinare vajʉchʉmanejʉ̃ʉ”, chiiʉ
chʉvamʉ Jesús repaʉ neenare
\r (Lc 12.2-7)
\p
\v 26 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate ijache ikakʉ joe
chʉvasikʉamʉ:
\p —‍Pãi mʉsanʉkonare vanisõñu chiinare vajʉchʉmanejʉ̃ʉ.
Repana cuache chooñu chini ropee chooche peore pãi ũcuanʉko
masijanaame. Ũcuachia repana ropee cutujʉ paisie peore pãi
ũcuanʉko masijanaame.
\v 27 Ũcuachia chʉʉ mʉsanʉkonare ñamina ropee ikasie pãi
ũcuanʉko asajʉte umucusena kʉajʉ̃ʉ. Ũcuachia chʉʉ
mʉsanʉkonare vʉena cuaa ropee kʉasie pãi ũcuanʉko
paichejana ʉjachʉo ikajʉ kʉajʉ̃ʉ ũcuanʉko asaajʉ.
\v 28 Mʉsanʉkonare vanisõñu chiinare pãi vajʉchʉmanejʉ̃ʉ.
Canivʉã vanisõnijẽe mʉsanʉkona rekoñoãtani cuache
choomanejanaame repana. Mʉsanʉkonare jũiñe chʉ̃ʉmasikʉ
vati toa Saomasikʉni Diorechia vajʉchʉjʉ paijʉ̃ʉ.
\p
\v 29 ’Pĩa kachavana jmavana kuri teererevachia roime.
Teererevachia roivanare mai Jakʉ Diopi jũiʉ̃seto
teevaʉjẽe jũnisõmaneraame repana.
\v 30 Ũcuachia Repaʉ Dios mʉsanʉkona paiche peore masikʉjekʉ
mʉsanʉkona sĩjoquee raña kuẽkuesiechia paakʉjekʉ masimʉ.
\v 31 Pĩavanare peore kuiramʉ Dios. Mʉsanʉkonare pãi naa
rʉa cuasakʉ naa reojache chookaiʉ paimʉ Repaʉ.
Jãajekʉna chekʉnare pãi vajʉchʉmanejʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ
Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare.
\s Vajʉchʉmañe pãi asajʉte, “Jesure cuasanaame chʉkʉna”,
chiina paicheme
\r (Lc 12.8-9)
\p
\v 32 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Pãi teena, chekʉna asajʉte vajʉchʉmañe, “Jesure
cuasanaame chʉkʉna”, chiime. Naa paisirʉmʉ chʉʉ
jãajañe ikasinare Jakʉ Cʉnaʉmʉ Paikʉ asakʉte, “Chʉʉ
neenaame ina”, chiijamʉ.
\v 33 Jãatani chekʉna pãire vajʉchʉjʉ repanapi asajʉ chini,
“Jesure cuasamanaame chʉkʉna”, chiime. Naa paisirʉmʉ
jãajañe ikasinare chʉʉ Jakʉ Cʉnaʉmʉ Paikʉ asakʉte,
“Chʉʉ neenamame ina”, chiijamʉ chʉʉ repanare
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Jesure cuhena repaʉte cuasanare cuhejanaame
\r (Lc 12.51-53; 14.25-27)
\p
\v 34 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache ikasikʉamʉ chʉkʉnate:
\p —‍Ijache cuasacosome mʉsanʉkona: “Jesús raisirʉmʉtani
pãi chekʉnare cuhemañe reojache paijanaame”, chiijʉ
cuasacosome. Jãatani chʉʉpi rani chechokʉna pãi chʉʉ
chechoche asacuhenapi asaneenani perujʉ cuheme.
\v 35 Chekʉrʉmʉ pʉkakʉpi chʉʉni cuasato mamakʉji
cuhejamʉ. Chekʉrʉmʉ pʉkakopi chʉʉni cuasato mamakoji
cuhejamo. Ũcuachia vaoji chʉʉni cuasato mamakʉte paikoji
cuhejamo.
\v 36 Majapãi ũcuateevʉe painapi teeʉ chʉʉni cuasato
chekʉnapi cuhejanaame repavaʉre.
\p
\v 37 ’Mʉjakʉpãi cuasajʉ paito reomʉ. Jãatani
mʉsanʉkonapi chʉʉni naa rʉa cuasajʉ paimaneni chʉʉ neena
paimanejanaame. Ũcuachia mʉsanʉkona chĩivanare cuasajʉ
paito reomʉ. Jãatani mʉsanʉkonapi chʉʉni naa rʉa cuasajʉ
paimaneni chʉʉ neena paimanejanaame.
\v 38 Pãi mʉsanʉkonare chʉʉ neenajejʉna cuhejʉ vanisõñu
chiijanaame. Jãatani chʉʉre cuasache jmamakarʉjẽe
ũhasõmañe cuasajʉ paijʉ̃ʉ. Pãipi jãajañe chooñu
chiijʉna vajʉchʉjʉ mʉsanʉkonapi chʉʉre cuasachete
ũhasõni chʉʉ neena paimanejanaame.
\v 39 Ũcuachia chuenisõñete vajʉchʉjʉ repana asa chẽasie
Dios chʉo ũhasõna, jũnisõsirʉmʉ vati toana sani
choosõjanaame. Jãatani chuenisõñejẽe vajʉchʉmañe
chʉʉni ũcua cuasajʉ chuenisõsivana Dios paichejare jũni
sani reojache paijanaame —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Repaʉ chʉo kʉasinare Dios roijache reojache koojana
paichete kʉamʉ
\p
\v 40 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare joe
ikasikʉamʉ.
\p —‍Pãi mʉsanʉkonare pojona chʉʉre ũcuachia pojome. Pãi
chʉʉre pojona chʉʉre Raosikʉre ũcuachia pojome.
\v 41 Pãipi Dios chʉo kʉajʉna, pãiʉ ũcuaʉakʉji, “Diopi
raoʉna Repaʉ chʉo kʉame ina”, chini repanani pojoto Repaʉ
chʉo kʉasinare roichejachere ũcuaparʉva roijamʉ Dios
repaʉte. Ũcuachia pãiʉ chekʉnani, “Diopi chookaiʉna
reojache paime ina”, chini repanani pojoto Dios ũcuajache
reojache paisinare roichejachere ũcuaparʉva roijamʉ
repaʉte.
\v 42 Ũcuachia pãiʉ ũcuaʉakʉji chʉʉ neekʉre rʉa
vesʉkʉtetani ũcua, “Jesucristo neekʉamʉ ikʉ”, chini
repaʉni oko ũkuato Diopi roijamʉ repaʉte —‍chiisikʉamʉ
Jesús.
\c 11
\s Juan Pãi Okorovekʉ saosina sẽniasajaisiere kʉamʉ
\r (Lc 7.18-35)
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare docerepanare
chʉva pini, ũcuachejapi sani kuiʉ repacheja paijoopoãre Dios
chʉore chʉvakʉ paisikʉamʉ.
\p
\v 2-3 Ũcuarʉmʉ Juan Pãi Okorovesivaʉ cuache choonare chẽa
cuaovʉere paiʉ Jesús choochete asa, “Dios Raosikʉ
Cristocosomʉ repaʉ”, chini cuasaasomʉ. Jãajañe cuasa repaʉ
neenare teenare soni rao, “Jesure ijache chiijʉ sẽniasajaijʉ̃ʉ
mʉsanʉkona: ‘¿Dios Raosikʉaʉ mʉʉ? Mʉʉpi Dios raomanesikʉ
paito, ¿Dios Raojaʉni ũcua chaajanaañe chʉkʉna?’, chiijʉ̃ʉ
repaʉte Jesure”, chini saoasomʉ Juan repanare.
\p
\v 4 Saoʉna sani ũcuare sẽejʉna asa Jesús ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Chura mʉsanʉkona Juan paichejana coi mʉsanʉkona
ñasiename asasiere ijache kʉajʉ̃ʉ repaʉte:
\v 5 “Pãi naana paisina ñame chura. Cuacũa paasina
reojache nʉka kuime chura. Asi ravʉ paasina ũcuajache
vajʉme. Cãjo asamanesina ũcuajache asame chura. Jũnisõsina
ũcuajache vajʉrani joe paime. Chʉovana paivana chʉʉ
chʉvachete chʉʉre cuasache kʉachʉore asajʉ paime.
\v 6 Pãi chʉʉre cuasache ũhasõmañe cuasajʉ paina pojojʉ
paijanaame”, chiijʉ sa kʉajʉ̃ʉ repaʉte Juanre
—‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\p
\v 7 Repana coisõsirʉmʉ Jesús Juan paichete ikakʉ ijache
ikasikʉamʉ repanare pãi:
\p —‍¿Jese paikʉni ñañu chini pãi peocheja sate mʉsanʉkona?
¿Chʉchʉsava tutakʉna ñʉkuechejache repaʉ rekocho nami
sañekʉ cuasakʉni ñañu chini sate mʉsanʉkona? Jãajañe
cuasamakʉamʉ Juan.
\v 8 Jãajañe paikʉte ñañu chini saimaneni, ¿ʉ̃quere
ñañu chini sate? ¿Paipãi juikãña juikʉni ñañu chini sate
mʉsanʉkona? Pãi, kãña rʉa roikãña juina paipãi
vʉñachia paime.
\v 9 Jãajañe paikʉni ñañu chini saimaneni, ¿ʉ̃quere ñañu
chini sate mʉsanʉkona? ¿Dios chʉo kʉakaikʉni ñañu chini
sate? Jãajañe paikʉte ñañu chini saisinajejʉ teerũhiñe
cuasame mʉsanʉkona. Repaʉ Juan chekʉnare Dios chʉo kʉanare
naa rʉa masi kʉakʉmʉ.
\v 10 Repaʉ Juan paijachere kʉajʉna aperʉmʉ tocha jokasie
Dios chʉo ijache chiimʉ:
\q Mʉʉ cheja cajejache kʉajaʉni charo saojamʉ chʉʉ,
\q pãipi
mʉʉ cajejachere asa repana rekoñoãre careva paapʉ chini,
\m chiimʉ repana tocha jokasie.
\v 11 Icheja cheja Dios chʉo kʉakaina rʉa masina paime.
Jãatani Juan ũcuanʉkore naa cajejaiche masiʉmʉ. Naa
paisirʉmʉ paijana ũcuajache, rʉa vesʉsinatani Dios chʉore
asa chẽa cuasajʉ, Juanre naa rʉa masijanaame, chʉʉ paiche
peore asasinajejʉ. Ũcuarepaame jãa.
\p
\v 12 ’Juan Pãi Okorovekʉ Dios chʉo apechʉvarʉmʉpi
iumucujñajatʉka Dioni cuasajʉ Repaʉ chʉ̃ʉñe choonare cuhejʉ
cuache choojʉ paime pãi.
\v 13 Moisés tocha jokasie Dios Raojaʉ pãi ũcuanʉkore
chʉ̃ʉjañere kʉamʉ. Dios chʉo kʉana ũcuachia, irʉmʉ Juan
pairʉmʉjatʉka ũcuateere kʉame.
\v 14 Mʉsanʉkonapi iere chʉʉ ikachete jachamañe cuasani
masijanaame: “Juan, Dios raojamʉ chiicojñosikʉ aperʉmʉ Repaʉ
chʉo kʉasikʉ Elías kʉasiejache kʉamʉ”, chiimʉ chʉʉ.
\v 15 Chʉʉ ikache asa chẽaʉana ũcuanʉko asa chẽajʉ̃ʉ.
\p
\v 16 ’Pãi irʉmʉ cana paichete kʉara. Chʉʉpi ñato
mʉsanʉkona irʉmʉ cana ijache paime: Jeerʉmʉ chĩi ãu
ĩsichejare ñuijʉ ũcuajanani, “Apeñu”, chini soniasome.
\v 17 Chekʉnapi apecuhejʉna ijache ikaasome repana: “Chʉkʉna
juhivʉã juhito ujachaicuheme mʉsanʉkona. Ũcuachia chʉkʉna
apejʉ jũisinare tãrʉmʉ ujachejache sʉmañe ujato jame
ujacuheme mʉsanʉkona. Chʉkʉnani cuhejʉ pojomame
mʉsanʉkona”, chiniasome repana chĩi.
\v 18 Repana chĩi ũcuajanare cuhechejache cuheme mʉsanʉkona
chʉkʉnate, Juanname chʉʉre. Repaʉ Juan Pãi Okorovekʉ rani
paiʉ Dioni cuasakʉ teeñoã ãu ãimañe paiʉ, conojẽe
ũkumañe paiʉna ña, “Vatini paakʉ vẽveʉmʉ Juan”, chiijʉ
cuhenaame mʉsanʉkona repaʉte.
\v 19 Chura chʉʉpi pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉpi rani
paiʉ siaumucujña ãu ãiʉ ũkukʉna ña, “Ãi aiamʉ mʉʉ.
Cono ũku aiamʉ mʉʉ. Ũcuachia pãi cuache painaname pãi
chʉ̃ʉnare kuri kookainare oiʉ paikʉmʉ mʉʉ”, chiijʉ
cuheme mʉsanʉkona chʉʉre. Pãi rũhiñe cuasana, “Dios
chʉ̃ʉñe reojacheame. Peore masikʉmʉ Repaʉ”, chiijʉ
cuasame —‍chiisikʉamʉ Jesús repanare pãi.
\s Dios chʉo jachana paichete kʉamʉ
\r (Lc 10.13-15)
\p
\v 20 Repaʉ Jesús Diochia choomasiche pãi jainʉko ñajʉte
siarʉmʉ choo ñokʉ paisikʉamʉ. Ũcuachia repana cuache
choochete ũhasõajʉ chini chʉvasikʉamʉ repaʉ. Jãatani
cuache chooche ũhasõmanesinaame repana. Ũcuarʉmʉ Jesús
Diochia choomasiche repaʉ naa rʉa choo ñojoopoã painapi
repana cuache choochete ũhamapʉna perukʉ ijache
ikasikʉamʉ repanare:
\p
\v 21 —‍Dios aperʉmʉ Sidón vʉejooponame Tiro vʉejoopo canare
Repaʉ masiche choo ñomaneasomʉ. Repanani chʉvakʉ choo ñoru
ña cuache painajejʉ sʉmavana paijʉ cuache chooche ũhasõ,
vãkiniokãñapi sache repana sĩjona ũhacʉtapi
chuchuraasinaame repana, chekʉnapi ña, “Cuache chooche
ũhasõsinaame ina”, chiapʉ chini. Mʉsanʉkonatani chʉʉpi
chʉvakʉ Diochia choomasiche choo ñokʉna ñame, Corazín
vʉejoopo cananame Betsaida vʉejoopo cana. Ñanatani cuache
chooche ũhasõmame mʉsanʉkona. Jãajekʉna rʉa cuache
tijñejamʉ mʉsanʉkonare.
\v 22 Dios pãi ũcuanʉkore chii roiumucuse tĩaru Sidón
vʉejoopo paisinaname Tiro vʉejoopo paisinare rʉa cuache
tijñejamʉ. Jãatani mʉsanʉkonare Corazín vʉejoopo
cananame Betsaida vʉejoopo canare naa rʉa cuache
tijñejamʉ, Repaʉ choomasicheji chʉʉ chooche ñasinatani
jachasie roi.
\v 23 Mʉsanʉkona Capernaum vʉejoopo cana, “Dios paicheja
saijanaame mai”, chiinaame. Jãatani Dios mʉsanʉkonare pãi
ũcuanʉkore Repaʉ chii roiumucuse tĩaru vati toana saojamʉ.
Dios aperʉmʉ Sodoma vʉejoopo canare Repaʉ masiche choo
ñomaneasomʉ. Repanani choo ñoru cuache chooche ũhasõ
reojache paijʉna, ñañomaneʉna irʉmʉjatʉka pairaaasomʉ
repajoopo.
\v 24 Mʉsanʉkonare Capernaum vʉejoopo canare ijache ikamʉ chʉʉ:
Naa paisirʉmʉ Dios pãi ũcuanʉkore chii roiumucuse tĩaru
Sodoma vʉejoopo paisinare rʉa cuache tijñejamʉ. Jãatani
mʉsanʉkonare naa rʉa cuache tijñejamʉ, chʉʉ chooche
ñasinatani jachasie roi —‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\s “Chʉʉni rani chʉʉ chechochete asa chẽani reojache
paijanaame mʉsanʉkona”, chiimʉ Jesús
\r (Lc 10.21-22)
\p
\v 25 Reparʉmʉ Jesús, Pʉkakʉni pojokʉ ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Jakʉ, mʉʉ cʉnaʉmʉ painaname cheja painare peore
chʉ̃ʉkʉmʉ. Pãi, “Mʉʉ chʉo peore masinaame chʉkʉna”,
chiijʉ cuasanare chʉʉ chechoche mʉʉ chʉo asamasiche ʉ̃semʉ
mʉʉ, repanapi asavesʉajʉ chini. Jãatani pãi
chĩivanajañe vesʉjʉ, “Dios chʉojẽe vesʉnaame
chʉkʉna”, chini cuasanarechia mʉʉ chʉo asamasiche
jokakʉmʉ mʉʉ, repanapi asamasiajʉ chini.
\v 26 Jãajañere chiimʉ mʉʉ. Jãajekʉna mʉʉre,
“Reorepamʉ”, chiimʉ chʉʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ Diore.
\p
\v 27 Chini pãire ijache ikasikʉamʉ repaʉ:
\p —‍Chʉʉ Jakʉ Repaʉ paiche masiche peore jokasikʉamʉ
chʉʉre. Chʉʉ Repaʉ Mamakʉ paiche pãi teeʉjẽe vesʉme.
Chʉʉ Jakʉtani masimʉ. Ũcuachia chʉʉ Jakʉ paiche pãi
teeʉjẽe vesʉme. Chʉʉ Repaʉ Mamakʉchia masimʉ Jakʉ
paiche. Ũcuachia chʉʉre kʉaʉanarechia chʉʉ Jakʉ
paiche kʉamʉ chʉʉ.
\v 28 Mʉsanʉkona aipãi chʉ̃ʉ jokasiere, “Dios
chʉ̃ʉsieame ie”, chini peore chooñu chiime mʉsanʉkona
teena. Jãatani repapi peore choovesakʉna choojʉ canasõ
rekoñoã sʉmavana paime mʉsanʉkona. Jãajañe painare
chʉʉni raijʉ̃ʉ chiimʉ chʉʉ. Chʉʉre rainare repana
rekoñoãna chookaijamʉ chʉʉ, reojache paijʉ pojojʉ
sʉmavana paimaneajʉ chini.
\v 29 Chʉʉ chʉ̃ʉñe choovesamañere asa chẽa choojʉ
paijʉ̃ʉ. Pãi oikʉtani meñe, “Masiʉmʉ”, chiimakʉamʉ
chʉʉ. Mʉsanʉkonapi chʉʉni rani, mʉsanʉkona cua chʉʉpi
tʉnosõkakʉna rekoñoãpi reojache paijʉ joe sʉmavana
paimanejanaame.
\v 30 Chʉʉ chʉ̃ʉñeji choovesamaʉna choojʉ reojache
paijʉ sʉmavana paimanejanaame mʉsanʉkona —‍chiisikʉamʉ
repaʉ Jesús.
\c 12
\s Jesús neena pʉaumucusena trigochacharʉã pura ãisiere kʉamʉ
\r (Mr 2.23-28; Lc 6.1-5)
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉaumucusena chʉkʉna repaʉ neenaname trigo chiopi saiʉ paisikʉamʉ. Ũcuarʉmʉ chʉkʉna repaʉ neena ãucuhakʉna trigochacharʉãre pura ãisinaame.
\v 2 Chʉkʉnapi jãajañe choojʉna ña fariseopãi ijache ikasinaame Jesure:
\p —‍Ñajʉ̃ʉ. Mʉʉ neena pʉaumucusetani chooche choome —‍chiisinaame.
\p
\v 3-4 Chitena Jesús ikasikʉamʉ repanare.
\p —‍¿Aperʉmʉ paisikʉ David choosiere kʉajʉ mai aipãi tocha jokasie ñamanaañe mʉsanʉkona? Ijache kʉamʉ repa: \fig holy bread |Abs-116.tif|col||ABS|Judío phariripãi Dioni pojujʉ pãpʉã mesakoana tʉosieame.|Mt 12.3-4\fig*
\q David, repaʉte jame painaname ãucuhakʉna Dios vʉena kaka
\q Diopi pojoakʉ chini judío phairipãi tʉosiere pã mini ãiʉ repaʉte jame painare ãukʉ ãniasomʉ.
\q Dios, phairipãichia ãijʉ̃ʉ chiisiere ãnisõasomʉ repaʉ David,
\m chiimʉ.
\v 5 Ũcuajache cheke, ¿Diopi chʉ̃ʉʉna Moisés tocha jokasie ñamanaañe mʉsanʉkona? Ijache kʉamʉ repa:
\q Pʉaumucujñana Dios vʉe kaka repavʉe choomajñarʉã choonatani phairipãi Diopi ñato cuache choomame,
\m chiimʉ.
\v 6 David Dios vʉena kaka choosiename phairipãi repavʉe kaka chooche, Dios peore chʉ̃ʉkʉji ñato cuamamʉ. Ũcuachia chʉʉni peore jame chʉ̃ʉakʉ chini jokacojñosikʉni pʉaumucusena chooche chʉ̃ʉʉato chʉ̃ʉreomʉ.
\v 7 Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie kʉache masi asavesʉme mʉsanʉkona. Ijache chiimʉ repa:
\q “Mʉsanʉkona cuache choochete roiñu chini chʉʉre ĩsisivanare jocha vaivanare vani ʉosõjʉ̃ʉ”, chiiʉ chʉ̃ʉmʉ chʉʉ.
\q Jãatani, “Pãi chekʉnare ña oijʉ paijʉ̃ʉ”, chiiʉ naa rʉa chʉ̃ʉmʉ chʉʉ mʉsanʉkonare,
\m chiimʉ Dios. Repa tocha jokasie asa chẽa choona pani chʉkʉnate cuache choomanare, “Cuache choome mʉsanʉkona”, chiimaneraasinaame mʉsanʉkona.
\v 8 Chʉʉni Dios Raocojñosikʉni pʉaumucusena choochete chʉ̃ʉto chʉ̃ʉreomʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Cuajʉ̃tʉrʉ paakʉte Jesús vasosiere kʉamʉ
\r (Mr 3.1-6; Lc 6.6-11)
\p
\v 9 Jãajañe ikacuha Jesús ũcuachejapi sani judíopãi chiivʉena kakasikʉamʉ.
\v 10 Kaka ñato pãiʉ ũcuavʉere cuajʉ̃tʉrʉ paakʉ paisikʉamʉ. Ũcuarʉmʉ repavʉe paina Jesuni, “Cuache choomʉ mʉʉ”, chiñu chini ijache sẽesinaame repaʉte:
\p —‍¿Pʉaumucusena pãi jũivanani vasoto reokʉ? —‍chiisinaame.
\p
\v 11 Chitena Jesús ikasikʉamʉ repanare.
\p —‍Mʉsanʉkona teeʉ mʉʉ neevaʉpi ovejavaʉpi pʉaumucusena cojena tuãni mañasõsivaʉni sani ñani miiraamʉ mʉʉ.
\v 12 Ovejavanare oikʉmʉ Dios. Jãatani pãire naa rʉa oikʉmʉ Repaʉ. Jãajekʉna pãi jũivanani pʉaumucusena vasoto reomʉ. Cuamamʉ jãa —‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\v 13 Chini cuajʉ̃tʉrʉ paakʉte ikasikʉamʉ.
\p —‍Mʉʉ jʉ̃tʉ saʉjʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p Chikʉna saʉsikʉamʉ. Saʉʉna repajʉ̃tʉ teana reojajʉ̃tʉ careosõsikʉamʉ, chekʉjʉ̃tʉ reojaichejache.
\v 14 Jãatani fariseopãi Jesupi jãajañe chooʉna ña ũcuavʉepi eta mʉa, Jesure vanisõjañere carevañu chini chii cutuasome.
\s Dios chʉo kʉasikʉ Jesús paijachere kʉakʉ tocha jokasieame
\p
\v 15 Ũcuarʉmʉ Jesús repana chooñu chiichete masikʉ ũcuachejapi eta sanisõsikʉamʉ. Repaʉ sanisõsirʉmʉ pãi rʉa jainʉko tuhasinaame repaʉte. Tuharena repanare jame painare jũivanare ũcuanʉkore vasokaisikʉamʉ repaʉ.
\v 16 Jãajañe vasokʉ, “Chʉʉ chooche chekʉnare pãi kʉamanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona”, chiisikʉamʉ repaʉ.
\v 17 Jesupi jãajañe chooʉna repaʉ choojachere kʉakʉ aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉ Isaías tocha jokasiepi ũcuarepa tijñecuhasikʉamʉ, ijache chiicheji:
\q
\v 18 Dios Repaʉ Mamakʉni ijache ikaasomʉ:
\q “Ikʉ chʉʉre chooche chookaikʉmʉ.
\q Chʉʉ chẽa paakʉmʉ ikʉ.
\q Rʉa cuasakʉ pojokʉmʉ chʉʉ ikʉre.
\q Chʉʉ Rekochote ĩsiʉna ũcuaʉni jame paiʉ Reparekochoji chʉ̃ʉkʉna
\q sani judío peonani chʉʉ pãi ũcuanʉkore ũcuarepa chookaichete kʉajamʉ ikʉ.
\q
\v 19 Ũcuachia peruchʉojẽe ikamañe cuimañe kʉajamʉ repaʉ.
\q Vʉñajoopoã kuni chʉo ʉjachʉojẽe ikamakʉ kuijamʉ ikʉ.
\q
\v 20 Pãi reojache pañu chiinatani reojache paivesʉjʉna chookaijamʉ ikʉ.
\q Chʉovana paivanare ũcuajache oiʉ chookaijamʉ ikʉ.
\q Pãi ũcuanʉko cuache chooche peore repaʉ ai ʉ̃serʉmʉjatʉka jãajañe paivanare chookaiʉ paijamʉ ikʉ.
\q
\v 21 Ikʉpi jãajañe chookaiʉna judío peona ikʉre jachamañe cuasajanaame”, chiniasomʉ Dios,
\m chiimʉ Isaías tocha jokasie.
\s Pãi Jesure, “Vatini paakʉ siache choomasimʉ”, chiisiere kʉamʉ
\r (Mr 3.20-30; Lc 11.14-23; 12.10)
\p
\v 22 Ũcuarʉmʉ pãi Jesús paichejana naavaʉre vatipi ʉ̃sekʉna chʉojẽe cutumaʉ ñakocaãjẽe ñamavaʉni rasinaame. Rarena Jesupi vatire eto saosõkakʉna ñakocaã ñasikʉamʉ repaʉ. Chʉo ũcuachia cutusikʉamʉ repaʉ.
\v 23 Jesupi jãajañe chooʉna ña jñano repana pãi ũcuanʉko sãiñechia sẽniasasinaame, ijache chiijʉ:
\p —‍¿Aperʉmʉ paisikʉ David Jojocojñosikʉaʉ ikʉ? ¿Maire chʉ̃ʉakʉ chini Dios raojamʉ chiicojñosikʉaʉ? —‍chiisinaame.
\p
\v 24 Jãajañe ikasietani asa fariseopãi ijache cuache ikasinaame:
\p —‍Vati chʉ̃ʉkʉji Beelzebuji chookaiʉna vati ũcuajanare eto saomasimʉ ikʉ Jesús —‍chiisinaame.
\p
\v 25 Ũcuarʉmʉ Jesús repana cuasajʉ cutuchete masikʉ ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Pãi ũcuateecheja painapi sãiñechia cavani vaijʉ siasõjanaame. Ũcuachia majapãichiapi ũcuateevʉe painapi sãiñechia cavani majapãi sẽjosõjanaame.
\v 26 Ũcuachia vati aipi repaʉ neenaname sãiñechia cavato repaʉ chʉ̃ʉñe siasõmʉ.
\v 27 Jãatani mʉsanʉkona chʉʉre, “Vati chʉ̃ʉkʉji Beelzebuji vati ũcuajanare eto saomasiche jokasikʉamʉ mʉʉre”, chiime. Mʉsanʉkonapi jãajañe ikarena iere sẽemʉ chʉʉ: Mʉsanʉkona neenare, ¿kaʉpi vati etomasiche jokaʉ? ¿Vati aipi jokaʉ? Ijache chiijʉ sẽniasajʉ̃ʉ repanare: “¿Vati etomasiche vati aipi jokaʉ mʉsanʉkonare?”, chiijʉ̃ʉ. Jãajañe sẽeto repana mʉsanʉkonare, “Rũhiñe cuasamame mʉsanʉkona”, chiijanaame.
\v 28 Chʉʉ vati etomasiche Dios Rekocho jokasieame. Chʉʉpi Dios Rekocho jokasiere chookʉna ña, “Dios ũcuanʉkore chʉ̃ʉkʉmʉ”, chiijʉ cuasajanaame pãi.
\p
\v 29 ’Pãiʉ rʉa kokaʉji rʉa vaiche paakʉji repaʉ vʉere pẽjeto ñaacuamʉ repaʉ cuamajñarʉã. Charo repaʉni chẽa quẽo sʉototani repaʉ neemajñarʉã tʉtesõreomʉ.
\p
\v 30 ’Pãi chʉʉre jovomana cuheme chʉʉre. Cuhejʉ chekʉnapi chʉʉni jovoñu chiito ʉ̃seme repana, chʉʉni jovomaneajʉ chini.
\p
\v 31 ’Jãajekʉna iere kʉamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare: Dios, Repaʉte pãi cuache choosiename cuache cutuche siache tʉnesõjamʉ. Tʉnesie joe cuasamanejamʉ Repaʉ. Repaʉ Rekochote cuache cutusietani cavesʉmañe cuasakʉ roiche chʉ̃ʉjamʉ Repaʉ.
\v 32 Chʉʉre, Dios Raocojñosikʉre pãi cuache cutuche joe cuasamanejamʉ Dios. Jãatani Repaʉ Rekochote pãi cuache cutuchetani irʉmʉpi mamacheja paitojẽe ũcua cavesʉmañe cuasajamʉ Repaʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Sũkiñʉã ãiñe kʉ̃iñʉã reojachename ãicuache kʉ̃iñʉã paichete kʉamʉ
\r (Lc 6.43-45)
\p
\v 33 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare joe ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Sũkiñʉã ãiñe kʉ̃iñʉã koka paiñʉã sãijapʉã kʉ̃imʉ. Koka peorañʉrʉãtani sãijaimañe kʉ̃imʉ. Sũkiñʉã repañʉã kʉ̃isiere ãni ña masime pãi repañʉ paiche.
\v 34 ¡Aña paichejache cuache paime mʉsanʉkona! Rekoñoã cuache cuasanajejʉ reojache ikamame mʉsanʉkona. Pãi ũcuanʉko repana rekoñoã cuasachete cutunaame.
\v 35 Pãi repana rekoñoã reojache cuasana reojachere cutume. Repana rekoñoã cuache cuasana ũcuachia cuachete cutume.
\v 36 Mʉsanʉkonare ijache ikamʉ chʉʉ: Dios pãi ũcuanʉkore chii roiumucuse pãi repana peoche cutujʉ paisie roi peore roijanaame.
\v 37 Reojache ikasinaretani reparʉmʉ, “Cuache choosie roiche peomʉ inare”, chiijamʉ Repaʉ. Cuache ikasinaretani repana cuache ikasie roiajʉ chini chʉ̃ʉjamʉ Repaʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús.
\s Jesupi Diochia choomasichete choo ñoakʉ chini fariseopãiname judíopãi chechona sẽesiere kʉamʉ
\r (Mr 8.11-12; Lc 11.29-32)
\p
\v 38 Ũcuarʉmʉ fariseopãi teena judíopãi chechonaname Jesure ijache ikasinaame:
\p —‍Masiʉ, mʉʉpi Diochia choomasichete chookʉna ñañu chiime chʉkʉna —‍chiisinaame.
\p
\v 39 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Pãi irʉmʉ cana cuache painaame. Chʉʉre, “Dios raosikʉmamʉ Jesús”, chiime repana. Jãatani chʉʉre, “Diochia choomasichete choo ñojʉ̃ʉ chʉkʉnate”, chiime repana, chʉʉ paichete masiñu chini. Jãatani choo ñomamʉ chʉʉ repanare. Dios chʉo aperʉmʉ kʉasikʉ Jonás choocojñosiejachechia choocojñojamʉ chʉʉ.
\v 40 Repaʉ Jonás, vai rʉa ʉjaʉ cʉtaro sanavʉ choteumucujña ñami choteñami paisiejache, chʉʉ Dios Raocojñosikʉ ũcuajache cheja sanavʉ tãcojñosikʉ choteumucujña ñami choteñami paijamʉ.
\v 41 Aperʉmʉ Jonapi rʉa masiʉji Dios chʉore chʉvakʉna asa chẽa, Níneve vʉejoopo paisina repana cuache chooche ũhasõasome. Repaʉte Jonare naa rʉa masiʉji ichejare paimʉ chʉʉ. Jãatani chʉʉ chʉvache asacuheme mʉsanʉkona irʉmʉ cana. Jãajekʉna Dios pãi ũcuanʉkore chii roirʉmʉ tĩaru Níneve vʉejoopo paisinapi ijache ikajanaame mʉsanʉkonare irʉmʉ painare: “Cuache chooche ũhasõmanesinajejʉ roijʉ paijanaame mʉsanʉkona”, chiijanaame.
\v 42 Aperʉmʉ paio sʉripʉ cakãko canare pãi chʉ̃ʉsiko rʉa soopi Salomón rʉa masiʉ chʉvachete asara chini raniasomo. Repaʉte Salomonte naa rʉa masiʉji ichejare paimʉ chʉʉ. Jãatani chʉʉ chʉvache asacuheme mʉsanʉkona irʉmʉ cana. Naa paisirʉmʉ Dios pãi ũcuanʉkore chii roirʉmʉ tĩaru aperʉmʉ paio pãi chʉ̃ʉsiko ijache ikajamo mʉsanʉkonare chura painare chʉʉre cuasamanesinare: “Cuare choojʉ Diore cuasamanesinajejʉ roijʉ paijanaame mʉsanʉkona”, chiijamo —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Vati pãiʉ sanavʉte paiʉ eto saocojñosikʉpi joe pãiʉni coichete kʉamʉ
\r (Lc 11.24-26)
\p
\v 43-44 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi joe ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Pãiʉ sanavʉ paisikʉni etosõru vati sani oko peochejñare kuiʉ paimʉ pʉachejñare kuekʉ. Jãatani jñaamaneni, “Chʉʉ vʉejachejana coira pãiʉ sanavʉna”, chini cuasamʉ repaʉ. Jãajañe cuasa repaʉ coi ñato pãiʉ sanavʉ vʉe jʉo carevasivʉejache reojaimʉ.
\v 45 Jãajekʉna joe sani chekʉnare vati repaʉte naa rʉa cuanani sieterepanare kue jñaa ra pãiʉ sanavʉna pañu chini ũcuanʉko kakame repana. Jãajekʉna pãiʉ aperʉmʉ cuache paisie naa rʉa cuache paimʉ. Irʉmʉ canare pãi cuache painare ũcuajache rʉa cuache tijñejamʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús.
\s Jesús pʉkako repaʉ chojechĩiname repaʉni ñañu chini saisiere kʉamʉ
\r (Mr 3.31-35; Lc 8.19-21)
\p
\v 46 Repanare pãi Jesús chutaa cututona pʉkako, repaʉ chojechĩiname ũcuaʉ paivʉena rani kakañu chiniasome repaʉni cutuñu chini. Kakañu chiisinaretani kakacuakʉna vesere paniasome repana.
\v 47 Repanani kakacuakʉna chekʉpi kʉakaisikʉamʉ repaʉte Jesure, ijache chiiʉ:
\p —‍Mʉjako, mʉcheʉchĩiname mʉʉni cutuñu chini vesere nʉkajʉ chaame —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 48 Chikʉna Jesús repaʉte kʉasikʉre ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍¿Kaoao chʉʉ jako? ¿Keejanaañe chʉʉ chojechĩi? —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 49 Chini chʉkʉnate repaʉ neenani ñakʉ ñʉokʉ ikasikʉamʉ repaʉ.
\p —‍Inaame chʉʉ jakoromijana. Ũcuachia inaame chʉʉ chojechĩijana.
\v 50 Cʉnaʉmʉ Paikʉ chʉʉ Jakʉ chʉ̃ʉñe asa jachamañe choona chʉʉ chojechĩijanaame. Ũcuajache chʉʉ jakoromijanaame repana —‍chiisikʉamʉ Jesús chʉkʉnate.
\c 13
\s Trigo chuchusiere cuasakʉ kʉamʉ Jesús
\r (Mr 4.1-9; Lc 8.4-8)
\p
\v 1 Ũcuaumucusepi Jesús repaʉ paisivʉe eta sani chiara
rʉtʉvana pʉʉsikʉamʉ pãire chʉvara chini.
\v 2 Ũcuarʉmʉ repaʉ pãipi jairepanʉko rani chiirena choovʉna
caje pʉʉsikʉamʉ. Pãitani chiara rʉtʉvate paisinaame.
\p
\v 3 Ũcuarʉmʉ Jesús choovʉte ñuiʉ repanani rʉa chʉvakʉ
ijachere cuasakʉ kʉasikʉamʉ:
\p —‍Pãiʉ trigote chuchura chini chiona saniasomʉ.
\v 4 Sani tĩa pachu kuiʉ chuchukʉna trigocaã teerakarʉã
maana tuãtuaasomʉ. Maana tuãtuaʉna pĩavanapi rani
ãkuesõasome reparakarʉã.
\v 5 Chekʉrakarʉãtani cata paichejana chao jmamakarʉ
paichejana tuãtuaasomʉ. Chao sẽserʉchia paichejatani
nami aineeasomʉ reparakarʉã.
\v 6 Nami aineesietani ʉ̃sʉʉji rʉarepa asukʉna uu phãpha
jũnisõasomʉ repasañarʉã, chitapi peokʉ.
\v 7 Chekʉrakarʉã miu paichejana tuãtua miuname aineeʉna
miupi juje vẽasõasomʉ reparañʉrʉã.
\v 8 Chekʉrakarʉãtani reojache chao paichejñana
tuãtuasirakarʉãjekʉ reojache ainee jua ñaniasomʉ.
Teerakarʉ aineesiñʉ teechachava treintareparakarʉã
paichacha jua ñaniasomʉ. Chekʉrakarʉã aineesiñʉã
sesentareparakarʉã paichacha jua ñaniasomʉ.
Chekʉrañʉrʉã cienreparakarʉã paichacha jua ñaniasomʉ.
\v 9 Chʉʉ chʉvache asa chẽaʉana ũcuanʉko asa chẽajʉ̃ʉ
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Repaʉ cuasakʉ kʉasiere teerũhiñe kʉamʉ Jesús
\r (Mr 4.10-12; Lc 8.9-10)
\p
\v 10 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna Jesús neena repaʉji cuasakʉ kʉaʉna
asa repaʉte kueñe tĩa,
\p —‍¿Jese paiʉna mʉʉ pãire chʉvani mʉʉ cuasachechia
kʉakʉ chʉvakʉ? —‍chiisinaame.
\p
\v 11 Chitena Jesús ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkonare chʉʉ neenajejʉna Diopi ʉ̃semaʉna
Repaʉchia masiche teerũhiñe kʉamʉ chʉʉ, asamasiajʉ
chini. Jãatani chekʉnare chʉʉre cuasacuhenare Repaʉchia
masiche chʉʉ cuasacheji kʉamʉ chʉʉ, asanatani masi
asamaneajʉ chini.
\v 12 Dios chʉo asa jachamana siarʉmʉ naa rʉa reojache
paijanaame. Repaʉ chʉore naa rʉa masiajʉ chini chookaijamʉ
Dios repanare. Jãatani chekʉna chʉʉ chʉvache asanatani
masi cuasamapʉ chʉʉpi chookʉna repana jmamakarʉ masiche
cavesʉjanaame.
\v 13 Jãajekʉna pãire chʉvakʉ repana asavesʉcheji cuasakʉ
kʉamʉ chʉʉ, masi asamaneajʉ chini. Ñanatani ñamanesina
paichejache paime repana. Ũcuachia asanatani asamañena
paime repana.
\v 14 Repana paijachere kʉakʉ aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉ
Isaías tocha jokasie ũcuarepa tijñecuhamʉ. Ijache chiimʉ
repa:
\q Asajʉ painatani asavesʉjanaame mʉsanʉkona.
\q Ñanatani ñamanesina paichejache paijanaame mʉsanʉkona.
\q
\v 15 Ina pãi rʉa cuache painaame.
\q Ũcuachia cãjo asamanajañe paijʉ chʉʉ chʉo asacuheme
ina.
\q Ũcuachia ñakocaã chamisinajañe paijʉ chʉʉpi
chʉ̃ʉʉna tocha jokasie ñacuheme ina.
\q Chʉʉ chʉore asa chẽa repana cuache choochete ũhasõru
\q repana rekoñoã reojarekoñoã carevakaijamʉ chʉʉ, repanapi
reojache paapʉ chini,
\m chiimʉ.
\p
\v 16 ’Mʉsanʉkonatani chʉʉ chookʉ paiche ñajʉ chʉʉ
chʉvachejẽe asamasijʉ, “Dios choocheme jãa”, chiijʉ
masijʉ pojojʉ paime.
\v 17 Aperʉmʉ paisina Dios chʉo kʉasinaname chekʉna pãi
reona irʉmʉ mʉsanʉkona ñañejañere ñañu chiisinatani
ñamaneasome. Ũcuachia irʉmʉ mʉsanʉkona asachejachere asañu
chiisinatani asamaneasome repana. Ũcuarepaame jãa
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Trigo chuchusiere repaʉ cuasakʉ kʉasiere teerũhiñe kʉamʉ
Jesús
\r (Mr 4.13-20; Lc 8.11-15)
\p
\v 18 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe ikasikʉamʉ.
\p —‍Chʉʉ cuasakʉ kʉasiere trigo chuchusiere joe ũcuare
masi kʉajamʉ chʉʉ mʉsanʉkonapi asamasiajʉ chini.
Ijacheame jãa:
\v 19 Trigorakarʉã teerakarʉã maana tuãisirakarʉã
chejapi rʉarepa jʉjakʉna sanavʉ kakamamʉ. Pãi teenare
repana rekoñoã chejapi rʉarepa jʉjakʉ trigocaã chuchusicaã
sanavʉ kakamañejañe Dios chʉo kakamamʉ, jachajʉna.
Asanaretani vatipi ʉ̃semʉ repanare, Dioni cuasamaneajʉ chini.
\v 20-21 Ũcuachia cata paichejña tuãtuasicaã nami
aineesietani chita saimaʉ nami jũnisõmʉ. Pãi ũcuachia
teena Dios chʉo asa teana pojojʉ cuasame. Jãatani repanapi
Dioni cuasajʉna pãipi cuache ikajʉna chekʉrʉmʉ repanani
cuache tijñekʉna masi cuasamanajejʉ Dios chʉo repana cuasache
ũhasõme.
\v 22 Ũcuachia miu paichejña tuãtuasirakarʉã miuname
aineemʉ. Jãajekʉna miu sũkipi jujekʉna kʉ̃imañe jũnisõmʉ
reparañʉrʉã. Pãi ũcuachia teena Dios chʉo asa chẽa Repaʉ
chʉ̃ʉñe choonatani nami ũhasõme. Repana choochete
kuriname põsere rʉarepa cuasajʉ Dios chʉo repana asa chẽa
cuasache ũhasõme.
\v 23 Ũcuachia cheja reojachejñana tuãtuasicaã ainee
reojache kʉ̃iñejañe reojache paime pãi, Dios chʉo asa
chẽa Repaʉ chʉ̃ʉ jokasie choojʉ paina. Repana Diore
cuasana teena trigoñʉã treintareparakarʉã paichachava jua
ñaisiñʉãjañe reojache paime repana rekoñoã. Chekʉna
sesentareparakarʉã paichachava jua ñaisiñʉãjañe naa
rʉa reojache paime. Chekʉna cienreparakarʉã paichachava
jua ñaisiñʉãjañe joe naa rʉa reojache paime Repaʉ
chʉ̃ʉñe choona —‍chiisikʉamʉ Jesús chʉkʉnate.
\s Trigo tãsichiona cuarakarʉã tãsiere kʉamʉ
\p
\v 24 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnani joe chʉvakʉ ijachere
cuasakʉ kʉasikʉamʉ:
\p —‍Dios chʉ̃ʉñe choona paiche ijacheame: Pãiʉ repaʉ
chiona trigo reojachere tãasomʉ.
\v 25 Jãatani repaʉname repaʉ paana kãnisõsirʉmʉna
repaʉte cuhekʉ ũcuachiona sani cuarañʉrʉã aineeakʉ chini
cuarakarʉãre tã joka sanisõasomʉ.
\v 26 Naa paisirʉmʉ trigorañʉrʉã ainee pini jua
ñaniasomʉ. Cuarañʉrʉã ũcuajache ũcuaparʉva aineeasomʉ.
\v 27 Ũcuarʉmʉ repaʉte chooche chookaina chio ñajani coi
repachio paakʉni kʉaasome, ijache ikajʉ: “Mʉʉ chio
trigorakarʉã reojarakarʉãchia tãsikʉamʉ. Jãatani,
¿jese paiʉna repachio cuarañʉrʉã jame aineeʉ?”,
chiniasome repana.
\v 28 Chitena asa chio paakʉ ikaasomʉ. “Chʉʉre cuhekʉ
choosiecosomʉ jãa”, chiniasomʉ. Chikʉna repaʉte chooche
chookaina joe ijache ikaasome: “¿Reparañʉrʉã
cuarañʉrʉã rutesõkaijaijʉ̃ʉ chiikʉ mʉʉ
chʉkʉnate?”, chiniasome.
\v 29 Chitena ikaasomʉ repaʉ. “Pãamʉ. Jãajañe
choomanejʉ̃ʉ. Cuarañʉrʉã ruteni chekʉrʉmʉ mʉsanʉkona
trigorañʉrʉã jame rutesõme.
\v 30 Ijache chooto naa reomʉ: Reparañʉrʉã
cuarañʉrʉã chura rutesõjaimanejʉ̃ʉ, trigoname
ũcuaparʉva aineeakʉ repa tʉarʉmʉjatʉka. Repa trigo tʉache
tĩasirʉmʉ, ‘Ijache choojʉ̃ʉ’, chiiʉ chʉ̃ʉ saojamʉ chʉʉ
repa tʉakaijanare: ‘Chio sani cuarañʉrʉãre charo rute
rũhijuu quẽke ʉosõjʉ̃ʉ. Jãajañe choocuha trigo tʉa
pini chʉʉ ãumajñarʉã carevavʉena sa ũhakaijʉ̃ʉ’,
chiijamʉ chʉʉ”, chiniasomʉ —‍Jãajañe kʉasikʉamʉ
Jesús chʉkʉnate.
\s Mostazarakarʉã paichete cuasakʉ kʉamʉ Jesús
\r (Mr 4.30-32; Lc 13.18-19)
\p
\v 31 Ũcuarʉmʉ Jesús pãire joe chʉvakʉ ijachere cuasakʉ
kʉasikʉamʉ:
\p —‍Dios chʉ̃ʉñe choona, ¿jese paiche? Ijache paime: Pãiʉ
repaʉ chiona mostazarakarʉ teerakarʉ sa tãasomʉ.
\v 32 Repa mostazarakarʉã chekʉrakarʉã naa
jmarakarʉãame. Jãatani pãipi tãru chekʉrañʉrʉã
tãsirañʉrʉã naa ʉjañʉã aineemʉ reparakarʉã.
Ʉjañʉãpi ka rʉa paiñʉã aineeʉna pĩavana ũcuañʉã
kana chĩi sʉo suhame —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Harinaname pã saʉche chapisicarepʉ paichete ikamʉ
\r (Lc 13.20-21)
\p
\v 33 Ũcuarʉmʉ Jesús pãire ũcua chʉvakʉ ijachere cuasakʉ
kʉasikʉamʉ:
\p —‍Dios chʉ̃ʉñe choona paiche ijacheame: Romio pãre
choora chini pã kosasicarerʉte charo chapi harinaroro
choteroro ũcuacarerʉna jameasomo. Jãatani rʉa ʉjacarepʉ
saʉsõasomʉ repacarepʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Jesupi pãire chʉvakʉ cuasakʉ kʉakʉna Dios chʉo
kʉakaisikʉ tocha jokasiepi ũcuarepa tijñecuhamʉ
\r (Mr 4.33-34)
\p
\v 34 Reparʉmʉ Jesús pãire chʉvakʉ ũcuaʉji cuasakʉ
kʉachechiapi chʉvasikʉamʉ. Cheke ikamanesikʉamʉ repaʉ.
\v 35 Jãajañe chookʉna repaʉ choojachere kʉakʉ aperʉmʉ
Dios chʉo kʉasikʉ tocha jokasiepi ũcuarepa tijñecuhamʉ,
ijache chiicheji:
\q Chʉʉ cuasakʉ kʉachechiapi pãi chʉvajamʉ chʉʉ.
\q Cheja choorʉmʉpi irʉmʉjatʉka Diopi kʉamaʉna pãijẽe
asamañere churana kʉajamʉ chʉʉ,
\m chiimʉ repa.
\s Repaʉ cuasakʉ kʉasiere cuarañʉrʉãname
trigorañʉrʉã ũcuateechio aineesie paichete teerũhiñe
kʉamʉ Jesús
\p
\v 36 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi saosõ repaʉ aperʉmʉ
paisivʉena sani kakasikʉamʉ. Kakaʉna chʉkʉna repaʉ neena
repaʉte kueñe tĩa ijache ikasinaame:
\p —‍Mʉʉ chʉkʉnate cuasakʉ kʉasiere cuarañʉrʉãname
trigorañʉrʉã ũcuateechio aineesie paichete teerũhiñe
kʉajʉ̃ʉ chʉkʉnate —‍chiisinaame.
\p
\v 37 Chitena Jesús ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Ijacheame jãa: Chʉʉ pãire jame paaʉ chini Dios
Raosikʉ reojarakarʉã tãsikʉjache paimʉ. Repaʉ pãiʉ
trigorakarʉã reojarakarʉã tãasomʉ. Chʉʉ ũcuajache Dios
chʉo reojachere chʉvamʉ.
\v 38 Pãi icheja cheja paina chiojache paime Dios chʉo
chʉvacojñonajejʉ. Ũcuajache pãi Dios chʉo chʉvajʉna asa
chẽa Repaʉ chʉ̃ʉñe choona Ũcuaʉ neenajejʉ reojache paijʉ
reojarakarʉãjañe paime. Jãatani Repaʉ chʉo asacuhena
vati neenajejʉ cuarakarʉãjañe cuache paime.
\v 39 Repaʉ vati pãipi cuache chooajʉ chini chʉ̃ʉkʉjekʉ
chio paakʉte cuhekʉjache paikʉmʉ. Ũcuachia Dios pãi
ũcuanʉkore chii roirʉmʉ trigo tʉarʉmʉjañe
choocojñojamʉ. Reparʉmʉ ángelepi pãi ũcuanʉkore trigo tʉa
chiichejache chiijanaame. Ũcuajache trigo tʉacuha ãu
carevavʉena sa jokachejache Dios Repaʉte cuasanare Repaʉ
paichejana sajamʉ.
\v 40 Ũcuachia cuarañʉrʉã rute chii rũhijuu quẽke
ʉosõñejañe Dios Repaʉte cuasamanare vati toana saojamʉ.
\v 41 Reparʉmʉ chʉʉpi Dios Raosikʉpi chʉ̃ʉʉna ángeles
sani chʉʉ neena paichejña jame paijʉ chekʉnani cacʉoñu
chini cuache chʉvananame chekʉnare cuache choonare
ũcuanʉkore ra chiijanaame.
\v 42 Repanare peore chii vati toana saojanaame repana. Ũcuatoare
uujʉ oijʉ cõjire asoche ãijʉ paijanaame repana.
\v 43 Jãatani Dios chʉ̃ʉñe choojʉ reojache paina repana
Jakʉ Dios paichejare sani paijʉ ʉ̃sʉʉ miañejañe rʉa
kosijana paijanaame. Chʉʉ chʉvache asa chẽaʉana ũcuanʉko
asa chẽajʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús.
\s Kuri rʉare chavesie jñaasikʉ choosiere kʉamʉ Jesús
\p
\v 44 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate chʉvakʉ joe ijachere
cuasakʉ kʉasikʉamʉ:
\p —‍Dios chʉ̃ʉñe choojʉ pañu chiina paiche ijacheame:
Pãiʉ repaʉ kuri rʉare chavekʉ coje ũni ũcuacojena kuri
mañaasomʉ. Jãajañe choosichejare chekʉ pãiʉ rupʉ kuiʉ
repacoje jñaa ũni, repa kuri jñaaasomʉ. Jñaasikʉtani repa
kuri miimañe repacoje joe tapisõasomʉ repaʉ. Tapi joka kuri
jñaasikʉjekʉ pojokʉ coi repaʉ nee cuamajñarʉã peore
ĩsisõ kuri koo repacoje paichejare cheja kooasomʉ repaʉ,
“Repare kurire ũni paara”, chini cuasakʉ —‍chiisikʉamʉ
repaʉ.
\s Perlarakarʉ rʉa roirakarʉ koosikʉ choosiere kʉamʉ
Jesús
\p
\v 45 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnani chʉvakʉ joe ijachere
cuasakʉ kʉasikʉamʉ:
\p —‍Dios chʉ̃ʉñe choojʉ pañu chiina paiche ijacheame:
Pãiʉ perlarakarʉã rʉa roirakarʉãre koo paara chini
siachejña kuekʉ kuiʉ paniasomʉ.
\v 46 Kuekʉ chekʉpi perlarakarʉ rʉa roirakarʉte paakʉna
ña pojokʉ koora chiniasomʉ. Jãatani reparakarʉji rʉarepa
roikʉ kuripi tĩamaʉna sani repaʉ nee cuamajñarʉã peore
ĩsisõ kuri rʉa koo joe sani kooasomʉ reparakarʉ
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Vai chorʉ chosivanare choochete kʉamʉ Jesús
\p
\v 47 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnani ũcua chʉvakʉ joe ijachere
cuasakʉ kʉasikʉamʉ:
\p —‍Dios chʉ̃ʉñe choojʉ pañu chiina paiche ijacheame:
Vai chona repana vai chorʉ vaire chojʉ mar chiarana sua
rʉorena vai siache kakaasome reparʉ.
\v 48 Ũcuarʉmʉ repavanapi jairepanʉko kaka timusõrena
mejavʉna reparʉ rueni maasome. Rueni ma ũha pʉʉ ñuijʉ
repavanare vaivanare reojavanarechia jʉñana jñanujʉ
mañaasome. Cuavaivanaretani sẽjosõasome repana.
\v 49-50 Dios pãi ũcuanʉkore chii roirʉmʉ tĩaru jãajañe
choocojñojamʉ. Reparʉmʉ ángeles rani cuavaivanare jñanu
sẽjosiejache pãi cuache painapi reojache painani jame
paisinare jñanu vati toana saojanaame. Ũcuatoare paijʉ uujʉ
oijʉ cõjire asoche ãijʉ paijanaame repana —‍chiisikʉamʉ
repaʉ.
\s Pãiʉ cuamajñarʉã mamamajñarʉãname aimajñarʉã
paachete kʉamʉ Jesús
\p
\v 51 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate ijache sẽesikʉamʉ:
\p —‍¿Chʉʉ cuasakʉ kʉasie peore asamasiche mʉsanʉkona?
—‍chiisikʉamʉ.
\p Chikʉna,
\p —‍Jʉ̃jʉ, Chʉkʉnate Paakʉ, peore asamasime chʉkʉna
—‍chiisinaame chʉkʉna.
\p
\v 52 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Pãiʉ vʉe paakʉ repaʉ paamajñarʉã peore masimʉ
mamaname ai. Judíopãi chechona ũcuaʉana chʉʉ chechoche asa
chẽa choona ũcuajache kachamajña masime, aperʉmʉ chʉ̃ʉ
jokasiename chʉʉ irʉmʉ chechokʉ chʉ̃ʉñe
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Jesús Nazaret vʉejoopo paisiere kʉamʉ
\r (Mr 6.1-6; Lc 4.16-30)
\p
\v 53-54 Jãajañe cuasakʉ kʉacuha ũcuachejapi eta repaʉ
pairepajoopona sani paiʉ Jesús repajoopo paivʉena judíopãi
chiivʉena kaka chechosikʉamʉ. Chechokʉna pãi asa jñano
ijache ikasinaame:
\p —‍¿Jese chookʉ ikʉ repaʉ chechomasiche checheʉ?
Ũcuajache, ¿jese chookʉ ikʉ Diochia choomasiche chooche
checheʉ?
\v 55 Ijoopo paikʉ chookoña siache choomasikʉ mamakʉmʉ ikʉ
Jesús. Repaʉ pʉkako Maríaamo. Repaʉ chojechĩiame jãana,
Santiagoname Josename Simonname Judas.
\v 56 Repaʉ chojeromi ũcuajache ijoopote mainame paime.
¿Jese choo ikʉ jãarepa rʉa masikʉ? —‍chiisinaame repana.
\v 57 Jãajañe cuasanajejʉ repaʉ ikache jachasinaame repana.
\p Ũcuarʉmʉ Jesús repanare ikasikʉamʉ.
\p —‍Dios chʉo kʉakaikʉ aineesijoopo cananame repaʉ majapãi
asa jachame repaʉ kʉache. Mʉsanʉkona ũcuajache ijoopo chʉʉ
aineesijoopo cana chʉʉ kʉache asa jachame —‍chiisikʉamʉ
Jesús repanare.
\p
\v 58 Repanapi repaʉni cuasamapʉna Diochia choomasiche rʉarepa
choo ñomanesikʉamʉ Jesús repajoopo pairʉmʉ.
\c 14
\s Juan Pãi Okorovekʉte vanisõsiere kʉamʉ
\r (Mr 6.14-29; Lc 9.7-9)
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉna Herodes Galilea cheja painare chʉ̃ʉkʉ Jesús
chooche asaasomʉ.
\v 2 Jãajañe asa repaʉte chooche chookainare soni rao Jesús
paichete vesʉkʉ ijache ikaasomʉ repaʉ: “Juan Pãi
Okorovesikʉ chʉʉpi chʉ̃ʉʉna chuenisõsikʉpi jũni
vajʉrani paicosomʉ jãʉ. Jãajañejekʉna Diochia
choomasiche choomasicosomʉ repaʉ”, chiniasomʉ.
\p
\v 3-4 Aperʉmʉ repaʉ Herodes repaʉ chojeʉ Felipe rʉ̃joni
Herodíani tʉa paakʉna Juan asa, “Dios ʉ̃sechete cuache choomʉ
mʉʉ”, chiiʉ chʉvaasomʉ repaʉte. Jãajañe chʉvakʉna
Herodes asa perukʉ repaʉte Juanre chẽa cʉnameji quẽo cuache
choonare chẽa cuaovʉena sa cuaoajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ.
\p
\v 5 Juanre vanisõñe chʉ̃ʉra chiniasomʉ repaʉ. Jãatani
pãipi ũcuanʉko, “Juan Dios chʉo kʉakaikʉmʉ”, chiijʉ
cuasajʉna chʉ̃ʉvajʉchʉasomʉ repaʉ, “Pãipi perujʉ”,
chini.
\v 6 Ũcuarʉmʉ Herodes repaʉte jñaasiumucusejarʉmʉjekʉna
fiesta choora chini pãi jainʉkore soni rao chiiasomʉ. Fiestate
choojʉna Herodías mamako pãi jainʉko ñajʉte eta teeo
ujachaiasomo. Jãajañe chookona ña Herodes rʉa pojoasomʉ
repaote.
\v 7 Pojokʉ repaote,
\p —‍Mʉʉre ʉache sẽejʉ̃ʉ chʉʉre. Mʉʉ
sẽeñe ũcuaʉache ĩsijamʉ chʉʉ mʉʉre. Dios ñakʉte
chʉo ũcuarepare ikamʉ chʉʉ, —‍chiniasomʉ repaʉ.
\v 8 Chikʉna eta pʉkakoni ijache sẽniasomo repao:
\p —‍¿Ʉ̃quere repaʉte sẽejañe chʉʉ? —‍chiniasomo.
Chikona pʉkakopi chʉvaona asa Herodes pairuupʉna joe
kaka ijachere sẽniasomo repao:—‍
Juan Pãi Okorovekʉ sĩjopʉte tʉso cʉnareavana maña ra
ĩsijʉ̃ʉ chʉʉre —‍chiniasomo repao Herodías mamako.
\p
\v 9 Repao sẽeñete asaʉna Herodete rʉa sʉmaneasomʉ.
Jãatani repaʉ soicojñosina asajʉte, “Ũcuarepare ikamʉ
chʉʉ”, chiisikʉjekʉ ũcuare ra ĩsiajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ
repaʉ, pãipi, “Joreʉmʉ ikʉ”, chiimaneajʉ chini.
\v 10 Jãajekʉna,
\p —‍Cuache choonare chẽa cuaovʉena sani Juan
sĩjopʉ tʉsojʉ̃ʉ —‍chiiʉ chʉ̃ʉasomʉ repaʉ.
\v 11 Chikʉna sani Juan sĩjopʉ tʉsocuha cʉnareavana maña ra
romichĩioni ĩsiasome repana. Ĩsirena koo pʉkakoni joe sa
ĩsiasomo repao.
\p
\v 12 Jãa choo pinisirʉmʉ repaʉ Juan neena paisina repaʉte
vanisõsiere asa pãi cuache choonare chẽa cuaovʉena sani
repavaʉre sa tãasome. Tã pini sani Jesuni kʉaasome repana.
\s Pãi cinco milrepanare Jesús ãu ãusiere kʉamʉ
\r (Mr 6.30-44; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14)
\p
\v 13 Juan chuenisõsie asasirʉmʉ Jesús ũcuachejapi chʉkʉna
repaʉ neenaname choovʉ tuni pãi peochejana chiara chekʉkãkona
jẽesikʉamʉ. Jãatani pãi repaʉ saisichejare asa
vʉñajoopoã paisina eta repara chekʉkãkona poopi
tuhasinaame repaʉte.
\v 14 Chiara chekʉkãko jẽni tĩa mani Jesús, repaʉte
tuhasinare pãi ñasikʉamʉ. Ũcuanani ña oiʉ repana
sasivanare jũivanare vasokaisikʉamʉ repaʉ.
\v 15 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna repaʉ neena naisõcuhakʉna repaʉte
sani ijache ikasinaame:
\p —‍Icheja vʉñajoopoãjẽe peomʉ. Inare pãi saojʉ̃ʉ
vʉñajoopoãna sani ãure koo ãapʉ. Naisõcuhamʉ ie
—‍chiisinaame chʉkʉna.
\p
\v 16 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Saiche chiimamʉ inare. Mʉsanʉkonapi ãu ãujʉ̃ʉ inare
—‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 17 Chikʉna chʉkʉna ikasinaame.
\p —‍Pãpʉã, cincorepapʉã, vai teekachapanarechia paame
chʉkʉna —‍chiisinaame.
\p
\v 18 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Mʉsanʉkona paache pãname vaivanare ichejana chʉʉni
rajʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 19 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi tachavʉna pʉʉajʉ chini
chʉ̃ʉsikʉamʉ. Pʉʉ ñuijʉna pã, cincorepapʉã vaivana
teekachapavanare mini cãjikʉ cʉnaʉmʉre ñakʉ Dioni,
“Reorepamʉ Jakʉ”, chini chʉkʉnani repaʉ neenani tʉse
ĩsisikʉamʉ. Ĩsiʉna pãire ĩsisinaame chʉkʉna.
\v 20 Pãi ũcuanʉko chajiche ãisinaame repa. Jãatani repana
ãijʉna cajejaisie ãu docerepajʉña sia maña timusinaame
chʉkʉna.
\v 21 Repa ãu ãisina pãi romijẽe chĩijẽe kuẽkuemañe
chekʉrʉmʉ cinco milrepana paicosome ʉmʉpãichia.
\s Jesús oko sẽsevʉji nʉka kuisiere kʉamʉ
\r (Mr 6.45-52; Jn 6.16-21)
\p
\v 22 Jãajañe choocuha Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare,
ijache ikasikʉamʉ: “Chʉʉ inare pãi saochetʉka
mʉsanʉkona choovʉ tuni chiara chekʉkãkona charo jẽejʉ
paijʉ̃ʉ”, chiisikʉamʉ.
\v 23 Repanare sao pinisirʉmʉ Jesús aikũtina mʉnisõasomʉ,
teeʉ Dioni sẽsa chini. Mʉni paiʉ naisõʉna ñami teeʉ
paniasomʉ repaʉ.
\v 24 Jãa chooto chʉkʉna chutaa chiara joorepapote jẽejʉ
paisinaame. Chʉkʉna saichejapi rache tutakʉna rʉa
faasikʉamʉ chiara.
\v 25 Ũcuarʉmʉ Jesús ñatacuhatona chiara sẽsevʉji nʉka kuiʉ
tuhasikʉamʉ chʉkʉnate.
\v 26 Jãajañe raiʉna ña kʉkʉsõ, vajʉchʉjʉ ijache ikajʉ
rʉa cuisinaame chʉkʉna:
\p —‍¡Jũisikʉpi reko raimʉ ikʉ! —‍chiisinaame.
\p
\v 27 Jãajañe ikajʉna Jesús ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Jʉjarekoñoã paajʉ̃ʉ. Jesuamʉ chʉʉ. Vajʉchʉmanejʉ̃ʉ
—‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 28 Chikʉna Pedro ikasikʉamʉ.
\p —‍Chʉkʉnate Paakʉ, mʉʉpi ũcuaʉ pani chʉ̃ʉjʉ̃ʉ, chʉʉ
ũcuajache mʉʉ nʉkachejana oko sẽsevʉji nʉka kuiʉ saaʉ
chini —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 29 Chikʉna Jesús,
\p —‍Raijʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉte.
\p Ũcuarʉmʉ Pedro choovʉji caje oko sẽsevʉji nʉka kuiʉ
ũcuaʉ nʉkachejana saisikʉamʉ.
\v 30 Jãatani rʉarepa tutakʉna ña kʉkʉsõ runisõpirakʉ
ijache chiiʉ cuisikʉamʉ repaʉ:
\p —‍Chʉkʉnate Paakʉ chʉʉ ruiche ʉ̃sekaijʉ̃ʉ
—‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 31 Chikʉna Jesús teana repaʉ jʉ̃tʉna chẽa ijache
ikasikʉamʉ repaʉte:
\p —‍Chʉʉre cuasamʉ mʉʉ. Jãatani masi cuasamamʉ
—‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 32 Repaʉ Jesús Pedroname choovʉna tutena tutasie
cuhasõsikʉamʉ.
\v 33 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna repaʉ neena ũcuaʉji choovʉna tukʉna
repaʉni pojojʉ ijache ikasinaame:
\p —‍Dios Mamarepakʉmʉ mʉʉ. Ũcuarepaame jãa
—‍chiisinaame.
\s Genesaret cheja paivanare jũivanare Jesús vasosiere kʉamʉ
\r (Mr 6.53-56)
\p
\v 34 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna Jesuname chiaraji jẽni Genesaret
chejana tĩasinaame.
\v 35 Tĩa maito repacheja paina pãi Jesure ña masisinaame.
Ũcuachia repaʉ raisiere chekʉnapi kʉajʉna repacheja
paijoorʉã peore cana ũcuanʉko asaasome. Asa ravʉ jũivanare
Jesús paichejana rasinaame repana.
\v 36 Repavanare jũivanare ra ijache chiijʉ sẽesinaame
repana: “Ivana jũivana mʉʉ juikãa pʉso juhasirʉtʉ
chẽseche jokajʉ̃ʉ, chẽse vajʉajʉ”, chiisinaame. Ũcuarʉmʉ
repana jũivana repaʉ juikãa chẽsesina ũcuanʉko
vajʉsinaame.
\c 15
\s Pãi rekoñoã cuache paachete ikamʉ Jesús
\r (Mr 7.1-23)
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ fariseopãiname judíopãi chechona Jerusalén
vʉejoopo raisina Jesús paichejana rani ijache chʉo
sẽesinaame repaʉte:
\p
\v 2 —‍¿Jese paiʉna mʉʉ neena mai aipãi chʉ̃ʉ jokasie
choomañe? Repa chʉ̃ʉ jokasie chooche ãu ãipirani
jʉ̃jña masi choamanaame —‍chiisinaame repana.
\p
\v 3 Chitena Jesús repanare ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkona ũcuachia Dios chʉ̃ʉ jokasiere jachajʉ rupʉ
mʉsanʉkona cuasajʉ chʉ̃ʉñechia choojʉ painaame.
\v 4 Dios aperʉmʉ ijache chiiʉ chʉ̃ʉ jokasikʉamʉ:
\q Mʉjakʉpãi ña, kʉkʉjʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona.
\m Ũcuachia,
\q Mʉjakʉpãi cuache ikamanejʉ̃ʉ.
\q Jãajañe
ikanare vanisõñe paimʉ, cuache ikasie roi,
\m chiiʉ chʉ̃ʉ
jokasikʉamʉ.
\v 5-6 Mʉsanʉkonatani chekʉnare ijache chʉ̃ʉnaame: “Mai
jakʉpãire ijache ikato reomʉ: ‘Jakʉpãi, mʉsanʉkonare
kuiramañe chʉʉ paache peore Dioni ĩsijamʉ chʉʉ.
Jãajekʉna mʉsanʉkonare kuiracuamʉ chʉʉre’, chiito reomʉ.
Jãajañe ikanare pʉkakʉpãi kuirache peomʉ”, chiinaame
mʉsanʉkona. Dios chʉ̃ʉ jokasie jachanajejʉ pãipi rupʉ
mʉsanʉkona cuasajʉ chʉ̃ʉñechia choojʉ paapʉ chini
jãajañe ikanaame mʉsanʉkona.
\v 7 Dios chʉ̃ʉñe choona choochejache sẽsevʉchia choojʉ
painaame mʉsanʉkona. Jãatani Repaʉ chʉ̃ʉñe cuheme.
Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉ Isaías mʉsanʉkona paijachere
masi kʉakʉ tocha jokasie ijache ikamʉ:
\q
\v 8 Jãana Israel jojosina, “Mʉʉni cuasajʉ vajʉchʉnaame
chʉkʉna”, chiime chʉʉre.
\q Jãatani repana rekoñoã chʉʉre cuasamanaame repana.
\q
\v 9 Ũcuachia chʉʉre cuasajʉ pojojʉ choochejache
sẽsevʉchia peoche choonaame repana.
\q Rupʉ repana cuasajʉ chʉ̃ʉñechia chechonajejʉ chʉʉni
cuasamapʉ joreme jãana,
\m chiimʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús.
\p
\v 10 Jãajañe ikacuha Jesús, pãi soni rao ijache
ikasikʉamʉ:
\p —‍Chʉʉ ikache asa chẽa masijʉ̃ʉ mʉsanʉkona.
\v 11 Pãi ãu ãiñeji repana rekoñoã cuache choomame.
Ijacheame: Repanapi cuache cuasani rekoñoã cuache choome pãi
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 12 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna repaʉ neena naa kueñe sani
sẽesinaame repaʉte.
\p —‍¿Mʉʉ ikasiere asa fariseopãi peruche vesʉkʉ mʉʉ?
—‍chiisinaame.
\p
\v 13 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Pãi repana chiño tãmanesiñʉã cuarañʉrʉã cuhejʉ
rute sẽjosõme. Dios Cʉnaʉmʉ Paikʉ ũcuajache Repaʉ chʉo
masi chechomana chechocheji siasõakʉ chini cuhekʉ
chʉ̃ʉjamʉ.
\v 14 Repana fariseopãi peruche cuasamanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona.
Diore masi cuasamanajejʉ repana rekoñoã naavanajañe painapi
chekʉnani chechojʉ, naavanapi ũcuajache naavanani juha
sachejache choome repana. Naavaʉpi chekʉni ũcuajache
naavaʉni juha sani ũcuanʉko cojena tuãijanaame repana
ñamavanajejʉ. Fariseopãi ũcuajache repana chechosinaname
Diopi chʉ̃ʉʉna naavana tijñecojñoñejañe rʉa cuache
tijñecojñojanaame —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 15 Jãajañe ikaʉna asa Pedro repaʉte ikasikʉamʉ.
\p —‍Mʉʉ ikasiere naa masi kʉajʉ̃ʉ chʉkʉnate
—‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 16 Chikʉna Jesús ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍¿Mʉsanʉkona ũcuajache chʉʉ ikasie asavesʉche?
\v 17 Ijacheame: Pãiʉ ãu ũcuaʉachete ãni mevo cʉtapʉna
jmamakarʉ paa sẽjosõmʉ. Rekocho kakamaʉ repaʉ rekochotani
meno choomamʉ.
\v 18 Jãatani pãi cuache cutuna repana rekoñoã cuasachete
ikame. Jãajekʉna repana rekoñoã cuache paimʉ.
\v 19 Pãi teena repana rekoñoã cuache cuasajʉ chekʉnare
vanisõme. Chekʉna repana paimanare jame kãime. Chekʉna
romineejʉ chekʉna ʉmʉneejʉ cuache choome. Chekʉna põse
ñaame. Chekʉna joreme. Chekʉna cuache cutume chekʉnare. Pãi
cuache cuasana rʉa siache cuache choome.
\v 20 Jãajañe cuasajʉ choona Diopi ñato repana rekoñoã rʉa
meno paame. Jãatani pãi ũcuaʉanapi rupʉ mai aipãi chʉ̃ʉ
jokasiere jʉ̃jña masi choachete choomaneni Diopi ñato repana
rekoñoã meno peome —‍chiisikʉamʉ Jesús.
\s Judío peokoji Jesure cuasasiere kʉamʉ
\r (Mr 7.24-30)
\p
\v 21 Ũcuarʉmʉ Jesús Genesaret chejapi eta Tiro vʉejooponame
Sidón vʉejoopo paichejana saisikʉamʉ, chʉkʉna repaʉ
neenaname.
\v 22 Sakʉna repacheja cako cananeapãio judío peokoji rani cuiko
ikasikoamo repaʉte.
\p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, aperʉmʉ paisikʉ David
Jojocojñosikʉ, Dios Raosikʉjekʉ, oijʉ̃ʉ chʉʉvaore. Chʉʉ
chĩivao vatini paako rʉarepa jũimo —‍chiisikoamo.
\p
\v 23 Jãajañe chiikotetani Jesús ikamanesikʉamʉ.
Ũcuarʉmʉ chʉkʉna repaʉ neena repaoji jãajañe ikaona asa
repaʉte kueñe tĩa rʉa ikasinaame.
\p —‍Jãore saosõjʉ̃ʉ. Maini tuhako rʉarepa cuiko ikamo jão
—‍chiisinaame.
\p
\v 24 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Dios chʉʉre, Israel jojosina Repaʉ chʉore vesʉjʉ
ovejavana kuirakʉte peovanajañe paijʉ chʉovana painani
judíopãichia Repaʉ chʉore kʉakʉ chookaaʉ chini
raosikʉamʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 25 Jãajañe ikakʉtetani Jesure tijñeñe rore pʉʉ
ñuio ikasikoamo repao.
\p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, chʉʉvaore chookaijʉ̃ʉ
—‍chiisikoamo.
\p
\v 26 Chikona Jesús ikasikʉamʉ repaote.
\p —‍Pãipi chĩivana ãiñete ãure tʉa jamuchaire ãuto cuamʉ
—‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 27 Chikʉna repao ikasikoamo.
\p —‍Ũcuarepaame jãa. Jãatani jamuchai, mesakoa vʉevʉte
paijʉ pãi ãu ãijʉ puche tojñomajñarʉãre ãime
—‍chiisikoamo repao.
\v 28 Chikona Jesús repaote ikasikʉamʉ.
\p —‍Diore masi cuasamo mʉʉ. Mʉʉ chiiche chookaijamʉ chʉʉ
—‍chiisikʉamʉ.
\p Repaʉ jãajañe ikarʉmʉpi repao mamako teana vajʉasomo.
\s Pãi jũivanare jainʉkore vasomʉ Jesús
\p
\v 29 Ũcuarʉmʉ Jesús ũcuachejapi eta sani Galilea chiara
rʉtʉvana tĩasikʉamʉ. Jãachejapi aikũtina mʉni
pʉʉsikʉamʉ repaʉ.
\v 30 Pʉʉ ñuiʉna pãi jainʉko repaʉ ñuichejana rani
chiisinaame. Chekʉnare cuacũa paavanare, naavanare, nʉka
kuimavanare, chʉo cutumavanare, chekʉnare ravʉ jũivanare
ra chii repavanare ũcuaʉ tijñeñena jokarena Jesús
vasokaisikʉamʉ repanare.
\v 31 Ũcuarʉmʉ repana pãi chʉo cutumanesinapi cutujʉna, nʉka
kuimanesinapi nʉka kuijʉna, cuacũare paajʉ roosivanapi
reojache kuijʉna, naavana paisinapi ñajʉna, ña jñano,
“Maire Israelpãi Paakʉ Dios choosieame ie”, chiijʉ Diore
pojosinaame.
\s Pãi cuatro milrepanare Jesús ãu ãusiere kʉamʉ
\r (Mr 8.1-10)
\p
\v 32 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare soni rao
ikasikʉamʉ.
\p —‍Inare pãi repana rasiere ãu ãni siasõ ãiñejẽe
peovanapi chʉʉname choteumucujña paijʉna oimʉ chʉʉ. Ãu
ãimavanare repana vʉñana saoche cuhemʉ chʉʉ, saijʉ
ãucuhana phãpha ai jũijʉ chini —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 33 Chikʉna chʉkʉna repaʉ neena ikasinaame repaʉte.
\p —‍Icheja pãi peochejajekʉ ãu ãiñejẽe peomʉ. ¿Jese
chʉkʉna jãarepanʉkore ãu jñaa ãujanaañe? —‍chiisinaame.
\p
\v 34 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍¿Jetopʉpʉã pã paache mʉsanʉkona? —‍chiisikʉamʉ.
\p Chikʉna chʉkʉna repaʉ neena,
\p —‍Pã sieterepapʉãname vaivanare teevanarechia paame
chʉkʉna —‍chiisinaame.
\p
\v 35 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi, chejana pʉʉajʉ chini
chʉ̃ʉsikʉamʉ.
\v 36 Pʉʉrena pãpʉã sieterepapʉãname vaivanare mini cãjikʉ
Dioni, “Reorepamʉ”, chini chʉkʉnani repaʉ neenani tʉse
ĩsiʉna pãire ãusinaame chʉkʉna. Jmanʉkorʉ paisie ãu
Ũcuaʉji Dioni sẽkʉna teana rʉa carũhisikʉamʉ.
\v 37 Pãi ũcuanʉko chajichechia ãisinaame repa. Jãatani
repana ãijʉna cajejaisie sieterepajʉña sia maña timusinaame
chʉkʉna.
\v 38 Repa ãu ãisina pãi romijẽe chĩijẽe kuẽkuemañe
chekʉrʉmʉ cuatro milrepana paicosome.
\v 39 Jãa choo pinisirʉmʉ Jesús repanare pãi saosõ
choovʉji tuni Magadán chejana jẽesikʉamʉ chʉkʉnaname.
\c 16
\s Jesupi Diochia choomasichete choo ñoakʉ chini
fariseopãiname saduceopãi sẽesiere kʉamʉ
\r (Mr 8.11-13; Lc 12.54-56)
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ fariseopãiname saduceopãi Jesuni ñañu chini
raisinaame. Rani repaʉte, “Dios Raosikʉmamʉ ikʉ”, chiijʉ
cuasanajejʉ ũcuaʉni cuache chooñu chini,
\p —‍Diochia teeʉ
choomasichete choo ñojʉ̃ʉ chʉkʉnate —‍chiisinaame
repana.
\p
\v 2 Jãajañe ikarena Jesús ikasikʉamʉ repanare.
\p —‍Icheja cana naito ijache cuasajʉ ikanaame mʉsanʉkona:
“Inaito cʉnaʉmʉ maajaʉmʉ paiʉna chero reo ñatajamʉ”,
chiinaame.
\v 3 Apeñataroã ũcuachia ijache cuasajʉ ikanaame
mʉsanʉkona: “Cʉnaʉmʉ maajaʉmʉ paiʉ oko pikopi rʉa paiʉ
iumucuse oko rajamʉ”, chiinaame. Cʉnaʉmʉ ñani umucuse
paijache cuasa ikamasinatani irʉmʉ chʉʉre ñanatani chʉʉ
paiche vesʉme mʉsanʉkona.
\v 4 Mʉsanʉkona cuache paijʉ chʉʉre masi cuasamanapi, rupʉ
ñañu chini, “Diochia teeʉ choomasichete choo ñojʉ̃ʉ
chʉkʉnate; mʉʉ paichete masiñu chʉkʉna”, chiime
chʉʉre. Jãatani choo ñomanejamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare.
Chʉʉpi Dios chʉo kʉasikʉ Jonás choocojñosiejachechia
choocojñokʉna ñajanaame mʉsanʉkona —‍chiisikʉamʉ repaʉ
repanare.
\p Chini repanare joka sanisõsikʉamʉ repaʉ, chʉkʉna repaʉ
neenaname.
\s Fariseopãi cuache chechochete kʉamʉ Jesús
\r (Mr 8.14-21)
\p
\v 5 Chʉkʉna Jesús neena chiara chekʉkãko jẽerʉmʉ, pã
cavesʉ jẽnisõsinaame.
\v 6 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate ikasikʉamʉ.
\p —‍Ñarepajʉ̃ʉ. Fariseopãiname saduceopãi pã
saʉchejachere ña chẽamanejʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 7 Chikʉna chʉkʉna ijache cuasajʉ sãiñechia ikasinaame:
\p —‍Maipi pãre ramanerena jãajañe ikacosomʉ ikʉ
—‍chiisinaame chʉkʉna.
\p
\v 8 Chʉkʉna cuasajʉ sãiñechia cutuchete masikʉ Jesús
ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona pã peochete cuasajʉ cutuche?
Chʉʉre chutaa masi cuasamame mʉsanʉkona.
\v 9 ¿Chʉʉ ikache chutaa asa chẽamañe mʉsanʉkona? ¿Chʉʉ
aperʉmʉ pã cincorepapʉãpi ʉmʉpãi cinco milrepanare ãusie
cuasamañe mʉsanʉkona? Repana ãijʉna cajejaisie,
¿jetopʉjʉña maña timure mʉsanʉkona?
\v 10 ¿Ũcuachia pã sieterepapʉãpi ʉmʉpãi cuatro milrepanare
chʉʉ ãusie cuasamañe mʉsanʉkona? Repana ãijʉna
cajejaisie, ¿jetopʉjʉña maña timure mʉsanʉkona? ¿Peore
jãa chʉʉ choosie cavesʉsõre mʉsanʉkona? Chʉʉ peore
choomasikʉ mʉsanʉkonare jãajañe kuiramasikʉjekʉna, “Mai
ãijañe pã peome mai”, chiimanejʉ̃ʉ.
\v 11 Chʉʉ ikache masi asavesʉme mʉsanʉkona. Pãre ikamamʉ
chʉʉ. Repana fariseopãiname saduceopãi pã saʉchejachere
chechemanejʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ chʉkʉnate.
\p
\v 12 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna Jesús neena repaʉ ikachete asamasi
ijache cuasasinaame: “Ãa, ikʉ Jesús pã choorepachete
ikamamʉ. Rupʉ maipi repana fariseopãiname saduceopãi
chechochete asa chẽamaneajʉ chini ikamʉ ikʉ”, chiisinaame
chʉkʉna sãiñechia.
\s Pedro, “Dios Raosikʉamʉ Jesús”, chiisiere kʉamʉ
\r (Mr 8.27-30; Lc 9.18-21)
\p
\v 13 Ũcuarʉmʉ Jesús Cesarea de Filipo vʉejoopo paichejana
sani tĩa chʉkʉnate repaʉ neenare ijache sẽesikʉamʉ:
\p —‍Pãi chʉʉre, pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉ paiche
cutuni, ¿jese ikache? —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 14 Chikʉna chʉkʉna ikasinaame.
\p —‍Pãi teena mʉʉ paichete cutuni, “Juan Pãi Okorovekʉmʉ
jãʉ”, chiime. Chekʉna, “Aperʉmʉ paisikʉamʉ jãʉ;
Elíaamʉ”, chiime. Joe chekʉna, “Jeremíaamʉ jãʉ.
Jãapãani chekʉamʉ jãʉ; aperʉmʉ Dios chʉo
kʉasikʉamʉ”, chiime mʉʉre —‍chiisinaame chʉkʉna.
\p
\v 15 Chitena,
\p —‍Mʉsanʉkonajẽe chʉʉ paichete cutuni, ¿jese ikache?
—‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 16 Chikʉna Simón Pedro ikasikʉamʉ.
\p —‍Dios, Siarʉmʉ Paikʉ Mamakʉmʉ mʉʉ. Pãi ũcuanʉkore
chʉ̃ʉakʉ chini Ũcuaʉ Raosikʉamʉ mʉʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 17 Chikʉna Jesús ikasikʉamʉ repaʉte.
\p —‍Mʉʉre Simonre, Jonás mamakʉte pãiʉ teeʉjẽe
kʉamanesinaame jãa, mʉʉ cuasakʉ ikasie. Chʉʉ Jakʉ
Cʉnaʉmʉ Paikʉji mʉʉ rekochona kʉa jñauʉna masikʉ
ikasikʉamʉ mʉʉ.
\v 18 Chʉʉ mʉʉre, “Pedromʉ”, chiimʉ. “Pedro” chini
“Catapʉ” chiimʉ. Mʉʉ ikasie ũcuarepajekʉ catapʉ
jʉjachejache siamañe paijamʉ. Mʉʉ chʉʉre ikakʉ masi
cuasachejache cuasajʉ chʉʉ chʉ̃ʉñe asa jachamañe
choonare siarʉmʉ naa rʉa jainʉkore chẽakʉ paijamʉ
chʉʉ, repanapi jũnisõsirʉmʉ jũisina paichejare ai
paimañe Dios paichejare ai sani paapʉ chini.
\v 19 Chʉʉ mʉʉre, Dios chʉore chʉvaakʉ chini jokamʉ.
Mʉʉpi chʉvakʉna pãipi asa chẽa Repaʉte cuasajʉ jovonare
repana cuache chooche Dios Cʉnaʉmʉ Paikʉ tʉnosõkaijamʉ,
repanapi Ũcuaʉ paichejare sani paapʉ chini. Mʉʉ chʉvachete
asa jachajʉ Repaʉte cuasacuhenaretani Dios Cʉnaʉmʉ Paikʉ
repana cuache chooche tʉnosõkaimanejamʉ. Jãajekʉna Repaʉ
paicheja saimanejanaame repana —‍chiisikʉamʉ Jesús.
\p
\v 20 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare, repaʉ
paichete chʉkʉnapi kʉamaneajʉ chini ijache chʉ̃ʉsikʉamʉ:
\p —‍Chʉʉ paiche pãi chekʉnare teeʉterejẽe, “Dios
Raosikʉamʉ ikʉ”, chiijʉ kʉamanejʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ.
\s Repaʉ chuenisõjañere kʉamʉ Jesús
\r (Mr 8.31-9.1; Lc 9.22-27)
\p
\v 21 Jãarʉmʉpi pira Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare repaʉ
Jerusalén sani cuache choocojñojañere kʉasikʉamʉ.
\p —‍Chʉʉ repacheja saisirʉmʉ judío ainaname judío
phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechonapi chʉ̃ʉjʉna rʉa
cuache choojanaame chʉʉre. Jãajañe cuache choojʉ
vanisõjanaame repana chʉʉre. Jãatani chuenisõ
tãcojñosikʉtani choteumucujña paitona joe vajʉraijamʉ chʉʉ
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\v 22 Jesupi jãajañe ikaʉna asa Pedro oiʉ repaʉte teeʉte
juha sa ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍¡Diopi ʉ̃sekaiʉna jãajañe chooche tijñemaneakʉ
mʉʉre! ¡Mʉʉni jãajañe tijñeto cuamʉ! —‍chiisikʉamʉ
repaʉ.
\p
\v 23 Jãatani Jesús chʉri ña Pedrote ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Vati ai cuasachejache cuasakʉjekʉ chʉʉre jame paimañe
saijʉ̃ʉ mʉʉ. Dios chʉʉre jokasiere chʉʉpi choomato
cuamʉ. Chekʉrʉmʉ mʉʉpi ʉ̃sekʉ ikaʉna chʉʉpi
choomaneni cuache choomʉ. Pãi, Dios cuasachejache
cuasamanaame. Mʉʉ ũcuajache Dios cuasachejache cuasamamʉ
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 24 Chini Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare ikasikʉamʉ.
\p —‍Mʉsanʉkonapi chʉʉ neena pañu chini mʉsanʉkonare
chooʉachete jokasõ chʉʉ chʉ̃ʉñechia choojʉ
paijʉ̃ʉ. Chʉʉre cuasanare chʉʉre choochejache vanisõñu
chiijanaame pãi. Pãipi mʉsanʉkonani jãajañe chooñu
chiichete asanijẽe chʉʉre cuasache jokasõmanejʉ̃ʉ.
\v 25 Mʉsanʉkonapi chuenisõñete vajʉchʉjʉ mʉsanʉkona asa
chẽasiere jokasõni jũnisõsirʉmʉ vati toana sani uujʉ
paijanaame. Jãatani chuenisõñejẽe vajʉchʉmañe chʉʉni
ũcua cuasajʉ chuenisõna, Dios paichejare ai sani reojache
paijanaame.
\v 26 Pãi cuamajñarʉã siache paanapi chʉʉre cuasamaneni,
repana jũnisõ vati toa saisirʉmʉ ũcuana paacheji roi eta Dios
paichejana saicuamʉ.
\v 27 Naa paisirʉmʉ chʉʉ pãire jame paaʉ chini Dios
Raosikʉ chʉʉ Jakʉjaiʉ kosijaiʉ chʉʉ neena
ángelename joe cajejamʉ. Reparʉmʉ, pãi ũcuanʉko reojache
choosiename cuache choosie roi roijamʉ chʉʉ.
\v 28 Mʉsanʉkona icheja chʉʉre jame paina teena chutaa
jũnisõmañe paijʉ chʉʉ Dios Raosikʉ pãire chʉ̃ʉra
chini raiche ñajanaame. Ũcuarepaame jãa —‍chiisikʉamʉ repaʉ
chʉkʉnate.
\c 17
\s Rʉa kosijaiʉ Jesús carũhisiere kʉamʉ
\r (Mr 9.2-13; Lc 9.28-36)
\p
\v 1 Seirepaumucujña paisirʉmʉna Jesús, aikũtina mʉiʉ
Pedrote, Santiagoname Juanre, Santiago chojeʉte chẽa
chekʉnare joka teenare aikũtina rʉa ʉmʉ paikũtina
mʉasikʉamʉ.
\v 2 Mʉni paiʉ Jesús repana ñajʉte tĩiʉjaiʉ
carũniasomʉ. Repaʉ chia ʉ̃sʉʉ miañejañe kosijaniasomʉ.
Repaʉ juikãña rʉa pokosijakãña carũniasomʉ.
\v 3 Ũcuarʉmʉ Jesús neena, aperʉmʉ paisinare Moisename
Elíate ũcuaʉname nʉkajʉ chʉo cutunani ñaasome.
\v 4 Jãajañe paijʉna ña Pedro ijache ikaasomʉ Jesure:
\p —‍Chʉʉre Paakʉ, maipi ichejare paijʉna rʉa reomʉ.
Mʉʉpi chiito vʉñarʉã chotevʉñarʉã chookaijamʉ
chʉʉ, mʉʉ vʉerʉname Moisés vʉerʉname Elías vʉerʉ
—‍chiniasomʉ.
\p
\v 5 Repaʉ Pedro chutaa jãajañe ikatona repana nʉkachejana
piko rʉa pokosijachepi caje tapisõ piko sanavʉji chʉo
ikache asoasomʉ repanare, ijache chiicheji: “Ikʉ chʉʉ chĩi
chʉʉ oiʉ paakʉmʉ. Rʉa pojomʉ chʉʉ ikʉre. Repaʉ
chʉore asajʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona”, chiniasomʉ.
\p
\v 6 Jãajañe ikachete asa kʉkʉcajejanisõ Jesús neena
vajʉchʉjʉ tãni meñe ʉmeasome.
\v 7 Ũcuarʉmʉ Jesús sani repanare chẽakʉ ijache ikaasomʉ:
\p —‍Vʉijʉ̃ʉ. Vajʉchʉmanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ.
\p
\v 8 Chikʉna mʉñe ñato Jesús teeʉ nʉkaasomʉ; chekʉna
teeʉjẽe peoasome.
\p
\v 9 Jãajañe choocuha repana aikũti cajerʉmʉ Jesús ijache
chʉ̃ʉasomʉ repanare:
\p —‍Diopi ñokʉna mʉsanʉkona irʉmʉ ñasie, chʉʉ Dios
Raosikʉ jũnisõ vajʉraisirʉmʉjatʉka chekʉnare
teeʉterejẽe kʉamanejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ.
\v 10 Chikʉna repaʉ neena Jesure ijache ikaasome:
\p —‍Jãatani, ¿jese paiʉna maire judíopãi chechona, “Dios
raojamʉ chiicojñokʉ chutaa raimarʉmʉna Elías charo
raijamʉ”, chiijʉ chechoche? —‍chiniasome.
\p
\v 11 Chitena Jesús ikaasomʉ.
\p —‍Repana chechoche ũcuarepaame. Elíaamʉ charo rani peore
siache mamare carevajaʉ.
\v 12 Jãatani chʉʉ mʉsanʉkonare, Elías ranicuhasikʉamʉ,
chiimʉ. Rani paiʉna repaʉ paichete vesʉjʉ pãi repanare
ʉache peore cuache choosinaame repaʉte. Chʉʉre Dios
Raosikʉre ũcuajache repaʉte choosiejache cuache
choojanaame repana —‍chiniasomʉ.
\p
\v 13 Jãajañe ikaʉna repaʉ neena asa masi, “Aperʉmʉ
paisikʉ Elías rani choojachere ikamamʉ ikʉ. Irʉmʉ
paisikʉ Juan Pãi Okorovesikʉ rani paiʉ Elías
choosiejache choosikʉ paisiere ikamʉ ikʉ”, chiniasome
repana.
\s Chĩivaʉre vatire paavaʉni Jesús vasosiere kʉamʉ
\r (Mr 9.14-29; Lc 9.37-43)
\p
\v 14 Ũcuarʉmʉ repana Jesuname aikũti mʉisina chʉkʉna repaʉ
neenaname pãi repaʉte tuhasina chaajʉ nʉkachejana caje
tĩasinaame. Caje tĩarena pãiʉ Jesús tijñeñena sani rore
pʉʉ ñuiʉ ijache ikasikʉamʉ:
\p
\v 15 —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, chʉʉ chĩivaʉre oijʉ̃ʉ.
Vatipi chẽa paakʉ chʉ̃ʉkʉna siarʉmʉ vẽve curukʉ
chekʉrʉmʉ toana tãiʉ chekʉrʉmʉ chiachana tãimʉ repavaʉ.
\v 16 Mʉʉ neenani rasikʉamʉ chʉʉ repavaʉre, repanapi
vatini eto saosõkaapʉ chini. Jãatani eto saovesʉsinaame
repana —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 17 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Mʉsanʉkona pãi irʉmʉ cana rʉa tĩiñe cuasajʉ masi
cuasamame chʉʉre. ¿Keekerʉmʉ mʉsanʉkona tĩiñe cuasache
ñakʉ paiche chʉʉ? —‍Jãajañe ika pini—‍ Ichejana rajʉ̃ʉ
repavaʉre mʉʉ chĩivaʉre —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 18 Chini repavaʉre raʉna Jesupi chʉ̃ʉʉna eta
sanisõsikʉamʉ vati. Jãarʉmʉpi repavaʉ teana vajʉʉ
paisikʉamʉ.
\p
\v 19 Jãa choo pinisirʉmʉ chʉkʉna Jesús neena ũcuaʉname
teena cutujʉ ijache sẽesinaame repaʉte:
\p —‍¿Jese paiʉna chʉkʉnate vatire eto saocuaʉ?
—‍chiisinaame.
\p
\v 20 Chitena ikasikʉamʉ repaʉ.
\p —‍Dioni masi cuasamapʉna vatire eto saocuasikʉamʉ
mʉsanʉkonare. Mʉsanʉkonapi mostazarakarʉã rʉa
jmarakarʉãjañe Diore jmamakarʉ cuasanapi, “Dios peore
masikʉmʉ”, chini cuasajʉ ikũtire aikũtire, “Chekʉchejare
kʉñʉ nʉkajʉ̃ʉ”, chiito ikũti teana chekʉchejana
kʉñʉraamʉ. Mʉsanʉkonapi Dioni masi cuasarepato peore
chooreochechia pairaamʉ. Ũcuarepaame jãa.
\v 21 Vati, ivaʉ chĩivaʉ sanavʉ paisikʉjanare Dioni cuasajʉ
ãu ãimañe paijʉ Repaʉte sẽenarechia eto saoreomʉ
—‍chiisikʉamʉ repaʉ chʉkʉnate.
\s Repaʉ chuenisõjañere joe kʉamʉ Jesús
\r (Mr 9.30-32; Lc 9.43-45)
\p
\v 22 Ũcuarʉmʉ Jesús chutaa repaʉ Galilea cheja kuirʉmʉ
ijache ikasikʉamʉ chʉkʉnate repaʉ neenare:
\p —‍Chʉʉre Dios Raocojñosikʉre cuhena pãi cuache chooajʉ
chini chẽa jokajanaame.
\v 23 Jokarena chʉʉre vanisõjanaame repana. Chuenisõ
tãcojñosikʉtani choteumucujñana joe vajʉraijamʉ chʉʉ
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p Jãajañe ikachete asarena rʉa sʉmanesikʉamʉ
chʉkʉnate.
\s Dios vʉe chʉ̃ʉnare kuri roichete ikamʉ Jesús
\p
\v 24 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna Jesús neena Ũcuaʉname Capernaum
vʉejoopo sani tĩasirʉmʉ Dios vʉe chʉ̃ʉnare kuri kookaina
Pedroni ñañu chini rani ijache sẽniasome:
\p —‍Jesús, mʉsanʉkonare chechokʉ, ¿Dios vʉe chʉ̃ʉnare
kuri roimakʉ? —‍chiniasome.
\p
\v 25 Chitena Pedro,
\p —‍Jʉ̃jʉ, roikʉmʉ repaʉ —‍chiniasomʉ.
\p Jãajañe ikacuha ũcuaʉ paivʉena Pedroji kakaʉna ña
Jesús ijache ikakʉ repaʉni charo sẽniasomʉ:
\p —‍Simón, ¿jese cuasakʉ mʉʉ? Pãi chʉ̃ʉna, ¿neeni
paiche roi kuri sẽeñe? ¿Ũcuana mamachĩire sẽeñe?
Jãapãani, ¿chekʉnani sẽeñe? —‍chiniasomʉ.
\p
\v 26 Chikʉna Pedro,
\p —‍Chekʉnani sẽeme repana —‍chiniasomʉ.
\p Chikʉna Jesús joe ikaasomʉ.
\p —‍Jãa paito repana mamachĩi kuri roichejẽe peomʉ.
Jãajekʉna chʉʉre Dios Mamakʉjekʉna Jakʉ vʉe chʉ̃ʉnare
kuri roiche peomʉ.
\v 27 Jãatani repanapi maini perumaneajʉ chini ijache choojʉ̃ʉ:
Chiarana caje pitome sua rʉo vaire chareparo noisivaʉni mini
ñato repavaʉ chʉopote kurirereva paajamʉ. Reparereva
kurirereva chʉʉname mʉʉ Dios vʉe chʉ̃ʉnare roiche
ũcuaparʉva roirereva paijamʉ. Mini ma ũcuarerevaji Dios
vʉe chʉ̃ʉnani roijaijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repaʉte.
\c 18
\s “¿Kaʉpi naa rʉa masikʉ?”, chiime Jesús neena
\r (Mr 9.33-37; Lc 9.46-48)
\p
\v 1 Reparʉmʉ chʉkʉna Jesús neena ũcuaʉni sani ijache ikajʉ
sẽesinaame repaʉte:
\p —‍Chʉkʉna Dios neena, ¿kaʉpi naa rʉa masikʉ?
—‍chiisinaame.
\p
\v 2-3 Chitena Jesús chĩivaʉre soni rao chʉkʉna chenevʉna
nʉko ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkonapi tĩiñe cuasachete jokasõ ivaʉ chĩivaʉ
cuasachejache cuasamaneni Dios paicheja saimanejanaame.
\v 4 Jãajekʉna mʉsanʉkonapi ivaʉ chĩivaʉ vesʉkʉ,
“Chookaijʉ̃ʉ chʉʉre; vesʉmʉ chʉʉ”, chiiʉ
cuasachejache cuasanapi chʉʉ neena chekʉnare naa masina
paijanaame.
\v 5 Pãi chʉʉni cuasajʉ chĩivanare ikʉjavanare pojona chʉʉ
neenajejʉna chʉʉre pojochejache choome, Diopi ñato.
Ũcuarepaame jãa —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Pãi rũhiñe cuasamana cuache choochete kʉamʉ
\r (Mr 9.42-48; Lc 17.1-2)
\p
\v 6 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Chĩivana cuasachejache chʉʉre cuasakʉni teeʉte
cuache chʉvakʉte pãipi ijache chooto naa reoraamʉ: Repaʉ
chutaa chʉʉ neevaʉre cuache chʉvamarʉmʉna toacʉnapʉji
rʉa ʉjapʉji repaʉ cavʉna pãipi jepo vẽe chiarana tõ rʉoru
naa reoraamʉ repaʉte. Jãajañe choomato ũcua paiʉ chʉʉ
neevaʉre cuache chʉvaʉna Diopi repaʉ cuache choosie roire
chʉ̃ʉto naa rʉa cuache paijamʉ repaʉte.
\v 7 Pãi ũcuanʉko reojache pañu chiinatani reojache
paivesakʉna siarʉmʉ ũcua cuache choojʉ paime. Jãajekʉna
chʉʉre cuasavanapi cuache chooajʉ chini cuache
chʉvakʉte rʉa cuache tijñejamʉ.
\p
\v 8 ’Jãajekʉna, mʉʉ jʉ̃tʉpi chekʉni cuache chooni repa
jʉ̃tʉ tʉso soona sẽjosõjʉ̃ʉ. Chekʉrʉmʉ mʉʉ cũapʉji
chekʉni cuache chooni repa cũapʉ tʉso soona sẽjosõjʉ̃ʉ.
Jãajañe choomaneni jʉ̃jñaname cũa peore paakʉtani vati
toana saoʉna uukʉ paijamʉ mʉʉ, ũcuapi joe cuache
choosikʉjekʉ. Naa reomʉ mʉʉpi jʉ̃tʉre tʉso sẽjosõ
jãapãani cũapʉte tʉso sẽjosõ rũhiroorʉ paavaʉtani Dios
paichejana sani reojache paito.
\v 9 Ũcuajache mʉʉ ñakovaji ñakʉ chekʉni cuache chooni
repa ñakova ruta soona sẽjosõjʉ̃ʉ. Jãajañe choomaneni
ñakocaã peore paakʉtani vati toana saoʉna uukʉ paijamʉ
mʉʉ, ũcua ñakovaji ñakʉ joe cuache choosikʉjekʉ. Naa
reomʉ mʉʉpi ñakovate ruta sẽjosõ teeñakova paavaʉtani
Dios paichejana sani reojache paito —‍chiisikʉamʉ Jesús
chʉkʉnate.
\s Ovejavaʉ cavesʉsivaʉ paichete kʉamʉ Jesús
\r (Lc 15.3-7)
\p
\v 10 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Ivanare chĩivanare teeʉterejẽe cuache cuasajʉ
cuhemanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Ivana chĩivana, chʉʉ Jakʉre
Cʉnaʉmʉ Paikʉte Diore siarʉmʉ jame paina ángeles
kuiracojñovanaame.
\v 11 Chʉʉ, pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉ, pãire vati
toa sani uuchete ʉ̃sekʉ chẽa paara chini chejana
cajesikʉamʉ.
\p
\v 12 ’¿Jese cuasokʉ mʉsanʉkonare? Chekʉrʉmʉ mʉsanʉkona
teeʉji ovejavanare cienrepavanare paamʉ. Jãajanʉkore
paakʉni chekʉrʉmʉ ovejavaʉ teevaʉ tĩichejana sani
cavesʉsõmʉ. Ũcuarʉmʉ mʉʉ chekʉvanare noventa y
nueverepavanare teevanare aikũti jamevana joka,
cavesʉsivaʉni kuera chini sanisõmʉ.
\v 13 Sani kuekʉ paiʉ jñaani chekʉvanare noventa y
nueverepanare cavesʉmanesivanare naa rʉa pojomʉ mʉʉ
repavaʉre. Pojokʉ repavaʉre mini kuãa ramʉ mʉʉ.
Ũcuarepaame jãa.
\v 14 Mai Jakʉ Dios Cʉnaʉmʉ Paikʉ ũcuajache, Repaʉte
cuasanare vesʉvanare ivanare chĩivanare oichejache oiʉ
teeʉterejẽe vati toana saapʉ chiimamʉ —‍chiisikʉamʉ
repaʉ.
\s Chekʉna cuache chooto joe cuasamañe paichete ikamʉ
Jesús
\p
\v 15 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Chekʉrʉmʉ mʉʉ majapãiʉjaiʉji Diore cuasakʉji mʉʉni
cuache chooto, sani repaʉte teeʉte ikajʉ̃ʉ, repaʉ
cuache choosiere masiakʉ. Ikaʉna asa jachamato ũcua jame
paimʉ mʉʉ repaʉte.
\v 16 Jãatani repaʉji asa jachato chekʉni teeʉte jãapãani
kachanare soni rao joe ũcuare repana asajʉte ikajʉ̃ʉ,
repaʉni jame chʉvaajʉ. Repaʉ choosie asa kʉakainapi
chotena jãapãani teekachapana paito reomʉ.
\v 17 Repana chʉvachete asacuheto Diore cuasakuanupʉte soni rao
kʉajʉ̃ʉ repaʉ chooche, repanapi asa jame chʉvaajʉ.
Jãana chʉvachete ũcua asacuheto, “Diore cuasamakʉjache
paiʉ Romapãi chʉ̃ʉnare kuri kookaina paichejache cuache
paimʉ ikʉ”, chini cuasakʉ jame paimanejʉ̃ʉ repaʉte.
\p
\v 18 ’Mʉsanʉkonapi Diore cuasanapi jãajañe choonani
chekʉre, “Mʉʉ cuache choosie roi cuache chʉ̃ʉcojñojamʉ
mʉʉ”, chiito Dios Cʉnaʉmʉ Paikʉ ũcuajache ikajamʉ.
Jãatani mʉsanʉkonapi repaʉni, “Mʉʉ cuache choosie roi
cuache chʉ̃ʉñe peomʉ mʉʉre”, chiito Dios Cʉnaʉmʉ Paikʉ
ũcuajache ikajamʉ. Ũcuarepaame jãa.
\p
\v 19 ’Joe ijachere ikamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare: Mʉsanʉkonapi
ichejare chejare paijʉ kachana ũcuatee cuasa, “Dioni sẽñu
maini chookaaʉ”, chini Repaʉni sẽeto chʉʉ Jakʉ Dios
Cʉnaʉmʉ Paikʉ asa chookaijamʉ mʉsanʉkonare.
\v 20 Chʉʉre cuasanapi chotena jãapãani teekachapana chii
paijʉ chʉʉre pojonare repana chenevʉte jame paijamʉ
chʉʉ, ñomakʉtani —‍chiisikʉamʉ Jesús chʉkʉnate.
\p
\v 21 Ũcuarʉmʉ Pedro naa kueñe sani Jesure ijache
sẽesikʉamʉ:
\p —‍Chʉkʉnate Paakʉ, chekʉrʉmʉ chʉʉ majapãiʉjaiʉji
chʉʉni cuhamañe cuache chooto, ¿jetopʉñoã cuasamanejañe
chʉʉ repaʉ chooche? ¿Sieterepañoãjatʉka?
—‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 22 Chikʉna Jesús repaʉte ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Sieterepañoãjatʉkamañe, sieterepañoãchiapi
setentarepañoã chootojẽe joe cuasamanejʉ̃ʉ repaʉ cuache
chooche —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Põseroi cavesʉcuhesikʉ choosiere kʉamʉ Jesús
\p
\v 23 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Dios neena chekʉnare cuache choocojño joe cuasamañe
painaname cavesʉcuhenare Repaʉ choojache ijacheame: Aperʉmʉ
paisikʉ pãi chʉ̃ʉkʉ repaʉte chooche chookainapi
ũcuaʉni põseroi paajʉna repanapi roiajʉ chini sẽsa
chiniasomʉ.
\v 24 Chini ũcuanʉkore sẽepirakʉ repaʉte naa rʉa põseroi
paakʉni teeʉte charo soni raoasomʉ repaʉ.
\v 25 Jãatani repaʉte chooche chookaivaʉ põseroi
roijache kurijẽe peoasomʉ. Jãajekʉna pãi chʉ̃ʉkʉ
chekʉnare soni rao, “Ikʉre repaʉ rʉ̃joname mamachĩiname
repana paamajñarʉã tʉa peore ĩsisõjʉ̃ʉ. Chʉʉpi repaʉ
põseroi paachete koora”, chiiʉ chʉ̃ʉasomʉ.
\v 26 Chikʉna asa repavaʉ ũcuaʉ tijñeñena rore pʉʉ ñuiʉ
ijache ikakʉ rʉa sẽniasomʉ: “Chʉʉre paakʉ, oijʉ̃ʉ
chʉʉvaʉre. Namirepa sẽemañe chaajʉ̃ʉ.
Jmanʉkorʉãchia peore roisõra chʉʉ mʉʉre”, chiniasomʉ.
\v 27 Jãajañe ikaʉna asa pãi chʉ̃ʉkʉ repaʉni oiʉ,
“Põseroi sẽemamʉ chʉʉ mʉʉre”, chini etoasomʉ
repaʉte.
\p
\v 28 ’Jãatani repaʉ, etoʉna saiʉ repaʉte jame chooche
chookaikʉte repaʉte jmanʉkorʉ põseroi paakʉni
tijñaasomʉ. Tijña repaʉte cavʉna chẽa rʉsokʉ, “Mʉʉ
põseroi teana roisõjʉ̃ʉ chʉʉre”, chiniasomʉ.
\v 29 Jãajañe chooʉna repavaʉ ũcuaʉ tijñeñena rore pʉʉ
ñuiʉ ijache ikakʉ rʉa sẽniasomʉ: “Chʉʉvaʉre oiʉ
namirepa sẽemañe chaajʉ̃ʉ. Jmanʉkorʉãchia roisõra chʉʉ
mʉʉre”, chiniasomʉ repaʉ.
\v 30 Jãajañe ikavaʉretani chaacuhekʉ repaʉni cuache
choonare chẽa cuaovʉena cuao repaʉ põseroi roi
piniñetʉka paaajʉ chini pãi chẽanani chʉ̃ʉasomʉ repaʉ.
\v 31 Jãajañe chooʉna asa chekʉna repaʉname chooche
chookaina sʉmañe cuasa oijʉ sani repanare paakʉni peore
kʉaasome repaʉ choosie.
\v 32 Kʉarena asa pãi chʉ̃ʉkʉ repaʉni soijani raajʉ chini
chʉ̃ʉasomʉ. Rarena repaʉte, “Rʉa cuakʉmʉ mʉʉ.
Chʉʉre rʉa põseroi paakʉtetani mʉʉre sẽemanesikʉamʉ
chʉʉ, mʉʉpi rʉa ikakʉ, ‘Oijʉ̃ʉ chʉʉvaʉre’, chiiʉ
chʉʉni sẽkʉna.
\v 33 Chʉʉ mʉʉre oiʉ reojache choosiejache
chookairʉjachere chekʉre rʉa cuache chooasomʉ mʉʉ. Rʉa
cuamʉ jãa”, chiniasomʉ repaʉ.
\v 34 Jãajañe ikakʉ pãi chʉ̃ʉkʉ rʉa perukʉ repaʉ
põseroi peore roisõñetʉka repaʉte cuache chooche
chʉ̃ʉasomʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús chʉkʉnate.
\p
\v 35 Chini Jesús joe cheke ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Chʉʉ Jakʉ Cʉnaʉmʉ Paikʉ ũcuajache choojamʉ
mʉsanʉkonare, chekʉna cuache choosiere mʉsanʉkonapi
cavesʉmañe cuasato —‍chiisikʉamʉ.
\c 19
\s Rʉ̃joromi sẽjomañe paachete chʉvamʉ Jesús
\r (Mr 10.1-12; Lc 16.18)
\p
\v 1 Jãajañe ikacuha Jesús Galilea cheja paisikʉpi Judea chejana Jordán chiacha ʉ̃sʉʉ mʉikãko paichejana sani tĩasikʉamʉ repaʉ, chʉkʉna repaʉ neenaname.
\v 2 Pãi rʉa jainʉko jame tuhasinaame repaʉte. Tuharena ũcuachejana jũivanare vasosikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 3 Ũcuarʉmʉ fariseopãi teena Jesús paichejana rani ijache ikajʉ sẽesinaame repaʉte, tĩiñe ikaʉna repaʉni chẽa cuache chooñu chini:
\p —‍¿Pãiʉte repaʉ rʉ̃jopi ũcuaʉachete chooru cuhekʉ sẽjoreokʉ? —‍chiisinaame.
\p
\v 4 Chitena Jesús ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍¿Aperʉmʉ tocha jokasie Dios chʉo kʉache ñamanaañe mʉsanʉkona? Ijache chiimʉ repa:
\q Dios apereparʉmʉ pãiʉte choosikʉ ʉmʉʉname romiote choosikʉamʉ.
\q
\v 5 Jãajekʉna ʉmʉʉ repaʉ pʉkakʉpãi jame paisie jokasõ rʉ̃joname paimʉ.
\q Jãajañe choo ũcuateeʉjache paime repana,
\m chiimʉ.
\v 6 Diopi ñato ũcuateeʉjache paijʉ kachanamame repana. Jãajekʉna pãiʉji Dios jãajañe paapʉ chini jokasiere jachakʉ rʉ̃joni sẽjosõni cuache choomʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 7 Chikʉna repaʉte ijache sẽesinaame repana:
\p —‍Moisés aperʉmʉ ijache chiiche chʉ̃ʉ jokaasomʉ:
\q Pãiʉ ũcuaʉakʉji repaʉ rʉ̃jore paacuhekʉ sẽjora chiikʉ charo repaote sẽjojañere kʉakʉ
\q utijaovana tocha pini ũcuaoni ĩsiakʉ, repao chekʉnare ñojajaova.
\q Jãajañe choocuha repaʉ sẽjoreomʉ repaote.
\m ¿Jese paiʉna jãajañe chiiche tocha jokaʉ? —‍chiisinaame.
\p
\v 8 Chitena Jesús repanare ikasikʉamʉ.
\p —‍Mʉsanʉkonapi cuache choochete jokacuhejʉ ũcuaʉache chooñu chiijʉna jãajañe chʉ̃ʉ jokaasomʉ Moisés. Jãatani Dios mamarʉmʉ jãajañe chʉ̃ʉ jokamanesikʉamʉ.
\v 9 Chʉʉ mʉsanʉkonare ijache ikamʉ: Pãiʉ ũcuaʉakʉji repaʉ rʉ̃jore chekʉre jame kãimakoni rurepapʉ sẽjosõ chekoni vejani Dios ʉ̃sechete cuache choomʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 10 Jãajañe ikaʉna asa chʉkʉna repaʉ neena ijache ikasinaame repaʉte:
\p —‍Jãajañejekʉna pãipi vejamañe paito naa reoraamʉ —‍chiisinaame chʉkʉna.
\p
\v 11 Chitena Jesús joe ikasikʉamʉ.
\p —‍Jãatani pãi vejamañe teena paina ũcuarepanʉko paimasimame. Dios chookaicojñonachia paimasime vejamañe paina.
\v 12 Pãi siache choojʉ romi vejamana paime. Teena chĩirʉmʉna teana romi paacuavana aineesivana paime. Teena romire cua choochete ʉ̃sejʉ chekʉnapi revasõkatena romi peome. Chekʉnatani Dios chʉ̃ʉñete choojʉ pañu chini romi vejamame. Pãi teena paimasini vejamanejʉ̃ʉ. Jãatani teena paivesʉni vejajʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ.
\s Chĩivanare Jesús reojache ika jokasiere kʉamʉ
\r (Mr 10.13-16; Lc 18.15-17)
\p
\v 13 Ũcuarʉmʉ pãi repana chĩivanare Jesús paichejana rasinaame, repaʉji chĩivanani chẽsekʉ Dioni reojachere sẽekaaʉ chini. Jãajañe rajʉna ña chʉkʉna repaʉ neena ʉ̃sepirasinaame repanare.
\v 14 Jãajañe choojʉna Jesús chʉkʉnate ikasikʉamʉ.
\p —‍Chĩivanare raiʉ̃semanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona chʉʉni raapʉ. Ivana chĩivanajañe paijʉ chʉʉre masi cuasanapi Dios chʉo asa chẽajanaame —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 15 Chini Jesús repavanare chĩivanare chẽsekʉ Diore sẽekani pini ũcuachejapi joe tĩichejana sanisõsikʉamʉ chʉkʉnaname.
\s Põsʉʉ kuriʉ Jesure Dios paicheja saiche sẽniasasiere kʉamʉ
\r (Mr 10.17-31; Lc 18.18-30)
\p
\v 16 Ũcuarʉmʉ põsʉʉ Jesuni ñara chini rani ijache sẽesikʉamʉ repaʉte:
\p —‍Masiʉ, ¿ʉ̃quere reojache choonite Dios paicheja saijache chʉʉ? —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 17 Chikʉna Jesús repaʉte ikasikʉamʉ.
\p —‍¿Jese paiʉna mʉʉ Dios paicheja sasa chiikʉtani reojache choochete masira chini chʉʉni sẽekʉ? Diochiaamʉ teeʉ reojache choomasikʉ. Repaʉ paichejana sasa chini Repaʉ chʉ̃ʉ jokasiere asa jachamañe chookʉ paijʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús repaʉte.
\p
\v 18 Chikʉna põsʉʉ ikasikʉamʉ.
\p —‍Maipi choojʉ paapʉ chini Dios chʉ̃ʉ jokasimajñarʉã rʉaame. Jãatani, ¿jeere Dios naa rʉa chiimajñarʉã choojache chʉʉ? —‍chiisikʉamʉ.
\p Chikʉna Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Ijacheame Dios chiirepache, Repaʉ chʉ̃ʉ jokasie: “Pãi vanisõmanejʉ̃ʉ. Ʉmʉpãi, romi paana chekʉnare romi jame kãimanejʉ̃ʉ. Ũcuajache romi ʉmʉ paina chekʉnare ʉmʉpãi jame kãimanejʉ̃ʉ. Chekʉna nee ñaamanejʉ̃ʉ. Chekʉna paichete kʉani joremanejʉ̃ʉ.
\v 19 Mʉjakʉpãi ña, kʉkʉjʉ paijʉ̃ʉ. Chekʉnare oijʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona meñe oichejache”, chiimʉ. Jãare chookʉ paijʉ̃ʉ mʉʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús repaʉte.
\p
\v 20 Chikʉna ikasikʉamʉ repaʉ.
\p —‍Peore jãa jachamañe chookʉ paikʉmʉ chʉʉ. ¿Ʉ̃quepi chʉʉre chutaa reojache chooche karakʉ? —‍chiisikʉamʉ repaʉ põsʉʉ.
\v 21 Chikʉna Jesús repaʉte ikasikʉamʉ.
\p —‍Mʉʉpi karamañe reojache choora chini mʉʉ paachete cuamajñarʉãre peore ĩsisõ, kuri koo chʉovana paivanani rupʉ ĩsijʉ̃ʉ. Ĩsisõjani rani chʉʉname kuiʉ chʉʉ chʉ̃ʉñete chookʉ paijʉ̃ʉ. Jãajañe choonite Dios paichejana sani reojache paijamʉ mʉʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús repaʉte.
\p
\v 22 Jesupi jãajañe ikaʉna asa põsʉʉ ĩsicuhekʉ sʉmavaʉ sanisõsikʉamʉ rʉa kuriʉjekʉ.
\p
\v 23 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Kuriʉte Dios paicheja saiʉakʉtetani saicuajamʉ, repaʉji kurire naa rʉa cuasakʉ Dioni cuasamato. Ũcuarepaame jãa.
\v 24 Joe ũcuare ikamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare. Camellovaʉre miuñakarʉ cojerʉ kaka etajaicuachejache kuriʉte Dios paicheja saicuajamʉ, repaʉji kurire naa rʉa cuasakʉ paito —‍chiisikʉamʉ repaʉ chʉkʉnate. \fig camel|Abs-020.tif|span||ABS|Camellovanaame.|Mt 19.24\fig*
\p
\v 25 Jesupi jãajañe ikaʉna asa jñano repaʉte ijache ikasinaame chʉkʉna:
\p —‍Jãa paito, ¿jese choonani Dios paicheja saireojaʉ? —‍chiisinaame.
\p
\v 26 Chitena Jesús chʉkʉnani ñakʉ ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Maichia teena cuasajʉna Dios paicheja saicuamʉ maire pãi. Diopi chookaitotani Repaʉ paicheja saiche vesamamʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 27 Chikʉna Pedro ijache ikasikʉamʉ Jesure:
\p —‍Chʉkʉna mʉʉname pañu chini chʉkʉna paasimajñarʉã peore jokasõ rani mʉʉname kuime. Jãajañe choosie roi, ¿ʉ̃quere koojanaañe chʉkʉna? —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 28 Chikʉna Jesús chʉkʉnate ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Dios siamajñarʉã peore joe mama choosirʉmʉ chʉʉ pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉ pãi chʉ̃ʉna ñuisaivʉte ñuiʉ chʉ̃ʉjamʉ. Reparʉmʉ mʉsanʉkona chʉʉname kuisina ũcuajache pãi chʉ̃ʉna ñuisai docerepasaire teesaichia ñuijʉ Israelpãi docerepana jojosinani chʉ̃ʉjʉ paijanaame. Ũcuarepaame jãa.
\v 29 Pãi chʉʉni cuasajʉ Dios chʉ̃ʉñete choojʉ pañu chini chekʉrʉmʉ repana vʉña jokasõme. Chekʉrʉmʉ repana majaachʉpãire jokasõme. Chekʉrʉmʉ repana majaachoromire jokasõme. Chekʉrʉmʉ repana chojechĩire jokasõme. Chekʉrʉmʉ repana pʉkakʉpãire jokasõme. Chekʉrʉmʉ repana mamachĩire jokasõme. Chekʉrʉmʉ chejña repana chooche choosichejña jokasõme. Jãajañe choosina ũcuanʉko repana aperʉmʉ paasinʉko naa rʉa jñaajanaame. Ũcuachia jũnisõsirʉmʉ Dios paichejare ai sani reojache paijanaame repana.
\v 30 Pãi teena põsʉʉ kuriʉ repaʉ nee jokacuhesiejache repana neere jokacuhejʉ karamañe paajʉ chekʉnare, “Reojache painaame ina”, chiicojñome. Chʉʉ chʉ̃ʉñete choojʉ repana paache jokasõnaretani chekʉna ña cuache cutume. Jãatani Dios naa paisirʉmʉ repana paachete jokacuhejʉ karamañe paajʉ chekʉnare, “Reojache paime ina”, chiicojñosinare, “Cuache painaame ina”, chiijamʉ. Chʉʉ chʉ̃ʉñete choojʉ repana paache jokasõ chekʉnare cuache cutucojñosinaretani, “Reojache painaame ina”, chiijamʉ Dios —‍chiisikʉamʉ Jesús chʉkʉnate.
\c 20
\s Chooche chookaisinare roisiere kʉamʉ
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare joe ũcuaʉji
cuasakʉ ijachere kʉasikʉamʉ:
\p —‍Repaʉ chʉ̃ʉñe choonare Dios choojache ijacheame: Pãiʉ
cheja chooche choocheja paakʉ rʉa apeñatato vʉni etaasomʉ,
pãire kue jñaa repaʉ pĩsi ʉche chio tʉakaichete chʉ̃ʉ
jokara chini.
\v 2 Kue jñaa repanare, “Chooche chooche teeumucuse denario
kurirereva teerereva roijamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare”,
chiniasomʉ. Chini, “Jaʉ”, chitena repanare chiona chʉ̃ʉ
saoasomʉ repaʉ, pĩsi ʉchere tʉakaapʉ chini.
\v 3 Repanare saocuha vʉena coi, nueve paitona umucuse joe
vʉejoopona eta ãu ĩsichejana mʉa chekʉnare pãi choochete
peojʉ rupʉ painani ñaasomʉ repaʉ.
\v 4 Ña repanare ijache ikaasomʉ repaʉ: “Mʉsanʉkona
ũcuajache, chʉʉ ʉche chiona sani ʉchere jame tʉakaijʉ̃ʉ.
Chookaisie roi masi roira”, chiniasomʉ. Chikʉna asa,
“Jaʉ”, chini, saniasome repana.
\v 5 Repana saisirʉmʉ joe vʉena coiasomʉ repaʉ. Coi paiʉ
nʉkarepaʉ sʉitona joe eta mʉa repaʉ charo choosiejache
chooasomʉ repaʉ. Tres paito naito eta joe ũcuajache
chooasomʉ repaʉ.
\v 6 Jãajañe choosikʉpi nairepa chekʉrʉmʉ cinco paitona
joe eta ãu ĩsichejana mʉa chekʉnare pãi rupʉ painani ña
ijache ikaasomʉ repaʉ: “¿Jese paiʉna mʉsanʉkona
choochejẽe choomañe siaumucuse ichejare paijʉ paiche?”,
chiniasomʉ.
\v 7 Chikʉna repaʉte ijache ikaasome repana: “Pãi
teeʉjẽe, ‘Rani chooche chookaijʉ̃ʉ chʉʉre; roira’,
chiikʉjẽe peomʉ chʉkʉnate”, chiniasome. Jãajañe ikarena
asa, “Chʉʉ ʉche chiona sani ʉchere tʉakaijʉ̃ʉ chʉʉni”,
chiniasomʉ repaʉ. Chikʉna, “Jaʉ”, chini sani,
naisõcuhasirʉmʉtani tʉakaniasome repana.
\p
\v 8 ’Ũcuarʉmʉ chio paakʉ, repaʉte chooche chookainare
chʉ̃ʉkaikʉte naiʉna ijache ikaasomʉ: “Chʉʉre chooche
chookainare ũcuanʉkore soni rao, chojerepa raisinani charo
roijʉ̃ʉ. Chareparo raisinare chojerepana roijʉ̃ʉ”,
chiniasomʉ.
\v 9 Chikʉna asa repaʉji sokʉna naito cinco paitona kaka
chooche choosina raniasome. Rani ũcuanʉko denario kurirere
teererechia chooche teeumucuse roichenʉko kooasome repana.
\v 10 Jãanare roi pinisirʉmʉ charo saisina ũcuanani
roipirajʉna ijache cuasaasome: “Maitani siaumucuse chooche
choosinajejʉ naa rʉa koojanaame”, chiijʉ cuasaasome.
Jãajañe cuasanaretani repanare ũcuajanʉkorʉchia roiasomʉ
repaʉ.
\v 11 Roiʉna koo ña chio paakʉni kerejʉ
\v 12 ijache ikaasome repana: “Inare nairepa sani teehorachia
chooche choosinare, chʉkʉnate rʉa asucheja siaumucuse
chooche rʉa choojʉ naisinare roichenʉko roisikʉamʉ
mʉʉ”, chiniasome repana.
\v 13 Chitena chio paakʉ repanare teeʉte ikaasomʉ. “Ñakʉ,
mʉʉre tĩiñe choomañe ũcuarepa choomʉ chʉʉ. Aperʉmʉ
chʉʉ mʉʉre, ‘Chooche chooche roi teeumucuse denario
kurirereva teerereva roijamʉ’, chiisikʉamʉ.
\v 14 Jãajekʉna mʉʉre roisinʉko sakʉ saijʉ̃ʉ mʉʉ.
Chʉʉpi chio paakʉji inani chojerepa saisinaretani
mʉsanʉkonare roichenʉko roira chiito reomʉ.
\v 15 Chʉʉ neeame jãa kuri. Repa kuri chʉʉre ʉache
chooreomʉ. ¿Chʉʉpi inani oiʉ ũcuajanʉkochia roikʉna
peruche mʉsanʉkona?”, chiniasomʉ repaʉ —‍Jãajañe ikakʉ
chʉvasikʉamʉ Jesús chʉkʉnate.
\p
\v 16 Dios ũcuajache chio paakʉ repaʉte siaumucuse chooche
choosinaname nairepa sani choosinani ũcuajanʉkorʉchia
roisiejache Repaʉni cuasajʉ Repaʉ chʉ̃ʉñe rʉa jeerʉmʉ
choonare naa choje cuasajʉ Repaʉ chʉ̃ʉñe choonare
ũcuaparʉvachia oiʉ repana jũnisõsirʉmʉ paiche reojachere
ĩsijamʉ.
\s Jesús repaʉ chuenisõjañere joe kʉamʉ
\r (Mr 10.32-34; Lc 18.31-34)
\p
\v 17 Ũcuarʉmʉ Jesús Jerusalén vʉejoopona maiʉ pãipi
jainʉko jame maijʉna, chʉkʉnate repaʉ neenare docerepanare
teenare soni ijache kʉasikʉamʉ:
\p
\v 18 —‍Jerusalén vʉejoopona maime mai. Ũcuachejana chʉʉre
Dios Raosikʉre pãipi chẽa judío phairipãi chʉ̃ʉnaname
judíopãi chechonani sa jokajanaame. Ũcuanapi chʉʉre
vanisõjañe chʉ̃ʉ
\v 19 judío peonani jokarena, rʉa cuache cutujʉ pãisojʉ
suĩsue pini kurususẽverona jẽjo nʉko vẽasõjanaame repana
chʉʉre. Jãatani choteumucujñana vajʉraijamʉ chʉʉ
—‍chiisikʉamʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare.
\s Santiagoname Juanre pʉkako Jesure sẽekaisiere kʉamʉ
\r (Mr 10.35-45)
\p
\v 20 Ũcuarʉmʉ Zebedeo mamachĩi pʉkakoname Jesús paichejana
raisinaame. Rani repana pʉkako Jesús tijñeñena rore
pʉʉsikoamo mamachĩire reojache chookaijachere sẽsa chini.
\v 21 Jãajañe chookona ña Jesús repaote ijache
sẽesikʉamʉ:
\p —‍¿Ʉ̃quere chiiko mʉʉ? —‍chiisikʉamʉ repaote.
\p Chikʉna repao ijache ikasikoamo:
\p —‍Ivanare chʉʉ chĩivanare, mʉʉ chʉ̃ʉrʉmʉ teeʉte
mʉʉ ʉjajʉ̃tʉ cakãkona, chekʉni kãkojʉ̃tʉ cakãkona
pʉʉche chʉ̃ʉjʉ̃ʉ ñuijʉ jame chʉ̃ʉjʉ paapʉ
—‍chiisikoamo repao.
\p
\v 22 Chikona Jesús repao mamachĩire ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkona Dios choojachere vesʉjʉ jãajañe sẽeme.
Pãipi mʉsanʉkonani chʉʉre choopirachejache vanisõñu
chiito, ¿cuhemanejanaañe mʉsanʉkona? —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p Chikʉna repana ijache ikasinaame:
\p —‍Cuhemañe choocojñojanaame chʉkʉna —‍chiisinaame repana.
\p
\v 23 Chitena Jesús repanare ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Chʉʉ choocojñoñejañe choocojñorepajanaame
mʉsanʉkona. Jãatani mʉsanʉkonare chʉʉname ñuijañe chʉ̃ʉ
jokacuamʉ chʉʉre. Chʉʉ Jakʉ apereparʉmʉna Repaʉ
ĩsijamʉ chiicojñosinani jokajamʉ jãa chʉʉname ñuiñe
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\v 24 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna Jesús neena dierepana, repao sẽesiere
asa mamachĩire kachanare rʉa perusinaame.
\v 25 Jãajañe perujʉna ña Jesús chʉkʉnate soni rao
ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Ie masicosome mʉsanʉkona: Icheja cheja pãi chʉ̃ʉna repana
neenare rʉa cuaja paichete chʉ̃ʉjʉ rʉa chʉovanare choojʉ
paime.
\v 26 Jãatani mʉsanʉkonapi teeʉ pãi chʉ̃ʉkʉ pasa chini
repana choochejache choomanejʉ̃ʉ. Jãajañe choomañe,
chooche chookaivaʉjache chekʉnare chookaiʉ paijʉ̃ʉ.
\v 27 Teeʉji chekʉnare paara chini repana paacojñokʉ
paichejache paijʉ̃ʉ.
\v 28 Jãajañe paikʉmʉ chʉʉ pãire jame paaʉ chini Dios
Raosikʉ. Pãipi chookaapʉ chini raisikʉmamʉ chʉʉ. Pãire
ũcuanʉkore reojache chookaiʉ repana cuare jũni roikasa
chini raisikʉamʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ chʉkʉnate.
\s Naavana kachanare Jesús vasosiere kʉamʉ
\r (Mr 10.46-52; Lc 18.35-43)
\p
\v 29 Ũcuarʉmʉ chʉkʉnapi Jericó vʉejoopo paisinapi
Jesuname eta saijʉna pãi rʉa jainʉko jame saisinaame
chʉkʉnate.
\v 30 Eta saijʉ ñato naavana kachavana maa rʉtʉvate
ñuisinaame. Ũcuarʉmʉ repana Jesús caraichete asa ijache
ikajʉ ʉjachʉopi cuisinaame:
\p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, David aperʉmʉ paisikʉ
jojosikʉ, oijʉ̃ʉ chʉkʉnavanare —‍chiisinaame repana.
\p
\v 31 Jãajane ikajʉna chʉkʉnate tuhana pãi,
\p —‍Reomʉ. Joe ikamanejʉ̃ʉ —‍chiisinaame repanare.
Jãatani repana joe naa rʉa cuijʉ ikasinaame.
\p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, David aperʉmʉ paisikʉ
jojosikʉ, oijʉ̃ʉ chʉkʉnavanare —‍chiisinaame repana.
\p
\v 32 Jãajañe ikajʉ cuijʉna asa canʉka Jesús repanare soni
rao ijache sẽesikʉamʉ:
\p —‍¿Ʉ̃quere chookaaʉ chini sẽeñe mʉsanʉkona chʉʉre?
—‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\p
\v 33 Chikʉna repana,
\p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, chʉkʉna ñakocaã ñoakʉ chiime
chʉkʉna —‍chiisinaame repana.
\p
\v 34 Jãajañe ikarena Jesús repanani oiʉ repana ñakocaãna
noʉna repana ñakocaã teana reojañakocaã careosõsikʉamʉ.
Ũcuarʉmʉ repana naavana paisina ñakocaã reojache ñajʉ
ũcuaʉni jovo jame kuijʉ paisinaame.
\c 21
\s Jerusalén vʉejoopo Jesús sani tĩasiere kʉamʉ
\r (Mr 11.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19)
\p
\v 1-2 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna Jesuname saijʉ Jerusalén kueñe cajoopo Olivo aikũti paijoopona Betfagé vʉejoopona tĩasinaame. Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ neenare teekachapanarechia saopirakʉ ijache chʉ̃ʉsikʉamʉ:
\p —‍Jeejoopona kueñe cajoopona saijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Sani ũcuachejana burravaore quẽo sʉosivaore chĩiname rʉ̃ivaoni jñaajanaame mʉsanʉkona. Jñaa repavanare jose ichejana rakaijʉ̃ʉ.
\v 3 Pãiʉ ũcuaʉakʉji mʉsanʉkonare, “¿Ʉ̃que chooñu chini mʉsanʉkona jãavanare joseche?”, chiito, “Maire Paakʉ ivanare chiimʉ. Nami cochojamʉ repaʉ ivanare”, chiijʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 4 Jesupi jãajañe ikaʉna, aperʉmʉ Dios chʉo kʉakaisikʉ tocha jokasiepi ijache chiicheji ũcuarepa tijñesikʉamʉ:
\q
\v 5 Jerusalén vʉejoopo painare ijache ikakaijʉ̃ʉ:
\q “Ñajʉ̃ʉ, mʉsanʉkonare chʉ̃ʉkʉ raiche.
\q Pekerʉ paiʉ burravao põse veevao mamakʉni tuhiʉ raimʉ”,
\m chiicheji.
\p
\v 6 Ũcuarʉmʉ repana Jesús neena sani repaʉ chʉ̃ʉsie chooasome.
\v 7 Burravaore jñaa, repaoname mamakʉte jose Jesús paichejana ra, kãñapi tʉorena Jesús repavaʉre tuhisikʉamʉ.
\v 8 Ũcuarʉmʉ pãi rʉa jainʉko repaʉ tuhiʉ saimaana repana sẽsevʉ juikãñapi tĩte ja ũhasinaame. Chekʉna pũti kare veri ũcua maana ũhasinaame.
\v 9 Repaʉte tuhana pãi charo sainaname choje raina ijache ikajʉ cuisinaame:
\p —‍¡Ikʉ aperʉmʉ paisikʉ David Jojocojñokʉ rʉa masiʉmʉ! ¡Diopi reojache chookaaʉ ikʉre, Repaʉ Raosikʉre! Cʉnaʉmʉ Paikʉ Dios peore Masiʉmʉ —‍chiisinaame repana.
\p
\v 10 Repaʉ Jesús Jerusalén vʉejoopo sani tĩasirʉmʉ repajoopo paina pãi repaʉni ñañu chini jainʉko chii repaʉte jame tuhasinani ijache sẽesinaame:
\p —‍¿Jeejaiʉʉ jãʉ? —‍chiisinaame.
\p
\v 11 Chitena chekʉna ijache ikasinaame:
\p —‍Galilea cheja paijoopo Nazaret vʉejoopo raisikʉamʉ jãʉ. Jesuamʉ. Dios chʉo kʉakaikʉmʉ —‍chiisinaame.
\s Dios vʉena kaka põse ĩsinare Jesús eto saosiere kʉamʉ
\r (Mr 11.15-19; Lc 19.45-48)
\p
\v 12 Ũcuarʉmʉ Jesús Dios vʉena kaka, repavʉe põse koosinaname ĩsisinare peore eto saokʉ chekʉnare kuri sañekaisina mesakoñaname ũkupovanare ĩsisina ñuisisaivʉã jʉjo tajño ũhasikʉamʉ. \fig Clearing the temple|CN01787B.tif|span||D.C.Cook| |Mt 21.12\fig*
\v 13 Jãajañe chookʉ ijache ikasikʉamʉ repaʉ:
\p —‍Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ:
\q Chʉʉ vʉe pãi chʉʉre pojojʉ sẽevʉeame,
\m chiimʉ. Jãatani mʉsanʉkona põse ñaana choochejache kaka cuache choome ivʉe —‍chiiʉ eto saosikʉamʉ Jesús repanare.
\p
\v 14 Ũcuarʉmʉ naavananame cuacũa paavana Dios vʉena kakarena Jesús ña repanare vasosikʉamʉ.
\v 15-16 Jesupi Diochia masichete chooʉna ña judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechona rʉa perusinaame. Ũcuachia repavʉe painapi chĩipi Jesús choosiere ña, cuijʉ ʉjachʉopi, “¡Ikʉ aperʉmʉ paisikʉ David Jojosikʉ Dios Raocojñosikʉ rʉa masiʉmʉ!”, chiijʉna asa perujʉ Jesure ijache ikasinaame repana:
\p —‍¿Chĩi ikajʉ cuiche asamakʉ mʉʉ? —‍chiisinaame.
\p Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Jʉ̃jʉ, asamʉ chʉʉ. Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie, ¿ñamanaañe mʉsanʉkona? Ijache chiimʉ:
\q Vĩjachĩiname naa aina Diopi chookaiʉna
\q Ũcuaʉni pojojʉ reojache ikajanaame,
\m chiimʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\p
\v 17 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna repanare pãi joka Jesuname Betania vʉejoopona sani kãisinaame.
\s Higoñʉji joe kʉ̃imaneakʉ chini ikamʉ Jesús
\r (Mr 11.12-14, 20-26)
\p
\v 18 Joe apeñatato Jesús chʉkʉnaname Jerusalén vʉejoopona joe coisikʉamʉ. Coikʉna Jesure ãucuhaasomʉ.
\v 19 Coikʉ higoñʉ maa rʉtʉva nʉkañʉte ña repañʉ kueñe sani ñato reparapʉrʉã peoñʉji jaochia paisikʉamʉ. Jãajekʉna repañʉ ijache ikasikʉamʉ repaʉ:
\p —‍Jmamakarʉjẽe joe ãirapʉrʉã kʉ̃imanejamʉ iñʉ —‍chikʉna repañʉ teana teerʉmʉ jũnisõsikʉamʉ.
\v 20 Jãajañe chooʉna ña cuasajʉ chʉkʉna repaʉ neena ijache sẽesinaame repaʉte:
\p —‍¿Jese chookʉna jãañʉ higoñʉ teana jũnisõʉ? —‍chiisinaame.
\p
\v 21-22 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Mʉsanʉkonapi Diore jachamañe masi cuasani higoñʉ chʉʉ choosiejachechia choomañe, cheke siache choomasijʉ ikũtire aikũtire, “Icheja kʉñʉ chiarana sʉa nʉkajʉ̃ʉ”, chiito repakũti mʉsanʉkona chʉ̃ʉñe choojamʉ. Mʉsanʉkona Repaʉte sẽeñe peore chookaijamʉ Repaʉ, Ũcuaʉni masi cuasajʉna. Ũcuarepaame jãa —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Jesús rʉa masi ikasiere kʉamʉ
\r (Mr 11.27-33; Lc 20.1-8)
\p
\v 23 Jãajañe choocuha joe rani reparʉmʉ Jesús Dios vʉena kakasikʉamʉ. Kaka paiʉ chechokʉna judío phairi chʉ̃ʉnaname judío aina rani ijache sẽesinaame repaʉte:
\p —‍¿Jese cuasa pãi chʉ̃ʉna choochejache chookʉ mʉʉ? ¿Neepi chʉ̃ʉrena rani chookʉ mʉʉ? —‍chiisinaame.
\p
\v 24-25 Chitena ikasikʉamʉ repaʉ.
\p —‍Chʉʉ ũcuajache mʉsanʉkonani chʉo sẽniasara. ¿Neepi Juanre Pãi Okorovekʉte chẽa raore? ¿Diopi raoʉ? Jãapãani, ¿pãipi chẽa raore repaʉte? Mʉsanʉkonapi kʉaru chʉʉ ũcuajache iere chooakʉ chini chʉʉre chẽa raosikʉ mami kʉajamʉ mʉsanʉkonare —‍chiisikʉamʉ.
\p Chikʉna sãiñechia ijache cutusinaame repana: “¿Jese mai ikʉre ikajanaañe? Maipi, ‘Juanre Dios chẽa raosikʉamʉ’, chiito ikʉ maire, ‘¿Mʉsanʉkona jese paiʉna jãajañe cuasanatani Juan chʉvasie cuasamanere?’, chiijamʉ.
\v 26 Ũcuachia, ‘Pãipi chẽa raosinaame’, chiicuamʉ maire. Ina pãi jainʉko, ‘Juan Dios chʉo kʉakaikʉ paisikʉamʉ’, chiijʉ cuasame. Jãajekʉna maipi jãajañe ikato ina asa perujʉ cuache choojanaame maire”, chiniasome repana.
\v 27 Sãiñechia jãajañe cutu pini Jesure ijache ikasinaame repana:
\p —‍Juanre raosikʉ mami vesʉme chʉkʉna —‍chiisinaame.
\p Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Chʉʉ ũcuajache mʉsanʉkonapi jãajañe ikarena chʉʉre chʉ̃ʉ raosikʉ mami kʉamanejamʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Pãiʉ mamachĩi teekachapana choosiere kʉamʉ
\p
\v 28 Ũcuarʉmʉ Jesús repanani chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉasikʉamʉ:
\p —‍¿Ie jese cuasokʉ mʉsanʉkonare? Pãiʉ chĩi kachanare ʉmʉpãichia paaasomʉ. Paakʉji repanare teeʉte ijache ikaasomʉ repaʉ: “Jmavaʉ, iumucuse chʉʉ pĩsi ʉche chio chooche choojaikaijʉ̃ʉ”, chiniasomʉ.
\v 29 Chikʉna mamakʉ ikaasomʉ. “Saiʉamamʉ chʉʉre”, chiniasomʉ. Jãatani naa paiʉ joe mama cuasa saniasomʉ repaʉ, pʉkakʉni choochete chookasa chini.
\v 30 Jãajañe choocuha pʉkakʉ chekʉre mamakʉte ũcuajache ikaasomʉ. Ikaʉna asa, “Jaʉ, sasa”, chiniasomʉ. Jãatani saimaneasomʉ repaʉ —‍Jãajañe chiiʉ kʉasikʉamʉ Jesús repanare.
\v 31-32 Jãajañe kʉa pini repanare ijache sẽniasasikʉamʉ repaʉ:
\p —‍Mʉsanʉkona cuasato repaʉ mamachĩi, ¿kaʉpi pʉkakʉ chiiche chookakʉ? —‍chiisikʉamʉ.
\p Chikʉna ikasinaame repana.
\p —‍Charo ikacojñosikʉ —‍chiisinaame.
\p Chitena Jesús repanare ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Juan Pãi Okorovekʉ rani mʉsanʉkonare, Dios chʉ̃ʉñe choona reojache paichete chʉvasikʉamʉ. Jãatani jachasinaame mʉsanʉkona. Jãa chooto Romapãi kuri kookainaname sĩuromi, Juan chʉvasiere asa chẽa repana cuache chooche ũhasõsinaame. Jãajañe choosinajejʉ repana jũnisõsirʉmʉ Dios paichejana saijanaame. Mʉsanʉkonatani repana chooche peore ñasinatani mama cuasa cuache chooche ũhasõmanesinajejʉ saimanejanaame. Ũcuarepaame jãa —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Chooche chookaina cuache choosiere kʉamʉ
\r (Mr 12.1-12; Lc 20.9-19)
\p
\v 33 Ũcuarʉmʉ Jesús repanani chʉvakʉ joe chekere cuasakʉ kʉasikʉamʉ.
\p —‍Pãiʉ cheja paakʉ pĩsi ʉche chio tã pini siacachio rũhisokoro jeo tʉsʉasomʉ. Repasokoro jeo pini ʉche chaca chachojavʉ jenaasomʉ repaʉ ũcuateevʉji conoraka meajacheja paivʉ. Ũcuachia repachio kuirakaijanapi siacachio ñajʉ kuirakaijʉ paapʉ chini vʉe ʉmʉ nʉkavʉe chooasomʉ repaʉ. Peore choo pini repa chio kuirakaijanare jñaa joka tĩichejana sanisõasomʉ repaʉ.
\v 34 Sani paiʉ ʉche tʉarʉmʉ tĩaʉna repaʉte chooche chookainare ʉche chio kuirakaina paichejana saoasomʉ repaʉ, ʉchere miijani rakaapʉ chini.
\v 35 Jãatani sani tĩarena ña repana ʉche kuirana repanare chẽa teeʉte rʉa asi vaijʉ, chekʉni vanisõjʉ joe chekʉni catapi asi suaasome. Jãajañe choo ʉchejẽe peonare asichia vani cochoasome repana.
\v 36 Coirena ña ʉche chio paakʉ repaʉte chooche chookainare naa jainʉkore joe ũcuachejana saoasomʉ. Jãatani sani tĩarena repana ʉche chio kuirakaina peore ũcuajache repanare asi vani cochoasome.
\p
\v 37 ’Joe ũcuajache choo cochorena ña ʉche chio paakʉ ijache cuasakʉ ikaasomʉ: “Chʉʉ chĩini repana paichejana saora. Jãʉretani ña, kʉkʉjacosome repana”, chiiʉ cuasaasomʉ repaʉ.
\v 38 Jãajañe cuasa mamakʉni saoasomʉ repaʉ. Jãatani repaʉ mamakʉji sani tĩaʉna ña ʉche chio kuirakaina sãiñechia ijache ikaasome: “Jãʉ ʉche chio paakʉ mamakʉmʉ. Pʉkakʉ jũnisõsirʉmʉ repaʉ paasie paajaʉamʉ jãʉ. Vanisõñu jãʉni. Maipi pʉkakʉ jũnisõsirʉmʉ repaʉ paasiere paañu”, chiniasome repana.
\v 39 Chini repaʉte chẽa chio rʉtʉvana juha sa vanisõasome repana —‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\p
\v 40 Jãajañe kʉacuha repaʉ kʉasie asasinare ijache sẽesikʉamʉ Jesús:
\p —‍Repaʉ mamakʉte vanisõsiere asa ʉche chio paakʉji sani, ¿jese choojaʉ repanare ʉche kuirakainare? —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 41 Chikʉna repana ikasinaame.
\p —‍Sani repaʉ mamakʉte vanisõsinare sãiñe vanisõjamʉ repaʉ. Repanare vanisõ ʉche chio kuirakaijanare chekʉnani jñaa jokajamʉ repaʉ, cuache choomañe ʉche tʉa pini repaʉte sa ĩsijanani —‍chiisinaame repana.
\p
\v 42 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍¿Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie jmamakarʉjẽe ñamanaañe mʉsanʉkona? Ijache chiimʉ:
\q Pãi vʉe choona vʉña tuu reojatuure kuejʉ paniasome.
\q Kuejʉ teetuupʉ jñaani cuheasome repana.
\q Cuhejʉ jokaasome repatuupʉ.
\q Chekʉnatani naa rʉa masinajejʉ rani repatuupʉ mini kuãa sa
\q repana vʉe chakavʉna nʉkoasome,
\q repana vʉepi naa rʉa jʉjaakʉ chini.
\q Diopi chookaiʉna jãajañe choojʉna ña cuasa Repaʉni pojojʉ ikame chʉkʉna,
\m chiimʉ.
\v 43 Jãajekʉna mʉsanʉkonare ijache ikamʉ chʉʉ: Repaʉ chʉ̃ʉ jokasiere choomato ʉche paakʉ repaʉ chio kuirakaisinare choosiejache choojamʉ Dios mʉsanʉkonare. Mʉsanʉkonare sẽjosõ chekʉnani chẽa paajamʉ, Repaʉ chʉ̃ʉñe choojanare.
\v 44 Pãiʉ vʉe tuupʉna tãni rʉa asi tãimʉ. Ũcuachia vʉe tuupʉji pãiʉni tãito jũnisõmʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 45 Ũcuarʉmʉ judío phairipãi chʉ̃ʉnaname fariseopãi Jesús cuasakʉ ikasiere asa masi, “Ikʉ Jesús Ũcuaʉ cuasakʉ kʉacheji maini cuache ikamʉ”, chiijʉ perusinaame.
\v 46 Jãajañe ikaʉna asa perujʉ repaʉte chẽañu chiisinatani pãipi, “Jesús Dios chʉo kʉakaikʉmʉ”, chiijʉ cuasajʉna, “Maipi repaʉte chẽañete chʉ̃ʉto perujanaame ina maire”, chini vajʉchʉjʉ chẽamanesinaame repana.
\c 22
\s Pãi chʉ̃ʉkʉ mamakʉ romi vejarʉmʉ fiesta chooajʉ chini
soisina choosiere kʉamʉ
\r (Lc 14.15-24)
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús joe judío phairipãi chʉ̃ʉnaname
fariseopãire chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉasikʉamʉ:
\p
\v 2 —‍Repaʉ chʉ̃ʉñe choonare Dios choojache ijacheame:
Pãi chʉ̃ʉkʉ repaʉ mamakʉji romioni vejakʉna pojokʉ fiesta
chooasomʉ.
\v 3 Jãajañe chookʉ jame fiesta choojanare repaʉ aperʉmʉ
kʉasinani soijani raajʉ chini, repaʉte chooche chookainare
chʉ̃ʉ saoasomʉ repaʉ. Jãatani repana sani soito
raicuheasome.
\v 4 Raicuherena repaʉte chooche chookainare joe chekʉnani
saoasomʉ. “Ijache chʉo sa kʉajʉ̃ʉ repanare: Chʉʉpi
chʉ̃ʉʉna vacavanare ãure ãujʉna jujusivanare vani peore
carevacuhasieame. Rani ñaajʉ; chʉʉ neekʉ romi vejachete
pojojʉ ãure ãñu, chiijʉ̃ʉ repanare”, chiniasomʉ repaʉ.
\v 5 Jãatani repana soicojñosina asa jachajʉ raicuheasome.
Cuhekʉ teeʉ repaʉ chiore ñara chini saniasomʉ. Chekʉ põsere
ĩsira chini saniasomʉ.
\v 6 Chekʉnatani pãi chʉ̃ʉkʉ saosinare chẽa teenare asi
vaijʉ chekʉnani vanisõasome.
\v 7 Repanare vanisõsiere asa pãi chʉ̃ʉkʉ rʉa perukʉ repaʉ
neenare sõtaopãi chʉ̃ʉ saoasomʉ, repaʉte chooche
chookainare vanisõsinani sãiñe vanisõ repana paisijoopo peore
ʉosõajʉ chini.
\v 8 Jãajañe choocuhasirʉmʉ repaʉ pãi chʉ̃ʉkʉ repaʉte
chooche chookainare joe ikaasomʉ. “Chʉʉ neekʉ romi vejache
ñajʉ pojojʉ fiesta choojache peore carevacuhasieame. Chʉʉ
charo soisinatani raicuhesinajejʉ fiesta jame choomanejanaame
repana raicuhesie roi.
\v 9 Jãajekʉna callejoovʉã pãi rʉa nʉka kuijoovʉãna sani
mʉsanʉkona tijñanare ũcuaʉanare soni rajʉ̃ʉ, fiestate jame
chooajʉ”, chiniasomʉ repaʉ.
\v 10 Chikʉna eta sani kuijʉ repana tijñasinare pãi, cuache
painaname reojache painare ũcuanʉkore soni ra pãi chʉ̃ʉkʉ
vʉena cuaoasome repana. Jãajañe choorena repavʉe timuvʉe
kakaasome pãi.
\p
\v 11 ’Ũcuarʉmʉ pãi chʉ̃ʉkʉ repaʉ soisinani ñara chini
fiesta chooruupʉna kaka pãiʉte teeʉte romi vejakʉte pojona
fiesta choojʉ juikãña juimavaʉni ñaasomʉ.
\v 12 Ña repaʉte ijache ikaasomʉ: “¿Jese paiʉna mʉʉ
romi vejakʉte fiesta choona juikãña juimakʉpi jame kaka
paikʉ icheja?”, chiniasomʉ. Jãatani repaʉ ikamaneasomʉ.
\v 13 Ũcuarʉmʉ repaʉ pãi chʉ̃ʉkʉ ãu ãunare ijache
ikaasomʉ: “Ikʉre jʉ̃jñaname cũa vẽe chijachejana vesena
etua jokajʉ̃ʉ. Ũcuachejare paiʉ oiʉ cõjire asoche ãiʉ
paaʉ”, chiniasomʉ.
\v 14 Dios ũcuajache pãi chʉ̃ʉkʉ choochejache pãi
ũcuanʉkore soimʉ Repaʉni cuasajʉ jovo reojache paapʉ chini.
Jãatani pãipi repaʉni cuhejʉ teevana cuasajʉna jainʉkore
chẽa paamamʉ Dios —‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\s Jesús pãi chʉ̃ʉnare kuri roichete ikasiere kʉamʉ
\r (Mr 12.13-17; Lc 20.20-26)
\p
\v 15 Ũcuarʉmʉ fariseopãi Jesupi jãajañe ikaʉna asa sani
sãiñechia cutuasome.
\p —‍Chekʉnani Jesús paichejana saoñu mai. Repanapi chʉore
sẽejʉna repaʉji tĩiñe ikato maire chʉ̃ʉnani kʉañu repaʉ
ikasie. Maipi kʉato chekʉrʉmʉ repaʉte chẽañe
chʉ̃ʉjanaame repana —‍chiijʉ repana choojache carevaasome
repana.
\v 16 Chini repana neenare teenare chẽa Herodete chiikuanupʉ
jame painare raosinaame repana, Jesuni ijache ikaajʉ chini:
\p —‍Masiʉ, chʉo ũcuarepare cutukʉmʉ mʉʉ. Pãipi asa chẽa
reojache paapʉ chini Dios chʉ̃ʉñe ũcuarepare chechokʉmʉ
mʉʉ. Jãa masime chʉkʉna. Mʉʉ chechochete chekʉnapi asa
cuache ikatojẽe kʉkʉ cuasomañe ũcua chechokʉ paikʉmʉ
mʉʉ.
\v 17 Jãajekʉna mʉʉni chʉo sẽniasañu chiime chʉkʉna, mʉʉ
cuasakʉ ikachete asa masiñu chini. Romapãi chʉ̃ʉkʉji
Césapi, chʉkʉna paiche roire sẽeto, ¿roijanaañe chʉkʉna
repaʉte? Jãapãani, ¿roimanejanaañe? ¿Jese cuasakʉ
mʉʉ? —‍chiisinaame repana.
\p
\v 18 Jãatani Jesús repana cuache chooñu chiichete masikʉ
ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Reojache paina choochejache sẽsevʉchia reojache
choome mʉsanʉkona. Chʉʉpi tĩiñere ikaakʉ chini
jãajañe sẽeme mʉsanʉkona chʉʉre.
\v 19 Kurirereva mʉsanʉkona paiche roi roijarerevate mini
ñojʉ̃ʉ chʉʉre —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p Chikʉna repaʉte kurirereva miijani ra ñosinaame repana.
\v 20 Ñojʉna Jesús ijache ikasikʉamʉ repanare:
\p —‍Ikʉ kurirereva paikʉ kuechʉsikʉ, ¿keejaiʉʉ?
Ũcuachia, ¿nee mamipi paikʉ irereva? —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 21 Chikʉna ikasinaame repana.
\p —‍Maire chʉ̃ʉkʉ César chianame repaʉ mami paimʉ
jãarereva —‍chiisinaame repana.
\p Chitena Jesús ikasikʉamʉ repanare.
\p —‍Jãa paito paiche roire repaʉji kuri roiche chʉ̃ʉto
roijʉ̃ʉ repaʉte. Dios chʉ̃ʉ jokasie ũcuachia choojʉ
paijʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\p
\v 22 Jãajañe ikaʉna asa kʉkʉ repaʉte joka
sanisõsinaame repana.
\s Jũisina vajʉraichete Jesure sẽniasasiere kʉamʉ
\r (Mr 12.18-27; Lc 20.27-40)
\p
\v 23 Ũcuaumucusena saduceopãi teena Jesuni ñañu chini
raisinaame. “Pãi jũisina joe vajʉraimanejanaame”, chiijʉ
cuasanajejʉ Jesure ijache sẽesinaame repana:
\p
\v 24 —‍Masiʉ, Diopi chʉ̃ʉʉna Moisés aperʉmʉ maire tocha
jokasie ijache chiimʉ:
\q Pãiʉ romiote vejasikʉpi, chutaa
chĩi peokʉji joka jũnisõru
\q repaʉ chojeʉji veja paaakʉ
majaachʉ paasikore.
\q Repaoni veja chĩire paakʉ ijache cuasakʉ
paaʉ: “Chʉʉ achʉ jũnisõsivaʉ chĩijanaame ina chʉʉ
chĩi”, chiaʉ,
\m chiimʉ repaʉ tocha jokasie.
\v 25 Jãajekʉna chʉo kʉañu chiime chʉkʉna mʉʉre. Icheja
chʉkʉnate jame paisina majapãichia sieterepana paisinaame
ʉmʉpãi. Paijʉ repana majaachʉ chareparo cakʉpi teeʉ
romiote veja paakʉ chutaa chĩi peokʉji joka
jũnisõsikʉamʉ.
\v 26 Joka jũnisõʉna chojeʉ repaʉ majaachʉ rʉ̃jo
paisikoni veja paakʉ ũcuajache chutaa chĩi peokʉji joka
jũnisõsikʉamʉ. Jũnisõʉna naa choje cakʉ ũcuateeote
veja ũcuajache chĩi peokʉji jũnisõsikʉamʉ.
Jãajañechia sieterepana ũcuanʉko ũcuateeote vejajʉ chĩi
peonachia joka jũnisõsinaame repana.
\v 27 Repana peore jũnisõsirʉmʉ romio ũcuajache
jũnisõsikoamo.
\v 28 Jãajekʉna pãi jũnisõsina ũcuanʉko joe
vajʉraisirʉmʉ, ¿kaʉpi repaote joe paajaʉ? —‍chiisinaame
repana.
\p
\v 29 Chitena Jesús ikasikʉamʉ repanare.
\p —‍Tĩiñe cuasame mʉsanʉkona. Dios chʉo aperʉmʉ tocha
jokasiejẽe vesʉjʉ jũisinare Dios vasomasichejẽe vesʉme
mʉsanʉkona.
\v 30 Pãi ũcuanʉko joe jũni vajʉraisirʉmʉ ʉmʉpãiname
romi joe vejamanejanaame Diore jame paina ángeles paichejache
painajejʉ.
\v 31 Diopi ikakʉna asajʉ pãi jũisina vajʉraijachere kʉajʉ
tocha jokasie, ¿ñamanaañe mʉsanʉkona? Ijache chiimʉ:
\q \v 32 “Chʉʉ Dios, pãi jũnisõsinarejẽe vajʉnarejache
ñakʉmʉ, repana rekoñoãpi vajʉkʉna.
\q Jãajekʉna mʉsanʉkona
aipãi vajʉrʉmʉ chʉʉre cuasasinare paakʉmʉ chʉʉ,
Abrahamre, Isaare, Jacobre”, chiisikʉamʉ Dios,
\m chiimʉ repa
tocha jokasie —‍chiisikʉamʉ Jesús repanare saduceopãi.
\p
\v 33 Jesupi jãajañe chechoʉna asa kʉkʉasome repana.
\s Dios pãi naa rʉa chʉ̃ʉñete kʉamʉ Jesús
\r (Mr 12.28-34)
\p
\v 34 Jesupi jãajañe masi chʉvaʉna saduceopãi joe
ikamanesiere asa fariseopãi repaʉ paichejana rani
chiisinaame.
\v 35 Chii repanare jame paikʉ teeʉ judíopãi chechokʉji
Jesure ijache sẽesikʉamʉ, repaʉ masichete choo ñara chini:
\p
\v 36 —‍Dios maire chʉ̃ʉ jokasie, ¿jeeache Repaʉ maire naa
rʉa choojʉ̃ʉ chiiche? —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 37 Chikʉna Jesús ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉni Dioni mʉsanʉkona aʉji rʉa cuasajʉ
paijʉ̃ʉ. Mʉsanʉkona rekoñoãname cuasache peore jãapi
Dioni rʉa cuasajʉ paijʉ̃ʉ. Jãaame Repaʉ chʉ̃ʉrepache.
\v 38 “Jãare naa rʉa choojʉ paijʉ̃ʉ”, chiimʉ Dios.
\v 39 Cheke ũcuajacheame, repaʉ chʉ̃ʉrepache. Ijache chiimʉ:
“Mʉsanʉkona meñe oichejache chekʉnare oijʉ paijʉ̃ʉ”,
chiimʉ.
\v 40 Jãare kachamajña choojʉ pani, cheke Repaʉ chʉ̃ʉsie
ũcuateerʉmʉ peore choochejache choome mʉsanʉkona Repaʉji
ñato, aperʉmʉ Repaʉ chʉo kʉakaisina chechosie ũcuachia
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s ¿Nee chĩiaʉ pãire chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉ?
\r (Mr 12.35-37; Lc 20.41-44)
\p
\v 41-42 Repana fariseopãi chiisikuanupʉ chutaa paijʉna Jesús
repaʉ paichete kʉara chini ijache sẽesikʉamʉ repanare:
\p —‍Cristo, Dios raojamʉ chiisikʉ paichete cuasani, ¿jese
cuasache mʉsanʉkona? ¿Nee chĩiaʉ repaʉ? —‍chiisikʉamʉ
Jesús repanare.
\p Chikʉna ikasinaame repana.
\p —‍Aperʉmʉ paisikʉ David Jojosikʉamʉ repaʉ
—‍chiisinaame repana.
\p
\v 43-44 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Repaʉ David, aperʉmʉ Dios Rekochoji chookaiʉna ijache
ikaasomʉ:
\q Cristo Dios Raojaʉ chʉʉre paakʉmʉ,
\m chiniasomʉ. Ũcuachia cheke ijache chiimʉ repaʉ ikakʉ tocha
jokasie:
\q Dios chʉʉre Paakʉte ijache ikaasomʉ:
\q “Chʉʉre kueñe ʉjajʉ̃tʉ cakãkona pʉʉjʉ̃ʉ.
\q Chʉʉpi chookaiʉna mʉʉre cuhesina ũcuanʉko mʉʉ
chʉ̃ʉñe choojanaame”, chiniasomʉ Dios.
\m Jãajañe tocha jokaasomʉ David.
\v 45 ¿Jese paiʉna, David, “Chʉʉre paakʉmʉ Cristo”,
chiisietani, “David Jojosikʉamʉ Cristo”, chiiche pãi?
—‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\p
\v 46 Jãajañe ikaʉna asa sãiñe ikavesʉjʉ
teechʉopojẽe ikamanesinaame repana. Jãajekʉna repana
fariseopãi jãarʉmʉpi pira repaʉte teeʉjẽe joe chʉo
sẽevajʉchʉsinaame.
\c 23
\s Fariseopãiname judíopãi chechona cuache choochete kʉamʉ Jesús
\r (Mr 12.38-40; Lc 11.37-54; 20.45-47)
\p
\v 1 Jãa ika pinisirʉmʉ pãire ijache ikasikʉamʉ Jesús, chʉkʉnate repaʉ neenare ũcuachia:
\p
\v 2 —‍Maire judíopãi chechonaname fariseopãi siarʉmʉ Moisés tocha jokasie chʉvajʉ paime, pãipi asa chẽa choojʉ paapʉ chini.
\v 3 Repana chʉvajʉ chʉ̃ʉñe peore asa jachamañe choojʉ paijʉ̃ʉ. Repana paichetani ña chẽa ũcuajache paimanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Ũcuana ikache choomañe chekere choonaame repana.
\v 4 Jmamakarʉjẽe repanare chooʉamañere chekʉnare rʉa cuajare siache chʉ̃ʉ jokanaame repana.
\v 5 Aperʉmʉ paisina judío ʉmʉpãi Dios chʉ̃ʉsie choojʉ vai canipi rũhiravʉrʉã choo ũcuaravʉrʉã sanavʉãna Dios chʉo tochasijaorʉã mañaasome, repana jʉ̃jñare quẽo tʉ̃ñu chini. Jãajekʉna repana fariseopãi pãipi ña, “Reonajejʉ Dios chʉo rʉa chiime ina”, chiapʉ chini siache choojʉ Dios chʉo tocha maña tʉ̃iravʉrʉã naa ʉjavʉã choo repana chiapʉãname jʉ̃jña quẽo tʉ̃ime repana. Ũcuajache pãipi ña, “Diore rʉa cuasanaame jãana”, chiapʉ chini kãña reojakãñapi ʉjacueñoãre juijʉ nʉka kuime repana. \fig Phylactories|HK00274B.TIF|col||Horance Knowles|Dios chʉo tocha maña vai canipi rũhiravʉrʉã repana chiapʉãname jʉjña quẽo tʉ̃niasome.|Mt 23.6\fig*
\v 6 Ũcuajache pãipi repanani ãu ãuñu chini soito mʉa repanare soisikʉre kueñe ñuineeme repana. Ũcuachia mai judíopãi chiivʉena mʉa kakani masina ñuisaivʉãre ñuineenaame repana.
\v 7 Ũcuachia ãu ĩsichejñare kuijʉna, pãipi repanani ña chẽa pojojʉ, “Peore masinajejʉ pãi chechonaame ina”, chiito rʉa pojonaame repana.
\p
\v 8 ’Mʉsanʉkonatani pãire chechoni rupʉ repanapi mʉsanʉkonani, “Peore masinajejʉ pãi chechonaame ina”, chiapʉ chini chechoto cuamʉ. Mʉsanʉkona chʉʉre cuasajʉ majapãijañechia painaame. Mʉsanʉkonare chechokʉ peore Masiʉ ũcuateeʉmʉ chʉʉ, Dios Raosikʉ.
\v 9 Ũcuachia icheja cheja painare teeʉterejẽe masinare, “Peore masiʉmʉ ikʉ”, chini repaʉte, “Jakʉ”, chiijʉ paimanejʉ̃ʉ, Cʉnaʉmʉ Paikʉte Diorechia ũcuateeʉte peore Masiʉte Jakʉ paanajejʉ.
\v 10 Ũcuachia pãi chʉ̃ʉni rupʉ repanapi mʉsanʉkonani, “Peore masinajejʉ pãi chʉ̃ʉnaame ina”, chiapʉ chini chʉ̃ʉto cuamʉ. Mʉsanʉkonare chʉ̃ʉkʉ peore masiʉ ũcuateeʉmʉ chʉʉ, Dios Raosikʉ.
\v 11 Mʉsanʉkonapi teeʉ chekʉnare pãi chʉ̃ʉra chini chooche chookaivaʉjache chekʉnare reojache chookaiʉ paijʉ̃ʉ.
\v 12 Ijacheame: Pãi ũcuanapi meñe, “Chekʉnare naa rʉa masime chʉkʉna”, chiijʉ cuasanare, “Rʉa vesʉnaame ina”, chiijamʉ Dios. Jãatani repanapi meñe, “Chekʉnare naa rʉa vesʉnaame chʉkʉna”, chiijʉ cuasanare, “Rʉa masinaame ina”, chiijamʉ Dios —‍chiisikʉamʉ Jesús.
\p
\v 13 Ũcuarʉmʉ Jesús fariseopãiname judíopãi chechonare ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Sẽsevʉchia reojache choonajejʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare judíopãi chechonaname fariseopãi. Dios chʉo masinatani chʉʉni cuhejʉ Dios paicheja saimanejanaame mʉsanʉkona. Jãajekʉna chekʉna ũcuajache chʉʉre cuasajʉ jovoñu chiisinatani jovomame mʉsanʉkona chʉʉre cuhechete ñani.
\v 14 Ũcuachia vajevana paache jorejʉ tʉtesõnaame mʉsanʉkona. Jãajañe choonatani pãipi ña, “Reonaame ina”, chiapʉ chini Diore sẽni rʉa jeerʉmʉ sẽejʉ painaame mʉsanʉkona. Jãajañe choonajejʉna Diopi chʉ̃ʉʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare, sẽsevʉchia reojache choonare.
\p
\v 15 ’Sẽsevʉchia reojache choonajejʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare judíopãi chechonaname fariseopãi. Jãajañe cuache painapi siachejña kuijʉ chiaraã chekʉkãjño jẽni, pãi jainʉkore chechome mʉsanʉkona, repanapi asa chẽaajʉ chini. Mʉsanʉkonapi chechojʉna asa chẽasina mʉsanʉkonare naa cajejaiche cuache painajejʉ mʉsanʉkona saijatoana vati toana saijanaame repana.
\p
\v 16 ’Naavanapi ũcuajache naavanani juha sachejache chekʉnare cuache chechonajejʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare. Ijache ikajʉ chechonaame mʉsanʉkona: “Dios mamire ikacuhejʉ Repaʉ vʉere roijʉ, ‘Choojanaame’, chiisiere choomaneni cuache choomame. Jãatani Dios vʉe paimajñarʉã pachokuri choosimajñarʉãre roijʉ, ‘Choojanaame’, chiisiere choomaneni cuache choome mʉsanʉkona”, chiinaame.
\v 17 ¡Ñakocaã ñamavanajañe rʉa vesʉnaame mʉsanʉkona! ¿Keere Dios naa rʉa chiikʉ? ¿Repaʉ vʉe? Jãapãani, ¿pachokuri repavʉequee? Dios rʉa chiimʉ Repaʉ vʉe. Repa pachokuri ũcuachia repavʉe paichejekʉna chiimʉ Repaʉ.
\v 18 Ũcuachia ijache ikanaame mʉsanʉkona: “Mesakoa pãi Diore ĩsisimajñarʉã tʉo ʉokoare roijʉ, mʉsanʉkona ‘Choojanaame’, chiisiere choomaneni cuache choomame. Jãatani Diore ĩsisimajñarʉãre roijʉ, ‘Choojanaame’, chiisiere choomaneni cuache choome”, chiinaame.
\v 19 ¡Ñakocaã ñamavanajañe rʉa vesʉnaame mʉsanʉkona! ¿Keere Dios naa rʉa chiikʉ? ¿Repaʉte ĩsimajñarʉã? Jãapãani, ¿repamajñarʉã ʉokoa? Dios rʉa chiimʉ repaʉte ĩsimajñarʉã. Repakoa ũcuachia repaʉte ĩsimajñarʉã ʉokoajekʉna chiimʉ Repaʉ.
\v 20 Repakoare pãipi roijʉ ikani repakoa tʉosie ũcuachia peore roijʉ ikame.
\v 21 Ũcuajache Dios vʉere roijʉ ikani repavʉe Paikʉte Diore ũcuachia roijʉ ikame.
\v 22 Ũcuajache cʉnaʉmʉre roijʉ ikani repacheja paisaivʉ Dios chʉ̃ʉkʉ ñuisaivʉte roijʉ ũcuachia repasaivʉ ñuikʉte Diore roijʉ ikame.
\p
\v 23 ’Dios chʉ̃ʉ jokasiere choojʉ jaorʉã ãu vaisʉche maña kuakojaorʉãre siarʉmʉ ĩsijʉ painaame mʉsanʉkona, Repaʉ chʉʉre ĩsijʉ̃ʉ chiisie. Chekʉrʉmʉ dierepajaorʉã jñaani teejaorʉ ĩsinaame. Chekʉrʉmʉ cienrepajaorʉã jñaani dierepajaorʉã ĩsinaame. Jãajañe choonatani Dioni masi cuasamañe paijʉ sẽsevʉchia reojache choonajejʉ Dios chʉ̃ʉrepache asa jachajʉ choomanaame mʉsanʉkona: reojache chooche, chekʉnare oijʉ paiche, chekʉnare ũcuarepa chooche. Jãajañe choonajejʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare fariseopãiname judíopãi chechonare. Repa cuamajñarʉã ũcua ĩsijʉ paijʉ̃ʉ Diore. Repaʉ chʉ̃ʉsieame jãa. Jãatani, “Chekʉnare reojache chookaichete naa rʉa choojʉ paijʉ̃ʉ”, chiimʉ Dios.
\v 24 Naavanapi chekʉnani juha sachejache choome mʉsanʉkona. Ãiñena miapi tuãni mañaru jmavaʉretani ña mini sẽjo ãiñejañe Dios rʉarepa chʉ̃ʉmañere siarʉmʉ cuasajʉ rʉa choome mʉsanʉkona. Ũcuachia camelloji tuãni mañaru ʉjaʉtetani ña mini sẽjomañe ũcuaʉte cuasomañe teana rʉ̃osõñejañe Repaʉ chʉ̃ʉrepachetani cuasamapʉ choomame mʉsanʉkona.
\p
\v 25 ’Ũcuachia cʉnaroroname cʉnarea sẽsevʉãchia sosajʉ sanavʉã sosamañejañe mʉsanʉkona rekoñoã cuache cuasache jokasõmanajejʉ sẽsevʉchia reonajañe choojʉ chekʉna nee jorejʉ tʉte paanaame mʉsanʉkona. Ũcuachia mʉsanʉkonare chooʉache ũcuaʉache choonaame. Jãajañe paijʉna Diopi chʉ̃ʉʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare fariseopãiname judíopãi chechonare.
\v 26 Mʉsanʉkona fariseopãi rekoñoã cuache cuasanaame. Jãajekʉna mʉsanʉkona rekoñoã cuache cuasachete jokasõjʉ̃ʉ. Jokasõni reojache choojʉ paijanaame mʉsanʉkona.
\p
\v 27-28 ’Mʉsanʉkona judíopãi chechonaname fariseopãi pãiʉte tãsicheja catapʉ pojache choasipʉre nʉkorena reojache ñoñejañe sẽsevʉchia reonajañe ñome. Jãatani mʉsanʉkona rekoñoã jũisikʉre tãsicoje sanavʉ jãjusiename tara paichejache cuache cuasanatani sẽsevʉchia reonajañe choojʉna pãi ña, “Reonaame ina”, chiime mʉsanʉkonare. Jãajañe choojʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare.
\p
\v 29 ’Sẽsevʉchia reojache choonajejʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare judíopãi chechonaname fariseopãi. Ũcuachia aperʉmʉ Dios chʉo kʉasivananame Dioni cuasajʉ reojache paisinare mʉsanʉkona aipãipi vanisõsivanare tãsichejña sẽsevʉãchia, reojache ñochejña carevajʉ paime mʉsanʉkona, pãipi ña, “Dios chʉo kʉajʉ chuenisõsivanare oime jãana”, chiapʉ chini.
\v 30 Jãajañe choojʉ ijache ikanaame mʉsanʉkona: “Mai aipãi pairʉmʉ chʉkʉnapi jame pani Dios chʉo kʉasivanare vanisõmaneraasinaame”, chiinaame.
\v 31 Jãajañe ikajʉ, “Dios chʉo kʉasivanare vanisõsina jojocojñosinaame chʉkʉna”, chiichejache kʉa jñaume mʉsanʉkona.
\v 32 Mʉsanʉkona aipãi choosiejache cuache choojʉ pañu chiime mʉsanʉkona. Jãajañe choojʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare.
\p
\v 33 ’Aña paichejache rʉa cuache painaame mʉsanʉkona. Jãajekʉna Dios mʉsanʉkonare vati toana saojamʉ.
\v 34 Jãajañe painani chʉʉ mʉsanʉkonare Dios chʉo kʉajananame Repaʉ chʉo chechojananame masinare chẽa raojamʉ. Jãatani mʉsanʉkona repanare cuhejʉ teenare vanisõjʉ chekʉnare kurususẽveroãna jẽjo vẽasõjʉ joe chekʉnare mai judíopãi chiivʉñana mʉva asi vaijanaame. Ũcuajache repanani cuache chooñu chini vʉñajoopoã repana saisijoopoã tuha kuejanaame mʉsanʉkona.
\v 35 Jãare cuhasõmañe choojʉ pani, aperʉmʉ Dioni cuasajʉ reojache painare vanisõsie roi mʉsanʉkonapi peore roijanaame. Chareparo reojache choosikʉre Abelre vanisõsirʉmʉpi Berequías mamakʉte Zacaríate, Diore ĩsimajñarʉã ʉochejana vanisõrʉmʉjatʉka reojache paisinare mʉsanʉkona aipãipi vanisõrena mʉsanʉkonapi roijanaame repanare vanisõsie roi.
\v 36 Ũcuarepaame jãa. Irʉmʉ painapi repana choosie peore roijanaame mʉsanʉkona —‍chiisikʉamʉ Jesús repanare.
\s Jerusalén vʉejoopo painani oimʉ Jesús
\r (Lc 13.34-35)
\p
\v 37 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikasikʉamʉ.
\p —‍Mʉsanʉkona Jerusalén vʉejoopo paina cuache choochete ñakʉ rʉa sʉmakʉ paimʉ chʉʉ. Kurao repao chĩivanare kuechaka vʉevʉãna soni paachejache reojache chookasa chiikʉtetani cuheme mʉsanʉkona chʉʉre. Mʉsanʉkona Jerusalén vʉejoopo cana Repaʉ chʉore mʉsanʉkonani kʉaajʉ chini Dios raosivanare cuhejʉ vanisõnaame. Ũcuachia Repaʉ chʉore chʉvaajʉ chini Dios raosivanare cuhejʉ siarʉmʉ catapi sua vẽasõnaame mʉsanʉkona.
\v 38 Asarepajʉ̃ʉ. Ijoopo mʉsanʉkona paijoopo Jerusalén vʉejoopo, pãipi cuache chooñu chiito ʉ̃semanejamʉ Dios. Ʉ̃semaʉna pãi rani peore ñañosõjanaame ijoopo.
\v 39 Chekere kʉara. Saipiramʉ chʉʉ chura. Sanisõʉna rʉa jeerʉmʉ ñamanejanaame mʉsanʉkona chʉʉre. Jãatani chʉʉpi joe chejana cajekʉna ña, “Diopi reojache chookaaʉ ikʉre, Repaʉ Raokʉte”, chiijanaame mʉsanʉkona chʉʉre —‍chiisikʉamʉ Jesús.
\c 24
\s Dios vʉe ñañosõjañere kʉamʉ Jesús
\r (Mr 13.1-2; Lc 21.5-6)
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús Dios vʉe paisikʉpi eta saiʉna
chʉkʉna repaʉ neena repaʉte rani,
\p —‍Dios vʉe paichete ñajʉ cutuñu —‍chiisinaame.
\v 2 Chitena Jesús ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Mʉsanʉkona ivʉe Dios vʉe paichete peore ñajʉ cutume.
Jãatani naa paisirʉmʉ, catapʉã teepʉjẽe chekʉpʉname
sʉimañe peore ñañosõjanaame pãi ivʉe —‍chiisikʉamʉ
Jesús chʉkʉnate.
\s Cheja siapirarʉmʉ choojachere kʉamʉ
\r (Mr 13.3-23; Lc 17.22-24; 21.7-24)
\p
\v 3 Jãajañe ikacuha Jesús chʉkʉna repaʉ neenaname sani
Olivo aikũtina mʉni pʉʉ ñuisikʉamʉ. Ũcuarʉmʉ chʉkʉna
repaʉni chʉore teena sẽniasañu chini raisinaame repaʉte.
Rani ijache sẽesinaame:
\p —‍Mʉʉ chʉkʉnate kʉasie, ¿jeerʉmʉ choojacheache?
Ũcuachia mʉʉ joe raijarʉmʉname icheja cheja siajarʉmʉ
tĩañe, ¿jese masijanaañe chʉkʉna? —‍chiisinaame chʉkʉna.
\p
\v 4 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Ñarepajʉ paijʉ jorena ikache asa chẽamañe paijʉ̃ʉ.
¡Cacʉocojñoñe!
\v 5 Pãi jainʉko teenachia kuijʉ jorejʉ chʉʉni roijʉ,
“Dios Raosikʉamʉ chʉʉ. Cristoamʉ”, chiijanaame.
Jãajañe ikajʉ jorejʉna pãi jainʉko repanare cuasajʉ
jovojanaame repana.
\v 6 Ũcuachia siachejña pãi vaiche asani kʉkʉmanejʉ̃ʉ
mʉsanʉkona. Jãajañe paijamʉ cheja siapirarʉmʉ.
Jãatani cheja chutaa siamanejamʉ.
\v 7 Pãi ũcuateecheja paina chekʉchejña painani sani
vanisõjanaame. Ũcuajache rʉarepa asukʉ ãupi aineemaʉna pãi
siachejñarʉã ãucuhana jũnisõjanaame. Ũcuajache cheja
siachejñarʉã rʉa pirujamʉ.
\v 8 Jãatani peore jãa naa rʉa cuache choorʉmʉpi
tĩapirakʉ chareparo choocheme.
\p
\v 9 ’Reparʉmʉ pãi mʉsanʉkonare chʉʉni cuasajʉna cuhejʉ
chẽa sa chekʉnani jokajanaame, cuache chooajʉ chini.
Jãajañe choojʉ mʉsanʉkonare teenare vanisõjanaame repana.
Pãi siavãjʉ mʉsanʉkonare chʉʉni cuasajʉna cuhejanaame.
\v 10 Reparʉmʉ pãi jainʉko chʉʉre cuasache jokasõ paijʉ,
chʉʉre ũcua cuasavanare cuhejʉ chekʉnapi repanani cuache
chooajʉ chini ropee chʉ̃ʉ jokajanaame.
\v 11 Ũcuachia pãi jainʉko teenachia kuijʉ, “Dios chʉo
kʉakaikʉmʉ chʉʉ”, chiijʉ jorejʉ pãi jainʉkore cacʉojʉ
paijanaame.
\v 12 Reparʉmʉ rʉa siache cuache choorʉmʉjekʉna pãi
jainʉko chekʉnare cuasache jokasõjanaame.
\v 13 Jãatani pãi repana jũnisõrʉmʉjatʉka chʉʉre masi
cuasana Dios paichejare ai sani paijanaame.
\v 14 Pãi cuache chooche ũhasinare Dios chẽa paache kʉachʉo
Repaʉ chʉo reojache chʉʉre cuasanapi kuijʉ
chʉvajanaame, pãi siachejña paina asa chẽaajʉ chini.
Jãajañe choo pinisirʉmʉna icheja cheja siasõjamʉ.
\p
\v 15 ’Dios chʉo aperʉmʉ kʉasikʉ Daniel tocha jokasie
ijache chiimʉ:
\q Naa paisirʉmʉ pãi Dios cuhechete rupʉ
tʉ̃osikʉni Dios vʉena sa nʉko,
\q “Dioamʉ ikʉ. Pojojʉ̃ʉ
ikʉre”, chiijanaame,
\m chiimʉ. Repa tochasiere ña masijanaame
mʉsanʉkona.
\v 16 Pãipi jãajañe choojʉna ñani Judea cheja paina
aikũjñana vʉvʉ katisõajʉ.
\v 17 Pãi ũcuaʉana repana vʉña vekoroãre pani
cuamajñarʉãre miñu chini kakamañe teana vʉvʉsõajʉ.
\v 18 Ũcuajache pãi chiño saisina pani repana vʉña paachete
cuamajñarʉãre miñu chini coimañe teana ũcuachejapi
vʉvʉsõajʉ.
\v 19 Reparʉmʉ romivanare chĩi sʉivananame oje chũsavanare
rʉa vesache cuache paijamʉ.
\v 20 Dioni rʉa sẽejʉ paijʉ̃ʉ, reparʉmʉpi pʉaumucusena
jãapãani okorʉmʉna tĩamaneakʉ chini.
\v 21 Reparʉmʉ tĩaru mamarʉmʉpi pira irʉmʉjatʉka pãi
jmamakarʉjẽe ñamañepi cua rʉa cuacheji paijamʉ.
Ũcuachia reparʉmʉ choosie cua joe tijñemanejamʉ.
\v 22 Repa cuache pairʉmʉre Diopi ʉ̃semaʉna naa jeerʉmʉ
cuache paito pãi teeʉjẽe jujamañe choosõraame.
Jãatani Diopi Repaʉ chẽa paanani oiʉ ʉ̃sekʉna cua rʉa
jeerʉmʉ paimanejamʉ.
\p
\v 23 ’Reparʉmʉ pãi mʉsanʉkonare ijache ikajanaame: “Rani
ñajʉ̃ʉ. Dios Raosikʉ Cristo ichejare paimʉ”. Jãapãani,
“Sani ñajʉ̃ʉ. Dios Raosikʉ jeechejare paimʉ”,
chiijanaame. Pãipi jãajañe ikato asa jachajʉ̃ʉ
mʉsanʉkona.
\v 24 Reparʉmʉ pãi teena kuijʉ jorejʉ, “Dios Raosikʉamʉ
chʉʉ. Cristoamʉ”, chiijanaame. Chekʉna, “Dios chʉo
kʉakainaame chʉkʉna”, chiijanaame. Jãajañe jorejʉ ikajʉ
Dios choochejachere choo ñojanaame repana, Dios chẽa paanapi
ña Repaʉte cuasachete jokasõ ũcuanani jovo repana
chʉ̃ʉñete choojʉ paapʉ chini. Jãatani Dios neenapi
ñarepajʉ paimaneni repana jorena ikachʉo asa cuasajʉ
jovojanaame.
\v 25 Mʉsanʉkonare chʉʉ repana choojachere masiajʉ chini
irʉmʉna kʉamʉ.
\v 26 Jãajekʉna pãiʉ ũcuaʉakʉji mʉsanʉkonani, “Rani
ñajʉ̃ʉ. Dios Raosikʉ pãi peochejare paimʉ”, chiito sani
ñamanejʉ̃ʉ. Ũcuachia chekʉnapi, “Rani ñajʉ̃ʉ. Dios
Raosikʉ jeechejare kati paimʉ”, chiito cuasamanejʉ̃ʉ.
\v 27 Cʉnaʉmʉpi oko feneni ʉ̃sʉʉ mʉikãkopi ʉ̃sʉʉ
naikãkojatʉka peore miañe fene chʉvokʉna ñame pãi. Chʉʉ
ũcuajache Dios Raosikʉ icheja cheja joe cajerʉmʉ pãi
ũcuanʉko ñajʉte cajejamʉ.
\v 28 Cuavanare jũni jãjusivanare jñaa caje chiime vacho
—‍chiisikʉamʉ Jesús chʉkʉnate.
\s Pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉ joe raijachere kʉamʉ
\r (Mr 13.24-37; Lc 17.26-30, 34-36; 21.25-36)
\p
\v 29 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnate joe ikasikʉamʉ.
\p —‍Repa cuache choo pinisirʉmʉ ʉ̃sʉʉ miamanejamʉ.
Pãimiaʉ ũcuajache miamanejamʉ. Cʉnaʉmʉ paina majñoko
chejana tuãtuasõjanaame. Ũcuachia cʉnaʉmʉ paimajñarʉã
ñʉkuejamʉ.
\v 30 Reparʉmʉ pãi siachejñarʉã paina chʉʉre cuhena
cʉnaʉmʉ choochete ña, “Dios Raosikʉ joe
cajepiracosomʉ”, chini kʉkʉcajejani rʉa oijanaame.
Jãajañe chootona chʉʉ Dios Raosikʉ peore Masiʉji, rʉa
reojache ñoʉ kosijaiʉ cʉnaʉmʉpi pãi ũcuanʉko ñajʉte
pikoname cajejamʉ.
\v 31 Reparʉmʉ trompetavʉ rʉa asoche juhitona chʉʉ neenare
ángeles chʉ̃ʉ saojamʉ chʉʉ. Chʉ̃ʉʉna sani kuijʉ chʉʉ
chẽa paanare cheja siacheja painare ʉ̃sʉʉ mʉikãko
sʉripʉ cakãko, cocovʉ cakãko painaname ʉ̃sʉʉ naikãko
painare ra chiijanaame repana.
\p
\v 32 ’Chura higoñʉ paichete cuasajʉ̃ʉ. Higoñʉ karʉã
ãjikarʉã carũni jao mamañe ñani, “Ʉ̃sʉrʉmʉ tĩapiramʉ
ie”, chiime mʉsanʉkona.
\v 33 Ũcuajache chʉʉ chura kʉasiepi tĩakʉna ñani,
“Jesús Dios Raosikʉ chejana joe cajepiramʉ”, chiijanaame
mʉsanʉkona.
\v 34 Mʉsanʉkona jojosina chutaa jũnisõmarʉmʉna chʉʉ
kʉasie peore tijñejamʉ. Ũcuarepaame jãa.
\v 35 Cʉnaʉmʉname cheja siasõjamʉ. Chʉʉ chʉ̃ʉ
jokasietani siasõmañe ũcua paijamʉ.
\p
\v 36 ’Pãi teeʉjẽe masimame chʉʉ kʉasie paijarʉmʉ.
Cʉnaʉmʉ paina ángeles ũcuachia vesʉme. Chʉʉ Dios Mamakʉ
ũcuachia vesʉmʉ. Jakʉchia masimʉ jãa.
\p
\v 37 ’Chʉʉ Dios Raosikʉ joe cajeumucuse tĩapirarʉmʉ Noé
pairʉmʉ paisina paisiejache cuache paijanaame pãi.
\v 38 Reparʉmʉ pãi chutaa cheja peore kosa mevosõmarʉmʉ
Dioni cuasamapʉ ãu ãijʉ, cono ũkujʉ, romi vejajʉ, repanare
ʉache choojʉ paniasome, Noé choovʉ ʉjavʉ kakaumucusejatʉka.
\v 39 Jãatani repana, “Cuache tijñejamʉ maire”, chiimañe
pairʉmʉna okopi ra kosaʉna peore runisõasome. Ũcuajache
pãi chʉʉ Dios Raosikʉ raijache cuasamarʉmʉna joe raijamʉ
chʉʉ.
\v 40 Reparʉmʉ ángeles caje chekʉrʉmʉ ʉmʉpãi teekachapana
chio ũcuateechio painare teeʉte sajʉ chekʉni jokajanaame.
\v 41 Chekʉrʉmʉ romi teekachapana ũcuateecheja ãu toanare
teeote sajʉ chekoni jokajanaame.
\p
\v 42 ’Chʉʉ mʉsanʉkonare paakʉ raijarʉmʉ vesʉme.
Jãajekʉna ñarepajʉ paijʉ chʉʉni chaajʉ paijʉ̃ʉ.
\v 43 Iere asa chẽajʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Pãiʉ vʉe paakʉ ñaaʉ
rairʉmʉ masini pẽjemʉ, ñaaʉ kakachete ʉ̃sera chini.
\v 44 Mʉsanʉkona chʉʉ raijache cuasamarʉmʉna icheja cheja
joe cajejamʉ chʉʉ, Dios Raosikʉ. Jãajekʉna vʉe paakʉ
ñaaʉte pẽjeñejañe chʉʉ cajejachere pẽjejʉ mʉsanʉkona
rekoñoã reojarekoñoã carevajʉ paijʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ
Jesús.
\s Dios chʉ̃ʉñe reojache choona paichename reojache
choomana paichete kʉamʉ
\r (Lc 12.41-48)
\p
\v 45 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnani chʉvakʉ ijachere cuasakʉ
kʉasikʉamʉ:
\p —‍Chooche chookaikʉ rũhiñe cuasakʉjekʉ repaʉte paakʉ
chʉ̃ʉ jokasie reojache chookaiʉ paniasomʉ. Jãajañe
chookʉna repaʉte paakʉ soona saipirakʉ ũcuaʉni cheke
chooche chʉ̃ʉ jokaasomʉ, chekʉnani repaʉte chooche
chookainani repana chiichete ãure siaumucujña ĩsikaiʉ paaʉ
chini. Jãajañe joka soona sanisõasomʉ repaʉ.
\v 46-47 Sani paisikʉpi naa paisirʉmʉna joe rani ñato
repaʉte chooche chookaivaʉ, repaʉ chʉ̃ʉ jokasie
reojache chookaiʉ paniasomʉ. Jãajañe reojache
chookaisiere coi ña repaʉte paakʉ pojokʉ repaʉ paache peore
ũcuaʉni jokaasomʉ, chʉ̃ʉkaiʉ paaʉ chini.
\v 48-49 Jãatani repaʉji cuache cuasakʉ ijache chooru rʉa
cuache tijñeraamʉ repaʉte, “Chʉʉre paakʉ, soo saisikʉ
pesa raimanejamʉ”, chini repaʉte jame chooche chookainare
vaiʉ, cono jũinaname jovo repaʉte paakʉ nee ãu rʉa ãiʉ
conore ũkukʉ paito.
\v 50 Ũcuachia repaʉte paakʉ raijarʉmʉjẽe cuasamañe paiʉ
repaʉjẽe vesʉrʉmʉna rairaamʉ repaʉ.
\v 51 Jãajañe chookʉ paikʉni rani ña repaʉte paakʉ rʉa
perukʉ rʉa vani pini cuachejana saoraamʉ repaʉte,
sẽsevʉchia reojache choonare saochejana. Saoʉna ũcuachejare
paiʉ rʉa oiʉ cõjire asoche ãiʉ rʉa chʉovaʉ pairaamʉ
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\c 25
\s Romichĩi dierepana choosiere kʉamʉ
\p
\v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnani joe chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉasikʉamʉ: \fig lamp and bushel|HK00152B.TIF|col||Horace Knowles|Ʉopʉ uchapeepi miapʉme.|Mt 25.1\fig*
\p —‍Pãi chʉʉ joe raijachere chaajʉ repana rekoñoã reojarekoñoã carevasinare chʉʉ choojache ijacheame: Pãiʉ romi vejajaʉ chekʉcheja sani paisikʉpi joe raiʉna romichĩi dierepana repaʉni tijña pojoñu chini ʉopʉã uchapeepi miapʉã mini eta mʉaasome. (Aperʉmʉ judío romichĩi, romi vejapiranare jãajañe chooasome.)
\v 2 Repana romichĩi, cincorepana rũhiñe cuasamasina paniasome. Chekʉna cincorepana rũhiñe cuasavesʉasome.
\v 3 Repana romichĩi rũhiñe cuasavesʉna ʉopʉã mini sanatani uchapee repapʉã paiche siaʉna joe rovejache samaneasome.
\v 4 Chekʉnatani rũhiñe cuasamasinajejʉ ʉopʉã mini uchapee repapʉã paiche siaʉna joe rovejache chururapʉrʉãna rove saasome.
\v 5 Sani repana romichĩi romi vejajaʉpi pesa raimaʉna chaa cana ũcuanʉko ʉme kãnisõasome.
\v 6 Ñamirepana pãi ikache ijache chiichete asaasome repana romichĩi: “Romi vejajaʉ ranicuhamʉ. Sani tijña pojojʉ̃ʉ repaʉte”, chiniasome.
\v 7 Jãajañe ikachete asa repana romichĩi, ũcuanʉko vʉni ʉopʉã carevaasome.
\v 8 Ũcuarʉmʉ rũhiñe cuasavesʉna chekʉnani masinani ijache ikaasome: “Chʉkʉnate ʉopʉã chachapiramʉ. Mʉsanʉkona paache uchapee jmanʉkorʉã ĩsijʉ̃ʉ chʉkʉnate; roveñu”, chiniasome.
\v 9 Chitena rũhiñe cuasamasina ikaasome. “Pãame. Chʉkʉnapi ĩsisõru uchapee karasõjamʉ maire ũcuanʉkore. Uchapee ĩsichejana sani mʉsanʉkona chiiche koojʉ̃ʉ. Jãajañe chooto naa reomʉ”, chiniasome.
\v 10 Chitena repana uchapee kooñu chini saisirʉmʉna romi vejajaʉ raniasomʉ. Ũcuarʉmʉ romichĩi rũhiñe cuasamasina repaʉte tijña pojojʉ ũcuaʉname vʉena kakaasome repaʉ romi vejachete ñajʉ pojoñu chini. Kakarena repavʉe jatisaaro jeosõasome.
\v 11 Repana kakasõsirʉmʉna romichĩi chekʉna uchapee kooñu chini saisina ũcuavʉena rani tĩa ijache ikaasome repaʉte: “Jatisaaro vatakaijʉ̃ʉ chʉkʉnate; kakañu”, chiniasome.
\v 12 Jãajañe ikanaretani ijache ikaasomʉ repaʉ: “Mʉsanʉkonare vesʉkʉmʉ chʉʉ. Ũcuarepaame jãa”, chiniasomʉ.
\v 13 Mʉsanʉkona ũcuajache chʉʉ joe raijarʉmʉ vesʉnajejʉ ñarepajʉ paijʉ, romichĩi cuasamasisina choosiejache peore reojache careva paijʉ chaajʉ̃ʉ chʉʉre —‍chiisikʉamʉ Jesús chʉkʉnate.
\s Kurirere koosina paichete kʉamʉ
\r (Lc 19.11-27)
\p
\v 14 Ũcuarʉmʉ Jesús chʉkʉnani joe chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉasikʉamʉ:
\p —‍Dios chʉ̃ʉ jokasie masi choosinaname masi choomanare Repaʉ choojache ijacheame: Pãiʉ chekʉchejana saipirakʉ repaʉte chooche chookainare soni rao repanare teenarechia kuri ĩsiasomʉ, ũcuapi choochete chooajʉ chini.
\v 15 Soni teeʉte cinco milreparere kurirere ĩsiasomʉ, chekʉni dos milreparere, joe chekʉni milreparere. Naa rʉa paamasikʉte naa rʉa ĩsi, chekʉnare naa vesʉnare jmanʉkorʉã ĩsi sanisõasomʉ repaʉ.
\v 16 Repaʉ joka sanisõsirʉmʉ repaʉte chooche chookaikʉ kuri cinco milreparere koosikʉ põsere koo ĩsikʉ joe cinco milreparere kooasomʉ.
\v 17 Chekʉ dos milreparere koosikʉ ũcuajache põsere koo ĩsikʉ joe dos milreparere kooasomʉ.
\v 18 Jãatani chekʉ milreparere koosikʉ sani chejana coje ũni repaʉte paakʉ nee kurirere ũcuacojena chave paaasomʉ.
\p
\v 19 ’Rʉa jeerʉmʉ sani paisikʉpi repanare paakʉ coi ũcuanani soapʉ chini chʉ̃ʉ saoasomʉ, repaʉ ĩsisiere kurire repana paajʉ choosiere kuẽkue ña masira chini.
\v 20 Sotena cinco milreparere koosikʉ charo rani repaʉte paakʉte ijache ikaasomʉ: “Chʉʉre paakʉ, mʉʉ chʉʉre ĩsisirerepi põsere koo ĩsikʉ joe cinco milreparere koosikʉamʉ chʉʉ”, chini, repaʉte kurirere diez milreparere ĩsiasomʉ repaʉ.
\v 21 Chikʉna repaʉte paakʉ ikaasomʉ. “Reomʉ jãa. Chooche rʉa reojache chookaisikʉamʉ mʉʉ. Kuri kacharʉ koosikʉtani reojache choosikʉjekʉna mʉʉre joe naa rʉa jokajamʉ chʉʉ. Chʉʉ paichejache pojokʉ paijʉ̃ʉ”, chiniasomʉ repaʉ.
\v 22 Repaʉ choocuhasirʉmʉ chekʉ dos milreparere koosikʉ rani repaʉte paakʉte ijache ikaasomʉ: “Chʉʉre paakʉ, mʉʉ chʉʉre ĩsisirerepi põsere koo ĩsikʉ joe dos milreparere koosikʉamʉ chʉʉ”, chini repaʉte cuatro milreparere ĩsiasomʉ repaʉ.
\v 23 Chikʉna repaʉte paakʉ ikaasomʉ. “Reomʉ jãa. Chooche rʉa reojache chookaisikʉamʉ mʉʉ. Kuri kacharʉ koosikʉtani reojache choosikʉjekʉna mʉʉre joe naa rʉa jokajamʉ chʉʉ. Chʉʉ paichejache pojokʉ paijʉ̃ʉ mʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ.
\p
\v 24 ’Jãatani chekʉ kurirere milreparere koosikʉ rani repaʉte paakʉte ijache ikaasomʉ: “Chʉʉre paakʉ, mʉʉ paiche masimʉ chʉʉ. Mʉʉre chooche chookainare oimakʉamʉ mʉʉ. Chekʉna chooche choo koosie kuri tʉasõkʉmʉ mʉʉ. Ũcuajache ãu chekʉna tãsie tʉasõkʉmʉ mʉʉ.
\v 25 Jãajekʉna jãare cuasakʉ vajʉchʉkʉ mʉʉ chʉʉre ĩsisirere kurirere chejana coje ũni chave paakʉ ũcuarere cochamʉ chʉʉ mʉʉre”, chini repaʉte kurirere milreparere ĩsiasomʉ repaʉ.
\v 26-27 Ĩsiʉna repaʉte paakʉ ikaasomʉ. “Rʉa cuakʉji ñameʉmʉ mʉʉ. Chʉʉ pãi oimañename chekʉna chooche choo koosie kuri tʉachename chekʉna tãsie ãu chʉʉ tʉasõñe masikʉtani, ¿jese paiʉna mʉʉ chʉʉ ĩsisie kurirere kuri vʉena sa jokamaneʉ? Sa jokaru rani naa rʉa kooraamʉ chʉʉ. Jãajañe choomaneʉna perukʉ mʉʉre cuache choojamʉ chʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ.
\v 28-29 Chini chekʉnare repacheja painare ikaasomʉ repaʉ. “Pãiʉ ũcuaʉachete koo masi paakʉ ũcuare paakʉtani naa rʉa koo karamañe paajamʉ. Jãatani jmanʉkorʉ koosikʉpi masi paamakʉ repaʉ paache rʉa jmanʉkorʉtani peore tʉasõcojñojamʉ. Jãajekʉna ikʉre kurirere milreparere tʉa chekʉni, diez milreparere paakʉni ĩsijʉ̃ʉ.
\v 30 Repaʉ paasie tʉa chekʉni ĩsicuha vesena chijachejana saojʉ̃ʉ repaʉte, chʉʉre chooche reojache chookaimanesikʉre. Ũcuachejare paiʉ chʉovaʉ oiʉ cõjire asoche ãiʉ paaʉ”, chiniasomʉ repaʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús.
\s Pãi ũcuanʉko repana cuache choosie roi roiajʉ chini chʉ̃ʉjamʉ Dios
\p
\v 31 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikasikʉamʉ.
\p —‍Chʉʉ Dios Raosikʉ reojache ñoʉ kosijaiʉ chʉʉ neena ángelename ũcuanʉko chejana joe caje pãi chʉ̃ʉkʉ ñuisaivʉte ñuiʉ pãi ũcuanʉko reojache choosiename cuache choosie roiche chʉ̃ʉjamʉ chʉʉ.
\v 32 Ñuiʉ chʉ̃ʉkʉna pãi ũcuanʉko rani chʉʉ tijñeñena chiijanaame. Ũcuanʉko rani chiirena oveja kuirakʉ ovejavananame cabravanare teekuanuchia jñanuñejañe chʉʉ Dios Raosikʉ repanare pãi reojache painaname cuache painare teekuanuchia jñanujamʉ.
\v 33 Reojache painare chʉʉ ʉjajʉ̃tʉ cakãkona raiche chʉ̃ʉjamʉ chʉʉ. Cuache painaretani chʉʉ kãkojʉ̃tʉ cakãkona raiche chʉ̃ʉjamʉ chʉʉ.
\v 34 Chʉ̃ʉ pini chʉʉ Pãi Ũcuanʉkore Chʉ̃ʉkʉ ʉjajʉ̃tʉ cakãko painare ijache ikajamʉ: “Raijʉ̃ʉ mʉsanʉkona, chʉʉ Jakʉ Dios reojache chookaicojñona. Mʉsanʉkonare chʉʉ neenani jokara chini chutaa cheja choomarʉmʉna Dios carevasichejare Repaʉ paichejare sani reojache paijʉ̃ʉ.
\v 35 Chʉʉre ãucuhato ãu ãusinaame mʉsanʉkona. Ũcuachia chʉʉre okoʉato oko ũkuasinaame. Ũcuachia chʉʉpi kuiʉ kãiñe peoto chʉʉre kãiñe jokasinaame.
\v 36 Ũcuajache chʉʉpi kãña peoto chʉʉre kãña rupʉ ĩsisinaame. Ũcuajache chʉʉ jũito kuirasinaame. Ũcuajache pãi cuache choonare chẽa cuaovʉe chʉʉ paito rani ñasinaame mʉsanʉkona chʉʉre”, chiijamʉ chʉʉ.
\v 37 Jãajañe ikaʉna asa repana reojache choosina chʉʉre ijache sẽniasajanaame: “Chʉkʉnate Paakʉ, mʉʉre chʉkʉna, ¿jeerʉmʉ ãucuhakʉni ãu ãure? Ũcuachia, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉʉre okoʉakʉni oko ũkuare?
\v 38 Ũcuachia, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉʉre kãiñe peokʉni kãiñe jokare? Ũcuachia, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉʉre kãñare peokʉna kãña ĩsire?
\v 39 Ũcuachia, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉʉre jũikʉni kuirare? Ũcuachia, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉʉre pãi cuache choonare chẽa cuaovʉe paikʉni mʉa ñare?”, chiijanaame.
\v 40 Chitena chʉʉ Pãi Ũcuanʉkore Chʉ̃ʉkʉ ijache ikajamʉ repanare: “Chʉʉ neenare rʉa vesʉvanarejẽe mʉsanʉkona reojache chookaisie peore chʉʉre chookaisiejacheame. Ũcuarepaame jãa”, chiijamʉ chʉʉ.
\p
\v 41 ’Repanare ikacuha chʉʉ Pãi Ũcuanʉkore Chʉ̃ʉkʉ kãkojʉ̃tʉ cakãko painare ijache ikajamʉ: “Mʉsanʉkona, Diore cuache choocojñopirana chʉʉre jame paimanejʉ̃ʉ. Vati toana siarʉmʉ uukʉ paitoana saijʉ̃ʉ, vati ai repaʉ neenaname paaʉ chini Dios jokasitoana.
\v 42 Chʉʉre ãucuhato ãu ãumanesinaame mʉsanʉkona. Ũcuachia chʉʉre okoʉato oko ũkuamanesinaame.
\v 43 Ũcuachia chʉʉpi kuiʉ kãiñe peoto chʉʉre kãiñe jokamanesinaame. Ũcuachia chʉʉpi kãña peoto chʉʉre kãña rupʉ ĩsimanesinaame. Ũcuachia chʉʉpi jũito kuiramanesinaame. Ũcuachia chʉʉpi pãi cuache choonare chẽa cuaovʉe paito rani ñamanesinaame mʉsanʉkona”, chiijamʉ chʉʉ repanare.
\v 44 Chikʉna repana chʉʉre ijache sẽniasajanaame: “Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉʉre ãucuhakʉni ãu ãumanere? Ũcuachia, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉʉre okoʉakʉni oko ũkuamanere? Ũcuachia, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉʉre kãiñe peokʉni kãiñe jokamanere? Ũcuachia, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉʉre kãña peokʉni kãña ĩsimanere? Ũcuachia, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉʉre jũikʉni kuiramanere? Ũcuachia, ¿jeerʉmʉ chʉkʉna mʉʉre pãi cuache choonare chẽa cuaovʉe paikʉni mʉa ñamanere?”, chiijanaame.
\v 45 Chitena chʉʉ Pãi Ũcuanʉkore Chʉ̃ʉkʉ ijache ikajamʉ repanare: “Chʉʉ neenare rʉa vesʉvanarejẽe mʉsanʉkona teechojẽe reojache chookaimanesie chʉʉre reojache chookaimanesiejacheame. Ũcuarepaame jãa”, chiijamʉ.
\v 46 Jãajañe ikacuha chʉʉpi chʉ̃ʉʉna repana reojache paimanesie roi vati toana sani siarʉmʉ uujʉ paijanaame. Reojache paisinatani Dios paichejare sani siarʉmʉ reojache paijanaame —‍chiiʉ chʉvasikʉamʉ Jesús chʉkʉnate.
\c 26
\s Jesuni chẽañu chini pãi teena cutusiere kʉamʉ
\r (Mr 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53)
\p
\v 1 Repa peore ika pinisirʉmʉ Jesús chʉkʉnate repaʉ
neenare ikasikʉamʉ.
\p
\v 2 —‍Pã saʉmañe ãirʉmʉ, pascua tĩañe kachaumucujña
karache masime mʉsanʉkona. Ũcuarʉmʉna pãi chʉʉre Dios
Raosikʉre chẽa sa jokajanaame, kurususẽverona jẽjo
vẽasõajʉ chini —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 3 Reparʉmʉ judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judío aina,
judío phairi ai Caifás vʉena chiiasome.
\v 4 Chii repana, “Jesuni ikajʉ cacʉo repaʉji cuache
ikaʉna chẽa sa vanisõñete chʉ̃ʉñu”, chini repana
choojache carevaasome.
\v 5 Jãajañe chooñu chiinatani ijache ikaasome:
\p —‍Pascuarʉmʉna repaʉte chẽañe chʉ̃ʉmaneñu.
Jãarʉmʉna chooru pãi siachejña raisina jainʉko asa perujʉ
cavajanaame —‍chiniasome repana.
\s Romio Jesús sĩjopʉna okomaña rovesiere kʉamʉ
\r (Mr 14.3-9; Jn 12.1-8)
\p
\v 6 Jãa chooto Jesús Betania vʉejoopote paisikʉamʉ,
Simón asi ravʉ paakʉ chiicojñokʉ vʉere.
\v 7 Reparʉmʉ romio, okomañatʉopʉ alabastroji choositʉopʉ
rʉa roitʉopʉ cãjiko mʉta ũcuavʉena kaka, Jesure mesakoa
ãu ãiʉ ñuikʉni repaʉ sĩjopʉna okomaña rosikoamo.
\v 8-9 Jãajañe chooona ña chʉkʉna repaʉ neena perujʉ
ijache ikasinaame:
\p —‍¿Jese paiʉna iko jãaraka rurepapʉ jañosõo, ĩsisõ
kuri rʉa koo chʉovana paivanani ĩsirʉjachere?
—‍chiisinaame.
\p
\v 10 Jãajañe ikajʉna asa Jesús chʉkʉnate ijache
ikasikʉamʉ:
\p —‍Iko chooche ñajʉ keremanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Repao
chʉʉre okomaña rosie reojachere choosikoamo iko.
\v 11 Pãi chʉovana paina mʉsanʉkonaname siarʉmʉ
paijanaame. Jãajekʉna repanare siarʉmʉ reojache chookaijʉ
paireojamʉ mʉsanʉkonare. Chʉʉtani mʉsanʉkonare siarʉmʉ
jame paimanejamʉ. Jãajekʉna chʉʉre siarʉmʉ jãajañe
chookaicuajamʉ mʉsanʉkonare.
\v 12 Iko chʉʉre tãcojñopirakʉni okomañapi ro
carevakaisikoamo.
\v 13 Cheja ũcuaʉachejña Dios chʉo reojache chʉvachejña
iko chʉʉre choosie ũcuajache kʉajanaame, pãipi repao
reojache choosiere cavesʉmañe cuasaajʉ chini. Ũcuarepaame
jãa —‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\s Pãipi cuache chooajʉ chini Judas chekʉnare Jesure
jokajachere kʉamʉ
\r (Mr 14.10-11; Lc 22.3-6)
\p
\v 14 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna Jesús neena docerepana paikʉji teeʉ
Judas Iscariote, judío phairipãi chʉ̃ʉna paivʉena mʉa
\v 15 ijache ikaasomʉ repanare:
\p —‍Chʉʉpi, mʉsanʉkonani Jesuni jokato, ¿jeenʉko roiche
mʉsanʉkona chʉʉre? —‍chiniasomʉ.
\p Chikʉna, Jesure jokajache roi, treintareparere kurirere
kuẽkue ĩsiasome repana.
\v 16 Ĩsirena koo repaʉ Judas ũcuarʉmʉ teana Jesús paichejana
sani pẽje ñakʉ paniasomʉ, pãi jainʉko peorʉmʉna repaʉni
jokara chini.
\s Judíopãire Dios chookaisiere cuasajʉ ãu ãiñete kʉamʉ
\r (Mr 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26)
\p
\v 17 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna Jesús neena judíopãi pã saʉmañe
ãirʉmʉ pascua charo chooumucusepi tĩaʉna Jesure sani ijache
sẽniasasinaame:
\p —‍¿Jeechejana mai pascuarʉmʉ ãijañe ãu carevajaijʉ̃ʉ
chiikʉ mʉʉ chʉkʉnate? —‍chiisinaame.
\p
\v 18 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Vʉejoopona sani pãiʉte repajoopo cakʉre tijña ijache
kʉajʉ̃ʉ: “Masiʉ mʉʉre ijache chiiʉ chʉo raomʉ:
‘Chʉʉre cuache choojarʉmʉ tĩacuhajamʉ. Pascua ãiñe ãu
chʉʉ neenaname mʉʉ vʉena sani ãijamʉ chʉʉ’,
chiisikʉamʉ Jesús”, chiijʉ̃ʉ repaʉte —‍chiisikʉamʉ
Jesús chʉkʉnate.
\p
\v 19 Ũcuarʉmʉ teekachapana repaʉ neena sani Jesús ikasie
pãiʉte kʉa pini ũcuaʉ vʉena kaka pascuarʉmʉ ãijañe ãu
carevaasome.
\p
\v 20 Naicuhasirʉmʉ Jesús chʉkʉna repaʉ neena docerepananame
sani ãure ãiʉ ñuisikʉamʉ.
\v 21 Ãu ãiʉ ñuikʉji Jesús chʉkʉnate ikasikʉamʉ.
\p —‍Mʉsanʉkonare jame paikʉ teeʉ chʉʉre cuhenani
jokajamʉ, repanapi chʉʉni cuache chooajʉ chini.
Ũcuarepaame jãa —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 22 Jãajañe ikaʉna asa chʉkʉna repaʉ neena sʉmañe
cuasajʉ teenachia ijache sẽniasasinaame repaʉte:
\p —‍Chʉkʉnate Paakʉ, ¿chʉʉache mʉʉre jãajañe
jokajaʉ? —‍chiisinaame chʉkʉna ũcuanʉko.
\p
\v 23 Chitena Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Chʉʉre cuache choojaʉ, chʉʉname ũcuateereava
cʉnareava pãpʉ chũsekʉ paimʉ.
\v 24 Chʉʉre Dios Raosikʉre, Repaʉ chʉo aperʉmʉ tocha
jokasie kʉache ũcuarepa cuache tijñejamʉ. Jãatani
chʉʉni vanisõajʉ chini jokasikʉre naa rʉa cuache
tijñejamʉ. Repaʉji aineemaneru naa reoraamʉ repaʉte
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p
\v 25 Ũcuarʉmʉ Judas cuache choojanare Jesure jokajaʉ ijache
sẽesikʉamʉ repaʉte:
\p —‍Masiʉ, mʉʉ ikasikʉ, ¿chʉʉache? —‍chiisikʉamʉ.
\p Chikʉna Jesús,
\p —‍Jʉ̃jʉ, ũcuaʉmʉ mʉʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉte.
\p
\v 26 Chutaa ãu ãiʉ ñuikʉji Jesús pãpʉ mini Diore,
“Reorepamʉ”, chini chʉkʉnani repaʉ neenani tʉse ĩsikʉ
ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Ie pã chʉʉ canivʉme. Ãijʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ
chʉkʉnate.
\p
\v 27-28 Chini conororova mini Dioni, “Reorepamʉ”, chini
chʉkʉnani repaʉ neenani ĩsikʉ ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍Ie ʉche cono chʉʉ chieame. Mʉsanʉkona ũcuanʉko ũkujʉ̃ʉ
irorova. Pãi ũcuanʉko cuache choochete jũni roikasa chini
chuenisõjamʉ chʉʉ. Jãajañe chooche chʉʉ chiepi
menisõʉna Dios mamare, “Ijache chooñu”, chiisiere chookʉ
mʉsanʉkona cuache chooche tʉnosõ joe cuasamañere cuasajʉ
chii iere ʉche conore ũkujʉ paijʉ̃ʉ.
\v 29 Jãatani mʉsanʉkonare ijache ikamʉ chʉʉ: Chʉʉ
pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉrʉmʉjatʉka ʉche cono joe
ũkumanejamʉ chʉʉ —‍chiisikʉamʉ repaʉ chʉkʉnate.
\s Pedro, “Repaʉte ñamakʉamʉ chʉʉ”, chiijachere kʉamʉ
Jesús
\r (Mr 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38)
\p
\v 30 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna Jesuname Dioni pojojʉ uja pini Olivo
aikũtina saisinaame.
\v 31 Repacheja sani tĩasirʉmʉ Jesús ijache ikasikʉamʉ
chʉkʉnate:
\p —‍Iñami mʉsanʉkona ũcuanʉko chʉʉni masi cuasamapʉ
chʉʉni cuache choojʉna vajʉchʉjʉ joka sanisõjanaame. Dios
chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ:
\q Ovejavana
repanare kuirakʉni vanisõrena vajʉchʉjʉ teenachia
vʉvʉsõjanaame,
\m chiimʉ.
\v 32 Jãatani chʉʉ jũni vajʉrani Galilea chejana
mʉsanʉkonare charo saijamʉ —‍chiisikʉamʉ Jesús
chʉkʉnate.
\p
\v 33 Chikʉna Pedro ikasikʉamʉ repaʉte.
\p —‍Chekʉna ũcuanʉko mʉʉre jokasõto chʉʉtani mʉʉre
jmamakarʉjẽe jokamanejamʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 34 Chikʉna Jesús ikasikʉamʉ repaʉte.
\p —‍Iñami chutaa kura chuimatona pãipi sẽejʉna choteñoã,
“Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ”, chiijamʉ mʉʉ. Ũcuarepaame
jãa —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 35 Chikʉna Pedro joe ikasikʉamʉ.
\p —‍Pãipi chʉʉni vanisõñu chiitojẽe, “Jesure ñamakʉamʉ
chʉʉ”, chiimañe mʉʉname chuenisõjamʉ chʉʉ
—‍chiisikʉamʉ.
\p Chikʉna asa chʉkʉna ũcuanʉko Jesús neena ũcuajache
ikasinaame.
\s Getsemaní chiichejare paiʉ Jesús Dioni sẽesiere kʉamʉ
\r (Mr 14.32-42; Lc 22.39-46)
\p
\v 36 Jãajañe ika pini Jesús, chʉkʉna repaʉ neenaname
Getsemaní chiichejana sani tĩa ijache ikasikʉamʉ
chʉkʉnate:
\p —‍Ichejare ñuijʉ chaajʉ̃ʉ mʉsanʉkona, chʉʉ naa
jãachejarʉna sani Jakʉre sẽni piniñetʉka
—‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 37 Chini repanare joka Pedromʉ Zebedeo mamachĩi kachanare
sa, sʉmañe cuasakʉ oniasomʉ repaʉ.
\v 38 Jãajañe oiʉ repanare ijache ikaasomʉ repaʉ:
\p —‍Chʉʉ rekocho jũiʉache rʉa sʉmamʉ chʉʉre.
Mʉsanʉkona ichejana canʉka kãimañe chʉʉname paijʉ̃ʉ
—‍chiniasomʉ.
\p
\v 39 Chini teeʉ jmachenerʉ sani rore ñuiʉ meñe sime chejana
chia tĩiʉ Dioni ijache sẽniasomʉ repaʉ:
\p —‍Jakʉ, mʉʉre ʉ̃seʉato pãi chʉʉre cuache
choopirache ʉ̃sekaijʉ̃ʉ. Jãatani chʉʉ chiichetani
choomanejʉ̃ʉ. Ʉ̃seʉamato mʉʉre ʉache choojʉ̃ʉ
—‍chiniasomʉ.
\p
\v 40 Jãajañe ikacuha vʉni, repaʉ neena paichejana coi
ñato kãni ũhijʉ paniasome repana. Kãnisõrena Pedroni ikaasomʉ
repaʉ.
\p —‍¿Mʉsanʉkonare teehorajẽe kãimañe chʉʉname
pẽjecuaʉ?
\v 41 Rekoñoã reojache chooñu chiime mʉsanʉkona; jãatani
reojache choovesʉme. Jãajekʉna kãimañe Dioni sẽejʉ
paijʉ̃ʉ, Ũcuaʉji chookaiʉna cuache choomaneñu chini
—‍chiniasomʉ Jesús repanare.
\p
\v 42 Chini Jesús joe sani Pʉkakʉni ijache sẽniasomʉ:
\p —‍Jakʉ, chʉʉre cuache choojache ʉ̃sekaiʉamato mʉʉre
ʉache choojʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ.
\p
\v 43 Sẽnicuha coi repaʉ neenare joe kãni ũhijʉ painani
ñaasomʉ repaʉ. Repanare ʉokʉacajejani repana ñakocaã
ñañejẽe cuache tapiasomʉ.
\v 44 Pʉkakʉni sẽsa chini repanare joka joe sani, repaʉ
aperʉmʉ ikasiere ũcuateere ikakʉ sẽniasomʉ repaʉ.
\v 45 Ika pini coi repaʉ neenare ijache ikaasomʉ repaʉ:
\p —‍¿Chutaa vʉimañe kãiñe ina? Chʉʉre Dios Raosikʉre,
pãi chẽa cuache choonare jokarʉmʉ tĩacuhamʉ.
\v 46 ¡Jʉna, vʉijʉ̃ʉ; sañu! Chʉʉni cuache chooajʉ
chini chekʉnare jokajaʉ ranicuhamʉ —‍chiniasomʉ Jesús
repanare.
\s Jesure pãi chẽasiere kʉamʉ
\r (Mr 14.43-50; Lc 22.47-53; Jn 18.1-11)
\p
\v 47 Jesús chutaa ikatona Judas chʉkʉna docerepana Jesús
neenare jame paikʉji, pãi rʉa jainʉkore vajñaname
vãsoñoã cãjinani rakʉ charo raisikʉamʉ. Judío phairipãi
chʉ̃ʉnaname judío aina chʉ̃ʉrena raniasome repana.
\v 48 Jesure jokajaʉ Judas aperʉmʉ, repanare pãi ijache
ikaasomʉ: “Mʉsanʉkonapi Jesuni masiajʉ chini, repaʉ
paichejana sani tĩani chũsu pojojamʉ chʉʉ repaʉte. Chʉʉ
jãajañe chootona chẽa sajʉ̃ʉ repaʉte”, chiniasomʉ.
\v 49 Jãajañe ikasikʉjekʉ Judas, Jesús paichejana rani
tĩa,
\p —‍¿Paikʉ, Masiʉ?
—‍chini repaʉte chũsu pojosikʉamʉ.
\p
\v 50 Jãajañe ikakʉ chũsuʉna Jesús ikasikʉamʉ
repaʉte.
\p —‍Chʉʉre jame paisikʉ, mʉʉ choora chini raisie teana
choojʉ̃ʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p Chikʉna chekʉna rani Jesure chẽasinaame.
\p
\v 51 Jãajañe choojʉna ña Jesure jame paikʉ teeʉ vati
ruta judío phairi aire chooche chookaikʉte cãjoro tẽo
vatosõsikʉamʉ.
\v 52 Tẽoʉna Jesús ikasikʉamʉ.
\p —‍Mʉʉ vati mañajʉ̃ʉ. Pãi ũcuanʉko vajñapi cavajʉ
chekʉnare vanisõna, vajñana chuenisõjanaame.
\v 53 Chʉʉpi Jakʉni sẽeto teana ángeles rʉa jainʉko pãi
vaimasinani raoraamʉ, chʉʉre ʉ̃sekaijanare. “Ikʉre
jãajañe choocuamʉ”, chiiʉ cuasacosomʉ mʉʉ.
\v 54 Jãatani chʉʉpi jãajañe chooto, Dios chʉo aperʉmʉ
tocha jokasie kʉache, “Ijache choocojñojamʉ”, chiiche
ũcuarepa tijñemamʉ —‍chiisikʉamʉ.
\p
\v 55 Chini Jesús repanare pãi ijache ikasikʉamʉ:
\p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona chʉʉre ñaaʉte
choochejache vajñaname vãsoñoã cãjijʉ chẽañu chini
raiche? Siaumucujña Dios vʉe mʉa mʉsanʉkonaname paiʉ
pãire chechokʉ paisikʉamʉ chʉʉ. Jãatani mʉsanʉkona
chʉʉre chẽamanesinaame. Irʉmʉtani chʉʉni Diopi
ʉ̃semaʉna chẽame mʉsanʉkona.
\v 56 Jãatani peore ie irʉmʉ chooche Dios chʉo aperʉmʉ
kʉakaisina kʉajʉ tocha jokasiepi ũcuarepa tijñecuhamʉ
—‍chiisikʉamʉ repaʉ.
\p Ũcuarʉmʉ chʉkʉna Jesús neena ũcuanʉko vajʉchʉjʉ
repaʉte teeʉte joka vʉvʉsõsinaame.
\s Pãi chʉ̃ʉna Jesure chʉo sẽniasasiere kʉamʉ
\r (Mr 14.53-65; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24)
\p
\v 57 Repana Jesure chẽasina judío phairi ai Caifás paivʉena
saasome repaʉte, judíopãi chechonaname judío aina chii
paivʉena.
\v 58 Jãa chooto Pedro soopi ñakʉ chojepi phairi ai vʉe
sanavʉ pairaripʉjatʉka tuhaasomʉ. Tuha jame kaka repavʉe
pẽjekaina pãi chẽananame pʉʉasomʉ repaʉ, Jesure choochete
ñara chini.
\p
\v 59 Repavʉe chii paina judío phairipãi chʉ̃ʉnaname
judíopãi chʉ̃ʉna ũcuanʉko jorenani kue raajʉ chini
chekʉnani chʉ̃ʉasome, “Jesús cuache choosikʉamʉ”, chiijʉ
jorerena repaʉni vanisõñete chʉ̃ʉñu chini.
\v 60-61 Kue jñaa rarena jorena jainʉko raisinatani ũcuanʉko
ũcuatee ikamapʉna, Jesure vanisõñe chutaa chʉ̃ʉcuaasomʉ
repanare.
\p Jãatani repana ikacuhasirʉmʉ chekʉna kachana ũcuavʉena
rani kaka ijache ikaasome:
\p —‍Ikʉ Jesús ijache ikasikʉamʉ: “Chʉʉpi ivʉere Dios
vʉere ñañosõni choteumucujñana joe choo pinijamʉ”,
chiisikʉamʉ —‍chiniasome repana.
\p
\v 62 Jãajañe kʉarena asa phairi ai vʉni Jesure ijache
sẽniasomʉ:
\p —‍¿Jese chiikʉ mʉʉ? Ina mʉʉre ikache, ¿ũcuarepaache
mʉʉ ikasie? —‍chiniasomʉ.
\p
\v 63 Jãatani Jesús ikamaneasomʉ. Ikamaʉna phairi ai joe
ikaasomʉ.
\p —‍¡Dios Siarʉmʉ Paikʉni roiʉ chʉo ũcuarepare ikaakʉ
chini chʉ̃ʉmʉ chʉʉ mʉʉre! Mʉʉpi pãi ũcuanʉkore
chʉ̃ʉakʉ chini Dios Mamakʉ Cristo pani kʉajʉ̃ʉ
chʉkʉnate —‍chiniasomʉ.
\p
\v 64 Chikʉna Jesús ikaasomʉ.
\p —‍Ũcuaʉmʉ chʉʉ. Ũcuachia ijache ikamʉ chʉʉ
mʉsanʉkonare: Naa paisirʉmʉ mʉsanʉkona chʉʉre Dios
Raosikʉre Jakʉ peore Choomasiʉ ʉjajʉ̃tʉ cakãkore kueñe
ñuikʉji pikoname cʉnaʉmʉpi cajekʉna ñajanaame
—‍chiniasomʉ.
\p
\v 65 Jãajañe ikaʉna asa perukʉ phairi ai repaʉ juikãña
meñe rueni cherekʉ chekʉnani ijache ikaasomʉ:
\p —‍Dios rʉa cuhechete ikasikʉamʉ ikʉ. Ikʉ cuache
choosie kʉanare chekʉnare chiimame mai. Mʉsanʉkonare ikʉ
ikasie asasinare,
\v 66 ¿jese cuasokʉ? —‍chiniasomʉ.
\p Chikʉna ikaasome repana.
\p —‍Cuache chookʉte vanisõñe paimʉ —‍chiniasome.
\p
\v 67-68 Ũcuarʉmʉ pãi Jesús ñakocaã kãaserechoji quẽo tʉsʉ
repaʉ chiana coo tutujʉ jẽsoasome. Chekʉna ijache ikajʉ repaʉ
chiana charaasome:
\p —‍Mʉʉpi, Dios Raosikʉ pani cuasa ikajʉ̃ʉ. ¿Neepi
mʉʉre charare? —‍chiniasome.
\s Pedro, “Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ”, chiisiere kʉamʉ
\r (Mr 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27)
\p
\v 69 Jãa chooto Pedro repavʉe sanavʉ cararipʉte ñuiʉ
paniasomʉ. Ũcuarʉmʉ romichĩio repavʉe chooche chookaiko
repaʉte rani ijache ikaasomo:
\p —‍Mʉʉ ũcuajache Jesús Galilea cheja cakʉname
kuisikʉcosomʉ —‍chiniasomo.
\p
\v 70 Jãatani Pedro chekʉna ũcuanʉko asajʉte ijache ikakʉ
jachaasomʉ:
\p —‍Mʉʉ ikache vesʉmʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ.
\p
\v 71 Jãajañe ikacuha repavʉe kakasaarote sani paiʉna
cheko romichĩio repaʉte ña chekʉnani ijache ikaasomo:
\p —‍Ikʉ ũcuajache Jesús Nazaret vʉejoopo cakʉname
paisikʉcosomʉ —‍chiniasomo.
\p
\v 72 Chikona Pedro Dioni roiʉ joe jachakʉ ijache ikaasomʉ:
\p —‍Jãʉre ñamakʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ.
\p
\v 73 Jmamakarʉ paisirʉmʉna repacheja paina Pedrote sani
ijache ikaasome:
\p —‍Mʉʉ ũcuajache chekʉrʉmʉ Jesús neenare jame
paisikʉcosomʉ. Mʉʉ cutuchʉopi asa masime chʉkʉna, Galilea
cheja cana cutuche chʉo ikakʉna —‍chiniasome repana.
\p
\v 74 Chitena Pedro Dioni roiʉ,
\p —‍Chʉʉpi chʉo ũcuarepare
ikamato Diopi cuache chooakʉ chʉʉre —‍chiiʉ jachakʉ,—‍
Jãʉre ñamakʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ. Repaʉ
jãajañe ikatona kura chuniasomʉ.
\v 75 Chuiʉna Pedro, repaʉte Jesús ikasiere cuasaasomʉ,
“Chutaa kura chuimatona choteñoã jachakʉ, ‘Jesure
ñamakʉamʉ chʉʉ’, chiijamʉ mʉʉ”, chiisiere. Jãare
cuasa Pedro repacheja paisikʉ eta rʉa oiche oniasomʉ.
\c 27
\s Pilatoji vanisõñete chʉ̃ʉakʉ chini Judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judío aina Jesure sa jokasiere kʉamʉ
\r (Mr 15.1; Lc 23.1-2; Jn 18.28-32)
\p
\v 1 Ñatasirʉmʉ repana judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judío aina ũcuanʉko, “Pilatoji jãʉre Jesure vanisõñe chʉ̃ʉakʉ chini ũcuaʉni sa jokañu”, chiniasome.
\v 2 Cutu pini Jesure vẽe Romapãi chʉ̃ʉkʉni Pilatoni sa jokaasome repana.
\s Judas jũisiere kʉamʉ
\p
\v 3 Ũcuarʉmʉ Judas, Jesure cuache choojanare jokasikʉ repanapi, Jesuni vanisõñete Pilatoji chʉ̃ʉakʉ chini sajʉna ña repaʉ cuache choosie sʉmañe cuasaasomʉ. Jãajañe cuasa repaʉ Jesure ĩsikʉ koosie kurirere treintareparere reparere roisinani judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judío ainani joe cochoasomʉ repaʉ.
\v 4 Joe cochokʉ ijache ikaasomʉ repaʉ:
\p —‍Jesure, cuache choomanesikʉni vanisõajʉ chini jokakʉ cuache choosikʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repanare.
\p Chikʉna ikaasome repana.
\p —‍Chʉkʉnate chʉojẽe peomʉ jãa. Mʉʉ choosieame jãa —‍chiniasome repana.
\p
\v 5 Chini koocuhejʉna Judas, kurirere Dios vʉena kaka sua ũha sanisõasomʉ. Sani sũkiñʉ ʉmʉ cakapʉna mʉni pĩsime quẽo sʉo ũcuaʉji meñe cavʉna pĩsimeji quẽo chãni rueeʉ jũnisõasomʉ repaʉ.
\p
\v 6 Repaʉ jũnisõsirʉmʉ phairipãi chʉ̃ʉna reparere kurirere sia sãiñechia ijache ikaasome:
\p —‍Irere kurirere vanisõjaʉre sa jokasie roi, roisirerejekʉna cãjovʉ Dios vʉe paivʉ mañacuamʉ. Mai aipãi chʉ̃ʉ jokasie jãajañe chooche ʉ̃semʉ —‍chiniasome repana.
\p
\v 7 Chini reparere choojache cutu pini toto miicheja chiichejare kooasome repana, tĩipãi rani paijʉ jũnisõrena tãjachejare choo careva paañu chini.
\v 8 Jãajekʉna repacheja vanisõjaʉre sa jokasie roi roisirere koosichejajekʉ irʉmʉjatʉka Chiecheja veemʉ.
\v 9 Jãajañe choorena aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉ Jeremías kʉakʉ tocha jokasiepi ũcuarepa tijñesikʉamʉ. Ijache chiimʉ repa tocha jokasie:
\q Diopi chʉ̃ʉʉna chʉʉ choosiejache choojʉ Israelpãi chejare kooñu chini pãiʉte jokasie roi roisinʉko kurirere treintareparere mini saasome.
\q
\v 10 Reparere mini sa toto miicheja chiichejare kooasome repana,
\m chiimʉ.
\s Pilato Jesure chʉo sẽniasasiere kʉamʉ
\r (Mr 15.2-5; Lc 23.1-5; Jn 18.28-38)
\p
\v 11 Reparʉmʉ pãi chʉ̃ʉkʉ Pilato ũcuaʉ tijñeñena Jesuni sa nʉkorena ijache sẽniasomʉ:
\p —‍¿Judíopãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉkʉʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ.
\p Chikʉna Jesús,
\p —‍Ũcuaʉmʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ.
\p
\v 12 Judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judío aina,
\p —‍Siache cuache chookʉmʉ ikʉ —‍chiniasome repaʉte. Jãatani Jesús repanare sãiñe ikamaneasomʉ.
\v 13 Jãajekʉna Pilato repaʉte sẽniasomʉ.
\p —‍¿Ina mʉʉre cuache ikache asamakʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ.
\p
\v 14 Jãatani Jesús jmamakarʉjẽe ikamaneasomʉ. Repaʉ sẽeñete ikamaʉna Pilato, “¿Jeejaiʉʉ ikʉ?”, chiiʉ cuasaasomʉ.
\s Pãi Jesure vanisõñe chʉ̃ʉsiere kʉamʉ
\r (Mr 15.6-20; Lc 23.13-25; Jn 18.39-19.16)
\p
\v 15 Repaʉ Pilato ʉ̃sʉrʉmʉ paiche pascuarʉmʉ tĩato chẽacojñosikʉre teeʉte etoasomʉ, pãi, “Jãʉni etojʉ̃ʉ”, chiicojñokʉni.
\v 16 Reparʉmʉ pãiʉ rʉa cuache choosikʉ Barrabás pãi chẽavʉere paniasomʉ, repaʉ choosie pãi ũcuanʉko asa masicojñokʉ.
\v 17-18 Ũcuarʉmʉ Pilato ijache cuasa, “Ikʉre Jesure pãipi jainʉko jovojʉna ña perujʉ chʉʉni ra jokacosome”, chini pãi jainʉko chii paichejana ijache sẽniasomʉ:
\p —‍¿Neeni etojʉ̃ʉ chiiche mʉsanʉkona chʉʉre? ¿Barrabani? Jãapãani, ¿Dios Raosikʉ chiicojñokʉni Jesuni etojache chʉʉ? —‍chiniasomʉ.
\p
\v 19 Jãajañe sẽniasa repaʉ pãi chʉ̃ʉkʉ ñuisaivʉ ñuitona repaʉ rʉ̃jo chʉo raoasomo repaʉte. “Jãʉre reokʉte pãiʉte cuache choomanejʉ̃ʉ. Mʉʉpi repaʉni chẽa paakʉna ñami rʉa vajʉchʉache ñoñete cuache kãni ñasikoamo chʉʉ”, chiniasomo.
\p
\v 20 Jãatani judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judío aina pãire rʉa ikaasome, repanapi Barrabate etochename Jesure vanisõñete sẽapʉ chini.
\v 21 Ũcuarʉmʉ Pilato repanare pãi joe sẽniasaasomʉ.
\p —‍Inare kachanare, ¿jaʉni etojʉ̃ʉ chiiche mʉsanʉkona chʉʉre? —‍chiniasomʉ.
\p Chikʉna repana,
\p —‍Barrabani etojʉ̃ʉ —‍chiniasome.
\p
\v 22 Chitena Pilato ijache sẽniasomʉ:
\p —‍Jãajañe chooni, Jesure, Dios Raosikʉ chiicojñokʉte, ¿jese choojache chʉʉ? —‍chiniasomʉ.
\p Chikʉna repana ũcuanʉko,
\p —‍Kurususẽverona jẽjo nʉko vẽasõjʉ̃ʉ jãʉre —‍chiniasome.
\p
\v 23 Chitena Pilato ikaasomʉ.
\p —‍¿Ʉ̃quere ikʉ Jesús cuache chooʉ? —‍chiniasomʉ.
\p Jãatani repana joe ʉjachʉo cuijʉ,
\p —‍Kurususẽverona jẽjo nʉkojʉ̃ʉ jãʉre —‍chiniasome.
\p
\v 24 Jãajañe ikajʉ repanapi naa rʉa perujʉ ikajʉna asa Pilato, “Ikateecuhamʉ chʉʉ inare”, chiiʉ cuasaasomʉ. Jãajekʉna repana chooñu chiichete chʉ̃ʉcuhekʉ repaʉ chʉo peochete choo ñokʉ jʉ̃jñare choara chini okore raajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ repaʉ. Oko rarena repana ñajʉte jʉ̃jñare choakʉ repanare ijache ikaasomʉ repaʉ:
\p —‍Chʉʉ ikʉre vanisõñe chʉ̃ʉcuhekʉjekʉ chʉo peomʉ. Mʉsanʉkona choocheme jãa —‍chiniasomʉ Pilato repanare.
\p
\v 25 Chikʉna pãi ũcuanʉko ijache ikaasome:
\p —‍Jãʉre vanisõsie roi chʉkʉnaname chʉkʉna jojocojñosina roijanaame —‍chiniasome.
\p
\v 26 Jãajañe ikarena asa Pilato repana chiiche chookʉ Barrabani etoasomʉ. Jesuretani suĩsuechete chʉ̃ʉasomʉ repaʉ. Suĩsue pinirena repaʉ neenani sõtaopãire Jesure jokaasomʉ repaʉ, sa kurususẽverona jẽjo nʉkoajʉ chini.
\p
\v 27 Ũcuarʉmʉ sõtaopãipi Pilato neena repaʉ vʉena sa nʉkoasome Jesure. Repaʉte sa nʉko chekʉnare sõtaopãi soni rao chii Jesure rũhisokoro nʉkaasome repana.
\v 28 Chii nʉkajʉ repaʉte, kãña tĩtesõ chimaajakãare sachaasome repana.
\v 29 Ũcuachia miu tuhivʉ choo repaʉ sĩjopʉna tʉo vãsocho pãi chʉ̃ʉna cãjiño repaʉ ʉjajʉ̃tʉna ĩsiasome repana, cãjiakʉ chini. Jãajañe choo repaʉni pãisojʉ ũcuaʉ tijñeñena rore pʉʉ ñuijʉ, ijache ikaasome repana: “Ikʉpi judíopãire siarʉmʉ chʉ̃ʉkʉ paaʉ”, chiniasome.
\p
\v 30 Ũcuachia repaʉni coo tutujʉ vãsocho repaʉ cãjiñoji tʉa repaʉ sĩjopʉna rʉa vaniasome repana.
\v 31 Jãajañe choojʉ repaʉte pãiso pini, repana sachasikãa tĩto repaʉ juisikãare joe sachaasome repana. Sacha pini kurususẽverona jẽjo nʉkoñu chini repaʉte sasõasome repana.
\s Jesure kurususẽvero jẽjosiere kʉamʉ
\r (Mr 15.21-32; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27)
\p
\v 32 Repacheja etua Jesure sajʉ Simonre Cirene cheja cakʉre chẽa repaʉ tãtavana kurususẽvero tʉo, “Mʉʉpi isẽvero kuãa sakaijʉ̃ʉ”, chiniasome repana.
\p
\v 33 Saijʉ Gólgota aikũtina tĩasinaame repana. (“Gólgota” chini “Pãi sĩjopʉjakũti” chiimʉ.)
\v 34 Repacheja tĩasirʉmʉ Jesure ʉche cono rʉaraka jamesiere ũkuasinaame repana. Jãatani Jesús jmamakarʉ ũku ña joe ũkucuhesikʉamʉ.
\p
\v 35 Repana Jesure kurususẽvero jẽjo nʉkosirʉmʉ sõtaopãi repaʉ juisikãñare paañu chini catarakarʉã mami tochasirakarʉãpi chejana suasinaame Jesús juisikãña paajaʉni jñaañu chini.
\v 36 Jãajañe choo pini Jesuni pẽjeñu chini ũcuachejana pʉʉsinaame repana.
\v 37 Ũcuachia repaʉni choojʉ sojʉ repaʉte cuache ikasiere kʉajʉ, \sc Jesuamʉ Ikʉ. Judiopãi Chʉ̃̃ʉkʉmʉ\sc*, chiiche chookoana tocha kurususẽvero chãtirona jẽjo sʉosinaame repana.
\p
\v 38 Ũcuachia põse ñaasinare kachanare kurususẽveroãna jẽjo Jesús ʉjajʉ̃tʉ cakãkona chekʉre nʉkosinaame repana. Chekʉni kãkojʉ̃tʉ cakãkona nʉkosinaame.
\v 39-40 Repanare jẽjo nʉkosirʉmʉ repacheja caraina Jesure tea ñajʉ repana sĩjo sʉ̃cuijʉ cuache ikajʉ caraisinaame.
\p —‍“Dios vʉe ñañosõni choteumucujñana joe choo pinijamʉ chʉʉ”, chiisikʉamʉ mʉʉ. Jãajañe ikasikʉ chura mʉʉpi meñe jũiñe ʉ̃sejʉ̃ʉ, masini. Dios Mamakʉ pani cajejʉ̃ʉ jãacheja kurususẽvero —‍chiisinaame repana.
\p
\v 41 Judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechonaname judío aina ũcuajache pãisojʉ repaʉte cuache ikasinaame.
\p
\v 42 —‍Chekʉnare jũiñe ʉ̃sesikʉasomʉ jãʉ. Jãatani repaʉte chura ũcuaʉji meñe jũiñe ʉ̃secuamʉ. “Israelpãi chʉ̃ʉkʉmʉ ikʉ”, chiicojñosikʉamʉ repaʉ. Jãajekʉna ũcuachejapi cajeakʉ. Repaʉji cajeʉna ñani, “Dios Mamakʉmʉ ikʉ”, chiijʉ cuasajanaame mai.
\v 43 “Dios chʉʉre Ũcuaʉni cuasakʉna chookaijamʉ”, chiisikʉamʉ repaʉ. Ũcuachia, “Dios Mamakʉmʉ chʉʉ”, chiisikʉamʉ. Jãajekʉna chura Pʉkakʉ Diopi chookaaʉ repaʉte, Repaʉji ʉ̃sera chini —‍chiisinaame repana.
\p
\v 44 Repaʉname kurususẽveroã jẽjo nʉkocojñosina ũcuachia jame cuache ikasinaame Jesure.
\s Jesús jũisiere kʉamʉ
\r (Mr 15.33-41; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30)
\p
\v 45 Reparʉmʉ nʉkarepaʉ sʉitona ʉ̃sʉʉ miañe tapisõʉna cheja siacheja trejatʉka chijaisikʉamʉ.
\v 46 Jãajañe chootona Jesús ʉjachʉopi ijache ikakʉ cuisikʉamʉ:
\p —‍\it Elí, Elí, ¿lema sabactani?\it* —‍chiisikʉamʉ. (Ijache chiimʉ jãa, “Dios, chʉʉre Paakʉ, Dios, chʉʉre Paakʉ, ¿jese paiʉna mʉʉ chʉʉre jokasõkʉ?” chiimʉ.)
\p
\v 47 Jãajañe ikaʉna asa repacheja paina teena ijache ikasinaame:
\p —‍Aperʉmʉ paisikʉni Elíani soicosomʉ jãʉ —‍chiisinaame.
\p
\v 48 Ũcuarʉmʉ repanare jame paikʉ teeʉ vʉvʉ sani chʉisʉovʉ mini ʉche cono rʉarakana chʉ̃ʉ vãsochona quẽo sʉo Jesuni mʉosikʉamʉ chʉchʉ ũkuakʉ chini.
\v 49 Jãatani chekʉna ijache ikasinaame:
\p —‍Choomanejʉ̃ʉ. Elíapi rani repaʉte jũiñe ʉ̃sechete ñañu. Raimanejacosomʉ repaʉ —‍chiisinaame repana.
\p
\v 50 Jãajañe ikatona Jesús joe rʉa cuicuha jũnisõsikʉamʉ.
\v 51 Repaʉ Jesús jũitona Dios vʉe sanavʉ caruupʉ kakasaaro rueekãa ũcuateekãapi joorepapoji ʉmʉpi vʉevʉna chere cajeasomʉ. Ũcuachia cheja siacheja pirukʉna catapʉã jonisõasomʉ.
\v 52 Ũcuachia jũisinare tãsicojña tapisipʉã cata ũcuateepʉã vataasomʉ. Jãajañe chooʉna vajʉrʉmʉ Diore cuasasivana jainʉko Ũcuaʉji vasoʉna vajʉrani repanare tãsichejñapi etaasome.
\v 53 Jesús jũnisõ tãcojñosikʉ vajʉraisirʉmʉna Jerusalén vʉejoopona satena pãi rʉa jainʉko ñaasome repanare.
\p
\v 54 Ũcuarʉmʉ sõtaopãi cienrepanare chʉ̃ʉkʉ sõtao Jesure pẽjekainaname cheja piruchete ñajʉ reparʉmʉ chooche peore ña, kʉkʉsõ ijache ikasinaame:
\p —‍Dios Mamarepakʉ paicosomʉ jãʉ —‍chiisinaame.
\p
\v 55 Jãa chooto Galilea chejapi jame raijʉ Jesure kuirasivana romivana soopi nʉkajʉ ñajʉ paisinaame repaʉte chooche.
\v 56 María Magdalenaamo, María Santiagoname José pʉkakoamo, Zebedeo mamachĩi pʉkakoamo, chekʉna rominame paisinaame.
\s Jesure tãsiere kʉamʉ
\r (Mr 15.42-47; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42)
\p
\v 57-58 Naisõsirʉmʉna José kuriʉ Arimatea vʉejoopo cakʉpi rani paiʉ Jesure cuasakʉ jovosikʉ rani tĩa, Jesuni jũisikʉni sa tãra chini sani Pilatoni sẽniasomʉ. Sẽkʉna Pilato repaʉni ĩsiajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ.
\v 59-60 Repaʉte sẽni ĩsiʉna sábanakãa menojẽe peokãapi rea aikũti caripana repaʉ mamarepa choosicojena sa cuaa ũhaasomʉ. Repacoje kakacheja catapʉ rʉa ʉjapʉji ũha tapisõ sanisõasomʉ repaʉ.
\v 61 Jãatani María Magdalenaname cheko María repacoje tijñeñete ñuijʉ ñajʉ paniasome.
\s Jesure tãsicoje pẽjekaijanare jokasiere kʉamʉ
\p
\v 62 Joe apeñatato pʉaumucusena judío phairipãi chʉ̃ʉnaname fariseopãi Pilato paivʉena sani chii ijache ikaasome repaʉte:
\p
\v 63 —‍Chʉkʉnate paakʉ, repaʉ joreʉ chutaa vajʉrʉmʉ ikasie churana cuasame chʉkʉna. Ijache ikasikʉamʉ repaʉ: “Chʉʉpi chuenisõni choteumucujña paisirʉmʉna joe vajʉraijamʉ”, chiisikʉamʉ.
\v 64 Jãajekʉna mʉʉpi repaʉte tãsicoje pẽjejanare choteumucujña chʉ̃ʉ jokato naa reomʉ. Jãajañe choomato chekʉrʉmʉ repaʉ neena ñamina rani repaʉte ñaa sa jorejʉ, “Vajʉranicuhasikʉamʉ repaʉ”, chiijʉ pãire kʉajanaame. Aperʉmʉ ũcuanapi jorejʉna pãi jainʉko jachamañe, “Jesús Dios Raosikʉamʉ”, chiijʉ cuasasinaame. Jãajekʉna irʉmʉna repanapi jãajañe choo jorejʉ ikajʉna pãipi naa jainʉko jachamañe cuasato naa rʉa cuajamʉ —‍chiniasome repana.
\p
\v 65 Chitena Pilato ikaasomʉ.
\p —‍Jaʉ. Repaʉ paasina repaʉte ñaamaneajʉ chini peore chooreochetʉka choojʉ inare sõtaopãi repacoje pẽjejanare sa repana choojache masi ika jokajʉ̃ʉ pẽjeajʉ —‍chiniasomʉ.
\p
\v 66 Chikʉna sani Jesure tãsicoje tapisipʉ catapʉ chaopi jena sʉoasome, pãipi vataru ña masiñu chini. Jãajañe choo pini repacoje pẽjekaijanare sõtaopãi ũcuachejana jokaasome repana. \fig guarded tomb|cn01848B.tif|span||D.C.Cook| |Mt 27.66\fig*
\s Jesús vajʉraisiere kʉamʉ
\r (Mr 16.1-8; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10)
\c 28
\p
\v 1 Repana judíopãi pʉaumucuse carakʉna María Magdalenaname
cheko María romicorʉmʉ apeñatatona Jesure ũhasicojere ñañu
chini saniasome.
\v 2 Repana sani tĩasirʉmʉ teana cheja rʉa piruasomʉ cʉnaʉmʉ
Diore jame paikʉji ángelpi ũcuachejana cajekʉna. Caje Jesure
tãsicoje sani tĩa repacoje tapisipʉ catapʉ kʉño ũha ũcuapʉ
sẽsevʉte pʉʉ ñuniasomʉ repaʉ.
\v 3 Repaʉ ángel oko feneñejañe kosijaiʉ ñoasomʉ. Repaʉ
juikãña pojakãña paniasomʉ.
\v 4 Jãajañe juikʉni ña repacoje pẽjesina sõtaopãi
kʉkʉcajejani kurukurujʉ jũnisõñena ũniasome.
\v 5 Jãatani ángel repanare romi ijache ikaasomʉ:
\p —‍Vajʉchʉmanejʉ̃ʉ. Mʉsanʉkona Jesure kueche masimʉ
chʉʉ. Kurususẽverona jẽjo nʉko vẽasõsikʉni kueme
mʉsanʉkona.
\v 6 Icheja peomʉ repaʉ. Vajʉranicuhasikʉamʉ, repaʉ chutaa
jũimarʉmʉ choora chiisie. Repaʉte ũhasicheja rani
ñajʉ̃ʉ.
\v 7 Kaka ña pini teana sani repaʉ neenare ijache kʉajʉ̃ʉ:
“Jesús vajʉranicuhasikʉamʉ. Mʉsanʉkonare naa charo Galilea
chejana saijamʉ repaʉ. Ũcuachejana sani repaʉte ñajanaame
mʉsanʉkona”, chiijʉ̃ʉ repanare. Mʉsanʉkona jãare kʉara
chini raisikʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ ángel repanare.
\p
\v 8 Ũcuarʉmʉ romivana jãajañe ikaʉna asa
kʉkʉsõsivanatani ũcuacojepi cuarepa eta pojojʉ vʉvʉasome,
Jesús neenani chʉore kʉañu chini.
\v 9 Vʉvʉjʉna peosichejapi Jesús repanare tijñeñe rani
nʉkakʉ ijache ikaasomʉ:
\p —‍Reojache paijʉ̃ʉ
mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ. Chikʉna repaʉ cũana sũka
pojoasome repana.
\v 10 Jãajañe choojʉna Jesús repanare ijache ikaasomʉ:—‍
Vajʉchʉmanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Sani chʉʉ neenare ijache
kʉajʉ̃ʉ: “Jesús mʉsanʉkonare, ‘Galilea chejana saijʉ̃ʉ;
ũcuachejana chʉʉre ñajanaame’, chiisikʉamʉ”, chiijʉ̃ʉ
repanare —‍chiniasomʉ repaʉ.
\s Sõtaopãi kʉasiere kʉamʉ
\p
\v 11 Repana asasiere kʉañu chini romivana chutaa saitona
sõtaopãi Jesure tãsicoje pẽjesina chekʉna teena vʉejoopona
charo sani tĩa repacheja choosie peore judío phairipãi
chʉ̃ʉnani kʉaasome.
\v 12-13 Kʉarena asa repana judío phairipãi chʉ̃ʉna judío
ainaname chii repana choojache cutu pini sõtaopãire ijache
ikajʉ kuri rʉa ĩsiasome:
\p —‍Pãi ũcuanʉkore ijache kʉajʉ̃ʉ: “Chʉkʉna
kãnisõsirʉmʉna Jesure repaʉ neena ñamina rani ñaa
sasõsinaame”, chiijʉ̃ʉ.
\v 14 Mʉsanʉkonapi jãajañe kʉarena asani chekʉrʉmʉ maire
chʉ̃ʉkʉ perujamʉ mʉsanʉkonare. Jãatani chʉkʉnapi
ikajʉna cuache chooche chʉ̃ʉmanejamʉ repaʉ mʉsanʉkonare
—‍chiniasome.
\p
\v 15 Chitena sõtaopãi kuri koo sani repana chʉ̃ʉsie
chooasome. Jãajañe choosiejekʉna judíopãi irʉmʉjatʉka
repana kʉasie, “Ũcuarepaame jãa”, chini cuasajʉ chekʉnare
ũcuare kʉame.
\s Jesús repaʉ neenare chʉ̃ʉ jokasiere kʉamʉ
\r (Mr 16.14-18; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23)
\p
\v 16 Ũcuarʉmʉ chʉkʉna Jesús neena oncerepana Galilea chejana
sani aikũtina mʉisinaame, Jesús chʉkʉnate saijʉ̃ʉ
chiisikũtina.
\v 17 Sani mʉni Jesure ña pojojʉ rore pʉʉsinaame chʉkʉna.
Chekʉna teena jachajʉ, “Jesumamʉ ikʉ”, chiijʉ
cuasasinaame.
\v 18 Jãajañe cuasajʉna Jesús repanare kueñe sani ijache
ikasikʉamʉ:
\p —‍Dios chʉʉre cʉnaʉmʉ painaname cheja painare peore
chʉ̃ʉñe jokasikʉamʉ.
\v 19 Jãajekʉna sani kuijʉ pãire siachejña painani Dios
chʉore chʉvajʉ paijʉ̃ʉ, repanapi asa chẽa chʉʉni cuasajʉ
chʉʉ neena paapʉ chini. Mʉsanʉkona chʉvachʉo asa chẽa
chʉʉre cuasanare okorovejʉ paijʉ̃ʉ, Jakʉname chʉʉ
Repaʉ Mamakʉname Repaʉ Rekocho repanare paacheji ñoakʉ.
\v 20 Ũcuachia chʉʉ mʉsanʉkonare chʉ̃ʉsie peore chechojʉ̃ʉ
repanare, jachamañe choojʉ paapʉ. Chʉʉ mʉsanʉkonare cheja
siasõñetʉka siarʉmʉ jame paijamʉ —‍chiisikʉamʉ
repaʉ. Reomʉ.
