\id MRK 42MRKcoeNTu.SFM Mark Koreguaje-Colombia-SA \h SAN MARCOS \toc1 San Marcos Jesús cheja paiʉ choosiere kʉamʉ \toc3 (Mc) \mt San Marcos Jesús cheja paiʉ choosiere kʉamʉ \c 1 \s Juan Pãi Okorovesikʉ pãi peochejare paiʉ pãipi saijʉna Dios chʉo chʉvasiere kʉamʉ \r (Mt 3.1-12; Lc 3.1-9; Jn 1.19-28) \p \v 1 Jesucristo Dios Mamakʉ paichete chʉo reojachere kʉapiramʉ ie chʉo: \p \v 2 Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉ Isaías ijache tocha jokaasomʉ: \q Mʉʉ cheja cajejache kʉajaʉni charo saojamʉ chʉʉ, \q pãipi mʉʉ cajejachere asa repana rekoñoãre careva paapʉ chini. \q \v 3 Kʉakʉ pãi peochejare sani paiʉ pãipi repaʉni saito ʉjachʉopi ijache ikakʉ chʉvajamʉ: \q “Maire Paakʉ tĩapiramʉ. \q Repaʉni chaajʉ mʉsanʉkona rekoñoã maa rũhiñe paimaa carevachejache \q reojarekoñoã carevajʉ paijʉ̃ʉ”, chiijamʉ, \m chiiche tocha jokaasomʉ repaʉ. \p \v 4 Ũcuarʉmʉ Juan pãi peochejare sani paiʉ pãi okorovekʉ paniasomʉ. Ũcuachia repanare ijache chʉvakʉ paniasomʉ repaʉ: \p —‍Mʉsanʉkona cuache chooche ũhaso reojachere mama cuasajʉ̃ʉ, Diopi mʉsanʉkona cuache choosiere tʉnoso joe cuasamaneakʉ. Cuache choochete ũhaso Dioni cuasajʉ okorovecojñojʉ̃ʉ —‍chiiʉ chʉvakʉ paniasomʉ repaʉ Juan. \p \v 5 Ũcuarʉmʉ jainʉko pãi Judea cheja painaname Jerusalén vʉejoopo paina Juan chʉvachʉore asañu chini saniasome. Sani repana cuache choosiere Dioni kʉarena Juan, Jordán chiachana okoroveasomʉ repanare. \v 6 Repaʉ Juan juikãa camello rañapi choosikãa paniasomʉ. Corejakãa vai cani kãare tʉ̃niasomʉ repaʉ. Ãu, pũsuvananame airo pũji ãiʉ paniasomʉ repaʉ. \v 7 Juan repanare pãi chʉvakʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Naa paisirʉmʉ chekʉ naa rʉa masikʉji rani paiʉ naa rʉa reojache chookaijamʉ mʉsanʉkonare. Chʉʉre naa rʉa masikʉjekʉna repaʉte cuasakʉ, vajʉchʉkʉ paimʉ chʉʉ. \v 8 Chʉʉ mʉsanʉkonare okopi okorovecuhamʉ. Repaʉtani naa rʉa masiʉjekʉ rʉa masicheji chookʉ Dios Rekochote ĩsijamʉ repaʉ mʉsanʉkonare —‍chiniasomʉ repaʉ. \s Jesure okorosiere kʉamʉ \r (Mt 3.13-17; Lc 3.21-22) \p \v 9 Ũcuarʉmʉ Jesús Nazaret vʉejoopo Galilea cheja cajoopo paisikʉpi Jordán chiachana sani tĩaʉna Juan repaʉte okoroasomʉ ũcuachiachana. \p \v 10 Okoroʉna Jesús chiacha nʉkasikʉpi poore mani nʉkakʉna cʉnaʉmʉ teana reojaʉmʉ careo Dios Rekocho ũkupojaiʉ ũcuaʉni cajekʉna ñaasomʉ. \fig baptism of Jesus|Cn01656B.tif|span||D.C.Cook| |Mr 1.10\fig* \v 11 Dios Rekocho cajesirʉmʉ cʉnaʉmʉpi ijache ikache asoasomʉ: \p —‍Mʉʉ chʉʉ chĩi chʉʉ oiʉ paakʉmʉ. Mʉʉre rʉa pojomʉ chʉʉ —‍chiiche asoasomʉ. \s Vati ai Jesure cuache chooakʉ chini chʉ̃ʉteesiere kʉamʉ \r (Mt 4.1-11; Lc 4.1-13) \p \v 12 Jãa choocuhasirʉmʉ Dios Rekochoji Jesure pãi peochejana saasomʉ. \v 13 Saʉna ũcuachejare cuarentarepaumucujña paniasomʉ repaʉ cuavananame. Paiʉna vati ai repaʉni cacʉora chini rani rʉa chʉ̃ʉteeasomʉ. Reparʉmʉ ángeles rani repaʉte kuiraasome. \s Jesús Galilea cheja apevʉamʉ pãi chʉvache \r (Mt 4.12-17; Lc 4.14-15) \p \v 14 Juan Pãi Okorovesikʉ pãi chẽavʉe cuaosirʉmʉ Jesús Galilea chejana saniasomʉ Dios chʉo reojachere chʉvara chini. \v 15 Chʉvakʉ ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Dios chiisirʉmʉ Repaʉ Raosikʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉrʉmʉ tĩapiramʉ. Jãajekʉna mʉsanʉkona cuache choochete ũhasõ mama cuasa, “Dios chʉo ũcuarepaame”, chiijʉ asa chẽa cuasajʉ̃ʉ —‍chiiʉ paniasomʉ Jesús. \s Vai chonare ũcuakachapanare Repaʉ chʉ̃ʉñete choojʉ paapʉ chini Jesús chẽasiere kʉamʉ \r (Mt 4.18-22; Lc 5.1-11) \p \v 16 Ũcuarʉmʉ Jesús Galilea chiara rʉtʉvate kuiʉ Simonre repaʉ chojeʉ Andrename ñaasomʉ. Vai chonajejʉ vai chorʉji chiarate chojʉ paniasome repana. \v 17 Repanare Jesús ijache ikaasomʉ: \p —‍Rani chʉʉni jame kuijʉ chʉʉ chʉ̃ʉñete choojʉ paijʉ̃ʉ. Vai sani vaire jñaa ranaame mʉsanʉkona. Chura chʉʉpi chookaiʉna sani pãire jñaa chʉʉni rakaijʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \v 18 Jãajañe ikaʉna asa teana vai chorʉã joka ũcuaʉname saniasome repana. \p \v 19 Jãachejapi joe jmachenerʉ sani Zebedeo chĩire Santiagoname Juanre ñaasomʉ repaʉ. Choovʉte paijʉ vai chorʉãre carevajʉ paniasome repana. \v 20 Ũcuarʉmʉ repanani Jesupi sokʉna, “Jaʉ”, chini, choovʉ paikʉte pʉkakʉre repaʉte chooche chookainare joka Jesuname saniasome repana. \s Pãiʉte paisikʉre vatire etosiere kʉamʉ \r (Lc 4.31-37) \p \v 21 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname sani Capernaum vʉejoopona tĩaasome. Tĩa paiʉ pʉaumucuse Jesús judíopãi chiivʉena kaka chechoasomʉ repavʉe chii painare. \v 22 Repana pãi Jesupi rʉa masikʉ masi chechokʉna asa jñano, “Ikʉ Jesús judíopãi chechona chechochejache chechomañe rʉa masi chechomʉ”, chiniasome. \p \v 23 Reparʉmʉ ũcuavʉere pãiʉ vatire paakʉ paniasomʉ. Vatire paakʉjekʉ Jesús ikachete asa cuikʉ ikaasomʉ repaʉ. \p \v 24 —‍Jesús, Nazaret raisikʉ chʉkʉnate choomanejʉ̃ʉ. Mʉʉ paiche masimʉ chʉʉ. Dios Raosikʉamʉ mʉʉ. Reokʉmʉ. ¿Chʉkʉnani cuachejana saora chini rakʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 25 Jãajañe ikaʉna Jesús repaʉte vatire joe ikache ʉ̃sekʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Reomʉ. Ũcuamakarʉ ikajʉ̃ʉ. Etajʉ̃ʉ mʉʉ jãʉre pãiʉte —‍chiniasomʉ Jesús. \p \v 26 Jesupi, “Etajʉ̃ʉ”, chikʉna vatipi chookʉna repaʉ pãiʉ rʉa kurukuruasomʉ. Ũcuarʉmʉ vati rʉa ʉjachʉopi cuikʉ eta sanisoasomʉ. \v 27 Jesupi vatini eto saoʉna ña kʉkʉso pãi ũcuanʉko sãiñechia sẽniasome. \p —‍¿Jese paikʉjekʉ ikʉ vati chʉ̃ʉmasikʉ? ¿Ʉ̃queache ikʉ mama chechoche? Ikʉ Jesupi rʉa masikʉjekʉ chʉ̃ʉto vatijatʉka repaʉ chʉ̃ʉñe jachamañe choome —‍chiniasome repana. \v 28 Jesús choosie ñasinapi kueñe painare kʉarena asa Jesús paichete Galilea cheja paina ũcuanʉko rʉa nami asaasome. \s Simón Pedro vaote Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 8.14-15; Lc 4.38-39) \p \v 29 Ũcuarʉmʉ Jesús judíopãi chiivʉe eta Simonname Andrés vʉena mʉa kakaasomʉ Santiagoname Juan. \v 30 Kaka ñato Simón vao chavo ravʉna jũio ũniasomo. Jãajekʉna, repaoni vasoakʉ chini Jesuni ikaasome repana. \v 31 Ikajʉna jũiko ũhikoa kueñe sani repao jʉ̃tʉna chẽa vʉoʉna chavosie teana chʉrʉsoasomʉ repaote. Chʉrʉʉna repao vajʉo ãure ãuasomo repanare. \s Jũivanare jainʉkore Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 8.16-17; Lc 4.40-41) \p \v 32 Nairepa chijajʉ̃vana Jesús paivʉena pãi jũivanare peore sajʉ vati paanare saasome. \v 33 Repajoopo paina rʉa jainʉko Jesús paivʉe jatisaarona chiiasome. \v 34 Chiirena Jesús jũinare siache ravʉ paanare jainʉkore vasosoasomʉ. Ũcuachia vati jainʉkore pãi sanavʉã paisinare peore eto saosokaniasomʉ repaʉ. Eto saokʉ repanare vati repaʉ paichete masijʉna kʉajʉ chini ʉ̃seasomʉ repaʉ. \s Galilea chejare paiʉ Jesús Dios chʉo chʉvasiere kʉamʉ \r (Lc 4.42-44) \p \v 35 Apeñatato ñami vʉni Jesús vʉejoopo paisikʉpi eta pãi peochejana saniasomʉ, Dioni sẽsa chini. \v 36 Sani teeʉ paiʉna Simón repaʉte jame painaname Jesuni kueñu chini saniasome. \v 37 Kuejʉ jñaa ijache ikaasome repana repaʉte: \p —‍Pãi ũcuanʉko mʉʉre kueme —‍chiniasome. \p \v 38 Chitena Jesús ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Chekʉjoopoãna sañu mai kueñe paijoopoãna. Jeejoopoã painare ũcuajache Dios chʉore chʉvara chiimʉ chʉʉ. Jãajañe choora chini raisikʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p \v 39 Jãajañe choora chiikʉjekʉ Galilea cheja siachejña kuiʉ repacheja paivʉña judíopãi chiivʉñana siarʉmʉ kaka Dios chʉore chʉvakʉ paniasomʉ repaʉ. Ũcuachia vati pãi sanavʉã paisinare eto saosokaiʉ paniasomʉ repaʉ. \s Asi ravʉ paakʉte Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 8.1-4; Lc 5.12-16) \p \v 40 Ũcuarʉmʉ pãiʉ asi ravʉ paakʉ Jesús paichejana sani repaʉ tijñeñe rore pʉʉ ñuiʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Mʉʉre vasoʉato vasojʉ̃ʉ chʉʉvaʉre; vajʉra —‍chiniasomʉ. \v 41 Chikʉna Jesús repaʉte oiʉ repaʉni chẽakʉ ikaasomʉ. \p —‍Jaʉ, vasora. Vajʉjʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉte. \p \v 42 Jãajañe chooʉna asi teana peore jajusoasomʉ repaʉ canivʉ paisie. \v 43-44 Vaso pini repaʉte ijache chʉ̃ʉasomʉ repaʉ: \p —‍Ñarepajʉ̃ʉ. Chʉʉ mʉʉre vasosie pãi chekʉnare kʉamanejʉ̃ʉ. Kʉamañe judío phairitechia ñojaijʉ̃ʉ mʉʉ vajʉsicanivʉ. Aperʉmʉ Moisés chʉ̃ʉ jokasie cuamajñarʉã sa ĩsijʉ̃ʉ Diore, pãipi ña mʉʉ vajʉsiere masiajʉ —‍chini saoasomʉ repaʉ repaʉte. \p \v 45 Kʉamanejʉ̃ʉ chiisietani eta sani repaʉte choosie pãi ũcuanʉkore kʉaasomʉ repaʉ. Kʉaʉna pãi ũcuanʉko masijʉna vʉñajoopoã tĩacuaasomʉ Jesure, jainʉko pãi repaʉte ñañu chini chiijʉna. Jãajekʉna Jesús pãi peochejare sani paniasomʉ. Jãatani pãi siajoopoã raisina jainʉko repaʉte ñañu chini tuhaasome. \c 2 \s Nʉka kuimavaʉre Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 9.1-8; Lc 5.17-26) \p \v 1 Teeumucujña paisirʉmʉna Jesús Capernaum vʉejoopo coi paiʉna pãi asaasome repaʉ vʉe coi paiche. \v 2 Coisiere asa pãi jainʉko repaʉ paivʉena sani chiiasome. Pãipi jairepanʉko chiirena Jesús paivʉe timusoasomʉ. Ũcuajache jatisaaro cacheja pãipi jairepanʉko rani timusoʉna kueñe paicuaasomʉ repanare. Jãajañe painani Jesús Dios chʉore chechoasomʉ. \p \v 3 Chechotona ʉmʉpãi ũcuakachapana nʉka kuimavaʉre ũhikãa ũhikʉni Jesús paivʉena kuãijʉ raasome. \p \v 4 Rani tĩato pãipi jairepanʉko paijʉna repana Jesús nʉkacheja kueñe tĩacuaasomʉ repanare. Jãajekʉna repavʉe sẽsevʉna mʉa ũcuachejapi coje racho ũcuacojepi repaʉ ũhikãapi Jesús tijñeñena caso ũhaasome repana repavaʉre jũivaʉre. \v 5 “Ivaʉre Jesús vasojamʉ”, chini cuasajʉ caso ũharena Jesús repana cuasasie ña ikaasomʉ repavaʉre. \p —‍Jmavaʉ, mʉʉ cuache choosie tʉnosõmʉ chʉʉ. Tʉnosõsie joe cuasamanejamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repavaʉre. \p \v 6-7 Jãajañe ikaʉna asa judíopãi chechona teena, “¿Jese paiʉna ikʉ jãajañe ikakʉ? Dios asacuhechete ikamʉ ikʉ jãa. Diochia pãi cuache choosie tʉnosõñe masikʉmʉ”, chiijʉ cuasaasome repana. \p \v 8 Jãatani Jesús repana cuasachete ña masi ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona jãajañe cuasache? \v 9 Chʉʉ ikʉre, “Mʉʉ cuache choosie tʉnosõmʉ chʉʉ. Tʉnosõsie joe cuasamanejamʉ chʉʉ”, chiisiere asa, “Joreʉmʉ ikʉ. Pãi jãajañe choomasinajẽe peome”, chiijʉ cuasame. Jãatani chʉʉpi ikʉre, “Vʉni mʉʉ ũhikãa mini sajʉ̃ʉ”, chikʉna ikʉpi vʉni nʉkakʉna ñani mʉsanʉkona, “Joremakʉamʉ Jesús. Repaʉ ikasie ũcuarepa choomasimʉ”, chiijacosome. \v 10 Chʉʉ, pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉ chejare paiʉ pãi cuache chooche tʉnoñename pãi vasoche choomasiʉ paichete mʉsanʉkonapi ña masiajʉ chini vasokaijamʉ chʉʉ ikʉre —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. Chini Jesús nʉka kuimavaʉre ijache ikaasomʉ: \p \v 11 —‍Vʉni mʉʉ ũhisikãa mini vʉena coijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 12 Chikʉna nʉka kuimanesikʉ vʉni repaʉ ũhisikãa mini repana pãi ũcuanʉko ñajʉte etaasomʉ. Jãajañe chooʉna ña jñano Dios choosiere cutujʉ ijache ikaasome repana: \p —‍Jmamakarʉjẽe ijache chooche ñamanapi irʉmʉna ñame mai —‍chiniasome repana pãi. \s Levire Jesús soisiere kʉamʉ \r (Mt 9.9-13; Lc 5.27-32) \p \v 13 Ũcuarʉmʉ Jesús joe Galilea chiara rʉtʉvana saniasomʉ. Ũcuachejare sani paiʉna pãi jainʉko repaʉni chiijʉna repanare chechokʉ paniasomʉ repaʉ. \v 14 Checho pini Jesús ũcuachejapi sani Alfeo mamakʉte Levire pãi chʉ̃ʉnare kuri kookaina paivʉe ñuikʉni ña ikaasomʉ. \p —‍Rani, chʉʉni jame kuiʉ chʉʉ chʉ̃ʉñete chookʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna asa, “Jaʉ”, chini vʉni ũcuaʉname saniasomʉ repaʉ. \p \v 15 Naa paisirʉmʉ Jesús repaʉ neenaname Leví vʉere paiʉ ãure ãiʉ paniasomʉ. Ũcuachia Roma vʉejoopo chʉ̃ʉnare kuri kookainaname chekʉna pãi cuache choona jame ñuijʉ ãure ãijʉ paniasome. Reparʉmʉ Jesure jame kuina rʉa jainʉko paniasome. \p \v 16 Repanapi Jesuni jame ñuijʉna ña judíopãi chechonaname fariseopãi ijache sẽniasaasome Jesús neenare: \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkonare paakʉ kuri kookainaname cuache painare jame ãu ãikʉ? —‍chiniasome. \p \v 17 Chitena asa Jesús ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Pãi vajʉna ʉ̃ko chooche chiimame. Jũivanatani ʉ̃ko chooche chiime. Chʉʉ ũcuajache pãi, “Reonaame chʉkʉna”, chiinani, “Cuache chooche ũhasõ reojache paijʉ̃ʉ”, chisa chini cajesikʉmamʉ icheja cheja. Pãi, “Cuache painaame chʉkʉna”, chiivanarechia, “Mʉsanʉkona cuache chooche ũhasõ reojache paijʉ̃ʉ”, chisa chini cajesikʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \s Dioni sẽejʉ ãu ãimañe paichete Jesuni sẽniasasiere kʉamʉ \r (Mt 9.14-17; Lc 5.33-39) \p \v 18 Ũcuarʉmʉ Juan neena Dioni sẽejʉ teeñoã ãu ãimañe paniasome, fariseopãi neena ũcuajache. Jãajañe choojʉna pãi chekʉna Jesús paichejana sani ijache sẽniasaasome repaʉte: \p —‍Juan neena Dioni sẽejʉ teeñoã ãu ãimañe paijʉasome, fariseopãi neena ũcuajache. Mʉʉ neena, ¿jese paiʉna jãajañe choojʉ paimañe? —‍chiniasome. \p \v 19 Chitena Jesús ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Pãi romi vejani majapãiname repanare kueñe painare peore soni chii ãu ãime. Romi vejakʉ paiʉna ãu ʉ̃secuamʉ. \v 20 Naa paisirʉmʉ repaʉte chekʉnapi sasõjanaame chekʉchejana. Jãarʉmʉtani repaʉni oijʉ ãu ãimairo paijanaame repana —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 21 Reparʉmʉ pãi teena aperʉmʉ chechosiename mama chechoche ũcuaparʉva cuasañu chini aperʉmʉ chechosie ũhacuheasome. Chekʉnatani mama chechoche asacuheasome. Jãajekʉna Jesús repanani chʉvakʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Aikãarʉji cheresõru mamaserechoji chere aikãana põ juhamanaame pãi. Jãajañe juha pini choaru aikãarʉ mamaserecho põ juhasikãarʉjekʉ rueni jirosõʉna naa ʉjacoje cheremʉ. \v 22 Ũcuachia pĩsi ʉche cono mama chooni vaivana canituru aituruna rovemanaame pãi. Aituruna roveru conopi kosani saʉ cheresõ turujẽe choosõkʉ pĩsi ʉche cono ũcuajache choosõmʉ. Jãajekʉna pãi pĩsi ʉche cono mama chooni turu mamaturuna roveme. Mamaturutani cheremañe rupʉ saʉmʉ. Jãajekʉna cono kosa ñuiʉ jañʉsõmamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Jesús neena pʉaumucusena trigochacharʉã pura ãisiere kʉamʉ \r (Mt 12.1-8; Lc 6.1-5) \p \v 23 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉaumucusena repaʉ neenaname trigo chiopi saijʉ paniasome. Saijʉ repaʉ neena trigochacharʉã pura ãniasome. \v 24 Jãajañe choojʉna ña fariseopãi ikaasome repaʉte. \p —‍Ñajʉ̃ʉ. ¿Jese paiʉna mʉʉ neena pʉaumucusetani chooche chooche? —‍chiniasome. \p \v 25 Chitena, \p —‍¿Aperʉmʉ paisikʉ David choosiere kʉajʉ mai aipãi tocha jokasie ñamanaañe mʉsanʉkona? Ijache kʉamʉ repa: \q \v 26 Abiatar judío phairipãi ũcuanʉko chʉ̃ʉrʉmʉ David repaʉte jame painaname ãucuhakʉna \q Dios vʉena kaka Diopi pojoakʉ chini judío phairipãi tʉosiere pã mini ãiʉ \q repaʉte jame painare ãukʉ ãniasomʉ. \q Dios phairipãichia ãijʉ̃ʉ chiisiere ãnisõasomʉ repaʉ David, \m chiimʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 27 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Aperʉmʉ Dios pãi ũcuanʉkore pʉaumucujña jokaasomʉ. Chareparo Dios pãire chooasomʉ. Repanare choo pini pʉaumucujña jokaasomʉ, pʉaajʉ chini. Paivesachete jokamaʉ paireoumucujñachia jokaasomʉ Repaʉ. \v 28 Jãatani chʉʉni Dios Raosikʉni pʉaumucusena choochete chʉ̃ʉto reomʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \c 3 \s Cuajʉ̃tʉrʉ paakʉte Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 12.9-14; Lc 6.6-11) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús judíopãi chiivʉe joe kakaasomʉ. Kaka ñato pãiʉ ũcuavʉere cuajʉ̃tʉrʉ paakʉ paniasomʉ. \v 2 Repavʉe chiisina pãi Jesure rʉa pãiñaasome. “¿Jesús iumucuse pʉaumucusena cuajʉ̃tʉrʉ paakʉte vasojaʉ?”, chini ñaasome repana. Repaʉji chooʉna ña repaʉni cuache ikañu chini chaaasome repana. \v 3 Ũcuarʉmʉ Jesús cuajʉ̃tʉrʉ paakʉte ijache ikaasomʉ: \p —‍Vʉni rani pãi chenevʉte nʉkajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \v 4 Chini chekʉnare pãi ijache ikaasomʉ repaʉ:—‍ Pʉaumucujñana chekʉnani reojache chookaito, ¿reokʉ? Jãapãani, ¿cuache chooreokʉ? Ũcuachia, ¿chekʉnare vasoreokʉ? Jãapãani, ¿vanisõreokʉ repanare? —‍chiniasomʉ Jesús. Chiito ikamaneasome repana. \p \v 5 Jãajekʉna Jesús repanare perukʉ ñaasomʉ. Pãi oimanajejʉna rʉa sʉmaneasomʉ repaʉte. Ũcuarʉmʉ Jesús cuajʉ̃tʉrʉ paakʉte joe ijache ikaasomʉ: \p —‍Mʉʉ jʉ̃tʉ saʉjʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. Chikʉna saʉʉna repajʉ̃tʉ teana reojajʉ̃tʉ careosoasomʉ. \v 6 Ũcuarʉmʉ fariseopãi Jesupi jãajañe chooʉna ña ũcuavʉepi eta mʉa, Jesure vanisojachere carevañu chini Herodete pãi chʉ̃ʉkʉte chiinaname chii cutuasome. \s Pãi rʉa jainʉko Jesure tuhajʉ chiara rʉtʉva chiisiere kʉamʉ \p \v 7 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname vʉejoopo eta chiara rʉtʉvana saniasomʉ. Repaʉ sanisosirʉmʉ pãi rʉa jainʉko Galilea cheja cana tuhaasome repaʉte. \v 8 Chekʉna pãi ũcuajache repaʉ choosiere asa rʉa jainʉko tuhaasome repaʉte, Judea cheja cana, chekʉna Jerusalén vʉejoopo cana, chekʉna Idumea cheja cana, Jordán chiacha chekʉkãko cana, Tiro vʉejoopo cana, Sidón vʉejoopo cana. \v 9 Ũcuarʉmʉ Jesús pãipi jairepanʉko paijʉ repaʉni rʉa tĩtijʉna, “Choovʉ carevakaijʉ̃ʉ chʉʉre”, chiniasomʉ repaʉ neenare. \p \v 10 Repaʉ pãi jainʉko jũinare vasosikʉjekʉna chekʉna jũivana repaʉte tĩa kueñe raniasome chẽse vajʉñu chini. \v 11 Ũcuachia vati paana Jesuni ña repaʉ tijñeñena rore pʉʉ ñuijʉ ʉjachʉopi cuijʉ ijache ikaasome: \p —‍Dios Mamakʉmʉ mʉʉ —‍chiniasome. \p \v 12 Jãajañe ikato, joe ikache ʉ̃seasomʉ Jesús repanare, repaʉ paichete kʉamaneajʉ chini. \s Jesús Dios chʉo chʉvajanani saora chini docerepanare chẽasiere kʉamʉ \r (Mt 10.1-4; Lc 6.12-16) \p \v 13 Ũcuarʉmʉ Jesús aikũtina mani paiʉ ʉmʉpãire repaʉte ʉanarechia soniasomʉ. Sokʉna saniasome repana. \v 14 Satena Jesús docerepanare chẽaasomʉ, repaʉte jame paijanare, Dios chʉore chʉvaajʉ chini repaʉ saojanare. \v 15 Chẽa jũivanare vasomasichename, vati eto saomasiche chʉ̃ʉ jokaasomʉ Jesús repanare, sani choojʉ paapʉ chini. \v 16 Repaʉ chẽa jokasina docerepana mamiame ie: Charo Simonni chẽaasomʉ repaʉ. Chẽa Jesús repaʉte joe mami cheke Pedrote veoasomʉ. \v 17 Zebedeo mamachĩi ũcuachia Santiagoname Juanre chẽaasomʉ repaʉ. Chẽa repanare cheke mami Boanergete veoasomʉ repaʉ. “Boanerges” chini “Oko curu chĩivana” chiimʉ. \v 18 Ũcuajache Andrere, Felipete, Bartolomere, Mateote, Tomare, chekʉre Santiagote Alfeo mamakʉte chẽaasomʉ. Tadeote ũcuachia chẽaasomʉ repaʉ. Chekʉre Simonre ũcuachia cananistapãi jame paikʉte chẽaasomʉ repaʉ. \v 19 Ũcuachia Judas Iscariotete chẽaasomʉ repaʉ. Naa paisirʉmʉ repaʉ Judas Iscariote Jesuni cuache chooajʉ chini chekʉnani ĩsiasomʉ. \fig twelve disciples|CN01699B.tif|span||D.C.Cook| |Mr 3.19\fig* \s Pãi Jesure, “Vatini paakʉ siache choomasimʉ”, chiisiere kʉamʉ \r (Mt 12.22-32; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 20 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname vʉena kakaasomʉ. Kaka paiʉna, jainʉko pãi joe chiiasome repaʉte. Jainʉko chiirena ãu ãicuaasomʉ repaʉte repaʉ neenare ũcuachia. \v 21 Ũcuarʉmʉ Jesús majapãi repaʉ chookʉ paichete asa, “Vẽveʉ choosõcosomʉ repaʉ”, chini cuasa saniasome repaʉni chẽa tĩichejana sañu chini. \p \v 22 Ũcuarʉmʉ judíopãi chechona Jerusalén vʉejoopo raisina Jesure cuache cutuasome. \p —‍Vati chʉ̃ʉkʉte Beelzebute, canivʉte paamʉ Jesús. Ũcuaʉji chookaiʉna vati ũcuajanare eto saomasimʉ repaʉ —‍chiniasome repana. \p \v 23 Jãajañe ikarena asa Jesús repanare soni ijache ikaasomʉ chʉvara chini: \p —‍Vati ai ũcuajaiʉte, ¿jese eto saokʉ? \v 24 Pãi ũcuateecheja painapi sãiñechia cavani vaijʉ siasõjanaame. \v 25 Ũcuachia majapãichiapi ũcuateevʉe painapi sãiñechia cavani majapãi sẽjosõjanaame. \v 26 Ũcuachia vati aipi repaʉ neenaname sãiñechia cavato repaʉ chʉ̃ʉñe siasõmʉ. \p \v 27 ’Pãiʉ rʉa kokaʉji repaʉ vʉere pẽjeto ñaacuamʉ repaʉ cuamajñarʉã. Charo repaʉni chẽa quẽo sʉototani repaʉ neemajñarʉã tʉtesõreomʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 28 Ũcuarʉmʉ Jesús judíopãi chechonare joe ijache ikaasomʉ: \p —‍Ie chʉo ũcuarepare ikamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare: Dios, pãi cuache choosiename cuache cutuche siache tʉnesõjamʉ. Tʉnesie joe cuasamanejamʉ Repaʉ. \v 29 Repaʉ Rekochote cuache cutusietani jmamakarʉjẽe cavesʉmañe cuasakʉ roiche chʉ̃ʉjamʉ Repaʉ. Jãare ai cuasakʉ paijamʉ Repaʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 30 Repana judíopãi chechona, “Jesús vatire paamʉ”, chiijʉna jãajañe ikaasomʉ repaʉ Jesús repanare. \s Jesús pʉkako repaʉ chojechĩiname repaʉni ñañu chini saisiere kʉamʉ \r (Mt 12.46-50; Lc 8.19-21) \p \v 31 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉkako repaʉ chojechĩiname ũcuaʉ paivʉena rani tĩa vesena canʉkaasome. Vesere paijʉ chekʉnapi kaka repaʉte soikaapʉ chini ikaasome repana. \v 32 Ũcuarʉmʉ pãi Jesuname rʉa jainʉko chii rũhisokoro ñuinapi ijache ikaasome repaʉte: \p —‍Mʉjako, mʉcheʉchĩiname mʉʉre kuejʉ raisina vesere paime —‍chiniasome repana. \p \v 33 Chitena Jesús ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍¿Kaoao chʉʉ jako? ¿Keejanaañe chʉʉ chojechĩi? —‍chiniasomʉ. \p \v 34 Chini pãi repaʉte chii ñuinani ñakʉ ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Inaame chʉʉ jakoromijana. Ũcuachia inaame chʉʉ chojechĩijana. \v 35 Dios chʉ̃ʉñe asa jachamañe choona chʉʉ chojechĩijanaame. Ũcuajache chʉʉ jakoromijanaame repana —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \c 4 \s Trigo chuchusiere cuasakʉ kʉamʉ Jesús \r (Mt 13.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús chiara rʉtʉvate paiʉ joe chʉvakʉna rʉa jainʉko pãi repaʉ paichejana chiiasome. Pãipi jairepanʉko rani chiirena choovʉna tuni pʉʉasomʉ repaʉ. Pãitani chiara rʉtʉvate paniasome. \v 2 Ũcuarʉmʉ Jesús choovʉte ñuiʉ repanani chʉvakʉ ijachere cuasakʉ rʉa kʉaasomʉ: \p \v 3 —‍Asarepajʉ̃ʉ, mʉsanʉkona. Pãiʉ trigote chuchura chini chiona saniasomʉ. \v 4 Sani tĩa pachu kuiʉ chuchukʉna trigocaã teerakarʉã maana tuãtuaasomʉ. Maana tuãtuaʉna pĩavanapi rani ãkuesõasome reparakarʉã. \v 5 Chekʉrakarʉãtani cata paichejana chao jmamakarʉ paichejana tuãtuaasomʉ. Chao sẽserʉchia paichejatani nami aineeasomʉ reparakarʉã. \v 6 Nami aineesietani ʉ̃sʉʉji rʉarepa asukʉna uu phãpha jũnisõasomʉ repasañarʉã, chitapi peokʉ. \v 7 Chekʉrakarʉã miu paichejana tuãtua miuname ainee miupi juje vẽasõʉna trigo kʉ̃imaneasomʉ. \v 8 Chekʉrakarʉãtani reojache chao paichejñana tuãtuasirakarʉãjekʉ reojache ainee jua ñaniasomʉ. Teerakarʉ aineesiñʉ teechachava treintareparakarʉã paichacha jua ñaniasomʉ. Chekʉrakarʉã aineesiñʉã sesentareparakarʉã paichacha jua ñaniasomʉ. Chekʉrañʉrʉã cienreparakarʉã paichacha jua ñaniasomʉ —‍chiniasomʉ Jesús. \v 9 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi ijache ikaasomʉ: \p —‍Chʉʉ chʉvache asa chẽa chooʉana ũcuanʉko asa chẽajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \s Repaʉ cuasakʉ kʉasiere teerũhiñe kʉamʉ Jesús \r (Mt 13.10-17; Lc 8.9-10) \p \v 10 Repana pãi sanisosirʉmʉ Jesús teeʉ paiʉna repaʉ neenaname chekʉna repaʉte chiina repaʉ cuasakʉ kʉasie asavesʉjʉ teerũhiñe kʉaakʉ chini sẽniasaasome repaʉte. \v 11 Sẽtena Jesús ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Mʉsanʉkonani chʉʉ neenajejʉna Diopi ʉ̃semaʉna Repaʉchia masiche teerũhiñe kʉamʉ chʉʉ, asamasiajʉ chini. Jãatani chekʉnare chʉʉre cuasacuhenare Repaʉchia masiche chʉʉ cuasacheji kʉamʉ chʉʉ, asanatani asavesʉajʉ chini. \v 12 Ñanatani ñamanesina paichejache paijanaame repana. Ũcuajache asanatani asavesʉjanaame repana. Pãi chʉʉ chʉo asa chẽa repana cuache choochete ũhasõru Dios repana rekoñoã cuache paiche tʉnosõ joe cuasamanejamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Trigo chuchusiere repaʉ cuasakʉ kʉasiere teerũhiñe kʉamʉ Jesús \r (Mt 13.18-23; Lc 8.11-15) \p \v 13 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍¿Chʉʉ cuasakʉ kʉasie asavesʉche mʉsanʉkona? Jãa paito chʉʉpi joe cuasakʉ kʉato, ¿jese asamasijanaañe mʉsanʉkona? \v 14 Ijacheame jãa chʉʉ cuasakʉ kʉasie: Trigo chuchuna chio siacachio kuijʉ chuchume. Dios chʉo chʉvana ũcuajache chejña siachejña kuijʉ Dios chʉo pãi ũcuanʉkore chʉvame. Trigo chuchuchejacheame Dios chʉo chʉvache. \v 15 Trigorakarʉã teerakarʉã maana tuãni chejapi rʉarepa jʉjakʉna kakamamʉ. Trigocaã chuchusicaã chejapi rʉarepa jʉjakʉna kakamañejañe pãi teenare repana rekoñoã Dios chʉo kakamamʉ. Asanaretani vati aipi ʉ̃semʉ repanare, Dios chʉo asa chẽamaneajʉ chini. \v 16 Ũcuachia cata paichejña tuãisicaã nami aineesietani chita saimaʉ nami jũnisõmʉ. Pãi ũcuachia teena Dios chʉo asa teana pojojʉ cuasame. \v 17 Jãatani repanapi Dioni cuasajʉna pãipi cuache ikajʉna chekʉrʉmʉ repanani cuache tijñekʉna masi cuasamanajejʉ Dios chʉo repana cuasache nami jokasõme. \v 18-19 Ũcuachia miu paichejña tuãtuasirakarʉã miuname aineemʉ. Jãajekʉna miu sũkipi jujekʉna kʉ̃imañe jũnisõmʉ reparañʉrʉã. Pãi ũcuachia teena Dios chʉo asa chẽa Repaʉ chʉ̃ʉñe choonatani ũhasõme. Repana choochete kuriname põsere cheke siache rʉarepa cuasajʉ Dios chʉo repana asa chẽa cuasache cavesʉ ũhasõme. \v 20 Ũcuachia cheja reojachejana tuãtuasicaã reojache ainee reojache kʉ̃iñejañe reojache paime pãi. Dios chʉo asa chẽa Repaʉ chʉ̃ʉ jokasie choojʉ paime. Repana teena trigoñʉ treintareparakarʉã paichachava jua ñaisiñʉãjañe reojache paime repana rekoñoã. Chekʉna sesentareparakarʉã paichachava jua ñaisiñʉãjañe naa rʉa reojache paime. Chekʉna cienreparakarʉã paichachava jua ñaisiñʉãjañe joe naa rʉa reojache paime Repaʉ chʉ̃ʉñe choona —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Pãiʉ ʉotʉopʉ chʉ̃o tʉochete kʉamʉ \r (Lc 8.16-18) \p \v 21 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Pãiʉ ʉotʉopʉ ra chʉ̃oni totoroji jao nʉkomamʉ. Ũcuajache kãikoa vʉevʉna nʉkomamʉ. Jãajañe choomañe ʉotʉopʉ chʉ̃oni ʉmʉna tʉomʉ reojache miañe ñoakʉ chini. \v 22 Diopi ʉ̃sekʉna pãi Repaʉ chʉo asavesʉsie naa paisirʉmʉ peore rũhiñe kʉajamʉ Repaʉ, asamasiajʉ chini. Ũcuachia Repaʉchia masiche naa paisirʉmʉna peore kʉajamʉ Repaʉ. \v 23 Chʉʉ ikache asa chẽa chooʉana ũcuanʉko asa chẽajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 24 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Chʉʉ chʉvache cuasarepajʉ paijʉ̃ʉ. Mʉsanʉkona chʉʉ chʉvache asa chẽa jachamañe choojʉ pani chʉʉpi chookaiʉna siarʉmʉ naa rʉa masina paijanaame. Asa jachani vesʉjanaame. \v 25 Pãi, chʉʉ chʉvache asa jachamana siarʉmʉ naa rʉa reojache paijanaame. Chookaijamʉ chʉʉ repanare, chʉʉ chʉvachete naa rʉa masiajʉ chini. Jãatani chekʉna chʉʉ chʉvache asanatani masi cuasamapʉ chʉʉpi chookʉna repana jmamakarʉ masiche cavesʉsõjanaame —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Oterakarʉã tãʉna aineesiere cuasakʉ kʉamʉ Jesús \p \v 26 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi joe chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉaasomʉ: \p —‍Dios chʉ̃ʉñe choona paiche ijacheame: Pãiʉ oterakarʉã tãasomʉ. \v 27 Tã pini ñami kãimʉ repaʉ. Kãni vʉni joe chooche choomʉ. Joe naiʉna joe kãimʉ repaʉ. Jãajañe chooto siarʉmʉ ñami umucujña repaʉ tãsie aineekʉ paimʉ. Tãsie ñomañe aineeñe vesʉmʉ repaʉ. \v 28 Charo reparañʉrʉã aineemʉ. Choje reparañʉrʉã jua ñaimʉ. Jua ñani reparakarʉã paimʉ. \v 29 Paiʉna tãsikʉ vatipi reparañʉrʉã verisõmʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Mostazarakarʉã paichete cuasakʉ kʉamʉ Jesús \r (Mt 13.31-32; Lc 13.18-19) \p \v 30 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi joe ijache chʉvaasomʉ: \p —‍Dios chʉ̃ʉñe choona, ¿keejachejache paiche? Repana paichete kʉara chini, ¿keejachere cuasakʉ kʉajache chʉʉ? \v 31 Ijachere kʉara: Mostazarakarʉã rʉa jmarakarʉãame. \v 32 Jãatani pãipi tãru sũkiñʉã ʉjañʉãpi ka ʉjaka paiñʉã aineeʉna pĩavana ũcuaka vʉevʉãre chʉrʉjachejñare tuhijʉ paime —‍chiniasomʉ Jesús. \s Jesús pãire chʉvakʉ cuasakʉ kʉasiere kʉamʉ \r (Mt 13.34-35) \p \v 33 Jesús repanare pãi chʉvakʉ repana asamasichetʉka cuasakʉ kʉaasomʉ. \v 34 Repanare chʉvakʉ cheke ikamañe ũcuaʉ cuasachechia kʉaasomʉ repaʉ. Jãatani chekʉna pãi peorʉmʉ repaʉ neenare repaʉ kʉasie teerũhiñe kʉaasomʉ, asamasiajʉ chini. \s Jesupi chʉ̃ʉʉna tutachename faache cuhasiere kʉamʉ \r (Mt 8.23-27; Lc 8.22-25) \p \v 35 Ũcuaumucuse naicuhatona Jesús repaʉ neenare ijache ikaasomʉ: \p —‍Ira chiara chekʉkãkona jẽñu mai —‍chiniasomʉ. \p \v 36 Chikʉna repanare pãi joka repaʉ neenapi Jesure choovʉ paikʉte jẽaasome. Jẽajʉna pãi chekʉna chekʉvʉãpi jame jẽniasome. \p \v 37 Jẽejʉna chiara tutakʉ faakʉ jañʉkʉ choovʉ oko timusopiraasomʉ. \v 38 Jãajañe chookʉ paito Jesús choovʉ tʉtipʉ kãiʉ paniasomʉ kãipʉji ũhiʉ. Choovʉji runisocuhakʉna ũcuaʉ ũhichejana mʉa ijache ika vʉoasome repaʉte: \p —‍¡Masiʉ, runisõcuhame mai! ¿Chʉkʉnate oimakʉ mʉʉ? —‍chiniasome. \p \v 39 Chitena jñano vʉni tutachename chiara faachete ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍¡Tutachename faache cuhajʉ̃ʉ! —‍chiniasomʉ repaʉ. \p Chikʉna tutachename faache teana ũcuaparʉva cuhaasomʉ. Joe reojaira cuhaasomʉ chiara. \v 40 Jãajañe choocuha Jesús repaʉ neenare ikaasomʉ. \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkonare rʉarepa vajʉchʉakʉ? Chʉʉre masi cuasamame mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 41 Chikʉna vajʉchʉjʉ rʉa cuasajʉ sãiñechia sẽniasaasome repana. \p —‍¿Keejaiʉjekʉ ikʉ jãajañe chookʉ? Ikʉpi chʉ̃ʉʉna tutasie cuhasõmʉ, faasiejẽe ũcuajache —‍chiniasome repana Jesús neena. \c 5 \s Gadara cheja cavaʉre vati paavaʉre Jesús etokaisiere kʉamʉ \r (Mt 8.28-34; Lc 8.26-39) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname chiara chekʉkãko cacheja Gadara chejana jẽni tĩa matena pãiʉ vatire paakʉ eta tijñaasomʉ Jesure. \v 2-3 Repaʉ siarʉmʉ paichejapi pãi tãchejñapi etaasomʉ. Repaʉte pãi chẽañu chiito chẽacuaasomʉ. Cʉnamejẽe repaʉte vẽecuaasomʉ. \v 4 Pãi repaʉte rʉarepañoã cʉnameãpi vẽesietani siarʉmʉ cũa jʉ̃jña vẽesie tʉteso repaʉte vẽesimeã jmarĩirʉã tʉtesoasomʉ repaʉ. Jmamakarʉjẽe chẽacojñomaneasomʉ repaʉ. Chẽacuaasomʉ. \v 5 Siaumucujña siañami aikũjñaname pãi tãchejñare peore kuiʉ cuikʉ catapʉãpi meñe asi vaiʉ paniasomʉ repaʉ. \v 6 Jesupi Gadara chejana repaʉ paichejana tĩaʉna soopi ña vatire paakʉ Jesús nʉkachejana raniasomʉ. Vʉvʉ rani Jesús tijñeñena rore pʉʉ ñuniasomʉ repaʉ. \v 7-8 Rore pʉʉ ñuiʉna Jesús ijache ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Vati, ikʉre eta joka saijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p Jãajañe chikʉna vatire paakʉ cuikʉ ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Jesús, Cʉnaʉmʉ Paikʉ Dios Mamakʉ, ¿ʉ̃que raikʉ mʉʉ? Dios ñakʉte ie sẽemʉ chʉʉ mʉʉre: Asi choomanejʉ̃ʉ chʉʉre —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 9 Chikʉna Jesús vatire ijache ikaasomʉ: \p —‍¿Ʉ̃quemamiʉʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ repaʉte. \p —‍Chʉkʉna jainʉko painajejʉ, Vati Kuanupʉ veeme —‍chiniasome vati. \v 10 Ũcuarʉmʉ vati rʉarepañoã ikaasome Jesure—‍ Chʉkʉnate chekʉcheja saomanejʉ̃ʉ —‍chiniasome. \v 11 Ũcuacheja kueñere aikũti caripate jochasẽse kuanupʉ ãure mukajʉ ãijʉ paniasome. \v 12 Ũcuarʉmʉ vati Jesure rʉa ikaasome—‍ Chʉkʉnate etoni jochasẽse sanavʉã kakache ʉ̃semanejʉ̃ʉ; kakañu chʉkʉna —‍chiniasome. \v 13 Jãajañe ikajʉ rʉarepa sẽejʉna Jesupi, “Jaʉ”, chikʉna repana vati eta sani jochasẽsevanani kakaasome. Vatipi kakarena jochasẽsevana teana ũcuanʉko vʉvʉ aikũti ʉjakũti caripaji chiarana tuãtua rutu jũnisoasome. Chekʉrʉmʉ jochasẽsevana dos milrepana paicosome. \p \v 14 Jãajañe choorena ña repavanare kuirasivana kʉañu chini vʉvʉsoasome vʉejoopo cananame repachejña poña canare. Kʉarena asa choosiere ñañu chini eta saniasome pãi. \v 15 Sani Jesús paichejana tĩa, vati paasikʉre ñaasome repana. Kãa peosikʉ churatani kãa juiʉ ñuniasomʉ repaʉ. Ũcuajache vẽve choosikʉpi rũhiñe cuasakʉna ña kʉkʉsoasome repana. \v 16 Ũcuarʉmʉ vati paasikʉre choosiename jochasẽse ruisie ñasina chekʉnani kʉaasome. \v 17 Kʉarena asa pãi Jesure rʉa ikaasome, \p —‍Icheja paimañe saijʉ̃ʉ mʉʉ —‍chiijʉ. \p \v 18 Ũcuarʉmʉ Jesús coira chini choovʉna joe tuniasomʉ. Coipirakʉna vati paasikʉ repaʉte jame sasa chini rʉa sẽniasomʉ. \v 19 Jãatani Jesús repaʉte saiche ʉ̃sekʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Mʉʉ majapãi paichejana sani mʉʉre Dios chookaisiere kʉajʉ̃ʉ. Dios mʉʉre oiʉ chookaisiere kʉajaijʉ̃ʉ repanare —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 20 Jãajañe ikaʉna repaʉ vati paasikʉ vʉñajoopoã Decápolis cheja cajoopoã dierepajoopoã kuiʉ Jesús repaʉte chookaisiere peore ũcuajoopoã canare kʉaasomʉ repaʉ. Kʉaʉna pãi asa rʉa jñanoasome. \s Jairo mamakoname chie ravʉ jũikote Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 9.18-26; Lc 8.40-56) \p \v 21 Jãajañe choocuha Jesús choovʉji chiara chekʉkãkona joe jẽni coiasomʉ. Jẽni tĩa chiara rʉtʉvate paiʉna pãi jainʉko chiiasome repaʉte. \v 22 Reparʉmʉ Jairo judíopãi chiivʉe chʉ̃ʉkʉ Jesús paichejana raniasomʉ. Rani tĩa Jesure ña repaʉ tijñeñe rore pʉʉ ñuniasomʉ repaʉ. \p \v 23 Rore pʉʉ ñuiʉ Jesure rʉa sẽniasomʉ, ijache ikakʉ: \p —‍Chʉʉ chĩivao jũnisõpiramo. Sani repaote chẽa vasokaijʉ̃ʉ vajʉako —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 24 Chikʉna asa Jesús ũcuaʉname saniasomʉ. Ũcuajache pãi jainʉko Jesuname saijʉ jʉjo jãkejʉ saniasome repaʉte. \v 25 Ũcuajache romio, docerepaʉ̃sʉrʉmʉ chie ravʉ jũiko jame paniasomo. \v 26 Ʉ̃kochaipãi rʉa ʉ̃ko chooteeasome repaote. Rʉa ʉ̃ko siache choojʉna naa rʉa jũniasomo repao. Ʉ̃kore kooko kuri peore repao paasie roisoasomo repao vajʉra chini. \v 27 Aperʉmʉ Jesús chooche pãi vasoche asasikojeko pãi kuanupʉ joopoji rani Jesús chojepi repaʉ juikãana chẽaasomo repao. \v 28 Ijache cuasaasomo repao: “Jesús juikãa chẽanijẽe vajʉjamo chʉʉ”, chiio cuasako chẽaasomo repao. \v 29 Chẽaona chie raisie churatani teana cuhasoasomʉ repaote. Cuhasoʉna repao vajʉsiere cuasaasomo repao. \v 30 Vajʉona Jesús repaʉ repaote vasosie repaʉ rekocho masikʉ chʉri peore repakãjño ña sẽniasomʉ repaʉ. \p —‍¿Neepi chʉʉ juikãa chẽare? —‍chiniasomʉ repaʉ. \v 31 Chikʉna repaʉ neena ijache ikaasome repaʉte: \p —‍Pãivana siacakãjño tĩtime mʉʉre. Jãatani, “¿Neepi chʉʉre chẽare?”, sẽniasamʉ mʉʉ —‍chiniasome repana. \p \v 32 Chiisietani Jesús repaʉte chẽasikore ñara chini siacakãjño ñakʉ paniasomʉ. \p \v 33 Ñakʉna repao jũisiko vajʉchʉko kurukuruo repaote vasosie masiko rani repaʉte tijñeñe rore ñuio peore kʉaasomo repaʉte. \v 34 Kʉaona asa Jesús ikaasomʉ repaote. \p —‍Mʉʉvao, “Ikʉ chʉʉre vasojamʉ”, chiio cuasasikojeko vajʉcuhasikoamo mʉʉ. Sani reojache paijʉ̃ʉ chura —‍chiniasomʉ Jesús repaote. \p \v 35 Repaʉ Jesús chutaa ikatona, pãi Jairo vʉe paisina rani ikaasome Jairote. \p —‍Mʉʉ chĩivao jũnisõcuhasikoamo. Masiʉte joe ikamanejʉ̃ʉ —‍chiniasome repana Jairote. \v 36 Repana ikasie Jesús asa jachakʉ Jairote ijache ikaasomʉ: \p —‍Vajʉchʉmanejʉ̃ʉ. Mʉʉpi, “Chʉʉ chĩivaore vasokaijamʉ Jesús”, chiiʉ cuasato mʉʉ chĩivao vajʉjamo —‍chiniasomʉ repaʉ repaʉte. \p \v 37 Ika pini Jairo vʉena saniasomʉ repaʉ Pedroname Santiagoname Santiago chojeʉ Juan. Pãi chekʉnare saiche ʉ̃seasomʉ Jesús. \v 38 Sani judíopãi chiivʉe chʉ̃ʉkʉ vʉena tĩa ñato pãi jainʉko paijʉ rʉa asojʉ otapi oijʉ cuijʉ chooasome. \v 39 Ña kaka ikaasomʉ repaʉ repanare. \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona rʉa ota oijʉ rʉa asojʉ chooche? Jũnisõsivaomamo iko. Rupʉ kãisivaoamo —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p \v 40 Jãajañe ikakʉna asa jachajʉ Jesure pãisoasome repana. Pãisojʉna repanare ũcuanʉkore etoasomʉ repaʉ. Etocuha repavao pairuupʉna jũnisosivao pʉkakʉpãiname repaʉte jame painare cuaakʉ kakaasomʉ repaʉ. \v 41 Kaka Jesús jũisivao jʉ̃tʉna chẽakʉ ikaasomʉ. \p —‍\it Talita, cumi\it* —‍chiniasomʉ Jesús repavaore. (“Talita, cumi” chini “Romichĩivao, vʉni nʉkajʉ̃ʉ” chiimʉ tĩichʉo.) \p \v 42 Jãajañe ikaʉna repavao docerepaʉ̃sʉrʉmʉ paiko vajʉrani teana vʉni nʉka kuniasomo. Vʉni nʉka kuiona repana pãi ña kʉkʉsoasome. \v 43 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi rʉa chʉ̃ʉasomʉ, \p —‍Ivaore chʉʉ vasosie chekʉnare pãi kʉamanejʉ̃ʉ —‍chiiʉ. Ũcuachia repaoni ãure ãuajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ repanare. \c 6 \s Jesús Nazaret vʉejoopo paisiere kʉamʉ \r (Mt 13.53-58; Lc 4.16-30) \p \v 1 Jãajañe choocuha ũcuachejapi eta repaʉ pairepajoopona coiasomʉ Jesús, repaʉ neenaname. \v 2 Coi paiʉ pʉaumucuse judíopãi chiivʉena kaka chechoasomʉ repaʉ. Chechokʉna pãi asa jñano ikaasome. \p —‍¿Jese chookʉ ikʉ repaʉ chechomasiche checheʉ? ¿Neepi ikʉre chechore? ¿Jese chookʉ ikʉ Diochia choomasiche chooche checheʉ? \v 3 Ijoopo paikʉ chookoña chookʉmʉ ikʉ Jesús. María mamakʉmʉ. Jãana Santiagoname Josename Judaname Simón majaachʉamʉ ikʉ. Repaʉ chojeromi ũcuajache ijoopote mainame paime —‍chiniasome repana. \p Jãajañe cuasanajejʉ repaʉ ikache jachaasome repana. \p \v 4 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare ikaasomʉ. \p —‍Dios chʉo kʉakaikʉ aineesijoopo painaname repaʉ majapãichia repaʉ kʉache Dios chʉo asa jachame. Mʉsanʉkona ũcuajache ijoopo chʉʉ aineesijoopo paina chʉʉ kʉache Dios chʉo asa jachame —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 5 Repanapi repaʉni cuasamapʉna Diochia choomasiche rʉarepa choo ñomaneasomʉ Jesús repajoopo pairʉmʉ. Pãi jũivanare teevanare jʉ̃jñapi chẽa vasoasomʉ. \v 6 Repana pãi repaʉte masi cuasamañere cuasakʉ jñanoasomʉ Jesús. Reparʉmʉ Jesús vʉñajoopoã kueñe paijoopoã kuiʉ chechokʉ paniasomʉ. \s Dios chʉore chʉvaajʉ chini repaʉ neenare docerepanare Jesús saosiere kʉamʉ \r (Mt 10.5-15; Lc 9.1-6) \p \v 7 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenare docerepanare soni chii, \p —‍Mʉsanʉkona ũcuanʉko teekachapanachia ũcuateecheja sani chʉʉpi chookaiʉna pãi sanavʉã painare vati peore eto saojanaame. \v 8 Mʉsanʉkonapi sani cuamakarʉjẽe samanejʉ̃ʉ. Jãatani mʉsanʉkona jʉvejʉ kuiñoãchia sajʉ̃ʉ. Ãujẽe samanejʉ̃ʉ. Turu cuamajñarʉã mañajaturujẽe samanejʉ̃ʉ. Kurijẽe samanejʉ̃ʉ. \v 9 Cũakorophere juijʉ saijʉ̃ʉ. Kãñajẽe samanejʉ̃ʉ. Kãña sañejʉ juikãñajẽe samañe mʉsanʉkona juikãñarʉãchia juijʉ kuijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \v 10 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikaasomʉ repaʉ neenare. \p —‍Sani kuijʉ vʉejoopo tĩani mʉsanʉkonare chiina vʉere canʉka paijʉ̃ʉ, tĩicheja saichetʉka. \v 11 Chekʉrʉmʉ mʉsanʉkona saicheja painapi mʉsanʉkonani cuaocuhejʉ Dios chʉojẽe asacuheto mʉsanʉkona cũakorophere chʉ̃isiere chaore tĩto tojñojʉ eta saijʉ̃ʉ, pãipi ña repana cuache choosiere masiajʉ. Dios pãi ũcuanʉkore chii roiumucuse tĩaru Sodoma vʉejooponame Gomorra vʉejoopo paisinare rʉa cuache tijñejamʉ. Jãatani mʉsanʉkona chʉvache asacuhesinare naa rʉa cuache tijñejamʉ reparʉmʉ. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 12 Jãajañe chʉ̃ʉʉna Jesús neena sani kuijʉ pãipi repana cuache choochete ũhasoajʉ chini chʉvaasome. \v 13 Ũcuachia vatire pãi sanavʉã painare eto saosokaniasome repana. Ũcuachia ravʉ jũinare uchapeerakapi jmarakarʉji rove vasoasome repana repanare pãi. \s Juan Pãi Okorovekʉte vanisosiere kʉamʉ \r (Mt 14.1-12; Lc 9.7-9) \p \v 14 Ũcuarʉmʉ Herodes pãi chʉ̃ʉkʉ Jesús chooche asaasomʉ, Jesús choochete pãi jainʉko masijʉ kʉajʉna. Jãajañere asa ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Juan Pãi Okorovesikʉ chʉʉpi chʉ̃ʉʉna chuenisõsikʉpi jũni vajʉrani paicosomʉ jãʉ. Jãajañejekʉna Diochia choomasiche choomasicosomʉ repaʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 15 Chekʉnatani ijache ikaasome: \p —‍Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉpi Elíapi joe vajʉrani paimʉ jãʉ —‍chiniasome repana. \p Joe chekʉnatani ijache ikaasome: \p —‍Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasina kʉasiejache Dios chʉo kʉakʉmʉ jãʉ —‍chiniasome repana. \p \v 16 Repana ikasie asa Herodes ijache ikaasomʉ: \p —‍Juancosomʉ repaʉ. Aperʉmʉ chʉʉpi repaʉ sĩjopʉ tʉsosõñe chʉ̃ʉʉna jũnisõsikʉtani joe vajʉrani paicosomʉ jãʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 17-18 Aperʉmʉ repaʉ Herodes repaʉ chojeʉ Felipe rʉ̃joni Herodíani tʉa veja paakʉna Juan asa, “Mʉcheʉ paakote tʉa paakʉ Dios ʉ̃sechete cuache choomʉ mʉʉ”, chiiʉ chʉvaasomʉ repaʉte. Jãajañe chʉvakʉna Herodes asa perukʉ repaʉte Juanre chẽa cʉnameji quẽo pãi chẽavʉena sa cuaoajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ. \p \v 19-20 Jãajekʉna Herodías Juan ikasiere asacuheasomo repaʉte. Cuheko Juanre vanisoche chʉ̃ʉra chiniasomo repao. Jãatani Herodes ʉ̃seasomʉ. Repaʉ Herodes Juanni vajʉchʉkʉ ijache cuasaasomʉ: “Repaʉ Juan rʉa reokʉmʉ. Cuache choomamʉ repaʉ”, chiiʉ cuasaasomʉ. Ũcuachia Juan chʉvachete asa, “¿Choojache chʉʉ? ¿Pãajañe?”, chiiʉ cuasaasomʉ repaʉ. Jãatani rʉa asara chiniasomʉ repaʉ. \v 21 Ũcuarʉmʉ Juanre vanisorʉmʉ churatani tĩaasomʉ Herodíate. Herodes repaʉte jñaasiumucusejarʉmʉjekʉna ãure ãura chini repaʉte jame chʉ̃ʉnaname sõtaopãi chʉ̃ʉnaname paipãi Galilea cheja canare soniasomʉ. \v 22 Reparʉmʉ fiestate choojʉna Herodías mamako repana ãu ãiruupʉna kaka pãi jainʉko ñajʉte eta teeo ujachaiasomo. Jãajañe chookona ña Herodes rʉa pojoasomʉ repaote, repaʉname ãu ãina ũcuajache. Repaoni pojokʉ repaote ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Mʉʉre ʉache sẽejʉ̃ʉ chʉʉre. Mʉʉ sẽeñe ũcuaʉache ĩsijamʉ chʉʉ mʉʉre —‍chiniasomʉ. \v 23 Ũcuachia repaote ijache ikaasomʉ repaʉ:—‍ Chʉʉ neechejña chʉʉ chʉ̃ʉkʉ paichejña joopojatʉka ĩsijamʉ chʉʉ mʉʉre. Diopi ñakʉna ũcuarepa chʉo ikamʉ chʉʉ mʉʉre —‍chiniasomʉ repaʉ. \v 24 Chikʉna eta pʉkakoni sẽniasomo repao. \p —‍¿Ʉ̃quere repaʉte sẽejañe chʉʉ? —‍chiniasomo. \p Chikona pʉkako ijache ikaasomo: \p —‍Juan Pãi Okorovekʉ sĩjopʉ tʉsochete sẽejʉ̃ʉ repaʉte —‍chiniasomo pʉkako. \p \v 25 Chikona asa nami sani Herodes pairuupʉna joe kaka ijache ikaasomo repao repaʉte: \p —‍Juan Pãi Okorovekʉ sĩjopʉte tʉso cʉnareavana maña teana ra ĩsijʉ̃ʉ chʉʉre —‍chiniasomo repao. \p \v 26 Repao sẽeñete asaʉna Herodete rʉa sʉmaneasomʉ. Jãatani repaʉ soicojñosina asajʉte, “Ũcuarepare ikamʉ chʉʉ”, chiisikʉjekʉ ũcuare ra ĩsiajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ repaʉ. Pãipi, “Joreʉmʉ ikʉ”, chiimaneajʉ chini, repao sẽesie ʉ̃secuheasomʉ repaʉ. \v 27 Jãajañejekʉna sõtaote repavʉe pẽjekaikʉte, “Sani Juan sĩjopʉ tʉsojʉ̃ʉ”, chiiʉ chʉ̃ʉasomʉ repaʉ. \v 28 Chʉ̃ʉʉna pãi chẽavʉena sani Juan sĩjopʉ tʉsocuha cʉnareavana maña ra romichĩioni ĩsiasomʉ. Ĩsiʉna koo pʉkakoni joe sa ĩsiasomo repao. \p \v 29 Ũcuarʉmʉ repaʉ Juan neena paisina repaʉte vanisosiere asa pãi chẽavʉena sani repavaʉre sa tãasome. \s Pãi cinco milrepanare Jesús ãu ãusiere kʉamʉ \r (Mt 14.13-21; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 30 Jãa choo pinisirʉmʉ Jesús neena, repaʉ saosina rani repana choosiename repana chechosie peore kʉaasome repaʉte. \v 31 Reparʉmʉ pãipi jairepanʉko repana paichejana raijʉna ãu ãicuaasomʉ repaʉte Jesure, repaʉ neenare ũcuachia. Jãajañe choojʉna Jesús repaʉ neenare ijache ikaasomʉ: \p —‍Jʉna, sañu mai. Pãi peochejana sani jmamakarʉ pʉañu —‍chiniasomʉ repaʉ. \v 32 Ũcuarʉmʉ Jesús ũcuachejapi repaʉ neenaname choovʉ tuni pãi peochejana chiara chekʉkãkona jẽniasomʉ. \v 33 Jãatani pãi jainʉko vʉñajoopoã chekʉjoopoã paina Jesuni ña masijʉ repara chekʉkãkona poopi vʉvʉ pachu repana jẽejachejana charo tĩaasome. \v 34 Chiara chekʉkãko jẽni tĩa mani Jesús, repaʉte tuhasinare pãi ñaasomʉ. Repana pãipi Dios chʉo chʉvajʉ chookainani peojʉ ovejavana kuirakʉte peovanajañe chʉovana paijʉna repanare Jesús ña oniasomʉ. Repanani oiʉ Dios chʉo chʉvaasomʉ repaʉ. \v 35 Ũcuarʉmʉ repaʉ neena naisocuhakʉna repaʉte sani ijache ikaasome: \p —‍Naisõcuhamʉ ie. Icheja vʉñajoopoãjẽe peomʉ. \v 36 Jãajekʉna inare pãi saojʉ̃ʉ kueñe paivʉñana ũcuachia vʉñajoopoãna sani ãure koo ãapʉ —‍chiniasome repana. \p \v 37 Jãajañe ikanaretani Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Mʉsanʉkonapi ãu ãujʉ̃ʉ inare —‍chiniasomʉ repaʉ. \p Chikʉna ikaasome repana repaʉte. \p —‍¿Mai kurirere denariorere doscientoreparere sa pã koojani ra ãujanaañe chʉkʉna inare? —‍chiniasome repana. \p \v 38 Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍¿Ketopʉpʉã pãpʉã paache mʉsanʉkona? Ñajaijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p Chikʉna ñajani rani repaʉte ijache ikaasome repana: \p —‍Pãpʉã, cincorepapʉã, vaivana teekachapavanarechia paame chʉkʉna —‍chiniasome. \v 39 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi tachavʉna teekuanuchia pʉʉajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ. \v 40 Chʉ̃ʉʉna pãi ũcuanʉko teekuanuchia pʉʉasome. Chekʉkuanupʉã cienrepana, chekʉkuanupʉã cincuentarepana pʉʉasome repana. \v 41 Pʉʉ ñuijʉna pã, cincorepapʉãre vaivanare teekachapavanare mini cãjikʉ cʉnaʉmʉre ñakʉ Dioni, “Reorepamʉ Jakʉ”, chini repaʉ neenani repa pãre tʉse ĩsiasomʉ repaʉ, ũcuanʉkore ãuajʉ chini. Vaivanare ũcuajache ĩsiasomʉ repaʉ, repanani ãuajʉ chini. \p \v 42 Pãi ũcuanʉko chajiche ãniasome repa. \v 43 Jãatani repana ãijʉna cajejaisie pãname vai docerepajʉña sia maña timuasome repana Jesús neena. \v 44 Repa ãu ãisina pãi chekʉrʉmʉ cinco milrepana naa jainʉko paicosome ʉmʉpãichia kuẽkueto. \s Jesús oko sẽsevʉji nʉka kuisiere kʉamʉ \r (Mt 14.22-27; Jn 6.16-21) \p \v 45 Jãajañe choocuha Jesús repaʉ neenare ijache ikaasomʉ: “Chʉʉ inare pãi saochetʉka mʉsanʉkona choovʉ tuni chiara chekʉkãko cajoopo Betsaida vʉejoopona charo jẽejʉ paijʉ̃ʉ”, chiniasomʉ. \v 46 Repanare pãi sao pinisirʉmʉ Jesús aikũtina mʉnisoasomʉ, teeʉ Dioni sẽsa chini. \v 47-48 Jãa chooto ñami repaʉ neena chutaa chiara joorepapote jẽejʉ paniasome. Repana saichejapi tutapi rache tutakʉna roacuaasomʉ repanare. Ũcuarʉmʉ Jesús poo teeʉ paikʉji ñatacuhatona repanare ña chiara sẽsevʉji nʉka kuiʉ tuha caraipiraasomʉ. \p \v 49-50 Jãajañe raiʉna repana ũcuanʉko ña, kʉkʉso vajʉchʉjʉ ijache ikajʉ rʉa cuiasome, “¡Jũisikʉpi reko raimʉ ikʉ!”, chiijʉ. Jãajañe ikajʉna Jesús teana ijache ikaasomʉ: \p —‍Jʉjarekoñoã paajʉ̃ʉ. Jesuamʉ chʉʉ. Vajʉchʉmanejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 51 Repaʉ Jesús choovʉ tukʉna tutasie cuhasoasomʉ. Jãajañe chooʉna rʉa jñanoasome repana. \v 52 Jesús pãpʉã choosie ñasinatani repaʉ paiche vesʉasome repana, repaʉte chutaa masi cuasamanajejʉ. \s Genesaret cheja paivanare jũivanare Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 14.34-36) \p \v 53 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname chiaraji jẽni Genesaret chejana tĩaasome. Tĩa choovʉ jʉoasome repana. \v 54 Jʉo maito repacheja paina pãi Jesure teana ña masiasome. \v 55 Jãajekʉna repana ũcuacheja paivʉña ũhinare jũivanare vʉvʉ miijani raasome. Repavanare ra kãikãña ũhinare Jesús kuichejñana ũhaasome. \v 56 Repaʉ Jesús vʉñajoopoã chekʉrʉmʉ jmajoorʉã chekʉrʉmʉ ʉjajoopoã chekʉrʉmʉ poñare kuiʉna pãi jũivanare repaʉ paichejana ra maa rʉtʉvaãna ũhaasome. Ra ijache chiijʉ sẽniasome repana: “Ivana jũivana mʉʉ juikãa pʉso juhasirʉtʉ chẽseche jokajʉ̃ʉ, chẽse vajʉajʉ”, chiniasome. Ũcuarʉmʉ repana jũivana repaʉ juikãa chẽsesina ũcuanʉko vajʉasome. \c 7 \s Pãi rekoñoã cuache paachete ikamʉ Jesús \r (Mt 15.1-20) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ fariseopãiname judíopãi chechona Jerusalén raisinapi Jesús paichejana saniasome repana. \v 2 Sani tĩa ñato Jesús neena teena judío aipãi chʉ̃ʉ jokasie choomapʉ masi choamajʉ̃jñapi ãu ãniasome. Jãajañe choojʉna fariseopãiname judíopãi chechona ña cuache ikaasome repanare. \p \v 3 Repana fariseopãiname judíopãi ũcuanʉko cuare cuhejʉ repana aipãi chʉ̃ʉ jokasie choonaame. Charo jʉ̃jña masi choamaneni ãu ãimanaame repana. \v 4 Ũcuachia ãu ĩsicheja sani rani cuchamaneni ãu ãimanaame repana judíopãi. Cuare cuhejʉ aperʉmʉ repana aipãi chʉ̃ʉsie chutaa choojʉ painaame repana. Cʉnaroro, cʉnaroã, cʉnarea peore masi sosajʉ painaame repana. Kãikoñajatʉka masi choanaame repana, aipãi chʉ̃ʉsiere choojʉ. \p \v 5 Ũcuarʉmʉ repana fariseopãiname judíopãi chechona Jesure ijache sẽniasome: \p —‍¿Jese paiʉna mʉʉ neena mai aipãi chʉ̃ʉ jokasie choomañe? Masi choamajʉ̃jñapi ãu ãime repana —‍chiniasome repana. \p \v 6 Chitena Jesús ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉ Isaías mʉsanʉkona sẽsevʉchia reojache paijachere kʉakʉ tocha jokasie ijache chiimʉ: \q Jãana Israel jojosina, “Mʉʉre cuasajʉ vajʉchʉme chʉkʉna”, chiime chʉʉre. \q Jãatani repana rekoñoã chʉʉre cuasamanaame repana. \q \v 7 Ũcuachia chʉʉre cuasajʉ pojojʉ choochejache sẽsevʉchia peoche choonaame repana. \q Rupʉ repana cuasajʉ chʉ̃ʉñechia chechonajejʉ chʉʉni cuasamapʉ jorenaame repana, \m chiiʉ tocha jokaasomʉ Isaías. \v 8 Dios chʉ̃ʉ jokasiere jachajʉ choomapʉ rupʉ pãi cuasajʉ chʉ̃ʉñechia choojʉ painaame mʉsanʉkona. \p \v 9 ’Mʉsanʉkona aipãi cuasajʉ chʉ̃ʉ jokasiere chooñu chiijʉ Dios chʉ̃ʉ jokasie choomanaame mʉsanʉkona. \v 10 Aperʉmʉ Moisés ijache chʉ̃ʉ jokaasomʉ: \q Mʉjakʉpãi ña kʉkʉjʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona, \m Ũcuachia, \q Mʉjakʉpãi cuache ikamanejʉ̃ʉ. \q Jãajañe ikanare vanisõñe paimʉ, cuache ikasie roi, \m chiiʉ chʉ̃ʉ jokaasomʉ. \v 11-12 Mʉsanʉkonatani chekʉnare ijache chʉ̃ʉnaame: “Mai jakʉpãire ijache ikato reomʉ: ‘Jakʉpãi, mʉsanʉkonare ĩsiraasie chʉʉ paache corbanme. Jãajekʉna mʉsanʉkonare kuiracuamʉ’, chiito reomʉ. Jãajañe ikanare pʉkakʉpãi kuirache peomʉ”, chiinaame mʉsanʉkona. (“Corbán” chini “Diore ĩsijacheame” chiimʉ.) \v 13 Mʉsanʉkona Dios chʉ̃ʉ jokasie jachanajejʉ jãajañe chʉ̃ʉme, pãipi rupʉ mʉsanʉkona cuasajʉ chʉ̃ʉñete choojʉ paapʉ chini. Cheke ũcuajamajñarʉã cuache choojʉ painaame mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 14 Chini Jesús pãi joe soni rao ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Chʉʉ ikache asa chẽa masijʉ̃ʉ mʉsanʉkona ũcuanʉko. \v 15 Pãi ãu ãiñeji repana rekoñoã cuache choomanaame. Repana cuache cuasanitani cuache choome rekoñoã. \v 16 Chʉʉ ikache asa chẽaʉana ũcuanʉko asa chẽajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 17 Ikacuha pãi joka mʉa vʉena kakaasomʉ Jesús. Kaka paiʉna repaʉ neena repaʉ chʉvasiere asavesʉjʉ sẽniasome repaʉte, masi kʉaakʉ chini. \v 18-19 Sẽtena ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍¿Mʉsanʉkona ũcuajache chʉʉ ikasie asavesʉche? Pãiʉ ãu ũcuaʉachete ãni cʉtapʉna mevo jmamakarʉ paa sẽjosõmʉ. Rekocho kakamaʉna repaʉ rekochotani cuache choomamʉ —‍chiniasomʉ Jesús. \p Jãajañe ikakʉ, “Ãu ũcuaʉache ãireomʉ pãi”, chiniasomʉ Jesús. \v 20 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache ikaasomʉ: \p —‍Pãi cuache choona repana rekoñoã cuasache cuache choome. Cuache cuasanajejʉ repana rekoñoã cuache paame. \v 21 Pãi teena repana rekoñoã cuache cuasajʉ cuache choome. Chekʉna romineejʉ chekʉna ʉmʉneejʉ cuache choome. Chekʉna põse ñaasõme. Chekʉna pãi vanisõme. \v 22 Chekʉna repana paimanare jame kãime. Chekʉna, pãi neemajñarʉãre tʉa paaʉache ñame. Chekʉna ũcuaʉache cuache choome. Chekʉna joreme. Chekʉna ũcuaʉache cuache choojʉ jʉvomañe siache vajʉchʉache choonaame. Chekʉnare pãi reojache tijñeto perume. Chekʉna cuache ikame chekʉnare. Chekʉna pãi chekʉnare cuhejʉ, “Chʉʉchia reokʉmʉ”, chiime. Chekʉna tĩiñe cuasame. \v 23 Pãi jãajañe cuasajʉ choonapi cuache paame rekoñoã, Diopi ñato —‍chiniasomʉ Jesús. \s Judío peokoji Jesure cuasasiere kʉamʉ \r (Mt 15.21-28) \p \v 24 Ũcuarʉmʉ Jesús ũcuachejapi eta Tiro vʉejooponame Sidón vʉejoopo paichejana saniasomʉ. Sani tĩa repacheja paivʉena kakaasomʉ repaʉ, kati teeʉ pasa chini. Jãatani katicuaasomʉ repaʉte. \v 25-26 Sani tĩaʉna repacheja paiko Sirofeniciapãio asa repaʉ paivʉena mʉa kaka repaʉte tijñeñe rore pʉʉ ñuniasomo. Ñuio repaʉte rʉa ikaasomo repao, mamakote paikʉni vatini eto saokaaʉ chini. \v 27 Sẽeona Jesús ikaasomʉ. \p —‍Pãipi chĩivana ãiñete ãure tʉa jamuchaire ãuto cuamʉ. Pãi repana chĩivanani charo ãu ãume —‍chiniasomʉ. \p \v 28 Chikʉna repao ikaasomo. \p —‍Ũcuarepaame jãa, Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ. Jãatani pãi chĩivana ãijʉ puche tojñosimajñarʉãre ãime jamuchai —‍chiniasomo repao. \p \v 29 Chikona Jesús joe ikaasomʉ repaote. \p —‍Rʉa masi ikamo mʉʉ. Jãajañe cuasako ikaona mʉʉre reojache chookaijamʉ chʉʉ. Mʉʉ vʉena coijʉ̃ʉ. Mʉʉ chĩivao sanavʉ paisikʉ vati eta sanisõcuhasikʉamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaote. \p \v 30 Jãajañe ikaʉna vʉe coi ñato chĩivao kãikoare ũhio paniasomo, vatipi aperʉmʉ repaote paisikʉ eta sanisoʉna. \s Cãjo asamaʉ chʉojẽe cutumañe paikʉte Jesús vasosiere kʉamʉ \p \v 31 Ũcuarʉmʉ Jesús Tiro vʉejoopo paichejapi sani Sidón vʉejoopo carani joe Decápolis cheja paijoopoã carani Galilea chiarana sani tĩaasomʉ. \v 32 Sani paiʉna repaʉ paichejana pãi chekʉnapi cãjo asamaʉ chʉojẽe cutumañe paikʉte ra, “Ikʉre chẽa vasojʉ̃ʉ”, chiniasome. \v 33 Chitena Jesús repaʉte jũikʉte pãi peochejana juha sa repaʉ mʉoñoãpi jũikʉte repacãjo paiche suãnicuha repaʉ coopi tutu jũikʉ chemeñona noasomʉ. \v 34 Jãajañe choocuha ʉmʉre ñakʉ rʉa chʉe mʉo jũikʉte ikaasomʉ repaʉ. “¡Efata!”, chiniasomʉ. (“Efata” chini “Vatajʉ̃ʉ” chiimʉ hebreo chʉo.) \p \v 35 Jãajañe ikaʉna jũikʉ cãjo tapisie ũcuateerʉmʉ repaʉ chemeño asomañe ikasichopi careoʉna asoche cutuasomʉ repaʉ. \v 36 Repaʉte vasocuha repanare ikaasomʉ Jesús. “Chʉʉ ikʉre vasosie chekʉnare kʉamanejʉ̃ʉ”, chiiʉ ʉ̃seasomʉ repaʉ. Jãatani Repaʉji naa rʉa, “Kʉamanejʉ̃ʉ”, chiito naa rʉa chekʉnare kʉaasome repana. \v 37 Jesupi jãajañe chooʉna repana pãi ña jñano ijache ikaasome: \p —‍Jesús rʉa siache reojache chookʉmʉ. Repaʉji chooʉna cãjo asamanesina chura asame. Ũcuachia repaʉji chooʉna chʉo cutumanesina chʉo cutume chura —‍chiniasome repana. \c 8 \s Pãi cuatro milrepanare Jesús ãu ãusiere kʉamʉ \r (Mt 15.32-39) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ pãi jainʉko Jesús paichejana sani chii paijʉna ãu siasoasomʉ repanare. Jãajekʉna Jesús repaʉ neenare soni rao ijache ikaasomʉ: \p \v 2 —‍Inare pãi repana rasie ãu ãni siasõ ãiñejẽe peovanapi chʉʉname choteumucujña paijʉna oimʉ chʉʉ. \v 3 Ãu ãimavanani repana vʉñana saoto repana saijʉ ãucuhana phãphasõ ai jũnisõjanaame. Teena rʉa soñapi raniasome —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 4 Chikʉna repaʉ neena ikaasome. \p —‍Icheja pãi peochejajekʉ ãu ãiñejẽe peomʉ. ¿Jese chʉkʉna ãu jñaa ãujanaañe inare pãi? —‍chiniasome. \v 5 Chitena Jesús ijache sẽniasomʉ repanare: \p —‍¿Jetopʉpʉã pã paache mʉsanʉkona? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p Chikʉna ikaasome repana. \p —‍Pãpʉã sieterepapʉã paame chʉkʉna —‍chiniasome. \p \v 6 Ũcuarʉmʉ Jesús asa pãipi chejana pʉʉajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ. Pʉʉrena Jesús repa pãpʉã sieterepapʉãre mini cãjikʉ Dioni, “Reorepamʉ”, chini repaʉ neenare tʉse ĩsiʉna repana pãi ũcuanʉkore ãuasome repana. \v 7 Ũcuachia repaʉ neena chiacha vai teevanare paajʉna Jesús repavanare mini cãjikʉ Dioni, “Reorepamʉ”, chiniasomʉ. Chini chʉ̃ʉasomʉ, repaʉ neenapi pãire ũcuanʉkore ãuajʉ chini. \p \v 8 Pãi ũcuanʉko chajichechia ãniasome repa. Repana ãijʉna cajejaisie sieterepajʉña sia maña timuasome repana Jesús neena. \v 9 Repa ãu ãisina pãi chekʉrʉmʉ cuatro milrepana paicosome, ʉmʉpãichia kuẽkueto. Jãa choo pinisirʉmʉ Jesús repanare pãi saosoasomʉ. \v 10 Saocuha repaʉ neenaname choovʉji tuni Dalmanuta chejana jẽniasomʉ repaʉ. \s Jesupi Diochia choomasichete choo ñoakʉ chini fariseopãi sẽesiere kʉamʉ \r (Mt 12.38-39; Mt 16.1-4; Lc 11.16, 29) \p \v 11 Ũcuarʉmʉ fariseopãi Jesús paichejana rani kereasome repaʉte. “Dios raomanesikʉamʉ ikʉ”, chini cuasanajejʉ, repaʉni cuache chooñu chini, \p —‍Diochia choomasichete choo ñojʉ̃ʉ chʉkʉnate —‍chiniasome repana. \v 12 Jãajañe chitena Jesús repaʉ rekocho rʉa sʉmañe paiʉ ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Ina pãi chʉʉre, “Diochia choomasichete choo ñojʉ̃ʉ chʉkʉnate”, chiime, chʉʉ paichete masiñu chini. Jãatani choo ñomanejamʉ chʉʉ repanare. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús. \p \v 13 Chini repanare joka joe choovʉji tuni chiara chekʉkãkona jẽniasomʉ Jesús repaʉ neenaname. \s Fariseopãi cuache chechochete kʉamʉ Jesús \r (Mt 16.5-12) \p \v 14 Ũcuarʉmʉ Jesús neena chiara jẽejʉ, “Pã cavesʉ ranisõsinaame mai”, chiniasome sãiñechia. Pãpʉ teepʉ paaasome repana choovʉ. \v 15 Jãajañe cuasajʉ ikajʉna Jesús repanare ijache chʉvaasomʉ: \p —‍Ñarepajʉ̃ʉ. Fariseopãiname Herodes pã saʉchejachere ñajʉ chechemanejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \v 16 Chikʉna repaʉ neena sãiñechia ikaasome. \p —‍Maipi pãre ramanerena jãajañe ikacosomʉ ikʉ maire —‍chiniasome repana. \v 17 Jesús repana sãiñechia cutuchete masikʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona pã peochete cuasajʉ cutuche? Mʉsanʉkona chutaa masi cuasamapʉ asavesʉme. Chʉʉ chechosie mʉsanʉkona rekoñoã chutaa tĩamamʉ. \v 18 Mʉsanʉkona ñakocaã paanatani ñamame. Ũcuachia cãjo paanatani asamame. ¿Chʉʉ choosie cuasamañe mʉsanʉkona? \v 19 Aperʉmʉ pã cincorepapʉãchia ʉmʉpãi cinco milrepanare ãukʉna cajejaisie, ¿jetopʉjʉña sia maña timure mʉsanʉkona? —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p Chikʉna, \p —‍Docerepajʉña sia maña timusinaame chʉkʉna —‍chiniasome repana. \v 20 Chitena Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Ũcuachia pã sieterepapʉã pãi cuatro milrepanare chʉʉ ãukʉna cajejaisie, ¿jetopʉjʉña sia maña timure mʉsanʉkona? —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p Chikʉna, \p —‍Sieterepajʉña sia maña timusinaame chʉkʉna —‍chiniasome repana. \v 21 Chitena Jesús joe ikaasomʉ. \p —‍¿Chutaa asavesʉche mʉsanʉkona? —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \s Naavaʉni Betsaida cheja cakʉni Jesús vasosiere kʉamʉ \p \v 22 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname Betsaida vʉejoopona mani tĩaasomʉ. Tĩaʉna pãi naavaʉni Jesús paichejana ra rʉa ikaasome, repavaʉni vasoakʉ chini. \v 23 Sẽtena Jesús repavaʉre vʉejoopo rʉtʉvana jʉ̃tʉna chẽa juha saasomʉ. Sa repaʉ ñakocaãna coo tutucuha repaʉ canivʉna jʉ̃jñapi jakʉ, “¿Ʉ̃quere ñakʉ mʉʉ?”, chiniasomʉ repaʉ. \v 24 Chikʉna ñakʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Pãire ñamʉ chʉʉ. Ñakʉtetani sũkiñʉãjañe ñoñe pãi kuime —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 25 Chikʉna Jesupi joe repaʉ ñakocaãna jaʉna repaʉ joe ñato churatani peore reojache ñoasomʉ. Reojañakocaã careoasomʉ repaʉte. \v 26 Careoʉna Jesús repaʉte vʉena saokʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Vʉejoopo saimañe mʉʉ vʉena rũhiñe saijʉ̃ʉ. Chʉʉ mʉʉre vasosie chekʉnare kʉamanejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \s Pedro, “Dios Raosikʉamʉ Jesús”, chiisiere kʉamʉ \r (Mt 16.13-20; Lc 9.18-21) \p \v 27 Jãa choocuhasirʉmʉ Jesús repaʉ neenaname Cesarea de Filipo vʉejoopo kueñe cajoopoãna sani tĩa kuiʉ Jesús repaʉ neenare ijache sẽniasomʉ: \p —‍Pãi chʉʉ paichete cutuni, ¿jese chiiche? —‍chiniasomʉ. \v 28 Sẽkʉna ijache kʉaasome repana: \p —‍“Juan, Pãi Okorovesikʉcosomʉ jãʉ”, chiime pãi chekʉna mʉʉre ikani. Chekʉna, “Aperʉmʉ paisikʉ Elíaamʉ jãʉ”, chiime mʉʉre. Joe chekʉna, “Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉpi jũnisõsikʉpi joe vajʉrani paimʉ jãʉ”, chiime mʉʉre —‍chiniasome repana. \v 29 Chitena Jesús joe ijache sẽniasomʉ repanare: \p —‍Mʉsanʉkonajẽe chʉʉ paichete cutuni, ¿jese chiiche? —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna asa Pedroji ijache ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉamʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 30 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenare chʉ̃ʉasomʉ, repaʉ paichete chekʉnani kʉamaneajʉ chini. \s Repaʉ chuenisojachere kʉamʉ Jesús \r (Mt 16.21-28; Lc 9.22-27) \p \v 31 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenare ijache ikaasomʉ: \p —‍Chʉʉ Dios Raocojñosikʉ rʉa asi choocojñojamʉ. Ũcuachia judío ainaname judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechona chʉʉni cuhejʉ vanisõñe chʉ̃ʉjanaame. Vanisõ tãcojñosikʉtani choteumucujñana joe vajʉraijamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \v 32 Jãa Jesús repaʉ neenare teerũhiñe kʉaasomʉ. Jesupi jãajañe kʉaʉna asa Pedro repaʉ ikachete asacuhekʉ repaʉte chekʉna pãi peochejana juha sa ijache ikaasomʉ: \p —‍Jãajañe ikamanejʉ̃ʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ. \v 33 Jãajañe ikaʉna asa Jesús Pedro ikachete asacuhekʉ repaʉ neenani chʉri ñakʉ ijache ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Vati ai cuasachejache cuasakʉjekʉ chʉʉre jame paimañe saijʉ̃ʉ mʉʉ. Pãi Dios cuasachejache cuasamanaame. Mʉʉ ũcuajache Dios cuasachejache cuasamakʉamʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 34 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenare pãi chekʉnaname soni rao ikaasomʉ. \p —‍Mʉsanʉkonapi chʉʉ neena pañu chini mʉsanʉkonare chooʉache ũhasõ chʉʉ chʉ̃ʉñete siaumucujña choojʉ paijʉ̃ʉ. Chʉʉre cuasanajejʉna chʉʉre choochejache vanisõñu chiijanaame pãi mʉsanʉkonare. Pãi mʉsanʉkonare jãajañe chooñu chiiche asanijẽe chʉʉre cuasache ũhasõmanejʉ̃ʉ. \v 35 Chuenisõñete vajʉchʉjʉ repana asa chẽasiere Dios chʉore ũhasõni repana jũnisõsirʉmʉ vati toana sani uujanaame. Jãatani, “Pãi chʉkʉnate vanisõñu chiitojẽe Jesure ũcua cuasajʉ Dios chʉo chʉvajanaame chʉkʉna”, chiisina repana jũnisõsirʉmʉ Dios paichejare ai sani reojache paijanaame. \v 36-37 Pãi cuamajñarʉã siache paanapi chʉʉre cuasamaneni, repana jũnisõsirʉmʉ vati toana sani ũcuana paacheji roi eta Dios paichejana saicuamʉ. \v 38 Pãi chʉʉre cuasanatani chekʉnani irʉmʉ paijʉ cuache choonani vajʉchʉjʉ, “Jesure cuasamanaame chʉkʉna. Ũcuachia Repaʉ chʉojẽe vesʉnaame chʉkʉna”, chiime masinatani. Jãajañe ikasinare rʉa cuache tijñejamʉ, naa paisirʉmʉ chʉʉ, Dios Raosikʉ, cʉnaʉmʉ mʉisikʉpi chejana joe cajerʉmʉ. Reparʉmʉ chʉʉ Jakʉ Dios kosijaichejache kosijaiʉ cajejamʉ chʉʉ Jakʉ neena ángelename. Caje jãajañe ikasinare chʉʉ ũcuajache, “Inare pãi vesʉmʉ chʉʉ”, chiijamʉ —‍chiniasomʉ. \c 9 \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi joe ikaasomʉ. \p —‍Mʉsanʉkona icheja chʉʉre jame paina chutaa jũnisõmañe pairʉmʉna chʉʉ Dios Raosikʉpi pãire masi chʉ̃ʉkʉna ñajanaame. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ. \s Rʉa kosijaiʉ Jesús carũhisiere kʉamʉ \r (Mt 17.1-13; Lc 9.28-36) \p \v 2 Seirepaumucujña paisirʉmʉna Jesús aikũti rʉa ʉmʉ nʉkakũtina mʉiʉ Pedrote Santiagote Juanre jãanarechia mʉaasomʉ. Mʉni paijʉ Jesús tĩiʉjaiʉ carũnisoasomʉ. \v 3 Repaʉ juikãña ũcuajache rʉa pokosijakãña carũnisoasomʉ. Pãi kãña choanare teeʉterejẽe rʉa choatojẽe repaʉ kãñajañe pojakãña choacuamʉ. \v 4 Ũcuarʉmʉ Jesús neena ñato aperʉmʉ paisina Moisename Elías Jesuname paijʉ chʉore cutujʉ paniasome. \fig transfiguration|CN01728B.tif|span||D.C.Cook| |Mr 9.5\fig* \v 5 Jãajañe paijʉna ña Pedroji Jesure ikaasomʉ. \p —‍Masiʉ, maipi ichejare paijʉna rʉa reomʉ. Vʉñarʉã chotevʉñarʉã chookañu chiime chʉkʉna, mʉʉ vʉerʉname Moisés vʉerʉname Elías vʉerʉ —‍chiniasomʉ Pedro repaʉte. \p \v 6 Repana Jesús neena kʉkʉsojʉ masi cuasavesʉkʉ Pedroji jãajañe ikaasomʉ Jesure. \p \v 7 Ũcuarʉmʉ repana nʉkachejana pikopi caje tapisoʉna piko sanavʉji chʉo ikache asoasomʉ repanare. \p —‍Ikʉ chʉʉ chĩi chʉʉ oiʉ paakʉmʉ. Repaʉ chʉore asajʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona —‍chiichete asaasome. \p \v 8 Ũcuarʉmʉ repana teana siacakãjño ñato Jesús teeʉ nʉkaasomʉ; chekʉna teeʉjẽe peoasome. \p \v 9 Repana aikũti cajerʉmʉ Jesús ijache ikaasomʉ repanare: “Diopi ñokʉna mʉsanʉkona irʉmʉ ñasie chʉʉ Dios Raosikʉ jũnisõ vajʉraisirʉmʉjatʉka chekʉnare teeʉterejẽe kʉamanejʉ̃ʉ”, chiniasomʉ repaʉ. \p \v 10 “Kʉamanejʉ̃ʉ”, chiisiejekʉna kʉamañe paijʉ repanachia masijʉ paniasome. Jãatani repaʉ, “Jũnisõ joe vajʉraijamʉ”, chiisiere masi asavesʉjʉ, “¿Jese chiikʉ jãa?”, chiijʉ sãiñechia cutujʉ paniasome repana. \p \v 11 Reparʉmʉ Jesure ijache sẽniasome repana: \p —‍¿Jese paiʉna maire judíopãi chechona, “Dios raojamʉ chiicojñokʉ chutaa raimarʉmʉ Elíapi charo raijamʉ”, chiijʉ chechoche? —‍chiniasome. \v 12 Chitena Jesús ikaasomʉ. \p —‍Repana chechoche ũcuarepaame. Elíaamʉ charo rani peore siache mamare carevajaʉ. Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie chʉʉ Repaʉ Raosikʉ paijachere kʉakʉ ijache chiimʉ: \q Dios Raojaʉre pãi cuhejʉ cuache choojanaame, \m chiimʉ. \v 13 Jãatani chʉʉ mʉsanʉkonare Elías ranicuhasikʉamʉ chiimʉ. Rani paiʉna pãi repanare ʉache cuache choosinaame repaʉte. Jãajañe kʉamʉ Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie. Repaʉte choosiejache cuache choojanaame pãi chʉʉre Dios Raosikʉre —‍chiniasomʉ Jesús. \s Chĩivaʉre vatire paavaʉni Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 17.14-21; Lc 9.37-43) \p \v 14 Ũcuarʉmʉ repana Jesuname aikũti mʉisina repaʉ neena mʉimanesina nʉkachejana caje tĩaasome. Caje tĩa ñato pãi jainʉko paniasome. Ũcuachia judíopãi chechona teena paniasome. Paijʉ Jesús neenani kerejʉ paniasome repana. \v 15 Ũcuarʉmʉ repana pãi ũcuanʉko Jesure ña kʉkʉ vʉvʉasome repaʉni pojoñu chini. \v 16 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi ijache sẽniasomʉ: \p —‍Chʉʉ neenare, ¿ʉ̃quere cutuche mʉsanʉkona? —‍chiniasomʉ. \p \v 17 Chikʉna repanare pãi jame paikʉji Jesure ikaasomʉ. \p —‍Masiʉ, chʉʉ chĩivaʉre mʉʉni ramʉ chʉʉ. Vatire chʉo cutuche ʉ̃sekʉni paamʉ ivaʉ. \v 18 Vatipi siarʉmʉ chẽa paakʉna ivaʉ chejana tãni vẽve curukʉ coo rʉa raokʉ cõjire asoche ãiʉ canivʉ jʉjaʉ quẽkemʉ. Ivaʉre ra mʉʉ neenani ikasikʉamʉ chʉʉ, vatini eto saokaapʉ chini. Jãatani eto saovesʉsinaame repana —‍chiniasomʉ. \p \v 19 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Mʉsanʉkona pãi irʉmʉ cana chʉʉre masi cuasamame. ¿Keekerʉmʉ mʉsanʉkona tĩiñe cuasache ñakʉ paiche chʉʉ? —‍Jãajañe ika pini—‍ Ichejana rajʉ̃ʉ mʉʉ chĩivaʉre —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 20 Chikʉna Jesuni chĩivaʉre raasome repana. Rarena vati Jesuni ña chookʉna chĩivaʉ rʉa kurukurukʉ chejana jũni tãni ponʉʉ kuiʉ chʉopo rʉa coo raoasomʉ repavaʉ. \p \v 21 Jãajañe chookʉna ña Jesús chĩivaʉ pʉkakʉre ijache sẽniasomʉ: \p —‍¿Keekerʉmʉ ikʉ vatire paakʉ? —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna pʉkakʉ ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Chĩirʉmʉna paavaʉamʉ. \v 22 Vatipi ivaʉni vanisõra chini chẽa paakʉ chʉ̃ʉkʉna chekʉrʉmʉ toana tãiʉ chekʉrʉmʉ chiachana tãikʉmʉ ivaʉ. Mʉʉpi choomasini chʉkʉnate oiʉ chookaijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \v 23 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Mʉʉ chʉʉre cuasato vasokaijamʉ chʉʉ ikʉre. Pãi chʉʉre cuasanare peore chookaimʉ Dios repanare —‍chiniasomʉ. \v 24 Jãajañe chikʉna vatire paakʉ pʉkakʉ ʉjachʉopi cuikʉ ikaasomʉ. \p —‍Mʉʉre cuasamʉ chʉʉ. Jãatani chutaa cuasache karamʉ. Chookaijʉ̃ʉ chʉʉre. Chʉʉ rekocho mʉʉre naa rʉa cuasara chiimʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \v 25 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ nʉkachejana pãipi jainʉko chiijʉna vatire chooche ʉ̃sekʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Vati, mʉʉre chʉ̃ʉmʉ chʉʉ, chʉo cutuʉ̃sekʉ cãjo asache ʉ̃sekʉte. Chĩivaʉre joka eta saijʉ̃ʉ. Ai sani joe rani kakamanejʉ̃ʉ mʉʉ repavaʉre —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte vatire. \p \v 26 Jesupi jãajañe chʉ̃ʉʉna vati rʉa cuikʉ repaʉni chookʉna rʉa kurukuruasomʉ. Vatipi jãajañe choocuha repaʉte eta sanisoʉna jũnisosivaʉjaiʉ ñokʉna ña repana pãi jainʉko, “Jũnisõcuhasivaʉamʉ ivaʉ”, chiniasome. \v 27 Chiisietani Jesús repaʉ jʉ̃tʉna chẽa vʉo nʉkoasomʉ repaʉte vatire paasikʉre. \p \v 28 Jãajañe choocuha Jesús vʉena kaka paiʉna repaʉ neena repaʉte teeʉte sẽniasaasome. \p —‍¿Jese paiʉna chʉkʉnate vatire eto saocuaʉ? —‍chiniasome. \p \v 29 Chitena ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Vati ikʉre chĩivaʉre paisikʉjanare Diore cuasajʉ ãu ãimañe Repaʉte rʉa sẽenarechia eto saoreomʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Repaʉ chuenisojachere joe kʉamʉ Jesús \r (Mt 17.22-23; Lc 9.43-45) \p \v 30-31 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname jãachejapi sani Galilea cheja canʉkamañe kuijʉ paniasome. Repaʉ neenare chechora chini Jesús repana saijacheja chekʉnare kʉamañe saiʉ ijache chechoasomʉ repanare: “Chʉʉre Dios Raosikʉre cuhena pãi cuache chooajʉ chini chẽa chekʉnani jokajanaame. Jokarena chʉʉre vanisõjanaame repana pãi. Vanisõ tãcojñosikʉtani choteumucujñana joe vajʉraijamʉ chʉʉ”, chiiʉ chechoasomʉ repaʉ repanare. \v 32 Jãatani repaʉ ikache asavesʉasome repana. Asavesʉnatani repaʉte Jesure sẽevajʉchʉasome repana. \s Jesús neena, “¿Neepi mai naa rʉa masiche?”, chiisiere kʉamʉ \r (Mt 18.1-5; Lc 9.46-48) \p \v 33 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname sani Capernaum vʉejoopo tĩa vʉena kakaasome repana. Kakasirʉmʉ Jesús ijache sẽniasomʉ repanare: \p —‍Mai icheja rairʉmʉ, ¿ʉ̃quere cuture mʉsanʉkona? —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p \v 34 Chiitotani kʉavajʉchʉjʉ ikamaneasome repana repaʉte. Repana rairʉmʉ ijache sãiñechia cutuasome repana: “Mai icheja paina, ¿neepi naa rʉa masiche?”, chiijʉ paniasome. \v 35 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉʉ ñuiʉ repaʉ neenare docerepanare soni rao ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Pãiʉ chekʉnare chʉ̃ʉra chini aperʉmʉ chʉ̃ʉmakʉ paichejache paiʉ chekʉnare chookaiʉ paaʉ. Jãajañe chooni, “Rʉa vesʉmʉ chʉʉ”, chini chekʉnani chookaiʉ chechesõʉna chekʉnare chʉ̃ʉreojamʉ repaʉte —‍chiniasomʉ repaʉ. \v 36 Ũcuarʉmʉ Jesús chĩivaʉre juha ra, repana pãi chenevʉna nʉko repavaʉre mini cajokʉ ijache ikaasomʉ repaʉ neenare: \p \v 37 —‍Pãi chʉʉre masi cuasana chĩivanare ikʉjavanare pojona chʉʉre ũcuajache pojome. Pãi chʉʉre pojona chʉʉrechia pojomame. Chʉʉre Raosikʉre ũcuajache pojome repana —‍chiniasomʉ repaʉ. \s Maire cuache choomana pojojʉ reojache chookaime maire \r (Mt 10.42; Lc 9.49-50) \p \v 38 Ũcuarʉmʉ Juan Jesure ijache ikaasomʉ: \p —‍Masiʉ, chekʉre pãiʉte pãi sanavʉã painare vati eto saokʉte ñasinaame chʉkʉna. “Jesupi chʉ̃ʉkʉna choomʉ chʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ vatire eto saoni. Jãajañe chooʉna ña, ʉ̃sejʉ repaʉte ikasinaame chʉkʉna, maire jame chookaimakʉjekʉna —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 39 Chikʉna asa Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Jãajañe choonare ʉ̃semanejʉ̃ʉ. Pãi Diochia choomasiche chooni, “Jesupi chʉ̃ʉkʉna choomʉ chʉʉ”, chiime. Jãajañe choojʉ ikana chʉʉre cuache ikamame. \v 40 Pãi maire cuhemana maire jame chookainaame. \v 41 Ũcuachia pãi ũcuaʉakʉji mʉsanʉkonare chʉʉ neenare, “Inare Cristo neenajejʉna reojache chookaimʉ chʉʉ”, chini reojache chookaiʉ oko teerororʉchia ũkuatojẽe Diopi roijamʉ repaʉte. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \s Pãi rũhiñe cuasamana cuache choochete kʉamʉ \r (Mt 18.6-9; Lc 17.1-2) \p \v 42 Ũcuarʉmʉ Jesús Juanre joe ikaasomʉ. \p —‍Chĩivana cuasachejache chʉʉre cuasakʉni teeʉte cuache chʉvakʉte pãipi ijache chooto naa reoraamʉ: Repaʉ chutaa chʉʉ neevaʉre cuache chʉvamarʉmʉna toacʉnapʉji rʉa ʉjapʉji pãipi repaʉ cavʉna jepo vẽe chiarana tõ rʉoru naa reoraamʉ repaʉte. Jãajañe choomato ũcua paiʉ chʉʉ neevaʉre cuache chʉvaʉna Diopi repaʉ cuache choosie roire chʉ̃ʉto naa rʉa cuache paijamʉ repaʉte. \v 43 Mʉʉ jʉ̃tʉpi chekʉni cuache chooni tʉsosõjʉ̃ʉ repajʉ̃tʉ. Naa reomʉ teejʉ̃tʉ paakʉji Dios paichejana sani reojache paito. Jʉ̃tʉre jãajañe choomaneni peore paakʉtani ũcua jʉ̃tʉpi joe cuache choosikʉjekʉ vati toana chachocuatoana sani uukʉ paijamʉ mʉʉ. Naa cuamʉ jãa. \v 44 Repacheja saisinare canivʉã ãina peko jũnisõmañe ãijʉ painaame. Ũcuachia repa toa chachamañe uukʉ paitoaame. \v 45 Ũcuajache mʉʉ cũapʉji chekʉni cuache chooni tʉsosõjʉ̃ʉ repacũapʉ. Naa reomʉ teecũapʉ paakʉji Dios paichejana sani reojache paito. Jãajañe choomaneni peore paakʉtani ũcua cũapʉji joe cuache choosikʉjekʉ vati toana chachocuatoana sani uukʉ paijamʉ mʉʉ. Naa cuamʉ jãa. \v 46 Repacheja saisinare canivʉã ãina peko jũnisõmañe ãijʉ painaame. Ũcuachia repa toa chachamañe uukʉ paikʉmʉ. \v 47 Ũcuajache mʉʉ ñakovaji ñakʉ cuache chooni ñakovate rutasõjʉ̃ʉ. Naa reomʉ teeñakova paakʉji Dios paichejana sani reojache paito. Jãajañe choomaneni ñakocaã peore paakʉtani ũcuañakovaji ñakʉ cuache choosikʉjekʉ vati toana sani uukʉ paijamʉ mʉʉ. Naa cuamʉ jãa. \v 48 Repacheja saisinare canivʉã ãina peko jũnisõmañe ãijʉ painaame. Ũcuachia repa toa chachamañe ai uukʉ paikʉmʉ. \p \v 49 ’Aperʉmʉ Dioni pojojʉ pãi vaivanare vani ĩsiasome. Repavanare vani ũhapi chuchuasome. Ũha chuchuru naa reomʉ jãa. Dios ũcuajache ũha chuchuchejache Repaʉte cuasanani paivesache tijñeto teeñoã ʉ̃semamʉ. Jãajekʉna naa rʉa reojache paimasijanaame repana. \v 50 Ũha sãijaiʉ rʉa reomʉ. Jãatani ũhapi sãijañepi siasõru, ¿jese choojanaañe pãi, ũhapi sãijaaʉ chini? Joe sãijañe choocuamʉ repa. Ũcuajache mʉsanʉkona reojache paijʉ chekʉnare pojoto reomʉ. Reojache choochete jokasõni ũha sãijaimaʉ cuachejache cuame —‍chiniasomʉ repaʉ. \c 10 \s Rʉ̃joromi sẽjomañe paachete chʉvamʉ Jesús \r (Mt 19.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús Capernaum vʉejoopo paisikʉpi Judea chejana saiʉ Jordán chiacha ʉ̃sʉʉ mʉikãkona jẽni tĩaasomʉ. Tĩaʉna pãi repaʉte joe chiirena siarʉmʉ pãi chechokʉjekʉ joe chechoasomʉ repanare. \p \v 2 Ũcuarʉmʉ fariseopãi teena Jesús paichejana sani ijache ikajʉ sẽniasome repaʉte, tĩiñe ikaʉna repaʉni chẽa cuache chooñu chini: \p —‍¿Pãiʉni repaʉ rʉ̃jore sẽjoʉato sẽjoreokʉ? —‍chiniasome repana. \v 3 Chitena Jesús ijache ikaasomʉ: \p —‍Aperʉmʉ paisikʉ Moisés, ¿ʉ̃quere mʉsanʉkonare chʉ̃ʉkʉ tocha jokaʉ? —‍chiniasomʉ. \v 4 Chikʉna ikaasome repana. \p —‍Aperʉmʉ Moisés ijache chʉ̃ʉ jokaasomʉ: \q Pãiʉ repaʉ rʉ̃jore paacuhekʉ sẽjora chiikʉ \q charo repaote sẽjojañere kʉakʉ utijaovana tocha pini ũcuaoni ĩsiakʉ, \q repao chekʉnare ñojajaova. \q Jãajañe choocuha sẽjoreomʉ repaote, \m chiiʉ chʉ̃ʉ jokaasomʉ —‍chiniasome repana. \v 5 Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Mʉsanʉkonapi cuache choochete jokacuhejʉ ũcuaʉache chooñu chiijʉna jãajañe chʉ̃ʉ jokaasomʉ Moisés. \v 6 Aperʉmʉ Dios peore choorʉmʉ pãi chookʉ ʉmʉʉname romiote chooasomʉ. \v 7 Jãajekʉna ʉmʉʉ repaʉ pʉkakʉpãi jame paisie jokasõ rʉ̃joname paimʉ. \v 8 Jãajañe choo ũcuateeʉjache paime repana. Ʉmʉʉ rʉ̃joname teekachapana paime. Jãatani ũcuateeʉjache paime repana. \v 9 Jãajekʉna pãiʉji Dios jãajañe paapʉ chini jokasiere jachakʉ rʉ̃joni sẽjosõni cuache choomʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 10 Naa pani Jesús neena vʉere paijʉ joe rʉ̃joromi sẽjoñete sẽniasome repaʉte. \v 11 Sẽtena Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Pãiʉ repaʉ rʉ̃jore paacuhekʉ sẽjo, chekoni vejani Dios ʉ̃sechete chookʉ charo paasikore cuache choomʉ. \v 12 Ũcuajache romio repao ʉ̃jʉre sẽjo chekʉni vejani Dios ʉ̃sechete chooko charo paisikʉre cuache choomo —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Chĩivanare Jesús reojache ika jokasiere kʉamʉ \r (Mt 19.13-15; Lc 18.15-17) \p \v 13 Ũcuarʉmʉ pãi Jesús paichejana repana chĩivanare raasome, repaʉji chẽse pojoakʉ chini. Jãajañe rajʉna ña repaʉ neena ʉ̃sepiraasome repanare. \p \v 14 Ʉ̃sepirajʉna ña Jesús perukʉ ikaasomʉ repanare. \p —‍Chĩivanare chʉʉre raiʉ̃semanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona, chʉʉni raapʉ. Ivana chĩivanajañe paijʉ chʉʉre masi cuasanapi Dios chʉo asa chẽajanaame. \v 15 Jãatani ivana chĩivana chʉʉre masi cuasachejache masi cuasamana Dios chʉo asa chẽamanejanaame. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \p \v 16 Chini Jesús repanare chĩivanare sũkakʉ jʉ̃jñapi chẽsekʉ Dioni reojachere sẽekaniasomʉ. \s Põsʉʉ kuriʉ Jesure Dios paicheja saiche sẽniasasiere kʉamʉ \r (Mt 19.16-30; Lc 18.18-30) \p \v 17 Ũcuarʉmʉ Jesús joe kuiʉna pãiʉ kuriʉ repaʉte vʉvʉ rani rore ñuiʉ ijache sẽniasomʉ: \p —‍Masiʉ, reokʉmʉ mʉʉ. Dios paichejana sasa chiimʉ chʉʉ. ¿Jese choojache chʉʉ? —‍chiniasomʉ. \p \v 18 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍¿Jese cuasa, “Reokʉmʉ mʉʉ”, chiikʉ mʉʉ chʉʉre? Diochiaamʉ Reokʉ. Chekʉ pãiʉ reokʉ peomʉ. \v 19 Aperʉmʉ Dios chʉ̃ʉ jokasie masicosomʉ mʉʉ. Ijache kʉamʉ: \q Mʉsanʉkona ʉmʉpãi romi paana chekʉnare romi jame kãimanejʉ̃ʉ. \q Ũcuajache romi ʉmʉ paina chekʉnare ʉmʉpãi jame kãimanejʉ̃ʉ. \q Ũcuachia pãi vanisõmanejʉ̃ʉ. \q Chekʉna nee ñaamanejʉ̃ʉ. \q Chekʉna paichete ña kʉani joremanejʉ̃ʉ. \q Repana neere tʉa paara chini chekʉnare joremanejʉ̃ʉ. \q Ũcuajache mʉjakʉpãi ña, kʉkʉjʉ̃ʉ, \m chiimʉ Dios chʉ̃ʉ jokasie —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 20 Chikʉna repaʉ kuriʉ joe ikaasomʉ. \p —‍Masiʉ, chĩirʉmʉpi irʉmʉjatʉka Dios chʉ̃ʉ jokasie peore chookʉ paikʉmʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 21 Jãajañe ikaʉna Jesús ña repaʉte rʉa oiʉ ikaasomʉ. \p —‍Ũcuarepa chookʉtetani karamʉ mʉʉre. Mʉʉ paache cuamajñarʉãre peore ĩsisõ, kuri koo chʉovana paivanani rupʉ ĩsijʉ̃ʉ. Ĩsisõjani rani chʉʉname kuiʉ chʉʉ chʉ̃ʉñete chookʉ paijʉ̃ʉ. Jãajañe choonite Dios paichejana sani reojache paijamʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 22 Jesupi jãajañe ikaʉna asa kurineekʉjekʉ ĩsiʉamaʉna rʉa sʉmavaʉ sanisoasomʉ repaʉ. \p \v 23 Joka sakʉna Jesús siache repakãjño ña repaʉ neenare ijache ikaasomʉ: \p —‍Pãi kurinare Dios paicheja saineenaretani saivesamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 24 Repaʉ ikache asa jñanoasome repaʉ neena. Jñanorena Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Pãi kurinare Dios paicheja saineenaretani saivesamʉ, “Rʉa kuri paakʉ cheke chiimamʉ chʉʉ. Diore chiimamʉ chʉʉ”, chiijʉ cuasanajejʉna —‍chiniasomʉ repaʉ.—‍ \v 25 Camellovaʉre miuñakarʉ cojerʉ kaka etajaicuachejache kuriʉte Dios paicheja saicuajamʉ, repaʉji kurire naa rʉa cuasakʉ paito —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 26 Jãajañe ikaʉna asa jñano Jesús neena sãiñechia ijache ikaasome: “Jãa paito, ¿jese painani Dios paicheja saireojaʉ?”, chiniasome repana. \p \v 27 Chitena Jesús repanare ñakʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Maichia teena cuasajʉna Dios paicheja saicuamʉ maire pãi. Diopi chookaitotani Repaʉ paicheja saiche vesamamʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 28 Chikʉna Pedro ikaasomʉ. \p —‍Chʉkʉna mʉʉname pañu chini chʉkʉna paasimajñarʉã peore jokasõ rani mʉʉname kuime —‍chiniasomʉ. \p \v 29-30 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Pãiʉ ũcuaʉakʉ chʉʉre cuasakʉ Dios chʉore sani chʉvakʉ pasa chiikʉ chekʉrʉmʉ repaʉ vʉere jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ repaʉ majaachʉpãire jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ majaachoromire jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ repaʉ chojechĩire jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ repaʉ pʉkakʉpãire jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ rʉ̃joni jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ repaʉ chĩire jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ chejña repaʉ paachejñare jokasõni repaʉ aperʉmʉ paasimajñarʉã vʉña, achʉpãi, achoromi, chojechĩi, jakoromi, mamachĩi, chejña joe naa rʉa jñaajamʉ repaʉ. Ũcuachia Dioni cuasakʉ cuache choocojñokʉtani ũhasõmaneni jũnisõsirʉmʉ Dios paichejare ai sani paijamʉ. \v 31 Pãi teena kuriʉ repaʉ nee jokacuhesiejache repana neere jokacuhejʉ karamañe paajʉ chekʉnare, “Reojache painaame ina”, chiicojñome. Chʉʉ chʉ̃ʉñete choojʉ repana paache jokasõnaretani chekʉna ña cuache ikame. Jãatani Dios naa paisirʉmʉ repana paachete jokacuhejʉ karamañe paajʉ chekʉnare, “Reojache paime ina”, chiicojñosinare, “Cuache painaame ina”, chiijamʉ. Chʉʉ chʉ̃ʉñete choojʉ repana paache jokasõ chekʉnare cuache ikacojñosinaretani, “Reojache painaame ina”, chiijamʉ Dios. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús. \s Jesús repaʉ chuenisojachere joe kʉamʉ \r (Mt 20.17-19; Lc 18.31-34) \p \v 32 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname Jerusalén vʉejoopona maiʉ charoji maniasomʉ. Repaʉ neena vajʉchʉjʉ chojepi maniasome. Reparʉmʉ Jesús repaʉ neenare docerepanare soni repaʉte choojache kʉaasomʉ. \v 33 Kʉakʉ ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Mai Jerusalén vʉejoopo maiñe masime mʉsanʉkona. Ũcuachejana chʉʉre Dios Raosikʉre pãipi chẽa judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechonani sa jokajanaame. Ũcuanapi chʉʉre vanisõjañe chʉ̃ʉ judío peonani jokajanaame, repanapi chʉʉni cuache chooajʉ chini. \v 34 Jokarena repana chʉʉre pãisojanaame. Ũcuachia chʉʉni coo tutujʉ suĩsue pini kurususẽverona jẽjo vẽasõjanaame repana chʉʉre. Jãajañe choocojñosikʉtani choteumucujñana vajʉraijamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Santiagoname Juan reojache chookaaʉ chini Jesure sẽesiere kʉamʉ \r (Mt 20.20-28) \p \v 35 Ũcuarʉmʉ Zebedeo mamachĩi Santiagoname Juan Jesure kueñe tĩa ikaasome. \p —‍Masiʉ, chʉkʉnate mʉʉpi reojache chookaaʉ chini sẽñu chiime chʉkʉna —‍chiniasome repana. \v 36 Chitena ikaasomʉ repaʉ. \p —‍¿Ʉ̃quere chʉʉ mʉsanʉkonare chookaijache? —‍chiniasomʉ. \v 37 Chikʉna ikaasome repana. \p —‍Mʉʉpi ijache jokaakʉ chiime chʉkʉna: Mʉjakʉname mʉʉ chʉ̃ʉrʉmʉ chʉkʉna teeʉ mʉʉ ʉjajʉ̃tʉ cakãkona pʉʉ, chekʉpi mʉʉ kãkojʉ̃tʉ cakãkona pʉʉ ñuijʉ jame chʉ̃ʉjʉ pañu chiime chʉkʉna —‍chiniasome repana. \v 38 Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Mʉsanʉkona vesʉjʉ jãajañe sẽeme. Pãi chʉʉre choojachejache mʉsanʉkonare vanisõñu chiito, ¿cuhemanejanaañe mʉsanʉkona? —‍chiniasomʉ repaʉ. \v 39 Chikʉna repana Zebedeo mamachĩi ikaasome repaʉte. \p —‍Jʉ̃jʉ, cuhemanejanaame chʉkʉna —‍chiniasome. \p Chitena Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Chʉʉre choochejache cuache choocojñorepajanaame mʉsanʉkona. \v 40 Jãatani chʉʉre repakãjño paiche pʉʉjanare chʉ̃ʉcuamʉ chʉʉre. Chʉʉ Jakʉ apereparʉmʉ ĩsijamʉ chʉʉ chiicojñosinarechia jokajamʉ Repaʉ repa —‍chiniasomʉ. \p \v 41 Zebedeo mamachĩipi jãajañe sẽtena asa Jesús neena chekʉna peruasome repanare. \v 42 Perujʉna Jesús repanare soni rao ikaasomʉ. \p —‍Iere masicosome mʉsanʉkona: Icheja cheja pãi chʉ̃ʉna repana neenare rʉa cuaja paichete chʉ̃ʉjʉ rʉa chʉovanare choojʉ paime. \v 43 Jãatani mʉsanʉkonapi teeʉ pãi chʉ̃ʉkʉ pasa chini repana choochejache choomanejʉ̃ʉ. Jãajañe choomañe chooche chookaikʉjache chekʉnare chookaiʉ paijʉ̃ʉ. \v 44 Teeʉji chekʉnare paara chini paacojñokʉ paichejache paijʉ̃ʉ. \v 45 Jãajañe paikʉmʉ chʉʉ pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉ. Pãire chookaicojñora chini raisikʉmamʉ. Pãire ũcuanʉkore reojache chookaiʉ repana cuare jũni roikasa chini raisikʉamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Naavaʉni Bartimeoni Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 20.29-34; Lc 18.35-43) \p \v 46 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname Jericó vʉejoopo tĩa jmamakarʉ pani Jerusalén vʉejoopona sañu chini Jesús repaʉ neena chekʉna pãi rʉa jainʉko jame repajoopoji etajʉ ñato maa rʉtʉvate Timeo mamakʉ Bartimeo naavaʉjekʉ ñuiʉ kurire sẽeʉ paniasomʉ. \v 47 Ñuiʉ Jesús Nazaret vʉejoopo cakʉ repaʉ ñuichejapi caraichete asa repaʉ Bartimeo rʉa cuikʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Jesús, David aperʉmʉ paisikʉ Jojosikʉ, oijʉ̃ʉ chʉʉvaʉre —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 48 Ikaʉna asa repana pãi jainʉko, \p —‍Reomʉ. Joe ikamanejʉ̃ʉ —‍chiniasome repaʉte. Joe ikamanejʉ̃ʉ chiisietani naa rʉa cuikʉ ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Jesús, David aperʉmʉ paisikʉ Jojosikʉ, oijʉ̃ʉ chʉʉvaʉre —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 49 Jãajañe ikakʉ cuikʉna asa canʉka, \p —‍Repaʉte soijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús. \p Chikʉna repana pãi naavaʉni soijʉ ikaasome. \p —‍Koka paakʉ vʉni raijʉ̃ʉ. Jesús mʉʉre soimʉ —‍chiniasome repana repaʉte. \p \v 50 Chitena asa repaʉ sẽsevʉ juikãa tĩto nami vʉni Jesuni saniasomʉ. \v 51 Sakʉna Jesús ijache sẽniasomʉ repaʉte: \p —‍¿Ʉ̃quere chookaaʉ chini sẽekʉ mʉʉ chʉʉre? —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p Chikʉna repaʉ naavaʉ ikaasomʉ. \p —‍Masiʉ, chʉʉ ñakocaã ñoakʉ chiimʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \v 52 Chikʉna Jesús joe ikaasomʉ. \p —‍“Jesús chʉʉre vasojamʉ”, chini cuasasikʉjekʉna mʉʉ ñakocaã ñojamʉ mʉʉre. Chura mʉʉ vajʉ saijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p Jesupi jãajañe ikaʉna repaʉ ñakocaã teana careosoasomʉ. Careoʉna Jesure jovo jame saniasomʉ repaʉ naavaʉ paisikʉ. \c 11 \s Jerusalén vʉejoopo Jesús sani tĩasiere kʉamʉ \r (Mt 21.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname saijʉ Jerusalén vʉejoopo kueñe cajoopoã Olivo aikũti paijoopoã Betfagé vʉejooponame Betania vʉejoopo cachejñana tĩaasome. Tĩa Jesús repaʉ neenare teekachapanarechia soniasomʉ. \v 2 Soni repanare saora chini ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Jeejoopona kueñe cajoopona saijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Sani tĩa burrovaʉre quẽo sʉosivaʉre, pãi chutaa tuhimavaʉni ñajanaame mʉsanʉkona. Ña repavaʉre jose ichejana rakaijʉ̃ʉ. \v 3 Pãi ũcuaʉakʉji mʉsanʉkonare, “¿Ʉ̃que chooñu chini mʉsanʉkona jãavaʉre joseche?”, chiito, “Maire Paakʉ ivaʉre chiimʉ. Nami cochojamʉ repaʉ ivaʉre”, chiijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 4 Chikʉna repana sani ñato burrovaʉ pãi vʉe kakasaaro kueñere, maa rʉtʉvate quẽo sʉosivaʉ rʉ̃niasomʉ. Ũcuarʉmʉ repana repavaʉre sani joseasome. \p \v 5 Josejʉna ũcuacheja paina ijache ikaasome repanare: \p —‍¿Ʉ̃quere mʉsanʉkona chooche? ¿Jese paiʉna jãavaʉre joseche? —‍chiniasome repana. \p \v 6 Chitena repanare Jesús ikakʉ chʉ̃ʉ raosiere kʉaasome repana. Kʉarena repavaʉre ʉ̃semaneasome repana. \v 7 Ʉ̃semapʉna repavaʉre Jesús paichejana sa repavaʉ sõkʉñʉna kãñapi tʉorena Jesús mʉni tuniasomʉ repavaʉre. \v 8 Tuni saiʉna repaʉ saimaana pãi jainʉko kãña jaasome. Chekʉna ũcuajache sũki ka jao paikare veri ũcuamaana ũhaasome. \p \v 9 Charo Jesure jame sainaname repaʉ choje saina pojojʉ cuijʉ ijache ikaasome: \p —‍¡Dios peore masikʉmʉ! ¡Diopi ikʉre pãire chʉ̃ʉakʉ chini Repaʉ Raosikʉre reojache chookaaʉ! \v 10 ¡Aperʉmʉ paisikʉ mai majapãiʉ David chʉ̃ʉsiejache ikʉ Jesús reojache chʉ̃ʉjamʉ! ¡Dios peore masikʉmʉ! —‍chiniasome repana. \p \v 11 Jãajañe choojʉna Jesús Jerusalén vʉejoopo tĩa Dios vʉena kaka paiʉ naisokʉna peore siache repakãjño ña pini eta Betania vʉejoopona coiasomʉ, repaʉ neena docerepananame. \s Higoñʉji joe kʉ̃imaneakʉ chini ikamʉ Jesús \r (Mt 21.18-22) \p \v 12 Joe ñatato Jesús repaʉ neenaname Betania vʉejoopoji raijʉna Jesure ãucuhaasomʉ. \v 13 Ãucuhakʉna soopi ñato sũkiñʉ higoñʉ jao sãsasiñʉ paniasomʉ. Jãajañe paiʉna Jesús naa kueñe sani ñato higopʉã kʉ̃imañʉ jaochia paniasomʉ. Kʉ̃irʉmʉ chutaa tĩamaʉna repapʉã peoasomʉ repañʉ. \v 14 Jãajañe paiʉna repañʉ ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Iñʉ sũkiñʉ joe kʉ̃imairo paaʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. Jãajañe ikakʉna repaʉ neena asaasome. \s Dios vʉena kaka põse ĩsinare Jesús eto saosiere kʉamʉ \r (Mt 21.12-17; Lc 19.45-48) \p \v 15 Jãajañe choocuha Jesús repaʉ neenaname sani Jerusalenna tĩaasome. Tĩa Jesús Dios vʉena kaka repavʉe põse koosinaname ĩsisinare peore eto saoasomʉ. Eto saokʉ kuri sañekaina mesakoñaname ũkupovana ĩsina ñuisaivʉãre jʉjo tajño ũhaasomʉ repaʉ. \v 16 Ũcuajache chekʉna repana põsemajñarʉã veejʉ repavʉepi kaka etajani sañu chiinare ʉ̃seasomʉ repaʉ repanare. \v 17 Jãajañe chookʉ repanare chechokʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ: \q Chʉʉ vʉe pãi ũcuanʉko chʉʉre pojojʉ sẽevʉeame, \m chiimʉ. Jãatani mʉsanʉkona põse ñaana choochejache kaka cuache choome —‍chiiʉ eto saoasomʉ Jesús repanare. \p \v 18 Jãajañe chooʉna asa judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechona perujʉ repaʉte vanisoche chʉ̃ʉñu chiisinatani pãipi ũcuanʉko repaʉ chechochete asa jñanojʉna repaʉte vajʉchʉasome repana. \v 19 Jãajañe choocuha Jesús naito repaʉ neenaname repajoopoji saniasome. \s Higoñʉ jũnisosiere kʉamʉ \r (Mt 21.18-22) \p \v 20 Joe ñatato Jesús repaʉ neenaname higoñʉ paicheja caraiʉ ñato repañʉ saivʉãjatʉka jũnisosiñʉ paniasomʉ. \v 21 Repañʉji jãajañe paiʉna Jesús ikasie Pedro joe cuasakʉ ikaasomʉ. \p —‍¡Ñakʉ, Masiʉ! Mʉʉpi repañʉte cuache ikaʉna peore jũnisõsiñʉame —‍chiniasomʉ repaʉte. \p \v 22 Chikʉna Jesús repaʉ neenare ikaasomʉ. \p —‍Diore cuasajʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. \v 23 Mʉsanʉkona ũcuaʉakʉji, “Diopi chookaiʉna chʉʉ ikache peore chooreojamʉ”, chiiʉ cuasakʉ ikũtire, “Icheja kʉñʉ chiarana sʉa nʉkajʉ̃ʉ”, chiito repakũti mʉsanʉkona chʉ̃ʉñe choojamʉ. Ũcuarepaame jãa. \v 24 Jãajekʉna ijache ikamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare: Mʉsanʉkona, “Diopi chʉʉ ũcuaʉache sẽeto chookaijamʉ chʉʉre”, chiijʉ cuasajʉ paito mʉsanʉkona sẽeñe chookaijamʉ Dios. \v 25 Mʉsanʉkona Diore sẽñu chini chekʉna mʉsanʉkonare cuache choosie cavesʉsõ joe cuasamanejʉ̃ʉ. Joe cuasamato Dios ũcuajache mʉsanʉkona cuache choosie joe cuasamanejamʉ. \v 26 Jãatani mʉsanʉkonapi chekʉna cuache choosiere cavesʉmañe ũcua cuasato Dios ũcuajache mʉsanʉkona cuache choosie cavesʉmañe ũcua rʉa cuasakʉ paijamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Jesús rʉa masi ikasiere kʉamʉ \r (Mt 21.23-27; Lc 20.1-8) \p \v 27 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname Jerusalenna joe sani tĩaasome. Tĩa Jesús Dios vʉe kaka nʉka kuiʉ ñakʉna judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechonaname judío aina raniasome. \v 28 Rani repaʉte ijache sẽniasome repana: \p —‍¿Jese cuasa pãi chʉ̃ʉna choochejache chookʉ mʉʉ? ¿Neepi chʉ̃ʉrena rani chookʉ mʉʉ? —‍chiniasome. \v 29 Chitena repanare sãiñe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chʉʉ ũcuajache mʉsanʉkonani chʉo sẽniasara. Sẽeʉna kʉajʉ̃ʉ chʉʉre. Kʉaru chʉʉ ũcuajache iere chooakʉ chini chʉʉre chẽa raosikʉ mami kʉajamʉ mʉsanʉkonare. \v 30 ¿Neepi Juanre Pãi Okorovekʉte chẽa raore? ¿Diopi chẽa raoʉ? Jãapãani, ¿pãipi chẽa raore repaʉte? Kʉajʉ̃ʉ chʉʉre —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 31 Sẽkʉna sãiñechia ijache cutuasome repana: \p —‍¿Jese mai ikʉre ikajanaañe? Maipi, “Juanre Dios chẽa raosikʉamʉ”, chiito ikʉ maire, “¿Jese paiʉna mʉsanʉkona jãajañe cuasanatani Juan chʉvasie cuasamanere?”, chiijamʉ. \v 32 Ũcuajache, “Pãipi Juanre chẽa raosinaame”, chiicuamʉ maire —‍chiniasome repana. Reparʉmʉ pãi rʉa jainʉko, “Juan Dios chʉo kʉakaikʉ paisikʉamʉ”, chiijʉ cuasajʉna ikavajʉchʉasome repana, chekʉnapi asa perujʉ chini. \v 33 Vajʉchʉjʉ Jesure ijache ikaasome repana: \p —‍Juanre raosikʉ mami vesʉme chʉkʉna —‍chiniasome. \p Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Chʉʉ ũcuajache mʉsanʉkonapi jãajañe ikarena chʉʉre chʉ̃ʉ raosikʉ mami kʉamanejamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \c 12 \s Chooche chookaina cuache choosiere kʉamʉ \r (Mt 21.33-46; Lc 20.9-19) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉaasomʉ: \p —‍Pãiʉ pĩsi ʉche chio tã pini siacachio rũhisokoro jeo tʉsʉasomʉ. Repasokoro jeo pini ʉche chaca chachojavʉ jenaasomʉ repaʉ ũcuateevʉji conoraka meajacheja paivʉ. Ũcuachia repachio kuirakaijanapi siacachio ñajʉ kuirakaijʉ paapʉ chini vʉe ʉmʉ nʉkavʉe chooasomʉ repaʉ. \p ’Peore choo pini repa chio kuirakaijanare jñaa joka tĩichejana sanisõasomʉ repaʉ. \fig vineyard|LB00104B.TIF|span||Horace Knowles|Ʉche chio kuirakaijanapi siacachio ñajʉkuirakaijʉ paapʉ chini ʉmʉ nʉkavʉe chooasomʉ repaʉ.|Mr 12.1\fig* \v 2 Sani paiʉ ʉche tʉarʉmʉ tĩaʉna repaʉte chooche chookaikʉte ʉche chio kuirakaina paichejana saoasomʉ repaʉ, ʉchere miijani rakaaʉ chini. \v 3 Jãatani sani tĩaʉna ña repana ʉche kuirana repaʉte chẽa vani, ʉchejẽe peoʉte ʉche paakʉ paichejana cochoasome repana. \v 4 Cochorena ña ʉche paakʉ repaʉte chooche chookaikʉte chekʉni joe ũcuachejana saoʉna sani tĩaʉna ña repana ʉche kuirana repaʉte catapʉãpi repaʉ sĩjopʉna asi sua repaʉte rʉa cuache cutu pini ʉchejẽe peoʉte cochoasome. \v 5 Cochorena chekʉre joe saoasomʉ repaʉ. Saoʉna repaʉte vanisõasome repana. Chekʉnani asi vaniasome repana. Chekʉnare vanisõasome repana. \p \v 6 ’Jãajañe choojʉna churatani repaʉ mamakʉte rʉa oiʉ paakʉte, “Chʉʉ chĩiretani ña kʉkʉjacosome repana”, chiiʉ cuasa chojerepana mamakʉte saoasomʉ repaʉ. \v 7 Jãatani repaʉ mamakʉji sani tĩaʉna ña repachio kuirakaina sãiñechia ijache ikaasome: “Jãʉ ʉche paakʉ mamakʉmʉ. Pʉkakʉ jũnisõsirʉmʉ repaʉ paasie paajaʉamʉ jãʉ. Vanisõñu jãʉni. Maipi pʉkakʉ jũnisõsirʉmʉ repaʉ paasiere paañu”, chiniasome repana. \v 8 Chini repaʉte chẽa vanisõ chio rʉtʉvana sa ũhaasome repana repaʉte —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \p \v 9 Jãajañe kʉacuha repaʉ kʉasie asasinare ijache sẽniasomʉ repaʉ: \p —‍Repaʉ mamakʉte vanisõsiere asa ʉche chio paakʉji sani, ¿jese choojaʉ repanare ʉche kuirakainare? Sani repaʉ mamakʉte vanisõsinare sãiñe vanisõjamʉ repaʉ. Repanare vanisõ ʉche chio kuirakaijanare chekʉnani jñaa jokajamʉ repaʉ, cuache choomañe ʉche tʉa pini repaʉte sa ĩsijanani. \p \v 10 ’¿Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ñamanaañe mʉsanʉkona? Ijache kʉamʉ: \q Pãi vʉe choona vʉña tuu reojatuure kuejʉ paniasome. \q Kuejʉ teetuupʉ jñaani cuheasome repana. \q Cuhejʉ jokaasome repatuupʉ. \q Chekʉnatani naa rʉa masinajejʉ rani repatuupʉ mini kuãa sa \q repana vʉe chakavʉna nʉkoasome, \q repana vʉepi naa rʉa jʉjaakʉ chini. \q \v 11 Diopi chookaiʉna jãajañe choorena ña cuasa Repaʉni pojojʉ ikame chʉkʉna, \m chiimʉ Dios chʉo tocha jokasie —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 12 Jesupi jãajañe ikaʉna asa judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechonaname judío aina asamasi, “Ikʉ Jesús ũcuaʉ cuasakʉ kʉacheji maini cuache cutumʉ”, chiijʉ peruasome. Perujʉ repaʉte chẽañu chiinatani pãire chekʉnani vajʉchʉjʉ repaʉte joka sanisoasome repana. \s Jesús pãi chʉ̃ʉnare kuri roichete ikasiere kʉamʉ \r (Mt 22.15-22; Lc 20.20-26) \p \v 13 Ũcuarʉmʉ judíopãi chʉ̃ʉnapi fariseopãiname Herodete chiinare teenare soni ijache ikaasome: \p —‍Jesús paichejana sani repaʉte chʉo rʉa sẽniasajʉ̃ʉ. Jãajañe sẽejʉna repaʉ tĩiñe ikato asa repaʉ ikasie maire chʉ̃ʉnani kʉañu. Maipi kʉato chekʉrʉmʉ repaʉte chẽañe chʉ̃ʉjanaame repana —‍chiniasome. \v 14 Chini saoʉna sani Jesure ijache ikaasome repana: \p —‍Masiʉ, chʉo ũcuarepare cutukʉmʉ mʉʉ. Pãipi asa chẽa reojache paapʉ chini Dios chʉ̃ʉñe ũcuarepare chechokʉmʉ mʉʉ. Jãa masime chʉkʉna. Mʉʉ chechochete chekʉnapi asa cuache ikatojẽe kʉkʉ cuasomañe ũcua chechokʉ paikʉmʉ mʉʉ. Jãajekʉna mʉʉni chʉo sẽniasañu chiime chʉkʉna, mʉʉ cuasakʉ ikachete asa masiñu chini. Romapãi chʉ̃ʉkʉji Césapi chʉkʉna paiche roire sẽeto, ¿roijanaañe chʉkʉna repaʉte? ¿Roimanejanaañe? —‍chiniasome repana. \p \v 15 Jãatani Jesús repana cuache chooñu chiichete masikʉ ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Chʉʉni cacʉoñu chini jãajañe sẽeme mʉsanʉkona. Kurirereva chʉʉre rajʉ̃ʉ; ñara —‍chiniasomʉ repaʉ. \v 16 Chikʉna repaʉte kurirereva miijani ra ñoasome repana. Ñojʉna Jesús ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Ikʉ kurirereva paikʉ kuechʉsikʉ, ¿keejaiʉʉ? Ũcuachia, ¿nee mamipi paikʉ irereva? —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna ikaasome repana. \p —‍Maire chʉ̃ʉkʉ César chianame repaʉ mami paimʉ jãarereva —‍chiniasome repana. \p \v 17 Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Jãa paito paiche roire repaʉji kuri roiche chʉ̃ʉto roijʉ̃ʉ repaʉte. Dios chʉ̃ʉ jokasie ũcuachia choojʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. Jãajañe ikaʉna asa kʉkʉasome repana. \s Jũisina vajʉraichete Jesure sẽniasasiere kʉamʉ \r (Mt 22.23-33; Lc 20.27-40) \p \v 18 Ũcuarʉmʉ saduceopãi Jesuni ñañu chini saniasome. “Pãi jũisina joe vajʉraimanejanaame”, chiijʉ cuasanajejʉ Jesure ijache sẽniasome repana: \p \v 19 —‍Masiʉ, Diopi chʉ̃ʉʉna Moisés aperʉmʉ tocha jokasie ijache chiimʉ: \q Pãiʉ romiote vejasikʉpi, chutaa chĩi peokʉji joka jũnisõru \q repaʉ chojeʉji veja paaakʉ majaachʉ paasikore. \q Repaoni veja chĩire paakʉ ijache cuasakʉ paaʉ: \q “Chʉʉ achʉ jũnisõsivaʉ chĩijanaame ina chʉʉ chĩi”, chiaʉ, \m chiimʉ repaʉ tocha jokasie. \v 20 Jãajekʉna chʉo kʉañu chiime chʉkʉna mʉʉre. Pãiʉ charo cakʉ chojechĩi ʉmʉpãichia seirepanare paaasomʉ. Repaʉ charo cakʉ romiote veja paakʉ chutaa chĩi peokʉji joka jũnisoasomʉ. \v 21 Joka jũnisoʉna chojeʉ repaʉ majaachʉ rʉ̃jo paisikoni veja paakʉ ũcuajache chutaa chĩi peokʉji joka jũnisoasomʉ. Jũnisoʉna naa choje cakʉ ũcuateeote veja ũcuajache chĩi peokʉji jũnisoasomʉ. \v 22 Jãajañechia sieterepana ũcuanʉko ũcuateeote vejajʉ chĩi peonachia joka jũnisoasome repana. Repana peore jũnisosirʉmʉ romio ũcuajache jũnisoasomo. \v 23 Jãajekʉna pãi jũnisosina ũcuanʉko joe vajʉraisirʉmʉ, ¿kaʉpi repaote joe paajaʉ, sieterepana veja paacojñosikore? —‍chiniasome repana. \p \v 24 Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Tĩiñe cuasame mʉsanʉkona. Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasiejẽe vesʉjʉ jũisinare Dios vasomasichejẽe vesʉme mʉsanʉkona. \v 25 Pãi ũcuanʉko joe vajʉraisirʉmʉ ʉmʉpãiname romi joe vejamanejanaame, Diore jame paina ángeles paichejache painajejʉ. \v 26-27 ¿Diopi chʉ̃ʉʉna Moisés tocha jokasie jũisina vajʉraiche kʉache ñamanaañe mʉsanʉkona? Aperʉmʉ Moisés sũkirañʉrʉ uutoa toa kueñe nʉkakʉ ñakʉ paniasomʉ. Ñakʉ nʉkakʉna ũcuatoa sanavʉji Diopi ikakʉna asakʉ tocha jokaasomʉ repaʉ Moisés. \q “Chʉʉ Dios, mʉsanʉkona aipãi icheja pairʉmʉ chʉʉre cuasasinare paakʉmʉ chʉʉ Abrahamre, Isaare, Jacobre”, chiisikʉamʉ Dios, \m chiimʉ repaʉ tocha jokasie. Diopi ñato pãi jũnisõsinajẽe vajʉme, repana rekoñoãpi vajʉkʉna. Jãa jachajʉ cuasamañe rʉa tĩiñe cuasame mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ Jesús repanare saduceopãi. \s Dios pãi naa rʉa chʉ̃ʉñete kʉamʉ Jesús \r (Mt 22.34-40) \p \v 28 Ũcuarʉmʉ judíopãi chechokʉ rani Jesure saduceopãi keresie asaasomʉ. Jesupi rʉa masi ikakʉna asa ijache sẽniasaasomʉ repaʉ: \p —‍Dios maire chʉ̃ʉ jokasie, ¿jeeache Repaʉ maire naa rʉa choojʉ̃ʉ chiiche? —‍chiniasomʉ. \v 29 Chikʉna Jesús ijache ikaasomʉ: \p —‍Dios maire ijachere ikakʉ naa rʉa chʉ̃ʉmʉ: \q Asarepajʉ̃ʉ, Israelpãi. \q Chʉʉ mʉsanʉkonare Paakʉ ũcuateeʉmʉ. \q \v 30 Jãajekʉna pãi mʉsanʉkonare ũcuanʉkore Paakʉte chʉʉre \q mʉsanʉkona aʉname rekoñoãname kokaname cuasache peore jãapi rʉa cuasajʉ paijʉ̃ʉ. \q Mʉsanʉkona meñe oichejache chekʉnare oijʉ paijʉ̃ʉ, \m chiiʉ chʉ̃ʉmʉ Repaʉ. Dios jãajañe chʉ̃ʉ jokakʉ maire, “Jãare choojʉ paijʉ̃ʉ”, chiiʉ naa rʉa chʉ̃ʉmʉ. \v 31 Cheke ũcuajacheame, Repaʉ chʉ̃ʉrepache. Ijache chiimʉ: \q Mʉsanʉkona meñe oichejache chekʉnare oijʉ paijʉ̃ʉ, \m chiimʉ Dios. Jãajañe, “Choojʉ paijʉ̃ʉ”, chiiʉ naa rʉa chʉ̃ʉmʉ Dios maire. Chekejẽe naa rʉa chʉ̃ʉmamʉ Repaʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 32 Chikʉna judíopãi chechokʉ ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Masiʉ, ũcuarepaame jãa, mʉʉ ikache. Dios ũcuateeʉmʉ. Chekʉ maire paakʉjẽe peomʉ. \v 33 Mai judíopãi Diore pojojʉ cuamajñarʉã Repaʉni ĩsijʉ ʉosome. Jãajañe choojʉna pojocosomʉ Repaʉ maire. Jãatani maipi Repaʉni rekoñoãpi rʉa masi cuasajʉ mai meñe oichejache chekʉnare oijʉ paito naa rʉa pojocosomʉ Dios maire —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 34 Jãajañe ikaʉna asa Jesús, “Ikʉ masi ikasikʉamʉ”, chiiʉ cuasa ijache ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Jãajañe cuasakʉjekʉ Dios chʉ̃ʉñe asa chẽapiramʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repaʉte. \p Reparʉmʉ pãi Jesure chʉo joe sẽevajʉchʉasome. \s ¿Nee chĩiaʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉ? \r (Mt 22.41-46; Lc 20.41-44) \p \v 35 Ũcuarʉmʉ Jesús Dios vʉere paiʉ pãire chechokʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Mai judíopãi chechona ijache ikame: “Aperʉmʉ paisikʉ David Jojosikʉamʉ Cristo”, chiime. \v 36 Repaʉ David, aperʉmʉ Dios Rekochoji kʉakʉna tocha jokasie ijache chiimʉ: \q Dios chʉʉre Paakʉte ijache ikaasomʉ: \q “Chʉʉre kueñe ʉjajʉ̃tʉ cakãkona pʉʉjʉ̃ʉ. \q Chʉʉpi chookaiʉna mʉʉre cuhesina ũcuanʉko mʉʉ chʉ̃ʉñe choojanaame”, chiniasomʉ. \m Jãajañe tocha jokaasomʉ David. \p \v 37 ’¿Jese paiʉna David, “Chʉʉre Paakʉmʉ Cristo”, chiisietani, “David Jojosikʉamʉ Cristo”, chiiche mai judíopãi chechona? —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p Reparʉmʉ pãi jainʉko Jesús ikache asa pojoasome. \s Judíopãi chechona cuache choochete kʉamʉ Jesús \r (Mt 23.1-36; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 38 Ũcuarʉmʉ Jesús pãire joe chechokʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Judíopãi chechona paiche ña chẽamanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Kãña reojakãñapi ʉjacueñoã juijʉ nʉka kuime repana, pãipi ña, “Diore rʉa cuasanaame jãana”, chiapʉ chini. Ãu ĩsichejñare kuijʉna pãipi repanani ña chẽa pojojʉ, “Peore masinajejʉ chechonaame ina”, chiito rʉa pojonaame repana. \v 39 Ũcuajache judíopãi chiivʉena mʉa kakani masina ñuisaivʉãre ñuineenaame repana. Ũcuajache pãipi repanani ãu ãuñu chini soito mʉa repanare soisikʉre kueñe ñuineenaame repana. \v 40 Ũcuachia vajevana paache jorejʉ tʉtesõnaame repana. Jãajañe choonatani pãipi ña, “Reonaame jãana”, chiapʉ chini Diore sẽni rʉa jeerʉmʉ sẽejʉ painaame repana. Jãajañe choonajejʉna Diopi chʉ̃ʉʉna rʉa cuache tijñejamʉ repanare —‍chiniasomʉ Jesús. \s Vajevao chʉovao paivao Diore kuri ĩsisiere kʉamʉ \r (Lc 21.1-4) \p \v 41 Ũcuarʉmʉ Jesús Dios vʉena kaka cãjovʉ kuri mañavʉ nʉkacheja kueñe pʉʉ ñuiʉ ñato Dioni ĩsijʉ pãi jainʉko kuri mañajʉ paniasome. Ũcuachia kurina jainʉko kuri rʉa mañaasome. \v 42 Ũcuarʉmʉ vajevao chʉovao paivao ũcuajache teekachaparererʉãchia kacharʉ pairererʉãre mañaasomo. \v 43-44 Mañaona ña Jesús repaʉ neenare soni rao ikaasomʉ. \p —‍Ina kurinatani repana koojʉna cajejaisiere ĩsisinaame. Ivaotani repao ãu koo ãio pasa chiisirererʉãre Dioni pojoko peore ĩsisõsikoamo. Kurina ĩsisie ña pojomʉ Dios. Jãatani ivao ĩsisie ña naa rʉa pojomʉ Dios. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús. \c 13 \s Dios vʉe ñañosojachere kʉamʉ Jesús \r (Mt 24.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús Dios vʉe paisikʉpi etaʉna repaʉ neena teeʉ repaʉte ikaasomʉ. \p —‍¡Ñakʉ, Masiʉ! Catapʉã rʉa reojapʉãpi choosivʉñaame ivʉña —‍chiniasomʉ. \p \v 2 Chikʉna Jesús ikaasomʉ. \p —‍Mʉsanʉkona ivʉña peore ñajʉ paime, “Reojaimʉ”, chini. Jãatani naa paisirʉmʉ, catapʉã teepʉjẽe chekʉpʉname sʉimañe peore ñañosõjanaame pãi ivʉña —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \s Cheja siapirarʉmʉ choojachere kʉamʉ \r (Mt 24.3-28; Lc 17.22-24; Lc 21.7-24) \p \v 3 Jãajañe ikacuha Jesús repaʉ neenaname Olivo aikũti Dios vʉe tijñeñe cakũtina mʉni pʉʉ ñuniasome. Pʉʉ ñuijʉ Pedro, Santiago, Juan, Andrename repaʉte Jesure teeʉte chʉore sẽniasome. \p \v 4 —‍Mʉʉ kʉasie, ivʉña ñañosõjañe, ¿jeerʉmʉ choojacheache? Reparʉmʉ tĩañe, ¿jese masijanaañe chʉkʉna? —‍chiniasome repana. \p \v 5 Chitena Jesús ikaasomʉ. \p —‍Ñarepajʉ paijʉ jorena ikache asa cuasamañe paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. \v 6 Pãi jainʉko teenachia kuijʉ jorejʉ chʉʉni roijʉ, “Dios Raosikʉamʉ chʉʉ. Cristoamʉ”, chiijanaame. Jãajañe ikajʉ jorejʉ pãi jainʉkore cacʉojanaame repana. \p \v 7 ’Ũcuachia siachejña pãi vaiche asani kʉkʉmanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Jãajañe paijamʉ cheja siapirarʉmʉ. Jãatani cheja chutaa siamanejamʉ. \v 8 Pãi ũcuateecheja paina chekʉchejña painani sani vanisõjanaame. Ũcuajache cheja siachejñarʉã rʉa pirujamʉ. Ũcuajache rʉarepa asukʉ ãupi aineemaʉna siachejñarʉã ãucuhana jũnisõjanaame pãi. Jãatani peore jãa naa rʉa cuache choorʉmʉpi tĩapirakʉ choocheme. \p \v 9 ’Ñarepajʉ paijʉ̃ʉ. Reparʉmʉ pãi mʉsanʉkonare chʉʉni cuasajʉna chẽa judíopãi chʉ̃ʉna paivʉena sa joka, repanapi suĩsuechete chʉ̃ʉrena judíopãi chiivʉe cuaa suĩsuejanaame. Chekʉrʉmʉ pãi mʉsanʉkonare chʉʉni cuasajʉna chẽa pãi chʉ̃ʉna paivʉñana sa jokajanaame, mʉsanʉkonare cuache choochete chʉ̃ʉajʉ chini. Jãajañe choojʉna repanare pãi chʉ̃ʉnare chʉʉ paichete kʉa asojanaame mʉsanʉkona. \v 10 Dios chʉo reojache chʉʉre cuasanapi kuijʉ chʉvajanaame, pãipi siachejña paina asa chẽaajʉ chini. Jãajañe choo pinisirʉmʉna icheja cheja siasõjamʉ. \v 11 Ũcuachia reparʉmʉ pãipi mʉsanʉkonani chẽa pãi chʉ̃ʉna paivʉena sa jokaru, “¿Jese sãiñe ikajache chʉʉ?”, chiijʉ cuasamanejʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonare sãiñe ikache tĩarʉmʉ mʉsanʉkona ikajache chʉo Diopi rekoñoãna kʉajamʉ. Mʉsanʉkona teena cuasajʉ ikamañe mai Jakʉ Dios Rekochoji chookaiʉna masi ikajanaame mʉsanʉkona. \v 12 Reparʉmʉ pãi repana chojechĩi chʉʉni cuasajʉna chẽa sa, “Vanisõjʉ̃ʉ inare”, chiijʉ jokajanaame. Ũcuajache chekʉna repana majaachʉpãipi chʉʉni cuasajʉna cuache choojanaame. Pʉkakʉpãi ũcuachia repana mamachĩipi chʉʉni cuasajʉna chẽa sa, “Inare vanisõjʉ̃ʉ”, chiijʉ jokajanaame. Ũcuajache chekʉna repana pʉkakʉpãipi chʉʉni cuasajʉna ũcuajache cuache choojanaame. \v 13 Pãi jainʉko mʉsanʉkonare chʉʉni cuasajʉna rʉa cuhejanaame. Jãatani mʉsanʉkonapi chʉʉre cuasachete ũhasõmañe jũnisõrʉmʉjatʉka masi cuasajʉ pani Dios paichejare ai sani paijanaame. \p \v 14 ’Dios chʉo aperʉmʉ kʉasikʉ Daniel tocha jokasie ijache chiimʉ: \q Naa paisirʉmʉ pãi Dios cuhechete rupʉ tʉ̃osikʉni Dios vʉena sa nʉko, \q “Dioamʉ ikʉ. Pojojʉ̃ʉ ikʉre”, chiijanaame, \m chiimʉ. Repa tochasiere ñani masijanaame mʉsanʉkona. Pãipi jãajañe choojʉna ñani Judea cheja paina aikũjñana vʉvʉ katisõajʉ. \v 15 Pãi ũcuaʉana repana vʉña vekoroãre pani cuamajñarʉãre miñu chini kakamañe teana vʉvʉsõajʉ. \v 16 Ũcuajache pãi chiño saisina pani repana vʉña paachete cuamajñarʉãre miñu chini coimañe teana vʉvʉsõajʉ. \v 17 Reparʉmʉ romivanare chĩi sʉivananame oje chũsavanare rʉa vesache cuache paijamʉ. \v 18 Dioni rʉa sẽejʉ paijʉ̃ʉ, reparʉmʉpi okorʉmʉna tĩamaneakʉ. \v 19 Reparʉmʉ tĩaru mamarʉmʉpi irʉmʉjatʉka pãi jmamakarʉjẽe ñamañepi cua rʉa cuacheji paijamʉ. Ũcuachia reparʉmʉ choosie cua joe tijñemanejamʉ. \v 20 Repa cuache pairʉmʉre Diopi ʉ̃semaʉna naa jeerʉmʉ cuache paito pãi teeʉjẽe jujamañe choosõraame. Jãatani Diopi Repaʉ chẽa paanani oiʉ ʉ̃sekʉna cua rʉa jeerʉmʉ paimanejamʉ. \p \v 21 ’Reparʉmʉ pãi mʉsanʉkonare ijache ikajanaame: “Rani ñajʉ̃ʉ. Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉ ichejare paimʉ.” Jãapãani, “Sani ñajʉ̃ʉ. Dios Raosikʉ jeechejare paimʉ”, chiijanaame. Pãipi jãajañe ikato asa jachajʉ̃ʉ mʉsanʉkona. \v 22 Reparʉmʉ pãi teenachia kuijʉ jorejʉ, “Dios Raosikʉamʉ chʉʉ. Cristoamʉ”, chiijanaame. Chekʉnapi, “Dios chʉo kʉanaame chʉkʉna”, chiijanaame. Jãajañe jorejʉ ikajʉ Diochia choomasichejachere choo ñojanaame repana, Dios chẽa paanapi ña Repaʉte cuasachete jokasõ ũcuanani jovo repana chʉ̃ʉñete choojʉ paapʉ chini. \v 23 Mʉsanʉkonare repana choojachere masiajʉ chini irʉmʉna kʉamʉ chʉʉ. Jãajekʉna ñarepajʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉ joe raijachere kʉamʉ \r (Mt 24.29-36, 42-44; Lc 21.25-36) \p \v 24 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikaasomʉ. \p —‍Repa cuache choo pinisirʉmʉ ʉ̃sʉʉ miamanejamʉ. Pãimiaʉ ũcuajache miamanejamʉ. \v 25 Cʉnaʉmʉ paina majñoko chejana tuãtuasõjanaame. Ũcuachia cʉnaʉmʉ paimajñarʉã ñʉkuejamʉ. \v 26 Reparʉmʉ chʉʉ Dios Raosikʉ peore Masiʉji rʉa reojache ñoʉ kosijaiʉ cʉnaʉmʉpi pãi ũcuanʉko ñajʉte pikoname cajejamʉ. \v 27 Caje chʉʉ neenare ángelevanare chʉ̃ʉ saoʉna sani chʉʉ chẽa paanare cheja siachejñarʉã painare rʉa soñapi ra chiijanaame repana. \p \v 28 ’Chura higoñʉ paichete cuasajʉ̃ʉ. Higoñʉ karʉã ãjikarʉã carũni jao mamañe ñani, “Ʉ̃sʉrʉmʉ tĩapiramʉ ie”, chiime mʉsanʉkona. \v 29 Ũcuajache chʉʉ chura kʉasiepi tĩakʉna ñani, “Jesús, Dios Raosikʉ chejana joe cajepiramʉ”, chiijanaame mʉsanʉkona. \v 30 Mʉsanʉkona jojosina chutaa jũnisõmarʉmʉna chʉʉ kʉasie peore tijñejamʉ. Ũcuarepaame jãa. \v 31 Cʉnaʉmʉname cheja siasõjamʉ. Chʉʉ chʉ̃ʉ jokasietani siasõmañe ũcua paijamʉ. \p \v 32 ’Pãi teeʉjẽe masimame chʉʉ kʉasie tijñejarʉmʉ. Cʉnaʉmʉ paina ángeles ũcuachia vesʉme. Chʉʉ Dios Mamakʉ ũcuachia vesʉmʉ. Jakʉchia masimʉ jãa. \p \v 33 ’Chʉʉ mʉsanʉkonare kʉasie tijñejarʉmʉ vesʉnajejʉ ñarepajʉ paijʉ chʉʉni chaajʉ Dioni sẽejʉ paijʉ̃ʉ. \v 34 Ijacheame: Chekʉrʉmʉ pãiʉ chekʉchejana saipirakʉ repaʉte chooche chookainare soni rao vʉe kuirakaichete jokaasomʉ. Ũcuanʉkore siacairo repana choojache chʉ̃ʉ jokaasomʉ repaʉ. Repa vʉe kakasaaro pẽjekaikʉte ijache ikaasomʉ: “Chʉʉ joe raijachere pẽjekʉ chaakʉ paijʉ̃ʉ”, chiniasomʉ. Chini joka saniasomʉ repaʉ. \v 35 Repaʉ vʉe paakʉ raijarʉmʉ repaʉ neena vesʉchejache chʉʉ mʉsanʉkonare Paakʉ joe raijarʉmʉ vesʉme mʉsanʉkona. Vesʉnajejʉ ñarepajʉ paijʉ chʉʉni chaajʉ paijʉ̃ʉ. Chekʉrʉmʉ naitona chekʉrʉmʉ ñamirepana chekʉrʉmʉ kura chuirʉmʉna chekʉrʉmʉ ñatacuhatona raijamʉ chʉʉ. \v 36 Mʉsanʉkonapi chʉʉ joe raijachere ña jñanomaneñu chini chaajʉ paijʉ̃ʉ. Chekʉrʉmʉ peosikʉpi teana raijamʉ chʉʉ. \v 37 Chura chʉʉ mʉsanʉkonare chʉvasie pãi ũcuanʉkore chʉvamʉ chʉʉ. Chʉʉ joe raijache chaajʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \c 14 \s Jesuni chẽañu chini pãi teena cutusiere kʉamʉ \r (Mt 26.1-5; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ judíopãi pã saʉmanesie ãirʉmʉ, pascua tĩañe kachaumucujña karatona judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechona Jesuni vanisochete chʉ̃ʉñu chini teena cutuasome. \v 2 Jãajañe chooñu chiinatani ijache ikaasome repana: \p —‍Pascuarʉmʉna repaʉte chẽañe chʉ̃ʉmaneñu mai. Jãarʉmʉna chooru pãi siachejña raisina jainʉko asa perujʉ cavajanaame —‍chiniasome repana. \s Romio Jesús sĩjopʉna okomaña rovesiere kʉamʉ \r (Mt 26.6-13; Jn 12.1-8) \p \v 3 Ũcuarʉmʉ Jesús Betania vʉejoopote paniasomʉ, Simón asi ravʉ paakʉ chiicojñokʉ vʉere. Paiʉ mesakoa ñuiʉ ãu ãitona romio mañatʉopʉ alabastroji choositʉopʉ okomaña nardomaña rʉa roisitʉopʉ ra ũcuavʉena kakaasomo. Kaka repatʉopʉ jaopaparʉ cachejapi chau Jesús sĩjopʉna roasomo repao. \fig annointing head|CN01778B.TIF|span||D.C.Cook| |Mr 14.3\fig* \v 4 Jãajañe chooona ña ũcuavʉe paina chekʉna perujʉ sãiñechia cutuasome. \p —‍¿Jese paiʉna iko jãaraka rurepapʉ jañosoo? \v 5 Reparakare ĩsisoni kuri trescientoreparere denariorere kooraamo repao. Jãajanʉko koo chʉovana paivanare ĩsirʉjachere choosomo repao —‍chiniasome repana. \p Perujʉ repaote rʉa ikaasome repana. \v 6 Perujʉ ikajʉna asa Jesús ikaasomʉ. \p —‍Iko chooche ñajʉ keremanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Repao chʉʉre okomaña rosie reojachere choosikoamo iko. \v 7 Pãi chʉovana paivana mʉsanʉkonaname siarʉmʉ paijanaame. Jãajekʉna repanare siarʉmʉ reojache chookaijʉ paireojamʉ mʉsanʉkonare. Chʉʉtani mʉsanʉkonare siarʉmʉ jame paimanejamʉ. Jãajekʉna chʉʉre siarʉmʉ jãajañe chookaicuajamʉ mʉsanʉkonare. \v 8 Iko repaote chooreoche chooko chʉʉre okomaña rosikoamo. Iko chʉʉre jũnisõ tãcojñopirakʉni irʉmʉ okomaña rosikoamo, jũisinare choochejache. \v 9 Cheja ũcuaʉachejña Dios chʉo chʉvachejña iko chʉʉre choosie ũcuajache kʉajanaame, pãipi repao reojache choosiere cavesʉmañe cuasajʉ paapʉ chini. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús. \s Pãipi cuache chooajʉ chini Judas chekʉnare Jesure jokajachere kʉamʉ \r (Mt 26.14-16; Lc 22.3-6) \p \v 10 Ũcuarʉmʉ Jesús neenare, docerepanare jame paikʉji Judas Iscariote judío phairipãi chʉ̃ʉna paivʉena mʉa ikaasomʉ. \p —‍¿Jese choonite mʉsanʉkonare Jesure jokajache chʉʉ? —‍chiniasomʉ. \v 11 Jãajañe ikakʉna asa pojojʉ, \p —‍Mʉʉpi jãajañe chooto kuri roijanaame chʉkʉna —‍chiniasome repana. Jãajañe ikarena, “Jaʉ”, chini Jesús paichejana sani pẽje ñakʉ paniasomʉ repaʉ, Jesuni jokara chini. \s Judíopãire Dios chookaisiere cuasajʉ ãu ãiñete kʉamʉ \r (Mt 26.17-29; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 12 Ũcuarʉmʉ judíopãi pã saʉmanesie ãirʉmʉ pascua charo chooumucusena Dios aperʉmʉ chookaisie cuasajʉ ovejachĩivaʉni vaniso Diore ĩsiumucusena Jesús neena ijache sẽniasaasome repaʉte: \p —‍¿Jeechejana mai pascuarʉmʉ ãijañe ãu carevajaijʉ̃ʉ chiikʉ mʉʉ? —‍chiniasome. \p \v 13 Chitena Jesús repaʉ neenare teekachapanare saopirakʉ ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Chura vʉejoopona sani tĩa pãiʉte churupʉ oko paipʉ sakʉni tijñajanaame mʉsanʉkona. Tijña ũcuaʉname saijʉ̃ʉ. \v 14 Sani repaʉ kakavʉena kakajʉ̃ʉ. Kaka vʉe paakʉte sẽniasajʉ̃ʉ. “Masiʉ mʉʉni sani sẽniasaajʉ chini raomʉ chʉkʉnate. ‘¿Jeeruupʉna chʉʉ neenaname pascuarʉmʉ kaka ãu ãijañe chʉʉ?’, chiisikʉamʉ Jesús”, chiijʉ̃ʉ repaʉte vʉe paakʉte. \v 15 Mʉsanʉkonapi sẽeto ʉmʉ caruupʉte ʉjaruupʉte ñojamʉ repaʉ, masi carevasiruupʉte. Ñoʉna ũcuaruupʉna kaka mai pascuarʉmʉ ãijañe ãu carevajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 16 Chikʉna vʉejoopo sani tĩato Jesús ikasie ũcuarepa paniasomʉ. Jãajekʉna pascuarʉmʉ ãijañe ãu carevaasome repana. \p \v 17 Carevasirʉmʉ naicuhatona Jesús repaʉ neena docerepananame repavʉena sani kakaasome. \v 18 Kaka mesakoare ñuijʉ ãu ãirʉmʉna Jesús repaʉ neenare ijache ikaasomʉ: \p —‍Mainame ãu ãikʉ teeʉ chʉʉni cuache chooajʉ chini chʉʉre cuhenani jokajamʉ. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 19 Jãajañe ikaʉna asa sʉmañe cuasajʉ repaʉ neena teenachia repaʉte ijache sẽniasome: \p —‍¿Chʉʉache mʉʉre jãajañe jokajaʉ? —‍chiniasome repana ũcuanʉko. \p \v 20 Chitena Jesús ikaasomʉ. \p —‍Chʉʉre cuache choojaʉ, mʉsanʉkonare chʉʉ neena docerepanare jame paikʉmʉ. Ũcuaʉji chʉʉname ũcuateereava cʉnareava pãpʉ chũsemʉ. \v 21 Chʉʉre Dios Raosikʉre, Repaʉ chʉo aperʉmʉ tocha jokasie kʉache ũcuarepa cuache tijñejamʉ. Jãatani chʉʉni vanisõajʉ chini jokasikʉre naa rʉa cuache tijñejamʉ. Repaʉ aineemaneru naa reoraamʉ repaʉte —‍chiniasomʉ repaʉ. \v 22 Chutaa ãu ãiʉ ñuikʉji Jesús pãpʉ mini Dioni, “Reorepamʉ”, chini repaʉ neenani tʉse ĩsikʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Ipʉ pãpʉ chʉʉ canivʉme. Ãijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 23 Chini conororova mini Dioni, “Reorepamʉ”, chini ĩsikʉna koo ũkuasome repana ũcuanʉko. \v 24 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare joe ikaasomʉ. \p —‍Ie ʉche cono chʉʉ chieame. Mʉsanʉkona ũcuanʉko ũkujʉ̃ʉ irorova. Pãi ũcuanʉkore cuache choochete jũni roikasa chini chuenisõjamʉ chʉʉ. Jãajañe chooche chʉʉ chiepi menisõʉna Dios mamare, “Ijache chooñu”, chiisiere choojacheame. Jãare cuasajʉ chii ie ʉche cono ũkujʉ paijʉ̃ʉ. \v 25 Jãatani mʉsanʉkonare ijache ikamʉ chʉʉ: Chʉʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉrʉmʉjatʉka ʉche cono joe ũkumanejamʉ chʉʉ. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \s Pedro, “Repaʉte ñamakʉamʉ chʉʉ”, chiijachere kʉamʉ Jesús \r (Mt 26.30-35; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 26 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname Dioni pojojʉ uja pini Olivo aikũtina saniasome. \v 27 Repacheja sani tĩa Jesús ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Iñami mʉsanʉkona ũcuanʉko chʉʉni masi cuasamapʉ chʉʉni cuache choojʉna vajʉchʉjʉ joka sanisõjanaame. Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ: \q Ovejavana repanare kuirakʉni vanisõrena \q vajʉchʉjʉ teenachia vʉvʉsõjanaame, \m chiimʉ. \v 28 Jãatani chʉʉ jũni vajʉrani Galilea chejana mʉsanʉkonare charo saijamʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p \v 29 Chikʉna Pedro ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Chekʉna ũcuanʉko mʉʉre jokasõto chʉʉtani mʉʉre jmamakarʉjẽe jokamanejamʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 30 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Iñami chutaa kura kachañoã chuimatona choteñoã, “Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ”, chiijamʉ mʉʉ. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ. \p \v 31 Chikʉna Pedro joe ijache rʉa ikaasomʉ: \p —‍Pãipi chʉʉni vanisõñu chiitojẽe, “Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ”, chiimañe mʉʉname chuenisõjamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p Chikʉna asa chekʉna Jesús neena ũcuanʉko ũcuajache ikaasome. \s Getsemaní chiichejare paiʉ Jesús Dioni sẽesiere kʉamʉ \r (Mt 26.36-46; Lc 22.39-46) \p \v 32 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname Getsemaní chiichejana sani tĩa ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Ichejare ñuijʉ chaajʉ̃ʉ mʉsanʉkona, chʉʉ sani Jakʉre sẽni piniñetʉka —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 33 Chini repanare joka Pedromʉ Juanmʉ Santiagomʉ sa, sʉmañe cuasa oniasomʉ repaʉ. \v 34 Jãajañe oiʉ repaʉ neenare ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Chura rekocho jũiʉache rʉa sʉmamʉ chʉʉre. Mʉsanʉkona ichejana canʉka kãimañe chʉʉname paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 35 Chini teeʉ jmachenerʉ sani rore ñuiʉ meñe sime chejana chia tĩiʉ Dioni sẽniasomʉ repaʉ, cuache ʉ̃seʉato ʉ̃sekaaʉ chini. \v 36 Ijache Diore sẽniasomʉ repaʉ: \p —‍Jakʉ, mʉʉ siache choomasikʉmʉ. Mʉʉre ʉ̃seʉato pãi chʉʉre cuache choopirache ʉ̃sekaijʉ̃ʉ. Jãatani chʉʉ chiichetani choomanejʉ̃ʉ. Ʉ̃seʉamato mʉʉre ʉache choojʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 37 Jãajañe ikacuha vʉni, repaʉ neena paichejana coi ñato kãni ũhijʉ paniasome repana. Kãnisorena Pedroni ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Simón, ¿kãikʉ mʉʉ? ¿Teehorajẽe kãimañe paicuaʉ mʉʉre? \v 38 Rekoñoã reojache chooñu chiime mʉsanʉkona; jãatani reojache choovesʉme. Jãajekʉna kãimañe Dioni sẽejʉ paijʉ̃ʉ, Ũcuaʉji chookaiʉna cuache choomaneñu chini —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 39 Chini Jesús joe sani Pʉkakʉre repaʉ aperʉmʉ ikasiere ũcuateere sẽniasomʉ. \p \v 40 Sẽnicuha repaʉ neenare joe kãni ũhijʉ painani rani ñaasomʉ repaʉ. Repanare ʉokʉacajejani repana ñakocaã ñañejẽe cuache tapiasomʉ repanare. Repaʉ vʉo ikato vajʉchʉjʉ repaʉte sãiñe ikavesʉasome. \v 41 Repanare joka Pʉkakʉre sẽsa chini saisikʉpi joe coi repanare ikaasomʉ repaʉ. \p —‍¿Chutaa vʉimañe kãiñe ina? Reomʉ. Chʉʉre Dios Raosikʉre, pãi chẽa cuache choonare jokarʉmʉ tĩacuhamʉ. \v 42 ¡Jʉna, vʉijʉ̃ʉ; sañu! Chʉʉni cuache chooajʉ chini chekʉnare jokajaʉ ranicuhamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Jesure pãi chẽasiere kʉamʉ \r (Mt 26.47-56; Lc 22.47-53; Jn 18.1-11) \p \v 43 Jesús chutaa ikatona Judas Jesús neenare docerepanare jame paikʉji, pãi jainʉkore pãi vaivajñaname vãsoñoã cãjinani rakʉ charo raniasomʉ. Judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechonaname judío ainapi chʉ̃ʉrena raniasome repana. \v 44 Jesure jokajaʉ Judas aperʉmʉ repanare pãi ijache ikaasomʉ: “Mʉsanʉkonapi Jesuni masiajʉ chini, repaʉ paichejana sani tĩa chũsu pojojamʉ chʉʉ repaʉte. Chʉʉ jãajañe chookʉni chẽa sajʉ̃ʉ”, chiniasomʉ. \v 45 Jãajañe ikasikʉjekʉ Judas, Jesús paichejana sani tĩa, \p —‍¿Paikʉ, Masiʉ? —‍chiniasomʉ. Chini repaʉte chũsu pojoasomʉ. \v 46 Jãajañe chũsukʉ ikakʉna chekʉna Jesure chẽaasome. \p \v 47 Jãajañe choojʉna ña Jesure kueñe nʉkakʉji vati ruta phairi aire chooche chookaikʉte cãjoro tẽo vatoasomʉ. \v 48 Tẽoʉna Jesús ikaasomʉ. \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona chʉʉre ñaaʉte choochejache vajñaname vãsoñoã cãjijʉ chẽañu chini raiche? \v 49 Siaumucujña Dios vʉe mʉa mʉsanʉkonaname paiʉ pãire chechokʉ paisikʉamʉ chʉʉ. Jãatani mʉsanʉkona chʉʉre chẽamanesinaame. Diopi kʉaʉna pãi chʉʉre mʉsanʉkona chẽajañe aperʉmʉ tocha jokaasome. Repana tocha jokasie kʉache ũcuare choome mʉsanʉkona chʉʉre —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 50 Chikʉna repaʉ neena ũcuanʉko vajʉchʉjʉ repaʉte teeʉte joka vʉvʉsoasome. \s Põsʉʉ vajʉchʉkʉ vʉvʉsosiere kʉamʉ \p \v 51 Ũcuarʉmʉ Jesuni sajʉna põsʉʉ repana chojepi saniasomʉ sábanakãa canesikʉ. Jame saiʉna Jesure chẽasinapi repaʉte põsʉʉte ũcuajache chẽaasome. \v 52 Chẽarena repaʉ canesikãare jose ũha, kãa peovaʉ vʉvʉsoasomʉ repaʉ. \s Pãi chʉ̃ʉna Jesure chʉo sẽniasasiere kʉamʉ \r (Mt 26.57-68; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 53 Repana Jesure chẽasina phairi ai paivʉena saasome repaʉte, judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi ainaname judíopãi chechona chii paivʉena. \v 54 Jãa chooto Pedro soopi ñakʉ chojepi phairi ai vʉe sanavʉ pairaripʉjatʉka tuhaasomʉ. Tuha sʉsʉkʉna repavʉe pẽjena sõtaopãi ñuichejana pʉʉ, toare jame kũniasomʉ repaʉ. \p \v 55 Repavʉe chii paina judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judío pãi chʉ̃ʉna ũcuanʉko jorenani kue raajʉ chini chekʉnani chʉ̃ʉasome, “Jesús cuache choosikʉamʉ”, chiijʉ jorerena repaʉni vanisochete chʉ̃ʉñu chini. Kue jñaa rarena jorena jainʉko raisinatani Jesure vanisoche chutaa chʉ̃ʉcuaasomʉ. \v 56 Pãi jainʉko repaʉ paichete kʉajʉ joreasome. Jãatani ũcuatee kʉamaneasome repana. \v 57 Reparʉmʉ repana teena vʉni Jesús paichete jorejʉ ijache kʉaasome: \p \v 58 —‍Ikʉ Jesús ijache ikasikʉamʉ: “Chʉʉpi ivʉere Dios vʉe pãi choosivʉere ñañosõjamʉ. Ñañosõ choteumucujña chekʉvʉe pãi choomavʉere joe choo pinijamʉ chʉʉ”, chiisikʉamʉ —‍chiniasome repana. \p \v 59 Jãajañe kʉanatani ũcuatee kʉamaneasome repana. \v 60 Jãajañe kʉarena asa phairi ai vʉni repana pãi chenevʉte nʉkakʉ Jesure ijache sẽniasaasomʉ: \p —‍¿Jese chiikʉ mʉʉ? Ina mʉʉre ikasie, ¿jãajañe ikaʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ. \p \v 61 Jãatani Jesús ikamañe jʉvoasomʉ. Ikamaʉna phairi ai joe sẽniasomʉ. \p —‍¿Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉaʉ mʉʉ? ¿Dios mai Cuasakʉ Mamakʉʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ. \p \v 62 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Ũcuaʉmʉ chʉʉ. Mʉsanʉkona chʉʉre Dios Raosikʉre Jakʉ peore Choomasiʉ ʉjajʉ̃tʉ cakãkore kueñe ñuikʉji cʉnaʉmʉpi pikoname cajekʉna ñajanaame —‍chiniasomʉ. \p \v 63 Jãajañe ikaʉna asa perukʉ phairi ai repaʉ juikãña meñe rueni cherekʉ chekʉnani ijache ikaasomʉ: \p —‍Ikʉ cuache choosie kʉanare chekʉnare chiimame mai. \v 64 Dios rʉa cuhechete ikasikʉamʉ ikʉ. Mʉsanʉkona ikʉ cuache ikasie asasina, ¿jese cuasache? —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna repana ũcuanʉko ũcuatee cuasajʉ, \p —‍Cuache chookʉte vanisoche paimʉ —‍chiniasome. \p \v 65 Chitena chekʉna repaʉni coore tutuasome. Ũcuachia repaʉ ñakocaã kãaserechoji quẽo tapi repaʉte vaijʉ ikaasome repana. \p —‍¡Cuasa ikajʉ̃ʉ! ¿Neepi mʉʉre vate? —‍chiniasome. \p Ũcuachia repavʉe pẽjekaina sõtaopãi repaʉte chiana charaasome. \s Pedro, “Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ”, chiisiere kʉamʉ \r (Mt 26.69-75; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-29) \p \v 66-67 Jãa chooto Pedro repavʉe vese cararipʉte paiʉ toa kũhitona romichĩio judío phairipãi chʉ̃ʉkʉte chooche chookaiko repaʉte ñako ikaasomo. \p —‍Mʉʉ ũcuajache Nazaret vʉejoopo cakʉre Jesure jame kuisikʉamʉ —‍chiniasomo. \v 68 Jãatani Pedro ijache ikakʉ jachaasomʉ: \p —‍Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ. Mʉʉ ikache vesʉmʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ. \p Jãajañe ikacuha repavʉe kakasaarojatʉka etaʉna kura chuniasomʉ. \v 69 Ũcuarʉmʉ romichĩio aperʉmʉ repaʉte ikasiko joe ña chekʉnare ijache ikaasomo: \p —‍Jesús neenare jame paisikʉamʉ ikʉ —‍chiniasomo. \p \v 70 Chikona Pedro joe jachaasomʉ. Naa paiʉna ũcuacheja paina Pedrote joe ikaasome. \p —‍Mʉʉ ũcuajache Galilea cheja paikʉjekʉ chekʉrʉmʉ Jesús neenare jame paisikʉcosomʉ —‍chiniasome repana. \p \v 71 Chitena Pedro Dioni roiʉ, \p —‍Chʉʉpi chʉo ũcuarepare ikamato Diopi cuache chooakʉ chʉʉre —‍chini ijache ikaasomʉ:—‍ Mʉsanʉkona ikakʉte Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 72 Repaʉ jãajañe ikatona kura joe chuniasomʉ. Chuiʉna Pedro, repaʉte Jesús ikasiere cuasaasomʉ, “Chutaa kura kachañoã chuimatona choteñoã, ‘Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ’, chiijamʉ mʉʉ”, chiisiere. Jãare cuasa Pedro rʉa oiche oniasomʉ. \c 15 \s Pilato tijñeñe Jesure nʉko chʉo sẽesiere kʉamʉ \r (Mt 27.1-2, 11-14; Lc 23.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ apeñatato judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judío aina, pãi chʉ̃ʉna, judíopãi chechona, chekʉna pãi chʉ̃ʉna ũcuanʉko chii Jesure choojachere cutuasome. Cutu pini repaʉte vẽe pãi chʉ̃ʉkʉ Pilatoni sa jokaasome repana. \v 2 Sa jokarena Pilato Jesure ijache sẽniasaasomʉ: \p —‍¿Judíopãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉkʉʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna, \p —‍Jʉ̃jʉ, ũcuaʉmʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 3 Reparʉmʉ judío phairipãi chʉ̃ʉna, \p —‍Rʉa siache cuache chookʉmʉ ikʉ —‍chiniasome. \v 4 Jãajañe ikajʉna asa Pilato joe Jesure sẽniasomʉ. \p —‍Ina mʉʉre, “Rʉa siache cuache chookʉmʉ ikʉ”, chiime. Asakʉtani, ¿ikamakʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 5 Jãatani Jesús jmamakarʉjẽe ikamaneasomʉ. Ikamaʉna Pilato, “¿Keejaiʉʉ ikʉ?”, chiiʉ cuasaasomʉ. \s Pãi Jesure vanisoche chʉ̃ʉsiere kʉamʉ \r (Mt 27.15-31; Lc 23.13-25; Jn 18.38-19.16) \p \v 6 Pilato ʉ̃sʉrʉmʉ paiche pascuarʉmʉ tĩato chẽacojñosikʉre teeʉte etoasomʉ, pãi etojʉ̃ʉ chiikʉni. \v 7 Ũcuarʉmʉ Barrabás pãi chẽavʉere paniasomʉ, repaʉname cuache choosina ũcuachia. Aperʉmʉ repaʉ Barrabás ũcuananame repanare chʉ̃ʉnani cuhejʉ etoñu chini cavajʉ chekʉni vanisoasome. \v 8 Ũcuarʉmʉ pãi Pilato vʉena sani repaʉte ijache ikaasome: \p —‍Mʉʉ ʉ̃sʉrʉmʉ paiche chẽacojñosikʉre etokʉjekʉ teeʉte etojʉ̃ʉ —‍chiniasome. \p \v 9-10 Chitena Pilato, “Ikʉre Jesure pãipi jovojʉna ña perujʉ judío phairipãi ikʉre chʉʉni ra jokacosome”, chiiʉ cuasakʉ repanare pãi ijache ikaasomʉ: \p —‍¿Jesús judíopãi chʉ̃ʉkʉ chiicojñokʉni etojache chʉʉ? —‍chiniasomʉ. \v 11 Chikʉna judío phairipãi chʉ̃ʉna repanare pãi rʉa ikaasome, Barrabani etochete sẽapʉ chini. \v 12 Jãajañe choojʉna Pilato repanare joe ijache sẽniasaasomʉ: \p —‍Judíopãi chʉ̃ʉkʉ chiikʉte, ¿jese choojache chʉʉ? —‍chiniasomʉ. \p \v 13 Chikʉna repana pãi rʉa cuijʉ ikaasome. \p —‍¡Kurususẽverona jẽjo nʉko vẽasõjʉ̃ʉ jãʉre! —‍chiniasome. \p \v 14 Chitena Pilato ikaasomʉ. \p —‍¿Ʉ̃quere repaʉ cuache chooʉ? —‍chiniasomʉ. \p Chiichetani repana joe ʉjachʉo cuijʉ, \p —‍¡Kurususẽverona jẽjo nʉkojʉ̃ʉ jãʉre! —‍chiniasome. \p \v 15 Jãajañe ikajʉna asa Pilato repana chiichete choora chini Barrabani etoasomʉ. Jesuretani suĩsuechete chʉ̃ʉasomʉ repaʉ. Suĩsue pinirena repaʉ neenani sõtaopãire Jesure jokaasomʉ, sa kurususẽverona jẽjo nʉkoajʉ chini. \p \v 16 Ũcuarʉmʉ sõtaopãi Jesure Pilato vʉe sanavʉ cararipʉna juha cuaa chekʉnare sõtaopãi soni chiiasome. \v 17 Repana chiisirʉmʉ Jesure pãi chʉ̃ʉna juikãa chimaajakãare sachaasome repana. Ũcuachia repaʉ sĩjopʉ miu tuhivʉ choo tʉoasome. \v 18 Tʉo pãisojʉ cuijʉ ijache ikaasome repana: \p —‍¡Ikʉpi judíopãire siarʉmʉ chʉ̃ʉkʉ paaʉ! —‍chiniasome. \fig soldier mock Jesus|cn01827B.tif|span||D.C.Cook| |Mr 15.18\fig* \p \v 19 Chini vãsochoji repaʉ sĩjopʉna vaijʉ ũcuaʉni coo tutujʉ pãisojʉ pãi chʉ̃ʉnare pojojʉ choochejache repaʉni tijñeñe rore pʉʉ ñuniasome repana. \v 20 Jãajañe choojʉ repaʉte pãiso pini, repana sachasikãa tĩto repaʉ juisikãare joe sachaasome repana. Sacha pini repaʉte kurususẽverona jẽjo nʉkoñu chini saasome repana. \s Jesure kurususẽvero jẽjosiere kʉamʉ \r (Mt 27.32-44; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 21 Repana sõtaopãi Jesure satona Simón Cirene cheja cakʉ Alejandroname Rufo pʉkakʉ poo raikʉji caraiʉna chẽa, Jesure jẽjojasẽverote kuãikaaʉ chini chʉ̃ʉasome. \p \v 22 Simonpi kuãiʉ saiʉna Jesure Gólgota aikũtina sa tĩaasome repana. (“Gólgota” chini “Pãi sĩjopʉjakũti” chiimʉ.) \v 23 Repacheja tĩasirʉmʉ Jesure ʉche cono rʉaraka jamesiere ũkuañu chiijʉna ũkucuheasomʉ repaʉ. \v 24 Ũcuarʉmʉ repaʉte kurususẽverona jẽjo nʉkoasome repana. Jẽjo nʉko pini sõtaopãi repaʉ juisikãñare paañu chini catarakarʉã mami tochasirakarʉãpi chejana suaasome, Jesús juisikãña paajanani jñaañu chini. \p \v 25 Apeñatato nueve paitona Jesure kurususẽverona jẽjo nʉkoasome repana. \v 26 Ũcuachia repaʉ cuache choosiere kʉajʉ, \sc Judiopãi Chʉ̃ʉkʉmʉ Ikʉ\sc*, chiiche chookoana tocha kurususẽvero chãtirona jẽjo sʉoasome repana. \v 27 Ũcuarʉmʉ ñaanare ũcuachia kachanare kurususẽveroãna jẽjo Jesús ʉjajʉ̃tʉ cakãkona teeʉte nʉkoasome repana. Chekʉni kãkojʉ̃tʉ cakãkona nʉkoasome. \v 28 Jãajañe choorena Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasiepi ũcuarepa tijñesikʉamʉ: \q Chekʉnare cuache choosinare choochejache repaʉte choome pãi, \m chiicheji. \p \v 29 Repanare nʉkosirʉmʉ repacheja caraina pãi Jesure cuhena repana sĩjo sʉ̃cuijʉ ijache cuache ikajʉ caraniasome: \p —‍“Dios vʉe ñañosõ choteumucujña joe choo pinijamʉ chʉʉ”, chiisikʉamʉ mʉʉ. \v 30 Jãajañe ikasikʉ chura mʉʉpi meñe jũiñe ʉ̃sekʉ cajejʉ̃ʉ jãacheja kurususẽvero —‍chiniasome repana. \p \v 31 Ũcuarʉmʉ judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechona ũcuajache pãisojʉ sãiñechia ijache cutuasome: \p —‍Chekʉnare jũiñe ʉ̃sesikʉasomʉ jãʉ. Jãatani chura ũcuaʉji meñe jũiñe ʉ̃secuamʉ repaʉte. \v 32 Jãʉ, “Dios Raosikʉamʉ jãʉ. Ũcuachia judíopãi chʉ̃ʉkʉmʉ”, chiicojñosikʉamʉ. Jãajekʉna ũcuachejapi cajeakʉ. Repaʉji cajeʉna ñani, “Dios Mamakʉmʉ jãʉ”, chiijʉ cuasajanaame mai —‍chiijʉ pãisoasome repana. \p Repaʉname kurususẽveroã jẽjo nʉkocojñosina ũcuachia cuache ikaasome Jesure. \s Jesús jũisiere kʉamʉ \r (Mt 27.45-56; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 33 Reparʉmʉ nʉkarepaʉ sʉitona ʉ̃sʉʉ miañe tapisoʉna cheja siacheja trejatʉka chijaniasomʉ. \v 34 Tres paitona Jesús ʉjachʉo ijache ikakʉ cuiasomʉ: \it “Eloi, Eloi, ¿lama sabactani?”\it*, chiniasomʉ. (Ijache chiimʉ jãa: “Dios, chʉʉre Paakʉ, Dios chʉʉre Paakʉ, ¿jese paiʉna mʉʉ chʉʉre jokasõkʉ?” chiimʉ.) \p \v 35 Jãajañe ikaʉna asa repacheja paina chekʉna ijache ikaasome: \p —‍Asajʉ̃ʉ. Aperʉmʉ paisikʉni Elíani soicosomʉ jãʉ —‍chiniasome. \p \v 36 Ũcuarʉmʉ repanare jame paikʉ vʉvʉ sani chʉisʉovʉji rʉarakana chʉ̃ʉ vãsochona quẽo sʉo Jesupi ũkuakʉ chini mʉo ijache ikaasomʉ: \p —‍Chaa ñañu. Elíapi rani repaʉte casochete ñañu. Raimanejacosomʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 37 Jãajañe ikatona Jesús joe rʉa cuicuha jũnisoasomʉ. \v 38 Repaʉ Jesús jũitona Dios vʉe sanavʉ caruupʉ kakasaaro rueekãa ũcuateekãa joorepapoji ʉmʉpi vʉevʉna chere cajeasomʉ. \v 39 Jesupi jũnisoʉna sõtaopãi chʉ̃ʉkʉ Jesure tijñeñe nʉkakʉ ñakʉ ikaasomʉ. \p —‍Dios Mamarepakʉ paicosomʉ jãʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 40 Jãa chooto romivana soopi nʉkajʉ ñajʉ paniasome repaʉte chooche. María Magdalenaamo, Santiago jmavaʉname José pʉkako Maríaamo, Salomeamo paniasome. \v 41 Aperʉmʉ repana romi Jesús Galilea cheja pairʉmʉ repaʉte jame kuijʉ kuirajʉ paniasome. Ũcuachia chekʉna romi repaʉname Jerusalén maisina ñajʉ nʉkajʉ paniasome. \s Jesure tãsiere kʉamʉ \r (Mt 27.57-61; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 42-43 Pʉaumucuse ãijañe carevaumucuse naicuhakʉna José Arimatea vʉejoopo cakʉ judíopãi chʉ̃ʉnare jame chʉ̃ʉkʉji Dios Raosikʉ chʉ̃ʉrʉmʉ chaakʉji Jesure jũisikʉni sa tãra chini vajʉchʉmañe sani Pilatoni sẽniasomʉ, ĩsiakʉ chini. \v 44 Sẽeʉna Pilato asa kʉkʉ, “¿Jũnisocuhaʉ repaʉ Jesús?”, chiiʉ cuasaasomʉ. Jãajañe cuasakʉ sõtaopãi chʉ̃ʉkʉte soni rao, “¿Jesús jũnisocuhaʉ?”, chiniasomʉ repaʉ. \v 45 Sẽniasa kʉaʉna Pilato chʉ̃ʉasomʉ, repaʉte Joseni ĩsiajʉ chini. \v 46 Ĩsirena José sábanakãare koo Jesure caso ũcuakãapi repavaʉre reaasomʉ. Rea pini sa aikũti caripana tẽtoche ũhisicojena cuaa ũha eta, repacoje kakasaaro catapʉ rʉa ʉjapʉji ũha tapisoasomʉ repaʉ. \v 47 Jãajañe chookʉna María Magdalenaname María José pʉkako Jesure ũhasicheja ñaasome. \c 16 \s Jesús vajʉraisiere kʉamʉ \r (Mt 28.1-10; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ judíopãi pʉaumucuse carakʉna María Magdalenaname cheko María Santiago pʉkakoname Salomé Jesure jũnisosikʉni sa roveñu chini okomañare kooasome. \v 2 Ũcuarʉmʉ repana romicorʉmʉ aperepañatato Jesure tãsicojena saniasome repana. \v 3 Saijʉ sãiñechia cutujʉ saniasome repana. \p —‍¿Neepi maivanare catapʉ repacoje tapisipʉ kʉñokaijanaañe? —‍chiniasome. \p \v 4 Jãajañe ikajʉ sani ñato repapʉ catapʉ rʉa ʉjapʉ repacoje tapisipʉ kʉñososipʉ paniasomʉ. \v 5 Kʉñosipʉjekʉna repacoje kaka ñato põsʉʉ pojakãa ʉjacuecho juikʉji ʉjajʉ̃tʉ cakãkore ñuniasomʉ. Ñuiʉna ña repana romi rʉa kʉkʉasome. \v 6 Kʉkʉrena repanare ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Vajʉchʉmanejʉ̃ʉ. Mʉsanʉkona Jesure Nazaret vʉejoopo raisikʉre kueche masimʉ chʉʉ. Kurususẽverona jẽjo nʉko vẽasocojñosikʉni kueme mʉsanʉkona. Icheja peomʉ repaʉ; vajʉranicuhasikʉamʉ. Ñajʉ̃ʉ repaʉte ũhasicheja. \v 7 Ña pini sani repaʉ neenaname Pedrote ijache sa kʉajʉ̃ʉ: “Jesús vajʉranicuhasikʉamʉ. Mʉsanʉkonare naa charo Galilea chejana saijamʉ repaʉ. Ũcuachejana sani repaʉte ñajanaame mʉsanʉkona, repaʉ chutaa jũimarʉmʉ ikasie”, chiijʉ̃ʉ repanare —‍chiniasomʉ repaʉ põsʉʉ. \p \v 8 Jãajañe ikaʉna asa kʉkʉ kurukurujʉ repana romi ũcuacojepi eta vʉvʉsoasome. Kʉkʉcajejani chekʉnare kʉamaneasome repana. \s María Magdalenani Jesús peosichejapi ñosiere kʉamʉ \r (Jn 20.11-18) \p \v 9 Ũcuarʉmʉ Jesús romicorʉmʉ ñami mama vajʉraisikʉpi María Magdalenate aperʉmʉ sieterepanare vati etocojñosikoni charo peosichejapi ñoasomʉ. \v 10 Ñoʉna ña sani repaʉte jame kuisinare sʉmañe paijʉ ota oinani kʉaasomo repao. \v 11 Repao Jesure ñasiere kʉakona asa jachaasome repana. \s Jesús repaʉ neenare teekachapanare peosichejapi ñosiere kʉamʉ \r (Lc 24.13-35) \p \v 12 Jãa choocuhasirʉmʉ repaʉ neena teekachapanachia poo sainani Jesús tĩiʉjaiʉ peosichejapi ñoasomʉ. \v 13 Ñoʉna ña repana sani repaʉ neenare chekʉnani kʉaasome. Ũcuajache kʉajʉna asa jachaasome repana. \s Dios chʉore chʉvaajʉ chini repaʉ saojanare Jesús chʉ̃ʉ jokasiere kʉamʉ \r (Mt 28.16-20; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 14 Jãa choocuhasirʉmʉ repaʉ neena oncerepana ãu ãitona Jesús peosichejapi rani ñoasomʉ repanare. Repaʉ chekʉnare vajʉrani ñosiere ũcuanapi kʉajʉna asa jachasinajejʉna repanare rʉa ikaasomʉ repaʉ. \p —‍¿Jese paiʉna repana kʉasie cuasamanere mʉsanʉkona? —‍chiniasomʉ. \v 15 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare ijache chʉ̃ʉ jokaasomʉ:—‍ Mʉsanʉkona cheja siachejñarʉã sani pãi ũcuanʉkore Dios Repaʉ neenare vati toa sani uuche ʉ̃sechete kuijʉ chʉvajʉ paijʉ̃ʉ. \v 16 Mʉsanʉkonapi chʉvajʉna pãi asa chẽa okorovecojñosinare Dios chẽa paajamʉ. Chẽa paakʉna jũnisõsirʉmʉ vati toa saimañe Repaʉ paichejana saijanaame repana. Jãatani asa jachajʉ cuasamanesina repana cuasamanesie roi roijanaame. \v 17 Mʉsanʉkona chʉvasie asa chẽa cuasasinapi Diochia choomasiche ijache choojanaame: Chʉʉ neenajejʉ chʉʉpi chookaiʉna pãi sanavʉã painare vati eto saojanaame. Ũcuachia chʉʉ neenajejʉ chʉʉpi chookaiʉna repanajẽe chechemanesiere tĩipãi chʉo ikajanaame repana. \v 18 Ũcuachia repanapi añani chẽato asi kũimanejanaame. Eo ũkuni jũnisõmanejanaame repana. Ũcuachia repanapi chekʉnare jũinare jʉ̃jñapi jajʉ Dioni sẽeto vajʉjanaame repana jũivana. Jãajañe chooajʉ chini chʉ̃ʉ jokamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Jesús cʉnaʉmʉ mʉisiere kʉamʉ \r (Lc 24.50-53; Hch 1.9-11) \p \v 19 Jãajañe ikacuha Jesús Diopi mʉakʉna cʉnaʉmʉna mʉni Dios ʉjajʉ̃tʉ cakãkona kueñe pʉʉ ñuiʉasomʉ. \v 20 Repaʉ cʉnaʉmʉ mʉisirʉmʉ repaʉ neena sani Dios chʉo siachejñarʉã kuijʉ chʉvajʉ paniasome. Jãajañe chʉvajʉna Jesucristo Maire Paakʉji repanare chookaniasomʉ, Diochia choomasichete choojʉna pãipi ña, “Ina Dios chʉo ũcuarepare chʉvame”, chiijʉ cuasaajʉ chini.