\id LUK 43LUKcoeNTu.SFM Luke Koreguaje-Colombia-SA \h SAN LUCAS \toc1 San Lucas Jesús cheja paiʉ choosiere kʉamʉ \toc3 (Lc) \mt San Lucas Jesús cheja paiʉ choosiere kʉamʉ \c 1 \s Charo tochasieame \p \v 1-3 Chʉʉ Lucapi mʉʉre Teófiloni rʉa masikʉni Jesucristo cheja pairʉmʉ choosiere kʉara chini ie chʉo tocha saomʉ chʉʉ mʉʉre: \p Aperʉmʉ pãi Jesucristo chooche ñaasome. Repaʉ apechechorʉmʉpi vʉa siarʉmʉ ñajʉ paniasome repana repaʉ chooche peore. Ñasinajejʉ chʉkʉnate kʉasinaame repana. Ũcuajache Dios chʉo chʉvasinaame repana. Ñasina kʉasiere asa jainʉko pãi cuasajʉ tocha jokaasome, maipi ñaajʉ chini. \p Tocha jokarena ũcuare ñakʉ masi chechekʉ paikʉmʉ chʉʉ. Jesucristo choosie pãipi kʉajʉna peore asakʉ paikʉmʉ chʉʉ. Jãajekʉna mʉʉpi masiakʉ chini ũcuare tocha saomʉ chʉʉ mʉʉre, “Jãajañe chooto reocosomʉ”, chini. \p \v 4 Chʉʉpi tocha saoʉna ña, “Ãja, jãajañe Jesucristo chooasomʉ”, chini, “Chekʉna kʉasie, ¿ũcuarepaache jãa, jãa paito?”, chiijamʉ mʉʉ. Mʉʉpi peore masiakʉ chini ie chʉo tocha saomʉ chʉʉ mʉʉre. \s Angel Juan Pãi Okorovekʉ paijaʉre cajajachere kʉamʉ \p \v 5 Judea cheja canare Herodes chʉ̃ʉrʉmʉ Zacarías judío phairipãiʉ paniasomʉ reparʉmʉ. Dios vʉe chooche choorʉmʉ tĩato Abías paasinaname siarʉmʉ chookʉ paniasomʉ repaʉ Zacarías ũcuateepãiʉjekʉ. Zacarías rʉ̃jo Elisabet veeasomo. Ũcuajache aipãiʉ Aarón, judío phairi paisikʉ jojosikoasomo Elisabet. \v 6 Diopi ñato rʉa reopãi paniasome repana Zacaríaname Elisabet. Dios chʉ̃ʉ jokasie jachamañe choojʉ paniasome repana. Chekʉna pãi ñajʉ ikacuaasomʉ repanare, ũcuare reojache paijʉna. \v 7 Elisabeni chĩi paacuakʉna chĩi peovana paniasome repana. Ũcua chĩi peovana paijʉ airekosoasome repavana. \p \v 8 Reparʉmʉ Abíapãi chooche choorʉmʉ tĩaasomʉ. Tĩaʉna Zacarías Dios vʉe kaka jame paniasomʉ. Kaka paiʉ phairipãi chooche jame chookʉ paniasomʉ repaʉ ũcuajache phairijekʉ. Dios chʉ̃ʉ jokasie chookʉ paniasomʉ repaʉ, Diopi pojoakʉ chini. \v 9 Abíapãi Dios vʉere chii paijʉ Zacaríani chẽaasome mañasʉche ʉojaʉre. Siarʉmʉ jãajañe choojʉ paniasome repana. Chẽarena ruupʉna kakaasomʉ repaʉ mañasʉchete ʉora chini. \v 10 Kaka mañasʉche ʉokʉna rʉa jainʉko pãi vesere paijʉ Dioni sẽejʉ paniasome. \v 11 Zacaríaji mañasʉchete ʉokʉna Diore jame paikʉ, ángel peosichejapi rani mañasʉche ʉokoa rʉ̃ʉñe nʉkaasomʉ. \v 12 Angelpi rani nʉkakʉna ña rʉa kʉkʉsoasomʉ repaʉ. \p \v 13 Kʉkʉsokʉna ángel ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Zacarías, vajʉchʉmanejʉ̃ʉ. Mʉʉ sẽeñe Dios chookaijamʉ mʉʉre. Jãajekʉna mʉrʉ̃jo mʉʉ chĩini jñaajamo. Repaʉte chĩivaʉre cajaona Juanre veojʉ̃ʉ. \v 14 Mʉrʉ̃jo chĩivaʉre jñaasirʉmʉ rʉa pojojamʉ mʉʉ. Chekʉna pãi ũcuajache jainʉko asa pojojanaame repavaʉre jñaasie. \q \v 15 Mʉʉ chĩire, “Rʉa masimʉ ikʉ”, chiijamʉ Dios. \q Cono vẽañejẽe ũkumakʉ paijamʉ repaʉ. \q Repaʉte chutaa jñaamarʉmʉpi Dios Rekocho jame paijamʉ repaʉte. \q \v 16 Ũcuachia ainee paiʉ Dios chʉo rʉa chʉvajamʉ repaʉ. \q Repaʉji chʉvakʉna asa Israelpãi jainʉko Dios chʉ̃ʉñe aperʉmʉ choojʉ ũhasosina joe choojʉ reojache paijanaame. \q \v 17 Naa paisirʉmʉ Dios Repaʉ Mamakʉni chejana casojamʉ. \q Jãatani mʉʉ chĩipi cheja charo paijamʉ. \q Paiʉ aperʉmʉ paisikʉ Elías Dios chʉo rʉa masi chʉvachejache mʉʉ chĩi masi chʉvajamʉ. \q Pãi repana chĩivanare cuasache jokasosina mʉʉ chĩipi Dios chʉore chʉvakʉna asa \q repana chĩivanare joe cuasajanaame. \q Chekʉna pãi, Dios chʉ̃ʉñe jachana mʉʉ chĩipi Dios chʉore chʉvakʉna asa jachamañe cuasajʉ reojache paijanaame. \q Mʉʉ chĩi pãipi asa chẽa cuache choochete ũhasoajʉ chini Dios chʉo chʉvajamʉ. \q Chʉvakʉna asa chẽa cuache chooche ũhasosinajejʉ Dios Mamakʉte rakʉna cuasajanaame pãi, \m —‍chiniasomʉ ángel Zacaríate. \p \v 18 Chikʉna, \p —‍Mʉʉpi chʉo ũcuarepare ikani, ¿ʉ̃quere mʉʉ chʉʉre choo ñojaʉ, chʉʉpi mʉʉ ikachete cuasaakʉ chini? Aivaʉamʉ chʉʉ. Chʉʉ romiojẽe ũcuachia aivaoamo —‍chiniasomʉ Zacarías repaʉte ángelte. \p \v 19 Chikʉna ángel ijache ikaasomʉ: \p —‍Gabrielamʉ chʉʉ. Dios chʉ̃ʉñe chookaikʉmʉ chʉʉ. Diopi casosikʉamʉ chʉʉre, mʉʉni chʉore reojachere kʉaakʉ chini. \v 20 Chʉʉ kʉasie naa paisirʉmʉ tijñejamʉ mʉʉre. Jãatani mʉʉ chʉʉ kʉache jachasikʉjekʉ mʉrʉ̃jo mʉʉ chĩire jñaasirʉmʉjatʉka chʉo ikamakʉ paijamʉ, jachasie roi —‍chiniasomʉ ángel repaʉte. \p \v 21 Jãa chooto pãi chutaa vesere paijʉ Zacaríani chaajʉ paniasome. Chaajʉ, “¿Jese paiʉna jãarepa jeerʉmʉ etamañe paikʉ jãʉ?”, chiijʉ cuasaasome repana. \p \v 22 Chaatona etaasomʉ repaʉ. Etasirʉmʉ chekʉnare chʉo cutucuaasomʉ repaʉte. Cutumaʉna, “¡Dios ñosiere ña jñanoso chʉo cutumakʉ jãʉ!”, chini cuasaasome repana. Cutucuakʉna repanare rupʉ jʉ̃jñapi vevoasomʉ repaʉ. Ũcua chʉo cutucuaasomʉ repaʉte. \v 23 Repaʉ chooche choo siasirʉmʉ vʉena coiasomʉ repaʉ Zacarías. \p \v 24-25 Coi paiʉna repaʉ rʉ̃jo chĩi sʉniasomo. Sʉni cincorepapãimia vʉere paio paniasomo repao. Vʉere paio ijache cuasako paniasomo repao: “Chura chʉʉre Dios rʉa oiʉ reojache chookaimʉ. Chĩi peovaojekona rʉa vajʉchʉasikʉamʉ chʉʉre aperʉmʉ. Jãatani Diopi chookaiʉna chĩi sʉiona vajʉchʉamamʉ chʉʉre chura”, chini cuasako pojoasomo repao. \s Jesure jñaajañere kʉamʉ ángel \p \v 26 Repao Elisabet seirepapãimia chĩipʉ sʉirʉmʉna Dios ángel Gabrielre joe casoasomʉ, Galilea cheja cajoopo, Nazaret vʉejoopona. \v 27 Repajoopo cako romichĩio ʉmʉ peoko paniasomo. Repao mamiame María. José vejao paniasomo repao. Aperʉmʉ pãi jainʉkore chʉ̃ʉsikʉ David jojosina mamakʉasomʉ José. \p \v 28 Diopi casoʉna ángel Maríate repao paichejana kaka ikaasomʉ. \p —‍Dios oicojñokomo mʉʉ. Dios mʉʉre jame paikʉmʉ. Chekʉnare romi naa cajejaiche reojache chookaijamʉ Dios mʉʉre —‍chiniasomʉ ángel repaote. \p \v 29 Angelpi jãajañe ikaʉna asa jñano, “¿Jese paiʉna ikʉ chʉʉre jãajañe ikakʉ?”, chini cuasaasomo repao. \p \v 30 Rʉa kʉkʉsikore joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍María, vajʉchʉmanejʉ̃ʉ. Dios mʉʉre oikʉmʉ. \v 31 Asarepajʉ̃ʉ chʉʉ ikache. Chĩi sʉijamo mʉʉ. Sʉni chĩivaʉre ʉmʉvaʉni jñaajamo mʉʉ. Jñaa repavaʉre, mʉʉ chĩivaʉre Jesure veojʉ̃ʉ. \q \v 32 Rʉa masiʉ aineejamʉ mʉʉ chĩi. \q Dios Cʉnaʉmʉ Paikʉ repaʉte, “Ikʉ chʉʉ chĩiamʉ”, chiijamʉ. \q Aipãiʉte Davire judíopãire chʉ̃ʉakʉ chini jokasiejache joe Jesuni judíopãi chʉ̃ʉkʉte jokajamʉ Dios. \q \v 33 Mʉʉ chĩipi Israelpãi siarʉmʉ chʉ̃ʉkʉ paijamʉ. \q Jmamakarʉjẽe cuhamañe chʉ̃ʉkʉ paijamʉ repaʉ, \m —‍chiniasomʉ ángel repaote Maríate. \p \v 34 Jãajañe kʉaʉna asa, \p —‍¿Jese chʉʉ ʉmʉ peoko chĩire paajache? —‍chiniasomo repao. \p \v 35 Chikona ángel joe ikaasomʉ repaote. \p —‍Dios Rekocho mʉʉni cajejamʉ. Dios peore Masikʉjekʉ chĩire jokajamʉ mʉʉre. “Chʉʉ chĩi cuachejẽe peokʉmʉ ikʉ”, chiijamʉ Dios repaʉte. \p \v 36 ’Mʉʉ majapãio Elisabet aivaotani chĩipʉ sʉimo. Ʉmʉvaʉni chĩire sʉimo repao. “Chĩi paacuamʉ jãore”, chiicojñosivaotani chĩi sʉimo repao. Seirepapãimia sʉimo repao chura. \v 37 Diore choovesachejẽe peokʉmʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 38 Chikʉna, \p —‍Dios chẽa paacojñokojeko Repaʉ chʉ̃ʉñe chookaikomo chʉʉ. Mʉʉ chʉʉre kʉache Diopi chʉʉre chookaito reomʉ —‍chiniasomo repao. \p Chikona ángel joka sanisoasomʉ. \s María Elisabeni ñara chini saisiere kʉamʉ \p \v 39 Angel sanisosirʉmʉ repao María Judea cheja aikũti paijoopona cuarepa maniasomo. \v 40 Mani Zacarías vʉena kaka, “¿Paiko?”, chiniasomo repao Elisabere. \v 41 María ikachete asakona Elisabere repao sʉivaʉ chĩivaʉ chooasomʉ. Ũcuarʉmʉ Elisabere Dios Rekochoji rani chʉo ikache chʉ̃ʉasomʉ. \p \v 42 Chʉ̃ʉkʉna Maríate ʉjachʉopi ijache ikaasomo repao Elisabet: \p —‍Chekʉnare romi naa cajejaiche reojache chookaikʉmʉ Dios mʉʉre. Ũcuajache mʉʉ chĩivaʉre, chura sʉivaʉre reojache chookaijamʉ Dios. \v 43 Chʉʉre chʉovao paivaoni mʉʉpi Maire Paakʉ pʉkakopi rakona vajʉchʉkotani pojosomo chʉʉ. \v 44 Mʉʉ ikachete asakona chʉʉ chĩi, chura sʉivaʉ pojokʉ choosikʉamʉ chʉʉre. \v 45 Dios mʉʉre aperʉmʉ kʉasiere asa, “Ũcuarepa tijñejamʉ chʉʉre”, chini cuasako rʉa pojomo mʉʉ —‍chiniasomo Maríate. \p \v 46 Chikona María asa ikaasomo. \q “Dios peore masikʉmʉ”, chini cuasakomo chʉʉ, chʉʉ rekocho. \q \v 47 “Dios chʉʉ rekocho vati toa saiche ʉ̃sejamʉ”, chini \q repaʉni cuasako pojokomo chʉʉ. \q \v 48-49 Dios rʉa reokʉmʉ. \q Chʉʉre Repaʉ chẽa paacojñokote chʉovao paivaoretani cuasakʉ reojache chookaimʉ Dios. \q Peore Masikʉjekʉ chʉʉvaore rʉa reojache chookaimʉ Repaʉ. \q Jãajekʉna irʉmʉ painaname choje paijana ũcuanʉko chʉʉ paichete cuasani, \q “Maríani reorepajache chookaniasomʉ Dios”, \q chiijanaame pãi ũcuanʉko chʉʉre cuasani. \q \v 50 Dios Repaʉte vajʉchʉnare rʉa oikʉmʉ. Irʉmʉ painarechia oimamʉ repaʉ. \q Charo painarejẽe oiʉ choje raijanare peore rʉa oikʉmʉ Dios, Repaʉte vajʉchʉnare. \q \v 51 Pãi, “Peore masinaame chʉkʉna”, chini cuasanare cuheasomʉ Dios. \q Dios peore Masikʉjekʉ repana chooñu chiisie ʉ̃seasomʉ. \q \v 52 Ʉ̃sekʉ chekʉnare, masijʉ pãi chʉ̃ʉnare cuhekʉ chʉovana paivanani saño pãi chʉ̃ʉñe jokaasomʉ Dios. \q \v 53 Chʉovana paivanare karamañe paapʉ chini rʉa reojachere ĩsiasomʉ Dios. \q Kuri paanare tʉasõasomʉ Dios. \q Tʉasõʉna kuri peovana paniasome repana. \q \v 54 Mai aipãire oiʉ ijache ikaasomʉ Dios: \q “Mʉsanʉkonare Israelpãi reojache chookaijamʉ chʉʉ”, \q chiisie cavesʉmañe chookaniasomʉ Repaʉ. \q \v 55 Abrahamre, mai aipãiʉ paisikʉre, \q “Reojache chookaijamʉ chʉʉ mʉʉre”, \q chiisie cavesʉmañe chookaniasomʉ Dios. \q Ũcuajache repaʉ Abraham jojosinare ũcuare Repaʉ ikasiere \q reojache chookaniasomʉ Repaʉ Dios, \m chiniasomo María. \p \v 56 Ika pini Elisabet vʉena canʉka ũcuaoname paniasomo repao. Chotepãimia paicosomo repao repacheja. Jãapi repao vʉena coiasomo repao María. \s Juan Pãi Okorovejaʉre jñaasiere kʉamʉ \p \v 57 Naa paisirʉmʉna repao Elisabet chĩire jñaaumucuse tĩaʉna chĩivaʉre jñaaasomo. \v 58 Jñaa paiona pãi repaote kueñe painaname repao majapãi asaasome repao chĩire jñaasie. Diopi repaoni oiʉ reojache chookakʉna asa saniasome repana repaoni jame pojokañu chini. \p \v 59 Chĩivaʉ ochorepaumucujña jñaasie paitona joe saniasome repana repavʉe. Pʉkakʉpãipi chĩivaʉ jĩkoramurʉ chãtirʉ paicanirʉ chʉto tʉachete chʉ̃ʉrena ñañu chini saniasome repana, judíopãi chooche. Ũcuachia reparʉmʉna chĩivaʉre mami veoñu chiniasome repana. Pʉkakʉ mamire Zacaríate veoñu chiniasome repana repavaʉre. Jãatani pʉkako, \p \v 60 —‍Pãame. Jãajañe veomanejanaame chʉkʉna. Juanre veojanaame chʉkʉna ikʉre —‍chiniasomo repanare. \p \v 61 Chikona, \p —‍Mʉʉ majapãi Juan veenajẽe peome —‍chiniasome repana. \p \v 62 Chini chĩivaʉ pʉkakʉre cãjo asamakʉjekʉna rupʉ vevoasome repana, repaʉ chĩivaʉre veojachere mamire masiñu chini. \p \v 63 Vevojʉna sãiñe vevoasomʉ repaʉ tochajakoarʉte rakatena tocha kʉara chini. Rarena, “Chʉʉ chĩi mamiame ie Juan”, chiiche tocha ñoasomʉ repaʉ. Tocha ñoʉna ña jñanoasome repana. \v 64 Tocha ñoʉna teana ikareoche careosoasomʉ repaʉ chemeño. Chʉo cutumanesikʉ churatani joe chʉo cutuasomʉ repaʉ. \p —‍Dios rʉa reokʉmʉ —‍chiniasomʉ repaʉ Zacarías. \p \v 65 Zacaríaji jãajañe chooʉna pãi chekʉna kueñe paina asa jñanoasome ũcuanʉko. Ũcuachia Judea cheja aikũjña paina ũcuare asa cutujʉ paniasome. \v 66 Repana asasiere cuasajʉ, \p —‍¿Jese jãavaʉ chĩivaʉ paijaʉ? —‍chini cuasajʉ sãiñechia ũcuanʉko sẽniasajʉ paniasome repana. \p Diopi chĩivaʉni rʉa reojache chookakʉna asa rʉa cuasajʉ paniasome pãi. \s Zacarías pojokʉ ikasiere kʉamʉ \p \v 67 Ũcuarʉmʉ repaʉ Zacarías, chĩivaʉ pʉkakʉ, Dios Rekochoji repaʉni chʉ̃ʉʉna ijache kʉaasomʉ Dios chʉo: \q \v 68 Pãi chekʉnapi maini Israelpãire chẽa paajʉna tʉakaniasomʉ Dios. \q Jãajekʉna Maire Paakʉte, “Rʉa reokʉmʉ mʉʉ”, chini cuasajʉ pañu mai. \q \v 69 Ũcuachia maini oiʉ mai jũnisosirʉmʉ vati toa sani uuche Ʉ̃sejaʉni rʉa Masikʉni raojamʉ Dios maire. \q Aipãiʉ David Dios chʉ̃ʉñe chookaniasomʉ aperʉmʉ. \q Ũcuaʉ David jojosinani teeʉte chẽa raojamʉ Dios. \q \v 70 Aperʉmʉ Diopi kʉakʉna Repaʉ chʉo kʉana ijache kʉaasome chekʉnare: \q \v 71 “Chekʉnapi maini Israelpãire cuhejʉ cuache chooñu chiito Diopi ʉ̃sekaijamʉ.” \q Jãajañe chookasa chiniasomʉ Dios maire Israelpãi. \q \v 72 Repaʉ Dios mai aipãire ijache ikaasomʉ: \q “Mʉsanʉkonani oiʉ reojache chookaijamʉ chʉʉ”, \q chiisie cavesʉmañe chookaijamʉ Repaʉ Dios. \q \v 73 Ũcuachia Abrahamre mai aipãiʉ paisikʉre, \q “Ijache chookasa chʉʉ mʉsanʉkonare Israelpãi”, chiniasomʉ Dios. \q \v 74-75 “Mʉsanʉkonare cuhenapi chẽa paajʉ cuache choocojñonare chʉʉpi tʉa paajamʉ mʉsanʉkonare. \q Tʉa paakʉna chʉʉ neenajejʉ mʉsanʉkonare cuhenare vajʉchʉmañe \q chʉʉ chʉ̃ʉñete choojʉ reojache paijanaame mʉsanʉkona jũnisõñejatʉka”, chiniasomʉ Dios Abrahamre. \m Jãajañe kʉaasomʉ Zacarías Dios chʉo. \p \v 76 Chini mamakʉte ikaasomʉ repaʉ Zacarías. \q Jmavaʉ, mʉʉ paichete pãipi ñajʉ ikani, \q “Dios Cʉnaʉmʉ Paikʉ chʉo kʉakʉmʉ ikʉ”, chiijanaame mʉʉre. \q Dios Raojaʉ raijachere kʉajamʉ mʉʉ, pãipi asa careva paapʉ chini. \q \v 77 Dios neenare masiajʉ chini ijache ikajamʉ mʉʉ: \q “Mʉsanʉkona cuache choosie tʉnesokani joe cuasamanejamʉ Dios. \q Tʉnesokakʉna vati toa sani uuche peojamʉ mʉsanʉkonare.” \q \v 78 Jãajañe chookaijamʉ Dios pãi rʉa Oikʉjekʉ. \q Jãajekʉna Dios Repaʉ Mamakʉni raopiramʉ maire. \q \v 79 Paivesʉjʉ cuache choojʉ chijacheja paichejache painare jũnisochejẽe vajʉchʉnare \q Repaʉ Mamakʉni raopiramʉ Dios maire, \q maipi repaʉni cuasaajʉ chini. \q Rani paiʉ reojache paimasichete chechojamʉ repaʉ maire, \m chiniasomʉ Zacarías repaʉ mamakʉte. \p \v 80 Repavaʉ chĩivaʉ Diore rʉa cuasakʉ aineekʉ paniasomʉ. Israelpãi chʉvamarʉmʉ pãi peochejñare teevaʉ paiʉ paniasomʉ repaʉ Juan. \c 2 \s Jesure jñaasiere kʉamʉ \r (Mt 1.18-25) \p \v 1-3 Jãarʉmʉ Augusto pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉkʉ paniasomʉ. Chekʉ Cirenio ũcuajache Siria cheja canani chʉ̃ʉasomʉ reparʉmʉ. Augusto repaʉ paanare ũcuanʉkore chʉ̃ʉasomʉ repana mamire tocharena kuẽkuera chini. Pãi kuẽkuechete chʉ̃ʉʉna repana aipãi paisijoopona saiche paniasomʉ repanare, mamire tochañu chini. \p \v 4 Pãipi saijʉna José jame saniasomʉ. Galilea cheja cajoopo Nazaret vʉejoopo paisikʉpi Judea cheja cajoopona Belén vʉejoopona saniasomʉ repaʉ, aipãiʉ David paisijoopona. \v 5-7 Maríaname saniasomʉ repaʉ, jame kuẽkuecojñora chini. María repaʉ rʉ̃jo paijao chĩipʉ sʉikoji sani, tĩa paio repao chĩire jñaajarʉmʉpi tĩaʉna piraso chĩivaʉre ʉmʉvaʉni jñaaasomo charo cavaʉre. Jñaa repavaʉre kãñaserepi rea, cuavana ãu ãiravʉrʉna ũhaasomo repao. Pãi kãivʉñapi timusoʉna cuavana kãivʉerʉna kãniasome repana. \s Angeles oveja kuiranani Jesure jñaasiere kʉame \p \v 8 Reparʉmʉ Belén vʉejoopo kueñere ovejavanare kuirana paniasome. Ovejavanapi patu paichejare paijʉna ñamipi kuirajʉ paniasome repana. \p \v 9 Ũcuarʉmʉ Diore jame paikʉji ángelpi rani paiʉna repana paichejachia rũhisokoro rʉa miañe miaasomʉ, Diopi chookʉna. Miakʉna ña rʉa kʉkʉsoasome repana oveja kuirana. \p \v 10 Rʉa kʉkʉsinare ijache ikaasomʉ ángel: \p —‍Vajʉchʉmanejʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonare chʉo reojachere kʉara chini raimʉ chʉʉ Israelpãipi ũcuanʉko asa pojoajʉ chini. \v 11 Asarepajʉ̃ʉ. Ijacheame chʉo chʉʉ rasie: Chura iumucuse pãio chĩivaʉre jñaacuhasikoamo, aperʉmʉ paisikʉ David paisijoopona. Repavaʉ chĩivaʉ repaʉte cuasanare vati toa uuche Ʉ̃sejavaʉpi ranicuhasikʉamʉ. Cristoamʉ repaʉ. Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉamʉ. Pãi Ũcuanʉkore Paakʉmʉ repaʉ. \v 12 Mʉsanʉkonapi sani kueni jñaa ñajanaame repavaʉre. Kuejʉ jñaa ñato cuavana ãu ãiravʉrʉte reasivaʉ ũhijamʉ chĩivaʉ. Repavaʉre ñani, “Dios chĩiamʉ ikʉ”, chiijanaame mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ ángel repanare. \p \v 13 Angel teeʉ kʉacuhaʉna chekʉna ángeles rʉa jainʉko rani paniasome. Paijʉ Dioni pojojʉ ijache ikaasome repana: \q \v 14 “¡Cʉnaʉmʉ Paikʉ Dios peore masikʉmʉ”, chiapʉ pãi ũcuanʉko! \q Ũcuajache, “Mʉsanʉkona Repaʉ oicojñona sãiñe pojojʉ paijʉ̃ʉ”, chiime chʉkʉna mʉsanʉkonare, \m chiniasome ángeles. \p \v 15 Ika pini cʉnaʉmʉna joe mʉnisorena sãiñechia ijache ikaasome repana oveja kuirana: \p —‍Belenna sañu mai. Repacheja choosiere Diopi raoʉna ra kʉamʉ ángel maire. Ñajañu chura choosiere —‍chiniasome repana. \p \v 16 Chini cuarepa sani tĩa Josename Maríate ñaasome repana. Ũcuajache chĩivaʉre cuavana ãu ãiravʉrʉ ũhivaʉni ñaasome repana. \fig Shephards greet baby Jesus|CN01625b.tif|span||D.C.Cook| |Lc 2.16\fig* \v 17 Ña pini chĩivaʉ paichete ángel repanare kʉasiere kʉaasome repana. \v 18 Kʉarena ũcuanʉko asa jñanoasome repana kʉache asasina. \v 19 Maríatani repana kʉache asa ikamako peore cuasako paniasomo. \v 20 Ña pini coiasome repana oveja kuirana. Coijʉ repana asasiename ñasie cuasa, “Peore masikʉmʉ Dios”, chiijʉ ángel kʉasie, “Ũcuarepaame”, chini Dioni pojojʉ coisoasome repana. \s Jesure pʉkakʉpãi Dios vʉe sa ñosiere kʉamʉ \p \v 21 Chĩivaʉ ochorepaumucujña jñaasie paitona jĩkoramurʉ chãtirʉ paicanirʉ chʉto tʉa pini mami veoasome repana. Jesure veoasome repana repavaʉre chĩivaʉre. Aperʉmʉ chutaa repaʉte sʉimarʉmʉ ángel kʉasiere mami veoasome repana. \p \v 22 Dios aperʉmʉ Moisepi pãire kʉakaaʉ chini chĩire jñaasie cua pani pinirʉmʉ choojache kʉaasomʉ. Jãajekʉna Dios chʉ̃ʉ jokasiere chooñu chini Jesús pʉkakʉpãi Jerusalén vʉejoopona maniasome. Ũcuachia chĩivaʉni Dioni ñojʉ, “Ikʉ mʉʉ neekʉamʉ”, chiñu chini maniasome repana. \v 23-24 Aperʉmʉ Diopi ikakʉna Moisés tocha jokasie ijache kʉamʉ: \q Mʉsanʉkona chĩivanare charo cavanare ʉmʉpãivanarechia chʉʉni ĩsijʉ̃ʉ. \q Chʉʉ neenaame repana. \q Ũcuajache romi cua paina cua paichete tʉnoñu chini jocha vaivanani ĩsijʉ̃ʉ chʉʉre. \q Airo jurevanare kachavanare peoni jocha ũkupo chĩivanani ũcuajanʉkorʉte ĩsijʉ̃ʉ chʉʉre, \m chiniasomʉ Dios. Jãajekʉna Jesús pʉkakʉpãi Dios chʉ̃ʉ jokasiere chooñu chini Jerusalén vʉejoopona maniasome. \p \v 25 Reparʉmʉ Jesús pʉkakʉpãi Jerusalén vʉejoopo mani ñato ũcuajoopote pãiʉ rʉa reokʉ paniasomʉ Simeón, Diore cuasakʉ. Paiʉ Dios Raojaʉni chaakʉ paniasomʉ repaʉ, pãi chekʉnapi Israelpãire cuache chooñu chiito Ʉ̃sejaʉni. Dios Rekocho repaʉte Simeonre jame paniasomʉ. \v 26 Ũcuarekochoji jame paiʉ ijache kʉaasomʉ repaʉte: “Chutaa jũnisomanejamʉ mʉʉ. Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉre ñañetʉka vajʉʉ paijamʉ mʉʉ”, chiniasomʉ. \v 27-28 Ũcuarʉmʉ Simeón Dios Rekochoji chʉ̃ʉkʉna Dios vʉena mʉa kakaasomʉ. Kaka paiʉna Jesús pʉkakʉpãi repaʉte cajajʉ ũcuavʉena kakaasome. Dios chʉ̃ʉ jokasiere chooñu chini kakarena repaʉ Simeón repavaʉre chĩivaʉre cajo Dioni pojokʉ ijache ikaasomʉ: \q \v 29 Chʉʉre Paakʉ, mʉʉ ikasiepi ũcuarepa tijñeʉna ñacuhamʉ chʉʉ. \q Jãajekʉna chura chʉʉre jũiñe ʉ̃semanejʉ̃ʉ. \q Pojokʉ jũnisojamʉ chʉʉ churatani, ũcuare ivaʉre ñacuhasikʉjekʉ. \q \v 30 Mʉʉ Raosikʉre ñacuhamʉ chʉʉ pãi chẽa paakʉ vati toa uuche Ʉ̃sejaʉre. \q \v 31 Pãi ũcuanʉko ña masiajʉ chini raosikʉamʉ mʉʉ ikʉre. \q \v 32 Churatani ikʉpi chʉvakʉna mʉʉ chʉo asa chẽajanaame judío peona. \q Ũcuajache chura chʉkʉnate judíopãi, mʉʉ neenare reojache cutujanaame pãi, \m chiniasomʉ. \p \v 33 Chĩivaʉni jãajañe ikaʉna asa jñanoasome repana Jesús pʉkakʉpãi. \p \v 34-35 Ũcuarʉmʉ repaʉ, \p —‍Diopi mʉsanʉkonare reojache chookaaʉ —‍chini pʉkakore Maríatechia ikaasomʉ. \q Asarepajʉ̃ʉ: Ikʉre Diopi raoʉna mai Israelpãi teenachia ikʉni cuasajʉ reojache paijanaame. \q Chekʉnatani ikʉni cuasamapʉ cuache paijanaame. \q Ikʉre pãi jainʉko cuhejanaame. \q Jãajekʉna ivaʉre mʉʉ chĩivaʉre rʉa oijamo mʉʉ. \q Pãi jainʉkore repana rekoñoã cuasache ña kʉajamʉ ikʉ, \m chiniasomʉ repaʉ Simeón. \p \v 36 Ũcuachia ũcuavʉere Ana Dios chʉo kʉako, Fanuel, Aser pãiʉ mamako paniasomo. Rʉa aivao paniasomo repao. Rʉa romichĩivaopi ʉmʉʉte veja sieterepaʉ̃sʉrʉmʉchia paniasomo repao. \v 37 Sieterepaʉ̃sʉrʉmʉ vejasie paikoni ʉ̃jʉvaʉpi joka jũnisoʉna rʉa jeerʉmʉ teevao paio paniasomo repao. Ochenta y cuatrorepaʉ̃sʉrʉmʉ teevao paniasomo repao. Teeo paio Dios vʉere umucujñaname ñami Dioni pojoko paniasomo repao, teeñoãchia etako. Teeumucujña ãu ãimairo paio Dioni sẽeo paniasomo repao. \v 38 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉkakʉpãi pairuupʉna kakaasomo repao. Kaka chĩivaʉre ña Dioni, “Reorepamʉ”, chini chĩivaʉ paichete Israelpãire Jerusalén painani repanare cuache choonare Ʉ̃sekaijaʉre chaanani kʉaasomo repao. \s Nazaret vʉejoopo coisiere kʉamʉ \p \v 39 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉkakʉpãi Dios chʉ̃ʉ jokasie peore choo pini chĩivaʉre cochajʉ repana paijoopona, Galilea cheja cajoopo Nazaret vʉejoopona coiasome. \v 40 Coi paijʉna aineekʉ chĩivaʉ naa rʉa kokaʉ paniasomʉ. Dios chʉ̃ʉ jokasie rʉa chechekʉ aineekʉ paniasomʉ repavaʉ chĩivaʉ. Dios repaʉte pojokʉ reojache chookaniasomʉ. \s Jesús Dios vʉe paisiere kʉamʉ \p \v 41 Jesús pʉkakʉpãi Jerusalén vʉejoopo siaʉ̃sʉrʉmʉ maniasome. Aperʉmʉ Dios repana aipãi Egipto cheja painare etua rasiere cuasajʉ pojojʉ fiestate jame chooñu chini maniasome. Repa fiesta mami pascuaame. \v 42 Chĩivaʉ docerepaʉ̃sʉrʉmʉ paitona fiestarʉmʉ tĩaʉna pʉkakʉpãi Jesure majʉ maniasome Jerusalén vʉejoopona. \v 43 Fiesta choo pini Jesús pʉkakʉpãi coijʉna pãi jainʉko jame coiasome. Ũcuanʉko coito teevaʉ chĩivaʉ coimaneasomʉ. Repaʉ coimañe pʉkakʉpãi vesʉasome. \v 44 Vesʉjʉ, “Chekʉnaname coicosomʉ mai chĩi”, chini teeumucuse coinapi mamakʉte kueasome repana. Kuejʉ peore repana majapãiname repaʉ ñanare sẽniasaasome repana chĩivaʉni jñaañu chini. \v 45 Jãatani repaʉte jñaamaneasome repana. Kuetee Jerusalenna joe coiasome repana repaʉni kue jñaañu chini. \v 46 Choteumucujña kuenapi Dios vʉe kaka ñato ũcuavʉere paiʉ judíopãi chechona chenevʉte ñuiʉ repana ikachete asa sẽniasakʉ paniasomʉ repaʉ chĩi. \v 47 Sẽniasakʉna repanapi sãiñe chʉo sẽeto rʉa masi kʉaasomʉ repaʉ. Repaʉji masi kʉakʉna asa rʉa jñanoasome repana, “Rʉa masimʉ ikʉ”, chini. \v 48 Pʉkakʉpãi repaʉ ikachete asa jñano pʉkakochia ijache ikaasomo repaʉte: \p —‍Jmavaʉ, ¿jese paiʉna mʉʉ chʉkʉnate kʉamairo canʉkaʉ? Mʉjakʉname chʉʉ mʉʉni oijʉ rʉa kuejʉ paime —‍chiniasomo pʉkako. \fig Jesus youth in Temple|CN01647B.TIF|span||D.C.Cook| |Lc 2.48\fig* \p \v 49 Chikona, \p —‍¿Jese paiʉna kuere chʉʉre? Chʉʉ Jakʉ chʉ̃ʉ jokasie chooche paimʉ chʉʉre ivʉe. ¿Jãa mʉsanʉkona vesʉche? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 50 Jãatani repaʉ ikasie asavesʉasome repana. \p \v 51 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉkakʉpãiname Nazaret vʉejoopona coiasomʉ. Coi paiʉ pʉkakʉpãi chʉ̃ʉñe chookʉ paniasomʉ repaʉ. Repaʉ pʉkako Dios vʉe repaʉ choosiere rʉa cuasako paniasomo. \p \v 52 Repaʉ Jesús aineekʉ naa rʉa masi cuasaasomʉ. Dios repaʉte rʉa pojoasomʉ, pãi ũcuajache. \c 3 \s Juan Pãi Okorovesikʉ pãi peochejare paiʉ pãipi saijʉna Dios chʉo chʉvasiere kʉamʉ \r (Mt 3.1-12; Mr 1.1-8; Jn 1.19-28) \p \v 1 Reparʉmʉ Tiberiopi pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉasomʉ. Repaʉ Tiberio quincerepaʉ̃sʉrʉmʉ chʉ̃ʉrʉmʉna Poncio Pilato ũcuajache Judea cheja painani chʉ̃ʉasomʉ. Herodes ũcuajache Galilea cheja painani chʉ̃ʉasomʉ. Felipe ũcuajache Herodes chojeʉ Iturea cheja painaname Traconite cheja painare chʉ̃ʉasomʉ. Lisanias ũcuajache Abilinia cheja painani chʉ̃ʉasomʉ. \v 2 Repana chʉ̃ʉrʉmʉ Ananame Caifás judío phairipãire ũcuanʉkore chʉ̃ʉasome. Reparʉmʉ Dios Zacarías mamakʉte Juanre pãi peochejare paiʉna pãire chʉvaakʉ chini chʉ̃ʉasomʉ. \v 3 Chʉ̃ʉʉna asa sani Jordán chiacha rʉtʉva painani pãire chʉvakʉ paniasomʉ repaʉ peore repakãjño kuiʉ. Ijache chʉvaasomʉ repaʉ: \p —‍Mʉsanʉkona cuache chooche ũhaso reojachere mama cuasajʉ̃ʉ, Diopi mʉsanʉkona cuache choosiere tʉnoso joe cuasamaneakʉ. Cuache choochete ũhaso Dioni cuasajʉ okorovecojñojʉ̃ʉ —‍chiiʉ chʉvakʉ paniasomʉ repaʉ Juan. \p \v 4 Aperʉmʉ Isaías, Dios chʉo kʉasikʉ ijache tocha jokaasomʉ maire, Juan choojachere kʉakʉ: \q Pãiʉ pãi peochejare sani paiʉ pãipi repaʉni saito ʉjachʉopi ijache ikakʉ chʉvajamʉ: \q “Maire Paakʉ raipiramʉ. \q Repaʉni chaajʉ mʉsanʉkona rekoñoã maa rũhiñe paimaa carevachejache reojarekoñoã carevajʉ paijʉ̃ʉ. \q \v 5 Aikũjña chenevʉã peore chaopi tapisõjamʉ. \q Aikũjña rʉa ʉjakũjña paisikũjña jmakũjñarʉã ñañasõjamʉ. \q Maña jʉchʉ paimaña rũhimaña carũhijamʉ. \q Maña cojñaname chĩca paisimaña sʉkajamaña careojamʉ. \q Mʉsanʉkona aperʉmʉ paisie peore rũhiñe carevajʉ̃ʉ. \q \v 6 Dios Raojaʉ pãi oiʉ vati toa uuche Ʉ̃sejaʉ raijamʉ maire. \q Rakʉna pãi ũcuanʉko ñajanaame repaʉte”, chiijamʉ repaʉ, \m chiimʉ Isaías tocha jokasie. \p \v 7 Ũcuarʉmʉ pãi jainʉko Juanre okorovecojñoñu chini saniasome. Satena ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Mʉsanʉkona teena chutaa cuache chooche ũhamanajejʉ aña paichejache cuache paime. “Maipi okorovecojñoru Dios maire cuache choomanejamʉ”, chini cuasajʉ raime mʉsanʉkona. Jãatani mʉsanʉkona cuache chooche ũhasomato Diopi chʉ̃ʉʉna cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare. \v 8 Mʉsanʉkona cuache choochete ũhaso reojache paijʉ Dios chʉ̃ʉñete choojʉ paijʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonapi reojache paito chekʉnapi ñani, “Ina cuache chooche ũhasosinajejʉ reojache paime”, chiijanaame mʉsanʉkonare. Ijache cuasacosome mʉsanʉkona: “Abraham jojosinaame mai. Jãajekʉna Dios maire cuache choomanejamʉ”, chiijʉ cuasacosome mʉsanʉkona. Jãajañe cuasamanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Diore Repaʉni chooʉato irakarʉã catarakarʉãpi Abraham jojosinare chekʉnare chooreomʉ, Repaʉ chʉ̃ʉñe choojanare. \v 9 Sũkiñʉã ãiñe kʉ̃iñʉãpi sãijapʉã kʉ̃imato, “Cuamʉ iñʉã”, chini kueni ʉosome pãi. Dios ũcuajache pãi cuache painare cuanajejʉna vati toana saojamʉ —‍chiniasomʉ Juan repanare. \p \v 10 Chikʉna, \p —‍Jãa paito, ¿ʉ̃quere choojanaañe chʉkʉna? —‍chiniasome repana. \p \v 11 Chitena, \p —‍Ijache choojʉ̃ʉ. Mʉsanʉkona ũcuaʉakʉji kãña kachakãña paani chekʉre kãña peovaʉre teekãa ĩsijʉ̃ʉ. Ũcuachia mʉsanʉkona ũcuaʉakʉji ãu paani chekʉnare ãu peovanare ĩsijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p \v 12 Ikatona pãi chʉ̃ʉnare kuri kookaina Juanni raniasome, okorovecojñoñu chini. Rani repaʉte ijache sẽniasome repana: \p —‍Masiʉ, chʉkʉna, ¿ʉ̃quere choojanaañe? —‍chiniasome. \p \v 13 Chitena ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Pãi chʉ̃ʉna mʉsanʉkonare chʉ̃ʉsinʉkorʉchia kuri sẽni koojʉ paijʉ̃ʉ. Naa cajejaiche sẽni koomanejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 14 Sõtaopãi ũcuajache sẽniasome repaʉte. \p —‍¿Ʉ̃quere chʉkʉna choojanaañe? —‍chiniasome. \p Chitena ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Kuri ʉakʉna pãi paachete choo kʉko tʉamanejʉ̃ʉ. Ũcuachia kurire kʉko tʉasoñu chini cuache choomanani, “Cuache choosinaame mʉsanʉkona”, chiimanejʉ̃ʉ. Chooche roichia koojʉ pojojʉ paijʉ̃ʉ. Naa rʉa kooche chiimanejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Juan repanare sõtaopãi. \p \v 15 Jãajañe ikaʉna asa jñanoasome repana pãi. Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raojaʉre Cristote chaanajejʉ ijache cuasaasome repana: “¿Dios Raosikʉaʉ ikʉ? ¿Cristoaʉ?”, chini cuasaasome repana. Juan paichete vesʉjʉ sãiñechia sẽniasaasome repana. \p \v 16 Repanapi sãiñechia sẽniasajʉna asa Juan ũcuanʉkore ikaasomʉ. \p —‍Chʉʉ mʉsanʉkonare reojache chookaiʉ okorovemʉ. Naa paisirʉmʉ chekʉ naa rʉa masikʉji rani paiʉ naa rʉa reojache chookaijamʉ mʉsanʉkonare. Chʉʉre naa rʉa masikʉjekʉna repaʉte cuasakʉ vajʉchʉkʉ paimʉ chʉʉ. Naa rʉa masikʉjekʉ repaʉte cuasanare Dios Rekochote ĩsijamʉ repaʉ. Repaʉte cuasamanaretani Ũcuaʉji chʉ̃ʉʉna naa paisirʉmʉna cuache tijñejamʉ. \v 17 Pãi trigo chooni pote repacaã rũhikuanupʉ chii ũhame. Repasʉotani ʉosome. Naa paisirʉmʉ Raijaʉ pãi ũcuanʉkore chii trigo choochejache chookʉ cuache chooche ũhamanare vati toana chachamatoana saojamʉ. Cuache chooche ũhaso Repaʉte cuasanaretani pʉkakʉ paichejana sajamʉ repaʉ —‍chiniasomʉ Juan repanare pãi. \v 18 Dios chʉo reojachere rʉa chʉvache chʉvaasomʉ Juan repanare. \p \v 19 Naa paisirʉmʉ Herodes, pãi chʉ̃ʉkʉji chojeʉ Felipe rʉ̃joni Herodíani tʉa paaasomʉ. Tʉa paakʉna Juan asa chʉvateeasomʉ repaʉte, ũcuachia cheke cuache choosiere asani. \v 20 Chʉvakʉtetani asa jachasokʉ joe naa rʉa cuache chooasomʉ repaʉ. Repaʉte chʉvasivaʉre Juanre pãi chẽavʉena cuaoasomʉ repaʉ Herodes. \s Jesure okorosiere kʉamʉ \r (Mt 3.13-17; Mr 1.9-11) \p \v 21 Aperʉmʉ Juan pãi jainʉkore okorovekʉ paniasomʉ. Ũcuajache Jesure okoroasomʉ repaʉ. Okorocojñosirʉmʉ Jesús pʉkakʉni sẽniasomʉ. Pʉkakʉni sẽeʉna cʉnaʉmʉ teana reojaʉmʉ careo \v 22 Dios Rekocho ũkupojaiʉ ũcuaʉni cajeasomʉ. Dios Rekocho cajesirʉmʉ cʉnaʉmʉpi ijache ikache asoasomʉ: \p —‍Mʉʉ chʉʉ chĩiamʉ. Mʉʉre rʉa chiimʉ chʉʉ. Mʉʉre rʉa pojomʉ chʉʉ —‍chiiche asoasomʉ. \s Jesús aipãi paisina mamiame \r (Mt 1.1-17) \p \v 23 Jesús treintarepaʉ̃sʉrʉmʉ paicosomʉ chekʉrʉmʉ, repaʉ pãi apechʉvarʉmʉ. “Jãʉ Jesús, José chĩiamʉ”, chiijʉ cuasaasome pãi repaʉte. \qm José pʉkakʉ paisikʉ Elí paniasomʉ. \qm \v 24 Elí pʉkakʉ paisikʉ Matat paniasomʉ. \qm Matat pʉkakʉ paisikʉ Leví paniasomʉ. \qm Leví pʉkakʉ paisikʉ Melqui paniasomʉ. \qm Melqui pʉkakʉ paisikʉ Jana paniasomʉ. \qm Jana pʉkakʉ paisikʉ José paniasomʉ. \qm \v 25 José pʉkakʉ paisikʉ Matatías paniasomʉ. \qm Matatías pʉkakʉ paisikʉ Amós paniasomʉ. \qm Amós pʉkakʉ paisikʉ Nahum paniasomʉ. \qm Nahum pʉkakʉ paisikʉ Esli paniasomʉ. \qm Esli pʉkakʉ paisikʉ Nagai paniasomʉ. \qm \v 26 Nagai pʉkakʉ paisikʉ Maat paniasomʉ. \qm Maat pʉkakʉ paisikʉ Matatías paniasomʉ. \qm Matatías pʉkakʉ paisikʉ Semei paniasomʉ. \qm Semei pʉkakʉ paisikʉ José paniasomʉ. \qm José pʉkakʉ paisikʉ Judá paniasomʉ. \qm \v 27 Judá pʉkakʉ paisikʉ Joanán paniasomʉ. \qm Joanán pʉkakʉ paisikʉ Resa paniasomʉ. \qm Resa pʉkakʉ paisikʉ Zorobabel paniasomʉ. \qm Zorobabel pʉkakʉ paisikʉ Salatiel paniasomʉ. \qm Salatiel pʉkakʉ paisikʉ Neri paniasomʉ. \qm \v 28 Neri pʉkakʉ paisikʉ Melqui paniasomʉ. \qm Melqui pʉkakʉ paisikʉ Adi paniasomʉ. \qm Adi pʉkakʉ paisikʉ Cosam paniasomʉ. \qm Cosam pʉkakʉ paisikʉ Elmodam paniasomʉ. \qm Elmodam pʉkakʉ paisikʉ Er paniasomʉ. \qm \v 29 Er pʉkakʉ paisikʉ Josué paniasomʉ. \qm Josué pʉkakʉ paisikʉ Eliezer paniasomʉ. \qm Eliezer pʉkakʉ paisikʉ Jorim paniasomʉ. \qm Jorim pʉkakʉ paisikʉ Matat paniasomʉ. \qm \v 30 Matat pʉkakʉ paisikʉ Leví paniasomʉ. \qm Leví pʉkakʉ paisikʉ Simeón paniasomʉ. \qm Simeón pʉkakʉ paisikʉ Judá paniasomʉ. \qm Judá pʉkakʉ paisikʉ José paniasomʉ. \qm José pʉkakʉ paisikʉ Jonam paniasomʉ. \qm Jonam pʉkakʉ paisikʉ Eliaquim paniasomʉ. \qm \v 31 Eliaquim pʉkakʉ paisikʉ Melea paniasomʉ. \qm Melea pʉkakʉ paisikʉ Mainán paniasomʉ. \qm Mainán pʉkakʉ paisikʉ Matata paniasomʉ. \qm Matata pʉkakʉ paisikʉ Natán paniasomʉ. \qm \v 32 Natán pʉkakʉ paisikʉ David paniasomʉ. \qm David pʉkakʉ paisikʉ Isaí paniasomʉ. \qm Isaí pʉkakʉ paisikʉ Obed paniasomʉ. \qm Obed pʉkakʉ paisikʉ Booz paniasomʉ. \qm Booz pʉkakʉ paisikʉ Salmón paniasomʉ. \qm Salmón pʉkakʉ paisikʉ Naasón paniasomʉ. \qm \v 33 Naasón pʉkakʉ paisikʉ Aminadab paniasomʉ. \qm Aminadab pʉkakʉ paisikʉ Aram paniasomʉ. \qm Aram pʉkakʉ paisikʉ Arni paniasomʉ. \qm Arni pʉkakʉ paisikʉ Esrom paniasomʉ. \qm Esrom pʉkakʉ paisikʉ Fares paniasomʉ. \qm Fares pʉkakʉ paisikʉ Judá paniasomʉ. \qm \v 34 Judá pʉkakʉ paisikʉ Jacob paniasomʉ. \qm Jacob pʉkakʉ paisikʉ Isaac paniasomʉ. \qm Isaac pʉkakʉ paisikʉ Abraham paniasomʉ. \qm Abraham pʉkakʉ paisikʉ Taré paniasomʉ. \qm Taré pʉkakʉ paisikʉ Nacor paniasomʉ. \qm \v 35 Nacor pʉkakʉ paisikʉ Serug paniasomʉ. \qm Serug pʉkakʉ paisikʉ Ragau paniasomʉ. \qm Ragau pʉkakʉ paisikʉ Peleg paniasomʉ. \qm Peleg pʉkakʉ paisikʉ Heber paniasomʉ. \qm Heber pʉkakʉ paisikʉ Sala paniasomʉ. \qm \v 36 Sala pʉkakʉ paisikʉ Cainán paniasomʉ. \qm Cainán pʉkakʉ paisikʉ Arfaxad paniasomʉ. \qm Arfaxad pʉkakʉ paisikʉ Sem paniasomʉ. \qm Sem pʉkakʉ paisikʉ Noé paniasomʉ. \qm Noé pʉkakʉ paisikʉ Lamec paniasomʉ. \qm \v 37 Lamec pʉkakʉ paisikʉ Matusalén paniasomʉ. \qm Matusalén pʉkakʉ paisikʉ Enoc paniasomʉ. \qm Enoc pʉkakʉ paisikʉ Jared paniasomʉ. \qm Jared pʉkakʉ paisikʉ Mahalaleel paniasomʉ. \qm Mahalaleel pʉkakʉ paisikʉ Cainán paniasomʉ. \qm \v 38 Cainán pʉkakʉ paisikʉ Enós paniasomʉ. \qm Enós pʉkakʉ paisikʉ Set paniasomʉ. \qm Set pʉkakʉ paisikʉ Adán paniasomʉ. \qm Adán aperʉmʉ mamarʉmʉ Dios choocojñosikʉamʉ. \c 4 \s Vati ai Jesure cuache chooakʉ chini chʉ̃ʉteesiere kʉamʉ \r (Mt 4.1-11; Mr 1.12-13) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús Jordán chiacha saisikʉ rani Dios Rekocho chʉ̃ʉñe peore siarʉmʉ chookʉ paniasomʉ. Dios Rekochoji chʉ̃ʉʉna pãi peochejare sani paiʉ paniasomʉ repaʉ. \v 2 Cuarentarepaumucujña pãi peochejare paiʉ ãu ãimañe paiʉna ãucuhaasomʉ repaʉte. Pãi peochejare paiʉna vati ai sani Jesuni cacʉora chini ijache ikaasomʉ: \p \v 3 —‍Mʉʉpi Dios Mamarepakʉ pani ipʉ catapʉ mini, pãpʉ carʉñojʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 4 Chikʉna Jesús ijache ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ: \q Pãipi chʉʉrejẽe cuasamañe repana ãijañere ãuchia cuasajʉ paito cuamʉ. \q Jãachia cuasamañe chʉʉ chʉ̃ʉñete cuasajʉ choojʉ pani reojache paijanaame pãi, \m chiimʉ —‍chiniasomʉ Jesús vatire. \p \v 5 Jãajañe ikacuhasirʉmʉ vati ai repaʉte Jesure aikũtina sa mʉa teana teerʉmʉ peore chejña pãi paichejña ñoasomʉ. \p \v 6-7 Ñokʉ ijache ikaasomʉ repaʉ repaʉte: \p —‍Cheja paiche peore rʉa reojacheame. Aperʉmʉna chʉʉre ĩsisichejñaame ichejña, chʉʉpi peore chʉ̃ʉakʉ chini. Chura chʉʉre ʉakʉni ĩsijamʉ chʉʉ. Jãajekʉna mʉʉpi chʉʉni, “Peore masikʉmʉ mʉʉ”, chiiʉ, rore ñuiʉ pojoru mʉʉni peore ichejña ĩsijamʉ chʉʉ, mʉʉpi chʉ̃ʉkʉ paaʉ chini. Cheja paimajñarʉã cuamajñarʉã peore ĩsijamʉ chʉʉ mʉʉre —‍chiniasomʉ vati. \p \v 8 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Dios chʉo tocha jokasie ijache kʉamʉ: \q Diore Pãi Ũcuanʉkore Paakʉtechia, “Peore masikʉmʉ mʉʉ”, chiijʉ pojojʉ \q Repaʉ chʉ̃ʉñechia choojʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona pãi, \m chiimʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 9-11 Jãa ikacuhasirʉmʉ vati ai repaʉte Jerusalén vʉejoopona sa Dios vʉe sẽsevʉna mʉa ijache ikaasomʉ: \p —‍Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ: \q Dios ángelevanare, mʉʉni kuirajʉ mʉʉ tuãito repana jʉ̃jñapi chẽaajʉ chini raojamʉ, \q mʉʉpi tuãni asi choomaneakʉ chini, \m chiimʉ. Jãajekʉna mʉʉpi Dios Mamarepakʉ pani ichejapi chejana chãijʉ̃ʉ. Dios ikasiepi ũcuarepa paito ichejapi chãni asi choomanejamʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ vati ai. \p \v 12 Chikʉna Jesús ikaasomʉ. \p —‍Ũcuachia Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ: \q Chʉʉ choomasichete rupʉ ñañu chini sẽemanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona pãi, \m chiimʉ Dios —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte vati aire. \p \v 13 Chikʉna Jesure siache cuache chooakʉ chini chʉ̃ʉtee joka sanisoasomʉ repaʉ vati ai, joe naa pani rasa chini. \s Jesús Galilea cheja apevʉamʉ pãi chʉvache \r (Mt 4.12-17; Mr 1.14-15) \p \v 14 Jãa choo pinisirʉmʉ Galilea chejana coiasomʉ Jesús. Dios Rekocho chʉ̃ʉñechia peore reojachechia chookʉji coiasomʉ repaʉ. Peore chookʉji coiʉna Galilea cheja painaname ũcuacheja kueñe paina jainʉko repaʉ paichete asa cutujʉ paniasome pãi. \v 15 Ũcuachejare paiʉ judíopãi chiivʉñana siarʉmʉ mʉa chechokʉ paniasomʉ repaʉ. Chechokʉna asa, “Rʉa masiʉʉ ikʉ”, chini pãi ũcuanʉko reojache cutuasome repaʉte. \s Jesús Nazaret vʉejoopo paisiere kʉamʉ \r (Mt 13.53-58; Mr 6.1-6) \p \v 16 Ũcuarʉmʉ Jesús Nazaret vʉejoopona coiasomʉ, repaʉ aineesijoopona. Coi paiʉ pʉaumucusepi tĩaʉna judíopãi chiivʉena mʉa kaka ñuisikʉpi Dios chʉo tocha jokasiere ñakʉ ikara chini vʉni nʉkaasomʉ repaʉ. Pʉaumucujña tĩato judíopãi chiivʉe siarʉmʉ mʉaasomʉ repaʉ. \v 17 Vʉni nʉkakʉna Dios chʉo aperʉmʉ kʉasikʉ Isaías tocha jokasie paikorovʉte mini ĩsiasome repaʉte, ñakʉ ikaakʉ chini. Ĩsirena rũhikorovʉ canesijaovajekʉna repaʉ ñakʉ ikajachere kuekʉ koraasomʉ repaʉ. Kue jñaa ijachere ñakʉ ikaasomʉ repaʉ: \fig scrolls|HK073D.tif|span||Horacle Knowles|Utijaokorovʉãme.|Lc 4.17\fig* \q \v 18-19 Dios Rekochoji chʉ̃ʉmʉ chʉʉre, chʉʉpi pãire Dios chʉore reojachere chʉvaakʉ chini. \q “Pãire ijache chʉvajʉ̃ʉ”, chiimʉ chʉʉre Dios Rekocho: \q “Chʉovana paivanani Dios chʉore chʉvajʉ̃ʉ, Repaʉni cuasajʉ pojojʉ paapʉ. \q Ũcuajache Dios chʉo vesʉvanare chʉvajʉ̃ʉ masiajʉ. \q Cuache choocojñonare ũcuajache cuache chooche ʉ̃sekaijʉ̃ʉ.” \q Ijache kʉajʉ̃ʉ repanare pãi: \q “Dios reojache paapʉ chini vati ai paasinare pãi tʉa paajamʉ, vati chʉ̃ʉñete choomaneajʉ chini. \q Pãi ũcuanʉkore Dios reojache chookairʉmʉ tĩacuhamʉ”, \m chiichete ñakʉ ikaasomʉ Jesús, Isaías tocha jokasie. \p \v 20 Ika pini repajaova cane repavʉe kuirakʉni cocho pʉʉ ñuiʉna repavʉe chiisina pãi ũcuanʉko rʉa pãiñaasome repaʉte. \p \v 21 Ñajʉna repanare joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chura chʉʉ ñakʉ ikasie aperʉmʉ Dios ikasieame. Dios aperʉmʉ kʉasie mʉsanʉkona ñajʉte choo ñocuhamʉ iumucuse —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \p \v 22 Jãajañe ikaʉna asa jñano pãi ũcuanʉko reojache cutuasome repaʉte, “Chʉo reojachere ikamʉ ikʉ”, chiijʉ. Asa jñano sãiñechia sẽniasaasome repana. \p —‍¿Ikʉ José mamakʉmakʉ? —‍chiniasome repana. \p \v 23 Jãajañe ikajʉna asa ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chʉʉ ikasiere jachajʉ ijache ikañu chiime mʉsanʉkona chʉʉre: “Mʉʉ Capernaum vʉejoopo paiʉ choosie asasinaame chʉkʉna. Chura ichejana mʉʉ paichejana ũcuare chʉkʉnani choo ñoto jachamanejanaame chʉkʉna mʉʉre. Mai aipãi ijache ikaasome: ‘Ʉ̃ko chaipi jũni ũcuaʉji meñe ʉ̃ko choo vajʉreomʉ’, chiniasome.” Jãajañe mʉsanʉkona ikañu chiime chʉʉre —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 24 Chini joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Mʉsanʉkonare ũcuarepare chʉo ikamʉ chʉʉ. Dios chʉo kʉakaina aineesijoopoã cana pãi repana kʉache Dios chʉo asa jachame. Mʉsanʉkona ũcuajache ijoopo chʉʉ aineesijoopo cana chʉʉ kʉache Dios chʉo asa jachame. \v 25-26 Aperʉmʉ choosiere kʉara. Aperʉmʉ ũcuajache Elíapi Dios chʉore kʉakʉna judío aipãi asa jachaasome ũcuateepãiʉtetani. Reparʉmʉ Israel cheja vajeromivana rʉa jainʉko pairʉmʉna choteʉ̃sʉrʉmʉ joe chekʉʉ̃sʉrʉmʉ joopo okojẽe ramaʉna ãujẽe peoasomʉ. Ãure peojʉ siachejña ãucuhavana paniasome pãi. Repacheja canapi repaʉ chʉvachete asa jachajʉna chookaimaneasomʉ Elías repanare. Diopi saoʉna judío peona paichejare Sarepta vʉejoopote sani repajoopo cavaoni teevaore vajevaore reojache chookaniasomʉ repaʉ Elías. Sarepta vʉejoopo kueñeame Sidón. \v 27 Aperʉmʉ Eliseo Israel chejare paiʉ Dios chʉore kʉakʉ paniasomʉ. Mai aipãi, asi ravʉ jũina rʉa jainʉko paniasome reparʉmʉ. Eliseo repaʉ kʉachete Dios chʉore repanapi asa jachajʉna teeʉterejẽe asi ravʉ jũikʉte vasokaimaneasomʉ, Diopi ʉ̃sekʉna. Judío peokʉtechia teeʉte vasoasomʉ repaʉ, Naamán, Siria cheja cakʉrechia —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 28 Jesupi judío peonare Dios chookaichete kʉaʉna asa repavʉe paina ũcuanʉko rʉa peruasome repaʉte. \v 29 Asa perujʉ vʉni Jesure chẽa vʉejoopo rʉtʉvana juha saasome repana. Juha sa aikũti sẽsevʉ paijoopojekʉna repakũti chuchuvana naa ʉmʉna mʉaasome repana repaʉte, ũcuachejapi jʉjo tõñu chini. \v 30 Jʉjo tõñu chiisinaretani repana chenevʉji eta sanisoasomʉ Jesús. \s Pãiʉte paisikʉre vatire etosiere kʉamʉ \r (Mr 1.21-28) \p \v 31 Eta sani Galilea cheja cajoopona Capernaum vʉejoopona tĩaasomʉ repaʉ Jesús. Tĩa paiʉ pʉaumucusepi tĩaʉna judíopãi chiivʉena mʉa chechoasomʉ repaʉ. \v 32 Rʉa masikʉjekʉ masi chechokʉna asa jñano, “Rʉarepa masikʉ ikʉ”, chiniasome pãi. \p \v 33 Reparʉmʉ ũcuavʉere pãiʉ vatire paakʉ paniasomʉ. Vatire paakʉjekʉ Jesús ikachete asa rʉa cuikʉ ijache ikaasomʉ repaʉ: \p \v 34 —‍Jesús, Nazaret raisikʉ chʉkʉnate choomanejʉ̃ʉ. Mʉʉ paiche masimʉ chʉʉ. Dios Raocojñosikʉamʉ mʉʉ. Reokʉmʉ. ¿Chʉkʉnani cuachejana saora chini rakʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 35 Jãajañe ikaʉna Jesús repaʉte vatire joe ikache ʉ̃sekʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Reomʉ. Ũcuamakarʉ ikajʉ̃ʉ. Etajʉ̃ʉ mʉʉ jãʉre pãiʉte —‍chiniasomʉ Jesús. \p Jesupi, “Etajʉ̃ʉ”, chikʉna vati pãivaʉre paisikʉ repavaʉre choo tãukʉ eta sanisoasomʉ. Pãiʉte asi choomañe eta sanisoasomʉ vati. \p \v 36 Jesupi vatini eto saoʉna ña, kʉkʉso pãi ũcuanʉko sãiñechia cutuasome. \p —‍¿Jese paikʉjekʉ ikʉ vati chʉ̃ʉmasikʉ? Jesupi rʉa masikʉjekʉ chʉ̃ʉto eta sanisõnaame vati —‍chiniasome pãi. \p \v 37 Jesús choosie ñasinapi kueñe painani kʉarena asa Jesús paichete cutujʉ paniasome pãi. \s Simón Pedro vaote Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 8.14-15; Mr 1.29-31) \p \v 38 Ũcuarʉmʉ Jesús judíopãi chiivʉe eta Simón vʉena mʉa kakaasomʉ. Kaka ñato Simón vao chavo ravʉna jũniasomo. Jũiona, repaoni vasoakʉ chini Jesure rʉa sẽniasome repana. \v 39 Rʉarepa sẽejʉna jũiko ũhikoa kueñere nʉkakʉ, “Chavoche chʉrʉjʉ̃ʉ ikore”, chiniasomʉ Jesús. Chikʉna teana vajʉasomo repao. Vajʉ vʉni repanare ãure ãuasomo repao. \s Jũivanare jainʉkore Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 8.16-17; Mr 1.32-34) \p \v 40 Naicuhatona chekʉnare jũinare saasome pãi, Jesupi vasoakʉ chini. Ravʉ rʉa siache jũinani saasome repana. Sarena repanare ũcuanʉkore rupʉ chẽse vasoasomʉ Jesús. \v 41 Ũcuachia vati jainʉkore pãi paisinare peore eto saosokaniasomʉ repaʉ. Eto saokʉna cuijʉ ijache ikaasome vati: \p —‍Dios Mamakʉmʉ mʉʉ —‍chiniasome. \p Jãajañe ikajʉna, “Joe ikamanejʉ̃ʉ”, chini ikaʉ̃seasomʉ Jesús repanare vati. “Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉamʉ ikʉ. Cristoamʉ”, chiijʉ chini ʉ̃seasomʉ Jesús repanare vati. \s Galilea chejare paiʉ Jesús Dios chʉo chʉvasiere kʉamʉ \r (Mr 1.35-39) \p \v 42 Joe apeñatato vʉejoopo paisikʉpi eta pãi peochejana saniasomʉ Jesús. Sani teeʉ paiʉna repaʉ paisijoopo paina kue jñaa tĩichejña saiʉ̃seasome repaʉte. \p \v 43 Ʉ̃sejʉna, \p —‍Dios chʉʉre Repaʉ chʉore kʉaakʉ chini raosikʉamʉ. Jãajekʉna chekʉchejñare sani kuiʉ repachejña cajoopoã canani cuache chooche ũhasõsinare pãi Dios chẽa paachete kʉache paimʉ chʉʉre —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 44 Galilea cheja pairʉmʉ judíopãi chiivʉña siarʉmʉ mʉa Dios chʉore chʉvakʉ paniasomʉ repaʉ. \c 5 \s Vai jainʉkore jñaasieame \r (Mt 4.18-22; Mr 1.16-20) \p \v 1 Naa paisirʉmʉ Jesupi Genesaret chiara rʉtʉvate sani nʉkakʉna pãi jainʉko rani chiiasome. Repaʉ ikachete Dios chʉore kueñe nʉkajʉ asañu chini, jairepanʉkojejʉ repaʉte rʉ̃ʉñe jirisoasome repana. \v 2 Chiirena nʉkakʉ chiara rʉtʉva juivʉãre choovʉã teekachapavʉã pãi peovʉã juivʉãre ñaasomʉ repaʉ, vai chonapi jʉo mani vai chorʉãre choajʉna. \v 3 Ña sani Simón choovʉna tuni, “Chʉʉre naa joopona etuajʉ̃ʉ”, chiniasomʉ repaʉ Simonre, choovʉ paakʉte. Chikʉna, “Jaʉ”, chini naa joopona etuaʉna choovʉte ñuiʉ pãire chechoasomʉ repaʉ. \v 4 Checho pini Simonre joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Jeechejana rʉichejana sañu. Sani vaire chojʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús. \p \v 5 Chikʉna, \p —‍Masiʉ, ñami chʉkʉna siañami chojʉ paisinaame. Jãatani vairejẽe chomanesinaame chʉkʉna. Jãatani mʉʉpi chʉ̃ʉkʉna joe chojamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 6 Jesupi chʉ̃ʉʉna cho churatani vaire jairepanʉkore chorena vai chorʉã chereasomʉ. \v 7 Cheresokʉna repanare jame painare chekʉvʉ painare vevojʉ soniasome repana, rani jame chookaapʉ chini. Sotena rani repana choovʉname chekʉna choovʉ peore vaire jairepanʉkore tujña timuso runisoraaasome repana. \v 8 Jãajañe chooʉna ña Simón Pedro Jesure tijñeñe rore ñuiʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, cuache paikʉmʉ chʉʉ. Jãajekʉna joka saijʉ̃ʉ chʉʉre —‍chiniasomʉ. \v 9 Simón Pedro vaire jairepanʉkore cho repaʉte jame painaname kʉkʉsoasomʉ. \v 10 Vai jame chosina, Zebedeo chĩi, repanare jame paina Santiagoname Juan ũcuajache kʉkʉasome. Kʉkʉjʉna Jesús Simonni ikaasomʉ. \p —‍Vajʉchʉmanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Irʉmʉpi vʉa sani kuiʉ pãire chʉvakʉ paijʉ̃ʉ mʉʉ, chʉʉni cuasajʉ jovoajʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte Simonre. \v 11 Jãajañe ikaʉna asa, “Jaʉ”, chini choovʉã jñajñu mau ũha cuamajñarʉã peore ũcuachejana joka Jesuname saniasome repana. \s Asi ravʉ paavaʉre Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 8.1-4; Mr 1.40-45) \p \v 12 Naa paisirʉmʉ Jesupi vʉejoopote sani paiʉna pãiʉ canivʉ siacacanivʉ asi ravʉ paavaʉpi rani tijñaasomʉ Jesure. Tijña repaʉ chia meñe sime rore ñuiʉ Jesure rʉa sẽniasomʉ repaʉ. \p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, mʉʉre vasoʉato vasojʉ̃ʉ chʉʉvaʉre; vajʉra —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 13 Chikʉna Jesús repaʉni chẽakʉ ikaasomʉ. \p —‍Jaʉ, vasora. Vajʉjʉ̃ʉ —‍chiiʉ chẽakʉna asi teana teerʉmʉ peore jajusoasomʉ repaʉ canivʉ paisie. \v 14 Repaʉte vasocuha Jesús ijache chʉ̃ʉasomʉ: \p —‍Chʉʉ mʉʉre vasosie pãi chekʉnare kʉamanejʉ̃ʉ. Kʉamañe judío phairitechia ñojaijʉ̃ʉ mʉʉ vajʉsicanivʉ. Ũcuajache aperʉmʉ Moisés chʉ̃ʉ jokasie cuamajñarʉã sa ĩsijʉ̃ʉ Diore, mʉʉ cuare tʉnokakʉna mʉʉ vajʉsiere masiajʉ pãi —‍chiniasomʉ Jesús. \p \v 15 Jãatani chekʉnapi repana asasiere joe chekʉnani kʉajʉna naa rʉa jainʉko pãi Jesús paiche asaasome. Asa repaʉ paichejana siarʉmʉ naa jainʉko chiijʉ paniasome pãi, repaʉ ikachete asañu chini. Jũivana ũcuajache vasocojñoñu chini jame chiiasome. \v 16 Pãipi siarʉmʉ repaʉ paichejana naa jainʉko raijʉna siarʉmʉ pãi peochejana Dioni sẽsa chini saiʉ paniasomʉ repaʉ. \s Nʉka kuimavaʉre Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 9.1-8; Mr 2.1-12) \p \v 17 Naa paisirʉmʉ Jesupi chechokʉna fariseopãiname judíopãi chechona ñuijʉ asajʉ paniasome. Galilea cheja cajoopoãname Judea cheja cajoopoã siajoopoã raisinaname, Jerusalén vʉejoopo raisina paniasome repana. Diopi peore Choomasikʉji chookaiʉna jũivanare vasoasomʉ Jesús. \v 18 Jesús repavʉe paitona pãi nʉka kuimavaʉre ũhikãa ũhivaʉni kuãijʉ raniasome. Jesús paivʉena cuaa repaʉ nʉkacheja tijñeñena ũhañu chiniasome repana. \v 19 Cuaa ũhañu chiinaretani repavʉere pãipi timusorena cuaacuaasomʉ repanare. Cuaacuakʉna repavʉe sẽsevʉna mʉa ũcuachejapi coje racho ũcuacojepi repaʉ ũhikãapi pãi ũcuanʉko nʉkacheja chenevʉna Jesús tijñeñena caso ũhaasome repana jũivaʉre. \v 20 “Ivaʉre Jesús vasojamʉ”, chini cuasajʉ caso ũharena Jesús repana cuasasie ña ikaasomʉ repavaʉre. \p —‍Asarepajʉ̃ʉ mʉʉ. Mʉʉ cuache choosie tʉnosõmʉ chʉʉ. Tʉnosõsie joe cuasamanejamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repavaʉre. \p \v 21 Jãajañe ikaʉna asa judíopãi chechonaname fariseopãi ijache cuasaasome: “¿Jese paiʉna ikʉ jãajañe ikakʉ? Dios asacuhechete ikamʉ ikʉ jãa. Diochiaamʉ pãi cuache chooche tʉnokaikʉ”, chiijʉ cuasaasome. \v 22 Jãajañe cuasajʉna Jesús repana cuasachete ña masi ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona jãajañe cuasache? \v 23 Chʉʉ ikʉre, “Mʉʉ cuache choosie tʉnosõmʉ chʉʉ. Tʉnosõsie joe cuasamanejamʉ chʉʉ”, chiisiere asa, “Joreʉmʉ ikʉ. Pãi jãajañe choomasinajẽe peomʉ”, chiijʉ cuasame. Jãatani chʉʉpi ikʉre, “Vʉni, nʉka kuijʉ̃ʉ”, chikʉna vʉni nʉkakʉna ñani, “Joremakʉamʉ Jesús. Repaʉ ikasie ũcuarepa choomasimʉ”, chiijacosome mʉsanʉkona. \v 24 Chʉʉ, pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉ chejare paiʉ pãi cuache chooche tʉnoñename pãi vasoche choomasiʉ paichete mʉsanʉkonapi ña masiajʉ chini vasokaijamʉ chʉʉ ikʉre —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p Chini nʉka kuimavaʉre ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Vʉni mʉʉ ũhisikãa mini vʉena coijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 25 Chikʉna pãi ũcuanʉko ñajʉte vʉni repaʉ ũhisikãa mini vʉena coisoasomʉ repaʉ. Dios repaʉte chookaisiere cuasakʉ pojokʉ, “Peore masikʉmʉ Dios”, chiiʉ coiasomʉ repaʉ. \v 26 Jãajañe chooʉna pãi ũcuanʉko ña jñanoasome. Ũcuajache, “Dios peore masikʉmʉ”, chiijʉ pojoasome repana. Pojonatani vajʉchʉjʉ ijache ikaasome repana: \p —‍Irʉmʉ mai ñamañere reojache choochete ñame mai —‍chiniasome repana. \s Levire Jesús soisiere kʉamʉ \r (Mt 9.9-13; Mr 2.13-17) \p \v 27 Jãajañe choo pini eta pãi chʉ̃ʉnare kuri kookaikʉte, Levire ñaasomʉ Jesús. Kuri kookaina paivʉe ñuikʉni ña ijache ikaasomʉ Jesús repaʉte Levire: \p —‍Rani chʉʉni jame kuiʉ chʉʉ chʉ̃ʉñete chookʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \v 28 Chikʉna asa, “Jaʉ”, chini vʉni repaʉ paasie cuamajñarʉã peore jokaso Jesuname saniasomʉ repaʉ. \p \v 29 Ũcuarʉmʉ Leví Jesuni pojokʉ pãire soniasomʉ ãure ãura chini. Sokʉna kuri kookainaname chekʉna pãi rʉa jainʉko mʉa kaka pʉʉasome repavʉe. \v 30 Ñuijʉ fariseopãiname judíopãi chechona Jesús neenani kerejʉ, \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona kuri kookainaname cuache painare jame ãu ãiñe? —‍chiniasome repana. \p \v 31 Chitena asa Jesús ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Pãi vajʉna ʉ̃ko chooche chiimame. Jũivanatani ʉ̃ko chooche chiime. \v 32 Chʉʉ ũcuajache pãi, “Reonaame chʉkʉna”, chiinani, “Cuache chooche ũhasõ reojache paijʉ̃ʉ”, chisa chini cajesikʉmamʉ icheja cheja. Pãi, “Cuache painaame chʉkʉna”, chiivanarechia, “Mʉsanʉkona cuache chooche ũhasõ reojache paijʉ̃ʉ”, chisa chini cajesikʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \s Dioni sẽejʉ ãu ãimañe paichete Jesuni sẽniasasiere kʉamʉ \r (Mt 9.14-17; Mr 2.18-22) \p \v 33 Ũcuarʉmʉ repana fariseopãi ijache ikaasome Jesure: \p —‍Juan neena siarʉmʉ teeñoã ãu ãimañe paijʉ Dioni sẽeme. Chʉkʉna neena ũcuajache choonaame. Mʉʉ neenatani jãajañe choomame —‍chiniasome. \p \v 34 Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Pãi, romi vejani majapãiname repanare kueñe painare peore soni chii ãu ãime. Romi vejakʉ paiʉna ãu ʉ̃secuamʉ. \v 35 Naa paisirʉmʉna repaʉte chekʉnapi sasõjanaame chekʉchejana. Jãarʉmʉtani repaʉni oijʉ teeñoã ãu ãimairo paijanaame repana. Chʉʉ neena ũcuajache naa paisirʉmʉ Dioni sẽejʉ teeñoã ãu ãimairo paijanaame chʉʉ peorʉmʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 36 Reparʉmʉ pãi teena aperʉmʉ chechosiename mama chechoche ũcuaparʉva cuasañu chini aperʉmʉ chechosie ũhacuheasome. Chekʉnatani mama chechoche asacuheasome. Jãajekʉna Jesús repanani chʉvakʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Aikãarʉji cheresõru mamaserechoji chere aikãana põ juhamanaame pãi. Jãajañe juha pini choaru aikãarʉ mamaserecho põ juhasikãarʉjekʉ rueni jirosõʉna naa ʉjacoje cheremʉ. Ũcuachia mamaserechoji aikãana põ juharu reojache ñomamʉ. \v 37 Ũcuachia pĩsi ʉche cono mama chooni vaivana canituru aituruna rovemanaame pãi. Aituruna roveru conopi kosani saʉ cheresõ turujẽe choosõkʉ pĩsi ʉche conojẽe ũcuajache choosõmʉ. \fig wine skins|Abs-022.tif|col||ABS|Vai caniturupʉme.|Lc 5.37\fig* \v 38 Jãajekʉna pãi pĩsi ʉche cono mama chooni turu mamaturuna roveme. Mamaturutani cheremairo rupʉ saʉmʉ. Jãajekʉna cono kosa ñuiʉ jañʉsõmamʉ. \v 39 Ũcuajache pãi aperʉmʉ choosiere cono ũku ñani mama choosie ũkucuheme, “Aperʉmʉ choosiepi naa sãijaimʉ”, chini cuasajʉ —‍Jãajañe chʉvaasomʉ Jesús repanare fariseopãi. \c 6 \s Jesús neena pʉaumucusena trigochacharʉã pura ãisiere kʉamʉ \r (Mt 12.1-8; Mr 2.23-28) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉaumucusena repaʉ neenaname trigo chiopi saijʉ paniasome. Saijʉ repaʉ neena trigochacharʉã pura ãniasome. \p \v 2 Jãajañe choojʉna ña fariseopãi ikaasome repanare. \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona pʉaumucusetani chooche chooche? —‍chiniasome repana. \p \v 3-4 Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍¿Aperʉmʉ paisikʉ David choosiere kʉajʉ mai aipãi tocha jokasie ñamanaañe mʉsanʉkona? Ijache kʉamʉ repa: \q David, repaʉte jame painaname ãucuhakʉna Dios vʉena kaka Diopi pojoakʉ chini \q judío phairipãi tʉosiere pã mini ãiʉ repaʉte jame painare ãukʉ ãniasomʉ. \q Dios, phairipãichia ãijʉ̃ʉ chiisiere ãnisõasomʉ repaʉ David, \m chiimʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 5 Chini, \p —‍Chʉʉni Dios Raosikʉni pʉaumucusena choochete chʉ̃ʉto chʉ̃ʉreomʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \s Cuajʉ̃tʉrʉ paakʉte Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 12.9-14; Mr 3.1-6) \p \v 6 Naa paisirʉmʉ Jesús pʉaumucusena judíopãi chiivʉena kaka chechoasomʉ. Chechoto ũcuavʉere pãiʉ ʉjajʉ̃tʉre cuajʉ̃tʉrʉ paakʉ paniasomʉ. \p \v 7 Repavʉe chiisina judíopãi chechonaname fariseopãi Jesure rʉa pãiñaasome. “¿Jesús iumucuse pʉaumucusena cuajʉ̃tʉrʉ paakʉte vasojaʉ?”, chini ñuijʉ ñaasome repana. Repaʉji chooʉna ña repaʉni cuache ikañu chini chaaasome repana. \p \v 8 Repana cuasache masikʉtani cuajʉ̃tʉrʉ paakʉte ijache ikaasomʉ Jesús: \p —‍Vʉni rani pãi chenevʉte nʉkajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna vʉni sani nʉkaasomʉ repaʉ. \p \v 9 Ũcuarʉmʉ Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Mʉsanʉkonani chʉo sẽniasara. Pʉaumucujñana chekʉnani reojache chookaito, ¿reokʉ? Jãapãani, ¿cuache chooreokʉ? Ũcuachia, ¿chekʉnare vasoreokʉ? Jãapãani, ¿vanisõreokʉ repanare? —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \p \v 10 Chini ũcuanʉkore chʉri ña, cuajʉ̃tʉrʉ paakʉte ijache ikaasomʉ: \p —‍Mʉʉ jʉ̃tʉ saʉjʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna saʉasomʉ. Saʉʉna repajʉ̃tʉ teana reojajʉ̃tʉ careosoasomʉ. \p \v 11 Jãajañe chooʉna ña Jesure rʉa peruche peruasome repana. Perujʉ, “¿Jese mai jãʉre choojanaañe?”, chini sãiñechia cutuasome repana. \s Jesús Dios chʉo chʉvajanani saora chini docerepanare chẽamʉ \r (Mt 10.1-4; Mr 3.13-19) \p \v 12 Naa paisirʉmʉ Jesús aikũtina mʉniasomʉ, Dioni sẽsa chini. Mʉni teeñami sẽeʉ ñataasomʉ repaʉ. \p \v 13 Ñataʉna repaʉte chiinare soni rao docerepanarechia chẽa ijache ikaasomʉ repaʉ: “Dios chʉore sani chʉvajʉ paapʉ chini saojamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare”, chiniasomʉ repaʉ. \v 14 Ieame repaʉ chẽasina mami: Simonre chẽa chekere mami veoasomʉ repaʉ. Pedrote veoasomʉ. Jãajekʉna Simón Pedro veeasomʉ repaʉ. Andrere repaʉ Simón Pedro chojeʉte ũcuajache chẽaasomʉ repaʉ. Ũcuajache Santiagote Juanre, Felipete, Bartolomere chẽaasomʉ repaʉ. \p \v 15 Ũcuajache Mateote, Tomare chẽaasomʉ. Chekʉre Santiagote Alfeo mamakʉte ũcuajache chẽaasomʉ. Chekʉre ũcuajache Simonre, cananistapãi jame chooche chookaikʉte chẽaasomʉ. \p \v 16 Ũcuajache Judare, chekʉ, Santiago mamakʉte chẽaasomʉ. Ũcuajache Judas Iscariotete chẽaasomʉ. Naa paisirʉmʉ repaʉ Judas Iscariote Jesuni cuache chooajʉ chini chekʉnani jokaasomʉ. \s Pãi jainʉkore chechomʉ Jesús \r (Mt 4.23-25) \p \v 17 Ũcuarʉmʉ Jesús aikũti paisikʉpi repaʉ neenaname caje reojajaevana canʉkato repaʉte chiina, rʉa jainʉko paniasome. Pãi chekʉna ũcuajache rʉa jainʉko paniasome. Jerusalén vʉejoopo cana, Judea cheja cajoopoã cana, ũcuachejña poña cananame Tiro vʉejoopo cananame Sidón vʉejoopo chiara rʉtʉva cajoopoã cana paniasome repana. Jãachejña painapi Jesús ikachete asañu chini raniasome repana. Jũivana repaʉni vasocojñoñu chini ratena vasoasomʉ Jesús repavanare. \v 18 Ũcuajache vatire paajʉ jũivana vasocojñoasome. \v 19 Jesure rʉa masiʉjekʉna jũivana rupʉ repaʉni chẽse vajʉasome. Jãajekʉna pãi jũivana ũcuanʉko chẽse vajʉñu chiniasome repaʉte. \s Pojojʉ paichename pojomairo paiche kʉamʉ Jesús \r (Mt 5.1-12) \p \v 20 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenani ñakʉ ikaasomʉ. \p —‍Chʉovana painaame mʉsanʉkona. Jãatani mʉsanʉkonani Diopi paakʉna pojojʉ paijʉ̃ʉ. \p \v 21 ’Ũcuachia chura ãucuhavana paime mʉsanʉkona. Jãatani pojojʉ paijʉ̃ʉ. Naa paisirʉmʉ ãu karamañe paajanaame mʉsanʉkona. \p ’Ũcuachia chura oijʉ sʉmavana paime mʉsanʉkona. Jãatani pojojʉ paijʉ̃ʉ. Naa paisirʉmʉ pojojʉ sojʉ paijanaame mʉsanʉkona. \p \v 22 ’Chura pãi mʉsanʉkonare cuheme, chʉʉni Dios Raosikʉni cuasajʉna. Cuhejʉ kueñe paimame. Ũcuachia mʉsanʉkonare cuache ikame repana. Ũcuachia mʉsanʉkona paichete chekʉnani kʉani joreme repana, “Cuache painaame jãana”, chiijʉ. Jãatani pojojʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. \v 23 Pãi cuache choojanaame mʉsanʉkonare. Jãatani chaijʉ pojojʉ̃ʉ. Naa paisirʉmʉ Dios paichejare sani paijʉna rʉa reojachere ĩsijamʉ Dios mʉsanʉkonare. Aperʉmʉ ũcuajache mʉsanʉkonare cuhena aipãipi cuache chooasome Dios chʉo kʉakaisinare —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \p \v 24 Chini pãi ũcuanʉkore joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chura mʉsanʉkona kurire rʉa paajʉ, “Diore chiimame chʉkʉna”, chini cuasajʉ pojojʉ paime. Icheja cheja pairʉmʉchia pojojʉ paime mʉsanʉkona. Jãatani mʉsanʉkona jũnisõsirʉmʉ cuache cuasasie roi cuache tijñeʉna oijʉ pojomanejanaame. \p \v 25 ’Mʉsanʉkona teena ãu karamañe siarʉmʉ chajiche ãijʉ pojojʉ paime. Jãatani naa paisirʉmʉ ãucuhavana paijanaame mʉsanʉkona, Diore cuasamanesie roi. \p ’Ũcuachia mʉsanʉkona teena siarʉmʉ sojʉ paime. Jãatani naa paisirʉmʉ sʉmaʉna oijʉ paijanaame mʉsanʉkona, Diore cuasamanesie roi. \p \v 26 ’Mʉsanʉkonapi chʉʉ chʉore rũhiñe kʉato reojachere ʉ̃sejʉ cuache ikajanaame pãi mʉsanʉkonare. Rũhiñe kʉamatotani reojache ikajanaame. Jãajekʉna pãipi mʉsanʉkonani siareparʉmʉ reojache cututo Dios chʉo rũhiñe kʉamanajejʉna cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare. Mʉsanʉkonare reojache cutuna aipãipi aperʉmʉ jorejʉ, “Dios chʉo kʉakainaame chʉkʉna”, chiisinare reojache cutujʉ paniasome —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s “Mʉsanʉkonare cuhenare pãi oijʉ paijʉ̃ʉ”, chiimʉ Jesús \r (Mt 5.38-48; 7.12) \p \v 27 Chini Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Mʉsanʉkonare chʉʉ ikache asa jachamanare ijache chʉvamʉ chʉʉ: Mʉsanʉkonare cuhenare oijʉ paijʉ̃ʉ. Reojache chookaijʉ paijʉ̃ʉ repanare. \p \v 28 ’Ũcuachia, “Mʉsanʉkonare cuache tijñeakʉ”, chiinare sãiñe cuache ikamañe, “Reojache tijñeakʉ mʉsanʉkonare”, chiijʉ̃ʉ repanare. Ũcuachia, mʉsanʉkonare cuache choonare Dioni reojachere sẽekaijʉ paijʉ̃ʉ. \v 29 Chekʉpi perukʉ mʉʉ vachoturupʉna asi charato joe chekʉkãko ʉ̃semanejʉ̃ʉ joe charaakʉ. Ũcuachia chekʉpi mʉʉ sẽsevʉ juikãare tʉasõru chekʉkãare rupʉ ĩsijʉ̃ʉ repaʉte. \v 30 Ũcuachia mʉʉ paamajñarʉãre ũcuaʉakʉji sẽeto rupʉ ĩsijʉ̃ʉ repaʉte. Ũcuachia chekʉpi mʉʉ paamajñarʉãre tʉasõru, “Cochojʉ̃ʉ chʉʉre”, chiimanejʉ̃ʉ repaʉte. \v 31 Mʉsanʉkona chiiche chekʉnapi chookaiche rʉa chiime mʉsanʉkona. Jãajekʉna chekʉnare ũcuajache mʉsanʉkona chiichete reojachere chookaijʉ paijʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonare reojache choomatojẽe ũcua reojache chookaijʉ paijʉ̃ʉ repanare. \p \v 32 ’Pãi cuana repanare oinarechia oijʉ painaame. Jãajekʉna mʉsanʉkonapi mʉsanʉkonare oinarechia sãiñe oito pojomanejamʉ Dios. \v 33 Pãi cuana repanare reojache chookainarechia sãiñe reojache chookaijʉ paime. Jãajekʉna mʉsanʉkonapi mʉsanʉkonare reojache chookainarechia sãiñe reojache chookaito pojomanejamʉ Dios. \v 34 Pãi cuana ũcuajanare kuri prestani, “Cochojanaame ina”, chini prestame kuri. Jãajekʉna mʉsanʉkonapi cochoche cuasonarechia kurire prestato pojomanejamʉ Dios. \v 35 Jãajekʉna mʉsanʉkonare cuhenare oijʉ paijʉ̃ʉ. Ũcuajache reojache chookaijʉ paijʉ̃ʉ repanare. Mʉsanʉkonani ũcuaʉachete prestañu chiito cochochejẽe cuasamañe prestajʉ̃ʉ repanare. Jãajañe choojʉ paito Dios reojachere ĩsijamʉ mʉsanʉkonare reojache choosie roi. Mʉsanʉkonare cuhenani reojache choojʉ pani Dios Cʉnaʉmʉ Paikʉ choochejache reojache choojanaame mʉsanʉkona. Dios Repaʉ chookaiche, “Reorepamʉ”, chiimanarejẽe reojache chookaiʉ paikʉmʉ. Cuache choonare ũcuachia reojache chookaikʉmʉ Repaʉ. \v 36 Mai Jakʉ Dios pãi ũcuanʉkore oichejache chekʉnare pãi oijʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Chekʉna cuache chooche ñani, “Cuache painaame mʉsanʉkona”, chiijʉ keremanejʉ̃ʉ \r (Mt 7.1-5) \p \v 37 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Chekʉna cuache chooche ñani, “Cuache painaame mʉsanʉkona”, chiijʉ keremanejʉ̃ʉ. Jãajañe keremato Dios ũcuajache mʉsanʉkona cuache chooche ñakʉtani ikamanejamʉ. Ũcuachia mʉsanʉkonapi chekʉna cuache choochete ñani, “Cuache choosie roi, roiche paimʉ mʉsanʉkonare”, chiijʉ keremanejʉ̃ʉ repanare. Jãajañe ikamato Dios ũcuajache mʉsanʉkona cuache chooche ñakʉtani, “Cuache choosie roi, roiche paimʉ mʉsanʉkonare”, chiimanejamʉ. Ũcuachia chekʉna cuache chooche ñani joe cuasamanejʉ̃ʉ repana choosie. Joe cuasamato Dios ũcuajache mʉsanʉkona cuache chooche ñakʉtani joe cuasamanejamʉ mʉsanʉkona choosie. \v 38 Mʉsanʉkonapi ũcuaʉamajñarʉã paani, chekʉnare rupʉ ĩsijʉ paijʉ̃ʉ. Jãajañe chooto Dios ũcuajache mʉsanʉkonare reojachere ĩsijamʉ. Mʉsanʉkona chekʉnare cuamajñarʉã turu ʉjaturuna timuñe maña ĩsisiejache ĩsijamʉ Dios mʉsanʉkonare. Mʉsanʉkona, chekʉnani põsere ĩsiñu chini kuẽkue ĩsisiejache kuẽkue ĩsijamʉ Dios mʉsanʉkonare. Mʉsanʉkonapi chekʉnani jmamajñarʉã kuẽkue ĩsito Dios ũcuajache jmamajñarʉã ĩsijamʉ mʉsanʉkonare. Jãatani mʉsanʉkonapi chekʉnani cajejaiche ĩsito Dios ũcuajache cajejaiche ĩsijamʉ mʉsanʉkonare —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 39 Ika pini repanani chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉaasomʉ repaʉ: \p —‍Naavaʉ chekʉre ũcuajache naavaʉni juha sacuamʉ. Sani ñamavanajejʉ ũcuatʉrʉpʉ cojena tuãijanaame repana. \v 40 Utijao chechena repanare chechonare naa rʉa masimame. Jãatani utijao peore cheche pinini repanare chechona masichejache masijanaame repana. \p \v 41 ’Pãiʉ repaʉ ñakovate chĩcamaka ʉjamaka paakʉtetani cuasomaneasomʉ. Cuasamakʉtani jame paikʉ ñakova paimakarʉ jmamakarʉtani ñaasomʉ repaʉ. Rʉa tĩiñeame jãa. Mʉsanʉkona ũcuajache tĩiñe choome. Rʉa cuache choonatani mʉsanʉkona cuache chooche cuasamame. Jãatani chekʉnapi jmamakarʉ cuache chooche ñani rʉa cuasanaame mʉsanʉkona. \v 42 Ũcuajache pãiʉ repaʉ ñakovate chĩcamaka ʉjamaka paakʉtani tʉnomañe paamʉ. Jãatani chekʉpi ñakovate chĩcamakarʉ jmamakarʉ paache ñanitani, “Raijʉ̃ʉ. Mʉʉ ñakova paimakarʉ chĩcamakarʉte tʉnokasa”, chiimʉ. Rʉa tĩiñeame jãa. Mʉsanʉkona ũcuajache rʉa tĩiñe choome. Rʉa cuache choonatani mʉsanʉkona cuache chooche ũhasõmañe painatani, chekʉna jmamakarʉ cuache chooche ñani, “Mʉsanʉkona cuache chooche ũhasõjʉ̃ʉ”, chiinaame. Jãajañe chooto cuamʉ. Sẽsevʉchia reojachejache ñoñe painaame. Pãiʉ ñakova chĩcamaka ʉjamaka paakʉ repamaka tʉnosirʉmʉ naa masi ñokʉna chekʉ chĩcamakarʉ tʉnokaireomʉ. Ũcuajache charo mʉsanʉkonapi cuache choochete ũhasõ reojache paijʉ chekʉnare mʉsanʉkona ikachete ũcuarepa choojʉ chekʉnani jãajañe chʉvato reomʉ. Jãatani ũcuarepa choomanapi chekʉnani chʉvato cuamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Sũki ãu ãireoche kʉ̃iñʉãname ãicuache kʉ̃iñʉã paichete kʉamʉ \r (Mt 7.16-20; 12.33-35) \p \v 43 Ũcuarʉmʉ Jesús pãire joe chʉvaasomʉ. \p —‍Sũkiñʉã ãiñe kʉ̃iñʉã koka paiñʉã sãijaimapʉã kʉ̃imamʉ. Ũcuachia koka peorañʉrʉã sãijapʉã kʉ̃imamʉ. \v 44 Sũkiñʉã repañʉã kʉ̃isiere ãni ña masime pãi repañʉ paiche. Miusava higopʉã kʉ̃imamʉ. Ũcuachia miusava ʉche kʉ̃imamʉ. Ʉcheñʉãpi ʉche kʉ̃imʉ. \v 45 Pãi ũcuajache reojache cuasana reojachere cutume. Ũcuajache pãi cuache cuasana cuachete cutume. Pãi ũcuanʉko repana rekoñoã cuasache cutunaame —‍chiiʉ chʉvaasomʉ Jesús repanare. \s Vʉña kachavʉña choosiere kʉamʉ \r (Mt 7.24-27) \p \v 46 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache chʉvaasomʉ repanare pãi: \p —‍“Chʉkʉnate Paakʉmʉ mʉʉ”, chiime mʉsanʉkona chʉʉre. Jãajañe ikanatani, ¿jese paiʉna chʉʉ chʉ̃ʉñe choomañe mʉsanʉkona? \v 47 Pãiʉ chʉʉni rani chʉʉ chʉ̃ʉñe asa chẽa chookʉ paiche ijachejacheame: \v 48 Pãiʉ vʉere choora chini cojña cata paichetʉka repa sanavʉã ũni nʉkeasomʉ vʉña tuu. Repavʉe choo pinisirʉmʉ oko rʉa ra, vʉejatʉka chiacha kosa tĩaasomʉ. Kosa tĩasietani rʉa masi choosivʉejekʉ tãimaneasomʉ repavʉe. \v 49 Ũcuachia pãiʉ chʉʉ chʉ̃ʉñe jachakʉ choomakʉ paiche ijachejacheame: Chekʉ pãiʉ vʉere choora chini cojña rʉa sẽserʉã ũni vʉña tuu nʉkeasomʉ. Vʉe choo pinisirʉmʉna oko rʉa ra, vʉejatʉka chiacha kosa tĩaasomʉ. Kosa tĩaʉna masi choomanesivʉejekʉ tãnisõasomʉ repavʉe —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \c 7 \s Romapãiʉ sõtao chʉ̃ʉkʉte chooche chookaikʉte Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 8.5-13) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi chʉva pini Capernaum vʉejoopona saniasomʉ. \v 2 Repajoopo sani tĩato Romapãiʉ sõtao cienrepanare chʉ̃ʉkʉ paniasomʉ. Repaʉte chooche chookaikʉ repaʉ rʉa chiicojñokʉji jũnisopiraasomʉ. \p \v 3 Repaʉ sõtao chʉ̃ʉkʉ jũivanare Jesús vasoche asasikʉjekʉ judíopãi ainare Jesús paichejana saoasomʉ, Jesuni kʉa raorena repaʉte chooche chookaikʉni rani vasoakʉ chini. \v 4-5 Jãajañe ika saoʉna Jesús paichejana sani tĩa repaʉte rʉa ikaasome repana. \p —‍Sõtao chʉ̃ʉkʉ mʉʉre soimʉ, sani repaʉte chooche chookaikʉni vasokaaʉ chini. Mai judíopãi chiivʉere chʉkʉnapi chooajʉ chini kookaisikʉamʉ repaʉ. Rʉa reopãiʉmʉ repaʉ sõtao chʉ̃ʉkʉ. Maire judíopãi oikʉmʉ repaʉ. Jãajekʉna repaʉ sẽeñe chookaijʉ̃ʉ —‍chiniasome repana. \p \v 6 Chitena Jesús ũcuananame saniasomʉ. Saijʉ repaʉ vʉe kueñe tĩajʉna repaʉ sõtao chʉ̃ʉkʉ joe chekʉnani saoasomʉ repaʉte chiinare, \p —‍Jesure tijña ijache ikakaijʉ̃ʉ chʉʉre —‍chiiʉ.—‍ “Chʉʉ mʉʉre Pãi Ũcuanʉkore Paakʉte soimʉ. Jãatani raiʉamato raimanejʉ̃ʉ. Chʉʉ rʉa vesʉʉ vʉena mʉʉpi rʉa masiʉji kakache vajʉchʉamʉ chʉʉre. \v 7-8 Chʉʉ rʉa vesʉkʉjekʉ saivajʉchʉsikʉamʉ mʉʉ paicheja. Ijache paikʉmʉ chʉʉ: Chekʉnapi sõtao ainapi chʉ̃ʉnaame chʉʉre. Chʉʉ ũcuajache chekʉnare sõtao chʉ̃ʉkʉmʉ. Chʉʉpi sõtaoni teeʉte, ‘Saijʉ̃ʉ’, chiito saimʉ repaʉ. Ũcuajache chekʉre, ‘Raijʉ̃ʉ’, chiito raimʉ repaʉ. Ũcuachia chʉʉre chooche chookaikʉni ũcuaʉachete chʉʉpi chʉ̃ʉto chookaimʉ repaʉ. Jãajamakarʉchia chʉ̃ʉmasikʉmʉ chʉʉ. Mʉʉtani peore chʉ̃ʉmasikʉmʉ. Jãajekʉna mʉʉpi chʉʉ vʉe saimañe, ũcua ichejapi chʉʉre chooche chookaikʉni, ‘Vajʉjʉ̃ʉ’, chiito vajʉjamʉ”, chiijʉ̃ʉ repaʉte —‍chini saoasomʉ repaʉ repanare. Chini saoʉna sani Jesure jãajañe kʉaasome repana. \p \v 9 Jãajañe kʉajʉna asa jñano, Jesús repaʉte tuhasinani pãire chʉri ña ijache ikaasomʉ: \p —‍Israelpãi chʉʉre jainʉko cuasanaretani teeʉterejẽe ikʉ chʉʉre masi cuasachejache cuasanare chutaa tijñamakʉamʉ chʉʉ. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 10 Ikaʉna asa sõtao chʉ̃ʉkʉ saosina repaʉ vʉena coiasome. Coi tĩa ñato repaʉte chooche chookaikʉ jũivaʉ vajʉsosikʉ paniasomʉ. \s Vajeo mamakʉte jũnisosikʉre Jesús vasosiere kʉamʉ \p \v 11 Jãa choo pinisirʉmʉna Jesupi Naín vʉejoopona saiʉna repaʉ neenaname pãi jainʉko jame saniasome. \v 12 Saijʉ repajoopo kueñe tĩato pãiʉte jũisivaʉni tãñu chini saasome pãi. Vajeo mamakʉ ũcuateeʉ paisivaʉ paniasomʉ repaʉ. Jũisivaʉ pʉkakoname repajoopo cana rʉa jainʉko saniasome. \v 13 Saijʉna jũisivaʉ pʉkakoni ña oiʉ ijache ikaasomʉ Jesús: \p —‍Oimanejʉ̃ʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 14 Chini jũisivaʉ ũhikãa kueñe tĩa ũcuakãana chẽaʉna repavaʉre sana canʉkaasome. Canʉkarena Jesús jũisivaʉre ijache ikaasomʉ: \p —‍Põsʉʉ, vajʉraijʉ̃ʉ chiimʉ chʉʉ mʉʉre —‍chiniasomʉ. \p \v 15 Jesupi jãajañe ikaʉna põsʉʉ jũnisosivaʉ paisikʉ vajʉrani vʉni ñuiʉ chʉore cutuasomʉ. Repavaʉre vaso pʉkakoni ĩsiasomʉ Jesús. \v 16 Jãajañe chooʉna ña pãi ũcuanʉko kʉkʉsoasome. “Dios rʉa reokʉmʉ”, chini cuasajʉ ijache ikaasome repana: \p —‍Ikʉ Dios chʉo kʉakʉ, rʉa masiʉji rani maire jame paimʉ. Maini Israelpãire, Dios neenani reojache chookasa chini raisikʉamʉ ikʉ —‍chiniasome repana pãi. \p \v 17 Ũcuarʉmʉ pãipi Jesús choosiere asa chekʉnani kʉarena Judea cheja paina peore repaʉ choosie asaasome. Judea cheja kueñe paina ũcuajache pãipi kʉajʉna repaʉ choosie asaasome. \s Juan Pãi Okorovekʉ saosina sẽniasajaisiere kʉamʉ \r (Mt 11.2-19) \p \v 18 Ũcuarʉmʉ Juan repaʉ neenapi Jesús choosiere repaʉni peore kʉarena teekachapanare soniasomʉ. \v 19 Soni rao, “Jesús paichejana sani ijache sẽniasajʉ̃ʉ repaʉte: ‘¿Dios Raosikʉaʉ mʉʉ? Mʉʉpi Dios Raomanesikʉ paito, ¿Dios Raojaʉni ũcua chaajanaañe chʉkʉna?’, chiijʉ̃ʉ repaʉte Jesure”, chini saoasomʉ Juan repaʉ neenare. \v 20 Saoʉna sani Jesure ikaasome repana. \p —‍Juan Pãi Okorovekʉji raosikʉamʉ chʉkʉnate, mʉʉni chʉore sẽniasaajʉ chini. ¿Dios Raosikʉaʉ mʉʉ? Dios Raomanesikʉ paito, ¿Dios Raojaʉni ũcua chaajanaañe chʉkʉna? —‍chiniasome repana repaʉte. \p \v 21 Ũcuarʉmʉna Jesús pãi ravʉ jũivananame naavanare jainʉkore vasoasomʉ. Ũcuajache vati pãi sanavʉ paisinare eto saosokaniasomʉ repaʉ. \v 22 Jãajañe choocuha Jesús Juan raosina sẽesie chʉo ikaasomʉ. \p —‍Chura mʉsanʉkona Juan paichejana coi mʉsanʉkona ñasiename asasiere ijache kʉajʉ̃ʉ repaʉte Juanre: “Pãi naana paisina ñame chura. Cuacũa paasina reojache nʉka kuime chura. Asi ravʉ paasina ũcuajache vajʉme. Cãjo asamanesina ũcuajache asame chura. Jũnisõsina ũcuajache vajʉrani joe paime. Chʉovana paivana chʉʉ chʉvachete Dios Repaʉte cuasanare chẽa paakʉ vati toa uuche ʉ̃sechete asajʉ paime. \v 23 Pãi chʉʉre cuasache jokasõmañe cuasajʉ paina pojojʉ paijanaame”, chiijʉ sa kʉajʉ̃ʉ repaʉte Juanre —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 24 Juan raosina coisosirʉmʉ Jesús Juan paichete ikakʉ ijache ikaasomʉ chekʉnare pãi: \p —‍¿Jese paikʉni ñañu chini pãi peocheja sate mʉsanʉkona? ¿Chʉchʉsava tutakʉna ñʉkuechejache repaʉ rekocho nami sañekʉ cuasakʉni ñañu chini sate mʉsanʉkona? Jãajañe cuasamakʉamʉ Juan. \v 25 Jãajañe paikʉte ñañu chini saimaneni, ¿ʉ̃quere ñañu chini sate? ¿Paipãi juikãña juikʉni ñañu chini sate mʉsanʉkona? Pãi, kãña rʉa roikãña juina paipãi vʉñachia paime. \v 26 Jãajañe paikʉni ñañu chini saimaneni, ¿ʉ̃quere ñañu chini sate mʉsanʉkona? ¿Dios chʉo kʉakʉni ñañu chini sate? Jãajañe paikʉte ñañu chini saisinajejʉ teerũhiñe cuasame mʉsanʉkona. Repaʉ Juan chekʉnare Dios chʉo kʉanare naa rʉa masi kʉakʉmʉ. \v 27 Repaʉ Juan paijachere kʉajʉna aperʉmʉ tocha jokasie Dios chʉo ijache chiimʉ: \q Mʉʉ cheja cajejache kʉajaʉni charo saojamʉ chʉʉ, \q pãipi mʉʉ cajejachere asa repana rekoñoãre careva paapʉ chini, \m chiimʉ. \v 28 Asarepajʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonani chʉore joe kʉara. Icheja cheja Dios chʉo kʉana rʉa masina paime. Jãatani Juan ũcuanʉkore naa rʉa masiʉmʉ. Naa paisirʉmʉ paijana ũcuachia, rʉa vesʉsinatani Dios chʉore asa chẽa cuasajʉ Juanre naa rʉa masijanaame, chʉʉ paiche peore asasinajejʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 29 Jãajañe ikakʉna kuri kookainaname chekʉna pãi ũcuanʉko asaasome. Aperʉmʉ repana, “Dios chʉ̃ʉsie reojacheame”, chini cuasajʉ Juanre okorovecojñoasome. \v 30 Jãatani fariseopãiname judíopãi chechona, Dios, “Mʉsanʉkona cuache chooche ũhasõjʉ̃ʉ”, chiisie jachaasome. Dios chʉ̃ʉñete jachajʉ Juanre okorovecojñocuheasome repana. \p \v 31 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikaasomʉ. \p —‍Pãi irʉmʉ cana, ¿keejachejacheache? ¿Repana paichete kʉara chini jese kʉajache chʉʉ? \v 32 Chʉʉpi ñato mʉsanʉkona irʉmʉ cana ijache paime: Jeerʉmʉ chĩi ãu ĩsichejare ñuijʉ ũcuajanani, “Apeñu”, chini soniasome. Chekʉnapi apecuhejʉna ijache ikaasome repana: “Chʉkʉna juhivʉã juhito ujachaicuheme mʉsanʉkona. Ũcuachia chʉkʉna apejʉ jũisinare tãrʉmʉ ujachejache sʉmañe ujato jame ujacuheme mʉsanʉkona. Chʉkʉnani cuhejʉ pojomame mʉsanʉkona”, chiniasome repana chĩi. \v 33 Repana chĩi ũcuajanare cuhechejache cuheme mʉsanʉkona chʉkʉnate, Juanname chʉʉre. Repaʉ Juan Pãi Okorovekʉ rani paiʉ Dioni sẽekʉ teeñoã ãu ãimañe paiʉ, conojẽe ũkumañe paiʉna ña, “Vatini paakʉ vẽveʉmʉ Juan”, chiijʉ cuhenaame mʉsanʉkona repaʉte. \v 34 Chura chʉʉpi Dios Raocojñosikʉpi rani paiʉ siaumucujña ãu ãiʉ ũkukʉna ña, “Ãi aiamʉ mʉʉ. Cono ũku aiamʉ mʉʉ. Ũcuachia pãi cuache painaname pãi chʉ̃ʉnare kuri kookainare oiʉ paikʉmʉ mʉʉ”, chiijʉ cuheme mʉsanʉkona chʉʉre. \v 35 Pãi rũhiñe cuasana, “Dios chʉ̃ʉñe reojacheame. Peore masikʉmʉ Repaʉ”, chiijʉ cuasame —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \s Simón fariseopãiʉ vʉe Jesús paisiere kʉamʉ \p \v 36 Ũcuarʉmʉ fariseopãiʉ Simón Jesuni ãure ãura chini soniasomʉ. Sokʉna repaʉ vʉena mʉa kaka ãure ãsa chini pʉʉ ñuniasomʉ repaʉ. \v 37 Reparʉmʉ romio, cuache paiko ũcuajoopote paniasomo. Jesús fariseopãiʉ vʉena ãu ãsa chini mʉasiere asa, okomañatʉopʉ alabastroji choositʉopʉ mini ũcuavʉena mʉaasomo repao. \v 38 Mʉa kaka Jesure kueñe nʉkako oiona Jesús cũana meniasomʉ repao oni meoñe. Mekʉna repao rañapaji repao oni meosie tʉneso chũsu pojo, okomañapi roveasomo repao repacũa. \v 39 Jãajañe chookona ña fariseopãiʉ Jesure soisikʉ ijache cuasaasomʉ: “Ikʉ Jesús, Dios chʉo kʉakaikʉ pani repaʉte chẽako paiche masiraamʉ, ‘Cuache paikomo jão’, chini. Masini cuheraamʉ repao chooche”, chiiʉ cuasaasomʉ repaʉ. \v 40 Jãajañe cuasakʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Simón, chʉo ikara chiimʉ chʉʉ mʉʉre —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna, \p —‍Jaʉ, ikajʉ̃ʉ. Asara, Masiʉ —‍chiniasomʉ Simón repaʉte. \p \v 41 Chikʉna Jesús ijache ikaasomʉ: \p —‍Pãi teekachapana ũcuateeʉte põseroi paaasome. Teeʉ quinientos denario kuri põseroi paaasomʉ. Chekʉ cincuenta denario põseroi paaasomʉ. \v 42 Põseroi paavanatani kurire peojʉ roimaneasome repavana. Roimanaretani repanare kuri prestasikʉ, “Põseroi peome mʉsanʉkona chʉʉre”, chiniasomʉ repanare. Repaʉ jãajañe ikasirʉmʉ, mʉʉ cuasato, ¿kaʉpi repanare kuri prestasikʉre naa rʉa chiikʉ? —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 43 Chikʉna ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Naa rʉa põseroi paasikʉpi naa rʉa chiicosomʉ repaʉte —‍chiniasomʉ repaʉ. \p Chikʉna, \p —‍Ũcuarepaame jãa. Rũhiñe ikamʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte Simonre. \p \v 44 Chini repaʉ cũa choasikoni romioni chʉri ñakʉ Simonre joe ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍¿Iko chʉʉre reojache chookaisie ñamaneʉ mʉʉ? Mʉʉ vʉe mʉta kakasikʉretani chʉʉ cũa choajache oko ĩsimanesikʉamʉ mʉʉ. Ikotani repao oni meoñeji chʉʉ cũa choa pini repao rañapaji tʉnesõkaisikoamo chʉʉre. \v 45 Ũcuachia mʉʉ chʉʉre chũsu pojomanesikʉamʉ. Ikotani chʉʉ cũare chutaa cuhamañe chũsuko paimo. \v 46 Ũcuachia chʉʉ sĩjopʉ uchapeeraka rokaimanesikʉamʉ mʉʉ. Ikotani chʉʉ cũana okomaña rokaisikoamo. \v 47 Ikore rʉa cuache choosikoretani repao cuache choosie tʉnosõmʉ chʉʉ. Tʉnosõsie joe cuasamanejamʉ chʉʉ. Chʉʉpi jãajañe chookaiʉna chʉʉre rʉa cuasamo iko. Jãatani chekʉna pãi, repana cuache choosie jmamajñarʉãre chʉʉpi tʉnosõkatu jmamakarʉ cuasame chʉʉre —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 48 Chini repaote ikaasomʉ. \p —‍Mʉʉ cuache choosie tʉnosõmʉ chʉʉ. Tʉnosõsie joe cuasamanejamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaote. \p \v 49 Jãajañe ikaʉna asa ãu ãi soicojñosina sãiñechia ijache ikaasome: \p —‍¿Keejaiʉʉ ikʉ? Rʉa siache choomʉ. Pãi cuache choochejẽe tʉnesõkaimʉ —‍chiniasome repana. \p \v 50 Chitena repaote joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chʉʉni cuasakona mʉʉ cuache chooche tʉnosõkaisikʉjekʉ vati toa uuche ʉ̃sejamʉ chʉʉ mʉʉre. Sani reojache paijʉ̃ʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaote. \c 8 \s Romivana Jesure chookaisieame \p \v 1 Jãa choo pinisirʉmʉ Jesús vʉñajoopoã siajoopoã kuiʉ Dios chʉo reojachere pãi cuache chooche ũhasinare Dios chẽa paachete chʉvakʉ paniasomʉ, repaʉ neena docerepananame kuiʉ. \v 2 Romivana ũcuachia jame kuniasome. Aperʉmʉ Jesús repanare romivanare siache jũinani vasoasomʉ. Chekʉnare vatire paajʉna eto saosokaniasomʉ repaʉ. Repana mamiame ie: María jame kuniasomo. María mami cheke Magdalenaamo, aperʉmʉ sieterepanare vati etocojñosiko. \v 3 Cuza rʉ̃jo Juana ũcuajache jame kuniasomo. Repaʉ Cuza Herodete chooche chookainare chʉ̃ʉkʉ paniasomʉ. Susana ũcuajache jame kuniasomo. Chekʉna romi ũcuajache rʉa jainʉko jame kuniasome, Jesús chʉvachete asajʉ. Repaʉte Jesure repana paamajñarʉãpi kuirajʉ kuniasome repana romi, repaʉ neenare ũcuachia. \s Trigo chuchusiere cuasakʉ kʉamʉ Jesús \r (Mt 13.1-9; Mr 4.1-9) \p \v 4 Ũcuarʉmʉ Jesupi kuiʉ chʉvakʉna pãi jainʉko siachejña paijoopoã painapi ñañu chini eta chiiasome. Chiirena repanani chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉaasomʉ Jesús: \p \v 5 —‍Pãiʉ trigote chuchura chini chiona saniasomʉ. Sani tĩa pachu kuiʉ chuchukʉna trigocaã teerakarʉã maana tuãtuaasomʉ. Maana tuãtuaʉna reparakarʉã pãipi chacaasome. Jãajekʉna pĩavanapi rani ãkuesõasome reparakarʉã. \v 6 Chekʉrakarʉãtani cata paichejana tuãtua nami aineesietani okopi peokʉna phãpha jũnisõasomʉ. \v 7 Chekʉrakarʉã miu paichejana tuãtua miuname aineeʉna miupi juje vẽasõasomʉ reparañʉrʉã. \v 8 Chekʉrakarʉãtani reojache chao paichejña tuãtuasirakarʉãjekʉ reojache ainee jua ñaniasomʉ. Teerakarʉ aineesiñʉ teechachava cienreparakarʉã paichacha jua ñaniasomʉ —‍chiniasomʉ Jesús. \p Chini ʉjachʉopi joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chʉʉ chʉvache asa chẽaʉana ũcuanʉko asa chẽajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Repaʉ cuasakʉ kʉasiere teerũhiñe kʉamʉ Jesús \r (Mt 13.10-17; Mr 4.10-12) \p \v 9 Jãajañe cuasakʉ kʉa piniʉna asa, \p —‍¿Ʉ̃quere chʉvakʉ jãajañe cuasakʉ kʉakʉ mʉʉ? —‍chiniasome repaʉ neena. \v 10 Chitena repanare ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Mʉsanʉkonare chʉʉ neenajejʉna Diopi ʉ̃semaʉna Repaʉchia masiche teerũhiñe kʉamʉ chʉʉ, masi asaajʉ chini. Jãatani chekʉnare chʉʉre cuasacuhenare Diopi ʉ̃sekʉna Repaʉchia masiche cuasakʉ kʉamʉ chʉʉ, masi asamaneajʉ chini. \q Ñanatani ñamanesina paichejache paijanaame repana. \q Ũcuajache asanatani asavesʉjanaame repana \m —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Trigo chuchusiere repaʉ cuasakʉ kʉasiere teerũhiñe kʉamʉ Jesús \r (Mt 13.18-23; Mr 4.13-20) \p \v 11 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Chʉʉ cuasakʉ kʉasie joe ũcuare teerũhiñe kʉajamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare. Ijacheame jãa: Trigo chuchuna chio siacachio kuijʉ chuchume. Dios chʉo chʉvana ũcuajache chejña siachejña kuijʉ Dios chʉo pãi ũcuanʉkore chʉvame. Trigo chuchuchejacheame Dios chʉo chʉvache. \v 12 Trigorakarʉã teerakarʉã maana tuãni chejapi rʉarepa jʉjakʉna kakamamʉ. Trigocaã chuchusicaã chejapi rʉarepa jʉjakʉna kakamañejañe pãi teenare repana rekoñoã Dios chʉo kakamamʉ. Jachame repana. Asanaretani vati aipi ʉ̃semʉ repanare, Dioni cuasamaneajʉ chini. Ũcuajache, “Repaʉte cuasanapi jũnisõru vati toa uuche ʉ̃sejamʉ Dios repanare”, chini cuasakʉ ʉ̃semʉ repaʉ vati ai. \v 13 Ũcuachia cata paichejña tuãisicaã nami aineesietani chita saimaʉ nami jũnisõmʉ. Pãi ũcuachia teena Dios chʉo asa teana pojojʉ cuasame. Teana cuasanaretani vati aipi cuache chʉ̃ʉkʉna Dios chʉo repana cuasache jokasõme. \v 14 Ũcuachia miu paichejña tuãtuasirakarʉã miuname aineemʉ. Jãajekʉna miu sũkipi juje vẽasõmʉ reparañʉrʉã. Pãi ũcuajache teena Dios chʉo asa chẽa Repaʉ chʉ̃ʉñe choonatani nami ũhasõme. Repana choochename kuriname põse rʉarepa cuasajʉ Dios chʉo repana asa chẽasie ũhasõme. \v 15 Ũcuachia cheja reojachejñana tuãtuasicaã reojache ainee reojache kʉ̃imʉ. Pãi ũcuajache teena Dios chʉo asa chẽa repana rekoñoã reojache cuasajʉ Dios chʉ̃ʉ jokasie choojʉ paime. Repana asa chẽasie ũhasõmapʉ siarʉmʉ naa rʉa reojache paime repana —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Pãiʉ ʉotʉopʉ chʉ̃o tʉochete kʉamʉ \r (Mr 4.21-25) \p \v 16 Jãajañe ika pini Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Pãiʉ ʉotʉopʉ chʉ̃o nʉkoni totoroji jaomamʉ. Ũcuajache kãikoa vʉevʉna nʉkomamʉ. Jãatani, “Pãipi ivʉena kakani chijaiʉna ñamanejanaame”, chini cuasa, ʉotʉopʉ chʉ̃o, ʉmʉna tʉomʉ repaʉ, reojache miañe ñoakʉ chini. \v 17 Pãi ropee cuache choome. Jãatani repana chooche peore ñasikʉjekʉ pãi ũcuanʉko asajʉte kʉajamʉ Dios. Chave choosie peore masicojñojamʉ. \v 18 Jãajekʉna Dios chʉo asajʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Pãi, Dios chʉo asa jachamana siarʉmʉ naa rʉa reojache paijanaame. Chookaijamʉ Dios repanare, Repaʉ chʉore naa rʉa masiajʉ chini. Jãatani chekʉna chʉʉ chʉvache asanatani masi cuasamapʉ chʉʉpi chookʉna repana jmamakarʉ masichete cavesʉjanaame —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Jesús pʉkako repaʉ chojechĩiname repaʉni ñañu chini saisiere kʉamʉ \r (Mt 12.46-50; Mr 3.31-35) \p \v 19 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉkako, repaʉ chojechĩiname repaʉ paivʉena sani kakañu chiniasome. Kakañu chiisinaretani kakacuaasomʉ repanare, pãipi jairepanʉkojejʉna. \v 20 Kakacuakʉna vesere paijʉna chekʉpi kʉaasomʉ Jesure. \p —‍Mʉjako, mʉcheʉchĩiname mʉʉni ñañu chini vesere nʉkajʉ chaame —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 21 Chikʉna Jesús ikaasomʉ. \p —‍Dios chʉo asa chẽa jachamañe choona chʉʉ jakoromijanaame. Ũcuajache chʉʉ chojechĩijanaame repana —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \s Jesupi chʉ̃ʉʉna tutachename faache cuhasiere kʉamʉ \r (Mt 8.23-27; Mr 4.35-41) \p \v 22 Naa paisirʉmʉna Jesús repaʉ neenaname choovʉ ʉjavʉna tuni, \p —‍Ira chiara chekʉkãkona jẽñu mai —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna jẽaasome repana. \v 23 Jẽajʉna Jesús kãnisoasomʉ. Repaʉ kãnisosirʉmʉna rʉarepa tutakʉ choovʉna faa jañʉkʉ okopi timusokʉna ruipiraasome repana. \fig storm on lake|CN01707B.TIF|span||D.C.Cook| |Lc 8.23\fig* \v 24 Choovʉji runisocuhakʉna Jesuni vʉojʉ ikaasome repana. \p —‍¡Masiʉ, Masiʉ, runisõcuhame mai! —‍chiniasome repana repaʉte. \p Chitena vʉni, \p —‍Tutachename faache cuhajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. Chikʉna tutachename faache teana ũcuaparʉva cuhaasomʉ. Joe reojaira cuhaasomʉ chiara. \p \v 25 Jãajañe choocuha Jesús repaʉ neenare ikaasomʉ. \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona chʉʉre masi cuasamañe? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p Chikʉna vajʉchʉjʉ rʉa cuasajʉ sãiñechia sẽniasaasome repana. \p —‍¿Keejaiʉjekʉ ikʉ jãajañe chookʉ? Ikʉpi chʉ̃ʉʉna tutasie cuhasõmʉ, faasiejẽe ũcuajache —‍chiniasome repana Jesús neena. \s Gadara cheja cavaʉre vati paavaʉre Jesús etokaisiere kʉamʉ \r (Mt 8.28-34; Mr 5.1-20) \p \v 26 Ũcuarʉmʉ Gadara chejana Galilea cheja tijñeñe paichejana tĩaasome repana. \v 27 Tĩa matena repacheja cajoopo cakʉ pãiʉ vatire paakʉji tijñaasomʉ Jesure. Rʉa jeerʉmʉ kãa peovaʉ paiʉ, vʉejẽe paimaʉ pãi tãchejñachia paiʉ paniasomʉ repavaʉ. \v 28-29 Ũcuarʉmʉ Jesús repavaʉre painare vati, “Etajʉ̃ʉ”, chiniasomʉ. Chikʉna vati paavaʉ Jesure ña, cuikʉ repaʉte tijñeñe rore ñuiʉ ʉjachʉopi ijache ikaasomʉ: \p —‍Jesús, Cʉnaʉmʉ Paikʉ Dios Mamakʉ, ¿ʉ̃que raikʉ mʉʉ? Asi choomanejʉ̃ʉ chʉʉre —‍chiniasomʉ repaʉ. \p Aperʉmʉ repaʉni vatipi kaka chʉ̃ʉkʉna vẽve chookʉna pãi repaʉte chẽa repaʉ jʉ̃jñaname cũa cʉnameãpi vẽeasome. Vẽesietani rueni tʉteso, vatipi chʉ̃ʉkʉna pãi peochejñare sani paiʉ paniasomʉ repavaʉ. \p \v 30 Reparʉmʉ Jesús, \p —‍¿Ʉ̃quemamiʉʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ vatire. \p Jesupi mamire sẽeʉna, \p —‍Chʉkʉna jainʉko painajejʉ, Vati Kuanupʉ veeme —‍chiniasomʉ vati. Aperʉmʉ vati jainʉko kakaasome repavaʉre. \p \v 31 Ũcuarʉmʉ vati ikaasome Jesure. \p —‍Chʉkʉnate vati chẽacojñosina paicoje rʉicoje casomanejʉ̃ʉ —‍chiniasome repana. \v 32 Ũcuacheja kueñere aikũti caripate jochasẽse kuanupʉ ãure mukajʉ ãijʉ paniasome.—‍ Jochasẽse sanavʉãna saojʉ̃ʉ chʉkʉnate —‍chiniasome vati. Rʉarepa sẽejʉna Jesús ʉ̃semaneasomʉ repanare. \v 33 Jesupi ʉ̃semaʉna eta jochasẽsevana sanavʉãna sani kakaasome repana vati. Kakarena jochasẽsevana teana vʉvʉ aikũti ʉjakũti caripaji chiarana tuãtua rutu jũnisoasome. \p \v 34 Jãajañe choorena ña repavanare kuirasina kʉañu chini vʉvʉsoasome vʉejoopo painaname repachejña poña painare. \v 35 Kʉarena asa choosiere ñañu chini eta saniasome pãi. Sani Jesús paichejana tĩa, vati paasikʉre ñaasome repana. Kãa peosikʉ churatani kãa juiʉ, Jesure tijñeñe ñuniasomʉ repaʉ. Ũcuajache vẽve choosikʉpi rũhiñe cuasakʉna ña kʉkʉsoasome repana. \v 36 Ũcuachia repa choosie ñasinapi kʉaasome repanare ñañu chini raisinare. \v 37 Kʉarena Gadara cheja cana ũcuanʉko asa kʉkʉcajejaniso, \p —‍Paimanejʉ̃ʉ mʉʉ icheja. Saijʉ̃ʉ —‍chiniasome Jesure. Chitena coira chini choovʉna tuniasomʉ repaʉ. \v 38 Coipirakʉna vati paasikʉ Jesuni jame sasa chini rʉa sẽniasomʉ. Sẽeʉna, \p \v 39 —‍Mʉʉ vʉena coijʉ̃ʉ. Coi Dios mʉʉre chookaisiere peore kʉajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p Jãajañe ikaʉna coi Jesús repaʉte chookaisiere peore vʉejoopo painani ũcuanʉkore kʉaasomʉ repaʉ vati paasikʉ. \s Jairo mamakoname chie ravʉ jũikote Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 9.18-26; Mr 5.21-43) \p \v 40 Repaʉ Jesús chiara jẽni joe coiʉna pãi jainʉko chaajʉ paisinajejʉ ña rʉa pojosoasome repaʉte. \v 41 Reparʉmʉ Jairo judíopãi chiivʉe chʉ̃ʉkʉ rani Jesure tijñeñe rore pʉʉ ñuiʉ, \p —‍Chʉʉre vʉena jame saijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ. \v 42 Repaʉ mamako, ũcuateevaopi jũnisopiraasomo, chekʉrʉmʉ docerepaʉ̃sʉrʉmʉ paikoji. Jũiona Jesuni soniasomʉ repaʉ. Sokʉna jame saiʉna repaʉte tuhana pãi siacakãjño tĩtiasome repaʉte Jesure. \p \v 43 Ũcuajache romio, docerepaʉ̃sʉrʉmʉ chie ravʉ jũiko jame paniasomo. Ʉ̃kopãipi choo vasoajʉ chini repavao paasie kuri peore roisoasomo repavao. Jãatani repaote ʉ̃ko chooteeasome repana. \v 44 Jãajañe paikoji rani Jesús chojepi repaʉ juikãa pʉso juhasirʉtʉvana chẽaasomo repao. Chẽaona chie raisie churatani teana cuhasoasomʉ repaote. \p \v 45 Repaoji chẽaona, \p —‍¿Neepi chʉʉre chẽare? —‍chiniasomʉ Jesús. \p Chikʉna ũcuanʉko, \p —‍Chẽamame chʉkʉna —‍chiniasome repaʉte. \p Chitena Pedro ikaasomʉ. \p —‍Masiʉ, pãivana siacakãjño tĩtime mʉʉre —‍chiniasomʉ. \p \v 46 Chikʉna, \p —‍Jãatani pãi chʉʉre chẽasinaame. Chʉʉ masicheji pãi vasosikʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 47 Jãajañe ikaʉna, “Chʉʉ chẽasie masimʉ ikʉ”, chiio cuasa kʉkʉso, kurukuruo rani repaʉte tijñeñe rore ñuio, \p —‍Chʉʉpi mʉʉ kãa chẽasikoamo vajʉra chini. Chẽa teana teerʉmʉ vajʉsõsikoamo chʉʉ —‍chiniasomo repao, pãi ũcuanʉko asajʉte. \p \v 48 Kʉaona asa Jesús ikaasomʉ repaote. \p —‍Jmavao, “Ikʉ chʉʉre vasojamʉ”, chiio cuasasikojeko vajʉcuhasikoamo mʉʉ. Sani reojache paijʉ̃ʉ chura —‍chiniasomʉ Jesús repaote. \p \v 49 Repaʉ Jesús chutaa ikatona, chekʉ pãiʉ rani ikaasomʉ Jairote. \p —‍Mʉʉ chĩivao jũnisõcuhasikoamo. Masiʉte joe ikamanejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ Jairote. \p \v 50 Jãajañe kʉaʉna asa Jesús ikaasomʉ. \p —‍Vajʉchʉmanejʉ̃ʉ. Mʉʉpi, “Chʉʉ chĩivaore vasokaijamʉ Jesús”, chiiʉ cuasato mʉʉ chĩivao vajʉjamo —‍chiniasomʉ. \p \v 51 Ika pini Jairo vʉe sani tĩa Pedrote, Santiagote, Juanname jũisivao pʉkakʉpãi cuaaasomʉ repaʉ repavʉe. Chekʉnaretani vʉe kakache ʉ̃seasomʉ repaʉ. \v 52 Kaka ñato Jesús chutaa raimarʉmʉ kakasina ũcuanʉko otare oijʉ paniasome. \p Oijʉna Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Reomʉ. Ũcuamakarʉ oijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Jũnisõsivaomamo iko. Rupʉ kãisivaoamo —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p \v 53 Jãajañe ikaʉna asa jachajʉ Jesure pãisoasome repana, repao jũisiere masijʉ. \p \v 54 Ũcuarʉmʉ Jesús jũisivao jʉ̃tʉna chẽa ʉjachʉopi ikaasomʉ. \p —‍Romichĩio, vʉijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repavaore. \p \v 55 Chikʉna vajʉrani teana vʉniasomo repavao. Vʉkona Jesús repaoni ãure ãuajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ repanare. \v 56 Jãajañe chooʉna ña repavao pʉkakʉpãi kʉkʉsoasome. Ña kʉkʉsorena, \p —‍Ivaore chʉʉ vasosie chekʉnare pãi kʉamanejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \c 9 \s Dios chʉore chʉvaajʉ chini repaʉ neenare docerepanare Jesús saosiere kʉamʉ \r (Mt 10.5-15; Mr 6.7-13) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenare docerepanare soni chii, \p —‍Chʉʉpi chookaiʉna pãi sanavʉã painare vati peore eto saojanaame mʉsanʉkona. Ũcuachia pãi jũivanare vasojanaame mʉsanʉkona. Jãajañe chooajʉ chini jokamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \v 2 Chini repanare ijache chʉ̃ʉasomʉ repaʉ: \p —‍Pãi cuache chooche ũhasinare Dios chẽa paachete chekʉnare pãi kʉajʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Ũcuachia ravʉ jũivanare vasojʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 3 Jãajañe ika pini Jesús ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Mʉsanʉkonapi sani cuamakarʉjẽe samanejʉ̃ʉ. Vãsoñoã mʉsanʉkona jʉvejʉ kuiñoãjẽe samanejʉ̃ʉ. Turu cuamajñarʉã mañajaturujẽe samanejʉ̃ʉ. Ãujẽe samanejʉ̃ʉ. Kurijẽe samanejʉ̃ʉ. Kãñajẽe samanejʉ̃ʉ. Kãña sañejʉ juikãñajẽe samañe mʉsanʉkona juikãñarʉãchia juijʉ kuijʉ̃ʉ. \v 4 Sani kuijʉ vʉejoopo tĩani mʉsanʉkonare chiina vʉere canʉka paijʉ̃ʉ, tĩicheja saichetʉka. \v 5 Jãatani pãi mʉsanʉkonare cuhena paijoopoã canʉkamanejʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonare cuhena paijoopoã etani mʉsanʉkona cũakorophere chʉ̃isie chaore tĩto tojñojʉ eta saijʉ̃ʉ. Jãajañe chooru mʉsanʉkonare repana cuhesie masijanaame repana —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \p \v 6 Jãajañe chʉ̃ʉʉna sani kuijʉ vʉñajoopoã siajoopoã Dios chʉore chʉvaasome repana. Ũcuachia pãi jũivanare vasoasome repana. \s Jesús paichete Herodes cuasasiere kʉamʉ \r (Mt 14.1-12; Mr 6.14-29) \p \v 7-8 Ũcuarʉmʉ chekʉna pãi Jesús paichete cutujʉ, “Diopi vasoʉna Juan jũnisoʉna tãcojñosikʉpi joe vajʉrani paimʉ”, chiniasome. Chekʉnatani, “Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉpi Elíapi joe vajʉrani paimʉ jãʉ”, chiniasome. Chekʉnatani, “Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasinapi teeʉ vajʉrani paimʉ jãʉ”, chiniasome. Reparʉmʉ Herodes, pãi jainʉkore chʉ̃ʉkʉ Jesús choochete pãipi kʉajʉna asaasomʉ, pãi Jesure cutusie ũcuajache. Asa, “¿Jese paakʉ ie?”, chini rʉa cuasaasomʉ repaʉ. \p \v 9 Rʉa cuasakʉ ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Aperʉmʉ Juanre sĩjopʉte tʉsoajʉ chini chʉ̃ʉsikʉamʉ chʉʉ. Jãatani, ¿jeejaiʉʉ jãʉ? Pãipi kʉajʉna repaʉ paiche rʉa siache asakʉ paimʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p Jãajekʉna repaʉ Herodes Jesuni ñaʉakʉna siache chooasomʉ. \s Pãi cinco milrepanare Jesús ãu ãusiere kʉamʉ \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Jn 6.1-14) \p \v 10 Naa paisirʉmʉ Jesús neena, repaʉ saosina rani repana choosie peore kʉaasome repaʉte. Kʉarena repanarechia Betsaida vʉejoopo kueñena pãi peochejana saasomʉ repaʉ. \v 11 Saʉna repana saisichejana pãipi asa tuhajʉna ña pojoasomʉ Jesús repanare. Tuharena pãi cuache chooche ũhasosinare Dios chẽa paachete kʉaasomʉ repaʉ repanare. Ũcuachia jũivanare vasoasomʉ repaʉ. \p \v 12 Naisocuhakʉna repaʉ neena, docerepana repaʉte rani ijache ikaasome: \p —‍Icheja vʉñajoopoãjẽe peomʉ. Inare pãi saojʉ̃ʉ, vʉñajoopoã kueñe paijoopoãna, ʉjajoopoãname jmajoorʉãna sani ãuname kãivʉña kueajʉ —‍chiniasome repana. \p \v 13 Jãajañe ikanaretani Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Mʉsanʉkonapi ãu ãujʉ̃ʉ inare —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna, \p —‍Pãpʉã, cincorepapʉã, vai teekachapavanarechia paame chʉkʉna. ¿Chʉkʉnapi ãu koojani ra inare pãi ũcuanʉkore ãuajʉ chiikʉ mʉʉ? —‍chiniasome repana repaʉte. \p \v 14 Chekʉrʉmʉ repana pãi cinco milrepana naa jainʉko paicosome, ʉmʉpãichia kuẽkueto. \p Paijʉna, \p —‍Teekuanupʉ cincuentarepanachia pãi pʉʉajʉ. Ũcuanʉko ũcuajanʉkochia pʉʉajʉ. Jãajañe ikajʉ̃ʉ inare pãi —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \p \v 15 Chikʉna Jesús neenapi chʉ̃ʉrena pãi ũcuanʉko teekuanuchia pʉʉasome. \v 16 Pʉʉ ñuijʉna pã, cincorepapʉã vai teekachapavanare mini cãjikʉ cʉnaʉmʉre ñakʉ Dioni, “Reorepamʉ, Jakʉ”, chini repaʉ neenani tʉse ĩsiasomʉ repaʉ, ũcuanʉkore ãuajʉ chini. (Jmanʉkorʉ paisie ãu Dioni sẽkʉna teana rʉa paniasomʉ.) \v 17 Pãi ũcuanʉko chajiche ãniasome repa. Jãatani repana ãijʉna cajejaisie sia docerepajʉña maña timuasome repana Jesús neena. \s Pedro, “Dios Raosikʉamʉ Jesús”, chiisiere kʉamʉ \r (Mt 16.13-19; Mr 8.27-29) \p \v 18 Naa paisirʉmʉ Jesupi Dioni teeʉ sẽeʉna repaʉ neena jame paniasome. Paijʉna repanare chʉo sẽniasomʉ repaʉ. \p —‍Pãi chʉʉ paiche cutuni, ¿jese chiiche? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 19 Chikʉna ikaasome repana. \p —‍“Juan, Pãi Okorovekʉmʉ jãʉ”, chiime pãi chekʉna mʉʉre ikani. Chekʉna, “Aperʉmʉ paisikʉ Elíaamʉ jãʉ”, chiime mʉʉre. Joe chekʉna, “Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasikʉpi jũnisõsikʉpi joe vajʉrani paimʉ jãʉ”, chiime mʉʉre —‍chiniasome repana repaʉte. \p \v 20 Chitena asa repanare sẽniasomʉ repaʉ. \p —‍Mʉsanʉkonajẽe chʉʉ paiche cutuni, ¿jese chiiche? —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p Chikʉna, \p —‍Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉamʉ mʉʉ. Cristoamʉ —‍chiniasomʉ Pedro repaʉte. \p \v 21 Pedroji, “Dios Raosikʉamʉ mʉʉ; Cristoamʉ”, chikʉna, “Chekʉnare pãi kʉamanejʉ̃ʉ”, chiniasomʉ Jesús repanare. \s Repaʉ chuenisojachere kʉamʉ Jesús \r (Mt 16.21-28; Mr 8.31-9.1) \p \v 22 Chini joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chʉʉ Dios Raosikʉ rʉa asi choocojñojamʉ. Judío ainaname judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechona chʉʉni cuhejʉ vanisõñe chʉ̃ʉjanaame. Chuenisõ tãcojñosikʉtani choteumucujñana joe vajʉraijamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \p \v 23 Repaʉ neenare ika pini pãi ũcuanʉkore ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Mʉsanʉkonapi chʉʉ neena pañu chini mʉsanʉkonare chooʉache ũhasõ chʉʉ chʉ̃ʉñete siaumucujña choojʉ paijʉ̃ʉ. Chʉʉre cuasanajejʉna chʉʉre choochejache vanisõñu chiijanaame pãi mʉsanʉkonare. Pãi mʉsanʉkonare jãajañe chooñu chiiche asanijẽe chʉʉre cuasache ũhasõmanejʉ̃ʉ. \v 24 Chuenisõñete vajʉchʉjʉ mʉsanʉkona asa chẽasiere Dios chʉore ũhasõni jũnisõsirʉmʉ vati toana sani uujanaame. Jãatani, “Pãi chʉkʉnate vanisõñu chiitojẽe Jesure ũcua cuasajanaame chʉkʉna”, chiisina repana jũnisõsirʉmʉ Dios paichejare ai sani reojache paijanaame. \v 25 Pãi rʉa siache paanapi chʉʉre cuasamaneni repana jũnisõsirʉmʉ vati toana sani uujanaame. Ũcuachia repana paasie peore choosõjamʉ. \v 26 Pãi chʉʉre cuasanatani chekʉnani vajʉchʉjʉ, “Jesure cuasamanaame chʉkʉna. Ũcuachia Repaʉ chʉojẽe vesʉnaame chʉkʉna”, chiime masinatani. Jãajañe ikasinare rʉa cuache tijñejamʉ. Naa paisirʉmʉ chʉʉ, Dios Raosikʉ, cʉnaʉmʉ mʉisikʉpi chejana joe cajejamʉ. Chʉʉ Jakʉ Dios ángelename kosijaichejache kosijaiʉ cajejamʉ chʉʉ. Caje jãajañe ikasinare ũcuajache, “Inare pãi vesʉmʉ chʉʉ”, chiijamʉ chʉʉ reparʉmʉ. \v 27 Mʉsanʉkona icheja chʉʉre jame paina chutaa jũnisõmarʉmʉna chʉʉ Dios Raosikʉpi pãire masi chʉ̃ʉkʉna ñajanaame mʉsanʉkona. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \s Rʉa kosijaiʉ Jesús carũhisiere kʉamʉ \r (Mt 17.1-8; Mr 9.2-8) \p \v 28 Repanare cutusirʉmʉ, ochorepaumucujña paisirʉmʉna Dioni sẽsa chini aikũtina mʉniasomʉ Jesús. Pedrote, Santiagote Juanre jãanarechia jame mʉaasomʉ repaʉ. \v 29 Dioni sẽeʉ tĩiʉjaiʉ carũniasomʉ repaʉ. Repaʉ juikãña ũcuajache rʉa pokosijakãña carũniasomʉ. \v 30-31 Carũni nʉkakʉna ʉmʉpãi rʉa kosijanapi teekachapana peosichejapi teana rani nʉkajʉ Jesús Jerusalén vʉejoopo jũijañere cutuasome. Aperʉmʉ paisina paniasome repana Moisename Elías. \v 32 Cutujʉna Pedro chekʉnaname rʉa ʉokʉanatani kãimañe Jesuni rʉa kosijaiʉni ñajʉ paniasome, repaʉte jame painare kachanare ũcuachia. \p \v 33 Repanapi Jesuni cutu pini saipirajʉna masi cuasavesʉkʉ Pedro ijache ikaasomʉ Jesure: \p —‍Masiʉ, maipi ichejare paijʉna rʉa reomʉ. Vʉñarʉã chotevʉñarʉã chookañu chiime chʉkʉna, mʉʉ vʉerʉname Moisés vʉerʉname Elías vʉerʉ —‍chiniasomʉ Pedro. \p \v 34 Chutaa ikatona Moisename Elíaname Jesús nʉkachejana pikopi caje tapisoʉna repanapi piko sanavʉte nʉkajʉ Jesús neena rʉa kʉkʉsoasome. \p \v 35 Ũcuarʉmʉ piko sanavʉji chʉo ikache ijachere asaasome repana: “Ikʉ chʉʉ chĩi chʉʉ oiʉ paakʉmʉ. Repaʉ chʉore asajʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona”, chiichete asaasome repana. \p \v 36 Jãajañe chiiche asa joe ñato Jesús teeʉ nʉkaasomʉ. Ikamañe ña repana ñasie reparʉmʉ chekʉnarejẽe kʉamaneasome repana Pedroname Santiagoname Juan. \s Chĩivaʉre vatire paavaʉni Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 17.14-21; Mr 9.14-29) \p \v 37 Joe apeñatato aikũti mʉisikʉpi Jesupi cajeʉna pãi jainʉko repaʉni ñañu chini raniasome. \v 38 Ratena repanare pãi jame paikʉji cuikʉ Jesuni reojachere sẽniasomʉ. \p —‍Masiʉ, chʉʉ chĩivaʉre ñajʉ̃ʉ. Ũcuateevaʉamʉ ikʉ. \v 39 Vatipi siarʉmʉ chẽa paakʉ chʉ̃ʉkʉna rʉa cuikʉ vẽve curukʉ repaʉ chʉopoji coo rʉa raokʉ paimʉ ivaʉ. Ivaʉre rʉa asi choo etakʉtani vati, ai etamamʉ ivaʉre. \v 40 Mʉʉ neenare sẽesikʉamʉ chʉʉ, vatini eto saokaapʉ chini. Jãatani etovesʉsinaame repana —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 41 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Mʉsanʉkona pãi irʉmʉ cana chʉʉre masi cuasamame. Rʉa tĩiñe cuasame mʉsanʉkona. ¿Keekerʉmʉ mʉsanʉkona tĩiñe cuasache ñakʉ paiche chʉʉ? —‍Jãajañe ika pini—‍ Ichejana rajʉ̃ʉ mʉʉ chĩivaʉre —‍chiniasomʉ Jesús. \p \v 42 Chikʉna raniasomʉ repavaʉ. Raiʉna vatipi choo tãuʉna ũhiʉ vẽve curuasomʉ repaʉ. Jãajañe chookʉna ña Jesupi vatini, “Etajʉ̃ʉ”, chikʉna etaasomʉ vati. Repavaʉre vaso pini, pʉkakʉni cochoasomʉ repaʉ. \v 43 Jesupi jãajañe chooʉna ña kʉkʉso pãi ũcuanʉko, “Dios peore masikʉmʉ”, chiniasome. \s Repaʉ chuenisojachere joe kʉamʉ Jesús \r (Mt 17.22-23; Mr 9.30-32) \p Jãajekʉna Jesús repaʉ neenare ijache ikaasomʉ: \p \v 44 —‍Chʉʉ ikache asa cavesʉmanejʉ̃ʉ. Chʉʉre Dios Raosikʉre cuhena pãi cuache chooajʉ chini chẽa jokajanaame —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p \v 45 Jãatani repaʉ ikache asavesʉasome repana. Reparʉmʉ Dios repanapi masi asamaneajʉ chini asavesache chooasomʉ repanare. Masi asamanatani repaʉte Jesure sẽevajʉchʉasome repana. \s Jesús neena, “¿Neepi naa rʉa masiche?”, chiisiere kʉamʉ \r (Mt 18.1-5; Mr 9.33-37) \p \v 46 Ũcuarʉmʉ Jesús neena ijache sãiñechia cutuasome: “Mai icheja paina, ¿neepi naa rʉa masiche?”, chiniasome. \v 47-48 Jãajañe cutujʉna repana cuasajʉ cutuche ñaasomʉ Jesús. \p Ña chĩivaʉre juha ra, repaʉte kueñe nʉko ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Pãi chʉʉre masi cuasana chĩivanare ikʉjavanare pojona chʉʉre ũcuajache pojome. Pãi chʉʉre pojona chʉʉre Raosikʉre ũcuajache pojome. Pãi rʉa vesʉvanapi chʉʉname Jakʉre pojoni Diopi ñato rʉa masinaame —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Maire cuache choomana pojojʉ reojache chookaime maire \r (Mr 9.38-40) \p \v 49 Ũcuarʉmʉ Juan ijache ikaasomʉ Jesure: \p —‍Masiʉ, chekʉre pãiʉte vati pãi sanavʉã painare eto saokʉte ñasinaame chʉkʉna. “Jesupi chʉ̃ʉkʉna choomʉ chʉʉ”, chiisikʉamʉ repaʉ vatire eto saoni. Jãajañe chooʉna ña ʉ̃sejʉ ikasinaame chʉkʉna repaʉte, maire jame chookaimakʉjekʉna —‍chiniasome repana repaʉte. \p \v 50 Chitena asa, \p —‍Jãajañe choonare ʉ̃semanejʉ̃ʉ. Pãi maire cuhemana maire jame chookainaame —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte Juanre. \s Juanname Santiago chooñu chiichete ʉ̃semʉ Jesús \p \v 51 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ cʉnaʉmʉ mʉirʉmʉ tĩacuhakʉna saivajʉchʉmañe Jerusalenna saipiraasomʉ. \v 52 Saipirakʉ chekʉnani charo saoʉna Samaria cheja cajoopona sani, repaʉ kãijavʉere sẽekaniasome repana. \v 53 Sẽejatena Jesupi ũcuajoopona sakʉna repajoopo cana pojomaneasome repaʉte, Jerusalenna saiʉna. \p \v 54 Repaʉni pojomapʉna ña repaʉ neena Santiagoname Juan ikaasome. \p —‍Chʉkʉnate Paakʉ, ¿inapi mʉʉre cuhenapi uusõajʉ chini, “Cʉnaʉmʉpi toa cajeche chʉ̃ʉjʉ̃ʉ”, chiikʉ mʉʉ chʉkʉnate? —‍chiniasome repana. \p \v 55 Jãajañe ikarena chʉri ña, \p —‍Jãajañe choomanejʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonapi cuache chooñu chiiche cuhemʉ Dios Rekocho. \v 56 Chʉʉ, Dios Raosikʉ pãire cuache choora chini cajesikʉmamʉ. Pãire oiʉ vati toa sani uuchete ʉ̃sera chini cajesikʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname chekʉjoopona saniasomʉ. \s Jesure jame kuñu chiisina ikasiere kʉamʉ \r (Mt 8.19-22) \p \v 57 Maapi saijʉna chekʉ pãiʉ ikaasomʉ Jesure. \p —‍Mʉʉname ũcuaʉachejña mʉʉ kuichejña kuiʉ mʉʉ chʉ̃ʉñete chookʉ pasa chiimʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 58 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Ãcareachai kãicojña paame. Pĩavana ũcuajache kãisʉovʉã paame. Chʉʉ, Dios Raosikʉtani, kãichejñajẽe peovaʉ paimʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 59 Chini Jesús chekʉni ikaasomʉ. \p —‍Chʉʉni jame kuiʉ chʉʉ chʉ̃ʉñete chookʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p Chikʉna, \p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, chaajʉ̃ʉ aperʉmʉ. Chʉʉ jakʉvaʉni tãjasa. ¿Ʉ̃semakʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ repaʉ repaʉte. \p \v 60 Jãajañe ikaʉna asa Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Chekʉnapi chʉʉre cuasamanajejʉ repana rekoñoã jũnisõsinajañe painapi repana majapãi jũisinare tãajʉ. Mʉʉtani pãi cuache chooche ũhasinare Dios chẽa paachete rani kʉakʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 61 Jãajañe ikaʉna chekʉ ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, mʉʉname kusa chiimʉ chʉʉ. Jãatani charo chʉʉ majapãire, “Saimʉ chʉʉ”, chiijasa chiimʉ chʉʉ. ¿Ʉ̃semakʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 62 Chikʉna asa ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Pãi Dios chʉ̃ʉñe chooñu chiinapi repana aperʉmʉ paisiere joe paiʉakʉna Repaʉ chʉ̃ʉñete choomato Dios neena paicuamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \c 10 \s Repaʉ neenare setentarepanare saomʉ Jesús \p \v 1 Naa paisirʉmʉ Jesús chekʉnare setentarepanare kue chẽa ikaasomʉ. \p —‍Mʉsanʉkona ũcuanʉko teekachapanachia vʉñajoopoãna saijʉ̃ʉ. Chʉʉ saijajoopoãname chʉʉ saijachejñana charo sani Dios chʉore chʉvajʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 2 Repanani saopirakʉ ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Asarepajʉ̃ʉ. Trigo tʉarʉmʉ trigo chio paakʉji chooche choonare kue saoasomʉ, repaʉni trigote tʉakaapʉ chini. Repaʉ repanare saosirʉmʉ choocheji rʉarepajekʉna chooche choonapi karasõasome. Choonapi karasõkʉna chio paakʉni chʉo raoasome repana, chekʉnani raoakʉ chini. Dios chʉo chʉvache ũcuajache jãajañeame. Dios chʉo chʉvanapi karasõjʉna Dios chʉo asamana rʉa jainʉkoame. Jãajekʉna Dioni sẽejʉ̃ʉ mʉsanʉkona, Repaʉ chʉo chʉvanani naa jainʉkore kue raoakʉ. \v 3 Mʉsanʉkonare, “Saijʉ̃ʉ”, chiimʉ chʉʉ. Ovejachĩivanare chai paichejñana saochejache mʉsanʉkonare cuhena paichejñana saomʉ chʉʉ. \v 4 Mʉsanʉkonapi sani turu cuamajñarʉã mañajaturujẽe samanejʉ̃ʉ. Kurijẽe samanejʉ̃ʉ. Cũakoropherejẽe samanejʉ̃ʉ. Ũcuajache maa saijʉ tijñenare canʉkamañe sẽejʉ saijʉ̃ʉ. \v 5 Ũcuajache mʉsanʉkonapi kuijʉ pãi vʉñana kakani, “Diopi mʉsanʉkonare reojache chookaaʉ”, chiijʉ̃ʉ repavʉe painare. \v 6 Repavʉe paikʉji reojache paineekʉ paito mʉsanʉkona sẽekaisie Diopi reojache chookaijamʉ repanare. Jãatani reojache paicuhekʉ paito mʉsanʉkona sẽekaisie reojache chookaimanejamʉ Dios repanare. Mʉsanʉkona Diore sẽekaisie sẽemañejañe paijamʉ repanare. \v 7 Ũcuateevʉe paijʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Chekʉvʉña paimanejʉ̃ʉ. Ũcuavʉere paijʉ repavʉe paina ãuñete ãu ãijʉ paijʉ̃ʉ. Mʉsanʉkona ãijañe ãu pãi chʉvache roiame. \v 8 Ũcuajache mʉsanʉkonapi vʉejoopona sani tĩarena repajoopo canapi mʉsanʉkonani cuhemato repana ãuñe ãu ãijʉ̃ʉ. \v 9 Ũcuajache repajoopo paivanare jũivanare vasojʉ̃ʉ. Ũcuachia ijache kʉajʉ̃ʉ repanare: “Dios Raosikʉ pãire chʉ̃ʉpiramʉ”, chiijʉ̃ʉ. \v 10 Ũcuajache mʉsanʉkonapi vʉejoopona sani tĩarena repajoopo canapi mʉsanʉkonani cuheto ijache ikajʉ callejoovʉna etajʉ̃ʉ: \v 11 “Ijoopoquee chao chʉkʉna cũakorophere chʉ̃isiere tĩto tojñome chʉkʉna, pãipi mʉsanʉkona cuache choosiere ña masiajʉ chini. Asarepajʉ̃ʉ; Dios Raosikʉ pãire chʉ̃ʉpiramʉ”, chiijʉ̃ʉ mʉsanʉkonare cuhenare. \v 12 Iere mʉsanʉkonani kʉara: Pãi chooche Dios ña roiche chʉ̃ʉrʉmʉ tĩaru rʉa cuache tijñejamʉ Sodoma vʉejoopo paisinare. Jãatani mʉsanʉkona chʉvache asacuhesinare naa rʉa cuache tijñejamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Dios chʉo jachana paichete kʉamʉ \r (Mt 11.20-24) \p \v 13 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache ikaasomʉ: \p —‍Dios aperʉmʉ Sidón vʉejooponame Tiro vʉejoopo painare Repaʉ masiche choo ñomaneasomʉ. Repanani chʉvakʉ choo ñoru cuache chooche ũhasõ, vãkiniokãñapi sache repana sĩjona ũhacʉtapi chuchuraasinaame repana, chekʉnapi ña, “Cuache chooche ũhasõsinaame ina”, chiapʉ chini. Mʉsanʉkonatani chʉʉpi chʉvakʉ Diochia choomasiche chookʉna ñasinaame, Corazín vʉejoopo painaname Betsaida vʉejoopo paina. Jãatani ũcua cuache chooche ũhasõmanesinaame mʉsanʉkona. Jãajekʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare Corazín vʉejoopo painaname Betsaida vʉejoopo painare. \v 14 Naa paisirʉmʉ Dios pãi ũcuanʉko chooche ña roiche chʉ̃ʉumucuse tĩaru Sidón vʉejoopo paisinaname Tiro vʉejoopo paisinare rʉa cuache tijñejamʉ. Jãatani mʉsanʉkonare Corazín vʉejoopo painaname Betsaida vʉejoopo painare naa rʉa cuache tijñejamʉ, chʉʉ chooche ñasinatani jachasie roi. \p \v 15 ’Mʉsanʉkona Capernaum vʉejoopo paina, “Dios paichejana saijanaame mai”, chiime. Jãatani Dios mʉsanʉkonare Repaʉ pãi ũcuanʉko chooche ña roiche chʉ̃ʉumucuse tĩaru vati toana saojamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 16 Chini repaʉ neenare joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Pãi mʉsanʉkona ikache asa jachamana chʉʉ ikache ũcuajache asa jachamame. Pãi mʉsanʉkonare cuhena chʉʉre ũcuajache cuheme. Pãi chʉʉre cuhena chʉʉre Raosikʉre Diore ũcuajache cuheme —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Dios chʉo chʉvañu chini saisina setentarepana coisiere kʉamʉ \p \v 17 Jesupi saoʉna chʉvajani pojojʉ coi repaʉni kʉaasome repana setentarepana. \p —‍Chʉkʉnate Paakʉ, chʉkʉna mʉʉ kue chẽa saosinapi chʉ̃ʉjʉna pãi sanavʉã paisina vati eta saisinaame —‍chiniasome repana repaʉte. \p \v 18 Jãajañe kʉarena asa repanare ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Vati aire cʉnaʉmʉpi oko feneñejañe nami tuãikʉni ñasikʉamʉ chʉʉ. \v 19 Jãatani chʉʉ mʉsanʉkonare Diochia choomasichete chooajʉ chini masire jokasikʉamʉ. Masinajejʉ mʉsanʉkonapi añaname puni tumunijẽe asi choomanejanaame. Ũcuajache vati chooche peore ʉ̃sejanaame mʉsanʉkona. Jãare choojʉ jmamakarʉjẽe cuache choocojñomanejanaame mʉsanʉkona. \v 20 Pãi sanavʉã painare vati etoni pojomanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Utijaophʉro cʉnaʉmʉ paiphʉrona Dios mʉsanʉkona mami tochasiere cuasajʉ pojojʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Jesús pojokʉ ikasiere kʉamʉ \r (Mt 11.25-27; 13.16-17) \p \v 21 Reparʉmʉ Jesús, Dios Rekochoji repaʉni jame paiʉna rʉa pojokʉ ikaasomʉ. \p —‍Jakʉ, mʉʉ cʉnaʉmʉ painaname cheja painare peore chʉ̃ʉkʉmʉ. Mʉʉre rʉa pojokʉ ikamʉ chʉʉ. Pãi, “Mʉʉ chʉo peore masinaame chʉkʉna”, chiijʉ cuasanare mʉʉ chʉo asamasiche ʉ̃semʉ mʉʉ, repanapi asavesʉajʉ chini. Jãatani pãi chĩivanajañe vesʉjʉ, “Dios chʉojẽe vesʉnaame chʉkʉna”, chini cuasanarechia mʉʉ chʉo asamasiche jokakʉmʉ mʉʉ, repanapi asamasiajʉ chini. Jãajañere chiimʉ mʉʉ. Jãajekʉna, “Reorepamʉ”, chiimʉ chʉʉ mʉʉre —‍chiniasomʉ Jesús Pʉkakʉre. \p \v 22 Diore ika pini pãire ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chʉʉ Jakʉ Repaʉ paiche masiche peore jokasikʉamʉ chʉʉre. Chʉʉ paiche vesʉme pãi. Chʉʉ Jakʉtani masimʉ. Ũcuajache chʉʉ Jakʉ paiche vesʉme pãi. Chʉʉtani Repaʉ paiche masimʉ, Repaʉ Mamakʉjekʉ. Chʉʉre kʉaʉanarechia chʉʉ Jakʉ paiche kʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 23 Jãajañe ikakʉ repaʉ neenarechia ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chura chʉʉni jame paijʉna rʉa reomʉ mʉsanʉkonare, chʉʉpi siache choo ñokʉna. \v 24 Aperʉmʉ paisina Dios chʉo kʉasinaname pãi chʉ̃ʉsina irʉmʉ mʉsanʉkona ñañejañere ñañu chiisinatani ñamaneasome. Ũcuachia irʉmʉ mʉsanʉkona asachejachere asañu chiisinatani asamanesinaame repana —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Samariapãiʉ reokʉ choosiere Jesús cuasakʉ kʉasiere kʉamʉ \p \v 25 Ũcuarʉmʉ judíopãi chechokʉ Jesuni cutura chini mʉaasomʉ, repaʉ masichete choo ñara chini. Mʉa repaʉte ijache sẽniasomʉ repaʉ: \p —‍Masiʉ, chʉʉpi Dios paichejana ai sani pasa chini, ¿jese choojache? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 26 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Dios chʉo tocha jokasie, ¿ʉ̃quere kʉakʉ? Mʉʉpi ñato, ¿jese kʉakʉ? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 27 Chikʉna ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Dios chʉo tocha jokasie ijache kʉamʉ: \q Pãi mʉsanʉkonare ũcuanʉkore Paakʉte Diore \q mʉsanʉkona aʉname rekoñoãname kokaname cuasache peore jãapi rʉa cuasajʉ paijʉ̃ʉ. \q Mʉsanʉkona meñe oichejache kueñe painare oijʉ paijʉ̃ʉ. \m Jãajañe kʉamʉ Dios chʉo, aperʉmʉ tocha jokasie —‍chiniasomʉ repaʉ pãi chechokʉ. \p \v 28 Jãajañe ikaʉna asa Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Rũhiñe ikamʉ mʉʉ. Mʉʉpi jãajañe chooni Dios paichejare ai sani paijamʉ —‍chiniasomʉ Jesús. \p \v 29 Jãajañe ikaʉna asa, pãipi repaʉni ña, “Ũcuarepa chookʉmʉ ikʉ”, chiijʉ cuasaajʉ chini Jesure joe sẽniasomʉ repaʉ. \p —‍¿Neeañe chʉʉre kueñe paina? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 30 Chikʉna Jesús ijachere cuasakʉ kʉaasomʉ repaʉte: \p —‍Pãiʉ Jerusalén vʉejoopoji Jericó vʉejoopona cajeasomʉ. Cajekʉna pãi cuana maana tijña chẽaasome repaʉte. Chẽa repaʉ cuamajñarʉã tʉtesõ, repaʉ juikãñarʉã tĩte, repaʉte ai jũiñetʉka rʉa vani joka sanisõasome repana. \v 31 Vani joka satena judío phairipãiʉ ũcuamaapi rani chueesivaʉni ña maa chekʉkãkona jẽni pachu carani saniasomʉ. \v 32 Carani sakʉna chekʉ, Leví jojosikʉ Dios vʉe chooche chookaikʉ ũcuamaapi rani ũcuajache chueesivaʉ ũhicheja tĩa maa chekʉkãkona jẽni pachu carani saniasomʉ. \v 33 Chekʉ, Samariapãiʉtani ũcuamaapi raiʉ chueesivaʉ ũhicheja tĩa ña oniasomʉ repavaʉre. \v 34 Ña oiʉ repavaʉ asimajñana pĩsi ʉche cononame uchapee rovecuha, kãñaserepi vẽekaniasomʉ repavaʉre. Vẽe pini repaʉ burrovaʉpi tʉo sa, pãi kãivʉere paakʉ kuiraasomʉ repaʉ. \v 35 Joe apeñatato repaʉ Samariapãiʉ saipirakʉ, repavʉe paakʉte denario kurirere kacharere mini ĩsikʉ ijache ikaasomʉ: “Ivaʉre chueesivaʉre kuirakaijʉ̃ʉ chʉʉre. Chʉʉ roisinʉko tĩamato mʉʉpi roikaijʉ̃ʉ. Chʉʉ joe raisirʉmʉna mʉʉ roikaisinʉko roira mʉʉre”, chiniasomʉ Samariapãiʉ —‍Jãajañe kʉaasomʉ Jesús repaʉte judíopãi chechokʉte. \p \v 36 Jãajañe kʉa pini Jesús repaʉte chʉo sẽniasomʉ. \p —‍Chueesivaʉ ũhisimaa ʉmʉpãi chotena teenachia saijʉ ñaasome repaʉte. Jãatani teeʉ reojache chookaniasomʉ repaʉte, pãi kueñe painare reojache chookaichejache. ¿Kaʉpi repaʉte jãajañe chookakʉ? —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 37 Chikʉna, \p —‍Chueesivaʉre ña oisikʉpi reojache chookaisikʉamʉ repaʉte —‍chiniasomʉ judíopãi chechokʉ. \p Chikʉna, \p —‍Ũcuarepaame jãa. Mʉʉjẽe ũcuajache sani chekʉnani ña oiʉ reojache chookaiʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús judíopãi chechokʉte. \s Martaname María vʉere paimʉ Jesús \p \v 38 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenaname joe saiʉ chekʉjoopona tĩaʉna romichĩio Marta repao vʉena Jesure soni mʉtuaasomo. \v 39 Repao Marta chojeo María veeasomo. Jesupi kaka pʉʉʉna repaʉ chechochete asara chini repaʉte kueñe pʉʉasomo repao María. \v 40 Jãatani Marta, vʉe choomajñarʉãre teeo choo canaso, Jesure kueñe rani ijache ikaasomo: \p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, chʉʉ chojeo choomajñarʉã jame choomamo chʉʉre. Chʉʉchia teevao chooko paimo. ¿Chʉʉre ña oimakʉ mʉʉ? Ikajʉ̃ʉ repaote chʉʉre jame chooako —‍chiniasomo repao repaʉte. \p \v 41 Chikona Jesús ikaasomʉ repaote. \p —‍Asarepajʉ̃ʉ, Marta. Mʉʉ paichete rʉarepa peore cuasako oimo mʉʉ. \v 42 Reojache paiche chutaa chẽamamo mʉʉ. Mʉcheotani chʉʉ chechochete asaneeko reojache paichete chẽacuhamo. Jãajañe chookote ʉ̃semamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaote Martare. \c 11 \s Diore sẽeñete chechomʉ Jesús \r (Mt 6.9-15; 7.7-11) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ saisichejare paiʉ Dioni sẽniasomʉ. Sẽni piniʉna repaʉ neekʉ teeʉ ijache ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Chʉkʉnate Paakʉ, Diore sẽeñete chechojʉ̃ʉ chʉkʉnate, Juan repaʉ neenare chechosiejache —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 2 Chikʉna Jesús repaʉ neenare ikaasomʉ. \p —‍Mʉsanʉkonapi Diore sẽni ijache ikajʉ̃ʉ: \q Jakʉ, Cʉnaʉmʉ Paikʉ, pãi mʉʉre vajʉchʉjʉ pojoajʉ. \q Ũcuachia mʉʉ chʉ̃ʉñe pãi ũcuanʉko choojarʉmʉ tĩaakʉ. \q Cʉnaʉmʉ paina mʉʉ chʉ̃ʉñe masi choochejache cheja paina ũcuajache reojache choojʉ paapʉ. \q \v 3 Ũcuachia chʉkʉna chiiche ãu siaumucujña ĩsijʉ̃ʉ, chʉkʉna ãijañe. \q \v 4 Chʉkʉna cuache chooche joe cuasamanejʉ̃ʉ, chʉkʉnate pãi cuache choosie chʉkʉna joe cuasamañejañe. \q Chʉkʉnate vatipi chʉ̃ʉkʉna cuache chooñu chiito mʉʉpi ʉ̃sekaijʉ̃ʉ, choomaneajʉ chini. \m Jãajañe ikajʉ Diore sẽejʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 5-6 Chini repanare joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chekʉrʉmʉ mʉsanʉkona teeʉ mʉʉre kueñe paikʉ mʉʉ vʉena ñamirepana mʉamʉ. Mʉa jatisaaro tĩa vesere nʉkakʉ ijache ikamʉ: “Chʉʉre reokʉ, vʉni pãrapʉrʉã choterapʉrʉã ĩsijʉ̃ʉ chʉʉre. Joe cochora chʉʉ mʉʉre. Chekʉ chʉʉre reojache chookʉ soopi raiʉ churepara chʉʉ vʉena tĩamʉ ãiñejẽe peokʉni”, chiimʉ repaʉ chekʉrʉmʉ mʉʉre. \v 7 Jãajañe sẽeto mʉʉ chekʉrʉmʉ ijache ikamʉ: “Chooʉamañe choomanejʉ̃ʉ chʉʉre. Jatisaaro jeosõcuhasikʉamʉ chʉʉ. Kãsa chini chʉʉ chĩivananame ʉmesõcuhasikʉamʉ chʉʉ. Mʉʉ sẽeñe vʉni ĩsimamʉ chʉʉ”, chiimʉ mʉʉ repaʉte. \p \v 8 ’Asarepajʉ̃ʉ, mʉsanʉkona. “Chʉʉre reokʉmʉ”, chiikʉtani repaʉ sẽeñe vʉni ĩsimamʉ mʉʉ. Jãatani, “Chʉʉni jeereparʉmʉ sẽeto asa canasõ, vʉni ĩsijamʉ chʉʉ”, chini cuasa, vʉni repaʉ chiiche peore ĩsijamʉ mʉʉ repaʉte. \p \v 9 ’Ijache kʉamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare: Ũcuajache mʉsanʉkona chiiche cuhamañe Dioni rʉa sẽejʉ paijʉ̃ʉ ĩsiakʉ. Cuhamañe sẽejʉ paito ĩsijamʉ Repaʉ. Ũcuachia mʉsanʉkona Repaʉte sẽesie chaajʉ̃ʉ ĩsiakʉ. Chaani koojanaame mʉsanʉkona. Ũcuachia pãiʉ repaʉte reokʉ vʉena mʉa tĩa jatisaarote nʉkakʉ, repaʉ chiichete koorepara chini cuhamañe rʉa jeerʉmʉ sẽeʉ paichejache Diore rʉa jeerʉmʉ sẽejʉ paijʉ̃ʉ. Jãajañe choojʉ pani koojanaame mʉsanʉkona. \v 10 Repanare karachete Diore sẽena koojanaame. Ũcuachia Repaʉte sẽesie chaana koojanaame. Ũcuachia pãiʉ repaʉte reokʉ vʉena mʉa tĩa jatisaarote nʉkakʉ, rʉa jeerʉmʉ sẽeʉ paiʉ koochejache koojanaame pãi, Diore rʉa jeerʉmʉ sẽejʉ paina. \p \v 11 ’Mʉsanʉkona ʉmʉpãi chĩi paana, asarepajʉ̃ʉ. Mʉʉ chĩipi mʉʉni pãre sẽeto catapʉte mini ĩsimame mʉsanʉkona. Jãapãani chiacha vaire sẽeto añani mini ĩsimame mʉsanʉkona. \v 12 Kura chiapʉ sẽeto punioni mini ĩsimamʉ mʉʉ repaʉte. Jãajañe choomanaame mʉsanʉkona. \v 13 Cuache painatani mʉsanʉkona chĩivanare reojachere ĩsinaame mʉsanʉkona. Mai Jakʉ, Dios, Cʉnaʉmʉ Paikʉ naa reojachere ĩsikʉmʉ maire. Pãipi Repaʉte sẽeto Repaʉ Rekochote ĩsikʉmʉ Repaʉ repanare —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Pãi Jesure, “Vatini paakʉ siache choomasimʉ”, chiisiere kʉamʉ \r (Mt 12.22-30; Mr 3.20-27) \p \v 14 Ũcuarʉmʉ Jesús vatire pãiʉte chʉo cutuche ʉ̃sekʉni eto saokaniasomʉ. Eto saoʉna vatire paasikʉpi, chʉo cutumanesikʉpi chʉore cutukʉna ña kʉkʉasome pãi. \v 15 Pãi teena ijache ikaasome: \p —‍Vati chʉ̃ʉkʉji Beelzebuji chookaiʉna vati ũcuajanare eto saokʉmʉ ikʉ Jesús —‍chiniasome repana. \p \v 16 Jãajañe ikarena chekʉna Jesús masichete masiñu chini ijache ikaasome: \p —‍Diochia choomasichete choo ñojʉ̃ʉ chʉkʉnate —‍chiniasome repana. \p \v 17 Jãajañe ikajʉna Jesús repana cuasajʉ cutuchete masikʉ ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Pãi ũcuateecheja painapi sãiñechia cavani vaijʉ siasõjanaame. Ũcuachia majapãichiapi ũcuateevʉe painapi sãiñechia cavani majapãi sẽjosõjanaame. \v 18 Ũcuachia vati aipi repaʉ neenaname sãiñechia cavato repaʉ chʉ̃ʉñe siasõmʉ. Jãatani mʉsanʉkona chʉʉre, “Vati chʉ̃ʉkʉji Beelzebuji vati ũcuajanare eto saomasiche jokasikʉamʉ mʉʉre”, chiime. \v 19 Jãajañe mʉsanʉkonapi ikarena iere sẽemʉ chʉʉ: Mʉsanʉkona neenare, ¿jaʉpi vati eto saomasiche jokaʉ? ¿Vati aipi jokaʉ? Ijache chiijʉ sẽejʉ̃ʉ repanare: “¿Vati eto saomasiche vati aipi jokaʉ mʉsanʉkonare?”, chiijʉ̃ʉ. Jãajañe sẽeto repana mʉsanʉkonare, “Rũhiñe cuasamame mʉsanʉkona”, chiijanaame. \v 20 Chʉʉ vati eto saomasiche Dios jokasieame. Chʉʉpi Dios jokasiere chookʉna ña, “Dios pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉkʉmʉ”, chiijʉ masijanaame pãi. \p \v 21 ’Pãiʉ rʉa kokaʉji rʉa vaiche paakʉji repaʉ vʉere pẽjeto repaʉ cuamajñarʉã ñaacuamʉ. \v 22 “Vaichete paakʉna chʉʉ neemajñarʉã ñaamanejanaame pãi chʉʉre”, chini cuasakʉ pojomʉ repaʉ. Jãatani repaʉte naa rʉa koka paakʉji rani, repaʉte vani kʉkosõ, repaʉ paakʉ pojosie vaichename cuamajñarʉã tʉtesõjamʉ repaʉte. Tʉtesõ repaʉ neenani ĩsijamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 23 Chini ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Pãi chʉʉre jovomana cuheme chʉʉre. Cuhejʉ chekʉnapi chʉʉni jovoñu chiito ʉ̃seme repana, chʉʉni jovomaneajʉ chini —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \s Vati pãiʉ sanavʉte paiʉ eto saocojñosikʉpi joe pãiʉni coichete kʉamʉ \r (Mt 12.43-45) \p \v 24 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi joe ijache ikaasomʉ: \p —‍Pãiʉ sanavʉ paisikʉni etosõru vati sani oko peochejñare kuiʉ paimʉ pʉachejñare kuekʉ. Jãatani jñaamaneni, “Chʉʉ vʉejachena coira pãiʉ sanavʉna”, chini cuasamʉ repaʉ. \v 25 Jãajañe cuasa repaʉ coi ñato pãiʉ sanavʉ vʉe jʉo carevasivʉejache reojaimʉ. \v 26 Jãajañere rani ña joe sani chekʉnare vati repaʉte naa rʉa cuanani sieterepanare kue jñaa ra pãiʉ sanavʉna pañu chini ũcuanʉko kakame repana. Jãajekʉna pãiʉ aperʉmʉ cuache paisie naa rʉa cuache paimʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Ũcuarepa pojojʉ paichete ikamʉ Jesús \p \v 27 Jãajañe ikatona pãiname paikoji romio ʉjachʉopi ikaasomo Jesure. \p —‍Mʉʉre jñaa jojasiko rʉa pojoko paicosomo —‍chiniasomo. \p \v 28 Chikona ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Ũcuarepaame jãa. Pojoko paimo repao. Jãatani Dios chʉo asa jachamañe choona repaote naa rʉa pojojʉ paime —‍chiniasomʉ Jesús repaote. \s Pãi cuache paina Jesure, “Diochia choomasichete choo ñojʉ̃ʉ”, chiisiere kʉamʉ \r (Mt 12.38-42; Mr 8.11-12) \p \v 29 Ũcuarʉmʉ Jesús pãipi repaʉ paichejana chiirena ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Pãi irʉmʉ cana cuache painaame. Chʉʉre, “Dios Raosikʉmamʉ Jesús”, chiime repana. Jãatani, “Diochia choomasichete choo ñojʉ̃ʉ chʉkʉnate”, chiime repana, chʉʉ paichete masiñu chini. Jãatani choo ñomamʉ chʉʉ repanare. Jonás choocojñosiejachechia choocojñojamʉ chʉʉ. \v 30 Aperʉmʉ Níneve vʉejoopo paisina Jonás choocojñosiere asa, “Dios raosikʉcosomʉ jãʉ”, chiniasome. Chʉʉ Dios Raosikʉ Jonás choocojñosiejache choocojñojamʉ, pãipi asa, “Jesús Dios Mamakʉmʉ”, chiijʉ cuasaajʉ chini. \v 31 Aperʉmʉ paisiko sʉripʉ cakãko canare pãi chʉ̃ʉsiko rʉa soopi Salomón rʉa masiʉ chʉvachete asara chini raniasomo. Repaʉte Salomonte naa rʉa masiʉji ichejare paimʉ chʉʉ. Jãatani chʉʉ chʉvache asacuheme mʉsanʉkona irʉmʉ cana. Jãajekʉna Dios pãi ũcuanʉko chooche ña roiche chʉ̃ʉumucuse tĩaru aperʉmʉ paio pãi chʉ̃ʉsikopi ijache ikajamo mʉsanʉkonare, irʉmʉ paijʉ chʉʉre cuasamanesinare: “Cuare choojʉ Diore cuasamanesinajejʉ roijʉ paijanaame mʉsanʉkona”, chiijamo. \v 32 Aperʉmʉ Jonapi rʉa masiʉji Dios chʉore chʉvakʉna asa chẽa, Níneve vʉejoopo paisina repana cuache chooche ũhasõasome. Repaʉte Jonare naa rʉa masiʉji ichejare paimʉ chʉʉ. Jãatani chʉʉ chʉvache asacuheme mʉsanʉkona irʉmʉ cana. Níneve vʉejoopo paisina cuache chooche ũhasõsiejache cuache ũhasõmanaame mʉsanʉkona irʉmʉ cana. Jãajekʉna Dios pãi ũcuanʉko choosie ña roiche chʉ̃ʉumucuse tĩaru Níneve vʉejoopo paisinapi ijache ikajanaame mʉsanʉkonare irʉmʉ painare: “Cuache chooche ũhasõmanesinajejʉ roijʉ paijanaame mʉsanʉkona”, chiijanaame —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Ʉotʉopʉ reojache miañejañe reojache cuasachete kʉamʉ \r (Mt 5.15-16; 6.22-23) \p \v 33 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi joe ikaasomʉ. \p —‍Pãi teeʉjẽe ʉotʉopʉ chʉ̃oni chave nʉkomame. Ũcuachia totoroji jao nʉkomame. Jãatani, “Pãi ivʉena kakani chijaiʉna ñamanejanaame”, chini ʉotʉopʉ chʉ̃o, ʉmʉna tʉomʉ reojache miakʉna ñaajʉ chini. \v 34 Mʉsanʉkona ñakocaã masi ñoto chooche chooreomʉ. Jãatani ñakocaãpi masi ñomato chooche choocuamʉ. Ũcuajache mʉsanʉkonapi reojache cuasani reojachechia choojʉ paijanaame. Cuache cuasani cuachechia choojʉ paijanaame. \v 35 Pãi Dios chʉo masinapi Repaʉte cuasamaneni chijacheja painajañe cuache paime repana rekoñoã. Jãajekʉna ñarepajʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona, jãajañe paimaneñu chini. \v 36 Mʉsanʉkonapi Dios chʉo asa cuasato rʉa reojache paijamʉ mʉsanʉkona rekoñoã. Ʉotʉopʉ reojache miañejañe reojache paijamʉ mʉsanʉkona rekoñoã —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Fariseopãiname judíopãi chechona cuache choochete kʉamʉ Jesús \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 20.45-47) \p \v 37 Jãajañe ika piniʉna fariseopãiʉ, “Chʉʉ vʉena mʉa ãu ãijʉ̃ʉ”, chiniasomʉ Jesure. Chikʉna mʉa kaka ãure ãsa chini mesakoare pʉʉ ñuniasomʉ repaʉ. \v 38 Ãu ãipirakʉtani charo Jesupi repaʉ jʉ̃jñare choamaʉna ña, “Aipãi chʉ̃ʉ jokasie choomamʉ ikʉ”, chini cuasa, kʉkʉasomʉ fariseopãiʉ. \v 39 Kʉkʉsokʉna ña Jesús ijache ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Mʉsanʉkona fariseopãi rekoñoã cuache cuasache jokasõmanajejʉ cʉnaroroname cʉnarea sẽsevʉãchia sosajʉ sanavʉã sosamañejañe sẽsevʉchia reonajañe choojʉ chekʉna nee jorejʉ tʉte paanaame. \v 40 Rʉa vesʉnaame mʉsanʉkona. Sẽsevʉ paichechia choomañe sanavʉquee ũcuachia choosikʉamʉ Dios. \v 41 Ijache choojʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona: Pãi chʉovana paivanare ña oijʉ cuamajñarʉã ũcuaʉamajñarʉãre reojamajñarʉãre ĩsijʉ̃ʉ repanare. Mʉsanʉkonapi jãajañe pãire oijʉ pani rekoñoã reojache cuasani sẽsevʉ ũcuajache reojache paijanaame. \p \v 42 ’Mʉsanʉkona, fariseopãi, Dios chʉ̃ʉ jokasiere choojʉ jaorʉã ãu vaisʉche maña kuakojaorʉãre siarʉmʉ ĩsijʉ painaame, Repaʉ, “Chʉʉre ĩsijʉ̃ʉ”, chiisinʉkorʉ. Chekʉrʉmʉ dierepajaorʉã paani teejaorʉ ĩsime. Chekʉrʉmʉ cienrepajaorʉã paani dierepajaorʉã ĩsime. Jãachia ĩsinaame mʉsanʉkona. Jãatani chekʉnare ũcuarepa choomanaame mʉsanʉkona. Diore ũcuajache masi cuasamanaame mʉsanʉkona. Cuamajñarʉã ũcua ĩsijʉ paijʉ̃ʉ Diore. Reomʉ jãa. Jãatani mʉsanʉkonapi chekʉnani ũcuarepa choomapʉna cuamʉ. Ũcuachia Dioni masi cuasamapʉna cuamʉ. Jãajekʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare fariseopãi. \p \v 43 ’Ũcuajache mai judíopãi chiivʉña mʉa kakani paipãi ñuisaivʉãre ñuineeme mʉsanʉkona. Ũcuajache ãu ĩsichejñare mʉsanʉkonapi kuijʉna pãipi ña kʉkʉjʉ sẽejʉna rʉa pojonaame mʉsanʉkona. Jãajañe paijʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare. \p \v 44 ’Pãiʉte jũisikʉre tãsichejare catapʉ tochasipʉre nʉkomato ñomaʉna vesʉjʉ ũcuachejapi chacajʉ kuime pãi. Mʉsanʉkona fariseopãi ũcuajache cuache painatani pãipi ñato reojache painajañe ñome. Chekʉna pãi mʉsanʉkona cuache cuasache vesʉme. Jãajañe paijʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare judíopãi chechonaname fariseopãi —‍chiniasomʉ Jesús fariseopãiʉte. \p \v 45 Jãajañe ikaʉna asa Dios chʉ̃ʉsie chechokʉ ikaasomʉ Jesure. \p —‍Masiʉ, mʉʉpi jãajañe ikakʉ chʉkʉnate ũcuajache Dios chʉ̃ʉsie chechonani cuache ikamʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 46 Chikʉna asa Jesús joe ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Mʉsanʉkona Dios chʉ̃ʉsie chechona chookaimanatani chekʉnare rʉa siache choovesachete chʉ̃ʉnaame. Jãajañe choojʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare. \p \v 47 ’Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasinare mʉsanʉkona aipãipi vanisõrena repanare tãsichejña sẽsevʉãre reojachejña carevajʉ paime mʉsanʉkona, pãipi ña, “Dios chʉo kʉajʉ chuenisõsinare oime ina”, chiapʉ chini. \v 48 Jãatani repana kʉajʉ chʉ̃ʉsie reojache choomanaame mʉsanʉkona. Mʉsanʉkona aipãipi repanare vanisõrena repanare tãsichejñare reojachejña carevajʉ mʉsanʉkona aipãi cuache choosiejache choome mʉsanʉkona. Jãajañe choojʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare. \p \v 49 ’Dios peore Masikʉjekʉ aperʉmʉ ijache ikaasomʉ mʉsanʉkona choojache: \q Chʉʉ chʉo kʉajananame chechojanare chẽa saojamʉ chʉʉ pãire chʉvaajʉ chini. \q Saoʉna repanani cuhejʉ cuache chooñu chini tuhajanaame pãi. \q Tuha teenare vanisõjanaame repana, \m chiniasomʉ Repaʉ. \v 50 Cheja mamacheja pairʉmʉpi irʉmʉjatʉka Dios chʉo kʉanani mʉsanʉkona majapãipi vanisõjʉna mʉsanʉkona irʉmʉ canapi repana choosiejache cuache choonajejʉ roijanaame, repanare vanisõsie roi. \v 51 Aperʉmʉ mʉsanʉkona majapãi Dios vʉere paijʉ Diore ĩsisimajñarʉã ʉochejana Zacaríate vanisõasome. Abelre vanisõsirʉmʉpi Zacaríate vanisõrʉmʉjatʉka Dios chʉo kʉanare mai aipãipi vanisõrena mʉsanʉkona irʉmʉ canapi roijanaame, repanare vanisõsie roi. Ũcuarepaame jãa. \p \v 52 ’Mʉsanʉkona Dios chʉ̃ʉñe chechona Dios chʉo masinatani masi choomame. Ũcuajache chekʉnapi asa chẽapiranapi choovesʉajʉ chini masi chechomanaame mʉsanʉkona. Jãajañe choojʉna rʉa cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare Dios chʉ̃ʉñe chechonare —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 53-54 Ika pini fariseopãiʉ vʉe paisikʉpi etaasomʉ Jesús. Etaʉna judíopãi chechonaname fariseopãi perujʉ cuache ikaasome repaʉte Jesure. Repaʉji tĩiñe ikaʉna chẽañu chini chʉo rʉa vesachete siache sẽniasome repana. \c 12 \s “Chʉochia reojache choomanejʉ̃ʉ”, chiiʉ chʉvamʉ Jesús repaʉ neenare \p \v 1 Ũcuarʉmʉ pãi kuẽkuecuanʉko rʉa jainʉko chiiasome. Jairepanʉkojejʉ ũcuajana cũana chacaasome repana. Chiirena Jesús repaʉ neenani charo chʉvaasomʉ. \p —‍Asarepajʉ̃ʉ, mʉsanʉkona. Fariseopãi pã saʉchejache paichete ña chẽamanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Repana cuache paichete ikamʉ chʉʉ. Repana fariseopãi pãipi ñato reojache paina choochejache sẽsevʉchia reojache choojʉ painaame. Jãatani repana rekoñoã rʉa cuache painaame. \p \v 2 ’Naa paisirʉmʉ pãi ropee cuache choosie peore kʉajacheame. Ũcuajache pãi cuache cuasasie peore kʉajacheame. \v 3 Pãi ñamina ropee kʉasie umucusena peore kʉajacheame, pãi ũcuanʉko asajʉte. Ũcuajache pãi repana vʉena kaka ropee kʉasie pãi ũcuanʉko paichejana ʉjachʉopi peore kʉajacheame —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \s “Mʉsanʉkonare vanisõñu chiinare vajʉchʉmanejʉ̃ʉ”, chiiʉ chʉvamʉ Jesús \r (Mt 10.26-31) \p \v 4 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi joe ikaasomʉ. \p —‍Mʉsanʉkonare, chʉʉre jame painare ijachere chʉvamʉ chʉʉ: Mʉsanʉkonare vanisõñu chiinare vajʉchʉmanejʉ̃ʉ. Mʉsanʉkona canivʉã vanisõni rekoñoãtani cuache choomame repana. \v 5 “Diore vajʉchʉjʉ paijʉ̃ʉ”, chiimʉ chʉʉ mʉsanʉkonare. Repaʉ Dios mʉsanʉkona jũiñe chʉ̃ʉkʉmʉ. Ũcuajache jũiñe chʉ̃ʉʉna jũnisõsirʉmʉ Repaʉte cuasamanare vati toana saokʉmʉ Repaʉ. Jãajekʉna Dioni vajʉchʉjʉ̃ʉ mʉsanʉkona. \p \v 6 ’Dios Repaʉ neenare kuirachete kʉara chiimʉ chʉʉ mʉsanʉkonare. Pĩa cincorepavana jmavana kurirere teekachaparererʉãchia roime. Kacharʉ roivanaretani Dios teeʉterejẽe cavesʉmakʉamʉ repavanare. \v 7 Peore repavanare pĩavanare cuasakʉ kuirakʉmʉ Dios. Mʉsanʉkonare pãi naa rʉa cuasakʉ naa reojache kuirakʉmʉ Repaʉ. Mʉsanʉkona sĩjoquee raña kuẽkuesiechia paakʉjekʉ masimʉ Repaʉ Dios. Mʉsanʉkona paiche peore masimʉ Repaʉ. Jãajekʉna mʉsanʉkona chekʉnare pãi vajʉchʉmanejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Vajʉchʉmañe pãi asajʉte, “Jesure cuasanaame chʉkʉna”, chiina paichete kʉamʉ \r (Mt 10.19-20; 10.32-33; 12.32) \p \v 8 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Chʉo chekere kʉara chiimʉ chʉʉ mʉsanʉkonare: Pãi teena, chekʉna asajʉte vajʉchʉmañe, “Jesure cuasanaame chʉkʉna”, chiime. Naa paisirʉmʉ jãajañe ikasinare Diore jame paina ángeles asajʉte, “Chʉʉ neenaame ina”, chiijamʉ chʉʉ Dios Raosikʉ. \v 9 Jãatani chekʉna pãi ijache choome: Chekʉnapi asajʉ chini, chʉʉre cuasanatani pãire vajʉchʉjʉ, “Jesure cuasamanaame chʉkʉna”, chiime. Naa paisirʉmʉ jãajañe ikasinare, Diore jame paina ángeles asajʉte, “Chʉʉ neenamame ina”, chiijamʉ chʉʉ. \p \v 10 ’Chʉʉre, Dios Raosikʉre pãi cuache cutuche joe cuasamanejamʉ Dios. Jãatani Repaʉ Rekochote pãi cuache cutuchetani cavesʉmañe cuasamʉ Repaʉ. \p \v 11 ’Chekʉrʉmʉ pãi mʉsanʉkonare chʉʉni cuasajʉna chẽa mai judíopãi chiivʉena juha cuaa nʉkojanaame, chekʉnapi cuache chooajʉ chini. Chekʉrʉmʉ pãi mʉsanʉkonare chẽa pãi chʉ̃ʉna paivʉena juha cuaa nʉkojanaame, repanapi cuache chooajʉ chini. Repanapi, “Chʉkʉnani cuache ikato, ¿jese chʉkʉna ika tʉijanaañe?”, chiijʉ cuasamanejʉ̃ʉ. Mʉsanʉkona ikajache cuasamanejʉ̃ʉ. \v 12 Mʉsanʉkona ikarʉmʉ tĩaru Dios Rekochoji kʉajamʉ mʉsanʉkonare, masi ikaajʉ chini —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Kurineena paichete kʉamʉ \p \v 13 Ũcuarʉmʉ repanare pãi jame paikʉji ikaasomʉ Jesure. \p —‍Masiʉ, chookaijʉ̃ʉ chʉʉre. Chʉkʉna jakʉ chutaa jũimarʉmʉ ijache ikasikʉamʉ chʉkʉnate, chʉʉname achʉre: “Chʉʉ jũnisosirʉmʉ chʉʉ paasie chejaname põse mʉsanʉkona kachana paajʉ̃ʉ”, chiisikʉamʉ jakʉ. Chura jakʉvaʉ jũnisocuhasikʉamʉ. Jãajekʉna chʉʉ achʉre ikakaijʉ̃ʉ, jakʉ ikasie chooakʉ, joopo ĩsiakʉ chʉʉre —‍chiniasomʉ repaʉ repaʉte. \p \v 14 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Tĩiñe ikamʉ mʉʉ. Pãi mʉsanʉkona kerechete carevaakʉ chini raomanesinaame chʉʉre. Ũcuajache mʉjakʉ joka jũnisõsimajñarʉãre joopoãchia paachete chʉ̃ʉakʉ chini raomanesinaame chʉʉre —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 15 Chini Jesús joe ikaasomʉ repanare pãi. \p —‍Asarepajʉ̃ʉ, mʉsanʉkona. Kuriname siache paaneemanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Pãi, “Kuriname põse siache paajʉ rʉa reojache paijanaame chʉkʉna”, chiime teena. Jãatani reojache paiche kuripi koomañeame —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 16 Chini repanani chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉaasomʉ repaʉ: \p —‍Pãiʉ kuriʉ cheja reojacheja paaasomʉ. Repaʉ tãsiepi ãupi rʉa aineeʉna ãu rʉa paaasomʉ repaʉ. \v 17 Ãure rʉa paakʉ teeʉji ijache cuasakʉ ikaasomʉ repaʉ: “Chʉʉ ãumajñarʉã carevavʉñapi timusõʉna joe ãu carevavʉña peomʉ chʉʉ. ¿Jese choojache chʉʉ?”, chiiʉ cuasaasomʉ. \v 18 Jãajañe cuasakʉ, “Ãa, ijache choora chʉʉ: Chʉʉ ãumajñarʉã carevavʉñare peore ñañosõ, joe naa ʉjavʉña choora. Choo pini ãuname põse peore ũcuavʉñana carevara chʉʉ. \v 19 Peore careva pini teeʉji ijache ikajamʉ chʉʉ: Rʉa põse paamʉ chʉʉ. Rʉa jeerʉmʉ siamanejamʉ ie. Jãajekʉna rupʉ paijamʉ chʉʉ chura. Ãu ãiʉ, cono ũkukʉ pojokʉ paijamʉ chʉʉ chura”, chiiʉ cuasaasomʉ. \v 20 Jãajañe choora chiisikʉre ijache ikaasomʉ Dios: “Tĩiñe cuasamʉ mʉʉ. Iñami jũnisõjamʉ mʉʉ. Mʉʉ teeʉ paakʉ pojora chini carevasimajñarʉã peore choosõjamʉ. Chekʉnapi mʉʉ paasie paajanaame”, chiniasomʉ Dios repaʉte. \v 21 Pãi teena Dioni cuasamapʉ repanapi teena pojoñu chini põsename kuri siache rʉa carevame. Diore cuasamanesinajejʉ peore choosõjanaame repana —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \s Dios Repaʉ neenare Repaʉ chĩijejʉna reojache kuiramʉ \r (Mt 6.25-34) \p \v 22 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenani chʉvaasomʉ. \p —‍Mʉsanʉkona paichename ãu ãiñename kãña juiche rʉarepa cuasajʉ paimanejʉ̃ʉ. \v 23 Dios, mʉsanʉkonare kuirakʉ ãuname kãña mʉsanʉkona juijache ĩsikʉmʉ. \v 24 Pĩavana paichete cuasa ñajʉ̃ʉ. Pĩavana ãujẽe tãmavanaame. Ĩsichejẽe choomavanaame. Ãu carevavʉñajẽe peovanaame repavana. Jãajañe paivanaretani Diopi ãu ĩsikʉmʉ repavanare. Repaʉ Dios pĩavanare peore cuasakʉ rʉa reojache kuirakʉmʉ. Jãatani mʉsanʉkonare pãi naa rʉa cuasakʉ naa reojache kuirakʉ paimʉ Repaʉ. \v 25 Ijacheame: Chekʉrʉmʉ pãi repana ʉmʉ nʉkache rʉa cuasajʉ, “Naa ʉmʉ ainee nʉkajanaame mai”, chiijʉ naa ʉmʉ nʉkache chiinaretani naa ʉmʉ nʉkacuajamʉ. \v 26 Mʉsanʉkonare paiche ĩsimʉ Dios. Choovesamamʉ Repaʉte. Jãatani mʉsanʉkonare jãajañe choocuamʉ. Repaʉ Dios mʉsanʉkonare paiche ĩsisikʉamʉ. Paiche ĩsisikʉjekʉ mʉsanʉkonare kuirakʉmʉ Repaʉ. Jãajekʉna mʉsanʉkona ãu ãiñename kãña juiche rʉarepa cuasamañe paijʉ̃ʉ. \p \v 27 ’Chura korosie paichete cuasa ñajʉ̃ʉ. Korosie choochejẽe choomañeame. Kãñajẽe juhamañeame. Aperʉmʉ paiʉ pãi chʉ̃ʉsikʉ Salomón juisikãña kãña repaʉji rʉa reojakãñare koo juiʉna rʉa reojache ñoasomʉ, pãipi ñato. Jãatani Salomón juisikãña paichejache naa rʉa reojache ñomʉ korosie. Dios choocheme jãa. \v 28 Diore rʉa cuasamame mʉsanʉkona. Ucharañʉrʉã iumucujña pairañʉrʉãre pãipi ʉosõru chero peojamʉ. Rʉa jeerʉmʉ paimarañʉrʉãtani reparañʉrʉã reojache kuirakʉmʉ Dios. Mʉsanʉkonare pãi naa rʉa reojache kuiramʉ Repaʉ. \v 29 Jãajekʉna mʉsanʉkona ãu ãijañename ũkujache siareparʉmʉ cuasamañe paijʉ, “Chʉkʉna chiiche peore ĩsikʉmʉ Dios”, chiijʉ cuasajʉ paijʉ̃ʉ. \v 30 Pãi Diore cuasamana jãamajñarʉãchia siarʉmʉ rʉa cuasajʉ paime. Jãatani mʉsanʉkona chiimajñarʉã, “Ina chʉʉre cuasana jãamajñarʉãre chiime”, chiiʉ masimʉ mai Jakʉ Dios. \v 31 Jãajekʉna jãamajñarʉã rʉarepa cuasamañe paijʉ Repaʉ chʉ̃ʉñete naa rʉa cuasajʉ choojʉ paijʉ̃ʉ. Ũcuare Repaʉ mʉsanʉkonare ãuname ũkuche peore ĩsimʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Pãi Dios paicheja saisirʉmʉ reojache paiche koojachere kʉamʉ Jesús \r (Mt 6.19-21) \p \v 32 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenare joe chʉvaasomʉ. \p —‍Teevanaame mʉsanʉkona. Jãatani pãi ovejavanare reojache kuirachejache reojache kuiramʉ chʉʉ mʉsanʉkonare. Jãajekʉna vajʉchʉmanejʉ̃ʉ. Mai Jakʉ Dios reojachere ĩsijamʉ mʉsanʉkonare, Repaʉ paichejana satena. Jãajañe choora chiimʉ Dios mʉsanʉkonare. \v 33 Ijache choojʉ̃ʉ: Mʉsanʉkona paamajñarʉã teemajñarʉã ĩsisõ, kuri koo, chʉovana paivanani rupʉ ĩsijʉ̃ʉ. Mʉsanʉkona icheja cheja paamajñarʉã cuamajñarʉã siasõjañeame. Jãajekʉna repamajñarʉã rʉarepa cuasamairo paijʉ Dioni naa rʉa cuasajʉ, Repaʉ paicheja sani reojache koojachere naa rʉa cuasajʉ paijʉ̃ʉ. Repaʉ ĩsichetani siamañeame. Jeecheja põse ñaanajẽe peome. Ũcuachia pãi paache pujavanajẽe peome. \v 34 Dios ĩsijache koojanajejʉ pojojʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Mʉsanʉkonapi põsechia naa rʉa cuasajʉ pani Dios ĩsijache rʉa cuasamanejanaame —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Icheja cheja chʉʉ cajejachere cuasajʉ mʉsanʉkona rekoñoã carevajʉ paijʉ̃ʉ \p \v 35-36 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenani chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉaasomʉ: \p —‍Pãiʉ chooche chookainare paakʉji pãi romi vejachete ñara chini saniasomʉ. Sakʉna repaʉte chooche chookaina, “Maire paakʉ joe raijamʉ”, chini chaajʉ chooche chookãña sache, ʉopʉã chʉ̃o, peore carevakaijʉ paniasome repaʉte. Ũcuarʉmʉ repana repaʉni chaajʉ carevasinajejʉ repaʉji rakʉna vajʉchʉmañe jatisaaro teana vataasome. \v 37 Chooche chookainapi kãimañe repanare paakʉni chaajʉ peore reojache carevaru rani ña rʉa pojojamʉ repaʉ. Chooche chookainare kãimañe carevakaisinajejʉna ña pojokʉ reojache chookaijamʉ repanare paakʉ. Charo chooche chookãña sache, repanare soni rao, pʉʉrena ãu ãujamʉ repaʉ. \v 38 Chooche chookaina masi carevaru repaʉte ʉarʉmʉ, chekʉrʉmʉ ñamirepana, chekʉrʉmʉ ñatacuhatona rani ña pojokʉ reojache chookaijamʉ repaʉ repanare. \v 39 Iere asa chẽajʉ̃ʉ mʉsanʉkona: Pãiʉ vʉe paakʉ ñaaʉ rairʉmʉ masini pẽjemʉ, ñaaʉ kakachete ʉ̃sera chini. \v 40 Chʉʉ raiche mʉsanʉkona cuasamarʉmʉna icheja cheja joe cajejamʉ chʉʉ, Dios Raosikʉ. Jãajekʉna vʉe paakʉ pẽjeñejañe chʉʉ cajejachere pẽjejʉ mʉsanʉkona rekoñoã reojarekoñoã carevajʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Dios chʉ̃ʉñe reojache choona paichename reojache choomana paichete kʉamʉ \r (Mt 24.45-51) \p \v 41 Jesupi cuasakʉ kʉaʉna asa Pedro ijache sẽniasomʉ repaʉte: \p —‍Chʉkʉnate Paakʉ, ¿chʉkʉnate mʉʉ neenarechia chʉvakʉ cuasakʉ kʉaʉ mʉʉ? Jãapãani, ¿pãi ũcuanʉkore chʉvakʉ kʉaʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ. \p \v 42 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Chooche chookaikʉ choosiere kʉara chiimʉ chʉʉ. Chooche chookaikʉ rũhiñe cuasakʉjekʉ repaʉte paakʉ chʉ̃ʉ jokasie ũcuarepa chooasomʉ. Jãajañe chooʉna repaʉte paakʉ soona saipirakʉ ũcuaʉni chooche jokaasomʉ, chekʉnani chooche chookainani kuirakʉ repana ãijañere ãure ĩsikʉ paaʉ chini. Repanare joka soona sanisõasomʉ repaʉ. \v 43-44 Soo saisikʉpi joe naa pani rani ñato repaʉte chooche chookaikʉ, repaʉ chʉ̃ʉ jokasie reojache chookaniasomʉ. Reojache chookakʉna repaʉte paakʉ rani ña pojokʉ repaʉ paakʉ chʉ̃ʉsie chooche peore ũcuaʉni jokaasomʉ. Jãajañe jokaʉna rʉa pojoasomʉ repaʉte chooche chookaikʉ. \v 45-46 Jãatani chooche chookaikʉji ijache chooto cuache tijñeraamʉ repaʉte: “Chʉʉre paakʉ, soo saisikʉ chutaa raimamʉ”, chini repaʉte jame chooche chookainare ʉmʉpãiname romi vaiʉ ũcuajache repaʉte paakʉ neere ãu rʉa ãiʉ rʉa cono jũiʉ repaʉte paakʉ raichejẽe cuasamañe paikʉni raijamʉ repaʉ. Rani ña rʉa perukʉ repaʉte cuache choo pini jachanare saochejana saojamʉ repaʉ. \p \v 47 ’Ijacheame: Chooche chookaina ũcuaʉana repanare paakʉ chʉ̃ʉ jokasie masinatani choomaneni rʉa suĩsuecojñojanaame. \v 48 Chekʉna repanare paakʉ chʉ̃ʉ jokasiere vesʉjʉ tĩiñe chooni jmanʉkorʉ suĩsuecojñojanaame. Pãiʉ repaʉte chooche chookainare rʉa masinare, “Chʉʉ chʉ̃ʉsie masi choojʉ̃ʉ mʉsanʉkona”, chiijamʉ. Chekʉnaretani ijache ikajamʉ: “Mʉsanʉkona naa rʉa masinaame. Naa rʉa masinajejʉ chʉʉ chʉ̃ʉsie naa rʉa masi choojʉ̃ʉ mʉsanʉkona”, chiijamʉ repanare paakʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte Pedrote. \s Jesure cuhena repaʉte cuasanare cuhejanaame \r (Mt 10.34-36) \p \v 49 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikaasomʉ. \p —‍Pãiʉ chĩcare cuhekʉ toapi peore ʉosõñejañe pãi rekoñoã cuache choochete cuhekʉ jũni roikasa chini cajesikʉamʉ chʉʉ. Irʉmʉna jãajañe choo pinisie paitotani pojoraamʉ chʉʉ. \v 50 Rʉa cuache tijñejamʉ chʉʉre. Jãajekʉna rʉa sʉmavaʉ chʉovaʉ paiʉ paijamʉ chʉʉ, chʉʉre cuache tijñe caraisirʉmʉjatʉka. \v 51 Ijache cuasacosome mʉsanʉkona: “Jesupi rakʉna churatani pãi cavamañe reojache paijanaame”, chiijʉ cuasacosome. Jãatani chʉʉpi rani chechokʉna pãi chʉʉ chechoche asacuhenapi asaneenani perujʉ cuheme. \v 52 Chekʉrʉmʉ majapãi cincorepana ũcuateevʉe painapi teena chʉʉni cuasato chekʉna cuhejanaame repanare. Chekʉrʉmʉ teekachapana chʉʉni cuasato chotena cuhejanaame. Chekʉrʉmʉ chotena chʉʉni cuasato teekachapana cuhejanaame. \v 53 Chekʉrʉmʉ mamakʉji chʉʉni cuasato pʉkakʉpi cuhejamʉ. Ũcuajache pʉkakʉpi chʉʉni cuasato mamakʉji cuhejamʉ. Ũcuajache mamakoji chʉʉni cuasato pʉkakopi cuhejamo. Ũcuajache pʉkakopi chʉʉni cuasato mamakoji cuhejamo. Ũcuajache mamakʉte paikoji chʉʉni cuasato vaoji cuhejamo. Ũcuajache vaoji chʉʉni cuasato mamakʉte paikoji cuhejamo. Chʉʉre cuasamana pãi jãajañe choojanaame chʉʉre cuasanare —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Irʉmʉ paiche vesʉchete kʉamʉ \r (Mt 16.1-4; Mr 8.11-13) \p \v 54 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikaasomʉ repanare pãi. \p —‍Ʉ̃sʉʉ naichejapi oko kanikʉna ñani, “Oko rajamʉ iumucuse”, chini cuasa ikame mʉsanʉkona icheja cana. Mʉsanʉkona ikasie tijñemʉ. \v 55 Ũcuajache sʉripʉ cakãkopi tutache ñani, “Rʉa asujamʉ iumucuse”, chini cuasa ikame mʉsanʉkona icheja cana. Mʉsanʉkona ikasie tijñemʉ. \v 56 Cʉnaʉmʉ ñani umucuse paijache cuasa ikamasime mʉsanʉkona. Jãatani irʉmʉ paiche ñanatani mʉsanʉkonare tijñejañe vesʉme. “Icheja paiche peore masime chʉkʉna”, chiime mʉsanʉkona. Jãatani joreme —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Põseroi paakʉte reojache carevasiere kʉamʉ \r (Mt 5.25-26) \p \v 57 Ũcuarʉmʉ joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍¿Jese paiʉna cuache paiche mʉsanʉkonachia ña carevavesʉche? \v 58 Chekʉrʉmʉ pãi ũcuaʉakʉji chekʉni põseroi paamʉ. Jãatani repaʉji roimato perukʉ roiakʉ chini pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉ paivʉena sajamʉ repaʉ. Jãajañe chooto chutaa maa sairʉmʉna põseroi carevaakʉ repaʉte. Carevamato repaʉte pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉni sajamʉ repaʉ. Sa jokaʉna repaʉ pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉji repaʉte pãi chẽavʉena cuaoajʉ chini pãi chẽanare chʉ̃ʉjamʉ. \v 59 Cuao jokarena põseroi peore roi piniñejatʉka pãi chẽavʉere paijamʉ repaʉ. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \c 13 \s Pãipi cuache choochete ũhasomato cuamʉ \p \v 1 Ũcuarʉmʉ pãi Jesuni ñañu chini saniasome. Sani Pilato choosiere repaʉte ijache kʉaasome repana: \p —‍Repaʉ Pilato Galilea cheja painapi Dioni pojojʉ ovejavanare vanisojʉna repanani vanisoajʉ chini chʉ̃ʉasomʉ repaʉ neenare. Chʉ̃ʉʉna vanisorena pãivana chie rani meni cuavana chiename jamesoasomʉ —‍chiniasome repana repaʉte. \p \v 2 Jãajañe kʉarena asa Jesús repanare ikaasomʉ. \p —‍Ijache cuasacosome mʉsanʉkona: “Repana Galilea cheja cana chekʉna repacheja canare naa rʉa cuache paisinacosome. Jãajekʉna cuache tijñesikʉamʉ repanare”, chiijʉ cuasacosome mʉsanʉkona. \v 3 Jãatani repana chekʉnare naa rʉa cuache paimanesinaame chiimʉ chʉʉ. Jãatani mʉsanʉkonapi cuache choochete ũcuanʉko ũhasõ, mama cuasamato mʉsanʉkonare ũcuajache rʉa cuache tijñejamʉ jũisirʉmʉ. \v 4 Chekere chʉo kʉara chiimʉ chʉʉ mʉsanʉkonare: Aperʉmʉ Siloé chiara kueñe paisivʉe ʉmʉ paivʉepi dieciochorepanare pãi tãni vẽasõasomʉ. Jãa asa ijache cuasacosome mʉsanʉkona: “Repana chekʉna Jerusalén paisinare ũcuanʉkore naa rʉa cuache paisinacosome. Jãajekʉna cuache tijñesikʉamʉ repanare”, chiijʉ cuasacosome mʉsanʉkona. \v 5 Jãatani repana chekʉnare naa rʉa cuache paimanesinaame, chiimʉ chʉʉ. Jãatani mʉsanʉkonapi cuache choochete ũcuanʉko ũhasõ, mama cuasamato mʉsanʉkonare ũcuajache rʉa cuache tijñejamʉ jũisirʉmʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Sũkiñʉ kʉ̃imañʉ paichete kʉamʉ \p \v 6 Ũcuarʉmʉ Jesús repanani chʉvakʉ ũcuaʉji cuasakʉ ijachere kʉaasomʉ: \p —‍Pãiʉ repaʉ chiona higoñʉ tãñe chʉ̃ʉasomʉ. Naa paiʉ sani ñaasomʉ repaʉ, “Higopʉã kʉ̃icosomʉ”, chini. Sani ñato repañʉ repapʉãjẽe peoasomʉ. \v 7 Peokʉna repaʉte chooche chookaikʉte ijache ikaasomʉ repaʉ: “Ñakʉ; chura chʉʉ choteʉ̃sʉrʉmʉ kunicuhamʉ icheja, iñʉre ñara chini, ‘Kʉ̃icosomʉ’, chini. Jãatani iñʉ jmamakarʉjẽe teepʉjẽe kʉ̃imamʉ. Kuenisõjʉ̃ʉ iñʉ. Reojachejare iñʉ sũkiñʉ kʉ̃imañʉpi nʉkamʉ. Jãajekʉna iñʉ kuenisõ, chekʉñʉte ichejana tãto reocosomʉ”, chiniasomʉ repaʉ. \v 8 Chikʉna repaʉte chooche chookaikʉ ijache ikaasomʉ: “Chʉʉre paakʉ, chutaa kueemaneñu iñʉ. Iʉ̃sʉrʉmʉ chʉʉ iñʉjiipʉqueere chaore mukasõ, abonopi chuchura chiimʉ. Choo ñara chiimʉ chʉʉ. \v 9 Joe chekʉʉ̃sʉrʉmʉna kʉ̃ito reomʉ iñʉ. Jãajañe choosiñʉpi kʉ̃imatotani chekʉʉ̃sʉrʉmʉ kueeche paimʉ iñʉ”, chiniasomʉ repaʉ —‍Jãajañe kʉaasomʉ Jesús repaʉte ñañu chini saisinare. \s Pʉaumucuse meñe cucurʉ paivaoni Jesús vasosiere kʉamʉ \p \v 10 Pʉaumucusejekʉna Jesús judíopãi chiivʉere paiʉ chechoasomʉ. \v 11 Ũcuavʉere romio vatipi paiʉ chookʉna dieciochorepaʉ̃sʉrʉmʉ meñe cucurʉ paivao paniasomo. Rũhiñe nʉkacuaasomʉ repavaore. \v 12 Paiona ña Jesús soni ikaasomʉ repavaore. \p —‍Ñako; mʉʉni vasora chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repavaore. \p \v 13 Chini repavaoni jʉ̃jñapi jaʉna teana rũhiñe vʉni nʉkako, “Dios peore masikʉmʉ”, chiio pojoasomo repavao. \v 14 Jesupi repavaoni pʉaumucusena vasoʉna ña repavʉe chʉ̃ʉkʉ peruasomʉ. Perukʉ repanare pãi ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Seirepaumucujña chooche chooumucujña paimʉ teesemana. Mʉsanʉkona jũina vasocojñoñu chini chooche chooumucujñachia rani vasocojñojʉ̃ʉ. Pʉaumucujñatani vasocojñoñu chini raimanejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repanare pãi. \p \v 15 Jãajañe ikaʉna Jesús ijache ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Reojache paina choochejache sẽsevʉchia reojache choonaame mʉsanʉkona. Jãatani rekoñoã cuache cuasanaame. Chekʉrʉmʉ mʉsanʉkona bueyvaʉre paani, chekʉrʉmʉ burrovaʉni paani, pʉaumucusena repavanare jose same okore ũkuañu chini. \v 16 Pʉaumucujñana jãajañe choochetani ʉ̃semanaame mʉsanʉkona. Iko Abraham aperʉmʉ paisikʉ jojocojñosikoamo. Vati aipi dieciochorepaʉ̃sʉrʉmʉ chẽa paamʉ ikore. ¿Jese cuasa mʉsanʉkona pʉaumucusena vasoche ʉ̃seche ikore? Cuavanarechia oinaame mʉsanʉkona. Pãitani oimanaame —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 17 Jãajañe ikaʉna asa repaʉte Jesure cuhena kʉkʉsoasome. Jãatani pãi chekʉna ũcuanʉko Jesús rʉa masiʉjekʉ vasoʉna ña pojosoasome. \s Mostazarakarʉã paichete cuasakʉ kʉamʉ Jesús \r (Mt 13.31-32; Mr 4.30-32) \p \v 18 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi joe chechoasomʉ. \p —‍Dios chʉ̃ʉñe choona, ¿keejachejache paiche? Repana paichete kʉara chini, ¿keejachere cuasakʉ kʉajache chʉʉ? \v 19 Ijache kʉara: Mostazarakarʉ rʉa jmarakarʉme. Jãatani pãipi mostazarakarʉte tãru sũkiñʉ ʉjañʉji rʉa ka paiñʉ aineeʉna ũcuañʉna pĩavana chĩisʉo suhame. Ũcuajache Dios chʉ̃ʉñe choona teevana paime chura. Jãatani pãipi Dios chʉore chʉvajʉna jainʉko asa chẽa jovojʉna, Repaʉte cuasakuanupʉ siarʉmʉ naa rʉa jainʉko jovome —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Harinaname pã saʉche chapisicarepʉ paichete kʉamʉ \r (Mt 13.33) \p \v 20 Ũcuarʉmʉ Jesús joe chechoasomʉ. \p —‍Dios chʉ̃ʉñe choona paiche, ¿keejachejache paimʉ chiijache chʉʉ? \v 21 Ijacheame: Romio pãre choora chini kosasicarerʉte charo chapi harinaroro choteroro ũcuacarerʉna jameasomo. Pã saʉcarepʉ jmacarerʉ jamesietani ʉjacarepʉ saʉasomʉ. Dios chʉ̃ʉñe choona ũcuachia jãajañe paijanaame. Pãipi Repaʉ chʉore chʉvajʉna asa chẽa, teena chʉʉni cuasajʉ chekʉnani chʉvajanaame. Jãajañe chʉvajʉna pãi siachejñarʉã paina asa chʉʉni cuasajʉ jovo naa paisirʉmʉ naa jainʉko paijanaame Dios chʉ̃ʉñe choona —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Dios paicheja saichete kʉamʉ \r (Mt 7.13-14, 21-23) \p \v 22 Repanare pãi checho pini Jerusalén vʉejoopona saiʉ vʉñajoopoã ʉjajoopoãname jmajoorʉã canʉka chechokʉ saniasomʉ Jesús. \v 23 Saiʉ canʉka chechokʉna repajoopo cakʉ pãiʉ teeʉ ijache sẽniasomʉ repaʉte: \p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, asarepajʉ̃ʉ. ¿Cʉnaʉmʉ, Dios paicheja pãi teena sani paijanaañe? —‍chiniasomʉ. \p Chikʉna Jesús ijache ikaasomʉ: \p \v 24 —‍Pãi jainʉko Dios paichejare sani pañu chiime. Jãatani repacheja teena saijanaame saicuakʉna. Mʉsanʉkonani Dios paicheja saiʉato jatisaaro jmaãcarʉ paisaaro kakana choochejache mʉsanʉkona cuache choochete ũhasõ chʉʉni cuasajʉ jovojʉ̃ʉ. \v 25 Ijacheame jãa: Pãiʉ vʉe paakʉ paniasomʉ. Vʉe paakʉji jatisaarote jeosõʉna chekʉna pãi vesere rani nʉkajʉ, “Jatisaaro vatajʉ̃ʉ chʉkʉnate; kakañu”, chiniasome. Jãajañe ikajʉna ikaasomʉ vʉe paakʉ. “¿Jeecheja canaañe mʉsanʉkona? Mʉsanʉkonare vesʉkʉmʉ chʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ. \v 26 Jãajañe ikaʉna ijache ikaasome repana: “Aperʉmʉ mʉʉname ãu ãijʉ ũkusinaame chʉkʉna. Chʉkʉna paijoopoã vʉñajoopoã callejoovʉã kuiʉ chechosikʉamʉ mʉʉ”, chiniasome repana repaʉte vʉe paakʉte. \v 27 Jãajañe ikanaretani ijache ikaasomʉ repaʉ: “Mʉsanʉkonare vesʉkʉmʉ chʉʉ. Mʉsanʉkona cuache choona ũcuanʉko kueñe paimanejʉ̃ʉ chʉʉre”, chiniasomʉ repaʉ. \v 28 Naa paisirʉmʉ Abrahamre, Isaare, Jacobre, chekʉna Dios chʉo kʉakaisinaname Dios paichejare paijʉna ñajanaame mʉsanʉkona. Jãatani mʉsanʉkona cuache chooche ũhamanesinapi jũnisõru Dios Repaʉ paicheja saiche ʉ̃sejamʉ mʉsanʉkonare. Ʉ̃seʉna oijʉ cõjire asoche ãijanaame mʉsanʉkona. \v 29 Reparʉmʉ pãi siachejña raisina Dios paichejana tĩa ãure ãñu chini pʉʉjanaame. \v 30 Ũcuachia reparʉmʉ ina, pãi Dios paicheja saimanejanaame chiicojñosinatani teena saijanaame Dios paicheja. Ũcuajache chekʉna Dios paicheja saijanaame ina chiicojñosinatani teena saimanejanaame Dios paicheja —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \s Jerusalén vʉejoopo painani oimʉ Jesús \r (Mt 23.37-39) \p \v 31 Ũcuarʉmʉ fariseopãi Jesure ijache kʉaasome: \p —‍Herodes mʉʉre vanisora chiimʉ. Icheja paimanejʉ̃ʉ mʉʉ. Tĩichejana saijʉ̃ʉ —‍chiniasome. \p \v 32 Kʉarena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Repaʉ Herodes chai choochejache ropee cuache chookʉ paikʉmʉ. Herodete ijache sa kʉajʉ̃ʉ: “Iumucusename chero pãi sanavʉã painani vatire eto saokʉ paijamʉ chʉʉ. Ũcuachia pãi jũivanare vasojamʉ chʉʉ. Chero pãasirʉmʉ chʉʉ Jakʉ chʉʉre chʉ̃ʉ jokasie peore choo pinijamʉ chʉʉ.” \v 33 Jãajañe sa kʉajʉ̃ʉ repaʉte Herodete. Iumucusepi cheroji chero pãasirʉmʉjatʉka saiʉ paijamʉ chʉʉ, Jerusalén vʉejoopona tĩara chini. Jerusalén vʉejoopochia Dios chʉo kʉavanare siarʉmʉ vanisõnaame pãi. Chekʉjoopoã vʉñajoopoã jãajañe choomame —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 34 Ũcuarʉmʉ Jesús ijache ikaasomʉ: \p —‍Mʉsanʉkona Jerusalén vʉejoopo cana cuache choochete ñakʉ rʉa sʉmavaʉ paimʉ chʉʉ. Kuravao repao chĩivanare kuechaka vʉevʉãna soni paachejache reojache chookasa chiikʉtetani cuheme mʉsanʉkona chʉʉre. Mʉsanʉkona Jerusalén vʉejoopo cana Repaʉ chʉore mʉsanʉkonani kʉaajʉ chini Dios raosivanare cuhejʉ vanisõnaame. Ũcuachia Repaʉ chʉore chʉvaajʉ chini Dios raosivanare cuhejʉ siarʉmʉ catapi sua vẽasõnaame mʉsanʉkona. \v 35 Asarepajʉ̃ʉ. Jerusalén vʉejoopo mʉsanʉkona paijoopo pãipi cuache chooñu chiito ʉ̃semanejamʉ Dios. Jãajekʉna mʉsanʉkona chʉʉre rʉa jeerʉmʉ ñamanejanaame. Jãatani chʉʉpi joe chejana cajekʉna ña, “Diopi reojache chookaaʉ ikʉre, Repaʉ Raokʉte”, chiijanaame mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \c 14 \s Oro ravʉ jũikʉte Jesús vasosiere kʉamʉ \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesupi pʉaumucusena fariseopãi chʉ̃ʉkʉ vʉena ãu ãsa chini mʉaʉna chekʉna fariseopãi, “¿Jese choojaʉ ikʉ?”, chini ñajʉ chaaasome, chooʉna ña repaʉni cuache chooñu chini. \v 2 Ũcuavʉere pãiʉ oro ravʉ jũivaʉ paniasomʉ. \v 3 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare ijache sẽniasomʉ judíopãi chechonaname fariseopãi: \p —‍Diopi chʉ̃ʉʉna tocha jokasie, ¿pʉaumucujñana jũivanare vasoche ʉ̃sekʉ? —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 4 Sẽekʉte ikamaneasome repana. Ikamapʉna jũivaʉre chẽa vasoasomʉ repaʉ. Vasocuha, \p —‍Reomʉ. Saijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 5 Chini fariseopãire ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Mʉsanʉkona ũcuaʉakʉ teeʉ chĩipi chekʉrʉmʉ bueyvaʉpi pʉaumucusena cojena tuãnisõʉna ñani, ¿rutamañe? —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 6 Chikʉna ikavesʉasome repana. \s Pãiʉ romi vejakʉ fiesta choochete ñaajʉ chini soicojñosina choosiere kʉamʉ \p \v 7 Jesús chutaa fariseo vʉe paitona fiestate jame chooajʉ chini soicojñosina rani kakaasome. Kaka repanare soisikʉni kueñe pʉʉñu chini kueasome repana. \p Jãajañe choojʉna ña Jesús ijache chʉvaasomʉ repanare: \p \v 8-9 —‍Mʉsanʉkonani pãi romi vejachete ñaajʉ chini soito sani tĩa, soisikʉni kueñe pʉʉñu chini kuemanejʉ̃ʉ. Chekʉrʉmʉ mʉsanʉkonare naa rʉa masinapi ratu mʉsanʉkonare soisikʉ, “Tĩichejana kʉñʉ pʉʉjʉ̃ʉ mʉsanʉkona, inapi ichejana pʉʉajʉ”, chiijamʉ. Chikʉna asa kʉkʉ vʉni sani, mesakoa chekʉchãtiro casaivʉãna pʉʉjanaame mʉsanʉkona. \v 10 Jãajekʉna ijache choojʉ̃ʉ: Mʉsanʉkonare pãipi soito sani kaka, soisikʉre soo pʉʉjʉ̃ʉ, mesakoa chekʉchãtiro casaivʉãna. Jãajañe chooto mʉsanʉkonare soisikʉ rani ña, “Chʉʉre reojache choona, vʉni rani chʉʉre naa kueñe pʉʉjʉ̃ʉ”, chiijamʉ. Jãajañe ikato chekʉna pãi repavʉe kaka pʉʉsina mʉsanʉkonare ña, “Rʉa masinacosome jãana”, chiijanaame. \v 11 “Chekʉnare pãi naa rʉa masime chʉkʉna”, chiijʉ cuasame pãi teena. Jãajañe cuasanare, “Rʉa vesʉnaame ina”, chiijamʉ Dios, asa kʉkʉajʉ chini. Jãatani pãi chekʉna, “Chekʉnare pãi naa rʉa vesʉnaame chʉkʉna”, chiijʉ cuasame. Jãajañe cuasanare, “Rʉa masinaame ina”, chiijamʉ Dios, asa pojoajʉ chini —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 12 Chini repaʉte soisikʉre Jesús ijache ikaasomʉ: \p —‍Mʉʉpi pãire ãure ãura chini, soni ijache cuasamanejʉ̃ʉ: “Chʉʉre reojache choonaname chʉʉ achʉpãiname chʉʉ majapãiname kueñe painare kurinarechia soni ãu ãujamʉ chʉʉ. Jãajañe chʉʉpi chooto chekʉrʉmʉ repanapi fiesta chooni chʉʉ repanare soisiejache sãiñe soijanaame chʉʉre”, chiiʉ cuasamanejʉ̃ʉ. \v 13 Jãatani mʉʉpi fiesta chooni chʉovana paivananame nʉka kuimavananame roocũavananame naavanare soijʉ̃ʉ. \v 14 Repavanatani mʉʉre sãiñe soimame. Jãajekʉna mʉʉpi jãajañe paivanani ãure soni ãuto rʉa reojache chookaijamʉ Dios mʉʉre. Naa paisirʉmʉna pãi reonapi jũisina joe vajʉraiumucuse tĩaru Dios mʉʉre roijamʉ, chʉovana paivanare reojache chookaisie roi —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte fariseopãiʉte. \s Pãire ãu ãuñu chini fiesta choochete kʉamʉ \r (Mt 22.1-10) \p \v 15 Jesupi jãajañe ikaʉna asa, chekʉ ãu ãsa chini ũcuavʉe ñuikʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Pãi, Dios paicheja sani ãu ãijana rʉa pojojʉ paijanaame —‍chiniasomʉ. \p \v 16-17 Chikʉna Jesús ijache ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Pãiʉ repaʉ chiinarechia pãi jainʉkore repaʉ ãu ãujañere kʉa, ãu ãurʉmʉ tĩaʉna repaʉte chooche chookaikʉte saoasomʉ, repaʉ chiinani ijache sa kʉaakʉ chini: “Rani ãijʉ̃ʉ. Mʉsanʉkona ãijañe ãu peore carevacuhasieame.” \v 18 Chini saoʉna sa kʉaʉna asa, “Saimame chʉkʉna”, chiniasome repana. Charo soicojñosikʉ ijache ikaasomʉ: “Cheja koocuhasikʉamʉ chʉʉ. Chʉʉ koosichejare ñajasa chiimʉ chʉʉ. Ãu ãura chini soisikʉretani saimanejamʉ chʉʉ. Perumanejʉ̃ʉ chʉʉre”, chiniasomʉ repaʉ. \v 19 Ũcuajache chekʉ soicojñosikʉ ijache ikaasomʉ: “Bueyvanare dierepanare koocuhasikʉamʉ chʉʉ. Chʉʉ koosivanani bueyvanani choochete choo ñara chiimʉ chʉʉ. Saimamʉ chʉʉ. Perumanejʉ̃ʉ chʉʉre”, chiniasomʉ repaʉ. \v 20 Ũcuajache joe chekʉ ijache ikaasomʉ: “Chʉʉ churepara romi vejasikʉamʉ. Chura chʉʉre ãu ãi saicuamʉ”, chiniasomʉ repaʉ. \v 21 Ũcuanʉko jãajañe ikarena coi, repaʉte paakʉni kʉaʉna asa perukʉ ijache chʉ̃ʉasomʉ repaʉ: “Ivʉepi eta mʉa ijoopo callejoovʉã painani, chʉovana paivananame nʉka kuimavananame naavananame roocũavanare kue jñaa chʉʉ vʉena soni rajʉ̃ʉ”, chiniasomʉ repaʉ. \v 22 Chikʉna soijani rani, “Chʉʉre paakʉ, mʉʉ chʉ̃ʉsie choocuhasikʉamʉ chʉʉ. Jãatani mʉʉ vʉe chutaa pãi timumame”, chiniasomʉ repaʉ. \v 23 Chikʉna ijache ikaasomʉ repaʉte paakʉ: “Vʉejoopo rʉtʉva paimaña kuinani kʉajaijʉ̃ʉ chʉʉ vʉe timukʉte raapʉ. \v 24 Chʉʉ charo soisie raicuhesinare teeʉterejẽe ãumanejamʉ chʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ, repaʉte chooche chookaikʉte —‍Jãajañe kʉaasomʉ Jesús repaʉte ikasikʉre. \s Cristote cuasana repanare chooʉache ũhasochete kʉamʉ \r (Mt 10.37-38) \p \v 25 Ũcuarʉmʉ Jesús pãipi jainʉko sʉni kuijʉna chʉri ña ikaasomʉ. \p \v 26 —‍Mʉsanʉkonapi chʉʉni jovoʉato ijache choojʉ̃ʉ chiimʉ chʉʉ mʉsanʉkonare: Mʉjakʉpãi paichename mʉrʉ̃joromi paiche, mʉchĩivana paiche, mʉachʉpãi paiche, mʉachoromi paiche, mʉcheʉchĩi paichename mʉsanʉkona paiche rʉarepa cuasamañe paijʉ chʉʉni naa rʉa cuasajʉ paijʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonapi jãajañe choomaneni chʉʉ neena paimanejanaame. \v 27 Mʉsanʉkonare chʉʉ neenajejʉna chekʉna vanisõñu chiijanaame, chʉʉre chooñu chiichejache. Jãajañe chooñu chiitojẽe chʉʉre cuasache jmamakarʉjẽe ũhasõmanejʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonapi chʉʉre cuasachete ũhasõni chʉʉ neena paimanejanaame. \v 28 Chekʉrʉmʉ mʉsanʉkona teeʉji vʉe ʉmʉ nʉkavʉe choora chiimʉ. Choora chini charo repavʉe choojamajñarʉã roinʉkore cuasa masi kuẽkue ñamʉ, “Kuri karato choomanera”, chini. \v 29 Charo jãajañe cuasamañe chooni repaʉni kuri karasõʉna choo pinicuamʉ repaʉte repavʉe. Choo pinimaneʉna chekʉnapi ñani pãisojanaame repaʉte. \v 30 “Vʉe chookʉtani choo pinimaneʉ ikʉ”, chiijanaame repana repaʉte. \v 31-32 Chekʉrʉmʉ pãiʉ jainʉkore paakʉ chʉ̃ʉkʉji chekʉnani cavapirakʉ teeʉji charo ijache cuasamʉ: “Sõtaopãi diez milrepanare paakʉmʉ chʉʉ. Chekʉtani naa jainʉkore paamʉ, veinte milrepanare. ¿Jãanani maipi cavani cajejaijanaañe?”, chiimʉ. “Chekʉrʉmʉ repanapi maire cajejaijanaame”, chiiʉ cuasani ijache choomʉ repaʉ: Chekʉpi repaʉ neenaname chutaa soore paijʉna repaʉte chooche chookainare saomʉ, “Cavamaneñu mai. Reojache pañu”, chiapʉ chini. Jãatani chekʉrʉmʉ, “Maipi cajejaijacosome”, chini cuasani, repaʉ neenare, “Cavañu mai”, chiimʉ repaʉ. \v 33 Mʉsanʉkona ũcuajache chʉʉ neena paiʉato pãi chʉ̃ʉkʉ cuasasiejache charo ijache cuasajʉ̃ʉ: “¿Diore cuasajache chʉʉ? Cuasato chʉʉre chooʉache cua peore ũhasõ, Repaʉ chʉ̃ʉñechia cuasakʉ chooche paijamʉ chʉʉ. Jãajañe choomato Dios neekʉ paicuajamʉ” —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Ũhapi sãijaimato sẽjome pãi \r (Mt 5.13; Mr 9.50) \p \v 34 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikaasomʉ repanare pãi. \p —‍Ũha sãijani rʉa reomʉ. Jãatani ũhapi sãijañepi siasõru, ¿jese choojanaañe pãi, ũhapi sãijaaʉ chini? Joe sãijañe choocuamʉ. \v 35 Sãijaimato cuamʉ. Ũcuajache chio tãsimajñarʉãre ũha, sãijaimañepi chuchuto aineemamʉ. Ũcuachia abonona ũha, sãijaimañepi jameto naa reojaimamʉ. Jãajekʉna ũhapi sãijaimato sẽjome pãi. Ũcuajache pãipi repana asa chẽasiere Dios chʉore ũhasõni ũha sãijaimaʉ cuachejache cuame. Joe reojache paiche peomʉ repanare. Chʉʉ ikache asa chẽaʉana ũcuanʉko asa chẽajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \c 15 \s Ovejavaʉ cavesʉsivaʉ paichete kʉamʉ Jesús \r (Mt 18.10-14) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ pãi chʉ̃ʉnare kuri kookainaname cuache paina Jesús ikachete asañu chini chiiasome. \v 2 Jãanapi chiirena ña fariseopãiname judíopãi chechona perujʉ cuache ikaasome Jesure. \p —‍Cuache painare pojokʉmʉ ikʉ. Ũcuananame siarʉmʉ ãu ãikʉmʉ ikʉ —‍chiniasome repana. \p \v 3 Jãajañe ikarena asa Jesús repanani chʉvakʉ ũcuaʉji cuasakʉ ijachere kʉaasomʉ: \p \v 4 —‍Chekʉrʉmʉ mʉsanʉkona ovejavanare teeʉji cienrepavanare paamʉ. Paakʉna chekʉrʉmʉ ovejavaʉ teevaʉ tĩichejana sani cavesʉsõru chekʉvanare noventa y nueverepanare teevanare pãi peochejana joka, cavesʉsivaʉni kuera chini sanisõmʉ mʉʉ. \v 5 Sani kuekʉ paiʉ jñaani repavaʉre rʉa pojokʉ mini kuãa ramʉ mʉʉ. \v 6 Rani tĩa mʉʉre reonaname mʉʉre kueñe painare soni, “Ovejavaʉre cavesʉsivaʉre kue jñaacuhasikʉamʉ chʉʉ. Jñaa pojosõmʉ chʉʉ. Jame pojokaijʉ̃ʉ chʉʉre”, chiimʉ mʉʉ. \v 7 Asarepajʉ̃ʉ, mʉsanʉkona. Chekʉrʉmʉ pãi reona noventa y nueverepana paime. Reonajejʉna cuache chooche ũhañe chiimamʉ repanare. Jãajañe paijʉna cʉnaʉmʉ paina rʉa pojome repanare. Jãatani pãiʉ teeʉji repaʉ cuache choochete ũhasõru cʉnaʉmʉ paina naa rʉa pojome repaʉte —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Kurirereva choososiere kʉamʉ \p \v 8 Chini Jesús joe chʉvaasomʉ repanare. \p —‍Chekʉrʉmʉ romio kurirere diereparere paakoji teerereva choosõmo. Choosõ, reparerevate kue jñaara chini ʉopʉ chʉ̃o, rʉa masi kueko peore vʉe jʉomo reparereva jñaañetʉka. \v 9 Kue jñaa, repaote reonaname repaote kueñe painare soni, “Kurirereva choosõsirereva kue jñaacuhasikoamo chʉʉ. Kurirereva chʉʉ jñaasie jame pojokaijʉ̃ʉ chʉʉre”, chiimo repao repanare. \v 10 Ũcuajache pãiʉ teeʉji repaʉ cuache choochete ũhasõru ángeles Diore jame paina rʉa pojome —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Põsʉʉ sani cuache choosikʉ oisiere kʉamʉ \p \v 11 Ũcuarʉmʉ Jesús joe chʉvaasomʉ repanare. \p —‍Pãiʉ mamachĩi ʉmʉpãi teekachapanare paaasomʉ. \v 12 Paakʉna choje cakʉpi ijache ikaasomʉ pʉkakʉre: “Jakʉ, mʉʉ jũnisõrʉmʉ chʉʉre jokajachere churana teana ĩsijʉ̃ʉ chʉʉre, chejaname põse”, chiniasomʉ. Sẽkʉna pʉkakʉ repanare mamachĩi chejaname põse teana ĩsiasomʉ. \v 13 Ĩsiʉna choje cakʉ pʉkakʉ repaʉte ĩsisie peore nami ĩsisõasomʉ. Ĩsisõ, kuri koo, soona sani ũcuaʉache cuache chookʉ kuiʉ kuri rʉa nami siasõasomʉ repaʉ. \v 14 Repaʉ kuri siasõsirʉmʉna repaʉ saisichejapi jeereparʉmʉ okopi ramaʉna ãu siasõasomʉ. Ãupi siasõʉna siache repaʉjẽe kurijẽe siasõsikʉjekʉ ãujẽe peokʉ kurijẽe peoasomʉ repaʉ. \v 15 Repaʉni peore karakʉna ũcuacheja paikʉte pãiʉte sani choochete sẽniasomʉ repaʉ choochete chookʉ ãure ãsa chini. Choochete sẽkʉna repaʉte jochasẽse kuirachete joka cuavana paichejana saoasomʉ repaʉ. \v 16 Saoʉna sani paiʉ jochasẽsere kuirakʉna repaʉni rʉarepa ãucuhakʉna jochasẽse ãure ãni chajiʉakʉtetani repacheja paina pãi teeʉjẽe ãumaneasome repaʉte. \v 17 Naa paiʉ rũhiñe cuasa, teeʉji ijache ikaasomʉ repaʉ: “Chʉʉ jakʉre chooche chookaina ãu karamañe paajʉ ãijʉna cajejaisie paito chʉʉvaʉtani ichejare rani paiʉ ãucuhare jũiʉ paimʉ. \v 18 Jãajekʉna jakʉni coi ijache ikara: ‘Jakʉ, mʉʉrejẽe cuache chookʉ Diorejẽe cuache choosikʉamʉ chʉʉ. \v 19 Mʉʉre cuache choosikʉjekʉna, Chʉʉ chĩiamʉ mʉʉ, chiimanejʉ̃ʉ chʉʉre. Rupʉ mʉʉre chooche chookaikʉte paachejache paajʉ̃ʉ chʉʉre chura’, chisa jakʉni coini”, chiniasomʉ repaʉ. \p \v 20 ’Jãajañe chini cuasa coiasomʉ repaʉ churatani. Coikʉna repaʉ pʉkakʉ chutaa maa soo paikʉni ñaasomʉ repaʉte. Ñasiepi repaʉni oiʉ vʉvʉ tijña sũka chũsu pojoasomʉ repaʉ. \v 21 Sũka chũsu pojokʉtetani repaʉ cuasa coisiere ikaasomʉ repaʉ. “Jakʉ, mʉʉrejẽe cuache chookʉ Diorejẽe cuache choosikʉamʉ chʉʉ. Mʉʉre cuache choosikʉjekʉna, Chʉʉ chĩiamʉ mʉʉ, chiimanejʉ̃ʉ chʉʉre”, chiniasomʉ repaʉ pʉkakʉre. \v 22 Jãatani pʉkakʉ mamakʉji coiʉna pojokʉ repaʉte chooche chookainare soni rao ijache chʉ̃ʉasomʉ: “Kãña, rʉa reojakãñare mini ra sachekaijʉ̃ʉ ivaʉre chʉʉ chĩivaʉre. Kãña sache pini aniñocava mini ra, mʉoñona cuachajʉ̃ʉ ivaʉre. Ũcuajache cũakorophere mini ra sachejʉ̃ʉ ivaʉre. \v 23 Ũcuajache torochĩivaʉre jujusivaʉni chẽa vaijʉ̃ʉ. Ãijʉ pojojʉ fiesta chooñu mai. \v 24 Chʉʉ chĩivaʉ jũnisõsivaʉjache peocheja paivaʉpi coicuhasikʉamʉ. Ũcuachia sani cavesʉsõsivaʉjache peocheja paisivaʉpi coicuhasikʉamʉ joe”, chikʉna asa pojojʉ fiesta chooasome repana. \p \v 25 ’Jãajañe chootona chekʉ, repaʉ majaachʉ charo cakʉ chio saisikʉpi maniasomʉ. Maiʉ vʉe tĩapirakʉji kueñejekʉna repana fiesta chooche asaasomʉ repaʉ. \v 26 Asakʉ mani tĩa, repaʉ pʉkakʉre chooche chookaikʉte teeʉte soni sẽniasomʉ. “¿Ʉ̃quere jãana chooche?”, chiniasomʉ repaʉ. \v 27 Chikʉna ikaasomʉ repaʉ. “Mʉcheʉpi vajʉvaʉ coiʉna, ‘Torochĩivaʉre ãure ãu jujasivaʉni vaijʉ̃ʉ. Ãijʉ fiesta chooñu mai’, chiisikʉamʉ mʉjakʉ”, chiniasomʉ repaʉ repaʉte. \v 28 Jãajañe kʉaʉna asa perukʉ vʉe kakacuheasomʉ repaʉ. Kakacuhekʉna repaʉ pʉkakʉ eta, “Jmavaʉ, kakajʉ̃ʉ”, chiiʉ rʉa chʉ̃ʉasomʉ repaʉte. \v 29 Jãajañe chʉ̃ʉkʉna pʉkakʉre ijache ikaasomʉ repaʉ: “Mʉʉ chʉ̃ʉñe jmamakarʉjẽe jachamañe rʉa jeerʉmʉ chookʉ paikʉmʉ chʉʉ. Jãatani mʉʉ chʉʉre jmamakarʉjẽe chivochĩivaʉrejẽe ĩsimakʉamʉ. ‘Mʉʉ jame painaname pojokʉ fiesta choojʉ̃ʉ’, chiimakʉamʉ. \v 30 Aperʉmʉ jãʉ chʉʉ chojeʉ mʉʉ ĩsisie koo joe chekʉnani ĩsisõ kuri koo sani kuiʉ sĩuromire jame kãiʉ roisõsikʉamʉ. Jãajañe choosikʉretani pojokʉ fiesta choora chini torochĩivaʉre ãure ãu jujasivaʉre vaisikʉamʉ mʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ pʉkakʉre. \v 31 Chikʉna pʉkakʉ ikaasomʉ repaʉte. “Jmavaʉ, chʉʉre siarʉmʉ jame paikʉmʉ mʉʉ. Chʉʉ paache cuamajñarʉã peore mʉʉ paajachechiaame jãa. \v 32 Mʉcheʉvaʉtani jũnisõsivaʉjache peocheja paisivaʉpi coicuhasikʉamʉ. Ũcuajache sani cavesʉsõsivaʉjache peocheja paisivaʉpi coicuhasikʉamʉ joe. Jãajekʉna pojokʉ fiesta choomʉ chʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ —‍Jãajañe chʉvaasomʉ Jesús repanare pãi. \c 16 \s Chooche chookainare chʉ̃ʉkʉ cuache choosikʉ paisiere Jesús ũcuaʉji cuasakʉ kʉamʉ \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenani chʉvakʉ ũcuaʉji cuasakʉ ijachere kʉaasomʉ: \p —‍Pãiʉ kuriʉ paniasomʉ. Chooche chookainare chʉ̃ʉkʉte paaasomʉ repaʉ kuriʉ. Paakʉna chekʉnapi ijache kʉaasome repaʉte kuriʉte: “Mʉʉre chooche chookainare chʉ̃ʉkʉji mʉʉ neere masi kuirakaimaʉna rupʉ choosõmʉ”, chiniasome repana. \v 2 Kʉarena asa chooche chookainare chʉ̃ʉkʉte soni ikaasomʉ repaʉ. “Mʉʉ chooche asasikʉamʉ chʉʉ. ¿Jese cuasa jãajañe chookʉ mʉʉ? Chʉʉ nee mʉʉ choosiere tocha ra ñojʉ̃ʉ chʉʉre. Ũcuamakarʉ chʉʉ nee kuirajʉ̃ʉ mʉʉ. Etora chiimʉ chʉʉ mʉʉre”, chiniasomʉ repaʉ. \v 3 Chikʉna asa repaʉte chooche chʉ̃ʉkaikʉ ijache cuasaasomʉ: “Chʉʉre paakʉ etora chiimʉ chʉʉre. ¿Jese choojache chʉʉ, repaʉ chʉʉre etosirʉmʉ? Chooche choomavaʉ paijamʉ chʉʉ. Chio ãu tãñejẽe koka peokʉmʉ chʉʉ. Chekʉnare kuri rupʉ sẽni koovajʉchʉkʉmʉ chʉʉ”, chiiʉ cuasaasomʉ repaʉ. \v 4 Cuasakʉ, “Ãa, chʉʉ choojache cuasacuhamʉ chʉʉ. Ijache choora chʉʉ, pãipi repana vʉñana cuao paajʉ kuiraajʉ chʉʉvaʉre, chooche peovaʉre”, chiiʉ cuasaasomʉ repaʉ. \v 5 Ũcuarʉmʉ repaʉ cuasasie ijache chooasomʉ repaʉ: Repaʉte paakʉte põseroi paanare teenarechia soni raoasomʉ repaʉ. Soni rao, charo raisikʉre ikaasomʉ repaʉ. “Chʉʉre paakʉte, ¿keenʉko põseroi paakʉ mʉʉ?”, chiniasomʉ repaʉ. \v 6 Chikʉna, “Uchapee cienrepatʉo põseroi paamʉ chʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ. Chikʉna repaʉte ikaasomʉ repaʉ. “Ijaova mʉʉ põseroi tochasijaova sẽjo, pesa pʉʉ, chekʉjaovana cincuentarepatʉochia tochajʉ̃ʉ”, chiniasomʉ repaʉ. \v 7 Tocha piniʉna chekʉre põseroi paakʉte soni rao ikaasomʉ repaʉ. “Mʉʉjẽe, ¿keenʉko põseroi paakʉ?”, chiniasomʉ. Chikʉna, “Trigopʉã cienrepapʉã põseroi paamʉ chʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ. Chikʉna ikaasomʉ repaʉ. “Ijaova mʉʉ põseroi tochasijaova sẽjo, chekʉjaovana ochentarepapʉãchia tochajʉ̃ʉ”, chiniasomʉ repaʉ repaʉte. Jãajañechia ũcuanʉkore põseroi paanare chooasomʉ repaʉ. Repana roijache casokaniasomʉ. \v 8 Jãajañe chooʉna repaʉte paakʉ repajaovate ña ikaasomʉ. “Chʉʉ mʉʉre etosirʉmʉ paijachere cuasa, chʉovaʉ paiʉamaʉna cuache choosikʉtani mʉʉ masichete choo ñosikʉamʉ mʉʉ, chʉʉre põseroi paanare casosie”, chiniasomʉ repaʉ. Repaʉ choosiejache Diore cuasamanapi Diore cuasanare naa rʉa choomasime icheja cheja choomajñarʉã. \p \v 9 ’Iere chʉvamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare: Pãi kurina teena cuache choome chekʉnare. Jãatani mʉsanʉkonapi kuri paani chekʉnare oijʉ reojache chookaijʉ paijʉ̃ʉ, reojache choonare paaʉato. Jãajañe chooto kuri peore siasõsirʉmʉ mʉsanʉkona reojache chookaisiejekʉna repanapi Dioni jovo paijʉ charo jũnisõni Repaʉ paicheja ai sani reojache painajejʉ mʉsanʉkonapi chojepi jũni saito ña pojojanaame mʉsanʉkonare. \p \v 10 ’Pãi teena kuri kacharʉ paanatani repana kuripi chekʉnare reojache chookaime. Jãajañe choonapi naa rʉa kuri paani chekʉnare ũcua reojache chookairaame repana. Pãi chekʉna kacharʉ kuri paanatani jorejʉ chekʉnare cuache choome. Jãajañe choonapi naa rʉa kuri paani jorejʉ ũcua cuache chooraame repana chekʉnare. \v 11 Mʉsanʉkona icheja cheja pairʉmʉ kuri rʉa paanatani chekʉnare reojache chookaimato Dios Repaʉ paache, rʉa reojache ĩsimanejamʉ mʉsanʉkonare, “Paavesʉme ina”, chini. \v 12 Ũcuachia mʉsanʉkonapi chekʉna paamajñarʉãre masi kuirakaimato Dios Repaʉ ĩsira chiisie cʉnaʉmʉ paache reojache ĩsimanejamʉ mʉsanʉkonare. \p \v 13 ’Pãi kachanapi ũcuateeʉte paato repaʉte paanare ũcuaparʉvachia chiicuamʉ. Chekʉrʉmʉ repaʉte paanare teeʉte naa rʉa chiiʉ chekʉretani cuhemʉ repaʉ. Ũcuachia kuriname Diore ũcuaparʉvachia cuasamame pãi. Kurire naa rʉa cuasajʉ Dioretani cuasamame —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 14 Jesupi jãajañe ikaʉna asa, fariseopãi kurineenajejʉ pãisoasome repaʉte. \v 15 Sojʉna Jesús ijache ikaasomʉ repanare: \p —‍Pãi reona choochejache sẽsevʉchia reojache choonaame mʉsanʉkona, chekʉnapi ña, “Reonaame ina”, chiapʉ chini. Jãatani Dios mʉsanʉkona rekoñoã cuache cuasache ñakʉmʉ. Jãajañe painare ñani pojomakʉamʉ Dios. Jãajañe paiche rʉa cuhemʉ Repaʉ. Pãitani jãajañe painare ñani pojome —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Dios chʉ̃ʉ jokasiename pãi cuache chooche ũhasinare Dios chẽa paachete kʉamʉ \p \v 16 Ũcuarʉmʉ Jesús joe chʉvaasomʉ. \p —‍Dios chʉ̃ʉñe Moisés Repaʉji ikakʉna asakʉ tocha jokaasomʉ. Chekʉna, ũcuajache Dios chʉo kʉasina Repaʉ chʉo tocha jokaasome. Repana tocha jokasiere ñajʉ chʉvaasome pãi, Juan Pãi Okorovekʉ aineesirʉmʉjatʉka. Juan pairʉmʉpi vʉa pãi cuache chooche ũhasinare Dios chẽa paachete, chʉo reojachere chʉvajʉ paime pãi. Chʉvajʉna pãi Dios paicheja saineenajejʉ asa jachamañe cuasajʉ, jainʉko Repaʉ chʉ̃ʉñete choojʉ pañu chiime. \p \v 17 ’Aperʉmʉ Dios chʉ̃ʉ jokasie irʉmʉjatʉka chʉ̃ʉmʉ. Chekʉrʉmʉ Diopi chʉ̃ʉʉna cʉnaʉmʉname cheja siasõjamʉ. Repaʉ chʉ̃ʉ jokasietani jmamakarʉjẽe siamanejamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Rʉ̃joromi sẽjomañe paachete chʉvamʉ Jesús \r (Mt 19.1-12; Mr 10.1-12) \p \v 18 Chini Jesús joe chʉvaasomʉ. \p —‍Pãiʉ ũcuaʉakʉji repaʉ rʉ̃jore paacuhekʉ sẽjosõ, chekoni vejani Dios cuhechete cuache choomʉ. Ũcuajache pãiʉ sẽjosikoni vejani Dios cuhechete cuache choomʉ —‍chiniasomʉ Jesús. \s Kuriʉ paichename chʉovaʉ Lázaro paiche kʉamʉ \p \v 19 Ũcuarʉmʉ Jesús pãire chʉvakʉ ũcuaʉji cuasakʉ ijachere kʉaasomʉ: \p —‍Pãiʉ kuriʉ paniasomʉ. Siaumucujña kãña rʉa reojakãñare juiʉ, ãu rʉa reojachere karamañe ãiʉ pojokʉ paniasomʉ repaʉ. \v 20 Jãa chooto Lázaro, chʉovaʉ paivaʉ canivʉ siacacanivʉ asi ravʉ paavaʉpi repaʉ kuriʉ vʉe kakasaarote siaumucujña rani ñuiʉ paniasomʉ. \v 21 Kuriʉ ãiʉ tojñomajñarʉãre sia ãni chajiʉache ñaasomʉ repavaʉ. Ñuiʉna jamuchai rani repavaʉ asire vetoasome. \v 22 Repaʉ chʉovaʉ paivaʉ jũnisõsirʉmʉ Diore jame painapi ángeleji cʉnaʉmʉna Dios paichejana mʉaasome repavaʉre, Abrahamni jame paaʉ chini. Kuriʉ ũcuajache jũnisõasomʉ. Jũnisõʉna pãi repaʉte tãasome. \p \v 23 ’Kuriʉ paisikʉtani vati toana sani chʉovaʉ uukʉ paiʉ Abrahamre soopi mʉñe ñaasomʉ. Lázarote ũcuajache Abrahamname ñuikʉni ñaasomʉ repaʉ. \v 24 Ña cuikʉ Abrahamre ijache ikaasomʉ repaʉ: “Jakʉ Abraham, chʉʉvaʉre oijʉ̃ʉ. Lázarote chʉʉre raojʉ̃ʉ, repaʉ mʉoño chãtirona okopi chʉ̃ʉ ra chʉʉ chemeñona noʉna asucheji chʉrʉakʉ. Toare chʉovaʉ uukʉ paimʉ chʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ kuriʉ paisikʉ Abrahamre. \v 25 Jãajañe ikakʉtetani Abraham ijache ikaasomʉ repaʉte: “Jmavaʉ, mʉʉ cheja pairʉmʉ paisiere cuasajʉ̃ʉ. Mʉʉ chiiche peore paasikʉamʉ mʉʉ. Ikʉ Lázarotani chʉovaʉ paisikʉamʉ. Chura repaʉni reojache tijñeʉna pojokʉ paimʉ. Mʉʉtani mʉʉni cuache tijñeʉna chʉovaʉ uukʉ paimʉ chura. \v 26 Ichejapi mʉʉ paichejajatʉka rũhichenevʉme. Jãajekʉna icheja painare mʉsanʉkona paicheja sañu chiinaretani saicuamʉ. Ũcuajache mʉʉ paicheja painare rañu chiinaretani teeʉterejẽe raicuamʉ icheja chʉkʉna paicheja”, chiniasomʉ Abraham repaʉte. \p \v 27-28 ’Chikʉna kuriʉ paisikʉ ikaasomʉ Abrahamre. “Jãa paito, jakʉ Abraham, chʉʉ mʉʉre iere rʉa sẽeñe sẽemʉ: Chʉʉ chojechĩi ʉmʉpãi, cincorepanare paakʉmʉ chʉʉ. Chʉʉ jakʉ vʉena Lázarote saojʉ̃ʉ, chʉʉ chojechĩire Dios chʉore chʉvakʉna asa chẽa repana cuache choochete ũhasõrena icheja vati toa raomaneakʉ Dios”, chiniasomʉ repaʉte. \v 29 Jãajañe sẽeʉna Abraham ikaasomʉ repaʉte. “Moisés tocha jokasiename Dios chʉo kʉasina tocha jokasie paame repana mʉcheʉchĩi. Dios chʉo tochana tocha jokasiere ñajʉ chechejʉ jachamairo paapʉ”, chiniasomʉ Abraham repaʉte. \v 30 Chikʉna kuriʉ paisikʉ ikaasomʉ repaʉte. “Dios chʉo tocha jokasie ñanatani jachanaame repana. Jãatani jũni vajʉraisivaʉpi sani repanani chʉvatotani asa chẽa repana cuache chooche ũhasõ, mama cuasajanaame repana”, chiniasomʉ repaʉ. \v 31 Chikʉna Abraham ikaasomʉ repaʉte. “Dios chʉo, Moisés tocha jokasiename Dios chʉo kʉasina tocha jokasie ña jachanaame repana. Ña jachanajejʉ jũni vajʉraisivaʉpi Dios chʉore chʉvato ũcua jacharaame repana”, chiniasomʉ Abraham kuriʉ paisikʉre —‍Jãajañe kʉaasomʉ Jesús repanare fariseopãi. \c 17 \s Pãi rũhiñe cuasamana cuache choochete kʉamʉ \r (Mt 18.6-7, 21-22; Mr 9.42) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenare ikaasomʉ. \p —‍Chekʉnare cua chʉvana pãi siarʉmʉ painaame. Jãatani chʉʉre cuasavanapi cuache chooajʉ chini cuache chʉvakʉte naa rʉa cuache tijñejamʉ. \v 2 Pãiʉte Diore cuasakʉni teeʉte cuache chʉvakʉte pãipi ijache chooto reoraamʉ: Repaʉ chutaa repaʉte cua chʉvamarʉmʉna toacʉnapʉji rʉa ʉjapʉji repaʉ cavʉna pãipi jepo vẽe chiarana tõ rʉosõru cuache pairaamʉ repaʉte. Jãajañe choomato paiʉ chekʉrʉmʉ pãire cuache chʉvamʉ repaʉ. Pãire repaʉ cuache chʉva pinisirʉmʉ Diopi repaʉ cuache choosie roi chʉ̃ʉto naa rʉa cuache tijñejamʉ repaʉte. \v 3 Ñarepajʉ paijʉ̃ʉ, mʉsanʉkona. Mʉʉre kueñe paikʉji mʉʉ majapãiʉjaiʉ paiʉ mʉʉni cuache chooto chʉvajʉ̃ʉ repaʉte, joe choomaneakʉ. Chʉvakʉna, “Cuache choosikʉamʉ chʉʉ. Joe jãajañe choocuhemʉ chʉʉ”, chiito repaʉ cuache choosie joe cuasamanejʉ̃ʉ. \v 4 Chekʉrʉmʉ repaʉ mʉʉre teeumucuse sieterepañoã cuache choomʉ. Cuache chooñoã paiche sieterepañoã rani kʉamʉ repaʉ mʉʉre. “Cuache choosikʉamʉ chʉʉ. Joe cuasamanejʉ̃ʉ chʉʉ choosie”, chiimʉ. Jãajañe chiito repaʉ cuache choosie joe cuasamanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona —‍chiiʉ chʉvaasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Diore masi cuasana Repaʉchia choomasichete choome \p \v 5 Ũcuarʉmʉ Jesús neena joe ikaasome repaʉte. \p —‍Diore naa rʉa cuasañu chiime chʉkʉna. Repaʉ, “Mʉsanʉkonare siarʉmʉ chookaijamʉ chʉʉ”, chiisiere cavesʉmairo naa rʉa cuasañu chiime chʉkʉna. Chʉkʉnate chookaijʉ̃ʉ —‍chiniasome repana. \p \v 6 Jãajañe ikarena Jesús ikaasomʉ. \p —‍Mostazarakarʉ rʉa jmarakarʉme. Jãatani reparakarʉte tãru sũkiñʉ ʉjañʉ aineemʉ. Mʉsanʉkona ũcuajache jmamakarʉ Diore cuasanatani Repaʉchia choomasichete choojanaame. Mʉsanʉkonapi, “Dios peore masikʉmʉ”, chini cuasajʉ iñʉre sicómoroñʉte, “Rʉ̃ni sani chiara joopona nʉkajʉ̃ʉ”, chiito mʉʉ chʉ̃ʉñe choomʉ iñʉ —‍chiniasomʉ Jesús. \s Chekʉnare chooche chookaina paichete kʉamʉ \p \v 7 Ũcuarʉmʉ Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Chekʉrʉmʉ mʉsanʉkona teeʉji chooche chookaikʉte paamʉ. Paakʉna mʉʉre chooche chookaikʉ mʉʉ chiona sani chejare mukakʉ paimʉ ãure tãra chini. Chekʉrʉmʉ ovejavanani kuirakaimʉ. Chooche chookasa chini saisivaʉre vʉena makʉna, “Kaka pʉʉ, ãu ãijʉ̃ʉ”, chiimamʉ mʉʉ. \v 8 “Ãu chʉʉre chookaijʉ̃ʉ; ãsa. Chʉʉpi ãu ãiʉ ũkukʉna chʉʉ chiiche ũcuaʉache miijani rakaiʉ paijʉ̃ʉ, chʉʉ ãu ãni piniñetʉka. Jãachoje mʉʉpi ãijʉ̃ʉ.” Jãajañe ikamʉ mʉʉ, mʉʉre chooche chookaikʉte. \v 9 Ũcuachia mʉʉre chooche chookaikʉji mʉʉ chʉ̃ʉsiere masi choo piniru, “Reorepamʉ. Rʉa reojache chookaimʉ mʉʉ chʉʉre”, chiimamʉ mʉʉ repaʉte. \v 10 Ũcuajache mʉsanʉkonapi Dios chʉ̃ʉsiere peore choo pinini ijache ikajʉ̃ʉ Repaʉte: “Rʉa vesʉnaame chʉkʉna. Jãatani mʉʉ chʉ̃ʉñe chookainajejʉ mʉʉ chʉ̃ʉsimakarʉchia choosinaame chʉkʉna”, chiijʉ̃ʉ Repaʉte —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Ʉmʉpãi dierepanare asi ravʉ jũinani Jesús vasosiere kʉamʉ \p \v 11 Ũcuarʉmʉ Jesús Jerusalén vʉejoopo sasa chiikʉjekʉ joe saiʉ Samaria chejaname Galilea cheja tʉsʉsimaapi saniasomʉ. \v 12-13 Vʉejoorʉ sani tĩatona ʉmʉpãi asi ravʉ jũina dierepana raniasome repaʉte. \p Rani soopi nʉkajʉ ñajʉ ʉjachʉopi cuijʉ ijache ikaasome repana repaʉte: \p —‍¡Jesús, Masiʉ, chʉkʉnavanare oijʉ̃ʉ! —‍chiniasome repana. \p \v 14 Chitena ña ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Mʉsanʉkona canivʉã phairipãire ñojaijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p Jãajañe ikaʉna, “Jaʉ”, chini saijʉna repana asi teerʉmʉ jajusoasomʉ repana canivʉã reojacanivʉã. \v 15 Vajʉ teeʉ repaʉ jajusicanivʉte meñe sime ña pojokʉ chʉri coiasomʉ Jesuni. Coikʉ Dioni pojokʉ ʉjachʉopi, “Rʉa reokʉmʉ mʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ. \v 16 Jãajañe ikakʉ coi, Jesús paichejana tĩa, repaʉni pojokʉ repaʉ tijñeñe meñe sime ñuiʉ, “Reorepamʉ”, chiniasomʉ repaʉ. Samaria cheja cakʉ paniasomʉ repaʉ asi ravʉ jũisikʉ. \v 17 Jãajañe pojokʉ ikaʉna Jesús ikaasomʉ. \p —‍Asi ravʉ jũinare, dierepanare vasosikʉamʉ chʉʉ. Chekʉna nueverepanatani coi, “Reorepamʉ”, chiimame chʉʉre. \v 18 Ikʉ tĩipãiʉchia judío peokʉji teeʉ coi Dioni pojokʉ, “Dios rʉa reokʉmʉ”, chiimʉ. Chekʉnatani Diore pojomame —‍chiniasomʉ Jesús. \p \v 19 Chini Jesús repaʉte coisikʉre ikaasomʉ. \p —‍Chura vʉni saijʉ̃ʉ. “Ikʉ Jesús chʉʉre vasojamʉ”, chini cuasasikʉjekʉ vajʉcuhasikʉamʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús. \s Dios Raosikʉ chʉ̃ʉrʉmʉ tĩajañere kʉamʉ \r (Mt 24.23-28, 36-41) \p \v 20 Ũcuarʉmʉ fariseopãi Jesure ijache sẽniasome: \p —‍¿Jeerʉmʉ Dios Raojaʉ rani pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉjaʉ? —‍chiniasome. Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Repa chʉ̃ʉrʉmʉ tĩajañe vesʉme pãi. \v 21 Dios Raosikʉ repaʉte cuasanarechia rekoñoãna chʉ̃ʉkʉ paimʉ. Jãajekʉna pãi ijache ikamanejanaame: “Dios Raosikʉ ichejare chʉ̃ʉmʉ.” Ũcuachia, “Jãachejare Dios Raosikʉ chʉ̃ʉmʉ”, chiimanejanaame pãi —‍chiniasomʉ Jesús repanare fariseopãi. \p \v 22 Chini Jesús repaʉ neenare ikaasomʉ. \p —‍Naa paisirʉmʉ mʉsanʉkona chʉʉ joe cajejachere chaajʉ, “Dios Raosikʉpi joe caje, maire teeumucusechia jame paito reoraamʉ”, chiijʉ cuasajanaame mʉsanʉkona. Jãatani chʉʉ cajerʉmʉ chutaa tĩamaʉna jmamakarʉjẽe ñamanejanaame mʉsanʉkona chʉʉre. \v 23 Pãi mʉsanʉkonare ijache kʉajanaame: “Rani ñajʉ̃ʉ. Dios Raosikʉ ichejare paimʉ.” Chekʉna, “Sani ñajʉ̃ʉ. Dios Raosikʉ jeechejare paimʉ”, chiijanaame. Pãipi jãajañe kʉajʉna jame ñañu chini saimanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. \v 24 Cʉnaʉmʉpi teekãko oko feneni chekʉkãkojatʉka rʉa nami peore miañe fene chʉvokʉna ñame pãi. Ũcuajache chʉʉ Dios Raosikʉ icheja cheja joe cajerʉmʉ pãi ũcuanʉko ñajanaame chʉʉre. \v 25 Jãatani charo rʉa asi choocojñojamʉ chʉʉ. Ũcuachia irʉmʉ paina pãi, “Dios Raosikʉmamʉ mʉʉ”, chiijʉ cuheme chʉʉre. \v 26 Chʉʉ Dios Raosikʉ chejana joe cajeumucuse tĩapirarʉmʉ Noé pairʉmʉ paisina paisiejache cuache paijanaame pãi. \v 27 Noé pairʉmʉ paisina pãi ãu ãijʉ, cono ũkujʉ, romi vejajʉ, ʉmʉ vejajʉ, repanare ʉache choojʉ paniasome, Dioni cuasamapʉ, repaʉ Noé choovʉ ʉjavʉ kakaumucusejatʉka. Kakasirʉmʉna okopi ra kosaʉna ũcuanʉko choosõasome repana pãi. \v 28 Ũcuajache chʉʉ cajeumucuse tĩapirarʉmʉ, Lot pairʉmʉ paisina cuache paisiejache cuache paijanaame pãi. Reparʉmʉ pãi ãu ãijʉ, cono ũkujʉ, põse koo ĩsijʉ, repana chiño ãu tãjʉ, vʉña choojʉ paniasome, Dioni cuasamairo paijʉ. \v 29 Jãajañe painani repaʉ Lot, Sodoma vʉejoopo paisikʉpi eta sanisõasomʉ. Repaʉ Lot eta sanisõsirʉmʉna Diopi chʉ̃ʉʉna cʉnaʉmʉpi toaname toacatapi repajoopona tuãtuakʉna pãi peore choosõasome. \v 30 Lot pairʉmʉ choosiejache chʉʉ Dios Raosikʉ joe cajerʉmʉna cuache choojʉ paijanaame pãi. \p \v 31 ’Chʉʉ joe cajerʉmʉ pãi ũcuaʉana repana vʉña vekoroãre pani cuamajñarʉã mini sañu chini repana vʉña kakamañe teana vʉvʉsõajʉ. Ũcuajache pãi chiño paina repana vʉña paichete cuamajñarʉãre mini sañu chini coimañe teana vʉvʉsõajʉ. \v 32 Lot rʉ̃jo choocojñosiere cuasa, repao jachasiejache Diore jachamanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. \v 33 Pãi Dios chʉ̃ʉñete choocuhejʉ repanare ʉachechia choojʉ paito cuamʉ. Jãajañe choonare chʉʉpi rani vati toana saojamʉ repanare. Chekʉnaretani repanare chooʉache ũhasõ, Dios chʉ̃ʉñete choojʉ painaretani Dios paichejana sajamʉ chʉʉ. \p \v 34 ’Ijachere kʉara chiimʉ chʉʉ mʉsanʉkonare: Chekʉrʉmʉ ángeles ñamipi caje ʉmʉpãi teekachapana ũcuateekoa kãinare teeʉte sajʉ chekʉni jokajanaame. \v 35 Chekʉrʉmʉ romi teekachapana ũcuateecheja ãu toanare teeote sajʉ chekoni jokajanaame. \v 36 Chekʉrʉmʉ ʉmʉpãi teekachapana chio ũcuateechio painare ũcuajache teeʉte sajʉ chekʉni jokajanaame —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 37 Jãajañe ikaʉna chʉo sẽniasome repana. \p —‍Chʉkʉnate Paakʉ, ¿jeechejana jãajañe choojaʉ? —‍chiniasome repana. \p Chitena ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Cuavanare jũni jãjusivanare jñaa caje chiime vacho —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \c 18 \s Vajeo paichename pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉ paiche cuasakʉ kʉamʉ Jesús \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenani chʉvaasomʉ. \p —‍Mʉsanʉkona Diore sẽeñe ũhamanejʉ̃ʉ. Mʉsanʉkona chiiche cuhamañe Dioni sẽejʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \p \v 2 Jãajañe chʉvacuha ijachere cuasakʉ kʉaasomʉ repaʉ, repanapi siarʉmʉ Dioni sẽejʉ paapʉ chini: \p —‍Diore cuasamakʉ, pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉ vʉejoopote paniasomʉ. Ũcuajache pãijẽe oimakʉ paniasomʉ repaʉ. \v 3 Ũcuarʉmʉ vajevao ũcuajoopo paivao repaʉte pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉte siarʉmʉ mʉa ijachere kʉako paniasomo: “Pãiʉ chʉʉni perukʉ cuache choomʉ. Ʉ̃sekaijʉ̃ʉ chʉʉre repaʉ cuache chooche joe choomaneakʉ”, chiniasomo repao repaʉte. \v 4 Siarʉmʉ sẽekotetani rupʉ asakʉ paniasomʉ repaʉ. Jãatani repaoji rʉarepa sẽeona ijache cuasaasomʉ repaʉ: “Chʉʉ Diore cuasamakʉamʉ. Ũcuajache pãijẽe oimakʉamʉ chʉʉ. \v 5 Jãatani repaoji chʉʉni siareparʉmʉ mʉta sẽeona asa canasõ chookaijamʉ chʉʉ. Repaote chookatu joe mʉtamanejamo repao”, chini repao sẽesie chookaniasomʉ repaʉ —‍Jãajañe kʉaasomʉ Jesús repaʉ neenare. \p \v 6 Kʉa pini repanare ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉ cuakʉ choosiere cuasa ñajʉ̃ʉ mʉsanʉkona. \v 7 Repaʉ pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉ pãi oimakʉ paniasomʉ. Jãatani vajeoji siareparʉmʉ repaʉji chookaaʉ chini sẽeona chookaniasomʉ repaʉ. Diotani pãi chẽañe chʉ̃ʉkʉ paichejache paimakʉamʉ. Jãajekʉna Repaʉ chẽa paanapi umucujñaname ñami Repaʉji chookaaʉ chini siarʉmʉ sẽeto, “Chaajʉ̃ʉ. Naa pani chookaijamʉ chʉʉ”, chiimakʉamʉ Dios. Repana sẽeñe asa teana chookaikʉmʉ Dios. \v 8 Repana chiiche nami chookaikʉmʉ Dios. Chʉʉ Dios Raosikʉ ichejana joe cajeni, ¿Diore cuasajʉ siarʉmʉ sẽenare ñajañe chʉʉ? —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Fariseopãiʉname pãi chʉ̃ʉnare kuri kookaikʉ paichete kʉamʉ \p \v 9 Reparʉmʉ pãi, “Rʉa reonaame chʉkʉna. Chekʉnatani cuanaame”, chiijʉ cuasanapi Jesure jame paniasome. Jãajañe cuasajʉna repanani chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉaasomʉ Jesús: \p \v 10 —‍Ʉmʉpãi teekachapana fariseopãiʉname pãi chʉ̃ʉnare kuri kookaikʉ Dios vʉena mʉa kakaasome Dioni sẽeñu chini. \v 11 Ũcuarʉmʉ fariseopãiʉ nʉkakʉ ijache sẽniasomʉ: “Ãa, Jakʉ Dios, chekʉna pãi cuache choome. Põse ñaame. Ũcuajache chekʉnare ũcuarepa choomame. Ũcuajache rʉ̃joromi peonare jame kãijʉ paime. Chʉʉtani chekʉna choochejache cuache choomakʉamʉ. Ikʉ kuri kookaikʉ ũcuajache kuri cajejaiche sẽni koo kʉamairo paakʉmʉ. Chʉʉtani jãajañe choomakʉamʉ. Reokʉmʉ chʉʉ. Reokʉjekʉ mʉʉni pojokʉ mʉʉre reorepamʉ chiiʉ paikʉmʉ chʉʉ. \v 12 Teesemana teekachapañoã ãu ãimairo paikʉmʉ chʉʉ, mʉʉni pojokʉ. Chʉʉ chooche choosiere pãipi chʉʉni roito aperʉmʉ mʉʉ ĩsijʉ̃ʉ chiisinʉkorʉ kuẽkue ña karamañe ĩsikʉmʉ chʉʉ mʉʉre. Chekʉrʉmʉ kurirere diereparere kooni teerererʉ ĩsikʉmʉ chʉʉ. Chekʉrʉmʉ cienreparererʉã kooni diereparere ĩsikʉmʉ chʉʉ mʉʉre. Jãajañechia ĩsikʉmʉ chʉʉ mʉʉre”, chiiʉ sẽniasomʉ repaʉ fariseopãiʉ. Cuache chookʉtani reojache choochechia kʉaasomʉ repaʉ. \v 13 Chekʉ kuri kookaikʉtani repaʉ cuache choosiere cuasa cʉnaʉmʉ Dios paichejajekʉna ñavajʉchʉkʉ soore sʉmavaʉ meñe sime nʉkakʉ paniasomʉ. Sʉmavaʉ nʉkasikʉpi ãcapʉna vaiʉ Diore ijache sẽniasomʉ repaʉ: “Ãa, Jakʉ Dios, cuache paikʉmʉ chʉʉ. Jãatani oijʉ̃ʉ chʉʉvaʉre”, chiniasomʉ repaʉ —‍Jãajañe kʉaasomʉ Jesús repanare. \p \v 14 Kʉacuha joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Asarepajʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Sẽni pini eta repana vʉñana coiasome repana. Kuri kookaikʉji ũcuaʉji meñe, “Cuache paikʉmʉ chʉʉ”, chiiʉ Dioni sẽkʉna repaʉ cuache choosie tʉnosõkani, “Cuache choosie roiche peomʉ ikʉre”, chiniasomʉ Dios. Chekʉretani repaʉji, “Reojachechia chookʉmʉ chʉʉ”, chikʉna repaʉ cuache choosie tʉnokaimaneasomʉ Dios. “Repaʉ cuache chooche kʉamanesie roiche paimʉ ikʉre”, chiniasomʉ Dios. Pãi teena, cuache choonatani, “Reonaame chʉkʉna”, chiime, chekʉnapi asa, “Reonaame jãana”, chiapʉ chini. Repana cuache choochete Dioni kʉamapʉna repana cuache chooche tʉnokaimamʉ Dios. Diopi ñato cuanaame repana. Jãatani chekʉna pãi, “Cuache chookʉmʉ chʉʉ”, chini cuasa Dioni kʉajʉna repana cuache chooche tʉnokaimʉ Dios, repanani oiʉ. Diopi ñato reonaame repana, cuache chooche tʉnosõcojñosinajejʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Chĩivanare Jesús reojache ika jokasiere kʉamʉ \r (Mt 19.13-15; Mr 10.13-16) \p \v 15 Ũcuarʉmʉ pãi Jesús paichejana repana chĩivanare raasome, Repaʉji chẽsekʉ Dioni reojachere sẽekaaʉ chini. Jãajañe rajʉna ña repaʉ neena ʉ̃seasome repanare. \v 16 Ʉ̃sejʉna Jesús repaʉ neenare soni ikaasomʉ. \p —‍Chĩivanare raiʉ̃semanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona chʉʉni raapʉ. Ivana chĩivanajañe paijʉ chʉʉre masi cuasanapi Dios chʉo asa chẽajanaame. \v 17 Jãatani ivana chĩivana chʉʉre masi cuasachejache masi cuasamana Dios chʉo asa chẽamanejanaame. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Pãiʉ kuriʉ Jesure Dios paicheja saiche sẽniasasiere kʉamʉ \r (Mt 19.16-30; Mr 10.17-31) \p \v 18 Ũcuarʉmʉ judíopãi chʉ̃ʉkʉ kuriʉ Jesuni chʉo sẽniasomʉ. \p —‍Masiʉ, reokʉmʉ mʉʉ. ¿Jese choonite Dios paicheja saijache chʉʉ? —‍chiniasomʉ repaʉ repaʉte. \p \v 19 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍¿Jese cuasa, “Reokʉmʉ mʉʉ”, chiikʉ mʉʉ chʉʉre? Diochiaamʉ Reokʉ. Chekʉ pãiʉ reokʉ peomʉ. \v 20 Aperʉmʉ Dios chʉ̃ʉ jokasie masicosomʉ mʉʉ. Ijache kʉamʉ repa: \q Mʉsanʉkona ʉmʉpãi romi paana chekʉnare romi jame kãimanejʉ̃ʉ. \q Ũcuajache romi ʉmʉ paina chekʉnare ʉmʉpãi jame kãimanejʉ̃ʉ. \q Ũcuachia pãi vanisõmanejʉ̃ʉ. \q Chekʉna nee ñaamanejʉ̃ʉ. \q Chekʉna paichete kʉani joremanejʉ̃ʉ. \q Ũcuajache mʉjakʉpãi ña kʉkʉjʉ̃ʉ. \m Jãajañe chʉ̃ʉsikʉamʉ Dios —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte kuriʉte. \p \v 21 Chikʉna ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chĩirʉmʉpi irʉmʉjatʉka Dios chʉ̃ʉ jokasie peore jãa jachamañe chookʉ paikʉmʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 22 Jãajañe ikaʉna Jesús ijache ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Ũcuarepa chookʉtetani karamʉ mʉʉre. Mʉʉ paache cuamajñarʉãre peore ĩsisõ, kuri koo chʉovana paivanani rupʉ ĩsijʉ̃ʉ. Ĩsisõjani rani chʉʉname kuiʉ chʉʉ chʉ̃ʉñete chookʉ paijʉ̃ʉ. Jãajañe choonite Dios paichejana sani reojache paijamʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte kuriʉte. \p \v 23 Jesupi jãajañe ikaʉna asa, ĩsicuhekʉ sʉmavaʉ paniasomʉ repaʉ, rʉa kuriʉjekʉ. \v 24 Sʉmavaʉ paiʉna ña Jesús ijache ikaasomʉ repaʉte: \p —‍Pãi kurinare Dios paicheja saineenaretani saicuajamʉ, repanapi kurire naa rʉa cuasajʉ Dioni cuasamato. \v 25 Camellovaʉre miuñakarʉ cojerʉ kaka etajaicuachejache kuriʉte Dios paicheja saicuajamʉ, repaʉji kurire naa rʉa cuasakʉ paito —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte kuriʉte. \p \v 26 Jesús ikache asasina ijache sẽniasome repaʉte: \p —‍Jãa paito, ¿jese choonani Dios paicheja saireojaʉ? —‍chiniasome. \p \v 27 Chitena Jesús ikaasomʉ. \p —‍Maichia teena cuasajʉna Dios paicheja saicuamʉ maire pãi. Diopi chookaitotani Repaʉ paicheja saiche vesamamʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 28 Chikʉna Pedro ikaasomʉ. \p —‍Chʉkʉna mʉʉname pañu chini chʉkʉna paasimajñarʉã peore jokasõ rani mʉʉname kuime —‍chiniasomʉ. \p \v 29-30 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Pãiʉ ũcuaʉakʉ Dios chʉ̃ʉñete chookʉ pasa chiikʉ chekʉrʉmʉ repaʉ vʉere jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ repaʉ rʉ̃joni jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ repaʉ majaachʉpãire jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ repaʉ chojechĩire jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ repaʉ pʉkakʉpãire jokasõmʉ. Chekʉrʉmʉ repaʉ chĩire jokasõni repaʉ aperʉmʉ paasinʉko naa rʉa jñaajamʉ repaʉ, icheja cheja pairʉmʉ. Ũcuajache jũnisõsirʉmʉ Dios paichejare ai sani paijamʉ repaʉ. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Jesús repaʉ chuenisojachere joe kʉamʉ \r (Mt 20.17-19; Mr 10.32-34) \p \v 31 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenare docerepanare soni ijache kʉaasomʉ: \p —‍Jerusalén vʉejoopona maijanaame mai chura. Aperʉmʉ Dios chʉo kʉana tocha jokasie chʉʉ Dios Raosikʉ choocojñojañere kʉame. Repana kʉajʉ tocha jokasie Jerusalenna tijñejamʉ chʉʉre. \v 32 Judíopãipi judío peonani jokajanaame chʉʉre, repanapi cuache chooajʉ chini. Rʉa cuache cutujʉ pãisojʉ coo tutujanaame repana chʉʉre. \v 33 Ũcuachia suĩsue pini vanisõjanaame repana chʉʉre. Jãatani choteumucujñana vajʉraijamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \p \v 34 Repaʉ kʉache asanatani jmamakarʉjẽe asa chẽamaneasome repana. Diopi repanani asa chẽañete ʉ̃sekʉna asavesʉasome repana. \s Naavaʉre Jesús vasosiere kʉamʉ \r (Mt 20.29-34; Mr 10.46-52) \p \v 35 Repaʉ Jesús Jericó vʉejoopo tĩacuhato naavaʉ maa rʉtʉvate ñuiʉ kurire sẽeʉ paniasomʉ. \v 36 Ñuiʉna pãipi jainʉko ũcuachejapi caraijʉna asa, \p —‍¿Jese chooche ina? —‍chiniasomʉ repaʉ. \v 37 Chikʉna, \p —‍Jesús, Nazaret vʉejoopo raisikʉpi caraimʉ —‍chiniasome pãi repaʉte jame saina. \v 38 Chitena asa ʉjachʉopi ijache cuikʉ ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Jesús, David aperʉmʉ paisikʉ Jojosikʉ, oijʉ̃ʉ chʉʉvaʉre —‍chiniasomʉ. \p \v 39 Ikaʉna asa charo saina, \p —‍Reomʉ. Joe ikamanejʉ̃ʉ —‍chiniasome repaʉte. Joe ikamanejʉ̃ʉ chiinaretani naa rʉa cuikʉ ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Jesús, David aperʉmʉ paisikʉ Jojosikʉ, oijʉ̃ʉ chʉʉvaʉre —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 40 Jãajañe ikakʉ cuikʉna asa canʉka, \p —‍Chʉʉni rajʉ̃ʉ repaʉte —‍chiniasomʉ Jesús repanare. Chikʉna repaʉni kueñe rarena Jesús ijache sẽniasomʉ repaʉte: \p \v 41 —‍¿Ʉ̃quere chookaaʉ chini sẽekʉ mʉʉ chʉʉre? —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p Chikʉna, \p —‍Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ, chʉʉ ñakocaã ñoakʉ chiimʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 42 Chikʉna Jesús ikaasomʉ. \p —‍Mʉʉ ñakocaã ñoakʉ mʉʉre. “Jesús chʉʉre vasojamʉ”, chini cuasasikʉjekʉ vajʉcuhamʉ mʉʉ chura —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 43 Jesupi jãajañe ikakʉna repaʉ ñakocaã teana careosoasomʉ. Careoʉna Jesuname saiʉ Dioni pojokʉ, “Rʉa reokʉmʉ mʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ. Chekʉna ũcuajache repaʉte choosiere ña, “Dios peore masikʉmʉ”, chiniasome. \c 19 \s Zaqueoname Jesús choosiere kʉamʉ \p \v 1-2 Ũcuarʉmʉ Jesús Jericó vʉejoopo tĩa mʉato ũcuajoopote pãiʉ kuriʉ paniasomʉ. Repaʉ mamiame Zaqueo. Pãi chʉ̃ʉnare kuri kookainare chʉ̃ʉkʉ paniasomʉ repaʉ. \v 3 Repaʉ Zaqueo Jesure ñara chiikʉtani chejarʉ nʉkakʉjekʉ pãipi jairepanʉkojejʉna ñamaneasomʉ. \v 4 Ñamanesikʉjekʉ Jesuni ñara chini charona vʉvʉ sũkiñʉ sicómoroñʉna mʉni tuhiʉ chaaasomʉ repaʉ, “Jesús ichejapi caraijamʉ”, chini. \v 5 Tuhiʉ chaakʉna repaʉ Jesús ũcuachejana sani tĩa caraipirakʉji mʉñe ña sũkiñʉ tuhikʉte Zaqueote ijache ikaasomʉ: \p —‍Zaqueo, pesa cajejʉ̃ʉ. Chura iumucuse mʉʉ vʉena canʉkache paamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repaʉte. \p \v 6 Jesupi jãajañe ikaʉna asa pojokʉ nami caje repaʉ vʉena mʉvaasomʉ repaʉ. \v 7 Mʉvakʉna ña pãi ũcuanʉko perujʉ cuache ikaasome Jesure. “Pãiʉ cuakʉ vʉena canʉkara chini mʉamʉ jãʉ Jesús”, chiniasome repana ũcuanʉko. \p \v 8 Ũcuarʉmʉ repaʉ Zaqueo repaʉ vʉere paiʉ vʉni nʉkakʉ ikaasomʉ Jesure. \p —‍Ñakʉ, Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ. Chura chʉʉ paache cuamajñarʉã chʉovana paivanani joopo rupʉ ĩsijamʉ chʉʉ. Ũcuajache chʉʉ jorekʉ chekʉnare naa cajejaiche sẽni koosinʉko kuri ũcuakachapañoã joe ũcuajanʉko jovo cochojamʉ chʉʉ repanare —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 9 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Mai aipãiʉ Abraham jojosikʉamʉ mʉʉ. Iumucuse ivʉe painare mʉsanʉkonani oiʉ chẽamʉ Dios, jũnisõsirʉmʉ vati toana saimaneajʉ chini. \v 10 Chʉʉ, Dios Raosikʉ, pãipi jũnisõ vati toana saimaneajʉ chini chejana cajesikʉamʉ. Repanare chẽa paakʉ repana cuache choocojñoraasie ʉ̃sekani paajamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte Zaqueote. \s Kurirere koosina paichete kʉamʉ \r (Mt 25.14-30) \p \v 11 Jesupi jãajañe ikaʉna asa, repaʉji Jerusalén vʉejoopona tĩapirakʉna ijache cuasaasome repana pãi: “Ikʉ Jerusalén vʉejoopona tĩa teana pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉjamʉ”, chini cuasajʉna repanani chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉaasomʉ repaʉ, jãajañe cuasamaneajʉ chini: \p \v 12 —‍Pãiʉ paipãiʉ paniasomʉ. Repaʉni pãi chʉ̃ʉkʉte jokañu chini chekʉcheja cana soniasome repaʉte. Sotena chekʉchejana soona saniasomʉ repaʉ, repanapi repaʉni pãi chʉ̃ʉkʉte jokarena repaʉ paicheja canani coi chʉ̃ʉra chini. \v 13 Saipirakʉ repaʉte chooche chookainare dierepanare soniasomʉ repaʉ. Soni rao pachokurirere teererechia ĩsi pini ijache ikaasomʉ repaʉ repanare: “Chura chʉʉ ĩsisirere kurirerepi põsere koo ĩsijʉ naa rʉa kurire koojʉ paijʉ̃ʉ. Chʉʉ rairʉmʉjatʉka jãajañe choojʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona”, chiniasomʉ repaʉ. \v 14 Chini joka sanisõʉna repaʉ paicheja cana pãi, repaʉni cuhejʉ, teenare pãi jñaa saoasome, repaʉ saisijoopona tuha chʉ̃ʉñe jokajanani, “Ikʉ chʉ̃ʉñe cuheme chʉkʉna”, chiapʉ chini. \p \v 15 ’Cuhechetani ũcua pãi chʉ̃ʉkʉte jokaasome repana repaʉte. Pãi chʉ̃ʉkʉte jokarena repaʉ paichejana coi, repaʉte chooche chookainare repaʉ kuri ĩsisinani soapʉ chini chʉ̃ʉasomʉ repaʉ, repana koosinʉkore kurire masira chini. \v 16 Sotena charo teeʉ rani ijache kʉaasomʉ: “Chʉʉre paakʉ, mʉʉ chʉʉre ĩsisirereva kurirerevaji põsere koo ĩsikʉ diereparere koosikʉamʉ chʉʉ”, chiniasomʉ. \v 17 Chikʉna ikaasomʉ repaʉ. “Mʉʉ rʉa masi choosikʉamʉ. Kuri kacharʉ koosikʉtani naa rʉa jñaasikʉamʉ mʉʉ. Masi choosikʉjekʉna vʉñajoopoã dierepajoopoã painani pãire chʉ̃ʉakʉ chini jokamʉ chʉʉ mʉʉre”, chiniasomʉ repaʉ. \v 18 Kʉacuhaʉna chekʉ ũcuajache kurirereva koosikʉ rani kʉaasomʉ. “Chʉʉre paakʉ, kurirereva mʉʉ chʉʉre ĩsisirerevaji põsere koo ĩsikʉ cincoreparere koosikʉamʉ chʉʉ”, chiniasomʉ. \v 19 Jãajañe kʉaʉna repaʉte paakʉ ijache ikaasomʉ: “Reorepamʉ. Vʉñajoopoã cincorepajoopoã painani pãire chʉ̃ʉakʉ chini jokamʉ chʉʉ mʉʉre”, chiniasomʉ repaʉ. \p \v 20 ’Kʉacuhaʉna chekʉ kurirereva koosikʉ rani kʉaasomʉ. “Chʉʉre paakʉ, mʉʉ chʉʉre ĩsisirereva kurirereva ũcuarereva cochamʉ chʉʉ mʉʉre. Mʉʉpi ĩsiʉna koo kãaserechoji rea careva paakʉ paisikʉamʉ chʉʉ reparereva. \v 21 Mʉʉre chooche chookainare oimakʉamʉ mʉʉ. Chekʉna chooche choo koosie kuri tʉasõkʉmʉ mʉʉ. Ũcuajache ãu chekʉna tãsie tʉasõkʉmʉ mʉʉ. Jãajekʉna jãare vajʉchʉkʉ mʉʉ chʉʉre ĩsisirereva kurirereva rupʉ paasikʉamʉ chʉʉ”, chiniasomʉ repaʉ. \v 22-23 Repaʉ kurirereva careva paasiere kʉaʉna asa repaʉte paakʉ ijache ikaasomʉ repaʉte: “Rʉa cuakʉmʉ mʉʉ. Mʉʉpi jãajañe cuasakʉ choomaneʉna asa perukʉ cuache choojamʉ chʉʉ mʉʉre. Chʉʉ pãi oimañename chekʉna chooche choo koosie kuri tʉachename chʉʉ chekʉna tãsie ãu chʉʉ tʉache masikʉtani, ¿jese paiʉna mʉʉ chʉʉ ĩsisirereva kurirereva kuri vʉena sa jokamaneʉ? Sa jokaru rani naa rʉa kooraasikʉamʉ chʉʉ”, chiniasomʉ. \v 24 Chini chekʉnare ũcuacheja nʉkanare ikaasomʉ repaʉ. “Repaʉ koosirereva kurirereva tʉa, chekʉni ĩsijʉ̃ʉ diereparere kurirere koosikʉni”, chiniasomʉ repaʉ. \v 25 Chikʉna ikaasome repana. “Jãatani jãʉ ũcuare kurirere diereparere paamʉ”, chiniasome. \v 26 Chitena repanare ikaasomʉ repaʉ. “Asarepajʉ̃ʉ, mʉsanʉkona. Ijacheame: Pãiʉ ũcuaʉachete koo masi paakʉ ũcuare paakʉtani naa rʉa koojamʉ. Jãatani jmanʉkorʉ koosikʉpi masi paamakʉ repaʉ paache rʉa jmanʉkorʉtani peore tʉasõcojñojamʉ”, chiniasomʉ repaʉ. \v 27 Chini, “Chura chʉʉni cuhejʉ, chʉʉ chʉ̃ʉñe cuhenare chẽa ichejana ra chʉʉ ñakʉte vanisõjʉ̃ʉ”, chiniasomʉ pãi chʉ̃ʉkʉ repanare —‍Jãajañe kʉaasomʉ Jesús repanare pãi. \s Jerusalén vʉejoopo Jesús sani tĩasiere kʉamʉ \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19) \p \v 28 Jãajañe kʉa pini Jerusalenna tĩara chini joe saiʉ aikũtina mʉniasomʉ repaʉ Jesús. \v 29 Mʉiʉ Betfagé vʉejooponame Betania vʉejoopo Olivo aikũti paijoopoãna kueñe tĩaasomʉ repaʉ. Repajoopoã kueñe tĩa repaʉ neenare teekachapanare soniasomʉ repaʉ. \v 30 Repanare soni ijache chʉ̃ʉasomʉ repaʉ: \p —‍Jeejoopona kueñe cajoopona saijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Sani tĩa burrovaʉre quẽo sʉosivaʉre, pãi chutaa tuhimavaʉni jñaajanaame mʉsanʉkona. Jñaa repavaʉre jose ichejana rakaijʉ̃ʉ. \v 31 Pãiʉ ũcuaʉakʉji mʉsanʉkonare, “¿Ʉ̃que chooñu chini mʉsanʉkona jãavaʉre joseche?”, chiito, “Maire Paakʉ ivaʉre chiimʉ”, chiijʉ̃ʉ repanare —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 32 Chikʉna repana sani ñato Jesús ikasie ũcua paniasomʉ. \v 33 Burrovaʉre quẽo sʉosivaʉjekʉna josejʉna repavaʉre paana ikaasome. \p —‍¿Ʉ̃que chooñu chini mʉsanʉkona jãavaʉre joseche? —‍chiniasome. \p \v 34 Chitena ikaasome repana. \p —‍Maire Paakʉ ivaʉre chiimʉ —‍chiniasome repana repanare. \p \v 35 Chini repavaʉre burrovaʉre Jesús paichejana sa repaʉ sõkʉñʉna kãñapi tujñacuha Jesure tʉoasome repana. \v 36 Tʉorena tuhiʉ saiʉna repaʉ saimaana kãña jaasome pãi, repaʉni pojojʉ. \v 37 Jarena ũcuamaapi saiʉ Olivo aikũtipi Jerusalén cajechejana kueñe tĩaasomʉ repaʉ. Tĩakʉna Diochia teeʉ choomasichete repaʉji chookʉna ñasiere cuasajʉ repaʉte chiina ũcuanʉko Dioni pojojʉ, “Rʉa reokʉmʉ mʉʉ”, chiijʉ cuijʉ ʉjachʉopi ikaasome. \v 38 Ũcuachia ijache ikaasome: \p —‍¡Diopi ikʉre pãire chʉ̃ʉakʉ chini Repaʉ Raosikʉre reojache chookaaʉ! ¡Cʉnaʉmʉ paina pojojʉ paapʉ! ¡Pãi ũcuanʉko, “Cʉnaʉmʉ Paikʉ Dios peore masikʉmʉ”, chiapʉ! —‍chiniasome repana Jesure chiina ũcuanʉko. \p \v 39 Jãajañe ikajʉna ũcuananame paina fariseopãi asa perujʉ ijache ikaasome repaʉte Jesure: \p —‍Masiʉ, mʉʉre chiinare jãajañe ikache ʉ̃sejʉ̃ʉ —‍chiniasome. \p \v 40 Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Ʉ̃semamʉ chʉʉ. Inapi jãajañe cuijʉ ikamato catapi ũcuare ikakʉ cuiraamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare fariseopãi. \p \v 41 Chini naa kueñe tĩa Jerusalén vʉejoopote ña oniasomʉ repaʉ. \v 42 Oiʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Dios mʉsanʉkonare Jerusalén painare paiche rʉa reojachere jokara chiimʉ, Repaʉni cuasajʉ pojojʉ paapʉ chini. Jãatani cuheme mʉsanʉkona. Cuhejʉ reojache paiche vesʉme mʉsanʉkona, Diopi ʉ̃sekʉna. \v 43-44 Mʉsanʉkonare cuache tijñerʉmʉ tĩacuhajamʉ. Mʉsanʉkonare cuhena ijoopona rani siacajoopo rʉtʉna pachu chaopi rũhisokoro ñekua timu ũcuachejñapi pachu mʉni kakajanaame. Mʉsanʉkonapi vajʉchʉjʉ eta vʉvʉsõñu chiito ʉ̃sejʉ ijoopo ñañosõjanaame repana. Ñañosõsirʉmʉ vʉña jenasipʉã catapʉã teepʉjẽe chekʉpʉname sʉimanejamʉ. Mʉsanʉkonare ainaname chĩivanare vanisõjanaame repana. Chʉʉni Dios Raosikʉni cuhejʉna cuache tijñejamʉ mʉsanʉkonare. Chʉʉre cuheche roiame jãa —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Dios vʉena kaka põse ĩsinare Jesús eto saosiere kʉamʉ \r (Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Jn 2.13-22) \p \v 45 Ũcuarʉmʉ Jesús Dios vʉena kaka repavʉe põse ĩsinare eto saoasomʉ. \v 46 Repanani eto saokʉ ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ: \q Chʉʉ vʉe pãi chʉʉre pojojʉ sẽevʉeame, \m chiimʉ. Jãatani mʉsanʉkona põse ñaana choochejache kaka cuache choome ivʉe —‍chiiʉ eto saoasomʉ Jesús repanare. \p \v 47 Reparʉmʉ Jesús Dios vʉe siaumucujña kaka chechoasomʉ. Jãatani phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechonaname pãi chʉ̃ʉna, “¿Jesepi vanisoreokʉ ikʉre?”, chiniasome repaʉte. \v 48 Jãatani pãipi ũcuanʉko repaʉ chechochete asaneejʉna choocuaasomʉ repanare. \c 20 \s Jesús rʉa masi ikasiere kʉamʉ \r (Mt 21.23-27; Mr 11.27-33) \p \v 1 Reparʉmʉ Jesús Dios vʉere paiʉ Dios chʉo reojachere chʉvakʉ paniasomʉ repanare pãi. Chʉvakʉna judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechonaname judío aina raniasome. \v 2 Rani repaʉte chʉo sẽniasome repana. \p —‍¿Jese cuasa pãi chʉ̃ʉna choochejache rani chookʉ mʉʉ? ¿Neepi chʉ̃ʉrena chookʉ mʉʉ? —‍chiniasome repana. \p \v 3 Sẽejʉna repanare ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chʉʉ ũcuajache mʉsanʉkonani chʉo sẽniasara. Sẽeʉna kʉajʉ̃ʉ chʉʉre. \v 4 ¿Neepi Juanre Pãi Okorovekʉte chẽa raore? ¿Diopi raoʉ? Jãapãani, ¿pãipi chẽa raore repaʉte? —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 5 Sẽkʉna sãiñechia ijache cutuasome repana: \p —‍¿Jese mai ikʉre ikajanaañe? Maipi, “Juanre Diopi chẽa raosikʉamʉ”, chiito ikʉ maire, “¿Mʉsanʉkona jese paiʉna jãajañe cuasanatani Juan chʉvasie cuasamanere?”, chiijamʉ. \v 6 Ũcuajache, “Pãipi chẽa raosinaame”, chiicuamʉ maire. Ina pãi jainʉko, “Juan Dios chʉo kʉakaikʉ paisikʉamʉ”, chiijʉ cuasame. Jãajekʉna maipi jãajañe ikato ina pãi asa perujʉ ũcuanʉko catapi sua vẽasojanaame maire —‍chiniasome repana. \p \v 7 Sãiñechia jãajañe cutu pini Jesure ijache ikaasome repana: \p —‍Juanre okoroveakʉ chini raosikʉre vesʉme chʉkʉna —‍chiniasome repana. \p \v 8 Chitena Jesús ikaasomʉ. \p —‍Chʉʉ ũcuajache mʉsanʉkonapi jãajañe ikarena chʉʉre chʉ̃ʉ raosikʉ mami kʉamanejamʉ —‍chiniasomʉ. \s Chooche chookaina cuache choosiere cuasakʉ kʉamʉ Jesús \r (Mt 21.33-44; Mr 12.1-11) \p \v 9 Ũcuarʉmʉ Jesús pãire joe chʉvakʉ ijachere cuasakʉ kʉaasomʉ: \p —‍Pãiʉ pĩsi ʉche chio tã pini repachio kuirakaijanare jñaa joka, “Ichio ʉche tʉarʉmʉ tĩaʉna tʉajʉ̃ʉ. Reparʉmʉ chʉʉre chooche chookaikʉte ichejana raojamʉ chʉʉ, chʉʉni ʉchere miiraikaaʉ chini”, chiniasomʉ repaʉ. Chini joka tĩichejana sanisõasomʉ repaʉ rʉa jeerʉmʉ pasa chini. \v 10 Ʉche tʉarʉmʉ tĩaʉna repaʉte chooche chookaikʉte ʉche chio kuirakaina paichejana saoasomʉ repaʉ, ʉchere miijani rakaaʉ chini. Jãatani repana ʉche kuirana sani tĩaʉna ña repaʉte chẽa vani ʉchejẽe peoʉte cochoasome repaʉte, ʉche paakʉ paichejana. \v 11 Cochorena ʉche paakʉ repaʉte chooche chookaikʉte chekʉni joe ũcuachejana saoʉna sani tĩaʉna ʉche kuirakaina repaʉte ũcuajache vaniasome. Vani repaʉte rʉa cuache cutu pini ʉchejẽe peoʉte cochoasome repana. \v 12 Cochorena joe chekʉni saoʉna ũcuajache asi vani kʉko cochosõasome repana. \p \v 13 ’Jãajañe choorena ʉche paakʉ cuasakʉ teeʉji ijache ikaasomʉ: “¿Jese choojache chʉʉ? Chʉʉ chĩini chʉʉ rʉa oiʉ paavaʉni repana paichejana saora. Jãʉretani ña kʉkʉjacosome repana”, chiiʉ cuasaasomʉ repaʉ. \v 14 Jãajañe cuasa repaʉ mamakʉni saoʉna ʉche chiona sani tĩaʉna ña repachio kuirana ijache ikaasome: “Jãʉ ʉche paakʉ mamakʉmʉ. Pʉkakʉ jũnisõsirʉmʉ pʉkakʉ paasie paajaʉamʉ jãʉ. Vanisõñu jãʉni. Maipi jãʉni vanisõni pʉkakʉ jũnisõsirʉmʉ repaʉ paasie maipi paajanaame”, chiniasome repana sãiñechia. \v 15 Chini repaʉte chẽa chio rʉtʉvana juha sa vanisõasome repana —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \p Jãajañe kʉa pini repaʉ kʉasie asasinare ijache sẽniasomʉ repaʉ: \p —‍Repaʉ mamakʉte vanisõsiere asa ʉche chio paakʉji sani, ¿jese choojaʉ repanare ʉche kuirakainare? \v 16 Ijache choojamʉ repaʉ ʉche paakʉ: Ʉche chiona sani repaʉ mamakʉte vanisõsinare sãiñe vanisõjamʉ repaʉ. Repanare vanisõ ʉche chio kuirakaijanare chekʉnani jñaa jokajamʉ repaʉ, ʉche chiore kuiraajʉ chini —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \p Jãajañe ikaʉna asa, \p —‍¡Dios chʉkʉnate jãajañe choomaneakʉ! —‍chiniasome repana. \p \v 17 Chitena Jesús repanani ñakʉ ikaasomʉ. \p —‍Aperʉmʉ tocha jokasiere, Dios chʉore asa chẽajʉ̃ʉ mʉsanʉkona, ijache chiichete: \q Pãi vʉe choona vʉña tuu reojatuure kuejʉ paniasome. \q Kuejʉ teetuupʉ jñaani cuheasome repana. \q Cuhejʉ jokaasome repatuupʉ. \q Chekʉnatani naa rʉa masinajejʉ rani repatuupʉ mini kuãa sa \q repana vʉe chakavʉna nʉkoasome, \q repana vʉepi naa rʉa jʉjaakʉ chini, \m chiimʉ repa. \v 18 Pãiʉ vʉe tuupʉna tãni rʉa asi tãimʉ. Ũcuachia vʉe tuupʉji pãiʉni tãito jũnisõmʉ. Ũcuajache pãi chʉʉre cuhenare rʉa cuache tijñejamʉ. Jũnisõsirʉmʉ vati toana sani uujanaame repana —‍chiniasomʉ Jesús repanare pãi. \p \v 19 Jesupi jãajañe ikaʉna judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechona ijache cuasaasome: “Ikʉ Jesús jãajañe ikacheji maini cuache ikamʉ. Churana teana chẽañu ikʉre”, chiniasome repana. Chiisinatani pãire vajʉchʉjʉ repaʉte chẽamaneasome repana. \s Pãi chʉ̃ʉnare kuri roichete ikamʉ Jesús \r (Mt 22.15-22; Mr 12.13-17) \p \v 20 Repaʉni chẽañu chini repanare jame painare ũcuaʉanare soni ikaasome repana. \p —‍Jesús paichejana sani repaʉ choochete ñajʉ repaʉ chʉo asaneena choochejache choojʉ chʉo sẽniasajʉ̃ʉ repaʉte. Chekʉrʉmʉ repaʉji tĩiñe ikato chẽa sa, pãi chʉ̃ʉkʉ vʉena jokareomʉ repaʉte churatani —‍chiniasome repana. \v 21 Chini saorena Jesús paichejana sani tĩa repaʉ chʉo asaneena ikachejache ikaasome repana repaʉte. \p —‍Masiʉ, rũhiñe chechokʉmʉ mʉʉ. Jãa masime chʉkʉna. Mʉʉ chechochete chekʉnapi asa cuache ikatojẽe kʉkʉ cuasomañe ũcua chechokʉ paikʉmʉ mʉʉ, Dios chʉ̃ʉ jokasie ũcuarepa. \v 22 Jãajekʉna mʉʉni chʉo sẽniasañu chiime chʉkʉna. Romapãi chʉ̃ʉkʉji Césapi chʉkʉna paiche roire sẽeto, ¿roijanaañe chʉkʉna repaʉte? ¿Roimanejanaañe? —‍chiniasome repaʉte. \p \v 23 Jãatani Jesús repana cuache chooñu chiichete masikʉ ijache ikaasomʉ repanare: \p \v 24 —‍Kurirerevate mini ñojʉ̃ʉ chʉʉre. Kurirereva paikʉ kuechʉsikʉ, ¿keejaiʉʉ? Ũcuachia, ¿nee mamipi paikʉ irereva? —‍chiniasomʉ repaʉ. \fig Denarius|HK00166B.tif|col||Horace Knowles (Aug by Luise Bass)|Denariorereame.|Lc 20.24\fig* \p Chikʉna ikaasome repana. \p —‍Maire chʉ̃ʉkʉ César chianame repaʉ mami paimʉ jãarereva —‍chiniasome repana. \p \v 25 Chitena repanare ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Jãa paito paiche roire repaʉji kuri roiche chʉ̃ʉto roijʉ̃ʉ repaʉte. Dios chʉ̃ʉ jokasie ũcuachia choojʉ paijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 26 Repaʉji rʉa masikʉ sãiñe ikaʉna asa kʉkʉ joe ikamaneasome repana, fariseopãi raocojñosina. \s Jũisina vajʉraichete Jesure sẽniasasiere kʉamʉ \r (Mt 22.23-33; Mr 12.18-27) \p \v 27 Ũcuarʉmʉ saduceopãi teena Jesuni ñañu chini saniasome. “Pãi jũisina joe vajʉraimanejanaame”, chiijʉ cuasanajejʉ Jesure ijache sẽniasome repana: \p \v 28 —‍Masiʉ, Diopi chʉ̃ʉʉna Moisés aperʉmʉ maire tocha jokasie ijache chiimʉ: \q Pãiʉ romiote vejasikʉpi, chutaa chĩi peokʉji joka jũnisõru repaʉ chojeʉji veja paaakʉ majaachʉ paasikore. \q Repaoni veja chĩire paakʉ ijache cuasakʉ paaʉ: \q “Chʉʉ achʉ jũnisõsivaʉ chĩijanaame ina chʉʉ chĩi”, chiaʉ, \m chiimʉ repaʉ tocha jokasie. \v 29 Jãajekʉna chʉo kʉañu chiime chʉkʉna mʉʉre. Pãiʉ charo cakʉ chojechĩi ʉmʉpãichia seirepanare paaasomʉ. Repaʉ chareparo cakʉ romiote veja paakʉ chutaa chĩi peokʉji joka jũnisoasomʉ. \v 30 Jũnisoʉna chojeʉ repaʉ majaachʉ rʉ̃jo paisikoni veja paakʉ ũcuajache chutaa chĩi peokʉji joka jũnisoasomʉ. \v 31 Jũnisoʉna naa choje cakʉ ũcuateeote veja ũcuajache chĩi peokʉji jũnisoasomʉ. Jãajañechia sieterepana ũcuanʉko ũcuateeote vejajʉ chĩi peonachia joka jũnisoasome repana. \v 32 Repana jũnisosirʉmʉna romio ũcuajache jũnisoasomo. \v 33 Jãajekʉna pãi jũnisosina ũcuanʉko joe vajʉraisirʉmʉ, ¿kaʉpi repaote joe paajaʉ vajʉrʉmʉ sieterepana repaote paasina? ¿Jese chiikʉ mʉʉ? —‍chiniasome repana. \p \v 34 Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Icheja cheja paina ʉmʉpãi romi vejame. Romi ũcuachia ʉmʉ vejame. \v 35 Pãi Diore cuasana, ʉmʉpãiname romi jũnisõ vajʉrani Dios paicheja saisirʉmʉ joe vejamanejanaame. \v 36 Ũcuajache joe jũnisõmanejanaame repana, ũcuare vajʉraisinajejʉ. Angeles, Diore jame paina paichejache jũnisõmañe paijanaame repana. Ũcuajache Dios chĩiame repana jũni vajʉrani repaʉ paicheja saisina. \v 37-38 Aperʉmʉ Moisés sũkirañʉrʉ uutoa toa kueñe nʉkakʉ ñakʉ paniasomʉ. Ñakʉ nʉkakʉna ũcuatoa sanavʉji Diopi ikakʉna asakʉ pãi jũnisõsina joe vajʉraijachere kʉara chini ijache tocha jokaasomʉ repaʉ Moisés: \q Mʉsanʉkona aipãi icheja pairʉmʉ chʉʉre cuasasinare paakʉmʉ chʉʉ, Abrahamre, Isaare, Jacobre, \m chiisikʉamʉ Dios. Pãi jũnisõsinarejẽe vajʉnarejache ñakʉjekʉ paamʉ Dios repanare, rekoñoãpi vajʉkʉna —‍chiniasomʉ Jesús repanare saduceopãi. \p \v 39 Jãajañe ikaʉna judíopãi chechona ikaasome repaʉte. \p —‍Masiʉ, rʉa masi ikamʉ mʉʉ —‍chiniasome repana Jesure. \p \v 40 Jesupi masi ikaʉna repaʉte joe chʉo sẽniasavajʉchʉasome repana saduceopãiname judíopãi chechona. \s ¿Nee chĩiaʉ pãire chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉ? \r (Mt 22.41-46; Mr 12.35-37) \p \v 41 Ũcuarʉmʉ Jesús repanare pãi repaʉ paichete kʉaasomʉ. \p —‍“Aperʉmʉ paisikʉ David Jojosikʉamʉ Cristo”, chiime mʉsanʉkona pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉre. ¿Jese paiʉna mʉsanʉkona jãajañe ikache? \v 42 Repaʉ David Salmophʉrona ijache tocha jokaasomʉ: \q Dios chʉʉre Paakʉte ijache ikaasomʉ: \q “Chʉʉre kueñe ʉjajʉ̃tʉ cakãkona pʉʉjʉ̃ʉ. \q \v 43 Chʉʉpi chookʉna mʉʉre cuhena ũcuanʉko mʉʉ chʉ̃ʉñe choojanaame”, chiniasomʉ Dios, \m chiimʉ repa tocha jokasie. \v 44 ¿Jese paiʉna David, “Chʉʉre Paakʉmʉ Cristo”, chiisietani, “David Jojosikʉamʉ Cristo”, chiiche pãi? —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Judíopãi chechona cuache choochete kʉamʉ Jesús \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 11.37-54) \p \v 45 Repana pãi ũcuanʉko asajʉte Jesús repaʉ neenani chʉvaasomʉ. \p \v 46 —‍Judíopãi chechona paiche ña chẽamanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Kãña reojakãñapi ʉjacueñoã juijʉ nʉka kuime repana, pãipi ña, “Diore rʉa cuasanaame jãana”, chiapʉ chini. Ãu ĩsichejñare kuijʉna pãipi repanani ña kʉkʉjʉ chẽa pojoto rʉa pojonaame repana. Ũcuajache judíopãi chiivʉña mʉa kakani masina ñuisaivʉãre ñuineenaame repana. Ũcuajache pãipi repanani ãu ãuñu chini soito mʉa repanare soisikʉre kueñe ñuineenaame repana. \v 47 Ũcuajache vajevana paache jorejʉ tʉtesõnaame repana. Jãajañe choonatani pãipi ña, “Reonaame jãana”, chiapʉ chini Diore rʉa jeerʉmʉ sẽejʉ painaame repana. Jãajañe choonajejʉna Diopi chʉ̃ʉʉna rʉa cuache tijñejamʉ repanare —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \c 21 \s Vajevao chʉovao paivao Diore kuri ĩsisiere kʉamʉ \r (Mr 12.41-44) \p \v 1 Ũcuarʉmʉ Jesús Dios vʉere chutaa paiʉ ñato pãi kurina kurire Dioni ĩsijʉ cãjovʉna rʉa mañaasome. \v 2 Vajevao chʉovao paivao ũcuajache teekachaparererʉãchia kacharʉ pairererʉãre mañaasomo. \v 3-4 Mañaona ña Jesús ijache ikaasomʉ: \p —‍Ina kurinatani repana koojʉna cajejaisiere ĩsisinaame. Ivaotani repao ãu koo ãio pasa chiisirererʉãre Dioni pojoko peore ĩsisõsikoamo. Kurina ĩsisie ña pojomʉ Dios. Jãatani ivao ĩsisie ña naa rʉa pojomʉ Dios. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús. \s Dios vʉe ñañosojachere kʉamʉ Jesús \r (Mt 24.1-2; Mr 13.1-2) \p \v 5 Reparʉmʉ chekʉna ũcuavʉe paina Dios vʉe paichete cutuasome. \p —‍Catapʉã rʉa reojapʉãpi choosivʉeame ivʉe. Ũcuajache pãipi Dioni pojojʉ jokasimajñarʉãpi rʉa reojamajñarʉãpi paiʉ rʉa reojaimʉ ivʉe —‍chiniasome repana. \p Jãajañe cutujʉna asa Jesús ikaasomʉ repanare. \p \v 6 —‍Mʉsanʉkona ivʉe Dios vʉere ñajʉ, “Reojaimʉ”, chiime. Jãatani naa paisirʉmʉ, catapʉã teepʉjẽe chekʉpʉname sʉimañe peore ñañosõjanaame pãi ivʉe —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Cheja siapirarʉmʉ choojachere kʉamʉ \r (Mt 24.3-28; Mr 13.3-23) \p \v 7 Chikʉna asa repaʉte chʉo sẽniasaasome repana. \p —‍Masiʉ, mʉʉ kʉasie, ¿jeerʉmʉ choojacheache? Reparʉmʉ tĩañe, ¿jese masijanaañe chʉkʉna? —‍chiniasome repana. \p \v 8 Sẽejʉna Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Ñarepajʉ paijʉ jorena ikache asa chẽamañe paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. ¡Cacʉocojñoñe! Pãi jainʉko teenachia kuijʉ jorejʉ chʉʉni roijʉ, “Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉamʉ chʉʉ”, chiijanaame. Jãajañe ikajʉ, “Churatani cheja siapiramʉ”, chiijanaame repana. Jãajañe ikanare jovomanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. \v 9 Ũcuajache pãi vaichename pãi repanare chʉ̃ʉnare cuhejʉ etoche asani kʉkʉmanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Jãajañe paijamʉ cheja siapirarʉmʉ. Jãatani cheja chutaa siamanejamʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 10 Chini Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Pãi ũcuateecheja paina chekʉchejña painani sani vanisõjanaame. \v 11 Ũcuajache cheja siachejñarʉã rʉa pirujamʉ. Ũcuajache rʉarepa asukʉ ãupi aineemaʉna pãi siachejñarʉã ãucuhana jũnisõjanaame. Ũcuajache siachejñarʉã ravʉ paiʉna pãi jainʉko jũijanaame. Ũcuajache pãi cʉnaʉmʉre ñani repana ñamanesiere ñajʉ ñavajʉchʉache ñokʉna kʉkʉsõjanaame. \p \v 12 ’Jãajañe chutaa choomarʉmʉ mʉsanʉkonapi chʉʉni cuasajʉna cuhejʉ chẽa rʉa cuache choojanaame pãi mʉsanʉkonare. Chẽa judíopãi chiivʉñana sa cuache ika pini pãi chẽavʉñana cuaojanaame repana mʉsanʉkonare. Chekʉrʉmʉ mʉsanʉkonare chẽa sa pãi chʉ̃ʉna vʉñana jokajanaame, repavʉña painapi cuache chooajʉ chini. \v 13 Pãipi jãajañe choojʉna chʉʉ paichete kʉa asojanaame mʉsanʉkona repanare. \v 14 Pãipi maini jãajañe chooto, “¿Jese sãiñe ikajanaañe mai cuache choomaneajʉ chini?”, chiijʉ cuasamanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. \v 15 Chʉʉpi chookaiʉna mʉsanʉkonare perunare sãiñe ikani rʉa masi ikajanaame mʉsanʉkona. Masi ikarena, “Joreme ina”, chiimanejanaame repana mʉsanʉkonare peruna. Joe ikamanejanaame repana. \v 16 Chekʉrʉmʉ mʉjakʉpãipi mʉsanʉkonare cuhejʉ chẽa sa pãi chʉ̃ʉna vʉñana jokajanaame, repanapi cuache chooajʉ chini. Chekʉrʉmʉ mʉachʉpãipi chekʉrʉmʉ mʉcheʉchĩipi chekʉrʉmʉ mʉsanʉkona majapãipi chekʉrʉmʉ mʉsanʉkonare reosinapi cuhejʉ chẽa sa jokajanaame mʉsanʉkonare. Ũcuachia pãi mʉsanʉkonare ũcuaʉanare vanisõjanaame. \v 17 Pãi jainʉko mʉsanʉkonare chʉʉni cuasajʉna cuhejanaame. \v 18 Jãatani Diopi ʉ̃sekʉna mʉsanʉkona rekoñoãtani cuache choomanejanaame repana. \v 19 Mʉsanʉkonapi chʉʉre cuasache ũhasõmanapi jũnisõni Dios paichejare ai sani paijanaame. \p \v 20 ’Ũcuachia cheja siapirarʉmʉ ijache choojanaame pãi: Pãire vañu chini Jerusalén vʉejoopona rani rũhisokoro nʉkajanaame sõtaopãi. Sõtaopãipi jãajañe choojʉna ñani, “Ijoopo vʉejoopo ñañasõcuhajamʉ”, chini masijanaame mʉsanʉkona. \v 21 Reparʉmʉ tĩato Judea cheja paina aikũjñana vʉvʉ katisõajʉ. Ũcuajache Jerusalén vʉejoopo paina eta sanisõajʉ. Ũcuajache chiño saisina Jerusalén vʉejoopo maimaneajʉ. \v 22 Reparʉmʉ repana cuache choosie roi Jerusalén vʉejoopo painare rʉa cuache tijñejamʉ Diopi chʉ̃ʉʉna. Aperʉmʉ Dios chʉo tochana kʉajʉ tocha jokasiepi tijñejamʉ repanare Jerusalén painare. \v 23 Reparʉmʉ romivanare chĩi sʉivananame oje chũsavanare rʉa vesache cuache paijamʉ. Reparʉmʉ Jerusalén painare ũcuanʉkore rʉa cuache tijñejamʉ, Diopi perukʉ chʉ̃ʉʉna. \v 24 Reparʉmʉ sõtaopãi tĩichejña raisinapi Jerusalén painare ũcuaʉanare vajñapi vanisõjanaame. Chekʉnare chẽa tĩichejñana sasõjanaame repana. Ũcuajache judío peonapi Jerusalén vʉejoopo ñañosõ tʉa paijanaame, Dios repanare repacheja paiʉ̃serʉmʉjatʉka —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Pãire jame paaʉ chini Dios Raosikʉ joe raijachere kʉamʉ \r (Mt 24.29-35, 42-44; Mr 13.24-37) \p \v 25 Chini Jesús joe ikaasomʉ repanare. \p —‍Ũcuajache reparʉmʉ Diopi chʉ̃ʉʉna ʉ̃sʉʉname pãimiaʉname majñoko, vajʉchʉache ñojʉna ña kʉkʉsõjanaame pãi. Ũcuajache chiaraãpi rʉa asoche faakʉna ña rʉa kʉkʉsõjanaame pãi siachejña paina. \v 26 Reparʉmʉ choochete ña, “¿Jese maire tijñejaʉ?”, chini rʉarepa kʉkʉcajejanisõ ai jũnisõjanaame pãi, cʉnaʉmʉ paimajñarʉãjatʉka peore ñʉkuekʉna ñani. \v 27 Reparʉmʉ chʉʉ Dios Raosikʉ peore Masiʉji rʉa reojache ñoʉ kosijaiʉ cʉnaʉmʉpi pãi ũcuanʉko ñajʉte pikoname cajejamʉ. \v 28 Chʉʉ chura kʉasie apechooche ñani rʉa pojojʉ̃ʉ mʉsanʉkona. “Dios maire Repaʉ neenajejʉna Repaʉ paichejana sara chini raipiramʉ”, chini cuasajʉ chaajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 29 Ũcuarʉmʉ Jesús pãire chʉvakʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Chura sũkiñʉ higoñʉ paichename sũkiñʉã siarañʉrʉã paichete cuasa ñajʉ̃ʉ. \v 30 Sũkiñʉã jao mamañe ñani, “Ʉ̃sʉrʉmʉ tĩapiramʉ ie”, chiime mʉsanʉkona. \v 31 Ũcuajache chʉʉ chura kʉasiepi tĩakʉna ñani, “Jesús Dios Raosikʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉra chini chejana joe cajepiramʉ”, chiijanaame mʉsanʉkona. \p \v 32 ’Mʉsanʉkona jojosina chutaa jũimarʉmʉna chʉʉ kʉasie peore tijñejamʉ. Ũcuarepaame jãa. \v 33 Cʉnaʉmʉname cheja siasõjamʉ. Chʉʉ chʉ̃ʉ jokasietani siamañe ũcua paijamʉ. \p \v 34-35 ’Ñarepajʉ paijʉ cuachejẽe choomairo paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Cuachejẽe choomañe, conojẽe jũimañe, mʉsanʉkona paichejẽe rʉarepa cuasamañe paijʉ̃ʉ. Jãare choojʉ mʉsanʉkonapi chʉʉ raijachejẽe cuasamañe vesʉ pani chʉʉpi tãupa tãiñejañe teana nami rakʉna ña kʉkʉsõjanaame mʉsanʉkona. Jãajekʉna chʉʉni chaajʉ reojache paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Chʉʉpi cuasomañe rakʉna pãi cuache paina ũcuanʉko ña kʉkʉsõjanaame. \v 36 Ñarepajʉ paijʉ chʉʉni chaajʉ Dioni ijache sẽejʉ paijʉ̃ʉ: “Jakʉ, chʉkʉnate chookaijʉ̃ʉ. Mʉʉ neekʉ chʉ̃ʉñete choojʉ pañu chiime chʉkʉna. Chekʉna choochejache cuache choomaneñu chiime chʉkʉna. Mʉʉ neekʉ mʉʉ Raosikʉpi raito vajʉchʉmanejanaame chʉkʉna mʉʉpi chookaiʉna reojache painajejʉ.” Jãajañe sẽejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 37 Reparʉmʉ Jesús siaumucujña Dios vʉe kaka chechoasomʉ. Sianairoã Olivo aikũtina mʉni siañami paniasomʉ repaʉ. \v 38 Siaapeñataroã caje chechokʉna pãi peore Dios vʉena mʉaasome, repaʉ ikachete asañu chini. \c 22 \s Jesuni chẽañu chini pãi teena cutusiere kʉamʉ \r (Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53) \p \v 1 Reparʉmʉ judíopãi pã saʉmanesie ãirʉmʉ pascua tĩapiraasomʉ. \v 2 Ũcuarʉmʉ judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechona Jesuni vanisochete chʉ̃ʉñu chini teena cutuasome. Cutunatani chʉ̃ʉmaneasome repana, “Pãipi perujʉ cavajʉ”, chini. \p \v 3 Ũcuarʉmʉ vati ai cuache chʉ̃ʉra chini Judas Iscarioteni kakaasomʉ. Jesús neena docerepanare jame paikʉ paniasomʉ Judas. \v 4-5 Vati aipi kakaʉna judío phairipãi chʉ̃ʉnaname Dios vʉe pẽjekainare chʉ̃ʉna paivʉena mʉa ikaasomʉ repaʉ Judas. “Mʉsanʉkonare Jesure, ¿jese jokajache chʉʉ?”, chikʉna ũcuaʉname cutujʉ Judas choora chiichete asa pojoasome repana. Pojojʉ, “Mʉʉpi jãajañe chooto mʉʉre kuri roijanaame chʉkʉna”, chiniasome repana. \v 6 Jãajañe ikarena, “Jaʉ, jãajañe choora, jãa paito”, chini Jesús paichejana sani pẽje ñakʉ paniasomʉ repaʉ, pãi jainʉko peorʉmʉna ropee repaʉni jokara chini. \s Judíopãire Dios chookaisiere cuasajʉ ãu ãiñete kʉamʉ \r (Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 7 Naa paisirʉmʉ judíopãi pã saʉmanesie ãirʉmʉ pascuarʉmʉ ovejachĩivaʉre vanisoche paniasomʉ repanare, Diopi pojoakʉ chini. \v 8 Jãajañe choopirajʉna Jesús Pedroname Juanre soni ikaasomʉ. \p —‍Mai pascuarʉmʉ ãijañe ãu carevajaijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 9 Chikʉna repaʉte sẽniasome repana. \p —‍¿Jeechejana sani ãu carevajanaañe chʉkʉna? —‍chiniasome repana. \p \v 10 Chitena ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Chura vʉejoopona sani tĩa pãiʉte churupʉ oko paipʉ sakʉte tijñajanaame mʉsanʉkona. Tijña jame mʉa repaʉ kakavʉena jame kakajʉ̃ʉ. \v 11 Kaka vʉe paakʉte sẽniasajʉ̃ʉ. “Masiʉ mʉʉni sani ijache sẽniasaajʉ chini raomʉ chʉkʉnate: ‘¿Jeeruupʉna chʉʉ neenaname pascuarʉmʉ kaka ãu ãijañe chʉʉ?’, chiisikʉamʉ Jesús”, chiijʉ̃ʉ repaʉte vʉe paakʉte. \v 12 Mʉsanʉkonapi sẽeto repaʉ ʉmʉcaruupʉte ʉjaruupʉte ñojamʉ, masi carevasiruupʉte. Ñoʉna ũcuaruupʉna kaka mai pascuarʉmʉ ãijañe ãu carevajʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 13 Chikʉna vʉejoopo sani tĩato Jesús ikasie ũcuarepa paniasomʉ. Jãajekʉna pascuarʉmʉ ãijañe ãu carevaasome repana Pedroname Juan. \p \v 14 Ũcuarʉmʉ Jesús pascuarʉmʉ tĩaʉna ãu ãsa chini mesakoare pʉʉ ñuniasomʉ, repaʉ neenaname. \v 15 Pʉʉ ñuiʉ repanare ikaasomʉ repaʉ. \p —‍“Chʉʉ chutaa jũimarʉmʉ chʉʉ neenaname pascuarʉmʉ ãu ãiñete ãineemʉ chʉʉ”, chiisikʉjekʉ chura mʉsanʉkonaname ãipiramʉ chʉʉ. \v 16 Iere pascuarʉmʉ ãiñe ãu rʉa jeerʉmʉ joe ãimanejamʉ chʉʉ. Naa paisirʉmʉna chʉʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉrʉmʉna joe ãijamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 17 Chini conororova mini Dioni, “Reorepamʉ”, chini ũku repaʉ neenani ĩsikʉ ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Mʉsanʉkona ũcuanʉko irorova ũcuateerorova ũkujʉ̃ʉ. \v 18 Chʉʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉrʉmʉjatʉka ʉche cono joe ũkumanejamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 19 Chini pãpʉ mini Dioni, “Reorepamʉ”, chini repaʉ neenani tʉse ĩsikʉ ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Ipʉ pãpʉ chʉʉ canivʉme. Chʉʉni vanisõajʉ chini chʉʉ canivʉ ʉ̃semamʉ chʉʉ, vatena mʉsanʉkona cuache choochete jũni roikasa chini. Chʉʉni cuasajʉ siarʉmʉ ijache choojʉ ãu ãijʉ paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 20 Ãu ãni pinisirʉmʉ conororova mini joe ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Pãi ũcuanʉkore cuache choochete jũni roikasa chini chuenisõjamʉ chʉʉ. Jãajañe chooche chʉʉ chiepi menisõʉna Dios mamare, “Ijache chooñu”, chiisiere choojacheame. Jãare cuasajʉ chii ie ʉche cono ũkujʉ paijʉ̃ʉ. \v 21 Jãatani pãipi cuache chooajʉ chini chʉʉre jokajaʉ ichejare mainame ñuimʉ. \v 22 Chʉʉ Dios Raosikʉ jũnisõjamʉ. Jãajañe chʉ̃ʉmʉ Dios. Jãatani chʉʉni vanisõajʉ chini jokasikʉre naa rʉa cuache tijñejamʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p \v 23 Jãajañe ikaʉna asa ũcuanachia sãiñe sẽniasaasome repana. “¿Kaʉpi ikʉre jokajaʉ?”, chiniasome repana. \s ¿Neepi chʉ̃ʉñe naa rʉa masiche? \p \v 24 Ũcuarʉmʉ Jesús neena sãiñechia kerejʉ ijache cutuasome: \p —‍Ikʉpi inare naa rʉa chʉ̃ʉmasikʉmʉ —‍chiniasome teena. Chekʉnatani, \p —‍Ikʉ pãakʉmʉ. Ikʉpi naa rʉa chʉ̃ʉmasikʉmʉ —‍chiniasome. \v 25 Jãajañe ikajʉna asa Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Icheja cheja pãi chʉ̃ʉna rʉa cuajare chʉ̃ʉjʉna rʉa chʉovana paime pãi. Cuajare chʉ̃ʉnatani, “Chʉkʉna neenare rʉa reojache kuiranaame chʉkʉna”, chiime repana pãi chʉ̃ʉna. \v 26 Repana paichejache paimanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona. Mʉsanʉkona teeʉji naa masini vesʉvaʉ cuasachejache cuasakʉ, “Rʉa vesʉkʉmʉ chʉʉ”, chiiʉ cuasakʉ paijʉ̃ʉ. Ũcuajache mʉsanʉkona teeʉji pãi chʉ̃ʉkʉ pani chooche chookaikʉ choochejache chekʉnare chookaiʉ paijʉ̃ʉ. \v 27 Pãi chʉ̃ʉkʉji ãu ãsa chini pʉʉto chooche chookaikʉji ãu ramʉ repaʉte. Ñuiʉ ãu ãikʉji naa rʉa masiʉmʉ. Icheja cheja pãi chʉ̃ʉna paicheme jãa. Chʉʉtani chooche chookaikʉ choochejache chookaikʉmʉ mʉsanʉkonare. \v 28 Pãi chʉʉre rʉa cuache choome. Jãatani mʉsanʉkona chʉʉni oijʉ jame painaame. \v 29 Jakʉ chʉʉre pãire chʉ̃ʉakʉ chini jokasikʉamʉ. Chʉʉ ũcuajache mʉsanʉkonare chʉʉ neenare pãire chʉ̃ʉajʉ chini jokajamʉ. \v 30 Pãi chʉ̃ʉnare jokaʉna chʉʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉrʉmʉ chʉʉname ãu ãijʉ ũkujʉ ñuijanaame mʉsanʉkona. Ũcuajache pãi chʉ̃ʉna ñuisaire ñuijʉ Israelpãi, docerepavãjʉ jojosinani chʉ̃ʉjanaame mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Pedro, “Repaʉte ñamakʉamʉ chʉʉ”, chiijachere kʉamʉ Jesús \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38) \p \v 31 Chini Jesús Simón Pedrote ikaasomʉ. \p —‍Asarepajʉ̃ʉ, Simón. Vati ai mʉsanʉkonare cuache chʉ̃ʉra chiimʉ, mʉsanʉkonapi chʉʉre cuasachete ũhasõajʉ chini. Jãare choora chini Dioni sẽemʉ repaʉ, Diopi ʉ̃semaneakʉ chini. \v 32 Jãatani mʉʉre Dioni rʉa sẽekaimʉ chʉʉ, mʉʉpi chʉʉre cuasachete ũhasõmaneakʉ chini. “Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ”, chiijamʉ mʉʉ. Jãatani chʉʉre jachasikʉjekʉ cuasa oiʉ, “Cuache choosikʉamʉ chʉʉ. Joe jãajañe choomanejamʉ chʉʉ”, chini cuasajamʉ mʉʉ. Jãajañe cuasasirʉmʉ chʉʉ neenare chekʉnare chʉvajʉ̃ʉ, repanapi chʉʉni naa rʉa cuasajʉ paapʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \p \v 33 Chikʉna Simón ikaasomʉ. \p —‍Chʉʉre Paakʉ, mʉʉre cuhena pãi chẽavʉena chẽa cuaoto jame kakajamʉ chʉʉ. Ũcuajache pãipi mʉʉre vanisõto jame jũijamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Simón repaʉte. \p \v 34 Chikʉna Jesús sãiñe ikaasomʉ. \p —‍Pedro, asarepajʉ̃ʉ. Chʉo kʉara chiimʉ chʉʉ mʉʉre. Iñami chutaa kura chuimatona pãipi sẽejʉna choteñoã, “Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ”, chiijamʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \s Repaʉte cuache choorʉmʉ tĩapirakʉna Jesús chʉvasiere kʉamʉ \p \v 35 Chini Jesús repaʉ neenare ũcuanʉkore ikaasomʉ. \p —‍Aperʉmʉ chʉʉ mʉsanʉkonare Dios chʉore chʉvaajʉ chini chʉ̃ʉ saosiere cuasajʉ̃ʉ. Chʉʉpi chʉ̃ʉʉna põse mañaturujẽe, kurijẽe, cũakoropherejẽe samairo saisinaame mʉsanʉkona. Jãajañe peovana saisinare, ¿cuamajñarʉã karamaneʉ mʉsanʉkonare? —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p Chikʉna, \p —‍Pãasikʉamʉ. Cuamajñarʉãjẽe karamanesikʉamʉ chʉkʉnate —‍chiniasome repana. \p \v 36 Chitena Jesús ikaasomʉ. \p —‍Aperʉmʉ peona saisinaame mʉsanʉkona. Churatani cheke choojʉ̃ʉ. Chura joe sani põse mañaturu paani, kuri paani sajʉ̃ʉ. Ũcuajache teeʉ vati peoni sẽsevʉ juikãare ĩsisõ, vatire koo sajʉ̃ʉ. \v 37 Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasiere ñani chʉʉre choojache masijanaame mʉsanʉkona. Ijache kʉamʉ: \q Naa paisirʉmʉ paijaʉ cuache choosinaname chuenisõjamʉ, \m chiimʉ. Chʉʉre choojachere kʉajʉ tocha jokasiepi apetijñemʉ chʉʉre —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 38 Jãajañe kʉaʉna asa ikaasome repana. \p —‍Ñakʉ, Chʉkʉnate Paakʉ. Ichejare vajña kachavajña paame chʉkʉna —‍chiniasome repana. \p Chitena, \p —‍¡Reomʉ! —‍chiniasomʉ repaʉ. \s Getsemaní chiichejare paiʉ Jesús Dioni sẽesiere kʉamʉ \r (Mt 26.36-46; Mr 14.32-42) \p \v 39 Ika pini Jesús eta Olivo aikũtina repaʉ siarʉmʉ sani paikũtina saniasomʉ. Saiʉna repaʉ neena jame saniasome. \v 40 Sani tĩa repaʉ neenani chʉvaasomʉ repaʉ. \p —‍Dioni sẽejʉ paijʉ̃ʉ, Ũcuaʉji chookaiʉna cuache choomaneñu chini —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 41 Chini teeʉ jmachenerʉ sani rore ñuiʉ Dioni sẽniasomʉ repaʉ. \v 42 Ijache sẽniasomʉ repaʉ: “Jakʉ, mʉʉre ʉ̃seʉato pãi chʉʉre cuache choojache ʉ̃sekaijʉ̃ʉ. Chʉʉre ʉachetani choomanejʉ̃ʉ. Ʉ̃seʉamato mʉʉre ʉache choojʉ̃ʉ”, chiniasomʉ repaʉ Diore. \p \v 43 Ũcuarʉmʉ cʉnaʉmʉ paikʉji ángel peosichejapi teana rani paiʉ chookaniasomʉ repaʉte Jesure, koka paaakʉ chini. \v 44 Jesús repaʉte choojachere rʉa cuasakʉna sʉmaʉna Dioni naa rʉa sẽniasomʉ. Sẽeʉna repaʉ ʉ̃sʉcanañe chejana rʉa meeñe meniasomʉ, chie raiʉ meeñejañe. \p \v 45 Sẽni pini vʉni, repaʉ neena paichejana coi ñato sʉmavana paijʉ kãni ũhijʉ paniasome repana. \v 46 Kãnisorena repanare ikaasomʉ repaʉ. \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona kãiñe? Dioni sẽejʉ̃ʉ, Ũcuaʉji chookaiʉna cuache choomaneñu chini —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Jesure pãi chẽasiere kʉamʉ \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Jn 18.1-11) \p \v 47 Repaʉ Jesús chutaa ikatona pãi jainʉko raniasome. Jesús neenare docerepanare jame paikʉji Judas charo raniasomʉ Jesuni chũsu pojora chini. \v 48 Rani tĩa chũsu pojoʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Judas, ¿mʉʉ chʉʉre cuhenani chʉʉni Dios Raosikʉni jokakʉ chũsu pojokʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 49 Chikʉna Jesure jame paina repaʉte chẽajañere masijʉ ijache ikaasome repaʉte: \p —‍Chʉkʉnate Paakʉ, ¿inare vajñapi ruta vaijanaañe chʉkʉna? —‍chiniasome. \p \v 50 Ikajʉ Jesús neekʉ teeʉ judío phairi aire chooche chookaikʉ cãjorona tẽo vatoasomʉ ʉjajʉ̃tʉ cakãko cacãjorona. \p \v 51 Tẽoʉna, \p —‍Reomʉ. Joe choomanejʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. Chini Jesús cãjoro tẽocojñosikʉre ũcuacãjorona chẽa vasoasomʉ. \v 52 Vaso repaʉte chẽañu chini raisinare judío phairipãi chʉ̃ʉnaname Dios vʉe pẽjekainare chʉ̃ʉnaname judío ainare ijache ikaasomʉ Jesús: \p —‍Mʉsanʉkona chʉʉni chẽañu chini vãsoñoãname vajña cãjijʉ raime. Ñaaʉte choochejache choome mʉsanʉkona chʉʉre. \v 53 Aperʉmʉ chʉʉ mʉsanʉkonaname siaumucujña Dios vʉe mʉa jame paisikʉamʉ. Jãatani mʉsanʉkona chʉʉre chẽamanesinaame. Irʉmʉtani Diopi ʉ̃semaʉna chẽame mʉsanʉkona chʉʉre, vati chʉ̃ʉñete choojʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \s Pedro, “Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ”, chiisiere kʉamʉ \r (Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27) \p \v 54 Ũcuarʉmʉ repana pãi repaʉte chẽa judío phairi ai vʉena sajʉna Pedro soopi ñakʉ tuhaasomʉ ũcuavʉena. \v 55 Repanapi sani kaka vʉe sanavʉ cararipʉ joorepapona toa suha rũhisokoro pʉʉ ñuijʉ kũhijʉna Pedro jame pʉʉ ñuniasomʉ, choje tuhasikʉ. \v 56 Ñuijʉna romichĩio phairi aire chooche chookaiko toa ñuiʉ kũhikʉte Pedrote rorepa ñako ikaasomo. \p —‍Ikʉ Jesure jame paisikʉamʉ —‍chiniasomo repao. \p \v 57 Chikona asa Pedro ikaasomʉ. \p —‍Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ —‍chiiʉ jachaasomʉ repaʉ. \p \v 58 Naa pani chekʉ ña ikaasomʉ Pedrote. \p —‍Jesús neenare jame paikʉmʉ mʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p Chikʉna Pedro ikaasomʉ. \p —‍Pãakʉmʉ. Jãanare jame paimakʉamʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 59 Jmamakarʉ paisirʉmʉna chekʉ repaʉni ña rʉa ikaasomʉ. \p —‍Ikʉ Galilea cheja paikʉjekʉ Jesure jame paikʉcosomʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 60 Chikʉna Pedro jachakʉ ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Mʉʉ ikache vesʉmʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. Pedro jãajañe ikatona kura chuniasomʉ. \v 61 Chuiʉna Jesús chʉri ñaasomʉ Pedrote. Ñakʉna repaʉ Pedro Jesús ikasiere cuasaasomʉ, “Iñami kura chutaa chuimatona choteñoã, ‘Jesure ñamakʉamʉ chʉʉ’, chiijamʉ mʉʉ”, chiisiere. \v 62 Jãare cuasa Pedro eta rʉa oiche oniasomʉ. \s Jesure pãisosiere kʉamʉ \r (Mt 26.67-68; Mr 14.65) \p \v 63 Ũcuarʉmʉ Jesure chẽasina repaʉni pãisojʉ vaniasome. \v 64 Vaijʉ repaʉ ñakocaã kãaserechoji quẽo tapi joe vani sẽniasome repana. \p —‍Cuasa ikajʉ̃ʉ. ¿Neepi mʉʉre vate? —‍chiniasome repana repaʉte. \p \v 65 Jãajañe ikajʉ repaʉte Jesure cheke rʉa cuache ikaasome repana. \s Pãi chʉ̃ʉna Jesure chʉo sẽniasasiere kʉamʉ \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24) \p \v 66 Ñatasirʉmʉ judío ainaname judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechona chiiasome. Chii chʉ̃ʉrena repana vʉena chekʉnapi Jesure raasome. Rarena repaʉte chʉo sẽniasome repana. \fig Jesus on trial|cn01815B.tif|span||D.C.Cook| |Lc 22.66\fig* \p \v 67 —‍Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉ Cristo pani kʉajʉ̃ʉ mʉʉ chʉkʉnate —‍chiniasome repana repaʉte. \p Chitena Jesús ikaasomʉ repanare. \p —‍Chʉʉpi kʉato jachajanaame mʉsanʉkona. \v 68 Ũcuajache chʉʉpi sãiñe sẽeto ikamanejanaame mʉsanʉkona chʉʉre. Ũcuachia chʉʉre eto saomanejanaame. \v 69 Chʉʉ Dios Raosikʉ cʉnaʉmʉna joe mʉni, Dios peore Choomasikʉ ʉjajʉ̃tʉ cakãkona pʉʉ siarʉmʉ ñuijamʉ —‍chiniasomʉ repaʉ repanare. \p \v 70 Chikʉna ũcuanʉko sẽniasome repana. \p —‍Jãa paito, ¿Dios chĩiaʉ mʉʉ? —‍chiniasome repana. \p Chitena, \p —‍Ũcuaʉmʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 71 Chikʉna ikaasome repana. \p —‍Ikʉ cuache choosie kʉanare chiimame mai. Reomʉ. Dios asacuhechete, “Dios chĩiamʉ chʉʉ”, chiimʉ ikʉ —‍chiniasome repana judío ainaname phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechona. \c 23 \s Pilato tijñeñena nʉko Jesure chʉo sẽesiere kʉamʉ \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Jãajañe ika pini ñuisina vʉni repaʉte Jesure joe chẽa, Pilato tijñeñena sa nʉkoasome repana. \v 2 Sa nʉko repaʉte cuache chooche roijʉ ijache ikaasome: \p —‍Mai paicheja canare ikʉ cuache chʉvache asasinaame chʉkʉna. Pãi repanare chʉ̃ʉna chʉ̃ʉñe jachajʉ choomaneajʉ chini chʉvakʉmʉ ikʉ. “Mʉsanʉkonare chʉ̃ʉkʉ Césapi paiche roire kuri sẽeto roimanejʉ̃ʉ mʉsanʉkona”, chiisikʉamʉ ikʉ. Ũcuajache, “Cristoamʉ chʉʉ. Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉamʉ”, chiikʉmʉ ikʉ —‍chiniasome repana repaʉte Pilatote. \p \v 3 Chitena Pilato repaʉte Jesure sẽniasomʉ. \p —‍¿Judíopãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉkʉʉ mʉʉ? —‍chiniasomʉ. \p Sẽeʉna, \p —‍Jʉ̃jʉ, ũcuaʉmʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ Jesús. \p \v 4 Chikʉna Pilato ikaasomʉ repanare judío phairipãi chʉ̃ʉnaname chekʉnare pãi ũcuavʉe painare. \p —‍Cuache choosie peomʉ ikʉ —‍chiniasomʉ. \p \v 5 Chiisietani joe naa rʉa ikaasome repana. \p —‍Ikʉ Judea cheja painare ũcuanʉkore rʉa cuache chʉvakʉmʉ, repanare chʉ̃ʉnani perujʉ cuache ikajʉ cavaajʉ chini. Galilea chejapi ichejajatʉka rʉa cuache chʉvakʉmʉ ikʉ —‍chiniasome repana Pilatote. \s Herodes Jesure chʉo sẽesiere kʉamʉ \p \v 6 Ikarena asa, \p —‍¿Galilea cheja cakʉaʉ ikʉ? —‍chiniasomʉ Pilato repanare pãi. \v 7 Chikʉna, \p —‍Jʉ̃jʉ, ũcuacheja cakʉamʉ ikʉ —‍chiniasome repana. \p Kʉarena, “Ãa, Herodes chʉ̃ʉcheja cakʉaʉ ikʉ”, chini cuasaasomʉ Pilato. Reparʉmʉ Herodepi Jerusalén vʉejoopote rani paiʉna repaʉ paivʉena Jesure mʉvoasomʉ Pilato. \v 8 Mʉvoʉna repaʉ chooche chekʉnapi kʉajʉna asakʉ paikʉjekʉ Jesure ña rʉa pojoasomʉ Herodes, rʉa jeerʉmʉ Jesús chooche ñaʉache cuasakʉjekʉ. Diochia choomasichete Jesupi chookʉna ñara chiniasomʉ repaʉ. \v 9 Repaʉte ñara chiikʉjekʉ Jesure rʉa siache chʉo sẽniasomʉ repaʉ. Sẽekʉtetani Jesús jmamakarʉjẽe ikamaneasomʉ. \v 10 Ũcuachia judío phairipãi chʉ̃ʉnaname judíopãi chechona rʉa ikajʉ, “Cuache chookʉmʉ ikʉ”, chiniasome repaʉte. \v 11 Jãajañe ikajʉna Herodes Jesuni cuhekʉ rʉa pãisoasomʉ sõtaopãiname. Repaʉni pãisojʉ rʉa reojakãñare, pãi chʉ̃ʉna juikãñare sacheasome repaʉte. Pãiso pini repaʉte joe Pilato vʉena cochoasomʉ repaʉ. \v 12 Jãajañe choosiumucusepi sãiñechia reojache chooasome repana Herodename Pilato, aperʉmʉ sãiñechia cuhesina. \s Pãi Jesure vanisoche chʉ̃ʉsiere kʉamʉ \r (Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39-19.16) \p \v 13 Ũcuarʉmʉ Pilato judío phairipãi chʉ̃ʉnaname pãi chʉ̃ʉnaname chekʉnare pãi soni ikaasomʉ. \p \v 14 —‍Chʉʉni mʉsanʉkona ikʉre rasinaame. Ra, “Ikʉ rʉa cuache chʉvakʉmʉ, pãipi repanare chʉ̃ʉnani perujʉ cavaajʉ chini”, chiisinaame. Mʉsanʉkona ñajʉte ikʉre chʉo sẽesikʉamʉ chʉʉ, ikʉ choosiere asara chini. Jãatani chʉʉ cuasato, mʉsanʉkona, “Cuache chookʉmʉ ikʉ”, chiiche choomakʉcosomʉ ikʉ. \v 15 Herodes ũcuachia, “Cuache choomakʉamʉ ikʉ”, chiniasomʉ ikʉre. Jãajekʉna ikʉre ichejana joe cochosikʉamʉ repaʉ. Ikʉre vanisoche chʉ̃ʉcuamʉ cuache choomakʉjekʉna. \v 16 Jãajekʉna ikʉre rupʉ suĩsuechete chʉ̃ʉjamʉ chʉʉ. Suĩsue pini etojamʉ chʉʉ ikʉre —‍chiniasomʉ Pilato repanare. \p \v 17 Pilato teeʉ̃sʉrʉmʉ paiche pascuarʉmʉ tĩato chẽacojñosikʉre teeʉte etoasomʉ, pãi etojʉ̃ʉ chiisikʉni. Reparʉmʉ tĩaʉna jãajañe chooche paniasomʉ Pilatote. \v 18 Jãajekʉna Pilato, “Jesuni etojamʉ chʉʉ”, chikʉna pãi asa ũcuanʉko rʉa cuijʉ ijache ikaasome: \p —‍¡Jesuni vanisojʉ̃ʉ! ¡Chʉkʉnate Barrabani etokaijʉ̃ʉ! —‍chiniasome repana ũcuanʉko. \p \v 19 Aperʉmʉ repaʉ Barrabás chekʉnaname repajoopo painare chʉ̃ʉnani cuhekʉ etora chini cavakʉ chekʉni vanisoasomʉ. Vanisoʉna pãi repaʉte chẽa pãi chẽavʉena cuaoasome. \v 20 Pãipi jãajañe ikajʉ cuirena repaʉ Pilato Jesuni etora chini joe ikaasomʉ. “¿Ikʉre Jesure etomanejañe chʉʉ? Cuache choomanesikʉamʉ ikʉ”, chiniasomʉ. \v 21 Jãajañe ikaʉna asa naa rʉa cuijʉ ikaasome repana. \p —‍¡Kurususẽverona jẽjo nʉkojʉ̃ʉ jãʉre! ¡Kurususẽverona jẽjo nʉkojʉ̃ʉ jãʉre! —‍Jãajañe ikajʉ cuiasome repana. \p \v 22 Cuijʉ jãajañe ikarena repaʉ Pilato kachañoã ikasikʉtani joe ikaasomʉ repanare pãi. \p —‍¿Ʉ̃quere ikʉ Jesús cuache chooʉ? Repaʉ cuache choosiere asa masira chini sẽniteesikʉamʉ chʉʉ. Jãajekʉna ikʉre vanisoche chʉ̃ʉcuamʉ. Ikʉre rupʉ suĩsuechete chʉ̃ʉjamʉ chʉʉ. Suĩsue pinirena etojamʉ chʉʉ ikʉre —‍chiniasomʉ Pilato repanare. \p \v 23 Jãajañe ikaʉna asa naa rʉa cuijʉ, “Kurususẽverona jẽjo nʉkojʉ̃ʉ repaʉte”, chiniasome repana. Rʉarepa cuijʉ ikajʉna repana chiiche chʉ̃ʉasomʉ repaʉ. \v 24 Repana sẽeñe choora chiniasomʉ Pilato. \v 25 Repana sẽeñe choora chini chekʉre pãi chʉ̃ʉnani cuhekʉ cuache chookʉ pãiʉte vanisosikʉni etoasomʉ repaʉ Pilato, pãi chẽavʉe paisikʉre. Jesuretani sõtaopãire jokaasomʉ, repana pãi sẽesie chooajʉ chini. \s Jesure kurususẽvero jẽjosiere kʉamʉ \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27) \p \v 26 Jokaʉna repana sõtaopãi Jesure chẽa saasome. Sajʉ Simonre Cirene cheja cakʉre poo raikʉni chẽa repaʉ tãtavana kurususẽvero tʉo, “Mʉʉpi isẽvero kuãiʉ Jesús chojepi raijʉ̃ʉ”, chiniasome sõtaopãi repaʉte. \p \v 27 Simonre chẽa joe saijʉna chekʉna pãi jainʉko Jesús chojepi tuhaasome ʉmʉpãiname romi. Tuhajʉ romi Jesure choojachere cuasajʉ ota oniasome. \v 28 Oijʉna Jesús repanare chʉri ña ikaasomʉ. \p —‍Jerusalén paina romi, chʉʉre oimañe meñe oijʉ̃ʉ. Mʉsanʉkonare tijñejañename mʉsanʉkona chĩivanare tijñejañere cuasajʉ oijʉ̃ʉ. \v 29 Naa paisirʉmʉna mʉsanʉkona chĩire cuache tijñekʉna ña ijache ikajanaame pãi: “Romi, chĩi paavana sʉmavana paime. Romi, chĩi peonatani pojome”, chiijanaame pãi. \v 30 Cuache tijñerʉmʉ katiñu chini aikũjñare ijache ikajanaame pãi: “Ñaña tapisõjʉ̃ʉ chʉkʉnate”, chiijanaame. \v 31 Chʉʉre cuache choomanesikʉretani pãi, “Cuache choosikʉamʉ mʉʉ”, chini cuache choome chʉʉre. Jãatani pãi cuache choonare Diopi chʉ̃ʉʉna naa rʉa cuache tijñejamʉ repanare —‍chiniasomʉ Jesús. \p \v 32 Chekʉnare teekachapanare cuache choosinare vanisõñu chini jame saasome repana. \v 33 Saijʉ aikũti Sĩjopʉjakũti chiikũtina tĩaasome repana. Tĩa repaʉte Jesure ũcuakũtina kurususẽverona jẽjo nʉkoasome repana. Chekʉnare cuache choosinare ũcuajache kurususẽveroãna jẽjo nʉkoasome repana. Teeʉte Jesús ʉjajʉ̃tʉ cakãkona nʉkoasome. Chekʉni Jesús kãkojʉ̃tʉ cakãkona nʉkoasome. \v 34 Jẽjo nʉkorena Jesús ikaasomʉ. \p —‍Jakʉ, ina chʉʉre cuache chooche joe cuasamanejʉ̃ʉ. Repana chooche vesʉme ina —‍chiniasomʉ repaʉ. \p Jãa chooto repana sõtaopãi repaʉ juisikãñare paañu chini catarakarʉã mami tochasirakarʉãpi chejana suaasome, Jesús juisikãña paajaʉni jñaañu chini. \v 35 Ũcuacheja paina pãi Jesuni ñajʉ nʉkajʉ paniasome. Pãi chʉ̃ʉnatani repaʉni ñajʉ pãisojʉ cuache ikaasome. \p —‍Chekʉnare jũiñe ʉ̃sesikʉasomʉ ikʉ. Repaʉ Cristo, pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios chẽa Raosikʉ pani ũcuaʉji meñe jũiñe ʉ̃seakʉ —‍chiniasome repana. \p \v 36 Sõtaopãi ũcuajache repaʉni pãisojʉ ʉche cono rʉarakare, “Ũkujʉ̃ʉ”, chiijʉ ijache ikaasome: \p \v 37 —‍Mʉʉpi judíopãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉkʉ pani jũiñe meñe ʉ̃sejʉ̃ʉ —‍chiniasome repana. \p \v 38 Kurususẽvero chãtirote tochasikoa sʉniasomʉ, \sc Ikʉ Judiopãi Chʉ̃ʉkʉmʉ\sc*, chiikoa. \p \v 39 Chekʉ ũcuajache, cuache choosikʉpi jame jẽjocojñosikʉ Jesure cuache ikaasomʉ. \p —‍¿Dios Raosikʉaʉ mʉʉ? Ũcuaʉ pani jũiñe meñe ʉ̃sekʉ chʉkʉna jũiñe ũcuajache ʉ̃sekaijʉ̃ʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 40 Chikʉna chekʉ ũcuajache jẽjocojñosikʉ jãajañe ikamaneakʉ chini ijache ikaasomʉ: \p —‍¿Diore vajʉchʉmakʉ mʉʉ? Chotena cuache choocojñome mai. \v 41 Maitani cuache choosinajejʉ cuache choocojñome. Mai cuache choosie roiame ie. Ikʉtani cuache choomanesikʉpi cuache choocojñomʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. \v 42 Chini Jesure ijache ikaasomʉ:—‍ Jesús, mʉʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉrʉmʉ cuasajʉ̃ʉ chʉʉvaʉre —‍chiniasomʉ repaʉte. \p \v 43 Chikʉna Jesús ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Iumucuse Dios paichejana pãi rʉa pojojʉ paichejana sani chʉʉname paijamʉ mʉʉ. Ũcuarepaame jãa —‍chiniasomʉ Jesús repaʉte. \s Jesús jũisiere kʉamʉ \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Jn 19.28-30) \p \v 44 Reparʉmʉ nʉkarepaʉ sʉitona ʉ̃sʉʉ miañe tapisoʉna cheja siacheja trejatʉka chijaniasomʉ. \v 45 Ʉ̃sʉʉ miamaneasomʉ. Ũcuachia Dios vʉe sanavʉ caruupʉ kakasaaro rueekãa ũcuateekãapi joorepapoji cheresoasomʉ. \fig templ curtain torn|CN01843B.TIF|span||D.C.Cook| |Lc 23.45\fig* \p \v 46 Ũcuarʉmʉ Jesús rʉa cuikʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Jakʉ, chʉʉ rekocho mʉʉni ĩsimʉ chʉʉ —‍chiniasomʉ repaʉ. Chini Jesús jũnisoasomʉ. \p \v 47 Ũcuarʉmʉ sõtaopãi cienrepanare chʉ̃ʉkʉ ũcuachejare kueñe nʉkakʉ repa choosiere ña Dioni pojokʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Rʉa reokʉ paisikʉamʉ jãʉ. Ũcuarepaame —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 48 Jesure choochete ñañu chini raisina pãi ũcuanʉko repaʉ jũisiere ña repana ãcapʉãna vaijʉ oijʉ repana vʉñana coiasome. \v 49 Jesure jame paisina soore nʉkajʉ repaʉte chooche peore ñaasome. Romi ũcuajache Galilea chejapi Jesure jovo jame raisina repaʉte chooche soore nʉkajʉ peore ñaasome. \s Jesure tãsiere kʉamʉ \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42) \p \v 50-51 Ũcuarʉmʉ pãiʉ rʉa reokʉ, Judea cheja cajoopo Arimatea cakʉ paniasomʉ. Repaʉ mami Joseamʉ. Dios Raosikʉ chʉ̃ʉjarʉmʉ tĩañete chaakʉ paniasomʉ repaʉ. Judíopãi chʉ̃ʉnare jame chʉ̃ʉasomʉ repaʉ. Jãatani repaʉte jame chʉ̃ʉnapi Jesure vanisochete chʉ̃ʉto jame chʉ̃ʉcuheasomʉ repaʉ. \v 52 Jesuni jũisikʉni sa tãra chini sani Pilatoni sẽniasomʉ repaʉ. \v 53 Sẽejani rani Jesure caso sábanakãapi reaasomʉ repaʉ. Rea pini sa aikũti caripana tẽtoche ũhisicojena cuaa ũhaasomʉ repaʉ, chutaa teeʉterejẽe jũisikʉre cuaa ũhamacojena. \v 54 Pʉaumucuse tĩapirakʉna peore carevache paniasomʉ repanare. \p \v 55 Romi Galilea cheja Jesure jame raisina Jesure cojena cuaa ũhañe jame tuha ñaasome. \v 56 Ũhañe ñasinajejʉ repana vʉñana coi okomaña cheke maña suiriche carevaasome repana sa Jesuni jũisikʉni rovejʉ suiriñu chini. Careva pini pʉaumucuse tĩaʉna pʉaasome repana romi, aperʉmʉna Diopi pʉaumucuse jokasiejekʉna. \c 24 \s Jesús vajʉraisiere kʉamʉ \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Jn 20.1-10) \p \v 1 Romicorʉmʉ apeñatatona repana carevasie maña sajʉ saniasome repana romi Jesure ũhasicojena. \v 2 Sani ñato catapʉ rʉa ʉjapʉ repacoje tapisipʉ kʉñososipʉ paniasomʉ. \v 3 Kʉñosipʉjekʉna coje kaka ñato Pãi Ũcuanʉkore Paakʉ vaniso tãcojñosikʉ Jesús peoasomʉ. \v 4 Peokʉna ña kʉkʉ, “¿Jese paakʉ ie?”, chini cuasatona peosichejapi teana ʉmʉpãi teekachapana, rʉa kosijakãña juinapi repanare romi kueñe nʉkaasome. \v 5 Peosichejapi paijʉna ña kʉkʉso, meñe sime nʉkajʉna ijache ikaasome: \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona vajʉraisikʉni pãi jũisina paichejare kueche? \v 6 Icheja peomʉ repaʉ. Vajʉranicuhasikʉamʉ. Repaʉ Galilea cheja pairʉmʉ kʉasiere cuasajʉ̃ʉ. Ijache kʉasikʉamʉ repaʉ: \v 7 “Chʉʉre Dios Raosikʉre chẽa cuache choonani jokajanaame pãi, cuache chooajʉ chini. Jokarena kurususẽverona jẽjo vẽasõjanaame repana chʉʉre. Vanisõcojñosikʉtani choteumucujñana vajʉraijamʉ chʉʉ”, chiisikʉamʉ Jesús —‍Jãajañe kʉaasome repana. \p \v 8-9 Kʉarena asa Jesús kʉasiere cuasa repacojepi eta Jesús neenare oncerepanani kʉañu chini saniasome. Sani tĩa peore kʉaasome repana romi. Ũcuachia chekʉnare Jesure chiinare ũcuanʉkore kʉaasome repana. \v 10 María Magdalenaamo, Juanaamo, Santiago pʉkako Maríaamo chekʉna romi repanare jame saisina ũcuanʉko kʉaasome Jesús neenare, repaʉ saosinare. \v 11 Kʉajʉna, “Rʉa tĩiñe kʉame ina”, chiijʉ jachaasome repana. \p \v 12 Pedrotani asa Jesure tãsichejana vʉvʉasomʉ ñara chini. Vʉvʉ tĩa sime ñato coje sanavʉ Jesure reasikãñachia ũniasomʉ. Kãñachia ũhiʉna ña vʉena coikʉ, “¿Jese paakʉ ie?”, chiiʉ cuasaasomʉ Pedro. \s Emaús vʉejoopo saimaa Jesús peosichejapi ñosiere kʉamʉ \r (Mr 16.12-13) \p \v 13 Ũcuaumucusena Jesure chiina, teekachapana Emaús vʉejoopona saniasome. Jerusalén vʉejoopoji Emaús vʉejoopojatʉka once kilómetros paiʉasomʉ. \v 14 Emaús vʉejoopona saijʉ reparʉmʉ choosiere cutuasome repana. \v 15 Sãiñechia cutujʉ chʉo rʉa sẽniasajʉ saijʉna repanare Jesús rani tĩa jame saniasomʉ. \v 16 Jame saikʉtetani ña vesʉasome repana. \v 17 Ña vesʉjʉna repanare chʉo sẽniasomʉ repaʉ. \p —‍¿Ʉ̃quere mʉsanʉkona cutujʉ saiche? —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p Jãajañe ikaʉna sʉmavana canʉkaasome repana. \p \v 18 Canʉkasirʉmʉ teeʉ Cleofaji ikaasomʉ repaʉte. \p —‍Irʉmʉ Jerusalén vʉejoopo pãi jainʉko raisina paime. Repana rani paijʉ repajoopo iumucujña choosie ũcuanʉko masime. ¿Mʉʉ vesʉkʉ? —‍chiniasomʉ repaʉte. \p \v 19 Chikʉna Jesús ikaasomʉ. \p —‍¿Jese choore? —‍chiniasomʉ. \p Sẽeʉna ikaasome repana. \p —‍Jesús, Nazaret cakʉre choosiere ikame chʉkʉna. Dios chʉo kʉakaikʉ paisikʉamʉ repaʉ. Diochia choomasichete choo ñokʉ Dios chʉo rʉa masi kʉasikʉamʉ repaʉ. Jãajañe chookʉna Dios rʉa pojoasomʉ repaʉte. Pãi ũcuajache rʉa pojosinaame repaʉte. \v 20 Jãajañe paikʉni judío phairipãi chʉ̃ʉnaname maire chʉ̃ʉna, repaʉte chẽa sa chekʉnani jokasinaame, vanisõñete chʉ̃ʉajʉ chini. Sa jokarena repaʉte kurususẽverona jẽjo nʉko vẽasõsinaame repana. \v 21 Ijache cuasasinaame chʉkʉna: “Ikʉ Jesús maire Israelpãi Romapãi chẽa paacojñonare tʉa paajamʉ”, chini cuasajʉ paisinaame chʉkʉna. Jãatani irʉmʉ repaʉji chuenisõʉna tãsie choteumucujñaame. \v 22-23 Chʉkʉnate jame paina romi iapeñatato repaʉte tãsicheja sani ñaasome. Sani kaka ñato tãcojñosikʉ Jesús peoasomʉ. Peokʉna rani ijache kʉasinaame repana chʉkʉnate: “Angeles peosichejapi rani paijʉna ñasinaame chʉkʉna. Rani, ‘Jesús vajʉranicuhasikʉamʉ’, chiisinaame ángeles chʉkʉnate”, chiisinaame repana romi. Romipi jãajañe ra kʉajʉna asa kʉkʉsinaame chʉkʉna. \v 24 Kʉarena asa chʉkʉnate jame paina repacoje sani ñato romi kʉasie ũcuarepa paniasomʉ. Tãcojñosikʉ Jesús peoasomʉ —‍chiniasome repana Jesure Emaús vʉejoopo saina. \p \v 25 Jãajañe kʉarena asa ikaasomʉ repaʉ. \p —‍Dios chʉo kʉasina tocha jokasie masime mʉsanʉkona. Jãatani rũhiñe cuasamanajejʉ repana tocha jokasie masi cuasamame mʉsanʉkona. \v 26 Aperʉmʉ Dios chʉo kʉasina Cristote tijñejañere kʉajʉ ijache tocha jokaasome: \q Pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉakʉ chini Dios Raosikʉ pãi cuanani cuache choocojñosikʉtani naa paisirʉmʉ pãi ũcuanʉkore chʉ̃ʉjamʉ, \m chiimʉ repana tocha jokasie —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 27 Repanapi repaʉ paichete naa rʉa masiajʉ chini, repaʉ paijachere kʉara chini Moisés tocha jokasiename aperʉmʉ Dios chʉo kʉasina repaʉ paijachere kʉañu chini tocha jokasie peore masi kʉaasomʉ repaʉ. \v 28 Kʉakʉ saiʉ repana saijoopona tĩajʉna Jesús canʉkamakʉ ñoñe saniasomʉ. \v 29 Canʉkamañe ñoñe saiʉna saimaneakʉ chini repaʉte rʉa ikaasome repana. \p —‍Naisõsieame ie. Saimairo chʉkʉnaname canʉkajʉ̃ʉ —‍chiniasome repana repaʉte. \p Chiijʉna ũcuana vʉena kaka canʉkaasomʉ repaʉ. \p \v 30 Canʉka paiʉ ũcuananame mesakoare ñuiʉ pãpʉ mini Dioni, “Reorepamʉ”, chini tʉse ĩsiasomʉ repaʉ. \v 31 Tʉse ĩsiʉna repaʉte ñavesʉsina ña masiasome repana. Ña masirena ũcuachejapi teana peoasomʉ repaʉ. \v 32 Peokʉna sãiñechia ikaasome repana. \p —‍Maa rairʉmʉ repaʉji Dios chʉo tocha jokasiere masi kʉakʉna asa pojojʉ raisinaame mai —‍chiniasome repana. \p \v 33 Ũcuarʉmʉ ñuisinapi vʉni Jerusalenna coi repaʉ neenare oncerepananame repanare jame chii painani ñaasome repana. \v 34 Coirena ijache ikaasome chiisina: \p —‍Maire Paakʉ vajʉraisie ũcuarepaasomʉ. Simonni peosichejapi rani ñoasomʉ —‍chiniasome repana. \p \v 35 Chitena Emaús maa saisina ũcuajache Jesure ñasiere kʉaasome. “Chʉkʉnate ũcuajache peosichejapi rani paisikʉamʉ repaʉ. Jãatani repaʉte ñavesʉsina repaʉji chʉkʉnani pãpʉte mini tʉse ĩsiʉna ña masisinaame chʉkʉna”, chiniasome repana. \s Jesús repaʉ neenare peosichejapi ñosiere kʉamʉ \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23) \p \v 36 Repanare chutaa ũcuare cutunani Jesús repana chenevʉna peosichejapi rani nʉkakʉ ijache ikaasomʉ: \p —‍Reojache paijʉ̃ʉ mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 37 Nʉkakʉna ña, “Jũisikʉpi ikʉ reko raimʉ”, chini cuasajʉ rʉa kʉkʉasome repana. \v 38 Kʉkʉjʉna ikaasomʉ repaʉ. \p —‍¿Jese paiʉna mʉsanʉkona kʉkʉche? ¿Jese paiʉna mʉsanʉkona chʉʉ vajʉraisie jachache? \v 39 Chʉʉamʉ. Ñajʉ̃ʉ chʉʉ jʉ̃jñaname cũa. Chẽse ña masijʉ̃ʉ chʉʉre. Jũisikʉ rekocho canivʉjẽe peomʉ. Chʉʉtani canivʉname tara paamʉ. Ñame mʉsanʉkona chʉʉ paache —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 40 Chini repanare jʉ̃jñaname cũa ñoasomʉ repaʉ. \v 41 Ñokʉna ña pojonatani repaʉte jachaasome repana. “¿Ikʉ chʉo ũcuarepare ikakʉ?”, chini cuasaasome repana. Jãajañe cuasajʉna ikaasomʉ repaʉ. \p —‍¿Mʉsanʉkona icheja ãiñe peoche? —‍chiniasomʉ repaʉ. \p \v 42 Chikʉna repaʉte chiacha vaimaka posimakare ĩsiasome repana. \v 43 Ĩsirena koo, repana ñajʉte ãniasomʉ repaʉ. \v 44 Ãni pini ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Aperʉmʉ mʉsanʉkonare jame pairʉmʉ ijache kʉasikʉamʉ chʉʉ: “Moisés tocha jokasiename Dios chʉo kʉasina tocha jokasiename Salmophʉro tocha jokasie chʉʉ choocojñojañere kʉamʉ. Repana tocha jokasiepi tijñejamʉ chʉʉre”, chiisikʉamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare. Ũcuapi tijñecuhasikʉamʉ chʉʉre —‍chiniasomʉ Jesús repanare. \p \v 45 Dios chʉo tocha jokasiere repanapi asavesʉjʉna repana rekoñoãna asamasiche chooasomʉ Jesús repanare, asamasiajʉ chini. \v 46 Asamasiche choo ijache ikaasomʉ repaʉ: \p —‍Dios chʉo aperʉmʉ tocha jokasie ijache kʉamʉ: \q Cristote, Dios Raosikʉre jũiñe paijamʉ. \q Jũnisõʉna tãcojñosikʉtani choteumucujñana vajʉraijamʉ repaʉ. \q \v 47 Repaʉ vajʉraisirʉmʉ repaʉ neena, \q “Cristoji maire chookaijamʉ”, chini cuasajʉ \q Dios chʉo pãire ijache chʉvajanaame: \q “Mʉsanʉkona cuache chooche ũhasõ reojache paijʉ̃ʉ. \q Jãajañe chooto Dios mʉsanʉkona cuache choosie tʉnosõjamʉ. \q Tʉnosõsie joe cuasamanejamʉ Repaʉ”, chiijanaame. \q Charo Jerusalén vʉejoopo canani chʉvajanaame repana. \q Jãachejapi siachejñarʉã sani kuijʉ chʉvajanaame repana, \m chiimʉ repana tocha jokasie. \v 48 Jãajekʉna mʉsanʉkona ñasiere chekʉnani kʉajʉ paijʉ̃ʉ. \v 49 Dios Rekocho chʉʉ Jakʉ aperʉmʉ saojamʉ chiisirekochote raojamʉ chʉʉ mʉsanʉkonare. Saimañe Jerusalén vʉejoopote paijʉ chaajʉ̃ʉ mʉsanʉkona, Dios Repaʉ Rekocho peore Masirekocho raochetʉka. Repaʉ Rekochoji chookaiʉna naa rʉa masijanaame mʉsanʉkona —‍chiniasomʉ Jesús repaʉ neenare. \s Jesús cʉnaʉmʉ mʉisiere kʉamʉ \r (Mr 16.19-20) \p \v 50 Ika pini Jesús repaʉ neenare Betania vʉejoopona saasomʉ. Sa tĩa repaʉ jʉ̃jña mʉñe ruhikajava peche nʉkakʉ, “Diopi mʉsanʉkonare reojache chookaaʉ”, chiniasomʉ repaʉ. \v 51 Jãajañe ika repanare joka Diopi mʉakʉna cʉnaʉmʉna mʉnisoasomʉ repaʉ. \v 52 Mʉnisoʉna rore ñuijʉ, “Rʉa reokʉmʉ repaʉ”, chiijʉ cuasajʉ pojoasome repana repaʉte. Rore ñuisinapi vʉni rʉa pojojʉ Jerusalén vʉejoopona coiasome repana. \v 53 Coi paijʉ Dios vʉe siarʉmʉ mʉa Dioni pojojʉ paniasome repana, “Rʉa reokʉmʉ mʉʉ”, chiijʉ.