\id MAT Catio \h SAN MATEO \toc1 San Mateo \mt1 Jesúsd'ebemata Mateoba b'ʉd'a \c 1 \s Jesucristo urud'ebemata b'ead'a \r (Lucas 3:23-38) \p \v 1 Jesucristo urud'ebemata b'ead'a trʉ̃ta naʉ̃ne b'ʉ tab'ʉa. Jesucristora rey David'eba uruta Abrahamneba urua. \p \v 2 Abraham warra Isaac, Isaac warra Jacobo, Jacobo warra Judá, dewara zhi mebẽrãta. \v 3 Judá warra Fare, dewara Zara, ãzhi papa Tamar basia. Fare warra Esrom, Esrom warra Aram. \v 4 Aram warra Aminadab, Aminadab warra Naasón, Naasón warra Salmón. \v 5 Salmón warra Booz, zhi papa Rahab basia. Booz warra Obed, zhi papa Rut basia. Obed warra Isaí. \v 6 Isaí warra rey David, \p David warra Salomón, zhi papara Uría kĩma basia. \v 7 Salomón warra Roboam, Roboam warra Abía, Abía warra Asa. \v 8 Asa warra Josafat, Josafat warra Joram, Joram warra Uzía. \v 9 Uzía warra Jotam, Jotam warra Aca, Aca warra Ezequía. \v 10 Ezequía warra Manasé, Manasé warra Amón, Amón warra Josía. \v 11 Josíara Jeconíaba dewara zhi mebẽrãba ãzhi zezeta b'asia, maʉ̃ ewadera israelitarã jidakuape edesid'a Babilonia druaed'a. \p \v 12 Mawũã Babiloniaẽna eded'apead'a tẽãne Jeconía warra barasia, mawũẽ Jeconía warra Salatiel, Salatiel warra Zorobabel. \v 13 Zorobabel warra Abiud, Abiud warra Eliaquim, Eliaquim warra Azor. \v 14 Azor warra Sadoc, Sadoc warra Aquim, Aquim warra Eliud. \v 15 Eliud warra Eleazar, Eleazar warra Matán, Matán warra Jacobo. \v 16 Jacobo warra José, Joséra María kĩma basia, Jesúra Maríaba tod'ata zhãrã Ẽdrʉbia abada. \p \v 17 Mawũã Abrahamneba urura rey David bitabai nʉmasia catorce. Rey David'eba urura Babilonia druaed'a jidakua eded'apead'a bitabai nʉmasia catorce. Babiloniaẽna jidakua eded'apead'ad'eba urura zhãrã Ẽdrʉbi bitabai nʉmasia catorce. \s Jesucristo tod'a \r (Lucas 2:1-7) \p \v 18 Jesucristo tod'ara k'ãwũã basia: Zhi papa Maríara José ũme zhi edad'aita bed'eape panʉne, zhi edad'a ẽwed'a b'iog'oasia Jawurebiad'eba. \v 19 Joséra biata b'ʉba zhãrã ji ẽbaita maʉ̃ k'area chupea idu b'ʉ krĩñasia. \v 20 Izhi mawũã krĩchabʉrʉd'era ángel Daizezed'eta k'ãĩmok'arad'e zhi ũdubipe mawũãsia: José, bʉra rey David'eba uruta b'ʉa, María edaira perarãrũã, izhira b'iog'oasia Jawurebiad'eba. \v 21 Maríabara zhũmakĩrãta toya, maʉ̃ bʉara Jesústa trʉ̃gadua, trʉ̃ mawũã b'aya izhid'erãta ẽdrʉbigai baera ãzhi k'azhiruad'eba. \v 22 Maʉ̃ jõma Daizezeba jarad'ata arimaẽ berab'arisia izha bed'eata jarabibarid'eba mawũãnata: \q \v 23 Ãwũẽrã zhi aduag'aita b'iog'oape zhũmakĩrãta toya, maʉ̃ Emanuelta trʉ̃gad'aya. Maʉ̃ trʉ̃bara mawũã b'ʉa: Daizezera dazhirã ũme b'ʉa. \rq (Isaías 7:14)\rq* \p \v 24 Joséra k'ãĩmok'ara nʉmanata ʉ̃rʉ̃mape ángel Daizezed'eba jarad'ata arib'aesia, mawũẽ Maríara edasia. \v 25 Mawũãmina eruk'ãĩ ẽbasia, aramaʉ̃ne zhi wau ãwũẽrã wũãwũãta tobʉrʉd'era Josébara Jesústa trʉ̃gasia. \c 2 \s Chĩdaud'eba ne arimaẽ jarabadata zed'apead'a \p \v 1 Judea druad'e Belén pʉwʉrʉd'e Jesús tosid'era, maʉ̃ druad'era Herodeta reyta b'asia, maʉ̃ne ʉ̃madau ʉ̃tʉ zebariareba Jerusalén pʉwʉrʉed'a zesid'a chĩdaud'eba ne arimaẽ jarabadata. \v 2 Mobe wid'i mawũãsid'a: ¿Sãma b'ʉ Rey judíorãne tod'ara? Chĩdau izhid'ebemata ʉ̃madau ʉ̃tʉ zebariare ũdubʉdaba daira zebʉda ibia jarad'aita. \fig Three kings on camels|CN01629B.TIF|span|Matthew 2:1-9||(Mateo 2:2)| \fig* \p \v 3 Maʉ̃ta ũrĩpe rey Herodera bĩ ẽãsia Jerusalénne b'e bawara. \v 4 Mawũẽ Herodebara jõma trʉ̃bigasia sacerdoterã nok'orãta, ũrãg'a Moiséd'e jarabada bawara, mobe wid'isia sãma toi basita Daizezeba Rey zok'aita jarad'ara. \v 5 Mawũẽ ãzhara mawũãsid'a: Belén pʉwʉrʉd'e toya Judea druad'e. Maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata Daizezeba bed'eata jarabibariba mawũãsia: \q \v 6 Belén, bʉra Judá druad'ebema, Judá druad'e pʉwʉrʉ wag'auta tab'e k'ãñabara bʉra wĩka b'ʉ ẽã. Nʉmape bʉd'eba Nok'ota ʉ̃tʉ zeya, maʉ̃bara erunʉmaña mʉrẽrã Israel b'eta. \rq (Miqueas 5:2)\rq* \p \v 7 Mobebʉrʉ Herodebara chũwẽã trʉ̃kuasia chĩdaud'eba ne arimaẽ jarabadata, Jesús tod'a ewarira maʉ̃rãneba bia k'awuasia chĩdau ʉ̃tʉ zed'a ewarid'eba. \p \v 8 Mobe Belén pʉwʉrʉed'a zok'akuabʉrʉta mawũãsia: Belén pʉwʉrʉid'u wãnape bia wid'iudua wũãwũãnebemata. Ũdubʉdad'era mʉãã k'awuabiudua mʉsid'a wãpe ibia jaraita. \p \v 9 Ãzhara rey bed'ea ũrĩnape wãsid'a. Maʉ̃ne ʉ̃madau ʉ̃tʉ zebariare chĩdau ũdud'apead'ara ãzhi na wãsia, jũẽbʉrʉd'era ʉ̃rʉ̃ jirab'esia wũãwũã b'arizhiru maẽ. \p \v 10 Chĩdauta mawũã ũdud'ai k'ãbãẽã sobiasid'a. \v 11 Deid'u wãbʉdad'era wũãwũã zhi papa María ũme ũdusid'a, mawũẽ sãk'ok'od'e b'adape ibia jarasid'a. Mobe ne biata ewad'ape wũãwũãã diasid'a orota, incienso kerata, mirra kerata. \p \v 12 Maʉ̃ tẽã Daizezeba k'ãĩmok'arad'e jarasia wakusa wãna ẽbamarẽã rey Herodema, mawũẽ ãzhi druaed'a jẽrũya jʉ̃drʉsid'a o awʉrʉd'e. \s Egipto druaed'a merũnapead'a \p \v 13 Chĩdaud'eba ne arimaẽ jarabadata wãnapead'a tẽãne, ángel Daizezed'eta k'ãĩmok'arad'e Joséa zhi ũdubipe mawũãsia: Piradrʉrua, wũãwũã zhi papa ũme edebʉrʉta Egipto druaed'a merũ wãrũã, mobe mʉã jarayeed'a maĩnu b'adua. K'awuarua, Herodebara wũãwũã beaita jʉrʉya. \p \v 14 Aramaʉ̃ne José ʉ̃rʉ̃mape diamase wũãwũã zhi papa ũme edebʉrʉta wãsia Egipto druaed'a. \v 15 Maĩnu b'ʉd'e Herode beusia. Mawũẽ Daizezeba jarad'ata arimaẽ berab'arisia izha bed'eata jarabibarid'eba mawũãnata: \q Mʉãrã mʉ Warra trʉ̃sia Egiptod'eba zemarẽã. \rq (Oseas 11:1)\rq* \s Warra zakerã beakuad'apead'a \p \v 16 Chĩdaud'eba ne arimaẽ jarabadaba izhi sewabʉdata k'awuape Herodera k'ãbãẽã kĩrũsia, mawũẽ warra zakerã año ũmeneba ed'aa b'eta Belénne ked'eta, Belén k'aita ked'eta jõma beakuad'amarẽã jarasia. Izhima maʉ̃ añota arimaẽ basia Jesús tod'a ewarita k'awuad'ad'ebara chĩdaud'eba ne arimaẽ jarabadad'eba. \v 17 Mawũẽ arimaẽ berab'arisia ãzhi papa jẽgad'aid'ebemata Daizezeba bed'eata jarabibariba Jeremiaba mawũãnata: \q \v 18 Ramá pʉwʉrʉd'e nemita ũrĩbʉdata k'ãbãẽã b'ia jẽgad'aya, ʉ̃ĩ-ʉ̃ĩã jẽgad'aya. Raquelta jẽgaya zhi warrarã k'area, zhi kĩrãtũmabi ẽbaya beukuasi baera. \rq (Jeremías 31:15)\rq* \s Jẽrũya zed'apead'a Egiptod'eba \p \v 19 Herode beubʉrʉd'era ángel Daizezed'eta Egiptod'e Joséa k'ãĩmok'arad'e zhi ũdubipe, \v 20 mawũãsia: Piradrʉrua, wũãwũã zhi papa ũme edebʉrʉta Israel druaed'a wãrũã, ya beukuasia wũãwũã beaita b'ead'ara. \p \v 21 Mobebʉrʉ José piradrʉpe wũãwũã zhi papa ũme edebʉrʉta wãsia Israel druaed'a. \v 22 Mawũãmina Arquelao Judead'e reyta b'ʉta, zhi zeze Herode b'ad'abari b'ʉta ũrĩpe maĩnu wãĩrã perasia. Maʉ̃ne Daizezeba k'ãĩmok'arad'e jarape wãsia Galilea druaed'a. \v 23 Mawũã wãpe pʉwʉrʉ Nazaret abada maẽ b'esia, mawũẽ arimaẽ berab'arisia Jesúsd'ebemata Daizezeba bed'eata jarabibarirãba mawũãnapead'ata: Izhira Nazared'ebema ad'aya. \c 3 \s Juan Buruk'oemiã miã ũrãg'ad'a \r (Marcos 1:1-8; Lucas 3:1-9, 15-17; Juan 1:19-28) \p \v 1 Jari ewadera Juan Buruk'oemiã zepe Judea druad'e drua drudrua tab'ʉ maẽ miã ũrãg'abʉrʉta, \v 2 mawũãsia: K'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãũdua, Daizezeta Nok'od'ebema k'aita basia. \v 3 Juan mawũã bed'eaita jarad'ata Daizezeba bed'eata jarabibariba Isaíaba mawũãsia: \q Iab'a nemi jĩgua bed'eabʉrʉta drua drudrua tab'ʉ maẽ mawũãña: Bia ẽãrã ãmabʉdaba araa obʉdak'audua Nok'o zei ota, jipa obʉdak'audua izhi zei ota. \rq (Isaías 40:3)\rq* \p \v 4 Juanbara jʉ̃ b'asia camello k'ara omata, ne e omaba kʉrrʉ tãjʉ̃ b'asia, k'o b'asia ad'ichichita, do b'asia urrajõta. \p \v 5 Izhima ze nʉmasia Jerusalénne b'eta, Judea druad'e b'eta, Jordán do k'aita b'eta. \p \v 6 Jordán dod'e Juanʉã zhi buru k'oebisid'a ãzhi k'azhiruata jara. \v 7 Fariseorãta saduceorãta izha bio ũdubʉrʉta izha buru k'oemarẽã zebʉdad'era ʉ̃kʉrʉa mawũãsia: Marã bia ẽãta b'eba dãmata neãrã bara b'e kĩrãk'a b'ea. ¿Mawũã b'eta k'aiba ẽdrʉd'aya asi Daizezeba kĩrũbiba pua k'awua okuaita ʉ̃rʉ̃ bad'ebara? \p \v 8 Mawũẽ dajada k'azhiruara ãmape b'eta Daizezeta pẽwã b'eaudua. \v 9 Mazhi sobitabaiba Daizezebara pua k'awua o ẽãta krĩchabʉdata Abrahamta mazhi zezeta erub'ea arãũdua. Mʉã marãã jaraya, Daizezebara Abraham warrarã babi b'eya mong'ara za tab'esid'a. \v 10 Daizezed'era zag'ara ya zhi arib'aema bakuru k'arrad'e tukuaita. Mawũẽ bakuru bia zaud'a ẽãrã tukuape pepekuaya tebʉd'e. (Aramaʉ̃ kĩrãk'a Daizezebara pua k'awua oya k'azhiruata obadara.) \v 11 Mʉãrã wãrãnebai marã baniãba buru k'oe b'ʉa k'azhiruara ãmape Daizeze pẽwãnamarẽã. Mawũãmina iab'a mʉ tẽã urua, maʉ̃ba jẽrũne jʉ̃ b'ʉra mʉãrã izhima edeid'e b'ʉ ẽã, izhira audre zhi zroma mʉ k'ãñabara. Marã izhara Jawurebiata diaya, mawũãmina izhid'ebemata ĩjãna ẽbʉrʉ pua k'awua okuaya tebʉba. \v 12 Trigo ezoabarira izhi juwuad'e erub'ʉa, trigora ezoape zhi tara zhi wuag'abari maẽ wuag'aya, mawũãmina zhi k'ãbʉra baya tebʉ kik'ata nʉmʉne. (Aramaʉ̃ kĩrãk'a izhid'ebemata ĩjã b'era izhi maẽ b'ʉkuaya, mawũãmina zhi ĩjãna ẽãrã pua k'awua okuaya.) \fig The winnowing fork|HK00097B.TIF|span|Matthew 3:1-12||(Mateo 3:12)| \fig* \s Jesús buru k'oed'a \r (Marcos 1:9-11; Lucas 3:21-22) \p \v 13 Jesús Galilead'eba Juanma Jordán doid'u zesia Juanba buru k'oemarẽã. \v 14 Mawũãmina Juanbara buru k'oe ẽbaita mawũãsia: Bʉa mʉta buru k'oemarẽã b'ʉd'era, ¿bʉra mʉmaãbʉrʉ ib'arika? \p \v 15 Mawũãĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉrã buru k'oedua, dazhara aramaʉ̃ne Daizezeba krĩñata arib'aed'aya. \p Mawũãĩ buru k'oesia. \v 16 Jesús buru k'oepe doed'auba drua wãta taid'e, bãjã ewa dog'oba Jawurebia Daizezed'eta ũdusia pusirã kĩrãk'a izhi ʉ̃rʉ̃ uruta. \v 17 Maʉ̃ne Daizezeta bãjãneba bed'eabʉrʉta mawũãsia: Naʉ̃ mʉ Warra mʉãrã kʉãg'a, mʉrã izhi k'area sobia b'ʉa. \fig Baptism of Jesus|CN01656B.TIF|span|Matthew 3:16-17||(Mateo 3:16-17)| \fig* \c 4 \s Ãtõmiãba wãẽãbiya nʉmana Jesús \r (Marcos 1:12-13; Lucas 4:1-13) \p \v 1 Jesús mobebʉrʉ Jawurebia Daizezed'eba drua drudrua tab'ʉid'u edesia ãtõmiãba wãẽãbiya nʉmaĩma. \p \v 2 Nek'o ẽã zhiwid'i b'ʉta ewarita cuarenta diamaseta cuarenta babʉrʉd'e jarrasia. \v 3 Maʉ̃ne wãẽãbii k'area ãtõmiã izhima zepe mawũãsia: Bʉta Daizeze Warrabʉrʉ mong'ara za tab'ea jaradua pan bakuamarẽã. \p \v 4 Mawũãĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: \q Zhãrã bari zhikoba b'a ẽã, awuarabʉrʉ Daizezeba jara b'ʉta jõma arib'ae b'ʉba b'aya. \rq (Deuteronomio 8:3)\rq* \p \v 5 Mobebʉrʉ ãtõmiãbara edesia Jerusalén pʉwʉrʉed'a, mobe Daizeze deta audre ʉ̃tʉ nʉmʉĩnu edepe, \v 6 mawũãsia: Bʉta Daizeze Warrabʉrʉ ed'aa pinandrʉrua. Maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: \q Daizezebara izhi ángelerãta bʉma zok'akuaya, bʉra ãzhi juwuad'e edad'aya bʉ jẽrũta puo ẽbamarẽã mong'araba. \rq (Salmos 91:11-12)\rq* \p \v 7 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Maʉ̃ẽnabemasid'a zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: \q K'ãrẽ orãrũã k'arebai k'awuaita bʉ Nok'o Daizezeba. \rq (Deuteronomio 6:16)\rq* \p \v 8 Mobebʉrʉ ãtõmiãbara edesia k'atuma ʉ̃tʉ nʉmʉĩnu, mobe jõma ũdubisia ẽjũãne drua nʉmʉta ne kĩrãwãrẽã ed'a nʉmʉta. \v 9 Mobe mawũãsia: Mʉã naʉ̃ jõma bʉaa diaya sãk'ok'od'e k'ob'epe mʉta ibia jarara. \p \v 10 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Ãtõmiã wãrũã, maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: \q Bʉ Nok'o Daizezetrʉ ibia jaradua, izhi bed'eatrʉ arib'aedua. \rq (Deuteronomio 6:13)\rq* \p \v 11 Mobebʉrʉ ãtõmiãbara Jesús ãmaẽsia. Maʉ̃ne ángelerãta ʉ̃kʉrʉ zepe izhira arib'aesid'a. \s Jesús miã ũrãg'a jʉ̃drʉd'a \r (Marcos 1:14-20; Lucas 4:14-15; 5:1-11; 6:17-19) \p \v 12 Juan cárceld'e nʉmʉta Jesúsba ũrĩbʉrʉd'era jẽrũya wãsia Galilea druaed'a. \v 13 Nazaret pʉwʉrʉra idaribipe wãpe b'esia Capernaúm pʉwʉrʉd'e, maʉ̃ pʉwʉrʉra do jed'ea õb'ʉ k'aita tab'ʉa, Zabulónneba uruta b'ead'a druad'e, Neftalíd'eba uruta b'ead'a druad'e tab'ʉa. \v 14 Mawũẽ arimaẽ berab'arisia Daizezeba bed'eata jarabibariba Isaíaba mawũãnata: \q \v 15 Marã Zabulón druad'e, Neftalí druad'e b'era, do jed'ea õb'ʉ doya od'e b'era, Jordán do kĩrãrẽ b'era, Galilea druad'e judíorã ẽãta b'era, \q \v 16 marã pãrĩguad'e b'eta Daizezed'ebema k'awuabʉdaba ũdud'aya ʉ̃na zromata. Mawũẽ aduaita beuita b'ead'aitara ʉ̃nata uruzhaya. \rq (Isaías 9:1-2)\rq* \p \v 17 Maʉ̃ ewarid'eba Jesús miã ũrãg'a jʉ̃drʉbʉrʉta mawũãsia: K'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãũdua, Daizezeta Nok'od'ebema k'aita basia. \s Jesúsba kĩmarẽ jʉrʉkuad'a b'eda beamiãrãta \r (Marcos 1:16-20; Lucas 5:1-11) \p \v 18 Galilead'ebemata do jed'ea õb'ʉ doya Jesús taid'e, ũme mebẽrãta panʉta ũdusia, ab'a Simónta Pedro basia, zhi mebea Andrés basia. Do jed'ea õb'ʉ maẽ atarrayata b'ari panasia b'eda beamiãta panasi baera. \v 19 Maʉ̃ne Jesúsbara mawũãsia: Mʉ k'aid'u panadua, mʉnebemata ĩjãnamarẽã mʉã marã zhãrã ũrãg'abarita panabiya. \p \v 20 Mawũãĩ ãzhara audre ẽãne atarraya kenab'arid'ape k'aid'u jʉ̃drʉsid'a. \p \v 21 Mamaʉ̃ba Jesús wãbʉrʉd'era dewara awʉrʉrãta ũme mebẽrãta panʉta ũdusia, Jacobota zhi mebea Juanta ũdusia, Zebedeo warrarãta ãzhi zeze Zebedeo bawara jãbad'e b'eta, ãzhi atarrayata tʉd'ʉzoad'ata araa jʉ̃kua duanasia, Jesúsbara maʉ̃ne jʉrʉkuasia. \v 22 Mawũẽ ãzhara audre ẽãne jãbata ãzhi zezeta ãmaẽbʉdata k'aid'u jʉ̃drʉsid'a. \s Jesúsba ũrãg'ad'a k'abanata \r (Lucas 6:17-19) \p \v 23 Aramaʉ̃ne Galilea drua jõma Jesús pʉrrʉa wãbʉrʉta de zhi jʉrebadata nʉme maẽ miã ũrãg'a wãsia, bed'ea biata jarak'a wãsia Daizezeta Nok'od'ebemata. K'aya b'eta, pua b'eta jõma b'ebi wãsia pʉwʉrʉ tab'e maẽ. \p \v 24 Aramaʉ̃ne izhira Siria drua jõma trʉ̃poabʉrʉba jõma wesid'a pua b'eta, nekĩrãtõnoãba k'aya zuburia b'eta, kĩrãnema b'eta, jai ab'eta, k'akua pira ẽã k'aya b'eta webʉdata b'ebikuasia. \v 25 Zhãrã bio Jesús k'aid'u nʉmasia Galilea druad'ebemata, Decápoli pʉwʉrʉd'ebemata, Jerusalén pʉwʉrʉd'ebemata, Judea druad'ebemata, Jordán dod'e kĩrãrẽbemarãta. \c 5 \s Sobiaid'ebemata jarad'a k'atumane \r (Lucas 6:20-23) \p \v 1 K'abanata ũdupe Jesús k'atuma zakeid'u wãrĩzepe jewed'abʉrʉd'e orrasid'a izha jʉrʉkuad'abara. \v 2 Mawũẽ miã ũrãg'a mawũãsia: \q \v 3 Sobiaudua Daizezed'ebemata k'awuai k'area zuburia b'era, mawũã b'era Daizezeta Nok'od'ebema. \q \v 4 Sobiaudua jẽga b'era, mawũã b'era Daizezebara kĩrãtũmabigaya. \q \v 5 Sobiaudua zhi zromane duanu ẽãrã, mawũãrã druata jidad'aya Daizezeba diabʉrʉta. \q \v 6 Sobiaudua Daizezed'ebema k'area jarra b'era, aramaʉ̃ne izha krĩñata oya b'era maʉ̃ne nʉmabigaya. \q \v 7 Sobiaudua zhãrã sozuburia b'era, mawũãrã Daizezebara sozuburiaya. \q \v 8 Sobiaudua soid'u b'eba so nene ẽã b'era, mawũãrã ũdud'aya Daizezera. \q \v 9 Sobiaudua zhãrãta zhiya adu-a duanabi b'era, mawũãrã Daizeze warrarã ad'aya. \q \v 10 Sobiaudua biata ob'e k'area zuburia obʉdad'era, mawũã b'era Daizezeta Nok'od'ebema. \q \v 11 Sobiaudua mʉ k'area ik'azhirua jarabʉdad'era, zuburia obʉdad'era, nekĩrãtõnoã bĩ ẽã jarabʉdad'era sewa nebʉrʉ. \q \v 12 B'ʉsrid'audua, sobiaudua, mawũãrã marãbara ʉ̃tre ne biata waib'ʉa jidad'aya. \q Daizezeba bed'eata jarabibarirã b'ead'asid'a mawũã zuburia obazhid'a marã b'e nawed'a b'ead'ata. \s Tã kĩrãk'a b'ea druad'e b'erãĩta \r (Marcos 9:50; Lucas 14:34-35) \p \v 13 Marã tã kĩrãk'a bigata b'ea druad'e b'erãĩta. Mawũãmina tã zhi kʉyata jõrã, ¿k'ãrẽba kʉyaipe? Jipad'e seri ẽbaya, mawũẽ b'aribue panʉã biradigad'amarẽã. \s Ʉ̃nata b'ea ẽjũãne b'erãĩta \p \v 14 Marãneba Daizezed'ebemata ũdu b'eba marã ʉ̃nata b'ea ẽjũãne b'erãĩta. Mawũẽ pʉwʉrʉ k'atumane ʉ̃rʉ̃ tab'ʉta merũ b'e ẽkĩrãk'a b'ea. \v 15 Miõba ĩbĩrã k'oape ãna nʉmʉka, awuarabʉrʉ ʉ̃tʉ b'ʉbaria jõma ʉ̃namarẽã ded'a b'eta. \v 16 Aramaʉ̃ kĩrãk'a ʉ̃nata marãneta ʉ̃nabiudua zhãrã kĩrãbita, aramaʉ̃ne marãba biata ob'eta ũdud'amarẽã, maʉ̃neba ibia jarad'amarẽã marã Zeze ʉ̃tre b'ʉta. \s Jesúsba jarad'a Moisé ũrãg'ad'ebemata \p \v 17 Krĩcharãũdua mʉrã Daizezeba ũrãg'a Moiséa diad'ata seribi ẽã nʉmʉĩta zesita, Daizezeba bed'eata jarabibarirãba b'ʉd'apead'ata seribi ẽã nʉmʉĩta zesita. Awuarabʉrʉ mʉrã zesia maʉ̃ arib'aeita. \v 18 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, bãjãta egorota neba ẽã nʉmʉnerã Daizezed'e ũrãg'ara miã wĩkabid'a neba ẽã sãwũã berab'arii b'ʉta jõma arimaẽ berab'ariyeed'a. \v 19 Mawũẽ iab'aʉba maʉ̃ ũrãg'ad'ebemata ab'a arib'ae ẽãta wĩkata arib'ae ẽbʉrʉ, aramaʉ̃ne zhãrã b'ea arib'ae ẽbaita jaradiara, zhi zroma ẽbaya Daizezeta Nok'od'ebemanerã. Mawũãmina iab'aʉba arib'ae nʉmʉrã, aramaʉ̃ne dewaraurãba arib'aed'amarẽã jaradia nʉmʉrã, maʉ̃ zhi zroma baya Daizezeta Nok'od'ebemanerã. \v 20 Maʉ̃neba mʉã marãã jaraya, ũrãg'a Moiséd'e jarabada k'ãñabara fariseorã k'ãñabara Daizezeba jara b'ʉta marãba audre kĩrãẽpa arib'aed'a ẽbʉrʉ, Daizezeta Nok'od'ebemata b'ea ẽã. \s Jesúsba jarad'a kĩrũbid'ebemata \r (Lucas 12:57-59) \p \v 21 Marãbara zhi ũrĩmata zõrãrã b'ead'aa mawũãsid'a: Miã bearãrũã, miã beara nok'oba pua k'awua oya. \v 22 Mawũãmina mʉã marãã jaraya, iab'a zhi mebea ũme kĩrũbʉrʉra Daizezeba pua k'awua oya. Iab'aʉba zhi mebeata krĩcha ne ẽã b'arib'ʉa abʉrʉra nok'orã wag'aurãba pua k'awua od'aya. Iab'aʉba zhi mebeata ik'azhirua jarabʉrʉra wãbid'aya tebʉ puread'e. \p \v 23 Mawũẽ altar maẽ ne webʉrʉd'e, bʉa bĩ ẽã od'ad'eba bʉ mebeata bʉ ũme bĩ ẽã nʉmʉta k'awuara, \v 24 bʉa ne webʉrʉra mama altar maẽ ãmaẽdua, mobe wãpe naara bʉzhi mebeata ibiad'e odua, mobebʉrʉ zepe bʉa ne wed'ara Daizezea diadua. \p \v 25 Bʉa bĩ ẽã od'ad'eba bʉ jura ũme k'adrʉabai krĩcha araa zerua, nok'oma od'e izhi ũme wãbʉda wed'a mawũã odua. Mawũã o ẽbʉrʉ bʉ jura b'ʉbara nok'o zhãrã k'awua obaria chãb'ariya, waya nok'oba policia chãb'ariya ed'a b'ʉmarẽã cárceld'e. \v 26 Mʉã wãrĩnu bʉaa jaraya, bʉra mamaʉ̃bara ẽdrʉ ẽã nok'oba plata sõmbe diaita jarad'ata jõma dia ẽbʉrʉ. \s Kĩma ẽãta eruk'ãĩ ẽbaid'ebema \p \v 27 Marãbara zhi ũrĩmata mawũãsid'a: Kĩma ẽãta eruk'ãĩrãrũã. \v 28 Mawũãmina mʉã marãã jaraya, bariduba wũẽrãta eruk'ãĩ krĩña akʉra, izhi sod'e maʉ̃ wũẽrã ũme k'azhiruata obʉrʉa. \p \v 29 Mawũẽ bʉ dabʉ juwua araarebemaba bʉta k'azhiruad'e b'aebiid'ebema orãrũã, aramaʉ̃ne bʉ dabʉra ẽũtape bʉd'ebara b'aribuebʉrʉk'arua. Audre biga bʉd'ebemata ab'a aduaita bʉta k'akua igurua b'aribued'ai k'ãñabara tebʉd'e. \v 30 Juwua araba bʉta k'azhiruad'e b'aebiid'ebema orãrũã, aramaʉ̃ne bʉ juwuara b'ʉatupe bʉd'ebara b'aribuebʉrʉk'arua. Audre biga bʉd'ebemata ab'a aduaita bʉta k'akua igurua b'aribued'ai k'ãñabara tebʉd'e. \s Miã ãmabʉrʉd'ebema \r (Mateo 19:9; Marcos 10:11-12; Lucas 16:18) \p \v 31 Dewara zhi jaramata mawũãsid'a: Bariduba izhi wũẽrãta ãmabʉrʉd'era, ãmabʉrʉd'ebemata k'arta ope diadua. \v 32 Waya mʉã marãã jaraya, bariduba izhi wũẽrã ãmabʉrʉta awʉrʉ eruk'ãĩ ẽãta ãmarã, awʉrʉta k'ãĩbʉrʉba k'azhiruata obiya. Maʉ̃ wũẽrã ãmanapead'ata k'ãĩbʉrʉsid'a k'azhiruata oya. \s Jesúsba jarad'a wãrĩnu bed'eaita \p \v 33 Dewara marãbara zhi ũrĩmata zõrãrã b'ead'aa mawũãsid'a: K'ãrẽ wãrĩnu arib'aeya arãrũã sewata, awuarabʉrʉ arib'aedua Daizeze daid'u wãrĩnu arib'aeya ad'ara. \v 34 Mawũãmina mʉã marãã jaraya: K'ãrẽ oita k'ãrẽ daid'u wãrĩnu arib'aeya arãũdua. Miã ʉ̃tre daid'u, ʉ̃trera Daizezeta Nok'o bugue baera. \v 35 Miã drua daid'u, druara Daizezeta tʉga b'ʉ baera. Miã Jerusalén daid'u, Rey ʉ̃trebema zhi zroma pʉwʉrʉ baera. \v 36 K'ãrẽ oita miã bʉzhi buru daid'u wãrĩnu arib'aeya arãrũã, bʉara bud'a ab'abid'a torroa pãĩma ob'e ẽbaera. \v 37 K'ãrẽta marãba od'aibʉrʉ ãjãne audua, od'a ẽbʉrʉ ãjãne arãũdua. Ne ãmaña jarabʉrʉra bia ẽãneba ze b'ʉta ãtõmiãneba ze b'ʉa. \s Bĩ ẽã obʉdad'era ab'arika orãrũã \r (Lucas 6:29-30) \p \v 38 Marãbara zhi ũrĩmata mawũãsid'a: Iab'aʉba zhãrã dabʉta ãrĩrã izhisid'a ab'arika dabʉ ãrĩnaĩbara, kid'ata jõnawera izhisid'a ab'arika kid'a jõnawed'aibara. \v 39 Waya mʉã marãã jaraya, ab'arika orãrũã iab'aʉba bʉta bĩ ẽã obʉrʉd'era. Baribʉrʉ bariduba bʉta kĩrã juwua araarebemata tachira wuadua dewarabemasid'a. \v 40 Iab'aʉba bʉ camisata jãrĩĩ k'area nok'oa k'awua obi krĩña nʉmerã, diadua bʉzha wua ãneb'ari b'ʉsid'a. \v 41 Bariduba ne zʉgʉata bʉzhi poeayeed'a zaread'e ataubira poeama ũme ataurua. \v 42 Iab'aʉba k'ãrẽta wid'ira diadua. Iab'aʉba ne presta wid'ira dia ẽã nʉmarãrũã. \s Dazhi jura b'eta kʉãg'aid'ebema \r (Lucas 6:27-28, 32-36) \p \v 43 Marãbara zhi ũrĩmata mawũãsid'a: Kʉãg'arua zhãrã bʉ ũme zhibiara, jurarua bʉ jura b'ʉra. \v 44 Waya mʉã marãã jaraya, kʉãg'audua marã jura b'era, ibia jaraudua marã ik'azhirua jara b'era, bia oudua marã jura b'era, zhiwid'iudua marã zuburia ob'ebarira. \v 45 Mawũãrã mazhi Zeze ʉ̃tre b'ʉ warrarã baya. Izhara izhi ʉ̃madaura ʉ̃tʉ zebi b'ʉa bia ẽãta b'e ʉ̃rʉ̃, biata b'e ʉ̃rʉ̃. Kue zebi b'ʉa biata b'e ʉ̃rʉ̃, bia ẽãta b'e ʉ̃rʉ̃. \v 46 Marã kʉãg'a b'etrʉ kʉãg'ad'ara, ¿maʉ̃barira k'ãrẽ biata jidad'aipe? ¿Ab'arika obada ẽka rey Romanebemaĩta plata wid'ibadabid'a? \v 47 ¿Bari mazhi mebẽrãtrʉ saluda b'eaibʉrʉ k'ãrẽ biata ob'e? ¿Mawũã duanu ẽka Daizezed'ebema k'awuad'a ẽãsid'a? \v 48 Maʉ̃ba marã kĩrãẽpa zhãrã kʉãg'a b'eaudua, marã Zeze ʉ̃tre b'ʉta kĩrãẽpa zhãrã kʉãg'a b'ʉ kĩrãk'a. \c 6 \s Zuburia b'ʉta nebari diaid'ebema \p \v 1 Kĩrãkuitaudua, marãba biata obʉdara zhãrã kĩrãbita orãũdua bari zhãrãba ũdud'amarẽã. Bari maʉ̃ k'area od'aibʉrʉ k'ãrẽ dia ẽã marã Zeze ʉ̃tre b'ʉbara. \v 2 Maʉ̃ba zuburia b'eta bʉa nebari diabʉrʉra jõmaʉ̃ã jarak'arãrũã, sewa bibaʉta b'eba ob'e kĩrãk'a orãrũã, de zhi jʉrebadata nʉme maẽ, pʉwʉrʉd'e od'e zhãrã berab'ari nʉme maẽ maʉ̃ k'aud'a b'ea zhãrãba bia jarad'amarẽã. Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, maʉ̃ k'areara Daizezebara k'ãrẽ dia ẽã. \v 3 Mawũãmina zuburia b'eta bʉa nebari diabʉrʉra miõã k'awuabirãrũã. \v 4 Zuburia b'eta bʉa nebari diabʉrʉra chupea diadua. Mawũãrã bʉ Zezebara bʉ chupea maʉ̃ k'aud'a b'ʉta akʉ b'ʉra maʉ̃bari k'ãrẽ diaya jõmaʉ̃ daid'u. \s Jesúsba jaradiad'a zhiwid'iita \r (Lucas 11:2-4) \p \v 5 Bʉ zhiwid'ibʉrʉd'era sewa bibaʉta b'e kĩrãk'a b'arãrũã. Ãzhira ʉ̃ta zhiwid'i krĩñadea, de zhi jʉrebadata nʉme maẽ, pʉwʉrʉd'e od'e zhãrã berab'ari nʉme maẽ maʉ̃ k'aud'a b'ea bari zhãrãba ũdud'amarẽã. Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, maʉ̃ k'areara Daizezebara k'ãrẽ dia ẽã. \v 6 Mawũãmina bʉ zhiwid'ibʉrʉd'era miõ ne ẽã maẽ wãpe zhiwid'idua bʉ Zezea, izhira chupea bʉ ũme nʉmʉã. Mawũãrã bʉ Zezebara bʉ chupea maʉ̃ k'aud'a b'ʉta akʉ b'ʉra maʉ̃bari k'ãrẽ diaya jõmaʉ̃ daid'u. \p \v 7 Bʉ zhiwid'i nʉmʉnerã ab'aʉ bed'eata jarama bio jararãrũã, Daizezed'ebemata k'awuad'a ẽkĩrãk'a b'arãrũã. Krĩcha b'ea ab'aʉ bed'eata jarama bio jaratrʉ Daizezebara ũrĩ b'ʉta. \v 8 Marãbara orãũdua ãzhid'e kĩrãk'ara, marã Zezebara k'awua b'ʉ baera marãba k'ãrẽ nesid'a b'era, marãba k'ãrẽ wid'id'ai nawed'a. \v 9 Marã zhiwid'ibʉdad'era mawũãũdua: \q Bʉra Daizezeta ʉ̃tre b'ʉa, bʉra wawiad'aid'e b'ʉa. \q \v 10 Dai Nok'ota nʉmadua. Bʉa krĩñata od'aid'e b'ʉa ʉ̃tre ob'e kĩrãk'a, mawũã od'aid'e b'ʉa druad'ebid'a. \q \v 11 Zhiko ewarizabema daia diadua id'ira. \q \v 12 Daiba bia ẽãta od'ad'ebara daira bed'ea ne ẽã duanebirua, daiba bed'ea ne ẽãne edabada kĩrãk'a dai bĩ ẽã obʉdata. \q \v 13 Daita idu wãẽãbirãrũã, awuarabʉrʉ daira k'arebarua ãtõmiã bia ẽãnebara. Reyta nʉmaĩrã bʉrea, zareara bʉrea, zhi zromata nʉmaĩrã bʉrea ewari nʉmʉ jõma. Amén. \p \v 14 Marã bĩ ẽã obʉdata marãba bed'ea ne ẽãne edad'ara, marãba bia ẽãta od'ad'ebara marãsid'a bed'ea ne ẽã b'ʉkuaya marã Zeze ʉ̃trebemabara. \v 15 Mawũãmina marã bĩ ẽã obʉdata marãba bed'ea ne ẽãne edad'a ẽbʉrʉ, marã Zezebid'a bed'ea ne ẽã b'ʉkua ẽã marãba bia ẽãta od'ad'ebara. \s Nek'o ẽã zhiwid'ibarid'ebema \p \v 16 Marã nek'o ẽã zhiwid'i b'ed'era kĩrã sopua duanarãũdua, sewa bibaʉta b'e kĩrãk'a duanarãũdua. Nek'o ẽã zhiwid'i b'eta zhãrãba k'awuad'amarẽã kĩrã sopua duaĩnabaria. Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, mawũã b'ebarira Daizezebara k'ãrẽ dia ẽã. \v 17 Mawũãmina bʉta nek'o ẽã zhiwid'i b'ʉd'era buru erudua, kĩrã sʉgʉdua. \v 18 Mawũãrã zhãrã b'ea k'awuabi ẽbaya bʉ nek'o ẽã zhiwid'i b'ʉra, awuarabʉrʉ bʉ Zezea k'awua nʉmabiya, izhira chupea bʉ ũme nʉmʉã. Bʉ Zezeba bʉ chupea maʉ̃ k'aud'a b'ʉta akʉ b'ʉra maʉ̃bari k'ãrẽ diaya jõmaʉ̃ daid'u. \s Ne biata ʉ̃tre tʉd'aid'ebema \r (Lucas 12:33-34) \p \v 19 Ne biata tʉrãũdua naʉ̃ druad'e, namarã zhi muĩba ãrĩbaria, ne uyezoa jõ b'ʉa, namarã nezrʉgamiãrãta ed'a wãpe zrʉgabada. \v 20 Maʉ̃ba awuarabʉrʉ Daizezeba krĩñata obʉdaba ne biara ʉ̃tre tʉudua, maĩnurã zhi muĩba ãrĩ ẽã, miã ne uyezoa jõ ẽã, maĩnurã nezrʉgamiãrã ed'a wãpe zrʉgad'a ẽã. \v 21 Mawũã ne biata marãneta b'ʉ maẽ nʉmaña marã sora. \s Ĩbĩrã k'akuad'ebema \r (Lucas 11:33-36) \p \v 22 Ĩbĩrã k'akuad'ebema dabʉa. Mawũẽ bʉ dabʉta bigabʉrʉ bʉ k'akuara jõma ʉ̃na b'aya. \v 23 Mawũãmina bʉ dabʉta biga ẽbʉrʉ bʉ k'akuara jõma pãrĩguad'e b'aya. Aramaʉ̃ kĩrãk'a bʉa ob'ʉta bʉma bigata bia ẽbʉrʉ, ¿bʉra jipad'e pãrĩguad'e nʉmʉ ẽka? \s Daizezeta platata sãwũãnebema \r (Lucas 16:13) \p \v 24 Miõba zhãrã ũme arib'ae nʉma b'e ẽã. Manebʉrʉ ab'a jurape ab'a kʉãg'aya, o ab'a zhi zromane edape ab'a zhi zroma ẽãne edaya. Aramaʉ̃ kĩrãk'a Daizezed'ebema arib'ae ẽã platad'ebemata arib'ae nʉmʉbara. \s Sopua nʉma ẽbaid'ebema \r (Lucas 12:22-31) \p \v 25 Maʉ̃neba mʉã marãã jaraya: Sopuarãũdua mazhi b'aid'ebema k'area, k'ãrẽta k'oid'e o k'ãrẽta doid'e, miã mazhi k'akuaita k'ãrẽta jʉ̃ĩne sopuarãũdua. ¿Dazhi b'ʉra audre vale b'ʉ ẽka zhiko k'ãñabara, k'akuara audre vale b'ʉ ẽka wua k'ãñabara? \v 26 Ibana ewarad'e wũãb'ari b'eta akaudua, ne ud'a ẽã, miã ne ewad'a ẽã, miã ne wuag'abari maẽ ne kuad'a ẽã. Maʉ̃ta marã Zeze ʉ̃trebemabara ne ded'eka b'ʉa. ¿Marã audre vale duanu ẽka ibana b'e k'ãñabara? \v 27 ¿Marãnebemabara k'aiba izhi bio sopua nʉmʉba izhira ewari wueta b'abi b'eipe? \v 28 ¿Wua k'area k'ãrẽã sopua b'e? Krĩchaudua nepono meã nʉmeta sãwũã wari b'eta. Trajad'a ẽã, miã wua k'asud'a ẽã. \v 29 Mʉã marãã jaraya, rey Salomón kĩrãwãrẽã zho b'asimina kĩrãwãrẽã zho b'a ẽbasia nepono ab'aʉd'ebema kĩrãk'abid'a. \v 30 Chirua id'i meã takerad'ata nunebai tebʉd'e babuebadata Daizezeba mawũã zhobi b'ʉra, ¿marã audre zhobigai ẽka, awuarabʉrʉ soid'u b'eaita wãẽã duanu ẽka? \v 31 Mawũẽ sopua mawũãrãũdua: ¿K'ãrẽta k'od'aipe, k'ãrẽta dod'aipe, k'ãrẽta jʉ̃naĩpe? \v 32 Daizezed'ebema k'awua ẽã b'era maʉ̃ jõmaʉ̃ k'area sopua b'ea. Mawũãmina marã Zeze ʉ̃trebemabara k'awua b'ʉa marãbara maʉ̃ jõma nesid'a b'eta. \v 33 Maʉ̃ba naara jʉrʉdua Daizezeta Nok'od'ebemata, aramaʉ̃ne izha jara b'ʉta odua, mobed'eba izhara maʉ̃ jõma diaya. \v 34 Mawũẽ ewari nubema k'area sopuarãũdua, ewari nubemabara sopua nʉmaĩrã we b'ʉa. Ewariza nʉmʉã bĩ ẽã sopua nʉmaĩrã. \c 7 \s Zhãrãta k'awua o ẽbaid'ebema \r (Lucas 6:37-38, 41-42) \p \v 1 Zhãrãta k'awua orãũdua, Daizezeba marã maʉ̃ k'area k'awua o ẽbamarẽã. \v 2 Zhãrãta k'awua od'ara Daizezebara marã maʉ̃ zad'e k'awua oya, zhãrã sãwũã obʉda zad'e oya. \v 3 ¿K'ãrẽã bʉ mebea dabʉd'e ne jarra k'ob'ʉtrʉ akʉpe bʉ dabʉd'e bakuru pẽũ nʉmʉrã akʉ ẽpe? \v 4 ¿Mawũãrã bʉara bʉ mebea mawũãĩne b'ʉka: Ne jarra bʉ dabʉd'e k'ob'ʉta mʉãã aub'aribirua aid'e b'ʉka, bʉ dabʉd'e bakuru pẽũ nʉmʉnerã? \v 5 ¡Sewa bibaʉta b'arãrũã! Bakuru bʉ dabʉd'e pẽũ nʉmʉta naara ãĩ b'ʉdua, mawũãtrʉ bia ũduya bʉ mebea dabʉd'e ne jarra k'ob'ʉta aub'ariita. (Aramaʉ̃ kĩrãk'a bʉa k'azhirua ob'ʉta naara idu b'ʉdua, mobed'eba zhãrã k'areba b'eya.) \p \v 6 Daizezeitabemata usarãã diarãũdua marãta k'ad'a ẽbamarẽã, miã perla marãne nʉmʉta chĩnarãã diarãũdua biradigad'a ẽbamarẽã, marãta drag'akuad'a ẽbamarẽã. (Ũrĩ krĩña ẽã b'eara aramaʉ̃ kĩrãk'a Daizeze bed'eara jararãũdua marã bĩ ẽã od'a ẽbamarẽã.) \s Daizezea zhiwid'i ne wid'id'aid'ebema \r (Lucas 11:9-13; 6:31) \p \v 7 Daizezea ne wid'iudua, mawũãrã marãã diaya. Ne wid'i b'eba jʉrʉudua, mawũãrã ũdud'aya. Ne wid'i b'eba trʉ̃ũdua, mawũãrã jigaita puerta ewaya. \v 8 Daizezea ne wid'i b'ʉbara jidaya. Ne wid'i b'ʉba jʉrʉ b'ʉbara ũduya. Ne wid'i b'ʉba trʉ̃ b'ʉaara diaita puerta ewaya. \v 9 ¿Marãnebemabara zhi warraba panta wid'ira mong'arata diaita b'ʉka? \v 10 ¿O b'edata wid'ira dãmata diaita b'ʉka? \v 11 Marã bia ẽãta b'eba mazhi warrarãã ne biata dia k'awua b'ebʉrʉ, marã Zeze ʉ̃tre b'ʉbara audrebai ne biata diaya wid'ibʉdaara. \v 12 Zhãrãba ne jõmaʉ̃ne marã sãwũã od'aita krĩña b'ed'e marãba ãzhita mawũã oudua. Maʉ̃ta Daizezeba ũrãg'a Moiséa diad'a, maʉ̃ta Daizezeba bed'eata jarabibarirãba b'ʉd'apead'a. \s Puerta pẽũsuad'ebema \r (Lucas 13:24) \p \v 13 Ed'a wãũdua puerta pẽũsuad'e, puerta jed'ead'e ed'a wãĩta ota kũrũgusabara aduad'e ede b'ʉa, bio maʉ̃ne ed'a wã nʉmʉã. \v 14 Mawũãmina puerta pẽũsuad'e ed'a wãĩta ota pẽũsuabara Daizeze ũme b'ai jõ ẽãma ede b'ʉa, maʉ̃ta bio ẽãba ũdu b'ea. \s K'ãrẽ ob'ed'eba ũduk'awad'aya \r (Lucas 6:43-44) \p \v 15 Kĩrãkuita b'eaudua sewata Daizezeba bed'eata jarabibarid'e b'e k'area, marãma zed'aya oveja zhãrã zuburia od'ak'a kĩrãk'a, mawũãmina sod'era usa pãne kĩrãk'a zhãrã warrea ẽãta b'ea. \v 16 Marãbara ãzha k'ãrẽ ob'ed'eba ũduk'awad'aya. Uvara ʉrʉba zaud'ata b'ʉad'ak'a, miã igora b'ʉad'ak'a jũẽchichiba zaud'ata. \v 17 Aramaʉ̃ kĩrãk'a bakuru biabara zau b'ʉa zhi tara biata. Mawũãmina bakuru bia ẽãbara zau b'ʉa zhi tara bia ẽãta. \v 18 Bakuru biabara zau ẽã zhi tara bia ẽãta, miã bakuru bia ẽãbara zau ẽã zhi tara biata. \v 19 Bakurura zhi ta biata zaud'a ẽãrã jõma tud'ape buebada tebʉd'e. \v 20 Sewata Daizezeba bed'eata jarabibarid'e b'eta aramaʉ̃ kĩrãk'a marãbara ãzha k'ãrẽ ob'ed'eba ũduk'awad'aya. \s Bia ẽã omiãta b'era ũduk'a aid'ebema \r (Lucas 13:25-27) \p \v 21 Mʉta Nok'ó ab'era jõmarã ed'a wãna ẽã ʉ̃tre Daizezeta Nok'o maẽrã, awuarabʉrʉ ed'a wãnaña mʉ Zeze ʉ̃tre b'ʉba krĩñata ob'eta. \v 22 Daizezeba k'awua oi ewadera bioba mʉãã mawũãnaña: Nok'ó, ¿daibara bed'eata bʉa jarabibʉrʉta jarasid'a ẽka, bʉ trʉ̃neba daibara jaira ãĩ jʉrekuasid'a ẽka, bʉ trʉ̃neba daibara bio osid'a ẽka ũdud'ak'ata? \v 23 Mawũãnaĩ mʉãrã mawũãña: Mʉã marã ũduk'a. ¡Mʉ maẽbara ãĩ wãũdua, marã bia ẽã omiãta b'ea! \s De ũmenebema \r (Lucas 6:46-49) \p \v 24 Bariduba mʉ bed'eata ũrĩpe arib'aera, ũmakĩrã bia krĩcha b'ad'a kĩrãk'a b'ʉa, izhi dera pãrãsia peña ʉ̃rʉ̃. \v 25 Maʉ̃ne zesia kueta, zesia dota, pʉ̃ãdrʉsia nanguta, aramaʉ̃ne maʉ̃ dema jiradrʉsid'a. Mawũãmina k'ora wã ẽbasia pãrã nʉmʉ baera peña ʉ̃rʉ̃. \v 26 Mawũãmina bariduba mʉ bed'eata ũrĩpe arib'ae ẽbʉrʉ, ũmakĩrã bia krĩcha b'ad'a ẽkĩrãk'a b'ʉa, izhi dera pãrãsia ibud'e. \v 27 Maʉ̃ne zesia kueta, zesia dota, pʉ̃ãdrʉsia nanguta, aramaʉ̃ne maʉ̃ dema jiradrʉsid'a. Mawũẽ k'ora wãsia, aramaʉ̃ne jipad'e teguezoasia. \p \v 28 Jesúsba maʉ̃ bed'eata ma jarabʉrʉd'era zhãrãbara bia akʉdruasid'a bia miã ũrãg'a b'ʉd'eba. \v 29 Aramaʉ̃ne ãzhira ũrãg'a nʉmasia miã ũrãg'aita zarea b'ʉba, mawũẽ miã ũrãg'a ẽbasia ũrãg'a Moiséd'e jarabada kĩrãk'ara. \c 8 \s Jesúsba b'ebid'a aid'aba k'aya b'ʉta \r (Marcos 1:40-45; Lucas 5:12-16) \p \v 1 Jesús k'atumaneba zebʉrʉd'era zhãrã bio k'aid'u zesid'a. \v 2 Maʉ̃ne aid'aba k'aya b'ʉba orrape izhi kĩrãbita sãk'ok'od'e k'ob'epe mawũãsia: Nok'ó, bʉa krĩñabʉrʉ mʉrã nene ẽã b'ebirua. \p \v 3 Mawũãĩ Jesúsbara juwuaba tõb'ari mawũãsia: Mʉãrã krĩña b'ʉa, mawũẽ bʉra nene ẽã b'id'a! \p Audre ẽãne izhi aid'ara nebasia. \p \v 4 Mobebʉrʉ Jesúsbara mawũãsia: Bʉ k'ãwũã b'ebʉrʉta miõã jararãrũã, awuarabʉrʉ wãpe sacerdotea ũdubirua, mobe bʉzhi b'ed'abari nendʉwʉrʉta babued'amarẽã diadua, Moiséba jarad'a kĩrãk'a odua bʉ b'ebʉrʉta ãzha k'awuad'amarẽã. \s Jesúsba b'ebid'a nezok'ata soldaorã nok'od'eta \r (Lucas 7:1-10) \p \v 5 Capernaúm pʉwʉrʉd'e Jesús ed'a wãbʉrʉd'era, soldaorã nok'o Romanebemaba orrabʉrʉta zuburia bed'ea, \v 6 mawũãsia: Nok'ó, mʉ nezok'ata ded'a tab'ʉa, k'akua pira ẽã k'aya tab'ʉa, zuburia tab'ʉa. \p \v 7 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Mobera mʉ wãpe b'ebiya. \p \v 8 Mawũãĩ soldaorã nok'obara panaʉ̃ mawũãsia: Nok'ó, mʉrã biata b'ʉ ẽã bʉ mʉ ded'a deid'u zeira. Mawũẽ b'ei bed'eata jaradua, mawũãrã mʉ nezok'ara b'eya. \v 9 Aramaʉ̃ kĩrãk'a mʉãrã arib'ae b'ʉa nok'oba jarabʉrʉta. Mʉãbid'a soldaorãta jʉre b'ʉa mʉã jarabʉrʉd'e b'eta. Mʉã iab'aʉa: Wãrũã, abʉrʉd'era wãbaria. Iab'aʉa: Zerua, abʉrʉd'era zebaria. Mʉ nezok'aa: Naʉ̃ta odua, abʉrʉd'era obaria. \p \v 10 Jesúsba maʉ̃ta ũrĩbʉrʉd'era sobiape izhi k'aid'u erjiranʉã mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, mʉãrã miã Israel b'ed'ebema ũdu ẽã k'ãwũã soid'u k'ob'ʉra. \v 11 Mʉã marãã jaraya, Daizezeba k'awua obʉrʉ ewadera bio zed'aya ʉ̃madau ʉ̃tʉ zebariareba, ʉ̃madau b'aebariareba. Maʉ̃rãta jewed'a nek'od'aya Abraham bawara, Isaac bawara, Jacobo bawara ʉ̃tre Daizezeta Nok'o maẽ. \v 12 Mawũãmina Israel Daizezeta Nok'od'ebemane b'eaid'e b'ebara ĩjãna ẽãba jʉrekuaya ãĩ pãrĩguad'e tebʉd'e, mama jẽgad'aya kid'a k'õsesea. \p \v 13 Mobebʉrʉ Jesúsbara soldaorã nok'oa mawũãsia: Wãrũã, bʉra soid'u k'ob'ʉba arib'ae nʉmaẽdaya. \p Aramaʉ̃ne izhi nezok'ara b'esia aramaʉ̃ ʉ̃madaud'e. \s Jesúsba b'ebid'a Pedro pak'õrẽta \r (Marcos 1:29-34; Lucas 4:38-41) \p \v 14 Jesús Pedro ded'a wãbʉrʉd'era ũdusia Pedro pak'õrẽ kʉd'ad'e tab'ʉta kʉwamiãba. \v 15 Mawũẽ juwuata tõb'aribʉrʉd'era kʉwamiãbara kenab'arisia. Mawũẽ izhira piradrʉpe ne jigasia. \s Jesúsba b'ebikuad'a k'ayarãta bio \r (Marcos 1:32-34; Lucas 4:40-41) \p \v 16 Keubʉrʉd'era Jesúsma bio wesid'a jai ab'eta. Mawũẽ bed'eama ab'aʉba jaira ãĩ jʉrekuasia, jõma b'ebikuasia k'ayarãsid'a. \v 17 Aramaʉ̃ne arimaẽ berab'arisia Daizezeba bed'eata jarabibariba Isaíaba mawũãnata: Izha b'ebisia dazhirã k'aya b'ead'ara, izha b'ebisia dazhirã pua b'ead'ara. \s Jesús pẽwã krĩña panana \r (Lucas 9:57-62) \p \v 18 Jesúsbara ũdusia izhira zhãrã bioba bʉredrʉbʉdata, mawũẽ jarasia kĩrãrãã chãnamarẽã. \v 19 Maʉ̃ne ũrãg'a Moiséd'e jarabarita zepe mawũãsia: Miã Ũrãg'abari, mʉã bʉra pẽwãña bʉ wãbʉrʉma. \p \v 20 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Usa pã de bara b'ʉa, ibanasid'a de bara b'ʉa, mawũãmina mʉ Beubari Bape b'ʉra ne ẽã sãma k'ãĩ b'aira. \p \v 21 Awʉrʉba izhi pẽwã b'ed'ebemaba mawũãsia: Nok'ó, mʉrã naara idu wãbirua mʉ zeze joud'e. \p \v 22 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Mʉ k'aid'u b'adua. Aduaita beuya b'ea idu joubigarua ãzhirãta beubʉdara. \s Jesúsba taʉbid'a nanguta do bomatʉta \r (Marcos 4:35-41; Lucas 8:22-25) \p \v 23 Jesús jãbad'e b'aribʉrʉd'era izha jʉrʉkuad'ara k'aid'u jʉ̃drʉsid'a. \p \v 24 Maʉ̃ne do jed'ea õb'ʉd'e nanguta k'ãbãẽã bʉsad'ewaba do bomatʉba nabiru bʉsad'ewasia jãbara. Maʉ̃ẽna k'ãĩsia Jesúra. \v 25 Mawũẽ izha jʉrʉkuad'ara zed'ape ʉ̃rʉ̃ma mawũãsid'a: Nok'ó, daira k'arebarua, dazhirã tabod'oa. \p \v 26 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: ¿K'ãrẽã pera k'ob'e? Marã soid'u k'ob'aita wãẽã b'ea. \p Mobe piradrʉpe kẽãsia nanguta, do bomatʉta, mawũẽ jipa taukua nʉmaẽdasia. \v 27 Mawũẽ bia akʉdrua mawũãsid'a: ¿Naʉ̃ k'aipe k'ãwũã nanguba do bomatʉba izhi bed'eata arib'aebʉdara? \fig Jesus rebuked the wind|CN01708B.TIF|span|Matthew 8:23-27||(Mateo 8:26)| \fig* \s Kĩrãnema panana Gadara bid'arãta \r (Marcos 5:1-20; Lucas 8:26-39) \p \v 28 Jesús kĩrãrẽ jũẽbʉrʉta Gadara bid'arã druaid'u jũẽbʉrʉd'era, izhima zesid'a ũme kĩrãnema panʉta, beuwãrã wuag'aita peña zob'eata nʉme maẽba zesid'a, k'ãbãẽã menajachata panʉba miõta berab'ari b'e ẽbasia maʉ̃ od'era. \v 29 Mawũẽ nemi jĩgua mawũãsid'a: ¿Dai bawara bʉra k'ãrẽta sãwũã b'ʉ Jesús Daizeze Warra? ¿Naĩnu zebʉrʉka dai zuburia oita ewari nawed'a? \p \v 30 Maʉ̃ne ãzhi maẽba wawara bio nek'o duanasia chĩnata. \v 31 Mawũẽ jai zuburia bed'eabʉdata mawũãsid'a: Daita ãĩ jʉrekuara daira idu ed'a wãbigarua chĩna jari duanune. \p \v 32 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Wãũdua. \p Aramaʉ̃ta ãzhira maʉ̃rãnebara ẽzoape ed'a wãsid'a chĩna mawũã duanune. Mawũẽ chĩna duanurã jõma doid'u peñane bʉrʉgʉzoape beukuasia doed'a. \p \v 33 Mawũẽ chĩna akʉ b'era wãẽbasid'a, aramaʉ̃ne pʉwʉrʉed'a zebʉdad'era maʉ̃ta jõma nebʉrʉ jarasid'a kĩrãnema panʉ sãwũã berab'aribʉdata. \v 34 Mawũẽ pʉwʉrʉd'ebema jõma Jesúsma zebʉdad'e ũdud'ai, zuburia bed'easid'a wãmarẽã ãzhi druad'ebara. \c 9 \s Jesúsba b'ebid'a k'akua pira ẽã k'aya b'ʉta \r (Marcos 2:1-12; Lucas 5:17-26) \p \v 1 Mawũãnaĩ Jesús jãbad'e b'aripe kĩrãrã chãpe zesia Capernaúm izhi pʉwʉrʉed'a. \v 2 Maʉ̃ne k'akua pira ẽã k'aya b'ʉta izhima wesid'a jirab'ad'e. Ãzhi soid'u k'ob'eta Jesúsba ũdui k'akua pira ẽã k'aya b'ʉa mawũãsia: Wãniguarua, bʉra k'azhiruata biod'ebara mʉãrã bed'ea ne ẽã b'id'apʉa. \p \v 3 Maʉ̃nerã ũrãg'a Moiséd'e jarabadabara ʉ̃kʉrʉba ãzhi bitabaiba mawũãsid'a: Naʉ̃ mawũãrã Daizezema mitia bed'eabʉrʉa. \v 4 Jesúsbara ãzhi krĩchara k'awuape mawũãsia: ¿K'ãrẽã bĩ ẽã krĩcha k'ob'e marã sod'era? \v 5 ¿K'ãrẽta audre borekea jaraid'e b'ʉ: K'azhiruata biod'ebara bed'ea ne ẽã b'id'apʉa aita, o piradrʉpe nimibarua aita? \v 6 K'awuaudua, mʉ Beubari Bape b'ʉbara naʉ̃ druad'era zareata erub'ʉa k'azhiruata biod'ebara zhãrã bed'ea ne ẽã b'ʉita. Mawũãpe k'akua pira ẽã k'aya b'ʉa mawũãsia: Piradrʉrua, bʉzhi jirab'a jiraedarua, mobe ded'aa wãrũã. \p \v 7 Mawũãĩ izhira piradrʉpe ded'aa wãsia. \p \v 8 Zhãrãba maʉ̃ta ũdubʉdad'era bia akʉdrua Daizeze ibia jarasid'a maʉ̃ zareata diasi baera beubari b'ea. \s Jesúsba jʉrʉd'a Mateo \r (Marcos 2:13-17; Lucas 5:27-32) \p \v 9 Jesús mamaʉ̃ba wãbʉrʉd'era ũdusia Mateo abadata, impuesto wid'i jewed'a b'ʉta rey Romanebemaĩta impuesto diabada maẽ b'asia, maʉ̃ne mawũãsia: Mʉ k'aid'u b'adua. \p Mawũãĩ izhira piradrʉpe k'aid'u b'esia. \p \v 10 Mateo ded'a Jesús jewed'a nek'obʉrʉd'era, impuesto wid'ibadata bio dewaraurã k'azhirua omiãrã bawara zed'apead'ata, Jesús bawara ãba nek'o jewed'asid'a izha jʉrʉkuad'a bawara. \v 11 Maʉ̃ta fariseorãba ũdubʉdad'era izha jʉrʉkuad'aa mawũãsid'a: ¿Marãne Miã Ũrãg'abarira k'ãrẽã k'ãwũã nek'o b'ʉ impuesto wid'ibada bawara, dewaraurã k'azhirua omiãrã bawara? \p \v 12 Maʉ̃ta ũrĩpe Jesúsbara mawũãsia: Bika b'ebara nesid'a duanu ẽã zhãrã b'ebi b'ʉra, awuarabʉrʉ nesid'a b'ea k'ayarãbʉrʉ. \v 13 Mawũẽ wãũdua, mobe sãwũãta k'awaudua Daizezeba mawũãnata: Mʉãrã krĩña b'ʉa zhãrã sozuburia b'eaita mʉĩta nendʉwʉrʉta babue b'eai k'ãñabara. Daizezeba mawũãnaneba mʉãrã jʉrʉd'e ze ẽbasia ãzhikusa biata b'eta, awuarabʉrʉ ẽdrʉbigaita jʉrʉd'e zesia k'azhirua omiãrãta, k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãnamarẽã. \s Wid'id'apead'a nek'o ẽã zhiwid'i b'ed'ebemata \r (Marcos 2:18-22; Lucas 5:33-39) \p \v 14 Juanba jʉrʉkuad'ata Jesúsma zed'ape mawũãsid'a: ¿Daita dewara fariseorãta daira k'ãrẽneba baridua nek'o ẽã zhiwid'i b'ed'e, bʉa jʉrʉkuad'ara nek'o ẽã zhiwid'i duanu ẽpe? \p \v 15 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: ¿Zhãrã juwua jida nʉmʉne k'ob'era sopuad'aid'e b'ʉka zhũmakĩrãta wad'i k'ob'ʉd'era ãzhi bawara? Mawũãmina ewarita zeya zhũmakĩrã ãzhi maẽbara eded'aita, maʉ̃nebʉrʉ nek'o ẽã zhiwid'i b'eaya. (Aramaʉ̃ kĩrãk'a mʉta edebʉdad'ebʉrʉ mʉã jʉrʉkuad'ara nek'o ẽã zhiwid'i b'eaya.) \v 16 Miõba wuata zhiwid'ibara remenda ẽã wua soreta. Mawũã ora wua zhiwid'ira bagubʉrʉba wuaabʉrʉ k'õãbiya. \v 17 Miã vino zhiwid'i oma tʉd'a ẽã ne e omata zhi sorerãnerã. Mawũã ora ne e sorera k'õg'ozoabʉrʉba vino wea wãña, aramaʉ̃ne ne e sorera ãrĩkuaya. Mawũãmina vino zhiwid'i oma tʉ panʉã ne e omata zhiwid'irãnerã, mawũãtrʉ ab'arika bia nʉmaña. (Maʉ̃bara Jesúsbara jara krĩñasia izhi ũrãg'ara zõrãrãwed'abema krĩcha ũme ãba jara ẽãta ãrĩ ẽbaita.) \fig The wineskin|LB00145B.TIF|col|Matthew 9:17||(Mateo 9:17)| \fig* \s Jairo k'aud'ebema \r (Marcos 5:21-43; Lucas 8:40-56) \p \v 18 Jesúsba maʉ̃ta jara nʉmʉne zesia judío zhi zromata, mobe izhi kĩrãbita sãk'ok'od'e k'ob'epe mawũãsia: Mʉ k'aura beudog'oa. Mawũãmina wãda, mobe bʉ juwuata izhi ʉ̃rʉ̃ b'ʉdua, mawũãrã b'aya. \p \v 19 Mawũãĩ Jesús piradrʉpe k'aid'u wãsia izha jʉrʉkuad'a bawara. \v 20 Maʉ̃ne wũẽrã ab'a waba k'aya b'ʉta doce año bata b'asia, maʉ̃bara ãbʉdeba orrape tõb'arisia Jesús wua ita. \v 21 Maʉ̃nerã izhikusa mawũãsia: Bari izhi wuata tõb'aribʉrʉba mʉrã b'eya. \p \v 22 Maʉ̃ne Jesúsbara pʉrʉwa akʉpe mawũãsia: Wũẽrã bʉra wãniguarua, bʉra soid'u k'ob'ʉba ẽdrʉbʉrʉa. \p Maʉ̃ wũẽrã b'esia aramaʉ̃ta. \p \v 23 Judío zhi zroma ded'a Jesús ed'a wãbʉrʉd'era ũdusia beuwãrã joubʉdad'e flauta zabadata aub'ari jẽgabada bawara. \v 24 Maʉ̃nerã mawũãsia: Ãĩ wãũdua, wũẽrã zakera beu ẽã, awuarabʉrʉ k'ãĩ b'ʉa. \p Mawũãĩ sewak'au b'ʉa asid'a. \v 25 Mawũãmina zhãrã ãĩ wãbigape ed'a wãpe wũẽrã zakera juwuad'e jidabʉrʉba beud'ata piradrʉsia. \p \v 26 Maʉ̃ta trʉ̃poasia maʉ̃ drua jõma. \s Daʉb'errea panʉta ũme ne ũdubid'a \p \v 27 Mamaʉ̃ba Jesús wãbʉrʉd'era, ũme daʉb'errea panʉta k'aid'u taid'aba nemi jĩgua mawũãsid'a: Daira sozuburiarua bʉra rey David'eba uruta b'ʉba. \p \v 28 Deid'u jũẽbʉrʉd'era daʉb'errea panʉrã izhima zesid'a, mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: ¿Marã daʉb'errea panʉta mʉã ne ũdubigaira marãbara ĩjãnaĩka? \p Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Ããjã Nok'ó. \p \v 29 Mobebʉrʉ ãzhira dabʉ tõb'ari mawũãsia: Mazhi soid'u k'opanʉba arib'ae nʉmaẽdaya. \p \v 30 Aramaʉ̃ne ãzhira ne ũdu panesia. Jesúsbara zarea jarabʉrʉta mawũãsia: K'ãʉ̃ta miõã k'awuabirãũdua. \p \v 31 Mawũãmina ãzhi wãbʉdad'era Jesúsba mawũã od'ata nebʉrʉsid'a maʉ̃ drua jõma. \s Bed'ea b'e ẽãta bed'ead'a \p \v 32 Daʉb'errea pananata wãbʉda daucha Jesúsma wesid'a jaiba bed'ea b'e ẽã b'ʉta. \v 33 Jesúsba jaita ãĩ jʉretabʉrʉd'era bed'ea b'e ẽã b'ad'ara bed'easia. Mawũẽ zhãrãbara bia akʉdrua mawũãsid'a: K'ãwũãrã ũdud'ak'a Israeld'era. \p \v 34 Waya fariseorãbara mawũãsid'a: Jai nok'o zaread'eba ãĩ jʉrekua b'ʉa jaira. \s Daizezed'ebema ĩjãnaĩrã bioa \p \v 35 Jesús pʉrrʉasia pʉwʉrʉ zroma jõma, pʉwʉrʉ zake jõma. Miã ũrãg'asia de zhi jʉrebadata nʉme maẽ, bed'ea biata jarak'asia Daizezeta Nok'od'ebemata, maʉ̃nerã jõma b'ebisia ne bariduba k'aya b'eta, ne bariduba pua b'eta pʉwʉrʉza. \v 36 K'abanata ũdubʉrʉd'era sozuburiasia, Daizezed'ebema k'aiba jarak'ai ne ẽã dob'a b'eba ovejarã zhi akʉbari ne ẽkĩrãk'a. \v 37 Mawũẽ izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: Wãrãnebai mʉ ũrãg'a ĩjãnaĩrã bioa, mawũãmina miã ũrãg'ad'aira bio ẽã. \v 38 Maʉ̃ba wid'iudua Daizeze zhãrã Zhibaria, miã ũrãg'abadata zok'amarẽã izhid'ebema ĩjãĩta b'ema. \c 10 \s Doceta jʉrʉkuad'a zok'akuaita \r (Marcos 3:13-19; Lucas 6:12-16) \p \v 1 Mobebʉrʉ Jesúsbara izha jʉrʉkuad'a doceta trʉ̃pe zareata ded'ekasia jaita ãĩ jʉrekuad'amarẽã, b'ebid'amarẽã ne bariduba k'aya b'eta, ne bariduba pua b'eta. \v 2 Doce zok'akuad'a trʉ̃rã naʉ̃rãã: Simón, Pedro abadata, Andrés zhi mebeata, Jacobo Zebedeo warrata, Juan zhi mebeata. \v 3 Felipeta, Bartolomé, Tomás, Mateo impuesto wid'i b'ad'ata, Jacobo Alfeo warrata, Lebeo ijaramiã trʉ̃ta Tadeota. \v 4 Simón Canaán bid'ata, Juda Iscariote Jesús chupea jidabid'ata. \s Zok'akuad'a doceta \r (Marcos 6:7-13; Lucas 9:1-6) \p \v 5 Jesúsbara doce maʉ̃rãta zok'abʉrʉta mawũãsia: Judíorã ẽãta b'ema wãrãũdua, Samaria druad'ebema pʉwʉrʉd'era ed'a wãrãũdua. \v 6 Awuarabʉrʉ wãũdua oveja adua b'e kĩrãk'a b'ema Israel b'ema. \v 7 Jarak'a wãbʉdata mawũãũdua: Daizezeta Nok'od'ebema k'aita basia. \v 8 K'aya b'era b'ebiudua, aid'aba k'aya b'era nene ẽã b'ebiudua, beud'apead'ara piradrʉbiudua, jaira ãĩ jʉrekuaudua. Maʉ̃ zareara marãbara bari jidasid'a, mawũẽ bari maʉ̃ k'aud'a b'eaudua. \v 9 Ederãũdua orota, miã platata. \v 10 Miã od'era talegora ederãũdua, miã wua trok'a jʉ̃ĩta, miã sandalia trok'a jʉ̃ĩta, miã barrata ederãũdua. Traja b'ʉra zhiko diad'aid'e b'ʉa. \v 11 Pʉwʉrʉ zromane o pʉwʉrʉ zaked'e marã ed'a wãbʉda maẽ mazhi bia edai b'ʉta jʉrʉudua, mobe mama k'ãĩũdua mamaʉ̃ba wãnañeẽna. \v 12 Mama deid'u wãbʉdad'era mawũãũdua: Daizezed'eba marã adu-a b'eaya. \v 13 Mama ded'a b'eta mawũã b'eaid'e b'ebʉrʉ, marãba adu-a b'aid'ebema jarabʉdara ãzhima wãña. Mawũãmina mawũã b'eaid'e duanu ẽbʉrʉ, maʉ̃ adu-a b'aid'ebema mazhima zeya. \v 14 Iab'aʉba marãta bia eda ẽbʉrʉ, miã marã bed'eata ũrĩ ẽbʉrʉ, maʉ̃ ded'aubara o maʉ̃ pʉwʉrʉd'ebara ãĩ wãũdua, egoro jarra marã jẽrũnebema niãweudua. Aramaʉ̃ne k'awuabid'aya ãzhira Daizezebara pua k'awua oita. \v 15 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, Daizezeba k'awua obʉrʉ ewadera Sodoma pʉwʉrʉd'e, Gomorra pʉwʉrʉd'e b'ead'ara yarebai zuburia b'eabiya maʉ̃ pʉwʉrʉd'e b'e k'ãñabara. \s Jesús k'area zuburia od'aid'ebema \r (Marcos 13:9-13; Lucas 21:12-19) \p \v 16 Mʉã marã zok'abʉrʉa ovejarãta zok'abʉrʉ kĩrãk'a usa pãta b'ed'e ed'a. Mawũẽ krĩcha bara b'eaudua dãma kĩrãk'a, adu-a b'eaudua pusirã kĩrãk'a. \v 17 Aramaʉ̃ne kĩrãkuita b'eaudua zhãrã k'area, marã chãb'arid'aya nok'orã wag'aurãã, de zhi jʉrebadata nʉme maẽ marã ud'aya. \v 18 Nok'orã kĩrãbita, reyrã kĩrãbita marã eded'aya mʉ k'area, aramaʉ̃ne marãbara mʉnebemata maʉ̃rãã jarad'aya, judíorã ẽãta b'eabid'a jarad'aya. \v 19 Mawũãmina marãta nok'orãã chãb'aribʉdad'era sopuarãũdua sãwũã bed'ead'ai k'areara, maʉ̃nerã Daizezeba marãã diaya sãwũã bed'ead'aita. \v 20 Aramaʉ̃nerã marãta bed'ea ẽã, awuarabʉrʉ Jawurebia marã Zezed'eta bed'eaya marãneba. \v 21 Mebeabara bead'amarẽã chãb'ariya zhi mebeata, zezebara zhi warrata, warrarã bĩ ẽãd'aya ari ãzhi zhibarirã bawara, aramaʉ̃ne beakuabid'aya. \v 22 Jõmaʉ̃ba marã jurad'aya mʉ k'area, mawũãmina mʉta pẽwã zuburiata jõñiĩnu nʉmʉrã ẽdrʉya. \v 23 Pʉwʉrʉ ab'aʉd'e marã pẽwã jirpanebʉdad'era merũ wãũdua awʉrʉ pʉwʉrʉed'a. Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, Daizezed'ebema jara b'eta marãbara ma pʉrrʉad'a ẽã Israeld'e pʉwʉrʉ tab'e jõmarã mʉta zei nawed'ara mʉ Beubari Bape b'ad'ata. \p \v 24 Ne k'awa b'ʉra audre b'ʉ ẽã izhi ne jaradia nʉmʉ k'ãñabara, miã nezok'ara audre b'ʉ ẽã izhi nok'o k'ãñabara. \v 25 Biga ne k'awa b'ʉta nʉmʉbʉrʉ izhi ne jaradia b'ʉ kĩrãk'a, biga nezok'ata nʉmʉbʉrʉ izhi nok'o kĩrãk'a. Aramaʉ̃ kĩrãk'a mʉ zhidekʉta Beelzebú apanʉbʉrʉ, ¡audre jarad'aya marã mʉ ded'abema! \s K'aita wawiaita barape \r (Lucas 12:2-9) \p \v 26 Zhãrãta wawiarãũdua, k'ãrẽ chũwẽã nʉmʉta k'awuad'a ẽã nʉmaĩrã ne ẽã, miã k'ãrẽ merã b'ʉta k'awuad'a ẽã nʉmaĩrã ne ẽã. \v 27 Mʉã mazhi dob'aʉa jarabʉrʉra jõmaʉ̃ã jaraudua, mʉã kʉwʉrʉ k'awa jarabʉrʉra jĩgua jaraudua de ʉ̃rʉ̃ba. \v 28 Wawiarãũdua k'akua bea b'eta, maʉ̃rãbara jawurera bea b'ed'a ẽã. Awuarabʉrʉ Daizezeta wawiaudua, izhara jawureta k'akuata zuburiabi b'eya tebʉd'e. \v 29 ¿Nendobada ẽka ibana zake ũmeta plata pichi ab'aʉbari? Maʉ̃ta miã ab'abid'a egorod'e beu b'ae ẽã marã Zezeba idaribi ẽãrã. \v 30 Marãẽnabema mazhi bud'asid'a jõma juacha nʉmʉk'ãrĩã. \v 31 Mawũẽ perarãũdua, Daizezema marã audre vale b'ea ibana zaketa bio k'ãñabara. \p \v 32 Bariduba zhãrã kĩrãbita mʉ pẽwã b'ʉa ara, mʉãbid'a mʉ pẽwã b'ʉa aya mʉ Zeze ʉ̃tre b'ʉ kĩrãbita. \v 33 Bariduba zhãrã kĩrãbita mʉ pẽwã b'ʉ ẽã ara, mʉãbid'a mʉ pẽwã b'ʉ ẽã aya mʉ Zeze ʉ̃tre b'ʉ kĩrãbita. \s Jesúsd'ebema jurad'aya \r (Lucas 12:49-53; 14:26-27) \p \v 34 Krĩcharãũdua mʉrã zesita druad'e zhãrã adu-a b'eabiita, mʉrã zesi ẽã zhãrã adu-a b'eabiita, awuarabʉrʉ mʉ k'area zhõnaña. \v 35 Mʉ zebʉrʉbara mʉnebemata jurad'aya, zhãrãbara juraya zhi zezeta, k'aubara juraya zhi papata, ãĩgubara juraya zhi pak'õrẽta. \v 36 Mawũẽ ãzhi juraira zhãrãnerã ãzhi ded'abema baya. \v 37 Iab'aʉba zhi zezeta zhi papata mʉ audre kʉãg'abʉrʉ mʉrẽta b'aid'e b'ʉ ẽã, iab'aʉba zhi warrata zhi k'auta mʉ audre kʉãg'abʉrʉ mʉrẽta b'aid'e b'ʉ ẽã. \v 38 Iab'aʉba bebud'e basiid'u mʉta pẽwã ẽbʉrʉ mʉrẽta b'aid'e b'ʉ ẽã. \v 39 Mʉ k'area beu ẽãrã aduaya, mawũãmina mʉ k'area beubʉrʉra ẽdrʉya. \s Daizezeba k'ãrẽ diaid'ebema \r (Marcos 9:41) \p \v 40 Iab'aʉba marãta bia edabʉrʉra mʉta bia edabʉrʉa, mʉta bia edabʉrʉra bia edabʉrʉa mʉ zok'ad'ata. \v 41 Iab'aʉba bia edabʉrʉta Daizezeba bed'eata jarabibarita b'ʉ baera bia edara, Daizezebara maʉ̃ã ne biata diaya izha bed'eata jarabibaria diai kĩrãk'a. Iab'aʉba bia edabʉrʉta Daizezed'eta biata b'ʉ baera bia edara, Daizezebara maʉ̃ã ne biata diaya izhid'eta biata b'ʉa diai kĩrãk'a. \v 42 Bariduba maʉ̃rãnebema ab'a zhi zroma ẽã arigu baniã kũrãsãta dobira, mʉta pẽwã b'ʉ baera mawũã dobira, mʉã wãrĩnu marãã jaraya, Daizezebara maʉ̃barira k'ãrẽ diaya. \c 11 \s Juan Buruk'oemiãba zok'akuad'a \r (Lucas 7:18-35) \p \v 1 Izha jʉrʉkuad'ata doce b'ea Jesúsbara maʉ̃ta ma jarape mamaʉ̃bara wãsia pʉwʉrʉza miã ũrãg'ad'e. \p \v 2 Mawũẽ cárceld'e b'ʉba Juanbara ũrĩsia zhãrã Ẽdrʉbiba k'ãrẽ ob'ʉta, mawũẽ ũme zok'asia izha jʉrʉkuad'ata. \v 3 Wid'i mawũãnamarẽã: ¿Bʉka zhãrã Ẽdrʉbiita zeita b'ad'ara, o daibara wad'i awʉrʉta jʉ̃ãnaĩ? \p \v 4 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Wãũdua, mobe Juanʉã k'awuabiudua mazha ũrĩbʉdata mazha ũdubʉdata. \v 5 Daʉb'errea b'era ne ũdu tupud'ea audua, wã b'e ẽã b'era wã tupud'ea, aid'aba k'aya b'era nene ẽã tupud'ea, ne ũrĩ ẽã b'era ne ũrĩ tupud'ea, beud'apead'ara piradrʉ tupud'ea, zuburia b'ea jara bara b'ʉa ẽdrʉd'aid'ebemata bed'ea biata. \v 6 Sobia b'aya mʉnebemata ĩjã ẽã nʉmʉ ẽãrã. \p \v 7 Juanba zok'akuad'ata wãbʉdad'era Jesúsbara Juan jarabʉrʉta zhãrã k'ob'ea mawũãsia: ¿Drua drudrua tab'ʉid'ura marãbara k'ãrẽta akʉd'e jũẽsid'a? ¿Bariduta b'ʉta akʉd'e jũẽsid'ak'a? \v 8 ¿O k'ãrẽta akʉd'e jũẽsid'a? ¿Ũmakĩrã wua biaba zho b'ʉta akʉd'e jũẽsid'ak'a? Wua biaba zho b'era reyrã ded'abʉrʉ b'ea. \v 9 ¿K'ãrẽta akʉd'e jũẽsid'a? ¿Daizezeba bed'eata jarabibarita akʉd'e jũẽsid'ak'a? Izhia, mʉã marãã jaraya, k'ãʉ̃ Daizezeba bed'eata jarabibarita audre zhi zroma. \v 10 K'ãʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: \q Mʉ bed'eata jarabarita mʉã bʉ na zok'aya, bia ẽãrã ãmabʉdaba maʉ̃bara bʉ zei ota araa obʉrʉkaya bʉ na. \rq (Malaquías 3:1)\rq* \p \v 11 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, wũẽrãba tobʉdara awʉrʉrã audre zhi zroma ẽã Juan Buruk'oemiã k'ãñabara. Mawũãmina Daizezeta Nok'od'ebemata zhi zroma ẽãta b'ʉra zhi zroma izhi k'ãñabara. \p \v 12 Juan Buruk'oemiã miã ũrãg'a b'ed'a ewadeba id'ibasiid'u Daizezeta Nok'od'ebemata zuburia ob'ea, aramaʉ̃ne maʉ̃ k'area zhõ b'ebara jõbiita nʉmeã. \v 13 Daizezeba bed'eata jarabibarirãbara, Moisébara jarasid'a Daizezeta Nok'od'ebemata, maʉ̃ta tab'ʉa Juanba jarad'a bitabai. \v 14 Maʉ̃rãba jarad'apead'ata marãba ĩjãnarã k'ãʉ̃ Juan basia Elía zeita b'ad'ara. \v 15 Ne ũrĩ b'ʉbara maʉ̃ta kĩrãkuita ũrĩdua. \v 16 Zhãrã id'i ewadebema ¿mʉã k'ãrẽ ũme ab'arika jaraipe? Warrarã pʉwʉrʉd'e jẽmene jewed'abada kĩrãk'a b'ea, ãzhi k'opaeroa nemi jĩgua, \v 17 mawũãbada: Daiba chiruta zabʉdad'era marã bairad'a ẽbasia, dai miã sopua trʉ̃ãbʉdad'era marã jẽgad'a ẽbasia. \v 18 Aramaʉ̃ kĩrãk'a b'eta Juan zed'ara nek'o ẽã vino do ẽã b'ʉ baera jaita erub'ʉa ab'ea. \v 19 Waya mʉ Beubari Bape b'ʉta zed'ara nek'o vino do b'ʉ baera ũmakĩrã naʉ̃ nek'omiã vino domiã ab'ea. Rey Romanebemaĩta plata wid'ibada bawara, dewaraurã k'azhirua omiãrã bawara zhibiata b'ʉa ab'ea. Mawũãmina Daizeze krĩchara bigata k'awua nʉmeã izhid'ebema ĩjã b'eta bia nʉmeba. \s Pʉwʉrʉ tab'e maẽ ĩjãna ẽbad'apead'a \r (Lucas 10:13-16) \p \v 20 Jesúsbara kẽãkuasia pʉwʉrʉ zroma tab'e maẽ b'eta, maʉ̃za ũdud'ak'ata bio okuasimina k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãna ẽãba mawũãsia: \v 21 ¡Daizezebara pua k'awua oya Corazín pʉwʉrʉd'e b'era! ¡Pua k'awua oya Betsaida pʉwʉrʉd'e b'era! Tiro pʉwʉrʉd'e, Sidón pʉwʉrʉd'e ũdud'ak'ata obʉrʉta mʉã marã maẽ od'ata osibʉrʉ, dããrãbʉrʉta sopuaba wua paima jʉ̃ jewed'ad'ape, sopuaba burud'e itarra pod'ape, k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãk'ausid'a. \v 22 Mawũẽ mʉã marãã jaraya, Daizezeba k'awua obʉrʉ ewadera Tiro pʉwʉrʉd'e, Sidón pʉwʉrʉd'e b'ead'ara yarebai zuburia b'eabiya marã k'ãñabara. \v 23 Capernaúm pʉwʉrʉd'e b'era ʉ̃taa wãĩta krĩcha b'ed'e Daizezebara pepekuaya beud'apead'ata zuburia b'eabiima. Sodoma pʉwʉrʉd'e ũdud'ak'ata osibʉrʉ mʉã marã maẽ od'ata osibʉrʉ id'i basiid'u b'eak'ausia. \v 24 Mawũẽ mʉã marãã jaraya, Daizezeba k'awua obʉrʉ ewadera Sodoma pʉwʉrʉd'e b'ead'ara yarebai zuburia b'eabiya marã k'ãñabara. \s Mʉma zeudua mʉã ẽnaʉ̃bigaya \r (Lucas 10:21-22) \p \v 25 Maʉ̃ ewadera Jesúsbara mawũãsia: Zeze, mʉã bʉra ibia jaraya, bʉra ʉ̃trebema Nok'oa, drua Nok'oa, bʉ mawũã Nok'od'ebema bʉara k'awuabi ẽbasia ãzhikusa krĩcha banata b'eara, awuarabʉrʉ k'awuabisia krĩcha bana ẽãta b'ea. \v 26 Zeze, bʉma mawũã biga basia. \p \v 27 Izhid'ebemata jõma mʉãã k'awuabisia mʉ Zezebara. Miõba k'awua ẽã mʉ zhi Warrad'ebema, mʉ Zezebʉrʉ k'awua b'ʉa, miõba k'awua ẽã mʉ Zezed'ebema, mʉ zhi Warrabʉrʉ k'awua b'ʉa, mawũẽ mʉ zhi Warraba k'awuabi krĩñabʉrʉaara k'awuabiya. \v 28 Mʉma zeudua k'ãrẽ k'aud'a b'eba mapoea b'era, mawũãrã mʉã ẽnaʉ̃bigaya. \v 29 Idu mʉãã zhi edebibʉdata mʉnebemata k'awaudua, mʉrã sod'era adu-a ibiad'e b'ʉa, mawũãrã ẽnaʉ̃naña. \v 30 Mʉã jara b'ʉra borekea, ob'eya mʉã jara b'ʉra. \c 12 \s Trigota zhi kʉ̃mʉne ẽnapead'a \r (Marcos 2:23-28; Lucas 6:1-5) \p \v 1 Jari ewadera trigota u tab'ʉ maẽ Jesús berab'arisia ẽnaʉ̃bada ewade. Maʉ̃ne izha jʉrʉkuad'ara jarrasid'a, mawũẽ trigota zhi kʉ̃mʉne ẽpe zhi taata k'osid'a. \v 2 Maʉ̃ta fariseorãba ũdud'ai mawũãsid'a: Bʉa jʉrʉkuad'abara obʉda ẽnaʉ̃bada ewade oid'e b'ʉ ẽãta. \p \v 3 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: ¿Marãbara led'ak'a kĩrãk'a duanu ẽka rey Davidba od'ara izhi ũme duanu bawara jarrasid'ad'e? \v 4 Daizeze ded'a ed'a wãpe k'osia pan Daizezeita b'ʉbadata, maʉ̃ k'oid'e b'a ẽbasia miã izha miã izhi bawara b'eba, awuarabʉrʉ k'oid'e b'asia sacerdoterãbʉrʉ. \v 5 ¿O marãbara led'a ẽã duanuka Daizezeba ũrãg'a Moiséa diad'ad'e jara b'ʉra? Mama jara b'ʉ kĩrãk'ara ẽnaʉ̃bada ewade Daizeze ded'a sacerdoterãba ne arib'ae duanurã Daizezema bed'ea ne ẽã. \v 6 Mawũẽ mʉã marãã jaraya, Daizeze de k'ãñabara mʉrã audre zhi zromata nama b'ʉa. \v 7 Sãwũãta k'awuad'ara Daizezebara mawũãsia: Mʉãrã krĩña b'ʉa zhãrã sozuburia b'eaita, mʉĩta nendʉwʉrʉta babue b'eai k'ãñabara. Maʉ̃ta sãwũãta k'awua b'ebʉrʉ jid'a ẽbak'ausia mʉã jʉrʉkuad'a bed'ea barabʉda ẽãta. \v 8 Maʉ̃ẽnabema mʉ Beubari Bape b'ʉra ewari ẽnaʉ̃bada Nok'oa. \s Ũmakĩrã juwua bagu b'ad'a \r (Marcos 3:1-6; Lucas 6:6-11) \p \v 9 Jesús mamaʉ̃bara wãbʉrʉta wãsia de zhi jʉrebadaid'u. \v 10 Mama iab'a b'asia juwua ab'a bagu b'ʉta. \p Maʉ̃nerã Jesús jid'ai k'area wid'i mawũãsid'a: ¿Zhãrã b'ebisia b'ʉka ẽnaʉ̃bada ewadera? \p \v 11 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: ¿Marãnebemaba oveja erub'ʉta ẽnaʉ̃bada ewade uriad'e ed'a b'aera jiraeda ẽbaika? \v 12 ¿Maʉ̃ne zhãrã audre vale b'ʉ ẽka oveja k'ãñabara? Mawũẽ biara oid'e b'ʉa ẽnaʉ̃bada ewadera. \p \v 13 Mawũãpe juwua bagu b'ʉa mawũãsia: Bʉzhi juwua jirab'aridua. \p Mawũãĩ izhara jirab'arisia, mawũẽ bika b'esia juwua dewarabema kĩrãk'a. \p \v 14 Mawũẽ fariseorã wãnape krĩcha jʉrʉsid'a Jesús bead'aita. \s Daizezeba nezok'a jʉrʉd'a \p \v 15 Jesúsbara maʉ̃ta k'awuape wãsia mamaʉ̃bara, zhãrã bio k'aid'u wãbʉdata k'aya b'era b'ebisia jõma. \v 16 Maʉ̃nerã zarea jarak'asia izhi ʉ̃rʉ̃ dajada bed'ead'a ẽbamarẽã. \v 17 Aramaʉ̃ne arimaẽ berab'arisia Daizezeba bed'eata jarabibariba Isaíaba mawũãnata: \q \v 18 Naʉ̃ta mʉ nezok'a, mʉã jʉrʉd'ata b'ʉa. Mʉã kʉãg'ata b'ʉa, mʉrã izhi k'area sobia b'ʉa. Jawurebia mʉrẽta diaya, izhara zhãrã b'ea jaraya mʉã bed'ea ne ẽã b'eabiid'ebemata. \q \v 19 Izhira zhõ b'ia nʉma ẽã, miõba ũrĩna ẽã pʉwʉrʉ od'e mawũã b'ia nʉmʉrã. \q \v 20 Cha b'ʉadea b'ʉra b'ʉeta ẽã, ĩbĩrã kidrʉ b'ʉra kia ẽã. Bia nʉmaña b'ʉta aramaʉ̃ kĩrãk'a edaya bia nʉmabiyeed'a. \q \v 21 Aramaʉ̃ne ẽdrʉira izhita krĩchad'aya zhãrã b'ebara. \rq (Isaías 42:1-4)\rq* \s Mitia bed'ead'apead'a Jawurebiama \r (Marcos 3:20-30; Lucas 11:14-23; 12:10) \p \v 22 Jesúsma wesid'a jai ab'ʉta daʉb'errea nemi ze ẽã b'ʉta. Mawũẽ b'ebibʉrʉba daʉb'errea nemi ze ẽã b'ad'ara ne ũdu bed'easia. \v 23 Mawũẽ zhãrã jõmaʉ̃ba bia akʉdrua mawũãsid'a: ¿Naʉ̃ ẽka Nok'ota rey David'eba urura? \v 24 Fariseorãba maʉ̃ta ũrĩnaĩ mawũãsid'a: Naʉ̃bara jaira ãĩ jʉrekua b'ʉ ẽã, awuarabʉrʉ jʉrekua b'ʉa Beelzebú jai duanu nok'o zaread'eba. \p \v 25 Ãzhi mawũã krĩcha k'ob'eta Jesúsbara k'awuape mawũãsia: Ab'aʉ druad'ebemata ãzhirãĩnu zhõ duanerã jõña, ab'aʉ pʉwʉrʉd'ebemata o ab'aʉ ded'abemata ãzhirãĩnu zhõ duanerã jõña. \v 26 Aramaʉ̃ kĩrãk'a ãtõmiãba jai izha jʉre nʉmʉta ãĩ jʉrekuara, ari izhid'ebema bawara zhõ nʉmeña. ¿Mawũãrã sãwũã ari nok'ota nʉmaĩpe? \v 27 Marãma mʉã Beelzebú zaread'eba jaita ãĩ jʉrekua b'ʉbʉrʉ, ¿marã pẽwã b'ebara k'ai zaread'eba ãĩ jʉrekua b'e? Wid'id'ara marãba jarabʉdara ãzhara jarad'aya mawũã ẽãta. \v 28 Mʉãrã Daizeze Jawurebiad'eba jaira ãĩ jʉrekua b'ʉa, mawũẽ wãrãne marãma zea Daizezeta Nok'od'ebemata. \v 29 Ũmakĩrã mesẽrãta b'ʉ ded'ara ¿sãwũã iab'a ed'a wãpe izhi netata zrʉgaipe naara izhita jʉ̃ ẽbʉrʉ? Jʉ̃bʉrʉtrʉ izhi ded'a ne nʉmʉrã zrʉga b'eya. (Aramaʉ̃ kĩrãk'a ãtõmiã mʉãrã edre nʉmʉk'ãrĩba jaira ãĩ jʉrekua b'ʉa.) \v 30 Mʉ ũme nʉmʉ ẽãbara mʉrã jura b'ʉa. Mʉ bawarauba zhãrãta mʉma zebi ẽãbara zhadiga b'ʉa. \p \v 31 Maʉ̃ba mʉã marãã jaraya: K'azhirua bio od'ata mitia bed'ead'ata zuburia bed'eara Daizezebara bed'ea ne ẽã b'ʉya zhãrã b'era. Mawũãmina Jawurebiama mitia bed'eabʉrʉra bed'ea ne ẽã b'ʉ ẽã. \v 32 Bariduta mʉ Beubari Bape b'ʉta bĩ ẽã jarad'ata zuburia bed'eara Daizezebara bed'ea ne ẽã b'ʉya. Mawũãmina Jawurebiama mitia bed'eabʉrʉra bed'ea ne ẽã b'ʉ ẽã, miã naʉ̃ ewade miã ewari tẽãbid'a. \p \v 33 Bakuruta biabara zhi tara biata zau b'ʉa, bakuruta bia ẽãbara zhi tara bia ẽãta zau b'ʉa. Mawũẽ bakurura zhi tad'eba ũduk'awa panʉã. \v 34 Marã dãma neãrã bara b'e kĩrãk'a b'ea. ¿Sãwũã biata bed'ead'aipe bia ẽãta b'era? Sod'e nʉmʉk'ãrĩta jara b'ʉa ibara. \v 35 Biata b'ʉbara sod'e biata nʉmʉk'ãrĩta jara b'ʉa. Bia ẽãta b'ʉbara bia ẽãta sod'e nʉmʉk'ãrĩta jara b'ʉa. \v 36 Mawũẽ mʉã marãã jaraya, bed'eata bia ẽãta bed'ead'apead'ara jõma Daizezea jarad'aya izha k'awua obʉrʉ ewadera. \v 37 Aramaʉ̃nerã bʉra bʉzhi bed'ead'eba bed'ea ne ẽã b'ʉya, o bʉzhi bed'ead'eba bed'ea bara b'ʉya. \s Ũdud'ak'ata ũdubimarẽã jarad'apead'a \r (Lucas 11:29-32) \p \v 38 Mobebʉrʉ ũrãg'a Moiséd'e jarabadaba fariseorã bawarauba Jesúa mawũãsid'a: Miã Ũrãg'abari, bʉta Daizezed'eba nʉmʉbʉrʉ daibara ũdu krĩña panʉã ũdud'ak'ata bʉa obʉrʉta. \p \v 39 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Marã bia ẽãba Daizezed'ebema ĩjã ẽã b'eta jara b'ea ũdubimarẽã ũdud'ak'ata, mawũãmina mʉãrã ũdud'ak'ara ũdubiga ẽã, awuarabʉrʉ ũdubigaya Daizezeba bed'eata jarabibarita Jonás berab'arid'a kĩrãk'abʉrʉ. \v 40 B'eda zroma b'itaed'a Jonásta ewarita ũbea diamaseta ũbea b'ad'a kĩrãk'a, mʉ Beubari Bape b'ʉsid'a beud'ata egorod'e ed'a tab'aya ewarita ũbea diamaseta ũbea. \v 41 Daizezeba zhãrã k'awua obʉrʉd'era Nínive pʉwʉrʉd'e zhãrã b'ead'ara beud'ata piradrʉd'aya zhãrã id'i ewade b'e bawara, maʉ̃rãbara marã aduabimarẽã jarad'aya, maʉ̃ẽnabema ãzhara k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãsid'a Jonásba Daizeze bed'eata jarabʉrʉba. Maʉ̃ne mʉ nama b'ʉra audre zhi zroma Jonás k'ãñabara. \v 42 Daizezeba zhãrã k'awua obʉrʉd'era Sabá druad'e reina b'id'abadara beud'ata piradrʉya zhãrã id'i ewade b'e bawara, maʉ̃bara marã aduabimarẽã jaraya, maʉ̃ẽnabema izhira drua wawaraid'uba zesia Salomón krĩchata ũrĩne. Maʉ̃ne mʉ nama b'ʉra audre zhi zroma Salomón k'ãñabara. \s Jaita wakusa zebarid'ebema \r (Lucas 11:24-26) \p \v 43 Jaita zhãrãneba ẽdrʉbʉrʉd'era drua drudrua tab'ʉ maẽ põãsãne nimi baebaria, sãma b'aita jʉrʉbarimina ũduk'a. \v 44 Mawũẽ mawũãbaria: Mʉrã wakusa mʉzhi ded'a wãña mʉzhi ẽdrʉd'ama. Aramaʉ̃ne zebʉrʉd'era ũdubaria bari nʉmʉta barre bi-ia nʉmʉta. \v 45 Mawũẽ wãpe jai awʉrʉta siete jʉrebaria izhi audre bia ẽãta, mobe ed'a wãnape mama duanebaria. Mawũẽ zhãrã maʉ̃ audre zuburia b'ebaria izhi naara b'ad'a k'ãñabara. Mawũã ab'arika berab'ariya id'i ewade bia ẽãta b'era. \s K'ob'ead'a Jesús papata zhi mebẽrãta \r (Marcos 3:31-35; Lucas 8:19-21) \p \v 46 Zhãrã k'ob'ea Jesús mawũã bed'ea nʉmʉne, zhi papata zhi mebẽrãta ewarad'e k'opanʉta izhaa bed'ea krĩña k'opanasia. \v 47 Mawũẽ iab'aʉba mawũãsia: Bʉ papata bʉ mebẽrãta ewarad'e k'opanʉã, bʉaa bed'ea krĩña k'opanʉã. \p \v 48 Mawũãĩ izhara panaʉ̃ maʉ̃ jarabʉrʉa mawũãsia: ¿Bʉma k'aipe mʉ papa, k'airãpe mʉ mebẽrã? \p \v 49 Mawũãpe izha jʉrʉkuad'ama juwua su mawũãsia: Naʉ̃rãta mʉ papa, mʉ mebẽrã. \v 50 Mʉ Zeze ʉ̃tre b'ʉba krĩñata ob'eta maʉ̃ta mʉ mebea, mʉ nawek'aua, mʉ papaa. \c 13 \s Ne pobarid'ebema \r (Marcos 4:1-9; Lucas 8:4-8) \p \v 1 Jari ewadera Jesús ded'auba wãpe do jed'ea õb'ʉ maẽ doya jewed'asia. \v 2 Maʉ̃ne zhãrãbara bioba bʉredrʉsid'a, mawũẽ izhira jãbad'e ed'a wãpe jewed'asia. Aramaʉ̃ne zhãrã jõma ibud'e nʉmesia. \v 3 Mawũẽ ne bio jarak'a mawũãsia: Ne ubarita ne pod'e wãsia. \v 4 Ne ta pobʉrʉd'era ʉ̃kʉrʉ od'e b'aesia, mawũẽ ibana zepe misid'a. \v 5 Ʉ̃kʉrʉ mong'arad'e b'aesia egoro bio ne ẽã maẽ. Mawũẽ ĩñabasia pĩwĩsia egorota eid'u ẽãba. \v 6 Mawũãmina ʉ̃madau ʉ̃tʉ zebʉrʉba basia, aramaʉ̃ne k'arra ne ẽãba bagusia. \v 7 Ʉ̃kʉrʉ b'aesia ʉrʉd'e, mawũẽ ʉrʉ waribʉrʉba ãnatʉ beasia. \v 8 Mawũãmina ʉ̃kʉrʉ egoro biad'e b'aepe zausia, aramaʉ̃ne zausia ta cienne, ta sesentad'e, ta treintad'e ab'a ab'ak'a. \v 9 Ne ũrĩ b'ʉbara maʉ̃ta kĩrãkuita ũrĩdua. \s K'ãrẽã ne bio jarad'a \r (Marcos 4:10-12; Lucas 8:9-10) \p \v 10 Mobebʉrʉ izha jʉrʉkuad'abara orrad'ape mawũãsid'a: ¿K'ãrẽã ne bio jarak'abʉrʉ? \p \v 11 Mawũãnaĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Daizezebara marãã k'awuabi nʉmʉã izhita Nok'od'ebema k'awuabi ẽã b'ad'ata, mawũãmina ãzhi k'ob'eara k'awuabi ẽã. \v 12 Bariduba maʉ̃ta bude erub'ʉaara ed'a diaya, mawũẽ ãmaña erub'aya. Mawũãmina bude erub'ʉ ẽãrã wĩka k'awua b'ʉsid'a jãrĩña. \v 13 Maʉ̃ba mʉãrã ne bio jarak'a b'ʉa. Mʉã ob'ʉra akʉ b'eid'u sãwũãta k'awua ẽã akʉ b'ea, ũrĩ b'eid'u sãwũãta k'awua ẽã ũrĩ b'ea. \v 14 Ãzhi mawũã b'ed'ebara arimaẽ berab'ari nʉmʉã Daizezed'eba Isaíaba mawũãnata: \q Mʉ bed'eara ũrĩ b'eid'u sãwũãta k'awuad'a ẽbaya, akʉ b'eid'u sãwũãta k'awuad'a ẽbaya. \q \v 15 Naʉ̃rã za b'ebara sod'ebara sãwũãta k'awuad'a ẽbaya, ũrĩ b'eid'u ũrĩ b'ed'a ẽbaya, dabʉ ãna b'eba dabʉbara akʉd'a ẽbaya, ũrĩ b'eid'u sod'ebara sãwũãta k'awuad'a ẽbaya, k'azhiruara ãmape Daizezera pẽwãna ẽbaya mʉã ẽdrʉbigaira. \rq (Isaías 6:9-10)\rq* \p \v 16 Mawũãmina marãbara mʉã ob'ʉra daubia akʉ b'ea, marãbara kʉwʉrʉbia ũrĩ b'ea. \v 17 Wãrĩnu mʉã marãã jaraya, Daizezeba bed'eata jarabibarirã bioba, Daizezed'ebemata biata b'ead'aba bioba ũdu krĩña b'easia mʉã ob'ʉta marãba ũdu b'eta, mawũãmina ũdud'a ẽbasia, ũrĩ krĩña b'easia marãba ũrĩ b'eta, mawũãmina ũrĩna ẽbasia. \s Jesúsba sãwũãta jarad'a ne pobarid'ebemata \r (Marcos 4:13-20; Lucas 8:11-15) \p \v 18 Ũrĩũdua, mʉã jaraya ne pobarid'ebema sãwũãta: \v 19 Daizezeta Nok'od'ebemata iab'aʉba ũrĩbʉrʉd'e sãwũãta k'awua ẽbʉrʉ, ãtõmiã bia ẽãta zepe bed'eata izha ũrĩnata ãĩ eda b'ʉa izhi sod'eba. Maʉ̃ã ne ta pobʉrʉd'e od'e b'aed'ata. \v 20 Ne ta pobʉrʉd'e mong'arad'e b'aed'ara iab'aʉba Daizeze bed'eata ũrĩbarita maʉ̃ã, aramaʉ̃tara sobia ũrĩbaria. \v 21 Mawũãmina bia k'arra jida ẽãba dããrã zrog'a ẽã, mawũẽ zuburiabʉrʉd'era, o Daizeze bed'eata ĩjã b'ʉ k'area zuburia obʉdad'era ĩjã ẽã kenab'ari b'ʉa. \v 22 Ne ta pobʉrʉd'e ʉrʉd'e b'aed'ara Daizeze bed'eata ũrĩbarita maʉ̃ã. Mawũãmina naʉ̃ ẽjũãnebemata krĩcha nʉme b'ʉa, aramaʉ̃ne sãwũã ne bio erub'aita krĩcha nʉmʉbara sewa b'ʉba Daizeze bed'eata kenab'aribi b'ʉa, aramaʉ̃ne zau eaba ẽã. \v 23 Mawũãmina ne ta pobʉrʉd'e egoro biad'e b'aed'ara Daizeze bed'eata ũrĩpe sãwũãta k'awuabadata maʉ̃ã, aramaʉ̃ne zaubada. Mawũẽ eaba b'ʉa cienne, sesentad'e, treintad'e ab'a ab'ak'a. \s Trigod'e chirua k'azhiruata pod'apead'a \p \v 24 Dewara ne jarak'a mawũãsia: Daizezeta Nok'od'ebemane b'era bia ẽã bawara b'ea, mawũẽ iab'aʉba trigo ta zhi biata pod'ad'ebema kĩrãk'a b'ʉa, posia izhi druad'e. \v 25 Mawũãmina jõma k'ãĩgue nʉmʉne izhi jura b'ʉta zepe trigo pod'apead'ad'e chirua k'azhiruata pope wãsia. \v 26 Mawũẽ trigo waripe otobʉrʉd'era ʉ̃tʉ zesia chirua k'azhiruasid'a. \v 27 Mawũẽ nezok'arãbara zhibaria jarad'e zebʉdata mawũãsid'a: Nok'ó, ¿bʉara po ẽbasika trigo ta zhi biata bʉ druad'era? ¿Sãwũã ʉ̃tʉ ib'ari chirua k'azhiruara? \v 28 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Mʉ jura b'ʉba k'ãwũã obʉrʉa. Mawũãĩ nezok'arãbara mawũãsid'a: ¿Bʉara krĩña b'ʉka dai wãnape ẽũkuad'aita? \v 29 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Mawũã ẽã, manebʉrʉ chirua k'azhiruata ẽũkuabʉdaba daucha ẽũkuad'aya trigosid'a. \v 30 Idu ãba ab'arika waribiudua trigo b'ʉad'ayeed'a. B'ʉabʉda ewadebʉrʉ mʉãrã zhi b'ʉabadarãã mawũãña: Chirua k'azhiruata naara ẽũkua jãmaũdua, baratʉ tãjʉ̃kuaudua bad'ai k'area. Mawũãmina trigo tara kuaudua mʉ ne kuabari maẽ. \s Ne jarad'a mostaza tad'eba \r (Marcos 4:30-32; Lucas 13:18-19) \p \v 31 Dewara ne jarak'a mawũãsia: Daizezeta Nok'od'ebemane b'era wari b'ʉa, mawũẽ mostaza tad'ebema kĩrãk'a b'ʉa, iab'aʉba usia izhi druad'e. \v 32 Maʉ̃ wãrãne audre wĩka kirua ne ta jõmaʉ̃ k'ãñabara, mawũãmina waribʉrʉd'era ne uta wuaabema k'ãñabara bakuru zromata nʉmebaria, mawũẽ ibanata zekuape de obada zhi taeza. \s Ne jarad'a pan ẽsãbarid'eba \r (Lucas 13:20-21) \p \v 33 Dewara ne jarak'a mawũãsia: Daizezeta Nok'od'ebemane b'eta wari b'ʉra ne oreguea pan ẽsãbari kĩrãk'a b'ʉa, wũẽrãba wĩka jiraedape harina k'ãbãẽã nʉmʉne poerape nʉmʉsia jõma ẽsãyeed'a. \s Jesúsba ne bio jarad'ad'ebema \r (Marcos 4:30-32; Lucas 13:18-19) \p \v 34 Daizezeta Nok'od'ebemata b'era eaba b'ʉta mawũã Jesúsbara ne biod'eba jarak'asia zhãrã k'ob'ea, mawũã ne jarak'a ẽãrã bed'ea ẽbasia. \v 35 Aramaʉ̃ne arimaẽ berab'arisia Daizezeba bed'eata jarabibariba mawũãnata: \q Mʉãrã bed'eara ne biod'eba jarak'aya, jipa jarak'aya k'awuabiga ẽã b'ʉta ẽjũã osid'euba. \rq (Salmos 78:2)\rq* \s Sãwũãta jarad'a chirua k'azhiruara \p \v 36 Mobebʉrʉ zhãrã wãbigape Jesús deid'u wãsia. Maʉ̃ne izha jʉrʉkuad'abara orrad'ape mawũãsid'a: Sãwũãta daia jaradua chirua k'azhiruata pegad'ebemata. \p \v 37 Mawũãnaĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Trigo ta zhi biata pobarira mʉ Beubari Bape b'ʉta maʉ̃ã. \v 38 Druara ẽjũãne zhãrã b'eta maʉ̃ã, trigo ta zhi biara Daizezeta Nok'od'ebemata b'eta maʉ̃ã, chirua k'azhiruara ãtõmiã bia ẽãneta b'eta maʉ̃ã. \v 39 Zhi juraba chirua k'azhiruata pod'ara ãtõmiãta maʉ̃ã. Ne b'ʉaira ewari nʉmʉ jõĩta maʉ̃ã, zhi ne b'ʉad'aira ángelerãta maʉ̃ã. \v 40 Chirua k'azhiruata ẽũkuad'ape tebʉd'e babuebada kĩrãk'a berab'ariya ewari nʉmʉta jõbʉrʉd'era. \v 41 Mʉ Beubari Bape b'ad'abara zok'aya ángelerã mʉrẽta, maʉ̃rãbara mʉta Reyd'ebemata jʉred'aya zhãrãta k'azhirua obi b'eta, bia ẽãta ob'eta. \v 42 Mobe pepekuad'aya tebʉd'e, mama jẽgad'aya kid'a k'õsesea. \v 43 Maʉ̃nerã biata b'era ʉ̃madau kĩrãk'a uruzhad'aya ãzhi Zezeta Nok'ota b'ʉ maẽ. Ne ũrĩ b'ʉbara maʉ̃ta kĩrãkuita ũrĩdua. \s Ne jarad'a orota merã b'ad'ad'eba \p \v 44 Daizezeta Nok'od'ebemane b'aira orota egorod'e merã b'ad'a kĩrãk'a b'ʉa, ũmakĩrãba ũdupe wakusa merãsia. Mobe maʉ̃ k'area sobia wãpe izha ne erub'ʉra jõma nendope edasia maʉ̃ druara. \s Ne jarad'a perla ne ʉ̃tʉd'eba \p \v 45 Daizezeta Nok'od'ebemane b'aira perla zhi biata jʉrʉ b'ad'a kĩrãk'a b'ʉa. \v 46 Perla kĩrãwãrẽãta ne ʉ̃tʉta ũdui wãpe izha ne erub'ʉra jõma nendope edasia. \fig The costly perl|LB00171B.TIF|col|Matthew 13:45-46||(Mateo 13:46)| \fig* \s Ne jarad'a atarrayad'eba \p \v 47 Daizezeta Nok'oba zhãrã sãwũã okuaira atarrayad'ebema kĩrãk'a b'ʉa, doed'a b'aribuebʉdad'era b'eda nekĩrãtõnoã b'ae b'ʉa. \v 48 Birai doyaa erb'aribada, mobe jewed'a duanepe bigata ẽne jʉrepebada, biga ẽãrã ãĩ b'aribuebada. \v 49 Aramaʉ̃ kĩrãk'a berab'ariya ewari nʉmʉta jõbʉrʉd'era. Ángelerã jʉ̃drʉkuape biarã ẽãta ãĩ b'ʉd'aya biarã maẽba. \v 50 Mobe pepekuad'aya tebʉd'e, mama jẽgad'aya kid'a k'õsesea. \s Ne bia zhiwid'ia dewara zhi zõrã \p \v 51 Izha jʉrʉkuad'aa Jesúsbara mawũãsia: ¿Mʉã jarabʉrʉra jõma sãwũãta k'awuabʉdak'a? \p Mawũãĩ ãzhara panaʉ̃ mawũãsid'a: Ããjã Nok'ó. \p \v 52 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Moiséd'e ũrãg'a zõrãta jarabarita b'eba Daizezeta Nok'od'ebemata ũrãg'a zhiwid'ita k'awabʉdara de zhibari kĩrãk'a b'ʉa, ne biata izhid'e maẽbara erb'aribaria ne zhiwid'ita ne zhi zõrãta. \s Jesús wãna Nazareid'u \r (Marcos 6:1-6; Lucas 4:16-30) \p \v 53 Mawũã ne bio jara nʉmʉta Jesúsbara jõbipe wãsia mamaʉ̃bara. \v 54 Izhi druaed'a zepe miã ũrãg'asia de zhi jʉrebada maẽ, mawũẽ bia akʉdrua mawũãsid'a: ¿Naʉ̃bara krĩchara sãmaʉ̃ba k'ãwũã erub'ʉ, sãwũã ũdud'ak'ata okua b'ʉ? \v 55 ¿Naʉ̃ ẽka de obari warrara? ¿Zhi papara María ẽka, zhi mebẽrã Jacobota, Joséta, Simónta, Judata duanu ẽka? \v 56 ¿Zhi nawek'aurã jõma dazhirã bawara duanu ẽka? ¿Naʉ̃ sãmaʉ̃ba nʉmʉ ne jõmaʉ̃ne k'ãwũã nʉmaĩrã? \p \v 57 Aramaʉ̃ne Jesúsd'ebema ĩjãna ẽbasia. Mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: Daizezeba bed'eata jarabibarira baridu maẽ wawiabada, awuarabʉrʉ wawiad'a ẽã izhi druad'ebʉrʉ izhi ded'abʉrʉ. \p \v 58 Mamarã ũdud'ak'ara bio o ẽbasia ãzha ĩjãna ẽãba. \c 14 \s Juan Buruk'oemiã beabid'ad'ebema \r (Marcos 6:14-29; Lucas 9:7-9) \p \v 1 Maʉ̃ ewadera Herode Galilead'e reyta b'ʉd'e ũrĩsia Jesús trʉ̃poa nʉmʉta. \v 2 Mawũẽ izha zok'a jʉre b'ʉa mawũãsia: Maʉ̃ mʉma Juan Buruk'oemiãta beud'ata piradrʉbʉrʉa, maʉ̃neba mawũã ũdud'ak'ata okuaita zarea nʉmʉã. \v 3 Mawũã jarasia Herodebara Juan jidabipe cadenaba jʉ̃bipe cárceld'e buebid'aba, mawũã osia Herodía k'area, maʉ̃ zhi mebea Felipe kĩma basia. \v 4 Mawũẽ Juanbara mawũã bazhia: K'ãʉ̃ bʉara kĩmata erub'aira biga ẽã. \v 5 Herodebara bea krĩña b'asimina wawia b'asia zhãrã b'eta, zhãrãma Juan b'asi baera Daizezeba bed'eata jarabibarita. \v 6 Mawũãmina Herode año cumpli nʉmʉ fiestad'e Herodía k'auta miõ ẽsadra bairabʉrʉta Herodema biga basia. \v 7 Mawũẽ Herodebara wãrĩnu diaita jarasia jõma izha wid'ibʉrʉta. \v 8 Mawũẽ zhi papaba jarad'ad'e wid'i mawũãsia: Eped'ek'od'e mʉãã diadua Juan Buruk'oemiã buruta. \p \v 9 Mawũãĩ rey Herode sopuasia, mawũãmina izhi bawara nek'o k'ob'e kĩrãbita k'ãrẽ wãrĩnu diaita jarad'a baera jarasia diad'amarẽã. \v 10 Mobe otatubisia Juan cárceld'e. \v 11 Aramaʉ̃ne zhi burura eped'ek'od'e wed'ape diasid'a Herodía k'aua, mawũẽ izhara diasia zhi papaa. \v 12 Juanba jʉrʉkuad'ara zed'ape zhi k'akua jirab'arid'ape jousid'a, mobe wãnape jarasid'a Jesúa. \s Nek'obigad'a cinco mil \r (Marcos 6:30-44; Lucas 9:10-17; Juan 6:1-14) \p \v 13 Jesúsbara maʉ̃ta ũrĩpe mamaʉ̃bara dob'a jãbad'e wãsia miõ ne ẽãĩnu, zhãrãbara maʉ̃ta k'awuad'ape k'aid'u jẽde wãsid'a pʉwʉrʉ tab'e maẽba. \v 14 Jesús jãbad'eba ud'ub'aebʉrʉd'e k'abanata ũdui ãzhi sozuburiape b'ebikuasia ãzhid'ebema k'aya b'eta. \v 15 Keud'e izha jʉrʉkuad'abara orrad'ape mawũãsid'a: Miõ ne ẽã maẽ b'ed'e ewari ya keua, mawũẽ k'abanata k'ob'era wãbigarua wãnamarẽã pʉwʉrʉ zake tab'ema, aramaʉ̃ne edad'amarẽã k'ãrẽ k'oita. \p \v 16 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Wãnaĩrã nesid'a ẽã, marãba nek'obigaudua. \p \v 17 Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Daibara nama erub'ea pan juesoma b'eda ũme. \p \v 18 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Mʉma weudua naĩnu. \p \v 19 Mobebʉrʉ poajãrã ʉ̃rʉ̃ zhãrã jewed'abigape pan juesomata b'eda ũmeta jiraedape ʉ̃taa akʉ zhiwid'ipe pan b'ʉekuape diasia izha jʉrʉkuad'aa, mawũẽ izha jʉrʉkuad'abara jed'ekasid'a k'abanata k'ob'ea. \v 20 Jõma jãwũã nek'osid'a, ad'ubad'apead'ata zhi b'ʉgʉzoamata jʉrepesid'a jamara doce bira. \v 21 Zhi nek'od'apead'ara zhũmakĩrãrãta nʉmasia cinco mil, wũẽrãrãta warrarãta juacha ẽã. \s Jesús tebad'a do ʉ̃rʉ̃ \r (Marcos 6:45-52; Juan 6:16-21) \p \v 22 Mobebʉrʉ Jesúsbara izha jʉrʉkuad'ara jãbad'e b'aribigape izhi naa kĩrãrã wãbigasia, maʉ̃ẽna izhira wãta jara tebasia k'abanata k'ob'ea. \v 23 K'abanata k'ob'ea mawũã wãta jara tebape k'atumaĩnu wãrĩzesia dob'a zhiwid'iita, diamase nʉmebʉrʉd'era mama b'asia dob'a. \v 24 Maʉ̃ẽna jãbara do jed'ea õb'ʉ ẽsadra babʉrʉta jamawe erunʉmasia do bomatʉba, mawũã erunʉmasia pʉ̃ãdrʉta ãzhi wãma nʉmʉ ẽãba. \v 25 Maʉ̃ne ʉ̃nadrʉ bod'od'e Jesús ãzhima zesia do ʉ̃rʉ̃ taid'e. \v 26 Mawũã do ʉ̃rʉ̃ taita izha jʉrʉkuad'aba ũdubʉdad'era pera mawũãsid'a: ¡Beuwãrãta taia! \p Mawũãnape b'iasid'a peraba. \v 27 Aramaʉ̃ta Jesúsbara mawũãsia: ¡Wãniguaudua, mʉta taia, perarãũdua! \p \v 28 Mawũãĩ Pedroba panaʉ̃ mawũãsia: Nok'ó, bʉta taibʉrʉ mʉta bʉma wãbirua do ʉ̃rʉ̃. \p \v 29 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Zerua. \p Mawũãĩ Pedro jãbad'eba ud'ub'aepe do ʉ̃rʉ̃ tebad'ewasia Jesúsma. \v 30 Mawũãmina zarea pʉ̃ãdrʉ nʉmʉta akʉpe perasia, maʉ̃ne tabʉsad'ewai b'ia mawũãsia: ¡Nok'ó, mʉrã k'arebarua! \fig Peter sinking|CN01721B.TIF|span|Matthew 14:28-36||(Mateo 14:30)| \fig* \p \v 31 Aramaʉ̃ta Jesúsbara juwuad'e jidape mawũãsia: ¡Bʉra soid'u k'ob'aita wãẽã b'ʉa! ¿K'ãrẽã teba b'e ẽãta krĩchabʉrʉ? \p \v 32 Aramaʉ̃ne ãzhira jãbad'e b'aribʉdad'era tausia pʉ̃ãdrʉra. \v 33 Mawũẽ jãbad'e k'opanʉbara orrad'ape ibia jara mawũãsid'a: Bʉra wãrãne Daizeze Warra. \s Jesúsba b'ebid'a k'ayarãta Genesared'e \r (Marcos 6:53-56) \p \v 34 Kĩrãrẽ chãbʉdad'era jũẽsid'a Genesaret druaed'a. \v 35 Zhãrã mama b'eba Jesústa k'awuad'ai ib'arita jarabisid'a maʉ̃ drua jõma, mawũẽ jõma izhima wesid'a k'aya b'eta. \v 36 Zuburia bed'easid'a arigu idu tõb'aribimarẽã izhi wua ita. Jõma zhi tõb'arid'apead'ara b'e duanesia. \c 15 \s Dazhi sãwũã mitiabarid'ebema \r (Marcos 7:1-23) \p \v 1 Mobebʉrʉ Jesús orrasid'a ũrãg'a Moiséd'e jarabadaba ʉ̃kʉrʉba fariseorãba ʉ̃kʉrʉba, ãzhira zekuasia Jerusalénneba, maʉ̃rãbara mawũãsid'a: \v 2 ¿K'ãrẽã bʉa jʉrʉkuad'abara arib'aed'a ẽpe zõrãrãba ok'awa b'ead'ara? Mitia ne ẽã obʉdata juwuara surrua od'a ẽã nek'obʉdad'era. \p \v 3 Mawũãnaĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: ¿K'ãrẽã marãbid'a arib'aed'a ẽpe Daizezeba arib'aemarẽã jara b'ʉra, mazhid'eta arib'aed'ai k'area ẽka? \v 4 Daizezebara mawũãsia: Wawiarua bʉ zezera bʉ papara. Zezeta o papata ik'azhirua jarabʉrʉra bead'aibara. \v 5 Mawũãmina marãbara mawũãbada: Bariduba zhi zezea o zhi papaa mawũãsia b'ʉa: Mʉãrã jõma Daizezea diasia bʉ k'arebaita mʉã erub'ad'ara. \v 6 Mawũãbʉrʉba marãma ya k'arebaid'e b'ʉ ẽã zhi zezera o zhi papara. Daizezeba arib'aemarẽã jara b'ʉra aramaʉ̃ne seribid'a ẽã mazhid'eta arib'aed'ai k'area. \v 7 Marã sewa bibaʉta b'ea, bia marãẽnabemata Daizezed'eba Isaíabara mawũãsia: \q \v 8 Za b'ebara bari iba mʉrã wawidea, aramaʉ̃ne ãzhi sora wawara nʉmʉã mʉnebara. \q \v 9 Mʉrã bari ibia jara b'eba mʉ ũrãg'a kĩrãk'a jaradia b'ea arib'aemarẽã jara b'eta beubari b'eba. \rq (Isaías 29:13)\rq* \p \v 10 Maʉ̃ jarape Jesúsbara k'abanata trʉ̃pe mawũãsia: Mʉã jaraita ũrĩũdua, mobe sãwũãta k'awuaudua. \v 11 Zhikota yed'a wãbʉrʉbara dazhira mitia o ẽã, mawũãmina yed'auba ze b'ʉbara Daizeze kĩrãbitara dazhira mitia ob'ʉa. \p \v 12 Mawũãĩ izha jʉrʉkuad'abara orrad'ape mawũãsid'a: ¿Bʉara k'awuasika fariseorã bĩ ẽãbʉdara ũrĩbʉdaba maʉ̃ bed'eata? \p \v 13 Mawũãnaĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Nek'arra kĩrãk'a b'ed'eba nek'arra mʉ Zeze ʉ̃trebemaba u ẽbad'ara izha ẽũkuaya. \v 14 Idaribiudua, jipa eded'a ẽã Daizezed'ebema k'awuad'a ẽãba daʉb'errea b'e kĩrãk'a b'era. Daʉb'errea b'ʉba daʉb'errea b'ʉta erb'ari edera ab'arika b'aed'aya zob'ead'e. \p \v 15 Mobebʉrʉ Pedroba mawũãsia: Sãwũãta daia jaradua bʉa jarabʉrʉta. \p \v 16 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: ¿Marãbid'a sãwũãta k'awuad'a ẽka? \v 17 ¿K'awuad'a ẽka jõma k'ãrẽ yed'a wãbʉrʉra b'itaed'a wãpe ãĩ wã b'ʉra? \v 18 Mawũãmina yed'auba ze b'ʉra sod'eba ze b'ʉa, Daizeze kĩrãbitara dazhira maʉ̃ba mitia ob'ʉa. \v 19 Sod'ebara ze b'ʉa krĩchata bia ẽãta, miã beaita, kĩma ẽãta eruk'ãĩta, nezrʉgaita, sewa nebʉrʉita, zhãrã ik'azhirua jaraita. \v 20 Daizeze kĩrãbitara maʉ̃ jõmaʉ̃ba dazhira mitia ob'ʉa. Mawũãmina juwua surrua o ẽã nek'obʉrʉbara dazhira mitia o ẽã. \s Soid'u k'ob'ad'a wũẽrã Canaán bid'ata \r (Marcos 7:24-30) \p \v 21 Jesús mamaʉ̃ba wãbʉrʉd'era wãsia Tiro druaed'a Sidón druaed'a. \v 22 Maʉ̃ne wũẽrã Canaán druad'ebemaba nemi jĩgua mawũãsia: ¡Nok'ó, bʉra rey David'eba uruta b'ʉba mʉta sozuburiarua! Mʉ k'auta k'ãbãẽã zuburia b'ʉa jaiba. \p \v 23 Jesúsbara panaʉ̃ ẽbasia, mawũẽ izha jʉrʉkuad'abara orrad'ape zuburia bed'ea mawũãsid'a: Wãmarẽã jaradua, b'ia taia dazhirã k'aid'u. \p \v 24 Mawũãnaĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Daizezebara mʉrã awuarabʉrʉ zok'asia Israel adua b'ema. \p \v 25 Aramaʉ̃ne wũẽrã zepe izhi kĩrãbita sãk'ok'od'e k'ob'epe mawũãsia: ¡Nok'ó, mʉrã k'arebarua! \p \v 26 Mawũãĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉã bʉta k'arebaira biga ẽã, mawũãrã zhiko warrarãneta jiraedape diabʉrʉkaya usarãã. \p \v 27 Mawũãĩ izhara mawũãsia: Ããjã Nok'ó, mawũãmina usarãbid'a ãzhi zhibarirã mesad'eba zhiko jarra b'aed'ata k'obada. Mawũẽ mʉrã judía ẽmina k'arebarua. \p \v 28 Mawũãĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Wũẽrã, bʉra k'ãbãẽã soid'u k'ob'ʉd'eba arib'ae nʉmaẽdaya bʉa krĩñane. \p Izhi k'aura b'esia aramaʉ̃ta. \s Jesúsba b'ebikuad'a bio \p \v 29 Jesús mamaʉ̃bara doyaa wãsia Galilea dota jed'ea õb'ʉid'u. Mobe k'atumaĩnu wãrĩzepe mama jewed'asia. \v 30 Zhãrã bioba orrasid'a zhi wed'apead'aba wã b'e ẽã b'eta, daʉb'errea b'eta, bed'ea b'e ẽã b'eta, juwua dorrab'ari b'eta, dewara bio wesid'a k'ayarãta. Maʉ̃ta Jesús jẽrũ k'aita b'ʉkuasid'a, mawũẽ b'ebikuasia. \v 31 Maʉ̃ta k'abanaba bia akʉdrua ũdubʉdara bed'ea b'e ẽã b'era bed'easid'a, juwua dorrab'ari b'era b'esid'a, wã b'e ẽã b'era wãsid'a, daʉb'errea b'era ne ũdusid'a. Mawũẽ ibia jarasid'a Daizeze Israel b'ed'era. \s Nek'obigad'a cuatro mil \r (Marcos 8:1-10) \p \v 32 Jesúsbara izha jʉrʉkuad'ata trʉ̃pe mawũãsia: Mʉãrã zhãrã sozuburia k'ob'ʉa, mʉ bawara b'eta ewari ũbea babʉrʉta k'ãrẽ k'oi ne ẽã b'ea. Mʉãrã krĩña ẽã nek'o ẽã wãbigaira, manebʉrʉ nomadrʉd'aya od'e. \p \v 33 Mawũãĩ izha jʉrʉkuad'abara mawũãsid'a: ¿Miõ ne ẽã maẽrã dazhirãbara zhiko sãma ũdud'aipe mawũã nek'obigaira k'ãbãẽã k'abanata? \p \v 34 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: ¿Marãbara pan sõmbe erub'e? \p Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Erupanʉã pan siete, b'eda zakerãta ʉ̃kʉrʉ. \p \v 35 Mawũãnaĩ k'abanata k'ob'ea jarasia jewed'a duanemarẽã egorod'e. \v 36 Mobebʉrʉ jiraedasia pan sieteta, b'eda zakerãta, mobe Daizezea zhibia jipe b'ʉekuape diasia izha jʉrʉkuad'aa, mawũẽ izha jʉrʉkuad'abara jed'ekasid'a k'abanata k'ob'ea. \v 37 Jõma jãwũã nek'osid'a, ad'ubad'apead'a zhi b'ʉgʉzoamata jʉrepesid'a jamara siete bira. \v 38 Zhi nek'od'apead'ara zhũmakĩrãrãta nʉmasia cuatro mil, wũẽrãrãta wũãwũãrãta juacha ẽã. \v 39 Zhãrã wãbigape jãbad'e b'aripe wãsia Magdala druaed'a. \c 16 \s Jarasid'a ũdubimarẽã ũdud'ak'ata \r (Marcos 8:11-13; Lucas 12:54-56) \p \v 1 Fariseorãta saduceorã bawara zesid'a Jesús wãẽãbid'aita, mawũẽ jarasid'a ũdud'ak'ata ũdubimarẽã Daizezed'eba nʉmʉbʉrʉ. \v 2 Mawũãnaĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Keubʉrʉd'era marãbara mawũãbada: Ewari biata nʉmaña bãjãrã purba nʉmʉã. \v 3 Waya diaped'ara mawũãbada: Id'ira nangu baya bãjãrã purba jãrãtouga nʉmʉã. ¡Sewak'au b'ea, marãbara bãjãnebema sãwũãta k'awua b'ea, mawũãmina ũdud'ak'ata id'id'e mʉã onʉmʉrã sãwũãta k'awua b'ed'a ẽã! \v 4 Marã bia ẽãba Daizezed'ebema ĩjã ẽã b'eta jara b'ea ũdubimarẽã ũdud'ak'ata, mawũãmina mʉãrã ũdud'ak'ara ũdubiga ẽã, awuarabʉrʉ ũdubigaya Daizezeba bed'eata jarabibarita Jonás berab'arid'a kĩrãk'abʉrʉ. \p Mawũãpe ãmaẽkuabʉrʉta wãsia. \s Ne oreguea fariseorãne \r (Marcos 8:14-21) \p \v 5 Jesúsba jʉrʉkuad'ara jũẽkuasia kĩrãrẽ, mawũãmina kĩrãduasid'a pan eded'aira. \v 6 Maʉ̃ne Jesúsbara mawũãsia: Kĩrãkuita b'eaudua ne oregueata fariseorãne k'area saduceorãne k'area. \p \v 7 Mawũãĩ ãzhirãĩnu bed'eabʉdata mawũãsid'a: Maʉ̃ta jarabʉrʉa pan wed'a ẽbasi baera. \p \v 8 Jesúsbara maʉ̃ta k'awuape mawũãsia: ¿K'ãrẽã mazhirãĩnu bed'ea k'ob'e, marã soid'u k'ob'aita wãẽã b'eba pan ne ẽãta jara k'ob'e ẽka? \v 9 ¿Sãwũãta k'awuad'a ẽka, miã bude bad'a ẽka pan juesomaba mʉã nek'obid'ara zhũmakĩrãrãta cinco mil, zhi b'ʉgʉzoamata jamara sõmbe jʉrepesid'a? \v 10 ¿Miã bude bad'a ẽka pan sieteba mʉã nek'obid'ara cuatro mil, zhi b'ʉgʉzoamata jamara sõmbe jʉrepesid'a? \v 11 ¿K'awuad'a ẽka pan k'area mʉã jarabʉrʉ ẽãta kĩrãkuitad'amarẽã ne oregueata fariseorãne k'area saduceorãne k'area? \v 12 Mobebʉrʉ k'awuasid'a kĩrãkuitad'amarẽã jarabʉrʉ ẽãta ne oregueata pannebema k'area, awuarabʉrʉ kĩrãkuitad'amarẽã jarasia ũrãg'ata jãpeta fariseorãne k'area saduceorãne k'area. \s Pedroba jarad'a Jesús zhãrã Ẽdrʉbita \r (Marcos 8:27-30; Lucas 9:18-21) \p \v 13 Cesarea Filipo druaed'a Jesús zebʉrʉd'era, izha jʉrʉkuad'aa wid'i mawũãsia: ¿Zhãrãbara k'aita jara panʉ mʉ Beubari Bape b'ʉra? \p \v 14 Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Ʉ̃kʉrʉbara jarabada bʉra Juan Buruk'oemiãta, ʉ̃kʉrʉbara jarabada bʉra Elíata, ʉ̃kʉrʉbara jarabada bʉra Jeremiata, o jarabada bʉra Daizezeba bed'eata jarabibarirãta iab'aʉd'ebemata. \p \v 15 Mawũãnaĩ izhara wid'i mawũãsia: ¿K'õbe marãma mʉrã k'aipe? \p \v 16 Mawũãĩ Simón Pedroba panaʉ̃ mawũãsia: Bʉra zhãrã Ẽdrʉbita Daizeze zok'ai b'ʉ Warra. \p \v 17 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Bʉra Daizezeba bia nʉmʉk'ãrĩã Simón, Jonás warra, maʉ̃ bʉaara beubariba k'awuabibʉrʉ ẽã, awuarabʉrʉ k'awuabibʉrʉa mʉ Zeze ʉ̃tre b'ʉba. \v 18 Mʉãbid'a bʉaa jaraya Peñata bʉra Pedroa, bʉta mawũã peña ʉ̃rʉ̃ pãrã nʉmʉña mʉnebema ĩjã b'eta, aramaʉ̃ne ãtõmiãbara edre b'aebi ẽã. \v 19 Mʉãrã bʉaa zareata diaya Daizezeta Nok'od'ebemata. Mawũẽ naʉ̃ druad'e bʉa k'ãrẽ idaribi ẽãrã Daizezebid'a idaribi ẽã ʉ̃treuba. Naʉ̃ druad'e bʉa k'ãrẽ idaribibʉrʉra Daizezebid'a idaribiya ʉ̃treuba. \v 20 Mobebʉrʉ izha jʉrʉkuad'aa jarasia miõã jarad'a ẽbamarẽã Jesúra izhita zhãrã Ẽdrʉbita. \s Jesúsba jarad'a izhi bead'aita \r (Marcos 8:31—9:1; Lucas 9:21-27) \p \v 21 Maʉ̃ ewadeba Jesúsbara izha jʉrʉkuad'aa jarak'asia izhira Jerusalén pʉwʉrʉed'a wãĩta barata, jarasia biod'e zuburia od'aita nok'orãba, sacerdoterã nok'orãba, ũrãg'a Moiséd'e jarabadaba. Jarasia aramaʉ̃ne bead'aita, maʉ̃ta piradrʉita ewari ũbead'e. \v 22 Mawũãĩ Pedroba jãpe edepe kẽã mawũãsia: Nok'ó, mawũã bed'earãrũã bʉzhita sozuburiarua, Daizezebara bʉra mawũãrã berab'aribi ẽã. \p \v 23 Mawũãĩ Jesús pʉrʉwape Pedroa bed'eabʉrʉ kĩrãk'a mawũãsia: Ãĩ wãrũã mʉ kĩrãbitaubara ãtõmiã. Bʉara mʉrã b'aebiya nʉmʉã, bʉra krĩcha ẽã Daizeze kĩrãk'ara, awuarabʉrʉ krĩcha b'ʉa beubari b'e kĩrãk'a. \p \v 24 Mobebʉrʉ Jesúsbara izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: Iab'aʉba mʉta pẽwã krĩña b'ʉbʉrʉ bʉzha krĩñata arib'aerãrũã, awuarabʉrʉ bebud'e basiid'u mʉrã pẽwãdua. \v 25 Mʉ k'area beu krĩña ẽãrã aduaya, mawũãmina mʉ k'area beubʉrʉra ẽdrʉya. \v 26 ¿Zhãrãĩtara k'ãrẽ biata b'aipe ẽjũãne nʉmʉta jõma izhid'eta nʉmʉbʉrʉd'e izhi jawureta aduara? ¿O zhãrãbara k'ãrẽta dia b'eipe izhi jawureta ẽdrʉbiira? \v 27 Mʉ Beubari Bape b'ad'ara mʉ Zeze zareaed'a zeya izhi ángelerã bawara, maʉ̃nerã ab'a ab'ak'a k'awua obʉrʉta biata od'apead'ara bia b'ʉya, bia ẽãta od'apead'ara zuburia b'ʉya. \v 28 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, ʉ̃kʉrʉ nama k'ob'ebara beud'ai nawed'a ũdud'aya mʉ Beubari Bape b'ad'ara zebʉrʉta Rey baita. \c 17 \s Jesús awuarad'a \r (Marcos 9:2-13; Lucas 9:28-36) \p \v 1 Maʉ̃ tẽã ewari seis babʉrʉd'era, Jesúsbara edesia Pedrota, Jacobota, Juan Jacobo mebeata, maʉ̃rãta awuara jʉre edesia k'atuma ʉ̃tʉ nʉmʉĩnu. \v 2 Mama awuarasia ãzhi kĩrãbita, izhi kĩrã ʉ̃nasia ʉ̃madau kĩrãk'a, izhi wuara totroa ʉ̃nasia ʉ̃na kĩrãk'a. \v 3 Maʉ̃nerã Moiséta Elíata zhi ũdubisid'a, bed'ea k'opanasia Jesús bawara. \v 4 Mawũẽ Pedrobara Jesúa mawũãsia: Nok'ó, biga dazhirã nama k'ob'era, bʉa krĩñabʉrʉ nama de k'ãĩdeta ũbea od'aya ab'a bʉita, ab'a Moiséita, ab'a Elíaita. \fig The transfiguration|CN01728B.TIF|span|Matthew 17:1-3||(Mateo 17:2)| \fig* \p \v 5 Mawũã bed'ea k'ob'ʉd'e ãzhira ãnab'arisia jãrãrã ʉ̃naba, maʉ̃ne Daizezeta jãrãrãneba bed'eabʉrʉta mawũãsia: Naʉ̃ mʉ warra mʉãrã kʉãg'a, mʉrã izhi k'area sobia b'ʉa, izhi bed'eara ũrĩũdua. \v 6 Izha jʉrʉkuad'aba maʉ̃ta ũrĩnaĩ tad'azoasia egoroma kĩrã b'arru, aramaʉ̃ne k'ãbãẽã perasid'a. \v 7 Mawũẽ Jesúsbara orrape ãzhi tõb'aripe mawũãsia: Pirab'ariudua, perarãũdua. \p \v 8 Mawũãĩ ãzha akʉbʉdad'era miõ ũdud'a ẽbasia, awuarabʉrʉ ũdusid'a Jesústa ab'abai. \p \v 9 K'atumaneba yed'a ãzhi urud'e Jesúsbara mawũãsia: Marãba ũdubʉdara miõã jararãũdua, mʉ Beubari Bape b'ʉta beud'ata piradrʉyeed'a. \p \v 10 Mawũãĩ izha jʉrʉkuad'abara wid'i mawũãsid'a: ¿Ũrãg'a Moiséd'e jarabadabara k'ãrẽã jarabada zhãrã Ẽdrʉbiita zei nawed'a Elíata naara zeita? \p \v 11 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Wãrĩnu Elíara naara zeya, mobe ne jõma araa oya. \v 12 Mawũãmina mʉã marãã jaraya, Elíara ya zesia, maʉ̃ta ũduk'awad'a ẽbasia, awuarabʉrʉ izhira zuburia osid'a. Mʉ Beubari Bape b'ʉra mʉsid'a ab'arika ãzha zuburia od'aya. \p \v 13 Mobebʉrʉ izha jʉrʉkuad'abara k'awuasid'a Elíad'ebemata jarak'abʉrʉra jarabʉrʉta Juan Buruk'oemiãta. \s Jesúsba b'ebid'a kũrã wawa b'ʉta \r (Marcos 9:14-29; Lucas 9:37-43) \p \v 14 K'atumaneba k'abanama zebʉdad'era ũmakĩrãta Jesúsma zepe izhi kĩrãbita sãk'ok'od'e k'ob'epe mawũãsia: \v 15 Nok'ó, sozuburiarua mʉ warrata, wawa b'ʉa, mawũẽ biod'e zuburia b'ʉa, b'aema bio b'ae b'ʉa tebʉd'e, b'aema bio b'ae b'ʉa doed'a. \v 16 Mʉãrã wesia bʉa jʉrʉkuad'ama, mawũãmina b'ebi b'ed'a ẽã. \p \v 17 Mawũãĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: ¡Marã soid'u duanu ẽãta bia ẽãta b'ea! ¿Mʉrã sõmbeed'a marã bawara b'aipe? ¿Mʉãrã sõmbeed'a zrog'a nʉmaĩpe? Weudua naĩnu. \p \v 18 Mobebʉrʉ Jesúsbara jaira kẽãsia, mawũẽ jaira ẽdrʉsia kũrãnebara, izhira aramaʉ̃ta b'esia. \v 19 Mawũẽ izha jʉrʉkuad'abara Jesús orrad'ape dob'aʉa wid'i mawũãsid'a: ¿Daibara k'ãrẽneba ãĩ jʉreta b'ed'a ẽbasi? \p \v 20 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: B'ed'a ẽbasia marã soid'u k'ob'aita wãẽã b'eba. Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, mostaza ta wĩka kĩrãk'a marãta wĩkabid'a soid'u b'ebʉrʉ k'atuma za nʉmʉã mawũã b'ed'aya: Namaʉ̃bara zawa k'ob'ad'e wãrũã, mawũãnaĩ k'ob'ad'e wãña. Aramaʉ̃ne marãĩtara k'ãrẽ ob'e ẽãrã ne ẽbaya. \v 21 Mawũãmina jai k'ãwũã b'ʉra arak'ãwũãrã ãĩ wã ẽã, awuarabʉrʉ ãĩ wã b'ʉa nek'o ẽã zhiwid'i. \s Wakusa Jesúsba jarad'a izhi bead'aita \r (Marcos 9:30-32; Lucas 9:43-45) \p \v 22 Izha jʉrʉkuad'a bawara Galilead'e b'ed'e Jesúsbara mawũãsia: Mʉ Beubari Bape b'ʉra zhãrã juwuad'e chãb'arid'aya. \v 23 Maʉ̃nerã bead'aya, mawũãmina ewari ũbead'e beud'ata piradrʉya. \p Mawũãĩ ãzhira sopuasid'a k'ãbãẽã. \s Impuesto diad'a Daizeze deita \p \v 24 Capernaúm pʉwʉrʉed'a zebʉdad'era, impuesto Daizeze deita wid'ibadata Pedroma zed'ape mawũãsid'a: ¿Miã Ũrãg'abarita marãnebara impuesto pag'a b'ʉka? \p \v 25 Mawũãnaĩ Pedrobara mawũãsia: Pag'abaria. \p Mawũãpe izhi deid'u wãbʉrʉd'era Jesús naara bed'eabʉrʉta mawũãsia: ¿Simón, bʉma sãwũãpe? ¿Reyrãta druad'e b'ebara impuesto k'airãneta wid'ibada, ãzha jʉre b'ea wid'ibadak'a o ãĩbemaneta wid'ibada? \p \v 26 Mawũãĩ Pedrobara panaʉ̃ mawũãsia: Wid'ibada ãĩbemaneta. \p Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Aramaʉ̃nerã ãzha jʉre b'ebara pag'ad'a ẽã. \v 27 Mawũãmina bĩ ẽã duana ẽbamarẽã wãrũã do jed'ea õb'ʉid'u, mobe b'eda gadua, bʉa b'eda naara jiraedabʉrʉta itoeb'aribʉrʉd'e yed'a ũduya platata, maʉ̃ta jiraedape maʉ̃ba pag'adua impuesto mʉrẽta bʉreta. \c 18 \s ¿K'aita audre zhi zromape? \r (Marcos 9:33-37; Lucas 9:46-48) \p \v 1 Jari ewadera izha jʉrʉkuad'abara Jesús orrad'ape mawũãsid'a: ¿K'aita audre zhi zromape Daizezeta Nok'od'ebemanerã? \p \v 2 Mawũãnaĩ Jesúsbara wũãwũãta trʉ̃pe ãzhi ẽsadra k'ob'ʉpe, \v 3 mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, bia ẽãrã idu b'ʉd'ape marãta wũãwũãrã kĩrãk'a zhi zroma ẽãne duanu ẽbʉrʉ, ed'a wãna ẽã ʉ̃tre Daizezeta Nok'o maẽrã. \v 4 Aramaʉ̃nerã naʉ̃ wũãwũã kĩrãk'a zhi zromane b'ʉ ẽãta zhi zroma Daizezeta Nok'od'ebemanerã. \v 5 Mʉnebemata ĩjã b'ʉd'eba bariduba naʉ̃ wũãwũã kĩrãk'a b'ʉta bia edabʉrʉra mʉta bia edabʉrʉa. \s Zhãrãta b'aebibʉrʉd'ebema \r (Marcos 9:42-48; Lucas 17:1-2) \p \v 6 Bariduba iab'a k'azhiruad'e b'aebibʉrʉta za zhi zromarã ẽãta mʉnebema ĩjã b'eta mawũã ora, maʉ̃ Daizezebara pua k'awua oya. Mawũẽ biga bak'ausia osidaud'e yuta tãjʉ̃nape tabued'aita pusa nabuad'e. \v 7 ¡Naʉ̃ ẽjũãne b'era zuburia b'ea k'azhiruad'e b'aebibadata nʉmʉneba! K'azhiruad'e b'aebibadara nʉmaña, mawũãmina Daizezebara zuburia oya zhãrãta k'azhiruad'e b'aebibʉrʉra. \v 8 Maʉ̃ba bʉ juwuaba o bʉ jẽrũba bʉta k'azhiruad'e b'aebiid'ebema orãrũã, aramaʉ̃ne b'ʉatukuape bʉd'ebara pepekuabʉrʉk'arua. Audre biga Daizeze ũme b'ai jõ ẽã maẽ ed'a wãĩta juwua ab'a o jẽrũ ab'a b'ʉta, juwua ũme jẽrũ ũme b'ʉta b'aribued'ai k'ãñabara tebʉ kik'ad'e. \v 9 Bʉ dabʉba bʉta k'azhiruad'e b'aebiid'ebema orãrũã, aramaʉ̃ne bʉ dabʉra ẽũtape bʉd'ebara b'aribuebʉrʉk'arua. Audre biga Daizeze ũme b'ai jõ ẽã maẽ ed'a wãĩta dabʉ ab'a b'ʉta, dabʉ ũme b'ʉta b'aribued'ai k'ãñabara tebʉd'e. \s Oveja aduad'ad'ebema \r (Lucas 15:3-7) \p \v 10 Seri ẽãne edarãũdua iab'abid'a za wĩka ked'eta, mʉã marãã jaraya, ángelerã ãzhi akʉ b'era ʉ̃trera baridua b'ea mʉ Zeze ʉ̃tre b'ʉ kĩrãbita. \v 11 Mʉ Beubari Bape b'ʉra zesia adua b'eta ẽdrʉbigaita. \p \v 12 ¿Marãma sãwũãpe? Iab'aʉba oveja cien erub'ʉta ab'a aduara, ¿zhi noventa y nueve k'atumane ãzhi duanubada maẽ ãmaẽpe aduad'ata meã jʉrʉ wã ẽka? \v 13 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, ũdura maʉ̃ k'area audre sobiaya noventa y nueve aduad'a ẽbad'a k'ãñabara. \v 14 Aramaʉ̃ kĩrãk'a marã Zeze ʉ̃tre b'ʉbara krĩña ẽã iab'a aduaira za wĩka ked'eta. \s Mebeata bed'ea ne ẽãne edaid'ebema \r (Lucas 17:3) \p \v 15 Bʉ mebeaba bʉta bĩ ẽã obʉrʉba k'azhiruata ora wãpe dob'aʉd'e ũrãg'arua, bʉ bed'eata ũrĩrã Daizezeita ganabʉrʉa bʉ mebeara. \v 16 Mawũãmina bʉ bed'eata ũrĩ ẽbʉrʉ, mʉnebemata ab'a o ũme ededua, aramaʉ̃ne ũmeba o ũbeaba wãrĩnuã ad'amarẽã bʉa jara k'ob'ʉ bed'eara jõma. \v 17 Maʉ̃rã bed'eata ũrĩ ẽbʉrʉ mebẽrã b'ea jaradua, mebẽrã bed'eata ũrĩ ẽbʉrʉ Daizezed'ebema ĩjã ẽã b'ʉ kĩrãk'a edarua, o rey Romanebemaĩta plata wid'ibarita k'azhirua omiã kĩrãk'a edarua. \v 18 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, naʉ̃ druad'e marãba k'ãrẽ idaribid'a ẽãrã Daizezebid'a idaribi ẽã ʉ̃treuba. Naʉ̃ druad'e marãba k'ãrẽ idaribibʉdara Daizezebid'a idaribiya ʉ̃treuba. \v 19 Dewara mʉã marãã jaraya, marãnebemata ũme naʉ̃ druad'e krĩcha ab'arika zed'ape ne bariduta wid'id'ara, arib'aeya mʉ Zeze ʉ̃tre b'ʉbara. \v 20 Mawũã arib'aeya mʉ pẽwã panʉta ũme o ũbea ãba k'opanʉ maẽrã mʉrã mama ãzhid'e ed'a b'ʉ baera. \p \v 21 Jesúsba mawũãĩ Pedroba orrape mawũãsia: ¿Nok'ó, mʉãrã sõmbeid'u bed'ea ne ẽãne edaipe mʉ mebeaba mʉta bĩ ẽã obʉrʉba k'azhiruata ora? ¿Wag'a sieteid'uka? \p \v 22 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Mʉã bʉaa jara ẽã sietebai, awuarabʉrʉ setenta bama sietea. \s Nezok'aba iab'a bed'ea ne ẽã b'ʉ ẽbad'a \p \v 23 Mawũãneba Daizezeta Nok'ora reyta b'ad'a kĩrãk'a b'ʉa, maʉ̃bara deweta wid'isia nok'orã izhi edre b'ea. \v 24 Mawũã wid'ibʉrʉd'era ab'a wesid'a millon bio deweta. \v 25 Maʉ̃bara pag'a b'e ẽãba reybara nendod'amarẽã jarasia izhita, zhi kĩmata, zhi warrarãta, izha ne erub'ʉta jõma, aramaʉ̃ne izhaa deweta pag'amarẽã. \v 26 Mawũẽ maʉ̃ nezok'ara sãk'ok'od'e k'ob'epe zuburia bed'ea mawũãsia: Nok'ó, jʉ̃ãdua, mʉãrã bʉaa jõma pag'aya. \v 27 Mawũãĩ maʉ̃ nezok'a nok'obara sozuburiape enebuesia, aramaʉ̃ne bed'ea ne ẽã b'ʉsia deweta. \p \v 28 Mawũãmina nezok'a maʉ̃ta wãbʉrʉd'era ũdusia ab'arika nezok'ata ab'a izhaa wĩka deweta, mawũẽ ojʉ̃ãbara jidape mawũãsia: Mʉãã dewera pag'adua. \v 29 Mawũãĩ ab'arika nezok'ara izhi jẽrũ k'aita sãk'ok'od'e k'ob'epe zuburia bed'ea mawũãsia: Jʉ̃ãdua, mʉãrã bʉaa jõma pag'aya. \v 30 Mawũãĩ izhara mawũãrã krĩña ẽbasia, awuarabʉrʉ wãpe cárceld'e ed'a b'ʉsia deweta pag'ayeed'a. \v 31 Ab'arika nezok'arãbara maʉ̃ta ũdud'ape k'ãbãẽã sopuasid'a. Mawũẽ wãnape izhi nok'oa maʉ̃ta jõma nebʉrʉsid'a. \v 32 Mawũẽ izhi nok'obara trʉ̃pe mawũãsia: Bʉra nezok'ata biata b'ʉ ẽã. Mʉãrã deweta jõmaʉ̃nebara bed'ea ne ẽã b'ʉsia mʉãã zuburia bed'easi baera. \v 33 ¿Ab'arika nezok'ara bʉabid'a sozuburiaid'e b'asi ẽka mʉã bʉta sozuburiad'a kĩrãk'a? \v 34 Aramaʉ̃ne izhi nok'ora kĩrũpe zhãrã zuburia obadaa chãb'arisia izhaa deweta jõma pag'ayeed'a. \v 35 Mʉ Zeze ʉ̃tre b'ʉbara marãta aramaʉ̃ kĩrãk'a oya, marã ab'a ab'aʉba soid'u bed'ea ne ẽãne edad'a ẽbʉrʉ marã mebẽrã marã bĩ ẽã obʉdata. \c 19 \s Jesúsba jarad'a kĩma ãmaĩrã k'azhiruata \r (Marcos 10:1-12; Lucas 16:18) \p \v 1 Jesúsbara maʉ̃ bed'eata ma jarape Galilead'ebara wãbʉrʉta Judea druaed'a wãsia do Jordán kĩrãrẽ. \v 2 Maʉ̃ne k'abanata wãsid'a k'aid'u, mawũẽ mama b'ebikuasia zhi k'aya b'eta. \p \v 3 Maʉ̃ne izhima fariseorãta zed'ape wãẽãbid'ai k'area mawũãsid'a: ¿Idaribi panʉka zhũmakĩrãba izhi wũẽrã ãmaĩrã newẽã k'area? \p \v 4 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: ¿Marãbara led'ak'a kĩrãk'a b'eta jẽdeubara zhi od'abara zhũmakĩrãta wũẽrãta osi ẽka? \v 5 Maʉ̃ba Daizezebara mawũãsia: Zhũmakĩrãbara ãmaẽ b'aya zezera, papara, aramaʉ̃ne izhi wũẽrã ũme pane b'aya, mawũẽ ũmeta k'akua ab'a pane b'aya. \v 6 Mawũẽ ya ũme ẽã, awuarabʉrʉ k'akua ab'abaia. Aramaʉ̃ne Daizezeba ãba b'ʉd'ara zhi ãmabiid'e b'ʉ ẽã zhãrãbara. \p \v 7 Mawũãĩ mawũãsid'a: ¿Mobera k'ãrẽã Moisébara jarasi ãmaĩnebemata wũẽrãã k'arta diamarẽã aramaʉ̃ne ãmaĩta? \p \v 8 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Arib'aed'a ẽbaita marã sora zare baera Moisébara idaribisia mazhi wũẽrã ãmaĩrã. Mawũãmina jẽdeubara Daizezebara mawũã nʉmʉ ẽbasia. \v 9 Mawũẽ mʉã marãã jaraya, bariduba izhi wũẽrã ãmabʉrʉta wũẽrãba awʉrʉ eruk'ãĩ ẽãne ãmape awʉrʉta k'ãĩbʉrʉra k'azhiruata oya. Wũẽrã ãmanapead'ata k'ãĩbʉrʉsid'a k'azhiruata oya. \p \v 10 Mawũãĩ izha jʉrʉkuad'abara mawũãsid'a: Zhũmakĩrãba izhi wũẽrã ãmabʉrʉd'e mawũãbʉrʉ audre biga miã k'ãĩ ẽbaita. \p \v 11 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Mawũã kĩma ne ẽã b'aira jõmaʉ̃ne ẽã, awuarabʉrʉ Daizezeba dob'a b'aid'e b'ʉk'ãrĩtrʉ mawũã b'ea. \v 12 Ʉ̃kʉrʉra kĩma ne ẽã b'aita to b'ʉa, ʉ̃kʉrʉra k'apabʉdaba kĩma ne ẽã b'ea, ʉ̃kʉrʉra kĩma ne ẽã b'ea Daizezeta Nok'oba jara b'ʉta arib'ae nʉmaĩta. Dob'a b'a b'eita b'ʉra dob'a b'adua. \s Jesúsba ibia jarad'a wũãwũãrãta \r (Marcos 10:13-16; Lucas 18:15-17) \p \v 13 Wũãwũãrãta ʉ̃kʉrʉ Jesúsma wesid'a ãzhi ʉ̃rʉ̃ juwua b'ʉkua zhiwid'imarẽã. Mawũãmina izha jʉrʉkuad'abara zhi webʉdata kẽãsid'a. \v 14 Mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: Wũãwũãrã mʉma idu zebiudua, bueamarãũdua, naʉ̃rãne kĩrãk'a izhi krĩcha b'etrʉ Daizezeta Nok'od'ebema. \p \v 15 Mawũãpe wũãwũãrã juwua ʉ̃rʉ̃ b'ʉkua zhiwid'ipe wãsia mamaʉ̃bara. \s Kũrãta bara b'ad'a \r (Marcos 10:17-31; Lucas 18:18-30) \p \v 16 Kũrãta Jesúsma zepe mawũãsia: Miã Ũrãg'abari, bʉra biata b'ʉa, ¿mʉãrã k'ãrẽ biata oi barape Daizeze ũme b'ai jõ ẽãta erub'aira? \p \v 17 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: ¿Bʉara mʉrã k'ãrẽã biata jarabʉrʉ? Miõta biata b'ʉ ẽã, awuarabʉrʉ biara ab'abai b'ʉa Daizezeta. Mawũãmina Daizeze ũme b'ai jõ ẽã maẽ ed'a wã krĩña b'ʉbʉrʉ arib'aedua Daizezeba jara b'ʉta. \p \v 18 Mawũãĩ kũrãbara mawũãsia: ¿Sãʉ̃ta arib'aeipe? \p Mawũãĩ Jesúsbara jara mawũãsia: Miã bearãrũã. Kĩma ẽãta eruk'ãĩrãrũã. Nezrʉgarãrũã. Zhãrã ʉ̃rʉ̃ sewa nebʉrʉrãrũã. \v 19 Wawiarua bʉ zezera bʉ papara. Zhãrã kʉãg'arua bʉzhi kĩrãk'a. \p \v 20 Mawũãĩ kũrãbara mawũãsia: Mʉãrã maʉ̃ jõma arib'ae b'ʉa kũrã wed'auba, ¿mawũẽ k'ãrẽta ãmaña wãẽã b'ʉ? \p \v 21 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Bʉta bia nʉma krĩña b'ʉbʉrʉ wãpe bʉzha ne erub'ʉta nendope platara zuburia b'ea diadua, mawũãrã ne biata erub'aya ʉ̃tre. Aramaʉ̃ne zepe mʉta pẽwãdua. \p \v 22 Kũrãbara maʉ̃ bed'eata ũrĩpe sopua wãsia k'ãbãẽã bara b'ʉ baera. \p \v 23 Mawũẽ izha jʉrʉkuad'aa Jesúsbara mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, bara b'ʉra borekea ed'a wã ẽã Daizezeta Nok'od'ebemanerã. \v 24 Mʉã wakusa marãã jaraya, aguja uriad'e camellota audre bia berab'ari b'eya bara b'ʉta ed'a wãĩ k'ãñabara Daizezeta Nok'od'ebemane. \p \v 25 Izha jʉrʉkuad'abara maʉ̃ta ũrĩnape k'awua ẽã krĩcha mawũãsid'a: ¿Bara b'ʉsid'a mawũãbʉrʉ k'aita ẽdrʉipe? \p \v 26 Mawũãnaĩ Jesúsbara ãzhi akʉ mawũãsia: Ẽdrʉira zhãrãĩtara boreke ẽã, mawũãmina ẽdrʉbi b'eid'eba Daizezeitara ne jõma borekea. \p \v 27 Mawũãĩ Pedroba mawũãsia: Daibara ne jõma ãmaẽsid'a, mobe bʉta pẽwã b'ea. ¿Mawũẽ daibara k'ãrẽta jidad'aipe? \v 28 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, ne jõma zhiwid'ita nʉmebʉrʉd'era, mʉ Beubari Bape b'ad'ara Reyta jewed'aya mʉzhi bugueta kĩrãwãrẽãne, marã mʉ pẽwã b'esid'a nok'orãta jewed'a duaneña bugue doced'e. Aramaʉ̃ne k'awua oduaneña Israel warrarã doced'ebemata. \v 29 Bariduba deta ãmaẽrã, zhi mebẽrã zhũmakĩrãrãta, nawek'aurãta ãmaẽrã, zezeta, papata, wũẽrãta, warrarãta, druata, mʉ k'area ãmaẽrã, jidama cien jidaya ãmaña. Mobe Daizeze ũme b'ai jõ ẽãta jidaya. \v 30 Mawũãmina bio zhi zromata b'era zhi zroma ẽãta duaneña, waya zhi zroma ẽãta b'eta zhi zromata duaneña. \c 20 \s Ne jarad'a uvad'e traja b'ed'eba \p \v 1 Daizezeta Nok'ota nʉmʉrã ũmakĩrã drua zhibarita b'ad'a kĩrãk'a b'ʉa, diaped'a zhãrã jʉrʉ wãsia trajabigaita izhi uvad'e. \v 2 Mobe denario ab'aʉbari ewari ab'a trajabigaita bed'eape zok'akuasia izhi uvama. \v 3 Diaped'a a las nueve babod'od'e ãĩ wãbʉrʉd'era awʉrʉrãta ũdukuasia pʉwʉrʉ ẽsadra bari b'eta. \v 4 Mawũẽ mawũãsia: Marãsid'a trajad'e wãũdua mʉ uvad'e, mʉãrã pag'akuaya sãwũã pag'ai b'ʉd'e. Mawũãĩ ãzhira wãsid'a. \v 5 Wakusa ʉ̃matipa ãĩ wãpe a las tres ãĩ wãpe ab'arika osia. \v 6 Wakusa a las cinco ãĩ wãbʉrʉd'era awʉrʉrãta bari b'eta ũdui mawũãsia: ¿Marã k'ãrẽã nama bari keukua? \v 7 Mawũãĩ mawũãsid'a: Daira k'ãwũã b'ea miõba jʉrʉd'a ẽãba. Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Marãsid'a trajad'e wãũdua mʉ uvad'e, mʉãrã pag'akuaya sãwũã pag'ai b'ʉd'e. \p \v 8 Keubʉrʉd'era uva zhibaribara trajabada nok'oa mawũãsia: Trajabadara trʉ̃kuape pag'adua ãzhi jornal. Naara diadua tẽã zekuad'aa, mobebʉrʉ diadua naara zekuad'aa. \v 9 A las cinco trajad'e wãnapead'ata zebʉdad'era ab'a ab'aʉba jidasid'a denario ab'a. \v 10 Mawũẽ naara trajad'e wãnapead'ata zebʉdad'era krĩchasid'a audre jidad'aita. Mawũãmina ãzhabid'a ab'a ab'aʉba jidasid'a denario ab'a. \v 11 Mawũã jidad'ai uva zhibarira bĩ ẽã jarabʉdata, \v 12 mawũãsid'a: Naʉ̃rã tẽã zekuad'ara ora ab'abai trajabʉdata bʉara pag'abʉrʉa dai kĩrãk'a. Maʉ̃ne daibara trabajota jʉ̃wʉ̃rʉ̃ãta zrog'a keukua. \v 13 Mawũãnaĩ panaʉ̃ ãzhi ab'aʉa mawũãsia: Dazhira zhibiata panʉã, mʉã bʉra bĩ ẽã obʉrʉ ẽã. ¿Mʉ ũme bʉra bed'easi ẽka trajaita denario ab'aʉbari? \v 14 Bʉrera jidape wãrũã, mawũãmina naʉ̃ tẽã zed'aara mʉãrã dia krĩñabʉrʉa bʉaa diabʉrʉ kĩrãk'a. \v 15 ¿Mʉã krĩñanerã o ẽbaid'e b'ʉka ne mʉrẽrã? ¿O bʉra bĩ ẽã k'ob'ʉka mʉta bia baera? \v 16 Aramaʉ̃ kĩrãk'a zhi zromata b'eta zhi zroma ẽãta duaneña, waya zhi zroma ẽãta b'eta zhi zromata duaneña, maʉ̃ẽnabema Daizezebara bio trʉ̃kua nʉmʉk'ãrĩã, mawũãmina bio ẽã zhi jʉrʉmarã. \s Jesúsba jarama ũbeata jarad'a izhi bead'aita \r (Marcos 10:32-34; Lucas 18:31-34) \p \v 17 Jesús Jerusalén pʉwʉrʉed'a wãrĩze wãne, doce izha jʉrʉkuad'ata awuara jʉre edape od'e mawũãsia: \v 18 Dazhirã wãrĩze wã Jerusalén pʉwʉrʉed'a, mʉ Beubari Bape b'ʉra maĩnu chãb'arid'aya sacerdoterã nok'orãta b'ea, ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'ea. Maʉ̃rãbara jarad'aya mʉrã bead'amarẽã. \v 19 Aramaʉ̃ne mʉrã chãb'arid'aya judíorã ẽãta b'ea, mʉrã ãzhima sewak'au b'ʉd'eba ud'aya, cruzd'e k'achid'aya, mawũãmina ewari ũbead'e beud'ata piradrʉya. \s K'ãrẽ wid'ibid'apead'a Jacoboba Juanba \r (Marcos 10:35-45) \p \v 20 Zebedeo warrarã papaba zhi waurã bawarauba Jesús orrape izhi kĩrãbita sãk'ok'od'e k'ob'esia k'ãrẽ wid'iita. \p \v 21 Mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: ¿K'ãrẽta krĩñape? \p Mawũãĩ izhara mawũãsia: Bʉta nok'ota b'ebʉrʉ maẽ mʉ waurã ũme naʉ̃rãta nok'o babi jewed'abigarua ab'a bʉ juwua araare, ab'a bʉ juwua ãk'aare. \p \v 22 Mawũãĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Marãbara k'awuad'a ẽã k'ãrẽ wid'i panʉrã. ¿Marã zuburiaita panʉka mʉ zuburiai kĩrãk'ara? \p Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Daibara b'ed'aya. \p \v 23 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Marã wãrĩnu mʉ zuburiai kĩrãk'ara zuburiad'aya. Mawũãmina mʉ juwua araare, mʉ juwua ãk'aare jewed'abigaira mʉãrã diaid'e b'ʉ ẽã. Awuarabʉrʉ jewed'a paneña maʉ̃ĩta zhi arib'aemata mʉ Zezeba. \p \v 24 Zhi diezba maʉ̃ta ũrĩnaĩ kĩrũsid'a mebẽrãta ũme panʉã. \v 25 Mawũẽ Jesúsbara trʉ̃kuape mawũãsia: Marãbara k'awua b'ea naʉ̃ ẽjũãne nok'ota b'ebara zhãrã ãzhi edre erunʉmeã, zhi zromata b'era aramaʉ̃ne zhãrã ʉ̃rʉ̃ zarea nʉmeã. \v 26 Mawũãmina marã mawũã duanaĩne b'ʉ ẽã. Awuarabʉrʉ marãnebema zhi zromata b'a krĩña b'ʉra b'aibara marã arib'aebarita. \v 27 Marãnebema zhi zromata b'a krĩña b'ʉra b'aibara marã nezok'a kĩrãk'a. \v 28 Aramaʉ̃ kĩrãk'a mʉ Beubari Bape b'ʉra ze ẽbasia zhãrãba arib'aed'amarẽã, awuarabʉrʉ zesia zhãrã arib'aeita, aramaʉ̃ne mʉ bebura diaya jõmaʉ̃bari. \s Ne ũdubid'a daʉb'errea panʉta ũme \r (Marcos 10:46-52; Lucas 18:35-43) \p \v 29 Ãzhi Jericó pʉwʉrʉd'eba wãbʉrʉd'era Jesús k'aid'u wãsid'a k'abana. \v 30 Maʉ̃ne daʉb'errea panʉta ũme o k'aita jewed'a panʉne, Jesús berab'ari wãta ũrĩnaĩ nemi jĩgua mawũãsid'a: ¡Nok'ó, bʉra rey David'eba uruta b'ʉba sozuburiarua daira! \p \v 31 Mawũãnaĩ zhãrãbara kẽãsid'a chupead'amarẽã, mawũãmina ãzhira audre b'ia mawũãsid'a: ¡Nok'ó, bʉra David'eba uruta b'ʉba sozuburiarua daira! \p \v 32 Mawũãnaĩ Jesús pi nʉmepe trʉ̃kuape mawũãsia: ¿Marãbara mʉã k'ãrẽta oita krĩña panʉ? \p \v 33 Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Nok'ó, daita ne ũdubirua. \p \v 34 Mawũãnaĩ Jesúsbara sozuburiape dabʉ tõb'arikuasia, maʉ̃ daucha ne ũdusid'a, mawũẽ jʉ̃drʉsid'a k'aid'u. \c 21 \s Jesús ed'a wãna Jerusalénne \r (Marcos 11:1-11; Lucas 19:28-40; Juan 12:12-19) \p \v 1 Jerusalén k'aita babʉdad'e, Betfagé pʉwʉrʉed'a zebʉdata Olivo k'atumaẽna zebʉdad'era Jesúsbara izha jʉrʉkuad'ata ũme zok'abʉrʉta, \v 2 mawũãsia: Pʉwʉrʉ zakeid'u wãũdua jari mazhi kĩrãbita tab'ʉid'u. Marãbara ũdud'aya burra jʉ̃ nʉmʉta, burro kũrãsid'a izhi ũme ũdud'aya, burra ẽnape ũmewed'a mʉma weudua. \v 3 Iab'aʉba wid'ira mawũãũdua: Nok'oba nesid'akuabʉrʉa, nane diab'arikuaya. \p \v 4 Aramaʉ̃ne arimaẽ berab'arisia Daizezeba bed'eata jarabibariba mawũãnata: \q \v 5 Jerusalénne b'ea mawũãũdua: Marã Reyra marãma urua, Ibiad'e b'ʉta burrod'e ʉ̃rʉ̃ jewed'a urua, burro kũrãne ʉ̃rʉ̃ urua nendʉwʉrʉ ne zʉgʉa ataubari waud'e. \rq (Zacarías 9:9)\rq* \p \v 6 Izha jʉrʉkuad'ara wãnape osid'a Jesúsba jarad'a kĩrãk'a. \v 7 Mawũẽ wesid'a burrata burro kũrãta, mobe ʉ̃rʉ̃ b'ʉsid'a ãzhid'e wua ãneb'ari panʉta, mobebʉrʉ Jesús jewed'asia ʉ̃rʉ̃. \v 8 K'abanabara bia edabʉdata ãzhid'e wua ãneb'ari b'eta od'e ewarazoasid'a. Waya dewaraurãbara pãrãrã kiduata tʉd'ape od'e tad'azoasid'a. \v 9 Zhãrãbara na wãba tẽã uruba nemi jĩgua mawũãsid'a: \q ¡Bʉra ibia jarad'aya rey David'eba urura! \q ¡Ibia jarad'aya Daizezed'eba zebʉrʉra! \q ¡Daizezera ibia jaraudua ʉ̃trera! \rq (Salmos 118:25-26)\rq* \p \v 10 Aramaʉ̃ne Jesús Jerusalénne ed'a wãbʉrʉd'era pʉwʉrʉd'ebema jõma b'ʉgadrʉ mawũãsid'a: ¿Naʉ̃ k'aipe? \p \v 11 Maʉ̃nerã zhãrãbara mawũãsid'a: Naʉ̃ Jesústa Daizezeba bed'eata jarabibaria, Nazaret pʉwʉrʉd'ebema, Galilea druad'ebema. \s Jesúsba miti ẽã od'a Daizeze deta \r (Marcos 11:15-19; Lucas 19:45-48; Juan 2:13-22) \p \v 12 Jesús ed'a wãsia Daizeze ded'a ewara maẽ, mobe jõma ãĩ jʉrekuasia mama ne nendo b'eta, ne eda b'eta, mesara burekuasia plata k'ãbiabadad'era, buguera burekuasia pusirã nendobadad'era. \v 13 Mobe mawũãsia: Naʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: Mʉ dera zhiwid'ibadata nʉmʉã ad'aya. Mawũã b'ʉd'era marãbara nezrʉgamiãrã de babi nʉmʉk'ãrĩna. \p \v 14 Daizeze ded'a ewara maẽ Jesús orrasid'a daʉb'errea b'eba, wã b'e ẽã b'eba, mawũẽ b'ebikuasia. \v 15 Sacerdoterã nok'orãba, ũrãg'a Moiséd'e jarabadaba mawũã biata ob'ʉta ũdubʉdad'era warrarãbara Daizeze ded'a ewara maẽ nemi jĩgua mawũãsid'a: ¡Ibia jarad'aya rey David'eba urura! Mawũãnaĩ kĩrũbʉdaba, \v 16 mawũãsid'a: ¿Bʉara ũrĩ k'ob'ʉka naʉ̃rãba jara k'opanʉrã? \p Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Ããjã, ¿maʉ̃ẽnabemata marãbara led'ak'a kĩrãk'a b'eta mawũã b'ʉ ẽka: \q Warrarã ked'ea, ju do ked'ea bʉzhita ibia jarabigaya ab'ʉ ẽka? \rq (Salmos 8:2)\rq* \p \v 17 Mawũãpe ãmaẽkuabʉrʉta Jerusalénnebara ãĩ wãsia Betania pʉwʉrʉed'a, mobe mama ʉ̃nadrʉsia. \s Ik'azhirua jarad'a higuera zhi ta ne ẽãta \r (Marcos 11:12-14, 20-26) \p \v 18 Diaped'a wakusa Jerusalén pʉwʉrʉed'a zebʉrʉd'era jarrasia Jesús. \v 19 Maʉ̃ne bakuru higuera o k'aita nʉmʉta ũdui maĩnu wãbʉrʉd'era maʉ̃nerã k'ãrẽ ũdu ẽbasia, awuarabʉrʉ ũdusia zhi kiduatrʉ, mawũẽ mawũãsia: Bʉra wueta zau ẽbaya. \p Audre ẽãne higuera bagusia. \p \v 20 Izha jʉrʉkuad'aba maʉ̃ta ũdud'ai bia akʉdrua mawũãsid'a: ¿Sãwũã k'ãwũã aramaʉ̃ta bagu dog'o bakuru higuera? \p \v 21 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, marãta soid'u b'ebʉrʉ, marãma k'ãrẽta b'e ẽãne duanu ẽbʉrʉ bari k'ãwũã bakuru higuera kĩrãk'a od'a ẽã, awuarabʉrʉ k'atuma za nʉmʉã jarabʉdata: Ãĩ wãrũã, pusad'e doid'u wãrũã abʉdad'era arib'ae nʉmaẽdaya. \v 22 Jõma marãba wid'ibʉdara zhiwid'i soid'u k'ob'ebʉrʉ jidad'aya. \s Zareata Jesúsd'e \r (Marcos 11:27-33; Lucas 20:1-8) \p \v 23 Daizeze ded'a ewara maẽ Jesús zebʉrʉd'era, sacerdoterã nok'orãbara, pʉwʉrʉ nok'orãbara izhira orrasid'a miã ũrãg'a nʉmʉne, mobe mawũãsid'a: ¿K'aiba obi b'ʉ bʉa ob'ʉra? ¿K'aiba diasi k'ãwũã zarea nʉmaĩrã? \p \v 24 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉãbid'a marãã wid'iya, marãba panaʉ̃narã mʉãbid'a marãã jaraya k'aiba obi b'ʉta mʉã ob'ʉra. \v 25 Zhãrã buru k'oemarẽã Juan, ¿k'aiba zok'asi? ¿Ʉ̃trebemaba o zhãrãba? \p Mawũãĩ ãzhirãĩnu mawũãsid'a: Dazhirãba Ʉ̃trebemaba zok'asia ad'ara, ¿mobera k'ãrẽã ĩjãna ẽbasi aya? \v 26 Dazhirãba zhãrãba zok'asia ad'aisid'a, dazhirãbara zhãrãta wawia b'ea jõmaʉ̃ma Juan Daizezeba bed'eata jarabibarita b'ʉ baera. \p \v 27 Mobebʉrʉ panaʉ̃bʉdata Jesúa mawũãsid'a: Daibara k'awuad'a ẽã. \p Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Mʉãbid'a marãã jara ẽã k'aiba obi b'ʉra mʉã ob'ʉra. \s Ne jarad'a warra ũmeneba \p \v 28 ¿Mawũãmina marãma sãwũãpe? Ũmakĩrãba erub'asia warrarãta ũme, mawũẽ zhi nabemata orrape mawũãsia: Warra, id'ira trajad'e wãrũã mʉ uvad'e. \v 29 Mawũãĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉrã wã krĩña ẽã. Mawũãnata tẽã wãĩta krĩchape wãsia. \v 30 Zhi zezebara dewarabemata orrape ab'arika jarasia. Mawũẽ maʉ̃bara mawũãsia: Ãjã nok'ó, mʉrã wãña. Mawũãpe wã ẽbasia. \v 31 ¿Ũmebara sãʉ̃ba osi zhi zezeba krĩñarã? \p Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Osia nabemaba. \p Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, rey Romanebemaĩta plata wid'ibadata, wũẽrãrã jõmaʉ̃ne b'eta marã k'ãñabara wãnaña Daizezeta Nok'ota b'ʉma. \v 32 Maʉ̃ẽnabema Juan marãma zesia sãwũã b'eaid'ebemata jarad'e, maʉ̃ marãbara ĩjãna ẽbasia. Mawũãmina rey Romanebemaĩta plata wid'ibadabara, wũẽrãrã jõmaʉ̃neta b'ebara ĩjãsid'a. Mawũãmina marãbara maʉ̃ ũdusid'aid'u k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãna ẽbasia izhid'ebemata ĩjãnaĩta. \s Uvad'e trajabadata bia ẽãta b'ead'a \r (Marcos 12:1-12; Lucas 20:9-19) \p \v 33 Ũrĩũdua, mʉã dewara ne jarak'aya: Ũmakĩrãta b'asia drua zhibarita, maʉ̃bara uvata upe serrape osia uva b'ata piabarita. Mobe uva akʉita pãrãsia deta ʉ̃tʉ drasoa, mobe uvad'e trajabadaa arrendape wãsia wawara. \v 34 Uva b'ʉabada ewade nezok'arã izhid'eta zok'asia uvad'e trajabadama, jidad'amarẽã uva izhaa diabʉdata. \v 35 Mawũãmina uvad'e trajabadabara nezok'arã jirtoposia, mobe ʉ̃kʉrʉ jirachi jidasid'a, ʉ̃kʉrʉ beasid'a, ʉ̃kʉrʉ mong'araba tab'arisid'a. \v 36 Wakusa nezok'arã dewaraurãta audre zok'asia nabemarã k'ãñabara, maʉ̃rã ab'arika osid'a. \v 37 Mobebʉrʉ zhi warrata ãzhima zok'abʉrʉta mawũãsia: Wawiad'aya mʉ warrara. \v 38 Mawũãmina uvad'e trajabadabara zhi warrata ũdud'ai ãzhirãĩnu mawũãsid'a: Ne zhi zezed'era naʉ̃ba jidaya, mawũẽ bead'aya, aramaʉ̃ne dazhirãba jidad'aya izha jidaita b'ʉra. \v 39 Aramaʉ̃ne jirtopota uvad'ebara ãĩ jʉretad'ape beasid'a. \p \v 40 Aramaʉ̃nerã uva zhibarita zebʉrʉd'era ¿uvad'e trajabadara marãma sãwũã oipe? \p \v 41 Mawũãĩ mawũãsid'a: Bia ẽãta b'era sozuburia ẽã makenaña, mobe uva izhid'era awʉrʉrã uvad'e trajabadaa arrendaya. Aramaʉ̃ne izhaa diad'aira diad'amarẽã uva b'ʉabada ewade. \p \v 42 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: ¿Marãbara led'ak'a kĩrãk'a duanu ẽka aramaʉ̃ kĩrãk'a mʉ seribid'a ẽãnebemata zhi b'ʉmarã?: \q ¿Jara b'ʉ ẽka de obadaba mong'ara seri ẽãne b'ʉd'apead'ara wag'auta b'esita. Daizezeba mawũã osi baera dazhirãma ne bia ab'ʉ ẽka? \rq (Salmos 118:22-23)\rq* \p \v 43 Maʉ̃neba mʉã marãã jaraya, marã Daizezebara izhita Nok'od'ebemane duanabi ẽã, awuarabʉrʉ maʉ̃ne b'eabiya izha jara b'ʉta ob'eta. \v 44 Iab'a maʉ̃ mong'ara ʉ̃rʉ̃ b'aera b'ʉg'ʉzoaya, maʉ̃ mong'arata iab'aʉ ʉ̃rʉ̃ b'aera naʉ̃sãña. \p \v 45 Maʉ̃ jarabʉrʉta ũrĩnaĩ sacerdoterã nok'orãbara fariseorãbara k'awuasid'a ãzhita jarabʉrʉta. \v 46 Mawũẽ sãwũã jidad'aita krĩcha jʉrʉsid'amina, zhãrãta wawiasid'a zhãrãma Jesús Daizezeba bed'eata jarabibarita b'ʉ baera. \c 22 \s Ne jarad'a juwua jidabadad'eba \r (Lucas 14:15-24) \p \v 1 Jesúsbara wakusa ne bio jarak'a mawũãsia: \p \v 2 Daizezeta Nok'ota nʉmʉrã reyta b'ad'a kĩrãk'a b'ʉa, maʉ̃bara fiesta osia zhi warra juwua jidayid'era. \v 3 Juwua jidayid'e trʉ̃kuad'ata trʉ̃ne nezok'arã izhid'eta zok'asia, mawũãmina maʉ̃rã ze krĩñana ẽbasia. \v 4 Wakusa nezok'arã dewaraurãta zok'abʉrʉta mawũãsia: Trʉ̃kuad'apead'aa jaraudua mʉrẽ zhikora arib'aesita. Mʉãrã beabisia mʉ tororãta, mʉ nendʉwʉrʉrã boreguearãta. Mawũẽ jõma arib'ae nʉmʉ baera zed'amarẽã jaraudua juwua jidayima. \v 5 Mawũãmina trʉ̃kuad'apead'ara wãna ẽãbʉrʉ ʉ̃kʉrʉ wãsid'a ãzhi trabajoed'a, ʉ̃kʉrʉ ãzha k'ãrẽ oi b'ʉta oed'a. \v 6 Waya ʉ̃kʉrʉbara nezok'arãta jirtopota jirachi makenasid'a. \v 7 Maʉ̃ta reyba ũrĩbʉrʉd'era kĩrũpe zok'asia soldaorã izhid'eta, aramaʉ̃ne makenasia maʉ̃rã miã beamiãta b'era, mobe basia ãzhi pʉwʉrʉra. \v 8 Mobebʉrʉ nezok'arã izhid'ea mawũãsia: Juwua jidayid'ebema wãrãnebai zhi arib'aema. Mawũãmina trʉ̃kuad'apead'ara trʉ̃kuaid'e b'a ẽbasia. \v 9 Mawũẽ oza wãũdua, mobe juwua jidayima trʉ̃ũdua mazha ũdubʉdata. \v 10 Mawũãĩ nezok'arã oza wãnape ãzha ũdubʉdata jõma jʉresid'a biata b'eta, bia ẽãta b'eta, aramaʉ̃ne juwua jidayid'ebema birasia trʉ̃kuad'apead'aba. \p \v 11 Trʉ̃kuad'apead'ata akʉita rey ed'a wãbʉrʉd'era mama ũmakĩrãta ũdusia zhãrã juwua jida nʉmʉne jʉ̃bibadaba zho b'ʉ ẽãta. \v 12 Mawũẽ mawũãsia: ¿Bʉra sãwũã nama ed'a zesi zhãrã juwua jida nʉmʉne jʉ̃bibadaba zho b'ʉ ẽãrã? Mawũãĩ izhira chupea k'ob'asia. \v 13 Mawũẽ reybara ne arib'ae nʉmeã mawũãsia: Jẽrũta, juwuata jʉ̃ũdua, mobe b'aribueudua ãĩ pãrĩguad'e tebʉd'e, mama jẽgaya kid'a k'õsesea. \v 14 Aramaʉ̃ kĩrãk'a Daizezebara bio trʉ̃kua nʉmʉk'ãrĩã, mawũãmina bio ẽã zhi jʉrʉmarã. \s Rey Romanebemaĩta plata wid'ibadad'ebema \r (Marcos 12:13-17; Lucas 20:19-26) \p \v 15 Maʉ̃ tẽã fariseorã wãnape bed'easid'a Jesús sãwũã wãẽã bed'eabid'aita. \v 16 Mawũẽ ãzhi pẽwã b'eta rey Herode pẽwã b'e bawara izhima zok'abʉdata jarabuesid'a mawũãnamarẽã: Miã Ũrãg'abari, daiba k'awua b'ed'era bʉara jara b'ʉa wãrãta, aramaʉ̃ne wãrĩnuta jara b'ʉa Daizeze ota. Bʉra krĩcha zhãrãneã zhi edebi ẽã bʉara akʉ ẽbaera zhãrãnebemata. \v 17 Bʉma sãwũãta daia jaradua: ¿Diasia b'ʉka rey César plata diabadara, o dia b'e ẽ? \p \v 18 Jesúsbara k'awuasia ãzhara bĩ ẽã oita k'ob'eta, mawũẽ mawũãsia: ¿Mʉrã k'ãrẽã wãẽãbid'aita k'opanʉ marã sewa bibaʉta b'ebara? \v 19 Mʉãã ũdubiudua monedata rey Romanebemaa diabadata. \p Mawũãĩ ãzhara ũdubisid'a denario ab'a. \v 20 Mobebʉrʉ Jesúsbara mawũãsia: ¿Naʉ̃nerã k'ai zata nʉmʉ, k'ai trʉ̃ta b'ʉ nʉmʉ? \p \v 21 Mawũãĩ mawũãsid'a: Césard'ea. \p Mawũãnaĩ mawũãsia: Césard'era César diaudua, Daizezed'era Daizezea diaudua. \p \v 22 Maʉ̃ta ũrĩnaĩ bia akʉdruape ãmaẽbʉdata wãsid'a. \s Beud'ata piradrʉd'aid'ebema \r (Marcos 12:18-27; Lucas 20:27-40) \p \v 23 Maʉ̃ ewade saduceorãta zesid'a Jesúsma, maʉ̃rãbara jara b'ea beud'ara piradrʉ ẽãta, mawũẽ wid'i, \v 24 mawũãsid'a: Miã Ũrãg'abari, Moisébara mawũãsia: Iab'aʉta warra ne ẽã beura, izhi wũẽrã zhi mebeaba edaibara, aramaʉ̃ne zhi mebea beud'ata warra barabiya. \v 25 Ewari ab'a daid'e ed'a mebẽrãta siete pãĩna bazhia, nabemata miã k'ãĩpe beusia, warra ne ẽbasi baera izhi wũẽrã zhi mebeaita ãmaẽsia. \v 26 Zhi ũmesid'a ab'arika berab'arisia, zhi ũbeasid'a, zhi sietesid'a. \v 27 Jõma mawũã berab'arid'a tẽãne beusia wũẽrãsid'a. \v 28 ¿K'õbe beud'ata piradrʉbʉdad'era sieted'ebemabara sãʉ̃ba izhi wũẽrã baipe mawũã ãzhi jõmaʉ̃ba k'ãĩnapead'ara? \p \v 29 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Marã wãẽã b'eba maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmarã sãwũãta k'awuad'a ẽã, miã Daizeze zareara sãwũãta k'awuad'a ẽã. \v 30 Beud'ata piradrʉbʉdad'era miã k'ãĩna ẽã, awuarabʉrʉ Daizeze ángelerã ʉ̃tre b'e kĩrãk'a b'eaya. \v 31 Mawũãmina beud'ata piradrʉd'aid'ebema, ¿marãbara led'ak'a kĩrãk'a b'eta Daizezebara mawũãsi ẽka?: \v 32 ¿Mʉrã Abraham Zhibaria, Isaac Zhibaria, Jacobo Zhibaria asi ẽka? Aramaʉ̃nerã Daizezera beukuad'a Zhibari ẽã, awuarabʉrʉ zok'ai b'e Zhibaria. \p \v 33 Maʉ̃ta ũrĩnape zhãrãbara bia akʉdruasid'a mawũã miã ũrãg'a b'ʉd'eba. \s Zhi zromata b'ʉa arib'aed'ai b'ʉta \r (Marcos 12:28-34) \p \v 34 Fariseorãbara ũrĩsid'a mawũã chupeabigabʉrʉta saduceorãta, mawũẽ zhi jʉresid'a. \v 35 Mobe ãzhid'ebema ab'a ũrãg'a Moiséd'e jarabariba wãẽãbii k'area wid'i mawũãsia: \v 36 Miã Ũrãg'abari, ¿Daizezeba jara b'ʉta arib'aed'ai b'ʉra sãʉ̃ta zhi zromape ũrãg'ad'era? \p \v 37 Mawũãĩ Jesúsbara jara mawũãsia: Nok'o Daizezera soid'u kʉãg'arua, bʉzhi jawureid'uba, bʉzhi krĩchaid'uba. \v 38 Maʉ̃ta zhi zroma Daizezeba arib'aemarẽã jara b'ʉra. \v 39 Zhi ũmeta aramaʉ̃ kĩrãk'a b'ʉta mawũã b'ʉa: Zhãrã kʉãg'arua bʉzhi kĩrãk'a. \v 40 Maʉ̃ ũmeta arib'ae nʉmʉba jõma arib'ae nʉmaña Daizezeba ũrãg'a Moiséa diad'ata, Daizezeba bed'eata jarabibarirãba b'ʉd'apead'ata. \s ¿K'aid'eba uru zhãrã Ẽdrʉbiira? \r (Marcos 12:35-37; Lucas 20:41-44) \p \v 41 Fariseorã ãba nʉmʉne Jesúsbara wid'ibʉrʉta, \v 42 mawũãsia: ¿Marã sãwũã krĩcha b'e zhãrã Ẽdrʉbii ʉ̃rʉ̃rã? ¿K'aid'eba zeipe? \p Mawũãĩ mawũãsid'a: Rey David'eba zeya. \p \v 43 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: ¿Bari k'ãwũta Davidbara Jawurebiad'eba izhi Nok'oa abʉrʉta mawũãsika?: \q \v 44 Daizezebara mʉ Nok'oa mawũãsia: Mʉ juwua araare jewed'arua, bʉ jura b'eta jõma mʉã bʉ jẽrũ edre b'ʉyeed'a. \rq (Salmos 110:1)\rq* \p \v 45 Davidba mawũã izhi Nok'oa ad'ara, ¿sãwũã bari k'ãwũta izhid'eba uruta b'aipe? \p \v 46 Aramaʉ̃ne miõba panaʉ̃ b'ed'a ẽbasia izhi bed'eara. Miõba k'ãrẽ wid'i ẽbasia maʉ̃ ewadeba ʉ̃taara. \c 23 \s Ũrãg'a Moiséd'e jarabadad'ebema \r (Marcos 12:38-40; Lucas 11:37-54; 20:45-47) \p \v 1 Mobebʉrʉ Jesús bed'eabʉrʉta zhãrã k'ob'ea izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: \p \v 2 Daizezeba ũrãg'a Moiséa diad'ata jara b'ea ũrãg'a Moiséd'e jarabadabara, fariseorãbara. \v 3 Mawũẽ k'ãrẽ arib'aeita marãã jarabʉdara jõma arib'ae oudua. Mawũãmina ãzha ob'e kĩrãk'ara orãũdua, k'ãrẽ jara b'era ãzhara arib'aed'a ẽã. \v 4 Miõba arib'ae b'e ẽãta zhãrãã arib'aemarẽã jara b'ea, mawũãmina ãzhara arib'aed'a ẽã. \v 5 Awuarabʉrʉ jõma k'ãrẽ obʉdara ob'ea zhãrãba ũdud'amarẽã. Mawũẽ Daizeze bed'eata wĩka ed'a b'ʉbadata caja zaked'era jʉ̃k'ara audre joub'ʉa obada, mobe datrud'e, juwuad'e tãjʉ̃bada, wua ita irabadata audre drasoa obada. \v 6 Nok'orãta jewed'abari maẽ jewed'a krĩñadea nek'od'e trʉ̃bʉdad'era. Nok'orãta jewed'abari maẽ jewed'a krĩñadea de zhi jʉrebadata nʉme maẽrã. \v 7 Ãzhi wawia salud'aita krĩñadea pʉwʉrʉd'e k'abana maẽrã. Krĩñadea zhãrãba ãzhira Miã Ũrãg'abari ad'aita. \p \v 8 Mawũãmina marãbara krĩña b'earãũdua marãta Miã Ũrãg'abari ad'aita, marãne Miã Ũrãg'abarira ab'abai b'ʉ baera mʉta zhãrã Ẽdrʉbita, waya marã jõma mebẽrãta b'ea. \v 9 Druad'era miõta zeze arãũdua, marãne Zezera ab'abai b'ʉ baera ʉ̃tre b'ʉta. \v 10 Miã krĩña b'earãũdua marãta nok'ó ad'aita, marãne Nok'ora ab'abai b'ʉ baera mʉta zhãrã Ẽdrʉbita. \v 11 Marãnebemata zhi zromata b'ʉra b'aibara marã nezok'a kĩrãk'a. \v 12 Zhi zromane b'ʉra Daizezebara zhi zroma ẽãta b'ʉya, waya zhi zroma ẽãne b'ʉta zhi zromata b'ʉya. \p \v 13 ¡Daizezebara pua k'awua oya marã ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'era, fariseorãta b'era, marã sewa bibaʉta b'ea! Maʉ̃ba Daizezeta Nok'od'ebemanerã zhãrã idu ed'a wãbid'a ẽã. Miã mazhisid'a ed'a wãna ẽã, aramaʉ̃ne ed'a wãbid'a ẽã zhi ed'a wã krĩñabʉdara. \p \v 14 ¡Daizezebara pua k'awua oya marã ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'era, fariseorãta b'era, marã sewa bibaʉta b'ea! Maʉ̃ba jãrĩ b'ea deta wũẽrãrã pẽdrarãneta, mobe zhãrãma bia nʉmaĩta dããrã zhiwid'ibada. Maʉ̃neba Daizezebara marã audre pua k'awua oya. \p \v 15 ¡Daizezebara pua k'awua oya marã ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'era, fariseorãta b'era, marã sewa bibaʉta b'ea! Maʉ̃ba pusata druata pʉrrʉa b'ea, mazhi ũrãg'ata iab'aʉa ĩjãbid'aita mawũã b'ea. Aramaʉ̃ne ĩjãbibʉdad'era mazhi k'ãñabara tebʉd'e audre zuburia b'aitrʉ opanʉã. \p \v 16 ¡Marã Daizezebara pua k'awua oya, zhãrã jipa eded'a ẽãba daʉb'errea b'e kĩrãk'a b'ea! Mawũẽ mawũãbada: Iab'aʉba Daizeze de daid'u k'ãrẽ wãrĩnu oita jarape o ẽbʉrʉ k'ãrẽ ẽã. Mawũãmina iab'aʉba Daizeze ded'a oro nʉmʉ daid'u k'ãrẽ wãrĩnu oita jarabʉrʉra oibara abada. \v 17 ¡Marã krĩcha ne ẽã daʉb'errea b'e kĩrãk'a b'ea! ¿Sãʉ̃ta zhi zromape orota o Daizeze deta, izhi ded'a nʉmʉba Daizezed'e ẽka orora? \v 18 Marãbara dewara mawũãbada: Iab'aʉba altar daid'u k'ãrẽ wãrĩnu oita jarape o ẽbʉrʉ k'ãrẽ ẽã. Mawũãmina nendʉwʉrʉ altar maẽ ʉ̃rʉ̃ tab'ʉ daid'u iab'aʉba k'ãrẽ wãrĩnu oita jarabʉrʉra oibara abada. \v 19 ¡Marã krĩcha ne ẽã b'eba daʉb'errea b'e kĩrãk'a b'ea! ¿Sãʉ̃ta zhi zromape nendʉwʉrʉta o altar nʉmʉta, altar maẽ k'ob'ebʉrʉba Daizezed'e ẽka nendʉwʉrʉra? \v 20 Iab'aʉba altar daid'u k'ãrẽ wãrĩnu oita jarabʉrʉra bari altar daid'u jarabʉrʉ ẽã, awuarabʉrʉ jarabʉrʉa nendʉwʉrʉ altar maẽ ʉ̃rʉ̃ tab'ʉ daid'ubid'a. \v 21 Iab'aʉba Daizeze de daid'u k'ãrẽ wãrĩnu oita jarabʉrʉra bari Daizeze de daid'u jarabʉrʉ ẽã, awuarabʉrʉ jarabʉrʉa Daizeze mama b'ʉ daid'ubid'a. \v 22 Iab'aʉba ʉ̃tre daid'u k'ãrẽ wãrĩnu oita jarabʉrʉra Daizeze bugue daid'u jarabʉrʉa, mawũẽ Daizezeta ʉ̃rʉ̃ jewed'a b'ʉ daid'u jarabʉrʉa. \p \v 23 ¡Daizezebara pua k'awua oya marã ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'era, fariseorãta b'era, marã sewa bibaʉta b'ea! Marãbara menta kiduata, eneldo kiduata, cominota diez b'ʉabʉdaza ab'a Daizezea diabada. Mawũãmina audre arib'aei b'ʉra arib'aed'a ẽã Daizezeba ũrãg'a Moiséa diad'ad'e jara b'ʉra zhãrã sãwũã edai b'ʉd'e edaita, zhãrã sozuburiaita, Daizezed'ebema ĩjãĩta. Maʉ̃ne maʉ̃trʉ arib'ae duanaĩne b'ʉa wuaabema kenab'ari ẽã arib'ae b'ed'e. \v 24 ¡Zhãrã jipa eded'a ẽãba daʉb'errea b'e kĩrãk'a b'eba, kʉchikʉchira ãĩ sãpe baniã dobadamina camellota mibue b'e kĩrãk'a b'ea! \p \v 25 ¡Daizezebara pua k'awua oya marã ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'era, fariseorãta b'era, marã sewa bibaʉta b'ea! Mawũẽ vasota eped'ek'ota ʉ̃rʉ̃bʉrʉ zhi sʉgʉma kĩrãk'a b'ea, mawũãmina marã ed'ara bia ẽãba bira b'ea, nezrʉga k'ãrẽ o ẽbai b'ʉta ob'eba. \v 26 ¡Zhãrã jipa ede ẽãba fariseo bʉra daʉb'errea b'ʉ kĩrãk'a b'ʉa! Maʉ̃ba vasota, eped'ek'ota naara ed'abemata sʉgʉi kĩrãk'a sod'eba biata odua, mawũãrã ʉ̃rʉ̃bemasid'a zhi sʉgʉma baya. \p \v 27 ¡Daizezebara pua k'awua oya marã ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'era, fariseorãta b'era, marã sewa bibaʉta b'ea! Mawũẽ beuwãrã joud'apead'a totroa nʉme kĩrãk'a b'ea, ʉ̃rʉ̃rã wãrĩnu bi-ia nʉmeã, mawũãmina ed'ara beud'a b'ʉwʉrʉba bira nʉmeã, mitia nʉmeã. \v 28 Marãta aramaʉ̃ kĩrãk'a b'ea, ʉ̃rʉ̃rã wãrĩnu biata zhi ũdubi b'ea zhãrã b'ea, mawũãmina sewa bibaʉta b'eba marã sora ed'ara bia ẽãba bira nʉmʉã. \p \v 29 ¡Daizezebara pua k'awua oya marã ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'era, fariseorãta b'era, marã sewa bibaʉta b'ea! Mawũẽ Daizezeba bed'eata jarabibarirã joud'apead'a nʉmema ne pãrãbada, aramaʉ̃ne kĩrãwãrẽã obada biata joud'apead'a nʉmerã. \v 30 Aramaʉ̃ne mawũãbada: Dazhirã zhibarirã b'easi ewade dazhirãta b'easibʉrʉ, ãzhid'e kĩrãk'ara dazhirãbara bead'a ẽbak'ausia Daizezeba bed'eata jarabibarirã. \v 31 Aramaʉ̃nerã ari mazha k'awua b'eta marã urua Daizezeba bed'eata jarabibarirã beakuad'apead'ata b'ead'ad'eba. \v 32 ¡Mawũẽ ma oudua mazhi zhibarirãba o jʉ̃drʉd'apead'ara! \v 33 ¡Marã dãma bia ẽãta b'e kĩrãk'a b'ea! ¿Sãwũã ẽdrʉd'aipe Daizezeba tebʉd'e buekuaid'ebara? \v 34 Maʉ̃ k'area mʉãrã marãma zok'aya Daizezeba bed'eata jarabibarirãta, krĩcha banata, miã ũrãg'abadata, maʉ̃rãnebema ʉ̃kʉrʉ bead'ape ʉ̃kʉrʉ cruzd'e k'achid'aya, ʉ̃kʉrʉra ud'aya mazhid'e de zhi jʉrebadata nʉme maẽ, aramaʉ̃ne zuburia okuad'aya pʉwʉrʉza pẽwã. \v 35 Aramaʉ̃nerã marã ʉ̃rʉ̃ b'aeya druad'e biata bea b'e jõmaʉ̃ bebuta, ʉ̃rʉ̃ b'aeya Abel biata b'ad'a bebuid'uba, ʉ̃rʉ̃ b'aeya Berequía warra Zacaría bebuid'uba, marãta b'ead'abara Zacaríara beasid'a Daizeze ded'a altar maẽ. \v 36 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, maʉ̃ jõma b'aeya marã id'i ewade b'e ʉ̃rʉ̃. \s Jesús jẽgad'a Jerusalén k'area \r (Lucas 13:34-35) \p \v 37 ¡Jerusalén, Jerusalén, marãbara Daizezeba bed'eata jarabibarirã bea b'ea, mong'araba tab'ari bea b'ea marãma zok'akuabʉrʉra! ¡Mʉã marã biod'e ãba jʉre krĩñasia eterreba zhi warrarãta i edre ãba jʉrebari kĩrãk'a, mawũãmina marãbara krĩñana ẽbasia! \v 38 Mawũẽ Daizezebara marã pʉwʉrʉra kenab'ariya. \v 39 Mʉã marãã jaraya, k'ãwũã wed'auba marãbara mʉrã ũdud'a ẽbaya, marãba mawũãnañeẽna: Ibia jarad'aya Daizezed'eba urura. \c 24 \s Jesúsba jarad'a Daizeze de ãrĩnaĩta \r (Marcos 13:1-2; Lucas 21:5-6) \p \v 1 Daizeze ded'a ewara maẽba Jesús wãne, izha jʉrʉkuad'abara orrasid'a de nʉmeta ũdubid'aita Daizeze ded'ebemata. \p \v 2 Mawũẽ mawũãsia: ¿Marãbara akʉ k'opanʉ ẽka naʉ̃ jõma? Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, namarã mong'ara ab'ari mong'ara ʉ̃rʉ̃bid'a k'ob'a ẽbaya ãrĩbʉdaba. \s Sãwũãĩnebema ẽjũã jõĩ nawed'a \r (Marcos 13:3-23; Lucas 21:7-24) \p \v 3 Olivo k'atumane Jesús jewed'a b'ʉd'e izha jʉrʉkuad'abara orrad'ape dob'aʉa mawũãsid'a: ¿Daia jaradua, sõmbed'epe Daizeze deta mawũã ãrĩnaĩrã, sãwũãĩpe bʉ zeira, sãwũãĩpe ewari nʉmʉta jõĩrã? \p \v 4 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Kĩrãkuita b'eaudua miõã zhi sewabid'a ẽbaita. \v 5 Nʉmʉne bio sewata mʉneba zebʉdabara mawũãnaña: Mʉrã zhãrã Ẽdrʉbia. Aramaʉ̃ne bio sewad'aya. \v 6 Marãbara zhõta ũrĩnaña namabid'a ãĩbid'a, maʉ̃nerã perarãũdua, maʉ̃ jõma mawũã berab'ariibara, mawũãmina wad'i ẽbaya ewari nʉmʉta jõĩrã. \v 7 Drua tab'eta drua awʉrʉta tab'e bawara zhõnaña, nok'orãta nok'orã awʉrʉ bawara zhõnaña. Nʉmeña puata, jarrabata, ẽjũã ureta baridu maẽ. \v 8 Maʉ̃ jõma puata jẽdeba nʉmeña. \p \v 9 Marã chãb'arid'aya zuburia od'amarẽã, aramaʉ̃ne beakuad'aya, marã jõmaʉ̃ba jurad'aya mʉ k'area. \v 10 Mʉnebemata ĩjã b'ebara maʉ̃ ewadera bioba ĩjã ẽã duaneña, mawũẽ zhiya zhi jidabid'aya, zhiya zhi jurad'aya. \v 11 Sewata Daizezeba bed'eata jarabibarid'e duanaĩta bio piradrʉd'aya, aramaʉ̃ne bio sewad'aya. \v 12 Bia ẽãta eababʉrʉba bioba zhãrã kʉãg'ad'a ẽbaya. \v 13 Mawũãmina izhi ewarita jõñeẽna mʉta pẽwã b'ʉra ẽdrʉya. \v 14 K'ãwũã bed'ea biata Daizezeta Nok'od'ebemata jarad'aya ẽjũã jõmaʉ̃ maẽ, aramaʉ̃ne zhãrã jõmaʉ̃ba k'awuad'aya, mobebʉrʉ zeya ewari nʉmʉta jõĩrã. \p \v 15 Mawũẽ Daizeze ded'a jaid'ebema ne mitiata nʉmʉbʉdata marãba ũdubʉdad'era, Daizezeba bed'eata jarabibariba Danielba jarad'ata ũdud'aya. Mawũẽ zhi naʉ̃ lebʉrʉbara maʉ̃ sãwũãta k'awuarua. \v 16 Mobebaira Judead'e b'era merũ wãẽbaudua k'atumaẽna. \v 17 De ʉ̃rʉ̃ k'ob'ʉra ud'ub'aepe ed'a wãrãrũã k'ãrẽ bʉzhi ded'abema jiraedaira. \v 18 Meã k'ob'ʉra deid'u zerãrũã bʉzhi wua jiraedaira. \v 19 B'iog'oa b'era, wũãwũã jud'ebema erub'era zuburiad'aya maʉ̃ ewadera. \v 20 Mawũẽ zhiwid'iudua marã mawũã merũbʉdad'era nʉma ẽbamarẽã kue ewarita miã ẽnaʉ̃bada ewarita. \v 21 Mobebaira k'ãbãẽã zuburiatrʉ nʉmaña, ẽjũã osid'ad'ebemata id'ibasiid'u mawũãrã ne ẽãta nʉmaña, miã tẽãbid'a mawũãrã nʉma ẽbaya. \v 22 Maʉ̃ ewarita Daizezeba k'akutua nʉmʉ ẽbʉrʉ miõta zok'ai b'a ẽã. Mawũãmina izha zhi jʉrʉmata b'e k'area maʉ̃ ewarira k'akutua nʉmʉña. \p \v 23 Mawũẽ iab'aʉba zhãrã Ẽdrʉbita za b'ʉa abʉrʉd'era, o zawa b'ʉa abʉrʉd'era ĩjãrãũdua. \v 24 Nʉmʉne zhãrã sewata zhãrã ẽdrʉbita duaneña, sewata Daizezeba bed'eata jarabibarid'e duaneña, ũdud'ak'a zromata okuabʉdaba zhãrã sewad'aya, sewaita ob'ed'ara Daizezeba zhi jʉrʉmata b'esid'a sewad'aya. \v 25 Ya mʉãrã maʉ̃ta marãã jarabʉrʉa nawed'a. \v 26 Mawũẽ drua drudrua tab'ʉ maẽ zhãrã ẽdrʉbita b'ʉa abʉdad'era akʉd'e wãrãũdua, o ded'a b'ʉa abʉdad'era ĩjãrãũdua. \v 27 Bata dajada pureabari kĩrãk'a mʉ Beubari Bape b'ad'ata zebʉrʉd'era dajada zeya. \v 28 Ne beuma tab'ʉra k'awuabada ãk'oso pouga nʉmʉba. (Mʉ zebʉrʉra aramaʉ̃ kĩrãk'a k'awuad'aya.) \s Jesús zeid'ebema \r (Marcos 13:24-37; Lucas 17:26-30, 34-36; 21:25-33) \p \v 29 Aramaʉ̃ta jari ewadera mawũã zuburia nʉmana tẽãne ʉ̃madaura pãrĩguya, jed'ek'ora ʉ̃na ẽbaya, chĩdaura bãjãneba jurzoaya, ne zarea zromarãta bãjãnebema pʉrʉderread'aya. \v 30 Mobebʉrʉ ũdud'ak'ata ũdubʉdata mʉ Beubari Bape b'ad'ata bãjãneba uruta ũdud'aya, mawũã ũdubʉdaba druad'e zhãrã b'era jõma peraba jẽgad'aya. Maʉ̃nerã mʉ Beubari Bape b'ad'ara bãjãneba jãrãrãne uruta ũdud'aya zarea bara k'ãbãẽã kĩrãwãrẽã. \v 31 Mobebʉrʉ mʉãrã ángelerã mʉrẽrãta zok'aya trompeta jĩgua zad'amarẽã, aramaʉ̃ne ãba jʉred'aya mʉã zhi jʉrʉmata baridu maẽ b'eta wawara b'eta. \p \v 32 Bakuru higuerad'eba sãwũãta k'awuaudua: Zhi jĩwĩnita wikubʉrʉd'era marãbara k'awuabada poag'a k'aita bata. \v 33 Aramaʉ̃ kĩrãk'a mʉã jara nʉmʉta arimaẽ berab'ari bʉsad'ewata marãba ũdubʉdad'era k'awuaudua mʉrã zebod'ota. \v 34 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, zhãrã b'era neba ẽwed'a mʉã jara nʉmʉrã jõma arimaẽ berab'ariya. \v 35 Bãjã, drua nebaya, mawũãmina mʉ bed'eara bari neba ẽã. \p \v 36 Mawũãmina k'ãrẽ ewade k'ãrẽ ʉ̃madaud'e mawũã berab'ariira miõba k'awua ẽã, miã ángelerã ʉ̃trebemarãbid'a k'awuad'a ẽã, miã mʉãbid'a k'awua ẽã, awuarabʉrʉ k'awua b'ʉa mʉ Zezebʉrʉ. \v 37 Noé ewade berab'arid'a kĩrãk'a berab'ariya mʉ Beubari Bape b'ad'ata zebʉrʉd'era. \v 38 Jari ewadera do birui nawed'ara nek'okua, k'ãrẽ dokua, miã k'ãĩkua b'easia Noé jãba zromane ed'a jʉ̃drʉd'a ewaried'abai. \v 39 Adu-a b'ed'e do birupe jõma jog'akuasia. Mawũã b'eaya mʉ Beubari Bape b'ad'ata zebʉrʉd'ebid'a. \v 40 Maʉ̃nerã ũme meã traja panʉta ab'a edeya, ab'a ãmaẽña zhi arib'aema ẽãta. \v 41 Wũẽrãrã ũme neb'a panʉta ab'a edeya, ab'a ãmaẽña. \p \v 42 Maʉ̃ba dauba b'eaudua, marãbara k'awuad'a ẽbaera k'ãrẽ ʉ̃madaud'e zeita mʉta marã Nok'ora. \v 43 Mʉã jaraita sãwũãta k'awuaudua, nezrʉgamiã k'ãrẽ ʉ̃madaud'e zeita zhidekʉba k'awuara dauk'ãrã b'eya, aramaʉ̃ne nezrʉgabi ẽbaya izhi ded'ara. \v 44 Marãsid'a aramaʉ̃ kĩrãk'a kĩrãkuita b'eaudua, mʉ Beubari Bape b'ad'ara zei baera marãbara zeita krĩchad'a ẽãne. \s Nezok'aba ne arib'ae b'ʉd'ebema \r (Lucas 12:41-48) \p \v 45 ¿K'aipe nezok'ata ne arib'ae krĩchata erub'ad'a kĩrãk'a nʉmaĩrã? Maʉ̃ izhi nok'obara izhi ded'a b'e ʉ̃rʉ̃ ãmaẽsia zhiko ded'ekamarẽã nek'obada ʉ̃madaud'e. \v 46 Nezok'a maʉ̃ sobiaya izhi nok'o zebʉrʉd'e maʉ̃ta arib'ae nʉmʉta ũdu zera. \v 47 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, mawũã b'ʉra nebia izhid'eta nʉmʉ jõmaʉ̃ ʉ̃rʉ̃ b'ʉya. \v 48 Mawũãmina nezok'a maʉ̃ta bia ẽãba izhi sobitabaiba mʉ nok'o zeira dããrã baya ape, \v 49 ab'arika nezok'arãta puokua nʉmaĩbʉrʉ, mobe itua domiãrã bawara nek'o itua do nʉmaĩbʉrʉ, \v 50 maʉ̃ nezok'a nok'ora izha jʉ̃ã b'ʉ ẽã ewade zeya izha k'awua ẽã ʉ̃madaud'e. \v 51 Mobe ab'aed'a puoya, mobe b'ʉya sewa bibaʉta b'e bawara. Mama tebʉd'e jẽgaya kid'a k'õsesea. \c 25 \s Ne jarad'a ãwũẽrãrã diezd'eba \p \v 1 Daizezeta Nok'od'ebemane b'era ãwũẽrãrã diez kĩrãk'a berab'ariya. Maʉ̃rãbara ĩbĩrã ãzhid'e jirakua edad'ape ũmakĩrã juwua jidad'e uruta kĩrãzhu wãsid'a. \v 2 Ãzhid'ebema cinco krĩcha bara b'easia, cinco krĩcha ne ẽã b'easia. \v 3 Krĩcha ne ẽã b'ebara ĩbĩrã ãzhid'e edebʉdata wakusa ed'a weaira eded'a ẽbasia olivo drag'ara. \v 4 Waya krĩcha bara b'ebara olivo drag'ara ãmaña edesid'a ãzhi ĩbĩrã bawara. \v 5 Juwua jidad'e urura ze ẽã dããrã nʉminaba wũẽrãrã jõma dapeakuape k'ãĩguesia. \v 6 Maʉ̃ne ewari ẽsadra nemita jĩgua ũrĩbʉdata mawũãsia: ¡Juwua jidaira za ib'aria orraudua! \v 7 Mawũẽ ãwũẽrãrã jõma piradrʉd'ape ãzhi ĩbĩrã arib'aesid'a. \v 8 Maʉ̃ne krĩcha ne ẽã b'ebara krĩcha bara b'ea mawũãsid'a: Olivo drag'a marãneta daia diaudua, ĩbĩrã daid'era kidrʉkua bʉsad'ewa. \v 9 Mawũãnaĩ krĩcha bara b'ebara panaʉ̃ mawũãsid'a: Daiitabid'a marãĩtabid'a wãẽã ẽbamarẽã zhi nendobadaid'u wãũdua, mobe mazhiita edaudua. \v 10 Mawũãnaĩ ãzha edad'e wãbʉdaed'a juwua jidad'e urura zesia. Mawũẽ ãwũẽrãrã zhi arib'aemata k'ob'era maʉ̃ juwua jidai maẽ izhi bawara ed'a wãsid'a, mawũẽ serrasid'a puerta. \v 11 Ãwũẽrãrã dewaraurãsid'a tẽãbʉrʉ zekuape mawũãsid'a: Nok'ó, daira ewadua. \v 12 Mawũãnaĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, mʉã marã ũduk'a. \v 13 Aramaʉ̃ kĩrãk'a berab'ari ẽbaita marã dauba b'eaudua, marãbara k'awuad'a ẽbaera mʉ Beubari Bape b'ad'ara k'ãrẽ ewade k'ãrẽ ʉ̃madaud'e zeira. \s Ne jarad'a platad'eba \r (Lucas 19:11-27) \p \v 14 Daizezeta Nok'od'ebemane b'era ũmakĩrã wawara wãba od'a kĩrãk'a berab'ariya. Nezok'arã izhid'eta trʉ̃kuape chãb'arikuasia izhi platata. \v 15 Ab'aʉa chãb'arisia oro moneda cinco mil, ab'aʉa dos mil, ab'aʉa mil chãb'arisia, ab'a ab'aʉa chãb'arisia ãzha oibitabai, mobe wãsia wawara. \v 16 Moneda cinco mil jidad'abara wãpe negocio obʉrʉba ganasia aud'u cinco mil. \v 17 Dos mil jidad'abid'a ganasia aud'u dos mil. \v 18 Mawũãmina ab'a jidad'abara wãpe egoro k'orupe merãsia plata izhi nok'od'era. \p \v 19 Tẽãne ewari dããrãne mawũã nezok'arã nok'ora zepe wid'isia platad'ebemata. \v 20 Mawũẽ moneda cinco mil jidad'ata zebʉrʉbara aud'u cinco mil webʉrʉta mawũãsia: Nok'ó, bʉara mʉããrã chãb'arisia moneda cinco mil, mawũẽ za b'ʉa, mʉãrã ganasia aud'u cinco mil. \v 21 Mawũãĩ izhi nok'obara mawũãsia: Biga, bʉra nezok'a biaba bia obʉrʉa, wĩkata bia obʉrʉba mʉãrã bio chãb'ari b'ʉya, ed'a zerua mʉta bʉzhi nok'o ũme sobiarua. \v 22 Moneda dos mil jidad'asid'a zepe mawũãsia: Nok'ó, bʉara mʉããrã chãb'arisia moneda dos mil, mawũẽ za b'ʉa, mʉãrã ganasia aud'u dos mil. \v 23 Mawũãĩ izhi nok'obara mawũãsia: Biga, bʉra nezok'a biaba bia obʉrʉa, wĩkata bia obʉrʉba mʉãrã bio chãb'ari b'ʉya, ed'a zerua mʉta bʉzhi nok'o ũme sobiarua. \v 24 Mawũãmina moneda mil jidad'abara zepe mawũãsia: Nok'ó, bʉd'ebema mʉãrã k'awua b'ʉa bʉara plata jidaita zhãrã zarea zok'a b'ʉa, mawũẽ bʉra zhãrã trajad'ad'eba plata jida wã. \v 25 Maʉ̃ba mʉrã perasia, mawũẽ wãpe bʉ plata aduabi ẽbaita egorod'e merãsia, mawũẽ bʉ moneda za b'ʉa. \v 26 Mawũãĩ izhi nok'obara panaʉ̃ mawũãsia: Bʉra nezok'ata bia ẽãta k'oa b'ʉa, mobera bʉa k'awua b'ʉd'era mʉrã zhãrã trajad'ad'eba plata jida wã. \v 27 Aramaʉ̃nerã bʉara mʉ platara bancod'e ed'a b'ʉid'e b'asia. Mobed'eba mʉ zebʉrʉd'e mʉzhid'e jidabʉrʉd'era bancod'eba ganabʉrʉsid'a jidak'ausia. \v 28 Maʉ̃ba izha moneda mil erub'ʉra jãrĩnape diez mil erub'ʉa diaudua. \v 29 Zhi erub'ʉaara ed'a diaya, mawũẽ ãmaña erub'aya. Zhi ne ẽãrã wĩka erub'ʉsid'a jãrĩña. \v 30 Nezok'ata seri ẽãrã b'aribueudua ãĩ pãrĩguad'e tebʉd'e, mama jẽgaya kid'a k'õsesea. \s Jõmaʉ̃ta k'awua oid'ebema \p \v 31 Mʉ Beubari Bape b'ad'ata zarea bara zebʉrʉta mʉ ángelerã bawara zebʉrʉd'era, zhãrã k'awua oita jewed'aya mʉ bugue kĩrãwãrẽãne. \v 32 Maʉ̃nerã mʉ kĩrãbita ãba zebigaya jõma druazabemata. Mobebʉrʉ awuara b'ʉkuaya oveja akʉbariba awuara b'ʉbari kĩrãk'a ovejarãta chivorãneba. \v 33 Ovejarã mʉta pẽwã b'era b'ʉkuaya mʉ juwua araare, chivorã mʉta pẽwã duanu ẽãrã b'ʉkuaya mʉ juwua ãk'aare. \v 34 Mobebʉrʉ mʉã Reyba mʉ juwua araare k'ob'ea mawũãña: Zeudua, marã mʉ Zezeba bia edabʉrʉa, Daizezeta Nok'od'ebemane duanedua, marãĩta zhi arib'aema ẽjũã osid'ebemata. \v 35 Marãbara mʉ jarra b'asid'era nek'obisid'a, mʉ obisia b'asid'era baniã dobisid'a, mʉ ãĩbemata b'asid'era bia edasid'a. \v 36 Mʉ wua ne ẽã b'asid'era wua jʉ̃bisid'a, mʉ k'aya b'asid'era akʉd'e zesid'a, mʉ cárceld'e b'ʉd'era mʉ akʉd'e zesid'a. \v 37 Maʉ̃nerã biarãbara panaʉ̃ mawũãnaña: ¿Nok'ó, sõmbewed'a daibara bʉra jarra b'ʉta ũdud'ape nek'obisid'a, sõmbewed'a obisia b'ʉta baniã dobisid'a? \v 38 ¿Sõmbewed'a bʉra daibara ãĩbemata b'ʉta ũdud'ape bia edasid'a, sõmbewed'a wua ne ẽã b'ʉta wua jʉ̃bisid'a? \v 39 ¿Sõmbewed'a bʉra daibara k'aya b'ʉta ũdusid'a, sõmbewed'a bʉra cárceld'e b'ʉd'e akʉd'e wãsid'a? \v 40 Mawũãnaĩ mʉã Reyba panaʉ̃ mawũãña: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, mʉ mebẽrã za k'ob'ed'ebemata zhi zroma ẽãta b'eiita marãba k'ãrẽ od'apead'ara mʉĩta osid'a. \p \v 41 Mobebʉrʉ mʉãrã juwua ãk'aare k'ob'ea mawũãña: Marã ãĩ wãũdua mʉ maẽbara, marã Daizezeba bia edabʉrʉ ẽãrã wãũdua tebʉ kik'ama, tebʉra zhi arib'aemata nʉmʉã ãtõmiãĩta izhi ángelerãĩta. \v 42 Marãbara mʉ jarra b'asid'era nek'obid'a ẽbasia, mʉ obisia b'asid'era baniã dobid'a ẽbasia. \v 43 Mʉ ãĩbemata b'asid'era bia edad'a ẽbasia, mʉ wua ne ẽã b'asid'era wua diad'a ẽbasia, mʉ k'aya b'asid'era, cárceld'e b'asid'era mʉrã akʉd'e zed'a ẽbasia. \v 44 Maʉ̃nerã maʉ̃rãbid'a panaʉ̃ mawũãnaña: ¿Nok'ó, sõmbewed'a daibara bʉra jarra b'ʉta ũdusid'a, bʉ obisia b'ʉta, bʉ ãĩbemata b'ʉta, bʉ wua ne ẽã b'ʉta, bʉ k'aya b'ʉta, bʉ cárceld'e b'ʉta, sõmbewed'a daibara bʉra arib'aed'a ẽbasi? \v 45 Mawũãnaĩ mʉãrã panaʉ̃ mawũãña: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, mʉ mebẽrã za k'ob'ed'ebemata zhi zroma ẽãta b'eiita marãba k'ãrẽ o ẽbad'ara mʉĩta k'ãrẽ od'a ẽbasia. \v 46 Maʉ̃rã wãña zuburiata jõ ẽãma, waya biata b'era wãña Daizeze ũme b'ai jõ ẽãma. \c 26 \s Krĩcha jʉrʉd'apead'a Jesús bead'aita \r (Marcos 14:1-2; Lucas 22:1-2; Juan 11:45-53) \p \v 1 Jesúsbara maʉ̃ bed'eata jõma jarape izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: \v 2 Marãbara k'awua b'ea Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩcha fiesta obadata ewari ũmene od'aya. Mʉ Beubari Bape b'ʉra maʉ̃ne chãb'arid'aya cruzd'e k'achi bead'amarẽã. \p \v 3 Maʉ̃nerã sacerdoterã nok'orãta, ũrãg'a Moiséd'e jarabadata, nok'orã pʉwʉrʉd'ebemata zhi jʉresid'a sacerdote wag'auta Caifás abada drog'oad'e. \v 4 Mobe krĩcha jʉrʉsid'a Jesús sãwũã sewad'ape jidad'aita, aramaʉ̃ne beabid'aita. \v 5 Mawũãmina mawũãsid'a: Fiestad'era bead'a ẽã zhãrãta kĩrũna ẽbamarẽã pʉwʉrʉd'e. \s Jesús burud'e kerata wead'apead'a \r (Marcos 14:3-9; Juan 12:1-8) \p \v 6 Jesús Betaniane b'ʉta, Simónta aid'aba k'aya b'ad'a ded'a b'asia. \v 7 Maʉ̃ne wũẽrãta izhima zebʉrʉta kera ne ʉ̃tʉta jiwado mong'ara omane wepe Jesús burud'e ʉ̃rʉ̃ weasia izhi nek'o nʉmʉne. \p \v 8 Maʉ̃ta ũdud'ape izha jʉrʉkuad'abara kĩrũ mawũãsid'a: ¿K'ãrẽã k'ãwũã weabue? \v 9 K'ãʉ̃ ʉ̃tʉbari nendope plata diaid'e b'asia zuburia b'ea. \p \v 10 Maʉ̃ta k'awuape Jesúsbara mawũãsia: ¿Naʉ̃ wũẽrã k'ãrẽã miãsẽã eruk'opanʉ? Mʉ k'ãwũã obʉrʉra biata obʉrʉa. \v 11 Zuburia b'era marã bawara ewariza b'eaya, mawũãmina mʉrã marã bawara ewariza b'a ẽã. \v 12 Kerata k'ãwũã mʉ k'akua ʉ̃rʉ̃ weabʉrʉra arib'aebʉrʉa mʉ wuag'a b'ʉd'aita. \v 13 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, baridu maẽ ẽjũã jõmaʉ̃ne bed'ea biata mʉnebemata jarabʉda maẽ naʉ̃ wũẽrãba k'ãwũã obʉrʉsid'a nebʉrʉd'aya, izhira aramaʉ̃ne krĩchabadaya. \s Juda wãna Jesús jidabiita \r (Marcos 14:10-11; Lucas 22:3-6) \p \v 14 Jesúsba doce jʉrʉkuad'ata ab'a Juda Iscariote abadata sacerdoterã nok'orãma wãpe, \v 15 mawũãsia: ¿Marãbara mʉãã sõmbe diad'aipe mʉãrã Jesús marãã chãb'ariya? \p Mawũãĩ ãzhara pag'asid'a plata moneda treinta. \v 16 Mawũẽ Judabara kĩrãkuita b'esia sãwũã chãb'arikuaita. \s Zhiko od'apead'a Jesúita \r (Marcos 14:12-25; Lucas 22:7-23; Juan 13:21-30; 1 Corintios 11:23-26) \p \v 17 Fiesta obʉdata ewari nabemane pan ne oreguea ne ẽã k'obadad'e izha jʉrʉkuad'ata Jesúsma zed'ape mawũãsid'a: ¿Bʉara sãma od'aita krĩñape Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩcha nek'obadara? \p \v 18 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Pʉwʉrʉed'a wãũdua ũmakĩrã mʉ ũduk'awuama, mobe mawũãũdua: Miã Ũrãg'abariba mawũãsia: Mʉ bebura k'aita basia, mawũẽ fiesta zhikota mʉãrã bʉ ded'a oya mʉã jʉrʉkuad'a bawarauba. \v 19 Izha jʉrʉkuad'abara osid'a Jesúsba jarad'ad'e, zhikora aramaʉ̃ne osid'a Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩcha fiesta obadata. \p \v 20 Keubʉrʉd'era nek'o jewed'asia izha jʉrʉkuad'ata doce bawara. \v 21 Mawũã nek'obʉdad'era mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, marãnebemaba ab'aʉba mʉrã chãb'ariya. \p \v 22 Mawũãĩ k'ãbãẽã sopuabʉdaba ab'a ab'aʉba mawũãsid'a: ¿Mawũã chãb'ariira mʉka Nok'ó? \p \v 23 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉ ũme ab'aʉ eped'ek'od'e nek'o k'ob'ʉba mʉrã maʉ̃ba chãb'ariya. \v 24 Wãrãnebai mʉ Beubari Bape b'ʉra mʉnebemata b'ʉ tab'ʉd'e berab'ari wã, ¡mawũãmina zuburiaya mʉ chãb'aribʉrʉra! Biga bak'ausia maʉ̃ tod'a ẽbaita. \p \v 25 Mawũãĩ Judabara zhi chãb'ariibara mawũãsia: ¿Miã Ũrãg'abari, mʉka? \p Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Ara bʉzha jarabʉrʉa. \p \v 26 Nek'o k'ob'ed'e Jesúsbara pan jiraedape maʉ̃bari zhiwid'ipe b'ʉape izha jʉrʉkuad'aa ded'ekabʉrʉta mawũãsia: Jidaudua, k'oudua, naʉ̃ mʉ k'akua. \p \v 27 Mobebʉrʉ vino copad'e jiraedape maʉ̃bari Daizezea zhibia jipe ded'ekabʉrʉta mawũãsia: Naʉ̃ta doudua jõmaʉ̃ba. \v 28 Naʉ̃ mʉ wata Daizezeba zhãrã ẽdrʉbiid'ebemata zhiwid'ita nʉmeña, mʉrã biobari wa erezoaya, aramaʉ̃ne zhãrãta bed'ea ne ẽã duanebiya k'azhiruata biod'eba. \v 29 Mʉã marãã jaraya, id'id'euba mʉãrã naʉ̃ vino wueta do ẽã, jari ewade marã bawarauba zhiwid'ita doyeed'a mʉ Zezeta Nok'o maẽ. \s Jesúsba jarad'a Pedroba ũduk'a aita \r (Marcos 14:26-31; Lucas 22:31-34; Juan 13:36-38) \p \v 30 Trʉ̃ãbi Salmota trʉ̃ãnape wãsid'a Olivo k'atumaĩnu. \p \v 31 Maʉ̃ne Jesúsbara mawũãsia: Marãbara mʉrã jõmaʉ̃ba ãmaẽnaña nane diamase. Maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: Mʉãrã ãzhi akʉbarita beaya, mawũẽ oveja ãba b'era jãrãzoaya. \v 32 Mawũãmina mʉta beud'ata piradrʉbʉrʉd'era mʉrã marã na wãña Galileaed'a. \p \v 33 Mawũãĩ Pedroba panaʉ̃ mawũãsia: Bʉra jõmaʉ̃ba ãmaẽbʉdaid'u mʉã bʉra ãmaẽ ẽã. \p \v 34 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Mʉã wãrĩnu bʉaa jaraya, naʉ̃ diamase gallo berui nawed'a bʉa mʉrã ũduk'ata jarama ũbea jaraya. \p \v 35 Mawũãĩ Pedrobara mawũãsia: Bʉ ũme beuita babʉrʉsid'a mʉã bʉra ũduk'ata jara ẽã. \p Jesúsba jʉrʉkuad'abara jõmaʉ̃ba ab'arika jarasid'a. \s Jesús zhiwid'id'a Getsemaníne \r (Marcos 14:32-42; Lucas 22:39-46) \p \v 36 Getsemaní abadaid'u Jesús ãzhi bawara zepe izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: Nama jewed'audua, mʉta jarima wãbʉrʉed'a zhiwid'id'e. \p \v 37 Mawũãpe Pedro bawara Zebedeo warrarãta ũme edesia, maʉ̃nerã k'ãbãẽã sopua k'ob'esia. \v 38 Mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: Mʉrã sopuaba beuita k'ob'ʉa, nama duanedua, mʉ bawara ʉ̃rʉ̃ma k'opanadua. \p \v 39 Mawũãpe arajĩga wãpe egoroma b'arru k'ob'epe zhiwid'i mawũãsia: Mʉ Zeze, bʉma bigabʉrʉ mʉrã zuburia beubirãrũã, mawũãmina mʉã krĩñata arib'aerãrũã, awuarabʉrʉ bʉzha krĩñata arib'aedua. \p \v 40 Mobebʉrʉ izha jʉrʉkuad'ama zebʉrʉd'era k'ãĩgue nʉmʉta ũdui Pedroa mawũãsia: ¿Marã mʉ bawara ʉ̃rʉ̃ma k'opana b'e ẽka hora ab'abid'a? \v 41 Ʉ̃rʉ̃ma k'opanadua, zhiwid'iudua wãẽãna ẽbaita. Marãbara wãrãne biata okrĩña b'ea, mawũãmina k'akuabara b'e ẽã nʉmʉã. \p \v 42 Wakusa wãpe zhiwid'ima ũmeta mawũãsia: Mʉ Zeze, mʉ zuburiabi ẽbaita bʉma biga ẽbʉrʉ arib'aedua bʉzha krĩñata. \p \v 43 Mobebʉrʉ wakusa zebʉrʉd'era k'ãĩgue nʉmʉta ũdusia, dapeaba ãzhi dabʉra k'ab'ari erunʉmasia. \v 44 Mawũẽ ãmaẽkuabʉrʉta wakusa wãpe zhi ũbeata zhiwid'isia ab'aʉ bed'eata jara. \v 45 Mobebʉrʉ izha jʉrʉkuad'ama zepe mawũãsia: Marã ya k'ãĩbʉda, ya ẽnaʉ̃bʉda. Mʉ ewarira arababʉrʉa, mʉ Beubari Bape b'ʉra chãb'arid'aya k'azhirua omiãrã juwuad'e. \v 46 Pirab'ariudua, wãdrʉ. Arak'aita ba mʉ chãb'ariira. \s Jesús jidad'apead'a \r (Marcos 14:43-50; Lucas 22:47-53; Juan 18:2-11) \p \v 47 Jesús wad'i bed'ea k'ob'ʉd'e izha doce jʉrʉkuad'ad'ebemata Judata zesia, izhi bawara zhãrã bio zesid'a kuchoed'a bakurued'a, maʉ̃rã zok'asid'a sacerdoterã nok'orãba, nok'orã pʉwʉrʉd'ebemaba. \v 48 Judabara sãwũã chãb'ariita jarad'ata mawũãsia: Mʉã kĩrãma nigabʉrʉta maʉ̃ta izhia, maʉ̃ta jidaudua. \v 49 Mawũẽ aramaʉ̃ta Jesús orrape mawũãsia: ¡Miã Ũrãg'abari kʉa! asia. \p Mobe kĩrãma nigasia. \v 50 Mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: ¿Bʉra mʉ chãb'ariita ib'ari ẽka? \p Aramaʉ̃ne Jesús orrad'ape jidasid'a. \v 51 Maʉ̃ne Jesús bawara k'opanʉba ab'aʉba kuchota ẽpe tusia sacerdote wag'au nezok'ata, mawũẽ ʉrawesia kʉwʉrʉta. \p \v 52 Mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: Bʉzhi kuchora wakusa ed'a pẽũdua. Kuchoba zhõbʉdara ab'arika kuchoba beud'aya. \v 53 ¿Bʉ krĩchama mʉ k'arebamarẽã mʉrã mʉ Zezea zhiwid'iid'e b'ʉ ẽka, izhara aramaʉ̃ta ángelerã mil bio mʉma zok'aid'e b'ʉ ẽka? \v 54 ¿Mawũãmina mawũãrã mʉnebemata b'ʉ tab'era sãwũã arimaẽ berab'ariipe, maʉ̃ne mawũã berab'arii bara ẽka? \p \v 55 Maʉ̃nerã zhãrã k'ob'ea Jesúsbara mawũãsia: ¿Mʉrã nezrʉgamiã kĩrãk'a kuchoed'a bakurued'a zebʉdak'a mʉ jidad'e? Mʉrã ewariza marã bawara jewed'a Daizeze ded'a ewara maẽ miã ũrãg'a b'asid'era mʉrã jidad'a ẽbasia. \v 56 Mawũãmina naʉ̃ jõma k'ãwũã berab'ariya, aranaʉ̃ne arimaẽ berab'ariya naʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata Daizezeba bed'eata jarabibarirãba jarad'apead'ata. \p Izha jʉrʉkuad'abara jõmaʉ̃ba Jesús ãmaẽbʉdata merũ wãẽbasid'a. \s Jesús eded'apead'a wag'aurã kĩrãbita \r (Marcos 14:53-65; Lucas 22:54, 63-71; Juan 18:12-14, 19-24) \p \v 57 Jesús jidad'apead'abara edesid'a Caifás sacerdote wag'auma, mama zhi jʉre nʉmasia ũrãg'a Moiséd'e jarabadata nok'orã bawara. \v 58 Pedrora arajĩga k'aid'u wãsia sacerdote wag'au drog'oaid'u. Aramaʉ̃ne ed'a wãpe Daizeze deta akʉbada bawara jewed'asia sãwũã od'aita akʉita. \v 59 Maʉ̃ne sacerdoterã nok'orãba nok'orã wag'aurãba jõmaʉ̃ba krĩcha jʉrʉsid'a Jesú ʉ̃rʉ̃ zhãrã sewa nebʉrʉbid'aita, aramaʉ̃ne chãb'arid'aita bead'amarẽã. \v 60 Mawũãmina mawũã ob'ed'a ẽbasia zhãrã bio zesid'aid'u sewa nebʉrʉd'aita. Maʉ̃ne ũme sewa nebʉrʉd'aita zebʉdabara, \v 61 mawũãsid'a: Naʉ̃ Jesúsbara mawũãsia: Daizeze dera mʉãrã ãrĩ b'eya, mobe ewari ũbead'e wakusa pãrãña. \p \v 62 Mawũãnaĩ sacerdote wag'auta piradrʉpe Jesúa mawũãsia: ¿Bʉara panaʉ̃ ẽka? ¿Wãrĩnuka naʉ̃rãba jarabʉdara bʉd'ebemata? \p \v 63 Mawũãĩ Jesús chupea k'ob'asia. Mawũẽ sacerdote wag'aubara mawũãsia: Daizeze zok'ai b'ʉ daid'u mʉã bʉaa jaraya, daia jaradua bʉta zhãrã Ẽdrʉbita Daizeze Warrabʉrʉ. \p \v 64 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Ara bʉzha jarabʉrʉa. Mawũẽ mʉã marãã jaraya, id'id'eba marãbara ũdud'aya mʉ Beubari Bape b'ʉra Daizeze zhi zroma juwua araare jewed'a b'ʉta, jãrãrãne zebʉrʉta ʉ̃treba. \p \v 65 Mawũãĩ sacerdote wag'aubara kĩrũbiba izhikusa izhi wuata k'õẽtape mawũãsia: Daizezema mitia bed'eabʉrʉa. ¿Mawũẽ izhi ʉ̃rʉ̃ k'ãrẽta ãmaña jarad'amarẽã nesid'a b'eaipe? Marãbara ũrĩbʉda Daizezema mitia bed'eabʉrʉta. \v 66 ¿Mawũẽ marãma sãwũãpe? \p Mawũãĩ ãzhara panaʉ̃ mawũãsid'a: ¡Bed'eata bara b'ʉd'eba beuibara! \p \v 67 Aramaʉ̃ne dau id'o jirpanesia kĩrãma, jirachi jirpanesia, dabʉ pãrĩnape ʉ̃kʉrʉbara kĩrãma tachi jirpanʉta, \v 68 mawũãsid'a: Bʉma bʉra zhãrã Ẽdrʉbia, mawũẽ arimaẽ jaradua bʉ k'aiba tachita. \s Pedroba ũduk'a ad'a Jesús \r (Marcos 14:66-72; Lucas 22:55-62; Juan 18:15-18, 25-27) \p \v 69 Pedro ãĩ drog'oad'e jewed'a b'ʉd'e wũẽrã nezok'aba orrape mawũãsia: Bʉsid'a b'asia Jesús Galilead'ebema bawara. \p \v 70 Mawũãĩ izhara jõmaʉ̃ daid'u merãbʉrʉta mawũãsia: Mʉãrã k'awua ẽã bʉa k'ãrẽ jarabʉrʉra. \p \v 71 Puertaid'u izhi wãbʉrʉd'era wũẽrã awʉrʉba ũdupe mama k'ob'ea mawũãsia: Naʉ̃sid'a b'asia Jesús Nazared'ebema bawara. \p \v 72 Mawũãĩ izhara wakusa merãbʉrʉta mawũãsia: Mʉãrã maʉ̃ wãrĩnu ũduk'a. \p \v 73 Audre ẽãne mama k'ob'ebara orrad'ape Pedroa mawũãsid'a: Wãrãne bʉsid'a k'ãʉ̃rãnebema, bʉzhi bed'ead'eba dajada b'ʉa. \p \v 74 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Mʉta wãrĩnu bed'ea ẽbʉrʉ Daizezebara izhik'awua zuburia oya. ¡Mʉãrã maʉ̃ ũduk'a! \p Maʉ̃ daucha berusia gallo. \v 75 Mobebʉrʉ Pedrobara bude basia Jesúsba mawũãnata: Gallo berui nawed'a bʉa mʉrã ũduk'ata jarama ũbea jaraya. Aramaʉ̃ne Pedro ãĩ wãpe jẽgasia k'ãbãẽã sopua. \c 27 \s Jesús eded'apead'a Pilato kĩrãbita \r (Marcos 15:1; Lucas 23:1-2; Juan 18:28-32) \p \v 1 Ʉ̃nadrʉbʉrʉd'era jõma sacerdoterã nok'orãta nok'orã pʉwʉrʉd'ebemata Jesú ʉ̃rʉ̃ bed'easid'a chãb'arid'aita bead'amarẽã. \v 2 Mawũẽ juwua tãjʉ̃ eded'ape Pilatoa chãb'arisid'a Roma bid'ata nok'oa. \s Juda beud'a \r (Hechos 1:18-19) \p \v 3 Mawũẽ Juda zhi chãb'arid'abara aramaʉ̃nerã beabid'aita k'awuape sopuasia, mawũẽ plata moneda treintara sacerdoterã nok'orãta nok'orã bawara k'ob'ea wakusa diabʉrʉta, \v 4 mawũãsia: Mʉãrã k'azhiruata obʉrʉa bed'ea ne ẽãta bead'amarẽã chãb'aribʉrʉba. \p Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: ¿Maʉ̃ta sãwũãĩpe daiba? Bʉtrʉ maʉ̃ k'aud'a b'ʉa. \p \v 5 Mawũãnaĩ Judabara plata moneda Daizeze ded'a ewara maẽ kuetape ãĩ wãpe ojʉ̃ beusia. \v 6 Mawũẽ sacerdoterã nok'orãbara plata moneda jʉreped'ape mawũãsid'a: Naʉ̃ platara ofrenda b'ʉbada maẽ kenab'ari b'ed'a ẽã zhãrã beaita pag'asid'a baera. \p \v 7 Bed'ead'ape maʉ̃ platabara kuguru omiã druata edasid'a mama ãĩbemata joukuad'aita. \v 8 Mawũẽ maʉ̃ drua trʉ̃rã id'ibasiid'u Wa Drua abada. \v 9 Aramaʉ̃ne arimaẽ berab'arisia Daizezeba bed'eata jarabibariba Jeremiaba mawũãnata: Plata moneda treinta jidabʉdata izhira sõmbe vale b'ʉta Israel b'eba jarad'apead'ad'e jidasid'a. \v 10 Maʉ̃ platabara kuguru omiã druata edasid'a Daizezeba mʉãã jarad'a kĩrãk'a. \s Pilatoba wid'id'a Jesúa \r (Marcos 15:2-5; Lucas 23:3-5; Juan 18:33-38) \p \v 11 Jesús edau nʉmasia nok'o Pilato kĩrãbita, maʉ̃bara wid'i mawũãsia: ¿Bʉra Rey judíorãneka? \p Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Ara bʉzha jarabʉrʉa. \p \v 12 Sacerdoterã nok'orãba dewara nok'orãba ji k'opanʉnerã Jesúsbara panaʉ̃ ẽbasia. \v 13 Mawũẽ Pilatobara mawũãsia: ¿Bʉara ũrĩ ẽka sãwũã ne bio jara k'opanʉrã bʉ ʉ̃rʉ̃? \p \v 14 Mawũãsiid'u Jesúsbara miã bed'ea ab'abid'a panaʉ̃ ẽbaera Pilatora biod'e k'awua ẽã krĩchasia. \s Jarad'apead'a Jesús beabimarẽã \r (Marcos 15:6-20; Lucas 23:13-25; Juan 18:38—19:16) \p \v 15 Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩcha fiesta obada ewade, nok'o Pilatobara cárceld'e b'eta ab'a ẽdrʉbi k'awa b'asia zhãrãba ẽdrʉbiita krĩñadeta. \v 16 Maʉ̃ ewadera ab'a cárceld'e b'asia Barrabás abadata jipad'e bia ẽãta k'awua b'eta. \v 17 Ãzhi bʉredrʉ k'ob'ed'e Pilatobara mawũãsia: ¿Marãbara sãʉ̃ta ẽnaĩta krĩñadepe Barrabáta o Jesús zhãrã Ẽdrʉbia apanʉta? \v 18 Pilatobara k'awuasia nok'orãbara sok'azhiruaba izhaa chãb'aribʉdata. \v 19 Zhãrã k'awua obari maẽ jewed'a k'ob'ʉd'e zhi kĩmaba bed'eata mawũã jarabuesia: K'ãʉ̃ biata b'ʉra idaribirua, id'i mʉrã k'ãĩmok'ara k'ãbãẽã sopuasia izhi k'area. \p \v 20 Mawũãmina sacerdoterã nok'orãbara dewara nok'orãbara k'abanata k'ob'ea jarasid'a Barrabáta ẽdrʉbiita jarad'amarẽã, waya Jesúra beabimarẽã. \v 21 Mawũẽ nok'o Pilatobara mawũãsia: ¿Ũmenebema sãʉ̃ta ẽnaĩta krĩñadepe? \p Mawũãĩ ãzhara jarasid'a Barrabáta. \p \v 22 Mawũãnaĩ Pilatobara mawũãsia: ¿Mobera mʉãrã Jesús sãwũã oipe zhãrã Ẽdrʉbia apanʉrã? \p Mawũãĩ jõmaʉ̃ba mawũãsid'a: ¡Cruzd'e k'achibirua! \p \v 23 Mawũãnaĩ Pilatobara mawũãsia: ¿K'ãrẽ bia ẽãta osi? \p Mawũãĩ ãzhara wuaabʉrʉ nemi jĩgua mawũãsid'a: ¡Cruzd'e k'achibirua! \p \v 24 Mawũẽ Pilatobara k'ãrẽ ob'e ẽãta k'awuape wuaabʉrʉ kĩrũbʉkabʉdaba baniãta jiraedape juwua sʉgʉsia zhãrã k'ob'e kĩrãbita, mobe mawũãsia: Mʉrã bed'ea ne ẽbaya naʉ̃ biata b'ʉ bebubara. Marãtrʉ naʉ̃ k'aud'a b'ea. \p \v 25 Mawũãĩ jõmaʉ̃ba panaʉ̃ mawũãsid'a: K'ãʉ̃ bebura izhik'awua dai ʉ̃rʉ̃ b'aeya, mobe izhik'awua dai warrarã ʉ̃rʉ̃ b'aeya. \p \v 26 Mawũãnaĩ ẽdrʉbisia Barrabáta, waya Jesúra ubigape chãb'arisia cruzd'e k'achid'amarẽã. \p \v 27 Mawũẽ soldaorã Pilatod'ebara Jesús edesid'a Pilato ded'a soldaorã tab'ʉid'u, mawũẽ Jesús bʉredrʉsid'a soldaorã jõmaʉ̃ba. \v 28 Mobe wua ãneb'ari b'ʉta wẽãnape reyba jʉ̃bari kĩrãk'a ãneb'aribisid'a wua granateta. \v 29 Mobe burud'e joatrʉsid'a corona jʉ̃k'ara ʉrʉta pʉrrad'ape, mobebʉrʉ bakuruta rey barra zad'e juwua araare jidabisid'a. Mobe wawiabʉda kĩrãk'a izhi kĩrãbita sãk'ok'od'e b'adape sewa mawũãsid'a: ¡Kʉa, judíorã Rey! \p \v 30 Mobe dau id'o jirpanesia, ab'aʉ bakuruba tawe jirpanesia buruma. \v 31 Ãzhima sewak'au b'ʉd'eba mawũã jirpanape wua granate ãneb'aribid'apead'ara wẽãnape izhi wuata ãneb'aribisid'a, mobe edesid'a cruzd'e k'achid'aita. \s Cruzd'e k'achi beud'a Jesús \r (Marcos 15:21-41; Lucas 23:26-49; Juan 19:17-30) \p \v 32 Jerusalénneba ãĩ wãbʉdad'era ũdusid'a Cirene pʉwʉrʉd'ebemata Simón abadata, maʉ̃ã zaread'e ataubisid'a Jesúsba cruz a wãta. \v 33 Aramaʉ̃ne Gólgota abada maẽ jũẽkuasia, maʉ̃ bed'eabara jara krĩña b'ʉa Buru B'ʉwʉrʉta. \v 34 Mama vino oregueata nesoaed'a poera diasid'a puata nag'adrʉmarẽã, mawũãmina do akʉpe Jesúsbara do ẽbasia. \v 35 Jesús cruzd'e k'achid'ape soldaorãbara izhi wuara ãzhirãĩnu drasid'a sãwũã drad'aid'ebemata od'ape. Aramaʉ̃ne arimaẽ berab'arisia Daizezeba bed'eata jarabibariba mawũãnata: Mʉ wuara ãzhirãĩnu drasid'a sãwũã drad'aid'ebemata od'ape. \v 36 Mobebʉrʉ sãwũãna ẽbamarẽã jewed'a duanepe akʉ duanesia mama. \v 37 K'ãrẽã bead'aita izhi buru ʉ̃rʉ̃ b'ʉ jirab'ʉbʉdata mawũã b'asia: \p N\sc AɄ̃\sc* J\sc ESÚA\sc*, R\sc EY\sc* \sc JUDÍORÃNEÃ.\sc* \fig Simon of Cyrene carries the cross|CN01835B.TIF|span|Matthew 27:31-32||(Mateo 27:32)| \fig* \p \v 38 Izhi bawara nezrʉgamiãrã ũme cruzd'e k'achisid'a, ab'a juwua araare, ab'a juwua ãk'aare. \v 39 Arak'aita berab'aribʉdabara ijura jarabʉdata ãzhi burura jĩãwe, \v 40 mawũãsid'a: Bʉara Daizeze dera ãrĩpe ewari ũbead'e wakusa pãrãĩta jarasi baera bʉzhikusa ẽdrʉrua, bʉta Daizeze Warrabʉrʉ ud'ub'aedua cruzd'ebara. \p \v 41 Aramaʉ̃ kĩrãk'a sacerdoterã nok'orãbara, ũrãg'a Moiséd'e jarabadabara, fariseorãbara nok'orã bawarauba ãzhima sewak'au b'ʉd'eba mawũãsid'a: \v 42 Awʉrʉrã k'arebape izhikusara zhi k'areba b'e ẽã. Rey Israeld'ebʉrʉ ud'ub'aeibara cruzd'ebara, mawũãrã dazhirãbara ĩjãnaña izhid'ebemata. \v 43 Daizezeta krĩcha b'ʉa, mawũẽ Daizezeba kʉãg'abʉrʉ aramaʉ̃ta k'arebaya. Maʉ̃ẽnabema izhara mawũãsia: Mʉrã Daizeze Warra. \p \v 44 Aramaʉ̃ kĩrãk'a ijura jarasid'a nezrʉgamiãrã cruzd'e k'achid'apead'abara izhi bawara. \s Jesús beud'a \r (Marcos 15:33-41; Lucas 23:44-49; Juan 19:28-30) \p \v 45 Ʉ̃matipauba drua jõma pãrĩgusia a las tres bayeed'a. \v 46 A las tres Jesús k'ãbãẽã b'ia mawũãsia: Elí, Elí, ¿lama sabactani? \p Maʉ̃ bed'eabara mawũãsia: Mʉ Zhibari, mʉ Zhibari, ¿mʉrã k'ãrẽã kenab'aribʉrʉ? \p \v 47 Ʉ̃kʉrʉ mama k'ob'ebara maʉ̃ta ũrĩnape mawũãsid'a: Elíata trʉ̃ k'ob'ʉa naʉ̃bara. \p \v 48 Audre ẽãne ãzhid'ebemata ab'a wãẽbape esponjata vino oreguead'e sõmbera edape bakurud'e tãjʉ̃pe diasia domarẽã. \p \v 49 Maʉ̃ne dewaraurãbara mawũãsid'a: Idaribirua, akʉd'aya Elíata zei k'awuaita k'arebad'e. \p \v 50 Maʉ̃ne Jesús wakusa k'ãbãẽã b'iape beusia. \p \v 51 Maʉ̃ daucha Daizeze ded'a wua eub'ari jirab'ʉra dra k'õã totosia ʉ̃tʉba ed'aa. Druara uresia, peña nʉmerã tod'ozoasia. \v 52 Mawũẽ beuwãrã wuag'ad'apead'ata peña zob'eata nʉmerã ewakua totosia. Mawũẽ Daizezed'e b'eta beukuad'ata bio piradrʉsid'a. \v 53 Jesús beud'ata piradrʉd'a tẽã ãzhira beuwãrã maẽbara ãĩ zebʉdata Jerusalén pʉwʉrʉed'a zesid'a, aramaʉ̃ne bioa zhi ũdubisid'a. \p \v 54 Soldaorã nok'oba soldaorã bawarauba Jesústa kĩrãkuita b'ed'e ẽjũã ureta ũdubʉdad'e, mawũã berab'aribʉrʉta ũdud'ai k'ãbãẽã perabʉdaba mawũãsid'a: Naʉ̃ wãrĩnu Daizeze Warra basia. \p \v 55 Mama wũẽrãrã bioba wawarauba akʉ duanasia, Galilead'eba Jesús k'aid'u b'eta izhita arib'ae duanasia. \v 56 Maʉ̃rãnebema duanasia María Magdalenata, María dewarabema Jacoboba Joséba ãzhi papata b'asia, Zebedeo warrarã papasid'a b'asia. \s Jesús wuag'ad'apead'a \r (Marcos 15:42-47; Lucas 23:50-56; Juan 19:38-42) \p \v 57 Keubod'od'e bara b'ʉta zesia Arimatea pʉwʉrʉd'ebemata José abadata, izhabid'a Jesús pẽwã b'asia. \v 58 Maʉ̃ta Pilatoma wãpe Jesús k'akuata wid'isia wuag'a b'ʉita. Mawũẽ Pilatobara jarasia diad'amarẽã. \v 59 Mawũẽ Josébara Jesús k'akuara jiraedape burasia burub'a zhiwid'iba. \v 60 Mobe ed'a tab'ʉsia izhid'e beuwãrã wuag'ai nʉmʉta zhiwid'i maẽ, maʉ̃ izhara peñata zob'ea k'orubid'a basia. Ed'a wãbari maẽ mong'ara zromaba tapabigape wãsia. \v 61 Maʉ̃ne mama María Magdalenata, María dewarabemata jewed'a k'opanasia Jesús wuag'abʉda kĩrãbita. \s Soldaorã duanena beuwãrã wuag'abʉda kĩrãbita \p \v 62 Nrũẽma ẽnaʉ̃bada ewade sacerdoterã nok'orãta fariseorã bawara Pilato kĩrãbita zhi jʉred'ape, \v 63 mawũãsid'a: Nok'ó, daibara bude basid'a jari sewa nebʉrʉmiãbara zok'ai b'asid'era mawũãsia: Mʉrã ewari ũbead'e beud'ata piradrʉya. \v 64 Mawũẽ jaradua peña zob'eara akʉd'amarẽã ewari ũbeaed'a, mobed'eba izha jʉrʉkuad'ata diamase wãnape zrʉgad'ape zhãrãã mawũãna ẽã: Beud'ata piradrʉsia. Tẽã mawũã sewata jarabʉdara audre bia ẽbaya naarabema k'ãñabara. \p \v 65 Mawũãnaĩ Pilatobara mawũãsia: Mobera soldaorã za b'eta edeudua akʉd'amarẽã, wãnape oudua mazhima sãwũãna ẽbaid'e. \p \v 66 Mawũãĩ ãzhira wãnape peña zob'eara sãwũãna ẽbaid'e obʉdata mong'ara zhi tapa k'ob'ʉra k'arasid'a, mobe soldaorãta duanebisid'a akʉd'amarẽã. \c 28 \s Jesús beud'ata piradrʉd'a \r (Marcos 16:1-8; Lucas 24:1-12; Juan 20:1-10) \p \v 1 Sábado ẽnaʉ̃bada ewarita berab'aripe semana ewarita nabemata domingota ʉ̃nadrʉbʉrʉd'era, María Magdalenata María dewarabemata zesid'a Jesús wuag'ad'apead'ata akʉd'e. \p \v 2 Maʉ̃ne ẽjũãta ab'aed'a uresia, aramaʉ̃ne ángel Daizezed'eta ʉ̃treba zepe peña zob'ea tapa k'ob'ʉta mong'ara ãĩ k'ob'ʉpe ʉ̃rʉ̃ jewed'asia. \v 3 Izhira ba ʉ̃na kĩrãk'a b'asia, izhi wuara totroa b'asia. \v 4 Soldaorã maʉ̃ wawiaba ure beud'a kĩrãk'a tad'azoasia. \p \v 5 Maʉ̃ne ángelbara wũẽrãrãã mawũãsia: Marã perarãũdua, mʉãrã k'awua b'ʉa marãbara jʉrʉ panʉta Jesús cruzd'e k'achid'apead'ata. \v 6 Nama ne ẽã, izha jarad'a kĩrãk'a beud'ata piradrʉsia. Zeudua, akaudua Nok'o tab'ʉd'apead'ata. \v 7 Ĩñabasia wãnape beud'ata piradrʉd'ata izha jʉrʉkuad'aa jaraudua, izhira marã na Galileaed'a wã, maĩnu ũdud'aya. Maʉ̃ta mʉã marãã jarabʉrʉa. \p \v 8 Mawũãĩ ãzhira peña zob'eata nʉmʉ maẽbara pera k'ãbãẽã sobia wãbʉdata, wãẽba wãsid'a maʉ̃ta jarad'e izha jʉrʉkuad'aa. \v 9 Maʉ̃ne Jesús daucha zepe mawũãsia: ¡Kʉa! \p Mawũãĩ ãzhara orrad'ape izhi jẽrũta burasid'a, mobe ibia jarasid'a. \p \v 10 Maʉ̃ne Jesúsbara mawũãsia: Perarãũdua, wãnape mʉ mebẽrãã jaraudua Galileaed'a wãnamarẽã, mʉrã maĩnu ũdud'aya. \s Soldaorãba jarad'apead'a \p \v 11 Wũẽrãrã wãbʉdaed'a, soldaorã ʉ̃kʉrʉ pʉwʉrʉed'a wãnape sacerdoterã nok'orãã jõma nebʉrʉsid'a sãwũã berab'aribʉrʉta. \v 12 Maʉ̃rã zhi jʉresid'a nok'orã bawara, mobe krĩcha ab'arika zed'ape plata bio diasid'a soldaorãã. \v 13 Maʉ̃nerã mawũãsid'a: Marãbara mawũãnaña: Izha jʉrʉkuad'ata diamase zed'ape Jesús k'akuara zrʉgasid'a dai k'ãĩgue nʉmʉẽna. \v 14 Maʉ̃ta nok'o Pilatoba ũrĩrã, daita izhi bawara bed'eakuaya, marã daibara aramaʉ̃ne k'arebad'aya. \p \v 15 Mawũãnaĩ soldaorãbara jidasid'a platara, mobe jarasid'a sãwũã jarad'amarẽã jarad'apead'ad'e. Mawũã sewata jarad'apead'ata judíorãne ed'ara jara b'ea id'ibasiid'u. \s K'ãrẽ od'aita jarad'a \r (Marcos 16:14-18; Lucas 24:36-49; Juan 20:19-23) \p \v 16 Jesúsba jʉrʉkuad'ata oncera Galileaed'a wãsid'a Jesúsba k'atuma jarad'aid'u. \v 17 Aramaʉ̃ne ũdubʉdad'era ibia jarasid'a, mawũãmina ʉ̃kʉrʉma izhi ẽbasia. \v 18 Maʉ̃nerã Jesúsbara ãzhi orrape mawũãsia: Daizezebara zareata mʉãã diasia jõma mʉã erunʉmamarẽã ʉ̃tre nʉmʉta druad'e nʉmʉta. \v 19 Mawũẽ wãũdua, mobe ĩjãnamarẽã mʉnebemata jaraudua druaza zhãrã jõmaʉ̃ã. Buru k'oekuaudua Daizeze trʉ̃neba, mʉ zhi Warra trʉ̃neba, Jawurebia trʉ̃neba. \v 20 Mobe ũrãg'audua jõma arib'aed'amarẽã mʉã marãã jarad'ata. Mʉrã marã bawara ewariza b'aya ẽjũã jõñeẽna. \p Amén.