\id LUK Catio \h SAN LUCAS \toc1 San Lucas \mt1 Jesúsd'ebemata Lucaba b'ʉd'a \c 1 \s Lucaba b'ʉ diabued'a Teófiloa \p \v 1 Jesúsd'ebema jara panʉrã bioba b'ʉsid'a, maʉ̃ dazhirãne ed'a wãrã zromata nʉmʉã. \v 2 Maʉ̃ta dazhaa nebʉrʉd'apead'abara jẽdeba ãzhi dabʉba ũdusid'a, aramaʉ̃ne duanesia maʉ̃ bed'eata jarabadata. \v 3 Mʉmaãbid'a bia zesia maʉ̃ jõma jẽdeba bia wid'ikape b'ʉpe bʉma diabueita bʉ zhi zromata b'ʉma Teófilo. \v 4 Aramaʉ̃ne bʉara bia k'awuaya maʉ̃ wãrãta bʉaa jarad'apead'ata. \s Ángelba jarad'a Juan toita \p \v 5 Judea druad'e Herode reyta b'asid'era, b'asia sacerdote Zacaría abadata, Zacaríara sacerdoterã Abíaba jʉre b'ad'ad'ebema basia. Zhi kĩma Aarónneba urud'ebema basia, zhi trʉ̃ Elisawe basia. \v 6 Ũmewed'a biata panasia Daizeze kĩrãbita. Mawũẽ k'ãrẽã jarad'ai ne ẽã nimi basid'a jõma arib'ae panʉba Daizezeba jara b'ʉta. \v 7 Mawũãmina wũãwũã ne ẽã panasia Elisawe tok'ata b'asi baera, ãzhira ũmewed'a ya jipa zõrãrãta panasia. \p \v 8 Ewari ab'a Zacaríabara sacerdoteba k'ãrẽ obarita onʉmasia Daizeze kĩrãbita, sacerdoterã izhi bawarabemaba obadata onʉmasia. \v 9 Mawũẽ sacerdoterãba ok'awa b'eta obʉdad'era Daizeze ded'a ed'a wãĩbara zesia kera incienso bad'e. \v 10 Maʉ̃nerã k'abanata nʉmʉrã jõma ãĩ ewarad'e zhiwid'i duanasia kera incienso ba nʉmʉne. \v 11 Maʉ̃ne zhi ũdubisia ángel Daizezed'eta, juwua araare edau nʉmasia altar maẽ kera incienso ba bada maẽ. \v 12 Mawũã ũdui Zacaríara k'ãbãẽã perasia. \p \v 13 Mawũãmina ángelbara mawũãsia: Zacaría perarãrũã, bʉ zhiwid'i b'ʉra Daizezebara ũrĩsia. Mawũẽ bʉ kĩma Elisawebara wũãwũã zhũmakĩrãta toya, maʉ̃ bʉara trʉ̃ga b'ʉdua Juanta. \v 14 Bʉra bʉsrid'aya, sobiaya, zhãrã bio sobiad'aya izhi tobʉrʉ k'area. \v 15 Izhira Daizeze kĩrãbita zhi zromata b'aya. Dok'a baya ituata miã ne oregueata. Jawurebiaba bira b'aya zhi papa b'itaed'awed'a. \v 16 Israel b'ed'ebema bioa wakusa pẽwãbigaya ãzhi Zhibari Daizezeta. \v 17 Izhira dazhirã Nok'o nawed'a zebʉrʉta Jawurebiaba Elíata zarea b'ad'a kĩrãk'a b'aya. Aramaʉ̃ne soid'u ibiad'e babigaya zezerãta ãzhi warrarã bawara, Daizeze bed'eata arib'ae ẽã b'eara arib'aebigaya biata b'ed'e kĩrãk'a. Aramaʉ̃ne dazhirã Nok'o bia edaita b'eabiya. \p \v 18 Mawũãĩ Zacaríabara ángelea mawũãsia: ¿Maʉ̃ mʉãrã sãwũã bia k'awuaipe? Mʉrã zõrã, mʉ kĩmasid'a jipad'e zhõdra. \p \v 19 Mawũãĩ ángelbara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉrã Gabriel Daizeze kĩrãbita b'ʉta izha bʉ ũme bed'ead'e zok'asia naʉ̃ bed'ea biata jarad'e. \v 20 Mawũãmina mʉ bed'eata bʉa ĩjã ẽãneba bʉra bed'ea ze ẽã b'eya, bʉra aramaʉ̃ne bed'ea b'e ẽbaya maʉ̃ta arimeã berab'arii ewaried'a. \p \v 21 Zhãrãbara Zacaríara jʉ̃ã b'eta krĩchasid'a k'ãrẽba dããrãbata Daizeze ded'a kera ba bada maẽ. \v 22 Ãĩ zebʉrʉd'era ãzhaa bed'ea b'e ẽbasia, mawũẽ k'awuasid'a Daizezeba ed'a ne ũdubibʉrʉta. Juwuaba ne jarak'asia, aramaʉ̃ne bed'ea b'e ẽã b'esia. \v 23 Izha k'ãrẽ onʉmʉ ewarita arib'aebʉrʉd'era Zacaríara ded'aa wãsia. \p \v 24 Maʉ̃ tẽã b'iog'oasia zhi kĩma Elisawe. Mawũẽ jed'ek'o juesoma ded'a b'ʉta mawũã b'asia: \v 25 Mʉrã Daizezeba k'ãwũã obʉrʉa, mʉrã tok'aba pera b'ad'ata adu-a b'id'apʉa zhãrãne ed'a. \s Ángelba jarad'a Jesús toita \p \v 26 Elisawe b'iog'oa b'ʉta jed'ek'o seis babʉrʉd'era ángel Gabriel Daizezeba zok'asia Galilea druad'ebema pʉwʉrʉid'u Nazaret abadaid'u. \v 27 Zok'asia wũẽrã zhi aduag'aita b'ʉma, José ũme zhi edaita bed'ea panʉma, Joséra rey David'eba uruta b'asia. Wũẽrã zhi aduag'ai trʉ̃rã María basia. \v 28 Ángel izhi b'ʉ maẽ ed'a wãpe mawũãsia: ¡Kʉa, bʉra Daizezeba bia edabʉrʉa! Daizeze bʉ ũme b'ʉa, bʉra bia edabʉrʉa wũẽrãrã b'ed'ebemata. \p \v 29 Izha ũdubʉrʉd'era perasia mawũã jarabʉrʉba, mawũẽ krĩchasia k'ãrẽã mawũã bed'eabʉrʉta. \v 30 Mawũẽ ángelbara mawũãsia: María perarãrũã, bʉra Daizezeba bia edabʉrʉa. \v 31 K'õbebʉrʉ bʉra b'iog'oape zhũmakĩrãta toya. Maʉ̃ bʉara trʉ̃ga b'ʉdua Jesústa. \v 32 Izhira zhi zroma baya, izhira Ʉ̃trebema Warra ad'aya. Daizezebara Reyta b'ʉya David b'ad'a kĩrãk'a, zõrã izhi uruta b'ad'a kĩrãk'a. \v 33 Jacobod'eba uruta b'e ʉ̃rʉ̃ jipa Reyta b'aya, mawũẽ izhita Reyta b'ʉra jõ ẽbaya. \p \v 34 Mawũãĩ Maríabara ángelea mawũãsia: ¿Sãwũã mawũãpe? Mʉrã wad'i zhũmakĩrã ũduk'awa ẽã. \p \v 35 Mawũãĩ ángelbara panaʉ̃ mawũãsia: Jawurebiata bʉ ʉ̃rʉ̃ zebʉrʉba bʉra Ʉ̃trebema zareaba ãnab'ariya, aramaʉ̃ne wũãwũã toira Daizezed'eba Daizeze Warra ad'aya. \v 36 Bʉ ʉre Elisawesid'a b'iog'oa b'ʉa, tok'ata b'ʉa abadapead'ara zhõdramina zhũmakĩrãta ab'ʉta jed'ek'o seis babʉrʉa. \v 37 K'ãrẽ ob'e ẽãrã ne ẽã Daizezeitara. \p \v 38 Mawũãĩ Maríabara mawũãsia: Mʉrã nezok'a Daizezed'ea, mʉrã izhik'awua mawũã oya bʉa jarabʉrʉ kĩrãk'a. \p Mobebʉrʉ ángel wãsia izhi maẽbara. \s Maríaba akʉd'e wãna Elisawe \p \v 39 Maʉ̃ ewade María ĩñabasia k'atumaẽna wãsia pʉwʉrʉ Judá druad'e tab'ʉma. \v 40 Mobe Zacaría ded'a deid'u wãpe: Kʉa asia Elisawea. \v 41 Maríaba: Kʉa abʉrʉta Elisaweba ũrĩbʉrʉd'era, izhi wũãwũã b'itaed'a pirasia, aramaʉ̃ne Elisawe birasia Jawurebiaba. \v 42 Mawũẽ nemi jĩgua mawũãsia: Bʉra Daizezeba bia edabʉrʉa wũẽrãrã b'ed'ebemata, bia edabʉrʉa bʉzha ab'ʉsid'a b'itaed'a. \v 43 ¿Mʉtrʉ k'aipe k'ãwũã mʉ Nok'o papaba mʉ akʉd'e zebʉrʉra? \v 44 Bʉa: Kʉa abʉrʉta mʉã ũrĩbʉrʉd'era wũãwũã sobiaba pirabʉrʉa mʉ b'itaed'a. \v 45 Sobiarua bʉara ĩjãbʉrʉba izha jarad'ara arib'aeita Daizezebara. \p \v 46 Maríabara mawũãsia: \q Mʉĩtara zhi zroma Daizezera. \q \v 47 Mʉrã sobia b'ʉa Daizeze mʉ Ẽdrʉbi ũme. \q \v 48 Mʉta akʉbʉrʉa mʉ izhi nezok'ara zhi zroma ẽãta, mawũẽ id'id'eba mʉrã sobia b'ʉa ad'aya zhãrã jõmaʉ̃ba. \q \v 49 Mawũã jarad'aya bia zromata obʉrʉba Daizeze zhi zromaba. Izhira biata b'ʉa. \q \v 50 Izhara ewariza sozuburia b'ʉa izhi wawia b'era. \q \v 51 Izhi zareaba k'ãrẽ ob'ʉd'eba jãrãzoabisia sod'eba zhi zromata krĩcha b'era. \q \v 52 Ãzhi bugued'eba ãĩ b'ʉkuasia zhi zromata b'era, mobe zhi zromata b'ʉkuasia zhi zromarã ẽãta. \q \v 53 Jarra b'era ne biata ded'ekasia, waya bara b'era buegasia k'ãrẽ ne ẽã. \q \v 54 K'arebasia Israel b'e izhi nezok'arãta, aramaʉ̃ne bude basia izha sozuburiaita jarad'ata. \q \v 55 Mawũã sozuburiaita jarasia dazhirã zhibarirã b'ead'ata, Abrahamta, zhi warrarãta ewariza. \p \v 56 María Elisawe ũme b'esia jed'ek'o ũbea, maʉ̃ tẽã jẽrũya wãsia ded'aa. \s Juan Buruk'oemiã tod'a \p \v 57 Elisawe toi ewarita arabasid'era tosia zhũmakĩrãta. \v 58 Maʉ̃ta ũrĩsid'a zhãrã izhi k'aita b'eba, dewara zhi mebẽrãba, mawũã Daizezeba k'ãbãẽã sozuburiabʉrʉba sobiasid'a izhi bawara. \p \v 59 Ewari ocho babʉrʉd'e zesid'a warra zakera k'akua eta k'õbid'aita. Maʉ̃ne zhi zeze trʉ̃ne trʉ̃ jara Zacaría asid'a. \v 60 Mawũãmina zhi papaba mawũãsia: Mawũã ẽã, k'ãʉ̃ trʉ̃ Juan baya. \p \v 61 Mawũãĩ mawũãsid'a: ¿K'ãrẽã mawũã trʉ̃gaipe? Bʉ mebẽrã miõta ne ẽã trʉ̃ mawũã b'ʉra. \p \v 62 Mobebʉrʉ juwuaba wid'isid'a zhi zezea, sãwũã trʉ̃ga krĩña b'ʉta. \v 63 Mawũẽ izhara tabla zaketa juwuaba wid'ipe b'ʉbʉrʉta mawũãsia: K'ãʉ̃ trʉ̃ Juan baya. Mawũãĩ jõmaʉ̃ba bia akʉdruasid'a. \v 64 Maʉ̃ daucha og'adrʉsia izhi nemirã, enatʉsia izhi kĩrãmesid'a, mawũẽ bed'easia Daizezeta ibia jara. \v 65 Mawũẽ jõma perasid'a izhi k'aita b'era. Aramaʉ̃ne Judea druad'e k'atuma nʉme maẽ trʉ̃poasia maʉ̃ jõma. \v 66 Zhi ũrĩbʉdabara jõmaʉ̃ba ãzhi sobitabaiba mawũãsid'a: ¿K'ãrẽ zhi zromata b'aipe maʉ̃ wũãwũã? Aramaʉ̃ne Daizeze zareara nʉmasia izhi ũme. \s Daizeze ibia jarad'a Zacaríaba \p \v 67 Wũãwũã zeze Zacaríara birasia Jawurebiaba, mawũẽ mawũãsia: \q \v 68 Ibia jarad'aya Daizeze Israel b'ed'era, ẽdrʉbigad'e zebʉrʉa izhid'erãta. \q \v 69 Dazhirãĩta zhi zromata piradrʉbibʉrʉa zhãrã Ẽdrʉbita, izhi nezok'a rey David'eba uruta. \q \v 70 K'ãwũã oita jarasia izha bed'eata jarabibarirã id'eba, maʉ̃rã nawed'a b'ead'ad'eba. \q \v 71 K'arebakuaya asia dazhirã jura b'e juwuad'eba, dazhirã ũduama b'e juwuad'eba. \q \v 72 Sozuburiaya asia dazhirã zhibarirã b'ead'ara, bude baya asia izha jarad'a arib'aeita. \q \v 73 Maʉ̃ta jarasia Abrahanʉã dazhirã zezea. \q \v 74 Dazhirã jura b'e juwuad'eba izha ẽdrʉbigabʉrʉd'era pera ẽã izha jara b'ʉta od'aya asia. \q \v 75 Jarasia kĩrãẽpa mawũã b'eabiita, zhãrã bawara sãwũã b'eai b'ʉd'e b'eabiita, izhi kĩrãbita mawũã b'eabiita dazhi ewari jõma. \q \v 76 Warra zake bʉra Ʉ̃trebemaba bed'eata jarabibaria ad'aya. Bʉra dazhi Nok'o nawed'a nʉmaña bia ẽãrã ãmabʉdaba araa obʉdak'amarẽã izhi zei ota. \q \v 77 Aramaʉ̃ne bʉara ẽdrʉd'aid'ebemata k'awuabigaya izhid'eta b'ea, izhara aramaʉ̃ne bed'ea ne ẽã b'ʉkuaya k'azhiruata biod'eba. \q \v 78 Daizezebara zhãrã k'ãbãẽã sozuburia b'ʉba dazhirã Ẽdrʉbira ʉ̃treba zebiya ʉ̃madau ʉ̃na ʉ̃tʉ zebari kĩrãk'a. \q \v 79 Aramaʉ̃ne pãrĩguad'e b'eta ʉ̃nabibʉrʉra ẽdrʉd'aita k'awuabigaya aduaita beuya b'ea, dazhira aramaʉ̃ne erunʉmaña Daizeze ũme adu-a b'ai od'e. \p \v 80 Zacaría warra zarea warisia Jawurebiaba. Izhira drua drudrua tab'ʉ maẽ b'asia miã ũrãg'aita zhi ũdubigad'a ewariid'u Israel b'ea. \c 2 \s Jesús tod'a \r (Mateo 1:18-25) \p \v 1 Jari ewadera rey Augusto Césarbara jarasia zhãrã jõma juachad'amarẽã. \v 2 Mawũã juachad'ak'ata juachasid'ad'era, Cirenio nok'ota b'asia Siria druad'e. \v 3 Mawũẽ zhi juachabid'aita jõma wãsid'a ab'a ab'ak'a ãzhi tod'a pʉwʉrʉed'a. \p \v 4 Maʉ̃ba Joséra Galilea druad'eba Nazaret pʉwʉrʉd'eba wãrĩzesia Judea druaed'a. Rey David tod'a pʉwʉrʉta Belén abadaid'u wãrĩzesia rey David'eba uruta b'asi baera. \v 5 Izhira wãsia María zhi kĩma bayi ũme zhi juachabid'aita. Izhi ũme zhi edaita bed'ea b'ʉta maʉ̃ b'iog'oa b'asia. \v 6 Maʉ̃ne ãzhi mama panʉne arabasia toi ewarita. \v 7 Aramaʉ̃ne to edasia zhi wau ãwũẽrã wũãwũãta. Mobe wuaba burape b'arizhirusia nendʉwʉrʉ nek'obadad'e. Mawũã osia ãzhiitara bari nʉmʉ ẽãba ãĩba zebʉrʉ k'ãĩbibada deta. \s Ángelerã zhi ũdubid'apead'a \p \v 8 Oveja akʉbadata ab'aʉ druad'e b'eta, diamase akʉ b'easia ãzhi ovejata. \v 9 Maʉ̃ne zhi ũdubisia ángel Daizezed'eta, mawũẽ Daizeze ʉ̃naba ãzhi pʉrra ʉ̃nasia, mawũẽ k'ãbãẽã perasid'a. \v 10 Mawũãmina ángelbara mawũãsia: Perarãũdua, k'ãbãẽã sobiaid'ebemata mʉã marãã bed'ea biata jaraya zhãrã jõmaʉ̃ĩtabemata. \v 11 Id'i rey David pʉwʉrʉd'e tosia zhãrã Ẽdrʉbita, izhira zhãrã ẽdrʉbita Nok'oa. \v 12 Marãba sãwũã k'awuad'aita mʉã jaraya: Marãbara wũãwũã ũdud'aya wuaba bʉra b'arizhiruta, nendʉwʉrʉ nek'obadad'e b'arizhiruta. \p \v 13 Maʉ̃ daucha ángel bawara ángelerã ʉ̃trebemata k'abana zhi ũdubisid'a, maʉ̃rãbara Daizeze ibia jara mawũãsid'a: \q \v 14 ¡Daizezera ibia jaraudua ʉ̃trera, druad'era adu-a b'eaya izha bia erunʉmʉta b'era! \p \v 15 Ángelerã ãzhi maẽba ʉ̃taa wãbʉdad'era, oveja akʉbadabara ãzhirãĩnu mawũãsid'a: Belén pʉwʉrʉid'u wãdrʉ, mobe naʉ̃ k'ãwũã berab'aribʉrʉta akʉd'aya Daizezeba dazhirãã jarabʉrʉta. \p \v 16 Aramaʉ̃ta ĩñabasia zebʉdad'era María José ũme ũdusid'a, wũãwũãsid'a b'arizhirasia nendʉwʉrʉ nek'obadad'e. \v 17 Mawũã ũdud'ai nebʉrʉsid'a ángelba jarad'ata wũãwũãnebemata. \v 18 Jõma zhi ũrĩbʉdabara bia akʉdruasid'a oveja akʉbadaba maʉ̃ta jarabʉdad'era. \v 19 Mawũãmina Maríabara maʉ̃ jõma kĩrãkuitasia izhi sobitabaiba. \p \v 20 Oveja akʉbadara jẽrũya Daizezeta ibia jara wãsid'a, wũãwũãnebemata ũrĩbʉdaba ũdubʉdaba ángelba ãzhaa jarad'a kĩrãk'a. \s Jesús eded'apead'a Daizeze deid'u \p \v 21 Tod'ata ewari ocho babʉrʉd'era warra zakera k'akua eta k'õsid'a, mobe Jesústa trʉ̃gasid'a ángelba jarad'a kĩrãk'a b'iog'oai nawed'a. \p \v 22 Tod'ad'eba ãzhi zhi wuag'a panʉ ewarita Moisé ũrãg'ad'e jara b'ʉ kĩrãk'a arib'aebʉdad'era wũãwũã Jerusalén pʉwʉrʉed'a wesid'a b'ʉd'aita Daizezeita. \v 23 Maʉ̃ẽnabemata Daizeze ũrãg'a zhi b'ʉmane mawũã b'ʉa: Zhi tog'aiba zhũmakĩrãta tobʉrʉd'era b'ʉd'aid'e b'ʉa Daizezeita. \v 24 Maʉ̃nerã edesid'a Daizeze ũrãg'ad'e edei jara b'ʉta: Umata ũme o pusirã zakerãta ũme. \p \v 25 Maʉ̃ne Jerusalénne b'asia Simeón abadata, biata b'ʉta Daizeze kĩrãbita kĩrãẽpa b'asia, maʉ̃bara jʉ̃ã b'asia Israel ẽdrʉbigaid'ebemata. Jawurebiara b'asia izhi ũme. \v 26 Jawurebiaba zhi jarama basia izhira beu ẽãta izha ũdu ẽwed'ara zhãrã Ẽdrʉbita Daizezed'eta. \v 27 Mawũẽ Jawurebiaba zebibʉrʉba zesia Daizeze deid'u. Zhibarirãbara wũãwũã Jesús Daizeze deid'u wesid'a Moisé ũrãg'aba jara b'ʉd'e od'aita. \v 28 Maʉ̃ne Simeónbara juwuad'e edape Daizeze ibia jara mawũãsia: \q \v 29 K'õbebʉrʉ mʉ Zhibari, mʉ bʉzhi nezok'a adu-a beubirua, bʉa jarad'ara bʉara arib'aea. \q \v 30 Mʉzhi dabʉba ũdubʉrʉa bʉre zhãrã Ẽdrʉbira. \q \v 31 Izhid'ebema bʉara arib'aebʉrʉa jõmaʉ̃ daid'u. \q \v 32 Izhira ʉ̃nata b'ʉba ẽdrʉd'aita k'awuabigaya judíorã ẽãta b'ea, \q aramaʉ̃ne izhik'areuba bia trʉ̃poa nʉmaña Israel bʉreta b'era. \rq (Isaías 42:6; 49:6)\rq* \p \v 33 Josébara Jesús papa ũmeba bia akʉsid'a mawũã jarabʉrʉba Jesúsd'ebemata. \v 34 Mobebʉrʉ Simeónbara ibia jarak'ape Jesús papa María mawũãsia: Naʉ̃ b'ʉsid'a Israel bio aduaita, bio ẽdrʉita. Maʉ̃ dajadata Daizezed'eba nʉmʉ ẽã ad'aya. \v 35 Kuchota diaju nʉmʉ kĩrãk'a nʉmaña bʉ sopuara, maʉ̃nebara k'awuad'aya bio sãwũã krĩcha b'eta sod'eba. \p \v 36 Dewara mama b'asia Ana Daizezeba bed'eata jarabibarita, Fanuel k'auta Aserd'eba uruta jipad'e zhõdrata b'asia. Zhi kĩma ũme siete año panasia zhi zaked'euba. \v 37 Pẽdrata b'ʉta ochenta y cuatro año bata b'asia. Izhira Daizeze ded'a ewara maẽ wã tau ẽãta diamase ewarid'e Daizeze ibia jara b'id'a bazhia nek'o ẽã zhiwid'i. \v 38 Maʉ̃sid'a Simeón k'ob'ʉd'e zepe zhibia jisia Daizezea, mobe wũãwũãnebemata jõmaʉ̃ã jarak'asia ãzhi ẽdrʉbigaita jʉ̃ã b'ea Jerusalénne. \s Jẽrũya wãnapead'a Nazaret pʉwʉrʉed'a \p \v 39 Daizeze ũrãg'a zhi b'ʉmane jara b'ʉta jõma arib'aebʉdad'era, jẽrũya wãsid'a Galilea druaed'a, ãzhi pʉwʉrʉ Nazareed'a. \v 40 Wũãwũã zarea wari wãta krĩcha bara wãsia. Daizezebara bia erunʉmasia izhira. \s Wũãwũã Jesús b'ad'a Daizeze de maẽ \p \v 41 Zhibarirã añoza Jerusalén pʉwʉrʉed'a wã panasia Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩcha fiesta obadad'e. \v 42 Mawũẽ Jesús doce año babʉrʉd'e Jerusalén pʉwʉrʉed'a wãrĩzesid'a mawũã wã k'awa panʉ baera fiestad'e. \v 43 Fiesta jõbʉrʉd'e ãzhi jẽrũya zebʉdad'era wũãwũã Jesús Jerusalénne b'esia, k'awuad'a ẽãne Joséba miã zhi papaba. \v 44 K'abanane ed'a nimita krĩchad'ape od'e ewari ab'a wãsid'a dakita zhi mebẽrãne ed'a, ãzha ũduk'awuad'e ed'a. \v 45 Mawũãmina ũdud'a ẽãba jẽrũya wãsid'a Jerusalén pʉwʉrʉed'a jʉrʉ. \p \v 46 Aramaʉ̃ne ewari ũbead'e Daizeze ded'a ewara maẽ ũdusid'a, ũrãg'a Moiséd'e jarabada bawara jewed'a b'ʉta bed'eata ũrĩ wid'ika b'asia. \v 47 Izhi bed'eata ũrĩ nʉmebara bia akʉ duanasia krĩcha bara b'ʉd'eba k'ãrẽ bia panaʉ̃ b'ʉba. \v 48 Zhibarirãba ũdud'ai k'awua ẽãsid'a. Zhi papabara mawũãsia: Wauzake, ¿bʉara daira k'ãrẽã k'ãwũã obʉrʉ? Bʉ zezeba mʉ ũmeba bʉra jʉrʉ panʉã sopua. \p \v 49 Mawũãĩ izhara mawũãsia: ¿Mʉrã k'ãrẽã jʉrʉ panʉ? ¿Marãbara k'awuad'a ẽka mʉ Zezed'ebemane mʉ nʉmaĩ barara? \p \v 50 Ãzhara ũrĩ b'ed'a ẽbasia mawũã jarabʉrʉra. \p \v 51 Mobebʉrʉ ãzhi k'aid'u jẽrũya Nazaret pʉwʉrʉed'a wãpe ãzha jarabʉrʉd'e b'esia. Zhi papabara maʉ̃ jõma kĩrãkuitasia izhi sobitabaiba. \p \v 52 Jesús wari wãta krĩcha bara wari wãsia. Bia erunʉmasia Daizezeba dewara zhãrãba. \c 3 \s Juan Buruk'oemiã miã ũrãg'ad'a \r (Mateo 3:1-12; Marcos 1:1-8; Juan 1:19-28) \p \v 1 Tiberio César Romanebema reyta b'ʉta quince año babʉrʉd'era nok'orã izhi edre b'eta Poncio Pilato nok'ota b'asia Judea druad'e, Herode reyta b'asia Galilea druad'e, zhi mebea Felipe nok'ota b'asia Iturea druad'e, dewara Traconite druad'e. Lisania nok'ota b'asia Abilinia druad'e. \v 2 Anás dewara Caifás sacerdoterã wag'aurãta panʉne, Juan Zacaría warraa Daizezeta bed'easia drua drudrua tab'ʉ maẽ. \v 3 Mawũẽ Juan wãsia Jordán doya drua tab'e maẽ, jarak'a wãsia buru k'oebʉdaba k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãnamarẽã, bed'ea ne ẽã duanebimarẽã k'azhiruata biod'eba. \v 4 Maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata Isaía Daizezeba bed'eata jarabibari librod'e mawũã b'ʉa: \q Iab'a nemi jĩgua bed'eabʉrʉta drua drudrua tab'ʉ maẽ mawũãña: \q Bia ẽãrã ãmabʉdaba araa obʉdak'audua Nok'o zei ota, jipa obʉdak'audua izhi zei ota. \q \v 5 Bia ẽãrã ãmabʉdaba jog'oara jõma daucha obʉdak'audua. K'atuma nʉmeta, k'atuma zake nʉmeta daucha obʉdak'audua. Ota jũrẽã nʉmeta jipa obʉdak'audua. Ota jog'oa nʉmeta daucha obʉdak'audua. \q \v 6 Aramaʉ̃ne jõmaʉ̃ba ũdud'aya Daizezeba zhãrã ẽdrʉbi b'ʉta. \rq (Isaías 40:3-5)\rq* \p \v 7 Juanba buru k'oemarẽã k'abana zebʉsid'e izhara ʉ̃kʉrʉa mawũãsia: ¡Marã bia ẽãta b'ea, mawũẽ dãmata neãrã bara b'e kĩrãk'a b'ea! ¿K'aiba marãã jarasi mawũã b'eta ẽdrʉd'aira k'ãwũã Daizezeba kĩrũbiba pua k'awua okuaita k'aita bad'era? \v 8 Mawũẽ dajada k'azhiruara ãmape b'eta Daizezeta pẽwã b'eaudua. Mazhi sobitabaiba Daizezebara pua k'awua o ẽãta jarabʉdata Abrahamta mazhi zezeta erub'ea arãũdua. Mʉã marãã jaraya, Daizezebara Abraham warrarã babi b'eya mong'ara za tab'esid'a. \v 9 Daizezed'era zag'ara ya zhi arib'aema bakuru k'arrad'e tukuaita. Mawũẽ bakuru bia zaud'a ẽãrã tukuape pepekuaya tebʉd'e. (Aramaʉ̃ kĩrãk'a Daizezebara pua k'awua oya k'azhiruata obadara.) \p \v 10 Mawũãĩ zhãrãbara wid'i mawũãsid'a: Mobera daibara ¿k'ãrẽta od'aipe? \p \v 11 Mawũãnaĩ Juanbara panaʉ̃ mawũãsia: Wua ũme erub'ʉbara ne ẽã b'ʉa ab'a diadua. Zhiko erub'ʉbara ne ẽã b'ʉa diadua. \p \v 12 Rey Romanebemaĩta plata wid'ibadata ʉ̃kʉrʉ buru k'oebid'aita zed'ape mawũãsid'a: Miã ũrãg'abari, daibara ¿k'ãrẽta od'aipe? \p \v 13 Mawũãnaĩ Juanbara mawũãsia: Plata aud'u wid'irãũdua marãã zhi jaramata nʉmʉnebara. \p \v 14 Soldaorãbid'a ʉ̃kʉrʉba wid'i mawũãsid'a: K'õbe daibara ¿k'ãrẽta od'aipe? \p Mawũãnaĩ mawũãsia: Plata jãrĩnaĩ k'area zhãrãta warag'arãũdua, plata k'area zhãrãta sewa nebʉrʉ jirãũdua. Awuarabʉrʉ sobia duanadua mazhi pag'a panʉ plataba. \p \v 15 Zhãrãbara sãwũã berab'arii k'awuaita kĩrãkuita b'eba ãzhi sobitabaiba mawũãsid'a: Baʉcha Juan zhãrã Ẽdrʉbia. \v 16 Maʉ̃ne Juanbara jõmaʉ̃ã mawũãsia: Mʉãrã wãrãnebai marã baniãba buru k'oe b'ʉa. Mawũãmina mʉ audre zhi zromata zeya, nezok'aba obari kĩrãk'ara mʉãrã ẽnaĩne b'ʉ ẽã maʉ̃ba jẽrũne jʉ̃ b'ʉra. Marã izhara Jawurebiata diaya, mawũãmina izhid'ebemata ĩjãna ẽbʉrʉ pua k'awua okuaya tebʉba. \v 17 Trigo ezoabarira izhi juwuad'e erub'ʉa, trigora ezoape zhi tara zhi wuag'abari maẽ wuag'aya, mawũãmina zhi k'ãbʉra baya tebʉ kik'ata nʉmʉne. (Aramaʉ̃ kĩrãk'a izhid'ebemata ĩjã b'era izhi maẽ b'ʉkuaya, mawũãmina zhi ĩjãna ẽãrã pua k'awua okuaya.) \p \v 18 Aramaʉ̃ne ĩjãnamarẽã ũrãg'ata awuarabid'a bio jara nʉmʉba jarak'a b'asia bed'ea biata zhãrã b'ea. \v 19 Juanbara rey Herodera kẽãsia zhi mebea Felipe kĩma Herodíata erub'ʉ k'area, dewara kẽãsia izha bia ẽãta od'a jõmaʉ̃ k'area. \v 20 Herodebara bia ẽãta bio ob'ʉd'e ãmaña bia ẽãta obʉrʉta Juan ed'a b'ʉsia cárceld'e. \s Jesús buru k'oed'a \r (Mateo 3:13-17; Marcos 1:9-11) \p \v 21 Juanba zhãrã jõma buru k'oekua nʉmʉnerã Jesúsid'a buru k'oesia. Maʉ̃ne zhiwid'i k'ob'ʉd'e bãjã ewasia. \v 22 Mawũẽ Jawurebiata izhi ʉ̃rʉ̃ zesia pusirã kĩrãk'a. Maʉ̃ne Daizezeta bãjãneba bed'eabʉrʉta mawũãsia: Bʉra mʉ Warra mʉãrã kʉãg'a, mʉrã bʉ k'area sobia b'ʉa. \s Jesú nawed'a duaĩnabada \r (Mateo 1:1-17) \p \v 23 Jesús miã ũrãg'a jʉ̃drʉsid'era treinta año b'asi kĩrãk'a b'ʉa. Zhãrãbara Jesúra, José warrabi duanasia. Joséra, Elí warra. \v 24 Elí, Matat warra. Matat, Leví warra. Leví, Melqui warra. Melqui, Janai warra. Janai, José warra. \v 25 José, Matatía warra. Matatía, Amós warra. Amós, Nahúm warra. Nahúm, Esli warra. Esli, Nagai warra. \v 26 Nagai, Maat warra. Maat, Matatía warra. Matatía, Semei warra. Semei, José warra. José, Judá warra. \v 27 Judá, Joana warra. Joana, Resa warra. Resa, Zorobabel warra. Zorobabel, Salatiel warra. Salatiel, Neri warra. \v 28 Neri, Melqui warra. Melqui, Adi warra. Adi, Cosam warra. Cosam, Elmodam warra. Elmodam, Er warra. \v 29 Er, Josué warra. Josué, Eliezer warra. Eliezer, Jorim warra. Jorim, Matat warra. \v 30 Matat, Leví warra. Leví, Simeón warra. Simeón, Judá warra. Judá, José warra. José, Jonán warra. Jonán, Eliaquim warra. \v 31 Eliaquim, Melea warra. Melea, Mainán warra. Mainán, Matata warra. Matata, Natán warra. \v 32 Natán, David warra. David, Isaí warra. Isaí, Obed warra. Obed, Booz warra. Booz, Salmón warra. Salmón, Naasón warra. \v 33 Naasón, Aminadab warra. Aminadab, Aram warra. Aram, Esrom warra. Esrom, Fare warra. Fare, Judá warra. \v 34 Judá, Jacobo warra. Jacobo, Isaac warra. Isaac, Abraham warra. Abraham, Taré warra. Taré, Nacor warra. \v 35 Nacor, Serug warra. Serug, Ragau warra. Ragau, Peleg warra. Peleg, Heber warra. Heber, Sala warra. \v 36 Sala, Cainán warra. Cainán, Arfaxad warra. Arfaxad, Sem warra. Sem, Noé warra. Noé, Lamec warra. \v 37 Lamec, Matusalén warra. Matusalén, Enoc warra. Enoc, Jared warra. Jared, Mahalaleel warra. Mahalaleel, Cainán warra. \v 38 Cainán, Enós warra. Enós, Set warra. Set, Adán warra. Adán, Daizeze warra. \c 4 \s Ãtõmiãba Jesús wãẽãbiya nʉmana \r (Mateo 4:1-11; Marcos 1:12-13) \p \v 1 Jesús Jawurebiaba bira jẽrũya wãsia Jordán dod'eba. Maʉ̃nerã Jawurebiaba edesia drua drudrua tab'ʉid'u. \v 2 Mama b'asia ewari cuarenta, maʉ̃nerã wãẽãbiya b'asia ãtõmiãba. Miã k'ãrẽta k'o ẽbasia maʉ̃ ewarid'era, mawũẽ maʉ̃ tẽãrã jarrasia. \v 3 Maʉ̃ne ãtõmiãba mawũãsia: Bʉta Daizeze Warrabʉrʉ naʉ̃ mong'araa jaradua pan bamarẽã. \p \v 4 Mawũãĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: \q Zhãrã bari zhikoba b'a ẽã, awuarabʉrʉ Daizezeba jara b'ʉta jõma arib'ae b'ʉba b'aya. \rq (Deuteronomio 8:3)\rq* \p \v 5 Mobebʉrʉ ãtõmiãbara edesia k'atuma ʉ̃tʉ nʉmʉĩnu, mobe bari aritia ũdubisia druad'e ẽjũã nʉmʉ jõma. \v 6 Mobe ãtõmiãbara mawũãsia: Mʉãrã naʉ̃ jõma bʉaa diaya bʉa k'ab'arimarẽã, ne kĩrãwãrẽãta ed'a nʉmʉsid'a diaya. Mʉãã diasid'a baera mʉzha dia krĩñabʉrʉa diaya. \v 7 Bʉta sãk'ok'od'e k'ob'epe mʉta ibia jarara jõma bʉre baya. \p \v 8 Mawũãĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Ãtõmiã, mʉ maẽbara wãrũã, maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: \q Bʉ Nok'o Daizezetrʉ ibia jaradua, izhi bed'eatrʉ arib'aedua. \rq (Deuteronomio 6:13)\rq* \p \v 9 Mobebʉrʉ ãtõmiãbara edesia Jerusalén pʉwʉrʉed'a, mobe Daizeze deta audre ʉ̃tʉ nʉmʉĩnu edepe mawũãsia: Bʉta Daizeze Warrabʉrʉ namaʉ̃ba ed'aa pinandrʉrua. \v 10 Maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: \q Daizezebara izhi ángelerãta bʉma zok'akuaya bʉta k'arebad'amarẽã. \q \v 11 Bʉra ãzhi juwuad'e edad'aya bʉ jẽrũta puo ẽbamarẽã mong'araba. \p \v 12 Mawũãĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Maʉ̃ẽnabemasid'a mawũã b'ʉa: \q K'ãrẽ orãrũã k'arebai k'awuaita bʉ Nok'o Daizezeba. \rq (Deuteronomio 6:16)\rq* \p \v 13 Aramaʉ̃ne ãtõmiãbara wãẽãbiya nʉmanata jõma jõbibʉrʉd'era, Jesús maẽbara ãĩ wãsia ewari tẽãẽna. \s Jesús miã ũrãg'a jʉ̃drʉd'a \r (Mateo 4:12-17; Marcos 1:14-15) \p \v 14 Jesús jẽrũya Jawurebiaba zarea wãsia Galilea druaed'a. Mawũẽ izhira trʉ̃poasia maʉ̃ drua jõma. \v 15 Miã ũrãg'a b'asia de zhi jʉrebadata nʉmeza, maʉ̃nerã izhira jõmaʉ̃ba ibia jara b'easia. \s Jesús wãna Nazaret pʉwʉrʉed'a \r (Mateo 13:53-58; Marcos 6:1-6) \p \v 16 Jesús wãsia Nazaret pʉwʉrʉed'a izhi warid'aid'u. Ẽnaʉ̃bada ewade de zhi jʉrebada maẽ ed'a wãsia izhi k'awa b'ʉ kĩrãk'a, mobe piradrʉsia Daizeze bed'eata leita. \v 17 Librota diasid'a Daizezeba bed'eata jarabibarid'eta Isaíad'eta. Maʉ̃ libro ewabʉrʉd'era ũdusia zhi b'ʉmata mawũã bʉta: \q \v 18 Jawurebia Daizezed'era mʉne b'ʉa, mʉrã jʉrʉsi baera bed'ea biata jaramarẽã zuburia b'ea. Mʉrã zok'asia sobia omarẽã sopua b'eta, ẽdrʉbiita jaramarẽã jida erub'eta, ne ũdubimarẽã daʉb'errea b'eta, ẽdrʉbimarẽã zuburia ob'eta. \q \v 19 Jaramarẽã ewari biara arabasita Daizezeba ẽdrʉbigaira. \rq (Isaías 61:1-2a)\rq* \m \v 20 Mawũã lepe libro burape diasia zhi wuag'abaria, mobe jewed'asia. Maʉ̃nerã de zhi jʉrebada maẽrã izhira jõmaʉ̃ba akʉ duanasia. \v 21 Mawũẽ mawũãsia: Mʉã zhãrã ẽdrʉbigaita mawũã zhi b'ʉmata id'i arimaẽ berab'aria mazhi kĩrãbita. \p \v 22 Izhi ʉ̃rʉ̃rã jõma bia bed'ea duanasia, bia akʉdrua b'eta izhira bia miã ũrãg'a b'ʉd'eba mawũã duanasia: ¿Naʉ̃ ẽka José warrara? \p \v 23 Maʉ̃nerã Jesúsbara mawũãsia: Jarabadata marãbara mʉãã mawũãnaña: Zhãrã b'ebibari, bʉzhikusa zhi b'ebirua. Capernaúm pʉwʉrʉd'e ne bio od'ata daiba ũrĩnapead'ata namabid'a odua bʉzhi druad'e. \p \v 24 Mawũãpe mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, Daizezeba bed'eata jarabibarira bia edad'a ẽã izhi druad'era. \v 25 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, Israel druad'era wũẽrãrã pẽdrarã bio b'easia Elía b'asi ewadera. Maʉ̃nerã año ũbea ẽsadra kue ze ẽãba jarrabata b'aesia drua jõmaʉ̃ne. \v 26 Mawũãmina Daizezebara maʉ̃rã miã iab'abid'a k'arebad'e zok'a ẽbasia Elíara. Awuarabʉrʉ k'arebad'e zok'asia wũẽrã pẽdra Sarepta pʉwʉrʉd'e b'ʉta Sidón pʉwʉrʉ k'aita. \v 27 Israel druad'era aid'aba k'aya b'esid'a bio b'easia Daizezeba bed'eata jarabibari Eliseo b'asi ewadera. Mawũãmina maʉ̃rãnebema miõta nene ẽã b'e ẽbasia, awuarabʉrʉ nene ẽã b'esia Naamán Siria druad'ebemata. \p \v 28 Maʉ̃ta ũrĩbʉdad'era de zhi jʉrebada maẽ k'ob'era jõma k'ãbãẽã kĩrũsid'a. \v 29 Mawũẽ piradrʉd'ape pʉwʉrʉd'ebara Jesús ãĩ jʉretabʉdata edesid'a k'atuma ãmiãĩnu, maʉ̃ k'atumane tab'asia ãzhi pʉwʉrʉra, mawũã edesid'a mamaʉ̃ba bʉretad'aita. \v 30 Mawũãmina izhira ãzhi ẽsaubara ãĩ jʉ̃drʉpe wãsia. \s Jaita ab'ad'a \r (Marcos 1:21-28) \p \v 31 Jesús wãsia Capernaúm pʉwʉrʉed'a, maʉ̃ pʉwʉrʉra Galilea druad'ebema. Mobe miã ũrãg'a b'asia ewari ẽnaʉ̃badaza. \v 32 Maʉ̃nerã izhi miã ũrãg'abʉrʉd'era bia akʉdrua b'easia izhira zarea bara bed'ea b'ʉba. \p \v 33 Maʉ̃ne de zhi jʉrebada maẽ ũmakĩrãta b'asia jai ab'ʉta. Mawũẽ maʉ̃neba jaibara nemi jĩgua mawũãsia: \v 34 Daira idaribirua. ¿Bʉra dai bawara k'ãrẽta sãwũã b'ʉ Jesús Nazared'ebema? ¿Bʉra zebʉrʉka dai ãrĩĩta? Bʉra k'aita mʉã k'awua b'ʉa, bʉra Daizezed'ea. \p \v 35 Maʉ̃ne Jesúsbara kẽã mawũãsia: Chupearua, k'ãʉ̃nebara ãĩ wãrũã. \p Mawũãĩ jaibara ãzhi ẽsadra b'aebipe maʉ̃nebara ãĩ wãsia puo ẽã. \v 36 Mawũẽ jõmaʉ̃ba bia akʉdrua ãzhirãĩnu mawũãsid'a: ¿Naʉ̃ bed'eara k'ãrẽ zhi zromape? Jaira zarea bara jʉrekua b'ʉba ãĩ wã nʉmeã. \p \v 37 Aramaʉ̃ne izhira trʉ̃poasia maʉ̃ drua jõma. \s Jesúsba b'ebid'a Simón pak'õrẽta \r (Mateo 8:14-15; Marcos 1:29-31) \p \v 38 Mobebʉrʉ Jesús piradrʉpe de zhi jʉrebada maẽbara ãĩ wãpe wãsia Simón ded'a. Simón pak'õrẽ k'ãbãẽã kʉwa nʉmʉba zuburia bed'easid'a izhibari. \v 39 Mawũẽ Jesús izhima b'arrupe kʉwamiã kẽãsia, mawũẽ kʉwamiãbara kenab'aribʉrʉba izhira audre ẽãne piradrʉpe ne jigasia. \s Jesúsba b'ebikuad'a k'ayarãta bio \r (Mateo 8:16-17; Marcos 1:32-34) \p \v 40 Ʉ̃madau b'aebʉrʉd'era k'ayata erub'eta ne kĩrãtõnoãba k'aya b'eta Jesúsma wesid'a. Mawũẽ izhara ab'a ab'ak'a juwua ʉ̃rʉ̃ b'ʉkua b'ebikuasia. \v 41 Jaisid'a zhãrã biod'eba ãĩ wãbʉdata nemi jĩgua mawũãsid'a: ¡Bʉra Daizeze Warra! \p Mawũãmina izhara kẽãkuasia, aramaʉ̃ne bed'eabiga ẽbasia k'awua b'eba izhira zhãrã Ẽdrʉbita. \s Jesús Galilead'e pʉrrʉa miã ũrãg'ad'a \r (Marcos 1:35-39) \p \v 42 Ʉ̃nadrʉbʉrʉd'era pʉwʉrʉd'ebara Jesús ãĩ wãsia miõ ne ẽã nʉmʉĩnu. Maʉ̃nerã zhãrãbara jʉrʉsid'a, aramaʉ̃ne izhi b'ʉ maẽ jũẽkuape jarasid'a wã ẽbamarẽã ãzhi maẽbara. \v 43 Mawũãmina izhara mawũãsia: Mʉãrã pʉwʉrʉ awʉrʉta tab'e maẽbid'a bed'ea biata jarak'aibara Daizezeta Nok'od'ebemata. Mʉrã izhara maʉ̃ k'area zok'asia. \p \v 44 Aramaʉ̃ne miã ũrãg'a wãsia de zhi jʉrebadata nʉmeza Galilea druad'e. \c 5 \s B'eda bio jidad'apead'a \r (Mateo 4:18-22; Marcos 1:16-20) \p \v 1 Ewari ab'a Jesús b'ʉta Genesaret dota jed'ea õb'ʉ doya b'ʉd'e, izhira k'abanaba pẽũsua erubarab'esia Daizeze bed'eata ũrĩnaĩ k'area. \v 2 Maʉ̃ne izha ũdusia jãbata ũme doya õpanʉta. B'eda beabadara jãbad'eba ãĩ wãnape ãzhi atarraya sʉgʉ duanasia. \v 3 Mawũẽ maʉ̃ ab'aʉd'e ed'a b'aribʉrʉta Simón jãbad'e b'aripe jarasia doyauba wĩka nabuaed'a eded'amarẽã. Mobe jewed'ape jãbad'eba ũrãg'asia k'abanata. \v 4 Ma bed'eape Simoũã mawũãsia: Nabuaed'a wigui ededua, mobe mazhi atarraya doid'u b'aribueudua b'eda beaita. \p \v 5 Mawũãĩ Simónbara panaʉ̃ mawũãsia: Miã Ũrãg'abari, daira diamase dob'ari ʉ̃nadrʉd'amina daibara miã k'ãrẽta bead'a ẽbasia. Mawũãmina bʉ bed'ead'eba mʉãrã b'aribueya atarraya. \p \v 6 Aramaʉ̃ne b'aribuebʉdad'era b'eda bio ed'a b'aebʉrʉba zʉgʉaba atarraya tʉd'ʉzoa bʉsad'ewasia. \v 7 Mawũẽ dewarau jãbad'e k'ob'eta juwua tũẽ trʉ̃sid'a ãzhita k'arebad'e zed'amarẽã. Zebʉdad'era jãba ũmewed'a birabʉrʉba ta wãde basia. \v 8 Maʉ̃ta Simón Pedroba ũdui Jesús kĩrãbita sãk'ok'od'e k'ob'epe mawũãsia: Nok'ó, mʉ maẽbara ãĩ wãrũã, mʉrã k'azhirua omiãta b'ʉa. \p \v 9 B'edata mawũã jidabʉdaba nitbia perasia izhi bawara k'ob'e bawara. \v 10 Ab'arika Jacobo Juan ũme perasid'a Zebedeo warrarãta, b'eda k'aud'a panʉta Simón bawarabemata panasia. Jesúsbara Simoũã mawũãsia: Perarãrũã, mʉnebemata ĩjãnamarẽã id'id'euba bʉra zhãrã ũrãg'abarita b'aya. \p \v 11 Jãbara drua wed'ape ne jõma idu ãmaẽnape wãsid'a Jesús k'aid'u. \s Jesúsba b'ebid'a aid'aba k'aya b'ʉta \r (Mateo 8:1-4; Marcos 1:40-45) \p \v 12 Ewari ab'a Jesús pʉwʉrʉd'e b'ʉd'e ũmakĩrãta zesia aid'aba bira b'ʉta. Maʉ̃bara Jesústa ũdui sãk'ok'od'e kĩrã egoroma tʉ k'ob'epe zuburia bed'ea mawũãsia: Nok'ó, bʉa krĩñabʉrʉ mʉrã nene ẽã b'ebirua. \p \v 13 Mawũãĩ Jesúsbara juwuaba tõb'ari mawũãsia: Mʉãrã krĩña b'ʉa, mawũẽ bʉra nene ẽã b'id'a. \p Audre ẽãne aid'ara nebasia. \v 14 Mobebʉrʉ Jesúsbara mawũãsia: Bʉ k'ãwũã b'ebʉrʉta miõã jararãrũã, awuarabʉrʉ wãpe sacerdotea ũdubirua, mobe bʉzhi nene ẽã b'ed'abari nendʉwʉrʉta babued'amarẽã diadua, Moiséba jarad'a kĩrãk'a odua bʉ b'ebʉrʉta ãzha k'awuad'amarẽã. \p \v 15 Aramaʉ̃ne Jesús wuaabʉrʉ trʉ̃poa wãsia. Zhãrã bio bʉredrʉ toto nʉmasia izhi bed'eata ũrĩnaĩta, aramaʉ̃ne b'ebikuamarẽã ãzhi k'aya b'eta. \v 16 Mawũãmina izhira miõ ne ẽã maẽ wã bazhia zhiwid'iita. \s Jesúsba b'ebid'a k'akua pira ẽã k'aya b'ʉta \r (Mateo 9:1-8; Marcos 2:1-12) \p \v 17 Ewari ab'a Jesús miã ũrãg'a nʉmʉne jewed'a duanasia fariseorãta ũrãg'a Moiséd'e jarabada bawara. Ãzhira pʉwʉrʉ zaketa tab'e maẽba zekuasia Galilea druad'eba, Judea druad'eba, Jerusalénneba. Maʉ̃nerã Daizeze zareara Jesú ũme nʉmasia zhãrã b'ebiita. \v 18 Maʉ̃ne ũmakĩrãrã ʉ̃kʉrʉba ũmakĩrãta jirab'ad'e wesid'a k'akua pira ẽã k'aya b'ʉta, ed'a ede krĩña panasia Jesús kĩrãbita b'ʉd'aita. \v 19 Mawũãmina k'abanata nʉmʉba b'ed'a ẽbaera de ʉ̃rʉ̃ wãrĩzed'ape ewad'ape jirab'ad'eba zhãrã ẽsadra ʉra b'aebisid'a Jesús kĩrãbita. \v 20 Ãzhi soid'u k'ob'eta Jesúsba ũdui k'akua pira ẽã k'aya b'ʉa mawũãsia: \fig The paralyric|CN01685B.TIF|span|Luke 5:18-26||(Lucas 5:19)| \fig* Bʉra k'azhiruata biod'ebara mʉãrã bed'ea ne ẽã b'id'apʉa. \p \v 21 Maʉ̃nerã ũrãg'a Moiséd'e jarabadara fariseorã bawara krĩcha mawũãsid'a: ¿Naʉ̃ k'aipe mawũã Daizezema mitia bed'eaira? ¿K'azhiruata biod'ebara zhãrã k'aiba bed'ea ne ẽã b'ʉ b'eipe? Awuarabʉrʉ b'eya Daizezebʉrʉ. \p \v 22 Jesúsbara ãzhi mawũã krĩcha k'ob'eta k'awuape mawũãsia: ¿K'ãrẽta krĩcha k'ob'e marã sod'era? \v 23 ¿K'ãrẽta audre borekea jaraid'e b'ʉ: K'azhiruata biod'ebara bed'ea ne ẽã b'id'apʉa aita, o piradrʉpe nimibarua aita? \v 24 K'awuaudua, mʉ Beubari Bape b'ʉbara naʉ̃ druad'era zareata erub'ʉa k'azhiruata biod'ebara zhãrã bed'ea ne ẽã b'ʉita. Mobebʉrʉ k'akua pira ẽã k'aya b'ʉa mawũãsia: \p Mʉã bʉaa jaraya: Piradrʉrua, bʉzhi jirab'a jiraedarua, mobe ded'aa wãrũã. \p \v 25 Audre ẽãne ãzhi kĩrãbita piradrʉpe jirab'a izhi tab'ad'ata jiraedape ded'aa wãsia Daizeze ibia jara. \v 26 Mawũẽ jõmaʉ̃ba bia akʉdrua Daizeze ibia jarasid'a. K'ãbãẽã pera k'ob'eid'u mawũãsid'a: Id'i ũdubʉda ne biata. \s Jesúsba jʉrʉd'a Leví \r (Mateo 9:9-13; Marcos 2:13-17) \p \v 27 Maʉ̃ tẽã Jesús wãbʉrʉd'era ũdusia impuesto wid'ibarita Leví abadata, jewed'a b'ʉta rey Romanebemaĩta impuesto diabada maẽ b'asia, maʉ̃ne mawũãsia: Mʉ k'aid'u b'adua. \p \v 28 Mawũãĩ izhira ne jõma ãmaẽkua piradrʉpe k'aid'u wãsia. \p \v 29 Mobebʉrʉ Levíbara Jesúita k'ãbãẽã ne obigasia izhi ded'a. Maʉ̃nerã impuesto wid'ibadata bio k'ob'ed'e awʉrʉrãsid'a k'ob'easia ãzhi bawara nek'o. \v 30 Mawũẽ ũrãg'a Moiséd'e jarabadabara fariseorã bawarauba Jesúsba jʉrʉkuad'ata jara mawũãsid'a: ¿Marã k'ãrẽã nek'o duanu impuesto wid'ibada bawara, dewaraurã k'azhirua omiãrã bawara? \p \v 31 Mawũãnaĩ Jesúsba panaʉ̃ mawũãsia: Bika b'ebara nesid'a duanu ẽã zhãrã b'ebi b'ʉra, awuarabʉrʉ nesid'a b'ea k'ayarãbʉrʉ. \v 32 Aramaʉ̃ kĩrãk'a mʉãrã jʉrʉd'e ze ẽbasia ãzhikusa biata b'eta, awuarabʉrʉ ẽdrʉbigaita jʉrʉd'e zesia k'azhirua omiãrãta, k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãnamarẽã. \s Wid'id'apead'a nek'o ẽã zhiwid'i b'ed'ebemata \r (Mateo 9:14-17; Marcos 2:18-22) \p \v 33 Mawũẽ ãzhara Jesúa mawũãsid'a: ¿K'ãrẽneba Juanba jʉrʉkuad'ara biod'e nek'o ẽã zhiwid'i duanu, ab'arika b'ea fariseorãnesid'a, mawũãmina bʉrera nek'o k'ãrẽ do duanu ẽka? \p \v 34 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: ¿Zhãrã juwua jida nʉmʉne duanurã marãbara nek'obid'a ẽã duanabid'aika zhũmakĩrãta wad'i b'ʉd'era ãzhi bawara? \v 35 Mawũãmina ewarita zeya zhũmakĩrã ãzhi maẽbara eded'aita, maʉ̃ ewadebʉrʉ nek'o ẽã zhiwid'i b'eaya. (Aramaʉ̃ kĩrãk'a mʉta edebʉdad'ebʉrʉ mʉã jʉrʉkuad'ara nek'o ẽã zhiwid'i b'eaya.) \p \v 36 Mawũãpe ne jarak'a mawũãsia: Miõba wua zhiwid'ita k'õ edape remenda ẽã wua soreta. Mawũã ora bari zhiwid'ita k'õã ẽã, awuarabʉrʉ zhiwid'ita k'õ edabʉrʉra bi-ia k'ob'e ẽã zhi sored'era. \v 37 Miõba vino zhiwid'i oma tʉd'a ẽã ne e omata zhi sorerãnerã. Mawũã ora vino zhiwid'i omabara ne e oma k'õg'ozoabʉrʉba wea wãña, aramaʉ̃ne ne e oma ãrĩkuaya. \v 38 Mawũãmina vino zhiwid'i oma ne e omata zhiwid'irãnerã tʉsia b'ʉa. Mawũãtrʉ ab'arika bia nʉmaña. \v 39 Miõba vino oreguea zhi zõrãta dobʉrʉbara zhiwid'ira do krĩña ẽã. Awuarabʉrʉ mawũãbaria: Vino zhi zõrãta audre biga. (Maʉ̃bara Jesúsbara jara krĩñasia izhi ũrãg'ara zõrãrãwed'abema krĩcha ũme ãba jara ẽãta ãrĩ ẽbaita.) \c 6 \s Trigota zhi kʉ̃mʉne ẽnapead'a \r (Mateo 12:1-8; Marcos 2:23-28) \p \v 1 Ẽnaʉ̃bada ewade trigo u tab'ʉ maẽ Jesús berab'ari wãne, izha jʉrʉkuad'abara trigo zhi kʉ̃mʉne ẽnape juwuaba bog'achira epa k'osid'a. \v 2 Mawũẽ fariseorã ʉ̃kʉrʉbara mawũãsid'a: ¿K'ãrẽã ok'opanʉ oid'e b'ʉ ẽãrã ẽnaʉ̃bada ewade? \p \v 3 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: ¿Marãbara led'ak'a kĩrãk'a duanu ẽka rey Davidba od'ara izhita izhi ũme duanu bawara jarrasid'ad'e? \v 4 Daizeze ded'a ed'a wãpe jiraedasia pan Daizezeita b'ʉbadata, maʉ̃ k'oid'e b'a ẽbasia, awuarabʉrʉ k'oid'e b'asia sacerdoterãbʉrʉ, maʉ̃ta k'osia, diasia izhi bawara b'eabid'a. \p \v 5 Mawũãpe mawũãsia: Maʉ̃ẽnabema mʉ Beubari Bape b'ʉra ewari ẽnaʉ̃bada Nok'oa. \s Juwua bagu b'ad'a \r (Mateo 12:9-14; Marcos 3:1-6) \p \v 6 Awʉrʉ ewade ẽnaʉ̃bada ewade de zhi jʉrebada maẽ Jesús ed'a wãpe miã ũrãg'asia. Mama ũmakĩrãta b'asia juwua bagu b'ʉta juwua arata. \v 7 Maʉ̃ne ũrãg'a Moiséd'e jarabadaba fariseorã bawarauba kĩrãkuitasid'a ẽnaʉ̃bada ewade b'ebii k'awuaita, aramaʉ̃ne jid'aita. \v 8 Mawũãmina izhara ãzhi mawũã krĩcha k'ob'eta k'awuape juwua bagu b'ʉa mawũãsia: Piradrʉpe ẽsadra nʉmedua. \p Mawũãĩ izhira piradrʉpe edau nʉmesia. \v 9 Mobebʉrʉ Jesúsbara mawũãsia: Mʉã marãã wid'iya: ¿Ẽnaʉ̃bada ewadera biara osia b'ʉka, o bia ẽãta osia b'ʉ? ¿Zhãrã k'arebasia b'ʉka, o beubiita bia b'ʉ? \p \v 10 Mawũãpe izhi bʉredrʉ nʉmʉta jõma akʉkuape juwua bagu b'ʉa mawũãsia: Bʉzhi juwua jirab'aridua. \p Mawũãĩ izhara jirab'arisia, aramaʉ̃ne izhi juwuara bikasia. \v 11 Mawũẽ ãzhira k'ãbãẽã kĩrũbʉdaba ãzhirãĩnu bed'easid'a Jesús sãwũã od'aita. \s Docera jʉrʉkuape zok'akuad'a \r (Mateo 10:1-4; Marcos 3:13-19) \p \v 12 Jari ewadera Jesús wãsia k'atumaĩnu zhiwid'id'e, maʉ̃nerã zhiwid'i ʉ̃nadrʉsia Daizezea. \v 13 Ãsabai izhi pẽwã b'eta trʉ̃kuape ãzhid'ebemata doce jʉrʉkuasia, maʉ̃rã trʉ̃gasia zok'akuad'a. \v 14 Ãzhira naʉ̃rãã: Simón, Pedrota trʉ̃gad'ata, zhi mebea Andrésta. Jacobo, Juan, Felipe, Bartolomé, \v 15 Mateo, Tomás, Jacobo Alfeo warrata, Simón Zelote abadata. \v 16 Juda Jacobo mebeata, dewarabema Juda Iscariote tẽãne Jesús chupea jidabid'ata. \s Jesúsba ũrãg'ad'a k'abanata \r (Mateo 4:23-25) \p \v 17 Mawũã izha jʉrʉkuad'a bawara Jesús k'atumaneba yed'aa zepe k'oriwid'e b'esia. Maʉ̃nerã izhi pẽwã b'ebara k'abana bawarauba bʉredrʉsid'a. Maʉ̃rã zekuasia Judea druad'eba, Jerusalén pʉwʉrʉd'eba, pusa doya Tiro pʉwʉrʉ tab'ʉ maẽba, Sidón pʉwʉrʉd'eba, zekuasia izhi bed'eata ũrĩnaĩta, aramaʉ̃ne b'ekuaita ãzhi k'aya b'eta. \v 18 Jaiba wawa b'era b'ekuasia. \v 19 Mawũẽ jõmaʉ̃ba tõb'ari krĩña b'easia Daizeze zaread'eba jõma b'ebikua nʉmaẽrã. \s Sobiad'aid'ebema sopuad'aid'ebema \r (Mateo 5:1-12) \p \v 20 Jesúsbara izha jʉrʉkuad'ata akʉ mawũãsia: \q Marã sobiaudua Daizezed'ebemata k'awuai k'area zuburia b'era, marã mawũãrã Daizezeta Nok'od'ebema. \q \v 21 Sobiaudua Daizezed'ebema k'area jarra b'era, mawũãrã maʉ̃ne nʉmabigaya. Sobiaudua jẽga b'era, mawũã b'era ipid'abigaya. \q \v 22 Sobiaudua zhãrãba marã ũduama edabʉdad'era, ãzhi maẽba jʉretabʉdad'era, ik'azhirua jarabʉdad'era, marã bia ẽkĩrãk'a seribid'a ẽãnerã mʉ Beubari Bape b'ʉ k'area. \p \v 23 Maʉ̃ ewadera b'ʉsrid'audua, sobiaudua, aramaʉ̃nerã Daizezebara ʉ̃tre ne biata waib'ʉa ded'ekaya. Marã zhibarirã b'ead'abara mawũã bĩ ẽã obazhid'a Daizezeba bed'eata jarabibarirã b'ead'ara. \p \v 24 Mawũãmina, ¡zuburiad'aya zhãrã bara b'era! Ya erub'eba ãzhi sobiara. \p \v 25 ¡Zuburiad'aya zhãrã id'id'e jãwũã b'era! Mawũã b'era jarra b'eaya. ¡Zuburiad'aya zhãrã id'id'e ipid'a b'era! Mawũã b'era sopua jẽgad'aya. \p \v 26 ¡Marã zuburiad'aya zhãrã jõmaʉ̃ba bia jarad'ara marã sewa k'aud'a b'eta! Mawũã b'ebara zhibarirãbid'a bia jara b'ea bazhia sewata Daizezeba bed'eata jarabibarid'e b'ead'ata. \s Dazhi jura b'eta kʉãg'aid'ebema \r (Mateo 5:38-48; 7:12) \p \v 27 Marã mʉ bed'eata ũrĩ k'ob'ea mʉã marãã jaraya: Kʉãg'audua marã jura b'era, bia oudua marã ũduama b'era. \v 28 Ibia jaraudua marã ik'azhirua jara b'era, zhiwid'iudua marã bĩ ẽã ob'ebarira. \v 29 Iab'aʉba bʉta kĩrãma tachira yawed'a tachibirua. Iab'aʉba bʉa wua ãneb'ari b'ʉta jãrĩrã, bʉzhi camisasid'a idu edebirua. \v 30 Bariduba k'ãrẽ wid'ibʉrʉd'era diadua. Iab'aʉba k'ãrẽ bʉreta jãrĩbʉrʉd'era wid'irãrũã wakusa diamarẽã. \v 31 Zhãrãba marã sãwũã od'aita krĩña b'ed'e marãba ãzhita mawũã oudua. \p \v 32 Marã kʉãg'a b'etrʉ kʉãg'ad'ara, ¿k'ãrẽ biata od'aipe? K'azhirua omiãrãbid'a ãzhi kʉãg'a b'etrʉ kʉãg'abada. \v 33 Marã bia ob'etrʉ bia od'ara, ¿k'ãrẽ biata od'aipe? K'azhirua omiãrãbid'a ab'arika ob'ea. \v 34 Jẽrũya dia b'eita b'eabʉrʉ ne prestad'ara, ¿k'ãrẽ biata od'aipe? K'azhirua omiãrãbid'a k'azhirua omiãta b'ea ne prestabada ab'ariza diad'amarẽã. \v 35 Maʉ̃ba kʉãg'audua marã jura b'era, bia oudua, ne prestaudua, mawũãmina jẽrũya diamarẽã b'earãũdua. Mawũãrã Daizezebara marãã k'ãrẽ waib'ʉa ded'ekaya, aramaʉ̃nerã Ʉ̃trebema warrarãta b'eaya. Izhara sozuburia b'ʉa izhaa zhibia jidak'ata, bia ẽãta b'eta. \v 36 Mawũẽ zhãrã sozuburia b'eaudua, marã Zezeta zhãrã sozuburia b'ʉ kĩrãk'a. \s Zhãrãta k'awua o ẽbaid'ebema \r (Mateo 7:1-5) \p \v 37 Zhãrãta k'awua orãũdua, mobed'eba Daizezeba marã maʉ̃ k'area k'awua o ẽã. Zhãrãta bed'ea bara b'ʉa arãũdua, mobed'eba Daizezeba marã bed'ea bara b'ea a ẽã. Marã bĩ ẽã obʉdara bed'ea ne ẽãne edaudua, mawũãrã Daizezeba marã bed'ea ne ẽã b'ʉkuaya. \v 38 Zhãrã k'ãrẽ diaudua, mawũãrã Daizezeba marã k'ãrẽ diaya. K'ãrẽ bia zabʉdata ure jõãsu kuguzoa diaudua mazhi ne zabarid'e. Daizezebara diaya mawũã zabʉda zad'e. \p \v 39 Ne jarak'a dewara mawũãsia: ¿Daʉb'errea b'ʉbara erb'ari edesia b'ʉka awʉrʉ daʉb'errea b'ʉra? ¿Ũmewed'a b'aed'a ẽka zob'ead'e? \v 40 Ne k'awa b'ʉra audre b'ʉ ẽã izhi ne jaradia nʉmʉ k'ãñabara. Mawũãmina izha k'awa nʉmʉ jõma k'awatrʉ izhi ne jaradia nʉmʉ kĩrãk'a b'eya. \p \v 41 ¿K'ãrẽã bʉ mebea dabʉd'e ne jarra k'ob'ʉtrʉ akʉpe bʉ dabʉd'e bakuru pẽũ nʉmʉrã akʉ ẽpe? \v 42 ¿Mawũãrã bʉara bʉ mebea mawũãĩne b'ʉka: Mebea, ne jarra bʉ dabʉd'e k'ob'ʉta mʉãã aub'aribirua aid'e b'ʉka, bʉara akʉ ẽãta bʉ dabʉd'e bakuru pẽũ nʉmʉrã? ¡Sewa bibaʉta b'arãrũã! Bakuru bʉ dabʉd'e pẽũ nʉmʉta naara ãĩ b'ʉdua, mawũãtrʉ bia ũduya bʉ mebea dabʉd'e ne jarra k'ob'ʉta aub'ariita. (Aramaʉ̃ kĩrãk'a bʉa k'azhirua ob'ʉta naara idu b'ʉdua, mobed'eba zhãrã k'areba b'eya.) \s K'ãrẽ ob'ed'eba ũduk'awad'aya \r (Mateo 7:17-20; 12:34-35) \p \v 43 Bakuru biabara zau ẽã zhi tara bia ẽãta, miã bakuru bia ẽãbara zau ẽã zhi tara biata. \v 44 Bakurura ab'a ab'ak'a ũduk'awa panʉã zhi tad'eba. Igojõ b'ʉad'ak'a ʉrʉba zaud'ata, miã jũẽchichiba zaud'ata b'ʉad'ak'a uvara. \v 45 Aramaʉ̃ kĩrãk'a biata b'ʉbara biata sod'e erub'ʉta biata jara b'ʉa. Bia ẽãta b'ʉbara bia ẽãta sod'e erub'ʉta bia ẽãta jara b'ʉa. K'ãrẽ sod'e nʉmʉk'ãrĩta jara bed'ea b'ʉa ira. \s De ũmenebema \r (Mateo 7:24-27) \p \v 46 ¿Mʉrã k'ãrẽã Nok'ó abada mʉã jara b'ʉra od'a ẽãta? \v 47 Mʉma zebʉrʉba mʉ bed'eata ũrĩpe arib'ae b'ʉra mʉã marãã jaraya k'ai ũme ab'arika b'ʉta. \v 48 Ũmakĩrã de od'a ũme ab'arika b'ʉa, maʉ̃bara egoro eid'u k'orupe drʉ̃daura peña ʉ̃rʉ̃ joukuasia. Do zebʉrʉd'era dora maʉ̃ dema zarea jiradrʉsia, mawũãmina pʉkatʉ ẽbasia pãrã nʉmʉba peña ʉ̃rʉ̃. \v 49 Mawũãmina mʉ bed'eata ũrĩpe arib'ae ẽãrã ũmakĩrãba izhi dera bari egoro ʉ̃rʉ̃ od'a kĩrãk'a b'ʉa. Maʉ̃ dema dora zarea jiradrʉbʉrʉba tega wãsia, mawũẽ jipa teguezoasia maʉ̃ dera. \c 7 \s Jesúsba b'ebid'a nezok'ata soldaorã nok'od'eta \r (Mateo 8:5-13) \p \v 1 Izhi bed'eata ũrĩ k'ob'ea ma bed'eabʉrʉd'era Jesús wãsia Capernaúm pʉwʉrʉed'a. \v 2 Maʉ̃ne soldaorã nok'od'e nezok'ata izha bio kʉãg'ata k'ayata beubod'o basia. \p \v 3 Soldaorã nok'oba Jesús jarabʉdata ũrĩbʉrʉd'era, ʉ̃kʉrʉ izhima zok'akuasia nok'orã judíorãta, aramaʉ̃ne zuburia bed'easia zepe b'ebimarẽã izhi nezok'ata. \v 4 Mawũẽ ãzhira Jesúsma zekuape zuburia bed'ea mawũãsid'a: Bʉara soldaorã nok'ora k'arebaid'e b'ʉa. \v 5 Izhara dazhirã judíorã kʉãg'a b'ʉba daiita pãrãsia de zhi jʉrebadata. \p \v 6 Mawũãnaĩ Jesús wãsia ãzhi bawara. Mawũãmina de k'aita babʉdad'era soldaorã nok'obara izhi bawara zhibiata ʉ̃kʉrʉ izhima zok'abʉrʉta jarabuesia mawũãnamarẽã: Nok'ó, mʉrã biata b'ʉ ẽã bʉ mʉ ded'a deid'u zeira. \v 7 Maʉ̃ba mʉrã bʉma wã ẽbasia. Mawũãmina b'ei bed'eata jaradua, mawũãrã mʉ nezok'ara b'eya. \v 8 Aramaʉ̃ kĩrãk'a mʉãrã arib'ae b'ʉa nok'oba jarabʉrʉta. Mʉãbid'a soldaorãta jʉre b'ʉa mʉã jarabʉrʉd'e b'eta. Mʉã iab'aʉa wãrũã abʉrʉd'era wãbaria. Iab'aʉa zerua abʉrʉd'era zebaria. Mʉ nezok'aa naʉ̃ta odua abʉrʉd'era obaria. \p \v 9 Maʉ̃ta ũrĩbʉrʉd'era Jesús izhi k'area sobiape izhi k'aid'u erjiranuta akʉ mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, mʉãrã miã Israel b'ed'ebema ũdu ẽã k'ãwũã soid'u k'ob'ʉra. \p \v 10 Zok'akuad'ata jẽrũya ded'aa zebʉdad'era nezok'ara zhi b'emata ũdusid'a k'aya nʉmanata. \s Jesúsba piradrʉbid'a pẽdra wauta \p \v 11 Maʉ̃ tẽã Naín abada pʉwʉrʉed'a Jesús wãbʉrʉd'era, izha jʉrʉkuad'ata bio wãne dewara wãsid'a k'abanata. \v 12 Pʉwʉrʉd'e ed'a wãbada k'aita zebʉrʉd'era, joud'e ak'opanasia beuwãrãta, zhi papad'era wau maʉ̃trʉ ab'abai b'asia, izhira pẽdra basia. Izhi bawara zhãrã bio k'opanasia pʉwʉrʉd'ebemata. \v 13 Nok'o Jesúsba ũdui sozuburiape mawũãsia: Jẽgarãrũã. \p \v 14 Mobe orrape barkuata tõb'aribʉrʉd'era zhi ak'opanʉ pi k'opanesia. Mawũẽ mawũãsia: ¡Kũrã, mʉã bʉaa jaraya, piradrʉrua! \p \v 15 Beud'ara aramaʉ̃ta piradrʉpe bed'easia. Aramaʉ̃ne Jesúsbara diasia zhi papaa. \v 16 Mawũẽ jõma perad'ape Daizeze ibia jara mawũãsid'a: Naʉ̃ Jesús Daizezeba bed'eata jarabibarita zhi zromata piradrʉbʉrʉa dazhirãne ed'a. \p Daizezera zebʉrʉa izhid'erãta k'arebad'e. \p \v 17 Jesúsba mawũã obʉrʉta trʉ̃poasia Judea drua jõma, drua k'aita tab'e jõma. \s Juan Buruk'oemiãba zok'akuad'a \r (Mateo 11:2-19) \p \v 18 Juanba jʉrʉkuad'abara Jesúsba mawũã onʉmʉta jõma jarasid'a. Mawũẽ Juanbara ũme trʉ̃sia izha jʉrʉkuad'ad'ebemata. \v 19 Mobe Jesúsma zok'akuasia wid'i mawũãnamarẽã: ¿Bʉka zhãrã Ẽdrʉbiita zeita b'ad'ara, o daibara wad'i awʉrʉta jʉ̃ãnaĩ? \v 20 Aramaʉ̃ne maʉ̃rã Jesúsma zed'ape mawũãsid'a: \p Daira Juan Buruk'oemiãba bʉma zok'akuasia wid'i mawũãnamarẽã: ¿Bʉka zhãrã Ẽdrʉbiita zeita b'ad'ara, o daibara wad'i awʉrʉta jʉ̃ãnaĩ? \p \v 21 Maʉ̃nerã bio b'ebikuasia k'aya b'eta, pua b'eta, jaiba wawa b'eta, daʉb'errea b'eta bio ne ũdubikuasia. \v 22 Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Wãũdua, mobe Juanʉã k'awuabiudua mazha ũrĩbʉdata mazha ũdubʉdata. Daʉb'errea b'era ne ũdu tupud'ea audua, wã b'e ẽã b'era wã tupud'ea, aid'aba k'aya b'era nene ẽã tupud'ea, ne ũrĩ ẽã b'era ne ũrĩ tupud'ea, beud'apead'ara piradrʉ tupud'ea, zuburia b'ea jara bara b'ʉa ẽdrʉd'aid'ebemata bed'ea biata. \v 23 Sobia b'aya mʉnebemata ĩjã ẽã nʉmʉ ẽãrã. \p \v 24 Juanba zok'akuad'ata wãbʉdad'era Jesúsbara Juan jarabʉrʉta zhãrã k'ob'ea mawũãsia: ¿Drua drudrua tab'ʉid'ura marãbara k'ãrẽta akʉd'e jũẽsid'a? ¿Bariduta b'ʉta akʉd'e jũẽsid'ak'a? \v 25 ¿O k'ãrẽta akʉd'e jũẽsid'a? ¿Ũmakĩrã wua biaba zho b'ʉta akʉd'e jũẽsid'ak'a? Wua biaba zho ne biata erub'era reyrã ded'abʉrʉ b'ea. \v 26 ¿K'ãrẽta akʉd'e jũẽsid'a? ¿Daizezeba bed'eata jarabibarita akʉd'e jũẽsid'ak'a? Izhia, mʉã marãã jaraya, k'ãʉ̃ Daizezeba bed'eata jarabibarita audre zhi zroma. \v 27 K'ãʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: \q Mʉ bed'eata jarabarita mʉã bʉ na zok'aya, bia ẽãrã ãmabʉdaba maʉ̃bara bʉ zei ota araa obʉrʉkaya bʉ na. \rq (Malaquías 3:1)\rq* \p \v 28 Mʉã marãã jaraya, wũẽrãba tobʉdara Daizezeba bed'eata jarabibarira audre zhi zroma ne ẽã Juan Buruk'oemiã k'ãñabara. Mawũãmina Daizezeta Nok'od'ebemata zhi zroma ẽãta b'ʉra zhi zroma izhi k'ãñabara. \p \v 29 Maʉ̃ jarabʉrʉta zhãrã jõmaʉ̃ba ũrĩbʉdad'era, rey Romanebemaĩta plata wid'ibadabid'a ũrĩbʉdad'era jarasid'a Daizezeba Juanneba ũrãg'a nʉmʉrã bigata, ãzhira aramaʉ̃ne zhi buru k'oema basia Juanba. \v 30 Mawũãmina fariseorãbara, ũrãg'a Moiséd'e jarabadabara seribid'a ẽbasia Daizezeba ãzhibari biata okrĩña b'ʉra, ãzhira aramaʉ̃ne zhi buru k'oema ẽbasia Juanba. \p \v 31 Jesúsbara mawũãsia: ¿Zhãrã id'i ewadebema mʉã k'ãrẽ ũme ab'arika jaraipe k'ãrẽ ũme ab'arika b'e? \v 32 Pʉwʉrʉd'e warrarã jẽmene jewed'abada kĩrãk'a b'ea, ãzhirãĩnu nemi jĩgua mawũãbada: Daiba chiruta zabʉdad'era marã bairad'a ẽbasia, dai miã sopua trʉ̃ãbʉdad'era marã jẽgad'a ẽbasia. \v 33 Marã aramaʉ̃ kĩrãk'a b'eta Juan Buruk'oemiã zed'ara nek'o ẽã, vino do ẽã b'ʉ baera jaita erub'ʉa ab'ea. \v 34 Waya mʉ Beubari Bape b'ʉta zed'ara nek'o, vino do b'ʉ baera nek'omiã, vino domiã ab'ea. Aramaʉ̃ne jara b'ea zhibiata b'ʉta rey Romanebemaĩta plata wid'ibada bawara dewaraurã k'azhirua omiãrã bawara. \v 35 Mawũãmina Daizeze krĩchara bigata k'awua b'ea izhid'ebemata ĩjã b'eta bia nʉmeba. \s Jesús jũẽna Simón fariseo maẽ \p \v 36 Fariseorãnebema ab'aʉba Jesúa jarasia izhi ũme nek'omarẽã. Mawũẽ fariseo ded'a wãpe nek'o b'esia. \v 37 Maʉ̃ne wũẽrã pʉwʉrʉd'ebemata k'azhirua omiãba, Jesús mawũã fariseo ded'a nek'o b'ʉta k'awuai botellad'e wesia kerata. \v 38 Mobe izhi jẽrũ k'aita b'epe jẽrũ daub'aba surruabipe põãsã jaresia izhi bud'aba. Mobe jẽrũ nigape ʉ̃rʉ̃ weasia kerata. \v 39 Fariseo Jesús trʉ̃naba maʉ̃ta ũdui izhikusa mawũãsia: Naʉ̃ta Daizezeba bed'eata jarabibarita b'ʉbʉrʉ k'awua k'ausia wũẽrã sãwũã b'ʉba izhi tõb'ari k'ob'ʉta, k'azhirua omiãta b'ʉta. \v 40 Maʉ̃ne Jesúsbara mawũãsia: Simón, mʉã bʉaa ne jaraya. \p Mawũãĩ izhara mawũãsia: Jaradua Miã Ũrãg'abari. \p \v 41 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Plata prestabariba erub'asia ũme debe panʉta. Trabajod'era ab'a ewari quiniento deweta dewe basia denario quiniento, dewarabemata cincuenta. \v 42 Ãzhara k'ãrẽba pag'aita ne ẽãba ãzhi ũmewed'a bed'ea ne ẽã panʉsia deweta panʉta. ¿K'õbe bʉa mʉãã jaradua, plata prestad'ara ãzhid'ebemabara sãʉ̃ba audre kʉãg'aipe? \p \v 43 Mawũãĩ Simónbara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉmaãrã audre diaita b'ad'aba. \p Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Bʉa arimaẽ jarabʉrʉa. \p \v 44 Mobebʉrʉ wũẽrãta akʉpe Simoũã mawũãsia: ¿Bʉara akʉ k'ob'ʉ ẽka naʉ̃ wũẽrã? Mʉ bʉ ded'a deid'u zebʉrʉd'era bʉara mʉãã baniã dia ẽbasia mʉ jẽrũĩtara. Mawũãmina naʉ̃ wũẽrãbara mʉ jẽrũrã daub'aba surruabipe põãsã jarebʉrʉa izhi bud'aba. \v 45 Bʉara mʉrã kĩrãma niga ẽbasia. Maʉ̃ne naʉ̃ wũẽrãbara mʉ deid'u zed'ad'ebemata niga tau ẽã mʉ jẽrũrã. \p \v 46 Bʉara mʉ burura nendrag'abara chiratʉ ẽbasia. Maʉ̃ne naʉ̃ wũẽrãbara kerata weabʉrʉa mʉ jẽrũne. \v 47 Mawũẽ mʉã bʉaa jaraya, k'azhirua biod'ebara mʉãrã bed'ea ne ẽã b'id'apʉa, mawũẽ mʉrã bio kʉãg'a. Mawũãmina iab'a izhima k'azhirua bio ne ẽãta bed'ea ne ẽã b'ʉra maʉ̃bara bio kʉãg'a ẽã. \p \v 48 Mobe wũẽrãã mawũãsia: Bʉra k'azhiruata biod'ebara mʉãrã bed'ea ne ẽã b'id'apʉa. \p \v 49 Mawũãĩ ãba nek'o k'ob'ebara ãzhirãĩnu mawũãsid'a: ¿Naʉ̃ k'aipe mawũã k'azhiruata biod'eba zhãrã bed'ea ne ẽã b'ʉira? \p \v 50 Maʉ̃ne Jesúsbara wũẽrãã mawũãsia: Bʉzhi soid'u k'ob'ʉba ẽdrʉbʉrʉa, wãrũã adu-a. \c 8 \s Wũẽrãrã Jesús k'areba b'ead'a \p \v 1 Maʉ̃ tẽã Jesús wãsia pʉwʉrʉ zromaza, pʉwʉrʉ zakeza, bed'ea biata jarak'a wãsia Daizezeta Nok'od'ebemata. K'aid'u b'easia izha jʉrʉkuad'ata docera. \v 2 Wũẽrãrã ʉ̃kʉrʉ k'aid'u b'easia b'ekuad'ata jai ab'eta, k'aya b'eta. Ab'a María Magdalena abazhid'a, maʉ̃nebara ẽzoasia jai siete. \v 3 Dewara b'asia Juana Chuza kĩmata, Chuzabara erunʉmasia rey Herodeba ne nʉmʉk'ãrĩta. Dewara b'asia Susanata, dewara wũẽrãrã bio b'easia Jesús k'areba b'eta ãzha ne erub'eba. \s Ne pobarid'ebema \r (Mateo 13:1-23; Marcos 4:1-20) \p \v 4 K'abanata bʉredrʉ bʉsita pʉwʉrʉzabemata izhima zebʉsid'e ne jarak'a mawũãsia: \p \v 5 Ne ubarita wãsia izhi ne ta pod'e, pobʉrʉd'era ʉ̃kʉrʉ od'e b'aebʉrʉba biradigasid'a, mawũẽ ibanaba misid'a. \v 6 Ʉ̃kʉrʉ mong'ara ʉ̃rʉ̃ b'aepe waribʉrʉba bagusia surruata ne ẽãba. \v 7 Ʉ̃kʉrʉ b'aesia ʉrʉd'e, mawũẽ ʉrʉ ãba waribʉrʉba ãnatʉ beasia. \v 8 Ʉ̃kʉrʉ egoro biad'e b'aepe waribʉrʉba zausia ta cienne ab'a ab'ak'a. \p Jesúsbara maʉ̃ta jarape nemi jĩgua mawũãsia: Ne ũrĩ b'ʉbara maʉ̃ta kĩrãkuita ũrĩdua. \v 9 Maʉ̃nerã izha jʉrʉkuad'abara wid'i mawũãsid'a: ¿K'ãrẽta jara krĩña b'ʉ mawũã ne jarak'abʉrʉbara? \p \v 10 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Daizezebara marãã k'awuabi nʉmʉã izhita Nok'od'ebema k'awuabi ẽã b'ad'ata, mawũãmina awʉrʉrã izhid'ebema ĩjã ẽã b'eara ne biod'eba jaraibara. Akʉ b'eid'u sãwũãta k'awua ẽã akʉ b'eamarẽã, ũrĩ b'eid'u sãwũãta k'awua ẽã ũrĩ b'eamarẽã. \p \v 11 Mʉã ne jarak'abʉrʉta sãwũãnebema naʉ̃ã: Ne tara Daizeze bed'ea. \v 12 Ne ta pobʉrʉd'e od'e b'aed'ara zhi ũrĩbadata maʉ̃ã. Mawũãmina ãtõmiãta zepe bed'eata ãzha ũrĩnata ãĩ eda b'ʉa ãzhi sod'eba, ĩjãbʉdaba ẽdrʉd'a ẽbamarẽã. \v 13 Ne ta pobʉrʉd'e mong'arad'e b'aed'ara Daizeze bed'eata ũrĩbʉdad'era sobia ũrĩbadata maʉ̃ã. Mawũãmina bia k'arra jidad'a ẽã, mawũẽ ĩjã b'eta dããrã ẽãne zuburiabʉdad'era ĩjã ẽã kenab'aribada. \v 14 Ne ta pobʉrʉd'e ʉrʉd'e b'aed'ara Daizeze bed'eata ũrĩbadata maʉ̃ã. Mawũãmina sãwũã ne bio erub'eaita sãwũã b'ʉsrid'a b'eaita krĩcha nʉmeba kenab'ari panʉã, mawũẽ zau eabad'a ẽã. \v 15 Mawũãmina ne ta pobʉrʉd'e egoro biad'e b'aed'ara sobiad'e kĩrãẽpa Daizeze bed'eata ãzha ũrĩnane b'eta maʉ̃ã, aramaʉ̃ne eaba duane b'ʉa baridua. \s Ne jarad'a ĩbĩrãneba \r (Marcos 4:21-25) \p \v 16 Miõba ĩbĩrã k'oad'ak'a ãna nʉmʉĩ k'area, miã k'ãĩbari maẽ edre b'ʉd'ak'a. Awuarabʉrʉ ʉ̃tʉ b'ʉbada deid'u zebʉdaba ʉ̃na ũdud'amarẽã. \v 17 Aramaʉ̃ kĩrãk'a Daizezed'ebema k'awuad'a ẽã nʉmʉrã k'awuad'a ẽã nʉma ẽã, miã chupea nʉmʉrã k'awuad'a ẽã nʉma ẽã. \p \v 18 Mʉã jara b'ʉta kĩrãkuita ũrĩũdua, zhi bude erub'ʉaara audre k'awuabiya, mawũãmina zhi bude erub'ʉ ẽãrã wĩka erub'ʉta krĩcha b'ʉsid'a jãrĩña. \s K'ob'ead'a Jesús papata zhi mebẽrãta \r (Mateo 12:46-50; Marcos 3:31-35) \p \v 19 Zhi papata, zhi mebẽrãta Jesúsma zesid'a, mawũãmina izhi b'ʉid'ura wã b'ed'a ẽbasia k'abanaba. \v 20 Maʉ̃ne jara mawũãsid'a: Bʉ papata bʉ mebẽrãta ewarad'e k'opanʉã, bʉta ũdu krĩña panʉã. \p \v 21 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉ papata, mʉ mebẽrãta b'ea Daizeze bed'eata ũrĩ arib'ae b'eta. \s Jesúsba taʉbid'a nanguta do bomatʉta \r (Mateo 8:23-27; Marcos 4:35-41) \p \v 22 Ewari ab'a Jesús izha jʉrʉkuad'a bawara jãbad'e b'aripe mawũãsia: Chãnadrʉ do jed'ea õb'ʉ kĩrãrẽ. \p Aramaʉ̃ne wãsid'a. \v 23 Chã wãnane Jesús k'ãĩsia. Maʉ̃ne nanguba do jed'ea õb'ʉra bomatʉbʉrʉba jãbara nabiru menajacha bʉsad'ewasia. \v 24 Mawũẽ Jesúsma zed'ape ʉ̃rʉ̃ma mawũãsid'a: ¡Miã Ũrãg'abari, dazhirã tabod'oa! \p Mawũãnaĩ Jesús ʉ̃rʉ̃mape kẽãsia nanguta do bomatʉta, mawũẽ taukua nʉmaẽdasia. \p \v 25 Mobebʉrʉ ãzhaa mawũãsia: ¿Marã sãwũãbʉda soid'u k'opanaĩ k'aud'e? \p Ãzhara pera bia akʉdrua ãzhirãĩnu mawũãsid'a: ¿Naʉ̃ k'aipe k'ãwũã nanguta dota kẽãbʉrʉd'e izhi bed'eata arib'aebʉdara? \s Kĩrãnema b'ad'a Gadara bid'ata \r (Mateo 8:28-34; Marcos 5:1-20) \p \v 26 Jũẽkuasia Gadara bid'arã druaid'u, maʉ̃ druara Galilea kĩrãbita kĩrãrã tab'ʉa. \v 27 Jesús drua jʉ̃drʉd'era ũmakĩrãta izhima zesia pʉwʉrʉd'ebemata, kĩrãnema b'ʉta ewari dããrã bata b'asia, wua jʉ̃ ẽã b'ʉta ded'a b'a ẽbasia, awuarabʉrʉ b'asia peña zob'eata beuwãrã wuag'abadata nʉme maẽ. \v 28 Jesústa ũdui k'ãbãẽã b'iasia, mobe Jesús jẽrũ k'aita ju k'ob'epe nemi jĩgua mawũãsia: ¿Bʉra mʉ ũme k'ãrẽta sãwũã b'ʉ Jesús Daizeze Ʉ̃trebema Warra? Mʉ biata odua mʉta zuburia orãrũã. \fig The demoniac|LB00303B.TIF|span|Luke 8: 26-31||(Lucas 8:27)| \fig* \p \v 29 Mawũã bed'easia Jesúsbara jaira ãĩ wãmarẽã jara k'ob'ʉba maʉ̃nebara, ewari dããrã basia jaibara zuburia erunʉmʉta. Izhira cadenaba jʉ̃ bazhid'a jẽrũta juwuata, mawũãmina cadena tʉd'ʉzoabipe jaibara wãbi b'asia drua drudrua tab'eid'u. \v 30 Jesúsbara wid'i mawũãsia: ¿Bʉ trʉ̃rã k'aipe? \p Mawũãĩ jaibara mawũãsia: Mʉ trʉ̃rã K'abana. \p Mawũãsia jaira bio ed'a wãnape b'eba maʉ̃ne ed'a. \v 31 Jesúa zuburia bed'easid'a zok'akua ẽbamarẽã ed'aa tebʉed'a. \v 32 Maʉ̃ne mama chĩnata bio nek'o duanasia k'atumane. Mawũẽ zuburia bed'easid'a idu ed'a wãbigamarẽã maʉ̃rãne ed'a. Mawũẽ Jesúsbara idaribigasia. \v 33 Aramaʉ̃ta jaira ũmakĩrãnebara ẽzoape chĩnarãne ed'a wãsid'a. Mawũẽ chĩna peñane ed'aa doid'u bʉrʉgʉzoa jog'akuasia. \p \v 34 Mawũẽ chĩna akʉ b'ebara mawũã berab'aribʉrʉta ũdud'ai wãẽbasid'a, mobe jarak'asid'a pʉwʉrʉd'ebid'a meãbid'a. \v 35 Mawũẽ akʉd'e erbuesia mawũã berab'aribʉrʉta. Jesúid'u zebʉdad'era jai bio ab'ad'ara ũdusid'a, Jesús jẽrũ k'aita jewed'a b'ʉta wua jʉ̃ b'asia kĩrãbape, mawũẽ perakuasia. \v 36 Zhi ũdud'apead'abara nebʉrʉsid'a sãwũã ẽdrʉpe b'id'ata kĩrãnema b'ad'ara. \v 37 Mobebʉrʉ k'abanata Gadara druad'ebemarã Jesúa zuburia bed'easid'a wãmarẽã ãzhi maẽbara, ãzhira k'ãbãẽã pera k'ob'easia. Mawũẽ Jesús jãbad'e b'aripe wãsia. \v 38 Maʉ̃ne jai bio ab'ad'ara Jesúa zuburia bed'easia b'abimarẽã izhi ũme. Mawũãmina Jesúsbara wãmarẽã jara mawũãsia: \v 39 Wakusa ded'aa wãrũã, mobe jaradua Daizezeba bia zromata obʉrʉta bʉ b'ebibʉrʉta. \p Mawũãĩ izhira wãbʉrʉta pʉwʉrʉd'e jõmaʉ̃ã jarak'a wãsia bia zromata obʉrʉta Jesúsba izhi ũme. \s Jairo k'aud'ebema \r (Mateo 9:18-26; Marcos 5:21-43) \p \v 40 Kĩrãrẽba Jesús wakusa zebʉrʉd'era k'abanabara sobia bia edasid'a jõmaʉ̃ba jʉ̃ã duanasi baera. \v 41 Maʉ̃ne zesia Jairo abadata de zhi jʉrebada maẽ nok'ota. Mobe Jesús jẽrũ k'aita ju k'ob'epe zuburia bed'easia deid'u wãmarẽã izhi ded'a. \v 42 Izhara k'auta ab'a erub'ʉta doce año b'ʉta beubod'o basia. \p Jesús wãbʉrʉd'era k'abanaba pẽũsua wãbisid'a. \p \v 43 Maʉ̃ne wũẽrã ab'a waba k'aya b'ʉta doce año bata b'asia. Bibad'amarẽã zhãrã jʉrʉkua b'ʉd'e izha erub'ad'ara jõma gastasiid'u miõba bibad'a ẽbasia. \v 44 Ãbʉdeba orrape tõb'arisia Jesús wua ita. Aramaʉ̃ta poasia wa ze nʉmʉrã. \v 45 Maʉ̃ne Jesúsbara mawũãsia: ¿Mʉrã k'aiba tõb'arisi? \p Jõmaʉ̃ba tõb'arid'a ẽãta jarasid'a, maʉ̃ne izhi ũme k'opanʉ bawarauba Pedroba mawũãsia: Miã Ũrãg'abari, k'abanaba bʉra pẽũsua wãbid'ata, ¿mʉrã k'aiba tõb'arisi abʉrʉka? \p \v 46 Mawũãmina Jesúsbara mawũãsia: Mʉrã iab'aʉba tõb'arisia, mʉã k'awuabʉrʉa zhãrã b'eid'ebema zareata ãĩ wãbʉrʉta mʉ maẽba. \p \v 47 Aramaʉ̃ne wũẽrãbara k'awuasia k'awuabʉrʉta, mawũẽ pid'id'ia zepe Jesús jẽrũ k'aita ju k'ob'epe jõmaʉ̃ kĩrãbita jarasia k'ãrẽã tõb'arid'ata, sãwũã audre ẽãne b'ed'ata. \v 48 Mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: Wũẽrã, bʉra soid'u k'ob'ʉd'eba ẽdrʉbʉrʉa, wãrũã adu-a. \p \v 49 Wad'i bed'ea k'ob'ʉd'e de zhi jʉrebada maẽ nok'o ded'auba iab'a zepe mawũãsia: Bʉ k'aura beudog'oa. Mawũẽ miãsẽã bed'ea nʉmarãrũã Miã Ũrãg'abaria. \p \v 50 Maʉ̃ta ũrĩpe Jesúsba panaʉ̃ Jairoa mawũãsia: Sopuarãrũã, awuarabʉrʉ soid'u k'ob'adua mawũãrã bʉ k'aura beud'ata piradrʉya. \p \v 51 Deid'u wãbʉrʉd'era izhi bawara miõta ed'a wãbiga ẽbasia. Awuarabʉrʉ ed'a wãbigasia Pedrota, Jacobota, Juanta, dewara wũẽrã zake zezeta zhi papata. \v 52 Jõma aub'ari jẽga duanasia wũẽrã zake k'area. Maʉ̃ne Jesúsbara mawũãsia: Jẽgarãũdua, beu ẽã, awuarabʉrʉ k'ãĩ b'ʉa. \p \v 53 Mawũãĩ sewak'au b'ʉa asid'a k'awua k'ob'eba beusita. \v 54 Mawũãmina Jesúsbara juwuad'e jidape nemi jĩgua mawũãsia: ¡Wũẽrã zake, piradrʉrua! \p \v 55 Mawũãbʉrʉd'era zhi jawurera zesia wakusa, mawũẽ aramaʉ̃ta piradrʉsia. Jesúsbara jarasia zhiko diad'amarẽã. \v 56 Zhibarirãbara bia akʉ k'opanasia. Maʉ̃ne Jesúsbara jarasia miõã jarad'a ẽbamarẽã mawũã berab'aribʉrʉra. \c 9 \s K'ãrẽ obigad'a doce jʉrʉkuad'ata \r (Mateo 10:5-15; Marcos 6:7-13) \p \v 1 Jesúsbara izha jʉrʉkuad'a doceta ãba jʉrepe zareata ded'ekasia jai jõmaʉ̃ ʉ̃rʉ̃, aramaʉ̃ne b'ebid'amarẽã k'ayarãsid'a. \v 2 Mobebʉrʉ jarad'e zok'akuasia Daizezeta Nok'od'ebemata, aramaʉ̃ne b'ebid'amarẽã k'ayarãsid'a. \v 3 Maʉ̃nerã mawũãsia: Od'era miã k'ãrẽta ederãũdua, miã barrata, miã talegota, miã zhikota, miã platata, miã wua trok'a jʉ̃ĩta. \v 4 Baridu maẽ deid'u wãbʉdad'era mama duanedua mamaʉ̃ba wãnañeẽna. \v 5 Baridu maẽ marãta bia edad'a ẽbʉrʉ maʉ̃ pʉwʉrʉd'ebara ãĩ wãbʉdata egoro jarra marã jẽrũnebema niãweudua. Aramaʉ̃ne k'awuabid'aya ãzhira Daizezebara pua k'awua oita. \p \v 6 Ãzhi wãbʉrʉd'era pʉwʉrʉ zake tab'eza berab'ari wãnata bed'ea biata jarak'a k'ayarãta b'ebikua wãsid'a baridu maẽ. \s Juan Buruk'oemiã beabid'ad'ebema \r (Mateo 14:1-12; Marcos 6:14-29) \p \v 7 Rey Herodebara jõma ũrĩsia Jesúsba onʉmʉta, mawũẽ k'awua ẽã krĩcha b'asia. Ʉ̃kʉrʉbara mawũãsid'a: Juan beud'ata piradrʉsia. \v 8 Waya ʉ̃kʉrʉbara mawũãsid'a: Elíata ib'aria. Ʉ̃kʉrʉbara mawũãsid'a: Daizezeba bed'eata jarabibari b'ead'ata beud'ata iab'a piradrʉbʉrʉa. \v 9 Mawũẽ Herodebara mawũãsia: Juan mʉãrã otatubisia. ¿Mawũẽ maʉ̃ k'aipe maʉ̃nebemata mʉã ũrĩ nʉmʉrã? \p Aramaʉ̃ne ũdu krĩña b'asia. \s Nek'obigad'a cinco mil \r (Mateo 14:13-21; Marcos 6:30-44; Juan 6:1-14) \p \v 10 Jesúsba zok'akuad'ata wakusa zebʉdad'era jõma nebʉrʉsid'a ãzha od'apead'ata. Maʉ̃nerã bari ãzhitrʉ jʉre edesia miõ ne ẽã maẽ Betsaida pʉwʉrʉ k'aita. \v 11 Zhãrãbara k'awuad'ape k'aid'u wãsid'a. Mawũẽ izhara bia edabʉrʉta jarak'asia Daizezeta Nok'od'ebemata, b'ebikuasia zhi b'ei bara b'era. \p \v 12 Maʉ̃ne ewari keud'e izha jʉrʉkuad'ata docebara orrad'ape mawũãsid'a: Zhãrã k'ob'era wãbigarua wãnamarẽã pʉwʉrʉ zake tab'ema, meã arak'aita b'ema, maʉ̃za k'ãĩguebʉdaba ũdud'amarẽã zhikota. Dazhirã namarã k'ob'ea k'ãrẽ ne ẽã maẽ. \p \v 13 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Marãba nek'obigaudua. \p Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Daibara eruduanuã pan juesoma, b'eda ũme, daita wãbʉda ẽbʉrʉ zhiko edad'e naʉ̃ jõmaʉ̃ k'abanaĩta. \fig Five loaves and two fish|HK00155B.TIF|col|Luke 9:12-17||(Lucas 9:13)| \fig* \p \v 14 Maʉ̃nerã zhũmakĩrãrãta nʉmasia cinco mil. Mawũẽ izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: Awuara awuarak'a jewed'abigaudua cincuentad'e. \p \v 15 Mawũãĩ mawũã jewed'abisid'a jõma. \v 16 Mobebʉrʉ jirakua edasia pan juesomata, b'eda ũmeta, mobe ʉ̃taa akʉ maʉ̃bari zhiwid'ipe b'ʉekuape diasia izha jʉrʉkuad'aa, jed'ekad'amarẽã zhãrã k'ob'ea. \v 17 Jõma jãwũã nek'osid'a. Ad'ubad'apead'ata jamara doce jʉrepesid'a zhi b'ʉgʉzoamata. \s Jesús zhãrã Ẽdrʉbita jarad'a Pedroba \r (Mateo 16:13-19; Marcos 8:27-29) \p \v 18 Ewari ab'a Jesús zhãrã maẽbara ãĩ zhiwid'i b'ʉd'e, izha jʉrʉkuad'ata izhi bawara k'opanʉne wid'i mawũãsia: ¿Zhãrãbara mʉrã k'aita jara panʉ? \p \v 19 Mawũãĩ ãzhara panaʉ̃ mawũãsid'a: Ʉ̃kʉrʉbara jarabada bʉra Juan Buruk'oemiãta. Ʉ̃kʉrʉbara jarabada bʉra Elíata. Ʉ̃kʉrʉbara jarabada bʉra Daizezeba bed'eata jarabibarirã b'ead'ata beud'ata iab'a piradrʉsita. \p \v 20 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: ¿K'õbe marãma mʉrã k'aipe? \p Mawũãĩ Pedroba panaʉ̃ mawũãsia: Bʉra zhãrã Ẽdrʉbita Daizezed'ea. \s Jesúsba jarad'a izhi bead'aita \r (Mateo 16:20-28; Marcos 8:30—9:1) \p \v 21 Jesúsbara maʉ̃ta miõã jarad'a ẽbamarẽã zarea jarak'abʉrʉta, \v 22 mawũãsia: Mʉ Beubari Bape b'ʉra ne biod'e zuburiaya, seribid'a ẽbaya nok'orãba, sacerdoterã nok'orãba, ũrãg'a Moiséd'e jarabadaba. Aramaʉ̃ne beabʉdad'era piradrʉya ewari ũbead'e. \p \v 23 Mawũãpe jõmaʉ̃ã mawũãsia: Iab'aʉba mʉta pẽwã krĩña b'ʉbʉrʉ bʉzha krĩñata arib'aerãrũã, awuarabʉrʉ bebud'e basiid'u ewariza mʉrã pẽwãdua. \v 24 Mʉ k'area beu krĩña ẽãrã aduaya, mawũãmina mʉ k'area beubʉrʉra ẽdrʉya. \v 25 ¿Zhãrãĩtara k'ãrẽ biata b'aipe ẽjũãne nʉmʉta jõma izhid'eta nʉmʉbʉrʉd'e izhi jawureta aduara? \v 26 Iab'a mʉ k'area mʉ bed'ea k'area pera b'aibʉrʉ, maʉ̃ mʉãrã mʉrẽ ẽã aya mʉ Beubari Bape b'ad'ata zarea bara zebʉrʉd'era mʉ Zeze zareaed'a ángelerã zareaed'a. \v 27 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, ʉ̃kʉrʉ nama k'ob'ebara beud'ai nawed'a ũdud'aya Daizezeta Nok'od'ebemata. \s Jesús awuarad'a \r (Mateo 17:1-8; Marcos 9:2-8) \p \v 28 Maʉ̃ta jarad'a tẽã ewari ocho babʉrʉd'e Jesúsbara jʉre edesia Pedrota, Juanta, Jacobota, aramaʉ̃ne k'atumaĩnu wãrĩzesia zhiwid'id'e. \v 29 Zhiwid'i nʉmʉne kĩrã awuarasia, izhi wuara totroa ʉ̃nasia. \v 30 Maʉ̃ne ũmakĩrã ũme izhi ũme bed'ea k'opanasia Moiséta, Elíata. \v 31 Maʉ̃rã zhi ũdubisid'a ʉ̃na kĩrãwãrẽã. Jara k'opanasia izhi beuid'ebema Jesúsbara arib'aeita Jerusalénne. \v 32 Maʉ̃ẽna Pedrora izhi bawara k'opanʉ bawara k'ãbãẽã dapea k'opanasia. Mawũãmina ʉ̃rʉ̃ma k'opanebʉdaba ũdusid'a Jesús ʉ̃na kĩrãwãrẽã nʉmʉta, ũdusid'a ũmakĩrã ũme k'opanʉta izhi bawara. \v 33 Maʉ̃rãta Jesús maẽba ãĩ wãbʉdad'era Pedrobara Jesúa mawũãsia: Miã Ũrãg'abari, biga dazhirã nama k'ob'era. De k'ãĩdeta ũbea od'aya ab'a bʉita, ab'a Moiséita, ab'a Elíaita. \p Pedrobara sãwũãta k'awua ẽãta mawũã bed'easia. \v 34 Mawũã bed'ea k'ob'ʉd'e jãrãrã zebʉrʉba ãnab'arikuasia. Mawũẽ ãzhira perasid'a jãrãrãne ed'a dog'oba. \v 35 Maʉ̃ne Daizezeta jãrãrãneba bed'eabʉrʉta mawũãsia: Naʉ̃ mʉ Warra mʉãrã kʉãg'a, izhi bed'eara ũrĩũdua. \p \v 36 Mawũã bed'ea chũbʉrʉd'era Jesús k'ob'asia ab'a. Ãzhira chupeasid'a, maʉ̃ ewadera miõã jarad'a ẽbasia ãzha ũdud'apead'ara. \s Jesúsba b'ebid'a kũrã wawa b'ʉta \r (Mateo 17:14-21; Marcos 9:14-29) \p \v 37 Nrũẽma k'atumaneba zebʉdad'era daucha zesia k'abanata. \v 38 Maʉ̃ne ũmakĩrã ab'aʉba k'abananeba nemi jĩgua mawũãsia: Miã Ũrãg'abari, mʉ biata odua mʉ warrata akʉdua mʉã ab'abai erub'ʉta. \v 39 Jaiba jidabʉrʉd'era k'awua ẽãne jʉrabibaria, ab'aed'a wawabibaria, mobe ib'a k'opepea zebibaria, aramaʉ̃ne puo b'ʉra kenab'ari ẽã. \v 40 Mʉrã bʉa jʉrʉkuad'aa zuburia bed'easia ãĩ jʉretad'amarẽã, mawũãmina b'eda ẽbasia. \p \v 41 Mawũãĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: ¡Marã soid'u duanu ẽãta bia ẽãta b'ea! ¿Mʉrã sõmbeed'a marã bawara b'aipe, mʉãrã sõmbeed'a zrog'a nʉmaĩpe? Naĩnu wedua bʉzhi warra. \p \v 42 Kũrãta urud'era jaibara b'aebipe ab'aed'a wawabisia. Mawũãmina Jesúsbara jaira kẽãsia, aramaʉ̃ne kũrã b'ebipe diasia zhi zezea. \v 43 Jõmaʉ̃ba bia akʉdruasid'a zhi zroma baera Daizezera. \s Jesúsba wakusa jarad'a izhi bead'aita \r (Mateo 17:22-23; Marcos 9:30-32) \p Ne jõma ob'ʉ k'area bia akʉdrua nʉmene Jesúsbara izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: \v 44 Bude bad'aita mʉã jaraita bia ũrĩũdua. Mʉ Beubari Bape b'ʉra chãb'arid'aya zhãrã juwuad'e. \p \v 45 Maʉ̃ta jarabʉrʉra ãzhara sãwũãta k'awuad'a ẽbasia sãwũãta k'awuabiga ẽãba. Perasid'a maʉ̃ bed'eata wid'id'aira. \s ¿K'aita audre zhi zromape? \r (Mateo 18:1-5; Marcos 9:33-37) \p \v 46 Mawũẽ izha jʉrʉkuad'ara bĩ ẽã bed'easid'a ãzhirãnebema k'aita audre zhi zroma ʉ̃rʉ̃. \v 47 Jesúsbara sod'eba sãwũã krĩcha k'ob'eta k'awuape wũãwũãta jidape izhi k'aita k'ob'ʉpe, \v 48 mawũãsia: Mʉnebema ĩjã b'ʉd'eba bariduba wũãwũã k'ãwũã b'ʉta bia edara mʉta bia edabʉrʉa. Mʉta bia edabʉrʉra bia edabʉrʉa mʉ zok'ad'ata. Marã jõmaʉ̃nebema zhi zroma ẽãne b'ʉta maʉ̃ta audre zhi zroma. \s Dazhirãta jura ẽãrã dazhirã bawarabema \r (Marcos 9:38-40) \p \v 49 Juanbara mawũãsia: Miã Ũrãg'abari, daibara iab'a ũdusid'a jai ãĩ jʉrekua nʉmʉta bʉ trʉ̃neba. Daibara maʉ̃ k'aud'a b'a ẽbamarẽã jarasid'a dazhirã bawara b'ʉ ẽbaera. \p \v 50 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Maʉ̃ k'aud'a b'a ẽbamarẽã jararãũdua, dazhirãta jura ẽãrã dazhirã bawarabema. \s Jesúsba kẽãna Jacobota Juanta \p \v 51 Jesús ʉ̃taa wãĩta ewarita arababʉrʉd'era wãnigua wãsia Jerusalén pʉwʉrʉed'a. \v 52 Maʉ̃nerã izhi naa ʉ̃kʉrʉ zok'akuasia. Mawũẽ maʉ̃rã wãpe pʉwʉrʉ zake Samariabid'arãne maẽ ed'a wãsid'a de jʉrʉd'ape k'ãĩbid'aita. \v 53 Mawũãmina b'aribid'a ẽbasia Jerusalén pʉwʉrʉed'a wãta k'awuad'ape. \p \v 54 Maʉ̃ta ũdud'ai Jacobo Juan izha jʉrʉkuad'aba mawũãsid'a: Nok'ó, ¿bʉma bigabʉrʉ bãjãneba tebʉta b'aemarẽã jarad'aika Elíaba od'a kĩrãk'a obʉdaba ãzhi ba wãmarẽã? \p \v 55 Mawũãnaĩ Jesús pʉrʉwape ãzhi kẽã mawũãsia: Marãbara k'awuad'a ẽã marã k'ãrẽ Jawurebiad'eta b'era. \v 56 Mʉ Beubari Bape b'ʉra ze ẽbasia zhãrã jawure aduabiita, awuarabʉrʉ zesia ẽdrʉbigaita. \p Aramaʉ̃ne wãsid'a pʉwʉrʉ zake awʉrʉed'a. \s Jesús pẽwã krĩñanapead'a \r (Mateo 8:19-22) \p \v 57 Od'e wãnane ab'aʉba Jesúa mawũãsia: Nok'ó, mʉã bʉra pẽwãña bʉ wãbʉrʉma. \p \v 58 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Usa pã de bara b'ʉa, ibanasid'a de bara b'ʉa, mawũãmina mʉ Beubari Bape b'ʉra ne ẽã sãma k'ãĩ b'aira. \p \v 59 Maʉ̃nerã awʉrʉa mawũãsia: Mʉ k'aid'u b'adua. \p Mawũãĩ maʉ̃bara mawũãsia: Nok'ó, mʉrã naara idu wãbirua mʉ zeze joud'e. \p \v 60 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Aduaita beuya b'ea idu joubigarua ãzhirãta beubʉdara. Mawũãmina bʉara jarad'e wãrũã Daizezeta Nok'od'ebemata. \p \v 61 Maʉ̃nerã awʉrʉba mawũãsia: Nok'ó, mʉã bʉra pẽwãña, mawũãmina mʉ wãta naara jarad'e wãbirua mʉ ded'a b'ea. \p \v 62 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Iab'aʉba trabajo jidabʉrʉta jipa ede ẽã jẽrũya akʉra, seri ẽã Daizezeta Nok'od'ebemaĩtara. \c 10 \s Jesúsba zok'akuad'a setenta \p \v 1 Maʉ̃ tẽã Jesúsbara dewara awʉrʉrãta setenta jʉrʉkuape izhi naa ũme ũmek'a zok'akuasia pʉwʉrʉza izhi wãĩ maẽ. \v 2 Maʉ̃nerã mawũãsia: Wãrãnebai mʉ ũrãg'a ĩjãnaĩrã bioa, mawũãmina miã ũrãg'ad'aira bio ẽã. Maʉ̃ba wid'iudua Daizeze zhãrã Zhibaria, miã ũrãg'abadata zok'amarẽã izhid'ebema ĩjãĩta b'ema. \v 3 Wãũdua, mʉã marã oveja zakerã kĩrãk'a zok'abʉrʉa usa pãta b'ed'e ed'a. \v 4 Zũbira ederãũdua, miã talegota, miã sandalia trok'a jʉ̃ĩta. Od'era zhãrã bawara dããrã bed'earãũdua. \v 5 Baridu maẽ marã deid'u wãbʉdad'era naara mawũãũdua: Daizezed'eba marã adu-a b'eaya. \v 6 Iab'a adu-a b'aid'e b'ʉta mama b'ʉbʉrʉ, marãba adu-a b'aid'ebema jarabʉdara izhima wãña. Mawũã b'aid'e b'ʉ ẽbʉrʉ maʉ̃ adu-a b'aid'ebema mazhima zeya. \v 7 Ab'aʉ ded'a k'opane duanadua, k'oudua, doudua marãã diabʉdata, traja b'ʉra k'ãrẽ diad'aid'e b'ʉa. Deza k'ãĩrãũdua. \v 8 Baridu pʉwʉrʉed'a jũẽbʉdad'e marãta bia edad'ara k'oudua marãã diabʉdata. \v 9 K'ayata mama b'era b'ebiudua, mobe mawũãũdua: Marã k'aita basia Daizezeta Nok'od'ebemata. \v 10 Mawũãmina baridu pʉwʉrʉd'e ed'a wãbʉdad'e marãta bia edad'a ẽbʉrʉ oid'u wãnape mawũãũdua: \v 11 Egoro jarra marã pʉwʉrʉd'ebema dai jẽrũma k'arad'ara daibara niãwed'aya marã Daizezeba pua k'awua oid'ebemata. Mawũãmina k'awuaudua, Daizezeta Nok'od'ebema marã k'aita basia. \v 12 Mʉã marãã jaraya, Daizezeba k'awua obʉrʉ ewadera Sodoma pʉwʉrʉd'e b'ead'ara yarebai zuburia nʉmabigaya maʉ̃ pʉwʉrʉd'e b'e k'ãñabara. \s Pʉwʉrʉ tab'e maẽ ĩjãna ẽbad'apead'a \r (Mateo 11:20-24) \p \v 13 ¡Daizezebara pua k'awua oya Corazín pʉwʉrʉd'e b'era! ¡Pua k'awua oya Betsaida pʉwʉrʉd'e b'era! Tiro pʉwʉrʉd'e, Sidón pʉwʉrʉd'e ũdud'ak'ata obʉrʉta mʉã marã maẽ od'ata osibʉrʉ, dããrãbʉrʉta sopuaba wua paima jʉ̃ jewed'ad'ape, sopuaba burud'e itarra pod'ape, k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãk'ausid'a. \v 14 Mawũẽ Daizezeba k'awua obʉrʉd'era Tiro pʉwʉrʉd'e, Sidón pʉwʉrʉd'e b'ead'ara yarebai zuburia b'eabiya marã k'ãñabara. \v 15 Capernaúm pʉwʉrʉd'e b'era ʉ̃taa wãĩta krĩcha b'ed'e Daizezebara pepekuaya beud'apead'ata zuburia b'eabiima. \p \v 16 Marã mʉnebemata b'e bed'eata ũrĩnarã mʉ bed'eata ũrĩnaña, marãta seribid'a ẽbʉrʉ mʉta seribid'a ẽã, mʉta seribid'a ẽãrã mʉ zok'ad'ata seribid'a ẽã. \s Jẽrũya zekuad'a setenta zok'akuad'ata \p \v 17 Setenta zok'akuad'ara jẽrũya sobia zebʉdata Jesúa mawũãsid'a: Nok'ó, jaira dai edre nʉmeã bʉ trʉ̃neba. \p \v 18 Mawũãnaĩ mawũãsia: Mʉã ũdusia ãtõmiã ʉ̃treba b'aeta ba erudru kĩrãk'a. \v 19 Mʉã marãã zareata diasia dãmata, drusũrẽta nebʉdara eub'ari ẽbamarẽã, ãtõmiã zarea jõmaʉ̃ ʉ̃rʉ̃ diasia, mawũẽ marã miã k'ãrẽba sãwũã ẽã. \v 20 Mawũãmina sobiarãũdua jaita marã edre nʉme k'area. Awuarabʉrʉ sobiaudua marã trʉ̃ta zhi b'ʉma k'area ʉ̃tre. \s Jesús sobiad'a \r (Mateo 11:25-27; 13:16-17) \p \v 21 Maʉ̃ ewadera Jesús Jawurebiad'eba sobia mawũãsia: Zeze, mʉã bʉra ibia jaraya, bʉra ʉ̃trebema Nok'oa, drua Nok'oa, bʉ mawũã Nok'od'ebema bʉara k'awuabi ẽbasia ãzhikusa krĩcha banata b'eara, awuarabʉrʉ k'awuabisia krĩcha bana ẽãta b'ea. Zeze, bʉma mawũã biga basia. \p \v 22 Izhid'ebemata jõma mʉãã k'awuabisia mʉ Zezebara. Miõba k'awua ẽã mʉ zhi Warrad'ebema, awuarabʉrʉ k'awua b'ʉa mʉ Zezebʉrʉ. Miõba k'awua ẽã mʉ Zezed'ebema, awuarabʉrʉ k'awua b'ʉa mʉ zhi Warrabʉrʉ. Mawũẽ mʉ zhi Warraba k'awuabi krĩñabʉrʉara k'awuabiya. \p \v 23 Mobebʉrʉ izha jʉrʉkuad'ama pʉrʉwape dob'aʉd'e mawũãsia: Sobia b'eaya marãba ũdu b'eta ũdu b'era. \v 24 Mʉã marãã jaraya, Daizezeba bed'eata jarabibarirã bioba, reyrã bioba ũdu krĩña b'easia mʉã ob'ʉta marãba ũdu b'eta, mawũãmina ũdud'a ẽbasia. Ũrĩ krĩña b'easia marãba ũrĩ b'eta, mawũãmina ũrĩna ẽbasia. \s Biata b'ad'a Samariad'ebemata \p \v 25 Ũrãg'a Moiséd'e jarabarita piradrʉpe wãẽãbiita Jesúa mawũãsia: Miã Ũrãg'abari, ¿mʉã k'ãrẽ obʉrʉba jidaipe Daizeze ũme b'ai jõ ẽãrã? \p \v 26 Mawũãĩ izhara mawũãsia: ¿K'ãrẽta jara b'ʉ tab'ʉ Daizeze ũrãg'ad'era? ¿Bʉa k'ãrẽta lebari? \p \v 27 Mawũãĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Nok'o Daizezera soid'u kʉãg'arua, bʉzhi jawureid'uba, bʉzhi zareaid'uba, bʉzhi krĩchaid'uba. Bʉzhi zhãrã kʉãg'arua bʉzhi kĩrãk'a. \p \v 28 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Bʉara bia panaʉ̃bʉrʉa. Maʉ̃ta odua, mawũãrã Daizeze ũme b'ai jõ ẽã b'aya. \p \v 29 Mawũãĩ izhara sewa bia wid'i krĩñape Jesúa mawũãsia: ¿K'aipe mʉ zhãrã? \p \v 30 Mawũãĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Ũmakĩrãta wãsia Jerusalénneba Jericó pʉwʉrʉed'a, maʉ̃ne nezrʉgamiãrãba jidad'ape zrʉgasid'a ne erub'ad'ata, wuata. Nitbia puod'ape wãsid'a, aramaʉ̃ne beudea tab'ʉesid'a. \v 31 Maʉ̃ne sacerdoteta maʉ̃ od'e zebʉrʉd'era akʉ jipa berab'arisia. \v 32 Ab'arika Levid'ebemata arak'aita zebʉrʉd'era akʉ jipa berab'arisia. \v 33 Mawũãmina Samariad'ebemata od'e wãta izhi k'aita zebʉrʉd'e ũdui sozuburiasia. \v 34 Mawũẽ orrape zhara k'õg'ozoad'ata wuaba pãrĩkuasia, maʉ̃nerã vinoba sʉgʉpe olivo drag'aba soasia. Mobe izhi burrod'e k'ob'ʉpe edesia od'e wã nʉmʉta k'ãĩbadaid'u, aramaʉ̃ne akʉsia. \v 35 Nrũẽma izhi wãba plata ewari ũme erb'aribʉrʉta denario ũme erb'aripe de zhibaria diabʉrʉta mawũãsia: Naʉ̃ta akʉdua. Jõma bʉa audre gastabʉrʉra mʉã pag'aya mʉ wakusa zebʉrʉd'e. \v 36 ¿Maʉ̃rã ũbead'ebemabara bʉma sãʉ̃ba ãzhi zhãrãta b'asi nezrʉgamiãrãba jidad'apead'ara? \p \v 37 Mawũãĩ izhara mawũãsia: Zhi sozuburiad'aba. \p Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Wãpe bʉabid'a ab'arika odua. \s Jesúsba akʉd'e wãna Marta María ũme \p \v 38 Jesús od'e wãne pʉwʉrʉ zaked'e ed'a wãsia, maʉ̃ne wũẽrã Marta abadaba izhi ded'a bia edasia. \v 39 Martara mebea bara b'asia María abadata. Maʉ̃ Maríara Jesús jẽrũ k'aita jewed'a b'epe ũrĩ b'esia izhi bed'eata. \v 40 Mawũãmina Marta ĩñabasia nʉmʉta k'ãrẽ oita bioba Jesús orrape mawũãsia: Nok'ó, ¿bʉara kĩrãkuita ẽka mʉ mebeaba mʉ ab'a ne arib'aebi nʉmʉrã? Jaradua mʉ k'arebamarẽã. \p \v 41 Mawũãĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Marta, bʉra k'awua ẽã ĩñabasia nʉmʉã k'ãrẽ oita bioba. \v 42 Mawũãmina Daizeze bed'eata ũrĩnaĩ barata b'ʉa. Maríabara maʉ̃ta biata jidabʉrʉa, mawũẽ miõba ãĩ tʉd'a ẽã. \c 11 \s Jesúsba jaradiad'a zhiwid'iita \r (Mateo 6:9-15; 7:7-11) \p \v 1 Ewari ab'a Jesús zhiwid'i nʉmape zhiwid'i berab'aribʉrʉd'era izha jʉrʉkuad'aba ab'aʉba mawũãsia: Nok'ó, daia jaraded'ekarua zhiwid'iita, Juanba jaraded'ekad'a kĩrãk'a izha jʉrʉkuad'aa. \v 2 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Marã zhiwid'ibʉdad'era mawũãũdua: \q Bʉra Daizezeta ʉ̃tre b'ʉa, bʉra wawiad'aid'e b'ʉa. Dai Nok'ota nʉmadua. Bʉa krĩñata od'aid'e b'ʉa ʉ̃tre ob'e kĩrãk'a, mawũã od'aid'e b'ʉa druad'ebid'a. \q \v 3 Zhiko ewarizabema daia diadua id'ira. \q \v 4 Daiba k'azhiruata od'ad'ebara daira bed'ea ne ẽã duanebirua, daibid'a bed'ea ne ẽãne edabada dai bĩ ẽã obʉdata jõma. Daita idu wãẽãbirãrũã, awuarabʉrʉ daira k'arebarua ãtõmiã bia ẽãnebara. \m \v 5 Dewara mawũãsia: ¿Marãnebemaba izhi ũme zhibiata erub'ʉd'era ewari ẽsadra izhima wãpe mawũãĩ ẽka: Bʉra mʉ ũme zhibiata b'ʉa mʉãã prestadua pan ũbea ai ẽka? \v 6 ¿Mʉ ũme zhibiata od'e wãta mʉ maẽ deid'u zesia, maʉ̃ne mʉãrã k'ãrẽ diaira ne ẽã ai ẽka? \v 7 ¿Mawũãĩ jaribara ed'auba panaʉ̃ mawũãĩbʉka: Miãsẽã nʉmarãrũã, puertara ya serra nʉmʉã, mʉ warrarãsid'a mʉ bawara k'ãĩgue nʉmʉã, maʉ̃ba mʉrã piradrʉ b'e ẽã maʉ̃ diaira aibʉka? \v 8 Mʉã marãã jaraya, izhi ũme zhibiaba maʉ̃ diaita piradrʉbʉrʉ ẽãsid'a pi wid'i nʉmebʉrʉba piradrʉpe diaya jõma izha nesid'a b'ʉra. \v 9 Mawũẽ mʉã marãã jaraya: Aramaʉ̃ kĩrãk'a Daizezea ne wid'iudua, mawũãrã marãã diaya. Ne wid'i b'eba jʉrʉudua, mawũãrã ũdud'aya. Ne wid'i b'eba trʉ̃ũdua, mawũãrã jigaita puerta ewaya. \v 10 Daizezea ne wid'i b'ʉbara jidaya. Ne wid'i b'ʉba jʉrʉ b'ʉbara ũduya. Ne wid'i b'ʉba trʉ̃ b'ʉaara diaita puerta ewaya. \p \v 11 ¿Zezeta marãnebemabara zhi warraba panta wid'ira mong'arata diaita b'ʉka? ¿O b'edata wid'ira b'eda dia ẽã dãmata diaita b'ʉka? \v 12 ¿O nemʉta wid'ira drusũrẽta diaita b'ʉka? \v 13 Marã bia ẽãta b'eba mazhi warrarãã ne biata dia k'awua b'ebʉrʉ, ¿marã Zeze ʉ̃trebemabara audrebai Jawurebiata diai ẽka zhi wid'ibʉdaara? \s Mebẽrãta ãzhirãĩnu zhõ duanerã jõña \r (Mateo 12:22-30; Marcos 3:20-27) \p \v 14 Jesúsbara jaira ãĩ jʉretasia zhãrã nemi zebi ẽãta, aramaʉ̃ne jai ãĩ wãbʉrʉd'era nemi ze ẽã b'ad'ara bed'eabʉrʉba zhãrã k'ob'ebara bia akʉdruasid'a. \v 15 Mawũãmina ãzhirãnebema ʉ̃kʉrʉbara mawũãsid'a: Beelzebú jai duanu nok'o zaread'eba jaira ãĩ jʉrekua b'ʉa. \p \v 16 Ʉ̃kʉrʉbara wãẽãbid'aita ũdud'ak'ata ũdubimarẽã jarasid'a Daizezed'eba nʉmʉbʉrʉ. \p \v 17 Mawũãmina Jesúsbara ãzhi sãwũã krĩcha k'ob'eta k'awuape mawũãsia: Ab'aʉ druad'ebemata ãzhirãĩnu zhõ duanerã jõña. Ab'aʉ ded'abemata ãzhirãĩnu zhõ duanerã jõña. \v 18 Aramaʉ̃ kĩrãk'a ãtõmiãta jai izha jʉre nʉmʉ bawara zhõ nʉmerã, ¿sãwũã ari nok'ota nʉmaĩpe? Maʉ̃ta marãbara jarabʉda Beelzebú zaread'eba mʉã jaira ãĩ jʉrekua b'ʉta. \v 19 Marãma mʉã Beelzebú zaread'eba jaita ãĩ jʉrekua b'ʉbʉrʉ, ¿marã pẽwã b'ebara k'ai zaread'eba ãĩ jʉrekua b'e? Wid'id'ara marãba jarabʉdara ãzhara jarad'aya mawũã ẽãta. \v 20 Daizeze zaread'eba mʉã jaira ãĩ jʉrekua b'ʉa, mawũẽ wãrãne Daizezeta Nok'od'ebemata marãma zea. \p \v 21 Ũmakĩrã mesẽrãba ne izhi zhõbarita erub'ʉba izhi deta akʉ b'ʉra, bia nʉmʉã izha ne erub'ʉra. \v 22 Mawũãmina izhi audre mesẽrãta zebʉrʉd'era izhira edre b'aebipe ne izhi zhõbarira jõma jãrĩña maʉ̃ba zarea b'ʉta, mobe awʉrʉ bawarauba draya. \p \v 23 Mʉ ũme nʉmʉ ẽãbara mʉrã jura b'ʉa. Mʉ bawarauba zhãrãta mʉma zebi ẽãbara zhadiga b'ʉa. \s Jaita wakusa zebarid'ebema \r (Mateo 12:43-45) \p \v 24 Jaita zhãrãneba ẽdrʉbʉrʉd'era drua drudrua tab'ʉ maẽ põãsãne nimi baebaria, sãma b'aita jʉrʉbʉrʉd'e ũdu ẽbai mawũãbaria: Mʉrã wakusa mʉzhi ded'aa wãña mʉzhi ẽdrʉd'ama. \v 25 Aramaʉ̃ne zebʉrʉd'era ũdubaria barre bi-ia nʉmʉta. \v 26 Mawũẽ wãpe jai awʉrʉta siete jʉrebaria izhi audre bia ẽãta, mobe ed'a wãnape mama duanebaria. Mawũẽ zhãrã maʉ̃ audre zuburia b'ebaria izhi naara b'ad'a k'ãñabara. \s Wãrãne sobiad'aid'ebema \p \v 27 Jesúsba maʉ̃ta jara nʉmʉne wũẽrãba k'abanane ed'auba nemi jĩgua mawũãsia: Sobia b'aid'e b'ʉa bʉ tope ju dawuad'ara. \p \v 28 Mawũãĩ izhara mawũãsia: Audrera sobia b'eaid'e b'ʉa Daizeze bed'eata ũrĩpe arib'ae b'eta. \s Ũdud'ak'ata ũdubimarẽã jarad'apead'a \r (Mateo 12:38-42; Marcos 8:12) \p \v 29 K'abana bʉredrʉ bʉsid'e Jesúsbara mawũãsia: Zhãrã id'i ewadebema bia ẽãta b'ea. Mʉta Daizezed'eba nʉmʉbʉrʉ ũdud'ak'ata ũdubimarẽã jara b'ea. Mawũãmina mʉãrã ũdud'ak'ara ũdubiga ẽã, awuarabʉrʉ ũdubigaya Jonás berab'arid'a kĩrãk'abʉrʉ. \v 30 Jonás berab'arid'a kĩrãk'abara Daizezed'eba nʉmʉta k'awuabigasia Nínive pʉwʉrʉd'e b'ea. Mʉ Beubari Bape b'ʉbid'a mawũã k'awuabigaya zhãrã id'i ewade b'ea. \v 31 Daizezeba zhãrã k'awua obʉrʉd'era Sabá druad'e reina b'id'abadara beud'ata piradrʉya zhãrã id'i ewade b'e bawara, maʉ̃bara marã aduabimarẽã jaraya, maʉ̃ẽnabema izhira drua wawaraid'uba zesia rey Salomón krĩchata ũrĩne. Maʉ̃ne mʉ nama b'ʉra audre zhi zroma Salomón k'ãñabara. \v 32 Daizezeba zhãrã k'awua obʉrʉd'era Nínive pʉwʉrʉd'e zhãrã b'ead'ara beud'ata piradrʉd'aya zhãrã id'i ewade b'e bawara, maʉ̃rãbara marã aduabimarẽã jarad'aya, maʉ̃ẽnabema Jonásba Daizeze bed'eata jarabʉrʉba ãzhara k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãsid'a. Maʉ̃ne mʉ nama b'ʉra audre zhi zroma Jonás k'ãñabara. \s Ĩbĩrã k'akuad'ebema \r (Mateo 5:15; 6:22-23) \p \v 33 Miõba ĩbĩrã k'oape merãk'a, miã ãna nʉmʉka. Awuarabʉrʉ ʉ̃tʉ b'ʉbaria deid'u zebʉdaba ʉ̃na ũdud'amarẽã. \v 34 Ĩbĩrã k'akuad'ebema dabʉa. Bʉ dabʉta bigabʉrʉ bʉ k'akuara jõma ʉ̃na b'ʉa. Mawũãmina bʉ dabʉta biga ẽbʉrʉ bʉ k'akuara pãrĩguad'e b'ʉa. \v 35 Mawũẽ kĩrãkuitarua bʉa ob'ʉta bʉma bigata bia ẽãneba pãrĩguata b'a ẽbamarẽã. \v 36 Bʉ k'akuata jõma ʉ̃na b'ʉta parĩguad'ebema ne ẽã b'ʉbʉrʉ jõma ʉ̃na b'aya, ĩbĩrãba bʉta zhi ʉ̃naba ʉ̃nabari kĩrãk'a b'aya. \s Jesúsba jarad'a fariseorãnebemata \r (Mateo 23:1-36; Marcos 12:38-40; Lucas 20:45-47) \p \v 37 Jesús ma bed'eabʉrʉd'era fariseo ab'aʉba jarasia izhi maẽ nek'omarẽã. \p Mawũẽ Jesús deid'u wãpe jewed'asia nek'oita. \v 38 Fariseoba maʉ̃ta ũdui bĩ ẽãsia ãzha ob'e kĩrãk'a mitia ne ẽã obʉrʉta juwua surrua o ẽãba nek'oi nawed'a. \v 39 Maʉ̃ne Jesúsbara mawũãsia: Marã fariseorãta b'era vasota, eped'ek'ota, ʉ̃rʉ̃bʉrʉ zhi sʉgʉma kĩrãk'a b'ea, mawũãmina marã ed'ara bia ẽãba bira b'ea, nezrʉga bia ẽãta ob'eba. \v 40 Marã krĩcha ne ẽã b'ea, ¿ʉ̃rʉ̃bemata od'abara o ẽbasika ed'abemasid'a? \v 41 Zuburia b'ea diaudua mazha ne erub'ed'ebemata, mobed'eba marã jipad'e mitia ne ẽã b'eaya. \p \v 42 ¡Daizezebara pua k'awua oya marã fariseorãta b'era! Marãbara menta kiduata, ruda kiduata, ne ud'ebema kiduata diez b'ʉabʉdaza ab'a Daizezea diabada. Mawũãmina zhãrã kĩrãẽpa bia edad'a ẽã, miã Daizezera kʉãg'ad'a ẽã. Maʉ̃ne maʉ̃trʉ arib'aed'aid'e b'ʉa, ne wuaabema kenab'ari ẽã arib'ae b'ed'e. \p \v 43 ¡Daizezebara pua k'awua oya marã fariseorãta b'era! Nok'orãta jewed'abari maẽ jewed'a krĩñadea de zhi jʉrebada nʉme maẽrã, marã wawia salud'aita krĩñadea pʉwʉrʉd'e k'abana maẽrã. \p \v 44 ¡Daizezebara pua k'awua oya marã ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'era, fariseorãta b'era, marã sewa bibaʉta b'ea! Mawũẽ beuwãrã jou nʉmeta ũdud'a ẽkĩrãk'a b'ea, mitiata ʉ̃rʉ̃ nebʉdata zhãrãba k'awuad'a ẽkĩrãk'a b'ea. \p \v 45 Mawũãĩ ũrãg'a Moiséd'e jarabariba panaʉ̃ mawũãsia: Miã Ũrãg'abari, bʉa maʉ̃ta jarabʉrʉbara bĩ ẽã jarabʉrʉa daisid'a. \p \v 46 Mawũãĩ izhara mawũãsia: ¡Daizezebara pua k'awua oya marã ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'esid'a! Marãbara zhãrãã arib'aebibada miõba b'e ẽãta, mawũãmina mazhara arib'aed'a ẽã. \p \v 47 ¡Marã Daizezebara k'awua oya! Marãbara Daizezeba bed'eata jarabibarirã joud'apead'a nʉmema ne pãrãbada, maʉ̃rã beakuasid'a marã zhibarirã b'ead'aba. \v 48 Aramaʉ̃nerã marã krĩcha ab'arika b'ea mazhi zhibarirãba od'apead'ad'era. Ãzhara wãrãne beakuasid'a, waya marãbara maʉ̃rã joud'apead'a nʉmema ne pãrãbada. \p \v 49 Maʉ̃ba arimaẽ k'awua Daizezebara mawũãsia: Mʉãrã marãma zok'aya mʉã bed'eata jarabibarirãta, mʉ bed'eata jara wãbadata. Maʉ̃rãnebema ʉ̃kʉrʉ beakuad'aya, ʉ̃kʉrʉra zuburia od'aya pẽwã. \v 50 Id'i ewade b'era Daizezebara k'awua oya izha bed'eata jarabibarirã bebu jõmaʉ̃ k'area, bea uda ẽjũã osid'ad'eba ʉ̃taa. \v 51 Maʉ̃ta Abel bebud'eba Zacaría bebu bitabai nʉmʉã, Zacaríara beasid'a altar maẽ Daizeze ded'a. Mʉã marãã jaraya, maʉ̃rã jõmaʉ̃ k'area Daizezebara k'awua oya id'i ewade b'eta. \p \v 52 ¡Daizezebara pua k'awua oya marã ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'era! Marãbara idaribid'a ẽã Daizezed'ebema k'awuad'aira. Miã mazhabid'a k'awuad'a ẽã, zhi k'awua krĩñabʉdaara idaribid'a ẽã. \p \v 53 Jesúsba maʉ̃ta jarabʉrʉd'era ũrãg'a Moiséd'e jarabadara fariseorã bawara k'ãbãẽã bĩ ẽãsid'a, mawũẽ bed'eata wid'isid'a ne bio jara bed'eamarẽã. \v 54 Aramaʉ̃ne wãẽãbid'ape izhi bed'ead'eba jid'aita. \c 12 \s Ne oreguea fariseorãne \p \v 1 Maʉ̃ne k'abana bʉredrʉ bʉsiba ãzhirãĩnu zhiya biradiga k'ob'ed'e Jesúsbara izha jʉrʉkuad'aa naara mawũãsia: Kĩrãkuita b'eaudua ne oreguea fariseorãne k'area, ãzhi sewa bibaʉta b'eta maʉ̃ã. \v 2 K'ãrẽ chũwẽã nʉmʉta k'awuad'a ẽã nʉmaĩrã ne ẽã, miã k'ãrẽ merã b'ʉta k'awuad'a ẽã nʉmaĩrã ne ẽã. \v 3 Mawũẽ jõma marãba pãrĩguad'e chupea jarabʉdara ewarid'e ũrĩnaña. Marãba ded'a kʉwʉrʉ k'awa jarabʉdara jĩgua jarad'aya de ʉ̃rʉ̃ba. \s K'aita wawiaita barape \r (Mateo 10:26-31) \p \v 4 Marã mʉ bawara zhibiata b'ea mʉã jaraya: Wawiarãũdua k'akua bea b'eta, maʉ̃rãbara ãmañarã k'ãrẽ ob'ed'a ẽã. \v 5 Mawũãmina k'aitrʉ wawiad'aita mʉã marãã jaraya: Daizezetrʉ wawiaudua, zhãrã beubipe jawure tebʉd'e b'aribuei zareata erub'ʉa. Mʉã marãã jaraya, izhitrʉ wawiaudua. \p \v 6 ¿Ibana zakerã juesomata plata wĩkaubari nendobada ẽka? Maʉ̃ta Daizezebara miã ab'abid'a kĩrãdua ẽã wuag'a jʉre b'ʉa. \v 7 Marãẽnabema mazhi bud'aid'u jõma juacha erub'ʉa. Maʉ̃ba perarãũdua, Daizezema marã audre vale b'ea ibana zaketa bio k'ãñabara. \s Mʉ pẽwã b'ʉa abʉrʉd'ebema \r (Mateo 10:32-33; 12:32; 10:19-20) \p \v 8 Mʉã marãã jaraya, iab'aʉba zhãrã kĩrãbita mʉ pẽwã b'ʉa ara, mʉ Beubari Bape b'ad'abid'a mʉ pẽwã b'ʉa aya ángelerã Daizezed'e kĩrãbita. \v 9 Mawũãmina iab'aʉba zhãrã kĩrãbita mʉ pẽwã b'ʉ ẽã ara, mʉãbid'a mʉ pẽwã b'ʉ ẽã aya ángelerã Daizezed'e kĩrãbita. \p \v 10 Mʉ Beubari Bape b'ʉta bĩ ẽã jarad'ata zuburia bed'eara Daizezebara bed'ea ne ẽã b'ʉya. Mawũãmina Jawurebiama mitia bed'eabʉrʉra bed'ea ne ẽã b'ʉ ẽã. \p \v 11 De zhi jʉrebada nʉmeza marã webʉdata nok'orã bed'ea araa obada kĩrãbita webʉdad'era, perarãũdua sãwũã panaʉ̃naĩ k'areara, o k'ãrẽ jarad'ai k'areara. \v 12 Maʉ̃nerã Jawurebiaba marãã jaraya marãba k'ãrẽ jaraira. \s Bara b'ʉta krĩcha ne ẽã b'ad'a \p \v 13 K'abana maẽba ab'aʉba Jesúa mawũãsia: Miã Ũrãg'abari, mʉ mebea jaradua mʉãã dra diamarẽã mʉ zezeba ne ãmaẽnata. \p \v 14 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: ¿Mʉrã k'aiba marã ʉ̃rʉ̃ b'ʉsid'a mawũã bed'ea marãnebemata araa oira o ne draira? \p \v 15 Mawũãpe mawũãsia: Kĩrãkuita b'eaudua, ne wuaabʉrʉ krĩña b'earãũdua, beubarira b'ʉ ẽã ne bio erub'ʉba. \p \v 16 Ne jarak'a dewara mawũãsia: Bara b'ʉba ne ud'ata biod'e bia zausia. \v 17 Mawũẽ izhikusa krĩcha mawũãsia: ¿Mʉã k'ãrẽta oipe? Mʉã sãma wuag'aira ne ẽã mʉrẽ ne zaud'ara. \v 18 Mawũãpe mawũãsia: Mʉã ya k'awuabʉrʉa k'ãrẽ oira: Mʉrẽ ne kuabari nʉmeta teguekuape audre zhi zromata okuape mama wuag'aya jõma mʉrẽ ne zaud'ata, jõma mʉã ne erub'ʉta. \v 19 Mobe mʉzhikusa mawũãña: Bʉra ne bio wuag'a erub'ʉa año bioed'a, mawũẽ ẽnaʉ̃rũã, nek'orua, baniã dorua, sobiarua. \v 20 Maʉ̃ne Daizezebara mawũãsia: Bʉra krĩcha ne ẽã, bʉra naʉ̃ diamase beuya. Mawũẽ bʉa wuag'abʉrʉra ¿k'aid'e baipe? \v 21 Aramaʉ̃ kĩrãk'a b'ʉa izhikusaita ne bio eababi b'ʉta, aramaʉ̃nerã bara b'ʉ ẽã Daizezeitara. \s Sopua nʉma ẽbaid'ebema \r (Mateo 6:25-34) \p \v 22 Maʉ̃ tẽã Jesúsbara izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: Maʉ̃neba mʉã marãã jaraya: Sopuarãũdua mazhi b'aid'ebema k'area, k'ãrẽta k'oid'e, miã k'akuaita k'ãrẽta jʉ̃ĩne. \v 23 Dazhi b'ʉra audre vale b'ʉa zhiko k'ãñabara, k'akuara audre vale b'ʉa wua k'ãñabara. \v 24 Ibanata akaudua, ne ud'a ẽã, miã ne ewad'a ẽã, miã ne wuag'abari maẽ ne kuad'a ẽã. Maʉ̃ta Daizezebara ne ded'eka b'ʉa. ¿Marã audre vale duanu ẽka ibana b'e k'ãñabara? \v 25 ¿Marãnebemabara k'aiba izhi sopua nʉmʉba izhira ewari wueta b'abi b'eipe? \v 26 Mawũã ne wĩkata b'ed'a ẽãta, ¿k'ãrẽã sopuad'aipe ne awʉrʉ k'area? \p \v 27 Krĩchaudua nepono sãwũã wari b'eta. Trajad'a ẽã, miã wua k'asud'a ẽã. Mawũãmina mʉã marãã jaraya, rey Salomón kĩrãwãrẽã zho b'asimina kĩrãwãrẽã zho b'a ẽbasia nepono ab'aʉd'ebema kĩrãk'abid'a. \v 28 Daizezebara chiruata mawũã zhobi b'ʉra, id'i meã takerad'ata nunebai tebʉd'e babuebadata mawũã ob'ʉra, ¿marã audre zhobigai ẽka, awuarabʉrʉ soid'u b'eaita wãẽã duanu ẽka? \v 29 Maʉ̃ba marã sopua b'earãũdua k'ãrẽ k'oi k'area, k'ãrẽ doi k'area, miã sãwũãĩ k'awua ẽã b'earãũdua. \v 30 Maʉ̃ jõmaʉ̃ k'area sopua b'ea Daizezed'ebema ẽãta ẽjũãne b'era. Mawũãmina marã Zezebara k'awua b'ʉa marãbara maʉ̃ jõma nesid'a b'eta. \v 31 Maʉ̃ba izha jara b'ʉta obʉrʉba jʉrʉdua Daizezeta Nok'od'ebemata, mobed'eba izhara maʉ̃ jõma marãã diaya. \s Ne biata ʉ̃tre tʉd'aid'ebema \r (Mateo 6:19-21) \p \v 32 Marã k'abana ẽmina perarãũdua, Daizezebara krĩñasia marãã diaita izhita Nok'od'ebemata. \v 33 Mazha ne erub'era nendod'ape zuburia b'ea diaudua. Mawũãrã zũbi soreak'ad'e ne biata ʉ̃tre tʉd'aya jõk'ata. Maĩnurã nezrʉgamiã jũẽ ẽã, miã zhi muĩba ãrĩ ẽã. \v 34 Mawũã ne biata marãneta b'ʉ maẽ nʉmaña marã sora. \s Nezok'a kĩrãkuitaid'ebema \p \v 35 Marãbara kĩrãkuita jʉ̃ã b'eba ĩbĩrã k'oape b'e kĩrãk'a b'eaudua. \v 36 Aramaʉ̃ne nezok'arãta b'eabari kĩrãk'a b'eaudua, jʉ̃ãbada ãzhi nok'o juwua jida nʉmanata jẽrũya zeyeed'a, zepe trʉ̃bʉrʉd'era aramaʉ̃ta ewad'aita. \v 37 Nezok'arã maʉ̃rã sobiad'aya ãzhi nok'o zebʉrʉd'e mawũã jʉ̃ã b'eta ũdu zera. Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, mawũãrã jewed'abigape izhabʉrʉ ne jigaya. \v 38 Ewari ẽsadra o ʉ̃nadrʉ bod'od'e zebʉrʉd'e mawũã ũdu zera sobiad'aya maʉ̃rã nezok'arãta b'era. \v 39 Naʉ̃ta k'awuaudua, nezrʉgamiã k'ãrẽ ʉ̃madaud'e zeita zhidekʉba k'awuara dauk'ãrã b'eya, aramaʉ̃ne nezrʉgabi ẽbaya izhi ded'ara. \v 40 Marãsid'a aramaʉ̃ kĩrãk'a kĩrãkuita b'eaudua, marãbara zeita krĩchad'a ẽãne zei baera mʉ Beubari Bape b'ad'ara. \s Nezok'aba ne arib'ae ẽãnebema \r (Mateo 24:45-51) \p \v 41 Mobebʉrʉ Pedroba mawũãsia: Nok'ó, ¿bʉa maʉ̃ jarabʉrʉra bari daia jarabʉrʉka, o jarabʉrʉ jõmaʉ̃ã? \p \v 42 Mawũãĩ Nok'o Jesúsbara mawũãsia: ¿Nezok'ata ne arib'ae krĩcha bara b'ʉra izhi nok'obara izhi ded'a b'e ʉ̃rʉ̃ b'ʉi ẽka nek'obada ʉ̃madaud'e ne ded'ekamarẽã? \v 43 Nezok'a maʉ̃ sobiaya izhi nok'o zebʉrʉd'e maʉ̃ta arib'ae nʉmʉta ũdu zera. \v 44 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, mawũã b'ʉra nebia izhid'eta nʉmʉ jõmaʉ̃ ʉ̃rʉ̃ b'ʉya. \v 45 Mawũãmina nezok'a maʉ̃ba izhi sobitabaiba mʉ nok'o zeira dããrã baya ape zhũmakĩrãrã, wũẽrãrã ab'arika nezok'arãta puokua, nek'o, itua do beu nʉmaĩbʉrʉ, \v 46 maʉ̃ nezok'a nok'ora zeya izha jʉ̃ã b'ʉ ẽã ewade, izha k'awua ẽã ʉ̃madaud'e, mobe ab'aed'a puoya, mobe b'ʉya ne arib'ae duanu ẽã bawara. \p \v 47 Maʉ̃ nezok'abara izhi nok'oba k'ãrẽ krĩñata k'awua b'ʉta kĩrãkuita ẽãba izha krĩñata o ẽbad'ara bio uya. \v 48 Mawũãmina iab'aʉba k'awua ẽãba uid'ebemata ora bio u ẽã. Daizezeba iab'aʉa k'ãrẽ bio diabʉrʉd'era k'ãrẽ bio arib'ae nʉmabiya. Aramaʉ̃ne iab'aʉa k'ãrẽ bio chãb'aribʉrʉd'era k'ãrẽ audre arib'ae nʉmabiya. \s Jesúsd'ebemata jurad'aid'ebema \r (Mateo 10:34-36) \p \v 49 Mʉrã zhãrã k'awua oita zesia, aramaʉ̃ne tebʉta pureabibʉrʉkaya naʉ̃ druad'e. ¡Mʉãrã krĩña b'ʉa yabid'a purea nʉmeĩta! \v 50 Mʉrã zuburia beuya. ¡Mʉrã maʉ̃ba sopua b'ʉa maʉ̃ta arimaẽ berab'ariyeed'a! \v 51 ¿Marãbara krĩcha duanuka mʉrã zesita druad'e zhãrã adu-a b'eabiita? Mʉã marãã jaraya, mawũã ẽã, awuarabʉrʉ zhi jurad'aya. \v 52 Naneba ʉ̃taara ab'aʉ ded'a juesoma b'eta dra duanaña. Mʉ k'area ũbeaba jurad'aya ũmeta, ũmeba jurad'aya ũbeata. \v 53 Zezeba juraya zhi warrata, warraba juraya zhi zezeta. Papaba juraya zhi k'auta, k'auba juraya zhi papata. Pak'õrẽba juraya zhi ãĩguta, ãĩguba juraya zhi pak'õrẽta. \s ¿Ũdud'ak'ata mʉã onʉmʉ ẽka id'id'era? \r (Mateo 16:1-4; Marcos 8:11-13) \p \v 54 K'abanata k'ob'ea Jesúsbara mawũãsia: Marãba jãrãrãta pusaare ũdubʉdad'e kueta zeya abʉdad'era zebaria. \v 55 Pʉ̃ãdrʉta druaareba pʉ̃ãdrʉbʉrʉd'e jʉ̃wʉ̃rʉ̃ baya abʉdad'era jʉ̃wʉ̃rʉ̃ã nʉmebaria. \v 56 ¡Sewak'au b'ea! Marãbara sãwũãta k'awua b'ea bãjãnebemata, druad'ebemata, ¿maʉ̃ta k'ãrẽneba sãwũãta k'awuad'a ẽpe ũdud'ak'ata mʉã onʉmʉrã id'id'e? \s Bʉ jura ũme ibiad'e barua \r (Mateo 5:25-26) \p \v 57 ¿K'ãrẽã mazhikusaubara k'awuad'a ẽpe k'ãrẽ bia oira? \v 58 Nok'o zhãrã k'awua obarima bʉ jura ũme wãbʉdad'era, izhi ũme ibiad'e baudua od'ewed'a. Mawũã o ẽbʉrʉ bʉra nok'oma edeya, waya nok'oba policia chãb'ariya ed'a b'ʉmarẽã cárceld'e. \v 59 Mʉã bʉaa jaraya, bʉra mamaʉ̃bara ẽdrʉ ẽã nok'oba plata sõmbe diaita jarad'ata jõma dia ẽbʉrʉ. \c 13 \s K'azhiruata ãmana ẽbʉrʉ aduad'aya \p \v 1 Maʉ̃ ewadera ʉ̃kʉrʉ mama k'opanʉbara Jesúa nebʉrʉsid'a Galilea bid'arã sãwũã berab'arid'ata, Pilatoba beabigasia, mawũẽ maʉ̃rã wara poerasia ãzha nendʉwʉrʉ Daizezeita ba k'ob'e wa ũme. \v 2 Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: ¿Marãbara krĩcha duanuka Galilea bid'arã mawũã berab'arid'aba audre k'azhirua omiãta b'easita Galilea bid'arã jõmaʉ̃ k'ãñabara? \v 3 Mʉã marãã jaraya, mawũã ẽã, awuarabʉrʉ marãba k'azhiruata ãmape Daizezeta pẽwãna ẽbʉrʉ jõma aduad'aya ab'arika. \v 4 Jari dieciochota Siloéd'e de drasoa nʉmanata ʉ̃rʉ̃ b'aebʉrʉba beakuad'ara, ¿marãbara krĩcha duanuka maʉ̃rãtrʉ audre bed'ea bara b'easita zhãrã b'e k'ãñabara Jerusalénne? \v 5 Mʉã marãã jaraya, mawũã ẽã, awuarabʉrʉ marãba k'azhiruata ãmape Daizezeta pẽwãna ẽbʉrʉ jõma aduad'aya ab'arika. \s Ne jarad'a higuera zauk'ad'eba \p \v 6 Dewara Jesúsbara ne jara mawũãsia: Ũmakĩrãba bakuru higuerata u erub'asia izhi uva maẽ, mawũẽ zhi ta jʉrʉd'e zebʉrʉd'era ũdu ẽbasia. \v 7 Mawũẽ uva akʉbaria mawũãsia: Año ũbea babʉrʉa mʉ naʉ̃ higuera ta jʉrʉd'e ze b'ʉta, mawũãmina ũduk'a, mawũẽ tubuedua. ¿K'ãrẽã bari egoro jʉ̃ã nʉmaĩpe? \v 8 Mawũãĩ maʉ̃bara panaʉ̃ mawũãsia: Nok'ó, naʉ̃ añonerã wad'i idu nʉmʉdua, mʉã zhi k'arra k'aita bog'ajupe egoro paimata kuaya. \v 9 Mawũã obʉrʉba baʉcha zaura biga, zau ẽbʉrʉ tubuedua. \s Jesúsba wũẽrãta b'ebid'a ẽnaʉ̃bada ewade \p \v 10 De zhi jʉrebada maẽ Jesús miã ũrãg'a nʉmasia ẽnaʉ̃bada ewade. \v 11 Maʉ̃ne wũẽrãta mama b'asia dieciocho año bata jaiba k'aya b'ʉta, mawũẽ ejũrẽã nimita jipa jĩrũ b'e ẽbasia. \v 12 Jesúsba ũdui trʉ̃pe mawũãsia: Wũẽrã, bʉ k'aya b'ʉra ẽdrʉpe b'id'a. \p \v 13 Mawũãpe juwua izhi ʉ̃rʉ̃ b'ʉbʉrʉba jipa jĩrũsia. Mawũẽ ibia jarasia Daizezera. \v 14 Mawũãmina de zhi jʉrebada maẽ nok'ota kĩrũbʉrʉba Jesúsba mawũã ẽnaʉ̃bada ewade b'ebibʉrʉba zhãrã k'ob'ea mawũãsia: Trajaira ewari seis b'ʉa, maʉ̃nebʉrʉ b'ekuaita zeudua, zerãũdua k'ãwũã ẽnaʉ̃bada ewade. \p \v 15 Mawũãĩ Nok'o Jesúsba panaʉ̃ mawũãsia: Sewa bibaʉta b'arãrũã, ¿marãbara mazhi pak'a, mazhi burro k'orrad'e b'eta ẽnape edebada ẽka baniã dobid'e ẽnaʉ̃bada ewade? \v 16 Naʉ̃ wũẽrã Abrahamneba uruta, ãtõmiãba jʉ̃ erub'ʉta dieciocho año bara, ¿k'ãwũã ẽnaĩne b'asi ẽka ẽnaʉ̃bada ewade? \p \v 17 Jesúsba mawũãĩ jõma perasid'a izhi jura k'ob'era. Mawũãmina zhãrã k'ob'era jõma sobiasid'a izha mawũã biata onʉmʉ jõmaʉ̃ k'area. \s Ne jarad'a mostaza tad'eba \r (Mateo 13:31-32; Marcos 4:30-32) \p \v 18 Jesúsbara mawũãsia: ¿K'ãrẽ kĩrãk'a b'ʉ Daizezeta Nok'od'ebemata wari b'ʉra, mʉã k'ãrẽ ũme ab'arika jaraipe? \v 19 Mostaza tad'ebema kĩrãk'a b'ʉa, ũmakĩrãba jiraedape usia izhi ne u maẽ, waripe bakuru zromata nʉmesia, mawũẽ ibanata de okuasid'a zhi taeza. \s Ne jarad'a pan ẽsãbarid'eba \r (Mateo 13:33) \p \v 20 Wakusa mawũãsia: ¿Mʉã k'ãrẽ ũme ab'arika jaraipe Daizezeta Nok'od'ebemata wari b'ʉra? \v 21 Ne oreguea pan ẽsãbari kĩrãk'a b'ʉa; wũẽrãba wĩka jiraedape harina k'ãbãẽã nʉmʉne poerape nʉmʉsia jõma ẽsãyeed'a. \s Puerta pẽũsuad'ebema \r (Mateo 7:13-14; 21:23) \p \v 22 Jesús pʉwʉrʉ zromaza, pʉwʉrʉ zakeza, berab'ari wãne miã ũrãg'a wãsia wãta Jerusalén pʉwʉrʉed'a. \v 23 Maʉ̃ne iab'aʉba mawũãsia: Nok'ó, ¿zhãrã wĩkabai ẽdrʉd'aika? \p Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: \v 24 Pẽwãsu ed'a wãũdua puerta pẽũsuad'e, mʉã marãã jaraya, bio maʉ̃ne ed'a wã krĩñanaĩmina b'ed'a ẽbaya. \v 25 De zhibarita piradrʉpe puerta serrabʉrʉd'e marãta ewarad'e duanerã marãbara puerta k'aita trʉ̃ mawũãnaña: Nok'ó, daira ewadua. Mawũãnaĩ izhara panaʉ̃ mawũãña: Mʉãrã k'awua ẽã marã sãmabemata. \v 26 Mawũãĩ marãbara mawũãnaña: \p Daira bʉ bawara nek'osid'a, baniã dosid'a, bʉra dai pʉwʉrʉd'e miã ũrãg'asia. \v 27 Maʉ̃ne izhara mawũãña: Mʉã marãã jaraya, mʉãrã k'awua ẽã marã sãmabemata, mʉ maẽbara marã jõma ãĩ wãũdua, marã bia ẽã omiãta b'ea. \v 28 Mawũãĩ mama tebʉd'e jẽgad'aya kid'a k'õsesea. Mawũã jẽgaira ũdud'aya Abrahamta, Isaacta, Jacobota, Daizezeba bed'eata jarabibarirãta jõma Daizezeta Nok'o maẽ ũdud'aya marã ãĩ b'ʉkuad'e. \v 29 Maʉ̃ ewadera druazabemata zed'ape jewed'a nek'od'aya Daizezeta Nok'o maẽ. \v 30 Maʉ̃nerã zhi zroma ẽãta b'era zhi zromata duaneña, waya zhi zromata b'era zhi zroma ẽãta duaneña. \s Jesús jẽgad'a Jerusalén k'area \r (Mateo 23:37-39) \p \v 31 Maʉ̃ ewadera fariseorãta ʉ̃kʉrʉ zed'ape Jesúa mawũãsid'a: Namaʉ̃bara wãrũã, bʉra rey Herodebara bea krĩña nʉmʉã. \p \v 32 Mawũãĩ mawũãsia: Wãũdua, mobe maʉ̃ usa pã kĩrãk'a bia ẽãta b'ʉa mawũãũdua: Mʉãrã id'i nubid'a jai jʉrekua nʉmʉã, zhãrã b'ebikua nʉmʉã. Aramaʉ̃ne ewari ũbead'e jõbiya mʉã k'ãrẽ oi b'ʉra. \v 33 Mʉrã id'i, nu, nungunu od'e wã Jerusalén wãta, Daizezeba bed'eata jarabibarira ãĩrã bead'a ẽbaera mʉrã bead'aya Jerusalénne. \v 34 ¡Jerusalén, Jerusalén, marãbara Daizezeba bed'eata jarabibarirã bea b'ea, mong'araba tab'ari bea b'ea marãma zok'akuabʉrʉra! ¡Mʉã marã biod'e ãba jʉre krĩñasia eterreba zhi warrarãta i edre ãba jʉrebari kĩrãk'a, mawũãmina marãbara krĩñana ẽbasia! \v 35 Mawũẽ Daizezebara marã pʉwʉrʉra kenab'ariya. Mʉã marãã jaraya, marãbara mʉrã ũdud'a ẽbaya ewarita zeyeed'a marãba mawũãnaĩta: Ibia jarad'aya Daizezed'eba urura. \c 14 \s Jesúsba b'ebid'a oro b'ʉta \p \v 1 Ẽnaʉ̃bada ewade ewari ab'a Jesús nek'od'e wãsia fariseo nok'ota b'ʉ ded'a. Maʉ̃nerã fariseorãbara kĩrãkuitasid'a. \v 2 Maʉ̃ne izhi kĩrãbita b'asia ũmakĩrã oroba k'aya b'ʉta. \v 3 Jesús bed'eabʉrʉta ũrãg'a Moiséd'e jarabadaa fariseorãã mawũãsia: ¿Zhãrã b'ebisia b'ʉka ẽnaʉ̃bada ewadera? \p \v 4 Mawũãĩ ãzhira chupea k'ob'easia. Mawũẽ Jesúsbara k'ayara jidape b'ebipe wãbisia. \v 5 Mobe ãzhi fariseorãã mawũãsia: ¿Marãnebemabara marã burrota marã pak'ata posod'e b'aera aramaʉ̃ta jiraeda ẽbaika k'ãrẽ ob'e ẽmina ẽnaʉ̃bada ewadera? \p \v 6 Mawũãĩ ãzhara k'ãrẽ jara b'ed'a ẽbasia. \s Trʉ̃bʉdad'ebema juwua jidaima \p \v 7 Jesúsbara ũdusia trʉ̃kuad'apead'ara sãwũã zhi zroma jewed'abarita jʉrʉ jewed'adrua bʉsita nek'oita, mawũẽ ne jarak'a mawũãsia: \v 8 Juwua jidaid'e bʉta iab'aʉba trʉ̃rã jewed'arãrũã zhi zroma jewed'abari maẽ. Baʉcha awʉrʉ bʉ audre zhi zromata izha trʉ̃nata zebʉrʉd'era, \v 9 marã trʉ̃nabara zepe mawũãña: K'ãma naʉ̃ta jewed'abirua. Mawũãĩ bʉra perad'e jewed'aya zhi zroma ẽãta jewed'abari maẽ. \v 10 Maʉ̃ba bʉta trʉ̃bʉdad'era wãpe jewed'arua zhi zroma ẽãta jewed'abari maẽ. Mawũãrã bʉ trʉ̃nabara zepe mawũãña: Zerua jewed'ad'e nok'orã bawara. Mawũãtrʉ bʉra bia jarad'aya bʉ bawara nek'o jewed'a k'ob'ebara. \v 11 Bariduta zhi zromane b'ʉra zhi zroma ẽãta b'eya, waya zhi zroma ẽãne b'ʉta zhi zromata b'eya. \p \v 12 Mawũãpe izhi trʉ̃naã mawũãsia: Bʉa zhikota obʉrʉd'era trʉ̃kuarãrũã bʉ bawara zhibiarãta, miã bʉ mebẽrãta, miã bʉ ʉrerãta, miã bʉ k'aitabema bara b'eta. Bʉa trʉ̃rã maʉ̃rãbara bʉra ab'arika trʉ̃bʉdaba ab'arika ne diad'aya. \v 13 Maʉ̃ba bʉa zhikota obʉrʉd'era trʉ̃rũã zuburia b'eta, juwuata o jẽrũta dorrab'ari b'eta, wã b'e ẽã b'eta, daʉb'errea b'eta. \v 14 Bʉra mawũãrã sobia b'aya, ãzhara bʉra k'ãrẽ dia b'ed'a ẽã, mawũãmina Daizezeba k'ãrẽ diaya beud'ata piradrʉbʉdad'e biarãta. \s Ne jarad'a zhikota k'ãbãẽãneba \r (Mateo 22:1-10) \p \v 15 Maʉ̃ta ũrĩpe izhi bawara jewed'a nek'o k'ob'eba ab'aʉba Jesúa mawũãsia: Sobiaya zhi nek'obʉrʉra Daizezeta Nok'o maẽ. \p \v 16 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Ũmakĩrãba zhikota k'ãbãẽã ope bio trʉ̃kuasia. \v 17 Nek'oita arababʉrʉd'era izhi nezok'ata zok'asia izha trʉ̃kuad'aa mawũãmarẽã: Zeudua, ya jõma arib'aesid'a. \v 18 Maʉ̃nerã jõmaʉ̃ba wã b'e ẽãnebemata jarasid'a. Naarabemaba mawũãsia: Mʉãrã druata edasia, maʉ̃ta akʉd'e wãĩbara. Mʉrã maʉ̃ba zuburia bed'eaya mʉrã wã b'e ẽã. \v 19 Dewarauba mawũãsia: Mʉã juesoma edasia pak'a ũmene trajabibadata, mawũẽ trajabiga akʉya. Mʉrã maʉ̃ba zuburia bed'eaya mʉrã wã b'e ẽã. \v 20 Dewarauba mawũãsia: Mʉrã aritiabai miã k'ãĩsia, mʉrã maʉ̃ba wã b'e ẽã. \v 21 Nezok'a jẽrũya zepe maʉ̃ta k'awuabisia izhi nok'oa. Mawũẽ zhidekʉra kĩrũpe izhi nezok'aa mawũãsia: Ĩñabasia pʉwʉrʉd'e ed'a wãrũã o zromaza, o zakeza, aramaʉ̃ne naĩnu wedua zuburia b'eta, juwuata o jẽrũta dorrab'ari b'eta, wã b'e ẽã b'eta, daʉb'errea b'eta. \v 22 Maʉ̃ta arib'aepe nezok'abara mawũãsia: Nok'ó, mʉãrã bʉa jarad'a kĩrãk'a arib'aea, mawũãmina wad'i ara nʉmʉã. \v 23 Mawũãĩ nok'obara izhi nezok'aa mawũãsia: Pʉwʉrʉd'ebara ãĩ wãrũã o zromaza, o zakeza, mobe zhãrã zaread'e ed'a zebigarua, aramaʉ̃ne biramarẽã mʉ dera. \v 24 Mʉã marãã jaraya, mʉã naara trʉ̃kuad'abara miõba k'od'a ẽã mʉ zhikora. \s Zarea b'ʉa Cristo pẽwãĩrã \r (Mateo 10:37-38) \p \v 25 K'abanata izhi bawara wãne pʉrʉwape mawũãsia: \v 26 Iab'a mʉma zebʉrʉbara mʉta audre kʉãg'aid'e b'ʉa, zhi zezeta, papata, kĩmata, warrarãta, zhi mebẽrã zhũmakĩrãrãta, nawek'aurãta b'e k'ãñabara, ari izhi k'ãñabara mʉta audre kʉãg'a ẽbʉrʉ mʉ pẽwã b'ʉta b'ʉ ẽã. \v 27 Iab'aʉba bebud'e basiid'u mʉta pẽwã ẽbʉrʉ mʉ pẽwã b'ʉta b'ʉ ẽã. \v 28 ¿Marãnebemaba de zromata okrĩñabʉrʉd'era jewed'a b'epe sõmbe gastaid'ebemane naara bia krĩchabari ẽka zhi nesid'ara erub'ʉ k'awuaita ma pãrãĩta? \v 29 Manebʉrʉ bari drʉ̃dauta joukuape ma pãrã ẽã nʉmʉbʉrʉd'era zhi akʉbʉdabara jõmaʉ̃ba sewak'au b'ʉa abʉdata, \v 30 mawũãnaña: Ũmakĩrã naʉ̃bara dera pãrã jʉ̃drʉsimina ma pãrã b'e ẽbasia. \v 31 ¿Reyta ab'arika rey ũme zhõne wãĩbʉrʉ jewed'a b'epe naara bia krĩchabari ẽka soldaorã diez milba zhõsia b'ʉ k'awuaita jari izhima uru ũme soldaorã veinte mil bawara? \v 32 Zhõ b'e ẽbʉrʉ jari wawara uruwed'a jarad'e zok'aya zhõna ẽbaita. \v 33 Aramaʉ̃ kĩrãk'a baridu marãnebemata bia krĩchape ne jõma kenab'ari ẽbʉrʉ mʉ pẽwã b'ʉta b'ʉ ẽã. \s Tã zhi kʉyata jõbʉrʉd'ebema \r (Mateo 5:13; Marcos 9:50) \p \v 34 Tã biga kĩrãk'a b'eaita mʉrã jipa pẽwãũdua. Tãrã biga, mawũãmina zhi kʉyata jõrã, ¿k'ãrẽba kʉyaipe? \v 35 Mawũãrã miã egoro poita, miã ne ud'e b'ʉita seri ẽã, mawũẽ b'aribue panʉã. Ne ũrĩ b'ʉbara maʉ̃ta kĩrãkuita ũrĩdua. \c 15 \s Oveja aduad'ad'ebema \r (Mateo 18:10-14) \p \v 1 Jesús orrasid'a rey Romanebemaĩta plata wid'ibadaba bioba dewaraurã k'azhirua omiãrãba izhi bed'ea ũrĩnaĩta. \v 2 Mawũẽ fariseorãbara ũrãg'a Moiséd'e jarabadabara jara mawũãsid'a: Naʉ̃bara bia eda b'ʉa k'azhirua omiãrãta, nek'o b'ʉa ãzhi bawara. \p \v 3 Mawũẽ Jesúsbara ne jara mawũãsia: \v 4 ¿Marãnebemaba oveja cien erub'ʉta ab'a aduara, zhi noventa y nueve drua drudrua tab'ʉ maẽ ãmaẽpe aduad'ata jʉrʉ wã ẽka ũduyeed'a? \v 5 Ũdubʉrʉd'era ikiwad'e jirab'ari edaya sobia. \v 6 Deid'u jũẽbʉrʉd'era izhi bawara zhibiarãta ãba jʉreya de k'aita b'e bawara, mobe mawũãña: Mʉ bawara sobiaudua mʉã ũdusi baera mʉ oveja aduad'ata. \v 7 Mʉã marãã jaraya, aramaʉ̃ kĩrãk'a ʉ̃trera audre sobiad'aya k'azhirua omiã ab'aʉba k'azhiruara ãmabʉrʉta Daizezeta pẽwãbʉrʉ k'area. Noventa y nueve biarãta Daizeze pẽwã b'e k'ãñabara. \fig The lost sheep|LB00001B.TIF|span|Luke 15:3-7||(Lucas 15:5)| \fig* \s Ne jarad'a moneda aduad'ad'eba \p \v 8 ¿Wũẽrãba moneda diez erub'ʉta ab'a aduara, ĩbĩrã k'oape de barre kĩrãkuita jʉrʉ ẽka ũduyeed'a? \v 9 Ũdubʉrʉd'era wũẽrãrã izhi bawara zhibiarãta de k'aita b'e bawara ãba jʉrepe mawũãña: Mʉ bawara sobiaudua mʉã ũdusi baera moneda aduad'ata. \v 10 Mʉã marãã jaraya, aramaʉ̃ kĩrãk'a ángelerã Daizezed'era sobiad'aya k'azhirua omiã ab'aʉba k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãbʉrʉ k'area. \s Ne jarad'a warraba plata gastad'ad'eba \p \v 11 Jesúsbara dewara mawũãsia: Ũmakĩrãba erub'asia warrarã ũme. \v 12 Tẽãbemaba zhi zezea mawũãsia: Zeze, mʉrẽrã diadua bʉa k'ãrẽ diai b'ʉra. Mawũãĩ dra ded'ekasia k'ãrẽ diai b'ʉra. \v 13 Maʉ̃ tẽã ewari dããrã ẽãne tẽãbemane jõma nendope maʉ̃ plataba wãsia drua wawaraid'u. Maĩnu platara ewarad'e gastasia izha krĩñane b'ʉd'e. \v 14 Mawũã jõma ewarad'e gastabʉrʉd'e jarraba zromata b'aesia maʉ̃ druad'era, mawũẽ jarrabad'e b'esia. \v 15 Mawũẽ wãpe maʉ̃ druad'ebemata b'ʉ maẽ b'esia. Maʉ̃bara zok'asia meã izhi druad'e chĩna akʉmarẽã. \v 16 Maʉ̃nerã izhara k'o krĩña b'asia algarroba chĩnaba k'o b'eta, mawũãmina miõba diad'a ẽbasia. \v 17 Mawũẽ izhikusa krĩchabʉrʉta mawũãsia: Trajabadata b'ebara mʉ zeze ded'ara zhiko ad'uba erub'ea, maʉ̃ne nama mʉrã jarraba beua. \v 18 Mʉrã wakusa mʉ zezema wãpe mawũãña: Zeze, mʉrã k'azhirua obʉrʉa Daizeze kĩrãbita, bʉ kĩrãbita. \v 19 Ya mʉrã bʉ warra aid'e b'ʉ ẽã. Mʉrã b'ʉdua bʉre trajabadarã iab'aʉ kĩrãk'a. \v 20 Mawũã krĩchape zesia zhi zezema. Wawarawed'a zhi zezeba ũdui sozuburiape wãẽbasia. Mobe oburape kĩrãma nigasia. \v 21 Maʉ̃ne warrabara mawũãsia: Zeze, mʉrã k'azhirua obʉrʉa Daizeze kĩrãbita, bʉ kĩrãbita. Ya mʉrã bʉ warra aid'e b'ʉ ẽã. \v 22 Mawũãmina zhi zezebara izhi nezok'arãã mawũãsia: Wua audre biata jiraedad'ape jʉ̃biudua. Anillota juwuad'e jʉ̃biudua, albarca jẽrũne jʉ̃biudua. \v 23 Pak'a zake boregueata wed'ape beaudua, nek'od'aya fiesta od'aya. \v 24 Naʉ̃ mʉ warra beud'a kĩrãk'a nʉmanata zok'ai b'ʉa, aduad'ata ũdubʉda. Aramaʉ̃ne fiesta k'aud'a duanesia sobia. \p \v 25 Maʉ̃nerã warra nabema meã traja nʉmasia. Jẽrũya zebʉrʉd'e de k'aita babʉrʉd'e ũrĩsia ne za barab'ʉta, danza barab'ʉta. \v 26 Mawũẽ nezok'ata ab'a trʉ̃pe wid'isia k'ãrẽ k'aud'a nʉmeta. \v 27 Mawũẽ maʉ̃bara mawũãsia: Bʉ mebeata zesia, mawũẽ bʉ zezebara pak'a zake boregueata beabisia bia bika ib'ari baera. \v 28 Mawũãĩ maʉ̃ k'area kĩrũpe ed'a wã krĩña ẽbasia. Mawũẽ zhi zezera ãĩ zepe zuburia bed'easia ed'a wãmarẽã. \v 29 Mawũãĩ izhara panaʉ̃ zhi zezea mawũãsia: Año bio babʉrʉa mʉrã bʉita traja b'ʉta, bʉa jarabʉrʉra mʉãrã arib'ae ẽã nʉmak'a. Maʉ̃ta bʉara diak'a miã chivo zakesid'a mʉta sobiaira mʉ ũme zhibiarã bawara. \v 30 Maʉ̃ne naʉ̃ bʉ warra ib'aribara bʉ platara gastasia wũẽrãrã jõmaʉ̃neta b'ema, maʉ̃ta bʉara beabibʉrʉa pak'a zake boregueata. \v 31 Mawũãĩ zhi zezebara mawũãsia: Warra, bʉra ewariza mʉ ũme b'ʉa, mawũẽ k'ãrẽ mʉrẽrã jõma bʉrea. \v 32 Mawũãmina fiesta od'aita bara basia sobiad'aita. Naʉ̃ bʉ mebeara beud'a kĩrãk'a nʉmanata zok'ai b'ʉba, aduad'ata ũdubʉdaba. \c 16 \s Ne jarad'a plata ewarad'e gastad'ad'eba \p \v 1 Dewara Jesúsbara izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: Ũmakĩrã bara b'ʉba nezok'ata erub'asia ne akʉbarita, jarasid'a maʉ̃bara ewarad'e gasta nʉmʉta izhi platara. \v 2 Mawũẽ trʉ̃pe mawũãsia: ¿Bʉd'ebemata mʉã ũrĩbʉrʉra k'ãrẽpe? Mʉãã jaradua bʉa ne akʉ nʉmʉnebemata, bʉra wueta ne akʉbarita b'a ẽã. \v 3 Mawũãĩ ne akʉbarira izhikusa mawũãsia: ¿Mʉã k'ãrẽta oi baraba? Mʉ nok'obara jãrĩña mʉ ne akʉ b'ʉra. Traja ne k'oruira mʉãrã b'e ẽã, ne wid'iira mʉrã pera. \v 4 Mʉã ya k'awuabʉrʉa k'ãrẽ oira, k'ãwũãrã mʉ ne akʉ b'ʉta jãrĩbʉdad'era zhãrãba mʉ ãzhi ded'a bia edad'aya. \v 5 Aramaʉ̃ta izhi nok'oa dewe b'eta ab'a ab'aʉd'e trʉ̃kua naarabemaa mawũãsia: ¿Mʉ nok'oa bʉra sõmbe dewepe? \v 6 Mawũãĩ maʉ̃bara mawũãsia: Mʉrã dewea galon mil olivo drag'ata. Mawũãĩ mawũãsia: Ĩñabasia jewed'ape naʉ̃ k'artad'e b'ʉtadua quiniento diai b'ʉta. \v 7 Mobebʉrʉ dewaraua mawũãsia: ¿Bʉra sõmbe dewepe? Mawũãĩ maʉ̃bara mawũãsia: Mʉrã dewea trigota cien bulto. Mawũãĩ izhara mawũãsia: Naʉ̃ k'artad'e b'ʉtadua ochenta diai b'ʉta. \v 8 Ne akʉbarita bia ẽãrã izhi nok'obara ibia jarasia mawũã k'ãrẽ sãwũã oira bigaud'eba. Aramaʉ̃ne naʉ̃ ẽjũãne b'era zhãrã sãwũã edaira audre bigauta b'ea Daizeze warrarã k'ãñabara. \p \v 9 Mʉã marãã jaraya: Marãbid'a zhãrã marã bawara zhibiarãta oudua mazha ne erub'eba, plata erub'eba, mawũãrã maʉ̃ jõbʉrʉd'era b'aribid'aya Daizeze ũme b'ai jõ ẽã maẽ. \p \v 10 Iab'aʉba ne wĩkata bia ora ne biosid'a bia oya. Iab'aʉba ne wĩkata bia o ẽbʉrʉ ne biosid'a bia o ẽã. \v 11 Ne biata, platata marãba bia od'a ẽbʉrʉ, ¿Daizezebara marãã diaika wãrĩnu ne biata ʉ̃tre nʉmʉrã? \v 12 Ne izhid'eta Daizezeba diad'ata bia od'a ẽbʉrʉ, ¿izhara marãã diaika ʉ̃tre marãĩta erub'ʉra? \p \v 13 Miõba nezok'abara zhibari ũme arib'ae nʉma b'e ẽã. Manebʉrʉ ab'a jurape ab'a kʉãg'aya, o ab'a zhi zromane edape ab'a zhi zroma ẽãne edaya. Aramaʉ̃ kĩrãk'a Daizezed'ebema arib'ae ẽã platad'ebemata arib'ae nʉmʉbara. \p \v 14 Fariseorãba maʉ̃ jõma ũrĩbʉdad'era biod'e plata kʉãg'a b'eba sewak'au b'ʉa asid'a Jesúra. \v 15 Mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: Zhãrã kĩrãbitara marã biarã kĩrãk'a b'ea, mawũãmina Daizezebara ũduk'awua b'ʉa marã sora. Zhãrãba k'ãbãẽã ne biad'e erub'era Daizezebara krĩña ẽã. \s Daizezeta Nok'od'ebema \p \v 16 Ũrãg'ara Moiséd'eta tab'ʉta, Daizezeba bed'eata jarabibarirãneta tab'ʉta, tab'ʉa Juanba jarad'a bitabai. Mamaʉ̃ba jara panʉã Daizezeta Nok'od'ebemata, mawũẽ bio maʉ̃ne ed'a wã krĩña b'ea. \p \v 17 Audre borekea nebaya bãjãta, druata, mawũãmina bed'ea ab'abid'a neba ẽãba arimaẽ berab'ariya Daizezeba diad'a ũrãg'ara. \s Jesúsba jarad'a kĩma ãmaĩrã k'azhiruata \r (Mateo 19:1-12; Marcos 10:1-12) \p \v 18 Bariduba izhi wũẽrãta ãmape awʉrʉta k'ãĩbʉrʉra k'azhiruata oya. Wũẽrã ãmanapead'ata k'ãĩbʉrʉsid'a k'azhiruata oya. \s Bara b'ad'ad'ebema Lázarod'ebema \p \v 19 Ũmakĩrãta b'asia bara b'ʉta, zho b'id'a bazhia wua granateba, lino wua biaba. Ewariza fiesta o nek'o b'ʉra ob'asia uruzhiderrea. \v 20 Maʉ̃ne zuburia b'ʉta b'asia Lázaro abadata, maʉ̃ puerta maẽ jewed'a b'id'a bazhia kʉkʉba bira b'ʉta. \v 21 Bara b'ʉta nek'obari maẽ zhiko jarra jʉrrzoad'ata k'o krĩña b'id'a bazhia. Usarãta zepe burasẽ bazhid'a kʉkʉra. \v 22 Nʉmʉne zuburia b'ʉra beubʉrʉd'era ángelerãba edesid'a Abraham b'ʉ maẽ. Nʉmʉne bara b'ʉsid'a beubʉrʉd'era wuag'asid'a. \p \v 23 Tebʉd'e zuburia k'ob'ʉba wawarauba ũdusia Abrahamta, Lázarosid'a ũdusia Abraham maẽ. \v 24 Mawũẽ izhara nemi jĩgua mawũãsia: Zeze Abraham, mʉrã sozuburiarua, Lázarota zok'adua juwua jĩwĩni baniãne ũ edape mʉ kĩrãme kũrãdrʉd'e zemarẽã. Mʉrã zuburia nʉmʉã naʉ̃ tebʉd'e. \v 25 Mawũãĩ Abrahambara mawũãsia: Warra, bʉra bia b'ad'ata bude barua, maʉ̃ne Lázaro zuburia b'asia. Mawũãmina id'ira naʉ̃ nama sobia b'ʉa, maʉ̃ne bʉra zuburia b'id'a. \v 26 Mawũã b'id'ad'e dazhirã ewara zromaba dra nʉmʉã, maʉ̃ba namaʉ̃ba marãma wã krĩñabʉrʉra wã b'e ẽã, miã k'ãmaʉ̃ba namaabid'a ze b'e ẽã. \p \v 27 Mawũãĩ mawũãsia: Zeze Abraham, mʉrã zuburia bed'eaya, mobera zok'adua mʉ zeze ded'a. \v 28 Mʉãrã mebẽrãta juesoma erub'ʉa, mawũẽ maʉ̃rãã jarad'e zok'adua, aramaʉ̃ne ãzhisid'a zed'a ẽbamarẽã nama k'ãwũã zuburia nʉmʉ maẽ. \v 29 Mawũãĩ Abrahambara mawũãsia: Ũrãg'a Moiséd'eta, ũrãg'a Daizezeba bed'eata jarabibarirãneta erub'ea, mawũẽ maʉ̃ta ũrĩnaĩbara. \v 30 Mawũãĩ izhara mawũãsia: Bari maʉ̃bara ũrĩna ẽã Zeze Abraham, mawũãmina beud'ata iab'a piradrʉpe ãzhima wãrã, k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãnaña. \v 31 Mawũãĩ Abrahambara mawũãsia: Ũrãg'a Moiséd'eta, ũrãg'a Daizezeba bed'eata jarabibarirãneta ũrĩna ẽbʉrʉ, ĩjãna ẽbaya iab'a beud'ata piradrʉbʉrʉsid'a. \c 17 \s Zhãrãta b'aebibʉrʉd'ebema \r (Mateo 18:6-7, 21-22; Marcos 9:42) \p \v 1 Jesúsbara izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: K'azhiruad'e b'aebid'a ẽã nʉmaĩrã ne ẽã, mawũãmina, ¡Daizezebara pua k'awua oya zhãrãta k'azhiruad'e b'aebibʉrʉra! \v 2 Mawũẽ biga bak'ausia osidaud'e yuta tãjʉ̃nape b'aribued'aita pusad'e, ab'a k'azhiruad'e b'aebii k'ãñabara mʉnebema ĩjã b'e za wĩka ked'eta. \v 3 Kĩrãkuita b'eaudua. Bʉ mebeaba bʉta bĩ ẽã obʉrʉba k'azhiruata ora ũrãg'arua, wueta mawũã o ẽãta jarara, bed'ea ne ẽãne edarua. \v 4 Bʉta bĩ ẽã onʉmʉta ewarid'e k'azhiruata oma siete ora, aramaʉ̃ne bʉma ewarid'e zema siete zebʉrʉta, wueta mawũã o ẽãta jara dugue nʉmʉnerã bed'ea ne ẽãne edarua. \s Daira soid'u b'eabirua \p \v 5 Izha jʉrʉkuad'abara Jesúa mawũãsid'a: Daira soid'u b'eabirua. \p \v 6 Mawũãnaĩ Nok'o Jesúsbara mawũãsia: Mostaza ta wĩka kĩrãk'a marãta wĩkabid'a soid'u b'ebʉrʉ bakuru za nʉmʉã mawũã b'ed'aya: Ẽtotodua, mobe pusad'e nʉmane wãrũã, mawũãnaĩ marã bed'eara arib'aeya. \s Nezok'aba oita b'ʉd'ebema \p \v 7 ¿Marãnebemabara nezok'a ab'a erub'ʉta meã traja b'ad'ata o pak'a akʉ b'ad'ata zebʉrʉd'era, nek'oita jewed'arua aibʉka? \v 8 ¿Awuarabʉrʉ mawũãĩ ẽka: Zhiko kewarabema odua, wua k'ãbiape mʉta arib'aetadua, mʉrã nek'obirua, baniã dobirua. Mobebʉrʉ bʉta nek'orua, baniã dorua ai ẽka? \v 9 ¿Nezok'aara zhibia jibarika jarabʉrʉta obʉrʉd'era? Mʉ krĩchama mawũã ẽã. \v 10 Aramaʉ̃ kĩrãk'a marãbid'a jarabʉdata jõma obʉdad'era mawũãũdua: Dazhirã bari nezok'ata b'ea, mawũẽ dazhirãba oita b'ad'atrʉ osid'a. \s Diez aid'aba b'eta nene ẽã b'ekuad'a \p \v 11 Jesús Jerusalén pʉwʉrʉed'a wãta berab'arisia Samaria druad'e, Galilea druad'e. \v 12 Maʉ̃ne pʉwʉrʉ zaked'e ed'a wãbʉrʉd'era daucha zesia ũmakĩrãrã diez aid'aba b'eta, maʉ̃rã jĩga k'opanepe, \v 13 nemi jĩgua mawũãsid'a: ¡Jesús Miã Ũrãg'abari, daira sozuburiarua! \p \v 14 Jesúsbara ãzhi ũdui mawũãsia: B'ekuata ũdud'amarẽã wãnape sacerdoterãã akʉbiudua. \p Mawũãĩ ãzhira wãne nene ẽã b'ekuasia. \p \v 15 Mawũẽ ãzhi ab'aʉba mawũã izhi b'ebʉrʉta ũdui, nemi jĩgua Daizeze ibia jara jẽrũya zepe, \v 16 Jesús jẽrũ k'aita egoroma kĩrã b'arru ju k'ob'esia zhibia ji. Maʉ̃ Samariad'ebema basia. \v 17 Jesúsbara mawũãsia: ¿Diez ẽka nene ẽã b'ebʉdara? ¿Zhi nuevera sãma k'ob'e? \v 18 ¿Jẽrũya zepe Daizeze ibia jarabʉrʉka naʉ̃ judío ẽãbʉrʉ? \p \v 19 Mobe mawũãsia: Piradrʉpe wãrũã. Bʉzhi soid'u k'ob'ʉba ẽdrʉbʉrʉa. \s Zeid'ebema Daizezeta Nok'od'ebemata \r (Mateo 24:23-28, 36-41) \p \v 20 Fariseorãbara Jesúa wid'isid'a Daizezeta Nok'od'ebema sõmbed'e zeita, mawũẽ panaʉ̃ mawũãsia: Daizezeta Nok'od'ebema ze ẽã dajada ũdu. \v 21 Miã mawũãna ẽã: Za b'ʉa, o zawa b'ʉa ad'a ẽã, Daizezeta Nok'od'ebema b'ʉba marãne ed'a. \p \v 22 Mobe izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: Ewarita zeya zuburiad'aita, maʉ̃nerã marãbara mʉ Beubari Bape b'ad'ara ewari ab'abid'a ũdu krĩñanaña, mawũãmina ũdud'a ẽbaya. \v 23 Maʉ̃nerã mawũãnaña: Za b'ʉa, zawa b'ʉa ad'aya. Maʉ̃nerã wãrãũdua, miã pẽwãrãũdua. \v 24 Ba pureabʉrʉd'e bãjãta ʉ̃nabari kĩrãk'a dajada zeya mʉ Beubari Bape b'ad'ata zebʉrʉ ewadera. \v 25 Mawũãmina naara biod'e zuburiaya, seribid'a ẽbaya zhãrã id'i ewade b'ebara. \v 26 Noé ewade berab'arid'a kĩrãk'a berab'ariya mʉ Beubari Bape b'ad'ata zebʉrʉ ewadera. \v 27 Nek'o, baniã do, miã k'ãĩ b'ed'e Noé ed'a wãsia jãba zromane. Maʉ̃ne do birupe doba beakuasia jõma. \v 28 Aramaʉ̃ kĩrãk'a berab'arisia Lot ewadera. Nek'o, baniã do, ne eda, ne nendo, ne u, de o b'easia. \v 29 Maʉ̃ne Sodoma pʉwʉrʉd'eba Lot ãĩ wãsi ewadera, bãjãneba jurzoasia tebʉta azufreed'a, maʉ̃ba beakuasia jõma. \v 30 Aramaʉ̃ kĩrãk'a berab'ariya mʉ Beubari Bape b'ad'ata zebʉrʉd'era. \p \v 31 Maʉ̃ ewadera de ʉ̃rʉ̃ k'ob'ʉbara ded'a ne erub'ʉra ud'ub'aepe jiraedad'e wãrãrũã. Meã k'ob'ʉra aramaʉ̃ kĩrãk'a deid'u zerãrũã. \v 32 Bude baudua sãwũãnata Lot kĩma. \v 33 Iab'aʉba izha ne erub'ʉtrʉ bia nʉmabiya b'ʉra aduaya, mawũãmina mʉ k'area aduabira ẽdrʉya. \p \v 34 Mʉã marãã jaraya, maʉ̃ diamasera ũme kʉd'ad'e k'ãĩ panʉta ab'a edeya, ab'a ãmaẽña zhi arib'aema ẽãta. \v 35 Wũẽrãrã ũme neb'a panʉta ab'a edeya, ab'a ãmaẽña. \v 36 Ũme meã panʉta ab'a edeya, ab'a ãmaẽña. \p \v 37 Mawũãĩ panaʉ̃ mawũãsid'a: ¿Nok'ó, maʉ̃ sãma mawũã berab'ariipe? \p Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Ne beuma tab'ʉra k'awuabada ãk'oso pouga nʉmʉba. (Mʉ zebʉrʉra aramaʉ̃ kĩrãk'a k'awuad'aya.) \c 18 \s Ne jarad'a pẽdrad'eba dewara nok'od'eba \p \v 1 Jesúsbara ne jarak'asia ewariza zhiwid'ii barad'ebemata poea ẽã. \v 2 Maʉ̃ta mawũãsia: Pʉwʉrʉd'e nok'ota b'asia bed'eata araa obarita, Daizeze wawi ẽbasia, miã zhãrã wawi ẽbasia. \v 3 Ab'aʉ pʉwʉrʉd'e b'asia wũẽrã pẽdrata, maʉ̃ izhima zebʉrʉza mawũã b'asia: Mʉrã k'arebarua mʉ jura b'ʉ juwuad'eba. \v 4 Izhara arib'ae krĩña ẽã b'ʉta ewari bio basia, mawũãmina maʉ̃ tẽã izhikusa mawũãsia: Mʉãrã Daizezera wawi ẽmina, miã zhãrã wawi ẽmina, \v 5 naʉ̃ wũẽrã pẽdra miãsẽã nʉmʉba mʉãrã k'arebaya, manebʉrʉ baridua dugue nʉmʉta mʉãrã zrog'a ẽbaya. \p \v 6 Maʉ̃ta jarape Nok'o Jesúsbara mawũãsia: Ũrĩũdua nok'o bia ẽãbara k'asia ad'ata. \v 7 ¿K'õbe Daizezebara k'areba ẽka izha jʉrʉkuad'ata izhaa b'ia b'ebʉrʉ ewarid'e, diamase? ¿Dããrã baika panuĩrã? \v 8 Mʉã marãã jaraya, k'adrʉabai k'arebakuaya. Mawũãmina mʉ Beubari Bape b'ad'ata zebʉrʉd'era, ¿mawũã soid'u b'era ũduika naʉ̃ druad'era? \s Ne jarad'a zhãrã ũmeneba \p \v 9 Ʉ̃kʉrʉ ãzhikusa biata b'eba awʉrʉrãta yarebai eda b'ed'ebemata Jesúsbara ne jara mawũãsia: \v 10 Ũmakĩrã ũme wãsid'a Daizeze ded'a ewara maẽ zhiwid'id'e, ab'ara fariseo basia, dewarabemata rey Romanebemaĩta plata wid'ibari basia. \v 11 Fariseora ʉ̃ta nʉmepe zhiwid'i ari izhita jara mawũãsia: Daizeze, mʉã bʉaa zhibia jiya mʉrã zhãrã kĩrãk'a b'ʉ ẽãba, zhãrã b'ea nezrʉgamiãta, bia ẽãta, kĩma ẽãta eruk'ãĩmiãta. Mʉrã miã naʉ̃ za rey Romanebemaĩta plata wid'ibari kĩrãk'a b'ʉ ẽã. \v 12 Mʉrã nek'o ẽã zhiwid'i b'id'abaria, maʉ̃ta semanane oma ũme obaria, diez b'ʉta ab'a bʉaa dia b'ʉa jõma mʉã jidabʉrʉra. \v 13 Waya rey Romanebemaĩta plata wid'ibarira wawara nʉmepe miã ʉ̃taa akʉ krĩña ẽbasia, awuarabʉrʉ trũã neãchi mawũãsia: Daizeze, mʉrã sozuburiarua, mʉrã k'azhirua omiã. \v 14 Mʉã marãã jaraya, maʉ̃ bed'ea ne ẽã ded'aa wãsia dewarabema k'ãñabara. Bariduta zhi zromane b'ʉra Daizezebara zhi zroma ẽãta b'ʉya, waya zhi zroma ẽãne b'ʉta zhi zromata b'ʉya. \s Jesúsba ibia jarad'a wũãwũãrãta \r (Mateo 19:13-15; Marcos 10:13-16) \p \v 15 Wũãwũãrãta Jesúsma wesid'a ibia jara tõb'arikuamarẽã, maʉ̃ta izha jʉrʉkuad'aba ũdud'ai kẽãsid'a. \v 16 Mawũẽ Jesúsbara trʉ̃kuape mawũãsia: Wũãwũãrã mʉma idu zebiudua, bueamarãũdua, naʉ̃rãne kĩrãk'a izhi krĩcha b'etrʉ Daizezeta Nok'od'ebema. \v 17 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, iab'aʉba Daizezeta Nok'od'ebemata wũãwũãne kĩrãk'a krĩcha ẽbʉrʉ maʉ̃nebemanerã ed'a wã ẽã. \fig Jesus and the children|CN01772B.TIF|span|Luke 18:15-17||(Lucas 18:16)| \fig* \s Kũrãta bara b'ad'a \r (Mateo 19:16-30; Marcos 10:17-31) \p \v 18 Nok'oba Jesúa wid'i mawũãsia: Miã Ũrãg'abari, bʉra biata b'ʉa, ¿mʉãrã k'ãrẽta oi barape Daizeze ũme b'ai jõ ẽãta jidaira? \p \v 19 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: ¿Bʉara mʉrã k'ãrẽã biata jarabʉrʉ? Miõta biata b'ʉ ẽã, awuarabʉrʉ biara ab'abai b'ʉa Daizezeta. \v 20 Daizezeba arib'aemarẽã jara b'ʉra bʉara k'awua b'ʉta mawũã b'ʉa: Kĩma ẽãta eruk'ãĩrãrũã. Miã bearãrũã. Nezrʉgarãrũã. Zhãrã ʉ̃rʉ̃ sewa nebʉrʉrãrũã. Wawiarua bʉ zezera bʉ papara. \p \v 21 Mawũãĩ izhara mawũãsia: Mʉãrã maʉ̃ jõma arib'ae b'ʉa kũrã wed'auba. \p \v 22 Maʉ̃ta ũrĩĩ Jesúsbara mawũãsia: Bʉara wad'i ne ab'a arib'aeita wãẽã b'ʉa. Bʉa ne erub'ʉta jõma nendope platara zuburia b'ea diadua, mawũãrã ne biata erub'aya ʉ̃tre. Aramaʉ̃ne zepe mʉta pẽwãdua. \p \v 23 Izha maʉ̃ta ũrĩĩ k'ãbãẽã sopuasia biod'e bara b'ʉba. \v 24 K'ãbãẽã sopuabʉrʉta Jesúsba ũdui mawũãsia: ¡Daizezeta Nok'od'ebemane ed'ara borekea ed'a wãna ẽã ne bio erub'era! \v 25 Aguja uriad'e camellota audre bia berab'ari b'eya bara b'ʉta ed'a wãĩ k'ãñabara Daizezeta Nok'od'ebemane. \p \v 26 Maʉ̃ta ũrĩbʉdabara mawũãsid'a: ¿Bara b'ʉsid'a mawũãbʉrʉ k'aita ẽdrʉipe? \p \v 27 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Ẽdrʉira zhãrãĩtara boreke ẽãta, ẽdrʉbi b'eya Daizezebara. \p \v 28 Mawũãĩ Pedroba mawũãsia: Daibara ne daid'era ãmaẽnape bʉta pẽwã b'ea. \p \v 29 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, iab'aʉba deta ãmaẽrã, zhibarirãta, mebẽrãta, wũẽrãta, warrarãta ãmaẽrã, Daizezeta Nok'od'ebema k'area mawũã ãmaẽrã, \v 30 id'i ewade audre jidaya, ewari tẽã nʉmaĩta zeid'era jidaya Daizeze ũme b'ai jõ ẽãta. \s Jesúsba jarama ũbeata jarad'a izhi bead'aita \r (Mateo 20:17-16; Marcos 10:32-34) \p \v 31 Jesúsbara doce izha jʉrʉkuad'ata awuara jʉre edape mawũãsia: Dazhirã wãrĩze wã Jerusalén pʉwʉrʉed'a, aranaʉ̃ne arimaẽ berab'ariya Daizezeba bed'eata jarabibarirãba b'ʉd'apead'ata mʉ Beubari Bape b'ʉd'ebemata. \v 32 Mʉrã chãb'arid'aya judíorã ẽãta b'ea, mʉrã ãzhima sewak'au b'ʉd'eba ik'azhirua jarad'aya, dau id'od'aya. \v 33 Ud'ape bead'aya, mawũãmina ewari ũbead'e piradrʉya beud'ata. \p \v 34 Ãzhara maʉ̃ sãwũãta k'awuad'a ẽbasia, maʉ̃ bed'eara sãwũãta k'awuad'a ẽbaera mawũã jarak'abʉrʉra. \s Daʉb'errea b'ʉta ne ũdubid'a \r (Mateo 20:29-34; Marcos 10:46-52) \p \v 35 Jesús Jericó pʉwʉrʉ k'aita babʉrʉd'era, daʉb'errea b'ʉta o k'aita jewed'a b'asia nebari wid'i b'ʉta. \v 36 Maʉ̃ne k'abanata berab'ari wãta ũrĩĩ wid'isia k'ãrẽ k'awuaita. \v 37 Mawũẽ jarasid'a berab'ari wãta Jesús Nazared'ebemata. \v 38 Mawũãnaĩ nemi jĩgua mawũãsia: \p ¡Jesús, bʉra rey David'eba uruta b'ʉba mʉrã sozuburiarua! \p \v 39 Mawũãĩ na kuataiba kẽãsid'a chupeamarẽã. Mawũãmina izhara wuaabʉrʉ nemi jĩgua mawũãsia: ¡Bʉra rey David'eba uruta b'ʉba mʉrã sozuburiarua! \p \v 40 Mawũẽ Jesús pi nʉmepe jarasia wed'amarẽã izhima, aramaʉ̃ne zei wid'ibʉrʉta, \v 41 mawũãsia: ¿Mʉã k'ãrẽta oita krĩñape? Mawũãĩ izhara mawũãsia: Nok'ó, mʉta ne ũdubirua. \v 42 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Bʉra ne ũdu b'id'a, bʉra soid'u k'ob'ʉba ẽdrʉbʉrʉa. \v 43 Audre ẽãne ne ũdusia, mawũẽ k'aid'u tebasia Daizeze ibia jara. Zhãrã jõmaʉ̃ba maʉ̃ta ũdud'ai ibia jarasid'a Daizezera. \c 19 \s Jesústa ũdu krĩña b'ad'a Zaqueoba \p \v 1 Jesús Jericó pʉwʉrʉd'e ed'a zepe berab'ari wãta tebasia. \v 2 Maʉ̃ne Zaqueo abadata rey Romanebemaĩta plata wid'ibada nok'ota bara b'ʉba, \v 3 ũdu krĩña b'asia Jesús k'ai k'awuaita, mawũãmina k'abanaba b'e ẽbasia wĩka b'ʉba. \v 4 Mawũẽ na wãẽbape akʉita bakurud'e ʉ̃tʉ wãsia mama berab'arii baera. \v 5 Jesús mama zepe ʉ̃taa akʉbʉrʉd'e ũdui mawũãsia: Zaqueo, ĩñabasia ud'ub'aedua, mʉ id'ira ʉ̃nadrʉibara bʉ ded'a. \p \v 6 Mawũãĩ izhira ĩñabasia ud'ub'aepe bia edasia sobia. \v 7 Maʉ̃ta ũdud'ape jõmaʉ̃ba bĩ ẽã jarasid'a, ʉ̃nadrʉita deid'u wãsi baera k'azhirua omiã maẽ. \v 8 Maʉ̃ne Zaqueo ʉ̃ta nʉmepe Nok'o Jesúa mawũãsia: Nok'ó, mʉã ne erub'ʉta ẽsadra diaya zuburia ked'ea, mʉã ne iab'aʉd'eta zrʉgasibʉrʉ jẽrũya diaya kĩmarẽ. \p \v 9 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Naʉ̃ ded'abema id'i ẽdrʉbʉda naʉ̃sid'a Abrahamneba uruta b'ʉba. \v 10 Mʉ Beubari Bape b'ʉbara jʉrʉd'e zesia ẽdrʉbiita aduad'ata. \s Ne jarad'a plata diezd'eba \p \v 11 Maʉ̃ta ãzha ũrĩ k'ob'ed'e Jesúsbara ne jarasia, maʉ̃nerã Jerusalén k'aita basi baera ãzhara krĩchasid'a Daizezeta Nok'od'ebema zeita aramaʉ̃ta. \p \v 12 Mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: Ũmakĩrã zhi zromata drua ãĩ wawara wãsia rey bape jẽrũya zeita. \v 13 Wãĩ nawed'a izhi nezok'arãta diez trʉ̃kuape plata waib'ʉa diasia diez minas, mobe mawũãsia: Naʉ̃ba negocio oudua mʉ zeyeed'a. \v 14 Mawũãmina izhi druad'ebemabara jurade basia, mawũẽ zhãrãta k'aid'u zok'asid'a mawũãnamarẽã: Daibara krĩñana ẽã naʉ̃ dai rey baira. \p \v 15 Rey bape jẽrũya zebʉrʉd'era izhi nezok'arã izha plata ded'ekad'ata trʉ̃bigasia k'ãrẽ negociota osid'a k'awuaita ab'a ab'aʉba. \v 16 Mawũẽ naara zebʉrʉbara mawũãsia: Nok'ó, bʉ mina ab'aʉba ganasia aud'u diez minas. \v 17 Mawũãĩ izhara mawũãsia: Biga, bʉra nezok'a biata b'ʉa, wĩkata bia obʉrʉba bʉra nok'ota b'aya pʉwʉrʉ diez ʉ̃rʉ̃. \v 18 Dewara zebʉrʉta mawũãsia: Nok'ó, bʉ mina ab'aʉba ganasia aud'u cinco minas. \v 19 Maʉ̃ãbid'a mawũãsia: Bʉsid'a nok'ota b'aya pʉwʉrʉ cinco ʉ̃rʉ̃. \p \v 20 Dewara zepe mawũãsia: Nok'ó, bʉ mina za b'ʉa, mʉãrã wuag'a erub'asia wua zaked'e. \v 21 Mʉrã bʉ k'area perasia, bʉara plata jidaita zhãrã zarea zok'a b'ʉa, aramaʉ̃ne bʉra zhãrã trajad'ad'eba plata jida wã. \v 22 Mawũãĩ reybara mawũãsia: Bʉra nezok'a biata b'ʉ ẽã, ari bʉzhi bed'ead'eba mʉã jaraya bʉra wãẽãbʉrʉa. Mobera bʉara k'awua b'asia mʉrã zhãrã zarea zok'abarita, aramaʉ̃ne zhãrã trajad'ad'eba plata jida wãta. \v 23 ¿Mawũãta k'ãrẽã mʉ platara ed'a b'ʉ ẽbasi bancod'e? Mawũãrã mʉ jẽrũya zebʉrʉd'era jidak'ausia bancod'eba ganabʉrʉta. \v 24 Mawũãpe kĩrãbita k'ob'ea mawũãsia: Mina jãrĩ edaudua, mobe diaudua mina diez erub'ʉa. \v 25 Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Nok'ó, izhara erub'ʉa mina diez. \v 26 Mawũãnaĩ mawũãsia: Mʉã marãã jaraya, zhi erub'ʉaara ed'a diaya. Mawũãmina zhi ne ẽãrã wĩka erub'ʉsid'a jãrĩña. \v 27 Mʉ jura b'eba mʉ ãzhi rey baita krĩñana ẽãsid'a naĩnu weudua, mobe otatukuaudua mʉ kĩrãbita. \s Jesús ed'a wãna Jerusalénne \r (Mateo 21:1-11; Marcos 11:1-11; Juan 12:12-19) \p \v 28 Maʉ̃ta jarape Jesús na wãsia wãrĩze Jerusalén pʉwʉrʉed'a. \v 29 Pʉwʉrʉ Betfagé k'aita, Betania pʉwʉrʉ k'aita zebʉrʉta, Olivo k'atuma abadaid'u zebʉrʉd'era Jesúsbara izha jʉrʉkuad'ata ũme zok'abʉrʉta, \v 30 mawũãsia: Pʉwʉrʉ zakeid'u wãũdua jari kĩrãbita tab'ʉid'u. K'ãma ed'a wãbʉdad'era ũdud'aya burro kũrãta jʉ̃ nʉmʉta, maʉ̃ wad'i miõba atauk'a, maʉ̃ta ẽnape weudua. \v 31 Iab'aʉba wid'ibʉrʉta: ¿K'ãrẽã ẽna k'opanʉ? ara, Nok'oba nesid'a, audua. \p \v 32 Mawũã zok'abʉrʉta wãbʉdad'era ũdusid'a izha jarad'a kĩrãk'a. \v 33 Burro kũrã ẽna k'opanʉne zhibarirãbara mawũãsid'a: ¿K'ãrẽã ẽna k'opanʉ? \p \v 34 Mawũãnaĩ ãzhara mawũãsid'a: Nok'oba nesid'a. \p \v 35 Aramaʉ̃ne wesid'a Jesúsma, mobe wua ãzhid'e ãneb'ari panʉta burro kũrãne ʉ̃rʉ̃ k'ob'ʉd'ape Jesús b'aribisid'a. \v 36 Bia edabʉdata izhi wã maẽ zhãrãbara ãzhid'e wua ãneb'ari b'eta ewarazoasid'a od'e. \v 37 Olivo k'atumaneba ed'aa wãbari k'aita zebʉdad'era, izhi pẽwã b'eta k'abanarã jõma sobiabʉdaba nemi jĩgua Daizeze ibia jarasid'a, ne jõmaʉ̃ biata obʉrʉta ũdud'apead'a k'area. \v 38 Maʉ̃nerã mawũãsid'a: \q ¡Ibia jarad'aya Reyta Daizezed'eba zebʉrʉra, k'õbebaira \q Daizeze bawara adu-a b'eaya ʉ̃trera, izhira zhi zroma ʉ̃trera! \rq (Salmos 118:25-26)\rq* \p \v 39 Maʉ̃ k'area fariseorã ʉ̃kʉrʉbara k'abanane ed'auba mawũãsid'a: Miã Ũrãg'abari, kẽãdua bʉ pẽwã b'era. \p \v 40 Mawũãnaĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉã marãã jaraya, naʉ̃rãta chupead'ara, waya mong'arata b'ʉgadrʉd'aya. \p \v 41 Aramaʉ̃ne Jerusalén k'aita zebʉrʉd'era akʉ maʉ̃ pʉwʉrʉ k'area jẽgabʉrʉta, \v 42 mawũãsia: ¡Biga bak'ausia id'i ewade bʉabid'a k'awuasibʉrʉ bʉ k'aid'eba adu-a nʉmaĩnebemata! Mawũãmina maʉ̃ bʉara k'awua ẽãba ũdu ẽã. \v 43 Bʉ ʉ̃rʉ̃bemata ewarita zeya, maʉ̃nerã bʉ jura b'ebara bʉra pʉrrabʉdata bʉ aud'ura egorota kuad'aya, mong'arata k'arawad'aya, aramaʉ̃ne pʉrrad'ape bariduareba zuburia od'aya. \v 44 Bʉta bog'ozoa egorod'e b'aebibʉdad'era zhãrã bʉd'ebema jõma beakuad'aya. Aramaʉ̃ne bʉd'ebema mong'ara ab'ari mong'ara ʉ̃rʉ̃bid'a k'ob'ʉd'a ẽbaya. Mawũã od'aya bʉara k'awua ẽbad'aba Daizezeba mʉ zok'ad'ata bʉ ẽdrʉbid'e. \s Jesúsba miti ẽã od'a Daizeze deta \r (Mateo 21:12-17; Marcos 11:15-19; Juan 2:13-22) \p \v 45 Jesús ed'a wãsia Daizeze ded'a ewara maẽ, mobe jõma ãĩ jʉrekuasia mama ne nendo b'eta ne eda b'eta. \v 46 Maʉ̃nerã mawũãsia: Naʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: Mʉ dera zhiwid'ibada dea. Mawũã b'ʉd'era marãbara nezrʉgamiãrã de babi nʉmʉk'ãrĩna. \p \v 47 Jesús ewariza miã ũrãg'a b'asia Daizeze ded'a ewara maẽ. Maʉ̃nerã sacerdoterã nok'orãba, ũrãg'a Moiséd'e jarabadaba, nok'orãba bea krĩña b'easia. \v 48 Mawũãmina k'awuad'a ẽbasia sãwũã bead'aita, jõmaʉ̃ba izhi bed'eara kĩrãkuita ũrĩ b'eba. \c 20 \s Zareata Jesúsd'e \r (Mateo 21:23-27; Marcos 11:27-33) \p \v 1 Ewari ab'a Jesús Daizeze ded'a ewara maẽ zhãrã ũrãg'a nʉmʉta bed'ea biata jarak'a nʉmʉne zesid'a sacerdoterã nok'orãta, ũrãg'a Moiséd'e jarabadata nok'orã bawara. \v 2 Mobe bed'eabʉdata mawũãsid'a: Daia jaradua, ¿k'aiba obi b'ʉ bʉa ob'ʉra? ¿O k'aiba diasi k'ãwũã zarea nʉmaĩrã? \p \v 3 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉãbid'a marãã wid'iya, panuũdua. \v 4 Zhãrã buru k'oemarẽã Juan, ¿Ʉ̃trebemaba zok'asika o zhãrãba? \p \v 5 Mawũãĩ ãzhirãĩnu mawũãsid'a: Dazhirãba Ʉ̃trebemaba zok'asia ad'ara, ¿mobera k'ãrẽã ĩjãna ẽbasi aya? \v 6 Dazhirãba zhãrãba zok'asia ad'ara, dazhirã zhãrã jõmaʉ̃ba mong'araba b'ata jidad'aya k'awua b'e baera Juan Daizezeba bed'eata jarabibarita b'ad'ata. \p \v 7 Ãzhara panaʉ̃bʉdata k'awuad'a ẽã asid'a k'aiba zok'ad'ara. \v 8 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Mʉãbid'a marãã jara ẽã k'aiba obi b'ʉra mʉã ob'ʉra. \s Uvad'e trajabadata bia ẽãta b'ead'a \r (Mateo 21:33-44; Marcos 12:1-11) \p \v 9 Maʉ̃ tẽã zhãrã k'ob'ea ne jarak'a mawũãsia: Ũmakĩrãba uvata upe uvad'e trajabadaa arrendasia, mobe ãĩ wãsia ewari dããrãẽna. \v 10 Uva b'ʉabada ewade nezok'ata zok'asia uvad'e trajabadama, diad'amarẽã uva izhaa diad'ai b'ʉta. Mawũãmina uvad'e trajabadabara jirachi jidasid'a, aramaʉ̃ne buesid'a juwuaawa. \v 11 Wakusa zok'asia nezok'a awʉrʉta, maʉ̃sid'a jirachi jidasid'a, ik'azhirua jarasid'a, aramaʉ̃ne buesid'a juwuaawa. \v 12 Wakusa zok'asia nezok'a zhi ũbeata. Ãzhara maʉ̃sid'a ãĩ jʉretasid'a pugabi. \p \v 13 Mawũẽ uva zhibaribara izhikusa mawũãsia: ¿Mʉã k'ãrẽta oi baraba? K'õbera mʉãrã zok'aya mʉ warra mʉã kʉãg'ata, baʉcha izhi ũdubʉdad'era wawiad'aya. \v 14 Mawũãmina uvad'e trajabadabara ũdud'ai ãzhirãĩnu mawũãsid'a: Ne zhi zezed'era naʉ̃ba jidaya, mawũẽ bead'aya, izha jidaita b'ʉra aramaʉ̃ne dazhirãba jidad'aya. \v 15 Aramaʉ̃ne uvad'ebara ãĩ jʉretad'ape beasid'a. ¿Aramaʉ̃nerã uva zhibaribara sãwũã okuaipe? \v 16 Wãpe uvad'e trajabadara beakuaya, mobe izhi uvara chãb'ariya awʉrʉrãã. Zhãrã k'ob'ebara maʉ̃ta ũrĩnaĩ mawũãsid'a: ¡Maʉ̃nebara daira Daizezeba k'arebaid'e b'ʉa! \p \v 17 Mawũãnaĩ Jesúsbara ãzhi akʉ mawũãsia: ¿Mobera k'ãrẽpe aramaʉ̃ kĩrãk'a mʉ seribid'a ẽãnebemata zhi b'ʉmarã?: \q ¿Jara b'ʉ ẽka de obadaba mong'ara seri ẽãne b'ʉd'apead'ara wag'auta b'esita? \rq (Salmos 118:22)\rq* \p \v 18 Iab'a maʉ̃ mong'ara ʉ̃rʉ̃ b'aera b'ʉg'ʉzoaya, maʉ̃ mong'arata iab'aʉ ʉ̃rʉ̃ b'aera naʉ̃sãña. \s Rey Romanebemaĩta plata diabadad'ebema \r (Mateo 22:15-22; Marcos 12:13-17) \p \v 19 Sacerdoterã nok'orãbara ũrãg'a Moiséd'e jarabadabara aramaʉ̃ta jida krĩñasid'a mawũã ne jarabʉrʉbara ãzhita jarabʉrʉta k'awuabʉdaba. Mawũãmina wawiasid'a zhãrãta. \p \v 20 Mawũẽ zhãrãta zok'asid'a Jesúa biarã kĩrãk'a bed'ead'amarẽã, aramaʉ̃ne wãẽã bed'eabid'ape chãb'arid'aita nok'o Roma bid'ata b'ʉa. \v 21 Mawũẽ maʉ̃rãbara wid'i mawũãsid'a: Miã Ũrãg'abari, daiba k'awua b'ed'era bʉa jara b'ʉra bʉ ũrãg'ara jipa b'ʉa, bʉara miõta awuara eda ẽã, awuarabʉrʉ Daizeze ota jara b'ʉa wãrãne. \v 22 ¿Dazhirãbara diasia b'ʉka rey César plata diabadara, o b'e ẽ? \p \v 23 Jesúsbara k'awuasia ãzhara bĩ ẽã oita k'ob'eta, mawũẽ mawũãsia: ¿Mʉrã k'ãrẽã wãẽãbid'aita k'opanʉ? \v 24 Mʉãã ũdubiudua monedata. ¿Naʉ̃nerã k'ai zata nʉmʉ, k'ai trʉ̃ta b'ʉ nʉmʉ? \p Mawũãĩ panaʉ̃ mawũãsid'a: Césard'ea. \p \v 25 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Césard'era César diaudua, Daizezed'era Daizezea diaudua. \p \v 26 Aramaʉ̃ne wãẽã bed'eabi b'ed'a ẽbasia zhãrã daid'ura, awuarabʉrʉ akʉdruape bia panaʉ̃bʉrʉba chupeasid'a. \s Beud'ata piradrʉd'aid'ebema \r (Mateo 22:23-33; Marcos 12:18-27) \p \v 27 Maʉ̃ne saduceorãta ʉ̃kʉrʉ zesid'a, maʉ̃rãbara jara b'ea beud'ara piradrʉ ẽãta, mawũẽ wid'i, \v 28 mawũãsid'a: Miã Ũrãg'abari, Moisébara dazhirãĩta b'ʉd'ata mawũãsia: Iab'aʉ mebeata wũẽrã erub'ʉd'e beubʉrʉta warrarãta ãmaẽ ẽbʉrʉ, maʉ̃ wũẽrã zhi mebeaba edaibara, aramaʉ̃ne zhi mebea beud'ata warrarã barabiya. \v 29 Mebẽrãta siete pãĩna bazhia, nabemata miã k'ãĩpe beusia warrarã ne ẽã. \v 30 Zhi ũmeba k'ãĩpe maʉ̃sid'a beusia warrarã ne ẽã. \v 31 Zhi ũbeaba k'ãĩsia. Mawũã k'ãĩsid'a ãzhi siete jõmaʉ̃ba, aramaʉ̃ne beukuasia warrarã ãmaẽna ẽã. \v 32 Nʉmʉne beusia wũẽrãsid'a. \v 33 Beud'ata piradrʉbʉdad'era, ¿ãzhirãnebemabara sãʉ̃ba izhi wũẽrã baipe mawũã sieteba ãzhi wũẽrã babid'apead'ara? \p \v 34 Mawũãnaĩ Jesúsbara panaʉ̃ mawũãsia: Naʉ̃ ẽjũãne b'era miã k'ãĩbada. \v 35 Mawũãmina Daizezeba ʉ̃tre b'eabigaita beud'ata piradrʉbʉdad'era miã k'ãĩna ẽã. \v 36 Mobebaira wueta beud'a ẽãba ángelerã kĩrãk'a b'eaya, Daizeze warrarãta b'eaya beud'ata piradrʉbʉdaba. \v 37 Beud'ata piradrʉd'aid'ebema Moiséba k'awuabid'ata ʉrʉta nʉmana maẽbara jara b'ʉa Daizezera Abraham Zhibarita, Isaac Zhibarita, Jacobo Zhibarita. \v 38 Aramaʉ̃nerã Daizezera beukuad'a Zhibari ẽã, awuarabʉrʉ zok'ai b'e Zhibaria, izhima maʉ̃rã jõma zok'ai b'ea. \p \v 39 Mawũãĩ ũrãg'a Moiséd'e jarabadaba ʉ̃kʉrʉba panaʉ̃ mawũãsid'a: Miã Ũrãg'abari, bʉara bia jarabʉrʉa. \p \v 40 Mawũãnape wueta k'ãrẽ wid'id'a ẽbasia. \s ¿K'aid'eba uru zhãrã Ẽdrʉbira? \r (Mateo 22:41-46; Marcos 12:35-37) \p \v 41 Mobebʉrʉ Jesúsbara mawũãsia: ¿Zhãrãbara jara panʉka zhãrã Ẽdrʉbira David'eba uruta? \v 42 Davidbara Salmo librod'e mawũãsia: \q Daizezebara mʉ Nok'oa mawũãsia: Mʉ juwua araare jewed'arua, \q \v 43 bʉ jura b'eta mʉã bʉ jẽrũ edre b'ʉyeed'a. \rq (Salmos 110:1)\rq* \p \v 44 Davidba mawũã izhi Nok'oa ad'ara, ¿sãwũã bari k'ãwũta izhid'eba uruta b'aipe? \s Ũrãg'a Moiséd'e jarabadad'ebema \r (Mateo 23:1-36; Marcos 12:38-40; Lucas 11:37-54) \p \v 45 Zhãrãbara jõmaʉ̃ba ũrĩ k'ob'ed'e Jesúsbara izha jʉrʉkuad'aa mawũãsia: \v 46 Kĩrãkuita b'eaudua ũrãg'a Moiséd'e jarabada k'area, zhi zromane tebaita wua eid'u drasoa jʉ̃ teba krĩñadea, ãzhi wawia salud'aita krĩñadea pʉwʉrʉd'e k'abana maẽrã, nok'orãta jewed'abari maẽ jewed'a krĩñadea de zhi jʉrebada nʉme maẽrã, nok'orãta jewed'abari maẽ jewed'a krĩñadea nek'od'e trʉ̃bʉdad'era. \v 47 Deta wũẽrãrã pẽdrarãneta jãrĩ b'ea, mobe zhãrãma bia nʉmaĩta dããrã zhiwid'ibada. Maʉ̃neba maʉ̃rã Daizezebara audre pua k'awua oya. \c 21 \s Wũẽrã pẽdraba ofrenda diad'a \r (Marcos 12:41-44) \p \v 1 Jesúsbara ũdusia bara b'e bioba plata ed'a kenab'ari k'opanʉta ofrenda kenab'aribada maẽ. \v 2 Dewara ũdusia wũẽrã pẽdra k'ãbãẽã zuburia b'ʉba moneda zakerãta ũme ed'a kenab'aribʉrʉta. \v 3 Mawũẽ mawũãsia: Mʉã wãrĩnu marãã jaraya: Naʉ̃ wũẽrã pẽdra zuburia b'ʉbara jõmaʉ̃ audre ed'a kenab'aribʉrʉa. \v 4 Wuaabemabara ofrenda Daizezeitara ed'a kenab'aribʉda plata aud'ubemata, mawũãmina naʉ̃ wũẽrãbara zuburia b'ʉd'e jõma ed'a kenab'aribʉrʉa izhi nek'oita erub'ad'ata. \s Daizeze de ãrĩnaĩnebema \r (Mateo 24:1-2; Marcos 13:1-2) \p \v 5 Ʉ̃kʉrʉba jara k'opanasia Daizeze dera bi-ia onʉmʉta mong'ara bi-ia ked'eba, ne bi-ia ked'eta diad'apead'aba, maʉ̃ne Jesúsbara mawũãsia: \v 6 Marãba naʉ̃ akʉ k'ob'ed'ebema ewarita zeya, maʉ̃nerã mong'ara ab'ari mong'ara ʉ̃rʉ̃bid'a k'ob'a ẽbaya ãrĩbʉdaba. \s Sãwũãĩnebema ẽjũã jõĩ nawed'a \r (Mateo 24:3-28; Marcos 13:3-23) \p \v 7 Mawũãĩ wid'i mawũãsid'a: Miã Ũrãg'abari, ¿sõmbed'epe Daizeze deta mawũã ãrĩnaĩrã? ¿Sãwũãĩpe maʉ̃ta arimaẽ berab'ariira? \p \v 8 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Kĩrãkuita b'eaudua miõã zhi sewabid'a ẽbaita, nʉmʉne bio sewata mʉneba zebʉdabara mawũãnaña: Mʉrã zhãrã ẽdrʉbia, ẽjũã aduaira k'aita basia. Maʉ̃nerã maʉ̃rãta pẽwãrãũdua. \v 9 Marãbara ũrĩnaña zhõta, nok'o bawara zhõ nʉmeta, maʉ̃nerã perarãũdua, naara mawũã berab'ariibara, mawũãmina wad'i ẽbaya ewari nʉmʉta jõĩrã. \p \v 10 Dewara mawũãsia: Drua tab'eta drua awʉrʉta tab'e bawara zhõnaña, nok'orãta nok'orã awʉrʉ bawara zhõnaña. \v 11 Menajacha nʉmeña ẽjũã ureta, baridu maẽ nʉmeña jarrabata puata. Dazhi perata ũdud'ak'a zromata ũdud'aya bãjãne. \p \v 12 Mawũãmina maʉ̃ jõmaʉ̃ nawed'a marã jidakuad'aya, marã zuburia od'ai k'area pẽwãnaña. Marã chãb'arid'aya de zhi jʉrebadata nʉme maẽ, cárcel nʉme maẽ. Marã eded'aya reyrã kĩrãbita, nok'orã kĩrãbita mʉ k'area. \v 13 Aramaʉ̃ne marãbara mʉnebemata jarad'aya. \v 14 Sod'e k'ob'ʉudua nawed'a krĩchad'a ẽbaita sãwũã panaʉ̃naĩta mazhikusa zhi k'arebaita. \v 15 Mʉãbʉrʉ marãã diaya bed'eata, krĩchata, maʉ̃nebema ãña panaʉ̃na ẽbaya miã mawũã ẽãta jarad'a ẽbaya marã jura k'ob'ebara. \v 16 Marã chãb'arid'aya ari mazhi zhibarirãba, mazhi mebẽrãba, mazhi ʉrerãba, mazhi bawara zhibiarãba. Marãnebema ʉ̃kʉrʉ beakuad'aya. \v 17 Jõmaʉ̃ba marã jurad'aya mʉ k'area. \v 18 Mawũãmina marã burud'ebema miã bud'a ab'abid'a adua ẽã. \v 19 Zuburiata zrog'a b'ed'e ẽdrʉbid'aya mazhi jawurera. \p \v 20 Jerusalén pʉwʉrʉta soldaorãba pʉrrabʉdata ũdubʉdad'era, k'awuaudua ãrĩnaĩta arabata. \v 21 Mobebaira Judea druad'e b'era merũ wãẽbaudua k'atumaẽna. Jerusalénne b'era ãĩ wãũdua, meã b'era ed'a zerãũdua. \v 22 Maʉ̃ ewadera Daizezebara zuburia okuaya, aramaʉ̃ne jõma arimeã berab'ariya maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata. \v 23 ¡B'iog'oa b'era, wũãwũã jud'ebema erub'era zuburiad'aya maʉ̃ ewadera! Aramaʉ̃ne puata k'ãbãẽã nʉmeña druad'e, aramaʉ̃ne Daizeze kĩrũbita nʉmeña Jerusalén ʉ̃rʉ̃. \v 24 Ʉ̃kʉrʉ kuchoba bead'aya, ʉ̃kʉrʉ jidad'ape druaza eded'aya. Aramaʉ̃ne Jerusalén judíorã ẽãba edre erubarab'aya Daizezeba b'ʉd'a ewarita arabayeed'a. \s Jesús zeid'ebema \r (Mateo 24:29-35, 42-44; Marcos 13:24-37) \p \v 25 Neid'a ũdud'aya ʉ̃madauta, jed'ek'ota, chĩdau jizoa nʉmʉta. Druad'era zhãrã pera k'awua ẽã jirpaneña pusata bomatʉ b'ae nʉmʉ jĩguaba. \v 26 Zhãrã peraba nomadrʉd'aya drua sãwũã berab'ariita k'awuad'a ẽãba, ne zarea zromarãta bãjãnebema pʉrʉderread'aya. \v 27 Mobebʉrʉ ũdud'aya mʉ Beubari Bape b'ad'ara jãrãrãne uruta zarea bara k'ãbãẽã kĩrãwãrẽã. \v 28 Mawũã berab'ari bʉsad'ewad'era wãniguaudua, mobebaira marã ẽdrʉira k'aita basia. \p \v 29 Dewara ne jarak'a mawũãsia: Akaudua bakuru higuerata, jõma bakuru nʉmeta. \v 30 Wikubʉdata ũdubʉdad'era marãbara k'awuabada poag'a k'aita bata. \v 31 Aramaʉ̃ kĩrãk'a mawũã berab'ari bʉsad'ewata ũdubʉdad'era k'awuaudua k'aita bata Daizezeta Nok'od'ebemata. \p \v 32 Mʉã wãrĩnu marãã jaraya, zhãrã b'era neba ẽwed'a mʉã jara nʉmʉrã jõma arimaẽ berab'ariya. \v 33 Bãjã, drua nebaya, mawũãmina mʉ bed'eara bari neba ẽã. \p \v 34 Mazhikusa kĩrãkuita b'eaudua, mazhi soba krĩñane b'earãũdua, ituaba beu b'earãũdua, naʉ̃ ẽjũãnebemata krĩcha b'earãũdua. Mobed'eba mʉrã aritiaud'e marã ʉ̃rʉ̃ ze ẽbaya jari ewadera. \v 35 Mʉrã zeya druad'e zhãrã b'e jõmaʉ̃ ʉ̃rʉ̃. \v 36 Mawũẽ kĩrãkuita b'eaudua, baridu ʉ̃madaud'e zhiwid'i b'eaudua, aramaʉ̃ne ẽdrʉd'aitrʉ b'eaudua ne bio mawũã menajacha bʉsad'ewaid'era. Mawũãrã k'ãrẽã perad'ai ne ẽã k'ob'eaya mʉ Beubari Bape b'ad'a kĩrãbita. \p \v 37 Jesús ewarid'era miã ũrãg'a b'asia Daizeze ded'a ewara maẽ. Diamasera wãpe chub'e b'asia k'atuma Olivo abada maẽ. \v 38 Diaped'ara zhãrã jõma izhima ze b'easia izhi ũrãg'ata ũrĩnaĩta Daizeze ded'a ewara maẽ. \c 22 \s Krĩcha jʉrʉd'apead'a Jesús bead'aita \r (Mateo 26:1-5, 14-16; Marcos 14:1-2, 10-11; Juan 11:45-53) \p \v 1 K'aita bata nʉmasia fiesta pan ne oreguea ne ẽã k'obadata, maʉ̃ta jarabada Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩchabadata. \v 2 Sacerdoterã nok'orãta b'era ũrãg'a Moiséd'e jarabadata b'era krĩcha jʉrʉ b'easia Jesús sãwũã bead'aita, ãzhara wawia b'e baera zhãrã b'eta. \p \v 3 Maʉ̃ne ãtõmiãta ed'a wãsia Judad'e, ijaramiã trʉ̃ta Iscariote basia. Jesúsba jʉrʉkuad'ata maʉ̃ta zhi doce basia. \v 4 Maʉ̃ta wãpe sacerdoterã nok'orã bawara, Daizeze de akʉbada nok'orã bawara bed'easia Jesús sãwũã chãb'arikuaita. \v 5 Mawũẽ ãzhira sobiad'ape jarasid'a plata diad'aita. \v 6 Izhara ĩjãpe kĩrãkuita b'esia sãwũã chãb'arikuaita zhãrãba k'awuad'a ẽãne. \s Zhiko od'apead'a Jesúita \r (Mateo 26:17-29; Marcos 14:12-25; Juan 13:21-30) \p \v 7 Ewari arabasia pan ne oreguea ne ẽã k'obadata, maʉ̃nerã oveja zaketa bea bazhid'a Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩcha k'od'aita. \v 8 Maʉ̃ne Jesúsbara Pedrota Juanta zok'abʉrʉta mawũãsia: Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩcha k'obadata od'e wãũdua k'od'aita. \p \v 9 Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: ¿Bʉara sãma od'aita krĩñape? \p \v 10 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Pʉwʉrʉd'e marã ed'a wãbʉdad'era ũmakĩrãta daucha zeya zok'od'e baniã ak'ob'ʉta. Maʉ̃ k'aid'u wãũdua deid'u bayeed'a. \v 11 Mobe zhidekʉa mawũãũdua: Miã Ũrãg'abariba mawũãsia: ¿Kʉd'a sãma b'ʉ Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩcha k'obadata mʉã mama k'oira mʉã jʉrʉkuad'a bawarauba? \v 12 Izhara marãã ũdubigaya kʉd'a ʉ̃rʉ̃bema kʉd'a zromata zhi araa omata, mama zhiko oudua. \p \v 13 Mawũãĩ wãbʉdad'era izha jarad'a kĩrãk'a ũdusid'a. Mawũẽ osid'a Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩcha k'obadara. \p \v 14 Nek'oita arababʉrʉd'era Jesús nek'oita jewed'asia, izhi bawara jewed'asid'a izha zok'akuad'ata b'esid'a. \v 15 Maʉ̃nerã mawũãsia: ¡Naʉ̃ k'ãwũã Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩcha k'obadata mʉãrã marã bawarauba k'o krĩña b'asia mʉ zuburiai nawed'a! \v 16 Mʉã marãã jaraya, mʉãrã wueta k'o ẽãta arib'ae nʉmebʉrʉd'ebʉrʉ k'oya Daizezeta Nok'o maẽ. \p \v 17 Mobebʉrʉ vino copad'e jiraedape maʉ̃bari Daizezea zhibia jipe mawũãsia: Naʉ̃ta doudua, mazhirãĩnu jed'eka doudua. \v 18 Mʉã marãã jaraya, mʉãrã naʉ̃ vino wueta do ẽãta doya Daizezeta Nok'o maẽ. \p \v 19 Mobebʉrʉ pan jiraedape maʉ̃bari Daizezea zhibia jipe b'ʉape ded'ekabʉrʉta mawũãsia: Naʉ̃ mʉ k'akuata marãbari chãb'ariya, naʉ̃ta k'ãwũã o b'eaudua mʉta krĩchabʉdata. \p \v 20 Ab'arika obʉrʉta nek'ope vino copad'e jiraedape mawũãsia: Naʉ̃ vino copad'era Daizezeba zhãrã ẽdrʉbiid'ebemata zhiwid'ita nʉmeña mʉ wad'eba, mʉrã marãbari wa erezoaya. \v 21 Mʉta chãb'ariira mʉ ũme ãba nek'o k'ob'ʉa. \v 22 Wãrãnebai mʉ Beubari Bape b'ʉra sãwũã berab'arii b'ʉd'e berab'ari wã, ¡mawũãmina zuburiaya mʉ chãb'aribʉrʉra! \p \v 23 Mawũãĩ ãzhirãĩnu bed'easid'a ãzhirãnebemabara k'aiba mawũã oita. \s Zhi zroma zhãrã arib'ae b'ʉta \p \v 24 Ãzhirãĩnu bed'easid'a ãzhirãnebema k'aita zhi zroma k'awuaita. \v 25 Maʉ̃ne Jesúsbara mawũãsia: \fig The Lord's supper|CN01803B.TIF|span|Luke 22:14-23||(Lucas 22:15)| \fig* Naʉ̃ ẽjũãne reyrãta b'ebara zhãrã ãzhi edre erunʉmeã, mawũã zhãrã ʉ̃rʉ̃ nʉmerã jarabada biata obadata. \v 26 Mawũãmina marã mawũã b'earãũdua, awuarabʉrʉ marãnebemata zhi zromata b'ʉra zhi zroma ẽãne b'aibara. Nok'ota b'ʉra nezok'a kĩrãk'a b'aibara. \v 27 ¿Sãʉ̃ta zhi zromape nek'oita jewed'abarita o zhãrã nediabarita? ¿Nek'oita jewed'abarita zhi zroma ẽka? Mawũãnerã mʉrã marãne ed'a b'ʉa nezok'a kĩrãk'a. \p \v 28 Marã mʉ bawara b'ea mʉ bĩ ẽã o b'eid'u. \v 29 Mawũẽ mʉãrã nok'ota b'ʉkuaya mʉ Zezeba mʉta nok'ota b'ʉd'a kĩrãk'a. \v 30 Aramaʉ̃ne marã nek'od'aya baniã dod'aya mʉta Reyta b'ʉ maẽ. Maʉ̃nerã marã bugue chub'ed'e nok'ota jewed'ad'aya k'awua od'aita Israel warrarã doced'ebemata. \s Jesúsba jarad'a Pedroba ũduk'a aita \r (Mateo 26:31-35; Marcos 14:27-31; Juan 13:36-38) \p \v 31 Dewara Nok'o Jesúsbara mawũãsia: Simón, Simón, ãtõmiãbara marã wid'isia soid'u k'ob'eai k'awuaita jãrãweita trigo kĩrãk'a. \v 32 Mawũãmina mʉrã bʉ bari Daizezea zuburia bed'easia, mʉnebema ĩjã b'ʉta kenab'ari ẽbamarẽã. Mawũẽ bʉta wakusa mʉ pẽwãbʉrʉd'era jipa nʉmeãĩta k'arebarua bʉzhi mebẽrãta. \p \v 33 Mawũãĩ izhara mawũãsia: Nok'ó, mʉrã bari bʉ ũme cárceld'e ed'a wãĩta b'ʉ ẽã, awuarabʉrʉ bʉ ũme beuisid'a b'ʉa. \p \v 34 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Pedro, mʉã bʉaa jaraya, gallo id'ira beru ẽbaya bʉa mʉ ũduk'ata jarama ũbea jara ẽwed'ara. \s Zũbita, wũãbita, kuchota jarad'a \p \v 35 Tẽãne Jesúsbara ãzhaa mawũãsia: Mʉã marãta zũbi ne ẽã, wũãbi ne ẽã, sandalia ne ẽã zok'asid'era, ¿marã ne wãẽãsid'ak'a? \p Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Miã k'ãrẽta wãẽãna ẽbasia. \p \v 36 Mawũãnaĩ mawũãsia: Id'ira zũbi erub'ʉbara ataurua, wũãbisid'a ataurua, kucho ne ẽã b'ʉbara bʉzhi wuata nendope edarua ab'a. \v 37 Mʉã marãã jaraya, mʉnebemata wad'i arimaẽ berab'arii bara zhi b'ʉmata mawũã b'ʉta: Ab'arika edasid'a bia ẽã omiãrã bawara. Aramaʉ̃ne mʉnebemata b'ʉ tab'ʉra arimaẽ berab'ariya. \p \v 38 Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Nok'ó, kucho ũme za b'ʉa. \p Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: K'ãʉ̃ba. \s Jesús zhiwid'id'a Getsemaníne \r (Mateo 26:36-46; Marcos 14:32-42) \p \v 39 Mobebʉrʉ izhi wã k'awa b'ʉ kĩrãk'a wãsia Olivo k'atumaĩnu, maʉ̃nerã izha jʉrʉkuad'asid'a wãsid'a k'aid'u. \v 40 Maĩnu jũẽbʉrʉd'era mawũãsia: Zhiwid'iudua wãẽãna ẽbaita. \p \v 41 Mobe izhira ãzhi maẽbara arajĩga wãpe sãk'ok'od'e k'ob'epe zhiwid'ibʉrʉta, \v 42 mawũãsia: Zeze, bʉma bigabʉrʉ mʉrã zuburiabirãrũã, mawũãmina arib'aerãrũã mʉã krĩñata, awuarabʉrʉ arib'aedua bʉzha krĩñata. \p \v 43 Maʉ̃ne ángel ʉ̃trebemata zhi ũdubisia zareata diaita. \v 44 Mawũẽ sopua k'ob'ʉid'u zhiwid'isia audre zarea. Maʉ̃nerã izhi jʉara wa kĩrãk'a waib'ʉa erezoasia b'ae bʉsita egoroid'u. \p \v 45 Zhiwid'i nʉmanata piradrʉpe izha jʉrʉkuad'ama zebʉrʉd'era ũdukuasia k'ãĩgue nʉmʉta sopuaba. \v 46 Mawũẽ mawũãsia: ¿K'ãrẽã k'ãĩgue nʉmʉ? Pirab'ariudua, zhiwid'iudua wãẽãna ẽbaita. \s Jesús jidad'apead'a \r (Mateo 26:47-56; Marcos 14:43-50; Juan 18:2-11) \p \v 47 Jesús wad'i bed'ea k'ob'ʉd'e zhãrã bio zesid'a. Maʉ̃ne Juda abadata doced'ebemata na taiba Jesús orrasia kĩrãma nigaita. \v 48 Maʉ̃ne Jesúsbara mawũãsia: Juda, ¿bʉara k'ãwũã nigabʉrʉba chãb'aribʉrʉka mʉ Beubari Bape b'ʉra? \p \v 49 Izha jʉrʉkuad'ata izhi bawara k'ob'ebara sãwũã berab'ariita k'awuad'ape mawũãsid'a: Nok'ó, ¿tud'aika kuchoba? \p \v 50 Aramaʉ̃ne ãzhid'ebema ab'aʉba tusia sacerdote wag'au nezok'ata, mawũẽ ʉrawesia kʉwʉrʉ juwua araarebemata. \v 51 Mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: K'ãmabai idaribirua. \p Mobe kʉwʉrʉ tõb'ari b'ebisia. \v 52 Mobebʉrʉ Jesús bed'eabʉrʉta, sacerdoterã nok'orãta, nok'orã Daizeze de akʉbadata, nok'orãta izhi eded'aita zebʉdaa mawũãsia: ¿Mʉrã nezrʉgamiã kĩrãk'a kuchoed'a bakurued'a zebʉdak'a? \v 53 Mʉ marã bawara ewariza Daizeze ded'a ewara maẽ b'asid'era marãbara mʉrã jidad'a ẽbasia. Mawũãmina marãba k'ãwũã od'ai ewaria, Daizezeba idaribibʉrʉba ãtõmiãba zarea k'ãwũã oi ewaria. \s Pedroba ũduk'a ad'a Jesús \r (Mateo 26:57-58, 69-75; Marcos 14:53-54, 66-72; Juan 18:12-18, 25-27) \p \v 54 Aramaʉ̃ne jidad'ape edesid'a sacerdote wag'au ded'a. Pedrora arajĩga k'aid'u b'asia. \v 55 Maʉ̃nerã ʉ̃kʉrʉra drog'oa ẽsadra tebʉ puad'ape arak'awa jewed'asid'a. Pedrosid'a jewed'asia ãzhi bawara. \v 56 Maʉ̃ne nezok'a wũẽrãba tebʉ maẽ jewed'a k'ob'ʉta ũdui akʉpe mawũãsia: Naʉ̃sid'a b'asia Jesús bawara. \p \v 57 Mawũãmina izhara merãbʉrʉta mawũãsia: Wũẽrã, mʉã maʉ̃ ũduk'a. \p \v 58 Audre ẽãne awʉrʉba ũdupe mawũãsia: Bʉsid'a k'ãʉ̃rãnebema. \p Mawũãĩ Pedrobara mawũãsia: Mʉrã izhi ẽã. \p \v 59 Dããrãne awʉrʉba mawũãsia: Naʉ̃sid'a wãrĩnu Jesús bawara b'asia, Galilead'ebemata k'ob'ʉa. \p \v 60 Mawũãĩ Pedrobara mawũãsia: Mʉãrã k'awua ẽã bʉa k'ãrẽ jara k'ob'ʉra. \p Maʉ̃ daucha izhi wad'i bed'ea k'ob'ʉd'e gallo berusia. \v 61 Maʉ̃ne Nok'o Jesús pʉrʉwape akʉsia Pedrora, mobebʉrʉ Pedrobara bude basia Nok'o Jesúsba mawũãnata: Gallo berui nawed'a bʉara mʉ ũduk'ata jarama ũbea jaraya. \v 62 Mawũẽ Pedrora ãĩ wãpe jẽgasia k'ãbãẽã sopua. \s Jesús ud'apead'a \r (Mateo 26:67-68; Marcos 14:65) \p \v 63 Soldaorã Jesús akʉ eruk'opanʉbara ãzhima sewak'au b'ʉd'eba jirachi jirpanesia. \v 64 Dabʉ pãrĩnape kĩrãma jirachi jirpanʉta wid'i mawũãsid'a: Arimaẽ jaradua, ¿bʉra k'aiba jirachibʉrʉ? \p \v 65 Aramaʉ̃ne ik'azhirua jara jirpanesia ne awʉrʉta bio jara. \s Jesús eded'apead'a wag'aurã kĩrãbita \r (Mateo 26:59-66; Marcos 14:55-64; Juan 18:19-24) \p \v 66 Ʉ̃nadrʉbʉrʉd'era zhi jʉresid'a nok'orã pʉwʉrʉd'ebemata, sacerdoterã nok'orãta, ũrãg'a Moiséd'e jarabadata, mobe nok'orã wag'aurãma eded'ape mawũãsid'a: \v 67 ¿Bʉra zhãrã Ẽdrʉbika? Daia jaradua. \p Mawũãnaĩ mawũãsia: Mʉã marãã jarabʉrʉsid'a marãbara ĩjãna ẽã. \v 68 Maʉ̃ẽnabemata mʉã marãã wid'ira marãbara panaʉ̃na ẽã, miã mʉrã ẽnetad'a ẽã. \v 69 Mawũãmina id'id'eba mʉ Beubari Bape b'ʉra jewed'aya Daizeze zhi zroma juwua araare. \p \v 70 Mawũãĩ jõmaʉ̃ba mawũãsid'a: ¿Aramaʉ̃nerã bʉra Daizeze Warrak'a? \p Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: Ara mazha jarabʉda mʉrã maʉ̃ta. \p \v 71 Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: ¿Izhi ʉ̃rʉ̃ k'ãrẽta ãmaña jarad'amarẽã nesid'a b'eaipe? Jipa dazhirãba ũrĩbʉda izhi id'eba. \c 23 \s Jesús eded'apead'a Pilato kĩrãbita \r (Mateo 27:1-2, 11-14; Marcos 15:1-5; Juan 18:28-38) \p \v 1 Mobebʉrʉ jõma piradrʉd'ape Jesús edesid'a nok'o Pilatoma. \v 2 Mobe ji mawũãsid'a: Naʉ̃ daibara ũdusid'a zhãrãta nok'orã bawara kĩrũbiga b'ʉta. Jara b'ʉa rey César plata diabadara diad'a ẽbaita, jara b'ʉa izhira zhãrã Ẽdrʉbita Reyta. \p \v 3 Mawũãnaĩ Pilatobara wid'i mawũãsia: ¿Bʉra Rey judíorãneka? \p Mawũãĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Ara bʉzha jarabʉrʉa. \p \v 4 Mawũãĩ Pilatobara sacerdoterã nok'orãta k'ob'ea, zhãrã k'ob'ea mawũãsia: Mʉma ũmakĩrã naʉ̃ bed'ea ne ẽã. \p \v 5 Mawũãĩ ãzhara wuaabʉrʉ mawũãsid'a: Zhãrãta nok'orã bawara kĩrũbiga b'ʉta miã ũrãg'a b'ʉa Judea drua jõma, Galilea druad'eba erujʉ̃drʉd'ata naĩnu ba. \s Jesús eded'apead'a Herode kĩrãbita \p \v 6 Mawũã Galilea jarabʉdata Pilatoba ũrĩĩ wid'isia Galilead'ebema k'awuaita. \v 7 Jarabʉdaba mamabemata k'awuape rey Herodeba k'awua oita b'ʉd'eba edebigasia Herodema. Maʉ̃ ewadera maʉ̃sid'a b'asia Jerusalénne. \v 8 Aramaʉ̃ne Herodeba Jesús ũdubʉrʉd'era k'ãbãẽã sobiasia ũdu krĩña b'ʉta ewari dããrã basi baera. Izhi ʉ̃rʉ̃bemata ne bio ũrĩ b'asi baera ũdu krĩñasia ũdud'ak'ata obʉrʉta. \v 9 Mawũẽ ne bio wid'isia, mawũãmina Jesúsbara panaʉ̃ ẽbasia. \v 10 Maʉ̃nerã sacerdoterã nok'orãta, ũrãg'a Moiséd'e jarabadata k'opanasia biod'e ji k'ob'eta. \v 11 Mobebʉrʉ Herodebara soldaorã izhid'e bawarauba k'ãrẽ ẽãne edabʉdata ãzhima sewak'au b'ʉd'eba reyba jʉ̃bari kĩrãk'a wua kĩrãwãrẽãta jʉ̃bisid'a, mobe wakusa edebisid'a Pilatoma. \v 12 Maʉ̃ ewadera Pilato Herode ũme ibiad'e b'asid'a naara zhi jurata pananata. \s Jarad'apead'a Jesús beabimarẽã \r (Mateo 27:15-26; Marcos 15:6-15; Juan 18:39—19:16) \p \v 13 Mobebʉrʉ Pilatobara ãba trʉ̃kuasia sacerdoterã nok'orãta, zhãrã nok'orãta, zhãrã bawara. \v 14 Mobe mawũãsia: Marãbara ũmakĩrã naʉ̃ mʉma wesid'a zhãrãta nok'orã bawara kĩrũbiga b'ʉ baera, mawũãmina mʉã mazhi kĩrãbita wid'ibʉrʉba mʉma naʉ̃ bed'ea ne ẽã marãba maʉ̃ne ji k'ob'ed'era. \v 15 Miã Herodema bed'ea ne ẽãba wakusa zok'asia mʉma. Mawũẽ izhi bead'aid'ebema o ẽbasia naʉ̃bara. \v 16 Mawũẽ mʉãrã ẽnetaya ubigape. \p \v 17 Pilatobara cárceld'e b'eta ab'a ẽdrʉbi b'asia Egiptod'eba ẽzoad'ata krĩcha fiesta obada ewade. \p \v 18 Maʉ̃ne k'abanabara jõmaʉ̃ba nemi jĩgua mawũãsid'a: ¡K'ãʉ̃ beabirua, mobe daiitara ẽnadua Barrabáta! \p \v 19 Maʉ̃ Barrabára cárceld'e b'ʉsid'a pʉwʉrʉd'e zhãrãta nok'orã bawara kĩrũbigad'a k'area, miã bead'a k'area. \v 20 Pilato wakusa bed'easia Jesús ẽna krĩñaba. \v 21 Mawũãmina ãzhara wakusa nemi jĩgua mawũãsid'a: ¡Cruzd'e k'achibirua! ¡Cruzd'e k'achibirua! \p \v 22 Pilato bed'eama ũbeata mawũãsia: ¿K'ãrẽ bia ẽãta osi naʉ̃bara? Mʉma naʉ̃bara izhi bead'aid'ebema o ẽbasia. Mawũẽ mʉãrã ubigape ẽnetaya. \p \v 23 Mawũãĩ ãzhara wuaabʉrʉ nemi jĩgua jarasid'a cruzd'e k'achibimarẽã. Sacerdoterã nok'orã bawara ãzhi mawũã nemi jĩgua b'iabʉdaba arib'aesia. \v 24 Aramaʉ̃ne Pilatobara arib'aesia ãzha wid'i b'era. \v 25 Mobe zhãrãta nok'orã bawara kĩrũbigad'a k'area, miã bead'a k'area, Barrabá cárceld'e b'ʉd'apead'ata ẽnetasia ãzha wid'id'apead'ata. Mobe Jesús chãb'arisia ãzha krĩñane. \s Cruzd'e k'achi beud'a Jesús \r (Mateo 27:32-56; Marcos 15:21-41; Juan 19:17-30) \p \v 26 Edebʉdad'era Simón Cirene pʉwʉrʉd'ebemata jidasid'a meã b'ad'ata taita, mobe cruzta ataubisid'a edemarẽã Jesús k'aid'u. \p \v 27 Maʉ̃nerã k'abanata pʉwʉrʉd'ebemata k'aid'u kuataid'era wũẽrãrã ʉ̃kʉrʉ sopua jẽgasid'a izhi k'area. \v 28 Maʉ̃ne Jesúsbara ãzhi akʉpe mawũãsia: Wũẽrãrã Jerusalénnebema, jẽgarãũdua mʉ k'area, awuarabʉrʉ jẽgaudua mazhi k'area, mazhi warrarã k'area. \v 29 Ewarita zeya, maʉ̃nerã mawũãnaña: Sobiad'aid'e b'ʉa tod'ak'ara, b'iog'oad'ak'ara, wũãwũã ju dawuad'ak'ara. \v 30 Maʉ̃nerã k'atuma nʉmeã mawũãnaña: Dai ʉ̃rʉ̃ b'aedua. Eya zake nʉmeã mawũãnaña: Dai ãnatʉrua. \v 31 Mʉ bed'ea ne ẽãba bakuru onoã kĩrãk'a k'oabaid'e b'ʉ ẽãta k'ãwũã beabid'aira, ¿bed'ea bara b'eba bakuru põ kĩriak'a k'oabasuta b'era audre od'ai ẽka? \p \v 32 Jesús bawara dewara ũme edesid'a bia ẽã omiãrãta bead'aita. \v 33 Aramaʉ̃ne Buru B'ʉwʉrʉ abadaid'u jũẽkuape Jesús mama cruzd'e k'achisid'a. Bia ẽã omiãrãsid'a k'achisid'a ab'a juwua araare, ab'a juwua ãk'aare. \v 34 Maʉ̃nerã Jesúsbara mawũãsia: Zeze, bed'ea ne ẽã b'ʉkuadua ãzhara k'awuad'a ẽbaera k'ãrẽ ob'eta. \p Maʉ̃nerã soldaorãbara izhi wuara ãzhirãĩnu drasid'a sãwũã drad'aid'ebemata od'ape. \v 35 Zhãrãbara Jesús akʉ duanasia, nok'orãbid'a ãzhima sewak'au b'ʉd'eba mawũãsid'a: Awʉrʉrã k'arebakuasia. Mawũẽ izhikusa ẽdrʉibara naʉ̃ta zhãrã Ẽdrʉbita Daizezeba jʉrʉd'abʉrʉ. \p \v 36 Soldaorãbid'a ãzhima sewak'au b'ʉd'eba orrad'ape ne oregueata diabʉdata, \v 37 mawũãsid'a: Bʉta judíorã Reybʉrʉ bʉzhikusa ẽdrʉrua. \p \v 38 K'ãrẽã bead'aita izhi ʉ̃rʉ̃ b'ʉ jirab'asia, maʉ̃ta griego bed'ead'e, latin bed'ead'e, hebreo bed'ead'e mawũã b'asia: N\sc AɄ̃\sc* R\sc EY\sc* \sc JUDÍORÃNEÃ\sc*. \p \v 39 Bia ẽã omiãrãta k'achi jirapanʉbara ab'aʉba Jesús ijura jara mawũãsia: Bʉta zhãrã Ẽdrʉbibʉrʉ bʉzhikusa ẽdrʉrua, ẽdrʉbigarua daisid'a. \p \v 40 Mawũãĩ dewarabemaba panaʉ̃ kẽã mawũãsia: ¿Bʉsid'a ab'arika beuid'e bʉara wawia ẽka Daizezera? \v 41 Dazhira wãrãnebai bia zuburia barab'ʉa, k'ãwũã barab'ʉa dazha bia ẽãta od'apead'ad'eba. Maʉ̃ne naʉ̃bara bia ẽãrã o ẽbasia. \v 42 Mawũãpe Jesúa mawũãsia: Mʉrã budebarua bʉta Rey babʉrʉd'era. \p \v 43 Mawũãĩ Jesúsbara mawũãsia: Mʉã wãrĩnu bʉaa jaraya, id'i bʉra mʉ ũme k'ob'aya ʉ̃tre. \p \v 44 Ʉ̃matipauba drua jõma pãrĩgusia a las tres bayeed'a. \v 45 Aramaʉ̃ne ʉ̃madaura pãrĩgusia, Daizeze ded'a wua eub'ari jirab'ʉra k'õã totosia ẽsadra. \v 46 Maʉ̃nerã Jesúsbara nemi jĩgua mawũãsia: Zeze, mʉãrã bʉ juwuad'e chãb'ariya mʉ jawurera. \p Mawũãpe beusia. \p \v 47 Soldaorã nok'oba maʉ̃ta ũdui Daizeze ibia jara mawũãsia: Wãrãne ũmakĩrã naʉ̃ bia basia. \p \v 48 K'abanata mama k'ob'ebara jõmaʉ̃ba mawũã berab'aribʉrʉta ũdud'ai, jẽrũya wãsid'a sopuaba trũã neãchi. \v 49 Mawũãmina jõma Jesúsba ũduk'aubara, wũẽrãrã Galilea druad'eba izhi k'aid'u zekuad'abara wawarauba akʉ duanasia mawũã dog'ora. \s Jesús wuag'ad'apead'a \r (Mateo 27:57-61; Marcos 15:42-47; Juan 19:38-42) \p \v 50 José abadata b'asia Arimatea pʉwʉrʉd'ebemata, maʉ̃ pʉwʉrʉra Judea druad'ebema. Nok'orã wag'aurãnebemata maʉ̃ biata b'asia. \v 51 Maʉ̃bid'a jʉ̃ã b'asia Daizezeta Nok'od'ebemata. Mawũẽ krĩcha ab'arika ẽbasia mawũã obʉdara jarirãba. \v 52 Mawũẽ Pilatoma wãpe wid'isia Jesús k'akuata. \v 53 Aramaʉ̃ne cruzd'ebara ãĩ edape burasia burub'aba, mobe ed'a tab'ʉsia peñata zob'ea k'orubid'a maẽ, mamarã beuwãrã wad'i b'ʉd'a ẽbasia miõta. \p \v 54 Maʉ̃ ewadera arib'ae jirpanʉta nrũẽma sábadod'e ẽnaʉ̃bada basia. \fig Jesus is buried|CN01847B.TIF|span|Luke 23:50-55||(Lucas 23:53)| \fig* \p \v 55 Wũẽrãrã Jesús k'aid'u Galilead'eba zed'apead'asid'a k'aid'u zebʉdaba ũdusid'a beuwãrã wuag'aid'ebema nʉmʉ maẽ Jesús k'akua tab'ʉbʉdata. \v 56 Mobe jẽrũya ded'aa wãnape kerata osid'a beuwãrã k'akua chiratʉd'aita. Nrũẽma ẽnaʉ̃bada ewade ẽnaʉ̃sid'a Daizezeba jara b'ʉ kĩrãk'a. \c 24 \s Jesús beud'ata piradrʉd'a \r (Mateo 28:1-10; Marcos 16:1-8; Juan 20:1-10) \p \v 1 Semana ewarita nabemata domingod'e diaped'a Jesús wuag'ad'apead'aid'u zebʉdata, wũẽrãrãbara wesid'a beuwãrã chiratʉd'aita ãzha kera od'apead'ata. Wũẽrãrã awʉrʉrãsid'a zesid'a ãzhi bawara. \v 2 Maʉ̃nerã mong'ara ãña ʉratʉ k'ob'ʉta ũdusid'a peña zob'eata tapa k'ob'ad'ata. \v 3 Mawũẽ ed'a wãbʉdad'era ũdud'a ẽbasia Nok'o Jesús k'akuara. \v 4 Maʉ̃ba k'awua ẽã krĩcha k'ob'ed'e, ũmakĩrã ũme ãzhi k'aita barab'esia wua uruzhiderrea jʉ̃ panʉta. \v 5 Wũẽrãrã perabʉdaba kĩrã b'arrud'ai mawũãsid'a: ¿K'ãrẽã beuwãrã maẽ jʉrʉ panʉ zok'ai b'ʉra? \v 6 Nama ne ẽã, awuarabʉrʉ beud'ata piradrʉsia. Bude baudua marãã jarad'ata wad'i b'asid'e Galilead'e. \v 7 Mawũãsia: Mʉ Beubari Bape b'ʉra chãb'arid'aya k'azhirua omiãrã juwuad'e, maʉ̃nerã cruzd'e k'achid'aya, maʉ̃ta beud'ata piradrʉya ewari ũbead'e. \p \v 8 Mobebʉrʉ ãzhara bude basid'a Jesúsba maʉ̃ta jarad'ata. \v 9 Peña zob'eata nʉmʉ maẽbara jẽrũya wãnape maʉ̃ bed'ea biata jõma jarasid'a Jesúsba jʉrʉkuad'ata once duanuã, jõmaʉ̃ã jarasid'a zhi wuaabemarããbid'a. \v 10 Ãzhira panasia María Magdalenata, Juanata, María Jacobo papata, awʉrʉrãsid'a ãzhi bawara panasia, maʉ̃rãba maʉ̃ta jarasid'a Jesúsba jʉrʉkuad'aa. \v 11 Mawũãmina ãzhima kĩrãne k'opana ẽbasia wũẽrãrã maʉ̃ jara k'opanʉrã, mawũẽ ĩjãna ẽbasia. \v 12 Mawũãmina Pedro piradrʉpe wãẽba wãsia peña zob'eata nʉmʉĩnu. Ed'a akʉbʉrʉd'era ũdusia bari burub'ata. Mawũã berab'aribʉrʉba k'awua ẽã krĩcha ded'aa wãsia. \s Od'e tebad'apead'a Emaús pʉwʉrʉed'a \r (Marcos 16:12-13) \p \v 13 Maʉ̃nerã ãzhirãta ũme ab'aʉ ewade tebasid'a pʉwʉrʉ zake Emaús abadaed'a. Maʉ̃ zhi wawarata b'asia once kilómetro Jerusalénneba. \v 14 Ãzhirãĩnu bed'ea taid'ata jara tebasid'a jõma mawũã berab'aribʉrʉta. \v 15 Mawũã ãzhirãĩnu bed'ea taid'ad'e Jesúsbara orrape tebasia ãzhi bawara. \v 16 Mawũãmina ãzhara akʉ k'opanʉta ũduk'awad'a ẽbasia. \p \v 17 Maʉ̃ne mawũãsia: ¿Mazhirãĩnurã k'ãrẽta jara taid'a, k'ãrẽã sopua panʉ? \p \v 18 Mawũãĩ ab'aʉba panaʉ̃bʉrʉta Cleofas abadaba mawũãsia: ¿Bʉtrʉ ab'abai Jerusalénne ãĩbemata k'ob'ʉka, k'awua ẽbʉrʉ mama sãwũã berab'arita naʉ̃ ewade? \p \v 19 Mawũãnaĩ izhara mawũãsia: ¿K'ãrẽta sãwũãsi? \p Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Jesús Nazared'ebemata Daizezeba bed'eata jarabibarita b'asia. K'ãrẽ oita bed'eata jaraita zhi zroma basia Daizeze kĩrãbita, zhãrã jõmaʉ̃ kĩrãbita. \v 20 Maʉ̃ta sacerdoterã nok'orãba, dai nok'orãba bead'amarẽã chãb'arisid'a, mawũẽ beasid'a cruzd'e k'achi. \v 21 Daibara krĩcha b'easia zhi jura juwuad'eba Israel izha ẽdrʉbigaita. Maʉ̃ta baribʉrʉ maʉ̃ jõmaʉ̃nebema id'i ewari ũbea babʉrʉa mawũã berab'arid'ara. \v 22 Maʉ̃ta daira perabisid'a wũẽrãrã daid'ebema ʉ̃kʉrʉba. Maʉ̃rã diaped'a jũẽkuasia Jesús wuag'ad'apead'aid'u. \v 23 Jesús k'akuara ũdud'a ẽãba zebʉdad'era jarasid'a ángelerã ũdud'apead'ata, maʉ̃rãbara jarasid'abid'a Jesús zok'ai b'ʉta. \v 24 Mawũẽ daid'ebemata ʉ̃kʉrʉ jũẽsid'a Jesús wuag'ad'apead'aid'u, mawũẽ ũdusid'a wũẽrãrãba jarad'apead'a kĩrãk'a. Mawũãmina Jesús ũdud'a ẽbasia. \p \v 25 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: ¡Marã krĩcha ne ẽã b'ea, marãbara sod'ebara ĩñabasia jõma ĩjãĩta duanu ẽã Daizezeba bed'eata jarabibarirãba jarad'apead'ara! \v 26 ¿Zhãrã Ẽdrʉbira mawũã zuburiaita bara basi ẽka ʉ̃tre Nok'ota b'eira? \p \v 27 Mobebʉrʉ Moiséba b'ʉd'ad'eba, Daizezeba bed'eata jarabibarirãba b'ʉd'apead'ad'eba sãwũãta bia jarak'asia. Maʉ̃nerã zhi b'ʉma jõmaʉ̃neba jarasia izhid'ebemata jara tab'eta. \p \v 28 Aramaʉ̃ne pʉwʉrʉ zake ãzhi wãma jũẽbʉdad'era, Jesús jipa totosia wawara wã kĩrãk'a. \v 29 Mawũẽ ãzhara b'emarẽã zarea jara mawũãsid'a: Dai bawara b'edua, ewarira keuba pãrĩgu bʉsia. \p Mawũãnaĩ ed'a wãsia b'eita ãzhi bawara. \v 30 Ãzhi bawara nek'oita jewed'abʉrʉd'era pan jiraedape maʉ̃bari Daizezea zhibia jipe b'ʉape ded'ekasia. \v 31 Maʉ̃ daucha ũduk'awasid'a, mawũãmina izhira nebasia. \v 32 Mawũẽ ãzhirãĩnu mawũãsid'a: ¿K'ãwũẽ dazhira sobiasid'a ẽka od'e jarak'a tebasid'era Daizeze bed'ea zhi b'ʉmata? \p \v 33 Aramaʉ̃ta piradrʉd'ape jẽrũya wãsid'a Jerusalén pʉwʉrʉed'a, mawũẽ Jesúsba jʉrʉkuad'a onceta zhi jʉre duanuta ũdubʉdad'era ũdusid'a ãzhi bawara duanusid'a. \v 34 Maʉ̃rãbara mawũãsid'a: Wãrĩnu Nok'ora beud'ata piradrʉsia. Zhi ũdubisia Simoũã. \p \v 35 Mawũãnaĩ ãzhara nebʉrʉsid'a od'e sãwũã berab'arid'ata, sãwũã ũduk'awasid'ata pan b'ʉabʉrʉd'e. \s Jesús zhi ũdubid'a izha jʉrʉkuad'aa \r (Mateo 28:16-20; Marcos 16:14-18; Juan 20:19-23) \p \v 36 Maʉ̃nebemane bed'ea k'ob'ed'e Jesús ãzhi ẽsadra edau nʉmepe mawũãsia: Marã adu-a b'eaudua. \p \v 37 Maʉ̃ne k'ãbãẽã perabʉdaba krĩchasid'a beuwãrãta ũdu k'ob'eta. \v 38 Mawũẽ Jesúsbara mawũãsia: ¿K'ãrẽã pera k'opanʉ, k'ãrẽã eruk'ob'e marã sod'era k'ãʉ̃ krĩchara? \v 39 Akaudua mʉ juwuata mʉ jẽrũta, mʉrã mʉzhita b'ʉa, tãũdua, akaudua, jawurera zhara ne ẽã, miã b'ʉwʉrʉsid'a ne ẽã, maʉ̃ne marãbara akʉ k'opanʉã mʉãrã erub'ʉta. \p \v 40 Maʉ̃ta jara k'ob'ʉd'era k'achid'apead'ata akʉbigasia juwuata jẽrũta. \v 41 Ãzhara sobiaba wad'i ĩjã ẽã k'ob'eba k'awua ẽã krĩcha k'ob'ed'e mawũãsia: ¿Marãbara nama eruduanuka k'ãrẽ k'oira? \p \v 42 Mawũãĩ b'eda bamata pewa diasid'a, dewara diasid'a urrajõta. \v 43 Izhara jidape k'osia ãzhi kĩrãbita. \p \v 44 Mobe mawũãsia: Mʉ k'ãwũã berab'aribʉrʉra mʉã marãã zhi jarama basia mʉ wad'i marã bawara b'ʉd'e: K'ãwũã arimaẽ berab'ariita bara basia jõma mʉnebemata zhi b'ʉmata Moisé ũrãg'ad'e tab'eta, Daizezeba bed'eata jarabibarirãba b'ʉd'apead'ata tab'eta, Salmone tab'eta. \p \v 45 Mobebʉrʉ krĩcha ewekuasia sãwũãta k'awuad'amarẽã Daizeze bed'eata zhi b'ʉmata. \v 46 Mobe mawũãsia: Mawũã zhi b'ʉmaneba zhãrã Ẽdrʉbira beuita bara basia beud'ata piradrʉita ewari ũbead'e. \v 47 K'õbebʉrʉ mʉ trʉ̃neba jarad'aya k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãnamarẽã, Daizezeba bed'ea ne ẽã duanebimarẽã k'azhiruata biod'eba, drua jõmaʉ̃ maẽ mawũã jara erujʉ̃drʉd'aya Jerusalénneba. \v 48 Marãba jarad'aya mʉ k'ãwũã berab'arid'ata. \v 49 Wãrĩnu mʉã marãma zok'aya Jawurebia mʉ Zezeba diaya ad'ata. Mawũãmina Jerusalén pʉwʉrʉd'e duanedua zareata jidad'ayeed'a ʉ̃treba zebʉrʉta. \s Jesús wãna ʉ̃taa \r (Marcos 16:19-20) \p \v 50 Mobebʉrʉ ãĩ jʉre edesia Betaniaĩnu, mobe Daizezeba bia jʉremarẽã juwua jirab'aripe ibia jarak'asia. \v 51 Mawũã ibia jarak'a k'ob'ʉd'e ãzhi maẽbara Daizezeba edesia ʉ̃taa. \v 52 Ãzhara ibia jarad'ape jẽrũya Jerusalén pʉwʉrʉed'a wãsid'a k'ãbãẽã sobia. \v 53 Mobe Daizeze ded'a ewara maẽ ewariza ze b'easia Daizeze ibia jara b'eta. Amén. \fig The Ascension|CN01883B.TIF|span|Luke 24:50-53||(Lucas 24:51)| \fig*