\id ACT Catio
\h HECHOS
\toc1 Hechos
\mt1 Jesúsba zok'akuad'aba od'apead'a
\c 1
\s Daizezeba diaya ad'a Jawurebiata
\p
\v 1 Mʉã bed'eata naara b'ʉsid'era Teófilo, mʉãrã jõma jarasia Jesúsba od'ata izha jaradiad'ata jẽdeuba.
\v 2 Daizezeba ʉ̃taa eded'abitabai jarasia. Ʉ̃taa wãĩ nawed'a Jawurebiad'eba jarak'asia izha zok'akuaita jʉrʉkuad'aba k'ãrẽ od'aita.
\v 3 Beud'a tẽã maʉ̃rããbʉrʉ zok'ai zhi ũdubima bio basia k'awuad'amarẽã wãrĩnu zok'ai b'ʉta. Zhi ũdubigasia ewari cuarenta, maʉ̃nerã jarak'a b'asia Daizezeta Nok'od'ebemata.
\p
\v 4 Ãba k'ob'ed'e mawũãsia: Wãrãũdua Jerusalénnebara, awuarabʉrʉ jʉ̃ãũdua mʉ Zezeba Jawurebia diaya ad'ata, maʉ̃ marãbara ũrĩsid'a mʉã jarad'ata.
\v 5 Juanbara wãrãnebai zhãrã buru k'oesia baniãba, mawũãmina Daizezebara marãã diaya Jawurebiata ewari dããrã ẽãne.
\s Jesús ʉ̃taa wãna
\p
\v 6 Mobebʉrʉ ãba k'opanʉbara wid'i mawũãsid'a: Nok'ó, ¿bʉra Israel b'e Nok'ota b'eika id'i ewade?
\p
\v 7 Mawũãnaĩ Jesúsbara mawũãsia: Ewarira marãba k'awuad'ai barata nʉmʉ ẽã mʉ Zezeba k'ãrẽ oita nʉmʉk'ãrĩrã.
\v 8 Mawũãmina marãbara zareata jidad'aya Jawurebiata marãne ed'a b'ad'e zebʉrʉd'e, aramaʉ̃ne marãbara mʉnebemata jarad'aya Jerusalénne, Judea druad'e, Samaria druad'e, wawara druaza.
\p
\v 9 Maʉ̃ta jarape k'ob'ʉta ãzha akʉ k'ob'ed'e Jesús ʉ̃taa jirab'ari wãsia, aramaʉ̃ne jãrãrãne dog'oba ũdud'a ẽbasia. \fig The Ascension|CN01887B.TIF|span|Acts 1:9-11||(Hechos 1:10)| \fig*
\p
\v 10 Aramaʉ̃ne ʉ̃taa wãta akʉ k'ob'ed'e ũmakĩrãrãta ũme ãzhi k'aita ʉ̃ta k'opanesia wua torro jʉ̃ panʉta.
\v 11 Maʉ̃rãbara mawũãsid'a: Galilea bid'arã, marãbara, ¿k'ãrẽã ʉ̃taa akʉ k'ob'e? K'ãʉ̃ Jesús Daizezeba marã maẽba ʉ̃taa edebʉrʉra, k'ãʉ̃ ab'aʉta k'ãwũã zeya mazha ũdubʉda kĩrãk'a ʉ̃taa wãbʉrʉta.
\s Matía jʉrʉd'apead'a Judabari
\p
\v 12 Mobebʉrʉ Jesúsba zok'akuad'ara Jerusalén pʉwʉrʉed'a jẽrũya wãsid'a Olivo k'atuma abada maẽba. Maʉ̃ k'atuma Jerusalén k'aita b'ʉta ẽnaʉ̃bada ewade arak'aita wãbada kĩrãk'a b'ʉa.
\v 13 Jerusalén jũẽkuape wãrĩzekuasia kʉd'a ʉ̃rʉ̃bemaĩnu. Mobe mama duanesia Pedrota, Jacobota, Juanta, Andrésta, Felipeta, Tomásta, Bartolométa, Mateota, Jacobo Alfeo warrata, Simón Zeloteta, Juda Jacobo warrata.
\v 14 Maʉ̃rãta baridua ãba zhiwid'i duanasia wũẽrãrã bawara, Jesús papa María bawara, Jesús mebẽrã bawara.
\p
\v 15 Maʉ̃ ewade Pedrora mebẽrã ẽsadra piradrʉsia bed'eai k'area, maʉ̃nerã ciento veinte kĩrãk'a zhi jʉre nʉmʉne mawũãsia:
\v 16 Mebẽrã, zhi b'ʉmata arimaẽ berab'ariita bara basia Jawurebiaba rey David id'eba jarad'ata Judad'ebemata, mawũẽ arimaẽ jʉre edesia Jesús jidad'apead'ara.
\v 17 Izhira dazhirãnebema basia, mawũẽ ob'asia dazhirãba ob'eta.
\p
\v 18 Izha bia ẽãta od'aba plata jidad'abara edasia druata. Mama ʉ̃tʉba buruare b'aebʉrʉba b'i jẽsasia, mawũẽ izhi jʉ̃sira jõma peawesia.
\v 19 Jerusalénne b'ebara maʉ̃ta k'awuad'ape ãzhi bed'ead'e maʉ̃ druara trʉ̃gasid'a Acéldama, maʉ̃bara jara krĩña b'ʉa Wa Druata.
\v 20 Maʉ̃ta zhi b'ʉmata Salmo librod'e mawũã b'ʉa:
\q Izhi b'ad'a maẽ miõ ne ẽbaya, aramaʉ̃ne miõta b'a ẽbaya. \rq (Salmos 69:25)\rq*
\p Dewara mawũã b'ʉa:
\q Awʉrʉba oya izha ob'ad'ara. \rq (Salmos 109:8)\rq*
\p
\v 21 Mawũẽ ũmakĩrãrã ewariza dazhirã bawara ãba b'ed'ebemata Judabari jʉrʉd'aya, Nok'o Jesús dazhirã bawara b'asid'ebemata b'ea.
\v 22 Juanba buru k'oesid'ebemata b'eta dazhirã maẽba Jesús ʉ̃taa wãsiid'ubemata b'ea. Mawũẽ iab'a jʉrʉd'aya dazhirã bawarauba jaramarẽã Jesús beud'ata piradrʉd'ata.
\p
\v 23 Mobebʉrʉ ũme k'opanʉsid'a. Ab'a Joséta Barsabás abazhid'a, ab'aʉta Justo basia, dewarabema Matía basia.
\v 24 Mobebʉrʉ zhiwid'i mawũãsid'a: Nok'ó, bʉabʉrʉ jõmaʉ̃ sota ũduk'awua b'ʉa, mawũẽ daia k'awuabirua naʉ̃rã ũmenebema bʉa sãʉ̃ta jʉrʉbʉrʉta.
\v 25 Mawũãrã bʉd'ebemata jaramarẽã bʉa zok'ad'ata b'aya. Maʉ̃ta b'ad'ara Judara k'azhiruad'e b'aesia, aramaʉ̃ne tebʉed'a wãsia izhi b'aima.
\p
\v 26 Mobebʉrʉ k'aita jʉrʉd'aid'ebemata obʉdad'era Matíare b'aesia. Mawũẽ Jesúsba zok'akuad'ata once b'e bawara b'ʉsid'a.
\c 2
\s Jawurebia zed'a
\p
\v 1 Pentecosté ewarita araa zebʉrʉd'era Jesúsd'ebema ĩjã b'era jõma ãba duanasia.
\v 2 Maʉ̃ne aritiaud'e ʉ̃treba nangu kĩrãk'a uga zesia, de jõma maʉ̃ba uga nʉmesia ãzhi duanu maẽ.
\v 3 Maʉ̃ne tebʉ kĩrãk'a eradrʉ ũdubʉdata eradrʉsia ãzhi buruza.
\v 4 Aramaʉ̃ne Jawurebiaba birabʉdaba bed'ea awuara bed'easid'a, Jawurebiaba jarabibʉrʉta jara bed'easid'a. \fig The day of pentecost|CN01890B.TIF|span|Acts 2:1-5||(Hechos 2:3)| \fig*
\p
\v 5 Maʉ̃ne judíorã Daizezed'ebema arib'ae b'eta Jerusalénne duanasia drua jõmaʉ̃nebemata.
\v 6 Mawũã uga bʉsita ũrĩnaĩ k'abanata nʉmʉrã bʉredrʉsid'a. K'awua ẽã krĩchasid'a ab'a ab'ak'a ãzhi bed'ead'e bed'eabʉdata ũrĩ k'opanʉba.
\v 7 Mawũẽ ãzhara bia akʉdrua mawũãsid'a: Akaudua, ¿Galilead'ebema ẽka naʉ̃rã jõma za bed'ea k'ob'era?
\v 8 ¿Sãwũẽrã dazhirãbara ũrĩ k'ob'e ab'a ab'ak'a dazhirã bed'ead'e bed'ea k'ob'eta?
\v 9 Dazhirã ʉ̃kʉrʉ Parto druad'ebema, Medo druad'ebema, Elamita druad'ebema, Mesopotamia druad'ebema, Judea druad'ebema, Capadocia druad'ebema, Ponto druad'ebema, Asia druad'ebema,
\v 10 Frigia druad'ebema, Panfilia druad'ebema, Egipto druad'ebema, África drua Cirene audre wawaraid'ubema, dewara Romanebemata nama b'ea, judíorãta b'ea, judío ẽãta judío bape b'ea.
\v 11 Dazhirã ʉ̃kʉrʉra Creta druad'ebema, Árabe druad'ebema. Maʉ̃ta dazhirãbara ũrĩ k'ob'ea dazhi bed'ead'e jara k'ob'eta ne bia Daizezed'ebemata.
\p
\v 12 Maʉ̃nerã jõmaʉ̃ba bia akʉdrua ãzhirãĩnu mawũãsid'a: ¿K'ãrẽpe k'ãwũãrã?
\p
\v 13 Waya ʉ̃kʉrʉma sewak'au b'ed'eba mawũãsid'a: Beu nʉmeã.
\s Miã ũrãg'ad'a Pedro
\p
\v 14 Maʉ̃nerã Pedrora dewaraurã once bawara ʉ̃ta nʉmepe nemi jĩgua mawũãsia: Judíorãta b'eba, dewara jõma Jerusalénne b'eba naʉ̃ta k'awuad'aita ũrĩũdua mʉ bed'eata.
\v 15 Dai za k'ob'era beu nʉme ẽã marãba krĩcha k'ob'e kĩrãk'a, ewarira wad'i diaped'a nʉmʉã.
\v 16 Naʉ̃ẽnabema Daizezeba bed'eata jarabibariba Joelba jarad'ata mawũãsia:
\p
\v 17 Daizezebara mawũãsia:
\q Ewari jõĩta nʉmebʉrʉd'era mʉ Jawurebiara mʉãrã diaya zhãrã jõmaʉ̃ã. Mawũẽ marã warrarãbara marã k'aurãbara jarad'aya mʉã jarabibʉrʉta. Kũrãrã marãneã mʉãrã ne ũdubiya k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a, zõrãrã marãneã mʉãrã ne ũdubiya k'ãĩmok'arad'e.
\q
\v 18 Zhũmakĩrãrã mʉ nezok'arãã, wũẽrãrã mʉ nezok'arãã maʉ̃ ewadera mʉãrã wãrãne diaya mʉ Jawurebiata. Mawũẽ jarad'aya mʉã jarabibʉrʉta.
\q
\v 19 Ũdud'ak'ata ũdubigaya ʉ̃tʉ bãjãne, ũdud'ak'ata ũdubigaya ud'a druad'e, ũdubigaya wata, tebʉta, narĩ k'ougata.
\q
\v 20 Ʉ̃madaura pãrĩguya, jed'ek'ora wa baya, Daizezeba k'awua okuai ewarita zei nawed'a mawũã totoya, maʉ̃nerã ewarira zhi zromata kĩrãwãrẽ baya.
\q
\v 21 Nok'o Jesúa zuburia bed'eabʉdara ẽdrʉd'aya. \rq (Joel 2:28-32)\rq*
\p
\v 22 Israelitarã, bed'eata mʉã za jaraita ũrĩũdua: Jesús Nazared'ebema Daizezebara izhid'eba nʉmʉta k'awuabibʉrʉta marãne ed'a ũdud'ak'ata bio osia izhid'eba, maʉ̃ marãbara k'awua b'ea.
\v 23 Maʉ̃ Jesús izha nawed'a krĩchad'ad'e chãb'arisia Daizezebara, mawũẽ marãbara jidad'ape bia ẽãta b'ea beabisid'a cruzd'e k'achi.
\v 24 Maʉ̃ta Daizezeba beud'ata piradrʉbibʉrʉba bebuta puad'ebara ẽdrʉbisia, bebuba k'ab'ariita b'asi ẽbaera.
\v 25 Rey Davidbara Jesús jarabʉrʉta mawũãsia:
\q Mʉãrã Nok'ora ewariza ũdu b'ʉa mʉ kĩrãbita, mʉ juwua araare b'ʉba mʉrã b'ae ẽã.
\q
\v 26 Maʉ̃ba mʉrã sobia b'ʉa, b'ʉsrid'a trʉ̃ã b'ʉa, adu-a b'ʉa.
\q
\v 27 Bʉara mʉ jawurera ãmaẽ ẽã beud'ata b'e maẽrã, mʉrã bʉ nezok'a kĩrãẽpa b'ʉra b'erawabi ẽã.
\q
\v 28 Bʉara mʉãã k'awuabisia mʉrã wakusa zok'ai b'aita, bʉa mʉrã sobia b'abiya mʉ ũme b'ʉba. \rq (Salmos 16:8-11)\rq*
\p
\v 29 Mebẽrã, mʉã marãã jipa jaraya, zõrã dazhirãta rey David beubʉrʉd'era wuag'asid'a, izhi wuag'ad'apead'ara peña zob'eara dazhirãne ed'a nʉmʉã id'i basiid'u.
\v 30 Davira Daizezeba bed'eata jarabibarita b'ad'aba k'awua b'asia Daizezera wãrĩnu bed'ead'ata, jarasia izhid'eba uruta zhãrã Ẽdrʉbita piradrʉbiita, aramaʉ̃ne reyta b'ʉita izhi kĩrãk'a.
\v 31 Mawũã na wed'auba k'awua b'ʉba jarasia beud'ata piradrʉita zhãrã Ẽdrʉbira, aramaʉ̃ne izhi jawurera ãmaẽna ẽãta beud'ata b'e maẽrã, miã izhi k'akuara b'erawa ẽãta.
\v 32 Maʉ̃ Jesúra beud'ata piradrʉbisia Daizezeba, maʉ̃ dai jõmaʉ̃ba ũdusid'a.
\v 33 Daizezebara izhi juwua araare Jesús zhi zromata b'ʉsia, zhi Zezeba Jawurebia diaya ad'ata jidape ded'ekabʉrʉta marãba k'ãwũã ũdubʉda, ũrĩbʉda.
\v 34 David ẽbasia ʉ̃taa wãrĩzed'ara, maʉ̃neba izhara Jesústa jara mawũãsia:
\q Daizezebara mʉ Nok'oa mawũãsia: Mʉ juwua araare jewed'arua,
\q
\v 35 bʉ jura b'eta jõma mʉã bʉ jẽrũ edre b'ʉyeed'a. \rq (Salmos 110:1)\rq*
\p
\v 36 Maʉ̃neba Israel b'ebara jõmaʉ̃ba wãrĩnuta k'awuaudua, maʉ̃ Jesús marãba cruzd'e k'achid'apead'ara Daizezebara Nok'ota b'ʉsia zhãrã Ẽdrʉbita.
\p
\v 37 Maʉ̃ta ũrĩnaĩ sopuad'ape Pedroa dewaraurã Jesúsba zok'akuad'arãã mawũãsid'a: Mebẽrã, ¿daibara k'ãrẽta od'aipe?
\p
\v 38 Mawũãnaĩ Pedrobara mawũãsia: K'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãũdua, mobe Jesucristo trʉ̃neba buru k'oeudua k'azhiruata biod'eba Daizezeba bed'ea ne ẽã duanebimarẽã, mawũãrã jidad'aya Jawurebiata.
\v 39 Daizezeba Jawurebia diaya ad'ara marãĩtabema, marã warrarãĩtabema, zhãrã wawara b'eitabema, Daizezeta Nok'oba trʉ̃kuabʉrʉitabema.
\p
\v 40 Pedrobara dewara bed'ea bio jarak'a ũrãg'a mawũãsia: ¡Marã Daizezea ẽdrʉbiudua k'ãwũã bia ẽãta b'ed'ebara!
\p
\v 41 Aramaʉ̃ne Pedro bed'eata ĩjãnapead'ara buru k'oesid'a. Maʉ̃ ewadera Jesúsd'ebema ĩjãbʉdara ed'a zesid'a tres mil.
\v 42 Mobe Jesúsba zok'akuad'a ũrãg'ad'e duanesia, aramaʉ̃ne zhiya ãba duane b'ʉta Jesús bebu krĩcha pan pewa k'o duanasia, zhiwid'i duanasia.
\s Sãwũã b'ead'a naara zhi ĩjãnapead'ata
\p
\v 43 Zhãrã jõma pera jirpanesia ũdud'ak'ata bio obʉdaba Jesúsba zok'akuad'aba.
\v 44 Jesúsd'ebema ĩjãnapead'ara ãba b'eba ne jõma erub'easia jõmaʉ̃ĩta.
\v 45 Ẽjũã ãzhid'era, ne ãzhid'era nendod'ape platara ab'a ab'aʉa dra b'easia zhi nesid'a k'awua.
\v 46 Ewariza ãba duane b'asia Daizeze ded'a ewara maẽ, ãzhi ded'ara zhiko ãbaʉba k'o b'easia b'ʉsrid'a sobia.
\v 47 Daizezera ibia jara b'easia, ãzhira kʉãg'ade basia zhãrã jõmaʉ̃ba. Maʉ̃nerã Nok'o Jesúsbara izhid'ebema ĩjã b'ed'e ed'a ewariza zebi nʉmasia zhi ẽdrʉd'aita b'era.
\c 3
\s Wã b'e ẽã b'ʉta b'ed'a
\p
\v 1 Ewari ab'a Pedro Juan ũme Daizeze deid'u wãrĩze wãsid'a a las tres zhiwid'ibada ʉ̃madaud'e.
\v 2 Maʉ̃ne ũmakĩrãta b'asia wã b'e ẽã tod'ata, izhira wed'ape ewariza b'ʉbazhid'a Daizeze deta puerta Kĩrãwãrẽã abada maẽ. Mawũã b'ʉbazhid'a Daizeze ded'a ed'a wãbʉdaa plata wid'imarẽã.
\v 3 Maʉ̃bara Pedro Juan ũme Daizeze ded'a ed'a wãnata ũdui, zuburia bed'easia plata diad'amarẽã.
\v 4 Mawũẽ Pedrobara Juan ũmeba akʉ mawũãsia: Daita akʉdua.
\p
\v 5 Mawũãĩ izhara bia akʉsia ne diad'aibipe.
\v 6 Mawũãmina Pedrobara mawũãsia: Mʉrã plata ne ẽã, miã oro ne ẽã. Mawũãmina mʉã erub'ʉta diaya: ¡Jesucristo Nazared'ebema trʉ̃neba piradrʉpe nimibarua! \fig Healing the lame beggar|CN01897B.TIF|span|Acts 3:1-10||(Hechos 3:8)| \fig*
\p
\v 7 Mawũãpe juwua arata jidape piradrʉbisia. Mawũẽ audre ẽãne zrawasia jẽrũta k'õrãk'õrãta.
\v 8 Aramaʉ̃ne pinandrʉ edau nʉmepe tebad'ewasia. Aramaʉ̃ne ãzhi bawara Daizeze ded'a ed'a wãsia, taiba pinandrʉ tebasia Daizeze ibia jara.
\v 9 Zhãrã jõmaʉ̃ba ũdusid'a Daizeze ibia jara taita.
\v 10 Plata wid'iita jewed'a b'ad'ata ũduk'awasid'a, Daizeze deta puerta Kĩrãwãrẽã abada maẽ jewed'a b'asia. Mawũẽ bia akʉdruasid'a mawũã berab'aribʉrʉba.
\s Wakusa miã ũrãg'ad'a Pedro
\p
\v 11 Wã b'e ẽã b'ʉta b'ed'abara Pedro Juan ãĩtʉ ẽbasia. Zhãrã jõmaʉ̃ba bia akʉdrua ãzhi k'aid'u piraposia Daizeze ded'a ewara maẽ Salomón abadaid'u.
\v 12 Pedroba maʉ̃ta ũdui zhãrã k'ob'ea mawũãsia: Israelitarã, ¿naʉ̃ẽnabema k'ãrẽã bia akʉdrua k'ob'e? ¿Daira k'ãrẽã akʉ k'ob'e, dai zareaba o daita biata panʉba wãbibʉda kĩrãk'a naʉ̃ta?
\v 13 Daizeze Abraham Zhibariba, Isaac Zhibariba, Jacobo Zhibariba, dazhirã zhibarirã b'ead'a Zhibariba, izhi Warra Jesús zhi zromata b'ʉsia, maʉ̃ marãbara bead'amarẽã chãb'aribʉdata Pilatoa idaribid'a ẽbasia izha ẽnaĩrã.
\v 14 Aramaʉ̃ne marãbara ẽnabid'a ẽbasia Bed'ea Ne Ẽãta Biata B'ʉra, awuarabʉrʉ ẽnamarẽã wid'isid'a miã beamiãta.
\v 15 Aramaʉ̃ne beasid'a Daizeze ũme b'ai jõ ẽãta dia b'ʉta. Maʉ̃ Daizezebara beud'ata piradrʉbisia, maʉ̃ daiba ũdusid'a.
\v 16 Daibara izhid'ebema ĩjã panʉã, za naʉ̃ marãba ũduk'awua b'eta akʉ k'ob'era k'ãwũã b'e dog'oa izhi zareaba. Izhara b'ebiita ĩjã panʉba naʉ̃ k'ãwũã jipa b'e dog'oa mazhi jõmaʉ̃ kĩrãbita.
\p
\v 17 Mawũãmina mʉãrã k'awua b'ʉa marã mʉ ʉreta b'ebara Jesús zhãrã Ẽdrʉbita k'awuad'a ẽãba beabisid'a mazhi nok'orã bawarauba.
\v 18 Mawũãmina aramaʉ̃ne Daizezeba arib'aesia izha nawed'a jarad'ata, izha bed'eata jarabibarirã id'eba jarasia zhãrã Ẽdrʉbita izhid'era beuita.
\v 19 Maʉ̃ba k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãũdua, bed'ea ne ẽã duanebimarẽã k'azhiruata biod'eba. Mawũãrã Nok'o Daizezebara sobiad'ai ewarita zebibʉrʉta,
\v 20 izhara zok'aya Jesucristota, maʉ̃ izhara nawed'a marãã zhi jarama.
\v 21 Jesucristora wãrãnebai wad'i ʉ̃tre b'aid'e b'ʉa Daizezeba ne jõma araa okuai ewaried'a, maʉ̃ Daizezebara izha bed'eata jarabibarirã id'eba zhi jarama zhik'are wed'auba.
\v 22 Dazhirã zhibarirã b'ead'aa Moisébara mawũãsia: Nok'o marã Zhibaribara marãne ed'auba piradrʉbiya izha bed'eata jarabibarita mʉ kĩrãk'a. Jõma ũrĩũdua izha marãã jarabʉrʉra.
\v 23 Maʉ̃ Daizezeba bed'eata jarabibari bed'eata ũrĩna ẽãrã, Daizezebara Israel b'ed'ebemata b'eabi ẽã.
\p
\v 24 Daizezeba bed'eata jarabibarirã jõmaʉ̃ba Samuel ewarid'euba jarasid'a id'i ewade k'ãwũã berab'ari nʉmaĩsid'a.
\v 25 Marã b'era Daizezeba bed'eata jarabibarirã b'ead'a warrarãta b'ea. Mawũẽ Daizezeba dazhirã zhibarirã b'ead'aa jarad'ara marãĩtabemata Abrahanʉã mawũãsia: Bʉ warrarãnebemaneba jõma bia nʉmaña druad'e b'era.
\v 26 Naara Daizezebara zhi Warra marãma zok'asia marã bia b'eabimarẽã, aramaʉ̃ne idu b'ʉd'amarẽã bia ẽãta ob'eta.
\c 4
\s Pedro Juan k'opanʉsid'a nok'orã kĩrãbita
\p
\v 1 Pedro Juan ũme wad'i zhãrã k'ob'ea bed'ea k'opanʉne, ãzhima zesid'a sacerdoterãta, Daizeze de akʉbada nok'ota, saduceorãta.
\v 2 Kĩrũsid'a zhãrãã jarabʉdaba beud'apead'ara piradrʉd'aita Jesús kĩrãk'a.
\v 3 Mawũẽ jidad'ape nrũẽmaẽna cárceld'e panʉsid'a keu baera.
\v 4 Mawũãmina bed'eata ũrĩnapead'abara bioba Jesúsd'ebema ĩjãsid'a. Aramaʉ̃ne zhũmakĩrãrãta panasita b'ʉa cinco mil.
\p
\v 5 Nrũẽma Jerusalénne zhi jʉresid'a nok'orãta ũrãg'a Moiséd'e jarabada bawara.
\v 6 Mama k'ob'asia sacerdote wag'au Anásta, dewara zhi mebẽrãta k'opanasia Caifásta, Juanta, Alejandrota, jõma k'opanasia dewaraurãsid'a.
\v 7 Maʉ̃nerã Pedro Juan ũme ẽsadra k'opanebid'ape wid'i mawũãsid'a: ¿K'ai zaread'eba o k'aid'eba k'ãwũã obʉda marãbara?
\p
\v 8 Mawũãnaĩ Pedrobara Jawurebiad'eba mawũãsia: Israel nok'orã, mʉã marãã jaraya:
\v 9 Id'i marãbara daia wid'i k'opanʉã wã b'e ẽã b'ʉta bia dog'ora sãwũã b'e b'id'ata.
\v 10 Marã jõmaʉ̃ba Israel jõmaʉ̃ba k'awuaudua, Jesucristo Nazared'ebema trʉ̃neba marãba cruzd'e k'achi beabid'apead'ata Daizezeba beud'ata piradrʉbid'a trʉ̃neba naʉ̃ mazhi kĩrãbita b'e b'id'a.
\v 11 Maʉ̃ Jesúra mong'ara de oita seri ẽãne b'ʉbada kĩrãk'a seribid'a ẽbasia marã de obadabara, maʉ̃ne maʉ̃trʉ wag'auta b'esia.
\v 12 Awʉrʉd'ebara ẽdrʉ ẽã, naʉ̃ ẽjũãnerã awʉrʉrã ne ẽã Daizezeba zhãrã b'ea diad'ara dazhirã maʉ̃neba ẽdrʉd'aira.
\p
\v 13 Pedro Juan ũme mawũã wãnigua k'opanʉrã k'awuasid'a bio estudiape panʉ ẽãta, mawũẽ bia akʉdruasid'a. Aramaʉ̃ne ũduk'awasid'a Jesús bawara pananata.
\v 14 Maʉ̃ne wã b'e ẽã b'ʉta b'ed'ara ãzhi bawara ʉ̃ta nʉmʉta akʉ k'opanʉba ne ãña jara b'ed'a ẽbasia.
\v 15 Mawũẽ ãĩ wãnamarẽã jarasid'a nok'orã wag'aurã maẽbara. Mobe ãzhirãĩnu bed'eabʉdata,
\v 16 mawũãsid'a: ¿Naʉ̃rã sãwũã od'aipe? Wãrãne ãzhid'eba ũdud'ak'ata dajada odog'ota Jerusalénne b'ebara jõmaʉ̃ba k'awuabʉda, mawũẽ dazhirãbara sewa ab'ed'a ẽã.
\v 17 Mawũãmina zhãrãne ed'a wuaabʉrʉ trʉ̃poa ẽbamarẽã ãzhira warag'ad'aya naneba ʉ̃taara miõã jarad'a ẽbamarẽã maʉ̃ Jesúsd'ebemata.
\p
\v 18 Mobebʉrʉ trʉ̃nape jarasid'a jipad'e bed'ead'a ẽbamarẽã miã jaradiad'a ẽbamarẽã Jesúsd'ebema.
\v 19 Mawũãnaĩ Pedrobara Juanbara panaʉ̃ mawũãsid'a: Krĩchaudua marã bed'ea arib'aeita Daizezema biga k'awuaita izhi bed'ea arib'aei k'ãñabara.
\v 20 Daibara jara ẽãrã idaribi b'ed'a ẽã daiba ũdud'apead'ara, ũrĩnapead'ara.
\p
\v 21 Mobebʉrʉ nok'orãbara wuaabʉrʉ warag'ad'ape ẽna panʉsid'a. Sãwũã ud'aira k'awuad'a ẽbasia zhãrã jõmaʉ̃ba Daizeze ibia jara k'ob'e baera k'ãrẽ sãwũã dog'oba.
\v 22 Wã b'e ẽã b'ʉta mawũã b'ed'ara b'asia cuarenta año audre.
\s Zhi ĩjã b'eba wid'id'apead'a wãniguata
\p
\v 23 Ãzhita ẽna panʉnaĩ ãzhid'ebemata b'ema zed'ape jõma nebʉrʉsid'a sacerdoterã nok'orãba, nok'orã b'eba ãzhaa jarad'apead'ata.
\v 24 Jarirãbara ũrĩnape ãbaʉba Daizezea mawũãsid'a: Nok'ó, bʉra zhi zroma, bʉra Daizeze bãjã od'a, drua od'a, pusa od'a, bʉa osia maʉ̃ jõmaʉ̃ne ne b'ʉra.
\p
\v 25 Rey David bʉ nezok'a id'eba bʉara mawũãsia:
\q ¿K'ãrẽã kĩrũ b'e judío ẽãta b'era, k'ãrẽã ne seri ẽãta krĩcha b'e?
\q
\v 26 Reyrãta druad'e b'era nok'orã bawara zhi jʉred'ape, ãba zhõnaña Daizeze ũme, zhãrã Ẽdrʉbita izhid'e ũme. \rq (Salmos 2:1-2)\rq*
\p
\v 27 Wãrĩnu naʉ̃ pʉwʉrʉd'era ãba jirpanesia Herodeta, Poncio Pilatota, judíorã ẽãta, Israel b'eta. Mawũã ãba jirpanesia bʉ Warra Jesús bead'aita zhãrã Ẽdrʉbiita bʉa jʉrʉd'ata.
\v 28 Aramaʉ̃ne ãzhara osid'a bʉa zhi zromaba krĩchad'ad'e sãwũã berab'ariita.
\v 29 Mawũẽ Nok'ó, dai mawũã warag'abʉdata akʉdua, mobe dai bʉ nezok'arãã wãniguata ded'ekarua wãnigua jarad'aita bʉ bed'eata.
\v 30 Bʉ zareata ded'ekarua zhãrã b'ebid'aita, ũdud'ak'ata od'aita bʉ Warra Jesús trʉ̃neba.
\p
\v 31 Zhiwid'i nʉmeta jõbibʉdad'era ãba k'ob'e maẽ uresia. Aramaʉ̃ne jõma birakuasia Jawurebiaba, mawũẽ wãnigua jara duanesia Daizeze bed'eara.
\s Ne jõma erub'ead'a jõmaʉ̃ĩta
\p
\v 32 K'abanata zhi Jesúsd'ebema ĩjãnapead'ara so ab'a, krĩcha ab'a b'easia. Ne erub'era miõba naʉ̃ mʉ ab'aʉd'ea ad'a ẽbasia, awuarabʉrʉ ne jõma erub'easia jõmaʉ̃ĩta.
\v 33 Aramaʉ̃ne Jesúsba zok'akuad'abara zarea bara jara b'easia Nok'o Jesús beud'ata piradrʉd'ata. Daizezebara biod'e bia nʉmʉk'ãrĩsia ãzhi jõma.
\v 34 Maʉ̃ba ãzhirãnebema miõta k'ãrẽ nesid'a b'a ẽbasia. Ẽjũãta, deta erub'ebara, ne erub'ebara nendosid'a, mobe wesid'a ne nendod'a platara.
\v 35 Aramaʉ̃ne chãb'ari panasia Jesúsba zok'akuad'aa. Maʉ̃rãbara ab'a ab'aʉa dia b'easia zhi nesid'a k'awua.
\v 36 Maʉ̃ne b'asia Joséta, Jesúsba zok'akuad'abara maʉ̃ trʉ̃gasid'a Bernabéta, maʉ̃ trʉ̃bara jara krĩña b'ʉa Sobiabibari Warrata. Izhira levitarãta dod'u Chipred'ebema basia.
\v 37 Maʉ̃bara nendosia drua erub'ʉta, mobe maʉ̃ nendod'a platara wepe chãb'arisia Jesúsba zok'akuad'aa.
\c 5
\s Ananía, Safira sãwũãnapead'a
\p
\v 1 Maʉ̃ne b'asia ũmakĩrã Ananía abadata, maʉ̃bara Safira zhi kĩma ũmeba nendosia druata.
\v 2 Mobe maʉ̃ nendod'ad'ebemata plata ãĩ edasia, maʉ̃ k'awuasia zhi kĩmabid'a, aramaʉ̃ne zhi wuaabemata edepe chãb'arisia Jesúsba zok'akuad'aa.
\v 3 Maʉ̃ne Pedrobara mawũãsia: Ananía, ¿k'ãrẽã k'ãwũã ãtõmiã idaribibʉrʉ bʉ sora, Jawurebiaa sewa nebʉrʉmarẽã platara k'ãwũã ãĩ edabisi ẽka drua nendod'ad'ebemata?
\v 4 ¿Erub'ʉd'era k'ãʉ̃ druara bʉre ẽbasika? ¿Nendobʉrʉd'era platara bʉre ẽbasika? ¿K'ãwũã oira k'ãrẽã k'ob'ʉsi bʉ sod'era? Bʉra beubaria sewa nebʉrʉtabe ẽã, awuarabʉrʉ sewa nebʉrʉa Daizezea.
\p
\v 5 Ananíaba maʉ̃ bed'eata ũrĩbʉrʉd'era beu b'aesia. Jõma k'ãbãẽã perasid'a maʉ̃ta ũrĩbʉdara.
\v 6 Maʉ̃nerã kũrãrãta piradrʉd'ape burad'ape edesid'a joud'e.
\p
\v 7 Hora ũbea babʉrʉd'e zhi kĩmata deid'u zesia k'awua ẽãne sãwũã berab'aribʉrʉra.
\v 8 Maʉ̃ne Pedrobara mawũãsia: ¿Mʉãã jaradua, marã ẽjũã nendod'a platara k'ãwũãk'a?
\p Mawũãĩ izhara mawũãsia: Ããjã, k'ãwũã.
\p
\v 9 Mawũãĩ Pedrobara mawũãsia: ¿K'ãrẽã k'ãwũã oita krĩchasid'a k'awua ẽbipe Jawurebia Nok'od'eba? Jari ib'ada bʉ kĩma joubʉdara, bʉsid'a eded'aya.
\p
\v 10 Audre ẽãne izhira beu b'aesia Pedro jẽrũ k'aita. Kũrãrã deid'u zebʉdad'era ũdusid'a zhi beumata. Mawũẽ eded'ape jousid'a zhi kĩma k'aita.
\v 11 Maʉ̃ k'area k'ãbãẽã perasid'a mebẽrã jõma. Zhãrãsid'a jõma perasid'a maʉ̃ta ũrĩbʉdara.
\s Ũdud'ak'ata bio od'apead'a
\p
\v 12 Jesúsba zok'akuad'ad'eba ũdud'ak'ata bio ototo nʉmasia zhãrã maẽ. Ãzhira jõma zhi jʉre bazhid'a Daizeze ded'a ewara maẽ Salomón abada maẽ.
\v 13 Awʉrʉra miõta ãba zed'ak'a basia ãzhi bawarara. Mawũãmina zhãrãbara ãzhira k'ãbãẽã bia jara b'easia.
\v 14 Nok'o Jesúsd'ebema ĩjã tupud'era wuaabʉrʉ eaba wãsia zhũmakĩrãrãta, wũẽrãrãta.
\v 15 Zhãrãbara k'ayarã od'e b'ʉkua jirpanesia barkuad'e, jueporod'e, aramaʉ̃ne Pedro berab'aribʉrʉd'e arigu zhi jawureba warabʉrʉba b'emarẽã ãzhi iab'aʉd'ebemata.
\v 16 Pʉwʉrʉ arak'aita tab'e maẽ b'esid'a Jerusalén pʉwʉrʉed'a ze jirpanʉta, we jirpanesia k'ayarãta, jaiba wawa b'eta. Maʉ̃ jõma b'e nʉmasia.
\s Pedro Juan jidad'apead'a
\p
\v 17 Maʉ̃ k'area sacerdote wag'auta jõma saduceorã izhi ũme k'ob'e bawara k'ãbãẽã bĩ ẽãsid'a.
\v 18 Mawũẽ Jesúsba zok'akuad'ara jidad'ape ed'a panʉsid'a cárceld'e.
\v 19 Mawũãmina ángel Daizezed'eba diamase cárcel puerta ewa ẽdrʉbigape mawũãsia:
\v 20 Wãũdua, mobe Daizeze ded'a ewara maẽ ʉ̃ta barab'epe zhãrãã jaraudua naʉ̃ bed'eara jõma Daizeze ũme b'ai jõ ẽãta.
\p
\v 21 Maʉ̃ta ũrĩnape diaped'a ed'a wãsid'a Daizeze ded'a ewara maẽ, mobe miã ũrãg'asid'a. Maʉ̃ne zesid'a sacerdote wag'auta izhi ũme b'e bawara, mobe trʉ̃sid'a nok'orã wag'aurãta, dewara jõma trʉ̃sid'a Israel nok'orãta. Mobe cárcel nʉmʉĩnu soldaorãta zok'asid'a Pedro Juan ũme wed'amarẽã.
\v 22 Mawũãmina soldaorã jũẽbʉdad'era ãzhira ũdud'a ẽbasia cárceld'era. Mawũẽ jẽrũya wãnape jarabʉdata,
\v 23 mawũãsid'a: Wãrãnebai daibara ũdusid'a cárcel bia serra nʉmʉta, zhi akʉ b'era ewarad'e ʉ̃ta nʉmeãsia puerta kĩrãbita. Mawũãmina daiba ewabʉdad'era miõta ũdud'a ẽbasia ed'ara.
\p
\v 24 Maʉ̃ bed'eata ũrĩbʉdad'era sacerdote wag'aubara, Daizeze de akʉbada nok'obara, sacerdoterã nok'orãbara k'awuad'a ẽbasia maʉ̃ sãwũãĩrã.
\v 25 Mawũãmina iab'a zepe jarak'a mawũãsia: Ũmakĩrãrã marãba cárceld'e b'ʉd'apead'ara Daizeze ded'a ewara maẽ zhãrã ũrãg'a panʉã.
\p
\v 26 Mawũãĩ Daizeze de akʉbada nok'ora wekuaita wãsia Daizeze de akʉbada bawara, aramaʉ̃ne zhõ ne ẽã wekuasia perabʉdaba zhãrãba mong'araba tab'ari bead'aid'eba.
\v 27 Wed'ape edesid'a nok'orã wag'aurã kĩrãbita. Maʉ̃ne sacerdote wag'auba wid'ibʉrʉta,
\v 28 mawũãsia: ¿Daibara marãã jipa jarasid'a ẽka jarad'a ẽbamarẽã Jesúsd'ebema? Maʉ̃ta marãbara Jerusalénne jõmaʉ̃ã jarabʉda mazhi ũrãg'ara, aramaʉ̃ne dai ʉ̃rʉ̃ b'aebi krĩña panʉã Jesús bebuta.
\p
\v 29 Mawũãnaĩ Pedroba panaʉ̃bʉrʉta Jesúsba zok'akuad'a bawarauba mawũãsid'a: Daizeze bed'eata arib'aei bara zhãrã bed'eata arib'aei k'ãñabara.
\v 30 Dazhirã zhibarirã b'ead'a Zhibariba Jesús piradrʉbisia marãba bead'apead'ata cruzd'e ʉ̃tʉ k'achi.
\v 31 Jesús Daizezebara izhi juwua araare Nok'ota b'ʉsia zhãrã Ẽdrʉbita. Aramaʉ̃ne Israel b'ebara k'azhiruara ãmape izhita pẽwãbʉdaba bed'ea ne ẽã duanebiita k'azhiruata biod'eba.
\v 32 Daibara maʉ̃ta izhid'ebemata k'awua b'ea, ab'arika k'awua b'ʉa Jawurebiaba, maʉ̃ Daizezeba diasia izhi bed'eata arib'ae b'ea.
\p
\v 33 Ãzhara maʉ̃ta ũrĩnape kĩrũbiba jarirã bea krĩñasid'a.
\v 34 Maʉ̃ne nok'orã wag'aurãneba piradrʉsia fariseo Gamaliel abadata Moisé ũrãg'ad'e bigauta zhãrã jõmaʉ̃ba wawideta. Maʉ̃bara jarasia aritiaed'a ãĩ eded'amarẽã Jesúsba zok'akuad'ara.
\v 35 Mobe mawũãsia: Israelitarã, marã kĩrãkuitaudua naʉ̃rã sãwũã od'aid'era.
\v 36 Naʉ̃ ewari nawed'a Teuda piradrʉd'ata k'awuaudua, izhira zhi zromane bed'easia. Maʉ̃ bawara duanesia ũmakĩrãrã cuatrociento, mawũãmina maʉ̃ beasid'a. Mawũẽ izhi bed'eata arib'ae b'ead'ara jãrãzoa ne ẽãsia.
\v 37 Maʉ̃ tẽã piradrʉsia Juda Galilead'ebemata, maʉ̃ ewadera zhãrã juacha jirpanasia. Maʉ̃bara izhi bawara erunʉmesia zhãrã bio. Maʉ̃sid'a beasid'a, mawũẽ izhi bed'eata arib'ae b'ead'ara jõma jãrãzoasia.
\v 38 Mawũẽ mʉã marãã jaraya: Naʉ̃rã kenab'ariudua, naʉ̃ta ãzhi krĩchaba opanʉbʉrʉ nebaya.
\v 39 Mawũãmina Daizezed'ebʉrʉ marãbara kiawe b'ed'a ẽã. K'aubaudua zhõ nʉmeãĩta Daizeze ũme.
\p
\v 40 Mawũãĩ krĩcha ab'arika zekuasia izhi bawara. Mobebʉrʉ Jesúsba zok'akuad'ara trʉ̃sid'a, mobe ubid'ape jarasid'a jarad'a ẽbamarẽã Jesúsd'ebema, mobebʉrʉ ẽna panʉsid'a.
\v 41 Mawũẽ nok'orã wag'aurã kĩrãbitaubara ãzhira sobia wãsid'a Daizezeba idu zuburiabigabʉrʉba Jesús k'area.
\v 42 Ewariza Daizeze ded'a ewara maẽ jara b'easia deza jara b'easia Jesucristod'ebemata.
\c 6
\s Siete jʉrʉd'apead'a mebẽrã arib'aed'amarẽã
\p
\v 1 Maʉ̃ ewadera Jesúsd'ebema ĩjã b'era eaba wãsia, maʉ̃ne griego bed'ead'e bed'ea b'eba jara jirpanesia hebreo bed'ead'e bed'ea b'eta, jarasid'a pẽdrarã griegorãnebema bia arib'aed'a ẽãta k'arebata ewariza nʉmʉnerã.
\v 2 Mawũẽ doce Jesúsba zok'akuad'abara zhi ĩjã b'e k'abanata trʉ̃nape mawũãsid'a:
 Biga ẽã daiba Daizeze bed'ea jara ẽã idaribid'aira zhãrã zhiko diaita.
\v 3 Maʉ̃ba mebẽrã marãnebemata ũmakĩrãrã siete jʉrʉ edaudua kĩrãẽpa b'eta, Jawurebiaba bira b'eta, krĩcha bara b'eta, maʉ̃rãta maʉ̃ k'aud'a b'eabid'aya.
\v 4 Waya daira zhiwid'i b'eaya, Daizeze bed'eata jara b'eaya.
\p
\v 5 Mawũã jarabʉdara biga basia k'abanata jõmaʉ̃ma, mawũẽ Estebanta jʉrʉsid'a soid'u b'ʉta Jawurebiaba bira b'ʉta. Jʉrʉsid'a Felipeta, Prócorota, Nicanorta, Timónta, Parmenata. Jʉrʉsid'a Nicoláta griegota judío bape b'ʉta Antioquía pʉwʉrʉd'ebemata.
\v 6 Maʉ̃rãta edesid'a Jesúsba zok'akuad'a kĩrãbita, mawũẽ maʉ̃rãbara zhiwid'i ãzhi ʉ̃rʉ̃ juwua b'ʉsid'a.
\p
\v 7 Daizeze bed'eara wuaabʉrʉ jara wãsid'a, mawũẽ Jesúsd'ebema ĩjã b'era k'ãbãẽã eaba wãsia Jerusalénnerã. Sacerdoterãbid'a bioba ĩjã tupud'easia.
\s Esteban jidad'apead'a
\p
\v 8 Esteban Daizezebara bia nʉmʉk'ãrĩta zarea bara nʉmʉk'ãrĩba ũdud'ak'ata okua nʉmasia zhãrãne ed'a.
\v 9 Maʉ̃ne ʉ̃kʉrʉ b'easia de zhi jʉrebada maẽbemata, maʉ̃ dera Nezok'arãta Ẽzoad'ad'ea abazhid'a, dewara b'easia Cirene druad'ebemata, Alejandría pʉwʉrʉd'ebemata, Cilicia druad'ebemata, Asia druad'ebemata, maʉ̃rãta k'aik'aiasid'a Esteban bawara.
\v 10 Mawũãmina krĩchata poea b'ed'a ẽbasia Jawurebiad'eba bed'ea b'ʉba.
\v 11 Mawũẽ ʉ̃kʉrʉa pag'asid'a sewa nebʉrʉ mawũãnamarẽã: Daibara ũrĩsid'a k'ãʉ̃bara bĩ ẽã jarabʉrʉta Moiséta, Daizezeta.
\v 12 Aramaʉ̃ne kĩrũbisid'a zhãrãta, nok'orãta, Moisé ũrãg'a jarabadata. Mawũẽ jidad'ape wesid'a nok'orã wag'aurãma.
\v 13 Maʉ̃nerã sewa nebʉrʉbibʉdabara mawũãsid'a:
 Naʉ̃bara bĩ ẽã jara tau ẽã naʉ̃ Daizeze deta, Moisé ũrãg'ata.
\v 14 Daibara ũrĩsid'a izha jarabʉrʉta Jesús Nazared'ebemaba naʉ̃ Daizeze dera ãrĩĩta, aramaʉ̃ne awuara nʉmʉĩta Moiséba k'awabigad'ata.
\p
\v 15 Maʉ̃nerã nok'orã wag'aurã maẽ jewed'a k'ob'ebara jõmaʉ̃ba Esteban akʉbʉdad'era, izhi kĩrã ũdusid'a ángel kĩrã kĩrãk'a.
\c 7
\s Esteban bead'apead'a
\p
\v 1 Maʉ̃nerã sacerdote wag'auba mawũãsia: ¿Bʉ ʉ̃rʉ̃bemata jarabʉdara wãrĩnuka?
\p
\v 2 Mawũãĩ Estebanbara mawũãsia: Mʉ ʉrerã, marã mʉ zeze kĩrãk'a b'eba mʉ bed'eata ũrĩũdua: Daizeze zhi zromata dazhirã zeze Abrahanʉã zhi ũdubisia wad'i Mesopotamia druad'e b'ʉd'e Harán pʉwʉrʉd'e b'ei nawed'a.
\v 3 Maʉ̃nerã Daizezebara mawũãsia: Ãĩ wãrũã bʉzhi druad'ebara, bʉzhi mebẽrã maẽbara. Wãrũã drua mʉã ũdubiima.
\v 4 Mawũãĩ Abraham Caldeorã druad'ebara wãpe b'esia Harán pʉwʉrʉd'e. Mamaʉ̃bara zhi zeze beubʉrʉd'era Daizezebara wesia naʉ̃ druaed'a id'i marã b'e maẽ.
\v 5 Mawũãmina dia ẽbasia drua namabema miã jẽrũ ne edau nʉmaĩsid'a. Mawũãmina diaita jarabʉrʉta, izhi beud'a tẽã zhi warrarãã diaita jarasia, wad'i Abraham warrarã ne ẽbasimina.
\v 6 Daizezebara Abrahanʉã jarasia zhi warrarã ãĩbemata b'eaita awʉrʉ druad'e, jarasia nezok'ata okuad'aita, puokua jirpanaĩta cuatrociento año.
\v 7 Mawũãmina Daizezebara mawũãsia: Awʉrʉ druad'ebema mʉã k'awua oya mawũã nezok'ata okuabʉdara. Maʉ̃ tẽã ẽzoape mʉta ibia jara b'eaya nama.
\v 8 Daizezebara jarasia izhid'eta b'aira zhũmakĩrã k'akua eta k'õmarẽã. Maʉ̃ba Abrahambara zhi warra Isaac k'akua eta k'õsia tod'ata semana ab'a b'ʉta. Isaacba ab'arika osia Jacobota, Jacobobid'a ab'arika osia zhi warrarã doceta, Israel b'e zhibarirãta.
\p
\v 9 Israel b'e zhibarirãbara sok'azhiruaba Joséra nendosid'a eded'amarẽã Egiptoed'a. Mawũãmina Daizezera nʉmasia izhi ũme.
\v 10 Mawũẽ ẽdrʉbisia ne jõmaʉ̃ zuburiad'eba, krĩcha bara bigata b'ʉsia Faraón Egiptod'ebema reyma. Maʉ̃bara nok'ota b'ʉsia Egipto ʉ̃rʉ̃ izhi ded'abema jõmaʉ̃ ʉ̃rʉ̃.
\p
\v 11 Maʉ̃ne jarrabata b'aesia Egipto drua jõmaʉ̃ne, Canaán drua jõmaʉ̃ne. Mawũẽ nʉmesia k'ãbãẽã zuburiata. Mawũẽ dazhirã zhibarirã b'ead'abara ũdud'a ẽbasia zhikora.
\v 12 Maʉ̃ne Egiptod'e trigo b'ʉta Jacoboba ũrĩbʉrʉd'era dazhirã zhibarirã b'ead'ata zok'akuasia zhi wãg'ai b'eta.
\v 13 Ãzhira wãma ũmene Joséra zhi ũduk'awabigasia zhi mebẽrãã. Aramaʉ̃ne Faraónbara k'awuasia Joséra sãʉ̃rãta.
\v 14 Josébara edad'e zok'asia zhi zeze Jacobota, jõma zhi mebẽrãta setenta y cinco b'ʉta.
\v 15 Aramaʉ̃ne Jacobo wãsia Egiptoed'a, mama beusia. Beukuasia dazhirã zhibarirãsid'a.
\v 16 Ãzhi beubʉrʉra Siquen pʉwʉrʉed'a eded'ape beuwãrã wuag'abada maẽ zob'ead'e tab'ʉ panasia, maʉ̃ zob'eara Abrahamba Hamor warrarãã ne ʉ̃tʉbari edasia Siquen pʉwʉrʉd'e.
\p
\v 17 Mawũãmina Daizezeba Abraham warrarã drua diaita jarad'a ewarita arak'aita bad'era eabasia Egiptod'e.
\v 18 Maʉ̃ne Egiptod'e rey awʉrʉta b'esia José ũduk'ata.
\v 19 Maʉ̃ reybara sewasia dazhirãta b'ead'ara, zuburia okuasia dazhirã zhibarirã b'ead'ara, ãzhi wũãwũã zhiwid'i toma zaread'e kenab'aribigasia beumarẽã, aramaʉ̃ne eabad'a ẽbamarẽã.
\v 20 Maʉ̃ ewade tosid'a Moiséra, izhira biga basia Daizezema. Jed'ek'o ũbea akʉ erupanasia ded'a zhibarirãbara.
\v 21 Maʉ̃ne beumarẽã kenab'aribʉdad'era Faraón k'auba jirab'ari edape dapũẽsia zhi wau kĩrãk'a.
\v 22 Mawũẽ Moiséa jõma k'awabisid'a krĩcha Egipto bid'arãnerã. Mawũẽ zhi zroma basia bed'eaita k'ãrẽ oita.
\p
\v 23 Cuarenta año babʉrʉd'era, sod'e zesia akʉd'e wãĩta izhi ʉrerã Israel b'eta.
\v 24 Maʉ̃ne iab'a zuburia jirpanʉta ũdui k'arebabʉrʉta beasia Egiptod'ebema.
\v 25 Izhara krĩcha b'asia izhi ʉrerãba k'awua b'eta izhid'eba Daizezeba ẽzoabigaita. Mawũãmina ãzhara k'awua b'ea ẽbasia.
\v 26 Nrũẽma ũdusia israelirã ãzhirãĩnu zhõ bara b'ʉta, mawũẽ adu-a panamarẽã mawũãsia: ¿Marã awʉrʉ ẽãta panʉta k'ãrẽã zhiya puo panʉ?
\v 27 Mawũãĩ ãzhirãta puo k'ob'ʉbara Moiséra edab'aripe mawũãsia: ¿Bʉra k'aiba nok'ota b'ʉsi bed'ea araa oita dai ʉ̃rʉ̃?
\v 28 ¿Bʉa mʉrã bea krĩña k'ob'ʉka bʉzha nuwued'a bead'a kĩrãk'a Egiptod'ebemata?
\v 29 Maʉ̃ bed'eata ũrĩpe Moiséra merũ wãpe ãĩbemata b'esia Madián druad'e, mama warrarã ũme basia.
\p
\v 30 Cuarenta año berab'aribʉrʉd'e, ángelta zhi ũdubisia drua drudrua tab'ʉ maẽ k'atuma Sinaí maẽ, maʉ̃nerã zhi ũdubisia bakuru zake eradrʉ nʉmʉne.
\v 31 Moiséba ũdui k'awua ẽãsia, aramaʉ̃ne bia akʉita orrabʉrʉd'era Daizezebara mawũãsia:
\v 32 Mʉrã bʉ zhibarirã b'ead'a Zhibaria, Abraham Zhibaria, Isaac Zhibaria, Jacobo Zhibaria. Mawũãĩ Moiséra ure k'ob'ʉba akʉ ẽbasia.
\v 33 Maʉ̃ne Daizezebara mawũãsia: Bʉa jẽrũne jʉ̃ b'ʉra wẽãdua, bʉra mʉ kĩrãbita k'ob'ʉba bʉ k'ob'ʉ maẽrã egoro bia.
\v 34 Mʉãrã wãrãne ũdu b'ʉa mʉrẽrã zuburia nʉmeta Egiptod'e b'eta, mʉãrã b'ia b'eta ũrĩ b'ʉba zebʉrʉa ẽdrʉbigaita. Mawũẽ mʉã bʉta zok'aya Egiptoed'a.
\p
\v 35 Maʉ̃ne maʉ̃ Moiséra Israelitarãbara seribid'a ẽãba mawũã bazhid'a: ¿Bʉra k'aiba nok'ota b'ʉsi bed'eata araa oira? Mawũã jarad'apead'atrʉ Daizezebara nok'ota zok'asia ángel zaread'eba ãzhi ẽdrʉbigamarẽã, maʉ̃ ángel zhi ũdubisia bakuru zake nʉmʉne.
\v 36 Moisébara Egipto druad'e ũdud'ak'ata bio okuape jʉre edesia, ũdud'ak'ata osia Pusa Purrud'ebid'a, drua drudrua tab'ʉ maẽbid'a okuasia cuarenta año.
\v 37 Maʉ̃ Moisébara Israelirãã mawũãsia: Nok'o marã Zhibaribara marã ʉred'ebemata izha bed'eata jarabibarita piradrʉbiya mʉ kĩrãk'a. Maʉ̃ bed'eara ũrĩũdua.
\v 38 Maʉ̃ Moiséra Israel b'e bawara b'asia drua drudrua tab'ʉ maẽ, maʉ̃nerã k'atuma Sinaí maẽ ángelba jarabʉrʉta jarasia dazhirã zhibarirã b'ead'aa, aramaʉ̃ne sãwũã b'eaid'ebema bed'eata jidasia dazhirãã diaita.
\p
\v 39 Mawũãmina dazhirã zhibarirã b'ead'abara arib'ae krĩñana ẽbasia, awuarabʉrʉ izhira seribid'a ẽbasia. Aramaʉ̃ne sod'ebara wakusa wã krĩñasid'a Egiptoed'a.
\v 40 Mawũẽ Aarónʉã mawũãsid'a: Daiba ne zhi zromane edad'aita daia oded'ekarua daita jʉre edemarẽã. Jari Moiséra dai Egipto druad'eba jʉrewed'ara k'awuad'a ẽã sãwũã berab'aribʉrʉra.
\v 41 Aramaʉ̃ne pak'a zake zata od'ape maʉ̃ĩta ne beasid'a zhi zromane edabʉdata. Mawũã ãzhi juwuaba o edad'ape fiesta o b'ʉsrid'asid'a.
\v 42 Mawũẽ Daizezera ãĩ wãsia ãzhi maẽbara. Aramaʉ̃ne idaribisia bãjãne chĩdau jizoa nʉmʉta zhi zromane edad'amarẽã. Maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata Daizezeba bed'eata jarabibarirã librod'e mawũã b'ʉa:
\q ¿Drua drudrua tab'ʉ maẽ cuarenta año b'easid'era mʉĩtara ne beasid'ak'a marã Israel b'ebara?
\q
\v 43 Awuarabʉrʉ wua deta atausid'a Moloc zhi zromane erub'ed'eta. Chĩdau zad'e od'apead'ata atausid'a marãne Refán zhi zromane erub'eta. Marãbara mazha okuad'apead'ata zhi zromane erub'ea. Maʉ̃ k'area mʉãrã zuburiad'e edebigaya Babilonia druad'eba wuawuaa. \rq (Amós 5:25-27)\rq*
\p
\v 44 Dazhirã zhibarirã b'ead'abara Daizeze deta wua omata erub'easia, maʉ̃nebara k'awua b'easia Daizezera ãzhi bawara b'ʉta. Mawũã erub'easia drua drudrua tab'ʉ maẽ. Maʉ̃ Daizezeba jarad'ad'e b'ʉta Moiséa jarasia omarẽã izha ũdubid'a zad'e.
\v 45 Maʉ̃ta dazhirã zhibarirã b'ead'a warrarãba jidad'ape Josué bawarauba wesid'a drua awʉrʉrãneta k'ab'aribʉdama. Maʉ̃ awʉrʉrã Daizezebara dazhirã zhibarirã kĩrãbitaubara ãĩ jʉrekuasia. Deta wua omarã b'asia David b'ad'a ewariid'u.
\v 46 Daizezema Davira bia nʉmasia, Davidbara izhi Daizezeita de oita wid'isia mama izhita ibia jarad'amarẽã Jacobo warrarãnebemaba.
\v 47 Mawũãmina Salomónba osia Daizeze dera.
\v 48 Mawũã osia Ʉ̃trebema zhãrãba od'a ded'a b'ʉ ẽmina. Maʉ̃ẽnabemata izha bed'eata jarabibarid'eba mawũãsia:
\q
\v 49 Ʉ̃trera mʉ jewed'abaria, druara mʉ jẽrũ b'ʉbaria. ¿Mawũẽ k'ãrẽ deta od'aipe mʉĩtara? Maʉ̃ta jarabʉrʉa mʉta Nok'oba. ¿O sãwũã baipe mʉ ẽnaʉ̃ b'aira?
\q
\v 50 ¿Mʉãrã maʉ̃ jõma mʉzhi juwuaba osi ẽka? \rq (Isaías 66:1-20)\rq*
\p
\v 51 Mawũãnata jarape Estebanbara mawũãsia:
\p ¡Marã kʉwʉrʉ zarea b'ea! ¡Marãbara Daizeze bed'eara sod'ebara arib'aed'a ẽã, ũrĩna ẽã! Marãbara Jawurebiaba jara b'ʉra jipad'e arib'aed'a ẽã, mawũẽ mazhi zhibarirã b'ead'a kĩrãk'a b'ea marãsid'a.
\v 52 ¿Daizezeba bed'eata jarabibarita b'ead'ara zuburia od'aita pẽwã b'easi ẽka marã zhibarirãbara? Ãzhara beasid'a Jesucristo zeita nawed'a jarabʉdara, marãbara izhira chãb'arid'ape beabisid'a.
\v 53 Marãbara Moisé ũrãg'ara ángeld'eba jidasid'amina arib'aed'a ẽã.
\p
\v 54 Maʉ̃ta ũrĩnape kid'a k'õsesea sod'eba kĩrũsid'a izhi ʉ̃rʉ̃.
\v 55 Maʉ̃ne Estebanba Jawurebiad'eba ʉ̃taa akʉbʉrʉd'e Daizeze ʉ̃nata ũdubʉrʉd'era, ũdusia Jesús k'ob'ʉta Daizeze juwua araare.
\v 56 Mawũẽ mawũãsia: Mʉãrã ũdu k'ob'ʉa bãjã ewa nʉmʉta, ũdu k'ob'ʉa Beubari Bape b'ad'ara k'ob'ʉta Daizeze juwua araare.
\p
\v 57 Mawũãĩ b'ia ãzhi kʉwʉrʉ ãna jidad'ape Esteban orraedasid'a.
\v 58 Pʉwʉrʉd'ebara ãĩ eded'ape mong'araba tab'ari jidasid'a, sewa nebʉrʉ ji k'ob'ebara ãzha wua ãneb'ari b'era wẽãnape kũrã jẽrũ k'aita b'ʉsid'a akʉmarẽã, maʉ̃ Saulo basia.
\p
\v 59 Mong'araba tab'ari jirtopod'e Estebanbara zhiwid'i mawũãsia: Nok'o Jesús, jidarua mʉ jawurera.
\v 60 Mobe sãk'ok'od'e k'ob'epe nemi jĩgua mawũãsia: Nok'ó, naʉ̃rãta bed'ea bara b'eabirãrũã k'ãwũã k'azhiruata obʉda k'area.
\p Mawũãpe beusia. \fig Stephen put to death|CN01923B.TIF|span|Acts 7:54-60||(Hechos 7:59)| \fig*
\c 8
\s Sauloba zuburia od'a mebẽrãta
\p
\v 1 Sauloma biga basia Esteban beabʉdara. Ab'aʉ ewade mebẽrã bĩ ẽã osid'a Jerusalénne b'eta. Mawũẽ Jesúsba zok'akuad'a wãna ẽãnerã ãzhira jõma jãrãzoa wãsid'a Judea druad'e, Samaria druad'e.
\v 2 Ũmakĩrãrã ʉ̃kʉrʉ Daizezed'ebemaba Esteban joud'e edesid'a. K'ãbãẽã jẽgasid'a izhi k'area.
\v 3 Maʉ̃nerã Saulobara mebẽrã bĩ ẽã okua nʉmasia. Deza deid'u wãpe jidakua nʉmasia zhũmakĩrãrãta, wũẽrãrãta, aramaʉ̃ne edebiga nʉmasia cárceld'e ed'a.
\s Bed'ea biata jarad'apead'a Samariad'e
\p
\v 4 Mawũãmina jãrãzoa wãnabara baridu maẽ jara wãsid'a Jesúsd'e bed'ea biara.
\v 5 Felipera Samaria pʉwʉrʉed'a wãpe jarak'asia Jesúra zhãrã Ẽdrʉbita.
\v 6 Zhãrãbara bʉredrʉ bia ũrĩ b'easia Felipeba ne jarabʉrʉra, ũrĩ akʉ b'easia ũdud'ak'ata okua nʉmʉrã.
\v 7 Bioba jai ab'ed'ebara jaira b'ia ãĩ wã nʉmasia. K'akua pira ẽã k'aya b'era, wã b'e ẽã b'era b'e tupud'easia.
\v 8 Mawũẽ k'ãbãẽã sobia nʉmeãsia maʉ̃ pʉwʉrʉd'era.
\p
\v 9 Maʉ̃ne b'asia Simón abadata, naara maʉ̃bara jaid'eba k'ãrẽ ob'asia maʉ̃ pʉwʉrʉd'era. Aramaʉ̃ne zhãrã Samariad'ebema sewakuasia izhira zhi zroma ab'ʉba.
\v 10 Maʉ̃ bed'eara jõmaʉ̃ba bia ũrĩ b'easia, mawũẽ zuburia b'eba bara b'eba mawũã bazhid'a: Naʉ̃ zareara Daizezed'ea.
\p
\v 11 Izhi bed'eara bia ũrĩ b'easia jaid'eba k'ãrẽ ob'ʉba sewakuasi baera ewari bio.
\v 12 Mawũãmina bed'ea biata Daizezeta Nok'od'ebemata Jesucristod'ebemata Felipeba jarabʉrʉra ĩjãnape buru k'oesid'a zhũmakĩrãrãta, wũẽrãrãta.
\v 13 Izhi Simónbid'a ĩjãpe buru k'oepe ewariza b'asia Felipe ũme. Ũdud'ak'a zromata ototobʉrʉta ũdubʉrʉd'era bia akʉ b'asia.
\p
\v 14 Jesúsba zok'akuad'ata Jerusalénne b'ebara ũrĩsid'a mawũã Samariad'e Daizeze bed'ea ĩjãbʉdata, mawũẽ maĩĩnu zok'asid'a Pedrota Juanta.
\v 15 Maʉ̃rã zed'ape ãzhibari zhiwid'isid'a jidad'amarẽã Jawurebiata.
\v 16 Wad'i ãzhid'e ed'a ze ẽbasia miã iab'aʉd'e, awuarabʉrʉ bari buru k'oepe b'easia Jesús trʉ̃neba.
\v 17 Mawũẽ juwua ʉ̃rʉ̃ b'ʉkuabʉdaba jidasid'a Jawurebiara.
\p
\v 18 Maʉ̃ta Simónba ũdui, mawũã Jesúsba zok'akuad'aba juwua ʉ̃rʉ̃ b'ʉkua Jawurebia diabʉdaba edaita plata ded'eka,
\v 19 mawũãsia: Mʉããbid'a diaudua k'ãʉ̃ zareata, mʉã juwuata ʉ̃rʉ̃ b'ʉbʉrʉbara jidamarẽã Jawurebiata.
\p
\v 20 Mawũãĩ Pedroba mawũãsia: Bʉ platara bʉzhi ũme tebʉd'e wãña, zareata Daizezeba bari dia b'ʉta plataba edabadata krĩchabʉrʉd'eba.
\v 21 Bʉra naʉ̃ k'aud'a nʉmaĩnebema ẽã, bʉ sora jipa nʉmʉ ẽbaera Daizeze kĩrãbitara.
\v 22 Maʉ̃ba bʉre bia ẽãrã ãmape zuburia bed'earua Daizezea, baʉcha bed'ea ne ẽã b'ʉya mawũã krĩchabʉrʉta sod'eba.
\v 23 Daiba k'ãrẽ opanʉneba bʉra bĩ ẽã b'ʉa, mawũẽ bia ẽãba k'ab'ari b'ʉta mʉãrã k'awua k'ob'ʉa.
\p
\v 24 Mawũãĩ Simónbara panaʉ̃ mawũãsia: Marãta mʉbari zuburia bed'eaudua Daizezea. Marãba mawũã jarabʉdata ze ẽbamarẽã mʉ ʉ̃rʉ̃.
\p
\v 25 Ãzhara Jesúsd'ebemata zhãrãã nebʉrʉd'ape Daizeze bed'eata jarad'ape wakusa Jerusalénʉẽna wãsid'a. Maʉ̃nerã Samariad'e pʉwʉrʉ zake tab'e maẽ jarasid'a Jesúsd'e bed'ea biara.
\s Felipeba jʉrʉ wãna Etiopíad'ebemata
\p
\v 26 Ángel Daizezed'eta Felipea bed'eabʉrʉta mawũãsia: Piradrʉpe wãrũã Jerusalénneba wãbada od'e Gaza pʉwʉrʉed'a, maʉ̃ ora wã b'ʉa drua drudrua tab'ʉd'e.
\v 27 Mawũãĩ izhira piradrʉpe wãsia. Maʉ̃ne ũdusia ũmakĩrã Etiopía druad'ebemata. Maʉ̃ nok'ota b'ʉk'ãrĩsia Candaceba, Candacera reina basia Etiopíad'e. Maʉ̃bara maʉ̃ b'ʉk'ãrĩsia ne biata izha erub'ʉ jõmaʉ̃ ʉ̃rʉ̃. Maʉ̃ta Jerusalén pʉwʉrʉed'a zesia Daizeze ibia jarad'e.
\v 28 Jẽrũya wãta jewed'a b'asia coche k'awayoba erb'ari eded'e. Daizezeba bed'eata jarabibari librota le nʉmasia Isaíad'eta.
\p
\v 29 Maʉ̃ne Jawurebiaba Felipea mawũãsia: Orradua k'ãʉ̃ cocheta.
\v 30 Felipeba orrabʉrʉd'era ũrĩsia Daizezeba bed'eata jarabibari librota le nʉmʉta Isaíad'eta, mawũẽ mawũãsia: ¿Ũrĩ b'ʉka bʉa le b'ʉra?
\p
\v 31 Mawũãĩ izhara mawũãsia: ¿Mʉã sãwũã ũrĩĩpe iab'aʉba sãwũãta mʉãã jara ẽbʉrʉ? Mawũãpe Felipea jarasia ʉ̃tʉ zepe jewed'amarẽã izhi ũme. \fig The Ethiopian|CN01932B.TIF|span|Acts 8:25-35||(Hechos 8:31)| \fig*
\v 32 Bed'eata zhi b'ʉmata le k'ob'ad'ara mawũã b'asia:
\q Iab'a oveja kĩrãk'a bead'e edesid'a. Izhi k'ara k'õbari kĩrãbita oveja chupeabari kĩrãk'a chupeasia izhira.
\q
\v 33 Zuburia osid'a mawũã od'a ẽbai b'ʉd'e. Aramaʉ̃nerã izhi ewarid'e b'ed'ebema, ¿k'aiba ma jaraipe? Aramaʉ̃ne naʉ̃ druad'e beasid'a. \rq (Isaías 53:7-8)\rq*
\p
\v 34 Nok'obara Felipea mawũãsia: Mʉ biata odua mʉãã jaradua: ¿Naʉ̃ k'aid'ebemata jara b'ʉ Daizezeba bed'eata jarabibarita b'ad'abara, izhid'ebemak'a o awʉrʉd'ebema?
\p
\v 35 Mawũãĩ Felipebara maʉ̃ta zhi b'ʉmaneba bed'ea biata jarasia Jesúsd'ebemata.
\v 36 Od'e wãne jũẽsid'a baniãta b'ʉ maẽ, mawũẽ nok'obara mawũãsia: Baniã za b'ʉa, ¿k'ãrẽba b'e ẽbaipe mʉ buru k'oeira?
\p
\v 37 Mawũãĩ Felipebara mawũãsia: Soid'u ĩjãbʉrʉra buru k'oesia b'ʉa. Mawũãĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia: Mʉãrã ĩjãbʉrʉa Jesucristora Daizeze Warrata.
\p
\v 38 Mawũãpe nʉmebisia coche k'awayoba erb'ari edera. Mobe ũmewed'a eid'u wãsid'a baniãĩnu, Felipebara aramaʉ̃ne buru k'oesia.
\v 39 Baniã maẽba wãrĩzebʉdad'era Jawurebia Daizezed'eba erujʉ̃drʉsia Felipera, mawũẽ nok'obara wueta ũdu ẽbasia. Aramaʉ̃ne sobia wãsia od'e.
\v 40 Maʉ̃ne Felipera Azoto pʉwʉrʉid'u basia. Izhi berab'ari wã maẽ Jesúsd'ebema bed'ea biata pʉwʉrʉ jõmaʉ̃ maẽ jarak'a wãsia jũẽñeẽna Cesarea pʉwʉrʉid'u.
\c 9
\s Jesúsd'ebema ĩjãna Sauloba
\p
\v 1 Saulobara Jesús pẽwã b'era beakuaita warag'a nʉmʉba zesia sacerdote wag'auma.
\v 2 Mobe k'arta wid'isia de zhi jʉrebadata Damasco pʉwʉrʉd'e nʉmeza wãĩta, aramaʉ̃ne zhũmakĩrãrãta, wũẽrãrãta, Jesús pẽwã b'eta ũdura jidakua weita Jerusalénʉẽna.
\v 3 Mawũãmina od'e wãne Damasco k'aita babʉrʉd'e aritiaud'e izhita pʉrra urua tẽũsia bãjãneba.
\v 4 Mawũẽ egorod'e b'aebʉrʉd'e nemita ũrĩbʉrʉd'era izhaa mawũãsia:
 Saulo, Saulo, ¿bʉa mʉrã k'ãrẽã pẽwã b'ʉ?
\p
\v 5 Mawũãĩ izhara mawũãsia:
 ¿Bʉra k'aipe Nok'ó?
\p Mawũãĩ mawũãsia:
 Mʉrã Jesúa, bʉara mʉta pẽwã b'ʉa, bʉra k'ãwũãrã dob'a pugabʉrʉa sumiãta ne kĩrãk'a.
\p
\v 6 Mawũãĩ Saulobara peraba ure mawũãsia:
 Nok'ó, ¿bʉara mʉã k'ãrẽta oita krĩñape?
\p Mawũãĩ Nok'obara mawũãsia:
 Piradrʉpe pʉwʉrʉed'a wãrũã, mama jarad'aya bʉa k'ãrẽ oita.
\p
\v 7 Ũmakĩrãrã Saulo bawara wãbʉdara pera k'opanasia wãrãne nemita ũrĩbʉdad'e miõ ũdud'a ẽãba.
\v 8 Saulo egorod'eba piradrʉpe dabʉ og'abʉrʉd'era ne ũdu ẽbasia. Mawũẽ juwuad'eba erb'ari eded'ape ed'a wãbisid'a Damasco pʉwʉrʉd'e.
\v 9 Mama ewari ũbea b'asia ne ũdu ẽã, nek'o ẽã, baniã do ẽã.
\p
\v 10 Maʉ̃ne Damascod'e b'asia Jesúsd'ebema ĩjã b'ʉta Ananía abadata. Nok'obara k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a maʉ̃ã mawũãsia:
 Ananía.
\p Mawũãĩ izhara panaʉ̃ mawũãsia:
 Mʉrã za b'ʉa Nok'ó.
\p
\v 11 Mawũãĩ Nok'obara mawũãsia:
 Piradrʉpe wãrũã pʉwʉrʉd'e o Jipata jarabadaid'u. Mobe Juda ded'a jʉrʉdua iab'a Saulo abadata Tarso pʉwʉrʉd'ebemata, izhira zhiwid'i nʉmʉã.
\v 12 Izhara k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a ũdusia ũmakĩrã Ananía abadata, ũdusia deid'u zepe juwua ʉ̃rʉ̃ b'ʉ k'ob'ʉta wakusa ne ũdumarẽã.
\p
\v 13 Mawũãĩ Ananíabara panaʉ̃ mawũãsia:
 Nok'ó, mʉãrã biod'eba ũrĩbaria maʉ̃nebemata, zuburia okua b'ʉbid'a bʉd'ebema ĩjã b'eta Jerusalénne.
\v 14 Namabid'a nok'orã sacerdoterãneba zarea b'ʉa jidakuaita jõma bʉd'ebema ĩjã b'eta.
\p
\v 15 Mawũãĩ Nok'obara mawũãsia:
 Wãrũã, maʉ̃ mʉã jʉrʉsia mʉnebemata jarak'a wãmarẽã judío ẽãta b'ea, reyrãta b'ea, Israel b'ea.
\v 16 Mʉã izhaa k'awuabiya izhi sãwũã zuburiai barata mʉnebemata jara b'ʉd'era.
\p
\v 17 Mawũãĩ Ananía wãpe deid'u wãsia, mobe juwua izhi ʉ̃rʉ̃ b'ʉpe mawũãsia:
 Mebea Saulo, Nok'o Jesús bʉ zed'a od'e bʉaa zhi ũdubid'aba mʉta zok'asia bʉta wakusa ne ũdumarẽã, Jawurebiaba bira b'amarẽã.
\p
\v 18 Audre ẽãne izhi dabʉd'eba b'eda k'ara kĩrãk'a og'a b'aebʉrʉba wakusa ne ũdusia. Aramaʉ̃ne piradrʉpe buru k'oesia.
\v 19 Mobebʉrʉ nek'obʉrʉba k'akua zareasia. Aramaʉ̃ne Saulora ewari ʉ̃kʉrʉ b'esia Jesúsd'ebema ĩjã b'eta Damascod'e b'e bawara.
\s Saulo miã ũrãg'ad'a Damascod'e
\p
\v 20 Maʉ̃nerã de zhi jʉrebada nʉmeza jarak'asia Jesúra zhãrã Ẽdrʉbita Daizeze Warrata.
\v 21 Izhi bed'eata ũrĩbʉdabara jõmaʉ̃ba k'awua ẽã krĩcha mawũãsid'a:
 ¿Naʉ̃ ẽka Jesúsd'ebema ĩjã b'eta Jerusalénne zuburia okua nʉmanarã, maʉ̃ k'area naĩnu zesi ẽka jidakuape edeita nok'orã sacerdoterã kĩrãbita?
\p
\v 22 Saulora wuaabʉrʉ wãnigua bed'ea nʉmʉba k'awua ẽã okua nʉmasia Damascod'e judíorã b'eta, aramaʉ̃ne dajada k'awuabiga nʉmasia Jesúra zhãrã Ẽdrʉbita.
\s Saulo ẽdrʉd'a judíorã juwuad'eba
\p
\v 23 Ewari bio babʉrʉd'era judíorã bed'ea ausid'a Saulo bead'aita.
\v 24 Mawũãmina maʉ̃ta k'awuasia Saulobara. Ãzhara pʉwʉrʉd'era o ab'aʉd'e puertaza ewarid'e diamase k'awua duanasia bead'aita.
\v 25 Mawũẽ Jesúsd'ebema ĩjã b'ebara pʉwʉrʉta muroba pʉrra nʉmʉ aud'u diamase ed'aa ʉra b'aebisid'a jirab'ʉd'ape jamarad'e.
\s Saulo zed'a Jerusalénʉẽna
\p
\v 26 Saulo Jerusalénʉẽna zebʉrʉd'era ãba b'a krĩñasia Jesúsd'ebema ĩjã b'e bawara. Mawũãmina jõmaʉ̃ba wawiabʉdaba ĩjãna ẽbasia izha ĩjã b'ʉra.
\v 27 Mawũẽ Bernabéba wesia Jesúsba zok'akuad'ama, mobe maʉ̃rãã nebʉrʉsia od'e sãwũã Sauloba Nok'o Jesús ũdud'ata sãwũã bed'ead'ata. Aramaʉ̃ne sãwũã Damascod'e wãnigua bed'ead'ata Jesús jara.
\v 28 Aramaʉ̃ne Saulora ãzhi bawara Jerusalénne b'esia, ãĩ wãnata zepe wakusa wã b'esia.
\v 29 Maʉ̃nerã Jesús jara wãnigua bed'ea b'esia griegorãã, mawũãmina maʉ̃rãbara bea krĩña jirpanesia.
\v 30 Mebẽrãbara maʉ̃ta k'awuad'ape edesid'a Cesarea pʉwʉrʉid'u, mobe zok'asid'a Tarso pʉwʉrʉed'a.
\p
\v 31 Aramaʉ̃ne mebẽrã adu-a duanesia Judea druad'e b'era, Galilead'e, Samariad'e b'era. Maʉ̃nerã soid'u duane wãta Daizeze wawia duane wãsia. Aramaʉ̃ne eaba wãsia Jawurebia k'arebad'eba.
\s Enea b'ed'a
\p
\v 32 Pedrora jõmaʉ̃ma wã b'ʉba zesia mebẽrã b'ema Lida pʉwʉrʉd'e.
\v 33 Mawũẽ mama ũdusia iab'a Enea abadata, maʉ̃ kʉd'ad'e tab'ʉta ocho año bata k'aya b'asia k'akua pira ẽã.
\v 34 Pedrobara mawũãsia:
 Enea, Jesucristobara bʉra b'ebiya. Piradrʉpe bʉzhi estera bʉratʉrua.
\p Mawũãĩ aramaʉ̃ta piradrʉsia.
\v 35 Maʉ̃ta jõmaʉ̃ba ũdusid'a Lida pʉwʉrʉd'e b'eba, Sarón pʉwʉrʉd'e b'eba, mawũẽ maʉ̃rãbara ĩjãsid'a Jesúsd'ebema.
\s Dorca beud'ata piradrʉd'a
\p
\v 36 Jope pʉwʉrʉd'e Jesúsd'ebema ĩjã b'ʉta b'asia Tabita abadata, maʉ̃bara jara krĩña b'ʉa Dorcata. Maʉ̃ wũẽrãbara biata ob'ʉba k'ãrẽ dia b'asia zuburia b'ea.
\v 37 Maʉ̃ta maʉ̃ ewade k'ayape beusia. Beud'ata ok'awa b'ed'e k'akuara sʉgʉd'ape tab'ʉsid'a kʉd'ad'e.
\v 38 Lida pʉwʉrʉra Jope pʉwʉrʉ k'aitaba Jesúsd'ebema ĩjã b'ebara Pedro mama k'ob'ʉta ũrĩnaĩ, ũmakĩrãrã ũme zok'asid'a zuburia bed'ea mawũãnamarẽã: Dããrã barãrũã daima zeita.
\p
\v 39 Mawũẽ Pedrora piradrʉpe wãsia ãzhi bawara. Jũẽbʉrʉd'era beuwãrã tab'ʉid'u edesid'a kʉd'a ʉ̃rʉ̃bemaĩnu, mama wũẽrãrã pẽdrarãba jõmaʉ̃ba jẽgabi bʉredrʉbʉdata wuata ũdubisid'a Dorcaba okua b'ad'ata ãzhi bawara b'asid'e.
\v 40 Jõma ãĩ wãbigape Pedro sãk'ok'od'e k'ob'epe zhiwid'isia. Mobe beuwãrãta akʉ mawũãsia: ¡Tabita, piradrʉrua!
\p Dabʉ og'abʉrʉd'e Pedrota ũdui jewed'asia.
\v 41 Pedrobara juwuad'e jidape piradrʉbisia. Mobebʉrʉ trʉ̃sia Jesúsd'ebema ĩjã b'eta, dewara trʉ̃sia pẽdrarãta, aramaʉ̃ne ũdubigasia zok'ai.
\v 42 Maʉ̃ta trʉ̃poasia Jope pʉwʉrʉ jõma, mawũẽ bioba ĩjãsid'a Jesúsd'ebema.
\v 43 Pedrora Jope pʉwʉrʉd'e ewari bio b'esia Simón abada ded'a, ne eta bi-ia obari maẽ.
\c 10
\s Pedro wãna Cornelioma
\p
\v 1 Cesarea pʉwʉrʉd'e b'asia Cornelio abadata, soldaorã Italiad'ebema abada nok'o basia.
\v 2 Izha jara b'ʉta arib'ae Daizeze wawia b'asia izhi ded'abema bawara. Aramaʉ̃ne zuburia b'eta biod'e ne bari dia b'ʉta ewariza zhiwid'i b'asia Daizezea.
\v 3 Maʉ̃bara k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a a las tres dajada ne ũdubʉrʉta ángel Daizezed'eta izhi b'ʉ maẽ ed'a zepe mawũãsia: Cornelio.
\p
\v 4 Mawũãĩ izhara akʉ pera k'ob'ʉba mawũãsia: ¿K'ãrẽpe Nok'ó?
\p Mawũãĩ mawũãsia: Bʉ zhiwid'i b'ʉra, bʉa zuburia b'eta ne bari dia b'ʉra bude nʉmʉk'ãrĩã Daizezebara.
\v 5 Mawũẽ k'ãwũãwed'a ũmakĩrãrãta Jope pʉwʉrʉed'a zok'akuadua, aramaʉ̃ne zebirua Simónta, maʉ̃ ab'aʉta Pedroa.
\v 6 Maʉ̃ b'ʉa Simón abada ded'a, ne eta bi-ia obari maẽ b'ʉa, Simónbara izhi dera erub'ʉa pusa k'aita. Pedroba jaraya bʉa k'ãrẽ oi barata.
\p
\v 7 Ángel izhi ũme bed'ea k'ob'ape wãbʉrʉd'era, Corneliobara izhi nezok'arãta ũme trʉ̃sia, Daizezed'ebema arib'ae b'ʉta soldaota ab'a trʉ̃sia izhi akʉbadad'ebemata.
\v 8 Maʉ̃rãta Jope pʉwʉrʉed'a zok'asia izha ũdud'ata jõma nebʉrʉpe.
\p
\v 9 Nrũẽma maʉ̃rã od'e wãta pʉwʉrʉ k'aita babʉdad'era, Pedrora kʉd'a de ʉ̃rʉ̃bemaĩnu wãrĩzesia zhiwid'id'e ʉ̃matipa badea.
\v 10 Izhira bio jarra k'ob'ʉba nek'o krĩña k'ob'asia. Mawũẽ izhiita ne o k'opanʉẽna ne ũdusia k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a.
\v 11 Ũdusia bãjã ewa nʉmʉta, maʉ̃ne uru basia burub'a zroma kĩrãk'a b'ʉta, i kĩmarẽneba tãjʉ̃ uru basia druaed'a.
\v 12 Maʉ̃nerã nendʉwʉrʉ jẽrũ kĩmarẽ b'eta ne jõma b'asia druad'ebemata. B'asia jãne wã b'eta, b'asia ibanarã ewarad'ebemata.
\v 13 Maʉ̃ne nemita ũrĩbʉrʉd'era mawũãsia: Pedro, piradrʉrua, beape k'orua.
\p
\v 14 Mawũãĩ Pedrobara mawũãsia: Nok'ó, mʉãrã k'o ẽã, ne mitiata daia k'obid'a ẽãrã mʉãrã k'ok'a.
\v 15 Bed'ea k'ob'ʉra bed'eama ũmeta mawũãsia: Daizezeba nene ẽã obʉrʉta bʉa ne mitia arãrũã.
\v 16 Mawũã bed'easia bed'eama ũbea, aramaʉ̃ne maʉ̃ burub'ara wakusa erdasia ʉ̃treba.
\v 17 Pedrora izhikusa krĩcha k'ob'asia mawũã k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a ũdubʉrʉra sãwũãta. Maʉ̃ne Cornelioba zok'akuad'abara Simón de sãmata wid'id'ape zesid'a puerta maẽ.
\v 18 Mobe iab'a trʉ̃nape wid'isid'a Simón mama b'ʉ k'awuaita ab'aʉta Pedrota.
\p
\v 19 Pedrobara k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a ũdud'ata krĩcha nʉmʉne Jawurebiaba mawũãsia: Bʉra ũmakĩrãrã ũbeaba jʉrʉ panʉã.
\v 20 Mawũẽ piradrʉpe ud'ub'aedua, mobe ne krĩcha ẽã ãzhi bawara wãrũã, mʉã bʉma zok'akuasia.
\p
\v 21 Mawũãĩ Pedrora ũmakĩrãrã k'opanʉĩnu ud'ub'aebʉrʉta Cornelioba zok'akuad'aid'u duguepe mawũãsia: Mʉta izhia marãba jʉrʉ panʉrã. ¿Marã k'ãrẽã zebʉda?
\p
\v 22 Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Cornelio soldaorã nok'ota biata b'ʉbara Daizeze wawia b'ʉa, izhira judíorã jõmaʉ̃ba bia jara b'ea. Ángelba maʉ̃ã jarasia bʉta izhi ded'a jũẽbimarẽã bʉ bed'eata ũrĩĩta.
\p
\v 23 Mawũãnaĩ deid'u wãbigasia. Nrũẽma piradrʉpe wãsia ãzhi bawara. Mebẽrã ʉ̃kʉrʉba k'opaya wãsid'a Jope pʉwʉrʉd'ebemaba.
\p
\v 24 Nrũẽma jũẽsid'a Cesarea pʉwʉrʉid'u. Corneliobara ãzhira jʉ̃ã b'asia trʉ̃kuape zhi mebẽrãta dewara izhi bawara zhibiarãta.
\v 25 De nʉmʉĩnu Pedro jũẽbʉrʉd'era Corneliobara orrape izhi jẽrũ maẽ sãk'ok'od'e k'ob'esia, aramaʉ̃ne zhi zromane edasia.
\v 26 Maʉ̃ne Pedrobara piradrʉbibʉrʉta mawũãsia: Piradrʉrua, mʉsid'a beubarita b'ʉa.
\p
\v 27 Izhi ũme bed'ea deid'u wãbʉrʉd'era zhãrã bio ũdusia zhi jʉred'ape k'ob'eta.
\v 28 Mawũẽ mawũãsia: Marãbara k'awua b'ea judíobara sãwũã igarata ãĩbemata orraira, mawũãmina Daizezeba mʉãã ũdubisia miõta jara ẽbamarẽã ne mitiata.
\v 29 Maʉ̃ba mʉta trʉ̃naĩ zesia ne jara ẽã. Mawũẽ mʉã wid'iya: ¿Mʉrã k'ãrẽã zebibʉda?
\p
\v 30 Mawũãĩ Corneliobara mawũãsia: Ewari kĩmarẽ babʉrʉa mʉ naʉ̃ ʉ̃madaud'e nek'o ẽã zhiwid'i b'ad'ata, a las tres mʉzhi ded'a zhiwid'i nʉmʉne mʉã ũdusia ũmakĩrãta mʉ kĩrãbita nʉmebʉrʉta wua ʉ̃nata jʉ̃ b'ʉta.
\v 31 Maʉ̃bara mawũãsia: Cornelio, bʉ zhiwid'i b'ʉra zhi ũrĩma, zuburia b'eta bʉa ne bari dia b'ʉra bude nʉmʉk'ãrĩã Daizezebara.
\v 32 Mawũẽ zhãrãta zok'adua Jope pʉwʉrʉed'a, aramaʉ̃ne zebirua Simónta, maʉ̃ ab'aʉta Pedroa, maʉ̃ b'ʉa Simón abada ded'a, ne eta bi-ia obari maẽ b'ʉa pusa k'aita. Maʉ̃ta zebʉrʉd'era bʉaa bed'eaya.
\v 33 Mawũãĩ mʉãrã zhãrãta zok'asia bʉma, mawũẽ bʉra bia zebʉrʉa. K'õbebai daira jõma nama Daizeze kĩrãbita k'ob'ea jõma ũrĩnaĩta Daizezeba bʉaa jaramarẽã jarad'ata.
\p
\v 34 Mawũãĩ Pedrobara mawũãsia: Mʉãrã wãrãne k'awuabʉrʉa Daizezebara zhãrã awuara eda ẽãta.
\v 35 Awuarabʉrʉ zhãrã jõma izhima biga izhi wawia k'ãrẽ sãwũã oi b'ʉd'e ob'ʉra.
\v 36 Daizezebara Israel b'ea bed'eata jarabuebʉrʉta bed'ea biata adu-a b'eaid'ebemata jarasia Jesucristod'eba, maʉ̃ta jõmaʉ̃ Nok'oa.
\v 37 Marãbara k'awua b'ea sãwũã trʉ̃poad'ata Judea drua jõma, mawũã trʉ̃poasia Galilead'eba, buru k'oed'amarẽã jarad'a tẽã Juanba.
\v 38 K'awua b'ea sãwũã Daizezebara Jawurebiata diabʉrʉba zarea b'ʉd'ata Jesús Nazared'ebema, aramaʉ̃ne maʉ̃bara biata o nimiba ãtõmiã edre zuburia b'eta jõma b'ebi b'asia Daizezeta b'ʉd'eba izhi ũme.
\v 39 Daibara jõma ũdusid'a Jesúsba Judea druad'e Jerusalénne od'ara, izhira cruzd'e ʉ̃tʉ k'achi beasid'a.
\v 40 Maʉ̃ Jesúra Daizezebara beud'ata ewari ũbead'e piradrʉbipe ũdubigasia.
\v 41 Ũdubiga ẽbasia zhãrã jõmaʉ̃ã, awuarabʉrʉ daia ũdubigasia Daizezebara daira maʉ̃ k'area jʉrʉd'aba nawed'a. Daira izhi bawara nek'osid'a baniã dosid'a beud'ata piradrʉd'a tẽã.
\v 42 Daira zok'akuasia zhãrãã jarad'amarẽã izhira Daizezebara bed'ea araa obarita b'id'apʉta zok'ai b'erãĩta beud'arãĩta.
\v 43 Maʉ̃ Jesúsd'ebemata jarasid'a Daizezeba bed'eata jarabibarirã jõmaʉ̃ba, jarasid'a jõma izhid'ebemata ĩjãbʉdara k'azhiruata biod'ebara bed'ea ne ẽã duaneĩta izhid'eba.
\p
\v 44 Pedro mawũã bed'ea k'ob'ʉd'e Jawurebiara zesia izhi bed'eata ũrĩ k'ob'e jõmaʉ̃ne.
\v 45 Judíorã Jesúsd'ebema ĩjã b'eta Pedro bawara zed'abara bia akʉdruasid'a mawũã Daizezeba judíorã ẽãta b'eabid'a diabʉrʉba Jawurebiata.
\v 46 Ãzhara ũrĩsid'a bed'ea awuara bed'ea k'ob'eta, Daizeze ibia jara k'ob'eta.
\v 47 Mawũẽ Pedrobara mawũãsia: ¿Iab'aʉbara naʉ̃rã buru k'oebi ẽã nʉma b'eika naʉ̃rãbara k'ãwũã Jawurebia jidabʉdara dazhirãne kĩrãk'a?
\p
\v 48 Aramaʉ̃ne buru k'oed'amarẽã jarasia Nok'o Jesús trʉ̃neba. Maʉ̃nerã Pedroa zuburia bed'easid'a b'emarẽã ewari ʉ̃kʉrʉed'a.
\c 11
\s Mebẽrãã jarad'a Jerusalénne b'ea
\p
\v 1 Jesúsba zok'akuad'abara mebẽrã Judea druad'e b'ebara ũrĩsid'a mawũã judío ẽãta b'ebid'a ĩjãbʉdata Daizeze bed'eara.
\v 2 Maʉ̃ba Pedro Jerusalénʉẽna wãrĩzebʉrʉd'era, izhi bawara bĩ ẽã bed'easid'a judíorã k'akua eta k'õ b'eta,
\v 3 mawũãsid'a: ¿Judío ẽãta k'akua eta k'õ ẽã b'e maẽ bʉra k'ãrẽã deid'u wãpe nek'osi ãzhi bawara?
\p
\v 4 Mawũãnaĩ Pedrobara sãwũã berab'arid'ata jẽdeba nebʉrʉ mawũãsia:
\v 5 Mʉrã Jope pʉwʉrʉd'e zhiwid'i nʉmasia, maʉ̃ne k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a mʉã ne ũdusia: Burub'a zroma kĩrãk'a b'ʉta i kĩmarẽneba tãjʉ̃ ʉ̃treba uru basia mʉĩnu.
\v 6 Mʉã maʉ̃ta akʉbʉrʉd'era ũdusia nendʉwʉrʉ jẽrũ kĩmarẽ b'eta druad'ebemata, nendʉwʉrʉrã meũsiata, nendʉwʉrʉ jãne wã b'eta, ibanarã ewarad'ebemata.
\v 7 Maʉ̃ne mʉã nemita ũrĩbʉrʉd'era mawũãsia: ¡Pedro, piradrʉrua, beape k'orua!
\v 8 Mawũãĩ mʉãrã mawũãsia: Nok'ó, mʉãrã k'o ẽã, ne mitiata daia k'obid'a ẽãrã mʉãrã k'ok'a.
\v 9 Mʉã mawũãĩ ʉ̃treba mʉãã bed'eama ũmeta mawũãsia: Daizezeba nene ẽã obʉrʉta bʉa ne mitia arãrũã.
\v 10 Mawũã jarasia jarama ũbea, aramaʉ̃ne wakusa jõma edesia ʉ̃taa.
\v 11 Maʉ̃nerã audre ẽãne ũmakĩrãrã ũbea zesid'a mʉ b'ad'a ded'a, mʉma zok'akuad'apead'ata Cesarea pʉwʉrʉd'eba.
\v 12 Maʉ̃ne Jawurebiaba mʉãã jarasia ãzhi bawara wãmarẽã ne krĩcha ẽã. Mʉ bawara seis wãsid'a mebẽrã naʉ̃rãsid'a, daira aramaʉ̃ne deid'u wãsid'a Cornelio ded'a.
\v 13 Maʉ̃bara daia nebʉrʉsia ángel izhi ded'a sãwũã ũdud'ata, edau nʉmepe mawũãsibid'a: Ũmakĩrãrãta zok'akuadua Jope pʉwʉrʉed'a, aramaʉ̃ne zebirua Simónta, maʉ̃ ab'aʉta Pedroa.
\v 14 Maʉ̃bara bed'eata bʉaa jaraya bʉ ẽdrʉita jõma bʉzhi ded'abema bawara.
\v 15 Mʉta bed'ea nʉmebʉrʉd'era Jawurebiara ãzhid'e zesia dazhirãne zed'a kĩrãk'a jẽdeuba.
\v 16 Mawũẽ mʉãrã bude basia Nok'o Jesúsba mawũãnata: Juanbara wãrãnebai zhãrã buru k'oesia baniãba, mawũãmina Daizezebara marãã diaya Jawurebiata.
\v 17 Aramaʉ̃nerã Daizezebara ab'aʉta ded'ekata Nok'o Jesucristod'ebema dazhirãba ĩjã b'ea diad'ata ded'ekasia, ¿mawũẽ mʉrã k'aibasi maʉ̃ta idaribi ẽã nʉmaĩrã Daizezea?
\p
\v 18 Maʉ̃ta ũrĩbʉdad'era chupead'ape Daizeze ibia jara mawũãsid'a: ¡Mawũẽ Daizezebara idaribibʉrʉa judío ẽãta b'ebid'a k'azhiruara ãmape izhita pẽwãnamarẽã, aramaʉ̃ne jidad'amarẽã izhi ũme b'ai jõ ẽãta!
\s Mebẽrã jũẽkuad'a Antioquíaid'u
\p
\v 19 Esteban beasid'ad'e Jesúsd'ebema ĩjã b'era zuburia od'aita pẽwãsid'ad'era zhi jãrãzoabʉrʉra wãsid'a Fenicia druaid'u, Chipre dod'uid'u, Antioquía pʉwʉrʉid'u. Maʉ̃nerã awʉrʉa jarad'a ẽbasia Jesúsd'ebema bed'eara, awuarabʉrʉ jarasid'a judíorãta b'ea.
\v 20 Mawũãmina ãzhirãnebema ʉ̃kʉrʉ b'easia Chipred'ebemata, Cirene druad'ebemata, maʉ̃rãta Antioquíaid'u jũẽkuabʉrʉd'era griegorããbid'a bed'ea biata jarasid'a Nok'o Jesúsd'ebemata.
\v 21 Maʉ̃nerã Nok'o Daizeze zareara nʉmasia ãzhi bawara, mawũẽ ne awʉrʉd'ebemata ĩjã b'era ãmanape bioba ĩjãsid'a Jesúsd'ebemata.
\p
\v 22 Maʉ̃ta ũrĩsid'a mebẽrã Jerusalénne b'eba. Mawũẽ Bernabéta zok'asid'a wãmarẽã Antioquíaid'u.
\v 23 Maʉ̃ta jũẽbʉrʉd'era ũdusia Daizezeba izhi biaba bia edakuata, mawũẽ sobiape jõmaʉ̃ã jarasia soid'u b'eamarẽã Daizeze ũme.
\v 24 Izhira biata b'ʉta Jawurebiaba bira soid'u b'asia. Mawũẽ k'abanaba ĩjãsid'a Nok'o Jesúsd'ebema.
\p
\v 25 Maʉ̃ tẽã Bernabé Tarso pʉwʉrʉed'a wãsia Saulo jʉrʉd'e. Ũdui edesia Antioquíaed'a.
\v 26 Mama año ab'a zhi jʉre b'easia mebẽrã bawara, aramaʉ̃ne zhãrã bio ũrãg'asid'a. Maʉ̃nerã Jesúsd'ebema ĩjã b'era zhi trʉ̃gag'aita cristorãta trʉ̃gasid'a Antioquíad'era.
\p
\v 27 Maʉ̃ ewadera Daizezeba bed'eata jarabibarirãta ʉ̃kʉrʉ Jerusalénneba ed'aa wãsid'a Antioquíaed'a.
\v 28 Mobe ãzhid'ebema ab'a Agabo abadata piradrʉpe Jawurebiad'eba jarasia jarraba zromata zeita drua jõmaʉ̃ne b'e maẽ. Mawũã zesia Claudio reyta b'ad'a ewade.
\v 29 Maʉ̃nerã Jesúsd'ebema ĩjã b'ebara ãzha dia b'eita ab'a ab'aʉba ne erub'era k'arebata diabued'aita krĩchasid'a mebẽrã b'ema Judead'e.
\v 30 Mawũã obʉdara nok'orã mebẽrãnema diabuebʉdata edebisid'a Bernabéa, Sauloa.
\c 12
\s Jacobo bead'ape Pedro b'ʉsid'a cárceld'e
\p
\v 1 Maʉ̃ ewadera rey Herodebara mebẽrã ʉ̃kʉrʉ jidasia zuburia okuaita.
\v 2 Jacobora kuchoba beabisia Juan mebeata.
\v 3 Maʉ̃ta judíorãma bigata k'awuape jidabisia Pedrosid'a. Maʉ̃ ewadera fiesta pan ne oreguea ne ẽã k'obada ewari basia.
\v 4 Mawũã jidabipe b'ʉsia cárceld'e. Mobe soldaorã dieciseia chãb'arisia zhiya kĩmarẽba trok'a akʉd'amarẽã. Izhara k'awua oita ãĩ edape zhãrãã ũdubigaita krĩchasia fiesta tẽã.
\v 5 Aramaʉ̃ne Pedrora akʉ bara b'esia cárceld'e. Mawũãmina mebẽrã Daizezea zhiwid'i taud'a ẽbasia izhibari.
\s Pedro ángelba ẽdrʉbid'a cárceld'eba
\p
\v 6 Herodebara k'awua oita nrũẽma ãĩ edaid'era, maʉ̃ diamasera Pedrora soldaorã juwuama jʉ̃ k'ãĩ b'asia soldaorã ũme ẽsadra, aramaʉ̃ne jʉ̃ b'asia cadena ũmeba, maʉ̃ne soldaorã dewaraurãbara puerta kĩrãbita akʉ bara b'asia cárcel nʉmʉrã.
\v 7 Maʉ̃ne Daizeze ángelta zebʉrʉba ʉ̃nasia cárceld'era. Pedrora orrod'e tõb'ari ʉ̃rʉ̃ma mawũãsia: ¡Meserã piradrʉrua! Maʉ̃ daucha cadena ẽneguezoasia juwuad'ebara.
\v 8 Ángelbara mawũãsia: ¡Wua jʉ̃tape sandalia jʉ̃tadua! Mawũãĩ izhara arib'aetasia. Mawũẽ mawũãsia: ¡Bʉzhi wua ãneb'aripe mʉ k'aid'u zerua!
\p
\v 9 Mawũãĩ Pedro ángel k'aid'u jʉ̃drʉsia ángelba ok'ob'ʉra wãrã k'awua ẽãta, awuarabʉrʉ krĩchasia ũdu k'ob'ʉta k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a.
\v 10 Soldaorãba akʉ nʉme maẽ naarabemata berab'arid'ape zhi ũmeta berab'aribʉdad'era puerta hierroid'u zesid'a ãĩ wãbadaid'u, maʉ̃ ewa totosia izhi dob'a. Aramaʉ̃ne ãĩ tupuepe od'e taid'ad'e ángel nebasia izhi maẽbara.
\p
\v 11 Mobebʉrʉ Pedrobara k'awuape izhikusa mawũãsia: Id'ibʉrʉ mʉãrã k'awuabʉrʉa, mʉrã wãrãne Daizezebara izhi ángelta zok'ape ẽdrʉbibʉrʉa Herode juwuad'eba, aranaʉ̃ne ẽdrʉbibʉrʉa judíorãba bĩ ẽã oita krĩcha nʉmeneba.
\p
\v 12 Mawũã k'awuape María ded'a zesia Juan papa maẽ, Juan ab'aʉta Marco basia. Bio mama zhi jʉre duanasia zhiwid'i.
\v 13 Pedroba puerta maẽba drog'oad'eba trʉ̃bʉrʉd'era k'ai k'awuaita akʉd'e zesia ãwũẽrã Rode abadaba.
\v 14 Maʉ̃bara Pedro nemita k'awuai sobiaba ewa ẽbasia puertara, awuarabʉrʉ ed'a wãẽbape jarasia Pedro k'ob'ʉta puerta maẽ.
\v 15 Jarirãbara mawũãsid'a: Bʉra kĩrãne b'ʉ ẽã.
\p Mawũãnaĩ izhara wãrĩnu izhia asia. Mawũãĩ jarirãbara mawũãsid'a: ¡Mobera ángel izhi akʉbaria!
\p
\v 16 Maʉ̃ne Pedrobara ari trʉ̃ nʉmasia. Aramaʉ̃ne ewabʉdad'e ũdud'ai bia akʉdruasid'a.
\v 17 Maʉ̃ne izhara chupead'amarẽã juwuaba jarape nebʉrʉsia Daizezeba sãwũã ẽdrʉbita cárceld'eba. Mobe mawũãsia: ¡Maʉ̃ta k'awuabiudua Jacoboa dewara mebẽrãã!
\p Mawũãpe wãbʉrʉta wãsia ẽjũã awʉrʉed'a.
\p
\v 18 Ʉ̃nadrʉbʉrʉd'era soldaorã ãzhirãĩnurã k'awua ẽãsid'a k'awuad'a ẽãba sãwũãnata Pedrora.
\v 19 Herodebara jʉrʉbigabʉrʉd'e ũdud'a ẽbai, soldaorã zhi akʉ nʉmeãnaa wid'ikape edebigasia bead'e. Maʉ̃ tẽã Judea druad'eba ed'aa wãsia Cesarea pʉwʉrʉed'a, mobe b'esia mama.
\s Herode beud'a
\p
\v 20 Maʉ̃ ewadera Herode kĩrũ b'asia Tiro pʉwʉrʉd'ebema bawara, Sidón pʉwʉrʉd'ebema bawara, maʉ̃ k'area maʉ̃rã krĩchasid'a bed'ead'e wãnaĩta izhima. Mawũẽ rey Herodeba Blasto nok'o zromata b'ʉk'ãrĩ bawara bed'easid'a jaramarẽã adu-a b'eaita, mawũã osid'a zhikora eda b'eba rey druad'e.
\v 21 Zed'amarẽã jarad'a ewarita arababʉrʉd'era, Herodebara izhi rey wuata jʉ̃pe izhi bugued'e jewed'ape bed'easia.
\v 22 Maʉ̃nerã zhãrãbara nemi jĩgua mawũãsid'a: ¡Naʉ̃ dai zezeta bed'ea k'ob'ʉa, beubarita bed'ea k'ob'ʉ ẽã!
\v 23 Audre ẽãne ángel Daizezed'eba k'ayabisia Daizezetrʉ zhi zroma a ẽãneba. Aramaʉ̃ne beusia kiba k'o.
\p
\v 24 Maʉ̃nerã Daizeze bed'eara wuaabʉrʉ jara wãbʉdaba zhi ĩjã b'era eaba wãsia.
\p
\v 25 Bernabébara Saulobara ãzha k'ãrẽ oi b'ʉra arib'aed'ape Jerusalénnebara jẽrũya wãsid'a, maʉ̃nerã ãzhi bawara edesid'a Juanta, maʉ̃ ab'aʉta Marco basia.
\c 13
\s Bernabé, Saulo wãnapead'a Daizeze bed'eata jarad'e
\p
\v 1 Mebẽrã Antioquía pʉwʉrʉd'e b'e maẽ b'easia Daizezeba bed'eata jarabibarirãta, miã ũrãg'abadata: Ãzhira b'easia Bernabéta, Simónta, Simón ab'aʉta Níger basia, Lucio Cirene pʉwʉrʉd'ebemata, Manaén rey Herode ũme warid'ata, Saulota b'easia.
\v 2 Ewari ab'a mebẽrã Daizeze ibia jara nek'o ẽã zhiwid'i tab'ʉd'e Jawurebiaba mawũãsia: Bernabéta, Saulota mʉĩta b'ʉudua, k'ãrẽ obigaita mʉã jʉrʉkuabʉrʉa.
\p
\v 3 Aramaʉ̃ne nek'o ẽã zhiwid'i tab'ape ãzhi ʉ̃rʉ̃ juwua b'ʉkua zhiwid'isid'a, mobe buegasid'a.
\s Daizeze bed'eata jarad'apead'a Chipred'e
\p
\v 4 Ãzhira aramaʉ̃ne Jawurebiaba zok'akuabʉrʉba ed'aa wãsid'a Seleucia pʉwʉrʉed'a. Mamaʉ̃ba barcod'e kĩrãrã wãsid'a dod'u Chipreid'u.
\v 5 Pʉwʉrʉ Salaminaĩnu jũẽbʉdad'era Daizeze bed'eata jarasid'a de zhi jʉrebadata nʉme maẽ judíorãneta. Maʉ̃nerã Juan erupanasia ãzhi k'arebata.
\p
\v 6 Maʉ̃ dod'uta jõma berab'ari Pafo pʉwʉrʉid'u jũẽbʉdad'era ũdusid'a jaibanata, sewata Daizezeba bed'eata jarabibarid'e b'ʉta judíota Barjesús basia.
\v 7 Izhira b'asia nok'o Sergio Paulo ũme, nok'ora krĩcha maẽ bigau basia. Maʉ̃bara Bernabéta, Saulota trʉ̃pe ũrĩ krĩña k'ob'asia Daizeze bed'eata.
\v 8 Mawũãmina idaribiga ẽbasia Elima jaibanaba. Griego bed'ead'era maʉ̃ basia izhi trʉ̃rã. Aramaʉ̃ne ĩjãbi ẽbaita nʉmasia nok'oa.
\v 9 Mawũẽ Saulo ab'aʉta Pablobara Jawurebiaba bira b'ʉba akʉ,
\v 10 mawũãsia: ¡Bʉra ne jõmaʉ̃ne zhãrã sewamiã, ne jõmaʉ̃ne bia ẽã omiã, bʉra ãtõmiã warra, bʉara jõma krĩña ẽã biara! ¿Bʉara idaribi ẽã nʉmaĩka wãrã bed'eata Daizezed'era?
\v 11 K'õbebai bʉra Daizezeba jidabʉrʉa, bʉra daʉb'erreaya, aramaʉ̃ne ʉ̃madaura ũdu ẽbaya ewari ʉ̃kʉrʉ.
\p Aramaʉ̃ta izhima pãrĩgu paisosoa totosia. Mawũẽ aribai bʉrga jʉrʉsia iab'aʉba erb'ari edemarẽã juwuad'eba.
\v 12 Nok'obara mawũã berab'aribʉrʉta ũdupe ĩjãsia bigad'eba ũrãg'a Nok'o Jesúsd'era.
\s Daizeze bed'ea jarad'apead'a Antioquíad'e
\p
\v 13 Pafo pʉwʉrʉd'eba barcod'e b'arikuape Pablora izhi k'aid'u b'e bawara jũẽkuasia Perge pʉwʉrʉed'a, maʉ̃ pʉwʉrʉra Panfilia druad'ebema. Mawũãmina Juanbara ãzhira ãmaẽkuabʉrʉta jẽrũya zesia Jerusalénʉẽna.
\v 14 Jarirã Perged'ebara jũẽkuasia Antioquía pʉwʉrʉed'a, maʉ̃ pʉwʉrʉra Pisidia druad'ebema. Ãzhira de zhi jʉrebada maẽ ẽnaʉ̃bada ewade ed'a wãpe jewed'asid'a.
\v 15 Moisé ũrãg'ata led'ape, Daizezeba bed'eata jarabibarirã bed'eata led'ape, de zhi jʉrebada maẽ nok'orãbara zhãrãta zok'asid'a mawũãnamarẽã: Mebẽrã, marãba zhãrã ũrãg'ai bed'eata erupanʉbʉrʉ bed'eaudua.
\p
\v 16 Mawũãnaĩ Pablobara piradrʉpe chupead'amarẽã juwuaba jarape mawũãsia: Marã israelitarãba ũrĩũdua, judío ẽãta Daizeze wawia b'eba ũrĩũdua:
\v 17 Daizeze za Israel b'ed'ebara dazhirã zhibarirã b'ead'ara jʉrʉkuasia, mobe Egipto druad'e ãĩbemata b'ed'e eababipe izhi zareaba ãĩ edekuasia mamaʉ̃bara.
\v 18 Kĩrãẽpa duanu ẽã b'eta Daizezebara cuarenta año zrog'asia drua drudrua tab'ʉ maẽ.
\v 19 Mobe zhãrã bed'ea awuara b'eta siete nʉmʉta beakuasia Canaán druad'e, aramaʉ̃ne ded'ekasia maʉ̃ druata.
\v 20 Egiptoed'a wãnapead'ad'eba mawũã drua jidasid'aid'ura basia cuatrociento cincuenta año, mobebʉrʉ Daizezebara nok'orãta ded'eka nʉmʉk'ãrĩsia Samuel izha bed'eata jarabibari bitabai.
\v 21 Maʉ̃ tẽã wid'isid'a reyta, mawũẽ Daizezebara ded'ekasia Saúl Cis warrata, Benjamínneba uruta reyta b'amarẽã cuarenta año.
\v 22 Maʉ̃ ãĩ b'ʉpe reyta b'ʉsia Davita, maʉ̃nebema izhara mawũãsia: Mʉãrã ũdubʉrʉa David Isaí warra mʉ soba krĩñane b'ʉta, naʉ̃bara jõma oya mʉã krĩñata.
\v 23 David'eba uruta izha jarad'ad'e Daizezebara Jesús b'ʉsia Israel b'e Ẽdrʉbita.
\v 24 Jesús zei nawed'a Juanbara jarasia buru k'oebʉdaba k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãnamarẽã, mawũã jarasia Israel b'e jõmaʉ̃ã.
\v 25 Juanbara izha onʉmʉta jõbibod'od'era mawũãsia: ¿Marãbara mʉrã k'aita krĩcha b'e? Mʉrã zhãrã Ẽdrʉbita b'ʉ ẽã. Mawũãmina iab'a mʉ k'aid'u urua, nezok'aba obari kĩrãk'ara mʉãrã ẽnaĩne b'ʉ ẽã maʉ̃ba jẽrũne jʉ̃ b'ʉra.
\p
\v 26 Mebẽrã, marã Abrahamneba uruta b'ema, judío ẽãta marãne ed'a b'eta Daizeze wawia b'ema maʉ̃ bed'eata zok'asia ẽdrʉid'ebemata.
\v 27 Jerusalénne b'ebara nok'orã ãzhid'e bawarauba k'awuad'a ẽbasia Jesúsd'ebema sãwũãta, Daizezeba bed'eata jarabibarirãba Jesúsd'ebema jarad'apead'ata ewari ẽnaʉ̃badaza le b'esid'a sãwũãta k'awuad'a ẽbasia. Aramaʉ̃ne maʉ̃rãba jarad'apead'ata arimaẽ berab'aribisid'a beabibʉdaba.
\v 28 K'ãrẽã bead'aira ne ẽãne Pilatoa jarasid'a beabimarẽã.
\v 29 Izhi ʉ̃rʉ̃bemata b'ʉ tab'eta jõma arimaẽ berab'aribʉrʉd'era, cruzd'ebara ud'aa b'aebid'ape tab'ʉsid'a peña zob'eata beuwãrã wuag'aita nʉmʉ maẽ.
\v 30 Mawũãmina Daizezebara beud'ata piradrʉbisia.
\v 31 Izhira ewari bio zhi ũdubigasia izhi bawara wãrĩzekuad'aa Galilead'eba Jerusalénʉẽna, id'ira maʉ̃rãba izhid'ebemata jara b'ea zhãrã b'ea.
\p
\v 32 Daibid'a maʉ̃ bed'ea biata marãã jara panʉã Daizezeba jarad'ata dazhirã zhibarirã b'ead'aa.
\v 33 Maʉ̃ Daizezebara dazhirã ãzhi warrarãĩta arib'aebʉrʉta beud'ata piradrʉbisia Jesúra. Maʉ̃ta zhi b'ʉmata Salmo ũmene mawũã b'ʉa: Bʉra mʉ Warra, mʉã bʉra b'id'apʉa id'i.
\v 34 Beud'ata piradrʉbibʉrʉba b'erawak'ata b'aira mawũãsia: Mʉã marã sozuburiaya mʉã sozuburiaita jarad'a kĩrãk'a Davita.
\v 35 Maʉ̃neba dewara Salmo awʉrʉd'e mawũã b'ʉa: Mʉrã bʉ nezok'a kĩrãẽpa b'ʉra b'erawabi ẽã.
\v 36 Wãrãnebai Davidbara zhãrã izhi ewarid'ebema arib'aesia Daizezeba krĩñane, maʉ̃ne beupe wuag'asid'a zhibarirã b'ead'a bawara, aramaʉ̃ne b'erawasia.
\v 37 Mawũãmina jari beud'ata Daizezeba piradrʉbid'ara b'erawa ẽbasia.
\v 38 Mawũẽ mebẽrã naʉ̃ta k'awuaudua: Marãã jara panʉã Daizezebara Jesúsd'eba bed'ea ne ẽã b'ʉita k'azhiruata biod'eba.
\v 39 Moisé ũrãg'ad'ebara bed'ea ne ẽã duane b'e ẽãta, Jesúsd'ebara bed'ea ne ẽã duaneña jõma izhid'ebemata ĩjãbʉdara.
\v 40 Mawũẽ kĩrãkuitaudua marã ʉ̃rʉ̃ ze ẽbamarẽã Daizezeba bed'eata jarabibarirãba mawũãnapead'ata:
\q
\v 41 Kĩrãkuitaudua marã Mʉta seribid'a ẽãrã, peraudua, marã nebaya, marã b'e ewade Mʉã k'ãrẽ obʉrʉra marãbara ĩjãna ẽbaya iab'aʉba marãã jarabʉrʉra. \rq (Habacuc 1:5)\rq*
\p
\v 42 Pablota Bernabéta de zhi jʉrebadata judíorãne maẽba wãbʉdad'era, zhãrã zuburia bed'easid'a dewara ewari ẽnaʉ̃badata zeid'ebid'a jarad'amarẽã maʉ̃nebemata.
\v 43 Ãba nʉmanata ẽzoabʉdad'era, judíorãnebema bioba dewaraurã judío bape b'eba pẽwã jʉ̃drʉsid'a Pablora Bernabéra. Mawũẽ ãzhara jarasid'a ĩjã b'eamarẽã izhi biaba ãzhi kʉãg'ata Daizezebara.
\p
\v 44 Dewara ewari ẽnaʉ̃badad'era pʉwʉrʉd'ebema jõma ãba zed'ade basia bed'eata ũrĩnaĩta Daizezed'eta.
\v 45 Mawũãmina judíorã nok'orãba k'abanata ũdud'ai k'ãbãẽã bĩ ẽãbʉdaba jarasid'a Pabloba jarabʉrʉra mawũã ẽãta, aramaʉ̃ne bĩ ẽã jarasid'a.
\p
\v 46 Mawũẽ Pablobara, Bernabébara wãnigua mawũãsid'a: Wãrãnebai marãã naara jarad'aita bara basia Daizeze bed'eara. Mawũãmina seribid'a ẽãba marãĩtabemata krĩchad'a ẽã Daizeze ũme b'ai jõ ẽãrã, mawũẽ daira wãnaña judío ẽãta b'ema.
\v 47 Dai maʉ̃ k'aud'a panaĩrã Daizezebara mawũãsia:
\q Mʉã bʉra ʉ̃nata b'id'apʉa mʉnebemata k'awuad'amarẽã judío ẽãta b'eba, bʉra aramaʉ̃ne ẽdrʉd'aid'ebemata nʉmaña drua jõmaʉ̃ maẽ. \rq (Isaías 42:6; 49:6)\rq*
\p
\v 48 Judíorã ẽãba maʉ̃ta ũrĩnaĩ sobia biga asid'a Daizeze bed'eara, aramaʉ̃ne jõmaʉ̃ba ĩjãsid'a Daizeze ũme b'ai jõ ẽã b'eaita b'ead'abara.
\v 49 Aramaʉ̃ne Daizeze bed'eara jarasid'a maʉ̃ drua jõma.
\v 50 Mawũãmina judíorã wũẽrãrãã bed'easid'a judío bape zhi zromata b'e bawara, bed'easid'a nok'orã pʉwʉrʉd'ebema bawarabid'a. Aramaʉ̃ne Pablo ʉ̃rʉ̃, Bernabé ʉ̃rʉ̃ bed'eata obibʉdaba maʉ̃rã jʉretasid'a ãzhi druad'ebara.
\v 51 Mawũẽ ãzhi Daizezeba pua k'awua oid'ebemata maʉ̃rãbara egoro jarra ãzhi jẽrũnebema niãwesid'a, mobe zesid'a Iconio pʉwʉrʉed'a.
\v 52 Jesúsd'ebema ĩjã b'era k'ãbãẽã sobia b'eta erunʉmasia Jawurebiaba.
\c 14
\s Jesúsd'ebema jarad'apead'a Iconione
\p
\v 1 Iconio pʉwʉrʉd'era Pablora Bernabéra ãba ed'a wãsid'a de zhi jʉrebadata judíorãne maẽ. Mobe bed'eabʉdad'era Jesúsd'ebema k'abanaba ĩjãsid'a judíorãba, griegorãba.
\v 2 Mawũãmina judíorã zhi ĩjãna ẽãbara judíorã ẽãta krĩcha ãrĩsid'a mebẽrã ʉ̃rʉ̃.
\v 3 Mawũẽ Pablora Bernabéra mama ewari dããrã panebʉdata Daizezeta krĩcha wãnigua bed'ea panesia, maʉ̃nerã Daizezebara k'awuabiga nʉmasia bed'eara izhi biaba jarabiga nʉmʉk'ãrĩta, mawũẽ obiga nʉmasia ũdud'ak'ata.
\v 4 Zhãrã pʉwʉrʉd'ebema dra nʉmasia: Ʉ̃kʉrʉ nʉmasia judíorã bawara, ʉ̃kʉrʉ nʉmasia Jesúsba zok'akuad'a bawara.
\v 5 Maʉ̃nerã judíorãta, judíorã ẽãta nok'orã bawara bed'ea ausid'a Pablora Bernabéra zuburia od'aita mong'araba tab'arid'aita.
\v 6 Ãzhara maʉ̃ta k'awuad'ape merũ wãsid'a Listra pʉwʉrʉed'a, Derbe pʉwʉrʉed'a, maʉ̃ pʉwʉrʉra Licaonia druad'ebema. Aramaʉ̃ne wãsid'a drua arak'aita tab'e maẽbid'a.
\v 7 Maʉ̃za jarasid'a Jesúsd'ebema bed'ea biara.
\s Pablo mong'araba tab'arid'apead'a Listrad'e
\p
\v 8 Ũmakĩrãta Listra pʉwʉrʉd'ebemata jewed'a b'ʉta tod'ata wã b'e ẽã b'ʉta tebak'a basia.
\v 9 Maʉ̃bara ũrĩsia Pablo bed'ea nʉmʉta, maʉ̃ne Pabloba akʉbʉrʉd'era ũdusia soid'u k'ob'ʉta izhi b'eira.
\v 10 Mawũẽ nemi jĩgua mawũãsia:
 Piradrʉrua, jipa edau nʉmedua. Mawũãĩ izhira pinandrʉpe tebad'ewasia.
\p
\v 11 Zhãrãbara Pabloba mawũã obʉrʉta ũdud'ai, Licaoniad'ebema bed'ead'e nemi jĩgua mawũãsid'a: Zhi zromarãta beubari zad'e ud'ub'aebʉda dazhirãma.
\p
\v 12 Zhi zromane erub'e trʉ̃ne Bernabéra trʉ̃gasid'a Júpiter, Pablora trʉ̃gasid'a Mercurio, Pablora mawũã trʉ̃gasid'a jara edeba bed'eata.
\v 13 Júpiter dera pʉwʉrʉ kĩrãbita nʉmasia, sacerdote Júpiterd'ebara tororãta neponorãta wesia puerta maẽ. Mobe k'abana bawarauba ãzhira zhi zromane edabʉrʉta ne bea krĩñasia.
\v 14 Jesúsba zok'akuad'aba Bernabéba, Pabloba maʉ̃ta ũrĩnaĩ ãzhi wuata k'õẽtad'ape k'abanane ed'a tupurepe nemi jĩgua,
\v 15 mawũãsid'a:
 ¿K'ãrẽã k'ãwũã ob'e? Daira beubarita panʉã marã kĩrãk'a. Daibara marãã jara panʉã k'ãʉ̃ seri ẽãta ãmanape Daizeze zok'ai b'ʉta pẽwãnamarẽã, izha osia bãjãta, druata, pusata, ne jõma maʉ̃ne nʉmʉta.
\v 16 Zhik'arewed'ara izhara zhãrã jõma idaribi b'asia ãzha krĩñane b'eamarẽã.
\v 17 Izhid'ebema k'awuabiga ẽã nʉmʉk'ãrĩ ẽãba biata ob'ʉa. Aramaʉ̃ne dazhirãĩta bãjãneba kue zebi b'ʉa, ewarita zebi b'ʉa ne zaud'amarẽã, aramaʉ̃ne maʉ̃ba sobia b'abiga b'ʉa dazhirã sora.
\p
\v 18 Maʉ̃ta jarasid'amina kenab'aribi b'ed'a ẽbasia k'abanaba ãzhiita ne beaita k'ob'era.
\p
\v 19 Maʉ̃ne judíorãta ʉ̃kʉrʉ zesid'a Antioquíad'eba Iconioneba, maʉ̃rãbara k'abanata krĩcha ãrĩsid'a. Aramaʉ̃ne mong'araba tab'ari jidasid'a Pablora, mobe pʉwʉrʉd'ebara ãĩ ertasid'a beusita krĩchad'ape.
\v 20 Mawũãmina Jesúsd'ebema ĩjã b'eba bʉredrʉ b'ed'e piradrʉpe ed'a wãsia pʉwʉrʉd'e. Nrũẽma Bernabé ũme wãsia Derbe pʉwʉrʉed'a.
\p
\v 21 Bed'ea biata Derbe pʉwʉrʉd'e jarabʉdaba Jesúsd'ebema bioba ĩjãbʉdad'e jẽrũya wãsid'a Listra pʉwʉrʉed'a, Iconio pʉwʉrʉed'a, Antioquía pʉwʉrʉed'a.
\v 22 Maʉ̃zara wãnigua b'eamarẽã jarasid'a Jesúsd'ebema ĩjã b'ea, aramaʉ̃ne soid'u b'eamarẽã ũrãg'a mawũãsid'a: Ne biod'e zuburiai bara dazhi ed'a wãĩrã Daizezeta Nok'ota b'ʉ maẽ.
\v 23 Pʉwʉrʉza mebẽrã b'e maẽ nok'orãta b'ʉsid'a. Nek'o ẽã zhiwid'i tab'ape Jesúsd'ebema ĩjã b'era Daizezea chãb'arisid'a izhid'ebemata ĩjãnapead'aba.
\s Jẽrũya zed'apead'a Antioquíaed'a
\p
\v 24 Pisidia druad'e berab'ari zesid'a Panfilia druaed'a.
\v 25 Daizeze bed'eara jarasid'a Perge pʉwʉrʉd'e, mobe ed'aa wãsid'a Atalia pʉwʉrʉed'a.
\v 26 Mamaʉ̃ba barcod'e wãsid'a Antioquía pʉwʉrʉed'a, mama chãb'arid'apead'a basia ãzhira Daizezeba izhi biaba k'arebamarẽã, maʉ̃nebemata mawũã arib'aesid'a.
\v 27 Jũẽnape mebẽrã ãba jʉred'ape jarasid'a Daizezeba ne bia zroma od'ata ãzhi bawara, aramaʉ̃ne sãwũã ewa nʉminapʉta Jesúsd'ebema ĩjãnamarẽã judíorã ẽãba.
\v 28 Mama ewari bio panesia Jesúsd'ebema ĩjã b'e bawara.
\c 15
\s Zhi jʉred'apead'a Jerusalénne
\p
\v 1 Maʉ̃nerã ʉ̃kʉrʉ Judea druad'eba zebʉdabara mebẽrã judíorã ẽãta ũrãg'a mawũãsid'a: Moiséd'eba nʉmʉ kĩrãk'a zhũmakĩrã k'akua eta k'õ ẽbʉrʉ marã ẽdrʉ b'e ẽã.
\v 2 Maʉ̃ k'area Pablo Bernabé ũme k'aik'aiasid'a ãzhi bawara. Mawũẽ Pablo Bernabé ũme mebẽrã ʉ̃kʉrʉ bawara Jerusalénʉẽna wãrĩzebisid'a Jesúsba zok'akuad'ama, nok'orã mebẽrãnema, aramaʉ̃ne bed'ead'amarẽã maʉ̃nebemane.
\p
\v 3 Ãzhita mebẽrãba mawũã wãbibʉdad'era Fenicia druad'e Samaria druad'e jara berab'arisid'a judíorã ẽãba Jesúsd'ebema ĩjãnapead'ata, maʉ̃neba k'ãbãẽã sobiasid'a mebẽrã jõma.
\p
\v 4 Jerusalénʉẽna jũẽbʉdad'era bia edasid'a mebẽrãba, Jesúsba zok'akuad'aba, nok'orã mebẽrãneba. Aramaʉ̃ne jõma jarasid'a Daizezeba k'ãrẽ od'ata ãzhi bawara.
\v 5 Mawũãmina ʉ̃kʉrʉ fariseorãnebemaba Jesúsd'ebema ĩjãnapead'ata piradrʉd'ape mawũãsid'a:
 Judíorã ẽãta b'era zhũmakĩrã k'akua eta k'õĩbara, jarad'aibara arib'aed'amarẽã ũrãg'a Moiséd'eta.
\p
\v 6 Mawũãnaĩ Jesúsba zok'akuad'ata, nok'orã mebẽrãneta zhi jʉresid'a bed'ead'aita maʉ̃nebemane.
\v 7 Dããrã bed'eabʉdad'e Pedrota piradrʉpe mawũãsia:
 Mebẽrã, sãwũã dããrã bata marãbara k'awua b'ea, mʉrã Daizezebara jʉrʉsia judíorã ẽãba mʉ id'eba Jesúsd'ebema bed'ea biata ũrĩnape ĩjãnamarẽã.
\v 8 Daizezebara jõmaʉ̃ sota ũduk'awua b'ʉba mawũã ĩjãnaĩrã bigata k'awuabibʉrʉba Jawurebiata ded'ekasia dazhirãã diad'a kĩrãk'a.
\v 9 Aramaʉ̃nerã awuara eda ẽbasia dazhirãta miã jarirãta, ĩjãbʉdaba k'azhirua ne ẽã osia ãzhi sora.
\v 10 Mawũẽ ¿Daizezera k'ãrẽã bĩ ẽãbid'aipe, Jesúsd'ebema ĩjã b'ea k'ãrẽã arib'aebid'aipe miã dazhirã zhibarirã b'ead'aba miã dazhirãba arib'ae b'ed'a ẽãrã?
\v 11 Awuarabʉrʉ dazhirãbara ĩjã b'ea Nok'o Jesúsba sozuburiabʉrʉba dazhirã ẽdrʉd'ata ãzhi kĩrãk'a.
\p
\v 12 Pedroba mawũãĩ k'abanata k'ob'era jõma chupeasid'a. Mobe ũrĩsid'a Bernabéba Pabloba jarabʉdata ũdud'ak'a zromata Daizezeba ãzhid'eba od'ata judíorã ẽãne ed'a.
\v 13 Ãzhi chupead'ai Jacoboba mawũãsia:
 Mebẽrã, mʉ bed'eata ũrĩũdua.
\v 14 Simónbara jarabʉrʉa Daizezeba jẽdeubara sãwũã edabʉrʉta judíorã ẽãta b'era, aramaʉ̃ne ãzhira izhid'e babigaita.
\v 15 Aramaʉ̃nerã Daizezeba bed'eata jarabibarirãba jarad'apead'a kĩrãk'a b'ʉa, maʉ̃ zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa:
\q
\v 16 Naʉ̃ tẽã mʉrã wakusa zepe David reyta b'ʉd'ebemata ed'a b'ae nʉmʉta araa oya, mawũã araa obʉrʉba ed'a b'ae nʉmʉta wakusa piradrʉbiya.
\q
\v 17 Aramaʉ̃ne wuaabemaba jʉrʉd'amarẽã mʉta Nok'ota, judíorã ẽãba jõmaʉ̃ba jʉrʉd'amarẽã mʉã jʉrʉkuad'ata b'ebara.
\q
\v 18 Mʉta Nok'oba maʉ̃ta jarabʉrʉa, mʉãrã maʉ̃ jõma k'awuabibʉrʉa ewari dããrã wed'auba. \rq (Amós 9:11-12)\rq*
\p
\v 19 Maʉ̃neba mʉã jaraya, judíorã ẽãta idu b'ʉ ẽã jirpanarãũdua Daizezed'ebema ĩjãbʉdata.
\v 20 Awuarabʉrʉ ãzhiitara jara b'ʉd'aibara k'ãrẽ zhi zromarãne erub'eiita ne bead'ata k'od'a ẽbamarẽã, kĩma ẽãta eruk'ãĩna ẽbamarẽã, ne ojũẽb'ari bea k'od'a ẽbamarẽã, ne wata k'od'a ẽbamarẽã.
\v 21 Maʉ̃nebema ũrãg'a Moiséd'era pʉwʉrʉza jara panʉã de zhi jʉrebadata nʉme maẽ, mama le panʉã ewari ẽnaʉ̃badaza.
\p
\v 22 Mobebʉrʉ Jesúsba zok'akuad'ama, nok'orã mebẽrãnema, mebẽrã jõmaʉ̃ma bia zesia ʉ̃kʉrʉ jʉrʉd'ape zok'ad'aita Antioquíaed'a Pablo bawara Bernabé bawara: Aramaʉ̃ne jʉrʉsid'a Juda ab'aʉta Barsabáta, Silata, maʉ̃rãta zhi zromata panasia mebẽrãne ed'a.
\v 23 Bed'eata maʉ̃rãba eded'amarẽã mawũã b'ʉsid'a:
\pi Dai Jesúsba zok'akuad'aba, Nok'orã mebẽrãneba, mebẽrãba, marã dai mebẽrã judíorã ẽãta Antioquía pʉwʉrʉd'e, Siria druad'e, Cilicia druad'e b'ea: Diabuebʉda saludota.
\v 24 Daibara ũrĩsid'a ʉ̃kʉrʉ daid'ebemata marãma wãnapead'ata, maʉ̃rã daiba wãbid'a ẽbasia, maʉ̃rãbara bed'eaba marã idu b'ʉ ẽã jirpanʉba k'awua ẽã krĩchabi jirpanʉã, jara jirpanʉã zhũmakĩrã k'akua eta k'õmarẽã, jara jirpanʉã arib'aed'amarẽã Moisé ũrãg'ata.
\v 25 Mawũẽ krĩcha ab'arika zekuape daima bia zesia mebẽrãta jʉrʉd'ape marãma zok'akuad'aita dazhirãba Bernabé Pablo kʉãg'ade bawara.
\v 26 Bernabébara Pablobara bebud'e jara panʉã dazhirã Nok'o Jesucristod'ebemata.
\v 27 Aramaʉ̃ne daibara zok'abʉda Judata Silata, ãzhabid'a bed'eara marãã k'awuabid'aya ab'aʉta.
\v 28 Jawurebiama, daima bia zesia ne ãmaña jarad'a ẽbaita naʉ̃ta arib'aeita barad'ebara:
\v 29 K'ãrẽ zhi zromarãne erub'eiita ne beabadata k'orãũdua, ne wata k'orãũdua, ne ojũẽb'ari bea k'orãũdua, kĩma ẽãta eruk'ãĩrãũdua. Marãba maʉ̃ta arib'aed'ara bia nʉmeãña. Bia b'eaudua.
\p
\v 30 Aramaʉ̃ne zok'akuad'apead'ara ed'aa wãsid'a Antioquíaed'a. Mobe mebẽrãta ãba jʉred'ape diasid'a k'artara.
\v 31 Led'ape sobiasid'a aramaʉ̃ne adu-a b'eabibʉdaba.
\v 32 Judara Silara Daizezeba bed'eata jarabibarirãta panʉba soid'u b'eamarẽã mebẽrã ũrãg'asid'a bed'eata bioba.
\v 33 Mama ewari ʉ̃kʉrʉ berab'aribʉdad'era mebẽrãbara adu-a buegasid'a jẽrũya wãbibʉdata jarirã ãzhi zok'akuad'ama.
\v 34 Mawũãmina Silama biga basia mama b'eita.
\v 35 Pablora Bernabéra ari Antioquíad'e panʉba Nok'o Daizeze bed'eata, Jesúsd'ebema bed'ea biata jara panasia awʉrʉrã bio bawarauba.
\s Pabloba ãĩ tʉd'a Bernabé
\p
\v 36 Ewari ʉ̃kʉrʉ babʉrʉd'e Pablobara Bernabéa mawũãsia:
 Jẽrũya mebẽrãta akʉkuad'e wãnaña, pʉwʉrʉza Nok'o Daizeze bed'eata dazha jarad'apead'a maẽ wãnaña k'awuad'aita sãwũã b'eta.
\p
\v 37 Bernabébara ãzhi bawara ede krĩñasia Juan ab'aʉta Marcota.
\v 38 Mawũãmina ãzhi bawara edeira Pabloma biga ẽbasia Panfilia druad'e ãzhita ãĩ tʉd'aba, aramaʉ̃ne ãzhi bawara wã ẽbad'aba miã ũrãg'ad'e.
\v 39 Aramaʉ̃ne ãzhirãĩnu krĩcha ab'arika zed'a ẽãba zhiya zhi tʉsid'a. Bernabébara Marco edebʉrʉta barcod'e wãsia dod'u Chipreid'u.
\v 40 Waya Pablobara Silata jʉrʉ edape wãbʉrʉd'era, izhi biaba ãzhi akʉmarẽã mebẽrãbara chãb'arisid'a Daizezea Nok'oa.
\v 41 Aramaʉ̃ne Siria druad'e, Cilicia druad'e berab'arisia soid'u b'eamarẽã ũrãg'a mebẽrãta.
\c 16
\s Timoteo wãna Pablo k'aid'u Sila k'aid'u
\p
\v 1 Aramaʉ̃ne ãzhira jũẽsid'a Derbe pʉwʉrʉed'a, Listra pʉwʉrʉed'a. Mama Jesúsd'ebema ĩjã b'ʉta Timoteo abadata b'asia wũẽrã judío wauta, maʉ̃ wũẽrã Jesúsd'ebema ĩjã b'asia. Timoteo zezera griego basia.
\v 2 Timoteora bia jara panasia mebẽrã b'ebara Listrad'e, Iconione.
\v 3 Pablobara maʉ̃ izhi ũme wãĩta krĩñape k'akua eta k'õsia, judíorã maʉ̃ ẽjũãne b'eta bĩ ẽã krĩchad'a ẽbamarẽã mawũã osia, jõmaʉ̃ba k'awua b'easia zhi zezera griegota.
\v 4 Pʉwʉrʉza berab'ari wãne jara wãbʉdata Jesúsba zok'akuad'ata, nok'orã mebẽrãneta Jerusalénne b'eta krĩcha ab'arika zed'ad'ebemata jara wãsid'a arib'aed'amarẽã.
\v 5 Aramaʉ̃ne mebẽrã soid'u duane wãba eaba wãsia ewariza.
\s Macedonia bid'ata ũdud'a
\p
\v 6 Frigia druad'e, Galacia druad'e berab'ari wãnerã, Jawurebiaba idaribiga ẽbasia Daizeze bed'eata jarad'aira Asia druad'e.
\v 7 Aramaʉ̃ne Misia druaid'u jũẽbʉdad'era wãnaĩ basia Bitinia druaed'a, mawũãmina Jawurebiaba idaribi ẽbasia.
\v 8 Mawũẽ Misiad'e berab'ari ed'aa wãsid'a Troa pʉwʉrʉed'a.
\v 9 Diamase Pablobara k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a ũdubʉrʉta ũmakĩrã Macedonia bid'ata edau nʉmʉba zuburia bed'ea mawũãsia: Ya kĩrãrã Macedonia druaed'a zepe k'arebarua daira.
\v 10 K'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a mawũã ũdui, aramaʉ̃ta kĩrãrã wãnaĩne basia Macedonia druaed'a, aramaʉ̃ne wãrãne k'awuasid'a daira Daizezeba trʉ̃bʉrʉta maʉ̃rãã jarad'amarẽã Jesúsd'ebema bed'ea biata.
\s Cárceld'e panʉsid'a Filipod'e
\p
\v 11 Troa pʉwʉrʉd'e barcod'e b'arid'ape daira jipa zesia dod'u Samotraciaid'u, nrũẽma zesid'a Neápoli pʉwʉrʉed'a.
\v 12 Mamaʉ̃ba wãsid'a Filipo pʉwʉrʉed'a, maʉ̃ pʉwʉrʉta wag'aua Macedonia druad'era, mama b'ea Roma bid'arãta. Maʉ̃ pʉwʉrʉd'era daira duanasia ewari ʉ̃kʉrʉ.
\v 13 Ẽnaʉ̃bada ewade daira pʉwʉrʉd'ebara ãĩ wãsid'a doed'aa, daibara krĩchasid'a mama zhiwid'ibadata b'ʉta. Daira jewed'a duanepe Jesúsd'ebemata jarasid'a wũẽrãrã zhi jʉre duanuã.
\v 14 Mawũẽ wũẽrã Lidia abadata wua granate nendobarita, Tiatira pʉwʉrʉd'ebemaba Daizeze ibia jara b'ʉba ũrĩ k'ob'asia. Daizezebara izhi sora ewasia bia ũrĩmarẽã Pabloba jara k'ob'ʉta.
\v 15 Aramaʉ̃ne zhi mebẽrã bawara buru k'oepe daia zuburia bed'ea mawũãsia:
 Marãma mʉã Nok'o Jesúsd'ebemata wãrĩnu ĩjãbʉrʉ mʉ ded'a audua.
\p Aramaʉ̃ne daira duanebisia.
\p
\v 16 Ewari ab'a daira zhiwid'ibadaid'u wãne daibara nezok'a ãwũẽrãta daucha zesia jaid'eba ne arimaẽ jarabarita. Maʉ̃bara izhi nok'orãã plata bio ganabi b'asia ne arimaẽ jara b'ʉba.
\v 17 Maʉ̃ wũẽrãta Pablo k'aid'u, dai k'aid'u taid'era baridua nemi jĩgua mawũã b'asia:
 Ũmakĩrãrã naʉ̃rã nezok'arãta Daizeze Ʉ̃trebemaneã, naʉ̃rãbara marãã jara panʉã ẽdrʉd'aid'ebemata.
\p
\v 18 Maʉ̃ k'aud'a b'asia ewari bio. Mawũẽ Pablora bĩ ẽãpe pʉrʉwape jaia mawũãsia:
 Mʉã bʉaa jaraya, Jesucristo trʉ̃neba ãĩ wãrũã k'ãʉ̃ wũẽrãnebara.
\p Mawũãĩ ãĩ wãsia aramaʉ̃ta.
\p
\v 19 Mawũãmina maʉ̃ta izhi nok'orãba ũdud'ai, mawũã ãzhi plata ganabi b'ʉta ãĩ wãbʉrʉd'eba jidasid'a Pablora Silara. Mobe pʉwʉrʉ ẽsadra wesid'a nok'orã kĩrãbita.
\v 20 Aramaʉ̃ne nok'orã bed'ea araa obadama wed'ape mawũãsid'a:
 Ũmakĩrãrã naʉ̃rã judíorãta panʉbara bĩ ẽã okua jirpanʉã zhãrã dazhirãta.
\v 21 Jaradia jirpanʉã dazhirãba ĩjãna ẽbai b'ʉta, miã od'a ẽbai b'ʉta dazhirã Roma bid'arã baera.
\p
\v 22 Mawũãnaĩ zhãrã bʉredrʉbʉdara ãzhi ʉ̃rʉ̃ totosia. Nok'orã bed'ea araa obadabara wua wẽũkuabid'ape jarasid'a tawed'amarẽã bakuruba.
\v 23 Bio tawebid'ape cárceld'e panʉbʉdata cárceld'e b'eta akʉbaria jarasid'a biod'e kĩrãkuitamarẽã.
\v 24 Mawũãnaĩ maʉ̃bara cárceld'e eid'u panʉbʉrʉta jẽrũ pẽũkua nʉmʉsia sepod'e.
\v 25 Mawũãmina ewari ẽsadra Pablo Sila ũme zhiwid'i panʉta, Daizezea trʉ̃ã panasia. Maʉ̃ta cárceld'e b'ebara ũrĩ nʉmeãsia.
\v 26 Maʉ̃ne aritiaud'e ab'aed'a zesia ẽjũã ureta, mawũẽ cárcel ab'aed'a uresia. Audre ẽãne ewakua totosia puerta jõma, cadena jõmaʉ̃neta ẽnadrʉsia.
\v 27 Cárceld'e b'eta akʉbarita ʉ̃rʉ̃mabʉrʉd'era, puerta cárceld'ebema ewa nʉmeta ũdui kuchota ẽsia izhikusa zhi beaita, krĩchabʉrʉba cárceld'e b'era merũ pirapota.
\v 28 Maʉ̃ne Pablobara nemi jĩgua mawũãsia:
 Bʉzhikusa bia ẽãta orãrũã, dai jõma za k'opanʉã.
\p
\v 29 Mawũãĩ izhara wid'isia ĩbĩrãta, mobe ĩñabasia ed'a wãẽbape pid'id'ia sãk'ok'od'e k'ob'esia Pablo jẽrũ k'aita, Sila jẽrũ k'aita.
\v 30 Mobe ãzhira ãĩ wepe mawũãsia:
 ¿Mʉãrã k'ãrẽta oibarape ẽdrʉira?
\p
\v 31 Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a:
 Ĩjãrũã Nok'o Jesucristod'ebemata, mawũãrã ẽdrʉya bʉta bʉzhi ded'abema bawara.
\p
\v 32 Aramaʉ̃ne Nok'o Jesúsd'ebemata izhaa jarasid'a, izhi ded'a b'eabid'a jõmaʉ̃ã jarasid'a.
\v 33 Maʉ̃ diamase izhara sʉgʉkuasia tawed'apead'aba zhara k'õg'ozoad'ata. Mobe aramaʉ̃ta buru k'oesia izhid'erã jõmaʉ̃ bawara.
\v 34 Mobe izhi ded'aa edekuape ne ded'ekasia. Aramaʉ̃ne jõma izhi ded'abema bawara sobiasia ĩjãbʉrʉba Daizezed'ebemata.
\p
\v 35 Ʉ̃nadrʉbʉrʉd'era nok'orã bed'ea araa obadabara soldaorãta zok'asid'a mawũãnamarẽã:
 Ũmakĩrãrã k'ãʉ̃rã ẽnekuadua.
\p
\v 36 Cárceld'e b'eta akʉbaribara maʉ̃ta Pabloa k'awuabibʉrʉta mawũãsia:
 Nok'orã bed'ea araa obadabara jarabuesid'a marã ẽnetamarẽã. Mawũẽ marã adu-a wãũdua.
\p
\v 37 Mawũãĩ Pablobara mawũãsia:
 Daira jõmaʉ̃ daid'u tawesid'a mawũã od'aid'e b'ʉ ẽãta, aramaʉ̃ne daira Roma bid'ata panʉta cárceld'e ed'a b'ʉsid'a. ¿Maʉ̃ta daira ẽnabʉdak'a chupea? K'ãwũã ẽã, awuarabʉrʉ ãzhita zed'aibara dai ãĩ b'ʉita.
\p
\v 38 Soldaorãbara maʉ̃ bed'eata nok'orã bed'ea araa obadarãã k'awuabisid'a. Maʉ̃rã perasid'a mawũã Roma bid'arãta ũrĩk'awad'ai.
\v 39 Mawũẽ wãnape jarasid'a ãzhira wãẽãsita. Mobe ãĩ panʉbʉdata jarasid'a wãnamarẽã pʉwʉrʉd'ebara.
\v 40 Mawũẽ cárceld'ebara wãbʉdata deid'u wãsid'a Lidia ded'a. Aramaʉ̃ne mebẽrã bawara zhi ũdukuape soid'u b'eamarẽã ũrãg'ad'ape wãsid'a.
\c 17
\s1 Kĩrũnapead'a Tesalónicad'e
\p
\v 1 Anfípoli pʉwʉrʉd'e, Apolonia pʉwʉrʉd'e berab'ari zesid'a Tesalónica pʉwʉrʉed'a. Mama nʉmasia de zhi jʉrebadata judíorãneta.
\v 2 Pablora izhi k'awa b'ʉd'e maʉ̃rãma wã b'ʉta ewari ẽnaʉ̃bada ũbea bed'easia ãzhi bawara.
\v 3 Zhi b'ʉmaneba bia jarak'asia zhãrã Ẽdrʉbira zuburiaid'e b'asita, beud'ata piradrʉid'e b'asita. Maʉ̃nerã mawũãsia: Jesús mʉã marãã jarak'a b'ʉra zhãrã Ẽdrʉbia.
\p
\v 4 Aramaʉ̃ne ãzhirãnebema ʉ̃kʉrʉbara ĩjãnape ãba duanesia Pablo bawara Sila bawara. Ab'arika bioba ĩjãsid'a griegorã Daizezeba jara b'ʉta arib'ae b'eba, dewara bio wũẽrãrã zhi zromarãba.
\v 5 Mawũẽ judíorã Jesúsd'ebema ĩjãna ẽãbara bĩ ẽãbʉdaba ʉ̃kʉrʉ bia ẽãta b'eta jʉrʉkua edasid'a, mobe maʉ̃rã bawarauba kĩrũbikuasid'a zhãrãta. Puerta tegawe Jasón ded'a ed'a wãsid'a Pablo Sila ãĩ wed'aita zhãrã k'ob'ema.
\v 6 Mawũãmina ũdud'a ẽbaera Jasónta mebẽrã ʉ̃kʉrʉ bawara nok'orã pʉwʉrʉd'ebema kĩrãbita wed'ape nemi jĩgua mawũãsid'a: Naʉ̃rãbara ẽjũãne b'era k'awua ẽã okua b'eta zebʉda naĩnubid'a.
\v 7 Maʉ̃ta Jasónbara b'aribigasia. Naʉ̃rãbara jõmaʉ̃ba arib'aed'a ẽã arib'aemarẽã jara b'ʉra rey Césarba, aramaʉ̃ne jara b'ea dewara b'ʉta Rey Jesústa.
\p
\v 8 Maʉ̃ta ũrĩnaĩ zhãrã k'ob'era nok'orã pʉwʉrʉd'ebema bawara bĩ ẽãsid'a.
\v 9 Mawũãmina ẽdrʉbigaita Jasónba dewaraurã bawarauba plata diata jidad'ape ẽnekuasid'a.
\s Pablo Sila bued'apead'a Bereaid'u
\p
\v 10 Aramaʉ̃ta mebẽrãbara Pablo, Sila diamase buesid'a Berea pʉwʉrʉid'u. Jũẽnape ed'a wãsid'a de zhi jʉrebadata judíorãne maẽ.
\v 11 Maʉ̃rã audre so borekea b'easia Tesalónica pʉwʉrʉd'e b'e k'ãñabara, mawũẽ bed'eata Jesúsd'ebema ũrĩ krĩña ũrĩsid'a. Daizeze bed'eara ewariza lesid'a maʉ̃ jarabʉdara wãrĩnu k'awuaita.
\v 12 Aramaʉ̃ne judíorã bioba ĩjãsid'a, griegorã bioba ĩjãsid'a wũẽrãrã zhi zromarãba, zhũmakĩrãrãba.
\v 13 Judíorã Tesalónica pʉwʉrʉd'ebemabara k'awuasid'a mawũã Berea pʉwʉrʉd'ebid'a Daizeze bed'ea jara nʉmʉta Pablobara, mawũẽ wãnape maĩnubid'a bĩ ẽãbisid'a k'abanata.
\v 14 Mawũẽ mebẽrãbara Pablo aramaʉ̃ta wãbisid'a pusaid'u. Mawũãmina Silara Timoteora panesia mama.
\v 15 Pablo eded'apead'abara edesid'a Atena pʉwʉrʉed'a. Maʉ̃rãta jẽrũya zebʉdad'era Pablobara jarabuesia Sila, Timoteo izhima zed'amarẽã k'adrʉabai.
\s Pablo b'ad'a Atena pʉwʉrʉd'e
\p
\v 16 Pabloba ãzhira Atena pʉwʉrʉd'e jʉ̃ã b'ʉd'era, pʉwʉrʉd'ebema bĩ ẽã akʉkua b'asia k'ãrẽ ẽãta zhi zromane erub'eba.
\v 17 Maʉ̃ k'area de zhi jʉrebada maẽ Jesúsd'ebemata jara bed'easia judíorãã, judíorã ẽãba Daizeze zhi zromane erub'ea. Ewariza bed'easia pʉwʉrʉ ẽsadra ãba zebʉdaa.
\v 18 Ʉ̃kʉrʉra epicúreo krĩchata pẽwã b'eta, estoico krĩchata pẽwã b'eta bed'easid'a izhi bawara. Maʉ̃nerã ʉ̃kʉrʉbara mawũãsid'a: ¿K'ãrẽta jara krĩña b'ʉba naʉ̃ bed'eamiãbara?
\p Waya ʉ̃kʉrʉbara mawũãsid'a: Dazhima zhi zromarã eewabemata jarabaria. Mawũã bed'easid'a Pabloba bed'ea biata jarak'asi baera Jesús beud'ata piradrʉd'ata.
\v 19 Aramaʉ̃ne zhi jʉrebadaid'u Areópagoid'u wed'ape mawũãsid'a: ¿Daibara k'awuad'aid'e b'ʉka bed'eata eewabemata bʉa jara b'ʉra?
\v 20 Bʉara webʉrʉa daiba ũrĩnak'ata. Daibara k'awua krĩña b'ea k'ãrẽta jara krĩña b'ʉta maʉ̃bara.
\v 21 Atena pʉwʉrʉd'e b'ebara, ãĩbemata mama b'ebara jõmaʉ̃ba krĩñade basia ne jaraita o ne zhiwid'ita ũrĩĩta.
\p
\v 22 Aramaʉ̃ne Pablora Areópago ẽsadra ʉ̃ta nʉmepe mawũãsia: Atena bid'arã, mʉã ne jõmaʉ̃ne akʉ b'ʉd'era marãbara ne zhi zromarãne erub'ea.
\v 23 Ne zhi zromarãne erub'eta akʉkua bʉsid'e mʉã ũdusia mong'ara oma nʉmʉta, maʉ̃ma bed'eata b'ʉ nʉmʉta mawũã b'asia: \sc DAIZEZE ŨDUD'AK'AITABEMA.\sc* Ũdud'ak'ata marãba mawũã zhi zromane erub'eta mʉãrã maʉ̃ta marãã jara b'ʉa.
\p
\v 24 Maʉ̃ta Daizeze ẽjũã od'a, ne jõma ed'a nʉmʉta od'a. Izhira ʉ̃tre nʉmʉ Nok'oa, druad'e nʉmʉ Nok'oa, mawũẽ beubari b'eba de okuad'ad'e b'ʉ ẽã.
\v 25 Miã beubari b'eba diad'amarẽã b'ʉ ẽã izha nesid'ata. Izhabʉrʉ jõmaʉ̃ã dia b'ʉa zok'ai b'aita, ĩñabata, aramaʉ̃ne ne jõma dia b'ʉa.
\p
\v 26 Ab'aʉd'eba zhãrã bio eababisia drua jõmaʉ̃ne b'eamarẽã. K'ãrẽ ewaried'a zok'ai b'eaira nʉmʉsia ewari barakua, druasid'a zakua nʉmʉsia sãma b'eaira.
\v 27 Mawũã osia izhi Daizezeta jʉrʉd'amarẽã, aramaʉ̃ne tãnak'a jʉrʉbʉda kĩrãk'a ũdu b'ed'amarẽã. Wãrãnebai izhira wawara b'ʉ ẽã, awuarabʉrʉ dazhirã ab'a ab'aʉ k'aita b'ʉa.
\v 28 Izhid'eba dazhirã b'ea, pira b'ea, aramaʉ̃ne b'ea. Ʉ̃kʉrʉ marãnebema bed'eata b'ʉbadabara aramaʉ̃ kĩrãk'a jarabʉdata mawũãsid'a: Dazhirã Daizezed'eba urua.
\v 29 Mawũã Daizezed'eba urud'ebara krĩchad'aid'e b'ʉ ẽã Daizezera oro omata, o plata omata, o mong'ara omata, maʉ̃ ãzhi krĩchaba od'ata beubari b'eba.
\v 30 Mawũãmina Daizezebara nawed'ara idaribisia izhid'ebema k'awuad'a ẽãba k'ãwũã b'era, id'ibai baridu maẽ zhãrã jõmaʉ̃ã jara b'ʉa k'azhiruara ãmape izhita pẽwãnamarẽã.
\v 31 Mawũã jara b'ʉa izha ewarita nʉmʉk'ãrĩneba ẽjũãne b'era k'awua oita sãwũã oi b'ʉd'e, mawũã oya Jesús izha jʉrʉd'ad'eba, mawũã oita jõmaʉ̃ã k'awuabibʉrʉta beud'ata piradrʉbisia.
\p
\v 32 Mawũã beud'ata piradrʉd'ata ũrĩbʉdad'era ʉ̃kʉrʉbara sewak'au b'ʉa asid'a, waya dewaraurãbara mawũãsid'a: Daibara bʉ bed'eara tẽãne ũrĩnaña maʉ̃nebemata wakusa.
\p
\v 33 Aramaʉ̃ne Pablora wãsia ãzhi maẽbara.
\v 34 Mawũãmina zhi jʉred'apead'abara ʉ̃kʉrʉba Jesúsd'ebema ĩjãsid'a. Maʉ̃rãnebema basia Dionisio zhi zromata Areópagod'ebemata, wũẽrã Dámari abadata, dewara awʉrʉrãta ãzhi bawara.
\c 18
\s Pablo b'ad'a Corintod'e
\p
\v 1 Maʉ̃ tẽã Pablora Atena pʉwʉrʉd'eba wãsia Corinto pʉwʉrʉed'a.
\v 2 Maĩnu ũdusia judío Aquila abadata Ponto druad'ebemata, zhi kĩma Priscila ũme Italia druad'eba eewa zepe panasia. Mawũã zesid'a rey Claudioba jarasi baera judíorã jõma ãĩ wãmarẽã Romanebara. Pablora wãsia maʉ̃rãma.
\v 3 Izha obarita opanʉ baera ãzhi bawara b'epe ãba k'ãrẽ oduanesia. Ãzhara ob'easia ne eba de obadata.
\v 4 Maʉ̃nerã de zhi jʉrebada maẽ ewari ẽnaʉ̃badaza bed'ea b'ʉta Jesúsd'ebemata ĩjãbigayid'e b'asia judíorãã, griegorãã.
\p
\v 5 Sila, Timoteo Macedonianeba zebʉdad'era Pablora jipa bed'eata jara b'esia, judíorãã jara b'asia Jesúra zhãrã Ẽdrʉbita.
\v 6 Mawũãmina maʉ̃rãbara ũrĩãmaba mitia bed'ea jirpaneĩ wua jʉ̃ b'ʉta niãwe mawũãsia: K'ãwũã b'ed'eba Daizezebara pua k'awua okuaya. Mʉrã bed'ea ne ẽbaya. Id'id'euba mʉãrã Jesúsd'ebema jarad'e wãña judíorã ẽãta b'ea.
\p
\v 7 De zhi jʉrebada maẽbara miã ũrãg'ad'e wãsia Justo abada ded'a Daizeze wawia b'ʉ maẽ, maʉ̃ dera nʉmasia de zhi jʉrebada k'aita.
\v 8 De zhi jʉrebada maẽ Crispo nok'oba Nok'o Jesúsd'ebema ĩjãsia izhi ded'a b'e jõmaʉ̃ bawarauba. Corinto bid'arãba ũrĩbʉdad'era bioba ĩjã buru k'oe nʉmeãsia.
\v 9 Ewari ab'a Nok'o Jesúsbara Pabloa k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a diamase mawũãsia: Perarãrũã, awuarabʉrʉ bed'earua, chupearãrũã.
\v 10 Mʉrã bʉ ũme b'ʉba bʉra miõba bĩ ẽã o ẽã. Mʉãrã mʉnebema ĩjãnaĩta bio erub'ʉa naʉ̃ pʉwʉrʉd'e.
\v 11 Aramaʉ̃ne mama b'esia año ab'a jed'ek'o seis, maʉ̃nerã jarak'a b'asia Daizeze bed'eata.
\p
\v 12 Maʉ̃ne Galión Acaya druad'e nok'ota b'ʉd'e judíorã krĩcha ab'arika zekuasia Pablo bĩ ẽã od'aita, aramaʉ̃ne nok'orãma eded'ape,
\v 13 mawũãsid'a: Naʉ̃ba Daizeze wawiad'aita zhãrãã jara b'ʉra jãpe b'ʉa Roma leyd'ebara.
\p
\v 14 Mawũãnaĩ Pablo bed'eaid'era Galiónbara judíorãã mawũãsia: Bia ẽbasibʉrʉ o bed'ea zroma basibʉrʉ, sãwũã oi b'ʉd'e obʉrʉta mʉã marã judíorã bed'eara ũrĩk'ausia.
\v 15 Mawũãmina bari bed'ea baera, trʉ̃ baera, mazhi ũrãg'a baera, mazhabʉrʉ araa oudua. Mʉrã bed'ea araa obarita k'ob'a krĩña ẽã maʉ̃nebemanerã.
\p
\v 16 Mawũãpe jʉrekuabisia nok'orã maẽbara.
\v 17 Aramaʉ̃ta griegorã jõmaʉ̃ba Sóstene de zhi jʉrebada maẽ nok'ota jirtopota jirachisid'a nok'orã kĩrãbita. Mawũãmina Galiónbara araa akʉ ẽbasia.
\p
\v 18 Pablora mama ewari bio b'ape mebẽrãã wãta jarape barcod'e wãsia Siria druaed'a, maʉ̃nerã ãba wãsid'a Priscila zhi kĩma Aquila ũme. Wãĩ nawed'a Cencrea pʉwʉrʉd'e Pablora bud'a wẽbisia, arib'aed'aba Daizezeita k'ãrẽ oita jarad'ata.
\v 19 Éfeso pʉwʉrʉid'u jũẽbʉrʉd'era Pablobara mama ãzhira ãĩ tʉsia. Aramaʉ̃ne de zhi jʉrebada maẽ ed'a wãpe Jesúsd'ebemata jara bed'easia judíorãã.
\v 20 Maʉ̃rã zuburia bed'easid'a ãzhi bawara ewari dããrã b'emarẽã, mawũãmina izhira b'e ẽbasia.
\v 21 Awuarabʉrʉ ãzhaa wãta jarape mawũãsia: Mʉrã ed'a b'aibara Jerusalénne fiesta od'aid'e. Mawũãmina mʉrã wakusa marãma zeya Daizezeba krĩñabʉrʉ.
\p Mawũãpe barcod'e wãsia Éfesod'ebara.
\p
\v 22 Cesarea pʉwʉrʉed'a jũẽbʉrʉd'era, Jerusalénʉẽna wãrĩzesia mebẽrã salud'aita. Mobebʉrʉ ed'aa wãsia Antioquía pʉwʉrʉed'a.
\v 23 Mama ewari dããrã b'ape wãbʉrʉta pʉrrʉasia Galacia druad'e, Frigia druad'e, soid'u b'eamarẽã jara wãsia Jesúsd'ebema ĩjã b'e jõmaʉ̃ã.
\s Apoloba Jesúsd'ebema jarad'a Éfesod'e
\p
\v 24 Maʉ̃ẽna Éfeso pʉwʉrʉed'a zesia judío Apolo abadata Alejandría pʉwʉrʉd'ebemata. Izhira bi-ia bed'ea b'asia, bia k'awua b'asia Daizeze bed'ea zhi b'ʉmata.
\v 25 Nok'o Jesúsd'ebema maʉ̃ã k'awabisid'a. Mawũẽ Nok'o Jesúsd'ebema b'ʉsrid'a bia jara b'asia bari k'awua b'asimina buru k'oeid'ebemata Juanba jara b'ad'ata.
\v 26 Izhira wãnigua bed'ea nʉmesia de zhi jʉrebada maẽ. Maʉ̃ta Priscilaba, Aquilaba ũrĩbʉdad'era jãpe eded'ape bia jarasid'a Jesúsd'ebema Daizezed'eta.
\v 27 Izhita Acaya druaed'a wã krĩñabʉrʉd'era mebẽrãbara bʉ wãĩrã biga abʉdata Jesúsd'ebema ĩjã b'ema bed'eata b'ʉpe diabuesid'a bia edad'amarẽã. Maĩnu jũẽbʉrʉd'era k'ãbãẽã k'arebasia Jesúsd'ebema Daizezeba izhi biaba ĩjãbi b'ʉta ĩjãnapead'ata.
\v 28 Jesúsd'ebema ĩjãna ẽãneba jõmaʉ̃ daid'u zarea bed'easia judíorãã, zhi b'ʉmaneba k'awuabiga nʉmasia Jesúra zhãrã Ẽdrʉbita.
\c 19
\s Pablo zed'a Éfesod'e
\p
\v 1 Apolo Corinto pʉwʉrʉd'e b'ʉd'era Pablora drua k'atuma bara nʉmene berab'arikua zesia Éfeso pʉwʉrʉed'a. Maʉ̃ne Jesúsd'ebema ĩjã b'eta ũdukuai,
\v 2 mawũãsia: ¿Marãbara Jawurebiara jidasid'ak'a Jesúsd'ebema ĩjãsid'ad'era?
\p Mawũãĩ mawũãsid'a: Daibara ũrĩnak'a Jawurebiata b'ʉra.
\p
\v 3 Mawũãnaĩ mawũãsia: ¿K'aiba jarabʉrʉd'eba buru k'oesid'a?
\p Mawũãĩ ãzhara mawũãsid'a: Buru k'oesid'a Juanba jarad'ad'eba.
\p
\v 4 Mawũãnaĩ Pablobara mawũãsia: Juanbara zhãrã buru k'oesia buru k'oebʉdaba k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãnamarẽã, aramaʉ̃ne zhãrãã jarasia ĩjãnamarẽã izhi tẽã zeid'ebemata, maʉ̃ Jesústa zhãrã Ẽdrʉbia.
\p
\v 5 Maʉ̃ta ũrĩnape buru k'oesid'a Nok'o Jesús trʉ̃neba.
\v 6 Maʉ̃ne Pabloba juwua ãzhi ʉ̃rʉ̃ b'ʉbʉrʉd'era ãzhid'e zesia Jawurebiara. Mawũẽ bed'ea awuara bed'easid'a, Daizezeba jarabibʉrʉsid'a jarasid'a.
\v 7 Ãzhira jõmaʉ̃ne doce k'opanasia zhũmakĩrãrãta.
\p
\v 8 De zhi jʉrebada maẽ Pablo ed'a wãpe wãnigua bed'ea b'ʉta jed'ek'o ũbea basia. Ĩjãbigayid'e jara b'asia Daizezeta Nok'od'ebemata.
\v 9 Mawũãmina ʉ̃kʉrʉbara ĩjãna ẽãba Jesús pẽwã b'era bĩ ẽã jara jirpanesia k'abana kĩrãbita. Mawũẽ Pablora ãzhi maẽbara wãbʉrʉta Jesúsd'ebema ĩjã b'era jʉre edepe ewariza bed'ea b'asia escuelata Tiranno abadad'e maẽ.
\v 10 Aramaʉ̃ne b'asia año ũme, mawũẽ Asia druad'e b'ebara jõmaʉ̃ba judíorãba, griegorãba bed'eara ũrĩk'awasid'a Nok'o Jesúsd'era.
\v 11 Daizezebara ũdud'ak'ata okua nʉmasia Pablod'eba.
\v 12 Pañuelota o wuata Pablo k'akuama tʉd'ape ede jirpanesia k'ayarãma, aramaʉ̃ne puara ãĩ wã nʉmasia ãzhid'ebara, jai k'azhiruarãsid'a ãĩ wã nʉmasia.
\p
\v 13 Maʉ̃nerã judíorãnebemata ʉ̃kʉrʉ pʉrrʉa b'easia jaita ãĩ jʉrekua b'eta, maʉ̃rãbara Jesús trʉ̃ta zok'a krĩñasid'a, mawũẽ jai k'azhiruarãta zhãrãne ed'a b'ea mawũãsid'a: ¡Mʉã marãã jaraya, Jesús trʉ̃neba ãĩ wãũdua Pabloba jara b'ʉd'eba!
\p
\v 14 Esceva abada warrarãta nʉmasia siete. Escevara judíota sacerdoterã nok'o basia, maʉ̃neta maʉ̃ k'aud'a b'easia.
\v 15 Ewari ab'a jai k'azhiruabara mawũãsia: Jesúra mʉã ũduk'awua b'ʉa, Pablora k'aita mʉã k'awua b'ʉa. Mawũãmina marã ¿k'ãrẽ ẽãta duanu ẽka?
\p
\v 16 Aramaʉ̃ne ũmakĩrã jai k'azhirua ab'ʉra ãzhi ʉ̃rʉ̃ pinandrʉpe poeakuasia. Mawũẽ maʉ̃ ded'aubara ẽk'ad'a wãẽbasid'a zhara k'õg'ozoa.
\v 17 Maʉ̃ta Éfeso pʉwʉrʉd'e b'ebara jõmaʉ̃ba k'awuasid'a judíorãba, griegorãba, ãzhira jõma perasid'a. Aramaʉ̃ne bia jarasid'a Nok'o Jesúra.
\p
\v 18 Bioba Jesúsd'ebema ĩjãnapead'abara jarad'e ze nʉmeãsia bia ẽãta ãzha ob'ead'ata.
\v 19 Jaid'ebema k'aud'a b'ead'abid'a libro jaid'ebemata wekuad'ape bakuasid'a jõmaʉ̃ kĩrãbita. Maʉ̃ta sõmbe vale b'ʉta juachabʉdad'era k'ãbãẽã vale b'ʉta k'awuabʉdata ãzhi platad'era vale b'asia cincuenta mil.
\v 20 Aramaʉ̃ne Jesúsd'ebema ĩjã b'era eaba wãba zhi zromata trʉ̃poa wãsia bed'eata Nok'o Jesúsd'era.
\p
\v 21 Maʉ̃ tẽã Pablora krĩchasia Jerusalén pʉwʉrʉed'a wãĩta pʉrrʉad'a tẽã Macedonia druad'e, Acaya druad'e. Maʉ̃nerã mawũãsia: Mʉrã Jerusalénne b'ape wãĩ baraya Roma pʉwʉrʉid'ubid'a.
\v 22 Aramaʉ̃ne Macedonia druaed'a zok'akuasia ũme izhi k'areba panʉta, maʉ̃rã panasia Timoteota, Erastota. Izhira ewari ʉ̃kʉrʉ b'esia Asia druad'e.
\s Kĩrũnapead'a Éfesod'e
\p
\v 23 Maʉ̃ ewadera k'ãbãẽã kĩrũsid'a Jesúsd'ebema pẽwã b'ed'ebemane.
\v 24 Ne platad'ebemata obarita b'asia Demetrio abadata, maʉ̃bara platad'ebemata de zakerãta o b'asia Diana ne zhi zromane erub'e de zata. Plata bio ganabiga b'asia maʉ̃ obiga duanuk'ãrĩrã.
\v 25 Maʉ̃rãta jʉresia ab'arika maʉ̃ k'aud'a b'e bawara, mobe mawũãsia: Marãbara k'awua b'ea k'ãwũã naʉ̃ ob'eba dazhirã bara b'eta.
\v 26 Mawũãmina marãbara akʉ b'ea ũrĩ b'ea Pablobara k'asia b'ʉta, bari Efeso pʉwʉrʉd'ebai ẽã, awuarabʉrʉ Asia drua jõma ab'ae bod'oa, aramaʉ̃ne zhãrã bioa kenab'aribibʉrʉta jara nʉmʉã zhi zromarã ẽãta k'ãrẽ juwuaba ob'era.
\v 27 Bari naʉ̃ dazhirã negociota aduai ẽã, awuarabʉrʉ Diana ne zhi zromane erub'e desid'a k'ãrẽ ẽãne nʉmʉnaña. Aramaʉ̃ne zhi zroma ẽãne edad'aya zhi zromane erub'eta Asia drua jõmaʉ̃ne ẽjũã jõmaʉ̃ne. \fig Diana|HK00286B.TIF|col|Acts 19:23-35||(Hechos 19:24)| \fig*
\p
\v 28 Maʉ̃ta ũrĩnaĩ k'ãbãẽã kĩrũ nemi jĩgua mawũãsid'a: ¡Diana zhi zroma Efesio bid'arãnerã!
\p
\v 29 Aramaʉ̃ne pʉwʉrʉd'ebema k'awua ẽãkua dog'oba zhi jʉrebadaid'u piraposia jidad'ape Gayota Aristarcota, maʉ̃rã Macedonia bid'arãta panasia Pablo k'aid'u.
\v 30 Pablora bed'ead'e wã krĩñasia zhãrã k'ob'ea, mawũãmina Jesúsd'ebema ĩjã b'eba bued'a ẽbasia.
\v 31 Nok'orãnebema ʉ̃kʉrʉ Asia druad'ebemabid'a izhi ũme biarãba bed'eata jarabuebʉdata zuburia bed'easid'a ed'a wã ẽbamarẽã zhi jʉrebadaid'u.
\p
\v 32 Maʉ̃ẽna ʉ̃kʉrʉbara ne ab'aʉta jara b'ikua nʉmʉnerã, dewaraurãbid'a ne awʉrʉta jara b'ikua nʉmasia zhi k'abanabara k'awuad'a ẽãba k'ãrẽã zhi jʉred'apead'ata.
\v 33 K'abanane ed'auba Alejandrota jiraedabʉdata bed'eamarẽã edab'arisid'a judíorãba. Mawũẽ Alejandrobara chupead'amarẽã juwuaba jarape ãzhi k'areba bed'eai basia zhãrã k'ob'e kĩrãbita.
\v 34 Mawũãmina judíota k'awuad'ape jõma hora ũme badea b'ikua mawũãsid'a: ¡Diana zhi zroma Efesio bid'arãnerã!
\p
\v 35 Maʉ̃ne k'arta b'ʉbari zhi zromaba k'abanata chupeabigape mawũãsia: Efesio bid'arã, mʉã jaraita ũrĩũdua, ¿k'awua duanu ẽka Efesio bid'arãneta pʉwʉrʉta tab'ʉra Diana ne zhi zromane erub'e deta akʉbari ẽka, izhira ʉ̃treba zesi ẽka Júpiter zhi zromane erub'e zad'e?
\v 36 Maʉ̃nebema mawũã ẽã ab'ed'a ẽbaera marã kĩrãtũmaũdua, k'ãrẽ orãũdua bia krĩchad'a ẽãrã.
\v 37 Marãbara naʉ̃rã wesid'a dazhirãba zhi zromane erub'e dera bĩ ẽã opanʉ ẽãta, mitia jara panʉ ẽãta dazhirãne Diana ne zhi zromane erub'era.
\v 38 Demetriota k'ãrẽ obadata izhi ũme b'e bawara iab'aʉ bawara bed'eata erub'ebʉrʉ nok'orã bed'ea araa obadata k'ãma b'ea. Mawũẽ zhiya ji bed'eaudua.
\v 39 Ne awʉrʉta jarad'aibʉrʉ nok'orãta ãba tab'ʉd'e krĩcha b'ed'aya.
\v 40 Bed'eata b'aya dazhirãta nok'orãba jidad'ara id'i k'ãwũã nʉme k'area, dazhirãbara jara b'ed'a ẽã k'ãrẽã k'ãwũã kĩrũ nʉmerã.
\p
\v 41 Maʉ̃ta jarape buegasia ãba tab'ʉra.
\c 20
\s Pablo wãna Macedoniaẽna, Greciaed'a
\p
\v 1 Zhãrã kĩrũ nʉmeãnata taubʉrʉd'era Pablobara Jesúsd'ebema ĩjã b'eta trʉ̃pe ũrãg'akuasia, mobe burakua mʉrã wã ape wãsia Macedonia druaed'a.
\v 2 Maʉ̃ druad'era pʉrrʉasia, aramaʉ̃ne mebẽrã soid'u b'eamarẽã ũrãg'ape zesia Grecia druaed'a.
\v 3 Mama jed'ek'o ũbea b'ape barcod'e Siria druaed'a wãĩne k'awuasia judíorãba bĩ ẽã od'aita bed'ea ausid'ata, mawũẽ jẽrũya wãĩta krĩchasia Macedoniãre.
\v 4 Asia druaid'u k'opayasid'a Pirro warra Sópater Berea pʉwʉrʉd'ebemaba, Aristarco dewara Segundo Tesalónica pʉwʉrʉd'ebemaba, Gayo Derbe pʉwʉrʉd'ebemaba, Timoteo, Tíquico, Trófimo Asia druad'ebemarãba.
\v 5 Maʉ̃rãta na wãnape dai jʉ̃ãsid'a Troa pʉwʉrʉd'e.
\v 6 Pan ne oreguea ne ẽã k'obada ewarita berab'aribʉrʉd'era daira Filipo pʉwʉrʉd'eba barcod'e jizoape ewari juesomane ãzhi bawara zhi ũdukuasia Troa pʉwʉrʉd'e, daira mama duanesia ewari siete.
\s Wãba Pablo jũẽna Troad'e
\p
\v 7 Semana ewarita nabemata domingod'e Jesúsd'ebema ĩjã b'era ãba tab'asia Jesús bebu krĩcha pan pewa k'od'aita, maʉ̃nerã Pablora nrũẽma wãĩ baraba miã ũrãg'a nʉmʉne ewari ẽsadra basia.
\v 8 Ĩbĩrãta bio k'oak'oadrʉ nʉmasia kʉd'a ʉ̃rʉ̃bemata ʉ̃tʉid'u zhi jʉre tab'ʉ maẽ.
\v 9 Kũrãta Eutico abadata k'ãbãẽã dapea wued'a jewed'a b'asia, Pablo dããrã bed'ea nʉmʉba dapeaba k'ãĩtotosia, mawũẽ kʉd'a ʉ̃rʉ̃bemata ũbeaid'uba udog'ota jiraedasid'a zhi beumata.
\v 10 Aramaʉ̃ta Pablora ud'ub'aepe izhi ʉ̃rʉ̃ b'arrupe bʉra mawũãsia: Sopuarãũdua, zok'ai b'ʉa.
\p
\v 11 Pablora wakusa wãrĩzepe Jesús bebu krĩcha pan pewa k'od'ape bed'easia ʉ̃nadrʉyeed'a, mobe wãsia.
\v 12 Kũrã zok'ai edebʉdaba k'ãbãẽã sobiasid'a.
\s Wãnapead'a Troad'eba Miletoed'a
\p
\v 13 Daira na wãta barcod'e Asón pʉwʉrʉed'a jizoasia Pablo mama b'aribid'aita, izha mawũã jarad'ad'e drua wã krĩñape.
\v 14 Asón pʉwʉrʉd'e dai bawara zhi ũdupe barcod'e b'arisia, aramaʉ̃ne daira zesia Mitilene pʉwʉrʉed'a.
\v 15 Mamaʉ̃ba jizoabʉrʉd'era nrũẽma berab'arisid'a dod'u Quío kĩrãpe. Nrũẽma jũẽsid'a oded'aze dod'u Samoĩnu. Trogiliod'e õb'aedape nrũẽma jũẽsid'a Mileto pʉwʉrʉed'a.
\v 16 Pablobara krĩchasia Éfeso pʉwʉrʉra jipa berab'ariita, aramaʉ̃ne dããrã ẽbaita Asia druad'e. Ĩñabasia nʉmasia jũẽ b'era Pentecosté ewade fiestad'e b'aita Jerusalénne.
\s Wãba Pablo bed'ead'a Miletod'e
\p
\v 17 Mileto pʉwʉrʉd'eba trʉ̃bisia Éfeso pʉwʉrʉd'e nok'orã mebẽrãne b'eta.
\v 18 Izhima zebʉdad'era mawũãsia: Marãbara k'awua b'ea marãne ed'a mʉ ewariza sãwũã b'ʉra mʉ eewa zesi ewadeba Asia druaed'a.
\v 19 Mʉãrã Nok'o Jesúsba jara b'ʉta ibiad'e arib'ae b'ʉa, aramaʉ̃ne daub'a biod'e zuburia nʉmʉã bea krĩña b'eba judíorãba.
\v 20 Aramaʉ̃ne mʉãrã marã biaitabema idaribi ẽã jarasia jõmaʉ̃ daid'u, jarasia dezabid'a.
\v 21 Judíorãã, judíorã ẽãta b'ea jarasia k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãnamarẽã, ĩjãnamarẽã dazhirã Nok'o Jesucristod'ebemata.
\v 22 K'õbebʉrʉ Jawurebiaba wãbibʉrʉba mʉrã Jerusalén pʉwʉrʉed'a wãña k'awua ẽãne mʉ maĩnu sãwũã berab'ariira.
\v 23 Mʉã k'awua b'ʉra Jawurebiaba pʉwʉrʉ jõmaʉ̃ne mʉãã jara b'ʉa mʉrã cárceld'e b'aita, zuburia b'aita.
\v 24 Mawũãmina mʉãrã maʉ̃ta krĩcha b'ʉ ẽã, miã mʉãrã mʉzhita krĩcha b'ʉ ẽã. Awuarabʉrʉ mʉã oi barata sobia jõbiita b'ʉa, Nok'o Jesúsd'eba mʉã jidad'ata bed'ea biata jaraita izhi biaba jarabi nʉmʉk'ãrĩta Daizezeba.
\p
\v 25 Mʉãrã k'awua b'ʉa k'ãwũãnaba mʉã Daizezeta Nok'od'ebemata jara berab'ari b'ʉ maẽ marã jõmaʉ̃ba miõba wueta ũdud'a ẽbaya mʉ kĩrã.
\v 26 Maʉ̃ba mʉã id'i ewade marãã jaraya, iab'a aduara mʉrã bed'ea ne ẽbaya.
\v 27 Mʉãrã idaribi ẽã jõma jarabʉrʉa ũrãg'a Daizezed'era.
\v 28 Maʉ̃ba mazhikusa kĩrãkuita b'eaudua, Jesúsd'ebema ĩjã b'e jõmaʉ̃ k'area kĩrãkuita b'eaudua, maʉ̃ k'area marã Jawurebiaba b'ʉsia jʉred'amarẽã mebẽrã Nok'o Jesúsd'eta, maʉ̃rã izha edad'ata izhi waba.
\v 29 Mʉãrã k'awua b'ʉa mʉ wãna tẽã marã maẽ ed'a zed'aya usa k'azhirua kĩrãk'a b'eta, maʉ̃rãbara mebẽrã ãrĩnaña.
\v 30 Marãnebemata sewa nebʉrʉ piradrʉd'aya ãzhita pẽwãbid'aita Jesúsd'ebema ĩjã b'ea.
\v 31 Maʉ̃ba kĩrãkuita b'eaudua, bude b'eaudua mʉãrã año ũbea diamase ewarid'e daub'ad'e ũrãg'a tau ẽã b'ad'ata marã ab'a ab'ak'a.
\p
\v 32 K'õbebʉrʉ mebẽrã mʉã marã chãb'ariya Daizezea, bed'eata izhi biaba jarabi nʉmʉk'ãrĩã chãb'ariya, izhara zareata erub'ʉa marã soid'u b'eabiita, marãã ded'ekaya izha diaita jarad'ara izhid'eta duanuna jõmaʉ̃ã.
\v 33 Mʉãrã plata, miã oro, miã wua miõneta krĩña b'ʉ ẽã.
\v 34 Awuarabʉrʉ marãbara k'awua b'ea mʉã nesid'ara mʉ bawara b'eba nesid'ara mʉzhi juwuaba ab'ʉa.
\v 35 Ne jõmaʉ̃ne mʉã marãã jaradia b'ʉa mawũã traja k'arebai barata k'ãrẽ nesid'a b'era. Nok'o Jesús bed'eata bude baudua mawũãnata: Dazha awʉrʉa k'ãrẽ diabʉrʉba dazhira audre sobiaya awʉrʉba diabʉrʉta jidai k'ãñabara.
\p
\v 36 Maʉ̃ta jarape Pablo sãk'ok'od'e k'ob'epe zhiwid'isia ãzhi jõmaʉ̃ bawara.
\v 37 Mobebʉrʉ jõma k'ãbãẽã jẽga k'ob'eba Pablo obʉrad'ape kĩrãma nigasid'a.
\v 38 K'ãbãẽã sopua k'ob'easia izha jarad'aba izhi kĩrã wueta ũdud'a ẽãta. Aramaʉ̃ne k'opayasid'a barcoid'u.
\c 21
\s Pablo wãna Jerusalénʉẽna
\p
\v 1 Daibara mebẽrã ãmaẽnape barcod'e jipa wãsid'a Cos dod'uid'u. Nrũẽma wãsid'a Roda dod'uid'u. Mamaʉ̃ba wãsid'a Pátara pʉwʉrʉid'u.
\v 2 Barcota Fenicia druaed'a wãta ũdud'ape jizoasid'a.
\v 3 Wãne dod'u Chipre dajadabʉrʉd'era juwua ãk'aare ãmaẽbʉdata zesid'a Siria druaed'a, aramaʉ̃ne Tiro pʉwʉrʉed'a jũẽkuasia barcoba mama ne ãĩ jirakuaiba.
\v 4 Jesúsd'ebema ĩjã b'eta ũdud'ape daira mama duanesia ewari siete. Maʉ̃rãbara Jawurebiad'eba Pabloa jarasid'a wãrĩze ẽbamarẽã Jerusalén pʉwʉrʉed'a.
\v 5 Ewarita arabai dai wãbʉdad'era jõmaʉ̃ba wũẽrãrã ãzhid'e bawarauba, ãzhi warrarã bawarauba daira pʉwʉrʉ ãĩ k'opayasid'a. Aramaʉ̃ne ibud'e sãk'ok'od'e b'adape dai jõma zhiwid'isid'a.
\v 6 Aramaʉ̃ne zhiya zhi burakuape dai barcod'e ʉ̃tʉ wãbʉdad'era ãzhira jẽrũya wãsid'a ãzhi ded'aa. \fig Paul sails from Miletus|HK00216B.TIF|span|Acts 21:1-7||(Hechos 21:6)| \fig*
\p
\v 7 Daira pusad'e wã taubʉdata Tiro pʉwʉrʉd'eba jizoasia Tolemaida pʉwʉrʉed'a. Mama mebẽrã salud'ad'ape ãzhi bawara duanesia ewari ab'a.
\v 8 Nrũẽma Pablo dai izhi bawara b'e bawara wãbʉrʉd'era daira wãsid'a Cesarea pʉwʉrʉed'a. Mobe Felipe ded'a wãsid'a Jesúsd'ebema bed'ea biata jarabari maẽ. Izhira mebẽrã k'arebaita jʉrʉd'apead'ata sieted'ebema basia, daira duanesia izhi maẽ.
\v 9 Izhara miã zag'airãta k'aurãta kĩmarẽ erub'asia Daizezeba bed'eata jarabibarirãta.
\v 10 Daira mama ewari ʉ̃kʉrʉ duanune Judea druad'eba ed'aa zesia Daizezeba bed'eata jarabibarita Agabo abadata.
\v 11 Maʉ̃bara dai akʉd'e zebʉrʉta jidasia correa Pablod'eta, mobe izhi jẽrũta izhi juwuata tãjʉ̃pe mawũãsia: Naʉ̃ẽnabemata Jawurebiaba jara k'ob'ʉta: Jerusalénne judíorãba k'ãwũã tãjʉ̃naña naʉ̃ correa zhibarita, mobe chãb'arid'aya judíorã ẽãta b'e juwuad'e.
\p
\v 12 Maʉ̃ta ũrĩnaĩ daira mama b'e bawara zuburia bed'easid'a wãrĩze ẽbamarẽã Jerusalén pʉwʉrʉed'a.
\v 13 Mawũãmina Pablobara panaʉ̃ mawũãsia: ¿K'ãrẽta od'aipe jẽgabʉdaba mʉ sopuabi k'ob'ebara? Mʉrã bari zhi jʉ̃bigaid'e b'ʉ ẽã, awuarabʉrʉ Jerusalénne beuisid'a b'ʉa Nok'o Jesús k'area.
\p
\v 14 Aramaʉ̃ne daibara tʉ b'ed'a ẽãba idaribibʉdata mawũãsid'a: Mobera odua Nok'o Daizezeba krĩñata.
\p
\v 15 Maʉ̃ ewari tẽã arib'aed'ape daira wãrĩzekuasia Jerusalén pʉwʉrʉed'a.
\v 16 Dai bawara Jesúsd'ebema ĩjã b'eta ʉ̃kʉrʉ zesid'a Cesaread'ebemata. Ãzhi bawara iab'a wesid'a Mnasón abadata Chipred'ebemata, Jesúsd'ebema ĩjãnata dããrã b'asia, daira izhi maẽ duanesia.
\s Pablo jidad'apead'a Daizeze de maẽ
\p
\v 17 Jerusalén pʉwʉrʉed'a zebʉdad'era mebẽrãbara daira bia edasid'a sobia.
\v 18 Nrũẽma Pablo dai bawara wãsia Jacobo akʉd'e. Mama jõma zhi jʉre duanasia nok'orã mebẽrãneta.
\v 19 Maʉ̃rã salud'ape ab'a ab'aʉd'e nebʉrʉsia judíorã ẽãta b'ed'e ed'a Daizezeba k'ãrẽ od'ata izhi miã ũrãg'a wãne.
\v 20 Maʉ̃ta ãzha ũrĩbʉdad'era Daizezera ibia jarasid'a. Mobe Pabloa mawũãsid'a: Akʉb'ʉe mebea, judíorãnebema mil bio b'ʉa Jesúsd'ebema ĩjãbʉdata, jõmaʉ̃ba arib'ae b'ea Moisé ũrãg'ata.
\v 21 Ãzhaara sewata jarasid'a bʉd'ebemata, judíorãta judíorã ẽã maẽ b'eta jõma ũrãg'a b'ʉbid'a arib'aed'a ẽbamarẽã ũrãg'a Moiséd'eta, jara b'ʉbid'a ãzhi warrarãne k'akua era k'õna ẽbamarẽã, miã od'a ẽbamarẽã k'ãrẽ ok'awa b'era.
\v 22 ¿Maʉ̃ẽnabemanerã sãwũãnaĩpe? K'abanata wãrãne zhi jʉred'aya ũrĩbʉdaba bʉ zed'ata.
\v 23 Mawũẽ za daiba jarad'aita odua: Daid'ebemata kĩmarẽ panʉã arib'aed'ai barata Daizezea jarad'apead'ata k'ãrẽ od'aita.
\v 24 Maʉ̃rãta Daizeze deid'u bʉzhi bawara ededua, mobe Daizeze kĩrãbita nene ẽã b'eaid'ebemata ãzhi bawarauba odua. Ãzha Daizezea diaira bʉa diadua, aramaʉ̃ne bud'a wẽnamarẽã. Mawũãrã jõmaʉ̃ba k'awuad'aya bʉd'ebemata jarad'apead'ara sewata, awuarabʉrʉ k'awuad'aya bʉabid'a kĩrãẽpa arib'ae b'ʉta Moisé ũrãg'ara.
\v 25 Mawũãmina judíorã ẽãba Jesúsd'ebema ĩjãpe b'eitara krĩchad'ape daibara jara b'ʉsid'a k'ãrẽ zhi zromarãne erub'eiita ne beabadata k'od'a ẽbamarẽã, ne wata k'od'a ẽbamarẽã, ne ojũẽb'ari bea k'od'a ẽbamarẽã, kĩma ẽãta eruk'ãĩna ẽbamarẽã.
\p
\v 26 Mawũãnaĩ Pablobara maʉ̃rã kĩmarẽta jʉrebʉrʉta, nrũẽmarã Daizeze kĩrãbita nene ẽã b'eaid'ebemata o jʉ̃drʉsid'a. Aramaʉ̃ne Daizeze ded'a ed'a wãsia jaraita Daizeze kĩrãbita nene ẽã b'aid'ebema k'ãrẽ ewade ma arib'aeita, sõmbed'e Daizezeita nendʉwʉrʉ diad'e zed'aita ãzhi ab'a ab'aʉba.
\p
\v 27 Mawũãmina aramaʉ̃ne ewari siete babod'od'e, judíorã ʉ̃kʉrʉ Asia druad'ebemaba Pablo Daizeze ded'a ewara maẽ ũdud'ai, k'abanata jõma kĩrũbid'ape jidabʉdata,
\v 28 nemi jĩgua mawũãsid'a: Israelitarã, daita k'arebaudua. Naʉ̃bara baridu maẽ jõmaʉ̃ã ãña jara b'ʉa dazhirã ʉ̃rʉ̃, Moisé ũrãg'a ʉ̃rʉ̃, naʉ̃ Daizeze de ʉ̃rʉ̃. Maʉ̃ awuara griegorãta ed'a wãbisia Daizeze ded'a ewara maẽ, aramaʉ̃ne mitia osia nene ẽãta naʉ̃ Daizeze dera.
\v 29 Mawũãsid'a naara ãzha pʉwʉrʉd'e izhi ũme ũdusid'a baera Trófimo Éfeso pʉwʉrʉ d'ebemata, ãzhara krĩchasid'a Pabloba maʉ̃ta ed'a wãbisita Daizeze ded'a ewara maẽ.
\p
\v 30 Aramaʉ̃ne pʉwʉrʉd'ebema jõma kĩrũ bʉredrʉsid'a. Pablora jirtopota ãĩ ertasid'a Daizeze ded'a ewara maẽbara, mobe aramaʉ̃ta serrasid'a puerta jirapanʉrã.
\v 31 Bead'adea jirk'opanʉne soldaorã nok'ota wag'aua jarasid'a Jerusalén pʉwʉrʉd'ebema jõma kĩrũ nʉmeta.
\v 32 Maʉ̃bara aramaʉ̃ta soldaorãta ãzhi nok'orã bawara jʉre edape wãẽbasia ãzhima. Ãzha soldaorã nok'o wag'auta soldaorã bawara ũdud'ai jʉ̃ãk'aea jirpanʉrã idaribisid'a Pablora.
\v 33 Aramaʉ̃ne soldaorã nok'ota wag'aubara orrape jidabʉrʉta jarasia jʉ̃namarẽã cadena ũmeba. Mobe zhãrã k'ob'ea wid'isia k'ai k'awuaita, k'ãrẽ od'ata.
\v 34 Mawũãmina k'abanane ed'ara ʉ̃kʉrʉba ne ab'aʉta jara, waya dewaraurãba ne awʉrʉta jara b'ikua nʉmasia. Mawũã b'ʉgadrʉ nʉmʉba miã k'ãrẽta bia k'awua ẽãba jarasia eded'amarẽã soldaorã tab'ʉ ded'a.
\v 35 Aramaʉ̃ne dume maẽ zebʉdad'era soldaorãbara Pablora jirab'ari eded'ai bara zesia kĩrũ k'ob'eba k'abanata.
\v 36 K'abanata k'aid'u tẽã zebʉdabara nemi jĩgua mawũãsid'a: ¡Beuibara!
\s Pablo bed'ead'a zhãrã kĩrãbita
\p
\v 37 Soldaorã tab'ʉ ded'a ed'a bued'aid'e Pablobara soldaorã nok'ota wag'aua mawũãsia: ¿Bʉara mʉrã idaribiika bʉaa bed'eata jaraira?
\p Mawũãĩ jaribara mawũãsia: ¿Bʉara k'ãwũã k'awua b'ʉka griego bed'eara?
\v 38 ¿K'õbera bʉ ẽka jari Egiptod'ebema naara naʉ̃ ewade zhãrã bawara zhõ piradrʉpe, drua drudrua tab'ʉed'a cuatro mil jʉre eded'ara miã beamiãrãta?
\p
\v 39 Mawũãĩ Pablobara mawũãsia: Wãrãnebai mʉrã judíota Tarso pʉwʉrʉd'ebemata pʉwʉrʉ zroma maẽbema, maʉ̃ pʉwʉrʉra Cilicia druad'ebema. Mʉ biata odua mʉta idu bed'eabirua zhãrã k'ob'ea.
\p
\v 40 Mawũãĩ jaribara idaribibʉrʉba Pablo dume maẽ ʉ̃ta nʉmepe chupead'amarẽã juwuaba jarasia zhãrã k'ob'ea. Aramaʉ̃ne chupead'ai hebreo bed'ead'e bed'ea mawũãsia:
\c 22
\p
\v 1 Mʉ ʉrerã, marã mʉ zeze kĩrãk'a b'ea, mʉ marã kĩrãbita mʉzhikusa zhi k'areba bed'eaita ũrĩũdua.
\p
\v 2 Hebreo bed'ead'e bed'eabʉrʉta ũrĩnaĩ wuaabʉrʉ chupeasid'a. Mawũẽ izhara mawũãsia:
\v 3 Wãrãnebai mʉrã judíota tosia Tarso pʉwʉrʉd'e, maʉ̃ pʉwʉrʉra Cilicia druad'ebema. Mawũãmina mʉrã warisia nama Jerusalén pʉwʉrʉd'e. Mʉãrã ũrãg'ara k'awasia Gamalield'eba, sãwũã k'awai b'ʉd'e k'awasia Moisé ũrãg'a dazhirã zhibarirã b'ead'ad'eta. Aramaʉ̃ne Daizezed'ebema arib'ae b'asia id'i ewade jõma marã b'e kĩrãk'a.
\v 4 Mʉãrã pẽwã b'asia Jesúsd'ebema ĩjã b'era beaita, jidakuape cárceld'e chãb'ariita zhũmakĩrãrãta wũẽrãrãta.
\v 5 Sacerdote wag'aubara k'awua b'ʉa mʉ maʉ̃ k'aud'a b'ad'ara, k'awua b'ea nok'orã jõmaʉ̃ba, ãzhara mʉãã k'arta diasid'a Jesúsd'ebema ĩjã b'era mʉãrã jidasia b'ʉta dazhirã ʉrerãta b'era. Mawũẽ mʉrã Damascoed'a wãsia mama b'esid'a Jerusalén pʉwʉrʉed'a jidakua weita, aramaʉ̃ne pua k'awua od'amarẽã.
\s Pabloba jarad'a Jesúsd'ebema ĩjãnata
\p
\v 6 Mawũãmina mʉ wãne Damasco k'aita babʉrʉd'e, ʉ̃matipa aritiaud'e mʉta pʉrra ab'aed'a urua tẽũsia bãjãneba.
\v 7 Mʉta ud'a b'aebʉrʉd'era nemita ũrĩbʉrʉta mʉãã mawũãsia: Saulo, Saulo, ¿bʉa mʉrã k'ãrẽã pẽwã b'ʉ?
\v 8 Mawũãĩ mʉãrã panaʉ̃ mawũãsia: ¿Bʉra k'aipe Nok'ó? Mʉã mawũãĩ mawũãsia: Mʉrã Jesús Nazared'ebema, maʉ̃ta bʉa pẽwã b'ʉa.
\v 9 Mʉ bawara k'ob'ebara ʉ̃nata wãrãne ũdubʉdaba perasid'a, mawũãmina mʉãã bed'ea k'ob'ʉ nemirã ũrĩna ẽbasia.
\v 10 Mʉãrã mawũãsia: ¿Mʉãrã k'ãrẽta oipe Nok'ó? Mʉã mawũãĩ Nok'obara mawũãsia: Piradrʉpe Damascoed'a wãrũã, mama jõma jarad'aya bʉa k'ãrẽ oita.
\v 11 Mʉrã daʉb'erreasia mʉma mawũã urua tẽʉ̃naba, mawũẽ mʉrã Damascoed'a zesia juwuad'eba edebʉdaba mʉ bawara k'ob'eba.
\p
\v 12 Mama b'asia ũmakĩrã Ananía abadata, maʉ̃bara arib'ae b'asia Moisé ũrãg'ata. Izhira jõmaʉ̃ba bia jara panasia judíorã mama b'ebara.
\v 13 Maʉ̃ta mʉma zepe mʉta orrape mawũãsia: Mebea Saulo, bʉra ne ũdu b'id'a. Maʉ̃ daucha mʉrã wakusa ne ũdubʉrʉba mʉãrã izhira akʉsia.
\v 14 Mawũẽ izhara mawũãsia: Dazhirã zhibarirã b'ead'a Zhibariba bʉra jʉrʉsia izha k'ãrẽ krĩñata bʉa k'awuamarẽã, aramaʉ̃ne akʉmarẽã Jesús biata, izhi nemita ũrĩmarẽã izhi id'eba.
\v 15 Izhid'ebemata bʉara zhãrã jõmaʉ̃ã jaraya bʉa ũdud'ata bʉa ũrĩnata.
\v 16 Mawũẽ ¿bʉra k'ãrẽã pi k'ob'aipe? Piradrʉrua, buru k'oedua, bʉra k'azhiruata biod'ebara bed'ea ne ẽã b'ʉmarẽã izhaa jaradua.
\s Pablo zok'ad'a judíorã ẽãma
\p
\v 17 Mʉrã jẽrũya Jerusalén pʉwʉrʉed'a zepe Daizeze ded'a ewara maẽ zhiwid'i nʉmʉne ne ũdusia k'ãĩmok'arad'e kĩrãk'a.
\v 18 Maʉ̃nerã mʉã Nok'o Jesústa ũdubʉrʉd'era mʉãã mawũãsia: Jerusalénnebara ĩñabasia ãĩ wãrũã, namarã ĩjãna ẽbaya bʉa jarabʉrʉra mʉnebemata.
\v 19 Mawũãĩ mʉãrã mawũãsia: Nok'ó, ãzhara k'awua b'ea mʉãrã de zhi jʉrebadata nʉme maẽ sãwũã cárceld'e b'ʉkua b'ad'ata ukua b'ad'ata bʉd'ebemata ĩjã b'era.
\v 20 Esteban bʉd'ebema jarabarita beasid'ad'era mʉsid'a mama k'ob'ad'aba mʉma biga basia izhi beabʉdara, zrʉgad'a ẽbamarẽã mʉã akʉsia izhi bea k'ob'e wuara.
\v 21 Mʉã mawũãĩ mawũãsia: Wãrũã, mʉã bʉra wawara zok'aya judíorã ẽãma.
\s Pablo ubii bad'a soldaorã nok'ota wag'auba
\p
\v 22 Pablo bed'eara mamabai ũrĩsid'a. Aramaʉ̃ne nemi jĩgua mawũãsid'a: Druad'ebara k'ãʉ̃ nebabirua, k'ãʉ̃ b'aid'e b'ʉ ẽã.
\p
\v 23 Aramaʉ̃ne ãzhira kĩrũ jʉra b'ikua wua ãzha ãneb'ari b'era niãwe, nejarra ewarad'e jãmapo jirpanʉba,
\v 24 soldaorã nok'ota wag'aubara soldaorã tab'ʉ maẽ ed'a eded'amarẽã jarape ud'amarẽã jarasia bed'eamarẽã, aramaʉ̃ne k'awuaita k'ãrẽã mawũã kĩrũ jʉra b'ikua nʉmeta izhi ʉ̃rʉ̃.
\v 25 Mawũãmina ud'aita jʉ̃bʉdad'era Pablobara soldaorã nok'ota mama k'ob'ʉa mawũãsia: ¿Roma bid'ara marãã ubi panʉka sãwũã oita jarad'a ẽwed'ara?
\p
\v 26 Soldaorã nok'oba maʉ̃ta ũrĩbʉrʉd'era wãpe soldaorã nok'ota wag'aua mawũãsia: ¿Bʉara sãwũã oipe? Ũmakĩrã jarira Romanebema.
\p
\v 27 Mawũãĩ soldaorã nok'ota wag'aubara orrape mawũãsia: Mʉãã jaradua ¿bʉra Romanebemak'a?
\p Mawũãĩ izhara mawũãsia: Ããjã.
\p
\v 28 Mawũãĩ soldaorã nok'ota wag'aubara mawũãsia: Mʉã plata bio diabʉrʉba mʉrã Roma bid'ata b'esia.
\p Mawũãĩ Pablobara mawũãsia: Mʉrã tod'ad'eba maʉ̃ã.
\p
\v 29 Aramaʉ̃ne izhi uita k'ob'ead'abara idaribisid'a. Soldaorã nok'ota wag'aubara mawũã Roma bid'ata k'awuape izhisid'a perasia jʉ̃bid'aba.
\s Pablo k'ob'ad'a nok'orã kĩrãbita
\p
\v 30 Nrũẽma soldaorã nok'ota wag'aubara bia k'awua krĩñasia judíorãbara k'ãrẽã jirpanʉta, mawũẽ cadena ẽnabisia. Mobe zebid'amarẽã jarasia nok'orã sacerdoterãta, nok'orã wag'aurã bawara. Mobe Pablo ãĩ edape k'ob'ʉsia ãzhi kĩrãbita.
\c 23
\p
\v 1 Pablobara nok'orã wag'aurã akʉ mawũãsia: Mʉ ʉrerã, Daizeze kĩrãbitara mʉ krĩchara bia b'ʉa id'i basiid'u.
\p
\v 2 Ananía sacerdote wag'aubara Pablo k'aita k'ob'ea jarasia tachid'amarẽã ima.
\p
\v 3 Mawũẽ Pablobara mawũãsia: ¡Bʉra Daizezeba tachiya, bʉra sewa bibaʉta b'ʉa! ¿Bʉra jewed'a k'ob'ʉ ẽka mʉ k'awua oita Moisé ũrãg'aba jara b'ʉd'e, maʉ̃ta bʉara Moisé ũrãg'ara arib'ae ẽã nʉmʉ ẽka jarabʉrʉba mʉ tachid'amarẽã?
\p
\v 4 Mawũãĩ mama k'ob'ebara mawũãsid'a: ¿Sacerdote wag'au Daizezed'era ik'azhirua jarabʉrʉka?
\p
\v 5 Mawũãnaĩ Pablobara mawũãsia: Mʉ ʉrerã, mʉãrã k'awua ẽbasia mawũã sacerdote wag'aura. Maʉ̃ẽnabemata zhi b'ʉmata mawũã b'ʉa: Ik'azhirua jararãrũã nok'o wag'au bʉd'ebema b'ed'eta.
\p
\v 6 Pablobara k'awuasia ʉ̃kʉrʉ saduceorãta, ʉ̃kʉrʉ fariseorãta, mawũẽ nemi jĩgua nok'orã wag'aurãã mawũãsia: Mʉ ʉrerã, mʉrã fariseoa, mawũẽ mʉrã fariseorãnebema. Beukuad'ata piradrʉd'aita mʉã ĩjã b'ʉd'eba mʉrã k'ãwũã jirpanʉã.
\p
\v 7 Pabloba mawũãĩ fariseorã, saduceorã ãzhirãĩnu bĩ ẽã bed'easid'a, ãba tab'ʉra aramaʉ̃ne dra totosia.
\v 8 Maʉ̃ẽnabema saduceorãbara jara b'ea beud'ara piradrʉ ẽãta, miã ángel ne ẽãta, miã Jawurebiara ne ẽãta. Mawũãmina fariseorãma maʉ̃rã mawũã.
\v 9 Aramaʉ̃ne kĩrũ b'ʉgadrʉsid'a. Maʉ̃ne ũrãg'a Moiséd'e jarabadata fariseorãnebemata piradrʉd'ape mawũãsid'a: Ũmakĩrã naʉ̃bara miã k'ãrẽta bĩ ẽã o ẽã. Jawurebiata izhaa bed'easi ẽbʉrʉ ángelta bed'easia, idaribi ẽã jirpana ẽã Daizezea.
\p
\v 10 Aramaʉ̃ne wuaabʉrʉ k'aik'aia jirpanʉba soldaorã nok'ota wag'aura perasia, mawũẽ ãzhara Pablora baʉcha naʉ̃sãbid'aid'eba soldaorãã jarasia wãnape zhãrã maẽbara ed'a eded'amarẽã ãzhi soldaorã tab'ʉ maẽ.
\p
\v 11 Maʉ̃ diamase Nok'o Jesús zhi ũdubipe mawũãsia: Pablo, wãniguarua, Jerusalénne bʉa mʉnebemata jarabʉrʉ kĩrãk'a k'ãwũã jaraibara Romanebid'a.
\s Pablo beaita jirpanana
\p
\v 12 Ʉ̃nadrʉbʉrʉd'era judíorã ʉ̃kʉrʉ bed'ea ausid'a. Wãrãne bed'easid'a nek'od'a ẽbaita miã baniã dod'a ẽbaita Pablo bead'ayeed'a.
\v 13 Ãzhira cuarenta audre nʉmasia mawũã wãrãne bed'ead'apead'ara.
\v 14 Maʉ̃rãta nok'orã sacerdoterãma, nok'orãma wãnape mawũãsid'a: Daira wãrãne bed'easid'a miã k'ãrẽta k'od'a ẽbaita Pablo bead'ayeed'a.
\v 15 Mawũẽ marãba nok'orã wag'aurã bawarauba soldaorã nok'ota wag'aua jaraudua nu wemarẽã marãma, sewa jaraudua marãbara wãrãne bia wid'i krĩña panʉta izhid'ebemata. Maʉ̃ẽna daibara bead'aita k'opanaña izhi nama zei nawed'a.
\p
\v 16 Mawũãmina Pablo nawek'au wauba mawũã kũrũgad'aita bed'ea k'opanʉta ũrĩbʉrʉd'era, wãpe ed'a wãsia soldaorã tab'ʉ maẽ, mobe jarasia Pabloa.
\p
\v 17 Mawũẽ Pablobara soldaorã nok'ota ab'a trʉ̃pe mawũãsia: Naʉ̃ kũrãta ededua soldaorã nok'ota wag'auma, bed'eata erub'ʉa jaraita.
\p
\v 18 Mawũãĩ maʉ̃bara soldaorã nok'ota wag'auma edepe mawũãsia: Pablo jida erupanʉba mʉta trʉ̃pe zuburia bed'easia bʉma wemarẽã naʉ̃ kũrãta, bed'eata erub'ʉbid'a bʉaa jaraita.
\p
\v 19 Mawũãĩ soldaorã nok'ota wag'aubara juwuad'e jidape awuara edepe wid'i mawũãsia: ¿Bʉara mʉãã k'ãrẽta jaraipe?
\p
\v 20 Mawũãĩ izhara mawũãsia: Judíorãta krĩcha ab'arika zekuasia bʉaa jarad'aita Pablo nu edebimarẽã nok'orã wag'aurã kĩrãbita. Sewa bʉaa jarad'aya wãrãne bia wid'i krĩña b'eta izhid'ebemata.
\v 21 Mawũãmina bʉara ĩjãrãrũã, ãzhid'ebema ũmakĩrãrã cuarenta audreba jirtopoita merũ jirpanʉã, maʉ̃rã wãrãne bed'easid'a nek'od'a ẽbaita miã baniã dod'a ẽbaita bead'ayeed'a. Ãzhara bari jʉ̃ã nʉmeã bʉa k'asia aita.
\p
\v 22 Mawũãĩ soldaorã nok'ota wag'aubara kũrã wãbibʉrʉta jarasia miõã jara ẽbamarẽã maʉ̃ jarad'ata.
\s Pablo edebid'a nok'o Félix b'ʉma
\p
\v 23 Soldaorã nok'ota wag'aubara soldaorã nok'ota ũme trʉ̃pe diamase a las nueve wãĩta arib'aebigasia soldaorã dociento, k'awayo banata setenta, miãsu banata dociento. Aramaʉ̃ne wãnamarẽã Cesarea pʉwʉrʉid'u.
\v 24 K'awayod'e silla b'ʉd'amarẽã jarasia Pablo maʉ̃ne b'aribid'ape zok'ai erjũẽnamarẽã nok'o Félix b'ʉma.
\v 25 K'arta b'ʉpe diabued'era mawũãsia:
\pi
\v 26 Mʉrã Claudio Lisia, Félix bʉra nok'ota zhi zromaã mʉãrã saludo diabuebʉrʉa.
\v 27 Ũmakĩrã naʉ̃ta judíorãba jidad'ape ãzha bead'aid'e, mʉta soldaorã bawara wãpe k'arebasia mʉã k'awuape Roma bid'ata.
\v 28 K'ãrẽã jirpanʉta k'awua krĩñaba mʉãrã edesia nok'orã wag'aurãta ãzhid'ema.
\v 29 Mawũẽ mʉãrã k'awuasia ãzhi ũrãg'ad'ebema k'area jirpanʉta. Mawũãmina miã k'ãrẽ bed'eata erub'a ẽbasia bead'aira o cárceld'e b'aira.
\v 30 Mawũãmina ũmakĩrã naʉ̃ judíorãba jirtopoita merũ jirpanʉta jarad'ai aramaʉ̃ta mʉãrã zok'asia bʉma. Mʉãrã izhi jirpanʉrãã jarasia bʉ kĩrãbita jarad'amarẽã k'ãrẽta erub'ebʉrʉ izhi ʉ̃rʉ̃. Bia b'adua.
\p
\v 31 Soldaorãbara Pablora edebʉdata ãzhaa jarad'apead'a kĩrãk'a diamase edesid'a Antípatri pʉwʉrʉed'a.
\v 32 Nrũẽma k'awayo banaã chãb'arisid'a wãnamarẽã izhi bawara, mobe jẽrũya zekuasia ãzhi soldaorã tab'ʉma.
\v 33 Jarirã Cesarea pʉwʉrʉed'a jũẽkuape k'artara diasid'a nok'oa. Pablora k'ob'ʉsid'a izhi kĩrãbita.
\v 34 Nok'obara k'artara lepe wid'isia k'ãrẽ druad'ebemata. Aramaʉ̃ne Cilicia druad'ebemata k'awuai,
\v 35 mawũãsia: Mʉãrã bʉ bed'eara ũrĩña bʉ ji b'eta zebʉdad'e.
\p Mawũãpe akʉd'amarẽã jarasia ed'a b'ʉd'ape rey Herode b'ad'a ded'a.
\c 24
\s Pablo bed'ead'a Félix kĩrãbita
\p
\v 1 Maʉ̃ tẽã ewari juesomane Ananía sacerdote wag'auta Cesarea pʉwʉrʉed'a ed'aa zesia nok'orã ʉ̃kʉrʉ bawara, dewara zesia zhãrãbari bed'eabarita Tértulo abadata. Maʉ̃rãta nok'o kĩrãbita zesid'a Pablo jid'aita.
\v 2 Aramaʉ̃ne Pablo trʉ̃bʉdad'era Tértulobara nok'oa ji mawũãsia:
 Bʉk'areuba daira k'ãbãẽã sobia adu-a b'ea, daira ne biod'e bia erunʉmʉã bʉara krĩchata erub'ʉd'eba.
\v 3 Bʉra zhi zroma Félix, bʉa ob'ʉd'ebema daibara ewariza baridu maẽ jida b'ea k'ãbãẽã sobia.
\v 4 Mawũãmina mʉã bʉra dããrã miãsẽã erunʉma ẽbaita, mʉ biata odua dai bed'eata k'akutua ũrĩdua ibiad'e.
\v 5 Daibara k'awuasid'a ũmakĩrã naʉ̃ ne k'azhiruata, ẽjũã jõmaʉ̃ maẽ judíorã jõma kĩrũbiga b'ʉa, Nazared'ebema ũrãg'ad'e b'e nok'oa.
\v 6 Maʉ̃sid'a mawũãne mitia oi basia Daizeze desid'a. Mawũẽ daibara jidad'ape k'awua okrĩñasid'a dai ũrãg'ata b'ʉd'e.
\v 7 Mawũãmina soldaorã nok'o wag'auta Lisiaba zhõne jãrĩsia dai juwuad'ebara.
\v 8 Aramaʉ̃ne jarasia izhi ji b'era zed'amarẽã bʉma. Sãwũãta bʉa wid'ira bʉara k'awuaya maʉ̃ daiba jarabʉda jõmaʉ̃ k'area jirpanʉta daibara.
\p
\v 9 Judíorã mama k'ob'ebid'a jarasid'a jõma mawũãta.
\v 10 Nok'obara juwuaba Pabloa jarasia bed'eamarẽã, mawũẽ mawũãsia:
 Mʉãrã k'awua b'ʉa bʉra año bio bata bed'ea araa ob'ʉta k'ãwũã daid'ebemata, mawũẽ mʉrã wãnigua bed'eaya mʉzhikusa zhi k'arebaita.
\v 11 Bʉa wid'ikara k'awuaya ewari doce bata mʉrã Daizeze ibia jarad'e wãrĩzed'ata Jerusalén pʉwʉrʉed'a.
\v 12 Maʉ̃nerã mʉrã ũdud'a ẽbasia bed'ea k'aud'a nʉmʉrã zhãrã bawara, kĩrũbiga nʉma ẽbasia k'abanata, miã Daizeze ded'a, miã de zhi jʉrebadata nʉme maẽ, miã pʉwʉrʉd'e.
\v 13 Miã naʉ̃rãbara bʉaa k'awua jara b'ed'a ẽã mʉ k'ãrẽã k'ãwũã jirpanʉrã.
\v 14 Mawũãmina mʉã naʉ̃ta bʉaa jaraya: Mʉãrã pẽwã b'ʉa Jesúsd'ebema ota ãzha jãpe b'ʉa ab'eta, mʉãrã aramaʉ̃ne bed'eata arib'ae b'ʉa mʉ zhibarirã b'ead'a Zhibarid'eta. Mʉãrã jõma ĩjã b'ʉa Moisé ũrãg'ad'e b'ʉ tab'eta, Daizezeba bed'eata jarabibarirãne b'ʉ tab'eta.
\v 15 Mʉãrã ãzhid'e kĩrãk'a ĩjã b'ʉa Daizezebara beud'apead'ara piradrʉbigaita biata b'eta bia ẽãta b'eta.
\v 16 Maʉ̃ k'area mʉrã baridua kĩrãkuita b'ʉa bed'ea ne ẽã nʉmaĩta Daizeze kĩrãbita, zhãrã kĩrãbita.
\p
\v 17 Mʉrã drua ãĩ año ʉ̃kʉrʉ nimibape plata diad'e zesia mʉrãta zuburia b'ea, dewara Daizezea diad'e zesia nendʉwʉrʉta.
\v 18 Maʉ̃ k'aud'a b'ʉta mʉrã judíorã Asia druad'ebemaba ũdusid'a Daizeze kĩrãbita nene ẽã b'aid'ebemata ob'ʉd'e Daizeze ded'a ewara maẽ. Maʉ̃nerã mʉrã k'abana bawara k'ob'a ẽbasia, miã zhãrã kĩrũbiga nʉma ẽbasia.
\v 19 Maʉ̃rã mʉ ũdud'apead'ata bʉ kĩrãbita zed'ape mʉrã jid'aid'e b'ʉa mʉ ʉ̃rʉ̃ bed'eata jarad'aita erub'ebʉrʉ.
\v 20 Manebʉrʉ za k'ob'eba jarad'aid'e b'ʉa mʉã bia ẽãta od'ata k'awuasid'a k'awuaita mʉ k'ob'asid'e nok'orã wag'aurã kĩrãbita.
\v 21 Awuarabʉrʉ ãzhi maẽ k'ob'asid'era mʉãrã nemi jĩgua mawũãsia: Beud'apead'ata piradrʉd'aita mʉã ĩjã b'ʉ k'area marãbara id'i mʉrã k'ãwũã jirpanʉã.
\p
\v 22 Nok'o Félixba maʉ̃ta ũrĩbʉrʉd'era Jesúsd'ebema ora bia k'awua b'ʉba mawũãsia:
 Soldaorã nok'o wag'au Lisia naĩnu eid'u zebʉrʉd'e mʉãrã ma k'awuaya marãnebema.
\p
\v 23 Mawũãpe soldaorã nok'oa jarasia Pablo akʉmarẽã. Mawũãmina jarasia ne sãwũãĩrã idaribimarẽã. Idaribimarẽã jarasia ãzhirãba izhi arib'aebʉdara o izhima zebʉdara.
\p
\v 24 Ewari tẽãne Félix zhi kĩma Drusila ũme zesia, zhi kĩma judía basia. Maʉ̃nerã Pablo trʉ̃pe ũrĩsia Jesucristod'ebema ĩjã b'ed'ebemata.
\v 25 Maʉ̃nerã Pablobara jarasia bia ẽãta o ẽbaid'ebemata kĩrãẽpa b'aid'ebemata, dewara jarasia Daizezeba zhãrã k'awua oita ewarita zeita, nok'o Félix maʉ̃ba perape mawũãsia:
 Namabaia wãrũã. Mʉã trʉ̃ b'eid'e mʉã bʉra trʉ̃ña.
\p
\v 26 Aramaʉ̃ne Pabloba plata diamarẽã b'asia izha enaĩbari, maʉ̃ k'area zema bio zebi b'ʉta bed'ea b'asia izhi ũme.
\v 27 Aramaʉ̃ne año ũme babʉrʉd'era Félix nok'ota b'ad'ara kenab'aribʉrʉba chãb'arisia Porcio Festoa. Félix judíorã bawara bia b'a krĩñaba cárceld'e ãmaẽsia Pablora.
\c 25
\s Pabloba jarad'a izhira eded'amarẽã Césarma
\p
\v 1 Aramaʉ̃ne Festora nok'ota b'ad'e zesia Judea druad'e, ewari ũbead'e Cesarea pʉwʉrʉd'eba wãrĩzesia Jerusalén pʉwʉrʉed'a.
\v 2 Mawũẽ nok'orã sacerdoterãta, judíorã zhi zromarãta izhi kĩrãbita zed'ape Pablora jisid'a.
\v 3 Sewa ãzhi biata omarẽã wid'isid'a Pablo webimarẽã Jerusalén pʉwʉrʉed'a, aramaʉ̃ne beabid'ai basia od'e.
\v 4 Mawũãmina Festobara jarasia Pablora cárceld'e b'ʉta Cesarea pʉwʉrʉd'e, jarasia maĩnu izhira dããrã ẽãne wãĩta.
\v 5 Mobe mawũãsia: Marãnebemata wãsia b'ʉra mʉ ũme b'aekuaudua. Mobe maʉ̃ba bia ẽãta osibʉrʉ jiudua.
\p
\v 6 Festora Jerusalénne ewari ocho o ewari diez b'ape wãsia Cesarea pʉwʉrʉed'a. Nrũẽma zhãrã k'awua obari maẽ jewed'ape wed'amarẽã jarasia Pablora.
\v 7 Pablo zebʉrʉd'era judíorã Jerusalénneba zed'apead'abara bʉredrʉd'ape bia ẽã zromata bio osid'e jisid'a, mawũãmina jara b'ed'a ẽbasia maʉ̃ sãwũã wãrĩnuta.
\v 8 Maʉ̃nerã Pablobara izhikusa zhi k'areba mawũãsia:
 Judíorã ũrãg'a ʉ̃rʉ̃rã, miã Daizeze de ʉ̃rʉ̃rã, miã rey César ʉ̃rʉ̃rã mʉrã k'azhiruara o ẽã miã k'ãrẽne.
\p
\v 9 Mawũãmina Festo judíorã bawara bia b'a krĩñaba Pabloa wid'i mawũãsia:
 ¿Bʉra Jerusalén pʉwʉrʉed'a wãrĩzeika naʉ̃ẽnabemata mama k'awua od'amarẽã mʉ kĩrãbita?
\p
\v 10 Mawũãĩ Pablobara mawũãsia:
 Zhãrã k'awua obadata rey Césard'e maẽ k'ob'ʉa mʉrã, mʉ k'awua od'aid'e b'ʉ maẽ k'ob'ʉa. Judíorã mʉãrã bĩ ẽã o ẽbad'ata bʉara bia k'awua k'ob'ʉa.
\v 11 Bia ẽãta mʉã osibʉrʉ, o mʉ bead'aid'ebemata mʉã osibʉrʉ mʉrã beuama ẽã. Mawũãmina naʉ̃rãba mʉ jirpanʉnebemata miã k'ãrẽta ne ẽbʉrʉ, mʉrã miõba chãb'ari b'e ẽã ãzhaara. Mʉãrã krĩña b'ʉa mʉrã rey Césarba k'awua oita.
\p
\v 12 Mawũãĩ Festora krĩcha diabada bawara bed'eape panaʉ̃ mawũãsia:
 Bʉara Césarba k'awua oita krĩñabʉrʉba bʉra rey Césarma wãña.
\s Pablo wed'apead'a Agripa kĩrãbita
\p
\v 13 Ewari ʉ̃kʉrʉ berab'arid'a tẽã rey Agripa zhi nawek'au Berenice ũme Cesarea pʉwʉrʉed'a zesid'a nok'o Festo salud'aita.
\v 14 Mama ewari bio panebʉdaba Festobara rey Agripaa Pablod'ebemata jara mawũãsia:
 Iab'a cárceld'e ãmaẽsia Félixba.
\v 15 Maʉ̃ne jirpanʉta mʉ Jerusalén pʉwʉrʉed'a jũẽsid'e mʉma zesid'a nok'orã sacerdoterãta nok'orã judíorãne bawara, mobe jarasid'a beabimarẽã.
\v 16 Mawũãnaĩ mʉãrã panaʉ̃ maʉ̃rãã jarasia Roma bid'arãbara zhãrã bead'amarẽã chãb'ari k'awa duanu ẽãta zhi ji k'ob'eta kĩrãbita k'opanʉ ẽãrã, aramaʉ̃nerã izhikusa zhi k'areba b'eya jibʉdad'era.
\v 17 Ãzhi ãba naĩnu zebʉdad'era mʉrã aramaʉ̃ta nrũẽma zhãrã k'awua obada maẽ jewed'ape jarasia maʉ̃ wed'amarẽã.
\v 18 Zhi ji b'eta kĩrãbita k'ob'ebara bia ẽãta od'ata jarabʉda ẽãba mʉã krĩcha k'ob'ad'a kĩrãk'a ẽbasia.
\v 19 Awuarabʉrʉ jirpanasia ãzha ĩjã b'ed'ebema k'area, Jesús apanʉ k'area, maʉ̃ beud'ata Pablobara jara b'ʉa zok'ai b'ʉta.
\v 20 Mʉãrã maʉ̃ sãwũãta k'awua ẽãba wid'isia Jerusalén pʉwʉrʉed'a wã krĩña k'awuaita maĩnu k'awua od'amarẽã maʉ̃ẽnabemane.
\v 21 Mawũãmina Pablobara krĩñasia izhira k'awua omarẽã rey Augusto Césarba. Mawũẽ mʉãrã cárceld'e b'ʉd'amarẽã jarasia mʉã zok'ayeed'a rey Césarma.
\p
\v 22 Mawũãĩ rey Agripabara nok'o Festoa mawũãsia:
 Mʉãbid'a ũrĩk'ausia maʉ̃ bed'eara.
\p Mawũãĩ jaribara mawũãsia:
 Bʉara nu ũrĩña.
\p
\v 23 Nrũẽma rey Agripa zhi nawek'au Berenice ũme zebʉdad'era dajada panasia zhi zromarãta. Ãzhira zhãrã k'awua obada maẽ ed'a wãsid'a soldaorã nok'orãta wag'aurã bawara, nok'orãta pʉwʉrʉd'ebema bawara, mawũẽ nok'o Festobara webisia Pablora.
\v 24 Mobebʉrʉ Festobara mawũãsia:
 Rey Agripaba dewara ũmakĩrãrã jõma dai bawara ãba k'ob'eba za eruk'opanʉã ũmakĩrã naʉ̃ta, judíorã k'abanaba jirpanʉta mʉãã jisid'a Jerusalénne, dewara nama Cesaread'ebid'a. Maʉ̃nerã nemi jĩgua jarasid'a wueta b'aid'e b'ʉ ẽãta.
\v 25 Mawũãmina mʉãrã k'awuasia izhi bead'aid'ebema o ẽãta, izhira rey Augusto Césarba k'awua omarẽã krĩña b'ʉba mʉãrã ya krĩchasia zok'aita izhima.
\v 26 Rey mʉ nok'oa k'ãrẽ wãrãta jara b'ʉ diabueita ne ẽãba mʉãrã webʉrʉa marã kĩrãbita, zhi audrera bʉ kĩrãbita webʉrʉa rey Agripa, aranaʉ̃nerã sãwũãta k'awuabʉrʉba b'aya mʉã k'ãrẽ b'ʉita.
\v 27 Mʉma biga ẽã jida erupanʉrã k'ãrẽã jirpanʉta jara ẽã zok'aira.
\c 26
\s Pablo bed'ead'a Agripa kĩrãbita
\p
\v 1 Mobebʉrʉ rey Agripabara Pabloa mawũãsia: Bʉzhikusa zhi k'areba bed'earua.
\p Mawũãĩ Pablora juwua jirab'ari izhikusa zhi k'areba mawũãsia:
\v 2 Rey Agripa, mʉrã sobiabʉrʉa id'i bʉ kĩrãbita mʉzhikusa zhi k'areba bed'eai baera ne jõmaʉ̃ne mʉ jirpanʉta judíorãba.
\v 3 Zhi audrera bʉara jõma k'awua b'ʉa sãwũã k'awa b'eta k'ãrẽ bed'eata b'ʉta judíorãne ed'ara, mawũẽ mʉ biata odua mʉ bed'eata ũrĩdua sẽ ẽã.
\s Pablo naara sãwũã b'ad'a
\p
\v 4 Mʉrã zhi zake wed'auba jẽde wed'auba mʉzhi druad'e Jerusalénne sãwũã b'ad'ata k'awua b'ea judíorã jõmaʉ̃ba.
\v 5 Ãzhara dewara k'awua b'ea jara krĩñanarã jẽdeuba mʉãrã dazhirã ũrãg'ata arib'ae b'ʉba mʉrã fariseota b'ʉa.
\v 6 Id'ibaira Daizezeba dazhirã zhibarirã b'ead'aa jarad'ara izhara arib'aeita mʉã ĩjã b'ʉ k'area mʉrã trʉ̃sid'a k'awua od'aita.
\v 7 Mawũã jarad'ara arib'aeita ĩjã b'ea dazhirã Israel warrarã doced'ebemata b'ebara, mawũẽ Daizezeba jara b'ʉta arib'ae b'ea diamase ewarid'e. Maʉ̃ta ĩjã b'ʉd'eba rey Agripa, mʉrã ji panʉã judíorãbara.
\v 8 ¡Sãwũãpe! ¿Marãma ĩjãĩne b'ʉ ẽka Daizezeba beud'ata piradrʉbigaira?
\s Pablo zhãrã pẽwã b'ad'a
\p
\v 9 Wãrãnebai mʉãrã ne jõma oita krĩchasia Jesús Nazared'ebemane ĩjã b'era kiaweita.
\v 10 Mʉãrã maʉ̃ta osia Jerusalénne. Mʉãrã Jesúsd'ebema ĩjã b'era bio cárceld'e b'ʉkuasia mawũã oi zareata diabʉdaba nok'orã sacerdoterãba, beakuabʉdara mʉma biga basia.
\v 11 Mʉãrã de zhi jʉrebadata nʉme maẽ ubima bio ukuabisia ĩjãbiga ẽã Jesúsd'ebema zaread'e ik'azhirua jarabigaita. Aramaʉ̃ne ãzhi ʉ̃rʉ̃ k'ãbãẽã kĩrũ b'ʉba pẽwãkua b'asia pʉwʉrʉ ãĩbemata tab'eid'ubid'a.
\s Pabloba jarad'a izha ĩjãnata
\p
\v 12 Maʉ̃ k'aud'a b'ʉd'eba mʉrã Damasco pʉwʉrʉed'a wã basia mawũã oi zareata diad'ape zok'abʉdaba nok'orã sacerdoterãba.
\v 13 Maʉ̃ne ʉ̃matipa rey Agripa, mʉ od'e wãne ʉ̃nata bãjãne mʉã ũdusia audre ʉ̃nata ʉ̃madau urua k'ãñabara. Maʉ̃ mʉ pʉrra tẽũsia, mʉ k'aid'u wãbʉdasid'a pʉrra tẽũsia.
\v 14 Dai jõma egorod'e b'aebʉdad'era mʉã nemita ũrĩsia hebreo bed'ead'e mʉãã mawũãbʉrʉta: Saulo, Saulo, ¿bʉa mʉrã k'ãrẽã pẽwã b'ʉ? Bʉra k'ãwũãrã dob'a pugabʉrʉa sumiãta ne kĩrãk'a.
\p
\v 15 Mawũãĩ mʉãrã mawũãsia: ¿Bʉra k'aipe Nok'ó? Mʉã mawũãĩ Nok'obara mawũãsia: Mʉrã Jesúa, maʉ̃ta bʉa pẽwã b'ʉa.
\v 16 Piradrʉrua, ʉ̃ta nʉmedua, mʉrã bʉaa zhi ũdubibʉrʉa mʉnebemata jarabarita b'ʉita, aramaʉ̃ne bʉa ũdud'ata jaramarẽã, mʉ bʉaa zhi ũdubi nʉmaĩnebemata jaramarẽã.
\v 17 Mʉã bʉra ẽdrʉbi b'aya bʉzhirã juwuad'eba, judíorã ẽã juwuad'eba. K'õbebʉrʉ mʉã bʉra maʉ̃rãma zok'aya.
\v 18 Aramaʉ̃ne mʉ bed'ea wãrãta k'awuabʉdaba dabʉ ewekuamarẽã, pãrĩguad'e b'ead'ata aramaʉ̃ne b'eaya ʉ̃nane, ãtõmiã zarea edre b'ead'ata aramaʉ̃ne zed'aya Daizezema. Aramaʉ̃ne mʉnebemata ĩjãbʉdaba Daizezebara bed'ea ne ẽã duanebiya k'azhiruata biod'eba, aramaʉ̃ne b'eaya izhid'eta b'ed'ebemata.
\s Pabloba arib'aed'a Jesúsba jarabʉrʉta
\p
\v 19 Mawũẽ rey Agripa, mʉãrã arib'ae ẽã nʉma ẽbasia mʉãã jarabʉrʉra Ʉ̃trebemaba.
\v 20 Awuarabʉrʉ naara jarasia Damascod'e b'ea, Jerusalénne b'ea, Judea drua jõmaʉ̃ne b'ea, judíorã ẽãta b'ea. Mawũã jarasia k'azhiruara ãmape Daizezeta pẽwãnamarẽã, aramaʉ̃ne biata od'amarẽã dajada k'azhiruara ãmape b'eba.
\v 21 Maʉ̃ k'area judíorãbara mʉrã Daizeze ded'a jidad'ape bead'ai basia.
\v 22 Mawũãmina Daizezeba k'areba nʉmʉba id'i basiid'u jara nʉmʉã zhi zroma ẽãta b'ea, zhi zromata b'ea, aramaʉ̃ne mʉãrã jãpe jara nʉmʉ ẽã Daizezeba bed'eata jarabibarirãba dewara Moiséba sãwũã berab'ariita jarad'apead'ara:
\v 23 Jarasid'a zhãrã Ẽdrʉbira beui barata, beud'ara naara izhita piradrʉita, aramaʉ̃ne Daizeze bed'eata ʉ̃nata jaraita judíorãta b'ea, judíorã ẽãta b'ea.
\s Pabloba Agripaa jarad'a ĩjãmarẽã
\p
\v 24 Izhikusa zhi k'areba maʉ̃ta jarabʉrʉd'era Festobara nemi jĩgua mawũãsia: Pablo, bʉra kĩrãne b'ʉ ẽã. Estudiota maʉ̃tua k'awua b'ʉba kĩrãdua b'id'a.
\p
\v 25 Mawũãĩ izhara mawũãsia: Mʉrã kĩrãdua b'id'a ẽã zhi zroma Festo. Awuarabʉrʉ bed'eara wãrãta jara b'ʉa kĩrãẽpad'ebemata.
\v 26 Rey Agripa mʉrã bʉ kĩrãbita adu-a bed'ea k'ob'ʉa. Maʉ̃ mʉã jarabʉrʉd'ebema bʉara k'awua b'ʉa, mʉãrã krĩcha ẽã maʉ̃ẽnabema bʉara k'awua ẽãta, maʉ̃ berab'arisi ẽbaera dau peratʉd'e.
\v 27 ¿Rey Agripa, bʉara ĩjã b'ʉka Daizezeba bed'eata jarabibarirãba jarad'apead'ara? Mʉãrã k'awua b'ʉa bʉara ĩjã b'ʉta.
\p
\v 28 Mawũãĩ Agripabara Pabloa mawũãsia: Bʉa mʉrã Cristod'ebema babidea.
\p
\v 29 Mawũãĩ Pablobara mawũãsia: ¡Daizezeba krĩñabʉrʉ dããrãne o dããrã ẽãne mʉãrã bari bʉta sãwũã b'aita krĩña b'ʉ ẽã, awuarabʉrʉ jõma id'i mʉ bed'eata ũrĩ k'ob'esid'a mʉãrã mʉ kĩrãk'a b'eaita krĩña b'ʉa naʉ̃ cadena ne ẽã!
\p
\v 30 Mawũãĩ rey Agripata, nok'o Festota, Bereniceta piradrʉsid'a ãzhi bawara jewed'a duanena bawara.
\v 31 Mobe jãpe wãnape ãzhirãĩnu mawũãsid'a: Izhi bead'aid'ebema miã cárceld'e b'aid'ebema o ẽbasia naʉ̃bara.
\p
\v 32 Agripabara Festoa mawũãsia: Naʉ̃ ẽdrʉbid'aid'e b'asia izha krĩñasi ẽbʉrʉ izhira k'awua omarẽã rey Césarba.
\c 27
\s Pablo edebisid'a Romaẽna
\p
\v 1 Daira Italia druaed'a barcod'e wãbid'aita krĩchabʉdad'era Pablota dewaraurã ʉ̃kʉrʉ jida erub'e bawara soldaorã nok'ota Julioa chãb'arisid'a. Izhira soldaorã rey Augustod'eta tab'ʉd'ebema basia.
\v 2 Daira barco Adramitio pʉwʉrʉd'ebemane b'arisid'a. Maʉ̃ barcora wã basia Asia druad'ebema oded'aze za. Dai bawara b'asia Aristarco Tesalónica pʉwʉrʉd'ebemata, maʉ̃ pʉwʉrʉra Macedonia druad'ebema.
\v 3 Nrũẽma jũẽkuasia Sidón pʉwʉrʉid'u. Juliobara Pablo bia edabʉrʉta izhi bawara biarãma idu wãbisia k'ãrẽ nesid'ata diad'amarẽã maʉ̃rãba.
\v 4 Mamaʉ̃ba jizoabʉdad'era dod'u Chipre ãbʉde wãsid'a pʉ̃ãdrʉta ãña nʉmʉba.
\v 5 Pusad'e berab'arisid'a Cilicia drua kĩrãpe, Panfilia drua kĩrãpe, aramaʉ̃ne zesid'a Mira pʉwʉrʉid'u, maʉ̃ pʉwʉrʉra Licia druad'ebema.
\p
\v 6 Mama soldaorã nok'obara barco Alejandría pʉwʉrʉd'ebemata ũdusia wãta Italia druaed'a. Mawũẽ daira b'aribisia maʉ̃ne.
\v 7 Daira ewari bio bikaãk'a wãsia. Aramaʉ̃ne zuburia k'abadad'e pʉwʉrʉ Gido kĩrãpe jũẽkuape pʉ̃ãdrʉba idaribi ẽãba dod'u Creta ãbʉde wãsid'a dod'u Salmón kĩrãpe.
\v 8 Aramaʉ̃ne pusa k'aawa zuburia k'abadad'e berab'arisid'a oded'aze Buenos Puertos abada maẽ. Maʉ̃ k'aita b'asia pʉwʉrʉ Lasea.
\p
\v 9 Ewarita bio aduabʉdaba ya menajacha nʉmesia pusad'e barcod'e wãĩrã. Maʉ̃sid'a mawũãne fiesta judíorã nek'od'ak'a ewarira berab'arisia. Maʉ̃nerã Pablobara jarirãã,
\v 10 mawũãsia: Mʉã k'awua b'ʉa barcora menajachad'e wãneba ne bio aduaya, bari ne zʉgʉa edeta barcota aduai ẽã, awuarabʉrʉ beukuaya dazhirãsid'a.
\p
\v 11 Mawũãmina soldaorã nok'obara barco zhibari bed'eata, barcod'e nok'o bed'eata audre ũrĩsia Pabloba jara k'ob'ʉ k'ãñabara.
\v 12 Oded'aze Buenos Puertos abada maẽrã kue ewarita berab'ariira biga ẽbaera, zhi k'abanarã krĩchasid'a mama jipa berab'arid'aita jũẽnaĩ k'awuaita Fenice pʉwʉrʉed'a. Oded'aze maʉ̃ pʉwʉrʉd'ebema Creta dod'ud'ebema, mawũã krĩchasid'a kue ewarira nangu ewarita pusa ewarita berab'arid'aita mama.
\s Nanguba pusa bomatʉbid'a
\p
\v 13 Pʉ̃ãdrʉta juwua ãk'aareba pʉ̃ãdrʉ k'ob'aera ãzhima biga basia wãnaĩta, mawũẽ ancla jiraedad'ape wãsid'a dod'u Creta k'aawa.
\v 14 Mawũãmina audre ẽãne barco nanguba edab'arisia nangu Euroclidón abadaba.
\v 15 Aramaʉ̃ne barcora edab'ari wãba zhi kẽbʉ nanguma pʉrʉwa b'ed'a ẽãba daira idu zhi edebisid'a.
\v 16 Dod'u zake Clauda abada ãbʉde babʉdad'era b'e ẽã jirpanape ed'a b'ʉsid'a jãba zakera.
\v 17 Mawũã ed'a b'ʉd'ape barcora lasoba jũẽkuasid'a ãrĩ ẽbamarẽã. Ibuta Sirte abadama poa nʉmeĩneba pera k'ob'eba wua barcod'ebema eub'ari nʉmʉrã ed'aa b'ʉd'ape nangua idu edebisid'a.
\v 18 Aramaʉ̃ne pusa nanguba bomatʉbi nʉmʉba nrũẽmanerã doid'u pepekuasid'a barcoba ne zʉgʉata edera.
\v 19 Ewari ũbead'e daibara dazhi juwuaba doid'u pepekuasid'a netata barcod'ebema.
\v 20 Ewari k'azhiruaba ʉ̃madau miã chĩdau ũdu ẽã ewari bio basia, pusa nanguba k'ãbãẽã bomatʉbi nʉmʉba daibara krĩchasid'a daira ẽdrʉd'a ẽãta.
\p
\v 21 Aramaʉ̃ne Pablobara daira nek'od'a ẽã ewari bio bad'eba ãzhi ẽsadra nʉmepe mawũãsia: Biga bak'ausia mʉ bed'eata ũrĩsid'abʉrʉ, mawũãrã Creta dod'ud'eba jizoa ẽbak'ausia k'ãwũã ne ãrĩne ne aduabid'e.
\v 22 Mawũãmina wãniguaudua, dazhirã miõta beu ẽã, awuarabʉrʉ teguezoaya barcotrʉ.
\v 23 Id'i diamase mʉ ũme b'asia ángel Daizezed'eta, mʉrã Daizezed'ea, mʉãrã izha jara b'ʉta arib'ae b'ʉa.
\v 24 Ángelbara mʉãã mawũãsia: Pablo perarãrũã, bʉra jũẽĩbara rey César kĩrãbita. Maʉ̃sid'a mawũãne bʉk'areuba Daizezebara jõma b'eabiya barcod'e bʉ bawara did'ira.
\v 25 Maʉ̃ba wãniguaudua, mʉãrã Daizezera krĩcha b'ʉa, mawũã baya izha mʉãã jarad'a kĩrãk'a.
\v 26 Aranaʉ̃ne dazhirã poa nʉmeña baridu dod'ud'e.
\p
\v 27 Aramaʉ̃ne semana ũme babʉrʉd'e diamase nʉmʉnerã pusa Adriáticod'e nanguba eded'e barcod'e trajabadabara ewari ẽsadra krĩchasid'a drua k'aita bakuata.
\v 28 Zabʉdad'era pusa nabuara b'asia treinta y seis metro. Ãmaña arana wãbʉdad'era nabua b'asia veintisiete metro.
\v 29 Peñama tẽũĩneba pera k'ob'eba ancla kĩmarẽ tabuesid'a barco ãkid'aare. Mobe ĩñabasia ʉ̃nadrʉbi krĩña panasia.
\v 30 Barcod'e trajabadara merũ wãnaĩta krĩchasid'a barcod'ebara. Mawũẽ jãba zakera pusaid'u babibʉdata sewa tabued'ai kĩrãk'a k'opanasia ancla budearebemata.
\v 31 Maʉ̃ne Pablobara soldaorã nok'oa soldaorãã mawũãsia: Naʉ̃rãta barcod'e k'opanʉ ẽbʉrʉ marã ẽdrʉd'a ẽã.
\p
\v 32 Mawũãĩ soldaorãbara laso jãba zaked'eta tiawebʉdaba idu õbuesid'a.
\p
\v 33 Ãsabod'od'e Pablobara nek'od'amarẽã jõmaʉ̃ã mawũãsia: Naʉ̃ba ewarira semana ũme babʉrʉa sãwũãĩ k'awuaita jʉ̃ã b'ed'e miã k'ãrẽta k'o ẽã.
\v 34 Maʉ̃ba mʉ biata oudua, nek'oudua zarea k'ob'eaita. Marã bud'aid'u miã ab'abid'a miõneta adua ẽã.
\p
\v 35 Mawũãpe pan jiraedape jõmaʉ̃ kĩrãbita Daizezea zhibia jipe b'ʉape k'osia.
\v 36 Mawũẽ jõma wãniguad'ape ab'arika k'osid'a.
\v 37 Daira barcod'era jõmaʉ̃ne duanasia dociento setenta y seis.
\v 38 Pan jãwũã k'od'ape barco wũẽsãbisid'a trigo pepekuabʉdaba pusad'e.
\s Barco pusaba teguezoabid'a
\p
\v 39 Ʉ̃nadrʉbʉrʉd'era k'awuad'a ẽbasia sãʉ̃ druata, mawũãmina maʉ̃ druad'e jog'oata ũdusid'a ibu bara b'ʉta. Barcora maʉ̃ma nʉmane wãbid'aita krĩchasid'a b'ed'ara.
\v 40 Mawũẽ laso tiawekua ancla idaribikuasid'a pusad'e, ẽnasid'a barco araa jatʉbari jʉ̃ nʉmʉrã. Mobe zhi wua budearebemata nanguma eub'aribʉdaba barcobara erutẽũsia ibuma.
\v 41 Aramaʉ̃ne istad'e poa nʉmebisid'a barcora. Zhi kẽbʉra jou nʉmebʉrʉba pʉkatʉ ẽbasia, aramaʉ̃ne zhi ãkid'ara teguezoa bʉsad'ewasia pusa jamaweba.
\p
\v 42 Soldaorãbara krĩchasid'a jidakua erub'era bead'aita miõta tũẽ merũ wã ẽbamarẽã.
\v 43 Mawũãmina soldaorã nok'obara Pablo beabi krĩña ẽãba idaribi ẽbasia mawũã od'aid'era. Mawũẽ jarasia zhi tũẽ k'awua b'era naara doid'u jurzoape drua bad'amarẽã.
\v 44 Zhi wuaabema b'aribigasia ʉ̃kʉrʉ tablad'e, ʉ̃kʉrʉ barco b'ʉgʉzoamane. Aramaʉ̃ne jõma ẽdrʉbʉdaba drua basid'a.
\c 28
\s Pablo k'ob'ad'a dod'u Maltad'e
\p
\v 1 Ẽdrʉbʉdad'era daibara k'awuasid'a dod'ura Malta abadata.
\v 2 Mama b'ebara daira k'ãbãẽã bia edabʉdata tebʉ puad'ape daira jõma bʉredrʉbisid'a kue ze nʉmʉba kũrãsãba.
\v 3 Pablobara tebʉ jarra põta jʉrepe edape pepekuasia tebʉd'e. Maʉ̃ne dãmata tebʉ jʉ̃wʉ̃rʉ̃ãba wãẽbabʉrʉba k'a jirab'esia juwuad'e.
\v 4 Zhãrã mama b'ebara mawũã dãmata juwuad'e jirab'id'ata ũdud'ai mawũãsid'a: Naʉ̃ wãrãne miã beamiãta pusad'ebara ẽdrʉbʉrʉa. Mawũãmina ne zhi zromane erub'era zhãrã k'awua obariba idu b'abi ẽã.
\p
\v 5 Pablobara dãma jĩãwesia tebʉd'e, aramaʉ̃ne k'ãrẽ sãwũã ẽbasia.
\v 6 Jarirãbara jʉ̃ã k'ob'easia izhira oroita, o aritiaud'e beu b'aeita. Mawũãmina dããrã jʉ̃ã k'ob'ed'e k'ãrẽ sãwũã ẽbaera awuara krĩchad'ape jarasid'a ãzha ne zhi zromane erub'eta k'ob'ʉta.
\p
\v 7 Mama druata b'asia maʉ̃ dod'ud'ebema nok'ota Publio abadad'eta, maʉ̃bara daira bia edasia ewari ũbea.
\v 8 Maʉ̃nerã Publio zezera kʉd'ad'e tab'asia kʉwamiãba ãmiba. Pablo ed'a wãsia akʉd'e, mobe zhiwid'ipe juwua ʉ̃rʉ̃ b'ʉpe b'ebisia.
\v 9 Maʉ̃ta ũdud'ape awʉrʉrã dod'ud'e k'aya b'era zebʉdaba b'esid'a.
\v 10 Maʉ̃rãbara daira bia arib'aesid'a. Barcod'e dai jizoasid'era jõma diasid'a od'e nesid'ara.
\s Pablo jũẽna Romaĩnu
\p
\v 11 Jed'ek'o ũbea babʉrʉd'era daira b'arikuasia barco Alejandría pʉwʉrʉd'ebemane, maʉ̃ kue ewarita berab'ariyeed'a nʉmasia maʉ̃ dod'ud'e. Maʉ̃ma budeare b'asia ne zhi zromane erub'e Cástor zata, Pólux zata.
\v 12 Pʉwʉrʉ Siracusa maẽ jũẽkuape mama duanesia ewari ũbea.
\v 13 Mamaʉ̃ba pusa k'aawa wãnane jũẽkuasia Regio pʉwʉrʉed'a. Nrũẽma dai wãma ãbʉdeba pʉ̃ãdrʉ nʉmʉba ewari ũmene jũẽkuasia Puteoli pʉwʉrʉed'a.
\v 14 Mama mebẽrã ʉ̃kʉrʉ ũdusid'a, maʉ̃rã zuburia bed'easid'a dai ãzhi bawara duanemarẽã ewari siete. Mobebʉrʉ wãsid'a Roma pʉwʉrʉed'a.
\v 15 Maĩnuba mebẽrãbara dai uruta ũrĩnape kĩrãzhu zesid'a Foro de Apio pʉwʉrʉid'u, Tres Tabernas pʉwʉrʉid'u. Pabloba ũdukuai Daizezea zhibia ji sobiasia.
\v 16 Romaĩnu jũẽkuabʉdad'era soldaorã nok'obara jidakua erub'era chãb'arisia soldaorã nok'ota wag'aua. Mawũãmina Pablora awuara b'abibʉrʉta soldao ab'aʉa akʉbi b'ʉsia.
\s Pabloba Jesúsd'ebema jarad'a Romane
\p
\v 17 Jũẽnata ewari ũbead'e Pablobara trʉ̃bisia nok'orã judíorãneta, aramaʉ̃ne ãba zebʉdad'era mawũãsia: Mʉ ʉrerã, mʉãrã dazhirãta b'era bĩ ẽã o ẽbasia, miã mʉãrã bĩ ẽã o ẽbasia dazhirã zhibarirã b'ead'aba ok'awa b'ead'ara, maʉ̃ta mʉrã jidad'ape Jerusalénne chãb'arisid'a Roma bid'arã juwuad'e.
\v 18 Maʉ̃rãbara mʉnebema sãwũãta k'awuad'ape mʉrã ẽna krĩñasid'a ne ẽãba mʉ k'ãrẽã bead'aira.
\v 19 Mawũãmina judíorãba idaribid'a ẽãba mʉãrã jarai bara zesia mʉãrã krĩñata mʉrã k'awua omarẽã rey Césarba. Mawũã jarasia mʉã k'ãrẽã ji nʉmaĩrã ne ẽmina mʉrãta b'era.
\v 20 Maʉ̃ k'area mʉãrã marãta trʉ̃kuasia marã ũduita, marã bawara bed'eaita. Zhãrã Ẽdrʉbita Israel b'eba jʉ̃ã b'ed'ebema k'area mʉrã k'ãwũã jʉ̃ b'ʉa naʉ̃ cadenaba.
\p
\v 21 Mawũãĩ jarirãbara mawũãsid'a: Daibara Judea druad'ebara k'arta jidad'a ẽã bʉd'ebema. Miã mebẽrã iab'abid'a ze ẽã bʉ jid'era o bʉ bĩ ẽã jarad'era.
\v 22 Mawũãmina daibara ũrĩ krĩña k'ob'ea bʉ sãwũã krĩcha b'ʉta. Jesús ũrãg'ad'e b'era daibara k'awua b'ea baridu maẽ bĩ ẽã jara b'eta.
\p
\v 23 Sõmbed'e zed'aita ewarita b'ʉd'ape zhãrã bio Pabloma zesid'a izhi b'ʉ maẽ. Daizezeta Nok'od'ebemata maʉ̃rãã bia jarasia diaped'auba kewaraed'a. Aramaʉ̃ne Jesúsd'ebemata ĩjãbigayid'e b'asia Moisé ũrãg'ad'e jara b'ʉd'eba, Daizezeba bed'eata jarabibarirãba jarad'apead'ad'eba.
\v 24 Ʉ̃kʉrʉbara ĩjãsid'a maʉ̃ jarabʉrʉra, mawũãmina ʉ̃kʉrʉbara ĩjãna ẽbasia.
\v 25 Ãzhirãĩnu krĩcha ab'arika zed'a ẽãba wãbʉsid'e Pablobara mawũãsia: Bia k'ãʉ̃neba Jawurebiara bed'eabʉrʉta, Daizezeba bed'eata jarabibarita Isaíad'eba dazhirã zhibarirã b'ead'ata jara mawũãsia:
\q
\v 26 Israel b'ema wãpe mawũãdua: Mʉ bed'eara ũrĩ b'eid'u sãwũãta k'awuad'a ẽbaya, akʉ b'eid'u sãwũãta k'awuad'a ẽbaya.
\q
\v 27 Marã za b'ebara sod'ebara sãwũãta k'awuad'a ẽbaya, ũrĩ b'eid'u ũrĩ b'ed'a ẽbaya, dabʉ ãna b'eba dabʉbara akʉd'a ẽbaya, ũrĩ b'eid'u sod'ebara sãwũãta k'awuad'a ẽbaya, k'azhiruara ãmape Daizezera pẽwãna ẽbaya mʉã ẽdrʉbigaira. \rq (Isaías 6:9-10)\rq*
\p
\v 28 Mawũẽ k'awuaudua, judíorã ẽãta b'ea jarad'e zok'asia ẽdrʉid'ebemata Daizezed'era. Aramaʉ̃ne maʉ̃rãbara ũrĩnaña.
\p
\v 29 Pabloba maʉ̃ta ma jarabʉrʉd'era judíorã wãsid'a ãzhirãĩnu k'aik'aia.
\p
\v 30 Pablo año ũme de arrenda b'asia. Maʉ̃nerã jõma bia eda b'asia izhima zebʉdara.
\v 31 Daizezeta Nok'od'ebemata jara b'ʉta Nok'o Jesucristod'ebemata dajada jara b'asia, maʉ̃nerã miõba sãwũã ẽbasia.
