\id MAT Cubeo [cub] NT (Colombia) -2009 bd. 
\h San Mateo
\toc1 San Mateo
\toc2 Mt
\mt San Mateo
\ip Mamabʉinore coyʉiyebu Mateo bácʉ ũ̶i toivaiye báquede
Jesucristorã. Mateo bácʉ barejaquémavʉ judíovacacʉ, Galilea
ãmicʉrijoborõcacʉ, aru Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimaracacʉ. Leví ãmicʉcʉ barejaquémavʉ Mateo
bácʉ, ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ bácʉ, Roma ãmicʉrõ
jaborõre memeñʉ mácʉ, Jesús ũ̶i órejaquiye jipocare ũ̶
mácʉre. Majidivʉ ne dápiaiyepe iye coyʉiyede Jesucristorã
toivarejaquemavʉ ũ̶ mácʉ cʉcʉ bácʉ Israel bácʉi pãramena
ne cʉrijoborõi. Põecʉ cʉbebi majicʉ ye ʉjʉ ũ̶i toivaiʉjʉ
bácarõre diede, ʉbenita obedivʉ majidivʉ ne dápiaiyepe ãniʉjʉ
bácarõre 70 d.C. jipocare.
\ip Mateo bácʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ Jesúre yópe jabocʉpe.
Toivarejaquemavʉ judíovare, ne majinajiyepe ayʉ Jesúre
Jũ̶menijicʉi daroimʉ macʉyú̶re, yópe ũ̶i coyʉicõjeiye
báquepedeca ṹ̶re coyʉcaipõeva mácavʉre aru ne toivaiye
báquepedeca Majepacʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye javequede
coyʉitucubore. Coyʉrejaquemavʉ 1:1 David bácʉ aru Abraham mácʉ
Jesús ũ̶i jipocacavʉ bácavʉre, dápiare d̶acʉyʉ Jũ̶menijicʉ
“Yópe d̶arãjare”, ũ̶i aiye báquepedeca na mácavʉque (Gn
15:18, 2 S 7:8-16). Jã́d̶ovarejaquemavʉ Jesúre yópe
bueipõecʉpe máre. Cũinápʉrʉpe paiye Jesús ũ̶i coyʉiye
báquede toivarejaquemavʉ Mateo bácʉ: (1) Jũ̶menijicʉi
jaboteinore coyʉino (caps. 5-7); (2) Jesús ũ̶i yávaiye méne
beorĩ coyʉicõjeimarare cõjeiyede coyʉino (cap. 10); (3) jã́ri
dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore coyʉino (cap. 13); (4) aipe d̶aiye
jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare coyʉino (cap. 18); aru (5) ijãravʉ
cũiyede aru Jũ̶menijicʉi jaboteino bʉiyede coyʉino (caps.
13-24).
\ie
\c 1
\s Jesucristo ũ̶i jipocacavʉ bácavʉre coyʉino
\r (Lc 3.23-38)
\p
\v 1 Yʉ toivaquijivʉ ne ãmiáre ina Jesucristo ũ̶i jipocacavʉ
bácavʉre, ũ̶i jipoca põeteivʉ bácavʉre. Ʉ̃́tame ñai jabocʉ
bácʉ David bácʉi pãramecʉ, aru Abraham mácʉi pãramecʉ
máre.
\p
\v 2 Abraham mácʉ Isaac bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Isaac bácʉ
Jacob bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Jacob bácʉ Judájã mácavʉ
népacʉ barejaquémavʉ.
\v 3 Judá bácʉ Fares bácʉ aru Zara bácʉ népacʉ
barejaquémavʉ. Aru Tamar báco népaco barejaquémavʉ. Fares bácʉ
Esrom mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Esrom mácʉ Aram mácʉi pacʉ
barejaquémavʉ.
\v 4 Aram mácʉ Aminadab bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aminadab
bácʉ Naasón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Naasón mácʉ Salmón
mácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
\v 5 Salmón mácʉ Booz bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aru Rahab
báco jípaco barejaquémavʉ. Booz bácʉ Obed bácʉi pacʉ
barejaquémavʉ. Aru Rut báco jípaco barejaquémavʉ. Obed bácʉ
Isaí bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
\v 6 Isaí bácʉ David bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Ñai David
bácʉ Israecavʉ bácavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ. David bácʉ
Salomón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aru Urías bácʉi márepaco
jípaco barejaquémavʉ.
\p
\v 7 Salomón mácʉ Roboam mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Roboam
mácʉ Abías bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Abías bácʉ Asa
bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
\v 8 Asa bácʉ Josafat bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Josafat bácʉ
Joram mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Joram mácʉ Uzías bácʉi
ñecu marejaquémavʉ.
\v 9 Uzías bácʉ Jotam mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Jotam mácʉ
Acaz bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Acaz bácʉ Ezequías bácʉi
pacʉ barejaquémavʉ.
\v 10 Ezequías bácʉ Manasés bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
Manasés bácʉ Amón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Amón mácʉ
Josías bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
\v 11 Josías bácʉ Jeconíajã mácavʉ néñecu marejaquémavʉ.
Dinʉmʉare, ne cʉrinʉmʉare, ina Babilonia ãmicʉrõcavʉ bácavʉ
ne bʉorĩ nʉvaimara marejaquémavʉ maja Israecavʉ maje jipocacavʉ
bácavʉ. Na mácavʉre nʉvarejaquemavʉ pʉ Babilonia
ãmicʉrõita.
\p
\v 12 Na mácavʉre ne bʉorĩ nʉvariburu yóboi, Jeconías bácʉ
Salatiel bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Salatiel bácʉ Zorobabel
bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
\v 13 Zorobabel bácʉ Abiud bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Abiud
bácʉ Eliaquim mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Eliaquim mácʉ Azor
bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
\v 14 Azor bácʉ Sadoc bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Sadoc bácʉ
Aquim mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aquim mácʉ Eliud bácʉi pacʉ
barejaquémavʉ.
\v 15 Eliud bácʉ Eleazar bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Eleazar
bácʉ Matán mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Matán mácʉ Jacob
bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
\v 16 Jacob bácʉ Joséi pacʉ barejámed̶a. Ñai José Maríai
márepacʉ barejámed̶a. Aru María Jesúi paco barejácod̶a. Ñai
Jesús Jũ̶menijicʉ ũ̶i epeimʉ, Cristo, barejámed̶a.
\p
\v 17 Que baru Abraham mácʉi cʉrinʉmʉre, pʉ David bácʉi
cʉrinʉmʉita, catorce paiyajuboa bácavʉ cʉrejaquemavʉ. Aru
David bácʉi cʉrinʉmʉre, pʉ ina Babilonia ãmicʉrõcavʉ
bácavʉ ne bʉorĩ nʉvaiyeta maja Israecavʉ maje jipocacavʉ
bácavʉre Babiloniaita, apevʉ catorce paiyajuboa bácavʉ
cʉrejaquemavʉ. Aru maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉre ne
bʉorĩ nʉvaiyede, pʉ ñai Cristoi põeteiyeta, apevʉ catorce
paiyajuboa bácavʉ cʉrejaquemavʉ.
\s Jesucristo ũ̶i põeteino
\r (Lc 1.27, 31, 2.1-7, 21)
\p
\v 18 Yópe barejávũ̶ya Jesucristo ũ̶i põeteino mácarõ.
Jípaco bacod̶ó María ãmicʉco barejácod̶a. Joséi márepaco
bacod̶ó barejácod̶a. Ṍre ũ̶i nomicʉbedata cãreja, javeta õ
micatedejaquemavʉ ñai Espíritu Santo ũ̶i parʉéque.
\v 19 José boropatebecʉ barejámed̶a Jũ̶menijicʉi jã́inore. Que
baru María õi jʉed̶ojĩcʉre eaiyede coreóvarĩ, judíova ne
d̶aicõjeiyepedeca d̶aiyʉrĩ, ṍre jarʉvacʉyʉ barejámed̶a.
Ʉbenita Josécapũravʉ ye jarʉvaiyʉbedejamed̶a ṍre põeva ne
jã́iyede, “Cʉyoje tede d̶aquijichʉvʉ yʉ ṍre” ayʉ. Que baru
ṍre põeva ne jã́mene jarʉvaiyʉrĩdurejamed̶a ñai José.
\v 20 Ʉ̃i nópe dápiarĩburu yóboi, cũinácʉ ángele,
Jũ̶menijicʉi daroimʉ, earejamed̶a vʉorũ̶mʉi José yebai. Aru
yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, José, David bácʉi pãramecʉ, jidʉbecʉva Maríare
nomicʉjacʉ mʉ. Espíritu Santo ũ̶i jʉed̶ojímo mácotame õ.
\v 21 Ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩcʉre cʉvacod̶ome õ. Ʉ̃ macʉyú̶me
mead̶acʉyʉ ũ̶i põevare, ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Que baru
ũ̶ macʉyú̶ Jesús ãmicʉcʉyʉme ũ̶, arejamed̶a ñai ángele
Joséde.
\p
\v 22 Caiye iye nópe vaidéjavũ̶ya cũinátʉrʉ Jũ̶menijicʉ
ũ̶i coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶
mácʉre Jũ̶menijicʉ:
\q
\v 23 Nomió ũ̶mʉcʉbecova jʉed̶oearĩ jʉed̶ocʉvacod̶ome õ.
Emanuel ãmicʉcʉyʉme ũ̶ macʉyú̶, arejaquemavʉ ñai
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ.
\m Emanuel aiyʉrõ, “Jũ̶menijicʉ majaque cʉbi”, aiyʉrõtamu.
\v 24 Que teni José coedarĩ, ángele ũ̶i aiye báquepe
d̶arejamed̶a. Maríare nʉvarejamed̶a ũ̶i cũ̶rami.
\v 25 Ʉbenita ṍque cʉbedejamed̶a cãreja, pʉ õi mácʉre
jʉed̶ocʉvarĩburu yóboita. Aru õi jʉed̶ocʉvaede, “Jesús
bájacʉ mʉ” arĩ, ãmidorejamed̶a José.
\c 2
\s Abiácovare bueipõeva Jesúre ne jã́ranʉino
\p
\v 1 Belén ãmicʉriĩmaroi, Judea ãmicʉrijoborõi,
põetedejamed̶a Jesús. Ʉ̃i põeteiyede dijoborõcavʉ ne jabocʉ
Herodes ãmicʉcʉ barejámed̶a. Ʉ̃ cʉrejamed̶a Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi. Dinʉmʉre aviá dainocavʉ, abiácovare
bueipõeva, earejaimad̶a Herodes yebai.
\v 2 Earĩ, yópe arĩ, jẽniari jã́rejaimad̶a:
\p —¿Mʉja judíova mʉje jabocʉ bacʉyú̶, ã́ri põetecʉba
ũ̶? Cũinácʉ abiácorʉ ũ̶i põeteiyede jã́d̶ovañʉre jã́ri,
daivʉbu ñʉja, jínajivʉ mearore ṹ̶re, arejaimad̶a ina
abiácovare bueipõeva.
\p
\v 3 Apevʉ diede ne coyʉiyede jápiarĩ, ãmei cãrijiñʉ
marejámed̶a ñai jabocʉ. Ʉ̃i jabocʉ bae boje, apecʉ jabocʉ
ũ̶i põeteiyede jápiaiyʉbedejaquemavʉ. Aru obedivʉ
Jerusalẽ́cavʉ máre cãrijivʉ barejáimad̶a.
\v 4 Cãrijiñʉ, ṹ̶re memecaivʉre órejaicõjenejamed̶a Herodes
apevʉ sacerdotevare jaboteipõevare aru Jũ̶menijicʉi yávaiye
báquede bueipõevare máre. Ne eaiyede, yópe arĩ, jẽniari
jã́rejamed̶a ñai jabocʉ:
\p —¿Ã́ri põeteyʉba Jũ̶menijicʉi epeimʉ ijãravʉi, ñai
Cristo? arejamed̶a náre.
\p
\v 5 Yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Belén ãmicʉriĩmaroi, Judeacarõi, põetecʉyʉme
Jũ̶menijicʉi epeimʉ, ñai Cristo. Yopedeca toivaicõjenejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre:
\q
\v 6 Judea ãmicʉrijoborõcarõ ĩmaro, Belén ãmicʉriĩmaroi,
põetecʉyʉme ñai, Israecavʉ ne jabocʉ bacʉyú̶, náre
jipocatecʉyʉ. Que baru diĩmaro quĩ́jinovacari, parʉrõ
maquiyébu, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõecʉ bácʉre, arejaimad̶a ina judíovai jabova Herodede.
\p
\v 7 Ne coyʉrĩburu yóboi, ṹ̶re memecaivʉre yavenina
órejaicõjenejamed̶a Herodes ina abiácovare bueipõevare, põeva
ne jápiabenoi. Náque boroteni, coreóvarĩ majidejamed̶a aipiye
bajure abiácorʉ ũ̶i járorõ mácarõre.
\v 8 Majicʉ bácʉ, náre jarorejamed̶a pʉ Belén
ãmicʉriĩmaroita. Yópe d̶aicõjenejamed̶a náre:
\p —Vorãnʉjara mʉja jʉed̶ojĩcʉre. Vorĩ eaivʉ bácavʉ,
coyʉrãdajarã yʉre cojedeca. Yʉ máre nʉcʉyʉmu ũ̶i yebai,
mearore jícʉyʉ ṹ̶re, arejamed̶a borocʉcʉ ñai Herodes.
\p
\v 9 Jápiaivʉ bácavʉ ũ̶i coyʉiyede, ina abiácovare bueipõeva
mái nʉrejaimad̶a, yópe ñai jabocʉ ũ̶i aiye báquepedeca. Que
teni abiácorʉ, ne jã́imʉ mácʉ aviá dainocapũravʉi, náre
jipocateni nʉrejamed̶a pʉ ũ̶i eaiyede
jʉed̶ojĩcʉi cʉriñamine. Aru diñami pʉenoi mautedejamed̶a.
\v 10 Ne jã́iyede abiácorʉ mauteyʉre cuibeda diñami pʉenoi,
ʉrarõ torojʉrejaimad̶a ne ũmei.
\v 11 Diñami cũ̶rami jívʉi ne ecoiyede, jã́rejaimad̶a
jʉed̶ojĩcʉre jípaco Maríaque. Ñʉatutarĩ ũ̶i yebai,
jídejaimad̶a mearore ṹ̶re. Que teni ne cʉve ĩmaritõcuare
voarĩ, úrure, olíbano ãmicʉe mumijʉede, aru mirra ãmicʉe
mumijʉede máre jídejaimad̶a ṹ̶re.
\v 12 No yóboi, vʉorũ̶mʉi, Jũ̶menijicʉ
copainʉicõjemenejamed̶a náre Herodes yebai. Que baru ma apemamata
copainʉrejaimad̶a ne cʉrõita.
\s Jesúi bʉcʉva Egiptoi ne dupini nʉino
\p
\v 13 Ina abiácovare bueipõeva ne nʉriburu yóboi, cũinácʉ
ángele, Jũ̶menijicʉi daroimʉ, cʉetedejamed̶a Joséde
vʉorũ̶mʉi. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ṹ̶re:
\p —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ojĩcʉre, jípacore
máre, Egipto ãmicʉrijoborõita. Dupini nʉjara mʉja.
Jʉed̶ojĩcʉre vorĩ, boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme Herodes. Que
baru mautejarã mʉja nore pʉ “Nʉjara”, ji aiyeta cojedeca,
arejamed̶a ñai ángele Joséde.
\p
\v 14 Coedarĩ, jʉed̶ojĩcʉre, jípacore máre, nʉvarejamed̶a
José. Diñamimareca Egipto ãmicʉrijoborõita dupini nʉrejaimad̶a
na.
\v 15 Aru nore, Herodes ũ̶i yaibéde cãreja, mautedejaimad̶a na.
Caiye iye nópe vaidéjavũ̶ya cũinátʉrʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i
coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõecʉ
bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶ mácʉre
Jũ̶menijicʉ: “Jímacʉre cutucacʉ yʉ, ũ̶i etaquiyepe ayʉ
Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\s Herodes ũ̶mʉ jʉed̶ojĩnare ũ̶i boarĩ́ jarʉvaicõjeino
\r (Mr 1.24; Lc 2.39; Jn 1.45)
\p
\v 16 Ina abiácovare bueipõeva, ne copainʉmene Herodes yebai
yópe ũ̶i cõjeino mácarõpe, Herodecapũravʉ jorojĩnejamed̶a,
ne jʉ abe boje ṹ̶re. Ne jʉjovaiyede coreóvayʉ bácʉ,
jorojĩñʉ, churaravare boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina
ũ̶mʉ jʉed̶ojĩna pʉcaʉjʉa cʉvabevʉre cãreja. Yópe ũ̶i
corevaiyepe ina abiácovare bueipõeva ne coyʉiye báquepe,
mamarʉmʉre ne jã́iye báquede abiácorʉre, Herodes boarĩ́
jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ũ̶mʉ jʉed̶ojĩnare, Belén
ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉre aru no ĩmaro joabenoi cʉrivʉre máre.
\v 17 Yópe Raquel báco õi oiye báquepe, nopedeca ina Belẽ́cavʉ
máre orejaimad̶a. Caiye iye nópe vaidéjavũ̶ya cũinátʉrʉ
Jũ̶menijicʉ ũ̶i coyʉicõjeiye báquepedeca ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõecʉ bácʉ Jeremías bácʉre. Yópe arĩ,
toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶ mácʉre Jũ̶menijicʉ:
\q
\v 18 Ramá ãmicʉriĩmarore jápurateavũ̶ya ʉrarõ ne chĩori
oiye. Ico Raquedecabe od̶o mamara mácavʉre boje. Nárecabu yaivʉ
bácavʉ. Que baru orĩ dajocabebico õ, arejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ.
\p
\v 19 Apenʉmʉa vaiyede, Herodes bácʉ ũ̶i yainíburu yóboi,
José ũ̶i cʉede Egipto ãmicʉrijoborõi, bedióva cojedeca
vʉorũ̶mʉi cʉetedejamed̶a ṹ̶re cũinácʉ ángele,
Jũ̶menijicʉi daroimʉ. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ṹ̶re:
\p
\v 20 —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ocʉre, jípacore
máre. Mʉje joborõ, Israel ãmicʉrijoborõi, nʉjara cojedeca.
Ñai boaiyʉcʉ bácʉ jʉed̶ocʉre jave yaibí, arejamed̶a ñai
ángele Joséde.
\p
\v 21 José coedarĩ, nʉvarejamed̶a jʉed̶ocʉre jípacoque. Aru
copainʉrejaimad̶a Israel ãmicʉrijoborõita.
\v 22 Israecarõ Judea ãmicʉrijoborõi nú̶jʉrorivʉ
barejáimad̶a na. Ʉbenita Herodes bácʉi mácʉ, Arquelao
ãmicʉcʉ, Judeacavʉre jaboteyʉ barejámed̶a jípacʉ bácʉ
yóboi. Aru die borore jápiarĩ, jidʉcʉ, Josécapũravʉ
cʉiyʉbedejamed̶a noi. Bedióva cojedeca vʉorũ̶mʉi, Joséde nore
nʉicõjemenejamed̶a Jũ̶menijicʉ. Que baru apeno Israecarõ,
Galilea ãmicʉrijoborõi, nʉrejaimad̶a Joséjã.
\v 23 Nazaret ãmicʉriĩmaroi nʉri, earĩ, cʉrejaimad̶a na. Nópe
vaidéjavũ̶ya cũinátʉrʉ Jũ̶menijicʉi coyʉicõjeiye
báquepedeca ina ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Yópe
arĩ, “Ñai Cristo Nazarecacʉ bacʉyú̶me”, arejaquemavʉ na
mácavʉ.
\c 3
\s Juan Bautista ũ̶i coyʉino Jũ̶menijicʉi yávaiyede
põecʉbenoi
\r (Mt 4.17, 7.19, 12.34, 23.33; Mr 1.1-8, 15; Lc 3.1-9, 15-17; Jn
1.19-28, 8.33)
\p
\v 1 Obediʉjʉa yóboi, Juan Bautista coyʉrĩ bú̶rejamed̶a
Jũ̶menijicʉi yávaiyede. Judea ãmicʉrijoborõcarõ põecʉbenoi,
põeva vaivʉre coyʉre curejamed̶a nore.
\v 2 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a:
\p —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje
d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme
Jũ̶menijicʉ, arejamed̶a, coyʉyʉ náre.
\p
\v 3 Ñai Juan Bautista barejaquémavʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõecʉ bácʉ Isaías ũ̶i coyʉimʉ mácʉ. Javede yópe
arĩ, Isaías bácʉre coyʉicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ Juan
Bautista bacʉyú̶rã:
\q Jũ̶menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama
põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje
jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare ñai ũ̶mʉ, mʉje
pued̶aimʉ, ũ̶i daquiye jipocai. Que d̶arĩ dajocajarã mʉje
ãmeina teiyede Jũ̶menijicʉi daroimʉ macʉyú̶ ũ̶i daquiye
jipocai, Jũ̶menijicʉi copʉ etaquiyepe ayʉ mʉjare”, arejaquemavʉ
Isaías bácʉ, coyʉyʉ Juan Bautista bacʉyú̶rã.
\p
\v 4 Juan Bautista dorejamed̶a camello ãmicʉcʉi pod̶aque
d̶aicajede ũ̶i cuitótecaje. Aru ũ̶i jãrióicãva máre
ãimacajeque d̶aicãva marejávũ̶ya. Ʉ̃ ãre curejamed̶a
mujuñuvare aru mumicorore máre, yópe apevʉ nócavʉ cʉve
cʉvabevʉpe.
\v 5 Obedivʉ põeva, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, Judea
ãmicʉrijoborõcavʉ, aru Jordán ãmicʉriya jia ẽcarʉacavʉ
máre jápiarãnʉrejaimad̶a Juan Bautista yebai.
\v 6 Aru jiai, Jordán ãmicʉriyai, na coapa “Ãmecʉbu yʉ” ne
arĩburu yóboi Jũ̶menijicʉre, ne chĩori dápiaiye boje ne
ãmeina teiyede, jã́d̶ovarejamed̶a Jũ̶menijicʉque.
\p
\v 7 Obedivʉ judíovai jabova, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ aru
saduceo ãmicʉriyajubocavʉ máre, jã́d̶ovaranʉrejaimad̶a
Jũ̶menijicʉque jiai. Ʉbenita na eaivʉre jã́ri, yópe arejamed̶a
Juan Bautista:
\p —¡Mʉja jʉjovaivʉbu, mʉje d̶aiye boje mearape! ¡Aru
ãd̶avape paivʉbu mʉja, mʉje ãmed̶aiye boje apevʉre!
Jũ̶menijicʉi jorojĩquijãravʉ eaiyede, jãve dupini bʉojabenamu
mʉja.
\v 8 D̶ajarã mʉja yópe põeva chĩoivʉ ne ãmeina teiyede,
oatʉvaivʉ ne d̶aiyepe.
\v 9 Yópe arĩ, “Majeñecu Abraham mácʉ meacʉ barejaquémavʉ.
Jũ̶menijicʉ yóvarejaquemavʉ ũ̶ mácʉre. Que baru meara
bajutamu maja Jũ̶menijicʉi jã́inore. Aru ũ̶i jorojĩquinore
dupini bʉojarãjaramu maja”, arĩ dápiabejarã mʉja. Jãve
coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja oatʉvabevʉ baru, Jũ̶menijicʉi
jorojĩquijãravʉ eaiyede dupini bʉojabenamu mʉja. Jápiajarã.
Jũ̶menijicʉ ʉcʉ baru, bʉojaibi oatʉvayʉ iboá cũ̶raboare
Abraham mácʉi pãramena márajivʉre d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ
yópe ũ̶i ʉrõpe.
\v 10 Yópe jiore memeipõecʉ ũ̶i jã́iyede jocʉcʉa jẽidʉa
mearʉa cʉbecʉre ũ̶i jioi, ũ̶i jarʉvajʉroepe dicʉáre toaboi,
nopedeca Jũ̶menijicʉ jã́ñʉ mʉjare mearo d̶abevʉre,
jarʉvacʉyʉme mʉjare toabo cũiméboi.
\p
\v 11 ’Yʉ jãve mʉjare jã́d̶ovaivʉ Jũ̶menijicʉre ocoque, mʉje
chĩori dápiaiye boje mʉje ãmeina teiyede. Ʉbenita dacʉyʉme ji
yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃ macʉyú̶me jã́d̶ovañʉ
mʉjare Jũ̶menijicʉque Espíritu Santoque, ũ̶i cʉquiyepe ayʉ
mʉjaque aru ũ̶i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare máre. Aru ũ̶
macʉyú̶me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jũ̶menijicʉque toaque máre,
mʉje meara tenajiyepe ayʉ yópe põeva ne mead̶aiyepe tãure
toaque, aru ũ̶i ñájine d̶aquiyepe ayʉ mʉjare, meara tebedu. Que
baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ũ̶. Yú̶capũravʉ pare ũ̶i
cãchinocacʉbu. Que baru ṹ̶re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ
oarĩ bʉojabevʉ yʉ nʉvacayʉ ṹ̶re ũ̶i cʉraidoare.
\v 12 Yópe oteiye memeipõecʉ ũ̶i veoiyepe jaraboque, oteiyede
epecʉyʉ ũ̶i epeiñami, aru oteiye cajeáre juacʉyʉ, nopedeca
Jũ̶menijicʉ ṹ̶re jʉ aivʉre epecʉyʉme ũ̶i jaboteinoi aru
ṹ̶re jʉ abevʉre jarʉvacʉyʉme toabo cũiméboi, arĩ
buedejamed̶a Juan Bautista.
\s Juan Bautista ũ̶i jã́d̶ovaino Jesúre Jũ̶menijicʉque
\r (Mt 12.18, 17.5; Mr 1.9-11; Lc 3.21-22, 9.35)
\p
\v 13 Dinʉmʉre Jesús nʉrejamed̶a, etacʉyʉ Galilea
ãmicʉrijoborõre jocarĩ, pʉ Juan Bautista yebaita, Jordán
ãmicʉriya jiai, ũ̶i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ ṹ̶re
Jũ̶menijicʉque.
\v 14 Juan Bautistacapũravʉ ṹ̶re jã́d̶ovaiyʉbedejamed̶a. Que
baru arejamed̶a Jesúre:
\p —Yʉre jaʉvʉ mi jã́d̶ovaino ocoi Jũ̶menijicʉque, ji ãmeina
teiye boje. Mʉrecabu meacʉ baju. Que baru mʉre jaʉbevʉ ji
jã́d̶ovaino ocoi Jũ̶menijicʉque, arejamed̶a Jesúre Juan
Bautista.
\p
\v 15 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a:
\p —Yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶aiye jaʉvʉ majare. Que
baru mʉre jaʉvʉ mi jã́d̶ovaino yʉre ocoi Jũ̶menijicʉque,
arejamed̶a ṹ̶re Jesús.
\p Que baru Juan Bautista jã́d̶ovarejamed̶a Jesúre
Jũ̶menijicʉque no jiai.
\v 16 Ʉ̃i jã́d̶ovariburu yójĩboi, maumena marejamed̶a Jesús
jiare jocarĩ. Dinʉmʉmiareca vorĩ nʉrejavũ̶ya cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõ. Aru Jũ̶menijicʉi Espíritu jurecope ẽmeni
tubacodad̶ore ũ̶i pʉenora jã́rejamed̶a Jesús.
\v 17 Aru ina cʉrivʉ noi jápiarejaimad̶a apeno yávainore,
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõque aiyede yópe:
“Ñainecabe jímacʉ, ji ʉmʉ. Me torojʉvʉ yʉ ṹ̶re”,
arejamed̶a Jesúre Jũ̶menijicʉ.
\c 4
\s Abujuvai jabocʉ ũ̶i Jesúre jʉjovarĩduino
\r (Mr 1.12-13; Lc 4.1-13; He 2.18, 4.15)
\p
\v 1 Dinʉmʉre ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a Jesúre
põecʉbenoi, ñai abujuvai jabocʉ ũ̶i jʉjovarĩduquiyepe ayʉ
ṹ̶re.
\v 2 Aru cuarenta paijãravʉa, cuarenta paiñamia yéde
ãmenejamed̶a Jesús. Que baru no yóboi ãvʉé ijidejavũ̶ya
ṹ̶re.
\v 3 Ñai jʉjovayʉ, Satanás ãmicʉcʉ, earĩ, Jesús ãuyaiyʉre
coreóvarĩ, arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Jãveneca Jũ̶menijicʉi mácʉ baru, ãiye d̶ajacʉ iboá
cũ̶raboare, arejamed̶a.
\p
\v 4 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉre:
\p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jũ̶menijicʉi yávaiye ũ̶i
toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Põeva cʉbenama ne ãiye
matʉiyeda. Quénora cʉrãjarama caiye Jũ̶menijicʉi yávaiyeque
máre”, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 5 Que arĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ nʉvarejamed̶a
Jesúre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́re mʉri nʉre d̶arejamed̶a
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami pʉenora.
\v 6 Aru arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Jãve Jũ̶menijicʉi mácʉ baru, tʉrĩ nʉjacʉ yore jocarĩ,
pʉ joborõita. Que baru Jũ̶menijicʉi yávaiye ũ̶i toivaicõjeiye
báque coyʉivʉ mi borore yópe: “Jũ̶menijicʉ jarocʉyʉme ũ̶i
ángelevare, ne corenajiyepe ayʉ mʉre. Jãmʉórajarama mʉre ne
pʉrʉáque mi ijié tebequiyepe aivʉ mi cʉbobare cũ̶raboque”,
arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru mi tʉrĩ nʉru, yʉ jã́ñʉ
bʉojacʉyʉmu Jũ̶menijicʉ d̶ayʉre yópe ũ̶i aiye báquepedeca,
arejamed̶a Jesúre ñai abujuvai jabocʉ.
\p
\v 7 Aru Jesúcapũravʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jũ̶menijicʉi yávaiye ũ̶i
toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Jʉjovabejacʉ mi jabocʉ
Jũ̶menijicʉre. Jã́d̶ovaicõjemejacʉ ũ̶i parʉéde”, arĩ
toivarejaquemavʉ. Que baru yéde d̶abevʉ yʉ,
jã́d̶ovaicõjejʉrocʉ ũ̶i parʉéde. Majivʉ yʉ parʉcʉre,
arejamed̶a Jesús.
\p
\v 8 Aru bedióva cojedeca ñai abujuvai jabocʉcapũravʉ
nʉvarejamed̶a Jesúre. Cũ̶racũ ũ̶mʉjʉricũ pʉenoi
jã́d̶ovarejamed̶a caiye ijãravʉcarõa ĩmaroare aru caiye die
cʉve méne máre. Aru arejamed̶a ṹ̶re:
\p
\v 9 —Caiye iye jabocʉbu yʉ. Que baru jíquijivʉ mʉre caiye
iyede, mi ñʉatutarĩ mearore jídu yʉre, arejamed̶a Jesúre ñai
abujuvai jabocʉ.
\p
\v 10 Dinʉmʉre Jesúcapũravʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Aru mʉ, Satanás, maumena nʉjacʉ mʉ
yʉre jocarĩ. Jũ̶menijicʉi yávaiye ũ̶i toivaicõjeiye báque
coyʉivʉ yópe: “Mearore jíjacʉ mi jabocʉ Jũ̶menijicʉre aru
ṹ̶re cũinácʉra memecajacʉ yópe ũ̶i ʉrõpe”, arejamed̶a
Jesús.
\p
\v 11 Que baru ñai abujuvai jabocʉ nʉrejamed̶a Jesúre jocarĩ.
Aru ángeleva coreni cad̶atedejaimad̶a ṹ̶re.
\s Jesús Galileai ũ̶i bueni bʉino
\r (Mt 3.2, 14.3; Mr 1.14-15, 6.17; Lc 3.19-20, 4.14-15; Jn 2.12)
\p
\v 12 Dinʉmʉre Herodes ãmicʉcʉ jabocʉ bʉoicõjenejamed̶a Juan
Bautistare. Die borore jápiayʉ bácʉ Jesús, nʉrejamed̶a Galilea
ãmicʉrijoborõi.
\v 13 Nazaret ãmicʉriĩmarore dajocarĩ, nʉri apeno joborõi,
Zabulón aru Neftalí ãmicʉriyajuboa põeyajuboacavʉ ne
cʉrijoborõi, nʉrejamed̶a Jesús. Capernaum ãmicʉriĩmaroi
cʉcʉnʉrejamed̶a, macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi.
\v 14 Nópe vaidéjavũ̶ya cũinátʉrʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i
coyʉicõjeiye báquepedeca ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõecʉ
bácʉre, Isaías ãmicʉcʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ
ũ̶ mácʉre Jũ̶menijicʉ:
\q
\v 15 Zabulón aru Neftalí ãmicʉrijoborõai, Jordán ãmicʉriya
apedʉve, jia ʉrad̶acapũravʉi, Galilea ãmicʉrõ, judíova ãmevʉ
ne cʉrõtamu.
\v 16 Ina põeva ñeminoi dobarivʉ bácavʉ ʉrarõ mearo
miad̶árore jã́d̶ama. Ina põeva bótainope painoi dobarivʉ
bácavʉre, ne ũme yaijʉroede, miad̶áe tʉivʉ náre, arejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ.
\p Nópe ũ̶i coyʉiyede, yópe aiyʉrejaquemavʉ: Ina judíova
ãmevʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede jãvene majibedejaquemavʉ aru
jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabedejaquemavʉ Cristoi
daquiye jipocai.
\p
\v 17 Dinʉmʉmiata bueni bú̶rejamed̶a Jesús. Yópe arĩ, coyʉre
curejamed̶a:
\p —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje
d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme
Jũ̶menijicʉ, are nʉrejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i “Dajarã” aino yóvaicʉvaivʉ moa boaipõevare
\r (Mt 9.35; Mr 1.16-20, 39; Lc 5.1-11)
\p
\v 18 Que teniburu yóboi, Jesús cuyʉ macajitabʉ ʉrabʉ Galilea
ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, jã́rejamed̶a pʉcarã ũ̶mʉvare,
Simóre aru Andrés ĩmacʉmaquevʉre. Moa boarĩ́ bojed̶aipõeva
marejáimad̶a na. Que baru dʉvaivʉ barejáimad̶a ne pápicʉ
ʉracʉre dibʉ macajitabʉi.
\v 19 Ne que teiyede, Jesús arejamed̶a náre:
\p —Dajarã yú̶que. Epequijivʉ mʉjare, mʉje davarãjiyepe
põevare ji yebai, yópe mʉje moare davaiyepe pápicʉque, ji
mead̶aquiyepe náre, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 20 Que ayʉre jápiarĩ, dajocarejaimad̶a ne pápicʉare,
nʉrajivʉ Jesúque.
\v 21 Aru cuyʉ cãreja, jipocai jã́rejamed̶a apevʉ pʉcarã
ũ̶mʉvare, Zebedeoi márare, Santiago aru ĩmacʉ Juan.
Ĩmarejaimad̶a népacʉque ne jiad̶ocũi, mead̶aivʉ ne pápicʉare.
Jã́rina, cuturejamed̶a náre.
\v 22 Quénora cũiná dajocarejaimad̶a dicũre aru népacʉre
máre, nʉrajivʉ Jesúque.
\s Jesús ũ̶i bueino obedivʉ põevare
\r (Lc 6.17-19)
\p
\v 23 Jesús bueyʉ barejáme Jũ̶menijicʉi yávaiyede caino
Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Coyʉyʉ
barejáme iye yávaiye méne Jũ̶menijicʉi jaboteiyede põevare.
Aru mead̶ayʉ barejáme põevare caiye duica ijié coapa aru caino
ijinore máre.
\v 24 Que baru caivʉ põeva Siria ãmicʉrijoborõcavʉ
jápiarejaquemavʉ Jesúi borore. Aru obedivʉ põeva névʉ
ijimarare mead̶arãnʉvarejaima Jesús yebai. Ina duica ijiéde
cʉvarivʉre, ijiéde ñájivʉre, ijinore cʉrivʉre, abujuva
ĩmamarare, bidivʉre aburi ne jijecamure etaiyeque, aru nacajaiye
majibevʉre máre mead̶arejame Jesús.
\v 25 Aru obedivʉ põeva nʉrejaima ũ̶i yóboi, Galilea
ãmicʉrijoborõcavʉ, Decápolis ãmicʉrõcavʉ, Jerusalén
ãmicʉriĩmarocavʉ, Judea ãmicʉrijoborõcavʉ, aru Jordán
ãmicʉriya jia apedʉvecavʉ máre.
\c 5
\s Jesús ũ̶i bueino obedivʉ põevare cũ̶racũi
\r (Lc 6.20-23; Hch 7.52; 1 P 3.14, 4.14)
\p
\v 1 Jesús jã́ñʉ ina obedivʉ põevare, mʉri nʉrejamed̶a
cũ̶racũi. Noi ũ̶i dobacʉnʉiyede, buecʉyʉ ũ̶i bueimarare, ina
põeva nʉrejaimad̶a ũ̶i yebai.
\v 2 Náre yópe arĩ bueni bú̶rejamed̶a Jesús, ne majinajiyepe ayʉ
aipe ãrojarivʉre ina põevare, Jũ̶menijicʉi jaboteimara
márajivʉre. Yópe arejamed̶a:
\p
\v 3 —Torojʉrãjarama ina cõmaje ãrojarivʉ ne ũmei, ne
coreóvaiye boje ne baju ãmeina teivʉ. Jũ̶menijicʉ ũ̶i
cad̶atebedu náre, bʉojabema d̶aivʉ mearore. Nárecabu
Jũ̶menijicʉi jaboteimara.
\v 4 Torojʉrãjarama ina chĩoivʉ ne baju ãmeina teiye boje, aru
ijãravʉcavʉ ne ãmeina d̶aiye boje máre. Nárecabu
Jũ̶menijicʉi torojʉre d̶aquimara.
\v 5 Torojʉrãjarama ina “¿Meara márica ñʉja?” abevʉ, ne
coreóvaiye boje Jũ̶menijicʉ jíyʉre caiye náre jaʉéde, ne
cʉvarãjiyepe ayʉ méne, aru ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore.
Mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre, nárecabu Jũ̶menijicʉi
mearore jícaquimara.
\v 6 Torojʉrãjarama ina teiyʉrivʉ boropatebevʉpe Jũ̶menijicʉi
jã́inore, yópe ãuyaivʉ ne ãiyʉepe aru náre cũiñóiyede ne
ũcuiyʉepe. Nárecabu Jũ̶menijicʉi boropatebede d̶aquimara.
\v 7 Torojʉrãjarama ina cõmaje ãroje jã́ivʉ apevʉre, ne
coreóvaiye boje Jũ̶menijicʉi náre cõmaje ãroje jã́menu, na
máre ñájijʉrorivʉre ne ãmeina teiye boje. Nárecabu
Jũ̶menijicʉi cõmaje ãroje jã́quimara.
\v 8 Torojʉrãjarama ina pʉcaũmea cʉbevʉ, ne d̶aiyʉe boje
caiyede yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe, ne baju ʉrõpe
d̶aiyʉbevʉva. Nárecabu Jũ̶menijicʉre jã́rajivʉ.
\v 9 Torojʉrãjarama ina cãrijimene d̶aivʉ apevʉre, ne baju
cãrijimevʉva cʉe boje Jũ̶menijicʉque. Nárecabu Jũ̶menijicʉ
“Jímaramu”, ũ̶i aquimara.
\v 10 Torojʉrãjarama ina põeva apevʉ ne ñájine d̶aimara, ne
d̶aiye boje mearore yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe dajocabevʉva.
Nárecabu Jũ̶menijicʉi jaboteimara.
\v 11 Torojʉrãjaramu mʉja põeva Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ ne
jaraiyede mʉjare, ne ñájine d̶aiyede mʉjare, aru ne borocʉrĩ
ãmeina coyʉiyede mʉjara máre, mʉje yóvaiye boje yʉre.
\v 12 Me torojʉrãjaramu mʉja. Que teni boje ʉrarõre
cʉvarãjaramu mʉja cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi. Nopedeca
ina javecavʉ bácavʉ, Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ máre,
ñájine d̶arejaquemavʉ ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõeva mácavʉre, mʉje jipocacavʉ bácavʉre, arejamed̶a
Jesús.
\s “Yuquirare” aru “pẽoibʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe
aino
\r (Mr 4.21, 9.50; Lc 8.16, 11.33, 14.34-35; Jn 8.12, 9.5; 1 P 2.12)
\p
\v 13 Bedióva Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre:
\p —Mʉjarecabu yópe yuquirape paivʉ ijãravʉi. Mead̶aivʉbu
maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca mʉja meara d̶aivʉbu põevare.
Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira ejʉé bíjaru,
ãiyede mead̶arĩ bʉojabevʉ. Quédata põeva jarʉvad̶ama diede
mára, dimai cuivʉ ne cʉrarãjiyepe aivʉ diena.
\v 14 Mʉjarecabu yópe miad̶árope paivʉ ijãravʉi. Cũináro
ĩmaro cũ̶racũ pʉenoi cʉrõ maru, ye yaveni bʉojaino ãmevʉ.
Que baru caivʉ põeva jã́rajarama diĩmarore.
\v 15 Põecʉ pẽoibʉre pẽoriburu yóboi, ñómemi dibʉre pʉebʉ
cãchinoi. Quénora ñoimi dibʉre jocʉve pʉenora. Que baru caivʉ
diñami cũ̶rami cʉrivʉ jã́rajarama me.
\v 16 Nopedecabu mʉje cʉe põeva ne jã́inore. Ména cʉjarã
mʉja ijãravʉi, yócavʉ ne jã́rajiyepe aivʉ mʉje mearore
d̶aiyede. Diede jã́ri, coreóvarãjarama aipe ãrojacʉre majepacʉ
cavarõ mearocacʉre. Aru “Meacʉbu mʉ”, arãjarama ṹ̶re,
arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino Jũ̶menijicʉi jaboteiyede aru ũ̶i
d̶aicõjeiyede
\r (Lc 16.17)
\p
\v 17 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre:
\p —“Jarʉvacʉdayʉbe”, arĩ dápiabejarã yʉre iye
d̶aicõjeiyede Jũ̶menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre,
aru ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne
coyʉiye báquede máre. Diede jarʉvacʉdabevʉ yʉ. Quénora
mʉjare jã́d̶ovacʉdayʉbu aipe aiyʉrõre, aru aipe d̶aiye
jaʉrõre caiye diede jaʉbevʉva.
\v 18 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinájãravʉ yo cavarõ
aru yo joborõ máre cũiquíyebu. Ʉbenita caiye iye Jũ̶menijicʉi
yávaiye, ũ̶i toivaicõjeiye báque, ye cũiméquiyebu. Quénora
caiye vaiquíyebu yópe Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca
ũ̶i yávaiyede.
\v 19 Caiye iye Jũ̶menijicʉi yávaiye, ũ̶i toivaicõjeiye báque,
jaʉvʉ majare. Que baru caivʉ põevare jʉ are d̶aiye jaʉvʉ
caiye diede.
\p ’Ʉbenina yávabecʉbe Jũ̶menijicʉ. Ácʉ põecʉ
apejĩe ũ̶i yávaiyede jʉ abede d̶abecʉ baru, aru apevʉre máre
bueyʉ baru ne jʉ abede d̶abenajiyepe ayʉ, ṹ̶recabe jaboteimʉ
ãmecʉyʉ cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ácʉ
põecʉ caiye Jũ̶menijicʉi yávaiyede jʉ are d̶ayʉ baru, aru
apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ are d̶arãjiyepe ayʉ, ṹ̶recabe
Jũ̶menijicʉi jaboteimʉ me pued̶aimʉ macʉyú̶ cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõi.
\v 20 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mearore d̶aiye jaʉvʉ mʉjare
ina Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno aru ina
fariseova pʉeno máre. Ne pʉeno Jũ̶menijicʉi ʉrõpe d̶arĩ,
mearore d̶abevʉ baru mʉja, ye Jũ̶menijicʉi jaboteimara
ãmenajaramu mʉja, aru cavarõ mearo ũ̶i cʉrõi cʉbenajaramu
mʉja, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino põeva ne jaraiyede
\r (Lc 12.57-59)
\p
\v 21 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
\p —Jápiad̶avũ̶ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye
coyʉiye báquede yópe arĩ: “Põevare boarĩ́ jarʉvabejarã
mʉja. Ácʉ põecʉ apecʉre boarĩ́ jarʉvayʉ baru, ṹ̶recabe
ñájicʉyʉ”, arejaquemavʉ.
\v 22 Ʉbenita yú̶capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ
jarayʉ baru apecʉre, ṹ̶recabe ñájicʉyʉ. Ácʉ põecʉ
“Ãrʉmecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ṹ̶recabe ñájicʉyʉ.
Aru ácʉ põecʉ “Jũ̶menijicʉre coreóvabecʉbu mʉ” ayʉ baru
apecʉre, ṹ̶recabe ñájicʉyʉ toabo cũiméboi. Põeva nópe
ãmeina yávaivʉ apecʉre ãmeina d̶aivʉbu, yópe ne boarĩ́
jarʉvajʉroepe ṹ̶re.
\p
\v 23-24 ’Que baru mʉ nʉvañʉ maru mi Jũ̶menijicʉre
jícaquiyede ũ̶i cũ̶rami, aru nore earĩ, dápiayʉ baru apecʉ
chĩoñʉre mi ãmeina d̶aiye boje ṹ̶re, epeni dajocajacʉ mi
Jũ̶menijicʉre jícaquiyede iva ṹ̶re jícaiyede juaiva jipocai.
Nʉjacʉ ñai mi ãmeina teimʉ yebai, jẽniacʉyʉ ũ̶i
ãrʉmetequiyepe ayʉ iye mi ãmeina teiye báquede ṹ̶re copʉ. Mi
cãrijimene d̶arĩburu yóboi ṹ̶que, copainʉri Jũ̶menijicʉi
cũ̶rami, mi jícaquiyede jíjacʉ ṹ̶re.
\p
\v 25 ’Apecʉ ũ̶i ãmecororu mʉre, aru ũ̶i nʉvaiyʉru mʉre
jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, maumena
“Mead̶arãjarevʉ” ajacʉ ṹ̶re, ũ̶i nʉvamequiyepe ayʉ mʉre
jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉre, aru ũ̶i jẽni
jíbequiyepe ayʉ mʉre churaravare, aru ne jarʉvabenajiyepe aivʉ
mʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi.
\v 26 Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ne bʉoru mʉre ãmeina teivʉre jẽni
jacoiñami, etabecʉyʉmu mʉ caiye iye mi bojecʉbe d̶aiyede
bojed̶ayʉta, arejamed̶a náre Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino põeva ne ãmeina d̶aiyede apevʉ
némarebʉcʉvaque
\r (Mt 18.8-9; Mr 9.43, 47)
\p
\v 27 Bedióva Jesús buedejamed̶a, yópe arĩ:
\p —Jápiad̶avũ̶ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye
coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ãmeina d̶abejarã mʉja apevʉ
némarebʉcʉvaque”, arejaquemavʉ.
\v 28 Ʉbenita yú̶capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ
jã́ñʉ maru nomióre, jẽiyʉrĩ dápiayʉ baru ṍre, ṹ̶recabe
ãmeina d̶ayʉ ṍque ũ̶i que dápiaiye boje.
\p
\v 29 ’Que baru mʉ ãmeina teyʉ baru mi jã́iyede yacorʉ
meapũravʉcarʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu bíjaru
mʉre cũinárʉ yacorʉ, Jũ̶menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi
baju caibajure toabo cũiméboi.
\v 30 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi d̶aiyede pʉrʉ
meapũravʉcapʉrʉque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre. Meaquiyebu
bíjaru mʉre cũinápʉrʉ, Jũ̶menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi
baju caibajure toabo cũiméboi, arejamed̶a náre Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino nomi jarʉvainore
\r (Mt 19.7, 9; Mr 10.4, 11-12; Lc 16.18; 1 Co 7.10-11)
\p
\v 31 Bedióva Jesús buedejamed̶a, yópe arĩ:
\p —Jápiad̶avũ̶ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye
coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ácʉ põecʉ jarʉvayʉ baru
jímarepacore, ṍre jíjacʉrĩ cũináyoca ‘Mʉre jarʉvayʉbu yʉ’
aiyocare”, arejaquemavʉ.
\v 32 Ʉbenita yú̶capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ
jarʉvayʉ baru jímarepacore ãmeina d̶abecoreca apecʉque,
ṹ̶recabe ãmeina d̶are d̶acʉyʉ ṍre, ũ̶i jarʉvarĩburu yóboi
cʉco baru apecʉque. Aru ácʉ põecʉ pʉrʉbʉoyʉ apecʉ ũ̶i
jarʉvaimo mácoque, ṹ̶recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque õi
mamarʉmʉcacʉre jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
\p Nópe ayʉ, “Nomi jarʉvainore ʉbevʉ yʉ”, aiyʉcʉ
barejaquémavʉ Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino põeva “Jãve d̶acʉyʉmu” ne aiyede
\r (Mt 23.22; Stg 5.12)
\p
\v 33 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
\p —Jápiad̶avũ̶ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye
coyʉiye báquede yópe arĩ: “Borocʉrĩ, ‘Jãve d̶acʉyʉmu yʉ
ji coyʉiyepe’, abejarã mʉja. Quénora d̶acajarã Jũ̶menijicʉre
caiyede yópe mʉje coyʉiye báquepedeca ṹ̶re”, arejaquemavʉ.
\v 34 Ʉbenita yú̶capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Mʉje
yávaiyede ye jẽniamejara apecʉre, ũ̶i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ
mʉje coyʉiye jãvene. Cavarõ mearotamu Jũ̶menijicʉi dobarõ
mearo cʉrõ. Que baru jẽniamejara cavarõ mearocacʉre, ũ̶i
jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene.
\v 35 Ijãravʉtamu yópe Jũ̶menijicʉi cʉboba tʉoinope, ũ̶i
cʉed̶aiye báque boje ijãravʉre aru ũ̶i pʉrʉcʉvae boje
caiyede. Que baru jẽniamejara ijãravʉcacʉre, ũ̶i
jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. Jerusalén
ãmicʉriĩmarotamu Jũ̶menijicʉ, ñai jabocʉ parʉcʉ baju, ũ̶i
ĩmaro. Que baru jẽniamejara Jerusalẽ́cacʉre, ũ̶i
jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene.
\v 36 Mʉja oarĩ d̶abevʉ cũináme mʉje pod̶amene boede aru
ñemiéne máre. Jũ̶menijicʉ cũinácʉrecabe oarĩ d̶ayʉ diede.
Que baru jã́d̶ovamejara mʉje coyʉiye jãvene mi jipobʉque.
\v 37 Que baru mʉje yávaiyede jʉ ajarã aru bi ajarã quénora.
Apejĩene coyʉivʉ baru, ãmeina d̶ajebu. Ina borocʉrĩ
yávaivʉre jẽniaiye jaʉvʉ apecʉre, ũ̶i jã́d̶ovariduquiyepe
aivʉ ne coyʉiye jãvene. Ʉbenita mʉja jãvene yávaivʉre
jaʉbevʉ diede, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino põeva ne ñájine d̶aiyʉede ne mauvare
\r (Lc 8.29-30)
\p
\v 38 Bedióva yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
\p —Jápiad̶avũ̶ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye
coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ácʉ põecʉ ũ̶i ãmed̶aru apecʉi
yacorʉre, ũ̶i yacorʉre máre ãmed̶ajarã mʉja. Aru ácʉ põecʉ
ũ̶i ãmed̶aru apecʉi cõpiyore, ũ̶i cõpiyore máre ãmed̶ajarã
mʉja”, arejaquemavʉ.
\v 39 Ʉbenita yú̶capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe:
Maucʉvabejarã ina mʉjare ãmed̶aivʉre. Quénora cũinácʉ põecʉ
ũ̶i pẽvaru mʉje meapũravʉcaviobʉre, copedini pẽvaicõjejara
mʉje cãcopũravʉcaviobʉre máre.
\v 40 Aru cũinácʉ põecʉ ũ̶i nʉvaicõjenu mʉjare jabova ne
ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, aru ũ̶i ãmecororu mʉjare,
jabocʉ ũ̶i jícõjequiyepe ayʉ mʉjare mʉje camisare ñai
põecʉre, ũ̶i nʉvaicõjequiye jipocai, ṹ̶re jíjarã dicajede
aru mʉje pʉenocacajede máre.
\v 41 Cũinácʉ churara ũ̶i nʉvacaicõjenu mʉjare ũ̶i cʉvede
cũinákilometro, yópe Romacavʉ ne jabova ne cõjeinope,
nʉvacajarã diede pʉcakilometros, diede d̶aiyʉbevʉvacari.
\v 42 Ñai mʉjare jẽniañʉre jíjarã ũ̶i jẽniaiyede,
bojed̶abecʉreca mʉjare. Aru ñai mʉjenore “Jíjarã cãreja”
ũ̶i aru, jʉ arĩ jíjarã mʉjare ũ̶i jẽniaiyede máre,
jacopaiyovabecʉreca mʉjare mʉje jíye báquede ṹ̶re, arejamed̶a
Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino maje ʉrõre maje mauvare
\r (Lc 6.27-28, 32-36)
\p
\v 43 Jesús buedejamed̶a cojedeca:
\p —Jápiad̶avũ̶ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye
coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ʉjarã mʉjevʉre aru ʉbejarã
mʉje mauvare”, arejaquemavʉ.
\v 44 Ʉbenita yú̶capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ʉjarã
mʉje mauvare. Ina mʉjare ñájine d̶aivʉre jẽniacajarã
Jũ̶menijicʉque, ũ̶i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre.
\v 45 Que d̶aivʉ baru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ũ̶i mára
marajáramu mʉja. Ʉ̃́pe paivʉ barãjáramu mʉja, mʉje mearo
d̶aiyede mearare aru ãmenare máre. Ʉ̃́recabe aviáre bóre d̶ayʉ
ina mearare aru ina ãmenare máre, aru ocare d̶ayʉ ina
boropatebevʉre aru ina boropateivʉre máre.
\v 46 Mʉja, Jũ̶menijicʉi põeva, mʉje ʉru náre ina ʉrivʉre
mʉjare, Jũ̶menijicʉ ye bojed̶abecʉyʉme ména põevare ne que
d̶aiyede. Ina máre, jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeina
d̶aivʉvacari, nópe d̶ad̶ama.
\v 47 Mʉja, Jũ̶menijicʉi põeva, jacoyʉivʉ baru mʉjevʉ
quévʉra, mearore d̶abevʉ mʉja. Ina máre, judíova ãmevʉ,
ãmeina d̶aivʉvacari, nópe d̶ad̶ama.
\v 48 Que baru mʉjacapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ri, mearore
d̶ajarã apevʉre jaʉbevʉva, yópe majepacʉ cavarõ mearocacʉ
ũ̶i d̶aiyepe, arejamed̶a Jesús.
\c 6
\s Jesús ũ̶i bueino aipe d̶aiye jaʉrõre põevare, ne
cad̶atenajiyepe cõmaje ãrojarivʉre aino
\r (Mt 23.5)
\p
\v 1 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a:
\p —Me jã́jara mʉja mʉje d̶aiyede mearore, cad̶atenajivʉ ina
cõmaje ãrojarivʉre. Náre cad̶atedu, jã́icõjenajivʉ apevʉre
mʉje d̶aiyede mearore. meamejebu. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ
mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme mʉjare.
\p
\v 2 ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina
cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina
jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai
aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe
aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama
ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje
matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
\v 3 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina
cõmaje ãrojarivʉre, ñamene coyʉbejarã mʉje d̶aiyede.
\v 4 Quénora cainʉmʉa jíjarã yavenina, apevʉ ne
coreóvabenajiyepe aivʉ. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ,
ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare
ména, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino aipe d̶aiye jaʉrõre põevare, ne
jẽniarajiyepe Jũ̶menijicʉque aino
\r (Mr 11.25-26; Lc 11.2-4, 18.10-14)
\p
\v 5 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
\p —Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jũ̶menijicʉque,
d̶abejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne d̶aiyepe. Nácapũravʉ
jẽniad̶aima Jũ̶menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru
tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne ména yávarãjiyepe
aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama
ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje
matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
\v 6 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jẽniaiyede Jũ̶menijicʉque,
ecorĩ mʉje cũ̶ramiai, jedevacobede bieniburu, apevʉ ne
jã́menoi, jẽniajara majepacʉque mʉja coapa. Nópe d̶aru, majepacʉ
cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina,
bojed̶acʉyʉme mʉjare ména.
\p
\v 7 ’Mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jũ̶menijicʉque, cúpecare
nʉmejara cũináromia borore mʉje coyʉiyede. Nópe d̶ad̶ama ina
judíova ãmevʉ, Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉ, “Ʉrarõ ñʉje
coyʉru Jũ̶menijicʉre, jápiaquijichʉbi ñʉjare”, ne ʉbenina
arĩ dápiaiye boje.
\v 8 Ne d̶aiyepe d̶abejarã mʉja. Mʉje jẽniarajiye jipocai javeta
coreóvaibi majepacʉ cavarõ mearocacʉ aipe jaʉrõre mʉjare.
\v 9 Que baru yópe arĩ, jẽniajara majepacʉ Jũ̶menijicʉque:
\q Mʉ, ñʉjepacʉ, cavarõ mearocacʉ, meacʉ bajubu mʉ. Que baru
caivʉ põeva mʉre pued̶arĩ mearore jíjarãri.
\v 10 Bú̶re d̶ajacʉ mʉ mi jabotequiyede põevare. Caivʉ
ijãravʉcavʉ d̶ajarãri mearore yópe mi ʉrõpe, yópe ina
cavarõ mearocavʉ ne d̶aiyepe mi ʉrõpe cainʉmʉa.
\v 11 Jíjacʉ ñʉjare jãravʉa coapa ñʉje ãiyeva.
\v 12 Aru ãrʉmetejacʉ ñʉje ãmeina teiyede, yópe ñʉja máre
ñʉje ãrʉmeteiyepe caiye apevʉ ne ãmeina d̶aiyede ñʉjaque.
\v 13 Ñai abujuvai jabocʉ ũ̶i jʉjovajʉroede ñʉjare vainí
tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje d̶abenajiyepe ãmenore. Quénora
ñʉjare ãmed̶are d̶aicõjemejacʉ ñai abujuvai jabocʉre,
arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ Jũ̶menijicʉque jẽniaiyede.
\p
\v 14 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Jesús:
\p —Mʉjacapũravʉi ãrʉmetedu põevare ne ãmeina teiye báquede
mʉjare, majepacʉ cavarõ mearocacʉcapũravʉ máre
ãrʉmetecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede.
\v 15 Ʉbenita mʉjacapũravʉi ãrʉmetebedu põevare ne ãmeina
teiye báquede mʉjare, majepacʉ cavarõ mearocacʉcapũravʉ máre
ãrʉmetebecʉbe mʉje ãmeina teiyede, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino aipe d̶aiye jaʉrõre põevare ãmevʉva
ãiyede ne jẽniarajiyepe Jũ̶menijicʉque aino
\p
\v 16 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
\p —Mʉje ãmene ãiyede jẽniarajivʉ Jũ̶menijicʉque, chĩore
cubejarã põeva ne jã́inore, ne coreóvarãjiyepe aivʉ mʉja
ãmevʉre ãiyede, mʉje jẽniarajiyepe aivʉ Jũ̶menijicʉque.
Nópe d̶ad̶ama ina jʉjovaivʉ. Nácapũravʉ chĩore cuyama,
jã́icõjenajivʉ apevʉre ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára, ne
ãiyede ãme boje. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede
cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu
ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme
náre.
\v 17 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje ãiyede ãmene jẽniarajivʉ
Jũ̶menijicʉque, chĩore cubejarã. Quénora vaivéni mʉje
pod̶are, cũitútujara mʉje jivare.
\v 18 Mʉje nópe d̶aru, apevʉ põeva coreóvabenama mʉja
ãmevʉre ãiyede. Quénora majepacʉ cavarõ mearocacʉ
cũinácʉra coreóvacʉyʉme mʉja ãmevʉre ãiyede. Aru ñai
jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména,
arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino maje cʉvarãjiyede mearo bajure cavarõ
mearoita
\r (Lc 12.33-34; Stg 5.2-3)
\p
\v 19 Cojedeca yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
\p —Vobejarã mʉja ʉrarõ mʉje cʉvae méne ijãravʉi. Diede
bocomiva ãinomu, cʉra etainomu, aru ñavacʉrivʉ ecorĩ
ñavainomu.
\v 20 Ʉbenita vojarã mʉja ʉrarõ mʉje cʉvae méne cavarõ
mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi, bocomiva ne ãmenoi, cʉra etabenoi,
aru ñavacʉrivʉ ne ĩmenoi máre.
\v 21 Que baru mʉje cʉvae cʉrõre dápiarãjaramu mʉje ũmeque
máre, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino põeva ne d̶ainore ne dápiainope
\r (Lc 11.34-36)
\p
\v 22 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ṹ̶que cʉrivʉre:
\p —Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re d̶aivʉ náre, ne
memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva
ne yacorʉa ijetedu náre, ye ne memeiyede aru ne nʉiyede máre
majibenama. Aru põeva ne ũme, yacorʉape paino, pẽore d̶aivʉ ne
dápiaiyede.
\v 23 Que teni põecʉ cainʉmʉa dápiayʉ baru ijãravʉquede,
ijetede d̶aibi ũ̶i ũmene, ũ̶i dápiabe boje cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõquede. Aru ñai põecʉ ũ̶i ũme
bíjacʉyʉme. Que baru põeva ne jã́menu ne yacorʉaque
ãmenotamu. Ʉbenita pʉeno ãmenotamu ne ũme ñemino maru, arĩ
buedejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino tãutʉrare ʉrõre aru ʉbenore
Jũ̶menijicʉre
\r (Lc 16.13)
\p
\v 24 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús cojedeca:
\p —Jũ̶menijicʉre aru tãutʉrare máre ãrʉmejara mʉja.
Cũinácʉ põecʉ Jũ̶menijicʉre ãrʉcʉ baru, pare ãrʉmemi
tãutʉrare. Aru tãutʉrare pare ãrʉcʉ baru, ãrʉmemi
Jũ̶menijicʉre. Que baru ñai tãutʉrare ʉcʉ baru,
Jũ̶menijicʉre ʉbecʉyʉme, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino Jũ̶menijicʉi coreiyede ũ̶i põevare
\r (Lc 12.22-31; 1 P 5.7)
\p
\v 25 Bedióva yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
\p —Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ãrʉrivʉ baru
Jũ̶menijicʉre, cãrijimejara mʉja apʉrivʉ mʉje ãrajiyede,
mʉje ũcurajiyede máre. Aru cãrijimejara mʉja mʉje bajure,
mʉje dorãjiyede máre. Jũ̶menijicʉi apʉre d̶aiye boje mʉjare,
jãve mʉje ãiyede máre cʉvare d̶acʉyʉme. Aru ũ̶i cʉe d̶aiye
boje mʉje bajuáre, jãve mʉje doiyede máre cʉvare d̶acʉyʉme.
\v 26 Jã́rijide apa mʉja ina míjinare. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ
jíbi náre ne ãiyeva, na otebevʉreca, aru oteiyede ĩmevʉreca,
aru diede máre epebevʉreca oteiyede epeiñamia jívʉi. Aru caivʉ
míjina obedivʉ pʉeno bojecʉrivʉtamu mʉja, Jũ̶menijicʉi
pʉeno ʉe boje mʉjare. Que baru mʉjare jaʉéde jícʉyʉme ũ̶.
\v 27 Aru mʉjacacʉ cãrijiñʉ maru, cũináora cʉre d̶arĩ
majibebi ũ̶i cʉede ijãravʉi. Que baru cãrijiye meamevʉ
mʉjare.
\p
\v 28 ’Que baru, ¿aipe teni cãrijivʉrũ̶ mʉja mʉje dorãjiyede?
Jã́rijide apa mʉja iye cóvʉare, dácarõre. Die bʉcʉiyavũ̶,
mememevacari, aru ne cuitótecajeare máre naremevacari.
\v 29 Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare: Iye cóvʉa métamu, caiye icajea
ñai jabocʉ bácʉ Salomón mácʉi cuitótecajea bojecʉricajea
pʉeno.
\v 30 ¡Mʉja pare quĩ́jino jʉ aivʉbu Jũ̶menijicʉre!
Jũ̶menijicʉ nópe mearo d̶aibi iye cõriáre, caride dái cʉede
aru javenare põeva ne juarãjiyede. Nopedeca Jũ̶menijicʉ
jícʉyʉme mʉjare mʉje cuitótecajea meacajeare caiye iye cóvʉa
pʉeno.
\v 31 Que baru cãrijimejara mʉja yéde mʉje ãrajiyede, mʉje
ũcurajiyede, aru mʉje dorãjiyede máre.
\v 32 Ina judíova ãmevʉ, Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ, cãrijini
vod̶ama caiye iyede, ne ãrajiyede, ne ũcurajiyede, aru ne
dorãjiyede máre. Aru majepacʉ cavarõ mearocacʉ majibi caiye iye
mʉjare jaʉéde.
\v 33 Ʉbenita vojarã mʉja iye Jũ̶menijicʉi jaboteinoquede,
mʉje d̶aiyʉe boje mearore yópe ũ̶i d̶aicõjeiyepe. Aru
Jũ̶menijicʉ jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru
cuitótecajeare máre.
\v 34 Que baru cãrijimejara iye vaiquíyede mʉjare javenare.
Caijãravʉa coapa põeva ñájiñama ãmenore. Que baru dápiajarã
cari jãravʉque ãmenore, apejãravʉ edaquijãravʉque ãmenore
dápiabevʉva, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
\c 7
\s Jesús ũ̶i põevare apevʉre ãmecoroicõjemeno
\r (Mr 4.24; Lc 6.37-38, 41-42)
\p
\v 1 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca:
\p —“Ãmenatamu” arĩ, ãmecorobejarã mʉja apevʉre. Mʉje
nópe aru, majepacʉ Jũ̶menijicʉ ãmecororĩ, “Ãmenatamu mʉja”
acʉyʉme mʉjare.
\v 2 Yópe mʉje ãmecoroiyepe apevʉre, nopedeca mʉjare
ãmecorocʉyʉme Jũ̶menijicʉ. Nópe mʉje apevʉre jíyepedeca,
jícʉyʉme mʉjare Jũ̶menijicʉ.
\v 3 Ʉrarõ ãmeina teino mʉje cʉvaru, ãmecoroiye jaʉbevʉ apevʉ
quĩ́jino ãmeina teivʉre. Nópe d̶aiye yópe bájebu: Me
jã́ivʉbu mʉja mʉjecʉ ũ̶i docʉjĩe cʉrõre ũ̶i yacorʉi.
Ʉbenita jã́mevʉ mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi.
\v 4 Aru jã́mevʉvacari mʉja ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi,
mʉjecʉre “¿Mi docʉjĩene ĩnaji mi cʉvaede mi yacorʉi?” arĩ
bʉojabevʉ mʉja.
\v 5 ¡Jʉjovaivʉtamu mʉja! Mamarʉmʉ ĩjara mʉja mʉje ʉrarõ
docʉcʉrõre mʉje yacorʉre. No yóboi mearo jã́ivʉta, ĩjara
mʉjecʉ ũ̶i docʉjĩene ũ̶i cʉvaede ũ̶i yacorʉi.
\v 6 Jũ̶menijicʉi yávaiye pʉeno me bajure coyʉbejarã ina
põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe d̶aru, yópe
põeva ne jíjʉroepebu jiarʉare yavimivare. Jiarʉa méne aru
ãmene máre coreóvabeni, copedini cũñaima náre jívʉre.
Nopedeca ina põeva ãmena, Jũ̶menijicʉi yávaiyede
jápiaiyʉbevʉ, ãmed̶arãjarama mʉjare diede coyʉrĩduivʉre
náre. Aru ji yávaiye méne, pʉeno bojecʉede põevare ne ũmei,
buebejarã ina põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe
d̶aru, yópe põeva ne dʉvajʉroepebu cũ̶rajiboa bojecʉrijĩboa
perla ãmicʉrijĩboare vã́riva ne jipocai. Nijiboare coreóvabeni,
cʉrad̶aima nijiboare jobo jívʉi. Nopedeca ina põeva ãmena, ji
yávaiye méne jápiaiyʉbevʉ, ãmed̶arãjarama mʉjare diede
bueniduivʉre náre, arĩ buedejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino aipe jẽniaiye jaʉrõre Jũ̶menijicʉque aru
aipe d̶aiye jaʉrõre apevʉre
\r (Lc 6.31, 11.9-13; Jn 14.13-14, 15.7, 16, 16.23-24; 1 Jn 3.21-22,
5.14-15)
\p
\v 7 Jesús coyʉrejamed̶a náre yópe:
\p —Jẽniare nʉjara Jũ̶menijicʉque, aru jícʉyʉme mʉje
jẽniainore ṹ̶que. Vore nʉjara ṹ̶re, aru earãjaramu. Mʉje
órejare nʉiyede jedevacobei, Jũ̶menijicʉ voacacʉyʉme mʉjare.
\v 8 Que baru caivʉ jẽniaivʉ Jũ̶menijicʉque cʉvama ne
jẽniainore. Caivʉ voivʉ ead̶ama ne voimʉre. Aru caivʉ
órejaivʉre jedevacobei voaibi náre Jũ̶menijicʉ, arĩ
buedejamed̶a Jesús.
\p
\v 9 Aru cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre:
\p —¿Mʉja jʉed̶ocʉvarivʉ, mʉjemacʉ ũ̶i jẽniaru mʉjare
pã́ubore, jíje bárica mʉja ṹ̶re cũ̶rabore?
\v 10 ¿Aru mʉjemacʉ ũ̶i jẽniaru mʉjare moacʉre, jíje bárica
mʉja ṹ̶re ãd̶are? ¡Que ãmevʉ!
\v 11 Que baru mʉja ãmena méne cʉvaede jíni majiépedeca
mʉjemarare, majepacʉ cavarõ mearocacʉ pʉeno méne cʉvaede
jíni majibi mʉja jẽniaivʉre ṹ̶que.
\p
\v 12 ’Que baru d̶ajarã apevʉre yópe mʉje ʉepe d̶aivʉre
mʉjaque me. Nopedeca d̶aicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ põevare
ũ̶i coyʉiye báquede ũ̶i yávaiyede Moisés bácʉre aru ina
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre,
arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino jedevacobe quĩ́jicobede
\r (Lc 13.24)
\p
\v 13 Yópe arĩ, náre buede nʉrejamed̶a Jesús:
\p —Ecojarã Jũ̶menijicʉi jaboteinoi, yópe mʉje ecoiyepe
jedevacobe quĩ́jicobei. Yópe jedevacobe ʉracobepe aru ʉrama
maiyójabe ne cuimape, obedivʉ põeva nʉivʉbu, ne bíjarãjiyede
toabo cũiméboi.
\v 14 Ʉbenita yópe jedevacobe quĩ́jicobepe aru quĩ́jima
maiyójae ne cuima, obebejĩna nʉivʉbu, ne mead̶arãjiyede cavarõ
mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino maje majinore jocʉcʉa jẽidʉare
\r (Mt 3.10, 12.33; Lc 3.9, 6.43-44)
\p
\v 15 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ne majinajiyepe ayʉ aipe
ãrojarivʉre bueipõevare:
\p —Me jã́jara ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape
teivʉ, ʉbenina ne buenajiyepe aivʉ borocʉede. Námu yópe
ãimara jijecʉrivʉ lobova ãmicʉrivʉpe paivʉ. Ovejavape teni
ina lobova ecod̶ama ne yebai, boarã́jivʉ náre. Nopedeca ina
borocʉede bueivʉ, Jũ̶menijicʉre jʉ aivʉpe yávad̶ama,
ecorãjivʉ mʉje yebai. Ʉbenita ãmed̶aiyʉrivʉbu mʉjare mʉje
ũmei.
\v 16 Náre coreóvarãjaramu mʉja ne d̶aiyeque, yópe maje
coreóvaiyepe jocʉcʉre dicʉ jẽidʉaque. Miuñʉa jẽmevʉ
ú̶yaiboare. Nopedeca jẽmevʉ higo ãmicʉridʉa miuñʉare.
\v 17 Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ
ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ.
\v 18 Jocʉcʉ meacʉ cʉbevʉ jẽiye ãmene jícʉ. Aru jocʉcʉ
ãmecʉ cʉbevʉ jẽiye méne jícʉ.
\v 19 Caiye jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbedu, jiore memeipõecʉ
coení jarʉvajebu toaboi. Nopedeca Jũ̶menijicʉ ina borocʉede
bueivʉre ñájine d̶acʉyʉme.
\v 20 Nopedeca coreóvarãjaramu mʉja ina borocʉede bueivʉre aru
ina yávaiyede jãvene bueivʉre máre ne d̶aiyeque, arejamed̶a
Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino caivʉ ne ecobenajinore Jũ̶menijicʉi
jaboteinore
\r (Lc 13.25-27)
\p
\v 21 Bedióva buede nʉrejamed̶a Jesús:
\p —Caivʉ ina yʉre aivʉ “mʉ, ñʉje jabocʉ”, ʉbenita
d̶abevʉvacari yópe jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ũ̶i ʉrõpe,
ecobenama ũ̶i jaboteinore. Quévʉra ina ũ̶i ʉrõpe d̶aivʉ
ecorãjarama nore.
\v 22 Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinóre obedivʉ põeva, yópe
arĩ, coyʉrãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ñʉjarecabu
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaivʉ bácavʉ, aru jarʉvaivʉ
bácavʉ abujuvare, aru ʉre põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶aivʉ
bácavʉ mi ãmiái, mi parʉéque”, arãjarama.
\v 23 Dinʉmʉ maquinóre náre coyʉcʉyʉmu yʉ: “Jívʉ ãmevʉ
mʉja. ¡Que baru caivʉ mʉja ãmeina teivʉ nʉjara yʉre
jocarĩ!” acʉyʉmu, arejamed̶a Jesús, náre ecoicõjemecʉ
Jũ̶menijicʉi jaboteinore.
\s Jesús ũ̶i coyʉino pʉcad̶ãmia cũ̶ramia d̶aivʉ bácavʉre
\r (Mr 1.22; Lc 4.32, 6.47-49)
\p
\v 24 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre:
\p —Ina jápiaivʉ yʉre aru d̶aivʉ ji cõjeiyepe d̶aivʉbu yópe
ñai cũ̶ramine d̶ayʉpe jãjaroi.
\v 25 Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ
japuquemavʉ ũmevʉ. Ʉbenita cújibetequemavʉ diñami, jãjaroi
núe boje.
\v 26 Ʉbenita ina jápiaivʉvacari yʉre, d̶abevʉ baru ji
cõjeiyepe d̶aivʉbu yópe ñai cũ̶ramine d̶ayʉpe jãjamenoi.
\v 27 Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ
japuquemavʉ ũmevʉ. Aru tʉquemavʉ diñami. Ʉrarõ bíjaino
matequémavʉ, arĩ buedejamed̶a Jesús.
\p Ʉ̃i nópe aiyede, yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús: Ina
d̶aivʉ yópe ũ̶i ʉrõpe bíjabenajarama, ʉbenita ina d̶abevʉ
yópe ũ̶i ʉrõpe bíjarãjarama.
\p
\v 28-29 Aru Jesús ũ̶i bueni bʉojaiyede, ina obedivʉ põeva,
ũ̶i coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ ʉrarõ dápiarĩ
cuecumarejaimad̶a, ũ̶i bueiye boje náre yópe parʉcʉpe ina
Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno.
\c 8
\s Jesús ũ̶i mead̶aino pojeyʉre
\r (Mr 1.40-45; Lc 5.12-16)
\p
\v 1 Jesús ẽmeñʉ mácʉre dicũ cũ̶racũre jocarĩ, obedivʉ
põeva nʉrejaimad̶a ũ̶i yóboi.
\v 2 Aru nʉrejamed̶a Jesús yebai cũinácʉ pojeyʉ. Ñʉatutarĩ,
arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, ʉcʉ baru, mead̶ajacʉ ji pojeiyede. Bʉojaivʉ
mʉ mead̶ayʉ yʉre, arejamed̶a.
\p
\v 3 Dinʉmʉre Jesús, ũ̶i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ,
arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Ʉvʉ yʉ. Caride meatejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús.
\p Aru maumejiena Jesús ũ̶i que aiyede, meatedejamed̶a.
\v 4 Jesús coyʉicõjemecʉ apevʉre arejamed̶a:
\p —Cũiná, nʉri Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jã́d̶ovajacʉ
sacerdotede. Aru jíjacʉ mi meateiye boje, yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, põeva ne
coreóvarãjiyepe ayʉ mi meateinore, arejamed̶a ṹ̶re Jesús.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino churaravai jabocʉi yebacacʉre
\r (Mt 22.13, 25.30; Lc 7.1-10, 13.28-29)
\p
\v 5 Jesús ũ̶i ecoiyede Capernaum ãmicʉriĩmaroi, cũinácʉ
ũ̶mʉ, cien paivʉ churaravai jabocʉ, nʉrejame ũ̶i yebai. Yópe
arĩ, jẽniañʉ marejáme, ũ̶i cad̶atequiyepe ayʉ:
\p
\v 6 —Mʉ, ji jabocʉ, cũinácʉ ji yebacacʉ cʉbi cũ̶rami,
parayʉ, nacajaiye majibecʉ. Aru pare ñájiñʉme ũ̶, arejame
Jesúre ñai jabocʉ.
\p
\v 7 Aru Jesús arejame:
\p —Yú̶vacari ṹ̶re mead̶acʉdaquijivʉ, arejame Jesús.
\p
\v 8 Ʉbenita ñai jabocʉ arejame Jesúre:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, meacʉbu mʉ. Ʉbenita yú̶capũravʉ
ãmecʉtamu. Que baru darĩ ecobejacʉ ji cũ̶rami. Quénora
coyʉjacʉ mi cõjeinore. Aru ji yebacacʉ meatecʉyʉme.
\v 9 Yʉrecabu cʉcʉ ne cõjeiyeque ina ji jabova. Aru cʉvavʉ
churaravare, ji cõjeimarare. Nácacʉ cũinácʉre “Nʉjacʉ” ji
arĩburu, nʉimi ũ̶. Aru “Dajacʉ” ji arĩburu, daibi ũ̶. Aru ji
d̶aicõjenu apejĩene ji yebacacʉre, d̶aibi ũ̶, arejame Jesúre.
\p Ʉ̃i que aiyede, “Ijiéde cõjeipõecʉbu mʉ” aiyʉcʉ
barejaquémavʉ Jesúre.
\p
\v 10 Que ayʉre jápiarĩ, pare dápiarejame Jesús. Aru jã́ri ina
nʉivʉre ũ̶i yóboi, arejame:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eabevʉ cãreja majacacʉre,
Israecacʉre, me jʉ ayʉre yʉre yópe ñai churaravai jabocʉpe.
\v 11 Coyʉyʉbu mʉjare: Darãjarama põeva cainoa joborõacavʉ,
yʉre jʉ aipõeva. Dobarãjarama tʉoiva yebai, ãrajivʉ
Jũ̶menijicʉi jaboteinoi ũ̶i põevaque, Abrahãque, Isaaque, aru
Jacoque máre.
\v 12 Ʉbenita obedivʉ mʉjacavʉ, judíova, ina cú̶jʉrorivʉ
bácavʉ noi, jarʉvaimara marajárama ñeminoita, ne jʉ abe boje
yʉre, ne coatenajiyepe ayʉ yʉre jarʉvarĩ. Chĩoivʉ orĩ
mautenajarama nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arejame
Jesús.
\p
\v 13 Dinʉmʉ ñai jabocʉre arejame Jesús:
\p —Copainʉjacʉ mʉ mi cũ̶rami. Jave d̶acavʉ yʉ yópe mi
jẽniaiyepe. Jave mi yebacacʉre mead̶avʉ yʉ, mi jʉ aiye boje
yʉre, arejame Jesús.
\p Aru dinʉmʉmareca meatedejamed̶a ũ̶.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino Simón Pedroi vácore
\r (Mr 1.29-31; Lc 4.38-39)
\p
\v 14 Jesús nʉrejamed̶a Simón Pedroi cũ̶rami. Ecoyʉ bácʉ noi,
jã́rejamed̶a Pedroi vácore, moimo parad̶ore.
\v 15 Õi yebai nʉri, ṍre tʉorejamed̶a Jesús ũ̶i pʉrʉque.
Aru dajocarejavũ̶ya moino ṍre. Dinʉmʉmia nacajari, ãiyede
mead̶arĩ jídejacod̶a ina noi cʉrivʉre.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino obedivʉ ijimarare
\r (Mr 1.32-34; Lc 4.40-41)
\p
\v 16 Dinainumica ñamijie baji, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, ina
ĩmarocavʉ nʉvarejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ abujuva ne
ĩmamarare. Ina abujuvare yávarĩ jaetovarejamed̶a Jesús. Aru caivʉ
ina ijimarare máre mead̶arejamed̶a.
\v 17 Caiye iye nópe vaidéjavũ̶ya cũinátʉrʉ Jũ̶menijicʉi
coyʉicõjeiye báquepedeca ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ,
Isaías ãmicʉcʉ, ũ̶i aiye báquede Jũ̶menijicʉi epequimʉra:
“Ʉ̃́recabe maja parʉbevʉre mead̶ayʉ, aru majare ijiéde
jarʉvayʉ”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ Jesúrã.
\s Apevʉ Jesúque ne nʉiyʉrĩduino
\r (Lc 9.57-62)
\p
\v 18 Jesús ina obedivʉ põevare jã́ñʉ ũ̶i yebai,
jataicõjenejame ũ̶i bueimarare.
\p —Jã́rica, macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei nʉrevʉ, arejame
Jesús.
\p
\v 19 Dinʉmʉ cũinácʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõecʉ
ũ̶i yebai nʉri, arejame:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, mú̶que nʉquijivʉ yʉ caino mi nʉinoita,
arejame Jesúre.
\p
\v 20 Aru Jesús arejame ṹ̶re:
\p —Macayavimiva cʉvama ne cobeá. Aru míjina cʉvama ne juaiboa.
Ʉbenita yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, ji cʉrõ
cʉvabevʉ, arejame Jesús.
\p
\v 21 Apecʉ, ũ̶i bueimʉ, arejame ṹ̶re:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, mamarʉmʉre jarʉvaquijivʉ cãreja jipacʉre
cũ̶racobei, ũ̶i yaiyede. No yóboi mú̶que nʉquijivʉ, arejame
Jesúre.
\p
\v 22 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame:
\p —Dajacʉ yú̶que. Ina yaivʉ bácavʉpe paivʉ, ne jápiabe
boje Jũ̶menijicʉi jaboteinoque yávaiyede, jarʉvajarãri ina yaivʉ
bácavʉre, arejame Jesús.
\s Jesús ũmevʉre ũ̶i bíjaroino
\r (Mr 4.35-41; Lc 8.22-25)
\p
\v 23 Jesús jatuyʉ jiad̶ocũi, ñʉjare ũ̶i bueimara máre
jaturejacarã.
\v 24 No macajitabʉ ʉrabʉre jataivʉre japurejavũ̶ ũmevʉ
parʉrõ baju. Aru pãcaiboa coiyede jiad̶ocũi, buidéjavũ̶ dicũre
oco.
\v 25 Ʉbenita Jesús cãñʉ marejáme. Que baru ũ̶i yebai nʉri,
yópe arĩ, coedavarejacarã ṹ̶re:
\p —¡Mʉ, ñʉje jabocʉ, mead̶ajacʉ ñʉjare! ¡Coivʉbu maja!
¡Bíjarãjivʉbu maja! arejacarã ñʉja.
\p
\v 26 Aru Jesús arejame ñʉjare:
\p —¿Aipe teni jidʉrivʉrũ̶ mʉja? ¿Aipe teni “Jesús
mead̶acʉyʉme ñʉjare”, abevʉrũ̶ mʉja? arejame ñʉjare
Jesús.
\p Dinʉmʉre nacajari, jararejame ũmevʉre. Iboá ʉraboa
pãcaiboa bíjarejavũ̶. Aru cãrijimene d̶arejame ũ̶.
\v 27 Cuecumari, ʉrarõ dápiarejacarã. Aru arejacarã ñʉje
bajumia:
\p —¿Yécʉba ñai, yópe cõjeñʉ ũmevʉre aru macajitabʉre
máre jʉ aimʉ? arejacarã ñʉja.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino ũ̶mʉva abujuva ne ĩmamarare
\r (Mr 5.1-20; Lc 8.26-39)
\p
\v 28 No macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ nʉri, apedʉvei Gadara
ãmicʉrõi earejacarã ñʉja. Ñʉje maiyede jiad̶ocũre jocarĩ,
pʉcarã ũ̶mʉva, abujuva ne ĩmamara, Jesúre copʉ nʉrejaima.
Cũ̶racobeai, põeva ne yaivʉ bácavʉre jarʉvainoi, cʉrivʉ
barejaquémavʉ na. Ne pare jijecʉe boje, põeva ye oabedejaquemavʉ
vaivʉ nore.
\v 29 Aru bʉjié cod̶oboborejaima:
\p —Mʉ, Jesús, Jũ̶menijicʉi mácʉ, ¿yéde ʉcʉrũ̶
ñʉjaque? ¿Ñʉjare ñájine d̶acʉyʉrũ̶ Jũ̶menijicʉi
abujuvare ñájiovaquijãravʉ jipocamia? arejaima.
\p
\v 30 Joabenoi ãivʉ barejáima obedivʉ oteivãriva.
\v 31 Aru jẽniarejaima ina abujuva Jesúre:
\p —Ñʉjare jaetovayʉ baru, coicõjejacʉ ina oteivãrivara,
arejaima.
\p
\v 32 —Corãnʉjara nára, arejame Jesús.
\p Aru etarĩ, corejaima ina oteivãrivara. Cúyarĩ nʉri,
tʉrejaima cũ̶racũ ẽmeinoi, macajitabʉ ʉrabʉi. Tʉrĩ, corĩ,
bíjarejaima na.
\v 33 Aru ina oteivãriva mácavʉre coreipõeva cúyarĩ
nʉrejaima, coyʉrãjivʉ ʉraĩmarocavʉre caiye iye vaiye báquede
ina pʉcarã abujuva ne ĩmamara mácavʉre.
\v 34 Caivʉ no ĩmarocavʉ copʉ nʉrejaima Jesúre. Aru ṹ̶re
jã́ri, “Nʉjacʉ mʉ” arĩ parʉrõque, etaicõjenejaima ṹ̶re
ne cʉrõre jocarĩ.
\c 9
\s Jesús ũ̶i cure d̶aino nacajaiye majibecʉre
\r (Mr 2.1-12; Lc 5.17-26)
\p
\v 1 No yóboi Jesújã jiad̶ocũi jaturĩ, macajitabʉ ʉrabʉre
jatarĩ, earejaimad̶a ũ̶i ĩmarore.
\v 2 Apevʉ ũ̶mʉva nʉvarejaimad̶a ũ̶i yebai cũinácʉ ũ̶mʉ,
nacajaiye majibecʉre, ũ̶i parainoque. Coreóvayʉ bácʉ Jesús
náre jʉ aivʉre ṹ̶re, arejamed̶a ñai nacajaiye majibecʉre:
\p —Mʉ, ji ʉmʉ, chĩomejacʉ. Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ,
diede ãrʉmeteivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 3 Apevʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ nore
cʉrivʉ, “Ñai ũ̶mʉ Jũ̶menijicʉi ʉbenore d̶aibi.
Jũ̶menijicʉpe páyʉ teibi ũ̶”, arĩ dápiarejaimad̶a na ne
ũmei.
\v 4 Ʉbenita Jesús jã́ri, coreóvarĩ ne dápiaiyede ṹ̶re,
jẽniari jã́rejamed̶a náre:
\p —¿Aipe teni ãmeno dápiaivʉrũ̶ mʉja?
\v 5 Maiyójabevʉ yópe aru apecʉre, “Mi ãmeina teiyede
jarʉvarĩ, diede ãrʉmeteivʉ yʉ”, ji parʉéde jã́d̶ovame
boje, ji que coyʉiyede. Ʉbenita maiyójarõtamu nacajari
cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re cure d̶ayʉ baru,
jã́d̶ovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina teiyede jarʉvaivʉ”
ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jũ̶menijicʉi ãrʉmeteinore diede.
Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jũ̶menijicʉi majié parʉéde, ṹ̶rame
yópe d̶arĩ jã́d̶ovaiye majicʉ. Quécʉra Jũ̶menijicʉvacari
mead̶arĩ majibi ijimarare.
\v 6 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ
ũ̶mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre, jarʉvacʉyʉ
ãmeina teiyede, yópe d̶aquijivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús.
\p Dinʉmʉ arejamed̶a nacajaiye majibecʉre:
\p —Nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cũ̶rami,
arejamed̶a ṹ̶re Jesús.
\p
\v 7 Dinʉmʉma, yópe Jesús ũ̶i d̶aicõjeiyepedeca d̶arejamed̶a.
\v 8 Ina obedivʉ põeva diede jã́ri, cuecumari, mearore
jídejaimad̶a Jũ̶menijicʉre, ũ̶i nópe parʉre d̶aiye boje
ũ̶mʉre.
\s Jesús ũ̶i “Dajacʉ” aino Mateore
\r (Mt 12.7; Mr 2.13-17; Lc 5.27-32, 15.1-2)
\p
\v 9 Jesús ũ̶i vaiyede jã́rejame yʉre, Mateore, dobacʉre ji
memeitucubʉi, põeva ne Roma ãmicʉrõ jaboteino bojed̶ainoi. Aru
arejame yʉre, “Dajacʉ yú̶que”. Que baru nacajari, nʉrejacacʉ
ṹ̶que.
\v 10 No yóboi, Jesús ũ̶i ãcʉnʉiyede ji cũ̶rami, obedivʉ
jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeno d̶aipõeva, aru ũ̶i bueimara
máre dobarejaima, ãrajivʉ ṹ̶que.
\v 11 Apevʉ judíova, d̶aicõjeiyede d̶aiye cõmajivʉ, fariseo
ãmicʉriyajubocavʉ, cʉrejaima nore. Ina fariseovacavʉ,
Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, Jesús ãñʉre
jã́rejaima ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno
d̶aipõevaque. Aru arejaima ũ̶i bueimarare:
\p —¿Aipe teni ãñʉma jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru
ãmeno d̶aipõevaque máre? jẽniari jã́rejaima ñʉjare.
\p
\v 12 Que aivʉre jápiarĩ, Jesús arejame:
\p —Meara põevare jʉoipõecʉi cad̶ateiye jaʉbevʉ. Quénora
ijimarare ũ̶i cad̶ateiye jaʉvʉ.
\v 13 Buejarã mʉja, coreóvarãjivʉ me cũinácʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉi toivaiye báquede. Yópe arĩ,
toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶ mácʉre: “Ʉvʉ yʉ
mʉje cõmaje ãroje jã́rajiyepe ayʉ apevʉre, mʉje yʉre
jícaiye pʉeno”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Dabedejacacʉ yʉ
ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora
darejacacʉ yʉ, mead̶acʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne
ãmeina teiyede, Jũ̶menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejame
Jesús.
\s Põeva ãmevʉva ãiyede ne jẽniaino Jũ̶menijicʉque
\r (Mr 2.18-22; Lc 5.33-39)
\p
\v 14 Dinʉmʉ Juan Bautistai bueimara, Jesús yebai nʉri, jẽniari
jã́rejaima ṹ̶re judíova ne d̶arĩ cõmajiyede, ne jẽniaiyede
Jũ̶menijicʉque ãmevʉva ãiyede:
\p —¿Aipe teni ñʉja aru ina fariseova máre ãmevʉba ãiyede,
ʉbenita mi bueimara ãmevʉ ãmema ãiyede? arejaima.
\p
\v 15 Jesús jẽvari coyʉrĩ, arejame náre:
\p —Ina pʉrʉbʉoyʉ ũ̶i cutuimara ne torojʉve tenajiyepe ayʉ
ũ̶i pʉrʉbʉoiyede, ye chĩomenama ũ̶i cʉede cãreja náque. Que
baru ãmevʉ ãmema ãiyede. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji
cʉede náque, ãmevʉ ãmema ãiyede. Ʉbenita ji mauva ne
nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede,
arejame Jesús.
\p
\v 16 Cojedeca Jesús buedejame náre:
\p —Põeva jẽomema cuitótecaje mamacaje joabecajei javecarõre.
Nópe d̶aru, no jẽoicajeva mamacaje jad̶evajebu javecarõre. Que
d̶aru, pʉeno baju járojebu cod̶eicobe. Quédeca ñame bʉojabema jʉ
aivʉ ji bueiye mamaene aru javeque bueiyede máre.
\v 17 Põeva yuabema vino ú̶yaicorore mamacorore ãimacaje curubʉ
javecacurubʉque. Que d̶aru, cod̶eóvajebu dicurubʉre. Yurĩ
bíjajebu dicoro. Aru bíjajebu dicurubʉ máre. Ʉbenita ne yuaru
mamacorore mamacurubʉque, bíjabebu dicoro aru dicurubʉ máre.
Quédeca ñame bʉojabema d̶aivʉ yópe ji bueiye mamaepe, d̶are
nʉivʉ baru yópe ne jave d̶aiye báquepe, náre arĩ buedejame
Jesús.
\s Jesús ũ̶i nacovaino Jairoi máco bácore aru ũ̶i mead̶aino
nomió ñájiñore jiveque
\r (Mr 5.21-43; Lc 8.40-56)
\p
\v 18 Jesús ũ̶i coyʉiyede náre, cũinácʉ maja judíova maje
jabovacacʉ darĩ, pued̶arĩ, ñʉatutarejame Jesús jipocai. Que
teni yópe arejame:
\p —Carijĩe yaibíco jímaco. Ʉbenita yú̶que darĩ, tʉojacʉ
ṍre mi pʉrʉque, õi apʉcojiyepe ayʉ, arejame Jesúre.
\p
\v 19 Ʉ̃i que aiyede, Jesús nacajari, nʉrejame ṹ̶que, ñʉja
ũ̶i bueimaraque.
\v 20 Ñʉje vaivárĩ nʉiyede, obedivʉ põeva jẽneboi
cʉrejaquemavʉ cũináco nomió, ijimo doce paiʉjʉa baju jive
yuiyeque. Jesús yóboi nʉri, jẽni jã́rejaquemavʉ ũ̶i doicaje
tʉrʉvarã.
\v 21 Yópe arĩ dápiarejaquemavʉ õ: “Yʉ jẽni jã́d̶o maru
ũ̶i doicajede, quénora ũmedacod̶omu yʉ”, arejaquemavʉ õ.
\v 22 Ʉbenita Jesús copedini, ṍre jã́ri, arejame:
\p —Mʉ, ji ʉmo, torojʉjaco. “Ʉ̃ mead̶aiye majibi yʉre”, arĩ
dápiarebu mʉ. Que baru mi que arĩ dápiaiye boje, mead̶aivʉ
mʉre, arejame ṍre Jesús.
\p Aru dinʉmʉmareca ico nomió, ijimo máco, meatedejaquemavʉ.
\p
\v 23 Jesús eayʉ ñai judíovai jabocʉi cũ̶rami, pedu japuivʉre
aru obedivʉ põeva bʉjié oivʉre jã́rejame.
\v 24 Náre etaicõjeñʉ arejame:
\p —Etajarã mʉja. Ico jʉed̶oco yaiyó ãmemico. Quénora
cãd̶otame, arejame Jesús.
\p Náre nópe arejame Jesús, ũ̶i majié boje ũ̶i nacovaquinore
ṍre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaima ṹ̶re.
\v 25 Ʉ̃i etavarĩburu yóboi ina põevare, ecorejame Jesús
jʉed̶oco bácoi cʉritucubʉi. Õ mácoi pʉrʉre jẽnejamed̶a. Aru
nacajarejacod̶a õ, apʉco cojedeca.
\v 26 Aru ũ̶i que d̶aiye borore jápiarejaimad̶a caivʉ põeva
dijoborõcavʉ.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino pʉcarã ũ̶mʉva jã́ri eabevʉre
\p
\v 27 Jesús ũ̶i dajocarĩ nʉiyede nore jocarĩ, pʉcarã
ũ̶mʉva, jã́ri eabevʉ, darejaima ũ̶i yóboi. Bʉjié, yópe
arĩ, cod̶oboborejaima:
\p —Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ,
ñʉje jabocʉ bacʉyú̶, ñʉjare cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ,
cod̶oboborĩ are nʉrejaima na.
\p
\v 28 Jesús ũ̶i ecoiyede cũ̶rami, ina pʉcarã jã́ri eabevʉ
darejaima ũ̶i yebai. Aru jẽniari jã́rejame náre:
\p —¿Dápiaivʉrũ̶ mʉja yʉre mead̶aiye majicʉre? arejame.
\p —Jṹ̶jʉ, ñʉje jabocʉ, majivʉ ñʉja mʉre mead̶aiye
majicʉre, arejaima na.
\p
\v 29 Dinʉmʉ ne yacorʉarã tʉorĩ, arejame:
\p —Meatejarã mʉja. Yópe mʉje jʉ aiyepe d̶acaivʉ yʉ mʉjare,
arejame Jesús.
\p
\v 30 Que d̶ayʉre, jã́rejaima ina jã́ri eabevʉ bácavʉ.
Parʉrõreca Jesús apevʉre coyʉicõjemenidurejame náre:
\p —Ñamene coyʉbejarã iye ji mead̶aiyede mʉjare, arĩdurejame.
\p
\v 31 Ʉbenita cũiná, etaivʉ bácavʉ diñamine jocarĩ,
coyʉrejaimad̶a caivʉ dijoborõcavʉre Jesús ũ̶i mead̶aiye
báquede náre.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino yávaiye majibecʉre
\r (Mt 10.25, 12.24; Mr 3.22; Lc 11.15)
\p
\v 32 Ina pʉcarã jã́ri eabevʉ bácavʉ ne etaiyede, cũinácʉ
ũ̶mʉ, yávaiye majibecʉre, davarejaima apevʉ Jesús yebai. Ñai
ũ̶mʉ abujucʉ ũ̶i ĩmamʉ marejaquémavʉ.
\v 33 Jesús ũ̶i jaetovarĩburu yóboi ñai abujucʉre, yávaiye
majidejame ñai abujucʉ ũ̶i ĩmamʉ mácʉ. Caivʉ ina obedivʉ
põeva Jesús ũ̶i nópe d̶aiyede jã́ivʉ bácavʉ, cuecumari,
ʉrarõ dápiarĩ aivʉ barejáima:
\p —Javede pʉ cari jãravʉita ye jã́mevʉ ñʉja iyepe paiye
d̶aiyede yore, ñʉje joborõ, Israel ãmicʉrijoborõi, arejaima.
\p
\v 34 Ʉbenita ina fariseova yópe are curejaima Jesúrã:
\p —Abujuvai jabocʉi parʉéque jarʉvaibi abujuvare, arejaima
ʉbenina.
\s Jesús ũ̶i cõmaje ãroje jã́ino põevare
\r (Mt 4.23; Mr 1.39, 6.34; Lc 4.44, 10.2)
\p
\v 35 Jesús buede nʉrejame cainoa ĩmaroai aru ĩmajinoai máre.
Judíova ne cójijiñamiai bueni, coyʉyʉ barejáme iye yávaiye
méne Jũ̶menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme
caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre.
\v 36 Ʉ̃i jã́iyede põeva chĩoivʉre ne ñájiye boje aru ne baju
cad̶ateiye majibe boje, cõmaje ãroje jã́rejame náre, yópe
ovejava náre coreipõecʉ cʉbevʉpe paivʉre.
\v 37 Que baru ñʉja ũ̶i bueimarare arejame Jesús:
\p —Obedivʉ põeva cʉrivʉbu, Jũ̶menijicʉi yávaiye méne
majibevʉ cãreja, mʉje buenajimara iye yávaiye méne, ũ̶i
mead̶aquiyepe aivʉ náre. Ʉbenita obebevʉ memecaivʉbu
Jũ̶menijicʉre.
\v 38 Que baru jẽniajara ṹ̶que, ũ̶i bueicõjequiyepe aivʉ
apevʉre ũ̶i yávaiye méne ina diede coreóvabevʉre cãreja, arejame
ñʉjare Jesús.
\c 10
\s Jesús ũ̶i beoino ũ̶i yávaiye méne coyʉicõjeimarava
\r (Mr 3.13-19; Lc 6.12-16)
\p
\v 1 No yóboi Jesús órejarejame doce paivʉ ñʉjare ũ̶i
bueimarare. Aru parʉre d̶arejame ñʉjare, ñʉje jaetovarãjiyepe
ayʉ abujuvare aru ñʉje mead̶arãjiyepe ayʉ caiye duica ijié
coapa aru caino ijinore máre.
\v 2-4 Ñʉjare beorĩ epedejame ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimarare: Mamarʉmʉ Simón, ũ̶i ãmidoimʉ mácʉ Pedro,
aru Andrés, Simón Pedroi yócʉ; aru Zebedeoi mácʉ Santiago, aru
Santiagoi yócʉ Juan; Felipe aru Bartolomé; Tomás aru yʉ, Mateo,
jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ bácʉ; Santiago, Alfeoi mácʉ, aru
Tadeo; Simón, ãmicʉcʉ Celote, aru Judas Iscariote máre. Ñai
marejáme jẽni jícʉyʉ Jesúre ũ̶i mauvare. Ñʉja marejacárã
Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara.
\s Jesús ũ̶i jaroino ũ̶i bueimarare
\r (Mt 11.24; Mr 6.7-13; Lc 9.1-6, 10.4-12; Hch 13.51; 1 Co 9.14; 1
Ti 5.18)
\p
\v 5 Ñʉja doce paivʉre jarocʉyʉ barejáme Jesús, ñʉje
coyʉrãjiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉi jaboteinoquede yávaiye méne.
Yópe arĩ, majicarejame ñʉjare ũ̶i jaroquiye jipocai:
\p —Judíova ãmevʉ ne joborõai nʉmejara. Aru Samaria
ãmicʉrijoborõque ĩmaroare ecobejarã mʉja.
\v 6 Quénora coyʉrãnʉjara mʉja majevʉre, ina judíova, Israel
bácʉi pãramenare. Jũ̶menijicʉi yávaiyede jápiabeni, ũ̶i
ʉrõpe d̶abeni, ṹ̶re jaboteicõjemema na. Que baru ovejava
mamateivʉpe paivʉbu na.
\v 7 Mʉje nʉiyede yópe arĩ: “Jũ̶menijicʉ jabotecʉyʉme
põevare maumejiena”, arĩ coyʉjarã náre. Mead̶ajarã ijimarare.
Nacovajara yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ. Mead̶ajarã
pojeivʉre. Aru jaetovajarã abujuvare ne ĩmamarare jocarĩ.
\v 8 Bojecʉbeda jívʉ yʉ mʉje parʉéva, mʉje mead̶arãjiyepe
ayʉ põevare. Que baru mead̶ajarã náre bojecʉbeda.
\v 9 Nʉvamejara tãutʉrare mʉje jãrióicãvai. Úrure, platare,
aru cobrede máre nʉvamejara.
\v 10 Curubʉare máre, mʉje curãnʉri cʉve
nʉvajʉroricurubʉare, nʉvamejara mʉja. Aru pʉcacajea mʉje
cuitótecajeare, cʉraidoare, aru tuturiteiyoare máre nʉvamejara
mʉja. Memecaipõecʉre bojed̶aiye jaʉvʉ ũ̶i memeinore. Que baru
ina mʉje mead̶aimara márajivʉre jíye jaʉvʉ mʉjare jaʉéde.
\p
\v 11 ’Ĩmaroi mʉje eaiyede, vorĩ eajarã cũinácʉ põecʉre, ne
pued̶aimʉre, jápiaiyʉcʉre mʉje coyʉiyede. Ʉ̃́que cʉjarã
mʉja ũ̶i cũ̶rami pʉ dajocarĩ nʉivʉta nore jocarĩ.
\v 12 Mʉje ecoiyede cũ̶rami, diñamicavʉre jacoyʉjarã mʉja,
jẽniacaivʉ Jũ̶menijicʉque ũ̶i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre.
\v 13 Na meara maru, náre mearo d̶acacʉyʉme Jũ̶menijicʉ yópe
mʉje jẽniaiyepe. Ʉbenita na ãmena maru, náre mearo
d̶acabecʉyʉme ũ̶.
\v 14 Apecʉ ũ̶i copʉ etabedu mʉjare, aru mʉje coyʉiyede
jápiaiyʉbedu máre, pʉpejarã jobore mʉjare jẽiyede mʉje
cʉboba cãchinoi ũ̶i jã́iyede, mʉje etaiyede ũ̶i cũ̶ramine
jocarĩ, no ĩmarore jocarĩ máre.
\v 15 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ aru ina
Gomorracavʉ bácavʉ máre pare ãmeina d̶aivʉ barejaquémavʉ.
Ʉbenita diĩmarocavʉ mʉjare copʉ etabevʉ ñájinajarama nócavʉ
bácavʉ pʉeno baju, Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre
põevare, ne ãmeina teiye boje, arejame Jesús, ñʉjare jaroyʉ.
\s Jesús ũ̶i coyʉino ṹ̶re jʉ aivʉ ne ñájiyede
\r (Mt 9.34, 12.24, 24.9, 13; Mr 3.22, 13.9-13; Lc 6.40, 10.3,
11.15, 12.11-12, 21.12-17; Jn 13.16, 15.20)
\p
\v 16 Jesús coyʉre nʉrejame ñʉjare, yópe arĩ:
\p —Jã́jara. Jaroivʉ yʉ mʉjare ijãravʉcavʉ jẽneboi, yópe
ovejava nʉiyepe ãimara jijecʉrivʉ jẽneboi. Ávaivʉbu maja
judíova: Ãd̶a me majibi, aru jureco jijecʉbebico. Que baru
ãd̶ape me majijarã, aru jurecope jijecʉbejarã põevaque, mʉje
coyʉiyede náre.
\v 17 Me jã́jara mʉja. Mʉjare jẽni nʉvarajarama jabova ne
ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami. Jara popenajarama mʉjare maja
judíova maje cójijiñamiai.
\v 18 Aru mʉjare nʉvarajarama cõjeipõeva ne jipocai aru jabova
ne jipocai máre, yʉre mʉje jʉ aiye boje, mʉje coyʉrãjiyepe
aivʉ ji borore náre aru ina judíova ãmevʉre máre.
\v 19 Ne jẽni nʉvaiyede mʉjare ãmeina teivʉre jẽniari
jã́iñami, “¿Aipe coyʉrãjidi náre?” arĩ cãrijimejara mʉja.
Dinʉmʉ maquinómareca majinajaramu mʉje coyʉrãjiye mʉjare
jaʉéde.
\v 20 Coyʉjarã mʉja yópe majepacʉi Espíritu ũ̶i dápiare
d̶aquiyepe aivʉ dinʉmʉ maquinóre.
\p
\v 21 ’Mʉjare, yʉre jʉ aivʉre, ina yʉre jʉ abevʉ
ʉbenajarama. Que baru ũ̶mʉ jẽni jícʉyʉme jíbʉcʉre o
ĩmacʉre máre, jabova ne boarĩ́ jarʉvaicõjenajiyepe ayʉ
ṹ̶re. Aru nopedeca jípacʉ jẽni jícʉyʉme mamacʉre. Aru
nopedeca némara jʉ abeni nébʉcʉvare maucʉvarĩ boarã́jarama
náre.
\v 22 Caivʉ mʉjare, yʉre mʉje jʉ aiye boje, jorojĩni
jã́rajarama cainoa joborõacavʉ. Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre ũ̶i
yainʉmʉita, ũ̶ macʉyú̶me ji mead̶aimʉ.
\v 23 Cũináro ĩmarocavʉ ne ñájine d̶aiyede mʉjare, dupini
nʉjara mʉja apeno ĩmaroi. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ,
Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, copaidacʉyʉmu mʉje
coyʉrĩ bubarãjiye jipocamia ji yávaiye méne cainoa maje
ĩmaroa, Israeque ĩmaroai.
\p
\v 24 ’Ina bueimara ñame majibema náre bueipõecʉ pʉeno. Aru ina
memecaivʉ ñame parʉbema ne jabocʉ pʉeno.
\v 25 Ñai bueimʉre vaiye jaʉvʉ caiye iye ṹ̶re bueipõecʉi
vaiye báquede. Aru ñai memecayʉre vaiye jaʉvʉ caiye iye ũ̶i
jabocʉi vaiye báquede. Põeva ãmeina yávaivʉ baru cũ̶rami
upacʉre, pʉeno baju ãmeina yávarãjarama ũ̶i cũ̶ramicavʉre.
Quédecabu ina yʉre jʉ abevʉ “Abujuvai jabocʉbu mʉ” aiyʉrĩ
yʉre, ãmidoivʉ Beelzebúre. Que baru mʉjare majicayʉbu: Pʉeno
baju ãmeina yávarĩ ñájine d̶arãjarama mʉjare, arejame
ñʉjare Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino põeva ne jidʉrãjimʉre
\r (Mr 4.22; Lc 8.17, 12.2-7)
\p
\v 26 Ñʉjare coyʉre nʉrejame Jesús:
\p —Põevareca jidʉbejarã mʉja. Caiye yaveiye báque
jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre majinajarama caivʉ
põeva.
\v 27 Caiye ji coyʉiyede mʉjare ñeminoi, põeva ne jápiabede,
coyʉjarã põevare miad̶ároi, ne jápiaiyede. Aru caiye mʉje
jápiaiyede, põeva ne jũjuvaiyede, coyʉjarã obedivʉ põevare ne
cójijinoai.
\v 28 Jidʉbejarã ina boarĩ́ jarʉvaivʉre mʉje bajure, ʉbenita
mʉje ũmene boarĩ́ jarʉvaivʉ oabevʉre. Quénora jidʉjarã
Jũ̶menijicʉre, ñaine mʉje bajure aru mʉje ũmene máre,
bíjarorĩ majicʉre toabo cũiméboi.
\p
\v 29 ’Yócavʉ bojed̶aivʉ pʉcajĩna míjina quĩ́jinare
cũinátʉrava tãutʉratʉrava bojecʉbetʉravaque. Ʉbenita
cũinájicʉ nácacʉ tʉrĩburu joborõita ũ̶i yaidú, majepacʉ
Jũ̶menijicʉ tʉicõjeimi ṹ̶re. Jũ̶menijicʉ ũ̶i tʉicõjemenu
cũinájicʉ nácacʉre joborõita, tʉbecʉyʉme.
\v 30 Aru caiye iye pod̶amea cʉede mʉje jipobʉi majibi majepacʉ
Jũ̶menijicʉ.
\v 31 Que baru jidʉbejarã. Mʉja bojecʉrivʉtamu caivʉ míjina
obedivʉ pʉeno. Que baru Jũ̶menijicʉi cõjemenu, ãmeno
vaibéquiyebu mʉjare, arejame ñʉjare Jesús.
\s Jesúre jʉ aivʉre aru jʉ abevʉre coyʉino
\r (Lc 12.8-9; 2 Ti 2.12)
\p
\v 32 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús:
\p —Caivʉ ina jʉ aivʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre
náre jʉ acʉyʉmu jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ũ̶i jã́inoi.
\v 33 Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ
máre náre jʉ abecʉbu jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ũ̶i jã́inoi,
arejame Jesús.
\s Jesús ũ̶i coatede d̶aino põevare
\r (Mt 16.24-25; Mr 8.34-35; Lc 9.23-24, 12.51-53, 14.26-27, 17.33;
Jn 12.24-25)
\p
\v 34 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame ñʉjare:
\p —Dápiabejarã mʉja yʉ dayʉ bácʉre, cãrijimene d̶acʉyʉ
ijãravʉcavʉre. Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cãrijimene d̶acʉyʉ
mʉjare. Quénora darejacacʉ yʉ, põevare coatede d̶acʉyʉ, apevʉ
yʉre ne jʉ aiye boje ʉbenita apevʉ yʉre ne jʉ abe boje.
\v 35 Ji daiye báque boje, mamacʉ maucʉvacʉyʉme jípacʉre, aru
mamaco maucʉvacod̶ome jípacore, aru mamacʉi márepaco
maucʉvacod̶ome õi vácore máre.
\v 36 Que baru põecʉ ũ̶i cũ̶ramicavʉvacaribu ũ̶i mauva
márajivʉ.
\p
\v 37 ’Ácʉ põecʉ jípacʉre o jípacore ʉcʉ baru ji pʉeno, ũ̶
bʉojabebi jícʉ bacʉyú̶. Ácʉ põecʉ mamacʉre o mamacore ʉcʉ
baru ji pʉeno, ũ̶ bʉojabebi jícʉ bacʉyú̶.
\v 38 Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yú̶que, dajocajacʉrĩ põeva ne
mearo jã́iyede ṹ̶re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru
jidʉbejacʉrĩ ũ̶i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ũ̶
bʉojabebi jícʉ bacʉyú̶.
\v 39 Ñai põecʉ ũ̶i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ũ̶i
bajure, coatecʉyʉme ũ̶i bajure Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ, yópe
yaiyú̶ bácʉpe ũ̶i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju
ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ũ̶i baju ʉrõpe
d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ṹ̶recabe ji mead̶aquimʉ,
cʉcʉyʉ Jũ̶menijicʉque cainʉmʉa, ñʉjare arĩ buedejame
Jesús.
\s Põeva bojed̶aimara ne baju d̶aiyepe
\r (Mr 9.37, 41; Lc 9.48, 10.16; Jn 13.20)
\p
\v 40 Jesús buedejame ñʉjare cojedeca:
\p —Ñai põecʉ copʉ etayʉ baru mʉjare mʉje coyʉrãnʉiyede
ji yávaiye méne, yʉre máre copʉ etaibi ũ̶. Aru ñai põecʉ
copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre máre.
\v 41 Ñame copʉ etaivʉ cũinácʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõecʉre, Jũ̶menijicʉ bojed̶acʉyʉme náre yópe ũ̶i
bojed̶aiyepedeca ñai ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Aru ñame
copʉ etaivʉ cũinácʉ ũ̶mʉ meacʉre, Jũ̶menijicʉ
bojed̶acʉyʉme náre yópe ũ̶i bojed̶aiyepedeca ñai ũ̶mʉ
meacʉre.
\v 42 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai põecʉ jíyʉ cũinárʉ
jororʉre ocoque, cad̶atecʉyʉ cũinácʉ ji bueimaracacʉre,
parʉbecʉreca ũ̶i yóvaiye boje yʉre, jãve bíjabecʉyʉme ũ̶
Jũ̶menijicʉi bojed̶aiyede ṹ̶re, arĩ buedejame Jesús.
\c 11
\s Juan Bautista ũ̶i jaroimara Jesús yebai
\r (Mt 17.10-13; Mr 9.11-13; Lc 7.18-35, 16.16)
\p
\v 1 Jesús ñʉja doce paivʉ ũ̶i bueimarare majicarĩ bʉojayʉ
bácʉ, nore jocarĩ nʉrejame dijoborõcaĩmaroai, põevare buecʉyʉ
aru coyʉcʉyʉ ũ̶i yávaiye méne.
\p
\v 2 Dinʉmʉre Juan Bautista ñai jabocʉ Herodes ũ̶i bʉoimʉ
marejámed̶a. Cʉrejamed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami
jívʉi. Noi cʉcʉ, jápiarejamed̶a Cristo ũ̶i d̶aiye borore. Que
baru jarorejamed̶a apevʉ ũ̶i bueimarare Jesús yebai.
\v 3 Jẽniari jã́icõjenejamed̶a náre yópe:
\p —¿Jãveneca mú̶rʉ Juan Bautista “Ji yóboi dacʉyʉme apecʉ
coyʉipõecʉ” arĩ, ũ̶i buevacamʉ? ¿Ʉ̃i que arĩ buevacamʉ
ãmenu, corenajidi ñʉja apecʉre? aicõjenejamed̶a náre Juan
Bautista.
\p
\v 4 Ne que arĩburu yóboi, Jesús jʉ ayʉ arejame náre:
\p —Nʉri coyʉjarã Juan Bautistare mʉje jã́iyede aru mʉje
jápiaiyede caride:
\v 5 Ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ri ead̶ama aru ina cuiye
majibevʉ bácavʉ cuyama caride. Ina pojeivʉ bácavʉ meama aru
ina jápiabevʉ bácavʉ jápiad̶ama caride. Ina yaivʉ bácavʉ
nacovaimara yainore jarʉvarĩ apʉma cojedeca caride. Aru cõmaje
ãrojarivʉre coyʉyʉbu iye yávaiye méne, Jũ̶menijicʉi
mead̶aiyede põevare.
\v 6 Aru torojʉbi ñai jʉ arĩ dajocabecʉ yʉre, arejame náre
Jesús.
\p
\v 7 Ina daroimara ne nʉriburu yóboi, Jesús Juan Bautistai borore
yávarĩ bú̶yʉ arejame ina obedivʉ põevare noi cʉrivʉre:
\p —Jãve jã́ranʉmeteavũ̶ mʉja cõriáre ũmevʉ japuiyede
põecʉbenoi.
\v 8 Aru jãve jã́ranʉmeteavũ̶ mʉja põecʉ cuitótecaje
meacajede doyʉre máre põecʉbenoi. Majivʉ mʉja ina
doivʉre cuitótecajea meacajeare cʉrivʉre cainʉmʉa jabovai
cũ̶ramiai.
\v 9 Quénora jãve jã́ranʉavʉ mʉja cũinácʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jã́quemavʉ
mʉja Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre pʉeno meacʉ
bajure.
\v 10 Juan Bautistabe ñai Jũ̶menijicʉi toivaicõjeimʉ mácʉ
ṹ̶re coyʉcaipõecʉ bácʉre:
\q Jaroivʉ yʉre coyʉcaipõecʉre mi jipocai, ũ̶i mead̶aquiyepe
ayʉ põevare, ne copʉ etarãjiyepe ayʉ mʉre, nopedeca põeva ne
mead̶aiyepe cuimare ñai ũ̶mʉ, ne pued̶aimʉ, ũ̶i daquiye
jipocai, arĩ coyʉicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\m
\v 11 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉbebi apecʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõecʉ meacʉ baju Juan Bautista pʉeno, ina
ijãravʉre põeteivʉ jẽneboi. Ʉbenita caivʉ Jũ̶menijicʉi
jaboteimara ũ̶i mearo d̶acaimaramu Juan Bautista pʉeno. Aru nácacʉ
ʉbeni cʉcʉ máre Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaimʉme Juan Bautista
pʉeno, arejame Jesús.
\p
\v 12 Aru yópe arĩ, buede nʉrejame:
\p —Ãnijãravʉ bácarõ Juan Bautista Jũ̶menijicʉi yávaiyede
ũ̶i coyʉrĩ bʉijãravʉmata pʉ caride máre, obedivʉ põeva
parʉrõ d̶ad̶ama, ecoiyʉrivʉ Jũ̶menijicʉi jaboteinore. Aru
põeva Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ parʉrõ ãd̶amated̶ama, cũiné
d̶aiyʉrivʉ ũ̶i jaboteinore.
\v 13 Juan Bautista ũ̶i cʉrinʉmʉre cʉrejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye Moisés bácʉre toivaicõjeni bueiye
báque aru ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ
toivarĩ bueiye báque Jũ̶menijicʉ jabotecʉyʉre ũ̶i põevare.
\v 14 Aru ji coyʉiyede mʉje jʉ aiyʉru, coyʉyʉbu mʉjare: Juan
Bautistarecabe ñai Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ
Elíape páyʉ dacʉyʉ Jũ̶menijicʉi epequimʉ ũ̶i daquiye
jipocamia.
\v 15 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejame Jesús.
\p
\v 16 Aru yópe arĩ, buede nʉrejame:
\p —¿Yéque jẽvari coyʉji ina põeva ijãravʉcavʉre? ¿Aipe
ãrojari na? Jʉed̶ova tãibʉi dobarivʉpebu, yajurãjivʉ
nácavʉque. Aru yópe aivʉpebu:
\v 17 “Japuvʉ ñʉja yʉriainore. Ʉbenita upabetevʉ mʉja.
Yʉriavʉ ñʉja chĩore d̶aiyede. Ʉbenita obetevʉ mʉja”. Aru
nópe ijãravʉcavʉ máre cãrijiñama na.
\v 18 Que baru Juan Bautista ũ̶i daiyede, ũ̶ ãmeni aru ũcumeni
teiyede, “Abujucʉre cʉvabi”, ṹ̶ra ʉbenina aivʉbu mʉja.
\v 19 Aru Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, ji daiyede, ãri
aru ũcuri teiyede yópe caivʉ apevʉpe, “Ñai ũ̶mʉ ʉrarõ ãri
ũ̶i vainí tʉiyeta, aru ʉrarõ ũcuri ũ̶i pacoteiyeta, yóvaibi
ãmenare aru jabovare tãutʉra ĩcaipõevare máre”, yʉrã
ʉbenina aivʉbu mʉja. Que baru mʉja máre, ijãravʉcavʉpedeca
cãrijivʉbu. Ʉbenita Jũ̶menijicʉi majiéde põeva jã́d̶ama
ṹ̶re jʉ aivʉque, arejame Jesús.
\s Apeĩmaroacavʉ ne jʉ abeno Jũ̶menijicʉre
\r (Mt 10.15; Lc 10.12-15)
\p
\v 20 Apeĩmaroai ʉre põeva ne d̶arĩ majibede d̶arejame Jesús.
Ʉbenita nócavʉ chĩomeni ne ãmeina teiyede, oatʉvabedejaima ne
d̶aiyede. Que baru Jesús, yópe arĩ, jijateni bú̶rejame ina
ĩmaroacavʉre:
\p
\v 21 —¡Mʉja, judíova, Corazĩ́cavʉ, ãmeno ñájinajaramu
mʉja! ¡Aru mʉja, judíova, Betsaidacavʉ máre, ãmeno
ñájinajaramu mʉja! Põecʉ ũ̶i d̶aru põeva ne d̶arĩ majibede
yópe ji d̶aiyepe mʉje jã́iyede, judíova ãmevʉ Tirocavʉ aru
Sidṍcavʉ máre ne jã́iyede, nócavʉ jave chĩori ne ãmeina
teiyede, oatʉvajebu ne d̶aiyede. Ñeminicajeare dorĩ, ũapenare
tʉorĩ ne jipobʉi, jã́d̶ovajebu ne chĩori dápiaiyede.
\v 22 Ʉbenita yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ñájinajaramu Tirocavʉ
aru Sidṍcavʉ pʉeno baju, Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉ
baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje.
\v 23 Aru mʉja, judíova, Capernaucavʉ, jãve nʉmenajaramu mʉja
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi. Quénora mʉja nʉrajaramu
toabo cũiméboi. Ina Sodomacavʉ bácavʉ ãmena bajuvacari, jã́ivʉ
bácavʉ baru põeva ne d̶arĩ majibede, yópe ji d̶aiye báquepe
Capernaui, chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvajebu ne d̶aiyede. Aru
na mácavʉre bíjare d̶abejebu Jũ̶menijicʉ.
\v 24 Ʉbenita yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ pare
ãmeina teivʉreca, ne pʉeno ñájinajaramu mʉja, Jũ̶menijicʉi
ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje,
arejame Jesús.
\s Jesús ũ̶i jabʉóvare d̶aiyʉe põevare
\r (Lc 10.21-22; Jn 1.18, 3.35, 10.15)
\p
\v 25 Dinʉmʉmareca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame Jũ̶menijicʉre:
\p —Mʉ, jipacʉ, cavarõ mearocavʉ ne jabocʉ aru ijãravʉcavʉ
ne jabocʉ máre, mearore jívʉ mʉre, mi jã́d̶ovame boje caiye
iye ji coyʉiyede ina majidivʉre aru mi jã́d̶ovaiye boje caiye
iyede ina majibevʉre.
\v 26 Mʉ, jipacʉ, mearore jívʉ mʉre mi nópe d̶aiye
boje, arejame Jesús.
\p
\v 27 Jũ̶menijicʉre coyʉrĩ bʉojarĩ, Jesús arejame ñʉjare,
ṹ̶que cʉrivʉre:
\p —Jipacʉ Jũ̶menijicʉ yʉre majide d̶aibi caiyede, aru parʉre
d̶aibi máre. Ñame majibema yʉre, quénora majibi jipacʉva. Ñame
majibema jipacʉre quénora majivʉ yʉ, aru na máre ina ji majide
d̶aimara.
\v 28 Caivʉ mʉja ʉetʉivʉ mʉje d̶arĩduiye boje yópe
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe, dajarã ji yebai. Jabʉóvare
d̶aquijivʉ mʉjare diede jocarĩ, mʉje cãrijimenajiyepe ayʉ.
\v 29 Jʉ ajarã yʉre aru ji coyʉiyede máre. Buejarã yú̶que ji
bueiyede. Majicaicõjejara mʉjare yʉre, d̶arãjivʉ ji d̶aiyepe. Yʉ
cõmaje ãroje jã́ñʉmu põevare. “¿Meacʉ bárica yʉ?”
arĩ dápiabevʉ. Que baru yʉ jabʉóvare d̶aquijivʉ mʉjare mʉje
ũmene.
\v 30 Jʉ arĩ yʉre, ji coyʉiyede máre, maiyójabevʉ mʉjare.
Mʉje d̶aiye majibede d̶aicõjemevʉ mʉjare, arejame Jesús.
\c 12
\s Jesúi bueimara ne pʉyoino oteiyede jabʉóvaijãravʉi
\r (Mt 9.13; Mr 2.23-28; Lc 6.1-5)
\p
\v 1 Apejãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, ñʉja
Jesújã vaidéjacarã oteiye cʉrõi. Ñʉja ũ̶i bueimarare
ãvʉé ijidejavũ̶. Que baru die oteiyede jẽni pʉyorĩ
ãrejacarã ñʉja.
\v 2 Aru apevʉ fariseovacavʉ ñʉje nópe d̶aiyede jã́ri,
arejaima Jesúre:
\p —Jã́jacʉ. Mi bueimara maja judíova maje d̶aicõjemenope
d̶arĩ, ãmeno d̶aivʉbu jabʉóvaijãravʉre, arejaima.
\p
\v 3 Ʉbenita Jesús, ũ̶i dápiaiye boje ñʉja ãmeno d̶abevʉre,
arejame náre:
\p —¿Jãve ãrʉmetenarʉ mʉja yo David bácʉi d̶aino mácarõre
ãvʉé ijiéde ṹ̶re aru ṹ̶que cʉrivʉre máre?
\v 4 Ʉ̃ mácʉ ecorejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶rami. Aru
ãrejaquemavʉ pã́ure, Jũ̶menijicʉre jíye báquede, ina
sacerdoteva ne ãiyede, sacerdote ãmecʉ bácʉvacari. Aru
jídejaquemavʉ ṹ̶que cʉrivʉre máre, sacerdoteva ãmevʉ
bácavʉreca. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ na
mácavʉre.
\v 5 ¿Aru jãve ãrʉmetenarʉ mʉja Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede
sacerdotevare ũ̶i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre? Ina
sacerdoteva memeivʉvacari Jũ̶menijicʉi cũ̶rami
jabʉóvaijãravʉare, ãmeno d̶abema na.
\v 6 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Ji cʉede mʉje jẽneboi mearotamu
mʉjare, mʉje Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine cʉvae pʉeno.
\v 7 Mʉja ji bueimarara “Ãmeno d̶aivʉbu” abejebu, majidivʉ
bácavʉ baru aipe aiyʉrõre iye Jũ̶menijicʉi yávaiyede
toivaicõjeiye báquede: “Ʉvʉ yʉ mʉje cõmaje ãroje
jã́rajiyepe ayʉ apevʉre, mʉje yʉre jícaiye pʉeno”, arĩ
toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\v 8 Yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, jabocʉbu yʉ.
Que baru d̶aicõjeni bʉojaivʉ yʉ põevare ne d̶aiyede
caijãravʉare aru jabʉóvaijãravʉare máre, arejame Jesús.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino ũ̶mʉ ãmuve jiacʉbecʉre
\r (Mr 3.1-6; Lc 6.6-11, 14.5)
\p
\v 9 Nore jocarĩ nʉrejacarã ñʉja, Jesújã. Aru cũinád̶ami
judíovai cójijiñami ecorejacarã. Noi cʉrejame cũinácʉ
ũ̶mʉ, ãmuve cũinápũravʉ jiacʉbecʉ.
\v 10 Apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaima Jesúre:
\p —¿Mi dápiaru, mead̶aicõjeini Jũ̶menijicʉ jabʉóvaijãravʉ
sábadoi? arejaima na.
\p Nópe arejaima, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ
ṹ̶re.
\p
\v 11 Jesús arejame náre:
\p —¿Ácʉ mʉjacacʉ ũ̶i oveja tʉru cobe jívʉi, cũiná jẽni
ĩmeje bárica ṹ̶re judíovai jabʉóvaijãravʉ, mʉjare
memeicõjemejãravʉre? ¡Põecʉ bojecʉcʉtame oveja pʉeno!
\v 12 Que baru Jũ̶menijicʉ mearore d̶aicõjeimi põevare
jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Aru yʉ mead̶ayʉ baru ñai ũ̶mʉre
caride, mearo d̶ajebu yʉ, arejame Jesús.
\p
\v 13 Nópe ayʉva, ñai ũ̶mʉ ãmuve jiacʉbecʉre arejame:
\p —Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejame.
\p Ʉ̃i jabióvaiyede, meatedejavũ̶ ũ̶i ãmuve, yópe
apepũravʉcaãmuvepe.
\v 14 Que teni ina fariseova etaivʉ bácavʉ cójijidejaimad̶a.
“Boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ”, arĩ dápiaivʉ barejáimad̶a
Jesúre.
\s Isaías bácʉi coyʉcaimʉ Jesús
\p
\v 15 Jesús coreóvayʉ ina fariseova ne boarĩ́ jarʉvaiyʉede
ṹ̶re, náre dajocarĩ nʉrejame nore jocarĩ. Obedivʉ põeva
cujurejaima ũ̶i yóboi. Aru caivʉ nácavʉ ijimarare mead̶arejame
Jesús.
\v 16 Yávaicõjemenidurejame náre apevʉre, ne coreóvabenajiyepe
ayʉ ũ̶i d̶aiyede.
\v 17 Caiye iye nópe vaidéjavũ̶ cũinátʉrʉ Jũ̶menijicʉi
coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Isaías ãmicʉcʉ ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶
mácʉre Jũ̶menijicʉ:
\q
\v 18 Jápiajarã. Ñaime yʉre memecayʉ, ji beoimʉ mácʉ.
Ʉ̃́recabe ji ʉmʉ. Ʉ̃́que torojʉvʉ yʉ ji ũmei. Ʉ̃́re
darocʉyʉmu ji Espíriture, ũ̶i cõjequiyepe ayʉ yʉre memecayʉ
ũ̶i dápiaiyede, ũ̶i coyʉiyede, aru ũ̶i d̶aiyede máre. Que baru
coyʉcʉyʉme yʉre memecayʉ judíova ãmevʉre aipe d̶arĩ
bʉojaivʉre, boropatebenajivʉva ji jã́inore.
\v 19 Ʉ̃́recabe ãd̶amatebecʉ, cod̶obobobecʉ mái, aru órejabecʉ
ĩmaroacarõ tãibʉi.
\v 20 Napiñʉ cad̶atecʉyʉme ina parʉbevʉre. Aru cõmaje ãroje
jã́ñʉ mead̶acʉyʉme ina ijimara yaijʉrorivʉre. Nópe
d̶acʉyʉme pʉ ũ̶i vainí tʉrĩburu yóboita ãmenore jarʉvarĩ,
ũ̶i jaboteiyeta.
\v 21 Ʉ̃́recabe põevare mead̶arĩ bʉojayʉ. Que baru ṹ̶re
napini corenajarama ina judíova ãmevʉ, ũ̶i mead̶aquiyepe aivʉ
náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Isaías bácʉre Jũ̶menijicʉ.
\s “Abujuvai jabocʉi parʉéde cʉvabi ũ̶” arĩ, ne boro
coyʉrĩ ad̶arĩduino Jesúre
\r (Mt 9.34, 10.25; Mr 3.20-30, 9.40; Lc 11.14-23, 12.10)
\p
\v 22 Dinʉmʉre apevʉ davarejaima cũinácʉ ũ̶mʉre, abujucʉ
ũ̶i ĩmamʉre, Jesús yebai. Ñai ũ̶mʉ jã́ri eabecʉ aru
yávaiye majibecʉ barejáme. Aru ṹ̶re mead̶arejame Jesús.
\v 23 Ʉ̃i que d̶aiyede, caivʉ ina põeva, nócavʉ, cuecumari
arejaima:
\p —¿David bácʉi pãramecʉ, Jũ̶menijicʉi epeimʉ mácʉ maje
jabocʉ bacʉyú̶ bárica ñai? jẽniari jã́rejaima ne bajumia.
\p
\v 24 Ʉbenita ina fariseova, jápiaivʉ põeva nópe ne coyʉiyede,
yópe arejaima:
\p —Ñai ũ̶mʉ cʉvabi Beelzebúre. Que baru abujuvai jabocʉi
parʉéque jaetovaibi abujuvare, arejaima na.
\p
\v 25 Jesús coreóvayʉ ne dápiaiyede, arejame náre:
\p —Cũináro jaborõcavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, ina
jaborõcavʉ cũinájarama na. Aru nopedeca cũináro ĩmarocavʉ o
cũinád̶ami cũ̶ramicavʉ máre ãd̶amateivʉ baru ne bajumia,
diĩmarocavʉ o diñamicavʉ máre cũinájarama na.
\v 26 Aru nopedeca bájebu ñai abujuvai jabocʉ, jaetovayʉ baru
abujuvai jabocʉre. Ãd̶amateyʉ bájebu ũ̶i bajuma. Aru jaetovayʉ
baru abujuvare, joe parʉcʉ cʉbejebu ũ̶.
\v 27 ¿Ji jaetovaru abujuvare ne jabocʉi parʉéque, ñamei
parʉéque jaetovaidi mʉjacavʉ abujuvare? Que baru mʉjacavʉ,
abujuvare jaetovaivʉ, jã́d̶ovad̶ama mʉjare mʉje borocʉede yʉre
ʉbenina.
\v 28 Ʉbenita Jũ̶menijicʉi Espíritu Santo ũ̶i parʉéque
jaetovayʉbu yʉ abujuvare. Que baru jã́d̶ovaivʉ yʉ Jũ̶menijicʉ
jaboteyʉre mʉjare.
\p
\v 29 ’Ʉbenita bʉojaino ãmevʉ ecoivʉ ñai ũ̶mʉ parʉcʉi
cũ̶ramine, ñavarajivʉ ũ̶i cʉvaede. Mamarʉmʉre ṹ̶re bʉorĩ,
que d̶aivʉ bácavʉta bʉojaivʉ ñavaivʉ ũ̶i cʉvaede, arejame
Jesús.
\p Nópe ayʉ, Jesús yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ: Ʉ̃́vacari
parʉbi abujuvai jabocʉ pʉeno, ũ̶i jaetovaiye boje abujuvare
põevare jocarĩ.
\p
\v 30 Aru Jesús arejame:
\p —Ñai yóvabecʉ maucʉvabi yʉre. Aru ñai apevʉre yóvare
d̶abebi yʉre, náre maucʉvare d̶aibi yʉre.
\p
\v 31 ’Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Jũ̶menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme
caiye iye mʉje ãmeina teiyede, aru caiye iye ṹ̶re ãmeina
yávaiyede máre. Ʉbenita ácʉ põecʉ ũ̶i yávaru ãmeina ñai
Espíritu Santore, aipinʉmʉ Jũ̶menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ũ̶i
ãmeina teiyede. Quédata boropatecʉyʉme, bíjacʉyʉ
Jũ̶menijicʉre jocarĩ cainʉmʉa.
\v 32 Que baru caivʉ ina ãmeina yávaivʉre yʉre, Jũ̶menijicʉi
daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, Jũ̶menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme ne
ãmeina teiyede. Ʉbenita ina ãmeina yávaivʉre ñaine, Espíritu
Santore, Jũ̶menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ne ãmeina teiyede,
ijãravʉre aru daquijãravʉ baquinóre máre, arejame Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino maje majinore jocʉcʉa jẽidʉare
\r (Mt 3.7, 7.20, 15.18, 23.33; Lc 3.7, 6.43-45)
\p
\v 33 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame:
\p —Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ
ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ. Que baru coreóvaivʉbu iye
jocʉcʉare dicʉá jẽiyeque. Nopedeca mʉja coreóvarĩ
bʉojaivʉbu yʉre ji d̶aiyeque.
\v 34 ¡Mʉja, jʉjovaivʉ, ãd̶avape paivʉbu mʉja! Mʉjarecabu
dápiaivʉ ãmene. Que baru ãme matʉiyede yávaivʉbu mʉja. Aru
méne yávarĩ bʉojabevʉ mʉja.
\v 35 Ñai põecʉ meacʉ yávayʉbe méne, ũ̶i ũmei mearo cʉe
boje. Aru ñai põecʉ ãmecʉ yávayʉbe ãmene, ũ̶i ũmei ãmeno
cʉe boje. Que baru põecʉ yávaibi ũ̶i jijecamuque ṹ̶re cʉede
ũ̶i ũmei.
\v 36 Coyʉyʉbu mʉjare: Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinó
Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina
teiye boje, caivʉ ʉbenina yávaivʉ bácavʉre ñájine
d̶acʉyʉme Jũ̶menijicʉ, ne nópe yávaiye báque boje.
\v 37 Mʉje yávaiyeque jã́d̶ovaivʉbu aipe mʉje dápiaiyede. Que
baru Jũ̶menijicʉ bojed̶acʉyʉme mʉjare yópe mʉje yávaiyepe.
Mʉje ména yávaru, mʉjare boropatebevʉpe jã́cʉyʉme
Jũ̶menijicʉ. Ʉbenita mʉje ãmeina yávaru, mʉjare
boropateivʉpe jã́cʉyʉme ũ̶, arĩ buedejame Jesús.
\s Põeva ne d̶arĩ majibenore Jesúre d̶aicõjeniduino
\r (Mt 16.1, 4; Mr 8.11-12; Lc 11.16, 29-32)
\p
\v 38 Dinʉmʉre apevʉ ina Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede
bueipõevacavʉ aru apevʉ fariseovacavʉ máre yópe arĩdurejaima
Jesúre:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, Jũ̶menijicʉi majiéque d̶arĩ jã́d̶ovajacʉ
põeva ne d̶arĩ majibenore, arĩdurejaima.
\p
\v 39 Ʉbenita Jesúcapũravʉ yópe arejame náre:
\p —Ãmena bajutamu mʉja. Jũ̶menijicʉre dajocaiyʉrivʉbu mʉja
yópe nomió ãmeco õi dajocaiyepe jímarepacʉre jocarĩ. Que baru
jẽniariduivʉbu ji jã́d̶ovaquiyepe aivʉ Jũ̶menijicʉi majiéque
d̶ainore, põeva ne d̶arĩ majibenore. Ʉbenita jã́menamu apenore
Jũ̶menijicʉi d̶ainore mʉjare, quénora yo Jonás mácʉre vaino
mácarõre.
\v 40 Yópe Jonás mácʉi cʉe báquepe moacʉ ʉracʉi yapibʉ
jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre, nopedeca
yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, cʉcʉyʉmu joborõ
jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre.
\p
\v 41 ’Aru Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare,
ne ãmeina teiye boje, ina ũ̶mʉva mácavʉ, Nínivecavʉ bácavʉ,
nacajarajarama mʉja ijãravʉcavʉque, aru ãmecororãjarama
mʉjare, yʉre mʉje jʉ abe boje. Aru ina Nínivecavʉ bácavʉ
chĩori ne ãmeina teiye báquede oatʉvarejaquemavʉ, jápiaivʉ
bácavʉ Jonás mácʉi coyʉiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede.
Ʉbenita Jonás mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ.
\v 42 Aru Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare,
ne ãmeina teiye boje, ico jaboco, aviá daino cãcopũravʉcaco
báco, nacajacod̶ome mʉja ijãravʉcavʉque aru ãmecorocod̶ome
mʉjare, yʉre mʉje jʉ abe boje. Õ máco darejaquemavʉ joarõ
joborõre jocarĩ, jápiacod̶o ñai Salomón mácʉi coyʉiye
báquede ũ̶i majiéque. Ʉbenita Salomón mácʉi majié pʉeno
baju bueyʉbu yʉ, arejame Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino abujucʉi copainore
\r (Lc 11.24-26)
\p
\v 43 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame:
\p —Abujucʉ etayʉ bácʉ ũ̶mʉre jocarĩ, voibi ũ̶i
jabʉóvaino penenoi, põecʉbenoi.
\v 44 Ʉbenita jabʉóvaino eabecʉ baru, copaiyʉbi ñai ũ̶mʉ,
ũ̶i etaimʉ mácʉrecata. Aru copaini dayʉ, eaibi ñai ũ̶mʉ
meacʉre, yópe cũ̶rami oeni mead̶aiñamipe páyʉre.
\v 45 Que teni nʉñʉ, nʉvaimi apevʉ siete paivʉ abujuva ũ̶i
pʉeno ãmenare. Aru ne ecoiyede ñai ũ̶mʉre, ãmed̶ad̶ama ṹ̶re
pʉeno baju. Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉcavʉ ãmenare.
Ñájinajarama yóbocajãravʉare ne mamarʉmʉ ñájiye báque
pʉeno, arejame Jesús.
\s Jesús ũ̶ jina ne voino ṹ̶re
\r (Mr 3.31-35; Lc 8.19-21)
\p
\v 46 Jesús ũ̶i coyʉiyede ina põevare, jípaco aru ũ̶i yóva
máre ṹ̶que boroteiyʉrivʉ edarejaimad̶a ũ̶i cʉrõi. Ʉbenita
jedevamia mautedejaimad̶a na.
\v 47 Aru cũinácʉ nore cʉcʉ arejame Jesúre:
\p —Mipaco aru míyova máre, mʉre jã́radaivʉ, jedevai núma,
arejame.
\p
\v 48 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame ṹ̶re coyʉyʉ bácʉre:
\p —¿Ñamema jipaco aru jíyova? jẽniari jã́rejame ũ̶.
\p
\v 49 Aru ũ̶i pʉrʉre jabióvarĩ jã́d̶ovacʉñʉ ñʉjare, ũ̶i
bueimarare, arejame:
\p —Yuibu jipacope paivʉ aru jíyovape paivʉ máre.
\v 50 Que baru caivʉ ina d̶aivʉ jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ũ̶i
ʉrõpe, nárecabu jíyocʉpe páyʉ, jíyocope pád̶o, aru jipacope
pád̶o máre, arejame Jesús.
\c 13
\s “Oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mr 4.1-9; Lc 5.1-3, 8.4-8)
\p
\v 1 Dijãravʉmareca cũ̶ramine etarĩ, macajitabʉ ʉrabʉ
ẽcarʉi nʉri, dobarejame Jesús.
\v 2 Obedivʉ põeva cójijidejaima ũ̶i yebai. Que baru jiad̶ocũ
ẽcarʉ joabenoi cʉricũre jã́ri, jaturĩ, dobarejame dicũra,
buecʉyʉ põevare. Aru caivʉ ina põeva cʉrejaima macajitabʉ
ʉrabʉ ẽcarʉi.
\v 3 Jesús buedejame ñʉjare jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe
ayʉ caijĩe apejĩene. Yópe arĩ, buedejame:
\p —Yui oteipõecʉ otecʉnʉquemavʉ.
\v 4 Ʉ̃i oteiyede, ape oteiye tʉquemavʉ ma ẽcarʉi. Aru míjina
darĩ, ãradaquemavʉ caiye iye oteiyede.
\v 5 Ape oteiye tʉquemavʉ joborõ edubenoi, cũ̶raboa pʉenoi.
Nore joborõ yaʉrijĩe cʉbeniburu, maumejiena pĩarí etaquemavʉ.
\v 6 Ʉbenita aviá ũ̶i boiyede, ẽ́quemavʉ. Aru nʉomua
ũ̶mʉjʉrimua cʉbeni, yaiquémavʉ.
\v 7 Ape oteiye tʉquemavʉ miucʉa jẽneboi. Aru yóboi miucʉa
bʉcʉrĩ, chĩoquemavʉ iye oteiyede.
\v 8 Aru ape oteiye tʉquemavʉ mearo joborõi. Aru die jẽquemavʉ,
apeñʉ jẽiñʉ cien paivʉa, apeñʉ jẽiñʉ sesenta paivʉa,
aru apeñʉ jẽiñʉ treinta paivʉa, caiye oteiyabea coapa.
\v 9 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejame Jesús.
\s Aipe aiyʉrõre Jesús ũ̶i jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 25.29; Mr 4.10-12, 25; Lc 8.9-10, 18, 10.23-24, 19.26)
\p
\v 10 Dinʉmʉre ñʉja, ũ̶i bueimara, ũ̶i yebai nʉri, jẽniari
jã́rejacarã Jesúre:
\p —¿Aipe teni bueyʉrũ̶ mʉ jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe
ayʉ mi coyʉiyeque? arejacarã.
\p
\v 11 Aru Jesús coyʉrejame ñʉjare, yópe arĩ:
\p —Mʉjare coyʉrĩ majide d̶ayʉbu iye Jũ̶menijicʉ ũ̶i
coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ũ̶i põevare.
Ʉbenita ina apevʉ, iyede majibevʉre, quéda jã́ri dápiarĩ ne
d̶arãjiyepe ayʉ, bueyʉbu yʉ náre.
\v 12 Nopedeca ina jápiaivʉre Jũ̶menijicʉi yávaiyede,
Jũ̶menijicʉ pʉeno baju majide d̶acʉyʉme náre. Ʉbenita ina
jápiabevʉre Jũ̶menijicʉi yávaiyede, iye ne quĩ́jino majiéde,
Jũ̶menijicʉ náre ĩcʉyʉme.
\v 13 Jã́ivʉvacari ji d̶aiyede, coreóvaiyʉbema yʉre. Aru
jápiaivʉvacari ji coyʉiyede, jʉ aiyʉbema yʉre. Yéde majibema
na ji yávaiyede. Que baru jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyeque
coyʉyʉbu yʉ náre.
\v 14 Ne d̶aiye nópe vaidéjaquemavʉ cũinátʉrʉ Jũ̶menijicʉi
coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Isaías ãmicʉcʉ ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶
mácʉre:
\q Jãve jápiarĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jápiarĩ
eabenajaramu. Jãve jã́ridurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jã́ri
eabenajaramu.
\v 15 Mʉja coreóvaiyʉbevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiarĩ
eaiyʉbe boje. Mʉja jápiabevʉ, mʉje yávaiyede jãvene
jápiaiyʉbe boje. Mʉja bieivʉ mʉje yacorʉare, mʉje jãvene
jã́iyʉbe boje. Yʉre jã́ri coreóvaivʉ baru mʉje yacorʉaque, jʉ
ajebu mʉja. Yʉre jápiaivʉ baru mʉje cámucobeaque, jʉ ajebu
mʉja. Yʉre jápiarĩ ad̶aivʉ baru mʉje ũmeque, jʉ ajebu mʉja.
Que d̶aivʉre, mead̶ajebu yʉ mʉjare, toivaicõjenejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ Isaías bácʉre.
\p
\v 16 ’Ʉbenita torojʉrãjaramu mʉja, ji bueimara. Ji d̶aiyede
jã́ri coreóvaivʉbu mʉje jã́iyede. Aru ji coyʉiyede jápiarĩ,
jʉ aivʉbu diede. Que baru Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaimaramu mʉja.
\v 17 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõeva aru meara põeva máre jã́iyʉrĩduquemavʉ caiye
iye mʉje jã́iyede. Ʉbenita jã́metequemavʉ. Aru
jápiaiyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jápiaiyede. Ʉbenita
jápiabetequemavʉ, arĩ coyʉrejame ñʉjare Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino aipe aiyʉrõre “oteipõecʉre” jã́ri
dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mr 4.13-20; Lc 8.11-15)
\p
\v 18 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejame ñʉja ũ̶i bueimarare:
\p —Yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji aino mácarõ
yópe coyʉiyʉrõmu mʉjare: Iye oteiye Jũ̶menijicʉi yávaiyepe
paiyebu ũ̶i jaboteinoque yávaiye. Aru ñai oteipõecʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiyede bueipõecʉpe páyʉbe.
\v 19 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ.
Náre coyʉiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita
coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai
abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jũ̶menijicʉi
yávaiyede, ne jápiaiye báquede.
\v 20 Aru inamu joborõ edubenoi, cũ̶raboa pʉenoi, oteiye
tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Jũ̶menijicʉi yávaiyede jápiarĩ,
torojʉma me.
\v 21 Ʉbenita diede jʉ arĩduyama na. Que baru quĩ́jino yóboi,
põeva ne cãrijovaru aru ñájine d̶aru náre, ne jʉ aiye boje,
maumena dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede. Que
teni jʉ abema na.
\v 22 Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe
paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede, ʉbenita
cãrijiñama ijãravʉquede. Aru torojʉma tãutʉraque. Que baru
dápiad̶ama caiye diede. Ʉbenita dápiabema Jũ̶menijicʉi
yávaiyede. Que baru Jũ̶menijicʉ cad̶atebebi náre ũ̶i
yávaiyeque yópe ũ̶i ʉrõpe.
\v 23 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ.
Jũ̶menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama. Aru diede jápiarĩ
coreóvad̶ama. Nárecabu jʉ are d̶aivʉ apevʉ põevare, apevʉ
cien paivʉre, aru apevʉ sesenta paivʉre, aru apevʉ treinta
paivʉre, arĩ buedejame Jesús ñʉja ũ̶i bueimarare.
\s “Ãmecõria oteiye jẽneboi” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe
aino
\p
\v 24 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame
Jesús:
\p —Jũ̶menijicʉi jaboteino yópe painomu. Cũinácʉ ũ̶mʉ ũ̶i
oteiye méne, trigo ãmicʉede, otequemavʉ jioi.
\v 25 Ʉbenita ñami, põeva ne cãiyede, ũ̶i maucʉ dupini darĩ,
otequemavʉ ãmecõriare ũ̶i oteiye jẽneboi. Aru que d̶arĩ
bʉojarĩ, nʉquemavʉ ñai ũ̶i maucʉ.
\v 26 Que baru oteiye me pĩarí bʉcʉiyede, ãmecõria máre
pĩarí bʉcʉquemavʉ.
\v 27 Dinʉmʉre ñai jio upacʉ ṹ̶re memecaivʉ ũ̶i yebai nʉri,
aquemavʉ: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿otebetecʉrũ̶ oteiye méne
jioi? Jã́jacʉ. Mi oteiyeque ãmecõria máre cʉvʉ”, arĩ
coyʉquemavʉ.
\v 28 Ñai jio upacʉ náre coyʉyʉ: “Ji maucʉ que d̶ayʉme”,
aquemavʉ. Ʉ̃́re memecaivʉ jẽniari jã́quemavʉ: “¿Iye
ãmecõriare ĩnajidi ñʉja?” aquemavʉ.
\v 29 Ʉbenita ñai jio upacʉ aquemavʉ: “Bítamu. Mʉje ĩ́yede
ãmene, méne máre ĩnajichʉvʉ mʉja.
\v 30 Bʉcʉicõjejara caiyede, oteiye méne aru ãmecõriare
máre, pʉ jẽijãravʉ eaiyeta. Jẽijãravʉ eaiyede, yópe
coyʉcʉyʉmu yʉ ji oteiyede ĩcaipõevare: ‘Mamarʉmʉ ĩjara
mʉja iye ãmecõriare. Ĩni, tóroa d̶arĩ, ditoroa coapa bʉorĩ,
juajarã mʉja. Ʉbenita iye oteiye méne trigo ãmicʉede ĩniburu,
epejarã ji epeiñami jívʉi’, coyʉcʉyʉmu náre”, aquemavʉ
ñai jio upacʉ, arĩ buedejame Jesús.
\s “Oteiyabe mostazare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mr 4.30-32; Lc 13.18-19)
\p
\v 31 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame
Jesús:
\p —Coyʉquijivʉ mʉjare aipe ãrojarore yo Jũ̶menijicʉi
jaboteinore. Yópe mostaza ãmicʉriyabe oteiyabepebu. Cũinácʉ
ũ̶mʉ diyabede ĩni, oteibi ũ̶i jioi.
\v 32 Diyabedecabu oteiyabe quĩ́jiyabe caiye oteiye pʉeno.
Ʉbenita ũ̶i oteniburu yóboi, bʉcʉrĩ mʉivʉ ʉracʉ ape oteiye
pʉeno. Aru dicʉ cavabʉa ʉracavabʉa nʉivʉ, dicʉ taino
cãchinoi míjina ne juaiboa d̶ad̶ama, arejame Jesús.
\p Nopedeca mamarʉmʉre Jũ̶menijicʉi jaboteino quĩ́jinotamu,
põeva obebevʉ ne cʉe boje noi. Ʉbenita Jũ̶menijicʉi yávaiye
méne coyʉrĩburu yóboi, ʉrarõtamu no Jũ̶menijicʉi jaboteino,
obedivʉ põeva ne cʉe boje noi.
\s “Pã́ure bʉcʉre d̶aiyede” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe
aino
\r (Lc 13.20-21)
\p
\v 33 Bedióva diede buedejame Jesús apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje
d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ:
\p —Jũ̶menijicʉi jaboteino yópebu nomió õi pã́ure bʉcʉre
d̶aiyepe. Diede ad̶arĩ jĩvaiyepebu yóbecʉricurubʉa pã́u
d̶aicurubʉare. Aru caino jĩvaibore bʉcʉóvainopebu, arejame
Jesús.
\s Aipe teni Jesús ũ̶i bueino jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe
aiyede
\r (Mr 4.33-34)
\p
\v 34 Caiye iye jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede coyʉrejame
Jesús ina obedivʉ põevare. Coyʉre curejame cainʉmʉa jã́ri
dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyeque ũ̶i bueinore.
\v 35 Nópe vaidéjavũ̶ cũinátʉrʉ Jũ̶menijicʉi coyʉicõjeiye
báquepedeca cũinácʉ ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre.
Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶ mácʉre Jũ̶menijicʉ:
\q Jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque coyʉcʉyʉmu yʉ
põevare. Iye yávaiye jã́d̶ovame máquede Jũ̶menijicʉi
jãravʉre cʉed̶aquiye jipocamata coyʉcʉyʉmu yʉ náre, arĩ
toivaicõjenejaquemavʉ.
\s Jesús ũ̶i coyʉino aipe aiyʉrõre “ãmecõria oteiye
jẽneboi” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\p
\v 36 Dinʉmʉ ina obedivʉ põevare dajocarĩ, cũ̶rami ecorejame
Jesús. Aru noi ñʉja, ũ̶i bueimara, ũ̶i yebai nʉri, yópe
arejacarã ṹ̶re:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, coyʉjacʉ ñʉjare aipe aiyʉrõre yo jã́ri
dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ mi aino mácarõre, ãmecõria
oteiye jẽneboi, arejacarã.
\p
\v 37 Yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare Jesús:
\p —Ñai jio upacʉ oteiye méne oteicõjeñʉpe páyʉbu yʉ,
Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe.
\v 38 Ʉ̃i jio ijãravʉpe painomu. Iye trigo ãmicʉe oteiyebu
Jũ̶menijicʉi jaboteimarape paivʉ. Aru iye ãmecõriamu
abujuvai jabocʉi jaboteimarape paivʉ.
\v 39 Ñai jio upacʉi maucʉbe, ãmecõriare oteyʉ, abujuvai
jabocʉpe páyʉ. No jãravʉ oteiye jẽijãravʉ ijãravʉ
cũiquíjãravʉpe painomu. Aru ina oteiyede ĩcaipõevamu
ángelevape paivʉ.
\v 40 Yópe ne ĩni juaiyepe toaque iye ãmecõriare, nopedeca
vaiquíyebu ijãravʉ cũiyede.
\p
\v 41 ’Yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, darocʉyʉmu ji
ángelevare ji jaboteimara yebai. Ina ángeleva ĩnajarama caivʉ
ina ji jaboteimara jẽneboi ãmeina d̶aivʉre aru apevʉre ãmeina
d̶are d̶aivʉre máre.
\v 42 Náre ĩni jarorãjarama toabo cũiméboi. Chĩoivʉ orĩ
cʉrãjarama nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na.
\v 43 Dinʉmʉ maquinóre ina põeva meara, ina d̶aivʉ yópe
Jũ̶menijicʉi ʉrõpe, cʉrãjarama majepacʉ Jũ̶menijicʉi
jaboteinoi, miad̶áre d̶aivʉpe yópe aviá ũ̶i boiyepe. Me
jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejame Jesús.
\s “Bojecʉe yaveiyede” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\p
\v 44 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame
Jesús:
\p —Jũ̶menijicʉi jaboteinomu yópe bojecʉede yaveiye báquepe
jioi. Cũinácʉ ũ̶mʉ memeñʉ, ũ̶i ũiyede joborõ jívʉi eayʉ
baru bojecʉede yaveiye báquede noi, epeni yaveyʉbe diede
cojedeca. Aru jiore copainʉri, caiye ũ̶i cʉvaede jíni
bojed̶arĩ, no jiore bojed̶ayʉbe, cʉvacʉyʉ iye bojecʉede,
arejame Jesús.
\s “Perla ãmicʉrijĩbo cũ̶rajibo pare bojecʉrijĩbore” jã́ri
dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\p
\v 45 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame
Jesús:
\p —Jũ̶menijicʉi jaboteinomu yópe bojed̶aipõecʉi voiyepe
cũ̶rajiboa perla ãmicʉrijĩboa bojecʉrijĩboare.
\v 46 Ñai ũ̶mʉ eayʉ baru cũinájibo perla ãmicʉrijĩbo
cũ̶rajibore, bojecʉrijĩbo caiboa apeboa pʉeno, caiye ũ̶i
cʉvaede jíni bojed̶acʉnʉñʉme, ĩni bojed̶acʉyʉ nijibore, arejame
Jesús.
\s “Pápicʉ ʉracʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\p
\v 47 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame
Jesús:
\p —Jũ̶menijicʉi jaboteinomu yópe pápicʉ ʉracʉ ne jaboáicʉ
jia ʉrad̶ai, obedivʉ moa ne coiyepe dicʉi.
\v 48 Dicʉ buiyede, ina moa boaipõeva dicʉre nʉvari, jabʉborĩ
ẽcarʉita, noi dobarĩ, jã́ri beorĩ ad̶aivʉbu caivʉ ina moa
mearare ne pʉeá jívʉi. Aru caivʉ ina ãmenare jarʉvaivʉbu na.
\v 49 Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉ cũiyede. Ina ángeleva darĩ,
jã́ri beorĩ ĩnajarama ina põeva ãmenare ina meara jẽneboi.
\v 50 Ina ãmenare jarorãjarama toabo cũiméboi. Chĩoivʉ orĩ
cʉrãjarama nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arejame Jesús.
\s Bueiye mamae aru javeque máre
\p
\v 51 Yópe arĩ, jẽniari jã́rejame ñʉjare Jesús:
\p —¿Caiye iye ji coyʉiyede mʉjare jápiarĩ eaivʉrũ̶ mʉja?
arejame ñʉjare.
\p Aru arejacarã ṹ̶re:
\p —Jápiarĩ eaivʉbu ñʉja, arejacarã.
\p
\v 52 Que arĩ, Jesús arejame ñʉjare:
\p —Caivʉ ina Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva bueivʉ
baru Jũ̶menijicʉi jaboteiyede ũ̶i põevare yópe ji coyʉiyepe,
bueni bʉojarãjarama Jũ̶menijicʉi yávaiye báque javede aru
Jũ̶menijicʉi yávaiye mamaene máre, cad̶atenajivʉ ina
jápiaivʉre, ne majinajiyepe aivʉ aipe d̶aiye jaʉrõre. Nopedeca
cũ̶rami upacʉ davaibi ũ̶i cʉvae javequede aru mamaene máre ũ̶i
epeiye báquede ũ̶i cũ̶rami jívʉi, cad̶atecʉyʉ diñamicavʉre
ne d̶aiyede, arejame Jesús.
\s Jesús Nazarei ũ̶i nʉino
\r (Mr 6.1-6; Lc 4.16-30; Jn 4.44)
\p
\v 53 Caiye iye jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede coyʉrĩburu
yóboi, nʉrejame Jesús nore jocarĩ.
\v 54 Copainʉrejame ũ̶i joborõi. Aru judíovai cójijiñami
buedejame põevare. Ʉ̃́re jápiaivʉ cuecumari arejaima:
\p —¿Ã́roqueba caiye iye ũ̶i majié aru iye ũ̶i d̶aiye põeva
ne d̶arĩ majibede?
\v 55 ¿Ñai ãmeni jocʉre memeipõecʉi mácʉ? ¿Ico María
ãmicʉco ãmeni jípaco? ¿Ʉ̃i yóva ãmeni Santiago, José,
Simón, aru Judas máre?
\v 56 ¿Aru ũ̶i yórõmiva máre cʉbedi majaque yui? Que baru,
¿ã́roqueba caiye iye ũ̶i d̶aiye ñai ũ̶mʉ, majape páyʉ?
jẽniari jã́rejaima na.
\p
\v 57 Que arĩ, ãmeina jã́rejaima ṹ̶re. Ʉbenita Jesúcapũravʉ
náre arejame, ne jʉ abe boje ṹ̶re:
\p —Cʉbebi Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ ne pued̶aimʉ
ũ̶i joborõcavʉ aru ũ̶i cũ̶ramicavʉ máre, arejame.
\p
\v 58 Aru obebejĩe põeva ne d̶arĩ majibede d̶arejame nore, ne jʉ
abe boje ṹ̶re.
\c 14
\s Juan Bautista bácʉ ũ̶i yaino
\r (Mr 6.14-29; Lc 3.19-20, 9.7-9)
\p
\v 1 Dinʉmʉ ñai Herodes, ñʉja Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ
ñʉje jabocʉ, jápiarejamed̶a Jesúi borore.
\v 2 Jápiayʉ, ṹ̶re memecaivʉre arejamed̶a:
\p —Ñaime Juan Bautista. Nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ. Que baru
yópe parʉcʉbe ũ̶, ʉbenina arejamed̶a.
\p
\v 3 Nópe dápiarejamed̶a Herodes, Juan Bautista bácʉ apʉcʉre
cãreja, ũ̶i yaiquíye jipocai, Herodes ũ̶i bʉoicõjeiye báque
boje ṹ̶re. Aru bʉoicõjenejamed̶a, jacocʉyʉ ãmeina teivʉre
jẽni jacoiñami, yópe Herodei márepaco Herodíai ʉrõpe. Nópe
ʉrejacod̶a, õi jorojĩye boje ũ̶i ãmecoroiye báquede Herodede,
ũ̶i cʉvae boje ṍre, ĩmacʉ Felipei márepacore.
\v 4 Javede Juan Bautista bácʉ ávarejamed̶a Herodede:
“Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye Moisés bácʉ ũ̶i coyʉiye báque
cʉvaicõjemevʉ mʉre apecʉi márepacore”, ávarejamed̶a ṹ̶re.
\p
\v 5 Herodecapũravʉ Juan Bautista bácʉre boarĩ́
jarʉvaiyʉcʉvacari, jidʉrejamed̶a ina obedivʉ põevare,
“Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe Juan Bautista”, arĩ
dápiaivʉre.
\v 6 Ʉbenita cũinájãravʉ ũ̶i ãrʉrijãravʉ eaiyede, Herodei
põeteijãravʉ bácarõre, torojʉve teino d̶arejamed̶a ũ̶.
Dijãravʉre Herodíai máco nʉri, uparejacod̶a caivʉ ina Herodei
cutuimara ne jã́iyede. Que teni Herodede pare cojʉyarejacod̶a õ.
\v 7 Que baru parʉéque arejamed̶a ṍre:
\p —Jíquijivʉ mʉre yéde mi ʉrõre. Yʉre ñájine d̶ajacʉrĩ
Jũ̶menijicʉ, ji d̶abedu yópe ji ainope, arejamed̶a.
\p
\v 8 Jípaco jẽniaicõjenejacod̶a ṍre. Aru ico nomió bojʉyo
arejacod̶a Herodede:
\p —Jíjacʉ yʉre carijĩe Juan Bautistai jipobʉre jororʉque,
arejacod̶a õ.
\p
\v 9 Õi jẽniainore jápiarĩ, chĩorejamed̶a ñai jabocʉ.
Ʉbenita ũ̶i aiye báque boje parʉéque ũ̶i cutuimara ne
jápiaiyede, jícaicõjenejamed̶a ṍre.
\v 10 Boaipõecʉre jarorejamed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami
jívʉi, ũ̶i burarĩ jarʉvaquiyepe ayʉ Juan Bautistai jipobʉre.
\v 11 Burarĩ bʉojarĩ, jororʉque nʉvari, jídejamed̶a ico nomió
bojʉyore. Aru jídejacod̶a jípacore, õi majicojiyepe ad̶o Juan
Bautista bácʉ jãve yaiyú̶ bácʉre.
\v 12 Aru Juan Bautista bácʉi bueimara nʉvarejaimad̶a ũ̶i baju
bácarõre, jarʉvarãjivʉ cũ̶racobe jívʉi. Que teniburu yóboi,
coyʉrãnʉrejaimad̶a Jesúre die borore.
\s Jesús ũ̶i ãre d̶aino cũinápʉrʉpe paimil baju ũ̶mʉvare
\r (Mr 6.30-44; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14)
\p
\v 13 Jesús diede jápiayʉ bácʉ, nore jocarĩ nʉrejame
jiad̶ocũi, ina põeva obedivʉre dajocarĩ, pʉ põecʉbenoita.
Ʉbenita nʉñʉre majidejaimad̶a na. Aru mái ũ̶i yóboi
nʉrejaima na, obedivʉ ĩmaroacavʉ.
\v 14 Ʉ̃i jataiyede, ẽcarʉi mari, ina obedivʉ põevare
cõmaje ãroje jã́rejame Jesús. Nácavʉ ijimarare mead̶arejame
ũ̶.
\v 15 Nainúta ñʉja ũ̶i bueimara ũ̶i yebai nʉri, coyʉrejacarã
ṹ̶re:
\p —Nainútamu majare yui põecʉbenoi. Põeva ne ãrajiyede
bojed̶arãnʉicõjejacʉ mʉ. Noi ĩmajinoai jarorĩ, náre
“Ãranʉjara” ajacʉ mʉ, arĩdurejacarã Jesúre.
\p
\v 16 Ñʉjare arejame:
\p —Ne ãrajiyede bojed̶arãnʉiye jaʉbevʉ náre. Jíjarã mʉja
ne ãrajiyede, arejame ñʉjare.
\p
\v 17 Ʉ̃́re arejacarã:
\p —Pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarã cʉvavʉ
ñʉja, arejacarã Jesúre.
\p
\v 18 —Diede davajarã ji yebai, arejame Jesús.
\p
\v 19 Dinʉmʉre cõriá pʉenora põevare dobaicõjenejame Jesús.
Aru die pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarãre jẽni,
cavarõi jã́ñʉ, torojʉede jídejame Jũ̶menijicʉre. Ʉ̃i
cotʉvarĩburu yóboi pã́uboare, ñʉja ũ̶i bueimara jídejacarã
diede ina põevare, yópe Jesús ũ̶i jícõjeiye báquepedeca
ñʉjare.
\v 20 Aru caivʉ ãri, yapidejaima na. Ãri bubarĩburu yóboi, iye
cotʉvaiye báquede, ne ãri oabede, ĩni, mead̶arĩ, pʉebʉa doce
paibʉa, judíovai pʉebʉare, buivárejacarã ñʉja.
\v 21 Aru ina ãivʉ bácavʉ ũ̶mʉva cũinápʉrʉpe paimil baju
barejáima. Apevʉ, nomiva aru jʉed̶ova máre, ãrejaima na.
\s Jesús ũ̶i cuino oco pʉenora
\r (Mr 6.45-52; Jn 6.16-21)
\p
\v 22 Dinʉmʉ Jesús jatuicõjenejame ñʉja ũ̶i bueimarare
jiad̶ocũi, ñʉje nʉrajiyepe ayʉ ũ̶i jipocai macajitabʉ ʉrabʉ
apedʉvei. Que teni copaicõjenejamed̶a ina põevare ne cũ̶ramiai.
\v 23 Ne nʉriburu yóboi, Jũ̶menijicʉre coyʉcʉnʉrejamed̶a
cũinácʉva cũ̶racũi. Noi ũ̶i coyʉiyede Jũ̶menijicʉque, ñami
marejávũ̶ya.
\v 24 Dicũ, ñʉje jiad̶ocũ, macajitabʉ ʉrabʉ coricai
cʉrejavũ̶. Pãcaiboa ʉraboa jarʉrʉrejavũ̶ dicũre. Aru ũmevʉ
cobarejavũ̶ ñʉjare.
\v 25 Aru jãravʉcapũravʉi aviá ũ̶i daquiye jipocai, Jesús
curĩ macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora darejame ñʉje yebai.
\v 26 Ʉbenita ñʉja jã́ivʉ ũ̶ cuyʉre macajitabʉ ʉrabʉ
pʉenora, jidʉrivʉ baju cod̶oboborejacarã:
\p —¡Põe decocʉ bácʉtame! arĩ cod̶oboborejacarã ñʉja,
jidʉrivʉ.
\p
\v 27 Ʉbenita maumena ñʉjare coyʉrĩ, arejame Jesús:
\p —Parʉéque dápiajarã. Yú̶tamu Jesús. Jidʉbejarã mʉja,
arejame ũ̶.
\p
\v 28 Dinʉmʉma Pedro arejame ṹ̶re:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, jãve mʉ maru, yʉre daicõjejacʉ mi yebai,
oco pʉenora, arejame ũ̶.
\p
\v 29 Aru Jesús arejame ṹ̶re:
\p —Dajacʉ, arejame.
\p Que jápiayʉ, Pedro etarejame dicũre jocarĩ. Aru vaivárejame
oco pʉenora, nʉriducʉyʉ Jesús yebai.
\v 30 Ʉbenita ũmevʉ pare japuiyede jã́ri, jidʉrejamed̶a ũ̶.
Jidʉcʉ, corĩ bú̶rejame. Que baru cod̶oboborejame:
\p —¡Mʉ, ji jabocʉ, cad̶atejacʉ yʉre! arejame.
\p
\v 31 Maumejiena Jesús jabióvarejame Pedrore ũ̶i pʉrʉi. Aru
arejame ṹ̶re:
\p —¿Aipe teni jidʉcʉrũ̶ mʉ? ¿Aipe teni “Jesús
mead̶acʉyʉme yʉre”, abecʉrũ̶ mʉ? arejame Pedrore.
\p
\v 32 Ne jatuiyede dicũ jiad̶ocũi, ũmevʉ bíjarejavũ̶.
\v 33 Aru ñʉja dicũi cʉrivʉ mearore jídejacarã Jesúre.
\p —Jãve mú̶tamu Jũ̶menijicʉi mácʉ, arejacarã ṹ̶re.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino Genesarecavʉ ijimarare
\r (Mr 6.53-56)
\p
\v 34 Jatarĩburu yóboi, earejacarã Genesaret ãmicʉrijoborõi.
\v 35 Aru dicũre jocarĩ etaivʉ bácavʉre, obedivʉ põeva
coreóvarejaima Jesúre. Que baru ũ̶i borore jarorejaimad̶a caino
ne ĩmaroai, ne davarãjiyepe aivʉ ijimarare.
\v 36 Ʉ̃́re jẽniarejaima, jẽni jã́rajivʉ ũ̶i cuitótecaje
tʉrʉvarã. Aru caivʉ jẽni jã́ivʉ meateivʉ barejáima na,
ijimara mácavʉ.
\c 15
\s Iye põevare ãmeina tede d̶aiye
\r (Mt 12.34; Mr 7.1-23; Lc 6.39)
\p
\v 1 Dinʉmʉ fariseovacavʉ apevʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede
bueipõevaque, Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ daivʉ bácavʉ,
jã́radarejaima Jesúre. Aru ṹ̶re yópe arĩ, jẽniari jã́rejaima:
\p
\v 2 —¿Aipe teni mi bueimara ne pʉrʉáre cojabedi ne ãrajiye
jipocai, Jũ̶menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ náre? Yópe ne
ãiyede, majeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquede vainí
tʉyama na, arejaima.
\p
\v 3 Jesús náre yópe arĩ, coyʉrejame:
\p —¿Mʉja máre, aipe teni vainí tʉivʉrũ̶ Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede, d̶arãjivʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne
d̶aicõjeiye báquepe?
\v 4 Jũ̶menijicʉ yópe aicõjenejaquemavʉ: “Mipacʉre aru
mipacore máre ʉrĩ, jʉ ajarã. Ʉbenita ñaine ãmeno coyʉyʉre
jípacʉre o jípacore máre, mʉje jabova boarĩ́ jarʉvajarãri ṹ̶re”,
arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ, ũ̶i ʉe boje põeva ne cad̶atequiyepe
ayʉ nébʉcʉvare.
\v 5 Ʉbenita mʉja bueivʉbu yópe: “Cũinácʉ põecʉ jípacʉre
o jípacore ayʉ baru, ‘Mʉre cad̶ateyʉ bʉojabevʉ. Ji
tãutʉrare, mʉje jacopʉjʉroede, javeita jícacʉ yʉ
Jũ̶menijicʉre’, ayʉ bájebu ũ̶.
\v 6 Ñai põecʉre cad̶ateiye jaʉbevʉ ũ̶i bʉcʉvare”, aivʉbu
mʉja. Que baru mʉje d̶aiye boje yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne
d̶aicõjeiye báquepe, Jũ̶menijicʉi yávaiyede bojecʉbede
d̶aivʉbu mʉja.
\v 7 Mʉja, jʉjovaivʉ, jãve Jũ̶menijicʉ, yópe arĩ,
coyʉcaicõjenejaquemavʉ ũ̶i yávaiyede Isaías bácʉre mʉjara:
\q
\v 8 Ina põeva yʉre jʉ ad̶ama ne jijecamuque. Ʉbenita d̶abema
yópe ji ʉrõpe.
\v 9 Bojecʉbenoque mearore jíniduyama yʉre. Bueniduyama põeva ne
bueinore Jũ̶menijicʉi yávaiyepe, arejaquemavʉ.
\m Que arejame Jesús ina fariseovare aru ina Jũ̶menijicʉi
yávaiye báquede bueipõevare.
\p
\v 10 Jesús órejarejame ina põevare ũ̶i yebai. Aru arejame náre:
\p —Caivʉ yʉre jápiaivʉ dápiajarã.
\v 11 Caiye iye ecoiye põeva ne jijecamui jedevaque ãmeina tede
d̶abevʉ náre. Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne jijecamure
jocarĩ ne ũmeque ãmeina tede d̶aivʉ náre, arejame Jesús.
\p
\v 12 Dinʉmʉre ñʉja, ũ̶i bueimara, ũ̶i yebai nʉri, arejacarã
Jesúre:
\p —Ina fariseova jorojĩñama mʉre, ne jápiaiyede mi coyʉiyede,
arejacarã ṹ̶re.
\p
\v 13 Yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare:
\p —Yópe jio upacʉi ĩni jarʉvaiyepe caiye ãmene bʉcʉiyede
ũ̶i jioi, ũ̶i oteiye báque ãmene, nopedeca jipacʉ, cavarõ
mearocacʉ, ĩni jarʉvacʉyʉme ṹ̶re jocarĩ caivʉ ina ṹ̶re
coyʉcaipõevape teivʉre ʉbenina.
\v 14 Náre cãrijovaicõjemejara mʉja. Námu jã́ri eabevʉpe
paivʉ jipocateiyʉrivʉ apevʉre, ʉbenita jãve ñamene cad̶ateni
majibevʉ. Cũinácʉ jã́ri eabecʉ bʉojabebi nʉñʉ mái apecʉ
jã́ri eabecʉque. Que baru caipʉcarã jã́ri eabevʉ baru, tʉjebu
na cobei, arejame Jesús.
\p
\v 15 Pedrocapũravʉ arejame ṹ̶re:
\p —Coyʉjacʉ ñʉjare aipe aiyʉrõre yo jã́ri dápiarĩ ñʉje
d̶arãjiyepe ainore, arejame ũ̶.
\p
\v 16 Aru arejame:
\p —¿Mʉja máre jápiarĩ coreóvabenarʉ?
\v 17 ¿Coreóvabenarʉ caiye iye ecoiyede põeva ne jijecamui
jedevaque, ne yapibʉi earĩ etaiyede ne bajure jocarĩ?
\v 18 Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne jijecamure jocarĩ ne
ũmeque, diedecabu, ne dápiaiye, ãmeina tede d̶aiye náre.
\v 19 Ne ũmei ãmeina dápiad̶ama apevʉre. Boarĩ́ jarʉvad̶ama
põevare. Nomicʉrivʉvacari apecoque cʉma. O nomiva máre
ũ̶mʉcʉrivʉvacari apecʉque cʉma. Nomicʉbevʉ, aru ũ̶mʉcʉbevʉ
máre, d̶ad̶ama caiyede ãmeina d̶aiyede apevʉque. Ñavad̶ama apevʉ
ne cʉvaede. Borocʉma apevʉi borore. Aru coyʉyama ãmenore
apevʉi borore caivʉ ne jápiaiyede.
\v 20 Caiye iye ãmene etaiye põeva ne ũme jívʉquede, ãmeũme
cʉre d̶aivʉ náre. Ʉbenita ne ãiyede ne pʉrʉáre cojabevʉva,
d̶abevʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe, ãmeina tede
d̶abevʉ náre, arejame Jesús.
\s Cũináco nomió, judíova ãmevʉcaco, õi jʉ aino Jesúre
\r (Mr 7.24-30)
\p
\v 21 Diĩmarore jocarĩ, Jesús nʉrejame apejoborõi, Tiro aru
Sidón ãmicʉriĩmaroa yebai.
\v 22 Aru cũináco nócaco, judíova ãmevʉcaco, Canaán
ãmicʉriyajubocaco, ũ̶i yebai darĩ, yópe arĩ, cod̶oboborejaco:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, David bácʉi pãramecʉ, judíovai jabocʉ
bacʉyú̶, cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre. Jímacobe abujucʉ ũ̶i
ĩmamo. Pare ñájiñome õ, arejaco õ.
\p
\v 23 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi ayʉ, yéde coyʉbedejame ṍre.
Aru ñʉja ũ̶i bueimaracapũravʉ Jesús yebai nʉri, ṹ̶re
jaroicõjenidurejacarã ṍre.
\p —Maje yóboi cod̶oboborĩ daibico õ. Que baru ṍre copainʉre
d̶ajacʉ mʉ, arĩdurejacarã.
\p
\v 24 Jesús arejame:
\p —Jipacʉ Jũ̶menijicʉ daroibi yʉre, ji cad̶atequiyepe ayʉ
ñʉja Israecavʉre quévʉra. Námu yópe ovejava mamateivʉpe
paivʉ, náre coreipõecʉ cʉvabevʉpe, arejame Jesús.
\p
\v 25 Ʉbenita õ darĩ, ñʉatutarĩ ũ̶i jipocai, pued̶acod̶o
ṹ̶re, arejaco:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, cad̶atejacʉ yʉre, arejaco.
\p
\v 26 Jesúcapũravʉ arejame ṍre:
\p —Meamevʉ ĩnu jʉed̶ova ne ãiyede, jínajivʉ yavimivare,
arejame ũ̶.
\p Que arĩ, aiyʉcʉ barejaquémavʉ judíovare Jũ̶menijicʉi
márape aru judíova ãmevʉre yavimivape.
\p
\v 27 Aru ṍcapũravʉ arejaco:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, jãve coyʉivʉ mʉ. Ʉbenita yavimiva máre
ãd̶ama náre upacʉ jivʉ ne ãri jarʉvaiye tʉiye báquede
tʉoivare jocarĩ, arejaco Jesúre.
\p
\v 28 Jesús arejame:
\p —Mʉ, ji ʉmo, ʉrarõ jʉ ad̶obu yʉre. Que baru d̶acaivʉ
mʉre yópe mi ʉrõpe, arejame ṍre Jesús.
\p Aru cũiná meatedejaquemavʉ õi máco.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino obedivʉ ijimarare
\p
\v 29 Jesús nʉrejame nore jocarĩ. Vaidéjame macajitabʉ ʉrabʉ
Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi. Aru cũ̶racũ ʉracũi mʉri
nʉriburu yóboi, dicũ pʉenoi dobarejame ũ̶.
\v 30 Noi dobacʉre, obedivʉ põeva darejaima ũ̶i yebai.
Davarejaima cuiye majibevʉre, jã́ri eabevʉre, pʉrʉ ijimarare,
yávaiye majibevʉre, aru apevʉre máre. Náre jũarejaima Jesúi
cʉboba yebai. Aru náre mead̶arejame ũ̶.
\v 31 Que teni caivʉ ina obedivʉ põeva cuecumarejaima ne
jã́iyede ina yávaiye majibevʉ bácavʉ yávaivʉre, ina ijimara
mácavʉ mead̶aimarare, ina cuiye majibevʉ bácavʉ vaiváivʉre,
aru ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ivʉre. Aru caivʉ ina põeva
mearore jídejaima Jũ̶menijicʉre, maja Israecavʉ maje mearore
jímʉre.
\s Jesús ũ̶i ãre d̶aino yóvaicʉvaimil baju ũ̶mʉvare
\r (Mr 8.1-10)
\p
\v 32 Dinʉmʉ Jesús órejarejame ñʉja ũ̶i bueimarare ũ̶i
yebai. Aru arejame:
\p —Cõmaje ãroje jã́ivʉ yʉ ina põevare. Ina obedivʉ cʉma
yú̶que yóbecʉrijãravʉa. Aru ãiyede cʉvabema. Apevʉ ne
cũ̶ramia joarõtamu. Que baru copaicõjeiyʉbevʉ yʉ náre. Mái
nʉri, mamad̶ajebu, ne ãvʉé ñájiye boje, arejame Jesús.
\p
\v 33 Ñʉjacapũravʉ jẽniari jã́rejacarã ṹ̶re:
\p —¿Ã́ri earãjidica ñʉja ãiyede yui põecʉbenoi, jínajivʉ
caivʉ ina obedivʉ põevare? arejacarã ñʉja.
\p
\v 34 Jesúcapũravʉ jẽniari jã́rejame ñʉjare:
\p —¿Aipino pã́uboare cʉvarãrʉ mʉja? arejame ũ̶.
\p Aru arejacarã:
\p —Siete paiboabu. Aru obebejĩna moajinare máre cʉvavʉ,
arejacarã.
\p
\v 35 Que aiyede, ina põevare dobaicõjenejame joborõi.
\v 36 Diboá pã́uboa siete paiboare ĩni, aru ina moajinare máre
ĩni, torojʉede jídejame Jũ̶menijicʉre. Ʉ̃i cotʉvarĩburu
yóboi pã́uboare, ñʉja ũ̶i bueimara jídejacarã diede ina
põevare, yópe Jesús ũ̶i jícõjeiye báquepedeca ñʉjare.
\v 37 Que d̶aiyede, ãri yapidejaima caivʉ. Aru ãri bubarĩburu
yóboi, iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre, põeva ne ãri
oabede ĩni, mead̶arĩ, pʉeá siete paipʉea, judíova ãmevʉ ne
pʉeáre, buivárejacarã ñʉja.
\v 38 Ina ãivʉ bácavʉ ũ̶mʉva yóvaicʉvaimil baju
barejáima na. Aru apevʉ, nomiva aru jʉed̶ova máre, ãrejaima na.
\v 39 Jesús ũ̶i copaicõjeniburu yóboi ina põevare ne
cũ̶ramiai, jiad̶ocũi jaturĩ, nʉrejacarã ṹ̶que apejoborõi,
Magadán ãmicʉrijoborõita.
\c 16
\s Fariseovacavʉ aru saduceovacavʉ ne jẽniaino põeva ne d̶arĩ
majibede
\r (Mt 12.38-39; Mr 8.11-13; Lc 11.16, 29, 12.54-56)
\p
\v 1 Apevʉ fariseovacavʉ aru saduceovacavʉ máre
jʉjovaiyʉrãdarejaima Jesús yebai. Jẽniarejaima ũ̶i
jã́d̶ovaquiyepe aivʉ náre põeva ne d̶arĩ majibede, cavarõ
mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõquede.
\v 2 Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame náre:
\p —Aviá ũ̶i doiyede, “Ocopenibobu jũaripenibo. Que baru javena
meajãravʉ baquiyébu”, aiyavũ̶ mʉja.
\v 3 Aru aviá ũ̶i cõaiyede, “Ocopenibobu jũaripenibo. Que baru
cari jãravʉ ocaquiyebu”, aiyavũ̶ mʉja. Cavarõquede
coreóvaivʉvacari, ʉbenita pare coreóvabevʉbu mʉja ijãravʉi
vaiyede.
\v 4 Mʉja ãmena bajutamu, dajocaiyʉrivʉ Jũ̶menijicʉre yópe
nomió ãmeco õi dajocaiyepe jímarepacʉre jocarĩ. Mʉjarecabu
jẽniariduivʉ jã́d̶ovaiye põeva ne d̶arĩ majibede. Ʉbenita
jã́menamu mʉja apenore Jũ̶menijicʉi d̶ainore mʉjare, quénora
yo Jonás mácʉre vaino mácarõre, arejame Jesús.
\p Que arĩ, náre dajocarĩ nʉrejame ũ̶.
\s Fariseova ne ãmeno dápiaiye
\r (Mt 14.17-21, 15.34-38; Mr 8.14-21; Lc 12.1)
\p
\v 5 Jataivʉ bácavʉ macajitabʉ ʉrabʉ apedʉveita, ñʉja
Jesúi bueimara coreóvarejacarã ãrʉmeteivʉ bácavʉ pã́ure.
\v 6 Jesús arejame ñʉjare:
\p —Me d̶ajarã. Me jã́jara ina fariseova aru ina saduceova máre
ne pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede, arejame ũ̶.
\p
\v 7 Que teni yávarejacarã ñʉje bajumia:
\p —Ʉ̃ yópe aibi, maje pã́ure cʉvabe boje, arejacarã.
\p
\v 8 Ʉbenita Jesús coreóvarejaquemavʉ ñʉje yávainore. Que
baru arejame:
\p —¿Aipe teni yʉre jʉ abenarʉ mʉja? ¿Aipe teni coyʉivʉrũ̶
mʉja, “Pã́ure cʉvabevʉ maja” aivʉ?
\v 9 ¿Coreóvabenarʉ mʉja? ¿Aru ãrʉmenarʉ mʉja? ¿Ji
cotʉvacaiye báquede cũinápʉrʉpe paiboa pã́uboare ina
cũinápʉrʉpe paimil baju ũ̶mʉvare, doce paibʉa pʉebʉa baju
cotʉvaiye báqueque ĩmetecarãrʉ mʉja?
\v 10 ¿Aru ji cotʉvacaiye báquede siete paiboare ina
yóvaicʉvaimil baju ũ̶mʉvare, siete paipʉea baju cotʉvaiye
báqueque ĩmetecarãrʉ mʉja?
\v 11 Que baru mʉjare jaʉéde, mʉje ãrajiyede, jíyʉ majivʉ
yʉ. Ʉbenita, “Me jã́jara ina fariseova aru ina saduceova máre ne
pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede” ji ainore, coyʉbetevʉ yʉ pã́ure.
Quénora coyʉyʉbu yʉ ne dápiaiyede. Que baru me jã́jara, mʉje
dápiabenajiyepe aivʉ yópe ne dápiaiyepe, arejame ñʉjare
Jesús.
\p
\v 12 Dinʉmʉ coreóvarejacarã coyʉyʉre ina fariseova aru ina
saduceova máre ne bueiyede. Yópe pã́ure bʉcʉre d̶aiye
jĩvaiyepe, caiye iye pã́u d̶aiyede, nopedeca ne bueiye jãve
ãmeque jʉjovad̶ama obedivʉ põevare, arejame Jesús.
\s Pedro ũ̶i “Cristobu mʉ” aino
\r (Mt 14.1-2, 18.18; Mr 6.14-15, 8.27-30; Lc 9.7-8, 18-21; Jn
6.68-69, 20.23)
\p
\v 13 Jesús, ũ̶i eaiyede Cesarea de Filipo ãmicʉrõi, ñʉja
ũ̶i bueimarare jẽniari jã́rejame:
\p —¿Aipe aidi põeva yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre
ũ̶mʉpe? arejame ũ̶.
\p
\v 14 Ʉ̃́re arejacarã:
\p —Apevʉ ad̶ama, “Juan Bautistabe”. Aru apevʉ ad̶ama,
“Elíabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Jeremíame”. Aru apevʉ ad̶ama,
“Cũinácʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe ũ̶”,
arejacarã ṹ̶re.
\p
\v 15 Aru arejame ñʉjare:
\p —¿Ʉbenita aipe aivʉrũ̶ mʉja yʉre? arejame Jesús.
\p
\v 16 Aru Simón Pedro arejame ṹ̶re:
\p —Mʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉbu, ñʉjare jabotecʉyʉ.
Cristobu mʉ. Jũ̶menijicʉ apʉcʉi mácʉbu mʉ, arejame Pedro
Jesúre.
\p
\v 17 Aru Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejame Pedrore:
\p —Mʉ, Simón, Jonái mácʉ, torojʉcʉyʉmu mʉ. Jũ̶menijicʉi
mearo d̶acaimʉmu mʉ. Põecʉ cʉbebi coreóvare d̶ayʉ mʉre
diede. Quénora jipacʉ, cavarõ mearocacʉrecabe coreóvare d̶ayʉ
mʉre diede.
\v 18 Coyʉyʉbu mʉre: Mi ãmiámu Pedro. No ãmiá cũ̶ravacarõ
aiyʉrõmu. Mi coyʉiyebu yʉre yópe cũ̶rava ʉrava parʉrivape
paiye cũ̶rami cãchinoi. Caivʉ jʉ aivʉre yʉre, aru caivʉ jʉ
arãjivʉre yʉre máre, coyʉiye jaʉvʉ yʉre mi coyʉiyepe
paiye. Aru caivʉ ina yaibénajarama ne ũmei. Que baru
coatebenajarama Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ.
\v 19 Yópe ñai cʉvacʉ cũ̶ramine voainore, llavede, ũ̶i
ecoicõjeiyepe põevare diñamine, nopedeca coyʉicõjeivʉ mʉre ji
yávaiye méne põevare, ne ecorãjiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉi
jaboteinore, diede ne jʉ aru. Mi jacopʉbemarare ijãravʉi
jacopʉbecʉyʉme Jũ̶menijicʉ cavarõ mearo ũ̶i cʉrõi. Aru mi
jacopʉimarare ijãravʉi jacopʉcʉyʉme Jũ̶menijicʉ cavarõ
mearo ũ̶i cʉrõi, arejame Jesús.
\p
\v 20 Aru parʉéque ñʉjare “Jesúbe ñai Cristo, Jũ̶menijicʉi
daroimʉ mácʉ”, arĩ coyʉicõjemenejame apevʉre.
\s Jesús ũ̶i coyʉino ũ̶i yaiquínore
\r (Mt 10.38-39, 25.31; Mr 8.31-9.1; Lc 9.22-27, 14.27, 17.33; Jn
12.24-25; Ro 2.6)
\p
\v 21 Dinʉmʉmata Jesús jã́d̶ovari bú̶rejame ñʉja ũ̶i
bueimarare ñájicʉnʉcʉyʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Yópe
arĩ, buedejame ñʉjare:
\p —Jaʉvʉ yʉre ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru
sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede
bueipõeva máre yʉre ñájine d̶arãjarama. Yʉre boarĩ́
jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ
yainore jarʉvarĩ, arĩ coyʉrejame ñʉjare.
\p
\v 22 Pedro ṹ̶re nʉvarejame apevʉ ñʉjare jocarĩ. Aru yópe
arĩ, jararĩdurejame Jesúre:
\p —¡Mʉ, ji jabocʉ, mi que aiyepe vaicõjemejacʉrĩ mʉre
Jũ̶menijicʉ! arejame Pedro.
\p
\v 23 Ʉbenita Jesús copedini, arejame Pedrore:
\p —Mʉ, Satanás, jʉjovarĩdubejacʉ yʉre. Nʉjacʉ mʉ yʉre
jocarĩ. Mʉrecabu maucʉvacʉ yʉre mi nópe aiyeque. Dápiaivʉ mʉ
põevape. Aru dápiabevʉ mʉ Jũ̶menijicʉ jiede, arejame Jesús.
\p
\v 24 No yóboi Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉja ũ̶i
bueimarare:
\p —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yú̶que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo
jã́iyede ṹ̶re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru
jidʉbejacʉrĩ ũ̶i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ũ̶
bʉojabebi jícʉ bacʉyú̶.
\v 25 Ñai põecʉ ũ̶i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ũ̶i
bajure, coatecʉyʉme ũ̶i bajure Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ, yópe
yaiyú̶ bácʉpe ũ̶i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju
ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ũ̶i baju ʉrõpe
d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ṹ̶recabe ji mead̶aquimʉ,
cʉcʉyʉ Jũ̶menijicʉque cainʉmʉa.
\v 26 Ñai põecʉ cʉvacʉ baru caiye ijãravʉquede, ʉbenita
bíjayʉ baru ũ̶i ũmene, ñájicʉyʉme cainʉmʉa toabo
cũiméboi.
\v 27 Que teni yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, meacʉ
baju dacʉyʉmu jipacʉi mearoque aru ji ángelevaque, bojed̶acʉyʉ
caivʉ põevare yópe ne d̶aiyepe.
\v 28 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye
jipocai jã́rajarama yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre
ũ̶mʉpe, jaboteyʉre, arejame ñʉjare Jesús.
\c 17
\s Jesús ũ̶i baju oatʉvaino
\r (Mt 3.17, 11.14, 12.18; Mr 1.11, 9.2-13; Lc 3.22, 9.28-36; 2 P
1.17-18)
\p
\v 1 Seis paijãravʉa yóboi, Jesús nʉvarejamed̶a Pedrore, aru
Santiagore, ĩmacʉ Jũare máre. Jipocatedejamed̶a náre cũ̶racũ
ũ̶mʉjʉricũ pʉenoi, apevʉre jocarĩ.
\v 2 Aru na jã́rejaimad̶a ũ̶i oatʉvaiye me bajure. Ʉ̃i jiva
pẽorejavũ̶ya, yópe aviá ũ̶i pẽoiyepe. Ʉ̃i cuitótecaje máre
pẽorejavũ̶ya, pare boricaje yópe miad̶árope.
\v 3 Aru járorejaimad̶a Elías Moisémaque. Núrejaimad̶a boroteivʉ
Jesúque.
\v 4 Aru Pedro arejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, mearotamu ñʉje cʉru yui. Mi ʉru,
d̶acaquijivʉ yʉ yóbecʉriñamia cũ̶ramia quĩ́jiñamia
maquiyéde. Cũinád̶ami míñami maquinóre, aru aped̶ãmi
maquinóre Moiséde, aru aped̶ãmi maquinóre Elíare d̶acaquijivʉ
yʉ, arejamed̶a Pedro.
\p
\v 5 Ʉ̃i coyʉiyedeca, ocopenibo miad̶áripenibo ẽmeni,
taorejavũ̶ya náre. Aru jápiarejaimad̶a apeno yávainore,
ocopeniboi etaiyede: “Ñaime jímacʉ, ji ʉmʉ. Me torojʉvʉ yʉ
ṹ̶re. Que baru jápiajarã ũ̶i coyʉiyede”, arejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 6 Ina yóbecʉrã Jesúi bueimara ne jápiaiyede diede, jidʉrĩ,
mori tʉrejaimad̶a joborõi.
\v 7 Ʉbenita Jesús ne yebai nʉri, náre tʉorĩ, arejamed̶a:
\p —Nacajajara mʉja. Jidʉbejarã, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 8 Ne jã́iyede, jã́rejaimad̶a Jesúre cũinácʉra.
\v 9 Aru ẽmeni daiyede dicũ cũ̶racũre jocarĩ, Jesús apevʉre
coyʉicõjemenejamed̶a náre ne jã́ino mácarõre. Yópe arejamed̶a:
\p —Me jápiajarã mʉja. Coyʉbejarã apevʉre no mʉje jã́ino
mácarõre cũ̶racũ ũ̶mʉjʉricũ pʉenoi pʉ ji nacajariburu
yóboita yainore jarʉvarĩ. Yú̶bu Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ
ũ̶mʉpe, arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 10 Aru ina ũ̶i bueimara, coreóvaivʉ ṹ̶re Jũ̶menijicʉi
daroimʉ mácʉre, ṹ̶re jẽniari jã́rejaimad̶a:
\p —¿Aipe teni aivʉba ina Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede
bueipõeva, “Mamarʉmʉ Elías dacʉyʉme, ñai Jũ̶menijicʉi
daroimʉ ũ̶i daquiye jipocai”? arejaimad̶a na.
\p
\v 11 Aru Jesús arejamed̶a náre:
\p —Jãve Elíarecabe mead̶acʉdacʉyʉ caiyede, Jũ̶menijicʉi
daroimʉ ũ̶i daquiye jipocai.
\v 12 Jave dáme Elías, ayʉbu yʉ mʉjare. Ʉbenita põeva ṹ̶re
coreóvabeteima na. Quénora ne ʉrõpe d̶aima ṹ̶re. Quédecabu
yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe. Yʉre máre põeva
ñájine d̶arãjarama, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 13 Dinʉmʉre ina ũ̶i bueimara coreóvarejaimad̶a ũ̶i
coyʉiyede náre Juan Bautista bácʉre.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino jʉed̶ocʉre, abujucʉ ũ̶i ĩmamʉre
\r (Mt 21.21; Mr 9.14-29, 11.23; Lc 9.37-43; 1 Co 13.2)
\p
\v 14 Jesújã ne eaiyede obedivʉ põeva yebai, cũinácʉ ũ̶mʉ
nʉrejame Jesús yebai. Ñʉatutarĩ ũ̶i jipocai, pued̶acʉyʉ
ṹ̶re, arejame:
\p
\v 15 —Mʉ, ji jabocʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ jímacʉre.
Bidini, aru aburi etarĩ ũ̶i jijecamure, pare ñájimi ũ̶.
Apenʉmʉa tʉibi toaboi. Aru apenʉmʉa jiai tʉrĩ coibi ũ̶.
\v 16 Ʉ̃́re davavʉ yʉ mi bueimara yebai, ʉbenita mead̶aiye
majibetema na, arejame Jesúre.
\p
\v 17 Jesús arejame:
\p —Mʉja, ijãravʉcavʉ, Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ aru ãmeina
teivʉ máre, ¿aipijãravʉa cʉquidi yʉ mʉjaque? ¿Aru
aipijãravʉa ñájiquidi yʉ mʉjaque, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ
ji coyʉiyede? Davajacʉ mímacʉre ji yebai, arejame Jesús.
\p
\v 18 Que teni Jesús ñai abujucʉre jararĩ, jaetovarejame
jʉed̶ocʉre jocarĩ. Aru maumejiena meatedejame ũ̶.
\p
\v 19 Que d̶arĩburu yóboi, ñʉja ũ̶i bueimara jẽniari jã́re
nʉrejacarã Jesúre cũinácʉra, yópe arĩ:
\p —¿Aipe teni ñʉja jaetovarĩ majibetedi ñai abujucʉre?
arejacarã ñʉja.
\p
\v 20 Aru Jesús arejame ñʉjare:
\p —Quĩ́jino mʉje jʉ aiye boje yʉre, que baru jaetovarĩ
majibetevʉ mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Oteiyabe mostaza
ãmicʉriyabe quĩ́jiyabetamu. Ʉbenita pĩaríburu yóboi, jocʉcʉ
ʉracʉtamu. Nopedeca mʉje jʉ aru yʉre quĩ́jino, nópe
quĩ́jiyabe oteiyabepe, Jũ̶menijicʉ ʉrarõ mearore d̶ajebu
mʉjare. Mʉja me jʉ aivʉ Jũ̶menijicʉre mʉje cõjenu icũ
cũ̶racũ ʉracũre yópe: “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ ãnoita”,
dicũ jʉ ajebu mʉje cõjeiyede. Jãve jʉ aivʉ baru yʉre, caiye
d̶aiyede majinajaramu mʉja.
\v 21 Jũ̶menijicʉre jẽniaiye jaʉvʉ ãmevʉva ãiyede, abujucʉ
ñaipe páyʉre mʉje jaetovarãjiyepe aivʉ, arejame ñʉjare
Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino cojedeca ũ̶i yaiquínore
\r (Mr 9.30-32; Lc 9.43-45)
\p
\v 22-23 Ñʉje cójijiyedeca Galilea ãmicʉrijoborõi, Jesús,
yópe arĩ, buedejame ñʉjare:
\p —Yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, jẽni
jínajivʉbu ji mauvare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre. Aru
yóbecʉrijãravʉa yóboi, Jũ̶menijicʉ nacovacʉyʉme yʉre
yainore jarʉvarĩ, arejame Jesús.
\p Ʉ̃i nópe aiyede, pare cãrijivʉ barejacárã ñʉja.
\s Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine coreivʉ ne põevare jícaicõjeino
tãutʉrare
\p
\v 24 Ñʉje copaidaiyede Capernaum ãmicʉriĩmaroi, Pedro yebai
darejaimad̶a ina Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine tãutʉra ĩcaipõeva.
Ʉ̃́re jẽniari jã́rejaimad̶a, yópe arĩ:
\p —¿Jíbedi ñai mi bueipõecʉ tãutʉratʉravare,
Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine mead̶aiye boje? arejaimad̶a.
\p
\v 25 Aru Pedro jʉ arejamed̶a náre:
\p —Jṹ̶jʉ, jíbi ũ̶, arejamed̶a.
\p Aru cũ̶rami copaiyede, mamarʉmʉre Jesús jẽniari
jã́rejamed̶a ṹ̶re, yópe arĩ:
\p —Mʉ, Simón, ¿aipe dápiayʉrũ̶ mʉ? ¿Ñamene jocarĩ
tãutʉrare ĩni ijãravʉcavʉ jabova? ¿Ĩni ne jaboteimarare
jocarĩ o apevʉre jocarĩ? arejamed̶a Jesús.
\p
\v 26 Pedro arejamed̶a:
\p —Tãutʉrare ĩñama apevʉre jocarĩ, arejamed̶a.
\p Jesús arejamed̶a:
\p —Que baru ne jaboteimarare jíye jaʉbevʉ tãutʉrare ne
jabovare. Quédeca tãutʉrare jíye jaʉbevʉ yʉre, Jũ̶menijicʉi
mácʉre, ne mead̶arãjiyepe jipacʉi cũ̶ramine.
\v 27 Ʉbenita ne jorojĩmenajiyepe majare, jajovacʉnʉjacʉ mʉ
macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. Ñai mamarʉmʉ mi ĩ́mʉ moacʉ ũ̶i
jijecamure voarĩ, eacʉyʉmu mʉ cũinátʉrava tãutʉratʉravare,
jícacʉyʉ yʉre aru mʉre máre. Ditʉrava cũinátʉrʉ
baquiyébu maja pʉcarã majare jíye jaʉé Jũ̶menijicʉi
cũ̶ramine mead̶aiyede, arejamed̶a Jesús.
\p Aru yópe Jesús ũ̶i d̶aicõjeiyepe d̶arejamed̶a Pedro.
\c 18
\s ¿Ñamema parʉcʉ maje jẽnebore?
\r (Mr 9.33-37, 10.15; Lc 9.46-48, 18.17, 22.24)
\p
\v 1 Dinʉmʉre ñʉja, ũ̶i bueimara, nʉrejacarã Jesús yebai.
Aru jẽniari jã́rejacarã ṹ̶re:
\p —¿Ñamema parʉcʉ apevʉ pʉeno Jũ̶menijicʉi jaboteinore?
arejacarã.
\p
\v 2 Jesús órejarejame cũinácʉ jʉed̶ocʉre. Núvarejame ṹ̶re
ñʉje coricai.
\v 3 Aru arejame:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉed̶ova “¿Meara márica ñʉja?”
arĩ dápiabevʉpe dápiajarã mʉja. Oatʉvabevʉ baru mʉje
dápiaiyede, Jũ̶menijicʉi jaboteimara teivʉ bʉojabenajaramu
mʉja.
\v 4 Ácʉ põecʉ “¿Meacʉ bárica yʉ?” abecʉ baru, yópe ñai
jʉed̶ocʉpe, ṹ̶recabe parʉcʉ apevʉ pʉeno Jũ̶menijicʉi
jaboteinore.
\v 5 Cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru cũinácʉ jʉed̶ocʉre ji
ãmiái, ji cõjeiyepe, que d̶ayʉ copʉ etaibi yʉre, arejame
Jesús.
\s Jidojarõ maje ãmeina teino
\r (Mt 5.29-30; Mr 9.42-48; Lc 17.1-2)
\p
\v 6 Ñʉjare yópe arĩ, buede nʉrejame Jesús:
\p —Ácʉ põecʉ ũ̶i ãmeina tede d̶aru apecʉ yʉre jʉ ayʉre
parʉbecʉreca, ũ̶i dajocaquiyepe ayʉ ũ̶i jʉ aiyede yʉre,
meajebu ṹ̶re jarʉvaru ũ̶i ñamemui bʉorĩ cũinábo cũ̶rabo
ʉraboque jia ʉrad̶ai.
\v 7 Chĩori ãmeno ñájinajarama ina ijãravʉcavʉ jʉjovaivʉ
apevʉre, ne ãmeno d̶arãjiyepe aivʉ. Jãve jʉjovarãjarama
mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare d̶ayʉ apevʉre chĩori ãmeno
ñájicʉyʉme ũ̶.
\v 8 Aru mʉ ãmeno d̶ayʉ baru mi pʉrʉque o mi cʉbobaque,
burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre o dibare. Meaquiyebu mʉre, mi earu
Jũ̶menijicʉi cʉrõi cũinápʉrʉque o cũinába cʉbobaque.
Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi
caipʉcapʉrʉaque o caipʉcaba cʉbobaque.
\v 9 Aru mʉ ãmeno d̶ayʉ baru mi yacorʉque, ĩni jarʉvajacʉ
didʉre. Meaquiyebu mʉre, mi earu Jũ̶menijicʉi cʉrõi cũinárʉ
yacorʉque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi
caipʉcarʉa yacorʉaque, majicarĩ arejame Jesús.
\s “Oveja mamateyʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Lc 15.3-7, 19.10)
\p
\v 10 Jesús, yópe arĩ, buedejame bedióva cojedeca jʉed̶ovarã:
\p —Cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi ina ángeleva jʉed̶ovare
coreivʉ cʉma cainʉmʉa Jũ̶menijicʉi jivateinoi. Que baru
cũinájicʉ ina jʉed̶ovacacʉre ye ãmeina jã́mejara mʉja. Yéde
ãmeina d̶abejarã cũinájicʉre.
\v 11 Yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, mead̶acʉdaivʉ
ina bíjare d̶aivʉre Jũ̶menijicʉre jocarĩ.
\v 12 ¿Aipe dápiaivʉrũ̶ mʉja iye ji coyʉquiyede mʉjare?
Cũinácʉ ũ̶mʉ, ovejavare coreipõecʉ, cʉvacʉ baru cien paivʉ
ovejavare, aru cũinácʉ nácacʉ ũ̶i mamatedu, ñai dajocajebu
ina noventa y nueve paivʉ ovejavare cũ̶racũai, vocʉñʉ ñai
bíjayʉ bácʉre.
\v 13 Aru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eayʉ baru ñai mamateyʉ
bácʉre, torojʉjebu ṹ̶que ina noventa y nueve paivʉ mamatebevʉ
pʉeno.
\v 14 Quédeca cũinájicʉ ina quĩ́jinacacʉ ũ̶i bíjaiyede
ʉbebi jipacʉ cavarõ mearocacʉ, arejame Jesús.
\s Aipe ãrʉmeteiye jaʉrõ majecʉ ũ̶i ãmeina d̶aiyede
\r (Mt 16.19; Lc 17.3-4; Jn 20.23)
\p
\v 15 Yópe arĩ, buedejame ñʉjare Jesús:
\p —Apecʉ ũ̶i ãmeina d̶aru mʉre, apevʉ ne jápiabenoi coyʉjacʉ
ṹ̶re ũ̶i ãmeina d̶aiyede. Mi coyʉiyede jápiaru, ãrʉmetejacʉ
ũ̶i ãmeina d̶aiyede. Aru cãrijimene d̶ajarã mʉja.
\v 16 Ʉbenita mi coyʉiyede jápiaiyʉbedu, nʉvajacʉ ũ̶i yebai
cũinácʉ mʉjecʉre, ũ̶i majiquiyepe ayʉ, o pʉcarã mʉjevʉre,
ne majinajiyepe ayʉ, aipe mi coyʉiyede ṹ̶re aru aipe ũ̶i
coyʉiyede mʉre máre, ne majicarãjiyepe ayʉ ṹ̶re.
\v 17 Ne coyʉiyede máre jápiaiyʉbedu, coyʉjacʉ ũ̶i ãmeina
d̶aiyede caivʉ ina yʉre jʉ aivʉre ne cójijinoi. Aru ne
coyʉiyede máre jápiaiyʉbedu, d̶ajacʉ ṹ̶re yópe mi d̶aiyepe
ina judíova ãmevʉre aru ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevare.
\v 18 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ mʉje jacopʉbemarare
ijãravʉi jacopʉbecʉyʉme Jũ̶menijicʉ cavarõ mearo ũ̶i
cʉrõi. Aru caivʉ mʉje jacopʉimarare ijãravʉi jacopʉcʉyʉme
Jũ̶menijicʉ cavarõ mearo ũ̶i cʉrõi.
\p
\v 19 ’Bedióva cojedeca coyʉyʉbu mʉjare: Pʉcarã mʉjacavʉ
cũinátʉrʉ baru mʉje ũmei, mʉje jẽniaiyede jipacʉ cavarõ
mearocacʉre, ṹ̶capũravʉ d̶acʉyʉme yópe mʉje jẽniaiyepe.
\v 20 Pʉcarã o yóbecʉrã ne cójijidu, jẽniarajivʉ ji ãmiái,
ji parʉéque, yú̶vacari cʉvʉ ne jẽneboi, arĩ buedejame Jesús.
\p
\v 21 Dinʉmʉre Pedro jẽniari jã́rejame Jesúre:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, ¿aipiye baju majecʉ ũ̶i ãmeina d̶aiyede
yʉre ãrʉmeteji? ¿Siete baju ũ̶i ãmeina d̶aiyede ãrʉmeteji?
arejame Pedro.
\p
\v 22 Aru Jesús arejame ṹ̶re:
\p —Siete baju abevʉ yʉ. Quénora corevabecʉva ãrʉmetejacʉ
ũ̶i ãmeina d̶aiyede cainʉmʉa, arejame Jesús.
\s “Memecaipõecʉ ãrʉmeteiyʉbecʉre apecʉ ũ̶i ãmeina
d̶aiyede” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\p
\v 23 Yópe arĩ, buedejame Jesús, jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe
ayʉ, põeva ne ãrʉmetenajiyepe ayʉ apevʉre ne ãmeina d̶aiyede:
\p —Jũ̶menijicʉi jaboteino yópebu cũinácʉ jabocʉ mead̶aiyʉcʉ
ṹ̶re memecaivʉ ne bojecʉbe d̶aiyede.
\v 24 Ʉ̃i corevarĩ bʉiyede, apevʉ davaquemavʉ ũ̶i yebai
cũinácʉ ṹ̶re memecaipõecʉre, bojecʉbe d̶ayʉre obedimillones
tãutʉrare.
\v 25 Ʉ̃i bojecʉbe d̶aiyede ye bojed̶ayʉ bʉojabetequemavʉ. Que
baru ñai jabocʉ, yebacavʉpe teni, bojed̶aicõjequemavʉ ṹ̶re,
aru jímarepacore, aru némarare máre. Caiye ne cʉvaede máre
bojed̶aicõjequemavʉ, ĩcʉyʉ ũ̶i bojecʉbe d̶aiyede.
\v 26 Ñai memecaipõecʉ pued̶arĩ ñai jabocʉre, ñʉatutaquemavʉ
ũ̶i jipocai. “Mʉ, ji jabocʉ, napijacʉ yʉre. Aru caiyede
bojed̶acʉyʉmu mʉre”, aquemavʉ.
\v 27 Que baru ñai jabocʉ, cõmaje ãroje jã́ri, ãrʉmetequemavʉ
caiye iye ʉre bojecʉbe d̶aiyede. Aru jod̶eicõjequemavʉ ṹ̶re.
\p
\v 28 ’Ʉbenita ñai memecaipõecʉ etayʉ bácʉ, apecʉ
memecaipõecʉ ũ̶i yóvaimʉre copʉquemavʉ. Ñai ũ̶i copʉimʉ
majiéda bojecʉbe d̶aquemavʉ ṹ̶re, obebecentenares tãutʉrare.
Ñai ũ̶i copʉimʉre ũ̶i ñamemui jẽni, yaiváiyʉrĩduquemavʉ
ṹ̶re. “¡Mi bojecʉbe d̶aiyede jíjacʉ yʉre!” aquemavʉ.
\v 29 Que d̶ayʉre, apecʉ ñʉatutaquemavʉ ũ̶i jipocai.
“Napijacʉ yʉre. Caiyede bojed̶acʉyʉmu mʉre”, aquemavʉ.
\v 30 Ʉbenita apecʉ jápiaiyʉbetequemavʉ ṹ̶re. Quénora
jarʉvaicõjequemavʉ ṹ̶re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami
jívʉi, pʉ ũ̶i bojed̶aiyeta caiye iye bojecʉbe d̶aiyede.
\v 31 Apevʉ ñai jabocʉre memecaivʉ ũ̶i d̶aiyede jã́ri,
chĩori, coyʉrãnʉquemavʉ diede ne jabocʉre.
\v 32 Ne coyʉiyede ũ̶i jápiarĩburu yóboi, ñai jabocʉ
órejaicõjequemavʉ ñai ũ̶i ãrʉmeteimʉ mácʉre. Aru aquemavʉ:
“¡Ãmecʉ bajutamu mʉ! Yú̶capũravʉ ãrʉmetevʉ caiye iye mi
bojecʉbe d̶aiye báque ʉrarõ bajure, mi jẽniaiye báque boje yʉre.
\v 33 Que baru mʉre máre, cõmaje ãroje jã́iye jaʉvʉ mícʉre,
yópe ji cõmaje ãroje jã́iyepe mʉre”, aquemavʉ.
\v 34 Pare jarayʉ, ñai jabocʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami
coreipõevare nʉvaicõjequemavʉ ṹ̶re, ũ̶i ñájiquiyepe ayʉ, pʉ
ũ̶i bojed̶aiyeta caiye iye bojecʉbe d̶aiyede, arejame Jesús.
\p
\v 35 Aru arejame Jesús:
\p —Quédeca d̶acʉyʉme mʉjare jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, mʉje
ãrʉmetebedu mʉjecʉre ũ̶i ãmeina d̶aiyede, arejame ñʉjare,
majicayʉ Jesús.
\c 19
\s Jesús ũ̶i bueino nomi jarʉvainore
\r (Mt 5.31-32; Mr 10.1-12; Lc 16.18; 1 Co 7.10-11)
\p
\v 1 Jesús caiye iyede coyʉrĩ bʉojarĩ, nʉrejame Galilea
ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Aru ecorejame Judea ãmicʉrijoborõi,
Jordán ãmicʉriya jia apedʉvei.
\v 2 Obedivʉ põeva darejaima ũ̶i yóboi. Aru noi ijimarare
mead̶arejame.
\v 3 Fariseovacavʉ máre nʉrejaima ũ̶i yebai. Ʉ̃́re
jʉjovaiyʉrivʉ, jẽniari jã́rejaima:
\p —¿Cũinácʉ ũ̶mʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore, apejĩe õi
d̶aiye boje, d̶aidi yópe maje d̶aicõjeiyepe? arejaima na.
\p
\v 4 Jesús arejame náre:
\p —Jãve bued̶avũ̶ mʉja. Mamarʉmʉre Jũ̶menijicʉ
cʉed̶arejaquemavʉ caiyede, “Ʉ̃mʉ macʉyú̶re aru nomió
macod̶óre máre d̶arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ”.
\v 5 Aru arejaquemavʉ: “Que baru caride ácʉ põecʉ, jímarepaco
bacod̶ó cʉvacʉyʉ, ũ̶i bʉcʉvare dajocacʉyʉme. Aru
jímarepacore cʉvarĩ, ṍmaque cũinávʉpetamu na Jũ̶menijicʉi
jã́inore”.
\v 6 Que baru pʉcarã ãmema. Quénora cũinávʉpetamu na. Que
baru põecʉ Jũ̶menijicʉi cójijovaimara mácavʉre
coavabejacʉrĩ ũ̶, arĩ buedejame Jesús.
\p
\v 7 Jesúre jẽniari jã́rejaima na:
\p —¿Aipe teni Moisés bácʉ jícõjenejaquemari jímarepacʉre
cũináyoca, “Mʉre jarʉvayʉbu yʉ” aiyocare, jímarepacore?
arejaima.
\p
\v 8 Aru Jesús arejame náre:
\p —Moisés bácʉ jarʉvaicõjenejaquemavʉ mʉjare
mʉjemarepacore, mʉje Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede jápiaiyʉbe
boje. Ʉbenita mamarʉmʉmata nópe ãmenejaquemavʉ.
\v 9 Aru yú̶capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ
jímarepacore ãmeina d̶abecoreca jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉoyʉ
baru apecoque, ãmeina d̶aibi ṍre ũ̶i mamarʉmʉcacore jarʉvarĩ,
arejame Jesús.
\p Nópe ayʉ, “Nomi jarʉvainore ʉbevʉ yʉ”, aiyʉcʉ
barejaquémavʉ Jesús.
\v 10 Que ayʉre, ñʉja ũ̶i bueimara arejacarã ṹ̶re:
\p —Nópe mi coyʉiyepe baru, meamequiyebu pʉrʉbʉoiye majare,
arejacarã.
\p
\v 11 Ʉbenita ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
\p —Caivʉ põeva cũinácʉva cʉrivʉ majibema. Quénora na
quévʉra Jũ̶menijicʉi torojʉre d̶aimara cʉrivʉ cũinácʉva
coapa majima na.
\v 12 Apevʉ põeva nomicʉrĩ, ũ̶mʉcʉrĩ máre, bʉojabema, ne
nópe põeteiye báque boje. Que baru pʉrʉbʉobema na. Aru apevʉ
põeva ne baju buraicõjeiye boje, nomicʉrĩ bʉojabema na. Que
baru pʉrʉbʉobema na. Aru apevʉ põeva ne baju burabevʉvacari,
buraivʉ bácavʉpe paivʉ ted̶ama na, ne memecarãjiye boje
Jũ̶menijicʉre cainʉmʉa ũ̶i jaboteinore. Que baru na máre
pʉrʉbʉobema, ne baju nópe d̶aiyʉe boje. Ácʉ põecʉ
Jũ̶menijicʉre torojʉre d̶aimʉ cʉcʉ cũinácʉva, que
d̶ajacʉrĩ ũ̶, arĩ buedejame Jesús.
\s Jesús ũ̶i mearore jíno jʉed̶ovare Jũ̶menijicʉque
\r (Mr 10.13-16; Lc 18.15-17)
\p
\v 13 Põeva davare cuivʉ barejáima némarare Jesús yebai, ũ̶i
tʉoquiyepe aivʉ náre ũ̶i pʉrʉáque, ũ̶i jẽniaiyede
Jũ̶menijicʉque náre boje. Que teni ñʉja ũ̶i bueimara
davaicõjemenidurejacarã némarare.
\v 14 Ʉbenita Jesús arejame:
\p —Ina jʉed̶ova dajarãri ji yebai. Jũ̶menijicʉ jabotecʉyʉme
põevare nápe paivʉre. Que baru, “Davabejarã jʉed̶ovare”,
abejarã náre, arejame Jesús.
\p
\v 15 Aru náre coapa tʉorĩ ũ̶i pʉrʉáque, jẽniarejame
Jũ̶menijicʉque náre boje. Que teniburu yóboi, nʉrejacarã
ñʉja, Jesújã.
\s Cũinácʉ bojʉyo cʉve cʉvacʉ Jesúmaque ne boroteino
\r (Mt 20.16, 25.31; Mr 10.17-31; Lc 13.30, 18.18-30, 22.30)
\p
\v 16 Cũinácʉ bojʉyo, Jesús yebai nʉri, jẽniari jã́rejame:
\p —Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe d̶aiye me jaʉri yʉre,
cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõi? arejame ũ̶.
\p
\v 17 Jesús arejame ṹ̶re:
\p —¿Aipe teni jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ yʉre d̶aiye ména?
Cũinácʉrabe meacʉ baju. Jũ̶menijicʉvacaribe. Cʉvaiyʉcʉ baru
jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, d̶ajacʉ yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyepe, arejame Jesús.
\p
\v 18 —¿Ád̶eba d̶aicõjeiye? jẽniari jã́rejame.
\p Aru Jesús arejame:
\p —Põevare boarĩ́ jarʉvabejacʉ. Cʉvabejacʉ apecore
mimarepacore jarʉvarĩ. Ñavamejacʉ apecʉ ũ̶i cʉvaede.
Borod̶abejacʉ apecʉre.
\v 19 Jʉ ajacʉ mipacʉre aru mipacore máre. Aru mícʉre, mi
bajure jecʉépedeca, ṹ̶re máre jecʉjacʉ mʉ, arejame Jesús.
\p
\v 20 Que ayʉre, ñai bojʉyo arejame:
\p —D̶aivʉ caiye iye mi coyʉiyede. ¿Ã́roma yʉre jaʉrõ
cãreja? arejame.
\p
\v 21 Jesús ṹ̶re arejame:
\p —Jaʉbecʉva cʉiyʉcʉ baru Jũ̶menijicʉi jã́inore, nʉjacʉ
aru jíni bojed̶ajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina
cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ mi boje méne
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yú̶que, arejame
Jesús.
\p
\v 22 Ʉbenita iyede jápiarĩ, ʉrarõreca chĩorejame,
dajocaiyʉbecʉ ũ̶i ʉre cʉvede.
\v 23 Que baru Jesús arejame ñʉja ũ̶i bueimarare:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare
maiyójavʉ ne jʉ aiye Jũ̶menijicʉre, ũ̶i mead̶aquiyepe aivʉ
náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ũ̶i jaboteinore, cavarõ mearo ũ̶i
cʉrõre.
\v 24 Bedióva cojedeca coyʉyʉbu mʉjare: Cũinácʉ ãimacʉ
ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ũ̶i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu
ṹ̶re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ũ̶i ecoquino
Jũ̶menijicʉi jaboteinore, arejame Jesús.
\p
\v 25 Que ayʉre jápiaivʉ ñʉja, cuecumarejacarã pare. Aru
arejacarã:
\p —¿Ñame bʉojarĩ ecorãjidica Jũ̶menijicʉi jaboteinore,
cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? jẽniari
jã́rejacarã Jesúre.
\p
\v 26 Ʉ̃́capũravʉ ñʉjare jã́ri, arejame:
\p —Põeva ne d̶arĩ majibeno maiyójabevʉ Jũ̶menijicʉre. Ʉ̃
cũinácʉra bʉojarĩ mead̶ayʉbe põevare, arejame Jesús.
\p
\v 27 Aru Pedro arejame:
\p —Dajocacarã ñʉja caiye ñʉje cʉvaede, ñʉje daiye boje
mú̶que. ¿Yéde earãjidica ñʉja? arejame Pedro.
\p
\v 28 Aru ñʉjare arejame Jesús:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mamajãravʉ daquijãravʉ baquinó
yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, dobacʉyʉmu jabocʉi
dobarõ mearoi, jabotecʉyʉ põevare. Aru mʉja máre, daivʉ
bácavʉ yú̶que, dobarãjaramu doce painoa jabovai dobarõa mearoa
coapa, coyʉrãjivʉ ina doce paiyajuboacavʉ Israecavʉre méne o
ãmene ne d̶aiyede.
\v 29 Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ũ̶i cũ̶ramine, o jíbʉrãre,
ĩmarare, jípacʉre, jípacore, mamarare, o ũ̶i joborõre máre ji
ãmiá boje, ũ̶i daiye boje yú̶que, memecacʉyʉ yʉre, eacʉyʉme
pʉeno baju mearo bajure. Aru cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ
baquinóre.
\v 30 Ʉbenita dinʉmʉ maquinóre apevʉ, jaboteivʉ bácavʉ
ijãravʉre, jabotebenajarama na Jũ̶menijicʉi jabotequiyede. Aru
apevʉ, mʉjapedeca, jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre,
jabotenajarama na Jũ̶menijicʉi jabotequiyede, arĩ buedejame
Jesús.
\c 20
\s “Memeipõevare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 19.30; Mr 10.31; Lc 13.30)
\p
\v 1 Jesús, yópe arĩ, buedejame:
\p —Jũ̶menijicʉi jaboteinomu yópe jio upacʉi memeipõevare
vorĩ, earĩ bojed̶aiyepe náre ne memeiyede. Javejĩnara, seis
baji, ñai jio upacʉ tãibʉi vocʉnʉquemavʉ memeipõevare, ne
jẽnajiyepe ayʉ ú̶yaiboare ũ̶i jioi.
\v 2 Náre earĩ, “Cũinátʉrava tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ
memeiye bojed̶aitʉravare jíquijivʉ mʉjare coapa”, aquemavʉ
ũ̶. Aru ũ̶i nópe aiyede, jʉ aquemavʉ na coapa. Ne jʉ arĩburu
yóboi, ñai jio upacʉ náre jaroquemavʉ jioi.
\v 3 Yóbecʉriora vainíburu yóboi, nueve baji, bedióva tãibʉi
nʉquemavʉ ñai jio upacʉ. Noi jã́quemavʉ apevʉ memeipõevare,
ne memeino cʉvabevʉre.
\v 4 Aru náre máre, “Memenanʉjara mʉja ji jioi. Aru
bojed̶acʉyʉmu mʉjare me, yópe jaʉépe”, aquemavʉ ũ̶. Que
baru memenanʉquemavʉ na.
\v 5 No yóboi, jãravʉ corica baji, aru no yóboi tres baji máre,
nopedeca d̶aquemavʉ ũ̶.
\v 6 Bedióva cojedeca, cinco baji, cũináora ne memeiora jaʉéde
cãreja, nʉquemavʉ ñai jio upacʉ tãibʉi. Noi jã́quemavʉ apevʉ
memeipõevare, ne memeino cʉvabevʉre. Náre jẽniari jã́quemavʉ,
“¿Aipe teni cʉrivʉrũ̶ mʉja yui caijãravʉ mememevʉva?”
aquemavʉ.
\v 7 Ʉ̃́re aquemavʉ na, “Põecʉ cʉbebi memeicõjeñʉ
ñʉjare”, aquemavʉ. Náre máre “Memenanʉjara ji jioi”,
aquemavʉ.
\p
\v 8 ’Aviá ũ̶i doiyede, ñai jio upacʉ yópe arĩ, coyʉquemavʉ
ũ̶i cũ̶ramine corecaipõecʉre: “Ina memeipõevare órejarĩ
bojed̶ajacʉ náre. Ina memeni bʉivʉ bácavʉi yóbocavʉre
bojed̶ajacʉ mamarʉmʉ. Aru no yóboi ina mamarʉmʉ memeni bʉivʉ
bácavʉre bojed̶ajacʉ mʉ”, aquemavʉ.
\v 9 Ina cũináora memeivʉ bácavʉ ne daiyede, cũinátʉrava
tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ memeiye bojed̶aitʉravare
jacopʉquemavʉ na coapa.
\v 10 Diede jã́ri, ina javejĩnara memeni bʉivʉ bácavʉ
dápiarĩduquemavʉ ne baju jacopʉrãjivʉpe pʉeno baju ne
bojed̶aiyede. Ʉbenita na máre quédeca, cũinátʉrava
tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ memeiye bojed̶aitʉravare
jacopʉquemavʉ na coapa.
\v 11 Ne jacopʉiyede, jaraquemavʉ ñai jio upacʉre.
\v 12 Ʉ̃́re aquemavʉ, “Nácapũravʉ cũináora quénora memema.
Aru ñʉjacapũravʉ memevʉ caijãravʉ. Aviá ũ̶i boiyede ñájivʉ
ñʉja. Ʉbenita ñájimevʉ bácavʉreca, náre bojed̶aivʉ mʉ
cũinátʉrʉreca mi bojed̶aiyepe ñʉjare, ñájivʉ bácavʉre”,
aquemavʉ ina javejĩnara memeni bʉivʉ bácavʉ.
\v 13 Ʉbenita ñai jio upacʉ aquemavʉ cũinácʉ nácacʉre,
“Pacomá, mʉre ãmeno d̶abevʉ yʉ. Mú̶capũravʉ jʉ avʉ yʉre,
‘Cũinájãravʉ memeiye bojed̶aitʉravare jíquijivʉ mʉre’, ji
aiyede.
\v 14 Que baru ĩjacʉ iye mi bojede aru nʉjacʉ mʉ. Cũinátʉrʉ
iye ji jíyepe mʉre, jíyʉvʉ yʉ ñai cũináora memecayʉre.
\v 15 ¿Yʉre jícõjemeniduyʉrũ̶ ji cʉvaequede yópe ji ʉrõpe?
Ãmeina jã́mejacʉ yʉre, ji cad̶atequiyepe ayʉ põevare, ji mearo
d̶aiye boje”, aquemavʉ ñai jio upacʉ, arejame Jesús.
\p
\v 16 Põeva ne jã́ri dápiabede yópe maje jabocʉ Jũ̶menijicʉi
jã́ri dápiaiyepe arĩ coyʉrejame Jesús:
\p —Apevʉ jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre jabotenajarama na
Jũ̶menijicʉi jabotequiyede. Aru apevʉ jaboteivʉ bácavʉ
ijãravʉre jabotebenajarama na Jũ̶menijicʉi jabotequiyede, arĩ
buedejame Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino bedióva cojedeca ũ̶i yaiquínore
\r (Mr 10.32-34; Lc 18.31-34)
\p
\v 17 Mái nʉri, cuivʉ barejacárã Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
Ñʉje nʉiyede, ñʉja ũ̶i bueimarare nʉvarejame apevʉre
jocarĩ. Aru yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
\p
\v 18 —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore cʉrĩ, yʉre, Jũ̶menijicʉi
daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, ji maucʉ jẽni jíquijibi sacerdotevare
jaboteipõevare aru Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare
máre. Ina põeva arãjivʉbu: “¡Boarĩ́ jarʉvaicõjejara ṹ̶re!
¡Yaijácʉrĩ!”
\v 19 Que arĩ, jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre. Que teni
ina põeva yʉrinajivʉbu yʉre. Jara popenajivʉbu yʉre. Aru yʉre
pẽvari jocʉcʉjaravena, boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu. Ʉbenita
yóbecʉrijãravʉa yóboi, jipacʉ, Jũ̶menijicʉ, nacovacʉyʉme
yʉre yainore jarʉvarĩ, arejame Jesús.
\s Santiago aru Juan népaco õi jẽniaino Jesúre
\r (Mt 23.11, Mr 9.35, 10.35-45; Lc 22.25-27; Jn 13.12-15)
\p
\v 20 No yóboi Zebedeoi márai paco nʉrejacod̶a Jesús yebai
mamaraque, Santiago aru Jũaque máre. Ʉ̃i jipocai
ñʉatutarejacod̶a, õi jẽniaiyʉe boje apejĩene ṹ̶re.
\v 21 Aru Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ṍre:
\p —¿Yéde d̶acaji mʉre? arejamed̶a.
\p Ʉ̃́re arejacod̶a:
\p —Dobaicõjejacʉ ina jímara pʉcarãre mi yebai, cũinácʉre
meapũravʉi aru apecʉre cãcopũravʉi, mi jabotequinʉmʉ
maquinóre, arejacod̶a õ.
\p
\v 22 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a:
\p —Mi jẽniaiyede coreóvabevʉ mʉ. Põecʉ dobaiyʉcʉ baru
yú̶que ji jabotequinʉmʉ maquinóre, mamarʉmʉ ñájiye jaʉvʉ
ṹ̶re yú̶que. ¿Ũcuri bʉojarãjidica mʉja ji ũcuinore?
arejamed̶a náre Jesús.
\p Aru jʉ arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Bʉojaivʉbu ñʉja, arejaimad̶a.
\p
\v 23 Aru Jesús arejamed̶a náre:
\p —Ji ũcuinore ũcurajivʉbu mʉja. Ji que aiyede, yópe ayʉbu:
Ji ñájiyepedeca ñájinajivʉbu mʉja. Ʉbenita yú̶vacari beobevʉ
náre, dobarãjivʉre ji meapũravʉi aru ji cãcopũravʉi máre.
Quénora dobarãjarama nore ina jipacʉi beoimara mácavʉ, javeta
ũ̶i mead̶aimara mácavʉ, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 24 No yóboi, jápiarejacarã ne borore apevʉ ñʉja
caipʉcapʉrʉape paivʉ Jesúi bueimara. Que baru jararejacarã
inare.
\v 25 Dinʉmʉ Jesús órejarejame ñʉjare ũ̶i yebai. Aru arejame
ñʉjare:
\p —Mʉja majivʉ ina jaboteivʉre judíova ãmevʉre ne d̶aiyede.
Parʉéque cõjeivʉbu ina ne jaborõcavʉre, ne d̶acarãjiyepe aivʉ
náre ne ʉrõpe.
\v 26 Ʉbenita nápe d̶abejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ
baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare.
\v 27 Aru nopedeca ñai mʉjacacʉ jabocʉ baiyʉcʉ baru,
yebacatejacʉrĩ caivʉre.
\v 28 Nopedeca Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, yʉ,
dabedejacacʉ, põeva ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Quénora
darejacacʉ yʉ, memecacʉyʉ apevʉre aru boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ
ji bajure, mead̶acʉyʉ obedivʉ põevare, ji yaiquíyede náre
boje, arejame ñʉjare Jesús.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino pʉcarã jã́ri eabevʉre
\r (Mr 10.46-52; Lc 18.35-43)
\p
\v 29 Jericó ãmicʉriĩmarore etarejacarã ñʉja, Jesújã.
Obedivʉ põeva darejaima ñʉje yóboi.
\v 30 Aru pʉcarã ũ̶mʉva, jã́ri eabevʉ, ma ẽcarʉi
dobarejaima. Põeva “Jesús Nazarecacʉbe ũ̶”, aivʉre
jápiaivʉ, cod̶oboborejaima na, jã́ri eabevʉ:
\p —Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ,
ñʉje jabocʉ bacʉyú̶, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare,
arejaima na.
\p
\v 31 Ina obedivʉ põeva náre arĩdurejaima:
\p —Bi ajarã mʉja, arĩdurejaima.
\p Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborejaima cojedeca:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, David bácʉi pãramecʉ, cõmaje ãroje
jã́jacʉ ñʉjare, arejaima na.
\p
\v 32 Que teni ṹ̶re cod̶oboboivʉre jápiayʉ Jesús,
dajocarejame. Aru apevʉre cutuicõjenejame ina pʉcarã jã́ri
eabevʉre ũ̶i yebai. Eaivʉre, Jesús jẽniari jã́rejame náre:
\p —¿Aipe d̶acaji yʉ mʉjare? arejame ũ̶.
\p
\v 33 Ʉ̃́re arejaima na:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, jã́ri eabevʉbu ñʉja. Ʉrarõ
jã́iyʉrivʉbu ñʉja, arejaima.
\p
\v 34 Jesús cõmaje ãroje jã́ñʉ, ne yacorʉare tʉorejame ũ̶.
Aru cũiná jã́rejaima na, jã́ri eabevʉ bácavʉ. Que teni
Jesúre yóvarĩ nʉrejaima na máre.
\c 21
\s Jesús Jerusalẽ́i ũ̶i ecoino
\r (Mr 11.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19)
\p
\v 1 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi cʉrĩ, Betfajé
ãmicʉriĩmajino baji, no cũ̶racũ Olivocũ ãmicʉricũ ẽmeino
baji, earejacarã ñʉja, Jesújã. Nore earĩ, pʉcarã ñʉja ũ̶i
bueimaracavʉre yópe arĩ, jarorejame Jesús:
\p
\v 2 —No cõchinoi cʉriĩmajinoi nʉjara mʉja. Cũiná
earãjaramu mʉja põevare ũmaiãimacʉre, burra ãmicʉco,
mamacʉque, nácacʉi bʉoimarare. Náre bʉoimeare jod̶eni,
davajarã yʉre.
\v 3 Aru, “¿Aipe teni ina ãimarare náre bʉoimeare jod̶eni, náre
nʉvaivʉrũ̶ mʉja?” ne aruta, yópe ajarã: “Ñʉjare ĩ́cõjeni
darobi maje jabocʉ. Ʉ̃́re ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ũ̶.
Carijĩeneca mʉjare jacopaiyovacʉyʉme cojedeca”, ajarã, arejame
Jesús.
\p
\v 4 Caiye iye nópe vaidéjavũ̶ cũinátʉrʉ Jũ̶menijicʉi
coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõecʉ
bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶ mácʉre
Jũ̶menijicʉ:
\q
\v 5 Coyʉjacʉ ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre. Jã́jara.
Mʉje jabocʉ bacʉyú̶ mʉjare dacʉyʉme. “¿Meacʉ bárica
yʉ?” abecʉbe. Burrore tubarĩ dacʉyʉme. Burro bojʉyovacari
bacʉyú̶me ũ̶i tubamʉ macʉyú̶, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 6 Jesúi daroimara nʉrejaima. Aru d̶arejaimad̶a yópe ũ̶i aiye
báquepedeca náre.
\v 7 Davacarejaima Jesúre ico burrare mamacʉque. Aru ñʉje
doicajea pʉenocacajeare burrare aru mamacʉre máre tʉorejacarã.
Mamacʉre tubarejame Jesús.
\v 8 Dinʉmʉma ina obedivʉ põeva, ñʉjaque cʉrivʉ, ne
pʉenocacajeare jũarejaima mára. Aru apevʉ jocʉcʉ cavabʉa yoca
cʉricavabʉare burarĩ, jũarejaima mára, Jesúre mead̶aiyʉrivʉ,
ne pued̶arĩ jacoyʉrãjiyepe aivʉ.
\v 9 Ʉ̃́re jipocateivʉ aru ũ̶i yóbocavʉ máre cod̶oboborejaima
na:
\p —David bácʉi pãramecʉ, maje jabocʉ bacʉyú̶re torojʉe
bajad̶éni. Jũ̶menijicʉ mearo d̶acaimʉme ũ̶, Jũ̶menijicʉi
daroimʉ mácʉ. Cari jabocʉ bacʉyú̶re ména borotenajarevʉ,
cod̶oboborĩ arejacarã ñʉja caivʉ.
\p
\v 10 Jesús ũ̶i eaiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, caivʉ nócavʉ
etarĩ, jã́ri, jẽniari jã́rejaima na, “¿Ñamema ñai?”
\v 11 Aru ina põeva ñʉjare yóvaivʉ arejaima náre:
\p —Ʉ̃́tame ñai Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ,
Jesús Nazarecacʉ, Galileacarõcacʉ, arejaima ina põeva.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine
\r (Mr 11.15-19; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22)
\p
\v 12 Jesús edarĩ Jũ̶menijicʉi cũ̶rami yebai, diñami tãibʉ
ʉratãibʉi ecorejame ũ̶. Aru nore diñami cʉrivʉ
bojed̶aipõevare jarʉvarejame Jesús. Tãutʉra oatʉvaipõeva ne
jã́d̶ovaivare moari najuárejame ũ̶. Aru jurevare bojed̶aipõeva
ne dobarõare máre moari najuárejame.
\v 13 Náre yópe arejame Jesús:
\p —Yópe arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i
yávaiyede: “Ji cũ̶rami caivʉ põeva ne yʉre, Jũ̶menijicʉre,
coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine
tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno
ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje
cʉvaede, arejame náre Jesús.
\p
\v 14 Jã́ri eabevʉ darĩ, aru cuiye majibevʉ máre daivʉ
barejáima ũ̶i yebai no Jũ̶menijicʉi cũ̶rami. Náre coapa
mead̶arejame Jesús.
\v 15 Apevʉ fariseova aru Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede
bueipõeva caiye iye põeva ne d̶arĩ majibede Jesús ũ̶i d̶aiyede
jã́rejaima. Aru ina jʉed̶ova noi cʉrivʉ, “David bácʉi
pãramecʉ, maje jabocʉ bacʉyú̶re torojʉe bajad̶éni”, ne arĩ
cod̶oboboiyede jápiarejaima ina fariseovajã. Que baru
jorojĩnejaima ṹ̶re.
\v 16 Aru arĩdurejaima:
\p —¿Jápiabecʉrũ̶ mʉ ne aiyede? arĩdurejaima.
\p Ʉbenita Jesús arejame náre:
\p —Jápiaivʉ yʉ. ¿Ãrʉmetenarʉ mʉja? Jũ̶menijicʉ ũ̶i
yávaiye báquede toivaicõjenejaquemavʉ cũinácʉ ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõecʉ bácʉre yópe arĩ yʉrã:
\q Mʉ, ñʉje jabocʉ, jʉed̶ovare aru jʉed̶ojĩnare máre mearore
jícõjeivʉ mʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ,
arejame Jesús.
\p
\v 17 Que arĩburu yóboi, náre dajocarĩ etarejacarã ñʉja,
Jesújã, diĩmarore jocarĩ. Cãranʉrejacarã Betania
ãmicʉriĩmajinoi.
\s Jesús ũ̶i ãmecoroino higueracʉ jẽidʉa cʉbecʉre
\r (Mt 17.20; Mr 11.12-14, 20-26; 1 Co 13.2)
\p
\v 18 Cõmiáijãravʉ javejĩnara copainʉrejacarã Jerusalén
ãmicʉriĩmaroita. Aru ãvʉé ijidejavũ̶ya Jesúre.
\v 19 Que baru ũ̶i jã́iyede cũinácʉ jocʉcʉ higuera
ãmicʉricʉre ma ẽcarʉi, jẽidʉare vocʉnʉridurejame dicʉ
yebai. Ʉbenita yoca matʉiyeda earejame. Aru arejame dicʉre:
\p —Cainʉmʉa jẽmejad̶eni mi jẽidʉa cojedeca, arejame ũ̶.
\p Aru cũiná dicʉ yaidéjavũ̶.
\v 20 Ñʉja ũ̶i bueimara diede jã́ri, cuecumarejacarã. Aru
arejacarã:
\p —¿Aipe teni cũiná yaidí dicʉ higueracʉ? arejacarã.
\p
\v 21 Aru Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja me jʉ aivʉ baru
Jũ̶menijicʉre, aru “Jũ̶menijicʉ iye d̶aiyede majibebi” arĩ
dápiabevʉ baru, mʉja máre d̶arĩ bʉojarãjaramu yópe ji d̶aiye
báquepe dicʉ higueracʉre. Aru pʉeno baju d̶arĩ bʉojarãjaramu
mʉja. Icũ cũ̶racũre “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ jia ʉrad̶aita,
cocʉnʉjacũ” mʉje aru, nópe d̶aquiyebu dicũ.
\v 22 Caiye iye mʉje Jũ̶menijicʉre jẽniaiyede, “Jãve
Jũ̶menijicʉ jícʉyʉme yʉre” arĩ dápiaru, Jũ̶menijicʉ
jícʉyʉme mʉjare mʉje ʉede, arĩ buedejame ñʉjare Jesús.
\s Jesús ũ̶i parʉé
\r (Mr 11.27-33; Lc 20.1-8)
\p
\v 23 Diede coyʉyʉ bácʉ, Jesús Jũ̶menijicʉi cũ̶rami
ecorejame cojedeca. Noi põevare bueyʉre, sacerdotevare
jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva máre ũ̶i yebai nʉrejaima. Aru
jẽniari jã́rejaima ṹ̶re:
\p —¿Ye parʉéque d̶ayʉrũ̶ mʉ iye mi d̶aiyede? ¿Ñame jídi
mʉre iye parʉéde mi nópe d̶aiyede? arejaima na.
\p
\v 24 Jesús arejame náre:
\p —Yʉ máre jẽniari jã́quijivʉ mʉjare cũináro jẽniari
jã́inore. Yʉre coyʉru, yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare ji
parʉéque ji d̶aiyede.
\v 25 ¿Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovaquemari põevare Jũ̶menijicʉ
ũ̶i parʉéque o põeva ne parʉéque? Coyʉjarã yʉre, arejame
náre Jesús.
\p Ʉ̃i que aiyede, ne bajumia boroteivʉ arejaimad̶a yópe:
\p —Maje aru “Jũ̶menijicʉque”, ũ̶ aquijibi “¿Aipe teni jʉ
abetecarãrʉ ṹ̶re?”
\v 26 Ʉbenita maje aru “põevaque”, jidʉé jaʉvʉ majare. Ina
obedivʉ põeva coreóvad̶ama Juan Bautista bácʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Que baru nácapũravʉ
ãmed̶ajebu majare, arejaimad̶a.
\v 27 Que baru arejaima Jesúre:
\p —Majibevʉ ñʉja, arejaima.
\p Dinʉmʉre Jesús arejame náre:
\p —Yʉ máre coyʉbevʉ mʉjare ñamei parʉéque ji d̶aiyede,
arejame Jesús.
\s “Pʉcarã mamarare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Lc 3.12, 7.29-30)
\p
\v 28 Bedióva yópe arĩ, buedejame Jesús:
\p —¿Aipe dápiaivʉrũ̶ mʉja iye ji coyʉquiyede mʉjare?
Cũinácʉ ũ̶mʉ pʉcarã mamarare cʉvacʉ yópe aquemavʉ
cũinácʉre: “Mʉ, bʉcʉ, memecʉnʉjacʉ ú̶yaimu jioi cari
jãravʉ”, aquemavʉ jípacʉ.
\v 29 Ʉbenita ṹ̶capũravʉ “Nʉiyʉbevʉ”, aquemavʉ
jípacʉre. Ʉbenita nópe arĩburu yóboi, chĩori dápiaquemavʉ
ũ̶i jʉ abe báquede jípacʉre. Aru jioi nʉquemavʉ ũ̶, mamacʉ.
\v 30 Népacʉ ñai mamacʉre ũ̶i coyʉrĩburu yóboi, apecʉ
mamacʉre quédeca arĩduquemavʉ. Aru ñai mamacʉcapũravʉ
“Báyʉ, memecʉnʉñʉmu yʉ”, jʉ arĩduyʉvacari, ʉbenita ye
nʉmetequemavʉ ũ̶, arejame Jesús.
\p
\v 31 Náre jẽniari jã́rejame Jesús:
\p —¿Ácʉba ina pʉcarã mamaracacʉ jípacʉi ʉrõpe d̶ayʉ
bácʉ? arejame Jesús.
\p Arejaima Jesúre:
\p —Ʉ̃i mamarʉmʉ jẽniaimʉ mácʉ ũ̶i ʉrõpe d̶aquemavʉ,
arejaima.
\p Aru Jesús arejame náre:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva
aru ina nomiva ãmena ne bajure bojed̶aivʉ ecorãjarama
Jũ̶menijicʉi jaboteinore mʉje jipocai.
\v 32 Quédeca Juan Bautista bácʉ buecʉdame mʉjare aipe d̶arĩ
Jũ̶menijicʉ jã́ñʉre põevare boropatebevʉpe. Ʉbenita
mʉjacapũravʉ ũ̶ mácʉre jʉ abetequemavʉ. Quénora ina
jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ina nomiva ãmena ne bajure
bojed̶aivʉ ũ̶ mácʉre jʉ aquemavʉ, arejame náre Jesús.
\s “Ãmena memecaipõevare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mr 12.1-12; Lc 20.9-19)
\p
\v 33 Jesús, yópe arĩ, buede nʉrejame náre:
\p —Apeno jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe aino ji coyʉquiyede
jápiajarã mʉja. Cũinácʉ cũ̶rami upacʉ doaicõjequemavʉ
jiore ú̶yaimuque. Doarĩ bʉojarĩ, d̶aicõjequemavʉ biaidore jio
tʉrʉvai. Aru ũicõjequemavʉ cobede ú̶yai pipoicobede. Aru
d̶aicõjequemavʉ ũ̶mʉjʉriñami cũ̶ramine, jiore coreipõecʉ
ũ̶i jã́quiñamine máre. Caiye iyede mead̶arĩ bʉojarĩ, vorĩ
earĩ jiore memeipõevare, epequemavʉ náre, ne memecarãjiyepe ayʉ
ṹ̶re. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa
ú̶yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ ñai jio upacʉ apeno
joborõi.
\v 34 Ʉ́yai jẽijãravʉ yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ
apevʉ ũ̶i yebacavʉre memecaipõeva yebai, ne ĩnajiyepe ayʉ
apeboa ú̶yaiboare, ñai jio upacʉ jiede.
\v 35 Ʉbenita ina memecaipõeva ina yebacavʉ eaivʉre jẽni,
cũinácʉre jara popequemavʉ, aru apecʉre boarĩ́
jarʉvaquemavʉ, aru apecʉre cũ̶raboaque dʉvarĩ boarĩ́
jarʉvaquemavʉ máre.
\v 36 Ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apevʉ yebacavʉre. Ʉbenita
náre quédeca d̶aquemavʉ ina memecaipõeva.
\p
\v 37 ’No yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ mamacʉre
memecaipõeva yebai. “Jímacʉre jã́ivʉ pued̶arãjichʉma na”,
arĩ dápiarĩ, que d̶arĩduquemavʉ.
\v 38 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre,
aquemavʉ ne bajumia, “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyú̶me. Jípacʉ
ũ̶i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ũ̶i cʉvaede. Jã́rica,
boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ṹ̶re, maja cʉvaburĩ caiye ũ̶i
cʉvaede”, aquemavʉ na.
\v 39 Que arĩ, ṹ̶re jẽni jaetovaquemavʉ jiore jocarĩ. Aru
boarĩ́ jarʉvaquemavʉ ṹ̶re, arejame Jesús.
\p
\v 40 Na ũ̶i coyʉiyede jápiaivʉre jẽniari jã́rejame Jesús:
\p —¿Ñai jio upacʉ copaini dayʉ, aipe d̶aquidi ina
memecaipõevare? arejame ũ̶.
\p
\v 41 Ʉ̃́re jápiaivʉ arejaima:
\p —Ina ãmenare pare ñájine d̶arĩ boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme
ũ̶. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare noi, ũ̶i jioi, ṹ̶re
jínajivʉre ũ̶i jẽidʉare jẽijãravʉ eaiyeta, arejaima na.
\p
\v 42 Jesús arejame náre:
\p —¿Ãrʉmetenarʉ mʉja iye Jũ̶menijicʉi yávaiye ũ̶i
toivaicõjeiye báquede? Yópe toivarejaquemavʉ yʉrã, Cristo ji
borore:
\q Iva cũ̶ravare cũ̶ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ.
Caride iva cũ̶rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu. Nópe d̶aino
mácarõre d̶aquemavʉ Jũ̶menijicʉ. Que baru pare mearotamu
majare, maje dápiaru, arĩ toivarejaquemavʉ.
\m
\v 43 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja judíova mʉje d̶abe boje
mearore yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe ũ̶i jaboteimarare d̶aiye
jaʉépe, apevʉ põeva, judíova ãmevʉ, mearore d̶aivʉ yópe
Jũ̶menijicʉi ʉrõpe, ũ̶i jaboteimara marajárama na mʉje
pʉeno.
\v 44 Ácʉ põecʉ tʉyʉ baru divarã, tʉrĩ yavacʉyʉme ũ̶i
bajure. Aru diva tʉiva baru põecʉ pʉenora chĩtoquiyebu ṹ̶re,
arejame náre Jesús.
\p Yópe aiyʉrõtamu no: Põeva “Ãmecʉbe ũ̶”, arĩdurãjarama
Jesúi borore. Ʉbenita meacʉ bajube ũ̶, Jesús, caivʉ apevʉ
pʉeno.
\p
\v 45 Ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina fariseova jápiaivʉ
bácavʉ Jesús ũ̶i jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede,
coreóvarejaimad̶a coyʉyʉre nára, “Mʉja judíova mʉje d̶abe
boje mearore yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe, judíova ãmevʉ ũ̶i
jaboteimara marajárama mʉje pʉeno” ũ̶i aiye báque boje. Que
baru jẽni nʉvaiyʉrĩdurejaima.
\v 46 Ʉbenita ne jẽiyʉrĩduiyede ṹ̶re, obedivʉ põeva
“Jesúbe Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ” arĩ
dápiaivʉre jidʉrejaimad̶a.
\c 22
\s “Pʉrʉbʉoivʉ ne torojʉve teinore” jã́ri dápiarĩ ne
d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 8.12, 25.30; Lc 13.28, 14.15-24)
\p
\v 1 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame náre apeno
jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque:
\p
\v 2 —Jũ̶menijicʉi jaboteinomu yópe cũinácʉ jabocʉi mácʉ
pʉrʉbʉoyʉre torojʉve tede d̶ainope.
\v 3 Ñai torojʉve teino upacʉ jarorĩ, “Nʉjara”
aicõjeniduquemavʉ ũ̶i yebacavʉre ũ̶i cutuimarare. Ʉbenita ina
cutuimaracapũravʉ nʉiyʉbetequemavʉ.
\v 4 Bedióva cojedeca jarorĩ, aicõjeniduquemavʉ apevʉ ũ̶i
yebacavʉre yópe: “Coyʉjarã ina ji cutuimarare yópe: ‘Ji
torojʉve teinore mead̶aivʉ yʉ. Boaicõjeivʉ oteivecʉva
ʉrarãre aru ina mamara jiacʉrivʉre máre. Caiyede mead̶aivʉ
yʉ. Que baru ãranʉjara cari’, ajarã ji cutuimarare”, aquemavʉ
ñai jabocʉ.
\v 5 Ʉbenita ina cutuimara ñai jabocʉre ãmeina jã́ri, yʉrini,
nʉmetequemavʉ ũ̶i torojʉve teinore. Cũinácʉ memecʉnʉquemavʉ
ũ̶i jioi. Apecʉ memecʉnʉquemavʉ ũ̶i bojed̶aitucubʉi.
\v 6 Aru apevʉ ina yebacavʉre jẽni, cʉyojarõ d̶arĩ, boarĩ́
jarʉvaquemavʉ náre.
\v 7 Diede jápiarĩ, ñai jabocʉ jaraquemavʉ. Churaravare
jaroquemavʉ, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ ina boarĩ́ jarʉvaivʉ
bácavʉre ũ̶i yebacavʉre aru ne juarãjiyepe ayʉ ne ĩmarore.
\p
\v 8 ’Dinʉmʉre ñai jabocʉ aquemavʉ apevʉ ũ̶i yebacavʉre,
“Jímacʉ ũ̶i pʉrʉbʉoiye torojʉve teino mead̶arĩ bʉojainomu.
Ʉbenita ina ji cutuimara mácavʉ ãmena bajure daiye jaʉbetedebu.
\v 9 Que baru ma ʉramai nʉjara mʉja. Nore caivʉ mʉje eaimarare
cutujarã, ne darãjiyepe aivʉ ji torojʉve teinoi”, aquemavʉ
ñai jabocʉ.
\v 10 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, ina yebacavʉ mái nʉri
cójijovaquemavʉ caivʉ ne eaimarare, mearare aru ãmenare máre,
ne torojʉve teitucubʉ buiquíyepe aivʉ.
\v 11 Ʉbenita ñai jabocʉ jã́cʉnʉri ina ũ̶i cutuimarare no
torojʉve teitucubʉi, jã́quemavʉ cũinácʉ põecʉre
pʉrʉbʉoino doiyede dobecʉva.
\v 12 Que baru ṹ̶re jẽniari jã́quemavʉ, “Pacomá, ¿aipe teni
ecoyʉ bʉojacʉrũ̶ yore pʉrʉbʉoino doiyede dobecʉva?”
aquemavʉ. Ʉbenita ñai cutuimʉcapũravʉ bi aquemavʉ.
\v 13 Dinʉmʉre ñai jabocʉ ṹ̶re cad̶ateipõevare yópe
aquemavʉ, “Ʉ̃i pʉrʉáre, ũ̶i cʉbobare máre bʉorĩ,
jarʉvajarã ṹ̶re joai, ñeminoi, ũ̶i jʉ abe boje yʉre, ũ̶i
coatequiyepe aivʉ yʉre jarʉvarĩ. Chĩoivʉ orĩ cʉrãjarama
põeva nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, aquemavʉ ñai
jabocʉ”, arejame Jesús.
\p
\v 14 Jesús, yópe arĩ, buede nʉrejame:
\p —Obedivʉ põevatamu ina Jũ̶menijicʉ ũ̶i cuturĩduimara.
Ʉbenita obebejĩnatamu ina ũ̶i beoimara, ũ̶i jaboteimara
márajivʉ, arejame Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino jabovare bojed̶ainore
\r (Mr 12.13-17; Lc 20.20-26)
\p
\v 15 No yóboi apevʉ fariseova ne bajumia borotedejaimad̶a aipe
d̶arĩ ne jʉjovarĩ jacotʉjʉroede Jesúre ũ̶i coyʉiyequede.
\v 16 Apevʉ ne bueimarare apevʉ Herodecavʉque jarorejaimad̶a na.
Ʉ̃i yebai edarĩ, ṹ̶re yópe arejaima, mamad̶aiyʉrivʉ:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ
mʉ. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore
yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ
mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. Quénora
jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe.
\v 17 Que baru coyʉjacʉ yéde mi dápiaiyede iye ñʉje
jẽniaiyede mʉre caride. ¿Maje jabocʉ César ũ̶i
ĩ́cõjejʉroede, ũ̶i jaboteiye boje, maje bojed̶aru, mearica die?
¿O bojed̶abejeba maja? arejaima na, ṹ̶re jʉjovaiyʉrĩduivʉ.
\p
\v 18 Ʉbenita ne ṹ̶re ãmeina d̶ájʉroede majini, yópe arejame
Jesús:
\p —Mʉja, jʉjovaivʉ, ¿aipe teni yʉre jʉjovaiyʉrĩdurãrʉ
mʉja?
\v 19 Jã́d̶ovajara yʉre tãutʉratʉravare, arejame Jesús.
\p Que ayʉre, nácacʉ cũinátʉrava tãutʉratʉravare davarejame ṹ̶re.
\v 20 Ʉ̃́re ũ̶i davarĩ jíyede, arejame Jesús:
\p —¿Ñamema ñai, ditʉravare jẽñʉ? ¿Aru ñamei ãmiá
cʉritʉravaba ditʉrava? arejame náre Jesús.
\p
\v 21 —Ñai jabocʉ Césai decocʉ aru ũ̶i ãmiá máre
cʉritʉravatamu, arejaima Jesúre.
\p Que aivʉre arejame Jesús:
\p —César jiede ṹ̶re jacopaiyovajarã mʉja. Jíjarã ṹ̶re
tãutʉra yópe ũ̶i bojed̶aicõjeiyepe mʉjare. Aru Jũ̶menijicʉ
jiede ṹ̶re jacopaiyovajarã mʉja. D̶ajarã yópe ũ̶i ʉrõpe,
arejame náre, jẽniari jã́radaivʉre, Jesús.
\p
\v 22 Ʉ̃i que aiyede jápiarĩ, pare dápiarĩ cuecumarejaimad̶a
ina ṹ̶re jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉ. Que baru ṹ̶re dajocarĩ
etarĩ nʉrejaima na.
\s Saduceova ne jẽniari jã́ino Jesúre yainore jarʉvarĩ
nacajainore
\r (Mr 12.18-27; Lc 20.27-40; Hch 23.8)
\p
\v 23 Dijãravʉmareca apevʉ saduceova darejaima Jesús yebai.
Saduceo ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo.
Caivʉ saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ad̶ama
na. Jesúre jẽniari jã́rejaima ina saduceova yópe arĩ:
\p
\v 24 —Mʉ, bueipõecʉ, Jũ̶menijicʉi cõjeiyede Moisés bácʉ
coyʉrejaquemavʉ: “Cũinácʉ némamicʉ yaidú,
jʉed̶ocʉvabecʉva, yaiyú̶ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye jaʉvʉ
nomiópecoque, jʉed̶ocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉed̶ova bárãjivʉ
yaiyú̶ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na”, coyʉicõjenejaquemavʉ
Moisés bácʉre Jũ̶menijicʉ.
\v 25 Javede cú̶tequemavʉ siete paivʉ ũ̶mʉva ñʉjacavʉ.
Cũinácʉ ũ̶mʉi mára matequémavʉ na. Aru némamicʉ
pʉrʉbʉoquemavʉ. No yóboi yaiquémavʉ ũ̶ mácʉ,
jʉed̶ocʉvabecʉva.
\v 26 Que baru apecʉ, némamicʉ bácʉrã cutuyʉ,
pʉrʉbʉoquemavʉ jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ
bácʉpedeca, yaiquémavʉ ũ̶ mácʉ máre, jʉed̶ocʉvabecʉva.
Aru apecʉ, ũ̶ mácʉrã cutuyʉ máre, nopedeca, aru caivʉ ina
siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ na mácavʉ
caivʉ jʉed̶ocʉvabevʉva.
\v 27 Caivʉ ne yóboi, ico nomió máco máre yaiquémavʉ.
\v 28 ¿Aru yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre, ñamei
márepaco bacod̶óba ico? Ijãravʉi caivʉ ina siete paivʉ
cʉvatequemavʉ ṍre, arejaima na Jesúre.
\p
\v 29 Ʉbenita Jesús arejame ina saduceovare:
\p —Mamateivʉbu mʉja, mʉje majibe boje Jũ̶menijicʉi
yávaiyede. Aru Jũ̶menijicʉi parʉéde máre majibevʉbu mʉja.
\v 30 Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre
pʉrʉbʉobenajarama. Aru jíbenajarama némaromivare, ne
pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. Quénora ángeleva, ina pʉrʉbʉobevʉ,
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõcavʉpe paivʉ, barãjárama ina
yainore jarʉvarĩ nacajarajivʉ.
\v 31 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ
mʉja iye Jũ̶menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre?
\v 32 “Yú̶tamu Jũ̶menijicʉ. Abraham, Isaac, aru Jacob ne mearore
jímʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. Que arĩ, yaivʉ bácavʉ
ne mearore jímʉ ãmemi Jũ̶menijicʉ. Quénora apʉrivʉ ne
mearore jímʉtame ũ̶, arĩ coyʉrejame náre Jesús.
\p
\v 33 Ina obedivʉ põeva Jesús ũ̶i nópe coyʉiyede jápiaivʉ,
pare dápiarĩ cuecumarejaimad̶a, ũ̶i nópe aiye boje.
\s D̶aicõjeiye parʉé caiye pʉeno
\r (Mr 12.28-34; Lc 10.25-28)
\p
\v 34 Apevʉ fariseova ne jápiaiyede Jesús vainí tʉyʉ bácʉre
ina saduceovare, bi are d̶ayʉ bácʉre náre, cójijidejaima ũ̶i
yebai.
\v 35 Aru cũinácʉ nácacʉ, Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede
majicʉ, Jesúre jʉjovarĩ jacotʉiyʉrĩduyʉ jẽniari jã́rejame
yópe:
\p
\v 36 —Mʉ, bueipõecʉ, ¿ã́roma majare Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeino pʉeno parʉrõ cõjeino? arejame ũ̶.
\p
\v 37 Jesús arejame ṹ̶re:
\p —“Ʉjacʉ mi jabocʉ Jũ̶menijicʉre caino mi ũmedʉque, caino
mi ũmeque, aru caino mi majiéque”.
\v 38 Nótamu Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeino pʉeno parʉrõ, pʉeno
mearo máre.
\v 39 Aru no yóbo cãchijino parʉrõ d̶aicõjeinotamu mamaro
cõjeinope paino. “Mi bajure mi jecʉépedeca jecʉjacʉ mícʉre
máre”.
\v 40 Caiye Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye ũ̶i coyʉiye báquede
Moisés bácʉre, aru caiye ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõeva mácavʉ ne bueiye báquede máre coyʉiyetamu
cũinátʉrʉra iye pʉque d̶aicõjeiyeque. Põevare ʉe jaʉvʉ
majepacʉ Jũ̶menijicʉre aru jecʉé jaʉvʉ apevʉ põevare máre,
arĩ buedejame Jesús.
\s Cristo ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ
\r (Mr 12.35-37; Lc 20.41-44)
\p
\v 41 Ina fariseovacavʉ cójijivʉreca cãreja Jesús yebai, náre
yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesús:
\p
\v 42 —¿Aipe dápiaivʉrũ̶ mʉja ñai Cristore? ¿Ñamei mácʉba
ñai? arejame.
\p Ʉ̃́re arejaima:
\p —David bácʉi pãramecʉbe ũ̶, arejaima.
\p
\v 43 Náre arejame Jesús:
\p —Que baru, ¿aipe teni David bácʉvacari Espíritu Santoi
parʉéque coyʉicõjeimʉ marejaquémari “mʉ, ji jabocʉ”
Cristorã? David bácʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Cristorã:
\q
\v 44 Jũ̶menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji
meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. Aru yʉ
epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí
jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arĩ
toivarejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
\m
\v 45 David bácʉvacari Cristoi borore arejaquemavʉ, “Ʉ̃́recabe
ji jabocʉ”. Que baru, ¿aipe teni David bácʉi pãramecʉba ũ̶?
arejame Jesús.
\p
\v 46 Ñame bʉojarĩ cũiná coyʉbeteima ṹ̶re. Dijãravʉmata
ñame yéde jẽniari jã́menejaima Jesúre bedióva cojedeca.
\c 23
\s Jesús ũ̶i boro coyʉrĩ ad̶aino fariseovare aru Jũ̶menijicʉi
yávaiye báquede bueipõevare
\r (Mt 3.7, 5.34, 6.1, 12.34, 20.26-27; Mr 9.35, 10.43-44, 12.38-40;
Lc 3.7, 11.37-54, 14.7-14, 18.14, 20.45-47, 22.26; Hch 23.3)
\p
\v 1 No yóboi Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ina obedivʉ põevare
aru ñʉja ũ̶i bueimarare máre:
\p
\v 2 —Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova
bued̶ama mʉjare Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye
báquede Moisés bácʉre. Jũ̶menijicʉi yávaiye jãvene bued̶ama
na. Que baru d̶ajarã mʉja yópe ne bueiyepedeca.
\v 3 Ʉbenita návacari d̶abenama yópe ne bueiyepe. Que baru
d̶abejarã mʉja yópe ne d̶aiyepe.
\v 4 Ne baju dápiaiyepe d̶aicõjed̶ama põevare. Ʉbenita yópe
Jũ̶menijicʉi yávaiye báquepe dápiabenama na. Maiyójajebu iye
d̶aicõjeiye ne baju dápiaiye báque. Návacari caiye iyede ye
d̶abenama na. Aru ne d̶aicõjeimarare ye cad̶atebenama, ne
d̶arãjiyepe aivʉ die maiyójae d̶aiyede.
\v 5 Caiye ne d̶aiyede d̶ad̶ama apevʉre jã́icõjenajivʉ,
“¿Meara márica na?” ne arĩ dápiarãjiyepe aivʉ. Que baru
Jũ̶menijicʉi yávaiyequede ne toivaino mácarõ yocarã, ne
ad̶aino mácarõ quĩ́jitõcua jívʉi bʉod̶ama na. Ditõcuare ne
bʉoiyede ne tũ̶tʉva coapa aru ne ãmuve cãcopũravʉcaãmuve
coapa, ʉramea bʉoimeaque bʉod̶ama na, jã́icõjenajivʉ apevʉre.
Aru ne cuitótecajea coapa nareicõjed̶ama tʉrʉvacajea
ʉracajeare, jã́icõjenajivʉ apevʉre. Que teni apevʉre dápiare
d̶aiyʉrĩduyama mearore jívaivʉre Jũ̶menijicʉre aru jʉ
ávaivʉre máre. Ʉbenita nópe dápiajebu põeva náre ʉbenina.
\v 6 Torojʉve teinore cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ
yebai, apevʉ ne pued̶arãjiyepe aivʉ náre. Judíovai
cójijiñamiare ʉma na ne dobae mearoa baji, apevʉ ne jã́rajiyepe
aivʉ náre parʉrivʉpe.
\v 7 Aru ʉma na põeva pued̶arĩ ne jacoyʉinore tãibʉi aru
“mʉ, bueipõecʉ” ne ainore máre náre.
\p
\v 8 ’Ʉbenita mʉjacapũravʉ “mʉ, bueipõecʉ” aicõjemejara
apevʉre mʉja coapa, mʉje dápiaiye boje meara apevʉ pʉeno. Yʉ
cũinácʉratamu mʉje bueipõecʉ. Aru cũinátʉrʉbu mʉja, caivʉ
cũinávʉpe paivʉ.
\v 9 Aru ijãravʉcacʉ cʉbebi “mʉ, ñʉjepacʉ, ñʉje jabocʉ”
mʉje aimʉ. Nópe abejarã põecʉre. Majepacʉ cũinácʉratame
cavarõ mearocacʉ.
\v 10 Aru “mʉ, jabocʉ” aicõjemejara apevʉre mʉja coapa. Yʉ,
Cristo, cũinácʉratamu mʉje jabocʉ.
\v 11 Que baru ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru,
memecajacʉrĩ mʉjare.
\v 12 Ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju.
Aru ñai parʉbede d̶aiyʉcʉ ũ̶i baju apevʉ cãchino, me
cʉcʉyʉme pʉeno baju, Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaquiye boje
ṹ̶re, arĩ buedejame ñʉjare Jesús.
\p
\v 13 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame ũ̶:
\p —Mʉja, Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja,
fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jũ̶menijicʉ ñájine
d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja d̶ad̶avũ̶ yópe põecʉ ũ̶i bieiyepe
cũ̶ramine, apevʉ ne ecobenajiyepe ayʉ, aru ũ̶ máre ecobecʉyʉ.
Mʉja coreóvad̶avũ̶ Jũ̶menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita diede jʉ
are d̶abevʉ apevʉre, ne ecobenajiyepe aivʉ Jũ̶menijicʉi
jaboteinore, aru mʉja máre jʉ abevʉ. Que baru ecobenajaramu
nore.
\p
\v 14 ’Mʉja, Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru
mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jũ̶menijicʉ
ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Jʉjovarĩ ñavad̶avʉ ina nomiópeva
ne apejĩene. Aru jẽniad̶avʉ joe Jũ̶menijicʉque, põeva ne
dápiarãjiyepe aivʉ ʉbenina mʉja me Jũ̶menijicʉre jʉ aivʉpe.
Caiye iyede mʉje d̶aiye boje, pʉeno ʉrarõ ñájinajaramu mʉja,
mʉje ãmeina teiye boje.
\p
\v 15 ’Mʉja, Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru
mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jũ̶menijicʉ
ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Joai curãnʉñavʉ mʉja jia ʉrad̶ai
aru joborõi máre. Cũinácʉ põecʉre vorãnʉñavʉ,
oatʉvarãjivʉ ũ̶i dápiaiyede, ũ̶i dápiaquiyepe aivʉ mʉje
dápiaiyepe. Aru ũ̶i d̶aiyede máre oatʉvad̶avũ̶ mʉja, ũ̶i
d̶aquiyepe aivʉ pʉeno ãmenore, ũ̶i ñájiquiyepe aivʉ toabo
cũiméboi mʉje pʉeno.
\p
\v 16 ’Mʉja, Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru
mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jũ̶menijicʉ
ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. “Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede
bueni bʉojaivʉbu ñʉja”, ad̶avũ̶ mʉja põevare ʉbenina. Yópe
jã́ri eabevʉ ne jipocateiyepe põevare, mʉja Jũ̶menijicʉi
yávaiye báquede bueni bʉojabenamu. Yópe ʉbenina bued̶avũ̶
mʉja: “Põecʉ ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ,
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami cʉe boje’, d̶aiye jaʉbevʉ ṹ̶re.
Ʉbenita ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, úru cʉe boje
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi’, d̶aiye jaʉvʉ ṹ̶re”, ad̶avũ̶
mʉja.
\v 17 Mʉjatamu jã́ri eabevʉpe paivʉ mʉje ũmei. Mʉjatamu
ãrʉmevʉ. Coreóvabevʉ mʉja Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine pʉeno
parʉrõre caiye iye úru pʉeno. Iye úrubu pʉeno me, die cʉe
boje Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi.
\v 18 Aru yópe ʉbenina bued̶avũ̶ mʉja: “Põecʉ ayʉ baru ‘Ji
aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jũ̶menijicʉre jícaiyede jícaiva cʉe
boje ũ̶i cũ̶rami jívʉi’, d̶aiye jaʉbevʉ ṹ̶re. Ʉbenita ayʉ
baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jũ̶menijicʉre jícaiye boje
jícaiva pʉenora ũ̶i cũ̶rami jívʉi’, d̶aiye jaʉvʉ ṹ̶re”,
ad̶avũ̶ mʉja.
\v 19 Mʉjatamu jã́ri eabevʉpe paivʉ mʉje ũmei. Coreóvabevʉ
mʉja Jũ̶menijicʉre jícaivare pʉeno parʉrõre caiye iye
jícaiye pʉeno. Iye jícaiyebu pʉeno me, die cʉe boje
Jũ̶menijicʉre jícaiva pʉenora.
\v 20 Que baru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ,
Jũ̶menijicʉre jícaiva cʉe boje ũ̶i cũ̶rami jívʉi”, jãve
aiyʉrõ “Jũ̶menijicʉre jícaiva aru caiye Jũ̶menijicʉre
jícaiye diva pʉenora”, aiyʉbi ũ̶.
\v 21 Aru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ,
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami cʉe boje”, jãve aiyʉrõ “Jũ̶menijicʉi
cũ̶rami aru ñai cʉcʉ noi”, aiyʉbi ũ̶.
\v 22 Aru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, cavarõ
mearo cʉe boje”, jãve aiyʉrõ “Jũ̶menijicʉi dobarõ mearo aru
ñai dobacʉ nore”, aiyʉbi ũ̶, arejame Jesús.
\p Ʉ̃i que aiyede, Jesús yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ:
Cainʉmʉa d̶aiye jaʉvʉ põevare yópe ne aiye báquepedeca.
\p
\v 23 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús:
\p —Mʉja, Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja,
fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jũ̶menijicʉ ñájine
d̶acʉyʉme mʉjare. Caiye mʉje oteiyoca, quĩ́jiyoca
bojecʉbeyoca, caipʉcapʉrʉape paiyocare cʉvarivʉ,
cũináyocare jíyavũ̶ Jũ̶menijicʉre. Ʉbenita mearo d̶aivʉre
apevʉre, cõmaje ãroje jã́ivʉre apevʉre, aru jʉ aivʉre
Jũ̶menijicʉre máre ãrʉmevʉ mʉja. Caipʉcapʉrʉape paiye
mʉje cʉvaede jocarĩ, cũinárore Jũ̶menijicʉre jíye jaʉvʉ
mʉjare. Ʉbenita pʉeno baju jaʉvʉ mʉjare mʉje mearo d̶aiye
apevʉre, mʉje cõmaje ãroje jã́iye apevʉre, aru mʉje jʉ aiye
Jũ̶menijicʉre máre.
\v 24 Mʉja d̶ad̶avũ̶ yópe jã́ri eabevʉ ne jipocateiyepe
põevare. Iye parʉbede dápiad̶avũ̶ mʉja. Que teni d̶ad̶avũ̶
yópe põecʉ ũ̶i ĩ́yepe jujicʉre ũ̶i ũcuidore jocarĩ,
ʉbenita ũ̶i jãrʉóiyepe camello ãmicʉcʉ ãimacʉ ʉracʉre.
\p
\v 25 ’Mʉja, Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru
mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jũ̶menijicʉ
ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja joad̶avũ̶ mʉje ũcuidoare aru
jororʉare máre pʉenomia, põeva ne jã́inore. Ʉbenita
mʉjavacari tatoiyʉrivʉbu apevʉ ne cʉvaede. Que teni ãmeno baju
d̶ad̶avũ̶ mʉja. Que baru mearo d̶aiye apevʉre mearotamu joare
d̶aicõjeiye pʉeno.
\v 26 Mʉja, fariseova, d̶ad̶avũ̶ yópe jã́ri eabevʉpe paivʉ ne
ũmei. Mʉje joaru mamarʉmʉre ũcuido jívʉi aru jororʉ jívʉi
máre, ũcuido pʉeno aru jororʉ pʉeno máre docʉcʉbequiyebu.
Quédeca dápiaivʉ baru me, d̶arãjaramu me máre.
\p
\v 27 ’Mʉja, Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru
mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jũ̶menijicʉ
ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉjatamu yópe yaivʉ bácavʉ ne
epeiñamia boriñamiape paivʉ. Diñamiare põeva ne jã́ru
jedevai, mead̶amiape ãrojariñamiamu. Ʉbenita diñamia jívʉi,
buidíñamiamu yaivʉ bácavʉ ne cũad̶oaque, aru docʉcʉeque
máre.
\v 28 Quédeca põeva ne jã́ru mʉjare, mearape aru mearore
d̶aivʉpe ãrojarivʉbu mʉja ne jã́iyede. Ʉbenita mʉje ũmei
dápiad̶avũ̶ jʉjovaivʉpe paivʉ aru ãmenore d̶aivʉpe paivʉ
máre.
\p
\v 29 ’Mʉja, Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru
mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jũ̶menijicʉ
ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja d̶ad̶avũ̶ mead̶amia cũ̶ramiare
ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne jobocobea
báque pʉenoi. Aru mʉja mead̶ad̶avũ̶ ãrʉriñamia cũ̶ramiare
ina meara mácavʉre.
\v 30 Yópe borocʉrĩ ad̶avũ̶ mʉja: “Majeñecuva mácavʉ ne
cʉrinʉmʉ cʉrivʉ baru maja, ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede ina
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre cad̶atebejebu
maja”, ad̶avũ̶ mʉja.
\v 31 Ʉbenita mʉjavacari jã́d̶ovad̶avʉ ina Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉpe
paivʉre.
\v 32 Maumejiena iye ãmeina d̶aiyede mʉjeñecuva mácavʉ ne
bʉiye báquede bubajarã mʉja, mʉje boarĩ́ jarʉvarãjiyede
yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre.
\p
\v 33 ’¡Mʉja, jʉjovaivʉ, ãd̶avape paivʉbu mʉja! Mʉje toabo
cũiméboi ñájinajiyede jocarĩ, dupini nʉivʉ bʉojabenamu
mʉja.
\v 34 Que baru yʉ daroquijivʉ mʉje yebai Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõevare aru ũ̶mʉva majidivʉre, aru
Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Apevʉ
nácavʉre boarĩ́ jarʉvarãjaramu mʉja. Apevʉre jocʉcʉjaravena
pẽvari, boarĩ́ jarʉvarãjaramu. Apevʉre jara popenajaramu maja
judíova maje cójijiñamiai. Aru apevʉre cujurãjaramu mʉja
ĩmaroa coapa.
\v 35 Que baru Jũ̶menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare, caivʉ
meara mácavʉ ne yaiye báque boje ijãravʉre, apecʉ ũ̶i boarĩ́
jarʉvaiye báque boje ñai Abel bácʉre, aru apevʉ ne boarĩ́
jarʉvaiye báque boje caivʉ Abel bácʉi yóbocavʉ bácavʉre
máre, pʉ Zacarías bácʉ bajita, Berequías bácʉi mácʉ
bácʉre, ñai mʉjacavʉ bácavʉ ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉre
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami tãibʉ coricai.
\v 36 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ijãravʉcavʉ ñájinajaramu,
mʉje ãmeina d̶aiye boje, arĩ buedejame Jesús.
\s Jesús ũ̶i oino, Jerusalẽ́cavʉre jecʉcʉ
\r (Lc 13.34-35)
\p
\v 37 Yópe arejame Jesús:
\p —¡Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́
jarʉvarejaquemavʉ ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva
mácavʉre! Cũ̶raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina
Jũ̶menijicʉi daroimara mácavʉre ne yebai. Obedinʉmʉa
cójijovaiyʉrĩduvʉ yʉ mʉjare ji yebai, yópe cáyuco õi
cójijovaiyepe mamarare õi caveba cãchinoi. Ʉbenita ʉbeteavũ̶
mʉja.
\v 38 Jã́jara. Dinʉmʉ maquinó mʉje cʉrõre Jũ̶menijicʉ
dajocarĩ jarʉvacʉyʉme.
\v 39 Aru coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre jã́menajaramu mʉja cojedeca pʉ
jã́d̶ovacʉdayʉre meacʉ bajure jã́ivʉta. Dinʉmʉ maquinóre
arãjaramu yópe: “Torojʉe bajad̶éni ñai dayʉre Jũ̶menijicʉi
ãmiái, ũ̶i parʉéque”, arejame Jesús.
\c 24
\s Jesús ũ̶i coyʉino “Jũ̶menijicʉi cũ̶rami tʉquiyebu” arĩ
\r (Mr 13.1-2; Lc 21.5-6)
\p
\v 1 Jesús etayʉ bácʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine jocarĩ, ñʉja
ũ̶i bueimara ũ̶i yebai nʉri, jã́d̶ovarejacarã diñamia
cũ̶ramiare, Jũ̶menijicʉi cũ̶ramicad̶ãmiare.
\v 2 Aru ñʉjare arejame:
\p —Caiñamia diñamia ʉrad̶ãmia cũ̶ramiare jã́ivʉbu mʉja.
Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũináva cũ̶rava mautebequiyebu apeva
pʉenora. Caiye iva cũ̶rava tʉquiyebu, arejame Jesús.
\s Jã́d̶ovaiye jãravʉ cũiquíye jipocai
\r (Mt 10.22; Mr 13.3-23; Lc 17.22-24, 31, 37, 21.7-24; Ap 7.14)
\p
\v 3 Jesús dobarejame cũ̶racũ Olivocũ ãmicʉricũ pʉenoi. Ʉ̃i
dobaede noi, ñʉja, ũ̶i bueimara, jẽniari jã́rejacarã ṹ̶re
yavenina, põevare jocarĩ:
\p —Coyʉjacʉ ñʉjare: ¿Aipiyede tʉquidi caiye iye cũ̶ramia
ʉrad̶ãmia? ¿Aipe d̶arĩ coreóvarãjidica ñʉja mi
copaidaquiyede? ¿Aipe d̶arĩ majinajidica ñʉja ijãravʉ
cũiquíyede? jẽniari jã́rejacarã ṹ̶re.
\p
\v 4 Ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
\p —Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare.
\v 5 Obedivʉ ũ̶mʉva darĩ arãjarama “Cristobu yʉ”,
jʉjovarãjivʉ obedivʉ põevare.
\v 6 Aru “Põeva boad̶áma apevʉ põevaque” ne borore jápiarĩ,
aru “Põeva boarã́jarama apevʉ põevaque” ne borore máre
jápiarĩ, jidʉbejarã mʉja. Que baru caiye iye vaiye jaʉvʉ,
jãravʉ cũiquíye jipocai. Ʉbenita cũimébu cãreja.
\v 7 Cũináyajubo põeyajubocavʉ ãd̶amatenajarama apeyajubo
põeyajubocavʉque. Aru cũináro jaboteinocavʉ ãd̶amatenajarama
apeno jaboteinocavʉque. Joborõ cújiquiyebu obedicʉrõare.
Ñájinajarama ãvʉéna.
\v 8 Iye ñájiye baquiyébu yópe jʉed̶ocʉ põeteyʉre
ñájiyepe. Yópe bú̶quiyebu caiye iye ãmeina ñájinajiye.
\p
\v 9 ’Mʉjare jẽni jínajarama, mʉje ñájinajiyepe aivʉ. Aru
mʉjare boarĩ́ jarʉvarãjarama na. Mʉjare cainoa jaborõacavʉ
jorojĩni jã́rajarama, yʉre mʉje jʉ aiye boje.
\v 10 Dinʉmʉ maquinóre obedivʉ yʉre jʉ aivʉ bácavʉ
dajocarãjarama ne yʉre jʉ aiye báquede. Obedivʉ jẽni
jínajarama névʉre ne mauvare. Aru obedivʉ jorojĩni jã́rajarama
névʉre máre.
\v 11 Obedivʉ borocʉrivʉ “Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩ, ʉbenina coyʉcarĩduivʉ, põevare
jʉjovarãdarãjarama.
\v 12 Dinʉmʉ maquinóre obedivʉ põeva ʉrarõ baju ãmenore
d̶arãjarama. Que baru obedivʉ põeva ʉbenajarama apevʉ põevare.
\v 13 Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre ũ̶i yainʉmʉita, ũ̶
macʉyú̶me ji mead̶aimʉ.
\v 14 Mamarʉmʉre yávaiye méne Jũ̶menijicʉi jaboteinora
coyʉiye jaʉvʉ cainoa joborõacavʉre, ne jápiarãjiyepe aivʉ
diede. Que baru cainoa joborõacavʉ iye yávaiye méne coreóvaivʉ
barãjárama. No yóboi jãravʉ cũiquíyebu.
\p
\v 15 ’Ʉbenita iye vaiquíye jipocai, ñai ũ̶mʉ pare ãmecʉ
núcʉyʉme nore, Jũ̶menijicʉi cʉicõjemenore ṹ̶re, yópe
Daniel ãmicʉcʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ
ũ̶i coyʉiye báquepedeca. Caivʉ jã́ri boroteivʉ iye toivaiyede
me dápiajarãri caiye iyede. Ñai ũ̶mʉre jã́rajaramu mʉja.
\v 16 Judeacavʉ dupini nʉjarari cũ̶racũai, ne jidʉé boje ñai
ũ̶mʉre.
\v 17 Aru ñai cũ̶rami pʉenora cʉcʉyʉ, ũ̶i dupini nʉiyede,
ẽmeni, darĩ, nʉvariducʉyʉ ũ̶i apejĩene, ecobejacʉrĩ ũ̶i
cũ̶rami.
\v 18 Aru ñai jiore memecʉyʉ, ũ̶i dupini nʉiyede,
copainʉmejacʉrĩ, ĩniducʉyʉ ũ̶i cuitótecaje pʉenocacajede.
\v 19 ¡Cõmaje ãrojarajarama ina nomiva micava bárãjivʉ
dijãravʉa baquiyéde! ¡Aru ina nomiva némajina nuri
dajocabevʉre cʉvarãjivʉ máre pare ñájinajarama dijãravʉa
baquiyéde!
\v 20 Jẽniajara Jũ̶menijicʉque iye vaibéquiyepe aivʉ
ocorũ̶mʉre aru jabʉóvaijãravʉ sábadore máre.
\p
\v 21 ’Dijãravʉa baquiyéde põeva ʉrarõ ñájinajarama. Nópe
paiye cʉbevʉ cãreja, mamarʉmʉmata Jũ̶menijicʉ ũ̶i
cʉed̶arĩ bʉinʉmʉre pʉ caride máre. Aru cainʉmʉa
cʉbequiyebu.
\v 22 Jũ̶menijicʉ ũ̶i javaiyobedu dijãravʉa
ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, caivʉ yaijébu. Mead̶aimara
cʉbejebu. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ javaiyocʉyʉme dijãravʉa
ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, ũ̶i beoimara mácavʉre boje.
\p
\v 23 ’Dijãravʉa baquiyéde apecʉ ũ̶i aru mʉjare yópe,
“Jã́jara. ¡Ñainecabe Cristo!” o apecʉ ũ̶i aru mʉjare,
“¡Ãñʉrecabe Cristo!” náre jʉ abejarã.
\v 24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama
“Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru
ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ
Jũ̶menijicʉi beoimara mácavʉre.
\v 25 Ʉbenita me jã́jara mʉja. Coyʉyʉbu mʉjare ne borore,
mʉje majinajiyepe ayʉ, ne darãjiye jipocai.
\v 26 Que baru apevʉ ne aru “Jã́jara. Ñai Cristo cʉbi
põecʉbenoi”, nʉmejara mʉja nore. Aru apevʉ ne aru “Jã́jara.
Ñai Cristo cʉbi tucubʉ jívʉi”, jʉ abejarã ne nópe
coyʉiyede.
\p
\v 27 ’Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, yaroinope nʉquiyebu
ji copaidaquijãravʉ baquinóre. Yópe no yaroino pẽoiyepe
cavarõi, aviá dainocapũravʉre jocarĩ pʉ aviá
doinocapũravʉita, caivʉ põeva ne jã́rajiyepe ayʉ nore,
nopedeca copaidacʉyʉmu yʉ. Aru caivʉ põeva jã́rajarama ji
copaidaquiyede ijãravʉi.
\v 28 Ã́ri yaiyú̶ bácʉi cʉrõi, noi cójijinajarama cavava.
Nopedeca caiye iye ji coyʉiyede jã́ivʉ, majinajaramu mʉja ji
copaidaquino joabenore, ji ñájiovaquinore põevare, ne ãmeina
teiye boje, arĩ buedejame Jesús.
\s Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe ũ̶i copaidaquino
\r (Mr 13.24-37; Lc 12.39-40, 17.26-30, 34-36, 21.25-33; Ap 1.7,
6.12-13)
\p
\v 29 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare:
\p —Cũinájãravʉ dijãravʉacajãravʉ baquinói, iye ʉrarõ
ñájiniburu yóboi, aviá ñemitecʉyʉme. Aru aviá ñamicacʉ
máre pẽomecʉyʉme. Na abiácova tʉrãjarama cavarõre jocarĩ.
Aru caivʉ ina parʉrivʉ cʉrivʉ cavarõi cújinajarama.
\v 30 Dinʉmʉ maquinóre Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe ji
copaidaquiyede jã́d̶ovaiye jároquiyebu cavarõi. Aru caivʉ
põeyajuboacavʉ ijãravʉcavʉ chĩori orãjarama. Dinʉmʉ
maquinóre jã́rajarama yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre
ũ̶mʉpe, dayʉre ocopeniboai, ʉrarõ parʉéque, jã́d̶ovañʉre
meacʉ bajure.
\v 31 Que teni trompeta ãmicʉriyo japuiyore japuiye pare
bʉjiéque, ji ángelevare darocʉyʉmu yʉ. Nácapũravʉ
cójijovarãjarama Jũ̶menijicʉi beoimara mácavʉre, caivʉ aviá
dainocavʉre aru caivʉ aviá doinocavʉre máre, cainoa
joborõacavʉre.
\p
\v 32 ’Majijarã yo mʉje jã́inore. Icʉ jocʉcʉ higueracʉ
ãmicʉricʉre yoca yuiyede, majivʉ mʉja ʉjʉrũ̶mʉ joabenore.
\v 33 Nopedeca jã́ivʉ caiye iye teiyede, majinajaramu mʉja jãravʉ
cũino joabenore.
\v 34 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ
yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe.
\v 35 Caino cavarõ, aru caino joborõ máre cũiquíyebu. Yópe ji
yávaiyepedeca jãve vaiquíyebu.
\p
\v 36 ’Ʉbenita dijãravʉ baquinóre aru diora baquinóre ñame
majibema. Ángeleva, ina cʉrivʉ Jũ̶menijicʉque cavarõ mearoi,
aru yʉ, Jũ̶menijicʉi mácʉ máre, majibevʉ ñʉja. Quénora
jipacʉ majibi dijãravʉ baquinóre.
\p
\v 37 ’Dijãravʉa baquiyéde, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ
ũ̶mʉpe ji copaidaquijãravʉ jipocai, cʉquiyebu nópe
ãnijãravʉa Noé mácʉi cʉrijãravʉa báquepe.
\v 38 Ãnijãravʉa báquede, muiváibo daquiye jipocai, caivʉ
põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ.
Ʉ̃mʉva pʉrʉbʉoivʉ barejaquémavʉ. Aru jívʉ barejaquémavʉ
némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. Nópe tedejaquemavʉ,
Noé mácʉi jiad̶ocũ ʉracũre ecoijãravʉ bácarõita.
\v 39 Ʉbenita ne bíjarãjiyede coreóvabedejaquemavʉ, pʉ
muiváibo daiyeta. Aru caivʉ ina põeva corĩ bíjarejaquemavʉ na
mácavʉ. Nopedeca baquiyébu Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ
ũ̶mʉpe ji copaidaquiyede.
\v 40 Dinʉmʉ maquinóre pʉcarã ũ̶mʉva memenajarama ne jioi.
Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyú̶me, yʉre ũ̶i jʉ aiye boje. Aru apecʉ
mautecʉyʉme, yʉre ũ̶i jʉ abe boje.
\v 41 Pʉcarã nomiva jĩorajarama ne cũ̶rami jívʉi. Cũináco
nʉvaimo macod̶óme, yʉre õi jʉ aiye boje. Aru apeco
mautecod̶ome, yʉre õi jʉ abe boje.
\p
\v 42 ’Que baru me jã́jara mʉja. Mʉja majibevʉ ji
copaidaquijãravʉre, ji jabotequiyede mʉjare.
\v 43 Ñai cũ̶rami upacʉ majibebi aipiyede ñavaipõecʉ
dacʉyʉre. Majicʉ baru ñavaipõecʉ ũ̶i daiyede, coreni,
ecoicõjemeni, ñavaicõjemejebu ũ̶i cũ̶ramiquede.
\v 44 Aru mʉjare máre mead̶aiye jaʉvʉ. Que baru yʉ máre,
Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, dacʉyʉmu mʉje corebeorai
yʉre, arĩ buedejame Jesús.
\s “Memecaipõecʉ jʉ ayʉre aru memecaipõecʉ jʉ abecʉre”
jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Lc 12.41-48)
\p
\v 45 Bedióva jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe arĩ, buedejame
Jesús:
\p —Coyʉquijivʉ mʉjare ũ̶i borore ñai memecaipõecʉre jʉ
ayʉre ũ̶i jabocʉre aru majicʉre máre. Ñai cũ̶rami upacʉ
coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉ majicʉre, ũ̶i jíquiyepe ayʉ
yebacavʉre ne ãrajiyeva caijãravʉa.
\v 46 Ñai cũ̶rami upacʉ copaini dayʉ earu ṹ̶re
memecaipõecʉre d̶ayʉre yópe ũ̶i cõjeinope, torojʉcʉyʉbe
ñai memecaipõecʉ, cũ̶rami upacʉ ũ̶i jíquiye boje ṹ̶re
bojed̶aino mearore.
\v 47 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai cũ̶rami upacʉ
coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉre caiye ũ̶i cʉvaede.
\v 48-49 Ʉbenita ñai memecaipõecʉ, jʉ abecʉ baru ũ̶i
jabocʉre, “Ji jabocʉ maume dabecʉbe” arĩ, aru ãmeina d̶ayʉ baru
ũ̶i yebacavʉre aru yebacarõmivare máre, ʉrarõ ãri aru ũcuri
pacotecʉyʉbe ũ̶.
\v 50 Que teiyede ũ̶i jabocʉ dacʉyʉbe ñai memecaipõecʉ ũ̶i
corebejãravʉ baquinói aru ũ̶i majibeora baquinói máre.
\v 51 Aru ñai jabocʉ jarʉvaicõjecʉyʉbe ṹ̶re jʉjovaivʉre ne
jarʉvainoi, ũ̶i ñájiquiyepe ayʉ noi. Nore chĩoivʉ orĩ,
cʉrãjarama põeva. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arĩ
buedejame Jesús.
\c 25
\s “Caipʉcapʉrʉape paivʉ bojʉrõmivare” jã́ri dápiarĩ ne
d̶arãjiyepe aino
\r (Lc 12.35, 13.25)
\p
\v 1 Yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque
buedejame Jesús:
\p —Dijãravʉ baquinói, ji copaidaquijãravʉi, Jũ̶menijicʉi
jaboteino yópe baquiyébu caipʉcapʉrʉape paivʉ bojʉrõmiva ne
d̶aiye báquepe. Ina bojʉrõmiva, ne pẽoibʉare náre coapa ĩni,
copʉ etaquemavʉ ñai pʉrʉbʉoyʉre ũ̶i daiyede.
\v 2 Cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ majibevʉ batequémavʉ. Aru
apevʉ cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ majidivʉ batequémavʉ.
\v 3 Ina majibevʉ, ne nʉvaiyede ne pẽoibʉare, neore
nʉvametequemavʉ.
\v 4 Ʉbenita ina majidivʉ, ne nʉvaiyede ne pẽoibʉare,
nʉvaquemavʉ ne neobʉare máre neoque.
\v 5 Ñai pʉrʉbʉoyʉ ũ̶i dabe boje cãreja, caivʉ ina
bojʉrõmiva cãquemavʉ.
\p
\v 6 ’Ʉbenita ñami corica baji cod̶oboboiyede jápiaquemavʉ na.
“Jã́jara. Ñai pʉrʉbʉoyʉ daibi. Ʉ̃́re copʉ etajarã mʉja”.
\v 7 Diede jápiarĩ, caivʉ ina bojʉrõmiva coedaquemavʉ. Aru ne
pẽoibʉare mead̶aquemavʉ na.
\v 8 Que teni ina majibevʉ, yópe arĩ, jẽniariduquemavʉ ina
majidivʉre, “Ñʉje pẽoibʉa cod̶aibʉatamu. Que baru jíjarã
ñʉjare majióvarijĩno mʉje neoquede”, arĩduquemavʉ na.
\v 9 Ʉbenita ina majidivʉ, yópe arĩ, coyʉquemavʉ náre, “Bi,
jíbevʉ mʉjare. Neo eabequiyebu ñʉjare aru mʉjare máre.
Quénora neore bojed̶ainoi bojed̶arãnʉjara mʉja, ĩnajivʉ
mʉjeva”, aquemavʉ na.
\v 10 Ne neore bojed̶arãnʉiyede, ñai pʉrʉbʉoyʉ daquemavʉ.
Ina bojʉrõmiva mead̶aivʉ bácavʉ ecoquemavʉ ṹ̶que, ãrajivʉ
torojʉve teinoi. Aru no cũ̶rami jedevacobede biequemavʉ.
\v 11 No yóboi ina bojʉrõmiva mead̶abevʉ bácavʉ edaquemavʉ
torojʉve teiñami máre. Aru yópe arĩ, “Mʉ, ñʉje jabocʉ,
voacajacʉ ñʉjare”, jẽniariduquemavʉ.
\v 12 Ʉbenita ñai pʉrʉbʉoyʉ yópe aquemavʉ náre: “Jãve
coyʉyʉbu mʉjare: Jívʉ ãmevʉ mʉja. Mʉjare coreóvabevʉ
yʉ”, aquemavʉ ũ̶ ina bojʉrõmiva majibevʉre, arejame Jesús.
\p
\v 13 Aru buede nʉrejame Jesús:
\p —Que baru mead̶aimara májara mʉja, mʉje majibe boje ye
jãravʉre aru ye órare máre ji copaidaquiyede, mʉjare mead̶aiye
jaʉquinore, arejame Jesús.
\s “Tãutʉrare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 8.12, 13.12, 22.13; Mr 4.25; Lc 8.18, 13.28, 19.11-27)
\p
\v 14 Yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque
buedejame Jesús:
\p —Dijãravʉ, ji copaidaquijãravʉ baquinói, Jũ̶menijicʉi
jaboteino yópe baquiyébu cũinácʉ ũ̶mʉ apeno jaborõi nʉcʉyʉ
ũ̶i d̶aiye báquepe. Ʉ̃i nʉquiye jipocai, órejaquemavʉ ṹ̶re
memecaipõevare, epecʉyʉ ũ̶i cʉvaede náque, ne jã́ri
corenajiyepe ayʉ diede.
\v 15 Cũinácʉ nácacʉre epequemavʉ cũinápʉrʉpe paimil
tʉrava tãutʉratʉravare. Apecʉ nácacʉre epequemavʉ pʉcamil
tʉrava tãutʉratʉravare. Aru apecʉre epequemavʉ cũinámil
tʉrava tãutʉratʉravare. Ne majiépe epequemavʉ náre coapa.
Caiye iyede epeniburu yóboi, nʉquemavʉ ñai ũ̶mʉ.
\v 16 Ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ cũinápʉrʉpe paimil
tʉrava tãutʉratʉravare bojed̶acʉnʉquemavʉ dieque. Aru
eaquemavʉ ape cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare.
\v 17 Quédeca ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ pʉcamil
tʉrava tãutʉratʉravare bojed̶acʉnʉquemavʉ dieque. Aru
eaquemavʉ ape pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare.
\v 18 Ʉbenita ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ cũinámil
tʉrava tãutʉratʉravare ũcʉnʉquemavʉ joborõi, yavecʉyʉ
ditʉrava, ũ̶i jabocʉi tãutʉratʉravare.
\p
\v 19 ’Obedijãravʉa yóboi, ñai jabocʉ copaidaquemavʉ.
Corevacʉdaquemavʉ ne bojed̶aiyede ũ̶i epeiye báqueque náre.
\v 20 Ñai jacopʉyʉ bácʉ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava
tãutʉratʉravare nʉquemavʉ ũ̶i jabocʉ yebai. Nʉvaquemavʉ
caipʉcapʉrʉape paimil tʉrava tãutʉratʉravare. Aru aquemavʉ,
“Mʉ, ji jabocʉ, mʉ epeávũ̶ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava
tãutʉratʉravare yʉre. Diede bojed̶arĩ, ĩ́vʉ yʉ ape
cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare”, aquemavʉ ũ̶.
\v 21 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ṹ̶re, “Mearo d̶arebu mʉ.
Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi
mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju.
Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai
jabocʉ.
\v 22 Aru ñai jacopʉyʉ bácʉ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare
nʉquemavʉ ũ̶i jabocʉ yebai. Ʉ̃i jabocʉre aquemavʉ, “Mʉ, ji
jabocʉ, mʉ epeávũ̶ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare yʉre.
Diede bojed̶arĩ, ĩ́vʉ yʉ ape pʉcamil tʉrava
tãutʉratʉravare”, aquemavʉ ũ̶.
\v 23 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ṹ̶re máre, “Mearo d̶arebu
mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe.
Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju.
Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai
jabocʉ.
\p
\v 24 ’Ʉbenita ñai jacopʉyʉ bácʉ cũinámil tʉrava
tãutʉratʉravare nʉquemavʉ ũ̶i jabocʉ yebai. Ʉ̃i jabocʉre
aquemavʉ, “Mʉ, ji jabocʉ, jidojacʉbu mʉ. Mʉ ĩñʉmu apecʉ
ũ̶i epeiye báquede. Aru mʉ jẽñʉmu apecʉ ũ̶i oteiye báquede.
\v 25 Que baru jidʉvʉ yʉ mʉre. Aru yavecacʉ mi tãutʉrare
joborõ jívʉi. Yui cʉvavʉ mi tãutʉrare”, aquemavʉ ũ̶.
\v 26-27 Ʉbenita ñai jabocʉ aquemavʉ ṹ̶re, “Mʉ, memecaipõecʉ
ãmecʉbu. Jũracʉcʉbu mʉ. Yʉ ĩñʉre apecʉ ũ̶i epeiye
báquede aru jẽñʉre apecʉ ũ̶i oteiye báquede majicʉvacari,
epecʉnʉri jaʉrĩdurebu mʉre ji tãutʉrare tãutʉra epeiñami.
Mi que d̶aru, copaini dayʉ jacopʉjebu yʉ ji tãutʉrare pʉeno
baju, diñamicavʉ ne bojed̶aiye báque cojiórĩ”, aquemavʉ ñai
jabocʉ.
\v 28 Que baru ñai jabocʉ apevʉre ĩ́cõjeni aquemavʉ, “Ĩjara
ṹ̶re jocarĩ yo cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare. Aru
jíjarã ñai caipʉcapʉrʉape paimil tʉrava cʉvacʉre.
\v 29 Caivʉ cʉvarivʉ jacopʉrãjarama pʉeno baju, cʉvarãjivʉ
ʉrarõ baju. Ʉbenita caivʉ dápiaivʉre cʉvarivʉpe apevʉ
pʉeno, caiyede náre ĩcʉyʉmu yʉ.
\v 30 Aru ñai memecaipõecʉ yʉre cad̶atebecʉre jaetovajarã joai
ñeminoi, ũ̶i jʉ abe boje yʉre, ũ̶i coatequiyepe aivʉ yʉre
jarʉvarĩ. Noi põeva chĩoivʉ orĩ, cʉrãjarama. Aru jararĩ,
cõpi cũrajarama na”, arĩ buedejame Jesús.
\s Jesús ũ̶i bojed̶aino caivʉre yópe ne d̶aiye báquepe
\r (Mt 16.27, 19.28; 1 Co 8.12; He 13.3)
\p
\v 31 Yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
\p —Yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, meacʉ baju
dacʉyʉmu ijãravʉi. Aru caivʉ ina ángeleva darãjarama yú̶que.
Edarĩburu yóboi, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearora.
\v 32 Ji jipocai cójijinajarama caivʉ ijãravʉi joborõacavʉ.
Yópe oteiãimarare coreipõecʉ ũ̶i beoiyepe ovejavare ĩni
cabravare jocarĩ, nopedeca beocʉyʉmu yʉ ina põevare.
\v 33 Yópe ũ̶i epeiyepe ina ovejavare ũ̶i meapũravʉi aru ina
cabravare ũ̶i cãcopũravʉi, nopedeca beorĩ epecʉyʉmu yʉ ina
põevare.
\p
\v 34 ’Beorĩburu yóboi, acʉyʉmu yʉ, caivʉ ne jabocʉ, ina
põeva meara ji meapũravʉi cʉrivʉre, “Dajarã mʉja. Mʉjamu
jipacʉi mearo d̶acaimara. Ji jaboteimara májara mʉja. Jipacʉ
Jũ̶menijicʉ ũ̶i cʉed̶aiye báquedata caiyede, mead̶acarejaquemavʉ
yo jaboteinore mʉjare boje.
\v 35 Yʉre ãvʉé ijiteavũ̶. Aru ãiyede jiavũ̶ mʉja yʉre.
Yʉre cũiñóavʉ. Aru ũcuiyede jiavũ̶ mʉja yʉre. Joai
cucʉdacacʉ mʉje yebai. Aru yʉre copʉ etavũ̶ mʉja.
\v 36 Cuitótecaje cʉvabetecacʉ yʉ. Aru ji doiyeva jiavũ̶ mʉja
yʉre. Ijimʉ matecácʉ yʉ. Aru ji yebai curãdavũ̶ mʉja. Jabova
ne bʉoimʉ matecácʉ yʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami
jívʉi. Aru yʉre jã́radavũ̶ mʉja noi”, acʉyʉmu mʉjare.
\v 37 Que ayʉre, ina põeva meara, ji meapũravʉcavʉ, yópe
arãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿aipiyede mʉre
ãuyaiyʉre jã́ri, ãiyede jiarĩ ñʉja? ¿Aipiyede mʉre
cũiñóimʉre jã́ri, ũcuiyede jiarĩ ñʉja?
\v 38 ¿Aipiyede mʉre joai cucʉdayʉre jã́ri, copʉ etarĩ
ñʉja? ¿Aipiyede mʉre cuitótecaje cʉvabecʉre jã́ri, mi
doiyeva jiarĩ ñʉja?
\v 39 ¿Aipiyede mʉre ijimʉre aru mʉre ne bʉoimʉre jã́ri,
jã́radarĩ ñʉja?” arãjarama yʉre.
\v 40 Aru yʉ, caivʉ ne jabocʉ, acʉyʉmu náre: “Jãve
coyʉyʉbu mʉjare: Mʉje cad̶ateiyede cũinájicʉ ina
jívʉcacʉre parʉbecʉreca, yʉre mʉje cad̶ateiyepebu”,
acʉyʉmu yʉ.
\p
\v 41 ’Dinʉmʉ maquinóre ina põeva ãmenare, ji cãcopũravʉi
cʉrivʉre yópe acʉyʉmu yʉ: “Nʉjara mʉja yʉre jocarĩ.
Mʉjamu jipacʉi ãmed̶aimara. Nʉjara mʉja toabo cũiméboi. No
mead̶aino mácarõre abujuvai jabocʉi cʉrõre ũ̶i ángelevaque.
\v 42 Yʉre ãvʉé ijiteavũ̶. Ʉbenita ãiyede jíbeteavũ̶ mʉja
yʉre. Yʉre cũiñóavʉ. Ʉbenita ũcuiyede jíbeteavũ̶ mʉja
yʉre.
\v 43 Joai cucʉdacacʉ mʉje yebai. Ʉbenita yʉre copʉ etabeteavũ̶
mʉja. Cuitótecaje cʉvabetecacʉ yʉ. Ʉbenita ji doiyeva
jíbeteavũ̶ mʉja yʉre. Ijimʉ matecácʉ yʉ. Aru jabova ne
bʉoimʉ matecácʉ yʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi.
Ʉbenita yʉre jã́radabeteavũ̶ mʉja”, acʉyʉmu yʉ.
\v 44 Que ayʉre, ina põeva ãmena, ji cãcopũravʉcavʉ, yópe
arãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿aipiyede mʉre
ãuyaiyʉre, o cũiñóimʉre, o joai cucʉdayʉre, o cuitótecaje
cʉvabecʉre, o ijimʉre, o jabova ne bʉoimʉre jã́ri, ʉbenita
mʉre cad̶atebetearĩ ñʉja?” arãjarama na.
\v 45 Aru yʉ acʉyʉmu náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉje
cad̶atebede cũinájicʉ ina jívʉcacʉre parʉbecʉreca, yʉre
mʉje cad̶atebepedecabu”, acʉyʉmu yʉ.
\v 46 Aru nácapũravʉ nʉrajarama toabo cũiméboi, ñájinajivʉ
cainʉmʉa. Ʉbenita ina meara ecorãjarama ji jaboteinore, me
cʉrãjivʉ cainʉmʉa, arĩ coyʉrejame Jesús.
\c 26
\s Jesús ũ̶i coyʉino ne jẽnajinore ṹ̶re yóbomia
\r (Mr 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53)
\p
\v 1 Caiye iyede Jesús coyʉrĩ bʉojarĩ, yópe arejame ñʉja
ũ̶i bueimarare:
\p
\v 2 —Majivʉ mʉja. Pascua ãmicʉrijãravʉ aru pã́ure bʉcʉre
d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ pʉcajãravʉa jipocai
barejávũ̶ cãreja. Aru dinʉmʉ maquinóre yʉre, Jũ̶menijicʉi
daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, jẽni jínajarama ji mauvare, ji
yaiquíyepe aivʉ jocʉcʉjaravena, arejame Jesús.
\p
\v 3 Dinʉmʉre sacerdotevare jaboteipõecʉ Caifás ãmicʉrejame.
Apevʉ sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva
cójijidejaimad̶a ñai Caifás ũ̶i cũ̶rami.
\v 4 Cójijivʉ, ne bajumia majicarejaimad̶a Jesúre jʉjovarĩ
jẽni, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ yavenina.
\v 5 Ne bajumia arejaimad̶a:
\p —Torojʉve teinʉmʉ ṹ̶re jẽmenajarevʉ maja. Ʉ̃́re jẽnu
torojʉve teinʉmʉ, põevacapũravʉ jorojĩni, majare boarĩ́
jarʉvaiyʉjebu, arejaimad̶a ina judíovai jabova.
\s Cũináco nomió õi mumijʉe yuaino Jesúre
\r (Mr 14.3-9; Lc 7.37-38; Jn 12.1-8)
\p
\v 6-7 Dinʉmʉre Jesús ũ̶i cʉede Betania ãmicʉriĩmajinoi,
Simón pojeyʉ bácʉi cũ̶rami tʉoiva yebai ãivʉ barejacárã
ñʉja. Que teni cũináco nomió darejaco Jesús yebai. Ico nomió
davarejaco cũinábʉ ũ̶mʉjʉribʉ boribʉre, mumijʉricoro
cʉribʉre. Iye mumijʉe, nardo ãmicʉe, pare mearo
corajʉrejavũ̶. Aru pare bojecʉe barejávũ̶ya. Que d̶arĩ ico
nomió yuarejaco caiye iye mumijʉede Jesúi jipobʉrã.
\v 8 Ʉbenita ñʉja Jesúi bueimara õi nópe d̶aiyede jã́ri,
jorojĩni arejacarã:
\p —¿Aipe teni iye mumijʉede jarʉvad̶oba õ?
\v 9 Diede bojed̶arĩ, ʉrarõ boje ĩni, jíye jaʉjebu ṍre cʉve
cʉvabevʉre, arejacarã ñʉja.
\p
\v 10 Ʉbenita Jesús, diede coreóvayʉ, arejame ñʉjare:
\p —¿Aipe teni ico nomióre cãrijovaivʉrũ̶ mʉja? Õi d̶aiye
yʉre mearotamu.
\v 11 Cainʉmʉa ina cʉve cʉvabevʉ cʉrãjarama mʉjaque.
Ʉbenita yʉ cʉbecʉbu mʉjaque cainʉmʉa.
\v 12 Õi yuaiyede dicorore yʉrã, mead̶acaibico ji bajure, ne
jarʉvarãjiyepe ad̶o.
\v 13 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cainoa joborõai ijãravʉi
põeva ne coyʉiyede iye yávaiye méne ji mead̶aiyede põevare, iye
õi yʉre d̶acaiyede máre coyʉrãjarama, ne ãrʉrajiyepe aivʉ
ṍre, arejame Jesús.
\s Judas ũ̶i jẽni jíno Jesúre
\r (Mr 14.10-11; Lc 22.3-6)
\p
\v 14 No yóboi cũinácʉ ñʉjacacʉ, doce paivʉ Jesúi
bueimaracacʉ, ũ̶i ãmiá Judas Iscariote, nʉrejamed̶a ina
sacerdotevare jaboteipõeva yebai.
\v 15 Ñai Judas náre jẽniari jã́rejamed̶a:
\p —¿Ji Jesúre jẽni jídu mʉjare, aipino jínajivʉrũ̶ mʉja
yʉre? arejamed̶a ũ̶.
\p Aru treinta paitʉrava plataque d̶aitʉrava tãutʉratʉravare
jídejaimad̶a ṹ̶re.
\v 16 Que baru dinʉmʉmata Judas jã́ri, coreni bú̶rejamed̶a
yavenina, jẽni jícʉyʉ Jesúre.
\s Jesús ũ̶i ãino ũ̶i bueimaraque
\r (Mr 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26)
\p
\v 17 Pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ
mamabʉijãravʉ barejávũ̶. Aru dijãravʉre Jesús yebai nʉri,
jẽniari jã́rejacarã ñʉja, ũ̶i bueimara:
\p —¿Ã́ri nʉri, mʉre maje Pascua jãravʉque ãiyede
mead̶acarãjidica ñʉja? arejacarã ṹ̶re.
\p
\v 18 Aru arejame Jesús:
\p —Jerusalẽ́i nʉri, ñai ũ̶mʉ, ji aimʉ mácʉ, ũ̶i cũ̶rami
nʉjara mʉja. Ʉ̃́re yópe ajarã mʉja, “Maje bueipõecʉ aibi,
‘Joabejĩnotamu ji yaiquíno. Que baru mi cũ̶rami ãquijivʉ yʉ
Pascua jãravʉquede ji bueimaraque’, aibi maje bueipõecʉ”,
ajarã mʉja, ñʉjare arejame Jesús.
\p
\v 19 Ʉ̃́re jʉ arĩ, ĩmaroi nʉri, d̶arejacarã ñʉja yópe
Jesús ũ̶i aiye báquepedeca. Noi Pascua jãravʉque ãiyede
mead̶arejacarã ñʉja.
\v 20 Que teni mead̶arĩ bʉojarĩ, nainú baji, aviá ũ̶i
dorĩburu yóboi, darĩ dobarejame Jesús tʉoiva yebai, ñʉja ũ̶i
bueimara doce paivʉque.
\v 21 Ñʉje ãiyedeca, Jesús arejame ñʉjare:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉjacacʉ cũinácʉ yʉre ji
mauvare jẽni jícʉyʉme ũ̶, arejame Jesús.
\p
\v 22 Que baru chĩoivʉ barejacárã. Aru ñʉja coapa yópe arĩ
bú̶rejacarã Jesúre:
\p —¡Mʉ, ji jabocʉ, que d̶abecʉbu yʉ! ¿Mú̶carĩ? arejacarã
ñʉja coapa.
\p
\v 23 Que arĩ, Jesús arejame ñʉjare:
\p —Cũinácʉ mʉjacacʉ jóyʉ pã́ure jororʉmica yú̶que, ũ̶
macʉyú̶me ji mauvare yʉre jẽni jíyʉ.
\v 24 Yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe ijãravʉi, ji
yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye
báquepedeca ũ̶i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicú̶yʉme ũ̶, ñai
yʉre jẽni jíyʉ bacʉyú̶. Ñai nópe d̶acʉyʉ, ũ̶i põetebedu
meajebu, arejame Jesús.
\p
\v 25 Judas, ṹ̶re jẽni jícʉyʉ, arejame ṹ̶re:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, yʉ ãmevʉ mi coyʉimʉ nópe. ¿Mú̶carĩ?
arejame Judas.
\p Ʉ̃́re arejame Jesús:
\p —Mú̶tamu ji coyʉimʉ nópe, arejame Jesús.
\p
\v 26 Ñʉje ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jũ̶menijicʉre torojʉede
jídejame Jesús. No yóboi, pã́ure cotʉvarejame. Aru ñʉjare
coapa jídejame.
\p —Pã́ure ãjara mʉja. Diedecabu ji bajupe, jã́d̶ovaiye ji
yaiquínore mʉjare boje, arejame ñʉjare Jesús.
\p Aru ãrejacarã ñʉja.
\p
\v 27 Ũcuidore máre ĩni, torojʉede jíni Jũ̶menijicʉre,
ñʉjare jídejame Jesús, yópe arĩ:
\p —Jẽni, ũcuri, veorĩ, ũcujara caivʉ mʉja coapa.
\v 28 Diedecabu ji jivepe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje,
Jũ̶menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede.
Jũ̶menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji
jã́inoi”, ũ̶i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare
ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede.
\v 29 Coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ú̶yaicorore ũcuñʉmu yʉ
ijãravʉre. Ʉbenita ãnijãravʉ, jipacʉi jabotequinʉmʉ
maquinóre, bedióva cojedeca ũcuri jã́cʉyʉmu yʉ, arejame
Jesús ñʉja ũ̶i bueimarare.
\p Aru ũcurejacarã ñʉja.
\s Jesús ũ̶i coyʉino Pedrore ũ̶i “Jesúre yʉ coreóvabevʉ”
aquinore
\r (Mt 28.16; Mr 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38)
\p
\v 30 Ñʉje ãriburu yóboi, Salmos ãmicʉe yʉriaiyede
yʉriarejacarã ñʉja. Yʉriarĩ bʉojarĩ, no cũ̶racũ Olivocũ
ãmicʉricũi nʉrejacarã ñʉja, Jesújã.
\v 31 Mái nʉri, arejame Jesús:
\p —Yʉre dajocarĩ nʉrajaramu mʉja. Yʉre vaiquíyede
Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ: “Ovejavare
coreipõecʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru coateni nʉrajarama
na, ovejava”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
\v 32 Ʉbenita ji yainíburu yóboi, Jũ̶menijicʉ ũ̶i nacovaiyede
yʉre yainore jarʉvarĩ, mʉje jipocai nʉcʉyʉmu Galileai,
arejame Jesús.
\p
\v 33 Que ayʉre, Pedrocapũravʉ arĩdurejame ṹ̶re:
\p —Caivʉ apevʉ ne dajocarĩ nʉiyedeca, yú̶capũravʉ mʉre
jocarĩ nʉmecʉbu yʉ, arĩdurejame.
\p
\v 34 Aru Jesús arejame ṹ̶re:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari ñami cáyu ũ̶i órejaquiye
jipocai, yóbecʉe baju “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” acʉyʉmu mʉ,
arejame Pedrore Jesús.
\p
\v 35 Ʉbenita Pedrocapũravʉ copʉ ayʉ barĩdurejame:
\p —Mú̶que yʉre ne boarĩ́ jarʉvaruta, “Jesúre yʉ
coreóvabevʉ” abecʉbu yʉ, arĩdurejame Pedro.
\p Aru ñʉja coapa nópe arĩdurejacarã.
\s Jesús Getsemaní ũ̶i jẽniaino Jũ̶menijicʉque
\r (Mr 14.32-42; Lc 22.39-46)
\p
\v 36 No yóboi Jesús nʉrejame ñʉja ũ̶i bueimaraque Getsemaní
ãmicʉrõi. Nore earĩ, arejame ñʉjare:
\p —Yui dobarĩ corejarã mʉja ji Jũ̶menijicʉque boroteiyede
ãnoi, arejame Jesús.
\p
\v 37 Ñʉjacavʉ Pedrore aru ina pʉcarã Zebedeoi márare máre
nʉvarejame Jesús. Chĩoñʉ baju ãmeno vaidéjamed̶a.
\v 38 Que teni arejamed̶a náre:
\p —Yʉ ãmeno chĩori dápiaivʉ ji yaiquínore. Yui mauteni,
jã́ri capʉjarã mʉja, arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 39 Jipojĩca báque nʉñʉ Jesús, ñʉatutarĩ, mori
tʉrejamed̶a joborõita. Aru Jũ̶menijicʉque boroteyʉ barejámed̶a
ũ̶:
\p —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjad̶eni. Caiyede
d̶aiye majicʉtamu mʉ. Ʉbenita ji ʉrõpe d̶abejacʉ. Quénora mi
ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a jípacʉre Jesús.
\p
\v 40 Ina ũ̶i bueimara yóbecʉrã ne yebai copainʉri, náre
cãivʉre earejamed̶a Jesús. Aru arejamed̶a Pedrore:
\p —¿Cũináorajĩe cãmevʉva coreiye majibenarʉ mʉja yú̶que?
arejamed̶a Pedrore.
\p
\v 41 Caivʉ náre arejamed̶a:
\p —Coreni, Jũ̶menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉ
mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ. Mʉje ũme ʉe
parʉrõ mariduivʉ. Ʉbenita mʉje baju d̶aiye bajure parʉbevʉ
mʉja, arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 42 Cojedeca Jũ̶menijicʉque borotecʉnʉrejamed̶a, yópe arĩ:
\p —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye jaʉru, mi ʉrõpe d̶ajacʉ
mʉ, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 43 Ʉ̃i bueimara yóbecʉrã ne yebai copainʉri, náre cãivʉre
earejamed̶a Jesús cojedeca. Ãmei vʉo ijidejavũ̶ya náre.
\v 44 Que baru Jũ̶menijicʉque ũ̶i boroteiye báquepedeca bedióva
borotecʉnʉrejamed̶a, yóbecʉe borotecʉñʉ.
\v 45 Boroteni bʉojarĩ, ne yebai copainʉri, arejamed̶a náre:
\p —¿Cãivʉrũ̶ mʉja cãreja? Jede, quénoramu. Iora jave
eaivʉ. Ijãravʉi dayʉ bácʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ
ũ̶mʉpe, ãmeina teivʉ ne jẽni jínajimʉmu yʉ.
\v 46 Nacajajara mʉja. Copʉ nʉrajarevʉ. Yʉre ji mauvare jẽni
jícʉyʉ daibi, arejamed̶a Jesús.
\s Jesúre jẽni ne nʉvaino
\r (Mr 14.43-50; Lc 19.47, 21.37, 22.47-53; Jn 18.2-11)
\p
\v 47 Jesús ũ̶i boroteiyedeca, edarejame Judas, ñʉjacacʉ, doce
paivʉcacʉ. Obedivʉ põeva ṹ̶que darĩ, boaicarovea aru
boaidʉa dʉrʉrĩ edarejaima, sacerdotevare jaboteipõeva aru
judíova bʉcʉva máre ne daroimara.
\v 48 Judas, ñai Jesúre jẽni jícʉyʉ, ũ̶i edaquiye jipocamia
nore, javeta Jesúre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre coyʉrejamed̶a yópe:
“Ji jacoyʉrĩ jiva nuimʉ macʉyú̶me mʉje jẽnajimʉ. Ʉ̃́re
jẽjara”, arejamed̶a náre Judas.
\v 49 Jesús yebai nʉri, cũiná Judas ṹ̶re earĩ, arejame:
\p —Aru, bueipõecʉ, arejame Jesúre Judas.
\p Que arĩ, ṹ̶re jiva nuri jacoyʉrejame.
\v 50 Que teni Jesúcapũravʉ jẽniari jã́rejame Judare:
\p —Mʉ, jícʉ, ¿aipe teni dacʉrũ̶ mʉ? arejame Jesús.
\p Que teiyede, Judaque edaivʉ bácavʉ Jesúre jẽnejaima na.
\v 51 Nópe teiyede jã́inata, ñʉjacacʉ cũinácʉ, Jesúque
cʉrivʉcacʉ, ũ̶i boaicarovede tatorĩ, duarĩ, ĩni,
sacerdotevare jaboteipõecʉ ũ̶i yebacacʉre juijórĩ,
najuárejame ũ̶i cámucare.
\p
\v 52 Nópe d̶ayʉre jã́ri, Jesús arejame ṹ̶re:
\p —Mi boaicarovede mead̶ajacʉ mʉ. Caivʉ boaicarovede ĩni,
põevare boarã́jivʉ, yainájarama na boaicarovequedeca.
\v 53 ¿Coreóvabenarʉ mʉja yʉre jipacʉ cad̶ateni bʉojayʉre?
Ji jẽniaru jipacʉre, cũiná darojebu yʉre doce paiyajuboa
ángeleva obedivʉ ne yajuboare, ne cad̶atenajiyepe ayʉ yʉre.
\v 54 Ʉbenita ji nópe d̶aru, vaibéjebu yópe Jũ̶menijicʉi
toivaicõjeiye báquepe ũ̶i yávaiyede, arejame ñʉjare Jesús.
\p
\v 55 Dinʉmʉre Jesús arejame ina obedivʉ põevare:
\p —¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru
boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrũ̶ mʉja? Jãravʉa coapa mʉje
jẽneboi Jũ̶menijicʉi cũ̶rami bueyʉ batecácʉ yʉ. Apʉrĩ
mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavũ̶ mʉja.
\v 56 Ʉbenita caiye iye vaivʉ yópe Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye
báquepedeca ina ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, arejame
náre Jesús.
\p Que tedurata ñʉja ũ̶i bueimara ṹ̶re jocarĩ, dupini
nʉrejacarã ñʉja.
\s Jesúre ne nʉvaino judíovai jabova cójijivʉ yebai
\r (Mr 14.53-65; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 2.19, 18.12-14, 19-24)
\p
\v 57 Jesúre Caifás yebai, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ
yebai, nʉvarejaimad̶a na, ṹ̶re jẽivʉ bácavʉ. Nore ina
Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru judíova bʉcʉva ne
baju cójijini borotenanʉrejaimad̶a ne jabova baju.
\v 58 Aru Pedrocapũravʉ joajĩenata Jesús yóboi nʉre nʉñʉ
mácʉ, sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi ecorejamed̶a ũ̶.
Nore ecorĩ, Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine coreipõevaque dobarejamed̶a
ũ̶, jã́cʉyʉ aipe vaiquíyede Jesúre.
\p
\v 59 Na sacerdotevare jaboteipõeva aru caivʉ ne cójijinocavʉ
Jesúre ãmecororãjivʉre vorĩdurejaimad̶a, ṹ̶re boarĩ́
jarʉvaiyʉrivʉ.
\v 60 Ʉbenita obedivʉ Jesúre borocʉrĩ, ãmecororĩduivʉreca,
eabedejaimad̶a na. No yóboi, pʉcarã darĩ, borocʉrĩ
ãmecororejaimad̶a Jesúre:
\p
\v 61 —Ñai põecʉ yópe arĩ coyʉyʉre jápiacarã ñʉja:
“Iñami Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine jarʉvarĩ majivʉ yʉ.
Yóbecʉrijãravʉa jarʉvarĩburu yóboi aped̶ãmi d̶acʉyʉmu”,
áme Jesús, arejaimad̶a na.
\p
\v 62 Que teni ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ nacajari,
arejamed̶a Jesúre:
\p —¿Coyʉrĩ majibecʉrũ̶ mʉ? ¿Ne nópe ãmecoroiyede, aipe
ayʉrũ̶ mʉ? arejamed̶a Jesúre.
\p
\v 63 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejamed̶a. Dinʉmʉ arejamed̶a
Jesúre sacerdotevare jaboteipõecʉ:
\p —Yʉ coyʉicõjeivʉ mʉre Jũ̶menijicʉ apʉcʉ cʉe boje.
¿Mú̶rʉ ñai Cristo, Jũ̶menijicʉi mácʉ? Coyʉjacʉ ñʉjare,
arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 64 Aru Jesús jʉ ayʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Quédeca mi aimʉtamu yʉ. Ʉbenita yú̶capũravʉ coyʉyʉbu
mʉjare: Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, yʉre,
jã́rajaramu mʉja, Jũ̶menijicʉ parʉcʉi meapũravʉi dobacʉre.
Aru ji ocopeniboai jõd̶ari ẽmeiyede máre jã́rajaramu mʉja,
arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 65 Que ayʉre, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ jorojĩni, ũ̶i
baju doiyede tatorĩ, jad̶evarĩ, arejamed̶a:
\p —Ñai ũ̶mʉ Jũ̶menijicʉre copʉ ãmeina yávaibi. Quénora
ũ̶i ãmeina teiyede coyʉjarã mʉja. Apevʉ ne coyʉiye jaʉbevʉ.
Javeta mʉja jápiad̶avũ̶. Jũ̶menijicʉ ʉbebi ñai yópe
yávayʉre.
\v 66 ¿Aipe ad̶arãrʉ mʉja? arejamed̶a ũ̶.
\p Aru arejaimad̶a na:
\p —Boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyú̶me ũ̶, arejaimad̶a na caivʉ,
ṹ̶re boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ.
\p
\v 67 Que arĩ, ũ̶i jivarã jẽcututurejaimad̶a na. Ʉ̃́re jara
popedejaimad̶a. Aru pẽvavarejaimad̶a máre ṹ̶re.
\v 68 Aru arejaimad̶a:
\p —Mʉ, Cristo, coyʉjacʉ ñʉjare. ¿Ñame matedí pẽvañʉ
mʉre? ṹ̶re pẽvavaivʉ arejaimad̶a na.
\p Ʉbenita Jesúcapũravʉ ye coyʉbedejamed̶a.
\s “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro ũ̶i coyʉino
\r (Mr 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27)
\p
\v 69 Pedro sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi dobacʉ
barejámed̶a. Ʉ̃i noi dobaedeca, yebacarõmivacaco cũináco ũ̶i
yebai earejacod̶a. Aru arejacod̶a:
\p —Mʉ máre ñai Jesús Galileacacʉque cú̶tevʉ mʉ, arejacod̶a
ṹ̶re.
\p
\v 70 Ʉbenita caivʉ ne jápiaiyede, Pedrocapũravʉ jʉ
abedejamed̶a ṍre:
\p —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ. ¿Aipe arĩ, mʉ
que ad̶orũ̶? arejamed̶a.
\p
\v 71 Que arĩ, tãibʉi etarĩ, jedevai nʉitenevei nʉrejamed̶a
Pedro. Aru apeco yebacarõmivacaco ṹ̶re jã́ri, arejacod̶a náre,
nore cʉrivʉre coyʉyo:
\p —Ñai cú̶tebi Jesús Nazarecacʉque, arejacod̶a.
\p
\v 72 Aru bedióva cojedeca Pedrocapũravʉ jʉ abedejamed̶a:
\p —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ. Jũ̶menijicʉ
majibi jãve coyʉyʉre, arejamed̶a.
\p
\v 73 No yójĩboi ina nore cʉrivʉ Pedro yebai nʉri, arejaimad̶a
ṹ̶re:
\p —Jãve mʉ máre nácacʉbu mʉ. Mi yávaiyeque majivʉ
Galileacacʉre mʉre, arejaimad̶a na.
\p
\v 74 Dinʉmʉma jãve ayʉpe, náre pare baju arĩ, coyʉrejamed̶a
Pedro:
\p —¡Jãveneca Jũ̶menijicʉi jã́inoi yʉ mʉjare coyʉyʉtamu!
¡Jãve ji coyʉbedu, Jũ̶menijicʉ ãmed̶ajacʉrĩ yʉre! Jesúre yʉ
coreóvabevʉ, arejamed̶a.
\p Ʉ̃i que aiye bajure, órejarejamed̶a cáyu.
\v 75 Ʉ̃i órejaiyede, ãrʉrejamed̶a Pedro Jesús ũ̶i coyʉiye
báquede: “Cáyu ũ̶i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju ‘Jesúre
yʉ coreóvabevʉ’, acʉyʉmu mʉ”, arĩ coyʉiye báquede
ãrʉrejamed̶a. Aru ãrʉcʉ, cũiná etarĩ, pare chĩori
orejamed̶a ũ̶.
\c 27
\s Jesúre ne nʉvaino Pilato yebai
\r (Mr 15.1; Lc 23.1-2; Jn 18.28-32)
\p
\v 1 Aviá ũ̶i tucʉmʉiyede, caivʉ ina sacerdotevare
jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva cójijidejaimad̶a na, ne bajumia
boroteni majicarãjivʉ aipe ne boarĩ́ jarʉvarãjiyede Jesúre.
\v 2 Boroteni bʉojarĩ, Jesúre bʉorĩ, nʉvari, jabocʉ ũ̶i
ãmiá Pilato yebai jacorãnʉrejaimad̶a na.
\s Jesúre jẽni jíyʉ bácʉ ũ̶i yaino
\r (Hch 1.18-19)
\p
\v 3 Judas, Jesúre jẽni jíyʉ bácʉ ũ̶i mauvare, coreóvayʉ ne
boarĩ́ jarʉvarãjiyede Jesúre, chĩoñʉ marejámed̶a ũ̶.
Chĩori dápiarĩ, oatʉvaiyʉrĩdurejamed̶a ũ̶i d̶aiye báquede.
Que baru iye tãutʉratʉrava treinta paitʉrava plataque
d̶aitʉravare nʉvarejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina
judíova bʉcʉva ne yebai. Diede náre nʉvari
jacopaiyovacʉnʉridurejamed̶a Judas.
\v 4 Ne yebai earĩ, arejamed̶a:
\p —Yʉrecabu ãmeina teyʉ bácʉ. Jẽni jívʉ mʉjare põecʉ
meacʉre, ãmeina d̶abecʉre. Que baru mʉje tãutʉrare, mʉje
jíye báquede yʉre jẽni jíye bojede, jacopaiyovaquijivʉ mʉjare
caride, arejamed̶a Judas.
\p Ʉbenita nácapũravʉ arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Ye baquiyé ãmevʉ; míyetamura die, arejaimad̶a na.
\p
\v 5 Que aivʉre, Judacapũravʉ iye tãutʉrare dʉvarĩ
jarʉvarejamed̶a Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi. Aru etarĩ, nʉri,
ũ̶i ñamemure bʉorĩ, jocʉcʉ cavabʉi yuyurĩ boarĩ́
jarʉvarejamed̶a ũ̶i baju.
\v 6 Die tãutʉrare ĩni, ina sacerdotevare jaboteipõeva
arejaimad̶a ne bajumia:
\p —Maje d̶aicõjeiyepe iye tãutʉrare epeicõjememaramu maja
Jũ̶menijicʉre jícaiyeque. Diedecabu bojed̶arĩ jíye báque
põecʉre ũ̶i boarĩ́ jarʉvare d̶aiyede apecʉ põecʉre. Que baru
diede jíye jaʉbevʉ majare Jũ̶menijicʉre, arejaimad̶a na.
\p
\v 7 Que arĩ, ne baju boroteni majicarejaimad̶a. Boroteni
bʉojarĩ, iye tãutʉraque jíni, jiore bojed̶arejaimad̶a. No jio
jorod̶aipõecʉi jio bácarõ marejávũ̶ya. “Apenocavʉ yaivʉ
bácavʉre yore, ne yuarĩ jarʉvarãjinomu” arĩ, no jiore
bojed̶arejaimad̶a.
\v 8 No jiore bojed̶arejaimad̶a tãutʉraque, põecʉ ũ̶i jíye
báque, apecʉ põecʉre boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ. Que baru
aivʉbu maja “Jivecʉrõ” no jiore, pʉ caride máre.
\v 9 Nópe vaidéjavũ̶ya cũinátʉrʉ Jũ̶menijicʉi
coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Jeremías ãmicʉcʉ ũ̶i
yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ,
toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶ mácʉre Jũ̶menijicʉ:
\q Ĩñama iye tãutʉratʉrava treinta paitʉrava plataque
d̶aitʉravare. Apevʉ Israecavʉ bojed̶aicõjenejaquemavʉ nópe
paiye bojede ṹ̶re boje.
\v 10 Iye tãutʉraque jíni bojed̶ad̶ama no jiore, jorod̶aipõecʉi
jio bácarõre. Que teni yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeino
mácarõpedeca yʉre, d̶ad̶ama na, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ.
\s Pilato ũ̶i jẽniari jã́ino Jesúre
\r (Mr 15.2-5; Lc 23.3-5; Jn 18.33-38)
\p
\v 11 Jesús ũ̶i eaiyede ñai jabocʉ Pilato yebai, núrejamed̶a
ũ̶i jipocai. Ñai jabocʉ jẽniari jã́rejamed̶a ṹ̶re:
\p —¿Mú̶rʉ judíovai jabocʉ? arejamed̶a.
\p Jesúcapũravʉ arejamed̶a:
\p —Quédeca mi aimʉrecabu yʉ, arejamed̶a.
\p
\v 12 Ʉbenita ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova
bʉcʉva ne ãmecoroiyede ṹ̶re, náre coyʉbedejamed̶a Jesús.
\v 13 Dinʉmʉre Pilatocapũravʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —¿Jápiabecʉrũ̶ caiye ne ãmecoroiyede mʉre? arejamed̶a.
\p
\v 14 Ʉbenita bi arejamed̶a Jesús. Caiye ne ãmecoroiyede ye
coyʉbedejamed̶a ũ̶. Aru ũ̶i que yávabede cuecumañʉ ʉrarõ
dápiarejamed̶a Pilato.
\s Põeva ne boarĩ́ jarʉvaicõjeino Jesúre
\r (Mr 15.6-20; Lc 23.13-25; Jn 18.38-19.16)
\p
\v 15 No torojʉve teinʉmʉre, ñai jabocʉ Pilatocapũravʉ
ʉjʉá coapa etavavarejamed̶a cũinácʉ jacoimʉ mácʉre, põeva
ne etavaicõjeimʉre.
\v 16 Dinʉmʉre, cũinácʉ ũ̶i bʉoimaracacʉ, caivʉ ne
coreóvaimʉ marejámed̶a, Barrabás ãmicʉcʉ.
\v 17 Que baru põeva obedivʉ ne cójijiyede Pilato yebai, náre
yópe arĩ, jẽniari jã́rejamed̶a Pilato:
\p —¿Ñamene etavaji yʉ? ¿Barrabáre ʉrivʉrũ̶ mʉja? ¿O
Jesúre, Cristo ne aimʉre, ʉrivʉrũ̶ mʉja? arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 18 Ina sacerdotevare jaboteipõeva Jesúre ne jorojĩyede majini,
obedivʉ põeva ne ʉe boje ṹ̶re, nópe náre jẽniari
jã́rejamed̶a Pilato.
\v 19 Pilato dobarejamed̶a nore, coyʉcʉyʉ ina põevare ñamene
ũ̶i etavaquimʉre. Coyʉbecʉ cãreja, ũ̶i dobaedeca, jímarepaco
ṹ̶re yópe arĩ, boro jarorejacod̶a: “Ñai ũ̶mʉ Jesúre
ãmed̶abejacʉ mʉ. Ʉ̃́recabe meacʉ baju. Cari ñami marede
decoboavʉ yʉ ṹ̶re. Aru pare ʉrarõ cãrijivʉ yʉ, iye
decoboaiye báque boje. Que baru me d̶ajacʉ mʉ” arĩ, boro
jarorĩ majicarejacod̶a jímarepaco Pilatore.
\p
\v 20 Ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova bʉcʉva
máre ina obedivʉ põevare jẽniaicõjenejaimad̶a Pilatore, ũ̶i
etavaquiyepe aivʉ Barrabáre aru ũ̶i boarĩ́ jarʉvaquiyepe aivʉ
Jesúre.
\v 21 Bedióva cojedeca ñai jabocʉ Pilato jẽniari jã́rejamed̶a
ina põevare:
\p —¿Ñamene ina pʉcarã bʉoimaracacʉre jaetovaji? arejamed̶a.
\p Aru arejaimad̶a:
\p —Barrabáre jaetovajacʉ mʉ, arejaimad̶a na.
\p
\v 22 Ne que coyʉrĩburu, arejamed̶a náre Pilato:
\p —¿Dinʉmʉ ñai Jesús, Cristo ne aimʉre, aipe d̶aji yʉ?
arejamed̶a.
\p Caivʉ ina põeva arejaimad̶a:
\p —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ
mʉ! arejaimad̶a ñai jabocʉre.
\p
\v 23 —¿Yéde ãmeina tearĩ ñai? jẽniari jã́rejamed̶a náre
Pilato.
\p Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborĩ, arejaimad̶a na:
\p —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ
mʉ! arĩ, cod̶oboborejaimad̶a na.
\p
\v 24 Ne que aiyede, Pilato coreóvarejamed̶a ṹ̶re jʉ abevʉre.
Quédata pʉeno cãrijovari bú̶rejaimad̶a na. Que baru ocoque
joarejamed̶a ũ̶i pʉrʉáre, yópe judíova ne d̶aiyepe, ne
jã́d̶ovarajiyepe ayʉ boropatebevʉre. Ʉ̃i joaiyedeca arejamed̶a:
\p —Yú̶vacari boropatebecʉbu, mʉje boarĩ́ jarʉvaru ñai
Jesúre, ũ̶mʉ meacʉre ji jã́inoi. Mʉjemu die, arejamed̶a
Pilato.
\p
\v 25 Aru caivʉ ina põeva arejaimad̶a:
\p —Jaʉ, ñʉjavacari aru ñʉjemara máre boropatenajivʉbu ñai
ũ̶mʉ ũ̶i yaiye boje, arejaimad̶a na.
\p
\v 26 Ne que arĩburu yóboi, Barrabáre etavarĩ darorejamed̶a
Pilato. Aru Jesúre jara popeicõjenejamed̶a. No yóboi, ina
churaravare Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvaicõjenejamed̶a Pilato.
\p
\v 27 Que teni ina churarava Jesúre ĩni, nʉvari, ecovarejaimad̶a
ñai jabocʉ Pilatoi cũ̶rami. Nore ecovarĩ, apevʉ churarava
caivʉre cójijovarejaimad̶a Jesús jipocai.
\v 28 Ʉ̃i cuitótecajeare ṹ̶re duarejaimad̶a. Jesúre
pʉenocacaje, jabocʉi doicajepe paicaje ñemijuaricajede
doarejaimad̶a na.
\v 29 Doarĩ bʉojarĩ, miumua cãteni, cainitarabʉ d̶arĩ, ũ̶i
jipobʉrã ditarabʉre tʉorejaimad̶a na. Aru jocʉyo, jabocʉi
cõjeiyope paiyore, dʉrʉre d̶arejaimad̶a Jesúre ũ̶i
meapũravʉcapʉrʉi, yópe jabocʉi jẽiyepe. Ne que teimʉre
yʉrivʉ, jacoyʉrejaimad̶a na:
\p —Ména cʉjacʉ mʉ, judíovai jabocʉ, arejaimad̶a churarava
Jesúre, ʉbenita ṹ̶re yʉrivʉ.
\p
\v 30 Ʉ̃́ra jẽcututuivʉ barejáimad̶a. Aru ṹ̶re jipobʉrã iyo
jocʉyoque jãd̶ovaivʉ barejáimad̶a na.
\v 31 Que teni ṹ̶re yʉrini bʉojarĩ, ṹ̶re ne doicaje
ñemijuaricaje bácarõre, no jabocʉi doicajepe paicajede ĩni,
duarĩ, ũ̶i doicaje bácarõre bedióva ṹ̶re doarejaimad̶a
cojedeca. Que teni, bʉojarĩ, ṹ̶re nʉvari, jocʉcʉjaravena
ṹ̶re pẽvari jẽoranʉrejaimad̶a na, churarava.
\s Jesúre ne pẽvari yuyaino jocʉcʉjaravena
\r (Mt 26.61; Mr 15.21-32; Lc 23.26-43; Jn 2.19, 19.17-27)
\p
\v 32 Ina churarava Jesúque nʉivʉ, jocʉcʉjaravede ture nʉñʉ
maridurejame Jesús. Nʉri, copʉrejaima cũinácʉ ũ̶mʉre, Cirene
ãmicʉriĩmarocacʉre, ũ̶i ãmiá Simón. Ʉ̃́re Jesús ũ̶i
jocʉcʉjaravede tuino mácarõre tuicõjenejaima na, churarava.
\p
\v 33 Ina churarava nʉvarejaima Jesúre cũ̶racũ Gólgota
ãmicʉricũi. Põe jipobʉcũ aiyʉrõmu no.
\v 34 Noi ũcuiye upiáteiye báque cʉrijororʉ cʉrejavũ̶ vino
ú̶yaicoro mirra ãmicʉe jocʉcʉ cuidóque, churarava ne nʉvaiye
báquede. Die ũcuiyede jínidurejaima Jesúre, ṹ̶re ijibequiyepe
aivʉ. Ʉbenita ũ̶ ũcuri jã́ri, ʉbecʉ, ũcumenejame.
\v 35 Que teni ṹ̶re jocʉcʉjaravena pẽvari jẽorejaima. Aru ne
yajuiyede dʉvarejaima. Cainijidʉa etaiyede jã́ri, Jesús ũ̶i
doiyede náre coapa ĩnejaima na, ṹ̶re pẽvaivʉ bácavʉ.
\v 36 Que teniburu yóboi, dobarejaima, jã́ri capʉrãjivʉ ṹ̶re.
\v 37 Jocʉcʉjaravena ũ̶i jipobʉ pʉenoi toivaino jẽnejavũ̶,
apevʉ ne majinajiyepe aino Jesúre boarĩ́ jarʉvaivʉ ne
dápiainore, “¿Aipe teni ṹ̶re boarĩ́ jarʉvarãma na?” ne
aino. Yópe aiyʉrejavũ̶ no toivaino: “Ñaime Jesús, judíovai
jabocʉ”.
\p
\v 38 Ʉ̃́que máre pẽvari boarĩ́ jarʉvarejaima pʉcarã tatorĩ
ñavaipõevare, ape pʉcarõa jocʉcʉjaravearã. Cũinácʉ Jesús
ũ̶i meapũravʉi aru apecʉ ũ̶i cãcopũravʉi cʉrejaima.
\v 39-40 Ina vainánʉraivʉ jã́ri, ne jipobʉare cújiovarĩ,
ãmeina yávarejaima ṹ̶re, yópe arĩ:
\p —Mʉ, Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine jarʉvaiyʉvacacʉ aru
yóbecʉrijãravʉa yóboi diñamine mead̶aiyʉvacacʉ, mi bajure
mead̶ajacʉ mʉ. Mʉ Jũ̶menijicʉi mácʉ baru, caride
jocʉcʉjaravede dajocarĩ, ẽmeni, dajacʉ mʉ, arejaima Jesúre
ina vainánʉraivʉ.
\p
\v 41 Nopedeca ina sacerdotevare jaboteipõeva, ina Jũ̶menijicʉi
yávaiye báquede bueipõevaque, aru ina judíova bʉcʉvaque máre,
ne baju yʉrivʉ Jesúre, yópe arejaima:
\p
\v 42 —Apevʉre mead̶avacacʉvacari, ʉbenita ũ̶i bajure mead̶arĩ
majibebi ũ̶. Cristo, maja Israecavʉ maje jabocʉ baru,
jocʉcʉjaravede dajocarĩ ẽmeni dajacʉrĩ ũ̶. Que d̶aru, maja jʉ
arãjaramu ṹ̶re.
\v 43 Ʉ̃ “Yú̶bu Jũ̶menijicʉi mácʉ”, ayʉ bateáme.
Ʉ̃́recabe jʉ ayʉ Jũ̶menijicʉre aru “Jũ̶menijicʉ yʉre
cad̶atecʉyʉme”, arĩ dápiayʉ. Que baru Jũ̶menijicʉ, ṹ̶re
ʉcʉ baru, cad̶atejacʉrĩ caride, arejaima na.
\p
\v 44 Aru ina pʉcarã tatorĩ ñavaipõeva pẽvaimara mácavʉ
máre ṹ̶que, nopedeca ãmeina yávarejaima ṹ̶re.
\s Jesús ũ̶i yaino
\r (Mr 15.33-41; Lc 8.2-3, 23.44-49; Jn 19.28-30; He 10.20)
\p
\v 45 Jãravʉ corica baji ñemié tʉrĩ darejavũ̶ caino joborõi.
Pʉ yóbecʉriora yóboita vaidéjavũ̶.
\v 46 Aru yóbecʉriora bajita, iye ñemié tʉiyede dajocaiyede
pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejame Jesús:
\p —Elí, Elí, ¿lama sabactani? Nópe aino: “Mʉ, ji mearore
jímʉ, mʉ, Jũ̶menijicʉ, ¿aipe teni yʉre dajocarĩ, nʉñʉrʉ
mʉ?” aiyʉrõ marejávũ̶.
\p
\v 47 Que ayʉre, apevʉ nore núrivʉcavʉ ṹ̶re jápiarĩ,
ʉbenita jápiarĩ eabeni, arejaima:
\p —Jápiajarã. Elíare órejaibi ũ̶, arejaima na.
\p
\v 48 Dinʉmʉre maumena nácacʉ cúyarĩ, jaʉbore ĩni,
ʉyovarejame vino ú̶yaicoro upiáricoroque. Aru dijaú̶bore
abod̶orã bʉorĩ, jẽori, jarʉrʉrejame Jesús ũ̶i ũcuquiyepe
ayʉ.
\v 49 Ʉbenita apevʉ arejaima:
\p —Corejarã. Jã́rajarevʉ Elías jõd̶avacʉdayʉre ṹ̶re,
arejaima na.
\p
\v 50 Cojedeca Jesús pare bʉjié cod̶oboborĩ, yaidéjame ũ̶.
\v 51 Dinʉmʉ ũ̶i yaitú̶vabomica Jũ̶menijicʉi cũ̶ramicacaje
ʉracaje coricõpavaicaje bácarõ quéda corica baji jad̶eni
nʉrejavũ̶ya, pʉenocatʉrʉvai bú̶rĩ pʉ cãchinocatʉrʉvaita.
Joborõ cújidejavũ̶. Aru cũ̶raboa ʉraboa pãrejavũ̶ máre.
\v 52 Yaivʉ bácavʉ ne jarʉvainoa voarejavũ̶ya. Obedivʉ
Jũ̶menijicʉi põeva yaivʉ bácavʉ nacovaimara marejáimad̶a na,
apʉrãjivʉ bedióva cojedeca.
\v 53 Aru ina nacovaimara mácavʉ ne jarʉvainoare jocarĩ
etarejaimad̶a, Jesús ũ̶i nacajariburu yóboi. Etarĩ bʉojarĩ,
Jerusalén ãmicʉriĩmaroi ecorejaimad̶a. Obedivʉ põeva
jã́rejaimad̶a náre, yaivʉ bácavʉ nacovaimara mácavʉre.
\v 54 Nore Jesús bácʉre cocorĩ núrivʉ barejáima apevʉ
churarava ne jabocʉque. No joborõ cújinore jã́ri, aru caiye iye
vaiye jidojaede máre, pare dápiaivʉ cuecumarejaima. Aru arejaima:
\p —Jãveneca Jũ̶menijicʉi mácʉ baju batecú̶be ñai, arejaima
na.
\p
\v 55-56 Obedivʉ nomiva máre cocorĩ núrivʉ joajĩemia
cʉrejaima. Ne jẽneboi cʉrejaima cũináco nomió, Magdala
ãmicʉriĩmarocaco, õi ãmiá María, aru apeco nomió, õi ãmiá
María máre, ico Santiago aru José népaco, aru apeco máre,
Zebedeoi márai paco. Jesús ũ̶i cʉede Galilea ãmicʉrõi
cad̶ateivʉ barejáima ṹ̶re. Aru apevʉ nomiva, ina daivʉ bácavʉ
ṹ̶que Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cʉrejaima nore.
\s Jesús bácʉ jarʉvaimʉ ne põe jarʉvainoi
\r (Mr 15.42-47; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42)
\p
\v 57 Dijãravʉ bácarõ, nainú, aviá ũ̶i dorĩburu yóboi,
cũinácʉ ũ̶mʉ nʉrejamed̶a Pilato yebai. Ʉ̃ marejámed̶a cʉve
cʉvacʉ, Arimatea ãmicʉriĩmarocacʉ, ũ̶i ãmiá José. Ʉ̃
máre Jesús bácʉi bueimaracacʉ barejámed̶a ũ̶.
\v 58 Pilato yebai nʉri, Jesús bácʉi baju bácarõre
jẽniacʉnʉrejamed̶a ũ̶. Ʉ̃i jẽniaiyede Pilato churaravacavʉre
jícõjenejamed̶a Jesús bácʉi baju bácarõre ṹ̶re.
\v 59 Aru Jesús bácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, meacaje
docʉcʉbecaje lino ãmicʉricajeque ũ̶ mácʉre cũmarejaimad̶a
Joséjã.
\v 60 Ʉ̃ mácʉre nʉvari, cũ̶racobe mamacobe, José jicobei,
Jesús bácʉre jarʉvarejaimad̶a Joséjã. Nore jarʉvarĩburu
yóboi, apetʉrava cũ̶ratʉravare ĩni, jãturuvari, dicobede
biedejaimad̶a. Aru bieniburu yóboi, nʉrejaimad̶a na.
\v 61 Ne Jesús bácʉre jarʉvaiyede cʉrejaimad̶a nore María
Magdalacaco aru apeco María máre, dobarivʉ dicobe jipocai.
\s Churarava ne jã́ri coreniduino Jesús bácʉi baju bácarõre ne
jarʉvainore
\r (Mt 16.21, 17.23, 20.19; Mr 8.31, 9.31, 10.33-34; Lc 9.22,
18.31-33)
\p
\v 62 Dijãravʉ yóbocajãravʉi, maja judíova maje
jabʉóvaijãravʉ sábadoi, ina sacerdotevare jaboteipõeva aru
fariseovacavʉ cójijidejaimad̶a Pilato yebai.
\v 63 Aru ṹ̶re arejaimad̶a:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ãrʉrivʉbu ñʉja ñai jʉjovayʉ bácʉ
ũ̶i aiyede apʉcʉ cãreja, yópe arĩ: “Yóbecʉrijãravʉa ji
yainíburu yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ”, ayʉ
bateáme.
\v 64 Que baru churaravare me jã́ri coreicõjejacʉ mʉ Jesús
bácʉi baju bácarõre ne jarʉvainore yóbecʉrijãravʉa vaiyeta.
Nópe d̶ajacʉ, ũ̶i bueimara ne ñavamenajiyepe ayʉ ũ̶ mácʉi
baju bácarõre ñamine. Ʉ̃ mácʉi baju bácarõre ñavaivʉ baru,
“Jesús nacajaimi yainore jarʉvarĩ”, arĩ coyʉrãjarama
põevare. Nópe d̶aivʉ baru, ãmei jʉjovajebu põevare ne mamarʉmʉ
jʉjovaiye báque pʉeno. Ʉ̃ mácʉi “Nacajacʉyʉmu” ũ̶i aiye
báqueque põevare jʉjovarĩduame. Ʉbenita “Nacajaimi” ne
ájʉroeque, põevare jãve jʉjovajebu, arejaimad̶a na Pilatore.
\p
\v 65 Pilatocapũravʉ arejamed̶a náre:
\p —Churaravare cʉvavʉ mʉja. Náre jarorĩ me coreicõjejara
Jesús bácʉi baju bácarõre ne jarʉvainore, arejamed̶a Pilato.
\p
\v 66 Que baru churaravare jarorĩ, cũ̶ratʉrava ʉratʉrava Jesús
bácʉre jarʉvaicobede bieitʉravare me jãjare d̶aicõjenejaimad̶a
na. Aru ditʉravare jãjare d̶arĩburu yóboi, no ne jarʉvainore me
jã́ri coreicõjenidurejaimad̶a churaravare.
\c 28
\s Jesús ũ̶i nacajaino yainore jarʉvarĩ
\r (Mr 16.1-8; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10)
\p
\v 1 No judíovai jabʉóvaijãravʉ sábado yóbocajãravʉ, sumana
bʉijãravʉ, domingo, miad̶áe tʉquiye jipocai, María Magdalacaco
apeco Maríamaque jã́ranʉrejaimad̶a Jesús bácʉi baju bácarõre
ne jarʉvainore.
\v 2 Aru ʉrarõ baju joborõ cújidejavũ̶ya, ángele ũ̶i ẽmeni
daiye boje cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ñai
ángele, Jũ̶menijicʉi daroimʉ, ẽmeni, darĩ jãturuvarejamed̶a
diva cũ̶rava ʉravare, no cũ̶racobede bieitʉrava bácarõre.
Ditʉravare ũ̶i jãturuvariburu yóboi, dobarejamed̶a ditʉrava
pʉenora.
\v 3 Ñai ángele pẽoñʉpe páyʉ ãrojacʉ barejámed̶a, yópe
yaroinope. Ʉ̃i cuitótecaje boricaje baju barejávũ̶ya.
\v 4 Ʉ̃́re jã́ivʉ, ina churarava dicobede jã́ri coreniduivʉ
jidʉrivʉ bididejaimad̶a, ne jidʉé boje. Bidini, tʉrejaimad̶a
joborõi, yópe yaivʉ bácavʉpe.
\v 5 Aru ñai ángele arejamed̶a ina nomivare:
\p —Jidʉbejarã mʉja. Coreóvaivʉ yʉ voivʉre Jesúre, ne
jocʉcʉjaravena pẽvaimʉ mácʉre.
\v 6 Yore cʉbebi ũ̶. Javeta nacajami, yópe ũ̶i aiye
báquepedeca. Dajarã. Jã́rijide apa. Ʉ̃i baju bácarõre ne
jarʉvaino mácarõre jã́jara mʉja.
\v 7 Maumena nʉjara mʉja. Yópe arĩ, coyʉjarã ũ̶i bueimarare:
“Jesús nacajaimi yainore jarʉvarĩ. Nʉcʉyʉme mʉje jipocai
Galilea ãmicʉrijoborõi. Noi jã́rajaramu mʉja ṹ̶re”,
coyʉjarã. Jede, quénoramu ji coyʉino mʉjare, arejamed̶a náre.
\p
\v 8 Que arĩburu yóboi, maumejiena dicobede etarĩ, nʉrejaimad̶a
ina nomiva, jidʉrivʉ ʉbenita pare torojʉrivʉ. Cúyarĩ
coyʉrãnʉrejaimad̶a iye borore ũ̶i bueimarare.
\v 9 Ne nʉiyede, Jesúvacari náre copʉrejamed̶a. Aru náre
jacoyʉrejamed̶a. Ʉ̃i yebai nʉri, mori tʉrejaimad̶a joborõi ũ̶i
jipocai. Aru ũ̶i cʉbobare jẽni, mearore jídejaimad̶a ṹ̶re,
yópe judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe.
\v 10 Que teni Jesús arejamed̶a náre:
\p —Jidʉbejarã mʉja. Jívʉre yópe arĩ, coyʉrãnʉjara mʉja,
“Galileai nʉri, noi yʉre jã́ranʉjara mʉja, aibi Jesús”,
náre ajarã mʉja, arejamed̶a dinomivare Jesús.
\s Churarava Jesús bácʉi baju bácarõre jã́ri coreniduivʉ
bácavʉ ne coyʉino borocʉrõ
\p
\v 11 Ina nomiva ne nʉiyedeca, apevʉ ina churarava, Jesús bácʉi
baju bácarõre jã́ri coreniduivʉ bácavʉ, Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi nʉrejaimad̶a. Coyʉrãnʉrejaimad̶a ina
sacerdotevare jaboteipõevare caiye iye vaiye báquede náre.
\v 12 Ina churarava ne coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ, ina
sacerdotevare jaboteipõeva ina judíova bʉcʉvaque
cójijidejaimad̶a, majicarãjivʉ ne bajumia. Cójijini bʉojarĩ,
ʉrarõ tãutʉrare jídejaimad̶a ina churaravare.
\v 13 Aru yópe arĩ, borocʉicõjenejaimad̶a náre:
\p —Yópe ajarã mʉja põevare, “Jesús bácʉi bueimara ñamine
darĩ, ñʉje cãiyede, ñavarama ũ̶ mácʉi baju bácarõre”,
ajarã mʉja.
\v 14 Aru ñai jabocʉ ũ̶i jápiaru diede, “Ina churarava
boropateivʉbu ne jã́ri corebe boje” arĩ dápiaru, ñʉjavacari
mead̶arãjaramu caiyede ṹ̶que, ũ̶i ñájine d̶abequiyepe aivʉ
mʉjare, arejaimad̶a ina judíovai jabova.
\p
\v 15 Que baru iye tãutʉrare ĩni, borocʉrĩ coyʉrejaimad̶a ina
churarava, yópe ina sacerdotevare jaboteipõeva ne coyʉicõjeiye
báquepe. Aru no coyʉino borocʉrõre coyʉvaivʉbu judíova ne
bajumia pʉ caride máre.
\s Jesús ũ̶i coyʉicõjeino ũ̶i yávaiye méne
\r (Mt 26.32; Mr 14.28, 16.14-18; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23; Hch 1.8)
\p
\v 16 Ñʉja once paivʉ Jesúi bueimara Galilea ãmicʉrijoborõi
nʉrejacarã. Yópe Jesús ũ̶i nʉicõjeiye báquepe, cũ̶racũi
nʉrejacarã ñʉja.
\v 17 Noi ṹ̶re jã́ri, mearore jídejacarã. Ʉbenita apevʉ
ñʉjacavʉ, “Jesús ãmemi” arĩ, jʉ abedejaima.
\v 18 Aru Jesús arejame ñʉjare:
\p —Caiye parʉéde cʉvavʉ yʉ. Jipacʉ Jũ̶menijicʉ parʉre
d̶aibi yʉre, ji cõjequiyepe ayʉ caivʉ cavarõ mearocavʉre aru
caivʉ ijãravʉcavʉre máre.
\v 19 Que baru jaroivʉ yʉ mʉjare. Buenanʉjara caivʉ
ijãravʉcavʉre ji yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe aivʉ diede,
aru ne d̶arãjiyepe aivʉ ji ʉrõre. Ocoque jã́d̶ovajara ina jʉ
aivʉre jipacʉ Jũ̶menijicʉre; aru yʉre, Jũ̶menijicʉi mácʉre;
aru ñai Espíritu Santore máre.
\v 20 Buejarã náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ caiyede yópe ji
d̶aicõjeiye báquepe mʉjare. Aru yú̶vacari cʉcʉyʉmu mʉjaque
cainʉmʉa, pʉ ijãravʉ bʉojaiyeta, arejame ñʉjare Jesús.
\p Quénoramu.
