\id LUK Cubeo [cub] NT (Colombia) -2009 bd. 
\h San Lucas
\toc1 San Lucas
\toc2 Lc
\mt San Lucas
\ip Mamabʉinore coyʉiyebu Lucas bácʉ ũ̶i toivaiye báquede
Jesucristorã. Lucas bácʉ jʉoipõecʉ barejaquémavʉ. Apevʉ
bueipõeva ne dápiaru, ũ̶ mácʉ judío ãmenejaquemavʉ (Col
4:11-14). Cucʉnʉrejaquemavʉ Pablo bácʉque (Hch 16:10). Ã́ro
ũ̶i cʉede ũ̶i toivaiyede iye coyʉiyede Jesucristorã caivʉ
majibevʉ. Apevʉ ne dápiaru Roma ãmicʉriĩmaroi, apevʉ ne
dápiaru Cesarea ãmicʉriĩmaroi, aru apevʉ ne dápiaru Acaya
ãmicʉrijoborõi cʉrejaquemavʉ. Majidivʉ ne dápiaiyepe Lucas
bácʉ toivarejaquemavʉ Marcos bácʉ ũ̶i toivarĩburu yóboi ũ̶i
coyʉiyede Jesucristorã, ãniʉjʉa báquede 60-65 d.C. baji. Que
baru Lucas bácʉ Jesúque cubecʉ bácʉvacari, majidejaquemavʉ
Jesúi borore, ũ̶i jã́ri boroteiye báque boje Marcos bácʉ ũ̶i
toivaiye báquede.
\ip Lucas bácʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ Jesúre, Jũ̶menijicʉ
bajureca, yópe põecʉpe. Coyʉrejaquemavʉ Jesús ũ̶i jipocacavʉ
bácavʉre pʉ Adán mácʉta, aru Juan Bautista bácʉ ũ̶i
põeteiyede, aru Jesús ũ̶i põeteiyede, aru Jesús jʉed̶ocʉre.
Coyʉrejaquemavʉ jẽniaiyede Jũ̶menijicʉque (3:2; 5:16; 6:12;
9:18, 29; 11:5-13; 18:1-8; 22:32; 23:40), nomivare (Juan Bautista
bácʉi paco bácore aru Jesúi paco bácore: 2:36; 7:11, 37; 8:2;
10:38-42; 13:11; 15:8; 18:1; 21:1; 23:27), aru apevʉ cõmaje
ãrojarivʉre, inape jʉed̶ovare, cʉve cʉvabevʉre, aru jabovare
tãutʉra ĩcaipõevare. Lucas bácʉ toivarejaquemavʉ Jesús ũ̶i
d̶aiyede, mamabʉinoque bú̶rĩ pʉ bʉojainoque jebeni, cũináro,
cũináro coapa. Toivarejaquemavʉ ñai ũ̶mʉ Teófilo bácʉre aru
apevʉ judíova ãmevʉre, ne majinajiyepe ayʉ “jãveneca iye
coyʉiye” ne jápiaiyede Jesúrã (1:4). Que baru
toivarejaquemavʉ, ne majinajiyepe ayʉ Jesús caivʉ põevare
mead̶aipõecʉre, judíovare aru judíova ãmevʉre máre.
\ie
\c 1
\s Mamabʉino
\r (Hch 1.1)
\p
\v 1 Mʉ, Teófilo, obedivʉ põeva toivarĩ bú̶quemavʉ caiye
iye Jesúi d̶aiye báquede maje jẽneboi coyʉinore.
\v 2 Yópe ina mamarʉmʉre jã́ivʉ bácavʉ caiye Jesúi d̶aiye
báquede aru Jũ̶menijicʉi yávaiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquede
coyʉivʉ bácavʉ majare toivaquemavʉ. Návacari ṹ̶que
cʉrejaquemavʉ ũ̶i mamabʉijãravʉi pʉ ũ̶i jebeijãravʉita.
\v 3 Aru yʉ máre jãve jã́ri coreóvacacʉ joe báque caiye iye
d̶aiye báquede. Que baru dápiavʉ yʉ yópe, “Ji toivaru
coyʉinore iye teiye báquepe Teófilore, meajebu ṹ̶re”, arĩ
dápiavʉ yʉ.
\v 4 Que baru toivaivʉ mʉre, mi majiquiyepe ayʉ jãveneca iye
coyʉiye mi jápiaiye báquede.
\s Juan Bautista ũ̶i põetequinore cũinácʉ ángele ũ̶i coyʉino
\p
\v 5 Ãnijãravʉa báquei Herodes bácʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ
ne jabocʉ baede, cʉrejamed̶a cũinácʉ sacerdote, ũ̶i ãmiá
Zacarías. Abías ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a ũ̶. Jímarepaco
máre Aarón ãmicʉcʉ bácʉ sacerdote bácʉi pãrameco
barejácod̶a, õi ãmiá Isabel.
\v 6 Ina pʉcarã meara marejáimad̶a Jũ̶menijicʉi jã́inore. Aru
d̶arejaimad̶a iye Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye
báquede Moisés bácʉre.
\v 7 Ʉbenita Isabel jʉed̶oeabedejacod̶a. Aru ina pʉcarã
bʉcʉjĩna marejáimad̶a. Que baru jʉed̶ocʉvabedejaimad̶a na.
\p
\v 8 Cũinájãravʉ Zacaríai yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo, ne
memeijãravʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi barejávũ̶ya.
\v 9 Aru Zacaríare ne beoiye boje, ũ̶i juacʉnʉino marejávũ̶ya.
Que baru sacerdoteva ne d̶arĩ cõmajiyepedeca d̶aiye jaʉrejavũ̶ya
ṹ̶re. Mumijʉede juacʉecorejamed̶a ũ̶ Jũ̶menijicʉi cũ̶rami.
\v 10 Que teni obedivʉ põeva jẽniarejaimad̶a Jũ̶menijicʉre ũ̶i
cũ̶rami jedevacobei diora, mumijʉede juaiorai.
\v 11 Zacarías mumijʉede juayʉ bácʉ, ṹ̶re cʉetedejamed̶a
cũinácʉ ángele, Jũ̶menijicʉi daroimʉ, núcʉ meapũravʉi ne
juaino yebai.
\v 12 Aru ṹ̶re jã́ri, cuecumarejamed̶a Zacarías. Jidʉcʉ
barejámed̶a ũ̶.
\v 13 Ʉbenita ñai ángele arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, Zacarías, jidʉbejacʉ mʉ. Jũ̶menijicʉ jápiaibi mi
jẽniaiye báquede. Aru caride Jũ̶menijicʉ cad̶atecʉyʉme mʉre.
Mimarepaco jʉed̶ocʉvacod̶ome. Aru Juan ãmidojacʉ mʉ ũ̶
macʉyú̶re.
\v 14 Torojʉcʉyʉmu mʉ mímacʉ bacʉyú̶re boje. Aru obedivʉ
põeva torojʉrãjarama ũ̶i põeteiyede.
\v 15 Mímacʉ bacʉyú̶ parʉcʉ bacʉyú̶me Jũ̶menijicʉi
jã́inore. Jũ̶menijicʉi Espíritu Santo ṹ̶que cʉcʉyʉme
jípacoi yapibʉ jívʉmiareca. Que baru vino ú̶yaicoro
boqueicorore ũcumecʉyʉme ũ̶. Aru apecoro boqueicorore máre
ũcumecʉyʉme ũ̶.
\v 16 Ñai mímacʉ bacʉyú̶ obedivʉ põeva Israel bácʉi
pãramena márajivʉre, ũ̶i coyʉquiyede náre Jũ̶menijicʉi
yávaiye méne, chĩore d̶arĩ jʉ arãjarama ne jabocʉ
Jũ̶menijicʉre.
\v 17 Jũ̶menijicʉ nópe d̶are d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyú̶re.
Aru jipocatede d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyú̶re maje jabocʉre ũ̶i
Espírituque, ũ̶i parʉéque. Nopedeca Jũ̶menijicʉ parʉre
d̶arejaquemavʉ ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre máre, ũ̶i
ãmiá Elías, ũ̶i Espírituque, ina bʉcʉva ne jʉ arĩ
jipocatenajiyepe ayʉ némarare ne cãrijimene d̶arãjiyepe ayʉ
náque, aru ina jʉ abevʉ ne dápiarãjiyepe ayʉ jʉ aivʉ ne
majiépedeca. Caiye iye d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyú̶ põevare
mead̶arĩ, ne jacopʉrãjiyepe ayʉ maje jabocʉre, Jũ̶menijicʉi
daroquimʉre, arejamed̶a ñai ángele Zacaríare.
\p
\v 18 Ñai ángele ũ̶i arĩburu yóboi, Zacarías jẽniari
jã́rejamed̶a ṹ̶re:
\p —¿Aipe d̶arĩ coreóvaji yʉ jimarepaco jʉed̶ocʉvacod̶ore?
Bʉcʉcʉbu yʉ. Aru jimarepaco máre bʉcʉcobe õ, arejamed̶a
Zacarías.
\p
\v 19 Aru ñai ángele arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Yú̶bu Gabriel. Yʉ núcʉbu cainʉmʉa Jũ̶menijicʉ yebai,
memecayʉ ṹ̶re. Jũ̶menijicʉi daroimʉmu yʉ. Mʉre
coyʉcʉdayʉbu yʉ iye yávaiye méne.
\v 20 Ʉbenita caride yávarĩ majibecʉbu mʉ. Aru yávabecʉyʉmu
mʉ mímacʉ bacʉyú̶ ũ̶i põeteiyeta, mi jʉ abe boje ji
coyʉiyede. Caiye vaiquíyebu yópe ji coyʉiyepe mʉre cari,
arejamed̶a ñai ángele.
\p
\v 21 Aru ina nópe coyʉivʉ, caivʉ ina obedivʉ põeva Zacaríai
etaiyede coredejaimad̶a na. Ʉrarõ coreni ṹ̶re, pare
dápiarejaimad̶a, “¿Aipe teni Zacarías etabedi Jũ̶menijicʉi
cũ̶ramine jocarĩ?” aivʉ.
\v 22 Bʉojarĩ, etarejamed̶a Zacarías Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine
jocarĩ. Etayʉ bácʉ, yávarĩ majibedejamed̶a náre. Que baru ina
põeva coreóvarejaimad̶a Zacarías jã́ñʉ mácʉre yópe
decoboainope apʉcʉre diñami Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi.
Zacaríacapũravʉ yaredejamed̶a ũ̶i pʉrʉque náre. Ʉbenita
yávarĩ majibecʉ mautedejamed̶a ũ̶.
\p
\v 23 No yóboi, apejãravʉ ũ̶i yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo,
ne Jũ̶menijicʉi cũ̶rami memeijãravʉa yóboi, Zacarías
copainʉrejamed̶a ũ̶i cũ̶rami.
\v 24 Aru dijãravʉa yóboi jímarepaco jʉed̶oearejacod̶a õ. Que
teni cũinápʉrʉpe paiaviavare mautedejacod̶a õ cũ̶rami
jívʉi. Aru arejacod̶a:
\p
\v 25 —Yopedeca d̶acaquemavʉ Jũ̶menijicʉ yʉre. Cõmaje ãroje
jã́ri yʉre, ĩame ji cʉyeno mácarõre. Aru d̶acaibi yʉre põeva
ne cõenímenajiyepe ayʉ, arejacod̶a õ, Isabel.
\s Jesús ũ̶i põetequinore cũinácʉ ángele ũ̶i coyʉino
\r (Mt 1.18, 21)
\p
\v 26 Isabel õi seis paiaviava micaco baedata, dinʉmʉita
bedióva cojedeca ñai ángele Gabriede darorejamed̶a Jũ̶menijicʉ,
Galilea ãmicʉrõi, Nazaret ãmicʉriĩmaroi.
\v 27 Diĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, María ãmicʉco. Õ
marejácod̶a David bácʉi pãramecʉ Joséi márepaco bacod̶ó. Õ
ye cʉbedejacod̶a ũ̶mʉque cãreja. Õi yebai darorejamed̶a
Jũ̶menijicʉ ñai ángelede.
\v 28 Õi yebai earĩ, yópe arejamed̶a Maríare ñai ángele:
\p —¿Me cʉcorũ̶ mʉ? Mʉ Jũ̶menijicʉi beoimomu. Mú̶que cʉbi
Jũ̶menijicʉ, arejamed̶a Maríare.
\p
\v 29 Ʉbenita ñai ángele ũ̶i nópe aiyede cuecumari, “¿Aipe ayʉ
bárica ũ̶ yʉre?” arĩ dápiarejacod̶a.
\v 30 Aru ñai ángele arejamed̶a ṍre:
\p —Ji coyʉiyede jidʉbejaco mʉ, María. Jũ̶menijicʉ mʉre
jecʉbi.
\v 31 Micateni, jʉed̶ocʉvacod̶omu mʉ. Mi jʉed̶ocʉvacojimʉ
Jesús ãmicʉcʉyʉme ũ̶ macʉyú̶.
\v 32 Jabocʉ parʉcʉ bacʉyú̶me mímacʉ bacʉyú̶. Aru põeva
arãjarama ũ̶i borore, “Jũ̶menijicʉ parʉcʉi mácʉbe ũ̶”.
Ʉ̃i ñecu mácʉ, David bácʉpe, jabotede d̶acʉyʉme Jũ̶menijicʉ
mímacʉ bacʉyú̶re.
\v 33 Israel bácʉi pãramena ne jabocʉ bacʉyú̶me. Mímacʉ
bacʉyú̶ ũ̶i jaboteiye ye cũiméquiyebu, arejamed̶a Maríare.
\p
\v 34 Maríacapũravʉ arejacod̶a ṹ̶re:
\p —¿Aipe ayʉrũ̶ mʉ, nópe ayʉ? Yʉ ye ũ̶mʉque cʉbecotamu
yʉ, arejacod̶a õ.
\p
\v 35 Ñai ángelecapũravʉ arejamed̶a ṍre:
\p —Mʉre dacʉyʉme Jũ̶menijicʉi Espíritu Santo. Aru
Jũ̶menijicʉ caivʉ pʉeno parʉcʉ ũ̶i parʉé cʉquiyebu
mú̶que. Que baru mi jʉed̶ocʉvacojimʉ meacʉ baju bacʉyú̶me
ũ̶. Jũ̶menijicʉi mácʉ bacʉyú̶me ũ̶.
\v 36 Aru miparĩmo Isabel, bʉcʉcovacari, micacobe õ máre.
Caride “jʉed̶oeabeco”, ne aimo máco javeta seis paiaviava
micacotamed̶a.
\v 37 Jũ̶menijicʉ caiyede d̶aiye majibi. Que baru ye cʉbevʉ ũ̶i
d̶abeno, arejamed̶a Maríare ñai ángele.
\p
\v 38 Aru arejacod̶a Maríacapũravʉ:
\p —Jũ̶menijicʉi yebacacotamu yʉ. Mi aiyepe bajarṍri yʉre,
arejacod̶a õ.
\p Coyʉrĩ bʉojarĩ, nʉrejamed̶a ñai ángele ṍre jocarĩ.
\s María õi jã́conʉino Isabede
\p
\v 39 Dijãravʉai María nʉrejacod̶a maumejie cũináĩmaroi,
cũ̶racũai, Judea ãmicʉrijoborõi.
\v 40 Ĩmaroi earĩ, Zacaríai cũ̶rami ecorejacod̶a õ. Aru ecorĩ
jacoyʉrejacod̶a Isabede.
\v 41 Õi jápiaiyede Maríai jacoyʉiyede, õi mácʉ
cújidejamed̶a õi yapibʉi. Aru Espíritu Santo
dápiaicõjenejamed̶a Isabede.
\v 42 Que baru Isabel, yópe arĩ, cod̶oboborejacod̶a Maríare:
\p —¡Jũ̶menijicʉ mʉre me jã́ri, mearo d̶acaquemavʉ mʉre caivʉ
nomiva pʉeno! ¡Jũ̶menijicʉ me jã́ri, mearo d̶acacʉyʉme
mímacʉ bacʉyú̶re máre pʉeno baju!
\v 43 Cuecumari dápiaivʉ yʉ ji jabocʉi paco ji yebai õi
cucodaiyede.
\v 44 Ji jápiaiyede mi jacoyʉiyede, jímacʉ torojʉcʉ cújibi ji
yapibʉi.
\v 45 Mʉ jʉ arebu ángele ũ̶i coyʉiye báquede mʉre. Mʉ
dápiarebu Jũ̶menijicʉ d̶acʉyʉre mʉre ũ̶i aiye báquepedeca.
Que baru Jũ̶menijicʉ me teyʉbe mʉre. Torojʉvʉ mʉ, arejacod̶a
õ.
\p
\v 46 Aru María arejacod̶a:
\q Ji ũmei coreóvaivʉ ji jabocʉi parʉéde.
\v 47 Aru ji decocʉi torojʉvʉ Jũ̶menijicʉre, yʉre
mead̶aipõecʉre, boje.
\v 48 Jũ̶menijicʉ cõmaje ãroje jã́quemavʉ yʉre, ũ̶i
yebacacore. Que baru caivʉ ijãravʉcavʉ “Jũ̶menijicʉi
torojʉre d̶aimome õ”, arãjarama yʉre.
\v 49 Ñai parʉcʉ baju d̶ayʉbe yʉre mearo ʉrarõre. Aru meacʉ
bajube. Caivʉ apevʉ pʉeno meacʉbe ũ̶.
\v 50 Cõmaje ãroje jã́ñʉme caivʉ ina pued̶aivʉre ṹ̶re,
javede aru caride máre.
\v 51 Ʉ̃i d̶aiyeque jã́d̶ovañʉme ũ̶i parʉéde. Ina põeva ne
baju me dápiaivʉre, apevʉ pʉeno meara dápiaivʉre, coavayʉbe.
\v 52 Ina jabova parʉrivʉre ne parʉéde ĩñʉme náre jocarĩ.
Aru ina cõmaje ãrojarivʉre mearo d̶acayʉbe ũ̶.
\v 53 Ina ãuyaivʉre yapide d̶ayʉbe me ãiyeque. Aru ina cʉve
cʉvarivʉre jaroyʉbe cʉve cʉvabevʉva.
\v 54 Cad̶ateyʉbe ũ̶i põevare, maja Israecavʉre, ũ̶i cõmaje
ãroje jã́ri ãrʉé boje.
\v 55 Cũinátʉrʉ yávarejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre,
Abraham mácʉre aru ũ̶i pãramenare máre, cainʉmʉa, arejacod̶a
María.
\p
\v 56 Cʉrejacod̶a Isabeque yóbecʉrã aviáva. Aru no yóboi
copainʉrejacod̶a õi cũ̶rami.
\s Juan Bautista ũ̶i põeteino
\p
\v 57 Dinʉmʉai Isabel jʉed̶ocʉvarejacod̶a ũ̶mʉ
jʉed̶ojĩcʉre.
\v 58 Aru õi cad̶ajĩecavʉ, õ jivʉ máre, ne jápiaiyede õi
borore Jũ̶menijicʉ cõmaje ãroje jã́ñʉre ṍre,
torojʉrejaimad̶a ṍque.
\v 59 Ocho paijãravʉa põeteniburu yóboi, sacerdoteva õi
mácʉi cajede buraicõjeni judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe,
d̶arãearejaimad̶a na. Aru ãmidorãjivʉ barĩdurejaimad̶a ṹ̶re
Zacarías, jípacʉpe.
\v 60 Ʉbenita jípaco arejacod̶a:
\p —Bi, Zacarías ãmemi. Ʉ̃ ãmicʉcʉyʉme Juan, arejacod̶a õ.
\p
\v 61 Que teni ina põeva arejaimad̶a ṍre:
\p —Cʉbebi apecʉ mívʉ jẽnebore Juan ãmicʉcʉ, arejaimad̶a
na.
\p
\v 62 Aru ina põeva yaredejaimad̶a ne pʉrʉque jípacʉre,
jẽniari jã́ivʉ ṹ̶re, “¿Yécʉ ãmidocʉyʉrũ̶ ṹ̶re?”
\v 63 Que teni Zacarías jabióvarĩ jẽniarejamed̶a toivaivede. Aru
toivarejamed̶a yópe: “Juan ãmicʉbi ũ̶”. Que baru caivʉ pare
dápiarejaimad̶a caiye iyede.
\v 64 Aru cũiná yávarĩ bú̶rĩ, torojʉrĩ, mearore jídejamed̶a
Jũ̶menijicʉre Zacarías.
\v 65 Que baru caivʉ ina põeva, ũ̶i cad̶ajĩecavʉ,
cuecumarejaimad̶a na. Caiye iye borore borotedejaimad̶a caivʉ caino
dijoborõi, Judea ãmicʉrijoborõcacũa cũ̶racũai.
\v 66 Aru caivʉ ina jápiaivʉ, me dápiarĩ arejaimad̶a:
\p —¿Yécʉ baquidíca ñai jʉed̶ocʉ? arejaimad̶a na.
\p Aru Jũ̶menijicʉ cad̶atedejaquemavʉ ṹ̶re.
\s Zacarías ũ̶i yávaino Jũ̶menijicʉre
\p
\v 67 Dinʉmʉre Espíritu Santo dápiaicõjenejamed̶a Zacaríare.
Que baru Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉrejamed̶a:
\q
\v 68 Torojʉvʉ yʉ Jũ̶menijicʉque. Que baru mearore jívʉ yʉ
maje jabocʉre, Israecavʉ maje mearore jímʉre. Cõmaje ãroje
jã́ri ũ̶i põevare, mead̶aibi majare abujuvai jabocʉi parʉéde
jarʉvarĩ.
\v 69 Jũ̶menijicʉ daroyʉbe majare cũinácʉ mead̶aipõecʉre,
ũ̶i põecʉ David bácʉi pãramecʉre.
\v 70 Javede Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ,
yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a: “Jũ̶menijicʉ darocʉyʉme
mead̶aipõecʉre, ũ̶i põevare mead̶aquiyepe ayʉ”.
\v 71 Majare mead̶aipõecʉ mead̶acʉyʉme majare maucʉvarivʉ ne
parʉéde jarʉvarĩ.
\v 72 Que d̶acʉyʉme ũ̶i cõmaje ãroje jã́iye báque boje maje
jipocacavʉ bácavʉre aru ũ̶i ãrʉmetebe boje “Yópe
d̶arãjarevʉ”, ũ̶i aino mácarõpedeca na mácavʉre.
\v 73 Jãve d̶acacʉyʉme majare yópe ũ̶i aiye báquepedeca
majeñecu mácʉ Abraham mácʉre.
\v 74-75 Mead̶acʉyʉme majare maucʉvarivʉre jarʉvarĩ, maje
memecarãjiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉi jaboteinore jidʉbevʉva maja,
mearore dápiarĩ aru mearore d̶arĩ Jũ̶menijicʉi jã́iyede
cainʉmʉa, caride pʉ maje yainʉmʉita, arejamed̶a
Jũ̶menijicʉre.
\p
\v 76 Aru mamacʉre máre arejamed̶a Zacarías:
\q Mʉ, jímacʉ, coreóvarãjarama mʉre Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõecʉre caivʉ pʉeno parʉcʉre. Que baru mʉ nʉcʉyʉmu
maje jabocʉ jipocai. Coyʉcʉyʉmu Jũ̶menijicʉi yávaiye méne
põeva chĩori ne ãmeina teiyede, ne oatʉvarãjiyepe ayʉ ne
d̶aiyede ũ̶i daquiye jipocai.
\v 77 Coreóvare d̶acʉyʉmu mʉ ũ̶i põevare, ne majinajiyepe ayʉ
mead̶aquiyede náre. Ʉ̃́recabe ãrʉmetecʉyʉ ne ãmeina teiyede.
\v 78 Nópe d̶acʉyʉmu mʉ Jũ̶menijicʉi cõmaje ãroje jã́iye
boje põevare ãnijãravʉ, majare mead̶aipõecʉ bacʉyú̶ ũ̶i
daquijãravʉ baquinói. Yópe mamajãravʉ miad̶áepe baquiyébu
majare.
\v 79 Ãnijãravʉ baquinóre yávaiyede jãvene majide d̶acʉyʉme põevare
majare mead̶aipõecʉ bacʉyú̶, yópe pẽoiye jã́re d̶aiyepe ina
ñeminoi dobarivʉre, ina yainore jidʉrivʉre. Yópe máre pẽori
maje cuiyepe, nopedeca cʉre d̶acʉyʉme majare cãrijimenoque.
Jũ̶menijicʉ majide d̶acʉyʉme caivʉ ina coreóvabevʉre ũ̶i
yávaiyede jãvene. Aru caivʉ majare cʉre d̶acʉyʉme
cãrijimevʉva, arejamed̶a Zacarías.
\p
\v 80 Bʉcʉrejamed̶a Zacaríai mácʉ. Parʉriũme cʉrejamed̶a.
Aru macarõi, põecʉbenoi, cʉrejamed̶a, ũ̶i coyʉrĩ bʉijãravʉ
baquinó eaiyeta Israel bácʉi pãramenare.
\c 2
\s Jesús ũ̶i põeteino
\r (Mt 1.18-25)
\p
\v 1 Dinʉmʉre ũ̶i jabod̶aimarare corevaicõjenejamed̶a César
Augusto.
\v 2 No mamarʉmʉ ne ãmiáre toivaicõjeinʉmʉre Siria
ãmicʉrijoborõcavʉre cõjeipõecʉ barejámed̶a Cirenio.
\v 3 Que baru caivʉ corevaimara márajivʉ ne bʉcʉva bácavʉ ne
cʉe báquei copaidejaimad̶a.
\v 4 Aru José máre Galileacarõ ĩmaro, Nazaret ãmicʉriĩmaroi
cʉcʉ bácʉ, Judea ãmicʉrõi nʉrejamed̶a ũ̶. Noi nʉri, Belén
ãmicʉriĩmaro, ũ̶i ñecu mácʉi cʉrõ mácarõi earejamed̶a
José, David bácʉi pãramecʉ. Que baru nʉrejamed̶a José noi.
\v 5 Nʉri, jímarepaco bacod̶óre nʉvarejamed̶a José. Ne ãmiáre
toivarĩ ĩ́cõjenanʉrejaimad̶a na. Aru dinʉmʉre micacota
barejácod̶a õ.
\v 6 Noi earĩ, cʉrĩ, jʉed̶ocʉvarejacod̶a María, ũ̶mʉ
jʉed̶ojĩcʉ, mama jʉed̶ocʉre.
\v 7 Cuipõeva ne cãiñami buidíñami marejávũ̶ya. Que baru ne
cú̶jʉrorõ eabeni, oteiãimara ne cʉriñami cʉrĩ,
jʉed̶ocʉvarejacod̶a María. Jʉed̶ocʉvarĩ, mamacʉre
pavaicajeaque cũmari, oteiãimara ne ãitõcui tʉorejacod̶a ṹ̶re
María, ũ̶i cãquiyepe ad̶o.
\s Ángeleva Jesúi põeteinore ne coyʉino ovejavare coreipõevare
\p
\v 8 Nore ovejavare coreipõeva cʉrejaimad̶a dáre ñami, ne
oteiãimarare coreivʉ.
\v 9 Cũiná, Jũ̶menijicʉi daroimʉ, ángele, nore ẽmenejamed̶a ũ̶
nára. Cojié nʉrejavũ̶ya. Jũ̶menijicʉi cojino pare
cojidejavũ̶ya. Nára pẽorejavũ̶ya. Ãmei jidʉrejaimad̶a ina
oteiãimarare coreipõeva.
\v 10 Ʉbenita ñai ángele arejamed̶a náre:
\p —Jidʉbejarã mʉja. Mʉjare yávaiye méne davayʉtamu yʉ.
Mʉjare aru caivʉre mʉje torojʉrãjiyede davayʉbu yʉ.
\v 11 Cari ñami David bácʉi cʉriĩmaro mácarõi põeteibi mʉje
ãmeina téjʉroede mead̶acʉyʉ, Jũ̶menijicʉi epeimʉ, Cristo,
mʉje jabocʉ bacʉyú̶. Jãvetamu.
\v 12 Mʉjare ji coyʉimʉre noi earãjaramu mʉja, cũmaimʉre.
Oteiãimara ne ãitõcui paraibi, arejamed̶a ñai ángele.
\p
\v 13 Coyʉrĩ bʉojarĩ, obedivʉ Jũ̶menijicʉi daroimara,
ángeleva, járorejaimad̶a ñai ángeleque. Jũ̶menijicʉre
torojʉrĩ mearore jídejaimad̶a ina ángeleva.
\q
\v 14 Mearore jínajarevʉ Jũ̶menijicʉre, cavarõ mearocacʉre,
caivʉ pʉeno parʉcʉre. Aru ijãravʉcavʉre, ijoborõcavʉre,
Jũ̶menijicʉre jʉ aivʉre, meaquiyebu, arejaimad̶a na.
\p
\v 15 Que arĩ bʉojarĩ, cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi
copaidejaimad̶a ina ángeleva. Ne nʉriburu yóboita, ina
oteiãimarare coreipõeva arejaimad̶a ne bajumia:
\p —Jã́rica, Belẽ́i nʉri, Jũ̶menijicʉi cari coyʉiyede
jã́ranʉrajarevʉ, arejaimad̶a na.
\p
\v 16 Que arĩ, cũiná nʉrejaimad̶a. Nʉri pʉ Joséde aru
Maríare earejaimad̶a na. Aru Maríai mácʉre máre, parayʉre,
oteiãimara ne ãitõcui earejaimad̶a na.
\v 17 Que teni jʉed̶ojĩcʉre jã́ri, Jũ̶menijicʉi coyʉiye
báquede náre coyʉrejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva.
\v 18 Ne coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ cuecumari dápiarejaimad̶a
na.
\v 19 Aru Maríacapũravʉ die caiyede jápiarĩ, me dápiarejacod̶a
õi ũmei.
\v 20 Que teni ne cʉrõre copainʉrejaimad̶a ina oteiãimarare
coreipõeva. Nópe ne jápiaiye báquepe, ñai ángele ũ̶i coyʉiye
báquepedeca, jã́rejaimad̶a na. Que baru torojʉrĩ arejaimad̶a ina
oteiãimarare coreipõeva:
\p —¡Mʉ, Jũ̶menijicʉ, meacʉ bajutamu mʉ! are nʉrejaimad̶a
na.
\s Ne nʉvaino Jesúre Jũ̶menijicʉi cũ̶rami
\r (Lc 1.31)
\p
\v 21 Ocho paijãravʉa ũ̶i põeteniburu yóboi, sacerdotevare
Maríai mácʉi cajede buraicõjenejaimad̶a, judíova ne d̶arĩ
cõmajiyepe. Aru ãmidorejaimad̶a ṹ̶re Jesús, yópe ñai ángele
ũ̶i coyʉiye báquepe Jesúi põetequiye jipocai.
\v 22 No yóboi náre d̶aiye jaʉéde nópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne meara
marajiyépe ayʉ Jũ̶menijicʉi jã́inore, Jesúi bʉcʉva, ṹ̶re
nʉvari, mʉri nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jínajivʉ
ṹ̶re Jũ̶menijicʉre.
\v 23 Nópe d̶arĩ, d̶arejaimad̶a yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquepe: “Caivʉ ina ũ̶mʉ
jʉed̶ova népacore mamarʉmʉ põeteivʉ, Jũ̶menijicʉi beoimara
márajivʉbu. Que baru náre jíjarã Jũ̶menijicʉre”.
\v 24 Jũ̶menijicʉi cũ̶rami nʉrejaimad̶a. Aru míjinare
jídejaimad̶a Jũ̶menijicʉre, ne boarĩ́ juarãjiyepe aivʉ yópe
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe mamarʉmʉ põeteyʉ boje: “Pʉcarã
jurevare o pʉcarã cõriájurevare jíjarã Jũ̶menijicʉre”.
\p
\v 25 Dinʉmʉre cũinácʉ ũ̶mʉ cʉrejamed̶a Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi, ũ̶i ãmiá Simeón. Ñai Simeón meacʉ
barejámed̶a. Jũ̶menijicʉre ʉrĩ, ũ̶i d̶aicõjeiyepe d̶are
nʉrejamed̶a cainʉmʉa. Napini coreni vore nʉrejamed̶a
Israecavʉre cad̶atecʉyʉre. Aru ñai Espíritu Santo ṹ̶que
cʉrejamed̶a.
\v 26 Ñai Espíritu Santo ṹ̶re coreóvare d̶arejamed̶a
yaibécʉyʉre jipocamia jã́mecʉva ñai Jũ̶menijicʉi epeimʉ,
Cristore.
\v 27-28 Que baru ñai Espíritu Santo ecore d̶arejamed̶a ṹ̶re
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami. Aru ina bʉcʉva ne nʉvaiyede diñami
némacʉ Jesúre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyepe, ṹ̶re dʉrʉrejamed̶a Simeón ũ̶i ãmuveai. Aru
torojʉrĩ mearore jíyʉ Jũ̶menijicʉre arejamed̶a:
\q
\v 29 Mʉ, ji jabocʉ, caride yʉ, mi põecʉ, yaiquíjivʉ
cãrijimecʉva, yópe mi coyʉiye báquepe.
\v 30 Jã́ivʉ yʉ ji baju ñai mi daroimʉ mácʉre, caivʉre
mead̶aipõecʉre.
\v 31 Mʉ daroivʉ ṹ̶re caivʉ põeva ne meatenajiyepe ayʉ
abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ.
\v 32 Ʉ̃ macʉyú̶me pẽoinope caivʉre ina põeva judíova
ãmevʉre, ne majinajiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉre. Aru davacʉyʉme
mearore mi põevare, Israecavʉre, arejamed̶a Simeón.
\p
\v 33 Caiye iye ũ̶i yávaiyede Jesúi borore jápiarĩ, Jesúi
bʉcʉva cuecumari dápiarejaimad̶a.
\v 34 Aru Simeón torojʉrĩ mearore jíyʉ Jũ̶menijicʉre náre
boje, yópe arejamed̶a Maríare, Jesúi pacore:
\p —Ñai jʉed̶ocʉ Jũ̶menijicʉi epeimʉme. Obedivʉ Israecavʉ
bíjarãjarama, ne ʉbe boje ṹ̶re. Aru obedivʉ Israecavʉ
mead̶aimara marajárama, ne ʉe boje ṹ̶re. Ʉ̃ coreóvare
d̶acʉyʉme obedivʉ põevare Jũ̶menijicʉi dápiainore. Ʉbenita
obedivʉ põeva ṹ̶re jʉ abeni ʉbenajarama.
\v 35 Caiye iye põeva ne d̶arãjiye mímacʉre ñájine d̶aquiyebu
mʉre yópe cũináve tãuve mi ũmene burarĩ cotʉvaiyepe. Que
teni caivʉ majinajarama obedivʉ põeva ne dápiainore ne ũmei,
arejamed̶a Simeón Maríare.
\p
\v 36 Aru diñamine máre cʉrejacod̶a cũináco Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõeco, õi ãmiá Ana, Fanuel bácʉi máco,
Aser bácʉi yajubocaco. Pare bʉcʉco barejácod̶a õ. Bojʉyo
cãreja, pʉrʉbʉod̶o báco siete paiʉjʉa cʉrejacod̶a
jímarepacʉ bácʉque.
\v 37 Aru nomiópeco barejácod̶a õ ochenta y cuatro paiʉjʉaita
cãreja. Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine etabeni, nore cʉrĩ cainʉmʉa
jíyo mearore Jũ̶menijicʉre, ãmecova ãiyede jẽniarejacod̶a
ṹ̶re jãravʉre aru ñamine máre.
\v 38 Dinʉmʉmiareca Jesús yebai nʉri, jídejacod̶a mearore
Jũ̶menijicʉre. Aru Jesúi borore coyʉrejacod̶a caivʉ ina napini
coreni vore cuivʉre Jũ̶menijicʉi mead̶aquiyede Jerusalén
ãmicʉriĩmarocavʉre.
\s Jesúi bʉcʉva Nazarei ne copaino
\r (Mt 2.23)
\p
\v 39 Jesúi bʉcʉva d̶aivʉ bácavʉ caiye iye Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyepe, copainʉrejaimad̶a Galileacarõ ĩmaro Nazaret
ãmicʉriĩmaroi.
\v 40 Aru némacʉ me bʉcʉrejamed̶a. Parʉcʉ barejámed̶a.
Ʉrarõ majidejamed̶a ũ̶. Aru Jũ̶menijicʉ me jã́rejamed̶a ṹ̶re
máre.
\s Jesús ũ̶i majicaino majidipõevare
\p
\v 41 Ʉjʉá coapa Pascua ãmicʉrijãravʉre aru pã́ure bʉcʉre
d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉre, Jesúi bʉcʉva mʉri
nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
\v 42 Que baru Jesúi cʉvaede doce paiʉjʉa nʉvarejaimad̶a
ṹ̶re noi, d̶arãjivʉ yópe ne d̶aiyepe ʉjʉá coapa.
\v 43 Torojʉve teniburu yóboi, obedivʉ ina põeva copainʉivʉ
barejáimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Ʉbenita ñai
jʉed̶ocʉ Jesús mautedejamed̶a noi. Aru ũ̶i bʉcʉva
coreóvabedejaimad̶a. Dápiarĩ arĩdurejaimad̶a ne baju yópe:
\v 44 “Obedivʉ põeva mái nʉñama. Que baru Jesús nʉñʉme
apevʉque”, arĩdurejaimad̶a na. Que dápiarĩ, nʉrejaimad̶a
cũinájãravʉ baju. Aru yóboi vorĩdurejaimad̶a Jesúre névʉ
jẽneboi.
\v 45 Ʉbenita ṹ̶re eabedejaimad̶a. Que baru Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi copaini vorãnʉrejaimad̶a ṹ̶re.
\p
\v 46 Pare vore curejaimad̶a na. Yóbecʉrijãravʉa yóboita,
ṹ̶re earejaimad̶a Jũ̶menijicʉi cũ̶rami, dobacʉre bueipõeva
majidivʉ jẽneboi. Náre jápiayʉ aru jẽniari jã́ñʉ
marejámed̶a ũ̶, Jesús.
\v 47 Caivʉ ina jápiaivʉ ṹ̶re pare dápiarejaimad̶a, ũ̶i
majié boje aru ũ̶i yávaiye boje máre.
\v 48 Ʉ̃i bʉcʉva jã́ivʉ ṹ̶re noi, pare dápiarejaimad̶a. Que
teni jípaco arejacod̶a ṹ̶re:
\p —Bʉcʉ, ¿aipe teni que d̶ayʉrũ̶ ñʉjare? Jã́jacʉ, mipacʉ
aru yʉ máre chĩori voivʉbu ñʉja mʉre, arejacod̶a õ.
\p
\v 49 Jesús arejamed̶a náre:
\p —¿Aipe teni vod̶arãrʉ yʉre? ¿Majibenarʉ mʉja jaʉrõre
yʉre memecayʉre jipacʉre? arejamed̶a Jesús.
\p
\v 50 Ʉbenita coreóvabedejaimad̶a na iye ũ̶i aiyede náre.
\p
\v 51 Náre yóvarĩ ẽmenejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmaroi. Aru
náre jʉ arĩ, yópe ne ʉrõpe d̶ayʉ barejámed̶a. Jípaco caiye
iyede me dápiarĩ, ãrʉrejacod̶a ũ̶i yávaiye báquede aru ũ̶i
d̶aiye báquede máre.
\v 52 Jesús me bʉcʉrejamed̶a ũ̶i baju aru Jũ̶menijicʉi
majiéque máre. Jũ̶menijicʉ aru põeva máre ṹ̶que
torojʉrejaimad̶a.
\c 3
\s Juan Bautista ũ̶i coyʉino Jũ̶menijicʉi yávaiyede
põecʉbenoi
\r (Mt 3.1-12, 7.19, 12.34, 14.3-4, 23.33; Mr 1.1-8, 6.17-18; Lc
7.29; Jn 1.19-28, 8.33)
\p
\v 1 No yóboi Roma ãmicʉrõ jaboteino jabocʉ cʉrejamed̶a, ũ̶i
ãmiá Tiberius César. Ʉ̃i jaboteiyede quince paiʉjʉa baju,
Poncio Pilato jaboteyʉ barejámed̶a Judea ãmicʉrijoborõcavʉre.
Aru Herodes jaboteyʉ barejámed̶a Galilea ãmicʉrijoborõcavʉre.
Herodei yócʉ, Felipe, jaboteyʉ barejámed̶a Iturea aru Traconite
ãmicʉrijoborõacavʉre. Aru Lisanias jaboteyʉ barejámed̶a
Abilinia ãmicʉrijoborõcavʉre.
\v 2 Anás aru Caifás máre sacerdotevare jaboteipõeva
marejáimad̶a na. Dinʉmʉre Jũ̶menijicʉ yávarejamed̶a Juan
Bautistare, Zacarías bácʉi mácʉre, põecʉbenoi. Põeva
vaivʉre coyʉre curejamed̶a nore.
\v 3 Ʉ̃ nʉrejamed̶a caino Jordán ãmicʉriya jia yebai. Coyʉyʉ
barejámed̶a põevare, ne Jũ̶menijicʉre jã́d̶ovarajiyepe ayʉ
ocoque, ne chĩori dápiarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede. Aru ne
oatʉvarãjiyepe ayʉ ne d̶aiyede, “Jũ̶menijicʉ
ãrʉmetecʉyʉme” ayʉ barejámed̶a diede.
\v 4 Yópe toivarejaquemavʉ javede ñai Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõecʉ bácʉ, ũ̶i ãmiá Isaías:
\q Jũ̶menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama
põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje
jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare, ñai ũ̶mʉ, mʉje
pued̶aimʉ, ũ̶i daquiye jipocai. Que d̶arĩ dajocajarã mʉje
ãmeina teiyede, Jũ̶menijicʉi daroimʉ macʉyú̶ ũ̶i daquiye
jipocai, Jũ̶menijicʉi copʉ etaquiyepe ayʉ mʉjare.
\v 5 Caino ẽmeino buiquíyebu. Aru caiye cũ̶racũa jõd̶aquiyebu.
Ma nurimema nuritequiyebu. Aru ma yaribema máre yaritequiyebu.
Jabovare aru jabova ãmevʉre máre dajocarĩ ne ãmeina teiyede
oatʉvaiye jaʉvʉ náre ñai Jũ̶menijicʉi daroimʉ macʉyú̶ ũ̶i
daquiye jipocai.
\v 6 Caivʉ ijãravʉcavʉ jã́rajarama Jũ̶menijicʉi daroquimʉre,
põevare mead̶aipõecʉre”, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ.
\p
\v 7 Obedivʉ põeva earejaimad̶a Juan Bautista yebai, ũ̶i
jã́d̶ovaquiyepe aivʉ náre Jũ̶menijicʉque jiai. Ʉ̃i yebai
eaivʉre, náre arejamed̶a:
\p —¡Mʉja, jʉjovaivʉbu, mʉje d̶aiye boje mearape! ¡Aru
ãd̶avape paivʉbu mʉja, mʉje ãmed̶aiye boje apevʉre!
Jũ̶menijicʉi jorojĩquijãravʉ edaiyede, jãve dupini
bʉojabenamu mʉja.
\v 8 D̶ajarã mʉja yópe põeva chĩoivʉ ne ãmeina teiyede,
oatʉvaivʉ ne d̶aiyepe. Mʉje baju abejarã: “Majeñecu Abraham
mácʉ barejaquémavʉ. Jũ̶menijicʉ yóvarejaquemavʉ ũ̶
mácʉre. Que baru meara bajutamu maja Jũ̶menijicʉi jã́inore”,
abejarã mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jũ̶menijicʉ bʉojaibi
oatʉvayʉ cũ̶raboare Abraham mácʉi pãramena márajivʉre
d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ũ̶i ʉrõpe.
\v 9 Yópe jiore memeipõecʉ ũ̶i jã́iyede jocʉcʉa jẽidʉa
mearʉa cʉbecʉre ũ̶i jioi, ũ̶i jarʉvajʉroepe dicʉáre toaboi,
nopedeca Jũ̶menijicʉ jã́ñʉ mʉjare mearo d̶abevʉre,
jarʉvacʉyʉme mʉjare toabo cũiméboi, arejamed̶a Juan Bautista.
\p
\v 10 Que teni ina obedivʉ põeva jẽniari jã́rejaimad̶a Juan
Bautistare:
\p —¿Aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a.
\p
\v 11 Juan Bautista arejamed̶a náre:
\p —Pʉcacajea cuitótecajea cʉvacʉ baru, jíjacʉ ñai
cʉvabecʉre. Aru ãino cʉvacʉ baru máre, jíjacʉ ñai ãino
cʉvabecʉre, arejamed̶a.
\p
\v 12 Ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva Juan Bautista yebai
nʉrejaimad̶a, ũ̶i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ náre Jũ̶menijicʉque
jiai. Aru arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a.
\p
\v 13 Ʉ̃ arejamed̶a náre:
\p —Ĩmejara pʉeno baju yo mʉje jabocʉi cõjeinore mʉjare.
arejamed̶a.
\p
\v 14 Apevʉ churarava máre jẽniari jã́rejaimad̶a ṹ̶re:
\p —¿Aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a.
\p Ʉ̃ arejamed̶a náre:
\p —Tatobejarã apevʉ ne cʉvaede. Boarĩ́ jarʉvaiyʉbejarã
náre. Aru borocʉbejarã ʉbenina ne d̶abedeca, ne jínajiyepe aivʉ
mʉjare tãutʉrare, mʉje borocʉbenajiyepe aivʉ. Torojʉjarã
mʉje memeni cʉvae boje, arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 15 Obedivʉ põeva coreivʉ barejáimad̶a Jũ̶menijicʉi
epequimʉre. Que baru Juan Bautista ũ̶i que aiye boje, caivʉ ina
põeva dápiarĩ ne ũmei jẽniari jã́rejaimad̶a ne bajumia:
“¿Cristo, Jũ̶menijicʉi epeimʉ, márica ñai?”
\v 16 Ʉbenita Juan Bautista arejamed̶a náre:
\p —Yʉ jãve mʉjare jã́d̶ovaivʉ Jũ̶menijicʉre ocoque, mʉje
chĩori dápiaiye boje mʉje ãmeina teiyede. Ʉbenita dacʉyʉme ji
yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃ macʉyú̶me jã́d̶ovañʉ
mʉjare Jũ̶menijicʉque Espíritu Santoque, ũ̶i cʉquiyepe ayʉ
mʉjaque aru ũ̶i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare máre. Aru ũ̶
macʉyú̶me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jũ̶menijicʉque toaque máre,
mʉje meara tenajiyepe ayʉ yópe põeva ne mead̶aiyepe tãure
toaque, aru ũ̶i ñájine d̶aquiyepe ayʉ mʉjare, meara tebedu. Que
baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ũ̶. Yú̶capũravʉ pare ũ̶i
cãchinocacʉbu. Que baru ṹ̶re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ
oarĩ bʉojabevʉ yʉ duayʉ ũ̶i cʉraidoa bʉoimeare.
\v 17 Yópe oteiye memeipõecʉ ũ̶i veoiyepe jaraboque, oteiyede
epecʉyʉ ũ̶i epeiñami jívʉi, aru oteiye cajeáre juacʉyʉ,
nopedeca Jũ̶menijicʉ ṹ̶re jʉ aivʉre epecʉyʉme ũ̶i
jaboteinoi aru ṹ̶re jʉ abevʉre jarʉvacʉyʉme toabo cũiméboi,
arĩ buedejamed̶a Juan Bautista.
\p
\v 18 Nópe coyʉrejamed̶a Jũ̶menijicʉi yávaiye méne
mead̶aipõecʉre, darocʉyʉre ina põevare, náre mearo
d̶aicõjeñʉ, ne ñájimenajiyepe ayʉ toabo cũiméboi.
\v 19 Aru Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ Herodede
jararejamed̶a Juan Bautista, ũ̶i cʉvae boje ĩmacʉi márepacore,
õi ãmiá Herodías, aru caiye ape ũ̶i ãmeina teiye boje máre.
\v 20 Ʉbenita Herodes Juan Bautistare jápiaiyʉbecʉ,
jarʉvaicõjenejamed̶a ṹ̶re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami.
\s Juan Bautista ũ̶i jã́d̶ovaino Jesúre Jũ̶menijicʉque
\r (Mt 3.13-17; Mr 1.9-11; Lc 9.35)
\p
\v 21 Juan Bautista jã́d̶ovañʉ marejámed̶a Jũ̶menijicʉque jiai
caivʉ ina obedivʉ põevare. Aru Jesús máre nʉrejamed̶a ũ̶i
yebai, ũ̶i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ ṹ̶re Jũ̶menijicʉque jiai. Ʉ̃i
jã́d̶ovariburu yóboi, Jesús jẽniañʉ marejámed̶a
Jũ̶menijicʉre. Dinʉmʉre cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõ
vorĩ nʉrejavũ̶ya.
\v 22 Que teni jurecope Espíritu Santo ẽmeni darejamed̶a ũ̶i
pʉenora. Aru jápiarejaimad̶a apeno yávainore cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõque aiyede yópe:
“Mʉ, jímacʉ, ji ʉmʉ, me torojʉvʉ yʉ mʉre”, arejamed̶a
Jesúre Jũ̶menijicʉ.
\s Jesucristo ũ̶i jipocacavʉ bácavʉre coyʉino
\r (Mt 1.1-17)
\p
\v 23 Jesús treinta paiʉjʉa cʉvacʉ mamarʉmʉ bueni
bú̶rejamed̶a põevare. Ina marejáimad̶a Jesúi bʉcʉva: Põeva
dápiarejaimad̶a ṹ̶re Joséi mácʉpe. Aru José Elí bácʉi mácʉ
barejaquémavʉ.
\v 24 Aru Elí bácʉ Matat bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matat
bácʉ Leví bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Leví bácʉ Melqui
bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Melqui bácʉ Jana mácʉi mácʉ
barejaquémavʉ. Jana mácʉ José bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
\v 25 Aru José bácʉ Matatías bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
Matatías bácʉ Amós bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Amós bácʉ
Nahúm mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Nahúm mácʉ Esli bácʉi
mácʉ barejaquémavʉ. Esli bácʉ Nagai bácʉi mácʉ
barejaquémavʉ.
\v 26 Aru Nagai bácʉ Maat bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Maat
bácʉ Matatías bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matatías bácʉ
Semei mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Semei mácʉ Josec bácʉi
mácʉ barejaquémavʉ. Josec bácʉ Judá bácʉi mácʉ
barejaquémavʉ.
\v 27 Aru Judá bácʉ Joanán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
Joanán mácʉ Resa bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Resa bácʉ
Zorobabel bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Zorobabel bácʉ Salatiel
bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Salatiel bácʉ Neri bácʉi mácʉ
barejaquémavʉ.
\v 28 Aru Neri bácʉ Melqui bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Melqui
bácʉ Adi bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Adi bácʉ Cosam mácʉi
mácʉ barejaquémavʉ. Cosam mácʉ Elmadam mácʉi mácʉ
barejaquémavʉ. Elmadam mácʉ Er bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
\v 29 Aru Er bácʉ Josué bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Josué
bácʉ Eliezer bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Eliezer bácʉ Jorim
mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jorim mácʉ Matat bácʉi mácʉ
barejaquémavʉ.
\v 30 Aru Matat bácʉ Leví bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Leví
bácʉ Simeón mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Simeón mácʉ Judá
bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Judá bácʉ José bácʉi mácʉ
barejaquémavʉ. José bácʉ Jonam mácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
Jonam mácʉ Eliaquim mácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
\v 31 Aru Eliaquim mácʉ Melea bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
Melea bácʉ Mena mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Mena mácʉ Matata
bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matata bácʉ Natán mácʉi mácʉ
barejaquémavʉ.
\v 32 Aru Natán mácʉ David bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. David
bácʉ Isaí bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Isaí bácʉ Obed
bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Obed bácʉ Booz bácʉi mácʉ
barejaquémavʉ. Booz bácʉ Sala bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
Sala bácʉ Naasón mácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
\v 33 Aru Naasón mácʉ Aminadab bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
Aminadab bácʉ Admin mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Admin mácʉ
Arni mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Arni mácʉ Esrom mácʉi mácʉ
barejaquémavʉ. Esrom mácʉ Fares bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
Fares bácʉ Judá bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
\v 34 Aru Judá bácʉ Jacob bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jacob
bácʉ Isaac bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Isaac bácʉ Abraham
mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Abraham mácʉ Taré bácʉi mácʉ
barejaquémavʉ. Taré bácʉ Nacor bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
\v 35 Aru Nacor bácʉ Serug bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Serug
bácʉ Ragau bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Ragau bácʉ Peleg
bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Peleg bácʉ Heber bácʉi mácʉ
barejaquémavʉ. Heber bácʉ Sala bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
\v 36 Aru Sala bácʉ Cainán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
Cainán mácʉ Arfaxad bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Arfaxad bácʉ
Sem mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Sem mácʉ Noé mácʉi mácʉ
barejaquémavʉ. Noé mácʉ Lamec bácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
\v 37 Aru Lamec bácʉ Matusalén mácʉi mácʉ barejaquémavʉ.
Matusalén mácʉ Enoc, ñai yaibécʉ, ũ̶i mácʉ barejaquémavʉ.
Enoc Jared bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jared bácʉ Mahalaleel
bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Mahalaleel bácʉ Cainán mácʉi
mácʉ barejaquémavʉ.
\v 38 Aru Cainán mácʉ Enós bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Enós
bácʉ Set bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Set bácʉ Adán mácʉi
mácʉ barejaquémavʉ. Aru Adán mácʉ Jũ̶menijicʉi mácʉ
barejaquémavʉ.
\c 4
\s Abujuvai jabocʉ Jesúre ũ̶i jʉjovarĩduino
\r (Mt 4.1-11; Mr 1.12-13)
\p
\v 1 Jesús, Espíritu Santoi d̶aicõjeimʉ, copaidejamed̶a Jordán
ãmicʉriya jiare jocarĩ. Ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a
ṹ̶re põecʉbenoi.
\v 2 Jesús cʉrejamed̶a nore cuarenta paijãravʉa. Yéde
ãmenejamed̶a noi ũ̶i cʉrijãravʉare. Aru abujuvai jabocʉ,
Satanás ãmicʉcʉ, jʉjovaiyʉrĩdurejamed̶a ṹ̶re. Que baru no
yóboi ãvʉé ijidejavũ̶ya ṹ̶re.
\p
\v 3 Que baru ñai abujuvai jabocʉ arejamed̶a Jesúre:
\p —Jãveneca Jũ̶menijicʉi mácʉ baru, ãiye d̶ajacʉ ibo
cũ̶rabore, arejamed̶a.
\p
\v 4 Jesús arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉre:
\p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jũ̶menijicʉi yávaiye ũ̶i
toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Põeva cʉbenama ne ãiye
matʉiyeda. Quénora cʉrãjarama caiye Jũ̶menijicʉi yávaiyeque
máre”, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 5 Que arĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ nʉvarejamed̶a
Jesúre cũ̶racũ ũ̶mʉjʉricũ pʉenoi. Jã́d̶ovarejamed̶a maumena
caiye ijãravʉcarõa ĩmaroare.
\v 6 Aru arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Yʉ jíquijivʉ mʉre ji jaboteinore aru caiye die cʉve méne
máre, mi jabotequiyepe ayʉ diede ji parʉéque. Jíyebu caiye iye
ijãravʉque. Que baru bʉojaivʉ jíyʉ ji ʉmʉre.
\v 7 Jíquijivʉ mʉre caiye ijãravʉquede, mi ñʉatutarĩ mearore
jídu yʉre, arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉ Jesúre.
\p
\v 8 Aru Jesúcapũravʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jũ̶menijicʉi yávaiye ũ̶i
toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Mearore jíjacʉ mi jabocʉ
Jũ̶menijicʉre aru cũinácʉra memecajacʉ ũ̶i ʉrõpe”,
arejamed̶a Jesús.
\p
\v 9 Que teniburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉcapũravʉ
nʉvarejamed̶a Jesúre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́re mʉri
nʉre d̶arejamed̶a Jũ̶menijicʉi cũ̶rami pʉenora. Aru arejamed̶a
ṹ̶re:
\p —Jãve Jũ̶menijicʉi mácʉ baru, tʉrĩ nʉjacʉ yore jocarĩ
pʉ joborõita.
\v 10 Jũ̶menijicʉi yávaiye ũ̶i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ
mi borore yópe: “Jũ̶menijicʉ jarocʉyʉme ũ̶i ángelevare, ne
corenajiyepe ayʉ mʉre.
\v 11 Jãmʉórajarama mʉre ne pʉrʉáque, mi ijié tebequiyepe
aivʉ mi cʉbobare ibo cũ̶raboque”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que
baru mi tʉrĩ nʉru, yʉ jã́ñʉ bʉojacʉyʉmu Jũ̶menijicʉ
d̶ayʉre yópe ũ̶i aiye báquepedeca, arejamed̶a Jesúre ñai
abujuvai jabocʉ.
\p
\v 12 Jesúcapũravʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Nopedeca Jũ̶menijicʉi yávaiye ũ̶i
toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Jʉjovabejacʉ mi jabocʉ
Jũ̶menijicʉre. Jã́d̶ovaicõjemejacʉ ũ̶i parʉéde”, arĩ
toivarejaquemavʉ. Que baru yéde d̶abevʉ yʉ,
jã́d̶ovaicõjejʉrocʉ ũ̶i parʉéde. Majivʉ yʉ parʉcʉre,
arejamed̶a Jesús.
\p
\v 13 Nópe d̶arĩduyʉ ñai abujuvai jabocʉ jʉjovarĩ
majibedejamed̶a Jesúre. Que baru nʉrejamed̶a Jesúre jocarĩ
apenʉmʉita.
\s Jesús Galileai ũ̶i bueni bʉino
\r (Mt 4.12-17; Mr 1.14-15)
\p
\v 14 Jesús ũ̶i copaiyede Galilea ãmicʉrijoborõi Espíritu
Santoi d̶aicõjeiye parʉéde cʉvacʉ barejámed̶a. Aru põeva
yávarejaimad̶a ũ̶i borore caino ijoborõcarõi.
\v 15 Jesús buedejamed̶a ne judíovai cójijiñamiai ĩmaroa coapa.
Aru caivʉ torojʉrejaimad̶a ṹ̶re.
\s Jesús Nazarei ũ̶i nʉino
\r (Mt 13.53-58; Mr 6.1-6; Jn 4.44)
\p
\v 16 Jesús nʉrejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmaroi, ũ̶i
bʉcʉiĩmaro mácarõi. Ecorejamed̶a judíovai cójijiñami ne
jabʉóvaijãravʉ sábadoi, yópe ũ̶i d̶aiyepe cainʉmʉa. Aru
nacajari jã́ri borotedejamed̶a Jũ̶menijicʉi yávaiyede.
\v 17 Jídejaimad̶a ṹ̶re Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ
Isaías bácʉi toivaiye báquede. Aru voarĩ jã́ñʉ earejamed̶a
yópe arĩ toivaino mácarõre:
\q
\v 18 Ji jabocʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i Espíritu cʉbi yú̶que. Que
baru ũ̶i epeimʉmu yʉ, coyʉcʉyʉ ũ̶i yávaiye méne ina cõmaje
ãrojarivʉre. Daroibi yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ ina chĩoivʉre
ne ũmei. Aru coyʉicõjeimi yʉre, ji jod̶equiyepe ayʉ ina
bʉoimarape paivʉre ne ãmeina teiye boje. Jã́re d̶acʉyʉmu ina
jã́ri eabevʉre. Jod̶ede d̶acʉyʉmu ina ãmeina d̶aimarare máre.
\v 19 Coyʉcʉyʉmu ne coreóvaino eainore ne jabocʉi mead̶aquinore
náre, jã́ri borotedejamed̶a Jesús.
\p
\v 20 Jã́ri boroteni bʉojarĩ, Jesús iye toivaiye báquede bieni,
jídejamed̶a judíovai cójijiñami cad̶ateipõecʉre. Aru
dobacʉnʉrejamed̶a, buecʉyʉ ina põevare. Que teiyede
jã́rejaimad̶a ṹ̶re pare caivʉ ina cʉrivʉ judíovai
cójijiñami jívʉi.
\v 21 Jesús yávarĩ bú̶yʉ, arejamed̶a yópe:
\p —Caride yʉ d̶ayʉbu mʉje jẽneboi yópe iye Isaías bácʉi
toivaiye báquepe javede, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 22 Caivʉ coyʉrejaimad̶a mearo Jesúi borore. Aru pare
dápiarejaimad̶a mearo ũ̶i coyʉiyede jápiarĩ. Aru jẽniari
jã́rejaimad̶a ne baju:
\p —¿Joséi mácʉ ãmeni ñai? arejaimad̶a.
\p
\v 23 Náre arejamed̶a Jesús:
\p —Jãveneca arãjaramu mʉja yópe: “Mʉ, jʉoipõecʉ, jʉojacʉ
mi bajuma, jã́d̶ovacʉyʉ põevare jʉorĩ majicʉre”. Aru
arãjaramu mʉja yʉre: “Ñʉje jápiaiyede mi d̶aiye báquede
Capernaui, nopedeca d̶ajacʉ yore, mi joborõ bajure”, arejamed̶a.
\p
\v 24 Aru yávare nʉrejamed̶a:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõecʉ cʉbebi ne me copʉ etaimʉ ũ̶i joborõre.
\v 25 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉrejaquemavʉ obedivʉ
nomiópeva Israecavʉ bácavʉ Elíai cʉrijãravʉa báquede. (Ñai
Elíare Jũ̶menijicʉ nʉvarejaquemavʉ Paraíso ãmicʉrõi
apʉcʉra.) Aru ocabedejaquemavʉ yóbecʉriʉjʉa corica baji. Que
baru ãvʉéne ñájinejaquemavʉ caino joborõre.
\v 26 Ʉbenita Elías cad̶atecʉnʉmenejaquemavʉ ina nomiópeva
bácavʉ yebai. Quénora nʉrejaquemavʉ cũináco nomiópeco báco
yebai, Sarepta ãmicʉriĩmaroi, Sidón ãmicʉriĩmaro joabenoi
cʉco bácore.
\v 27 Nopedeca cʉrejaquemavʉ obedivʉ pojeivʉ Israecavʉ bácavʉ
Eliseo bácʉi cʉrijãravʉa báquede. Ʉbenita Eliseo bácʉ
mead̶abedejaquemavʉ ina caivʉre. Cũinácʉrata
mead̶arejaquemavʉ, Naamán ãmicʉcʉre, Siria ãmicʉrijoborõcacʉ
bácʉre. Aru ina pʉcarã, ico nomiópeco báco aru Naamán mácʉ
máre, judíova ãmenejaquemavʉ na, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 28 Ne jápiaiyede iye ũ̶i coyʉiyede, caivʉ ina judíovai
cójijiñami cʉrivʉ jorojĩnejaimad̶a pare Jesúre.
\v 29 Nacajari jabʉborĩ nʉvarejaimad̶a Jesúre ĩmarore jocarĩ.
Ʉ̃́re nʉvarejaimad̶a cũ̶racũ pʉenoi, jarʉvarãjivʉ dicũ
tũ̶robʉ cãchinoi.
\v 30 Ʉbenita Jesús vaicú̶nʉrejamed̶a ne jẽneboi, náre
jocarĩ.
\s Abujucʉ ũ̶i ĩmamʉ Jesúre ũ̶i copʉino
\r (Mt 7.28-29; Mr 1.21-28)
\p
\v 31 Jesús ẽmeni nʉrejamed̶a Galileacarõ ĩmaroi, Capernaum
ãmicʉriĩmaroi. Aru noi buedejamed̶a põevare judíovai
jabʉóvaijãravʉ sábadoi.
\v 32 Ina jápiaivʉ ũ̶i bueiyede, torojʉrĩ cuecumarejaimad̶a
ũ̶i bueiyede, ũ̶i yávaiye boje parʉéque.
\v 33 Aru cʉrejamed̶a judíovai cójijiñami cũinácʉ ũ̶mʉ,
abujucʉ ũ̶i ĩmamʉ. Cod̶oboborĩ arejamed̶a Jesúre:
\p
\v 34 —Mʉ, Jesús Nazarecacʉ, cãrijovamejacʉ ñʉjare. ¿Yéde
ʉcʉrũ̶ mʉ ñʉjaque? ¿Jarʉvacʉdayʉ dacʉrũ̶ mʉ ñʉjare?
Coreóvaivʉ yʉ mʉre. Jũ̶menijicʉi mácʉ meacʉ bajubu mʉ,
arĩ cod̶oboborejamed̶a.
\p
\v 35 Ʉbenita Jesús bi aicõjenejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, bída, etajacʉ ñai ũ̶mʉre jocarĩ, arejamed̶a Jesús.
\p Que baru ñai abujucʉ tʉre d̶arejamed̶a ũ̶i ĩmamʉre joborõi
ne jẽneboi. Etarejamed̶a ṹ̶re jocarĩ, ãmeno d̶abecʉva ñai
ũ̶mʉre.
\v 36 Aru cuecumari jã́ivʉ ina põeva, arejaimad̶a ne baju:
\p —Parʉéque yávaibi ñai ũ̶mʉ. Ʉ̃i yávaiye parʉéque
jarʉvaibi abujuvare. Aru etad̶ama ména, arejaimad̶a.
\p
\v 37 Que baru yávarejaimad̶a Jesúi borore caino Galilea
ãmicʉrijoborõi.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino Simón Pedroi vácore
\r (Mt 8.14-15; Mr 1.29-31)
\p
\v 38 Dinʉmʉ Jesús etarejamed̶a judíovai cójijiñamine jocarĩ.
Aru ecorejamed̶a Simón Pedroi cũ̶rami. Ico Simón Pedroi váco
moimo marejácod̶a pare. Coyʉrejaimad̶a Jesúre õi borore.
\v 39 Que baru Jesús õi yebai nacachini, dajocaicõjenejamed̶a
moinore ṍre jocarĩ. Maumejiena dajocarejavũ̶ya moino ṍre.
Dinʉmʉmia nacajari, ãiyede mead̶arĩ jídejacod̶a náre.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino obedivʉ ijimarare
\r (Mt 8.16-17; Mr 1.32-34)
\p
\v 40 Dinainumica ñamijie baji aviá ũ̶i dorĩburu yóboi,
jabʉóvaijãravʉ vaiyede, nʉvarejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ
ijimarare. Aru tʉorejamed̶a Jesús ũ̶i pʉrʉque náre coapa. Que
d̶arĩ mead̶arejamed̶a náre.
\v 41 Aru etarejaimad̶a ijimarare jocarĩ abujuva, cod̶oboborĩ
arejaimad̶a Jesúre:
\p —Mʉrecabu Jũ̶menijicʉi mácʉ, arejaimad̶a Jesúre.
\p Ʉbenita Jesús bi aicõjenejamed̶a náre, ne majié boje
Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ Cristore.
\s Jesús Galileai ũ̶i bueino
\r (Mr 1.35-39)
\p
\v 42 Miad̶áe tʉiyede Jesús nʉrejamed̶a põecʉbenoi. Ʉbenita
põeva vorĩ earejaimad̶a ṹ̶re. Ʉ̃i yebai earĩ, jẽniarejaimad̶a
ṹ̶re, ũ̶i nʉmequiyepe aivʉ náre jocarĩ.
\v 43 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre:
\p —Nʉiye jaʉvʉ yʉre, coyʉcʉyʉ apenoa ĩmaroare máre
Jũ̶menijicʉi jaboteiyede põevare. Que baru daivʉ yʉ,
coyʉcʉdayʉ diede, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 44 Que arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a judíovai cójijiñamiai caino
Galilea ãmicʉrijoborõi.
\c 5
\s Jesús ũ̶i bueimarare ʉrarõ moare boaré d̶aino
\r (Mt 4.18-22, 13.1-2; Mr 1.16-20, 3.9-10, 4.1; Jn 21.3, 6)
\p
\v 1 Põeva obedivʉ nʉivʉ Jesús yebai, ũ̶i cʉede macajitabʉ
ʉrabʉ Genesaret ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, pare copiporejaimad̶a
ṹ̶re, jápiaiyʉrivʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede.
\v 2 Jesús jã́rejamed̶a pʉcacũa jiad̶ocũare macajitabʉ ʉrabʉ
ẽcarʉ yebai. Dicũái moa boaipõeva núrejaimad̶a dicũá yebai,
joaivʉ ne pápicʉare.
\v 3 Jesús jatuyʉ bácʉ cũinácũ jiad̶ocũi, Simón Pedro
jicũi, jaroicõjenejamed̶a joajĩemaque ẽcarʉre jocarĩ. Aru
dobacʉ dicũi, bueni bú̶rejamed̶a ina obedivʉ põevare.
\v 4 Yávarĩ bʉojayʉ bácʉ arejamed̶a Simón Pedrore:
\p —Nʉvajacʉ mi jiad̶ocũre macajitabʉ ũ̶mʉjʉrõ baji. Aru
noi jaboájarã mʉje pápicʉare, moa boarã́jivʉ, arejamed̶a
Jesús.
\p
\v 5 Simón Pedro jʉ ayʉ, arejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, caiñami memeniduvʉ ñʉja. Ʉbenita ye
boabétevʉ. Ʉbenita mi cõjeiye boje, jaboáquijivʉ ji
pápicʉre, arejamed̶a.
\p
\v 6 Que teni d̶aivʉ bácavʉ yópe Jesúi coyʉiyepe,
jẽnejaimad̶a obedivʉ moare. Cod̶edejaimad̶a ne pápicʉre.
\v 7 Dinʉmʉ “Yareni dajarã”, arejaimad̶a ne yóvaimarare,
apecũ jiad̶ocũcavʉre, ne cad̶atenaearãjiyepe aivʉ. Aru earĩ,
buivárejaimad̶a caipʉcacũa jiad̶ocũare coicũa baju.
\v 8 Yópe teiyede jã́ri, Simón Pedro ñʉatutarĩ Jesús yebai,
arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, nʉjacʉ yʉre jocarĩ, ji ãmeina teiye boje,
arejamed̶a Jesúre.
\p
\v 9 Que baru Simón Pedro aru ṹ̶cavʉ máre cuecumarejaimad̶a,
ʉrarõ ne moa boaiye boje.
\v 10 Santiago aru Juan máre, Zebedeoi mára, Simón Pedroi
yóvaimara marejáimad̶a. Cuecumarejaimad̶a na máre. Ʉbenita
Jesús arejamed̶a Simón Pedrore:
\p —Jidʉbejacʉ. Caride epequijivʉ mʉre, mi davaquiyepe põevare
ji yebai yópe mi moare davaiyepe pápicʉque, ji mead̶aquiyepe
náre, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 11 Que teni jiad̶ocũa eaiyede ẽcarʉi, dajocaivʉ bácavʉ
caiyede nʉrejaimad̶a Jesúque.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino pojeyʉre
\r (Mt 8.1-4; Mr 1.40-45)
\p
\v 12 Jesús ũ̶i cʉede cũináro ĩmaroi, ũ̶i yebai nʉrejamed̶a
cũinácʉ pojeyʉ. Aru Jesúre jã́ri, ñʉatutarejamed̶a joborõi,
pued̶acʉyʉ ṹ̶re. Aru jẽniarejamed̶a:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, ʉcʉ baru, mead̶ajacʉ ji pojeiyede. Bʉojaivʉ
mʉ mead̶ayʉ yʉre, arejamed̶a.
\p
\v 13 Dinʉmʉre Jesús, ũ̶i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ,
arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Ʉvʉ yʉ. Caride meatejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús.
\p Yópe ũ̶i aiyede vaidéjavũ̶ya ṹ̶re.
\v 14 Jesús, coyʉicõjemecʉ apevʉre, arejamed̶a:
\p —Cũiná nʉri, jã́d̶ovajacʉ sacerdotede. Aru jíjacʉ mi
meateiye boje, yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye
báquepe Moisés bácʉre, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ mi
meateinore, arejamed̶a ṹ̶re Jesús.
\p
\v 15 Ʉbenita pʉeno baju coyʉivʉ barejáimad̶a Jesúi borore.
Obedivʉ põeva cójijidejaimad̶a jápiaivʉ, aru ṹ̶re
mead̶aicõjeiyʉrivʉ náre ijiéde.
\v 16 Que baru ina obedivʉ cʉe boje, Jesús nʉrejamed̶a
põecʉbenoi, jẽniacʉyʉ Jũ̶menijicʉque.
\s Jesús ũ̶i cure d̶aino nacajaiye majibecʉre
\r (Mt 9.1-8; Mr 2:1-12)
\p
\v 17 Cũinájãravʉ Jesús ũ̶i bueiyede põevare, dobarejaimad̶a
noi fariseovacavʉ, ina Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ, aru
Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ máre, eaivʉ
bácavʉ cainoa ĩmaroa Galilea ãmicʉrõre, Judea ãmicʉrõre,
aru Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ máre. Jũ̶menijicʉi
parʉéde cʉrejamed̶a Jesús, mead̶acʉyʉ ijimarare.
\v 18 Dinʉmʉ apevʉ ũ̶mʉva nʉvarejaimad̶a ũ̶i yebai cũinácʉ
ũ̶mʉ, nacajaiye majibecʉre, ũ̶i parainoque. Ecoiyʉrejaimad̶a
cũ̶rami jívʉi Jesús yebai.
\v 19 Ʉbenita eabedejaimad̶a ne ecorãjino, obedivʉ põeva cʉe
boje. Que baru mʉri nʉri cũ̶rami pʉenora, voarĩ diede,
ẽmeóvarejaimad̶a ijimʉre ũ̶i parainoque põeva jẽneboi Jesús
yebai.
\v 20 Náre coreóvayʉ jʉ aivʉre, Jesús arejamed̶a ñai
nacajaiye majibecʉre:
\p —Mʉ, ji ʉmʉ, mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ãrʉmeteivʉ yʉ
diede, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 21 Dinʉmʉ ina Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru
fariseova máre dápiarĩ bú̶rejaimad̶a yópe: “¿Yécʉba ñai
ũ̶mʉ ãmeina yávayʉ Jũ̶menijicʉre? Ñame bʉojabema jarʉvaivʉ
ãmeina teiyede. Quénora cũinácʉrabe Jũ̶menijicʉ bʉojarĩ
jarʉvayʉ diede”, arĩ dápiarejaimad̶a.
\p
\v 22 Aru Jesús, jã́ri coreóvarĩ ne baju ne dápiaiyede,
arejamed̶a náre:
\p
\v 23 —¿Aipe teni que arĩ dápiaivʉrũ̶ mʉja? Maiyójabevʉ
yópe aru apecʉre: “Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ãrʉmeteivʉ
yʉ”, ji parʉéde jã́d̶ovame boje ji que coyʉiyede. Ʉbenita
maiyójarõtamu nacajari cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re
cure d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina
teiyede jarʉvaivʉ”, ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jũ̶menijicʉi
ãrʉmeteinore diede. Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jũ̶menijicʉi majié
parʉéde, ṹ̶rame yópe d̶arĩ jã́d̶ovaiye majicʉ. Quécʉra
Jũ̶menijicʉvacari mead̶arĩ majibi ijimarare.
\v 24 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ
ũ̶mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre jarʉvacʉyʉ
ãmeina teiyede, yópe d̶aquijivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús.
\p Dinʉmʉ arejamed̶a nacajaiye majibecʉre:
\p —Yópe aivʉ yʉ
mʉre: Nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cũ̶rami, arejamed̶a
Jesús.
\p
\v 25 Dinʉmʉma nacajari, ũ̶i parainore ĩni, etarejamed̶a obedivʉ
jẽneboi. Aru mearore jídejamed̶a Jũ̶menijicʉre.
\v 26 Caivʉ ina põeva máre, pare dápiaivʉ, mearore
jídejaimad̶a Jũ̶menijicʉre.
\s Jesús ũ̶i “Dajacʉ” aino Levíde
\r (Mt 9.9-13; Mr 2:13-17; Lc 15.1-2)
\p
\v 27 No yóboi, Jesús etarĩ nʉñʉ jã́rejamed̶a cũinácʉ
judíovacacʉ, Roma ãmicʉrõ jaboteino jabovare tãutʉra
ĩcaipõecʉ, ũ̶i ãmiá Leví, dobacʉre ne bojed̶ainoi. Aru
arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Dajacʉ yú̶que, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 28 Aru nacajari, dajocayʉ caiyede, nʉrejamed̶a Jesúque.
\p
\v 29 Que teniburu yóboi, Leví torojʉve tedejamed̶a ãino
ʉrarõque ũ̶i cũ̶rami, pued̶acʉyʉ Jesúre. Aru obedivʉ
jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru apevʉ põeva máre
dobarejaimad̶a Levíque aru Jesúque máre.
\v 30 Ʉbenita Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru
fariseovacavʉ máre ãmeina yávarĩ bú̶rejaimad̶a Jesúi
bueimarare. Arejaimad̶a:
\p —¿Aipe teni ãri, ũcuri teivʉrũ̶ mʉja ina jabovare
tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque máre? arejaimad̶a
náre.
\p
\v 31 Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a náre:
\p —Meara põevare jʉoipõecʉi cad̶ateiye jaʉbevʉ. Quénora
ijimarare ũ̶i cad̶ateiye jaʉvʉ.
\v 32 Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju
dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, mead̶acʉyʉ ãmenare, ne
chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jũ̶menijicʉi
ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejamed̶a Jesús.
\s Põeva ãmevʉva ãiyede ne jẽniaino Jũ̶menijicʉque
\r (Mt 9.14-17; Mr 2.18-22)
\p
\v 33 Dinʉmʉre jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre ina fariseova:
\p —¿Aipe teni Juan Bautistai bueimara aru ñʉje bueimara máre
ãmevʉba ãiyede, ʉbenita mi bueimara ãmevʉ ãmema ãiyede?
arejaimad̶a.
\p
\v 34 Jesús arejamed̶a náre:
\p —Ina pʉrʉbʉoyʉ ũ̶i cutuimara ne torojʉve tenajiyepe ayʉ
ũ̶i pʉrʉbʉoiyede, ye ãmevʉ ãmema ãiyede ũ̶i cʉede cãreja
náque. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji cʉede náque, ãmevʉ
ãmema ãiyede.
\v 35 Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ
ãmenajarama ãiyede, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 36 Jẽvari coyʉrejamed̶a náre:
\p —Ñame bʉojabema buraivʉ cũinájeve cuitótecaje mamacajede,
jẽorajivʉ cuitótecaje javecarõre. Nópe d̶aru, ãmed̶ajebu
cuitótecaje mamarore. Aru mamajeve jẽmejebu cuitótecaje
javecarõre. Quédeca ñame bʉojabema jʉ aivʉ ji bueiye mamaene
aru javeque bueiyede máre.
\v 37 Nopedeca bʉojabema yuaivʉ vino ú̶yaicorore mamacorore
ãimacaje curubʉ javecacurubʉque. Que d̶aru, cod̶eóvajebu
dicurubʉre. Aru yurĩ bíjajebu dicoro. Bíjajebu dicurubʉ máre.
\v 38 Ʉbenita ne yuaru vino ú̶yaicorore mamacorore mamacurubʉque,
bíjabejebu dicoro. Quédeca ñame bʉojabema d̶aivʉ yópe ji
bueiye mamaepe, d̶are nʉivʉ baru yópe ne jave d̶aiye báquepe.
\v 39 Aru ñai ũcuñʉ mácʉ icoro mamaboqueicorore ũcuiyʉbecʉ
mamaene ajebu yópe: “Javequetamu me baju”. Nopedeca apevʉ põeva
jápiaiyʉbevʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye mamaene, ne dápiaiye
boje javeque yávaiye pʉeno me bajure, arĩ buedejamed̶a náre
Jesús.
\c 6
\s Jesúi bueimara ne pʉyoino oteiyede jabʉóvaijãravʉi
\r (Mt 12.1-8; Mr 2.23-28)
\p
\v 1 Apejãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús ũ̶i
vaiyede oteiye cʉrõi, ũ̶i bueimara diede jẽni, pʉrʉáque
cõjʉñori, ãrejaimad̶a.
\v 2 Aru apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaimad̶a náre:
\p —¿Aipe teni ãmeno d̶aivʉrũ̶ mʉja, maja judíova maje
d̶aicõjemenope, jabʉóvaijãravʉre? arejaimad̶a náre.
\p
\v 3 Ʉbenita Jesús, ũ̶i dápiaiye boje ũ̶i bueimara ãmeno
d̶abevʉre, arejamed̶a náre:
\p —¿Jãve ãrʉmetenarʉ mʉja yo David bácʉi d̶aino mácarõre
ãvʉé ijiéde ṹ̶re aru ṹ̶que cʉrivʉre máre?
\v 4 Ʉ̃ mácʉ ecorejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶rami. Aru
ãrejaquemavʉ pã́ure, Jũ̶menijicʉre jíye báquede ina
sacerdoteva ne ãiyede, sacerdote ãmecʉ bácʉvacari. Aru
jídejaquemavʉ ṹ̶que cʉrivʉre máre, sacerdoteva ãmevʉ
bácavʉreca. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ na
mácavʉre, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 5 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a:
\p —Yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, jabocʉbu yʉ.
Que baru d̶aicõjeni bʉojaivʉ yʉ põevare ne d̶aiyede
caijãravʉare aru jabʉóvaijãravʉare máre, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino ũ̶mʉ ãmuve jiacʉbecʉre
\r (Mt 12.9-14; Mr 3.1-6)
\p
\v 6 Apejãravʉi cojedeca, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi,
Jesús ecorejamed̶a ne cójijiñami. Aru bueni bú̶rejamed̶a
põevare. Noi cʉrejamed̶a cũinácʉ ũ̶mʉ, ãmuve
meapũravʉcaãmuve jiacʉbecʉ.
\v 7 Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre
nore cʉrivʉ coreni jã́rejaimad̶a Jesúre. Jã́iyʉrivʉ
barejáimad̶a mead̶ayʉre ṹ̶re ne jabʉóvaijãravʉi, boro
coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ Jesúre.
\v 8 Ʉbenita ũ̶, majicʉ ne dápiaiyede, arejamed̶a ñai ũ̶mʉ
ãmuve jiacʉbecʉre:
\p —Nacajari nújacʉ põeva jẽneboi, arejamed̶a Jesús.
\p Jesús ũ̶i que aiyede, ñai ũ̶mʉ nacajari núrejamed̶a.
\v 9 Dinʉmʉma Jesús arejamed̶a náre:
\p —Jẽniari jã́quijivʉ cũináro mʉjare. ¿Yéde d̶aicõjeini
Jũ̶menijicʉ jabʉóvaijãravʉre, mearore o ãmenore; mead̶aru
põevare o boarĩ́ jarʉvaru náre? arejamed̶a Jesús.
\p Ʉbenita bi arejaimad̶a na.
\p
\v 10 Que baru Jesús, jã́ñʉ ina cʉrivʉre ũ̶i yebai,
arejamed̶a ñai ũ̶mʉ ãmuve jiacʉbecʉre:
\p —Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejamed̶a Jesús.
\p Ʉ̃i jabióvaiyede, meatedejavũ̶ya ũ̶i ãmuve.
\v 11 Ʉbenita apevʉ, jorojĩni pare, jẽniari jã́rejaimad̶a ne
bajumia:
\p —¿Aipe d̶arãjidica maja ñaine? arejaimad̶a na.
\s Jesús ũ̶i beoino ũ̶i yávaiye méne coyʉicõjeimarava
\r (Mt 10.1-4; Mr 3.13-19)
\p
\v 12 Cũinájãravʉ Jesús nʉrejamed̶a cũ̶racũai,
jẽniacʉñʉ. Aru noi jẽniarejamed̶a Jũ̶menijicʉque caiñami.
\v 13 Miad̶áe tʉiyede órejarejamed̶a ũ̶i bueimarare. Aru doce
paivʉre beorĩ epedejamed̶a ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimarare.
\v 14-16 Na marejáimad̶a Simón, ũ̶i ãmidoimʉ mácʉ Pedro;
Andrés, Simón Pedroi yócʉ; Santiago, Juan, Felipe, Bartolomé,
Mateo, Tomás; Santiago, Alfeoi mácʉ; Simón, ãmicʉcʉ Celote;
Judas, Santiagoi mácʉ; aru Judas Iscariote. Ñai marejámed̶a
jẽni jícʉyʉ Jesúre ũ̶i mauvare.
\s Jesús ũ̶i bueino obedivʉ põevare
\r (Mt 4.23-25)
\p
\v 17 Jesús ẽmeñʉ mácʉ cũ̶racũare jocarĩ, mautedejamed̶a
dái ũ̶i bueimaraque. Aru obedivʉ põeva cʉrejaimad̶a. Judea
ãmicʉrijoborõcavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, aru
macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi ĩmarocavʉ máre: Tiro aru Sidón
ãmicʉriĩmaroacavʉ máre cʉrejaimad̶a. Ina earejaimad̶a,
jápiaiyʉrivʉ Jesúre aru ũ̶i mead̶aquiyepe aivʉ náre ijiéde.
\v 18 Ina abujuva ne ñájine d̶aimarare máre Jesús
mead̶arejamed̶a.
\v 19 Caivʉ põeva tʉoiyʉrejaimad̶a Jesúre, ũ̶i mead̶aiye boje
ũ̶i parʉéque. Aru mead̶arejamed̶a ina caivʉre.
\s Jesús ũ̶i bueino torojʉrõre aru chĩoinore máre
\r (Mt 5.1-12; Hch 7.52; 1 P 4.14)
\p
\v 20 Dinʉmʉre Jesús, jã́ñʉ ũ̶i bueimarare, arejamed̶a:
\p —Mʉja cõmaje ãrojarivʉ, mʉjarecabu Jũ̶menijicʉi
jaboteimara. Que baru torojʉrãjaramu mʉja.
\v 21 Mʉja ãvʉé yaivʉ caride, yapinajaramu. Que baru
torojʉrãjaramu mʉja.
Mʉja caride oivʉ yʉrinajaramu. Que baru torojʉrãjaramu
mʉja.
\p
\v 22 ’Torojʉrãjaramu mʉja põeva Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ ne
ãmeina jã́iye boje mʉjare aru ne jarʉvaiye boje mʉjare máre,
mʉje yóvaiye boje yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre
ũ̶mʉpe. Torojʉrãjaramu mʉja, põeva Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ
ne jaraiye boje mʉjare aru ne ʉbe boje mʉjare máre, mʉje
yóvaiye boje yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe.
\v 23 Torojʉrãjaramu mʉja dijãravʉre. Aru cʉvarãjaramu mʉje
boje ʉrarõ cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi. Nopedeca ãnina
javecavʉ bácavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ máre, ãmeina
d̶arejaquemavʉ ãnina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva
mácavʉre.
\p
\v 24 ’Ʉbenita mʉja cʉve cʉvarivʉ ijãravʉre torojʉrĩ cʉvʉ
mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja.
\v 25 Mʉja yapivʉ caride ãino ʉrarõque, ãmei ãvʉé
yainájaramu mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja.
Mʉja yʉrivʉ caride chĩori orãjaramu mʉja. Que baru ãmeno
ñájino cʉvarãjaramu mʉja.
\v 26 Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja, põeva ne me yávaiyede
mʉjare. Nopedeca ãnina javecavʉ bácavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ
máre, me yávarejaquemavʉ ãnina borocʉrivʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ bácavʉre, arĩ buedejamed̶a
náre Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino maje ʉrõre maje mauvare
\r (Mt 5.38-48, 7.12)
\p
\v 27 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca:
\p —Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare, jápiaivʉre ji coyʉiyede.
Ʉjarã mʉje mauvare. Me d̶ajarã náre ina ãmeina jã́ivʉre
mʉjare.
\v 28 Torojʉrĩ mearore jíjarã náre ina ãmeina yávaivʉre
mʉjare. Jẽniajara Jũ̶menijicʉque ina borocʉrĩ yávaivʉre
mʉjare.
\v 29 Cũinácʉ põecʉ ũ̶i pẽvaru mi cũinápũravʉcaviobʉre,
copedini pẽvaicõjejacʉ apepũravʉre máre. Aru cũinácʉ põecʉ
ũ̶i ĩnu mi cuitótecaje pʉenocacajede, jíjacʉ mi camisare
máre.
\v 30 Jíjacʉ caivʉre ne jẽniainore mʉre. Aru ne tatoru míyede,
jẽniamejacʉ cojedeca.
\v 31 D̶ajarã apevʉre yópe mʉje ʉepe d̶aivʉre mʉjaque.
\p
\v 32 ’Mʉje ʉru náre, ina ʉrivʉre mʉjare, Jũ̶menijicʉ
bojed̶abecʉbe põevare ne que d̶aiyede. Nopedeca ina ãmeina teivʉ
máre ʉma ʉrivʉre náre.
\v 33 Mʉje mearore d̶aru náre, ina mearore d̶aivʉre mʉjare,
Jũ̶menijicʉ bojed̶abecʉbe põevare ne que d̶aiyede. Nopedeca ina
ãmeina teivʉ máre d̶ad̶ama nópe.
\v 34 Mʉje jídu náre, ina jacopaiyovarãjivʉre mʉjare,
Jũ̶menijicʉ bojed̶abecʉbe põevare ne que d̶aiyede. Nopedeca ina
ãmeina teivʉ máre jíyama apevʉ ãmeina teivʉre, ne
jacopaiyovarãjiyepe aivʉ cojedeca.
\v 35 Ʉbenita ʉjarã mʉje mauvare. Me d̶ajarã náre. Aru
jíjarã jacopaiyovaiyede corebevʉva no boje. Nópe d̶aru, ʉrarõ
meaquiyebu mʉje boje jẽino. Aru Jũ̶menijicʉi mára marajáramu
mʉja. Que baru ũ̶ meacʉbe náque ina jíbevʉre mearore ṹ̶re
aru ina jíyʉbevʉre apevʉre máre.
\v 36 Cõmaje ãroje jã́jara mʉja apevʉre, ñai majepacʉ
Jũ̶menijicʉ ũ̶i cõmaje ãroje jã́iyepedeca, náre arĩ
buedejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i põevare apevʉre ãmecoroicõjemeno
\r (Mt 7.1-5, 10.24-25, 15.14; Jn 13.16, 15.20)
\p
\v 37 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca:
\p —“Ãmenatamu” arĩ, ãmecorobejarã mʉja apevʉre. Mʉje
nópe aru, majepacʉ Jũ̶menijicʉ ãmecororĩ, “Ãmenatamu
mʉja”, acʉyʉme mʉjare. Jarʉvabejarã mʉja apevʉre. Mʉje
jarʉvabedu, Jũ̶menijicʉ jarʉvabecʉbe mʉjare. Ãrʉmetejarã
mʉja apevʉre ne ãmene. Mʉje ãrʉmetedu, Jũ̶menijicʉ máre
ãrʉmetecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede.
\v 38 Jíjarã mʉja apevʉre. Aru Jũ̶menijicʉ jícʉyʉme
mʉjare. Jícʉyʉme mʉje pʉeá buidípʉea, doaipʉea, aru
jayuipʉeare. Nopedeca mʉje apevʉre jíyepedeca Jũ̶menijicʉ
jícʉyʉme mʉjare, arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 39 Aru yópe arĩ, jẽvari coyʉrejamed̶a Jesús:
\p —Cũinácʉ jã́ri eabecʉ bʉojabebi nʉñʉ mái apecʉ jã́ri
eabecʉque. Que baru caipʉcarã jã́ri eabevʉ baru tʉjebu na
cobei.
\v 40 Bueimara ñame baju majibema ne bueipõecʉ pʉeno. Ʉbenita
bueni bʉojaivʉ baru, ne bueipõecʉpe tenajarama.
\p
\v 41 ’Me jã́ivʉbu mʉja mʉjecʉi docʉjĩe cʉrõre ũ̶i
yacorʉi. Ʉbenita jã́mevʉ mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje
yacorʉi.
\v 42 Aru jã́mevʉvacari mʉja ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje
yacorʉi, mʉjecʉre “¿Mi docʉjĩene ĩnaji mi cʉvaede mi
yacorʉi?” arĩ bʉojabevʉ mʉja. ¡Jʉjovaivʉtamu mʉja!
Mamarʉmʉ ĩjara mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉre.
No yóboi, mearo jã́ivʉta, ĩjara mʉjecʉi docʉjĩene ũ̶i
cʉvaede ũ̶i yacorʉi, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
\p Yópe aiyʉrõtamu iye Jesúi aiye báque: Põecʉ ũ̶i ʉrarõ
ãmenore d̶aru, “Dajocajacʉ mi ãmeina teiyede” arĩ, coyʉiye
jaʉbevʉ ṹ̶re apecʉre, quĩ́jino ãmenore d̶ayʉre. Quénora
mamarʉmʉ ñai ʉrarõ ãmenore d̶ayʉre dajocaiye jaʉvʉ ũ̶i
baju ãmeina teiyede cãreja.
\s Jesús ũ̶i bueino maje majinore jocʉcʉa jẽidʉare
\r (Mt 7.17-20, 12.33-35)
\p
\v 43 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a náre, ne majinajiyepe ayʉ
aipe ãrojarivʉre põevare:
\p —Cʉbevʉ jocʉcʉ meacʉ jẽiye ãmene jícʉ. Aru cʉbevʉ
jocʉcʉ ãmecʉ jẽiye méne jícʉ.
\v 44 Que baru coreóvaivʉbu jocʉcʉare dicʉá jẽiyeque.
Miuñʉa jẽmevʉ higo ãmicʉridʉare. Nopedeca jẽmevʉ ú̶yai
miuñʉara.
\v 45 Ñai põecʉ meacʉ yávayʉbe méne, ũ̶i ũmei mearo cʉe
boje. Aru ñai põecʉ ãmecʉ yávayʉbe ãmene, ũ̶i ũmei ãmeno
cʉe boje. Que baru põecʉ yávaibi ũ̶i jijecamuque ṹ̶re cʉede
ũ̶i ũmei, arĩ buedejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino pʉcad̶ãmia cũ̶ramia d̶aivʉ bácavʉre
\r (Mt 7.24-27)
\p
\v 46 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a náre:
\p —¿Aipe teni aivʉrũ̶ yʉre “ñʉje jabocʉ”, ʉbenita
d̶abevʉvacari ji coyʉiyede?
\v 47 Coyʉquijivʉ mʉjare ñamepe ãrojacʉre ñai yʉre darĩ
jápiayʉre aru d̶ayʉre yópe ji coyʉiyepe.
\v 48 D̶aibi yópe ñai põecʉ ũ̶i d̶aiye báquepe ũ̶i cũ̶rami
jãjaroi. Aru jia yaboiyede, oco eavũ̶ya diñamine. Ʉbenita
cújibeteavũ̶ya diñami, jãjaro núe boje.
\v 49 Ʉbenita ñai jápiayʉvacari yʉre, d̶abecʉ baru yópe ji
coyʉiyepe, ñai põecʉ ṹ̶pebe ñai d̶ayʉ bácʉpe ũ̶i
cũ̶ramine jãjamenoi. Aru jia yaboiyede, oco eavũ̶ya diñamine.
Aru tʉavũ̶ya diñami. Ʉrarõ mateávũ̶ya diñami bíjaino, arĩ
buedejamed̶a Jesús.
\c 7
\s Jesús ũ̶i mead̶aino churaravai jabocʉi yebacacʉre
\r (Mt 8.5-13)
\p
\v 1 Jesús yávarĩ dajocayʉ bácʉ põevare, nʉrejamed̶a
Capernaum ãmicʉriĩmaroi.
\v 2 Noi cʉrejamed̶a cien paivʉ churarava ne jabocʉ, cʉvacʉ
ũ̶i yebacacʉre pare ũ̶i ʉmʉ. Ijimʉ baju barejámed̶a ñai
yebacacʉ.
\v 3 Ñai churaravai jabocʉ jápiayʉ bácʉ yávaivʉre Jesúi
borore, jarorejamed̶a apevʉ judíova bʉcʉvare, ne órejarãjiyepe
ayʉ Jesúre, ũ̶i mead̶aquiyepe ayʉ ñai yebacacʉre.
\v 4-5 Jesús yebai eaivʉ, pare nʉicõjenejaimad̶a ṹ̶re.
Arejaimad̶a:
\p —Ñai jabocʉ meacʉbe ũ̶. Que baru mi cad̶ateiye jaʉvʉ
ṹ̶re, ũ̶i ʉe boje maje cʉrijaborõre. Ʉ̃́vacari d̶aicõjeame
cũinád̶ami maje cójijiñamiva, arejaimad̶a na Jesúre.
\p
\v 6 Dinʉmʉmia Jesús nʉrejamed̶a náque. Ʉbenita joabenoi ne
tʉvaiyede ũ̶i cũ̶rami yebai, ñai jabocʉ jarorejamed̶a ũ̶i
yóvaimarare, yópe arãnʉivʉ Jesúre:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, cãrijimejacʉ. Meacʉbu mʉ. Ʉbenita
yú̶capũravʉ ãmecʉtamu. Que baru darĩ ecobejacʉ ji cũ̶rami.
\v 7 Bʉojarĩ vocʉnʉmetevʉ yʉ mʉre ji baju. Quénora coyʉjacʉ
mi cõjeinore. Aru ji yebacacʉ meatecʉyʉme.
\v 8 Yʉrecabu cʉcʉ ne cõjeiyeque ina ji jabova. Aru cʉvavʉ
churaravare, ji cõjeimarare. Nácacʉ cũinácʉre “Nʉjacʉ” ji
arĩburu, nʉimi ũ̶. Aru “Dajacʉ” ji arĩburu, daibi ũ̶. Aru ji
d̶aicõjenu apejĩene ji yebacacʉre, d̶aibi ũ̶. Nópe aicõjemi ñʉjare
daroyʉ, cien paivʉ churarava ne jabocʉ, arejamed̶a Jesúre
ñai jabocʉi jaroimaracacʉ.
\p Ʉ̃i que aiyede, “Ijiéde cõjeipõecʉbu mʉ” aiyʉcʉ
barejaquémavʉ Jesúre.
\p
\v 9 Que ayʉre jápiarĩ, pare dápiarejamed̶a Jesús. Aru jã́ri
ina põeva nʉivʉre ũ̶i yóboi, arejamed̶a:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eabevʉ cãreja majacacʉre,
Israecacʉre, me jʉ ayʉre yʉre yópe ñai churaravai jabocʉpe,
arejamed̶a Jesús.
\p
\v 10 Aru ne copaiyede jabovai cũ̶rami, earejaimad̶a ñai
yebacacʉre meacʉta.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino nomiópecoi mácʉre
\p
\v 11 No yóboi, Jesús nʉrejamed̶a Nain ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́que
nʉrejaimad̶a ũ̶i bueimara aru apevʉ põeva máre, obedivʉ.
\v 12 Ʉ̃i eaiyede ĩmaro joabenoi, jã́rejamed̶a nʉvaivʉre yaiyú̶
bácʉre, jarʉvarãnʉivʉ. Jípaco, nomiópeco caride, cũinácʉ õi
mácʉ bácʉ barejámed̶a. Aru obedivʉ põeva diĩmarocavʉ
yóvarejaimad̶a náre.
\v 13 Jesús cõmaje ãroje jã́ri, arejamed̶a ṍre:
\p —Obejaco, arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 14 Joabejĩnoi nʉri, icad̶ava paraicad̶ava, yaiyú̶ bácʉi
paraicad̶avare, tʉorejamed̶a Jesús ũ̶i pʉrʉque. Ina nʉvaivʉ
bácavʉ dicad̶avare mautedejaimad̶a. Dinʉmʉma Jesús arejamed̶a
yaiyú̶ bácʉre:
\p —Mʉ, bojʉyo, coyʉyʉbu mʉre: Nacajajacʉ, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 15 Quénora ñai yaiyú̶ bácʉ dobarĩ, yávarĩ bú̶rejamed̶a.
Aru Jesús jídejamed̶a ṹ̶re jípacore.
\v 16 Yópe d̶ayʉre jã́ivʉ, cuecumarejaimad̶a caivʉ. Aru
torojʉrĩ, jívʉ mearore Jũ̶menijicʉre arejaimad̶a:
\p —Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ parʉcʉ edaibi maje
jẽneboi. Jũ̶menijicʉ daibi, cad̶atecʉdayʉ ũ̶i põevare,
arejaimad̶a na.
\p
\v 17 Que teni Jesúi boro earejavũ̶ya caino Judea
ãmicʉrijoborõi aru caiye cʉrõaquede máre. Jápiarejaimad̶a
caivʉ Jesúi d̶aiye báquede.
\s Juan Bautista ũ̶i jaroimara Jesús yebai
\r (Mt 11.2-19, 21.32; Lc 3.12)
\p
\v 18 Juan Bautistai bueimara, ũ̶i yebai nʉri, coyʉrejaimad̶a
ṹ̶re caiye Jesúi d̶aiye báquede. Aru órejarejamed̶a Juan
Bautista pʉcarã ũ̶i bueimarare.
\v 19 Jesús yebai jarorĩ, jẽniari jã́icõjenejamed̶a náre yópe:
\p —¿Jãveneca mú̶rʉ Juan Bautista “Ji yóboi dacʉyʉme apecʉ
coyʉipõecʉ” arĩ, ũ̶i buevacamʉ? ¿Ʉ̃i que arĩ buevacamʉ
ãmenu, corenajidi ñʉja apecʉre? aicõjenejamed̶a náre Juan
Bautista.
\p
\v 20 Ina daroimara, Jesús yebai earĩ, arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Juan Bautista darobi ñʉjare jẽniari jã́icõjeñʉ:
“¿Jãveneca mú̶rʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ, ‘Ji yóboi dacʉyʉme
apecʉ coyʉipõecʉ’ arĩ, ũ̶i buevacamʉ? ¿Ʉ̃i que arĩ
buevacamʉ ãmenu, corenajidi ñʉja apecʉre?” arejaimad̶a
Jesúre.
\p
\v 21 Aru dinʉmʉmareca Jesús mead̶are cuyʉ barejámed̶a obedivʉ
põevare: ijimarare, ñájivʉre, aru abujuva ne ĩmamarare máre.
Aru obedivʉ jã́ri eabevʉre cõmaje ãroje jã́ri mead̶arejamed̶a.
\p
\v 22 Que teni Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a Juan Bautistai
daroimarare:
\p —Nʉri coyʉjarã Juan Bautistare mʉje jápiaiyede aru mʉje
jã́iyede máre: Ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ri ead̶ama caride,
aru ina cuiye majibevʉ bácavʉ cuyama caride. Ina pojeivʉ bácavʉ
meama aru ina jápiabevʉ bácavʉ jápiad̶ama caride. Ina yaivʉ
bácavʉ, nacovaimara yainore jarʉvarĩ, apʉma cojedeca caride.
Aru cõmaje ãrojarivʉre coyʉyʉbu iye yávaiye méne,
Jũ̶menijicʉi mead̶aiyede põevare.
\v 23 Torojʉbi ñai jʉ arĩ dajocabecʉ yʉre, arejamed̶a náre
Jesús.
\p
\v 24 Ina daroimara ne nʉriburu yóboi, Jesús Juan Bautistai
borore yávarĩ bú̶yʉ, arejamed̶a ina põevare:
\p —Jãve jã́ranʉmeteavũ̶ mʉja cõriáre ũmevʉ japuiyede
põecʉbenoi.
\v 25 Aru jãve jã́ranʉmeteavũ̶ mʉja põecʉ cuitótecaje
meacajede doyʉre máre põecʉbenoi. Majivʉ mʉja ina
doivʉre cuitótecajea meacajeare cʉrivʉre torojʉve teni
cainʉmʉa jabovai cũ̶ramiai.
\v 26 Quénora jãve jã́ranʉavʉ mʉja cũinácʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jã́quemavʉ
mʉja Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ pʉeno meacʉ
bajure.
\v 27 Juan Bautistabe ñai Jũ̶menijicʉi toivaicõjeimʉ mácʉ
ṹ̶re coyʉcaipõecʉ bácʉre:
\q Jaroivʉ yʉre coyʉcaipõecʉre mi jipocai, ũ̶i mead̶aquiyepe
ayʉ põevare, ne copʉ etarãjiyepe ayʉ mʉre, nopedeca põeva ne
mead̶aiyepe cuimare ñai ũ̶mʉ, ne pued̶aimʉ, ũ̶i daquiye
jipocai, arĩ coyʉicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 28 ’Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉbebi apecʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõecʉ meacʉ baju Juan Bautista pʉeno ina
ijãravʉi põeteivʉ jẽneboi. Ʉbenita ñai ʉbeni cʉcʉ
Jũ̶menijicʉi jaboteinore Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaimʉme Juan
Bautista pʉeno, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 29 Ʉ̃i que aiyede Juan Bautistai borore jápiarĩ, obedivʉ
põeva aru ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva máre
coreóvarejaimad̶a Jũ̶menijicʉre jãve ayʉre. Que baru Juan
Bautistare jã́d̶ovaicõjenejaimad̶a náre Jũ̶menijicʉque.
\v 30 Ʉbenita ina fariseova aru Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede
bueipõeva máre ʉbedejaimad̶a Jũ̶menijicʉi d̶aiyʉrõre náre
boje. Que baru Juan Bautistare jã́d̶ovaicõjemenejaimad̶a náre
Jũ̶menijicʉque.
\p
\v 31 Que teni Jesús arejamed̶a náre:
\p —¿Yéque jẽvari coyʉji ina põeva ijãravʉcavʉre? ¿Aipe
ãrojari na?
\v 32 Jʉed̶ova tãibʉi dobarivʉpebu, yajurãjivʉ nácavʉque.
Aru yópe aivʉpebu: “Japuvʉ ñʉja yʉriainore. Ʉbenita upabetevʉ
mʉja. Yʉriavʉ ñʉja chĩore d̶aiyede. Ʉbenita obetevʉ mʉja”.
Aru nópe ijãravʉcavʉ máre cãrijiñama na.
\v 33 Que baru Juan Bautista ũ̶i daiyede, ũ̶ ãmeni aru ũcumeni
teiyede, “Abujucʉre cʉvabi”, ṹ̶ra ʉbenina aivʉbu mʉja.
\v 34 Aru Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, ji daiyede, ãri
aru ũcuri teiyede yópe caivʉ apevʉpe, “Ñai ũ̶mʉ ʉrarõ ãri
ũ̶i vainí tʉiyeta, aru ʉrarõ ũcuri ũ̶i pacoteiyeta,
yóvaibi ãmenare aru jabovare tãutʉra ĩcaipõevare máre”,
yʉrã ʉbenina aivʉbu mʉja.
\v 35 Ʉbenita Jũ̶menijicʉi majiéde põeva jã́d̶ama ṹ̶re jʉ
aivʉque, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i cʉe fariseovacacʉ Simói cũ̶rami
\r (Mt 26.7; Mr 14.3)
\p
\v 36 Cũinácʉ fariseovacacʉ cuturejamed̶a Jesúre, “Ãrevʉ”
ayʉ, ũ̶i cũ̶rami. Aru Jesús jʉ arĩ, ecorĩ, dobarejamed̶a
tʉoiva yebai.
\v 37 Aru cũináco nomió, diĩmarocaco, ãmeina teipõeco, majico
Jesús dobacʉre ñai fariseoi cũ̶rami, nʉvarejacod̶a cũinábʉ
ũ̶mʉjʉribʉ boribʉ mumijʉe cʉribʉre.
\v 38 Orĩ earejacod̶a Jesúi cʉboba yebai. Aru õi orique
ẽnuvarejacod̶a ũ̶i cʉbobare. Que teni popovarejacod̶a õi
pod̶aque. Aru nuri ũ̶i cʉbobare, õi pued̶aiye boje ṹ̶re,
yuarejacod̶a iye mumijʉede ũ̶i cʉboba pʉenoi.
\v 39 Que teni ñai fariseo, Jesúre cutuyʉ bácʉ, “Ãrevʉ”
arĩ ṹ̶re, yópe teinore jã́ri, dápiarejamed̶a ũ̶i baju: “Ñai
ũ̶mʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ baru, majijebu
yéco põeco ico jẽni jã́d̶ore ṹ̶re. Põeco ãmeina teipõecobe
õ”, arĩ dápiarejamed̶a.
\v 40 Quénora Jesús arejamed̶a ñai fariseore:
\p —Mʉ, Simón, apejĩno coyʉiyʉvʉ mʉre, arejamed̶a Jesús.
\p Ñai fariseo jʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, coyʉjacʉ yʉre, arejamed̶a Simón.
\p
\v 41 Ʉ̃i nópe aiyede, Jesús yópe arĩ coyʉrejamed̶a ṹ̶re:
\p —Pʉcarã ũ̶mʉva bojecʉbe d̶aquemavʉ tãutʉrare cũinácʉ
tãutʉra jípõecʉre. Cũinácʉ bojecʉbe d̶aquemavʉ pʉcaʉjʉa
memeiye bojede. Aru apecʉ bojecʉbe d̶aquemavʉ pʉcarã aviáva
memeiye bojede.
\v 42 Na yéque bʉojarĩ ne bojed̶abe boje, ñai tãutʉra jípõecʉ
ãrʉmetequemavʉ ina pʉcarã ne bojecʉbe d̶aiyede. Coyʉjacʉ
yʉre. ¿Ácʉ põecʉ ina pʉcarãcacʉ pʉeno baju ʉri ṹ̶re?
arejamed̶a Jesús.
\p
\v 43 Aru Simón jʉ arejamed̶a:
\p —Dápiaivʉ ʉcʉre pare ṹ̶re ñai ũ̶i ãrʉmeteimʉ mácʉ
pʉeno bojecʉbe d̶ayʉre, arejamed̶a.
\p Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Jãve coyʉivʉ mʉ, arejamed̶a.
\p
\v 44 Jesús copedini, jã́ñʉ ico nomióre, arejamed̶a Simóre:
\p —Jã́jacʉ ico nomióre. Ecovʉ yʉ mi cũ̶rami, aru jíbetevʉ
mʉ oco, joaquiye ji cʉbobare. Ʉbenita ico nomió ẽnuvaimico ji
cʉbobare õi orique aru popovaibico õi pod̶aque.
\v 45 Jacoyʉbetevʉ mʉ yʉre. Ʉbenita ico dajocabebico pued̶ad̶o
yʉre, ji cʉbobare nuño.
\v 46 Yuabetevʉ mʉ mumijʉeque ji jipobʉre. Ʉbenita õ yuarĩ
mumijʉe d̶aibico ji cʉbobare.
\v 47 Que baru aivʉ yʉ, õi ãmeina teiye ʉrede Jũ̶menijicʉi
ãrʉmeteiye báque boje, ʉrarõ õi ʉrõre jã́d̶ovaimico õ.
Ʉbenita ñai ũ̶i ãmeina teiye obebeda Jũ̶menijicʉi ãrʉmetedu,
quĩ́jino ũ̶i ʉrõre jã́d̶ovaimi ũ̶, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 48 Aru arejamed̶a ico nomióre:
\p —Mi ãmeina teiyede ãrʉmeteivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 49 Ina Simói cutuimara, dobarivʉ ṹ̶que, yávarĩ
bú̶rejaimad̶a ne bajumia:
\p —¿Yécʉ bárica ñai ũ̶mʉ ãmeina teiyede ãrʉmetede
d̶ayʉ? arejaimad̶a na.
\p
\v 50 Aru Jesús arejamed̶a ico nomióre:
\p —Mi jʉ aiye boje, meateivʉ mʉ. Que baru me nʉjaco
cãrijimecova, arejamed̶a ṍre Jesús.
\c 8
\s Nomiva Jesúre ne cad̶ateino
\r (Mt 27.55-56; Mr 15.40-41; Lc 23.49)
\p
\v 1 No yóboi, Jesús coyʉcʉnʉrejamed̶a ĩmaroai aru ĩmajinoa
coapa, põeva ne majinajiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉi jaboteinoque
borore. Aru ina doce paivʉ ũ̶i bueimara yóvarejaimad̶a ṹ̶re.
\v 2 Apevʉ nomiva máre yóvarejaimad̶a náre, Jesúi mead̶ainomiva
mácavʉ. Apevʉre ina nomivare Jesús javei jaetovarejamed̶a
abujuvare. Aru apevʉre javei mead̶arejamed̶a ũ̶. Cũináco Magdala
ãmicʉriĩmarocaco barejácod̶a, õi ãmiá María. Jipocamia
Jesús jaetovarejamed̶a siete paivʉ abujuvare ṍre jocarĩ.
\v 3 Apeco barejácod̶a, õi ãmiá Juana. Ñai jabocʉ Herodes ũ̶i
cũ̶ramine coreipõecʉi márepaco barejácod̶a õ, ũ̶i ãmiá
Chuza. Aru apeco barejácod̶a, õi ãmiá Susana. Apevʉ obedivʉ
nomiva, Jesúi mead̶ainomiva mácavʉ máre yóvarejaimad̶a ṹ̶re.
Ina nomiva Jesújãre jaʉéde jídejaimad̶a.
\s “Oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 13.1-9; Mr 4.1-9)
\p
\v 4 Obedivʉ põeva cójijivʉ Jesús yebai ĩmaroa coapacavʉ. Que
teni Jesús buedejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe
ainoque, yópe arĩ:
\p
\v 5 —Cũinácʉ oteipõecʉ otecʉnʉquemavʉ ũ̶i oteiyede. Ʉ̃i
oteiyede ape oteiye tʉquemavʉ ma ẽcarʉi. Aru ne cʉraiyede ina
cuivʉ noi, míjina vʉivʉ darĩ, ãradaquemavʉ caiye iye
oteiyede.
\v 6 Ape oteiye tʉquemavʉ joborõ edubenoi cũ̶raboa pʉenoi. Aru
yóboi pĩarí etaquemavʉ. Ʉbenita yaiquémavʉ, no oco cʉbe
boje.
\v 7 Ape oteiye tʉquemavʉ miucʉa jẽneboi. Aru miucʉa bʉcʉrĩ
chĩoiyede, jẽiye jẽmetequemavʉ.
\v 8 Ape oteiye tʉquemavʉ mearo joborõi. Aru bʉcʉquemavʉ. Aru
jẽquemavʉ jẽiñʉ cien paivʉa caiye oteiyabea coapa, arejamed̶a
Jesús.
\p Que yávayʉ bácʉ, Jesús pare bʉjino yávarĩ, arejamed̶a
náre:
\p —Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús.
\s Aipe aiyʉrõre Jesús ũ̶i jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 13.10-17; Mr 4.10-12)
\p
\v 9 Jesúi bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ṹ̶re:
\p —¿Aipe teni bueyʉrũ̶ mʉ jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe
ayʉ mi coyʉiyeque? arejaimad̶a.
\p
\v 10 Aru Jesús arejamed̶a náre:
\p —Mʉjare coyʉrĩ majide d̶ayʉbu iye Jũ̶menijicʉ ũ̶i
coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ũ̶i põevare.
Ʉbenita ina apevʉ iyede majibevʉre quéda jã́ri dápiarĩ ne
d̶arãjiyepe ayʉ bueyʉbu yʉ náre, jã́ivʉreca ne jã́ri
majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jã́iyede, aru jápiaivʉreca
ne jápiarĩ majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jápiaiyede,
arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino aipe aiyʉrõre “oteipõecʉre” jã́ri
dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 13.18-23; Mr 4.13-20)
\p
\v 11 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejamed̶a ũ̶i bueimarare:
\p —Yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji aino yópe
coyʉiyʉrõmu mʉjare: Iye oteiye Jũ̶menijicʉi yávaiyepe
paiyebu.
\v 12 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ.
Náre coyʉiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita
coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai
abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jũ̶menijicʉi yávaiye
ne jápiaiye báquede, ne jʉ abeni majibenajiyepe ayʉ,
meatebenajivʉ.
\v 13 Aru inamu joborõ edubenoi, cũ̶raboa pʉenoi, oteiye
tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Jũ̶menijicʉi yávaiyede jápiarĩ,
torojʉma me. Ʉbenita Jũ̶menijicʉi yávaiyede jʉ arĩduyama na.
Que baru quĩ́jino yóboi, põeva ne cãrijovaru náre, ne jʉ aiye
boje, maumena dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede.
Que teni jʉ abema na.
\v 14 Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe
paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede, ʉbenita
cãrijiñama ijãravʉquede. Torojʉma tãutʉraque. Aru caiye iye
ne torojʉve teiye ijãravʉque cojʉvʉ náre. Que baru Jũ̶menijicʉ
cad̶atebebi náre ũ̶i yávaiyeque yópe ũ̶i ʉrõpe.
\v 15 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ.
Jũ̶menijicʉi yávaiyede jápiaivʉ, jʉ ad̶ama jãve diede. Aru me
ãrʉma dajocabevʉva. Que baru nárecabu d̶aivʉ Jũ̶menijicʉi
ʉrõpe cãrijimevʉva, arejamed̶a Jesús.
\s “Pẽoibʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 5.15, 10.26, 25.29; Mr 4.21-25; Lc 11.33, 12.2, 19.26)
\p
\v 16 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre:
\p —Põecʉ cʉbebi pẽoibʉre pẽoriburu yóboi moañʉ dibʉre
cõaiñʉque o ñóñʉ paraino cãchinoi. Quénora tʉoibi jocʉve
pʉenora, pẽoquiyepe ayʉ caivʉ ecoivʉre nore.
\v 17 Que baru caiye yaveiye báque jároquiyebu. Aru dupióvaiye
báquede máre jã́rajarama caivʉ põeva.
\p
\v 18 ’Que baru me dápiajarã mʉje jápiaiyede ji bueiyede. Aru
d̶ajarã yópe ji coyʉiyepe. Nopedeca ñai jápiayʉre
Jũ̶menijicʉi yávaiyede, Jũ̶menijicʉ pʉeno baju ũ̶i majiéque
jícʉyʉme ṹ̶re. Ʉbenita ñai jápiabecʉre Jũ̶menijicʉi
yávaiyede, iye ũ̶i quĩ́jino majiéde dápiayʉ cʉvaede,
Jũ̶menijicʉ ṹ̶re ĩcʉyʉme diede, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶ jina ne voino ṹ̶re
\r (Mt 12.46-50; Mr 3.31-35)
\p
\v 19 Dinʉmʉre Jesúi paco aru ũ̶i yóva earejaimad̶a ũ̶i
cʉrõi. Ʉbenita ṹ̶re eabedejaimad̶a, obedivʉ põeva ne cʉe
boje.
\v 20 Que baru apevʉ arejaimad̶a Jesúre:
\p —Mipaco aru míyova máre jedevai núrivʉ, mʉre jã́radad̶ama,
arejaimad̶a.
\p
\v 21 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre:
\p —Caivʉ ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede jápiaivʉ aru
Jũ̶menijicʉi ʉrõpe d̶aivʉ, nárecabu jipacope pád̶o aru
jíyovape paivʉ máre, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũmevʉre ũ̶i bíjaroino
\r (Mt 8.23-27; Mr 4.35-41)
\p
\v 22 Cũinájãravʉ Jesús, jatuyʉ jiad̶ocũi ũ̶i bueimaraque,
arejamed̶a náre:
\p —Jã́rica, macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei nʉrevʉ, arejamed̶a
náre.
\p Que baru nʉrejaimad̶a na.
\v 23 Ne jataiyede, Jesús cãrejamed̶a. Japurejavũ̶ya ũmevʉ
parʉrõ baju. Aru pãcaiboa ecorejavũ̶ya jiad̶ocũre. Que baru
dicũ buidéjavũ̶ya. Pare jidojarejavũ̶ya no.
\v 24 Que teni Jesús yebai nʉri, yópe arĩ, coedavarejaimad̶a
ṹ̶re:
\p —¡Mʉ, bueipõecʉ, coivʉbu maja! ¡Bíjarãjivʉbu maja!
arejaimad̶a na.
\p Jesús coedarĩ, jararejamed̶a ũmevʉre. Iboá ʉraboa pãcaiboa
bíjarejavũ̶ya. Aru cãrijimene d̶arejavũ̶ya.
\v 25 Que teni Jesús arejamed̶a ũ̶i bueimarare:
\p —¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme ñʉjare”, abevʉrũ̶
mʉja? arejamed̶a.
\p Que aiyede, cuecumari ʉrarõ dápiarejaimad̶a. Aru arejaimad̶a
ne bajumia:
\p —¿Yécʉba ñai, yópe cõjeñʉ ũmevʉre aru macajitabʉre
máre jʉ aimʉ? arejaimad̶a na.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino ũ̶mʉ abujuva ne ĩmamʉre
\r (Mt 8.28-34; Mr 5.1-20)
\p
\v 26 Jesújã jatarejaimad̶a no macajitabʉ ʉrabʉre apedʉvei.
Aru cʉrejaimad̶a na Gerasa ãmicʉrõcavʉ, Galilea ãmicʉrõ
cõchinoi.
\v 27 Jesús ũ̶i maiyede jiad̶ocũre jocarĩ, copʉ nʉrejamed̶a
cũinácʉ ĩmarocacʉ, abujuva ne ĩmamʉ. Joe baju cuitótecajede
dobedejamed̶a. Aru cũ̶rami cʉbedejamed̶a ũ̶. Quénora põeva ne
yaivʉ bácavʉre jarʉvainoi cʉcʉ barejámed̶a.
\v 28 Jesúre jã́ri, ũ̶i yebai nʉri, ñʉatutarĩ bʉjié
cod̶oboborĩ, arejamed̶a:
\p —Mʉ, Jesús, Jũ̶menijicʉi mácʉ, caivʉ pʉeno parʉcʉi
mácʉ, ¿yéde ʉcʉrũ̶ yú̶que? Jẽniaivʉ mʉre, ñájine
d̶abejacʉ yʉre, arĩ cod̶oboborejamed̶a.
\p
\v 29 Nópe arejamed̶a Jesús ũ̶i etaicõjeiye báque boje
jipocamia ina abujuvare ñai ũ̶mʉre jocarĩ.
\p Apenʉmʉa abujuva ṹ̶re ĩmarejaimad̶a. Que baru nócavʉ
ṹ̶re coreni bʉorĩdurejaimad̶a tãumeaque, bʉoimeaque máre.
Ʉbenita cobʉrʉrʉrĩ buravarejamed̶a dimeáre. Aru ina abujuva
jarorejaimad̶a ṹ̶re põecʉbenoi.
\p
\v 30 Dinʉmʉre Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ṹ̶re:
\p —¿Yécʉ ãmicʉcʉrũ̶ mʉ? arejamed̶a.
\p Jʉ arĩ arejamed̶a:
\p —Obecʉ ãmicʉvʉ yʉ, arejamed̶a.
\p Nópe arejamed̶a, obedivʉ abujuva ne ĩmae boje.
\v 31 Ina abujuva pare jẽniarejaimad̶a, ũ̶i jarobequiyepe aivʉ
náre ũ̶mʉjʉricobei, abujuva ne ñájinoi.
\v 32 Cʉrejaimad̶a noi cũ̶racũ yebai obedivʉ oteivãriva, ãre
cuivʉ. Aru jẽniarejaimad̶a ina abujuva Jesúre:
\p —Jarojacʉ ñʉjare oteivãrivara, ñʉje corãjiyepe nára,
arejaimad̶a.
\p Dinʉmʉma, nʉicõjenejamed̶a náre Jesús:
\p —Nʉjara, arejamed̶a.
\p
\v 33 Aru ina abujuva etarĩ, corejaimad̶a oteivãrivara. Cúyarĩ
nʉri tʉrejaimad̶a cũ̶racũ ẽmeinoi, macajitabʉ ʉrabʉi. Tʉrĩ
corĩ bíjarejaimad̶a na.
\v 34 Aru ina oteivãriva mácavʉre coreipõeva cúyarĩ
nʉrejaimad̶a, coyʉivʉ ʉraĩmaroai aru ĩmaro cʉrõvaquede
máre.
\v 35 Que baru obedivʉ põeva “¿Aipe tenama?” arĩ,
jã́ranʉrejaimad̶a. Nʉivʉ Jesús yebai, jã́rejaimad̶a ñai ũ̶mʉ
abujuva ne ñájine d̶aimʉ mácʉ dobacʉre, cuitótecajede
doyʉre, meacʉre cari. Aru jidʉrejaimad̶a ṹ̶re.
\v 36 Coyʉrejaimad̶a ina jã́ivʉ bácavʉ Jesúi mead̶aiye
báquede ñai ũ̶mʉ, abujuva ne ĩmamʉ mácʉre.
\v 37 Quénora “Nʉjacʉ”, arejaimad̶a Jesúre parʉrõque caivʉ
Gerasa ãmicʉrõcavʉ, ne jidʉé boje.
\p
\v 38 Jiad̶ocũi jaturĩ, Jesús copainʉrejamed̶a. Ʉbenita ũ̶i
copaiquiye jipocamia ñai ũ̶mʉ, abujuva ne ĩmamʉ mácʉ,
jẽniarejamed̶a parʉrõreca cuiyʉcʉ ṹ̶que. Ʉbenita Jesús
yóvaicõjemecʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p
\v 39 —Copainʉjacʉ mi cũ̶rami. Aru coyʉjacʉ caiye iye ʉrarõ
Jũ̶menijicʉ ũ̶i d̶aiyede mú̶que, arejamed̶a Jesús.
\p Nʉri, coyʉyʉ barejámed̶a caivʉ ĩmarocavʉre caiye iye
Jesús ũ̶i d̶aiye báquede ṹ̶re.
\s Jesús ũ̶i nacovaino Jairoi máco bácore aru ũ̶i mead̶aino
nomió ñájiñore jiveque
\r (Mt 9.18-26; Mr 5.21-43)
\p
\v 40 Jesús copaiyʉ bácʉre, obedivʉ põeva coreivʉ
barejáimad̶a ṹ̶re. Que baru cójijidejaimad̶a ũ̶i yebai, ṹ̶re
jacoyʉivʉ.
\v 41 Aru earejamed̶a cũinácʉ judíovai cójijiñamine
coreipõecʉ, Jairo ãmicʉcʉ. Jã́rina ñʉatutarejamed̶a Jesúi
cʉboba yebai. Ʉrarõreca jẽniañʉ arejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, dajacʉ ji cũ̶rami, arejamed̶a.
\p
\v 42 Cũinácova ũ̶i máco, doce paiʉjʉa cʉvacore,
cʉvarejamed̶a Jairo. Aru yaidé nʉño marejácod̶a õ. Que baru
Jesús nʉrejamed̶a ṹ̶que. Cujurejaimad̶a náre obedivʉ põeva.
Aru cojivare nʉrejaimad̶a Jesúre.
\p
\v 43 Ne jẽneboi cũináco nomió cʉrejacod̶a. Doce paiʉjʉa
baju ijimo marejácod̶a jive yuiyeque. Aru põecʉ cʉbedejamed̶a
jʉoiye majicʉ ṍre.
\v 44 Nʉrejacod̶a ũ̶i yóboi obedivʉ põeva jẽneboi. Aru jẽni
jã́rejacod̶a ũ̶i doicaje tʉrʉvarã. Cũiná õi jẽni jã́iyede,
bíjarejavũ̶ya õi jive yuino mácarõ.
\p
\v 45 Dinʉmʉ Jesús arejamed̶a:
\p —¿Ñame matedí yʉre jẽni jã́d̶o? arejamed̶a.
\p Caivʉ “Yʉ ãmevʉ” ne aiyede, Pedro arejamed̶a:
\p —¡Mʉ, bueipõecʉ, obedivʉ põeva cojivare daivʉbu mʉre!
arejamed̶a.
\p
\v 46 Ʉbenita Jesús arejamed̶a:
\p —Cũináco nomió jẽni jã́cobe yʉre. Que baru majivʉ yʉ. Ji
baju ji majiéque mead̶aivʉ yʉ ṍre caride, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 47 Ʉ̃i que aiyede, ico nomió õi baju dupini majibe boje,
bidini jidʉco, nʉri ñʉatutarejacod̶a ũ̶i cʉboba yebai.
Coyʉrejacod̶a caivʉ ina põeva ne jã́iyede õi jẽni jã́inore
ṹ̶re aru cũiná õi meateinore.
\v 48 Aru Jesús arejamed̶a ṍre:
\p —Mʉ, ji ʉmo, “Ʉ̃ mead̶aiye majibi yʉre”, arĩ dápiarebu
mʉ. Que baru mi que arĩ dápiaiye boje, mead̶aivʉ mʉre. Ména
nʉri cʉjaco mʉ, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 49 Ʉ̃i boroteiyede ṍque, cũinácʉ ñai judíovai
cójijiñamine coreipõecʉi cũ̶ramicacʉ earĩ, arejamed̶a Jairore:
\p —Javeta mímaco yaibíco õ. Quénora cãrijovamejacʉ
bueipõecʉre, arejamed̶a.
\p
\v 50 Ʉbenita Jesús, jápiayʉ bácʉ ũ̶i yávainore, arejamed̶a
Jairore:
\p —Jidʉbejacʉ mʉ. Quénora jʉ ajacʉ ji coyʉinore, aru
meatecod̶ome õ, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 51 Jesús ũ̶i eaiyede Jairoi cũ̶rami, apevʉre ecoicõjemeni
ṹ̶que, nʉvarejamed̶a Pedrore, Jũare, Santiagore, aru ico
jʉed̶oco bácoi pacʉre aru pacore máre.
\v 52 Caivʉ põeva nócavʉ ṍre oivʉ aru cõmaje ãroje jã́ivʉ
barejáimad̶a. Ʉbenita Jesús arejamed̶a:
\p —Obejarã. Õ yaiyó ãmemico. Quénora cãd̶otame, arejamed̶a.
\p Náre nópe arejamed̶a Jesús, ũ̶i majié boje ũ̶i
nacovaquinore ṍre yainore jarʉvarĩ.
\v 53 Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaimad̶a ṹ̶re, ne majié boje yaiyó
bácore.
\v 54 Dinʉmʉ Jesús ecorejamed̶a jʉed̶oco bácoi cʉritucubʉi
aru õi pʉrʉre jẽni, bʉjié yávarejamed̶a ṍre:
\p —Mʉ, jʉed̶oco, nacajajaco, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 55 Aru ũmedarejacod̶a õ. Que baru cũiná nacajarejacod̶a. Aru,
“Ãiyede jíjarã ṍre”, arejamed̶a Jesús.
\v 56 Õi bʉcʉva cuecumari pare dápiarejaimad̶a. Ʉbenita Jesús
apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre iye ũ̶i d̶aiye báquede.
\c 9
\s Jesús ũ̶i jaroino ũ̶i bueimarare
\r (Mt 10.5-15; Mr 6.7-13; Lc 10.4-11; Hch 13.51)
\p
\v 1 Órejarĩ ina doce paivʉ ũ̶i bueimarare ũ̶i yebai, Jesús
jídejamed̶a ne parʉéva, ne jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare aru ne
mead̶arãjiyepe ayʉ ijimarare.
\v 2 Aru jarorejamed̶a náre, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉi
jaboteinoque yávaiye méne aru ne mead̶arãjiyepe ayʉ põevare.
\v 3 Jesús arejamed̶a náre:
\p —Nʉvamejara mʉja apejĩene mʉje nʉinore. Tuturiteiyoava
nʉvamejara, curubʉare máre, ãiyede máre, aru tãutʉrare máre.
Nʉjara mʉje cuitótecaje doino cʉeda.
\v 4 Ã́ri mʉja ecoivʉ ĩmaroi, cʉjarã cũinácʉ cũ̶rami
upacʉque pʉ dajocarĩ nʉivʉta nore jocarĩ.
\v 5 Apenoi ne copʉ etabedu mʉjare, aru ne jápiaiyʉbedu iye
yávaiye méne, etarĩ nʉjara. Aru pʉpejarã jobore mʉjare
jẽiyede mʉje cʉboba cãchinoi ne jã́iyede, ne jápiaiyʉbe boje.
Que teni diĩmarocavʉ coreóvarãjarama jʉ abevʉre
Jũ̶menijicʉre aru mʉjare máre, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 6 Que arĩburu yóboi, etarĩ nʉrejaimad̶a ĩmaroai aru
ĩmajinoa coapa. Coyʉrejaimad̶a Jũ̶menijicʉi yávaiye méne aru
mead̶arejaimad̶a põevare caino.
\s Juan Bautista bácʉ ũ̶i yaino
\r (Mt 14.1-12, 16.14; Mr 6.14-29, 8.28; Lc 9.19)
\p
\v 7 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Herodes jápiarejamed̶a Jesúi borore,
caiye ũ̶i d̶aiyede. Aru cãrijinejamed̶a, põeva ne yávaiye boje.
Apevʉ arejaimad̶a, “Juan Bautista bácʉ nacajacʉbe yainore
jarʉvarĩ”.
\v 8 Apevʉ arejaimad̶a, “Elías járocʉbe cojedeca”. Aru apevʉ
arejaimad̶a, “Cũinácʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ
bácʉ nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ”.
\v 9 Herodecapũravʉ arejamed̶a: “Juan Bautista bácʉi jipobʉre
buraicõjecacʉ yʉ. Que baru, ¿ñamema ñai ũ̶i borore ji
jápiaimʉ?” arejamed̶a. Aru pare jã́iyʉrejamed̶a Jesúre ñai
jabocʉ Herodes.
\s Jesús ũ̶i ãre d̶aino cũinápʉrʉpe paimil baju ũ̶mʉvare
\r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Jn 6.1-14)
\p
\v 10 Dinʉmʉ Jesúi daroimara mácavʉ copainʉrejaimad̶a ũ̶i
yebai. Ʉ̃́re coyʉrejaimad̶a caino ne d̶aino mácarõre. Aru Jesús
náre nʉvaridurejamed̶a põevare jocarĩ cũináĩmaro joabenoi,
Betsaida ãmicʉrõi.
\v 11 Ʉbenita náre nʉivʉre majidejaimad̶a põeva obedivʉ. Aru
Jesújãre cujurejaimad̶a na. Jesúcapũravʉ torojʉcʉ
jacoyʉrejamed̶a náre. Coyʉrejamed̶a Jũ̶menijicʉi jaboteinoque
yávaiyede. Aru mead̶arejamed̶a nácavʉ ijimarare máre.
\p
\v 12 Aru nainú tʉvaino marejávũ̶ya. Que baru
coyʉrãearejaimad̶a ina doce paivʉ ũ̶i bueimara. Arejaimad̶a
ṹ̶re:
\p —Põecʉbenotamu yo. Que baru nʉicõjejacʉ ina põevare, ne
vorãjiyepe ayʉ ne jabʉóvarãjiyede aru ne bojed̶arãjiyepe ayʉ
ne ãrajiyede ĩmaro joabenoi aru no cʉrõvaquei, arejaimad̶a
Jesúre.
\p
\v 13 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre:
\p —Mʉja náre ãiyede jíjarã, arejamed̶a.
\p Na arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarã quénora
cʉvavʉ ñʉja. ¿Ñʉja bojed̶acarãnʉrajidi ãiyede, jínajivʉ
caivʉ ina põevare? arejaimad̶a na.
\p
\v 14 Aru nácavʉ ũ̶mʉva cũinápʉrʉpe paimil baju
barejáimad̶a na. Jesús arejamed̶a ũ̶i bueimarare:
\p —Dobaicõjejara mʉja ina põevare yajuboa teni, cainimea teni,
cincuenta paivʉ cʉriyajuboa, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 15 Ʉ̃i aiye báquepedeca d̶arejaimad̶a na. Que teni
dobaicõjenejaimad̶a náre.
\v 16 Aru die pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarãre
jẽni, cavarõi jã́ñʉ, torojʉede jídejamed̶a Jũ̶menijicʉre.
Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́uboare aru moare máre cotʉvarĩ
jebeni, põevare jícõjenejamed̶a Jesús ũ̶i bueimarare.
\v 17 Aru caivʉ ãri yapidejaimad̶a na. Ãri bubarĩburu yóboi,
iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre põeva ne ãri oabede
ĩni, mead̶arĩ, pʉebʉa doce paibʉare, judíova ne pʉebʉare,
buivárejaimad̶a ũ̶i bueimara cojedeca.
\s Pedro ũ̶i “Cristobu mʉ” aino
\r (Mt 14.1-2, 16.13-19; Mr 6.14-15, 8.27-29; Lc 9.7-8; Jn 6.68-69)
\p
\v 18 Jesús coyʉyʉ barejámed̶a Jũ̶menijicʉre cũinácʉva. Aru
ũ̶i bueimara cʉrejaimad̶a ṹ̶que. Dinʉmʉre jẽniari
jã́rejamed̶a náre yópe:
\p —¿Aipe aidi põeva yʉre? ¿“Yécʉbebu”, aidi na? arejamed̶a
Jesús.
\p
\v 19 Arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Apevʉ ad̶ama, “Juan Bautistabe”. Aru apevʉ ad̶ama,
“Elíabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Cũinácʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ nacajañʉ mácʉbe”, ad̶ama
mʉre, arejaimad̶a na.
\p
\v 20 Aru Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre:
\p —¿Ʉbenita aipe aivʉrũ̶ mʉja yʉre? arejamed̶a Jesús.
\p Pedro jʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉbu. Ñʉjare jabotecʉyʉmu
mʉ, arejamed̶a Pedro Jesúre.
\s Jesús ũ̶i coyʉino ũ̶i yaiquínore
\r (Mt 10.38-39, 16.20-28; Mr 8.30-9.1; Lc 14.27, 17.33; Jn
12.24-25)
\p
\v 21 Ʉbenita ũ̶i borore apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre,
yópe arĩ:
\p
\v 22 —Jaʉvʉ yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe,
ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare
jaboteipõeva, aru Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre
yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi
nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 23 Aru caivʉre arejamed̶a Jesús:
\p —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yú̶que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo
jã́iyede ṹ̶re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru
jidʉbejacʉrĩ ũ̶i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ũ̶
bʉojabebi jícʉ bacʉyú̶.
\v 24 Ñai põecʉ ũ̶i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ũ̶i
bajure, coatecʉyʉme ũ̶i bajure Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ, yópe
yaiyú̶ bácʉpe ũ̶i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju
ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ũ̶i baju ʉrõpe
d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ṹ̶recabe ji mead̶aquimʉ,
cʉcʉyʉ Jũ̶menijicʉque cainʉmʉa.
\v 25 Ñai põecʉ cʉvacʉ baru caiye ijãravʉquede, ʉbenita
bíjayʉ baru ũ̶i ũmene, ñájicʉyʉme cainʉmʉa toabo
cũiméboi.
\v 26 Aru ñai põecʉi cʉyedu yʉre aru ji yávaiyede máre, yʉ,
Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, máre cʉyeni
dápiacʉyʉmu ṹ̶re ji jã́d̶ovaiyede ji mearore, aru jipacʉ meacʉ
baju ũ̶i mearore, aru ina ángeleva meara ne mearore máre, ji
daquijãravʉ baquinói.
\v 27 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye
jipocai jã́rajarama Jũ̶menijicʉi jaboteino cʉrõre, ji
jaboteiyede põevare, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i baju oatuvaino
\r (Mt 3.17, 12.18, 17.1-8; Mr 1.11, 9.2-8; Lc 3.22; 2 P 1.17-18)
\p
\v 28 Ocho paijãravʉa yóboi, Jesús nʉvarejamed̶a Pedrore,
Jũare, aru Santiagore máre, jẽniarajivʉ Jũ̶menijicʉque
cũ̶racũi.
\v 29 Ʉ̃i jẽniaiyedeca, ũ̶i jiva oatʉvarejavũ̶ya. Aru ũ̶i
cuitótecaje boricaje pẽorejavũ̶ya.
\v 30 Pʉcarã ũ̶mʉva járorejaimad̶a, boroteivʉ ṹ̶que. Na
marejáimad̶a Moisés aru Elías.
\v 31 Caino ne cʉrõ miad̶ári jajavʉ tedejavũ̶ya.
Borotedejaimad̶a Jesús ũ̶i copaiquinore ijãravʉre jocarĩ aru
ṹ̶re vaiquínore máre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
\v 32 Pedro aru ṹ̶cavʉ máre vʉocʉrivʉvacari, cãmenejaimad̶a.
Quénora apʉrivʉ jã́rejaimad̶a Jesús meacʉ bajure aru náre
máre, ina pʉcarã ũ̶mʉva cʉrivʉre ṹ̶que.
\v 33 Moisés aru Elías ne dajocaiyede Jesúre, Pedro arejamed̶a:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, mearotamu ñʉje cʉru yui. Que baru
d̶arãjivʉbu ñʉja yóbecʉriñamia cũ̶ramia quĩ́jiñamia
maquiyéde, cũinád̶ami maquinóre míñami, aru aped̶ãmi
maquinóre Moiséde, aru aped̶ãmi maquinóre Elíare, arejamed̶a
Pedro.
\p
\v 34 Ʉbenita majibedejamed̶a ũ̶i que ainore. Ʉ̃i coyʉiyedeca,
ocopenibo ẽmeni taorejavũ̶ya náre. Que baru jidʉrejaimad̶a pare.
\v 35 Aru ocopenibo taoiyede náre, jápiarejaimad̶a apeno
yávainore ocopeniboi etaiyede: “Ñaime jímacʉ, ji beoimʉ. Que
baru jápiajarã ṹ̶re”, arejamed̶a Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 36 Aru yávarĩburu yóboi, jã́rejaimad̶a Jesúre cũinácʉva.
Ʉbenita ne jã́ino mácarõre bi arĩ coyʉbedejaimad̶a apevʉ
põevare.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino jʉed̶ocʉre abujucʉ ũ̶i ĩmamʉre
\r (Mt 17.14-21; Mr 9.14-29)
\p
\v 37 Cõmiáijãravʉ, ẽmeivʉ bácavʉ dicũ cũ̶racũre jocarĩ,
obedivʉ põeva copʉ nʉrejaimad̶a Jesúre.
\v 38 Aru cũinácʉ põecʉ põeyajubo jẽneboi, yópe arĩ,
cod̶oboborejamed̶a:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, jẽniaivʉ mʉre. Jã́jacʉ jímacʉre,
cũinácʉra ji cʉvamʉre.
\v 39 Abujucʉ cainʉmʉa bidióvarĩ tʉre d̶ávabi ṹ̶re
joborõi. Ʉ̃́re ñájine d̶arĩ, cod̶obobore d̶ávabi. Aburi etavavʉ
ṹ̶re. Aru ñai abujucʉ dajocaiyʉbevabi ṹ̶re.
\v 40 Yʉ jẽniariduvʉ mi bueimarare, ne jaetovarãjiyepe ayʉ ñai
abujucʉre. Ʉbenita ñaine jaetovarĩ majibema na, arejamed̶a
Jesúre.
\p
\v 41 Jesús arejamed̶a:
\p —Mʉja, ijãravʉcavʉ, Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ aru ãmeina
teivʉ máre, ¿aipijãravʉa cʉquidi yʉ mʉjaque? ¿Aru
aipijãravʉa ñájiquidi yʉ mʉjaque, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ
ji coyʉiyede? Davajacʉ mímacʉre ji yebai, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 42 Aru ñai jʉed̶ocʉ ũ̶i eaiyedeca Jesús yebai, ñai abujucʉ
bidióvarĩ tʉre d̶arejamed̶a ṹ̶re. Ʉbenita Jesús jararĩ
abujucʉre, jaetovarejamed̶a ṹ̶re ñai jʉed̶ocʉre jocarĩ. Que
d̶arĩ mead̶arejamed̶a ṹ̶re. Aru jacopaiyovarejamed̶a jípacʉre.
\v 43 Aru caivʉ cuecumarejaimad̶a Jũ̶menijicʉ ũ̶i ʉrarõ
parʉéde.
\s Jesús ũ̶i coyʉino cojedeca ũ̶i yaiquínore
\r (Mt 17.22-23; Mr 9.30-32)
\p Põeva ne ʉrarõ dápiaiyede caiye ũ̶i d̶aiye báquede, Jesús
arejamed̶a ũ̶i bueimarare:
\p
\v 44 —Me jápiajarã caiye iye ji coyʉquiyede mʉjare.
Ãrʉmetebejarã. Yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe,
jẽni jínajivʉbu ji mauvare, Jesús arejamed̶a náre.
\p
\v 45 Jũ̶menijicʉ jápiarĩ eaicõjemenejamed̶a náre iye Jesús
ũ̶i coyʉiyede. Que baru jápiarĩ coreóvabedejaimad̶a. Aru
jidʉrivʉ jẽniari jã́iyʉbedejaimad̶a ṹ̶re iye ũ̶i coyʉino
mácarõre náre.
\s ¿Ñamema parʉcʉ maje jẽnebore?
\r (Mt 10.40, 18.1-5; Mr 9.33-37; Lc 10.16, 22.24; Jn 13.20)
\p
\v 46 Jesúi bueimara jararĩ bú̶rejaimad̶a ne bajumia ñamene
parʉcʉre ne jẽneboi apevʉ pʉeno.
\v 47-48 Ʉbenita Jesús coreóvayʉ bácʉ ne dápiaiyede ne ũmei,
jẽnejamed̶a cũinácʉ jʉed̶ocʉre. Aru ṹ̶re núvari ũ̶i yebai,
arejamed̶a náre:
\p —Cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru ñai jʉed̶ocʉre ji
ãmiái, ji cõjeiyepe, que d̶ayʉ nopedeca copʉ etaibi yʉre. Aru
ñai copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre
máre. Que baru ñai mʉjacacʉ parʉbecʉ caivʉ pʉeno, ñai
cad̶ateiyʉcʉ apevʉre, ṹ̶recabe jãve parʉcʉ Jũ̶menijicʉi
jã́inore. Põeva parʉrivʉbu, cad̶ateivʉ baru apevʉre
Jũ̶menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ina jaboteiyʉrivʉ apevʉre, aru
d̶aicõjeiyʉrivʉ náre máre, parʉbevʉbu Jũ̶menijicʉi
jã́inore, arĩ buedejamed̶a Jesús.
\s Majare jarabecʉ, majacacʉbe
\r (Mr 9.38-40)
\p
\v 49 Juan arejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, jã́carã ñʉja cũinácʉ ũ̶mʉ abujuvare
jaetovayʉre mi ãmiái, mi parʉéque. Ʉbenita ñʉjaque ũ̶i
cʉbe boje, “D̶abejacʉ” acarã ñʉja ṹ̶re, arejamed̶a Juan.
\p
\v 50 Ʉbenita Jesús arejamed̶a:
\p —Ácʉ põecʉ maucʉvabecʉ baru majare, majacacʉbe ũ̶. Que
baru ṹ̶re nópe aiye jaʉbeteavũ̶ mʉjare, arejamed̶a náre
Jesús.
\s Jesús Santiagore aru Jũare máre ũ̶i jaraino
\p
\v 51 Joabejĩno marejávũ̶ya ũ̶i mʉri nʉquijãravʉ baquinó
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõita. Que baru Jesús, parʉéque
dápiarĩ, bú̶rejamed̶a ũ̶i nʉiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
\v 52 Ʉ̃i jipocai jarorejamed̶a ṹ̶re boro nʉvacaipõevare. Aru
ina nʉri ecorejaimad̶a Samaria ãmicʉrijoborõcaĩmaroi. Noi
Jesús ũ̶i eaquinore mead̶arãnʉridurejaimad̶a na.
\v 53 Ʉbenita ina Samariacavʉ copʉ etaiyʉbedejaimad̶a Jesúre,
ũ̶i nʉiye boje Jerusalén ãmicʉriĩmaroita, ne ʉbe boje
diĩmarocavʉre.
\v 54 Ʉ̃i bueimara pʉcarã, Santiago aru Juan, diede jã́ivʉ
bácavʉ, jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿jõd̶aicõjenajidi ñʉja toabore
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõquede, ne ẽ́najiyepe aivʉ?
arejaimad̶a na.
\p
\v 55 Ʉbenita Jesús copedini jararejamed̶a náre.
\v 56 Aru nʉrejaimad̶a apeno ĩmaroi.
\s Apevʉ Jesúque ne nʉiyʉrĩduino
\r (Mt 8.19-22)
\p
\v 57 Jesújã mái nʉiyede, cũinácʉ ũ̶mʉ arejamed̶a Jesúre:
\p —Mú̶que nʉquijivʉ yʉ caino mi nʉinoita, arejamed̶a.
\p
\v 58 Aru Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Macayavimiva cʉvama ne cobeá. Aru míjina cʉvama ne juaiboa.
Ʉbenita yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, ji cʉrõ
cʉvabevʉ, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 59 Aru apecʉre arejamed̶a:
\p —Dajacʉ yú̶que, arejamed̶a.
\p Ʉbenita arejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, mamarʉmʉre jarʉvaquijivʉ cãreja jipacʉre
cũ̶racobei, ũ̶i yaiyede, arejamed̶a.
\p
\v 60 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a:
\p —Ina yaivʉ bácavʉpe paivʉ, ne jápiabe boje Jũ̶menijicʉi
jaboteinoque yávaiyede, jarʉvajarãri ina yaivʉ bácavʉre. Ʉbenita
mú̶capũravʉ coyʉcʉnʉjacʉ Jũ̶menijicʉi jaboteinoque
yávaiyede, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 61 Aru apecʉ máre arejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, mú̶que nʉquijivʉ yʉ. Ʉbenita
mamarʉmʉre, “Nʉñʉmu” aicõjejacʉ yʉre ji cũ̶ramicavʉre,
arejamed̶a.
\p
\v 62 Jesúcapũravʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Põecʉ d̶aiyʉcʉ baru ji ʉrõre aru ũ̶i baju ʉrõre máre,
bʉojabebi memecayʉ yʉre. Põeva ṹ̶pe paivʉre Jũ̶menijicʉ
jabotebecʉbe, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
\c 10
\s Jesús ũ̶i bueicõjeni jaroino setenta y dos paivʉre
\r (Mt 9.37-38, 10.7-16, 11.24; Mr 6.8-11; Lc 9.3-5; Hch 13.51; 1 Co
9.14; 1 Ti 5.18)
\p
\v 1 No yóboi Jesús beorejamed̶a apevʉre setenta y dos paivʉre.
Náre jarorejamed̶a ũ̶i jipocai pʉcarã matʉiyeda cainoa ĩmaroai
ũ̶i nʉquinoai.
\v 2 Aru jaroyʉ, arejamed̶a náre:
\p —Obedivʉ põeva cʉrivʉ, Jũ̶menijicʉi yávaiye méne
majibema na cãreja, mʉje buenajimara iye yávaiye méne,
Jũ̶menijicʉi mead̶arãjiyepe aivʉ náre, ne jʉ aiyede diede.
Ʉbenita obebevʉbu memecaivʉ Jũ̶menijicʉre. Que baru jẽniajara
ṹ̶re, ũ̶i daroquiyepe aivʉ apevʉ buenajivʉre ina põevare.
\v 3 Nʉri jã́jara mʉja. Jaroivʉ mʉjare ijãravʉcavʉ jẽneboi
yópe ovejavai nʉiyepe ãimara jijecʉrivʉ jẽneboi.
\v 4 Nʉvamejara mʉja tãutʉrare, curubʉare, aru cʉraidoare
máre. Borotede númejara mʉje mái copʉimaraque.
\v 5 Ã́ri mʉja ecoivʉ cũinád̶ami cũ̶ramine, mamarʉmʉ ajarã
yópe: “Iñamicavʉ, mearo cʉjarã mʉja”.
\v 6 Aru diñamicavʉ mearoque ne cʉru, nópe ajarã náre.
Ʉbenita mearoque ne cʉbedu, “Mearo cʉjarã mʉja”, abejarã
náre.
\v 7 Cʉjarã cũinád̶amima. Que teni ãri aru ũcuri tejarã ne
jíyede mʉjare, mʉje náre cad̶ateiye boje. Mʉja memecaivʉpebu.
Aru memecaipõecʉre bojed̶aiye jaʉvʉ ũ̶i memeinore. Ʉbenita
nʉmejara cũ̶ramia coapa.
\p
\v 8 ’Ecoivʉ baru mʉja ĩmaroi, aru ina ĩmarocavʉ ne copʉ etaru
mʉjare me, ãjara apejĩene ne jíyede mʉjare.
\v 9 Mead̶ajarã ijimarare. Aru coyʉjarã náre yópe:
“Jũ̶menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”.
\v 10 Ʉbenita ecoivʉ baru mʉja ĩmaroi, ne copʉ etabenoi mʉjare
diĩmarocavʉ põeva, cuimai nʉri, ajarã yópe:
\v 11 “Mʉje jobore ñʉjare jẽiyede ñʉje cʉboba cãchinoi
pʉpeivʉbu ñʉja, mʉje copʉ etabe boje aru mʉje jápiabe boje
ñʉjare. Ʉbenita majijarã iyede: Jũ̶menijicʉ jabotecʉyʉme
põevare maumejiena”, ajarã.
\v 12 Coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ pare ãmeina
tedejaimad̶a. Ʉbenita diĩmarocavʉ, mʉjare copʉ etabevʉ
bácavʉ, ñájinajarama ina Sodomacavʉ bácavʉ pʉeno baju
Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina
teiye boje, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
\s Apeĩmaroacavʉ ne jʉ abeno Jũ̶menijicʉre
\r (Mt 10.40, 11.20-24; Mr 9.37; Lc 9.48; Jn 13.20)
\p
\v 13 Jesús arejamed̶a cojedeca:
\p —¡Mʉja, judíova, Corazĩ́cavʉ, ãmeno ñájinajaramu mʉja!
¡Mʉja, judíova, Betsaidacavʉ máre, ãmeno ñájinajaramu
mʉja! Põecʉ ũ̶i d̶aru põeva ne d̶arĩ majibede yópe ji
d̶aiyepe mʉje jã́iyede Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ máre ne
jã́iyede, jave chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvajebu ne d̶aiyede.
\v 14 Ʉbenita mʉja ñájinajaramu Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ
pʉeno baju, Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre
põevare, ne ãmeina teiye boje.
\v 15 Aru mʉja, judíova, Capernaucavʉ, jãve nʉmenajaramu mʉja
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi. Quénora mʉja nʉrajaramu
toabo cũiméboi, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 16 Jesús arejamed̶a ũ̶i bueimarare cojedeca:
\p —Ñai põecʉ jápiayʉ baru mʉjare, jápiaibi yʉre máre.
Ñai põecʉ ʉbecʉ baru mʉjare, ʉbebi yʉre máre. Aru ñai
põecʉ ʉbecʉ baru yʉre, ʉbebi ñai yʉre daroyʉ bácʉ,
Jũ̶menijicʉre máre, arejamed̶a Jesús.
\s Setenta y dos paivʉ ne copaini daino
\p
\v 17 Ina setenta y dos paivʉ, Jesúi jaroimara mácavʉ,
copaidejaimad̶a torojʉrivʉ Jesús yebai. Aru yópe arejaimad̶a
ṹ̶re:
\p —¡Mʉ, ñʉje jabocʉ, abujuva máre jʉ ama ñʉje cõjeiyede
náre mi ãmiái, mi parʉéque! arejaimad̶a na.
\p
\v 18 Aru Jesús arejamed̶a náre:
\p —Jã́vʉ yʉ ñai abujuvai jabocʉre, ũ̶i ãmiá Satanás,
tʉyʉre cavarõre jocarĩ yópe yaroino tʉiyepe.
\v 19 Mʉjare parʉre d̶aivʉ yʉ, mʉje jã́ru ãd̶avare aru
murivare máre, mʉje cʉrarãjiyepe ayʉ náre. Aru mʉja
parʉrivʉtamu ñai mʉje maucʉ, abujucʉ pʉeno. Que baru ãmeno
d̶abenama mʉjare ãd̶ava aru muriva máre.
\v 20 Ʉbenita mʉja, torojʉrivʉ ina abujuva ne jʉ aiye boje
mʉjare, pʉeno baju torojʉjarã mʉje ãmiá toivaino cʉe boje
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi. Que baru mʉja cʉvarãjaramu
jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a náre Jesús.
\s Jesús torojʉcʉ
\r (Mt 11.25-27, 13.16-17; Jn 3.35, 10.15)
\p
\v 21 Dinʉmʉmiareca Jesús, torojʉrĩ ũ̶i ũmei Espíritu Santoi
parʉéque, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a Jũ̶menijicʉre:
\p —Mʉ, jipacʉ, cavarõ mearocacʉ aru ijãravʉ jabocʉ máre,
mearore jívʉ mʉre, mi jã́d̶ovame boje caiye iye ji coyʉiyede
ina majidivʉre, aru mi jã́d̶ovaiye boje caiye iyede ina
majibevʉre. Mʉ, jipacʉ, jívʉ mʉre mearore mi nópe d̶aiye
boje, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 22 Jũ̶menijicʉre coyʉrĩ bʉojarĩ, Jesús arejamed̶a ina
ṹ̶que cʉrivʉre:
\p —Jipacʉ Jũ̶menijicʉ jíbi yʉre caiye ji majiéde aru caiye
ji parʉéde máre. Ñame majibema yʉre. Quénora majibi jipacʉ.
Ñame majibema jipacʉre. Quénora majivʉ yʉ, aru na máre ina ji
coyʉimara, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 23 Dinʉmʉ apevʉre dajocarĩ, Jesús arejamed̶a ũ̶i bueimarare:
\p —¡Torojʉma ina põeva jã́ivʉ caiye iye mʉje jã́iyede!
\v 24 Coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõeva aru jabova máre jã́iyʉrĩduquemavʉ caiye iye
mʉje jã́iyede. Ʉbenita jã́metequemavʉ. Aru
jápiaiyʉrĩduquemavʉ mʉje jápiaiyede. Ʉbenita
jápiabetequemavʉ, arejamed̶a Jesús.
\s “Samariacacʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 22.35-40; Mr 12.28-34)
\p
\v 25 Cũinácʉ põecʉ, Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede majicʉ,
Jesúi majiéde majiyʉcʉ, nacajari, jẽniari jã́rejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipe d̶aquidi yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ
cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a ũ̶ Jesúre.
\p
\v 26 Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —¿Aipe Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemari ũ̶i d̶aicõjeiyede
Moisés bácʉre javede? ¿Aipe majicʉrũ̶ iye mi bueiyede?
arejamed̶a Jesús.
\p
\v 27 Jʉ ayʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Ʉjacʉ mi jabocʉ Jũ̶menijicʉre caino mi ũmedʉque, caino
mi ũmeque, caino mi baju parʉéque, aru caino mi majiéque máre.
Aru ʉjacʉ mícʉre yópe mi ʉepe mi baju, arejamed̶a Jesúre.
\p
\v 28 Que teni Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Meavʉ mi jʉ aino. D̶ajacʉ yópe mi coyʉinope, cʉvacʉyʉ
jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 29 Ʉbenita ñai ũ̶mʉ, apevʉre ne me jã́rajiyepe ayʉ ṹ̶re,
jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre:
\p —¿Ñamema ñai jícʉ? arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 30 Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Cũinácʉ ũ̶mʉ ẽmeni nʉquemavʉ Jerusalén
ãmicʉriĩmarore jocarĩ, nʉñʉ Jericó ãmicʉriĩmaroi. Que
teni ñavacʉrivʉ jẽquemavʉ ṹ̶re, tatorãjivʉ ũ̶i cʉvaede.
Ĩquemavʉ ũ̶i cuitótecajede aru caiye ũ̶i apejĩene máre. Aru
jara popequemavʉ ṹ̶re. Pare churiá d̶aquemavʉ. Que teni
dajocaquemavʉ ṹ̶re, “¿Yaiyú̶ bárica?” arĩ dápiaivʉ.
\v 31 Nópe teniburu yóboi, cũinácʉ sacerdote ẽmeni nʉquemavʉ
dimamica. Aru jã́quemavʉ ñai parayʉre joborõi, ma ẽcarʉi.
Ʉbenita ṹ̶re jã́ri, vaiquémavʉ.
\v 32 Nopedeca cũinácʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine memeipõecʉ,
levita ãmicʉriyajubocacʉ, eaquemavʉ joabenoi ñai parayʉ yebai.
Ʉbenita ṹ̶re jã́ri, vaiquémavʉ.
\p
\v 33 ’No yóboi, cũinácʉ apenocacʉ, Samaria
ãmicʉrijoborõcacʉ, nʉñʉ dimamica, eaquemavʉ ñai parayʉ
yebai. Aru cõmaje ãroje jã́quemavʉ ṹ̶re.
\v 34 Ʉ̃i yebai nʉri, ũ̶i churiáre yuaquemavʉ olivo ãmicʉricʉ
jẽidʉa córore aru vino ú̶yaicorore máre. Aru
cuitótecajecãvaque bʉorĩ jʉoquemavʉ ṹ̶re. Que teni nacovari
ñóquemavʉ ũ̶i tubamʉra. Aru nʉvaquemavʉ ṹ̶re cuipõeva ne
cãiñami, mead̶acʉyʉ ṹ̶re.
\v 35 Cõmiáijãravʉ jíquemavʉ tãutʉratʉravare ñai cãiñami
upacʉre, bojed̶acʉyʉ ũ̶i mead̶aquiyede ñai tatoimʉ mácʉre.
Aru aquemavʉ ṹ̶re: “Mead̶ajacʉ ñai ũ̶mʉre me. Que teni ji
copainʉmʉta bojed̶aquijivʉ mʉre caiye mi jíye báquede
ṹ̶re”, aquemavʉ ñai Samariacacʉ, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 36 Coyʉrĩ bʉojarĩ, ñai majicʉre Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquede Moisés bácʉre jẽniari
jã́rejamed̶a Jesús:
\p —¿Ácʉ põecʉ ina yóbecʉrã ũ̶mʉvacacʉ batequémari
cad̶ateyʉ ñai ũ̶mʉre, ñavacʉrivʉ ne tatoimʉ mácʉre?
arejamed̶a Jesús.
\p
\v 37 Ʉ̃ jʉ ayʉ arejamed̶a Jesúre:
\p —Ñai cõmaje ãroje jã́ri, cad̶ateyʉ bácʉbe ṹ̶re,
arejamed̶a.
\p Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Caride nʉri d̶ajacʉ ũ̶i d̶aiye báquepe. Cõmaje
ãroje jã́ri, cad̶atejacʉ mʉ
apevʉre, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i jã́cʉnʉino Marta aru María yebai
\r (Jn 11.1)
\p
\v 38 Jesús nʉrejamed̶a mái ũ̶i bueimaraque. Aru ĩmajinoi
ecoiyede, cũináco nomió, õi ãmiá Marta, copʉ etarejacod̶a
Jesúre õi cũ̶rami.
\v 39 Martai yóco máre cʉrejacod̶a, õi ãmiá María. Ico dobaco
Jesúi cʉboba yebai, nópe ina judíovai d̶arĩ cõmajiyepe ne
buenajiyepe aivʉ, jápiad̶o barejácod̶a ũ̶i bueiyede.
\v 40 Ʉbenita Marta pare cãrijinejacod̶a, õi ãiyede memeiye
boje. Que baru Jesús yebai nʉri, arejacod̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ye baju ãmeni jíyocoi dajocaino yʉre,
cũinácova memeivʉ yʉ? Cad̶ateicõjejacʉ ṍre yʉre, arejacod̶a
õ Jesúre.
\p
\v 41 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṍre:
\p —Mʉ, Marta, cãrijivʉ mʉ caijĩe apejĩe boje.
\v 42 Ʉbenita cũinárora jaʉvʉ mʉre. Yópe María õi d̶aiyepe
paino mearotamu. Õi jápiaiye ji bueiyede mearotamu. Que baru
põecʉ cʉbebi ĩcʉyʉ õi d̶aiyʉrõre, arejamed̶a Jesús.
\c 11
\s Jesús ũ̶i bueino Jũ̶menijicʉque jẽniainore
\r (Mt 6.9-15, 7.7-11; Jn 14.13-14, 15.7, 16, 16.23-24; 1 Jn
3.21-22, 5.14-15)
\p
\v 1 Cũinájãravʉ Jesús jẽniañʉ marejámed̶a jípacʉ
Jũ̶menijicʉque. Aru ũ̶i jẽniariburu yóboi, cũinácʉ ũ̶i
bueimaracacʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Juan Bautista bácʉ Jũ̶menijicʉque jẽniainore buequemavʉ
ũ̶i bueimarare. Que baru mʉ máre buejacʉ ñʉjare
Jũ̶menijicʉque jẽniainore, arejaimad̶a na.
\p
\v 2 Aru Jesús arejamed̶a náre:
\q Mʉja jẽniaivʉ Jũ̶menijicʉque yópe ajarã: “Mʉ,
ñʉjepacʉ, meacʉ bajubu mʉ. Que baru caivʉ põeva mʉre
pued̶arĩ mearore jíjarãri. Bú̶re d̶ajacʉ mʉ mi jabotequiyede
põevare.
\v 3 Jíjacʉ ñʉjare jãravʉa coapa ñʉje ãiyeva.
\v 4 Aru ãrʉmetejacʉ ñʉje ãmeina teiyede yópe ñʉja máre
ñʉje ãrʉmeteiyepe caiye apevʉ ne ãmeina d̶aiyede ñʉjaque.
Ñai abujuvai jabocʉi jʉjovajʉroede ñʉjare vainí
tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje d̶abenajiyepe ãmenore”, arejamed̶a
náre Jesús.
\p
\v 5-7 Aru Jesús coyʉrejamed̶a náre yópe:
\p —Põecʉ ũ̶i nʉru cũinácʉ ũ̶i yóvaimʉ yebai, acʉyʉ
ṹ̶re yópe: “Yú̶cacʉ, jíjacʉ yʉre yóbecʉriboa pã́uboare.
Apecʉ ji yóvaimʉ edaibi ji cũ̶rami cuyʉ. Aru ãiye cʉbevʉ
yʉre. Que baru jíquiye ṹ̶re eabevʉ yʉ” ayʉre, ñai ũ̶i
yóvaimʉ, ũ̶i cũ̶rami cʉcʉ, jʉ abejebu ṹ̶re yópe:
“Cãrijovamejacʉ yʉre. Jave bievʉ yʉ ji cũ̶ramine. Aru jímara
jave cãivʉtamu. Que baru mʉre nacajari jíyʉ bʉojabevʉ yʉ”.
Ʉ̃i yóvaimʉ abejebu ṹ̶re yópe.
\v 8 Coyʉyʉbu mʉjare: Ʉ̃i yóvaiye boje jíbecʉbe ṹ̶re.
Quénora ũ̶i cãrijovaiye boje, nacajari jícʉyʉme caiye iye
jaʉéde ṹ̶re.
\v 9 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Jẽniare nʉjara Jũ̶menijicʉre,
aru jícʉyʉme mʉje jẽniainore ṹ̶re. Vore nʉjara ṹ̶re, aru
earãjaramu. Aru mʉje órejare nʉiyede jedevacobei, Jũ̶menijicʉ
voacacʉyʉme mʉjare.
\v 10 Que baru caivʉ jẽniaivʉ Jũ̶menijicʉre cʉvama ne
jẽniainore. Aru caivʉ voivʉ ead̶ama ne voimʉre. Aru caivʉ
órejaivʉre jedevacobei voaibi, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ.
\p
\v 11 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre:
\p —Mʉja jʉed̶ocʉvarivʉ, ¿mʉjemacʉ ũ̶i jẽniaru mʉjare
pã́ubore, jíje bárica mʉja ṹ̶re cũ̶rabore? ¿Aru mʉjemacʉ
ũ̶i jẽniaru mʉjare moacʉre, jíje bárica mʉja ṹ̶re ãd̶are?
\v 12 ¿Aru mʉjemacʉ ũ̶i jẽniaru mʉjare jĩ́dʉre, jíje
bárica mʉja ṹ̶re murine? Nópe d̶abenamu mʉja.
\v 13 Que baru mʉja ãmena méne cʉvede jíni majiépedeca
mʉjemarare, majepacʉ Jũ̶menijicʉ cavarõ mearocacʉ pʉeno méne
cʉvaede jíni majibi mʉja jẽniaivʉre ṹ̶que. Ʉ̃́vacari
darocʉyʉme ñai Espíritu Santore caivʉ jẽniaivʉre ṹ̶re,
arejamed̶a Jesús.
\s “Abujuvai jabocʉi parʉéde cʉvabi ũ̶” arĩ, ne boro
coyʉrĩ ad̶arĩduino Jesúre
\r (Mt 9.34, 10.25, 12.22-30, 38, 16.1; Mr 3.20-27; 8.11, 9.40)
\p
\v 14 Dinʉmʉre Jesús jaetovayʉ barejámed̶a abujucʉ
yávabecʉre cũinácʉ ũ̶mʉre jocarĩ. Aru ñai abujucʉ ũ̶i
etarĩburu yóboi, ñai ũ̶mʉ yávabecʉ bácʉ yávarejamed̶a. Que
baru ina põeva jã́ivʉ bácavʉ, pare dápiaivʉ,
cuecumarejaimad̶a.
\v 15 Ʉbenita apevʉ ina põevacavʉ arejaimad̶a:
\p —Beelzebú, abujuvai jabocʉ, ĩmamʉme ũ̶. Que baru ũ̶i
parʉéque jarʉvaibi abujuvare, boro coyʉrĩ ad̶arĩdurejaimad̶a
Jesúre.
\p
\v 16 Aru apevʉ jʉjovaiyʉrivʉ barejáimad̶a ṹ̶re, ne
majinajiyepe aivʉ jãve ũ̶i d̶aru ũ̶i d̶aiyede Jũ̶menijicʉi
parʉéque. Que baru jẽniarejaimad̶a ũ̶i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ
põeva ne d̶arĩ majibenore.
\v 17 Ʉbenita Jesús coreóvayʉ ne dápiaiyede, “Beelzebú ũ̶i
ĩmamʉ” aivʉre, arejamed̶a náre:
\p —Cũináro jaborõcavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, ina
jaborõcavʉ cũinájarama na. Nopedeca cũinád̶ami cũ̶ramicavʉ
ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, diñamicavʉ cũinájarama na.
\v 18 Nopedeca bájebu ñai abujuvai jabocʉ, jaetovayʉ baru
abujuvai jabocʉre. Ãd̶amateyʉ bájebu ũ̶i bajuma. Aru jaetovayʉ
baru abujuvare, joe parʉcʉ cʉbejebu ũ̶. “Abujuvai jabocʉi
parʉéque jaetovaibi abujuvare”, mʉje aiye boje yʉre, yópe
coyʉyʉbu mʉjare:
\v 19 ¿Ji jaetovaru abujuvare abujuvai jabocʉi parʉéque, ñamei
parʉéque jaetovaidi mʉjacavʉ abujuvare? Que baru mʉjacavʉ
abujuvare jaetovaivʉ jã́d̶ovad̶ama mʉjare mʉje borocʉede yʉre
ʉbenina.
\v 20 Ʉbenita Jũ̶menijicʉi parʉéque jaetovayʉbu yʉ abujuvare.
Que baru jã́d̶ovaivʉ yʉ Jũ̶menijicʉ jaboteyʉre mʉjare,
arejamed̶a Jesús.
\p
\v 21 Dinʉmʉre Jesús coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri dápiarĩ ne
d̶arãjiyepe ainore, ne majinajiyepe ayʉ parʉcʉre abujuvai jabocʉ
pʉeno.
\p —Ʉ̃mʉ parʉcʉ jã́ri coreyʉ ũ̶i cũ̶ramine ũ̶i boaiyeque,
me mead̶aquemavʉ ũ̶i cʉvaede.
\v 22 Ʉbenita apecʉ ũ̶i pʉeno parʉcʉ earĩ, boarĩ́ tatoquemavʉ
ṹ̶re. Ʉ̃i boaiyede, aru ũ̶i cʉvaede nʉvari, coavaquemavʉ
diede apevʉ ũ̶i yóvaimaraque.
\v 23 Que baru ñai yóvabecʉ maucʉvaibi yʉre. Aru ñai apevʉre
yóvare d̶abebi yʉre, náre maucʉvare d̶aibi yʉre, arĩ
buedejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino abujucʉi copaino
\r (Mt 12.43-45)
\p
\v 24 Bedióva cojedeca Jesús buedejamed̶a náre:
\p —Abujucʉ etayʉ bácʉ ũ̶mʉre jocarĩ, voibi ũ̶i
jabʉóvaino penenoi. Ʉbenita jabʉóvaino eabecʉ baru, copaiyʉbi
ñai ũ̶mʉ, ũ̶i etaimʉ mácʉrecata.
\v 25 Aru copaini nʉñʉ, eaibi ñai ũ̶mʉ meacʉre, yópe
cũ̶rami oeni mead̶aiñamipe páyʉre.
\v 26 Que baru apevʉ siete paivʉ abujuva ũ̶i pʉeno ãmenare
vorĩ earĩ, nʉvaimi ṹ̶que. Aru ina d̶aicõjeivʉ ñai ũ̶mʉre,
ãmed̶ad̶ama ṹ̶re pʉeno baju, arĩ buedejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino torojʉede
\p
\v 27 Jesús ũ̶i yávaiyedeca, cũináco nomió ina obedivʉ põeva
jẽneboi cod̶oboborĩ arejacod̶a ṹ̶re:
\p —Mʉre jʉed̶ocʉvaco báco, aru mʉre bʉcʉóvad̶o báco mearo
torojʉjacorĩ õ, arejacod̶a õ.
\p
\v 28 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṍre:
\p —Õi pʉeno torojʉrãjarama ina põeva Jũ̶menijicʉi
yávaiyede jʉ arĩ, d̶aivʉ yópe die coyʉinope, arejamed̶a
Jesús.
\s Põeva ne d̶arĩ majibenore Jesúre d̶aicõjeniduino
\r (Mt 12.38-42, 16.4; Mr 8.12)
\p
\v 29 Obedivʉ põeva ne cójijiyede Jesús yebai, yávarĩ
bú̶rejamed̶a náre:
\p —Ijãravʉcavʉ ãmena jã́iyʉrĩduyama põeva ne d̶arĩ
majibenore. Ʉbenita jã́menama apenore Jũ̶menijicʉi d̶ainore
náre, quénora yo Jonás mácʉre vaino mácarõre.
\v 30 Yópe Jũ̶menijicʉ ũ̶i jaroiye báquepe Jonás mácʉre,
ũ̶i coyʉcaquiyepe ayʉ ũ̶i yávaiyede nócavʉ, Nínive
ãmicʉriĩmarocavʉ bácavʉre, nopedeca Jũ̶menijicʉ darorejame
yʉre, ũ̶i daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, ji coyʉcaquiyepe ayʉ ũ̶i
yávaiyede ijãravʉcavʉre. Aru yópe Jonás mácʉi cʉe báquepe
moacʉ ʉracʉi yapibʉ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru
yóbecʉriñamia máre, nopedeca yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ
ũ̶mʉpe, cʉcʉyʉmu joborõ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru
yóbecʉriñamia máre.
\v 31 Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne
ãmeina teiye boje, ico jaboco aviá daino cãcopũravʉcaco báco
nacajacod̶ome ina põeva ijãravʉcavʉque aru ãmecorocod̶ome
náre, ne yʉre jʉ abe boje. Õ máco darejaquemavʉ joarõ
joborõre jocarĩ, jápiacod̶o ñai Salomón mácʉi coyʉiye
báquede majiéque. Ʉbenita Salomón mácʉi majié pʉeno baju
bueyʉbu yʉ.
\v 32 Aru Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare,
ne ãmeina teiye boje, ina ũ̶mʉva mácavʉ, Nínivecavʉ bácavʉ,
nacajarajarama ijãravʉcavʉque aru ãmecororãjarama náre, ne
yʉre jʉ abe boje. Ina Nínivecavʉ bácavʉ chĩori ne ãmeina
teiye báquede oatʉvarejaquemavʉ, jápiaivʉ bácavʉ Jonás
mácʉi coyʉiye báquede Jũ̶menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita Jonás
mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino põeva ne d̶ainore ne dápiainope
\r (Mt 5.15; 6.22-23; Mr 4.21; Lc 8.16)
\p
\v 33 Cojedeca Jesús buedejamed̶a ina ṹ̶que cʉrivʉre:
\p —Põecʉ pẽoibʉre pẽoriburu yóboi, ñómemi dibʉre cobe
jívʉi aru pʉebʉ cãchinoi máre. Quénora ñoimi dibʉre
jocʉve pʉenora, ina ecoivʉ nore ne jã́rajiyepe ayʉ.
\v 34 Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re d̶aivʉ náre, ne
memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva
ne yacorʉa ijetedu náre o ne jã́iye bíjaru náre, ye ne
memeiyede aru ne nʉiyede máre majibenama. Aru põeva ne ũme,
yacorʉape paino, pẽore d̶aivʉ ne dápiaiyede.
\v 35 Que baru põecʉ cainʉmʉa dápiayʉ baru ijãravʉquede,
ijetede d̶aibi ũ̶i ũmene, ũ̶i dápiabe boje cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõquede. Aru ñai põecʉ ũ̶i ũmene
bíjacʉyʉme.
\v 36 Que baru põeva ne jã́menu ne yacorʉaque ãmenotamu.
Ʉbenita pʉeno ãmenotamu ne ũme ñemino maru, arĩ buedejamed̶a
Jesús.
\s Jesús ũ̶i boro coyʉrĩ ad̶aino fariseovare aru Jũ̶menijicʉi
yávaiye báquede bueipõevare
\r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 20.45-47)
\p
\v 37 Jesús ũ̶i yávarĩburu yóboi, cũinácʉ fariseovacacʉ
“Ãcʉdajacʉ” ayʉ, órejarejamed̶a ṹ̶re ũ̶i cũ̶rami. Que
baru Jesús ecorĩ, dobarejamed̶a tʉoiva yebai.
\v 38 Aru ñai fariseo ãmeina jã́rejamed̶a ṹ̶re, ũ̶i cojabe
boje ũ̶i ãquiye jipocai.
\v 39 Aru Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉja fariseova joaivʉbu mʉje ũcuidoare, aru jororʉare
máre pʉenomia, põeva ne jã́iyede. Ʉbenita mʉja tatoiyʉrivʉbu
apevʉ ne cʉvaede. Que teni ãmeno baju d̶aivʉbu mʉja. Mearo
d̶aiye apevʉre mearotamu joare d̶aicõjeiye pʉeno.
\v 40 ¡Ãrʉmevʉ mʉja! Ñai Jũ̶menijicʉ cʉed̶ayʉ maje baju
pʉenocarõre cʉed̶arejaquemavʉ jívʉcarõre, maje ũmene máre.
\v 41 Ʉbenita mʉje cʉvaede jívʉquede jíjarã cõmaje
ãrojarivʉre. Nópe d̶aivʉ mearo dápiarĩ cʉrãjaramu mʉja. Que
baru mearo baju d̶aivʉbu mʉja.
\p
\v 42 ’¡Mʉja, fariseova, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja!
Caiye mʉje oteiyoca, quĩ́jiyoca, bojecʉbeyoca, caipʉcapʉrʉape
paiyocare cʉvarivʉ, cũináyocare jíyavũ̶ Jũ̶menijicʉre.
Ʉbenita mearo d̶aivʉre apevʉre aru jecʉéde Jũ̶menijicʉre
máre ãrʉmevʉ mʉja. Caipʉcapʉrʉape paiye mʉje cʉvede
jocarĩ, cũinárore Jũ̶menijicʉre jíye jaʉvʉ mʉjare. Ʉbenita
pʉeno baju jaʉvʉ mʉjare mʉje mearo d̶aiye apevʉre aru mʉje
jecʉé Jũ̶menijicʉre máre. Que d̶aru me cojʉquiyebu
Jũ̶menijicʉre.
\p
\v 43 ’¡Mʉja, fariseova, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja!
Mʉje ʉe boje dobae mearoa baji judíovai cójijiñamiare aru mʉje
ʉe boje põeva ne jacoyʉiyede mʉjare tãibʉi, ñájinajaramu
mʉja. Ñájinajaramu mʉje ʉe boje apevʉre ne dápiaiyede mʉjare
mearape apevʉ pʉeno.
\p
\v 44 ’¡Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Yaivʉ bácavʉ ne
jobocobeape paivʉ. Põeva cuivʉbu dicobea pʉenora, jã́mevʉva.
Que baru ne cuiyede jarʉvaino pʉenora majibema na. Nopedeca põeva
cuivʉbu mʉje yóboi, ʉbenita mʉje ũmene jã́mevʉva. Que baru
mʉje ãmeina dápiaiyede majibema na, arejamed̶a Jesús, náre
bueyʉ.
\p
\v 45 Aru cũinácʉ põecʉ, Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede majicʉ,
arejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, mi que aiye ãmecoroivʉ ñʉjare máre,
arejamed̶a Jesúre.
\p
\v 46 Aru Jesús arejamed̶a náre:
\p —Mʉja, Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede majidivʉ máre ãmeno
ñájino cʉvarãjaramu mʉja, mʉje d̶aicõjeiye boje apevʉre ne
d̶aivʉ bʉojabede. Ʉbenita mʉjavacari ye cad̶atebevʉ náre. Que
baru mʉja máre ñájinajaramu.
\p
\v 47 ’¡Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Mʉja d̶aivʉbu
mead̶amia cũ̶ramiare ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva
mácavʉ ne jobocobea báque pʉenoi, pued̶arãjivʉ na mácavʉre.
Ʉbenita mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ na
mácavʉre.
\v 48 Mʉje d̶aiyede diñamiare, jã́d̶ovaivʉbu jʉ aivʉre ne
ãmeina teiye báquede, ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre.
\p
\v 49 ’Que baru Jũ̶menijicʉ ũ̶i majiéque arejaquemavʉ yópe:
“Jarocʉyʉmu yʉre yávaiyede coyʉcaipõevare aru ji yávaiye
méne beorĩ coyʉicõjeimarare máre. Apevʉ ina yʉre yávaiyede
coyʉcaipõevacavʉre aru ina ji yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimaracavʉre máre ãmeina d̶arĩ, boarĩ́
jarʉvarãjarama náre”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\v 50 Ne nópe d̶aiye boje, Jũ̶menijicʉ yaicõjecʉyʉme
ijãravʉcavʉre ijãravʉre d̶arĩ bʉiyedata.
\v 51 Apecʉ ũ̶i boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ñai Abel bácʉre,
aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje caivʉ Abel bácʉi
yóbocavʉ bácavʉre máre pʉ Zacarías bácʉ bajita, ñai ne
boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶rami tãibʉ coricai,
jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ijãravʉcavʉ ñájinajarama ne boarĩ́
jarʉvaiye báque boje.
\p
\v 52 ’¡Mʉja, Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede majidivʉ, ãmeno
ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Jũ̶menijicʉi majiéde
bueivʉvacari, coyʉiyʉbevʉbu mʉja apevʉre, ne majibenajiyepe
aivʉ. Jãve Jũ̶menijicʉi majiéde majibevʉ, majidivʉpe
teivʉvacari, apevʉre máre majicõjemevʉbu, arĩ buedejamed̶a
náre Jesús.
\p
\v 53-54 Jesús ũ̶i yávarĩburu yóboi nʉrejamed̶a nore jocarĩ.
Aru no yóboi ina Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru
ina fariseova máre pare cãrijovari jẽniari jã́rejaimad̶a ṹ̶re,
boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ ũ̶i yávaiye boje.
\c 12
\s Jesús ũ̶i coyʉino borocʉrĩ majiéde
\r (Mt 16.6; Mr 4.22, 8.15; Lc 8.17)
\p
\v 1 Dinʉmʉma obedivʉ põeva cójijivʉ ne baju cʉraraiyede,
Jesús, yópe arĩ, coyʉrĩ bú̶rejamed̶a ũ̶i bueimarare:
\p —Me d̶ajarã. Me jã́jara, mʉje dápiabenajiyepe yópe ina
fariseova ne dápiaiyepe. Nácapũravʉ dápiavaivʉbu aipe d̶arĩ
jʉjovarãjivʉ apevʉre.
\v 2 Caiye jã́d̶ovame máque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede
máre majinajarama caivʉ põeva.
\v 3 Que baru caiye mʉje aiye báquede ñeminoi, jápiarãjarama
caivʉ põeva Jũ̶menijicʉ coyʉre d̶ayʉre diede miad̶ároi. Caiye
mʉje jũjuvaiye báquede máre tucubʉa jívʉi apevʉre jocarĩ,
jápiarãjarama caivʉ põeva Jũ̶menijicʉ coyʉre d̶ayʉre diede
ne cójijinoi, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino põeva ne jidʉrãjimʉre
\r (Mt 10.26-31)
\p
\v 4 Jesús coyʉrejamed̶a náre cojedeca:
\p —Mʉja, ji yóvaimarare, coyʉyʉbu mʉjare yópe: Jidʉbejarã
ina boarĩ́ jarʉvaivʉre mʉje bajure aru apeno d̶arĩ
bʉojabevʉre.
\v 5 Ʉbenita coyʉquijivʉ mʉjare mʉje jidʉrãjimʉre:
Jidʉjarã Jũ̶menijicʉre, ñaine mʉje baju yainíburu yóboi
jarʉvarĩ bʉojayʉre toabo cũiméboi. Jãve coyʉyʉbu mʉjare:
¡Jidʉjarã ṹ̶re! arejamed̶a Jesús.
\p
\v 6 Aru cojedeca Jesús arejamed̶a náre:
\p —Yócavʉ bojed̶aivʉ cũinápʉrʉpe paivʉ míjina
quĩ́jinare pʉcatʉrava tãutʉratʉrava bojecʉbetʉravaque. Aru
Jũ̶menijicʉ ãrʉmetebebi caivʉ ina míjinare.
\v 7 Jũ̶menijicʉ majibi caiye pod̶amea cʉede mʉje jipobʉi
máre. Que baru jidʉbejarã. Mʉja bojecʉrivʉtamu caivʉ míjina
obedivʉ pʉeno, mʉje ũme yaibé boje, arĩ buedejamed̶a náre
Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino ṹ̶re jʉ aivʉre aru jʉ abevʉre
\r (Mt 10.19-20, 32-33, 12.32; Mr 3.29, 13.11; Lc 21.14-15)
\p
\v 8 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ina
ṹ̶que cʉrivʉre:
\p —Coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ ina jʉ aivʉre yʉre põeva ne
jã́iyede, yʉ máre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, náre
jʉ acʉyʉmu Jũ̶menijicʉi ángeleva ne jã́iyede.
\v 9 Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ
máre náre jʉ abecʉbu Jũ̶menijicʉi ángeleva ne jã́iyede.
\p
\v 10 ’Caivʉ ina ãmeina yávaivʉre yʉre, Jũ̶menijicʉi
daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, Jũ̶menijicʉ ãrʉmeteibi ne ãmeina
teiyede. Ʉbenita ina ãmeina yávaivʉre ñai Espíritu Santore,
Jũ̶menijicʉ ãrʉmetebebi ne ãmeina teiyede.
\p
\v 11 ’Aru ne jẽni nʉvaiyede mʉjare judíovai cójijiñamia
yebai, aru ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva jipocai, aru
jabova jipocai máre, “¿Aipe coyʉrãjidi náre?” arĩ
cãrijimejara mʉja.
\v 12 Dinʉmʉ maquinómareca ñai Espíritu Santo majicacʉyʉme
mʉjare iye mʉje coyʉrãjiyede náre, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino apejĩe ʉrarõ cʉvaru jidojarõre
\p
\v 13 Cũinácʉ ina põevacacʉ arejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, ñʉjepacʉ yaiyú̶ bácʉ, ũ̶i cʉvaede
dajocame. Aru jimamicʉ ĩame caiye diede. Que baru coavaicõjejacʉ
jimamicʉre die ũ̶i cʉvaede yú̶que, arejamed̶a Jesúre.
\p
\v 14 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —¿Ñame yʉre epedi ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉpe o
coavaipõecʉpe mʉjare? arejamed̶a Jesús.
\p
\v 15 Aru arejamed̶a ina obedivʉ põevare:
\p —¡Me jã́jara! Ãujimejara mʉja. Põecʉ ũ̶i apʉé ãmevʉ
ũ̶i ʉrarõ cʉvaeque, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 16 Que baru ne jápiarĩ earãjiyepe ayʉ, yópe arĩ, jã́ri
dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore coyʉrejamed̶a Jesús:
\p —Cũinácʉ ũ̶mʉ cʉve cʉvacʉ ʉrarõ oteiyede ĩquemavʉ
ũ̶i jiore.
\v 17 Que teni dápiaquemavʉ ũ̶i baju: “¿Aipe d̶aji yʉ? Caiye
iye ji ʉrarõ oteiye epeiñami cʉvabevʉ yʉ”.
\v 18 Que dápiarĩ, ũ̶i baju yópe arĩ dápiaquemavʉ cojedeca:
“Tʉvarĩ jarʉvaicõjequijivʉ ji cũ̶ramia epeiñamiare. Aru
tʉvarĩ jarʉvarĩburu yóboi, d̶aicõjequijivʉ aped̶ãmia pʉeno
ʉrad̶ãmiare. Aru ʉrad̶ãmia jívʉi epeicõjequijivʉ caiye ji
oteiyede aru caiye ji apejĩene máre.
\v 19-20 Aru ji baju dápiarĩ aquijivʉ yópe: ‘Ʉrarõ cʉvaede
cʉvavʉ yʉ. Yʉre apʉre d̶aiyede cʉvavʉ yʉ obediʉjʉaqueva.
Que baru jabʉóvarĩ, ãri, ũcuri, torojʉve tequijivʉ yʉ
dieque’, aquemavʉ”. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ aquemavʉ ṹ̶re:
“¡Mʉ, ãrʉmecʉ, cari ñamimareca yaiquíjivʉ mʉ! Que teni
caiye iye mi cʉvae bíjaquiyebu mʉre”, aquemavʉ ṹ̶re
Jũ̶menijicʉ.
\v 21 Nopedeca vaivʉ ṹ̶re, ñai põecʉ jẽñʉre ũ̶ jieva
ʉrarõ cʉvaede. Ʉbenita Jũ̶menijicʉi jã́inoi ye cʉvabebi ũ̶,
arĩ coyʉrejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino Jũ̶menijicʉi coreiyede ũ̶i põevare
\r (Mt 6.25-34)
\p
\v 22 No yóboi Jesús arejamed̶a ũ̶i bueimarare:
\p —Coyʉyʉbu mʉjare: Cãrijimejara mʉja apʉrivʉ mʉje
ãrajiyede, aru mʉje bajure, mʉje dorãjiyede.
\v 23 Mʉje apʉrõ ãiye pʉeno bojecʉrõtamu. Aru mʉje baju
máre doiye pʉeno bojecʉrõtamu, mʉje ũme yaibé boje.
\v 24 Jã́rijide apa ina míjinare. Na otebevʉreca, aru oteiyede
máre ĩmevʉreca, aru ne oteiye epeiñamine máre cʉvabevʉreca,
ʉbenita Jũ̶menijicʉ jíbi náre ne ãiyeva. Aru caivʉ míjina
obedivʉ pʉeno mʉja bojecʉrivʉtamu, Jũ̶menijicʉi pʉeno ʉe
boje mʉjare.
\v 25 Aru mʉjacacʉ cãrijiñʉ maru cũináora cʉre d̶aiye
majibebi ũ̶i cʉede ijãravʉi. Que baru cãrijiye meamevʉ
mʉjare.
\v 26 ¿Bʉojarĩ d̶abevʉvacari maiyójabenore, aipe teni
cãrijivʉrũ̶ mʉja mʉje d̶aiye majibede?
\p
\v 27 ’Jã́rijide apa mʉja iye cóvʉare. Die bʉcʉiyavũ̶,
mememevacari, aru ne cuitótecajeare máre naremevacari. Ʉbenita
coyʉyʉbu mʉjare: Iye cóvʉa métamu, caiye icaje ñai jabocʉ
bácʉ Salomón mácʉi cuitótecajea bojecʉricajea pʉeno.
\v 28 ¡Mʉja pare quĩ́jino jʉ aivʉbu Jũ̶menijicʉre!
Jũ̶menijicʉ nópe mearo d̶aibi iye cõriáre, caride dái cʉede
aru javenare põeva ne juarãjiyede. Nopedeca Jũ̶menijicʉ
jícʉyʉme mʉjare mʉje cuitótecajea meacajeare caiye iye cóvʉa
pʉeno.
\v 29 Que baru cãrijini vobejarã mʉje ãrajiyede aru mʉje
ũcurajiyede máre.
\v 30 Ina Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ cãrijini vod̶ama caiye iyede,
ne ãrajiyede, aru ne ũcurajiyede máre. Ʉbenita majepacʉ
Jũ̶menijicʉ majibi caiye iye mʉjare jaʉéde.
\v 31 Ʉbenita vojarã mʉja Jũ̶menijicʉi jaboteinoquede, mʉje
d̶aiyʉe boje mearore yópe ũ̶i d̶aicõjeiyepe. Aru Jũ̶menijicʉ
jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru
cuitótecajeare máre, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino maje cʉvarãjiyede mearo bajure cavarõ
mearoita
\r (Mt 6.19-21)
\p
\v 32 Cojedeca yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
\p —Mʉja, jívʉ, obebejĩnavacari jidʉbejarã. Majepacʉ
Jũ̶menijicʉ, ũ̶i me boje, epecʉyʉme mʉjare jabovava ũ̶i
jaboteinʉmʉre.
\v 33 Jíni bojed̶ajarã mʉje cʉvaede aru tãutʉrare ĩniburu,
jíjarã cʉve cʉvabevʉre. Que teni cʉvarãjaramu cainʉmʉa
mʉje cʉvae me cũiméne cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi,
ñavaipõeva ne ĩmenoi aru bocomiva ne ãmenoi.
\v 34 Que baru mʉje cʉvae cʉrõre dápiarãjaramu mʉje ũmeque
máre, arejamed̶a Jesús.
\s Jesúre meateni coreino
\r (Mt 24.43-44, 25.1-13; Mr 13.34-36)
\p
\v 35 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a ina ṹ̶que cʉrivʉre:
\p —Meatejarã mʉja yópe põeva ne memenajiye jipocamia ne
meateiyepe. Bʉojarã mʉje jãrióicãvare aru pẽojara mʉje
pẽoibʉre.
\v 36 D̶ajarã yópe ina memecaipõeva ne d̶aiyepe coreivʉ ne
jabocʉre, voarãjivʉ maumena ũ̶i copaiyede pʉrʉbʉorĩ
torojʉve teinore jocarĩ.
\v 37 Ñai jabocʉ darĩ earu ina ṹ̶re memecaipõeva coreivʉre,
torojʉrãjarama na. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai jabocʉ
bʉocʉyʉme ũ̶i jãrióicãvare. Aru náre dobaicõjeni tʉoiva
yebai, jícʉyʉme ne ãrajiyeva.
\v 38 Que teni ñai jabocʉ ũ̶i daiyede ñami coricai o miad̶áe
tʉiyede, ina memecaipõeva coreivʉ baru ṹ̶re, me
torojʉrãjarama na, ũ̶i mearo d̶acaquiye boje náre.
\v 39 Me dápiajarã iyede: Ñai cũ̶rami upacʉ majibebi aipiyede
ñavaipõecʉ dacʉyʉre. Majicʉ baru ñavaipõecʉi daquiyede,
coreni, ecoicõjemeni, ñavaicõjemejebu ũ̶i cũ̶ramiquede.
\v 40 Yʉ máre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, dacʉyʉmu
yʉre mʉje corebenʉmʉre. Que baru meateiye jaʉvʉ mʉjare máre,
arejamed̶a Jesús.
\s “Memecaipõecʉ jʉ ayʉre aru memecaipõecʉ jʉ abecʉre”
jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 24.45-51)
\p
\v 41 Pedro jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿coyʉcacʉrũ̶ mʉ yo jã́ri dápiarĩ
põeva ne d̶arãjiyepe aino mácarõre ñʉjare? ¿O coyʉcacʉrũ̶
yore caivʉre? arejamed̶a Jesúre.
\p
\v 42 Aru Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Coyʉquijivʉ mʉjare ũ̶i borore ñai memecaipõecʉre jʉ
ayʉre ũ̶i jabocʉre aru majicʉre máre. Ñai cũ̶rami upacʉ
coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉ majicʉre, ũ̶i jíquiyepe ayʉ
yebacavʉre ne ãrajiyeva caijãravʉa.
\v 43 Ñai cũ̶rami upacʉ copaini dayʉ, earu ṹ̶re
memecaipõecʉre d̶ayʉre yópe ũ̶i cõjeinope, torojʉcʉyʉbe
ñai memecaipõecʉ, cũ̶rami upacʉ ũ̶i jíquiye boje ṹ̶re
bojed̶aino mearore.
\v 44 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai cũ̶rami upacʉ
coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉre caiye ũ̶i cʉvaede.
\v 45 Ʉbenita apecʉ memecaipõecʉ, ñai jʉ abecʉ ũ̶i
jabocʉre, “Ji jabocʉ maume dabecʉbe” arĩ, ãmeina d̶ayʉ baru
ũ̶i yebacavʉre aru yebacarõmivare máre, ʉrarõ ãri aru ũcuri
pacotecʉyʉbe ũ̶.
\v 46 Que teiyede, ũ̶i jabocʉ dacʉyʉbe ñai memecaipõecʉ ũ̶i
corebejãravʉ baquinói aru ũ̶i majibeora baquinói máre. Aru
jarʉvaicõjecʉyʉbe ṹ̶re noi, Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉre ne
jarʉvainoi, ũ̶i ñájiquiyepe ayʉ.
\p
\v 47 ’Que baru ñai memecaipõecʉ majicʉreca ũ̶i jabocʉi
ʉrõre, ʉbenita ũ̶i mememenu, aru jʉ abedu ṹ̶re, ñai jabocʉ
pare jara popeicõjecʉyʉbe ṹ̶re.
\v 48 Ʉbenita ñai memecaipõecʉi majibedu ũ̶i jabocʉi ʉrõre,
aru ãmenore d̶aru, majiéda jara popeicõjecʉyʉbe ṹ̶re. Ñai
majicʉre ũ̶i jabocʉi ʉrõre d̶aiye jaʉvʉ ũ̶i majiépe. Aru
ñai põeva ne jímʉ mácʉre ʉrarõ, jacopaiyovaiye jaʉvʉ náre
coapa cojedeca, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ.
\s Jesús ũ̶i coatede d̶aino põevare
\r (Mt 10.34-36; Mr 10.38)
\p
\v 49 Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a náre:
\p —Darejacacʉ yʉ ijãravʉi, Espíritu Santo ũ̶i daquiyepe ayʉ
ijãravʉcavʉre. Aru pare ʉvʉ yʉ ũ̶i daquiyede ũ̶i ʉre
parʉéque.
\v 50 Ʉbenita mamarʉmʉ ʉrarõ ñájiye jaʉquiyebu yʉre.
Ñájivʉ yʉ caride, aru ñájiquijivʉ ji ñájiye bʉojaiyeta.
\v 51 ¿Dápiaivʉrũ̶ mʉja yʉ dayʉ bácʉre cãrijimene d̶acʉyʉ
ijãravʉcavʉre? Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ji daiye báque boje
ijãravʉi, põeva coatenajarama ne baju.
\v 52 Que baru cũinápʉrʉpe paivʉ cũinád̶ami cũ̶ramicavʉ
maucʉvarãjivʉbu ne baju yʉre boje. Pʉcarã ãd̶amatenajivʉbu
apevʉ yóbecʉrãque.
\v 53 Apevʉ nácavʉ jʉ arãjivʉbu yʉre. Ʉbenita apevʉ nácavʉ
jʉ abenajivʉbu yʉre. Que baru népacʉ ãd̶amatequijibi
mamacʉque. Aru mamacʉ ãd̶amatequijibi jípacʉque. Népaco
ãd̶amatecojibico mamacoque. Aru mamaco ãd̶amatecojibico
jípacoque. Mamacʉi márepaco ãd̶amatecojibico õi vácoque. Aru
õi vácore ãd̶amatecojibico ṍque, arejamed̶a
Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino meajãravʉre aru ãmejãravʉre
\r (Mt 16.1-4; Mr 8.11-13)
\p
\v 54 Jesús arejamed̶a ina obedivʉ põevare:
\p —Mʉja jã́ivʉ ocopenibo nacajainore aviá doinoi, cũiná
aiyavũ̶ mʉja “Ocaquiyebu”. Aru nopedeca ocaiyavũ̶ no.
\v 55 Aru mʉja jã́ivʉ ũmevʉ japuinore aviá daino
cãcopũravʉre jocarĩ, aiyavũ̶ mʉja “Pare bo daivʉ. Meajãravʉ
daivʉ”. Aru nopedeca boiyavũ̶ no.
\v 56 ¡Mʉja, jʉjovaivʉtamu! Joborõquede aru cavarõquede máre
coreóvaivʉvacari, ʉbenita pare coreóvabevʉbu mʉja ijãravʉi
vaiyede, arejamed̶a Jesús.
\s Mauvare mearo maje d̶aino
\r (Mt 5.25-26)
\p
\v 57 Jesús arejamed̶a náre cojedeca:
\p —¿Aipe teni mead̶abenarʉ mʉje d̶aiyede caride mʉje
majinomia? Mead̶ajarã mʉje d̶aiyede caride yópe mʉje majinope.
\v 58 Mʉjacacʉ nʉñʉ maru ṹ̶re ãmecoroyʉque jabova ne
ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, “Mead̶arãjarevʉ” ajacʉrĩ
ṹ̶re, ũ̶i nʉvamequiyepe ayʉ ṹ̶re jabova ne ãmeina teivʉre
jẽniari jã́ipõecʉre, aru ũ̶i jẽni jíbequiyepe ayʉ ṹ̶re
churaravare, aru ne jarʉvabenajiyepe ayʉ ṹ̶re ãmeina teivʉre
jẽni jacoiñami jívʉi.
\v 59 Coyʉyʉbu mʉjare: Ne bʉoru ṹ̶re ãmeina teivʉre jẽni
jacoiñami jívʉi, etabecʉbe pʉ bojed̶ayʉta caiye iye ũ̶i
bojecʉbe d̶aiyede, arejamed̶a náre Jesús.
\c 13
\s Mʉje ãmeina d̶aiyede chĩoino méne oatʉvaino
\p
\v 1 Dinʉmʉ apevʉ põeva, Jesús yebai jã́ranʉri, ṹ̶re
coyʉrejaimad̶a ñai jabocʉ Pilato ãmicʉcʉ ũ̶i boarĩ́
jarʉvaiyede apevʉ Galilea ãmicʉrijoborõcavʉre aru ũ̶i
jĩvaino mácarõre ne jivede ãimara jiveque, diede juaicõjeni
pued̶arĩducʉyʉ Jũ̶menijicʉre.
\v 2 Aru Jesús arejamed̶a náre:
\p —¿Dápiaivʉrũ̶ mʉja ina Galileacavʉre, Pilatoi boarĩ́
jarʉvaimara mácavʉ, ãmena mácavʉ bajure apevʉ Galileacavʉ
pʉeno?
\v 3 Coyʉyʉbu mʉjare: ¡Que ãmevʉ! Mʉja chĩori dápiarĩ
mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ oatʉvabevʉ baru, napedeca
ñájinajaramu mʉja.
\v 4 ¿Aru dápiaivʉrũ̶ mʉja ina dieciocho paivʉ tʉimara
mácavʉre cũ̶rami ũ̶mʉjʉriñami Siloé ãmicʉrõcad̶ãmi
ãmena mácavʉ bajure caivʉ apevʉ Jerusalẽ́cavʉ pʉeno?
\v 5 Coyʉyʉbu mʉjare: ¡Que ãmevʉ! Mʉja chĩori dápiarĩ
mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ oatʉvabevʉ baru, napedeca
ñájinajaramu mʉja, arejamed̶a Jesús.
\s “Higueracʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\p
\v 6 Apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ,
buedejamed̶a Jesús:
\p —Cũinácʉ ũ̶mʉ cʉvatequemavʉ higuera ãmicʉricʉre ũ̶i
jioi. Aru cũinájãravʉ nʉri vorĩduquemavʉ dicʉ jẽidʉare.
Ʉbenita eabetequemavʉ didʉáre.
\v 7 Que teni aquemavʉ jiore memecaipõecʉre yópe: “Jã́jacʉ.
Yóbecʉriʉjʉa coapa vocʉdarĩduivʉ yʉ jẽidʉare icʉ
jocʉcʉre. Ʉbenita cainʉmʉa eabevʉ yʉ. Jẽidʉa cʉbevʉ
dicʉ. Que baru icʉ higueracʉre coení jarʉvajacʉ mʉ. ¿Aipe
teni bíjaji yʉ ji joborõre icʉ ãmecʉ boje?” aquemavʉ ñai
jabocʉ memecaipõecʉre.
\v 8 Ʉbenita ñai memecaipõecʉ aquemavʉ ṹ̶re: “Mʉ, ji
jabocʉ, dajocajacʉ icʉ higueracʉre iʉjʉ bajure cãreja.
Ũiyʉvʉ yʉ icʉ yebai. Aru etejʉede máre epeiyʉvʉ yʉ
dicʉre.
\v 9 Que teni apeʉjʉ jẽidʉa bʉcʉru, meaquiyebu. Ʉbenita
apeʉjʉ jẽidʉa bʉcʉbedu, coení jarʉvaicõjejacʉ icʉ
higueracʉre”, aquemavʉ ñai memecaipõecʉ, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino tũijidʉ ijimore judíova ne
jabʉóvaijãravʉi
\p
\v 10 Dinʉmʉ Jesús bueyʉ barejámed̶a cũinád̶ami judíovai
cójijiñami jívʉi ne jabʉóvaijãravʉ sábadoi.
\v 11 Aru nore cʉrejacod̶a cũináco nomió abujucʉ ũ̶i ijide
d̶aimo. Ñai abujucʉre cʉrejacod̶a õ dieciocho paiʉjʉa baju.
Õ tũijidʉ barejácod̶a. Nurié núco oabedejacod̶a õ.
\v 12 Jesús ṍre jã́ñʉ, cuturejamed̶a ṍre ũ̶i yebai. Aru
arejamed̶a:
\p —Mʉ, nomió, mead̶aimomu mʉ mi ijinore, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 13 Que arĩ, tʉorejamed̶a ṍre ũ̶i pʉrʉáque. Aru cũiná
nurié núrejacod̶a õ. Que baru torojʉede jídejacod̶a
Jũ̶menijicʉre.
\v 14 Ʉbenita ñai judíovai cójijiñamine coreipõecʉ Jesúre
jarayʉ, ũ̶i mead̶aiye boje jabʉóvaijãravʉi, arejamed̶a ina
põevare:
\p —Seis paijãravʉa cʉvʉ, mʉje memeijãravʉa.
Memeijãravʉai meatenadajarã mʉja. Ʉbenita jabʉóvaijãravʉi
meatenadabejarã, arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 15 Aru Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —¡Mʉja jʉjovaivʉtamu! Caivʉ mʉja mʉje oteivecʉre o mʉje
burrore máre ũ̶i ãitõcure jod̶eni jocarĩ, ocore jínanʉvaiyavʉ
mʉja jabʉóvaijãravʉi.
\v 16 Quédeca ico nomióre, Abraham mácʉi pãramenacacore,
abujuvai jabocʉ ũ̶i d̶aicõjeimo mácore dieciocho paiʉjʉa
baju, mead̶aiye jaʉvʉ ṍre jabʉóvaijãravʉi, arejamed̶a
Jesús.
\p
\v 17 Ʉ̃ que ayʉre, caivʉ ũ̶i mauva cʉyoje tedejaimad̶a na. Aru
caivʉ ina obedivʉ põeva pare torojʉrejaimad̶a caiye iye ũ̶i
d̶arĩ majibede d̶aiye boje.
\s “Oteiyabe mostazare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 13.31-32; Mr 4.30-32)
\p
\v 18 Bedióva Jesús arejamed̶a:
\p —Coyʉquijivʉ mʉjare aipe ãrojarore yo Jũ̶menijicʉi
jaboteinore. Jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ainore coyʉquijivʉ
mʉjare, mʉje majinajiyepe ayʉ.
\v 19 Yópe mostaza ãmicʉriyabe oteiyabepebu. Cũinácʉ ũ̶mʉ
diyabede ĩni oteibi ũ̶i jioi. Aru bʉcʉrĩ mʉivʉ jocʉcʉpe.
Dicʉ cavabʉa ʉracavabʉa nʉivʉ. Aru dicʉ taino cãchinoi
míjina ne juaiboa d̶ad̶ama, arejamed̶a Jesús.
\p Nopedeca mamarʉmʉre Jũ̶menijicʉi jaboteino quĩ́jinotamu,
põeva obebevʉ ne cʉe boje noi. Ʉbenita Jũ̶menijicʉi yávaiye
méne coyʉrĩburu yóboi ʉrarõtamu no Jũ̶menijicʉi jaboteino,
obedivʉ põeva ne cʉe boje noi.
\s “Pã́ure bʉcʉre d̶aiyede” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe
aino
\r (Mt 13.33)
\p
\v 20 Bedióva cojedeca Jesús arejamed̶a:
\p —Jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ainore coyʉquijivʉ yo
Jũ̶menijicʉi jaboteinore. Yópebu nomió õi pã́ure bʉcʉre
d̶aiyepe.
\v 21 Diede ad̶arĩ jĩvaiyepebu yóbecʉricurubʉa pã́u
d̶aicurubʉare. Aru caino jĩvaibore bʉcʉóvainopebu, arejamed̶a
Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino jedevacobe quĩ́jicobede
\r (Mt 7.13-14, 21-23, 8.11-12, 19.30, 20.16, 22.13, 25.30; Mr
10.31)
\p
\v 22 Jesús ũ̶i nʉiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ũ̶i vaiyede
ĩmaroare aru ĩmajinoare máre, buedejamed̶a nócavʉre.
\v 23 Aru cũinácʉ põecʉ jẽniari jã́rejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿obebevʉ bárãjidica na, Jũ̶menijicʉi
mead̶aimara márajivʉ? Jesúre arejamed̶a.
\p Aru Jesús arejamed̶a caivʉ ina põevare:
\p
\v 24 —Ecojarã mʉja jedevacobe quĩ́jicobei. Norecabu
Jũ̶menijicʉi jaboteino. Coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ
ecoiyʉrĩdurãjarama nore. Ʉbenita bʉojabenajarama.
\v 25 Cũinácʉ cũ̶rami upacʉ bieniburu yóboi ũ̶i jedevacobede
ñamine, voaiyʉbebi dicobede cojedeca. Nopedeca Jũ̶menijicʉ ũ̶i
jaboteino ecoiyede bieniburu yóboi, voabecʉyʉme mʉja núrivʉre
jedevai. Órejarãjaramu ṹ̶re pare: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, voajacʉ
ñʉjare”. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ acʉyʉme mʉjare: “Jívʉ ãmevʉ
mʉja. Mʉje dainore majibevʉ yʉ”, acʉyʉme ũ̶.
\v 26 Dinʉmʉre yópe arĩ bú̶rãjaramu mʉja: “Ñʉja ãri aru
ũcuri tecarã mú̶que aru ñʉje ĩmaroa ma ẽcarʉi bueávũ̶ mʉ
ñʉjare”, arãjaramu.
\v 27 Ʉbenita ũ̶ acʉyʉme: “Coyʉyʉbu mʉjare: Jívʉ ãmevʉ
mʉja. Mʉje dainore majibevʉ yʉ. ¡Que baru caivʉ mʉja ãmeina
teivʉ nʉjara yʉre jocarĩ!” acʉyʉme ũ̶.
\v 28 Chĩoivʉ orĩ cʉrãjaramu mʉja nore. Aru jararĩ cõpi
cũrajaramu mʉja jã́ivʉ náre; Abrahãre, Isaare, Jacore, aru
caivʉ ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare máre,
cʉrivʉre Jũ̶menijicʉi jaboteinoi. Ʉbenita mʉjacapũravʉ
mautenajaramu jedevai.
\v 29 Aru darãjarama põeva, cainoa joborõacavʉ. Dobarãjarama
ũ̶i tʉoiva yebai, ãrajivʉ ũ̶i torojʉve teinʉmʉre
Jũ̶menijicʉi jaboteinoi.
\v 30 Dinʉmʉ maquinóre apevʉ jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre jabotenajarama Jũ̶menijicʉi jaboteino edaiyede. Aru apevʉ
jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre jabotebenajarama Jũ̶menijicʉi jaboteino edaiyede, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i oino, Jerusalẽ́cavʉre jecʉcʉ
\r (Mt 23.37-39)
\p
\v 31 Dinʉmʉ apevʉ ina fariseovacavʉ nʉrejaimad̶a Jesús yebai.
Aru arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Herodes boarĩ́ yaiváiyʉbi mʉre. Que baru dupini nʉjacʉ mʉ
yore jocarĩ, arejaimad̶a na.
\p
\v 32 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre:
\p —Yópe arãnʉjara ãñʉ borocʉcʉre: “Jesús ñʉjare
aicõjeimi mʉre yópe, ‘Abujuvare jarʉvaivʉ yʉ aru põevare
mead̶aivʉ yʉ caride aru javenare máre. Aru yóbecʉrijãravʉa
yóboi ji d̶aiyede bʉojaquijivʉ.
\v 33 Ʉbenita mái nʉiye jaʉvʉ yʉre caride, javenare, aru
javena cõmiáijãravʉre máre. Cũinácʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõecʉ yainí bʉojabecʉbe Jerusalẽ́ne
jocarĩ. Que baru nʉquijivʉ yʉ Jerusalẽ́i, ina Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre ne boarĩ́ jarʉvainoi, põeva
ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre’, ajarã Herodede”, náre
aicõjenejamed̶a Jesús.
\p
\v 34 Aru arejamed̶a Jesús:
\p —¡Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́
jarʉvarejaquemavʉ ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva
mácavʉre! Cũ̶raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina
Jũ̶menijicʉi daroimara mácavʉre. Aipiye baju cójijovaiyʉrĩduvʉ
yʉ mʉjare ji yebai, yópe cáyuco õi cójijovaiyepe mamarare õi
caveba cãchinoi. Ʉbenita ʉbeteavũ̶ mʉja.
\v 35 Jã́jara. Dinʉmʉ maquinóre mʉje cʉrõre Jũ̶menijicʉ
dajocarĩ jarʉvacʉyʉme. Aru coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre
jã́menajaramu mʉja cojedeca pʉ jã́d̶ovacʉdayʉre meacʉ bajure
jã́ivʉta. Dinʉmʉ maquinóre arãjaramu yópe: “Torojʉe
bajad̶éni ñai dayʉre Jũ̶menijicʉi ãmiái, ũ̶i parʉéque”,
arejamed̶a Jesús.
\c 14
\s Jesús ũ̶i mead̶aino cocoroyʉre
\r (Mt 12.11)
\p
\v 1 Cũinájãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús
ãcʉnʉrejamed̶a cũinácʉ jabocʉ, fariseovacacʉi cũ̶rami. Ina
jabova nore cʉrivʉ cocorejaimad̶a ṹ̶re, ũ̶i ãmeina tedu, boro
coyʉrĩ ad̶arãjivʉ ṹ̶re.
\v 2 Aru cũinácʉ ũ̶mʉ pare ijimʉ járorejamed̶a nore, ũ̶i
ãmuvea aru ũ̶i ãrad̶oa máre pare cocororejavũ̶ya ṹ̶re.
\v 3 Ʉ̃́re jã́ñʉ Jesús, jẽniari jã́rejamed̶a ina
Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare aru ina fariseovare
máre, noi cʉrivʉre, yópe arĩ:
\p —¿Mead̶aiye jaʉri põevare judíovai jabʉóvaijãravʉ
sábadoi? arejamed̶a Jesús.
\p
\v 4 Ʉbenita bi arejaimad̶a na. Dinʉmʉma Jesús ñai ijimʉre
jẽni mead̶arejamed̶a. Ʉ̃i mead̶arĩburu yóboi, nʉicõjenejamed̶a
ṹ̶re.
\v 5 Aru Jesús arejamed̶a náre:
\p —¿Ácʉ mʉjacacʉ mamacʉ o ũ̶i oteivecʉ máre tʉru cobe
ũ̶mʉjʉricobe jívʉi, cũiná ĩmeje bárica ṹ̶re judíovai
jabʉóvaijãravʉre? arejamed̶a Jesús.
\p
\v 6 Ʉbenita bi arejaimad̶a na.
\s “Cutuimara torojʉve teinoi” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe
aino
\r (Mt 23.12; Lc 18.14)
\p
\v 7 Dinʉmʉre Jesús jã́rejamed̶a ina cutuimara voivʉre apevʉ
pʉeno ne dobarõ mearova. Que baru coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri
dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore:
\p
\v 8-9 —Apecʉ ũ̶i cuturu mʉre ũ̶i torojʉve teinoi, apevʉ
pʉeno dobabejacʉ dobarõ mearoi. Que d̶aru, ñai torojʉve teino
upacʉ cutuyʉ baru apecʉ ũ̶mʉre, mi pʉeno ne majimʉre,
acʉyʉme mʉre: “Jíjacʉ mi dobarõre ñai ũ̶mʉre”. Que teni
cʉyoje teni dobacʉnʉjebu mʉ tʉrʉvaita.
\v 10 Ʉbenita apecʉ ũ̶i cuturu mʉre ũ̶i torojʉve teinoi,
dobajacʉ tʉrʉvai. Que d̶aru, dacʉyʉme mi yebai ñai cutuyʉ
bácʉ aru acʉyʉme mʉre: “Jícʉ, nʉjacʉ pʉenomaque. Vojacʉ
mi dobarõ mearova”. Que teni torojʉrĩ jã́rajarama mʉre caivʉ
dobarivʉ mú̶que tʉoiva yebai.
\v 11 Que baru ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme
pʉeno baju. Aru ñai parʉbede d̶aiyʉcʉ ũ̶i baju apevʉ
cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, Jũ̶menijicʉi mearo
d̶acaquiye boje ṹ̶re, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 12 Aru ñai ṹ̶re cutuyʉ bácʉre máre arejamed̶a Jesús:
\p —Mi torojʉve teinʉmʉ, cutubejacʉ mʉ mi yóvaimarare, aru
mívʉre, aru mi cad̶ajĩecavʉ cʉve cʉvarivʉre máre. Que d̶aivʉ
baru, nácapũravʉ ne cuturãjiyede mʉre máre ne torojʉve
tenajiyede, cʉvacʉyʉmu mʉ mi bojeva.
\v 13 Ʉbenita mi torojʉve teinʉmʉ cutujacʉ ina cõmaje
ãrojarivʉre: cʉve cʉvabevʉre, ijimarare, cuiye majibevʉre, aru
jã́ri eabevʉre máre.
\v 14 Aru torojʉcʉyʉmu mʉ. Nácapũravʉ bʉojabenama bojed̶aivʉ
mʉre. Ʉbenita eacʉyʉmu mʉ mi bojeva ina boropatebevʉ ne
nacajarajijãravʉ baquinóre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
\s “Ʉrarõ ãinore” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 22.1-10)
\p
\v 15 Cũinácʉ ṹ̶que cʉrivʉcacʉ, Jesús ũ̶i que aiyede
jápiayʉ bácʉ, arejamed̶a Jesúre:
\p —¡Torojʉcʉyʉme ñai ãcʉyʉ Jũ̶menijicʉi jaboteinore!
arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 16 Jesús, ṹ̶re buecʉyʉ, arejamed̶a:
\p —Apenʉmʉ cũinácʉ ũ̶mʉ torojʉve teinore mead̶aquemavʉ.
Aru cutuquemavʉ obedivʉ põevare.
\v 17 Que teni ne ãiora joabejĩnoi ñai torojʉve teino upacʉ
ũ̶i yebacacʉre jaroyʉ, aicõjequemavʉ ũ̶i cutuimarare yópe:
“Jave mead̶acavʉ caiyede mʉjare, que baru ‘Ãradajarã’ aibi ji
jabocʉ”, ajacʉ, aquemavʉ ũ̶.
\v 18 Ʉbenita ina ũ̶i cutuimara coapa coyʉrĩ bú̶quemavʉ
nʉiyʉbevʉ ũ̶i torojʉve teinore. Cũinácʉ ũ̶i cutuimaracacʉ
aquemavʉ: “Mamajiore bojed̶avʉ yʉ. Que baru jã́cʉnʉiye jaʉvʉ
yʉre no jiore. Que baru coyʉjacʉ mi jabocʉre,
ũ̶i corebequiyepe yʉre”, aquemavʉ ũ̶.
\v 19 Aru apecʉ aquemavʉ: “Caipʉcapʉrʉape paivʉ
oteivecʉvare bojed̶avʉ yʉ. Que baru jã́cʉnʉiye jaʉvʉ yʉre
náre. Que baru coyʉjacʉ mi jabocʉre, ũ̶i
corebequiyepe yʉre”, aquemavʉ ũ̶.
\v 20 Aru apecʉ aquemavʉ: “Pʉrʉbʉovʉ yʉ. Que baru daiye
majibevʉ yʉ mi jabocʉi torojʉve teinoi”, aquemavʉ ũ̶.
\v 21 Que teni ñai ũ̶i yebacacʉ copaini coyʉquemavʉ caiye iyede
ũ̶i jabocʉre.
\p ’Ʉ̃i coyʉiyede jápiayʉ bácʉ ñai jabocʉ,
jararĩ dápiayʉ, aquemavʉ ũ̶i yebacacʉre: “Maumejiena nʉjacʉ
ĩmarocama ʉramai aru quĩ́jimai máre. Aru davajacʉ ina cõmaje
ãrojarivʉre: cʉve cʉvabevʉre, ijimarare, jã́ri eabevʉre, aru
cuiye majibevʉre máre”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
\v 22 Ñai yebacacʉ ũ̶i copaiyede, aquemavʉ ũ̶i jabocʉre:
“Mʉ, ji jabocʉ, yópe mi cõjeiyepe d̶avʉ yʉ. Ʉbenita mi
ãitucubʉ buibévʉ cãreja”, aquemavʉ ñai yebacacʉ.
\v 23 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ũ̶i yebacacʉre: “Ĩmarore
jocarĩ nʉjacʉ mʉ. Ma nʉimai nʉjacʉ aru daicõjejacʉ põevare
ji torojʉve teinoi, ji cũ̶rami buiquíyepe.
\v 24 Coyʉyʉbu mʉre: Caivʉ ina ji cutuimara mácavʉ
ãmenajarama ji torojʉve teinoque ãiyede”, aquemavʉ ñai
jabocʉ, arejamed̶a Jesús.
\s Jesúque nʉru ñájiovaino
\r (Mt 10.37-38; 16.24; Mr 8.34; Lc 9.23; Jn 12.24)
\p
\v 25 Mái nʉiyede obedivʉ põeva yóvarejaimad̶a Jesúre. Aru ũ̶
copedini, jã́ri, arejamed̶a náre:
\p
\v 26 —Ácʉ põecʉ ũ̶i daru ji yebai, ji bueimaracacʉ
bacʉyú̶, yʉre jecʉé jaʉvʉ ṹ̶re caivʉ pʉeno baju. Que baru
ʉjacʉrĩ yʉre jípacʉ, jípaco, jímarepaco, mamara, jíbʉrã,
ĩmara, aru ũ̶i baju máre pʉeno baju.
\v 27 Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yú̶que, dajocajacʉrĩ põeva ne
mearo jã́iyede ṹ̶re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru
jidʉbejacʉrĩ ũ̶i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ũ̶
bʉojabebi jícʉ bacʉyú̶.
\v 28 Ácʉ mʉjacacʉ cũ̶rami ʉrad̶ãmi d̶aiyʉcʉ baru,
dápiarĩ dobajebu, corevacʉyʉ aipino bojecʉrõre diñamine aru
ũ̶i bʉojaquinore máre.
\v 29-30 Iñamine d̶arĩ bú̶rĩburu yóboi, ñai cũ̶ramine d̶ayʉ
ũ̶i bʉojabedu, caivʉ ina jã́ivʉ ṹ̶re yʉrinajarama yópe aivʉ:
“Ñai ũ̶mʉ cũ̶ramine d̶arĩ bú̶cʉbe. Ʉbenita bʉojabebi
caride”.
\v 31 Aru ácʉ jabocʉ dápiarĩ dobajebu, ũ̶ jina
caipʉcapʉrʉape paimil baju churaravaque boaiyʉcʉ baru apecʉ
jabocʉ veinte mil paivʉ baju churarava cʉvacʉque
ãd̶amatecʉdayʉ ṹ̶re.
\v 32 Aru boarĩ́ bʉojaiyʉbecʉ baru ũ̶i boro nʉvaipõevare
coyʉrĩ jarocʉyʉme ũ̶i maucʉ joai cʉedeca cãreja,
“Boaiyʉbevʉ yʉ” arĩ jaroyʉ.
\v 33 Que baru me dápiaiye jaʉvʉ mʉjare jipocamia, ji bueimara
márajivʉ baru. Mʉja dajocabevʉ baru mʉje cʉvaede, ji bueimara
teivʉ bʉojabenamu mʉja, arejamed̶a Jesús.
\s “Yuquirare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 5.13; Mr 9.50)
\p
\v 34 Bedióva cojedeca arĩ buedejamed̶a Jesús náre:
\p —Mead̶aivʉ maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca ñájiye mead̶aivʉ
põevare. Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira vaijʉe
bíjaru, ãiyede mead̶aiye bʉojabevʉ.
\v 35 Joborõre aru oteiye ũ̶rojʉrõre máre mead̶aiye bʉojabevʉ.
Quédata põeva jarʉvad̶ama iye yuquira meamene. Nopedeca
Jũ̶menijicʉi põeva ũ̶i ʉrõpe d̶arĩ dajocaivʉ baru, mead̶arĩ
bʉojabenama ijãravʉcavʉre. Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede,
arejamed̶a Jesús.
\c 15
\s “Oveja mamateyʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 18.10-14; Lc 5.29-30; Jn 10.1-16; He 13.20)
\p
\v 1 Apenʉmʉ earejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ Roma ãmicʉrõ
jaboteino jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ãmeno d̶aipõeva
máre, jápiarãeaivʉ ṹ̶re.
\v 2 Fariseova aru Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre
borotedejaimad̶a, ne bajumia aivʉ:
\p —Ñai ũ̶mʉ copʉ etaibi ãmeno d̶aipõevare aru ãimi náque,
arejaimad̶a na.
\p
\v 3 Ne que aiye boje, Jesús coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri
dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore:
\p
\v 4 —Mʉjacacʉ ovejavare coreipõecʉ cʉvacʉ baru cien paivʉ
ovejavare, aru cũinácʉ nácacʉ ũ̶i mamatedu, ñai dajocajebu
ina noventa y nueve paivʉ ovejavare põecʉbenoi, vocʉñʉ ñai
bíjayʉ bácʉre ṹ̶re earĩta.
\v 5 Aru ṹ̶re earĩ, ĩni, arʉboi tʉorĩ, torojʉrĩ nʉvajebu
ñai ovejare ũ̶i cũ̶ramita.
\v 6 Cũ̶rami earĩ, órejajebu ũ̶i yóvaimarare aru ũ̶i
cad̶ajĩecavʉre máre. Aru ajebu náre yópe: “Torojʉjarã
yú̶que, ji oveja bíjayʉ bácʉre ji eaiye boje”, ajebu.
\v 7 Nopedeca coyʉyʉbu mʉjare: Ina cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi
cʉrõcavʉ torojʉrãjarama cũinácʉ ãmeno d̶aipõecʉ chĩori,
oatʉvaru ũ̶i d̶aiyede, apevʉ noventa y nueve paivʉ pʉeno, ina
“Chĩori oatʉvaiye jaʉbevʉ yʉre”, arĩ dápiaivʉ, arĩ
buedejamed̶a Jesús.
\s “Tãutʉratʉravare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\p
\v 8 Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a apeno jã́ri dápiarĩ ne
d̶arãjiyepe ainore, náre buecʉyʉ:
\p —Cũináco nomió cʉvaco baru pʉcapʉrʉape paitʉrava
tãutʉratʉravare aru cũinátʉrava bíjaru ṍre, ico nomió
pẽoibʉre pẽori, õi cũ̶ramine oeni, vojebu pʉ ditʉravare
earĩta.
\v 9 Ditʉravare earĩ, ĩni, epeni, torojʉrĩ órejajebu õi
yóvaimarare aru õi cad̶ajĩecavʉre máre. Aru ajebu náre yópe:
“Torojʉjarã yú̶que, ji tãutʉratʉrava bíjaino mácarõre ji
eaiye boje”, ajebu.
\v 10 Nopedeca coyʉyʉbu mʉjare: Ina Jũ̶menijicʉi ángeleva
torojʉrãjarama cũinácʉ ãmeno d̶aipõecʉ chĩori, oatʉvaru
ũ̶i d̶aiyede, arĩ buedejamed̶a Jesús.
\s “Mamacʉ mamateyʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\p
\v 11 Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a apeno jã́ri dápiarĩ ne
d̶arãjiyepe ainore, náre buecʉyʉ:
\p —Cũinácʉ ũ̶mʉ cʉvatequemavʉ pʉcarã mamara.
\v 12 Aru ñai ĩmacʉcapũravʉ pued̶abecʉ jípacʉre aquemavʉ:
“Mʉ, jipacʉ, jíjacʉ yʉre, ‘Míye baquiyébu’, mi aiye báquede
yʉre”, aquemavʉ. (Mamacʉ nópe ayʉ jípacʉre, “Mi yaiquínore
ʉvʉ yʉ”, ayʉbe ũ̶.) Dinʉmʉma népacʉ jíquemavʉ diede
náre coapa.
\v 13 Obebejãravʉa yóboi, ñai ĩmacʉ caiye ũ̶i apejĩene
mead̶arĩ, ĩni, nʉquemavʉ joai, apeno joborõi. Aru noi
jarʉvaquemavʉ caiye ũ̶i cʉvaede ũ̶i ʉrõpe d̶arĩ.
\v 14 Aru ũ̶i jarʉvarĩburu yóboi caiye ũ̶i cʉvae báquede,
ãvʉé daquemavʉ caino no ũ̶i cʉrijoborõre. Que baru ũ̶
ʉrarõ ñájiquemavʉ ãvʉéna.
\v 15 Nʉri, memeino voquemavʉ apecʉ ũ̶mʉ, dijoborõcacʉre. Que
teni ñai jaroquemavʉ ṹ̶re, coreicõjeñʉ oteivãrivare.
\v 16 Aru ãiyʉtequemavʉ oteivãriva ne ãinore. Ʉbenita ñame
jíbetequemavʉ ṹ̶re.
\v 17 Ãrʉri earĩ, dápiarĩ aquemavʉ ũ̶i baju: “Caivʉ ina
jipacʉre memecaivʉ cʉvarãma ʉrarõ ne ãiye méne aru pʉpʉiye
máre. Ʉbenita yʉ yaiyú̶tamu ãvʉéna.
\v 18 Caride copaiquijivʉ jipacʉ yebai. Coyʉquijivʉ ṹ̶re yópe:
‘Mʉ, jipacʉ, ãmeno d̶avʉ yʉ Jũ̶menijicʉre aru mʉre máre.
\v 19 Que baru “jímacʉ”, abejacʉ yʉre caride. Jã́jacʉ yʉre
yópe mi jã́iyepe cũinácʉ memecayʉre mʉre’ ”, arĩ
dápiaquemavʉ ũ̶.
\p
\v 20 ’Que teni nacajari nʉquemavʉ jípacʉ yebai. Aru jípacʉ
dayʉre jã́ri joamica, cõmaje ãroje jã́quemavʉ ṹ̶re. Que baru
cúyarĩ, copʉ nʉri, ṹ̶re narióquemavʉ. Aru ũ̶i viobʉrã
nuquemavʉ mamacʉre.
\v 21 Aru mamacʉ aquemavʉ ṹ̶re: “Mʉ, jipacʉ, ãmeno d̶avʉ yʉ
Jũ̶menijicʉre aru mʉre máre. Que baru ‘jímacʉ’, abejacʉ mʉ
yʉre caride”, aquemavʉ jípacʉre.
\v 22 Ʉbenita jípacʉ aquemavʉ ṹ̶re memecaivʉre: “Davacajarã
maumejiena ṹ̶re meacaje cuitótecajede. Doajarã ṹ̶re. Ad̶ajarã
ãmuyo ad̶aitarabʉre máre. Aru cʉraidoare máre doajarã ṹ̶re.
\v 23 Davajarã ñai oteivecʉ mamacʉ me jiacʉcʉre. Boajárã,
ãmuri, torojʉve tenajivʉ caivʉ ĩmarocavʉ.
\v 24 Ñai jímacʉ yaiyú̶ bácʉpe páyʉ ũmedayʉpebe cojedeca.
Javede bíjame yʉre jocarĩ. Ʉbenita eaivʉ ṹ̶re cojedeca”,
aquemavʉ jípacʉ. Aru torojʉve teni bú̶quemavʉ na.
\p
\v 25 ’Que teiyedeca, jíbʉcʉ memeñʉ matequémavʉ jioi. Copaini
cũ̶rami, joabejĩnoi jápiaquemavʉ ne upaiyede.
\v 26 Aru cũinácʉ memecaipõecʉre órejarĩ, jẽniari jã́quemavʉ
ṹ̶re, “¿Aipe teni upaivʉba na?”
\v 27 Jʉ aquemavʉ ṹ̶re: “Míyocʉ copaini dacʉbe. Que baru
mipacʉ boaicõjemi ñai oteivecʉ me jiacʉcʉre, mamacʉ meacʉre
copʉ etaiye boje”, aquemavʉ ṹ̶re.
\v 28 Ʉbenita ñai jíbʉcʉ jarayʉ, torojʉve teinoi
ecoiyʉbetequemavʉ. Que baru jípacʉ, etarĩ ũ̶i yebai,
jẽniaquemavʉ ṹ̶re: “Mʉ, bʉcʉ, ecorĩ, ãjacʉ”.
\v 29 Ʉbenita aquemavʉ jípacʉre: “Obediʉjʉa memecaivʉ mʉre
yebacacʉpe. Aru cainʉmʉa jʉ aivʉ mʉre aru mi cõjeiyede
d̶aivʉ. Ʉbenita yʉre mʉ jíbevʉ cũinájieneca cũinácʉ
oteiãimajicʉre, ñʉje ãrajiyepe ji yóvaimaraque torojʉve
teinoi.
\v 30 Ʉbenita ñai mímacʉ ũ̶i eaiyede, mi jíye báquede ṹ̶re
jarʉvayʉ bácʉreca nomiva ãmenaque, boacáicõjenebu mʉ ṹ̶re
oteivecʉ me jiacʉcʉre”, aquemavʉ ũ̶.
\v 31 Aru jípacʉ aquemavʉ ṹ̶re: “Mʉ, bʉcʉ, mʉ cʉvʉ
yú̶que cainʉmʉa. Aru caiye ji cʉvae míyetamu.
\v 32 Ñai míyocʉ yaiyú̶ bácʉpe páyʉ apʉcʉpebe cojedeca.
Ñai bíjayʉ bácʉ eaimʉme caride. Que baru torojʉve teiye jaʉvʉ
majare”, aquemavʉ népacʉ, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús.
\c 16
\s “Ñai memeipõevare coreyʉ vainí tʉyʉre” jã́ri dápiarĩ
ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 6.24, 25.21; Lc 19.17)
\p
\v 1 Jesús coyʉrejamed̶a ũ̶i bueimarare, yópe arĩ:
\p —Cú̶tequemavʉ cũinácʉ ũ̶mʉ cʉve cʉvacʉ. Cʉvatequemavʉ
cũinácʉ ũ̶i cʉvaede coreyʉre. Aru apevʉ coyʉquemavʉ ñai
cʉve cʉvacʉre yópe: “Ñai mi coreipõecʉ jarʉvavaibi caiye mi
cʉvaede”, aquemavʉ na.
\v 2 Que baru ñai cʉve cʉvacʉ órejaicõjeni ñai coreipõecʉre
ũ̶i yebai, aquemavʉ ṹ̶re: “¿Aipe jápiayʉba yʉ mi borore?
Jã́d̶ovajacʉ yʉre mi toivarĩ cʉvarõre, ji majiquiyepe aipino
mi jacopʉiyede aru aipino mi jíyede ji cʉvede. Caride
memecabecʉyʉmu mʉ yʉre cojedeca”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
\v 3 Que baru ñai coreipõecʉ ũ̶i baju dápiarĩ aquemavʉ:
“¿Aipe tequidi yʉ? Ji jabocʉ ĩ́mi yʉre ji memeinore
jarʉvarĩ. Joborõre ũri bʉojabevʉ yʉ, ji parʉbe boje. Aru
tãutʉrare jẽniari cʉyevʉ yʉ.
\v 4 Jave majivʉ yʉ ji d̶aquinore, cʉvacʉyʉ põeva ne copʉ
etarãjiyepe ayʉ yʉre ne cũ̶ramiai ji memeino cʉvabede”, arĩ
dápiaquemavʉ ñai coreipõecʉ.
\p
\v 5 ’Que baru ñai coreipõecʉ órejaquemavʉ náre coapa ina
bojecʉbe d̶aivʉre ũ̶i jabocʉre, coreóvabevʉreca ṹ̶re memeino
cʉvabecʉre. Aru ñai mamarʉmʉre ũ̶i órejaimʉre jẽniari
jã́quemavʉ: “¿Aipino bojecʉbe d̶ayʉrũ̶ mʉ ji jabocʉre?”
aquemavʉ.
\v 6 Jʉ aquemavʉ ũ̶: “Cien paibʉa jocʉbʉa olivocʉ ãmicʉricʉ
jẽidʉare pipoicorore bojecʉbe d̶aivʉ yʉ ṹ̶re”, aquemavʉ.
Aru ñai coreipõecʉ aquemavʉ ṹ̶re: “Ʉ̃jʉ, jẽjacʉ mi
bojecʉbe d̶aino cʉriyocare. Maumejiena dobarĩ oatʉvarĩ toivajacʉ
iyede: ‘Cincuenta paibʉa bajura’ ”, aquemavʉ.
\v 7 Dinʉmʉma ñai coreipõecʉ jẽniari jã́quemavʉ apecʉ
bojecʉbe d̶ayʉre: “¿Aipino bojecʉbe d̶ayʉrũ̶ mʉ ji
jabocʉre?” aquemavʉ. Jʉ aquemavʉ ũ̶: “Cien paipʉea trigo
ãmicʉe oteiyede bojecʉbe d̶aivʉ yʉ ṹ̶re”, aquemavʉ. Aru
ñai coreipõecʉ aquemavʉ ṹ̶re: “Ʉ̃jʉ, jẽjacʉ mi bojecʉbe
d̶aino cʉriyocare. Aru oatʉvarĩ, toivajacʉ iyede: ‘Ochenta
paipʉea bajura’ ”, aquemavʉ.
\v 8 Aru ñai jabocʉ, jã́ñʉ ũ̶i borocʉrĩ majinore, aquemavʉ
ñai coreipõecʉi borore: “Ñai ũ̶mʉ borocʉcʉvacari me majibi
ũ̶”, aquemavʉ. Ina ijãravʉcavʉ Jũ̶menijicʉre ʉbevʉ, ne
cʉvae méne aru ne me cʉede máre ĩni majima, aru me bajura ne
tãutʉrare earĩ majima ina Jũ̶menijicʉre jʉ aivʉ pʉeno,
arejamed̶a Jesús.
\p
\v 9 Jesús arĩ buedejamed̶a náre cojedeca:
\p —Mʉje cʉvaede jíyede cõmaje ãrojarivʉre, na
pued̶arãjarama mʉjare. Mʉje nópe d̶aru, Jũ̶menijicʉ
jícʉyʉme mʉjare mʉje cʉrõ cũiménore, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 10 Bedióva cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a ina põevare:
\p —Ñai mearo d̶arĩ epeyʉ baru quĩ́jinore, dinʉmʉre mearo
d̶arĩ epecʉyʉme ʉrarõre máre. Aru ñai quĩ́jino ũ̶i
cʉvarõque borocʉcʉ baru, ʉrarõ ũ̶i cʉvarõque máre
borocʉcʉyʉme ũ̶.
\v 11 Que baru ijãravʉi cʉrivʉ mearo d̶abevʉbu mʉja mʉje
cʉvaede. Que d̶aivʉ, mʉjare Jũ̶menijicʉi jíyede mearo
d̶abenamu mʉja.
\v 12 Que baru apecʉi jíyede mearo d̶abedu, ñame bʉojarĩ
jíbenama mʉjeneca.
\v 13 Cũinácʉ Jũ̶menijicʉre ãrʉcʉ baru, pare ãrʉmemi
tãutʉrare. Aru tãutʉrare pare ãrʉcʉ baru, ãrʉmemi
Jũ̶menijicʉre. Que baru Jũ̶menijicʉre aru tãutʉrare máre ãrʉmejara
mʉja. Ñai tãutʉrare ʉcʉ baru, Jũ̶menijicʉre ʉbecʉyʉme
ũ̶, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 14 Ina fariseova tãutʉrare pare ʉrejaimad̶a na. Que baru iye
Jesús ũ̶i coyʉiye báquede jápiaivʉ bácavʉ ṹ̶re
yʉridejaimad̶a.
\v 15 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre:
\p —Põeva ne jã́iyede mearape paivʉbu mʉja. Ʉbenita
Jũ̶menijicʉ majibi mʉje dápiainore. Põeva ne mearo jã́iyede
Jũ̶menijicʉ ʉbebi, arejamed̶a Jesús.
\s Majare cõjeiye aru Jũ̶menijicʉi jaboteino
\r (Mt 5.18, 11.12-13)
\p
\v 16 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca:
\p —Juan Bautista bácʉ ũ̶i cʉrinʉmʉ mácarõ baji
cʉrejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye Moisés bácʉre
toivaicõjeni bueiye báque aru ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõeva mácavʉ toivarĩ bueiye báque máre. Dinʉmʉ
mácarõre Juan Bautista bácʉ coyʉáme Jũ̶menijicʉi
jaboteinoquede aru ũ̶i yóbore máre coyʉivʉbu iye yávaiye
méne. Aru caivʉ põeva pare ted̶ama ecoiyʉrivʉ Jũ̶menijicʉi
jaboteinore.
\p
\v 17 ’Caino cavarõ aru caino joborõ máre cũiye maiyójabevʉ.
Ʉbenita caiye iye Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye cũiye maiyójavʉ.
Quénora caiye jãve vaiquíyebu yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyepe, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i bueino nomi jarʉvainore
\r (Mt 5.32, 19.1-12; Mr 10.1-12; 1 Co 7.10-11)
\p
\v 18 Bedióva cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a ina põevare:
\p —Ácʉ põecʉ jímarepacore jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉoyʉ
baru apecoque, nomicʉcʉvacari apecoque cʉcʉ baru, ãmeina d̶aibi
ṍre ũ̶i mamarʉmʉcacore jarʉvarĩ. Aru ácʉ põecʉ pʉrʉbʉoyʉ
baru cũináco nomió jímarepacʉ mamarʉmʉcacʉ ũ̶i jarʉvaimore
ãmeina d̶aibi ṍque, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino cʉve cʉvacʉre aru Lázarore
\p
\v 19 Jesús coyʉrejamed̶a ina põevare cojedeca:
\p —Cũinácʉ ũ̶mʉ cʉve cʉvacʉ cú̶tequemavʉ. Pare meacaje
cuitótecajede dorĩ torojʉve teni, javatequemavʉ jãravʉa coapa.
\v 20 Aru apecʉ ũ̶mʉ cʉve cʉvabecʉ cú̶tequemavʉ, ũ̶i ãmiá
Lázaro. Ʉ̃ pã́tequemavʉ ñai cʉve cʉvacʉ ũ̶i cũ̶rami
jedevacobe yebai. Churiá ijié cú̶tequemavʉ ñai Lázaro.
\v 21 Ãiyʉrĩduquemavʉ ãiye tʉiye báquede ñai ũ̶mʉ cʉve
cʉvacʉ ũ̶i tʉoivare jocarĩ. Aru yavimiva darĩ nenequemavʉ
ũ̶i churiáre.
\v 22 Cũinájãravʉ ñai cʉve cʉvabecʉ, Lázaro bácʉ,
yaiquémavʉ. Aru ángeleva nʉvaquemavʉ ṹ̶re Abraham yebai. Ñai
cʉve cʉvacʉ bácʉ máre yaiquémavʉ. Aru ũ̶i bajure
jarʉvaquemavʉ cũ̶racobei.
\v 23 Nʉquemavʉ ũ̶ toabo cũiméboi.
\p ’Noi pare ñájiñʉ,
jã́quemavʉ joai Abrahãre aru Lázarore máre.
\v 24 Que baru órejaquemavʉ, ayʉ yópe: “Mʉ, jícʉ, Abraham,
cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre. Darojacʉ Lázarore ji yebai ũ̶i
ocoque jórĩ neneóvaquiyepe ãmuyoque ji jemedore, cojʉjovacʉyʉ
yʉre. Pare ñájivʉ yʉ yo toaboi”, aquemavʉ.
\v 25 Ʉbenita Abraham aquemavʉ ṹ̶re: “Mʉ, jícʉ, ãrʉjacʉ mʉ
caiye iye méne mi cʉvavaquede apʉcʉ cãreja. Aru Lázaro apʉcʉ
cãreja ñájiquemavʉ ʉrarõ ãmenore. Ʉbenita caride torojʉbi ũ̶
yore, aru ñájivʉ mʉ.
\v 26 Maje coricai cʉvʉ ʉrarõ tũ̶robʉ. Que baru ñʉjacavʉ
jataiyʉrivʉ bʉojabema nʉivʉ nore. Nopedeca nócavʉ máre
jataiyʉrivʉ bʉojabema daivʉ yore”, aquemavʉ Abraham.
\p
\v 27-28 ’Dinʉmʉma aquemavʉ ñai cʉve cʉvacʉ: “Mʉ, jícʉ,
jẽniaivʉ mʉre. Jarojacʉ Lázarore jipacʉ bácʉi cũ̶rami, ũ̶i
coyʉquiyepe ayʉ jíyova cũinápʉrʉpe paivʉre, ne
ñájimenajiyepe ayʉ yore”, aquemavʉ.
\v 29 Ʉbenita Abraham aquemavʉ yópe: “Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre aru ina
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye
báquede máre cʉvama na. Que baru míyova jápiajarãri diede”,
aquemavʉ Abraham.
\v 30 Ʉbenita aquemavʉ ñai cʉve cʉvacʉ: “Mʉ, jícʉ,
Abraham, ina jápiabevʉvacari iye Jũ̶menijicʉi yávaiyede,
cũinácʉ yainore jarʉvarĩ copainʉru náre, chĩori
oatʉvarãjarama ne d̶aiyede”, aquemavʉ Abrahãre.
\v 31 Aru Abraham aquemavʉ ṹ̶re: “Ina põeva jápiabevʉ baru
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquede Moisés
bácʉre aru ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ
ne toivaiye báquede máre, jápiabenama cũinácʉ nacajañʉreca
yainore jarʉvarĩ”, aquemavʉ Abraham, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús.
\c 17
\s Jidojarõ maje ãmeina teino
\r (Mt 18.6-7, 15, 21-22; Mr 9.42)
\p
\v 1 Jesús buedejamed̶a ũ̶i bueimarare, yópe arĩ:
\p —Jãve jʉjovarãjarama mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare d̶ayʉ
apevʉre chĩori ãmeno ñájicʉyʉme ũ̶.
\v 2 Ñai põecʉ ũ̶i vainí tʉre d̶aru apecʉ
yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca,
ũ̶i dajocaquiyepe ayʉ ũ̶i jʉ aiyede yʉre,
meajebu ṹ̶re jarʉvaru jia ʉrad̶ai ũ̶i ñamemui bʉorĩ
cũinábo cũ̶rabo ʉraboque.
\v 3 Me jã́jara mʉja. Me dápiajarã mʉje d̶arãjiyede. Apecʉ
ũ̶i ãmeno d̶aru mʉre, majicajacʉ ṹ̶re ména. Aru ũ̶i chĩori
oatʉvaru ũ̶i d̶aiyede, ãrʉmetejacʉ iye ũ̶i ãmeno d̶aiye
báquede mʉre.
\v 4 Aru ũ̶i ãmeno d̶aru mʉre siete paiye baju cũinájãravʉre
aru siete paiye bajureca, “Chĩoivʉ yʉ ji ãmeno d̶aiye báquede
mʉre” ũ̶i aru, ũ̶i ãmeno d̶aiyede ãrʉmetejacʉ mʉ,
arejamed̶a Jesús.
\s Jũ̶menijicʉre ãrʉre d̶aino majare
\p
\v 5 Ina Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara
arejaimad̶a Jesúre yópe:
\p —¡Cad̶atejacʉ ñʉjare, ñʉje jʉ arãjiyepe mʉre pʉeno
baju! ṹ̶re arejaimad̶a na.
\p
\v 6 Aru Jesús arejamed̶a:
\p —Oteiye mostaza ãmicʉe oteiye quĩ́jietamu. Ʉbenita
pĩaríburu yóboi jocʉcʉ ʉracʉtamu. Nopedeca mʉje jʉ aru
yʉre quĩ́jino, nópe quĩ́jie oteiyepe, Jũ̶menijicʉ ʉrarõ
mearore d̶ajebu mʉjare. Mʉja me jʉ arĩ Jũ̶menijicʉre, mʉje
aru icʉ jocʉcʉ ʉracʉre yópe: “Nʉjacʉ caiye mi nʉoque. Aru
nʉri nújacʉ jia ʉrad̶ai”, dicʉ jʉ ajebu mʉje cõjeinore,
arejamed̶a Jesús.
\s Memecaipõecʉ ũ̶i d̶aino
\p
\v 7 Jesús arĩ buedejamed̶a cojedeca:
\p —Mʉjare memeni coreyʉre jiore o coreyʉre ãimarare ũ̶i
copaidaiyede cũ̶rami, “Maumena darĩ, ãcʉdajacʉ”, abevʉ mʉja
ṹ̶re.
\v 8 Quédata, “Mead̶ajacʉ ji ãquiyede. Oatʉvajacʉ mi doiyede.
Aru corejacʉ ji ãiyede cãreja. Ji ãriburu yóboita mʉ máre
ãri ũcujacʉ”, aivʉbu mʉja ṹ̶re.
\v 9 Aru ñai jabocʉ jãve abecʉbe ũ̶i yebacacʉre, “Meavʉ mi
memecaino yʉre”, ũ̶i d̶aicõjeiye báquepe d̶aiye boje.
\v 10 Nopedeca mʉja máre, caiye iye d̶aicõjeiye báquepe mʉjare
d̶arĩ bʉojaivʉ, ajarã mʉje baju yópe: “Bojecʉbevʉbu maja.
Quénora d̶aivʉbu maja yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe
majare”, náre arĩ buedejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino caipʉcapʉrʉape paivʉ pojeivʉre
\p
\v 11 Jesús nʉñʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, vaidéjamed̶a
Samaria aru Galilea ãmicʉrijoborõa tʉrʉvare.
\v 12 Cũináro ĩmajinoi ecoiyede, copʉ nʉrejaimad̶a ṹ̶re
caipʉcapʉrʉape paivʉ ũ̶mʉva pojeivʉ. Núrejaimad̶a joai
Jesúre jocarĩ.
\v 13 Aru cod̶oboborejaimad̶a na:
\p —Mʉ, Jesús, bueipõecʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare,
arejaimad̶a na.
\p
\v 14 Náre jã́ri, arejamed̶a Jesús:
\p —Nʉri jã́d̶ovajara sacerdotevare, arejamed̶a.
\p Nópe arejamed̶a, judíova ne d̶aiye boje Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyepe. Aru ne nʉiyedeca mái, meatedejaimad̶a ne
pojeiyede.
\v 15 Que teni cũinácʉ nácacʉ jã́ri coreóvarĩ meateyʉ ũ̶i
baju, copaini nʉri cod̶oboborĩ torojʉrejamed̶a Jũ̶menijicʉre.
\v 16 Mori tʉrejamed̶a joborõi Jesús jipocai, jíyʉ mearore
ṹ̶re. Aru Samaria ãmicʉrijoborõcacʉ barejaquémavʉ ñai
ũ̶mʉ.
\v 17 Que teni Jesús arejamed̶a:
\p —Caipʉcapʉrʉape paivʉ meatevʉ mʉja. ¿Ã́rima apevʉ, ina
nueve paivʉ?
\v 18 Apevʉ cʉbema ina jínadajʉrorivʉ mearore Jũ̶menijicʉre.
Quénora ñai dacʉbe, apeno joborõcacʉvacari, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 19 Aru Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Nacajari nʉjacʉ mʉ. “Ʉ̃ yʉre mead̶aiye majibi”, arĩ
dápiarebu mʉ yʉre. Que baru, mi que dápiaiye boje, mead̶aivʉ
mʉre, arejamed̶a ṹ̶re Jesús.
\s Jũ̶menijicʉi jaboteino aipe edaquinore
\r (Mt 10.39, 16.25, 24.17-18, 23-28, 36-41; Mr 8.35, 13.15-16; Lc
9.24; Jn 12.25)
\p
\v 20 Cũinájãravʉ apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaimad̶a
Jesúre, yópe arĩ:
\p —¿Aipiyede edaquidica yo Jũ̶menijicʉi jaboteino maquinó?
arejaimad̶a na.
\p Jesús arejamed̶a náre:
\p —Jũ̶menijicʉi jaboteinore jã́ri majibevʉ mʉja.
\v 21 Que baru abenajarama yópe: “¡Jã́jacʉ, yui cʉvʉ!” Aru
abenajarama yópe: “¡Jã́jacʉ, noi cʉvʉ!” Quédata jave
Jũ̶menijicʉ jaboteyʉbe mʉje jẽneboi, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 22 Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a ũ̶i bueimarare:
\p —Jãravʉa cʉquiyebu mʉje jã́iyʉrijãravʉa yʉre,
Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, cũinájãravʉra.
Ʉbenita jã́menajaramu mʉja.
\v 23 Aru arãjarama mʉjare yópe: “¡Jã́jara noi!” Aru
arãjarama yópe: “¡Jã́jara yui!” Ʉbenita nʉmejara mʉja.
Nʉmejara ne yóboi.
\v 24 Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe yaroinope nʉquiyebu
ji copaidaquijãravʉ baquinó. Yópe no yaroino pẽoiyepe cavarõre
cũinápũravʉ pʉ apepũravʉita, caivʉ põeva ne jã́rajiyepe
nore, nopedeca copaidacʉyʉmu yʉ. Aru caivʉ põeva jã́rajarama
ji copaidaiyede ijãravʉi.
\v 25 Ʉbenita mamarʉmʉ ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ yʉre. Aru
ijãravʉcavʉ jʉ abenajarama yʉre.
\p
\v 26 ’Dijãravʉa baquiyéi, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ
ũ̶mʉpe, ji copaidaquijãravʉ jipocai, cʉquiyebu nópe
ãnijãravʉa Noé mácʉi cʉrijãravʉa báquepe.
\v 27 Dinʉmʉ mácarõre caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru
ũcuivʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃mʉva pʉrʉbʉoivʉ barejaquémavʉ.
Aru jídejaquemavʉ némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ,
Noé mácʉi jiad̶ocũ ʉracũre ecoijãravʉita. Muiváibo
darejaquemavʉ. Aru caivʉ ina põeva corĩ bíjarejaquemavʉ na
mácavʉ.
\v 28 Nopedeca cʉrejaquemavʉ Lot bácʉi cʉrijãravʉa báquede
máre. Caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ
barejaquémavʉ. Bojed̶aivʉ barejaquémavʉ. Oteivʉ
barejaquémavʉ. Aru cũ̶ramiare d̶aivʉ barejaquémavʉ máre.
\v 29 Ʉbenita ãnijãravʉ bácarõ, Lot bácʉi etaiyede Sodomare
jocarĩ, Jũ̶menijicʉ maumena darorejaquemavʉ toabore aru
cũ̶raboa uruiboare máre. Ocainope tʉrejaquemavʉ cavarõre
jocarĩ. Aru caivʉ ina diĩmarocavʉ bácavʉ yaidéjaquemavʉ na
mácavʉ.
\v 30 Nopedeca baquiyébu Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe,
ji copaidaquijãravʉ baquinóre. Maumena, põeva yʉre ne corebede,
copaidacʉyʉmu yʉ ijãravʉi cojedeca.
\p
\v 31 ’Dijãravʉ baquinói ñai cũ̶rami pʉenora cʉcʉ bacʉyú̶
ẽmeni dabejacʉrĩ, nʉvacʉyʉ ũ̶i apejĩene. Ecobejacʉrĩ ũ̶i
cũ̶rami. Aru ñai jiore memeñʉ macʉyú̶ copainʉmejacʉrĩ ũ̶i
cũ̶rami.
\v 32 Ãrʉjara mʉja iye Lot bácʉi márepaco bácore vaiye báquede. Õ
mácoi jʉ abe boje Jũ̶menijicʉi cõjeiye báquede, yuquirarʉ
cainidʉ tedejaquemavʉ õ máco.
\v 33 Ñai põecʉ ũ̶i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ũ̶i
bajure, coatecʉyʉme ũ̶i bajure Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ, yópe
yaiyú̶ bácʉpe ũ̶i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ
ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ũ̶i baju ʉrõpe d̶abecʉva
quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ṹ̶recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ
Jũ̶menijicʉque cainʉmʉa.
\p
\v 34 ’Coyʉyʉbu mʉjare, ji copaidaquijãravʉ baquinói pʉcarã
ũ̶mʉva cãrajarama ne cũ̶rami jívʉi ñamine. Cũinácʉ nʉvaimʉ
macʉyú̶me, yʉre ũ̶i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme,
yʉre ũ̶i jʉ abe boje.
\v 35 Aru pʉcarã nomiva jĩorajarama ne cũ̶rami jívʉi.
Cũináco nʉvaimo macod̶óme, yʉre õi jʉ aiye boje. Aru apeco
mautecod̶ome, yʉre õi jʉ abe boje.
\v 36 Aru pʉcarã ũ̶mʉva memenajarama ne jioi. Cũinácʉ nʉvaimʉ
macʉyú̶me, yʉre ũ̶i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme,
yʉre ũ̶i jʉ abe boje, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ.
\p
\v 37 Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿ã́ri yópe vaiquídi caiye iye?
arejaimad̶a Jesúre.
\p Aru arejamed̶a náre majidivʉ ne aino mácarõque yópe:
\p —Ã́ri yaiyú̶ bácʉi cʉrõi, noi cójijinajarama cavava. Caiye
iye ji coyʉiyede jã́ivʉ, majinajaramu mʉja ji copaidaquino
joabenore, ji ñájiovaquinore põevare, ne ãmeina teiye boje,
arejamed̶a Jesús.
\c 18
\s “Ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉre aru nomiópecore”
jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\p
\v 1 Jesús buedejamed̶a põevare jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe
ainoque ne jẽniarajiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉque cainʉmʉa
dajocabevʉva.
\v 2 Aru arejamed̶a:
\p —Cũináĩmaroi cú̶tequemavʉ cũinácʉ jabocʉ, ãmeina
teivʉre jẽniari jã́ipõecʉ. Ñai jabocʉ pued̶abetequemavʉ
Jũ̶menijicʉre. Aru pued̶abetequemavʉ põevare máre.
\v 3 Diĩmaromiareca cú̶tequemavʉ cũináco nomiópeco máre. Õ
nʉri, yávare nʉrejaquemavʉ ṹ̶re: “Cad̶atejacʉ yʉre, ji maucʉ
ũ̶i ñájine d̶abequiyepe yʉre”, aquemavʉ õ.
\v 4-5 Obedijãravʉare ñai jabocʉ jápiabetequemavʉ ṍre.
Ʉbenita no yóboi arĩ dápiaquemavʉ ũ̶i baju: “Yʉ
pued̶abecʉvacari Jũ̶menijicʉre aru pued̶abecʉvacari põevare
máre, ico nomió, ji yebai dad̶o jãravʉa coapa, õi pare
cãrijovaiye boje yʉre, cad̶atequijivʉ ṍre, õi ʉetʉre
d̶abecojiyepe yʉre”, aquemavʉ ũ̶, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 6 Aru Jesús arejamed̶a:
\p —Jápiajarã ñai ũ̶mʉ ãmecʉ ũ̶i aiye báquede.
\v 7 Aru jãve cad̶atecʉyʉme Jũ̶menijicʉ ina ũ̶i beoimarare
jẽniaivʉre ṹ̶re, ũ̶i cad̶atequiyepe aivʉ náre jãravʉre aru
ñamine máre. Corede d̶abecʉbe ũ̶ joe baju, cad̶atecʉyʉ náre.
\v 8 Coyʉyʉbu mʉjare: Maumejiena cad̶atequijibi náre. Ʉbenita
yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, ji copaidaiyede
ijãravʉi, jãve obebejĩna põeva jʉ aivʉre Jũ̶menijicʉre
parʉriũmeque eacʉyʉmu, arejamed̶a Jesús.
\s “Pʉcarã ũ̶mʉva ne jẽniaino Jũ̶menijicʉque” jã́ri
dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 23.12; Lc 14.11)
\p
\v 9 Bedióva Jesús buedejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne
d̶arãjiyepe ainoque. Coyʉrejamed̶a ina põevare “¿Meara
márica?” arĩ dápiaivʉre ne baju apevʉ pʉeno. Arejamed̶a:
\p
\v 10 —Pʉcarã ũ̶mʉva Jũ̶menijicʉque jẽniaranʉquemavʉ
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami. Cũinácʉ fariseovacacʉ batequémavʉ.
Aru apecʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ batequémavʉ.
\v 11 Ñai fariseo núri jẽniari dápiaquemavʉ ũ̶i baju yópe:
“Mʉ, ji mearore jímʉ, torojʉede jívʉ mʉre, ji ãmed̶abe
boje. Yʉ apevʉpe d̶abevʉ. Apevʉre jʉjovarĩ ĩmevʉ yʉ ne
cʉvaede. Ãmeno d̶abevʉ yʉ apevʉre. Nomicʉcʉ, apecoque cʉbevʉ
yʉ. Aru ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉpe d̶abevʉ yʉ.
\v 12 Pʉcajãravʉa sumana coapa ãmecʉva ãiyede jẽniavaivʉ yʉ
mʉre. Aru caiye ji cʉvaede caipʉcapʉrʉape paiyede cʉvarĩ,
cũináro jívavʉ yʉ mʉre”, aquemavʉ ñai fariseo.
\v 13 Ʉbenita ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ joai núri,
jã́iyʉbecʉ cavarõre, totaquemavʉ ũ̶i ñarebare, ũ̶i chĩoiye
boje. Aru aquemavʉ: “Mʉ, ji mearore jímʉ, cõmaje ãroje
jã́jacʉ yʉre, ãmeina teyʉre”, aquemavʉ ñai jabovare
tãutʉra ĩcaipõecʉ.
\v 14 Coyʉyʉbu mʉjare: Jũ̶menijicʉ ãrʉmetequemavʉ ñai ũ̶mʉ
ũ̶i ãmeina teiye báquede. Ʉbenita ãrʉmetebetequemavʉ ñai
fariseo ũ̶i ãmeina teiye báquede. Que baru ñai cʉiyʉcʉ me
apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede
d̶aiyʉcʉ ũ̶i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju,
arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i mearore jíno jʉed̶ovare Jũ̶menijicʉque
\r (Mt 19.13-15; Mr 10.13-16)
\p
\v 15 Põeva nʉvare cuivʉ barejáimad̶a némarare Jesús yebai,
ũ̶i tʉoquiyepe aivʉ náre ũ̶i pʉrʉáque. Que teni Jesúi
bueimara náre jã́ivʉ, nʉvaicõjemenejaimad̶a némarare.
\v 16 Ʉbenita Jesús órejarejamed̶a náre ũ̶i yebai. Aru
arejamed̶a:
\p —Ina jʉed̶ova dajarãri ji yebai. Jũ̶menijicʉ jabotecʉyʉme
põevare nápe paivʉre. Que baru, “Davabejarã jʉed̶ovare”,
abejarã náre.
\v 17 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ copʉ etabecʉ baru
Jũ̶menijicʉre jaboteyʉre ṹ̶re, yópe jʉed̶ocʉ ũ̶i copʉ
etaiyepe, ecobecʉyʉme ũ̶i jaboteinore, arejamed̶a Jesús.
\s Cũinácʉ ũ̶mʉ cʉve cʉvacʉ Jesúmaque ne boroteino
\r (Mt 19.16-30; Mr 10.17-31)
\p
\v 18 Cũinácʉ jabocʉ jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe d̶aji yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ
cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a Jesúre.
\p
\v 19 Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —¿Aipe teni “Meacʉbu mʉ”, ayʉrũ̶ yʉre? Jũ̶menijicʉ
cũinácʉrabe meacʉ baju.
\v 20 Majivʉra mʉ Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye
báquede Moisés bácʉre: “Cʉvabejacʉ apecore mimarepacore
jarʉvarĩ. Põevare boarĩ́ jarʉvabejacʉ. Ñavamejacʉ apecʉ
ũ̶i cʉvaede. Borod̶abejacʉ apecʉre. Jʉ ajacʉ mipacʉre aru
mipacore máre”, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 21 Que teni arejamed̶a Jesúre:
\p —D̶acacʉ caiye iye mi coyʉiyede jʉed̶ocʉ cãreja yʉ, aru
caride máre, arejamed̶a.
\p
\v 22 Ʉ̃i jʉ aiyede jápiayʉ bácʉ Jesús, arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Cũináro jaʉvʉ mʉre cãreja. Jíni bojed̶ajacʉ mi cʉvede.
Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni
cʉvacʉyʉmu mʉ boje méne cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi.
Aru dajacʉ yú̶que, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 23 Ʉbenita iyede jápiarĩ ʉrarõreca chĩorejamed̶a,
dajocaiyʉbecʉ ũ̶i ʉre cʉvede.
\v 24 Que teni Jesús ṹ̶re jã́ri, arejamed̶a:
\p —Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye
Jũ̶menijicʉre, ũ̶i mead̶aquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe
aivʉ ũ̶i jaboteinore cavarõ mearo ũ̶i cʉrõre.
\v 25 Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ũ̶i ecoru
aviyo cobei, maiyójajebu ṹ̶re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve
cʉvacʉre ũ̶i ecoquino Jũ̶menijicʉi jaboteinore, arejamed̶a
Jesús.
\p
\v 26 Ina ṹ̶re jápiaivʉ bácavʉ arejaimad̶a:
\p —¿Ñame bʉojarĩ ecorãjidica Jũ̶menijicʉi jaboteinore,
cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejaimad̶a na.
\p
\v 27 Jesúcapũravʉ arejamed̶a náre:
\p —Põeva ne d̶arĩ majibeno maiyójabevʉ Jũ̶menijicʉre. Ʉ̃
cũinácʉra bʉojarĩ mead̶ayʉbe põevare, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 28 Aru Pedro arejamed̶a:
\p —Dajocacarã ñʉja caiye ñʉje cʉvaede, ñʉje daiye boje
mú̶que, arejamed̶a Pedro.
\p
\v 29-30 Aru Jesús arejamed̶a náre:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ũ̶i
cũ̶ramine, o jímarepacore, jíbʉrãre, ĩmarare, ũ̶i bʉcʉvare,
o ũ̶i márare máre, Jũ̶menijicʉi jaboteino boje, ñai põecʉ
eacʉyʉme pʉeno baju caride ijãravʉi. Aru daquijãravʉ
baquinói cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre,
arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino bedióva cojedeca ũ̶i yaiquínore
\r (Mt 20.17-19; Mr 10.32-34)
\p
\v 31 Jesús nʉvarejamed̶a ina doce paivʉre. Aru yópe arĩ,
coyʉrejamed̶a náre:
\p —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore d̶arãjivʉbu na yʉre,
Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, caiye iye Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe.
\v 32 Jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre.
\v 33 Que teni ina põeva yʉrinajivʉbu yʉre. Cʉyoje
d̶arãjivʉbu yʉre. Jẽcututurajivʉbu yʉre. Jara popenajivʉbu
yʉre. Aru boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu yʉre. Ʉbenita
yóbecʉrijãravʉa yóboi jipacʉ, Jũ̶menijicʉ, nacovacʉyʉme
yʉre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 34 Ʉbenita caiye iyede jápiarĩ eabedejaimad̶a na, ũ̶i
bueimara. Coreóvabedejaimad̶a aipe aiyʉrõ iye Jesús ũ̶i
coyʉiye báquede náre. Que baru majibedejaimad̶a ũ̶i coyʉiyede.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino jã́ri eabecʉre, Jericócacʉre
\r (Mt 20.29-34; Mr 10.46-52)
\p
\v 35 Jericó ãmicʉriĩmaroi joabenoi earejamed̶a Jesús. No ma
ẽcarʉi cũinácʉ ũ̶mʉ, jã́ri eabecʉ, tãutʉrare jẽniañʉ
dobarejamed̶a.
\v 36 Ʉ̃ jápiayʉ bácʉ obedivʉ põeva vaivʉre mái, jẽniari
jã́rejamed̶a:
\p —¿Aipe teidi? arejamed̶a.
\p
\v 37 Aru apevʉ arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Jesús Nazarecacʉ mái nʉimi, arejaimad̶a.
\p
\v 38 Ñai jã́ri eabecʉ cod̶oboborejamed̶a:
\p —Mʉ, Jesús, David bácʉi pãramecʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ
mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyú̶, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ,
arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 39 Aru ina ũ̶i jipocai nʉivʉ, ṹ̶re jaraivʉ,
arĩdurejaimad̶a:
\p —¡Bi ajacʉ mʉ! arĩdurejaimad̶a.
\p Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborejamed̶a ũ̶ cojedeca:
\p —Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ,
ñʉje jabocʉ bacʉyú̶, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ,
arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 40 Que teni ṹ̶re cod̶oboboyʉre jápiayʉ Jesús,
dajocarejamed̶a. Aru arejamed̶a:
\p —Davajarã ṹ̶re ji yebai, arejamed̶a.
\p Ñai jã́ri eabecʉ ũ̶i eaiyede, Jesús jẽniari jã́rejamed̶a
ṹ̶re:
\p
\v 41 —¿Aipe d̶acaji yʉ mʉre? arejamed̶a Jesús.
\p Ñai jã́ri eabecʉ arejamed̶a:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, jã́ri eabevʉ yʉ. Ʉrarõ jã́iyʉvʉ yʉ,
arejamed̶a Jesúre.
\p
\v 42 Jesús jʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Dinʉmʉ meavʉ. Jã́jacʉ mʉ cari. “Yʉre mead̶acʉyʉme
Jesús”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi jã́ri eabede mead̶acaivʉ
yʉ caride, arejamed̶a ṹ̶re Jesús.
\p
\v 43 Aru cũiná jã́rejamed̶a ũ̶, jã́ri eabecʉ bácʉ. Que teni
Jesúre yóvarĩ nʉrejamed̶a ũ̶ máre, mearore jíyʉ
Jũ̶menijicʉre. Que baru caivʉ ina põeva máre, ṹ̶re jã́ri,
mearore jídejaimad̶a Jũ̶menijicʉre.
\c 19
\s Jesús ũ̶i copʉino Zaqueore
\r (Mt 18.11)
\p
\v 1 Jericó ãmicʉriĩmaroi Jesús ecorĩ vaiyú̶ barejámed̶a.
\v 2 Noi cũinácʉ ũ̶mʉ cʉrejamed̶a, ũ̶i ãmiá Zaqueo. Ʉ̃
jabovare tãutʉra ĩcaipõeva ne jabocʉ barejámed̶a. Aru cʉve
cʉvacʉ barejámed̶a ũ̶.
\v 3 Obedivʉ põeva Jesúre jã́iyʉrĩ copʉrejaimad̶a. Zaqueo
máre jã́iyʉrĩdurejamed̶a ṹ̶re. Ʉbenita ñai Zaqueo
ũ̶mʉjʉbecʉ, aru obedivʉ põeva ne nʉiye boje ũ̶i jipocai,
jã́menejamed̶a ũ̶ Jesúre.
\v 4 Que baru cúyarĩ apevʉ jipocai, jocʉcʉ sicómoro
ãmicʉricʉi mʉri, Jesúre jã́cʉnʉrejamed̶a ũ̶.
\v 5 Que teni Jesús mái vaiyú̶ jocʉcʉ yebai, jã́ñʉ Zaqueo
jocʉcʉi tubacʉre, arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, Zaqueo, jõd̶ajacʉ maumena. Mi cũ̶rami mautecʉyʉbu yʉ
caride, arejamed̶a ṹ̶re Jesús.
\p
\v 6 Que teni Zaqueo maumena jõd̶ari, torojʉrĩ jacoyʉrejamed̶a
Jesúre.
\v 7 Aru caivʉ ina põeva jã́ivʉ iyede, ãmeina yávarejaimad̶a.
\p —Ñai Jesús mautecʉnʉimi ãmeina teipõecʉi cũ̶rami,
arejaimad̶a na.
\p
\v 8 Ʉ̃i cũ̶rami ecorĩburu yóboi, Zaqueo núri, yávayʉ
arejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, coricai ji cʉvaede jíquijivʉ yʉ cõmaje
ãrojarivʉre. Aru jacopaiyovaquijivʉ yʉ ina ji jʉjovaimara
mácavʉre yóvaicʉvaiye pʉeno baju ji ĩ́no mácarõre náre
jocarĩ, arejamed̶a Zaqueo.
\p
\v 9 Que ayʉre, Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ máre Abraham mácʉi pãramecʉbu. Que baru caride iñami
cũ̶ramicavʉ mead̶aimaramu mʉja. Jũ̶menijicʉ mead̶arejaquemavʉ
Abraham mácʉre, ũ̶i jʉ aiye báque boje ṹ̶re. Nopedeca
Jũ̶menijicʉ mead̶aibi mʉre aru mi cũ̶ramicavʉre, mʉje jʉ aiye boje ṹ̶re.
\v 10 Yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, vocʉdaivʉ ina
bíjaivʉre, mead̶acʉyʉ náre, arejamed̶a Jesús.
\s “Tãutʉrare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 13.12, 25.14-30; Mr 4.25; Lc 8.18)
\p
\v 11 Diede põeva ne jápiarĩburu yóboi, Jesús bueni
bú̶rejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, ũ̶i
Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi cʉe boje, aru ne dápiaiye
boje caivʉ põeva jã́rajivʉre Jũ̶menijicʉi jaboteiyede põevare
maumejiena.
\v 12 Que baru Jesús arejamed̶a:
\p —Cũinácʉ ũ̶mʉ, jabova jicʉ, nʉcʉyʉ batequémavʉ
apeno joarõcajaborõi, ne epenajiyepe ayʉ ṹ̶re jabocʉva.
\v 13 Ñai jabocʉ bacʉyú̶ órejaquemavʉ caipʉcapʉrʉape paivʉ
ṹ̶re memecaipõevare. Aru náre coapa tãutʉrare jíyʉ, caivʉre
cũinátʉrʉ, “Bojed̶ajarã mʉja iye tãutʉraque ji
copaidaiyeta”, aquemavʉ náre ñai jabocʉ. Que teni ñai jabocʉ
ú̶tequemavʉ ne ĩnajiyepe ayʉ tãutʉrare pʉeno baju.
\v 14 Coyʉrĩ bʉojarĩ, ñai jabocʉ nʉquemavʉ apeno
joarõcajaborõi. Ʉbenita ũ̶i jaborõcavʉ baju pare ʉbetequemavʉ
ṹ̶re. Que baru jaroquemavʉ boro nʉvacaipõevare ũ̶i yóboi, ne
jẽniarajiyepe aivʉ ãnijaborõ jabocʉre, ũ̶i epebequiyepe aivʉ
ñai ũ̶mʉre ne jabocʉva. “Ʉbevʉ ñʉje jabocʉva ñai
ũ̶mʉre”, arĩduquemavʉ na.
\v 15 Ʉbenita ñai ũ̶mʉ copaiyʉ jabocʉ batequémavʉ ũ̶.
\p ’Aru órejaicõjequemavʉ ina ṹ̶re memecaipõevare, ũ̶i tãutʉrare
jímara mácavʉre, majiyʉcʉ ne bojed̶arĩ ĩ́no mácarõ borore.
\v 16 Que teni cũinácʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai
nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, mi jíye báqueque bojed̶acacʉ
yʉ. Que teni caride caipʉcapʉrʉape paitʉrava cʉvavʉ”,
aquemavʉ ñai jabocʉre.
\v 17 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ṹ̶re: “Mearo d̶arebu mʉ.
Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque,
jíquijivʉ yʉ mʉre caipʉcapʉrʉape paiĩmaroare, mi
jabotequiyepe diĩmaroacavʉre”, aquemavʉ ñai jabocʉ ṹ̶re.
\v 18 Aru apecʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai nʉri,
aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, mi jíye báqueque bojed̶acacʉ yʉ.
Que teni caride cũinápʉrʉpe paitʉrava cʉvavʉ”,
aquemavʉ ñai jabocʉre.
\v 19 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ṹ̶re: “Mʉre máre jíquijivʉ yʉ
cũinápʉrʉpe paiĩmaroare, mi jabotequiyepe diĩmaroacavʉre”,
aquemavʉ ñai jabocʉ ṹ̶re.
\p
\v 20 ’Ʉbenita apecʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai
nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, yui cʉvavʉ mi tãutʉrare, mi
jíye báquede yʉre. Epecacʉ yʉ diede cuitótecajeque, mead̶ayʉ
diede.
\v 21 Jidojacʉbu mʉ. Mʉ ĩñʉmu apecʉ ũ̶i epeiye báquede. Aru
mʉ jẽñʉmu apecʉ ũ̶i oteiye báquede. Que baru jidʉtevʉ yʉ
mʉre”, aquemavʉ ñai jabocʉre.
\v 22-23 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ṹ̶re: “Mʉ, memecaipõecʉ
ãmecʉbu. Mi que aiye boje ãmecoroimʉ macʉyú̶mu mʉ. Yʉ
jidojacʉre majicʉvacari, aru yʉ ĩñʉre apecʉ ũ̶i epeiyede aru
jẽñʉre apecʉ ũ̶i oteiyede majicʉvacari, epebetequemavʉ mʉ ji
tãutʉrare tãutʉra epeiñami. Mi que d̶aru, copaini dayʉ
jacopʉjebu yʉ ji tãutʉrare pʉeno baju, diñamicavʉ ne
bojed̶aiye báque cojiórĩ”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
\p
\v 24 ’Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ina núrivʉre nore: “Ĩjara
ṹ̶re jocarĩ yo cũinátʉrava tãutʉratʉravare. Aru jíjarã
ñai caipʉcapʉrʉape paitʉrava cʉvacʉre”, aquemavʉ.
\v 25 Aru aquemavʉ na: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ũ̶ jave cʉvabi
caipʉcapʉrʉape paitʉrava tãutʉratʉravare”, aquemavʉ.
\v 26 Ʉbenita ñai jabocʉ aquemavʉ: “Coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ
cʉvarivʉ jacopʉrãjarama pʉeno baju. Ʉbenita caivʉ
dápiaivʉre cʉvarivʉpe apevʉ pʉeno, caiyede náre ĩcʉyʉmu
yʉ.
\v 27 Aru ina ji mauvare, ji jaboteinore ʉbevʉre, davajarã náre
yui. Aru boarĩ́ jarʉvajarã náre ji jã́inoi”, aquemavʉ ñai
jabocʉ, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús Jerusalẽ́i ũ̶i ecoino
\r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19)
\p
\v 28 Jesús ũ̶i coyʉrĩburu yóboi, nʉñʉ cojedeca mʉri
nʉrejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi nʉimai.
\v 29 Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi nʉri, Betfajé aru
Betania ãmicʉriĩmajinoa baji, no cũ̶racũ Olivocũ ãmicʉricũ
ẽmeino baji, earejamed̶a Jesús. Noi earĩ ũ̶i bueimara
pʉcarãre, yópe arĩ, jarorejamed̶a Jesús:
\p
\v 30 —No cõchino cʉriĩmajinoi nʉjara mʉja. Ma ẽmeinoi
põevare ũmaiãimacʉre, burrore, earãjaramu mʉja, nócacʉi
bʉoimʉre. Põeva ne tubabemʉtame cãreja. Ʉbenita ũ̶i bʉoimene
jod̶eni, ṹ̶re davacajarã yʉre.
\v 31 Aru, “¿Aipe teni burrore ũ̶i bʉoimene jod̶eni, ṹ̶re
nʉvaivʉrũ̶ mʉja?” ne aruta, yópe ajarã mʉja: “Ñʉjare
ĩ́cõjeni darobi maje jabocʉ. Ʉ̃́re ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi
ũ̶”, arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 32 Ina ũ̶i daroimara nʉrejaimad̶a. Aru vaidéjavũ̶ya náre
nópe Jesús ũ̶i aiye báquepedeca.
\v 33 Ne jod̶eiyede burrore, ṹ̶re uparivʉ arejaimad̶a náre:
\p —¿Aipe teni jod̶eivʉrũ̶ mʉja ũ̶i bʉoimene? arejaimad̶a na.
\v 34 Aru arejaimad̶a ina Jesúi bueimara:
\p —Maje jabocʉre ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ũ̶, arejaimad̶a.
\p
\v 35 Ne jʉ aiyede náre, nʉvarejaimad̶a burrore Jesúre. Ne
doicajea pʉenocacajeare burrorã tʉorĩ, Jesúi tubaquinore
d̶arejaimad̶a ũ̶i bueimara.
\v 36 Ʉ̃i nʉiyedeca ina obedivʉ põeva ma ẽcarʉi núrivʉ
jũarejaimad̶a ne pʉenocacajeare mára Jesús jipocai, pued̶arãjivʉ
ṹ̶re.
\v 37 Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi, Jesús ũ̶i
ẽmeiyede cũ̶racũ Olivocũ ãmicʉricũre jocarĩ, caivʉ ina
obedivʉ põeva, Jesúi bueimara, torojʉrivʉ Jũ̶menijicʉre
mearore jíni bú̶rejaimad̶a, ne jã́iye báque boje ũ̶i d̶aiye
báquede caiye iye põeva ne d̶arĩ majibede.
\v 38 Aru parʉrõreca arejaimad̶a:
\p —Jũ̶menijicʉre torojʉe bajad̶éni. Jũ̶menijicʉi mearo
d̶acaimʉme ñai jabocʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ. Cãrijimena
cʉjarãri cavarõ mearocavʉ. Jũ̶menijicʉre mearo majaróri.
Jũ̶menijicʉre torojʉe bajad̶éni, arejaimad̶a na.
\p
\v 39 Apevʉ fariseovacavʉ cʉrivʉ nore arĩdurejaimad̶a Jesúre:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, bi aicõjejacʉ mi bueimarare,
arĩdurejaimad̶a na.
\p
\v 40 Ʉbenita Jesús arejamed̶a:
\p —Coyʉyʉbu mʉjare: Na bi aru, iboá cũ̶raboavareca
cod̶obobojebu, arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 41 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi eayʉ Jesús,
diĩmarore jã́ñʉ, orejamed̶a, ũ̶i Jerusalén
ãmicʉriĩmarocavʉre cõmaje ãroje jã́iye boje.
\v 42 Aru arejamed̶a:
\p —Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉje coreóvaru cãrijimene d̶aiyede,
meajebu mʉjare. Ʉbenita coreóvarĩ majibevʉ mʉja diede.
Jũ̶menijicʉ majide d̶abebi mʉjare diede cãreja.
\v 43 Apejãravʉa baquiyéi jã́rajaramu mʉje mauva edaivʉre
mʉje ĩmaro tʉrʉvai. Epenajarama jobore cũ̶racũape. Etaino
cʉbequiyebu mʉjare. Bienajaramu mʉjare ĩmaro jívʉi, mʉje
dupibenajiyepe aivʉ.
\v 44 Jarʉvarãjarama mʉje cũ̶ramiare. Aru ye mautebequiyebu
cũináva cũ̶rava apeva cũ̶rava pʉenora. Boarĩ́ jarʉvarãjarama
mʉjare aru mʉjemarare máre. Caiye diede ñájinajaramu mʉja, mʉje coreóvabe
boje cari jãravʉre, Jũ̶menijicʉ ũ̶i daroiyede yʉre, ji
mead̶aquiyepe ayʉ mʉjare, mʉje nʉmenajiyepe arĩduyʉ toabo
cũiméboi, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús ũ̶i mead̶aino Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine
\r (Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Lc 21.37; Jn 2.13-22)
\p
\v 45 No yóboi Jesús earejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami tãibʉi ecorejamed̶a. Aru jaetovarejamed̶a
ina bojed̶aipõeva cʉrivʉre nore jocarĩ. Arejamed̶a náre:
\p
\v 46 —Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i
yávaiyede: “Ji cũ̶rami caivʉ põeva ne yʉre, Jũ̶menijicʉre,
coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine
tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno
ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje
cʉvaede, arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 47 Caijãravʉa Jesús bueyʉ barejámed̶a Jũ̶menijicʉi
cũ̶rami jívʉi. Ina sacerdotevare jaboteipõeva, aru
Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru ina judíova
jabova máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ barĩdurejaimad̶a Jesúre.
\v 48 Ʉbenita caivʉ ina obedivʉ põevacapũravʉ torojʉrĩ
jápiaiyʉrejaimad̶a Jesús ũ̶i bueiyede. Que baru ṹ̶re boarĩ́
jarʉvarĩ bʉojabedejaimad̶a na, ũ̶i mauva.
\c 20
\s Jesús ũ̶i parʉé
\r (Mt 21.23-27; Mr 11.27-33)
\p
\v 1-2 Cũinájãravʉ Jesús bueyʉ barejámed̶a ina põevare,
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami cʉrivʉre. Coyʉyʉ barejámed̶a
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne, ũ̶i mead̶aquiyede põevare.
Sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede
bueipõeva, aru judíova bʉcʉva máre ũ̶i yebai nʉri,
arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Coyʉjacʉ ñʉjare. ¿Ye parʉéque d̶ayʉrũ̶ mʉ iye mi
d̶aiyede? ¿Ñame jídi mʉre iye parʉéde mi nópe d̶aiyede?
arejaimad̶a Jesúre.
\p
\v 3 Jesús arejamed̶a náre:
\p —Yʉ máre jẽniari jã́quijivʉ mʉjare cũináro jẽniari
jã́inore. Coyʉjarã yʉre. Aru yʉre coyʉiyede, yʉ máre
coyʉquijivʉ mʉjare ji parʉéde ji d̶aiyede.
\v 4 ¿Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovaquemari põevare Jũ̶menijicʉ
ũ̶i parʉéque o põeva ne parʉéque? arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 5 Ʉ̃i que aiyede, ne bajumia boroteivʉ arejaimad̶a yópe:
“Maje aru ‘Jũ̶menijicʉque’, ũ̶ aquijibi ‘¿Aipe teni jʉ
abetecarãrʉ ṹ̶re?’
\v 6 Ʉbenita maje aru ‘põevaque’, caivʉ ina põeva cũ̶raboare
dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarãjarama majare, ne majié boje Juan
Bautista bácʉre Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre
jãve”, arejaimad̶a ne bajumia.
\v 7 Que baru arejaimad̶a Jesúre:
\p —Majibevʉ ñʉja, arejaimad̶a na.
\p
\v 8 Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a náre:
\p —Yʉ máre coyʉbevʉ mʉjare ñamei parʉéque ji d̶aiyede,
arejamed̶a Jesús.
\s “Ãmena memecaipõevare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
\r (Mt 21.33-44; Mr 12.1-11)
\p
\v 9 No yóboi Jesús coyʉrĩ bú̶rejamed̶a ina ṹ̶que cʉrivʉre
jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ:
\p —Cũinácʉ ũ̶mʉ doaicõjequemavʉ jiore ú̶yaimuque. Aru
epequemavʉ apevʉ ṹ̶re memecaipõevare noi. Ina memecaipõeva
ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ú̶yaiboare, ne memeiye boje. Aru
nʉquemavʉ apeno joborõi. Joe cʉcʉyʉ batequémavʉ ũ̶.
\v 10 Ʉ́yai jẽijãravʉ yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ
cũinácʉ ũ̶i yebacacʉre memecaipõeva yebai, ũ̶i ĩquiyepe ayʉ
apeboa ú̶yaiboare, ñai upacʉ jiede. Ʉbenita ñai yebacacʉ ũ̶i
eaiyede nore, ina memecaipõeva ṹ̶re jẽni, pare boarĩ́ copaide
d̶aquemavʉ ṹ̶re quédata.
\v 11 Cojedeca ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apecʉ ũ̶i
yebacacʉre memecaipõeva yebai. Ʉbenita ṹ̶re máre boaquémavʉ.
Aru cʉyojarõ d̶arĩ, copaide d̶aquemavʉ ṹ̶re máre quédata.
\v 12 Cojedeca ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apecʉ ũ̶i
yebacacʉre nore memecaipõeva yebai. Ʉbenita churiá d̶arĩ,
jaetovaquemavʉ ṹ̶re nore jocarĩ.
\p
\v 13 ’Dinʉmʉ ñai jio upacʉ aquemavʉ yópe: “¿Aipe d̶aji yʉ?
Jave majivʉ yʉ ji d̶aquiyede. Jaroquijivʉ jímacʉ, ji ʉmʉre.
‘Ʉ̃́re jã́ivʉ pued̶arãjichʉma na’ ayʉ”. Que aquemavʉ ũ̶.
\v 14 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre,
aquemavʉ ne bajumia: “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyú̶me. Jípacʉ
ũ̶i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ũ̶i cʉvaede. Jã́rica,
boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ṹ̶re, maja cʉvaburĩ caiye ũ̶i
cʉvaede”, aquemavʉ na.
\v 15 Que arĩ, ṹ̶re jẽni jaetovaquemavʉ jiore jocarĩ. Aru
boarĩ́ jarʉvaquemavʉ ṹ̶re, arejamed̶a Jesús.
\p Coyʉrĩburu yóboi, Jesús yópe arĩ, jẽniari jã́rejamed̶a
ina jápiaivʉre ṹ̶re:
\p —¿Aipe d̶aquidi ñai jio upacʉ náre?
\v 16 Ʉ̃ boarĩ́ jarʉvacʉnʉcʉyʉme ina memecaipõevare. Aru
epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare ũ̶i jioi, arejamed̶a Jesús.
\p Diede jápiaivʉ arejaimad̶a:
\p —¡Que ãmevʉ no! arejaimad̶a.
\p
\v 17 Ʉbenita Jesús, jã́ñʉ náre, arejamed̶a:
\p —¿Aipe aiyʉri iye Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye báquede ũ̶i
yávaiye?
\q Iva cũ̶ravare cũ̶ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ.
Caride iva cũ̶rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu, arĩ
toivaicõjenejaquemavʉ.
\m
\v 18 Ácʉ põecʉ tʉyʉ baru divarã, tʉrĩ yavacʉyʉme ũ̶i
bajure. Aru diva tʉiva baru põecʉ pʉenora, chĩtoquiyebu ṹ̶re,
arejamed̶a náre Jesús.
\p Yópe aiyʉrõtamu no: Põeva “Ãmecʉbe ũ̶”, arĩdurãjarama
Jesúi borore. Ʉbenita meacʉ bajube ũ̶, Jesús, caivʉ apevʉ
pʉeno.
\p
\v 19 Ina Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru ina
sacerdotevare jaboteipõeva máre jẽni nʉvaiyʉrĩdurejaimad̶a
Jesúre dinʉmʉmia, ũ̶i coyʉiye boje no jã́ri dápiarĩ ne
d̶arãjiyepe ainore, cũ̶ravare coyʉino mácarõre, nára. Ʉbenita
jidʉrejaimad̶a ina obedivʉ põevare.
\s Jesús ũ̶i coyʉino jabovare bojed̶ainore
\r (Mt 22.15-22; Mr 12.13-17)
\p
\v 20 Ina judíovai jabova cocorejaimad̶a Jesúre, meajãravʉi
coreivʉ ne jẽni jínajinore ṹ̶re ñai jabocʉ Pilatore. Que baru
ãrojamena jarorejaimad̶a jʉjovaivʉre, d̶aivʉre mearape, ne
earĩdurãjiyepe aivʉ ũ̶i ãmeina tedu aru ũ̶i borocʉru
apevʉre.
\v 21 Que baru jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ
mʉ. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare
yópe ne d̶aiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe
ne dápiaiyepe. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ
mearore yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe.
\v 22 ¿Maje jabocʉ César ũ̶i ĩ́cõjejʉroede, ũ̶i jaboteiye
boje, maje bojed̶aru, mearica die? arejaimad̶a Jesúre.
\p
\v 23 Ʉbenita ne jʉjovajʉroede majicʉ, nácacʉre arejamed̶a Jesús:
\p
\v 24 —Jã́d̶ovajacʉ yʉre tãutʉratʉravare. ¿Ñamema ñai,
ditʉravare jẽñʉ? ¿Aru ñamei ãmiá cʉritʉravaba ditʉrava?
arejamed̶a náre Jesús.
\p —Césai decocʉ aru ũ̶i ãmiá máre cʉritʉravatamu,
arejaimad̶a Jesúre.
\p
\v 25 —César jiede ṹ̶re jacopaiyovajarã mʉja. Jíjarã ṹ̶re
tãutʉra yópe ũ̶i bojed̶aicõjeiyepe mʉjare. Aru Jũ̶menijicʉ
jiede ṹ̶re jacopaiyovajarã mʉja. D̶ajarã yópe ũ̶i ʉrõpe,
arejamed̶a náre, jẽniari jã́radaivʉre, Jesús.
\p
\v 26 Ina jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉ Jesúre ũ̶i que aiyede
ʉrarõ dápiarejaimad̶a ũ̶i coyʉiyede. Aru bi arejaimad̶a na.
\s Saduceova ne jẽniari jã́ino Jesúre yainore jarʉvarĩ
nacajainore
\r (Mt 22.23-33; Mr 12.18-27; Hch 23.8)
\p
\v 27 Apevʉ saduceova nʉrejaimad̶a Jesús yebai. Saduceo
ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo. Caivʉ
saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ad̶ama na.
\v 28 Jesúre jẽniari jã́rejaimad̶a ina saduceova yópe:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉ
toivarejaquemavʉ yópe: Cũinácʉ ũ̶mʉ yaidú, jímarepacore
jocarĩ jʉed̶ocʉvabecova, yaiyú̶ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye
jaʉvʉ ṍque, jʉed̶ocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉed̶ova bárãjivʉ
yaiyú̶ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na.
\v 29 Javede cú̶tequemavʉ siete paivʉ ũ̶mʉva. Cũinácʉ
ũ̶mʉi mára matequémavʉ na. Némamicʉ pʉrʉbʉoquemavʉ. No
yóboi yaiquémavʉ ũ̶ mácʉ, jʉed̶ocʉvabecʉva.
\v 30 Que baru apecʉ, ũ̶ mácʉrã cutuyʉ, pʉrʉbʉoquemavʉ
jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ bácʉpedeca
yaiquémavʉ, jʉed̶ocʉvabecʉva.
\v 31 Aru apecʉ, ũ̶ mácʉrã cutuyʉ, máre nopedeca, aru caivʉ
ina siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ,
jʉed̶ocʉvabevʉva.
\v 32 Caivʉ ne yóboi, ico nomió máco máre yaiquémavʉ.
\v 33 ¿Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre, ñamei
márepaco bacod̶óba ico? Ijãravʉre caivʉ ina siete paivʉ
cʉvatequemavʉ ṍre, arejaimad̶a na Jesúre.
\p
\v 34 Aru Jesús arejamed̶a ina saduceovare:
\p —Ijãravʉcavʉ pʉrʉbʉod̶ama aru némaromivare jíyama, ne
pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ.
\v 35 Ʉbenita ãnijãravʉcavʉ yaibénama na. Que baru
Jũ̶menijicʉi yainore jarʉvarĩ nacajaicõjeimara márajivʉ,
pʉrʉbʉobenajarama.
\v 36 Ãnijãravʉcavʉ ángelevape ãrojarajarama na. Que baru
Jũ̶menijicʉi máratamu na, ne yainore jarʉvarĩ nacajaiye boje.
\v 37 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ
mʉja Jũ̶menijicʉi coyʉiye báquede, Moisés bácʉ ũ̶i toivaiye
báquede, jocʉjĩcʉ uruijĩcʉre coyʉrĩ? “Yú̶tamu
Jũ̶menijicʉ. Abraham, Isaac, aru Jacob ne mearore jímʉmu yʉ”,
arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ Moisés bácʉre.
\v 38 Yaivʉ bácavʉ ne mearore jímʉ ãmemi Jũ̶menijicʉ.
Quénora apʉrivʉ ne mearore jímʉtame ũ̶. Que baru ina
majeñecuva apʉrivʉbu. Caivʉ Jũ̶menijicʉi beoimara apʉrivʉbu
na, arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 39 Aru apevʉ, Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ,
jʉ arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, me yávaivʉ mʉ, arejaimad̶a na.
\p
\v 40 Que baru jidʉrivʉ jẽniari jã́iyʉbedejaimad̶a ṹ̶re
bedióva cojedeca, ũ̶i me jʉ aiye boje ina ṹ̶re
jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉre.
\s Cristo ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ
\r (Mt 22.41-46; Mr 12.35-37)
\p
\v 41 Ʉbenita Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre:
\p —¿Aipe teni “Cristobe David bácʉi pãramecʉ” aivʉba?
\v 42 David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ
toivarejaquemavʉ Salmos ãmicʉriyoca cãriáiyocarã yópe arĩ:
\q Jũ̶menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji
meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca.
\v 43 Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni
mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ
náre”, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
\m
\v 44 David bácʉvacari Cristoi borore “Ʉ̃́recabe ji jabocʉ”,
arejaquemavʉ. Que baru, ¿aipe teni David bácʉi pãramecʉba ũ̶?
arejamed̶a náre Jesús.
\s Jesús ũ̶i boro coyʉrĩ ad̶aino Jũ̶menijicʉi yávaiye
báquede bueipõevare
\r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 11.37-54)
\p
\v 45 Caivʉ ina põeva ne jápiaiyede, Jesús arejamed̶a ũ̶i
bueimarare:
\p
\v 46 —Me d̶ajarã ina Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede
bueipõevare. Námu cuiyʉrivʉ cuitótecajea ũ̶mʉjʉricajeaque.
Aru ʉma na põeva pued̶arĩ ne jacoyʉinore náre tãibʉi.
Judíovai cójijiñamiare ne dobae méne ʉma na. Aru torojʉve
teinore cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai. Caiye iyede
ʉma na, põeva ne mearo jã́rajiyepe aivʉ náre.
\v 47 Ʉbenita jʉjovarĩ ñavad̶ama ina nomiópevare ne apejĩene.
Aru jẽniad̶ama joe ʉrarõ Jũ̶menijicʉque, põeva ne
dápiarãjiyepe aivʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva me
Jũ̶menijicʉre jʉ aivʉpe. Caiye diede ne d̶aiye boje, pʉeno
ʉrarõ ñájinajarama na, ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Jesús.
\c 21
\s Nomiópeco cʉve cʉvabeco õi tãutʉra jíno Jũ̶menijicʉre
\r (Mr 12.41-44)
\p
\v 1 Jesús jã́ñʉ marejámed̶a ina põeva cʉve cʉvarivʉre ne
ʉre tãutʉrare Jũ̶menijicʉi cũ̶rami tãutʉra jíye epeitõcui
jíni tʉoivʉre.
\v 2 Jã́rejamed̶a cũináco nomiópecore cʉve cʉvabecore,
pʉcatʉrava tãutʉratʉravare, me bojecʉbetʉravare tʉod̶ore.
\v 3 Aru arejamed̶a:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ico nomiópeco cʉve cʉvabeco
Jũ̶menijicʉre jíbico apevʉ ne jíye pʉeno baju, õi jíye boje
õi cʉvarõ cainore. Ʉbenita nácapũravʉ quénora quĩ́jino ne
cʉvarõcarõre jíyama.
\v 4 Caivʉ ina põeva ne ʉrarõ cʉvaecarõre jíyama
Jũ̶menijicʉre náre jaʉbede. Ʉbenita ico nomió õi quĩ́jino
cʉvarijĩno mácarõre jíbico cainore Jũ̶menijicʉre. Caiye õi
ijãravʉi cʉvajʉroede jíbico õ Jũ̶menijicʉre, arejamed̶a
Jesús.
\s Jesús ũ̶i coyʉino “Jũ̶menijicʉi cũ̶rami tʉquiyebu” arĩ
\r (Mt 24.1-2; Mr 13.1-2)
\p
\v 5 Apevʉ, Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine jã́ri, arejaimad̶a:
\p —¡Pare meavabu iva cũ̶rava! ¡Aru pare mead̶amiamu iñamia
cũ̶ramia! ¡Aru pare mearomu põeva ne jíno mácarõre,
cojʉyarãjivʉ diñamiare! arejaimad̶a na.
\p
\v 6 Ne que aiyede, Jesús arejamed̶a:
\p —Apejãravʉ cʉquiyebu cũiné d̶aijãravʉ baquinó caiye iye
mʉje jã́iyede. Cũináva cũ̶rava mautebequiyebu apeva pʉenora.
Caiye iva cũ̶ravare tʉvarãjarama. Que teni cũiquíyebu die,
arejamed̶a Jesús.
\s Jã́d̶ovaiye jãravʉ cũiquíye jipocai
\r (Mt 24.3-28; Mr 13.3-23; Lc 12.11-12)
\p
\v 7 Jesúi bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipiyede tʉquidi caiye iye cũ̶ramia
ʉrad̶ãmia? ¿Aipe d̶arĩ coreóvarãjidica ñʉja caiye iye
bʉojaquiyede? arejaimad̶a na.
\p
\v 8 Aru Jesús arejamed̶a náre:
\p —Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare. Darãjarama obedivʉ
ũ̶mʉva. Aru arãjarama “Cristobu yʉ” aru “Cristoi daquijãravʉ
baquinó joabejĩnotamu”. Náre jʉ abejarã. Aru náque nʉmejara.
\v 9 Mʉje jápiaiyede boaino borore aru boaquíno borore máre,
jidʉbejarã. Caiye iye vaiquíyebu jãravʉ cũiquíye jipocai.
Ʉbenita cũimébu cãreja, arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 10 Dinʉmʉ arejamed̶a náre:
\p —Cũináyajubo põeyajubocavʉ ãd̶amatenajarama apeyajubo
põeyajubocavʉque. Aru cũináro jaboteinocavʉ ãd̶amatenajarama
apeno jaboteinocavʉque.
\v 11 Ʉrarõ joborõ cújiquiyebu obedicʉrõare. Ñájinajarama
ãvʉéna aru duica ijiéde máre, yainájivʉ. Aru jã́rajarama
ʉrarõ jã́d̶ovaino jidojarõre cavarõi.
\p
\v 12 ’Ʉbenita iye vaiquíye jipocai põeva jẽnajarama mʉjare.
Ãmeno d̶arãjarama mʉjare. Jẽni jínajarama mʉjare ina judíovai
cójijiñamine coreipõevare aru ina ãmeina teivʉre jẽni
jacoiñamine coreipõevare máre. Nʉvarajarama mʉjare, mʉje
núrajiyepe aivʉ cõjeipõeva ne jã́inoi aru jabova ne jã́inoi
máre, yʉre mʉje jʉ aiye boje.
\v 13 Dinʉmʉma mʉja coyʉrãjaramu ji borore.
\v 14 Que baru mʉje baju majijarã, dápiabenajivʉ aipe mʉje
arãjinore.
\v 15 Que teni yú̶vacari majide d̶acʉyʉmu mʉjare, mʉje
coyʉrãjiyepe ayʉ méne. Que baru caivʉ ina mʉje mauva mʉjare
copʉ yávarĩ aru mʉjare majibevʉpe jã́d̶ovari bʉojabenajarama.
\v 16 Mʉjebʉcʉva máre, mʉjemamina, mʉjevʉ, aru mʉje
yóvaimara máre jẽni jínajarama mʉjare, jabovare ne boarĩ́
jarʉvarãjiyepe aivʉ mʉjacavʉre.
\v 17 Aru caivʉ mʉjare, mʉje jʉ aiye boje yʉre, jorojĩni
jã́rajarama.
\v 18 Ʉbenita cũinájiyo mʉje pod̶ad̶o bíjabequiyebu. Que baru
ye ãmeno d̶abenajarama mʉjare.
\v 19 Mʉja jʉ aivʉ baru yʉre, mʉje yainʉmʉita, earãjaramu
mʉja jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
\p
\v 20 ’Ʉbenita mʉje jã́iyede ina mʉje mauva churarava
jacotʉrãdaivʉre Jerusalẽ́ne, majinajaramu joabenore diĩmaro
bíjaquinore.
\v 21 Dinʉmʉma ina Judeacavʉ dupini nʉjarari cũ̶racũai. Aru
ina ĩmarocavʉ cúyarĩ etajarãri ĩmarore jocarĩ. Aru ina jioi
cʉrivʉ ecobejarãri ĩmarore.
\v 22 Dijãravʉa Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉa baquiyébu,
eaquiyepe ayʉ caiye iye toivaiye báquede ãnijãravʉa baquiyéde.
\v 23 ¡Cõmaje ãrojarajarama ina nomiva micava bárãjivʉ! ¡Aru
ina nomiva némajina nuri dajocabevʉre cʉvarãjivʉ máre, pare
ñájinajarama na! Dijãravʉa baquiyéde ʉrarõ ãmeno edaquiyebu
ijoborõre. Aru ijãravʉcavʉ ñájinajarama ʉrarõ baju.
\v 24 Ne mauva boarĩ́ jarʉvarãjarama nácavʉre. Aru bʉorĩ
apevʉre, nʉvarajarama náre cainoa joborõai. Aru bíjarorãjarama
Jerusalẽ́ne ina judíova ãmevʉ ne jaboteinʉmʉ bʉojaiyeta, arĩ
buedejamed̶a náre Jesús.
\s Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe ũ̶i copaidaquino
\r (Mt 24.29-35, 42-44; Mr 13.24-37; Lc 19.47; Ap 1.7, 6.12-13)
\p
\v 25 Jesús buede nʉrejamed̶a, yópe arĩ:
\p —Jũ̶menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme ũ̶i parʉéde aviáque, aru
aviá ñamicacʉque, aru abiácovaque máre. Ijãravʉcavʉ, cainoa
joborõacavʉ, jidʉrivʉ cãrijinajarama jia ʉrad̶a pãcaiye pare
bʉjié boje.
\v 26 Aru põeva cuecumarajarama, ne jidʉé boje, dápiaivʉ caino
no ãmeno vaiquínore ijãravʉcavʉre. Que baru caivʉ ina
parʉéque cʉrivʉvacari cavarõi cújinajarama.
\v 27 Dinʉmʉ jã́rajarama yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre
ũ̶mʉpe. Dacʉyʉmu ocopeniboi, ʉrarõ parʉéque, jã́d̶ovacʉyʉ
meacʉ bajure.
\v 28 Que baru caiye iye bʉiyede yópe ji coyʉiyepe, jidʉbejarã.
Dinʉmʉ maquinóre maumena Jũ̶menijicʉ mead̶aquijibi mʉjare,
arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 29 Aru Jesús coyʉrejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne
d̶arãjiyepe ayʉ:
\p —Jã́jara icʉ jocʉcʉ higueracʉre aru apecʉa jocʉcʉare
máre.
\v 30 Yoca yuiyede majivʉ mʉja ʉjʉrũ̶mʉ joabenore.
\v 31 Nopedeca jã́ivʉ caiye iye teiyede, majinajaramu mʉja
Jũ̶menijicʉi jabotequinʉmʉ joabenore.
\p
\v 32 ’Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ
yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe.
\v 33 Caino cavarõ aru caino joborõ máre cũiquíyebu. Yópe ji
yávaiyepedeca jãve vaiquíyebu.
\p
\v 34 ’Cãrijovamejara mʉje torojʉve teiyeque, aru ãiyeque, aru
ũcuiyeque mʉje pacoteiyede, aru caiye ijãravʉ d̶aiyeque máre.
Me jã́jara mʉja, ãnijãravʉ, ji copaidaquijãravʉ baquinó,
edabequiyepe mʉjare mʉje corebede, yópe doriñʉ jẽiyepe
moacʉre.
\v 35 Ãnijãravʉ baquinó edaquiyebu caivʉ ijãravʉcavʉre
maumejiena.
\v 36 Ʉbenita ãrʉjara cainʉmʉa. Mʉje vaiyede caiye iye
ñájiyede, jẽniajara Jũ̶menijicʉre, ũ̶i jíquiyepe aivʉ
mʉjare ũ̶i parʉéde, núrajivʉ jidʉbevʉva aru cʉyebevʉva
máre Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe, ji jã́inoi,
arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 37 Caijãravʉa Jesús bueyʉ barejámed̶a Jũ̶menijicʉi
cũ̶rami. Ʉbenita nainíburu yóboi, ĩmarore jocarĩ nʉri,
Jesújã cãranʉvarejaimad̶a cũ̶racũ Olivocũ ãmicʉricũi.
\v 38 Aru javejĩna coapa ĩmaroi copaini, Jũ̶menijicʉi cũ̶rami
ecovarejamed̶a cojedeca Jesús. Aru obedivʉ põeva ṹ̶re
jápiarãnʉrejaimad̶a ũ̶i yebai nore.
\c 22
\s Jesús ũ̶i coyʉino ne jẽnajinore ṹ̶re yóbomia
\r (Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53)
\p
\v 1 Pascua ãmicʉrijãravʉ, pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye
torojʉve teinʉmʉ joabeno marejávũ̶ya.
\v 2 Ina sacerdotevare jaboteipõeva aru Jũ̶menijicʉi yávaiye
báquede bueipõeva jʉjovarĩ jẽni, boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimad̶a
Jesúre. Ʉbenita jidʉrejaimad̶a ina obedivʉ põevare.
\p
\v 3 Dinʉmʉre ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, d̶aicõjenejaquemavʉ
Judas Iscariotede, ñai cũinácʉ ina doce paivʉ Jesúi
bueimaracacʉre.
\v 4 Que teni ñai Judas coyʉcʉnʉrejamed̶a ina sacerdotevare
jaboteipõevare aru ina Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine coreipõevare
máre. Náre jẽni jíyʉrejamed̶a Jesúre.
\v 5 Ʉ̃i d̶aiyʉede jápiarĩ, torojʉrejaimad̶a na. Que baru
arejaimad̶a ṹ̶re: “Ñʉja jínajivʉbu mʉre tãutʉrare,
ñʉjare mi jẽni jíye boje ṹ̶re yavenina”, arejaimad̶a Judare.
\v 6 Judas jʉ arejamed̶a náre. Que baru jã́ri coreni
bú̶rejamed̶a, jẽni jícʉyʉ Jesúre yavenina, ina obedivʉ põeva
ne jã́menoi.
\s Jesús ũ̶i ãino ũ̶i bueimaraque
\r (Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26)
\p
\v 7 Pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teijãravʉ
barejávũ̶ya. Pascua jãravʉcacʉre, ovejajĩcʉre, boarĩ́,
toaque juarĩ, ã́varejaimad̶a dijãravʉre.
\v 8 Que baru Jesús, Pedrore aru Jũare máre jarorĩ, arejamed̶a
náre:
\p —Mead̶arãnʉjara maje Pascua jãravʉque ãiyede maje
ãrajiyede, arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 9 Aru jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre:
\p —¿Ã́ri nʉri mead̶acarãjidica ñʉja diede? arejaimad̶a na.
\p
\v 10 Ʉ̃ arejamed̶a náre:
\p —Mʉja ecoivʉ bácavʉ ĩmarore, ẽmeni, nócacʉre oco tuyʉre
copʉrãjaramu mʉja. Ʉ̃́que nʉri, cũ̶ramine ũ̶i ecoiyede
cũinátʉrʉ mʉja máre ecojarã.
\v 11 Diñami upacʉre yópe ajarã mʉja: “ ‘¿Átucubʉba ji
bueimaraque ji Pascua jãravʉre ji ãquitucubʉ?’ aibi
bueipõecʉ”, ajarã mʉja.
\v 12 Diñami upacʉcapũravʉ pʉenocatucubʉ ʉratucubʉ
jave majare jaʉéde
mead̶aitucubʉ bácarõre mʉjare jã́d̶ovacʉyʉme ũ̶. Noi
ditucubʉi majare maje ãrajiyede mead̶ajarã mʉja, arejamed̶a
náre Jesús.
\p
\v 13 Ʉ̃́re jʉ arĩ, nʉri, ĩmaroi earejaimad̶a na. Earĩ, nore
Jesús ũ̶i aiye báquepedeca ũ̶i aitucubʉre earejaimad̶a. Noi
Pascua jãravʉque ãiyede mead̶arejaimad̶a na pʉcarã.
\p
\v 14 Que teni ne Pascua ãiora barejávũ̶ya. Jesús earĩ,
dobarejamed̶a tʉoiva yebai ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimaraque.
\v 15 Aru arejamed̶a náre:
\p —Pare ãiyʉvʉ yʉ iye Pascua ãiyede mʉjaque ji ñájiquiye
jipocai.
\v 16 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Ãmecʉbu yʉ Pascua jãravʉque
ãiyede cojedeca, pʉ Jũ̶menijicʉi jaboteino eaiyeta, arejamed̶a
Jesús.
\p
\v 17 Ũcuidore ĩni, Jũ̶menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi,
arejamed̶a:
\p —Ʉ̃jʉ, coapavajarã dicorore mʉje baju.
\v 18 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ú̶yaicorore
ũcuñʉmu yʉ ijãravʉre. Ũcumecʉbu dicorore cojedeca, pʉ
Jũ̶menijicʉi jaboteinʉmʉita, arejamed̶a ũ̶i bueimarare Jesús.
\p
\v 19 Ne ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jũ̶menijicʉre torojʉede
jídejamed̶a Jesús. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́ure
cotʉvarejamed̶a. Cotʉvarĩ bʉojarĩ, náre coapa jíni,
arejamed̶a:
\p —Dápiajarã iye pã́ure yópe mʉje dápiaiyepe ji bajure.
Jíquijivʉ yʉ ji bajure, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre,
mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru mʉje ãiyede iye pã́ure,
ãrʉjara yʉre, arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 20 Aru nopedeca ũcuidore ĩni, ne ãri bubarĩburu yóboi,
Jesús arejamed̶a:
\p —Dápiajarã iye ũcuiyede yópe mʉje dápiaiyepe ji jivede.
Jíquijivʉ yʉ ji jivede, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre,
mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru yʉre mequiyebu ji jive
obedivʉre boje. Jũ̶menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja,
boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ũ̶i yóbocarõ coyʉino mácarõre
põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede.
\v 21 Ʉbenita jã́jara. Ñai ũ̶mʉ jẽni jícʉyʉ yʉre ji
mauvare cʉbi yui tʉoiva yebai yú̶que.
\v 22 Yʉ, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ ũ̶mʉpe ijãravʉi, ji
yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye
báquepedeca ũ̶i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicú̶yʉme ũ̶, ñai
yʉre jẽni jíyʉ bacʉyú̶, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 23 Que baru jẽniari jã́ri bú̶rejaimad̶a ne bajumia:
\p —¿Ñame maquidí jẽni jíyʉ Jesúre ũ̶i mauvare? arejaimad̶a
na.
\s ¿Ñamema parʉcʉ maje jẽnebore?
\r (Mt 18.1, 19.28, 20.25-28, 23.11; Mr 9.34-35, 10.42-45; Lc 9.46;
Jn 13.12-15)
\p
\v 24 Jesúi bueimara yópe yávarejaimad̶a ne bajumia:
\p —¿Ñamema majacacʉ parʉcʉ apevʉ pʉeno? arejaimad̶a.
\p
\v 25 Jesús arejamed̶a náre:
\p —Ina judíova ãmevʉ ne jabova parʉéque cõjeivʉbu ne
jaborõcavʉre, ne d̶acarãjiyepe aivʉ náre ne ʉrõpe. Aru ina
jaborõcavʉ, “Ñʉjare cad̶ateipõevatamu”, aivʉbu ne jabovare.
\v 26 Ʉbenita nápe d̶abejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ
baiyʉcʉ baru, mʉjeyocʉpe memecajacʉrĩ mʉjare.
\v 27 Apevʉ dobarivʉbu tʉoiva yebai. Aru apevʉ, ne yebacavʉ,
jíyama ina dobarivʉre ne ãiyede. ¿Ñamema parʉcʉ apevʉ
pʉeno? ¿Ñai dobacʉ tʉoiva yebai o ñai yebacacʉ pʉeno
parʉcʉba? Jãve ñai dobacʉ tʉoiva yebai pʉeno parʉcʉbe.
Ʉbenita yʉ cʉvʉ mʉje jẽneboi yebacacʉpe.
\p
\v 28 ’Mʉja dajocabevʉ yʉre ji ñájiyede, quénora ñájivʉ
mʉja cũinátʉrʉ yú̶que.
\v 29-30 Yópe jipacʉ ũ̶i jíyepe yʉre ji jabotequinore, nopedeca
yʉ máre jívʉ mʉjare mʉje jabotenajinore, mʉje dobarãjiyepe ayʉ
ji tʉoiva yebai ji jabotequiyede, ãrajivʉ aru ũcurajivʉ
yú̶que, aru mʉje dobarãjiyepe ayʉ jabovai dobarõa mearoara,
coyʉrãjivʉ mearare o ãmenare ina doce paiyajuboa
Israecavʉre, arejamed̶a Jesús ũ̶i bueimarare.
\s Jesús ũ̶i coyʉino Pedrore ũ̶i “Jesúre yʉ coreóvabevʉ”
aquinore
\r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38)
\p
\v 31 Jesús arejamed̶a Simón Pedrore:
\p —Mʉ, Simón, ñai abujuvai jabocʉ Satanáre Jũ̶menijicʉ
jʉjovaicõjeimi mʉjare, yópe põeva ne jajʉóiyepe matore.
\v 32 Ʉbenita yʉ jẽniaivʉ Jũ̶menijicʉque, mi dajocabequiyepe
ayʉ mi jʉ aiyede ṹ̶re. Ñai abujuvai jabocʉ mʉre
jʉjovarĩburu yóboi, mi me cʉquiyede Jũ̶menijicʉque cojedeca,
cad̶atejacʉ apevʉ ṹ̶re jʉ aivʉre, mi yóvaimarare, arejamed̶a
Jesús.
\p
\v 33 Aru Simón Pedro arĩdurejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami mú̶que
nʉñʉ bʉojaivʉ yʉ. Aru mú̶que yaiyú̶ máre bʉojaivʉ yʉ,
arĩdurejamed̶a Jesúre.
\p
\v 34 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, Pedro, coyʉyʉbu mʉre: “Jesúre yʉ coreóvabevʉ”,
acʉyʉmu mʉ cari ñami, cáyu ũ̶i órejaquiye jipocai. Aru
yóbecʉe nópe acʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Pedrore Jesús.
\s Jesúre ne jẽnajino joabenoi
\r (Mt 10.9-10; Mr 6.8-9; Lc 9.3, 10.4)
\p
\v 35 Jesús arejamed̶a náre, ũ̶i bueimarare:
\p —Javede ji jaroiyede mʉjare nʉvameteavũ̶ mʉja tãutʉrare,
aru curubʉare, aru cʉraidoare máre. ¿Ye jaʉtearĩ mʉjare?
arejamed̶a náre Jesús.
\p Aru jʉ arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Jaʉbeteavũ̶ ñʉjare, arejaimad̶a na.
\p
\v 36 Ʉ̃ arejamed̶a náre cojedeca:
\p —Ʉbenita caride ñai tãutʉrare cʉvacʉ baru, nʉvajacʉrĩ
diede. Aru ñai curubʉre máre cʉvacʉ baru, nʉvajacʉrĩ
dicurubʉre. Aru ñai boaicarovede cʉvabecʉ baru, ũ̶i
pʉenocacaje doicajede jíjacʉrĩ, bojed̶acʉyʉ boaicarovede.
\v 37 Coyʉyʉbu mʉjare: Javede Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõecʉ bácʉ, yópe arĩ, toivarejaquemavʉ yʉrã:
“Põeva ṹ̶re d̶arãjarama yópe ne d̶aiyepe ãmeina teivʉre”,
arĩ toivarejaquemavʉ. Aru ji mauva d̶arãjarama yʉre nópe iye
toivaiye báque coyʉiyepe, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 38 Arejaimad̶a na:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, jã́jacʉ. Yuibu pʉcavea boaicarovea,
maje boarã́jivea, arejaimad̶a.
\p Aru Jesús jʉ arejamed̶a náre:
\p —Quénora meaquiyebu, arejamed̶a Jesús.
\s Jesús Getsemaní ũ̶i jẽniaino Jũ̶menijicʉque
\r (Mt 26.36-46; Mr 14.32-42)
\p
\v 39 No yóboi Jesús etarejamed̶a ne Pascua ãitucubʉre jocarĩ.
Aru ũ̶i d̶arĩ cõmajiyepe nʉrejamed̶a cũ̶racũ Olivocũ
ãmicʉricũi. Ʉ̃i bueimara máre yóvarejaimad̶a ṹ̶re.
\v 40 Ne eaiyede ũ̶i nʉiyʉrõ mácarõi, Jesús arĩdurejamed̶a
náre:
\p —Jũ̶menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉi mʉjare
jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ, arĩdurejamed̶a náre
Jesús.
\p
\v 41 Que ayʉ bácʉ, náre jocarĩ nʉrejamed̶a, yópe põecʉ
cũ̶rabore dʉvarĩ jaroinope paino baji. Aru ñʉatutarĩ joborõi
borotedejamed̶a Jũ̶menijicʉque.
\p
\v 42 —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjad̶eni. Caiyede
d̶aiye majicʉtamu mʉ. Ʉbenita ji ʉrõpe d̶abejacʉ. Quénora mi
ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a jípacʉre Jesús.
\p
\v 43 Dinʉmʉre cũinácʉ ángele, cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi
cʉrõcacʉ, járorejamed̶a ũ̶i yebai, cad̶atecʉdayʉ earejamed̶a.
\v 44 Jesús ũ̶i ʉrarõ ñájiye boje, pʉeno parʉrõ
borotedejamed̶a Jũ̶menijicʉque. Que teni ijove darĩ, jivepe
tʉrejavũ̶ya joborõi.
\p
\v 45 Aru boroteni bʉojarĩ, nacajari copainʉrejamed̶a, ũ̶i
bueimara yebai. Earejamed̶a náre cãivʉre, ʉetʉivʉre, ne chĩoiye boje.
\v 46 Dinʉmʉ Jesús arejamed̶a náre:
\p —¿Aipe teni cãivʉrũ̶ mʉja? Nacajajara. Jũ̶menijicʉque
borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉi mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina
tede d̶abequiyepe aivʉ, arejamed̶a náre Jesús.
\s Jesúre jẽni ne nʉvaino
\r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Lc 19.47, 21.37; Jn 18.2-11)
\p
\v 47 Jesús ũ̶i boroteiyedecata earejaimad̶a obedivʉ põeva.
Judas, ina doce paivʉcacʉ, jipocatedejamed̶a náre. Jesús yebai
nʉri, ṹ̶re jiva nuri jacoyʉrejamed̶a.
\v 48 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, Judas, ¿jiva nuri jacoyʉyʉrũ̶ mʉ yʉre,
Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, jẽni jícʉyʉ yʉre ji
mauvare? arejamed̶a Jesús ṹ̶re.
\p
\v 49 Ina Jesúi yóvaimara, jã́ivʉ iyede vaiyede, jẽniari
jã́ridurejaimad̶a Jesúre:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿boarã́jidi ñʉja náre iveá
boaicaroveaque? arĩdurejaimad̶a na.
\p
\v 50 Dinʉmʉma cũinácʉ Jesúi yóvaimaracacʉ ũ̶i boaicarovede
tatorĩ, duarĩ, ĩni, sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacacʉre
juijórĩ najuárejamed̶a ũ̶, ũ̶i meapũravʉcacamucare.
\v 51 Ʉbenita Jesús arejamed̶a:
\p —Dajocajarã diede quénora, arejamed̶a.
\p Que ayʉva, ũ̶i cámucare tʉorĩ, ṹ̶re mead̶arejamed̶a
Jesús.
\v 52 Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a ina sacerdotevare
jaboteipõevare, aru ina Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine coreipõevare,
aru ina judíova bʉcʉvare máre:
\p —¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru
boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrũ̶ mʉja?
\v 53 Jãravʉa coapa mʉjaque Jũ̶menijicʉi cũ̶rami cú̶tecacʉ
yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavũ̶ mʉja.
Ʉbenita caride Jũ̶menijicʉ mʉjare d̶aicõjeñʉme mʉje ʉrõpe
yú̶que. Aru caride abujuvai jabocʉ ãmeno d̶are d̶aibi yʉre,
yópe mʉje ʉrõpe, arejamed̶a Jesús.
\s “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro ũ̶i coyʉino
\r (Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27)
\p
\v 54 Que arurata Jesúre jẽni, sacerdotevare jaboteipõecʉi
cũ̶rami nʉvarejaimad̶a ṹ̶re. Aru Pedro joajĩenata ũ̶i yóboi
nʉre nʉñʉ mácʉ, sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi
ecorejamed̶a ũ̶.
\v 55 Apevʉ Jesúre nʉvaivʉ bácavʉcavʉ toabore dacuvarĩburu
yóboi, dobarejaimad̶a toabo ẽcarʉi nore tãibʉ coricai. Aru
Pedro máre dobarejamed̶a ne jẽneboi.
\v 56 Ʉ̃i noi dobaedeca, yebacarõmivacaco cũináco jã́rejacod̶a
Pedrore, toabo pẽoiyede ũ̶i jivare. Ʉ̃́re me cocorĩ, arejacod̶a:
\p —Ñai ũ̶mʉ máre cú̶tebi Jesúque, arejacod̶a õ.
\p
\v 57 Ʉbenita Pedro jʉ abedejamed̶a õi yávaiyede:
\p —Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a.
\p
\v 58 Que arĩburu yójĩboi, apecʉ, Pedrore jã́ñʉ, arejamed̶a:
\p —Mʉ máre nácacʉbu, arejamed̶a.
\p Ʉbenita Pedrocapũravʉ arejamed̶a cojedeca:
\p —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a.
\p
\v 59 Cũináora yóboi, apecʉ máre arejamed̶a parʉrõreca:
\p —Jãve ñai ũ̶mʉ cú̶tebi Jesúque. Ʉ̃ máre
Galileacacʉtame ũ̶, arejamed̶a.
\p
\v 60 Ʉbenita Pedrocapũravʉ jãve ayʉpe, pare baju arejamed̶a
cojedeca:
\p —¡Jãveneca Jũ̶menijicʉi jã́inoi yʉ mʉre coyʉyʉtamu!
¡Jãve ji coyʉbedu, Jũ̶menijicʉ ãmed̶ajacʉrĩ yʉre! Mi
aimʉre ye majibecʉtamu yʉ. Ñai Jesúre yʉ coreóvabevʉ,
arejamed̶a.
\p Dinʉmʉma, ũ̶i que aiye bajure, órejarejamed̶a cáyu.
\v 61 Que teiyedata, Jesús copedini jã́rejamed̶a Pedrore. Aru ũ̶
ãrʉrejamed̶a Jesús ũ̶i coyʉiye báquede: “Cari ñami, cáyu
ũ̶i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju ‘Jesúre yʉ
coreóvabevʉ’, acʉyʉmu mʉ”, arĩ coyʉiye báquede
ãrʉrejamed̶a Pedro.
\v 62 Aru ãrʉcʉ, cũiná etarĩ, pare chĩori orejamed̶a ũ̶.
\s Jesúre ne yávarĩ yʉrino
\r (Mt 26.67-68; Mr 14.65)
\p
\v 63 Ina Jesúre coreipõeva yʉridejaimad̶a ṹ̶re. Aru
totatarejaimad̶a ṹ̶re.
\v 64 Ʉ̃i yacorʉare moari, ṹ̶re pẽvavari, arejaimad̶a:
\p —Coyʉjacʉ mʉ. ¿Ñame matedí mʉre pẽvañʉ? arejaimad̶a
na.
\p
\v 65 Aru ʉrarõ yávarĩ, ãmeina yávarejaimad̶a ṹ̶re.
\s Jesúre ne nʉvaino judíovai jabova cójijivʉ yebai
\r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24)
\p
\v 66 Aviá ũ̶i tucʉmʉiyede, ina judíova bʉcʉva, aru ina
sacerdotevare jaboteipõeva, aru ina Jũ̶menijicʉi yávaiye
báquede bueipõeva máre cójijidejaimad̶a na. Nʉvarejaimad̶a
Jesúre ne cójijinoi. Aru arejaimad̶a ṹ̶re:
\p
\v 67 —Mʉ Cristo baru, coyʉjacʉ ñʉjare, arejaimad̶a na.
\p Aru Jesús arejamed̶a náre:
\p —Ji coyʉru, mʉja jʉ abenajaramu yʉre.
\v 68 Aru ji jẽniari jã́ru, jʉ abenajaramu mʉja yʉre.
\v 69 Ʉbenita yʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe,
jã́rajaramu mʉja caride pʉ cainʉmʉa Jũ̶menijicʉ parʉcʉi
meapũravʉi dobacʉre, arejamed̶a.
\p
\v 70 Dinʉmʉ caivʉ ina jẽniari jã́rejaimad̶a:
\p —¿Jũ̶menijicʉi mácʉrũ̶ mʉ? arejaimad̶a.
\p Jesús jʉ ayʉ náre arejamed̶a:
\p —Quédeca, mʉje aimʉrecabu yʉ, arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 71 Nácapũravʉ arejaimad̶a:
\p —Apevʉ ne coyʉiye jaʉbevʉ. Javeta jápiad̶avũ̶ maja ũ̶i
coyʉiyede ũ̶i baju ãmeina teyʉre, jorojĩni arejaimad̶a na.
\c 23
\s Jesúre ne nʉvaino Pilato yebai
\r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38)
\p
\v 1 No yóboi caivʉ ina judíovai cójijinocavʉ nacajari, Jesúre
nʉvari, jabocʉ ũ̶i ãmiá Pilato yebai jacorãnʉrejaimad̶a na.
\v 2 Aru ãmecororĩ bú̶rejaimad̶a Jesúre.
\p —Ñʉja eavʉ ñai ũ̶mʉre jarʉvarĩduyʉre maje jaborõre,
aru bojed̶aicõjemecʉre ñʉjare tãutʉrare maje jabocʉ Césare,
aru ayʉre ũ̶i baju “Cristobu yʉ” aru jabocʉ máre, arejaimad̶a
na Pilatore.
\p
\v 3 Ne que aiyede, Pilato jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre:
\p —¿Mú̶rʉ judíovai jabocʉ? arejamed̶a.
\p Jesús jʉ arejamed̶a:
\p —Quédeca, mi aimʉrecabu yʉ, arejamed̶a.
\p
\v 4 Pilato arejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõevare aru caivʉ
ina obedivʉ põevare:
\p —Ãmeina tebecʉtame ũ̶ ji jã́ru, arejamed̶a.
\p
\v 5 Ʉbenita parʉrõreca arejaimad̶a bedióva cojedeca:
\p —Ñai cãrijovaimi caivʉ Judeacavʉre ũ̶i bueiyeque. Bueni
bú̶quemavʉ Galileai. Aru edaibi yuita, jorojĩvʉ arejaimad̶a na.
\s Jesúre ne nʉvaino Herodes yebai
\p
\v 6 Ne nópe ãmecoroiyede jápiarĩ Pilato, jẽniari jã́rejamed̶a:
\p —¿Galileacacʉba ũ̶? arejamed̶a.
\p
\v 7 Ina Jesúre ãmecoroivʉ ne jʉ aiyede, Pilato majicʉ Jesúre
Galileacacʉre, jarorejamed̶a ṹ̶re Galileacavʉ ne jabocʉ Herodes
yebai. Dinʉmʉ ñai Herodes Jerusalén ãmicʉriĩmaroi
cʉrejamed̶a.
\v 8 Jesúre jã́ri, torojʉrejamed̶a Herodes, ũ̶i jápiaiye báque
boje Jesúi d̶aiye báque borore. Que baru ṹ̶re pare jã́iyʉcʉ
barejámed̶a. Jesús põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉre pare
jã́iyʉrejamed̶a Herodes.
\v 9 Jesúre caijĩene jẽniari jã́ridurejamed̶a Herodes. Ʉbenita
Jesúcapũravʉ bi arejamed̶a ṹ̶re.
\v 10 Herodes ũ̶i jẽniari jã́iyede Jesúre, pare ãmecoroivʉ
barejáimad̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva aru Jũ̶menijicʉi
yávaiye báquede bueipõeva máre.
\v 11 Dinʉmʉma Jesúre yʉrini, ãmeno baju ṹ̶re d̶arejaimad̶a
na, Herodes ũ̶i churaravaque. Doicaje meacajede Jesúre doarĩ,
ṹ̶re yʉrini, Pilato yebai jacopaiyovarĩ jarorejamed̶a Herodes.
\v 12 Jipocare ina jabova pʉcarã maucʉvarejaimad̶a ne baju.
Ʉbenita ne que teijãravʉi, dijãravʉ baji, boroteni,
mead̶arejaimad̶a ne baju, Herodes Pilatomaque.
\s Põeva ne boarĩ́ jarʉvaicõjeino Jesúre
\r (Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39-19.16)
\p
\v 13 No yóboi Pilato cójijovarejamed̶a ina sacerdotevare
jaboteipõevare aru apevʉ judíova cójijinocavʉre máre.
\v 14 Ne cójijiyede ũ̶i yebai, arejamed̶a náre:
\p —Ñai ũ̶mʉre davaivʉbu mʉja ji yebai. Ʉ̃́re boro coyʉrĩ
ad̶arĩ, “Ʉ̃ jarʉvarĩduibi maje jaborõre”, aivʉbu yʉre.
Ʉbenita mʉje jã́inoi yú̶vacari jẽniari jã́ivʉ ṹ̶re ũ̶i
d̶aiye báquede. Aru ũ̶i coyʉiyede jápiarĩburu, coyʉyʉbu
mʉjare: Ãmeina tebecʉtame ũ̶ ji jã́ru.
\v 15 Herodes máre Jesús ũ̶i ãmeina teiyede eabetecʉbe. Que
baru jacopaiyovacʉbe ṹ̶re ñʉje yebai cojedeca. Jápiajarã.
Coreóvaivʉbu mʉja. Ʉ̃i ãmeno d̶aru, ṹ̶re boarĩ́
jarʉvaicõjejebu yʉ.
\v 16 Que baru jara popeicõjeniburu yóboi, jaetovaquijivʉ ṹ̶re,
arejamed̶a náre Pilato.
\p
\v 17 Nópe d̶ayʉ Pilato, ũ̶i d̶arĩ cõmajiye boje ʉjʉá coapa
no torojʉve teinʉmʉre, cũinácʉ jacoimʉ mácʉre, põeva ne
etavaicõjeimʉre, jaetovavarejamed̶a ũ̶.
\v 18 Ʉbenita caivʉ ina põeva cod̶oboborejaimad̶a cũinátʉrʉ,
boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ Jesúre.
\p —¡Ñaine boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! Barrabáre jaetovajacʉ
mʉ, arĩ cod̶oboborejaimad̶a na.
\p
\v 19 Ñai Barrabás ãmicʉcʉre jacorejaimad̶a ãmeina teivʉre
jẽni jacoiñami ũ̶i boarĩ́ jarʉvaiyʉe boje Romacavʉre, ne
jaboteiye boje Jerusalén ãmicʉriĩmarore, aru põevare ũ̶i
boarĩ́ jarʉvaiye báque boje máre.
\v 20 Ʉbenita Pilatocapũravʉ jaetovaiyʉrejamed̶a Jesúre. Que
baru bedióva cojedeca coyʉrĩdurejamed̶a ina põevare.
\v 21 Ʉbenita cojedeca cod̶oboborejaimad̶a ina põevacapũravʉ,
boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ Jesúre.
\p —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ
mʉ! arĩ cod̶oboborejaimad̶a Pilatore.
\p
\v 22 Bedióva cojedeca Pilatocapũravʉ arĩdurejamed̶a náre:
\p —¿Yéde ãmeina tearĩ ñai? Coreóvaivʉbu mʉja. Ʉ̃i ãmeno
d̶aru, ṹ̶re boarĩ́ jarʉvaicõjejebu yʉ. Que baru jara
popeicõjeniburu yóboi, jaetovaquijivʉ ṹ̶re, arĩdurejamed̶a
Pilato náre.
\p
\v 23 Ʉbenita ina põevacapũravʉ parʉrõreca cod̶oboborĩ
bʉjiéque boarĩ́ jarʉvaicõjenejaimad̶a Jesúre. Que baru Pilato
jʉ arejamed̶a náre.
\v 24 Boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a ṹ̶re ina põeva ne ʉrõpe.
\v 25 Pilato jaetovarejamed̶a ñai boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre,
ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamicacʉre, ne jẽniaimʉre. Ʉbenita
jídejamed̶a Jesúre náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ ṹ̶re yópe ne
ʉrõpe.
\s Jesúre ne pẽvari yuyaino jocʉcʉjaravena
\r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27; Ap 6.16)
\p
\v 26 Jesúre nʉvarejaimad̶a. Jocʉcʉjaravede ture nʉñʉ
maridurejamed̶a ũ̶. Aru cuyʉ bácʉ ĩmaroi earejamed̶a Simón,
Cirene ãmicʉriĩmarocacʉ. Nore vaiyú̶re, ṹ̶re Jesús ũ̶i
jocʉcʉjaravede tuino mácarõre tuicõjenejaimad̶a na, churarava,
Jesús yóboi.
\p
\v 27 Obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ũ̶i yóboi. Aru nácavʉ nomiva
orejaimad̶a pare, ne chĩoiye boje.
\v 28 Ʉbenita Jesús copedini, náre jã́ri, arejamed̶a:
\p —Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, obejarã yʉre. Quénora ojarã mʉje
bajure, mʉjemarare máre.
\v 29 Apejãravʉa baquiyéde põeva arãjarama yópe:
“Torojʉrãjarama ina jʉed̶ocʉvabevʉ, aru ina jʉed̶oeabevʉ
máre”.
\v 30 Arãjarama cũ̶racũa ʉracũare: “Tʉjacũari ñʉjare”.
Aru arãjarama cũ̶racũare: “Yavejacũari ñʉjare”.
\v 31 Mʉja jã́ivʉ ne d̶aiyede yʉre, meacʉre, jocʉcʉpe
páyʉre. Que baru jãve pʉeno ãmeno d̶arãjarama mʉjare,
ãmenare, yópe pecacʉape paivʉre, arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 32 Aru pʉcarã ãmeina teivʉre máre nʉvarejaimad̶a ina
churarava, Jesúque ne boarĩ́ jarʉvarãjimarare.
\v 33 Põe jipobʉcũ ãmicʉricũ cũ̶racũi eaivʉ, Jesúre
jocʉcʉjaravena pẽvari jẽorejaimad̶a na. Aru ina pʉcarãre máre
ne jocʉcʉjaravea coapa pẽvari jẽorejaimad̶a na, cũinácʉre
meapũravʉi, apecʉre cãcopũravʉi, aru Jesúre ne coricai.
\v 34 Ʉbenita Jesús arejamed̶a:
\p —Mʉ, jipacʉ, ne ãmeina teiyede ãrʉmetejacʉ mʉ.
Coreóvabema ne d̶ainore, arejamed̶a Jesús jípacʉre.
\p Churarava ne yajuiyede dʉvarĩ, cainijidʉa etaiyede jã́ri,
Jesús ũ̶i doiyede náre coapa ĩnejaimad̶a na, ṹ̶re pẽvaivʉ
bácavʉ.
\v 35 Põeva nore cocoivʉ barejáimad̶a. Aru nácavʉ judíovai
jabova, Jesúre yʉrivʉ, yópe arejaimad̶a na:
\p —Apevʉre mead̶avacacʉ. Caride jãve Jũ̶menijicʉi beoimʉ
maru, Cristo baju baru, ũ̶i bajure mead̶ajacʉrĩ ũ̶, arejaimad̶a
na.
\p
\v 36 Ina churarava máre ṹ̶re yʉrivʉ barejáimad̶a na. Ʉ̃i
yebai nʉri, ũcuiye upiáteiye báquede ṹ̶re jínidurejaimad̶a
na, ṹ̶re ijibequiyepe aivʉ. Aru arejaimad̶a ṹ̶re:
\p
\v 37 —Mʉ judíovai jabocʉ baru, mi baju mi yaiquínore
mead̶ajacʉ, arejaimad̶a Jesúre ina churarava.
\p
\v 38 Jocʉcʉjaravena, ũ̶i pʉenoi, toivaino jẽnejavũ̶ya.
“Judíovai jabocʉbe”, aiyʉrejavũ̶ya no toivaino. Griegova ne
yávaicamuaque, Romacavʉ ne yávaicamuaque, aru judíova ne
yávaicamuaque máre toivarejaimad̶a nore.
\p
\v 39 Aru cũinácʉ ina ãmeina teivʉcacʉ, jocʉcʉjaravena ne
pẽvaimʉ mácʉ, Jesúre ãmeina yávarejamed̶a ũ̶ máre.
\p —Mʉ, ¿Cristo ãmecʉrũ̶ mʉ? Cristo baju baru, mi baju mi
yaiquínore mead̶arĩ, ñʉjare máre ñʉje yainájiyede
mead̶acajacʉ mʉ, arejamed̶a Jesúre.
\p
\v 40 Ʉbenita apecʉcapũravʉ Jesúre ãmeina ayʉre jã́ri,
jararejamed̶a:
\p —¿Jũ̶menijicʉre jidʉbecʉrũ̶ mʉ? Maja yaivʉtamu, maje
ãmeina teiye báque boje.
\v 41 Que baru ãmeno vaivʉ majare. Ʉbenita ñai ãmeina tebecʉtame
ũ̶. Majacapũravʉ maje ãmeina teiye báquede bojed̶aivʉtamu
maja, arejamed̶a.
\p
\v 42 Que ayʉva, arejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, Jesús, jabocʉ bacʉyú̶, ãrʉjacʉ yʉre, arejamed̶a.
\p
\v 43 Aru Jesús jʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari jãravʉmica Paraíso ãmicʉrõi
yú̶que cʉcʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Jesús ñai chĩoñʉre ũ̶i
ãmeina teiye báquede.
\s Jesús ũ̶i yaino
\r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Lc 8.2-3; Jn 19.28-30; Hch 7.59; He 10.20)
\p
\v 44 Jãravʉ corica baji ñemié tʉrĩ darejavũ̶ya caino
joborõi. Pʉ yóbecʉriora yóboita vaidéjavũ̶ya.
\v 45 Que baru yóbecʉriora baju ye aviá pẽomenejamed̶a. Aru
Jũ̶menijicʉi cũ̶ramicacaje ʉracaje coricõpavaicaje bácarõ
quéda corica baji jad̶eni nʉrejavũ̶ya.
\v 46 Dinʉmʉre pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejamed̶a
Jesús:
\p —Mʉ, jipacʉ, ji ũmene mʉre jíyʉbu yʉ, arejamed̶a
Jũ̶menijicʉre.
\p Que ayʉva, yaidéjamed̶a ũ̶.
\p
\v 47 Nore Jesús bácʉre cocorĩ núcʉ barejámed̶a churaravai
jabocʉ. Jesús yaiyú̶re jã́ri, mearore jídejamed̶a
Jũ̶menijicʉre.
\p —¡Jãveneca ñai ũ̶mʉ ãmeina tebecʉ batecú̶be! arejamed̶a
churaravai jabocʉ.
\p
\v 48 Aru caivʉ ina obedivʉ põeva cójijivʉ bácavʉ nore,
Jesús yaiyú̶ bácʉre jã́ivʉ, copainʉrejaimad̶a ne cũ̶ramia
coapa, totaivʉ ne ñarebare, ne chĩoiye boje.
\v 49 Caivʉ Jesús bácʉi coreóvaimara, aru ina nomiva, Galilea
ãmicʉrõre jocarĩ daivʉ bácavʉ ṹ̶que, na máre cocorĩ
núrejaimad̶a joajĩemia.
\s Jesús bácʉ jarʉvaimʉ ne põe jarʉvainoi
\r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42)
\p
\v 50 Cũinácʉ ũ̶mʉ cʉrejamed̶a, ũ̶i ãmiá José, Arimatea
ãmicʉriĩmarocacʉ. Sacerdotevai cójijinore coyʉipõevacacʉ
barejámed̶a ũ̶. Ñai José meacʉ aru ãmeina tebecʉ barejámed̶a
ũ̶.
\v 51 Que baru jʉ abedejamed̶a ina judíovai cójijinocavʉ ne
d̶aiye báquede Jesúre. Ʉ̃ máre Jũ̶menijicʉi jabotequinʉmʉ
maquinóre napini coreyʉ barejámed̶a ũ̶.
\v 52 Pilato yebai nʉri, Jesús bácʉi baju bácarõre
jẽniacʉnʉrejamed̶a ũ̶.
\v 53 Pilato ũ̶i jẽniaiyede jʉ arĩburu yóboi, Jesús bácʉre
jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, meacaje boricaje lino
ãmicʉricajeque cũmari nʉvarejaimad̶a ũ̶ mácʉre cũ̶racobei.
Põeva ne yaivʉ bácavʉ ne ĩmamecobe barejávũ̶ya dicobe. Aru
dicobei Joséjã jarʉvarejaimad̶a Jesús bácʉre.
\v 54 Dijãravʉ, nainú, torojʉve teijãravʉ baquinóre
mead̶aijãravʉ barejávũ̶ya. Sábado baquinó jipocacajãravʉ
barejávũ̶ya.
\p
\v 55 Ina nomiva Jesúque eaivʉ bácavʉ Galilea ãmicʉrõre
jocarĩ, Joséjã yóboi nʉri, jã́rejaimad̶a dicobede aru ne
jarʉvaiyede Jesús bácʉi baju bácarõre nore.
\v 56 Jã́ri bʉojarĩ, copainʉrejaimad̶a na, mead̶arãjivʉ
mumijʉede aru jĩjovaiyede máre, ne nʉvarajiyede sábado jãravʉ
yóboi, mead̶arãjivʉ Jesús bácʉi baju bácarõre dieque. Aru
judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, jabʉóvarejaimad̶a na yópe
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.
\c 24
\s Jesús ũ̶i nacajaino yainore jarʉvarĩ
\r (Mt 16.21, 17.22-23, 20.18-19, 28.1-10; Mr 8.31, 9.31, 10.33-34,
16.1-8; Lc 9.22, 18.31-33; Jn 20.1-10)
\p
\v 1 No sumana bʉijãravʉ domingo javejĩnara, aviá ũ̶i
tucʉmʉiyede, ina nomiva nʉrejaimad̶a Jesús bácʉre ne
jarʉvainoi, nʉvaivʉ mumijʉede, ne mead̶aiye báquede, yuarãjivʉ
diede Jesús bácʉi baju bácarõre.
\v 2 Dicobe cũ̶racobede cʉrejavũ̶ya bieitʉrava cũ̶ratʉrava
ʉratʉrava. Dinomiva ne eaiyede ũ̶ mácʉre ne jarʉvainore,
earejaimad̶a dicobe biebecobede.
\v 3 Ʉbenita ne ecoiyede dicobei, Jesús bácʉi baju bácarõre
eabedejaimad̶a.
\v 4 Cãrijini dápiaivʉ, “¿Ã́ri cʉri Jesús bácʉi baju
bácarõ?” arejaimad̶a ne bajumia. Ne nópe dápiaiyedeca,
járorejaimad̶a pʉcarã ũ̶mʉva, núrivʉ ne yebai. Aru ne
doicajea boricajea pare pẽorejavũ̶ya.
\v 5 Que baru ina nomiva, cuecumaivʉ, doco jã́rejaimad̶a na, ne
jidʉé boje. Aru ina ũ̶mʉva arejaimad̶a náre:
\p —¿Aipe teni voivʉrũ̶ mʉja apʉcʉre yaivʉ bácavʉre ne
jarʉvainoi?
\v 6 Jesús jave nacajami yainore jarʉvarĩ. Que baru cʉbebi yore.
¿Ãrʉmetenarʉ mʉja ũ̶i coyʉiye báquede mʉjare nore Galileai?
\v 7 Coyʉquemavʉ mʉjare yópe: “Jaʉvʉ yʉre, Jũ̶menijicʉi
daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe, ji ʉrarõ ñájiquino. Jẽni
jínajarama yʉre ina ãmeina teivʉre, ne pẽvari boarĩ́
jarʉvarãjiyepe yʉre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi yainore
jarʉvarĩ nacajacʉyʉmu yʉ”, aquemavʉ mʉjare Jesús,
arejaimad̶a na nomivare.
\p
\v 8 Ne que aiyede, ina nomiva ãrʉrejaimad̶a Jesús ũ̶i coyʉiye
báquede náre.
\v 9 Copainʉriburu yóboi Jesús bácʉre ne jarʉvaino mácarõre
jocarĩ, caiye ne jã́iye báquede coyʉrejaimad̶a ina once
paivʉre aru apevʉ Jesúi yóvaimarare máre.
\v 10 Iye borore coyʉivʉ bácavʉ barejáimad̶a María
Magdalacaco, aru Juana, aru apeco María, Santiagoi paco máre, aru
apevʉ nomiva náque cʉrivʉ. Ina coyʉrĩdurejaimad̶a ne jã́ino
mácarõre Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare.
\v 11 Ʉbenita nácapũravʉ jʉ abedejaimad̶a ina nomiva ne
coyʉiyede. “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiarejaimad̶a.
\p
\v 12 Ʉbenita Pedro nacajari, cúyarĩ, earejamed̶a Jesús bácʉre
ne jarʉvaino mácarõ yebai. Dicobei nacachini, jã́rejamed̶a
Jesúi cũmaicajea báquede, lino ãmicʉricajea paraicajeare
cũinároma. Que teni Pedro, pare dápiayʉ, cũ̶rami
copainʉrejamed̶a.
\s Jesús ũ̶i cʉeteino Emaús ma nʉimai
\r (Mr 16.12-13)
\p
\v 13 Dijãravʉmica Jesúi bueimaracavʉ pʉcarã Emaús
ãmicʉriĩmaroi nʉivʉ barejáimad̶a na, Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ bácavʉ. Jerusalén joabejĩnoi, once
paikilometros baju barejávũ̶ya diĩmaro.
\v 14 Nʉre nʉivʉvacari boroteivʉ barejáimad̶a na, yo Jesús
bácʉi baju bácarõ bíjaino mácarõre.
\v 15 Diede boroteivʉ ne yávare nʉiyedeca mái, Jesús ũ̶i baju
nára earejamed̶a ũ̶. Náque vaivárĩ nʉrejamed̶a Jesús.
\v 16 Vaivárĩ nʉñʉreca náque, ṹ̶re coreóvabedejaimad̶a na.
\p
\v 17 Aru náre arejamed̶a Jesús:
\p —¿Aipe arĩ boroteivʉrũ̶ mʉja, mái nʉivʉ? ¿Aipe teni
chĩoivʉrũ̶ mʉja? arejamed̶a.
\p Ʉ̃i que aiyede, dajocarĩ, núranʉrejaimad̶a na, chĩoivʉ.
\v 18 Aru nácacʉ cũinácʉ, Cleofas ãmicʉcʉ, arejamed̶a
Jesúre:
\p —¿Mʉ máre Jerusalẽ́i cʉcʉvacari, caiye vaiye báquede
majibecʉrũ̶ mʉ? arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 19 —¿Yéde? jẽniari jã́rejamed̶a náre Jesús.
\p Aru arejaimad̶a:
\p —¿Jesús Nazarecacʉ bácʉre vaiye báquede jápiabetecʉrũ̶?
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ baju bateáme ũ̶.
Jũ̶menijicʉi jã́inoi aru põeva ne jã́iyede máre caiye ũ̶i
d̶aiye báque aru caiye ũ̶i coyʉiye báque máre me mateávũ̶.
Coyʉrĩ parʉcʉ bateáme ũ̶ mácʉ.
\v 20 Aru ṹ̶re boarĩ́ jarʉvaicõjeni, ṹ̶re jocʉcʉjaravena
pẽvaicõjeima na sacerdotevare jaboteipõeva ina maje jabovaque.
\v 21 Ʉbenita, “Ʉ̃ majʉbí Israecavʉre mead̶aipõecʉ bacʉyú̶”,
aivʉ bateávũ̶ ñʉja. Cari jãravʉque yóbecʉrijãravʉa nʉivʉ
ũ̶i yainíburu yóboi.
\v 22 Ñʉjacavʉ nomiva ñʉjare cuavama caride. Cari jãravʉ
javejĩnara ũ̶ mácʉre ne jarʉvainoi nʉmad̶a na, ñʉje nomiva.
\v 23 Ʉbenita ũ̶ mácʉi baju bácarõ cʉbetevʉya. Eabetemad̶a
na. Aru yópe arĩ, ñʉjare coyʉrãedama na nomiva: “Ángelevare
jã́vʉ ñʉja. ‘Apʉbi ũ̶ Jesús’, ama na”, ama ñʉjare
dinomiva.
\v 24 Dinʉmʉma ñʉjacavʉ apevʉ, “¿Jãve márica no?” arĩ,
jã́ranʉma na nomicata. Nomiva ne aiye báquepedeca jã́mad̶a na
máre. Ʉbenita ṹ̶re, Jesúre, jã́metemad̶a na, arĩ
coyʉrejaimad̶a ina pʉcarã mái nʉipõeva.
\p
\v 25 Náre arejamed̶a Jesús:
\p —Dápiabevʉtamu mʉja. Coreóvabeni cʉrivʉtamu mʉja.
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báque
caiyede jápiarĩ coreóvabevʉbu mʉja.
\v 26 Nópe ãmeno vaijébu Cristo. Aru no yóboi, ãmeno vaiyú̶
bácʉ, caiyede jaʉbeda jebeyʉ bácʉ, meacʉ baju nʉjebu cavarõ
mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 27 Aru coyʉrĩ bú̶rĩ Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i
toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre, aru ina Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede coyʉrĩ
jebedejamed̶a náre Jesús caiye ũ̶i borore.
\p
\v 28 Ĩmaro ne earãjino joabejĩnoi eaiyede, nʉñʉpe tedejamed̶a
Jesúcapũravʉ.
\v 29 Ʉbenita ne yebai mauteicõjenejaimad̶a na:
\p —Yui ñʉjaque cʉjacʉ mʉ. Jã́jacʉ, jave nainútamu. Jave
ñemié tʉinotamu, arejaimad̶a Jesúre.
\p Que teni ne yebai nʉrejamed̶a Jesús.
\v 30 Náque cʉrĩ, dobarejamed̶a Jesús, ãcʉyʉ náque. Pã́ure
ĩni, Jũ̶menijicʉre torojʉede jíni, pã́ure cotʉvarĩ, náre
jídejamed̶a Jesús.
\v 31 Ʉ̃i pã́ure cotʉvarĩ jíye bajure, ṹ̶re
coreóvarejaimad̶a na. Ne coreóvaiye bajure cũiná náre
bíjarejamed̶a Jesús.
\v 32 Que teiyede, arejaimad̶a na, ne bajumia boroteivʉ:
\p —Jãvemu. Ʉ̃i boroteiyede majare mái Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉyʉ, maja meaũme cú̶tevʉ, arejaimad̶a na, Jesús ũ̶i
bíjarĩburu yóboi.
\p
\v 33 Que teninata, cũiná Jerusalén ãmicʉriĩmaroi
copainʉrejaimad̶a na. Nore eaivʉ, ina Jesúi bueimara mácavʉ
once paivʉ baju, aru apevʉ náque cʉrivʉ, cũinároi
cójijivʉre earejaimad̶a na.
\v 34 Aru ina Jesúi bueimara mácavʉ once paivʉcapũravʉ
arejaimad̶a ina pʉcarã copaivʉ bácavʉre yópe:
\p —Jãve bajubu. Maje jabocʉ yaiyú̶ bácʉ bedióva cojedeca
apʉbiya ũ̶. Simón Pedro ṹ̶re jã́miya, arejaimad̶a na.
\p
\v 35 Dinʉmʉma ina copaivʉ bácavʉ náre vaiye báque caiyede
coyʉrejaimad̶a ina once paivʉre. Ʉ̃i coyʉiye báquede náre
mái coyʉrejaimad̶a na.
\p —Pã́ure ũ̶i cotʉvaiye bajure ṹ̶re coreóvavʉ ñʉja, arĩ
coyʉrejaimad̶a na.
\s Jesús ũ̶i cʉeteino ũ̶i bueimarare
\r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23; Hch 1.4)
\p
\v 36 Ne nópe coyʉiyedeca, Jesúvacari cʉetedejamed̶a ne
jẽneboi. Aru yópe arĩ, jacoyʉrejamed̶a náre:
\p —¿Ména cʉrãrʉ mʉja? arejamed̶a Jesús.
\p
\v 37 Ʉbenita na cuecumari jidʉrivʉ, yópe arĩ dápiarejaimad̶a:
“¿Põe decocʉ bácʉ bárica?” arejaimad̶a na.
\v 38 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre:
\p —¿Aipe teni jidʉrivʉrũ̶ mʉja? ¿Aipe teni pʉcaũmea
cʉrivʉrũ̶ mʉja? ¿Aipe teni “¿Ñamema ñai?” aivʉrũ̶ mʉja?
\v 39 Jã́jara ji pʉrʉáre, ji cʉbobare máre. Jãve yʉrecabu.
Jẽni jã́jara yʉre. Aru jã́jara yʉre máre. Que baru jiarʉ aru
cũad̶o máre cʉvʉ. Põe decocʉ yópe cʉbebi, arejamed̶a Jesús.
\p
\v 40 Que ayʉva, jã́d̶ovarejamed̶a náre ũ̶i pʉrʉáre aru ũ̶i
cʉbobare máre.
\v 41 Ʉbenita jʉ abedejaimad̶a cãreja, ne ʉrarõ torojʉe boje,
aru ne pare dápiaiye boje máre. Jesús jẽniari jã́rejamed̶a
náre:
\p —¿Ãiyede cʉvabenarʉ mʉja yore? arejamed̶a náre.
\p
\v 42 Jʉ arĩ, jídejaimad̶a ṹ̶re cũinátʉibʉ moacʉ
joaimʉre, aru mumicorore máre.
\v 43 Aru ditʉibʉre ĩni, aru mumicorore máre ĩni, ãrejamed̶a
ne jã́inore.
\v 44 Dinʉmʉ arejamed̶a náre:
\p —Jave yʉ coyʉcacʉ mʉjare caiye iyede ji cʉede mʉjaque.
Coyʉcacʉ mʉjare d̶aiye jaʉvʉ caiye iye Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquepe Moisés bácʉre, aru
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye
báquepe, aru iye Salmos ãmicʉe toivaiye báquepe máre,
arejamed̶a náre Jesús.
\p
\v 45 Que ayʉva, Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ majicarejamed̶a
náre, ne me majinajiyepe ayʉ iye Jũ̶menijicʉi yávaiyede.
\v 46 Aru coyʉrĩ bʉojarĩ, arejamed̶a náre:
\p —Yópe toivainotamu: “Cristore ũ̶i ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ
ṹ̶re. Aru yóbecʉrijãravʉa ũ̶i yainíburu yóboi
nacajacʉyʉme yainore jarʉvarĩ”.
\v 47 Aru, “Coyʉiye jaʉvʉ põevare ne ãmeina teiyede chĩori, ne
oatʉvarãjiyepe aivʉ, Jũ̶menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ náre
ne ãmeina teiyede. Cristoi ãmiái, ũ̶i parʉéque, coyʉiye jaʉvʉ
náre caivʉ ijãravʉcavʉre, mamarʉmʉre Jerusalẽ́cavʉre aru
yóboi caivʉ apevʉre máre”, arejamed̶a Jesús, Jũ̶menijicʉi
yávaiyede majicayʉ ũ̶i bueimarare.
\p
\v 48 Bedióva cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a náre:
\p —Mʉjavacari jã́ivʉ bácavʉbu caiye iyede. Que baru coyʉiye
jaʉvʉ mʉjare apevʉre, ne majinajiyepe aivʉ.
\v 49 Yʉ daroquijivʉ mʉjare ñaine, jipacʉi daroquimʉre,
Espíritu Santore. Que baru mautejarã mʉja cãreja yui ĩmaroi, pʉ
mʉje jacopʉiyeta Jũ̶menijicʉi parʉéde, cavarõ mearoquede,
arĩ d̶aicõjenejamed̶a Jesús ũ̶i bueimarare.
\s Jesús ũ̶i mʉino cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi
\r (Mr 16.19-20; Hch 1.9-11)
\p
\v 50 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, Jesús jipocatedejamed̶a ũ̶i
bueimarare pʉ Betania ãmicʉriĩmajinoita. Nore ũ̶i pʉrʉáre
jarʉrʉrĩ, “Jũ̶menijicʉi jã́inoi me tejarã mʉja”,
arejamed̶a náre.
\v 51 Nópe ayʉvacari, mʉri nʉrejaquemavʉ náre jocarĩ pʉ
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõita.
\v 52 No yóboi, ñʉatutarĩ mearore jídejaimad̶a ṹ̶re. Aru
torojʉrivʉ copainʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
\v 53 Nore Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi mauteni cainʉmʉa,
mearore jídejaimad̶a Jũ̶menijicʉre. Quénoramu.
