\id ACT Cubeo [cub] NT (Colombia) -2009 bd. 
\h Hechos
\toc1 Hechos
\toc2 Hch
\mt Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne d̶aiye Espíritu Santoi parʉéque
\mt2 Los hechos de los apóstoles
\ip Mamabʉinore coyʉiyebu Lucas bácʉ ũ̶i toivaiye báquede Jesús
ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne d̶aiye báquede
Espíritu Santoi parʉéque. Lucas bácʉ, judío ãmenejaquemavʉ.
Jʉoipõecʉ barejaquémavʉ (Col 4:11-14). Cucʉnʉrejaquemavʉ
Pablo bácʉque (Hch 16:10). Diede toivarejaquemavʉ, bʉojacʉyʉ
ũ̶i toivaino mácarõre ũ̶i bʉiye báquede ũ̶i coyʉiyeque
Jesucristorã. Que baru Lc 24:50-53 aru Hch 1:1-11 máre
coyʉrejaquemavʉ Jesús ũ̶i mʉri nʉino mácarõre cavarõ
mearoi. Majidivʉ ne dápiaiyepe maumena ũ̶i jebeniburu yóboi ũ̶i
toivaino mácarõre Jesucristorã, toivarejaquemavʉ Jesús ũ̶i
yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne d̶aiye báquede Espíritu
Santoi parʉéque, ãniʉjʉa báquede 62-65 d.C. Ã́ri ũ̶i cʉede
ũ̶i toivaiyede diede caivʉ majibevʉ.
\ip Toivarejaquemavʉ ñai ũ̶mʉ Teófilo bácʉre aru apevʉ
judíova ãmevʉre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ina Jesús ũ̶i
yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara mácavʉ ne coyʉiyede, aipe
judíova ne jʉ abede iye coyʉiyede, aipe judíova ãmevʉ ne jʉ
aiyede diede, aru aipe jabova ne d̶aiyede ina Jesús ũ̶i yávaiye
méne beorĩ coyʉicõjeimara mácavʉre. Yópe Jesús ũ̶i
coyʉicõjeiyepe ũ̶i yávaiye méne “Jerusalẽ́cavʉre,
Judeacavʉre, Samariacavʉre, aru pʉ caino joborõcavʉre máre”
(1:8) nopedeca coavaiye bʉojaivʉ iye toivaiye báquede: (1) ne
coyʉiyede Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre (1:1-6:7); (2) ne
coyʉiyede Judea aru Samaria ãmicʉrijoborõacavʉre (6:8-9:31);
(3) aru ne coyʉiyede apenoa joborõacavʉre máre (9:32-28:31), ina
Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉre (9:32-12:24), ina Asia
ãmicʉrijoborõcavʉre (12:25-16:5), ina Egeo ãmicʉriya jia
ʉrad̶a ẽcarʉcavʉre (16:6-19:20), aru ina Roma
ãmicʉriĩmarocavʉre máre (19:21-28:31).
\ie
\c 1
\s Espíritu Santo ũ̶i daquino
\r (Mt 3.11; Mr 1.8; Lc 3.16, 24.49; Jn 1.33)
\p
\v 1-2 Mʉ, Teófilo, ji mamarʉmʉ toivaiye báquede toivacacʉ
yʉ, mi majiquiyepe ayʉ caiye iye Jesús ũ̶i d̶aiye báquede aru
caiye iye ũ̶i bueiye báquede máre. Majicacacʉ yʉ mʉre caiyede
Jesús ũ̶i memeni bʉijãravʉre, aru pʉ ũ̶i cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõi mʉijãravʉita máre, jípacʉ Jũ̶menijicʉ
ũ̶i jacopaiyovaiyede ṹ̶re cavarõ mearo ũ̶i cʉrõi. Aru ũ̶i
mʉri nʉquiye jipocai, Jesús d̶aicõjenejamed̶a ũ̶i yávaiye
méne beorĩ coyʉicõjeimara ũ̶i beoimara mácavʉre, Espíritu
Santoi parʉéque.
\v 3 Aru caiye cuarenta paijãravʉa Jesús ũ̶i yainíburu yóboi,
ina ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jã́varejaimad̶a
ṹ̶re cainʉmʉa. Que baru jãve majidejaimad̶a na Jesús apʉcʉre
cojedeca, nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃́re
jã́rejaimad̶a. Aru coyʉrejamed̶a náre Jũ̶menijicʉi
jabotequiyede ũ̶i põevare.
\p
\v 4 Jesús cʉcʉ bácʉ náque cãreja, yópe arĩ, cõjenejamed̶a
náre:
\p —Nʉmejara mʉja Jerusalẽ́ne jocarĩ cãreja. Quéda corejarã
ñaine, jipacʉi daroquimʉre mʉjare.
\v 5 Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovame mʉjare Jũ̶menijicʉre
ocoque. Ʉbenita yʉ jã́d̶ovacʉyʉbu mʉjare Jũ̶menijicʉre
pʉeno mearo baju obebejãravʉa yóboi. Darocʉyʉbu mʉjare ñai
Espíritu Santore, arejamed̶a náre Jesús.
\s Jesús ũ̶i mʉino ũ̶mʉi, cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi
\r (Mt 28.19; Mr 16.15, 19; Lc 24.47-48, 50-51)
\p
\v 6 No yóboi, Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara
cójijidejaimad̶a ṹ̶que cũ̶racũ Olivocũ ãmicʉricũ pʉenoi.
Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿caride jaboteicõjequidica mʉ cojedeca
majacavʉ, Israecavʉre? arejaimad̶a na.
\p
\v 7 Jesús arejamed̶a náre:
\p —Jipacʉ, ũ̶i caivʉre jaboteiye boje, majibi aipijãravʉa
vaiquíye jaʉrõre. Ʉbenita ũ̶ majicõjememi mʉjare iyede.
\v 8 Jũ̶menijicʉ darocʉyʉbe ñai Espíritu Santore, ũ̶i
d̶aicõjequiyepe ayʉ mʉjare. Que baru mʉja coyʉrãjaramu ji
yávaiye méne. Coyʉrãjaramu mʉje jã́iyede ji d̶aiye báquede
aru mʉje jápiaiyede ji coyʉiye báquede máre. Coyʉrãjaramu
caivʉ ijãravʉcavʉre: Jerusalẽ́cavʉre, Judeacavʉre,
Samariacavʉre, aru pʉ caino joborõcavʉre máre, arejamed̶a
Jesús.
\p
\v 9 Que arĩ yávaiyeda, Jesúre jacopaiyovarejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ náre jocarĩ, cavarõ mearo ũ̶i cʉrõita. Ʉ̃i
mʉiyedeca ocopenibo darĩ, ṹ̶re taorejavũ̶ya. Quénora
jã́menejaimad̶a ṹ̶re.
\v 10 Ne jã́riduiyedeca cavarõre Jesús mʉri bíjayʉre, cũiná,
pʉcarã ũ̶mʉva doivʉ boricajea cuitótecajeare núrejaimad̶a ne
yebai.
\v 11 Ina pʉcarã ángeleva jẽniari jã́rejaimad̶a náre:
\p —Mʉja, Galileacavʉ, ¿aipe teni yui núri jã́ivʉrũ̶ mʉja
cavarõre? Ñai Jesús mʉñʉ mácʉ mʉjare jocarĩ cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõi copaidacʉyʉbe cojedeca ijãravʉi cavarõ
mearore jocarĩ yópe ũ̶i mʉiyepedeca, arejaimad̶a.
\s Matíare ne beoino Judas bácʉ ũ̶i yaiye boje
\r (Mt 3.16, 10.2-4, 27.3-8; Mr 1.9, 3.16, 19, 16.19; Lc 3.21,
6.14-16, 24.51)
\p
\v 12 No yóboi, Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara
copainʉrejaimad̶a cũ̶racũ Olivocũ ãmicʉricũre jocarĩ
Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Cũinákilometro vaivárejaimad̶a na.
Yópe judíova ne jabʉóvaijãravʉi nʉicõjeiyepe
vaivárejaimad̶a na.
\v 13 Ne eaiyede diĩmaroi, ecorĩ, nʉri cũinád̶ami cũ̶rami,
ũ̶mʉcatucubʉita, ne cʉritucubʉi, ecorejaimad̶a na: Pedro, aru
Juan, Santiago, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo; apecʉ
Santiago, Alfeoi mácʉ; Simón ãmicʉcʉ Celote, aru Judas, apecʉ
Santiago jicʉ máre.
\v 14 Obedijãravʉa Jũ̶menijicʉque jẽniari, cójijivʉ
barejáimad̶a na nore. Jesúi yóva, María, Jesúi paco, aru apevʉ
nomiva máre, caivʉ ina cũinátʉrʉ ne ũme Jũ̶menijicʉque
jẽniarejaimad̶a na.
\p
\v 15 Obebejãravʉa yóboi, Jesúre jʉ aipõeva cójijidejaimad̶a.
Ciento veinte paivʉ baju barejáimad̶a na. Aru Pedro nacajari
arejamed̶a náre:
\p
\v 16 —Mʉja, jívʉ, jave vaivú̶ yópe Jũ̶menijicʉi
toivaicõjeiye báquepe David bácʉre Espíritu Santoi parʉéque.
Judas bácʉ jẽni jiame Jesúre ũ̶i mauvare.
\v 17 Ʉ̃ mácʉ, majacacʉ bácʉ, yóvayʉ bateáme majare. Que
baru ũ̶ mácʉ máre Jesús ũ̶i beoimʉ mácʉ bateáme, ũ̶i
memequiyepe ayʉ majaque, arejamed̶a náre Pedro.
\p
\v 18 Jesúre ũ̶i jẽni jíquiye jipocai, Judas bácʉ
jacopʉrejamed̶a tãutʉrare, ũ̶i Jesúre jẽni jíye boje, ũ̶i
ãmeina teiye boje. Iye tãutʉraque apevʉ bojed̶arejaimad̶a
cũináro joborõre. No joborõre ũ̶i baju boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ,
ũ̶mʉi tʉrĩ darĩ ũ̶i baju bíjarejamed̶a Judas bácʉ. Aru ũ̶i
cʉrabo etarejavũ̶ya joborõita.
\v 19 Caivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ jápiarejaimad̶a ũ̶
mácʉi borore. Que baru ne yávaicamuaque ãmidorejaimad̶a no
joborõre Acéldama ãmicʉrõ, Jivecʉrõ aiyʉrõ.
\v 20 Pedro are nʉrejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare yópe:
\p —Jave toivarejaquemavʉ iye toivaiye báque Salmos ãmicʉrõi
yópe Judas bácʉi borore:
\q Ʉ̃i cʉrõ mácarõ põecʉbeno majaróri. Ñame cʉbejarãri
nore, arĩ toivarejaquemavʉ.
\p ’Aru yópe toivarejaquemavʉ apeno Salmoi:
\q Apecʉ d̶ajacʉrĩ ũ̶i memeino mácarõre, arĩ
toivarejaquemavʉ.
\p
\v 21-22 ’Que baru apecʉ yóvajacʉrĩ ñʉjare, ũ̶ máre
coyʉcʉyʉ põevare ñʉjape: “Majivʉ yʉ Jesús apʉcʉre.
Ʉ̃́re jã́cacʉ yʉ, nacajañʉre yainore jarʉvarĩ”, arĩ
coyʉcʉyʉme ũ̶. Ʉ̃ majacú̶rĩ cũinácʉ nácacʉ ina ñʉjaque
cʉrivʉ bácavʉ jãravʉa coapa Jesús ũ̶i cuiyede ñʉjaque,
Juan Bautista bácʉ ũ̶i jã́d̶ovari bʉiyede põevare
Jũ̶menijicʉre ocoque, aru pʉ Jesús ũ̶i mʉijãravʉita cavarõ
mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejamed̶a náre Pedro.
\p
\v 23 Ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, ina põeva jã́d̶ovarejaimad̶a
pʉcarã ũ̶mʉvare, nácavʉre, cũinácʉ ũ̶i ãmiá José, ne
ãmidoimʉ Barsabás aru apenʉmʉa ne ãmidoimʉ Justo, aru apecʉ
máre, ũ̶i ãmiá Matías.
\v 24-25 Yópe arĩ, jẽniarejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõeva
Jũ̶menijicʉque:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, me majivʉ mʉ caivʉ põeva ne
dápiaiyede. Que baru jẽniaivʉbu mʉre. Majide d̶ajacʉ ñʉjare
ñamene ina pʉcarã ũ̶mʉvare mi beoimʉre, ũ̶i memecaquiyepe
cũinátʉrʉ ñʉjaque mi yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimaraque. Judas bácʉ dajocame mi yávaiye méne
coyʉinore, ũ̶i nʉiyede toabo cũiméboi, ũ̶i ãmeina teiye
báque boje. Que baru apecʉ mi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ
jaʉbi, arĩ jẽniarejaimad̶a na.
\p
\v 26 Ne jẽniariburu yóboi, dʉvarejaimad̶a cũ̶rayabeare, ina
pʉcarã ũ̶mʉva ne ãmiáque. Aru tʉrejavũ̶ya diyabe Matías
ũ̶i ãmiáque. Que baru ũ̶ máre, apevʉ once paivʉque, Jesús
ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ tedejamed̶a Matías.
\c 2
\s Espíritu Santo ũ̶i edaino Jesúre jʉ aipõevare
\p
\v 1 Pentecostés ãmicʉrijãravʉ eaiyede, caivʉ ina Jesúre jʉ
aipõeva cójijidejaimad̶a cũinád̶ami cũ̶rami jívʉi.
\v 2 Cũiná jápiarejaimad̶a ʉrarõ bʉjinore yópe ũmevʉ
parʉrõ japuinope. No bʉjino darejavũ̶ya cavarõre jocarĩ. Aru
caivʉ ina dobarivʉ diñami jívʉi jápiarejaimad̶a no bʉjinore.
\v 3 No yóboi, jã́rejaimad̶a ʉre toa quĩ́jino uruino yópe
jemedope. Tubarejavũ̶ya caivʉre, náre coapa.
\v 4 Caivʉ ina põeva cʉvarejaimad̶a ñai Espíritu Santore. Náre
yávaicõjenejamed̶a. Aru yávarejaimad̶a apecamua yávaicamua ne
majibecamuare, yópe ñai Espíritu Santo yávare d̶aiyepe náre
coapa.
\p
\v 5 Nore Jerusalén ãmicʉriĩmaroi judíova caino joborõcavʉ
cʉrejaimad̶a dijãravʉare. Ina judíova cainʉmʉa jídejaimad̶a
mearore Jũ̶menijicʉre.
\v 6 Ne jápiaiyede iye vaiyede, obedivʉ ina judíova
cójijidejaimad̶a. Aru jápiarejaimad̶a caivʉ na coapa Jesúre jʉ
aipõeva yávaivʉre ne yávaicamuaque. Que baru pare
cuecumarejaimad̶a na.
\v 7 Cuecumari, pare dápiaivʉ arejaimad̶a na:
\p —Jã́rijide apa. ¿Galileacavʉ ãmeni caivʉ ina yávaivʉ?
\v 8 ¿Aipe teni caivʉ ñʉja jápiaivʉba náre yávaivʉre ñʉje
yávaicamua coapa?
\v 9-10 Yui cʉrivʉbu apevʉ Partiacavʉ, aru apevʉ Mediacavʉ,
apevʉ Elãcavʉ, apevʉ Mesopotamiacavʉ, apevʉ Judeacavʉ, apevʉ
Capadociacavʉ, apevʉ Pontocavʉ, apevʉ Asiacavʉ, apevʉ
Frigiacavʉ, apevʉ Panfiliacavʉ, apevʉ Egiptocavʉ, apevʉ
Áfricacavʉ, aru apevʉ Cirenecavʉ máre. Aru apevʉ
Romacavʉ máre cʉrivʉbu yui. Apevʉ majacavʉ
judíovabu, ne põeteiye báque boje nópe, ne cʉvae boje nébʉcʉva
judíova. Aru apevʉ majacavʉ
judíova ãmevʉ, ʉbenita jʉ aivʉbu judíovai bueiyede.
\v 11 Cʉrivʉbu apevʉ Cretacavʉ aru apevʉ Arabiacavʉ máre.
Ʉbenita maja jápiaivʉbu náre yávaivʉre maje yávaicamua coapa.
Coyʉivʉbu majare Jũ̶menijicʉi ʉrarõ mearo d̶ainore ũ̶i
parʉéque, arejaimad̶a ne bajumia.
\p
\v 12 Cuecumaivʉ aru jápiarĩ eabevʉ cãreja, jẽniari jã́re
cuivʉ barejáimad̶a ne bajumia:
\p —¿Aipe d̶arĩ jápiarĩ earãjidica maja caiye iyede?
arejaimad̶a na.
\p
\v 13 Ʉbenita apevʉ yʉrivʉ arejaimad̶a ina Jesúre jʉ
aipõevare:
\p —¡Ina ũ̶mʉva pacovatamu! arejaimad̶a.
\s Pedro ũ̶i yávaino põevare
\r (Mt 22.44, 27.35, 28.5-6; Mr 12.36, 15.24, 16.6; Lc 20.42-43,
23.33, 24.5; Jn 19.18; 1 Co 15.25; He 1.13)
\p
\v 14 Dinʉmʉma Pedro nacajari, núri apevʉ once paivʉ Jesús
ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque parʉrõreca
coyʉrejamed̶a caivʉ ina obedivʉ põevare, ne jápiarĩ
earãjiyepe ayʉ iye ne jã́iye báquede aru ne jápiaiye báquede
máre.
\p —Mʉja, judíova, jívʉ, caivʉ mʉja Jerusalẽ́cavʉ, caride
coreóvajarã diede, ñʉje majiéde. Jápiajarã yʉre. Aru me
jápiarĩ ad̶ajarã ji coyʉquiyede mʉjare.
\v 15 “Pacovabebu”, arĩ dápiaivʉbu apevʉ mʉjacavʉ ñʉjare.
Ʉbenita javejĩnamu, nueve baji caride. Que baru pacova ãmevʉ
ñʉja.
\v 16 “Pacovabebu”, arĩ dápiabejarã mʉja ñʉjare. Que baru
põecʉ cʉbebi pacoteyʉ javejĩnare. Quénora ñʉje d̶aiyede
yópe coyʉcarejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ
bácʉ, ũ̶i ãmiá Joel.
\q
\v 17 Jũ̶menijicʉ arejaquemavʉ: “Yópe d̶acʉyʉmu yʉ
ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéna. Darocʉyʉmu ji
Espíriture caivʉ põevare. Mʉjemara, aru mʉjemaromiva máre,
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcarãjarama. Mʉjacavʉ ũ̶mʉva
bojʉvʉ apʉrivʉre yópe decoboainope majide d̶acʉyʉmu yʉ. Aru
mʉjacavʉ ũ̶mʉva bʉcʉvare majide d̶acʉyʉmu yʉ decoboainoque.
\v 18 Jãve ãnijãravʉa baquiyéna darocʉyʉmu ji Espíriture
yʉre memecaipõevare, ũ̶mʉvare aru nomivare máre, ne
coyʉcarãjiyepe ayʉ ji yávaiyede.
\v 19 D̶acʉyʉmu yʉ põeva ne jã́mene cavarõi aru ne d̶arĩ
majibede joborõi. Aru põeva jã́rajarama jivede, toare, aru bicore
máre, caino jidojarõ, ji jã́d̶ovaquiye jipocare náre.
\v 20 Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinó jipocare
põevare, ne ãmeina teiye boje, ñai aviá pẽomecʉyʉme. Quédata
ñemitecʉyʉme ũ̶. Aru aviá ñamicacʉ máre jũatecʉyʉme yópe
jivepe. Yópe vaiquíyebu maje jabocʉ Cristo ũ̶i daquijãravʉ
baquinó jipocare. Põeva jã́rajarama ʉrarõ ne d̶arĩ majibede.
Aru ne jã́iyede diede pare cuecumarajarama na.
\v 21 Dijãravʉa baquiyéna mead̶acʉyʉmu caivʉ ina órejaivʉre
yʉre ji cad̶atequiyepe aivʉre náre. Ĩcʉyʉmu náre abujuvai
jabocʉi parʉéde jocarĩ”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ,
coyʉcarejaquemavʉ Joel bácʉ.
\p
\v 22 ’Mʉja, Israecavʉ, me jápiajarã ji coyʉquiyede mʉjare.
Jũ̶menijicʉ jãve jã́d̶ovaquemavʉ mʉjare ũ̶i daroimʉ
mácʉre, ũ̶i me jã́imʉre, Jesús Nazarecacʉre. Que baru Jesús
d̶áme ũ̶i d̶aiye báquede Jũ̶menijicʉi parʉéque, põeva ne
jã́mene, aru ne d̶arĩ majibede, aru ape parʉéque d̶aiyede máre
mʉje jẽneboi. Que baru mʉjavacari majidivʉbu caiye iye jãvene.
\v 23 Ñai Jesúre Jũ̶menijicʉ javede jẽni jícõjenejaquemavʉ,
yópe ũ̶i ʉrõpe aru ũ̶i majiéque máre. Que baru jẽni
jíquemavʉ ṹ̶re mʉjare. Aru mʉja boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ
ṹ̶re, ãmeina teivʉre ne pẽvarajiyepe aivʉ ṹ̶re
jocʉcʉjaravena.
\v 24 Ʉbenita Jũ̶menijicʉ nacovaquemavʉ ṹ̶re yainore
jarʉvarĩ. Jesús yaiyú̶ bácʉvacari, mautebeteame yaiyú̶
bácʉpe. Que baru Jũ̶menijicʉ jebequemavʉ ũ̶i ñájiye báquede
ũ̶i yainore.
\v 25 Javede ñai jabocʉ David bácʉ, yópe arĩ, Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ Jesúrã:
\q Cainʉmʉa jã́cacʉ yʉ ji jabocʉre ji jipocai. Ʉ̃ cʉbi ji
yebai. Que baru apevʉ cãrijovari bʉojabenama yʉre.
\v 26-27 Mʉ, Jũ̶menijicʉ, dajocabecʉbu mʉ ji ũmene ina
yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi. Pojeicõjemecʉbu mʉ ji bajure, ji meacʉ
baju boje, aru ji memecaiye boje mʉre. Que baru torojʉvʉ yʉ
ji ũmei. Aru torojʉrĩ yávaivʉ yʉ. Caivʉ põevape páyʉ, yʉ
máre yaicú̶yʉmu. Ʉbenita apʉcʉ jabʉóvaivʉ yʉ, ji coreiye
boje mi mearo d̶acaquiyede yʉre.
\v 28 Mʉ jã́d̶ovaivʉ yʉre ye d̶aiye jaʉrõre cʉcʉyʉre
mú̶que. Aru mi cʉe boje yú̶que cainʉmʉa, ʉrarõ torojʉvʉ yʉ
mʉre, arĩ coyʉcarejaquemavʉ David bácʉ Jesús ũ̶i coyʉiye
báquede Jũ̶menijicʉre.
\p
\v 29 ’Mʉja, jívʉ, jãve coyʉiyʉvʉ mʉjare majeñecu mácʉ
David bácʉi borore. Ʉ̃ mácʉ yaidéjaquemavʉ. Aru
jarʉvarejaquemavʉ ũ̶i baju bácarõre cũ̶racobei. Maja cari
cʉrivʉbu joabenoi dicobede.
\v 30 Ñai David bácʉ apʉcʉ cãreja, Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõecʉ barejaquémavʉ. Majidejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ
jãve d̶acʉyʉre yópe ũ̶i aiye báquepedeca ṹ̶re. Jũ̶menijicʉ
coyʉrejaquemavʉ David bácʉre, “Yópe jãve d̶acʉyʉmu” arĩ:
“Mʉ, David, yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre. Cũinácʉ
mipãramenacacʉre jaboteicõjecʉyʉmu yʉ, yópe ji
jaboteicõjeiyepedeca mʉre”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ David
bácʉre.
\v 31 David bácʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ
barejaquémavʉ. Que baru majidejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi
d̶aquiyede. Die majiéque coyʉrejaquemavʉ ñai Cristoi borore,
yópe arĩ: “Jũ̶menijicʉ dajocabecʉbe ṹ̶re yaivʉ bácavʉ ne
cʉrõi. Ʉ̃i bajure máre pojeicõjemecʉbe ṹ̶re”, arĩ
coyʉcarejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede David bácʉ.
\v 32 Ñaineca Jesúre Jũ̶menijicʉ nacovaquemavʉ yainore
jarʉvarĩ. Aru caivʉ ñʉja ṹ̶re jã́carã apʉcʉre cojedeca
ũ̶i yainíburu yóbore.
\v 33 Jũ̶menijicʉ nacovari Jesúre epequemavʉ ṹ̶re ũ̶i
meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Aru jípacʉ
Jũ̶menijicʉ daroquemavʉ ṹ̶re ñai Espíritu Santore, yópe ũ̶i
aiye báquepedeca. “Darocʉyʉmu mʉre ñai Espíritu Santore”,
jipocamia aquemavʉ Jũ̶menijicʉ Jesúre. Aru Jũ̶menijicʉ Jesúre
daroicõjeimi ñai Espíritu Santore ñʉjare máre. Que baru Jesús
d̶aibi caiye iye mʉje jã́iyede, mʉje jápiaiyede máre cari
jãravʉre.
\v 34 Ʉbenita David bácʉ mʉri nʉmenejaquemavʉ cãreja cavarõ
mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi yópe Jesús ũ̶i mʉiye báquepe. Que
baru David bácʉ arejaquemavʉ yópe:
\q Jũ̶menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre: “Dobajacʉ ji meapũravʉi
mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca.
\v 35 Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni
mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ
náre”, arejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
\p
\v 36 ’Caivʉ mʉja Israecavʉ jãve majijarã iyede: Ñai
Jesúvacaribe mʉje jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeimʉ mácʉ, ji
coyʉimʉ mʉjare. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ epeibi ñai Jesúre maje
jabocʉva. Ʉ̃́recabe Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ, arejamed̶a
Pedro ina põevare.
\p
\v 37 Aru ina põeva, ne jápiaiyede caiye ũ̶i coyʉiyede náre,
cãrijinejaimad̶a. Que baru arejaimad̶a Pedrojãre:
\p —Mʉja, ñʉjevʉ, ¿aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a na.
\p
\v 38 Pedro arejamed̶a náre:
\p —Caivʉ mʉja jarʉvajarã mʉje ãmeina teiyede. Aru
oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Jã́d̶ovajara Jũ̶menijicʉre ocoque
mʉje Jesúre jʉ aiye boje, Jũ̶menijicʉ ũ̶i ãrʉmetequiyepe aivʉ
mʉje ãmeina teiyede, aru ũ̶i daroquiyepe aivʉ mʉjare ñai
Espíritu Santore.
\v 39 Mʉjare, mʉjemarare, mʉjepãramenare máre, aru caivʉ ina
joai cʉrivʉre máre darocʉyʉme cãreja Jũ̶menijicʉ ñai
Espíritu Santore yópe ũ̶i aiye báquepedeca. Caivʉ ũ̶i
cutuiyʉmarare mead̶acʉyʉme ũ̶, arejamed̶a Pedro.
\p
\v 40 Aru Pedro coyʉre nʉrejamed̶a náre parʉrõreca, ʉrarõ
ũ̶i coyʉiyede, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre.
\p —Ina ãmeina teivʉ pare ñájinajarama. Jũ̶menijicʉ
mead̶ajacʉrĩ mʉjare, mʉje ñájimenajiyepe ayʉ ne
ñájinajiyepe, arĩ coyʉrejamed̶a Pedro.
\p
\v 41 Que ayʉre jápiarĩ, obedivʉ ina põevacavʉ jʉ arejaimad̶a
iye ũ̶i coyʉiyede. Aru Pedrojã jã́d̶ovarejaimad̶a náre
Jũ̶menijicʉre ocoque. Que teni, dijãravʉre cójijidejaimad̶a
apevʉ yóbecʉrimil paivʉ baju Jesúre jʉ aipõevaque.
\v 42 Yópe d̶are cuivʉ barejáimad̶a jãravʉa coapa. Jesús ũ̶i
yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara bueivʉ barejáimad̶a náre.
Cad̶ateivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Ne cʉvaede jívʉ
barejáimad̶a ne bajumia. Caivʉ ãivʉ barejáimad̶a cũináromia.
Aru caivʉ jẽniaivʉ barejáimad̶a Jũ̶menijicʉque máre
cũinátʉrʉ.
\s Jesúre jʉ aipõeva mamarʉmʉcavʉ ne d̶aino
\r (Hch 4.32-35)
\p
\v 43 Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara d̶are cuivʉ
barejáimad̶a ʉre põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre. Aru
iye ne jã́d̶ovaiyede jã́ri, caivʉ cuecumarejaimad̶a pare.
\v 44 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva, cũinátʉrʉ ne ũme,
cad̶ateivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Nácavʉ cʉve cʉvarivʉ jívʉ
barejáimad̶a apevʉ nácavʉre jaʉéde, cʉbenajiyepe aivʉ
cõmaje ãrojarivʉ ne jẽneboi.
\v 45 Cũinácʉ nácacʉre jaʉru, apevʉ nácavʉ bojed̶arĩ ne
cʉvaede, jívarejaimad̶a ñai cʉvabecʉre jaʉéde.
\v 46 Caijãravʉa cójijivarejaimad̶a Jũ̶menijicʉi cũ̶rami. Aru
cójijivarejaimad̶a ne cũ̶ramia coapa, ãrajivʉ. Torojʉrĩ
ã́varejaimad̶a na ne ũme méque.
\v 47 Jívarejaimad̶a mearore Jũ̶menijicʉre. Que baru caivʉ apevʉ
põeva me jã́rejaimad̶a náre. Pued̶arejaimad̶a náre, ina Jesúre
jʉ aipõevare. Aru caijãravʉa Jũ̶menijicʉ cójijovarejaquemavʉ
apevʉ ũ̶i mead̶aimarare.
\c 3
\s Pedro aru Juan ne mead̶aino cuiye majibecʉre
\p
\v 1 Cũinájãravʉ, tres baji nainú, Pedro Jũamaque mʉri nʉivʉ
barejáimad̶a Jũ̶menijicʉi cũ̶rami. Diora cũináora judíova ne
Jũ̶menijicʉque jẽniaiora barejávũ̶ya.
\v 2 Cũinácobe Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jedevacobe yebai, Meacobe
ãmicʉrijedevacobe yebai, cʉrejamed̶a cũinácʉ ũ̶mʉ, cuiye
majibecʉ. Ñai ũ̶mʉ põetedejamed̶a cuiye majibecʉ. Caijãravʉa
apevʉ ṹ̶re nʉvari epevarejaimad̶a yo jedevacobe yebai, ũ̶i
jẽniaquiyepe aivʉ tãutʉrare ina Jũ̶menijicʉi cũ̶rami
ecoivʉre.
\v 3 Ʉ̃ jã́ñʉ mácʉ Pedrore aru Jũare máre ecoivʉre,
jẽniaridurejamed̶a tãutʉrare náre.
\v 4 Ʉbenita ina pʉcarã pare jã́rejaimad̶a. Aru Pedro arejamed̶a
ṹ̶re:
\p —Jã́jacʉ ñʉjare, arejamed̶a.
\p
\v 5 Ʉ̃i que aiyede, ñai ũ̶mʉ jã́rejamed̶a náre,
“Jínajivʉbu yʉre”, arĩ dápiarĩduyʉ.
\v 6 Dinʉmʉ Pedro arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Tãutʉrare cʉvabevʉ yʉ. Ʉbenita jíquijivʉ mʉre ji
majié cʉvaede. Jesús Nazarecacʉ ũ̶i ãmiái, ũ̶i parʉéque,
nacajari cuicõjeivʉ mʉre, arejamed̶a Pedro.
\p
\v 7 Que ayʉva, ũ̶i pʉrʉ meapũravʉre jẽni, Pedro
nacovarejamed̶a ṹ̶re. Cũiná ũ̶i cʉboba, ũ̶i cʉbochĩarʉa
máre, tututedejavũ̶ya.
\v 8 Maumejiena biarárĩ, núri ũ̶i cʉbobare, vaivárĩ
bú̶rejamed̶a ũ̶, cuiye majibecʉ bácʉ. Ecorejamed̶a
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami náque. Vaiváyʉ barejámed̶a. Biaráyʉ
barejámed̶a. Aru yópe arĩ, mearore jíyʉ barejámed̶a
Jũ̶menijicʉre: “Jũ̶menijicʉ meacʉ bajube”, ayʉ barejámed̶a
ñai cuiye majibecʉ bácʉ.
\v 9 Obedivʉ põeva jã́rejaimad̶a ṹ̶re vaiváyʉre. Aru
jápiarejaimad̶a ṹ̶re, “Jũ̶menijicʉ meacʉ bajube”, ayʉre.
\v 10 Ne coreóvaiyede ṹ̶re ñai tãutʉrare jẽniari dobacʉ
bácʉre Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jedevacobe yebai, pare
cuecumarejaimad̶a na, ñai ũ̶mʉ ũ̶i meateiye boje.
\s Pedro ũ̶i yávaino põevare Salomón mácʉi cuinoi
\r (Mt 22.32, 27.15-23; Mr 15.6-14; Lc 23.13-23; Jn 19.12-25; Hch
7.37; Gá 3.8; Fil 2.7-9)
\p
\v 11 Ñai ũ̶mʉ jẽiyede Pedrore aru Jũare máre, ina obedivʉ
põeva cuecumaivʉ cúyarejaimad̶a ne yebai Jũ̶menijicʉi
cũ̶ramicacuino, Salomón mácʉi cuino ãmicʉrõi.
\v 12 Pedro jã́ñʉ mácʉ ina põevare, arejamed̶a náre:
\p —Mʉja, Israecavʉ, ¿aipe teni cuecumaivʉrũ̶ mʉja? ¿Aipe
teni jã́ivʉrũ̶ ñʉjare? ¿Dápiaivʉrũ̶ cure d̶aivʉre ñai
ũ̶mʉre ñʉje parʉéque, o ñʉje me boje Jũ̶menijicʉi
jã́inore?
\v 13 Abraham mácʉ, Isaac bácʉ, aru Jacob bácʉ máre,
majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ, Jũ̶menijicʉ, jã́d̶ovaimi
ṹ̶re memecaipõecʉ Jesús ũ̶i parʉéde. Ñai Jesúrecabe mʉje jẽni
jícaimʉ mácʉ mʉje jabovare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe aivʉ
ṹ̶re. Aru ñai jabocʉ Pilato ũ̶i jaetovaiyʉede, ʉbeteavũ̶
mʉjavacari.
\v 14 Ñai Jesús cainʉmʉa memecayʉ bateáme Jũ̶menijicʉre. Aru
cainʉmʉa d̶ayʉ bateáme mearore Jũ̶menijicʉi jã́inore.
Ʉbenita mʉja ʉbeteavũ̶ ṹ̶re. Quénora mʉja jẽniavʉ
Pilatore, ũ̶i jaetovacaquiyepe aivʉ mʉjare ñai boaipõecʉre,
Jesúre jarʉvarĩ.
\v 15 Que teni mʉjavacari boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ñai jíyʉre
põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Ʉbenita
Jũ̶menijicʉcapũravʉ nacovaquemavʉ ṹ̶re yainore jarʉvarĩ.
Ñʉjavacari jã́carã ṹ̶re apʉcʉre cojedeca, ũ̶i yainíburu
yóbore.
\v 16 Jesúvacari, ũ̶i parʉéque, mead̶acʉbe ñai cuiye majibecʉ
bácʉre. Caride mʉja jã́ri majidivʉbu caiye iye vaiyede ṹ̶re,
ũ̶i dápiaiye boje, yópe arĩ: “Jesús mead̶ayʉ majibi”, arĩ
dápiacʉbe ũ̶. Aru ũ̶i jʉ aiye boje Jesúre, meateibi ñai ũ̶mʉ
mʉje jã́iyede.
\p
\v 17 ’Mʉja, jívʉ, majivʉ yʉ. Mʉje d̶aiye báquede aru mʉje
jabova ne d̶aiye báquede Jesúre boarĩ́ jarʉvaivʉ
coreóvabeteavũ̶ mʉja diede.
\v 18 Javede caivʉ ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva
mácavʉ coyʉrejaimad̶a ṹ̶ra, põeva ne coreóvarãjiyepe aivʉ
ũ̶i daroimʉ mácʉ Cristoi ʉrarõ ñájiquiyede. Aru nópe ne
coyʉiye báquepedeca vaiávũ̶ Jesúre.
\v 19 Que baru chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru
oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Vojarã Jũ̶menijicʉre, ũ̶i
jarʉvaquiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru diede máre ũ̶i
ãrʉmetequiyepe aivʉ.
\v 20 Mʉje yópe d̶aru, Jũ̶menijicʉ parʉre d̶acʉyʉme mʉjare
mʉje ũmei. Aru darocʉyʉme mʉjare Jesúre, ñai ũ̶i beoimʉ
mácʉre, mʉjare mead̶acʉyʉre.
\v 21 Jesús ũ̶i mauteino jaʉvʉ cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi
cʉrõi pʉ dijãravʉ baquinói, Jũ̶menijicʉi caiyede mamaene
cʉed̶aquijãravʉita bedióva cojedeca. Javede Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, Jũ̶menijicʉre cũinácʉra
memecaivʉ, coyʉcarejaimad̶a Jũ̶menijicʉre, põeva ne
majinajiyepe aivʉ diede.
\v 22 Nopedeca, Moisés bácʉ arejaquemavʉ: “Jũ̶menijicʉ, mʉje
jabocʉ, darocʉyʉme mʉjare cũinácʉ ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõecʉre, yópe ũ̶i daroiyepe yʉre. Ʉ̃ macʉyú̶me
cũinácʉ mʉjacacʉ. Judío bacʉyú̶me ũ̶. Me jápiajarã
ṹ̶re. D̶ajarã yópe ũ̶i coyʉiyepe.
\v 23 Ácʉ põecʉ ũ̶i jápiabedu ṹ̶re, Jũ̶menijicʉ
coavacʉyʉme ṹ̶re ũ̶i põevare jarʉvarĩ”, arejaquemavʉ
Moisés bácʉ.
\p
\v 24 ’Samuel bácʉ aru ũ̶i yóbocavʉ bácavʉ, aru apevʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre
coyʉrejaquemavʉ iye vaquíyede ãnijãravʉa baquiyéde.
\v 25 Jũ̶menijicʉ coyʉicõjenejaquemavʉ ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõeva mácavʉre, yópe arĩ: “Yʉ, Jũ̶menijicʉ, mearo
d̶acacʉyʉmu mʉjare”. Aru “mʉjare” ayʉ Jũ̶menijicʉ,
majeñecuva mácavʉre aru majare máre ayʉ barejaquémavʉ.
Jũ̶menijicʉ “Yʉ mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare” ũ̶i aiyede apecʉ
oatʉvarĩ bʉojabebi diede. Aru Jũ̶menijicʉ baju oatʉvabebi ũ̶i
que aiyede. Que baru mʉjavacari jãve jacopʉrãjaramu
Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaquiyede. Mearo d̶acacʉyʉme mʉjare
máre. Nopedeca arejaquemavʉ ũ̶ Abraham mácʉre: “Mipãramena
márajivʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ. Mʉre mearo d̶acaiye
báquepedeca ijãravʉcavʉ apevʉ caivʉre máre mearo
d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\v 26 Aru beorejaquemavʉ Jesúre, ṹ̶re memecaipõecʉre. Ʉ̃́re
nacovariburu yóboi, daroquemavʉ maje yebai mamarʉmʉre. Que
d̶arĩ Jũ̶menijicʉ mearo d̶acaquemavʉ majare, ũ̶i
jarʉvaicõjeiye boje majare maje ãmeina teiyede, arejamed̶a
Pedro ina põevare.
\c 4
\s Pedro aru Jũamaque ne boroteino jabova yebai
\r (Mt 21.42; Mr 12.20-22; Lc 20.17; Jn 14.6; 1 P 2.7)
\p
\v 1 Pedro aru Juan máre yópe yávaiyedeca ina põevare, apevʉ
sacerdotevacavʉ, aru Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine coreipõevai
jabocʉ, aru saduceovacavʉ máre nʉrejaimad̶a ne yebai. Saduceo
ãmicʉriyajubo judíovacavʉ barejáimad̶a na. Dápiarejaimad̶a
nacajaino cʉbenore yainore jarʉvarĩ.
\v 2 Jararejaimad̶a Pedrojãre ne bueiye boje. Pedrojã arĩ
buedejaimad̶a:
\p —Jesús nacajaquemavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru maja máre
nacajarajaramu yainore jarʉvarĩ, arejaimad̶a Pedrojã.
\p
\v 3 Jaraivʉ Pedrojãre, ina saduceovajã náre jẽni, ãmeina
teivʉre jẽni jacoiñami nʉvaicõjenejaimad̶a churaravare. Jave
nainú marejávũ̶ya. Que baru cõmiáijãravʉita jabova ne
ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami nʉvarajivʉ barejáimad̶a
náre.
\v 4 Ʉbenita obedivʉ põeva, ne bueiyede jápiaivʉcavʉ bácavʉ,
jʉ arejaimad̶a Jesúre. Ina põeva mamarʉmʉ jʉ aivʉ Jesúre
dijãravʉre cũinápʉrʉpe paimil paivʉ baju ũ̶mʉva
marejáimad̶a na. Obedivʉ nomiva máre jʉ arejaimad̶a ṹ̶re.
\p
\v 5 Cõmiáijãravʉ ina judíovai jabova, aru bʉcʉva, aru
Jũ̶menijicʉi yávaiyede bueipõeva máre cójijidejaimad̶a
Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
\v 6 Apevʉ ina jabovacavʉ barejáimad̶a sacerdotevare jaboteipõecʉ
ũ̶i ãmiá Anás, aru Caifás, Juan, Alejandro, aru apevʉ Anás
jinacavʉ.
\v 7 Cójijivʉ bácavʉ, davaicõjenejaimad̶a Pedrojãre ne yebai
aru núicõjenejaimad̶a náre ne coricai. Que teni cũinácʉ nácacʉ
jẽniari jã́rejamed̶a Pedrojãre:
\p —¿Ñamei parʉéque mead̶arãrʉ mʉja ñai cuiye majibecʉ
bácʉre? arejamed̶a náre.
\p
\v 8 Dinʉmʉ ñai Espíritu Santo Pedrore d̶aicõjeñʉ,
yávaicõjenejamed̶a ṹ̶re ũ̶i jʉ aiyede náre.
\p
\v 9 —Mʉja jabova, mʉja bʉcʉva máre, caride mʉja jẽniari
jã́ivʉ ñʉjare ñʉje mead̶acaino mácarõre ñai cuiye majibecʉ
bácʉre. Mʉja majiyʉvʉ aipe d̶arĩ mead̶aimʉ mácʉre.
\v 10 Que baru coyʉyʉbu mʉjare, mʉje majinajiyepe ayʉ, aru caivʉ
Israecavʉ máre, ne majinajiyepe ayʉ. Jesús Nazarecacʉ ũ̶i
parʉé boje, ñai ũ̶mʉ númi yui mʉje jã́inoi, meacʉ baju.
Ñainecabe Jesús mʉje pẽvari boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ. Ʉbenita
Jũ̶menijicʉ nacovaquemavʉ ṹ̶re yainore jarʉvarĩ.
\v 11 Aru Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶i yávaiyede
yópe Jesúi borore: “Iva cũ̶ravare cũ̶ramine d̶aipõeva ʉbeni
jarʉvaquemavʉ. Caride iva cũ̶rava caiva apeva pʉeno
parʉrivabu”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. Nopedeca Jesús, mʉje
ʉbemʉ mácʉ, Jũ̶menijicʉi epeimʉme. Apevʉ pʉeno jabocʉ
parʉcʉbe ñai Jesús.
\v 12 Que baru ṹ̶recabe cũinácʉ põevare mead̶aipõecʉ.
Ijãravʉre apecʉ cʉbebi. Quécʉra Jesús, Jũ̶menijicʉi
epeimʉ, põevare mead̶ayʉ bʉojaibi, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne
ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro cójijinocavʉre.
\p
\v 13 Ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ, ina cójijinocavʉ
cuecumarejaimad̶a, ne jã́iyede Pedrore aru Jũare máre yávaivʉre
jidʉbevʉva, ne coreóvaiye boje náre ʉbeni cʉrivʉre aru buebevʉ
bácavʉre máre. Ʉbenita majidejaimad̶a Jesúi yóvaimara
mácavʉre.
\v 14 Jã́rejaimad̶a ñai ũ̶mʉ mead̶aimʉ mácʉre ne jẽneboi
Pedro aru Jũaque máre. Que baru coyʉrĩ majibeni, bi arejaimad̶a
na.
\v 15 Dinʉmʉ etaicõjenejaimad̶a Pedrojãre ne cójijitucubʉre
jocarĩ. Ne etarĩburu yóboi, ina jabova yávaivʉ barejáimad̶a ne
bajumia, yópe arĩ, jẽniari jã́rejaimad̶a:
\p
\v 16 —¿Aipe d̶arãjidica maja náre? D̶arãma na ʉrarõ põeva
ne d̶arĩ majibede. Caivʉ Jerusalẽ́cavʉ majima ne d̶aiye
báquede. Que baru maja jʉ abeni majibevʉ.
\v 17 Ʉbenita ne buebenajiyepe aivʉ apevʉre ne bueiyede, aru ne
d̶abenajiyepe aivʉ põeva ne d̶arĩ majibede cojedeca,
yávaicõjemenajarevʉ cojedeca Jesúi borore, arejaimad̶a ina
cójijinocavʉ, ne bajumia yávaivʉ.
\p
\v 18 Ne yávarĩburu yóboi, órejaicõjenejaimad̶a Pedrore aru
Jũare máre ne cójijitucubʉi cojedeca. Aru parʉrõreca
yávaicõjemenidurejaimad̶a náre Jesúi borore.
\p —Bedióva cojedeca buebejarã mʉja Jesúi borore,
arĩdurejaimad̶a na Pedrojãre.
\p
\v 19 Ʉbenita Pedrojãcapũravʉ arejaimad̶a ina judíovai jabovare:
\p —Dápiarĩ majijarã mʉja. ¿Jũ̶menijicʉi jã́inoi, jʉ
arãjidi ñʉja mʉje d̶aicõjeiyede o Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede?
\v 20 Jave dápiarĩ majivʉ ñʉja aipe d̶aiye jaʉrõre ñʉjare.
Jʉ aiye jaʉvʉ ñʉjare Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede. Que baru
apenore d̶aiye majibevʉ ñʉja. Quénora d̶aivʉbu yópe iye ñʉje
jã́iye báquepe, aru yópe ñʉje jápiaiye báquepe máre,
arejaimad̶a.
\p
\v 21 Ina cójijinocavʉcapũravʉ cojedeca
yávaicõjemenidurejaimad̶a náre parʉrõreca.
\p —Jesúi borore mʉje buedu, ñájine d̶arãjivʉbu mʉjare,
arejaimad̶a Pedrojãre.
\p Ina põevacapũravʉ torojʉrĩ mearore jídejaimad̶a
Jũ̶menijicʉre, Pedrojã ne d̶aiye báque boje. Que baru ina
cójijinocavʉ, yávaicõjemeniduivʉ, jaetovarejaimad̶a náre.
\v 22 Aru ñai ũ̶mʉ, ne mead̶aimʉ mácʉ põeva ne d̶arĩ
majibeno d̶aiyeque, cuarenta paiʉjʉa pʉeno baju bʉcʉcʉ
barejámed̶a ũ̶.
\s Jesúre jʉ aipõeva ne jẽniaino parʉéde Jũ̶menijicʉque
\r (Mt 27.1-2; Mr 15.1; Lc 23.1, 7-11; Jn 18.28-29; Fil 2.7)
\p
\v 23 Maumejiena etarĩburu yóboi cójijinore jocarĩ, Pedro aru
Jũamaque copainʉrejaimad̶a ne yóvaimara yebai. Aru
coyʉrejaimad̶a náre caiye ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina
judíova bʉcʉva máre ne coyʉiye báquede náre.
\v 24 Ina Jesúre jʉ aipõeva jápiaivʉ bácavʉ Pedrojãi borore,
cũinátʉrʉ yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a Jũ̶menijicʉre:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, caivʉ jabova pʉeno meacʉ,
cʉed̶arejaquemavʉ mʉ cavarõre, aru joborõre, aru jia ʉrad̶are
máre, aru caivʉ nócavʉre, aru noi cʉede máre.
\v 25 Mʉ yávaicõjenejaquemavʉ ñʉjeñecu David bácʉre, mʉre
memecaipõecʉ bácʉre, mi Espíritu Santo majiéque. Que teni
David bácʉ arejaquemavʉ:
\q Judíova ãmevʉ jorojĩnajarama. Põeva dápiarãjarama ʉbenina
ne d̶arãjiyede.
\v 26 Ijãravʉcavʉ jabova mead̶arãjarama na ne baju. Aru ina
ĩmaroare cõjeipõeva cójijinajarama, maucʉvarãjivʉ
Jũ̶menijicʉre aru ũ̶i epeimʉ Cristore máre, arejaquemavʉ David
bácʉ.
\p
\v 27 ’Yópe David bácʉ ũ̶i Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye
báquepe d̶aiyede jã́vʉ ñʉja. Yo ĩmaroi ina jabova Herodes aru
Poncio Pilato cójijiquemavʉ judíova ãmevʉque aru apevʉ
Israecavʉque máre, maucʉvarãjivʉ Jesúre, mʉre memecaipõecʉ
meacʉ bajure, ñai mi epeimʉ Cristore.
\v 28 Cójijiquemavʉ, d̶arãjivʉ yópe “D̶arãjarama”, mi aino
mácarõpe, mi majiéque, nópe arĩ, yávarejaquemavʉ mʉ.
\p
\v 29 ’Aru mʉ, ñʉje jabocʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare,
ne ñájine d̶aiyʉe boje ñʉjare. Jidʉbevʉva yávare d̶ajacʉ
ñʉjare Jesús ũ̶i yávaiye méne.
\v 30 Ijimarare mead̶ajacʉ náre coapa. Parʉre d̶ajacʉ ñʉjare
ñʉje ũmei, ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ
majibede máre, mʉre memecaipõecʉ Jesús ũ̶i ãmiái, ũ̶i
parʉéque, arĩ jẽniarejaimad̶a Jũ̶menijicʉre na, Jesúre jʉ
aipõeva.
\p
\v 31 Jẽniari bʉojaiyede, ne cʉrõ cújidejavũ̶ya pare
Jũ̶menijicʉi parʉéque. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjeñʉ,
yávaicõjenejaquemavʉ náre. Que teni jidʉbevʉva coyʉrejaimad̶a
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne.
\s Caivʉ ne cʉvae ne coavaino
\r (Hch 2.44-45)
\p
\v 32 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva ne ũme aru ne dápiaiye máre
cũinátʉrʉ barejáimad̶a na. Nácacʉ cʉbedejamed̶a “Yo
jínomu” ayʉ. Quénora caiye ne cʉvaede “Majemu”, arejaimad̶a
na, Jesúre jʉ aipõeva.
\v 33 Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara
parʉrõreca coyʉrejaimad̶a apevʉre: “Jã́carã ñʉja Jesúre
nacajañʉre yainore jarʉvarĩ”, arejaimad̶a. Aru Jũ̶menijicʉ
mearo d̶acarejamed̶a náre pare.
\v 34-35 Nácacʉ cʉbedejamed̶a jaʉmʉ ṹ̶re apejĩe. Apevʉ ina
joborõre cʉvarivʉ, cũ̶ramiare cʉvarivʉ máre, bojed̶aivʉ
barejáimad̶a nénore. Aru ne bojed̶ainore nʉvari, jívʉ
barejáimad̶a Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare,
ne coavarãjiyepe aivʉ ina apejĩe jaʉmarare náre jaʉrõpe.
\v 36 Cũinácʉ nácacʉ yópe d̶arejamed̶a, ũ̶i ãmiá José.
Ñai José levita ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a. Aru
põetedejamed̶a Chipre ãmicʉrijiavʉi. Jesús ũ̶i yávaiye méne
beorĩ coyʉicõjeimara ãmidorejaimad̶a ṹ̶re Bernabé,
“cad̶ateipõecʉ” aivʉ.
\v 37 Ʉ̃ cʉvacʉ bácʉ joborõare, aru cũináro ũ̶i joborõre
bojed̶arejamed̶a ũ̶, Bernabé. Bojed̶arĩburu yóboi, bojed̶ainore
nʉvari, jídejamed̶a diede Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimarare, ne coavarãjiyepe ayʉ. Que d̶arejamed̶a
Bernabé.
\c 5
\s Ananías jímarepacomaque ne borocʉrõ
\p
\v 1 Apevʉ cʉrejaimad̶a, ũ̶i ãmiá Ananías, aru jímarepaco
máre, õi ãmiá Safira. Ñai bojed̶arĩ jídejamed̶a ũ̶i
joborõre.
\v 2 Ne bojed̶ainore ĩni, apede ne bojed̶ainoquede yaveni
epedejamed̶a nénova. Que teni apede ne bojed̶ainoquede jídejamed̶a
Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare.
\p —Ʉ̃́jʉ, yo caino ñʉje joborõ mácarõ bojetamu, ʉbenina
arejamed̶a Ananías Pedrojãre.
\p Jipocamia jímarepaco majidejacod̶a caiye iye ũ̶i d̶aquiyede.
\v 3 Ʉ̃i jíniburu yóboi, Pedro arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, Ananías, ¿aipe teni abujuvai jabocʉ dápiaicõjeni
mʉre yópe mi d̶ainore, mi jʉjovarĩduquiyepe ayʉ ñai Espíritu
Santore mi yaveni epeiyede apede yo bojed̶ainoquede?
\v 4 Mi joborõre bojed̶arĩ jíquiye jipocai, míno cú̶tevʉ dijoborõ.
Aru bojed̶arĩburu yóboi, iye tãutʉra máre míye batevú̶. Que
baru, ¿aipe teni dápiacʉrũ̶ mʉ mi ũmei iye ãmeina teiyede?
Borocʉbevʉ mʉ põevare quévʉra. Quénora borocʉvʉ mʉ Jũ̶menijicʉre,
arejamed̶a Pedro ṹ̶re.
\p
\v 5 Cũiná Ananías jápiayʉ bácʉ iye Pedro ũ̶i coyʉiyede,
yainí tʉrejamed̶a joborõi. Aru caivʉ ina jápiaivʉ ũ̶i borore
jidʉrejaimad̶a pare.
\v 6 Dinʉmʉ apevʉ bojʉvʉ earĩ, yaiyú̶ bácʉi baju bácarõre
cũmari, nʉvari, jarʉvarejaimad̶a ũ̶ mácʉre cũ̶racobei.
\p
\v 7 Yóbecʉriora yóboi, Ananías bácʉi márepaco nʉrejacod̶a
Pedrojã yebai. Ʉbenita majibedejacod̶a cãreja jímarepacʉ
bácʉre jave yaiyú̶re.
\v 8 Pedro jẽniari jã́rejamed̶a ṍre:
\p —Coyʉjaco yʉre. ¿Iyeba caiye tãutʉra mʉje bojed̶aino
joborõ mácarõ boje? arejamed̶a Pedro.
\p Õ jʉ arejacod̶a ṹ̶re:
\p —Jṹ̶jʉ, quénora bojecʉvʉ, ʉbenina arejacod̶a õ.
\p
\v 9 Õi que aiyede, Pedro arejamed̶a ṍre:
\p —¿Aipe teni borocʉrĩdurãrʉ mʉja Jũ̶menijicʉi Espíritu
Santore? Jã́jaco daivʉre ina mimarepacʉ bácʉre jarʉvaivʉ
bácavʉ, cʉrivʉre jedevacobei caride. Mʉre máre nʉvari,
jarʉvarãjivʉbu, arejamed̶a Pedro.
\p
\v 10 Aru cũiná õ máre yainí tʉrejacod̶a joborõi Pedro ũ̶i
cʉboba yebai. Ina bojʉvʉ ecorĩ, yaiyó bácore jã́ri, õ
mácore máre nʉvari, jarʉvarejaimad̶a jímarepacʉ bácʉ yebai.
\v 11 Que teni caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva aru apevʉ máre, ne
jápiaiyede Ananías bácʉ aru Safira báco ne borore, pare
jidʉrejaimad̶a na.
\s Ʉre põeva ne d̶arĩ majibeno aru ne jã́meno máre
\p
\v 12 Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara d̶are nʉivʉ
barejáimad̶a ʉre põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre. Aru
caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijide nʉivʉ barejáimad̶a
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi, Salomón mácʉi cuino ãmicʉrõi.
\v 13 Caivʉ ina Jesúre jʉ abevʉ cójijibedejaimad̶a ina jʉ
aipõevaque, ne jidʉé boje. Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉ me
jã́ivʉ aru me yávaivʉ barejáimad̶a ina Jesúre jʉ aivʉre,
náre ne pued̶aiye boje.
\v 14 Apevʉ obedivʉ põeva, ũ̶mʉva aru nomiva máre, jʉ arĩ
Jesús ũ̶i yávaiye méne, cójijide nʉivʉ barejáimad̶a Jesúre
jʉ aipõevaque.
\v 15 Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, ne d̶aiye
boje põeva ne d̶arĩ majibede, obedivʉ põeva nʉvare nʉivʉ
barejáimad̶a ijimarare ne parainoai, jũarajivʉ náre tãibʉai,
Pedro nore vaiyú̶, ũ̶i decocʉque ũ̶i taoquiyepe aivʉ apevʉ
ijimaracavʉre, ne meatenajiyepe aivʉ.
\v 16 Aru apeno ĩmajinoacavʉ obedivʉ eare nʉivʉ barejáimad̶a
Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Na máre ijimarare, aru abujuva ne
ĩmamarare máre, nʉvare nʉivʉ barejáimad̶a. Aru caivʉ ne
nʉvaimara mácavʉ mead̶aimara marejáimad̶a na.
\s Jabova ne ñájine d̶aino Pedrojãre
\r (Mt 27.25; Jn 11.25, 14.6; Ro 6.4)
\p
\v 17 Dinʉmʉ ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ aru ṹ̶re
cad̶ateipõeva, caivʉ ina saduceo ãmicʉriyajubocavʉ, pare
jorojĩnejaimad̶a Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimarare. Que baru ina saduceovacavʉ maucʉvarĩ
bú̶rejaimad̶a náre.
\v 18 Náre jẽicõjeni, bʉorejaimad̶a ãmeina teivʉre jẽni
jacoiñami.
\v 19 Ʉbenita diñamimiareca cũinácʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ,
ángele earĩ ne yebai, voacarĩ náre diñami jedevacobede,
jipocatedejamed̶a náre nore jocarĩ. Que teni arejamed̶a náre:
\p
\v 20 —Jũ̶menijicʉi cũ̶rami nʉjara mʉja. Aru coyʉjarã
põevare nore caiye iye yávaiye méne jãravʉ cũiméjãravʉ
baquinóre, arejamed̶a ñai ángele náre.
\p
\v 21 Ʉ̃́re jʉ arĩ, miad̶áe tʉiyede Jũ̶menijicʉi cũ̶rami
ecorĩ, bueni bú̶rejaimad̶a.
\p Dinʉmʉmia ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ ṹ̶re
cad̶ateipõevaque órejaicõjenejaimad̶a caivʉ judíova bʉcʉvare,
ne cójijinajiyepe aivʉ caivʉre. Que teniburu, apevʉ ne
coreipõevacavʉre davaicõjenidurejaimad̶a Jesús ũ̶i yávaiye
méne beorĩ coyʉicõjeimarare ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine
jocarĩ ne cójijinoita.
\v 22 Ʉbenita ina coreipõeva ne eaiyede ãmeina teivʉre jẽni
jacoiñami, nore eabedejaimad̶a ina Jesús ũ̶i yávaiye méne
beorĩ coyʉicõjeimarare. Que teni cójijinoi copainʉri, yópe
arĩ, coyʉrejaimad̶a ina cójijinocavʉre:
\p
\v 23 —Ñʉje eaiyede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jedevacobe
me bieicobede eavʉ ñʉja. Aru churarava núrivʉ jedevacobe yebai
coreivʉre máre eavʉ ñʉja. Ʉbenita jedevacobede ne voaiyede,
eabetevʉ ina bʉoimara mácavʉre, arejaimad̶a ina coreipõeva.
\p
\v 24 Ne coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine
coreipõevai jabocʉ aru sacerdotevare jaboteipõeva máre pare
cãrijini, “¿Aipe tedica na cari?” arĩ dápiarejaimad̶a.
\v 25 Dinʉmʉmia cũinácʉ ũ̶mʉ ecorĩ ne cójijitucubʉi
arejamed̶a:
\p —Jápiajarã yʉre. Ina mʉje ẽnoare bʉoimara mácavʉ caride
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi núri bueivʉbu põevare noi,
arejamed̶a.
\p
\v 26 Aru coreóvarĩ ã́ri cʉrivʉre, ñai jabocʉ nʉrejamed̶a
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami ina coreipõevaque, ne nʉvarajiyepe ayʉ
Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare cójijinoi.
Ʉbenita náre ãmeno d̶abevʉva nʉvarejaimad̶a, põevare ne
jidʉé boje. “Ñʉje ãmeno d̶aru náre,
põeva cũ̶raboaque dʉvarĩ boarã́jarama
ñʉjare”, arĩ dápiarejaimad̶a na.
\v 27 Ne eaiyede ne cójijitucubʉi, núicõjenejaimad̶a ne
bʉoimarare ina cójijinocavʉ ne coricai. Sacerdotevare
jaboteipõecʉ, yópe arĩ, jararejamed̶a náre:
\p
\v 28 —Ñʉjavacari parʉrõreca bueicõjemeniduvʉ mʉjare ãñʉ
ũ̶mʉ ũ̶i borore. ¡Ʉbenita mʉja jʉ abevʉ ñʉjare! Bueivʉbu
mʉja mʉje bueiyede obedivʉre, caino Jerusalẽ́cavʉre. Náre
coyʉiyʉvʉ mʉja, “Sacerdoteva boarĩ́ jarʉvaicõjema Jesúre”,
aivʉbu mʉja, põeva ne ãmeina jã́rajiyepe aivʉ ñʉjare,
arejamed̶a sacerdotevare jaboteipõecʉ.
\p
\v 29 Pedrocapũravʉ apevʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimaraque arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Jʉ aiye jaʉvʉ ñʉjare Jũ̶menijicʉ ũ̶i d̶aicõjeiyede
põeva ne d̶aicõjeiye pʉeno.
\v 30 Mʉjavacari Jesúre pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ
jocʉcʉjaravena. Ʉbenita Jũ̶menijicʉcapũravʉ, majeñecuva
mácavʉ ne jabocʉ, nacovaquemavʉ ṹ̶re yainore jarʉvarĩ.
\v 31 Aru nacovariburu yóboi, Jũ̶menijicʉ epequemavʉ ṹ̶re ũ̶i
meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Que baru
Jesúrecabe maje jabocʉ aru majare mead̶aipõecʉ máre, Israecavʉ
chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ ne
d̶aiyede, aru Jũ̶menijicʉ ũ̶i ãrʉmetequiyepe ayʉ ne ãmeina
teiyede.
\v 32 Ñʉje jã́iye báque boje Jũ̶menijicʉ ũ̶i d̶aiye báquede
Jesúre, coyʉivʉbu mʉjare iyede. Ñai Espíritu Santo máre
coyʉyʉbe Jũ̶menijicʉi d̶aiye báquede. Aru Jũ̶menijicʉ
daroyʉbe ñai Espíritu Santore caivʉ ina jʉ aivʉre ṹ̶re,
arejaimad̶a Pedrojã.
\p
\v 33 Ne coyʉiyede jápiaivʉ ina cójijinocavʉ, pare
jararejaimad̶a Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare.
Ne náre pare jaraiye boje, “Boarĩ́ jarʉvaicõjenajarevʉ
náre”, arejaimad̶a ina cójijinocavʉ ne bajumia.
\v 34 Ʉbenita cũinácʉ cójijinocacʉ, fariseovacacʉ, ũ̶i
ãmiá Gamaliel, nacajari, coreipõevare nʉvaicõjenejamed̶a
Pedrojãre cójijitucubʉre jocarĩ. Caivʉ põeva me
pued̶arejaimad̶a ṹ̶re, Gamaliede.
\v 35 Pedrojã ne etarĩburu yóboi, Gamaliel yópe arĩ,
coyʉrejamed̶a apevʉ cójijinocavʉre:
\p —Mʉja, jívʉ, Israecavʉ, me dápiajarã mʉje d̶aiyʉede ina
ũ̶mʉvare.
\v 36 Ãrʉjara mʉja ãñʉ Teudas bácʉ ũ̶i d̶aino mácarõre
obediʉjʉa jipocai. “Parʉcʉbu yʉ. Me jabotequijivʉ mʉjare”,
arejamed̶a ũ̶ mácʉ põevare. Aru cuatrocientos paivʉ ũ̶mʉva
baju nʉrejaimad̶a ṹ̶que. Ʉbenita ne boarĩ́ jarʉvaiyede ũ̶
mácʉre, ṹ̶que nʉivʉ bácavʉ coateni nʉrejaimad̶a na. Que teni
ũ̶ mácʉi d̶aiye báque bíjarejavũ̶ya.
\v 37 No yóboi, nopedecabu apecʉ ũ̶i d̶aino mácarõ, ãñʉ
Galileacacʉ bácʉ, ũ̶i ãmiá Judas. Jabocʉi toivaicõjeinʉmʉ
põevare ne ãmiáre, corevaiyʉcʉ náre, obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a
ṹ̶que máre. Aru ṹ̶re máre ne boarĩ́ jarʉvaiyede, ṹ̶que nʉivʉ
bácavʉ coateni nʉrejaimad̶a na.
\v 38 Nopedecabu caride ina ũ̶mʉvaque. Coyʉyʉbu mʉjare:
D̶abejarã ãmeno náre. Cãrijovamejara náre. Põeva ne
d̶aicõjenu iye ne d̶aiyʉe aru ne bueiye máre, bíjaquiyebu die.
\v 39 Ʉbenita Jũ̶menijicʉ ũ̶i d̶aicõjenu iye ne d̶aiyʉe aru ne
bueiye máre, bíjabequiyebu die. Mʉja maucʉvarivʉ baru náre,
maucʉvajebu Jũ̶menijicʉre máre, arejamed̶a Gamaliel.
\p Aru ina cójijinocavʉ jʉ arejaimad̶a ũ̶i coyʉiyede.
\v 40 Que arĩ, ina coreipõevare davaicõjenejaimad̶a Jesús ũ̶i
yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare cójijitucubʉi cojedeca.
Ne eaiyede, ina coreipõevare jara popeicõjenejaimad̶a náre,
Pedrojãre. Aru jara popeniburu yóboi, ina jabova
yávaicõjemenidurejaimad̶a Pedrojãre cojedeca Jesúi borore. Que
teniburu yóboi, jaetovarejaimad̶a náre.
\v 41 Aru Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracapũravʉ
torojʉrivʉ baju etarejaimad̶a cójijinore jocarĩ.
Torojʉrejaimad̶a ne cʉyoje teni ñájiye boje, ne jʉ aiye boje
Jesúre.
\v 42 Aru caijãravʉa Jũ̶menijicʉi cũ̶rami aru ne cũ̶ramiai
máre buede nʉivʉ barejáimad̶a, aru coyʉre nʉivʉ barejáimad̶a
na iye yávaiye méne Jesúrã, Jũ̶menijicʉi epeimʉ mácʉrã.
\c 6
\s Siete paivʉ cad̶ateipõevare ne beoino
\p
\v 1 No yóboi, apevʉ obedivʉ Jesúre jʉ aipõeva jararĩ
jũjuvaivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Nácavʉ griego
ãmicʉricamuare yávaivʉ aru apevʉ nácavʉ hebreo
ãmicʉricamuare yávaivʉ jaraivʉ barejáimad̶a ne baju. Ina
judíova griegore yávaivʉ arejaimad̶a:
\p —Ñʉjacavʉ nomiópeva jacopʉbema mʉje coavaiyede jãravʉa
coapa. Que baru, “Mʉja coapavabevʉ”, chĩoivʉ arejaimad̶a.
\p
\v 2 Que baru ina doce paivʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimara órejarĩ caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare ne
yebai arejaimad̶a:
\p —Ñʉje dajocaru Jũ̶menijicʉi yávaiye méne coyʉiyede,
jínajivʉ nomiópevare aru apevʉ cõmaje ãrojarivʉre máre náre
jaʉéde, meamejebu no.
\v 3 Que baru mʉja, ñʉjevʉ, beojarã siete paivʉ mʉjacavʉre.
Yópe bajarã́ri na: Põeva ne pued̶aimara, Espíritu Santo ũ̶i
d̶aicõjeimara, aru majiéde cʉvarivʉ bajarã́ri. Ñʉja náre
coapavaicõjenajivʉbu cõmaje ãrojarivʉre.
\v 4 Que teni ñʉjacapũravʉ cũinátʉrʉ ñʉje ũme
jẽniarajivʉbu Jũ̶menijicʉque aru coyʉrãjivʉbu ũ̶i yávaiye
méne, arejaimad̶a na, Pedrojã.
\p
\v 5 Ne coyʉiye cojʉrejavũ̶ya caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare.
Que baru beorejaimad̶a Estebãre. Ʉ̃ parʉrõreca jʉ ayʉ
barejámed̶a Jesúre. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a
ṹ̶re. Beorejaimad̶a apevʉre máre: Felipede, Prócorore,
Nicanore, Timóre, Parmenare, aru Nicoláre máre. Ñai Nicolás
Antioquía ãmicʉriĩmarocacʉ barejámed̶a. Ʉ̃ judío
ãmenejamed̶a. Ʉbenita jipocamia jʉ arejamed̶a ina judíova ne
bueiyede.
\v 6 Náre beorĩ bʉojarĩ, nʉvarejaimad̶a náre Jesús ũ̶i
yávaiye méne coyʉicõjeimara yebai, ne jẽniacarãjiyepe aivʉ
náre Jũ̶menijicʉque, tʉorĩ pʉrʉáque ne jipobʉrã náre
coapa yópe judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe, jã́d̶ovarajivʉ ne
memeino bʉiyede.
\p
\v 7 Aru apevʉ põeva obedivʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye méne
coyʉiyede jápiarĩ, jʉ arejaimad̶a diede. Caijãravʉa apevʉ ne
jʉ aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi. Aru apevʉ ina sacerdoteva máre jʉ arejaimad̶a
Jesús ũ̶i yávaiye méne.
\s Estebãre apevʉ ne jẽino
\p
\v 8 Esteban Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaimʉ marejámed̶a.
Jũ̶menijicʉ me jã́rejaquemavʉ ṹ̶re. Que baru parʉre
d̶arejaquemavʉ ṹ̶re. Aru majide d̶arejaquemavʉ ṹ̶re máre.
Esteban d̶are cuyʉ barejámed̶a ʉrarõ põeva ne jã́mene, ne
d̶arĩ majibede máre, põeva jẽneboi.
\v 9 Ʉbenita apevʉ ũ̶mʉva maucʉvarejaimad̶a ṹ̶re. Ina
cũinád̶ami judíovai cójijiñamicavʉ barejáimad̶a na. Ina
Estebãi mauva marejáimad̶a Cirene aru Alejandría
ãmicʉriĩmaroacavʉ, aru apevʉ Cilicia aru Asia
ãmicʉrijoborõacavʉ máre. Caivʉ ina judíova barejáimad̶a na.
Esteban yebai nʉri, jaraivʉ yávarĩ bú̶rejaimad̶a na ṹ̶que.
\v 10 Ʉbenita Esteban yávarejamed̶a ʉrarõ majiéque, ñai
Espíritu Santoi parʉéde ũ̶i cʉvae boje. Que baru ina ũ̶i mauva
jʉ arĩ majibedejaimad̶a na ṹ̶re.
\v 11 Que baru Estebãi mauva bojed̶arejaimad̶a apevʉ
borocʉrivʉre. Aru ina borocʉrivʉ arejaimad̶a yópe:
\p —Esteban ãmeina yávabi Moisés bácʉre aru Jũ̶menijicʉre
máre. Jápiaivʉbu ñʉja, ʉbenina arejaimad̶a.
\p
\v 12 Yópe d̶arĩ jorovarejaimad̶a obedivʉ põevare, judíova
bʉcʉvare aru Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉipõevare máre. Ina
Esteban yebai nʉri, ṹ̶re jẽni, japʉporejaimad̶a judíovai
cójijiñami.
\v 13 Dinʉmʉ davarejaimad̶a apevʉ borocʉrivʉre. Aru borocʉrĩ
arejaimad̶a na:
\p —Ñai ũ̶mʉ cainʉmʉa ãmeina ávaibi Jũ̶menijicʉi
cũ̶ramine aru Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquede
Moisés bácʉre máre.
\v 14 Ñʉjavacari jápiaivʉbu ũ̶ ayʉre yópe ãñʉ Jesús
Nazarecacʉi borore: “Jesús jarʉvacʉyʉme diñami Jũ̶menijicʉi
cũ̶ramine aru oatʉvacʉyʉme caiye maje d̶arĩ cõmajiyede yópe
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés
bácʉre”. Que abi ñai Esteban, ina borocʉrivʉ arejaimad̶a
cójijinocavʉre.
\p
\v 15 Aru caivʉ nore cʉrivʉ me cocorĩ Estebãre jã́rejaimad̶a
ũ̶i jivare yópe ángelei jivape ãrojarore.
\c 7
\s Esteban ũ̶i yávaino ṹ̶re ne boarã́jiye jipocai
\r (Mt 22.32; Hch 3.22)
\p
\v 1 Dinʉmʉ ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ jẽniari
jã́rejamed̶a Estebãre:
\p —¿Jãvema yo ne coyʉino mi borore? arejamed̶a.
\p
\v 2 Aru Esteban, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a cójijinocavʉre:
\p —Mʉja, jívʉ aru jíbʉcʉva máre, jápiajarã ji coyʉiyede.
Javede Jũ̶menijicʉ meacʉ baju cʉetedejaquemavʉ majeñecu
Abraham mácʉ yebai ũ̶i cʉedeca cãreja Mesopotamia
ãmicʉrijoborõi, ũ̶i nʉquiye jipocamia Harán ãmicʉriĩmaroi.
\v 3 Jũ̶menijicʉ arejaquemavʉ ṹ̶re: “Mʉ, Abraham, mi cʉrõre
jocarĩ nʉjacʉ mʉ. Aru mi cʉrõcavʉre máre jocarĩ nʉjacʉ.
Jã́d̶ovacʉyʉmu yʉ mʉre mi apeno cʉrõ, mi cʉquinore”,
arejaquemavʉ Abraham mácʉre Jũ̶menijicʉ.
\v 4 Jʉ arĩ Jũ̶menijicʉre, Abraham mácʉ etarejaquemavʉ Caldea
ãmicʉrijoborõre jocarĩ, cʉcʉnʉcʉyʉ Harán ãmicʉriĩmaroi.
(Mesopotamia ãmicʉrijoborõi cʉvʉ Caldea.) Abraham mácʉi pacʉ
bácʉ ũ̶i yainíburu yóboi, Jũ̶menijicʉ nʉicõjenejaquemavʉ
ṹ̶re yore, mʉje cari cʉrõre.
\p
\v 5 ’Dinʉmʉ Abraham mácʉi eaiyede yore, Jũ̶menijicʉ
jíbedejaquemavʉ joborõre ũ̶ mácʉre. Ye joborõ quĩ́jinore
máre cũinácʉbobareca ũ̶i epeino jacopʉbedejaquemavʉ Abraham
mácʉ cãreja. Ʉbenita, “Yo cʉrõ mi cʉquinore jícʉyʉmu yʉ
mʉre”, Jũ̶menijicʉ arejaquemavʉ ũ̶ mácʉre. “Yo joborõre
jícʉyʉmu yʉ mʉre aru mipãramena márajivʉre máre. Yo joborõ
mʉjeno maquiyébu”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶ mácʉre. Aru
Jũ̶menijicʉ ũ̶i que aiyede, Abraham mácʉ jʉed̶ocʉvabecʉ
barejaquémavʉ cãreja.
\v 6 Yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶ mácʉre:
“Mipãramena márajivʉ apejoborõi nʉri, cuatrocientos paiʉjʉa
baju nore cʉrãjarama na márajivʉ. Aru nore cʉrĩ, mipãramena
márajivʉre pare memeicõjenajarama nócavʉ, ne eaijoborõcavʉ.
Yebacavʉpe memecarãjarama mipãramena márajivʉ. Náre jara
popeni, memecaicõjenajarama nócavʉ.
\v 7 Ʉbenita náre, dijoborõcavʉre, ñájine d̶acʉyʉmu yʉ ne
ãmeina d̶aiye báque boje mipãramena márajivʉre. No yóboi, yore
copaidarãjarama mipãramena márajivʉ dijoborõre jocarĩ. Aru
yʉre mearore jínajarama yui”, arejaquemavʉ Abraham mácʉre
Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 8 ’No yóboi, bedióva Jũ̶menijicʉ “Yópe d̶arãjare”, arĩ
yávarejaquemavʉ Abraham mácʉre. “Mʉ jʉ aru ji coyʉiye
báquede, yópe d̶arĩ jã́d̶ovajara mʉja. Mʉ aru mívʉ ũ̶mʉva
aru mi yebacavʉ ũ̶mʉvaque máre mʉje cajede burajarã mʉja,
ãrʉrivʉ ji coyʉiye báquede mʉjare”, arejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ. Abraham mácʉ jʉ arejaquemavʉ ṹ̶re. Que baru
cajede burarejaquemavʉ mamacʉ Isaac bácʉre ocho paijãravʉa
ũ̶i põeteniburu yóboi. Aru nopedeca d̶arejaquemavʉ Isaac bácʉ
mamacʉ Jacob bácʉre. Aru nopedeca d̶arejaquemavʉ Jacob bácʉ
doce paivʉ mamarare, majeñecuva mácavʉre.
\p
\v 9 ’Caipʉcapʉrʉape paivʉ ina Jacob bácʉi mára,
majeñecuvacavʉ bácavʉ, pare jorojĩnejaquemavʉ néyocʉ
bácʉre, ũ̶i ãmiá José. Que baru bojed̶arejaquemavʉ ũ̶
mácʉre apevʉre, ũ̶ mácʉre nʉvari bojed̶arãjiyepe aivʉ
Egipto ãmicʉrijoborõcacʉre yebacacʉpe. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ
cad̶atedejaquemavʉ ũ̶ mácʉre.
\v 10 Ʉ̃ mácʉi cʉede Egipto ãmicʉrijoborõi apenʉmʉ ñájiñʉ
marejaquémavʉ ũ̶, José bácʉ. Ʉbenita cainʉmʉa Jũ̶menijicʉ
cad̶atedejaquemavʉ ũ̶ mácʉre, ũ̶i etaquiyepe meacʉ ayʉ.
Ʉrarõ majide d̶arejaquemavʉ ũ̶ mácʉre. Que baru Egiptocavʉ ne
jabocʉ bácʉ, Faraón ne aimʉ, me jã́rejaquemavʉ José
bácʉre, ũ̶i mearo d̶aiye boje aru ũ̶i majié boje máre.
Jaboteicõjenejaquemavʉ José bácʉre caivʉ ũ̶i cũ̶ramicavʉre
aru caivʉ Egiptocavʉre máre. Aru coreicõjenejaquemavʉ ũ̶
mácʉre caiye ũ̶i cʉvaede.
\p
\v 11 ’Dinʉmʉ ãmeno baju vaidéjaquemavʉ no ãiye cʉbenore caivʉ
Egipto ãmicʉrijoborõcavʉ aru Canaán ãmicʉrijoborõcavʉ
máre. Que baru majeñecuva mácavʉ, Canaán ãmicʉrijoborõi
cʉrivʉ, ye ãiye cʉvabedejaquemavʉ na mácavʉ.
\v 12 Jacob bácʉ jápiayʉ “Ãiye cʉrõre Egiptore”,
darorejaquemavʉ caipʉcapʉrʉape paivʉ mamarare, majeñecuva
mácavʉre, mamarʉmʉ ne nʉri ĩnajiyepe ayʉ ãiyede.
\v 13 Ne copaiyede nore bedióva cojedeca, José bácʉ “Yʉ
Josébu”, arejaquemavʉ jíbʉrã mácavʉre. Faraón mácʉ José bácʉ
jivʉre coreóvarejaquemavʉ.
\v 14 José bácʉ jarorejaquemavʉ jíbʉrã mácavʉre aru ĩmacʉ
bácʉre máre népacʉ Jacob bácʉ yebai, daicõjeñʉ caivʉ
ũ̶ jivʉre ũ̶i yebai, Egipto ãmicʉrijoborõi. Aru setenta y
cinco paivʉ baju barejaquémavʉ na mácavʉ.
\v 15 Jacob bácʉjã nʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõi. Ʉ̃
mácʉ aru caivʉ mamara máre, majeñecuva mácavʉ, yaidéjaquemavʉ
dijoborõi.
\v 16 Yóbore népãramena mácavʉ nʉvarejaquemavʉ ne bajuá
báquede, jarʉvarãjivʉ cũ̶racobei Siquem ãmicʉriĩmaroi. No ne
yaivʉ bácavʉre jarʉvarãjinore Abraham mácʉ bojed̶arĩ
ĩnejaquemavʉ jipocamia Hamor bácʉi márare. Na mácavʉre
jídejaquemavʉ tãutʉrare Abraham mácʉ.
\p
\v 17 ’Aru ãnijãravʉ, Jũ̶menijicʉi Abraham mácʉre, “Yópe
d̶acacʉyʉmu mʉre”, ũ̶i aijãravʉ bácarõ joabede, obedivʉ
majeñecuva mácavʉ cʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõi.
\v 18 Dinʉmʉ jaboteyʉ barejaquémavʉ Egiptocavʉre apecʉ jabocʉ
bácʉ. Ʉ̃ mácʉ coreóvabedejaquemavʉ José bácʉre.
\v 19 Ʉ̃ mácʉ borocʉrĩ ãmeina d̶arejaquemavʉ majeñecuva
mácavʉre. Ñájine d̶arejaquemavʉ na mácavʉre. Ʉ̃ mácʉ
dajocaicõjenejaquemavʉ némara quĩ́jinare jedevai, ne
yainájiyepe ayʉ.
\v 20 Dinʉmʉmia põetedejaquemavʉ majeñecu mácʉ, ũ̶i ãmiá
Moisés. Jʉed̶ocʉ meacʉ baju barejaquémavʉ. Ʉ̃ mácʉi
bʉcʉva bácavʉ bʉcʉóvarejaquemavʉ ũ̶ mácʉre yóbecʉrã
aviáva ne cũ̶rami jívʉi.
\v 21 Ne dajocaiyede ũ̶ mácʉre jedevai, Faraón mácʉi máco
báco Moisés bácʉre earĩ, nʉvari õi cũ̶rami,
bʉcʉóvarejaquemavʉ mamacʉ bajupe.
\v 22 Ina Egiptocavʉ bácavʉi majiéde buedejaquemavʉ Moisés
bácʉre. Que teni bʉcʉcʉ cari yávarejaquemavʉ aru
d̶arejaquemavʉ ʉrarõ parʉéque.
\p
\v 23 ’Cuarenta paiʉjʉa cʉvacʉ Moisés bácʉ,
jã́cʉnʉrejaquemavʉ apevʉ ũ̶ jivʉre, Israecavʉre.
\v 24 Jã́rejaquemavʉ cũinácʉ Egiptocacʉ bácʉre jara
boayú̶re cũinácʉ Israecacʉ bácʉre. Ʉ̃ jicʉ bácʉre
cad̶ateiyʉcʉ, ãñʉ Egiptocacʉ bácʉre boarĩ́
jarʉvarejaquemavʉ Moisés bácʉ yavenina.
\v 25 Ʉ̃ mácʉ yópe arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ: “Ina jívʉ
majinajarama Jũ̶menijicʉ yʉre nʉvaicõjecʉyʉre náre ne
yebacateinore jocarĩ”, arĩdurejaquemavʉ. Ʉbenita
majibedejaquemavʉ na mácavʉ.
\p
\v 26 ’Cõmiáijãravʉ Moisés bácʉ jã́rejaquemavʉ pʉcarã
ũ̶mʉva Israecavʉ bácavʉre ãd̶amateivʉre ne bajumia. Que teni
cãrijovamene d̶arĩdurejaquemavʉ ũ̶ mácʉ na mácavʉre. Yópe
arejaquemavʉ: “Mʉja cũinávʉtamu. Que baru, ¿aipe teni ãmeina
d̶aivʉrũ̶ mʉja mʉje baju?” arejaquemavʉ Moisés bácʉ.
\v 27 Ʉbenita cũinácʉ nácacʉ bácʉ japʉporejaquemavʉ
Moisés bácʉre. Aru jẽniari jã́rejaquemavʉ ũ̶ mácʉre:
“¿Ñame jaboteicõjeni mʉre ñʉjare? ¿Ñame jẽniari
jã́ipõecʉpe epedi mʉre?
\v 28 ¿Yʉre máre boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉrũ̶, yópe mi boavarepe
ãñʉ Egiptocacʉ bácʉre ẽnoare?” arejaquemavʉ.
\v 29 Ʉ̃ mácʉi que aiyede jápiayʉ Moisés bácʉ, dupini
nʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Apeno joborõ,
Madián ãmicʉrijoborõi, earĩ cʉrejaquemavʉ. Jímarepaco báco,
dijoborõcaco, jʉed̶ocʉvarejaquemavʉ pʉcarã ũ̶mʉvare.
\p
\v 30 ’Aru Moisés bácʉ nore cʉrejaquemavʉ cuarenta paiʉjʉa.
Dinʉmʉ cũinácʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ, ángele,
cʉetedejaquemavʉ ũ̶ mácʉre põecʉbenoi joabejĩnoi Sinaí
ãmicʉricũ cũ̶racũre. Ãñʉ ángele cʉetedejaquemavʉ cũinácʉ
jocʉjĩcʉ uruijĩcʉ jẽneboi.
\v 31-32 Moisés bácʉ cuecumañʉ ũ̶i jã́iyede, joabenoi
nʉrejaquemavʉ, me jã́cʉyʉ. Que teni jápiarejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉi yávainore, yópe aiyede: “Yú̶tamu Jũ̶menijicʉ.
Míñecuva Abraham, Isaac, aru Jacob ne jʉ aimʉmu yʉ”,
arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. Diede jápiarĩ, Moisés bácʉ
jidʉcʉ, bidini jã́iyʉbedejaquemavʉ.
\v 33 Cojedeca Jũ̶menijicʉ arĩ yávarejaquemavʉ ũ̶ mácʉre:
“Mʉ núvʉ caride joborõ mearo baji, ji cʉe boje yui. Aru yú̶bu
meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru dujacʉ mʉ mi cʉraidoare,
pued̶acʉyʉ yʉre.
\v 34 Yʉ jã́ivʉ ji põeva ʉrarõ ñájivʉre no joborõ Egiptoi.
Yʉ jápiaivʉ ne oiyede. Que baru daivʉ yʉ, mead̶acʉdayʉ náre.
Nʉjacʉ cari. Jacopaiyovaquijivʉ mʉre Egiptoita”, arejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ Moisés bácʉre.
\p
\v 35 ’Ãñʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉ ʉbeni
jarʉvaiyʉrĩdurejaquemavʉ. Yópe arĩ, “¿Ñame jaboteicõjeni
mʉre ñʉjare? ¿Ñame jẽniari jã́ipõecʉpe epedi mʉre?”
jẽniari jã́rejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita na mácavʉ ũ̶
mácʉre jarʉvaiyʉrĩduivʉreca, Jũ̶menijicʉ jarorejaquemavʉ
Moisés bácʉre ne yebai, ũ̶i jaboteni mead̶aquiyepe ayʉ na
mácavʉre. Aru ãñʉ ángele, ũ̶i jã́imʉ mácʉ jocʉjĩcʉ
uruijĩcʉi, cad̶ateyʉ barejaquémavʉ ũ̶ mácʉre.
\p
\v 36 ’Moisés bácʉvacari nʉvarejaquemavʉ ãnina Israecavʉ
bácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. D̶arejaquemavʉ põeva
ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre ʉre Egipto
ãmicʉrijoborõi, ne etarãjiye jipocare, aru jia ʉrad̶a yebai,
aru na mácavʉi cʉede máre põecʉbenoi cuarenta paiʉjʉa baju.
\v 37 Ãñʉ Moisés bácʉvacari arejaquemavʉ Israecavʉ
bácavʉre: “Jũ̶menijicʉ darocʉyʉme mʉjare apecʉ ũ̶i
yávaiyede coyʉcaipõecʉre nopedeca ũ̶i daroiyepe yʉre. Mʉjacacʉ
bacʉyú̶me ũ̶. Jʉ ajarã ṹ̶re”, arejaquemavʉ ũ̶ mácʉ.
\v 38 Ãñʉ Moisés bácʉvacari cʉrejaquemavʉ Israecavʉ
bácavʉque, majeñecuva mácavʉque, ne cójijiyede põecʉbenoi.
Aru cʉrejaquemavʉ ãñʉ ángele ṹ̶re yávayʉ bácʉque Sinaí
ãmicʉricũ cũ̶racũi. Ãñʉ Moisés bácʉvacari
jacopʉrejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede, majide d̶acʉyʉ
majare, maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre, maje
cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
\p
\v 39 ’Ʉbenita majeñecuva mácavʉ jʉ abedejaquemavʉ Moisés
bácʉre. Ʉbedejaquemavʉ ũ̶ mácʉre. Aru, “Egiptoi
copaiyʉrivʉbu ñʉja”, arĩdurejaquemavʉ na mácavʉ.
\v 40 Que teni yópe arĩ, jẽniarejaquemavʉ Aarón mácʉ, Moisés
bácʉi yócʉ bácʉre: “D̶acajacʉ ñʉjare apevʉ pẽpeimarare,
maje nʉvarajiyepe maje jipocai. Majibevʉ maja aipe vainore ñai
Moiséde, majare davavacʉre Egiptore jocarĩ”, arejaquemavʉ na
mácavʉ.
\v 41 Que arĩ, d̶arejaquemavʉ ne pẽpeimʉre yópe
oteivecʉjĩcʉpe. Que d̶arĩ bʉojarĩ, ãimarare boarĩ́,
juarejaquemavʉ, ne pẽpeimʉre jívʉ. Aru torojʉrejaquemavʉ,
mearore jívʉ ne baju pʉrʉáque ne d̶aiye báquede.
\v 42 Que teni ne Jũ̶menijicʉre jarʉvaiye boje, Jũ̶menijicʉ
máre jarʉvarejaquemavʉ na mácavʉre, mearore jícõjeñʉ
abiácovare. Nópe d̶arĩ, d̶arejaquemavʉ na mácavʉ yópe
cũinácʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevacacʉ bácʉ ũ̶i
toivaiye báquepedeca:
\q Mʉja, Israecavʉ, cainʉmʉa no cuarenta paiʉjʉa mʉje cʉede
põecʉbenoi, yʉre ãimarare boarĩ́, juarĩ, jíbeteavũ̶ mʉja.
Aru ape jíyede máre jíbeteavũ̶ mʉja yʉre.
\v 43 Ñai jũ̶menijicʉ, ũ̶i ãmiá Moloc, ũ̶i cũ̶ramine,
ãimacajeaque d̶aiñamine, nʉvavʉ mʉja. Aru ñai jũ̶menijicʉ,
ũ̶i ãmiá Refán, ũ̶i pẽpeimʉre yópe abiácorʉpe páyʉre
máre nʉvavʉ mʉja. Dinʉmʉre iye mʉje pẽpeimarare d̶aiye
báque boje, aru mʉje mearore jíye boje náre, mʉje mauvare
nʉvaicõjecʉyʉmu yʉ mʉjare mʉje joborõre jocarĩ pʉ
Babilonia ãmicʉrõ ãnipũravʉita, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ,
arĩ toivarĩ, ũ̶i yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ.
\p
\v 44 ’Majeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi cʉvarejaquemavʉ
náque diñami cũ̶rami ne ãimacajeaque d̶aiñami mácarõre, iveá
cũ̶ravea báqueque Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye ũ̶i coyʉiye báquede
Moisés bácʉre toivainoque cʉriñami mácarõre. Diñami mácarõre
d̶arejaquemavʉ na mácavʉ nópe Jũ̶menijicʉi jã́d̶ovaino mácarõpe
jipocamia Moisés bácʉre ũ̶i cʉede cũ̶racũi.
\v 45 Obediʉjʉa yóboi, Josué bácʉ jabotedejaquemavʉ
majeñecuva mácavʉre, diñami mácarõre d̶aipõeva mácavʉi pãramena
mácavʉre. Jipocamia na mácavʉ jacopʉrejaquemavʉ diñami mácarõre
néñecuva mácavʉi jíno mácarõre náre. Josué bácʉque nʉri,
Jũ̶menijicʉi etavaiyede apevʉ judíova ãmevʉre ijoborõre
jocarĩ, majeñecuva mácavʉ ĩnejaquemavʉ yo joborõre. Na mácavʉ
máre nʉvarejaquemavʉ diñami mácarõre dinʉmʉmia. Aru népãramena
mácavʉ máre jacopʉvarejaquemavʉ diñamine, nébʉcʉva
bácavʉi jíno mácarõre na mácavʉre pʉ David bácʉi
jaboteiyeta.
\p
\v 46 ’Aru David bácʉ d̶aiyʉrejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi ʉrõpe.
Que baru Jũ̶menijicʉ me jã́rejaquemavʉ ũ̶ mácʉre. Aru David
bácʉ d̶acaiyʉrĩdurejaquemavʉ cũ̶ramine, põeva ne jẽniaiñamine
Jũ̶menijicʉre.
\v 47 Ʉbenita David bácʉi mácʉ bácʉ, ũ̶i ãmiá Salomón,
d̶acarejaquemavʉ diñami mácarõre Jũ̶menijicʉre.
\v 48 Ʉbenita Jũ̶menijicʉ, parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno, cʉbebi
põeva ne d̶aiñamia jívʉi. Que teni cũinácʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ yópe toivarejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiyede:
\q
\v 49 Cavarõ mearomu yópe ji dobarõ mearo. Caiyede d̶aicõjeivʉ
yʉ nore dobacʉ. Aru ijãravʉbu yópe ji cʉboba epeinope. Que
baru ji cũ̶ramiva d̶arĩ majibevʉ mʉja. Jũ̶menijicʉi cʉrõre
ji jabʉóvaiñamine d̶arĩ majibevʉ mʉja.
\v 50 Yú̶vacari caiyede cʉed̶arejacacʉ yʉ, arejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 51 ’Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: ¡Ʉbenita jápiaiyʉbevʉ mʉja!
Dápiaivʉbu mʉja yópe Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe.
Jápiaiyʉbevʉ mʉja Jũ̶menijicʉi yávaiyede. Mʉjeñecuva
mácavʉpe paivʉbu mʉja. Na mácavʉpedeca mʉjavacari máre
cainʉmʉa jápiabevʉ ñai Espíritu Santore.
\v 52 Mʉjeñecuva mácavʉ ñájine d̶arejaquemavʉ caivʉ ãnina
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Mʉjeñecuva
mácavʉcapũravʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi
daroimara mácavʉre, ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre,
ãnina javede “Jũ̶menijicʉre memecaipõecʉ meacʉ baju
dacʉyʉme”, arĩ coyʉivʉ bácavʉre. Aru ũ̶i daiyede
mʉjacapũravʉ jẽni jíni ṹ̶re ũ̶i mauvare, boarĩ́
jarʉvaicõjeavʉ ṹ̶re.
\v 53 Mʉjavacari jacopʉrejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede
ũ̶i toivaicõjeiye báquede. Ʉ̃ yávarejaquemavʉ ángelevare. Aru
ina ángeleva yávarejaquemavʉ Moisés
bácʉre. Aru ũ̶ mácʉ toivarejaquemavʉ diede, mʉje majinajiyepe
ayʉ. Ʉbenita mʉjacapũravʉ ye jʉ abevʉ iye Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i toivaicõjeiye báquede, arejamed̶a Esteban
cójijinocavʉre.
\s Estebãre cũ̶raboaque ne boaino
\r (Lc 23.34, 46)
\p
\v 54 Esteban ũ̶i coyʉiyedeca jápiaivʉ ina cójijinocavʉ, pare
jararejaimad̶a ṹ̶re. Que baru cũrejaimad̶a ne cõpiáre, pare ne
jaraiye boje.
\v 55 Ʉbenita ñai Espíritu Santo d̶aicõjeñʉ marejámed̶a
Estebãre. Que teni Esteban, cavarõre cocorĩ jã́rejamed̶a
Jũ̶menijicʉi mearo miad̶árore, aru Jesúre máre núcʉre
Jũ̶menijicʉi meapũravʉi parʉéque.
\v 56 Aru Esteban arejamed̶a:
\p —Jã́jara. No cavarõ voainore jã́ivʉ yʉ. Aru ñai
Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre ũ̶mʉpe máre, núcʉre
Jũ̶menijicʉi meapũravʉ yebai jã́ivʉ yʉ, arejamed̶a.
\p
\v 57 Ʉ̃i que aiyede, cod̶oboborĩ biedejaimad̶a na ne cámucobeare
ne pʉrʉáque. Cũinátʉrʉ nacajari, cúyarĩ nʉri ũ̶i yebai,
ṹ̶re jẽni, nʉvarejaimad̶a nore jocarĩ.
\v 58 Jabʉborĩ jaetovarejaimad̶a ṹ̶re ĩmarore jocarĩ. Aru
cũ̶raboaque dʉvarĩ bú̶rejaimad̶a na Estebãre. Ina ṹ̶re boro
coyʉrĩ ad̶aivʉ bácavʉ barejáimad̶a cũ̶raboaque dʉvarĩ
bʉivʉ. Ne dʉvarãjiye jipocamia, epedejaimad̶a ne pʉenocacajeare
cũinácʉ ũ̶mʉ yebai, ũ̶i ãmiá Saulo.
\v 59 Ne dʉreiyedeca cũ̶raboaque, Estebãcapũravʉ jẽniañʉ
marejámed̶a Jesúre.
\p —Mʉ, ji jabocʉ, Jesús, caride ĩjacʉ ji ũmene, arejamed̶a
Esteban.
\p
\v 60 Que arĩ, ñʉatutarĩ joborõi, cod̶oboborejamed̶a:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, ãrʉmetejacʉ iye ne ãmeina teiyede,
arejamed̶a.
\p Nópe ayʉ bácʉ, Esteban mácʉ yaidéjamed̶a.
\c 8
\p
\v 1 Aru ñai Saulo torojʉrejamed̶a ne boarĩ́ jarʉvaiyede Esteban
mácʉre.
\s Saulo ũ̶i ñájine d̶aino Jesúre jʉ aipõevare
\r (Hch 2.2, 4-5, 26.9-11)
\p Dijãravʉmareca Jesúre jʉ aipõeva Jerusalén ãmicʉriĩmaroi
cʉrivʉ ñájini bú̶rejaimad̶a pare, náre apevʉ ne ãmeina
d̶aiye boje. Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare dupini nʉre
d̶arejaimad̶a caino Judea ãmicʉrijoborõi, aru caino Samaria
ãmicʉrijoborõi máre. Ʉbenita Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimara dupini nʉmenejaimad̶a.
\v 2 Apevʉ ũ̶mʉva, Jũ̶menijicʉre ʉrivʉ, nʉvarejaimad̶a
Esteban mácʉi baju bácarõre, jarʉvarãjivʉ ũ̶ mácʉre
cũ̶racobei. Ʉrarõ chĩoivʉ cod̶oboborĩ bʉjiéque orejaimad̶a ũ̶
mácʉre.
\v 3 Ʉbenita Saulocapũravʉ bíjaroiyʉrejamed̶a caivʉ Jesúre jʉ
aipõevare. Que baru nʉñʉ cũ̶ramia coapa, ina jʉ aipõevare
jẽni jabʉborĩ bʉoicõjeñʉ marejámed̶a ãmeina teivʉre jẽni
jacoiñami jívʉi. Ʉ̃mʉvare aru nomivare máre ñájine
d̶arejamed̶a ñai Saulo.
\s Felipe Samariai ũ̶i coyʉino Jesús ũ̶i yávaiye méne
\p
\v 4 Ina Jesúre jʉ aipõeva dupini nʉivʉ Jerusalén
ãmicʉriĩmarore jocarĩ, Jesús ũ̶i yávaiye méne
coyʉrãnʉrejaimad̶a caino joborõi.
\v 5 Cũinácʉ nácacʉ, Felipe ãmicʉcʉ, nʉrejamed̶a Samaria
ãmicʉriĩmaroi. Aru coyʉyʉ barejámed̶a Jesús ũ̶i yávaiye
méne nócavʉre.
\v 6 Obedivʉ põeva ũ̶i coyʉiyede jápiaivʉ aru ũ̶i d̶aiyede
põeva ne d̶arĩ majibede jã́ivʉ, me jápiarejaimad̶a ṹ̶re.
\v 7 Felipe etaicõjenejamed̶a abujuvare obedivʉ põevare jocarĩ.
Cod̶oboborĩ etarejaimad̶a na. Aru mead̶arejamed̶a obedivʉ
nacajaiye majibevʉre, cuiye majibevʉre máre.
\v 8 Que baru obedivʉ Samaria ãmicʉriĩmarocavʉ pare torojʉrivʉ
barejáimad̶a na.
\p
\v 9 Ʉbenita diĩmaroi cũinácʉ ũ̶mʉ cʉrejamed̶a, ũ̶i ãmiá
Simón. Joe baju cʉcʉ bácʉ noi, yaviéde d̶ayʉ barejámed̶a
ũ̶. Caivʉ nócavʉ cuecumarejaimad̶a ũ̶i yaviéde. “Parʉcʉbu
yʉ”, arejamed̶a ũ̶.
\v 10 Que baru caivʉ diĩmarocavʉ, jabova aru apevʉ máre, me
jápiarejaimad̶a ũ̶i coyʉiyede. “Ñai Simón parʉcʉbe apevʉ
pʉeno. Jũ̶menijicʉi parʉéde cʉvabi ũ̶. Ʉ̃́recabe Jũ̶menijicʉ
baju”, arejaimad̶a caivʉ.
\p
\v 11 Joe baju Simón pare cuavarejamed̶a ina põevare. Que baru me
jápiarejaimad̶a caiye ũ̶i coyʉiyede.
\v 12 Ʉbenita ina põeva ne jʉ aiyede Felipei coyʉiyede, jápiaivʉ
bácavʉ iye yávaiye méne Jũ̶menijicʉi jaboteinore aru Jesúre,
Jũ̶menijicʉi epeimʉ mácʉre máre, jã́d̶ovarejaimad̶a
Jũ̶menijicʉre ocoque, ũ̶mʉva aru nomiva máre.
\v 13 Simón máre jʉ arejamed̶a Jesúre. Aru jã́d̶ovarejamed̶a
Jũ̶menijicʉre ocoque. Ʉ̃i jã́d̶ovariburu yóboi, Simón
yóvarejamed̶a Felipede. Ʉ̃́vacari cuecumarejamed̶a ũ̶ jã́ñʉ
mácʉ caiye iye Felipe ũ̶i d̶aiyede põeva ne jã́mene aru ne
d̶arĩ majibede.
\p
\v 14 Aru Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara
Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ, jápiarejaimad̶a ina
Samariacavʉre ne jʉ aiyede Jũ̶menijicʉi yávaiye méne. Que baru
jarorejaimad̶a Pedrore aru Jũare máre Samaria ãmicʉriĩmaroi.
\v 15 Nore Pedrojã earĩ, jẽniacarejaimad̶a Jũ̶menijicʉre, ũ̶i
daroquiyepe aivʉ Espíritu Santore ina põeva mamarʉmʉ jʉ
aivʉre Jesúre dijãravʉare.
\v 16 Jave jã́d̶ovarejaimad̶a Jũ̶menijicʉre ocoque Jesúi
ãmiái. Ʉbenita ñai Espíritu Santore cʉvabedejaimad̶a na
cãreja.
\v 17 Ne jẽniariburu yóboi, Pedro aru Juan máre tʉorejaimad̶a ne
pʉrʉáque náre coapa ne jipobʉrã. Que teni caivʉ ina
cʉvarejaimad̶a ñai Espíritu Santore.
\p
\v 18 Aru Simón jã́rejamed̶a Pedrojã ne tʉoiyede Jũ̶menijicʉ
daroyʉre Espíritu Santo põevare. Que baru jíyʉrejamed̶a
tãutʉrare Pedrojãre, cʉvaiyʉcʉ Jũ̶menijicʉi majiéde nápe.
\p
\v 19 —Jíjarã yʉre máre iye Jũ̶menijicʉi majiéde. Yʉ máre
jíyʉvʉ Espíritu Santore ina ji tʉoimarare ji pʉrʉáque,
Simón arejamed̶a Pedrojãre.
\p
\v 20 Ʉbenita Pedrocapũravʉ jarayʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Yʉ ʉvʉ Jũ̶menijicʉi ñájine d̶aquiyepe mʉre mi
tãutʉraque toabo cũiméboi, mi dápiaiye boje bojed̶ainore ṹ̶re
iye majiéde Espíritu Santo jíyede põevare.
\v 21 Mʉ Jũ̶menijicʉi jã́inore ãmecʉ bajutamu mʉ mi ũme. Que
baru mʉ jãve ñʉjacacʉ ãmevʉ. Ñʉje memeinore d̶abevʉ mʉ.
\v 22 Caride chĩoñʉ oatʉvajacʉ mʉ mi d̶aiyede. Dajocajacʉ mi
ãmeina dápiainore. Aru jẽniajacʉ Jũ̶menijicʉque, ũ̶i
ãrʉmetequiyepe mi nópe dápiainore.
\v 23 Jã́ivʉ yʉ mʉre pare jorojĩñʉre. Aru bʉoimʉpe páyʉbu
mʉ, mi ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro ṹ̶re.
\p
\v 24 Nópe ayʉre, Simón jʉ arejamed̶a:
\p —Jẽniaivʉ mʉjare. Jẽniacajarã yʉre Jũ̶menijicʉque,
vaibéquiyepe yópe mi coyʉiyepe, arĩ jẽniarejamed̶a Simón.
\p
\v 25 No yóboi Pedro aru Juan, Jesúre coreóvaivʉ,
coyʉrejaimad̶a caivʉ ina põevare Jũ̶menijicʉi yávaiye méne.
Coyʉrĩ bʉojarĩ, etarejaimad̶a diĩmarore jocarĩ, copainʉrajivʉ
Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Aru mái nʉri coyʉrejaimad̶a
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne obedivʉ ĩmaroacavʉre Samaria
ãmicʉrijoborõi.
\s Felipe ũ̶i bueino Etiopíacacʉre
\p
\v 26 Dinʉmʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ, cũinácʉ ángele,
nʉicõjenejamed̶a Felipede.
\p —Caride aviá daino cãcopũravʉ nʉjacʉ, Jerusalén
ãmicʉriĩmaro yebai nʉimai nʉjacʉ, Gaza ãmicʉriĩmaroi
nʉimai, arejamed̶a.
\p Caride põeva cʉbema dimare.
\v 27 Jʉ arĩ, Felipe nʉrejamed̶a. Dinʉmʉ dimai cũinácʉ ũ̶mʉ
eunuco, Etiopía ãmicʉrijoborõcacʉ, copainʉñʉ marejámed̶a
Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ ũ̶i joborõi. Ñai ũ̶mʉ
jabocʉ parʉcʉ barejámed̶a. Ʉ̃i joborõ jabocoi tãutʉrare
coreipõecʉ barejámed̶a. Aru ico jabocore põeva arejaimad̶a
Candace. Ñai ũ̶mʉ copainʉñʉ marejámed̶a ũ̶, torojʉede jíyʉ
bácʉ Jũ̶menijicʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
\v 28 Jãturuicũi dobacʉ nʉñʉ caballovaque, aru ũ̶i nʉiyedeca
Jũ̶menijicʉi yávaiyede jã́ri boroteyʉ barejámed̶a. Ñai
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, ũ̶i ãmiá
Isaías, ũ̶i toivaiye báque barejávũ̶ya ũ̶i jã́iye.
\v 29 Aru Felipei jã́iyede ñai ũ̶mʉre, Espíritu Santo
arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Jãturuicũ yebai nʉjacʉ mʉ. Mautejacʉ mʉ ñai ũ̶mʉque,
arejamed̶a.
\p
\v 30 Jʉ arĩ, cúyarĩ, ũ̶i yebai earĩ, Felipe jápiarejamed̶a
ũ̶i jã́ri boroteiyede Isaías bácʉi toivaiye báquede. Que teni
Felipe jẽniari jã́rejamed̶a ṹ̶re:
\p —¿Dápiarĩ eayʉrũ̶ mʉ aipe aiyʉrõre yo mi jã́ri
boroteinore? arejamed̶a Felipe.
\p
\v 31 Aru ñai Etiopíacacʉ arejamed̶a Felipede:
\p —Bi, dápiarĩ eabevʉ yʉ yo ji jã́ri boroteinore. Põecʉ
majicʉ jaʉbi yʉre, majicacʉyʉ aipe aiyʉrõre yo ji jã́ri
boroteinore. Jatujacʉ. Dobajacʉ ji yebai. Majicajacʉ yʉre yore,
arejamed̶a ñai ũ̶mʉ Felipede.
\p
\v 32 Iye toivaiye báquede jã́ri boroteyʉ barejámed̶a yópe:
\q Nʉvarajarama ṹ̶re boarĩ́ jarʉvarãjivʉ, yópe ne nʉvaiyepe
ovejare boarĩ́ jarʉvainoi. Aru bi acʉyʉme ũ̶, yópe ovejajĩcʉ
obepe ũ̶i pod̶are buraiyedeca. Abecʉyʉme ũ̶.
\v 33 Cʉyoje tede d̶arãjarama ṹ̶re. Aru yávarĩ cad̶ateipõecʉ
cʉbecʉyʉme. Que baru ãmeno d̶arãjarama ṹ̶re. Cũiquíyebu
ijãravʉre ũ̶i cʉrõ. Que baru ũ̶i pãramena majʉrórivʉ
cʉbenajarama. Aru na majʉrórivʉre coyʉbenajarama ne borore,
jã́ri borotedejamed̶a ñai Etiopíacacʉ.
\p
\v 34 Aru jẽniari jã́rejamed̶a Felipede:
\p —Coyʉjacʉ yʉre. ¿Ñamene Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcarejaquemari iyede? ¿Coyʉrejaquemari ũ̶i baju o apecʉre?
arejamed̶a.
\p
\v 35 Jʉ arĩ ṹ̶re, iye toivaiye báqueque bú̶rĩ, Felipe
coyʉrejamed̶a ṹ̶re caiye iye Jesús ũ̶i yávaiye méne.
\v 36 Ne nʉiyedeca mái earejaimad̶a oco cʉrijitabʉre. Aru ñai
jabocʉ arejamed̶a Felipede:
\p —Jã́jacʉ. Yuibu oco cʉrijitabʉ. ¿Ji jã́d̶ovaiyʉede
Jũ̶menijicʉre ocoque, apecʉ jã́d̶ovaicõjemecʉ bʉojaidi
yʉre? arejamed̶a.
\p
\v 37 Felipe arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ jʉ ayʉ baru Jesúre, jã́d̶ovari bʉojaivʉ mʉ
Jũ̶menijicʉre ocoque, arejamed̶a.
\p Ñai jabocʉ, yópe arĩ, jʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Yʉ jʉ ayʉbu Jesúre. Majivʉ yʉ ṹ̶re Jũ̶menijicʉi
mácʉre, Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre, arejamed̶a ñai jabocʉ.
\p
\v 38 Que arĩ, nʉicõjemenejamed̶a caballovare, icũ jãturuicũ
mautequiyepe ayʉ. Aru ina pʉcarã, Felipe ṹ̶maque, etarĩ
dicũre jocarĩ, ẽmeni oco cʉrijitabʉi, Felipe jã́d̶ovarejamed̶a
ṹ̶re Jũ̶menijicʉque noi.
\v 39 Aru ne maiyede oco cʉrijitabʉre jocarĩ, cũiná
Jũ̶menijicʉi Espíritu nʉvarejamed̶a Felipede. Ñai jabocʉ
jã́menejamed̶a ṹ̶re cojedeca. Ʉbenita torojʉcʉ mái
nʉrejamed̶a bedióva.
\v 40 Felipecapũravʉ járorejamed̶a Azoto ãmicʉriĩmaroi. Etarĩ
nore jocarĩ, mái nʉre nʉñʉ Cesarea ãmicʉriĩmaroi
coyʉrejamed̶a iye Jesús ũ̶i yávaiye méne cainoa ĩmaroai dimai
pʉ eayʉta Cesarea ãmicʉriĩmaroi.
\c 9
\s Saulo Jesucristore jã́ri ũ̶i jʉ aino
\r (Hch 22.6-16, 26.12-28)
\p
\v 1 Que teiyedeca, Saulo cainʉmʉa ñájine d̶ayʉ barejámed̶a
Jesúre jʉ aipõevare, náre yópe arĩ:
\p —Boaquíjivʉ mʉjare mʉje Jesúre jʉ aiye boje, jarayʉ
arejamed̶a Saulo.
\p
\v 2 Aru ñai sacerdotevare jaboteipõecʉre jẽniacʉnʉrejamed̶a
paperayocare Saulo, ũ̶i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ diyocare judíovai
cójijiñamia coreipõevare Damasco ãmicʉriĩmaroi, ne
majinajiyepe ayʉ ñamene ũ̶ Saulo aru ye parʉéde cʉvacʉre ũ̶,
ne cõjeimʉ mácʉ. Damasco ãmicʉriĩmaroi nʉcʉyʉ barejámed̶a
Saulo, vocʉnʉñʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náre eayʉ baru,
bʉojebu náre, ũ̶mʉvare aru nomivare máre, nʉvacʉyʉ náre
Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
\p
\v 3 Diyocare ĩni, Saulo nʉrejamed̶a mái. Damasco ãmicʉriĩmaro
joabenoi eaiyede, maumejiena cavarõre jocarĩ pẽorejavũ̶ya yópe
yaroinope ũ̶i yebai, aru ʉrarõ miad̶árejavũ̶ya noi.
\v 4 Que baru cuecumañʉ, mori tʉrejamed̶a joborõi. Aru
jápiarejamed̶a Jesús ũ̶i yávainore, yópe ainore:
\p —Mʉ, Saulo, ¿aipe teni maucʉvacʉrũ̶ mʉ yʉre? arejamed̶a.
\p
\v 5 Saulo jẽniari jã́rejamed̶a:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñamenʉ mʉ? jẽniari jã́rejamed̶a.
\p Aru Jesús arejamed̶a:
\p —Yʉrecabu Jesús, mi maucʉvamʉ mácʉ. Mi maucʉvarõ yʉre
ãmed̶aivʉ mʉre, arejamed̶a.
\p
\v 6 Saulo, jidʉcʉ, bidini jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ji d̶ainore ʉcʉrũ̶ mʉ? arejamed̶a
Saulo.
\p Aru Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Nacajajacʉ. Ecojacʉ diĩmaroi. Noi apecʉ majicacʉyʉme
mʉre aipe mi d̶aquinore, arejamed̶a Jesús ṹ̶re.
\p
\v 7 Iye pẽoiyede, ina ũ̶mʉva, nʉivʉ bácavʉ Sauloque,
dajocarejaimad̶a. Aru bi arejaimad̶a na. Iye yávainore
jápiarejaimad̶a na. Ʉbenita ñai yávayʉre ye jã́menejaimad̶a
na.
\v 8 Jʉ arĩ Jesús ũ̶i cõjeiyede, Saulo nacajarejamed̶a.
Ʉbenita ũ̶i yacorʉa voaiyede, ye jã́menejamed̶a ũ̶. Jã́ri
eabecʉ barejámed̶a ũ̶, Saulo. Que baru ṹ̶que nʉivʉ ũ̶i
pʉrʉáre jẽni, nʉvarejaimad̶a ṹ̶re pʉ Damasco
ãmicʉriĩmaroita.
\v 9 Yóbecʉrijãravʉare Saulo jã́ri eabedejamed̶a. Ãinore ye
ãmenejamed̶a. Aru ũcuinore máre ũcumenejamed̶a ũ̶.
\p
\v 10 Noi, Damasco ãmicʉriĩmaroi, cʉrejamed̶a cũinácʉ Jesúre
jʉ aipõevacacʉ, ũ̶i ãmiá Ananías. Ʉ̃ apʉcʉ jã́rejamed̶a
Jesúre decoboainope. Aru Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, Ananías, ¿cʉcʉrũ̶ mʉ? arejamed̶a.
\p Aru Ananías arejamed̶a:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, cʉvʉ yʉ, arejamed̶a.
\p
\v 11 Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Nʉjacʉ Nurinima ãmicʉrimai. Noi, Judai cũ̶rami nʉri,
vojacʉ cũinácʉ ũ̶mʉre, Tarso ãmicʉriĩmarocacʉre, ũ̶i
ãmiá Saulo. Jipacʉ Jũ̶menijicʉre jẽniaimi ũ̶.
\v 12 Jã́ri eabebi ũ̶ caride. Apʉcʉ ũ̶ decoboainope jã́imi
mʉre tʉoyʉre mi pʉrʉáque, jã́re d̶acʉyʉre ṹ̶re cojedeca,
arejamed̶a Jesús Ananíare.
\p
\v 13 Nópe ayʉre jápiarĩ, Ananías arejamed̶a:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, ũ̶ mínare mearare Jerusalẽ́cavʉre ãmeno
d̶abiya ũ̶. Obedivʉ põeva yávad̶ama yʉre.
\v 14 Que baru yo Damascore caivʉ ina mʉre jʉ aivʉre
bʉocʉdayʉtame ũ̶, sacerdotevai jabova ne cõjeimʉ mácʉ,
arejamed̶a Ananías Jesúre.
\p
\v 15 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Nʉjacʉ. Beoivʉ yʉ ñai ũ̶mʉre, ũ̶i coyʉquiyepe ayʉ ji
yávaiye méne apejoborõacavʉre, nócavʉ ne jabovare máre, aru
Israecavʉre máre.
\v 16 Yʉ jã́d̶ovaquijivʉ ṹ̶re ñájiyede yʉre boje, arejamed̶a
Jesús.
\p
\v 17 Dinʉmʉ Ananías nʉrejamed̶a cũ̶rami, Sauloi cʉriñami.
Ecoyʉ bácʉ, tʉorĩ ũ̶i pʉrʉáre Saulorã, arejamed̶a:
\p —Mʉ, jícʉ, Saulo, Jesúvacari ñai mi jã́imʉ mácʉ mái
dayʉ, daroibi yʉre, mi jã́quiyepe ayʉ cojedeca aru Espíritu Santo ũ̶i
d̶aicõjequiyepe ayʉ mʉre, arejamed̶a
Ananías Saulore.
\p
\v 18 Nópe ũ̶i aiyeda, tʉrejavũ̶ya ũ̶i yacorʉare jocarĩ
moatũ̶chiape paiyede, aru me jã́rejamed̶a cojedeca. Dinʉmʉre
nacajañʉre jã́d̶ovarejamed̶a Jũ̶menijicʉre ocoque.
\v 19 No yóboi ãri, parʉcʉ nʉrejamed̶a cojedeca. Aru
mautedejamed̶a obebejãravʉa Jesúre jʉ aipõevaque, Damasco
ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉque.
\s Saulo Damascoi ũ̶i coyʉino Jesús ũ̶i yávaiye méne
\p
\v 20 Maumejiena Saulo coyʉrĩ bú̶rejamed̶a judíovai
cójijiñamiai, “Jesúre jãveneca Jũ̶menijicʉi mácʉbe” ayʉ.
\v 21 Caivʉ ṹ̶re jápiaivʉ bácavʉ cuecumaivʉ arejaimad̶a ne
baju:
\p —Ñai Jesúre jʉ aivʉre ãmeno d̶ayʉbe ũ̶. Que baru náre
jẽni jícʉyʉ dacʉbe yui, ina sacerdotevai jabova ne
bʉorãjiyepe ayʉ náre, arejaimad̶a na.
\p
\v 22 Ʉbenita Saulocapũravʉ coyʉrejamed̶a Jesús ũ̶i yávaiye
méne, parʉéque jã́d̶ovañʉ jãveneca Jũ̶menijicʉi mácʉre.
Ʉbenita jápiarĩ coreóvare d̶abedejamed̶a ina judíova cʉrivʉre
Damasco ãmicʉriĩmaroi.
\s Saulo ũ̶i dupino judíovare jocarĩ
\r (2 Co 11.32-33)
\p
\v 23 Obedijãravʉa yóboi, judíovacavʉ cójijidejaimad̶a,
boarĩ́ jarʉvarãjivʉ Saulore.
\v 24 Ʉbenita ũ̶ majidejamed̶a. Jãravʉre aru ñamine máre
coreivʉ barĩdurejaimad̶a ĩmaro jedevacobeai, boarĩ́
jarʉvarãjivʉ ṹ̶re, ũ̶i etaru nore.
\v 25 Ʉbenita Jesúre jʉ aipõeva epedejaimad̶a Saulore pʉe
ʉrapʉe jívʉi. Aru no biaido tarabʉ jã́icobede
ẽmeóvarejaimad̶a ṹ̶re ĩmaro biaido apepũravʉi pʉ joborõita
ñami. Yópe d̶arĩ, Saulo dupini nʉrejamed̶a ũ̶i mauvare jocarĩ.
\s Saulo Jerusalẽ́i ũ̶i cʉrõ
\p
\v 26 Saulo eayʉ bácʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi,
cójijiyʉrĩdurejamed̶a Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita caivʉ
jidʉrejaimad̶a, ne dápiaiye boje jʉ abecʉre Jesús ũ̶i yávaiye
méne.
\v 27 Ʉbenita Bernabécapũravʉ nʉvari yóvare d̶arejamed̶a
Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque.
Coyʉrejamed̶a aipe teni Saulo ũ̶i jã́ino mácarõre Jesúre, ũ̶i
nʉiyede Damasco ãmicʉriĩmaroi, aru aipe Jesús ũ̶i yávaino
mácarõre ṹ̶re. Aru Bernabé coyʉrejamed̶a aipe Saulo ũ̶i
yávaino mácarõre máre, Damasco ãmicʉriĩmaroi, coyʉyʉ
jidʉbecʉva caivʉ põevare Jesús ũ̶i yávaiye méne.
\p
\v 28 Yópe arĩburu yóboi, Saulo mautedejamed̶a Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi, cuyʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimaraque.
\v 29 Coyʉre cuyʉ barejámed̶a jidʉbecʉva põevare Jesús ũ̶i
yávaiye méne, boroteni coyʉvarejamed̶a pare ina judíova griego
ãmicʉricamuare yávaivʉre. Ʉbenita boarĩ́ jarʉvaiyʉre
curĩduivʉ barejáimad̶a na.
\v 30 Jesúre jʉ aipõevare majidivʉ boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre,
nʉvarejaimad̶a Saulore Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Aru nore jocarĩ,
jarorejaimad̶a ṹ̶re Tarso ãmicʉriĩmaroita.
\v 31 Yópe teni, Jesúre jʉ aipõeva caivʉ Judea,
aru Galilea, aru Samaria ãmicʉrõacavʉ
ñájimenejaimad̶a. Pʉeno baju majidivʉ barejáimad̶a na
Jũ̶menijicʉre aru ũ̶i yávaiyede máre, ñai Espíritu Santo ũ̶i
bueiyede náre. Cʉrejaimad̶a pued̶arĩ Jũ̶menijicʉre Espíritu
Santo ũ̶i cad̶ateinoque. Aru pʉeno baju obedivʉ tedejaimad̶a
Jesús ũ̶i yávaiye méne jʉ aipõeva.
\s Pedro ũ̶i mead̶aino Eneare
\p
\v 32 Dinʉmʉ Pedro coyʉre cuyʉ barejámed̶a cainoa
ĩmaroacavʉre. Que teni cũinájãravʉ jã́cʉnʉrejamed̶a ina
põevare, Jũ̶menijicʉre mearore jívʉre, Lida
ãmicʉriĩmarocavʉre.
\v 33 Nore cũinácʉ ũ̶mʉ cʉrejamed̶a, ũ̶i ãmiá Eneas.
Nacajaiye majibecʉ barejámed̶a ũ̶. Ocho paiʉjʉa joe
nacajamenejamed̶a ũ̶i parainore jocarĩ.
\v 34 Aru Pedro ũ̶i yebai nʉri, arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, Eneas, caride Jesúvacari mead̶aibi mʉre. Nacajajacʉ.
Aru mead̶ajacʉ mi parainore, arejamed̶a Pedro Eneare.
\p Maumejiena Eneas nacajarejamed̶a.
\v 35 Que teni caivʉ ina põeva Lida ãmicʉriĩmarocavʉ aru
Sarón ãmicʉridarõcavʉ máre jã́rejaimad̶a Eneas meateyʉre.
Que baru jʉ arejaimad̶a Jesúre.
\s Pedro ũ̶i nacovaino Dorcas yaiyó bácore Jesúi parʉéque
\p
\v 36 Dinʉmʉ Jope ãmicʉriĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a,
õi ãmiá Tabita. Ico Tabita Jesúre jʉ aipõeco barejácod̶a õ.
Õi ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Dorcas
barejávũ̶ya, yo aiyʉrõ ñamaco. Cainʉmʉa mearo d̶arĩ
cõmajiyo báco apevʉre aru cad̶ated̶o báco cõmaje ãrojarivʉre
máre.
\v 37 Dijãravʉai ijeteni, yaidéjacod̶a õ, Tabita báco. Õi baju
bácarõre joarĩburu yóboi, epedejaimad̶a pʉenocatucubʉi.
\v 38 Jope ãmicʉriĩmaro aru Lida ãmicʉriĩmaro joabeno
marejávũ̶ya. Que baru ina Jesúre jʉ aipõeva Jope
ãmicʉriĩmarocavʉ jápiaivʉ Pedro cʉcʉre Lida
ãmicʉriĩmaroi, yo borore jarorejaimad̶a ṹ̶re pʉcarã
ũ̶mʉvaque:
\p —Maume dajacʉ ñʉje cʉrõi, arĩ daicõjenejaimad̶a ṹ̶re.
\p
\v 39 Jʉ arĩ, Pedro nʉrejamed̶a náque. Ne eaiyede,
nʉvarejaimad̶a ṹ̶re yaiyó bácoi cʉritucubʉ pʉenocatucubʉi.
Ditucubʉi ecoyʉ, caivʉ ina nomiópeva oivʉ õ mácore chĩtoivʉ
ṹ̶re, jã́d̶ovaivʉ barejáimad̶a doicajeare, Dorcas báco õi
nareiye báquede apʉco cãreja.
\v 40 Ʉbenita Pedro etaicõjenejamed̶a caivʉ inare ditucubʉre
jocarĩ. Que teniburu yóboi, ñʉatutarĩ jẽniarejamed̶a
Jũ̶menijicʉque. Ʉ̃i jẽniariburu yóboi, copedini, õi baju
bácarõre jã́ri, arejamed̶a:
\p —Mʉ, Tabita, nacajajaco, arejamed̶a.
\p Õi yacorʉare voarĩ, Pedrore jã́ri, nacajari dobarejacod̶a õ,
Tabita.
\v 41 Õi pʉrʉre jẽni, Pedro nacovarejamed̶a ṍre. Dinʉmʉma
órejarejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare aru ina nomiópevare
máre, ne jã́rajiyepe ayʉ ṍre apʉcore cojedeca.
\v 42 Aru õi borore jápiarejaimad̶a caivʉ Jope
ãmicʉriĩmarocavʉ. Que baru obedivʉ põeva jʉ arejaimad̶a
Jesúre nore.
\v 43 No yóboi, Pedro mautedejamed̶a diĩmaroi obedijãravʉa.
Cʉrejamed̶a apecʉ Simóque, ãimacajeare memeipõecʉque, ũ̶i
cũ̶rami.
\c 10
\s Pedro ũ̶i coyʉino Corneliore Jesús ũ̶i yávaiye méne
\r (Hch 11.4-18)
\p
\v 1 Cũinácʉ ũ̶mʉ cʉrejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi, ũ̶i
ãmiá Cornelio. Ñai Cornelio cien paivʉ churaravai jabocʉ
barejámed̶a ũ̶. Roma ãmicʉrõ jaboteino churaravai yajubo
italiano ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a ũ̶.
\v 2 Jãve mearore jíni Jũ̶menijicʉre, ũ̶ jivʉ máre mearore
jívarejaimad̶a ṹ̶re. Cad̶atede cuyʉ barejámed̶a ina judíovacavʉ
cõmaje ãrojarivʉre. Aru jẽniavarejamed̶a Jũ̶menijicʉque.
\v 3 Cũinájãravʉ tres baji nainú, ñai Cornelio apʉcʉ
jã́rejamed̶a cũinácʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ, ángelede,
decoboainope. Ñai ángele ecorĩ, Cornelio yebai nʉri, arejamed̶a
ṹ̶re:
\p —Mʉ, Cornelio, arejamed̶a.
\p
\v 4 Cornelio, jidʉcʉ, ñai ángelede cocorĩ, jẽniari
jã́rejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ʉcʉrũ̶ mʉ? arejamed̶a Cornelio.
\p Ñai ángele jʉ arĩ, arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Jũ̶menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiyede ṹ̶re. Aru me jã́imi
mi cad̶ateiyede cõmaje ãrojarivʉre máre. Que baru Jũ̶menijicʉ
ãrʉmi mʉre.
\v 5 Caride jarojacʉ apevʉ ũ̶mʉvare Jope ãmicʉriĩmaroi, ne
vorĩ earãjiyepe ayʉ cũinácʉ ũ̶mʉre, ũ̶i ãmiá Simón
Pedro.
\v 6 Apecʉ Simón, ãimacajeare memeipõecʉ, ũ̶i cũ̶rami cʉvabi
jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Aru Simón Pedro cʉcʉbe ũ̶i cũ̶rami.
Ʉ̃́re ne eaiyede, davajarãri mi yebai, arejamed̶a ñai ángele
Corneliore.
\p
\v 7 Que arĩ, ñai ángele nʉrejamed̶a Corneliore jocarĩ. Dinʉmʉ
Cornelio órejarejamed̶a pʉcarã ũ̶i yebacavʉre aru cũinácʉ
churaravacacʉre. Ñai máre mearore jíyʉ barejámed̶a
Jũ̶menijicʉre. Cornelioi me dápiaimʉ marejámed̶a, ṹ̶re ũ̶i
mearo cad̶ateiye boje.
\v 8 Ina yóbecʉrã ne eaiyede ũ̶i yebai, Cornelio coyʉrejamed̶a
náre caiye iye ñai ángele ũ̶i coyʉiye báquede. Aru
nʉicõjenejamed̶a náre Jope ãmicʉriĩmaroi.
\p
\v 9 Cõmiáijãravʉ ne mái nʉiyedeca, Jope ãmicʉriĩmaro
joabenoi, Pedro mʉri nʉrejamed̶a cũ̶rami pʉenora, jẽniacʉyʉ
Jũ̶menijicʉque. Jãravʉ corica barejávũ̶ya.
\v 10 Ʉ̃i jẽniaiyedeca, ãvʉé ijidejavũ̶ya ṹ̶re. Ʉbenita
ãiyede jatʉóbedejaimad̶a cãreja. Ne jatʉóiyedeca, Pedro
apʉcʉ jã́rejamed̶a yópe decoboainope.
\v 11 Jã́rejamed̶a no cavarõ voainore aru apejĩe yópe ʉracaje
cuitótecajepe jõd̶arejavũ̶ya cavarõre jocarĩ. Jõd̶arejavũ̶ya
yópe põeva ne bʉorĩ yóvaicʉvaitõbʉa d̶arĩ ẽmeóvaiyepe
dicajede. Jõd̶arejavũ̶ya pʉ cũ̶rami pʉenoita Pedro yebai.
\v 12 Dicaje jívʉi cʉrejaimad̶a obedivʉ ãimara yóvaicʉvaivʉ
cʉbobaque cuivʉ, aru obedivʉ ãd̶avape papeivʉ, aru obedivʉ
ãimara vʉivʉ máre.
\v 13 Pedro jápiarejamed̶a apeno yávainore. Aru yópe arejamed̶a
Jũ̶menijicʉ ṹ̶re:
\p —Mʉ, Pedro, nacajajacʉ. Boajácʉ mi ãquinova, arejamed̶a
Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 14 Ʉbenita Pedro arejamed̶a:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, ¡que ãmevʉ! Cainʉmʉa ãmevʉ yʉ caiye
iye Moisés bácʉi ãicõjemene ñʉjare, judíovare. Que baru
ãiyʉbevʉ yʉ diede, arejamed̶a Pedrocapũravʉ.
\p
\v 15 Ʉbenita Jũ̶menijicʉcapũravʉ arĩ yávarejamed̶a Pedrore
cojedeca.
\p —“Ãiyʉbevʉ yʉ”, abejacʉ mʉ iyede ji ãicõjeiyede mʉre,
arejamed̶a Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 16 Yóbecʉe vaidéjavũ̶ya Pedrore yópe paino. Aru no yóboi,
dicaje ʉracaje mʉri copainʉrejavũ̶ya pʉ cavarõita cojedeca.
\p
\v 17 Pedrocapũravʉ pare arĩ dápiayʉ barejámed̶a. “¿Yéde
majicaiyʉcʉba Jũ̶menijicʉ yʉre yo ji jã́ino mácarõque?”
arĩ dápiarejamed̶a ũ̶. Que dápiaiyedeca, ina Cornelioi jaroimara
mácavʉ Simói cũ̶ramine vorĩ, earĩ, núrejaimad̶a jedevacobei.
\v 18 Aru jẽniari jã́rejaimad̶a:
\p —¿Aru, Simón Pedro cʉri yui? arejaimad̶a.
\p
\v 19 Pedrocapũravʉ coreóvabecʉ cãreja aipe aiyʉrõ ũ̶i
jã́ino mácarõre dápiayʉ barĩdurejamed̶a. Que teiyedeca, ñai
Espíritu Santo arejamed̶a Pedrore:
\p —Jápiajacʉ. Yóbecʉrã ũ̶mʉva vod̶ama mʉre.
\v 20 Que baru nacajajacʉ, jõd̶ajacʉ, aru nʉjacʉ náque.
“Nʉiyʉbevʉ yʉ náque. Jívʉ ãmema na”, arĩ dápiabejacʉ
mʉ. Yʉrecabu daroyʉ náre yui, arejamed̶a ñai Espíritu Santo
Pedrore.
\p
\v 21 Jʉ arĩ, nacajari, jõd̶ari ne yebai, jacoyʉrĩ náre, Pedro
arejamed̶a:
\p —Yʉrecabu mʉje voimʉ. ¿Yéde ʉrivʉrũ̶ mʉja yú̶que?
arejamed̶a.
\p
\v 22 Pedrore arejaimad̶a na:
\p —Ñʉje jabocʉ, ũ̶i ãmiá Cornelio, cien paivʉ churaravai
jabocʉ, darobi ñʉjare mi yebai. Meacʉbe ũ̶, aru mearore
jíyʉbe Jũ̶menijicʉre. Caivʉ judíova me jã́d̶ama ṹ̶re.
Pued̶ad̶ama ṹ̶re pare. Cũinácʉ Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉ,
ángele, yópe abiya ṹ̶re: “Cutujacʉ mʉ Pedrore mi cũ̶rami,
ũ̶i coyʉquiyepe ayʉ mʉre Jũ̶menijicʉi yávaiye méne”, abiya
ñai ángele ñʉje jabocʉre, arejaimad̶a ina Pedrore vorãdaivʉ
bácavʉ.
\p
\v 23 Ne borore jápiaiyede, Pedro yópe arĩ, mauteicõjenejamed̶a
náre ṹ̶que:
\p —Ecojarã mʉja. Cari ñami cʉjarã mʉja yui, arejamed̶a Pedro
náre.
\p Cõmiáijãravʉ Pedro ũ̶i cʉvede mead̶arĩ, nʉrejamed̶a
náque. Aru apevʉ ũ̶mʉva, Jesúre jʉ aipõeva, Jope
ãmicʉriĩmarocavʉ yóvarejaimad̶a ṹ̶re máre.
\v 24 Earejaimad̶a na Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Noi Cornelio
coredejamed̶a Pedrore. Ʉ̃́que cʉrivʉ ũ̶i cũ̶rami apevʉ ũ̶ jivʉ
aru ũ̶i yóvaimara máre, ũ̶i cutuimara mácavʉ barejáimad̶a na.
\v 25 Pedro ũ̶i eaiyede Cornelioi cũ̶rami, ñai jabocʉ ṹ̶re
jacoyʉrĩ, pued̶aiyʉcʉ mori tʉrejamed̶a Pedrore ũ̶i cʉboba
yebai.
\v 26 Ʉbenita Pedrocapũravʉ nacajaicõjenejamed̶a ṹ̶re.
\p —Nacajajacʉ mʉ. Yópe d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre mú̶pe páyʉ
põecʉbu yʉ, arejamed̶a Pedro Corneliore.
\p
\v 27 Ne baju yávaivʉ ecorejaimad̶a Cornelioi cũ̶rami. Pedro
jã́rejamed̶a caivʉ ina obedivʉ põevare cójijivʉre noi.
\v 28 Aru arejamed̶a náre:
\p —Jave majivʉ mʉja, ñʉja judíova curãnʉmevʉre mʉja
judíova ãmevʉque aru ñʉja yóvabevʉre máre mʉjare, ñʉjare
Moisés bácʉi d̶aicõjeiye boje. Ʉbenita Jũ̶menijicʉvacari
majicabi yʉre iye d̶aicõjeiye jaʉbevʉ yʉre caride. Ãmeina
jã́icõjememi yʉre apevʉre, judíova ãmevʉre.
\v 29 Que baru yʉre mi órejaiye báquede jápiarĩ, cũiná jʉ
arĩ, davʉ yʉ mi yebai. Que baru coyʉjacʉ yʉre. ¿Aipe teni
daicõjecʉrũ̶ mʉ yʉre? arejamed̶a Pedro.
\p
\v 30 Aru Cornelio arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Yóvaicʉvaijãravʉa jipocai yo óra baji, tres baji nainú, yʉ
jẽniavʉ Jũ̶menijicʉque yui ji cũ̶rami. Ji jẽniaiyedeca,
maumena cũinácʉ ũ̶mʉ doicaje pẽoicajeque númi ji jipocai.
\v 31 Aru ũ̶ abi yʉre: “Mʉ, Cornelio, Jũ̶menijicʉ jápiaibi mi
jẽniaiyede ṹ̶re. Aru me jã́imi mi cad̶ateiyede cõmaje
ãrojarivʉre máre. Que baru Jũ̶menijicʉ ãrʉmi mʉre.
\v 32 Caride jarojacʉ apevʉre Jope ãmicʉriĩmaroi, ne vorĩ
earãjiyepe ayʉ cũinácʉ ũ̶mʉre, ũ̶i ãmiá Simón Pedro. Apecʉ
Simón, ãimacajeare memeipõecʉ, cʉvabi ũ̶i cũ̶rami jia ʉrad̶a
ẽcarʉi. Aru Simón Pedro cʉcʉbe diñami”. Que abi yʉre ñai
ángele.
\v 33 Que baru cũiná jarovʉ yʉ inare, ne davarãjiyepe ayʉ
mʉre ji yebai. Aru me daivʉ mʉ caride. Caivʉ ñʉja cójijivʉbu
yui caride, Jũ̶menijicʉi jã́inoi. Jápiaiyʉrivʉbu ñʉja caiye
iye mi coyʉiyede yópe Jũ̶menijicʉi coyʉcaicõjeiyede mʉre
ñʉjare, arejamed̶a Cornelio Pedrore.
\s Pedro ũ̶i yávaino Cornelioi cũ̶rami
\p
\v 34 Pedro yávarĩ bú̶yʉ, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre:
\p —Yʉ coreóvaivʉ caride jãve Jũ̶menijicʉ jã́ñʉre caivʉ
põevare cũinátʉrʉ.
\v 35 Jũ̶menijicʉ copʉ etayʉbe caivʉ ina pued̶aivʉre ṹ̶re, jʉ
aivʉre ṹ̶re, aru mearo d̶aivʉre máre. Caivʉ ina caiyajuboacavʉ
yópe d̶aivʉre Jũ̶menijicʉ copʉ etayʉbe náre.
\v 36 Mʉjavacari majivʉ iye Jũ̶menijicʉi coyʉiye báquede
Israel bácʉi pãramena mácavʉre ũ̶i daroquimʉ Cristorã.
Jũ̶menijicʉrecabe daroyʉ bácʉ Jesucristore,
caivʉ põeva ne jabocʉva,
ũ̶i coyʉquiyepe ayʉ náre ũ̶i yávaiye méne, cãrijimene
d̶acacʉyʉre náre Jũ̶menijicʉque.
\v 37 Aru mʉjavacari majivʉ no ʉrarõ teino mácarõre Juan
Bautista bácʉ ũ̶i coyʉrĩ bʉojarĩ jã́d̶ovaiye báquede
põevare Jũ̶menijicʉre. Jesucristo bʉame ũ̶i d̶aiyede ʉrarõ
põeva ne d̶arĩ majibede Galilea ãmicʉrijoborõi. Diede d̶are
cuyʉ bateáme pʉ caino Judea ãmicʉrijoborõi.
\v 38 Aru mʉjavacari majivʉ ñai Jesús Nazarecacʉi borore.
Jũ̶menijicʉ beorejaquemavʉ ṹ̶re javede. Que teni daroquemavʉ
ṹ̶re ũ̶i Espíritu Santore. Que baru Jũ̶menijicʉi parʉéde
cʉvatequemavʉ ũ̶, Jesús.
\p
’Caino ũ̶i cuino Jesús cad̶ateame
põevare. Mead̶ame caivʉ ina põevare abujuvai jabocʉi ñájine
d̶aimara mácavʉre, ũ̶i cʉvae boje Jũ̶menijicʉi parʉéde.
\v 39 Ñʉjavacari jã́carã caiye iye ũ̶i d̶aiye báquede
Jerusalén ãmicʉriĩmaroi aru caino judíovai joborõi máre.
Ʉbenita ṹ̶re pẽvari jocʉcʉjaravena, boarĩ́ jarʉvaima ũ̶i
mauva.
\v 40 Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa ũ̶i yainíburu yóboi,
Jũ̶menijicʉ nacovaquemavʉ ṹ̶re yainore jarʉvarĩ. Aru
jã́d̶ovame ṹ̶re ñʉjare.
\v 41 Apevʉ jã́metequemavʉ ṹ̶re. Quévʉra ñʉjavacari,
Jũ̶menijicʉi beoimara mácavʉ jipocama, jã́carã ṹ̶re,
apʉcʉre cojedeca. Ʉ̃i nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ,
ñʉja ṹ̶que ãcarã aru ũcucarã.
\v 42 Ʉ̃́que cʉrivʉ ñʉja, coyʉicõjeame ñʉjare ũ̶i yávaiye
méne apevʉre. Aru yópe aicõjeame ñʉjare máre: “Jãve ijãravʉ
cũiquíyede yú̶vacari jarocʉyʉmu caivʉre, apʉrivʉre aru yaivʉ
bácavʉre máre, ne cʉrãjinoi. Apevʉre jarocʉyʉmu cavarõ
mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi. Aru apevʉre jarocʉyʉmu toabo
cũiméboi. Javede Jũ̶menijicʉ beorejaquemavʉ yʉre, yópe
jarocʉyʉre caivʉ põevare”. Que aicõjeame ñʉjare Jesús.
\v 43 Aru Jesúvacari ñai caivʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõeva mácavʉi coyʉimʉme ũ̶. Na mácavʉ
coyʉrejaimad̶a ũ̶i borore yópe: “Caivʉ põeva ne jʉ aru
Jũ̶menijicʉi daroquimʉre, Jũ̶menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme ne
ãmeina teiyede”, arĩ coyʉcarejaimad̶a na mácavʉ, arĩ
coyʉrejamed̶a Pedro Corneliojãre.
\s Judíova ãmevʉ ne copʉ etaino Espíritu Santore
\p
\v 44 Pedro ũ̶i coyʉiyedeca, ñai Espíritu Santo náre earĩ
d̶aicõjenejamed̶a caivʉ ina jápiaivʉre iye yávaiye méne.
\v 45 Que baru ina judíova, Jesucristore jʉ aivʉ, Pedroi
yóvaimara mácavʉ, cuecumarejaimad̶a ne jã́iyede Jũ̶menijicʉ
daroyʉre ñai Espíritu Santore ina judíova ãmevʉre.
\v 46 Ina judíova jápiaivʉ ina judíova ãmevʉre yávaivʉre
apecamua yávaicamua ne majibecamuaque, majidejaimad̶a ñai
Espíritu Santore d̶aicõjeñʉre náre. Ina põeva mamarʉmʉ jʉ
aivʉ Jesúre dijãravʉre mearore jídejaimad̶a Jũ̶menijicʉre,
ũ̶i ʉrarõ majié boje, ũ̶i ʉrarõ parʉé boje máre.
\v 47 Dinʉmʉ Pedro arejamed̶a:
\p —Ina põeva, ñʉjape paivʉ, copʉ etad̶ama ñai Espíritu
Santore. Que baru põecʉ cʉbebi náre jã́d̶ovaicõjemecʉ
Jũ̶menijicʉre ocoque, arejamed̶a Pedro.
\p
\v 48 Que arĩ, náre jã́d̶ovaicõjenejamed̶a Jũ̶menijicʉre
ocoque, ne Jesucristore jʉ aiye boje. Dinʉmʉ jẽniarejaimad̶a
Pedrore, ũ̶i mautequiyepe aivʉ náque apejãravʉa.
\c 11
\s Pedro ũ̶i coyʉino Jerusalẽ́cavʉ Jesúre jʉ aipõevare
\r (Hch 1.5, 10.1-48)
\p
\v 1 Dinʉmʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru
Jesúre jʉ aipõeva caino Judea ãmicʉrijoborõcavʉ máre
jápiarejaimad̶a ne borore, apevʉ judíova ãmevʉre jʉ aivʉre
máre Jũ̶menijicʉi yávaiye méne.
\v 2 Que baru Pedro mʉri nʉñʉ mácʉ Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi, apevʉ judíovacavʉ jararĩ yávarejaimad̶a
ṹ̶re. Ina judíova dápiarejaimad̶a caivʉ ũ̶mʉvare Jesúre jʉ
aivʉre ne cajede buraicõjeiye jaʉrõre náre, yópe
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe ũ̶i coyʉiye báquede Moisés
bácʉre. Que baru ina judíova jaraivʉ Pedrore, jẽniari
jã́rejaimad̶a ṹ̶re:
\p
\v 3 —¿Aipe teni ecocʉrũ̶ mʉ judíova ãmevʉi cũ̶rami? ¿Aipe
teni náque dobarĩ ãcʉrũ̶ mʉ? arejaimad̶a na Pedrore.
\p
\v 4 Ne que aiye boje, Pedro coyʉrejamed̶a náre caiye iye vaiye
báquede ṹ̶re mamabʉino mácarõre pʉ dijãravʉita.
\v 5 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre:
\p —Yú̶vacari jẽniañʉ matecácʉ Jũ̶menijicʉre Simói
cũ̶rami, Jope ãmicʉriĩmaroi. Ji jẽniaiyedeca, yʉ apʉcʉ
jã́cacʉ yópe decoboainope apejĩene yópe ʉracaje cuitótecajepe
yóvaicʉvaitõbʉaque bʉoinope jõd̶aicajede cavarõre jocarĩ.
Ẽmeni darĩ pʉ ji yebai mauteavũ̶ dicaje.
\v 6 Que teni me cocorĩ dicaje jívʉi jã́cacʉ obedivʉ ãimarare
yóvaicʉvaivʉ cʉbobaque cuivʉre, apevʉ oteiãimarare aru apevʉ
macarõcavʉ jijecʉrivʉre máre; aru obedivʉ papeivʉre; aru
obedivʉ ãimara vʉivʉre máre.
\v 7 Dinʉmʉ jápiacacʉ Jũ̶menijicʉre yópe ayʉre yʉre: “Mʉ,
Pedro, nacajajacʉ. Boajácʉ mi ãquinova”, áme yʉre.
\v 8 Ʉbenita acacʉ yʉ ṹ̶re: “Mʉ, ji jabocʉ, ¡que ãmevʉ!
Cainʉmʉa ãmevʉ yʉ caiye iye Moisés bácʉi ãicõjemene
ñʉjare, judíovare. Que baru ãiyʉbevʉ yʉ diede”, acacʉ yʉ.
\v 9 Ʉbenita Jũ̶menijicʉcapũravʉ, yópe arĩ, yávame yʉre
cojedeca cavarõ mearo ũ̶i cʉrõre jocarĩ: “ ‘Ãiyʉbevʉ yʉ’,
abejacʉ mʉ, iyede ji ãicõjeiyede mʉre”, áme yʉre
Jũ̶menijicʉ.
\v 10 Aru yóbecʉe vaiávũ̶ yʉre yópe paino. No yóboi,
quénora mʉri copainʉavʉ dicaje pʉ cavarõi cojedeca.
\p
\v 11 ’Dinʉmʉmareca yóbecʉrã ũ̶mʉva edaima diñami ji
cʉriñami. Cũinácʉ Cesarea ãmicʉriĩmarocacʉ ũ̶i daroimara
mácavʉ bateima na, yʉre vorãeaivʉ.
\v 12 Aru ñai Espíritu Santo yópe áme yʉre: “Jidʉbejacʉ.
Náque nʉjacʉ mʉ”, áme yʉre. Aru ina seis paivʉ ũ̶mʉva,
Jesúre jʉ aipõeva, yóvaima yʉre. Cesarea ãmicʉriĩmaroi
nʉri, yʉre órejayʉ bácʉi cũ̶rami earĩ, noi ecocarã ñʉja
caivʉ.
\p
\v 13 ’Que teni ñai cũ̶rami upacʉ, yópe arĩ, coyʉáme ñʉjare:
“Cũinácʉ ángele cʉetebi yʉre. Jã́vʉ yʉ ṹ̶re núcʉre yui
ji cũ̶rami jívʉi. Ʉ̃ abi yʉre: ‘Jarojacʉ apevʉre Jope
ãmicʉriĩmaroi, ne vorĩ earãjiyepe ayʉ cũinácʉ ũ̶mʉre,
ũ̶i ãmiá Simón Pedro.
\v 14 Ʉ̃ coyʉcʉyʉme mʉre yávaiye méne, mʉ aru caivʉ mi
cũ̶ramicavʉ máre, mʉje meatenajiyepe ayʉ, Jũ̶menijicʉi
ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede’. Que abi ñai ángele
yʉre”, áme ñai cũ̶rami upacʉ yʉre.
\p
\v 15 ’Aru ji yávarĩ bʉiyede, ñai Espíritu Santo edaibi náre
máre nopedeca ũ̶i edaiyede ñʉjare mamarʉmʉre.
\v 16 Dinʉmʉre ãrʉtecacʉ yʉ Jesús ũ̶i coyʉiye báquede:
“Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovame mʉjare Jũ̶menijicʉre ocoque.
Ʉbenita yʉ jã́d̶ovacʉyʉmu mʉjare Jũ̶menijicʉre pʉeno mearo
baju. Darocʉyʉmu mʉjare ñai Espíritu Santore”. Que áme
ñʉjare Jesús.
\v 17 Jãvemu. Ñʉja judíova ñʉje jʉ aiyede Jesúre,
Jũ̶menijicʉ daroáme ñʉjare ñai Espíritu Santore. Nopedeca
d̶aibi ina judíova ãmevʉ ne jʉ aiyede Jesúre. Jũ̶menijicʉ
daroibi ñai Espíritu Santore náre máre. Que baru, ¿aipe d̶aiye
jaʉri yʉre? Jũ̶menijicʉre ũ̶i ʉrõre d̶aicõjemecʉ bʉojabevʉ
yʉ, arejamed̶a Pedro ina judíovare.
\p
\v 18 Aru ina judíova jápiaivʉ bácavʉ Pedro ũ̶i coyʉiyede, ne
jararĩ yávaiyede ṹ̶re dajocarejaimad̶a. Quénora mearore
jídejaimad̶a Jũ̶menijicʉre.
\p —Jũ̶menijicʉ meacʉ bajube ũ̶. Ʉ̃ ʉbi judíova ãmevʉre
máre, ne d̶aiyede oatʉvarĩ ne ãmeina teiyede chĩoiye boje, ũ̶i
ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, aru ũ̶i cʉre d̶aquiyepe ayʉ náre
jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejaimad̶a na.
\s Antioquíacavʉ ne jʉ aino Jesúre
\r (Hch 8.1-4, 21.10)
\p
\v 19 Esteban mácʉre judíovai jabova ne boarĩ́ jarʉvarĩburu
yóboi, Jesúre jʉ aipõeva dupini nʉrejaimad̶a Jerusalén
ãmicʉriĩmarore jocarĩ apejoborõaita, judíovai jabova ne
ñájine d̶aiye boje náre. Apevʉ dupini nʉrejaimad̶a joai, pʉ
Fenicia ãmicʉrijoborõita, aru Chipre ãmicʉrijiavʉita, aru
Antioquía ãmicʉriĩmaroita. Ne nʉiyedeca coyʉrejaimad̶a Jesús
ũ̶i yávaiye méne apevʉ judíovare. Ʉbenita coyʉbedejaimad̶a
cãreja diede judíova ãmevʉre.
\v 20 Ʉbenita apevʉ ũ̶mʉva, Jesúre jʉ aipõeva, Chipre
ãmicʉrijiavʉcavʉ aru Cirene ãmicʉriĩmarocavʉ máre,
nʉrejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Noi coyʉrejaimad̶a
judíova ãmevʉre máre iye yávaiye méne. “Jesúrecabe caivʉ
põeva ne jabocʉ”, arĩ coyʉrejaimad̶a na.
\v 21 Jũ̶menijicʉ jídejamed̶a náre ũ̶i parʉéde. Que teni
cad̶atedejamed̶a náre, ne buenajiyepe ayʉ me. Aru obedivʉ põeva
jʉ aivʉ iye yávaiye méne, chĩoivʉ ne ãmeina teiyede,
oatʉvarejaimad̶a ne d̶aiyede, jʉ arãjivʉ Jesúre.
\p
\v 22 Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ ne borore jápiaivʉ, ina
Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva jarorejaimad̶a
Bernabéde ne yebai.
\v 23 Ʉ̃i eaiyede Antioquía ãmicʉriĩmaroi, jã́rejamed̶a
Jũ̶menijicʉi ʉrarõ mearo d̶aiyede ina Jesúre jʉ aivʉre. Que
baru torojʉrejamed̶a ũ̶, Bernabé. Parʉrõreca yópe arĩ,
coyʉrejamed̶a náre:
\p —Jesúre jʉ ajarã cainʉmʉa. Cũináũmeque d̶ajarã
cainʉmʉa caiye iye ũ̶i bueiye báquepe. Cainʉmʉa
ãrʉmetebejarã diede, arejamed̶a náre.
\p
\v 24 Ñai Bernabé parʉrõreca jʉ ayʉ barejámed̶a Jesucristore.
Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a ṹ̶re. Que baru mearo
d̶ayʉ barejámed̶a ũ̶. Aru obedivʉ nócavʉ, ũ̶i bueiyede
jápiaivʉ, jʉ arejaimad̶a Jesúre.
\p
\v 25 No yóboi, Bernabé nʉrejamed̶a Tarso ãmicʉriĩmaroi,
vocʉñʉ Saulore.
\v 26 Ʉ̃́re vorĩ earĩ, nʉvarejamed̶a ṹ̶re Antioquía
ãmicʉriĩmaroi. Noi ina pʉcarã cʉrivʉ cũináʉjʉ baju.
Cójijivaivʉ barejáimad̶a ina Jesúre jʉ aivʉque. Obedivʉ
põeva Jesúre jʉ aivʉre buevaivʉ barejáimad̶a na, Bernabé aru
Saulo máre. Noi Antioquía ãmicʉriĩmaroi mamarʉmʉ põeva
ãmidorejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare cristianova.
\p
\v 27 Dijãravʉai apevʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva
ẽmenejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Aru
earejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi.
\v 28 Cũinácʉ nácacʉ, ũ̶i ãmiá Agabo,
yávacʉnacajarejamed̶a ũ̶. Ñai Espíritu Santo
yávaicõjenejamed̶a ṹ̶re. Aru Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcarejamed̶a ũ̶, yópe arĩ: “Caivʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ
ñájinajivʉbu ʉrarõ ãvʉéna”, arejamed̶a ũ̶. Aru obebeʉjʉa
yóboi, Claudio ũ̶i jaboteinʉmʉre, põeva ñájinejaimad̶a
ʉrarõ ãvʉéna, nópe ũ̶i coyʉcaiye báquepedeca.
\p
\v 29 Iye Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede jápiaivʉ
bácavʉ, ina Jesúre jʉ aipõeva “Cad̶atenajare náre, Judeacavʉ
Jesúre jʉ aivʉre”, arejaimad̶a ne baju. Que aivʉ, na coapa
davaivʉ barejáimad̶a tãutʉrare ne oainope, ne jínajiye.
\v 30 Ne tãutʉrare cójijovarĩburu yóboi, Bernabé Saulomaque
nʉvarejaimad̶a diede, jínajivʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ
Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare.
\c 12
\s Jabova ne boarĩ́ jarʉvaino Santiagore aru ne bʉoino Pedrore
\p
\v 1 Dijãravʉai ñai jabocʉ Herodes ñájine d̶arĩ bú̶rejamed̶a
apevʉ Jesúre jʉ aipõevare.
\v 2 Boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a Santiagore, Jũai mamicʉre,
boaicaroveque.
\v 3 Ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque Santiago bácʉre
cojʉrejavũ̶ya ina judíovai jabovare. Que baru bʉoicõjenejamed̶a
Pedrore. Dinʉmʉ pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve
teinʉmʉ marejávũ̶ya.
\v 4 Pedrore ne jẽniburu yóboi, nʉvarejaimad̶a ṹ̶re ãmeina
teivʉre jẽni jacoiñami. Noi yóvaicʉvaiyajuboa churarava jã́ri
coreivʉ barejáimad̶a ṹ̶re. Yóvaicʉvaivʉ churarava
barejáimad̶a yajuboa coapa. Aru ina churarava jã́ri coredejaimad̶a
ṹ̶re ne yajuboa coapa. Herodes davaicõjecʉyʉ barejámed̶a
Pedrore põeva ne jã́inoi Pascua ãmicʉrijãravʉ yóboi, acʉyʉ
ṹ̶re “Yaicú̶yʉmu mʉ”.
\v 5 Que teni ina churarava me coreivʉ barejáimad̶a Pedrore
ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Ʉbenita ina Jesúre jʉ
aipõeva parʉrõreca jẽniaivʉ barejáimad̶a Jũ̶menijicʉque
ṹ̶re jãravʉre aru ñamine máre.
\s Jũ̶menijicʉ ũ̶i jaetovaino Pedrore ãmeina teivʉre jẽni
jacoiñamine jocarĩ
\p
\v 6 Cũináñami, Herodes davaicõjecʉyʉ Pedrore cõmiáijãravʉ
jipocacañamine, Pedro cãñʉ marejámed̶a ãmeina teivʉre jẽni
jacoiñami jívʉi. Pʉcarã churarava coricai cãñʉ, pʉcamea
tãumeaque bʉoimʉ mácʉ; cũinámeque bʉoimʉ mácʉ cũinácʉ
churarare ũ̶i meapũravʉi aru apemeque bʉoimʉ mácʉ apecʉ
churarare ũ̶i cãcopũravʉi. Aru apevʉ churarava máre coreivʉ
barejáimad̶a diñami jedevacobe yebai.
\v 7 Maumejiena ñai Jũ̶menijicʉi daroimʉ, cũinácʉ ángele,
cʉetedejamed̶a noi Pedro yebai. Aru miad̶árejavũ̶ya diñami
jívʉi. Ñai ángele jẽni jã́ñʉ marejámed̶a ṹ̶re
cũinápũravʉi, ṹ̶re coedavacʉyʉ, aru arejamed̶a ṹ̶re:
\p —¡Maume coedajacʉ mʉ! arejamed̶a Pedrore.
\p Aru cũiná dimeá tãumea voarĩ tʉrejavũ̶ya Pedroi ãmuveare
jocarĩ.
\v 8 Ñai ángele arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Bʉojacʉ mi jãrióicãvare. Dojacʉ mi cʉraidoare máre,
arejamed̶a.
\p Jʉ arĩ, ũ̶i d̶aicõjeiyepedeca d̶arejamed̶a Pedro. Aru ñai
ángele arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Dojacʉ mi pʉenocacajede. Aru dajacʉ yú̶que, arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 9 Pedro ũ̶i yóboi nʉri, etarejamed̶a diñami jacoiñamine
jocarĩ. Ʉbenita Pedrocapũravʉ coreóvabedejamed̶a ũ̶i d̶aiye
jãvene. “¿Decoboaino márica yo?” arĩ dápiarejamed̶a Pedro.
\v 10 Nʉre nʉivʉ vaidéjaimad̶a cũináyajubo churarava
coreivʉre. Aru vaidéjaimad̶a apeyajubore máre, churarava
coreivʉre. Quénora earejaimad̶a na ʉracobe jedevacobe parʉricobe
tãuque d̶aicobede, nʉino ĩmaroi. Dicobe bajumareca vorejavũ̶ya,
ne etarãjiyepe diñami jacoiñamine jocarĩ. Nʉimai cuivʉ
barejáimad̶a na. Aru cũiná ñai ángele dajocarejamed̶a Pedrore
cũinácʉra.
\v 11 Dinʉmʉmia Pedro coreóvarejamed̶a iye ṹ̶re vaiye jãvene.
Yópe arĩ dápiarejamed̶a: “Caride majivʉ yʉ caiye iye jãvene.
Jũ̶menijicʉ darocʉbe ũ̶i ángelede, ũ̶i jaetovaquiyepe ayʉ
yʉre Herodes ũ̶i d̶aicõjeiyede jarʉvarĩ, ũ̶i d̶abequiyepe ayʉ
yʉre yópe ina judíovai jabova ne ʉrõpe”, arĩ dápiarejamed̶a Pedro ũ̶i
baju.
\p
\v 12 Ʉ̃ coreóvayʉ caiye iyede, nʉrejamed̶a Maríai cũ̶rami.
Ico María Jũai paco barejácod̶a. Aru ñai Jũavacari
ãmicʉrejamed̶a Marcos máre. Obedivʉ põeva cójijivʉ diñami
jẽniaivʉ barejáimad̶a Jũ̶menijicʉque, ũ̶i mead̶aquiyepe aivʉ
Pedrore.
\v 13 Ne jẽniaiyedeca, Pedro eayʉ diñami jedevacobei,
órejarejamed̶a. Aru cũináco ne yebacaco, õi ãmiá Rode,
voaconʉridurejacod̶a õ.
\v 14 Ʉbenita Pedrore jápiarĩ, coreóvarĩ, pare torojʉrejacod̶a
õ. Que baru cúyarĩ copainʉrejacod̶a põevai cʉritucubʉi
cojedeca, jedevacobede voabecova cãreja. Ina jẽniaivʉre torojʉco
arejacod̶a õ:
\p —Jedevacobei cʉbi Pedro, arejacod̶a õ.
\p Ʉbenita jʉ abevʉ ṍre, arejaimad̶a na:
\p
\v 15 —Ãrʉmecobu mʉ, arejaimad̶a.
\p Ʉbenita parʉrõreca:
\p —Jãvetamu. Jápiajarã yʉre. Jedevacobei cʉbi Pedro,
arejacod̶a ṍcapũravʉ.
\p Ina cójijivʉ arejaimad̶a ṍre:
\p —Ʉ̃́recabe Pedro bácʉi decocʉ, mi jápiaimʉ, arejaimad̶a
na.
\p
\v 16 Aru ne nópe yávaiyedeca, Pedrocapũravʉ dajocabecʉva
órejayʉ barejámed̶a ũ̶ cãreja. Quénora apevʉ nácavʉ
jedevacobede voaivʉ, Pedrore jã́ivʉ, cuecumarejaimad̶a na.
\v 17 Pedro cũ̶rami ecorĩ, ũ̶i pʉrʉque jã́d̶ovari, bi
aicõjeni, coyʉrejamed̶a náre caiye iye Jũ̶menijicʉi d̶aiye
báquede jaetovacʉyʉ ṹ̶re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine
jocarĩ.
\p —Iye ji coyʉiyede Santiago, Jesúi yócʉre, máre coyʉjarã
mʉja, aru caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare máre, arejamed̶a
náre Pedro.
\p Náre yávarĩ bʉojarĩ, Pedro etarejamed̶a diñamine jocarĩ,
nʉcʉyʉ apenoita.
\p
\v 18 Cõmiáijãravʉ miad̶áe tʉiyede ina ãmeina teivʉre jẽni
jacoiñami churarava pare jidʉrivʉ cãrijinejaimad̶a na. Jẽniari
jã́ivʉ barejáimad̶a ne bajumia:
\p —¿Ã́ri cʉri Pedro? ¿Aipe tedica ũ̶? arejaimad̶a.
\p
\v 19 Herodes churaravare voicõjenidurejamed̶a Pedrore. Ʉbenita
eabedejaimad̶a ṹ̶re. Que baru Herodes jẽniari jã́rejamed̶a ina
churaravare ne majiéde Pedroi borore. Aru boarĩ́
jarʉvaicõjenejamed̶a náre, Pedro ũ̶i dupini nʉiye boje náre
jocarĩ.
\p No yóboi, Herodes ẽmenejamed̶a Judea ãmicʉrõre jocarĩ,
cʉcʉyʉ Cesarea ãmicʉriĩmaroi.
\s Herodes ũ̶i yaino
\p
\v 20 Ʉ̃i cʉede noi, pare jararejamed̶a ñai Herodes Tiro
aru Sidón ãmicʉriĩmaroacavʉre máre. Que
baru apevʉ diĩmaroacavʉ cójijidejaimad̶a, cãrijimene
d̶aiyʉrãjivʉ Herodede. Diĩmaroacavʉ ĩni bojed̶aivʉ barejáimad̶a ne
ãrajiyede Herodei jaboteinoi. Que baru maucʉvaiyʉbedejaimad̶a
ṹ̶re. Mamarʉmʉre coyʉrãnʉrejaimad̶a Blastore, jẽniarajivʉ
ũ̶i cad̶atequinore náre. Ñai Blasto Herodei cũ̶ramine coreipõecʉ
barejámed̶a. Ne coyʉiyede jápiayʉ, ne jẽniaiyede jʉ ayʉ,
cad̶ateiyʉrejamed̶a náre. Ʉ̃i cad̶ateiyeque, cójijini, nʉrajivʉ
barejáimad̶a Herodes yebai, jẽniarajivʉ ũ̶i cãrijimene
d̶aquiyepe aivʉ náre.
\v 21 Que baru cũinájãravʉ, Herodes ũ̶i beoijãravʉi, ũ̶i
meacaje jabocʉi doicajede dorĩburu yóboi, ne cójijinoi nʉri,
jabocʉi dobarõra dobarĩ, yávarejamed̶a náre joe ñai Herodes.
\v 22 Aru yávarĩburu yóboi, caivʉ ina cójijivʉ, yópe arĩ,
cod̶oboboivʉ barejáimad̶a:
\p —¡Jũ̶menijicʉi yávaiyepe yávaibi ũ̶! Yávabebi ũ̶mʉpe.
¡Jũ̶menijicʉi yávaiyepe yávaibi ũ̶! cod̶oboborĩ arejaimad̶a
na.
\p
\v 23 Maumejiena Jũ̶menijicʉi daroimʉ, cũinácʉ ángele, pare
ijino jídejamed̶a Herodede, “Yʉ máre ũ̶mʉrecabu. Jũ̶menijicʉ
ãmevʉ yʉ” ũ̶i arĩ coyʉbe boje ina põevare. Que teni júva ne
ãimʉ yaidéjamed̶a ũ̶, Herodes bácʉ.
\p
\v 24 Ʉbenita apevʉ põeva obedivʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye méne
coyʉiyede jápiarĩ, jʉ arejaimad̶a diede. Caijãravʉa apevʉ ne
jʉ aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a.
\p
\v 25 Bernabé aru Saulo ne jíniburu yóboi iye tãutʉrare jʉ
aivʉre coreipõevare, copainʉrejaimad̶a Jerusalén
ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Aru Juan Marcore nʉvarejaimad̶a náque
Antioquía ãmicʉriĩmaroi.
\c 13
\s Bernabé aru Saulo ne bueni bʉino Jũ̶menijicʉi yávaiyede
\p
\v 1 Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉ jẽneboi
cʉrejaimad̶a apevʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉivʉ aru
põevare bueivʉ máre. Na marejáimad̶a Bernabé; aru Simón,
ãmidoimʉ mácʉ ñemicʉ; aru Lucio, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉ;
aru Manaén, Herodei bʉcʉóvaimʉ mácʉ jʉed̶ocʉ cãreja; aru
Saulo máre. (Ñai Herodes Galileacavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ.)
\v 2 Cũinájãravʉ ina bueipõeva mearore jívʉ barejáimad̶a
Jũ̶menijicʉre. Aru ãmenejaimad̶a ãiyede, ne me jẽniarajiyepe
aivʉ ṹ̶re. Ne nópe d̶aiyedeca, ñai Espíritu Santo arejamed̶a
náre:
\p —Javede beocacʉ yʉ Bernabéde aru Saulore máre, ne
memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Que baru caride jarojarã náre yʉre
memecarãjivʉre, arejamed̶a ñai Espíritu Santo.
\p
\v 3 Que teni cojedeca jẽniarejaimad̶a Jũ̶menijicʉre ãmevʉva
ãiyede. Bernabéde aru Saulore máre ne jipobʉrã tʉorĩburu
yóboi ne pʉrʉáque, jã́d̶ovarajivʉ ne memeino bʉiyede,
jarorejaimad̶a náre.
\s Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne bueino
Chiprecavʉre
\p
\v 4 Ñai Espíritu Santo nʉicõjenejamed̶a ina pʉcarãre Seleucia
ãmicʉriĩmaroi. Noi jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ nʉrejaimad̶a pʉ
Chipre ãmicʉrijiavʉita.
\v 5 Earejaimad̶a Salamina ãmicʉriĩmaroi. Judíovai
cójijiñamiai nʉri, ecorĩ coyʉrejaimad̶a Jũ̶menijicʉi yávaiye
méne. Aru Juan Marcos náre yóvayʉ barejámed̶a, cad̶atecʉyʉ
náre.
\v 6 Caino no jiavʉre vainí, nʉri earejaimad̶a na Pafos
ãmicʉriĩmaroi. Noi copʉrejaimad̶a cũinácʉ judíore, ũ̶i
ãmiá Barjesús.
\p Ñai Barjesús “Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõecʉbu yʉ”, are cuyʉ barejámed̶a. Ʉbenita borocʉcʉ
barejámed̶a. Quénora yaviéde d̶ayʉ barejámed̶a ũ̶.
\v 7 Ʉ̃i yóvaimʉ marejámed̶a no jiavʉcavʉi jabocʉ, ũ̶i
ãmiá Sergio Paulo. Ñai jabocʉ me majicʉ barejámed̶a ũ̶.
Jápiaiyʉrejamed̶a Jũ̶menijicʉi yávaiye méne. Que baru
cuturejamed̶a Bernabéde aru Saulore máre ũ̶i yebai, ne
coyʉrãjiyepe ayʉ diede ṹ̶re.
\v 8 Ʉbenita ñai yavié d̶aipõecʉ, ũ̶i ãmiá griego
ãmicʉricamua yávaicamuaque Elimas, maucʉvarejamed̶a náre.
Ʉbenidurejamed̶a ñai jabocʉre ũ̶i jʉ aiyede Jũ̶menijicʉi
yávaiye méne.
\v 9 Dinʉmʉre Saulo me jã́rejamed̶a ñai yavié d̶aipõecʉre.
Saulovacari barejámed̶a Pablo ũ̶i ãmiá. Ñai Espíritu Santo
d̶aicõjenejamed̶a Pablore. Que baru ñai yavié d̶aipõecʉre me
jã́ri arejamed̶a ṹ̶re:
\p
\v 10 —¡Mʉ, abujuvai jabocʉpe d̶are cuivʉ mʉ! Cainʉmʉa
maucʉvacʉtamu mʉ ina mearo d̶aivʉre. No mearore ʉbevʉ mʉ.
Cainʉmʉa ãmecʉbu mʉ. Borocʉcʉtamu mʉ. Jʉjovaivʉ apevʉre.
Cainʉmʉa meyuyarĩ ávaivʉ mʉ, “Jãve ãmevʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiye”. Yópe ávaivʉ mʉ põevare, ne jʉ abenajiyepe ayʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiyede.
\v 11 Jã́jacʉ. Caride Jũ̶menijicʉ ñájine d̶aquijibi mʉre mi
ãmeina teiye boje. Jã́ri eabequijivʉ mʉ. Apejãravʉa aviá ũ̶i
miad̶áene jã́mequijivʉ mʉ, arejamed̶a Pablo.
\p Cũiná jã́re eabedejamed̶a Elimas. Que baru curĩdurĩ voyʉ
barejámed̶a apecʉre, ṹ̶re nʉvacʉyʉ ũ̶i pʉrʉque.
\v 12 Aru ñai jabocʉ iyede jã́ñʉ, jʉ arejamed̶a Jesús ũ̶i
yávaiye méne. Que baru pare cuecumarejamed̶a iye ne bueiyede
Jesúrã.
\s Pablo aru Bernabé ne bueino Antioquía Pisidiacarõcavʉre
\r (Mt 3.11, 17, 10.14, 17.15, 27.22-23, 57-61; Mr 1.4, 7, 6.11,
9.7, 15.13-14, 42-47; Lc 3.3, 16, 22, 9.5, 35, 10.11, 23.21-23,
50-56; Jn 1.20, 27, 19.15, 38-42; Hch 1.3, 2.27; He 1.5, 5.5)
\p
\v 13 No yóboi, Pablojã jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ Pafos
ãmicʉriĩmarore jocarĩ nʉrejaimad̶a Perge ãmicʉriĩmaroi jia
ʉrad̶a apedʉvei, Panfilia ãmicʉrijoborõi. Dinʉmʉ Juan Marcos
dajocarejamed̶a náre, copainʉcʉyʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
\v 14 Ʉbenita Pablojã nʉrejaimad̶a Perge ãmicʉriĩmarore
jocarĩ. Earejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi, Pisidia
ãmicʉrijoborõi. Noi judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi,
judíovai cójijiñami nʉri, ecorĩ, dobarejaimad̶a na, Pablojã.
\v 15 Apecʉ jã́ri borotedejamed̶a Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede
ũ̶i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru cũinácʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevacacʉ bácʉ ũ̶i toivaiye
báquede máre. Ʉ̃i jã́ri boroteniburu yóboi, ina cójijiñamine
coreipõeva darorejaimad̶a apecʉre Pablojã yebai, ũ̶i jẽniari
jã́quiyepe aivʉ náre:
\p —Mʉja, jívʉ, ¿yávaiyʉrãrʉ mʉja ina põeva yore
cʉrivʉre, cad̶atenajivʉ náre? Yávaiyʉrivʉ baru, coyʉjarã
caride, arejamed̶a ne daroimʉ mácʉ Pablojãre.
\p
\v 16 Que baru Pablo nacajari, ũ̶i pʉrʉque jã́d̶ovari ne bi
arãjiyepe ayʉ, coyʉrĩ bú̶rejamed̶a náre.
\p —Mʉja, jívʉ, Israecavʉ, aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ
Jũ̶menijicʉre máre, jápiajarã ji coyʉiyede.
\v 17 Ñai Jũ̶menijicʉ, Israecavʉ maje mearore jímʉ,
beorejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, judíovare.
Obedicũpuruvarejaquemavʉ na mácavʉre ne cʉe báquede apevʉpe
apejoborõi, Egipto ãmicʉrijoborõi. Ʉ̃i ʉrarõ parʉéque
nʉvarejaquemavʉ na mácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ.
\v 18 Napinejaquemavʉ na mácavʉre cuarenta paiʉjʉa baju ne
cʉede cãreja põecʉbenoi.
\v 19 Bíjaroyʉ bácʉ siete paiyajuboare, Canaán
ãmicʉrijoborõcavʉre, jídejaquemavʉ no joborõre ũ̶i põeva
mácavʉre.
\v 20 Que teni Jũ̶menijicʉ jabotede d̶arejaquemavʉ obedivʉ
jabova ũ̶i põeva mácavʉre cuatrocientos cincuenta paiʉjʉareca
pʉ ñai ũ̶i yávaiyede coyʉcaipõecʉ Samuel bácʉ ũ̶i
jaboteiyeta.
\p
\v 21 ’Aru Israecavʉ bácavʉ ne jẽniaiyede Samuel bácʉre,
“Epejacʉ jabocʉre ñʉjare” ne aiyede, Jũ̶menijicʉ
jabotede d̶arejaquemavʉ Saúl bácʉre, Cis bácʉi mácʉre,
Benjamín mácʉi yajubocacʉre, ũ̶i jabotequiyepe ayʉ na
mácavʉre. Aru Saúl bácʉ jabotedejaquemavʉ na mácavʉre
cuarenta paiʉjʉa baju.
\v 22 Dinʉmʉmia Jũ̶menijicʉ jaboteicõjemenejaquemavʉ Saúl
bácʉre. Quénora jabotede d̶arejaquemavʉ David bácʉre. Yópe
arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ: “Davique, Isaí mácʉque, torojʉvʉ
yʉ. Ji d̶aicõjeiyepedeca d̶acʉyʉme ũ̶”, arejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 23 ’Aru cũinácʉ David bácʉi pãramenacacʉre, Jesúre,
daroquemavʉ Jũ̶menijicʉ, ũ̶i mead̶aquiyepe ayʉ Israecavʉre.
Que teni Jũ̶menijicʉ d̶aquemavʉ yópe ũ̶i jipocamia aiye
báquepedeca.
\v 24 Ʉbenita Jesús ũ̶i daquiye jipocai, Juan Bautista bácʉ
coyʉámed̶a caivʉ Israecavʉre. “Chĩori dápiajarã mʉja mʉje
ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede, Jũ̶menijicʉ ũ̶i
ãrʉmetequiyepe aivʉ diede. Aru jã́d̶ovajara mʉja
Jũ̶menijicʉre ocoque”, ámed̶a Juan Bautista bácʉ.
\v 25 Ʉ̃i memeinore bʉojare nʉñʉ, Juan Bautista bácʉ ámed̶a
põevare: “Mʉja dápiaivʉbu yʉre mʉje coreimʉpe, ʉbenita yʉ
ãmevʉ ñai mʉje coreimʉ. Dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji
pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃́recabe meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru
ṹ̶re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Bʉojabevʉ yʉ oarĩ nacachini
duayʉ ũ̶i cʉraidoa bʉoimeare”, ámed̶a Juan Bautista bácʉ.
\p
\v 26 ’Mʉja, jívʉ, Abraham mácʉi pãramena, aru judíova ãmevʉ
mearore jívʉ Jũ̶menijicʉre máre, majareca Jũ̶menijicʉ daroibi
ũ̶i yávaiye méne, maje meatenajiyepe ayʉ.
\v 27 Ʉbenita ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ aru ne jabova
máre coreóvabetequemavʉ ñai Jesúre náre mead̶aipõecʉre. Ne
boaicõjeiyede ṹ̶re d̶aquemavʉ yópe ina Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, diede
jã́ri boroteivʉvacari ne jabʉóvaijãravʉai sábadoa coapa.
Ʉbenita ne boarĩ́ jarʉvaicõjeiyede Jesúre, vaiquémavʉ caiye
yópe ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne
toivaiye báquepedeca.
\v 28 Jesús ũ̶i ãmeina teiye cʉbedeca, quénora Pilatore boarĩ́
jarʉvaicõjeimad̶a ṹ̶re.
\v 29 Aru ṹ̶re d̶arĩburu yóboi yópe ina Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepedeca ũ̶i
borore, apevʉ ũ̶ mácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni,
cũ̶racobei jarʉvaimad̶a na.
\v 30 Ʉbenita Jũ̶menijicʉ nacovaquemavʉ ṹ̶re yainore
jarʉvarĩ.
\v 31 Obedijãravʉare ina ũ̶i yóvaimara mácavʉ jã́imad̶a
ṹ̶re. Na mateima yóvaivʉ bácavʉ ṹ̶re jipocamia ũ̶i nʉiyede
Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ pʉ Jerusalén
ãmicʉriĩmaroita. Aru caride ina jã́ivʉ bácavʉ coyʉivʉbu
Israecavʉre ne majiéde Jesúre.
\p
\v 32-33 ’Aru ñʉjacapũravʉ coyʉrãdaivʉbu mʉjare iye
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne. Jũ̶menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ
mʉjepãramena márajivʉre”, arejaquemavʉ judíovai ñecuva
mácavʉre. Aru Jũ̶menijicʉ nacovañʉ mácʉ Jesúre yainore
jarʉvarĩ, d̶acaquemavʉ majare, judíova bácavʉi pãramenare aru
judíova ãmevʉre máre, yópe ũ̶i aiye báquepedeca. Yópe
toivarejaquemavʉ apeno toivaino mácarõ Salmo ãmicʉrõi
Jũ̶menijicʉi coyʉiye báquede Jesúrã: “Jímacʉrecabu mʉ.
Caride caivʉ ne jápiaiyede yú̶vacari jaboteicõjeivʉ mʉre”,
arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ Jesúre.
\v 34 Apeno toivaino mácarõi Jũ̶menijicʉ arĩ coyʉrejaquemavʉ
ũ̶i nacovaquiyede Jesúre yainore jarʉvarĩ, ũ̶i bajure
pojebequiyepe ayʉ. “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjareca yópe
ji aiye báquepedeca David bácʉre”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\v 35 Aru apeno toivaino mácarõ máre, Salmo ãmicʉrõi, ãñʉ
toivaipõecʉ bácʉ arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉre:
“Pojeicõjemecʉbu mʉ ji bajure, ji meacʉ baju boje, aru ji
memecaiye boje mʉre”, arejaquemavʉ.
\v 36 David bácʉcapũravʉ d̶arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi ʉrõpe
ũ̶i cʉe báquede ijãravʉi. Que d̶arĩ bʉojarĩ,
yaidéjaquemavʉ. Aru jarʉvarejaquemavʉ ũ̶i baju bácarõre ũ̶i
ñecuva mácavʉ yebai cũ̶racobei, aru ũ̶i baju bácarõ
pojedejaquemavʉ.
\v 37 Ʉbenita Jesúvacari, Jũ̶menijicʉi nacovaimʉ mácʉ yainore
jarʉvarĩ, pojebetequemavʉ ũ̶.
\p
\v 38-39 ’Mʉja, jívʉ, jãve majijarã mʉja ñʉje coyʉiyede
mʉjare Jũ̶menijicʉi yávaiye méne, ũ̶i ãrʉmetequiyepe aivʉ
ãmeina teiyede, Jesús ũ̶i yaiye báque boje majare boje.
Majijarã. “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, acʉyʉme Jũ̶menijicʉ
caivʉ ina jʉ aivʉre Jesúre. Ʉbenita põeva ne d̶aiyʉru
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquede Moisés
bácʉre, “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, abecʉyʉme náre.
\v 40 Que baru me d̶ajarã mʉja, vaibéquiyepe aivʉ mʉjare yópe
Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõeva mácavʉre:
\q
\v 41 Jã́jara mʉja, jʉ abeni yʉrivʉ ji yávaiyede. Yʉre jã́ri
cõenínajaramu mʉja. Ji d̶aquiyede jidʉjarã mʉja. Yainí
bíjarãjaramu mʉja. Mʉje cʉrijãravʉare põeva ne d̶arĩ
majibede d̶acʉyʉmu yʉ. Ʉbenita jʉ abejebu mʉja, apecʉ ũ̶i
coyʉru mʉjare ji d̶aiyede. Apecʉ ũ̶i coyʉiyedeca aipe
aiyʉrõre ji d̶aiyede, jʉ abejebu mʉja cãreja, arejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ mʉjare, arejamed̶a Pablo náre.
\p
\v 42 Arĩ bʉojarĩ, Pablojã ne etaiyede judíovai cójijiñamine
jocarĩ, judíova ãmevʉcavʉ jẽniarejaimad̶a náre ne
copaidarãjiyede apesumana judíovai jabʉóvaijãravʉi, ne
coyʉrãjiyepe aivʉ pʉeno baju iye yávaiye méne.
\v 43 Obedivʉ põeva, judíova aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ
Jũ̶menijicʉre, ne etaiyede cójijiñamine jocarĩ cujurejaimad̶a
Pablore aru Bernabéde máre ne nʉiyede. Que teni ina Jesús ũ̶i
yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara coyʉivʉ barejáimad̶a ina
põevare parʉrõreca, ne dajocabenajiyepe aivʉ ne coreinore
Jũ̶menijicʉi mearo bojecʉbeno ũ̶i d̶acaquiyede náre.
\p
\v 44 Aru apesumana judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, obedivʉ
põeva diĩmarocavʉ cójijidejaimad̶a, jápiarãjivʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne.
\v 45 Ʉbenita apevʉ judíovacapũravʉ, ne jã́iyede caivʉ ina
obedivʉ põevare cójijivʉre, pare jorojĩnejaimad̶a na. Que baru
copʉ arejaimad̶a Pablo ũ̶i coyʉiyede. Aru ãmecororejaimad̶a
ṹ̶re.
\v 46 Ʉbenita Pablo aru Bernabécapũravʉ jidʉbevʉva pʉeno baju
parʉrõque arejaimad̶a:
\p —Mamarʉmʉre jaʉvʉ ñʉjare ñʉje coyʉiye Jũ̶menijicʉi
yávaiye méne mʉja, judíovare. Ʉbenita mʉja jápiaiyʉbevʉ
diede. Que baru mʉje cʉvaiyʉbe boje jãravʉ cũiméjãravʉ
baquinóre dajocaivʉbu mʉjare. Caride coyʉrãnʉivʉbu iye
yávaiye méne ina judíova ãmevʉre.
\v 47 Que teni d̶arãjivʉbu ñʉja yópe Jũ̶menijicʉi coyʉiye
báquepe, arejaimad̶a.
\q Yʉ jaroivʉ mʉre yópe pẽoinope caivʉ ina põeva judíova
ãmevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ji yávaiye méne, mead̶acʉyʉ
náre, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 48 Ina judíova ãmevʉ jápiaivʉ iyede, torojʉrivʉ
“Jũ̶menijicʉi yávaiye me bajutamu”, arejaimad̶a. Nácavʉ,
Jũ̶menijicʉi beoimara mácavʉ cʉvarãjivʉ jãravʉ
cũiméjãravʉ baquinóre, jʉ arejaimad̶a na Jesúre.
\v 49 Aru caino dijoborõre apevʉ põeva obedivʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiye méne jápiarĩ, jʉ arejaimad̶a diede. Que teni pʉeno
baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a.
\v 50 Ʉbenita nócavʉ judíova maucʉvare d̶arejaimad̶a
diĩmarocavʉ, ũ̶mʉva parʉrivʉre aru nomiva judíova ãmevʉ
põeva ne pued̶ainomivare máre, ne ñájine d̶arãjiyepe aivʉ
Pablore aru Bernabéde máre. Que baru jaetovarejaimad̶a náre
dijoborõre jocarĩ.
\v 51 Dinʉmʉre Pablojã pʉpedejaimad̶a jobore náre jẽiyede ne
cʉboba cãchinoi ne jã́iyede, ina põeva ne jápiaiyʉbe boje
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne. Que teni náre dajocarĩ
nʉrejaimad̶a na Iconio ãmicʉriĩmaroi.
\v 52 Ina Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva
torojʉrejaimad̶a. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a náre
coapa.
\c 14
\s Pablo aru Bernabé ne bueino Iconiocavʉre
\p
\v 1 Iconio ãmicʉriĩmaroi Pablo Bernabémaque ecorejaimad̶a
judíovai cójijiñami, buenajivʉ nócavʉre. Aru buedejaimad̶a
majiéque. Que baru obedivʉ põeva jʉ arejaimad̶a Jesúre, apevʉ
judíova aru apevʉ judíova ãmevʉ máre.
\v 2 Ʉbenita nócavʉ judíova Jesúre jʉ abevʉ maucʉvare
d̶arejaimad̶a nócavʉ judíova ãmevʉre, ne ãmeina
dápiarãjiyepe aivʉ Pablojãre.
\v 3 Que baru Pablojã mautedejaimad̶a noi obedijãravʉa. Náre
Jesús ũ̶i cad̶ateiye boje, jidʉbevʉva coyʉivʉ barejáimad̶a
parʉéque. Aru Jũ̶menijicʉ parʉre d̶arejaquemavʉ náre, ne
d̶arãjiyepe ayʉ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre.
Que baru Jũ̶menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ jãve ne coyʉiyede
jíyede mearo bojecʉbenore Jesúre jʉ aipõevare.
\v 4 Ʉbenita cũinátʉrʉ ne ũme dápiabedejaimad̶a na,
diĩmarocavʉ. Apevʉ jʉ arejaimad̶a ina judíova ne coyʉiyede aru
apevʉ jʉ arejaimad̶a Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimara ne coyʉiyede.
\v 5 Dinʉmʉre ina judíova aru apevʉ judíova ãmevʉ máre
coyʉrejaimad̶a jabovaque, yópe arĩ: “Ñájine d̶arãjarevʉ
Pablojãre”, arejaimad̶a ne bajumia. Que arĩ, cũ̶raboaque
dʉvarĩ boaiyʉrĩdurejaimad̶a náre.
\v 6 Pablojã coreóvaivʉ ne maucʉvarĩ dápiaiyede náre, dupini
nʉrejaimad̶a apejoborõi. Cʉrejaimad̶a Licaonia
ãmicʉrijoborõcaĩmaroai, Listra aru Derbe ãmicʉriĩmaroai, aru
no joabenoquei máre.
\v 7 Coyʉivʉ barejáimad̶a Jesús ũ̶i yávaiye méne nócavʉre.
\s Listracavʉ ne boaino Pablore cũ̶raboaque
\r (Hch 4.24)
\p
\v 8 Listra ãmicʉriĩmaroi dobarejamed̶a cũinácʉ ũ̶mʉ cuiye
majibecʉ. Ʉ̃i cʉboba jiacʉbedejavũ̶ya. Põetedejamed̶a ñai
ũ̶mʉ cuiye majibecʉ. Aru cainʉmʉa cubedejamed̶a ũ̶.
\v 9 Ʉ̃ jápiayʉ barejámed̶a Pabloi coyʉiyede. Pablo me cocoyʉ
ṹ̶re, coreóvarejamed̶a ñai ũ̶mʉ jʉ ayʉre Jesús parʉcʉre,
ṹ̶re mead̶acʉyʉre.
\v 10 Que baru Pablo me jã́ñʉ ṹ̶re, arejamed̶a parʉrõreca:
\p —Nacajajacʉ mi cʉbobaque nurié, arejamed̶a Pablo.
\p Maumejiena biarárĩ, núri, vaivárĩ bú̶rejamed̶a ũ̶, cuiye
majibecʉ bácʉ.
\v 11 Ina obedivʉ põeva jã́ivʉ Pabloi d̶aiye báquede,
cod̶oboborĩ bú̶rejaimad̶a ne yávaicamuaque, Licaonia
ãmicʉrijoborõcavʉ ne yávaicamuaque. Yópe arĩ, cod̶oboboivʉ
barejáimad̶a na:
\p —¡Jũ̶menijina ũ̶mʉvape ãrojarivʉ teni ẽmeni darĩ
edad̶ama maje yebai! arejaimad̶a na.
\p
\v 12 Que baru arejaimad̶a Bernabéde, “Ʉ̃́recabe ñai jũ̶menijicʉ
ũ̶i ãmiá Zeus”. Aru arejaimad̶a Pablore, “Ʉ̃́recabe ñai
jũ̶menijicʉ ũ̶i ãmiá Hermes”. Que arejaimad̶a na Pablo ũ̶i
yávaiye boje Bernabé pʉeno.
\v 13 Cũinád̶ami cũ̶rami põeva ne torojʉede jíñami ñai Zeure
cʉrejavũ̶ya diĩmaro tʉrʉvai. Aru Zeui sacerdote davarejamed̶a
oteivecʉvare aru cóvʉare máre diñami jedevacobe yebai. Ʉ̃
diĩmarocavʉque ina oteivecʉvare boarĩ́ juaiyʉrĩdurejaimad̶a na,
mearore jínajivʉ Bernabéde aru Pablore máre.
\v 14 Ʉbenita Bernabé aru Pablocapũravʉ jápiaivʉ põeva ne
d̶aiyʉede, ne baju doicajeare tatorĩ jad̶evarejaimad̶a, põeva ne
majinajiyepe aivʉ diede ʉbevʉre. Aru põeva jẽneboi cúyarĩ
nʉri, cod̶oboborejaimad̶a na:
\p
\v 15 —¡Yópe d̶abejarã mʉja! ¡Jũ̶menijina ãmevʉ ñʉja!
Ñʉja máre mʉjape paivʉ põevatamu. Coyʉrãdaivʉbu
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ
mʉje mearore jíyede jũ̶menijina ãmevʉre aru mʉje majinajiyepe
aivʉ ñai Jũ̶menijicʉ apʉcʉ cũinácʉva. Ñai Jũ̶menijicʉ
cʉed̶arejaquemavʉ cavarõre, joborõre, jia ʉrad̶are máre, aru
caivʉ nócavʉre, noi cʉede máre.
\v 16 Jipocai judíova ãmevʉ d̶aivʉ bácavʉreca ne baju ʉrõ
coapa, Jũ̶menijicʉ d̶aicõjeñʉ ãmenejaquemavʉ náre.
\v 17 Ʉbenita cainʉmʉa Jũ̶menijicʉ jã́d̶ovaimi mʉjare aipe
ãrojacʉ ũ̶i baju ũ̶i d̶acaiyede mearore mʉjare. Que teni
Jũ̶menijicʉ ocare d̶acaibi cavarõre jocarĩ mʉjare. Aru bʉcʉre
d̶acaibi mʉje oteiyede, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ ãiyede. Yapide
d̶acaibi mʉjare ãiyeque. Aru torojʉre d̶acaibi mʉje ũmene,
Pablo Bernabémaque arejaimad̶a.
\p
\v 18 Yópe arejaimad̶a, náre ne torojʉede oteivecʉvare juarĩ
jíyʉe boje. Ʉbenita maiyójarejavũ̶ya náre ne dajocaiyede.
\p
\v 19 Dinʉmʉre apevʉ judíova, Pisidia ãmicʉrijoborõcaĩmaroa
Antioquía aru Iconio ãmicʉriĩmaroacavʉ
earejaimad̶a diĩmaroi. Obedivʉ diĩmarocavʉre maucʉvare
d̶arejaimad̶a na Pablojãre. Que teni Pablore ĩni, cũ̶raboaque
dʉvarĩ ṹ̶re, “¿Yaiyú̶ bárica?” arĩ jabʉborĩ
jarʉvarejaimad̶a ũ̶i baju bácarõre diĩmarore jocarĩ.
\v 20 Ʉbenita no yóboi Jesúre jʉ aipõeva cójijini nʉivʉ ũ̶i
yebai, Pablo nacajari, copainʉrejamed̶a diĩmaroi.
Cõmiáijãravʉre Bernabémaque nʉrejaimad̶a Derbe
ãmicʉriĩmaroi.
\p
\v 21 Pablojã coyʉrejaimad̶a Jesús ũ̶i yávaiye méne diĩmaroi.
Aru obedivʉ põeva jʉ arejaimad̶a diede. No yóboi,
copainʉrejaimad̶a Listra, Iconio, aru Antioquía ãmicʉriĩmaroai,
Pisidia ãmicʉrijoborõcarõai.
\v 22 Diĩmaroa coapa cad̶atedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, ne jʉ
arãjiyepe aivʉ pʉeno baju parʉrõ aru ne dajocabenajiyepe aivʉ
ne Jesúre jʉ aiyede máre. Arejaimad̶a diĩmaroacavʉre:
\p —Caivʉ maja jʉ aivʉ Jesúre ñájinajivʉbu pare ijãravʉi,
maje ecorãjiye jipocai Jũ̶menijicʉi jaboteinore, arĩ
buedejaimad̶a na.
\p
\v 23 Diĩmaroa coapa apevʉ ũ̶mʉva Jesúre jʉ aivʉcavʉre
beorejaimad̶a Pablo aru Bernabé máre, ne corenajiyepe aivʉ apevʉ
Jesúre jʉ aipõevare, náque cójijivaivʉre. Que teni
jẽniarejaimad̶a Jũ̶menijicʉre ãmevʉva ãiyede, ũ̶i corequiyepe
aivʉ ina ṹ̶re jʉ aipõevare, aru ũ̶i cad̶atequiyepe aivʉ
náre. Que d̶arejaimad̶a Pablojã diĩmaroa coapa.
\s Pablo aru Bernabé ne copaino Antioquía Siriacarõi
\p
\v 24 Dinʉmʉ Pisidia ãmicʉrijoborõre vainí, earejaimad̶a
Pablojã Panfilia ãmicʉrijoborõi.
\v 25 Noi Perge ãmicʉriĩmaroi coyʉrejaimad̶a Jesús ũ̶i
yávaiye méne. Coyʉrĩ bʉojarĩ, ẽmenejaimad̶a Atalia
ãmicʉriĩmaroi.
\v 26 Noi jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ, earãnʉrejaimad̶a Antioquía
ãmicʉriĩmaroi cojedeca, mamarʉmʉ ne etaino mácarõi. Ne
etarãjijãravʉ jipocamia, Jesúre jʉ aipõeva diĩmarocavʉ
jẽniarejaimad̶a Jũ̶menijicʉre, ũ̶i corequiyepe aivʉ ina ṹ̶re
memecaivʉre aru ũ̶i cad̶atequiyepe aivʉ náre.
\p Que arejaimad̶a, jẽniaivʉ Jũ̶menijicʉre ũ̶i d̶acaquiyepe aivʉ
mearore Pablojãre. Aru ne copaiyede noi cojedeca jave
bʉojarejaimad̶a ne memeinore, Jũ̶menijicʉi coreni cad̶ateiye
báque boje náre.
\v 27 Que baru Pablojã eaivʉ Antioquía ãmicʉriĩmaroi,
cójijide d̶arejaimad̶a caivʉ Jesúre jʉ aipõevare, coyʉrãjivʉ
náre caiye iye Jũ̶menijicʉi cad̶ateiye báquede náre aru ũ̶i
mead̶aicõjeiye báquede ina judíova ãmevʉre, jʉ arãjivʉre
Jesúre.
\v 28 Aru Pablojã mautedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevaque noi
obedijãravʉa.
\c 15
\s Jesúre jʉ aipõeva jabova Jerusalẽ́i ne cójijino
\r (Hch 2.4, 10.1-44)
\p
\v 1 Dinʉmʉre apevʉ ũ̶mʉva ẽmenejaimad̶a Judea
ãmicʉrijoborõre jocarĩ Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ,
bueni bú̶rejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare:
\p —Mʉja ʉrivʉ baru Jũ̶menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare,
buraicõjeiye jaʉvʉ mʉje cajede yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyepe ũ̶i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arĩ
buedejaimad̶a.
\p
\v 2 Pablo aru Bernabé máre jʉ abedejaimad̶a iye ne bueiyede. Que
baru coyʉrĩdurejaimad̶a náre jãve ãmene. Ʉbenita ina Judeacavʉ
jaraivʉ jápiaiyʉbedejaimad̶a Pablojãre. Que baru Jesúre jʉ
aipõeva beorejaimad̶a Pablore aru Bernabéde, aru apevʉ Jesúre jʉ
aivʉre máre, ne mʉri nʉrajiyepe aivʉ Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi, jẽniari jã́rajivʉ diede Jesús ũ̶i yávaiye
méne beorĩ coyʉicõjeimarare aru jʉ aivʉre coreipõevare máre.
\v 3 Que baru ina Jesúre jʉ aivʉ jarorejaimad̶a náre. Vainí
nʉri Fenicia aru Samaria ãmicʉrijoborõare, coyʉre cuivʉ
barejáimad̶a nócavʉre ĩmaroa coapa apevʉ judíova ãmevʉ ne jʉ
aiyede Jesúre. Iye borore jápiaivʉ bácavʉ nócavʉ Jesúre jʉ
aipõeva ʉrarõ torojʉrejaimad̶a na.
\p
\v 4 Pablojã ne eaiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ina Jesúre jʉ
aipõeva aru náre coreipõeva, aru Jesús ũ̶i yávaiye méne
beorĩ coyʉicõjeimara máre jacoyʉrejaimad̶a náre. Dinʉmʉ
Pablojã coyʉrejaimad̶a náre caiye Jũ̶menijicʉi d̶aiye báquede
ne bueiye báquede ũ̶i yávaiye méne.
\v 5 Dinʉmʉre apevʉ Jesúre jʉ aivʉ, fariseo
ãmicʉriyajubocavʉ, nacajari arejaimad̶a Pablojãre:
\p —Ina judíova ãmevʉ ũ̶mʉvare ne cajeáre buraicõjeiye jaʉvʉ
aru d̶aiye jaʉvʉ náre caiye yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe
ũ̶i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arejaimad̶a ina fariseova.
\p
\v 6 Ne que arĩburu yóboi, ina Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimara aru ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva máre
cójijidejaimad̶a, majinajivʉ diede.
\v 7 Ne ʉrarõ coyʉrĩburu yóboi, Pedro nacajari arejamed̶a náre:
\p —Mʉja, jívʉ, majivʉ mʉja javede Jũ̶menijicʉ beoyʉ
bácʉre yʉre mʉje jẽneboi, ji coyʉquiyepe ayʉ ũ̶i yávaiye
méne, judíova ãmevʉre, ne jápiarĩ jʉ arãjiyepe ayʉ.
\v 8 Aru Jũ̶menijicʉ, ñai majicʉ caivʉ ne dápiaiyede,
jã́d̶ovaquemavʉ náre ũ̶i copʉ etaimara mácavʉre ũ̶i
daroiyede náre ñai Espíritu Santore nopedeca majare ũ̶i daroiye
báquepe ṹ̶re.
\v 9 Que baru Jũ̶menijicʉ copʉ etaibi caivʉre cũinátʉrʉ.
Jã́imi náre, judíova ãmevʉre, nópe ũ̶i jã́iyepedeca majare,
judíovare. Que baru Jũ̶menijicʉ ãrʉmeteibi ne ãmeina teiyede
ne jʉ aiyede Jesúre.
\v 10 ¿Aipe teni ʉbevʉrũ̶ mʉja Jũ̶menijicʉi d̶aiye báquede?
Mʉja d̶aicõjeiyʉrivʉbu Jũ̶menijicʉi jave d̶aicõjeme máquede.
Mʉja d̶aicõjeiyʉrivʉbu Jesúre jʉ aipõeva judíova ãmevʉre
pʉeno baju. Majeñecuva mácavʉ nópe d̶arĩ bʉojabedejaquemavʉ
caiye iyede. Aru maja máre d̶arĩ bʉojabevʉ maja caiye iyede.
\v 11 Nópe d̶abejarã. Maja coreóvaivʉ Jũ̶menijicʉ mead̶ayʉre
majare, Jesús ũ̶i mearo d̶acaiye báque boje majare. Aru
cũinátʉrʉ Jũ̶menijicʉ mead̶ayʉbe judíova ãmevʉre máre,
arejamed̶a Pedro.
\p
\v 12 Caivʉ ina cójijivʉ bi arejaimad̶a na. Dinʉmʉ Bernabé aru
Pablo máre coyʉrejaimad̶a aipe põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ
majibede máre Jũ̶menijicʉi d̶are d̶aiye báquede náre judíova
ãmevʉ jẽneboi. Aru caivʉ ina cójijivʉ me jápiarejaimad̶a ne
coyʉiyede.
\v 13 Coyʉrĩburu yóboi, Santiago, Jesúi yócʉ, yópe arĩ,
yávarejamed̶a:
\p —Mʉja, jívʉ, jápiajarã ji coyʉquiyede.
\v 14 Simón Pedro coyʉibi mʉjare aipe d̶arĩ Jũ̶menijicʉ mearo
d̶acarĩ bʉino mácarõre judíova ãmevʉre, aru aipe d̶arĩ
beoino mácarõre apevʉ nácavʉre ũ̶ jina márajivʉre.
\v 15 Aru cũinátʉrʉ iye Pedro ũ̶i coyʉiyepe toivarejaquemavʉ
ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ. Yópe
Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ cũinácʉ ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõecʉ bácʉre ũ̶i yávaiyede:
\q
\v 16 Yʉ Jũ̶menijicʉtamu. No yóboi, copaidacʉyʉmu yʉ.
Põevare yʉre mearore jíde d̶acʉyʉmu yʉ, yópe ne mearore jíye
báquepe yʉre David bácʉi jaboteinʉmʉ mácarõre. David bácʉi
pãramena mácavʉ ne jaboteino cũinotamu, nopedeca cũinád̶ami
cũ̶rami tʉiñamipe. Ʉbenita parʉre d̶acʉyʉmu yʉ cojedeca
cũinácʉre népãramenacacʉ bacʉyú̶re, ũ̶i jabotequiyepe ayʉ
bedióva yópe põeva mamad̶ami cũ̶ramine ne d̶aiyepe tʉiñami
mácarõquede.
\v 17 Yópe d̶acʉyʉmu yʉ judíova ãmevʉre, ne vorãjiyepe ayʉ
yʉre, ne jabocʉre.
\v 18 Que teni caivʉ ji beoimara mácavʉ jína márajivʉtamu,
arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 19 ’Que baru yʉ dápiaivʉ yópe. Cãrijovamenajarevʉ maja ina
judíova ãmevʉ jʉ aivʉre Jũ̶menijicʉre.
\v 20 Quénora toivarãjarevʉ paperayocare, d̶aicõjenajivʉ náre
ne ãmenajiyepe aivʉ caiye ãiyede pẽpeimarare jíye báquede, ne
d̶abenajiyepe aivʉ ãmeina d̶aiyede némarebʉcʉva ãmevʉque, ne
ãmenajiyepe aivʉ ãimajiarʉa jive cʉede, aru ne ãmenajiyepe aivʉ
jivede máre.
\v 21 Yópe d̶aiye jaʉvʉ majare. Joe baju cainoa ĩmaroai
caisumana coapa jabʉóvaijãravʉai, judíovai cójijiñamia nʉri,
põeva jã́ri boroted̶ama
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquede Moisés
bácʉre aru bued̶ama diede. Que baru ina jápiaivʉ bácavʉ jave
majima na diede, arejamed̶a Santiago.
\s Paperayocare ne toivaino judíova ãmevʉre
\p
\v 22 Caivʉ ina Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara,
ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva, aru caivʉ ina Jesúre jʉ
aipõeva máre jʉ arejaimad̶a Santiago ũ̶i coyʉiyede. Que baru
beorejaimad̶a ne jẽneboi apevʉ ũ̶mʉvare, jarorãjivʉ náre
Pablo aru Bernabéque Antioquía ãmicʉriĩmaroi, ne nʉvarajiyepe
aivʉ diyoca paperayocare. Que baru beorejaimad̶a pʉcarã nácavʉ
jabovare. Cũinácʉ ũ̶i ãmiá Judas, ṹ̶vacari Barsabás
ãmicʉrejamed̶a. Aru apecʉ Silas ãmicʉrejamed̶a.
\v 23 Ne jaroiyocaque yópe arejaimad̶a:
\p “Ñʉja, Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru
Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva máre meaicõjeivʉbu mʉjare,
ñʉjevʉre, judíova ãmevʉ Jesúre jʉ aipõeva
Antioquíacavʉre, Siriacavʉre, aru Ciliciacavʉre.
\v 24 Jápiaivʉbu ñʉja apevʉ ñʉje cójijinocavʉre nʉivʉre
mʉje yebai, ne buenajiyepe aivʉ mʉjare mʉje cajeáre
buraicõjeiye jaʉrõre yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe ũ̶i
coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita ñʉja jarobetecarã
náre. Que baru chĩoivʉbu ñʉja ne cãrijovaiyede mʉjare ne
bueiyeque.
\v 25 Que baru cójijivʉbu ñʉja cũinátʉrʉ ñʉje ũme,
beorãjivʉ apevʉ ñʉjacavʉre, ne jã́ranʉrajiyepe aivʉ
mʉjare. Dad̶ama ina ñʉje jaroimara Bernabé aru Pabloque máre,
maje ʉmaraque.
\v 26-27 Põeva ne boaiyʉrĩduimara ne Jesúre memecaiye boje, aru
ñʉje jaroimara, ne ãmiá Judas aru Silas máre, coyʉrãjarama
mʉjare nópe ñʉje toivaiyepedeca diyocare.
\v 28 Jũ̶menijicʉi Espíritu Santo ñʉjare toivaicõjeimi
mʉjare. Aru me jʉ aivʉbu ñʉja iye ũ̶i cõjeiyede,
d̶aicõjemenajivʉ ʉrarõ maiyójarõ d̶aicõjeinore. Quénora
yópe d̶aicõjeivʉbu mʉjare:
\v 29 Caiye ãiyede pẽpeimara mácavʉ ne jíno mácarõre
ãmejara. Aru jivede ãmejara. Ãimajiarʉa jive cʉede
máre ãmejara. Aru d̶abejarã ãmeina d̶aiyede apevʉque
mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque. Nópe d̶aivʉ baru, mearo d̶arãjaramu
mʉja. Quénoramu”, arĩ toivarejaimad̶a na.
\p
\v 30 Ina ne jaroimara mácavʉ ẽmenejaimad̶a Antioquía
ãmicʉriĩmaroi. Na eaivʉ noi, cójijovarejaimad̶a caivʉ ina
Jesúre jʉ aipõevare. Aru jídejaimad̶a náre diyoca paperayocare.
\v 31 Ne jã́ri boroteiyede diyocare, iye toivaiye báque pare
cad̶atedejavũ̶ya náre. Que baru torojʉrejaimad̶a na.
\v 32 Judas aru Silas máre Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉipõeva
marejáimad̶a na. Que baru ina pʉcarã pare buedejaimad̶a
nócavʉre, náre cad̶atenajivʉ, aru pʉeno baju parʉre d̶arãjivʉ
náre ne ũmei.
\v 33 Obedijãravʉa mautedejaimad̶a ina pʉcarã nore. Aru
bueniburu yóboi, nócavʉ Jesúre jʉ aivʉ jacopaiyovarĩ
jarorejaimad̶a ina coyʉipõevare ne daino mácarõi. “Me nʉjara
mʉja cãrijimevʉva”, arejaimad̶a náre.
\v 34 Ʉbenita Silas mautedejamed̶a noi, Antioquía
ãmicʉriĩmaroi.
\v 35 Pablo Bernabémaque máre mautedejaimad̶a obedijãravʉa nore.
Bueivʉ barejáimad̶a aru Jesús ũ̶i yávaiye méne coyʉivʉ
barejáimad̶a na apevʉ obedivʉque.
\s Pablo ũ̶i jã́cʉnʉino cojedeca, coyʉcʉyʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede
\r (Hch 13.13)
\p
\v 36 Obedijãravʉa yóboi, Pablo arejamed̶a Bernabéde:
\p —Jã́rica, jã́ranʉrevʉ cojedeca maje bueimarare ĩmaroa
coapa, maje bueino mácarõ Jesús ũ̶i yávaiye méne, jã́muri
aipe ne cʉede Jesúque, arejamed̶a Pablo.
\p
\v 37 Bernabé nʉvaiyʉrejamed̶a Juan Marcore máre.
\v 38 Ʉbenita Pablocapũravʉ jʉ abedejamed̶a ṹ̶re. Jipocamia
Juan Marcos dajocarejamed̶a náre Panfilia ãmicʉrijoborõi. Que
teni yóvabedejamed̶a náre pʉ ne memeinore bʉojaiyeta.
\v 39 Que baru cũinátʉrʉ ne ũme cʉbedejaimad̶a na, Pablo
Bernabémaque. Que baru coatedejaimad̶a ne baju. Bernabé Juan
Marcomaque nʉrejaimad̶a jiad̶ocũ ʉracũque Chipre
ãmicʉrijiavʉi.
\v 40 Ʉbenita Pablo beorejamed̶a Silare, nʉcʉyʉ ṹ̶que. Jesúre
jʉ aipõeva “Jũ̶menijicʉ coreni cad̶atejacʉrĩ mʉjare” ne
arĩburu yóboi, nʉrejaimad̶a Pablo Silamaque.
\v 41 Aru vaidéjaimad̶a Siria aru Cilicia ãmicʉrijoborõare.
Buede cuivʉ barejáimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, pʉeno baju
parʉre d̶arãjivʉ náre ne ũmei.
\c 16
\s Timoteo ũ̶i yóvaino Pablore, Silare máre
\p
\v 1 Pablojã earejaimad̶a Derbe aru Listra ãmicʉriĩmaroai. Nore
cʉrejamed̶a cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉ, ũ̶i ãmiá Timoteo.
Jípaco, judíovacaco, Jesúre jʉ aipõeco barejácod̶a õ.
Ʉbenita jípacʉ judío ãmenejamed̶a ũ̶.
\v 2 Listra aru Iconio ãmicʉriĩmaroacavʉ Jesúre jʉ aipõeva me
jã́rejaimad̶a Timoteore.
\v 3 Pablo nʉvaiyʉrejamed̶a ṹ̶re náque. Ʉbenita nócavʉ
judíova majidejaimad̶a Timoteoi pacʉ judío ãmecʉre. Que baru
Pablo buraicõjenejamed̶a Timoteore ũ̶i cajede, yópe judíovai
d̶aicõjeiyepe.
\v 4 Pablojã ne vaiyede ĩmaroa coapa buede nʉrejaimad̶a Jesúre jʉ
aipõevare. Coyʉrejaimad̶a náre Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimara aru Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ
aivʉre coreipõeva ne d̶aicõjeiyede judíova ãmevʉre, ne
d̶arãjiyepe aivʉ yópe ne cõjeiyepe.
\v 5 Ne nópe teiyede Jesúre jʉ aipõeva majidejaimad̶a Jesús
ũ̶i yávaiyede pʉeno baju. Aru caijãravʉa apevʉ ne jʉ aiyede
pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a na.
\s Pablo ũ̶i jã́ino decoboayʉpe Macedoniacacʉre
\p
\v 6 Ñai Espíritu Santo Pablojãre coyʉicõjemenejamed̶a Jesús
ũ̶i yávaiye méne Asia ãmicʉrijoborõi. Que baru vaidéjaimad̶a
na Frigia aru Galacia ãmicʉrijoborõare.
\v 7 Misia ãmicʉrijoborõ tʉrʉvai ne eaiyede,
nʉiyʉrĩdurejaimad̶a Bitinia ãmicʉrijoborõi. Ʉbenita ñai
Espíritu Santo nʉicõjemenejamed̶a náre nore.
\v 8 Que teni Misia ãmicʉrijoborõi vainí, ẽmeni, earejaimad̶a
Troas ãmicʉriĩmaroi.
\v 9 Diñamimareca Pablo jã́rejamed̶a decoboainope cũinácʉ ũ̶mʉ
Macedonia ãmicʉrijoborõcacʉre, núcʉre, jẽniañʉre ṹ̶re,
“Dajacʉ Macedoniai, cad̶atejacʉ ñʉjare”, ayʉre Pablore.
\v 10 (Lucas copʉrejaquemavʉ Pablojãre Troas ãmicʉriĩmaroi.) Que
teni coreóvarejacarã Jũ̶menijicʉ jarocʉyʉre ñʉjare,
coyʉrãjivʉ Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉre Jesús ũ̶i yávaiye
méne. Que baru no decoboainore jã́riburu yóboi, cũiná
mead̶arejacarã ñʉja, nʉrajivʉ ne joborõi.
\s Pablo Silamaque ne bueino Filipocavʉre
\p
\v 11 Etarejacarã jiad̶ocũ ʉracũque Troas ãmicʉriĩmarore
jocarĩ. Jatarejacarã nurié pʉ Samotracia ãmicʉrijiavʉita.
Cõmiáijãravʉi jatarejacarã pʉ Neápolis ãmicʉriĩmaroi.
\v 12 Nore jocarĩ, mái nʉrejacarã pʉ Filipos ãmicʉriĩmaroi.
Javede Roma ãmicʉrõ jaborõcavʉ barejáimad̶a mamarʉmʉ d̶aivʉ
diĩmarore. Aru põeva nore cʉrivʉ Roma ãmicʉriĩmarocavʉpe
paivʉ barejáimad̶a na. Cũinárocarõ joborõcarõ Macedonia
ãmicʉrijoborõcarõ aviá daino tʉrʉvacarõ marejávũ̶ya no
ĩmaro ʉrarõ. Obebejãravʉa cʉrejacarã noi.
\p
\v 13 Aru judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, nʉrejacarã
ĩmarore jocarĩ tuipãvai. Judíova cójijini
cõmajidejaimad̶a, jẽniarajivʉ Jũ̶menijicʉque noi. Que baru
vorãnʉrejacarã cũináro ne jẽniainore. Apevʉ nomiva cójijivʉ
barejáima tuipãvai. Náque dobarĩ, coyʉrejacarã náre Jesús
ũ̶i yávaiye méne.
\v 14 Cũináco nácaco ñʉje coyʉiyede jápiad̶o, õi ãmiá
Lidia, Tiatira ãmicʉriĩmarocaco barejácod̶a. Meacajea
ñemijuaricajea cuitótecajeare bojed̶aipõeco barejácod̶a õ.
Mearore jívarejacod̶a Jũ̶menijicʉre. Que baru Jũ̶menijicʉ
jápiarĩ ad̶are d̶arejaquemavʉ ṍre.
\v 15 Que teni õ aru õi cũ̶ramicavʉ máre jã́d̶ovarejaima
Jũ̶menijicʉre ocoque. Dinʉmʉ yópe arĩ, cuturejaco ñʉjare õi
cũ̶rami:
\p —Mʉja dápiaivʉ baru yʉre jãve jʉ ad̶ore Jesúre,
cãradajarã ji cũ̶rami, arejaco õ.
\p Aru pare jecʉrejaco ñʉjare. Que baru mautedejacarã ñʉja õi
cũ̶rami.
\p
\v 16 Apejãravʉ ñʉje nʉiyede bedióva no jẽniainoi,
copʉrejaco ñʉjare cũináco yebacaco, abujucʉ ũ̶i ĩmamo. Aru õ
cãcoé namʉód̶o marejáco ñai abujucʉ cʉe boje ṍre. Que teni
õi jabova ĩ́vʉ barejáimad̶a ʉrarõ tãutʉrare, õi cãcoé
namʉóiye boje põevare aipe vaiquíyede náre.
\v 17 Ico yebacaco, yópe arĩ, cod̶oboborĩ are cuyo barejáco
ñʉjara:
\p —Ina ũ̶mʉvarecabu memecaivʉ Jũ̶menijicʉre, caivʉ pʉeno
parʉcʉ bajure. Coyʉrãdaivʉ mʉjare aipe d̶arĩ Jũ̶menijicʉ
mead̶acʉyʉre mʉjare, ad̶o barejáco õ.
\p
\v 18 Obedijãravʉa nopedeca are cuyo barejáco. Ʉbenita pare
cãrijovad̶o marejáco Pablore. Que baru copedini, arejame ñai
abujucʉre:
\p —Jesúi parʉéque cõjeivʉ mʉre, etajacʉ ṍre jocarĩ,
arejame.
\p Aru cũiná etarejaquemavʉ ṍre jocarĩ.
\v 19 Que teni õi jabova coreóvaivʉ ne tãutʉra ĩmenajinora õi
cãcoé namʉóiyeque, jẽnejaima Pablore aru Silare máre. Náre
jabʉborejaima Roma ãmicʉrõ jaborõcavʉi jabova yebai tãibʉi.
\v 20 Náre davaivʉ arejaima ina jabovare:
\p —Ina ũ̶mʉva judíovabu. Cãrijovad̶ama maje ĩmarocavʉre.
\v 21 Bueivʉbu ne d̶arĩ cõmajiyede. Ʉbenita maja, Romacavʉ,
yópe d̶arĩ bʉojabevʉ. Maje d̶aicõjeiye d̶aicõjemevʉ majare
yópe ne bueiyepe, arejaima na.
\p
\v 22 Que arĩ, caivʉ põeva tãibʉi cʉrivʉ maucʉvarĩ
bú̶rejaima Pablojãre. Aru ina Romacavʉi jabova
jad̶evaicõjenejaima Pablojãre ne doicajeare. Aru jara
popeicõjenejaima náre jarad̶oque.
\v 23 Ʉrarõ jara popeniburu yóboi, ina Romacavʉi jabova
nʉvaicõjenejaima náre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami.
Parʉrõreca coreicõjenejaima ñai diñamine coreipõecʉre náre,
ne dupini nʉmenajiyepe aivʉ.
\v 24 Ne cõjeiyede jápiayʉ, ñai coreipõecʉ epedejamed̶a náre
jẽni jacoiñami jívʉ baji. Aru ne cʉbobare tãiñorejamed̶a
jocʉveaque.
\p
\v 25 Ñami corica joabeno baji Pablo aru Silas máre jẽniaivʉ
barejáimad̶a Jũ̶menijicʉque. Yʉriaivʉ, mearore jívʉ
barejáimad̶a ṹ̶re. Aru apevʉ bʉoimara náre jápiaivʉ
barejáimad̶a.
\v 26 Cũiná, joborõ cújidejavũ̶ya pare. Aru diñami ãmeina
teivʉre jẽni jacoiñami máre cújidejavũ̶ya pare. Que teni
cũiná, caicobea diñami jedevacobea bajumareca vorejavũ̶ya. Aru
caivʉ ina bʉoimara ne bʉoimea tãumea cojod̶orĩ tʉrejavũ̶ya
náre.
\v 27 Ñai coreipõecʉ coedarĩ, jedevacobea voaicobeare jã́ri,
“Bʉoimara etarãma”, arĩ dápiarejamed̶a ũ̶i baju. Que baru
ũ̶i boaicarovede duarĩ ĩni, boacú̶yʉ barejámed̶a ũ̶i bajumia.
(Bʉoimʉ ũ̶i etaru, ṹ̶re coreyʉre ñájine d̶aicõjenejaquemavʉ
bʉoimʉ mácʉi ñájinope.)
\v 28 Ʉbenita Pablo cod̶oboborĩ bʉjiéque arejamed̶a:
\p —Boabéjacʉ mi baju. Jã́jacʉ. Caivʉ ñʉja cʉvʉ yui,
arejamed̶a Pablo.
\p
\v 29 Ñai coreipõecʉ davaicõjeñʉ pẽoinore, nore ĩni,
cúyarĩ, Pablojã yebai ecorĩ, bidini, mori tʉrejamed̶a ne
cʉboba yebai.
\v 30 Nacajari, nʉvarejamed̶a Pablore aru Silare máre nore
jocarĩ. Aru jẽniari jã́rejamed̶a náre:
\p —Mʉja, ji jabova, ¿aipe d̶aji yʉ ji meatequinore? arejamed̶a
ũ̶.
\p
\v 31 Pablojã arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Jesucristore jʉ ajacʉ mʉ, mʉ aru mívʉ máre mead̶aimara
marajiyépe ayʉ, arejaimad̶a.
\p
\v 32 Que arĩ, coyʉrejaimad̶a Jesús ũ̶i yávaiye méne ṹ̶re,
aru caivʉ ũ̶i cũ̶ramicavʉre máre.
\v 33 Dioramia, ñamimareca, ñai coreipõecʉ joarejamed̶a ne
churiáre. Aru cũiná jã́d̶ovarejaimad̶a ṹ̶re aru caivʉ ũ̶
jivʉre máre Jũ̶menijicʉre ocoque.
\v 34 Pablore aru Silare máre nʉvarejamed̶a ũ̶i cũ̶rami.
Jídejamed̶a ãiyede náre. Aru torojʉrejamed̶a ũ̶ jivʉque, ũ̶i
jʉ aiye boje Jesúre.
\p
\v 35 Cõmiáijãravʉre javejĩnara ina Romacavʉi jabova
churaravare jaetovaicõjenejaimad̶a Pablojãre.
\v 36 Que teni ñai coreipõecʉ arĩdurejamed̶a Pablore:
\p —Ji jabova yʉre jaetovaicõjema mʉjare. Que baru etajarã. Me
nʉjara mʉja cãrijimevʉva, arĩdurejamed̶a.
\p
\v 37 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejamed̶a ina churaravare:
\p —Iye Roma ãmicʉrõ jaboteino d̶aicõjeiye ñájine
d̶aicõjemevʉ Romacavʉre ne ãmeina teiyede jã́d̶ovaiyeta.
Ñʉjavacari Romacavʉtamu ñʉja. Ʉbenita ñʉje ãmeina teiyede
jã́d̶ovari bʉojabema ina jabova. Aru jã́d̶ovamevʉva diede, jara
popeicõjema ñʉjare caivʉ põeva ne jã́iyede. Aru bʉoma
ñʉjare. Que teniburuta, jaetovaiyʉma na ñʉjare yavenina. ¡Que
ãmevʉ! Návacari darĩ jaetovajarãri ñʉjare yore jocarĩ,
arejamed̶a Pablo.
\p
\v 38 Ina churarava ne coyʉiyede diede Romacavʉi jabovare,
jidʉrejaimad̶a ina jabova, ne coreóvaiye boje Pablojã Romacavʉre.
\v 39 Que baru ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami nʉri, arejaimad̶a
Pablojãre:
\p —Chĩoivʉbu ñʉja, ñʉje ãmeina d̶aiye báque boje mʉjare.
Jẽniaivʉbu mʉjare. Ãrʉmetejarã diede,
arejaimad̶a.
\p Que arĩ, nʉvarejaimad̶a Pablojãre diñamine jocarĩ. Aru
parʉrõreca jẽniaivʉ barejáimad̶a náre, ne etarãjiyepe aivʉ
diĩmarore jocarĩ.
\p
\v 40 Que teni Pablo aru Silas máre etarejaimad̶a. Nʉrejaimad̶a
Lidiai cũ̶rami. Jã́ranʉri Jesúre jʉ aipõevare,
coyʉrejaimad̶a, parʉre d̶arãjivʉ náre ne ũmei. Aru
coyʉrĩburu yóboi, etarejaimad̶a na, Pablo aru Silas máre.
\c 17
\s Tesalónicacavʉ ne cãrijini jorojĩno Jesúre jʉ aipõevaque
\p
\v 1 Pablojã vaidéjaimad̶a Anfípolis ãmicʉriĩmarore aru
Apolonia ãmicʉriĩmarore máre. Aru earejaimad̶a Tesalónica
ãmicʉriĩmaroi. Diĩmaroi cʉrejavũ̶ya cũinád̶ami judíovai
cójijiñami.
\v 2 Noi Pablo nʉrejamed̶a yópe ũ̶i d̶arĩ cõmajiyepe
yóbecʉrisumanareca jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Jũ̶menijicʉi
yávaiyeque buedejamed̶a nócavʉre.
\v 3 Coyʉrejamed̶a náre Cristo ũ̶i ñájiye báquede, aru ũ̶i
yaiye báquede, aru ũ̶i nacajaiye báquede máre yainore
jarʉvarĩ. Caiye iye vaiye báque Cristore jaʉrejavũ̶ya, yópe
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉiye báquepe. Aru Pablo arejamed̶a
náre:
\p —Ñai Jesúvacari, ji coyʉimʉ, ṹ̶recabe Cristo,
Jũ̶menijicʉi epeimʉ, arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 4 Apevʉ nácavʉ judíova aru obedivʉ judíova ãmevʉ mearore
jívʉ Jũ̶menijicʉre, aru apevʉ máre, obedivʉ nomiva jabova
parʉrinomiva, jʉ arejaimad̶a Jesús ũ̶i yávaiye méne. Aru
yóvarejaimad̶a Pablojãre.
\v 5 Ʉbenita apevʉ judíova jorojĩnejaimad̶a Pablojãre. Que baru
cójijovarejaimad̶a obedivʉ ũ̶mʉva ãmenare, tãibʉi núrivʉre,
mememevʉre, aru cod̶oboborĩ, bʉjini, cúyarĩ cãrijovarejaimad̶a
caivʉ diĩmarocavʉre, ne maucʉvarãjiyepe aivʉ Pablojãre. Ina
judíova ne cójijovaimaraque nʉrejaimad̶a cũinácʉ ũ̶mʉ, ũ̶i
ãmiá Jasón, ũ̶i cũ̶rami, Pablojã ne mauteiye boje ṹ̶que.
Vorĩdurĩ Pablojãre, davaiyʉrejaimad̶a náre jedevai. Cũ̶ramine
tatorĩ voarĩ, ecorejaimad̶a na.
\v 6 Aru náre eabeni, jabʉborĩ Jasṍre aru apevʉ Jesúre jʉ
aipõevare máre, davarejaimad̶a náre diĩmarocavʉi jabova yebai.
Yópe arĩ, cod̶oboborejaimad̶a:
\p —Pablojã cãrijovad̶ama põevare caino joborõi. Caride dad̶ama
maje ĩmaroi.
\v 7 Aru Jasón cʉicõjeimi náre ũ̶i cũ̶rami. Caivʉ ina
pued̶abenama ñai Roma jaboteino jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju
parʉcʉre. Ʉ̃i d̶aicõjeiyepe d̶abenama na. Aru ad̶ama, “Apecʉ
jabocʉ jaboteibi ñʉjare, ũ̶i ãmiá Jesús”, arejaimad̶a ina
obedivʉ põeva ne jabovare.
\p
\v 8 Apevʉ obedivʉ jápiaivʉ bácavʉ aru ina jabova máre, ne
jápiaiyede diede, cãrijini jorojĩnejaimad̶a na.
\v 9 Jícõjenejaimad̶a tãutʉrare Jasṍjare. Aru tãutʉrare ne
jíniburu yóboi, jaetovarejaimad̶a náre.
\s Pablo Silamaque ne bueino Bereacavʉre
\p
\v 10 Maumejiena ñemié tʉiyede nócavʉ Jesúre jʉ aipõeva
jarorejaimad̶a Pablore aru Silare máre Berea ãmicʉriĩmaroi. Ne
eaiyede nore, nʉrejaimad̶a judíovai cójijiñami.
\v 11 Nócavʉ judíova Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ judíova
pʉeno meara, jápiaiyʉrejaimad̶a Jesús ũ̶i yávaiye méne.
Jãravʉa coapa bueivʉ barejáimad̶a Jũ̶menijicʉi yávaiyede.
“¿Jãve márica die?” arĩ majiyʉrejaimad̶a nócavʉ Pablojã ne
bueiyede.
\v 12 Que baru obedivʉ nácavʉ jʉ arejaimad̶a Jesús ũ̶i
yávaiye méne. Ne jẽneboi cʉrejaimad̶a judíova ãmevʉ, nomiva
parʉrinomiva aru ũ̶mʉva parʉrivʉ máre.
\v 13 Ʉbenita Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ judíova jápiaivʉ
bácavʉ Pablo ũ̶i coyʉiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede Berea
ãmicʉriĩmarocavʉre, nʉrejaimad̶a noi, cãrijini jorojĩnajivʉ
obedivʉ põeva nócavʉre.
\v 14 Maumejiena nócavʉ jʉ aipõeva jarorejaimad̶a Pablojãre jia
ʉrad̶a ẽcarʉi. Ʉbenita Silas Timoteomaque mautedejaimad̶a Berea
ãmicʉriĩmaroi.
\v 15 Pabloi yóvaimara nʉrejaimad̶a ṹ̶que pʉ Atenas
ãmicʉriĩmaroi. Aru ne copainʉrajiye jipocai nore jocarĩ, Pablo
náre coyʉicõjenejamed̶a Silare aru Timoteore máre, yópe arĩ:
“Dajarãri ji yebai maumena”. No yóboi, copainʉrejaimad̶a Berea
ãmicʉriĩmaroi.
\s Pablo ũ̶i bueino Atenacavʉre
\r (Hch 8.47)
\p
\v 16 Pablo ũ̶i coreiyedeca Silare aru Timoteore máre ne
earãjiyede, pare chĩorejamed̶a ũ̶i jã́iye boje obedivʉ
pẽpeimarare diĩmaroi.
\v 17 Que baru yávare cuyʉ barejámed̶a judíovai cójijiñami
judíovaque aru judíova ãmevʉ Jũ̶menijicʉre mearore jívʉque,
aru ina tãibʉi cójijivʉque.
\v 18 Apevʉ bueivʉ Epicúreo bácʉi yávaiye báquede, ne yajubo
epicúreo ãmicʉriyajubo, aru apevʉ bueivʉ Zenón mácʉi
yávaiye báquede, ne yajubo estoico ãmicʉriyajubo, yávarĩ
bú̶rejaimad̶a na Pabloque. Apevʉ nácavʉ arejaimad̶a ne bajumia:
\p —¿Aipe ayʉ barĩduidi ñai bueipõecʉ majibecʉ? arejaimad̶a.
\p Aru apevʉ arejaimad̶a:
\p —Bueyʉ bajʉbí apevʉ ne jũ̶menijinare, arejaimad̶a.
\p Yópe arejaimad̶a Pablo ũ̶i bueiye boje Jesús ũ̶i yávaiye
méne aru põeva ne nacajaiyede yainore jarʉvarĩ.
\p
\v 19 Que teni Pablore jẽni nʉvari ne cójijinoi Areópago
ãmicʉrõ, arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Majiyʉvʉ ñʉja iye boro mamaene mi coyʉiyede.
\v 20 Mʉ bueyʉbu ñʉje majibede cãreja. Que baru coreóvaiyʉvʉ
aipe aino mi bueinore, arejaimad̶a Pablore.
\p
\v 21 Que baru caivʉ ina Atenas ãmicʉriĩmarocavʉ aru apenoacavʉ
máre nore cʉrivʉ cainʉmʉa cójijivʉ barejáimad̶a, borotenajivʉ
apevʉre ape boro mamaene ne jápiaino mácarõre aru jápiarãjivʉ
apevʉ ne boro mamaene ne jápiabede cãreja.
\v 22 Que teni Pablo núcʉ Areópago ãmicʉrõ cójijinoi, yópe
arĩ, yávarejamed̶a ina cójijinocavʉre:
\p —Mʉja, Atenacavʉ, jã́ivʉ yʉ mʉjare mearore jívʉre obedivʉ
jũ̶menijinare.
\v 23 Ji vaiyede mʉje jũ̶menijina cʉrõi, jã́vʉ yʉ cũináro
jũ̶menijinare jícaiyede juainore, yópe toivaiye cʉrõre nora:
“Yo jícaiyede juainomu ñai jũ̶menijicʉ ñʉje majibemʉre”,
arĩ toivainomu. Ñai jũ̶menijicʉ mʉje mearore jímʉre
coreóvabevʉreca, ṹ̶recabe ji coyʉimʉ mʉjare caride.
Jũ̶menijicʉtame ũ̶.
\v 24 Ʉ̃́vacari cʉed̶arejaquemavʉ ijãravʉre, caivʉ yócavʉre,
aru yore cʉede máre. Que baru ṹ̶vacari cavarõ mearocavʉre
jabocʉ aru ijãravʉcavʉre máre jabocʉtame ũ̶. Que teni
ṹ̶vacari cʉbebi cũ̶ramia põeva ne d̶aiñamia jívʉi.
\v 25 Aru põeva cad̶ateimʉ ãmemi Jũ̶menijicʉ, ṹ̶re caiye
jaʉbe boje. Quénora ṹ̶vacari apʉre d̶ayʉbe caivʉre, ũmene
epeyʉbe majare, aru caiye jaʉéde máre jíyʉbe majare.
\p
\v 26 ’Mamarʉmʉre Jũ̶menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ cũinácʉ
põecʉre aru caivʉ põeva ijãravʉcavʉ, caiyajuboacavʉ, ũ̶i
pãramenatamu. Aru cʉma na caino joborõi. Jũ̶menijicʉi
cʉed̶aiye baquiyé jipocai, majidejaquemavʉ ũ̶ caiyajuboa
põeyajuboare ne cʉrãjinore, aru ne põeteijãravʉre, aru ne
yaijãravʉre máre.
\v 27 Jũ̶menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ põevare, maje vorĩ, earĩ,
jʉ arãjiyepe ayʉ ṹ̶re. Que baru Jũ̶menijicʉ cʉbi joabejĩnoi
maje yebai, majare coapa.
\v 28 “Ʉ̃́vacari apʉre d̶ayʉbe majare, vaiváre d̶ayʉbe majare,
aru cʉre d̶ayʉbe majare máre”, arejamed̶a apecʉ. Aru yópe apevʉ
mʉjacavʉ toivaipõeva mácavʉ arejaimad̶a: “Jãve caivʉ maja
Jũ̶menijicʉi cʉed̶aimaramu yópe ũ̶i pãramenape”, arĩ
toivarejaquemavʉ.
\v 29 Que baru maja jãve Jũ̶menijicʉi pãramenape paivʉ baru,
dápiaiye bʉojabevʉ maja Jũ̶menijicʉre ãrojacʉre yópe pẽpeimʉ
úruque aru plataque aru cũ̶raboaque d̶aimʉpe, põeva ne d̶aimʉ
mácʉpe ne pʉrʉáque aru ne majiéque. Jũ̶menijicʉ nópe
ãmemi.
\p
\v 30 ’Javede Jũ̶menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ põevare,
bojed̶ayʉ ne ãmeina teiyede, ne d̶aiye báquede cãreja majibe
boje. Ʉbenita caride caivʉ põevare caino joborõcavʉre
dajocaicõjeñʉme maje ãmeina teiyede, maje chĩori
oatʉvarãjiyepe ayʉ maje d̶aiyede.
\v 31 Jũ̶menijicʉ beorejaquemavʉ põeva ne d̶arãjiyede yópe,
ũ̶i ñájiovaquijãravʉ baquinóre náre. Ãnijãravʉ baquinói
Jũ̶menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme caivʉ põevare, ne ãmeina teiye
boje, ũ̶ ãrʉmetebecʉ baru cãreja ne ãmeina teiyede. Aru
cũinácʉ ũ̶mʉ, Jũ̶menijicʉi epeimʉ mácʉ, d̶acacʉyʉme
diede Jũ̶menijicʉre. Aru Jũ̶menijicʉ jãve jã́d̶ovaquemavʉ
ñai ũ̶mʉre, ũ̶i epeimʉ mácʉre, caivʉ põevare, maje
majinajiyepe ayʉ ṹ̶re Jũ̶menijicʉi nacovaiye báquede yainore
jarʉvarĩ, arejamed̶a Pablo náre.
\p
\v 32 Ne jápiaiyede ṹ̶re coyʉyʉre põecʉi nacajaiyede yainore
jarʉvarĩ, apevʉ nácavʉ yʉridejaimad̶a ṹ̶re. Ʉbenita apevʉ
arejaimad̶a:
\p —Ñʉja jápiaiyʉvʉ mi coyʉquiyede diede bedióva cojedeca
apejãravʉre, arejaimad̶a.
\p
\v 33 Que baru Pablo nʉrejamed̶a cójijinore jocarĩ.
\v 34 Apevʉ põeva yóvarejaimad̶a ṹ̶re. Aru jʉ arejaimad̶a
Jesúre. Cũinácʉ nácacʉ, ũ̶i ãmiá Dionisio, Areópago
ãmicʉrõ cójijinocacʉ barejámed̶a ũ̶. Apeco máre, Dámaris
ãmicʉrejacod̶a. Aru apevʉ máre cʉrejaimad̶a náque.
\c 18
\s Pablo ũ̶i bueino Corintocavʉre
\p
\v 1 No yóboi, Pablo etarejamed̶a Atenas ãmicʉriĩmarore jocarĩ.
Aru nʉrejamed̶a Corinto ãmicʉriĩmaroi.
\v 2 Noi copʉrejamed̶a cũinácʉ judíore, ũ̶i ãmiá Aquila.
Roma ãmicʉrijaborõcavʉre jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju
parʉcʉ, ũ̶i ãmiá Claudio, jipocamia nʉicõjenejamed̶a caivʉ
judíovare Roma ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Que baru Aquila
etarejamed̶a nore jocarĩ, Italia ãmicʉrijoborõre jocarĩ,
jímarepacomaque, õi ãmiá Priscila. Aquila Ponto
ãmicʉrijoborõcacʉ barejámed̶a ũ̶. Mamarʉmʉre earejaimad̶a na
Corinto ãmicʉriĩmaroi. Aru Pablo jã́cʉnʉrejamed̶a náre ne
yebai.
\v 3 Aquilajã ãimara cajeáque cũ̶ramiare nareni, d̶arĩ,
bojed̶arĩ memenejaimad̶a na. Aru Pablo máre nopedeca memenejamed̶a
ũ̶. Que baru náque cʉrejamed̶a.
\v 4 Caisumana coapa judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Pablo
bueyʉ barejámed̶a judíovai cójijiñami jívʉi.
Jã́d̶ovaiyʉrejamed̶a judíovare aru judíova ãmevʉre máre ũ̶i
bueiyede jãve, ne jʉ arãjiyepe ayʉ diede.
\p
\v 5 Aru Silas Timoteomaque ne eaiyede Pablo yebai, Macedonia
ãmicʉrijoborõre jocarĩ, Pablo dajocarejamed̶a ũ̶i memeinore.
Quénora coyʉre cuyʉ barejámed̶a iye yávaiye me matʉiyeda,
yópe arĩ judíovare:
\p —Jesúvacari Cristobe. Ʉ̃́recabe Jũ̶menijicʉi daroimʉ
mácʉ, arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 6 Na ũ̶i yávaiyede jʉ abevʉ, aru ṹ̶re maucʉvarivʉ, aru
ãmeina ne yávaiye ṹ̶re máre, ne nópe d̶aiye boje, Pablo
pʉpedejamed̶a ũ̶i doicajede, ne majinajiyepe ayʉ dajocacʉyʉ
náre. Aru arejamed̶a:
\p —Coyʉyʉbu yʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye méne mʉjare. Ʉbenita
mʉjavacari jápiabevʉ. Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre,
mead̶aipõecʉre, jʉ abevʉ mʉja. Que baru Jũ̶menijicʉ
ãrʉmetebecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede. Que baru mʉjavacari
mʉje bajuma bíjaivʉ mʉja jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
Quénora ñájinajaramu toabo cũiméboi. Yú̶capũravʉ cad̶ateni
bʉojabevʉ mʉjare. Que baru dajocayʉbu mʉjare caride.
Coyʉcʉnʉquijivʉ iye yávaiye méne judíova ãmevʉre,
arejamed̶a Pablo ina judíovare.
\p
\v 7 Que arĩ, dajocarejamed̶a náre. Diĩmaroi cʉrejamed̶a
cũinácʉ ũ̶mʉ, judíova ãmevʉcacʉ, ũ̶i ãmiá Tito Justo. Jʉ
ayʉ barejámed̶a Jũ̶menijicʉre. Ʉ̃i cũ̶rami judíovai
cójijiñami tʉcavai cʉrejavũ̶ya. Aru Pablo cucʉnʉrejamed̶a
ũ̶i cũ̶rami.
\v 8 Apecʉ máre cʉrejamed̶a, cũinácʉ judío, ũ̶i ãmiá
Crispo. Judíovai cójijiñamine coreipõecʉ barejámed̶a ũ̶. Ñai
ũ̶mʉ ũ̶ jivʉque aru apevʉ obedivʉ Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ
Jesús ũ̶i yávaiye méne jápiare cuivʉ, jʉ arĩ diede,
jã́d̶ovarejaimad̶a Jũ̶menijicʉre ocoque.
\p
\v 9 Cũináñamine Jũ̶menijicʉ coyʉrejamed̶a Pablore yópe
decoboainope. Arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Jidʉbejacʉ ina ũ̶mʉvare. Bueni dajocabejacʉ ji yávaiye
méne. Bi abejacʉ mʉ.
\v 10 Yú̶vacari cad̶ateivʉ mʉre. Ñame ãmeno d̶abenama mʉre, ji
cʉvae boje obedivʉ põevare diĩmaroi, arejamed̶a Jũ̶menijicʉ
Pablore.
\p
\v 11 Que baru Pablo mautedejamed̶a noi cũináʉjʉ coricai, buede
cuyʉ nócavʉre Jesús ũ̶i yávaiye méne.
\p
\v 12 Ʉ̃i bueiyedeca noi, Acaya ãmicʉrijoborõre jabotedejamed̶a
Galión. Aru caivʉ nócavʉ judíova maucʉvarejaimad̶a Pablore.
Que teni apevʉ nácavʉ ṹ̶re jẽni nʉvarejaimad̶a jabocʉ yebai.
\v 13 Aru arejaimad̶a ñai jabocʉre:
\p —Ñai ũ̶mʉ bueibi põevare, ne mearore jínajiyede
Jũ̶menijicʉre yópe d̶aicõjemepe, arejaimad̶a.
\p
\v 14 Pablo yávacʉyʉ barejámed̶a. Ʉbenita Galión arejamed̶a
ina judíovare:
\p —Mʉja, judíova, cãrijovamejara yʉre. Ñai ũ̶mʉ jaboteino
d̶aicõjeiyepe ũ̶i d̶abedu o ãmeina tedu, yʉ jápiajebu mʉje
coyʉiyede.
\v 15 Ʉbenita mʉja jorojĩvʉbu ñai ũ̶mʉre, ũ̶i bueiye boje
aru ũ̶i d̶abe boje mʉje d̶aicõjeiyede. Que baru mʉjavacari
mead̶ajarã diede. Yú̶capũravʉ ñájine d̶abecʉyʉmu ṹ̶re,
arejamed̶a ina judíovare.
\p
\v 16 Que arĩ, jaetovarejamed̶a náre nore jocarĩ.
\v 17 Que teni ina judíova ãmevʉ jẽnejaimad̶a Sóstenene,
judíovai cójijiñamine coreipõecʉre. Jara popedejaimad̶a ṹ̶re
ñai jabocʉ ũ̶i jã́inoi. Ʉbenita Galiṍcapũravʉ jã́mecʉpeda
yéde d̶abedejamed̶a ũ̶.
\s Pablo ũ̶i copaino Antioquíai aru ũ̶i jã́cʉnʉino bedióva
cojedeca, coyʉcʉyʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede
\p
\v 18 Obedijãravʉa Pablo mautedejamed̶a Corinto ãmicʉriĩmaroi
Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉ̃i etaiyede nore jocarĩ, Priscila aru
Aquila máre yóvarejaimad̶a ṹ̶re. Nʉrejaimad̶a Cencrea
ãmicʉriĩmaroi. Nore Pablo buraicõjenejamed̶a ũ̶i pod̶are,
jã́d̶ovacʉyʉ ũ̶i jebeiyede “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ” ũ̶i aino
mácarõre Jũ̶menijicʉre. No yóboi Pablo, Priscila, aru Aquila
máre jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ, etarejaimad̶a Cencrea
ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Dicũ nʉquicũ marejávũ̶ya pʉ Siria
ãmicʉrijoborõita.
\v 19 Ʉbenita Pablojã jatarejaimad̶a pʉ Éfeso ãmicʉriĩmaroi.
Ne eaiyede noi, Pablo dajocarĩ Priscilare aru Aquilare máre,
cũinácʉva nʉri, ecorĩ judíovai cójijiñami, coyʉrejamed̶a
nócavʉ judíovare.
\v 20 Aru nácavʉ jẽniarejaimad̶a ṹ̶re, ũ̶i mautequiyepe aivʉ
náque obedijãravʉa. Ʉbenita Pablo jʉ abedejamed̶a náre.
\v 21 Quénora ũ̶i etaiyede náre jocarĩ arejamed̶a:
\p —Nʉquijivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi torojʉve teinʉmʉre.
Ʉbenita yʉre Jũ̶menijicʉ ũ̶i daroru, copaidacʉyʉmu yʉ mʉje
yebai cojedeca, arejamed̶a náre Pablo.
\p Que arĩ, jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ, nʉrejamed̶a Éfeso
ãmicʉriĩmarore jocarĩ.
\p
\v 22 Jatarĩ pʉ Cesarea ãmicʉriĩmaroi, nore jocarĩ mái mari
nʉrejamed̶a pʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jacoyʉcʉyʉ Jesúre
jʉ aipõevare noi. Aru nore jocarĩ, ẽmeni nʉrejamed̶a pʉ
Antioquía ãmicʉriĩmaroi cojedeca.
\v 23 Apejãravʉare cʉrejamed̶a nore. Ʉ̃ etayʉ bácʉ nore
jocarĩ, vaidéjamed̶a caino Galacia aru Frigia ãmicʉrijoborõai.
Ĩmaroa coapa vaidé nʉri, Jesúre jʉ aipõevare coyʉre cuyʉ
barejámed̶a ũ̶, parʉre d̶acʉyʉ náre ne ũmei.
\s Apolos ũ̶i coyʉino Éfesocavʉre
\p
\v 24 Cũinácʉ ũ̶mʉ judíovacacʉ, Alejandría
ãmicʉriĩmarocacʉ, ũ̶i ãmiá Apolos, earejamed̶a Éfeso
ãmicʉriĩmaroi. Me coyʉrejamed̶a põevare. Aru me majidejamed̶a
Jũ̶menijicʉi yávaiyede máre.
\v 25 Ʉetʉbecʉva buedejamed̶a me Jesús ũ̶i yávaiye méne.
Ʉbenita quénora Juan Bautista bácʉ ũ̶i bueiyede aru ũ̶i
jã́d̶ovaiyede põevare Jũ̶menijicʉre ocoque majidejamed̶a.
\v 26 Jidʉbecʉ coyʉrĩ bú̶rejamed̶a parʉrõreca judíovai
cójijiñami jívʉi. Priscila aru Aquila máre jápiaivʉ ũ̶i
coyʉiyede, nʉvarejaimad̶a ṹ̶re põevare jocarĩ, buenajivʉ
ṹ̶re caiye Jũ̶menijicʉi yávaiye méne.
\v 27-28 No yóboi, Apolos jatarĩ nʉiyʉrejamed̶a Acaya
ãmicʉrijoborõi. Que baru ina Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre
jʉ aivʉ Apolore cad̶ateiyʉrivʉ, nácacʉ toivarejamed̶a
paperayocare ina Acaya ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aivʉre, ne
jacopʉrãjiyepe aivʉ Apolore ũ̶i eaiyede ne yebai. Aru ũ̶i
eaiyede noi, caivʉ põeva ne jã́inoi parʉrõreca coyʉrejamed̶a
judíovare. Jãve jã́d̶ovarejamed̶a náre Jũ̶menijicʉi
yávaiyeque Jesúreca Cristore, Jũ̶menijicʉi epeimʉ mácʉre.
\c 19
\s Pablo ũ̶i bueino Éfesocavʉre
\r (Mt 3.11; Mr 1.4, 7-8; Lc 3.4, 16; Jn 1.26-27)
\p
\v 1 Apolos ũ̶i cʉede Corinto ãmicʉriĩmaroi, Pablocapũravʉ
mái nʉri, cũ̶racũare jatarĩ vainí, earejamed̶a cojedeca Éfeso
ãmicʉriĩmaroi. Noi copʉrejamed̶a apevʉ Jesúre jʉ aipõevare.
\v 2 Náre yópe arĩ jẽniari jã́rejamed̶a:
\p —¿Jesúre mamarʉmʉ mʉje jʉ aiyede, Espíritu Santore
jacopʉrãrʉ mʉja? arejamed̶a Pablo.
\p —Ñʉja ye jápiabevʉ ñai Espíritu Santo cʉcʉre,
arejaimad̶a na.
\p
\v 3 Ne que arĩburu, Pablo jẽniari jã́rejamed̶a náre:
\p —¿Ye bateárĩ mʉje jã́d̶ovaiye báque Jũ̶menijicʉre
ocoque? arejamed̶a Pablo.
\p —Juan Bautista bácʉ ũ̶i jã́d̶ovaiye báquepe jã́d̶ovaima
Jũ̶menijicʉre ñʉjare ocoque, arejaimad̶a Pablore.
\p
\v 4 Aru Pablo arejamed̶a náre:
\p —Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovaquemavʉ ina põeva chĩoivʉre
ne ãmeina teiye boje ne d̶aiyede oatʉvaivʉre. Aru náre
coyʉquemavʉ, yópe arĩ: “Dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji
pʉeno parʉcʉ, Jũ̶menijicʉi daroquimʉ. Jʉ ajarã ṹ̶re”,
aquemavʉ Juan Bautista bácʉ. Aru Jesúreca batequémavʉ dacʉyʉ
ñai Juan Bautista bácʉ yóboi, arejamed̶a Pablo náre.
\p
\v 5 Diede jápiaivʉ bácavʉ, jã́d̶ovarejaimad̶a Jũ̶menijicʉre
ocoque, ne Jesúre jʉ aiye boje, ũ̶ jina márajivʉ.
\v 6 Dinʉmʉma Pablo ũ̶i tʉoiyede ũ̶i pʉrʉáque náre coapa ne
jipobʉrã, jacopʉrejaimad̶a ñai Espíritu Santore. Que teni
yávarejaimad̶a apecamua yávaicamua ne majibecamuaque. Aru
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaimad̶a na.
\v 7 Doce paivʉ ũ̶mʉva marejáimad̶a na.
\p
\v 8 Yóbecʉrã aviáva baju Pablo nú̶varejamed̶a ne judíovai
cójijiñami. Jidʉbecʉva coyʉyʉ barejámed̶a parʉrõreca, ne
majinajiyepe ayʉ jãve ũ̶i coyʉiyede Jũ̶menijicʉi jaboteino
borore.
\v 9 Ʉbenita apevʉ, ũ̶i yávaiyede jápiaiyʉbevʉ aru jʉ
aiyʉbevʉ, ãmeina yávarejaimad̶a Jesúi bueicõjeiyede caivʉ ina
judíova cójijivʉ ne jã́iyede. Que baru Pablo dajocarejamed̶a
náre. Aru nʉvarejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare ṹ̶que.
Caijãravʉa coyʉyʉ barejámed̶a põevare aped̶ãmi, Tirano
ãmicʉcʉ ũ̶i bueiñami.
\v 10 Nópe d̶ayʉ barejámed̶a pʉcaʉjʉa baju. Que teni caivʉ
põeva Asia ãmicʉrijoborõcavʉ, judíova aru judíova ãmevʉ
máre, jápiarejaimad̶a Jũ̶menijicʉi yávaiye méne.
\p
\v 11 Jũ̶menijicʉ Pablore d̶are d̶arejamed̶a ʉrarõ põeva ne
d̶arĩ majibede.
\v 12 Que baru ũ̶i doicajeare nʉvaivʉ barejáimad̶a ijimarare.
Aru ne tʉoiyede dicajeare meatedejaimad̶a na. Abujuva máre
etarejaimad̶a náre jocarĩ.
\p
\v 13 Apevʉ judíova, yaviéde d̶aivʉ, cuivʉ ĩmaroa coapa
jaetovaivʉ barejáimad̶a abujuvare põevare jocarĩ.
Jaetovaiyʉrĩdurejaimad̶a abujuvare Jesúi parʉéque máre. Que
teni arejaimad̶a cũinácʉ abujucʉre:
\p —D̶aicõjeivʉ mʉre, Pabloi coyʉimʉ Jesús ũ̶i parʉéque,
etajacʉ mʉ ñai ũ̶mʉre jocarĩ, arejaimad̶a.
\p
\v 14 Ina yaviéde d̶aivʉ siete paivʉ ũ̶mʉva, cũinácʉ
ũ̶mʉi mára marejáimad̶a na. Népacʉ cũinácʉ judíovai
sacerdotevare jaboteipõecʉ barejámed̶a, ũ̶i ãmiá Esceva.
\v 15 Ʉbenita ñai abujucʉ arejamed̶a náre:
\p —Jesúre majivʉ yʉ. Aru Pablore máre majivʉ yʉ. Ʉbenita
mʉjare ye majibevʉ yʉ, arejamed̶a náre ñai abujucʉ.
\p
\v 16 Que arĩ, ñai ũ̶mʉ, abujucʉ ũ̶i ĩmamʉ, jijecʉcʉ ne
pʉenoi biarárĩ, jara popeni, ne cuitótecajeare jad̶evarĩ,
jaetovarejamed̶a náre cũ̶ramine jocarĩ. Que teni cúyarejaimad̶a
cũ̶ramine jocarĩ na coapa, churiá cʉrivʉ aru cuitótecajea
cʉbevʉva.
\v 17 Aru caivʉ Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ, judíova aru judíova
ãmevʉ máre, jápiarejaimad̶a iye Escevai márai borore. Que baru
pare jidʉrejaimad̶a ina caivʉ. Aru pʉeno baju mearore
jídejaimad̶a Jesúre, ũ̶i parʉé boje.
\p
\v 18 Obedivʉ põeva, Jesúre jʉ aivʉ caride, caivʉ ne jã́iyede
coyʉrãearejaimad̶a ne ãmeina teiye báquede, Jesúre ne jʉ
arãjiye jipocai.
\v 19 Obedivʉ nácavʉ, yaviéde d̶aivʉ bácavʉ ne yaviéde
bueitucuboare davarĩ, juarejaimad̶a caiye ditucuboare caivʉ põeva
ne jã́iyede. Aru ne corevaiyede aipino bojecʉrõ ditucuboa ne
ẽ́itucuboa báquede, cincuenta mil paitʉrava tãutʉratʉrava me
bojecʉritʉrava bojecʉrõpe baju bojecʉrejavũ̶ya.
(Cũinátʉrʉbu quince paivʉ memeipõeva ne memeiye boje
caipʉcapʉrʉape paiʉjʉare.)
\p
\v 20 Yópe parʉrõque caijãravʉa d̶arĩ jã́d̶ovaiyede apevʉ
obedivʉ põeva jápiaivʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye méne, ne jʉ
aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a na.
\p
\v 21 Que teniburu yóboi, Pablo arĩ dápiarejamed̶a: “Vainí
nʉquijivʉ Macedoniare aru Acayare máre. Que teni nʉquijivʉ
Jerusalẽ́ne. Aru no yóboi, nʉiye jaʉvʉ yʉre Romai”, arĩ
dápiarejamed̶a Pablo.
\v 22 Que baru jarorejamed̶a pʉcarã ũ̶i yóvaimarare, Timoteore
aru Erastore máre, ne nʉrajiyepe ayʉ ũ̶i jipocai Macedonia
ãmicʉrijoborõi, ũ̶i mauteiyedeca apejãravʉare Asia
ãmicʉrijoborõi.
\s Éfesocavʉ ne cãrijini jorojĩno Jesúre jʉ aipõevaque
\p
\v 23 Dinʉmʉreca obedivʉ Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ
jararejaimad̶a Pablore, ũ̶i bueiye boje põeva ne d̶arãjiyede
yópe Jesúi ʉrõpe.
\v 24 Cũinácʉ ũ̶mʉ, nócacʉ, ũ̶i ãmiá Demetrio, tãure
memeipõecʉ barejámed̶a ũ̶. D̶arejamed̶a tãuque quĩ́jiñamia
cũ̶ramiare yópe ico jũ̶menijico õi ãmiá Artemisa õi cũ̶rami
ʉrad̶ãmipe paiñami, d̶arĩ bojed̶acʉyʉ diñamiare põevare.
Ʉrarõ tãutʉrare ĩnejamed̶a ũ̶ diñamia boje. Aru apevʉ
Demetriore memecaipõeva máre ʉrarõ tãutʉrare ĩnejaimad̶a na,
ne memeiye boje.
\v 25 Que baru Demetrio cójijovarejamed̶a caivʉ ṹ̶re
memecaivʉre aru caivʉ apevʉ nócavʉ máre ne memeiyepe paiyede
d̶aivʉre. Cójijivʉ caivʉ, Demetrio arejamed̶a náre:
\p —Mʉja, ji yóvaimara, mʉjavacari majivʉ maje me cʉrõre maja
coapa iyede maje memeiye boje.
\v 26 Ñai Pablore jã́ri jápiaivʉbu mʉja. Buede cuibi põevare,
yópe arĩ: “Pẽpeimara põeva ne d̶aimara jũ̶menijina ãmema”,
arĩ bueibi ũ̶. Obedivʉ põeva yui, Éfesocavʉ, aru caino Asiacavʉ
máre, jʉ ad̶ama ũ̶i bueiyede.
\v 27 Yópe ne jʉ aino jidojavʉ majare. Maje memeino
bíjaquijichʉvʉ. Aru iñami jũ̶menijico Artemisai cũ̶rami máre
diñamine yávaino mácarõ, bíjaquijichʉvʉ. Nópe vaidú,
pued̶arĩ dajocarãjarama ṍre, aru ãmeina jã́rajarama õi
parʉéde caivʉ Asiacavʉ aru cainoa joborõacavʉ máre,
arejamed̶a Demetrio.
\p
\v 28 Ʉ̃i yávaiyede jápiaivʉ, ina obedivʉ põeva jaraivʉ
cod̶oboborĩ bú̶rejaimad̶a:
\p —Artemisa, ñʉja Éfesocavʉre jũ̶menijico meaco bajube õ,
cod̶oboborĩ arejaimad̶a na.
\p
\v 29 Que teni obedivʉ põeva, caivʉ ĩmarocavʉ, cãrijini
jorojĩnejaimad̶a. Cúyarĩ nʉri, pʉcarã Pablo ũ̶i mái darĩ
yóvaimara mácavʉre, ne ãmiá Gayo aru Aristarco máre,
Macedoniacavʉre, jẽni jabʉborĩ ecovarejaimad̶a ĩmarocavʉi
cójijino ʉrarõ cʉrõi.
\v 30 Pablocapũravʉ coyʉcʉnʉridurejamed̶a no cójijinoi.
Ʉbenita nócavʉ Jesúre jʉ aipõeva nʉicõjemenejaimad̶a ṹ̶re.
\v 31 Aru apevʉ máre, Asia ãmicʉrõ jabova, Pabloi yóvaimara,
boro jarorejaimad̶a, jẽniarajivʉ ṹ̶re ũ̶i nʉmequiyepe aivʉ no
cójijinoi.
\v 32 Que teiyedeca, apevʉ ina cójijinocavʉ cod̶oboboivʉ
barejáimad̶a. Cũináyajubo apei ne aiyede, apeyajubo máre apeita
ávarejaimad̶a na. Que teni ina cójijivʉ coreóvabevʉ obedivʉ
jẽniari jã́rejaimad̶a ne baju, “¿Aipe teni dari maja yui?”
arejaimad̶a na, majibevʉ.
\v 33 Ʉbenita ina judíova coyʉrejaimad̶a Alejandrore aipe
vaiyede. Aru núvarejaimad̶a ṹ̶re caivʉ ne jã́inoi, ũ̶i
coyʉquiyepe aivʉ náre, “Caiye iyede jacotʉcʉyʉmu judíovare”.
Que teni Alejandro ũ̶i pʉrʉque jã́d̶ovarejamed̶a, ne bi
arãjiyepe arĩduyʉ.
\v 34 Ʉbenita na majidivʉ ũ̶ máre judíore, pʉcaora baju
cod̶oboboivʉ barejáimad̶a na cojedeca:
\p —Artemisa, ñʉja Éfesocavʉre jũ̶menijico meaco bajube õ,
cod̶oboborĩ arejaimad̶a na.
\p
\v 35 Quénora Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre jabocʉ bi
aicõjenejamed̶a ina põevare. Aru arejamed̶a náre:
\p —Mʉja, Éfesocavʉ, jápiajarã ji yávaquiyede. Maja,
Éfesocavʉ, jã́ri coreivʉbu ico jũ̶menijico Artemisa, meaco
baju, õi cũ̶ramine aru õi cũ̶rabore máre, cavarõre jocarĩ
tʉibo bácarõre, caivʉ põeva ne mearore jíbore. Aru caivʉ
põeva majima diede.
\v 36 Põecʉ cʉbebi bʉojarĩ jʉ abecʉ diede. Que baru
mʉjacapũravʉ bi ajarã mʉja. D̶abejarã ãrʉmevʉpe.
\v 37 Mʉja davad̶avũ ina pʉcarã ũ̶mʉvare yui. Ʉbenita
jũ̶menijina cũ̶ramia cʉvede ñavamema na. Aru ãmeina yávabema
maje jũ̶menijicore máre.
\v 38 Que baru Demetriojã boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrivʉ baru, boro
coyʉrĩ ad̶arãnʉjarari na jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari
jã́iñami. Noi ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉ cʉbi ũ̶.
Ʉ̃i jã́inoi boro coyʉrĩ ad̶ajarãri na.
\v 39 Mʉja apejĩene ʉrivʉ baru, coyʉiye jaʉvʉ noi, ĩmarocavʉ
ne cójijinoi yópe maje d̶aicõjeiyepe.
\v 40 Me d̶ajarã. Jidojavʉ majare ina Romacavʉi jabova coyʉrĩ
ad̶arĩ yávarãjivʉre majare yópe maucʉvarivʉpe, maje coyʉrĩ
majibe boje aipe teni bʉinore yo maje ʉrarõ cod̶oboboinore,
arejamed̶a ñai jabocʉ ina põevare.
\p
\v 41 Que yávarĩburu yóboi, “Quénoramu. Nʉjara mʉja mʉje
cũ̶ramia coapa”, arejamed̶a náre.
\c 20
\s Pablo ũ̶i nʉino Macedoniai, Greciai máre
\p
\v 1 No cod̶oboboino mácarõ cũiyede, Pablo daicõjenejamed̶a ũ̶i
yebai ina Jesúre jʉ aipõevare, majicacʉyʉ náre. Aru
“Nʉñʉmu” arĩ, dajocarejamed̶a náre, nʉcʉyʉ Macedonia
ãmicʉrijoborõi.
\v 2 Ʉ̃ vaiváyʉ no joborõre bueyʉ barejámed̶a nócavʉre,
cad̶atecʉyʉ náre. Que teyʉ, earejamed̶a Grecia
ãmicʉrijoborõi.
\v 3 Mautedejamed̶a noi yóbecʉrã aviáva baju. Jatacʉyʉ
barejámed̶a Siria ãmicʉrijoborõi. Ʉbenita coreóvarejamed̶a
ṹ̶re ũ̶i nʉquiyedeca jiad̶ocũ ʉracũque apevʉ judíova
boarĩ́ jarʉvarãjivʉre ṹ̶re. Que baru jatubedejamed̶a dicũi.
Quénora mái nʉri, vaidéjamed̶a Macedonia ãmicʉrijoborõi
bedióva cojedeca.
\v 4 Aru apevʉ yóvarejaimad̶a ṹ̶re, ne ãmiá Sópater, Pirroi
mácʉ, Berea ãmicʉriĩmarocacʉ; Aristarco aru Segundo máre,
Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ; Gayo, Derbe ãmicʉriĩmarocacʉ;
Timoteo; aru Tíquico, Trófimo máre, Asia ãmicʉrijoborõcavʉ.
\v 5 Ina Jesúre jʉ aipõeva ñʉje jipocai nʉri, coredejaima
ñʉjare Troas ãmicʉriĩmaroi.
\v 6 Pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ yóboi,
ñʉja jatuivʉ jiad̶ocũ ʉracũi etarejacarã Filipos
ãmicʉriĩmarore jocarĩ aru cũinápʉrʉpe paijãravʉa yóboi
tuijarejacarã Troas ãmicʉriĩmaroi. Aru cʉrejacarã nore
cũinásumana.
\s Pablo ũ̶i jã́cʉnʉino Troacavʉre
\p
\v 7 Domingo jãravʉi Jesúre jʉ aipõeva cójijidejacarã, ãri
ũcurajivʉ, ãrʉrajivʉ Jesúi yaiye báquede. Aru etarãjivʉ
barejacárã cõmiáijãravʉre. Que baru Pablo coyʉyʉ barejáme
náre joe ñami corica bajita.
\v 8 Cójijidejacarã pʉenocatucubʉ jívʉi aru ʉre pẽoibʉa
pẽorejavũ̶.
\v 9 Cũinácʉ bojʉyo, ũ̶i ãmiá Eutico, dobarejame jã́icobei.
Pablo ũ̶i ʉrarõ coyʉiyedeca, vʉo ijidejavũ̶ ñai Euticore.
Cãri nʉrejame ũ̶. Aru cãñʉ, tʉrejame jã́icobede jocarĩ pʉ
joborõita. Yóbecʉriva cʉraivare vainí tʉrejame ũ̶. Apevʉ
ṹ̶re jẽnejaima, jave yaiyú̶ bácʉta.
\v 10 Ʉbenita Pablo jõd̶ari yaiyú̶ bácʉi baju bácarõre
tucʉnʉri, narióñʉ arejame apevʉre:
\p —Cuecumamejara. Apʉcʉbe cojedeca, arejame Pablo.
\p
\v 11-12 Dinʉmʉ Pablo copaini mʉri nʉrejame pʉenocatucubʉi
cojedeca. Ñai bojʉyore nʉvarejaima apʉcʉre. Aru torojʉrejaima,
ṹ̶re mead̶aiye boje. Pablojã pã́ure cotʉvarĩ, ãrejacarã.
Ãri bʉojarĩ Pablo borotedejame náque joe baju miad̶áe tʉiyeta,
ñʉje etaiyeta. Que teniburu yóboi, nʉrejacarã ñʉja.
\s Pablo ũ̶i nʉino Miletoi, Troare jocarĩ
\p
\v 13 Pablo nʉicõjenejame ñʉjare jiad̶ocũ ʉracũque Aso
ãmicʉriĩmaroi ũ̶i jipocai. Ʉ̃́capũravʉ mái nʉcʉyʉ
barejáme, copʉcʉyʉ ñʉjare noi.
\v 14 Que teni ñʉje copʉiyede Aso ãmicʉriĩmaroi, Pablo
jaturejame ñʉjaque. Aru nʉrejacarã Mitilene ãmicʉriĩmaroi.
\v 15 Cõmiáijãravʉi Mitilene ĩmarore jocarĩ, jatarĩ nʉri
earejacarã Quío ãmicʉrijiavʉ cõchinoi. Bedióva
cõmiáijãravʉi jatarĩ nʉri, tuijarejacarã Samos ãmicʉrijiavʉ
tuipãvai. Jatarĩ nʉri Troguilio ãmicʉriĩmaroi,
jabʉóvarejacarã noi. Aru cõmiáijãravʉi jatarĩ nʉri,
earejacarã Mileto ãmicʉriĩmaroi.
\v 16 Pablo eaiyʉrejame Jerusalén ãmicʉriĩmaroi Pentecostés
torojʉve teijãravʉ jipocai. Que baru jatarĩ nʉri, vaidéjacarã
Éfeso ãmicʉriĩmarore jocarĩ, Pablo ũ̶i mauteiyʉbe boje Asia
ãmicʉrijoborõi.
\s Pablo ũ̶i yávaino Éfesocavʉ jʉ aivʉre coreipõevare
\r (2 Ti 4.7)
\p
\v 17 Ʉ̃i cʉede Mileto ãmicʉriĩmaroi, Pablo boro jarorejame
Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre, ne
darãjiyepe ayʉ ũ̶i yebai.
\v 18 Ne edaiyede ũ̶i yebai, arejame náre:
\p —Mʉjavacari coreóvaivʉbu aipe cʉcʉre yʉ mʉje jẽneboi
mamarʉmʉre ji daiyede Asiai pʉ caride máre.
\v 19 Cainʉmʉa cú̶tecacʉ yʉ mʉje jẽneboi Jesúre memecayʉ,
dápiabecʉ ji baju apevʉ pʉeno meacʉpe, aru oyʉ ji ñájiyede
judíova ne ãmed̶aiyʉe boje yʉre.
\v 20 Jidʉbecʉ coyʉyʉ batecácʉ mʉjare caiyede, cad̶atecʉyʉ
mʉjare. Bueyʉ batecácʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne mʉje
cójijiñamiai aru mʉje cũ̶ramia coapa.
\v 21 Parʉrõreca coyʉyʉ batecácʉ judíovare aru judíova
ãmevʉre máre: “Chĩojara mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã
mʉje d̶aiyede. Aru jʉ ajarã Jesús ũ̶i yávaiye méne”, arĩ
coyʉyʉ batecácʉ yʉ.
\v 22 Aru caride, ñai Espíritu Santo nʉicõjeimi yʉre
Jerusalẽ́i. Majibevʉ yʉ aipe yʉre vaiquíyede noi.
\v 23 Quénora ñai Espíritu Santo majide d̶aibi yʉre yópe:
Cainoa ĩmaroai ji nʉquinoai põeva cored̶ama yʉre. Ñájine
d̶arãjarama yʉre. Aru apenʉmʉa bʉorãjarama yʉre ãmeina
teivʉre jẽni jacoiñami.
\v 24 Ʉbenita ye baquinó ãmevʉ yʉre cʉcʉre ijãravʉre.
Quénora d̶aiyʉvʉ mearo iye memeiyede, Jesús ũ̶i d̶aicõjeiyede
yʉre pʉ ji bʉojaiyeta diede. Coyʉiyʉvʉ caivʉre iye yávaiye
méne Jũ̶menijicʉi ʉrarõ mearo d̶acaiyede põevare, ũ̶i
mead̶aquiyepe ayʉ náre.
\p
\v 25 ’Jápiajarã. Coyʉcʉnʉcacʉ iye yávaiye méne
Jũ̶menijicʉi jaboteinore mʉje jẽneboi. Ʉbenita coreóvaivʉ yʉ
mʉja jã́menajivʉre yʉre cojedeca ijãravʉre.
\v 26 Que baru coyʉivʉ yʉ mʉjare caride yópe: Mʉjavacari mʉje
bajuma bíjaru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, yú̶capũravʉ
cad̶ateni bʉojabevʉ mʉjare. Jave d̶acavʉ yʉ mʉjare caino ji
oainope.
\v 27 Jidʉbecʉ bueni bʉojacacʉ yʉ mʉjare me caiye iye
Jũ̶menijicʉi yávaiyede. Ye ãrʉmetebevʉ yʉ caiye diede.
\v 28 Me d̶ajarã mʉja. Ñai Espíritu Santo mʉjare jã́ri corede
d̶aibi caivʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru me corejarã náre
yópe ovejavare coreipõecʉ ũ̶i coreiyepe. Caivʉ Jesúre jʉ
aipõeva Jũ̶menijicʉ jinatamu na, Jũ̶menijicʉi mácʉ, Jesús,
ũ̶i yaicáiye báque boje náre.
\v 29 Coreóvaivʉ yʉ ji etarĩburu yóboi mʉjare jocarĩ, apevʉ
darãjivʉre mʉje jẽneboi yópe ãimara macarõcavʉ jijecʉrivʉ
ne daiyepe ovejava jẽneboi. Borocʉrãjarama mʉjare, mʉje
dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre.
\v 30 Aru apevʉ mʉjacavʉvacari borocʉrivʉ buebenajarama
jãvene. Quénora jʉjovarãjarama Jesúre jʉ aipõevare, mʉje
dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje
yóvarãjiyepe aivʉ náre.
\v 31 Que baru me jã́jara mʉja. Ãrʉjara iye yóbecʉriʉjʉa
jãravʉre aru ñamine máre ʉrarõ ji orĩ majicavaquede caivʉ
mʉjare.
\p
\v 32 ’Yʉ jẽniañʉmu Jũ̶menijicʉre, ũ̶i jã́ri corequiyepe ayʉ
mʉjare. Aru yávaiye me ʉrarõ mearo d̶acaiye cad̶atequiyebu
mʉjare. Que baru parʉre d̶aquiyebu mʉjare mʉje ũmei ũ̶i
yávaiye parʉéque, mʉje jʉ arãjiyepe Jesúre cainʉmʉa. Aru
Jũ̶menijicʉ epecʉyʉme mʉjare mʉje cʉrãjino caivʉ apevʉque,
ina ũ̶i mead̶aimaraque, ne Jesúre jʉ aiye boje.
\v 33 Yʉ ĩ́yʉbevʉ jíyeva apecʉ ũ̶i tãutʉrare aru ũ̶i
cuitótecajeare máre.
\v 34 Mʉjavacari coreóvaivʉbu aipe memeñʉre yʉre, bojed̶arĩ
ĩcʉyʉ yʉre jaʉéde aru ina ji yóvaimarare jaʉéde máre.
\v 35 Cainʉmʉa yʉ jã́d̶ovaivʉ mʉjare yópe ʉrarõ memeino
jaʉrõre mʉjare, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ ina cõmaje
ãrojarivʉre. Aru dápiajarã cainʉmʉa yópe Jesús ũ̶i aiye
báquepe: “Ñai jíyʉ apecʉre torojʉcʉtame ñai jacopʉyʉ
pʉeno”, arejame Pablo.
\p
\v 36 Que arĩburu yóboi, Pablo ñʉatutarĩ jẽniarejame
Jũ̶menijicʉre caivʉque.
\v 37 Aru caivʉ orĩ narióri Pablore, nuivʉ barejáima ũ̶i
jivare, yópe ne d̶arĩ cõmajiyepe névʉ ne nʉrajiye jipocai.
\v 38 Ʉrarõ chĩoivʉ barejáima, “Yʉre jã́menajivʉbu mʉja
cojedeca ijãravʉi” ũ̶i aiye báque boje jipocamia. Aru ṹ̶re
yóvarejaima mái, jia ʉrad̶a ẽcarʉi nʉri jiad̶ocũ ʉracũ
yebaita.
\c 21
\s Pablo ũ̶i nʉino Jerusalẽ́i
\r (Hch 6.5, 8.5, 11.28)
\p
\v 1 Ñʉje etaiyede náre jocarĩ, jaturejacarã jiad̶ocũ
ʉracũi. Jatarejacarã nurié pʉ Cos ãmicʉrijiavʉita.
Cõmiáijãravʉi jatarejacarã nurié Rodas ãmicʉrijiavʉi aru
Pátara ãmicʉriĩmaroi máre.
\v 2 Noi vorĩ earejacarã apecũ ʉracũre, Fenicia
ãmicʉrijoborõi nʉquicũre. Que teni jaturĩ nʉrejacarã
dijiávʉre jocarĩ.
\v 3 Chipre ãmicʉrijiavʉre vaidéjacarã dijiávʉ
cãcopũravʉi. Aru nʉrejacarã pʉ Siria ãmicʉrijoborõi.
\p Tuijarejacarã Tiro ãmicʉriĩmaro ẽcarʉi, dicũre memecaipõeva,
ne mavarajiyepe dicũ davaiyede.
\v 4 Que baru dicũre jocarĩ etarĩ, mari, ĩmaroi nʉri, vorĩ
copʉrejacarã diĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náque
mautedejacarã cũinásumana. Ñai Espíritu Santo náre majide
d̶arejaquemavʉ aipe vaiquíyede Pablore Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi. Que baru “Nʉmejacʉ Jerusalẽ́i”, arejaima
ṹ̶re.
\v 5 Ñʉje etaijãravʉ eaiyede, mái nʉrejacarã, jatarãjivʉ
cojedeca. Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva, némarebʉcʉvaque,
némaraque máre, yóvarejaima ñʉjare mái ne ĩmarore jocarĩ pʉ
tuipãvai jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Noi ñʉatutarĩ ẽpacũi
jẽniarejacarã Jũ̶menijicʉque. Aru jẽniari bʉojarĩ,
“Nʉivʉbu” arejacarã náre.
\v 6 Que arĩ, dicũ ʉracũi jaturejacarã. Aru ina Jesúre jʉ
aipõeva copainʉrejaima ne cũ̶ramiai na coapa.
\p
\v 7 Etarĩ Tiro ãmicʉriĩmarore jocarĩ, earejacarã Tolemaida
ãmicʉriĩmaroi. Jacoyʉrejacarã diĩmarocavʉ Jesúre jʉ
aipõevare. Aru mautedejacarã náque cũinájãravʉ.
\v 8 Cõmiáijãravʉi etaivʉ diĩmarore jocarĩ, earejacarã
Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Aru nʉrejacarã Felipei cũ̶rami. Felipe
Jesús ũ̶i yávaiye méne coyʉipõecʉ barejáme. Cũinácʉ ina
siete paivʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare
cad̶ateipõevacacʉ barejámed̶a ũ̶.
\v 9 Yóvaicʉvaivʉ ũ̶i máromiva, ũ̶mʉcʉbevʉ, Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaivʉ barejáima na.
\v 10 Ñʉje mauteiyedeca náque apejãravʉa, ñai Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõecʉ, ũ̶i ãmiá Agabo, ẽmenejaquemavʉ
Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ.
\v 11 Darĩ ñʉje yebai, jẽni Pabloi jãrióicãvare, bʉorejame
ũ̶i baju ũ̶i pʉrʉáre aru ũ̶i cʉbobare máre dicãvaque. Aru
arejame:
\p —Yópe aibi ñai Espíritu Santo: “Jerusalẽ́cavʉ judíova
bʉorãjivʉbu dicãva jãrióicãva upacʉre yópe. Aru
jínajivʉbu ṹ̶re judíova ãmevʉre”, arejame Agabo.
\p
\v 12 Ñʉja jápiaivʉ diede, ñʉja aru nócavʉ máre jẽniaivʉ
barejacárã Pablore parʉrõreca, ũ̶i mʉri nʉmequiyepe aivʉ
Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
\v 13 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejame ñʉjare:
\p —¿Aipe teni oivʉrũ̶ mʉja? Chĩore d̶abejarã yʉre.
Yú̶vacari jũracʉbevʉ Jerusalẽ́cavʉ yʉre ne bʉoru, aru yʉre
ne boarĩ́ jarʉvaru máre, ji coyʉiye boje Jesús ũ̶i yávaiye
méne, arejame Pablo.
\p
\v 14 Ñʉja ṹ̶re jʉ are d̶arĩ bʉojabedejacarã. Que baru
jẽniari dajocarejacarã ṹ̶re. Quénora:
\p —Jũ̶menijicʉ d̶ajacʉrĩ ũ̶i ʉrõpe, arejacarã ñʉja.
\p
\v 15 No yóboi, mead̶arejacarã ñʉje cʉvede. Aru mʉri
nʉrejacarã Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
\v 16 Apevʉ Cesarea ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva
yóvarejaima ñʉjare. Nʉvarejaima ñʉjare Mnasṍi cũ̶rami. Ñai
Mnasón Chipre ãmicʉrijiavʉcacʉ barejámed̶a. Aru javeita jʉ
arejamed̶a Jesúre. Ʉ̃́que cʉrãjivʉ barejacárã ñʉja.
\s Pablo ũ̶i jã́cʉnʉino Santiagore
\p
\v 17 Ñʉje eaiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, Jesúre jʉ
aipõeva torojʉrĩ me jacoyʉrejaima ñʉjare.
\v 18 Cõmiáijãravʉi nʉrejacarã Pabloque Santiago yebai, ṹ̶re
jã́ranʉivʉ. Caivʉ ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva
cójijidejaima ṹ̶que.
\v 19 Pablo náre jacoyʉrĩ bʉojarĩ, coyʉrejame caiye
Jũ̶menijicʉi d̶are d̶aiye báquede ṹ̶re judíova ãmevʉ
jẽneboi.
\v 20 Ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ, caivʉ mearore jídejaima
Jũ̶menijicʉre. Aru arejaima Pablore:
\p —Mʉ, ñʉjecʉ, jã́rijide apa. Obedivʉ judíovacavʉ jʉ
aivʉbu Jesúre.
\v 21 Aru caivʉ ina d̶ad̶ama cainʉmʉa yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Apevʉ
borocʉrivʉ, yópe arĩ, coyʉimad̶a náre: “Pablo bueibi
judíovare judíova ãmevʉ ne joborõai cʉrivʉre, ne
d̶abenajiyepe ayʉ yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye
báquepe Moisés bácʉre”, aimad̶a na. Aru apenore, yópe arĩ,
coyʉimad̶a: “Pablo judíovare buraicõjememi némarare ne cajede
yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés
bácʉre. Aru d̶aicõjememi náre yópe majeñecuva mácavʉ ne
d̶arĩ cõmajiye báquepe”, aimad̶a.
\v 22 Ina judíova Jesúre jʉ aipõeva jápiarãjarama mi borore
edayʉre. Que baru, ¿aipe d̶arãjidi maja?
\v 23 D̶ajacʉ yópe ñʉje d̶aicõjeiyepe. Ñʉjacavʉ
yóvaicʉvaivʉ Jesúre jʉ aivʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ” aima
na Jũ̶menijicʉre. Ʉbenita nópe d̶arĩ bʉojabema na cãreja.
\v 24 Que baru nʉvajacʉ náre mú̶que. Náque d̶ajacʉ mʉ máre
yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés
bácʉre, mʉje meara marajiyépe aivʉ Jũ̶menijicʉi jã́inoi. Aru
bojed̶acajacʉ mʉ náre coapa, caiye ne pod̶are ne yʉvarãjiyepe
ayʉ yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe
Moisés bácʉre, ne bubarãjiyepe ayʉ “D̶acacʉyʉmu
Jũ̶menijicʉre”, ne aiye báquede. Mi yópe d̶aru, caivʉ ina
judíova majinajarama jãve ãmevʉ ne jápiaiye báquede mi borore.
Návacari jã́rajarama mʉre d̶ayʉre yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre.
\v 25 Ʉbenita ñʉjavacari toivacarã no paperayocare ina judíova
ãmevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne majinajiyepe aivʉ maje
dápiaiyede. Yópe arĩ, toivacarã náre: “Caiye ãiyede
pẽpeimara mácavʉ ne jíno mácarõre ãmejara. Aru jivede
ãmejara. Ãimajiarʉa jive cʉede máre ãmejara. Aru
d̶abejarã ãmeina d̶aiyede apevʉque mʉjemarebʉcʉva
ãmevʉque”, arĩ toivacarã ñʉja náre, arejaima Pablore Jesúre
jʉ aivʉre coreipõeva.
\s Churarava ne jẽino Pablore Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi
\r (Hch 15.29, 20.4)
\p
\v 26 Dinʉmʉ Pablo yóvarejamed̶a ina yóvaicʉvaivʉ ũ̶mʉvare.
Cõmiáijãravʉi d̶arejamed̶a ũ̶ yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre náque, ne
meara marajiyépe ayʉ Jũ̶menijicʉi jã́inoi. Ecorejamed̶a
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami, coyʉcʉyʉ sacerdotevare ájãravʉ ne
jebeijãravʉre, ne jínajiyepe ayʉ ne jícaiyede Jũ̶menijicʉre na
coapa.
\p
\v 27 Yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe
Moisés bácʉre d̶arejaimad̶a siete paijãravʉa baju. Dijãravʉa
cũiquíye jipojĩcai, apevʉ judíova daivʉ bácavʉ Asia
ãmicʉrijoborõre jocarĩ jã́rejaimad̶a Pablore Jũ̶menijicʉi
cũ̶rami jívʉi. Obedivʉ põevare jarare d̶arejaimad̶a Pablore.
\v 28 Ʉ̃́re jẽni, cod̶oboborĩ arejaimad̶a:
\p —¡Mʉja, Israecavʉ, cad̶atejarã ñʉjare! Ñai ũ̶mʉ,
ṹ̶recabe buecʉnʉñʉ caino joborõcavʉre, ne jápiabenajiyepe
ayʉ maja judíovare, ne jʉ abenajiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru ne
pued̶abenajiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine máre. Aru davacʉbe
judíova ãmevʉre Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi. Que teni ãmeno
d̶aibi yo cʉrõ Jũ̶menijicʉ jinore, arejaimad̶a na.
\p
\v 29 Jipocamia jã́rejaimad̶a Pablo cuyʉre Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi judíova ãmevʉcacʉmaque, ũ̶i ãmiá Trófimo,
Éfeso ãmicʉriĩmarocacʉ. Que baru ina judíova “Pablo
nʉvacʉbe judío ãmecʉre Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi”,
arejaimad̶a na ʉbenina.
\v 30 Dinʉmʉ caivʉ diĩmarocavʉ jorojĩvʉ cúyarĩ, cójijini,
Pablore jẽni, jabʉborejaimad̶a Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine jocarĩ.
Cũiná biedejaimad̶a caicobea diñami jedevacobeare.
\v 31 Ne boarĩ́ jarʉvarĩduiyedeca ṹ̶re, apevʉ põeva boro
jarorejaimad̶a ñai churaravai jabocʉre. “Caivʉ Jerusalẽ́cavʉ
cãrijini jorojĩvʉbu”, arejaimad̶a ṹ̶re.
\v 32 Maumejiena cójijovarĩ churaravare aru apevʉ ne jabovare
máre, cúyarĩ jõd̶ari earejaimad̶a ina obedivʉ põeva yebai. Aru
ne jã́iyede ñai jabocʉre aru ina churaravare máre, Pablore jara
popeni dajocarejaimad̶a na.
\v 33 Ne yebai dayʉ ñai jabocʉ, bʉoicõjenejamed̶a Pablore
pʉcamea tãumeaque. Aru jẽniari jã́rejamed̶a:
\p —¿Ñamema ñai? ¿Aipe tedi ũ̶? arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 34 Apevʉ ina cójijinocavʉ apei arĩ cod̶oboboiyede, apevʉ
máre apeita cod̶oboborĩ ávarejaimad̶a na. Ne pare bʉjié boje,
ñai jabocʉ coreóvabedejamed̶a aipe aivʉre. Que baru churaravare
nʉvaicõjenejamed̶a Pablore churaravai cũ̶rami jívʉi.
\v 35 Nʉvarejaimad̶a ṹ̶re quédata mʉicad̶avaita. Ʉbenita ina
obedivʉ põeva ne jorojĩye boje, ĩ́yʉrĩdurejaimad̶a Pablore cojedeca
churaravare jocarĩ. Que baru ṹ̶re dʉrʉrejaimad̶a, põeva ne
ĩmenajiyepe aivʉ ṹ̶re.
\v 36 Que teni ina obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ũ̶i yóboi aru:
\p —¡Boarĩ́ jarʉvajarã ṹ̶re! ¡Yaijácʉrĩ ũ̶! arĩ
cod̶oboborejaimad̶a.
\s Pablo “Ãmeno d̶abevʉ yʉ” arĩ, ũ̶i yávaino
\r (Hch 5.34-39, 8.3, 26.9-11)
\p
\v 37 Ne nʉvaiyede Pablore bʉoimʉpe churaravai cũ̶rami, Pablo
arejamed̶a griego ãmicʉricamua yávaicamuaque ñai churaravai
jabocʉ pʉeno parʉcʉre:
\p —Yʉ mʉre coyʉiyʉvʉ, arejamed̶a Pablo.
\p Aru ñai churaravai jabocʉ arejamed̶a Pablore:
\p —¿Mʉ griegovai yávaiyede majicʉrũ̶?
\v 38 ¿Dinʉmʉ mʉ ãmecʉrũ̶ ãñʉ Egiptocacʉ jaboteni
põevare nʉvañʉ mácʉ yóvaicʉvaimil paivʉ baju põecʉbenoi,
põevare boaré d̶acʉyʉ, me javejĩene aru maucʉvare d̶acʉyʉ
jaboteinore máre? arejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ
Pablore.
\p
\v 39 Aru Pablo arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Ñai ãmevʉ yʉ. Yú̶vacari judíobu yʉ. Ciliciacaĩmaro
ʉrarõ Tarsocacʉbu yʉ. Jẽniaivʉ mʉre. Coyʉicõjejacʉ yʉre
ina obedivʉ põevare, arejamed̶a Pablo ñai jabocʉre.
\p
\v 40 Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ coyʉicõjenejamed̶a
ṹ̶re. Que baru Pablo núri noi mʉicad̶avai, ũ̶i pʉrʉque
jã́d̶ovarejamed̶a, ne bi arãjiyepe ayʉ. Ne bi aiyede, Pablo
coyʉrĩ bú̶rejamed̶a ne yávaicamuaque, judíovai yávaicamuaque,
yópe arĩ:
\c 22
\p
\v 1 —Mʉja, jívʉ aru jíbʉcʉva máre, jápiajarã ji
coyʉiyede ji d̶aiye báquede, arejamed̶a Pablo.
\p
\v 2 Ne jápiaiyede ũ̶i coyʉiyede ne yávaicamuaque, pʉeno baju
bídeca jápiarejaimad̶a na. Aru Pablo arĩ coyʉrejamed̶a náre:
\p
\v 3 —Yú̶vacari judíobu yʉ. Tarsoi põetedejaquemavʉ yʉ. Que
baru Ciliciacacʉbu yʉ. Ʉbenita bʉcʉóvarejaima yʉre yui
Jerusalẽ́i. Aru Gamaliel buedejame yʉre me caiye iye
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquede Moisés
bácʉre, majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báquede.
Cainʉmʉa memecaiyʉcacʉ Jũ̶menijicʉre ũ̶i ʉrõpe, nopedeca
mʉje d̶aiyepe caride.
\v 4 Que teni pare ñájine d̶acacʉ yʉ Jesúre jʉ aipõevare.
Náre cujurĩ, jẽni, bʉocacʉ yʉ, ũ̶mʉvare aru nomivare máre.
Aru apevʉre boarĩ́ jarʉvaicõjecacʉ.
\v 5 Maje sacerdotevare jaboteipõecʉ aru caivʉ maje cójijinocavʉ
máre jã́d̶ovari bʉojad̶ama ji coyʉiyede jãve. Na jíma yʉre
paperayocare, ji bʉorĩ davaquiyepe aivʉ judíova Damascocavʉre
Jesúre jʉ aipõevare pʉ yui Jerusalẽ́i, ñájine d̶arãjivʉ
náre. Que baru etacacʉ yʉ, nʉcʉyʉ Damascoi, arejamed̶a Pablo.
\s Pablo ũ̶i coyʉino Jesús jicʉ teni bʉino mácarõre
\r (Hch 9.1-19, 26.12-18)
\p
\v 6 Pablo coyʉre nʉrejamed̶a, yópe arĩ:
\p —Mái nʉiyede Damasco joabenoi eaiyede jãravʉ corica baji,
maumejiena cavarõre jocarĩ pẽoávʉ yʉre ʉrarõ miad̶áro ji
núroi.
\v 7 Que teni cuecumañʉ mori tʉcacʉ joborõi. Aru jápiacacʉ
yávainore yópe ainore yʉre: “Mʉ, Saulo, ¿aipe teni
maucʉvacʉrũ̶ mʉ yʉre?” jẽniari jã́me yʉre.
\v 8 “Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñamenʉ mʉ?” acacʉ yʉ. “Yʉrecabu
Jesús Nazarecacʉ, mi maucʉvamʉ”, áme yʉre.
\v 9 Aru ina ji yóvaimara no miad̶árore jã́ima. Ʉbenita ñai
yʉre yávayʉ bácʉ ũ̶i yávainore jápiabeteima na.
\v 10 Aru jẽniari jã́cacʉ ṹ̶re: “Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ji
d̶ainore ʉcʉrũ̶ mʉ?” acacʉ yʉ Jesúre. “Nacajari ecojacʉ
Damascoi. Noi apecʉ majicacʉyʉme mʉre aipe mi d̶aquinore yópe
Jũ̶menijicʉi ʉrõpe”, áme yʉre Jesús.
\v 11 No miad̶áro mácarõ yacorʉ cobovaiye boje, jã́ñʉ mácʉ
jã́ri eabetecacʉ. Que baru apevʉ ji yóvaimara ji pʉrʉáre
jẽni nʉvaima yʉre Damascoi.
\p
\v 12 ’Noi cú̶teame cũinácʉ ũ̶mʉ, ũ̶i ãmiá Ananías. Ʉ̃
mearore jiame Jũ̶menijicʉre jãve aru d̶ayʉ yópe
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés
bácʉre. Aru caivʉ nócavʉ judíova ṹ̶re pued̶arĩ me
yávaquemavʉ ṹ̶ra.
\v 13 Ji yebai darĩ, núri yʉre áme: “Mʉ, jícʉ, Saulo, caride
jã́quijivʉ mʉ cojedeca”, áme yʉre. Aru cũiná jã́ri eacacʉ
cojedeca. Jã́cacʉ ṹ̶re.
\v 14 Aru Ananías áme yʉre cojedeca: “Jũ̶menijicʉ, ñai
majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ ũ̶i beoimʉmu mʉ,
majicʉyʉ ũ̶i ʉrõre, jã́cʉyʉ Jũ̶menijicʉre, ñai mearore
d̶ayʉre, aru jápiacʉyʉ ũ̶i yávainore máre.
\v 15 Que baru mʉ coyʉcʉyʉmu ũ̶i yávaiyede caivʉ põevare mi
jã́iye báquede aru mi jápiaiye báquede máre.
\v 16 ¿Yéde coreyʉrũ̶ mʉ caride? Nacajari Jesúi
parʉéque jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru jã́d̶ovajacʉ
Jũ̶menijicʉre ocoque”. Que áme Ananías yʉre, arejamed̶a Pablo.
\s Pablo ũ̶i coyʉino judíova ãmevʉre ũ̶i bueinore
\r (Hch 7.58)
\p
\v 17 Yópe arĩ, Pablo coyʉre nʉrejamed̶a:
\p —Ji copaiyede Jerusalẽ́i, nʉcacʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶rami,
jẽniacʉyʉ Jũ̶menijicʉre. Aru ji jẽniaiyede, yʉ apʉcʉ
jã́cacʉ ji jabocʉre yópe decoboainope.
\v 18 Ʉ̃ áme yʉre: “Ina Jerusalẽ́cavʉ jʉ abenajivʉbu mi
coyʉiyede ji yávaiyede. Que baru maumejiena nʉjacʉ yore
jocarĩ”, áme ji jabocʉ yʉre.
\v 19 Ʉbenita acacʉ yʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, návacari majima ji
borore, bʉoicõjeñʉ mácʉre aru jara popeicõjeñʉ mácʉre máre ina mʉre jʉ
aipõevare ne cójijiñamia coapa.
\v 20 Aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyede máre ñai Esteban
mácʉre, mʉre coyʉcayʉ bácʉre apevʉre mi yávaiyede,
yú̶vacari núcʉ, jã́ñʉ, jʉ acacʉ yʉ ne d̶aiye báquede. Aru
ina ũ̶ mácʉre boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉi pʉenocacajea
doicajeare jã́ri corecacʉ yʉ”, arĩ yávacacʉ yʉ ji jabocʉre.
\v 21 Dinʉmʉ ji jabocʉcapũravʉ áme yʉre cojedeca:
“Yú̶vacari jaroquijivʉ mʉre joarõi, mi coyʉquiyepe ayʉ ji
yávaiye méne judíova ãmevʉre. Que baru nʉjacʉ mʉ”, áme
yʉre ji jabocʉ, arejame Pablo ina obedivʉ põevare.
\s Pablo ũ̶i yávaino churaravai jabocʉque
\p
\v 22 Ʉ̃i nópe aiyede, quénora ye jápiaiyʉbedejaimad̶a ina
põeva, ũ̶i judíova ãmevʉre coyʉiye boje. Yópe arĩ,
cod̶oboborejaimad̶a:
\p —¡Boarĩ́ jarʉvajarã ṹ̶re! ¡Yaijácʉrĩ ũ̶! Jã́iyʉbevʉ
cʉcʉre yore, arejaimad̶a na.
\p
\v 23 Cod̶oboborĩ, jipocatedejaimad̶a na. Pare jorojĩvʉ, ne baju
doicajeare tatorĩ jad̶evaivʉ aru jobobicore dʉvaivʉ
barejáimad̶a na.
\v 24 Diede jã́ñʉ ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ
nʉvaicõjenejamed̶a Pablore churaravai cũ̶rami jívʉi. Noi jara
popeicõjenejamed̶a ṹ̶re ãimacajeque d̶aimeque. Ʉ̃́re coyʉre
d̶aiyʉrejamed̶a, majiyʉcʉ aipe teni ina põeva jorojĩvʉre
ṹ̶re.
\v 25 Que baru ina churarava bʉorejaimad̶a Pablore, mead̶arĩ
ṹ̶re ne jara popenajiye jipocai. Ʉbenita Pablo arejamed̶a apecʉ
churaravai jabocʉre, apecʉ cãchino parʉcʉre, núcʉre ũ̶i
yebai:
\p —Yú̶bu Roma jaboteinocacʉ. ¿Yʉre jara popeicõjeni mʉre ji
ãmeina d̶aiyede jã́d̶ovamecʉva cãreja? arejamed̶a Pablo.
\p
\v 26 Diede jápiayʉ ñai jabocʉ, nʉrejamed̶a ũ̶i jabocʉ yebai,
ñai Pablore coyʉicõjeimʉ mácʉ. Aru arejamed̶a ñai churaravai
jabocʉ pʉeno parʉcʉre:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, me d̶ajacʉ mʉ. Ñai ũ̶mʉ Roma
jaboteinocacʉbe, arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 27 Que baru ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ nʉrejamed̶a
Pablo yebai. Aru arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Coyʉjacʉ yʉre. ¿Jãveneca Roma jaboteinocacʉrũ̶ mʉ?
arejamed̶a.
\p Pablo arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Jṹ̶jʉ, ṹ̶recabu yʉ, arejamed̶a.
\p
\v 28 Ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ arejamed̶a:
\p —Ʉrarõ tãutʉrare jícacʉ yʉ Roma jaboteino jabovare, ne
epenajiyepe ayʉ yʉre Roma jaboteinocacʉva, arejamed̶a ũ̶.
\p Pablo arejamed̶a:
\p —Yʉrecabu Roma jaboteinocacʉ ji põeteinʉmʉmiareca aru jipacʉ
máre ũ̶i Roma jaboteinocacʉ bae boje, arejamed̶a.
\p
\v 29 Ina ṹ̶re jara popenajivʉ bácavʉ que ayʉre jápiaivʉ,
cũiná daruíni nʉrejaimad̶a ṹ̶re jocarĩ. Aru ñai churaravai
jabocʉ pʉeno parʉcʉ máre jidʉrejamed̶a, ũ̶i bʉoiye báque
boje Pablore tãumeaque, yópe Roma ãmicʉrõ jaboteino
d̶aicõjemenope.
\s Pablo ũ̶i yávaino judíovai jabovaque
\r (Mt 22.23, 23.27; Mr 12.28; Lc 20.27; Hch 26.5; Fil 3.5)
\p
\v 30 Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ majiyʉrejamed̶a aipe
teni ina judíova pare jorojĩvʉre Pablore. Que baru
cõmiáijãravʉi cójijicõjenejamed̶a caivʉ ina sacerdotevare
jaboteipõevare aru ina judíovai jabova cójijinocavʉre máre.
Churaravare jod̶eicõjenejamed̶a Pablore. Aru nʉvarejamed̶a ṹ̶re
ne cójijino yebai.
\c 23
\p
\v 1 Pablo me jã́ri, ina cójijinocavʉre arejamed̶a:
\p —Mʉja, jívʉ, yú̶vacari cainʉmʉa cʉvʉ yʉ, “Boropatebevʉ
yʉ”, arĩ dápiarĩ Jũ̶menijicʉi jã́inoi, arejamed̶a Pablo.
\p
\v 2 Ʉ̃i que aiyeda, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ, ũ̶i ãmiá
Ananías, ina núrivʉre Pablo yebai, jara boaicõjenejamed̶a Pabloi
jijecamure.
\v 3 Que teni Pablo arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, jʉjovayʉ, Jũ̶menijicʉ jara boacú̶yʉme mʉre. Yui mʉ
dobavʉ, d̶acʉyʉ yópe d̶aicõjeiye ainope. ¿Aipe teni mú̶vacari
d̶aicõjemecʉpe d̶ayʉrũ̶ mʉ mi jara boaicõjeiyede yʉre?
arejamed̶a Pablo.
\p
\v 4 Apevʉ ũ̶i yebai núrivʉ arejaimad̶a Pablore:
\p —Mʉ ãmeina yávaivʉ Jũ̶menijicʉi sacerdotevare
jaboteipõecʉre, arejaimad̶a.
\p
\v 5 Que aivʉre, Pablo arejamed̶a:
\p —Mʉja, jívʉ, coreóvabetevʉ yʉ ṹ̶re Jũ̶menijicʉi
sacerdotevare jaboteipõecʉre. Yʉ majicʉ baru, nópe abejebu yʉ,
Jũ̶menijicʉi yávaiyede toivaiye báque boje yópe: “Ãmeina
yávabejarã mʉja ñai mʉjare jaboteyʉre”, arejamed̶a Pablo.
\p
\v 6 Aru Pablo coreóvarejamed̶a apevʉ ina cójijinocavʉre
saduceovacavʉre aru apevʉ fariseovacavʉre. Que baru arĩ
cod̶oboborejamed̶a:
\p —Mʉja, jívʉ, fariseovacacʉbu yʉ. Aru fariseovai mácʉbu
yʉ. Bʉod̶ama yʉre, ji bueiye boje maje coreiyede Jũ̶menijicʉi
nacovaquiyede caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ,
arejamed̶a Pablo.
\p
\v 7 Ne jápiaiyede ũ̶i coyʉiyede, jararĩ bú̶rejaimad̶a na. Ina
saduceova ina fariseovaque cũinátʉrʉ ãmenejavũ̶ya ne ũme.
\v 8 Ina saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaino cʉbevʉ, aru
ángeleva, decova máre cʉbema”, ávad̶ama. Ʉbenita ina fariseova
“Yainore jarʉvarĩ nacajaino cʉvʉ, aru ángeleva, decova máre
cʉma”, ávad̶ama.
\v 9 Ina cójijinocavʉ pare jararĩ nʉivʉ, pʉeno baju
cod̶oboboivʉ barejáimad̶a na. Que teni apevʉ fariseovacavʉ,
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉipõeva, nacajari, parʉrõreca
arejaimad̶a:
\p —Ñʉje jã́ru, ãmeina tebecʉ bajube ñai ũ̶mʉ. Cũinácʉ
decocʉ o cũinácʉ ángele máre coyʉichʉbi ṹ̶re.
Maucʉvabenajarevʉ maja Jũ̶menijicʉre, arejaimad̶a na.
\p
\v 10 Pʉeno baju jaraivʉ barejáimad̶a na. Ñai churaravai jabocʉ
pʉeno parʉcʉ náre jã́ñʉ, arĩ dápiarĩ jidʉcʉ, “Pablore
ãmeina d̶arãjichʉma” ayʉ, churaravare ina nʉicõjenejamed̶a
Pablore cójijinocavʉre jocarĩ, ne nʉvarajiyepe ayʉ ṹ̶re
churaravai cũ̶rami cojedeca.
\p
\v 11 Diñamimareca Jesús cʉeteni núcʉ Pablo yebai arejamed̶a
ṹ̶re:
\p —Jidʉbejacʉ mʉ. Nópe mi coyʉiyepedeca ji yávaiyede
Jerusalẽ́cavʉre, coyʉcʉyʉmu Romacavʉre máre, arejamed̶a
Jesús Pablore.
\s Pablore judíova ne boarĩ́ jarʉvaiyʉrõ
\p
\v 12 Cõmiáijãravʉ javejĩnara apevʉ judíovacavʉ cójijivʉ
yavenina, cũinátʉrʉ ne ũme, “Yópe d̶acarãjaramu
Jũ̶menijicʉre”, arejaimad̶a na.
\p —Ñʉje boarĩ́ jarʉvabedu Pablore, Jũ̶menijicʉ
jarʉvajacʉrĩ ñʉjare toabo cũiméboi. Ãmenajivʉtamu aru
ũcumenajivʉtamu, ñʉje Pablore boarĩ́ jarʉvarãjiye jipocai,
parʉrõreca arejaimad̶a na.
\p
\v 13 Cuarenta paivʉ pʉeno baju boaipõeva marejáimad̶a na.
\v 14 Nʉrejaimad̶a na sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova
bʉcʉva yebai. Aru arejaimad̶a náre:
\p —Ñʉja parʉrõreca avʉ “Yópe d̶acarãjaramu
Jũ̶menijicʉre”. Ñʉje boarĩ́ jarʉvabedu Pablore, Jũ̶menijicʉ
jarʉvajacʉrĩ ñʉjare toabo cũiméboi. Ãmenajivʉtamu aru
ũcumenajivʉtamu, ñʉje Pablore boarĩ́ jarʉvarãjiye jipocai.
\v 15 Que baru mʉjavacari boro jarojarã ñai churaravai jabocʉ
pʉeno parʉcʉre, jẽniarajivʉ ũ̶i daroquiyepe aivʉ Pablore
mʉje cójijinoi cojedeca. Ajarã ṹ̶re: “Pablore jẽniari
jápiaiyʉrivʉbu ñʉja bedióva cojedeca”, ajarã. Aru
ñʉjacapũravʉ yavenina coreni boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu ṹ̶re
ũ̶i edaquiye jipocai mʉje yebai, arejaimad̶a na.
\p
\v 16 Ʉbenita Pabloi yʉicʉ iye borore ne d̶arãjiyede
jápiarejamed̶a. Que baru churaravai cũ̶rami nʉri, ecorĩ,
coyʉrejamed̶a ũ̶i jápiaiye báquede Pablore.
\v 17 Que teni Pablo órejarejamed̶a ũ̶i yebai cũinácʉ
churaravai jabocʉre. Aru arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Nʉvajacʉ ñai bojʉyore mi jabocʉ pʉeno parʉcʉ yebai,
ũ̶i coyʉquiyepe ayʉ ṹ̶re ũ̶i jápiaiye báquede, arejamed̶a
Pablo.
\p
\v 18 Que baru ñai jabocʉ nʉvarejamed̶a ṹ̶re ñai jabocʉ
pʉeno parʉcʉ yebai. Aru arejamed̶a:
\p —Ñai bʉoimʉ ũ̶i ãmiá Pablo yʉre davaicõjeimi ñai
bojʉyore mi yebai, ũ̶i coyʉquiyepe ayʉ mʉre ape borore,
arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 19 Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ ũ̶i ãmuvede jẽni,
ṹ̶re nʉvari apevʉre jocarĩ, yavenina jẽniari jã́rejamed̶a
ñai bojʉyore:
\p —¿Yéde coyʉiyʉcʉrũ̶ yʉre? arejamed̶a ũ̶.
\p
\v 20 Aru jʉ arejamed̶a ñai bojʉyo:
\p —Ina judíovai jabova jẽniarajivʉbu mʉre, mi jaroquiyepe aivʉ
Pablore ne yebai javenai, bedióva cojedeca ṹ̶re jẽniari
jápiarĩ ʉbenina teiyʉrivʉ.
\v 21 Ʉbenita apevʉ, cuarenta paivʉ, yavenina
coreni, jabʉrãjivʉbu ṹ̶re. Na
“Ãiyede ãmenajare aru ũcuiyede máre ũcumenajare”, arãma na
Jũ̶menijicʉque ne boarĩ́ jarʉvarãjiye jipocai Pablore. Caride
coreivʉbu mi jʉ aiyede ne jẽniaiyede. Que baru jʉ abejacʉ
diede, arejamed̶a Pabloi yʉicʉ.
\p
\v 22 Aru ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ ñai bojʉyore
coyʉicõjemenejamed̶a apevʉre iye ũ̶i coyʉiye báquede ṹ̶re.
\p —Coyʉbejacʉ apevʉre iye borore mi coreóvare d̶aiyede yʉre,
arejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ.
\p Que arĩ, copaicõjenejamed̶a ñai bojʉyore.
\s Ne jaroino Pablore jabocʉ Félix yebai
\p
\v 23 Dinʉmʉma ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ daicõjenejamed̶a
pʉcarã churara jabovare ũ̶i yebai, aru arejamed̶a náre:
\p —Meatejarã mʉja doscientos paivʉ churarava cuivʉre, aru
apevʉ setenta paivʉ caballovarã tubarivʉre, aru apevʉ
doscientos paivʉ tãumure nʉvaivʉre máre. Cari ñami nueve baji
nʉvajara mʉja Pablore Cesareaita.
\v 24 Mead̶acajarã Pablore máre ũ̶i caballovare. Me nʉvajara
ṹ̶re pʉ ñai jabocʉ Félix yebai Cesareai, arejamed̶a ñai
churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ.
\p
\v 25 Aru ũ̶, yópe arĩ, toivarejamed̶a paperayocare:
\p
\v 26 “Yʉ, Claudio Lisias, toivacaivʉ mʉre, ji jabocʉ Félide.
Me cʉjacʉ mʉ.
\v 27 Apevʉ judíova tatorĩ jẽma ñai ũ̶mʉre, ũ̶i ãmiá
Pablo. Boarĩ́ jarʉvarãjivʉ batemá ṹ̶re ji nʉiyede ne yebai
churaravaque, ji jápiaiye báque boje Pablo Roma jaboteinocacʉre.
Ʉ̃́re ĩvʉ ñʉja, ne boarĩ́ jarʉvabenajiyepe aivʉ.
\v 28 Aru coreóvaiyʉcacʉ yʉ aipe teni jaraivʉre ṹ̶re. Que
baru nʉvacarã ṹ̶re ne cójijinoi.
\v 29 Jarama ṹ̶re judíova ne d̶aicõjeiye boje. Ʉbenita ũ̶i
d̶aiye báque boje ũ̶i yaiquíno jaʉbevʉ, ṹ̶re bʉorãjino
máre.
\v 30 Aru ji jápiaiyede apevʉ jã́ri coreni, boarĩ́
jarʉvaiyʉrivʉre ṹ̶re yavenina, cũiná jaroivʉ ṹ̶re mi
yebai. Aru coyʉicõjeivʉ ũ̶i mauvare mi jipocai, ne boro coyʉrĩ
ad̶arãjiyepe aivʉ”, arĩ toivarejamed̶a ñai churaravai jabocʉ
pʉeno parʉcʉ.
\p
\v 31 Dinʉmʉ ina churarava, ne jabocʉi d̶aicõjeiye báquepe,
nʉvarejaimad̶a Pablore ñami pʉ Antípatris ãmicʉriĩmaroita.
\v 32 Cõmiáijãravʉ ina cuivʉ copainʉrejaimad̶a churaravai
cũ̶rami. Ʉbenita ina caballovarã tubarivʉ yóvarejaimad̶a
Pablore cojedeca.
\v 33 Ne eaiyede Cesarea ãmicʉriĩmaroi, ñai jabocʉ Félix yebai
nʉri, jídejaimad̶a ṹ̶re diyoca paperayocare aru Pablore máre.
\v 34 Diyocare jã́ri boroteniburu yóboi, ñai jabocʉ jẽniari
jã́rejamed̶a ã́rocacʉre Pablore. Aru ũ̶i coreóvaiyede Cilicia
ãmicʉrijoborõcacʉre, arejamed̶a ṹ̶re:
\p
\v 35 —Jápiaquijivʉ mi coyʉiyede mi mauva ne edaiyede,
arejamed̶a Félix Pablore.
\p Que arĩ, Félix churaravare nʉvaicõjenejamed̶a Pablore Herodes
bácʉi cũ̶rami, jabovai cũ̶rami, ne jã́ri corenajiyepe ayʉ
ṹ̶re noi.
\c 24
\s Pablo “Ãmeno d̶abevʉ yʉ” arĩ, ũ̶i yávaino Félide
\r (Hch 21.17-28, 23.6)
\p
\v 1 Cũinápʉrʉpe paijãravʉa yóboi, ñai sacerdotevare
jaboteipõecʉ, Ananías, earejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi apevʉ
judíova bʉcʉvaque aru Roma jaboteino d̶aicõjeiyede
bueipõecʉque, ũ̶i ãmiá Tértulo. Tértulo coyʉcacʉyʉ
barejámed̶a ina judíovare. Que baru jabova ne ãmeina teivʉre
jẽniari jã́iñami nʉrejaimad̶a, boro coyʉrĩ ad̶arĩdurãjivʉ
Pablore ñai jabocʉ Félix ũ̶i jivateinoi.
\v 2 Churarava ne davaiyede Pablore noi, Tértulo yópe arĩ, boro
coyʉrĩ ad̶arĩdurejamed̶a:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, meacʉbu mʉ, mi majié boje. Mi
jaboteiyede obedijãravʉai cãrijimena cʉvʉ ñʉja. Ʉrarõ
mearore d̶acaivʉ mʉ caivʉ ñʉje joborõcavʉre.
\v 3 Que baru caivʉ ñʉje ĩmarocavʉ torojʉrĩ ãrʉvʉ mʉre.
\v 4 Ʉbenita coreóvaivʉ cõmaje ãroje jã́ñʉre mʉ ñʉjare.
Que baru joe baju nʉmequiyepe ayʉ maje boroteino, jẽniaivʉ
mʉre mi jápiaquiyepe ayʉ ñʉje boro quĩ́jinore.
\v 5 Ñai ũ̶mʉ Pablo pare cãrijovaimi ũ̶. Caino joborõi
maucʉvare d̶aibi judíovare ne baju, ũ̶i apede bueiye boje.
Apeyajubo, nazareno ãmicʉriyajubo jabovacacʉbe ũ̶.
\v 6 Aru ãmed̶arĩduame ũ̶ Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine. Ʉbenita
jẽcarã ñʉja ṹ̶re. Aru ñájine d̶arãjivʉ batecárã ṹ̶re
ñʉje d̶aicõjeiyepe.
\v 7 Ʉbenita ñai jabocʉ Lisias darĩ churaravaque, ĩame ṹ̶re
ñʉjare jocarĩ parʉrõque.
\v 8 Aru boro coyʉrĩ ad̶aicõjeame ñʉjare mi yebai. Mʉ jẽniari
jápiayʉ baru ṹ̶re, majini bʉojacʉyʉmu caiye ñʉje coyʉiyede
ṹ̶ra jãvene, arejamed̶a Tértulo Félide.
\p
\v 9 Aru ina judíova máre nopedeca boro coyʉrĩ
ad̶arĩdurejaimad̶a Pablore, jʉ arĩ caiye iye Tértuloi yávaiye
báquede.
\v 10 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Félix jã́d̶ovarejamed̶a Pablore, ũ̶i
coyʉquiyepe ayʉ ũ̶i borore. Que baru arejamed̶a:
\p —Obediʉjʉa javede pʉ caride máre mʉ jápiaivʉ ñʉje boro
coyʉrĩ ad̶aiyede ñʉje joborõcavʉre. Que baru torojʉrĩ
coyʉyʉbu ji borore, mi majiquiyepe ayʉ diede.
\v 11 Mʉ majini bʉojacʉyʉmu jãve ji coyʉiyede. Quénora doce
paijãravʉa vaivʉ caride, ji eaiye báquede Jerusalẽ́i. Nore
nʉcacʉ yʉ, mearore jícʉyʉ Jũ̶menijicʉre.
\v 12 Yʉ jarabetecacʉ apecʉre. Aru cãrijini jorojĩmetecacʉ
cójijivʉre. Jũ̶menijicʉi cũ̶rami, aru judíovai cójijiñamiai,
aru tãibʉi máre. Yópe ne boro coyʉrĩ ad̶aiyepe d̶abetecacʉ
yʉ.
\v 13 Bʉojabema jã́d̶ovaivʉ jãve ãmeno d̶ayʉre yʉre yópe ne
coyʉiyepe.
\v 14 Ʉbenita jãvemu “Pablo jʉ aibi Jesús Nazarecacʉ ũ̶i
bueiyede”, ne coyʉiye yʉrã. Jʉ ayʉbu yʉ Jũ̶menijicʉre,
ñʉjeñecuva mácavʉ ne mearore jímʉre. Mearore jíyʉbu yʉ
Jũ̶menijicʉre yópe ina judíova “Apede bueibi”, ne aiyepedeca
yʉrã. Ʉbenita ape bueiye ãmevʉ. Jʉ ayʉbu yʉ caiye iye
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquede Moisés
bácʉre aru caiye iye Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva
mácavʉ ne toivaiye báquede máre.
\v 15 Yʉ coreivʉ Jũ̶menijicʉ nacovacʉyʉre caivʉ yaivʉ
bácavʉre yainore jarʉvarĩ, mearare aru ãmenare máre, yópe
judíova ne coyʉiyepedeca.
\v 16 Que baru yú̶vacari cainʉmʉa d̶aiyʉvʉ yʉ, “Boropatebevʉ
yʉ”, arĩ dápiarĩ Jũ̶menijicʉi jã́inoi aru põeva ne
jã́iyede máre.
\p
\v 17 ’Obediʉjʉa cú̶tecacʉ apenoa joborõai. No yóboi,
copainʉcacʉ Jerusalẽ́i cojedeca, tãutʉrare jícʉyʉ judíova
cõmaje ãrojarivʉre aru ape jícaiyede jícʉyʉ Jũ̶menijicʉre
máre.
\v 18 Ji Jũ̶menijicʉre jíquiye jipocai, d̶acacʉ yópe
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés
bácʉre meacʉ bacʉyú̶ Jũ̶menijicʉi jã́inoi. No yóboi, apevʉ
judíova, Asiacavʉ, jã́ima yʉre Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi,
jíyʉre ji jícaiyede Jũ̶menijicʉre. Ʉbenita cójijivʉ
cʉbetema ji yebai. Jaraino máre cʉbeteavũ̶.
\v 19 Que baru boro coyʉrĩ ad̶arãdajarãri ina Asiacavʉvacari
yui mi jipocai, na jã́ivʉ bácavʉ baru yʉre ãmeina teyʉre.
\v 20 Aru ne coyʉbedu, coyʉjarãri ina ũ̶mʉva yui cʉrivʉ, aipe
ji ãmeina teiyede ne eaiye báquede ji cʉe báquede judíovai
jabova ne cójijinoi.
\v 21 Quénora arãjichʉma na: “Pablo cʉcʉ ñʉje cójijinoi,
yópe arĩ cod̶oboboame, ‘Bʉod̶ama yʉre, ji bueiye boje maje
coreiyede Jũ̶menijicʉ nacovacʉyʉre caivʉ yaivʉ bácavʉre
yainore jarʉvarĩ’ ”, arãjichʉma na ji borore, arejamed̶a Pablo
Félide.
\p
\v 22 Aru Félix, Jesús ũ̶i yávaiye méne coreóvayʉ me, ũ̶i
jápiaiyede diede, dajocaicõjenejamed̶a ne coyʉiyede
apejãravʉita, yópe arĩ:
\p —Ñai jabocʉ Lisias ũ̶i daiyede, yʉ coyʉcʉyʉmu mi
ñájinu, arejamed̶a Pablore.
\p
\v 23 Que arĩ bʉojarĩ, Félix coyʉrejamed̶a ñai churaravai
jabocʉre, Pablore davayʉ bácʉre. Ʉ̃́re nʉvaicõjenejamed̶a
Pablore jabovai cũ̶rami cojedeca, churarava ne jã́ri corenajiyepe
ayʉ ṹ̶re noi. Ʉbenita d̶aicõjenejamed̶a Pablore yópe ũ̶i
ʉrõpe aru jã́radaicõjenejamed̶a ṹ̶re ũ̶i yóvaimarare, ne cad̶atenajiyepe aivʉ ṹ̶re jaʉéde.
\v 24 Apejãravʉa yóboi, Félix copaidarejamed̶a cojedeca
jímarepacomaque, judíovacaco, õi ãmiá Drusila.
Órejaicõjenejamed̶a Pablore ne yebai, ne jápiaiyʉe boje ũ̶i
coyʉiyede aipe d̶arĩ põeva jʉ aivʉre Jesúre.
\v 25 Que teni Pablo náre coyʉrejamed̶a põevare ne mearo d̶aiye
jaʉéde apevʉre yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe, aru põevare
ne cʉrĩ majié jaʉéde ne baju coapa, aru Jũ̶menijicʉi
ñájine d̶aquiyede põevare ne ãmeina teiye boje máre. Aru iye
coyʉiyede jápiayʉ, Félix cuecumari arejamed̶a Pablore:
\p —Quénoramu caride. Nʉjacʉ mʉ. Apejãravʉ órejaquijivʉ
mʉre cojedeca, arejamed̶a Pablore.
\p
\v 26 Obedijãravʉai Félix daicõjenejamed̶a Pablore ũ̶i yebai,
borotecʉyʉ ṹ̶que, ũ̶i coreiye boje ũ̶i jíquiyepe ayʉ
tãutʉrare. Tãutʉrare ũ̶i jídu, Félix jaetovajebu ṹ̶re.
\v 27 Ʉbenita pʉcaʉjʉa yóboi Félix ũ̶i jaboteino
cũinéjavũ̶ya. Ʉ̃ torojʉre d̶aiyʉrĩ judíovare,
dajocarejamed̶a Pablore bʉoimʉpe. Aru apecʉ jaboteni
bú̶rejamed̶a, ũ̶i ãmiá Porcio Festo.
\c 25
\s Pablo ũ̶i yávaino jabocʉ Festoque
\p
\v 1 Festo earejamed̶a dijoborõi aru yóbecʉrijãravʉa yóboi
mʉri nʉrejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmarore jocarĩ pʉ Jerusalén
ãmicʉriĩmaroi.
\v 2 Noi ina sacerdotevare jaboteipõeva aru apevʉ judíovai jabova
máre ũ̶i yebai earĩ, ãmeno boro coyʉrĩ ad̶arĩdurejaimad̶a
Pablore.
\v 3 Jipocamia ina jabova arejaimad̶a ne baju: “Boaipõevare
coreni, jabʉrĩ boarĩ́ jarʉvaicõjenajarevʉ Pablore”,
arejaimad̶a yavenina. Que baru parʉrõque jẽniariduvaivʉ
barejáimad̶a ñai jabocʉre, ũ̶i jʉ aquiyepe aivʉ náre yópe ne
ʉrõpe.
\p —Copaide d̶ajacʉ mʉ Pablore Jerusalẽ́i, arĩ
jẽniaridurejaimad̶a na.
\p
\v 4 Ʉbenita Festo arejamed̶a náre:
\p —Pablo bʉoimʉ cʉbi Cesareai. Maumena nʉñʉmu yʉ noi.
\v 5 Que baru yóvajarãri yʉre mʉje jabova Cesareai, ne boro
coyʉrĩ ad̶arãjiyepe aivʉ Pablore noi, ũ̶i ãmeina tedu,
arejamed̶a Festo.
\p
\v 6 Pʉ ocho paijãravʉa ũ̶i mauteniburu yóboi nore, Festo
ẽmenejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Aru cõmiáijãravʉ jabova
ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami nʉri, dobarejamed̶a,
jápiacʉyʉ ne boro coyʉrĩ ad̶arĩduiyede. Aru
davaicõjenejamed̶a Pablore.
\v 7 Ʉ̃i eaiyede, ina judíova Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ daivʉ
bácavʉ núrejaimad̶a ũ̶i yóboi. Ʉrarõ ãmeno boro coyʉrĩ
ad̶arĩduivʉ barejáimad̶a ũ̶i borore. Ʉbenita ye
bʉojabedejaimad̶a jã́d̶ovaivʉ jãve ne borore.
\v 8 Pablocapũravʉ arejamed̶a:
\p —Judíova ne d̶aicõjeiyede, aru Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine, aru
ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre máre,
ãmeina d̶abevʉ yʉ, arejamed̶a Pablo.
\p
\v 9 Ʉbenita Festo judíovare torojʉre d̶aiyʉrĩ, yópe
arĩdurejamed̶a Pablore:
\p —¿Mʉri nʉiyʉbecʉrũ̶ mʉ Jerusalẽ́i? Noi yú̶vacari
jápiacʉyʉmu cojedeca mi borore, “Ãmeno d̶abetequemavʉ mʉ”
acʉyʉ o “Ñájicʉyʉmu mi ãmeina teiye boje” acʉyʉ,
arejamed̶a Festo.
\p
\v 10 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Núvʉ yʉ caride Roma jaboteino jabova ne ãmeina teivʉre
jẽniari jã́iñami. Yuita mead̶aiye jaʉvʉ yʉre, etacʉyʉre o
ñájicʉyʉre. Mú̶vacari me coreóvaivʉ. Ye ãmeno d̶abetecacʉ yʉ
judíovare.
\v 11 Ji ãmeina d̶aiye boje, boarĩ́ jarʉvaiye jaʉrõ maru yʉre,
jidʉbejebu yʉ ji yaiquínore. Ʉbenita ne boro coyʉiye jãve
ãmenu, põecʉ cʉbebi bʉojarĩ jíyʉ yʉre náre. Que baru
jẽniaivʉ mʉre jarocʉyʉre yʉre ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ
pʉeno baju parʉcʉ yebai, ũ̶i baju mead̶aquiyepe ayʉ yʉre,
arejamed̶a Pablo.
\p
\v 12 Dinʉmʉ Festocapũravʉ borotedejamed̶a ṹ̶re
cad̶ateipõevaque. Aru boroteni bʉojarĩ arejamed̶a Pablore:
\p —Ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai nʉiyʉvʉ
mʉ. Que baru nʉcʉyʉmu ũ̶i yebai, arejamed̶a Festo.
\s Pablo ũ̶i yávaino jabocʉ Agripaque
\p
\v 13 Apejãravʉa yóboi, ñai jabocʉ Agripa, jíbʉcomaque, õi
ãmiá Berenice, earejaimad̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi.
Jacoyʉrãnʉrejaimad̶a Festore.
\v 14 Aru obedijãravʉa mautedejaimad̶a na. Cũinájãravʉ Festo
coyʉrejamed̶a náre Pabloi borore.
\p —Yui cʉbi cũinácʉ ũ̶mʉ, Félix ũ̶i bʉorĩ epeimʉ
mácʉ.
\v 15 Ji cʉe báquede Jerusalẽ́i, sacerdotevare jaboteipõeva aru
judíova bʉcʉva máre ãmeno boro coyʉrĩ ad̶arãdarĩduima
ṹ̶re ji yebai. Jẽniariduima yʉre ji ñájine d̶aquiyepe aivʉ
ṹ̶re.
\v 16 Ʉbenita yʉ acacʉ náre: “Yópe d̶arĩ cõmajiyama
Romacavʉi jabova. Mamarʉmʉre ina boro coyʉrĩ ad̶aivʉque copʉ
yávare d̶arĩ cõmajiyama ñai ne coyʉrĩ ad̶aimʉque, ũ̶ máre
ũ̶i copʉtequiyepe aivʉ náre. Ñʉja Romacavʉi jabova yópe
d̶abevʉ baru mamarʉmʉre, jíbevʉ põecʉre ina boro coyʉrĩ
ad̶aivʉre”, acacʉ yʉ náre.
\v 17 Que baru ne edaiyede yui, joe corebecʉva, cõmiáijãravʉre
dobatecacʉ jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami jívʉi.
Aru davaicõjecacʉ ñai ũ̶mʉre.
\v 18 Dápiayʉ barĩducacʉ ina judíova boro coyʉrĩ
ad̶arãjivʉre ṹ̶re ʉrarõ ũ̶i ãmeina teiye báquede. Ʉbenita
coyʉrĩ ad̶aivʉ ye yávabeteima ʉrarõ ũ̶i ãmeina teiye
báquede yópe ji dápiarĩduino mácarõpe.
\v 19 Quénora jorojĩma ṹ̶re ne bueiyede jẽvari Jũ̶menijicʉre
aru cũinácʉ Jesús ãmicʉcʉ yaiyú̶ bácʉre. Ʉbenita
Pablocapũravʉ parʉrõreca coyʉyʉbe ñai Jesús apʉcʉre cojedeca.
\v 20 Yú̶capũravʉ ye majibetecacʉ caiye iye ne borore. Que baru
jẽniari jã́cacʉ Pablore: “¿Mʉri nʉiyʉbecʉrũ̶ mʉ
Jerusalẽ́i? Noi yʉ jápiacʉyʉmu cojedeca mi borore”, acacʉ
ṹ̶re.
\v 21 Ʉbenita ṹ̶capũravʉ jẽniáme: “Jarojacʉ yʉre ñai
jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, ũ̶i
jápiaquiyepe ayʉ ji borore”, áme yʉre. Que baru churaravare
coreicõjecacʉ ṹ̶re bʉoimʉpe ji jaroiyeta ñai jabocʉ
ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, arejamed̶a Festo
Agripare.
\p
\v 22 Aru Agripa arejamed̶a:
\p —Yú̶vacari jápiaiyʉvʉ ñai ũ̶mʉre, arejamed̶a.
\p Que baru Festo jʉ arejamed̶a:
\p —Javena ṹ̶re jápiacʉyʉmu mʉ, arejamed̶a.
\p
\v 23 Cõmiáijãravʉi Agripa Berenicemaque earĩ cójijiñami
ʉrad̶ãmi, ecorejaimad̶a noi põeva ne ʉrarõ pued̶aiyede náre ne
ecoiyede. Caivʉ ina churaravai jabova parʉrivʉ, aru caino
diĩmarocavʉ parʉrivʉ máre ecorejaimad̶a diñami náque. Aru
Festo davaicõjenejamed̶a Pablore.
\v 24 Que teni Festo arejamed̶a:
\p —Mʉ, judíovai jabocʉ, aru caivʉ mʉja ñʉjaque cʉrivʉ
máre, jã́ivʉbu ñai ũ̶mʉre. Caivʉ ina judíova Jerusalẽ́cavʉ
aru yócavʉ máre ãmeno boro coyʉrĩ ad̶arĩduima ũ̶i borore.
Cod̶oboborĩ, “Ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvajacʉ”, pʉeno baju aima na.
\v 25 Ʉbenita yú̶capũravʉ ye ũ̶i ãmeina teiyede eabevʉ yʉ.
Ji jã́ru, ũ̶i d̶aiye báque boje boarĩ́ jarʉvaiye jaʉbevʉ
ṹ̶re. Ñai Pablovacari jẽniáme ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ
pʉeno baju parʉcʉ jápiacʉyʉre ũ̶i borore. Que baru arĩ
dápiacacʉ: “Jarocʉyʉmu ṹ̶re ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ
pʉeno baju parʉcʉ yebai”, acacʉ yʉ.
\v 26 Ʉbenita yú̶capũravʉ majibevʉ yéde ji toivaquiyede ũ̶i
borore ñai jabocʉre, ũ̶i majiquiyepe ayʉ Pabloi ãmeno d̶aiye
báquede. Mʉ, ji jabocʉ Agripa, que baru daicõjeivʉ ṹ̶re yui
mʉje yebai. Maje ṹ̶re jẽniari jápiarĩburu yóboi, yʉ
majiquijichʉvʉ ũ̶i ãmeno d̶aiye báquede, toivacʉyʉ ñai jabocʉ
ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre.
\v 27 Bʉoimʉre jaroiye majibevʉ yʉ jabocʉ yebai, coyʉbecʉva
aipe d̶arĩ ũ̶i ãmeno d̶aiye báquede, arejamed̶a Festo náre.
\c 26
\p
\v 1 Dinʉmʉ Agripa arejamed̶a Pablore:
\p —Caride coyʉjacʉ mi borore, arejamed̶a.
\p Que aiyede, Pablo jabióvarĩ ũ̶i pʉrʉre, yávarĩ
bú̶rejamed̶a, coyʉcʉyʉ ũ̶i borore:
\p
\v 2 —Mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, caride torojʉvʉ yʉ ji ũme mi
jápiaquiyepe ayʉ ji coyʉiyede caiye iye ne ãmeno boro coyʉrĩ
ad̶aiyede yʉre ina judíova.
\v 3 Mú̶vacari coreóvaivʉ me judíova ne d̶arĩ cõmajiyede aru
ne bueiyede máre. Que baru jẽniaivʉ mi jápiaquiyepe ayʉ ji
coyʉiyede napiyeque, arejamed̶a Pablo.
\s Pablo ũ̶i coyʉino ũ̶i d̶aiye báquede Jesús jicʉ tequiye
jipocai
\r (Hch 23.6; Fil 3.5)
\p
\v 4 Pablo, yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a:
\p —Ina judíova coreóvad̶ama aipe cʉcʉre yʉ ne jẽneboi
jʉed̶ocʉ cãreja aru caride máre, mamarʉmʉre ji cʉede ji
ĩmaroi aru no yóboi ji cʉede Jerusalẽ́i máre.
\v 5 Joe baju yʉrecabu cũináyajubo fariseo ãmicʉriyajubocacʉ.
Ñʉja fariseova mearore jívʉbu Jũ̶menijicʉre yópe ũ̶i
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre caivʉ apevʉ
judíova pʉeno baju. Ina judíova ʉrivʉ baru, jʉ ajebu jãve iye
ji coyʉiyede.
\v 6 Caride núvʉ yʉ yui, ne boro coyʉrĩ ad̶aimʉ, ji coreiye
boje Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaquiyede ñʉjare yópe ũ̶i aiye
báquepedeca ñʉjeñecuva mácavʉre.
\v 7 Aru caivʉ ñʉje doce paiyajuboacavʉ Israecavʉ máre
cored̶ama yópe ji coreiyepe. Que baru mearore jíyama na
Jũ̶menijicʉre jãravʉre aru ñamine máre. Aru mʉ, ñʉje jabocʉ
Agripa, ina judíovavacari boro coyʉrĩ ad̶aivʉbu yʉre, iye ji
coreiye boje.
\v 8 ¿Aipe teni “Jũ̶menijicʉ nacovañʉ bʉojabebi yaivʉ
bácavʉre yainore jarʉvarĩ”, arĩ dápiaivʉrũ̶ mʉja?
arejamed̶a Pablo.
\s Pablo ũ̶i coyʉino ũ̶i ñájine d̶aiye báquede Jesúre jʉ
aipõevare
\p
\v 9 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Pablo:
\p —Javede yú̶vacari yópe arĩ dápiacacʉ: “Jesús
Nazarecacʉre jʉ aipõevare maucʉvae jaʉvʉ yʉre”, acacʉ
yʉ.
\v 10 Yópe d̶acacʉ yʉ Jerusalẽ́i: Obedivʉ ina Jesúre jʉ
aipõevare jẽni, bʉorĩ, jarocacʉ yʉ náre ãmeina teivʉre
jẽni jacoiñamiai, yópe ina sacerdotevare jaboteipõeva ne
d̶aicõjeiyepe. Aru ne boarĩ́ jarʉvaiyʉede náre, yʉ máre jʉ
acacʉ diede.
\v 11 Obedijãravʉa yʉ nʉcacʉ judíovai cójijiñamiai, ñájine
d̶acʉyʉ ina Jesúre jʉ aipõevare. Jesúre jʉ abede d̶arĩducacʉ
yʉ náre. Aru ji ʉrarõ baju jorojĩye boje náre, yʉ cujucacʉ
náre apeĩmaroaita, arejamed̶a Pablo.
\s Pablo ũ̶i coyʉino cojedeca Jesús jicʉ teni bʉino mácarõre
\r (Hch 9.1-19, 22.6-16)
\p
\v 12 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Pablo:
\p —Cũinájãravʉ Damascoi nʉcacʉ yʉ ina sacerdotevare
jaboteipõevai parʉéque, d̶acʉyʉ yópe ne d̶aicõjeiyepe.
\v 13 Aru mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ji nʉiyede mái jãravʉ
corica baji jã́cacʉ cavarõre jocarĩ ʉrarõ miad̶árore, aviá
ũ̶i pʉeno cojinore. Pẽoávʉ ñʉje yebai, yʉre aru yú̶que
nʉivʉre máre.
\v 14 Que baru cuecumaivʉ caivʉ mori tʉcarã joborõi. Aru
jápiacacʉ apeno yávainore ñʉja judíova ñʉje yávaicamuaque,
yópe ainore: “Mʉ, Saulo, ¿aipe teni maucʉvacʉrũ̶ mʉ yʉre?
Yópe d̶ayʉ, mú̶vacari ñájine d̶aivʉ mʉ mi bajuma, yópe
cũinácʉ oteiãimacʉ ʉracʉ ũ̶i ñájine d̶aiyepe ũ̶i bajure
tãtañʉ abod̶o juijóiyore”, áme yʉre.
\v 15 “Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñamenʉ mʉ?” acacʉ yʉ. “Yʉrecabu
Jesús, ñai mi maucʉvamʉ.
\v 16 Caride nacajari nújacʉ. Yʉ jã́d̶ovaivʉ mʉre, ji baju mi
memecaquiyepe ayʉ yʉre. Beoivʉ mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ
apevʉre yópe mi jã́inope yʉre caride. Aru mi jã́quiyede yʉre
bedióva coyʉcʉyʉmu diede máre.
\v 17 Que baru jaroquijivʉ mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye
méne judíovare, aru judíova ãmevʉre máre. Aru yʉ
jod̶ecʉyʉmu mʉre, ne ãmeno d̶abenajiyepe ayʉ.
\v 18 Mi coyʉquiyede judíova ãmevʉre, yʉ jápiarĩ eare
d̶acʉyʉmu náre, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede yópe
ñeminoi cuiyepe, aru ne jʉ arãjiyepe ayʉ yʉre yópe miad̶ároi
cuiyepe. Yʉ jaetovacʉyʉmu náre ñai abujuvai jabocʉ Satanás
ũ̶i jaboteinore jocarĩ. Aru ecovacʉyʉmu náre Jũ̶menijicʉi
jaboteinoi. Que teni yʉ ãrʉmetecʉyʉmu ne ãmeina teiyede, ne
yʉre jʉ aiye boje. Aru Jũ̶menijicʉi põevaque cʉrãjarama na”,
áme Jesús yʉre, arejamed̶a Pablo.
\s Pablo ũ̶i coyʉino ũ̶i d̶aiyede Jesúi d̶aicõjeinore ṹ̶re
decoboainoque
\r (Hch 9.20, 28-29; 1 Co 15.20)
\p
\v 19 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Pablo:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ñai cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi
cʉrõcacʉ ji jã́imʉ mácʉre jãve jʉ acacʉ yʉ.
\v 20 Que baru coyʉcacʉ mamarʉmʉre Damascocavʉre, aru no yóboi
Jerusalẽ́cavʉre, no yóboi caino Judeacavʉre, aru no yóboi
judíova ãmevʉre máre. Coyʉcacʉ náre: “Chĩojara mʉja mʉje
ãmeina teiyede. Aru jarʉvajarã diede. Oatʉvajarã mʉje
d̶aiyede. Aru d̶ajarã yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe, apevʉ põeva
ne majinajiyepe ayʉ jãve mʉja jʉ aivʉre Jũ̶menijicʉre”, arĩ
coyʉcacʉ náre.
\v 21 Ji nópe bueiye boje, ina judíova yʉre jẽni boarĩ́
jarʉvarĩduima Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi.
\v 22 Ʉbenita javede aru caride máre Jũ̶menijicʉ cad̶ateibi
yʉre. Que baru yʉ yui núcʉ, coyʉivʉ yávaiyede jãvene
caivʉre, parʉrivʉre aru parʉbevʉre máre. Quénora coyʉivʉ yʉ
yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés
bácʉre aru ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ
ne toivaiye báquepe ne coyʉcaiyede, “Yópe vaiquíyebu. Que
ayʉbe Jũ̶menijicʉ”, ne aiye báquepedeca.
\v 23 Yópe arĩ, toivarejaquemavʉ na: “Cristore, Jũ̶menijicʉi
daroquimʉre, jaʉvʉ ũ̶i ñájiquiye, aru ũ̶i yaiquíye, aru ũ̶i
nacajaquiye yainore jarʉvarĩ caivʉ apevʉ jipocai. Que d̶arĩ
yópe pẽoino jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca Cristo
jã́d̶ovacʉyʉme judíovare aru judíova ãmevʉre máre
Jũ̶menijicʉi mead̶aquiyede náre”, arejaquemavʉ na, arejamed̶a
Pablo.
\s Pablo “Jʉ ajacʉ Jesúre” ũ̶i arĩduino jabocʉ Agripare
\p
\v 24 Pablo ũ̶i coyʉiyede, Festo cod̶oboborejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, Pablo, ãrʉmevʉ mʉ. Mi pare bueiye boje, ãrʉmevʉ
mʉ, arejamed̶a ṹ̶re.
\p
\v 25 Ʉbenita Pablo arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ Festo, ãrʉmecʉ ãmevʉ yʉ. Quénora
coyʉivʉ yávaiyede jãvene ji ũmei. Ʉbenina ayʉ ãmevʉ yʉ.
\v 26 Ñai jabocʉ Agripa majibi caiye iye ji coyʉiyede. Que baru yʉ
jidʉbecʉva coyʉivʉ ṹ̶re. Yavenina ãmeno d̶aiye ãmevʉ iye.
Que baru javede jápiaquemavʉ diede ñai jabocʉ Agripa, arejamed̶a
Pablo.
\p
\v 27 Que ayʉ, Pablo arejamed̶a Agripare:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede jʉ aivʉ mʉ. Majivʉ
yʉ mʉ jʉ ayʉre, arejamed̶a ṹ̶re.
\p
\v 28 Agripa arejamed̶a Pablore:
\p —Mi coyʉinoque quĩ́jino baju yʉre jʉ are d̶arĩduivʉ mʉ
Jesúre, arejamed̶a.
\p
\v 29 Aru Pablo jʉ arejamed̶a ṹ̶re:
\p —Quĩ́jino baju meajebu. Ʉrarõ baju máre meajebu. Yʉ
Jũ̶menijicʉque jẽniacaivʉ caivʉ mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe
ayʉ ṹ̶re aru mʉje nʉrajiyepe ayʉ yú̶pe paivʉ, ʉbenita
bʉoimeaque cʉbevʉva, arejamed̶a Pablo.
\p
\v 30 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Agripa, ñai jabocʉ Festo, Berenice,
aru náque dobarivʉ máre nacajari etarejaimad̶a nore jocarĩ.
\v 31 Ne etarĩburu yóboi, arejaimad̶a ne bajumia:
\p —Ñai ũ̶mʉ ũ̶i d̶aiye boje yaiquíno jaʉbevʉ ṹ̶re, aru
bʉoino máre.
\v 32 Pablo ũ̶i abedu “Jarojacʉ yʉre ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ
pʉeno baju parʉcʉ yebai, ũ̶i jápiaquiyepe ayʉ ji borore”,
maja bʉojajebu etaicõjeivʉ ṹ̶re. Ʉbenita ũ̶i nópe jẽniaiye
boje, maja bʉojabevʉ etaicõjeivʉ ṹ̶re, arejamed̶a Agripa
Festore.
\c 27
\s Pablore ne jaroino Romai
\p
\v 1 Ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ cʉrejamed̶a
Italia ãmicʉrijoborõi. Que baru Pablore aru apevʉ bʉoimarare
máre Festo coreicõjenejamed̶a cũinácʉ churaravai jabocʉre,
ũ̶i ãmiá Julio, ũ̶i nʉvaquiyepe ayʉ náre Italia
ãmicʉrijoborõi jiad̶ocũ ʉracũ ũmevʉ japuino nʉicũque. Ñai
Julio cien paivʉ churaravare jabotedejamed̶a. Ne yajubo “Augusto
jina churaravayajubo” ãmicʉriyajubo barejávũ̶ya. Aru yʉ máre
nʉcʉyʉ barejacácʉ.
\v 2 Que teni jaturejacarã cũinácũ jiad̶ocũ ʉracũi, Adramitio
ãmicʉriĩmarore jocarĩ daicũ mácarõi. Dicũ etaquicũ
marejávũ̶, tuijaquicũ ĩmaroa coapa Asia ãmicʉrijoborõi jia
ʉrad̶a ẽcarʉi. Aru Aristarco máre, Macedonia
ãmicʉrijoborõcarõ ĩmaro Tesalónica ãmicʉrõcacʉ,
yóvarejame ñʉjare.
\v 3 Ũmevʉque nʉri, cõmiáijãravʉi tuijarejacarã Sidón
ãmicʉriĩmaro ẽcarʉi. Julio me jã́rejame Pablore. Que baru
maicõjenejame ṹ̶re ũ̶i yóvaimara nócavʉ yebai, ne jínajiyepe
ayʉ ṹ̶re jaʉéde.
\v 4 Jaturĩ cojedeca, etarejacarã nore jocarĩ. No ũmevʉ japuiye
boje ñʉjare copʉ, vaidéjacarã Chipre ãmicʉrijiavʉre ñʉje
cãcopũravʉi. Dijiávʉ cʉe boje, ũmevʉ ãmed̶abedejavũ̶
ñʉjare.
\v 5 Dijiávʉre vainíburu yóboi, jatarĩ jia ʉrad̶ai, vainí
Cilicia aru Panfilia ãmicʉrijoborõare, earejacarã Licia
ãmicʉrijoborõcarõi, Mira ãmicʉriĩmaroi.
\p
\v 6 Noi Julio vorĩ earejame apecũ jiad̶ocũ ʉracũre, ũmevʉ
japuino nʉicũre, Alejandría ãmicʉriĩmarore jocarĩ daicũ
mácarõre. Etarĩ, nʉicũ tuijaquicũ marejávũ̶ Italia
ãmicʉrijoborõi. Que teni jature d̶arejame ñʉjare dicũi.
\v 7 Bedióva ũmevʉ japuiye boje ñʉjare copʉ, dʉibajĩeneca
nʉrejacarã obedijãravʉa. Eabenidurejacarã Gnido
ãmicʉriĩmaroi. Aru ũmevʉ nʉicõjemenejavũ̶ ñʉjare ñʉje
nurié nʉinoi. Que baru eaivʉ Salmócãpido ãmicʉriĩmaroi,
vaidéjacarã Creta ãmicʉrijiavʉre ñʉje meapũravʉi. Dijiávʉ
cʉe boje, ũmevʉ ãmed̶abedejavũ̶ ñʉjare.
\v 8 Dʉibajĩeneca nʉri, tuijarejacarã Mearoa tuipãva
ãmicʉriĩmaroi, Lasea ãmicʉriĩmaro joabenomia.
\p
\v 9 Obedijãravʉa vaidéjavũ̶. Aru judíovai torojʉve teijãravʉ
máre, ne ãrʉrijãravʉ Jũ̶menijicʉi ãrʉmeteiyede ne ãmeina
teiyede, vaidéjavũ̶. Ocorũ̶mʉ joabe boje, põeva ne nʉino maru
jiad̶ocũ ʉracũque, jidojarõ marejávũ̶. Que baru Pablo
majicarejame náre, ñʉjaque nʉivʉre:
\p
\v 10 —Mʉja jápiajarã. Maje nʉru jia ʉrad̶ai cojedeca cari,
meamequiyebu. Ocorũ̶mʉ boje, bíjaquiyebu dicũ, aru caiye maje
nʉvaiye máre dicũi. Aru maja máre corĩ bíjarãjaramu,
arejamed̶a Pablo, majicayʉ.
\p
\v 11 Ʉbenita dicũ upacʉ aru dicũre cõjeipõecʉ máre jʉ
abedejaima Pablore. Aru Julio jápiarejame náre Pablore pʉeno.
\v 12 Mauteino meamenejavũ̶ ocorũ̶mʉre diĩmaro, Mearoa
tuipãvai. Que baru apevʉ obedivʉ põeva dicũcavʉ etaiyʉrejaima
nore jocarĩ, nʉridurãjivʉ apeno tuipãvai, Fenice
ãmicʉriĩmaroi. Coreiyʉrejaima ocorũ̶mʉ vaiyede nore. Fenice
Creta ãmicʉrijiavʉi cʉvʉ. No tuipãvai cʉrĩ, jia
ʉrad̶are aviá ũ̶i darĩ doinocapũravʉi, aru aviá ũ̶i darĩ
doino meapũravʉi máre jã́ino marejávũ̶. Que baru jiad̶ocũ
jorĩ noi, javaiyorejavũ̶ ocorũ̶mʉre.
\s Jia ʉrad̶a pãcaibo ʉrabo daino
\p
\v 13 Ũmevʉ japuino oatʉvaiyede, dʉibajĩeneca japuiyede aviá
daino cãcopũravʉre jocarĩ, jiad̶ocũ ʉracũre memeipõeva
jãmʉórejaima dʉcʉribore, dicũi nʉmene d̶aibore. Nʉrejacarã
dicũque Creta ãmicʉrijiavʉ ẽcarʉi joabejĩnoi.
\v 14 Ʉbenita no yójĩboi, ũmevʉ pare parʉrõ japurejavũ̶
dijiávʉ apedʉvede jocarĩ, aviá ũ̶i darĩ doino cãcopũravʉre
daino.
\v 15 Aru no ũmevʉ pare japurejavũ̶ ñʉje jiad̶ocũre. Que teni
ũmevʉ ñʉje jipocai japuiye boje, nʉri bʉojabedejacarã.
Nʉmenejacarã ñʉje nʉiyʉrõre. Que baru dicũre copediovarĩ,
ũmevʉre japʉpoicõjenejacarã ũmevʉ nʉinoi.
\v 16 Vaidéjacarã Cauda ãmicʉrijiavʉre ñʉje meapũravʉi.
Dijiávʉ cʉe boje, ũmevʉ ãmed̶abedejavũ̶ ñʉjare. Aru apecũ
quĩ́jicũre, ʉracũi dabʉboicũre, jãmʉóiyʉrejacarã,
ad̶arãjivʉ ʉracũ jívʉi. Ʉbenita nópe d̶aivʉ pare ñájinejacarã.
\v 17 Quĩ́jicũre mead̶arĩburu yóboi, ina memeipõeva bʉorejaima
ʉracũre bʉoimea ʉramea parʉrimeaque. Ʉracũ cãchinoi dimeáre
epeni, me bʉorejaima na, dicũ copobequiyepe aivʉ.
\p No yóboi, ne
jidʉé boje dicũ eajʉroede Libia ãmicʉrijoborõi, noi ẽcarʉ
joabenoi ẽpacʉrõ, pare meameno, Sirte ãmicʉrõ, jiad̶ocũare
jẽino, jõd̶ovarejaima ʉracaje ũmevʉ paicajede, ẽpacũ
jẽmequiyepe aivʉ ñʉje jiad̶ocũre. Que teni ũmevʉque
nʉrejacarã ñʉja.
\v 18 No ũmevʉ ye bíjabedejavũ̶. Quénora cainʉmʉa pʉeno baju
japurejavũ̶ no. Aru pãcaiboa máre ʉraboa baju jãriyad̶edejavũ̶
dicũre. Que baru cõmiáijãravʉi nʉvaiyede jarʉvarĩ
bú̶rejaima jia ʉrad̶ai.
\v 19 Cõmiáijãravʉi jarʉvarejacarã apeno dicũcarõre:
cajeáre, bʉoimeare, aru abod̶oare máre.
\v 20 Obedijãravʉa jã́menejacarã aviáre aru abiácovare máre.
No ũmevʉ, pãcaiboa máre ye bíjabedejavũ̶. Quénora cainʉmʉa
pʉeno ʉrarõ baju nʉrejavũ̶ no. Que baru “¿Bíjarãjivʉ
bárica jia ʉrad̶ai?” arĩ dápiarejacarã ñʉje baju.
\p
\v 21 Obedijãravʉa ye ãmenejaima na. Aru Pablo darĩ, núri ne
jẽneboi arejame náre:
\p —Mʉja jápiabetevʉ yʉre ji coyʉrĩduiye báquede mʉjare.
“Cretare jocarĩ nʉiye jaʉbevʉ majare”, arĩduvʉ yʉ. Maje
dabedu, yópe tede d̶abejebu majare. Ʉbenita maje daiye boje vaivʉ
majare yópe.
\v 22 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Jidʉbejarã. Majacacʉ ye cũinácʉ
bíjabequijibi. Quénora dicũ jiad̶ocũ ʉracũ bíjaquiyebu.
\v 23 Nópe majivʉ yʉ, cũinácʉ ángele ũ̶i coyʉiye báque
boje yʉre cari ñami marede. Jũ̶menijicʉ, ji jabocʉ aru ji
mearore jímʉ máre, ũ̶i daroimʉ matecú̶be ñai ángele.
\v 24 Ji yebai darĩ, abi yʉre: “Mʉ, Pablo, jidʉbejacʉ. Mi
nʉquiye boje ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ
yebai, Jũ̶menijicʉ ũ̶i me boje, caivʉ ina mú̶que jiad̶ocũ
ʉracũi nʉivʉ yaibénajarama na”, abi yʉre ñai ángele.
\v 25 Que baru jidʉbejarã mʉja. Jũ̶menijicʉre jʉ aivʉ yʉ.
Que baru majivʉ yʉ caiye vaiquíyede yópe ñai ángele ũ̶i aiye
báquepedeca.
\v 26 Ʉbenita no ũmevʉ japuquiyebu maje jiad̶ocũre apedʉve jiavʉ
ẽcarʉita, arejame Pablo náre.
\p
\v 27 Pʉcasumana ũmevʉ ʉrarõ japurĩ bú̶rĩburu yóboi,
ñamineca jataivʉ barejacárã ũmevʉ japuiyeque jia ʉrad̶a
Adriático ãmicʉriyare. Ñami corica baji dicũre memeipõeva
“¿Joborõ joabenoi eaivʉ bárica?” arĩ dápiarejaquemavʉ ne
baju.
\v 28 Que baru corevarejaima na aipino ũ̶mʉjʉrõ jia ʉrad̶a ne
yebai. Aru treinta y seis paimetros ũ̶mʉjʉrõ marejávũ̶ noi.
Quĩ́jino no yójĩboi, corevarejaima cojedeca. Aru veintisiete
paimetros ũ̶mʉjʉrõ marejávũ̶ noi.
\v 29 Que teni jidʉrejaima, “¿Jãrajidica?” aivʉ ẽcarʉi
cũ̶raboaque. Que baru ẽmeóvarejaima yóvaicʉvaiboa dʉcʉriboa
dicũre nʉmene d̶aiboare japʉvainocapũravʉi jocarĩ. Aru,
“Maumejiena miad̶áe tʉjarõri”, arĩ jẽniarejaima na.
\v 30 Dicũre memeipõeva dupini nʉiyʉrejaimad̶a dicũre jocarĩ.
Dicũ quĩ́jicũ bʉoimeare jod̶eni, dicũre ẽmeóvari jia
ʉrad̶ai, borocʉrĩ “Apeboa dʉcʉriboare epenanʉivʉbu
pũraboi”, arejaima na, borocʉrivʉ.
\v 31 Ʉbenita Pablo arejame churaravai jabocʉre aru churaravare
máre:
\p —Ina dicũre memeipõeva ne nʉru jiad̶ocũre jocarĩ,
mʉjavacari yainájaramu, arejame náre Pablo.
\p
\v 32 Que baru apevʉ churarava burarejaima dimeáre, dicũre
bʉorĩ yuyaimeare. Aru dicũ quĩ́jicũ tʉrĩ jia ʉrad̶ai, corĩ
bíjarejavũ̶.
\p
\v 33 Miad̶áe tʉquiye jipocai cãreja, Pablo ãicõjenejame náre.
\p —Caride pʉcasumana vaiyede mʉja cãrijivʉ, coreivʉ, ye ãmevʉ
ãiyede.
\v 34 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare.
Ãjara, parʉburĩ tarãjivʉ. Ãrʉjara. Caivʉ maja
yaibénajaramu, arejame Pablo náre.
\p
\v 35 Que arĩ, Pablo pã́ure jẽni, Jũ̶menijicʉre torojʉede
jíniburu yóboi ne jã́inoi, pã́ure cotʉvarĩ, ãrejame ũ̶.
\v 36 Caivʉ ina ṹ̶re ãñʉre jã́ivʉva, na máre ãrejaima na.
\v 37 Aru caivʉ ñʉja dicũi cʉrivʉ doscientos setenta y seis
paivʉ baju barejacárã ñʉja.
\v 38 Que teni caivʉ yapiniburu yóboi, ñʉje ãiyede pʉpʉiyede,
trigo ãmicʉe oteiyede, jarʉvarejaima dicũre jocarĩ jia
ʉrad̶ai, dʉcʉbecũ d̶arãjivʉ dicũre.
\s Jiad̶ocũ ʉracũ coino
\p
\v 39 Miad̶áe tʉiyede yo joborõre ye coreóvabedejaima ina
dicũre memeipõeva. Ʉbenita jã́rejaima tuipãvare ẽpacũ,
cũ̶raboa cʉbenore. Que baru, “Tuijarãjarevʉ noi”, arĩ
dápiarejaquemavʉ ne baju.
\v 40 Mamarʉmʉre apevʉ burarejaima dʉcʉriboa bʉoimea máquede
diboáre, dajocarãjivʉ jia ʉrad̶a jívʉi. Dinʉmʉma apevʉ
duarejaima dicũ jipocateivea bʉoimeare, diveáre ẽmeóvari
jipocatenajivʉ dicũre diveáque. No yóboi, jãmʉórejaima
ʉracaje ũmevʉ paicajede, eaiyʉrĩduivʉ ẽpacũi.
\v 41 Ʉbenita dicũ pũrabo jia ʉrad̶a jívʉi apecũ ẽpacũ
ʉracũ cʉrejavũ̶. Ñʉje jiad̶ocũ jãrejavũ̶ ẽpacũra. Aru
pũrabo ẽpacũi dorĩ jẽnejavũ̶. Pãcaiboa parʉriboa
jãriyad̶edejavũ̶ pare ñʉje jiad̶ocũre copovaiye japʉvainore.
\p
\v 42 Que baru ina churarava boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩdurejaima ina
bʉoimarare, ne tarĩ dupini nʉmenajiyepe aivʉ.
\v 43 Ʉbenita ñai churaravai jabocʉ mead̶aiyʉrejame Pablore. Que
baru churaravare boarĩ́ jarʉvaicõjemenejame ũ̶ ina bʉoimarare.
Quénora ina tarĩ majidivʉre biarárĩ coicõjenejame jia ʉrad̶ai
mamarʉmʉre, ne tarĩ nʉrajiyepe ayʉ ẽcarʉita.
\v 44 Aru ne yóboi nʉicõjenejame apevʉre jorĩ jocʉveai, dicũ
mácarõ jarʉvaiye. Que teni caivʉ ñʉje baju mead̶aivʉ,
earejacarã joborõita.
\c 28
\s Pablo ũ̶i cʉrõ Maltai
\p
\v 1 Ñʉje eaiyede mearava joborõi, nócavʉ “Yo Malta
ãmicʉrijiavʉbu”, coyʉrejaima ñʉjare.
\v 2 Ina dijiávʉi cʉrivʉ me jã́ri ñʉjare, jacoyʉrejaima na.
Ocarĩ bʉiyede cojedeca ãmei jʉjʉrejavũ̶ ñʉjare. Que baru
toabore dacuvacarejaima ñʉjare.
\v 3 Aru Pablo jevarĩ pecare cũinátoro pecatorore, juarejame
ditorore toaborã. Que teni cũinácʉ ãd̶a etarejame pecatorore
jocarĩ, toaijie boje. Cũri jẽnejame Pabloi pʉrʉi.
\v 4 Aru nócavʉ ne jã́iyede ñai ãd̶a jẽñʉre Pabloi pʉrʉi,
arĩdurejaima ne bajumia: “¿Boarĩ́ jarʉvayʉ bárica põevare
ñai ũ̶mʉ? Dupini dacʉbe jia ʉrad̶are jocarĩ. Ʉbenita
Jũ̶menijicʉ apʉicõjememi ṹ̶re. Que baru caride yaicú̶yʉme,
ũ̶i ãmeina d̶aiye boje”, ʉbenina arĩdurejaima nócavʉ.
\p
\v 5 Ʉbenita Pablo pʉpeni ũ̶i pʉrʉre, jarʉvarĩ dʉvarejame
ñai ãd̶are toaboi. Aru ijibedejavũ̶ ṹ̶re.
\v 6 Que baru ina põeva arĩdurejaima ne bajumia, “Cocoroquiyebu
ṹ̶re”. Aru, “Yainí tʉquijibi ũ̶”, arĩdurejaima na. Ʉbenita
joe coreni jã́iyede, ye ñájimenejame ũ̶. Que baru ne dápino
oatʉvarĩ, “¿Jũ̶menijicʉ bárica ũ̶?” arejaima na.
\p
\v 7 Aru cũinácʉ ũ̶mʉ, ũ̶i ãmiá Publio, ũ̶i cʉrõ joabeno
cʉrejavũ̶ ñʉje maino mácarõi jia ʉrad̶are jocarĩ. Nócavʉi
jabocʉ barejáme ũ̶. Ñʉjare cuturejame ũ̶i cũ̶rami. Aru me copʉ
etarejame ñʉjare noi. Yóbecʉrijãravʉa cʉrejacarã ṹ̶que.
Aru mearo d̶acarejame ñʉjare.
\v 8 Publioi pacʉ parayʉ ijimʉ, morejavũ̶ ṹ̶re. Aru cod̶o
yaiyú̶ barejáme ũ̶. Pablo jã́cʉnʉrejame ũ̶i yebai. Jẽniari
Jũ̶menijicʉque ṹ̶re, tʉoyʉ ũ̶i pʉrʉque, mead̶arejame
ṹ̶re.
\v 9 Apevʉ nócavʉ ijimara jápiaivʉ bácavʉ Publioi pacʉi
borore, darejaima ñʉje yebai, Pablo ũ̶i mead̶aquiyepe aivʉ náre
máre. Aru mead̶aimara marejáima na.
\v 10 Jívʉ barejáima ñʉjare cʉvede. Aru ñʉje etarãjiye
jipocai, ñʉje jiad̶ocũ jívʉi ad̶arejaima caijĩe ñʉjare
jaʉéde.
\s Pablo ũ̶i eaino Romai
\p
\v 11 Cũinácũ jiad̶ocũ ʉracũ, Alejandría ãmicʉriĩmarore
jocarĩ daicũ mácarõ javaiyorejavũ̶ ʉracorore dijiávʉ
tuipãvai. Dicũ Cástor aru Pólux ãmicʉricũ aru ina pʉcarã
jũ̶menijina ne decova cʉrejavũ̶ dicũ pũraboi. Noi cʉrivʉ
bácavʉ yóbecʉrã aviáva baju jaturejacarã, nʉrajivʉ
dijiávʉre jocarĩ.
\v 12 Tuijarejacarã Siracusa ãmicʉriĩmaroi. Aru mautedejacarã
noi yóbecʉrijãravʉa.
\v 13 Etarĩ nore jocarĩ, nʉrejacarã ẽcabo cũinátʉrʉ pʉ
Regio ãmicʉriĩmaroi. Cũinájãravʉ yóboi, ũmevʉ aviá daino
cãcopũravʉre jocarĩ japurĩ bú̶rejavũ̶. Que baru nʉrejacarã
cojedeca. Pʉcajãravʉa yóboi, Puteoli ãmicʉriĩmaroi
tuijarejacarã ñʉja.
\v 14 Apevʉ nócavʉ Jesúre jʉ aipõevare copʉrejacarã noi.
Cuturejaima ñʉjare:
\p —Cũinásumana mautejarã ñʉjaque, arejaima na.
\p Que baru cũinásumana yóboi, etarejacarã náre jocarĩ,
nʉrajivʉ Roma ãmicʉriĩmaroi.
\v 15 Diĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva jápiaivʉ bácavʉ ñʉje
borore, jacoyʉrãdarejaima ñʉjare Apio ãmicʉrõ cʉve
bojed̶aino ãmicʉriĩmaroi aru Yóbecʉriñamia ãmicʉriĩmaroi
máre. Pablo jã́ñʉ náre, torojʉrejame. Aru torojʉede jídejame
Jũ̶menijicʉre.
\v 16 Ñʉje eaiyede Roma ãmicʉriĩmaroi, apecʉ jabocʉ Pablore
cʉicõjenejame ũ̶i cũ̶rami baji cũinácʉva. Ʉbenita cũinácʉ
churaravacacʉre jã́ri coreicõjenejame ṹ̶re cainʉmʉa, ũ̶i
dupini nʉmequiyepe ayʉ.
\s Pablo ũ̶i coyʉino Jesús ũ̶i yávaiye méne Romacavʉre
\r (Mt 13.14-15; Mr 4.12; Lc 8.10; Jn 12.40; Hch 25.11)
\p
\v 17 Yóbecʉrijãravʉa yóboi, Pablo órejarejamed̶a ũ̶i yebai
nócavʉ judíovai jabovare. Cójijivʉ bácavʉre, Pablo arejamed̶a
náre:
\p —Mʉja, jívʉ, yú̶vacari ãmeno d̶abetecacʉ judíovare. Aru
ãmeina yávabetecacʉ majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiyede
máre. Ʉbenita apevʉ majacavʉ bʉoima yʉre Jerusalẽ́i. Aru
jíma yʉre bʉoimʉpe Romacavʉi jabovare.
\v 18 Ne jẽniari jã́iyede yʉre, ina Romacavʉi jabova
jaetovaiyʉteima yʉre. Ji borore “Ñai ũ̶mʉ ũ̶i d̶aiye boje
boarĩ́ jarʉvaiye jaʉbevʉ ṹ̶re”, aima na.
\v 19 Ʉbenita ina judíova jorojĩni jʉ abeteima diede. Que baru
jẽniacacʉ yópe: “Ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ
yebai nʉquijivʉ”, acacʉ yʉ. Ʉbenita ye ãmenore boro coyʉrĩ
ad̶abequijivʉ yʉ jívʉi borore.
\v 20 Que baru cutuivʉ mʉjare, jã́iyʉvʉ mʉjare, aru coyʉiyʉvʉ
mʉjare máre. Bʉoimʉmu yʉ, maje coreiye boje Cristo
mead̶acʉyʉre maja Israecavʉre, arejamed̶a Pablo náre.
\p
\v 21 Aru arejaimad̶a ṹ̶re:
\p —Ina Judeacavʉ toivabema paperayocare ñʉjare mi borore. Aru
ina majacavʉ edaivʉ bácavʉ yui ãmeina yávabema mʉre.
\v 22 Ʉbenita majivʉ ñʉja ĩmaroa coapa ãmeina jã́ivʉre
Jesúre jʉ aipõevare aru ãmeina yávaivʉre iye bueiye mamaene.
Que baru jápiaiyʉrivʉbu mi dápiainore diede, arejaimad̶a
Pablore.
\p
\v 23 Que baru apejãravʉ, ne beoijãravʉ, obedivʉ ina judíova,
Romacavʉ, nʉrejaimad̶a Pabloi cũ̶rami. Javejĩnare bú̶rĩ pʉ
nainúta Pablo coyʉrejamed̶a náre Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede
ũ̶i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Coyʉrejamed̶a náre ina
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye
báquede máre. Jʉ are d̶aiyʉrejamed̶a náre Jesúre,
Jũ̶menijicʉi daroimʉ mácʉre, aru Israecavʉi coreimʉ mácʉre
máre.
\v 24 Apevʉ jʉ arejaimad̶a ũ̶i coyʉiyede. Ʉbenita apevʉ jʉ
abedejaimad̶a diede.
\v 25 Que baru cũinátʉrʉ ãmeni ne ũme, etarĩ bú̶rejaimad̶a
ina judíova. Ʉbenita ne etarãjiye jipocai, Pablo arejamed̶a náre:
\p —Jãve Isaías bácʉ Espíritu Santoi yávaicõjeiyeque
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ mʉjeñecuva
mácavʉre Jũ̶menijicʉi yávaiyede:
\q
\v 26 Nʉjacʉ ina põevare ne yebai. Aru ajacʉ náre: “Jãve
jápiarĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jápiarĩ eabenajaramu.
Jãve jã́ridurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jã́ri eabenajaramu.
\v 27 Mʉja coreóvaiyʉbevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiarĩ
eaiyʉbe boje. Mʉja jápiabevʉ, mʉje yávaiyede jãvene
jápiaiyʉbe boje. Mʉja bieivʉ mʉje yacorʉare, mʉje jãvene
jã́iyʉbe boje. Yʉre jã́ri coreivʉ baru yacorʉaque, jʉ ajebu
mʉja. Yʉre jápiaivʉ baru cámucobeaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre
jápiarĩ ad̶aivʉ baru ũmeque, jʉ ajebu mʉja. Que d̶aivʉre,
mead̶ajebu yʉ mʉjare”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ
Isaías bácʉre, arejamed̶a Pablo náre.
\p
\v 28 Aru cojedeca Pablo arejamed̶a náre:
\p —Jãve majijarã mʉja, judíova. Caride Jũ̶menijicʉ daroibi
ũ̶i yávaiye méne coyʉcaipõevare, mead̶acʉyʉ ina judíova
ãmevʉre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru návacari
jápiarãjarama, arejamed̶a Pablo judíovare.
\p
\v 29 Pablo ũ̶i que aiyede, ina judíova etarejaimad̶a, jorojĩni
yávaivʉ ne bajumia.
\p
\v 30 Pʉcaʉjʉa baju Pablo cʉrejamed̶a noi. Bojed̶arejamed̶a ũ̶i
baju ũ̶i cũ̶ramine noi. Aru torojʉcʉ jacoyʉrejamed̶a caivʉ
ṹ̶re jã́radaivʉre.
\v 31 Jidʉbecʉva coyʉrejamed̶a Jũ̶menijicʉi jaboteinoquede. Aru
buedejamed̶a maje jabocʉ Jesucristorã máre, jidʉbecʉva. Aru
ñame jecʉbedejaimad̶a coyʉyʉre aru bueyʉre máre. Quénoramu.
