\id 1CO Cubeo [cub] NT (Colombia) -2009 bd. 
\h 1 Corintios
\toc1 1 Corintios
\toc2 1 Co
\mt 1 Corintios
\ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ũ̶i toivaicõjeiye báquede
mamayoca paperayocare Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ
aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ũ̶i
yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ
ũ̶i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje
ũ̶i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore
Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru ũ̶i cʉede Corinto
ãmicʉriĩmaroi 18:1-18. Javede Pablo bácʉre toivacaipõecʉ
bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ pʉcayoca ũ̶i paperayocare
Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉre. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ
ṹ̶re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ũ̶i toivacaquiye báquede
diyocare. Toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉa báquede 54-55
d.C., yóbecʉe ũ̶i cucʉnʉiyede, coyʉcʉyʉ Jesús ũ̶i yávaiye
méne. Cʉrejaquemavʉ Éfeso ãmicʉriĩmaroi ũ̶i toivaicõjeiyede
diyocare (16:8, Hch 19).
\ip Diyocaque Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ aipe d̶aiye jaʉrõre
Jesúre jʉ aipõevare. Coyʉrejaquemavʉ Corintocavʉ ne jẽniari
jã́iye báquede ṹ̶re ne paperayocaque pʉrʉbʉoiyede (cap. 7),
ãiyede põeva ne jíye báquede pẽpeimarare (cap. 8), Espíritu
Santoi majide d̶aiyede Jesúre jʉ aipõevare ũ̶i majiécarõque
(caps. 12-14), aru ne jínajiyede ina Jesúre jʉ aipõeva
Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ cʉve cʉvabevʉre (cap. 16). Aru
jararejaquemavʉ Corintocavʉre ne yajuboa tede d̶aiyede (caps.
1-3), ne ñájine d̶abe boje nácacʉ ãmeina d̶aipõecʉre (cap.
5), ne coyʉiye boje ne jaraiyede ne bajumia ãmeina teivʉre
jẽniari jã́ipõeva Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉ ne jivateinoi
(cap. 6), aru ne ãmeina teiyede ne cójijivaiyede (cap. 11).
Jã́d̶ovarejaquemavʉ aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare
ũ̶i coyʉiyeque Jesúi daroimarare coyʉrãjivʉre ũ̶i yávaiye
méne (cap. 4), ũ̶i baju d̶aiyede (cap. 9), aru Israecavʉ bácavʉ
ne d̶aiye báquede (cap. 10). Aru ãrʉre d̶arejaquemavʉ náre
Jesús ũ̶i yávaiye méne (cap. 15).
\ie
\c 1
\s Pablo ũ̶i meaicõjeino Corintocavʉre
\r (Hch 18.1)
\p
\v 1-2 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare.
Meaicõjeivʉ mʉja cójijivaivʉ Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ
Jũ̶menijicʉi põevare. Jũ̶menijicʉ beorĩ epeibi yʉre
Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉre. Sóstenes
máre, majecʉ ũ̶i jʉ aiye boje Jesúre majapedeca, meaicõjeimi
mʉjare. Caivʉ mʉjarecabu Jũ̶menijicʉi cutuimara mácavʉ ũ̶
jinava meara baju. Mʉjarecabu cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe,
yópe caivʉ põeva cainoa joborõacavʉpe mearore jívʉ maje jabocʉ
Jesucristore. Ʉ̃́recabe ne jabocʉ aru maje jabocʉ máre.
\v 3 Majepacʉ Jũ̶menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo
d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ũ̶i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre
d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
\s Cristo ũ̶i mearo d̶acaiyede ṹ̶re jʉ aivʉre
\p
\v 4 Cainʉmʉa Jũ̶menijicʉre torojʉede jívaivʉ, ji mearore
jímʉre, mʉjare boje. Jũ̶menijicʉ Jesucristore mearo d̶acare
d̶aibi mʉjare bojecʉbeda. Que baru ṹ̶re torojʉede jíyʉbu.
\v 5 Mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, Jũ̶menijicʉ mearo
d̶acaibi mʉjare ʉrarõ baju. Caiye ũ̶ jiede coreóvare d̶aibi
mʉjare. Aru diede mʉjare me coyʉre d̶aibi majiéque apevʉre
máre.
\v 6 Pʉeno baju mʉje coreóvare nʉiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede
jãvene Cristorã, pʉeno baju oatʉvaibi mʉjare, mʉje mearo
d̶arãjiyepe ayʉ.
\v 7 Que baru caride mʉje napini coreiyede maje jabocʉ Jesucristoi
copaidaquiyede, ye jaʉbevʉ mʉjare cũinájino Jũ̶menijicʉi
majiécarõ iye ũ̶i majide d̶aiye ũ̶i põevare Espíritu Santoque,
ne cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre.
\v 8 Jũ̶menijicʉ parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei pʉ
ijãravʉ cũiyeta, ñame ne bʉojabenajiyepe ayʉ boropad̶aivʉ
mʉjare maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóre.
\v 9 Jũ̶menijicʉ d̶aibi cainʉmʉa yópe ũ̶i aiye báquepedeca.
Ʉ̃́recabe mʉjare cuturĩ epeyʉ maje jabocʉ Jesucristoque
cũinávʉpe, “Yóvajarãri na jímacʉ Jesucristoque”, ũ̶i aiye
báquepedeca.
\s Corintocavʉ Jesúre jʉ aivʉ ne yajuboa tede d̶aino
\r (Hch 18.8, 24, 19.29; Ro 16.23; 1 Co 16.15)
\p
\v 10 Mʉja, jívʉ, maje jabocʉ Jesucristo yópe coyʉicõjeimi
yʉre. Parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje dápiarãjiyepe ayʉ
cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Yajuboa tede d̶abejarã mʉje jẽneboi.
Cãrijimenoque cʉjarã mʉja. Cũinátʉrʉ bajad̶éni mʉje ũme,
mʉje dápiaino máre.
\v 11 Mʉja, jívʉ, nópe coyʉyʉbu mʉjare ico Cloé õi
cũ̶ramicavʉ, ne coyʉiye boje yʉre mʉje jaraiyede mʉje baju.
\v 12 Mʉja dápiabevʉya cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Quénora apevʉ
mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Pabloi bueimara”, ad̶ama. Aru apevʉ
mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Apoloi bueimara”, ad̶ama. Apevʉ mʉjacavʉ,
“Ñʉjamu Pedroi bueimara”, ad̶ama. Aru apevʉ mʉjacavʉ,
“Ñʉjamu Cristoi bueimara”, ad̶ama.
\v 13 ¿Aipe teni nópe dápiaivʉrũ̶ mʉja, yajuboa tede d̶aivʉ?
Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉrivʉbu ṹ̶que cũinávʉpe. Jãve
ãmevʉ mʉje ʉbenina arĩ dápiaiyede apevʉ ṹ̶re jʉ aivʉ
cʉrivʉre ṹ̶que cũinávʉpe, ʉbenita apevʉ ṹ̶que cʉbevʉre.
Aru yʉ ãmevʉ ñai ne pẽvari jẽoimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena
mʉjare boje. Aru ocoque mʉje jã́d̶ovaiyede Jũ̶menijicʉque, “Yʉ
Pablore jʉ aivʉ”, abeteavũ̶ mʉja. Quénora “Jesucristore jʉ
aivʉ”, ávũ̶ mʉja.
\p
\v 14-15 Mʉjacavʉ obebejĩnare ocoque jã́d̶ovacacʉ yʉ
Jũ̶menijicʉque. Crispore aru Gayore máre quévʉra
Jũ̶menijicʉque jã́d̶ovacacʉ yʉ ocoque. Jũ̶menijicʉque ji
jã́d̶ovaru obedivʉ põevare ocoque, “Pabloi bueimaramu ñʉja”,
arãjichʉma na. Que baru torojʉede jívʉ Jũ̶menijicʉre, ji
jã́d̶ovame boje ocoque obedivʉ mʉjare ṹ̶que.
\v 16 Estéfanare ũ̶ jivʉque ãrʉvʉ yʉ caride. Náre máre
Jũ̶menijicʉque jã́d̶ovacacʉ yʉ ocoque. Ãrʉmetevʉ yʉ apevʉ
ji jã́d̶ovaimara mácavʉre, cʉrivʉ baru.
\v 17 Cristo jarobeteame yʉre, ji jã́d̶ovaquiyepe ayʉ põevare
Jũ̶menijicʉque ocoque. Quénora jaroáme yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ
iye yávaiye méne ũ̶i mead̶acaiyede põevare ne ãmeina teiyede
jarʉvarĩ. Ʉbenita yʉ coyʉbevʉ iye yávaiye méne põeva ne
majiéque aru me yávaiyeque máre. Ʉbevʉ yʉ ne jʉ aiyede iye
yávaiye méne, die me jápurae boje. Quénora ʉvʉ yʉ ne jʉ
aiyede diede Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena. Que baru
bojecʉbe tede d̶aiyʉbevʉ yʉ ũ̶i yaiye báquede ji coyʉiyeque.
\s Jũ̶menijicʉ ũ̶i jã́d̶ovaino ũ̶i parʉéde aru ũ̶i majiéde
Cristoque
\r (Ro 1.16; 2 Co 10.17)
\p
\v 18 Ina põeva bíjare nʉivʉ Jũ̶menijicʉre jocarĩ toabo
cũiméboi ne jápiaiyede iye yávaiye méne Cristoi mead̶acaiyena
põevare ũ̶i yaiye báque boje jocʉcʉjaravena, “¿Ʉbeni
márica?” arĩ dápiad̶ama na. Ãrʉmevʉpe jã́d̶ama caivʉ
coyʉivʉre iye yávaiye méne Cristorã. Que baru jʉ abema ṹ̶re.
Ʉbenita majacapũravʉ mead̶are nʉivʉbu cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõi ũ̶i oatʉvare d̶aiye boje majare iye
yávaiye méque Cristorã. Coreóvare d̶aibi majare ũ̶i parʉéde
iye yávaiye méque.
\v 19 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i
yávaiyede ina Cristore jʉ abevʉ ne borore:
\q Ina majidivʉ ne majiéde jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru ina coreóvaivʉ
ne coreóvaiyede bojecʉbe tede d̶acʉyʉmu yʉ, arejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ.
\m
\v 20 Que baru ye baquinó ãmevʉ ina majiniduivʉ ne majié
ijãravʉque, aru ina bueniduivʉ ne majié ijãravʉque, aru ina
majicarĩduivʉ apevʉre máre ne majié ijãravʉque. Caiye iye ne
majiniduiyede ʉbenina bojecʉbe tede d̶aibi Jũ̶menijicʉ.
\v 21 Jãve caiyede majibi ũ̶. Aru, “Ijãravʉcavʉ ne majiémia ye
coreóvaivʉ bʉojabema yʉre”, arejaquemavʉ ũ̶. Quénora, “Ina
põeva jʉ aivʉ ji yávaiye méne Cristorã ji mead̶acaimara
márajivʉbu”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ. Iye yávaiye ménecabu
Cristorã, ũ̶i mead̶aiyede põevare, ñʉje coyʉiye.
\p Ʉbenita, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiad̶ama ñʉje coyʉiyena
ijãravʉcavʉ Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ. Que baru iye ñʉje
coyʉiye bojecʉbevʉ, ne dápiaru.
\v 22 Ina judíova jã́iyʉrivʉbu põeva ne d̶arĩ majibede, ne jʉ
arãjiye jipocai apecʉ ũ̶i coyʉiyede náre. Aru ina griegova
jápiaiyʉrivʉbu põecʉ ũ̶i coyʉiyede ijãravʉque majiéde, jʉ
arãjivʉ ũ̶i coyʉiyede.
\v 23 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ quéda cũináene coyʉivʉbu.
“Cristo jabovai pẽvari jẽoimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena
yaidéjaquemavʉ, bojed̶acʉyʉ maje ãmeina teiyede, jarʉvacʉyʉ
diede”, arĩ coyʉivʉbu ñʉja. Ʉbenita ina judíova jorojĩñama
ne jápiaiyede iye ñʉje coyʉiyede, ñai jabotejʉrocʉre náre.
Aru ina judíova ãmevʉ ne jápiaiyede diede, “¿Ʉbeni márica?”
arĩ, bojecʉbepeda dápiad̶ama iye ñʉje coyʉiyede.
\v 24 Ʉbenita majacapũravʉ coreóvaivʉbu Cristo Jũ̶menijicʉi
parʉéde cʉvacʉre aru Jũ̶menijicʉi majiéde máre cʉvacʉre,
ũ̶i mead̶aquiyepe aivʉ põevare. Majarecabu Jũ̶menijicʉi cuturĩ
epeimara ũ̶ jinava, judíova aru judíova ãmevʉ máre, Cristoi
mead̶aimara.
\v 25 Põeva aivʉ baru “Jũ̶menijicʉ majibebi”, nárecabu
majibevʉ. Jũ̶menijicʉ majicʉtame caivʉ pʉeno, majibecʉpe
páyʉvacari põeva ne jã́iyede. Põeva aivʉ baru “Jũ̶menijicʉ
parʉbebi”, nácapũravʉ ye majibema. Jũ̶menijicʉ parʉcʉtame
caivʉ pʉeno parʉbecʉpe páyʉvacari põeva ne jã́iyede.
\p
\v 26 Mʉja, jívʉ, ãrʉjara iyede. Jũ̶menijicʉi cutuquiye
jipocamia mʉjare, obebejĩna mʉjacavʉ majitequemavʉ ijãravʉque
majiéde, obebejĩna parʉrivʉpe cõjequemavʉ apevʉ põevare, aru
obebejĩna cʉvatequemavʉ mʉjebʉcʉva parʉrivʉ ne jabovava.
\v 27 Que baru Jũ̶menijicʉ beorĩ epeibi ũ̶ jinava põeva
majibevʉre ijãravʉque majiéde, cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva
“¿Majidivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre. Aru Jũ̶menijicʉ
beorĩ epeibi ũ̶ jinava põeva parʉbevʉre ijãravʉque parʉéde,
cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva “¿Parʉrivʉ bárica ñʉja?”
arĩduivʉre.
\v 28 Jũ̶menijicʉ beorĩ epeibi ũ̶ jinava jabova ãmevʉre,
ijãravʉcavʉ ne ʉbemarare, aru parʉbevʉre caivʉ ne
cãchinocavʉre. Majarecabu Cristoi mead̶aimara. Que teni
Jũ̶menijicʉ cũiné d̶acʉyʉme caivʉ ina “Parʉrivʉbu
ñʉja”, aivʉre ʉbenina.
\v 29 Que baru ñame “¿Meara márica?” aivʉ bʉojabema
Jũ̶menijicʉi jã́inore.
\v 30 Jũ̶menijicʉrecabe cʉre d̶ayʉ majare cũinávʉpe
Jesucristoque. Aru Cristoque majide d̶aibi majare ũ̶i bueiyede
jãvene. Jesucristo boropatebevʉpe d̶aibi majare Jũ̶menijicʉi
jã́inore. Coatede d̶aibi majare ãmenore jarʉvarĩ, maje
d̶arãjiyepe ayʉ yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe. Aru bojed̶aibi
majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.
\v 31 Que baru yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ
ũ̶i yávaiyede: “Ñai põecʉ ‘¿Meacʉ bárica?’ arĩ coyʉiyʉcʉ
baru, ũ̶i bajuma nópe arĩ coyʉbejacʉrĩ. Quénora ‘Meacʉ
bajube maje jabocʉ cavarõ mearocacʉ’, arĩ coyʉjacʉrĩ ũ̶”,
arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\c 2
\s Cristo jabova ne pẽvari jẽoimʉ mácʉre coyʉino
\r (Hch 18.9)
\p
\v 1 Mʉja, jívʉ, ji jã́cʉnʉiye báquede mʉje yebai, coyʉcʉyʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiyede, coyʉbetecacʉ yʉ yópe ina ijãravʉcavʉ
majidivʉ ne coyʉiyepe. Mʉjare coyʉcacʉ iye Jũ̶menijicʉi
yávaiyede, jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita
jã́d̶ovainore caride, mʉje coreóvabejʉroede apecʉ ũ̶i
coyʉbedu diede mʉjare. Ʉbenita majidivʉ ne yávaicamuaque
coyʉbetecacʉ yʉ. Aru maiyójae yávaicamuaque máre coyʉbetecacʉ
yʉ.
\v 2 Mʉje me coreóvarãjiyepe ayʉ iye Jũ̶menijicʉi yávaiyede,
“Cũináene quénora coyʉquijivʉ ina Corintocavʉre”, arĩ
dápiacacʉ yʉ, ji buequiye jipocamia mʉjare. Que baru,
“Jesucristo, jabova ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena,
yaidéjaquemavʉ majare boje, jarʉvacʉyʉ maje ãmeina teiyede”,
arĩ coyʉcacʉ yʉ mʉjare. Yʉ ṹ̶re quécʉra coreóvare
d̶aiyʉtecacʉ mʉjare.
\v 3 Jidʉcʉ ji yávaiyeque eacacʉ yʉ mʉje yebai.
“Jũ̶menijicʉi yávaiyede me coyʉrĩ bʉojabequijichʉvʉ yʉ”,
ji arĩ dápiaiye boje, jidʉrĩ bidicacʉ yʉ.
\v 4 Ji coyʉiye báquede mʉjare Jũ̶menijicʉi yávaiyede yópe
ina ijãravʉcavʉ majidivʉ ne coyʉiyepe coyʉbetecacʉ yʉ.
Majidivʉ ne yávaicamuare aru maiyójae yávaicamuare máre
coyʉbetecacʉ yʉ, mʉje jʉ abenajiyepe ayʉ ji coyʉiyede iye
jápurae boje me. Quénora ji coyʉiye báqueque mʉjare
jã́d̶ovacacʉ Espíritu Santoi parʉéde. Aru ũ̶i parʉéque
majide d̶áme mʉjare iye yávaiye méne.
\v 5 Que baru mʉja jʉ aivʉbu Jũ̶menijicʉi yávaiye méne
Cristorã, Jũ̶menijicʉi jã́d̶ovaiye boje ũ̶i parʉéde. Ʉbenita
põeva ne majié boje, mʉja jʉ aivʉ ãmevʉ.
\s Jũ̶menijicʉi majiéde ũ̶i coreóvare d̶aino Espíritu Santoque
\r (Ro 11.34)
\p
\v 6 Yʉ máre coyʉivʉ majiéque. Ʉbenita ijãravʉcavʉ ne
majiépe ãmevʉ. Aru ijãravʉcavʉ ne jabova ne majiépe ãmevʉ.
Iye ne majié ijãravʉque cũiné nʉivʉ. Quénora iye majié ji
coyʉiyeque coyʉivʉ yʉ ina Jesúre jʉ aipõeva parʉre nʉivʉre
ne jʉ aiyeque ye jaʉbevʉva ne coreóvaiyede Jesúre.
\v 7 Iye majié ji coyʉiyebu Jũ̶menijicʉi majié. Javede ũ̶i
cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre, majidejaquemavʉ mead̶acʉyʉ
majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ meara baju ṹ̶que cainʉmʉa.
Cristoi daquiye jipocamia ijãravʉi, Jũ̶menijicʉ
jã́d̶ovamenejaquemavʉ iye ũ̶i majiéde, ũ̶i d̶aquiyede. Ʉbenita
diede jã́d̶ovaimi caride.
\v 8 Ijãravʉcavʉ ne jabova caivʉ ye coreóvabedejaquemavʉ iye
Jũ̶menijicʉi majiéde. Ina jabova coreóvaivʉ baru, pẽvari
jẽomejebu maje jabocʉ cavarõ mearocacʉre meacʉ bajure
jocʉcʉjaravena.
\v 9 Aru iye ũ̶i mearo d̶acaquiyede ũ̶i mead̶aiyede, yópe arĩ,
toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i yávaiyede:
\q Jũ̶menijicʉ mead̶aibi ũ̶i mearo d̶acaquiyede ina põevare
ṹ̶re ʉrivʉre, yópe põeva ne jã́mene, aru ne jápiabede, ne
dápiabede máre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\m
\v 10 Iye ũ̶i mearo d̶acaquiyede ũ̶i Espíritu Santoque coreóvare
d̶aibi majare. Ñai Espíritu Santorecabe majicʉ caiyede. Pʉ caiye
iye Jũ̶menijicʉi ʉrarõ majiéde majibi ũ̶.
\p
\v 11 Põecʉ cʉbebi coreóvayʉ apecʉ põecʉi dápiaiyede.
Quécʉra ñai põecʉ coreóvaibi ũ̶i baju dápiaiyede. Quédecabu
Jũ̶menijicʉ jie máre. Põecʉ cʉbebi coreóvayʉ Jũ̶menijicʉi
dápiaiyede. Ñai Espíritu Santo quécʉra coreóvaibi diede.
\v 12 Ñai Espíritu Jũ̶menijicʉi daroimʉ majare põeva ne
majiéde coreóvare d̶abebi majare. Quénora Jũ̶menijicʉi majiéde
coreóvare d̶aibi majare, maje coreóvarãjiyepe ayʉ iye
Jũ̶menijicʉi mearore d̶acaiyede majare bojecʉbeda.
\v 13 Que baru ji coyʉiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede, coyʉbevʉ yʉ
põeva ne bueiyede yʉre o ji baju dápiaiyede. Quénora coyʉivʉ yʉ
ñai Espíritu Santoi bueiyede yʉre. Que teni bueivʉ yʉ ina
cʉvarivʉre Espíritu Santore iye yávaiyede ñai Espíritu Santoi
coreóvare d̶aiyede yʉre.
\p
\v 14 Ʉbenita ina Espíritu Santore cʉvabevʉ coreóvaivʉ
bʉojabenama iye Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaiyede bojecʉbeda ũ̶i
Espíritu Santoque. Ne jápiaiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede ũ̶i
majiéque coyʉiyede, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiad̶ama na. Ne
dápiaru, die bojecʉbevʉ. Ácʉ põecʉ Espíritu Santore cʉvabecʉ
baru, Jũ̶menijicʉ jiede ye coreóvabebi ũ̶.
\v 15 Ñai Espíritu Santore cʉvacʉ, caiye bueiyede ũ̶i
jápiaiyede, “Jũ̶menijicʉi majiéque bueyʉbe” o “Põeva ne
majiéque bueyʉbe”, nurié arĩ coyʉrĩ majibi ũ̶. Ʉbenita ũ̶i
baju bueiyede nurié arĩ coyʉrĩ majibebi põecʉ Espíritu
Santore cʉvabecʉ.
\v 16 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i
yávaiyede: “Põecʉ cʉbebi Jũ̶menijicʉi dápiaiyede majicʉ.
Aru põecʉ cʉbebi majicarĩ bʉojayʉ Jũ̶menijicʉre”, arĩ
toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita maja Jesucristore jʉ aipõeva
dápiaivʉbu yópe ũ̶i dápiaiyepe.
\c 3
\s Jũ̶menijicʉre memecaivʉ ne yóvaino ne baju
\r (Hch 18.4-11, 24-28; 1 Co 1.12, 6.19; 2 Co 6.16; He 5.12-13)
\p
\v 1-2 Mʉja, jívʉ, ji cʉe báquede mʉjaque, coyʉyʉ
bʉojabetecacʉ mʉjare yópe ji coyʉiyepe ina Jesúre jʉ
aipõeva, parʉre nʉivʉre ne ũmei Espíritu Santoque. Quénora
coyʉiye jaʉteavũ̶ yʉre mʉjare, Jesúre jʉ aipõeva Espíritu
Santore cʉvarivʉreca, yópe ji coyʉiyepe Jesúre jʉ abevʉ
Espíritu Santore cʉvabevʉre. Jʉed̶ojĩnape paivʉ bateávũ̶
mʉja. Jʉed̶ojĩna opeco matʉiyeda ũcuñaima aru ãiyede ãiye
majibema. Quédeca mʉja jʉed̶ojĩnape paivʉ mʉje ũme, quénora
Jũ̶menijicʉi yávaiye maiyójabede Cristorã jápiarĩ eavũ̶
mʉja, aru ũ̶i yávaiye maiyójaede jápiarĩ eabeteavũ̶ mʉja.
Aru caride máre, bueiye maiyójaede jápiarĩ eajʉrorivʉvacari,
jápiarĩ eabevʉtamu mʉja cãreja.
\v 3 Nopedecabu mʉje dápiaiye boje aru mʉje d̶aiye boje máre
yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abeni Espíritu Santore cʉvabevʉ
ne dápiaiyepe aru ne d̶aiyepe máre. Mʉja jarad̶avũ̶ mʉje
bajumia cãreja. Aru mʉja tebuted̶avũ̶ mʉje baju cãreja. Mʉje
nópe d̶aiye boje, jã́d̶ovad̶avʉ parʉre nʉmevʉ mʉje ũmei
Espíritu Santoque. Quénora d̶are nʉñavʉ mʉja yópe
ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉpe.
\v 4 Cũinácʉ mʉjacacʉ “Pablo ũ̶i bueimʉmu yʉ” arĩ, aru
apecʉ “Apolos ũ̶i bueimʉmu yʉ” arĩ, jã́d̶ovaivʉ
ijãravʉcavʉre Jesúre jʉ abevʉpe paivʉbu mʉja.
\p
\v 5 ¿Ye parʉéde cʉvari ñai Apolos, aru ye parʉéde cʉvari
yʉ, põeva ne yóvarãjiyepe aivʉ ñʉjare? Ñʉjacapũravʉbu
Jũ̶menijicʉre memecaivʉ quéda. Ñʉje memecaiye boje ṹ̶re,
mʉja jʉ aivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Ñʉja coapa d̶aivʉbu
ñʉje memeiyede yópe Jũ̶menijicʉi memeicõjeiye báquepe
ñʉjare.
\v 6 Yópe cũinácʉ jiore memeipõecʉ ũ̶i oteiyepe, nopedeca
mamarʉmʉre Jũ̶menijicʉi yávaiye méne coyʉcacʉ yʉ mʉjare.
Aru yópe apecʉ ũ̶i mead̶aiyepe iye oteiyede, nopedeca ji yóboi
mʉjare buequemavʉ Apolos. Ʉbenita yópe Jũ̶menijicʉi bʉcʉre
d̶aiyepe iye oteiyede, nopedeca ṹ̶recabe põevare jʉ are d̶ayʉ
ũ̶i yávaiye méne.
\v 7-8 Que baru ye baquinó ãmevʉ yʉ mamarʉmʉcacʉ, coyʉyʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne, yópe oteipõecʉpe. Aru ye baquinó
ãmemi ñai Apolos, yóbocacʉ, ñai bueyʉ diede máre, yópe
mead̶aipõecʉpe. Ñʉjacapũravʉ cũinátʉrʉtamu. Cũinácʉ
ñʉjacacʉ apecʉ pʉenocacʉ ãmemi. Ʉbenita Jũ̶menijicʉrecabe
caivʉ maja maje pʉenocacʉ, ũ̶i jʉ are d̶aiye boje põevare ũ̶i
yávaiye méne, yópe ũ̶i bʉcʉre d̶aiyepe oteiyede. Ʉbenita
mamarʉmʉcacʉ, yʉ coyʉyʉ, aru yóbocacʉ, ñai bueyʉ,
cũinátʉrʉ cʉrivʉvacari ñʉje memeiyeque, cũinátʉrʉ ãmevʉ
ñʉje ĩ́ye bojeque. Quénora Jũ̶menijicʉ bojed̶acʉyʉme
ñʉjare coapa, yópe ñʉjare jaʉépe ñʉje memeiye báque boje.
\v 9 Memecaipõevarecabu ñʉja. Jũ̶menijicʉrecabe ñʉje
memecaimʉ. Aru ñʉje baju yóvaivʉbu ñʉje memecaiyede ṹ̶re.
Mʉjacapũravʉ jiope paivʉbu. Aru yópe jiore memeipõecʉ ũ̶i
memeiyepe, nopedeca Jũ̶menijicʉrecabe memeñʉ mʉjare,
oatʉvacʉyʉ, meara d̶acʉyʉ.
\p Apenore máre jẽvari coyʉquijivʉ yʉ. Mʉja cũ̶ramipe paivʉ
bárãjivʉbu. Aru Jũ̶menijicʉrecabe ñai d̶ayʉ diñamine.
\v 10 Yópe põecʉ cʉvaiyʉcʉ mead̶ami cũ̶rami cũ̶ravaque
d̶aiñamine ũ̶i d̶arĩ bʉicõjeiyepe diñamine cũinácʉ
cũ̶raque memeipõecʉ me majicʉre, nopedeca Jũ̶menijicʉ yʉre
majide d̶arĩburu yóboi ũ̶i majiéque, coyʉrĩ bʉicõjeame ũ̶i
yávaiye méne mʉjare. Yópe apevʉ memeipõeva ne memene nʉiyepe
diñamine, nopedeca apevʉ ji yóbocavʉ buede nʉñama mʉjare. Aru
yópe ina memeipõeva ne me jã́iyepe aipe ne memeiyede, nopedeca me
jã́jarari ina mʉjare bueipõeva coapa aipe ne bueiyede, jãve
maquiyépe aivʉ.
\v 11 Yópe memeipõecʉ ũ̶i d̶arĩ bʉojabepe cũ̶ravaque
d̶aiñamine cũ̶rava cʉvabecʉva, nopedeca apecʉ bueni bʉojabebi
Jũ̶menijicʉi yávaiyede jãvene, Jesucristorã coyʉbecʉva.
\v 12 Yópe apevʉ memeipõeva ne memeiyepe bojecʉeque, yópe
úruque, plataque, aru bojecʉrijĩboa cũ̶rajiboaque máre,
nopedeca apevʉ me nurié coyʉivʉbu Jũ̶menijicʉi yávaiyede.
Ʉbenita yópe apevʉ memeipõeva ne memeiyepe bojecʉbeque, yópe
jocʉveaque, muiyocaque, aru cõriáque máre, nopedeca apevʉ
nurime coyʉivʉbu Jũ̶menijicʉi borore.
\v 13 Jesucristoi daquijãravʉ, ũ̶i ñájiovaquijãravʉ baquinói
põevare, ne ãmeina teiye boje, me jã́d̶ovacʉyʉme ũ̶ toaque
aipe ãrojaene caivʉ põeva ne d̶aiye báquede ijãravʉi.
\v 14 Põecʉi nurié buedu Cristorã, ũ̶i d̶aiye ẽ́ni
cũiméquiyebu no toaque. Aru Jũ̶menijicʉ me bojed̶acʉyʉme
ṹ̶re, yópe memeicõjeipõecʉ ũ̶i me bojed̶aiyepe ṹ̶re
memecayʉre, bojecʉeque memeñʉ mácʉre.
\v 15 Ʉbenita põecʉi nurime buedu Cristorã, ũ̶i d̶aiye ẽ́ni
cũiquíyebu no toaque. Aru Jũ̶menijicʉ bojed̶abecʉyʉme ṹ̶re,
yópe memeicõjeipõecʉ ũ̶i bojed̶abepe ṹ̶re memecayʉre,
bojecʉbeque memeñʉ mácʉre. Ñai põecʉ ũ̶i d̶aiye boje
bíjaquiyebu ṹ̶re jocarĩ. Ʉbenita ṹ̶vacari bíjabecʉyʉme.
Mead̶aimʉ macʉyú̶me yópe põecʉ ũ̶i cúyarĩ dupini nʉiyepe
cũ̶rami toaque uruiñamine jocarĩ.
\p
\v 16 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva Jũ̶menijicʉi cũ̶ramipebu,
maje cʉvae boje ũ̶i Espíritu Santore. Yópe põeva ne cʉepe
cũ̶rami jívʉi, ñai Espíritu Santo cʉbi maje ũmei. ¿Diede
coreóvabenarʉ mʉja?
\v 17 Yópe Jũ̶menijicʉi cũ̶rami mead̶ami bajupe, mʉjarecabu
Jũ̶menijicʉi põeva meara baju, memecarãjivʉ ṹ̶re. Que baru
ácʉ põecʉ, ũ̶i bueiyede jãve ãmeque, bíjare d̶aiyʉrĩburu
yóboi mʉjare, ũ̶i dajocare d̶aiyʉrĩduiyede mʉjare mʉje jʉ
aiyede Jesúre, Jũ̶menijicʉvacari bíjarocʉyʉme ṹ̶re.
\p
\v 18 Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Cũinácʉ
mʉjacacʉ “¿Majicʉ bárica yʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ
jiede?” arĩ dápiayʉ baru, ʉbenina arĩ dápiarĩduibi ũ̶. Ñai
nópe arĩ dápiayʉ majibecʉpe tejacʉrĩ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ
abevʉ ne jã́iyede, ṹ̶re Jũ̶menijicʉi majide d̶aquiyepe ayʉ
majié jãveque.
\v 19 Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ne majié bojecʉbevʉ
Jũ̶menijicʉi jã́inore. Ne coyʉiyede ne majiéque, “Ʉbenina
coyʉivʉbu”, arĩ dápiaibi ũ̶. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ
ũ̶i yávaiyede: “Ina ‘¿Majidivʉ bárica ñʉja?’ ʉbenina arĩ
majiniduivʉre jarʉvaibi Jũ̶menijicʉ, ne baju majiniduiye boje”,
arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
\v 20 Aru yópe máre arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ:
“Maje jabocʉ majibi ina ‘¿Majidivʉ bárica ñʉja?’ arĩ
majiniduivʉre ne dápiaiye ye bojecʉbede”, arĩ
toivaicõjenejaquemavʉ.
\v 21-22 Que baru arĩ dápiabejarã cũinácʉ põecʉ majicʉre
apevʉ pʉeno. Que baru, “Pablo ũ̶i bueimʉmu yʉ”, o “Apolos
ũ̶i bueimʉmu yʉ”, o “Pedro ũ̶i bueimʉmu yʉ”, abejarã
mʉja. Caivʉ mʉjare bueipõevare aru caiye apede Jũ̶menijicʉi
mearo d̶acaiyede epedejaquemavʉ ũ̶ majare boje. Ijãravʉre, maje
cʉede, maje yainájiyede, caride, aru javenare máre epedejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ, majare boje.
\v 23 Majamu Cristo jina, d̶arãjivʉ yópe ũ̶i ʉrõpe. Aru
Cristobe Jũ̶menijicʉ jicʉ, d̶acʉyʉ yópe ũ̶i ʉrõpe.
\c 4
\s Aipe ne memeino ina Jesúi daroimara coyʉcarãjivʉ ũ̶i
yávaiye méne
\r (Hch 18.3; 1 Co 11.1; Fil 3.17; 1 Jn 3.19-21)
\p
\v 1 Jã́jara ñʉjare, Jesucristoi daroimarare coyʉcarãjivʉ ũ̶i
yávaiye méne, yópe ṹ̶re memecaivʉre. Ñʉjare bueicõjeimi
põevare Jũ̶menijicʉ “Yópe d̶acʉyʉmu yʉ, mead̶acʉyʉ
põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ”, ũ̶i arĩ dápiaino
jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride.
\v 2 Aru ñai põecʉ Jũ̶menijicʉi bueicõjeimʉ mácʉre bueiye
jaʉvʉ iye yávaiye méne Cristorã dajocabecʉva aru diede
oatʉvabecʉva máre.
\v 3 Yú̶capũravʉre ye baju ãmevʉ mʉje coyʉiyede mearore o
ãmenore ji bueiyena. Ye baju ãmevʉ yʉre apevʉ põeva máre
ne coyʉiyede mearore o ãmenore ji bueiyena. Aru yú̶vacari
máre mearore o ãmenore ye coyʉbevʉ ji baju bueiyena.
\v 4 “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiavʉ cainʉmʉa Jũ̶menijicʉi
jã́inoi. Ʉbenita ye baju ãmevʉ ji boropatebedu ji dápiainore.
Maje jabocʉrecabe ñai coyʉcʉyʉ yʉre, “Boropateyʉbu mʉ ji
jã́inoi”, o “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inoi”.
\v 5 Que baru caivʉ põeva ye coyʉbejarãri apecʉre mearore o
ãmenore ũ̶i coyʉiyena, ãnijãravʉ maje jabocʉ Jesucristoi
copaidaquijãravʉ baquinó jipocamia. Corejarã mʉja pʉ ũ̶i
copaidaiyeta. Ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ caiye maje majibede
cãreja, põeva ne d̶aiyede yavenina. Aru ṹ̶recabe coreóvare
d̶acʉyʉ caivʉ põeva coapa ne dápiaiyede aipe ne d̶arãjiyede
máre. Dinʉmʉ maquinóre caivʉ põeva coapa ne mearore d̶aru,
mearore jícʉyʉme Jũ̶menijicʉ náre coapa.
\p
\v 6 Mʉja, jívʉ, jẽvari coyʉquijivʉ yʉ caiye iyede Apolore
aru yʉre máre, cad̶atecʉyʉ mʉjare, mʉje
d̶aicõjenidubenajiyepe ayʉ põevare apede Jũ̶menijicʉi
yávaiyede ũ̶i arĩ toivaicõjeiye báquede jocarĩ aru mʉje
abenajiyepe ayʉ cũinácʉ mʉjare bueipõecʉrã, “¿Majicʉ
bárica ũ̶ apevʉ pʉeno?” mʉje ãmeina jã́iyede apevʉre.
\v 7 Jãve ũ̶ majibecʉbe apevʉ pʉeno. Caiye mʉje majiéde mʉje
cʉvaede majide d̶aibi Jũ̶menijicʉ. ¿Aru ũ̶i majide d̶aiye boje
diede, aipe teni yávaivʉrũ̶ mʉja yópe majidivʉpe mʉje baju
majiéque? Que baru, “¿Majidivʉ bárica ñʉja apevʉ pʉeno?”
arĩ dápiaiye jaʉbevʉ mʉjare.
\p
\v 8 “Caiye iye Jũ̶menijicʉi majiéde jave majidivʉbu ñʉja”,
arĩ dápiarĩduyavũ̶ mʉja. Aru, “Caiye iye Jũ̶menijicʉi
jíjʉroede jave cʉvarivʉbu ñʉja”, arĩ dápiarĩduyavũ̶
mʉja. Que baru caride “Iye majié Jũ̶menijicʉ jie caiyede
cʉvarivʉbu ñʉja”, ʉbenina arĩ dápiad̶avũ̶ mʉja. “Me
cʉrivʉbu ñʉja Jũ̶menijicʉque”, ʉbenina arĩ dápiad̶avũ̶
mʉja. “Ñʉja jabovatamu, apevʉ Jũ̶menijicʉi põevare
cõjeivʉ”, ʉbenina arĩ dápiad̶avũ̶ mʉja. Que baru ñʉjare
ãmeina jã́ri bojecʉbevʉpe jarʉvad̶avũ̶ mʉja. Mʉje jãve
cõjenu, meajebu ñʉjare. Ñʉja máre yóvajebu mʉjare mʉje
jaboteiyede, cʉvarãjivʉ Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaiyede mʉjaque.
\v 9 Ʉbenita ji dápiainoi, Jũ̶menijicʉ epeibi ñʉjare, Jesúi
daroimarare coyʉcarãjivʉ ũ̶i yávaiye méne, caivʉ apevʉ ne
cãchinocavʉpe. Cʉrivʉbu ñʉja yópe jabovai bʉoimara ne
boarĩ́ jarʉvarãjimarape. Caivʉ ijãravʉcavʉ, ángeleva aru
põeva máre, jã́d̶ama ñʉje ñájiyede yópe ãmeina teivʉpe.
\p
\v 10 Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, “Majibema na, ʉbenina
coyʉivʉ”, ad̶ama ñʉje borore, Jesúi daroimarare coyʉcarãjivʉ
ũ̶i yávaiye méne. Ʉbenita mʉjacapũravʉ “Jesucristo caiyede
coreóvare d̶aibi ñʉjare”, arĩ dápiad̶avũ̶, ʉbenina
dápiaivʉvacari. Ñʉjacapũravʉ bueni majibevʉ parʉéque.
Ʉbenita mʉjacapũravʉ “Parʉéque bueivʉbu ñʉja”, arĩ
dápiad̶avũ̶, ʉbenina dápiaivʉvacari. Aru mʉjatamu põeva ne
pued̶aimara. Ʉbenita ñʉjatamu ne ãmeina jã́imara.
\v 11 Que baru javede aru caride máre, cainʉmʉa ñájivʉbu
ñʉja. Ãvʉé ijivaivʉ ñʉjare. Cũiñóvaivʉ ñʉjare.
Cuitótecajea jaʉvaivʉ ñʉjare. Ñʉje mauva pare ñájiovaivʉbu
ñʉjare. Aru cʉvabevʉ ñʉje cũ̶ramiva.
\v 12 Memevaivʉbu ñʉje pʉrʉáque pʉ ʉetʉivʉta,
bojed̶arãjivʉ ñʉje ãrajiyeva. Põeva ne ãmeina yávaiyede
ñʉjare, “Majepacʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare”, ávaivʉbu
náre. Põeva ne ñájine d̶aiyede ñʉjare, napivaivʉbu ñʉja.
\v 13 Põeva ne borocʉrĩ ãmenore coyʉiyede ñʉjare, copʉ
mearore coyʉvaivʉbu náre. Ne dápiaru, jarʉvaiyepe paivʉbu
ñʉja. Ye bojecʉbevʉpe paivʉre jã́vaivʉbu ñʉjare.
\p
\v 14 Caiye iye ñʉje ñájiyede ji toivaicõjeiyede apecʉre
mʉjare toivaicõjemevʉ cʉyoje tede d̶acʉyʉ mʉjare. Quénora
toivaicõjeivʉ ṹ̶re diede, majicacʉyʉ mʉja ji ʉmarare,
jímarape paivʉre.
\v 15 Mʉja cʉvarivʉvacari obedivʉ baju bueipõevare, cũinácʉ
quécʉra, yʉre, cʉvarivʉbu mʉjepacʉpe, ji bú̶re d̶aiye boje
mʉje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, mamarʉmʉre ji coyʉiye
boje mʉjare ũ̶i yávaiye méne.
\v 16 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare: D̶ajarã yópe ji
d̶aiyepe.
\p
\v 17 Que baru Timoteore jaroivʉ mʉje yebai. Ʉ̃́me jímacʉpe
páyʉ, ji ʉmʉ, ũ̶i cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe,
dajocabecʉva ũ̶i jʉ aiyede ṹ̶re. Ãrʉre d̶acʉyʉme mʉjare
aipe ji d̶aiyepe, ji jʉ aiye boje Jesucristore. Aru cainʉmʉa
d̶aivʉ yʉ yópe ji d̶aicõjeiyepedeca ji bueiyede caivʉ Jesúre jʉ
aipõeva cójijivaivʉre cainore.
\v 18 Apevʉ mʉjacavʉ arĩ dápiarĩduyama nʉmecʉyʉreca yʉ
mʉje yebai, ji jidʉé boje. Que baru, “¿Majidivʉ bárica
ñʉja?” arĩ dápiad̶ama na, ne dápiarĩduiye boje yʉ
coyʉbecʉnʉcʉyʉre náre, ne ãmeina yávaiye báque boje yʉre.
\v 19 Ʉbenita maje jabocʉ ũ̶i ʉru, jãve nʉcʉyʉmu mʉje yebai
maumejiena. Ji eaiyede nore, jã́cʉyʉmu ne d̶aiyede, ina ʉbenina
arĩ dápiarĩduivʉ ne baju majidivʉ. Jã́cʉyʉmu ne d̶aru
majiéque, o quénora majidivʉpe tedu ne yávaiyeque.
\v 20 Maja Jũ̶menijicʉi jabod̶aimara teni bʉojabenamu maje
yávaiye boje o apecʉi yávaiye boje máre. Quénora Jũ̶menijicʉi
jabod̶aimara teni bʉojad̶avũ̶ maje d̶aiye boje yópe
Jũ̶menijicʉi ʉrõpe ũ̶i parʉéque.
\v 21 ¿Ji eaiyede mʉje yebai, aipe d̶aji? Mʉje d̶are nʉru yópe
mʉje d̶aiyepe caride, mʉjare jararĩ ñájine d̶acʉdacʉyʉmu.
Ʉbenita oatʉvaru mʉje d̶aiyede, d̶arãjivʉ yópe Jũ̶menijicʉi
ʉrõpe ũ̶i parʉéque, mʉjare jã́cʉdacʉyʉmu ji ʉeque, meacʉ
ũ̶mʉpe.
\c 5
\s Aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõeva cũinácʉ nácacʉ
ũ̶i ãmeina d̶aiye boje nomióque
\r (Gá 5.9)
\p
\v 1 Jápiaicacʉ yʉ, “Ãmeno baju d̶aibiya cũinácʉ Jesúre jʉ
aipõecʉ Corintocacʉ”, põeva ne coyʉvarede yʉre. “Cʉbiya
jípacʉi márepaco bajuque”, ávaivʉbuya. Pʉeno baju ãmenotamu
no. Que baru ina Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉvacari pare ʉbema põeva
ne d̶aiyede yópe ũ̶i d̶aiyepe.
\v 2 Cũinácʉ mʉjacacʉ nópe ãmeina d̶ayʉvacari, mʉjacapũravʉ
“¿Meara márica ñʉja, me cʉrivʉ Jũ̶menijicʉque?” ʉbenina
arĩ dápiavaivʉbuya. Ʉbenita chĩoiye baju jaʉteavũ̶ mʉjare,
ũ̶i ãmeina d̶aiye boje. Mʉja chĩoivʉ baru, ñai nópe pʉeno
ãmeina d̶ayʉre jaetovajebu mʉja mʉje cójijinore jocarĩ.
\v 3 Yú̶capũravʉ cʉbevʉ mʉjaque caride. Ʉbenita dápiaivʉ yʉ
ji ũmei yópe cú̶jʉrocʉpe mʉjaque. Aru jave coreóvaivʉ yʉ ji
ũmei aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare.
\v 4 Mʉja Jesúre jʉ aipõeva mʉje cójijiyede, mʉje majié boje
ji dápiainore, yʉ yópe cú̶jʉrocʉpe cʉquijivʉ mʉjaque. Aru
mʉje cójijiyede, maje jabocʉ Jesucristoi parʉé máre cʉquiyebu
mʉjaque.
\v 5 Dinʉmʉre mʉjare jícõjecʉyʉmu ñai ũ̶mʉre abujuvai
jabocʉ Satanáre. Que teni, ṹ̶re coatede d̶arĩ apevʉ Jesúre jʉ
aipõevare jarʉvarĩ, ṹ̶re dajocarĩ, Satanás ũ̶i d̶aquiyepe ayʉ
ṹ̶que yópe ũ̶i ʉrõpe, coreóvarĩ bʉojacʉyʉme ũ̶ ũ̶i
ãmeina teiyede. Que teni chĩori ũ̶i ãmeina teiyede, dajocarĩ
ũ̶i d̶aiyede yópe ũ̶i baju ãmeina d̶aiyʉepe, mead̶aimʉ
macʉyú̶me maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede.
\p
\v 6 “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiaiye jaʉbevʉ mʉjare.
Yópe põeva ne arĩ cõmajiyepe, “Quĩ́jie pã́ure bʉcʉre
d̶aiyeque caino jĩvaibo bʉcʉóvaino mávʉ”. ¿Diede
coreóvabenarʉ mʉja? Nopedeca cũinácʉ ũ̶i ãmeina d̶aru, apevʉ
máre ṹ̶que cójijivʉ ãmeina d̶arãjarama ṹ̶pe.
\v 7 Que baru, “Apevʉ majacavʉ ũ̶i ãmeina d̶aiyede jã́ri,
ũ̶pedeca d̶aiyʉrãjichʉma” arĩ, jaetovajarã ṹ̶re mʉje
cójijinore jocarĩ. Yópe judíovai Pascua torojʉve tenajiye
jipocai, ne jarʉvaiyepe caiye iye pã́ure bʉcʉre d̶aiye
javequede, nopedeca jarʉvajarã ṹ̶re mʉjare jocarĩ. Yópe
judíovai ãiyepe pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbeque Pascua torojʉve
teijãravʉare, ovejajĩcʉre boarĩ́buru yóboi, nopedeca cʉre
nʉjara mʉja meara matʉiye, yópe mʉje cʉepe caride, ãmeina
d̶ayʉ cʉbecʉva mʉje jẽneboi, Cristoi jave yaiye báque boje.
Yópe ne ovejajĩcʉre boaiyepe ne ãmeina teiye boje,
Jũ̶menijicʉi ñájine d̶abequiyepe aivʉ náre, ne ãmeina teiye
boje, nopedeca Cristore boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ maje
ovejajĩcʉpe páyʉre, maje ãmeina teiye boje, Jũ̶menijicʉi
ñájine d̶abequiyepe aivʉ majare, maje ãmeina teiye boje.
\v 8 Que baru maja Jesúre jʉ aipõevare caiye maje d̶aiye jaʉvʉ
ye ãmeina d̶abeni, apevʉre máre d̶are d̶aiyʉbevʉva aru ye
ãmeina dápiabeni apevʉre, náre ãmenore d̶aiyʉbevʉva máre.
Quénora ãmeno cʉbevʉva aru mearore dápiarĩ, d̶arĩ cõmajini
yópe maje dápiaiyepe d̶aiye jaʉvʉ majare.
\p
\v 9 Jipocare ji toivaicõjeiye báquede apecʉre paperayocare,
mʉjare yóvaicõjemetecacʉ ina ãmeina d̶aivʉre apevʉque
némarebʉcʉva ãmevʉque.
\v 10 Ji nópe toivaicõjeiyede ṹ̶re, coyʉbetecacʉ mʉje
d̶aiyede ina Jesúre jʉ abevʉque. Obedivʉ põeva ijãravʉcavʉ
Jesúre jʉ abevʉ ãmeina d̶aivʉbu apevʉque némarebʉcʉva
ãmevʉque. Aru ãujini, apevʉre jʉjovarĩ ĩ́vʉbu ne cʉvaede.
Aru ñavacʉrivʉbu. Aru pẽpeimarare mearore jívʉbu máre. Mʉje
náre yóvabenajiyepe aivʉ, etaiye jaʉjebu mʉjare ijãravʉre
jocarĩ. Mʉje Jesúre jʉ abevʉque d̶abedu, ye cʉbequiyebu mʉje
cú̶jʉrorõre.
\v 11 Quénora ji toivaicõjeiye báqueque apecʉre yópe aiyʉtecacʉ
yʉ. Ácʉ põecʉ majacacʉ ũ̶i aiye boje “Jesúre jʉ ayʉbu
yʉ”, ʉbenita ũ̶i ãmeina d̶arĩ cõmajidu, yóvabejarã ṹ̶re.
Ácʉ põecʉ ãmeina d̶ayʉ apecoque jímarepaco ãmecoque, aru
ãujiñʉ jʉjovarĩ ĩñʉ apevʉ ne cʉvaede, aru pẽpeimarare
mearore jíyʉ máre, Jesúre jʉ arĩduru, yóvabejarã ṹ̶re. Ácʉ
põecʉ borocʉrĩ ãmenore coyʉyʉ apevʉre, aru pacoteyʉ, aru
ñavacʉcʉ máre, Jesúre jʉ arĩduru, yóvabejarã ṹ̶re. Põecʉ
ṹ̶pe páyʉque ye ãmejara ãiyede.
\v 12-13 Ina Jesúre jʉ abevʉ ne d̶aiyede jã́ri, corevarĩ
coyʉbevʉ yʉ mearore o ãmenore. Jũ̶menijicʉrecabe
coyʉcʉyʉ náre ne d̶aiyede mearore o ãmenore. Ʉbenita
mʉjacapũravʉre jã́ri, corevarĩ coyʉiye jaʉvʉ ina Jesúre jʉ
aivʉ ne d̶aiyede mearore o ãmenore. Que baru jaetovajarã
ñai ãmeina d̶ayʉre mʉje cójijinore jocarĩ.
\c 6
\s Jũ̶menijicʉi põeva ne jaraiyede ne bajumia coyʉiye jaʉbeno
ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉ
ne jivateinoi
\p
\v 1 Cũinácʉ mʉjacacʉ Jesúre jʉ aipõecʉ jarayʉ baru apecʉ
Jesúre jʉ aipõecʉre, coyʉiye jaʉvʉ ṹ̶re diede
Jũ̶menijicʉi põeva ne jivateinoi, ne mead̶arãjiyepe ayʉ diede.
Jãve coyʉiye jaʉbevʉ ṹ̶re ãmeina teivʉre jẽniari
jã́ipõeva Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉre ne jivateinoi.
\v 2 Jãve maja Jũ̶menijicʉi põeva jẽniari jã́riburu yóboi
caivʉ ijãravʉcavʉre aipe ne d̶aiyede, coyʉrãjaramu mearore
o ãmenore Cristoi jabotequiyede. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja?
Aru mʉjacapũravʉ coyʉrãjivʉ baru mearore o ãmenore
caivʉ ijãravʉcavʉre mʉje jẽniari jã́riburu yóboi aipe ne
d̶aiyede, jãve jẽniari jã́riburu yóboi coyʉrĩ bʉojaivʉbu
mʉja mʉjevʉre ne majiéda jaraiyede ne bajumia, mead̶arãjivʉ
diede.
\v 3 Jãve maja Jũ̶menijicʉi põeva ángelevareca máre jẽniari
jã́riburu yóboi aipe ne d̶aiyede, coyʉrãjaramu mearore o
ãmenore. ¿Diede máre coreóvabenarʉ mʉja? Que baru pʉeno
baju jãve jẽniari jã́riburu yóboi coyʉrĩ bʉojaivʉbu mʉja
ijãravʉque majiéda jaraiyede, mead̶arãjivʉ diede.
\v 4 Que baru mʉje jaraiyede mʉje bajumia, coyʉrãnʉiye jaʉbevʉ
mʉjare diede ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva Jũ̶menijicʉre
coreóvabevʉ ne jivateinoi. Nárecabu Jesúre jʉ aipõeva ne
pued̶aimara quĩ́jino baju.
\v 5 Toivaicõjeivʉ apecʉre diede, cʉyoje tede d̶acʉyʉ mʉjare.
“¿Majidivʉ bárica ñʉja?” mʉja arĩduivʉreca, mʉjacacʉ
cũinájicʉ majicʉ cʉbebi, mead̶acʉyʉ mʉjevʉ ne jaraiyede ne
bajumia. Mʉjacacʉ majicʉ cũinácʉ cʉcʉ baru, ṹ̶re coyʉiye
jaʉjebu mʉjare mʉje jaraiyede mʉje bajumia, ũ̶i mead̶aquiyepe
aivʉ diede.
\v 6 ¡Ʉbenita pʉeno baju ãmenotamu aru cʉyojarõtamu mʉje
d̶aino! Mʉja, Jũ̶menijicʉi põevavacari, jarad̶avũ̶ mʉje
bajumia, aru coyʉyavũ̶ diede ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva
Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉ ne jivateinoi.
\p
\v 7 Mʉje coyʉiyʉe boje mʉje bajumia jaraiyede apevʉ ne
jivateinoi, coreóvaivʉ yʉ d̶abevʉre yópe Jesucristoi bueiye
báquepe. Que baru vainí tʉivʉbu mʉja mʉje d̶aiyeque. Apevʉre
ãmenore d̶aicõjeiye jaʉvʉ mʉjare coyʉbevʉva. Aru apevʉre
mʉje cʉvaede ĩ́cõjeiye jaʉvʉ mʉjare jocarĩ máre
coyʉbevʉva.
\v 8 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ãmenore d̶ad̶avũ̶ aru ĩñavʉ apevʉ
ne cʉvaede náre jocarĩ. Aru mʉjevʉ, Jesúre jʉ aipõevavacari,
nárecabu mʉje ãmed̶aimara.
\p
\v 9 Jãve põeva cõmajivʉ ne ãmed̶aiyede Jũ̶menijicʉi
jaboteimara ãmenajarama. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Mʉje
bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ina põeva ãmeina d̶aivʉ
apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ina pẽpeimarare mearore
jívʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉvare jarʉvarĩ,
ina ũ̶mʉva nomivape d̶aivʉ aru ina ũ̶mʉva máre d̶aivʉ apevʉ
ũ̶mʉvaque yópe ne d̶ájʉroepe nomivaque, caivʉ ina
Jũ̶menijicʉi jaboteimara ye ãmenajarama.
\v 10 Aru ina ñavacʉrivʉ, ina ãujivʉ, ina pacoteivʉ, ina
borocʉrĩ ãmenore coyʉivʉ apevʉre, aru ina jʉjovarĩ apevʉre
ĩ́vʉ ne cʉvaede máre, caivʉ ina Jũ̶menijicʉi jaboteimara ye
ãmenajarama.
\v 11 Aru apevʉ mʉjacavʉ inape paivʉ batequémavʉ mʉje
Jesúre jʉ arãjiye jipocare. Ʉbenita yópe põeva ne jarʉvaiyepe
docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca Jũ̶menijicʉ jarʉvarejaquemavʉ
maje ãmeina teiyede. Majare coavarĩ ṹ̶re jʉ abevʉre
jarʉvarĩ, mearape d̶arĩ, epedejaquemavʉ majare ũ̶i põevava.
Aru boropatebevʉpe d̶arejaquemavʉ majare ũ̶i jã́inore. Caiye
iyede d̶acarejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ majare maje jabocʉ Jesucristo
parʉcʉque aru ñai Espíritu Santoque máre.
\s Mead̶aiye jaʉrõre maje bajure Espíritu Santoi cʉe boje
majaque aru maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe
\r (Mt 19.5; 1 Co 3.16, 10.23; 2 Co 6.16)
\p
\v 12 Yópe ávaivʉbuya apevʉ Jesúre jʉ aipõeva.
“D̶aicõjeiyede d̶aiye jaʉbevʉ majare. Que baru caiyede
d̶aicõjeimʉmu yʉ”, ávaivʉbuya apevʉ. Jãvetamu. Ʉbenita
apede maje d̶aru, meamejebu majare o apevʉre máre. Yʉ caiyede
d̶aicõjeimʉvacari, yú̶capũravʉ yebacacʉpe teiyʉbevʉ ji
d̶aiyʉe boje apede.
\v 13 Aru yópe máre ávaivʉbuya apevʉ: “Jũ̶menijicʉ
cʉed̶arejaquemavʉ ãiyede maje yapibʉ boje aru maje yapibʉre
maje ãiye boje”, ávaivʉbuya. Jãvetamu. Aru Jũ̶menijicʉ
cũiné d̶acʉyʉme ãiyede aru yapibʉre máre. Ʉbenita
cʉed̶abedejaquemavʉ maje bajure maje ãmeina tenajiyepe ayʉ
apevʉque majemarebʉcʉva ãmevʉque. Quénora maje bajure
cʉed̶arejaquemavʉ, maje memecarãjiyepe ayʉ maje jabocʉ
Cristore. Aru cʉre d̶arejaquemavʉ maje jabocʉ Cristore majaque
cũinávʉpe, maje baju jívʉi.
\v 14 Yópe Jũ̶menijicʉi nacovaiye báquepe maje jabocʉ
Jesucristoi baju bácarõre yainore jarʉvarĩ ũ̶i parʉéque,
nopedeca majare máre maje bajure nacovacʉyʉme ũ̶i parʉéque.
\p
\v 15 Jãve mʉje bajubu yópe Cristoi
bajucarõpedeca. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Que baru yópe apeno
Cristoi bajucarõre ĩni, coavaiyepe ũ̶i bajure, ye d̶ayʉ
bʉojabevʉ yʉ nomió ãmecoque, cũináco õi bajure bojed̶ad̶o
ãmeina d̶acod̶o ũ̶mʉvaque. ¡Aipinʉmʉ d̶abecʉbu yʉ nópe!
\v 16 Jãve yópe teyʉbe ñai cʉcʉ nomió
ãmecoque. Ne bajuá jẽori, cũinávʉpe teivʉbu na. ¿Diede
coreóvabenarʉ mʉja? Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ: “Ina pʉcarã cũinávʉpe tenajarama na”, arĩ
toivaicõjenejaquemavʉ.
\v 17 Aru quédeca ñai jʉ ayʉ maje jabocʉ Jesucristore
cũinávʉpe teibi ṹ̶que ũ̶i ũmei.
\p
\v 18 Cainʉmʉa ãmeina d̶abejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉva
ãmevʉque. Ape ãmeina teiye die pʉeno põecʉ ũ̶i bajure
ãmed̶abevʉ. Ʉbenita diede d̶ayʉ baru, ũ̶i bajure ãmed̶aibi.
\v 19 Jãve ñai Espíritu Santo cʉcʉbe maje
baju jívʉi. Que baru maje bajubu yópe Espíritu Santoi
cũ̶ramipe. Jũ̶menijicʉvacari darorejaquemavʉ ṹ̶re, ũ̶i
cʉquiyepe ayʉ majaque. Que baru majavacari majare uparivʉ ãmevʉ
aru d̶aicõjemevʉ maje bajure. Quénora ñai Espíritu Santorecabe
majare upacʉ aru d̶aicõjeñʉ maje bajure. ¿Diede coreóvabenarʉ
mʉja?
\v 20 Jũ̶menijicʉ ĩni bojed̶arejaquemavʉ majare. Que baru caiye
mʉje d̶aiyede mʉje bajuque pued̶ajarã Jũ̶menijicʉre.
D̶aicõjeimara ãmevʉvacari, mʉje pued̶aiye boje Jũ̶menijicʉre,
me d̶ajarã mʉje d̶aiyede mʉje bajuque.
\c 7
\s Pablo ũ̶i majicaino pʉrʉbʉoivʉre aru pʉrʉbʉobevʉre máre
\r (Mt 5.32, 19.9; Mr 10.11-12; Lc 16.18)
\p
\v 1 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje toivaiye
báquede yʉre paperayocaque. Põecʉ ũ̶i pʉrʉbʉobedu, meajebu.
\v 2 Ʉbenita obedivʉ põeva ne ãmeina d̶aiyʉe boje apevʉque
némarebʉcʉva ãmevʉque, caivʉ ũ̶mʉva coapa cʉvajarãri
némarepaco bajuva aru quédeca caivʉ nomiva coapa cʉvajarãri
némarepacʉ bajuva máre.
\v 3 Ñai nomicʉcʉ d̶ajacʉrĩ cainʉmʉa yópe ṹ̶re jaʉépe,
me cʉcʉyʉ jímarepacoque. Aru quédeca ico ũ̶mʉcʉco d̶ajacorĩ
cainʉmʉa yópe ṍre jaʉépe, me cʉcod̶o jímarepacʉque.
\v 4 Ñai nomicʉcʉ jímarepacoi baju jinotamu, ũ̶i corequiyepe
aino nore. Que baru ico ũ̶mʉcʉco cũinácova õi bajure
cõjememico. Aru quédeca ico ũ̶mʉcʉco jímarepacʉi baju
jinotamu, õi corecojiyepe aino nore. Que baru ñai nomicʉcʉ
cũinácʉva ũ̶i bajure cõjememi.
\v 5 Que baru mʉja, pʉrʉbʉoivʉ, nomicʉcʉ ũ̶i d̶aiyʉru yópe
pʉrʉbʉoivʉ ne d̶arĩ cõmajiyepe, “Ʉbevʉ yʉ”, abejacorĩ
jímarepaco. Aru ũ̶mʉcʉco máre õi d̶aiyʉru yópe pʉrʉbʉoivʉ
ne d̶arĩ cõmajiyepe, “Ʉbevʉ yʉ”, abejacʉrĩ jímarepacʉ.
Quédata ina pʉcarã cũinátʉrʉ ne ũme, “Maje d̶arĩ
cõmajiyede dajocarãjarevʉ apejãravʉare, jẽniarajivʉ majepacʉ
Jũ̶menijicʉque”, arĩ coyʉivʉ baru, dajocarĩ bʉojaivʉbu
diede. Aru dijãravʉa “apejãravʉa” ne aijãravʉa vainíburu
yóboi, bedióva cojedeca d̶ajarãri yópe ne d̶arĩ
cõmajiyepedeca, ñai abujuvai jabocʉ Satanás ũ̶i ãmeina d̶are
d̶abequiyepe aivʉ náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, ne
cõjeme boje ne baju d̶aiyʉrõre ũ̶mʉ nomióque aru nomió
ũ̶mʉque máre.
\p
\v 6 Iye pʉrʉbʉoiyede ji coyʉiyede mʉjare, “Põeva
pʉrʉbʉoiyʉrivʉ baru, pʉrʉbʉorĩ bʉojad̶ama na”, arĩ
coyʉyʉbu yʉ. Ʉbenita põevare “Pʉrʉbʉojarã”, abevʉ yʉ.
\v 7 Caivʉ ne pʉrʉbʉobedu, yópe ji pʉrʉbʉobepedeca, meajebu
ji dápiaru. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ majide d̶aibi majare coapa
bojecʉbeda ũ̶i majiécarõre, maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre.
Aru epeibi majare coapa maje d̶arãjiyede ijãravʉi. Que baru apevʉ
majacavʉre epeibi ne pʉrʉbʉorãjiyepe ayʉ aru apevʉre epeibi
ne pʉrʉbʉobenajiyepe ayʉ.
\p
\v 8 Caride coyʉquijivʉ ina pʉrʉbʉobevʉre aru ina
nomiópevare. Meavʉ mʉjare mʉje cʉru yú̶pe, pʉrʉbʉobevʉva.
\v 9 Ʉbenita nácapũravʉ cõjeni bʉojabevʉ baru ne baju
d̶aiyʉrõre ũ̶mʉ nomióque aru nomió ũ̶mʉque máre,
pʉrʉbʉojarãri na. Métamu ne pʉrʉbʉoiye ne ñájiye pʉeno,
ne nomicʉbe boje o ne ũ̶mʉcʉbe boje.
\p
\v 10 Aru caride coyʉquijivʉ ina pʉrʉbʉoivʉre. Yópe
d̶aicõjeivʉ mʉjare: Nomió ũ̶mʉcʉco jarʉvabejacorĩ
jímarepacʉre. Aru yú̶vacari ãmevʉ nópe d̶aicõjeñʉ. Quénora
maje jabocʉ Cristovacari nópe d̶aicõjenejaquemavʉ.
\v 11 Ʉbenita ũ̶i jarʉvaicõjemeneca, apeco jímarepacʉre
jarʉvad̶o baru, pʉrʉbʉobejacorĩ õ apecʉque. Cũinácova
cʉjacorĩ õ, o mead̶arĩburu yóboi copainʉjacorĩ jímarepacʉ
yebai. Aru ũ̶mʉ nomicʉcʉ máre quédeca jarʉvabejacʉrĩ
jímarepacore.
\p
\v 12 Aru caride coyʉquijivʉ apevʉ mʉjacavʉre. Iyede maje jabocʉ
Cristovacari coyʉbedejaquemavʉ; ʉbenita yʉre coyʉicõjeimi.
Jesúre jʉ aipõecʉ nomicʉcʉ jímarepaco Jesúre jʉ abecore
cʉvacʉ baru, aru ṍcapũravʉ ṹ̶que õi cʉre nʉiyʉru, jãve
ṍre jarʉvabejacʉrĩ ũ̶.
\v 13 Aru Jesúre jʉ aipõeco ũ̶mʉcʉco jímarepacʉ Jesúre jʉ
abecʉre cʉvaco baru, aru ṹ̶capũravʉ ṍque ũ̶i cʉre
nʉiyʉru, jãve ṹ̶re jarʉvabejacorĩ õ.
\v 14 Mʉja Jesúre jʉ aipõeva cũinávʉpetamu Jesucristoque
mʉje ũmei. Aru mʉjemarebʉcʉvaque máre cũinávʉpetamu mʉje
bajui. Que baru Jũ̶menijicʉ me jã́ñʉme nomicʉcʉ Jesúre jʉ
abecʉre, ũ̶i cʉe boje jímarepaco Jesúre jʉ aipõecoque. Aru
Jũ̶menijicʉ me jã́ñʉme ũ̶mʉcʉco Jesúre jʉ abecore, õi
cʉe boje jímarepacʉ Jesúre jʉ aipõecʉque. Die jãve ãmenu,
Jũ̶menijicʉ mʉjemarare me jã́mejebu. Ʉbenita náre máre me
jã́ñʉme ũ̶.
\v 15 Jũ̶menijicʉ cutuibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ
cãrijimenoque. Que baru ina Jesúre jʉ abevʉcapũravʉ
mauteiyʉbevʉ baru némarebʉcʉva Jesúre jʉ aivʉque, ne jaraiye
boje ne baju, jarʉvajarãri náre. Ʉbenita nomicʉcʉ Jesúre jʉ
aipõecʉ cʉvacʉ jímarepaco Jesúre jʉ abecore o ũ̶mʉcʉco
Jesúre jʉ aipõeco cʉvaco jímarepacʉ Jesúre jʉ abecʉre,
cʉjarãri náque, ne nópe ʉru.
\v 16 Que baru ne mautedu cũinátʉrʉ, meaquiyebu, ñai jʉ abecʉ
o ico jʉ abeco ne jʉ aru Jesúre, ne cʉe boje Jesúre jʉ
aipõecoque o Jesúre jʉ aipõecʉque jãravʉa coapa. Mʉ,
ũ̶mʉcʉco, Jesúre jʉ are d̶acojichʉvʉ mimarepacʉre,
Jũ̶menijicʉi mead̶aquiyepe ad̶o ṹ̶re. Ʉ̃i jʉ aquiyede o ũ̶i jʉ
abequiyede majibevʉ mʉ. Aru mʉ, nomicʉcʉ, Jesúre jʉ are
d̶aquijichʉvʉ mimarepacore, Jũ̶menijicʉi mead̶aquiyepe ayʉ
ṍre. Õi jʉ acojiyede o õi jʉ abecojiyede majibevʉ mʉ.
\p
\v 17 Quénora cʉre nʉjarari caivʉ, d̶arĩ yópe Jũ̶menijicʉi
epeiye báquepe náre coapa, ne d̶arãjiyepe ayʉ, ũ̶i cutuquiye
jipocamia náre ũ̶ jina márajivʉva. Nópe bueyʉbu yʉ caivʉ
Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre.
\v 18 Ñai põecʉ buraicõjeñʉ mácʉ baru ũ̶i cajede, yópe
judíova ne d̶aiyepe, Jũ̶menijicʉi cutuquiye jipocamia ṹ̶re,
oatʉvabenidujacʉrĩ iye buraiye báquede. Aru ñai põecʉ
buraicõjemecʉ bácʉ baru ũ̶i cajede, yópe judíova ne d̶aiyepe,
Jũ̶menijicʉi cutuquiye jipocamia ṹ̶re, buraicõjemenidujacʉrĩ
ũ̶i cajede.
\v 19 Ye baju ãmevʉ buraicõjenu o buraicõjemenu maje cajede.
Maje jʉ aiye Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede, diedecabu majare
jaʉé.
\v 20 Caivʉ cʉre nʉjarari yópe ne cʉepedeca, Jũ̶menijicʉi
cutuquiye jipocamia.
\v 21 Que baru mʉ apecʉ ũ̶i yebacacʉ bácʉ baru Jũ̶menijicʉi
cutuquiye jipocamia mʉre, cãrijimejacʉ die mi yebacateiye boje.
Ʉbenita mi jabocʉ ũ̶i jod̶eiyʉru mʉre, etajacʉ ṹ̶re jocarĩ.
\v 22 Ñai põecʉ apecʉi yebacacʉ bácʉ Jũ̶menijicʉi cutuquiye
jipocamia ṹ̶re, jod̶eimʉ mácʉpe páyʉbe Jũ̶menijicʉi
jã́inore, ũ̶i cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. Aru quédeca
ñai põecʉ apecʉi yebacacʉ ãmecʉ bácʉ Jũ̶menijicʉi
cutuquiye jipocamia ṹ̶re, Jesucristoi yebacacʉpe páyʉbe
Jũ̶menijicʉi jã́inore.
\v 23 Jũ̶menijicʉ ĩni bojed̶arejaquemavʉ majare. Que baru
apevʉre yebacavʉpe tede d̶aicõjemejara mʉjare, mʉje d̶aiye boje
yópe ne bueiye jãve ãmepe. Quénora d̶ajarã yópe Jũ̶menijicʉi
ʉrõpe.
\v 24 Mʉja, jívʉ, caivʉ cʉre nʉjara Jũ̶menijicʉi jã́inore
yópe mʉje cʉepedeca, ũ̶i cutuquiye jipocamia mʉjare.
\p
\v 25 Caride coyʉquijivʉ ina nomiva ũ̶mʉcʉbevʉre cãreja. Maje
jabocʉ Jesucristo coyʉbedejaquemavʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre.
Ʉbenita yʉre cõmaje ãroje jã́ri, beorĩ epedejaquemavʉ ũ̶i
yávaiye méne coyʉicõjeimʉva. Que baru cainʉmʉa coyʉyʉbu yʉ
ũ̶i yávaiyede dajocabecʉva aru oatʉvabecʉva diede máre.
\v 26 Ji dápiaru, meavʉ ina ũ̶mʉcʉbevʉre cãreja ne cʉede
pʉrʉbʉobevʉva, põeva ʉrarõ ne ñájiye boje ne cʉede
ijãravʉi, aru Jesúre jʉ aipõeva pʉeno baju ne ñájiye boje.
\v 27 Mʉ nomicʉcʉ baru, mimarepacore jarʉvabejacʉ. Aru mʉ
nomicʉbecʉ baru, pʉrʉbʉobejacʉ.
\v 28 Ʉbenita mʉjare ji pʉrʉbʉoicõjemeneca, mʉ pʉrʉbʉoyʉ
baru, ãmed̶abejebu. Aru nomió máre pʉrʉbʉod̶o baru,
ãmed̶abejebu. Ʉbenita ina pʉrʉbʉoivʉ ñájinajarama pare
ijãravʉi ina pʉrʉbʉobevʉ ne ñájiye pʉeno. Aru yú̶capũravʉ
mʉjare vaibéde d̶aiyʉrĩdujebu iye ñájiyede.
\p
\v 29 Mʉja, jívʉ, ji nópe coyʉiyede yópe aiyʉvʉ yʉ.
Obebeʉjʉa cʉrivʉbu maja ijãravʉi, memecarãjivʉ Jesúre. Que
baru carimata ina nomicʉrivʉ memecajarãri Jesúre cainʉmʉa ne
oainope, yópe nomicʉbevʉ ne d̶aiyepe.
\v 30-31 Caiye ijãravʉque bíjare nʉivʉ. Aru ijãravʉ
cũiquíyebu. Que baru ina oivʉ, yópe obevʉpe d̶ajarãri na. Ina
torojʉve teivʉ, yópe torojʉve tebevʉpe d̶ajarãri na. Ina
cʉvede ĩni bojed̶aivʉ, yópe cʉve cʉvabevʉpe d̶ajarãri na.
Aru ina cʉve cʉvarivʉ ne ĩ́ye boje ijãravʉquede, yópe diede
ĩmevʉpe d̶ajarãri na. Que baru obejarãri, torojʉve tebejarãri,
ĩni bojed̶abejarãri, aru cʉvede ĩmejarari máre. Que d̶aivʉ
baru cainʉmʉa, oabejebu memecaivʉ Jesúre. Quénora memecajarãri
ṹ̶re cainʉmʉa.
\v 32 Diede coyʉyʉbu mʉjare, ji ʉe boje mʉje cãrijimenajiyepe
ayʉ.
\p Ñai nomicʉbecʉrecabe dápiayʉ maje jabocʉ Jesucristo jiede
aru memecayʉ ṹ̶re caiye ũ̶i ũmeque aru caiye ũ̶i parʉéque,
ũ̶i torojʉre d̶aiyʉe boje maje jabocʉ Jesucristore.
\v 33 Ʉbenita ñai nomicʉcʉrecabe dápiayʉ pare ijãravʉquede
aru memeñʉ ũ̶i parʉéque, ũ̶i torojʉre d̶aiyʉe boje
jímarepacore.
\v 34 Que baru yópe coavaimʉpe páyʉbe ũ̶ ũ̶i ũmei. Torojʉre
d̶aiyʉrĩduibi jímarepacore aru maje jabocʉre máre. Aru quédeca
ico ũ̶mʉcʉbecorecabe dápiad̶o maje jabocʉ Jesucristo jiede aru
memecad̶o ṹ̶re cũinácʉra caiye õi ũmeque aru õi bajuque
máre. Ʉbenita ico ũ̶mʉcʉcorecabe dápiad̶o pare ijãravʉquede,
õi torojʉre d̶aiyʉe boje jímarepacʉre.
\v 35 Nópe coyʉyʉbu, ji cad̶ateiyʉe boje mʉjare. Yebacavʉpe
d̶aiyʉbevʉ mʉjare, pʉrʉbʉoicõjeni o pʉrʉbʉoicõjemeni
mʉjare. Quénora mʉjare memecare d̶aiyʉvʉ maje jabocʉ
Jesucristore cainʉmʉa, caiye mʉje ũmeque aru caiye mʉje
parʉéque máre, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe ũ̶i ʉrõpe
cainʉmʉa.
\p
\v 36 Ʉ̃mʉ, nomió máre “Pʉrʉbʉorãjaramu ñʉja”, aivʉ
bácavʉ baru, aru ñai ũ̶mʉ “D̶abevʉ yʉ yópe yʉre jaʉépe
ñʉje pʉrʉbʉobe boje”, arĩ dápiayʉ baru, ico nomió õi
bʉcʉteiye báque boje javede aru ñai ũ̶mʉ ũ̶i pare cʉvaiyʉe
boje ṍre, d̶ajacʉrĩ yópe ũ̶i d̶aiyʉepe. Pʉrʉbʉojarãri na.
Pʉrʉbʉoivʉ baru, ãmeina tebenama na.
\v 37 Ʉbenita ñai ũ̶mʉ, me majicʉ baru ũ̶i ũmei aipe d̶aiyʉe
jaʉrõre, aru apecʉi cõjeimʉ ãmecʉ baru, aru ũ̶i me cõjeni
bʉojayʉ baru ũ̶i baju d̶aiyʉrõre nomióque, d̶ajacʉrĩ yópe
ũ̶i d̶aiyʉepe. Pʉrʉbʉobejarãri na. Quénora cʉjacorĩ ũ̶i
yʉrimacope.
\v 38 Que baru ñai ũ̶mʉ pʉrʉbʉoyʉ baru ũ̶i yʉrimacomaque,
mearore d̶aibi. Ʉbenita ñai ũ̶mʉ pʉrʉbʉobecʉ baru ũ̶i
yʉrimacomaque pʉeno baju mearore d̶aibi.
\p
\v 39 Nomió ũ̶mʉcʉco cʉjacorĩ jímarepacʉque ũ̶i apʉéde
cãreja. Ʉbenita ũ̶i yainíburu yóboi, pʉrʉbʉoiyʉco baru
apecʉque, pʉrʉbʉojacorĩ. Ʉbenita jímarepacʉ bacʉyú̶
Jesúre jʉ aipõecʉ bajacú̶rĩ.
\v 40 Ji dápiaru, nomiópeco pʉrʉbʉobeco baru, torojʉcod̶ome
nomiópeco pʉrʉbʉod̶o pʉeno. Aru yʉ coreóvaivʉ Jũ̶menijicʉi
Espíritu Santo dápiaicõjeñʉre yʉre.
\c 8
\s Pablo ũ̶i majicaino ãiyena põeva ne jíye báquede
pẽpeimarare
\r (Mt 25.45; Jn 1.3; Ro 11.36; Ef 4.6; Col 1.16)
\p
\v 1 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje toivaiye
báquede yʉre paperayocaque ãiyena põeva ne jíye báquede
pẽpeimarare, mearu o meamenu mʉje ãiyede diede. “Coreóvaivʉbu
ñʉja ãri bʉojaivʉre ãiyede ne jíye báquede pẽpeimarare,
pẽpeimʉ parʉbe boje”, toivacʉbe cũinácʉ mʉjacacʉ.
Jãvetamu. Caivʉ maja diede coreóvaivʉbu. Ʉbenita iye mʉje
coyʉiyede mʉje coreóvaiyede pẽpeimarare aru põeva ne jíyede
náre cãrijivʉ yʉ. Mʉja coreóvaivʉvacari diede, “¿Meacʉ
bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabejarã mʉja. Aru ãmejara
diede, dápiabevʉva apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne dápiaiyede.
Ãivʉ baru náre dápiabevʉva, náre ʉbevʉ mʉja. Ʉbenita meavʉ
mʉje ʉru apevʉre caiye mʉje coreóvaiye pʉeno. Põecʉ ʉcʉ
apevʉre, náre cad̶ateibi, ne parʉre nʉrajiyepe ayʉ ne ũmei
cainʉmʉa.
\v 2 Que baru ñai põecʉ “Caiye iye pẽpeimara jiede coreóvaivʉ
yʉ”, ʉbenina ãri dápiayʉ, jãve me coreóvabebi cãreja diede
yópe coreóvaiye jaʉrõpe ṹ̶re.
\v 3 Ʉbenita põecʉi Jũ̶menijicʉre ʉru, Jũ̶menijicʉvacari
coreóvaibi ṹ̶re, aru me jã́imi ṹ̶re. Ñai põecʉ apevʉre ʉcʉ
máre, jãve ṹ̶recabe me coreóvayʉ.
\p
\v 4 Aru iye mʉje jẽniari jã́iyede ãiyena ne jíye báquede
pẽpeimarare yópe coyʉyʉbu yʉ. Caivʉ maja majidivʉbu iyede:
Põeva Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉ, “Pẽpeimara jã́d̶ovad̶ama
aipe ãrojarivʉre jũ̶menijinare. Aru ne parʉéde cʉvarivʉbu”,
ʉbenina ãri dápiad̶ama. Ʉbenita jũ̶menijina ne jã́d̶ovaimara
ãmevʉ pẽpeimara. Jũ̶menijicʉ cũinácʉra cʉbi, ñai
Jũ̶menijicʉ.
\v 5 “Obedivʉ jũ̶menijina cʉma, apevʉ joborõcavʉ aru apevʉ
máre cavarõcavʉ”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama ina põeva
Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉ. Que baru obedivʉre “mʉ,
Jũ̶menijicʉ”, ʉbenina arĩ coyʉyama. Aru obedivʉre máre
“mʉ, ñʉje jabocʉ”, ʉbenina arĩ coyʉyama.
\v 6 Ʉbenita majidivʉbu maja Jũ̶menijicʉ cũinácʉ quécʉra
cʉcʉre. Ʉ̃́recabe majepacʉ. Ʉ̃́vacari cʉed̶arejaquemavʉ
caiyede. Aru majare cʉed̶arejaquemavʉ, maje d̶arãjiyepe ayʉ
yópe ũ̶i ʉrõpe. Aru majidivʉbu maja maje jabocʉ cũinácʉ
quécʉra cʉcʉre. Ʉ̃́recabe Jesucristo. Ʉ̃́recabe Jũ̶menijicʉi
caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. Aru ṹ̶vacari cʉre d̶aibi
majare.
\p
\v 7 Ʉbenita apevʉ Jesúre jʉ aipõeva majibema cãreja
Jũ̶menijicʉ cũinácʉ quécʉra cʉcʉre. Quénora apevʉ
mʉjacavʉ cõmajivʉbu põeva ne coyʉiyede apevʉ jũ̶menijina ne
borore. Que baru ne ãiyede ãimajiarʉare põeva ne jíye báquede
pẽpeimʉre, “Apecʉ jũ̶menijicʉre mearore jívʉ yʉ, ji ãiye
boje yore”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama na. Aru, “Meamejʉvʉ ji
d̶aiye. Ye majibevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaiye boje, parʉbenama na
ne ũmei. Que baru, “Boropateyʉbu yʉ Jũ̶menijicʉi jã́inore”,
arĩ dápiad̶ama na.
\v 8 Jũ̶menijicʉ majare me jã́ñʉ ãmemi maje ãiye boje o maje
ãme boje. Maje apede ãmenu, Jũ̶menijicʉ ãmeina jã́memi majare.
Aru maje apede ãru, Jũ̶menijicʉ me jã́memi majare.
\v 9 Maja ãri bʉojaivʉreca iye ne jíye báquede pẽpeimarare
ãmeina tebevʉva, me jã́jara mʉja. Ina majibevʉ cãreja arĩ
dápiaivʉ baru mʉja mearore jíde nʉivʉre pẽpeimarare, aru
“¿Mearica iye d̶aiye?” arĩ dápiaivʉ baru, ãmeina tejebu, ne
jã́iye boje mʉja ãivʉre diede.
\v 10 Nácacʉ jã́ñʉ maru mʉjare, majidivʉre ũ̶i dápiaru,
ãivʉre pẽpeimʉre mearore jíñami jívʉi, jãve ãiyʉcʉyʉme
ũ̶ máre iye ãiyede, ne jíye báquede pẽpeimʉre.
\v 11 Mʉjacapũravʉ majidivʉbu ãmeina tebevʉre mʉje ãiye
boje. Ʉbenita ṹ̶capũravʉ arĩ dápiayʉbe ãmeina teyʉre ũ̶i
ãiye boje. Que baru mʉje majié boje, ãmed̶ad̶avũ̶ mʉja ñai
mʉjecʉre. Cristo yaidéjaquemavʉ ṹ̶re boje, ũ̶i bíjabequiyepe
ayʉ. Ʉbenita mʉja bíjare nʉre d̶aivʉbu ṹ̶re.
\v 12 Que teni mʉjecʉre, Jesúre jʉ aipõecʉre, ãmeina tede
d̶ad̶avũ̶ mʉja. Ʉ̃́tame Jesucristo jicʉ. Que baru mʉje
ãmed̶aiyede ṹ̶re, Cristo bajure máre ãmed̶ad̶avũ̶ mʉja.
\v 13 Que baru jícʉ, apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉ, ũ̶i ãmeina
tedu ji ãiye boje ãimajiarʉare, ye ãmecʉyʉmu yʉ
ãimajiarʉare bedióva cojedeca, ãmeina tede d̶abecʉyʉ ṹ̶re.
\c 9
\s Pablo ũ̶i jã́d̶ovaino ũ̶i d̶aiyeque aipe d̶aiye jaʉrõre
\r (Mt 10.10; Lc 10.7; Hch 9.3-6; Ro 15.27; 1 Co 15.8; Gá 1.11-16;
1 Ti 5.18)
\p
\v 1 Jãve yú̶vacari apecʉ põecʉi yebacacʉ ãmevʉ. Jãve
yú̶vacari Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu.
Jãve yú̶vacari jã́rejacacʉ maje jabocʉ Jesúre. Aru jãve
yú̶vacari d̶acacʉ méne Jesús ũ̶i d̶aicõjeiyede yʉre, mʉje jʉ
aiye boje ũ̶i yávaiye méne aru mʉje cʉe boje ṹ̶que
cũinávʉpe. Que baru meajebu mʉje jídu yʉre jaʉéde, ji
memecaiye boje mʉjare. Ʉbenita yʉ yéde jẽniamevʉ mʉjare
cainʉmʉa.
\v 2 Apevʉ “Pablo Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ
ãmemi” ʉbenina aivʉreca, mʉjacapũravʉ majidivʉbu yʉre
Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre, mʉje jʉ aiye
boje Jesúre, ji coyʉiye báque boje mʉjare ũ̶i yávaiye méne,
ũ̶i mead̶acaiyede põevare. Que baru mʉje cʉe boje Jesucristoque
cũinávʉpe, jã́d̶ovari bʉojaivʉ yʉ jãve Jesús ũ̶i yávaiye
méne beorĩ coyʉicõjeimʉre.
\v 3 Nópe coyʉvaivʉ yʉ caivʉ ina ãmecoroivʉre yʉre.
\p
\v 4 Mʉja jápiaivʉ ji bueiyede Jesús ũ̶i yávaiye méne, mʉje
jídu yʉre ãiyede aru ũcuiyede máre yópe bojed̶aiyepe ji
memeinore, cad̶atecʉyʉ mʉjare, meajebu. Jãve nópe d̶aiye jaʉvʉ
mʉjare.
\v 5 Aru ji cʉvaru Jesúre jʉ aipõeco jimarepaco bajʉrócore,
yópe apevʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, aru
ñʉjacacʉ Pedro máre, aru maje jabocʉ Jesucristoi yóva ne
cʉvaepe, meajebu. Aru jimarepaco bajʉrócore cʉvaru, yú̶que õ
majʉrócore nʉvaiye jaʉjebu yʉre aru jíye jaʉjebu mʉja
jápiaivʉre ji bueiyede õ majʉrócore máre ãiyede aru
ũcuiyede.
\v 6 Mʉja jíyavũ̶ apevʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne
coyʉipõevare náre jaʉéde. Ʉbenita Bernabé yú̶maque
memeicarã ñʉje pʉrʉáque, bojed̶arãjivʉ ñʉjare jaʉéde.
Jãve ñʉja máre, yópe apevʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimarape, memeiye ñʉje pʉrʉáque jaʉbevʉ ñʉjare.
Quénora mʉja jápiaivʉre ñʉje bueiyede jíye jaʉvʉ ñʉjare
jaʉéde.
\p
\v 7 Churara cʉbebi ũ̶i baju ãquiyede bojed̶ayʉ. Aru jiore
oteipõecʉ cʉbebi ũ̶i baju oteiyede bʉcʉrĩ bʉojarĩ jẽiyede
ãmecʉ. Aru oteiãimarare coreipõecʉ máre cʉbebi ina ãimara
opecore jívʉ ne opecore ĩmecʉ.
\v 8 Iye ji coyʉiyede mʉjare, “Ʉ̃i baju arĩ dápiaiyede
coyʉyʉbebu ũ̶”, abejarã mʉja. Põecʉreca ũ̶i arĩ
dápiaiyede coyʉbevʉ yʉ. Quénora yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre coyʉyʉbu
yʉ.
\v 9 Yópe arĩ, Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶i
d̶aicõjeiyede ũ̶i põevare: “Ñai oteiãimacʉ ʉracʉ
memecayʉre mʉjare, bʉobejarã ṹ̶re ũ̶i jijecamure, ũ̶i
ãmequiyepe aivʉ ũ̶i cũ̶ocaiyedeca mʉjare mʉje oteiyabeare ũ̶i
cʉraiyede diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita
Jũ̶menijicʉ ũ̶i nópe toivaicõjeiye báquede, oteiãimarare
quévʉra cõmaje ãroje jã́menejaquemavʉ.
\v 10 Quénora toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶i d̶aicõjeiyede
Jũ̶menijicʉre memecaipõevare boje. Majarecabu ũ̶i nópe arĩ
dápiaimara.
\p Jẽvari coyʉyʉbu yʉ. Ñai jiore memeñʉ,
mead̶acacʉyʉ jobore ne otequiye jipocamia, coreyʉbe, cʉvacʉyʉ
ũ̶i memeiye bojede, jẽijãravʉ baquinó eaiyede. Aru ñai
oteiyede ĩñʉ coreyʉbe, cʉvacʉyʉ ũ̶i memeiye bojede máre,
jẽijãravʉ baquinó eaiyede.
\v 11 Que baru yópe oteipõecʉi oteiyepe, ñʉje coyʉiyede mʉje
yebai Jesús ũ̶i yávaiye méne, ũ̶i mead̶acaiyede põevare,
cad̶atenajivʉ mʉjare mʉje ũmei, jãve mʉjare jíye jaʉvʉ
ñʉjare jaʉéde, mʉje cad̶atenajiyepe aivʉ ñʉjare yópe mʉje
bojed̶aiyepe ñʉje memeiyede.
\v 12 Apevʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne coyʉcaipõeva eaivʉ bácavʉ
mʉje yebai mʉjare jícõjenu náre jaʉéde, ne coyʉiye báque
boje, jãve pʉeno baju mʉjare jícõjeiye jaʉvʉ ñʉjare
jaʉéde, ñʉje coyʉrĩ bʉiye báque boje mʉjare diede
mamarʉmʉre.
\p Ʉbenita ñʉja ye mʉjare jícõjemevʉ ñʉjare jaʉéde,
ñʉje coyʉiye boje Jesús ũ̶i yávaiye méne mʉje yebai.
Quénora ñʉjacapũravʉ napiñavʉ caiyede, mʉje me
jápiarãjiyepe aivʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne aru, “Ina
ĩ́yʉrivʉbu náre jaʉéde ñʉjare jocarĩ, ne bueiye boje
ñʉjare”, ʉbenina mʉje ãmecorobenajiyepe aivʉ ñʉjare.
\v 13 Ñʉjacavʉ judíova Jũ̶menijicʉre memecaivʉ ũ̶i cũ̶rami
jívʉi jacopʉyama ne ãrajiyeva, ne memecaiye boje diñamine. Ina
ãimarare boaipõeva jínajivʉ na mácavʉre Jũ̶menijicʉre ũ̶i
cũ̶rami diva ṹ̶re jícaiyede juaivai jacopʉyama ina boaimara
mácavʉi jiarʉaquede ne ãrajiyeva, ne memeiye boje. ¿Diede
coreóvabenarʉ mʉja?
\v 14 Quédeca maje jabocʉ Jesucristo ũ̶i yávaiye méne
coyʉcaipõevare jacopʉicõjeñʉme náre jaʉéde, ne coyʉiye
boje ũ̶i yávaiye méne. Que baru ina jápiaivʉre ne bueiyede
jícõjeñʉme náre jaʉéde.
\v 15 Ʉbenita yú̶capũravʉ ye mʉjare jícõjemevʉ yʉre
jaʉéde. Aru ye toivaicõjemevʉ apecʉre mʉjare caride, mʉje
jínajiyepe ayʉ yʉre jaʉéde. Quénora yaijʉrocʉbu yʉ
jacopʉbecʉva apejĩene. Mʉjare jícõjeñʉ maru, “¿Meacʉ
bárica yʉ?” ye arĩ bʉojabejebu yʉ.
\p
\v 16 Yʉ ye coyʉbevʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne ji coyʉiyʉe
boje diede. Quénora Jesucristo coyʉicõjeimi yʉre. Que baru ji
coyʉiyede Jesús ũ̶i yávaiye méne ũ̶i mead̶acaiyede põevare,
“¿Meacʉ bárica yʉ?” ye arĩ bʉojabevʉ yʉ. ¡Ãmeno
vaiquíyebu yʉre ji coyʉbedu Jesús ũ̶i yávaiye méne! Que baru
diede coyʉiye jaʉvʉ yʉre.
\v 17 Diede coyʉyʉ baru ji coyʉiyʉe boje, torojʉjebu yʉ. Aru
ji torojʉe bájebu yópe ji bojede ĩ́yepe. Ʉbenita diede
coyʉbevʉ, ji coyʉiyʉe boje. Quénora diede coyʉiye jaʉvʉ
yʉre Jũ̶menijicʉi coyʉicõjeiye báque boje yʉre diede.
\v 18 Ji bajumica ji coyʉiyede Jesús ũ̶i yávaiye méne
bojecʉbeda, torojʉre d̶aivʉ yʉre. Yʉre jaʉéde jícõjeni
bʉojayʉvacari yʉre jápiaivʉre, náre ye jícõjemevʉ yʉre
apejĩene.
\p
\v 19 Yú̶capũravʉ apecʉ ũ̶i yebacacʉ ãmecʉvacari,
yebacacʉpe teyʉbu ji baju, põeva obedivʉ baju ne jápiarãjiyepe
ayʉ ji coyʉiyede Jesús ũ̶i yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe ayʉ
ṹ̶re, ũ̶i mead̶acaquiyepe ayʉ náre ne ãmeina teiyede
jarʉvarĩ, ne cʉrãjiyepe ayʉ me ṹ̶que cainʉmʉa.
\v 20 Ji cʉede judíovaque, judíope teyʉbu yʉ, ne me
jápiaiyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne, ũ̶i
mead̶acaiyede põevare. Que teni ina d̶aivʉ yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne jʉ
arãjiyepe ayʉ Jesucristore, yʉ máre d̶ayʉbu yópe iye
d̶aicõjeiyepe ji cʉede náque, diede d̶aiye jaʉbedeca yʉre.
\v 21 Ʉbenita ji cʉede judíova ãmevʉque, nácacʉpe teyʉbu
yʉ, ne me jápiaiyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne, ũ̶i
mead̶acaiyede põevare. Que teni ina d̶abevʉ yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne jʉ
arãjiyepe ayʉ Jesucristore, yʉ máre d̶abevʉ yópe iye
d̶aicõjeiyepe ji cʉede náque, d̶ayʉvacari Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede Cristoi cõjeimʉ mae boje.
\v 22 Aru quédecabu ina parʉbevʉre ne ũmei, ne majibe boje
cãreja ne d̶aiye méne o ãmene Jũ̶menijicʉi jã́inore. Ji cʉede
náque, nácacʉpe teni, ne majibedu apejĩe méne o ãmene, diede
d̶abevʉ yʉ, ne me jápiarãjiyepe ayʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne
ũ̶i parʉre d̶aiyede põevare ne ũmei. Que teni caino ji nʉinoi,
buecʉyʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne, cainʉmʉa d̶ayʉbu yʉ nócavʉ
ne d̶aiyepe, ãmenore d̶abecʉva, Jesúi mead̶aquiyepe ayʉ apevʉ
nácavʉre.
\v 23 Caiye iyede d̶ayʉbu yʉ, põeva ne me jápiarĩ jʉ
arãjiyepe ayʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne, na máre yú̶que
Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaimara marajiyépe ayʉ.
\p
\v 24 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Obedivʉ yajuipõeva
cúyaivʉreca, no yajuino upacʉ bojede jícʉyʉme cũinácʉ ina
cúyaivʉcacʉre quécʉra. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Yópe
caivʉ ina yajuipõeva coapa ne me cúyaiyepe, ne ĩ́yʉe boje no
bojede, nopedeca caivʉ mʉja máre mearore d̶ajarã mʉje cʉede
ijãravʉi, maje jabocʉ Jũ̶menijicʉi jíquiyepe aivʉ boje méne
caivʉ mʉjare coapa.
\v 25 Ina yajuipõeva ne cúyarãjiye jipocai, me cored̶ama ne
d̶aiyede, ne ĩ́yʉe boje no yajuino bojede, jipobʉ ad̶aitarabʉ
laurel ãmicʉriyocaque d̶aitarabʉre, maume pojequitarabʉre. Que
baru ina ĩ́vʉ ditarabʉre torojʉrãjarama ditarabʉque quĩ́jino
baju, pʉ ditarabʉ pojeiyeta. Ʉbenita majacapũravʉ me jã́ri
coreivʉbu maje d̶aiyede, Jũ̶menijicʉi jíquiyepe aivʉ majare
ũ̶i boje méne pojebequiyede cainʉmʉa. Que baru torojʉrãjaramu
maja Jũ̶menijicʉi boje méque cainʉmʉa.
\p
\v 26 Que baru yú̶bu nápe páyʉ, ina nurié cúyaivʉ pʉ
cúyaima tʉrʉvaita. Yú̶capũravʉ nurié d̶ayʉbu yópe
Jũ̶menijicʉi ʉrõpe dajocabecʉva cainʉmʉa. Yú̶bu nápe
páyʉ, ina totarĩ pẽvari yajuivʉ, nurié totarĩ pẽvari
vainájivʉ ne mauvare. Yú̶capũravʉ nurié d̶ayʉbu, vaicú̶yʉ
ji mauvare, ji memeiye ijãravʉi bojecʉbe ãmequiyepe ayʉ.
\v 27 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Yópe jara popeiyepe ji bajure,
ʉbenita ji ũmene, d̶ayʉbu yʉ, me corecʉyʉ ji d̶aiyede,
Jũ̶menijicʉi jíquiyepe ayʉ yʉre máre ũ̶i boje méne.
Meamejebu yʉre, Jũ̶menijicʉ ũ̶i jíbedu yʉre ũ̶i boje méne,
ji ãmed̶aru apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉ majibecʉre cãreja méne
aru ãmene máre. Meamejebu yʉre, Jũ̶menijicʉ ũ̶i jíbedu yʉre
ũ̶i boje méne, ũ̶i jíniburu yóboi diede apevʉre, ũ̶i
mead̶acaimarare, ji bueiye báque boje náre Jesús ũ̶i yávaiye
méne.
\c 10
\s Pablo ũ̶i majicaino Corintocavʉre Israecavʉ bácavʉ ne d̶aiye
báqueque
\r (Mt 28.26-28; Mr 14.22-24; Lc 22.19-20; 2 Co 6.15-16)
\p
\v 1 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje majinajiyede jãve aipe vaiye báquede
ina Israecavʉ bácavʉre, majeñecuvape paivʉ bácavʉre, ne jʉ
aiye boje Jũ̶menijicʉre. Ina caivʉrecabu vaiváivʉ bácavʉ
põecʉbenoi no ocopenibo cãchinoi. Aru ina caivʉrecabu jataivʉ
bácavʉ no jia ʉrad̶a Jũariya ãmicʉriyare.
\v 2 Ina caivʉrecabu jã́d̶ovaivʉ bácavʉ Moisés bácʉque ne
vaiváiye boje ũ̶ mácʉque no ocopenibo yóbore aru no jia cʉrõ
mácarõre.
\v 3 Ina caivʉrecabu ãivʉ bácavʉ iye ãiyede Jũ̶menijicʉi
daroiye báquede na mácavʉre cavarõ mearo ũ̶i cʉrõre jocarĩ.
\v 4 Aru ina caivʉrecabu ũcuivʉ bácavʉ no ocore Jũ̶menijicʉi
daroino mácarõre na mácavʉre no cũ̶rabo ʉrabore jocarĩ.
Ʉbenita ãnibo cũ̶rabo ina põeva mácavʉre ne apʉre d̶aibo
bácarõ ãmenejaquemavʉ. Quénora Cristorecabe apʉre d̶ayʉ bácʉ
na mácavʉre aru caino ne nʉinoi jã́ri coreyʉ bácʉ na
mácavʉre.
\v 5 Ʉbenita nópe Jũ̶menijicʉ cad̶ateyʉ bácʉreca na mácavʉ
caivʉre, obedivʉ nácavʉ bácavʉ Jũ̶menijicʉre torojʉre
d̶abedejaquemavʉ, ne ãmeina teiye boje. Que baru Jũ̶menijicʉ
yaidé d̶arejaquemavʉ na mácavʉre no põecʉbenoi.
\p
\v 6 Caiye iye vaiye báqueque na mácavʉre coreóvaivʉbu maja
aipe vaiquíyede majare, ãmeina teiyʉrivʉ baru yópe ne ãmeina
teiyʉe báquepe.
\v 7 Que baru pẽpeimarare mearore jíbejarã mʉja, yópe apevʉ na
mácavʉ ne d̶aiye báquepe. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ ũ̶i yávaiyede ne mearore jíyena cũinácʉ ne
pẽpeimaracacʉre: “Ina põeva dobarĩ ãivʉ barejaquémavʉ aru
ũcuivʉ barejaquémavʉ. Aru no yóboi nacajari upaivʉ
barejaquémavʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
\v 8 Ãmeina d̶aiye jaʉbevʉ majare apevʉque majemarebʉcʉva
ãmevʉque, yópe apevʉ na mácavʉ ne ãmeina d̶aiye báquepe
apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Ne nópe d̶aiye báque boje,
cũinájãravʉ baji veintitrés mil paivʉ baju yaidéjaquemavʉ.
\p
\v 9 Maje jabocʉ Cristo ũ̶i ʉrarõ napiye boje maje ãmeina
teiyede, “Maja ãmeina teivʉvacari, ñájimenajaramu maja, maje
ãmeina teiye boje”, ʉbenina arĩ dápiaiye jaʉbevʉ majare,
yópe apevʉ na mácavʉ ne nópe arĩ dápiaiye báquepe. Ne nópe
arĩ dápiaiye báque boje, ãd̶ava, Jũ̶menijicʉi daroimara
mácavʉ, ne cũriburu yóboi na mácavʉre, yaidéjaquemavʉ na
mácavʉ.
\v 10 Jũ̶menijicʉre ãmeina yávabejarã mʉja, yópe apevʉ na
mácavʉ ne ãmeina yávaiye báquepe Jũ̶menijicʉre, ne
ãmecoroiye báquede ne jabovare, ũ̶i epeimara mácavʉre. Ne nópe
d̶aiye báque boje, cũinácʉ ángelede darorejaquemavʉ, ũ̶i
boarĩ́ jarʉvaquiyepe ayʉ na mácavʉre.
\v 11 Caiye iye vaiye báqueque na mácavʉre coreóvaivʉbu maja
aipe vaiquíyede majare, maja d̶aivʉ baru yópe ne d̶aiye báquepe.
Aru Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede, maje buenajiyepe
ayʉ. Maja cʉrivʉbu ijãravʉi bʉojaijãravʉare. Iye “Que
vaiquíyebu”, aiye báque vaivʉ caride.
\p
\v 12 Que baru ácʉ põecʉ “Ãmeina tebevʉ yʉ. Aru ãmeina
tebecʉyʉmu máre”, arĩ dápiayʉ me d̶ajacʉrĩ, vainí
tʉbecʉyʉ.
\v 13 Apenʉmʉa mʉja “Yópe d̶aiyʉvʉ yʉ”, arĩ dápiad̶avũ̶.
Ʉbenita nópe d̶aivʉ baru, ãmeina tejebu mʉja. Nópe vaiyavũ̶
caivʉ põevare. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ, ñai d̶ayʉ cainʉmʉa
yópe ũ̶i aiye báquepedeca, ye dajocabebi mʉjare, mʉje vainí
tʉrãjiyepe ayʉ mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. Quénora parʉre
d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje ãmeina d̶abenajiyepe ayʉ.
Parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje napinajiyepe ayʉ
caiye iye mʉje ãmeina d̶aiyʉede, d̶abevʉva diede. Que teni mʉja
vainí tú̶jʉrorivʉ bácavʉre vaidé d̶acʉyʉme ũ̶ mʉje
ãmeina d̶aiyʉede jocarĩ.
\p
\v 14 Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, pẽpeimarare mearore
jíbejarã mʉja.
\v 15 Coyʉyʉbu mʉjare yópe majidivʉpe. Nuriéna ji coyʉru,
mʉjacapũravʉ coreóvaiye majidivʉbu.
\v 16 Maje ãri ũcuiyede, ãrʉrajivʉ maje jabocʉ Jesucristo ũ̶i
yaiye báquede majare boje, torojʉede jívaivʉbu Jũ̶menijicʉre
no ũcuidoque boje. Que baru ũ̶ mearo d̶acaibi majare maje
ũcuiyede iye ũcuidoquede. Maje ũcuiyede diede, “Majarecabu
Jesucristoi mead̶acaimara, ũ̶i jive meiye boje ũ̶i yaiye
báquede”, arĩ jã́d̶ovaivʉbu. Aru iye pã́ure cotʉvavaivʉbu
maja. Maje ãiyede diede, “Majarecabu Jesucristoi mead̶acaimara,
ũ̶i jíye boje ũ̶i bajure ũ̶i yaiye báquede”, arĩ
jã́d̶ovaivʉbu.
\v 17 Maja yóvaivʉ Jesucristore obedivʉ cʉrivʉvacari, cũinábo
pã́uboquede ãd̶avʉ maja. Que baru cũináyajubo põeyajubope
teni, Jesucristoque cũinávʉpe cʉvʉ maja.
\p
\v 18 Dápiajarã ina Israecavʉ ne ãimara boaiyede, ne juarĩ
jícarãjiyepe aivʉ Jũ̶menijicʉre, ne ãmeina teiye boje.
Cójijivʉ bácavʉ ne ãiyede ina boaimara mácavʉi jiarʉaquede,
“Cũináyajubo põeyajubobu maja. Jũ̶menijicʉi yóvaimaratamu
maja”, arĩ jã́d̶ovaivʉbu.
\v 19 Ji nópe coyʉiye boje, “Ãimajiarʉare ne jíye báquede
pẽpeimarare meajiarʉabebu apejiarʉa pʉeno”, ʉbenina arĩ ye
dápiabejarã mʉja. Aru, “Pẽpeimara parʉrivʉbebu”, ʉbenina
arĩ ye dápiabejarã mʉja.
\v 20 Quénora yópe aiyʉvʉ yʉ ji coyʉiyeque: Põeva
Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉ ne ãimara boaiyede ne juarĩ
jícarãjivʉ pẽpeimarare, “Jũ̶menijinare diede jícaivʉbu
maja”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama. Jũ̶menijina ãmema ne
jícaimara. Jũ̶menijicʉ cũinácʉ quécʉra cʉbi. Quénora
abujuvatamu ne jícaimara. Aru ʉbevʉ yʉ mʉje yóvaiyede
abujuvaque.
\v 21 Mʉja ye bʉojabevʉ cũinátʉrʉ ũcuivʉ maje jabocʉ
Jesucristo ũ̶i ũcuidoquede aru abujuva ne ũcuidoaquede máre.
Mʉja ye bʉojabevʉ cũinátʉrʉ ãivʉ maje jabocʉ Jesucristo
ũ̶i tʉoivaquede aru abujuva ne tʉoivaquede máre.
\v 22 Maja ãri ũcuivʉ baru Jesucristo jiede maje cójijiñami
jívʉi aru abujuva jiede pẽpeimara ne cũ̶rami jívʉi máre
cũinátʉrʉ, jorojĩne d̶arãjaramu maja maje jabocʉ
Jesucristore. ¿Parʉrivʉ bárica maja ũ̶i pʉeno, napinajivʉ
ũ̶i ñájine d̶aquiyede majare ũ̶i jorojĩye boje? Bítamu. Jãve
ṹ̶tame parʉcʉ maje pʉeno.
\s Jesúre jʉ aipõeva apecʉi yebacavʉ ãmevʉvacari, ne
jã́d̶ovaino ne ʉede apevʉre ne d̶aiyeque
\r (Mt 26.26-29; Mr 14.22-25; Lc 22.14-20; 1 Co 4.16, 6.12, 8.7-12;
Fil 3.17)
\p
\v 23 Yópe ávaivʉbuya apevʉ Jesúre jʉ aipõeva.
“D̶aicõjeiyede d̶aiye jaʉbevʉ majare. Que baru caiyede
d̶aicõjeimʉmu yʉ”, ávaivʉbuya apevʉ. Jãvetamu. Ʉbenita
apede maje d̶aru, meamejebu majare o apevʉre máre. Aru apede maja
d̶aivʉ baru, cad̶atebejebu apevʉ majevʉre, ne parʉre nʉrajiyepe
aivʉ ne ũmei.
\v 24 Ñame mearore d̶aiyʉrĩdubejarãri ne baju boje. Quénora
caivʉ mearore d̶aiyʉjarãri apevʉre boje quéda.
\p
\v 25-26 Apenʉmʉa Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉ ne ãimara
boaimara mácavʉ jiarʉaquede jíni bojed̶ad̶ama ãimajiarʉare
bojed̶aitucubʉa uparivʉre, pẽpeimarare jícarĩburu yóbore. Ne
que d̶aiyedeca, ĩni bojed̶ajarã mʉja ãimajiarʉare nore,
jẽniari jã́mevʉva ã́rore ne ĩ́yede, “¿Boropateyʉ bárica?”
arĩ dápiabenajivʉ. Maje jabocʉ Jũ̶menijicʉ jietamu caiye
ijãravʉ aru caiye ijãravʉque máre. Que baru jẽniari
jã́mevʉva, ãimajiarʉare ĩni bojed̶arĩ, ãjara mʉja.
\p
\v 27 Cũinácʉ Jesúre jʉ abecʉ, “Ãranʉjara ji cũ̶rami”,
ũ̶i arĩ cuturu mʉjare, aru mʉja nʉiyʉrivʉ baru, ãranʉjara
mʉja. Ád̶e ũ̶i tʉoiyede mʉjare, ãjara mʉja. Jẽniari
jã́mejara ã́rore ũ̶i ĩ́yede ãimajiarʉare, “¿Boropateyʉ
bárica?” arĩ dápiabenajivʉ.
\v 28 Ʉbenita apecʉ nore cʉcʉ, “Iyebu ãimajiarʉa ne jíye
báque pẽpeimarare” ũ̶i aru mʉjare, iye jiarʉare ãmejara mʉja.
Ʉ̃i que arĩburu yóboi, mʉje ãru iye jiarʉare, ṹ̶capũravʉ
arĩ dápiaquijichʉbi mʉje borore yópe: “Pẽpeimarare
pued̶aivʉbebu na. Que baru meavʉbebu Jesúre jʉ aipõeva ne
pued̶aru pẽpeimarare aru ne ãru jiarʉare, náre jíye báquede”,
ʉbenina arĩ dápiaquijichʉbi ũ̶. Que baru ũ̶i arĩ
dápiabequiyepe ayʉ nópe, aru “¿Boropateyʉ bárica?” ũ̶i arĩ
dápiabequiyepe ayʉ máre, ãmejara mʉja.
\v 29 Mʉja “¿Boropateyʉ bárica?” arĩ dápiabevʉreca, apecʉ
nópe arĩ dápiaquijichʉbi. Que baru ṹ̶re boje, nópe coyʉyʉbu
mʉjare.
\p Ʉbenita apecʉ jẽniari jã́quijichʉbi: “¿Aipe teni d̶aiye
jaʉri yʉre yópe apecʉ ‘¿Boropateyʉ bárica?’ ũ̶i arĩ
dápiajʉroepe yʉrã?
\v 30 ¿Aru ji torojʉede jídu Jũ̶menijicʉre, ũ̶i jíye boje ji
ãquiyede, aipe teni apecʉ ãmecorori yʉre ji ãiyede iyede?”
arĩ jẽniari jã́quijichʉbi.
\p
\v 31 Apecʉ ũ̶i que aru, yópe arĩ coyʉjebu yʉ. Caiye mʉje
ãiyʉede, caiye mʉje ũcuiyʉede, aru caiye mʉje d̶aiyʉede
máre, apevʉ mearore jínajivʉ baru Jũ̶menijicʉre mʉje d̶aiye
boje, meajebu mʉje d̶aiye. Ʉbenita apevʉ “¿Boropateyʉ bárica
yʉ?” ne arĩ dápiaru, mʉje d̶aiye boje, meamejebu mʉje d̶aiye.
“¿Yópe d̶ayʉ baru, apevʉre mearore jíde d̶ajeba yʉ
Jũ̶menijicʉre?” arĩ dápiajarã mʉja, mʉje d̶arãjiye jipocai.
\v 32 Yéde d̶abejarã apevʉ ne vainí tʉrĩ ãmeina tenajiyepe
aivʉ. Quénora d̶ajarã cainʉmʉa apevʉ ne vainí tʉbeni ãmeina
tebenajiyepe aivʉ. Judíovare, aru judíova ãmevʉre, aru Jesúre
jʉ aipõevare máre ãmeina tede d̶abejarã náre, mʉje d̶aiye
boje.
\v 33 Yú̶capũravʉ torojʉre d̶aiyʉvʉ caivʉ põevare caiye ji
d̶aiyeque. Méne vaidé d̶aiyʉbevʉ yʉ ji baju. Quénora obedivʉ
apevʉre méne vaidé d̶aiyʉvʉ yʉ, Jesús ũ̶i mead̶aquiyepe ayʉ
náre.
\c 11
\p
\v 1 Yú̶vacari d̶are nʉñʉmu yópe Cristo ũ̶i d̶aiye
báquepedeca. Que baru d̶ajarã mʉja yópe ji d̶aiyepe.
\s Aipe d̶aiye jaʉrõ Jesúre jʉ aipõevare ne cójijivaiyede
jínajivʉ mearore Jũ̶menijicʉre
\r (2 Ts 2.15)
\p
\v 2 Torojʉvʉ yʉ mʉje ãrʉé boje yʉre aru caiye ji bueiye
báquede mʉjare, aru mʉje d̶arĩ cõmajiye boje yópe Cristoi
bueiye báquepedeca ji coyʉiye báquede mʉjare. Mʉje que d̶aiyede
me d̶ad̶avũ̶ mʉja.
\v 3 Ʉbenita caride ʉvʉ yʉ mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ iyede.
Mʉje jʉ abedu ñai mʉjare jaboteyʉre, meamevʉ. Cristorecabe
jaboteyʉ caivʉ ũ̶mʉvare. Nomicʉrivʉ coapa jaboteivʉbu
némarepacore. Aru Jũ̶menijicʉrecabe jaboteyʉ Cristore.
\v 4 Ʉ̃mʉ cũmañʉ maru ũ̶i jipobʉre ũ̶i jẽniaiyede
Jũ̶menijicʉque aru ũ̶i coyʉcaiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede
apevʉ põevare máre, Cristore pued̶abebi. (Põecʉ ũ̶i jipobʉre
cũmaimi ũ̶i cʉede ṹ̶re jaboteipõecʉi jivateinoi. Ʉbenita
apecʉ ũ̶mʉ aru nomió máre ũ̶mʉre jaboteivʉ ãmema, quénora
Cristo baju jaboteyʉbe ũ̶mʉvare.)
\v 5 Ʉbenita nomió cũmameco baru õi jipobʉre õi jẽniaiyede
Jũ̶menijicʉque aru õi coyʉcaiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede apevʉ
põevare máre, jímarepacʉre pued̶abebico ũ̶i jivateinoi cʉco
cũmamecova. Õ cũmameco baru õi jipobʉre, yópe nomió
jímarepacʉi jaboteimo ãmecope ted̶obe õ. Que baru quédeca
bájebu, õi yʉvaru caiye õi pod̶are.
\v 6 Nomió õi cũmaiyʉbedu õi jipobʉre õi jẽniaiyede
Jũ̶menijicʉque aru õi coyʉcaiyede ũ̶i yávaiyede apevʉre
máre, pʉeno meajebu ṍre yʉvaru õi pod̶are. Ʉbenita cʉyeco
baru õ ũ̶mʉjʉbepod̶aque cʉco baru aru caiye õi pod̶are
yʉvarĩ jarʉvad̶o baru, cũmajacorĩ õi jipobʉre.
\v 7 Ʉbenita ũ̶mʉre cũmaiye jaʉbevʉ ũ̶i jipobʉre ũ̶i
jẽniaiyede Jũ̶menijicʉque aru ũ̶i coyʉcaiyede ũ̶i yávaiyede
apevʉre máre, Jũ̶menijicʉi cʉed̶aiye báque boje ṹ̶re ṹ̶pe
ãrojacʉre. Que baru ũ̶mʉvarecabu cʉrivʉ, mearore jínajivʉ
Jũ̶menijicʉre. Diede jã́d̶ovaivʉbu ne cũmameque ne jipobʉre.
Ʉbenita nomivarecabu cʉrivʉ, mearore jínajivʉ némarepacʉre.
Diede jã́d̶ovaivʉbu ne cũmaiyeque ne jipobʉre.
\p
\v 8 Jũ̶menijicʉ cʉed̶abedejaquemavʉ ñai mamarʉmʉcacʉ bácʉ
ũ̶mʉre, ũ̶i ãmiá Adán, ico nomió õi cũad̶oque. Quénora
cʉed̶arejaquemavʉ ico mamarʉmʉcaco báco nomióre, õi ãmiá
Eva, ñai ũ̶mʉ ũ̶i cũad̶oque.
\v 9 Aru Jũ̶menijicʉ cʉed̶abedejaquemavʉ ñai ũ̶mʉre, ũ̶i
cad̶atequiyepe ayʉ ico nomióre. Quénora cʉed̶arejaquemavʉ ico
nomióre, õi cad̶atecojiyepe ayʉ ñai ũ̶mʉre.
\v 10 Que barureca nomióre cũmaiye jaʉvʉ õi jipobʉre,
jã́d̶ovacod̶o jímarepacʉi jaboteimore. Õi que d̶aiyede, ina
ángeleva máre ṍre me jã́d̶ama.
\v 11 Ʉbenita maje jabocʉ Jũ̶menijicʉi cʉed̶aiye báquede
ũ̶mʉre aru nomióre máre ina pʉcarãre jaʉquiyede
majidejaquemavʉ. Nomióre jaʉbi ũ̶mʉ. Aru ũ̶mʉre jaʉbico
nomió.
\v 12 Que baru jãvetamu ico mamarʉmʉcaco báco nomió, õi ãmiá
Eva, Jũ̶menijicʉi cʉed̶aimo máco ũ̶mʉ ũ̶i cũad̶oque. Aru
jãvetamu caivʉ ũ̶mʉva máre cʉrivʉ nomió õi jʉed̶ocʉvae
báque boje náre. Aru caivʉre, caiyede máre cʉed̶arejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 13 ¿Mʉje dápiaru, meameni nomió jẽniad̶ore Jũ̶menijicʉque
õi jipobʉre cũmamecova? Mʉjacapũravʉ coreóvaiye majidivʉbu
jãve meamenore õi jẽniaru Jũ̶menijicʉque õi jipobʉre
cũmamecova.
\v 14 Aru põeva ne d̶arĩ cõmajiyeque máre majidivʉbu maja.
Põeva ãmeina jã́d̶ama ũ̶mʉ ũ̶mʉjʉe pod̶a cʉcʉre. Ʉ̃mʉ
ũ̶mʉjʉe pod̶a cʉcʉ baru, cʉyoje tejebu ũ̶.
\v 15 Ʉbenita põeva me jã́d̶ama nomió ũ̶mʉjʉe pod̶a cʉcore.
Nomiva põeva ne pued̶aimaramu ne cʉe boje ũ̶mʉjʉe pod̶a,
cũmarajivʉ ne jipobʉre.
\v 16 Apecʉ mʉjacacʉ o apeco mʉjacaco jʉ aiyʉbedu iye ji
majicaiyede, quédata coyʉyʉbu yʉ diede. Ñʉja aru caivʉ apevʉ
Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ apenoa ĩmaroai ye coreóvabevʉ
apevʉre, mʉjare jocarĩ, ne nomivare jẽniaicõjeivʉre
Jũ̶menijicʉque o coyʉcaicõjeivʉre ũ̶i yávaiyede máre ne
jipobʉre cũmamevʉva.
\s Põeva ne ãmed̶aino ne ãri ũcuiyede, ãrʉrajivʉ Jesucristoi
yaiye báquede
\p
\v 17 Caride aipe d̶aiye jaʉrõre mʉje cójijivaiyede majicaiyʉvʉ
yʉ mʉjare. Mʉje cójijiyede ãmed̶ad̶avũ̶ mʉja. Que baru
torojʉbevʉ yʉ. Mʉje cójijivaiyede mearore nʉre d̶abevʉbebu
mʉja mʉje bajure. Quénora ãmenore nʉre d̶aivʉbebu mʉja mʉje
bajure.
\v 18 Mamarʉmʉre yópe apevʉ ne arĩ coyʉiyede, “Ina Corintocavʉ
Jesúre jʉ aipõeva yajuboa tede d̶aivʉbu. Ne baju cũinátʉrʉ
ãmevʉ ne ũmei ne cójijivaiyede. Apevʉ ne ʉrarõ ãiyede ne
davaiyede cójijiñami, apevʉre jíbevʉva, ãivʉbu ʉrarõ, apevʉ
ne ãmeneca”, jápiaivʉ yʉ mʉje borore. Jãve majʉvú̶ iye ne
coyʉiyede.
\v 19 Mʉje yajuboa tede d̶aiye boje, põeva coreóvaivʉbu
Jũ̶menijicʉ ãmeina jã́ñʉre mʉjacavʉ jíbevʉre apevʉre.
\v 20 Maje jabocʉ Jesucristo jãve ãmeina jã́ñʉme mʉje
cójijivaiyede, mʉje ãri ũcurajiyepe ayʉ, ãrʉrajivʉ ũ̶i
yaiye báquede, mʉje d̶abe boje yópe ũ̶i d̶aicõjeiye
báquepedeca diede.
\v 21 Mʉja cójijivaivʉ bácavʉ, apevʉ mʉjacavʉ ãiyede
nʉvaivʉ bácavʉ coapa mʉje baju ãiyede ĩni ã́vaivʉbuya,
jíbevʉva apevʉre. Aru maumena ãri bú̶vaivʉbuya apevʉ mʉjevʉ
ne earãjiye jipocai. Que baru apevʉ mʉjacavʉre ãvʉé
ijivaivʉya. Ʉbenita apevʉ ʉrarõ yapivaivʉbuya pʉ ne
pacoteiyeta. Mʉja cũinátʉrʉ ãmevaivʉbuya.
\v 22 Mʉje que d̶aiyede pare ʉbevʉ yʉ. Ãri ũcuiye jaʉvʉ
põevare ne cũ̶ramiai. Ʉbenita mʉje cũ̶ramiare cʉvarivʉvacari
mʉja coapa, pʉeno baju ãri ũcuiyʉrivʉbuya Jesúre jʉ aipõeva
ne cójijiñami. Pare ʉbevʉ yʉ mʉje ãmeina jã́iyede
Jũ̶menijicʉi põevare aru mʉje cʉyoje tede d̶aiyede mʉjevʉ
ãiyede cʉvabevʉre. Ãmeina jã́mejara mʉja Jũ̶menijicʉi
põevare. Aru cʉyoje tede d̶abejarã mʉja mʉjevʉ ãiyede
cʉvabevʉre. ¿Aipe arĩ coyʉji mʉjare? Ye majibevʉ yʉ aipe
arĩ coyʉcʉyʉre mʉjare. Jãve torojʉbevʉ yʉ mʉje que
d̶aiyede. “Me d̶aivʉbu mʉja”, jãve ye abecʉyʉmu yʉ mʉjare.
\s Jesúre jʉ aipõeva ne ãri ũcuino, ãrʉrajivʉ ũ̶i yaiye
báquede
\r (Mt 26.26-29; Mr 14.22-25; Lc 22.14-20)
\p
\v 23 Iye maje ãri ũcuiyede, ãrʉrajivʉ Jesucristoi yaiye
báquede, Jesucristovacari coreóvare d̶arejame yʉre. Aru yópe
ũ̶i coreóvare d̶aiye báquepedeca coreóvare d̶acacʉ mʉjare.
Ãniñami mácarõmiareca, Judas bácʉi jẽni jíye baquiyé
jipocai maje jabocʉ Jesúre ũ̶i mauvare, pã́ure ĩnejamed̶a
Jesús.
\v 24 Jũ̶menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi, pã́ure
cotʉvarejamed̶a. Aru arejamed̶a ũ̶i bueimarare: “Dápiajarã iye
pã́ure yópe mʉje dápiaiyepe ji bajure. Jíquijivʉ yʉ ji
bajure, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye
boje. Que baru mʉje ãiyede iye pã́ure, ãrʉjara yʉre”,
arejamed̶a náre Jesús.
\v 25 Aru nopedeca ũcuidore ĩni ne ãri bubarĩburu yóboi, Jesús
arejamed̶a: “Dápiajarã iye ũcuiyede yópe mʉje dápiaiyepe ji
jivede. Jíquijivʉ yʉ ji jivede, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe
yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru yʉre mequiyebu ji jive
obedivʉre boje. Jũ̶menijicʉ ‘Yópe d̶ajarã mʉja,
boropatebenajivʉ ji jã́inoi’, ũ̶i yóbocarõ coyʉino mácarõre
põevare ãrʉrajaramu. Cainʉmʉa mʉje ũcuiyede diede, ãrʉjara
yʉre”, arejamed̶a Jesús.
\v 26 Cainʉmʉa yópe mʉje pã́ure ãiyepe aru mʉje ũcuidoquede
ũcuiyepe máre, pʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaiyeta, põevare
jã́d̶ovaivʉbu Cristoi yaiye báquede náre boje, mead̶acʉyʉ
náre.
\s Aipe d̶aiye jaʉrõ Jesúre jʉ aipõevare ne ãri ũcuiyede,
ãrʉrajivʉ ũ̶i yaiye báquede
\r (He 12.5-11)
\p
\v 27 Ácʉ põecʉ pued̶abecʉ ãñʉ maru iye pã́uquede, iye
ãrʉre d̶aiye maje jabocʉ Cristoi bajure, o ũcuñʉ maru iye
ũcuidoquede, iye ãrʉre d̶aiye maje jabocʉ Cristoi jivede,
boropatecʉyʉme ũ̶i pued̶abe boje Cristoi bajure aru ũ̶i jivede
máre.
\v 28 Nópe vaibéquiyepe aivʉ, caivʉ coapa me dápiarĩ
corevajarãri caiye ne d̶aiyede, ne dápiaiyede máre, “¿Ãmeina
teyʉba yʉ?” jẽniari jã́rajivʉ ne baju. Aru ãmeina teivʉ
baru, chĩori coyʉjarãri ne ãmeina teiyede Jũ̶menijicʉre, ũ̶i
ãrʉmeteni jarʉvaquiyepe ayʉ diede, ne ãri ũcurajiye jipocai.
\v 29 Ácʉ põecʉ ũ̶i ãru iye pã́uquede aru ũ̶i ũcuru iye
ũcuidoquede máre, dápiabecʉva maje jabocʉ Cristo baju ñájini
yaiyú̶ bácʉre, jãve Jũ̶menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ṹ̶re,
ũ̶i que d̶aiye boje.
\v 30 Que baru obedivʉ mʉjacavʉbu parʉbevʉ aru ijimara máre.
Aru apevʉ yaiyáma.
\v 31 Maja me dápiarĩ corevaru maje baju d̶aiyede aru maje baju
dápiaiyede máre, maje jabocʉ Jũ̶menijicʉ ñájine d̶abejebu
majare.
\v 32 Ʉbenita maje jabocʉ Jũ̶menijicʉ ñájine d̶ayʉbe majare,
majicacʉyʉ majare, maje bíjabenajiyepe ayʉ ṹ̶re jocarĩ
ijãravʉcavʉ ṹ̶re coreóvabevʉque.
\p
\v 33 Que baru, mʉja, jívʉ, mʉje cójijivaiyede ãri ũcurajivʉ
yópe maje jabocʉ Jesucristoi ãrʉre d̶aicõjeiyepe mʉjare,
corejarã caivʉ mʉjevʉre, ne earãjiyepe aivʉ. Que teni ãri
ũcujara caivʉ mʉja cũinátʉrʉ.
\v 34 Ácʉ põecʉ mʉjacacʉ ãvʉé yaiyú̶ baru, ãjacʉrĩ ũ̶i
cũ̶rami jívʉi, Jũ̶menijicʉi ñájine d̶abequiyepe ayʉ mʉjare,
mʉje ãmed̶aiye boje mʉje cójijivaiyede. Apede mʉje jẽniari
jã́iye báquede yʉre, majicacʉyʉmu mʉjare aipe d̶aiye jaʉrõre
ji eaquiyede mʉje yebai.
\c 12
\s Espíritu Santoi majide d̶aino Jesúre jʉ aipõevare ũ̶i
majiécarõque bojecʉbeda, ne cad̶atenajiyepe aino apevʉre
\r (Ro 12.6-8)
\p
\v 1 Mʉja, jívʉ, caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede
mʉje toivaiye báquede yʉre paperayocaque Espíritu Santoi majide
d̶aiyena Jesúre jʉ aipõevare ũ̶i majiécarõque bojecʉbeda,
maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Ʉvʉ yʉ mʉje me
coreóvarãjiyepe diede.
\p
\v 2 Mʉja iyede coreóvaivʉbu. Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉ
bácavʉ cãreja, pẽpeimara yávabevʉre mearore jíde d̶aimara
matequémavʉ mʉja, mʉje dápiarĩduiye boje parʉéde
cʉvarivʉre. Ne d̶aicõjeimara matequémavʉ mʉja.
\v 3 Que baru caride mʉjare coreóvare d̶aiyʉvʉ yʉ iyede. Põecʉ
cʉbebi Jũ̶menijicʉi Espíritu Santore cʉvacʉ, “Jũ̶menijicʉ
ñájine d̶ajacʉrĩ Jesúre toabo cũiméboi cainʉmʉa”, arĩ
bʉojayʉ. Aru põecʉ cʉbebi, “Jesús maje jabocʉbe”, arĩ
bʉojayʉ jãve, Jũ̶menijicʉi Espíritu Santoi nópe coyʉre
d̶abedu ṹ̶re.
\p
\v 4 Ʉretamu Jũ̶menijicʉi majiéque ũ̶i majide d̶aiye ũ̶i
põevare bojecʉbeda. Ʉbenita ñai Espíritu Santo cũinácʉrecabe
majide d̶ayʉ caivʉ majare maje majiécarõva.
\v 5 Ʉretamu maje memecaiye Jũ̶menijicʉre aru apevʉre máre maje
majiécarõque. Ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ. Aru maje jabocʉ
Jesucristo cũinácʉrecabe jaboteyʉ maje memecaiyede.
\v 6 Ʉretamu Jũ̶menijicʉi jã́d̶ovaiye ũ̶i parʉéde, ũ̶i
jíyede majare, maje memecarãjiyepe ayʉ ṹ̶re aru apevʉre máre
ũ̶i majiécarõque. Ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ. Aru majepacʉ
Jũ̶menijicʉ cũinácʉrecabe parʉre d̶ayʉ caivʉ majare, maje
memecarãjiyepe ayʉ maje majiécarõque.
\p
\v 7 Jũ̶menijicʉ majide d̶ayʉbe caivʉ majare Jesúre jʉ
aipõeva coapa ũ̶i majiécarõre, maje jã́d̶ovarajiyepe ayʉ
cʉvarivʉre ũ̶i Espíritu Santore aru maje cad̶atenajiyepe ayʉ
apevʉre.
\v 8 Apevʉ ũ̶i põevare Jũ̶menijicʉ ũ̶i Espíritu Santore
coyʉre d̶aicõjeimi ũ̶i majiéque. Aru apevʉ ũ̶i põevare
Jũ̶menijicʉ ũ̶i Espíritu Santore majicare d̶aicõjeimi apevʉre
iye majiéde ũ̶i majide d̶aiye báquede náre, apevʉ ne
coreóvarãjiyepe ayʉ diede.
\v 9 Apevʉ ũ̶i põevare Jũ̶menijicʉ ũ̶i Espíritu Santore
jẽniare d̶aicõjeimi ṹ̶que, “Jãve majivʉ yʉ Jũ̶menijicʉ
d̶acʉyʉre yópe ji jẽniaiyepedeca ṹ̶re” arĩ. Aru apevʉre
Jũ̶menijicʉ ũ̶i Espíritu Santore mead̶are d̶aicõjeimi
ijimarare.
\v 10 Apevʉ ũ̶i põevare Jũ̶menijicʉ ũ̶i Espíritu Santore
põeva ne d̶arĩ majibede d̶are d̶aicõjeimi. Apevʉ ũ̶i põevare
Jũ̶menijicʉ ũ̶i Espíritu Santore coyʉcare d̶aicõjeimi ũ̶i
yávaiyede apevʉre. Aru apevʉ ũ̶i põevare Jũ̶menijicʉ ũ̶i
Espíritu Santore majide d̶aicõjeimi apecʉ yávayʉre yópe
Espíritu Santoi yávaicõjeiyepe o yópe abujucʉ ũ̶i
yávaicõjeiyepe. Apevʉ ũ̶i põevare Jũ̶menijicʉ ũ̶i Espíritu
Santore yávare d̶aicõjeimi apecamua yávaicamua ne majibecamuare.
Apevʉ ũ̶i põevare Jũ̶menijicʉ ũ̶i Espíritu Santore coyʉre
d̶aicõjeimi aipe aiyʉede iye apecʉ ũ̶i yávaiyede apecamua
yávaicamua ũ̶i majibecamuaque.
\p
\v 11 Aru caiye iye Jũ̶menijicʉi majiéquede ñai Espíritu Santo
cũinácʉra majide d̶aibi majare coapa yópe ũ̶i ʉrõpe.
\s Jẽvari coyʉino Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ yópe põecʉ
ũ̶i bajupe
\r (Ro 12.4-5; Ef 4.11, 14-16)
\p
\v 12 Jẽvari coyʉiyede coyʉyʉbu yʉ mʉjare. Yópe põecʉ ũ̶i
baju cʉvae ʉre cʉepe, ʉbenita ũ̶i baju cũinábaju quénora
cʉepe, nopedeca obedivʉtamu maja Jesúre jʉ aipõeva, ʉbenita
cũináyajubo põeyajubo teni, cũinávʉpe cʉvʉ maja Jesúre jʉ
aipõeva.
\v 13 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva, judíova aru judíova
ãmevʉ, yebacavʉ aru yebacavʉ ãmevʉ máre, Jũ̶menijicʉque
jã́d̶ovaimara mácavʉbu ocoque. Nópe d̶arĩ, ñai Espíritu Santo
cũinácʉrabe maja Jesúre jʉ aipõeva caivʉre cũináyajubo
põeyajubo tede d̶ayʉ. Aru caivʉ coapa cʉvarivʉbu ñai Espíritu
Santore majaque.
\p
\v 14 Põecʉ ũ̶i baju cũináro cʉvaecarõ ãmevʉ. Quénora ũ̶i
baju cʉvae ʉretamu. Quédeca Cristo jina obedivʉtamu maja.
\v 15 Mi cʉboba yávarĩ bʉojaiba baru põecʉpe aru “Yʉ ãmevʉ
mi pʉrʉ. Que baru mi baju cʉvaecarõ ãmevʉ yʉ”, aiba baru,
nópe aibavacari, mi baju cʉvaecarõ bájebu diba.
\v 16 Aru mi cámuca yávarĩ bʉojaica baru põecʉpe aru “Yʉ
ãmevʉ mi yacorʉ. Que baru mi baju cʉvaecarõ ãmevʉ yʉ”, aica
baru, nópe aicavacari, mi baju cʉvaecarõ bájebu dica. Quédeca
maja cũinátʉrʉ ãmevʉreca, majacacʉ cʉbebi meacʉ apevʉ
pʉeno.
\v 17 Põecʉ ũ̶i baju yacorʉa matʉiye baru, ñai põecʉ
jápiarĩ majibejebu. Aru põecʉ ũ̶i baju cámuca matʉiye baru,
ñai põecʉ vĩni majibejebu. Quédeca cad̶ateiyavũ̶ maje baju iye
majiéque, ñai Espíritu Santoi majide d̶aiyede majare coapa.
\v 18 Ʉbenita Jũ̶menijicʉrecabe epeyʉ bácʉ caiye põecʉ ũ̶i
baju cʉvaede yópe ũ̶i ʉrõpe.
\v 19 Cũináro põecʉ baju cʉvaecarõ quénora cʉru, põecʉ
cʉbejebu.
\p
\v 20 Ʉbenita põecʉ ũ̶i baju cʉvae ʉre cʉvacʉreca, ũ̶i baju
quénora cũinárotamu.
\v 21 Mi yacorʉ yávarĩ bʉojaidʉ baru põecʉpe, “Mʉre jaʉbevʉ
yʉre”, aidʉ majibejebu mi pʉrʉre. Aru mi jipobʉ yávarĩ
bʉojaibʉ baru põecʉpe, “Mʉre jaʉbevʉ yʉre”, aibʉ
majibejebu mi cʉbobare. Quédeca, “Mʉre jaʉbevʉ Cristore” arĩ,
majecʉre coyʉbenajarevʉ maja.
\v 22 Quénora jaʉvʉ majare iye maje baju cʉvae parʉbe ape maje
baju cʉvae pʉeno, maje apʉrãjiyepe aivʉ.
\v 23 Apede maje baju cʉvaequede yópe maje baju jívʉquede majié
me jã́ivʉbu maja. Ʉbenita diedecabu maje me coreiye. Aru apede
maje baju cʉvaequede apevʉre jã́icõjeiyʉbevʉ maja. Que baru
cuitótecajeare doivʉbu, cũmarajivʉ diede.
\v 24 Ʉbenita apede maje baju cʉvaequede die pʉeno ye cũmamevʉ
maja. Jũ̶menijicʉrecabe epeyʉ bácʉ maje baju cʉvaede, maje me
jã́rajiyepe ayʉ pʉeno baju iye maje baju cʉvaequede, maje
ãmeina jã́jʉroede.
\v 25 Que d̶ayʉ bácʉ Jũ̶menijicʉ, maje baju baquiyépe ayʉ
cũinárora, aru caiye maje baju cʉvaeque cad̶atequiyepe ayʉ ne
baju coavabevʉva.
\v 26 Maje baju cʉvaecarõ cũináro ijidu majare, caino maje baju
ijivʉ majare. Aru apecʉ ũ̶i pued̶aru maje baju cʉvaecarõ
cũinárore, maja torojʉrivʉbu caino maje bajuque. Quédeca
cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉ ũ̶i ñájiyede, caivʉ maja
Jesúre jʉ aipõeva ñájivʉbu. Aru apevʉ ne pued̶aiyede cũinácʉ
Jesúre jʉ aipõecʉre, caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva ne
pued̶aimaratamu.
\p
\v 27 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Majatamu yópe Cristo ũ̶i bajupe.
Aru majatamu coapa ũ̶i baju cʉvaeque.
\v 28 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõevare coapa Jũ̶menijicʉ epeibi,
maje memecarãjiyepe ayʉ majevʉ cójijivaivʉre. Mamarʉmʉcavʉbu
ũ̶i epeimara Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara.
Mamarʉmʉcavʉ ne yóbocavʉbu ũ̶i epeimara ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõeva. Ne yóbocavʉbu ũ̶i epeimara bueipõeva. Ne
yóbocavʉbu ũ̶i epeimara põeva ne d̶arĩ majibede d̶aipõeva. Ne
yóbocavʉbu ũ̶i epeimara ijimarare mead̶aipõeva. Ne yóbocavʉbu
ũ̶i epeimara cad̶ateipõeva, jipocateipõeva, aru apecamua
yávaicamua ne majibecamuare yávaipõeva máre.
\v 29 Jãve caivʉ maja ãmevʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimara. Aru jãve caivʉ maja ãmevʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõeva. Jãve caivʉ maja ãmevʉ bueipõeva.
Jãve caivʉ maja ãmevʉ põeva ne d̶arĩ majibede d̶aipõeva.
\v 30 Jãve caivʉ maja ãmevʉ ijimarare mead̶aipõeva. Jãve caivʉ
maja ãmevʉ apecamua yávaicamua ne majibecamuare yávaipõeva. Aru
jãve caivʉ maja ãmevʉ coyʉipõeva aipe aiyʉede iye apecʉ ũ̶i
yávaiyede apecamua yávaicamua ũ̶i majibecamuaque.
\v 31 Apeno Jũ̶menijicʉi majiécarõque pʉeno baju cad̶ateivʉbu
maja apevʉre. Que baru pare ʉjarã mʉje cʉvarãjiyede iye pʉeno
baju bojecʉe majiéde.
\s Maje ʉe apevʉre
\r (Mt 17.20, 21.21; Mr 11.23; 1 Jn 3.2)
\p Ñai Espíritu Santo mʉjare majide d̶ayʉreca, caride
majicayʉbu yʉ mʉjare aipe d̶aiye jaʉrõre pʉeno baju
parʉrõre.
\c 13
\p
\v 1 Maja yávaivʉ majijʉvʉ caiye ijãravʉque yávaiyede
buebevʉva diede. Aru yávaivʉ majijʉvʉ ángeleva ne yávaiyede
máre. Ʉbenita maje ʉbedu apevʉ põevare, ye baju ãmevʉ caiye
iye maje yávarĩ majijʉroede. Apevʉre ʉbedu, caiye iye maje
yávaiye jápuraivʉ yópe bʉjiépe tãuque d̶aiyede, pare ãmeina
jápuraede aru cãrijovaiyede máre.
\v 2 Aru maja Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaijʉvʉ parʉéque.
Jũ̶menijicʉi dápiaino jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita
jã́d̶ovainore caride jápiarĩ eaijʉvʉ. Caiyede me
coreóvaijʉvʉ. Me jʉ aijʉvʉ Jũ̶menijicʉre, jẽniari ṹ̶re
ũ̶i nʉicõjequiyepe aivʉ cũ̶racũare apenoita aru majini dicũá
nʉquicũare. Ʉbenita maje ʉbedu apevʉ põevare, ye baju ãmevʉ
caiye iye maje majijʉroede.
\v 3 Aru maja jíjʉvʉ caiye maje cʉvaede cʉve cʉvabevʉre. Pʉ
maje bajure juarĩ boarĩ́ jarʉvaicõjeijʉvʉ máre. Ʉbenita maje
ʉbedu apevʉ põevare, ye baju ãmevʉ caiye iye maje d̶ájʉroede.
\p
\v 4 Maja apevʉre ʉrivʉ, napivaivʉbu náre. Aru mearore d̶arĩ
cõmajivaivʉbu, cad̶atenajivʉ náre. Maja apevʉre ʉrivʉ, ye
jorojĩmevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye
arĩ coyʉbevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye
arĩ dápiabevaivʉbu náre máre.
\v 5 Maja apevʉre ʉrivʉ, pued̶avaivʉbu náre. Aru, “Vaijád̶eni
me yʉre”, arĩ dápiabeni quénora “Vaijád̶eni me apevʉre”,
arĩ dápiarĩ, memecavaivʉbu apevʉre boje, cad̶atenajivʉ
apevʉre maje baju pʉeno. Maja apevʉre ʉrivʉ, ye jarabevaivʉbu.
Aru apevʉ ne ãmed̶aiyede majare, maumena ãrʉmetevaivʉbu diede.
\v 6 Maja apevʉre ʉrivʉ, ye torojʉbevaivʉbu apevʉ ne ãmeina
teiyede, ne coyʉiyede jãve ãmene máre, aru ne ãmed̶aiyede
apevʉre, ne coyʉiyede jãve ãmene apevʉi borore máre. Quénora
torojʉvaivʉbu apevʉ ne mearo teiyede, ne coyʉiyede jãvene
máre, aru ne mearo d̶aiyede apevʉre, ne coyʉiyede jãvene apevʉi
borore máre.
\v 7 Maja apevʉre ʉrivʉ, ñájivaivʉbu caiye ãmene apevʉ ne
d̶aiyede majare, ãmenore d̶abevʉva náre copʉ. Aru jʉ ávaivʉbu
caiye méne maje jápiaiyede apevʉi borore. Ʉbenita aiye ãmene
maje jápiaiyede apevʉi borore jʉ ávabevʉbu. Maja apevʉre
ʉrivʉ, dajocabevʉva corevaivʉbu ina ãmed̶aivʉre, ne oatʉvarĩ
mearore d̶arãjiyepe aivʉ. Aru napivaivʉbu caiye ãmene apevʉ ne
d̶aiyede majare dajocabevʉva maje ʉede náre.
\p
\v 8 Cainʉmʉa apevʉre ʉe jaʉquiyebu majare. Iye majié
Jũ̶menijicʉ ũ̶i Espíritu Santore majide d̶aiye majare
cũiquíyebu. Cũiquíyebu põeva ne coyʉcaiye Jũ̶menijicʉi
yávaiyede apevʉre. Cũiquíyebu põeva ne yávaiye apecamua
yávaicamua ne majibecamuare. Cũiquíyebu põeva ne majicaiye
apevʉre Jũ̶menijicʉi majide d̶aiye báquede náre, apevʉ ne
coreóvarãjiyepe aivʉ diede.
\v 9 Jũ̶menijicʉ coreóvaicõjeimi majare quénora quĩ́jino ũ̶i
majiécarõre. Aru coreóvaicõjeimi majare quénora quĩ́jino ũ̶i
yávaiyede.
\v 10 Ʉbenita Cristo ũ̶i majide d̶aquiyede caivʉ majare caiyede,
maje cʉrãjiyede ṹ̶que cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi, ñai
Espíritu Santo ũ̶i majide d̶aiye báque quĩ́jie majare
cũiquíyebu. Dinʉmʉ maquinóre caivʉ majare ye majié
jaʉbequiyebu.
\p
\v 11 Yʉ jʉed̶ocʉ cãreja coyʉvayʉ barejacácʉ yópe jʉed̶ova
ne coyʉiyepe. Aru corevavayʉ barejacácʉ méne aru ãmene máre
yópe jʉed̶ova ne corevaiyepe. Aru dápiavayʉ barejacácʉ yópe
jʉed̶ova ne dápiaiyepe máre. Ʉbenita yʉ bʉcʉcʉ caride, caiye
ji d̶aiye báquede jʉed̶ova ne d̶aiyepe dajocarejacacʉ. Quédeca
ji cʉe ijãravʉi jʉed̶ocʉpe páyʉbu yʉ, ji coreóvaiye boje
quĩ́jino Jũ̶menijicʉ jiede. Ʉbenita ji cʉquiyede cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõi bʉcʉcʉpe páyʉ bacʉyú̶mu yʉ, ji
coreóvaiye boje ʉrarõ Jũ̶menijicʉ jiede.
\v 12 Caride Jũ̶menijicʉ jiede jã́ivʉbu maja yópe maje
jã́iyepe jivarʉ javecarʉque. Que baru jãve majibevʉ aipe
ãrojaene caiyede. Ʉbenita apejãravʉ daquijãravʉ baquinóre
jã́rajaramu Cristo bajure. Caride quénora majié jápiarĩ
eaivʉbu maja Jũ̶menijicʉ jiede. Que baru ũ̶ jiede coreóvaiye
pare jaʉvʉ majare. Ʉbenita apejãravʉ daquijãravʉ baquinóre
coreóvarãjaramu caiyede jaʉbevʉva, yópe Jũ̶menijicʉi
coreóvaiyepe majare.
\p
\v 13 Ʉbenita yóbecʉe Jũ̶menijicʉi d̶arĩ majide d̶aiye majare
ye cũiméquiyebu. Cainʉmʉa Jũ̶menijicʉre jʉ aiye jaʉvʉ
majare. Aru cainʉmʉa Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare
yópe ũ̶i aiye báquepedeca napini coreiye jaʉvʉ majare. Aru
cainʉmʉa Jũ̶menijicʉre aru apevʉre máre ʉe jaʉvʉ majare.
Ʉbenita yo cũinárorecabu iye yóbecʉecarõ jaʉrõ ape pʉeno,
maje ʉe Jũ̶menijicʉre aru apevʉre máre.
\c 14
\s Ape Espíritu Santo ũ̶i majide d̶aiye jaʉé ape pʉeno
\p
\v 1 D̶ajarã mʉja caino mʉje oainope, ʉrãjivʉ Jũ̶menijicʉre
aru apevʉre máre. Aru pare ʉjarã Jũ̶menijicʉi Espíritu Santo
ũ̶i majide d̶aquiyepe aivʉ mʉjare Jũ̶menijicʉ ũ̶i majiéquede,
mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Aru pʉeno baju ʉjarã ũ̶i
majide d̶aquiyepe aivʉ mʉje coyʉcarãjiyepe ayʉ põevare
Jũ̶menijicʉi yávaiyede parʉéque.
\v 2 Ácʉ põecʉ yávayʉ baru apecamua yávaicamua ũ̶i
majibecamuare, Jũ̶menijicʉre arĩ yávayʉbe. Ʉbenita põevare ye
arĩ yávabebi ũ̶. Ʉ̃i yávaiye boje ũ̶i ũmeque põeva ne
majibede aru ne jã́d̶ovamene máre, ñame ye jápiarĩ eabejebu
ũ̶i yávarĩduiyede.
\v 3 Ʉbenita ácʉ põecʉ coyʉcayʉ baru Jũ̶menijicʉi
yávaiyede parʉéque, cad̶atejebu apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne
parʉre nʉrajiyepe ayʉ ne ũmei. Náre parʉre d̶ajebu ne ũmei.
Aru chĩoivʉque, náre orĩ cad̶atejebu máre.
\v 4 Ñai yávayʉ apecamua yávaicamua ũ̶i majibecamuare ũ̶i baju
quécʉra parʉre nʉjebu ũ̶i ũmei, ũ̶i nópe yávaiye boje.
Ʉbenita ñai coyʉcayʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede parʉéque apevʉ
Jesúre jʉ aipõevare parʉre nʉre d̶ajebu ne ũmei, ũ̶i nópe
coyʉiye boje.
\v 5 Ʉvʉ yʉ caivʉ mʉjare mʉje yávarãjiyepe ayʉ apecamua
yávaicamua mʉje majibecamuare. Ʉbenita pʉeno baju ʉvʉ yʉ
mʉje coyʉcarãjiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede parʉéque.
Põecʉ ũ̶i yávaru apecamua yávaicamua ũ̶i majibecamuare
ʉbenita põecʉ ũ̶i cʉbedu coyʉiye majicʉ aipe aiyʉede iye
yávaiyede, Jesúre jʉ aipõeva ye parʉre nʉiye majibejebu, ne
jápiarĩ eabe boje diede. Que baru me bojecʉe bajubu põecʉ ũ̶i
coyʉcaiye põevare Jũ̶menijicʉi yávaiyede parʉéque põecʉ
ũ̶i yávaiye pʉeno apecamua yávaicamua ũ̶i majibecamuaque.
\p
\v 6 Mʉja, jívʉ, ji eaquiyede mʉje yebai yávayʉ baru apecamua
yávaicamua ji majibecamuare, ye cad̶atebejebu mʉjare, coyʉbecʉ
baru máre aipe aiyʉede. Ʉbenita coyʉyʉ baru mʉjare ape
coyʉiyede Jũ̶menijicʉi jã́d̶ovaiye báquede yʉre, o apede, ñai
Espíritu Santo ũ̶i majide d̶aiye báquede yʉre, ji majicaquiyepe
ayʉ mʉjare, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ, o ape coyʉcaiyede
Jũ̶menijicʉi yávaiyede parʉéque, o ape bueiyede máre,
cad̶atejebu mʉjare.
\v 7 Jẽvari coyʉiyeque coyʉyʉbu mʉjare. Maje pedubare japuiyede
aru maje biabeibore bʉjide d̶aiyede máre põeva ne uparãjiyepe
aivʉ, maje japuiyede o maje bʉjide d̶aiyede nurié ãmenu, ina
upaiyʉrĩduivʉ ye majibejebu aipe upajʉroede.
\v 8 Aru quédeca, churarava ne coreiyede jápiarãjivʉ apecʉ ũ̶i
japuiyore japuiyede náre coedaicõjeinore, náre ãradaicõjeinore,
aru náre ãd̶amatenanʉicõjeinore máre, nurié ãmenu iye
japuiye, ina churarava ye mead̶abejebu ne baju
ãd̶amatenanʉrajivʉ.
\v 9 Nopedecabu majare máre. Maje yávaru apecamua yávaicamuaque,
caivʉ põeva ne majibecamuaque, ñame jápiarĩ eaiye ye majibejebu
maje yávarĩduiyede. ¡Ʉbenina yávarĩdujebu maja!
\p
\v 10 Ʉrebebu ijãravʉcavʉ ne yávaicamua. Aru caivʉ
põeyajuboacavʉ jápiarĩ ead̶ama ne baju yávaicamuare.
\v 11 Ji coyʉrĩduru apecʉque ʉbenita jápiarĩ eabedu ũ̶i
yávaicamuare, “Ñʉjacacʉ ãmemi”, ṹ̶capũravʉ ajebu yʉrã,
aru yʉ máre, “Ñʉjacacʉ ãmemi”, ajebu ṹ̶ra.
\v 12 Que baru mʉja cʉvaiyʉrivʉ pare ñai Espíritu Santo ũ̶i
majide d̶aiyede, pʉeno baju ʉjarã mʉja iye Jũ̶menijicʉi
majiéquede, cad̶atenajivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne
parʉre nʉrajiyepe aivʉ ne ũmei.
\p
\v 13 Que baru ñai yávayʉ apecamua yávaicamua ũ̶i majibecamuare
jẽniajacʉrĩ Jũ̶menijicʉque, ũ̶i coyʉiye majide d̶aquiyepe ayʉ
aipe aiyʉede iye yávaiyede apecamua yávaicamua ũ̶i
majibecamuaque.
\v 14 Yʉ jẽniañʉ maru Jũ̶menijicʉque apecamua yávaicamua ji
majibecamuaque, jãve jẽniajebu ji decocʉque. Ʉbenita
dápiabecʉva majibejebu yʉ ji ũmei aipe aiyʉede.
\v 15 Que baru yópe d̶aiye jaʉvʉ yʉre. Jũ̶menijicʉque
jẽniaiye jaʉvʉ yʉre dápiayʉre ji decocʉque aru ji ũmeque
máre, ji jápiarĩ eaquiyepe ayʉ aipe ji jẽniaiyede. Aru
yʉriaiye jaʉvʉ yʉre dápiayʉre ji decocʉque aru ji ũmeque
máre, ji jápiarĩ eaquiyepe ayʉ aipe ji yʉriaiyede.
\v 16 Mʉje mearore jídu Jũ̶menijicʉre dápiabevʉva quénora
mʉje decocʉque, apevʉ nore cʉrivʉ jápiarĩ eabevʉva mʉje
yávarĩduiyede, “Jãvemu ne aiyede”, ye aivʉ bʉojabejebu ne
coreóvabe boje aipe aiyʉede diede.
\v 17 Mʉje mearore jíye me baju bajʉvú̶. Ʉbenita ina mʉjare
jápiarĩduivʉ ne coreóvabedu aipe aiyʉede mʉje coyʉrĩduinore,
náre cad̶atebejebu mʉja. Nácapũravʉ ye parʉre nʉmejebu ne
ũmei mʉje nópe coyʉiye boje.
\v 18 Torojʉede jíyʉbu yʉ Jũ̶menijicʉre ũ̶i Espíritu Santo
ũ̶i yávarĩ majide d̶aiye boje yʉre apecamua yávaicamua ji
majibecamuare. Aru dicamuare yávavaivʉ yʉ caivʉ mʉje pʉeno.
\v 19 Ʉbenita ji cójijivaiyede apevʉ Jesúre jʉ aipõevaque,
náre ji coyʉru cũinápʉrʉpe paicamua yávaicamua ne
majidicamuaque, buecʉyʉ náre, meajebu ji coyʉrĩduiye pʉeno
caipʉcapʉrʉape paimil baju yávaicamua ne majibecamuaque.
\p
\v 20 Mʉja, jívʉ, d̶abejarã mʉja yópe jʉed̶ova dápiabevʉ ne
d̶aiyepe. Mʉje apevʉre jã́icõjeniduiyede mʉjare, ñai Espíritu
Santo ũ̶i majide d̶aimara mae boje, jʉed̶ovape teivʉbu mʉja.
Quénora d̶ajarã yópe bʉcʉva dápiaivʉ ne d̶aiyepe. Mʉje
apevʉre cad̶ateiyede, ñai Espíritu Santo ũ̶i majide d̶aimara mae
boje, bʉcʉvape teivʉbu mʉja. Ʉbenita yópe jʉed̶ova majibevʉ
ãmeno d̶aiyeque, mʉja máre majibevʉpe tejarã ãmeno d̶aiyeque.
\p
\v 21 Javede yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i
yávaiyede: “Apevʉ põeva, apeyajubo põeyajubocavʉre
coyʉcaicõjecʉyʉmu yʉ ji yávaiyede ji põevare apecamua
yávaicamua ne majibecamuaque. Ʉbenita yʉ náre nópe
coyʉcarĩduyʉreca, ye yʉre jápiarĩ ad̶abede nʉrajarama na”,
arejaquemavʉ maje jabocʉ Jũ̶menijicʉ.
\v 22 Que baru Jũ̶menijicʉi coyʉicõjeiyede põevare apecamua
yávaicamua ne majibecamuaque, ne jápiarĩ eabe boje diede,
jã́d̶ovañʉme náre jʉ abevʉre ṹ̶re aru ũ̶i cad̶atebemarare
máre. Ʉbenita ũ̶i coyʉicõjeiyede ṹ̶re coyʉcaipõevare ũ̶i
yávaiyede parʉéque, ne jápiarĩ eaiye boje diede,
jã́d̶ovañʉme ina jʉ aivʉre ṹ̶re aru ũ̶i cad̶ateimarare
máre.
\v 23 Caivʉ mʉja Jesúre jʉ aipõeva, mʉje cójijivaiyede, caivʉ
ina yávaipõeva ne yávaru apecamua yávaicamua põeva ne
majibecamuaque quénora, aru Jesúre jʉ abecʉ o apecʉ ecoyʉ
baru mʉje cójijiñami, jãve “¿Ãrʉmevʉ bárica?” ajebu
ũ̶.
\v 24 Ʉbenita caivʉ mʉjacavʉ yávaipõeva ne coyʉcaru
Jũ̶menijicʉi yávaiyede parʉéque, aru Jesúre jʉ abecʉ o apecʉ
ecoyʉ baru mʉje cójijiñami, coreóvajebu ãmeina teyʉre.
Caivʉ mʉja yávaipõeva mʉje coyʉiye boje Jũ̶menijicʉi
yávaiyede, “Ji d̶aiyede oatʉvaiye jaʉvʉ yʉre”, arĩ
dápiajebu ũ̶.
\v 25 Coreóvajebu Jũ̶menijicʉ majicʉre caiye ũ̶i dápiaiyede
ũ̶i ũmei. Ñʉatutarĩ, pued̶arĩ, mearore jíjebu
Jũ̶menijicʉre. Aru, “Jãve Jũ̶menijicʉ cʉbi mʉjaque”, ajebu
ũ̶.
\s Jesúre jʉ aipõeva ne cójijivaiye jaʉrõ pued̶aivʉ aru
cod̶obobobevʉva
\p
\v 26 Mʉja, jívʉ, que baru yópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare. Mʉje
cójijivaiyede d̶ajarã caiyede, parʉre nʉrajivʉ caivʉ mʉja
mʉje ũmei. Apevʉ mʉjacavʉ Salmos ãmicʉe yʉriaiyede
yʉriaiyʉrãjarama. Aru apevʉ mʉjacavʉ bueiyʉrãjarama. Apevʉ
mʉjacavʉ coyʉiyʉrãjarama ape coyʉiyede, Jũ̶menijicʉi
jã́d̶ovaiye báquede, náre coapa. Apevʉ mʉjacavʉ
yávaiyʉrãjarama apecamua yávaicamua ne majibecamuaque. Aru apevʉ
mʉjacavʉ coyʉiyʉrãjarama aipe aiyʉede iye ne yávaiyede
apecamua yávaicamua ne majibecamuaque.
\v 27 Mʉjacavʉ yávaiyʉrivʉ baru apecamua yávaicamua ne
majibecamuare, yávajarãri pʉcarã o yóbecʉrã quévʉra,
cũinácʉ cũinácʉ, ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ. Aru coyʉiye
jaʉvʉ apecʉ aipe aiyʉede ne yávaiyede.
\v 28 Ʉbenita põecʉ ũ̶i cʉbedu coyʉiye majicʉ aipe aiyʉede
põeva ne yávaiyede apecamua yávaicamua ne majibecamuaque, ñame
nópe yávabejarãri. Quénora ina nópe yávajʉrorivʉ bi ajarãri
nore mʉje cójijiñami jívʉi. Quédata arĩ dápiajarãri na
coapa ne yávajʉroede ne baju aru Jũ̶menijicʉque.
\p
\v 29 Nopedeca mʉjacavʉ coyʉcaiyʉrivʉ baru põevare
Jũ̶menijicʉi yávaiyede parʉéque, coyʉjarãri pʉcarã o
yóbecʉrã quévʉra. Aru coyʉiye jaʉvʉ apecʉ náre coapa ina
yávaivʉ bácavʉre yópe Espíritu Santo ũ̶i yávaicõjeiyepe
náre.
\v 30 Jũ̶menijicʉ ape coyʉiyede ũ̶i majide d̶aru apecʉ mʉjacacʉ
nore dobacʉre, ñai coyʉipõecʉ coyʉrĩ dajocajacʉrĩ, apecʉ
ũ̶i bʉojaquiyepe ayʉ coyʉyʉ ũ̶ máre.
\v 31 Nópe d̶arĩ, caivʉ mʉjacavʉ coyʉcaiyʉrivʉ põevare
Jũ̶menijicʉi yávaiyede parʉéque bʉojarãjarama coyʉivʉ,
cũinácʉ cũinácʉ, ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ, caivʉ mʉje
bueni majinajiyepe aivʉ aru parʉre d̶arãjiyepe aivʉ mʉje ũmei
mʉje baju.
\v 32 Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevarecabu coyʉrĩ
majidivʉ yópe iye Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe ji majicaiyede
mʉjare caride.
\v 33 Jũ̶menijicʉ ye ʉbebi põeva ne cãrijovaiyede ne baju.
Ʉbebi ne cod̶oboboiyede. Ʉbebi ne yávaiyede caivʉ cũinátʉrʉ.
\p Que baru d̶ajarã mʉja yópe apenoa ĩmaroacavʉ Jũ̶menijicʉi
põeva ne d̶arĩ cõmajiyepe ne cójijivaiyede.
\v 34 Mʉje cójijivaiyede mearore jínajivʉ Jũ̶menijicʉre,
nomiva yávaicõjememaratamu. Que baru bi ajarãri ina nomiva. Yópe
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés
bácʉre, jʉ aiye jaʉvʉ nomivare aru jipocatebejarãri na.
\v 35 Nomió õi yávaru Jesúre jʉ aipõeva ne cójijivaiyede,
cʉyojarõtamu. Que baru ina nomiva majiyʉrivʉ baru apede ne
jápiarĩ eabede, jẽniari jã́jarari némarepacʉre ne cũ̶rami.
\p
\v 36 Coreóvajarã mʉja iyede. Põeva coyʉrĩ bú̶bedejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiyede mʉjare. Mʉja mamarʉmʉcavʉrecabu ãmevʉ
jápiaivʉ bácavʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉiyede. Aru mʉja
quévʉrecabu ãmevʉ jápiaivʉ bácavʉ diede. Que baru, “Maje
cójijivaiyede mearore jínajivʉ Jũ̶menijicʉre, yópe maje
ʉrõpe d̶arãjarevʉ”, ʉbenina ãri dápiarĩdubejarã mʉja.
\v 37 Ácʉ põecʉ “Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu
yʉ”, arĩ dápiayʉ baru, coreóvacʉyʉme maje jabocʉ
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye báquede iye ji toivaicõjeiyede
apecʉre mʉjare. Aru ácʉ põecʉ “Jũ̶menijicʉi Espíritu Santo
majide d̶aibi yʉre”, arĩ dápiayʉ baru, coreóvacʉyʉme maje
jabocʉ Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye báquede iye ji toivaicõjeiyede
apecʉre mʉjare.
\v 38 Ácʉ põecʉ ũ̶i jápiarĩ ad̶abedu iye d̶aicõjeiyede, apevʉ
máre ũ̶i coyʉiyede jápiarĩ ad̶abejarãri.
\p
\v 39 Mʉja, jívʉ, que baru yópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare. Pare
ʉjarã Jũ̶menijicʉi Espíritu Santo ũ̶i coyʉcare d̶aquiyepe aivʉ
mʉjare ũ̶i yávaiyede parʉéque põevare. Aru, “Yávabejarã”,
abejarã ina yávaiyʉrivʉre apecamua yávaicamua ne
majibecamuaque.
\v 40 Ʉbenita caiye mʉje d̶aiyede mʉje cójijivaiyede, mearore
jínajivʉ Jũ̶menijicʉre, d̶ajarã mʉja yópe pued̶aivʉpe aru
cod̶obobobevʉva máre.
\c 15
\s Pablo ũ̶i coyʉino Cristoi nacajaino mácarõra yainore
jarʉvarĩ
\r (Mt 12.40, 28.16-17; Mr 16.14; Lc 24.34, 36; Jn 20.19; Hch
2.24-32, 8.3, 9.3-6)
\p
\v 1 Mʉja, jívʉ, caride mʉjare ãrʉre d̶aiyʉvʉ yʉ iye Jesús
ũ̶i yávaiye méne ũ̶i mead̶aiyena põevare, ji coyʉiye báquede
mʉjare. Iye coyʉiyede jʉ ávũ̶ mʉja. Aru caride máre jʉ are
nʉñavʉ mʉja.
\v 2 Mʉja jãve jʉ are nʉivʉ baru Jesús ũ̶i yávaiye méne,
mead̶aimara marajáramu mʉja. Ʉbenita mʉja jãve jʉ abevʉ baru,
mead̶aimara ãmenajaramu mʉja.
\p
\v 3 Mamarʉmʉre Jesucristovacari coreóvare d̶arejame yʉre iye
yávaiye parʉéde caiye ape yávaiye pʉeno. Aru quédeca nópe
ũ̶i coreóvare d̶aiye báquepedeca, yú̶capũravʉ coreóvare
d̶acacʉ mʉjare. Iyebu ũ̶i yávaiye me. Cristo yaicárejamed̶a
maje ãmeina teiye boje, yópe Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye
báquepedeca ũ̶i yávaiyede.
\v 4 Apevʉ jarʉvarejaimad̶a ũ̶i baju bácarõre põe jarʉvaino
cũ̶racobe jívʉi. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi Jũ̶menijicʉ
nacovarejaquemavʉ ṹ̶re yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre bedióva,
yópe ũ̶i toivaicõjeiye báquepedeca ũ̶i yávaiyede máre.
\v 5 Jũ̶menijicʉ ṹ̶re nacovariburu yóboi, majecʉ Pedro
jã́rejamed̶a Jesúre. Aru no yóboi, ina caipʉcapʉrʉape paivʉ
apevʉ ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara máre
jã́rejaimad̶a ṹ̶re.
\v 6 No yóboi, apevʉ quinientos paivʉ baju majacavʉ ṹ̶re jʉ
aipõeva jã́rejaimad̶a ṹ̶re cũinátʉrʉ. Apevʉ nácavʉ jave
yaivʉ bácavʉreca, ʉbenita obedivʉ nácavʉ apʉrivʉbu
caride.
\v 7 No yóboi, Santiago aru ũ̶i yóboi caivʉ Jesús ũ̶i yávaiye
méne beorĩ coyʉicõjeimara máre jã́rejaimad̶a ṹ̶re.
\p
\v 8 Aru bʉojainʉmʉre caivʉ apevʉ ne yóboi, ṹ̶re
jã́mejʉrocʉ, ṹ̶re jã́rejacacʉ yʉ. Que baru majivʉ ñʉja
Cristore Jũ̶menijicʉi nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ.
Ʉ̃́re jã́mejʉrocʉbu yʉ ũ̶i oatʉvaiye boje yʉre. Ʉ̃́re jʉ
aipõevare boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ bácʉ caivʉ pʉeno
oatʉvarejame, pʉ ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉva
corebecʉva, yópe jʉed̶ocʉ ũ̶i põeteiyepe põeva ne corenajiye
jipocamia.
\v 9 Yʉrecabu caivʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimara ne cãchinocacʉpe páyʉ baju. Ji cujurĩ,
boarĩ́, ñájine d̶aiye báque boje Jesúre jʉ aipõevare, Jesús
beobejebu yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ ũ̶i yávaiye méne.
\v 10 Ʉbenita Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaiye boje yʉre, caride
apecʉpe páyʉbu yʉ. Ñai põevare boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ bácʉpe
páyʉ ãmevʉ yʉ caride. Jũ̶menijicʉi me boje, epedejaquemavʉ
yʉre, ji memecaquiyepe ayʉ ṹ̶re. Aru ũ̶i nópe epeiye báque
ãmepeda ãmevʉ. Quénora memeivʉ yʉ pʉeno ʉrarõ baju caivʉ
apevʉ ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara pʉeno. Ʉbenita
yú̶vacari ji baju parʉéque mememevʉ. Quénora
Jũ̶menijicʉvacari cad̶ateni, parʉre d̶aibi yʉre, ũ̶i me boje
bojecʉbeda, ji memecaquiyepe ayʉ ṹ̶re.
\v 11 Caivʉ ñʉja Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimara cũinátʉrʉra ñʉje yávaiyede coyʉicarã
ñʉja. Que baru ye baju ãmevʉ yʉ coyʉyʉ bácʉ baru o apevʉ
coyʉivʉ bácavʉ baru Jesús ũ̶i yávaiye méne mʉjare.
Cũinátʉrʉ coyʉvaivʉbu Jesúi nacajaiye báquede ne boarĩ́
jarʉvarĩburu yóboi ṹ̶re. Aru mʉjavacari jʉ ad̶avũ̶ diede.
\s Jesúre jʉ aipõeva ne nacajarajiye yainore jarʉvarĩ
\r (Mt 22.44; Ro 5.12-18)
\p
\v 12 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva coyʉvaivʉbu Jũ̶menijicʉi
nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre
cojedeca. Que baru apevʉ mʉjacavʉ yópe arĩ, “Yaivʉ bácavʉre
ye nacovamecʉyʉme Jũ̶menijicʉ yainore jarʉvarĩ, ne
apʉrãjiyepe ayʉ bedióva cojedeca”, ʉbenina arĩduyama na.
Nópe ne arĩduiye jãve ãmevʉ. Ãrʉmevʉpe coyʉyama ina, nópe
aivʉ.
\v 13 Jũ̶menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore
jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca, Cristo yaiyú̶ bácʉ
ũ̶i nacovaimʉ mácʉ ãmejebu yainore jarʉvarĩ.
\v 14 Aru Jũ̶menijicʉi nacovamenu Cristo yaiyú̶ bácʉre yainore
jarʉvarĩ, ũ̶i apʉquiyepe ayʉ cojedeca, iye ñʉje coyʉiye
ṹ̶ra bojecʉbejebu. Aru mʉje jʉ aiye máre ṹ̶re bojecʉbejebu.
\v 15 Pʉeno ãmeno baju bájebu ñʉje coyʉiye yópe arĩ:
“Nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ, ũ̶i apʉquiyepe
ayʉ cojedeca”, ñʉja borocʉjebu Jũ̶menijicʉrã. Jãve maru
yaivʉ bácavʉ nacajamevʉre yainore jarʉvarĩ, Cristo máre,
yaiyú̶ bácʉ, nacajari bʉojabedejayʉme. Que baru, “Cristore
nacovarejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ”, ñʉje arĩ coyʉiyede,
borocʉjebu ñʉja.
\p
\v 16 Jũ̶menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore
jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca, Cristo yaiyú̶ bácʉ
máre ũ̶i nacovaimʉ mácʉ ãmejebu yainore jarʉvarĩ.
\v 17 Aru Jũ̶menijicʉi nacovamenu Cristo yaiyú̶ bácʉre yainore
jarʉvarĩ, ũ̶i apʉquiyepe ayʉ cojedeca, mʉje jʉ aiye bájebu
ãmepeda. Aru bojecʉbejebu mʉjare. Que baru Jũ̶menijicʉ
ãrʉmetebejebu cãreja mʉje ãmeina teiyede. Que baru bíjare
nʉjebu mʉja coatejʉrorivʉ Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ.
\v 18 Aru ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉ máre,
coatejʉrorivʉ bácavʉ Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ bíjajebu
javede.
\v 19 Maja “Yaivʉ bácavʉre ye nacovamecʉbe Jũ̶menijicʉ
yainore jarʉvarĩ Cristoi yaicáiye boje majare boje” ãri
dápiaivʉ baru, aru maja coreivʉ baru Jũ̶menijicʉ jãve mearo
d̶acacʉyʉre majare, maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe,
maje cʉede ijãravʉi quédata, cõmaje ãrojajebu maja caivʉ apevʉ
põeva pʉeno.
\p
\v 20 Ʉbenita jãve baju Jũ̶menijicʉ nacovarejaquemavʉ Cristore
yainore jarʉvarĩ, ũ̶i apʉquiyepe ayʉ cojedeca. Ʉ̃́recabe
mamarʉmʉcacʉ caivʉ apevʉ yaivʉ bácavʉ jipocai apʉcʉyʉ
cojedeca, yaibécʉyʉ bedióva cojedeca. Aru ũ̶i nacajaiye báque
boje, jãve majidivʉbu maja ṹ̶re jʉ aipõevare máre
Jũ̶menijicʉi nacovaimara márajivʉre yainore jarʉvarĩ ũ̶i
yóboi.
\v 21 Cũinácʉ ũ̶mʉ ũ̶i d̶aiye báque boje, caivʉ põeva
yaiváivʉbu. Quédeca apecʉ ũ̶mʉ cũinácʉ ũ̶i d̶aiye báque
boje, põeva majidivʉbu nacajarajivʉ yainore jarʉvarĩ,
apʉrãjivʉ cojedeca.
\p
\v 22 Javede cũinácʉ ũ̶mʉ mácʉ, ñai mamarʉmʉcacʉ bácʉ,
ũ̶i ãmiá Adán, coateyʉ bácʉ ũ̶i baju Jũ̶menijicʉre
jarʉvarĩ yaidéjaquemavʉ, ũ̶i ãmeina teiye boje. Que baru caivʉ
põeva máre, ũ̶ mácʉi pãramena, ũ̶ mácʉpedeca yaiváivʉbu
maje ãmeina teiye boje. Quédeca, cũinácʉ ũ̶mʉ, ñai
Jesucristo, yaiyú̶ bácʉ, Jũ̶menijicʉi nacovaimʉ mácʉ
barejaquémavʉ yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉ cojedeca. Que baru
caivʉ ṹ̶re jʉ aipõeva máre, ṹ̶que cʉrivʉ cũinávʉpe,
ũ̶pedeca Jũ̶menijicʉi nacovaimara marajáramu maja yainore
jarʉvarĩ, apʉrãjivʉ cojedeca.
\v 23 Majare nacovaijãravʉa cʉvʉ yópe Jũ̶menijicʉi
cõjeiyepe. Mamarʉmʉ cũinájãravʉre, Cristore nacovarejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ yainore jarʉvarĩ, ũ̶i apʉquiyepe ayʉ cojedeca.
Aru apejãravʉre, Cristo ũ̶i copaidaquijãravʉ baquinóre, caivʉ
maja Cristo jinare nacovacʉyʉme Jũ̶menijicʉ yainore jarʉvarĩ,
maje apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca.
\p
\v 24 Dinʉmʉ maquinóre ijãravʉ cũiquíyebu. Caivʉ ina
cõjeivʉre, caivʉ ina parʉrivʉre, aru caivʉ ina
pʉrʉcʉvarivʉre máre, ũ̶i mauvare, vainí tʉcʉyʉme Cristo,
náre jarʉvarĩ. Aru jípacʉ Jũ̶menijicʉre, ũ̶i mearore
jímʉre, jaboteicõjecʉyʉme caivʉ ũ̶i jaboteimarare.
\v 25 Jaboteiye jaʉvʉ Cristore pʉ Jũ̶menijicʉi epeiyeta caivʉ
ũ̶i mauvare ũ̶i cʉboba cãchinoi. Que teni Jũ̶menijicʉ
jã́d̶ovacʉyʉme ũ̶i vainí tʉre d̶aiyede Cristore náre
jarʉvarĩ.
\v 26 Caivʉ põevare yaiye jaʉvʉ. Yópe põecʉ ũ̶i maucʉ ũ̶i
vainí tʉiyepe ṹ̶re jarʉvarĩ, nopedeca yaiyebu põeva ne
maucʉpe paiye, náre vainí tʉrĩ. Ʉbenita bʉojainʉmʉre,
Jũ̶menijicʉi nacovaiye báque boje Cristore, yaiyú̶ bácʉre, aru
ũ̶i nacovaquiye boje maja ũ̶i põevare máre, ye yaibénamu maja
bedióva cojedeca.
\p
\v 27 Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶i yávaiyede Cristore
vainí tʉrĩ jaboteicõjecʉyʉre caivʉre, caiyede máre. Ʉbenita
majidivʉbu maja ũ̶i nópe cõjeiyede Cristore, ye
jaboteicõjemecʉyʉre jípacʉre. Que baru Jũ̶menijicʉre
jaboteicõjeipõecʉ cʉbebi.
\v 28 Cristo caivʉre, caiyede máre ũ̶i vainí tʉrĩ
jabotequiyede, ṹ̶vacari, Jũ̶menijicʉi mácʉ “Mʉ, ji jʉ
aimʉ, jabotejacʉ yʉre aru ji jaboteimarare máre”, acʉyʉme
Jũ̶menijicʉre. Que teni Jũ̶menijicʉ, ñai Cristore vainí tʉrĩ
jaboteicõjeñʉ macʉyú̶ caivʉre, jabotecʉyʉme caivʉre,
caiyede máre.
\p
\v 29 Apevʉ põeva Jũ̶menijicʉque jã́d̶ovaicõjed̶ama ne baju
ocoque yaivʉ bácavʉre boje. Ʉbenita Jũ̶menijicʉi nacovamenu
yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, bojecʉbejebu apevʉ ne
jã́d̶ovaiye Jũ̶menijicʉque na mácavʉre boje ocoque.
\p
\v 30 Aru ñʉja máre yaijʉrorivʉbu jãravʉa coapa, ñʉje
ñájiye boje ñʉje coyʉrãnʉiyede Jesús ũ̶i yávaiye méne.
Ñʉje ñájiye máre bojecʉbejebu.
\v 31 Mʉja, jívʉ, iyede coyʉquijivʉ yʉ mʉjare, ji torojʉe
boje maje cʉede maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Põeva
boarĩ́ jarʉvaiyʉma yʉre jãravʉa coapa, ji coyʉiye boje Jesús
ũ̶i yávaiye méne.
\v 32 Ji cʉede Éfeso ãmicʉriĩmaroi, pare ñájicacʉ yʉ,
nócavʉ ne maucʉvae boje yʉre yópe ãimara jijecʉrivʉ ne
maucʉvaepe. Die ye bojecʉbejebu yʉre, jãve maru yaivʉ bácavʉ
nacajamevʉre yainore jarʉvarĩ. Majare d̶aiye jaʉjebu yópe ne
aiyepe, “Javena yainájichʉvʉ maja. Que baru ãri ũcuri
torojʉrãjarevʉ”, ad̶ama.
\p
\v 33 Que baru mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ãrʉjara
apecʉ ũ̶i yópe arĩ coyʉiyede: “Ãmena põevaque yóvayʉ baru,
mearo d̶arĩ cõmajiyede ãrʉmetecʉyʉme”, aquemavʉ.
\v 34 Ãrʉmevʉpe tebejarã mʉja. Dajocajarã mʉje ãmeina
teiyede. Apevʉ mʉjacavʉ coreóvabevʉ cãreja aipe ãrojacʉre
Jũ̶menijicʉre. Coyʉyʉbu diede, mʉje cʉyoje tenajiyepe ayʉ
mʉje d̶aiyede.
\s Pablo ũ̶i coyʉino nacovarajimara ne baju mamabaju baquinóra
\r (1 Ts 4.15-17)
\p
\v 35 Apecʉ, yópe arĩ, jẽniari jã́quijichʉbi yʉre: “¿Aipe
d̶arĩ nacajarajidi maja, yainájivʉ bácavʉ?” Aru, “¿Aipe
ãrojaquidi maje baju baquinó?” arĩ jẽniari jã́quijichʉbi.
\v 36 Põecʉ nópe jẽniari jã́ñʉ maru, ye majibecʉtame.
Jẽvari coyʉiyeque buequijivʉ mʉjare. Maje oteiyede jioi,
pĩaquíye jipocamia, oteiyabede pojeiye jaʉvʉ. Oteiyabe
pojeniburu yóboi, pĩaquíyebu.
\v 37 Trigo ãmicʉe oteiyabede o apeyabe oteiyabede máre maje
oteiyede, iye pĩaquíye oteiyabepe paiye ãmevʉ.
\v 38 Maje oteniburu yóboi, Jũ̶menijicʉ pĩaré d̶aibi caiye
oteiyede coapa yópe “Que baquiyébu” ũ̶i arĩ dápiaiye
báquepedeca, ũ̶i cʉed̶aiye báquede caiyede.
\p
\v 39 Cũinátʉrʉ ãmevʉ caivʉ ne bajuá. Põeva ne jiarʉa
baju, aru ãimara ne jiarʉa baju, míjina ne jiarʉa baju, aru moa
máre ne jiarʉa baju, caivʉ coapa ne jiarʉa apebajure cʉvama na.
\v 40 Nopedeca cavarõcavʉ aru joborõcavʉ máre ne bajuá
cũinátʉrʉ ãmevʉ. Cavarõcavʉ ne baju métamu, ne cʉede
cavarõi. Aru joborõcavʉ ne baju métamu, ne cʉede joborõi.
\v 41 Ñai aviá jãravʉcacʉ meacʉ bajube. Aru ñai aviá
ñamicacʉ máre meacʉ bajube. Ʉbenita ñai ñamicacʉ
jãravʉcacʉpe pẽomemi. Aru ina abiácova máre meara bajuvacari,
ʉbenita aviávape paivʉ pẽomema. Aru ina abiácova coapa apede
pẽod̶ama na. Cũinátʉrʉ ãmevʉ cavarõcavʉ ne pẽoiyeque.
\p
\v 42 Yópe vaiyepe oteiyabede, nopedeca vaiquíyebu Jũ̶menijicʉi
nacovaquiyede yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ. Maja yainájivʉ
bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ,
pojequiyebu. Ʉbenita maje baju mamabaju baquinó, maje nacajariburu
yóboi yainore jarʉvarĩ, ye pojebequiyebu.
\v 43 Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ
jarʉvaibaju bácarõ, bojecʉbenotamu. Ʉbenita maje baju mamabaju
baquinó, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, bojecʉrõ
maquiyébu. Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ
jarʉvaibaju bácarõ, parʉbenotamu. Ʉbenita maje mamabaju
baquinó, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, parʉrõ
maquiyébu.
\v 44 Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ
jarʉvaibaju bácarõ, mearo mateávũ̶, maje cʉede ijãravʉi.
Ʉbenita maje baju mamabaju baquinó mearo maquiyébu, maje
cʉrãjiyede mamajãravʉ cũiméjãravʉi, maje nacajariburu yóboi
yainore jarʉvarĩ. Maje ijãravʉquebaju cʉe boje, majidivʉbu
maja mamajãravʉ cũiméjãravʉquebaju máre cʉquiyebu. Baju
cʉbedu, apʉé máre cʉbevʉ.
\p
\v 45 Caride maja cʉvarivʉbu maje baju yópe Adán mácʉi baju
bácarõpe, Jũ̶menijicʉi jíye báquede ũ̶ mácʉre. Yópe arĩ,
toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i yávaiyede:
“Mamarʉmʉcacʉ, ũ̶i ãmiá Adán, Jũ̶menijicʉi cʉed̶aimʉ
marejaquémavʉ, apʉcʉyʉ ũ̶i bajuque”, arĩ
toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita Adán mácʉi yóbocacʉ, Cristo,
maja mamajãravʉ cũiméjãravʉcavʉ maje mamarʉmʉcacʉ, apʉre
d̶ayʉbe majare maje ũmei. Que baru jícʉyʉme majare mamabaju,
maje cʉrãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
\v 46 Aru maje apʉé máre quédecabu. Mamarʉmʉre mamajãravʉ
cũiméjãravʉquebaju cʉvabevʉ. Quénora mamarʉmʉre
ijãravʉquebaju cʉvarivʉbu. Aru no yóboi, maje nacajariburu
yóboi yainore jarʉvarĩ, mamajãravʉ cũiméjãravʉquebaju
cʉvarãjaramu.
\p
\v 47 Ñai Adán mácʉ, maje mamarʉmʉcacʉ bácʉ, Jũ̶menijicʉi
cʉed̶aimʉ mácʉ barejaquémavʉ joboque. Que baru joborõcacʉ
barejaquémavʉ ũ̶ mácʉ. Ʉbenita ũ̶ mácʉi yóbocacʉ,
Cristobe cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõcacʉ.
\v 48 Caivʉ joborõcavʉ cʉvarivʉbu maje bajure yópe ñai jobore
jocarĩ dayʉ bácʉ ũ̶i baju bácarõpe painore. Aru caivʉ
cavarõ mearocavʉ bárãjivʉ cʉvarãjaramu maje bajure yópe ñai
cavarõ mearore jocarĩ dayʉ bácʉ ũ̶i bajupe painore.
\v 49 Yópe caride maje cʉvaepe maje bajure ñai jobore jocarĩ dayʉ
bácʉ, Adán mácʉ, ũ̶i baju bácarõpe painore, nopedeca
cʉvarãjaramu maja maje bajure ñai cavarõ mearore jocarĩ dayʉ
bácʉ, Cristo, ũ̶i bajupe painore.
\p
\v 50 Mʉja, jívʉ, jãve coyʉyʉbu mʉjare iyede. Maja cʉrivʉ
bʉojabenajaramu no Jũ̶menijicʉi jaboteinoi ijãravʉquebajuque,
maje cʉvaede caride. Maje ijãravʉquebaju cũimébaju ãmevʉ.
Quénora pojequiyebu. Que baru maja cʉrivʉ bʉojabenajaramu no
Jũ̶menijicʉi jaboteinoi ijãravʉquebajuque.
\v 51 Caride mʉjare coyʉyʉbu yʉ Jũ̶menijicʉi yávaiyede
jãvene, ũ̶i jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita
jã́d̶ovainore caride. Caivʉ maja, Jesúre jʉ aipõeva,
yaibénajaramu. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ oatʉvacʉyʉme caiye maje
bajuáre.
\v 52 Maumejiena, yópe põecʉ ũ̶i mimiyepe, iye Jũ̶menijicʉi
japuicõjequiye japuino bubaino maquinóre jápuraquiyede,
Jũ̶menijicʉ oatʉvacʉyʉme maje bajuáre. Aru dinʉmʉ
maquinómiareca maja Jesúre jʉ aipõeva yainájivʉ bácavʉre
nacovacʉyʉme Jũ̶menijicʉ yainore jarʉvarĩ, maje yaibénajiyepe
ayʉ cojedeca.
\v 53 Oatʉvaiye jaʉvʉ maje baju pojejʉroribajure, maje
cʉvarãjiyepe aivʉ apebaju cũimébajure. Oatʉvaiye jaʉvʉ maja
yaijʉrorivʉre, maje yaibénajiyepe aivʉ.
\p
\v 54 Maja yaibénajivʉre, maje cʉrãjiyede maje cũimébajuque,
vaiquíyebu yópe Jũ̶menijicʉi arĩ toivaicõjeiye báquepedeca
ũ̶i yávaiyede: “Caride põeva yaibénajarama bedióva cojedeca.
Jũ̶menijicʉ bʉojaibi vainí tʉyʉ caivʉre, caiyede máre,
ṹ̶re maucʉvarĩduivʉre jarʉvarĩ.
\v 55 Põeva vainí tʉimara mácavʉpe paivʉ ne yaijʉroe boje,
vainí tʉimarape paivʉ ãmevʉ caride. Põeva ñájine d̶aimara
mácavʉpe paivʉ ne yaijʉroe boje, ñájine d̶aimarape paivʉ
ãmevʉ caride”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
\v 56 Ʉbenita põeva ãmeina teivʉ ñájinajarama ne yainájiyede,
ne ãmeina teiye boje. Aru Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i
coyʉiye báqueque Moisés bácʉre coreóvaivʉbu maja ina põeva
ãmeina teivʉre ñájine d̶arãjimarare, ne ãmeina teiye boje.
\v 57 Ʉbenita torojʉede jínajarevʉ Jũ̶menijicʉre. Ʉ̃́recabe
maje jabocʉ Jesucristore vainí tʉre d̶are d̶ayʉ majare ãmeina
teiyede jarʉvarĩ, maje cʉe boje maje jabocʉ Jesucristoque
cũinávʉpe.
\p
\v 58 Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, parʉre nʉjara mʉja mʉje
ũmei, dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore. Me
majidivʉbu mʉja caiye mʉje memecaiyede ṹ̶re bojecʉede, mʉje
cʉe boje ṹ̶que cũinávʉpe. Que baru cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ
baju ṹ̶re memecajarã.
\c 16
\s Pablo ũ̶i jícõjeino Jesúre jʉ aipõevare, ne cad̶atenajiyepe
ayʉ névʉ cʉve cʉvabevʉre
\r (Ro 15.25-26; 2 Co 8-9)
\p
\v 1 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje jínajiyena
ina Jesúre jʉ aipõeva, cʉve cʉvabevʉre, mʉje toivaiye
báquede yʉre paperayocaque. D̶ajarã mʉja yópe ji d̶aicõjeiye
báquepe ina Jesúre jʉ aipõevare, cójijivaivʉre Galacia
ãmicʉrijoborõi.
\v 2 Sumana coapa domingo jãravʉi, caivʉ mʉja coapa ĩni
epejarã tãutʉrare, cad̶atenajivʉ cʉve cʉvabevʉre. Mʉje ĩ́ye
báquede no sumana baji ĩni epejarã mʉja yópe mʉje ĩ́ye
báquepe. Que teni ji eaquiyede mʉje yebai, tãutʉrare vorĩdurĩ,
ĩni, jícõjeiye jaʉbequiyebu mʉjare.
\v 3 Ji eaquiye jipocamia, beojarã mʉjacavʉre, ina nʉvarajivʉre
iye tãutʉrare, mʉje jícarãjiyede, Jerusalén
ãmicʉriĩmaroita. Aru ji eaquiyede mʉje yebai paperayocare
jícʉyʉmu náre, ne nʉvari jã́d̶ovarajiyepe acʉyʉ
Jerusalẽ́cavʉ Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare, ne majinajiyepe
ayʉ ñamejare na aru yéde ne nʉvaiyede.
\v 4 Dinʉmʉ maquinóre mearu ji dápiainoi, yʉ máre náque
nʉri, yʉre yóvarãjarama.
\s Pablo ũ̶i coyʉino ũ̶i d̶ájʉroede
\r (Hch 19.8-10, 21; 1 Co 4.17)
\p
\v 5 Ji etaquiyede yore jocarĩ, vaicú̶yʉmu Macedonia
ãmicʉrijoborõi. No yóboi, eacʉyʉmu mʉje ĩmaro Corintoi.
\v 6 Mautequijichʉvʉ mʉje yebai obediaviava baju. Yʉ eayʉ baru,
mautecʉyʉmu mʉjaque ʉracoro baede. Dinʉmʉ maquinóre que tedu,
mʉjacapũravʉ yʉre cad̶ateivʉ bʉojarãjaramu, ji nʉre
nʉquiyepe aivʉ ã́ro ji nʉquino apenoita.
\v 7 Obebejãravʉa baju jã́cʉnʉiyʉbevʉ yʉ mʉjare. Maumena
vaiyʉbevʉ yʉ mʉje ĩmarore jocarĩ. Quénora mauteiyʉvʉ yʉ
mʉjaque obediaviava baju, maje jabocʉi yʉre mauteicõjenu.
\v 8-9 Ʉbenita obedivʉ yócavʉ jápiaiyʉrivʉbu Jesús ũ̶i
yávaiye méne. Náre bueiye jaʉvʉ yʉre. Aru apevʉ obedivʉ
máre maucʉvarĩduivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Náre
cãrijovaicõjeiyʉbevʉ ina Jesúre jʉ ájʉrorivʉre. Que baru
mautecʉyʉmu yore Éfeso ãmicʉriĩmaroi, pʉ Pentecostés
jãravʉ, judíova ñʉje torojʉve teijãravʉita.
\p
\v 10 Timoteo máre, yú̶pe páyʉ, maje jabocʉ Jesucristore
memecayʉbe. Que baru ũ̶i earu mʉje yebai, me torojʉcʉ cʉre
d̶ajarã ṹ̶re.
\v 11 Ʉ̃́re ãmeina jã́mejara mʉja. Quénora pued̶ajarã ṹ̶re.
Aru cad̶atejarã ṹ̶re, ũ̶i nʉre nʉquiyepe aivʉ cãrijimenoque.
Yʉ coreyʉbu ũ̶ copaidacʉyʉre ji yebai apevʉ majevʉque.
\p
\v 12 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede majecʉ Apolorã
mʉje toivaiye báquede paperayocaque. Paredeca jẽniariducacʉ
ṹ̶re, ũ̶i yóvaquiyepe ayʉ majevʉre ne jã́ranʉiye báquede
mʉjare. Ʉbenita dinʉmʉ mácarõre ṹ̶capũravʉ nʉiyʉbeteame.
Apenʉmʉ ũ̶i bʉojaquinʉmʉ jã́cʉnʉcʉyʉme mʉjare.
\s Pablo ũ̶i meaicõjeino Corintocavʉre
\r (Hch 18.2; 1 Co 1.16)
\p
\v 13 Me jã́jara mʉja. Jʉ are nʉjara mʉja maje jabocʉ
Jesucristore. Jidʉbejarã apevʉ ne ãmed̶ajʉroede mʉjare, mʉje
Jesúre jʉ aiye boje. Aru parʉre nʉjara mʉja mʉje ũmei, mʉje
jʉ aiyede Jesúre dajocabevʉva.
\v 14 Caiye mʉje d̶aiyeque ʉjarã apevʉre.
\p
\v 15 Mʉja, jívʉ, me majidivʉbu Estéfanas ũ̶ jinaque ne
borore. Nácapũravʉ jʉ aima Jesucristore mamarʉmʉre, caivʉ
apevʉ Acaya ãmicʉrijoborõcavʉ jipocai. Aru memecavaivʉbu
Jũ̶menijicʉi põevare, cad̶atenajivʉ náre dajocabevʉva.
\v 16 Ʉvʉ yʉ mʉje jʉ aiyede náre. Náre aru apevʉ majevʉ
nápe paivʉre, apevʉre cad̶ateipõevare aru memecaipõevare
máre, jʉ arĩ jaboteicõjejara mʉjare.
\v 17 Torojʉvʉ yʉ ina Estéfanas, Fortunato, aru Acaico máre ne
edaiye báquede yore. Nácapũravʉ cad̶ateivʉbu yʉre yópe mʉje
cad̶atejʉroepe yʉre, cʉrivʉ bʉojaru yú̶que.
\v 18 Parʉre nʉre d̶aivʉbu yʉre ji ũmei, yópe ne parʉre nʉre
d̶aiyepe mʉjare máre mʉje ũmei. Náre aru apevʉ nápe paivʉre
máre “Meavʉ”, arĩ pued̶ajarã mʉja.
\p
\v 19 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ Asia
ãmicʉrijoborõi meaicõjed̶ama mʉjare. Aquila aru Priscamaque aru
ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne cũ̶rami jívʉi ʉrarõ
meaicõjed̶ama mʉjare, ne cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe
mʉjaque.
\v 20 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva yore cʉrivʉ meaicõjed̶ama
mʉjare. Me jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre mʉje jivare nuri, mʉje
Jũ̶menijicʉ jina mae boje.
\v 21 Caride yú̶vacari, Pablo, toivaivʉ, meaicõjeñʉ caivʉ
mʉjare.
\p
\v 22 Ácʉ põecʉ ũ̶i ʉbedu maje jabocʉ Jesucristore,
Jũ̶menijicʉ ñájine d̶ajacʉrĩ ṹ̶re toabo cũiméboi
cainʉmʉa. ¡Mʉ, maje jabocʉ Jesús, dajacʉ!
\v 23 Maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare
bojecʉbeda ũ̶i me boje.
\v 24 Yʉ ʉvʉ caivʉ mʉjare cʉrivʉre Jesucristoque
cũinávʉpe. Quénoramu.
