\id GAL Cubeo [cub] NT (Colombia) -2009 bd. 
\h Gálatas
\toc1 Gálatas
\toc2 Gá
\mt Gálatas
\ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ũ̶i toivaicõjeiye báquede
paperayocare Galacia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõevare.
Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ũ̶i yávaiye méne
beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ũ̶i yávaiye
méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ũ̶i coyʉiyede.
Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1,
9:1-31, 13:1-28:31, aru ũ̶i cʉede Galacia ãmicʉrijoborõi Hch
13-14, 16:1-7. Apevʉ ne dápiaiyepe, Pablo bácʉ
toivaicõjenejaquemavʉ iyoca paperayocare ãniʉjʉ bácarõre 48
d.C. ũ̶i cʉede Antioquía ãmicʉriĩmaro Siria
ãmicʉrijoborõcarõi. Ʉbenita apevʉ ne dápiaiyepe, ũ̶ mácʉ
toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉ bácarõre 52 d.C. pʉque
ũ̶i cucʉnʉiyede, coyʉcʉyʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne, ũ̶i
cʉede Corinto ãmicʉriĩmaroi. Aru apevʉ ne dápiaiyepe, ũ̶ mácʉ
toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉ bácarõre 56 d.C.
yóbecʉe ũ̶i cucʉnʉiyede, coyʉcʉyʉ Jesús ũ̶i yávaiye
méne, ũ̶i cʉede Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Pablo bácʉ
coyʉrejaquemavʉ ṹ̶re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ũ̶i
toivacaquiye báquede diyocare (Gá 6:11).
\ip Diyocaque Pablo bácʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ ũ̶ baju Jesús
ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre. Aru coyʉrejaquemavʉ
põeva ne boropatebenajiye majibede Jũ̶menijicʉi jã́inore ne
d̶aiye boje yópe d̶aicõjeiyepe. Coyʉrejaquemavʉ põeva yópe
boropatebevʉpe Jũ̶menijicʉi jã́inore ne jʉ aiyeque Jesucristoi
d̶aiye báquede ũ̶i yaiyede jocʉcʉjaravena náre boje.
Coyʉrejaquemavʉ põecʉ cʉbecʉre d̶aiye majicʉ yópe
boropatebecʉpe ũ̶i bajure Jũ̶menijicʉi jã́inore.
\ie
\c 1
\s Pablo ũ̶i meaicõjeino Galaciacavʉre
\r (Mt 20.28; Mr 10.45; 1 Ti 2.6; Tit 2.14)
\p
\v 1 Yʉ, Pablo, Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimʉtamu. Põecʉ ãmemi beorĩ daroyʉ yʉre epecʉyʉ
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne coyʉipõecʉva. Quénora
Jesucristorecabe, majepacʉ Jũ̶menijicʉque, ñai nacovañʉ mácʉ
Jesucristore yainore jarʉvarĩ, epeyʉ bácʉ yʉre coyʉcʉyʉva
ũ̶i yávaiye méne.
\v 2 Yʉ aru caivʉ majevʉ, Jesúre memecaivʉ yú̶que cʉrivʉque,
meaicõjeivʉbu mʉjare, Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre
cójijiñamiai
Galacia ãmicʉrijoborõi.
\v 3 Majepacʉ Jũ̶menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo
d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ũ̶i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre
d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
\v 4 Jesucristo, jʉ arĩ majepacʉ Jũ̶menijicʉre, d̶arejaquemavʉ
yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe. Que teni ũ̶i bajuma yaidéjaquemavʉ,
maje boropatebenajiyepe ayʉ maje ãmeina teiye boje, mead̶acʉyʉ
majare, maje ãmeina tebenajiyepe ayʉ yópe apevʉ
ijãravʉcavʉpe.
\v 5 Que baru mearore jínajarevʉ Jũ̶menijicʉre cainʉmʉa.
Quédecabu.
\s Cũinárora Jũ̶menijicʉi mead̶aino põevare
\r (1 Ts 2.4)
\p
\v 6 Cuecumari jã́ivʉ yʉ mʉje d̶aiyede. Maumejiena
dajocaivʉbuya mʉja Jũ̶menijicʉre, ñai cutuyʉ bácʉre mʉjare
ũ̶ jina márajivʉva Cristoi mearo d̶acaiye báquede mʉjare ũ̶i
yaiyede majare boje. Ʉ̃́re dajocarĩ, jʉ aivʉbuya mʉja ape
yávaiyede, Jũ̶menijicʉi yávaiye méne jarʉvarĩ.
\v 7 Ʉbenita ape yávaiye me cʉbevʉ. Cũinároramu cʉvʉ:
Jesucristo majare mead̶ayʉbe. Coyʉyʉbu mʉjare diede, apevʉ
põeva ne bueiye boje apeno bueinore. Que teni cãrijovaivʉbuya
mʉjare. Aru oatʉvaiyʉrĩduivʉbuya iye yávaiye méne, Cristoi
mead̶aiyede majare.
\v 8 Ʉbenita ácʉ põecʉi coyʉru mʉjare ape yávaiyede iye
yávaiye méne ñʉje mʉjare mamarʉmʉre coyʉiye báquede
jarʉvarĩ, aru “Coyʉyʉbu mʉjare Cristoi yávaiye méne” ũ̶i
aru ʉbenina, Jũ̶menijicʉ ñájine d̶ajacʉrĩ ṹ̶re toabo
cũiméboi cainʉmʉa. Ye baju ãmevʉ yú̶vacari ji coyʉru o
ángele cũinácʉ Jũ̶menijicʉi cʉrõcacʉvacari ũ̶i coyʉru ape
yávaiyede, ñájine d̶ajacʉrĩ Jũ̶menijicʉ ñʉjare máre.
\v 9 Javede coyʉcacʉ mʉjare diede. Aru caride máre coyʉyʉbu
diede mʉjare, Jesucristore jʉ aivʉre, cojedeca: Ácʉ põecʉi
coyʉru mʉjare ape yávaiyede, iye Cristoi yávaiye méne
jarʉvarĩ, Jũ̶menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ṹ̶re toabo
cũiméboi cainʉmʉa.
\v 10 Ji nópe coyʉiye boje, coreóvaivʉbu mʉja jãve põeva ne
me jã́iyede vobecʉre. Quénora jãve voyʉbu Jũ̶menijicʉ ũ̶i me
jã́iyede yʉre. Jãve buebevʉ yópe põeva ne ʉrõpe. Quénora
bueivʉ Jũ̶menijicʉi ʉrõpe. Yʉ bueyʉ baru põeva ne ʉrõpe,
memecabejebu Cristore.
\s Pablo ũ̶i coyʉino Jesúi coyʉicõjeiyede ṹ̶re ũ̶i yávaiye
méne
\r (Hch 8.3, 9.3-6, 26-30, 11.30, 15.2, 22.3-10, 26.9-11, 13-18)
\p
\v 11 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje coreóvaiyede iye Jesús ũ̶i
yávaiye méne ji coyʉiyede põeva ne dápiaiye ãmene.
\v 12 Põecʉ cʉbebi coyʉyʉ bácʉ yʉre diede. Aru põecʉ
cʉbebi bueyʉ bácʉ yʉre diede. Quénora Jesucristovacari
coreóvare d̶arejame yʉre.
\p
\v 13 Javede mʉjavacari jápiad̶avũ̶ ji borore, ji d̶aiye báquede
yópe caivʉ judíovape, ji jʉ aquiye jipocamia Jũ̶menijicʉre.
Jũ̶menijicʉi põeva Jesúre jʉ aivʉre cujurĩ, boarĩ́, ñájine
d̶ayʉ barejacácʉ yʉ cõmaje ãroje jã́mecʉva. Coavaiyʉrĩduyʉ
barejacácʉ yʉ ne cójijiyede, ne dajocarãjiyepe arĩduyʉ ne jʉ
aiyede Jesúre.
\v 14 Aru ji mearore jíye báquede Jũ̶menijicʉre yópe caivʉ
judíovape, d̶are nʉrejacacʉ yʉ apevʉ judíova pʉeno, ina
põeteivʉ bácavʉre yú̶que. Que baru ne pʉeno jʉ arĩ, d̶are
cuyʉ barejacácʉ iye d̶aicõjeiyede ñʉjeñecuva mácavʉ ne
bueiye báquede némarare aru népãramenare máre.
\p
\v 15 Ʉbenita nópe d̶ayʉ bácʉreca, Jũ̶menijicʉcapũravʉ
yópe d̶acarejaquemavʉ yʉre. Beorejaquemavʉ yʉre ji põetequiye
jipocamia. Aru cuturejaquemavʉ yʉre, ũ̶i pare ʉe boje põevare,
ji memequiyepe ayʉ ṹ̶que.
\v 16 Coreóvare d̶arejaquemavʉ yʉre mamacʉre, Jesucristore, ji
coyʉquiyepe ayʉ ũ̶i yávaiye méne ina judíova ãmevʉre. Que
baru Jũ̶menijicʉi coreóvare d̶arĩburu yóboi yʉre mamacʉre,
ñamene jẽniari jã́menejacacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre yʉre.
\v 17 Cũiná Jerusalén ãmicʉriĩmaroi jã́cʉnʉmenejacacʉ yʉ
ina ji jipocai Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare,
buecʉyʉ náque. Quénora cũiná nʉrejacacʉ yʉ Arabia
ãmicʉrijoborõi, copaidacʉyʉ cojedeca nore jocarĩ Damasco
ãmicʉriĩmaroi.
\p
\v 18 Ʉbenita yóbecʉriʉjʉa vainíburu yóboita, nʉrejacacʉ yʉ
Jerusalẽ́i, Pedrore jã́cʉñʉ. Cʉrejacacʉ ṹ̶que pʉcasumana
bajura.
\v 19 Aru apevʉ ina Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimarare jã́menejacacʉ yʉ dinʉmʉre. Quénora
jã́rejacacʉ yʉ ñai Santiagore, maje jabocʉi yócʉre.
\v 20 Iye ji coyʉiye jãvetamu. Borocʉbecʉva coyʉivʉ yʉ diede
mʉjare Jũ̶menijicʉi jã́inoi.
\p
\v 21 Aru ji nʉriburu yóboi Jerusalẽ́ne jocarĩ, nʉrejacacʉ yʉ
Siria aru Cilicia ãmicʉrijoborõai.
\v 22 Ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ĩmaroa coapa Judea
ãmicʉrijoborõcavʉ jã́menejaquemavʉ yʉre cãreja dinʉmʉre.
\v 23 Quénora jápiarejaquemavʉ ji borore, yópe aiyede: “Ñai
cujurĩ boarĩ́ ñájine d̶ayʉ bácʉ Jesúre jʉ aipõevare
javede, ne dajocarãjiyepe arĩduyʉ ne jʉ aiyede Jesúre, caride
coyʉyʉbe Jesús ũ̶i yávaiye méne, põeva ne jʉ arãjiyepe ayʉ
ṹ̶re”, arejaimad̶a náre yʉrã.
\v 24 Que baru mearore jídejaquemavʉ na Jũ̶menijicʉre, ũ̶i
mearo d̶are d̶aiye boje yʉre.
\c 2
\s Apevʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne
me jã́ino Pabloi memeinore
\p
\v 1 Catorce paiʉjʉa vainíburu yóboi, nʉcacʉ yʉ cojedeca
Jerusalẽ́i. Bernabé yóvame yʉre. Aru nʉvacarã Titore
máre.
\v 2 Nʉcacʉ yʉ Jũ̶menijicʉi jã́d̶ovaiye boje nʉiye
jaʉrõre yʉre noi. “Ji bueiye báque, aru caride ji bueiye,
põevare ʉbenina bíjaquijichʉvʉ, jabova ne ʉbedu ji bueiyede”,
arĩ dápiacacʉ yʉ ji baju. Que baru cójijicacʉ yʉ
Jesúre jʉ aipõevai jabovaque, coyʉcʉyʉ náre Jesús ũ̶i
yávaiye méne ji bueiyede judíova ãmevʉre, majicʉyʉ méne o
ãmene ji bueiye.
\v 3-4 Aru apevʉ põeva buraicõjeiyʉrĩduquemavʉ ji yóvaimʉ
Titore ũ̶i cajede judíovape, ũ̶i bʉcʉva judíova ãmevʉreca.
Ʉbenita ina jabova ye buraicõjemeteima ṹ̶re. Ina
buraicõjeiyʉrĩduivʉ Jesúre jʉ aivʉpe teivʉ yavenina darĩ
cójijima ñʉjaque, majinajivʉ aipe ñʉje d̶aiyede. Boro
coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduima ñʉjare, ñʉje d̶abe boje caiye
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede, ũ̶i coyʉiye báquede Moisés
bácʉre. Caiye diede d̶aiye jaʉbevʉ ñʉjare caride, ñʉje cʉe
boje Jesucristoque cũinávʉpe, ũ̶i boropatebede d̶aiye boje
majare Jũ̶menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nácapũravʉ yebacavʉpe
tede d̶aiyʉrĩduima ñʉjare, “D̶ajarã caiye iye
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe ũ̶i coyʉiye báquede Moisés
bácʉre”, ne ainoque.
\v 5 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ ye d̶abetecarã yópe ne ʉrõpe.
Ñʉja d̶aivʉ baru yópe ne ʉrõpe, buebejebu iye yávaiye méne
jãvene, Jesucristoi mead̶aiyede majare. Que baru d̶abetecarã
yópe ne d̶aicõjeniduiyepe, oatʉvabenajivʉ Jesús ũ̶i yávaiyede
jãvene.
\v 6 Aru ina Jesúre jʉ aipõevai jabovavacari jʉ arĩ ñʉjare,
ye apejĩene oatʉvaicõjemeteima ji bueiyede Jesús ũ̶i yávaiye
méne.
\p
Ina jabovabu Jesúre jʉ aivʉ ne aimara parʉrivʉ, ne cʉe
báque boje Jesúque. Ʉbenita Jũ̶menijicʉvacari jã́imi caivʉ
põevare cũinátʉrʉ. Que baru ye baju ãmevʉ yʉre ina jabova ne
parʉé põeva ne jã́iyede.
\v 7 Oatʉvaicõjemeteima yʉre ji bueiyede. Quénora, “Jãve
coreóvaivʉbu caride”, aima na. “Jũ̶menijicʉi epeimʉmu
mʉ, bueyʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne judíova ãmevʉre yópe ũ̶i
epeiye báquepe Pedrore bueyʉ diede judíovare”, aima yʉre
ina jabova.
\v 8 Aru Jũ̶menijicʉvacari epedejaquemavʉ yʉre Jesús ũ̶i
yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ judíova ãmevʉre, yópe ũ̶i
epeiye báquepe Pedrore Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimʉ judíovare.
\v 9 Que baru ina Jesúre jʉ aipõevai jabova parʉrivʉ põeva ne
jã́iyede; Santiago, Pedro, aru Juan máre; coreóvaima
dinʉmʉre Jũ̶menijicʉ yʉre memecare d̶ayʉre ṹ̶re, ũ̶i mearo
d̶acaiye boje bojecʉbeda. Que baru caivʉ ñʉja, ina yóbecʉrã
aru yʉ Bernabémaque, pʉrʉjẽcarã ñʉje baju,
jã́d̶ovarajivʉ ne jʉ aiyede ñʉje memecaiyede Jũ̶menijicʉre.
Que teni ñʉje ũme cũinátʉrʉ, “Pablo Bernabémaque
buenajarama Jesús ũ̶i yávaiye méne judíova ãmevʉre. Aru
Santiago, Pedro, aru Juan máre buenajarama Jesús ũ̶i yávaiye
méne judíovare”, acarã ñʉja.
\v 10 Que aiyede, cũináro apejĩnore ina jabova coyʉima
ñʉjare. Jẽniaima ñʉje dajocabenajiyepe aivʉ ñʉje
cad̶ateiyede ina cõmaje ãrojarivʉre. Aru yú̶capũravʉ pare
cad̶atede nʉiyʉcʉ batecácʉ náre.
\s Pablo ũ̶i yávarĩ mead̶aino Pedrore Antioquíai
\r (Hch 11.2-17)
\p
\v 11 Ʉbenita ji cʉede Antioquía ãmicʉriĩmaroi, Pedro
edame noi Jesúre jʉ aipõevai cójijiñami. Apejãravʉa
vainíburu yóboi, ãmeina d̶áme ũ̶. Dinʉmʉ yávacacʉ yʉ
ṹ̶re copʉ Jesúre jʉ aipõeva ne jápiainoi, ũ̶i ména d̶abe
boje ũ̶i d̶aiyede.
\v 12 Mamarʉmʉre Pedro mearo d̶ayʉ bateáme. Ãñʉ mateáme
ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉque. Ʉbenita
apejãravʉa vainíburu yóboi, apevʉ ũ̶mʉva, Santiagoi daroimara
mácavʉ, ne edaiyede Antioquíai, Pedro yóvabeteame ina Jesúre jʉ
aipõevacavʉ judíova ãmevʉre. Dajocame ũ̶i ãiyede náque.
Aru coateni bʉame ũ̶i baju náre jarʉvarĩ. Nópe d̶áme
ũ̶i jidʉé boje ina edaivʉ bácavʉ ne buraicõjeiyʉe boje caivʉ
Jesúre jʉ aipõeva ũ̶mʉvare ne cajede judíovape.
\v 13 Pedro majicʉvacari Jũ̶menijicʉ me jã́ñʉre Jesúre jʉ
aipõeva judíova ãmevʉre, aru majicʉvacari coateiye jaʉbenore
ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre jarʉvarĩ,
coateame ũ̶i bajuma. Aru apevʉ Jesúre jʉ aipõevacavʉ
judíova máre, ṹ̶pe d̶arĩ bʉima. Que teni na máre
majidivʉvacari coateiye jaʉbenore Jesúre jʉ aipõevacavʉ
judíova ãmevʉre jarʉvarĩ, coateima ne bajumia. Aru Bernabé
máre náque nʉame ũ̶.
\v 14 Ji jã́inore ne nópe d̶aiyede ye ʉbetecacʉ yʉ. Que baru
yópe arĩ, coyʉcacʉ Pedrore caivʉ ne jápiainoi:
“Mú̶vacari judíotamu. Ʉbenita d̶abevʉ mʉ judíova ne d̶aiyepe.
Quénora d̶aivʉ mʉ judíova ãmevʉ ne d̶aiyepe. Que baru, ¿aipe
teni d̶are d̶aiyʉrĩduyʉrũ̶ mʉ ina judíova ãmevʉre judíova
ne d̶aiyepe? Mi dajocaiye boje náre, na yóvaiyʉrivʉ baru mʉre,
d̶aiye jaʉjebu náre judíovape. Que baru meamevʉ mi d̶are
d̶aiyʉrĩduiye náre”, acacʉ yʉ Pedrore.
\s Jũ̶menijicʉ ũ̶i mead̶aino judíovare aru judíova ãmevʉre
máre ne jʉ aiyede Cristore
\r (Ro 3.20, 22; Fil 1.21)
\p
\v 15 Põetedejacarã ñʉja judíova. Que baru judíova bajubu
ñʉja. “Judíova ãmevʉ ãmeina teivʉbu ne cʉvabe boje
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquede”,
arĩ dápiaivʉbu ñʉja.
\v 16 Ʉbenita põecʉ cʉbebi Jũ̶menijicʉ “Boropatebevʉ mʉ ji
jã́inore”, ũ̶i aimʉ, ũ̶i d̶aiye boje yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora
Jũ̶menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, aibi põevare ne
jʉ aiyede Jesucristore. Diede me majidivʉbu ñʉja judíova
Jesúre jʉ aivʉ. Aru ñʉja judíovavacari jʉ aivʉbu
Jesucristore, Jũ̶menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”,
ũ̶i aquiyepe aivʉ d̶abevʉva yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede
Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Que baru põeva cʉbema
boropatebevʉpe Jũ̶menijicʉi jã́imara, ne d̶aiye boje yópe
d̶aicõjeiyepe.
\v 17 Que baru ñʉja napini coreivʉ Jũ̶menijicʉi jã́iyede
ñʉjare boropatebevʉpe ñʉje jʉ aiye boje Jesucristore,
dajocad̶avũ̶ ñʉje d̶aiyʉrĩduiyede yópe Moisés bácʉi
d̶aicõjeiye báquepe. Aru apevʉ ne jã́iyede ñʉja nópe
teivʉre, “Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede vainí tʉivʉbu na yópe
judíova ãmevʉpe”, arãjichʉma na. Aru, “Cristo vainí tʉre
d̶aibi põevare Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede jarʉvarĩ”,
arãjichʉma na. ¡Aipinʉmʉa nópe abejarãri! Ne que aru jãve
ãmevʉtamu.
\p
\v 18 Que baru yópe bueyʉbu yʉ: “Põevare boropatebevʉpe
Jũ̶menijicʉi jã́quiyepe aivʉ, ne jʉ aiye Jesucristore jaʉvʉ
náre”, arĩ bueyʉbu. Ʉbenita, “Mʉje me cʉrãjiyepe aivʉ
Jũ̶menijicʉque, d̶aiye jaʉvʉ mʉjare yópe Moisés bácʉi
d̶aicõjeiyepe”, abevʉ yʉ mʉjare. Aru nópe cõjeñʉ maru,
vainí tʉjebu yʉ Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede.
\v 19 Aru javede Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye
báquede Moisés bácʉre d̶arĩdurejacacʉ yʉ, boropatebecʉyʉ
Jũ̶menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nópe d̶arĩduyʉvacari,
cainʉmʉa boropateyʉpe barejacácʉ. Ʉbenita caride ji cʉede
Jesucristoque cũinávʉpe, boropatebecʉtamu yʉ Jũ̶menijicʉi
jã́inore. Que baru caride Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquede
quénora d̶abecʉtamu yʉ.
\v 20 Maje jabocʉ Jesucristo yaiyú̶ bácʉ jocʉcʉjaravena
oatʉvarejaquemavʉ ji ãmene. Que baru caride jipocai ji cʉe
báquepe ãmevʉ yʉ. Cristo cʉcʉ yú̶que d̶are d̶aibi yópe ũ̶i
ʉrõpe. Que baru javede ji d̶aiye báquepe d̶abevʉ cojedeca.
Quénora d̶aivʉ Cristo jiede. Ji ãmeina teiye boje,
yaidéjaquemavʉ. Que baru ṹ̶re jʉ arĩ, ũ̶i d̶aicõjeiyede
d̶ayʉtamu yʉ.
\v 21 Que baru jarʉvabevʉ yʉ Jũ̶menijicʉi jíye bojecʉbede
ũ̶i me boje, iye Jesucristoi mearo d̶acaiyede yʉre, ji
d̶arĩduiyeque yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiyepe. Jũ̶menijicʉi
jã́ru põevare boropatebevʉpe ne d̶aiyede yópe ũ̶i
d̶aicõjeiyepe, Jesucristoi yaino mácarõ jaʉbejebu. Yaijébu ũ̶
ʉbenina.
\c 3
\s Pablo ũ̶i bueino põeva boropatebevʉ ãmevʉre Jũ̶menijicʉi
jã́inore ũ̶i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báqueque
\r (Hch 3.25; Ro 1.17, 4.3, 16, 10.5)
\p
\v 1 Mʉja, Galacia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aivʉ,
ãrʉmevʉpe nurié dápiabevʉ mʉja. Mʉje jã́iyede nurié
coyʉcacʉ mʉjare Jesucristoi yaiye báquede ne pẽvaimʉre
jocʉcʉjaravena maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita mʉjamu apevʉ ne
jʉjovaimara.
\v 2 Que baru mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene, ji coyʉiye
báquede mʉjare, dajocaivʉbuya mʉja. Quénora ʉbenina dápiarĩ
bú̶yavũ̶ boropateni bʉojaivʉ Jũ̶menijicʉi jã́inore mʉje
d̶aiyeque yópe iye d̶aicõjeiyepe Moisés bácʉi toivaiye
báquede. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ jãve darobedejaquemavʉ majare
ũ̶i Espíritu Santore maje d̶aiye boje yópe ũ̶i d̶aicõjeiyede
Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora jãve darorejaquemavʉ
ṹ̶re maje jápiarĩ jʉ aiye boje Jesús ũ̶i yávaiye méne.
\v 3 Jũ̶menijicʉi Espíritu Santo apʉre d̶arĩ bú̶quemavʉ
mʉjare mamaũmene. Que baru bʉojaiyʉe jaʉbevʉ mʉjare iye mʉje
cʉvaede mamaũmene mʉje majiéqueda. Nópe d̶aivʉ baru,
ãrʉmevʉpe d̶ajebu mʉja.
\p
\v 4 ¿Caiye iye vaiye báque bojecʉbedi mʉjare? Jãve dápiarĩ
coreóvad̶avũ̶ aipino bojecʉede iye mʉjare vaiye báquede.
\v 5 Jũ̶menijicʉ jãve darobebi mʉjare ũ̶i Espíritu Santore aru
d̶abebi põeva ne d̶arĩ majibede mʉje jẽneboi, mʉje d̶aiye boje
yópe ũ̶i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe.
Quénora jãve daroibi ṹ̶re aru d̶aibi diede mʉje jẽneboi, mʉje
jápiarĩ jʉ aiye boje Jesús ũ̶i yávaiye méne.
\v 6 Aru caride dápiajarã Abraham mácʉre. Yópe arĩ,
Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶i yávaiyede: “Abraham jʉ
arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi d̶aquiyede yópe ũ̶i aiye
báquepedeca. Que baru Jũ̶menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ṹ̶re,
‘Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore’, ũ̶i jʉ aiye báque boje
Jũ̶menijicʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
\p
\v 7 Que baru coreóvaiye jaʉvʉ mʉjare iyede: Ina põeva jʉ aivʉ
Jũ̶menijicʉre, nárecabu Abraham mácʉi pãramena baju.
\v 8 Javede Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶i yávaiyede,
põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ boropatebede d̶acʉyʉ ũ̶i
jã́inore ina judíova ãmevʉre ne jʉ aiyeque ṹ̶re. Jũ̶menijicʉ
coyʉrejaquemavʉ Abraham mácʉre mearo d̶acacʉyʉre ũ̶ mácʉre
ũ̶i mearo d̶acaquiye jipocai yópe arĩ: “Mʉ jʉ aivʉ yʉre. Que
baru mʉre ji mearo d̶acaiye báquepedeca ijãravʉcavʉ apevʉ,
caivʉ yʉre jʉ aivʉre máre, mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arĩ
toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\v 9 Abraham mácʉi jʉ aiye boje Jũ̶menijicʉre, ũ̶ mearo
d̶acarejaquemavʉ ũ̶ mácʉre. Que baru Jũ̶menijicʉ mearo
d̶acaibi caivʉ põeva jʉ aivʉre ṹ̶re yópe ũ̶i mearo d̶acaiye
báquepedeca Abraham mácʉre.
\p
\v 10 Caivʉ ina põeva d̶aiyʉrĩduivʉ yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe Jũ̶menijicʉi
jã́quiyepe arĩduivʉ náre boropatebevʉpe, jãve Jũ̶menijicʉi
ñájine d̶aimara marajárama na, ne ãmeina teiye boje.
Coreóvaivʉbu maja die jãvene, Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye
báque boje, yópe arĩ, ũ̶i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ d̶abecʉ
baru cainʉmʉa yópe caiye Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede Moiséi
toivaiye báquepe, jãve ñájicʉyʉme ũ̶, ũ̶i vainí tʉiye boje
diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\v 11 Aru coreóvaivʉbu maja iyede: Põecʉ cʉbebi boropatebecʉ
Jũ̶menijicʉi jã́inore, ũ̶i d̶aiye boje yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Jũ̶menijicʉi
toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ũ̶i yávaiyede: “Ina
Jũ̶menijicʉi boropatebede d̶aimara mácavʉ, ne jʉ aiye boje
ṹ̶re, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede d̶abemara
márajivʉbu na Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ”, arĩ
toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\v 12 Ñai Jũ̶menijicʉre jʉ ayʉ, “Jũ̶menijicʉrecabe
boropatebede d̶acʉyʉ yʉre”, aibi. Ʉbenita ñai d̶arĩduyʉ
yópe iye d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe,
“Yʉrecabu boropatebede d̶acʉyʉ ji bajure ji d̶aiyeque iye
d̶aicõjeiyede”, arĩduibi. Ʉbenita ṹ̶recabe boropatecʉyʉ,
ũ̶i d̶arĩ bʉojabe boje caiye iyede. Coreóvaivʉbu maja die
jãvene, Jũ̶menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ũ̶i
yávaiyede: “Ñai d̶arĩ bʉojayʉ caiye iye Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede cʉcʉyʉme ũ̶ aru coatede d̶abemʉ macʉyú̶me ũ̶
Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 13 Ʉbenita Cristorecabe cad̶ateyʉ bácʉ majare. Jũ̶menijicʉi
ñájine d̶aiye jaʉrĩdurejaquemavʉ majare, maje d̶abe boje
caiyede yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Ʉbenita Cristovacari
ñájicarejaquemavʉ yaiyú̶, ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena,
majare boje. Que teni bojed̶arejaquemavʉ maje vainí tʉiyede, maje
ñájimenajiyepe ayʉ maje baju ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu
maja jãvene Cristoi ñájicaiye báquede jocʉcʉjaravena majare
boje. Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ, ũ̶i
yávaiyede: “Caivʉ ina ne pẽvaimara jocʉcʉrã Jũ̶menijicʉi
ñájine d̶aimaramu na, ne ãmeina teiye boje”, arĩ
toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\v 14 Cristo ñájiñʉ yaicárejaquemavʉ mʉja judíova ãmevʉre
boje máre, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ iye mearo d̶acaiyede, yópe
Jũ̶menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ũ̶i aiye
báquepedeca Abraham mácʉre, aru maje copʉ etarãjiyepe ayʉ ñai
Espíritu Santore yópe Jũ̶menijicʉ “Cad̶ateyʉre darocʉyʉmu yʉ
mʉjare”, ũ̶i aiye báquepedeca.
\s Jũ̶menijicʉ ũ̶i coyʉino “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu” ũ̶i
coyʉquiye jipocare ũ̶i d̶aicõjeiyede
\r (Ro 4.14)
\p
\v 15 Mʉja, jívʉ, caride coyʉquijivʉ mʉjare maja põeva maje
d̶arĩ cõmajiyena mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ. Pʉcarã ũ̶mʉva
“Yópe d̶arĩ memenajare”, ne arĩ toivaru ne ãmiáre diena,
ñame bʉojabebi jarʉvayʉ aru oatʉvayʉ diede, ina ũ̶mʉva ne jʉ
abedu. Quédeca Jũ̶menijicʉ “Yópe d̶arãjare”, ũ̶i aiye
báquede ñame bʉojabebi jarʉvayʉ aru oatʉvayʉ diede máre.
\v 16 Jũ̶menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”,
ávarejaquemavʉ Abraham mácʉre aru ũ̶i pãramenacacʉ
bacʉyú̶re máre. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ toivaicõjemenejaquemavʉ
ũ̶i yávaiyede “mipãramena márajivʉ”, obedivʉ ainore.
Quénora toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶i yávaiyede “mipãramenacacʉ
bacʉyú̶”, cũinácʉ ainore. Aru Cristorecabe ñai cũinácʉ.
\v 17 Ji coyʉiyede mʉjare yópe aiyʉrõtamu: “Yópe d̶arãjaramu
maja”, arejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ Abraham mácʉre. Aru que
arĩburu yóboi, Jũ̶menijicʉ “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ yópe ji aiye
báquepedeca mʉre”, arejaquemavʉ Abraham mácʉre. Que baru
Jũ̶menijicʉ ũ̶i aiye báquede cuatrocientos treinta paiʉjʉa
jipocai ye jarʉvabedejaquemavʉ aru oatʉvabedejaquemavʉ ũ̶i
d̶aicõjeiyeque, Moisés bácʉi toivaiye báqueque cuatrocientos
treinta paiʉjʉa yóboi. Jãve Jũ̶menijicʉ d̶aibi yópe ũ̶i
aiye báquepedeca.
\v 18 Põevai boropatebeni bʉojaru Jũ̶menijicʉi jã́inore ne
d̶aiyeque yópe iye d̶aicõjeiyepe Moisés bácʉi toivaiye
báquede, Jũ̶menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu põevare”, ũ̶i
aiye báque bojecʉbejebu. Ʉbenita põeva boropatebevʉ bʉojabema
ne d̶arĩduiyeque yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Que baru
Jũ̶menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu põevare”, ũ̶i aiye
báque bojecʉvʉ. Aru Jũ̶menijicʉ mearo d̶acayʉ põevare,
jã́imi náre boropatebevʉpe yópe ũ̶i aiye báquepedeca Abraham
mácʉre: “Caivʉ põeva yʉre jʉ aivʉre yópe mi jʉ aiyepe
yʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ.
\p
\v 19 Jãve Jũ̶menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ũ̶i d̶aicõjeiyede
Moisés bácʉre, “Yópe ji d̶aicõjeiyepe d̶ajarã mʉja”,
arĩduyʉ judíovare. Jũ̶menijicʉ coyʉrejaquemavʉ diede, põeva
ne coreóvarãjiyepe ayʉ vainí tʉivʉre ne ãmeina teiye boje.
Abraham mácʉi pãramenacacʉ Jesucristoi daiyede, iye
d̶aicõjeiyepe d̶aiye cũinéjaquemavʉ. Que baru Jesucristoi
daiyede, Jũ̶menijicʉ mearo d̶acarejaquemavʉ põevare yópe ũ̶i
aiye báquepedeca. Iye Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede Jũ̶menijicʉ
yávarejaquemavʉ ángelevare. Aru na yávarejaquemavʉ Moisés
bácʉre. Aru ũ̶ mácʉ toivarejaquemavʉ diede, põeva ne
majinajiyepe ayʉ. Que teni Jũ̶menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ
põevare ũ̶i d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiyeque apevʉre, ina
ángelevare aru Moisés bácʉre máre.
\v 20 Ʉbenita Jũ̶menijicʉ coyʉbedejaquemavʉ “Yópe mearo
d̶acacʉyʉmu”, ũ̶i aiyede Abraham mácʉre apecʉque. Quénora
Jũ̶menijicʉvacari cũinácʉra coyʉrejaquemavʉ diede ũ̶
mácʉre apecʉi cʉbeda.
\s Jũ̶menijicʉ ũ̶i d̶aiyʉrõ iye ũ̶i d̶aicõjeiyeque
\r (Ro 4.13, 8.15-17; Col 2.8, 20)
\p
\v 21 ¿Jũ̶menijicʉ bojecʉbede d̶arejaquemari iye “Yópe mearo
d̶acacʉyʉmu”, ũ̶i ávaiye báquede Abraham mácʉre ũ̶i
d̶aicõjeiyeque, ũ̶i coyʉiye báquede Moisés bácʉre? ¡Bi, ye
que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jũ̶menijicʉ ye
jã́mecʉbe põevare boropatebevʉpe maje d̶aiye boje yópe ũ̶i
d̶aicõjeiyepe. Maja ye mearore d̶aiye majibevʉ, Jũ̶menijicʉi
cʉre d̶aquiyepe aivʉ majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
Cainʉmʉa maje mearo d̶aiye jaʉvʉ Jũ̶menijicʉi jã́inore. Que
baru d̶aicõjeiyepe d̶arĩduivʉvacari, caivʉ põeva eabenajarama
jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Ye boropatebevʉ
bʉojabenajaramu maja Jũ̶menijicʉi jã́inore maje mearo
d̶aiyʉrĩduiyeque.
\v 22 Jũ̶menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶i yávaiyede,
coreóvare d̶acʉyʉ majare caivʉ ijãravʉcavʉ d̶aicõjeimarare
ne baju ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru põeva ne jʉ aiyede
Jesucristore, Jũ̶menijicʉ jã́imi náre boropatebevʉpe “Yópe
mearo d̶acacʉyʉmu”, ũ̶i aiye báquepedeca. Aru ina põeva jʉ
aivʉ Jesucristore quévʉrabu Jũ̶menijicʉi jã́imara
boropatebevʉpe.
\p
\v 23 Jesucristoi daquiye jipocare caivʉ põeva d̶aicõjeimarape
paivʉ barejaquémavʉ, maje d̶arĩduiye boje yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Nópe
barejaquémavʉ pʉ Jesucristoi daiyeta. Cristo ũ̶i daiyede,
Jũ̶menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ majare boropatebevʉpe ũ̶i
jã́inore maje jʉ aiyede Jesucristore.
\v 24 Que baru Jesucristoi daquiye jipocare, caivʉ põeva jʉed̶ova
coreimarape paivʉ barejaquémavʉ. Aru Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye
ũ̶i coyʉiye báque Moisés bácʉre majare coreipõecʉpe paiye
barejaquémavʉ. Yópe coreipõecʉi coreóvare d̶aiyepe jʉed̶ovare
ñájinajivʉre ne mearo d̶abedu, nopedeca iye d̶aicõjeiyeque
coreóvarejaquemavʉ ñájinajivʉre, maje ãmeina teiye boje. Nópe
barejaquémavʉ pʉ Jesucristoi daiyeta, maje boropatebenajiyepe
aiye Jũ̶menijicʉi jã́inore maje jʉ aiyeque Jesucristore.
\v 25 Caride Jũ̶menijicʉ jã́imi majare, Jesucristore jʉ aivʉre,
boropatebevʉpe. Ñʉja Jesucristore coreóvaivʉ, ṹ̶re jʉ aivʉ,
coreimarape ãmevʉtamu iye d̶aicõjeiyeque.
\p
\v 26 Aru caivʉ mʉja Jũ̶menijicʉi máramu mʉje jʉ aiyeque
Jesucristore, ṹ̶que cʉrĩ cũinávʉpe.
\v 27 Mʉja jã́d̶ovaimara mácavʉ Jesucristoque ocoi cʉrivʉbu
ṹ̶que cũinávʉpe. Que baru caride cʉvʉ mʉja Jesucristope
ãrojarivʉ.
\v 28 Que baru caride ye baju ãmevʉ judío o judío ãmecʉ,
yebacacʉ o yebacacʉ ãmecʉ, aru ũ̶mʉ o nomió máre. Caivʉ
cũinátʉrʉpe paivʉbu maja, maje cʉe boje Jesucristoque
cũinávʉpe.
\v 29 Mʉja Cristo jina mae boje, Abraham mácʉi pãramena bajubu
mʉja. Que baru Jũ̶menijicʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare yópe ũ̶i
aiye báquepedeca.
\c 4
\p
\v 1 Yópe coyʉquijivʉ mʉjare cojedeca maje cʉede Jesucristoque
ũ̶ jinava, d̶aicõjeimara ãmevʉ. Mamacʉ, bʉcʉrĩburu yóboi,
cʉvacʉyʉme jípacʉ jiede. Ʉbenita jʉed̶ocʉ cãreja, jabocʉ
bacʉyú̶vacari, yebacacʉpe páyʉ apevʉi cõjeimʉme ũ̶.
\v 2 Jʉed̶ocʉ cãreja, apevʉ jã́ri coreivʉbu ṹ̶re aru ũ̶ jie
baquiyéde máre pʉ ãnijãravʉ, jípacʉi beoijãravʉ
baquinóita, ne dajocarãjiyepe aivʉ ne jã́ri coreiyede ṹ̶re aru
ũ̶i cʉvaede máre.
\v 3 Nopedeca vaidéjaquemavʉ majare máre maje majibede cãreja
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne. Yópe jʉed̶ova ne cõjeimarape, maja
máre yebacavʉ barejaquémavʉ, iye d̶aicõjeiyeque, majeñecuva ne
d̶arĩ cõmajiye báqueque.
\p
\v 4 Ʉbenita majare nápe paivʉ bácavʉre ãnijãravʉ,
Jũ̶menijicʉi beoijãravʉ bácarõi, Jũ̶menijicʉ darorejaquemavʉ
mamacʉre ijãravʉita. Ʉ̃ máre caivʉ apevʉ põevape,
cʉvarejaquemavʉ jípacore. Aru põetedejaquemavʉ judíovacacʉ.
Que baru jʉ arĩ Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye
báquede Moisés bácʉre cʉrejaquemavʉ ũ̶, mamacʉ.
\v 5 Ʉ̃i daiye boje Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeimʉpe páyʉvacari,
bojed̶ayʉ bʉojarejaquemavʉ ina d̶aicõjeimara mácavʉre iye
d̶aicõjeiyeque, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne vainí tʉiye báque
boje diede. Aru ũ̶i nópe d̶aiye báque boje, bʉojaibi cʉre d̶ayʉ
majare Jũ̶menijicʉi márape.
\v 6 Mʉje Jũ̶menijicʉi mára teiye boje, ũ̶ daroibi mamacʉi
Espíritu Santore, ũ̶i cʉquiyepe ayʉ mʉje ũmei, jã́d̶ovacʉyʉ
jãve Jũ̶menijicʉi márare mʉja. Aru ñai Espíritu Santo “mʉ,
jipacʉ”, arĩ jẽniari bʉojare d̶aibi caivʉ majare
Jũ̶menijicʉque.
\v 7 Jũ̶menijicʉi nópe d̶aiye boje, caride yebacavʉpe, apevʉi
d̶aicõjeimarape paivʉ ãmevʉ mʉja. Quénora Jũ̶menijicʉi
máramu mʉja, ũ̶i jãve mearo d̶acaiye boje mʉjare
yópe ũ̶i aiye báquepedeca. Caiye iye ũ̶i cʉvaede ũ̶i
jíquiyede ũ̶i márare jícʉyʉme mʉjare.
\s Pablo ũ̶i dápiaino aipe nʉquinore Galaciacavʉre
\r (Hch 16.6; Ro 8.29; 2 Co 3.18; Fil 3.10; Col 2.8, 20)
\p
\v 8 Javede mʉje coreóvabede cãreja Jũ̶menijicʉre, ijãravʉre
cõjeivʉ ne yebacavʉpe paivʉ barejaquémavʉ mʉja.
“Jũ̶menijinamu na”, arĩ dápiarĩduivʉ barejaquémavʉ mʉja.
Ʉbenita ye jũ̶menijina ãmema na. Ñai Jũ̶menijicʉ cũinácʉra,
caiyede cʉed̶ayʉ bácʉre coreóvabeni mearore jíbedejaquemavʉ
mʉja.
\v 9 Ʉbenita caride mʉja coreóvaivʉbu Jũ̶menijicʉre, ũ̶i
coreóvaiye báque boje mʉjare mamarʉmʉre. Que baru, ¿aipe teni
dajocaiyʉrivʉrũ̶ mʉja mʉje cʉede jocarĩ Jesucristoque
cũinávʉpe, yebacavʉpe tenajivʉ bedióva cojedeca iye
d̶aicõjeiyeque, majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báqueque?
Iye d̶aicõjeiye parʉbetamu. Que baru mʉja ye cad̶atebemaramu iye
d̶aicõjeiyeque. Aru cʉre d̶abejarã mʉje baju yebacavʉpe
cojedeca mʉje d̶arĩ bʉiyeque yópe judíovape.
\v 10 Mʉja dápiarĩduivʉbu mʉje d̶aiyede judíovape,
Jũ̶menijicʉi mearo d̶acaquiyepe aivʉ mʉjare. Que baru torojʉve
teivʉbu yópe judíovape apejãravʉai, apevʉ aviávai, aru
apeʉjʉai máre.
\v 11 Mʉje que d̶aiye boje chĩoivʉ yʉ mʉjare. Que baru, “¿Ye
bojecʉbedi ji bueiye báque náre?” arĩ dápiaivʉ yʉ.
\p
\v 12 Mʉja, jívʉ, parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje
d̶arãjiyepe ayʉ yópe ji d̶aiyepe. Yʉ judíovacari, d̶abevʉ
yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye
báquepe. Que baru yʉ máre d̶aivʉ yópe mʉje d̶aiyepe. Mʉjape
teyʉbu yʉ. Diede dajocarejacacʉ yʉ. Ãmeno d̶abeteavũ̶ mʉja
yʉre. Quénora mearo d̶ávũ̶ mʉja yʉre.
\v 13 Coreóvaivʉbu mʉja yʉre ijimʉ mácʉre. Aru ji ijeteiye
boje mamarʉmʉre coyʉcʉnʉcacʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne mʉje
yebai.
\v 14 Aru yʉre ijié báque boje, copʉ etaiyʉbejebu mʉja yʉre.
Ʉbenita ãmeina jã́mevʉva jarʉvabeteavũ̶ yʉre. Quénora me copʉ
etavũ̶ yʉre yópe mʉje copʉ etajʉroepe cũinácʉ ángele,
Jũ̶menijicʉi daroimʉre, aru yópe mʉje copʉ etajʉroepe
Jesucristore máre.
\v 15 Mamarʉmʉ ji bueiyede mʉjare Jesús ũ̶i yávaiye méne,
torojʉrivʉ bateávũ̶ mʉja. ¿Aipe teni torojʉbevʉrũ̶ mʉja
caride? Yú̶vacari majivʉ aipe mʉje d̶aiyede dinʉmʉre. Caijĩene
d̶ajebu mʉja, cad̶atenajivʉ yʉre, ĩ́vʉ mʉje yacorʉare,
jínajivʉ yʉre.
\v 16 Ʉbenita caride jã́ivʉbu mʉja yʉre yópe mʉje maucʉpe, ji
coyʉiye boje yávaiyede jãvene mʉjare.
\p
\v 17 Apevʉ, ina bueivʉ ape yávaiyede, torojʉre d̶aiyʉrivʉbu
mʉjare, mʉje me pued̶arãjiyepe aivʉ náre. Ʉbenita ne
d̶aiyʉrĩduiye meamejebu mʉjare. Maucʉvare d̶arĩduivʉbu mʉjare
yú̶que, mʉje jʉ arãjiyepe aivʉ ne bueiyede.
\v 18 Põeva ne cad̶ateiyʉe apevʉre mému cainʉmʉa, ne cad̶atedu
náre ne baju dápiaino mearoque. Ʉbenita meamevʉ ne cad̶ateiye
mʉjare ji cʉede mʉjaque ʉbenita ne cad̶atebe mʉjare ji cʉbede
mʉjaque. Que baru cad̶atejarãri mʉjare ne dápiaino mearoque
cainʉmʉa, ji cʉede aru ji cʉbede máre.
\v 19 Mʉja, jímajinape paivʉ, bedióva cojedeca ñájivʉ yʉ
mʉjare boje yópe ico jʉed̶ocʉvacod̶o õi ñájiyepe. Ñájivʉ
yʉ, jã́cʉyʉ mʉjare Cristope ãrojarivʉre.
\v 20 Pare cãrijivʉ yʉ mʉjare boje. “¿Aipe d̶arĩ
Galaciacavʉre cad̶ateje bárica yʉ?” arĩ dápiavʉ yʉ. Que baru
cʉiyʉrĩduivʉ yʉ mʉjaque caride, oatʉvacʉyʉ ji coyʉiyede
mʉjare.
\s Pablo ũ̶i jẽvari coyʉino d̶aicõjeiyede d̶arĩduivʉ ne
d̶aiyena aru Jũ̶menijicʉi mára ne d̶aiyena máre pʉcarã nomiva
ne cʉe báqueque
\p
\v 21 ¿Caivʉ mʉja d̶aiyʉrĩduivʉ yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe, jápiarĩ eabenarʉ
mʉja iye d̶aicõjeiyede? Jãve jápiarĩ eabevʉ mʉja diede.
\v 22 Jápiajarã caride Moisés bácʉi toivaiye báquede Abraham
mácʉi borore. Abraham mácʉ ina pʉcarã mamarʉmʉ põeteivʉ
bácavʉre cʉvarejaquemavʉ pʉcarõmiva nomivaque. Cũinácʉ
Abraham mácʉi márepacoi yebacacoi mácʉ barejaquémavʉ. Aru
apecʉ Abraham mácʉi márepaco bajui mácʉ barejaquémavʉ.
\v 23 Ñai yebacacoi mácʉre jʉed̶ocʉvarejaquemavʉ yópe caivʉ
apevʉ põevape. Que baru jíbʉcʉ põetedejaquemavʉ yópe caivʉ
apevʉ jʉed̶ovape. Ʉbenita ñai jímarepaco bajui mácʉre
jʉed̶ocʉvarejaquemavʉ Jũ̶menijicʉi coyʉiye báque boje
cʉvarãjivʉre mamacʉre. Que baru ĩmacʉ põetedejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉi põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiyeque, jípacoi pare
bʉcʉco bae boje.
\p
\v 24 Maje coreóvaiye Agar bácoi borore aru Sara bácoi borore
máre jã́d̶ovaivʉ majare ape yávaiyede jãvene. Yópe vaiye
báquepedeca ina pʉcarõmiva nomivare, vaivʉ põevare ne voiyede
Jũ̶menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ náre. Apevʉ d̶aiyʉrivʉbu
yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe ũ̶i coyʉiye báquede Moisés
bácʉre, Jũ̶menijicʉi me jã́quiyepe arĩduivʉ náre. Aru apevʉ
jʉ aivʉbu “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”, Jũ̶menijicʉi
aiye báquede, ũ̶i me jã́quiyepe aivʉ náre. Ico yebacaco Agar
ãmicʉrejaquemavʉ. Aru õ máco jã́d̶ovaimico majare ne d̶aiyede,
ina voivʉre Jũ̶menijicʉi me jã́quiyepe arĩduivʉ ne d̶aiye
boje. Nápe paivʉbu caivʉ d̶aiyʉrivʉ yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe Sinaí ãmicʉricũ
cũ̶racũi. Que baru yebacavʉpe paivʉbu na, ṹ̶pe Agar bácoi
mácʉpe.
\v 25 Aru Agar báco jã́d̶ovaimico majare pʉcarõa cʉrõare,
Sinaí ãmicʉricũ cũ̶racũre, Arabia ãmicʉrijoborõcacũre, aru
Jerusalén ãmicʉriĩmarore ijãravʉcarõre, judíovai ĩmaro
ʉrarõre. Aru ina judíova d̶arĩduivʉbu yópe Jũ̶menijicʉi
d̶aicõjeiyepe. Que baru Agar báco népacope pád̶obe aru õpedeca
yebacavʉpe paivʉbu na.
\v 26 Ʉbenita Sara báco jã́d̶ovaimico majare apeno ĩmaro
Jerusalén ãmicʉriĩmarore, cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre,
Jũ̶menijicʉre jʉ aivʉ ne ĩmaro mearore. Aru maja jʉ aivʉbu
Jũ̶menijicʉre. Que baru Sara báco majepacope pád̶obe aru
õpedeca yebacavʉpe paivʉ ãmevʉtamu maja.
\v 27 Que baru Jũ̶menijicʉi mára, caivʉ Jesucristore jʉ aivʉ,
obedivʉ barãjáramu maja. Ʉbenita ina d̶arĩduivʉ yópe
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe ũ̶i coyʉiye báquede Moisés
bácʉre, obebejĩna marajárama na. Nópe arĩ Jũ̶menijicʉ
toivaicõjenejaquemavʉ ũ̶i yávaiyede:
\q Mʉ, jʉed̶ocʉvabeco,
torojʉjaco mʉ mi ũmei. Mʉ, ñájimeco cãreja jʉed̶ocʉvaede,
cod̶obobojaco mʉ mi torojʉe boje. Que baru ico nomió
jímarepacʉi jarʉvaimo máco, ũ̶mʉcʉcod̶ome cojedeca. Que baru
mamara cʉvacod̶ome ico ũ̶mʉcʉco pʉeno, arĩ
toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ.
\p
\v 28 Aru mʉja, jívʉ, yópe Abraham mácʉi mácʉ Isaac bácʉi
põeteiye báquepe Jũ̶menijicʉ “Yópe baquiyébu” ũ̶i aiye
báquepe, nopedeca mʉjamu Jũ̶menijicʉi mára yópe ũ̶i aiye
báque boje.
\v 29 Javede Abraham mácʉi mácʉ mamarʉmʉ põeteyʉ bácʉ,
Agar bácoi mácʉ, ñai ne jʉed̶ocʉvamʉ mácʉ yópe caivʉ apevʉ
põeva ne jʉed̶ocʉvaepe, ñájine d̶ayʉ barejaquémavʉ ĩmacʉ
bácʉre, Sara bácoi mácʉre, ñai ne jʉed̶ocʉvamʉ mácʉre
Jũ̶menijicʉi Espíritu Santoi parʉre d̶aiyeque ũ̶i bʉcʉva
bácavʉre. Aru quédecabu caride máre. Ina d̶are
d̶aicõjeiyʉrĩduivʉ yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe ñájine
d̶aivʉbu majare máre.
\v 30 Ʉbenita yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jũ̶menijicʉ
ũ̶i yávaiyede: “Ico yebacacoi mácʉ cʉvabecʉyʉme jípacʉi
cʉvaede. Quénora ico ũ̶i márepaco bajui mácʉ cʉvacʉyʉme
caiye jípacʉi cʉvaede. Que baru jaetovajacʉ ico mi yebacacore
aru mamacʉre máre yore jocarĩ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ
Jũ̶menijicʉ.
\v 31 Mʉja, jívʉ, que baru maja yebacacoi márape paivʉ ãmevʉ
maja. Quénora majamu majepacʉi márepaco bajui márape paivʉbu.
Que baru mearore cʉvarãjaramu maja, majepacʉ Jũ̶menijicʉi
jíquiyede majare.
\c 5
\s Yebacavʉpe tebejarã mʉja cojedeca
\r (Mt 19.19, 20.26; Jn 8.32-36; Ro 13.8-10; 1 Co 5.6)
\p
\v 1 Maja yebacavʉpe paivʉ bácavʉre majeñecuva ne d̶arĩ
cõmajiye báqueque jave mead̶aibi majare Jesucristo. Ʉ̃́recabe
bojed̶acayʉ bácʉ maje ãmeina teiyede, maje cʉrãjiyepe ayʉ me
Jũ̶menijicʉque. Que baru maja, Jũ̶menijicʉi mára, jʉ
ávaivʉbu Jesucristore. Que baru jápiarĩ ad̶abejarã ina d̶are
d̶aicõjeiyʉrivʉre yópe Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe ũ̶i
coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
\p
\v 2 Jápiajarã yʉre. Yú̶vacari, Jesús ũ̶i yávaiye méne
beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ, coyʉivʉ mʉjare. Mʉje buraicõjenu
mʉje cajede Jũ̶menijicʉre me jã́icõjeniduivʉ mʉjare yópe ina
d̶are d̶aicõjeiyʉrivʉ ne d̶aicõjeiyepe, Jesucristoi yaiye báque
bojecʉbequiyebu mʉjare.
\v 3 Bedióva cojedeca parʉrõreca coyʉivʉ mʉjare. Ácʉ põecʉ
buraicõjeñʉ maru ũ̶i cajede d̶aiye jaʉjebu ṹ̶re yópe caijĩe
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyepe ũ̶i coyʉiye báquede Moisés
bácʉre.
\v 4 Mʉjacavʉ vorĩ eaiyʉrĩduivʉ Jũ̶menijicʉi jã́quiyepe aivʉ
mʉjare boropatebevʉpe, mʉje d̶aiye boje yópe ũ̶i d̶aicõjeiyepe
ũ̶i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, jave coated̶avũ̶ mʉja
Cristore jarʉvarĩ. Mʉjacapũravʉ jave ʉbeni jarʉvad̶avũ̶
mʉjare jarʉvarĩ Jũ̶menijicʉi jíyede põevare bojecʉbeda ũ̶i
me boje.
\v 5 Ʉbenita majacapũravʉ napini coreivʉbu aru jãve
coreóvaivʉbu Jũ̶menijicʉi jã́quiyede majare boropatebevʉpe
ũ̶i Espíritu Santoi parʉéque maje jʉ aiyede ṹ̶re.
\v 6 Que baru maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe ye baju ãmevʉ
buraicõjenu o buraicõjemenu maje cajede. Ʉbenita maje jʉ aiyede
Cristore apevʉ põevare ʉrĩ, mearo d̶acaivʉbu maja, cad̶ateivʉ
náre. Aru diedecabu bojecʉe majare.
\p
\v 7 Mamarʉmʉre me nʉre nʉrejavũ̶ mʉja mʉje cʉede
Jesucristoque cũinávʉpe. ¿Ñame matedí dajocare d̶aivʉ mʉjare
mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene?
\v 8 Ácʉ põecʉ Jũ̶menijicʉ ãmemi. Jũ̶menijicʉ mʉjare
cutuyʉbe ũ̶ jina márajivʉva. Que baru ʉcʉbe mʉje jʉ are
nʉrajiyepe ayʉ Jesucristore.
\v 9 Yópe põeva ne quĩ́jie pã́ure bʉcʉre d̶aiyeque
bʉcʉóvainope caino jĩvaibore, nopedeca obebe bueiye jãve ãme
meamene d̶arĩ bʉojaivʉ obedivʉ põevare.
\v 10 Mʉja aru yʉ máre cʉrivʉbu Jesucristoque cũinávʉpe. Que
baru majivʉ yʉ Jesucristo cad̶atecʉyʉre mʉjare, mʉje dápiare
nʉrajiyepe ayʉ ji dápiaiyepe. Aru yú̶capũravʉ majivʉ
Jũ̶menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre ñai mʉjare cãrijovañʉre, ye
baquinó ãmevʉ ácʉ põecʉre.
\p
\v 11 Mʉja, jívʉ, yú̶capũravʉ “Ʉ̃mʉvare ne cajede
buraicõjeiye jaʉvʉ mʉjare”, ji arĩ coyʉre nʉru, ina judíova
cãrijovamejebu yʉre. Aru ji buraicõjenu ũ̶mʉvare ne cajede, ina
judíovacapũravʉ cãrijimejebu ji coyʉiye boje Jesucristoi yaiye
báquede jocʉcʉjaravena. Ʉbenita na cãrijivʉtamu, ji põevare jʉ
aicõjeiye boje Jesucristore, ne cʉrãjiyepe ayʉ me
Jũ̶menijicʉque. Que baru cãrijovad̶ama yʉre ãmeno ji
vaiquíyepe aivʉ.
\v 12 Ina mʉjare cãrijovare cuivʉre, buraicõjeiyʉrivʉre mʉje
cajede, nácapũravʉre cũiná burarĩ jarʉvaicõjejara ne cajede.
\p
\v 13 Mʉja, jívʉ, mʉjarecabu Jũ̶menijicʉi cutuimara mácavʉ ũ̶
jina márajivʉ, d̶abenajivʉ iye d̶aicõjeiyede yebacavʉpe.
Ʉbenita me jã́jara diede, yebacavʉpe tede d̶aiyede. Mʉjare
d̶aiye jaʉbe boje iye d̶aicõjeiyede, “Caiye maje ãmeina
d̶aiyʉede d̶arĩ bʉojaivʉbu maja”, arĩ dápiabejarã. Quénora
dápiajarã mʉje baju yópe yebacavʉpe, cad̶atenajivʉ mʉjacavʉ
Jesúre jʉ aipõevare, mʉje ʉe boje caivʉ Jesúre jʉ aivʉre.
\v 14 Caiye iye Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiye ũ̶i coyʉiye báque
Moisés bácʉre aru caiye ape d̶aicõjeiye máre cʉebu
cũináromia yópe: “Mʉja coapa ʉjarã mʉjevʉre yópe mʉje
ʉepedeca mʉje bajure”, aiyʉebu iye.
\v 15 Ʉbenita mʉja jijatede nʉivʉ baru mʉje bajumia aru boaivʉ
baru mʉje bajumia yópe ãimara jijecʉrivʉpe, me jã́jara mʉja,
bíjare cuiye mʉje me cʉede mʉje bajumia.
\s Põeva ne ãmeina d̶aiyʉe aru Jũ̶menijicʉi Espíritu ũ̶i
mearo d̶aicõjeiye
\r (Ro 6.3-14, 7.15-23; Gá 2.20, 6.14)
\p
\v 16 Yópe coyʉiyʉvʉ yʉ mʉjare. Ñai Espíritu Santoi
d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ cʉjarã mʉja ũ̶i ʉrõpe. D̶abejarã yópe
mʉje baju ãmeina d̶aiyʉepe.
\v 17 Maje baju ãmeina d̶aiyʉe Espíritu Santoi mearo
d̶aicõjeiyepe ãmevʉ. Quédeca Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiye
maje baju ãmeina d̶aiyʉepe ãmevʉ. Maucʉvarõreca painotamu no.
Ʉbenita maje jʉ aiyede ñai Espíritu Santore, d̶arĩ bʉojabevʉ
yópe maje ãmeina d̶aiyʉepe.
\v 18 Mʉja d̶aivʉ baru yópe ñai Espíritu Santoi mearo
d̶aicõjeiyepe, d̶aicõjeimarape paivʉ ãmevʉ mʉja
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyeque ũ̶i coyʉiye báquede Moisés
bácʉre. Que baru d̶arĩduiye jaʉbevʉ mʉjare diede, mʉje
cʉrãjiyepe aivʉ me Jũ̶menijicʉque.
\p
\v 19 Caivʉ majima aipe ãrojae ne d̶aiyede ina ne baju ãmeina
d̶aiyʉeque d̶aivʉ. Ãmeina d̶aivʉbu apevʉque némarebʉcʉva
ãmevʉque, cʉrivʉbu ãmeũmeque, aru caino ãmenore d̶aivʉbu.
\v 20-21 Mearore jívʉbu pẽpeimarare, aru yaviéde d̶aivʉbu.
Maucʉvarivʉbu ne baju, jaraivʉbu, tebuteivʉbu, jijateivʉbu
ʉbenina, aru d̶aivʉbu ne baju ʉrõpe dápiabevʉva mearore o
ãmenore apevʉre. Jarare d̶aivʉbu apevʉre, yajuboa tede d̶aivʉbu
maucʉvarãjivʉ apeyajubocavʉque, aru jorojĩvʉbu. Pacoteivʉbu,
bʉjiéque ũcuri aru ʉrarõ arĩ torojʉve teivʉbu, aru apeno
nópe paino ʉrarõ ãmenore d̶arĩ cõmajivʉbu na. Parʉrõreca
coyʉivʉ mʉjare diede, nópe ji coyʉiye báquepedeca mʉjare
javede, mʉje majinajiyepe ayʉ Jũ̶menijicʉ jabotebecʉyʉre ina
nópe d̶aivʉre.
\p
\v 22 Ʉbenita d̶aivʉ maja yópe ñai Espíritu Santoi mearo
d̶aicõjeiyepe, yópe ãrojaetamu maje d̶aiye. Ʉrivʉbu apevʉre.
Torojʉrivʉbu maje ũmei. Cʉrivʉbu me cãrijimevʉva. Aru
napivʉbu. Mearo d̶aivʉbu apevʉre. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Aru
jãvene d̶aivʉbu yópe “D̶arãjare”, maje aiye báquepedeca.
\v 23 Meara põevape cʉrivʉbu me. Aru maje bajure cʉrĩ
majidivʉbu. Nópe d̶aiyede caiye d̶aicõjeiye bíjarorĩ
bʉojabevʉ.
\v 24 Jesucristo ũ̶i yaiyede jocʉcʉjaravena jarʉvarejaquemavʉ
maje ãmeina teiyede. Que baru maje cʉede Jesucristoque
cũinávʉpe, dajocaivʉbu maje ãmeina teiye báquede aru jãve
d̶abevʉ yópe maje ãmeina d̶aiyʉepe.
\v 25 Ñai Espíritu Santo apʉre d̶aibi majare mamaũmeque. Que
baru ṹ̶re coreicõjeiye jaʉvʉ majare caiye maje d̶aiyede, maje
dápiaiyede máre.
\v 26 “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiaiye jaʉbevʉ
majare. Majacavʉre jarare d̶aiyʉe jaʉbevʉ majare. Aru
jorojĩne d̶aiye máre jaʉbevʉ majare.
\c 6
\s Cad̶atejarã mʉje baju
\r (2 Ts 3.13)
\p
\v 1 Mʉja, jívʉ, cũinácʉ mʉjacacʉ ũ̶i vainí tʉru ãmeina
d̶ayʉ, mʉja ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeimara cad̶atejarã
ṹ̶re, ũ̶i dajocaquiyepe aivʉ ũ̶i ãmeina teiyede. Ména
mead̶arĩ, cad̶atejarã ṹ̶re. Aru me jã́jara, mʉja máre vainí
tʉbenajivʉ ṹ̶pe.
\v 2 Mʉje baju cad̶atejarã, apecʉ ũ̶i ñájimequiyepe aivʉ.
Nópe d̶aivʉ baru, d̶aivʉbu mʉja yópe Cristoi d̶aicõjeiyepe.
\p
\v 3 Ácʉ põecʉ “Mearo d̶aivʉ yʉ”, arĩ dápiayʉ baru
mearore d̶abecʉvacari, ũ̶i bajuma jʉjovayʉbe ũ̶.
\v 4 Caivʉ jã́ri corevajarãri ne baju d̶aiyede, coreóvarãjivʉ
mearore o ãmenore. Aru ñai mearore d̶ayʉ torojʉjacʉrĩ ũ̶i
nópe d̶aiye boje. Ʉbenita jã́mecʉva apevʉ ne d̶aiyede,
“¿Ñame pʉeno mearore d̶ari?” arĩ jẽniari jã́mejacʉrĩ ũ̶.
\v 5 Que baru mʉja coapa me jã́ri corevaiye jaʉvʉ mʉjare mʉje
d̶aiyede.
\p
\v 6 Ñai bueyʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye méne jíjacʉrĩ ṹ̶re
bueipõecʉre apejĩe ũ̶i me cʉvaede, que d̶arĩ cad̶atecʉyʉ
ṹ̶re bueipõecʉre jaʉéde.
\p
\v 7 Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Jũ̶menijicʉ
bojed̶acʉyʉme caivʉ põevare yópe ne d̶aiyepedeca. Que baru
põecʉ cʉbebi jʉjovarĩ bʉojayʉ Jũ̶menijicʉre.
\v 8 Ñai d̶ayʉ yópe ũ̶i baju ãmeina d̶aiyʉepe ũ̶i baju
ãmed̶arĩ coatecʉyʉme Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ aru
ñájicʉyʉme cainʉmʉa. Ʉbenita ñai d̶ayʉ yópe ñai Espíritu
Santoi mearo d̶aicõjeiyepe cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ
baquinóre Cristoque.
\v 9 Que baru ʉetʉbevʉva mearo d̶arãjarevʉ, Jũ̶menijicʉi
bojed̶aquiyepe aivʉ majare me ãnijãravʉ, ũ̶i beoijãravʉ
baquinói. Majare me bojed̶acʉyʉme, maje ʉetʉbevʉva dajocabedu
maje d̶aiye méne, cad̶atenajivʉ apevʉre.
\v 10 Que baru mearo d̶arãjarevʉ caivʉ põevare cainʉmʉa. Aru
pʉeno mearo d̶arãjarevʉ majacavʉ Jesúre jʉ aivʉre.
\s Pablo ũ̶i majicaino aru meaicõjeino Galaciacavʉre
\r (Jn 3.3-7; 2 Co 5.17)
\p
\v 11 Jã́jara mʉja caride yo ji toivacainore mʉjare ʉrarõa
toivaivʉ ji bajui.
\v 12 Ina põeva buraicõjene d̶aiyʉrĩduivʉ mʉjare mʉje cajede
nópe d̶aivʉbu, judíova ne me jã́rajiyepe aivʉ náre. Ʉbenita
nópe d̶aivʉbu, ina judíova ne ñájine d̶abenajiyepe aivʉ náre
yópe ne ñájine d̶aiyepe ina coreivʉre Jũ̶menijicʉi
mead̶aquiyede náre Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena.
\v 13 Ina buraicõjeivʉvacari ne cajede d̶abenama yópe
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede ũ̶i coyʉiye báquepe Moisés
bácʉre. Ʉbenita buraicõjene d̶aiyʉrivʉbu mʉjare, yópe
torojʉrĩ “Ina põeva jʉ arĩ, buraicõjed̶ama ne cajede yópe
ñʉje d̶aicõjeiyepe náre”, arĩ coyʉrãjivʉ.
\v 14 Ʉbenita ye baju ãmevʉ yʉre yópe ne d̶aicõjeiye. Quénora
torojʉvʉ yʉ ji ũmei yo boje: Jesucristo yaidéjaquemavʉ
jocʉcʉjaravena yʉre boje. Que baru caride ʉbevʉ yʉ caiye iye
ãmeina teiyede ijãravʉcavʉ ne d̶aiyede. Yʉ ye dápiabevʉ yópe
ijãravʉcavʉ ne dápiaiyepe. Aru na máre ʉbenama yʉre caride.
\v 15 Que baru ye baju ãmevʉ põecʉi buraicõjenu ũ̶i cajede o
buraicõjemenu. Quénora bojecʉvʉ majare maje cʉede mamarʉmʉ
põeteivʉpe meaũmeque.
\v 16 Jũ̶menijicʉ torojʉrivʉ me cʉre d̶ajacʉrĩ cãrijimevʉva
aru cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ caivʉ ina d̶aivʉre yópe ji
bueiyepe Jesucristoi d̶aicõjeiyede. Ina nópe d̶aivʉ jãve
Jũ̶menijicʉi põevatamu na.
\p
\v 17 Yʉrecabu cʉvacʉ ji churiá báquede ji bajui, ji memecaiye
boje Jesúre. Que baru yo jipocare ina Jesucristore jʉ aivʉre
cãrijovaivʉ chĩore d̶abejarãri yʉre.
\p
\v 18 Mʉja, jívʉ, maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ
mʉjare mʉje ũmei bojecʉbeda ũ̶i me boje. Quédecabu.
Quénoramu.
