\id 1TH Cubeo [cub] NT (Colombia) -2009 bd. 
\h 1 Tesalonicenses
\toc1 1 Tesalonicenses
\toc2 1 Ts
\mt 1 Tesalonicenses
\ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ũ̶i toivaicõjeiye
báquede mamayoca paperayocare Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ
Jesúre jʉ aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari,
Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ,
coyʉcʉyʉ ũ̶i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ
abe boje ũ̶i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo
bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru ũ̶i cʉede
Tesalónica ãmicʉriĩmaroi Hch 17:1-10, 20:1-5. Caiye iyoca, Pablo
bácʉi toivaicõjeiyoca báque cʉriyoca Majepacʉ Jũ̶menijicʉi
yávaiye mamaene coyʉitucubo jívʉi, mamarʉmʉre ṹ̶re
toivacaipõecʉ bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ iyoca paperayocare
ũ̶i toivaicõjequiye jipocare apeyocare. Pablo bácʉ
coyʉrejaquemavʉ ṹ̶re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ũ̶i
toivacaquiye báquede diyocare. Toivaicõjenejaquemavʉ diyocare
ãniʉjʉa báquede 50-51 d.C. pʉque ũ̶i cucʉnʉiyede, coyʉcʉyʉ
Jesús ũ̶i yávaiye méne, ũ̶i cʉede Corinto ãmicʉriĩmaroi.
\ip Pablo bácʉ toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ũ̶i cucʉnʉiye
eabe boje Tesalónicacavʉ ne yebai aru Timoteo bácʉi coyʉiye
boje ne borore ũ̶ mácʉre (2:17-3:6). Coyʉrejaquemavʉ náre
méne ne parʉre nʉiye boje Jesucristoque, dajocabevʉva ne jʉ
aiyede aru ne d̶aiye boje yópe ũ̶i ʉrõpe (1:2-10, 3:7-9).
Coyʉrejaquemavʉ náre aipe d̶are nʉiye jaʉrõre náre yópe
Jũ̶menijicʉi ʉrõpe (4:1-12, 5:12-22), aru ne majibeno mácarõre
Jesucristoi copaidaquino maquinóra aru ṹ̶re jʉ aivʉre ne
yainíburu nacajarajiyeda (4:13-5:11). Aru ãrʉre d̶arejaquemavʉ
ina Tesalónicacavʉre aipe ũ̶i d̶aiye báquede ne jẽneboi, ne jʉ
abenajiyepe ayʉ apevʉ borocʉede coyʉrĩduivʉre Pablojã ne
borore (2:1-16).
\ie
\c 1
\s Pablo ũ̶i meaicõjeino Tesalónicacavʉre
\r (Hch 17.1)
\p
\v 1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare.
Silvano aru Timoteoque yʉ meaicõjeivʉ mʉjare, Tesalónica
ãmicʉriĩmarocavʉ Jesucristore jʉ aipõeva cójijivaivʉre.
Mʉja majepacʉ Jũ̶menijicʉ aru maje jabocʉ Jesucristo jinatamu
mʉja. Majepacʉ Jũ̶menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo
d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ũ̶i me boje. Aru torojʉrivʉ
cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
\s Tesalónicacavʉ jʉ aipõevape ne jã́d̶ovaino
\r (Hch 17.5-9)
\p
\v 2 Torojʉede jívʉbu ñʉja Jũ̶menijicʉre cainʉmʉa jẽniaiye
coapa caivʉ mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Jesúre.
\v 3 Ñʉje coyʉiyede majepacʉ Jũ̶menijicʉque, ñʉja
ãrʉrivʉbu mʉje memeinore, mʉje jʉ aiye boje Jesúre. Ñʉja
dápiaivʉbu mʉje memecainore apevʉre, mʉje ʉe boje Jesúre aru
náre máre. Ñʉja ãrʉrivʉbu mʉje napini ñájiyede, mʉje
coreiye boje maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉre.
\v 4 Mʉja, ñʉjevʉ, coreóvaivʉbu ñʉja mʉjare Jũ̶menijicʉi
ʉmarare. Ñʉja majivʉ mʉjare Jũ̶menijicʉi beoimarare, ũ̶ jivʉ
bárãjivʉre.
\v 5 Jesús ũ̶i yávaiye méne coyʉcarã mʉjare. Ʉbenita
buebetecarã mʉjare diede quénora yávaiyeque. Quénora
jã́d̶ovacarã ñai Espíritu Santo ũ̶i parʉéde põeva ne d̶arĩ
majibede d̶aiyeque. Jã́d̶ovacarã ñʉje majiéde máre yavebeda
Jesús ũ̶i yávaiye méne jãvene. Ãrʉjara d̶aivʉre me ñʉje
cʉede mʉje jẽneboi, aru ñʉje cad̶ateiyede mʉjare.
\p
\v 6 Mʉjacapũravʉ d̶ávũ̶ me ñʉjape aru maje jabocʉ
Jesucristope máre. Yópe ñʉje d̶aiyepe me ñájivʉreca, nopedeca
mʉja máre ñájivʉvacari d̶ad̶avũ̶ me. Mʉje jʉ aiye boje
Jesús ũ̶i yávaiye méne, apevʉ ñájine d̶aima mʉjare
ʉrarõreca. Ʉbenita ñájiye cʉedeca jacopʉavũ̶ mʉja Jesús
ũ̶i yávaiye méne torojʉrĩ. Aru ñai Espíritu Santorecabe
torojʉre d̶ayʉ mʉjare iye torojʉeque.
\v 7 Que baru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva Macedonia aru Acaya
ãmicʉrijoborõacavʉ, jápiaivʉ mʉje borore, d̶aivʉbu me
mʉjape.
\v 8 Mʉjavacari majide d̶aivʉbu põevare maje jabocʉ Jesucristo
ũ̶i yávaiye méne. Que baru nora jápiad̶ama mʉje borore ina
Macedoniacavʉ aru ina Acayacavʉ máre. Ʉbenita obedivʉ apenoacavʉ
máre majidivʉbu mʉja jʉ aivʉre Jũ̶menijicʉre caride. Que baru
coyʉiye jaʉbevʉ ñʉjare apevʉre mʉje borore, jave ne majié
boje.
\v 9 Quénora caivʉ ina põeva coyʉyama mʉje jacopʉiyede
ñʉjare me, ñʉje eaiyede mʉje ĩmaroi. Coyʉyama mʉje
dajocaiyede mʉje pẽpeimarare, memecarãjivʉ ñai Jũ̶menijicʉ
apʉcʉre aru jãvene máre.
\v 10 Coyʉyama mʉje napini coreiyede máre ʉetʉbevʉva Jũ̶menijicʉi
mácʉre, copaidacʉyʉre ijãravʉi cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi
cʉrõre jocarĩ. Ñai Jesúrecabe Jũ̶menijicʉi mácʉ. Ʉ̃i
yainíburu yóboi, Jũ̶menijicʉ nacovarejaquemavʉ ṹ̶re yainore
jarʉvarĩ. Ñai Jesús mead̶ayʉ majare, maje ñájimenajiyepe ayʉ
Jũ̶menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina
teiye boje.
\c 2
\s Pablo Tesalónicai ũ̶i memecaino
\r (Hch 9.23, 29, 13.45, 50, 14.2, 5, 19, 16.19-24, 17.1-9, 13,
18.3, 12; Gá 1.10; 2 Ts 3.8)
\p
\v 1 Mʉja, ñʉjevʉ, mʉjavacari coreóvaivʉbu ñʉje daiyede
mʉje ĩmaroi, me jápiaivʉre ñʉje coyʉiyede. Que baru ñʉje
daiye mʉje yebai bojecʉbe ãmeteavũ̶.
\v 2 Aru mʉjavacari coreóvaivʉbu javede ñʉje cʉede Filipos
ãmicʉriĩmaroi, nócavʉ ne jabova ne d̶aiyede ñʉjare. Ñájine
d̶aima ñʉjare. Aru ãmeina yávaima ñʉjare máre. No yóboi,
ñʉje eaiyede mʉje ĩmaroi, obedivʉ põeva maucʉvateima
ñʉjare. Ʉbenita Jũ̶menijicʉ coyʉicõjeame ñʉjare
jidʉbevʉva. Aru ne maucʉvaede ñʉjare, coyʉcarã mʉjare ũ̶i
yávaiye méne, Jesús mead̶ayʉre põevare.
\v 3 Ñʉja buebevʉ mʉjare jãve ãmene. Aru buebevʉ ãmeũmeque
máre. Aru jʉjovabevʉ põevare ñʉje bueiyeque.
\v 4 Quénora Jũ̶menijicʉi me jã́iye boje ñʉjare, ũ̶ beoibi
ñʉjare, ñʉje buenajiyepe ayʉ põevare Jesús ũ̶i yávaiye
méne. Que baru cainʉmʉa bueivʉbu yópe Jũ̶menijicʉi
bueicõjeiyepe. Buebevʉ ñʉja, põeva ne me jã́rajiyepe aivʉ
ñʉjare. Quénora bueivʉbu ñʉja, Jũ̶menijicʉi me jã́quiyepe
aivʉ ñʉjare. Jũ̶menijicʉrecabe majicʉ maje dápiaiyede. Que
baru Jũ̶menijicʉ jã́imi põeva ne d̶aiyede aru ne dápiaiyede
máre.
\p
\v 5 Mʉjavacari coreóvaivʉbu ñʉje d̶aiye báquede mʉje
jẽneboi. Cainʉmʉa yávabetecarã, jʉjovarãjivʉ mʉjare, mʉje
d̶arãjiyepe aivʉ yópe ñʉje ʉrõpe. Buebetecarã mʉjare
quédata ĩnajivʉ mʉje tãutʉrare. Jũ̶menijicʉvacari majibi
ñʉje d̶aiye báquede mʉje jẽneboi.
\v 6 Põevare pued̶aicõjemetecarã ñʉjare. Vobetecarã ñʉja
mʉjare aru apevʉre máre, mearore jíyede ñʉjare.
\v 7 Ñʉjamu Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara.
Que baru ñʉja d̶aicõjeni bʉojaivʉbu apevʉre. Ʉbenita
d̶aicõjemetecarã mʉjare. Quénora meara põevape cú̶tecarã
mʉje jẽneboi. Yópe népacoi mead̶aiyepe mamarare mead̶acarã
mʉjare.
\v 8 Ñʉje ʉrarõ jecʉé boje mʉjare, torojʉrĩ buecarã
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne. Aru caiyede d̶aiyʉtecarã,
cad̶atenajivʉ mʉjare pʉ ñʉje yainʉmʉita. Que baru ñʉje pare
jecʉmaramu mʉja.
\v 9 Mʉja, ñʉjevʉ, mʉjavacari ãrʉrivʉbu ñʉje pare memeni
voinore ñʉjare jaʉéde. Ñʉje cʉede mʉje jẽneboi memecarã
ñʉja jãravʉre aru ñamine máre, mʉje ñájimenajiyepe aivʉ,
bojed̶aivʉ ñʉjare jaʉéde ñʉje bueiyede Jũ̶menijicʉi
yávaiye méne mʉjare.
\p
\v 10 Mʉjavacari jã́ivʉbu, aru Jũ̶menijicʉ máre majibi ñʉje
d̶aiye báquede mʉja Jesúre jʉ aipõevaque. Caiye ñʉje d̶aiye
báquede mʉjare d̶acarã mearoque yópe Jũ̶menijicʉre
memecaivʉpe. Aru caiye ñʉje d̶aiye báquede mʉjare meatevʉ
Jũ̶menijicʉi jã́inore. Que baru ñame bʉojabema boropad̶aivʉ
ñʉjare ñʉje d̶aiye báquede mʉje jẽneboi.
\v 11 Mʉjavacari coreóvaivʉbu ñʉje d̶aiye báquede mʉjare
coapa yópe népacʉ ũ̶i d̶aiyepe mamarare. Bueivʉ batecárã
mʉjare, mʉje torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ. Cad̶ateivʉ batecárã
mʉjare, mʉje chĩomenajiyepe aivʉ.
\v 12 Aru d̶aicõjeivʉ batecárã mʉjare yópe ina Jũ̶menijicʉ
jina ne d̶aiye jaʉrõpe, Jũ̶menijicʉi torojʉquiyepe aivʉ
mʉjaque. Jũ̶menijicʉrecabe cutuyʉ mʉjare meara márajivʉre aru
ũ̶i jaboteinocavʉ bárãjivʉre máre.
\p
\v 13 Ñʉja jívʉbu torojʉede Jũ̶menijicʉre cainʉmʉa mʉje
jápiaiye báque boje ñʉjaque Jũ̶menijicʉi yávaiye méne.
Dápiabeteavũ̶ mʉja põeva ne yávaiyepe iye yávaiyede ñʉje
bueiyede. Quénora jʉ ávũ̶ mʉja diede Jũ̶menijicʉi yávaiyepe.
Aru jãvetamu ñʉje bueiye Jũ̶menijicʉi yávaiyede. Que baru
Jũ̶menijicʉ oatʉvayʉbe mʉjare me, mʉje jʉ aiyede ũ̶i
yávaiye méne.
\v 14 Mʉja, ñʉjevʉ, mʉje ĩmarocavʉ ñájine d̶ávũ̶ mʉjare
nópe ina judíova ñájine d̶aiye báquepedeca ina Jesúre jʉ
aivʉre Judea ãmicʉrijoborõcavʉre. Cũinátʉrʉ vaivʉ mʉjare
máre.
\v 15 Ina judíova, nárecabu boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉ maje
jabocʉ Jesucristore. Javede ina judíovavacari boarĩ́
jarʉvarejaquemavʉ ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva
mácavʉre máre. Aru caride máre ina judíovavacari ñájine
d̶arĩ jaetovad̶ama ñʉjare máre. Ne que d̶aiyeque jorojĩne
d̶aivʉbu na Jũ̶menijicʉre. Aru maucʉvarivʉbu caivʉ apevʉ
põevare máre.
\v 16 Ina judíovavacari ñʉjare coyʉicõjemeniduivʉbu
Jũ̶menijicʉi yávaiye méne ina judíova ãmevʉre, ne
meatebenajiyepe aivʉ. Que teni bʉojaivʉbu caiye ne ãmeina
teiyede. Que baru caride ʉetʉibi Jũ̶menijicʉ jã́ñʉ d̶aivʉre
ãmeno. Que baru ñájine d̶acʉyʉme náre.
\s Pablo ũ̶i jã́cʉnʉiyʉrõ Tesalónicacavʉre cojedeca
\r (Hch 17.5, 18.5)
\p
\v 17 Mʉja, jívʉ, ñʉjare coatede d̶aima ñʉje mauva mʉjare
jarʉvarĩ. Cʉicõjemeteima ñʉjare mʉjaque. Ʉbenita
ãrʉicõjemeni bʉojabema na ñʉjare. Que baru cainʉmʉa
ãrʉrivʉbu mʉjare. Maje coateniburu yójĩboi, ñʉja chĩori
ãrʉtecarã mʉjare. Jã́radaiyʉrĩducarã mʉjare.
\v 18 Ñʉja copainʉiyʉrĩducarã mʉje yebai, jã́rajivʉ mʉjare
cojedeca. Cainʉmʉa yú̶vacari, Pablo, mʉjare
jã́cʉcopaiyʉrĩducacʉ. Ʉbenita ñai abujuvai jabocʉ, Satanás,
nʉicõjemetequemavʉ ñʉjare.
\v 19 Ʉbenita ñʉja torojʉrãjaramu mʉjare boje maje jabocʉ
Jesucristo ũ̶i copaidaquiyede. Mʉjarecabu napini corede d̶aivʉ,
ñʉje cʉvarãjiyepe aivʉ mearore. Mʉjarecabu torojʉre d̶aivʉ
ñʉjare. Aru mʉjarecabu ñʉje jã́d̶ovaimara mearore ñʉje
bueinore, ñʉje bueiye boje mʉje jẽneboi.
\v 20 Jãve mʉjarecabu ñʉje mearore jímara aru ñʉje
torojʉmara máre.
\c 3
\p
\v 1 Ʉbenita ñʉja napini bʉojabetecarã jã́mevʉ mʉjare. Que
baru cũinátʉrʉ ñʉje ũme majitecarã ñʉje d̶arãjiyede.
Ñʉja pʉcarã mautecarã Atenas ãmicʉriĩmaroi.
\v 2-3 Aru jarocarã ñai majecʉ Timoteore mʉje yebai. Ʉ̃
yóvaibi ñʉjare memecayʉ Jũ̶menijicʉre, coyʉyʉ Jesús ũ̶i
yávaiye méne. Que baru jarocarã ṹ̶re cad̶atecʉyʉre mʉjare,
aru parʉre d̶acʉyʉre mʉjare máre mʉje ũmei, mʉje jʉ ainore
Jesúre pʉeno baju parʉrõ nʉre d̶acʉyʉre, mʉje
dajocabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre, põeva ne ñájine
d̶aiye boje mʉjare. Mʉjavacari coreóvaivʉbu me majare ñájiye
jaʉrõre.
\v 4 Javede ñʉje cʉede mʉjaque, coyʉcarã maje ñájinajiyede.
Aru mʉjavacari coreóvaivʉbu me jave vaivʉ majare yópe ñʉje
aiye báquepedeca.
\v 5 Que baru yú̶capũravʉ napini bʉojabetecacʉ coreni majibecʉ
cãreja mʉje borore. Que baru jarocacʉ ñai Timoteore,
coreóvacʉyʉ aipe cʉrivʉre mʉja yópe iye yávaiye méne
coyʉiyepe mʉje jʉ aiyede. “Ñai abujuvai jabocʉ
jʉjovaiyʉcʉbebu náre. Aru ñʉje bueiye báque náre
bojecʉbejebu”, arĩ dápiacacʉ yʉ.
\p
\v 6 Caride Timoteo copaidaibi mʉjare jocarĩ. Ʉ̃i coyʉiyede
ñʉjare mʉje borore torojʉre d̶aibi ñʉjare pare. Coyʉibi aipe
jʉ aivʉre Jesúre aru aipe ʉrivʉre mʉje bajumia máre. Coyʉibi
aipe torojʉrĩ ãrʉrivʉre ñʉjare cainʉmʉa aru aipe
jã́iyʉrivʉre ñʉjare máre, quédeca ñʉja máre jã́ranʉiyʉvʉ
mʉje yebai.
\v 7 Que baru mʉja, ñʉjevʉ, iye ũ̶i coyʉiyede mʉje borore
parʉre d̶aibi ñʉjare ñʉje ũmei, caiye iye ñájine d̶aiye
cʉedeca yui ñʉje jẽneboi.
\v 8 Caride ñʉja coreóvaivʉbu jãve jʉ aivʉre mʉja Jesúre.
Mʉja dajocabenajivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Que baru me
cʉrĩ torojʉrivʉbu ñʉja.
\v 9 Ʉrarõ torojʉede jívʉbu ñʉja Jũ̶menijicʉre mʉjare
boje. Ñʉje coyʉiyede Jũ̶menijicʉque pʉeno baju torojʉrivʉbu,
mʉje jʉ aiye boje Jesúre parʉrõreca.
\v 10 Jãravʉre aru ñamine máre parʉrõ jẽniaivʉbu ñʉja
Jũ̶menijicʉque, mʉjare ũ̶i jã́ranʉre d̶aquiyepe ayʉ ñʉjare,
buenajivʉ cojedeca mʉjare iye mʉje coreóvabede cãreja.
Jẽniaivʉbu diede, mʉje me majinajiyepe aivʉ aipe d̶aiye
jaʉrõre mʉje cʉede yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe.
\p
\v 11 Jẽniaivʉbu majepacʉ Jũ̶menijicʉque aru maje jabocʉ
Jesúque máre, ne nʉre d̶aquiyepe aivʉ ñʉjare mʉje yebai.
\v 12 Aru maje jabocʉ Jesús pʉeno baju ʉrarõ nʉre d̶ajacʉrĩ
mʉjare mʉje ʉede mʉje bajumia aru apevʉre máre, mʉje ʉburĩ
apevʉre me yópe ñʉje ʉepe mʉjare.
\v 13 Que teni parʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare mʉje ũmei, ñame ne
bʉojabenajiyepe aivʉ boropad̶aivʉ mʉjare mʉje meara mae boje
majepacʉ Jũ̶menijicʉ ũ̶i jã́inoi maje jabocʉ Jesús ũ̶i
copaidaquijãravʉ baquinói ũ̶ jivʉ mearaque. Quédecabu.
\c 4
\s Pablo “Jũ̶menijicʉre torojʉre d̶aiyʉrivʉ, yópe d̶ajarã”
arĩ, ũ̶i coyʉino
\p
\v 1 Mʉja, ñʉjevʉ, maje jabocʉ Jesús ñʉjare bueicõjeimi
mʉjare cojedeca yópe ñʉje bueiyepe mʉjare javede. Coyʉivʉbu
mʉjare, mʉje me majinajiyepe aivʉ aipe jaʉrõre mʉje d̶aiyede,
Jũ̶menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ mʉjare. Caride d̶ad̶avũ̶ mʉja
yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe. Que baru parʉrõreca jẽniaivʉbu
ñʉja mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe Jũ̶menijicʉi
ʉrõpe pʉeno baju cainʉmʉa.
\v 2 Mʉjavacari coreóvaivʉbu bueivʉre ñʉja mʉjare yópe maje
jabocʉ Jesús ũ̶i bueicõjeiyepe.
\v 3 Yópe ʉbi ñai Jũ̶menijicʉ: Mʉja coapa d̶ajarã mearore
cainʉmʉa. Meara májara mʉja, ũ̶ jina mʉje teiye boje. Que baru
cʉbejarã mʉja apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque.
\v 4 Me cʉjarã mʉja coapa mʉjemarepacoque Jũ̶menijicʉi
jã́inore aru põeva ne jã́iyede máre. Pued̶ajarã mʉja coapa
mʉjemarepacore.
\v 5 D̶abejarã nápe ina Jũ̶menijicʉre coreóvabevʉpe. D̶ad̶ama
na ãmenore, Jũ̶menijicʉi ʉbenore, ne pued̶aiye majibe boje
nomivare. D̶ad̶ama ãmenore náque.
\v 6 Que baru jʉjovabejarã mʉja apecʉ mʉjecʉre, ãmeno d̶aivʉ
jímarepacoque. Javeita ñʉja coyʉcarã mʉjare parʉrõreca aipe
maje jabocʉ Jũ̶menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre caivʉ ina nópe
ãmeno d̶aivʉre.
\v 7 Jũ̶menijicʉ cutuibi majare ũ̶ jina márajivʉva. Que baru
bʉojabevʉ maja cʉrivʉ ãmeũmeque. Quénora maje meara mae jaʉvʉ
majare, maje cʉrãjiyepe aivʉ me Jũ̶menijicʉi jã́inore, ũ̶
jina mae boje.
\v 8 Aru ácʉ põecʉ jʉ abecʉ baru iye ñʉje bueiyede, jʉ
abeniduibi ũ̶ apecʉ põecʉi bueiyede. Quénora jʉ abebi ũ̶
Jũ̶menijicʉi yávaiyede, ñai daroyʉ mʉjare ñai Espíritu
Santore.
\p
\v 9 Iye mʉje ʉede mʉje bajumia toivabenajivʉbu ñʉja. Mʉja me
ʉrivʉbu mʉje bajumia. Que baru diede toivaiye jaʉbevʉ ñʉjare.
Javede Jũ̶menijicʉvacari majicaibi mʉjare, Jesúre jʉ
aipõevare, jaʉrõre mʉje bajumia ʉede.
\v 10 Nopedeca mʉjacapũravʉ cainʉmʉa ʉrivʉbu ina Jesúre jʉ
aipõevare, caino Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉre. Parʉrõreca
jẽniaivʉbu ñʉja mʉjare, mʉje ʉrãjiyepe aivʉ yópe
Jũ̶menijicʉi ʉrõpe pʉeno baju cainʉmʉa.
\v 11-12 Caiye mʉje d̶aiyeque pʉeno d̶ajarã, cãrijimevʉva
cʉrãjivʉ apevʉque. D̶aicõjemejara apevʉre aipe d̶aiye
jaʉrõre náre ne d̶aiyede. Memejara mʉja coapa, cʉvarãjivʉ
mʉje ãiyede, mʉje cʉriñamiare, aru caiye apede mʉjare jaʉéde
máre. Yópe iye ñʉje d̶aicõjeiyepe mʉjare caride, nopedeca
d̶aicõjecarã mʉjare jipocamia, ina Jesúre jʉ abevʉ ne
pued̶arãjiyepe aivʉ mʉjare me, mʉje corebe boje apevʉ ne
jíyede mʉjare jaʉéde, aru ye jaʉbequiyepe aivʉ mʉjare.
\s Maje jabocʉ Jesús ũ̶i copaidaquino
\r (Mt 24.30-31, 43; Mr 13.26-27; Lc 12.39; Ro 13.12; 1 Co 15.51-52;
Ef 6.13-17; 2 P 3.10)
\p
\v 13 Mʉja, ñʉjevʉ, ʉvʉ ñʉja mʉje majinajiyede jãve aipe
vaivʉre ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉre. Chĩomejara
mʉja mʉjevʉ jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉ boje yópe ina jʉ abevʉ
ne chĩoiyepe, ne napini corebe boje jãravʉ cũiméjãravʉ
baquinóre.
\v 14 Coreóvaivʉbu maja yaiyú̶ bácʉre Jesús, aru nacajañʉ
mácʉre yainore jarʉvarĩ. Que baru coreóvaiye jaʉvʉ majare
nacovacʉyʉre Jũ̶menijicʉre ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ
bácavʉre Jesús ũ̶i copaidaquiyede ijãravʉi.
\p
\v 15 Que baru caride ñʉja coyʉiyʉrivʉbu mʉjare me iye Jesús
ũ̶i bueiye báquepe ñʉjare. Jesúre jʉ aipõeva apʉrivʉ
ijãravʉi maje jabocʉ Jesúi copaidaquijãravʉ baquinóre copʉ
nʉmenajaramu ṹ̶re ne jipocamia ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ
bácavʉre jocarĩ.
\v 16 Põeva jápiarãjarama cod̶oboborĩ cõjeiyede; aru ángelevai
jabocʉi yávainore; aru Jũ̶menijicʉi japuiyore, trompeta
ãmicʉriyore, japuiye pare bʉjiéde máre. Dinʉmʉmiareca maje
jabocʉ Jesúvacari ẽmecʉyʉme cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi
cʉrõre jocarĩ. Aru ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉ
nacajarajarama yainore jarʉvarĩ.
\v 17 No yóboi, maumena Jũ̶menijicʉ cójijovacʉyʉme ina Jesúre
jʉ aipõeva apʉrivʉre cãreja ina ũ̶i nacovaimara mácavʉque.
Aru cũinátʉrʉ caivʉ maja copʉ nʉri jacoyʉrãjaramu maje
jabocʉ Jesúre ũ̶mʉi ocopeniboa yebai. Que teni cʉrãjaramu maja
maje jabocʉ Jesúque cainʉmʉa.
\v 18 Que baru chĩomejara mʉja. Coyʉjarã iye borore, torojʉre
d̶arãjivʉ mʉje bajumia.
\c 5
\p
\v 1 Mʉja, ñʉjevʉ, põecʉ cʉbebi majicʉ aipijãravʉa
jaʉrõre aru aipe vaiquíyede maje jabocʉ Jesús ũ̶i daquiye
jipocare. Que baru toivaiye jaʉbevʉ ñʉjare diede.
\v 2 Mʉjavacari coreóvaivʉbu me maje jabocʉ Jesús
copaidacʉyʉre ijãravʉi põeva ne corebede, ũ̶i
copaidaquinʉmʉre majibedeca yópe ñavaipõecʉ daiyepe ñamine
põeva ne corebedeca.
\v 3 Põeva, yópe arĩ, coyʉrĩdurãjarama ne bajumia: “Caino
cãrijimene d̶aivʉ. Yéde jidʉbevʉ maja”, arĩdurãjarama. Aru
ne nópe coyʉrĩduiyedeca, cũiná bíjarãjarama na. Ñájini
bú̶rãjarama maumejiena. Aru dupini majibenajarama na diede
jocarĩ. Ñájinajarama na yópe ico jʉed̶ocʉvacod̶o maumejiena
ãmei ijiéde ñájiyepe põed̶are d̶acod̶o mamajicʉre.
\p
\v 4 Ʉbenita mʉja, ñʉjevʉ, mʉjacapũravʉ Jũ̶menijicʉre
coreóvabevʉ ãmevʉ mʉja. Aru ãmeina teivʉ ãmevʉ mʉja nápe,
Jesúre jʉ abevʉ, ñeminoi cʉrivʉpe. Que baru mʉje coreóvaiye
boje maje jabocʉ Jesús dacʉyʉre, ũ̶ cuavabecʉyʉme mʉjare
ũ̶i copaidaiyede ijãravʉi, yópe ñavaipõecʉ ũ̶i cuavaiyepe
cũ̶ramicavʉre.
\v 5 Caivʉ mʉja Jesúre jʉ aivʉ majidivʉpe d̶aivʉbu cainʉmʉa
põeva ne jã́inoi mʉje d̶aiyede, mʉje coreóvaiye boje
Jũ̶menijicʉre. Que baru caivʉ mʉja miad̶ároi cʉrivʉ
jãravʉcavʉpebu. Maja Jesúre jʉ aivʉ d̶abevʉ cainʉmʉa
majibevʉpe, ne coreóvabe boje Jũ̶menijicʉre põeva ne jã́iyede
maje d̶aiyede. Que baru ñamicavʉ aru ñeminocavʉ máre ãmevʉ
maja.
\v 6 Que baru dápiabenajarevʉ maja nápe, Jesúre jʉ abevʉpe.
Cãivʉpebu na. Quénora dápiarãjarevʉ maja me apʉrivʉpe, me
oaburĩ coreivʉ maje bajure.
\v 7 Ñaminecabu ina cãivʉ ne cãiyede. Aru ñaminecabu ina
pacoteivʉ ne pacoteiyede.
\v 8 Ʉbenita majacapũravʉ coateivʉbu ina ñamicavʉre jarʉvarĩ.
Aru ñeminoi cubevʉ maja. Quénora jãravʉcavʉtamu maja. Aru
miad̶ároi cuivʉbu maja.
\p Que baru me d̶aicõjeiye jaʉvʉ maje
bajure. Maje jʉ aiye Jũ̶menijicʉre jaʉvʉ majare aru maje ʉe
apevʉre máre. Yópe d̶arĩ taoivʉbu maja nópe churarava ne
taoiyepe ne bajure jãjaricaje doicajeque. Aru jaʉvʉ majare maje
napini coreiye Jũ̶menijicʉi mead̶aquiyede. Nópe d̶arĩ taoivʉbu
maja yópe churarava ne taoiyepe ne jipobʉre jãjaribo moiboque.
\v 9 Que baru Jũ̶menijicʉ epebebi majare ñájine d̶acʉyʉ.
Quénora epeibi majare maje jabocʉ Jesucristoi mead̶aquiyepe ayʉ,
ñájimemuri ãmenaque.
\v 10 Jesús yaidéjamed̶a majare boje, maje cʉrãjiyepe ayʉ
ṹ̶que cainʉmʉa. Ina apʉrivʉ cãreja aru ina yaivʉ bácavʉ
máre ũ̶i copaidaquiyede caivʉ maja cũinátʉrʉ cʉrãjaramu
ṹ̶que cainʉmʉa.
\v 11 Que baru parʉre d̶ajarã mʉja pʉeno baju cainʉmʉa, mʉje
baju jʉ aiyede Jesúre parʉrõ nʉre d̶aquiyepe aivʉ. Aru
cad̶atejarã cainʉmʉa mʉje bajumia, nopedeca mʉje d̶are nʉiyepe
caride.
\s Pablo ũ̶i majicaino Jesúre jʉ aipõevare aipe d̶aiye jaʉrõre
náre
\r (Fil 4.4, 6; Col 4.2-7)
\p
\v 12 Mʉja, ñʉjevʉ, ñʉja jẽniaivʉbu parʉrõreca mʉjare,
mʉje pued̶arãjiyepe aivʉ ina memecaivʉre maje jabocʉ Jesúre
mʉje jẽneboi. Nárecabu maje jabocʉ Jesúi epeimara, jabotenajivʉ
aru majicarãjivʉ máre. Aru buenajivʉbu mʉjare aipe d̶aiye
jaʉrõre, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ mearo maje jabocʉ Jesús ũ̶i
jã́inoi.
\v 13 Que baru pued̶ajarã náre. Aru pare ʉjarã náre, ne
cad̶ateiye boje mʉjare. Cʉjarã mʉja cãrijimevʉva mʉjevʉque.
\p
\v 14 Mʉja, ñʉjevʉ, ñʉja jẽniaivʉbu parʉrõreca, mʉje
d̶arãjiyepe aivʉ yópe mʉjare jaʉéde. Majicajarã ina
memeiyʉbevʉre, ne memenajiyepe aivʉ. Torojʉre d̶ajarã ina
jidʉrivʉre, ne jidʉbenajiyepe aivʉ. Cad̶atejarã ina
chĩoivʉre, ne torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ ne ũmei. Aru napijara
caivʉre.
\p
\v 15 Apecʉ ũ̶i ãmeno d̶aru cũinácʉ mʉjacacʉre,
d̶abejacʉrĩ ãmeno ṹ̶re copʉ. Quénora cainʉmʉa napini
dápiajarã mʉje d̶arãjiyede mearore mʉje bajumia aru caivʉ
põevaque máre.
\p
\v 16 Torojʉjarã mʉja mʉje ũmei.
\v 17 Aru ʉetʉbevʉva coyʉjarã Jũ̶menijicʉque.
\v 18 Aipe vaiye vaijárõri mʉjare. Cainʉmʉa torojʉede jíjarã
Jũ̶menijicʉre. Jũ̶menijicʉ ʉbi maje nópe d̶aiyede, maje jʉ
aiye boje ṹ̶re.
\p
\v 19 Ñai Espíritu Santore maucʉvabejarã mʉja ũ̶i d̶aiyʉrõre
mʉjaque.
\v 20 Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyedeca jápiaiyʉbevʉpe
tebejarã mʉja.
\v 21 Caiyede me jã́ri coreóvajarã mʉja. Aru coreóvarĩburu
yóboi, d̶ajarã caiye méne.
\v 22 Ʉbenita d̶abejarã caiye ãmene.
\p
\v 23 Jũ̶menijicʉvacari, cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ põevare,
cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare caivʉ meara baju. Aru corejacʉrĩ
mʉjare coapa caivʉ, mʉje decocʉre, mʉje ũmene, aru mʉje
bajure máre, mʉje boropatebenajiyepe aivʉ maje jabocʉ
Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinói.
\v 24 Jũ̶menijicʉ cutuibi mʉjare ũ̶ jina márajivʉva. Aru
cainʉmʉa d̶ayʉbe yópe ũ̶i aiye báquepedeca. Que baru
ṹ̶vacari mearo d̶acacʉyʉme mʉjare.
\s Pablo ũ̶i meaicõjeino Tesalónicacavʉre
\p
\v 25 Mʉja, ñʉjevʉ, jẽniajara Jũ̶menijicʉque ñʉjare.
\v 26 Meaicõjeivʉbu ñʉja caivʉ mʉja Jesúre jʉ aipõevare. Me
jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre, mʉje jivare nuri, mʉje Jũ̶menijicʉ
jina mae boje.
\v 27 Maje jabocʉ Jesús ũ̶i jã́inoi yʉ jã́ri boroteicõjeivʉ
mʉjare iyoca paperayocare caivʉ mʉjevʉ Jesúre jʉ aipõevare.
\v 28 Me cʉjarã mʉja maje jabocʉ Jesucristo ũ̶i mearo d̶acaiye
bojecʉbeda ũ̶i me boje. Quénoramu.
