\id REV Cubeo [cub] NT (Colombia) -2009 bd. 
\h Apocalipsis
\toc1 Apocalipsis
\toc2 Ap
\mt1 Jesucristoi jã́d̶ovaiye báque
\mt2 Apocalipsis
\ip Mamabʉinore coyʉiyebu Juan mácʉ ũ̶i toivacaiye báquede
Jesucristoi jã́d̶ovaiye báquede ũ̶ mácʉre. Juan mácʉ
barejaquémavʉ judíovacacʉ, Galilea ãmicʉrijoborõcacʉ, aru
Jesús ũ̶i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Ʉ̃i mamicʉ
Santiago bácʉque moa boaipõecʉ bácʉ barejaquémavʉ, Jesúi
órejaquiye jipocare ũ̶ mácʉre. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ
Juan mácʉi borore Hch 3:1-4:22. Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ
Jesúre jʉ aivʉre coreipõecʉ barejaquémavʉ. Iye jã́d̶ovaiye
báquede jã́rejaquemavʉ ũ̶i cʉe báquede jabova ne bʉoimʉ
Patmos ãmicʉrijiavʉi (1:9). Apevʉ ne dápiaiyepe,
toivacarejaquemavʉ iyoca paperayocare ũ̶i cʉede nore. Ʉbenita
apevʉ ne dápiaiyepe, toivacarejaquemavʉ diyocare ũ̶i cʉede
Éfeso ãmicʉriĩmaroi o apeno ĩmaroi, ũ̶ mácʉre ne
jaetovarĩburu yóbore no jiavʉre jocarĩ. Toivacarejaquemavʉ
Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre siete paiñamia cójijiñamiai
Asia ãmicʉrijoborõi (1:4). Põecʉ cʉbebi majicʉ ye ʉjʉ
ũ̶i toivacaiʉjʉ bácarõre diyocare, ʉbenita obedivʉ ne
dápiaiyepe ãniʉjʉa báquede 94-98 d.C. baji. Caiye ape toivaiye
Majepacʉ Jũ̶menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucuboque toivaiye
báquede ne toivarĩburu yóbore, Juan mácʉ toivacarejaquemavʉ
diyocare.
\ip Juan mácʉ coyʉrejaquemavʉ diyocaque ũ̶i jã́ino mácarõre
Jesucristo meacʉ bajure, ñai toivaicõjeñʉ mácʉ ũ̶ mácʉre
caiye iye ũ̶i jã́d̶ovaiye baquiyéde ũ̶ mácʉre (cap. 1). Ina
coreipõeva mácavʉre Jesúre jʉ aipõevare siete painoa
ĩmaroacavʉ bácavʉre toivacarejaquemavʉ paperayocare (caps.
2-3). No yóboi, toivacarejaquemavʉ parʉre d̶acʉyʉ Jesúre jʉ
aipõeva ñájivʉre ne jʉ aiye boje, ne majinajiyepe ayʉ aipe
vaiquíyede ijãravʉi bʉojaijãravʉare, Jesucristoi vainí
tʉquiyede abujuvai jabocʉre jarʉvarĩ aru mamajãravʉ
bú̶quiyede máre.
\ie
\c 1
\s Juan ũ̶i coyʉrĩ bʉino
\p
\v 1 Iye coyʉiyebu Jesucristoi coreóvare d̶aiyʉe põevare.
Jũ̶menijicʉ coreóvare d̶aicõjequemavʉ Jesucristore iyede ṹ̶re
memecaivʉre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ iye vaiquíyede maumena. Que
baru ũ̶ daroquemavʉ cũinácʉ ũ̶i ángelede ji yebai, ũ̶i
jã́d̶ovaquiyepe ayʉ yʉre, Jũare, ṹ̶re memecayʉre, aipe
tequinore ijãravʉi.
\v 2 Yʉ coyʉquijivʉ mʉjare caiye ji jã́iye báquede, Jesucristo
ũ̶i coyʉino mácarõ jãve bajure yʉre Jũ̶menijicʉi yávaiyede.
\p
\v 3 Torojʉcʉyʉme ñai jã́ri boroteyʉ ji toivaiye báquede iye
Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede apevʉre. Aru
torojʉrãjarama ina jápiaivʉ diede aru jʉ arĩ d̶aivʉ yópe iye
toivaiye d̶aicõjeiyepe. Maumena vaiquíyebu caiye iye.
\s Juan ũ̶i meaicõjeino ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre
\r (Mt 24.30; Mr 13.26; Lc 21.27; Jn 19.34, 37; Hch 26.23; Col 1.18;
1 Ts 4.17; Ap 1.17, 4.5, 5.10, 20.6, 22.13)
\p
\v 4 Yʉ, Juan, toivacaivʉ iyoca paperayocare mʉjare, siete
paiyajuboare Jesúre jʉ aipõevare Asia ãmicʉrijoborõi.
Jũ̶menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ũ̶i me boje
aru torojʉrivʉ mʉje ũmei me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare ṹ̶que
cãrijimevʉva. Que d̶acajacʉrĩ mʉjare Jũ̶menijicʉ, ñai cʉcʉ
caride, aru cʉcʉ bácʉ javede, aru dacʉyʉ apejãravʉre. Aru
que d̶acajarãri mʉjare ina siete paivʉ decova cʉrivʉ
Jũ̶menijicʉ jabocʉi dobarõ mearo jipocai.
\v 5 Que d̶acajacʉrĩ mʉjare Jesucristo, ñai coyʉyʉ bácʉ
yávaiyede jãvene Jũ̶menijicʉrã pʉ ne yaiváiyeta ṹ̶re, aru
mamarʉmʉ nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, aru cõjeñʉ caivʉ
ina ijãravʉcavʉ jabovare. Ñai Jesucristorecabe ʉcʉ majare.
Majarecabu ñajijʉrorivʉ maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita
ũ̶i ʉe boje majare, ṹ̶recabe boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ mácʉ
ũ̶i bajure, bojed̶acʉyʉ majare ũ̶i jiveque, maje ãmeina teiyede
jarʉvarĩ.
\v 6 Ʉ̃́recabe epeyʉ majare ũ̶i jaboteimara márajivʉva aru
sacerdoteva bárãjivʉva máre, maje memecarãjiyepe ayʉ ũ̶i
mearore jímʉre, jípacʉre. Mearore jíjarãri caivʉ
Jesucristore, ñai parʉcʉ caivʉ pʉeno cainʉmʉa. Quédecabu.
\p
\v 7 Jã́jara. Cristo dacʉyʉme ocopeniboaque. Caivʉ põeva
jã́rajarama ṹ̶re, ina ṹ̶re pẽvaivʉ bácavʉ jocʉcʉjaravena.
Aru caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ abevʉ chĩori
orãjarama ne jidʉé boje, ne jã́iyede ṹ̶re ẽmeñʉre cavarõre
jocarĩ. Quédecabu.
\p
\v 8 Maje jabocʉ Jũ̶menijicʉ, yópe arĩ, coyʉyʉbe, “Yʉrecabu
bú̶yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ
cainʉmʉa”, arĩ coyʉyʉbe Jũ̶menijicʉ, ñai parʉcʉ caivʉ
pʉeno. Que baru ũ̶ cʉbi caride, aru cʉrejaquemavʉ javede, aru
dacʉyʉme apejãravʉ baquinóre máre.
\s Juan ũ̶i jã́ino Cristo meacʉ bajure
\r (Ap 1.8, 2.8, 22.13)
\p
\v 9 Yʉ, Juan, mʉjecʉbu, maje jʉ aiye boje Jesucristore.
Cʉrivʉbu maja ṹ̶que cũinávʉpe. Yʉ máre ñájivʉ
mʉjapedeca. Aru Jesucristo parʉre d̶aibi yʉre máre yópe ũ̶i
parʉre d̶aiyepe mʉjare, maje napinajiyepe ayʉ maje ñájiyede.
Aru jabotede d̶acʉyʉme majare ṹ̶que. Cú̶tecacʉ yʉ jabova ne
bʉoimʉ Patmos ãmicʉrijiavʉi, ji coyʉiye báque boje
Jũ̶menijicʉi yávaiyede Jesucristorã.
\v 10 Nore ji cʉede ñai Espíritu Santo dápiaicõjeame yʉre. Aru
jápiacacʉ ji yóboi yávaino bʉjinore, yópe trompeta ãmicʉriyo
japuiyore japuiyepe.
\v 11 Ñai yávayʉ yʉre coyʉáme, yópe arĩ:
\p —Toivajacʉ caiye
mi jã́iyede caride paperayoca ũ̶mʉjʉriyoca cãriáiyocaque. Aru
toivarĩburu yóboi jarojacʉ diyocare diyajuboa siete paiyajuboa
Jesúre jʉ aipõevare Asia ãmicʉrijoborõi. Diyajuboa põeva
cʉrivʉbu Éfeso, Esmirna, Pérgamo, Tiatira, Sardis, Filadelfia,
aru Laodicea ãmicʉriĩmaroai.
\p Nópe arĩ, toivaicõjeame yʉre.
\p
\v 12 Copedicacʉ, jã́cʉyʉ ṹ̶re, ñai yávayʉre yʉre.
Copedini jã́cacʉ siete paijaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa úruque
d̶aijaraboare.
\v 13 Aru dijaraboa coricai cú̶teame cũinácʉ ũ̶mʉ. Maja,
põevape páyʉ bateáme ũ̶. Doame ũ̶mʉjʉricaje cuitótecaje
ũ̶i cʉbobaita eaicajede aru bʉoáme úruque d̶aicãvare ũ̶i
ñareba cũinátʉrʉ baji.
\v 14-15 Ʉ̃i pod̶a boe matʉiye bateávũ̶ yópe oveja pod̶a lana
ãmicʉripod̶ape, aru abobico jʉjʉrõpe máre. Ʉ̃i yacorʉa
cojiteavũ̶ yópe toa uruiyepe, aru ũ̶i cʉboba cojidiba bateávũ̶ yópe
tãure toaijide d̶arĩburu yóbope. Aru ũ̶i yávaino jápurateavũ̶
yópe cũ̶ratãcuve ʉratãcuve bʉjinope.
\v 16 Cʉvateame ũ̶i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi siete paivʉ
abiácovare. Ʉ̃i jijecamure jocarĩ etavũ̶ cũináve boaicarove
caipʉcapũravʉa ʉpʉjidivepe. Aru ũ̶i jiva pẽoávʉ yópe aviá
pẽoiyepe jãravʉ coricare.
\p
\v 17 Ji jã́iyede ṹ̶re, tʉcacʉ yʉ ũ̶i cʉboba yebai yópe
yaiyú̶ bácʉpe. Quénora tʉoáme yʉre ũ̶i pʉrʉ
meapũravʉcapʉrʉque. Aru áme yʉre:
\p —Jidʉbejacʉ mʉ. Yʉrecabu bú̶yʉ bácʉ aru yóbocacʉ
máre. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa.
\v 18 Yʉrecabu apʉcʉ cainʉmʉa. Yú̶vacari yaidéjacacʉ.
Ʉbenita apʉvʉ yʉ cojedeca. Aru apʉcʉyʉmu cainʉmʉa.
Quédecabu. Yʉrecabu llavede cʉvacʉ yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre
máre. Que baru yʉrecabu bʉojayʉ nʉicõjeñʉ põevare toabo
cũiméboi.
\v 19 Que baru toivajacʉ caride mi jã́iyede aru aipe vaiquíyede
yóbore máre.
\v 20 Que baru coyʉquijivʉ mʉre caride aipe aiyʉrõre ina siete
paivʉ abiácovare, mi jã́imara cʉrivʉre ji pʉrʉ
meapũravʉcapʉrʉi, aru ijaraboa siete paijaraboa pẽoibʉa
tʉoijaraboa úruque d̶aijaraboare máre. Diebu aru námu
Jũ̶menijicʉi jã́d̶ovameno jipocamia ʉbenita jã́d̶ovaino caride.
Jẽvari coyʉivʉ ina siete paivʉ abiácovape paivʉre. Nárecabu
yópe ina siete paivʉ coreipõevape, Jesúre jʉ aipõeva
cójijivaivʉ diĩmaroai siete paiĩmaroacavʉ ne coreipõevape.
Aru jẽvari coyʉivʉ ijaraboa siete paijaraboare. Dijaraboarecabu
yópe siete paiyajuboape Jesúre jʉ aipõeva ne yajuboa
cójijivaivʉ diĩmaroa, siete paiĩmaroai.
\p Que arĩ, coyʉáme yʉre.
\c 2
\s Juan ũ̶i toivacaino Éfesocavʉ Jesúre jʉ aipõevare
\r (Ap 22.2)
\p
\v 1 Que arĩ, toivaicõjeame yʉre.
\p —Toivajacʉ ṹ̶re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva
cójijivaivʉre Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ:
“Yópe arĩ, coyʉibi ñai cʉvacʉ ina siete paivʉ abiácovare
ũ̶i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi, ñai cʉcʉ ijaraboa siete
paijaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa jẽneboi.
\v 2 Coreóvaivʉ yʉ mi memeinore, memecayʉre ʉetʉyʉreca, aru
mi napini ñájiyede máre. Coreóvaivʉ yʉ ye bʉojabecʉre napiñʉ
põeva ãmenare, aru jã́ri coreóvayʉre ina, ‘Ñʉjamu Jesúre jʉ
aivʉre ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ũ̶i yávaiye méne’, mi
majiquiyepe aivʉre ʉbenina jãve maru ne coyʉino. Que teniburu,
coreóvaivʉ mʉ Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara ãmevʉre.
Quénora borocʉrivʉbu na.
\v 3 Coreóvaivʉ yʉ ʉetʉbecʉva napiñʉre mi ñájiyede yʉre
boje dajocabecʉva.
\p
\v 4 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Quĩ́jino
bajuta ʉvʉ mʉ yʉre caride. Mamarʉmʉre ú̶teavũ̶ mʉ yʉre
pare mi ũmei. Ʉbenita caride dajocaivʉ mʉ mi ʉede yʉre.
\v 5 Caride ãrʉjacʉ yʉre javede mi pare ʉe báquepe. Chĩori
jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede,
d̶acʉyʉ yópe mi d̶aiye báquepe mamarʉmʉre mi coreóvaiyede
yʉre. Pare ú̶teavũ̶ mʉ. Ʉbenita que d̶aiyʉbecʉ baru, ʉbecʉ
bacʉyú̶mu mʉ yʉre. Que baru mi yebai darĩ, mi pẽoibʉa
tʉoijarabore ĩni, nʉvacʉyʉmu dijarabore mʉre jocarĩ.
\p
\v 6 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore me jã́ivʉ yʉ, mi ãmeina
jã́iyede ina nicolaíta ãmicʉriyajubocavʉ ne d̶aiyede. Yʉ máre
ãmeina jã́ivʉ ne d̶aiyede.
\p
\v 7 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre
jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre
ãmenore jarʉvarĩ ãicõjecʉyʉmu yʉ Jũ̶menijicʉi jioba
coricacacʉ jocʉcʉ jẽidʉare, apʉre d̶aijocʉcʉ dicʉ ãmiá’,
arĩ coyʉyʉbe ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
\s Juan ũ̶i toivacaino Esmirnacavʉ Jesúre jʉ aipõevare
\r (Ap 1.17, 20.14, 21.8, 22.13)
\p
\v 8 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre.
\p —Toivajacʉ ṹ̶re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva
cójijivaivʉre Esmirna ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ:
“Yópe arĩ, coyʉibi ñai bú̶yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre,
ñai yaiyú̶ bácʉ nacajañʉ mácʉ apʉcʉ cojedeca. Que baru
cʉvʉ yʉ cainʉmʉa.
\v 9 Coreóvaivʉ yʉ mi ñájiyede yʉre boje. Coreóvaivʉ mʉre
cʉve cʉvabecʉre máre. Ʉbenita jãve ʉre cʉve cʉvavʉ mʉ
Jũ̶menijicʉi cʉve méne. Aru coreóvaivʉ yʉ caiye iye ne
ãmeina yávaiyede mi borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ ʉbenina
aivʉre. Ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora nárecabu
Satanás jina. Aru cójijivaivʉbu, memecarãjivʉ ṹ̶re.
\p
\v 10 ’Jidʉbejacʉ mi ñájiquinore. Jã́jacʉ. Ñai abujuvai jabocʉ
bʉore d̶acʉyʉme apevʉ mʉjacavʉre ãmeina teivʉre jẽni
jacoiñami, jã́ri coreóvacʉyʉ mʉje jʉ aiyede yʉre.
Caipʉcapʉrʉape paijãravʉa baquiyéde ñájinajaramu mʉja. Jʉ
ajacʉ yʉre pʉ mi yaiyeta. Que teyʉre, yʉ bojed̶acʉyʉmu mʉre
me. Mʉre cʉre d̶acʉyʉmu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre
yú̶que.
\p
\v 11 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre
jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre
ãmenore jarʉvarĩ nʉmenajarama toaboi cũiméboi’, arĩ
coyʉyʉbe ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
\s Juan ũ̶i toivacaino Pérgamocavʉ Jesúre jʉ aipõevare
\r (Jn 6.48-50)
\p
\v 12 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre.
\p —Toivajacʉ ṹ̶re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva
cójijivaivʉre Pérgamo ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ:
“Yópe arĩ, coyʉibi ñai cʉvacʉ ive boaicarove
caipʉcapũravʉa ʉpʉjidivede.
\v 13 Coreóvaivʉ yʉ mi cʉrõre. Mʉ cʉvʉ nore Satanás ũ̶i
jaboteinore, ũ̶i jaboteimara jẽneboi. Ʉbenita nore cʉcʉvacari,
me jʉ ayʉbu mʉ yʉre. Ãnijãravʉ bácarõ Satanás jina ne
boarĩ́ jarʉvaiye báquede Ántipas bácʉre, dajocabeteavũ̶ mi jʉ
aiyede yʉre. (Ñai Ántipas bácʉ coyʉyʉ barejáme yávaiyede
jãvene yʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ṹ̶re.) Boarĩ́
jarʉvaima ũ̶ mácʉre no mi ĩmaro, Satanái cʉrõi.
\p
\v 14 ’Ʉbenita apejĩe mi d̶aiyede ãmeina jã́ivʉ yʉ. Apevʉ
mʉjacavʉ cʉrivʉ d̶aivʉbu yópe Balaam mácʉ ũ̶i bueiye
báquepe. Javede ñai Balaam mácʉ majicarejaquemavʉ Balac
bácʉre ũ̶i ãmeina d̶are d̶aquiyepe ayʉ ina Israecavʉ
bácavʉre. Ãicõjenejaquemavʉ na mácavʉre ãiyede pẽpeimarare
ne jíye báquede. Aru ãmeina d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre
apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque máre. Nópe Balac bácʉre
d̶aicõjenejaquemavʉ Balaam mácʉ.
\v 15 Quédeca apevʉ mʉjacavʉ d̶aivʉbu yópe ina nicolaíta
ãmicʉriyajubocavʉ ne bueiyepe.
\p
\v 16 ’Que barureca chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru
oatʉvajacʉ mi d̶aiyede. Ʉbenita mi que d̶aiyʉbedu, maumena
dacʉyʉmu yʉ mi yebai, ãd̶amatecʉyʉ náre, ina Balaam mácʉi
d̶aiyepe d̶aivʉre aru ina nicolaítava ne d̶aiyepe d̶aivʉre máre,
ive boaicarove etaiveque ji jijecamure jocarĩ.
\p
\v 17 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre
jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre
ãmenore jarʉvarĩ ãicõjecʉyʉmu yʉ ãiye me cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõquede, iye ãiye yaveiyede ijãravʉcavʉre
jocarĩ. Aru jícʉyʉmu náre coapa cũinájibo cũ̶rajibo
borijĩbore. Dijĩborã toivaino cʉvʉ cũináro ãmiá mamaro
ãmiáre. Aru ina jacopʉrãjivʉ quévʉra coreóvarãjarama no
ãmiáre. Apecʉ cʉbecʉbe coreóvayʉ no ãmiáre’, arĩ coyʉibi
ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
\s Juan ũ̶i toivacaino Tiatiracavʉ Jesúre jʉ aipõevare
\r (Mt 16.27)
\p
\v 18 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre.
\p —Toivajacʉ ṹ̶re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva
cójijivaivʉre Tiatira ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ:
“Yópe arĩ, coyʉibi Jũ̶menijicʉi mácʉ, ñai yacorʉa
cojididʉa cʉcʉ aru ũ̶i cʉboba máre cojidiba yópe tãure
toaijide d̶arĩburu yóbope.
\v 19 Coreóvaivʉ yʉ mi d̶ainore. Aru majivʉ ʉcʉre yʉre aru
apevʉre máre, jʉ ayʉre yʉre, memecayʉre Jũ̶menijicʉre, aru
napiñʉre mi ñájiyede máre. Coreóvaivʉ mi d̶aino mearore.
Mearo d̶aivʉ mʉ caride mamarʉmʉ jʉ ayʉ yʉre mi d̶aino
mácarõ pʉeno.
\p
\v 20 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Mʉ
jaetovabevʉ nomióre õi ãmiá Jezabel. Õ mʉje jẽneboi
‘Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecobu yʉ’, ʉbenina aibico
õ. Õi bueiyeque jʉjovaibico ina yʉre memecaivʉre. Que baru
ãmeina d̶are d̶aibico náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque.
Aru ãre d̶aibico náre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede
máre.
\v 21 Joe coreniduivʉ yʉ õi chĩori oatʉvacojiyepe ayʉ õi
d̶aiyede, õi jarʉvacojiyepe ayʉ náre õi ãmeina tede d̶aiyede
jarʉvarĩ. Ʉbenita oatʉvaiyʉbebico õ.
\v 22 Que baru ñájine d̶acʉyʉmu ṍre pare. Aru ijimo macod̶óme
õ, parad̶o õi parainoi. Aru ina ṍque ãmeina d̶aivʉ bácavʉ ne
chĩori oatʉvabedu ne ãmeina d̶aiyede ṍpe, paraicõjecʉyʉmu
náre máre õpedeca, pare ne ñájinajiyepe ayʉ.
\v 23 Aru boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu caivʉ ina õi jʉjovaimara
mácavʉre, mamara majʉrórivʉpe paivʉre.
\p
’Que d̶arĩburu caivʉ
Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ coreóvarãjarama. Yʉrecabu
coreóvayʉ caivʉ põevare caiye ne dápiaiyede aru caiye ne ʉede
máre. Que baru bojed̶acʉyʉmu mʉjare coapa yópe mʉje d̶aiye
báquepedeca.
\v 24 Ʉbenita mʉjacapũravʉ Tiatiracavʉ d̶abevʉ yópe õi
bueiyepe. Coreóvaiyʉbevʉ mʉja iye Satanái majié yaveiyede apevʉ
ne d̶aiyepe. Cʉbevʉ apeno ji d̶aicõjeino mʉjare copʉ.
\v 25 Quénora d̶ajarã yópe ji coyʉiyepe ji yávaiye méne pʉ ji
copaidaiyeta.
\p
\v 26-27 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ aru
d̶aivʉre yópe ji ʉrõpe pʉ ne yaiyeta, jabotede d̶acʉyʉmu
náre cainoa joborõacavʉre iye parʉéque yópe jipacʉi jabotede
d̶aiye báquepe yʉre. Jabotenajarama náre parʉéque. Que baru
cainoa joborõacavʉ ne jʉ abedu, d̶arãjarama náre yópe
jobojororʉre boarĩ́ yavaiyepe abod̶o tãuque d̶aiyoque.
\v 28 Aru cʉvare d̶acʉyʉmu náre ñai abiácorʉ pẽoñʉ
miad̶áre daiyede.
\p
\v 29 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre
jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
\c 3
\s Juan ũ̶i toivacaino Sardicavʉ Jesúre jʉ aipõevare
\r (Mt 10.32, 24.43-44; Lc 12.8, 39-40; Ap 16.15, 20.12)
\p
\v 1 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre.
\p —Toivajacʉ ṹ̶re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva
cójijivaivʉre Sardis ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ:
“Yópe arĩ, coyʉibi ñai daroyʉ Espíritu Santore Jesúre jʉ
aivʉ ne cójijiñamiai siete paiĩmaroai aru cʉvacʉ ina siete
paivʉ abiácovare máre. Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre.
Ʉbenina arĩ, ‘D̶ayʉbe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe ũ̶i parʉéque’,
coyʉivʉbu mʉra. Ʉbenita coateyʉ bajubu mʉ Jũ̶menijicʉre
jarʉvarĩ.
\v 2 Jũracʉcʉ, jabʉóvayʉ bʉojabevʉ mʉ mi memecaiyede
jocarĩ Jũ̶menijicʉre. Que baru Jũ̶menijicʉ ãmeina jã́imi
mʉre. Que baru cãñʉpe ãmejacʉ mʉ. Pʉeno parʉre d̶arĩ jʉ
are nʉre d̶ajacʉ mívʉre ne ũmei, ina coatebevʉre cãreja
Jũ̶menijicʉre jarʉvarĩ, ne coateni bíjabenajiyepe ayʉ ṹ̶re
jarʉvarĩ.
\v 3 Que baru ãrʉre nʉjacʉ caiye iye Jũ̶menijicʉi yávaiye
méne ne bueiyede mi jápiaiye báquede. Diede jápiarĩ, jʉ arĩ,
chĩori oatʉvajacʉ mi d̶aiyede, jarʉvacʉyʉ mi ãmeina teiyede.
Ʉbenita nópe mi d̶abedu, dacʉyʉmu yʉ mi yebai yópe ñavaipõecʉ
ũ̶i daiyepe. Aru ji daquinʉmʉre ye majibecʉyʉmu mʉ.
\p
\v 4 ’Ʉbenita obebejĩna cʉrivʉbu no Sardis ãmicʉriĩmaroi
ãmene d̶abevʉ, yópe põeva docʉtede d̶abepe ne cuitótecajeare,
ne d̶aiye boje yópe Jũ̶menijicʉi ʉrõpe. Nárecabu dorãjivʉ
cuitótecajea boricajeare aru curãjivʉ yú̶que. Que d̶arãjarama
me, ne napini coreiye boje Jũ̶menijicʉi jíye báquede náre.
\p
\v 5 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉ ãmenore jarʉvarĩ nápe paivʉ
cuitótecajea boricajeare dorãjarama. Ne ãmiá toivaino mácarõre
ãnitucubo Jũ̶menijicʉi paperatucubo, caivʉ ina jãravʉ
cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ yú̶que ne ãmiáre
toivaitucubore tũ̶reni jarʉvabecʉyʉmu yʉ ne ãmiáre. Quénora,
‘Ji põevatamu na’, arĩ coyʉcʉyʉmu jipacʉi jã́inore aru ũ̶i
ángeleva máre ne jã́iyede.
\p
\v 6 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre
jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
\s Juan ũ̶i toivacaino Filadelfiacavʉ Jesúre jʉ aipõevare
\r (Ap 21.2)
\p
\v 7 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre.
\p —Toivajacʉ ṹ̶re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva
cójijivaivʉre Filadelfia ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ
mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai meacʉ baju, memecayʉ
Jũ̶menijicʉre, aru jãvene bueyʉ máre. Ʉ̃́recabe cʉvacʉ
llavede, ñai jabocʉ David bácʉ jino mácarõre. Yópe põecʉi
voaiyepe bieivede aru bieicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ũ̶i
d̶aicõjeiyede põevare apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjemevʉ
náre diede. Aru yópe põecʉi bieniburu yóbore divede máre,
voaicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ũ̶i d̶aicõjemene põevare
apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjeivʉ náre diede.
\v 8 Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Coreóvaivʉ yʉ
obebejĩna mívʉ cʉrivʉre memecarãjivʉre yʉre. Jʉ aivʉ mʉ
ji yávaiyede. Aru ‘Jesucristobe ji jabocʉ’, jʉ arĩ coyʉivʉ
mʉ. Que baru jẽvari coyʉrĩ, yópe põecʉi apecʉre
ecoicõjeiyepe jedevacobe bieivede voarĩ aru apecʉre bieicõjemepe
divede, nopedeca mʉre memecaicõjeivʉ yʉre. Aru põecʉ cʉbebi
mʉre memecaicõjemeni majicʉ.
\p
\v 9 ’Coyʉivʉ mʉre ne borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ aivʉre,
ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora Satanás jinatamu
cójijivaivʉ memecarãjivʉ ṹ̶re. Náreca ñʉatutare d̶acʉyʉmu
yʉ mi cʉboba yebai, ne coreóvarãjiyepe ayʉ ji baju ʉcʉre
mʉre.
\v 10 Napivʉ mʉ mi ñájiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe
mʉre. Que baru jã́ri corecʉyʉmu yʉ mʉre mi ñájine d̶aiyede.
Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ ne ñájinajiye jaʉvʉ
náre. Ʉbenita mʉre cad̶atecʉyʉmu yʉ, mi ñájimequiyepe ayʉ
iye ñájiovaiyeque.
\v 11 Maumena dacʉyʉmu yʉ. D̶ajacʉ yópe mi bueiyepe ji yávaiye
méne apecʉ ũ̶i ĩmequiyepe ayʉ mi bojede mʉre.
\p
\v 12 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ
epecʉyʉmu jabova parʉrivʉva Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jívʉi
yópe bʉcʉporarʉa parʉre d̶aiyepe cũ̶ramine. Aru etabenajarama
na nore jocarĩ cainʉmʉa. Aru toivacʉyʉmu yʉ nára
Jũ̶menijicʉi ãmiáre, aru Jũ̶menijicʉi ĩmaro ãmiáre máre.
No mamaro ĩmaro Jerusalén ãmicʉrõtamu. Ẽmequiyebu cavarõ
mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Aru toivacʉyʉmu nára ji
ãmiá mamarore máre.
\p
\v 13 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre
jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
\s Juan ũ̶i toivacaino Laodiceacavʉ Jesúre jʉ aipõevare
\r (Jn 1.3, 16.33; Col 1.15, 18; He 12.6; Ap 5.5)
\p
\v 14 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre.
\p —Toivajacʉ ṹ̶re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva
cójijivaivʉre Laodicea ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ:
“Yópe arĩ, coyʉibi dajocabecʉva, ñai coyʉyʉ yávaiyede
jãvene Jũ̶menijicʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ṹ̶re.
Ʉ̃́recabe Jũ̶menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ.
\v 15 Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Coreóvaivʉ yʉ
maucʉvabecʉre yʉre yópe jʉjʉteyʉpe. Aru coreóvaivʉ yʉ
memecabecʉre mi ũmei yópe toaijiteyʉpe. Mʉ jʉ ayʉvacari
yʉre, majiéda quénora jʉ ayʉbu. Yópe oco aviá ũ̶i boiyeque
toaijide d̶aiocore ũcuiyʉbepe maja, nopedeca mi majiéda jʉ
aiyede yʉre ʉbevʉ yʉ. Mi me jʉ arĩ memecaru yʉre, yópe
toaijiteyʉpe meajebu. Mi jʉ abeni maucʉvaru yʉre, yópe
jʉjʉteyʉpe, meamejebu. Ʉbenita mi jʉ aiye boje yʉre majiéda
quénora, pʉeno baju meamevʉ. Que baru coavajacʉ mi baju yʉre
jarʉvarĩ o memecajacʉ yʉre mi ũmei.
\v 16 Ʉbenita mi d̶abe boje yópe ji ʉrõpe majiéda toaijicʉpebu
mʉ. Que baru jarʉvacʉyʉmu mʉre yʉre jocarĩ yópe ji
jẽcutuiyepe oco majiéda toaijiede ji jijecamure jocarĩ.
\p
\v 17 ’Mú̶capũravʉ ‘Ʉre cʉve cʉvavʉ yʉ’,
arĩduivʉ mʉ. Aru ‘Apejĩe ye
jaʉbevʉ yʉre’, arĩduivʉ mʉ. Aru ‘Caiye cũinátʉrʉ me nʉivʉ
yʉre ji majié boje’, arĩduivʉ mʉ. Ʉbenita ye coreóvabecʉbu mʉ
mi baju chĩoñʉre, yópe cõmaje ãrojacʉpe, cʉve cʉvabecʉpe,
jã́ri eabecʉpe, aru cuitótecaje cʉvabecʉpe máre. Yópe jã́ri
eabecʉ ũ̶i jã́ri eabepe ijãravʉquede, nopedeca majide eabevʉ mʉ
Jũ̶menijicʉ jiede. Aru yópe cuitótecaje cʉvabecʉ ũ̶i cʉyepe,
nopedeca cʉyevʉ mʉ mi ãmeina teiye boje Jũ̶menijicʉi
jã́inore.
\v 18 Que baru majicayʉbu mʉre aipe d̶aiye jaʉrõre mʉre. Yópe
põecʉi bojed̶aiyepe úrure mearo baju toaijide d̶aino mácarõre,
mʉ jãve cʉve cʉvaiyʉcʉ baru, ĩjacʉ yʉre iye méne ji
cʉvaede. Dinʉmʉ maquinóre jãve cʉvacʉyʉmu mʉ ʉrarõ méne
Jũ̶menijicʉ jiede. Aru yópe põecʉi ĩni bojed̶aiyepe cuitótecaje
boricajede ũ̶i doquiyepe ũ̶i bajure cʉyoje tebecʉyʉ, yópe
ãmeina teiyede joaimʉ mácʉpe bájacʉ mʉ ji yaiye boje, cʉyoje
tebecʉyʉ mi ãmeina teiye boje. Aru yópe põecʉi ĩni bojed̶aiyepe
yaco taiyóiyede, ũ̶i me jã́ri eaquiyepe ayʉ ũ̶i epequiyede, me
jápiarĩ ad̶ajacʉ iye bueiyede Jũ̶menijicʉi yávaiyede, me
majicʉyʉ diede.
\v 19 Yʉrecabu coreóvare d̶ayʉ caivʉ ji ʉmarare ne ãmeina
teiyede aru ñájine d̶ayʉ náre die boje máre. Que baru pʉeno
baju d̶aiyʉjacʉ Jũ̶menijicʉi ʉrõpe. Chĩori jarʉvajacʉ mi
ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede.
\p
\v 20 ’Jã́jacʉ. Yópe põecʉ núcʉ cũ̶rami bieiñamine jedevai
ecoiyʉcʉpe, mautecʉyʉ diñamicavʉque, nopedeca yʉ mauteiyʉvʉ
mú̶que. Yópe ũ̶i órejaiyepe diñamicavʉre, ne majinajiyepe ayʉ
cʉcʉre, aru ne voarãjiyepe ayʉ bieivede, nopedeca mi
coreóvaiyede yʉ mauteiyʉcʉre mú̶que, mauteicõjejacʉ yʉre.
Dinʉmʉmica jícʉ bájacʉ mʉ. Mi mauteicõjeiyede yʉre mú̶que,
mautecʉyʉmu mú̶que. Aru yópe põeva ne torojʉepe cójijini
ãivʉ, nopedeca me cʉrãjaramu maja. Yʉ mi yóvaimʉ macʉyú̶mu.
Aru mʉ ji yóvaimʉ macʉyú̶mu.
\p
\v 21 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ
dobaicõjecʉyʉmu yú̶que jabocʉ ji dobarõ mearoi, ne
jabotenajiyepe ayʉ yú̶que. Quédeca vainí tʉrejacacʉ yʉ
ãmenore jarʉvarĩ. Aru caride dobavʉ yʉ jipacʉque jabocʉ ũ̶i
dobarõ mearoi, jaboteyʉ ṹ̶que.
\p
\v 22 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre
jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
\c 4
\s Juan ũ̶i coyʉino cavarõ mearocavʉ ne mearore jíyede
Jũ̶menijicʉre
\r (Ap 1.4, 8.5, 11.19, 16.18)
\p
\v 1 No yóboi jã́cacʉ yʉ cojedeca jedevacobe bieivede voaicobe
bácarõre cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi ecoicobede.
Jápiacacʉ cojedeca iye yávainore, ji mamarʉmʉ jápiaiye
báquede bʉjiépe yópe trompeta ãmicʉriyo japuiyore japuiyepe.
Ñai yávayʉ yʉre coyʉáme, yópe arĩ:
\p —Dajacʉ yo cavarõ mearoi. Mʉre jã́d̶ovacʉyʉbu iye
vaiquíye jaʉé yóbore, arĩ coyʉáme yʉre.
\p
\v 2 Dinʉmʉmiareca ñai Espíritu Santo dápiaicõjeame yʉre.
Jã́cacʉ cũináro jabocʉi dobarõ mearore no cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõi. Aru jã́cacʉ cũinácʉ dobacʉre noi.
\v 3 Ñai dobacʉ noi yópe cũ̶rajiboa pare bojecʉrijĩboa
cojidijĩboape ãrojacʉ cojiteame. Jaspe ãmicʉrijĩbo pare
cojidijĩbope aru cornalina ãmicʉrijĩbo jũarijibope ãrojacʉ
cojiteame ũ̶. Aru jabocʉi dobarõ mearo tarabʉteni náme
cú̶teame. Ñai náme cojiteame yópe apebo cũ̶rajibo pare
bojecʉrijĩbo esmeralda ãmicʉrijĩbope.
\v 4 Jabocʉi dobarõ mearo yebai apenoa jabovai dobarõa mearoa
veinticuatro painoa yópe meatarabʉ dobarĩ jãpʉrino mateávũ̶.
Aru die coapa dobateima veinticuatro paivʉ bʉcʉva, doivʉ
cuitótecajea boricajeare aru ne jipobʉi cʉvateima úruque
d̶aitarabʉare máre.
\v 5 No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõre jocarĩ yaroino,
yávaino bʉjino, aru õpo tʉino máre etavũ̶. No jabocʉi dobarõ
mearo coricacarõ jipocai cú̶teavũ̶ siete paivea cã́mavea
pẽoivea cojiéque. Diedecabu ina siete paivʉ Jũ̶menijicʉi
decova.
\v 6 Aru no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai cú̶teavũ̶
aped̶a yópe jia ʉrad̶a jivarʉpe paiya, ʉbenita me jã́ri
javaiyoiya bateávũ̶ diya.
\p No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ tarabʉteni
yóvaicʉvaitõbʉacapũravʉai cú̶teima yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ.
Aru ina apʉrivʉ cú̶teima yacorʉa caipʉcapũravʉa jipocare aru
yóbore máre.
\v 7 Cũinácʉ nácacʉ yavi jũacʉpe ãrojateame. Apecʉ yópe
oteivecʉpe ãrojateame. Apecʉ apʉcʉ ũ̶mʉpe ãrojateame ũ̶i
jiva. Aru apecʉ yópe míyavipe, águila ãmicʉcʉ vʉyʉpe,
ãrojateame.
\v 8 Ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ cʉvarivʉ seis paicavea ne
caveá náre coapa. Aru cʉvateima yacorʉa caino ne caveái,
pʉenocapũravʉi aru cãchinocapũravʉi máre. Jãravʉre aru
ñamine máre dajocabevʉva yópe aivʉ bateima:
\q Meacʉbe, meacʉbe, meacʉbe maje jabocʉ Jũ̶menijicʉ.
Ʉ̃́recabe parʉcʉ caivʉ pʉeno. Ʉ̃́recabe cʉcʉ bácʉ javede,
cʉcʉ caride, aru dacʉyʉ apejãravʉ baquinóre, aivʉ bateima
na.
\p
\v 9 Ina apʉrivʉ mearore jívʉ, pued̶aivʉ aru torojʉede jívʉ
bateima ñai dobacʉre no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõi, ñai
cʉcʉre cainʉmʉa.
\v 10 Ne nópe d̶aiyedeca, ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva
pued̶arĩ ñʉatutaima ṹ̶re dobacʉre no jabocʉi dobarõ mearo
coricacarõi ũ̶i jipocai. Mearore jíma ṹ̶re, cʉcʉre
cainʉmʉa. Dʉvaima ne jipobʉ ad̶aitarabʉare jabocʉi dobarõ
mearo jipocai. Aru yópe aima ṹ̶re:
\q
\v 11 Mʉ, ñʉje jabocʉ Jũ̶menijicʉ, mʉrecabu caiyede cʉed̶ayʉ
bácʉ. Caiye iye mi cʉed̶aiye báque cʉvʉ yópe mi ʉrõpe. Que
baru mi meacʉ baju boje, ñʉje mearore jíye aru ñʉje pued̶aiye
máre jaʉvʉ mʉre aru ñʉje coreóvarãjiye mi parʉéde máre,
arĩ coyʉima na.
\c 5
\s Juan ũ̶i coyʉino iyoca paperayoca ũ̶mʉjʉriyoca
cãriáiyocarã aru Cristorã, ovejajĩcʉre ne aimʉra, máre
\r (Jn 1.29, 16.33; 1 Co 5.7; Ap 1.6, 3.21, 8.3, 20.6)
\p
\v 1 Jã́cacʉ ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra
ũ̶i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi cũináyoca paperayoca
ũ̶mʉjʉriyoca cãriáiyocare. Caipʉcapũravʉa toivaiyoca
bateávũ̶. Aru diyoca jedeva tʉrʉvai bieino mácarõ mateávũ̶
yópe jʉtʉrijoboyabea jãjariyabea siete paiyabeaque.
\v 2 Aru jã́cacʉ yʉ cũinácʉ ángele parʉcʉre jẽniari
jã́ñʉre yávaino bʉjinoque, yópe arĩ:
\p —¿Ñamema meacʉ baju burarĩ majicʉ iyabea siete paiyabea
jãjariyabeare, voacʉyʉ iyoca cãriáiyocare? arĩ jẽniari
jã́me.
\p
\v 3 Ʉbenita cũinácʉ cʉbeteame bʉojarĩ voayʉ diyabeare.
Cavarõ mearocacʉ cʉbeteame. Ijãravʉcacʉ cʉbeteame. Aru yaivʉ
bácavʉ ne cʉrõcacʉ máre cʉbeteame. Cũinácʉ cʉbeteame
bʉojarĩ voayʉ diyabeare, jã́cʉyʉ diyocare.
\v 4 Que baru yú̶capũravʉ ocacʉ pare, ne eabe boje cũinácʉ
meacʉ bajure, ũ̶i voaquiyepe ayʉ diyabeare, jã́cʉyʉ diyocare.
\v 5 Ʉbenita cũinácʉ ina veinticuatro paivʉ bʉcʉvacacʉ,
yópe arĩ, coyʉáme yʉre:
\p —Obejacʉ mʉ. Ñai parʉcʉ Judá ãmicʉriyajubocacʉ león
ãmicʉcʉ yavipe páyʉ daibi. Ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ
meacʉ bajube ũ̶. Ʉ̃́recabe javede vainí tʉyʉ bácʉ ãmenore
jarʉvarĩ. Que baru ũ̶ macʉyú̶me burarĩ bʉojayʉ iyabea siete
paiyabea jãjariyabeare aru voarĩ bʉojayʉ diyoca
cãriáiyocare, arĩ coyʉáme yʉre.
\p
\v 6 Dinʉmʉ jã́cacʉ cũinácʉ ovejajĩcʉre no jabocʉi dobarõ
mearo coricacarõ yebai ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ aru ina
veinticuatro paivʉ bʉcʉva ne jẽneboi. Boarĩ́ jarʉvaimʉ
mácʉpe ãrojacʉvacari núteame ũ̶ nore. Cú̶teame siete
paijavaroa aru siete paidʉa ũ̶i yacorʉa. Diedecabu ina siete
paivʉ Jũ̶menijicʉi decova ũ̶i daroimara mácavʉ cainoa
joborõai.
\v 7 Ñai ovejajĩcʉ nʉri ĩame diyoca cãriáiyocare ñai
dobacʉre ũ̶i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉre jocarĩ.
\v 8 Ʉ̃i nore ĩ́yedeca, ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ aru ina
veinticuatro bʉcʉva máre pued̶arĩ ñʉatutaima ñai ovejajĩcʉi
jipocai. Cʉvateima biabeiboare arpa ãmicʉriboare ne pʉrʉi náre
coapa. Aru cʉvateima jororʉa úruque d̶aidʉare mumijʉe
buidídʉare máre náre coapa. Jẽvari coyʉrĩ diedecabu yópe
Jũ̶menijicʉi põeva ne boroteiyepe paiye ṹ̶que.
\v 9 Aru yópe arĩ, yʉriaima cũináro yʉriaino mamarore:
\q Mʉrecabu meacʉ baju. Que baru iyoca cãriáiyocare ĩni,
jãjariyabeare burarĩ bʉojaivʉ mʉ. Meacʉ bajubu, mʉre ne
boarĩ́ jarʉvaiye báque boje. Mʉrecabu bojed̶ayʉ bácʉ põevare
mi jiveque ne vainí tʉrĩ ãmeina teiyede jarʉvarĩ,
Jũ̶menijicʉi põeva marajiyépe ayʉ. Bojed̶arejaquemavʉ mʉ
náre, caiyajuboa põeyajuboacavʉre, aru caicamua
yávaicamuacavʉre, cainoa ĩmaroacavʉre, aru caijaborõacavʉre
máre.
\v 10 Epeivʉ mʉ náre, ne jabotenajiyepe ayʉ mú̶que aru ne
memecarãjiyepe ayʉ majepacʉ Jũ̶menijicʉre sacerdotevape. Aru
nárecabu jabotenajivʉ ijãravʉcavʉre, arĩ yʉriaima na.
\p
\v 11 Bedióva cojedeca jã́cacʉ. Aru jápiacacʉ obedivʉ
ángeleva ne yávaiyede. Jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ
tarabʉteni ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉre aru ina veinticuatro
paivʉ bʉcʉvare máre ne dobarõa yóbore cú̶teima ina
ángeleva, tarabʉteni. Obedimillones baju bateima na.
\v 12 Aru yópe arĩ, cod̶oboboima:
\q Ñai ovejajĩcʉ, ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉvacari, meacʉ
bajube. Que baru caivʉre mearore jíye jaʉvʉ ṹ̶re. Yópe arĩ,
coyʉjarãri na: “Ʉ̃́recabe caiye parʉéde cʉvacʉ, aru caiye
cʉe upacʉ, caiyede coreóvayʉ, aru caiyede d̶aiye majicʉ
máre”. Que baru caivʉ pued̶ajarãri ṹ̶re, mearore jíjarãri
ṹ̶re, aru torojʉede jíjarãri ṹ̶re máre, aima na.
\p
\v 13 Aru jápiacacʉ yʉ obedivʉ yʉriaivʉre. Caivʉ cavarõ
mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõcavʉ, aru caivʉ ijãravʉcavʉ, caivʉ
yaivʉ bácavʉ ne cʉrõcavʉ, aru caivʉ jia ʉrad̶acavʉ máre,
caivʉ Jũ̶menijicʉi cʉed̶aimara yʉriaima, yópe arĩ:
\p —Ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra aru ñai
ovejajĩcʉre máre, caivʉ mearore jínajarevʉ, aru náre
pued̶arãjarevʉ cainʉmʉa. Nárecabu pʉeno meara baju aru
parʉrivʉ baju caivʉ pʉeno cainʉmʉa, arĩ yʉriaima na.
\p
\v 14 Ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ, “Quédecabu”, aima na. Aru
ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva ñʉatutaima, mearore jínajivʉ
ñai cʉcʉre cainʉmʉa.
\c 6
\s Juan ũ̶i coyʉino iye siete paiyabea jãjariyabearã
\r (Mt 24.29; Mr 13.24-25; Lc 21.25, 23.30; Ap 11.13, 16.18, 20)
\p
\v 1 No yóbore, jã́cacʉ Cristore, ovejajĩcʉ ne aimʉre,
burayʉre cũináyabede iye siete paiyabea jãjariyabeaquede. Aru
jápiacacʉ cũinácʉ ina apʉrivʉcacʉ ayʉre ũ̶i yávaino
bʉjinoque yópe õpo tʉinope. Yópe arĩ, “Dajacʉ”, áme ũ̶.
\v 2 Jã́cacʉ cũinácʉ caballo bocʉre. Ñai tubacʉ ṹ̶ra
cʉvacʉ ũ̶i tẽ́mutarabʉre ũ̶i pʉrʉi. Jímʉ mateáme
cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉre yópe ne jíyepe ñai vainí
tʉyʉre. Etame vainí tʉyʉ apevʉre jocarĩ, aru vainí tʉcʉyʉ
máre.
\p
\v 3 Ñai ovejajĩcʉ ũ̶i buraiyede apeyabe jãjariyabede,
jápiacacʉ apecʉ ina apʉrivʉcacʉre, “Dajacʉ” ayʉre.
\v 4 Que aiyeda, etame apecʉ caballo, jũacʉ. Ñai tubacʉ ṹ̶ra
ãd̶amatede d̶aicõjeimʉ mateáme ijãravʉcavʉre, ne boarĩ́
jarʉvarãjiyepe ayʉ ne baju. Que teni cãrijimenore cũiné
d̶aicõjeimʉ mateáme. Cʉvateame cũináve boaicarove
ũ̶mʉjʉrivede.
\p
\v 5 No yóboi, ñai ovejajĩcʉ ũ̶i buraiyede apeyabe
jãjariyabede, jápiacacʉ apecʉ ina apʉrivʉcacʉre, “Dajacʉ”
ayʉre. Jã́cacʉ cũinácʉ caballo ñemicʉre. Ñai tubacʉ ṹ̶ra
cʉvateame cũináro dʉcʉéde corevainore ũ̶i pʉrʉi.
\v 6 Jápiacacʉ apeno yávainore yópe. Jápurateavũ̶ ina
yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ jẽnebore. Yópe arĩ, coyʉávũ̶:
\p —Cũinákilo quénora trigo ãmicʉe pã́u d̶aiye bojed̶arĩ
eaino mávʉ põecʉ cũinájãravʉre ũ̶i memeiye báque bojeque.
Aru yóbecʉrikilos quénora cebada ãmicʉe pã́u d̶aiye bojed̶arĩ
eaino mávʉ põecʉ cũinájãravʉre ũ̶i memeiye báque bojeque.
Ʉbenita ãmed̶abejacʉ olivo ãmicʉricʉ jẽidʉa córore aru vino
ú̶yaicorore máre, arĩ coyʉávũ̶.
\p
\v 7 No yóboi, ñai ovejajĩcʉ ũ̶i buraiyede apeyabe jãjariyabede,
jápiacacʉ apecʉ ina apʉrivʉcacʉre, “Dajacʉ” ayʉre.
\v 8 Jã́cacʉ cũinácʉ caballo cũ̶rajʉmecʉre. Ñai tubacʉ
ṹ̶ra Yaino ãmicʉcʉ. Aru ũ̶i yóbore dáme cũinácʉ, Toabo
cũimébo ãmicʉcʉ. Boarĩ́ jarʉvaicõjeimara mateima ina obedivʉ
põeva ijãravʉcavʉ. Caivʉ ijãravʉcavʉ yópe yóvaicʉvaivʉ
yajuboa teni, yópe cũináyajubocavʉ boarĩ́ jarʉvaicõjeimara
mateima na boainoque, aru ãvʉéque, duica ijiéque, aru ãimara
jijecʉrivʉque máre.
\p
\v 9 No yóboi, ñai ovejajĩcʉ ũ̶i buraiyede apeyabe jãjariyabede,
jã́cacʉ apevʉ yaivʉ bácavʉ ne ũmene. Caivʉ ina boarĩ́
jarʉvaimara mácavʉre ne coyʉiye báque boje Jũ̶menijicʉi
yávaiyede, ne ũmene jã́cacʉ yʉ Jũ̶menijicʉre jícaiyede
juaiva cãchinoi. Dajocabevʉva “Jãvemu” arĩ coyʉrejaquemavʉ
Jesucristoi yávaiye méne.
\v 10 Bʉjié cod̶oboborĩ, yópe aima:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, caivʉre cõjeñʉ, meacʉ baju, aru
jãveque coyʉyʉbu. ¿Joe baju corede d̶acʉyʉrũ̶ mʉ ñʉjare
“Boropateivʉbu mʉja”, mi aiyeta ijãravʉcavʉre Jesucristore jʉ
abevʉre? ¿Aru joe baju corede d̶acʉyʉrũ̶ mʉ ñʉjare mi
ñájine d̶aiyeta náre ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ñʉjare?
cod̶oboborĩ aima na.
\p
\v 11 Ina yaivʉ bácavʉ jímara mateima ne cuitótecajea
boricajeare. Aru coyʉimara mateima iye yávaiyede:
\p —Jabʉóvajarã cãreja pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta caivʉ ina
mʉjevʉ memecaivʉre Jũ̶menijicʉre. Boarĩ́ jarʉvaimara
marajárama mʉjape, Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉiye boje,
jápiaima na.
\p
\v 12 No yóboi, jã́cacʉ ñai ovejajĩcʉ ũ̶i buraiyede apeyabe
jãjariyabede. Pare cújiavũ̶ caino joborõ. Aviá ñemiteame yópe
põeva ne doiyepe ñeminicajede, orãjivʉ yaivʉ bácavʉre. Aru
aviá ñamicacʉ jũacʉ bajura bateáme yópe jivepe.
\v 13 Ina abiácova tʉima cavarõre jocarĩ, yópe jocʉcʉ
jẽidʉa tʉiyepe jocʉcʉre jocarĩ ũmevʉ pare japuiyede.
\v 14 No cavarõ bíjavũ̶, yópe toivaiye báque bíjaiyepe
paperayocare cãriáriburu yóboi. Aru caicũa cũ̶racũa, caiye
jiavʉa máre jarʉvavũ̶ die cʉrõre jocarĩ.
\v 15 Dinʉmʉre caivʉ jabova, aru cõjeivʉ, churaravai jabova,
cʉve cʉvarivʉ, parʉrivʉ, yebacavʉ, aru yebacavʉ ãmevʉ máre
dupinanʉima cũ̶racobea jívʉi aru cũ̶racũa ʉracũa cũ̶raboa
jẽneboi máre.
\v 16 Cod̶oboborĩ órejaima cũ̶racũa ʉracũare aru cũ̶raboare
máre, yópe arĩ:
\p —Tʉjacũari ñʉjare. Yavejacũari ñʉjare ṹ̶re jocarĩ,
ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, ũ̶i
jã́mequiyepe aino ñʉjare. Yavejacũari ñʉjare ṹ̶re jocarĩ,
ñai ovejajĩcʉ jorojĩni jã́ñʉre.
\v 17 Jave eaivʉ ijãravʉ parʉrijãravʉ, caivʉ
Jũ̶menijicʉre jʉ abevʉ ne ñájijãravʉ. Ñame bʉojarĩ númenama náre
copʉ, ñai jabocʉi dobarõ mearo coricacarõi dobacʉre aru ñai
ovejajĩcʉre máre, arĩ cod̶oboboima na, jidʉrivʉ.
\c 7
\s Juan ũ̶i coyʉino ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ
Israecavʉrã
\p
\v 1 No yóboi, jã́cacʉ yóvaicʉvaivʉ ángelevare núrivʉre
maje cʉrijoborõ tʉrʉvai yóvaicʉvaitʉrʉva yebai na coapa.
Japuicõjemeteima náre coapa iye yóvaicʉvaiye ũmevʉare
ijãravʉquede. Que teni japuicõjemeteima joborõre copʉ, jia
ʉrad̶are copʉ, aru apecʉ jocʉcʉre copʉ máre.
\v 2 Aru jã́cacʉ apecʉ ángelede mʉri dayʉre aviá
dainocapũravʉre jocarĩ. Cʉvateame ũ̶i pʉrʉi ñai Jũ̶menijicʉ
apʉcʉ ũ̶i jã́d̶ovare d̶ainore ũ̶ jinare. Ñai ángele
cod̶oboboame, majicacʉyʉ apevʉ yóvaicʉvaivʉ ángelevare, ina
Jũ̶menijicʉi parʉéde jímara mácavʉre, ne ãmed̶are
d̶arãjiyepe ayʉ joborõre aru jia ʉrad̶are máre.
\v 3 Yópe arĩ, cod̶oboboame:
\p —Ãmed̶abejarã cãreja yo joborõre, jia ʉrad̶are, aru
jocʉcʉare máre. Yéde ãmed̶abejarã pʉ ñʉje jã́d̶ovaiye
baquiyéta ina maje jabocʉ Jũ̶menijicʉre memecaivʉre ne
tũ̶tʉvarã náre coapa, jã́d̶ovarajivʉ náre ũ̶ jinare,
cod̶oboborĩ áme ñai ángele.
\p
\v 4 Aru jápiacacʉ aipivʉ ina obedivʉ jã́d̶ovaimara mácavʉre
ne tũ̶tʉvarã Jũ̶menijicʉ jinape. Caiyajuboa doce paiyajuboa
Israecavʉre jocarĩ ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju
cú̶teimad̶a.
\v 5 Judá bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara
mateimad̶a. Aru Rubén mácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ
jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Gad bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ
jã́d̶ovaimara mateimad̶a.
\v 6 Aser bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara
mateimad̶a. Neftalí bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ
jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Aru Manasés bácʉi pãramenacavʉ doce
mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a.
\v 7 Simeón mácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara
mateimad̶a. Leví bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ
jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Isacar bácʉi pãramenacavʉ doce mil
paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a.
\v 8 Aru Zabulón mácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ
jã́d̶ovaimara mateimad̶a. José bácʉi pãramenacavʉ doce mil
paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Aru Benjamín mácʉi
pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a máre.
Caivʉ ina jã́d̶ovaimara Jũ̶menijicʉ jinape ciento cuarenta y
cuatro mil paivʉ baju bateimad̶a na.
\s Juan ũ̶i coyʉino ina obedivʉ Jũ̶menijicʉ jina boricajeare
doivʉrã
\r (Mt 24.1; Mr 13.19; Jn 1.29, 4.10, 7.37, 10.1-16; 1 Jn 1.7; Ap
21.4)
\p
\v 9 No yóboi, jã́cacʉ obedivʉ baju põevare. Ne obedivʉ cʉe
boje, ñame bʉojarĩ corevabejebu náre. Caijaborõacavʉ, aru
caiyajuboa põeyajuboacavʉ, caicamua yávaicamuacavʉ, aru
caiĩmaroacavʉ máre cú̶teima na. Núteima no jabocʉi dobarõ
mearo coricacarõ jipocai aru Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ũ̶i
jipocai máre. Caivʉ ina doima ne cuitótecajea boricajeare. Aru
ʉjʉmedʉa paiyede cʉvateima náre coapa ne pʉrʉái.
\v 10 Yópe arĩ, bʉjié cod̶oboboima:
\q Maje jabocʉ Jũ̶menijicʉ, ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearo
coricacarõra, mead̶ayʉbe majare. Aru ñai ovejajĩcʉ máre
mead̶ayʉbe majare, aima na.
\p
\v 11 Caivʉ ina ángeleva núrivʉ ina veinticuatro paivʉ
bʉcʉva ne yóboi, ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ ne yóboi, no
jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ yebai, mori tʉima ne jivare,
mearore jínajivʉ Jũ̶menijicʉre. No jabocʉi dobarõ mearo
coricacarõ jipocai mearore jíma Jũ̶menijicʉre.
\v 12 Yópe arĩ, mearore jíma ṹ̶re:
\q Quédecabu. Maje jabocʉ Jũ̶menijicʉrecabe caivʉ ne mearore
jímʉ, aru ne torojʉre d̶aimʉ máre. Ʉ̃́recabe caiyede
coreóvayʉ. Caivʉ torojʉede jíjarãri ṹ̶re aru pued̶ajarãri
ṹ̶re. Ʉ̃́recabe caiye parʉéde cʉvacʉ aru caiye méne d̶aiye
majicʉ máre cainʉmʉa. Quédecabu, aima na.
\p
\v 13 Aru cũinácʉ nácacʉ, ina veinticuatro paivʉ
bʉcʉvacacʉ, yópe arĩ, jẽniari jã́me yʉre:
\p —¿Ñamema ina põeva doivʉ ne cuitótecajea boricajeare?
¿Ã́rocavʉba na? jẽniari jã́me yʉre.
\p
\v 14 Yópe arĩ, coyʉcacʉ ṹ̶re:
\p —Mʉ, ji jabocʉ, majibevʉ yʉ. Mʉrecabu coreóvayʉ náre,
acacʉ yʉ.
\p Aru coyʉáme yʉre:
\p —Nárecabu napivʉ bácavʉ ne ñájiye báquede pʉeno ʉrarõ
baju. Joaquemavʉ ne cuitótecajeare, bore d̶arãjivʉ dicajeare
ñai ovejajĩcʉi jiveque.
\v 15 Que baru núrivʉbu Jũ̶menijicʉ jabocʉi dobarõ mearo
jipocai. Memecaivʉbu ṹ̶re ũ̶i cũ̶rami jívʉi jãravʉre aru
ñamine máre. Ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra
jã́ri corecʉyʉme náre ũ̶i cʉe boje náque.
\v 16 Aipinʉmʉ ñájimenama na ãvʉéna. Aru aipinʉmʉ
cũiñómebu náre máre. Aipinʉmʉ aviá bórĩ ẽ́mecʉbe náre.
Aru aipinʉmʉ toaijino máre cãrijovamebu náre.
\v 17 Nópe baquiyébu ñai ovejajĩcʉ cʉcʉ jabocʉi dobarõ
mearo coricacarõ yebai dobacʉ ũ̶i jã́ri coreiye boje náre.
Jipocatecʉyʉme náre oco apʉre d̶aioco pĩapóino cʉrõi.
Tũ̶recʉyʉme caiye oride ne yacorʉare. Aru torojʉre d̶acʉyʉme
náre cainʉmʉa, arĩ coyʉáme ñai bʉcʉcʉ yʉre.
\c 8
\s Juan ũ̶i coyʉino pinidʉcayabe jãjariyabena
\r (Ap 5.8, 11.19, 16.18)
\p
\v 1 No yóboi Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, burame apeyabe
pinidʉcayabe jãjariyabede diyoca cãriáiyocare jocarĩ. Ʉ̃i
buraiyede diyabede, ye yávaino jápurabeni, caivʉ bi aima no
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi coricaorare.
\v 2 Aru jã́cacʉ ina siete paivʉ ángeleva núrivʉre
Jũ̶menijicʉi jipocai. Jímara mateima siete paiyoa japuiyoare
trompeta ãmicʉriyoare náre coapa.
\v 3 Apecʉ ángele dáme. Cʉvateame ũ̶i pʉrʉi cũinárʉ jororʉ
úruque d̶aidʉre mumijʉede ad̶aidʉre. Darĩ, núteame
Jũ̶menijicʉre jícaiyede juaiva jipocai. Jímʉ mateáme ũ̶ ʉre
mumijʉede, ũ̶i jícaquiyepe ayʉ caivʉ Jũ̶menijicʉi põeva ne
boroteiyede ṹ̶que. Que teni jiame diede Jũ̶menijicʉre iva juaiva
úruque d̶aivarã Jũ̶menijicʉ jabocʉi dobarõ mearo jipocai.
\v 4 Iye mumijʉe ẽ́iyede, bico mʉavʉ Jũ̶menijicʉ jipocai ñai
ángelei pʉrʉre jocarĩ. Mʉavʉ Jũ̶menijicʉi põeva ne
boroteiyede ṹ̶que.
\v 5 Aru ñai ángele nʉvari buiváme idʉ jororʉre toatũ̶chia,
ũ̶i ĩ́no mácarõre Jũ̶menijicʉre jícaiyede juaivare jocarĩ.
Buivárĩburu yóboi, dʉvame didʉre joborõi. Ʉ̃i dʉvaiyede
didʉre õpo tʉavũ̶, yávaino bʉjino jápurateavũ̶, yaroino
cojiteavũ̶, aru joborõ máre cújiavũ̶.
\s Juan ũ̶i coyʉino iye siete paiyoa japuiyoa trompeta
ãmicʉriyoarã
\p
\v 6 Dinʉmʉre ina siete paivʉ ángeleva cʉvarivʉ siete paiyoa
japuiyoare trompeta ãmicʉriyoare mead̶aima, japurãjivʉ diyoáre.
\p
\v 7 Cũinácʉ ángele nácacʉ mamarʉmʉcacʉ japuáme mamarʉmʉ
ũ̶i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, ocavũ̶ jãjaro yópe cũ̶rajiboape,
aru toabo jiveque ocainope tʉavũ̶ joborõi. Yópe yóbecʉe
coavaiyepe caino joborõre, cũináro iye yóbecʉecarõ ẽ́ni
bíjavũ̶. Caiye yóbecʉricʉa jocʉcʉa cʉrĩ, cũinácʉ ẽ́ni
bíjavũ̶. Aru yópe yóbecʉe coavaiyepe caiye cõriá
jũ̶menicõria máre, cũináro iye yóbecʉecarõ, ẽ́ni bíjavũ̶.
\p
\v 8 Aru cũinácʉi yóbocacʉ ángele japuáme ũ̶i japuiyore.
Ʉ̃i japuiyede, cũinácũ cũ̶racũ ʉracũpe paicũ, ẽ́icũ
toaque dʉvaicũ mateávũ̶ jia ʉrad̶ai. Yópe yóbecʉe coavaiyepe
caiya jia ʉrad̶are, cũináro iye yóbecʉecarõ jiveteavũ̶.
\v 9 Caivʉ yóbecʉrã apʉrivʉ jia ʉrad̶acavʉ cʉrivʉ,
cũinácʉ yaiáme. Aru caiye yóbecʉricũa jiad̶ocũa ʉracũa
cʉe, cũinácũ bíjavũ̶.
\p
\v 10 Aru pʉcarãi yóbocacʉ ángele japuáme ũ̶i japuiyore. Ʉ̃i
japuiyede, cũinácʉ abiácorʉ ʉracʉ uruyʉ tʉame yópe
cã́mavepe cavarõre jocarĩ. Caiye yóbecʉriya jia cʉriyare,
cũinád̶are tʉame ñai abiácorʉ ʉracʉ. Aru cainoa yóbecʉrã
oco pĩapóinoa cʉrõare máre, cũinárore tʉame ũ̶.
\v 11 Jũ̶mecʉ ãmicʉteame ñai abiácorʉ. Yópe yóbecʉe
coavaiyepe caiye oco ũcuiocore, cũináro iye yóbecʉecarõ
jũ̶meteavũ̶. Obedivʉ põeva yaima, ina ũcuivʉ bácavʉ die oco
jũ̶mene.
\p
\v 12 Aru yóbecʉrãi yóbocacʉ ángele japuáme ũ̶i japuiyore.
Ʉ̃i japuiyede ñai aviá yóbecʉe coavaiyepe ṹ̶re, cũinára iye
yóbecʉecarõ ãmed̶aino mateávũ̶. Quédeca vaiávũ̶ ñai aviá
ñamicacʉre aru ina abiácovare máre. Cũináro ne yóbecʉecarõ
ãmed̶aino mateávũ̶ náre coapa. Que baru caivʉ ina yópe
yóbecʉe coavaiyepe náre, cũináro iye yóbecʉecarõ ñemiteavũ̶
náre coapa. Yóvaicʉvaiora jãravʉre ñai aviá bóbeteame. Aru
yóvaicʉvaiora ñamine ina ñamicavʉ máre pẽometeima.
\p
\v 13 Aru jã́cacʉ cũinácʉ míyavipe páyʉre, águila
ãmicʉcʉre. Vʉyʉ bateáme pare ũ̶mʉi, cavarõ corica bajui,
aviá ũ̶i cʉrõi jãravʉ corica baji. Jápiacacʉ ũ̶i yópe
ainore yávaino bʉjinoque:
\p —Ãmeno bajutamu. Ina apevʉ yóbecʉrã ángeleva ne
japurãjiyede ne japuiyoare ãmeno baju vaiquíyebu ijãravʉcavʉ
Jesúre jʉ abevʉre, arĩ cod̶oboboame ũ̶.
\c 9
\p
\v 1 Aru yóvaicʉvaivʉi yóbocacʉ ángele japuáme ũ̶i
japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, jã́cacʉ cũinácʉ ángele abiácorʉpe
ãrojacʉ tʉyʉ bácʉre cavarõre jocarĩ pʉ joborõita. Jímʉ
mateáme llavede, voacʉyʉ ecoino ũ̶mʉjʉricobede abujuva ne
napini coreinoi ecoinore.
\v 2 Ñai abiácorʉ voame no ũ̶mʉjʉricobe ecoinore. Ʉ̃i
voaiyede nore, toabico etavũ̶ dicobede jocarĩ. Yópe toabo ʉrarõ
uruiyede bico ʉrarõ etaiyepe bateávũ̶ die toabico. Aru die
toabico ñemié tʉre d̶ávũ̶ aviá ũ̶i boiyede aru ũmevʉre
máre.
\v 3 Aru no toabicore jocarĩ mujuñuva darĩ ẽmeima joborõita.
Ina mujuñuva parʉéde jímara mateima, dorenajivʉ yópe muriva
joborõcavʉpe.
\v 4 Ãmed̶aicõjememara mateima caiye cõriáre, caicʉa
jocʉcʉare, aru caiye ape pĩaiyede máre. Quénora ina
jã́d̶ovamemara mácavʉre ne tũ̶tʉvarã Jũ̶menijicʉ jinape
quévʉra ñájine d̶aicõjeimara mateima ina mujuñuva.
\v 5 Ʉbenita boarĩ́ jarʉvaicõjememara mateima ina ne
dorenajimarare. Quénora ñájine d̶aicõjeimara mateima náre
cũinápʉrʉpe paiaviava baju. Ina ne doreimara ñájima yópe
põecʉi ñájiyepe muri doreiyede.
\v 6 Ina ne doreimara ñájinajarama pare ãnijãravʉa baquiyéde.
Ne ãmei ñájiye boje, yaiyʉrãjarama na. Ʉbenita yaino
jẽmequiyebu náre.
\p
\v 7 Ina mujuñuva ãrojateima yópe caballova mead̶aimara mácavʉ
boarã́nʉrajivʉpe. Ne jipobʉi cʉvateima náre coapa apede yópe
jipobʉ ad̶aitarabʉa úruque d̶aitarabʉape. Aru ne jiva náre
coapa ũ̶mʉvai jivape ãrojateavũ̶.
\v 8 Ne pod̶a náre coapa nomivai pod̶ape ãrojateavũ̶. Aru ne
cõpiá máre león ãmicʉcʉ ãimacʉ yavipe páyʉi cõpiápe
ãrojateavũ̶.
\v 9 Ne ñarebare cʉvateima náre coapa apede yópe cũmaicajea
tãucajeape paiyede. Ne caveá máre bʉjiteavũ̶ yópe põeva
boarã́nʉivʉ jãturuicũa caballovaque cúyaivʉ bʉjiépe.
\v 10 Ne pĩcomua náre coapa muri pĩcomupe ãrojateavũ̶. Aru
doreima yópe muri ũ̶i doreiyepe. Ne pĩcomuaque ñájine d̶arĩ
majiteima põevare cũinápʉrʉpe paiaviava baju.
\v 11 Ina mujuñuva ne jabocʉ cú̶teame. Ʉ̃ mateáme ñai ángele
jã́ri coreyʉ dicobe ũ̶mʉjʉricobede. Hebreovai yávaicamuaque
Abadón ãmicʉbi. Aru griegovai yávaicamuaque Apolión ãmicʉbi.
Que aino põevare, ñájine d̶ayʉ aiyʉrõtamu.
\p
\v 12 Que teiyede, cũináro ñájiovaino vaiávũ̶. Ʉbenita
pʉcarõa jaʉvʉ cãreja.
\p
\v 13 No yóboi, cũinápʉrʉpe paivʉi yóbocacʉ ángele
japuáme ũ̶i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, jápiacacʉ yʉ cũinácʉ
ũ̶i yávainore. No yávaino etavũ̶ Jũ̶menijicʉre jícaiyede
juaiva úruque d̶aivare jocarĩ. Diva Jũ̶menijicʉ jipocai cʉrivai
yóvaicʉvaitõbʉare jocarĩ etavũ̶ no yávaino.
\v 14 Yópe arĩ, coyʉávũ̶ no yávaino ñai ángele ũ̶i
japuiyore cʉvacʉre:
\p —Jod̶ejacʉ ina yóvaicʉvaivʉ ángelevare bʉoimara mácavʉre
jia ʉrad̶a Éufrates ãmicʉriya yebai, arĩ coyʉávũ̶.
\p
\v 15 Que baru ina yóvaicʉvaivʉ ángeleva jod̶eimara mateima.
Mead̶aimara mácavʉ batequémavʉ, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ obedivʉ
põeva ijãravʉcavʉre. Caivʉ yajubo cʉrivʉpe yóbecʉrãque
cũinácʉre boarĩ́ jarʉvarãjivʉ bateima na. Mead̶aimara mácavʉ
batequémavʉ nópe d̶arãjivʉva cũináora beoiorare,
cũinájãravʉ beoijãravʉre, cũinácʉ aviá beoiaviare, aru
cũináʉjʉ beoiʉjʉre máre.
\v 16 Jápiacacʉ yʉ aipivʉ churarava caballovarã tubarivʉ
daivʉre. Caivʉ ne obeno doscientos millones paivʉ cú̶teimad̶a
na.
\p
\v 17 Yópe decoboainope jã́cacʉ ina caballovare aru nára
tubarivʉre máre. Ne ñarebare cʉvateima náre coapa cũmaicajea
tãucajeare. Jũaro baju toape, jũ̶meno cavarõpe, aru
cũ̶rajʉmeno azufrepe máre jã́cacʉ yʉ ne cũmaicajeare. Ina
caballova ne jipobʉa yópe león ãmicʉcʉ ãimacʉ yavipe páyʉi
jipobʉpe bateávũ̶. Aru ne jijecamuare jocarĩ etavũ̶ toa, bico,
aru azufrede máre.
\v 18 Iye toa, bico, aru azufreque máre boarĩ́ jarʉvaima na
obedivʉ põeva ijãravʉcavʉre. Caivʉ yóbecʉrã cʉrivʉ,
cũinácʉ nácacʉre boarĩ́ jarʉvaima ina caballova.
\v 19 Ne boarĩ́ jarʉvaiye parʉé cú̶teavũ̶ ne jijecamui aru ne
pĩcomui máre. Ne pĩcomua yópe ãd̶avape bateávũ̶. Ne
pĩcomuaque cũima põevare yópe ãd̶avai cũiyepe, ijide d̶arãjivʉ
náre.
\p
\v 20 Caiye iye vainíburu yóbore, ina põeva ijãravʉcavʉ
yaibévʉ bácavʉ cãreja ye jarʉvaiyʉbeteima na ne pẽpeimara
mácavʉre. Quénora dajocabeteima ne mearore jíyede abujuvare. Aru
dajocabeteima ne mearore jíyede pẽpeimara mácavʉre. Ina
pẽpeimara mácavʉ põeva ne d̶aimara mácavʉbu úruque, aru
plataque, bronceque, cũ̶raboaque, aru jocʉcʉaque máre. Nárecabu
yéde jã́ri majibevʉ aru jápiarĩ majibevʉ. Aru cuivʉ máre
bʉojabema.
\v 21 Aru chĩomevʉ, ne ãmeina teiyede jarʉvaiyʉbevʉ,
oatʉvabeteima ne d̶aiyede. Dajocabeteima ne boarĩ́ jarʉvaiyede
põevare, ne yavié teiyede, ne ãmeina d̶aiyede apevʉque
némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ne ñavaiyede máre.
\c 10
\s Juan ũ̶i coyʉino ángelena ñai cʉvacʉrã quĩ́jiyoca
paperayoca cãriáiyocare
\r (Hch 4.24)
\p
\v 1 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ángele parʉcʉre, ẽmeñʉre
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Cũinábo ocopenibo
cũmavʉ ṹ̶re. Cũinácʉ náme cú̶teame ũ̶i jipobʉ pʉenoi.
Ʉ̃i jiva pẽoávʉ yópe aviái pẽoiyepe. Aru ũ̶i ãrad̶oa yópe
edivea uruiyepe toaque ãrojae mateávũ̶.
\v 2 Cʉvateame ũ̶i pʉrʉi cũináyoca quĩ́jiyoca paperayoca
cãriáiyocare. Diyoca voaiyoca bácarõ mateávũ̶. Núteame ũ̶i
cʉboba meapũravʉcacʉbobaque jia ʉrad̶ai aru ũ̶i cʉboba
cãcopũravʉcacʉbobaque joborõi.
\v 3 Cod̶oboboame yávaino bʉjinoque yópe león ãmicʉcʉ ãimacʉ
yavipe páyʉi cod̶oboboiyepe. Ʉ̃i cod̶oboborĩburu yóbore,
jápiacacʉ siete painoa õpo tʉinoare.
\v 4 Õpo tʉrĩburu yóboi, toivajʉrocʉ batecácʉ ne yávainore.
Ʉbenita jápiacacʉ apeno yávaino cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi
cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávũ̶ yʉre:
\p —No yávainore, siete painoa õpo tʉinoa coyʉino mácarõre
mʉre toivabejacʉ mʉ. Yavejacʉ caivʉre jocarĩ ne coyʉino
mácarõre, arĩ coyʉávũ̶ yʉre.
\p
\v 5 Dinʉmʉre ñai ángele, ji jã́imʉ mácʉ núcʉre jia
ʉrad̶ai aru joborõi máre, jãmʉóame ũ̶i pʉrʉ
meapũravʉcapʉrʉre cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi. Aru
yópe arĩ, coyʉáme:
\p
\v 6 —Jũ̶menijicʉrecabe apʉcʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe cʉed̶ayʉ
bácʉ cavarõre aru caivʉ cavarõcavʉre aru caiye cavarõquede
máre, aru joborõre aru caivʉ joborõcavʉre aru caiye
joborõquede máre, aru jia ʉrad̶are aru caivʉ jia ʉrad̶acavʉre
aru caiye jia ʉrad̶aquede máre. Ñai Jũ̶menijicʉ d̶are
d̶ajacʉrĩ yópe ji aiyepe: Napini corequiye cʉbejad̶eni. Jãravʉ
cũiquíyebu.
\v 7 Quénora apecʉ ángele, ina siete paivʉ pinidʉcacʉ, ũ̶i
japurĩ bʉiyede ũ̶i japuiyore, Jũ̶menijicʉ d̶acʉyʉme yópe
ũ̶i dápiaiye báquepedeca. D̶acʉyʉme yópe ũ̶i jã́d̶ovameno
mácarõpe jipocamia ũ̶i coyʉiye báquede ina ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõeva mácavʉ ṹ̶re memecaivʉ bácavʉre, arĩ coyʉáme
ñai ángele.
\p
\v 8 Dinʉmʉre jápiacacʉ bedióva cojedeca no yávainore, ji
jápiaiye báquede cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ.
Yópe arĩ, coyʉávũ̶ yʉre:
\p —Ĩcʉnʉjacʉ diyoca quĩ́jiyoca paperayoca cãriáiyoca
voaiyocare ñai ángele núcʉ jia ʉrad̶ai aru joborõi máre ũ̶i
pʉrʉre jocarĩ, arĩ coyʉávũ̶ yʉre.
\p
\v 9 Que baru ñai ángele yebai nʉri jẽniacacʉ, ũ̶i jíquiyepe
ayʉ yʉre diyoca quĩ́jiyocare. Aru ṹ̶capũravʉ áme yʉre:
\p —Iyocare ĩni ãjacʉ. Jũ̶metequiyebu mi yapibʉi. Ʉbenita mi
jijecamure mumicorope ẽmijʉquiyebu, áme yʉre.
\p
\v 10 Diyoca quĩ́jiyocare ĩcacʉ ũ̶i pʉrʉre jocarĩ. Aru ãcacʉ
yʉ. Mumicoro ẽmijʉepe dápurateavũ̶ ji jijecamure. Ʉbenita
jãrʉóriburu yóboi jũ̶meteavũ̶ ji yapibʉre.
\v 11 Dinʉmʉre coyʉima yʉre, yópe arĩ:
\p —Jaʉvʉ mʉre mi Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaquiyepe
cojedeca ina obedivʉ ĩmaroacavʉrã, aru põeyajuboacavʉrã,
yávaicamuacavʉrã, aru jabovarã máre, arĩ coyʉima yʉre.
\c 11
\s Juan ũ̶i coyʉino ina pʉcarã coyʉcaipõevara
\r (Lc 21.24; Ap 6.12, 8.5, 13.5-7, 16.18-21, 17.8)
\p
\v 1 Maje jabocʉ jiame yʉre cũinád̶o corevaiyore yópe
abojĩyope paiyore. Aru coyʉáme yʉre, yópe arĩ:
\p —Corevacʉnʉjacʉ mʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine, aru ṹ̶re
jícaiyede juaivare aru ina mearore jívʉre ṹ̶re nore máre.
\v 2 Ʉbenita corevabejacʉ tãibʉre Jũ̶menijicʉi cũ̶rami
jedevare, judíova ãmevʉre jíno mácarõre. Ina judíova ãmevʉ
bíjarorãjarama no ĩmaro Jũ̶menijicʉ jinore cuarenta y dos
paiaviava baju.
\v 3 Aru yʉ jarocʉyʉmu pʉcarã ũ̶mʉvare, ne coyʉcarãjiyepe
ayʉ yʉrã apevʉre mil doscientos sesenta paijãravʉa baju pʉ
apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. Ina pʉcarã dorãjarama
cuitótecajeare yópe põeva ne doiyepe orãjivʉ yaivʉ bácavʉre,
arĩ coyʉáme yʉre.
\p
\v 4 Ina pʉcarã coyʉcaivʉ ṹ̶ra, jẽvari coyʉrĩ nárecabu
icʉá pʉcacʉa jocʉcʉa olivo ãmicʉricʉa ijãravʉcavʉi jabocʉ
jipocarã cʉricʉape paivʉ. Aru jẽvari coyʉrĩ nárecabu
ijaraboa pʉcajaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa ijãravʉcavʉi jabocʉ
jipocarã cʉrijaraboape paivʉ máre.
\v 5 Ácʉ põecʉ ũ̶i ñájine d̶aiyʉrĩduru náre, toa etarĩ ne
jijecamure jocarĩ ẽ́ni bíjaroquiyebu ne mauvare. Que baru nópe
yainájarama ñame ñájine d̶aiyʉrĩduivʉ ina pʉcarãre.
\v 6 Ina pʉcarã parʉé cʉvarivʉbu ocabede d̶arĩ bʉojarãjivʉ
ne coyʉiyedeca cãreja Jũ̶menijicʉrã. Aru parʉé cʉvarivʉbu
jivetede d̶aivʉ bʉojarãjivʉ oco pĩapóinoare. Aru duica ijié
cʉre d̶aivʉ bʉojarãjivʉbu máre ijãravʉcavʉre aipino ne
ʉrõpe.
\v 7 Ina pʉcarã ne bʉojaiyede ne coyʉiyede, ñai ãimacʉ
jijecʉcʉ ãmecʉ mʉñʉ ũ̶mʉjʉricobede jocarĩ
ãd̶amatecʉyʉme náre. Ãd̶amateni, vainí tʉrĩ, boarĩ́
jarʉvacʉyʉme náre.
\p
\v 8 Yaivʉ bácavʉ ne bajuá báque cʉquiyebu ʉrarõ
ĩmarocamara, ne Jesucristore boarĩ́ jarʉvaiĩmaroi, ne pẽvaiye
báquede ṹ̶re jocʉcʉjaravena. Diĩmarore põeva ad̶ama
“Sodoma” aru “Egipto” máre, ne jã́d̶ovarajiyepe aivʉ aipe
ãmeno ãrojarore no ĩmarore.
\v 9 Cainoa ĩmaroacavʉ, aru caiyajuboa põeyajuboacavʉ, caicamua
yávaicamuacavʉ, aru caijaborõacavʉ máre jã́rajarama ina yaivʉ
bácavʉ ne bajuá báquede yóbecʉrijãravʉa corica bajureca.
Yuarĩ jarʉvaicõjemenajarama na ne bajuá báquede.
\v 10 Ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ torojʉrãjarama ina
pʉcarã ne yaiye boje. Ina pʉcarã Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõeva mácavʉ ne ñájine d̶aiye báque boje pare
ijãravʉcavʉ põevare, nácapũravʉ torojʉve teni jínajarama ne
bojecʉbeda jíyʉede ne baju.
\p
\v 11 Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa corica bajureca cãreja nore
cʉrĩburu yóboi, Jũ̶menijicʉ náre nacovari yainore jarʉvarĩ,
apʉre d̶aquemavʉ náre cojedeca. Que baru nacajaima ina pʉcarã.
Aru caivʉ ina jã́ivʉ bácavʉ nacajaivʉre cuecumaima pare.
\v 12 Dinʉmʉre ina pʉcarã Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõeva jápiaima apeno yávainore bʉjinoque, yópe ainore
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ:
\p —Mʉri dajarã yui, ávũ̶ náre.
\p Ne mauvai jã́iyedeca náre, mʉri nʉima ina pʉcarã
ocopeniboque pʉ cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõita.
\v 13 Aru dinʉmʉmiareca joborõ cújiavũ̶ pare. Yópe
caipʉcapʉrʉape paiye coavaiyepe caino no ĩmarore, cũináro iye
caipʉcapʉrʉape paiyecarõ bíjavũ̶. Aru siete mil baju põeva
yaima no joborõ cújiye boje. Caivʉ apevʉ diĩmarocavʉ apʉrivʉ
cãreja cuecumaima pare aru mearore jíma ñai Jũ̶menijicʉ cavarõ
mearocacʉre.
\p
\v 14 Que teniburu yóbore, pʉcarõa ñájiovainoa vaiávũ̶
caride. Ʉbenita cũináro jaʉvʉ cãreja. Maumejiena vaiquíyebu
no.
\s Juan ũ̶i coyʉino siete ángeleva pinidʉcacʉi japuiyena ũ̶i
japuiyo trompeta ãmicʉriyore
\p
\v 15 No yóboi, apecʉ ángele, ina siete paivʉ pinidʉcacʉ,
japuáme ũ̶i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, yópe arĩ, coyʉima obedivʉ
cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõcavʉ bʉjiéque:
\q Caride maje jabocʉ Cristoque jaboteivʉbu caivʉ
ijãravʉcavʉre. Aru ṹ̶recabe jabotecʉyʉ cainʉmʉa, arĩ
coyʉima na.
\m
\v 16 Dinʉmʉre ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva dobarivʉ jabovai
dobarõa mearoai Jũ̶menijicʉi jipocai joborõita mori tʉrĩ
mearore jíma ṹ̶re.
\v 17 Que teni yópe arĩ, coyʉima:
\q Mʉ, ñʉje jabocʉ Jũ̶menijicʉ, parʉcʉ caivʉ pʉeno, cʉcʉ
caride aru cʉcʉ bácʉ javede, torojʉede jívʉbu mʉre.
Mʉrecabu jaboteni bú̶yʉ caivʉ põevare mi parʉé ʉreque. Que
baru torojʉede jívʉbu mʉre.
\v 18 Eaivʉ yo jãravʉ mi jã́d̶ovaijãravʉ mi jorojĩni
jã́iyede põeva ne ãmeina teiye boje. Eaivʉ yo jãravʉ mi jã́ri
corevaijãravʉ caivʉ ina yaivʉ bácavʉre ne d̶aiye báquede. Que
baru caivʉ ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ jijateima pare. Caride
eaivʉ yo jãravʉ mi bojed̶aijãravʉ põevare ne d̶aiye báque
bojede. Me bojed̶acʉñʉmu mʉ caivʉ mʉre memecaivʉre, ina mi
yávaiyede coyʉcaipõevare aru mi põevare, ina mʉre pued̶aivʉre
máre, quĩ́jinare aru bʉcʉvare máre. Aru bíjaroquijivʉ mʉ
caivʉ ina ijãravʉcavʉ apevʉre ñájine d̶aivʉre, arĩ coyʉima
na.
\p
\v 19 No yóboi, Jũ̶menijicʉi cũ̶rami, cavarõ mearo ũ̶i cʉrõi
cʉriñami voavũ̶. Nore jã́ino mateávũ̶ ãnitõcu ina judíovai
ad̶aitõcure iveá cũ̶ravea Jũ̶menijicʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ
mʉjare”, ũ̶i arĩ toivaiye báque cʉritõcure. Aru yaroino
cojiteavũ̶, yávaino bʉjino jápurateavũ̶, õpo tʉavũ̶, joborõ
cújiavũ̶, aru ocaino jãjaro yópe cũ̶rajiboape tʉavũ̶ máre.
\c 12
\s Juan ũ̶i coyʉino nomióra aru ãijuacʉrã máre
\r (Lc 10.18; Jud 9)
\p
\v 1 No yóboi, cũináro jã́d̶ovaino ʉrarõ jároteavũ̶
cavarõi. Jároteaco cũináco nomió cũmaimo máco aviáque yópe
cuitótecajede cũmaiyepe. Núteaco aviá ñamicacʉ pʉenora. Õi
jipobʉi cú̶teavũ̶ jipobʉ ad̶aitarabʉ doce paivʉ abiácovaque.
\v 2 Micaco, jʉed̶ocʉvacod̶o bateáco maumejiena. Que baru pare
od̶o bateáco, ṍre ijié boje.
\v 3 Aru jã́cacʉ. Apeno jã́d̶ovaino ʉrarõ jároteavũ̶
cavarõi. Jároteame cũinácʉ ãijuacʉ ʉracʉ baju. Siete
paibʉa jipobʉa cʉcʉ bateáme caipʉcapʉrʉape paijavaroaque.
Cú̶teavũ̶ ũ̶i jipobʉa coapa cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉ.
\v 4 Ʉ̃i pĩcomuque jabʉboame obedivʉ abiácovare cavarõre
jocarĩ pʉ joborõita. Caivʉ yóbecʉrã abiácova cʉrivʉ,
cũinácʉre jabʉborĩ tʉre d̶áme ũ̶ joborõita. Ñai ãijuacʉ
mauteame ico nomió jipocai, ãcʉyʉ õi jʉed̶ocʉvacojimʉre mama
põeteyʉra.
\v 5 Ico nomió jʉed̶ocʉvateaco mamacʉ ũ̶mʉjicʉre,
jabotecʉyʉre caivʉ põevare parʉéque, yópe ũ̶i cʉvajʉroepe
abod̶o tãuque d̶aiyore. Que baru ñame d̶abejebu yópe ũ̶i
cõjeiyepe. Ʉbenita ñai jʉed̶ocʉ ĩni nʉvaimʉ mateáme pʉ
Jũ̶menijicʉ yebaita, jabocʉi dobarõ mearoita.
\v 6 Aru ico nomió dupini nʉaco põecʉbenoi, Jũ̶menijicʉi ṍre
mead̶acaino mácarõi. Nore ãiye jímo macod̶óme õ mil doscientos
sesenta paijãravʉa baju.
\p
\v 7 No yóboi, ãd̶amateino mateávũ̶ cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi
cʉrõi. Ángelevai jabocʉ ũ̶i ãmiá Miguel ũ̶i ángelevaque
ãd̶amateame ñai ãijuacʉre. Aru ñai ãijuacʉ máre ũ̶i
ángelevaque ãd̶amateniduame Miguejãre copʉ.
\v 8 Ʉbenita ãijuacʉjãcapũravʉ ye vainí tʉbeteima na,
Miguejãcapũravʉre. Que baru ãijuacʉjãre cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõre mauteicõjememara mateima na cãreja.
\v 9 Que baru ñai ãijuacʉ ʉracʉ ne jaetovaimʉ mateáme cavarõ
mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ʉ̃́recabe ãñʉ ãijuacʉ
javecacʉ ũ̶i ãmiá Satanás, abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́recabe
jʉjovayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre. Ʉ̃ ũ̶i ángelevaque, nárecabu
ũ̶i jaetovaimara mácavʉ cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre
jocarĩ pʉ joborõita.
\p
\v 10 Dinʉmʉre jápiacacʉ apeno yávainore bʉjinoque, yópe
ainore cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ:
\p —Caride jave eaivʉ Jũ̶menijicʉi mead̶aijãravʉ põevare.
Jũ̶menijicʉ jã́d̶ovaimi ũ̶i parʉéque ũ̶i jaboteiyede. Cristo
máre jã́d̶ovaimi ũ̶i parʉéde. Caride jaetovaimʉme cavarõ
mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ abujuvai jabocʉ, ñai boro
coyʉrĩ ad̶aipõecʉ bácʉ majevʉ Jesucristore jʉ aipõevare.
Jipocamia ñai núcʉ bateáme Jũ̶menijicʉ jipocai, boro coyʉrĩ
ad̶acʉyʉ náre jãravʉre aru ñamine máre.
\v 11 Cristo, ñai ovejajĩcʉ ne aimʉ, ũ̶i jive meiye báqueque
bojed̶arejaquemavʉ majevʉ Jesucristore jʉ aipõevare ne ãmeina
teiyede. Ne jʉ aiyeque vainí tʉyama ñai abujuvai jabocʉre. Aru
coyʉima Jũ̶menijicʉi yávaiyede dajocabevʉva “Jãvemu” ne
aiyede Jesucristoi yávaiye méne. Aru iye ne yávaiye méne
coyʉiyeque máre vainí tʉyama ñai abujuvai jabocʉre. Boarĩ́
jarʉvarãjimaravacari ne nópe bueiye boje Cristo jiede, nácapũravʉ
buede nʉivʉ bateima ũ̶ jiede dajocabevʉva. Que baru jecʉbeni ne
baju apʉéde ijãravʉi, jidʉbevʉva napini coreima ne
yainájinore. Que baru boro coyʉrĩ ad̶aino cʉbevʉ náre copʉ
caride.
\v 12 Que baru torojʉe cʉquiyebu cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi
cʉrõi. Torojʉjarã mʉja cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi
cʉrõcavʉ. Ʉbenita pare chĩorajarama ijãravʉcavʉ, ina
joborõi cʉrivʉ aru ina jia ʉrad̶ai cʉrivʉ máre. Ñai abujuvai
jabocʉ ẽmeimi mʉje yebai jarayʉ baju, ũ̶i coreóvaiye boje
maumejiena ñájicʉyʉre.
\p Nópe jápiacacʉ yʉ.
\p
\v 13 Ñai ãijuacʉ ũ̶i coreóvaiyede ũ̶i baju ne jaetovaimʉ
mácʉre joborõita, cujuáme ico nomióre, mamacʉre jʉed̶ocʉvaco
bácore.
\v 14 Ʉbenita ṍcapũravʉ jímo mateáco pʉcacavea, míyavipe
águila ãmicʉcʉi caveáre, vʉcod̶o põecʉbenoi,
Jũ̶menijicʉi ṍre jíno mácarõre õi cʉrõita ãijuacʉre
jocarĩ joaita. Nore ãiye jíye jaʉquiye bateávũ̶ ṍre
yóbecʉriʉjʉa aru apeʉjʉ corica baji.
\v 15 Dinʉmʉre ñai ãijuacʉcapũravʉ jẽcuturi japurĩ jaroáme
ʉrarõ ocore ũ̶i jijecamure jocarĩ yópe jiape, õi mʉicojiyepe
arĩduyʉ ṍre, õi bíjacojiyepe arĩduyʉ.
\v 16 Ʉbenita yo joborõ cad̶ateavũ̶ ṍre. Yo joborõ
jãrʉóiyepe d̶ávũ̶ iye ʉrarõ ocore, ñai ãijuacʉi jẽcuturi
japurĩ jaroiye báquede.
\v 17 Que baru ñai ãijuacʉ pare jijateyʉ ṍre,
ãd̶amatecʉnʉame caivʉ apevʉ õi pãramenaque copʉ. Nárecabu
caivʉ ina jʉ aivʉ Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyede aru dajocabevʉva
coyʉivʉ Jesús ũ̶i yávaiyede jãvene pʉ apevʉ náre boarĩ́
jarʉvaiyeta.
\v 18 Aru ñai ãijuacʉ núcʉnʉame ẽpacũra jia ʉrad̶a
ẽcarʉi.
\c 13
\s Juan ũ̶i coyʉino ina pʉcarã ãimara jijecʉrivʉrã
\r (Mt 24.24; 2 Ts 2.9-10; Ap 3.5, 17.3, 7-12)
\p
\v 1 Dinʉmʉre jã́cacʉ cũinácʉ ãme ãimacʉ jijecʉcʉre
mʉri dayʉre jia ʉrad̶are jocarĩ. Siete paibʉa jipobʉa cʉcʉ
bateáme caipʉcapʉrʉape paijavaroaque. Cú̶teavũ̶ ũ̶i javaroa
coapa cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉ aru ũ̶i jipobʉa coapa
ãmiá ãmeãmiare toivaino mácarõ. No ãmiá cojʉbeteavũ̶
Jũ̶menijicʉre.
\v 2 Ñai ji jã́imʉ yópe ãrojateame: Yavipe páyʉ bateáme ũ̶i
baju. Ʉ̃i cʉboba miei cʉbobape bateávũ̶. Aru ũ̶i jijecamu
ãimacʉ jijecʉcʉ león ãmicʉcʉi jijecamupe bateávũ̶. Ñai
ãijuacʉ jiame ũ̶i parʉéde ñai ãimacʉre. Dobaicõjeame
jabocʉi dobarõ mearora. Aru jaboteicõjeame ṹ̶re obedivʉ
põevare.
\v 3 Ñai ãimacʉre, cũinábʉ ũ̶i jipobʉacabʉ
yaivájʉrorichuri bácarõ cʉrõ ãrojateavũ̶. Ʉbenita no churi
bácarõvacari paparĩ meateavũ̶. No churi meateinore jã́ivʉvata,
caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ pare cuecumaima. Aru nʉima
na ñai ãimacʉ yóboi, ne jʉ aiye boje ũ̶i bueiyede.
\v 4 Coreóvaima na ñai ãijuacʉ jíyʉ bácʉre ũ̶i parʉéde
ñai ãimacʉre. Que baru mearore jíma ñai ãijuacʉre. Aru
mearore jíma ñai ãimacʉre máre. Yópe arĩ, mearore jíma na:
\p —Apecʉ cʉbebi parʉcʉ ñai ãimacʉpe páyʉ. Ñame
maucʉvarĩ, ãd̶amateni vainí tʉivʉ bʉojabenama ṹ̶re, aima
na.
\p
\v 5 Ñai ãimacʉ coyʉicõjeimʉ mateáme, “¿Meacʉ bárica yʉ
apevʉ pʉeno?” acʉyʉ aru ãmeina yávacʉyʉ Jũ̶menijicʉre
máre. Aru jaboteicõjeimʉ mateáme cuarenta y dos paiaviava baju.
\v 6 Que baru ãmeina yávame Jũ̶menijicʉrã, aru ũ̶i cũ̶ramina,
aru caivʉ ina cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõi cʉrivʉrã
máre.
\v 7 Ãd̶amateicõjeimʉ mateáme Jũ̶menijicʉi põevare copʉ ũ̶i
vainí tʉiyeta. Aru jaboteicõjeimʉ mateáme caiyajuboa
põeyajuboacavʉre, aru caiĩmaroacavʉre, caicamua
yávaicamuacavʉre, aru caijaborõacavʉre máre.
\v 8 Ñai ãimacʉre mearore jínajarama caivʉ ijãravʉcavʉ
Jesúre jʉ abevʉ. Námu ne ãmiáre toivabemara mácavʉ
ãnitucubo paperatucuboi, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ
baquinóre cʉvarãjivʉre ne ãmiáre toivaitucuboi. Ditucubo
Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ũ̶i tucubobu. Ñai ovejajĩcʉ ne
boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyú̶re Jũ̶menijicʉ majidejaquemavʉ ũ̶i
cʉed̶aquiye jipocai ijãravʉre.
\q
\v 9 Caivʉ me jápiajarã.
\v 10 Ina bʉoimara márajivʉ, jãve bʉoimara marajárama
na. Aru ina boarĩ́ jarʉvaimara márajivʉ, jãve boarĩ́
jarʉvaimara marajárama na.
\m Que baru caivʉ Jũ̶menijicʉi põevare jãve ne napiye jaʉquiyebu
caiye ne ñájiyede. Aru jãve ne jʉ aiye jaʉquiyebu náre
dajocabevʉva Jũ̶menijicʉi coyʉiye báquede ũ̶i mearo
d̶acaquiyede náre.
\p
\v 11 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ãme ãimacʉ jijecʉcʉre mʉri
dayʉre joborõre jocarĩ. Pʉcarõa javaroa cʉvateame yópe ovejai
javaroape. Ʉbenita yávame yópe ãijuacʉi yávaiyepe.
\v 12 Ñai ãimacʉ jia ʉrad̶are jocarĩ dayʉ bácʉ cʉvateame
ʉre parʉéde. Caiye ũ̶i parʉéde cʉvateame ñai ãimacʉ
joborõre jocarĩ dayʉ bácʉ. Ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi
jã́inoi ñai joborõre dayʉ bácʉ jaboteame ʉre parʉéque. Caivʉ
ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre mearore jíde d̶áme ñai jia
ʉrad̶are dayʉ bácʉre, ñai churi meateino mácarõre cʉvacʉre.
\v 13 Aru ʉre põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶áme ũ̶. Toabore
jõd̶aicõjeame cavarõre jocarĩ pʉ joborõita caivʉ põeva ne
jã́inoi.
\v 14 Põeva ne d̶arĩ majibede d̶aicõjeimʉ mateáme ũ̶ ñai jia
ʉrad̶are dayʉ bácʉi jã́inoi. Yópe d̶arĩ jʉjovame caivʉ
ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre. D̶aicõjeame náre, ne
pẽpeimʉre ne pued̶arãjiyepe ayʉ ñai ãimacʉ apʉcʉre cãreja,
buraimʉ mácʉreca boaicaroveque.
\v 15 Ne pẽpeimʉre d̶arĩburu yóboi, ñai joborõre dayʉ bácʉ
ũmene japuicõjeimʉ mateáme pẽpeimʉre, yávayʉ ũ̶i
bʉojaquiyepe ayʉ aru boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ ũ̶i bʉojaquiyepe
ayʉ caivʉ ina mearore jíyʉbevʉre ṹ̶re.
\p
\v 16 Toivaicõjeame caivʉ põevare ne pʉrʉ meapũravʉrã o ne
tũ̶tʉvarã. Quĩ́jinare aru bʉcʉvare máre, cʉve cʉvarivʉre
aru cʉve cʉvabevʉre máre, yebacavʉre aru yebacavʉ ãmevʉre
máre, caivʉre toivaicõjeame ũ̶.
\v 17 Ácʉ põecʉ cʉvabecʉ baru no toivainore, bojed̶arĩ ĩñʉ
aru jíni bojed̶ayʉ máre bʉojabeteame. No toivaino mateávũ̶
ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi ãmiá o yo número ũ̶i ãmiáque
cʉrõ.
\v 18 Majié jaʉvʉ ṹ̶re coreóvaiyʉcʉre nore. Ñai coreóvayʉ
corevajacʉrĩ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi númerore. Yo
númerobu põecʉi número. Yo númerobu seiscientos sesenta y seis.
\c 14
\s Juan ũ̶i coyʉino ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju
yʉriaivʉrã
\r (Stg 1.18; Ap 7.3)
\p
\v 1 No yóboi, jã́cacʉ cojedeca. Jã́cacʉ Cristore, ovejajĩcʉ
ne aimʉ, núcʉre Sión ãmicʉricũ cũ̶racũi. Aru ṹ̶que
cú̶teima obedivʉ põeva, ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ
baju. Nárecabu cʉvarivʉ ũ̶i ãmiáre aru jípacʉi ãmiáre
máre toivaino mácarõre ne tũ̶tʉvarã náre coapa.
\v 2 Que teni jápiacacʉ cũináro bʉjinore cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Jápurateavũ̶ yópe cũ̶ratãcuve
ʉratãcuve bʉjinope aru yópe õpo tʉino pʉeno baju bʉjinope.
Yópe obedivʉ biabeiboare arpa ãmicʉriboare ne upaiye bʉjiépe
jápurateavũ̶ no bʉjino.
\v 3 Ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju põeva yʉriaima
yo yʉriaino mamarore no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai,
ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ aru ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva
ne jã́inoi. Ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju
ijãravʉcavʉ Cristoi mead̶aimara mácavʉ quévʉra yʉriarĩ
majiteima no yʉriaino mamarore. Apecʉ cʉbebi yʉriarĩ bʉojayʉ
nore.
\v 4 Inarecabu ãmetebevʉ bácavʉ nomivaque. Nomivaque cʉbeteima
na. Nárecabu nʉivʉ ñai ovejajĩcʉ yóboi ã́ri ũ̶i nʉinoi.
Nárecabu bojed̶aimara mácavʉ caivʉ ijãravʉcavʉ jẽneboi,
jínajimara márajivʉ Jũ̶menijicʉre aru ñai ovejajĩcʉre máre
yópe jẽidʉa mamarʉmʉ bʉcʉidʉa pʉeno mearʉa jíyepe.
\v 5 Nárecabu ye borocʉbevʉ aru ye ãmeno cʉbevʉ máre
cainʉmʉa.
\s Juan ũ̶i coyʉino yóbecʉrã ángeleva ne coyʉiyena
\r (Ap 10.6, 16.19, 18.2)
\p
\v 6 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ángele, vʉyʉre pare ũ̶mʉi,
cavarõ coricai aviá ũ̶i cʉrõi jãravʉ corica baji. Coyʉáme
iye coyʉiye cũiméne cainʉmʉa caivʉ ijãravʉcavʉ ne
jápiaiyede. Coyʉáme caijaborõacavʉre, aru caiyajuboa
põeyajuboacavʉre, caicamua yávaicamuacavʉre, aru
caiĩmaroacavʉre máre.
\v 7 Yópe arĩ, coyʉáme yávaino bʉjinoque:
\p —Pued̶ajarã Jũ̶menijicʉre. Mearore jíjarã ṹ̶re ũ̶i
pʉeno majié boje. Eaivʉ iora põevare ũ̶i ñájiovaquiora ne
ãmeina teiye boje. Que baru mearore jíjarã ñai d̶ayʉ bácʉre
cavarõre, aru joborõre, jia ʉrad̶are, aru oco pĩapóinoare
máre, arĩ coyʉáme ñai ángele.
\p
\v 8 Apecʉ ángele dáme ũ̶i yóboi, yópe arĩ coyʉyʉ:
\p —Jave bíjaivʉ no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõ. No
ĩmarocavʉ ne pare ãmeina d̶aiye báque boje aru ne pare ãmeina
d̶are d̶aiye báque boje caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ
abevʉre caijaborõai, bíjare d̶aimaramu na, arĩ coyʉáme ñai
ángele.
\p
\v 9-10 Apecʉ ángele dáme ina pʉcarã yóboi, yópe arĩ,
yávaino bʉjinoque coyʉáme:
\p —Pare ñájinajarama caivʉ ina mearore jívʉ ñai ãme ãimacʉ
jijecʉcʉ jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre aru ũ̶i pẽpeimʉre máre,
aru ina toivare d̶aicõjeivʉ ne tũ̶tʉvarã náre coapa aru ne
pʉrʉrã máre ũ̶i ãmiáque o ũ̶i númeroque máre. Ne que
d̶aiye boje, Jũ̶menijicʉ pare jorojĩni jã́ñʉ náre, ñájine
d̶acʉyʉme náre pare yópe ũ̶i aiye báquepedeca. Que teni
ẽocʉyʉme náre azufre ãmicʉe tãu uruino jívʉi, ũ̶i
ángeleva meara baju aru Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, máre ne
jã́iyede.
\v 11 Ibo toabo náre ñájiovaibore jocarĩ bico porĩ mʉivʉ
cainʉmʉa. Que baru cũiméquiyebu ne ñájiye. Quénora
jabʉóvabevʉva ñájinajarama jãravʉre aru ñamine máre caivʉ
ina mearore jívʉ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre aru ũ̶i
pẽpeimʉre máre, aru ina toivare d̶aicõjeivʉ ne bajure ũ̶i
ãmiáque, arĩ coyʉáme ñai ángele.
\p
\v 12 Que baru Jũ̶menijicʉi põeva, ina jʉ aivʉre ũ̶i
d̶aicõjeiyede aru jʉ aivʉ Jesúre máre dajocabevʉva ne jʉ
aiyede ṹ̶re cainʉmʉa, nácapũravʉre jãve ne napiye jaʉquiyebu
ʉre ne ñájiyede.
\p
\v 13 Dinʉmʉre jápiacacʉ cũináro yávainore cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávũ̶ yʉre:
\p —Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Caride aru cainʉmʉa
torojʉrãjarama caivʉ yainájivʉ cʉrivʉ Jesucristoque
cũinávʉpe”, toivaicõjeame yʉre.
\p Aru ñai Espíritu Santo jʉ arĩ coyʉáme:
\p —Jãvemu. Cũivú̶ ne ñájiye. Quénora jabʉóvarãjarama.
Dajocarãjarama ne pare memecaiyede. Aru cʉvarãjarama ne memecaino
mácarõ boje méne, arĩ coyʉáme ñai Espíritu Santo.
\s Juan ũ̶i coyʉino Jũ̶menijicʉi d̶aquinora ijãravʉcavʉre
yópe põeva ne d̶aiyepe ĩnajivʉ ne oteiye báquede
\r (Ap 19.15)
\p
\v 14 Dinʉmʉre jã́cacʉ cojedeca. Cú̶teavũ̶ cũinábo ocopenibo
boribo. Aru diborã dobateame cũinácʉ. Maja, põevape ãrojacʉ
bateáme ũ̶. Cʉvateame cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉ úruque
d̶aitarabʉre ũ̶i jipobʉi. Aru dʉrʉáme cũináve tãuve
oteiyede buraive jevʉcʉrivede ũ̶i pʉrʉi.
\v 15 Dinʉmʉre apecʉ ángele etame Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine
jocarĩ. Yópe arĩ, yávaino bʉjinoque coyʉáme ñai dobacʉre
ocopeniborã:
\p —Jave eaivʉ iye oteiye jẽijãravʉ. Iye oteiye ijãravʉi
bʉcʉiyebu. Que baru burarĩ ĩjacʉ mʉ iye oteiye
bʉcʉiyede, arĩ coyʉáme ñai ángele.
\p
\v 16 Ʉ̃i que aiyeda, ñai dobacʉ bácʉ ocopeniborã
burarĩ ĩame caiye iye oteiye bʉcʉiyede ijãravʉre jocarĩ.
\p
\v 17 No yóboi, apecʉ ángele etame Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine
jocarĩ no cavarõ mearo ũ̶i cʉrõi. Ʉ̃ máre cʉvateame
cũináve tãuve jẽidʉare buraive jevʉcʉrivede ũ̶i pʉrʉi.
\v 18 Dinʉmʉre apecʉ ángele, ñai toare jã́ri coreyʉ, etame
Jũ̶menijicʉre jícaiyede juaivare jocarĩ. Yópe arĩ, yávaino
bʉjinoque coyʉáme ñai ángele ive tãuve oteiyede buraive
jevʉcʉrivede cʉvacʉre:
\p —Iboá vino ú̶yaiboa ijãravʉcaboa ñemiboabu caride. Que baru
burarĩ ĩjacʉ mʉ iboá vino ú̶yaiboa ñemiboare, arĩ
coyʉáme ñai ángele.
\p
\v 19 Ʉ̃i que aiyeda, ñai ángele ive tãuve oteiyede buraive
jevʉcʉrivede cʉvacʉ burarĩ ĩame caiboa iboáre
némure vino ú̶yaimure jocarĩ. Burarĩ ĩniburu yóboi, dʉvame
iboáre pipoino jívʉi. Yópe d̶arĩ Jũ̶menijicʉ, pare jorojĩni
jã́ñʉ, ñájine d̶acʉyʉme obedivʉ põevare, ne ãmeina teiye
boje. Que aiyʉrõtamu no.
\v 20 Yópe vino ú̶yaiboare pipoicorore yuaiyepe, nopedeca
Jũ̶menijicʉi ñájine d̶aimara ñájima ĩmaro jedevai. Aru ne
jive etaiyede yuarĩ yabovaiyepe nʉavʉ pʉ trescientos
paikilometros joaita aru eavũ̶ caballovare cõjeimeita.
\c 15
\s Juan ũ̶i coyʉino iye siete paiye ñájiovaiye yóboquede
\p
\v 1 Dinʉmʉre jã́cacʉ apeno jã́d̶ovaino ʉrarõre cavarõi.
Cuecumacacʉ ji jã́iyede nore. Cú̶teima siete paivʉ ángeleva
cʉvarivʉ náre coapa siete paiye ñájiovaiye yóboquede. Iye
siete paiye ñájiovaiye vainíburu yóboi, Jũ̶menijicʉ ye
ñájine d̶abecʉbe põevare cojedeca. Iye siete paiye
ñájiovaiyeque Jũ̶menijicʉ bʉojacʉyʉme ũ̶i jã́d̶ovaiyede
ũ̶i jorojĩni jã́iyede.
\p
\v 2 Aru jã́cacʉ aped̶are yópe jia ʉrad̶a jivarʉpe ʉbenita me
jã́ri javaiyoiya bateávũ̶. Aru toaque jĩvainope ãrojateavũ̶
diya jívʉi. Diya ẽcarʉi núteima ina vainí tʉivʉ bácavʉ
ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre. Vainí
tʉima ṹ̶re ne mearore jíbe báque boje ṹ̶re aru ũ̶i
pẽpeimʉre máre. Vainí tʉima ṹ̶re ne toivaicõjeme máque boje
ne bajurã yo número ũ̶i ãmiáque cʉrõre. Ina vainí tʉivʉ
bácavʉ cʉvateima biabeiboare arpa ãmicʉriboare, Jũ̶menijicʉi
jíboare, ne pʉrʉi cʉvarivʉ náre coapa.
\v 3 Yʉriaima na yo yʉriaino Moisés bácʉ Jũ̶menijicʉre
memecayʉ bácʉi yʉriaino mácarõre aru Cristo, ovejajĩcʉ ne
aimʉ, ũ̶i yʉriainore máre. Yópe arĩ, yʉriaima na:
\q Mʉ, ñʉje jabocʉ Jũ̶menijicʉ, parʉcʉ caivʉ pʉeno, caiye
mi d̶aiye ʉrebu aru cuavaiyebu máre. Mʉ jaboteyʉbu caivʉ
põevare, caijaborõacavʉre. Caiye mi d̶aiye mému aru jãvemu
máre.
\v 4 Mʉ, ñʉje jabocʉ, caivʉ põeva pued̶arãjaramu ñʉja
mʉre jãve.
Caivʉ põeva mearore jínajaramu ñʉja mʉre jãve.
Mʉ cũinácʉrabu
meacʉ. Caivʉ põeva caijaborõacavʉ mʉre mearore
jínadarãjarama ne jã́iye boje mi d̶aiye méne, arĩ yʉriaima na.
\p
\v 5 No yóboi, jã́cacʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine, cavarõ mearo
ũ̶i cʉrõi cʉriñamine voaiñamine. Diñamimu iveá cũ̶ravea
Jũ̶menijicʉi d̶aicõjeiyeque epeiñami.
\v 6 Dinʉmʉre ina siete paivʉ ángeleva cʉvarivʉ náre coapa
iye siete paiye ñájiovaiyede etaima diñamine jocarĩ. Doima ne
cuitótecajea docʉcʉbecajea, cojidicajeare, boricajea lino
ãmicʉricajeare. Aru bʉoima jãrióicãva úruque d̶aicãvare ne
ñareba cũinátʉrʉ baji.
\v 7 Aru cũinácʉ ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉcacʉ jiame ina
siete paivʉ ángelevare siete paidʉa jororʉa úruque d̶aidʉare
náre coapa. Didʉá jívʉi cú̶teavũ̶ iye Jũ̶menijicʉi
ñájiovaquiye põevare, ũ̶i jorojĩni jã́iye boje ne ãmeina
teiyede. Ñai Jũ̶menijicʉ cʉbi cainʉmʉa.
\v 8 Aru Jũ̶menijicʉ meacʉ ũ̶i cʉe boje, aru ũ̶i parʉé
cʉvae boje máre, bico porĩ mʉri buiávũ̶ diñami ũ̶i
cũ̶ramine. Que baru ñame bʉojabeteima ecoivʉ diñami
Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine pʉ ne bʉojaiyeta iye siete paiye
ñájiovaiyede ina siete paivʉ ángeleva ne davarãjiyede.
\c 16
\s Juan ũ̶i coyʉino idʉá jororʉarã ñájiovaiyeque
\r (Mt 24.43-44; Lc 12.39-40; Ap 3.3, 6.14, 8.5, 11.13, 19, 14.10)
\p
\v 1 Dinʉmʉre jápiacacʉ apeno yávaino bʉjino etaiyede
Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine jocarĩ. Bʉjiéque yópe arĩ, coyʉávũ̶
ina siete paivʉ ángelevare.
\p —Idʉá siete paidʉa jororʉa mʉje cʉvaridʉaquede jayuárĩ
jebenanʉjara mʉja ijãravʉi. Jũ̶menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme
ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre iye siete paiye
ñájiovaiyede ũ̶i jorojĩni jã́iye boje ne ãmeina teiyede, arĩ
coyʉávũ̶.
\p
\v 2 Que arĩburu yóboi, cũinácʉ ángele, nácacʉ
mamarʉmʉcacʉ, jayuárĩ jebecʉnʉame ũ̶i jororʉi cʉe báquede
joborõi. Ʉ̃i que d̶aiyede, obedivʉ põevare etavũ̶ churiá
ãmechuria. Caivʉ ina toivaicõjeivʉ bácavʉre ne bajurã ñai
ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are jocarĩ dayʉ bácʉi
toivaiyequede aru mearore jívʉ bácavʉre ũ̶i pẽpeimʉre máre
etavũ̶ náre churiá ãmechuria aru ãmeina ijié máre.
\p
\v 3 Aru cũinácʉi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ũ̶i
jororʉquede jia ʉrad̶ai. Ʉ̃i que d̶aiyede, caiye oco jia
ʉrad̶are jiveteavũ̶ yópe yaiyú̶ bácʉi jivepe. Aru caivʉ ina
apʉrivʉ cʉrivʉ jia ʉrad̶ai yaima na.
\p
\v 4 Aru pʉcarãi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ũ̶i
jororʉquede caiye jiare aru cainoa oco pĩapóinoare máre. Ʉ̃i
que d̶aiyede caiye iye oco máre jiveteavũ̶.
\v 5 Dinʉmʉre jápiacacʉ apecʉ ángelede, ñai ocore jã́ri
coreyʉre, yópe arĩ coyʉyʉre:
\p —Mʉ, Jũ̶menijicʉ meacʉ baju, cʉcʉ caride aru cʉcʉ bácʉ
javede, mi yópe ñájine d̶aiye báque põevare métamu caride.
\v 6 Ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje mi põeva mácavʉre aru mi
yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre, ne jivede mene d̶aiye
báque boje ne ñájiye métamu. Que baru caride mʉrecabu bojed̶ayʉ
náre, ne nópe d̶aiye báque boje. Mʉrecabu ũcure d̶ayʉ náre
jivede yópe náre jaʉépe, arĩ coyʉáme ñai ángele.
\p
\v 7 Dinʉmʉre jápiacacʉ cojedeca apeno yávaino jápuraede
Jũ̶menijicʉre jícaiyede juaivare jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávũ̶:
\p —Mʉ, ñʉje jabocʉ Jũ̶menijicʉ, parʉcʉ caivʉ pʉeno, mi
ñájine d̶aiye põevare mému aru jãvemu máre, arĩ coyʉávũ̶.
\p
\v 8 Aru yóbecʉrãi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ũ̶i
jororʉquede aviárã. Ʉ̃i que d̶aiyede, ñai aviá bórĩ, ẽ́ni,
juaicõjeimʉ mateáme põevare yópe toa ẽ́iyepe.
\v 9 Ʉ̃i ʉrarõ ẽ́iye boje, caivʉ põeva ijãravʉcavʉ
Jesucristore jʉ abevʉ juaimara mateima na. Ʉbenita juaimara
mácavʉvacari, chĩomevʉ ne ãmeina teiyede oatʉvabeteima na ne
d̶aiyede. Aru ye mearore jíbeteima na Jũ̶menijicʉre máre.
Quénora pʉeno baju ãmeina yávare nʉima Jũ̶menijicʉre, ñai
parʉéde cʉvacʉ d̶ayʉre iye ñájiovaiyede.
\p
\v 10 Aru yóvaicʉvaivʉi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme
ũ̶i jororʉquede ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are
jocarĩ dayʉ bácʉi jabocʉi dobarõ mearora. Ʉ̃i que d̶aiyede
ñemié tʉavũ̶ caino ñai ãimacʉ ũ̶i jaboteinore. Aru caivʉ
ũ̶i jaboteimara cũivʉ bateima ne baju ne jemedoare, pare ne
ñájiye boje.
\v 11 Ʉbenita ñájivʉvacari aru ãmechuriare cʉvarivʉvacari,
dajocabeteima ne ãmeina d̶aiyede. Quénora ne ñájiye boje aru ne
churiáre cʉvae boje máre pʉeno baju ãmeina yávare nʉima
Jũ̶menijicʉre, cavarõ mearocacʉre.
\p
\v 12 Aru cũinápʉrʉpe paivʉi yóbocacʉ ángele jayuárĩ
jebeáme ũ̶i jororʉquede iya Éufrates ãmicʉriya jia ʉrad̶arã.
Ʉ̃i que d̶aiyede, diya jia popoávũ̶, ina aviá dainocavʉ jabova
ne jatarãjiyepe aino diyare.
\v 13 Dinʉmʉre jã́cacʉ yóbecʉrã abujuvare yópe momavape
ãrojarivʉre. Cũinácʉ abujucʉ etame ñai ãijuacʉ ũ̶i
jijecamure jocarĩ. Apecʉ etame ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia
ʉrad̶are jocarĩ dayʉ bácʉ ũ̶i jijecamure jocarĩ. Aru apecʉ
etame ñai Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ,
borocʉede coyʉyʉ, ũ̶i jijecamure jocarĩ.
\v 14 Ina abujuva põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiye majiteima na.
Etaivʉ bateima cójijovarãnʉrajivʉ caivʉ ijãravʉcavʉ
jabovare, ne ãd̶amatenajiyepe aivʉ Jũ̶menijicʉque, ñai
parʉcʉre caivʉ pʉeno, ãnijãravʉ, ũ̶i põevare pʉeno baju
ñájiovare bʉojaquijãravʉ baquinóre, ne ãmeina teiye báque
boje.
\v 15 Yópe arĩ, coyʉáme Jesucristo:
\p —Mʉje yebai dacʉyʉmu
mʉje majibedeca yópe ñavaipõecʉi daiyepe cũ̶rami upacʉi
majibedeca. Torojʉcʉyʉme ñai apʉcʉ jã́ri coreyʉ yʉre. Aru
yópe põecʉi mead̶aiyepe ũ̶i cuitótecajede cʉyoje tebecʉyʉ
ũ̶i cuitótecaje cʉbe boje, nopedeca torojʉcʉyʉme ñai mead̶ayʉ
ũ̶i d̶aiyede cʉyoje tebecʉyʉ ji daiyede, áme Jesucristo.
\p
\v 16 Ina jabova, abujuva ne cójijovaimara, cójijima na apeno
cʉrõi, hebreovai yávaicamuaque Armagedón ãmicʉrõi.
\p
\v 17 Aru apecʉ ángele, ina siete paivʉ pinidʉcacʉ, jayuárĩ
jebeáme ũ̶i jororʉquede ũmevʉrã. Ʉ̃i que d̶aiyede etavũ̶
apeno yávaino bʉjinoque no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ
yebai Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávũ̶:
\p —Quénoramu, arĩ coyʉávũ̶.
\p
\v 18 Dinʉmʉmia yaroino cojiteavũ̶, yávaino bʉjinoque
jápurateavũ̶, õpo tʉavũ̶, aru ʉrarõ joborõ cújiavũ̶ máre.
No joborõ cújino ãmeno mateávũ̶ cainoa apenoa joborõ cújinoa
pʉeno, Jũ̶menijicʉi põevare cʉed̶ainʉmʉ mácarõmiata.
\v 19 Que teni no ʉraĩmaro mácarõre bururĩ, bururĩ
yóbecʉrõcarõape mauteavũ̶ no mácarõ. Caiye ĩmaroa
ijãravʉque bíjainoa mateávũ̶. Aru Jũ̶menijicʉ ãrʉtequemavʉ
no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõre. Que baru bojed̶ame
nócavʉre ne ãmeina d̶aiye boje. Pare jorojĩñʉ, ñájine d̶áme
náre pare.
\v 20 Caiye jiavʉa aru caicũa cũ̶racũa máre bíjavũ̶.
\v 21 Aru cavarõre jocarĩ tʉavũ̶ ocaino jãjaro ʉrarõ baju
yópe cũ̶raboape. Diboá coapa cuarenta paikilos dʉcʉriboa
bateávũ̶. Tʉavũ̶ põevara, ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ
abevʉre. Ʉbenita nácapũravʉ, ñájivʉvacari diboá tʉiye
boje, pʉeno ãmeina yávare nʉima na Jũ̶menijicʉre, iye
ñájiovaiye pare ñájine d̶aiye boje náre.
\c 17
\s Juan ũ̶i coyʉino ico nomió ãmeco baju õi ñájiyena
\r (Ap 3.5, 11.7, 13.1, 8, 19.16)
\p
\v 1 No yóboi, cũinácʉ ina siete paivʉ ángeleva idʉá siete
paidʉa jororʉare cʉvarivʉ bácavʉcacʉ coyʉcʉdame yʉre.
Yópe arĩ, coyʉáme:
\p —Dajacʉ. Jã́d̶ovacʉyʉbu mʉre aipe ñájicod̶ore ico nomió
õi bajure bojed̶ad̶o ũ̶mʉvare ʉrarõ ãmenore d̶acod̶o náque.
Ṍrecabe dobaco obediya jia pʉenora.
\v 2 Caivʉ ina jabova ijãravʉcavʉ õi d̶aiyepedeca d̶aiyʉrivʉ
bateima, yópe ne ãmeina d̶ájʉroepe ṍque. Jũ̶menijicʉ jiede
ʉbeteima. Yópe õi pacotede d̶ájʉroepe ijãravʉcavʉ
Jesucristore jʉ abevʉre aru yópe õi ãmeina d̶are d̶ájʉroepe
náre máre, nopedeca náre pare baju ãmeina d̶aiyʉre d̶áco õ.
Que baru náre ãmeina d̶are d̶áco õ, áme ñai ángele.
\p
\v 3 Dinʉmʉre ñai Espíritu Santo jã́icõjeame yʉre. Que
teiyede ñai ángele nʉvame yʉre põecʉbenoi. Noi jã́cacʉ
cũináco nomióre. Õ tubaco bateáco ãme ãimacʉ jijecʉcʉ
jũacʉrã. Ʉ̃i baju caibaju toivaino mateávũ̶ ãmiá ãmeina
yávaiãmiaque Jũ̶menijicʉre copʉ. Siete paibʉa jipobʉa
cú̶teame caipʉcapʉrʉape paijavaroaque.
\v 4 Ico nomió doaco bateáco õi cuitótecaje jũaricaje aru
ñemijuaricajede. Õi bajure meated̶o báco bateáco úruque, aru
quĩ́jiboa cũ̶rajiboa cojidijĩboa bojecʉrijĩboaque aru perla
ãmicʉrijĩboaque máre. Cʉvateaco õi pʉrʉi cũinárʉ jororʉ
úruque d̶aidʉre. Didʉ jívʉre buiávũ̶ caiye ãmeina d̶aiye,
aru caiye õi bajuque pʉeno ãmene d̶aiye báque máre.
\v 5 Õi tũ̶tʉvarã toivaino cú̶teavũ̶ cũináro ãmiá: “No
ʉrarõ ĩmaro ãmiá Babilonia aino, yópe aiyʉrõ mateávũ̶ no.
Caivʉ ina ne bajure bojed̶aivʉ ãmeina d̶arãjivʉ apevʉque
népacope pád̶obe. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre
cainoa joborõai ʉrarõ ãmeina d̶are d̶ad̶obe”, ainore toivaino
mateávũ̶ õi tũ̶tʉvarã.
\p
\v 6 Dinʉmʉre coreóvacacʉ ico nomió boarĩ́ jarʉvad̶o bácore
obedivʉ ina Jũ̶menijicʉi põevacavʉre. Yópe õi torojʉjʉroepe
pacoco baru, nopedeca torojʉteaco õ õi mene d̶aiyede ne jivede
õi boarĩ́ jarʉvaiyede náre. Náre boarĩ́ jarʉvaco, ne coyʉiye
báque boje Jũ̶menijicʉi yávaiyede dajocabevʉva ne “Jãvemu”
aiyede Jesucristoi yávaiye méne. Que baru pare cuecumacacʉ yʉ.
\p
\v 7 Dinʉmʉre ñai ángele, yópe arĩ, jẽniari jã́me yʉre:
\p —¿Aipe teni cuecumañʉrʉ mʉ? Coyʉquijivʉ mʉre aipe
aiyʉede mi jã́iyede. Coyʉquijivʉ ne borore, ico nomióre aru
ñai ãimacʉ õi tubamʉ cʉvacʉre siete paibʉa jipobʉare
caipʉcapʉrʉape paijavaroaque.
\v 8 Ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ mi jã́imʉ mácʉ cú̶teame
javede. Aru cʉbebi caride. Ʉbenita mʉri dacʉyʉme icobe
ũ̶mʉjʉricobede jocarĩ ũ̶i bíjacʉnʉquiye jipocai. Aru caivʉ
ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ pare cuecumarajarama, ne
jã́iye boje ñai ãimacʉ cʉcʉ bácʉre javede, cʉbecʉre
caride, ʉbenita dacʉyʉre cojedeca. Ina cuecumarajivʉrecabu ne
ãmiáre toivabemara mácavʉ ãnitucubo Jũ̶menijicʉi paperatucuboi,
caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ ne
ãmiáre toivaitucuboi. Ditucubo toivaino marejaquémavʉ
Jũ̶menijicʉi cʉed̶aquiye jipocai ijãravʉre.
\p
\v 9 ’Majié jaʉvʉ ṹ̶re coreóvaiyʉcʉre nore. Jẽvari coyʉrĩ
ibʉá siete paibʉa jipobʉa, diedecabu siete paicũa cũ̶racũa
ico nomió ãmeco õi dobae. Aru jẽvari coyʉrĩ ibʉá siete
paibʉa jipobʉa diedecabu, siete paivʉ jabova.
\v 10 Cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ yaiquémavʉ javede. Cũinácʉ
nácacʉ jaboteyʉbe caride. Aru apecʉ dabecʉbe cãreja. Ʉbenita
ũ̶i jabotecʉdaquiyede obebejãravʉa jabotecʉyʉme ũ̶.
\v 11 Ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ cʉcʉ bácʉ javede aru cʉbecʉ
caride, ũ̶ macʉyú̶me apecʉ jabocʉ, ina siete paivʉ ne
yóbocacʉ. Ʉbenita cũinácʉ ina siete paivʉcacʉvacaribe
máre. Ʉ̃́recabe bíjacʉyʉ baju bíjaiye baji.
\p
\v 12 ’Caipʉcapʉrʉape paijavaroa mi jã́iye báque, jẽvari
coyʉrĩ diedecabu caipʉcapʉrʉape paivʉ jabova bárãjivʉ,
jaboteni bú̶bevʉ cãreja. Ʉbenita cũináora baju
jaboteicõjeimara marajárama ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉque.
\v 13 Caivʉ ina caipʉcapʉrʉape paivʉ jabova ne ũme
cũinátʉrʉbu. Que baru cũinárotamu ne d̶aiyʉrõ.
Cad̶atenajarama ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre ne parʉéque aru ne
cõjeiyeque máre.
\v 14 Ãd̶amatenajarama na Cristore, ovejajĩcʉ ne aimʉre copʉ.
Ʉbenita ṹ̶capũravʉ jaboteyʉbe caivʉ apevʉ jabovare aru
cõjeñʉme caivʉ apevʉ cõjeivʉre. Que baru vainí tʉcʉyʉme
ina ṹ̶re maucʉvarivʉre. Ʉ̃i ãd̶amatecʉdaiyede yóvarãjarama
ina Jũ̶menijicʉi beorĩ cutuimara mácavʉ dajocabevʉ cainʉmʉa
ne jʉ aiyede ṹ̶re, áme yʉre ñai ángele.
\p
\v 15 Aru ñai ángele, yópe arĩ, coyʉre nʉame yʉre:
\p —Jẽvari coyʉrĩ iya obediya jia ico nomió ãmeco õi dobae,
diedecabu ĩmaroacavʉ, aru põeyajuboacavʉ, obedivʉ
yávaicamuacavʉ, aru jaborõacavʉ máre.
\v 16 Ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ aru ina caipʉcapʉrʉape paivʉ
jabova, jẽvari coyʉrĩ yópe ũ̶i javaroape, mi jã́imara mácavʉ
jã́iyʉbenajarama ico nomió ãmecore. Caiye õi cʉvaede
ĩnajarama ṍre jocarĩ, dajocarãjivʉ ṍre cuitótecaje
cʉbecore. Ãrajarama õi bajure. Aru bíjare d̶arãjarama ṍre
toaboi.
\v 17 Jũ̶menijicʉvacari dápiaicõjecʉyʉme ina caipʉcapʉrʉape
paivʉ jabovare. Que baru cũinátʉrʉ baquiyébu ne ũme.
Cad̶atenajarama ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre, d̶arãjivʉ yópe
Jũ̶menijicʉi ʉrõpe pʉ ne d̶aiyede bʉojaiyeta caiye iye ũ̶i
d̶aiyʉe báquede yópe ũ̶i aiye báquepedeca.
\v 18 Aru jẽvari coyʉrĩ ico nomió ãmeco mi jã́imo máco,
ṍrecabe yópe no ĩmaro d̶aicõjeiĩmarope caivʉ ina ijãravʉcavʉ
jabovare, áme yʉre ñai ángele.
\c 18
\s Juan ũ̶i coyʉino Babilonia ãmicʉriĩmaro bíjainora
\r (Mt 22.2-3; Ef 5.23-32; Ap 7.14, 14.8)
\p
\v 1 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ángele ẽmeñʉre cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Parʉéque cõjeáme. Aru ũ̶i
mearoque miad̶áre d̶áme cainore.
\v 2 Bʉjiéque yópe arĩ, cod̶oboboame ũ̶:
\p —Jave bíjaivʉ no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõ. Diĩmaro
mácarõ abujuva ne cʉrõ teivʉ. Obediyajuboa ãimara vʉivʉ
põeva ne ʉbemara máre ne cʉrõ teivʉ no ĩmaro mácarõ.
\v 3 No ĩmaro mácarõcavʉ ʉrarõ ãmeina d̶are d̶aima caivʉ
ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre cainoa joborõai. Aru caivʉ
ina jabova ijãravʉcavʉ ãmeina d̶aima diĩmaro mácarõcavʉque.
Aru caivʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva cʉve cʉvarivʉ bateima
diĩmarocavʉ ne ʉrarõ ãmeina d̶aiye boje. Que baru bíjaivʉ no
ĩmaro mácarõ, áme ñai ángele.
\p
\v 4 Aru jápiacacʉ apeno yávainore cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi
cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávũ̶:
\p —Mʉja, ji põeva, etajarã diĩmarore jocarĩ, mʉja ãmene
d̶abenajivʉ nócavʉque, mʉje ñájimenajiyepe aivʉ náque.
\v 5 Diĩmarocavʉ ãmene d̶are nʉivʉ bateima, yópe cainiyutubope
teni ne ãmenoque pʉ cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõita.
Ʉrarõ baju ãmene d̶aima na. Que baru Jũ̶menijicʉ ãrʉmi caiye
iye ne ãmeina d̶aiyede.
\v 6 Nócavʉre d̶ajarã yópe ne d̶aiyepe apevʉre. Yópe ne
apevʉre ñájine d̶aiyepe, ñájine d̶ajarã náre pʉquedeca. Aru
yópe ne apevʉre ãmeno d̶aiyepe, ãmeno d̶ajarã náre pʉque.
\v 7 Yópe ʉrarõ mearore aru ʉre cʉve bojecʉede máre ne ĩ́ye
báquepe ne baju, nopedeca ĩcavajarã náre ñájiyede ʉre aru
chĩoiyede máre ʉre cũinátʉrʉra. Yópe arĩ dápiarĩduyama na
ne ũmei: “Yui jabotenajivʉ dobarivʉbu ñʉja. Apejĩe ye jaʉbevʉ
ñʉjare. Cõmaje ãrojarivʉ ãmenajaramu ñʉja cainʉmʉa. Aru
chĩomenajaramu, ñájimenajaramu máre cainʉmʉa”, arĩ
dápiarĩduyama nócavʉ, “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” aivʉ.
\v 8 Que baru cũinájãravʉ baquinómiareca ʉrarõ ãmeno
daquiyebu diĩmarocavʉre. Maumejiena nócavʉ chĩori, ãvʉé
ñájini, yainájarama na. Aru ne ĩmarore juarĩ bíjaino
maquiyébu. Yópe vaiquíyebu, maje jabocʉ Jũ̶menijicʉ parʉcʉ
baju “Ñájijara” ũ̶i aiye boje.
\p Nópe jápiacacʉ apeno
yávainore cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ.
\p
\v 9 Caivʉ ina jabova ijãravʉcavʉ ãmeina d̶aivʉ bácavʉ
diĩmaro mácarõcavʉque bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ
orãjarama na, ne jã́iyede toabico porĩ mʉinore no ĩmaro
mácarõre ẽ́iyede.
\v 10 Jidʉrivʉ ne ñájiyʉbe boje diĩmarocavʉ bácavʉpe, joai
mautenajarama. Aru yópe arĩ, orãjarama na:
\p —¡Ayu, ayu, mʉjare pare meamevʉ Babilonia
ãmicʉriĩmarocavʉre! Pare chĩoivʉbu mʉja. Maumejiena no ĩmaro
ʉrarõ, parʉé cʉrõ mácarõ bíjaivʉ, orĩ cod̶oboborãjarama.
\p
\v 11 Caivʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva máre bʉjiéque
cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ orãjarama diĩmarocavʉ bácavʉre
boje. Que baru ñame cʉbenama caride ne cʉvede bojed̶arĩ ĩ́vʉ.
\v 12 Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne úrure, ne
platare, ne cũ̶rajiboa bojecʉrijĩboare, ne perla ãmicʉrijĩboa
bojecʉrijĩboare máre, ne cuitótecajea meacajea lino aru
seda ãmicʉricajeare, aru ne cuitótecajea
bojecʉricajea jũaricajeare aru ñemijuaricajeare máre. Põecʉ
cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre caiye jocʉcʉa me
mumijʉricʉare, ne cʉve bojecʉricʉvede ãimacʉi javaro marfil
ãmicʉrijavaroque d̶aiyede, aru jocʉcʉa bojecʉricʉaque
d̶aiyede, bronce ãmicʉe tãuque d̶aiyede, hierro ãmicʉe tãuque
d̶aiyede, aru cũ̶rabo boribo mármol ãmicʉriboque d̶aiyede máre.
\v 13 Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne canela ãmicʉe
mumijʉede aru ape mumijʉede máre, ne juarãjinore mumijʉrõre
d̶aquiyepe aivʉ, aru ape mumijʉede mirra ãmicʉe aru olíbano
ãmicʉede máre. Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne vino
ú̶yaicorore, ne neo carorãjiyepe aivʉ neore, ne pã́ure d̶aiyede
harina ãmicʉe, aru ne trigo ãmicʉe oteiyede máre. Põecʉ
cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne oteiãimarare dʉcʉéde
ũmaivʉre, ne ovejavare, ne caballovare, ne jãturuicũare, aru ne
yebacavʉre máre, ina dápiaivʉre.
\v 14 Ina bojed̶aivʉ bácavʉ, yópe arĩ, coyʉrãjarama diĩmaro
mácarõcavʉre:
\p —¡Ayu, ayu, jave cũivú̶ mʉjare idʉá jocʉcʉ jẽidʉa
mearʉa pare cojʉteavũ̶ mʉjare! Jave bíjaivʉ mʉjare jocarĩ
caiye mʉje cʉve bojecʉede aru mʉje tãutʉrare máre. Que baru
diede ye cʉvabenajaramu mʉja bedióva cojedeca, arĩ
coyʉrãjarama na, chĩoivʉ.
\p
\v 15-16 Ina caiye iyede bojed̶aivʉ bácavʉ cʉve cʉvateima ne
bojed̶aiye báque boje diĩmaro mácarõcavʉ bácavʉque. Ina
bojed̶aivʉ bácavʉ joai mautenajarama, ne jã́iyʉbe boje diĩmaro
mácarõcavʉ ne ñájiyede. Aru bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare
totarĩ orãjarama, yópe arĩ:
\p —¡Ayu, ayu, pare meamevʉ no ĩmaro ʉrarõ mácarõ! Nomió
cʉve cʉvacope paino mateávũ̶ no ĩmaro mácarõ. Diĩmarocavʉ
bácavʉ cuitótecajea meacajea lino ãmicʉricajeare, jũaricajeare
aru ñemijuaricajeare máre doivʉ bateima na. Aru úrure, aru perla
ãmicʉrijĩboa bojecʉrijĩboare, aru apejĩboa cũ̶rajiboa
cojidijĩboa bojecʉrijĩboare máre ad̶aivʉ bateima na.
\v 17 Maumejiena caiye iye ʉre cʉve báque me cũivú̶, arãjarama
ina bojed̶aivʉ bácavʉ, chĩoivʉ.
\p Caivʉ ina jiad̶ocũa ʉracũare japʉvaipõeva aru caivʉ ina
curãnʉivʉ jiad̶ocũa ʉracũaque, caivʉ ina jiad̶ocũa ʉracũa
memeipõeva aru caivʉ jia ʉrad̶ai memeipõeva máre joai
mautenajarama na.
\v 18 Ne jã́iyede toabico porĩ mʉri no ĩmaro mácarõ ẽ́iyede,
yópe arĩ, cod̶oboborãjarama:
\p —Apeno ĩmaro ʉrarõ, ã́ri nópe paino cʉbeteavũ̶
cainʉmʉare, arãjarama na.
\p
\v 19 Que arĩ, dʉvarãjarama jobore ne baju jipobʉrã ne chĩoiye
boje. Bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ orãjarama na,
yópe arĩ:
\p —¡Ayu, ayu, pare meamevʉ no ĩmaro ʉrarõ mácarõ! Caivʉ
ina cʉvarivʉ bácavʉ jiad̶ocũa ʉracũare jia ʉrad̶ai cʉve
cʉvarivʉ bateima diĩmarocavʉ bácavʉ ne bojed̶aiye báque boje
na mácavʉre ʉre cʉvede. Maumejiena caiye iye me bíjarĩ
cũivú̶.
\v 20 Mʉja, cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõcavʉ, torojʉjarã
mʉja no ĩmaro mácarõcavʉ bácavʉ ne ñájiye boje. Mʉja,
Jũ̶menijicʉi põeva, Jesucristoi yávaiye méne beorĩ
coyʉicõjeimara aru Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva máre
torojʉjarã mʉja Jũ̶menijicʉi ñájine d̶aiye boje nócavʉ
bácavʉre. Ʉ̃i ñájine d̶aiyede, bojed̶aibi na mácavʉre yópe
ne ãmeno d̶aiye báquepedeca mʉjare, arãjarama na.
\p
\v 21 Dinʉmʉre cũinácʉ ángele parʉcʉ cũinábo cũ̶rabo
ʉrabore, oteiyabeare cũ̶oibope paibore, ĩni dʉvarĩ jarʉvame
jia ʉrad̶ai. Yópe arĩ, coyʉáme:
\p —Yópe bíjaino maquiyébu no ĩmaro ʉrarõ Babilonia
ãmicʉrõ. Bʉojarĩ jã́menamu cojedeca cainʉmʉa.
\v 22 Ye jápurabequiyebu cojedeca no ĩmaro mácarõre ne yʉriaiye
báque arpaque, flautaque, aru trompetaque máre. Ye cʉbenama
cojedeca memeipõeva no ĩmaro mácarõre. Ye jápurabequiyebu
cojedeca no ĩmaro mácarõre ne cũ̶oiye oteiyabeare cũ̶oiboque,
ne pã́ure d̶arãjivʉ.
\v 23 Ye pẽoibʉ cojibequiyebu cojedeca no ĩmaro mácarõre. Que
baru ñemiquiyebu nore. Ye pʉrʉbʉobenama cojedeca no ĩmaro
mácarõre. Que baru jápurabequiyebu cojedeca nore ne torojʉve
teiye báque põeva ne pʉrʉbʉoiyede. Nópe vaiquíyebu diĩmaro
mácarõcavʉre ne bojed̶aipõeva parʉrivʉ bácavʉ caivʉ apevʉ
ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva pʉeno. Nópe vaiquíyebu
diĩmarocavʉre jʉjovaivʉ bácavʉre caivʉ ijãravʉcavʉ
Jesucristore jʉ abevʉre ne yavié d̶aiye báqueque, áme ñai
ángele.
\p
\v 24 Ina Babilonia ãmicʉriĩmaro mácarõcavʉ bácavʉ ñájima
ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje caivʉ ina Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, ina Jũ̶menijicʉi põeva
mácavʉre, aru caivʉ ijãravʉcavʉ boarĩ́ jarʉvaimara
mácavʉre máre.
\c 19
\p
\v 1 No yóboi, jápiacacʉ yʉ bʉjino ʉrarõre yópe
cũináyajubo obedivʉ põeva ne yávaiye bʉjiépe. Cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ jápiacacʉ náre, yópe arĩ
cod̶oboboiyede:
\q ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jũ̶menijicʉre. Ʉ̃́vacari
jãve mead̶aibi põevare. Aru jãve meacʉ bajube. Pʉeno parʉcʉbe
máre. Jãve majepacʉ Jũ̶menijicʉbe ũ̶.
\v 2 Caiye ũ̶i d̶aiye métamu. Aru caiye ũ̶i coyʉiye jãvetamu
máre. Ñájine d̶aibi ico nomió õi baju bojed̶ad̶o bácore
ũ̶mʉvare ʉrarõ ãmenore d̶acod̶o náque. Õ ãmeina d̶are nʉño
mateáco caivʉ ijãravʉcavʉque, cainoa joborõai Jesucristore jʉ
abevʉre õi ʉrarõ ãmeina d̶aiyeque. Jũ̶menijicʉ ñájine
d̶aibi bojed̶ayʉ ṍre, õi boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ṹ̶re
memecaivʉre. Que baru mearore jínajarevʉ Jũ̶menijicʉre, aima
na.
\m
\v 3 Bedióva cojedeca cod̶oboborĩ aima:
\p —¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jũ̶menijicʉre. No ĩmaro
ʉrarõ ẽ́ni dajocabevʉ cainʉmʉa. Que baru toabico porĩ mʉivʉ
nore jocarĩ cainʉmʉa, aima na, mearore jívʉ Jũ̶menijicʉre.
\p
\v 4 Ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva aru ina yóvaicʉvaivʉ
apʉrivʉ mori tʉima joborõita mearore jínajivʉ Jũ̶menijicʉre,
ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, yópe arĩ:
\p —Quédecabu. ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jũ̶menijicʉre.
Jũ̶menijicʉrecabe maje mearore jímʉ, aima na.
\p
\v 5 Dinʉmʉre jápurateavũ̶ apeno yávaino no dobarõ mearo
coricacarõ yebare jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávũ̶:
\q Mearore jíjarã majepacʉ Jũ̶menijicʉre. Caivʉ ṹ̶re
memecaivʉ aru caivʉ apevʉ põeva máre, ina quĩ́jina aru
bʉcʉva máre, caivʉ ṹ̶re pued̶aivʉ, mearore jíjarãri ṹ̶re,
arĩ coyʉávũ̶.
\s Juan ũ̶i coyʉino ne torojʉve teinora Cristo, ovejajĩcʉ ne
aimʉ, ũ̶i pʉrʉbʉoiyede
\p
\v 6 No yóboi, jápiacacʉ yʉ bʉjino ʉrarõre yópe
cũináyajubo obedivʉ põeva ne yávaiyepe yópe cũ̶ratãcuve
ʉratãcuve bʉjinope aru yópe õpo tʉino pʉeno baju bʉjinope.
Jápiacacʉ náre, yópe arĩ cod̶oboboivʉre:
\q ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jũ̶menijicʉre. Maje jabocʉ
Jũ̶menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno jaboteni bú̶yʉbe caride. Que
baru mearore jínajarevʉ ṹ̶re.
\v 7-8 Eaivʉ caride Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ũ̶i
pʉrʉbʉoijãravʉ. Jímarepaco bacod̶ó mead̶aibico õi baju. Maje
jabocʉ doicõjeimi ṍre meacaje lino ãmicʉricaje docʉcʉbeni
cojidicajede. Aru jẽvari coyʉrĩ dicajedecabu yópe Jũ̶menijicʉi
põeva ne d̶aiye mépe. Que baru torojʉrãjarevʉ maja. Torojʉrivʉ
maje ũmei mearore jínajarevʉ maja Jũ̶menijicʉre, aima na.
\p
\v 9 Dinʉmʉre ñai ángele, yópe arĩ, toivaicõjeame yʉre:
\p —Toivajacʉ mʉ iyede: “Torojʉrãjarama caivʉ ina cutuimara
mácavʉ ne ãrajiyepe ayʉ ñai ovejajĩcʉi pʉrʉbʉoiyede
torojʉve teinoi”, áme ñai ángele.
\p Aru yópe arĩ, cuturĩ jaroáme:
\p —Iye ji coyʉiye mʉre caride Jũ̶menijicʉi yávaiye jãvetamu,
áme ũ̶.
\p
\v 10 Ji jápiaiyede ũ̶i nópe aiyede, ñʉatutacacʉ yʉ ũ̶i
cʉboba yebai, mearore jíyʉrĩduyʉ ṹ̶re. Ʉbenita yópe arĩ,
mearore jícõjemeteame ũ̶ yʉre:
\p —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jũ̶menijicʉre
mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina coyʉivʉ Jesús ũ̶i
yávaiyede jãvene dajocabevʉva pʉ apevʉ náre boarĩ́
jarʉvaiyeta. Que baru mearore jíjacʉ mʉ maje jabocʉ
Jũ̶menijicʉre cũinácʉrata, áme yʉre.
\p Ñai Espíritu Santo majide d̶aibi caivʉ ina Jũ̶menijicʉi
yávaiyede coyʉcaipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ũ̶i
yávaiyede jãvene.
\s Juan ũ̶i coyʉino ñai caballo bocʉrã tubacʉrã
\r (Jn 1.1, 14; Ap 13.1-18, 14.20, 17.14)
\p
\v 11 Dinʉmʉre jã́cacʉ yʉ cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõ
voainore. Aru nore jároteame cũinácʉ caballo bocʉ. Ñai tubacʉ
ṹ̶ra bojed̶aibi põevare méque. Aru ãd̶amateibi méque ũ̶i
mauvare máre. Que baru ṹ̶tame jãve yávayʉ aru méne d̶ayʉ
máre cainʉmʉa.
\v 12 Ʉ̃i yacorʉa cojiteavũ̶ yópe toa uruiyepe. Cʉvateame
obeditarabʉa jipobʉ ad̶aitarabʉa ũ̶i jipobʉrã, ũ̶i jaboteiye
boje obediyajuboacavʉre. Aru cũináro ãmiá toivaino mácarõre
cʉvateame. Ʉbenita ũ̶ cũinácʉva majibi nore.
\v 13 Doame ũ̶i cuitótecaje pʉenocacajede jiveque ẽnuicaje
bácarõre. Ʉ̃́recabe “Jũ̶menijicʉi dápiainore
coyʉcʉedacʉyʉ” ne aimʉ.
\v 14 Ʉ̃i yóboi daima ina cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõcavʉ
ãd̶amateipõeva tubarivʉ caballova borivʉrã na coapa. Aru doaima
meacajea lino ãmicʉricajea cuitótecajeare.
\v 15 Ñai ne jabocʉre etavũ̶ ũ̶i jijecamure jocarĩ cũináve
boaicarove ʉpʉjidivepe. Diveque boarĩ́ vainí tʉcʉyʉme caivʉ
ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre. Ʉ̃́recabe jabotecʉyʉ
náre parʉéque. Aru ṹ̶vareca ñájine d̶acʉyʉme náre yópe
põeva ne vino ú̶yaiboare piporĩ córore yuaiyepe Jũ̶menijicʉi
jorojĩni jã́iye boje náre, ne ãmeina teiye boje.
\v 16 Ñai ne jabocʉ ũ̶i cuitótecajena aru ũ̶i tõarʉrã máre
yópe arĩ toivaino mateávũ̶: “Jaboteyʉbe caivʉ apevʉ jabovare
aru cõjeñʉme caivʉ apevʉ cõjeipõevare máre”, arĩ toivaino
cú̶teavũ̶.
\p
\v 17 Aru jã́cacʉ cũinácʉ ángele núcʉre aviárã. Yópe
arĩ, cod̶oboboame parʉéque caivʉ ina cavavape paivʉre, ina
vʉivʉ cavarõ coricai, aviá ũ̶i cʉrõi jãravʉ corica baji:
\p —Ãradajarã. Cójijijarã ãmuri yo javateino ʉrarõ
Jũ̶menijicʉi mead̶acaquinore mʉjare.
\v 18 Ina jabovare, aru churaravai jabovare, ũ̶mʉva parʉrivʉre,
caballovare, aru caballovarã tubarivʉre, yebacavʉre, yebacavʉ
ãmevʉre, quĩ́jinare, aru bʉcʉvare máre, caivʉ ne jiarʉare
ãradajarã, áme ñai ángele.
\p
\v 19 Aru jã́cacʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre aru caivʉ ina
jabovare ijãravʉcavʉ boaipõevaque cójijivʉre ne
boarĩ́durãjiyepe aivʉ ñai caballo bocʉrã tubacʉre aru ina
ṹ̶que cʉrivʉre máre.
\v 20 Ʉbenita ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ ne jẽimʉ mateáme.
Aru ñai Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ,
borocʉede coyʉyʉ, máre ne jẽimʉ mateáme. Ʉ̃́recabe põeva ne
d̶arĩ majibede d̶ayʉ bácʉ jipocamia ñai ãme ãimacʉ
jijecʉcʉi jã́inoi. Iye põeva ne d̶arĩ majibede ũ̶i d̶aiyeque
jʉjovame obedivʉ põevare jipocamia. Ina cʉvarivʉ bácavʉre
ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi toivaino mácarõre aru ina mearore
jívʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi pẽpeimʉre máre
jʉjovame ũ̶. Ina pʉcarãre jẽni, jarʉvaimara mateima
apʉrivʉra cãreja toabo azufreque cũiméboi. Noi ñai ãme ãimacʉ
jijecʉcʉ aru ñai Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe
teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, ẽ́najarama cainʉmʉa.
\v 21 Aru caivʉ apevʉ náque nʉivʉrecabu ũ̶i boarĩ́
jarʉvaimara mácavʉ ñai caballo bocʉrã tubacʉ ive
boaicaroveque cʉvacʉ ũ̶i jijecamui. Aru caivʉ ina cavavape paivʉ
javateni yapima na mácavʉ ne jiarʉa báquede.
\c 20
\s Juan ũ̶i coyʉino mil paiʉjʉa baju Cristo ũ̶i jaboteiyena
\r (Mt 19.28; Lc 22.30; Ap 1.6, 5.10, 6.9, 13.16-17, 14.9)
\p
\v 1 Jã́cacʉ cũinácʉ ángele ẽmeñʉre cavarõ mearo
Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Cʉvateame ũ̶i pʉrʉi no llavede,
ũ̶i voaquinore aru biequinore máre no ũ̶mʉjʉricobe ecoinore.
Aru cũináme tãume dʉcʉrimene máre cʉvateame ũ̶.
\v 2 Jẽame ñai ãijuacʉ cʉcʉre mamarʉmʉre pʉ caride máre.
Ñai ãijuacʉbe abujuvai jabocʉ. Diablo ãmicʉbi ũ̶. Aru
Satanás máre ãmicʉbi ũ̶. Ñai ãijuacʉre jẽni bʉoáme ṹ̶re
mil paiʉjʉa baju.
\v 3 Ʉ̃́re bʉorĩburu yóbore, ñai ángele jarʉvame ṹ̶re no
ũ̶mʉjʉricobe jívʉi. Ʉ̃́re jarʉvarĩburu yóbore nore, dicobe
ecoinore bieáme llaveque. Jãjaro d̶áme dicobe ecoinore ñai
ángele. Nópe d̶áme ñai abujuvai jabocʉre, ũ̶i jʉjovabequiyepe
ayʉ ijãravʉcavʉre bedióva cojedeca pʉ mil paiʉjʉa
vainíburu yóboita. Dinʉmʉ maquinóre jod̶eimʉ macʉyú̶me
obebejãravʉa bajura.
\p
\v 4 Aru jã́cacʉ jabovai dobarõa mearoare. Ina dobarivʉ iye
dobarõara maje jabocʉi ñájine d̶aicõjeimara mateima põevare,
ne ãmeina teiye boje. Aru ina yaivʉ
bácavʉ ne coyʉiye báque boje Jesús ũ̶i yávaiye méne aru
Jũ̶menijicʉi yávaiyede máre dajocabevʉva ne ũmene jã́cacʉ
yʉ. Na mácavʉrecabu mearore jíbevʉ bácavʉ ñai ãme ãimacʉ
jijecʉcʉre, aru ũ̶i pẽpeimʉre máre. Aru ũ̶i toivaino
mácarõre máre cʉvabeteima na mácavʉ ne tũ̶tʉvarã aru ne
pʉrʉárã máre. Nacajari yainore jarʉvarĩ, apʉrivʉ teni
jaboteima na Cristoque mil paiʉjʉa bajureca.
\v 5 Nómu põeva ne mamarʉmʉ nacajaiye yainore jarʉvarĩ.
Ʉbenita apevʉ ina yaivʉ bácavʉ nacajameteima cãreja pʉ
diʉjʉa mil paiʉjʉa vainíburu yóboita.
\v 6 Torojʉrãjarama ina Jũ̶menijicʉi nacovaimara yo mamarʉmʉ
nacovaino yainore jarʉvarĩ. Námu Jũ̶menijicʉi põeva.
Sacerdoteva barãjárama na, memecarãjivʉ ṹ̶re aru Cristore
máre. Jabotenajarama na Cristoque mil paiʉjʉareca. Que baru
nʉmenajarama na toabo cũiméboi.
\s Juan ũ̶i coyʉino Cristo ũ̶i vainí tʉiyena abujuvai jabocʉre
\p
\v 7 Que baru mil paiʉjʉa vainíburu yóboi, ñai Satanás
jod̶eimʉ macʉyú̶me.
\v 8 Etacʉyʉme dicobe ũ̶mʉjʉricobede jocarĩ, jʉjovacʉnʉcʉyʉ
põevare, cainoa joborõacavʉre. Jʉjovacʉnʉcʉyʉme ina Gog
ãmicʉrõcavʉre aru ina Magog ãmicʉrõcavʉre máre. Ina põeva
obedivʉ barãjárama yópe ẽpayabea cʉepe jia ʉrad̶a ẽcarʉrã.
Náre cójijovacʉyʉme Satanás, ne ãd̶amatenajiyepe ayʉ.
\v 9 Ina põeva obedivʉ cainoa joborõare jocarĩ darĩ, cójijini,
nʉri jacotʉrãjarama Jũ̶menijicʉi põevare, ina boacáivʉre,
aru Jũ̶menijicʉi ĩmarore, ũ̶i jecʉrõre. Ʉbenita toa ocainope
tʉrĩ cavarõ mearo Jũ̶menijicʉi cʉrõre jocarĩ ẽ́ni
bíjaroquiyebu náre.
\v 10 Aru ñai abujuvai jabocʉ, náre jʉjovayʉ bácʉ, jarʉvaimʉ
macʉyú̶ toabo azufreque cũiméboi máre. Que teni vainí
tʉquiyebu ṹ̶re yópe ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre ũ̶i vainí
tʉiye báquepedeca aru ñai Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉre, máre. Noi
ñájinajarama na jãravʉre aru ñamine máre cainʉmʉa.
\s Juan ũ̶i coyʉino Jũ̶menijicʉi bojed̶aiyena yaivʉ bácavʉre
ne d̶aiye báque bojede
\r (Mt 25.41; Ap 2.11, 3.5, 21.8)
\p
\v 11 Dinʉmʉre jã́cacʉ jabocʉi dobarõ mearo cũináro, ʉrarõ
borõ dobarõre aru ñai dobacʉre nora. Joborõ aru cavarõ máre
bíjavũ̶. Járobeteavũ̶ cojedeca.
\v 12 Aru jã́cacʉ ina yaivʉ bácavʉ caivʉre, quĩ́jinare aru
bʉcʉvare máre, núrivʉre no jabocʉi dobarõ mearo ʉrarõ
jipocai. Paperatucuboa voaino mateávũ̶. Aru apetucubo paperatucubo
máre, Jũ̶menijicʉi paperatucubo caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ
baquinóre cʉvarãjivʉ ṹ̶que ne ãmiáre toivaitucubo voaino
mateávũ̶. Aru ina yaivʉ bácavʉ ñájicõjeimara mateima yópe
ne d̶aiye báquepedeca aru iye toivaiye cʉepedeca ditucuboa
paperatucuboai.
\v 13 Caivʉ ina yaivʉ bácavʉ jia ʉrad̶ai cú̶teima no jabocʉi
dobarõ mearo ʉrarõ jipocai. Aru caivʉ ina yaivʉ bácavʉ coreivʉ
bácavʉ ne cʉrõi máre cú̶teima no jabocʉi dobarõ mearo
ʉrarõ jipocai. Que baru caivʉ ina yaivʉ bácavʉ cú̶teima nore.
Aru caivʉ ina ñájicõjeimara mateima yópe ne d̶aiye
báquepedeca.
\v 14 Caride ina yaivʉ bácavʉ yainájarama cojedeca. Na
mácavʉre coreino mácarõ jarʉvaino mateávũ̶ toabo cũiméboi.
Ina yaivʉ bácavʉ yainájarama pʉque, mamarʉmʉ ne bajuque
ijãravʉi aru no yóboi ne ũmeque toabo cũiméboi. No toabobu
yópe jia ʉrad̶a uruinope ʉrarõ baju. Nore ñájinajarama
cainʉmʉa.
\v 15 Caivʉ ina ne ãmiá toivaino cʉvabevʉ bácavʉ ditucuboi,
Jũ̶menijicʉi paperatucubo caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ
baquinóre cʉvarãjivʉ ṹ̶que ne ãmiáre toivaitucuboi,
nárecabu jarʉvaimara mácavʉ dibo toabo cũiméboi.
\c 21
\s Juan ũ̶i coyʉino cavarõ mamarora aru joborõ mamarora
\r (Mt 25.41; Jn 4.10, 14, 7.37; Gá 4.26; 2 P 3.13; Ap 2.11, 3.12,
7.17, 19.7-8, 20.14)
\p
\v 1 No yóboi, jã́cacʉ cavarõ mamarore aru joborõ mamarore
máre. No cavarõ javecarõ mácarõ aru no joborõ javecarõ
mácarõ máre bíjaiye bateávũ̶. Aru diya jia ʉrad̶a máre
bíjaiya bateávũ̶.
\v 2 Aru jã́cacʉ no ĩmaro pʉeno mearo Jũ̶menijicʉi ĩmarore,
mamaro Jerusalén ãmicʉriĩmarore. No ĩmaro ẽmene dávũ̶
Jũ̶menijicʉi jivateino cavarõ mearo ũ̶i cʉrõre jocarĩ. Yópe
nomió pʉrʉbʉocod̶o õi mead̶aiyepe torojʉre d̶acod̶o jímarepacʉ
bacʉyú̶re, nopedeca no ĩmaro mead̶aino mateávũ̶ torojʉre
d̶aquiyepe aino Cristore.
\v 3 Aru jápiacacʉ apeno yávaino bʉjino etaiyede no jabocʉi
dobarõ mearo coricacarõre jocarĩ. Bʉjiéque yópe arĩ,
coyʉávũ̶:
\p —Caride Jũ̶menijicʉ cʉbi põevaque. Cʉcʉyʉme náque. Aru
nácapũravʉ ũ̶i põeva marajárama. Jũ̶menijicʉvacari
cʉcʉyʉme náque. Ne mearore jímʉ macʉyú̶me ũ̶.
\v 4 Tũ̶recʉyʉme caiye oride ne yacorʉare. Torojʉre d̶acʉyʉme
náre cainʉmʉa. Caiye javede cʉe báque jave bíjavũ̶ cari. Que
baru põeva ye yaibénajarama. Chĩomenajarama. Obenajarama. Aru
ijibequiyebu náre máre, arĩ coyʉávũ̶.
\p
\v 5 Dinʉmʉre ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearora, yópe arĩ,
coyʉáme:
\p —Caride caiyede mamae d̶ayʉbu yʉ, áme.
\p Aru yópe arĩ, toivaicõjeame yʉre cojedeca:
\p —Iye yávaiye métamu aru jãvetamu máre. Que baru toivajacʉ mʉ
iye ji yávaiyede, áme yʉre.
\p
\v 6 Aru ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearora, yópe arĩ,
coyʉáme:
\p —Quénoramu. Yʉrecabu mamarʉmʉcacʉ aru yóbocacʉ máre.
Yʉrecabu bú̶yʉ bácʉ, bubayʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ
cainʉmʉa. Ácʉ põecʉ ũ̶i ũcuiyʉru, ṹ̶re jícʉyʉmu yʉ
oco bojecʉbede no oco pĩapóino apʉre d̶aiocore jocarĩ.
\v 7 Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ ñai vainí tʉyʉre ãmenore
jarʉvarĩ. Ʉ̃i mearore jímʉ macʉyú̶mu yʉ. Aru jímacʉ
bacʉyú̶me ũ̶.
\v 8 Ʉbenita caivʉ ina ñájiyʉbevʉ yʉre boje ne jidʉé boje,
aru ina dajocaivʉ ne jʉ aiyede yʉre, ina caijĩe ãmene d̶aivʉ,
ina põevare boarĩ́ jarʉvaivʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque
némarebʉcʉva ãmevʉque, ina yaviéde d̶aivʉ, ina mearore jívʉ
pẽpeimarare, aru ina borocʉrivʉ máre, caivʉ ina nʉrajarama ne
cʉrãjinoi, no toabo azufreque cũiméboi. Que baru jẽvari
coyʉrĩ yópe ne yaiyepe pʉque nʉrajarama na.
\s Juan ũ̶i coyʉino mamaro Jerusalén ãmicʉrõra
\r (Mt 5.8; Jn 8.12; Ef 2.20; 1 Jn 3.2; Ap 16.1, 21.23)
\p
\v 9 No yóboi, cũinácʉ ina siete paivʉ ángeleva idʉá siete
paidʉa jororʉa ñájiovaiye buidídʉa jororʉare iye siete
paiye ñájiovaiyeque cʉvarivʉ bácavʉcacʉ coyʉcʉdame yʉre.
Yópe arĩ, coyʉáme:
\p —Dajacʉ. Jã́d̶ovacʉyʉbu mʉre ico nomió pʉrʉbʉocod̶ore
Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉque, áme yʉre ñai ángele, áme.
\p
\v 10 Aru ñai Espíritu Santo dápiaicõjeame yʉre. Que teni ñai
ángele nʉvame yʉre cũ̶racũ ũ̶mʉjʉricũ pʉenoita. Noi
cʉrivʉta, jã́d̶ovame yʉre no ĩmaro mearo baju, Jũ̶menijicʉi
ĩmaro Jerusalén ãmicʉriĩmarore. No ĩmaro ẽmene daino mateávũ̶
Jũ̶menijicʉi jivateino cavarõ mearo ũ̶i cʉrõre jocarĩ.
\v 11 Jũ̶menijicʉi cʉe boje nore, ʉrarõ pẽoávʉ no ĩmaro.
Yópe cũ̶rabo cojidibo pare bojecʉribore jã́ri javaiyoibo jaspe
ãmicʉribope pẽoávʉ no ĩmaro.
\v 12 Pare ũ̶mʉjʉrido biaido cú̶teavũ̶ no ĩmaro yóbore. Dido
biaido cʉvateavũ̶ doce paicobea jedevacobea. Dicobea
jedevacobearã toivaino mateávũ̶ ne ãmiá ina doce paiyajuboa
Israecavʉ ne yajuboa ãmiá coapa. Aru doce paivʉ ángeleva
jã́ri coreivʉ bateima dicobea jedevacobea coapa.
\v 13 Yóbecʉricobea jedevacobea cú̶teavũ̶
caiyovaicʉvaipũravʉai coapa. Aviá dainocapũravʉi
yóbecʉricobea jedevacobea cú̶teavũ̶. Aviá daino meapũravʉi
yóbecʉricobea jedevacobea cú̶teavũ̶. Aviá daino cãcopũravʉi
yóbecʉricobea jedevacobea cú̶teavũ̶. Aviá doinocapũravʉi
máre yóbecʉricobea jedevacobea cú̶teavũ̶.
\v 14 No biaido me jãjaro núvari d̶aido bateávũ̶ cũ̶rava ʉrava
parʉrivarã. Doce paiva cũ̶rava cú̶teavũ̶. Diva cũ̶ravarã
toivaino mateávũ̶ ñʉje ãmiá ñʉja doce paivʉ ñai ovejajĩcʉi
yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ñʉje ãmiá coapa.
\p
\v 15 Ñai ángele yávayʉ yʉre cʉvateame cũinád̶o corevaiyo
úruque d̶aiyore, corevacʉyʉ no ĩmarore, dicobea jedevacobeare,
aru biaidore máre.
\v 16 No ĩmaro yóvaicʉvaitõbʉa cú̶teavũ̶. Caiye
yóvaicʉvaitõbʉa cũinátʉrʉ bateávũ̶. Ʉ̃mʉjʉrõ vaibóque
cũinátʉrʉ bateávũ̶. Ʉ̃i corevaiyede coreóvame no ĩmarore
pʉcamil doscientos paikilometros baju ũ̶mʉjʉrõre, pʉcamil
doscientos paikilometros baju joarõre, aru pʉcamil doscientos
paikilometros baju ʉrarõre máre.
\v 17 No yóboi, corevame no biaidore máre. Yópe põeva ne
corevaiyepe sesenta y cinco paimetros baju corevame no biaidore.
\p
\v 18 No biaido d̶aino mateávũ̶ jaspe ãmicʉriva cũ̶rava
bojecʉrivaque. Aru no ĩmaro d̶aino mateávũ̶ úru me baju
docʉcʉbeque. Que baru jivarʉpe paino ʉbenita jã́ri javaiyoino
mateávũ̶.
\v 19 No ĩmaro jãjaro núvari d̶aino mateávũ̶ cũ̶rava ʉrava
parʉrivarã. Aru divarã cú̶teavũ̶ apeva bojecʉriva meava baju.
Doce paiva cũ̶rava bojecʉriva cú̶teavũ̶. Diva mamarʉmʉcava
ĩmaro núrivarã jaspe ãmicʉriva bateávũ̶. Apeva cutuiva ĩmaro
núrivarã zafiro ãmicʉriva bateávũ̶. Apeva cutuiva ágata
ãmicʉriva bateávũ̶. Apeva cutuiva esmeralda ãmicʉriva
bateávũ̶.
\v 20 Apeva cutuiva ónice ãmicʉriva bateávũ̶. Apeva cutuiva
cornalina ãmicʉriva bateávũ̶. Apeva cutuiva crisólito
ãmicʉriva bateávũ̶. Apeva cutuiva berilo ãmicʉriva bateávũ̶.
Apeva cutuiva topacio ãmicʉriva bateávũ̶. Apeva cutuiva
crisoprasa ãmicʉriva bateávũ̶. Apeva cutuiva jacinto ãmicʉriva
bateávũ̶. Aru diva pinidʉcava ĩmaro núrivarã amatista
ãmicʉriva bateávũ̶.
\v 21 Dicobea doce paicobea jedevacobea d̶aino mateávũ̶ perla
ãmicʉriva bojecʉriva cũ̶ravaque. Caicobea jedevacobea coapa
cũináva perla ãmicʉrivaque d̶aino mateávũ̶. Aru dima no ĩmaro
ʉrama d̶aino mateávũ̶ úru me baju docʉcʉbeque. Que baru
jivarʉpe paima, ʉbenita jã́ri javaiyoima, mateávũ̶.
\p
\v 22 No ĩmaroi jã́metecacʉ Jũ̶menijicʉi cũ̶ramine. Caino no
ĩmarore Jũ̶menijicʉi cũ̶rami cʉbeteavũ̶. Maje jabocʉ
Jũ̶menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno cʉbi caino no ĩmaroi. Aru Cristo,
ñai ovejajĩcʉ, máre cʉbi caino no ĩmaroi. Que baru
Jũ̶menijicʉi cũ̶rami jaʉbevʉ nore.
\v 23 Aru jaʉbevʉ aviá aru aviá ñamicacʉ máre ne pẽoiye
nore. Jũ̶menijicʉi cʉe boje nore, ʉrarõ pẽoávʉ no ĩmarore.
Aru ñai ovejajĩcʉ pẽoibʉpe pẽoñʉme nore. Que baru aviá aru
aviá ñamicacʉ máre jaʉbema na nore.
\v 24 Caivʉ põeva cainoa joborõacavʉ vaivárãjarama no ĩmaro
miad̶áeque. Aru caivʉ jabova davarãjarama caiye ne cʉvaede, ne
tãutʉrare máre no ĩmaroita.
\v 25 Caijãravʉa no ĩmaro jedevacobea voaicobea baquiyébu. Aru
ñami cʉbequiyebu nore. Que baru no ĩmaro jedevacobea ye
biebecobea baquiyébu cainʉmʉa.
\v 26 Caivʉ põeva cainoa joborõacavʉ davarãjarama caiye ne
cʉvaede, ne tãutʉrare máre no ĩmaroita.
\v 27 Ʉbenita ye ãmeno cʉbequiyebu nore. Ye põeva cʉyojeda teivʉ
aru borocʉrivʉ máre ecobenajarama nore. Quénora caivʉ ina
cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre Jũ̶menijicʉque
ne ãmiáre toivaiye báque boje ãnitucubo, ñai ovejajĩcʉi
paperatucuboi, ecorãjarama nore.
\c 22
\p
\v 1 No yóboi, cojedeca ñai ángele jã́d̶ovame yʉre cũinád̶a
jiare. Diya jia mead̶a cojidiya etaivʉ no jabocʉi dobarõ mearore,
Jũ̶menijicʉi dobarõre aru ñai ovejajĩcʉ máre ũ̶i dobarõre
jocarĩ. Diya jia apʉre d̶aivʉ põevare mamaũmeque.
\v 2 Diya jia bejaivʉ ma ʉrama coricai no ĩmaro Jũ̶menijicʉi
ĩmaroi. Aru diya ẽcarʉai caipʉcapũravʉai jocʉcʉa apʉre
d̶aicʉa cʉvʉ. Caiaviava jẽijãravʉa eaivʉ. Que baru doce
paitʉvaboa caiʉjʉa coapa jẽidʉare jívʉ dicʉá jocʉcʉa.
Aru dicʉá jocʉcʉa yoca mead̶aivʉ caivʉ põevare cainoa
joborõacavʉre.
\v 3 No ĩmaroi ye cʉbequiyebu caiye iye jorojĩni jã́re d̶aiye
Jũ̶menijicʉre. Que baru ye ãmeno ñájine d̶aino põevare
cʉbequiyebu nore. No jabocʉi dobarõ mearo, Jũ̶menijicʉi dobarõ
aru ñai ovejajĩcʉi dobarõ máre, cʉquiyebu no ĩmarore. Aru
Jũ̶menijicʉre memecaipõeva mearore jínajarama ṹ̶re.
\v 4 Ʉ̃i jivare jã́rajarama na. Aru ũ̶i ãmiáre toivaino
maquiyébu ne tũ̶tʉvarã.
\v 5 Ñami cʉbequiyebu nore. Maje jabocʉ Jũ̶menijicʉ miad̶áre
d̶acacʉyʉme nócavʉre. Que baru jaʉbequiyebu náre pẽoibʉa aru
aviá máre. Aru nócavʉ jabotenajarama jãravʉ cũiméjãravʉ
baquinóre.
\s Juan ũ̶i coyʉino Jesucristo copaidacʉyʉre ijãravʉi bedióva
cojedeca
\r (Jn 4.10, 14, 7.37; Ap 1.8, 17, 2.8)
\p
\v 6 Dinʉmʉre ñai ángele, yópe arĩ, coyʉáme yʉre:
\p —Iye ji yávaiye métamu aru jãvetamu máre. Maje jabocʉ
Jũ̶menijicʉ, ñai majide d̶ayʉ bácʉ ina ũ̶i yávaiyede
coyʉcaipõevare, daroáme yʉre ũ̶i ángelede, ũ̶i
jã́d̶ovaquiyepe ayʉ ṹ̶re memecaivʉre iye vaiquíye jaʉéde
maumejiena, áme ñai ángele yʉre.
\p
\v 7 Aru Jesúvacari yópe aibi:
\p —Jã́jacʉ. Maumejiena dacʉyʉmu yʉ. Torojʉrãjarama caivʉ
me jápiarĩ jʉ aivʉ caiye iye Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaiyede toivaiye báquede itucubo paperatucuboi, aibi Jesús.
\p
\v 8 Yʉ, Juan, jápiacacʉ aru jã́cacʉ caiye iye ji toivaiye
báquede. Diede jápiarĩ aru jã́riburu yóboi, ñʉatutacacʉ yʉ
ñai ángele ũ̶i cʉboba yebai, ñai jã́d̶ovañʉ mácʉ yʉre
caiye iyede, mearore jíyʉrĩduyʉ ṹ̶re.
\v 9 Ʉbenita yópe arĩ, yʉre mearore jícõjemeteame ṹ̶re:
\p —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jũ̶menijicʉre
mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina Jũ̶menijicʉi yávaiyede
coyʉcaipõeva, aru nápe paivʉ máre, caivʉ ina me jápiarĩ jʉ
aivʉ caiye iye toivaiye báquede itucubo paperatucuboi. Que baru
maje jabocʉ Jũ̶menijicʉre cũinácʉra mearore jíjacʉ mʉ, áme
yʉre.
\p
\v 10 Aru yópe arĩ, coyʉáme yʉre cojedeca:
\p —Joabejĩnotamu vaiquíno yópe iye toivaiye báquepedeca
ditucubo paperatucuboi. Que baru yavebejacʉ põevare jocarĩ caiye
iye Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede toivaiye báquede itucubo
paperatucuboi.
\v 11 Dinʉmʉre caiye iye nópe vaiquínʉmʉre, ácʉ põecʉ
ãmecʉ baru, ãmenore d̶are nʉiye jaʉvʉ ṹ̶re. Aru ácʉ põecʉ
ãmecʉ baju baru, ãmeno bajure d̶are nʉiye jaʉvʉ ṹ̶re. Ácʉ
põecʉ meacʉ baru, mearore d̶are nʉiye jaʉvʉ ṹ̶re. Aru ácʉ
põecʉ meacʉ baju baru Jũ̶menijicʉre ũ̶i memecaiye boje, mearo
bajure d̶are nʉiye jaʉvʉ ṹ̶re, áme yʉre ñai ángele.
\p
\v 12 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, coyʉáme:
\p —Jã́jacʉ. Maumejiena dacʉyʉmu yʉ. Davacʉyʉmu caivʉ
põevare ne bojede, bojed̶acʉyʉ caivʉre yópe ne d̶aiye báquepe
náre coapa.
\v 13 Yʉrecabu mamarʉmʉcacʉ aru yóbocacʉ máre. Yʉrecabu cʉcʉ
bácʉ caiyede cʉed̶aquiye jipocai aru cʉcʉyʉ caiye cũiníburu
yóbore. Aru yʉrecabu bú̶yʉ bácʉ, bubayʉ máre. Que baru cʉvʉ
yʉ cainʉmʉa.
\p
\v 14 ’Torojʉrãjarama caivʉ ji mead̶aimara ne ãmene jarʉvaiye
báque boje yópe ne jarʉvaiyepe docʉre ne joaiyede ne
cuitótecajeare. Nárecabu ãicõjeimara márajivʉ dicʉ jocʉcʉ
apʉre d̶aicʉ jẽidʉare. Aru nárecabu ecoicõjeimara márajivʉ
no ĩmaro jedevacobeai.
\v 15 Ʉbenita no ĩmaro jedevai mautenajarama caivʉ ina ãmena
baju, ina yaviéde d̶aivʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque
némarebʉcʉva ãmevʉque, ina põevare boarĩ́ jarʉvaivʉ, ina
mearore jívʉ pẽpeimarare, aru ina borocʉrĩ jʉjovaiyʉrivʉ
apevʉre máre, áme Jesús.
\p
\v 16 Aru yópe arĩ, coyʉáme Jesús cojedeca:
\p —Yʉ, Jesús, darocacʉ ñai ángelede, ũ̶i coyʉquiyepe ayʉ
caiye iyede mʉjare, yʉre jʉ aivʉre, mʉje cójijinoai. Yʉrecabu
ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ. Aru yʉrecabu ñai abiácorʉ
pẽoñʉ miad̶áre dayʉ, áme Jesús.
\p
\v 17 Ñai Espíritu Santo “Dajacʉ”, ayʉbe Jesúre. Aru ico
ovejajĩcʉi márepaco “Dajacʉ”, ad̶obe Jesúre. Aru caivʉ ina
jápiaivʉ diede “Dajacʉ”, ajarãri na máre. Yópe cũiñóimara
ne pare ũcuiyʉepe ocore, nopedeca mʉja nʉiyʉrivʉ baru
Jũ̶menijicʉi cʉrõi, pare ʉjarã Jesúre. Ʉ̃́tame yópe oco
apʉre d̶aiocope. Caivʉ ṹ̶re ʉrivʉ Jũ̶menijicʉi cʉre
d̶aimara marajárama ũ̶i cʉrõ mearoi cainʉmʉa bojecʉbeda.
\p
\v 18 Yʉ, Juan, mearo d̶aicõjeivʉ paredeca caivʉ ina
jápiaivʉre caiye iye Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede
toivaiye báquede itucubo paperatucuboi. Põecʉ ũ̶i toivaru
apejĩene epecʉyʉ iyeque, Jũ̶menijicʉ pʉeno baju ñájine
d̶acʉyʉme ṹ̶re iye ñájiovaiyeque, coyʉiye báquede ditucubo
paperatucuboi.
\v 19 Aru põecʉ ũ̶i tũ̶reni jarʉvaru apejĩene itucubo
paperatucuboquede, iye Jũ̶menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede
toivaiye báquede, Jũ̶menijicʉ ṹ̶re ãicõjemecʉyʉme apʉre
d̶aijocʉcʉ jẽidʉare. Que baru me cʉrĩ bʉojabecʉyʉme
Jũ̶menijicʉque cainʉmʉa. Aru Jũ̶menijicʉ cʉicõjemecʉyʉme
ṹ̶re no ĩmaro mearo bajure. Dicʉ jocʉcʉrã aru diĩmarora
máre coyʉino mateávũ̶ itucubo paperatucuboi.
\p
\v 20 Ñai caiye diede coyʉyʉ aibi:
\p —Maumena dacʉyʉmu, aibi.
\p Que bajarṍri. Mʉ, maje jabocʉ Jesús, dajacʉ.
\p
\v 21 Maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare
bojecʉbeda ũ̶i me boje. Quédecabu. Quénoramu.
