\id MRK Guarayu [gyr] NT (Bolivia) -2011 bd. 
\h SAN MARCOS
\toc1 San Marcos
\toc2 Mr
\mt2 MARCOS REMBICUACHIA JESUS RECOCUER RESENDAR
\mt San Marcos
\c 1
\s Juan Oporoãpiramo vahe ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi secoi
\p
\v 1 Co yɨpɨndar avɨye vahe ñehesa Jesucristo, Tũpa Rahɨr, recocuer resendar amombehu potami pẽu.
\v 2 Yɨpiɨndar Tũpa aipo ehi imombehu oñehe mombehusar Isaías rembicuachía pɨpe aracahe:
\q “Amondora che ñehe mombehusar nde renonera, ndeu perɨ moatɨro ãgua” ehi.
\q
\v 3 “Oyeendu ñehesa ipĩrata vahe ava porẽhɨsave: ‘Pemoingatu yande Yar raperã; pemohɨvi tuprɨ avei’ ehi” ehi aracahe.
\p
\v 4 Ẽgüe ehi Juan ou ava ãpiramo ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi oico, aipo ehi: “Pemboasɨ pe angaipa, peyevɨ Tũpa upe, ahese opoãpiramora Tũpa pẽu ñero ãgua pe angaipa rese” ehi ava upe.
\v 5 Opacatu ava oyugüeru iñehe rendu ãgua ɨvɨ Judea rupindar, iyavei tecua Jerusalén pendar oangaipagüer mombehu ãgua. Ahese Juan oñapiramo ɨai Jordán pɨpe.
\p
\v 6 Juan turucuar camello ragüer apoprɨ, sumbɨcuasa mbahe pirer, sembihu evocoiyase tucru, eirɨ caha pɨpendar avei.
\v 7 Ahe aipo ehi oñehe ava upe oico: “Che raquɨcuei oura seco pĩrata catu vahe che sui, sese cheu ndiyai chira ayeaɨvɨ ipɨtaquisã yora ãgua.
\v 8 Che supi eté opoãpiramo ɨ pɨpe tẽi; ahe rumo pe ãpiramora Espíritu Santo pɨpe” ehi.
\s Jesús ãpiramo agüer
\p
\v 9 Ipare Jesús osẽ tecua Nazaret sui oso Galilea rupi. Aheve Juan oñapiramo ɨai Jordán pɨpe.
\v 10 Osẽ ramoseve ɨ sui, Jesús osepia ɨva oyemboi tuprɨ, ahese Espíritu ogüeyɨ iharɨve apɨcasu nungar.
\v 11 Ahese oyeendu ñehesa ɨva sui aipo ehi: “Nde che Rahɨr ereico, che rembiaɨsu, avɨha eteprɨ nde rese” ehi vahe.
\s Jesús recoãhasa
\p
\v 12 Ipare voi, Espíritu Santo vɨroguata Jesús ava porẽhɨsa rupi.
\v 13 Aheve Jesús secoi cuarenta arɨ mbahe mɨmba vai pãhuve. Aheve avei Caruguar osecoãha; Tũpa rembiguai ɨva pendareta rumo ihañecoño yuvɨreco sese.
\s Jesús omboɨpɨ oporavɨquɨ Galilea rupi
\p
\v 14 Juan roquenda pare, Jesús oso ɨvɨ Galilea rupi, omombehu ñehesa avɨye vahe Vu recocuer resendar ava upe oico
\v 15 aipo ehi: “Oyepota arɨ iyavei cõimi eté Tũpa mborerecuasa yandeu. Sese, pemboasɨ pe angaipa, peyevɨ Tũpa upe, iyavei peroya co ñehesa avɨye vahe Tũpa suindar” ehi.
\s Jesús, “Perio che rupi” ehi irungatu pira mbohasar upe
\p
\v 16 Ñepei arɨ Jesús oguata ɨpa Galilea ɨvɨi. Ahese osepia Simón, tɨvrɨ Andrés avei, ahe pira omboha yuvɨreco.
\v 17 Ahese Jesús aipo ehi chupe:
\p —Pe pira recasar peico, perio che rupi, na peye aveira ava reca ãgua cheu nara —ehi.
\p
\v 18 Aipo he ramoseve voi, opoi opira mbohasa sui yuvɨreco, yuvɨraso supi.
\p
\v 19 Ipare chĩhi oguata irimise, ahese osepia Santiago, Zebedeo rahɨr, tɨvrɨ Juan reseve carite pɨpe omoingatu opira mbohasa yuvɨnoi vu pɨri.
\v 20 Ahe chupe avei: “Perio che rupi” ehi, evocoiyase vu oseya carite pɨpe ipɨ̃tɨvɨisar reseve, yuvɨraso supi.
\s Mbɨa caruguar vɨreco vahe oyese
\p
\v 21 Oyepotase tecua Capernaum ve yuvɨreco mbɨtuhusa arɨ pɨpe, Jesús oique oporombohe tũparove.
\v 22 Evocoiyase ava osenduse iporombohesa, “¿Mara ehi rutei?” ehi tẽi yuvɨreco chupe. Esepia, ahe oporombohe güeco pĩratasa pɨpe, ndahei Moisés porocuaita rese oporombohe vahe nungar.
\v 23 Aheve mbɨa ahe tecua pendar vɨreco vahe caruguar oyese, oñehe pĩrata chupe aipo ehi:
\p
\v 24 —¿Mahera vo ereyuño tẽi cohave oreu, Jesús Nazaret pendar? ¿Ereyu vo ore mocañɨ ãgua tẽi? Che orocua ité, nde Tũpa suindar ndaseco marai vahe ereico —ehi chupe.
\p
\v 25 Oñehe pĩrata rumo caruguar upe aipo ehi: —¡Quiriri, esẽ co mbɨa sui! —ehi chupe.
\p
\v 26 Evocoiyase caruguar mbɨa rese secoi vahe omoehoha seitɨ ɨvɨve, sãse, osẽ oso ichui.
\v 27 Opacatu ava ombosɨquɨye, ichui oporandu-randu oyeupe yuvɨreco aipo ehi:
\p —¿Mbahe pĩha co? ¡Iporombohesa ipɨasu vahe ité! ¡Co mbɨa vɨreco ité omborerecuasa! ¡Caruguar avei eté omboyeroya oyeupe iñehese! —ehi tẽi ava yuvɨreco.
\p
\v 28 Cũriteimi voi yandusa serãcua opacatu ɨvɨ Galilea rupi.
\s Jesús ombogüera Pedro rembireco sɨ
\p
\v 29 Jesús yuvɨnosese tũparo sui, yuvɨraso Santiago, Juan rese Simón, Andrés rẽtave.
\v 30 Aheve Simón rembireco sɨ sohɨ́ iteanga vupave ou. Evocoiyase omombehu Jesús upe imbaherasɨsa yuvɨreco.
\v 31 Ahese oso chupe oipɨsɨ ipo rese imopuha, ahe ramoseve, sohɨ opɨtuhu ichui. Ipare voi ahe cuña ihañeco semihura rese.
\s Jesús setá ombogüera ava imbaheasɨ vahe
\p
\v 32 Pɨ̃tu ramose opacatu imbaheasɨ vahe iyavei caruguar vɨreco vahe vɨraso yuvɨreco chupe imbogüera ãgua.
\v 33 Opacatu ava ahe tecua pendar oñemonuha oquendɨpɨve yuvɨreco.
\v 34 Evocoiyase setá ombogüera mbaherasɨ-rasɨ tẽi vɨreco vahe, iyavei omboyepepɨ setá caruguar ava sui. Ndoipotai rumo caruguar ñehe. Esepia, ahe oicua ité evocoiya seco yuvɨreco.
\s Jesús Vu Tũpa Ñehengagüer omombehu judío tũparo rupi
\p
\v 35 Ayihiteve Jesús oñarapuha oso ava porẽhɨsave oyeroquɨ ãgua.
\v 36 Evocoiyase Simón ondugüer reseve yuvɨraso seca.
\v 37 Osepiase,
\p —Opacatu ava nde reca tẽi yuvɨreco —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 38 Ahe rumo,
\p —Yaso ambuae tecua namombrɨi vahesa rupi Tũpa Ñehengagüer mombehu ãgua aheve; evocoi nungar apo ãgua niha che ayu —ehi.
\p
\v 39 Ẽgüe ehi oguata opacatu Galilea ɨvɨ rupi, omombehu Vu Tũpa Ñehengagüer judío tũparo yacatu rupi oico, iyavei setá omose caruguar ava sui.
\s Jesús ombogüera mbɨa lepra vɨreco vahe
\p
\v 40 Ñepei mbɨa lepra rerecosar oyemboya Jesús rese, oñenopɨha sovai aipo ehi:
\p —Ereipotase, iya nde che mbogüerami eve —ehi.
\p
\v 41 Iparaɨsuerecosave opoco sese.
\p —Aipota. ¡Erecuerara cũritei! —ehi chupe.
\p
\v 42 Aipo ihe ramoseve, ocuera voi eté.
\v 43 Ahese aipo ehi iri chupe icho renondeve:
\p
\v 44 —Aní chira eremombehu ambuae ava upe, esoño ipa voi pahi upe nde cuerasa mombehu, iyavei eremondora porerecosa nde cuerasa resendar Moisés porocuaita rupi. Evocoiyase toicua opacatu ava yuvɨreco nde cuerasa —ehi chupe viña.
\p
\v 45 Ahe mbɨa rumo oso omombehu-mbehu opacatú ava upe. Sese Jesús ndoicatu iri güeique ãgua güecocuer mombehuse tecua rupi; secoiño tẽi tecua popɨ rupi ava porẽhɨsave. Ava rumo yugüeruño ité opacatu tecua rupindar sepia.
\c 2
\s Jesús ombogüera ava ndoguatai vahe
\p
\v 1 Ñepei arɨ pɨpe Jesús oyevɨ ou tecua Capernaum ve,
ahese opacatu oyandu ñepei oɨve secoise yuvɨreco.
\v 2 Cũriteimi voi eté setá ava oñemonuha yuvɨreco
secosave. Sese ndipoi eté ava reique iri ãgua oɨ pɨpe
oquendɨpɨ rupi. Ahe rumo omombehuño ité Vu
Ñehengagüer.
\v 3 Aheseve irungatu mbɨa vɨroyepota ndoguatai vahe
yuvɨreco chupe.
\v 4 Ahe rumo ndiyai seroique ãgua Jesús uve ava
rehɨisave yuvɨreco. Sese vɨroyeupi oɨ harɨve seraso
yuvɨreco. Aheve teca vɨrocua oɨ sui yuvɨreco; supi
vɨroyɨ supa reseve imondo Jesús rovai tuprɨ yuvɨreco.
\v 5 Ahe oicuase co mbɨa yuvɨrecoi vahe oyese yeroya,
aipo ehi imbaheasɨ vahe upe:
\p —Che rahɨr, che ñero nde angaipa rese ndeu —ehi.
\p
\v 6 Moisés porocuaita rese oporombohe vahe rumo
ipɨhañemoñeta aheve yuvɨnoi:
\v 7 “¿Mahera co mbɨa aipo ehiño tẽi oñehe? Ahe
oyemboɨvate ai tẽi vahe Tũpa ñehe nungar pɨpe tẽi
oñehe. Tũpaño ité niha oicatu ava angaipa upe oñeroi
ãgua” ehi.
\v 8 Ahe rumo oicuaño ipɨhañemoñetasa, sese aipo ehi:
\p —¿Mahera vo pepɨhañemoñeta rai tẽi che rese?
\v 9 ¿Uma rupi vo ñehesa ndayavaimi catu ndoguatai vahe
upe: “Nde angaipa rese che ñero ndeu” hesa pĩha, anise:
“Eñarapuha, esupi nde rupa, eguata” hesa tie?
\v 10 Tapeicua ru che, Ava Rɨquehɨr, areco mborerecuasa
co ɨvɨ pɨpe ava angaipa upe che ñero ãgua —ehi.
\p Evocoiyase aipo ehi imbaheasɨ vahe upe:
\p
\v 11 —Eñarapuha, esupi nde rupa, eso nde rẽtave —ehi.
\p
\v 12 Imbaheasɨ vahe aipo ihe ramoseve, oñarapuha, osupi
vupagüer, osẽ oso ichui opacatu ava rembiepiave. Sese
opacatu oyepɨhamondɨi yuvɨreco, omboetei Tũpa yuvɨreco
aipo ehi:
\p —Yɨpɨsuive ndayasepiai vahe ité co nungar mbahe
—ehi tẽi yuvɨreco.
\s Jesús oñehe mbɨa Leví serer vahe upe
\p
\v 13 Ipare Jesús oso iri ɨpa ɨvɨi. Aheve oporombohe
oyese ava rehɨi yemboyase.
\v 14 Ichui oguata vɨtese, osepia Leví, Alfeo rahɨr,
guarepochi rerocuasave chinise, aipo ehi chupe:
\p —Erio che rupi —ehi.
\p Evocoiyase Leví opũha, oso voi supi.
\p
\v 15 Ipare ocaru Leví rẽtave güemimbohe reseve
yuvɨreco, ava sui guarepochi rerocuasar iyavei ava
yangaipa vahe pãhuve. Esepia, setá ava osaquɨcue
moñaño ité yuvɨreco.
\v 16 Evocoiyase Jesús ocaruse ipãhuve, fariseo eta,
oporombohe vahe Moisés porocuaita rese avei oporandu
semimbohe eta upe yuvɨreco:
\p —¿Mahera ru pe mbohesar ocaru ava guarepochi
rerocuasar iyavei yangaipa guasu vahe pãhuve tẽi? —ehi.
\p
\v 17 Ahe rumo osenduse iñemoñetasa, aipo ehi chupe:
\p —Ava nimarai vahe ndosecai eté oporoposano vahe,
imbaheasɨ vaheño rumo oseca yuvɨreco. Che ndayui ava
seco tuprɨ vahe reca; che rumo ayu ava yangaipa guasu vahe
reca —ehi.
\s Yecuacusa rese ñehesa
\p
\v 18 Ñepei arɨ pɨpe Juan Oporoãpiramo vahe remimbohe
oyecuacu yuvɨreco, fariseo eta avei oyecuacu yuvɨreco no.
Evocoiyase movɨro mbɨa ipãhu pendar yuvɨraso, oporandu
Jesús upe:
\p —¿Mahera ru nde remimbohe ndoyecuacui eté yuvɨreco?
Esepia, Juan remimbohe iyavei fariseo eta oyecuacu
yuvɨreco yepi —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 19 Evocoiyase omboyevɨ ahe ava upe:
\p —¡Ndiyai eté ichohoprɨ mendasave iyecuacu ãgua imer
oicove vɨtese ipãhuve!
\v 20 Oimera rumo arɨ imer reraso ãgua ichui curi, ahese
ramo oyecuacura yuvɨreco cute —ehi.
\p
\v 21 “Ndiyai yayapete turucuar cuacua turucuar ipɨasu
vahe pɨpe. Esepia niha, ipɨasu vahe oichohó turucuar
cuacua imondoro iri ãgua, ichorosa evocoiyase tuvicha
catu-catuño ité.
\v 22 Iyavei uva rɨcuer ipɨasu vahe ndiyai iñasa mbahe
pirer cuacua pɨpe. Esepia, uva rɨcuer ipɨasu vahe osose
mbahe pirer cuacua vahe pɨpe, ombopuñora, uva rɨcuer
evocoiyase ocañɨpa tẽira, iyavei mbahe pirer ocañɨ
tẽi aveira. Sese uva rɨcuer ipɨasu vahe ñoñasara mbahe
pirer ipɨasu vahe pɨpe yepi” ehi.
\s Jesús remimbohe oipoho trigo mbɨtuhusa arɨ pɨpe
yuvɨreco
\p
\v 23 Ñepei mbɨtuhusa arɨ pɨpe, Jesús oguata
güemimbohe rese trigo pãhu rupi fariseo rembiepiave
yuvɨreco. Ahese semimbohe oipoho-poho sãhɨi yuvɨreco.
\v 24 Evocoiyase fariseo aipo ehi:
\p —¡Mahera nde remimbohe mbɨtuhusa arɨ pɨpe
oporavɨquɨño yuvɨreco! —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 25 Ahe rumo aipo ehi:
\p —Peyeroquɨ niha icuachiaprɨ aracahendar pɨpe
mborerecuar guasu David rembiapogüer rese acoi
ndasɨepoise ondugüer reseve yuvɨreco aracahe.
\v 26 Pahi rerecuar ɨvate catu vahe Abiatar serer vahe
recose, ahese David oique Tũpa rẽta pɨpe pan
imboeteiprɨ Tũpa upendar reca ondugüer reseve yuvɨrohu
ãgua. Ahe chupe acoi ndipotasai ihu ãgua yuvɨreco viña;
judío pahi yuvɨrecoi vahe upeño ité niha ipotasa ihu
ãgua yepi. Ahe rumo ohuño, omondo avei ava oyeupindar
tohu aracahe —ehi.
\p
\v 27 Iyavei aipo ehi:
\p —Mbɨtuhusa arɨ yaposa ava upe nara, ndahei ava yaposa
mbɨtuhusa arɨ upe nara.
\v 28 Sese Ava Rɨquehɨr mbɨtuhusa arɨ rerecuar secoi
—ehi Jesús fariseo upe.
\c 3
\s Mbɨa ipo nomɨi vahe Jesús ombogüera
\p
\v 1 Jesús oique iri judío tũparove. Aheve oime mbɨa
ipo co cotɨgüer nomɨi vahe.
\v 2 Aheve avei fariseo ‘¿ombogüerara pĩha mbɨtuhusa
arɨ pɨpe?’ oya omahengatu yuvɨreco sese ‘yaiñehengapo
angahu’ oyapave tẽi.
\v 3 Evocoiyase Jesús aipo ehi co mbɨa ipo nomɨi vahe
upe:
\p —Epũha ore mbɨterve —ehi.
\p
\v 4 Ipare oporandu ambuae upe:
\p —¿Mbahe vo yaposara mbɨtuhusa arɨ pɨpe yepi: mbahe
avɨye vahe pĩha, mbahe naporai vahe tie? ¿Yaipɨ̃sɨro
pĩha ava recocuer, yamocañɨ uca tẽi tie? —ehi chupe.
\p Ahe rumo opaño iquiriri tuprɨ yuvɨreco.
\v 5 Evocoiyase omahe ava oyese oyere tuprɨ vahe rese
vorɨẽhɨsave iyavei ndovɨhai ava ndosenducua catuise
yuvɨreco. Sese aipo ehi ipo nomɨi vahe uve:
\p —Eichoho nde yɨva —ehi.
\p Evocoiyase oichoho oyɨva, ocuera tuprɨ ité.
\v 6 Ahese fariseo opa yuvɨnose yuvɨraso oyemoingatu
Herodes rupindar rese Jesús yuca ãgua yuvɨreco.
\s Ava rehɨi ɨpa popɨ rupi yuvɨrecoi
\p
\v 7 Ipare Jesús yuvɨraso güemimbohe reseve ɨpa popɨ
rupi, ava rehɨi avei ɨvɨ Galilea rupindar yuvɨraso
supi.
\v 8 Oyanduse mbahe sembiapo yuvɨreco, setá avei ambuae
ava yugüeru Judea rupindar, Jerusalén pendar, Idumea
rupindar, ɨai Jordán cotɨndar avei, opacatu ava Tiro,
Sidón pendar yugüeru sepia ãgua.
\v 9 Sese oyocuai güemimbohe vɨreco voi vaherã ñepei
carite yuvɨreco ava ombotɨ eteprɨẽhɨ ãgua yuvɨreco.
\v 10 Esepia, setá imbaheasɨ vahe ombogüera. Sese
opacatu ambuae imbaheasɨ vahe yuvɨraso chupe sese opoco
ãgua.
\p
\v 11 Iyavei ava caruguar vɨreco vahe sepiase, oñenopɨha
sovai, oñehe pucu-pucu yuvɨreco:
\p —¡Nde Tũpa Rahɨr ereico! —ehi.
\p
\v 12 Jesús rumo oñehe pĩrata chupe: “Che mombehui rene
ava rovaque peye” ehiño imondo.
\s Jesús oiporavo doce tuprɨ güemimboherã
\p
\v 13 Ipare Jesús oyeupi ɨvɨtrɨ rese oso. Aheve ava
vɨroyasar upe oñehe iporavo ãgua güemimbotar rupi.
Ichui oyugüeru yuvɨreco chupe.
\v 14 Ahe ipãhu pendar osenoi doce tuprɨ güemimboherã
‘toguataño che rupi, tomombehu Tũpa Ñehengagüer opacatu
ɨvɨ rupi’ oya. Ahe osero “apóstol”
\v 15 ‘toipɨsɨ avei mborerecuasa caruguar ava sui
imboyepepɨ ãgua yuvɨreco’ oyapave.
\v 16 Evocoi doce yuvɨrecoi vahe, ahe: Simón (sererguã
acoi omondo Pedro),
\v 17 Santiago iyavei tɨvrɨ Juan Zebedeo rahɨr, ahe avei
omondo sererguã Boanerges (‘osunu vahe rahɨr’ oya aipo
ehi);
\v 18 iyavei Andrés, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás,
Santiago Alfeo rahɨr; Tadeo, Simón, ava güecua rese
secatẽhɨ vahe pãhu pendarer;
\v 19 iyavei Judas Iscariote, ahe omondo vaherã Jesús
yamotarẽhɨsar upe.
\s “Jesús caruguar pĩratasa vɨreco oyese” ehi tẽi ava
yuvɨreco
\p
\v 20 Ipare Jesús oique oɨ pɨpe güemimbohe reseve.
Aheve oñemonuha atɨ irise ava yuvɨreco sese, ndiyai
icaru ãgua yuvɨreco.
\v 21 Oyanduse imu secocuer yuvɨreco, oyugüeru seraso
ãgua ‘ndayaracua iri revo’ oya.
\p
\v 22
Iyavei oporombohe vahe Moisés porocuaita rese oyugüeru
vahe Jerusalén sui aipo ehi: “Co mbɨa caruguar rerecuar
Beelzebú oyocuai vahe, ipĩratasa pɨpe tẽi omboyepepɨ
caruguar ava sui” ehi yuvɨreco.
\p
\v 23 Evocoiyase Jesús omombehu caruguar recocuer aipo
ehi: “¿Mara ehira aipo caruguar ahe ae oyeenose ava sui
viña?
\v 24 Acoi mborerecuar guasu povrɨ pendar, ahe
ovava-vavase oyeupe; evocoi nungar mborerecuar pĩratasa
ocañɨ tẽira.
\v 25 Acoi oñemu oyese ae oyeamotarẽhɨse, oyemboyahose
yuvɨreco viña, ahe ndipocopɨi chiaveira yuvɨreco.
\v 26 Acoi caruguar oyemboyahose ovava ãgua oyeupe ae
yuvɨreco, ndipocopɨi chiaveira yuvɨreco, ahe evocoiyase
secocuer ocañɨ tẽi vaherã ité yuvɨreco.
\p
\v 27 “Ndipoi eté niha ava oique vahe que ava ipĩrata
eteprɨ vahe rẽta pɨpe imbahe rerocuapa ãgua ichui;
oñapɨchi rane itera. Ipare voi opara imbahe vɨrocua
ichui.
\p
\v 28 “Supi eté aipo ahe pẽu: Acoi ava yangaipa vahe upe
Tũpa iñerora opacatu yangaipa rese, iñehe-ñehe tẽisa
rese avei.
\v 29 Acoi iñehe-ñehe tẽi vahe rumo Espíritu Santo
rese, ahe chupe ndipo iri chietera ñerosa apɨrẽhɨ
vaherã ité” ehi.
\p
\v 30 Aipo ehi Jesús imboyevɨ ava upe. Esepia, “Caruguar
tẽi erereco” ehiño ava yuvɨreco chupe.
\s Jesús sɨ, tɨvɨreta avei
\p
\v 31 Coiye opa oyepota Jesús rɨvɨreta iyavei ichɨ; ahe
rumo opɨtaño ocarve yuvɨreco. Ichui omondo oñehe
yuvɨreco chupe oyeupe ichẽ ãgua.
\v 32 Yɨvɨi yuvɨnoi vahe oñehe yuvɨreco chupe:
\p —Nde sɨ, nde rɨvɨreta, nde reindrɨ reseve ocarve
nde reca tẽi yuvɨreco —ehi.
\p
\v 33 Ahe rumo,
\p —¿Ava pĩha che sɨ; ava pĩha che rɨvɨreta
yuvɨrecoi? —ehi.
\p
\v 34 Evocoiyase omahe ava oɨvɨrindar yuvɨnoi vahe rese
aipo ehi iri chupe:
\p —Co che sɨ eta; co che rɨvɨreta.
\v 35 Esepia, acoi Tũpa remimbotar oyapo vahe yuvɨreco,
ahe che rɨvrɨ, che reindrɨ, che sɨ avei yuvɨrecoi
—ehi.
\c 4
\s Mbahe mitɨ sui yembohesa
\p
\v 1 Jesús oporombohe iri ɨpa popɨ rupi. Aheve ava
rehɨi oyemboya yuvɨreco sese. Ipare oha carite ɨmbehɨve
tui vahe pɨpe. Aheve oguapɨ oĩ oñehe. Ava rumo opacatu
ɨvɨ ãtasa rupi opɨtaño yuvɨreco.
\v 2 Evocoiyase ava mbohe ãgua omboyoya tecocuer mbahe
tɨ̃sa rese aipo ehi:
\p
\v 3 “Pesendu co ñehesa: Ñepei mbɨa osẽ omahetɨ.
\v 4 Ahe otɨapɨ-apɨise mbahe rãhɨi oso, movɨro
ovɨapi perɨ rupi. Vɨ̃rai yugüeruse rumo, opaño
yuvɨrohu.
\v 5 Iyavei movɨro oitɨ ɨvɨ nayanai vahesave, ita
pãhuve. Sese cũriteimi sorɨ.
\v 6 Arɨ tasɨse rumo, opaño ipiru. Esepia, ndasapoi
niha.
\v 7 Iyavei ambuae mbahe rãhɨi oitɨ yu pãhuve; ahe yu
rumo sorɨ poyava catu. Sese opaño oyopɨ. Evocoiyase ahe
mitɨ ndihai eté.
\v 8 Ambuae mbahe rãhɨi oitɨ ɨvɨ avɨye vahesave. Ahe
opa ocuacua mitɨ, iha tuprɨ ai yuvɨreco: amove iha
treinta tuprɨ ohɨ rese, amove sesenta, amove cien tuprɨ
ité oha vɨreco” ehi.
\p
\v 9 Evocoiyase, “Acoi osendu pota vahe che ñehe,
toyapɨsacaño sese” ehi Jesús ava rehɨi upe.
\s ¿Mahera pĩha co yembohesa imboyoyasa ambuae mbahe
rese?
\p
\v 10 Ipare Jesús opɨta ahe ae. Ava opɨta vɨte vahe
semimbohe eta reseve oyemboya yuvɨraso sese oporandu
yuvɨreco chupe, “¿Mara oya vo co yembohesa aipo ehi?”
ehi yuvɨreco chupe.
\v 11 Ahe aipo ehi: “Pẽu niha Tũpa oicua uca mbahe
ndicuasai vahe omborerecuasa resendar. Ndache reroya potai
vahe upe rumo imboyoyasa mbahe ambuae mbahe rese yepi.
\v 12 Yepe osepia tẽira, ndosepiacuai chietera rumo
yuvɨreco. Iyavei yepe osendu tẽira, ahe rumo ndosenducuai
chietera yuvɨreco, Tũpa upe oyevɨ potaẽhɨsave, ipɨpe
sui ndipoi chira ñeroisa yuvɨreco chupe” ehi.
\s Jesús omombehu tuprɨ yembohesa mbahe tɨ̃sa resendar
\p
\v 13 Iyavei aipo ehi: “¿Ndapesenducuaimi vo aipo
porombohesa? ¿Mara peyera ru opacatu ambuae che
porombohesa cua tuprɨ ãgua?
\v 14 Evocoi mbahe rãhɨi oñotɨ vahe, Tũpa
Ñehengagüer mombehusar nungar.
\v 15 Amove ava recocuer inungar co mbahe rãhɨi
seitɨprɨ perɨ rupi: osendu angahu Tũpa Ñehengagüer.
Sendu pare rumo, ou Caruguar ovɨrocuapaño oique vahe
ipɨha pɨpe ichui.
\v 16 Ambuae ava recocuer inungar mbahe rãhɨi seitɨprɨ
ita pãhu rupi: osendu Tũpa Ñehengagüer, oipɨsɨ tuprɨ
angahu oyeupe nara vorɨvetesa pɨpe;
\v 17 ndovɨrecoi rumo guapo oyese opĩrata ãgua.
Evocoiyase yuvɨrecoise mbahe-mbahe tẽi pɨpe Tũpa
Ñehengagüer sui tẽi, cũriteimi seroyaẽhɨsave, ‘Apoira
ichui’ ehi yuvɨreco.
\v 18 Ambuae ava recocuer inungar mbahe rãhɨi ñotɨmbrɨ
yu pãhu rupi: osenduse ñehesa Tũpa suindar,
\v 19 ahe rumo ipɨhañemoñeta catu opacatu ombahe eta co
ɨvɨ pɨpendar rese saɨsusave. Oyembopa uca rumo ombahe
eta upe. ‘Opacatu ité mbahe tareco’ ehi tiẽte viña.
Ipɨpe sui omocañɨ tẽi Tũpa Ñehengagüer. Ndoyapo ucai
avei mbahe eta avɨye vahe evocoi nungar ava upe.
\v 20 Ambuae ava rumo osendu vahe Tũpa Ñehengagüer
seroyasa pɨpe, oyapoño ité mbahe avɨye vahe. Ahe
inungar mbahe rãhɨi ñotɨmbrɨ ɨvɨ avɨye vahe rese:
amove vɨreco ohɨ rese treinta, ambuae sesenta, ambuae
cien” ehi.
\s Tataendɨ resendar porombohesa
\p
\v 21 Iyavei aipo ehi: “¿Serecosa vo tataendɨ mbahe
rɨruvrɨve nara tẽi iyavei yande rupavrɨve nara tẽi no?
Aní, tataendɨ imondosa ɨvate poroesape ãgua.
\v 22 Ndipoi chietera mbahe ñomiprɨ ndayasepiai vaherã
curi.
\v 23 Acoi osendu pota vahe che ñehe, toyapɨsacaño
yuvɨreco sese” ehi.
\p
\v 24 Iyavei aipo ehi: “Peyapo catu mbahe pesendu vahe. Pe
rembiapo nungar rupi tuprɨ asenducua ucara che ñehe pẽu.
Iharɨve amondo iri catura pẽu.
\v 25 Vɨreco tuprɨ vahe upe, imondosa catura. Acoi
ndovɨreco tuprɨi vahe sui, serocuasañora” ehi.
\s Yembohesa mbahe rãhɨi rorɨsa resendar
\p
\v 26 Aipo ehi iri avei Jesús: “Tũpa mborerecuasa co
ɨvɨ pɨpe inungar que ava oñotɨ vahe mbahe rãhɨi.
\v 27 Omahetɨ pare, oso oque. Ipare coiye catu oñarapuha.
Ahe oñocua pɨ̃tu, arɨ avei, evocoiyase mbahe rãhɨi
sorɨ poyava yuvɨreco. Itɨ̃sar rumo ndoicuai mara ehi
vorɨ.
\v 28 Ɨvɨ rese niha oyesu mitɨ: yɨpɨndar sorɨ, ipare
iha, ipare sãhɨi yuvɨnose sese.
\v 29 Evocoiyase co mbɨa mbahe ha yavɨyese, oipoho.
Esepia, oyepota arɨ ipoho ãgua chupe” ehi.
\s Yembohesa mostaza rãhɨi suindar
\p
\v 30 Iyavei aipo ehi: “¿Mara ehi vo Tũpa povrɨ pendar
co ɨvɨ pɨpe pẽu; mbahe rese pĩha iyacatu imboyoyasa
icua ãgua?
\v 31 Ahe oyoya tuprɨ mostaza rãhɨi rese. Ahe tahɨmi
catu opacatu ambuae mbahe rãhɨi sui.
\v 32 Ñotɨ pare rumo, sorɨ, ocuacuase tuvichá catu
ambuae mbahe mitɨ sui. Sãca tuvichá ité, sese vɨ̃rai
oyemboaitɨ sovrɨ rupi yuvɨ́reco” ehi.
\s Jesús omboyoya ambuae mbahe rese oporombohe yepi
\p
\v 33 Ẽgüe ehi Jesús oporombohe Tũpa Ñehengagüer
rese, omboyoya-yoya ñepei mbahe ambuae mbahe rese ava
mbahecuagüer rupi.
\v 34 Nomombehui eté mbahe ambuae mbahe rese imboyoyaẽhɨ
pɨpe. Ahe rumo omombehu tuprɨ güemimbohe upe ahe aemi
yuvɨrecoise.
\s Jesús omombɨtuhu ɨ ohɨtu vahe, ɨvɨtu ai reseve
\p
\v 35 Ahe arɨ pɨpe pɨ̃tu ramomise, aipo ehi güemimbohe
upe:
\p —Yaso ɨpa rovai —ehi.
\p
\v 36 Evocoiyase ava sui osɨrɨ yuvɨreco, yuvɨraso
carite pɨpe. Ambuae carite pɨpendar avei yuvɨraso supi.
\v 37 Oyepotase rumo ɨvɨtu ai ipĩrata vahe, ɨ ohɨtu
vahe oha guasu-guasu carite pɨpe, omboapɨpo seni
yuvɨreco chupe.
\v 38 Jesús rumo oyeatocoño, oque ou supɨta cotɨ.
Evocoiyase omomahe voi yuvɨreco, aipo ehi chupe:
\p —¡Porombohesar! ¿Nandemahemohaimi rutei vo yande
rese? ¡Opara moco yaso ɨpɨve! —ehi.
\p
\v 39 Evocoiyase aipo hese, omahe, oñehe pĩrata ɨvɨtu
ai upe, ɨpa upe avei:
\p —¡Pepɨtuhu! —ehi.
\p Aheseve voi opɨtuhu tuprɨ.
\v 40 Ipare aipo ehi güemimbohe upe:
\p —¿Mahera pesɨquɨyé iteanga? ¿Ndapeyeroya vɨtei vo
che rese? —ehi.
\p
\v 41 Ahe rumo osɨquɨyepave oporandu-randu oyeupe
yuvɨreco:
\p —¿Ava pĩha co mbɨa secoi? Esepia niha, ɨvɨtu ai,
ɨpa avei omboyeroya —ehi tẽi yuvɨreco chupe.
\c 5
\s Mbɨa Gerasa ɨguar vɨreco vahe caruguar oyese
\p
\v 1 Jesús güemimbohe reseve oyepota ɨpa rovai Gerasa ɨvɨ rese yuvɨraso.
\v 2 Yuvɨnose pare carite pɨpe sui, ahese mbɨa caruguar rerecosar tuvɨpa pãhu rupi secoi vahe oso Jesús upe.
\v 3 Co mbɨa tuvɨpa pãhu rupi secoi vahe yepi. Ndipoi eté ava secopɨsar, carena avei eté opa-opaño omondoso.
\v 4 Setá yupagüer rupi tẽi ñapɨchisa carena pɨpe ipɨ, ipo rupi avei yepi. Ahe rumo opa-opaño ité omondoso carena yepi. Ndipoi eté ava osecoreroyɨ vahe.
\v 5 Arɨ, pɨ̃tu rupi oguata, osapucai oico ɨvɨtrɨ mahugüer rupi, tuvɨpa mahugüer rupi avei; ocua-ocua ita pɨpe oyese yepi.
\v 6 Amombrɨ Jesús repia ramoseve, oña senonde oñenopɨha voi sovai,
\v 7 oñehe pĩrata chupe:
\p —¡Eyepepɨ che sui Jesús, Tũpa seco ɨvate catu vahe Rahɨr! ¡Aporandu Tũpa rer pɨpe che mombaraɨsuẽhɨ ãgua eve! —ehi.
\p
\v 8 Aipo ehi, esepia, yɨpɨndar Jesús aipo ehi chupe:
\p —¡Caruguar mbahe tẽi vahe, esẽ co mbɨa sui! —ehi chupe.
\p
\v 9 Aheve oporandu chupe:
\p —¿Mara vo nde rer? —ehi.
\p Ahe omboyevɨ chupe:
\p —Che rer Legión. Esepia, ore rehɨi eté —ehi.
\p
\v 10 Oporanduño chupe omondopaẽhɨ ãgua co ɨvɨ sui.
\v 11 Ichui namombrɨimi setá cuchi ocaru vahe ɨvɨtrɨ rese yuvɨreco.
\v 12 Sese caruguar oporandu yuvɨreco chupe:
\p —Ore mondopaño cuchi avɨterve eve —ehi yuvɨreco.
\p
\v 13 Evocoiyase Jesús omondo caruguar sẽ ãgua ahe mbɨa sui. Ahe opa yuvɨroique cuchi avɨterve. Ahe cuchi retacuer dos mil tuprɨ vahe, ahe yuvɨnoña yuvɨraso ɨvɨvate sui ɨpa pɨpe ocañɨpa.
\p
\v 14 Evocoiyase cuchi rãrosar yuvɨnoña osɨquɨyepave yuvɨraso imombehu ãgua tecuave, caha pɨpe rupi yuvɨrecoi vahe upe avei. Sese ava opa yugüeru sepia ‘¿mbahe pĩha?’ oya yuvɨreco.
\v 15 Oyepotase Jesús recosave, aheve osepia mbɨa caruguar vɨreco vahecuer yuvɨreco oyemonde tuprɨse oĩ, yaracua tuprɨse avei. Ahese oyembosɨquɨye tẽi yuvɨreco.
\v 16 Mbahe oime vahe caruguar vɨreco vahe rese, cuchi rese avei, ahe sepiasar omombehupa ambuae ava upe yuvɨreco.
\v 17 Evocoiyase ava Jesús upe: “Esẽ cohave sui” ehi yuvɨreco.
\p
\v 18 Oha irise Jesús carite pɨpe, co mbɨa caruguar rerecosarer oporandu chupe supi oso ãgua.
\v 19 Ahe rumo,
\p —Esoño nde rẽtave, nde mu pɨri. Aheve emombehupa Yar oporoaɨsusa pɨpe mbahe oyapo vahecuer nde rese —ehiño chupe.
\p
\v 20 Ahe mbɨa oso, omombehu opacatu tecua Decápolis rupi Jesús oyapo vahecuer mbahe sese. Evocoiyase ava opacatu, “¡Mara ehi rutei!” ehi tẽi yuvɨreco.
\s Jesús ombogüera Jairo rayrɨ, iyavei cuña opoco vahe iturucuar rese ombogüera
\p
\v 21 Oyevɨse Jesús carite pɨpe ɨpa rovai oso, aheve oñemonuha atɨ ava yuvɨreco chupe. Ahe evocoiyase opɨtaño ɨpa popɨve.
\v 22 Evocoiyase oyepota mbɨa mborerecuar tũparo pendar, ahe serer Jairo. Jesús repiase, oñenopɨha sovai,
\v 23 aipo ehi chupe:
\p —Che rayrɨ omano pota. Yaso, teremondomi tẽi nde po iharɨve imbogüera ãgua —ehi.
\p
\v 24 Evocoiyase oso supi. Ava rehɨi avei yuvɨraso supi.
\v 25 Ipãhuve avei oime cuña doce aravɨter rupi suvɨ yepɨyere-yere vahe.
\v 26 Iparaɨsú iteanga, setá oporoposano vahe ndoicatui imbogüera yuvɨreco omomandaivete catu iposanosa pɨpe yuvɨreco. Opa tuprɨ tẽi omondo mbahe vɨreco vahe, ɨvate catuño rumo imbaherasɨsa chupe.
\v 27 Co cuña osenduse Jesús rese ñehesa, oguata saquɨcuei oso ava rehɨi pãhuve, iturucuar rese opoco.
\v 28 Aipo ehi oyeupe oico: “Iturucuar rese apocose rumo, acuerara” ehi.
\v 29 Ahe ramoseve voi ndasuvɨ yepɨyere iri. Ipare oyandu güetecuer yemoingatu tuprɨsa, ocuerase ombaherasɨsa sui.
\v 30 Jesús rumo oyandu osẽse opĩratasa oyesui. Sese omahe guaquɨcuei cotɨ ava rese, ahese oporandu:
\p —¿Ava vo opoco che turucuar rese? —ehi.
\p
\v 31 Semimbohe omboyevɨ yuvɨreco chupe:
\p —¿Nderemahei vo ava oyere tuprɨ yuvɨreco nde rese? ¿Mahera ru, ‘¿Ava vo opoco che rese?’ ere iri? —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 32 Ahe rumo omaheño vɨte ité ava oɨvɨindar rese ‘¿uma ité pĩha opoco che turucuar rese?’ oya.
\v 33 Evocoiyase co cuña oicuase mbahe oyesendar, oyembosɨquɨye. Ipare oso sovai, oñenopɨha, ahese opacatu mbahe supi vahe omombehu chupe.
\v 34 Evocoiyase Jesús aipo ehi chupe:
\p —Che rayrɨ, erecuera cũritei nde yeroyasa pɨpe. Eso tuprɨ. Esepia niha, erecuera nde mbaherasɨsa sui —ehi chupe.
\p
\v 35 Iñehe vɨteseve, oyepota movɨro Jairo rẽta pendar tayrɨ mano mombehu yuvɨreco:
\p —Omano ité nde rayrɨ. Aní eremañeco tẽi vɨte Porombohesar —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 36 Ahe rumo Jairo upe aipo ehi:
\p —Aní eresɨquɨye. Eyeroya catuño —ehi.
\p
\v 37 Ndoipotai rumo ambuae ava oyeupi icho ãgua; Pedro, Santiago, Juan güeraño oipota.
\v 38 Oyepotase Jairo rẽtave, osepia ava yemondɨi oyaseho vahe.
\v 39 Ichui oiquese oɨ pɨpe, aipo ehi:
\p —¿Mahera vo perãse guasu tẽi peyaseho peyu? Co cuñatai nomanoi, oque tẽi ou —ehi ava upe.
\p
\v 40 Ava rumo opucaete-eteño seroyaẽhɨsave yuvɨreco. Evocoiyase omose opacatu ava. Ipare omoingue iyesupa, ichɨ, oyeupindar reseve cuñatai rehõgüersave.
\v 41 Ipare oipopɨsɨ aipo ehi:
\p —Talita, cum —ehi chupe (‘cuñatai, eñarapuha, ahe ndeu’ ohesave aipo ehi).
\p
\v 42 Ahe ramoseve voi cuñatai doce aravɨter vahe oñarapuha, ipare oguata. Sepiase ava, oyembosɨquɨye guasu yuvɨreco.
\v 43 Jesús rumo oyocuai imombehuẽhɨ ãgua ambuae ava upe. Ipare,
\p —Pembocaru co cuñatai —ehi.
\c 6
\s Jesús Nazaret ve secoi
\p
\v 1 Jesús osẽ co tecua sui oso güecuave; semimbohe avei
yuvɨraso supi.
\v 2 Oyepotase mbɨtuhusa arɨ, ahese oporombohe tũparo
pɨpe. Setá ava iñehe rendusar oyepɨhamondɨisave
oporandu-randu yuvɨreco:
\p —¿Que sui vo co ava oicuapa opacatu mbahe? ¿Que sui
pĩha vɨnose co mbahecuasa co poromondɨisa apo ãgua?
—ehi yuvɨreco oyeupe—.
\v 3 Co niha carpintero, María membrɨ; Santiago, José,
Judas iyavei Simón rɨquehɨr, seindrɨ avei yuvɨrecove
yande pãhuve —ehi.
\p Sese ndovɨroyai yuvɨreco.
\v 4 Jesús rumo aipo ehi ahe ava eta upe:
\p —Tũpa ñehe mombehusar avei niha ava omboetei opacatu
rupi yuvɨreco yepi, imu sẽta pɨpendar ae rumo nomboetei
yuvɨreco —ehi.
\p
\v 5 Ndoicatui mbahe oporomondɨi vahe apo ãgua ava
vɨroyaẽhɨsa pɨpe, sese movɨro tẽi imbaheasɨ vahe
harɨve omondo opo imbogüera ãgua.
\v 6 Ndoyembovɨhai ava vɨroyaẽhɨsa rese.
\s Jesús oyocuai güemimbohe Tũpa mborerecuasa mombehu
ãgua
\p Ipare Jesús oso, oguata tecua-tecuami namombrɨi vahe
rupi oporombohe oico.
\p
\v 7 Evocoiyase, “Perio” ehi güemimbohe doce vahe upe.
Ipare oyocuai ñuvɨrío-río, iyavei omondo güeco
pĩratasa caruguar mboyepepɨ ãgua chupe.
\p
\v 8 —Ndaperasoi chira rumo mbahe peguatasa rupi, pe
pococa güeraño ité perasora —ehi—. Ndiyai avei peraso
mbahe rɨru, pan, guarepochi avei.
\v 9 Iyavei pemondera pɨtaqui güeraño. Ndapemondugüei
chiaveira pe camisa seraso.
\p
\v 10 —Que pesosave peiquese oɨ pɨpe, pepɨtaño ipɨpe,
ichuive tuprɨño ité pesẽra pecua.
\v 11 Acoi ambuae tecua pendar ndape pɨsɨ potaise,
ndosendu potaise avei pe ñehe yuvɨreco, peyepepɨñora
ichui. Peipɨpeteño aveira pe pɨ ɨvɨ rãtachigüer sui.
Ẽgüe pe hesa omboyecuara cañɨsa apɨrẽhɨ yuvɨreco
chupe —ehi.
\p
\v 12 Evocoiyase semimbohe eta yuvɨraso, “Pemboasɨ pe
angaipa, peyevɨ Tũpa upe” ohe ãgua yuvɨreco.
\v 13 Iyavei setá omboyepepɨ caruguar ava sui, setá avei
omondo mbahe quɨra ava imbaheasɨ vahe rese imbogüera
ãgua yuvɨreco.
\s Juan Oporoãpiramo vahe mano agüer
\p
\v 14 Mborerecuar guasu Herodes oyandu ñehesa Jesús
resendar, iyavei opacatu rupi oicua yuvɨreco. Sese Herodes
aipo ehi:
\p —Juan Oporoãpiramo vahe revo ocuerayevɨ. Sese oyapo
poromondɨisa ipĩrata vahe —ehi.
\p
\v 15 Ambuae rumo,
\p —Tũpa ñehe mombehusar Elías mo evocoi —ehi
yuvɨreco.
\p Ambuae evocoiyase,
\p —Tũpa ñehe mombehusar aracahendar mo evocoi —ehi
yuvɨreco.
\p
\v 16 Osenduse Herodes co nungar ñehesa, aipo ehi:
\p —Juan ité niha evocoi che añaca asɨa uca vahecuer,
ahe cũritei ocuerayevɨ —ehi.
\p
\v 17 Herodías recocuer sui tẽi niha Herodes Juan
oñapɨchi uca carena pɨpe soquenda. Esepia, co cuña
Herodías yɨpɨndar Felipe rembireco, co Felipe Herodes
rɨvrɨ viña. Herodes rumo omendaño vɨvrɨ rembireco
rese.
\v 18 Juan aipo ehi Herodes upe: “Ndiyai eté nde
ererecora nde rɨvrɨ rembireco” ehi.
\p
\v 19 Herodías evocoiyase oyuca pota Juan
yamotarẽhɨsave; ndoicatui rumo yuca.
\v 20 Esepia, Herodes osɨquɨyeño ichui oicuase co mbɨa
reco tuprɨ aisa iyavei seco maranehɨse. Sese osepɨ ité;
yepe ndoyembohe catui osenduse iñehe viña, ahe rumo
osendu pota raiño ité.
\v 21 Coiye rumo osupitɨ arɨ Herodías remimbotar apo
ãgua, ahese Herodes oharagüer pɨpe oyapo carusa guasu
mborerecuareta rese, ava Galilea pendar icuaprɨ ɨvate
catu yuvɨrecoi vahe rese avei.
\v 22 Herodías membrɨ cuñatai oique carusave. Aheve
opɨvoi ava rovaque. Ipɨvoisa avɨye ai Herodes upe,
ambuae ava ocaru vahe upe avei. Ichui aipo ehi cuñatai
upe:
\p —Eporandu mbahe nde remimbotar rese cheu, che
evocoiyase amondora ndeu —ehi.
\p
\v 23 Ipare aipo ehi iri opacatu ava rovaque chupe:
“Amondora nde remimbotar ndeu, anise, che mbahe eta
amboyahora ndeu” ehi.
\v 24 Ahe cuñatai osẽ oso, osɨ upe oporandu:
\p —¿Mbahe rese pĩha aporandura chupe? —ehi.
\p Ichɨ aipo ehi chupe:
\p —Eporandu Juan Oporoãpiramo vahe ãca rese —ehi
chupe.
\p
\v 25 Ipare cuñatai oña, oique oso mborerecuar
guapɨsave, aipo ehi chupe:
\p —Che aipota co pɨpeve voi eremboura Juan Oporoãpiramo
vahe ãca poratu pɨpe cheu —ehi.
\p
\v 26 Mborerecuar rumo ndoyembovɨhai tẽi. Esepia, ava
ichohoprɨ rovaque ité yɨpɨndar oñehe. Sese ndoicatui,
“Aní” ohe ãgua.
\v 27 Evocoiyase ipare voi mborerecuar oyocuai sundao Juan
ãca reru ãgua.
\v 28 Sundao oso soquendasave, oyasɨa Juan ãca, seru
poratu pɨpe. Mborerecuar omondo co cuñatai upe,
evocoiyase cuñatai omondo osɨ upe.
\p
\v 29 Oyanduse Juan remimbohe, yuvɨraso setecuer reca.
Ipare vɨraso yuvɨreco tuvɨpave yapocatu.
\s Jesús oyopoi cinco mil cuimbahe
\p
\v 30 Co pare, apóstol oñemonuha Jesús pɨri yuvɨreco.
Ipare omombehu mbahe güembiapogüer, oporombohe agüer
avei yuvɨreco chupe.
\v 31 Ahese aipo ehi oapóstol upe:
\p —Perio cohave, yaso, yapɨtuhumi rane co cotɨ —ehi.
\p Esepia, oyepɨndecuaño ité ava yugüeru chupe, sese
ndiyai icaru ãgua yuvɨreco.
\v 32 Evocoiyase ahe güeraño apóstol reseve yuvɨraso
carite pɨpe co cotɨ ava sui.
\v 33 Setá rumo ava osepia ichose. Ichui opacatu ava tecua
rupindar osaquɨcue moñaño; ahe ranengatu oyepotapa
yuvɨreco ichui.
\v 34 Ogüeyɨse rumo carite pɨpe sui, osepia ava rehɨi,
ahese iparaɨsu ava eta chupe, inungar ovesa ndovɨrecoi
vahe guãrosar. Ipare ombohe opacatu mbahe rese.
\v 35 Caharuse rumo, semimbohe oyemboya yuvɨreco sese,
aipo ehi yuvɨreco chupe:
\p —Caharu eteprɨ moco, iyavei ndipoi oɨ co rupivemi
vahe.
\v 36 ¿Ndiyai vo eremondopa ava tecua-tecuami cõi vahesa
rupi? Aheve tovɨrocua ocaru ãgua yuvɨreco —ehi
yuvɨreco chupe.
\p
\v 37 Ahe rumo omboyevɨ:
\p —Pe pemondora mbahe semihura —ehi.
\p Semimbohe aipo ehi yuvɨreco chupe:
\p —¿Iyacatura pĩha oreu dosciento denario pan repɨrã
ava mbocaru ãgua? —ehi.
\p
\v 38 Jesús aipo ehi:
\p —¿Mbovɨ vo pereco pan? Peso, tapesepia —ehi.
\p Sepia pare, omombehu:
\p —Poyandepo pan, ñuvɨrío pira —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 39 Evocoiyase omboyaho-yaho ava imboguapɨ capihi harɨ
rupi.
\v 40 Cincuenta, cien rupi-rupi oyemboyaho yuvɨreco.
\v 41 Ichui Jesús oipɨsɨ poyandepo pan, ñuvɨrío pira.
Ipare omahe ɨva rese, “Avɨye ndeu, che Ru” ehi.
Imbohi-mbohi pare, opa omondo güemimbohe upe ava rehɨi
upe imondo ãgua yuvɨreco. Pira ñuvɨrío vahe avei
omboyaho-yaho opacatu ava upe.
\v 42 Evocoiyase opacatu ava ocaru vahe ihɨ̃taropa tẽi
yuvɨreco.
\v 43 Ipare semimbohe omboapɨpopa doce tuprɨ ɨruova pan
iyavei pira rumbɨrer yuvɨreco.
\v 44 Cuimbahe ocaru vahe retacuer cinco mil tuprɨ.
\s Jesús oguata ɨ harɨ rupi
\p
\v 45 Ipare Jesús, “Peha pe rane carite pɨpe, pesasa
ɨpa Betsaida ve peso che renondeve. ‘Avɨye’ tahe rane ava
eta upe” ehi güemimbohe upe.
\v 46 “Avɨye” ohe pare ava upe, oyeupi oso ɨvɨtrɨ
rese oyeroquɨ ãgua.
\v 47 Pɨ̃tuse carite ɨpa mbɨterve ité secoi. Jesús
rumo ahe ae opɨtaño ɨvɨve.
\v 48 Ahese omahe güemimbohe rese iyeapɨcui catuẽhɨse.
Esepia, ɨvɨtu ipĩrata vahe osovaĩchi yuvɨreco. Cõhe
potase, oguata ɨ harɨ rupi güemimbohe cotɨ oso. Avɨye
ité acoi oñocuaño vaherã oso.
\v 49 Sepiase rumo ‘hãgüer tẽi revo’ oya, sãse
pucu-pucu ɨ harɨ rupi iguatase semimbohe yuvɨreco.
\v 50 Esepia, opacatu osepiase osɨquɨye yuvɨreco ichui.
Ahe rumo aipo ehi:
\p —¡Peyemovɨracuaño, che tẽi! ¡Pesɨquɨye eme che
sui! —ehi güemimbohe upe.
\p
\v 51 Ahe ohase carite pɨpe, opɨtuhu voi ɨvɨtu.
Evocoiyase, “¡Mara ehi rutei!” ehi tẽi yuvɨreco.
\v 52 Esepia, ndoicua vɨtei eté pan apo atɨ agüer
yuvɨreco, yavai vɨte seroya ãgua yuvɨreco chupe.
\s Jesús ombogüera ava imbaheasɨ vahe Genesaret pendar
\p
\v 53 Osasase ɨpa, oyepota Genesaret ɨvɨ rese yuvɨraso,
ahe ɨmbehɨve oñapɨchiño carite yuvɨreco.
\v 54 Yuvɨnosepa ramomiseve, ava oicua voi Jesús
yuvɨreco.
\v 55 Ichui opacatu ahe ɨvɨ pɨpendar güeru imbaheasɨ
vahe Jesús upe yuvɨreco.
\v 56 Oyepotase que tecuamive, anise tecua guasuve, caha
pɨpe oɨ-oɨmi rupi, ahe supi imbaheasɨ vahe ocar rupi
vɨnosepa voi yuvɨreco. “Topocomi tẽi nde turucuar popɨ
rese” ehi yuvɨreco chupe. Evocoiyase opacatu sese opoco
vahe, ocuerapa voi eté yuvɨreco.
\c 7
\s Mbahe omonguɨha vahe ava recocuer
\p
\v 1 Evocoiyase fariseo eta, Moisés porocuaita rese oporombohe vahe avei yugüeru Jerusalén sui oyemboya Jesús rese yuvɨreco.
\v 2 Ahese ahe osepia Jesús remimbohe ocaru ãgua iyepoiẽhɨse porocuaita mboavɨyeẽhɨse yuvɨreco, sese oñemoɨro yuvɨreco chupe.
\v 3 (Esepia, fariseo iyavei opacatu judío eta aracahendar recocuer sui ndipoisai eté yuvɨreco, sese oyepoiẽhɨse ndocarui eté yuvɨreco yepi.
\v 4 Mbahe rerocuasa sui oyevɨse, ndocarui oyepoiẽhɨ vɨteseve yuvɨreco. Iyavei tecocuer aracahendar tẽi oyapo vɨte yuvɨreco inungar ɨgua rɨru pɨisa, mbahe rɨru guarepochi apoprɨ iyavei vupa moatɨro tuprɨsa.)
\v 5 Sese fariseo eta iyavei Moisés porocuaita rese oporombohe vahe oporandu Jesús upe yuvɨreco:
\p —¿Mahera vo nde remimbohe yande ramoi aracahendar recocuer ndovɨroya iri yuvɨreco? Esepia ru, ahe ocaruño opo quɨha reseve yuvɨreco —ehi.
\p
\v 6 Jesús rumo aipo ehi chupe:
\p —Pe Tũpa reroyasar angahu tẽi peico vahe, supi tuprɨ ité Tũpa ñehe mombehusar Isaías rembicuachía aracahendar aipo ehi:
\q ‘Co tecua pendar ava oyuru pɨpe tẽi che mboetei yuvɨreco; ipɨhañemoñeta rumo amombrɨ tẽi che sui.
\q
\v 7 Oyerure tuprɨ tẽi yuvɨreco cheu.
\q Esepia, iporombohesa ava porocuaita tẽi’ ehi.
\m
\v 8 Ẽgüe peye pepoipa Tũpa porocuaita sui ava recocuer aracahendar rupi tẽi pe guata ãgua —ehi.
\p
\v 9 Iyavei aipo ehi iri chupe:
\p —Pe ramoi recocuer aracahendar pɨpe tẽi peseyaño co cotɨ Tũpa porocuaita.
\v 10 Esepia, Moisés aipo ehi: ‘Pemboyeroyara iyavei peipɨ̃tɨvɨira pe ru, pe sɨ avei no. Acoi iñehe mara vahe oyesupa upe ahe, Tomanoño, ehi’ ehi aracahe.
\v 11 Pe rumo aipo peye tẽi: ‘Acoi ava aipo ehi vahe vu upe, osɨ upe avei no: Ndiyai chira mbahe mondo ãgua pẽu. Esepia, che opacatu mbahe areco vahe Tũpa upe imondoprɨ, ahe Corbán, ehi’ peye;
\v 12 pe evocoiyase, aipo ehi vahe upe, ‘Ndiyai eté oyesupa pɨ̃tɨvɨi ãgua’ peye.
\v 13 Co nungar apo pɨpe Tũpa porocuaita ndaperoyai. Esepia, ndapepoi potai ava recocuer aracahendar sui. Setá mbahe co nungar peyapo vɨte —ehi.
\p
\v 14 Ipare, “Perio” ehi iri ava rehɨi upe.
\p —Peyapɨsaca, pesenducua tuprɨ che ñehe:
\v 15 Ndahei ocar sui tẽi ou ava recocuer monguɨha ãgua. Ahe rumo osẽ ipɨha sui.
\v 16 Acoi osendu pota vahe che ñehe, toyapɨsacaño sese —ehi.
\p
\v 17 Ipare oseyapase ava, oique oɨ pɨpe. Aheve semimbohe eta oporandu yuvɨreco co porombohesa omombehu vahe rese chupe.
\v 18 Ahe evocoiyase aipo ehi güemimbohe upe:
\p —Evocoiyase pe avei no, ¿ndapesenducuai? ¿Ndapeicuai vo acoi ocar sui oique vahe ava avɨterve nomboangaipai eté?
\v 19 Esepia niha, ndahei ipɨhave oso, ahe rumo oso yavɨterve. Ipare osẽ ichui —ehi ‘opacatu tembihu avɨyeño ité’ oyapave aipo ehi.
\p
\v 20 Ipare aipo ehi:
\p —Ava pɨha sui osẽ vahe rumo mbahe, ahe omonguɨha ava recocuer.
\v 21 Esepia, ava pɨhañemoñetasa sui osẽ pɨhañemoñeta raisa, yemboaguasasa, mondasa, porapichisa,
\v 22 mendasa sui yemboaguasasa, mbahe pota raisa, teco raisa, porombopasa, mbahe tẽi pota raisa, mbahe rese ñemoɨrosa, ava rese ñemoñeta tẽisa, teco ɨvate aisa, pɨhañemoñetasa nihɨvi vahe.
\v 23 Co mbahe opacatu naporai vahe yuvɨnose ava sui imboangaipa uca ãgua —ehi.
\s Cuña ndahei vahe judía vɨroya Jesús
\p
\v 24 Ichui Jesús osẽ oso tecua Tiro cotɨ. Aheve oique oɨ pɨpe, ndoyecua uca potai ava upe viña; ndoicatui rumo ava sui oñemi.
\v 25 Oime cuña vɨreco vahe omembrɨ cuñatai, ahe vɨreco caruguar oyese; ahe cuña oicuase Jesús recosa, oso voi sovai oñenopɨha.
\v 26 Ahe rumo ndahei judía, sirofenícia ɨguar ité. Ahe aipo ehi Jesús upe: “Enose che membrɨ sui caruguar” ehi.
\v 27 Jesús rumo aipo ehi chupe:
\p —Tahɨr judío rane toipɨsɨ mbahe yuvɨreco. Esepia, naporai yarocua pan tahɨr sui cave tohu imondo ãgua —ehi.
\p
\v 28 Co cuña aipo ehi:
\p —Supi eté, che Yar, cave avei rumo ohuño ité pan rahɨcuer ovɨapi vahe tahɨr mesavrɨ pendar —ehi.
\p
\v 29 Aipo ihese, aipo ehi:
\p —Avɨye ité nde ñehe. Eyevɨ eso. Caruguar osẽ nde membrɨ sui —ehi chupe.
\p
\v 30 Co cuña oyepotase güẽtave, osepia omembrɨ supave; yɨpɨve rumo osẽ caruguar ichui.
\s Jesús ombogüera mbɨa ndayapɨsai, iñehe ɨpɨtɨ-pɨtɨ vahe
\p
\v 31 Jesús oyevɨ oso Tiro ɨvɨ sui. Ipare osasa Sidón rupi oso, ambuae tecua eta Decápolis ɨvɨ rupi avei. Ichui oyepota ɨpa Galilea ve.
\v 32 Aheve mbɨa ndayapɨsai, iñehe ɨpɨtɨ-pɨtɨ vahe rerasosar: “Emondomi tẽi nde po iharɨve” ehi yuvɨreco chupe.
\v 33 Ichui Jesús vɨraso coi cotɨmi ava sui. Aheve ocuã omonde yapɨsa pɨpe. Ipare omondo güendɨ ñapecu rese.
\v 34 Ipare omahe ɨva rese, ipɨ̃tuhe pucu aipo ehi: “¡Efata!” ehi (‘timboisa’ ohesave aipo ehi).
\p
\v 35 Ahe pɨpeve voi yapɨsa tuprɨ, oñehe tuprɨ avei.
\v 36 “Ndapemombehui chira ambuae upe” ehi ahe mbɨa upe. Ahe rumo oicua ucaño ité ambuae ava upe yuvɨreco.
\v 37 Evocoiyase ava oyembovɨha guasusave, aipo ehi yuvɨreco: “Avɨye ité rumo mbahe sembiapo. ¡Esepia, ndayapɨsai vahe omboapɨsa, iñehe ɨpɨtɨ-pɨtɨ vahe avei omoñehengatu tuprɨ!” ehi yuvɨreco.
\c 8
\s Jesús oyopoi cuatro mil cuimbahe
\p
\v 1 Ñepei arɨ pɨpe setá ava oyemboya iri Jesús rese
yuvɨreco. Ndipoi rumo mbahe icaru ãgua. Sese oñehe
güemimbohe eta upe aipo ehi:
\p
\v 2 —Iparaɨsu catu co ava yuvɨreco cheu. Esepia,
mbosapɨ arɨ yuvɨrecoi yande pɨri, iyavei ndipoi eté
mbahe semihura.
\v 3 Amondopase sẽtave sɨeporẽhɨ reseve,
vɨrovɨapi-api tiẽtera tɨeporẽhɨ perɨ rupi yuvɨreco
viña. Esepia, setami ava yugüeru amombrɨ sui —ehi.
\p
\v 4 Semibohe aipo ehi yuvɨreco chupe:
\p —¿Mara yahera vo ava tohu mbahe mondo cohave ava
porẽhɨsave? —ehi.
\p
\v 5 Ahe oporandu:
\p —¿Mbovɨ vo pan pereco? —ehi.
\p —Orovɨreco siete pan —ehi semimbohe yuvɨreco chupe.
\p
\v 6 Evocoiyase, “Peguapɨ ɨvɨ harɨve” ehi ava rehɨi
upe. Ahese oipɨsɨ siete pan, “Avɨye ndeu” ehi Tũpa
upe. Ichui omboyaho-yaho pan imondo güemimbohe upe,
semimbohe evocoiyase omondo ava rehɨi upe yuvɨreco.
\v 7 Iyavei vɨreco movɨro pirami yuvɨreco, sese avei,
“Avɨye ndeu” ehi iri Tũpa upe. Ichui güemimbohe upe,
“Pemboyaho-yaho ava upe” ehi.
\v 8 Opacatu ité ava ocaru vahe ihɨ̃taro yuvɨreco. Ipare
rumo semimbohe omboapɨpo iri rane sumbɨrer siete ɨruova
yuvɨreco.
\v 9 Ava rehɨi ocaru vahe retacuer cuatro mil tuprɨ.
Ipare Jesús, “Avɨye, peso tuprɨ” ehi ava upe.
\v 10 Ipare voi eté yuvɨraso güemimbohe eta reseve
carite pɨpe Dalmanuta ɨvɨ rese.
\s Fariseo eta oporandu poromondɨisa rese yuvɨreco
\p
\v 11 Ipare fariseo eta oyepota Jesús ñehe poepɨ-epɨ
ãgua yuvɨreco. Jesús recoãha ãgua, oporandu ɨva
pendar poromondɨisa rese ‘¿Tũpa sui eté pĩha ou?’ oya
yuvɨreco chupe.
\v 12 Sese Jesús ipɨ̃tuhe pucu, aipo ehi:
\p —¡Mahera vo co ava oipota ɨva pendar poromondɨisa
che recocuer cua ãgua yuvɨreco! Namboyecuai chietera rumo
que ñepei evocoi nungar mbahe pẽu —ehi.
\p
\v 13 Ipare oseyapaño ava. Ichui yuvɨroha iri carite
pɨpe, osasapa ɨpa yuvɨraso sovai.
\s Fariseo porombohesa inungar pan mboapeposa
\p
\v 14 Jesús remimbohe sesarai pan sui yuvɨreco, ñepeimi
tẽi pan vɨraso güemihura yuvɨreco.
\v 15 Evocoiyase Jesús aipo ehi:
\p —Peicua catu fariseo iyavei Herodes pan mboapeposa sui
—ehi güemimbohe upe.
\p
\v 16 Aipo ehise, semimbohe: “Pan ndayaruise revo aipo ehi
yandeu” ehi-ehi tẽi oyeupe yuvɨreco.
\p
\v 17 Ahe rumo oicua güemimbohe pɨhañemoñetasa, aipo
ehi:
\p —¿Mahera, “Pan ndayarui” peye? ¿Ndapeicua vɨtei vo
che rembiapo? ¿Yavai vɨte tie seroya ãgua pẽu?
\v 18 Oime tẽi pe resa, ndapesepiai rumo; oime tẽi pe
nambi, ndapesendui rumo mbahe. ¿Ndapeyemomahenduha iri vo
\v 19 acoi amboyaho-yahose cinco pan sui ava cinco mil vahe
tohu? ¿Mbovɨ ɨruova vo acoi sumbɨrer pemonuha iri?
—ehi.
\p —Doce ɨruova —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 20 —Iyavei acoi amboyaho-yahose siete pan sui ava
cuatro mil vahe tohu, ¿mbovɨ ɨruova vo acoi pemonuha
sumbɨrer no? —ehi.
\p —Siete ɨruova —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 21 Ipare aipo ehi:
\p —¿Ndapesenducua vɨtei vo? —ehi güemimbohe upe.
\s Jesús ombogüera ava ndasesapɨsoi vahe tecua Betsaida
ve
\p
\v 22 Oyepotase Jesús tecua Betsaida ve, ahe ramoseve voi
ogüeru ndasesapɨsoi vahe yuvɨreco chupe ‘epocomi tẽi
sese’ oya yuvɨreco.
\v 23 Evocoiyase oipopɨsɨ ndasesapɨsoi vahe seraso co
cotɨmi tecua sui. Aheve omondo güendɨ sesa rese, omondo
avei opo iharɨve. Ipare oporandu chupe: “¿Eresepia vo
mbahe?” ehi.
\v 24 Ndasesapɨsoi vahe omahese, aipo ehi:
\p —Asepia ava inungar ɨvɨra oguata vahe yuvɨreco
—ehi.
\p
\v 25 Evocoiyase omondo iri opo sesa rese. Ipare co mbɨa
omahe tuprɨ ité cute, ocuera ité, opacatu mbahe osepia
tuprɨ.
\v 26 Ichui Jesús omondo sẽtave aipo ehi chupe:
\p —Ereyevɨ iri eme tecuave —ehi.
\s Pedro oicua uca Jesús Tũpa Rembiporavo seco rese
\p
\v 27 Ipare yuvɨraso Jesús güemimbohe reseve ɨvɨ
Galilea sui tecua Cesarea cotɨ, Filipo ɨvɨ rese. Perɨ
rupi oporandu güemimbohe upe:
\p —¿Mara ehi vo ava oñehe yuvɨreco che rese? —ehi.
\p
\v 28 Semimbohe evocoiyase omboyevɨ yuvɨreco chupe:
\p —Amove ava, “Juan Oporoãpiramo vahe” ehi yuvɨreco
ndeu; ambuae evocoiyase, “Elías” ehi; ambuae, “Tũpa
ñehe mombehusar mboetasa” ehi yuvɨreco ndeu —ehi.
\p
\v 29 Evocoiyase oporandu iri güemimbohe upe:
\p —Pe no, ¿ava, “Co secoi” peye ru pe cheu no? —ehi.
\p Pedro evocoiyase aipo ehi chupe:
\p —Nde niha Tũpa Rembiporavo Poropɨ̃sɨrosar ereico
—ehi.
\p
\v 30 Jesús rumo, “Pemombehui rene que ñepei ava upe”
ehi.
\s Jesús omombehu omano ãgua
\p
\v 31 Evocoiyase Jesús omboɨpɨ oporombohe: “Che, Ava
Rɨquehɨr, che paraɨsu itera, iyavei opacatu judío
rerecuareta, pahi rerecuar ɨvate catu vahe iyavei Moisés
porocuaita rese oporombohe vahe remiamotarẽhɨ aicora. Ahe
avei che yuca ucara yuvɨreco. Acuerayevɨra rumo mbosapɨ
arɨ rupi” ehi.
\v 32 Ahe omboyecua tuprɨ ité chupe. Evocoiyase Pedro
vɨraso co cotɨmi chupe oñehengata ãgua.
\v 33 Oyemboyere rumo, omahe güemimbohe eta rese,
oñehengata Pedro upe aipo ehi:
\p —¡Esɨrɨ che sui, Caruguar! Esepia, nde
nandepɨhañemoñetai mbahe Tũpa upendar rese; ava nungar
tẽi nde pɨhañemoñeta eico —ehi.
\p
\v 34 Evocoiyase Jesús, “Perio” ehi güemimbohe upe,
iyavei ambuae ava upe aipo ehi:
\p —Acoi ava oguata pota vahe che rupi, topoi mbahe
güemimbotar tẽi aposa sui, iyavei inungar-ra curusu rese
ovosɨira viña, toyemoingatu voi che recocuer rese
oparaɨsu ãgua iyavei toguata tuprɨ che rupi.
\v 35 Esepia, acoi ava güetecuer tẽi raɨsupar, ocañɨ
tẽi etera. Acoi ava omocañɨ tẽi vahe rumo güetecuer
che recocuer rese, ñehesa ñepɨsɨrosa sui avei, ahe
oñepɨsɨrora.
\v 36 ¿Avɨye ai angahu pĩha ava upe opacatu mbahe ɨvɨ
pɨpendar pɨsɨ ãgua tẽi, ahe ae tẽi omocañɨ
güecocuer yuvɨreco viña?
\v 37 ¿Mbovɨ pĩha omondora ava güecocuer repɨrã
viña?
\v 38 Esepia, acoi ava yuvɨnochi ai vahe che sui iyavei
che ñehengagüer sui ava angaipa viyar ndaseco tuprɨi
vahe rovai, che avei, Ava Rɨquehɨr, ẽgüe ahera acoi
ayevɨse che Ru reco pĩrata porañetesa pɨpe, sembiguai
rehɨi ɨva pendar maranehɨ reseve curi —ehi.
\c 9
\p
\v 1 Ipare Jesús aipo ehi iri:
\p —Supi eté, oimera amove cohave ava nomano vɨtei
chivaherã, osepia rane itera ouse Tũpa mborerecuasa
ipĩratasa pɨpe yuvɨreco curi —ehi.
\s Jesús ñecuñaro agüer
\p
\v 2 Seis arɨ pare, Jesús vɨraso Pedro, Santiago, Juan
reseve ɨvɨtrɨ ɨvate vahesave oyeupi. Aheve avɨyeteramo
tẽi oñecuñaro güemimbohe rovai.
\v 3 Iturucuar sendɨ́, morochí eteanga. Ndipoi eté que
ava co nungar co ɨvɨ pɨpe turucuar oyosei vahe.
\v 4 Iyavei avɨyeteramo tẽi oyemboyecua Elías, Moisés
reseve Jesús rese oñemoñeta yuvɨnoha.
\v 5 Ipare Pedro aipo ehi chupe:
\p —Ore mbohesar, ¡avɨye ai eté cohave yaico! Toroyapo
mbosapɨ teyupami: ñepei ndeu nara, ambuae Moisés upe,
ambuae evocoiyase Elías upe nara —ehi.
\p
\v 6 Osɨquɨye tẽi semimbohe yuvɨreco. Sese Pedro
ndoicuaise oñehe ãgua, aipo ehiño tẽi.
\v 7 Ahe ramoseve avei ogüeyɨ ɨva quɨha iharɨve,
oyopɨpa tuprɨ yuvɨreco. Ahe ipãhuve oyeendu ñehesa
aipo ehi vahe: “Co che Rahɨr, che rembiaɨsu; peyapɨsaca
catu iñehe rese” ehi vahe.
\v 8 Ahe ramoseve avei omahese oɨvɨi yuvɨreco, ndosepiai
eté que ambuae ava, Jesús güeraño tuprɨ ité osepia
opãhuve yuvɨreco.
\p
\v 9 Ipare ogüeyɨ ɨvɨtrɨ sui yuvɨreco, aipo ehi
güemimbohe upe ou: “Ndapemombehui chietera que ñepei ava
upe co mbahe pesepia vahe, pemombehura rumo acoi che, Ava
Rɨquehɨr, acuerayevɨse voi” ehi.
\v 10 Oyeupeñomi tẽi vɨreco aipo ñehesa yuvɨreco, ahe
rumo oporandu-randu oyeupe: “¿Mara oya pĩha aipo,
‘Acuerayevɨra’ ehise?” ehi tẽi yuvɨreco.
\v 11 Evocoiyase semimbohe oporandu chupe:
\p —¿Mahera ru Moisés porocuaita rese oporombohe vahe:
“Elías rane rumo oura curi” ehi yuvɨreco? —ehi
yuvɨreco chupe.
\p
\v 12 Evocoiyase aipo ehi chupe:
\p —Elías rane ité niha oura opacatu mbahe moingatu
ãgua. ¿Mahera aracahendar icuachiaprɨ pɨpe aipo ehi:
“Ava Rɨquehɨr oiporarara mbahe, yamotarẽhɨmbrɨ avei
secoira” ehi?
\v 13 Che niha aipo ahe pẽu: Elías rumo ou ité, ava
evocoiyase opacatu güemimbotar tẽi oyapo yuvɨreco sese.
Ẽgüe ehi opacatu yavɨye aracahendar icuachiapɨrer sese
—ehi.
\s Jesús ombogüera chĩhivahe caruguar rerecosar
\p
\v 14 Ipare oyevɨ yuvɨreco güemimbohe recosave. Aheve
osepia ava rehɨi oyere guasuse yuvɨreco sese, iyavei oime
aheve Moisés porocuaita rese oporombohe vahe
oiñehepoepɨ-epɨ semimbohe yuvɨreco.
\v 15 Ichui Jesús repiase, opacatu yuvɨnoña yuvɨraso
chupe “avɨrave” apo.
\v 16 Evocoiyase ahe oporandu ava eta upe:
\p —¿Mbahe rese vo peporandu-randu peyeupe? —ehi.
\p
\v 17 Ñepei ipãhu pendar omboyevɨ chupe:
\p —Porombohesar, co aru che rahɨr ndeu, vɨreco vahe
caruguar oyese, nomoñehengatu ucai vahe yepi.
\v 18 Iyavei que iguatasa rupi co caruguar avɨyeteramo
tẽi opocose sese, oitɨ voi ɨvɨve iyavei
sendɨrɨyuiyusu, sãitere-tere avei; sese cũritei
nipirata iri eté. “Penosemi caruguar ichui” ahe tẽi nde
remimbohe eta upe. Ahe rumo ndoicatui eté yuvɨreco —ehi.
\p
\v 19 Jesús omboyevɨ chupe:
\p —¡Too, ndapeyeroya tuprɨ vɨtei eté che rese!
¿Mbovɨ rupi rutei vo aico vɨtera pe pãhuve che
ñemosasa pɨpe? Peru evocoi chĩhivahe cheu —ehi.
\p
\v 20 Evocoiyase ogüeru yuvɨreco chupe. Osepiase caruguar
Jesús, oitɨ uca iri chĩhivahe ɨvɨve. Omboapayere-yere
iyavei sendɨrɨyui guasu-guasu.
\v 21 Sese oporandu tu upe:
\p —¿Mbahese vo na ehi chupe? —ehi.
\p Tu evocoiyase aipo ehi:
\p —Ichĩhivahemi suive ité.
\v 22 Amove co caruguar oitɨ uca tatave, ɨve avei yuca
pota uca ãgua yepi. Sese ereicatuse, ore pɨ̃tɨvɨiñomi
tẽi catu eve ore paraɨsuerecosave —ehi.
\p
\v 23 Jesús aipo ehi chupe:
\p —¡Mahera, “Ereicatuse” ere cheu! Acoi che rese
oyeroya vahe upe opacatu mbahe yaposa —ehi.
\p
\v 24 Aipo hese tu,
\p —¡Orovɨroya niha, che pɨ̃tɨvɨi ru eve nde reroya
catu ãgua! —ehi pĩrata chupe.
\p
\v 25 Osepiase Jesús ava rehɨi, oyemboyase sese, oñehe
pĩrata caruguar upe aipo ehi:
\p —Caruguar noñehei vahe, ndayapɨsai vahe, che orocuai,
epoi co chĩhivahe sui, ereique iri eme secocuer rese
—ehi.
\p
\v 26 Caruguar sãse pucu chĩhivahe yuca tuprɨ oso.
“Omano ité co chĩhivahe” ehi ambuae ava yuvɨreco.
\v 27 Jesús rumo oipopɨsɨ imopuha; evocoiyase chĩhivahe
opũha tuprɨ voi eté.
\p
\v 28 Ichui oique oɨ pɨpe. Aheve semimbohe ahe aemi
oporandu yuvɨreco chupe:
\p —¿Mahera pĩha ndoromose catui eté caruguar ichui?
—ehi yuvɨreco.
\p
\v 29 Jesús rumo aipo ehi güemimbohe upe:
\p —Yeroquɨ iyavei yecuacu pɨpeño ité niha co nungar
caruguar yaicatu imombo —ehi.
\s Jesús omombehu iri omano ãgua
\p
\v 30 Ichui yuvɨnosepase, yuvɨraso ɨvɨ Galilea rupi.
Jesús rumo ndoyemboyecua uca potai eté que ambuae ava
upe.
\v 31 Esepia, güemimbohe güeraño ité ombohe aipo ehi:
\p —Che, Ava Rɨquehɨr, imondoprɨ aicora che
amotarẽhɨmbar povrɨve, che yuca aveira yuvɨreco,
mbosapɨ arɨ rupi rumo acuerayevɨra —ehi.
\p
\v 32 Semimbohe rumo ndosenducuai eté oyeupe ñehesa
yuvɨreco iyavei osɨquɨye chupe porandu ãgua yuvɨreco
yepi.
\s ¿Ava vo seco ɨvate catu vahe?
\p
\v 33 Ipare oyepota tecua Capernaum ve yuvɨreco.
Yuvɨroiquese oɨ pɨpe,
\p —¿Mbahe rese vo acoi peyeaca-aca peico perɨ rupi?
—ehi güemimbohe upe.
\p
\v 34 Ahe rumo noñehei tuprɨ yuvɨreco chupe. Esepia,
perɨ rupi, “¿Ava pĩha ɨvate catu vahe?” ehi asɨ-asɨ
oyeupe yuvɨreco.
\v 35 Evocoiyase oguapɨsave, “Periopa” ehi güemimbohe
upe, aipo ehi avei:
\p —Oimese pe pãhu pendar oyemboɨvate ai vahe, ahe rumo
seco ɨvɨ cotɨ catura opacatu sui ava eta pɨ̃tɨvɨi
ãgua —ehi.
\p
\v 36 Ipare oipɨsɨ chĩhivahe güemimbohe pãhuve senoha
aipo ehi:
\p
\v 37 —Acoi ava oipɨsɨ vahe co chĩhivahemi nungar che
rer pɨpe sereco, che ité che pɨsɨ yuvɨreco; iyavei
acoi ava che pɨsɨ vahe, ndahei che güeraño che pɨsɨ,
oipɨsɨ aveira che mbousar —ehi.
\s Acoi ndahei vahe yande amotarẽhɨmbar, ahe yande
mboyoyasar secoi
\p
\v 38 Evocoiyase Juan aipo ehi chupe:
\p —Ore mbohesar, orosepia mbɨa nde rer pɨpe omombo vahe
caruguar. Ahe rumo ndoguatai cũritei ore rupi; ore ité
ndoroipotai chupe —ehi.
\p
\v 39 Jesús rumo,
\p —Aní ẽgüe peye —ehi—. Esepia, ndipoi eté que
ambuae oyapo vahe poromondɨisa che rer pɨpe, oicatu
vaherã oñehe rai che rese.
\v 40 Sese ndayande amotarẽhɨi vahe, ahe yande mboyoyasar
secoi.
\v 41 Acoi que omondo vahe ɨ vaso pɨpe che rupi pe recosa
pɨpe pẽu, evocoi nungar oipɨsɨ itera porerecosa oyeupe
nara —ehi.
\s Yaicua catura mbahe tẽi apoẽhɨ ãgua
\p
\v 42 “Acoi que ava omboangaipa uca vahe co chĩhivahemi
nungar che reroyasar, iyacatu evocoi nungar ñapɨchisa ita
mbahe mbocuhisa iyesɨho rese para guasu pɨpe imombo
ãgua.
\v 43 Sese pe po pe mboangaipa uca vahe peyasɨa ité
peyesui. Esepia, avɨye catu peiquera tecove apɨrẽhɨsave
ñepei pe po rese, peso rãgüer sui que ñuvɨrío pe po
rese tata guasu apɨrẽhɨsave.
\v 44 Aheve acoi uru nomanoi vahe, tata ndogüei vahe avei.
\v 45 Pe pɨ pe mboangaipa ucase, peyasɨa avei peyesui.
Esepia, avɨye catu ndape pɨndugüei peique tecovesave,
que ñuvɨrío pe pɨ rese peique rãgüer sui tata guasu
ndopai vahesave.
\v 46 Aheve acoi uru nomanoi vahe, tata ndogüei vahe avei.
\v 47 Pe resa avei pe mboangaipa ucase, penose ité
peyesui. Esepia, avɨye catu peique ñepei pe resa rese
Tũpa mborerecuasave que ñuvɨrío pe resa rese tata guasu
apɨrẽhɨsave pe reique rãgüer sui.
\v 48 Aheve acoi uru nomanoi vahe, tata ndogüei vahe avei.
\p
\v 49 “Esepia, opacatu ava imoehesara tata nungar pɨpe.
\v 50 Sese yucrɨ avɨye ai eté. Nasehe irise rumo,
ndayaicatui chira imoehe iri ãgua. Peico catu yucrɨ
nungar mbahe tuprɨ pɨpe peyeupe nara” ehi.
\c 10
\s Jesús oporombohe mendasa sui poiẽhɨ ãgua
\p
\v 1 Ipare Jesús osẽ tecua Capernaum sui, oso Judea ɨvɨ rupi ɨai Jordán rovai arɨ sẽsa cotɨ. Aheve ava rehɨi oñemonuha iri yuvɨreco sese. Iyavei ombohe iri ava güecocuer rupi tuprɨ.
\v 2 Evocoiyase fariseo oyemboya seco rãha ãgua tẽi yuvɨreco sese, “¿Avɨye pĩha cuimbahe omenda vahe opoi güembireco sui?” ehi yuvɨreco chupe.
\v 3 Ahe rumo omboyevɨ chupe:
\p —¿Mara ehi vo acoi Moisés porocuaita pɨpe? —ehi.
\p
\v 4 Ahe evocoiyase omboyevɨ yuvɨreco chupe:
\p —Moisés remimombehu aipo ehi: “Pemondora pe rembireco upe cuachiar poisa resendar pe poi ãgua pe rembireco sui” ehi —ehi fariseo yuvɨreco chupe.
\p
\v 5 Evocoiyase fariseo upe aipo ehi:
\p —Moisés omondo co porocuaita pe poreroyaẽhɨsa pɨpe sui pẽu.
\v 6 Yɨpɨsuive ité niha, ‘Tũpa oyapo opacatu mbahe, oyapo avei cuimbahe, cuña reseve.
\v 7 Sese niha cuimbahe omendase, oyepepɨra oyesupa sui güembireco rese ité yuvɨrecoi ãgua.
\v 8 Evocoiyase ñuvɨrío yuvɨrecoira ñepei ava nungar.’ Sese ndahe iri ñuvɨrío, ñepei nungar ité yuvɨrecoira.
\v 9 Evocoiyase ava Tũpa omomenda vahe oyese, ndiyai ava tẽi omboyepepɨ yuvɨreco oyesui —ehi.
\p
\v 10 Oɨve yuvɨrecoi vɨtese, semimbohe oporandu iri co mbahe rese yuvɨreco chupe.
\v 11 Evocoiyase ahe aipo ehi:
\p —Acoi opoi vahe güembireco sui omendase ambuae cuña rese, oyemboaguasa tẽi vahe güembireco sui.
\v 12 Acoi cuña opoise omer sui omendase ambuae cuimbahe rese, ahe oyemboaguasa tẽi vahe avei —ehi güemimbohe upe.
\s Jesús osovasa chĩhivahe
\p
\v 13 Ipare ogüeru chĩhivahe Jesús upe yuvɨreco sese ipoco ãgua. Semimbohe rumo, “¿Mahera vo peruño tẽi chĩhivahe?” ehi opɨha vɨ̃racuasa pɨpe serusar upe yuvɨreco.
\v 14 Evocoiyase Jesús osepiase, ndasorɨi güemimbohe upe aipo ehi:
\p —¡Mahera ndapeipotai iyu ãgua! Toyugüeruño chĩhivahe cheu. Esepia, co chĩhivahe nungar ava yuvɨroiquera che Ru Tũpa mborerecuasave.
\v 15 Supi eté, acoi ndoipɨsɨi vahe che Ru Tũpa mborerecuasa chĩhivahe nungar yuvɨreco, ahe evocoiyase ndoyuvɨroiquei chietera ipɨpe —ehi.
\p
\v 16 Evocoiyase oipɨsɨ, omondo opo iharɨve osovasa.
\s Ñepei mbɨa chĩhivahe imbahe eta vahe oñehe Jesús upe
\p
\v 17 Oguata vɨtese Jesús yuvɨreco, aheseve mbɨa chĩhivahe oña oso sovai, oñenopɨha, oporandu chupe:
\p —Porombohesar avɨye vahe, ¿mbahe vo ayapora tecovesa apɨrẽhɨ vahe rereco ãgua? —ehi.
\p
\v 18 Jesús evocoiyase aipo ehi ahe mbɨa upe:
\p —¿Mahera vo, “Avɨye vahe” ere cheu? Oime rumo ñepei avɨye vahe ité, ahe Tũpa secoi.
\v 19 Ereicua niha Tũpa porocuaita: ‘Ndereporoyucai chira, nandeaguasai chira, nandemondai chira, nanderemirai chira ambuae ava rese, ndereporombopai chira, eremboyeroyara nde ru, nde sɨ avei’ ehi vahe —ehi.
\p
\v 20 Ahe mbɨa rumo,
\p —Porombohesar, che aipo nungar opacatu amboavɨye ité che chĩhivahe suive —ehi.
\p
\v 21 Evocoiyase omahe saɨsusave sese, aipo ehi chupe:
\p —Ñepei mbahe rumo ipane vɨte ndeu: eso, emondopa rane nde mbahe; ahe seprɨ evocoiyase emondo ava iparaɨsu vahe upe. Ichui ererecora mbahe avɨye vahe ɨvave. Ipare ereguatara che rupi —ehi chupe.
\p
\v 22 Aipo oyeupe hese rumo, ahe mbɨa oyepepɨño ichui ovɨharẽhɨsave oso. Esepia, ahe mbahe yar ité secoi.
\p
\v 23 Evocoiyase omahe oɨvɨindar güemimbohe rese, aipo ehi:
\p —¡Yavai eté rumo ava mbahe yar reique ãgua che Ru Tũpa mborerecuasave! —ehi.
\p
\v 24 Semimbohe evocoiyase, “¡Mara ehi rutei!” ehi tẽi iñehe renduse yuvɨreco. Ahe rumo omombehu iri:
\p —Che rahɨreta, ¡yavai eté Tũpa mborerecuasave imbahe eta vahe reique ãgua ombahe eta rese tẽi ipɨhañemoñeta vahe upe!
\v 25 Yavai rai camello upe yucuar rupi seique ãgua, ava imbahe eta vahe upe rumo yavai catu che Ru mborerecuasave seique ãgua —ehi.
\p
\v 26 Aipo nungar renduse oyepɨhamondɨi guasu yuvɨreco. Oporandu-randu tẽi oyeupe yuvɨreco: “¿Ava angahu pĩha oñepɨsɨrora yuvɨreco viña?” ehi.
\p
\v 27 Evocoiyase omahe güemimbohe rese aipo ehi:
\p —Ava tẽi upe rumo yavai aipo nungar mbahe apo ãgua; Tũpa upe rumo ndayavaimi eté. Esepia, Tũpa opacatu mbahe mboavaisarẽhɨ secoi —ehi.
\p
\v 28 Ipare Pedro aipo ehi:
\p —Ore Yar, ore rumo oroseyapa opacatu ore mbahe nde rupi ore guata ãgua —ehi chupe.
\p
\v 29 Omboyevɨ rumo Pedro upe:
\p —Supi eté co aipo ahe pẽu: acoi che raɨsusa pɨpe iyavei ñehesa ñepɨsɨrosa raɨsusa pɨpe oseyapa vahe güẽta, vɨquehɨr, vɨvrɨ, güeindrɨ, vu, osɨ, guahɨr iyavei oɨvɨ,
\v 30 ahe oipɨsɨra omahera co ɨvɨ pɨpe cien yupagüer rupi avei oɨ, vɨvrɨ, güeindrɨ, osɨ, guahɨr iyavei ɨvɨ. Yepe oiporarara mbahe-mbahe tẽi viña. Ipare rumo tecua ambuaeve oipɨsɨ aveira tecovesa apɨrẽhɨ vahe curi.
\v 31 Setá vai rumo cũritei yɨpɨndar vahe; ipa tẽira yuvɨrecoi. Setá aveira cũritei ipa tẽi vahe, yɨpɨndar yuvɨrecoira curi —ehi.
\s Jesús omombehu imombosapɨsa rupi omano ãgua
\p
\v 32 Yuvɨrasose Jerusalén ve, Jesús tenonde secoi güemimbohe upe. Semimbohe rumo ndoyembovɨhai iyavei saquɨcuerindar osɨquɨye yuvɨreco. Aheve Jesús oñehe iri co cotɨmi güemimbohe doce yuvɨrecoi vahe upe. Ichui omboɨpɨ imombehu co mbahe-mbahe tẽi reime ãgua chupe aipo ehi:
\v 33 “Peicua niha, yasora tecua Jerusalén ve, aheve rumo che, Ava Rɨquehɨr, che pɨsɨra che mondo pahi eta rerecuar iyavei Moisés porocuaita rese oporombohe vahe povrɨve yuvɨreco. Ahe, ‘Tomano’ ehira yuvɨreco cheu. Ipare che mondo aveira ava ndahei vahe yande mu upe yuvɨreco.
\v 34 Mara ehi-ehi tẽira yuvɨreco cheu, ondɨvɨ-ndɨvɨra, oyuvɨrocua-rocuara che rese, che yuca aveira yuvɨreco. Mbosapɨ arɨ rupi rumo acuerayevɨra” ehi güemimbohe upe.
\s Mbahe avɨye vahe rese oporandu Santiago, Juan reseve yuvɨreco
\p
\v 35 Ipare oyemboyase Zebedeo rahɨr Santiago, Juan Jesús rese aipo ehi yuvɨreco chupe:
\p —Ore mbohesar, oroipota ereyapo mbahe avɨye vahe oreu —ehi.
\p
\v 36 Ahe evocoiyase,
\p —¿Mbahe vo peipota ayapo vaherã pẽu? —ehi chupe.
\p
\v 37 —Ore oroipota nde mborerecua porañetesave ore mboguapɨra ndeyepɨri eve, ñepei nde mbahe rese pocosa cotɨ, ambuae nde mbahe rese pocoẽhɨsa cotɨ —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 38 Evocoiyase omboyevɨ:
\p —Pe ndapeicuai mbahe rese pe porandu. ¿Peiporara catura pĩha che co mbahe-mbahe tẽi aiporara vaherã, inungar-ra que ɨgua iro vahe aɨhu vaherã viña? Iyavei, ¿peicatura pĩha che ãpiramosa aipɨsɨ vaherã pɨsɨ? —ehi.
\p
\v 39 —Taa, oroicatuño itera —ehi yuvɨreco.
\p Evocoiyase ahe aipo ehi chupe:
\p —Supi eté peɨhura co mbahe iro vahe, peipɨsɨ aveira ãpiramosa che aipɨsɨ vaherã nungar.
\v 40 Co rumo ndiyai cheu che pɨri pe guapɨ ãgua, che mbahe rese pocosa cotɨ, ambuae che mbahe rese pocoẽhɨsa cotɨ. Che Ru Tũpa omoingatu güembiporavo upe nara oguapɨ vaherã che ɨpɨve —ehi.
\p
\v 41 Evocoiyase ambuae semimbohe diez yuvɨrecoi vahe iñehe renduse, oñemoɨro Santiago, Juan upe yuvɨreco.
\v 42 Ahe rumo, “Perio” ehi opacatu upe. Ipare aipo ehi:
\p —Peicua niha acoi mborerecuar guasu yuvɨrecoi vahe Tũpa cuaparẽhɨ oporocuai oporoyuca ai tẽisa pɨpe. Iyavei acoi ɨvate catu vahe oyeecoapɨrasá iteanga omborerecuasa pɨpe yepi.
\v 43 Pe rumo ẽgüe ndapeyei chira pe yeereco. Iyacatu rumo acoi ava oipota vahe ɨvate catu güeco ãgua pe pãhuve, ihañeco rane itera opacatu ambuae ava rese.
\v 44 Iyavei acoi pe pãhu pendar oipota vahe tenonde catu güeco ãgua, ihañeco tuprɨ ranera opacatu pe pãhu pendar rese.
\v 45 Aherã niha che, Ava Rɨquehɨr, ayu ndahei ava che rese ihañeco ãgua; che rumo ayu ava rese che hañeco ãgua, iyavei amondo vaherã che recocuer manosave ava eta repɨrã Caruguar povrɨ sui senose ãgua —ehi.
\s Jesús ombogüera Bartimeo sesapɨsoẽhɨsa sui
\p
\v 46 Ipare oyepota tecua Jericó ve yuvɨreco. Ahe tecua sui yuvɨnosese güemimbohe reseve, ava rehɨi avei, aheve perɨ popɨve mbɨa ndasesapɨsoi vahe Bartimeo serer vahe, Timoteo rahɨr, oguapɨ oĩ.
\v 47 Osenduse, “Jesús Nazaret pendar” hesa, osapucai pĩrata:
\p —¡Jesús, David suindar, che paraɨsuerecomi tẽi eve! —ehi chupe.
\p
\v 48 Ava rumo oyaca-yacaño, “¡Quiriri!” ehi yuvɨreco chupe. Ahe rumo,
\p —¡David suindar, che paraɨsuerecomi tẽi eve! —ehi pĩrataño ité chupe.
\p
\v 49 Evocoiyase osenduse iñehe, opɨta,
\p —Peñehe chupe —ehi.
\p Ichui oñehe yuvɨreco chupe:
\p —Eyemonguerẽhɨ, epũha. Esepia, oñehe aipo ndeu —ehi.
\p
\v 50 Aipo oyeupe he ramoseve, omomboño oturucuar guasu, opũha yesapɨha oso chupe.
\v 51 Evocoiyase oporandu ndasesapɨsoi vahe upe:
\p —¿Mbahe vo ereipota ayapo vaherã ndeu? —ehi.
\p Ahe evocoiyase,
\p —Porombohesar, che mbosarecomi tẽira eve viña —ehi.
\p
\v 52 Evocoiyase aipo ehi ahe mbɨa upe:
\p —Eso tuprɨño eico; erecuera niha. Esepia, ereyeroya ité che rese —ehi.
\p Ahe ramoseve ndasesapɨsoi vahe osareco tuprɨ ité. Ipare osoño ité Jesús raquɨcuei perɨ rupi.
\c 11
\s Jesús oique Jerusalén pɨpe
\p
\v 1 Ovɨrovɨse tecua Jerusalén yuvɨraso, serovɨcave
oime ñuvɨrío tecuami: Betfagé, Betania avei ɨvɨtrɨ
Olivo ɨ̃pɨimi. Aheve Jesús omondo ñuvɨrío
güemimbohe,
\v 2 aipo ehi chupe:
\p —Peso evocoi tecuami yande rovaindarve. Peyepotase
aheve, pesepiara guaricu ñapɨchimbrɨ imoha, ava ndoyeupi
vɨtei vahe yuvɨreco sese, ahe peyorañora seru.
\v 3 Acoi que ava: “¿Mahera vo ẽgüe peye?” ehise pẽu,
“Ore Yar oiporu pota, ipare niha omboyevɨ voiñora”
peyera chupe —ehi.
\p
\v 4 Evocoiyase ahe yuvɨraso perɨ rupi. Aheve guaricu
ñapɨchimbrɨ osepia imoha yuvɨreco oquendɨpɨve. Ichui
oyoraño seru yuvɨreco.
\p
\v 5 Evocoiyase ahe pendar ava,
\p —¿Mbahe peyapo? ¿Mahera vo peyora guaricu? —ehi
yuvɨreco chupe.
\p
\v 6 Ahe rumo Jesús ombohesa rupi tuprɨ ité omboyevɨ
yuvɨreco chupe. Evocoiyase, “Tovɨrasoño” ehi yuvɨreco
chupe.
\v 7 Ipare vɨraso guaricu Jesús upe, iyavei oturucuar
omondo iharɨve yuvɨreco. Ahese Jesús oyeupi iharɨve.
\v 8 Setá ava oipɨpira oturucuar perɨ rupi, ambuae ava
evocoiyase oyasɨa pindo omondo perɨ rupi saperã
yuvɨreco.
\v 9 Ava senonendar, saquɨcuerindar avei,
\p —¡Imboeteiprɨ, sovasaprɨ tasecoi ou vahe yande Yar
rer pɨpe! —ehi pĩrata yuvɨreco chupe—.
\v 10 ¡Sovasaprɨ yande ramoi David mborerecuasa tasecoi
ou vahe oico! ¡Ɨvave imboeteiprɨ tasecoi! —ehi
yuvɨreco chupe.
\p
\v 11 Ẽgüe ehi Jesús oiquese Jerusalén ve. Ipare oique
tũparo pɨpe. Aheve opacatu rupi mbahe osepia. Ipare
yuvɨraso Betania ve caharuse ité doce güemimbohe rese.
\s Jesús vɨreco megua higuera ndihai vahe
\p
\v 12 Ahere ayihive, yuvɨnosese Jesús tecua Betania sui,
ndasɨepoi oico.
\v 13 Osepiase amombrɨ ɨvɨra higuera so atɨ vahe, oso
chupe ‘¿iha pĩha?’ oyapave. Ahe rumo osepia so pãve tẽi
sese. Esepia, ahe ɨvɨra upe ndosupitɨ vɨtei iha ãgua.
\v 14 Evocoiyase aipo ehi ahe ɨvɨra upe:
\p —¡Co pɨpe suive ndipo iri chira ava nde ha yuvɨrohu
vaherã! —ehi.
\p Semimbohe osendu iñehe yuvɨreco.
\s Jesús omombopa ava mbahe mboepɨsar tũparo pɨpe sui
\p
\v 15 Ipare oyepota Jerusalén ve yuvɨreco. Aheve Jesús
oiquese judío tũparo guasu pɨpe, omboɨpɨ ava mbahe
mondosar, mbahe rerocuasar mombopa tuprɨ ocarve oico
iyavei ava guarepochi recuñarosar opa ombovapɨ mesa
imondo, apɨcasu mondosar renda avei ombovɨapi imondo.
\v 16 Ndoipotai eté que ambuae mbahe seroiquepɨrã
tũparo pɨpe.
\v 17 Ipare oporombohe aipo ehi:
\p —Icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: ‘Co che rẽta
yeruresa rẽtarã opacatu ava ɨvɨ pɨpendar uve nara’
ehi. Pe rumo imonda rai vahe rẽta nungar tẽi pereco
—ehi.
\p
\v 18 Pahi eta rerecuar iyavei oporombohe vahe Moisés
porocuaita rese osenduse, “¿Mara yahera pĩha sereco yuca
uca ãgua?” ehi voi yuvɨreco chupe. Osɨquɨye rumo
opacatu ava sui. Esepia, ahe ndoyembovɨhai iporombohesa
rese yuvɨreco.
\v 19 Pɨ̃tu ramomise, Jesús yuvɨnose güemimbohe eta
reseve yuvɨraso ahe tecua sui.
\s Ɨvɨra higuera ndihai vahe ipiru
\p
\v 20 Ahere ayihive, añihiveive yuvɨrasose, osepia
ɨvɨra higuera sapo suive ipirupa vahe yuvɨreco.
\v 21 Evocoiyase Pedro oyemomahenduha voi iñehe agüer
rese, sese aipo ehi Jesús upe:
\p —Ore mbohesar, esepia co ɨvɨra higuera upe ereñehe
rai vahecuer, opa ité ipiru —ehi.
\p
\v 22 Jesús evocoiyase,
\p —Peyeroya Tũpa rese —ehi—.
\v 23 Supi eté aipo ahe pẽu: acoi que ava ɨvɨtrɨ upe:
‘Esɨrɨ ave sui, eso para guasu pɨpe’ ehi vahe oyeroya
tuprɨse ité aipo hesa rese, ẽgüe ehi etera chupe.
\v 24 Sese aipo ahe pẽu: opacatu que mbahe rese
peporanduse pe yeroquɨsa pɨpe, peyeroya itera mbahe oime
vaherã rese pẽu, ahese peipɨsɨ itera.
\v 25 Acoi peyeroquɨse, yɨpɨndar peñero rane que pe
amotarẽhɨmbar upe, ahese ẽgüe ehi aveira pe Ru ɨva
pendar iñero pe angaipa rese pẽu.
\v 26 Ẽgüe ndapeyeise, pe Ru ɨva pendar avei niñeroi
chira pe angaipa rese pẽu —ehi.
\s Jesús mborerecuasa
\p
\v 27 Ipare oyevɨ Jerusalén ve yuvɨreco. Aheve Jesús
secoise judío tũparo guasu pɨpe, pahi eta rerecuar,
Moisés porocuaita rese oporombohe vahe, ava rerecuar guasu
avei oyemboya yuvɨreco sese.
\v 28 Aheve oporandu yuvɨreco chupe:
\p —¿Ava nde cuaita pɨpe vo ereyapo co nungar eico?
¿Ava vo ombou nde mborerecuarã ndeu co nungar apo ãgua?
—ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 29-30 Evocoiyase omboyevɨ chupe:
\p —Che avei aporandura mbahe rese pẽu: ¿Ava vo Juan
ombou ava ãpiramo ãgua; Tũpa pĩha, ava tẽi tie?
Pemboyevɨse cheu, ahese che avei amombehura pẽu ava
porocuaita rupi eté pĩha ayapo co mbahe vichico —ehi.
\p
\v 31 Evocoiyase oñemoñeta aipo ehi oyeupe yuvɨreco: “
‘Tũpa ombou’ yahese chupe viña, ahe evocoiyase: ‘¿Mahera
ru ndaperoyai?’ ehira yandeu.
\v 32 ‘Ava tẽi remimbou’ ndayahei chiaveira chupe” ehi.
Ahe osɨquɨye tẽi ambuae ava sui yuvɨreco. Esepia,
opacatu ité oicua Juan oñehe Tũpa suindar ñehesa rese
yepi.
\v 33 Evocoiyase omboyevɨ chupe yuvɨreco:
\p —Ndoroicuai eté Juan mbousar —ehi.
\p Ahese ahe aipo ehiño chupe:
\p —Sese che avei, “Ahe iporocuaita pɨpe co mbahe
ayapo” ndahei chietera pẽu —ehi mborerecuar guasu upe.
\c 12
\s Ava mbahe tẽi oporavɨquɨ vahe recocuer sui yembohesa
\p
\v 1 Evocoiyase Jesús omboyoya tecocuer ambuae ava
recocuer rese aipo ehi: “Oime mbɨa oñotɨ vahe uva
oɨvɨ pɨpe, ahe oñachi tuprɨ sereco iyavei oyapo mbahe
uva rɨcuer renose ãgua. Oyapo avei oɨ ɨvate vahe
opacatu mbahe moha ãgua. Ipare oseya oɨvɨ ava
oporavɨquɨ vahe upe iporu ãgua. Ichui osẽ, oso amombrɨ
vahesa rupi.
\v 2 Oyepotase arɨ uva pohosa, ahese omondo güembiguai
oporavɨquɨ vahe upe imboporandu ‘tomboumi uva pohoprɨ
cheundar cheu cute’ oyapave viña.
\v 3 Ahe rumo oipɨsɨño, inupa-nupa imboyevɨ tuprɨ tẽi
yuvɨreco.
\v 4 Evocoiyase ahe ɨvɨ yar omondo iri ambuae
güembiguai. Ahe oyapicha-pichaño ñaca rupi, iñehe
mara-mara tẽiño avei yuvɨreco chupe.
\v 5 Ipare omondo iri ambuae. Ahe oyucaño yuvɨreco. Ichui
omondo atɨ iri tẽi. Ahe ipãhu pendar rese
yuvɨrocua-rocuaño yuvɨreco, oyucaño avei ambuae
yuvɨreco.
\p
\v 6 “Iyavei ñepei opɨta vɨte, tahɨr ité, sembiaɨsu.
Ahe omondo ipa ‘co omboyeroyara yuvɨreco’ oyapave viña.
\v 7 Oporavɨquɨ vahe rumo aipo ehi oyeupe yuvɨreco: ‘Co
aipo oipɨsɨra vu mbahe. Yayucaño, yandeu nara pãve
topɨta co ɨvɨ’ ehi yuvɨreco.
\v 8 Ichui oipɨsɨ, oyucaño yuvɨreco. Ipare ovɨnose
sehõgüer ahe mitɨ sui co cotɨ yuvɨreco.
\p
\v 9 “¿Mbahe vo evocoiyase oyapora ɨvɨ yar? Osora
chupe, opara oyuca oporavɨquɨ vahe, iyavei omondopara
oɨvɨ ambuae ava upe.
\p
\v 10 “¿Ndapeyeroquɨi vo pe co icuachiaprɨ pɨpe? Aipo
ehi niha acoi:
\q ‘Co ita oɨ aposar opaño omombo yuvɨreco.
\q Ahe ita rumo avɨye catu vahe oɨ movɨracua tuprɨ
ãgua.
\q
\v 11 Ẽgüe ehi niha yande Yar yapo.
\q ¡Mara ehi rutei revo!’ ehi icuachiaprɨ pɨpe” ehi.
\p
\v 12 Evocoiyase ovɨraso pota voi Jesús soquenda ãgua
yuvɨreco. Esepia, ahe osenducua ité oyesendar
iporombohesa yuvɨreco. Ava sui osɨquɨyepave rumo opoiño
yuvɨreco ichui.
\s Fariseo osecoãha iri tẽi Jesús guarepochi rese
yuvɨreco
\p
\v 13 Ipare mborerecuar omondo fariseo iyavei mborerecuar
Herodes rupindar avei Jesús upe ‘toyavɨ angahu oñehe’
oya yuvɨreco chupe.
\v 14 Ahe yuvɨraso chupe aipo ehi:
\p —Porombohesar, ore oroicua nde supi eté vahe mbahe
eremombehu eico, nde niha ndereroyai vahe ava ñehesa tẽi.
Esepia, “Ẽgüe ehi co mbɨa” nderei eté ava upe iyavei
ereporombohe mbahe supi tuprɨ vahe Tũpa remimbotar apo
ãgua rese. ¿Avɨyera pĩha yamondo guarepochi rese
oporanduse Roma pendar mborerecuar ɨvate catu vahe upe
viña, aní tie? —ehi yuvɨreco.
\p
\v 15 Oicua ité rumo fariseo pɨhaẽhɨsa, sese aipo ehi
voi chupe:
\p —¿Mahera che moingue pota mbahe tẽi pɨpe peye? Peru
evocoiyase ñepei guarepochi cheu, tasepia —ehi.
\p
\v 16 Ipare fariseo güeru yuvɨreco chupe, ahe guarepochi
repiase, oporandu chupe:
\p —¿Ava rahanga vo co chini sese, iyavei ava rer vo co
chini sese no? —ehi chupe.
\p —Roma pendar mborerecuar guasu —ehiño fariseo
yuvɨreco chupe.
\p
\v 17 Evocoiyase aipo ehi fariseo upe:
\p —Pemondora mborerecuar upe mbahe chupendar; Tũpa
upendar mbahe evocoiyase pemondora Tũpa upe —ehi.
\p Evocoiyase oyepɨhamondɨi tẽi aipo oyeupe hese
yuvɨreco.
\s Saduceo oporandu Jesús upe cuerayevɨsa rese
secoãhasave
\p
\v 18 Evocoiyase saduceo “ndipoi eté cuerayevɨsa” ehi
vahe yugüeru Jesús upe. Oporandu tẽi angahu yuvɨreco
chupe:
\p
\v 19 —Porombohesar, Moisés niha oseya
güembicuachiagüer yandeu aipo ehi: “Que cuimbahe omenda
vahe omanose guahɨẽhɨseve, tɨvrɨ evocoiyase omendara
sembirecocuer rese ahe vɨquehɨr omano vahecuer upe nara
tahɨra oico.”
\v 20 Oime siete tuprɨ oyesuindar pãve yuvɨrecoi vahe.
Yɨpɨndar vahe omenda. Ichui omanoño, ndatahɨi eté
rumo.
\v 21 Ipare tɨvrɨ omenda vɨquehɨr rembirecocuer rese.
Ahe rumo omanoño, ndatahɨi avei rumo. Ẽgüe ehi tuprɨ
avei tɨvrɨ imombosapɨsa.
\v 22 Ẽgüe ehi co siete tuprɨ omenda ahe cuña rese,
ndatahɨi eté rumo yuvɨreco. Coiye rumo cuña omano avei
no.
\v 23 Evocoiyase opase ocuerayevɨ yuvɨreco, ¿uma
rembireco itera pĩha? Esepia niha, siete tuprɨ ité
omenda tẽi yuvɨreco sese —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 24 Evocoiyase Jesús omboyevɨ chupe:
\p —Pe pɨhañemoñeta pɨpe peyavɨ. Esepia, ndapeicuai
eté Tũpa ñehe icuachiaprɨ aracahendar, ndapeicuai avei
Tũpa pĩratasa.
\v 25 Supi eté omano vahe ocuerayevɨse, chupe ndipo iri
chira mendasa. Ahe rumo Tũpa rembiguai ɨva pendar nungar
yuvɨrecoira ɨvave.
\v 26 Co cuerayevɨsa resendar rumo amombehura pẽu: avɨye
ndapeyeroquɨi anga vahe Moisés rembicuachiagüer pɨpe,
acoi caha rese sendɨ guasu vahe avɨterve Tũpa aipo ehise
chupe: ‘Che Abraham, Isaac, iyavei Jacob Tũpa aico’ ehi
vahe.
\v 27 ¡Tũpa ndahei omano vahecuer Tũpa! ¡Ahe rumo
oicove vahe Tũpa secoi! Sese pe pɨhañemoñeta pɨpe
peyavɨ —ehi saduceo yuvɨrecoi vahe upe.
\s Porocuaita avɨye catu vahe
\p
\v 28 Ñepei Moisés porocuaita rese oporombohe vahe osendu
iñehe pĩratase oyeupe yuvɨreco, oicua avei Jesús
omboyevɨ tuprɨse iñehe yuvɨreco chupe, evocoiyase
oyemboya sese oporandu chupe:
\p —¿Uma vo porocuaita avɨye catu vahe opacatu sui?
—ehi.
\p
\v 29 Jesús omboyevɨ chupe:
\p —Yɨpɨndar mborocuaita avɨye catu vahe aipo ehi:
‘Pesendu Israel: yande Yar Tũpa aheño ité ñepei yande
Yar secoi.
\v 30 Eresaɨsura nde Yar Tũpa opacatu nde pɨhá pɨpe,
opacatu nde recocuer pɨpe, opacatu nde yapɨsacasa pɨpe
iyavei opacatu nde pĩratasa pɨpe’ ehi.
\v 31 Iyavei imoñuvɨriosa porocuaita ahe co: ‘Eresaɨsura
ambuae ava nde yeaɨsu nungar’ ehi. Ndipo iri ambuae
porocuaita avɨye catu vahe co sui —ehi.
\p
\v 32 Evocoiyase porocuaita rese oporombohe vahe aipo ehi
chupe:
\p —Avɨye tuprɨ ité aipo nde ñehe, Porombohesar. Supi
eté aipo ere oime ñepei Tũpa iyavei ndipoi eté ambuae.
\v 33 Iyavei yasaɨsura Tũpa opacatu yande pɨhá pɨpe,
opacatu yande yapɨsacasa pɨpe, opacatu yande pĩratasa
pɨpe, iyavei yasaɨsura ava yande yeaɨsu nungar. Ahe ité
avɨye catu mbahe seropovẽheprɨ sui iyavei opacatu
porerecosa sapɨprɨ tẽi sui —ehi.
\p
\v 34 Evocoiyase Jesús icuase co ava pɨhañemoñeta
tuprɨsa, aipo ehi chupe:
\p —Namombrɨimi ereico Tũpa mborerecuasa sui —ehi.
\p Ipare ndipo iri oyemonguerẽhɨ vahe oporandu vaherã
mbahe rese yuvɨreco chupe.
\s ¿Ava suindar pĩha Poropɨ̃sɨrosar?
\p
\v 35 Jesús oporombohese tũparo pɨpe aipo ehi:
\p —¿Mahera ru Moisés porocuaita rese oporombohe vahe:
“Poropɨ̃sɨrosar David suindar ité” ehi yuvɨreco?
\v 36 Esepia, David ité aipo ehi Espíritu Santo pĩratasa
pɨpe:
\q ‘Yar aipo ehi che Yar upe:
\q Eguapɨ che acato cotɨ, acoi che amondose voi eté nde
amotarẽhɨmbar nde povrɨve yuvɨreco’
\m ehi David aracahe.
\v 37 ¿Mahera ru, “Poropɨ̃sɨrosar David suindar
secoira” peye, David teieté, “Che Yar” ehise chupe?
—ehi.
\p Ava rehɨi oquerẽhɨsave ité osendu Jesús ñehe
yuvɨreco.
\s Jesús oicua uca Moisés porocuaita rese oporombohe vahe
recocuerai
\p
\v 38 Jesús aipo ehi oporombohesave: “Peicua catu Moisés
porocuaita rese oporombohe vahe sui. Esepia, ahe oturucuar
ipucu vahe rese oguata pota rai yuvɨreco yepi, iyavei
oipota oyeupe ‘avɨrave’ apo ãgua ocar rupi omboeteisa
pɨpe yuvɨreco.
\v 39 Oseca avei tenda porañete catu vahe güenara
otũparo pɨpe yuvɨreco yepi, iyavei carusave tenda avɨye
catu vahesave oguapɨ yuvɨreco yepi no.
\v 40 Iyavei cuña imer mano vahecuer rẽta vɨrocua-rocua
tẽi ichui. Oarondaguã tẽi avei oyeroquɨ pucu-pucu
yuvɨreco. Ahe rumo oipɨsɨra Tũpa ñemoɨrosa ipĩrata
catu vahe yuvɨreco curi” ehi.
\s Cuña imer mano vahecuer porerecosa
\p
\v 41 Ñepei arɨ Jesús oguapɨ oĩ porerecosa rɨru rovai
ava repia ãgua mara ehi oporerecosa imondo ipɨpe
yuvɨreco. Aheve setá mbahe yar omondoño ité guarepochi
yuvɨreco.
\v 42 Ahe pɨpeve oyepota cuña imer mano vahecuer
iparaɨsu vahe. Ahe avei omondo ñuvɨriomi guarepochi
oporerecosa ipɨpe.
\v 43 Evocoiyase Jesús oñehe güemimbohe upe aipo ehi:
\p —Supi eté che aipo ahe pẽu: co cuña imer mano
vahecuer iparaɨsu vahe setá catu guarepochi oporerecosa
omondo ambuae ava eta sui co guarepochi rɨru pɨpe.
\v 44 Ambuae ava eta rumo oguarepochi rumbɨrermi tẽi
omondo oporereco ãgua yuvɨreco; co cuña rumo oparaɨsusa
pɨpe opa ité omondo oguarepochi —ehi güemimbohe upe.
\c 13
\s “Imondurusara tũparo guasu” ehi Jesús
\p
\v 1 Jesús osẽse tũparo guasu pɨpe sui, ahese ñepei
semimbohe aipo ehi chupe:
\p —Ore mbohesar, ¡esepia oɨ ita imopuhaprɨ, icatuprɨ
ai! —ehi.
\p
\v 2 Jesús rumo omboyevɨ chupe:
\p —¿Pesepia co oɨ tuvichá vahe ité? Ndipoi chietera
rumo que ñepei ita oyeha vɨte vahe; opacatu ité
imondurusara curi —ehi.
\s Cañɨ renonde mbahe oime vaherã
\p
\v 3 Evocoiyase Jesús yuvɨraso ɨvɨtrɨ Olivo ve, ahe
ɨvɨtrɨ tũparo guasu rovai tuprɨ. Aheve Jesús
oguapɨse oĩ, Pedro, Santiago, Juan iyavei Andrés
oporandu co cotɨmi mbahe rese yuvɨreco chupe:
\v 4 “¿Mbahese vo aipo mbahe yavɨyera? ¿Mbahe
poromondɨisa rese rane vo icuasara?” ehi.
\p
\v 5 Jesús rumo omboyevɨ chupe: “Peicua catu, peyembopa
ucai rene ambuae ava upe.
\v 6 Esepia, setá ava yugüerura, ‘Che niha
Poropɨ̃sɨrosar aico’ ehi tẽira ava eta mbopa yuvɨreco.
\p
\v 7 “Pesenduse rumo ñehesa vavasa resendar cohave,
iyavei que rupi, ndapeyembosɨquɨyei chietera. Esepia
niha, ẽgüe ehi rane itera; ndehi vɨtei chira rumo arɨ
cañɨ.
\v 8 Esepia, ñepei ɨvɨ pɨpendar ovavara ambuae ɨvɨ
pɨpendar rese oyeupe yuvɨreco; iyavei oimera ɨvɨ
rɨrɨi opacatu-catu tẽi tecua rupi, tɨavor avei. Co rumo
omboɨpɨ ramomira mbahe tẽi porarasa.
\p
\v 9 “Peñearo catu. Esepia, pe rerasora mborerecuar rovai
yuvɨreco, iyavei pe nupara tũparove yuvɨreco. Pe reraso
aveira mborerecuareta rovai, iyavei mborerecuar ɨvate catu
vahe rovai che recocuer sui tẽi yuvɨreco. Ẽgüe peyera
peñehe che recocuer rese chupe.
\v 10 Cañɨ renonde rumo co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar
opacatu rane ité ava upe icua ucasara ɨvɨ rupi.
\v 11 Iyavei, ‘¿Mbahe pĩha amombehura chupe?’ ndapeyei
chira pe mondose mborerecuar rovai yuvɨreco. Aheve voi
eté omboyecuara Tũpa pe ñehe ãgua pẽu. Esepia, ndahei
chira peyesui tẽi peñehe, Espíritu Santo ité oñehera.
\v 12 Ipare rumo ava omondoñora vɨvrɨ yamotarẽhɨsar
upe ‘toyuca yuvɨreco’ oya. Ẽgüe ehi aveira ava guahɨr
upe; tahɨr avei oyamotarẽhɨñora oyesupa yuca uca ãgua
yuvɨreco che recocuer rese.
\v 13 Opacatu avei ava ndape ambotai chira che recocuer sui
tẽi yuvɨreco. Acoi ava oyemovɨracua vaheño rumo arɨ
ipa vahe rupi, ahe ipɨ̃sɨroprɨ yuvɨrecoira.
\p
\v 14 “Tũparo guasu maranehɨ pɨpe pesepiase mbahe-mbahe
tẽi aposa —acoi oyeroquɨ vahe, ahe tosenducua tuprɨ
yuvɨreco—, evocoiyase acoi yuvɨrecoi vahe ɨvɨ Judea
rupi, toñemipa poyava ɨvɨtrɨ rese yuvɨreco.
\v 15 Acoi güẽta harɨve secoi vahe, ahe arɨ toique iri
eme güẽtave mbahe renose ãgua.
\v 16 Acoi que rupi tẽi secoi vahe, toyevɨ eme avei
güẽtave oyeaosa renose ãgua.
\v 17 ¡Iparaɨsu itera cuña ipuruha vahe ahe arɨ pɨpe,
imembɨ pĩtani vahe avei!
\v 18 Peporandu Tũpa upe, toime eme co nungar mbahe
sõhɨsa vahe pɨpe pẽu.
\v 19 Esepia, ahe arɨ pɨpe ava iparaɨsu catura opacatu
yɨpɨve ava ɨvɨ apo ramo suive yuvɨrecoi vahe sui;
ipare ndipo iri chietera evocoi nungar.
\v 20 Iyavei yande Yar nomombɨtuhuise arɨ naporai vahe,
ndipoi chietera oñepɨsɨro vahe yuvɨreco viña; ahe rumo
güembiporavo raɨsusa pɨpe omombɨtuhura.
\p
\v 21 “Que oimese aipo ehi vahe: ‘Esepia, co
Poropɨ̃sɨrosar secoi’ ehi, anise, ‘Peve secoi’ ehise
yuvɨreco pẽu, aní chira peroya aipo ehi vahe.
\v 22 Esepia, yugüerura ava, ‘Che Poropɨ̃sɨrosar aico’
ehi tẽi vahe, iyavei, ‘Che amombehu vahe Tũpa
Ñehengagüer’ ehi angahu tẽi vahe, iyavei oyapora mbahe
ava ndoyapoi vahe poromondɨisa güeco pĩratasa mboyecua
ãgua yuvɨreco. Avɨyeteramo ombopa aveira ava Tũpa
reroyasar.
\v 23 ¡Peicua catura! opa aipo co senondeve amombehu
pẽu” ehi.
\s Mara ehira Tũpa Rahɨr oyevɨse
\p
\v 24 “Ahe arɨ pɨpe rumo co mbahe-mbahe tẽi pare
ndoyecua iri chira arɨ, yasɨ avei ndosesape iri chira,
\v 25 yasɨtata avei opara ovɨapi ɨva sui, iyavei ɨva
resendar mbahe orɨrɨira yuvɨreco.
\v 26 Ahese che, Ava Rɨquehɨr, ɨva quɨha rese ayecua
itera vitu che pĩratasa pɨpe che rendɨgüer porañetesa
pɨpe avei.
\v 27 Ipare amboura che rembiguai eta ɨva pendar. Ahe
evocoiyase omonuhara opacatu ɨvɨ rupindar che rembiporavo
yuvɨreco, que amombrɨ rupi yuvɨrecoi vahe, que ɨva rese
yuvɨrecoi vahe avei.
\p
\v 28 “Peyembohera ɨvɨra higuera recocuer sui: co
ɨvɨra soquɨ ramose, yaicua cõimi arɨ sacu vahe yepota
ãgua yandeu yepi.
\v 29 Na ehi aveira niha pẽu che ñehe rupi tuprɨ mbahe
pesepiase. Sese peicuara che, Ava Rɨquehɨr, cõimi eté
che yevɨ ãgua.
\v 30 Supi eté yuvɨrecove vɨtera ava osepia vahe, co
mbahe opase yavɨye.
\v 31 Ɨva, ɨvɨ opara ocañɨ; che ñehengagüer rumo
imboavɨyesa rane itera.
\p
\v 32 “Ndipoi eté rumo ava oicua vahe arɨ iyavei hora
che yevɨ ãgua yuvɨreco, che Ru rembiguai ɨva pendar
avei ndoicuai yuvɨreco, che avei ndaicuai eté. Che Ru
güeraño ité rumo oicua.
\p
\v 33 “Sese niha pemahemohara yepi, che rãrora peye.
Esepia niha, ndicuasai che yevɨ ãgua.
\v 34 Inungar que mbɨa amombrɨ oso pota ãgua renonde,
güembiguai oseyapa güẽta rãro ãgua, omondo avei
ñepei-pei upe iporavɨquɨ ãgua, iyavei omondo güẽta
roquendɨpɨ rãro ãgua.
\v 35 Pe evocoiyase pemahemohara. Esepia, ndapeicuai marase
che oɨ yar ayevɨra pẽu, avɨyeteramo pɨ̃tu ramose,
pɨ̃tu mbɨter, tacura ñehese, anise añihivei.
\v 36 Ndaipotai pemahemohaẽhɨseve tẽi ayevɨra.
\v 37 Che aipo ahe pẽu, opacatu upe avei: ¡Pemahemohaño
ité yepi!” ehi güemimbohe eta upe.
\c 14
\s Oyemomborandu Jesús yuca ãgua rese yuvɨreco
\p
\v 1 Ipare ñuvɨrío arɨ judío Pascua pieta ãgua ipane,
ahe pieta pɨpe yuvɨrohu pan ndayapepoi vahe yepi, pahi
rerecuareta, Moisés porocuaita rese oporombohe vahe avei
oyemomborandu: “¿Mara yahera Jesús mbopa ipɨsɨ yuca
ãgua?” ehi yuvɨreco.
\v 2 Ambuae rumo aipo ehi yuvɨreco:
\p —Ndiyai pieta pɨpe ité yaipɨsɨ ava rehɨi
yemondɨiẽhɨ ãgua yandeu —ehi.
\s Cuña Jesús rese mbahe sɨ̃acua vahe oipɨyere
\p
\v 3 Ahese Jesús secoi Betania ve Simón lepra vɨreco
vahecuer rẽtave. Aheve mesave chiniseve, cuña güeru
mbahe sɨ̃acua vahe sɨru reseve sepɨ́ iteanga vahe. Ahe
osovapɨsa rerocua, ipare oipɨyere Jesús ãca rese.
\v 4 Ambuae ava aheve yuvɨnoi vahe rumo oñemoɨro tẽi
aipo ehi yuvɨreco oyeupe:
\p —¿Mahera vo co omocañɨ tẽi mbahe sɨ̃acua vahe?
\v 5 Omondo vahe ité tie co tresciento arɨ rupindar
mboravɨquɨ reprɨ rupi ava iparaɨsu vahe pɨ̃tɨvɨi
ãgua viña —ehi yuvɨreco.
\p Omañeco tẽi avei ahe cuña yuvɨreco.
\p
\v 6 Jesús rumo aipo ehi ahe ava upe:
\p —Teheni, ẽgüe tehiño, ¿mahera vo pemañeco tẽi? Co
mbahe oyapo vahe rumo cheu avɨye ité.
\v 7 Ava iparaɨsu vahe niha yuvɨrecoiño itera pe
pãhuve, iyavei peyapoño itera mbahe avɨye vahe peyapo
potase chupe; che rumo ẽgüe ndahe vɨteñoi chira vichico
pe pãhuve.
\v 8 Iyavei co cuña oyapo mbahe ocatugüer rupi; opa voi
omoɨacua che rete che manoẽhɨ vɨteseve.
\v 9 Supi eté aipo ahe pẽu: ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar
mombehuse opacatu tecua rupi, imombehusa aveira co cuña
rembiapo sese mahenduha ãgua —ehi.
\s Judas oyemoingatu Jesús mondo ãgua yamotarẽhɨmbar
upe
\p
\v 10 Evocoiyase Judas Iscariote, semimbohe doce vahe pãhu
pendar, oso pahi eta rerecuar upe imoñeta Jesús mondo
ãgua.
\v 11 Senduse, oyembovɨharete: “Yamondo guarepochi
chupe” ehi voi eté yuvɨreco. Evocoiyase Judas oseca voi
Jesús mondo ãgua yamotarẽhɨmbar upe.
\s Jesús caru agüer ipa vahe güemimbohe rese
\p
\v 12 Yɨpɨndar arɨ pan ndayapepoi vahe husa pɨpe, ahese
avei ovesa Pascua resendar yucaprɨ seropovẽhesa yepi, ahe
arɨ pɨpe semimbohe oporandu Jesús upe yuvɨreco:
\p —¿Que vo ereipota oromoingatura carusa Pascua pieta
resendar yandeu? —ehi.
\p
\v 13 Aipo oyeupe hese, omondo ñuvɨrío güemimbohe, aipo
ehi chupe:
\p —Peso tecuave. Aheve pesepiara mbɨa vɨreco vahe
cambuchi pɨpe ɨ. Supi pesora,
\v 14 seiquesave aipo peyera sẽta vahe upe: ‘Ore mbohesar
oporandu: ¿Uma oɨ pɨpe vo Pascua pieta resendar orohura
che remimbohe reseve? ehi’ peyera.
\v 15 Evocoiyase ahe omboyecuara oɨ guasu ɨvatendar
imoingatuprɨ pẽu. Aheve pemoingatu mbahe yahu vaherã
—ehi güemimbohe upe.
\p
\v 16 Evocoiyase semimbohe yuvɨraso tecuave. Aheve
semimombehu rupi tuprɨ osepia mbahe yuvɨreco. Ichui
omoingatu carusa Pascua pieta resendar yuvɨreco.
\p
\v 17 Pɨ̃tu ramomise, Jesús doce güemimbohe rese aheve
oyepota yuvɨraso.
\v 18 Iyavei ocaruse ité mesave yuvɨnoi, güemimbohe upe
aipo ehi:
\p —Supi eté aipo ahe pẽu: ñepei pe pãhu pendar yande
pɨri ocaru vahe che mondora che amotarẽhɨmbar upe —ehi.
\p
\v 19 Evocoiyase semimbohe ndoyembovɨhai tẽi yuvɨreco,
iyavei oporandu-randu tẽi ñepei-pei chupe yuvɨreco:
\p —¿Che pĩha? —ehi yuvɨreco.
\p
\v 20 Omboyevɨ rumo güemimbohe upe:
\p —Ñepei eté pe pãhu pendar ahe co omoaquɨ pan che
caro pɨpe.
\v 21 Supi eté che, Ava Rɨquehɨr, amboavɨyera
icuachiaprɨ; ¡iparaɨsu catura rumo acoi mbɨa che
mondosar! Avɨye catura ahe mbɨa ndoyesuise viña —ehi.
\p
\v 22 Yuvɨrocaru vɨteseve, Jesús oipɨsɨ pan, “Avɨye
ndeu” ehi Vu upe. Aipo ohe pare, ombohi-mbohi imondo
güemimbohe upe aipo ehi:
\p —Peipɨsɨ; co che rete —ehi.
\p
\v 23 Ipare oipɨsɨ ɨgua rɨru, “Avɨye ndeu” ehi Vu
upe. Aipo ohe pare omondo güemimbohe upe, ipare opacatu
yuvɨroɨhu.
\v 24 Ahese aipo ehi:
\p —Co che ruvɨ, ahe che Ru remimbotar ipɨasu vahe pẽu
nara. Oyepɨyerera ava rehɨi recocuer rese nara.
\v 25 Supi eté aipo ahe pẽu: ndaɨhu iri chietera uva
rɨcuer cheu arɨ oyepotase voi che Ru Tũpa mborerecuasave
aɨhura uva rɨcuer ipɨasu vahe —ehi.
\s “Pedro, ‘Ndaicuai vahe evocoi mbɨa’ erera cheu” ehi
Jesús Pedro upe
\p
\v 26 Osapucaire, opa yuvɨraso ɨvɨtrɨ Olivo ve.
\v 27 Ahese Jesús aipo ehi:
\p —Opara pemocañɨ che rese yeroyasa peyesui. Esepia,
acoi icuachiaprɨ pɨpe aipo ehi: ‘Ayucara ovesa rãrosar,
ahese oñemosai tẽira ovesa opacatu rupi yuvɨreco’ ehi.
\v 28 Che cuerayevɨre rumo aso voi etera pe renonera
Galilea ve —ehi.
\p
\v 29 Evocoiyase Pedro aipo ehi chupe:
\p —Yepe ambuae opacatu nande reroya iri chira yuvɨreco,
che rumo ẽgüe ndahei chietera —ehi.
\p
\v 30 Aipo ehi rumo Pedro upe:
\p —Che rumo supi eté aipo ahe ndeu: co pɨ̃tu pɨpeve
voi eté tacura ñehe yupagüe renondeve, “Ndaicuai vahe
evocoi mbɨa” erera mbosapɨ oyupagüer rupi cheu —ehi.
\p
\v 31 Ahe rumo,
\p —Yepe che amano tẽira nde rupi viña, che rumo,
“Ndaicuai vahe evocoi mbɨa” ndahei chietera —ehi-ehi
catuño ité chupe.
\p Ambuae opacatu aipo ehi tuprɨ tẽi avei yuvɨreco
chupe.
\s Jesús oyeroquɨ Getsemaní ve
\p
\v 32 Ipare yuvɨraso Getsemaní ve yuvɨreco. Aheve Jesús
aipo ehi güemimbohe upe:
\p —Peguapɨ cohave, che aso ranera ayeroquɨ peve —ehi.
\p
\v 33 Aheve vɨraso Pedro, Santiago, Juan oyeupi. Ahese
ndoyepɨhambovɨhai eté oico
\v 34 aipo ehi:
\p —Che cũritei ndavɨhai eté. Esepia, che hã oyandu
ité manosa. Pepɨta rane cohave, iyavei pemahemohara pe
yeroquɨ pɨpe —ehi güemimbohe vɨraso vahe upe.
\p
\v 35 Evocoiyase oso tenonde catumi. Aheve oyaɨvɨ ɨvɨ
rese oso, oporandu Tũpa upe mbahe tasɨ vahe reimeẽhɨ
ãgua oyeupe.
\v 36 Oyeroquɨ pɨpe aipo ehi: “Che Ru, che rembiaɨsu,
ndeu niha mbahe ndayavai vahe ité: che renose co
mbahe-mbahe tẽi sui eve; tayapo eme che remimbotar tẽi,
nde remimbotar rupi catu tayapo” ehi.
\p
\v 37 Ipare oyevɨ güemimbohe upe. Ahe rumo opaño
yuvɨroque yuvɨrocua. Ahese aipo ehi Pedro upe:
\p —Simón, ¿ereque? ¿Ndereñemosai eté vo que ñepei
hora nde ropesɨi upe?
\v 38 Pemahemoha, peyeroquɨ mbahe tẽi pɨpe pe
vɨapiẽhɨ ãgua. Pe niha pequerẽhɨ ité viña, pe
retecuer tẽi rumo nipiratai pẽu —ehi.
\p
\v 39 Ichui oso iri oyeroquɨ, aipo ehi tuprɨ avei oñehe.
\v 40 Ipare oyevɨse, osesapɨha iri iqueseve tẽi avei.
Esepia, sopesɨi nomboyeroyai eté yuvɨreco, ahese
ndoicatui eté iñehe mboyevɨ yuvɨreco.
\v 41 Imombosapɨsa rupi oso irise aipo ehi chupe:
\p —¡Pequeño vɨte vo peyu! Avɨye revo peque. Osupitɨ
ité che, Ava Rɨquehɨr, mondo ãgua ava yangaipa vahe
povrɨve.
\v 42 Pepũha, yaso. Esepia, cõimi eté che amotarẽhɨsar
upe che mondo vaherã secoi —ehi.
\s Jesús ipɨsɨsa
\p
\v 43 Jesús oñehe vɨteseve ohã, Judas oyepota oso
chupe, ahe doce pãhu pendar semimbohe, iyavei setá ava
yugüeru quɨse pucu, ɨvɨra reseve-seve supi. Ahe pahi
eta rerecuar, Moisés porocuaita rese oporombohe vahe,
judío rerecuareta porocuaita rupi oyapo yuvɨreco.
\v 44 Yɨpɨndar rumo imondosar Judas aipo ehi:
“Asovaupɨte vahe rese peicuara. Ahe peipɨsɨ tuprɨ
itera seraso” ehi.
\v 45 Oyepotase Jesús upe, oyemboya voi oso sese aipo ehi
chupe:
\p —¡Porombohesar! —ehi sovaupɨte.
\p
\v 46 Ahese oipɨsɨ Jesús yuvɨreco.
\p
\v 47 Semimbohe secoi vahe supi ovɨnose oquɨse pucu.
Ipɨpe oyasɨa pahi rerecuar ɨvate catu vahe rembiguai
nambi.
\v 48 Ahese Jesús aipo ehi ava upe:
\p —Pe quɨse pucu, ɨvɨra reseve-seve rutei co peyu che
ropeña che pɨsɨ ãgua. Imonda rai vahe nungar che rereco
peye.
\v 49 Arɨ yacatu rupi niha pe pãhuve aporombohese
tũparove vichico, na ndapeyei eté cheu. Co rumo ẽgüe
peye icuachiaprɨ mboavɨye ãgua cute —ehi.
\p
\v 50 Ahese semimbohe oñemosaipa oseya Jesús ahe ae
tuprɨ imoha yuvɨreco.
\v 51 Mbɨa chĩhivahe rumo turucuar pɨpe güerañomi
oñemama vahe supive secoi viña;
\v 52 ahe avei oipɨsɨ yuvɨreco. Oipoequɨiño rumo
oturucuar reya oso nani tuprɨ.
\s Jesús serasosa pahi rerecuar ɨvate catu vahe rovai
\p
\v 53 Evocoiyase Jesús vɨraso pahi rerecuar ɨvate catu
vahe rovai yuvɨreco. Aheve oñemonuha pahi eta rerecuar,
judío rerecuar, Moisés porocuaita rese oporombohe vahe
avei no.
\v 54 Pedro avei amombrɨ rupive tẽi oique ité oso pahi
rerecuar ɨvate catu vahe rẽta ãchisa pɨpe. Aheve
oguapɨño mbɨa sundao pãhuve tata ɨpɨve oyepehe oĩ.
\p
\v 55 Pahi eta rerecuar rumo iyavei opacatu porandusa
ɨvate catu vahe pendar oseca-seca tẽi ava oñehe-ñehe
tẽi vaherã Jesús rese yamotarẽhɨsave yuca uca ãgua
yuvɨreco; ndoicatui eté rumo yuvɨreco.
\v 56 Iyavei setá iteanga tẽi semira yuvɨreco sese;
oyeecopɨ-copɨ tẽi rumo güemira pɨpe.
\v 57 Amove aipo ehi tẽi yuvɨreco seco momara ãgua:
\p
\v 58 —Ore orosendu iñehe aipo ehise: ‘Che opara amonduru
co tũparo ava tẽi rembiapo. Ipare rumo mbosapɨ arɨ rupi
opara amopuha. Ndahe iri chira evocoiyase ava tẽi
rembiapo’ ehi —ehi tẽi yuvɨreco chupe.
\p
\v 59 Ndahoyoyai rumo ambuae imombehusa rese.
\p
\v 60 Ahese pahi rerecuar ɨvate catu vahe opũha oporandu
Jesús upe:
\p —¿Nderemboyevɨi chira vo iñehe yuvɨreco chupe?
¿Mbahe vo aipo nde amotarẽhɨmbar oñehe nde rese? —ehi
chupe.
\p
\v 61 Noñeheiño ité rumo chupe. Pahi rerecuar ɨvate
catu vahe rumo oporandu iri chupe:
\p —¿Poropɨ̃sɨrosar ité vo nde ereico, Tũpa
imboeteiprɨ Rahɨr? —ehi.
\p
\v 62 —Taa, ahe ité niha che aico. Pe niha che repiara
peye che, Ava Rɨquehɨr, aguapɨse che Ru mbahe
mboavaisarẽhɨ acato cotɨ; ayevɨse avei ɨva quɨha rese
curi —ehi chupe.
\p
\v 63 Evocoiyase pahi rerecuar ɨvate catu vahe omondoro
oturucuar aipo ehi:
\p —¿Mbahe iri vo yande yaipota vɨte yaico?
\v 64 Yasendupa niha aipo Tũpa upe iñehe-ñehe tẽisa,
¿mara ehi aipo evocoiyase pe pɨhave? —ehi.
\p Ipare opacatu guasu ava, “¡Tomanoño ité!” ehi
yuvɨreco chupe.
\p
\v 65 Ahese amove ava ondɨvɨ-ndɨvɨ sese iyavei
osesacua, ipare yuvɨrocua-rocua sese aipo ehi yuvɨreco:
\p —¡Eicua ité ru, ava evocoi ocua nde rese! —ehi-ehi
yuvɨreco chupe.
\p Sundao tũparo rãrosar avei osovapete-pete yuvɨreco.
\s Pedro, “Ndaicuai vahe evocoi mbɨa” ehi Jesús upe
\p
\v 66 Pedro ɨvɨve ñachimbrɨ pɨpe secoi. Aheve cuña
oyepota ou pahi mborerecuar ɨvate catu vahe rembiguai
chupe.
\v 67 Osepiase Pedro iyepehese tata ɨpɨve, omahengatu
ohã sese aipo ehi chupe:
\p —Nde avei acoi Jesús Nazaret pendar rupindar ereico
—ehi.
\p
\v 68 Ahe rumo aipo ehiño:
\p —Ndaicuai vahe ité rumo aipo mbɨa; ndaicuai avei aipo
nde ñehesa —ehiño chupe.
\p Ichui osẽse oquendɨpɨve ohã, ahese oñehe tacura.
\v 69 Omahe irise co cuña mbiguai sese, ahe aipo ehi ahe
pendar ava yuvɨrecoi vahe upe:
\p —Co ava niha supindar ité —ehi.
\p
\v 70 Pedro rumo, “Ndahei eté che” ehiño. Iparemi tẽi
ambuae ava aheve yuvɨrecoi vahe aipo ehi iri yuvɨreco
chupe:
\p —Nde ité niha supindar ereico. Esepia, nde Galilea
ɨguar ité ereico —ehi chupe.
\p
\v 71 Pedro evocoiyase,
\p —¡Tũpa niha oicua, ndopombopai eté niha aipo,
ndaicuai eté aipo mbɨa pe ñehesa! —ehi.
\p
\v 72 Aipo iheseve, tacura oñehe imoñuvɨriosa rupi.
Ahese Pedro oyemomahenduha, “Tacura ñehe yupagüesa
renondeve, mbosapɨ oyupagüer rupi, ‘Ndaicuai vahe evocoi
mbɨa’ erera cheu” ihe agüer rese. Sese oyasehó iteanga.
\c 15
\s Jesús serasosa Pilato rovai
\p
\v 1 Cõhe potase, pahi eta rerecuar, judío rerecuar,
Moisés porocuaita rese oporombohe vahe iyavei opacatu ava
porandusa ɨvate catu vahe pendar oñemonuha yuvɨreco.
Ipare oipocua-pocua Jesús seraso Pilato upe yuvɨreco.
\v 2 Pilato aheve oporandu chupe:
\p —¿Nde ité vo judío rerecuar ɨvate catu vahe ereico?
—ehi.
\p —Nde niha aipo, “Ahe ereico” ere cheu —ehi.
\p
\v 3 Pahi eta rerecuar rumo omombehu-mbehu tẽi mbahe
sembiavɨẽhɨ yuvɨreco chupe.
\v 4 Evocoiyase Pilato oporandu iri chupe aipo ehi:
\p —¿Mahera vo ndereñehei eté? Esepia, setá mbahe nde
rembiavɨ omombehu yuvɨreco —ehi.
\p
\v 5 Nomboyevɨi eté rumo Pilato upe. Evocoiyase, “¿Mara
ehi rutei pĩha?” ehi tẽi.
\s “¡Tayatɨcasa!” ehi ava Jesús upe yuvɨreco
\p
\v 6 Mborerecuar guasu recosa ité ñepei ava soquendaprɨ
renose ãgua Pascua pieta pɨpe ava rehɨi porandusa rupi
yepi.
\v 7 Mbɨa Barrabás serer vahe, ahe pɨpeve avei
soquendasa yuvɨreco ambuae oporapichi vahe reseve.
\v 8 Ava yugüeru Pilato upe ‘tayaposa pieta pɨpe yaposa
vahe yepi’ oyapave yuvɨreco.
\v 9 Pilato rumo aipo ehi:
\p —¿Peipota amose vaherã judío rerecuar? —ehi.
\p
\v 10 Esepia, Pilato oicuaño ité ava rese yemoecatẽhɨsa
pɨpe sui pahi eta rerecuar remimondo secoise.
\v 11 Pahi eta rerecuar rumo ‘Barrabás tosẽ’ ombohe
atɨ-atɨ uca ava yuvɨreco.
\v 12 Evocoiyase Pilato oporandu ahe ava upe:
\p —¿Mbahe vo peipota ayapora co mbɨa chupe acoi,
‘Judío rerecuar’ peye vahe rese? —ehi.
\p
\v 13 Ahe rumo omboyevɨ Pilato upe:
\p —¡Tayatɨcasa curusu rese! —ehi atɨ-atɨño
yuvɨreco.
\p
\v 14 Pilato rumo aipo ehi ava upe:
\p —¿Mbahe ité vo oyapo naporai vahe? —ehi.
\p Ahe rumo,
\p —¡Tayatɨcasa ité curusu rese! —ehi atɨ-atɨ iriño
yuvɨreco.
\p
\v 15 Evocoiyase Pilato, mbahe tuprɨ opɨta ãgua ava
rese, omose uca Barrabás. Ipare oinupá iteanga uca Jesús
tucumbo tupeicha nungar pɨpe, imondo curusu rese yatɨca
ãgua.
\p
\v 16 Ahese sundao vɨraso mborerecuar rẽta sui ambuae oɨ
pɨpe, aheve opacatu omboetasa omonuha yuvɨreco.
\v 17 Aheve omboyemonde turucuar pĩraumbɨ vahe pɨpe
yuvɨreco, ipare yu pɨaprɨ omonde ñaca rese.
\v 18 Sãse avei yuvɨreco:
\p —¡Imboeteiprɨ judío rerecuar tasecoi! —ehi angahu
yuvɨreco chupe.
\p
\v 19 Iyavei yuvɨrocua-rocua ɨvɨra pɨpe ñaca rupi
yuvɨreco sese, ondɨvɨ-ndɨvɨ avei oñenopɨha-pɨha
avei sovai yuvɨreco imboeteisave angahu.
\v 20 Mara-mara tẽi sereco pare, ovɨrocua iturucuar
pĩraumbɨ vahe yuvɨreco ichui, ahese omonde iturucuar
ité yuvɨreco sese. Ichui vɨnose ocarve yatɨca ãgua
yuvɨreco.
\s Jesús yatɨcasa curusu rese
\p
\v 21 Ñepei mbɨa Simón serer vahe Cirene pendar,
Alejandro, Rufo yesupa, ahe pɨpe avei oyepota chupe que co
cotɨ rupi sui ou. Oñocua potase ocua viña: “Erio,
terevosɨi curusu co Jesús vɨreco vahe rese” ehi voiño
tẽi yuvɨreco chupe.
\p
\v 22 Jesús ovɨraso Gólgota serer vahesave yuvɨreco
(‘Ava Ãca Cangüer’ oyapave aipo ehi).
\v 23 Iyavei uva rɨcuer oyeseha vahe mirra rese omondo
tẽi yuvɨreco chupe. Ahe rumo ndoɨhui eté.
\v 24 Evocoiyase oyatɨca yuvɨreco. Ipare sundao
iguayɨño Jesús turucuar rese ‘¿uma pĩha vɨrasora
oyeupe’ oyapave yuvɨreco.
\p
\v 25 Ahe oyatɨca añihivei la nueve rupi yuvɨreco.
\v 26 Curusu rese rumo omombehu mbahe sui oyuca yuvɨreco:
“Judío rerecuar guasu” ehi icuachiaprɨ oĩ.
\v 27 Supive avei yatɨcasa ñuvɨrío imonda rai vahe
ñepei mbahe rese ipocosa cotɨ, ambuae mbahe rese
ipocoẽhɨsa cotɨ.
\v 28 Ẽgüe ehi imboavɨye icuachiaprɨ aipo ehi vahe:
“Ava mbahe-mbahe tẽi aposar nungar ipãhuve serecosa”
ehi.
\p
\v 29 Acoi ava ñocuasar iñehe-ñehe tẽi, oñeaca mbovava
aipo ehi yuvɨreco chupe:
\p —Nde acoi, “Opara tũparo amonduru. Ipare mbosapɨ
arɨ rupi opa irira amopuha” ere acoi cuese.
\v 30 ¡Eñepɨsɨro ru nde ae cute; egüeyɨ curusu sui!
—ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 31 Ẽgüe ehi avei pahi eta rerecuar, oporombohe vahe
avei Moisés porocuaita rese iñehe mara-mara tẽi
yuvɨreco chupe, aipo ehi yuvɨreco oyeupe:
\p —Oipɨ̃sɨro ambuae. Ahe ae rumo ndoicatui
oñepɨsɨro.
\v 32 ¡Poropɨ̃sɨrosar Israel rerecuar guasu, toyeeroyɨ
ahe ae curusu sui cũritei, ahese voi seroyasara —ehi.
\p Iyavei supive yatɨcaprɨ mara ehi-ehi tẽi avei chupe.
\s Jesús mano agüer
\p
\v 33 Osupitɨse rumo mbɨter arɨ, opa tuprɨ pɨ̃tu ɨvɨ
rupi. Ẽgüe ehi las tres rupi.
\v 34 Ahese tuprɨ avei Jesús oñehe pĩrata aipo ehi:
“Eloi, Eloi, ¿lema sabactani?” ehi, (ahe ‘che Ru Tũpa,
che Ru Tũpa, ¿mahera vo che reya eve?’ oyapave aipo ehi).
\p
\v 35 Aheve ava yuvɨrecoi vahe rumo osenduse iñehe, aipo
ehi yuvɨreco:
\p —Pesendu aipo Tũpa ñehe mombehusar Elías upe oñehe
—ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 36 Evocoiyase ñepei imboetasa oña oso mbahe saviyu
vahe reca. Ahe omoaquɨ vinagre pɨpe imondo ɨvɨra aprɨ
rese chupe ‘toɨhu’ oya:
\p —Ẽgüe tehiño rane, ¿oura pĩha Elías seroyɨ ãgua
curusu sui? —ehi.
\p
\v 37 Ahese Jesús sãse pĩrata. Ipare omano.
\v 38 Aheseve tũparo asɨasa turucuar ɨvate cotɨ sui ovo
tuprɨ.
\v 39 Iyavei sundao rerecuar Roma ɨguar, ahe Jesús
rehõgüer rese omahengatu ohã. Osenduse Jesús rãse
iyavei osepiase imano, aipo ehi:
\p —Supi eté catu, co mbɨa Tũpa Rahɨr ité —ehi.
\p
\v 40 Iyavei cuña aheve amombrɨve osepia catu yuvɨnoha;
ahe yuvɨrecoi María Magdalena, José sɨ María, ahe avei
Santiago chĩhivahe catu vahe sɨ iyavei ambuae cuña
Salomé.
\v 41 Co cuña eta yuvɨrecoiño vahe ité Jesús rupi,
oipɨ̃tɨvɨi vahe avei Galilea ve yuvɨrecoise. Setá avei
ambuae ava supi yugüeru vahe Jerusalén ve yuvɨrecoi.
\s Jesús apocatu agüer tuvɨpa pɨpe
\p
\v 42 Pɨ̃tu ramose, ahe arɨ pɨpe oyemoingatu ava
yuvɨreco arɨ mbɨtuhusa upe nara yepi,
\v 43 ahese José, tecua Arimatea pendar, porandusa ɨvate
catu vahe pendar, acoi Tũpa mborerecuasa osãro vahe oico,
oquerẽhɨsa pɨpe ité oique oso Pilato upe oporandu ãgua
Jesús rehõgüer rese.
\v 44 Pilato rumo oyepɨhamondɨi tẽi, “Omano” hese.
Oñehe sundao rerecuar upe oporandu ãgua ‘¿marase vo
ẽgüe ehi?’
\v 45 Sundao rerecuar omombehuse chupe, ahese omondo
sehõgüer José upe.
\v 46 Evocoiyase José vɨrocua turucuar secose vahe.
Curusu sui seroyɨ pare, oimama voi eté ipɨpe. Ipare
omoingue tuvɨpa ita yohoprɨ pɨpe. Ichui ita yapayere
vahe pɨpe osovapɨ.
\v 47 María Magdalena iyavei María, José sɨ, osepiaño
yapocatuse yuvɨreco.
\c 16
\s Jesús ocuerayevɨ
\p
\v 1 Mbɨtuhusa arɨ pare, María Magdalena, María,
Santiago sɨ, Salomé avei, ahe vɨrocua mbahe sɨ̃acua
vahe Jesús rehõgüer rese nara yuvɨreco.
\v 2 Iyavei añihiveive, yɨpɨndar arɨ semana pɨpe,
oyepota Jesús ruvɨpave icatu ramose yuvɨraso.
\v 3 Aheve aipo ehi oyeupe yuvɨreco:
\p —¿Ava pĩha co tehõgüer rovapɨsa vɨrocuara
yuvɨreco yandeu? —ehi.
\p
\v 4 Osepiase rumo ita guasu yuvɨreco, ndahe irise
güendave ihãi,
\v 5 yuvɨroiquese tehõgüer ruvɨpave yuvɨreco, aheve
osepia ombahe rese pocosa cotɨ mbɨa chĩhivahe, iturucuar
pucu morochi vahe oguapɨse oĩ. Ahese cuña
oyembosɨquɨye yuvɨreco.
\v 6 Ahe rumo aipo ehi chupe:
\p —Pesɨquɨye eme. Pe peseca Jesús Nazaret pendar,
yatɨcaprɨ. Ahe rumo ocuerayevɨ; ndipoi eté cohave.
Pesepia ru supagüer.
\v 7 Peso, tapemombehu semimbohe eta upe iyavei pemombehu
Pedro upe: ‘Jesús rane osora pe renonera Galilea ve. Aheve
pesepiara mbahe che remimombehu rupi tuprɨ’ peyera —ehi.
\p
\v 8 Evocoiyase ahe cuña yuvɨnosese tuvɨpa sui,
yuvɨnoña yuvɨraso, orɨrɨi avei osɨquɨyepave. Iyavei
nomombehui eté ambuae ava upe osɨquɨyepave yuvɨreco.
\s Jesús oyemboyecua María Magdalena upe
\p
\v 9 Jesús ocuerayevɨre añihiveive domingu pɨpe,
oyemboyecua yɨpɨndar María Magdalena upe, ahe ichui acoi
siete tuprɨ caruguar opa omboyepepɨ.
\v 10 Ahe oso imombehu supindar upe. Ahe rumo oyaseho vɨte
ovɨharẽhɨsave yuvɨreco.
\v 11 Osenduse cuña ñehe: “Jesús ocuerayevɨ, che ité
asepia” ehise, ndovɨroyai eté yuvɨreco.
\s Jesús oyemboyecua ñuvɨrío güemimbohe upe
\p
\v 12 Ipare Jesús oyemboyecua iri ñuvɨrío güemimbohe
upe ambuae güepiaca pɨpe perɨ rupi.
\v 13 Ahe avei yuvɨraso omboetasa upe imombehu; ndovɨroya
vɨteiño avei rumo yuvɨreco.
\s Jesús oyocuai güemimbohe
\p
\v 14 Coiye catumi tẽi, Jesús oyemboyecua güemimbohe
once tuprɨ yuvɨrecoi vahe upe mesave yuvɨnoi vɨteseve,
oñehengata ahe oyese yeroyaẽhɨsa rese chupe, iyavei
ocuerayevɨsa mombehusar reroyaẽhɨ rese avei.
\v 15 Ipare aipo ehi güemimbohe upe: “Peso opacatu ɨvɨ
rupi, pemombehu co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar peico.
\v 16 Acoi vɨroya vahe, iyavei oñeapiramo vahe, ahe
oñepɨsɨrora yuvɨreco; acoi ndovɨroyai vahe rumo, ahe
imocañɨpɨrã tẽi yuvɨrecoira.
\v 17 Co mbahe poromondɨisa omboyecuara che reroyasar
yuvɨreco: Che rer pɨpe omboyepepɨra caruguar ava sui.
Oñehe aveira ñehesa ndicuasai vahe pɨpe yuvɨreco.
\v 18 Oipɨsɨ aveira mboi yuvɨreco, yuvɨroɨhuse mosa
oporoyuca vahe, ndoyapoi chietera mbahe yuvɨreco chupe;
iyavei omondose opo ava imbaheasɨ vahe harɨve, ombogüera
aveira yuvɨreco” ehi.
\s Jesús oso ɨvave
\p
\v 19 Oñehe pare, yande Yar Jesús oso ɨvave. Aheve
oguapɨ Vu Tũpa acato cotɨ oĩ.
\v 20 Semimbohe evocoiyase opa yuvɨraso opacatu ɨvɨ rupi
ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar mombehu. Yande Yar avei
oipɨ̃tɨvɨi, iyavei mbahe poromondɨisa pɨpe omboyecua
uca ité ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar supi eté vahe. Aipo
rupive.

 
