\id ACT Guarayu [gyr] Bolivia - 2011 bd
\h LOS HECHOS
\toc1 Los Hechos
\toc2 Hch
\mt2 APOSTOL REMBIAPO
\mt LOS HECHOS
\c 1
\s Tũpa omboura Espíritu Santo vɨroyasar upe
\p
\v 1 Imboeteiprɨ Teófilo, cuese amondo evocoi che rembicuachía Jesús recocuer resendar ndeu. Opa yɨpɨndar sembiapocuer amombehu ndeu iyavei yɨpɨsui iporombohe agüer.
\v 2 Ocuerayevɨre, ɨvave oso renondeve, Jesús omombehu oporocuaita Espíritu Santo pĩratasa pɨpe güembiporavo apóstol upe sembiaporã.
\v 3 Oyemboyecua güembiporavo upe omanore. Setá rupi omboyecua tuprɨ ocuerayevɨsa chupe. Semimbohe osepia yuvɨreco imanore cuarenta arɨ rupi. Ahese omombehu Tũpa mborerecuasa resendar güemimbohe upe.
\p
\v 4-5 Oicove vɨtese yuvɨreco sese, aipo ehi chupe:
\p —Pesẽi rene Jerusalén sui. Tomboavɨye rane che Ru Tũpa güemimombehu, ahe acoi amombehu pẽu. Juan niha pe ãpiramo ɨ pɨpe tẽi; Tũpa rumo Espíritu Santo pɨpe pe ãpiramora. Movɨromi tẽi arɨ ipane vɨte imondo ãgua pẽu —ehi güemimbohe upe.
\s Jesús oso ɨvave
\p
\v 6 Oñemonuhase apóstol yuvɨreco sese, oporandu yuvɨreco chupe:
\p —Ore Yar, ¿erembou irira vo cũritei Israel ɨguar upe pĩratasa iyeyecuai ãgua? —ehi semimbohe yuvɨreco chupe.
\p
\v 7 Ahe rumo aipo ehi chupe:
\p —Ndiyai ahe arɨ cua ãgua pẽu. Esepia, Tũpa año ité vɨreco omborerecuasa ahe mbahe apo ãgua.
\v 8 Peipɨsɨra rumo Tũpa pĩratasa oiquese Espíritu Santo pe pɨha pɨpe. Ahese pemombehu tuprɨra che recocuer Jerusalén pendar upe, Judea pendar, Samaria pendar iyavei opacatu co ɨvɨ pɨpendar upe avei no —ehi chupe.
\p
\v 9 Aipo ihe pare, omahe apóstol yuvɨreco sese, aheseve Tũpa vɨraso ɨvave. Ichui Jesús oique ɨva quɨha pãhuve. Evocoiyase ndosepia iri eté yuvɨreco cute.
\v 10 Omahe vɨteseve yuvɨnoha ɨvave ichosa rese, avɨyeteramo tẽi ñuvɨrío mbɨa, iturucuar morochí vahe, oyemboyecua apóstol ɨpɨve yuvɨnoha
\v 11 aipo ehi yuvɨreco chupe:
\p —Galilea ɨguar, ¿mahera vo pemahe vɨte ɨva rese pehã? Evocoi Jesús, inungar Tũpa vɨraso ɨvave pe sui, ẽgüe ehi aveira niha ogüeyɨ ou co ɨvɨ pɨpe coiye —ehi yuvɨreco chupe.
\s Jesús remimbohe oiporavo Matías, Judas recuñara yuvɨreco
\p
\v 12 Evocoiyase apóstol oyevɨ yuvɨraso Jerusalén ve ɨvɨtrɨ Olivo sui, ahe ihamombrɨgüer ñepei kilómetro tẽi. Supivemi imombehusa judío guata ãgua mbɨtuhusa arɨ pɨpe yepi.
\v 13 Yuvɨroiquese Jerusalén ve, oyeupipa oquesa oɨ ɨvateve yuvɨreco. Aheve Pedro, Juan, Santiago, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo, Santiago ahe Alfeo rahɨr, Simón ahe Zelote iyavei Judas, Santiago rahɨr yuvɨrecoi.
\v 14 Co opacatu arɨ yacatu rupi oñemonuha oyoya guasu oyeroquɨ ãgua yuvɨreco yepi Jesús rɨvrɨ, ichɨ, ambuae cuña reseve avei.
\p
\v 15 Evocoiyase ñepei arɨ pɨpe oñemonuha guasu ciento veinte ava yuvɨreco. Ipãhuve Pedro opũha aipo ehi ava upe:
\v 16 “Che mu eta Jesucristo reroyasar, iya ité co imboavɨyesa Tũpa Ñehengagüer Judas recocuer resendar. Ahe imombehuprɨ David upe Espíritu Santo pɨpe aracahe. Evocoi Judas vɨraso vahe Jesús amotarẽhɨmbar ipɨsɨ uca ãgua.
\v 17 Ahe acoi secoi yande pãhuve co mboravɨquɨsa rese yande pɨ̃tɨvɨi ãgua avei viña.
\v 18 Evocoi güembiapo ai reprɨ pɨpe omboepɨ ɨvɨ. Ipare ñaca ɨvɨso ovɨapi oso ɨvɨve, oyetɨapɨipa.
\v 19 Opacatu ava Jerusalén pendar oicua Judas recocuer yuvɨreco. Sese co ɨvɨ upe, ‘Acéldama’ ehi yuvɨreco oñehe pɨpe ‘Ɨvɨ Tuvɨ resendar’ oyapave.
\v 20 Esepia, icuachiaprɨ Salmo pɨpe aipo ehi:
\q ‘Taseyasa sẽta yuvɨreco.
\q Tipo iri eme ava ipɨpe’ ehi.
\m Iyavei ambuae aipo ehi:
\q ‘Toime ambuae secoyar iporavɨquɨ rãgüer pɨsɨ ãgua’ ehi vahe.
\p
\v 21 “Evocoiyase cohave oime ava yande Yar Jesús secoi vɨtese yande pãhuve
\v 22 ñapiramosa suive yuvɨrecoiño vahe ité yande rupi iyavei ɨvave ichosa osepia vahe avei yuvɨreco. Ahe tiporavosa ñepei ipãhu pendar yande rupi icuerayevɨ agüer mombehu ãgua” ehi omboetasa upe.
\p
\v 23 Evocoiyase oiporavo ñuvɨrío mbɨa yuvɨreco: ahe José Barsabás, serosa Justo; ambuae rer Matías.
\v 24 Ipare oyeroquɨ yuvɨreco aipo ehi: “Nde, ore Yar, opacatu ava pɨha ereicua. Emboyecua cohave nde rembiporavo oreu; ¿uma vo ereipota
\v 25 eremondo vaherã icuaitarã apóstol seco ãgua Judas recuñara? Ahe oangaipa pɨpe oyemocañɨ uca tẽi vahe oico” ehi Tũpa upe yuvɨreco.
\p
\v 26 Evocoiyase osãha iporavo yuvɨreco. Matías ité vɨnose iporavoprɨ sui yuvɨreco. Ichui tuprɨ ité oique once apóstol pãhuve.
\c 2
\s Espíritu Santo güeyɨ agüer
\p
\v 1 Oyepotase Pentecostés pieta, opacatu Jesús reroyasar oñemonuha oɨ guasu pɨpe yuvɨreco.
\v 2 Aheve oɨ pɨpe avɨyeteramo tẽi ɨvɨtu ipĩrata vahe nungar sɨapu guasu ou ɨva sui. Ahe sɨapugüer oyendupa tuprɨ oɨ pɨpe.
\v 3 Ahese oyecua tata rendɨgüer nungar opacatu aheve yuvɨrecoi vahe harɨve.
\v 4 Ahese avei Tũpa omoingue evocoi ava pɨha pɨpe oEspíritu Santo. Ichui ahe Espíritu omoñehe uca ambuae ñehesa pɨpe yuvɨreco.
\p
\v 5 Ahe arɨ pɨpe setá iteanga judío yuvɨrecoi Jerusalén ve omboavɨye vahe ocuaita Tũpa mboeteisa, ahe oñemonuha vahe opacatu ɨvɨ rupindar yuvɨreco.
\v 6 Mbahe sɨapu guasu vahe renduse, oñemonuha atɨ tẽi yuvɨreco oyese. Ndoyemboaracuai tẽi yuvɨreco ambuae ava oñehe pɨpe ñehese.
\v 7 “¡Too!” ehi tẽi oyepɨhamondɨisa pɨpe yuvɨreco. Sese aipo ehi oyeupe:
\p —¿Ndahei vo acoi co ava Galilea ɨguar oñehe vahe yuvɨreco?
\v 8 ¿Mahera pĩha co ñepei-pei oñehe yande ñehe pɨpe yuvɨreco? —ehi tẽi oyeupe yuvɨreco—.
\v 9 Esepia, cohave yuvɨrecoi vahe: Partias pendar, Media pendar, Elam pendar, Mesopotamia pendar, Judea pendar, Capadocia pendar, Ponto pendar, Asia pendar,
\v 10 Frigia pendar, Panfilia pendar, Egipto pendar, Libia cotɨndar, ahe Cirene cõquɨvotɨndar. Iyavei Roma pendar,
\v 11 judío yuvɨrecoi vahe, ambuae judío aracuasa reroyasar avei, Creta pendar, Arabia pendar. ¡Yande yasendu opacatu yandeu iñehe yuvɨreco yande ñehe pɨpe Tũpa rembiapo icatuprɨ vahe! —ehi.
\p
\v 12 Opacatu oyepɨhamondɨi, ndoicuai opɨhañemoñeta ãgua yuvɨreco.
\p —¿Mara ehi pĩha co na oya yuvɨreco? —ehi-ehi tẽi yuvɨreco oyeupe.
\p
\v 13 Ambuae ava rumo seroɨ̃rosa pɨpe aipo ehiño yuvɨreco:
\p —¡Osavaɨpo mo evocoi yuvɨreco! —ehi.
\s Pedro oñehe ava upe
\p
\v 14 Evocoiyase Pedro opũha opacatu once vahe apóstol pãhuve, oñehe pĩrata aipo ehi: “Che mu judío eta, opacatu Jerusalén pendar avei, peicua co mbahe amombehu vaherã pẽu; peyapɨsaca tuprɨ che ñehe rese:
\v 15 ndosavaɨpoi moco co mbɨa yuvɨreco. ¿Ndapesepiai vo añihivei vɨte cũritei?
\v 16 Co niha Tũpa ñehe mombehusar Joel oicuachía vahe aracahe:
\p
\v 17 ‘Tũpa aipo ehi:
\q Coiye, arɨ cañɨ renonde, amondora che Espíritu Santo opacatu ava upe.
\q Ipĩratasa pɨpe pe rahɨr, pe rayrɨ oñehera yuvɨreco.
\q Mbɨa chĩhivahe osepiara oquer pendar nungar mbahe yuvɨreco.
\q Oime aveira queraisa supi eté vahe cuacua vahe upe.
\q
\v 18 Supi eté ahe arɨ pɨpe amondora che Espíritu che rembiguai cuimbahe upe, che rembiguai cuña upe avei.
\q Ipare oñehera yuvɨreco che rese ipĩratasa pɨpe.
\q
\v 19 Amboyecuara poromondɨisa ɨva rese.
\q Ẽgüe ahe aveira poromondɨisa mboyecua ɨvɨ pɨpe:
\q tuvɨ, tata iyavei tãtachi.
\q
\v 20 Yande Yar arɨ tuvichá vahe imboeteiprɨ renonde ohara pɨ̃tu, yasɨ oyeapora tuvɨ nungar.
\q
\v 21 Opacatu ava, che Yar che pɨ̃tɨvɨi eve, ehi vahe, ahe oñepɨsɨrora yuvɨreco’ ehi Joel icuachía aracahe.
\p
\v 22 “Pe Israel suindar, pesendu che ñehe: Jesús, Nazaret pendar, oyapo poromondɨisa tuvichá vahe, mbahe yavai vahe Tũpa pĩratasa pɨpe pe pãhuve güeco maranehɨ mboyecua ãgua. Ahe niha peicua opacatu.
\v 23 Ipare rumo evocoi Jesús imondosa pẽu yuca ãgua. Ahe rumo Tũpa remimbotar rupi. Esepia, yɨpɨve ité Tũpa oicua pe peipɨsɨra yuca uca ãgua curusu rese ava naporai vahe upe.
\v 24 Tũpa rumo ombogüerayevɨ manosa sui. Esepia, manosa ndoicatui sereco ãgua.
\v 25 Supi eté mborerecuar guasu David oñehe Jesús recocuer rese aracahe aipo ehi:
\q ‘Che aicua che Yar che rese secoi che acato cotɨ mbahe tẽi pɨpe che vɨapiẽhɨ ãgua yepi.
\q
\v 26 Sese avɨhaño ité vichico, asapucai avei che rorɨvetesa pɨpe.
\q Iyavei che yeroya tuprɨsave asãrora mbahe avɨye vahe che recove iri ãgua.
\q
\v 27 Esepia, nde ndereseyai chira che hã omano vahe pãhuve, nderemonduyu ucai chiaveira nde rembiguai seco maranehɨ vahe retecuer.
\q
\v 28 Co tecovesa ereicua uca cheu.
\q Che mbovɨhara eve nde rese che recose’ ehi David aracahe.
\p
\v 29 “Che mu eta, supi eté yande ramoi David omano, ñotɨsa ita hoprɨ pɨpe aracahe. Ahe suvɨpa ouve vɨte cohave yande pãhuve.
\v 30 David rumo Tũpa ñehe mombehusar, oicua Tũpa oyeupe aipo ehi vahe: ‘Supi eté aipo ahe ndeu: nde suindar oimera mborerecuar guasu nde recuñara’ ehi vahe.
\v 31 Ahe ndoyavɨi osepia vahe ité Poropɨ̃sɨrosar cuerayevɨsa. Evocoiyase aipo ehi oñehe sese: ‘Ihã ndopɨtai chira omano vahe pãhuve iyavei setecuer ndituyui chira’ ehi aracahe.
\v 32 Evocoi Jesús, Tũpa remimbogüerayevɨ secoi. Ahe imombehusar opacatu ore oroico.
\v 33 Ipare Tũpa vɨraso oacato cotɨ imboguapɨ. Ahe oipɨsɨ imombehuprɨ Espíritu Santo Vu sui. Evocoiyase ahe opa omondo co ava yuvɨrecoi vahe upe. Ahe pesepia, pesendu avei cũritei peico.
\v 34 Esepia, evocoi oso vahe ɨvave ndahei David. Ahe ae rumo aipo ehi aracahe:
\q ‘Yar aipo ehi che Yar upe:
\q Eguapɨ cohave che acato cotɨ che pɨri.
\q
\v 35 Asecopɨpa uca ranera nde amotarẽhɨmbar ndeu, ehi Yar che Yar upe’ ehi David aracahe.
\p
\v 36 “Pe tapecuasapa, ticuasapa avei opacatu Israel recua rupi, supi eté evocoi Jesús curusu rese peyatɨca vahecuer, ahe Tũpa omoingo opacatu yande Yarã iyavei yande pɨ̃sɨro ãgua” ehi Pedro ava rehɨi upe.
\p
\v 37 Aipo renduse, tasɨ́ iteanga ipɨha pɨpe yuvɨreco. Evocoiyase oporandu chupe, ambuae imboetasa upe avei yuvɨreco:
\p —Ore mu, ¿mbahe vo oroyapora evocoiyase? —ehi.
\p
\v 38 Evocoiyase aipo ehi ahe ava upe:
\p —Pemboasɨ pe angaipa; peyevɨ Tũpa upe. Iyavei peñeapiramo opacatu Jesucristo rer pɨpe. Evocoiyase Tũpa iñerora pe angaipa rese. Iyavei omondora Espíritu Santo pẽu.
\v 39 Esepia, co ñehesa imombehuprɨ, ahe pẽu nara, pe suindar upe nara iyavei opacatu amombrɨ Tũpa sui yuvɨrecoi vahe upe nara avei, ahe acoi opacatu yande Yar Tũpa oyeupe nara güeru pota vahe —ehi.
\p
\v 40 Ẽgüe ehi oñehe vɨte ava mboaracua aipo ehi:
\p —¡Peyepepɨ co ava secocuer co cotɨ tẽi vahe sui! —ehi chupe.
\p
\v 41 Acoi ava vɨroya vahe co ñehesa, oñeapiramo uca yuvɨreco. Ahe arɨ pɨpe oyemboeta iri tres mil ava yuvɨreco Jesús vɨroya vahe rese.
\v 42 Opacatu vɨroya tuprɨ ité apóstol porombohesa. Opacatu guasu avei oyeaɨsu tuprɨ yuvɨreco, oyeroquɨ iyavei oñemonuha oyeupe pan mboyaho-yaho ãgua yuvɨreco yepi.
\s Yɨpɨndar vahe Jesús reroyasar recocuer
\p
\v 43 Opacatu oyembosɨquɨye imboeteisa pɨpe yuvɨreco. Esepia, apóstol oyapo setá poromondɨisa ‘toicua Tũpa suindar yande porombohesa yuvɨreco’ oyapave.
\v 44 Opacatu Jesús reroyasar ipɨhañemoñeta tuprɨ ité ombahe rese yuvɨreco güecocuer upe nara.
\v 45 Omondo ambuae ava upe oɨvɨ iyavei ombahe eta yuvɨreco. Seprɨ omondo oyeupe mbahe panesa rupi-rupi.
\v 46 Arɨ yacatu rupi judío tũparove oñemonuha yuvɨreco. Iyavei oɨ yacatu rupi avei oñemonuha oyoya guasu pan mboyaho ãgua. Ipare oyoya guasu ocaru yuvɨreco oyembovɨhasa pɨpe, opɨhañemoñeta tuprɨsa pɨpe avei.
\v 47 Osapucai yuvɨreco Tũpa upe yepi iyavei opacatu ava osaɨsu Jesús reroyasar yuvɨreco. Yande Yar evocoiyase arɨ rupi omboeta catu ava iñepɨsɨro ãgua Jesucristo vɨroya vahe pãhuve.
\c 3
\s Ndoguatai vahe cuerasa
\p
\v 1 Ñepei arɨ aipo, caharuse las tres pɨpe, Pedro, Juan
reseve oyoya yuvɨraso judío tũparove. Ahe hora pɨpe
judío oyeroquɨ yuvɨreco yepi.
\v 2 Ahe tũparo roquendɨpɨ rer Porañete. Aheve arɨ
yacatu rupi vɨraso ñepei ava oyesu suive ndoguatai vahe
‘tomondo guarepochi ava tũparove yuvɨroique vahe
yuvɨreco chupe’ oyapave.
\v 3 Ahe ndoguatai vahe omahe Pedro, Juan rese tũparove
seique potase, oporandu guarepochi rese chupe.
\v 4 Pedro, Juan avei rumo omahengatu yuvɨreco sese. Pedro
aipo ehi chupe:
\p —Emahe ore rese —ehi.
\p
\v 5 Evocoiyase ahe mbɨa omahengatu sese ‘omboura revo que
mbahe cheu’ oya viña.
\v 6 Aipo ehi rumo ndoguatai vahe upe:
\p —Che ndarecoi guarepochi, oro avei. Co areco vahe rumo
amondora ndeu: Jesucristo, Nazaret pendar, rer pɨpe
epũha, eguata —ehi chupe.
\p
\v 7 Evocoiyase oipɨsɨ ipo yasu cotɨndar imopuha. Ahe
ramoseve opa tuprɨ ipɨ, ipɨñuha avei ovɨ̃racua.
\v 8 Evocoiyase opũha, opo, oguata; oique oso tũparove
supi. Opo-opo vorɨvetesave iyavei osapucai Tũpa upe.
\v 9 Opacatu ava osepia yuvɨreco iguatase iyavei Tũpa upe
isapucaise.
\v 10 Omahecuase sese, “¡Too!” ehi tẽi yuvɨreco.
Iyavei ndoyembovɨhai avɨyeteramo tẽi icuerase yuvɨreco.
Esepia, evocoi ava oicuapa tũparo roquendɨpɨ Porañete
serer vahesave chinise mbahe rese iporanduse yuvɨreco
yepi.
\s Pedro oñehe ava rehɨi upe tũparo Corero Salomón
serer vahevrɨve
\p
\v 11 Ndoguatai vahecuer ndoyepepɨ potai Pedro, Juan sui.
Yuvɨnoña atɨ, oyepɨhamondɨi ava sepia tũparo Corero
Salomón serer vaheve yuvɨrecoise.
\v 12 Pedro evocoiyase aipo ehi ava upe: “Che mu, ¿mahera
vo peyemondɨi? ¿Mahera vo ore repia atɨ peye? Ndoyavɨi
co ore pĩratasa pɨpe tẽi iyavei Tũpa rese ore
pɨhañemoñeta tuprɨsa pɨpe tẽi orombogüera vahe co
mbɨa pẽu viña.
\v 13 Tũpa, ahe acoi Abraham, Isaac iyavei Jacob vɨroya
yuvɨreco aracahe iyavei opacatu yande ramoi eta avei no,
ahe niha omondo güeco pĩratasa tuvicha catu vahe Guahɨr
Jesús upe. Pe rumo acoi pemondoño mborerecuar Pilato
povrɨve. Acoi omose potase, pe evocoiyase ndapeipotaiño
imose ãgua chupe.
\v 14 Ahe seco maranehɨ vahe, seco ɨ̃vi vahe renose
rãgüer pɨpe, peporandu: ‘Tosẽ oporapichi vahe’ peye.
\v 15 Ẽgüe peye acoi tecovesa ombou vahe yuca. Tũpa rumo
ombogüerayevɨ omano vahe pãhu sui. Ahe niha ore
oromombehu oroico pẽu.
\v 16 Co Jesús rer rese yeroya pɨpe ité niha oipɨsɨ
pĩratasa co mbɨa ndoguatai vahecuer opacatu pe pesepia
vahe iyavei peicua vahe. Jesús rese yeroyasa pɨpe ité
niha co pe rembiepiave ocuera tuprɨ” ehi ava upe.
\p
\v 17 “Che mu eta, che aicua acoi pe peipɨ̃tɨvɨi vahe
pe rerecuar Jesús yuca uca ãgua pe icua tuprɨẽhɨ pɨpe
cuese.
\v 18 Ẽgüe ehi Tũpa imboavɨye aracahendar opacatu
oñehe mombehusar upe güemimombehugüer: ‘Che Rembiporavo
Poropɨ̃sɨrosar oiporarara mbahe-mbahe tẽi rasɨcuer
omano’ ehi vahe.
\v 19 Sese pemboasɨ pe angaipa; peyevɨ Tũpa upe. Ipɨpe
sui tomocañɨ pe angaipa pe sui. Avɨyeteramo co sui
omboura yande Yar pe reco morohɨsa ãgua,
\v 20 ombou aveira Jesús, ahe yɨpɨsuive iporavoprɨ pe
pɨ̃sɨro ãgua.
\v 21 Cũritei rumo Jesucristo ɨvave vɨte secoi acoi
Tũpa opase voi omoingatu opacatu mbahe iyevɨ ãgua. Aipo
ehi acoi imoñehe uca aracahendar oñehe mombehusar ndaseco
marai vahe.
\v 22 Moisés yande ramoi yuvɨrecoi vahe upe aipo ehi
imombehu aracahe: ‘Yande Yar Tũpa omopuhara ñepei oñehe
mombehusar pe pãhuve che nungar. Ahe iñehe pesendura,
pemboyeroya catu aveira.
\v 23 Opacatu ndovɨroyai vahe iñehe Tũpa omocañɨra
güembiporavo pãhu sui’ ehi.
\p
\v 24 “Ẽgüe ehi opacatu Tũpa ñehe mombehusar Samuel
suive aracahe omombehu avei co arɨ cũritei yasepia vahe
yuvɨreco.
\v 25 Pẽu nara niha Tũpa ñehe mombehusar
remimombehugüer aracahendar. Pẽu nara avei acoi Tũpa
omombehu vahe güemimbotar yande ramoi eta upe. Esepia,
aipo ehi Abraham upe aracahe: ‘Opacatu ava co ɨvɨ
pɨpendar ahe sovasaprɨ yuvɨrecoira nde suindar sui’ ehi.
\v 26 Acoi Tũpa Guahɨr ombogüerayevɨse, pẽu rane ombou
pe rovasa ãgua ‘toseyapa ñepei-pei güecocuerai
yuvɨreco’ oya” ehi Pedro ava rehɨi upe.
\c 4
\s Pedro, Juan serasosa mborerecuar rovai
\p
\v 1-2 Pedro, Juan reseve oñehe vɨteseve ava rehɨi upe,
ahese oñemoɨrosa pɨpe pahi eta, tũparo rãrosar sundao
rerecuar, saduceo avei oyugüeru yuvɨreco chupe. Esepia,
Pedro iyavei Juan ombohe ava yuvɨreco aipo ehi: “Jesús
ocuerayevɨ; sese oime cuerayevɨsa omano vahe pãhu sui”
ehi.
\v 3 Ichui oipɨsɨ seraso soquenda yuvɨreco ‘ayihive voi
yanosera mbahe rese porandu ãgua’ ohesa pɨpe. Esepia,
caharuse tẽi osoquenda yuvɨreco.
\v 4 Setá rumo ava iñehesa osendu vahe vɨroya yuvɨreco.
Ahe cuimbahe seroyasar retacuer güeraño seni cinco mil.
\p
\v 5 Ahere ayihive mborerecuareta oñemonuha yuvɨreco
Jerusalén ve: judío rerecuar, pahi eta rerecuar, Moisés
porocuaita rese oporombohe vahe,
\v 6 pahi rerecuar ɨvate catu vahe Anás, Caifás, Juan,
Alejandro, opacatu omu reseve.
\v 7 Evocoiyase güeru ucase Pedro iyavei Juan opãhuve
yuvɨreco, oporandu yuvɨreco chupe:
\p —¿Ava pe cuaita pɨpe vo, ava rer pɨpe avei vo co
mbahe peyapo? —ehi.
\p
\v 8 Evocoiyase Pedro, Espíritu Santo pĩratasa pɨpe,
aipo ehi chupe:
\p —Pe, mborerecuareta co tecua pɨpendar, pe avei pahi
rerecuar:
\v 9 peporandu niha co ava imbaheasɨ vahe ndoguata catui
vahe mbogüera agüer rese oreu —ehi chupe—.
\v 10 Evocoiyase tapeicuapa opacatu pe Israel suindar peico
vahe ocuera co ava ndoguata catui vahecuer Jesucristo,
Nazaret pendar, rer pɨpe. Ahe niha peyatɨca uca vahecuer
curusu rese. Tũpa rumo ombogüerayevɨ iri omano vahe
pãhu sui.
\v 11 Co Jesús pe remieroɨ̃ro, ahe rumo yande
vɨ̃racuasa. Pe evocoiyase inungar oɨ mopuhasar omomboño
vahe ita avɨye catu vahe oɨ movɨracuasa rãgüer yepi.
\v 12 Ndipoi que ambuae ava sui poropɨ̃sɨrosa, Jesús
güeraño ité oicatu oporopɨ̃sɨro. Esepia, Tũpa nomboui
ambuae ava tẽi co ɨvɨ pɨpe yande pɨ̃sɨro ãgua —ehi.
\p
\v 13 Mborerecuar osepiase iyembosɨquɨyeẽhɨsa
yuvɨreco, “¿Mara ehi pĩha co mbɨa? ¡Ava tẽi,
ndoyembohei vahe niha!” ehi tẽi yuvɨreco chupe. Ichui
oicua Jesús remimbohegüer secose yuvɨreco.
\v 14 Iyavei acoi ava semimbogüeragüer supive ité
secoise, sese ndoicatui chupe oñehe mara ãgua yuvɨreco.
\v 15 Ipare, “Pesẽ ocarve” ehi mborerecuareta yuvɨreco
chupe. Ahe güeraño evocoiyase opɨta oɨ pɨpe
oñemoñeta yuvɨreco sese
\v 16 aipo ehi:
\p —¿Mara yahera vo co ava rereco? Esepia, opacatu ava
Jerusalén pendar oicua co mbahe poromondɨisa oyapose
yuvɨreco. Ndiyai eté, “Ẽgüe ndehi” yahe chupe.
\v 17 Yambosɨquɨye ava upe Jesús rer rese iñehe
iriẽhɨ ãgua yuvɨreco. Ipɨpe sui ava tosendu iri eme
Jesús resendar ñehesa yuvɨreco —ehi.
\p
\v 18 Aipo ohe pare, “Perio” ehi yuvɨreco chupe.
“Pesendu, co pɨpe suive peñehe iri eme tuprɨ iyavei
pembohe iri eme avei ava Jesús rer pɨpe” ehi yuvɨreco
chupe.
\v 19 Omboyevɨño rumo oñehe yuvɨreco chupe:
\p —¿Mara ehi pe pɨhave? ¿Uma pĩha avɨye catu Tũpa
rovai? ¡Pe porocuaita tie orovɨroya catura Tũpa ore
cuaisa sui!
\v 20 Ndiyai rumo mbahe ore rembiepia, mbahe orosendu vahe
avei mombehuẽhɨ ãgua oreu —ehi.
\p
\v 21 Aipo ihese, mborerecuar ombosɨquɨye catu tẽi
yuvɨreco. Ichui rumo omose tuprɨño. Esepia, ava omboetei
guasu Tũpa yuvɨreco co imbaheasɨ vahe mbogüera repiase.
Sese ndoicatui eté mbahe apo yuvɨreco chupe.
\v 22 Evocoi ava oipɨsɨ vahe Tũpa poromondɨisa ocuera
ãgua, ahe otɨ̃aro catu cuarenta aravɨter vɨreco vahe
sui.
\s Jesús reroyasar oporandu Tũpa upe sɨquɨyeẽhɨsa
rese yuvɨreco
\p
\v 23 Yuvɨnosese Pedro, Juan avei, oyevɨ yuvɨraso
omboetasa pɨri. Aheve oñemonuhasave opa omombehu pahi
rerecuar oyeupe ñehe mara-mara tẽisa yuvɨreco.
\v 24 Aipo rendu pare, oyoya guasu oyeroquɨ yuvɨreco
Tũpa upe aipo ehi: “Ore Yar, nde niha Tũpa opacatu ɨva,
ɨvɨ, para guasu, opacatu ipor reseve aposar ereico.
\v 25 Nde Espíritu Santo pɨpe aipo eremombehu uca nde
rembiguai mborerecuar David upe aracahe:
\q ‘¿Mahera vo co ava ndahei vahe judío oyamotarẽhɨ
yuvɨreco?
\q ¿Mahera vo ipɨhañemoñeta rai tẽi yuvɨreco?
\q
\v 26 Mborerecuar guasu eta, ambuae mborerecuar reseve co
ɨvɨ pɨpendar oñemonuha yuvɨreco yande Yar Tũpa iyavei
sembiporavo amotarẽhɨ ãgua’ ehi aracahe.
\p
\v 27 “Ẽgüe ehi eté oñemonuhase Herodes, Poncio Pilato
avei, ava ndahei vahe judío, judío eta reseve yuvɨreco
co tecua Jerusalén ve. Esepia, oñemonuha yuvɨreco nde
rembiguai aracaheve nde Rembiporavo Poropɨ̃sɨrosar
Jesús, seco maranehɨ vahe, amotarẽhɨ ãgua.
\v 28 Ẽgüe ehi yapo opacatu nde pɨhañemoñeta
aracahendar rupi tuprɨ ité yuvɨreco.
\v 29 Iyavei cũritei, ore Yar, emahe ore amotarẽhɨsar
rese. Embou nde pĩratasa nde rembiguai oroico vahe upe
sɨquɨyeẽhɨsa pɨpe nde ñehengagüer mombehu vɨte
ãgua.
\v 30 Ipare, nde pĩratasa pɨpe, embogüera imbaheasɨ
vahe iyavei eyapo mbahe poromondɨisa yavai vahe nde
rembiguai Jesús rer maranehɨ pɨpe” ehi yuvɨreco
oyeroquɨ.
\p
\v 31 Iyeroquɨ pare, Tũpa omborɨrɨi opacatu mbahe
iñemonuhasave yuvɨreco chupe. Ahese Espíritu Santo opa
oique yuvɨreco sese. Sese osɨquɨyeẽhɨsa pɨpe omombehu
tuprɨ Tũpa Ñehengagüer yuvɨreco.
\s Jesús reroyasar ombahe opacatu oyeupe nara vɨreco
yuvɨreco
\p
\v 32 Setá iteanga Jesús reroyasar yuvɨreco. Opacatu
oyoya tuprɨ ipɨhañemoñeta yuvɨreco. Ndipoi eté “co
güeraño co che mbahe” ehi vahe; opacatu seroyasar mbahe
rumo opacatu mbahe.
\v 33 Jesucristo apóstol omombehu vɨte ipĩratasa pɨpe
icuerayevɨ agüer yuvɨreco. Ipɨpe Tũpa osovasa catu
vɨte opacatu yuvɨreco.
\v 34 Ndipoi eté ipãhu pendar mbahe ndovɨrecoi vahe.
Esepia, opacatu ɨvɨ vɨreco vahe iyavei oɨ omondo,
\v 35 ahe seprɨ omondo apóstol upe yuvɨreco yepi. Ahe
evocoiyase omboyaho-yaho opacatu upe mbahe ipane vahe
rupi-rupi yuvɨreco.
\v 36 Ẽgüe ehi ava judío ramoi Leví suindar, Chipre
pendar, José serer vahe, apóstol osero, “Bernabé” ehi
yuvɨreco chupe (‘porombovɨhasar’ oya aipo ehi),
\v 37 ahe mbɨa omondo oɨvɨ, güeru seprɨ apóstol upe.
\c 5
\s Ananías iyavei Safira yemboangaipa agüer
\p
\v 1 Ambuae ava rumo, Ananías serer vahe, güembireco
Safira reseve omondo ɨvɨ yuvɨreco.
\v 2 Ahe mbɨa rumo omboyaho seprɨ, ñepei iyahocuer
vɨreco oyeupe nara, ambuae iyahocuer vɨraso apóstol upe,
sembireco avei oicua tẽi opacatu.
\v 3 Evocoiyase Pedro aipo ehi chupe:
\p —Ananías, ¡mahera ereroya Caruguar nde pɨha pɨpe
Espíritu Santo mbopa ãgua, eremboyahoño tẽi nde ɨvɨ
reprɨ guarepochi ndeyeupe nara!
\v 4 ¿Ndahei vo nde mbahe ité ɨvɨ viña? Eremondo ité
niha, evocoiyase nde mbahe ité guarepochi. ¡Mahera
ereyapo co nungar! Ndahei ava upe nde remira, Tũpa upe
ité rumo nde remira —ehi chupe.
\p
\v 5 Osenduse Pedro ñehesa, ovɨapi sehõgüer oso sovai.
Ahese opacatu oyandu vahe osɨquɨye tẽi yuvɨreco.
\v 6 Ipare mbɨa chĩhivahe yugüeru, osupi sehõgüer,
oipoque seraso yuvɨreco ñotɨ ãgua.
\p
\v 7 Mbosapɨ hora pare, sembireco Safira serer vahe oique
oɨ pɨpe. Ndoicua vɨtei rumo omer mano.
\v 8 Ahese Pedro oporandu chupe:
\p —Emombehu cheu: ¿Co guarepochi retacuer rupi eté vo
pemondo pe ɨvɨ? —ehi chupe.
\p —Evocoi rupive ité niha oromondo —ehiño avei cuña
chupe.
\p
\v 9 Evocoiyase aipo ehi ahe cuña upe:
\p —¡Mahera peyemboyoya pe pɨhañemoñetasa rese pe
secoãha ãgua yande Yar Espíritu! Coi yugüeru nde mer
tɨ̃sarer. Nde avei nde reraso ãgua yuvɨreco eipeve —ehi
chupe.
\p
\v 10 Ahe ramoseve avei ovɨapi sehõgüer Pedro rovai.
Mbɨa chĩhivahe yuvɨroiquese, oipoque voiño ité
sehõgüer seraso imer ɨvɨi ñotɨ ãgua yuvɨreco.
\v 11 Opacatu Jesús reroyasar, ambuae ava avei
oyembosɨquɨye guasu yuvɨreco yanduse.
\s Setá poromondɨisa yaposa
\p
\v 12 Evocoiyase apóstol pɨpe Tũpa omboyecua uca setá
poromondɨisa ava pãhuve yuvɨreco. Opacatu Jesús
reroyasar oñemonuha judío tũparo ɨque, Salomón serer
vahesave yuvɨreco.
\v 13 Opacatu ambuae ndoyemboyai yuvɨreco sese
osɨquɨyepave. Ava rehɨi rumo, omboetei eteanga apóstol
yuvɨrecoi vahe yuvɨreco.
\v 14 Oyemboeta catu yande Yar reroyasar setá cuimbahe,
setá avei cuña.
\v 15 Iyavei ava rehɨi vɨnose yuvɨreco imbaheasɨ vahe
supa reseve-seve Pedro renonera, “Oñocuase Pedro,
avɨyeteramo omohara ihãgüer. Ahese revo ombogüerara”
ehi yuvɨreco oyeupe.
\v 16 Ava Jerusalén ɨvɨrindar avei güeru omonuha setá
imbaheasɨ vahe, caruguar rese yuvɨrecoi vahe apóstol upe
imbogüerapɨrã. Ahe evocoiyase opacatu ombogüera
yuvɨreco.
\s Apóstol yamotarẽhɨprɨ yuvɨrecoi
\p
\v 17 Ichui tẽi pahi rerecuar ɨvate catu vahe, saduceo
yuvɨrecoi vahe oñemoɨro yuvɨreco apóstol upe ava rese
güecatẽhɨsave.
\v 18 Sese oipɨsɨ osoquendapa uca yuvɨreco.
\v 19 Ipare rumo, pɨ̃tu pɨpe, Tũpa rembiguai ɨva pendar
ou omboi oquenda, vɨnose ichui, aipo ehi chupe:
\v 20 “Peso tũparo guasuve, pemombehu avei ava upe co
ñehesa tecocuer pɨasu resendar” ehi chupe.
\v 21 Co mbahe rendu pare, supi tuprɨ ité oyapo
yuvɨreco. Cõhe ramoseve yuvɨraso judío tũparo guasuve
ava mbohe ãgua.
\p Aheseve pahi rerecuar ɨvate catu vahe, supindar avei
osenoi opacatu tecua pɨpendar mborerecuar ñemonuha ãgua
ɨvate catu vahesave; omondo yuvɨreco güembiguai apóstol
reru ãgua soquendasa sui aheve nara viña.
\v 22 Oyepotase rumo sembiguai yuvɨreco, oseca tẽi
soquendaprɨ. Ichui oyevɨ tẽi yuvɨreco imombehu
\v 23 aipo ehi:
\p —Oroyepotase ava roquendasave, orosepia opacatu oquenda
imboyaprɨ tuprɨ iyavei orosepia opacatu oquendɨpɨ rupi
sãrosar osãro tuprɨ ité viña. Oromboise rumo oquenda,
ndipoi eté ava soquendaprɨ ipɨpe —ehi tẽi yuvɨreco.
\p
\v 24 Osenduse, pahi rerecuar ɨvate catu vahe, tũparo
rãrosar rerecuar, pahi rerecuareta avei yuvɨreco,
ipɨhañemoñeta tẽi: “¿Que rupi vo opoira co mbahe sui
yuvɨreco?” ehi tẽi yuvɨreco oyeupe.
\v 25 Aheseve ñepei mbɨa oyepota imombehu:
\p —Evocoi pesoquenda vahecuer, ahe mbɨa cũritei
oporombohe tũparove yuvɨreco —ehi chupe.
\p
\v 26 Evocoiyase tũparo rãrosar rerecuar, sembiguai avei
yuvɨraso seru ãgua mbahe tuprɨ pɨpe, “Avɨyeteramo
yande api-api tiẽtera ava yuvɨreco yaru raise” ehi
yuvɨreco.
\v 27 Vɨroyepotase yuvɨreco ñemonuhasa ɨvate catu
vahesave, ahese evocoi pahi rerecuar ɨvate catu vahe aipo
ehi chupe:
\p
\v 28 —Ore mborerecuar tecua pɨpendar, ndoroipotai
peporombohe evocoi mbɨa recocuer rese. Pe rumo pembohe
opacatu Jerusalén pendar secocuer rese serer pɨpe.
Pemombehu avei ava rehɨi upe ore mborerecuar oroyuca uca
evocoi mbɨa —ehi pahi rerecuar chupe.
\p
\v 29 Pedro, omboetasa reseve, omboyevɨ pahi rerecuar
ɨvate catu vahe upe yuvɨreco:
\p —Ore cuaita ité Tũpa mboyeroya, ndahei chira rumo ava
tẽi rane oromboyeroyara —ehi yuvɨreco chupe—.
\v 30 Yepe peyatɨca, peyuca uca Jesús curusu rese viña,
yande Ru Tũpa rumo acoi yande ramoi eta vɨroya vahe, ahe
ité ombogüerayevɨ.
\v 31 Ipare osecomboɨvate ɨvave oacato cotɨ imboguapɨ
imoi. Ahe niha Mborerecuar guasu, Poropɨ̃sɨrosar avei
‘tomboasɨ oangaipa, toyevɨ cheu, toipɨsɨ angaipa
resendar ñeroisa yuvɨreco’ oya Tũpa Israel suindar upe.
\v 32 Ore Tũpa rembiapo repiasarer imombehu ãgua oroico,
Espíritu Santo avei oñehe ore ñehe rupi ava upe, ahe
acoi Tũpa ombou vahe vɨroyasar upe —ehi.
\p
\v 33 Osenduse mborerecuar aipo ñehesa, oñemoɨró
iteanga yuvɨreco. Oyucapa pota opacatu apóstol yuvɨreco
viña.
\v 34 Mborerecuar pãhu pendar rumo oime mbɨa fariseo,
Gamaliel serer vahe, ahe Moisés porocuaita rese oporombohe
vahe iyavei imboeteiprɨ catu vahe. Ahe opũha oporocuai,
“Toyuvɨnose raimi ocarve apóstol” ehi.
\v 35 Ipare aipo ehi ambuae mborerecuareta upe:
\p —Che mu, judío, peicua catu, yandepɨhañemoñeta
tuprɨ rane mbahe apo ãgua renondeve co mbɨa upe
yuvɨreco —ehi—.
\v 36 Peyemomahenduha Teudas recocuer rese. Esepia niha,
acoi oyemboɨvate aisa pɨpe vɨroguata cuatrociento ava
oyeupi aracaco. Ipare acoi oyuca yuvɨreco. Ahese supindar
opa oñemosai tẽi yuvɨreco. Ahe peve secocuer opa.
\v 37 Coiye catu, omombehuse mborerecuar Roma pendar ava
retacuer cua ãgua, ahese Judas, Galilea pendar,
oyemomborerecua. Setá avei ava oguata yuvɨreco supi. Ahe
avei rumo oyuca yuvɨreco, opa tuprɨño avei supindar
oñemosai tẽi yuvɨreco —ehi—.
\v 38 Sese cũritei peyapoi rene mbahe co ava upe.
Yaseyaño. Esepia, evocoi mbahe sembiapo ndipocopɨi chira
oyapose opĩratasa pɨpe tẽi yuvɨreco.
\v 39 Tũpa suindarse rumo ndapemombɨtuhu catui chietera.
Peicua catu, aní chira yayamotarẽhɨ Tũpa ipɨpe —ehi
omboetasa upe.
\p Aipo ihese, opacatu imboetasa vɨroya yuvɨreco.
\v 40 Ichui rumo güeru iri apóstol inupa uca ãgua iñehe
iriẽhɨ ãgua Jesucristo rese yuvɨreco. Inupa pare opa
omose yuvɨreco.
\v 41 Ipɨpe apóstol ovɨhareté iteanga yuvɨreco.
Esepia, Tũpa ombou chupe iparaɨsu ãgua yuvɨreco Jesús
rer rese iyeroyasa sui tẽi.
\v 42 Ipare ndopoi eté arɨ yacatu Poropɨ̃sɨrosar Jesús
recocuer mombehusa sui yuvɨreco. Omombehuño ité tũparo
pɨpe iyavei opacatu ava rẽta rupi yuvɨreco.
\c 6
\s Siete iporavosa iparaɨsu vahe pɨ̃tɨvɨi ãgua
yuvɨreco
\p
\v 1 Ahe aravɨter pɨpe aipo oyemboetase Jesús reroyasar
yuvɨreco, griego pɨpe oñehe vahe oñehe rai oyeupe
hebreo pɨpe oñehe vahe rese yuvɨreco: “Nihañeco
tuprɨi ore mu imer mano vahecuer rese arɨ yacatu mbahe
poropɨ̃tɨvɨisa imondosase chupe” ehi oñehe yuvɨreco.
\v 2 Evocoiyase doce apóstol omonuhapa uca opacatu Jesús
reroyasar. Aheve aipo ehi yuvɨreco chupe:
\p —Ndiyai rumo ore oropoi tẽi Tũpa Ñehengagüer
mombehusa sui mbahe poropɨ̃tɨvɨisa mondo ãgua rese tẽi
—ehi yuvɨreco—.
\v 3 Sese ore rɨvɨreta, peiporavo siete mbɨa seco avɨye
vahe pe pãhu sui, yaracua vahe iyavei Espíritu Santo
vɨroya vahe ité opɨha pɨpe. Ahe mbɨa tihañeco co
mboravɨquɨsa rese yuvɨreco.
\v 4 Ore evocoiyase, oroyerureñora iyavei oroporomboheño
itera Tũpa Ñehengagüer rese —ehi yuvɨreco.
\p
\v 5 Opacatu oipotaño yuvɨreco ñehesa oyeupendar. Ichui
osenoi Esteban yuvɨreco, ahe oyeroya ité Tũpa rese
iyavei vɨroya ité Espíritu Santo opɨha pɨpe. Ichui
oiporavo Felipe, Prócoro, Nicanor, Timón, Parmenas iyavei
Nicolás evocoi mbɨa Antioquía pendar, ahe vɨroya
vahecuer judío aracuasa.
\v 6 Ichui vɨrasopa apóstol upe yuvɨreco. Ahe omondo opo
iharɨve oyeroquɨ yuvɨreco sese.
\p
\v 7 Ahese Tũpa Ñehengagüer oyemosai catu tecua pɨpe.
Ichui oyemboeta catu iri avei Jesús reroyasar yuvɨreco
Jerusalén ve. Setá avei judío pahi vɨroya
iñehengagüer yuvɨreco.
\s Esteban pɨsɨsa
\p
\v 8 Co mbɨa, Esteban, vɨreco ité Tũpa pĩratasa iyavei
Tũpa porovasasa oyese. Oyapo avei mbahe poromondɨisa,
yavai vahe opacatu ava pãhuve.
\v 9 Evocoiyase Jerusalén ve oime judío tũparo
Mbiguaigüer serer vahe. Ahe pendar tecua Cirene ɨguar,
Alejandría ɨguar, Cilicia ɨguar iyavei Asia ɨvɨrindar
yuvɨrecoi vahe reseve oiñehepoepɨ-epɨ Esteban
yuvɨreco.
\v 10 Ndoicatui rumo iñehe recopɨ ãgua yuvɨreco.
Esepia, ahe oñehe mbahecuasa Espíritu Santo omondo vahe
pɨpe.
\v 11 Evocoiyase yamotarẽhɨmbar omboepɨ ambuae ava upe
semira tẽi ãgua sese yuvɨreco. “ ‘Ore orosendu co mbɨa
oñehese mbahe naporai vahe rese Moisés amotarẽhɨsave,
Tũpa amotarẽhɨsave avei’ aipo peyera peñehe” ehi
yuvɨreco chupe.
\v 12 Evocoiyase ahe ava oyamotarẽhɨ uca opacatu ava
mborerecuar reseve iyavei judío porocuaita rese oporombohe
vahe upe avei yuvɨreco. Ichui oipɨsɨ yesapɨha Esteban
seraso mborerecuar uve porandusa ɨvate catu vahesave
yuvɨreco.
\v 13 Iyavei oseca mbɨa semira tẽi vahe oñehe vaherã
sese yuvɨreco. Ahe aipo ehi:
\p —Co mbɨa oñehe-ñehe tẽi yande tũparo guasu
imaranehɨ vahe amotarẽhɨsave, Moisés porocuaita
amotarẽhɨsave avei.
\v 14 Ore orosendu iñehe: “Jesús Nazaret pendar
omocañɨra tũparo guasu iyavei Moisés yande mbohesa avei
aipo osecuñarora” ehi —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 15 Ahese opacatu mborerecuar oñemonuha vahe yuvɨnoi
aheve omahe Esteban rese yuvɨreco. Omahese aipo yuvɨreco
sese, ndoyavɨi sepiaca Tũpa rembiguai ɨva pendar rova.
\c 7
\s Esteban oñehe oyeepɨsa pɨpe
\p
\v 1 Evocoiyase pahi rerecuar ɨvate catu vahe oporandu
chupe: “¿Supi eté vo aipo nde ñehe mara eico?” ehi
chupe.
\v 2 Ahese omboyevɨ chupe: “Che mu eta, peyapɨsaca che
ñehe rese: Tũpa imboeteiprɨ oyemboyecua yande ramoi
Abraham upe aracahe. Mesopotamia ve secoi vɨtese, icho
renondeve Harán ve seco ãgua,
\v 3 aipo ehi chupe: ‘Eso nde recua sui; eseyapa nde mu;
eso evocoi tecuave che amboyecuara ndeu’ ehi Tũpa chupe.
\v 4 Evocoiyase osẽ Caldea ɨvɨ sui oso tecua Harán ve
güeco ãgua. Omano pare tu Harán ve, Tũpa ombou cohave
yande recosave.
\v 5 Yepe oyepota tẽi cohave aracahe, Tũpa rumo
nomondoimi eté que chĩhi ɨvɨ chupendar chupe. ‘Co ɨvɨ
amondora ndeu nde mano pare nde suindar upe nara’ ehi Tũpa
chupe (ahe rumo ndatahɨ vɨtei ahese).
\v 6 Tũpa aipo ehi avei chupe: ‘Nde suindar yuvɨrecoira
ambuae ava recua rupi, ahe pendar ava secua vahe
rembiguairã semimombaraɨsuguã tẽi avei yuvɨrecoira
cuatrociento aravɨter rupi’ ehi.
\v 7 Tũpa rumo aipo ehi avei Abraham upe: ‘Che rumo,
aicuara evocoi ava nde suindar mombaraɨsusar upe
yuvɨreco. Ipare yuvɨnosera ipovrɨ sui che mboetei iri
ãgua cohave yuvɨreco’ ehi Tũpa chupe aracahe.
\v 8 Tũpa oyocuai güemimbotar pɨpe Abraham guahɨr
mbocircuncida ãgua rese. Sese Abraham ombocircuncida
guahɨr Isaac iha pare ocho arɨ pɨpe. Isaac ẽgüe ehi
avei guahɨr Jacob upe. Jacob ẽgüe ehi avei guahɨreta
upe, ahe doce vahe Israel suindar” ehi.
\p
\v 9 “Ipare yuvɨrecoi vahe yande ramoi Jacob rahɨr
omondo vɨvrɨ guarepochi repɨrã yamotarẽhɨsa pɨpe
yuvɨreco. Ahe tɨvrɨ rer José omondo vahe Egipto pendar
upe yuvɨreco. Tũpa rumo secoiño ité sese.
\v 10 Ichui vɨnose opacatu iparaɨsusa sui. Omondo
ombahecuasa chupe iyavei seco avɨye tuprɨ ãgua Egipto
pendar mborerecuar guasu faraón upe. Evocoiyase faraón
ipotasa pɨpe omoingue mborerecuar seco ãgua opacatu ava
ɨvɨ Egipto pendar cuai ãgua iyavei güẽta pɨpendar
cuai ãgua avei.
\p
\v 11 “Ipare ou tɨavor opacatu Egipto ɨvɨ rupi, Canaán
ɨvɨ rupi avei. Iparaɨsu yuvɨreco. Ahese yande ramoi
ndoyosui mbahe güemihura yuvɨreco.
\v 12 Oyanduse rumo Jacob Egipto ve oime vɨtese trigo,
ahese omondo guahɨr aheve seca, ahe yande ramoi yuvɨrecoi
vahe. Ahe yɨpɨndar ichosa Egipto ve yuvɨreco.
\v 13 Ichui yuvɨraso yupagüe irise Egipto ve, ahese José
oyecua uca vɨquehɨr upe. Ẽgüe ehi faraón upe oicua uca
uma sui oyesu.
\v 14 Evocoiyase José güeru uca oyesupa Jacob iyavei
opacatu omu, ahe imu retacuer setenta y cinco tuprɨ.
\v 15 Ẽgüe ehi Jacob yuvɨraso Egipto ve yuvɨrecoi ãgua
opacatu guahɨr reseve. Aheve omano iyavei opacatu yande
ramoi eta omano yuvɨreco aracahe.
\v 16 Imano pare rumo, suminogüer vɨraso icangüer
yuvɨreco tecua Siquem ve. Aheve oñotɨ yuvɨreco. Aheve
acoi Abraham vɨrocua tuvɨpa Hamor rahɨr sui aracahe”
ehi mborerecuar upe.
\p
\v 17 “Ipare, vɨrovɨse arɨ ipapaprɨ Tũpa
Ñehengagüer Abraham upendar, ahese yande ramoi setá
catu-catu iri oyesu Egipto ve yuvɨreco aracahe.
\v 18 Ipare oporocuai ambuae mborerecuar guasu Egipto ve.
Ahe ndoicuai vahe ité yande ramoi José.
\v 19 Evocoi mborerecuar guasu ombopa yande ramoi eta
aracahe. Omombaraɨsu avei oyucapa uca israelita rahɨr
cuimbahe pĩtani. Ahe oyocuai iyesupa aipo ehi: ‘Peseya pe
rahɨr oha ramomi vahe, tomanoño’ ehi yande ramoi upe
aracahe.
\v 20 Aheseve avei aipo Moisés oha. Ahe pĩtani avɨye
ité Tũpa uve. Ihare, iyesupa mbosapɨ yasɨmi rupive
vɨreco oyese güẽtave yuvɨreco.
\v 21 Oseyase rumo iyesupa ɨve yuvɨreco, ahese faraón
rayrɨ oseca ahe ɨ rupi sui. Ichui vɨnose seraso
güẽtave, omboacua omembrɨ nungar ité sereco.
\v 22 Ichui Egipto pendar yaracua vahe opacatu ombahecuasa
rese ombohe tuprɨ Moisés sereco yuvɨreco. Evocoiyase
Moisés ipĩrata ité oñehese iyavei oyapose mbahe.
\p
\v 23 “Vɨrecose rumo Moisés cuarenta aravɨter,
ipɨhañemoñeta: ‘Tasepia rane che mu israelita cohave
yuvɨrecoi vahe’ ehi.
\v 24 Ipare aheve osepia Egipto pendar oinupa-nupa imu
sereco yuvɨreco. Ahese oyuca Egipto pendar omu repɨcave.
\v 25 Ahe rumo, ‘Oicua revo che mu Tũpa vɨnose uca ãgua
Egipto sui yuvɨreco cheu’ ehi viña. Imu rumo nomohai eté
Moisés vɨnose ãgua yuvɨreco evocoi ava po sui.
\v 26 Ahere ayihive oso omu pãhuve. Aheve osepia
ñuvɨrío mbɨa ovavase oyeupe yuvɨreco. Ahe rumo oipota
tẽi iñero ãgua oyeupe yuvɨreco viña, aipo ehi chupe:
‘Che mu, oñemu mo peico, ¿mahera vo pevava peyese ae?’
ehi tẽi chupe.
\v 27 Oyemovɨracua catu vahe rumo omombo oyesui. Ichui ahe
aipo ehi chupe: ‘¿Ava vo nde moingue ore pãhuve ore
rerecuarã ore recocuer moingatu ãgua?’ ehi chupe.
\v 28 ‘¡Che yuca pota avei tie eve inungar ereyuca evocoi
Egipto pendar irapɨpe!’ ehi chupe.
\v 29 Osenduse rumo co iñehe, oñemi voi eté oso Egipto
sui ambuae ɨvɨ Madián ve. Aheve opɨta pucu. Ahe ɨvɨ
rumo ndahei secua ité. Aheve oyesu ñuvɨrío tahɨr.
\p
\v 30 “Omboavɨyese cuarenta aravɨter Madián ve, Tũpa
rembiguai oyemboyecua ɨvɨtrɨ Sinaí rerovɨcave ɨvɨ
iporupɨrẽhɨsave caha rese tata rendɨgüer pãhuve
chupe.
\v 31 Osepiase mbahe sendɨ vahe oyepɨhamondɨi, oyemboya
catu sese sepia tuprɨ ãgua viña. Ahese osendu Yar ñehe
aipo ehi vahe:
\v 32 ‘Che nde ramoi Tũpa aico. Nde ramoi Abraham, Isaac
iyavei Jacob che reroya vahecuer yuvɨreco’ ehi. Evocoiyase
Moisés orɨrɨi osɨquɨyesa pɨpe nomahe pota iri sese.
\v 33 Evocoiyase Yar aipo ehi chupe: ‘Esequɨi nde
pɨtaqui. Esepia, ɨvɨ nimarai vahesave ereico’ ehi chupe.
\v 34 ‘Che asepia tuprɨ ité Egipto ve nde mu che
rembiporavo paraɨsuse; asendu avei ipoãse tẽisa
yuvɨreco yepi. Sese agüeyɨ ndeu nde oromondora aheve
senosepa ãgua’ ehi Tũpa Moisés upe aracahe.
\p
\v 35 “Yepe yande ramoi ndovɨroya potaiño ité
yuvɨreco, ‘¿Ava vo nde moingue ore rerecuarã ore
recocuer moingatu ãgua?’ ehiño yuvɨreco chupe, Tũpa
ité rumo oyocuai güembiguai imbogüeyɨ tata rendɨgüer
pãhuve imoñehe Moisés upe iporocuai ãgua, ava renosepa
ãgua avei ɨvɨ Egipto pendar mborerecuar povrɨ sui.
\v 36 Ipare ahe ité vɨnose yande ramoi eta Egipto sui,
oyapo avei mbahe poromondɨisa aheve ‘toicua Tũpa
yuvɨreco’ oya, para guasu Pĩra vaheve avei oyapo
poromondɨisa iyavei ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi avei
cuarenta aravɨter rupi.
\v 37 Ahe avei aipo ehi israelita upe: ‘Tũpa vɨnosera pe
pãhu sui ñepei oñehe mombehusar che nungar’ ehi.
\v 38 Ahe avei acoi ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi ava pãhu
rupi secoi. Chupe avei oñehe Tũpa rembiguai ɨvɨtrɨ
Sinaí ve yande ramoi rese; ahe avei oipɨsɨ ñehesa
tecovesa resendar yandeu imbou ãgua.
\p
\v 39 “Yande ramoi eta rumo nomboyeroya potai eté Moisés
yuvɨreco. Ipɨhañemoñetaño ité Egipto ve oyevɨ ãgua
rese yuvɨreco.
\v 40 Evocoiyase aipo ehi Aarón upe yuvɨreco: ‘Eyapomi
catu ava tũpa rahanga oreu ore reroguata ãgua’ ehi
yuvɨreco chupe. ‘¿Que vo catu Moisés, ore renosesarer
Egipto sui, secoi? Omano tie revo’ ehi tẽi israelita
yuvɨreco aracahe.
\v 41 Ipare oyapo uca mbahe rahanga guaca repiaca nungar
oyeupe yuvɨreco. Oyuca mbahe mɨmba ahe mbahe rahanga upe
vɨropovẽhe vaherã yuvɨreco iyavei oyembovɨha pieta apo
yuvɨreco güembiapo ucagüer rese tẽi.
\v 42 Sese Tũpa opoiño ahe ava sui, ‘Toyerure evocoiyase
yasɨ, yasɨtata upe yuvɨreco’ ehiño chupe. Aipo ehi niha
oñehe mombehusar icuachiaprɨ pɨpe:
\q ‘Pe peico vahe israelita, ndahei cheu peyuca mbahe
mɨmba seropovẽhe ãgua cuarenta aravɨter pɨpe ɨvɨ
iporupɨrẽhɨsa rupi.
\q
\v 43 Pe rumo che mboeteiẽhɨsa pɨpe peraso tũpa rahanga
Moloc rẽta iyavei yasɨtata rahanga Refán pe ae tẽi
peyapo vahe pe tũpaguã.
\q Sese che opovɨnosera pe recua sui pe mondo Babilonia
cupe coi cotɨ’ ehi Tũpa chupe aracahe.
\p
\v 44 “Ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi yande ramoi eta vɨreco
Tũpa porocuaita rẽta oyeupive yuvɨreco aracahe mbahe
mɨmba pirer apoprɨ. ‘Na peyera yapo’ ehi Moisés upe.
Evocoiyase iñehe rupi tuprɨ oyapo uca.
\v 45 Ahese coiye catu yande ramoi eta vɨreco co oɨ Tũpa
rẽta mbahe pirer apoprɨ yuvɨreco iyavei Josué rupi
yugüeru vahe güeruño ité avei yuvɨreco, omosepase
Tũpa ambuae ava co yande recuavɨ sui. Ẽgüe ehiño vɨte
ité ahe sereco yuvɨreco mborerecuar guasu, David, secoise
aracahe.
\v 46 Ahe David avɨye ité Tũpa upe, oyapo pota setarã
‘toime tũparoguã yande ramoi Jacob rembieroya upe’ oya.
\v 47 Tahɨr Salomón rumo omopuha ité ahe tũparo.
\v 48 Tũpa rumo, seco ɨvate vahe, ndasecoi vahe tũparo
ava tẽi rembiapo pɨpe. Inungar acoi omombehu vahe Tũpa
ñehe mombehusar aracahe aipo ehi:
\q
\v 49 ‘Ɨva che renda iyavei ɨvɨ che pɨrunga.
\q ¿Mbahe nungar oɨ vo peyapora cheu? ehi yande Yar.
\q ¿Que vo evocoiyase che pɨtuhu ãgua?
\p
\v 50 Che niha opacatu co mbahe aposar aico’ ehi Tũpa
icuachiaprɨ pɨpe” ehi mborerecuar upe Esteban.
\p
\v 51 Ichui aipo ehi chupe: “Pe rumo ndapeyapɨsaca potai
vahe ité peico. Oime tẽi pe nambi, pe pɨha avei, ipɨpe
rumo ndapeicuai eté Tũpa. Peico Espíritu Santo
amotarẽhɨmbar tẽi inungar pe ramoi aracahe yuvɨrecoi.
\v 52 ¡Uma profeta revo ndovɨreco meguai pe ramoi
yuvɨreco! Ahe avei oyucapa yɨpɨndar omombehu vahe
ndaseco marai vahe yusa resendar yuvɨreco. Cũritei ou
ndaseco marai vahe cute. Pe avei evocoiyase ahe yuca uca
ãgua peporocuai.
\v 53 Pe pereco tẽi Tũpa porocuaita acoi Tũpa rembiguai
güeru vahe yuvɨreco; ahe rumo ndaperoyaiño ité peico”
ehi Esteban opacatu mborerecuar upe.
\s Esteban mano agüer
\p
\v 54 Osendupase mborerecuar iñehe, omboasɨ́ iteanga
yuvɨreco; oñeaimbotereprɨ ité yamotarẽhɨsave
yuvɨreco.
\v 55 Esteban rumo vɨreco ité Espíritu Santo oyese.
Evocoiyase ɨva rese omahese, osepia Tũpa porañetesa.
Osepia avei Jesús opũha ohã Tũpa acato cotɨ.
\v 56 Evocoiyase aipo ehi:
\p —¡Pesepia! Asepia inungar ɨva imboiprɨ. Aheve asepia
Ava Rɨquehɨr Vu acato cotɨ ihãi —ehi.
\p
\v 57 Mborerecuareta rumo osapucai pĩrata, oyopɨño
oapɨsacuar yuvɨreco ichui. Ahese yuvɨnoña guasu
yuvɨreco chupe.
\v 58 Vɨraso güecua ɨvɨi yuvɨreco. Aheve oseya oyeaosa
Saulo pɨve ‘tosãro’ oya yuvɨreco chupe. Ipare oyapi-yapi
ita pɨpe yuca yuvɨreco.
\p
\v 59 Oapi-apiseve, Esteban oyerure Tũpa upe: “Che Yar
Jesús, eipɨsɨ che hã” ehi.
\v 60 Ipare oñenopɨha, oñehe pĩrata Tũpa upe: “¡Che
Yar, ndeñero co ava che amotarẽhɨsar angaipa upe!” ehi.
\p Aipo ohe pare, omano.
\c 8
\p
\v 1 Iyavei Saulo, “Peyuca ité” ehi catu-catu aheve
ohã.
\s Saulo oseca Jesús reroyasar mocañɨpa ãgua oico
\p Ahe arɨ pɨpeve omboɨpɨ Jesús amotarẽhɨmbar
seroyasar reca mara-mara tẽi catu sereco ãgua yuvɨreco
Jerusalén ve. Evocoiyase opacatu seroyasar oñemosai
yuvɨraso Judea ɨvɨ rupi, Samaria rupi avei. Apóstol
güeraño opɨta Jerusalén ve yuvɨreco.
\v 2 Oime ava Tũpa mboeteisar yuvɨrecoi vahe, ahe
vɨ́raso Esteban rehõgüer ñotɨ yuvɨreco. Itɨ̃ pare,
oyasehó iteanga yuvɨreco sese.
\v 3 Ahe pɨpeve avei aipo Saulo omombaraɨsu ava Jesús
reroyasar yuvɨrecoi vahe seroya ucaẽhɨ ãgua viña.
Yuvɨroique-iqueño tẽi aipo sẽta rupi cuimbahe, cuña
mbotɨrɨrɨ senose soquenda ãgua yuvɨreco.
\s Samaria pendar osendu ñehesa Jesucristo recocuer
resendar yuvɨreco
\p
\v 4 Ava oñemosai vahecuer rumo Jerusalén sui omombehuño
ité ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar que yuvɨrasosa rupi
yuvɨreco.
\v 5 Felipe oso Samaria rupi. Aheve omombehu ava upe:
“Evocoi Jesús Tũpa Rembiporavo ava pɨ̃sɨro ãgua”
ehi.
\v 6 Ahese ava rehɨi oñemonuha Felipe ñehe rendu ãgua
yuvɨreco. Oyapɨsaca tuprɨ iñehe rese yuvɨreco. Esepia,
osepia mbahe sembiapo poromondɨisa.
\v 7 Iyavei setá ava caruguar rerecosar sui omose
caruguar. Osẽse ava sui, sãse yuvɨreco. Iyavei setá ava
nomɨi vahe, ndoguatai vahe avei ombogüera.
\v 8 Evocoiyase ovɨharete ahe tecua pɨpendar yuvɨreco.
\p
\v 9 Aheve rumo mbɨa, Simón serer vahe, yɨpɨve ipaye ai
oico, ombosɨquɨye-quɨye ava Samaria pendar. “Che seco
ɨvate vahe aico” ehi angahu ava mbopa.
\v 10 Evocoiyase opacatu ava, cuacua vahe iyavei chĩhivahe
catu vahe oyapɨsaca tuprɨ iñehe rese, aipo ehi
yuvɨreco: “Co niha Tũpa pĩratasa tuvicha vahe” ehi
oyeupe yuvɨreco.
\p
\v 11 Omboyeroya pucu ité yuvɨreco. Esepia, opayesa pɨpe
ava ombosɨquɨye eteprɨ oico yepi.
\v 12 Oyepotase rumo Felipe Samaria ve omombehu ñehesa
avɨye vahe Tũpa mborerecuasa resendar, Jesucristo
recocuer resendar avei. Ahese ava rehɨi vɨroya yuvɨreco.
Ipare oñeapiramo ité yuvɨreco cuimbahe, cuña avei.
\v 13 Ahe Simón avei vɨroya. Oñeapiramo pare, oso Felipe
rupi. Co mbahe poromondɨisa iyavei Tũpa suindar
ndayasepiai vahe rese oyepɨhamondɨi.
\p
\v 14 Jerusalén ve apóstol yuvɨrecoi vahe oyandu Samaria
ve setá ava oipɨsɨse Tũpa Ñehengagüer yuvɨreco.
Evocoiyase omondo aheve omboetasa Pedro iyavei Juan
yuvɨreco.
\v 15 Oyepotase aheve yuvɨreco, oyerure opacatu ava Jesús
reroyasar rese ‘Espíritu Santo toipɨsɨ yuvɨreco’ oya.
\v 16 Esepia, Espíritu Santo ndogüeyɨ vɨtei yuvɨreco
sese; oñeapiramoño tẽi vɨte yande Yar Jesús rer pɨpe
yuvɨreco.
\v 17 Pedro iyavei Juan oyerurese, omondo opo iharɨve
yuvɨreco. Ahese Espíritu Santo ogüeyɨ yuvɨreco sese.
\p
\v 18 Ahe osepiase, Simón omondo pota guarepochi chupe,
\v 19 aipo ehi:
\p —Cheu avei pemboumi tẽi evocoi pĩratasa, amondose che
po que ava harɨve, togüeyɨ avei Espíritu Santo sese
yuvɨreco —ehi Simón.
\p
\v 20 Omboyevɨ rumo Simón upe:
\p —¡Tocañɨpa nde guarepochi nde reseve! Esepia,
ndepɨhañemoñeta co Tũpa ombou vahe oreu, ererocua
vaherã nde guarepochi pɨpe viña —ehi chupe—.
\v 21 Ndeu ndiyai co nungar mbahe apo ãgua. Esepia, nde
pɨhañemoñetasa ndahei ihɨ̃vi vahe Tũpa rovaque.
\v 22 Sese epoi nde pɨhañemoñeta raisa sui, eyerure
Tũpa upe. Avɨyeteramo iñerora ndeu —ehi—.
\v 23 Aicua nde pɨha naporai vɨte iyavei nde
pɨhañemoñeta raisa pɨpe vɨte ereico —ehi chupe.
\p
\v 24 Evocoiyase Simón omboyevɨ chupe:
\p —Peyeruremi catu yande Yar upe che rese; tipo eme acoi
mbahe pe remimombehu cheu —ehi chupe.
\p
\v 25 Yande Yar ñehesa mombehu pare ahe tecua pendar upe,
apóstol omombehu-mbehu co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar
Samaria pɨpendar tecua rupi yuvɨreco. Ẽgüe ehi oyepota
yuvɨroyevɨ Jerusalén ve yugüeru.
\s Felipe omombehu Jesucristo recocuer Etiopía pendar upe
\p
\v 26 Ipare Tũpa rembiguai oyemboyecua Felipe upe aipo ehi
chupe: “Epũha, eso irohɨ cotɨ nde yepota ãgua evocoi
perɨ ogüeyɨ vahe oso Jerusalén sui, Gaza ve” ehi.
Evocoi Gaza piar osasa ɨvɨ iporupɨrẽhɨ rupi oso.
\v 27 Evocoiyase opũha oso perɨ rupi. Aheve osovaĩchi
ñepei ava, ahe seco ɨvate vahe guarepochi apocatusar
Etiopía pendar cuña mborerecuar upe nara yepi, ahe mbɨa
oso vahe Jerusalén ve Tũpa mboetei ãgua.
\v 28 Oyevɨse ocãreto pɨpe, oyeroquɨ Tũpa ñehe
mombehusar Isaías rembicuachiagüer rese ou.
\p
\v 29 Evocoiyase Espíritu aipo ehi Felipe upe: “Eyemboya
cãretomi rese” ehi.
\v 30 Evocoiyase vɨrovɨse ahe ava, osendu iyeroquɨ
Isaías rembicuachiagüer pɨpe oĩ. Ahese oporandu chupe:
\p —¿Eresenducua aipo Tũpa Ñehengagüer nde yeroquɨsa
eĩ? —ehi chupe.
\p
\v 31 Etiopía pendar mbɨa omboyevɨ chupe:
\p —¿Mara ahera vo che senducua viña ndipoise imombehu
tuprɨsar cheu? —ehi chupe.
\p Ipare, “Erio, eyeupi, tereguapɨ cohave che pɨri” ehi
Etiopía pendar chupe.
\v 32 Ahe Isaías rembicuachía oyeroquɨ vahe pɨpe aipo
ehi:
\q “Inungar ava vɨraso ovesa yuca ãgua, ẽgüe ehi avei
ahe mbɨa seraso yuca ãgua yuvɨreco.
\q Iyavei inungar ovesa nasasei eté guagüer rerocuase,
ẽgüe ehi avei ahe mbɨa noñehei eté.
\q
\v 33 Osecomomini yuvɨreco, ndipoi ava sepɨsar.
\q Ndipoi ichuindar.
\q Esepia, omocañɨ co ɨvɨ sui yuvɨreco” ehi Isaías
rembicuachía pɨpe.
\p
\v 34 Oyeroquɨ pare ahe Etiopía pendar oporandu chupe:
\p —Emombehumi cheu: ¿Ava rese pĩha aipo Isaías oñehe:
oyese ae pĩha, ambuae ava rese tie? —ehi.
\p
\v 35 Evocoiyase co ñehesa sui omombehu ñehesa avɨye
vahe Jesús recocuer resendar Etiopía pendar upe.
\v 36 Ipare oguata catuse yuvɨreco, Etiopía pendar osepia
ɨ. Aheve ahe aipo ehi chupe:
\p —Esepia co ɨ tui. ¿Ndiyai vo cohave che ãpiramomi
tẽi eve viña? —ehi.
\p
\v 37 Ahese omboyevɨ chupe:
\p —Ereroya itese opacatu nde pɨha pɨpe, iya ité ndeu
—ehi.
\p —Aroya ité niha Jesucristo ahe Tũpa Rahɨr secoi
—ehi.
\p
\v 38 Evocoiyase omombɨta uca ocãreto, ichui ogüeyɨ
ɨve yuvɨraso. Aheve Etiopía pendar Felipe oñapiramo.
\v 39 Yuvɨnosese ɨ sui, yande Yar Espíritu vɨraso ahe
Etiopía pendar sui. Ahese ndosepia iri; ẽgüe ehiño
vorɨvete oso perɨ rupi.
\v 40 Felipe rumo oyemboyecua Azoto ve. Ichui oso co tecua
Cesarea piar rupi, omombehu Jesús recocuer opacatu tecua
rupi. Ẽgüe ehi oyepota Cesarea ve oso.
\c 9
\s Saulo ñecuñaro agüer
\p
\v 1 Jerusalén ve rumo Saulo oñemoɨró iteanga vɨte yande Yar reroyasar upe oico. Oyucapa potaño ité. Sese oso pahi rerecuar ɨvate catu vahe upe,
\v 2 oporandu chupe: “Ereyapomira mbahe icatuprɨ vahe cheu” ehi. “Taso Damasco ve, taseca co Tecocuer Pɨasu rupi cuimbahe, cuña yuvɨrecoi vahe” ehi. “Taipɨsɨpa seru cohave nde rer pɨpe” ehi, “evocoiyase eremombehura cuachiar pɨpe Damasco pendar tũparo rerecuar upe” ehi pahi rerecuar ɨvate catu vahe upe.
\v 3 Ẽgüe ehi yuvɨnose Jerusalén sui, yuvɨraso Damasco ve ambuae ava reseve. Vɨrovɨ potase rumo Damasco yuvɨraso, avɨyeteramo tẽi osesape guasu ɨva sui chupe.
\v 4 Evocoiyase ovɨapi oso ɨvɨve. Osendu ɨva pendar ñehesa aipo ehi vahe: “Saulo, Saulo, ¿mahera vo che moña-moña eve?” ehi chupe.
\p
\v 5 Evocoiyase oporandu chupe: “¿Ava vo nde ereico, nde mbɨa?” ehi. “Che Jesús, che niha co che moña che rereco eve” ehi chupe.
\v 6 “Epũha, eique Damasco ve. Aheve amombehu ucara mbahe nde rembiapoguã ndeu” ehi chupe.
\p
\v 7 Ava rumo, yuvɨraso vahe supi, osɨquɨyé iteanga osenduse ñehesa ɨva suindar yuvɨreco. Esepia, ndosepiai eté ɨvate oñehe vahe yuvɨreco.
\v 8 Ipare Saulo opũha, omahe tẽi; ndoicatui rumo mbahe repia. Ichui supindar oipɨsɨ iyɨva rese seraso Damasco ve yuvɨreco.
\v 9 Aheve mbosapɨ arɨ ndasesapɨsoi, ndocarui, ndoɨhui avei oico.
\p
\v 10 Aheve mbɨa Jesucristo reroyasar Ananías serer vahe secoi. Ahe iquer nungarve oyemboyecua yande Yar aipo ehi chupe: “¡Ananías!” ehi. “Co aico, che Yar” ehi imboyevɨ chupe.
\p
\v 11 Evocoiyase yande Yar aipo ehi chupe: “Epũha, eso calle Ihɨ̃vi serer vahe rupi. Eporandu Judas rẽtave Saulo, tecua Tarso pendar, rese. Ahe oyeroquɨ cũritei.
\v 12 Oquerve angahu osepia mbɨa Ananías serer vahe omondose opo iharɨve omboesapɨso iri” ehi.
\p
\v 13 Evocoiyase omboyevɨ chupe: “¡Too! Che Yar, setá rumo evocoi mbɨa recocuer omombehu yuvɨreco cheu. Mbahe tẽi oyapo vahe nde reroyasar reco maranehɨ upe Jerusalén ve.
\v 14 Cũritei ou rutei ahe mbɨa pahi rerecuar porocuaita rupi opacatu nde rer rese oyeroya vahe roquendapa ãgua” ehi.
\p
\v 15 Yande Yar rumo aipo ehi chupe: “Eso. Esepia, aiporavo evocoi mbɨa che recocuer rese oñehe vaherã ava ndahei vahe judío upe iyavei serecuar guasu yuvɨrecoi vahe upe, judío upe avei.
\v 16 Che ae amboyecuara setá mbahe tẽi chupe oiporara vaherã che remimbotar mboavɨye ãgua” ehi yande Yar chupe.
\p
\v 17 Evocoiyase oso secosave. Oiquese ahe oɨ pɨpe, oso, omondo opo Saulo rese aipo ehi chupe:
\p —Che rɨvrɨ, Saulo, yande Yar Jesús oyemboyecua vahe ndeu perɨ rupi nde yuse, ahe che mbou ndeu nde mboesapɨso iri ãgua. Toique avei catu Espíritu Santo nde rese —ehi Saulo upe.
\p
\v 18 Ahese voi eté pira pirer nungar mbahe ovɨapipa sesa sui. Ahese voi sesapɨso iri. Ichui opũha. Ipare voi Ananías oñapiramo.
\v 19 Ipare Saulo ocaruse, ipĩrata catu iri. Movɨro arɨ tẽi opɨta iri Jesús reroyasar pɨri Damasco ve.
\s Saulo omombehu Jesús recocuer Damasco ve
\p
\v 20 Ipare voi oso oñehe judío tũparo yacatu rupi Damasco ve aipo ehi: “Jesús Tũpa Rahɨr ité secoi” ehi ahe pendar ava upe.
\v 21 Ava opacatu osendu vahe iñehe,
\p —¿Mara ehi pĩha co? —ehi tẽi yuvɨreco—. ¿Ndahei vo acoi co mbɨa Jerusalén ve Jesús reroyasar mara-mara tẽi vɨreco vahe? ¿Ndahei vo acoi co avei ou cohave ava Jesús reroyasar ha pendar pɨsɨ ãgua serasopa ãgua avei Jerusalén ve pahi rerecuar upe viña? —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 22 Saulo rumo omombehu tuprɨ catu Jesús recocuer. Osecopɨ opacatu omu Damasco pendar. Omboyecua catu chupe Jesús Tũpa Rembiporavo ava pɨ̃sɨro ãgua secosa. Sese ndoicatui judío iñehe mboyevɨ yuvɨreco.
\s Saulo oñemi omu sui oamotarẽhɨse
\p
\v 23 Setá arɨ pare judío ahe pendar omboguai yuca ãgua Saulo yuvɨreco viña.
\v 24 Ahe rumo oyandu omboguaisa judío osãrose tecua ãchisa roquendɨpɨve arɨ, pɨ̃tu momba yuvɨreco yuca ãgua viña.
\v 25 Jesús reroyasar rumo pɨ̃tu pɨpe tecua tapia ãchisa oyere tuprɨ vahe tecua rese, icupe rupi ombogüeyɨ ɨruova guasu pɨpe imoñemi imondo yuvɨreco.
\s Saulo Jerusalén ve secoi
\p
\v 26 Coiye Saulo oyepota Jerusalén ve. Aheve oyemboya pota tẽi Jesucristo reroyasar rese. Osɨquɨye rumo yuvɨreco ichui. “Avɨyeteramo co Saulo, ‘Aroya Jesucristo cute’ ehi tuprɨ tẽira yandeu” ehiño oyeupe yuvɨreco.
\v 27 Ipare rumo Bernabé vɨraso Saulo apóstol yuvɨrecoi vahe upe. Aheve Bernabé omombehupa chupe aipo ehi: “Co mbɨa Saulo osepia yande Yar perɨ rupi iyavei yande Yar oñehe chupe. Ichui co oñehe osɨquɨyeẽhɨsa pɨpe Damasco ve Jesús recocuer rese” ehi.
\v 28 Evocoiyase Saulo opɨta aheve ipɨri. Arɨ yacatu rupi apóstol rupi oguata yepi, iyavei omombehu yande Yar recocuer osɨquɨyeẽhɨsave.
\v 29 Oiñehepoepɨ avei secocuer rese judío griego pɨpe oñehe vahe yuvɨreco. Ichui rumo oyuca potaño yuvɨreco.
\v 30 Oicuase rumo Jesucristo reroyasar yuvɨreco, vɨraso voi eté Saulo Cesarea ve. Ichui omondo Tarso ve yuvɨreco.
\p
\v 31 Evocoiyase opacatu Jesús reroyasar yuvɨrecoi vahe Judea rupindar, Galilea rupindar iyavei Samaria rupindar, chupe oime mbahe tuprɨ. Iyavei oyemovɨracua tuprɨ catu yuvɨreco yande Yar mboeteisa pɨpe, Espíritu Santo oipɨ̃tɨvɨi iyemboeta catu ãgua yuvɨreco.
\s Eneas mbogüera agüer
\p
\v 32 Pedro oguata opacatu rupi oso Jesucristo reroyasar repia. Ahe oso, osepia avei tecua Lida pendar Jesús reroyasar.
\v 33 Aheve osepia mbɨa Eneas serer vahe, ahe ndoguatai vahe. Vupave tẽi tui vahe ocho aravɨter rupi.
\v 34 Pedro aipo ehi chupe:
\p —Eneas, Jesucristo nde mbogüera —ehi—. Eñarapuha, emoingatu nde rupa —ehi chupe.
\p Eneas evocoiyase oñarapuha voi.
\v 35 Osepiase opacatu Lida pendar, Sarón pendar co ndoguatai vahecuer guatase, vɨroyapa voi eté yande Yar yuvɨreco.
\s Dorcas cuerayevɨ agüer
\p
\v 36 Ahe aravɨter pɨpe Jope ve cuña Tabita serer vahe secoi, griego ñehe pɨpe rumo Dorcas serer. Ahe Jesucristo reroyasar secoi. Ahe secocuer avɨye vahe oporopɨ̃tɨvɨi yepi.
\v 37 Imbaheasɨ guasu rumo. Coiye omano. Ipare ava sehõgüer oyosei yuvɨreco. Ichui vɨroyeupi oɨ ɨvate vahesave seraso yuvɨreco.
\v 38 Jope namombrɨimi Lida sui. Evocoiyase oyanduse Jesús reroyasar Jope pendar Pedro Lida ve secoise, ahese omondo ñuvɨrío mbɨa seru poyava ãgua Jope ve yuvɨreco.
\p
\v 39 Evocoiyase Pedro oso supi yuvɨreco oyepota yuvɨraso Jope ve. Aheve vɨroyeupi oɨ ɨvateve seraso tehõgüersave yuvɨreco. Opacatu cuña imer mano vahecuer oyere atɨ voi, oyaseho Pedro ɨvɨi yuvɨreco. Omboyecua avei oturucuar iharɨ pendar reseve Dorcas rembiapogüer yuvɨreco chupe.
\v 40 Ipare Pedro omosepa rane opacatu ava ocarve. Ahese ahe ae oñenopɨha, oyerure Tũpa upe. Ichui omahe ahe cuña omano vahe rese aipo ehi chupe:
\p —¡Tabita, eñarapuha! —ehi sehõgüer upe.
\p Aipo oyeupe hese, Tabita omboi güesa. Pedro repiase, oñarapuha oĩ.
\v 41 Ahese oipɨsɨ Tabita po rese imoñarapuha. Ipare, “Perio” ehi opacatu Jesús reroyasar, cuña imer mano vahecuer upe avei, “Pesepia ocuerayevɨ” ehi chupe.
\v 42 Serãcua oyanduse opacatu Jope rupi yuvɨreco, setá ava yande Yar vɨroya yuvɨreco.
\v 43 Evocoiyase Pedro opɨta setá arɨ aheve, mbɨa mbahe pirer mopɨtasar, Simón serer vahe, pɨri.
\c 10
\s Pedro iyavei Cornelio
\p
\v 1 Tecua Cesarea ve mbɨa Cornelio serer vahe secoi, ahe
cuartel Italiano serer vahe pendar cien sundao rerecuar.
\v 2 Ahe mbɨa omboetei Tũpa opacatu guahɨr, güembireco
reseve yepi. Iyavei omondoño ité judío pɨ̃tɨvɨi ãgua
guarepochi, oyeroquɨ avei Tũpa upe yepi.
\v 3 Ñepei arɨ, caharuse las tres rupi, osepia oquer
nungar pɨpe Tũpa rembiguai güecosave aipo ehi chupe:
“¡Cornelio!” ehi.
\v 4 Omahengatuse sese, “¿Mbahe, che Yar?” ehi
osɨquɨyepave. Tũpa rembiguai rumo omboyevɨ chupe:
“Tũpa oipɨsɨ nde yeruresa; osepia avei nde
poroparaɨsuerecosa” ehi chupe.
\v 5 “Emondo mbɨa Jope ve Simón reca. Ahe serer avei
acoi Pedro.
\v 6 Ahe secoi ambuae Simón, mbahe pirer mopɨtasar pɨri.
Ahe sẽta para guasu popɨve chini” ehi chupe.
\p
\v 7 Osose Tũpa rembiguai ichui, Cornelio oñehe
ñuvɨrío güembiguai upe iyavei ñepei sundao Tũpa
mboeteisar upe, sese acoi oyeroya vahe yepi.
\v 8 Opacatu Tũpa rembiguai ñehe mombehu pare, omondo
Jope ve.
\p
\v 9 Ahere ayihive vɨrovɨse Jope yuvɨraso, Pedro oyeupi
oɨ ipe vahe harɨve mbɨter arɨ senise oyeroquɨ ãgua.
\v 10 Vɨeporẽhɨse ocaru pota viña. Omoingatu vɨteseve
rumo semihura yuvɨreco, avɨyeteramo tẽi osepia mbahe
oquer pendar nungar:
\v 11 ahese osepia ɨva oyemboise, ahe ichui turucuar
tuvicha vahe pɨpe ogüeyɨ mbahe, ñapɨchimbrɨ ipopɨ
yacatu ou chupe.
\v 12 Ahe turucuar pɨpe, osepia opacatu mahembiar vai,
mboi, vɨ̃rai vai tẽi avei.
\v 13 Ahese osendu ñehesa aipo ehi vahe: “Pedro, epũha,
eyuca, ichui ehu” ehi chupe.
\p
\v 14 Pedro rumo omboyevɨ chupe: “Aní, che Yar, che rumo
ndahui vahe ité co mbahe roho ava remimbotarẽhɨ ndihusai
vahe yepi” ehi chupe.
\v 15 Osendu iri ñehesa aipo ehi vahe chupe: “Tũpa
remimbocatuprɨ upe, ‘Ava remimbotarẽhɨ, ndihusai vahe’
nderei chira” ehi.
\p
\v 16 Ẽgüe ehi mbosapɨ oyupagüer rupi chupe. Ipare
turucuar oyevɨ ɨvave oso.
\v 17 Pedro ipɨhañemoñeta vɨtese mbahe osepia vahecuer
rese oquer nungar pɨpe: “¿Mbahe rese pĩha co
oyemboyecua cheu?” ehi vɨte oico. Aheseve Cornelio
remimondo oporandu-randu pare yuvɨreco, oyepota Simón
rẽta roquendɨpɨve yuvɨreco.
\v 18 Oñehe pucu oɨ pɨpendar upe yuvɨnoha: “¿Ave vo
Simón, ahe Pedro serer vahe, secoi?” ehi yuvɨreco.
\p
\v 19 Ipɨhañemoñeta vɨteseve Pedro mbahe oyemboyecua
vahecuer rese, Espíritu Santo aipo ehi chupe: “Pedro,
esendu rane, pe mbosapɨ mbɨa nde reca yuvɨreco.
\v 20 Eyemoingatu, egüeyɨ chupe, eso supi. ‘¿Asora
pĩha?’ erei rene. Esepia, che ambou evocoi mbɨa nde
reca” ehi Espíritu Santo Pedro upe.
\p
\v 21 Evocoiyase ogüeyɨ oso chupe.
\p —Che, che reca vahe peye. ¿Mbahe rese vo peyu cheu?
—ehi chupe.
\p
\v 22 Ahe evocoiyase omboyevɨ iñehe yuvɨreco chupe:
\p —Ore oroyu sundao rerecuar Cornelio ore cuaisa pɨpe,
ahe mbɨa seco ɨ̃vɨ vahe, Tũpa mboeteisar opacatu judío
osaɨsu, oipota rai yuvɨreco. Tũpa rembiguai oyocuai nde
rese ereso vaherã sẽtave, ahe osendu vaherã nde ñehesa
—ehi yuvɨreco Pedro upe.
\p
\v 23 Evocoiyase omoinguepa, omombɨtapa oyepɨri ñepei
pɨ̃tu. Ahere ayihive oso supi, movɨro Jesús reroyasar
Jope pendar yuvɨraso avei supi Cesarea ve yuvɨreco.
\p
\v 24 Ahere ayihive oyepotase Cesarea ve, yuvɨraso
sẽtave. Cornelio rumo osãro opacatu omu eta rese
yuvɨreco iyavei omborɨparete güembisoho reseve avei.
\v 25 Oyepotase sẽtave oso, Cornelio rane osẽ voi,
osovaĩchi, oñenopɨha sovai imboeteisa pɨpe.
\v 26 Pedro rumo aipo ehi chupe:
\p —Epũha, che niha nde nungar avei aico —ehi chupe.
\p
\v 27 Evocoiyase ahe omoñeta seroique seraso oɨ pɨpe.
Aheve ava oñemonuha vahe setá osepia yuvɨreco.
\v 28 Ahe ava upe aipo ehi:
\p —Pe peicua judío porocuaita aipo ehi vahe: “Peiquei
rene ndahei vahe judío pɨri. Aní chiaveira pemborɨ
evocoi ava peico” ehi acoi —ehi Cornelio rẽta pɨpendar
upe—. Tũpa rumo omombehu cheu che quer nungar pɨpe: “
‘Ava remimbotarẽhɨ peico’ erei rene ambuae ava upe” ehi
cheu.
\v 29 Pe pemondo ava che reca. Che evocoiyase nacheatẽhɨi
che yu ãgua pẽu. Sese che aicua pota, ¿mahera vo che
reru uca peye? —ehi.
\p
\v 30 Evocoiyase Cornelio aipo ehi chupe:
\p —Opa co irungatu arɨ, caharuse co hora rupi tuprɨ
avei, che cohave che rẽtave aicose, ndacarui eté che
yerure ãgua Tũpa upe. Aheseve oyemboyecua mbɨa Tũpa
rembiguai iturucuar rendɨ́ iteanga vahe cheu.
\v 31 Ahe aipo ehi cheu: “Cornelio, Tũpa osendu nde
yeruresa iyavei oicua avei nde poroparaɨsuerecosa.
\v 32 Emondo nde rembiguai Jope ve Simón Pedro serer vahe
reca. Ahe oicove ambuae Simón rẽtave, ahe mbahe pirer
mopɨtasar. Ahe sẽta para guasu popɨve chini” ehi cheu.
\v 33 Sese amondo voi eté nde reca ãgua. Avɨye nde ereyu
cohave. Cũritei co opacatu yaico cohave Tũpa rovaque.
Orosendu pota opacatu nde ñehe yande Yar nde cuai vahe nde
ñehe ãgua oreu —ehi Cornelio chupe.
\s Pedro oñehe Cornelio rẽtave
\p
\v 34 Evocoiyase Pedro aipo ehi chupe:
\p —Aicua cute, supi eté Tũpa nomboyahoi yande raɨsu.
\v 35 Sese ambuae ɨvɨ pɨpendar omboetei vahe Tũpa,
oyapo vahe avei mbahe tuprɨ yuvɨreco, ahe oipɨsɨra
Tũpa.
\v 36 Aracahe Tũpa oñehe avei Israel suindar upe,
omombehu ñehesa tuprɨ yeamotarẽhɨẽhɨsa resendar
Jesucristo rembiaporã sui, ahe opacatu ava co ɨvɨ
pɨpendar yuvɨrecoi vahe Yar.
\v 37 Pe peicua tuprɨ ité co mbahe oime vahe opacatu
judío ɨvɨ rupi. Ahe omboɨpɨ Galilea ve Juan
ñeapiramosa mombehu pare.
\v 38 Peicua revo Tũpa omondo Jesús Nazaret pendar upe
opĩratasa, oEspíritu Santo avei. Ipare Jesús oguata
opacatu rupi mbahe tuprɨ apo oico. Ombogüera avei opacatu
ava iparaɨsu vahe caruguar povrɨve yuvɨrecoi vahe.
Esepia, Tũpa secoi sese.
\v 39 Ore orosepia opacatu Jesús rembiapogüer Judea ɨvɨ
rupi, tecua Jerusalén pɨpe avei. Aheve imu oyatɨca uca
curusu rese yuca yuvɨreco.
\v 40 Tũpa rumo ombogüerayevɨ imombosapɨsa arɨ pɨpe.
Ipare omboyecua iri oreu.
\v 41 Nomboyecuai rumo opacatu ava upe, omboyecua ore
sembiporavo oroico vahe upeñomi. Ore pɨri niha ocaru,
oɨhu avei ocuerayevɨ pare.
\v 42 Iyavei ahe ore cuai: “Pemombehu ava upe. Co che
Jesucristo, Tũpa Rembiporavo, aico opacatu ava recocuer
rese porandu ãgua oicove vɨte vahe, omano vahe avei” ehi
oreu.
\v 43 Ahe secocuer avei opacatu Tũpa ñehe mombehusar
omombehu yuvɨreco aracahe aipo ehi: “Opacatu acoi
seroyasar, ahe vɨrecora Tũpa ñeroisa serer pɨpe angaipa
rese yuvɨreco” ehi —ehi Pedro Cornelio rẽta pɨpe
yuvɨnoi vahe upe.
\s Espíritu Santo oique ava ndahei vahe judío pɨha pɨpe
\p
\v 44 Pedro oñehe vɨteseve, Espíritu Santo ogüeyɨ
opacatu ava osendu vahe rese.
\v 45 “¡Too! Evocoiyase ndahei vahe judío upe avei Tũpa
omondo Espíritu Santo inungar ombou yandeu” ehi Jesús
reroyasar judío yuvɨrecoi vahe Pedro rupi yugüeru vahe
yuvɨreco.
\v 46 Esepia, osendu ahe oñehese ñehesa ndicuasai vahe
pɨpe yuvɨreco Tũpa upe.
\v 47 Evocoiyase aipo ehi vupindar upe:
\p —¿Oime pĩha ndoipotai vahe co ava ñeapiramo ãgua
yande pãhu pendar? Esepia, co oipɨsɨ Espíritu Santo
yuvɨreco inungar yande —ehi vupindar upe.
\p
\v 48 Sese,
\p —Yañapiramopa Jesucristo rer pɨpe yuvɨreco —ehi.
\p Ipare Cornelio rẽta pɨpe yuvɨnoi vahe aipo ehi:
“Epɨta vɨtemi movɨro arɨ ore pɨri” ehi yuvɨreco
chupe.
\c 11
\s Pedro remimombehu Jerusalén pendar Jesús reroyasar upe
\p
\v 1 Evocoiyase ambuae apóstol iyavei Jesús reroyasar
Judea ve yuvɨrecoi vahe oyandu yuvɨreco ava ndahei vahe
judío vɨroya avei Tũpa Ñehengagüer yuvɨreco.
\v 2 Oyevɨse rumo Pedro Jerusalén ve oso, ahese setá
judío Jesucristo reroyasar vɨroɨ̃ro sovai eté
yuvɨreco,
\v 3 aipo ehi:
\p —¡Mahera eresoño tẽi eté ndahei vahe judío pɨri!
Iyavei nde erecaruño tẽi eté ipãhuve yuvɨreco no —ehi
yuvɨreco chupe.
\p
\v 4 Pedro rumo omombehu tuprɨ yɨpɨsui opacatu mbahe
güembiepia yuvɨreco chupe aipo ehi:
\p
\v 5 —Che, tecua Jope ve aicose, ayerure. Ahese che quer
nungarve asepia turucuar tuvicha vahe nungar ipopɨ yacatu
ñapɨchisa vahe ogüeyɨ ou che rovai ɨva sui.
\v 6 Asepia ipɨpe opacatu mahembiar ihupɨrẽhɨ, mbahe
mɨmba, mboi, vɨ̃rai vai tẽi avei —ehi—.
\v 7 Iyavei ahese asendu ñehesa aipo ehi cheu: “Pedro,
epũha, eyuca, ehu” ehi cheu.
\v 8 Che rumo aipo ahe chupe: “Aní, che Yar, che rumo
ndahui vahe ité co mbahe roho ava remimbotarẽhɨ yepi”
ahe chupe.
\v 9 Ichui asendu iri ñehesa: “Tũpa remimbocatuprɨ upe,
‘Ava remimbotarẽhɨ’ erei rene” ehi cheu.
\v 10 Ẽgüe ehi mbosapɨ oyupagüer rupi cheu. Ipare
opacatu oyevɨ iri ɨvave oso.
\v 11 Aheseve avei mbosapɨ mbɨa imbouprɨ Cesarea sui
oyepota yuvɨreco che recosave che reca.
\v 12 Espíritu Santo che cuai che so ãgua che
atẽhɨẽhɨsa pɨpe supi yuvɨreco. Co seis mbɨa Tũpa
reroyasar, yande mu, yuvɨraso avei che rupi. Ipare aheve
oroyepotase oroso, oroique Cornelio rẽtave.
\v 13 Ahe omombehu oreu osepia vahecuer güẽtave Tũpa
rembiguai oyemboyecua vahe sovai iyavei aipo ehi vahe
chupe: “Emondo mbɨa tecua Jope ve Simón Pedro reru
ãgua.
\v 14 Ahe omombehura ndeu nde ñepɨsɨro ãgua iyavei
opacatu nde rẽta pendar ñepɨsɨro ãgua avei” ehi Tũpa
rembiguai Cornelio upe —ehi—.
\v 15 Añehe ramoseve chupe, Espíritu Santo ou sese
yuvɨreco inungar yande rese ou aracaco.
\v 16 Evocoiyase che chemahenduha voi eté yande Yar
ñehengagüer rese aipo ehi vahecuer: “Supi eté ɨ pɨpe
Juan oporoãpiramo, pe rumo Espíritu Santo pɨpe
peñeapiramora” ehi vahe.
\v 17 Tũpa Espíritu Santo omondo chupe inungar ombou
yandeu yayeroyase yande Yar Jesucristo rese. Sese ndaipotai
eté Tũpa ayamotarẽhɨra —ehi Pedro omu upe.
\p
\v 18 Osenduse rumo co Pedro ñehe, imu noñehe iri sese
yuvɨreco. Ahe rumo,
\p —¡Too, evocoiyase Tũpa ombou avei ndahei vahe judío
upe secocuer recuñaro ãgua, tecovesa apɨrẽhɨ vahe
rereco ãgua! —ehi Tũpa mboeteisa pɨpe yuvɨreco.
\s Ava Jesús reroyasar Antioquía ve
\p
\v 19 Iyavei Esteban yucare, Jesús reroyasar oñemosai
Jerusalén sui yuvɨreco. Esepia, Jesús amotarẽhɨmbar
oyamotarẽhɨ catu yuvɨreco. Evocoiyase amove Jesús
reroyasar yuvɨraso oñemi Fenicia ve, ambuae Chipre ve,
ambuae Antioquía ve. Oguatasa rupi omombehuño ité judío
upe güeraño Jesús recocuer yuvɨreco.
\v 20 Amove oñemosai vahe Chipre pendar iyavei Cirene
pendar oyepota tecua Antioquía ve yuvɨreco. Omombehu rumo
ndahei vahe judío upe avei ñehesa avɨye vahe yande Yar
Jesús recocuer resendar yuvɨreco.
\v 21 Yande Yar pĩratasa vɨreco yuvɨreco. Evocoiyase
setá ava vɨroya; oseya ité yɨpɨndar güembieroya
yuvɨreco yande Yar reroya ãgua.
\p
\v 22 Serãcua oyepotase Jesús reroyasar upe Jerusalén
ve, ahese omondo Bernabé yuvɨreco Antioquía ve.
\v 23 Oyepotase aheve, osepia Tũpa sovasase. Ahese
sorɨvete aipo ehi chupe: “Peyemovɨracua catu yande Yar
rese. Peyapo semimbotar opacatu pe pɨha pɨpe” ehi chupe
yuvɨreco.
\v 24 Bernabé avɨye eteprɨ vahe, vɨroya ité Espíritu
Santo iyavei oyeroya ité yande Yar rese. Evocoiyase setá
ava oyemboya yande Yar rese yuvɨreco.
\p
\v 25 Ipare oso Tarso ve Saulo reca.
\v 26 Oyosuse, güeru Antioquía ve. Aheve oyemboya
yuvɨreco ambuae vɨroya vahe rese imbohe ãgua ñepei
aravɨter rupi. Setá ava oyembohe ipɨri yuvɨreco. Ahese
Jesús reroyasar Antioquía pendar upe yɨpɨndar, “Cristo
reroyasar” ehi yuvɨreco.
\p
\v 27 Aheseve Tũpa ñehe mombehusar yugüeru Antioquía ve
Jerusalén sui.
\v 28 Ñepei ipãhu pendar, Agabo serer vahe, opũha aipo
ehi Espíritu Santo pĩratasa pɨpe chupe: “Oura tɨavor
guasu opacatu ɨvɨ rupi” ehi, (ahe tɨavor oyepota
mborerecuar guasu Claudio recose).
\v 29 Evocoiyase Jesús reroyasar Antioquía pendar omondo
pota voi guarepochi Jesús reroyasar Judea pendar
pɨ̃tɨvɨi ãgua yuvɨreco ocatugüer rupi.
\v 30 Ẽgüe ehi yande Yar reroyasar rãrosar Judea pendar
upe porerecosa mondo. Bernabé, Saulo ahe porerecosa
vɨraso yuvɨreco.
\c 12
\s Santiago mano agüer iyavei Pedro roquenda agüer
\p
\v 1 Ahe aravɨter pɨpe avei mborerecuar guasu Herodes
omboɨpɨ Jesús reroyasar mombaraɨsu.
\v 2 Ahese oyuca uca quɨse pucu pɨpe Santiago, ahe Juan
rɨquehɨr.
\v 3 Oyanduse mborerecuar guasu rembiapo, sorɨvete judío
rerecuar yuvɨreco. Sese Herodes oipɨsɨ uca Pedro Pascua
pieta pɨpe. Ahe arɨ rupi ohu judío pan ndayapepoi vahe
yuvɨreco yepi.
\v 4 Pedro roquenda pare omondo irungatu imar sui
irungatu-ngatu sundao omondo sãro ãgua yuvɨreco.
Mborerecuar ipɨhañemoñeta: “Opase co Pascua pieta,
amboyecua ucara ava rovaque” ehi viña.
\v 5 Evocoiyase Pedro opɨta voquendasave sãrombrɨ tuprɨ
chini. Jesús reroyasar rumo oyeroquɨ pĩrata Tũpa upe
yuvɨreco sese.
\s Tũpa omose uca Pedro soquendasa sui
\p
\v 6 Ahe arɨ vɨnose potase Herodes Pedro soquendasa sui,
ahe pɨ̃tu pɨpe Pedro oque ñuvɨrío sundao guãrosar
rese. Ñapɨchisa ñuvɨrío carena pɨpe ou, ñuvɨnohambe
avei sãrosar soquendasa roquendɨpɨve.
\v 7 Avɨyeteramo tẽi Tũpa rembiguai oyemboyecua ique
vɨteseve chupe. Ahese sendɨ guasú iteanga soquendasa
pɨpe. Ahe oñatoi Pedro ɨqueve imomahe: “¡Epũha
poyava!” ehi chupe. Ipũhase, opa voi oyera carena ipo
sui.
\v 8 Ahese Tũpa rembiguai aipo ehi chupe: “Eyemonde,
emonde nde pɨtaqui” ehi. Evocoiyase Pedro omonde. Ipare
aipo ehi iri: “Emonde avei nde yeaosa, eyu che
raquɨcuei” ehi chupe.
\p
\v 9 Ẽgüe ehi oso saquɨcuei. Ahe rumo ndoicuai Tũpa
rembiguai oyeupe ẽgüe ehise. Ndoyavɨi iquerve tẽi
ẽgüe ehi vahe chupe.
\v 10 Ichui yuvɨnose, oñocua yɨpɨndar guãrosar
yuvɨreco. Ipare yuvɨraso catumi ambuae imoñuvɨriosa
guãrosar oñocua avei. Oyepota oquenda guasu guarepochi
apoprɨve ocarve yuvɨnose ãgua yuvɨreco. Ahe oquenda
oyemboi ahe ae ité chupe yuvɨreco. Ipare yuvɨnose
yuvɨraso pucumi ocarusu rupi. Avɨyeteramo tẽi Tũpa
rembiguai ndoyecua iri chupe.
\p
\v 11 Evocoiyase Pedro aipo ehi oyeupe: “¡Too! Supi eté
Tũpa ombou cheu güembiguai che renose ãgua Herodes
povrɨ sui. Tũpa che pɨ̃sɨro judío rerecuar che yuca
rãgüer sui” ehi oyeupe.
\p
\v 12 Oyese opɨhañemoñeta pare, oso, oyepota Juan Marcos
sɨ María rẽtave oso. Aheve setá ava oñemonuha
oyeroquɨ yuvɨreco sese.
\v 13 Oñehese Pedro oquenda ocar cotɨndarve, cuñatai,
Rode serer vahe, osẽ imboi ãgua chupe.
\v 14 Osenduse rumo Pedro ñehe, oquenda omboi rãgüer
sui, oña oique oɨ pɨpe vorɨvetesave, omombehu: “Pe
Pedro ihãi oquendɨpɨve” ehi oɨ pɨpendar upe.
\v 15 Ahe rumo,
\p —¿Nanderocoi vo eico? —ehiño yuvɨreco chupe.
“¡Aní! Supi eté” ehiño Rode chupe.
\p —Ndahei ahe, Tũpa rembiguai mo aipo sãrosar —ehiño
yuvɨreco chupe.
\p
\v 16 Aheseve Pedro oñehe vɨteño ité oquendɨpɨve
ohã. Ichui omboise oquenda yuvɨreco chupe cute,
oyembosɨquɨye iriño tẽi sepiase yuvɨreco.
\v 17 Pedro rumo opo omopuha imonguiriri ãgua. Ichui opa
omombehu yande Yar opɨ̃sɨro agüer voquendasa sui chupe
yuvɨreco. Ipare aipo ehi chupe:
\p —Pemombehupa Santiago upe iyavei ambuae Jesús
reroyasar upe —ehi.
\p Ichui oseño, ambuaeve oso.
\p
\v 18 Cõhese sundao oyepɨhamondɨi eteanga yuvɨreco.
“¿Que pĩha Pedro?” ehi tẽi oyeupe yuvɨreco.
\v 19 Ipare Herodes omondo sundao Pedro reca. Ndoyosui eté
rumo yuvɨreco. Evocoiyase Herodes porocuaita rupi oporandu
tuprɨ sãrosar upe: “¿Que vo secoi?” ehi tẽi chupe.
Sese oyocuai ambuae sundao opacatu ahe sãrosar yucapa
ãgua. Ipare Herodes osẽ Judea sui oso Cesarea ve
oyemboerecua.
\s Herodes mano agüer
\p
\v 20 Yɨpɨndar rumo Herodes ndasorɨi eté ava Tiro
pendar upe, Sidón pendar upe avei. Evocoiyase ahe pendar
oyoya ipɨhañemoñeta yuvɨraso vaherã mborerecuar rovai.
Ahe evocoiyase oyemborɨ Blasto rese yuvɨreco, ahe
mborerecuar Herodes mboyoyasar. Ahe oporandu Blasto upe
Herodes moñero uca ãgua rese yuvɨreco. Esepia, Herodes
porocuaita sui oipɨsɨ mbahe güemihura yuvɨreco.
\v 21 Herodes evocoiyase omombehu arɨ oñehe vaherã
chupe. Osupitɨse ahe arɨ, omonde sese iturucuar
mborerecuar secosa resendar yɨvɨrindar yuvɨreco. Ipare
güenda imboeteiprɨ harɨve oguapɨ oĩ. Aheve oñehe ava
rehɨi upe.
\v 22 Evocoiyase ava rehɨi osapucai pĩrata yuvɨreco aipo
ehi: “¡Co mbɨa oñehe vahe ndahei ava tẽi, Tũpa
ité!” ehi yuvɨreco Herodes upe imboeteisave.
\v 23 Ava aipo iheseve voi, ñepei Tũpa rembiguai oyapo
mbaherasɨ guasu chupe. Ichui mbahe rasoi ocaru yavɨter
rupi yuvɨreco. Esepia, nomboetei eté Tũpa. Sese omano.
\p
\v 24 Tũpa Ñehengagüer rumo imombehusa catu opacatu
rupi.
\p
\v 25 Iyavei Bernabé, Saulo ocuaita mboavɨye pare,
vɨroyevɨ Juan Marcos seraso yuvɨreco.
\c 13
\s Tũpa oiporavo Bernabé, Saulo oyeupe mboravɨquɨ apo
ãgua
\p
\v 1 Evocoiyase Jesús reroyasar Antioquía pendar pãhuve
oime Tũpa Ñehengagüer mombehusar, sese oporombohe vahe
avei. Ahe Bernabé, Simón (chupe, “Avaũ” ehi
yuvɨreco), Lucio evocoi Cirene pendar, Manaén (ahe mbɨa
oyoya ocuacua mborerecuar Herodes, Galilea pendar reseve)
iyavei Saulo.
\v 2 Ñepei arɨ opacatu Jesús reroyasar oñemonuhase
yande Yar mboetei ãgua, oyecuacu avei, ahese Espíritu
Santo aipo ehi chupe: “Peiporavo Bernabé iyavei Saulo.
Evocoi mbɨa aiporavo cheyeupe mboravɨquɨ apo ãgua” ehi
Espíritu Santo yuvɨreco chupe.
\p
\v 3 Evocoiyase oyeroquɨ pare, omondo opo yuvɨreco
iporavoprɨ ãca harɨve sovasa ãgua. Ipare omondo
yuvɨreco ambuae tecua rupi Jesús recocuer mombehu ãgua.
\s Apóstol yuvɨrecoi Chipre rupi
\p
\v 4 Evocoiyase Bernabé, Saulo Espíritu Santo remimondo
yuvɨraso Seleucia ve. Ichui yuvɨraso carite pɨpe caha
pãhu Chipre ve.
\v 5 Oyepota yemboyasa Salamina ve yuvɨraso. Aheve
omombehu Tũpa Ñehengagüer judío tũparo rupi yuvɨreco.
Juan avei oso supi ipɨ̃tɨvɨi ãgua.
\p
\v 6 Opase ité oguata caha pãhu Chipre pɨpe yuvɨreco,
oyepota ambuae tecua Pafos serer vahesave yuvɨraso. Aheve
judío ipaye vahe Barjesús serer vahe osepia yuvɨreco.
Ahe oporombohe tẽi: “Che añehe Tũpa Ñehengagüer
rese” ehi tuprɨ tẽi vahe.
\v 7 Ahe ipaye vahe oicove Chipre pendar mborerecuar Sergio
Paulo serer vahe pɨri, ahe mborerecuar yaracua vahe. Ahe
güeru uca Bernabé, Saulo avei Tũpa Ñehengagüer rendu
potasave oyeupe.
\v 8 Ipaye vahe rer griego ñehe pɨpe Elimas. Ahe
ndovɨroya ucai güerecuar upe ñehesa supi eté vahe.
\v 9 Evocoiyase Saulo, Pablo serer vahe, vɨreco ité vahe
Espíritu Santo opɨha pɨpe, omahe tuprɨ sese.
\v 10 Ipare aipo ehi chupe:
\p —¡Nde iporombopa serai vahe ereico! ¡Ndipɨhai vahe,
Caruguar rahɨr tẽi ereico! Opacatu mbahe avɨye vahe
amotarẽhɨsar tẽi avei ereico no. ¡Mahera nderepoi potai
yande Yar porombohesa supi eté vahe reroɨ̃rosa sui.
\v 11 Eyapɨsaca, cũritei yande Yar nde mombaraɨsura.
Nande mboesapɨsoi chira movɨro arɨ rupi. Ichui
ndereicatu iri chietera arɨ rendɨgüer repia ãgua —ehi
Pablo chupe.
\p Aipo ehi ramoseve voi, opacatu pɨ̃tumimbi chupe. Oñehe
tẽi ava güeraso ãgua upe.
\v 12 Ahe mbahe repiase, mborerecuar vɨroya yande Yar.
Oyepɨhamondɨi porombohesa yande Yar resendar renduse.
\s Pablo, Bernabé reseve yuvɨrecoi Antioquía ve Pisidia
ɨvɨ pɨpe
\p
\v 13 Evocoiyase Pablo, supindar avei, yuvɨraso carite
pɨpe Pafos sui Panfilia rupindar Perge ve. Juan rumo oseya
oyevɨ Jerusalén ve oso.
\v 14 Perge sui yuvɨraso Antioquía ve, ahe namombrɨi
Pisidia sui. Aheve, mbɨtuhusa arɨ pɨpe, yuvɨroique
judío tũparove oguapɨ yuvɨnoi.
\v 15 Oyeroquɨ pare Tũpa porocuaita resendar cuachiar
pɨpe, Tũpa ñehe mombehusar cuachiar pɨpe avei, tũparo
pendar rerecuar omondo oñehe Pablo upe:
\p —Ore mu, perecose mbahe pemombehu vaherã co ava
monguerẽhɨ ãgua, pemombehumi yandeu cũritei —ehi.
\p
\v 16 Evocoiyase Pablo opũha ohã. Omopuha avei opo
‘toyapɨsaca che ñehe rese yuvɨreco’ oya aipo ehi:
\p —Che mu eta, Israel ɨguar, iyavei pe ndahei vahe
judío Tũpa mboeteisar, pesendu che ñehe —ehi—.
\v 17 Israel ɨguar Tũpa oiporavo yande ramoi oyeupe nara,
ahe Egipto ɨvɨ pɨpe omboeta secua ambuae vahe secosa
pɨpe. Ipare opĩratasa pɨpe vɨnosepa ahe ɨvɨ sui
aracahe.
\v 18 Ipare Tũpa oñemosaño yande ramoi reco ai upe
cuarenta aravɨter rupi, oguatase yuvɨreco ɨvɨ
iporupɨrẽhɨsa rupi.
\v 19 Ipare omocañɨ ava eta Canaán pɨpendar siete
tuprɨ yuvɨrecoi vahe serecuar reseve-seve. Ipare omondo
Canaán ɨvɨ yande ramoi upe nara.
\v 20 Ẽgüe ehi cuatrocientos cincuenta aravɨter rupi
yapo yuvɨreco —ehi.
\p “Ipare Tũpa ombou ava recocuer moingatusar oporocuai
vaherã. Ipa vahe ipãhu pendar serer Samuel aracahe. Ahe
Tũpa ñehe mombehusar avei.
\v 21 Ahese yande ramoi eta oporandu yuvɨreco Tũpa upe
mborerecuar guasu rese. Evocoiyase Tũpa omondo Saúl
chupe, ahe Cis rahɨr, ahe yande ramoi Benjamín suindar
secoi. Oporocuai cuarenta aravɨter rupi oico.
\v 22 Ipare Tũpa vɨrocua imborerecuasa ichui; omondo
David upe yande ramoi cuai ãgua. Ahe secocuer rese aipo
ehi: ‘Co David, Isaí rahɨr, oyapo che remimbotar yepi.
Ahe omboavɨyera che porocuaita’ ehi Tũpa.
\v 23 Ahe David suindar sui, Tũpa ombou Jesús Israel
ɨguar pɨ̃sɨro ãgua. Aracaheve Tũpa omombehu co yande
ramoi upe.
\v 24 Yande Yar yu renondeve, Juan omombehu opacatu Israel
ɨguar upe: ‘Pemboasɨ pe angaipa, peyevɨ Tũpa upe pe
ñeapiramo ãgua’ ehi chupe.
\v 25 Juan omboavɨye senimise ocuaita, aipo ehi ava upe
imombehu: ‘Pepɨhañemoñeta revo: co ité yande
pɨ̃sɨrora, peye cheu viña. Oura rumo ambuae che
raquɨcuei. Ahe che sui ɨvate catu vahe sese cheu ndiyai
ipɨtaquisã yora ãgua ipɨ sui’ ehi Juan” ehi judío
tũparo pendar upe imombehu.
\p
\v 26 “Che mu eta, pe Abraham suindar iyavei ndahei vahe
Abraham suindar Tũpa mboeteisar, opacatu yandeu nara ombou
Tũpa co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar.
\v 27 Jerusalén pendar rerecuar avei ndoicuai evocoi
Jesús Tũpa remimbou secoise yuvɨreco. Iyavei
ndosenducuai Tũpa ñehe mombehusar cuachiar pɨpe
oyeroquɨse mbɨtuhusa arɨ yacatu yuvɨreco. Ichui ahe ae
oyuca uca yuvɨreco. Ẽgüe ehi imboavɨye Jesús rese
Tũpa ñehe mombehusar rembicuachiagüer pɨpendar
yuvɨreco.
\v 28 Yepe ndoyosui mbahe sembiapo rai yuca uca ãgua
yuvɨreco viña, ahe rumo oporanduño Pilato upe yuca uca
ãgua rese yuvɨreco” ehi.
\v 29 “Ichui omboavɨyese opacatu icuachiaprɨ pɨpendar
yuvɨreco, ovɨroyɨ uca curusu sui ñotɨ ãgua yuvɨreco.
\v 30 Tũpa rumo ombogüerayevɨ iri.
\v 31 Setá arɨ rupi oyemboyecua oyeupi oguata vahe upe,
evocoi ava yugüeru vahe supi Galilea sui, Jerusalén ve.
Cũritei ahe ava ité omombehu Jesús recocuer ava upe
yuvɨreco” ehi tũparo pendar upe.
\p
\v 32 “Sese che mu eta, cũritei oromombehu pẽu evocoi
ñehesa avɨye vahe Tũpa omondo vahe yande ramoi upe
aracahe.
\v 33 Tũpa omboavɨye ramo güemimombehugüer yande Israel
suindar yaico vahe upe, ombogüerayevɨse Jesús. Evocoi
güemimombehu oicuachía uca Salmo moñuvɨriosa pɨpe aipo
ehi: ‘Co pɨpe nde che Rahɨr ereico; che nde Ru aico’ ehi
Tũpa chupe.
\v 34 Tũpa omombehu avei güemimbogüerayevɨ sete
tuyuẽhɨ ãgua icuachiaprɨ pɨpe aracahe aipo ehi: ‘Che
niha oroovasara acoi David upe che ñehe maranehɨ supi
tuprɨ vahe mboavɨye ãgua’ ehi.
\v 35 Sese omombehu avei ambuae icuachiaprɨ pɨpe: ‘Nde,
Tũpa, ndereseyai chira nde rembiguai Ava seco maranehɨ
vahe rete ituyupa ãgua’ ehi.
\v 36 Supi eté, David omboavɨye ocuaita ava rese
ohañecosa pɨpe yepi. Ipare omano. Evocoiyase oyapocatu
tuvɨpave imu pãhuve yuvɨreco. Ahe setecuer rumo opaño
ité ituyu” ehi.
\v 37 “Acoi Tũpa ombogüerayevɨ vahe retecuer rumo
ndituyui eté” ehi tũparo pendar upe imombehu.
\v 38 “Sese, che mu eta, peyapɨsaca, tapeicua evocoi
Jesús recocuer sui oime ñeroisa angaipa rese yandeu. Ahe
co amombehumi pẽu. Moisés porocuaita sui ndipoi ñeroisa
angaipa rese yande reco mohɨvi ãgua.
\v 39 Jesús recocuer sui rumo oime ñeroisa ñepei-pei
vɨroya vahe upe” ehi.
\v 40 “Peicua catu co mbahe sui, tovɨapi eme pe harɨve
acoi Tũpa ñehe mombehusar rembicuachiagüer pɨpe aipo
ehi vahe:
\q
\v 41 ‘Esepia, pe seroɨ̃rosar peico vahe.
Peyepɨhamondɨi, ipare pecañɨ tẽira. Esepia, che
ayapora mbahe pe recoveseve. Yepe ambuae omombehu tuprɨ
itera pẽu che rembiaporã viña, pe rumo ndaperoyai
chietera’ ehi Tũpa” ehi Pablo tũparo pendar
upe.
\p
\v 42 Yuvɨnose potase tũparo sui, omombɨta Pablo
yuvɨreco: “Teremombehu irimi eremombehu vahe ñehesa
ambuae mbɨtuhusa arɨ pɨpe oreu” ehi yuvɨreco chupe.
\v 43 Yuvɨnosese ava rehɨi tũparo sui, setami judío
iyavei ambuae oyembojudío vahe yuvɨraso Pablo, Bernabé
rupi yuvɨreco. Ahese, “Peico tuprɨ catu Tũpa pe
rovasasa pɨpe” ehi ava upe yuvɨreco.
\p
\v 44 Ambuae mbɨtuhusa arɨ pɨpe seni opacatu ava ahe
pendar oñemonuha yuvɨreco Tũpa Ñehengagüer rendu
ãgua.
\v 45 Osepiase ava rehɨi, judío rerecuar oñemoɨró
iteanga Pablo upe, supindar upe avei yuvɨreco. Vɨroɨ̃ro
Pablo ñehe ava upe yuvɨreco.
\v 46 Evocoiyase Pablo, Bernabé reseve oñehe yuvɨreco
judío upe osɨquɨyeẽhɨsave:
\p —Tũpa ore cuai pẽu rane ore ñehe ãgua. Pe rumo
ndapeyapɨsaca potai iñehengagüer rese. Ipɨpe sui ndiyai
peipɨsɨ tecovesa apɨrẽhɨ vahe. Evocoiyase orosora,
oroñehe ava ndahei vahe judío upe.
\v 47 Esepia, yande Yar ombou ore cuaitarã co ñehesa rese
aracahendar aipo ehi vahe:
\q ‘Che oroporavo tataendɨ nungar nde reco ãgua ndahei
vahe judío yuvɨrecoi vahe upe pɨ̃sɨrosa reroguata ãgua
opacatu ɨvɨ rupi’ ehi.
\p
\v 48 Ava ndahei vahe judío osenduse co ñehesa,
ovɨharete yuvɨreco, omboetei avei Tũpa Ñehengagüer.
Opacatu ava iporavoprɨ tecovesa apɨrẽhɨ vahe pɨsɨ
ãgua, ahe vɨroya yuvɨreco.
\v 49 Evocoiyase Tũpa Ñehengagüer omombehu opacatu ahe
ɨvɨ rupi yuvɨreco.
\v 50 Judío rumo omonguerẽhɨ cuña imboyeroyaprɨ Tũpa
mboeteisar iyavei mbɨa seco ɨvate vahe Pablo, Bernabé
mose uca ãgua güecua sui yuvɨreco yamotarẽhɨsave.
\v 51 Ahese Pablo, Bernabé oipɨpete opɨtaqui ɨvɨ sui
yuvɨreco ‘Tũpa toicua mbahe sembiapo ai rese yuvɨreco
chupe’ oya. Ichui yuvɨraso Iconio ve.
\v 52 Jesús reroyasar rumo ovɨharete yuvɨreco, vɨreco
ité Espíritu Santo oyese yuvɨreco.
\c 14
\s Pablo, Bernabé reseve omombehu Tũpa Ñehengagüer
Iconio ve yuvɨreco
\p
\v 1 Pablo, Bernabé oyepota Iconio ve yuvɨraso. Aheve
yuvɨroique judío tũparo pɨpe, omombehu tuprɨ yande Yar
recocuer yuvɨreco. Sese setá ava vɨroya iñehesa
yuvɨreco judío, ndahei vahe avei judío.
\v 2 Judío ndovɨroyai vahe rumo oipɨhañemoñeta rerova
yuvɨreco ava ndahei vahe judío Pablo, Bernabé iyavei
ambuae Jesús reroyasar amotarẽhɨ ãgua.
\v 3 Ahe rumo opɨta pucu yuvɨreco Iconio ve, omombehuño
yande Yar recocuer osɨquɨyeẽhɨsave yuvɨreco. Aheve
Tũpa ombou opĩratasa mbahe yavai vahe apo ãgua chupe
‘ichui toicua yuvɨreco Pablo, Bernabé che poroaɨsusa
mombehuse’ oyapave.
\v 4 Ahe tecua pendar rumo ipɨhañemoñeta yoɨvɨ
yuvɨreco: ñepei judío pɨhañemoñetasa rupindar; ambuae
evocoiyase apóstol pɨhañemoñetasa rupindar yuvɨreco.
\v 5 Oime judío iyavei ndahei vahe judío oyemboyoya
mborerecuar rese mara-mara tẽi sereco ãgua yuvɨreco,
“Ita pɨpe avei yayapi-yapi” ehi yuvɨreco chupe viña.
\v 6 Oyanduse rumo yuvɨreco, oñemi voi yuvɨraso Licaonia
rupi, Listra ve, Derbe ve, ipopɨ rupi avei.
\v 7 Supi omombehu ñehesa avɨye vahe Jesús resendar
yuvɨreco.
\s Pablo yapi-yapisa ita pɨpe Listra ve
\p
\v 8 Listra ve yuvɨrecoise, oime mbɨa oha ramomi suive
ndoguatai vahe. Ahe mbɨa oguapɨ oĩ
\v 9 oyapɨsaca Pablo ñehe rese. Ahese Pablo omahengatuse
sese, oicua ndoguatai vahe oyeroya ité Tũpa rese ocuera
ãgua.
\v 10 Evocoiyase aipo ehi pĩrata chupe:
\p —¡Epũha! —ehi.
\p Ahese opo, opũha, oguata voi.
\v 11 Osepiase ava rehɨi mbahe sembiapo yuvɨreco,
osapucai pĩrata Licaonia ñehe pɨpe yuvɨreco:
\p —¡Tũpa ité ava nungar ogüeyɨ yuvɨreco yandeu!
—ehi yuvɨreco Pablo, Bernabé upe viña.
\p
\v 12 Ipɨhañemoñeta yuvɨreco Bernabé ahe tũpa Zeus
iyavei Pablo ahe tũpa Hermes viña. Esepia, Pablo oñehe
vahe.
\v 13 Ahese co tũpa Zeus pahi güeru tɨvi, mbahe potrɨ
avei. Ahe tecua tapia roquendave, ahe Zeus tũparo tecua
pɨpe ava reiquesa rupi chini. Oyuca pota tɨvi Pablo,
Bernabé mboetei ãgua yuvɨreco viña.
\v 14 Oicuase rumo Bernabé, Pablo, ahese omondoro
oturucuar yuvɨnoña ava pãhuve; oñehe pĩrata yuvɨreco:
\p
\v 15 —Mbɨa, ¿mahera ẽgüe peye oreu? —ehi—. Ore rumo
ava tẽi pe nungar avei oroico. Oromombehu: “Pepoi co
mbahe ẽgüe ehi tẽi vahe mboeteisa sui; peroya Tũpa supi
eté vahe” orohe pẽu. Ahe oyapo vahe ɨva, ɨvɨ, para
guasu, opacatu ipor reseve.
\v 16 Aracahe rumo Tũpa, “Ẽgüe tehi oguata ndahei vahe
judío opɨhañemoñetasa rupi yuvɨreco” ehi viña.
\v 17 Tũpa rumo ndasesarai ava upe mbahe tuprɨ apo ãgua
sui. Ahe ombou amar pẽu mbahe mitɨ ha avɨye ãgua yepi.
Ẽgüe ehi mbahe tembihu imbou iyavei vɨharetesa pẽu
—ehi ava upe yuvɨreco.
\p
\v 18 Yepe aipo omombehu yuvɨreco chupe, ava rehɨi rumo
seniño ité tɨvi oyuca yuvɨreco chupe imboetei ãgua
viña.
\p
\v 19 Ahese oyepota movɨro judío Antioquía sui, Iconio
sui avei. Oipɨhañemoñeta rerova ava rehɨi yuvɨreco.
Ichui oyapi-yapi ita pɨpe Pablo yuvɨreco. Ipare
ombotɨrɨrɨ seraso yuvɨreco tecua ɨvɨi.
Ipɨhañemoñeta: “Yayuca ité” ehi yuvɨreco chupe
viña.
\v 20 Oyere tuprɨ Pablo rese Jesús reroyasar yuvɨreco.
Ahe rumo oñarapuha, oique iri oso tecua pɨpe. Ahere
ayihive yuvɨnose oyevɨ yuvɨraso Bernabé reseve Derbe
ve.
\p
\v 21 Omombehu tuprɨse co ñehesa icatuprɨ vahe Derbe
rupi, setá ava vɨroya yande Yar yuvɨreco. Ipare oyevɨ
yugüeru Listra rupi, Iconio rupi avei, oyepota Antioquía
ve yuvɨreco.
\v 22 Ahe supi omonguerẽhɨ catu opacatu Jesús reroyasar
yuvɨreco, aipo ehi imombehu: “Yepe ava yande
mombaraɨsura yuvɨreco viña, yaroyaño itera rumo
Jesucristo. Sese peseya eme ité seroyasa. Yandeu avɨye
catu ité mbahe-mbahe tẽi pɨpe yande recose Tũpa
mborerecuasave yande reique ãgua” ehi yuvɨreco Jesús
reroyasar upe.
\v 23 Ipare oiporavo ava Jesús reroyasar rãro ãgua
ñepei-pei ñemonuhasa rupi. Oyeroquɨ iyavei oyecuacu.
Ipare vɨropovẽhe yande Yar upe iporavɨquɨ ãgua
yuvɨreco.
\s Pablo, Bernabé oyevɨ yuvɨreco Antioquía ve Siria
ɨvɨ rese
\p
\v 24 Ipare yuvɨraso Pisidia rupi, oyepota Panfilia ɨvɨ
rese.
\v 25 Omombehu Tũpa Ñehengagüer yuvɨreco Perge ve.
Ipare yuvɨraso Atalia ve.
\v 26 Ahe ichui yuvɨraso carite pɨpe Antioquía ve, ahe
tecua pɨpe yɨpɨndar imondoprɨ Tũpa upe sovasaprɨ
yuvɨrecoi mboravɨquɨ apo ãgua. Aheve tuprɨ avei
imboavɨye pare oyevɨ yuvɨreco.
\v 27 Oyepotase Antioquía ve yugüeru, omonuha opacatu
Jesús reroyasar yuvɨreco. Aheve omombehu opacatu Tũpa
mbahe oyapo vahe oyese yuvɨreco iyavei aipo ehi: “Yande
Yar ombou avei ava ndahei vahe judío upe Guahɨr reroya
ãgua yuvɨreco” ehi yuvɨreco omboetasa upe.
\v 28 Aheve Pablo, Bernabé opɨta pucu yuvɨreco ipɨri.
\c 15
\s Jesús reroyasar oñemonuha Jerusalén ve yuvɨreco
\p
\v 1 Evocoiyase movɨro mbɨa Jesús reroyasar judío
yugüeru Judea sui Antioquía ve. Ahe ombohe Jesús
reroyasar yuvɨreco aipo ehi: “Aracahe Tũpa oyocuai
Moisés yande ramoi cuai ãgua: ‘Pembocircuncida opacatu pe
mu cuimbahe cheu nara’ ehi Tũpa aracahe” ehi yuvɨreco.
“Cũritei acoi ẽgüe ndapeyeise Jesús reroyasar upe,
noñepɨsɨroi chietera yuvɨreco” ehi Antioquía pendar
upe yuvɨreco.
\v 2 Pablo, Bernabé reseve rumo oñehe pĩrata yuvɨreco
chupe. Nomoingatu catuise rumo mbahe yuvɨreco, ahese
Jesús reroyasar omondo Pablo, Bernabé iyavei ambuae
omboetasa Jerusalén ve apóstol upe iyavei Jesús
reroyasar rãrosar upe aipo mbahe moingatu ãgua yuvɨreco.
\p
\v 3 Ẽgüe ehi Jesús reroyasar Antioquía pendar yocuai
imondo yuvɨreco. Oñocuase Fenicia, Samaria avei
yuvɨraso, oguatasa rupi omombehu-mbehu Jesús reroyasar
upe ndahei vahe judío recocuer yuvɨreco aipo ehi: “Setá
ava ndahei vahe judío opa oseya aracahendar aracuasa Tũpa
rupi oguata ãgua yuvɨreco” ehi. Ahese opacatu Jesús
reroyasar oyembovɨharete yuvɨreco senduse.
\p
\v 4 Yuvɨroyepotase Jerusalén ve, apóstol, Jesús
reroyasar rãrosar iyavei ambuae Jesús reroyasareta
oipɨsɨ tuprɨ yuvɨreco. Aheve omombehu Tũpa mbahe oyapo
vahe oyese yuvɨreco.
\v 5 Osenduse rumo, movɨro Jesús reroyasar fariseo opũha
voi aipo ehi yuvɨreco chupe:
\p —Aní —ehi—. Pembocircuncida rane ité catu opacatu
Jesús reroyasar ndahei vahe judío —ehi yuvɨreco—.
Peyocuai avei opacatu ambuae Moisés porocuaita mboavɨye
ãgua yuvɨreco —ehiño ité yuvɨreco.
\p
\v 6 Ahese apóstol, Jesús reroyasar rãrosar avei
oñemonuha oyemomborandu ãgua aipo mbahe rese yuvɨreco.
\v 7 Yemomborandu vɨteseve, Pedro opũha ipãhuve aipo
ehi:
\p —Che mu, peicua niha aracaco Tũpa che poravo pe pãhu
sui co ñehesa poropɨ̃sɨrosa resendar mombehu ãgua ava
ndahei vahe judío upe ‘tovɨroya yuvɨreco’ oyapave.
\v 8 Tũpa oicua ité opacatu ava pɨhañemoñetasa. Chupe
avei omondo Espíritu Santo inungar yandeu. Ipɨpe sui
yaicua Tũpa oipɨsɨ avei ahe ava oyeupe nara —ehi—.
\v 9 Evocoiyase, “Judío avɨye catu vahe ava ndahei vahe
judío sui” ndehi Tũpa. Esepia, opacatu oyoya pãve Tũpa
upe yaico. Sese omoatɨro ipɨhañemoñeta rai sui oyese
yeroyasa pɨpe.
\v 10 ¡Pe tie pesecoãha pota Tũpa! ¡Mahera peyocuai uca
pota co Jesús reroyasar mbahe yavai rai vahe apo ãgua!
Aní rumo. Esepia, yande ramoi ndoicatui Tũpa porocuaita
mboavɨye ãgua yuvɨreco, yande avei ẽgüe yahe —ehi—.
\v 11 Co rumo, yaroyase yande Yar Jesucristo, yande
pɨ̃sɨrora oporoaɨsusa pɨpe, inungar co ava ndahei vahe
judío yuvɨrecoi —ehi Pedro.
\p
\v 12 Evocoiyase opacatu oyemonguiriri yuvɨreco, osendu
Bernabé, Pablo ñehesa, mbahe sembiapo avei yuvɨreco.
Evocoiyase omombehu ndayasepiai vahe poromondɨisa Tũpa
oyapo uca ava ndahei vahe judío pãhuve yuvɨreco chupe.
\v 13 Osendupase iñehe yuvɨreco, ahese Santiago aipo ehi:
\p —Che mu, Jesús reroyasar, peyapɨsacami che ñehe
rese:
\v 14 Simón omombehu yandeu Tũpa osaɨsu avei ava ndahei
vahe judío. Sese oiporavo ahe ava oyeupe nara —ehi—.
\v 15 Oyoya tuprɨ Tũpa ñehe mombehusar rembicuachiagüer
rese. Ñepei ipãhu pendar oicuachía aracahe aipo ehi:
\q
\v 16 ‘Coiye catu ayevɨra vitu. Ahese ayapo pɨasu irira
che rẽta David oyapo uca vahecuer, ahe oɨ
imocañɨpɨrer. Ambopɨasu irira oitɨpa vahecuer
yuvɨreco.
\q
\v 17 Ẽgüe ahera yapo opacatu ambuae ava, toseca oYar
yuvɨreco, che yapave opacatu ava ndahei vahe israelita
cheu nara ipehaprɨ reseve.
\q
\v 18 Evocoi yande Yar rembiaporã icuaprɨ aracahe suive’
ehi Tũpa ñehe mombehusar aracahe.
\p
\v 19 “Sese chepɨhañemoñeta iya ndayayocuai chira
Moisés porocuaita rupi oñecuñaro vaherã ndahei vahe
judío Tũpa rupi oguata ãgua yuvɨreco” ehi.
\v 20 “Avɨye rumo yaicuachiase chupe co mbahe resendar
güeraño: Pehui rene mbahe mɨmba yucaprɨ mbahe rahanga
tẽi upe seropovẽheprɨ iyavei ndapeaguasai chira, pehui
rene mbahe mɨmba yucaprɨ suvɨ renosepɨrẽhɨ, mbahe
ruvɨ avei” ehi.
\v 21 “Esepia, opacatu tecua rupi yuvɨrecoi ava omombehu
vahe Moisés porocuaita ñepei-pei mbɨtuhusa arɨ pɨpe
judío tũparo pɨpe aracahe suive. Aipo rupive” ehi
Santiago.
\s Icuachiaprɨ ndahei vahe judío upe nara
\p
\v 22 Ahese apóstol, Jesús reroyasar rãrosar, ambuae
Jesús reroyasar avei omondo pota opãhu pendar Pablo,
Bernabé rupi Antioquía ve yuvɨreco. Oiporavo yuvɨreco
ñuvɨrío mbɨa, ahe Judas Barsabás iyavei Silas. Ahe
imboyeroyaprɨ omboetasa pãhuve yuvɨreco.
\v 23 Ahe supi aipo ehi icuachía imondo yuvɨreco:
\p “Ore apóstol, Jesús reroyasar rãrosar, pe mboetasa
oroico vahe. Pe mboavɨravesa, ndapemarai revo pe ndahei
vahe judío Antioquía pendar, Siria pendar, Cilicia pendar
avei.
\v 24 Oroyandu amove ava ore pãhu pendar pe mañeco tẽi
aipo oporombohesa pɨpe yuvɨreco. Ahe ava ndahei ore
ocuaita pɨpe yuvɨraso pẽu pe pɨhañemoñeta rerova.
\v 25 Sese oyoya orepɨhañemoñeta oroiporavo ñuvɨrío
mbɨa ore rembiaɨsu ore rɨvrɨ Bernabé, Pablo rupi
imondo eipeve pẽu.
\v 26 Ahe acoi oyemondo vahe mbahe-mbahe tẽi povrɨve
yande Yar Jesucristo recocuer rese yuvɨreco.
\v 27 Oromondo Judas, Silas avei pẽu: ahe teieté
omombehura opacatu cuachiar pɨpendar pẽu yuvɨreco.
\v 28 Avɨye Espíritu Santo upe, oreu avei co porocuaita
güeraño oromondo vahe rese pẽu. Ndape cuaisa pota iri
rumo ambuae mborocuaita rese.
\v 29 Pehui rene mbahe mɨmba yucaprɨ seropovẽheprɨ
mbahe rahanga tẽi upendar, ndapehui chiaveira mbahe ruvɨ,
mbahe mɨmba yucaprɨ suvɨ renosepɨrẽhɨ vahe iyavei
ndapeaguasai chira. Pepoise evocoi mbahe naporai vahe sui,
oimera mbahe tuprɨ pẽu. Aipo rupive. Peico tuprɨ” ehi.
\p
\v 30 “Avɨye” ohe pare, yuvɨraso, oyepota Antioquía
ve. Aheve opase omonuha Jesús reroyasar yuvɨrecoi vahe
omondo cuachiar yuvɨreco chupe.
\v 31 Ahe cuachiar rese oyeroquɨse, oyembovɨharete
yuvɨreco.
\v 32 Judas, Silas Tũpa suindar ñehesa mombehusar avei
yuvɨrecoi. Sese ombovɨharete catu iyavei omonguerẽhɨ
catu avei ahe ava yuvɨreco oñehe pɨpe.
\v 33 Opɨtase movɨro arɨ aheve, Jesús reroyasar
Antioquía pendar aipo ehi: “Avɨye. Peyevɨ tuprɨ pe
mbousar upe” ehi yuvɨreco chupe.
\v 34 Silas rumo opɨta potaño ité aheve.
\v 35 Pablo, Bernabé avei opɨta vɨteño ité aheve
yuvɨreco, ahe setá ambuae Jesús reroyasar reseve imbohe
vɨte ãgua yande Yar resendar ñehesa rese yuvɨreco.
\s Imoñuvɨriosa Pablo guata agüer Jesús recocuer
mombehu ãgua
\p
\v 36 Coiye Pablo aipo ehi Bernabé upe:
\p —Yaso, yasepia iri Jesús reroyasar opacatu yande Yar
ñehengagüer yamombehu vahecuer rupi, ¿mara ehi pĩha ahe
yuvɨreco? —ehi.
\p
\v 37 Ahese Bernabé vɨraso pota Juan Marcos oyeupi viña.
\v 38 Nomboyoyai rumo Pablo ipɨhañemoñeta rese. Esepia,
cuese Juan Marcos oseyaño oyepotase yuvɨreco Panfilia ve.
“Taipɨ̃tɨvɨiño iporavɨquɨsa rese” ndehi chupe.
\v 39 Nomoingatuise mbahe oyeupe yuvɨreco, oyepepɨño
yuvɨreco oyesui. Ahese Bernabé vɨraso Marcos oyeupi
carite pɨpe Chipre ve.
\v 40 Pablo rumo oiporavo Silas oyeupi icho ãgua.
Yuvɨnose ãgua Antioquía sui, Jesús reroyasar ahe pendar
aipo ehi yuvɨreco chupe: “Tape rovasa Tũpa oporoaɨsusa
pɨpe” ehi yuvɨreco imondo.
\v 41 Ipare yuvɨraso Siria, Cilicia rupi Jesús reroyasar
monguerẽhɨ catu ãgua yuvɨreco.
\c 16
\s Timoteo oso Silas ndugüerã Pablo rupi
\p
\v 1 Pablo ondugüer reseve yuvɨraso Derbe ve, Listra ve
avei. Aheve osepia Jesús reroyasar, Timoteo serer vahe,
judía, Jesús reroyasar membrɨ. Iyesupa rumo griego.
\v 2 “Evocoi Timoteo avɨye eteprɨ” ehi Jesús reroyasar
Listra pendar, Iconio pendar avei yuvɨreco chupe.
\v 3 Pablo vɨroguata potaño ité Timoteo oyeupi. Sese
seroguata renondeve, ombocircuncida uca seroɨ̃roẽhɨ
ãgua judío yuvɨrecoi vahe upe. Esepia, opacatu oicua
Timoteo ru griego secose yuvɨreco.
\v 4 Evocoiyase opacatu tecua iguatagüer rupi omombehu ahe
mborocuaita apóstol, Jesús reroyasar rãrosar Jerusalén
pendar ombou vahe yuvɨreco chupe.
\v 5 Sese Jesús reroyasar ahe tecua rupindar oyemovɨracua
catu yuvɨreco Jesús reroyasa pɨpe iyavei oyemboeta catu
yuvɨreco arɨ rupi.
\s Tũpa omondo uca Pablo Macedonia ve iquer nungar pɨpe
\p
\v 6 Espíritu Santo ndoipotai Asia rupi yuvɨraso vaherã
Tũpa Ñehengagüer mombehu ãgua. Sese oyahuva yuvɨraso
Frigia rupi, Galacia rupi avei.
\v 7 Ẽgüe ehi oyepota Misia popɨve yuvɨreco. Ichui
yuvɨraso pota tẽi Bitinia ve. Jesús Espíritu rumo
ndoipotai icho ãgua supi.
\v 8 Ahese osasaviño yuvɨraso Misia sui carite guasu
yemboyasa Troas ve oyepota ãgua yuvɨreco.
\v 9 Oyepotase aheve, ahe pɨ̃tu pɨpe Pablo oquer nungar
pɨpe osepia mbɨa, Macedonia pendar, “Ereyumira Macedonia
ve ore pɨ̃tɨvɨi ãgua viña” ehi ohã chupe.
\v 10 Ipare ore oroyemoingatu voi eté Macedonia ve ore so
ãgua. Esepia, ore oroicua ité Tũpa aheve ore mondora
ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar mombehu ãgua.
\s Pablo, Silas Filipo ve yuvɨrecoi
\p
\v 11 Oroso carite pɨpe Troas sui oromohɨviño voi oroso
evocoi ɨvɨ para guasu Samotracia ve. Ahere ayihive
oroyepota Neápolis ve.
\v 12 Ichui oroso ɨvɨ rupi Filipos ve, ahe tecua
seroyaprɨ catu vahe ambuae tecua sui, ahe ɨvɨ Macedonia
rupindar. Aheve Roma ɨguar oyeyecuai, oyocuai avei opacatu
tecua ɨvɨrindar ava yuvɨreco. Aheve movɨro arɨ tẽi
oroico.
\v 13 Mbɨtuhusa arɨ pɨpe orosẽ evocoi tecua sui ɨai
popɨve. “Aheve oñemonuhara judío oyeroquɨ ãgua”
orohe. Aheseve cuña oñemonuha yugüeru. Aheve
oroyepota chupe, oroguapɨ ipãhuve. Ipare oromombehu co
ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar yuvɨreco chupe.
\v 14 Ñepei imboetasa, Lidia serer vahe, Tiatira pendar,
oyapɨsaca ore ñehe rese oĩ. Ahe Tũpa mboeteisar secoi,
turucuar suendɨ vahe mbovendesar avei secoi. Yande Yar
omohɨvi ipɨhañemoñetasa iyapɨsaca ãgua Pablo
remimombehu rese.
\v 15 Sese ñapiramosa, opacatu sẽta pendar reseve. Ipare
ore mombɨta pota güẽtave.
\p —Che reroyase peye yande Yar reroyasar che recose,
pepɨtara che rẽtave —ehi oreu.
\p Ẽgüe ehi ore monguerẽhɨ. Sese oropɨta sẽtave
ipɨri.
\p
\v 16 Ipare ambuae arɨ oroso irise oroyeroquɨ ãgua,
cuñatai ore rovaĩchi, ahe cuñatai caruguar pĩratasa
pɨpe mbahe mombehusar. Oicatu ava upe mbahe oime vaherã
mombehu. Omombehuse mbahe, setá oipɨsɨ seprɨ guarepochi
güerecuar yuvɨrecoi vahe upe nara yepi.
\v 17 Ahe cuñatai ou ore raquɨcuei,
\p —¡Co ava Tũpa ɨvate catu vahe upendar oporavɨquɨ
yuvɨreco omombehu: “Na ehira Tũpa yande pɨ̃sɨro” ehi
yuvɨreco! —ehi pucu-pucu ore mombehu ava upe.
\p
\v 18 Setá arɨ ẽgüe ehi oico oreu. Omañeco tẽise rumo
Pablo, oyemboyere chupe cute, aipo ehi icaruguar upe:
\p —Che orocuai Jesucristo rer pɨpe: esẽ co cuñatai sui
—ehi.
\p Aheseve voi caruguar osẽ ichui.
\p
\v 19 Evocoiyase cuñatai rerecuar oyanduse, “Ndoipɨsɨ
uca iri chira guarepochi yandeu” ehi yuvɨreco.
Imboasɨpave oipɨsɨ Pablo, Silas mborerecuar upe
ocarusuve seraso yuvɨreco.
\v 20 Ipare mborerecuar yuvɨrecoi vahe upe aipo ehi
yuvɨreco:
\p —Co ñuvɨrío mbɨa orogüeru vahe peu, judío tẽi
yuvɨrecoi. Ayeve omboaɨvu guasu tẽi yuvɨreco yande
recua pɨpe.
\v 21 Oporombohe güecocuer rese yuvɨreco. Secocuer rumo
naporai oreu. Ore Roma ɨguar oroico, sese ndoroicatui
secocuer moña ãgua —ehi yuvɨreco mborerecuar upe.
\p
\v 22 Evocoiyase ava eta oyamotarẽhɨ Pablo iyavei Silas
yuvɨreco iyavei mborerecuar, “Pesequɨi iturucuar ichui.
Ipare peinupara ɨvɨra pɨpe” ehi.
\v 23 Inupá iteanga pare, osoquenda yuvɨreco. Oyocuai
pĩrata soquendaprɨ rãrosar yuvɨreco, “Esãro tuprɨ”
ehi yuvɨreco chupe.
\v 24 Aipo oyeupe he ramoseve, soquendaprɨ rãrosar
omoingue Pablo, Silas oɨ ava nose catui vahesa pɨpe.
Aheve omopaha cepo pɨpe.
\p
\v 25 Ahe pɨ̃tu mbɨter rupi rumo Pablo, Silas oyeroquɨ,
osapucai Tũpa mboeteisave yuvɨreco. Ambuae ava
soquendaprɨ evocoiyase osenduño tẽi yuvɨreco isapucai.
\v 26 Ahese avɨyeteramo tẽi ɨvɨ orɨrɨi eteanga. Opa
omomara ava roquendasa movɨracuasa, opacatu oquenda
oyemboi iyavei opacatu carena oyera soquendaprɨ sui.
\v 27 Ahese soquendaprɨ rãrosar omahe yesapɨha. Osepiase
oquenda imboiprɨ, ahese vɨnose oquɨse pucu sɨru sui
oyeyuca ãgua viña. Esepia niha, “Opacatu ité revo
soquendaprɨ yuvɨraso” ehi viña.
\v 28 Pablo rumo,
\p —¡Ereyapoi rene mbahe tẽi ndeyeupe! ¡Esepia,
opacatu oroicoveño cohave! —ehi pucu soquendaprɨ
rãrosar upe.
\p
\v 29 Evocoiyase soquendaprɨ rãrosar, “Emboumi
tataendɨ” ehi ondugüer upe. Ichui oña oique, orɨrɨi,
osɨquɨyepave oñenopɨha Pablo, Silas rovai oso.
\v 30 Vɨnose pare soquendasa sui oporandu chupe:
\p —Mbɨa, ¿mara ahera vo che ñepɨsɨro ãgua vichico?
—ehi chupe.
\p
\v 31 —Eroya yande Yar Jesucristo. Ichui ahe nde
pɨ̃sɨrora, nde rẽta pendar avei —ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 32 Ahese omombehu yuvɨreco Tũpa Ñehengagüer
soquendaprɨ rãrosar upe, opacatu sẽta pendar upe avei.
\v 33 Ahe pɨ̃tu pɨpeve avei soquendaprɨ rãrosar vɨraso
oyeupi, yapichasa oyoseipa chupe. Ahese Pablo, Silas
oñapiramo guãrosarer, sẽta pendar avei yuvɨreco.
\v 34 Vɨraso pare sãrosar güẽtave, ombocaru. Ahe sẽta
pendar avei ovɨharete ité yuvɨreco Tũpa reroyasa rese.
\p
\v 35 Cõhese mborerecuareta omondo sundao ava rese
icuaiprɨ soquendasave yuvɨreco. Oyepotase yuvɨreco, aipo
ehi: “Emosepa evocoi mbɨa judío” ehi.
\v 36 Ahese soquendaprɨ rãrosar omombehu co ñehesa Pablo
upe:
\p —Mborerecuar ombou yuvɨreco ñehesa cheu pe mose
ãgua. Peso tuprɨño peico —ehi chupe.
\p
\v 37 Omboyevɨ rumo chupe,
\p —Ore niha romano oroico viña, ore nupasa rumo opacatu
ava rovaque. Ndoporandu rane angai eté rumo mbahe rese
oreu. Ore roquendapa voiño tẽi yuvɨreco. Ipare aipo ava
rembiepiaẽhɨve tẽi ore mosepa uca pota viña. ¡Aní
eté rumo! Ahe teieté ru toyugüeru ore mose ãgua —ehi
soquendaprɨ rãrosar upe.
\p
\v 38 Ipare sundao ava rese icuaiprɨ omombehu
güerecuareta upe Pablo ñehe. Oyanduse Pablo, Silas romano
secose, osɨquɨyé iteanga yuvɨreco.
\v 39 Ahese ahe teieté yuvɨraso Pablo, Silas oyeupe ñero
ãgua rese yuvɨreco: “Peso tuprɨño ore recua sui” ehi
yuvɨreco chupe.
\v 40 Pablo, Silas yuvɨnosese voquendasa sui, yuvɨraso
iri Lidia rẽtave. Oñemonuha irise ambuae Jesús reroyasar
pãhuve, omonguerẽhɨ catu yuvɨreco. Ipare yuvɨraso
ichui.
\c 17
\s Ava yaɨvu guasu tẽi Tesalónica ve yuvɨreco
\p
\v 1 Oguatase Pablo iyavei Silas, oñocua Anfípolis iyavei
Apolonia rupi yuvɨraso. Ẽgüe ehi oyepota tecua
Tesalónica ve yuvɨreco. Aheve oime judío tũparo.
\v 2 Secocuer rupi eté mbɨtuhusa arɨ pɨpe Pablo oique
judío tũparove, oñemoñeta ava eta upe mbosapɨ
mbɨtuhusa arɨ rupi Tũpa Ñehengagüer rese.
\v 3 Omboyecua tuprɨ imombehu Tũpa Rembiporavo ava
pɨ̃sɨro ãgua iparaɨsu rane itera, omanora, ipare rumo
ocuerayevɨ iriño itera. Ipare aipo ehi:
\p —Jesús, acoi amombehu vahe pẽu, ahe ité niha Tũpa
Rembiporavo ava pɨ̃sɨro ãgua —ehi.
\p
\v 4 Amove ipãhu pendar seroyasa pɨpe oyemboya sese
yuvɨreco. Setá avei ava griego yuvɨrecoi vahe, Tũpa
mboeteisar judío aracuasa reroyasar avei. Ipãhuve setá
avei cuña oyemboetei vahe oyemboya sese yuvɨreco.
\v 5 Judío rumo ndovɨroyai vahe oñemoɨrombave
secatẽhɨ ava rese yuvɨreco. Sese omonuha ava yuvɨreco
tẽi vahe, ndipɨhai vahe yuvɨreco. Imonuha pare, ahe
omboaɨvu guasu uca tẽi ahe ava upe opacatu güecua pɨpe
yuvɨreco. Yuvɨraso Jasón rẽtave Pablo, Silas reca,
vɨnose pota ava rehɨi pãhuve yuvɨreco viña.
\v 6 Ndoyosuise rumo aheve yuvɨreco, vɨrasoño Jasón,
ambuae Jesús reroyasar avei güecua rerecuar rovai
yuvɨreco. Vɨroãse guasu sereco yuvɨreco,
\p —¡Evocoi mbɨa Pablo iyavei Silas vɨrova vahe ava
recocuer opacatu tecua rupi yuvɨreco, cũritei oyepotapa
yuvɨreco cohave!
\v 7 Co Jasón omombɨtuhu güẽtave. ¡Opacatu co
yuvɨrecoi vahe ndovɨroyai Cesar porocuaita yuvɨreco
iyavei omombehu yuvɨreco: “Oime ambuae mborerecuar guasu,
ahe Jesús” ehi niha aipo yuvɨreco! —ehi yuvɨreco
mborerecuar upe.
\p
\v 8 Aipo ñehesa renduse, oyepɨhamondɨi guasu ava eta,
mborerecuar avei tecua pɨpendar yuvɨreco.
\v 9 Mborerecuar rumo oipɨsɨpase guarepochi Jasón sui,
ambuae Jesús reroyasar sui avei, ahese opa omose.
\s Pablo, Silas omombehu Tũpa Ñehengagüer Berea ve
yuvɨreco
\p
\v 10 Ahe pɨ̃tu pɨpeve voi ava Jesús reroyasar omondo
Pablo, Silas tecua Berea ve yuvɨreco. Oyepotase aheve,
yuvɨroique judío tũparo pɨpe.
\v 11 Berea pendar ava avɨye catu ava Tesalónica pendar
sui. Ẽgüe ehi ipɨsɨ ohãpɨsɨẽhɨsa pɨpe ñehesa
yuvɨreco iyavei arɨ yacatu rupi oseca Tũpa Ñehengagüer
pɨpe ‘¿supi eté pĩha Pablo ñehesa?’ oyapave yuvɨreco.
\v 12 Evocoiyase setá avei Pablo ñehe reroyasar iyavei
setá griego vɨroya yuvɨreco, ndahei cuimbahe güeraño,
cuña oyemboetei vahe avei.
\v 13 Judío Tesalónica pendar rumo oyandu yuvɨreco Pablo
porombohesa Tũpa Ñehengagüer rese Berea ve. Sese
yuvɨraso aheve imboaɨvu guasu tẽi uca ãgua ava upe
yuvɨreco.
\v 14 Evocoiyase Jesús reroyasar Berea pendar Pablo
vɨroguata poyava voi tecua sui para guasu cotɨ yuvɨreco.
Silas iyavei Timoteo rumo opɨta vɨteño aheve yuvɨreco.
\v 15 Evocoiyase Pablo rupi yuvɨraso vahe vɨroyepota
Atenas ve seraso. Ahe ichui vɨroyevɨ Pablo ñehe Silas
upe iyavei Timoteo upe avei yuvɨreco yuvɨraso voi ãgua
Pablo pɨri ahe tecuave yuvɨreco.
\s Pablo Atenas ve secoi
\p
\v 16 Pablo osãro vɨteseve Silas iyavei Timoteo Atenas ve
oico, ndoyembovɨhai osepiase opacatu rupi tũpa
rahanga-anga tẽi.
\v 17 Sese judío tũparo pɨpe omombehu Jesús recocuer
judío eta upe iyavei ambuae Tũpa mboeteisar upe avei.
Iyavei arɨ yacatu omoñeta ava osepia vahe ocarusu rupi
ava ñemonuhasave ahe tecua pɨpe.
\v 18 Evocoiyase amove mbɨa oyembohe vahe epicúreo
aracuasa rese iyavei mbɨa oyembohe vahe estoico aracuasa
rese oñemoñeta Pablo rese yuvɨreco. Amove aipo ehi Pablo
upe yuvɨreco seroɨ̃rosave:
\p —¿Mbahe rese angahu pĩha co mbɨa iñehe papa rai ava
upe oico? —ehi.
\p Ambuae aipo ehi yuvɨreco:
\p —Ndoyavɨi co mbɨa oñehe vahe ambuae ava Tũpa rese
tẽi —ehi yuvɨreco.
\p Esepia, omombehu Jesús recocuer iyavei cuerayevɨsa
resendar.
\v 19 Evocoiyase ahe oyembohe vahe vɨroyeupi Pablo
Areópago serer vahesave seraso yuvɨreco. Aheve ava
oñemonuhasave aipo ehi yuvɨreco chupe:
\p —¿Ndiyai vo eresenducua uca tuprɨ catumira co
porombohesa pɨasu resendar oreu viña?
\v 20 Supi eté niha eremombehu mbahe ndorosendu vɨtei
vahe, ore oroicua tuprɨ pota, ¿mara oyapave ité vo aipo
ehi? —ehi yuvɨreco Pablo upe.
\p
\v 21 Atenas pendar iyavei yugüeru vahe Atenas ve,
oyembohe pota serai vahe yuvɨreco. Ahe oñemoñetaño,
omombehuño mbahe oyeupe yuvɨreco yepi iyavei osendu pota
rai ñehesa ipɨasu vahe. Aheño ité ipɨhañemoñetasa
yuvɨreco.
\p
\v 22-23 Evocoiyase Pablo opũha ahe ava pãhuve aipo ehi:
\p “Pesendu rane Atenas ɨguar. Aguatase ocar rupi asepia
pe tũpa eta pemboetei vahe. Ahese asepia ñepei tũpa upe
seropovẽheprɨ renda. Sese asepia icuachiaprɨ aipo ehi
oĩ: ‘Tũpa ndicuasai vahe upendar’ ehi. Evocoi Tũpa
ndapeicua vɨtei vahe, ahe secocuer niha amombehu pẽu”
ehi.
\p
\v 24 “Evocoi Tũpa oyapo vahe co ɨvɨ, opacatu mbahe
ipor avei. Ahe niha ɨvɨ, ɨva Yar secoi. Sese ndasecoi
tũparo ava tẽi rembiapo pɨpe.
\v 25 Ndahei ava rembiapo pɨpe sui tẽi oicove. Esepia,
ndipoi mbahe ipane vahe chupe. Ahe ité niha opacatu upe
ombou tecovesa, pɨ̃tuhesa iyavei opacatu mbahe oime vahe
ɨvɨ, ɨvave” ehi.
\p
\v 26 “Tũpa oyapo opacatu-catu tẽi ava ñepei ava sui
ava yesu ãgua opacatu ɨvɨ rupi. Omondo ɨvɨ ava
yemboerecua ãgua ñepei-pei upe. Arɨ avei omondo co ɨvɨ
pɨpe iyemboerecua ãgua yuvɨreco chupe.
\v 27 Ẽgüe ehi ava upe ‘tache reca yuvɨreco’ oya,
‘ipɨpe sui avɨyeteramo che reroyara yuvɨreco’ oyapave.
Ẽgüe ehi rumo Tũpa yande resevemi eté.
\v 28 Esepia niha, Tũpa sui yaicove, ipĩratasa pɨpe
yayembovava, ichui avei yareco yande recovesa, inungar
oicuachía amove pe recua pendar yuvɨreco, aipo ehi:
‘Yaico ité Tũpa suindar’ ehi yuvɨreco.
\v 29 Sese yande Tũpa suindar yaicose, ‘Co mbahe rahanga
oro apoprɨ iyavei guarepochi, ita apoprɨ, ahe revo Tũpa’
ndayahei chira. Esepia, mbahe rahanga ava rembiapo tẽi,
ndahei Tũpa” ehi.
\v 30 “Pe ramoi ndoicua tuprɨise yuvɨreco aracahe, Tũpa
oñemosaño mbahe sembiapo rese chupe. Cũritei rumo
oyocuai opacatu ava co ɨvɨ pɨpendar ‘tomboasɨ oangaipa,
toyevɨ yuvɨreco cheu’ oya.
\v 31 Esepia, ahe oiporavo arɨ opacatu ava recocuer rese
porandu uca ãgua güecocuer ɨ̃vi tuprɨsa pɨpe ñepei
güembiporavo upe. Ahe ombogüerayevɨ güembiporavo omano
vahe pãhu sui ‘toicua opacatu ava güecocuer rese iporandu
ãgua’ oya” ehi Atenas pendar upe.
\p
\v 32 Osenduse yuvɨreco cuerayevɨsa resendar, ahese oime
ava oyoyai catu yuvɨreco seroɨ̃rosave. Ambuae rumo aipo
ehi yuvɨreco:
\p —Torosendu irimi aipo ñehesa curi —ehi yuvɨreco.
\p
\v 33 Sese Pablo osẽ ipãhu sui oso.
\v 34 Movɨro rumo mbɨa oyemboya sese, vɨroya ité vahe
iñehesa yuvɨreco. Ahe ipãhuve secoi mbɨa Dionisio serer
vahe, ahe Areópago pãhu pendar iyavei cuña Dámaris
serer vahe. Ambuae oime vɨte yuvɨreco seroyasar.
\c 18
\s Pablo Corinto ve secoi
\p
\v 1 Coiye catu Pablo osẽ Atenas sui, oso Corinto ve.
\v 2 Aheve oyoepia mbɨa judío, Aquila serer vahe rese
yuvɨreco. Ahe mbɨa aipo Ponto ve oha vahecuer. Yugüeru
ramo rumo Italia sui güembireco Priscila reseve. Yuvɨnose
ñepei tecua Italia rupindar Roma sui oyocuaise mborerecuar
guasu Claudio: “Toyuvɨnose ité opacatu judío Roma sui”
ehise. Pablo oso,
\v 3 opɨta Aquila pɨri oporavɨquɨ ãgua. Esepia, Pablo,
Aquila avei ahe mbahe pirer mbovɨvɨsar pãve yuvɨrecoi.
\v 4 Mbɨtuhusa arɨ yacatu rupi Pablo omombehu Jesucristo
recocuer ava upe judío tũparo pɨpe ‘tovɨroya Jesús
judío iyavei ndahei vahe judío yuvɨreco’ oyapave.
\p
\v 5 Oyepotare rumo Silas, Timoteo Macedonia sui yuvɨreco,
ahese Pablo oyemondo ité Jesús recocuer mombehu ãgua
rese güeraño judío eta upe aipo ehi: “Jesús niha Tũpa
Rembiporavo ava pɨ̃sɨro ãgua secoi” ehi.
\v 6 Iñehe-ñehe tẽi rumo seroɨ̃rosave yuvɨreco chupe.
Sese Pablo oipɨpete oturucuar sovaque ‘oimera mbahe tẽi
pẽu’ oya, iyavei aipo ehi chupe yuvɨreco:
\p —Pe ae niha peseca Tũpa ñemoɨrosa peyeupe pe
recocuerai sui. Ndahei rumo che resera mbahe. Esepia, che
amboavɨye tuprɨ che cuaita pẽu. Che rumo, co pɨpe
suive, amombehu catuño itera co ñehesa ava ndahei vahe
judío upe vichico —ehi Pablo judío upe.
\p
\v 7 Evocoiyase Pablo osẽ judío tũparo sui, oique mbɨa
Ticio Justo serer vahe rẽtave, ahe Tũpa mboeteisar avei
secoi. Ahe sẽta judío tũparo ɨqueve.
\v 8 Crispo, ahe judío tũparo rerecuar vɨroya avei yande
Yar, opacatu sẽta pendar avei vɨroya yuvɨreco. Setá
ambuae Corinto pendar avei vɨroya osenduse iñehesa
yuvɨreco. Seroya pare, oñeapiramopa uca yuvɨreco.
\v 9 Ñepei pɨ̃tu pɨpe yande Yar oñehe Pablo upe iquer
nungarve: “Eresɨquɨyei rene, ereñehe ava upe, che
mombehuño eve, erepoi rene che mombehusa sui.
\v 10 Esepia, che nde reseve aico. Sese ndiyai ava upe nde
momara uca ãgua. Supi eté che areco setá che rahɨrã co
tecua pɨpe” ehi yande Yar chupe.
\v 11 Evocoiyase opɨta ñepei aravɨter yemombɨtesa rupi
Corinto ve oico. Aheve ombohe Tũpa Ñehengagüer rese ahe
pendar ava.
\p
\v 12 Galión mborerecuar secose opacatu Acaya rupi, judío
oñemonuha Pablo amotarẽhɨsave. Ichui vɨraso ahe
mborerecuar upe porandusa ɨvate catusave yuvɨreco,
\v 13 aipo ehi yuvɨreco chupe:
\p —Co mbɨa oipɨhañemoñeta rerova tẽi ava oTũpa
mboetei ãgua. Ndahei rumo Roma pendar porocuaita rupi
ẽgüe ehi yuvɨreco —ehi yuvɨreco seroɨ̃rosave chupe.
\p
\v 14 Oñehe pota tẽi viña, Galión rane rumo oñehe
judío upe:
\p —Peyapɨsaca mbɨa judío. Pemombehuse cheu ava
rembiapo naporai vahe, ahese ayemonguerẽhɨra che
yapɨsaca ãgua pe remimombehu rese viña.
\v 15 Pe rumo peporandu cheu mbahe pe yembohesa resendar,
pe Tũpa rer resendar iyavei pe Tũpa porocuaita resendar
rese tẽi. Pemoingatu pe ae pe recocuer; ndaipotai aipo
nungar mbahe moingatu ãgua —ehi Galión ahe ava upe.
\p
\v 16 Ipare opa omboyepepɨ porandusa sui.
\v 17 Ahese opacatu griego oipɨsɨ judío tũparo rerecuar
Sóstenes yuvɨreco. Ipare yuvɨrocua-rocua Galión rovai
ahe peve yuvɨreco sese. Galión rumo, “Mara etemo che
areco viña” ehiño chupe.
\s Pablo yevɨ irisa Antioquía ve
\p
\v 18 Pablo secoi pucu vɨte pare Corinto ve, “Asora
vichico cute” ehi Jesús reroyasar upe. Ipare yuvɨraso
Aquila, Priscila reseve. Oyepotase Cencrea ve yuvɨreco
para guasu popɨve, aheve Pablo oñeapipa tuprɨ oñehe
mboavɨye ãgua. Ipare yuvɨraso carite pɨpe Siria ve.
\v 19 Siria piar rupi yuvɨraso Efeso ve. Aheve opɨta
Aquila, Priscila yuvɨreco. Ichui Pablo oique judío
tũparo pɨpe Jesús resendar ñehesa mombehu ãgua chupe
yuvɨreco.
\v 20 Ahe pendar omombɨta pota vɨte tẽi yuvɨreco viña,
Pablo rumo ndopɨta potai aheve.
\v 21 Evocoiyase, “Avɨye, taso rane” ehiño chupe
yuvɨreco. “Tũpa oipotase cheu, ayevɨ irira vitu pe
pɨri” ehi.
\p Ipare oso Efeso sui carite pɨpe.
\v 22 Oyepotase Cesarea ve, oso Jerusalén ve “avɨrave”
apo ãgua Jesús reroyasar upe. Ipare oso Antioquía ve.
\v 23 Opɨta pucu pare aheve, osẽ, oguata iri Galacia
rupi, Frigia rupi opacatu Jesús reroyasar monguerẽhɨ
catu ãgua.
\s Apolos omombehu Jesús recocuer Efeso ve
\p
\v 24 Aheseve avei judío Apolos serer vahe oso Efeso ve,
ahe Apolos, Alejandría ɨguar. Oñehe tuprɨ ai vahe,
oicua tuprɨ avei Tũpa Ñehengagüer.
\v 25 Ahe oyembohe vahe avei yande Yar recocuer rese.
Omombehu oquerẽhɨsa pɨpe secocuer ava upe, oporombohe
tuprɨ ai avei sese. Ahe rumo oicua Juan oãpiramo agüer
güeraño tẽi.
\v 26 Ahe osɨquɨyeẽhɨsave judío tũparo pɨpe omombehu
Tũpa Ñehengagüer. Osenduse Aquila, Priscila iñehesa,
omombɨta yuvɨreco oyepɨri. Ahese omombehu tuprɨ catu
Tũpa recocuer chupe yuvɨreco.
\v 27 Oso potase Apolos Acaya cotɨ, ahese Jesús reroyasar
Efeso pendar omonguerẽhɨ catu. Oyapo cuachiar Acaya
pendar upe imondo yuvɨreco sese hañeco tuprɨ ãgua.
Ipare oyepota oso Acaya ve. Aheve oime ava Tũpa guaɨsusa
pɨpe sui vɨroya vahe Jesús yuvɨreco. Ahe ava Apolos
oipɨ̃tɨvɨi seroya tuprɨ catu ãgua yuvɨreco.
\v 28 Omboyecua opacatu rovaque judío pɨhañemoñetasa co
cotɨ tẽi vahe. Ahese opa osecopɨ oñehe pɨpe ahe ava.
Esepia, Tũpa Ñehengagüer pɨpe omboyecua ité: “Jesús
Tũpa Rembiporavo ava pɨ̃sɨro ãgua secoi” ehi eté
judío eta upe.
\c 19
\s Pablo omombehu Jesús recocuer Efeso ve
\p
\v 1 Evocoiyase Apolos Corinto ve ipɨtaseve, ahe tecua
Acaya rupindar, Pablo oñocua ɨvɨvaté vahe oyepota Efeso
ve oso. Aheve osepia setá Jesús reroyasar.
\v 2 Evocoiyase oporandu ahe ava upe:
\p —¿Peipɨsɨ vo Espíritu Santo pe pɨha pɨpe peroyase
Jesús? —ehi chupe.
\p —Ore ndorosendui eté aipo Espíritu Santo resendar
ñehesa —ehiño yuvɨreco chupe.
\p
\v 3 Ichui oporandu iri chupe:
\p —Evocoiyase, ¿mbahe nungar vo ãpiramosa peipɨsɨ?
—ehi.
\p —Juan poroãpiramosa oroipɨsɨ —ehi ahe ava yuvɨreco
chupe.
\p
\v 4 Evocoiyase aipo ehi ahe ava upe:
\p —Juan niha oñapiramo acoi omboasɨ vahe oangaipa
oyevɨse Tũpa upe. Ipare rumo omombehu ava upe: “Peroya
ahe eté vahe ou vaherã che raquɨcuei” ehi. Ahe ou
vaherã, “Jesús upe” aipo ehi —ehi Pablo chupe.
\p
\v 5 Osenduse Pablo ñehe, opacatu oñeapiramo uca
Jesucristo rer pɨpe yuvɨreco.
\v 6 Omondose Pablo opo iharɨve yuvɨreco, ahese ogüeyɨ
Espíritu Santo, oique ipɨha pɨpe yuvɨreco. Ipare
avɨyeteramo tẽi oñehe ambuae ñehesa pɨpe iyavei
omombehu Tũpa suindar ñehesa yuvɨreco.
\v 7 Ẽgüe ehi Tũpa ahe doce mbɨa yuvɨrecoi vahe upe.
\p
\v 8 Mbosapɨ yasɨ rupi Pablo oique omombehu Tũpa
Ñehengagüer judío upe osɨquɨyeẽhɨsave itũparo pɨpe
ipɨhañemoñeta rerova ãgua Tũpa mborerecuasa resendar
reroya ãgua rese.
\v 9 Amove rumo judío ipɨhavɨ̃racua ité seroyaẽhɨ
ãgua yuvɨreco. Ipɨpe iñehe-ñehe tẽiño co tecocuer
ipɨasu vahe mombehusa rese yuvɨreco ava rehɨi rovaque.
Evocoiyase Pablo oyepepɨ ichui, vɨnosepa oyeupi Jesús
reroyasar yeroquɨsa Tirano serer vahesave seraso. Aheve
arɨ yacatu rupi oñehe yepi.
\v 10 Ẽgüe ehi ñuvɨrío aravɨter rupi. Sese opacatu
ava Asia rupindar judío, ava ndahei vahe judío avei
osendu yuvɨreco yande Yar ñehengagüer.
\v 11 Tũpa omondo güeco pĩratasa Pablo upe poromondɨisa
apo ãgua.
\v 12 Sese pañueru iyavei turucuar Pablo rese imboyaprɨ,
ahe serasosa imbaheasɨ vahe upe imbogüera ãgua. Caruguar
avei opa yuvɨnose yuvɨreco ichui.
\p
\v 13 Amove oime judío oguata vahe ocar rupi caruguar mose
ãgua ava sui. Sese nara oiporu pota yande Yar Jesús rer
yuvɨreco.
\p
\v 14 Evocoiyase aipo ehi caruguar upe: “Pablo Jesús
recocuer omombehu vahe rer pɨpe, ‘Peyepepɨ co mbɨa sui’
ahe pẽu” ehi. Ẽgüe ehi pota avei siete Esceva rahɨr
mbahe apo yuvɨreco viña. Ahe iyesupa judío pahi rerecuar
secoi.
\v 15 Caruguar rumo omboyevɨ chupe: “Che aicua Jesús
recocuer, aicua avei Pablo; pe rumo ndopocuai, ¿ava vo
catu pe peico?” ehiño caruguar chupe.
\p
\v 16 Aheseve ahe cuimbahe caruguar vɨreco vahe opo
ipãhuve oso. Opacatu opĩratasa pɨpe opa ité osecopɨ
siete mbɨa yuvɨrecoi vahe. Omomara-mara tẽi
oguayɨẽhɨsa pɨpe imonanipa tuprɨ imondo.
\v 17 Co mbahe sembiapo rẽracua opa oyepota opacatu Efeso
pendar upe, judío upe, ava ndahei vahe judío upe avei.
Evocoiyase oyembosɨquɨye guasu yuvɨreco. Ipɨpe sui
opacatu oicua yande Yar Jesús rer yuvɨreco.
\p
\v 18 Setá Jesús vɨroya ramo vahe yugüeru opacatu mbahe
güembiapocuer naporai vahe mombehu yuvɨreco
\v 19 iyavei setá ipaye vahe Jesucristo vɨroyase,
omonuhapa ocuachiar ombopayesa resendar sapɨ ãgua opacatu
ava rovaque yuvɨreco. Sapɨ pare, opa ahe cuachiar reprɨ
vɨnose yuvɨreco. Ahe seprɨ cincuenta mil tuprɨ arɨ
mboravɨquɨ reprɨ.
\v 20 Ẽgüe ehi Tũpa opĩratasa pɨpe ombouvicha
oñehengagüer iyavei iñehe pĩratasa oyecua catu ava
rese.
\p
\v 21 Ipare Pablo ipɨhañemoñeta Jerusalén ve oso ãgua
ɨvɨ Macedonia, Acaya rupi. “Coiye catu aheve che reco
vɨteseve, ichuive che asora Roma ve” ehi.
\v 22 Evocoiyase omondo ñuvɨrío opɨ̃tɨvɨisar Timoteo,
Erasto Macedonia ve güenonera. Ahe rumo opɨta vɨtemi
Asia rupi oico.
\s Ava Efeso pendar yaɨvu guasu yuvɨreco
\p
\v 23 Ahe arɨ pɨpe Efeso pendar yaɨvu guasu yuvɨreco co
tecocuer ipɨasu vahe rese.
\v 24 Aheve mbɨa Demetrio serer vahe secoi. Ahe oyapo
Artemisa rẽta rahanga guarepochi apoprɨ guarepochi pɨsɨ
ãgua. Ambuae ava mbahe rahanga aposar oipɨsɨ tuprɨ avei
oporavɨquɨ reprɨ ipɨri yuvɨreco.
\v 25 Sese Demetrio omonuha mbahe rahanga aposar, omonuha
avei ambuae oporavɨquɨ vahe Artemisa rahanga rese, ava
mboaɨvu guasu uca ãgua. “Pe mbɨa, peicua yayapose mbahe
Artemisa nungar, yaipɨsɨ tuprɨ yande poravɨquɨ
reprɨ” ehi omboetasa upe.
\v 26 “Peicua avei Pablo opa ovɨrova ava eta pɨha
Artemisa mboeteisa sui ‘ndahei Tũpa ité’ ohesa pɨpe
yande rembiapo uve. Ndahei rumo cohapeño ẽgüe ehi,
opacatu Asia rupi ẽgüe ehi avei imombehu.
\v 27 Avɨyeteramo mbahe tẽi oimera yandeu yande
poravɨquɨsa mocañɨ tẽi ãgua, tũparo guasu Artemisa
upendar avɨyeteramo ocañɨ tẽi aveira. Opacatu Asia
pendar iyavei ava opacatu ɨvɨ rupindar omboetei acoi
Artemisa rahanga guasu yuvɨreco viña. Avɨyeteramo rumo
ava nomboetei iri chira, iyavei vɨroɨ̃rora yande rembiapo
catuprɨsa yuvɨreco” ehi.
\p
\v 28 Osenduse aipo ihe ava yuvɨreco, oñemoɨrosa pɨpe
vɨrosapucai aipo ehi yuvɨreco: “¡Imboeteiprɨ catu
Artemisa yande recua pendar tasecoi!” ehi yuvɨreco.
\p
\v 29 Opacatu Efeso rupi ava yaɨvu guasu tẽi. Osapucai
vahe oipɨsɨ Gayo iyavei Aristarco, ahe ñuvɨrío Pablo
rupindar yugüeru vahe Macedonia sui. Oipɨsɨse,
omombo-mombo seraso yuvɨreco ava ñemonuha guasusave.
\v 30 Pablo oique pota tẽi ava rehɨi pãhuve, ambuae
Jesús reroyasar rumo nomoingue uca potai yuvɨreco.
\v 31 Iyavei movɨro mborerecuar imborɨpar Asia rupindar
omondo oñehe chupe aipo ehi: “Ereiquei rene ava
ñemonuhasa guasuve” ehi avei yuvɨreco chupe.
\v 32 Ñemonuhasave amove ava osapucai pĩrata ñepei mbahe
rese, amove osapucai ambuae mbahe rese. Esepia, yaɨvu tẽi
yuvɨreco. “¿Mahera vo evocoiyase yañemonuha?” ehi tẽi
setá ipãhu pendar yuvɨreco.
\v 33 Amove rumo ava rehɨi pãhuve yuvɨrecoi vahe judío,
ahe ombohe-mbohe imoañi-añi imondo Alejandro mbahe
mombehu ãgua ava rehɨi rovaque yuvɨreco. Alejandro
evocoiyase omopuha tẽi opo ava monguiriri ãgua viña.
Osepɨ pota omu judío ava rehɨi rovaque viña.
\v 34 Ava rehɨi rumo oicuase Alejandro judío secose
yuvɨreco. Opacatu guasu osapucai pĩrata yuvɨreco.
“¡Imboeteprɨ catu Artemisa yande recua pendar tasecoi!”
ehi pucu-pucu yuvɨreco. Ẽgüe ehi ahe osapucai ñuvɨrío
hora rupi rutei yuvɨreco.
\p
\v 35 Evocoiyase tecua pɨpendar mbahe cuachiasar oicatuse
ava monguiriri ãgua, aipo ehi chupe: “Peyapɨsaca mbɨa
pe Efeso pendar, ndipoi ava ndoicuai vahe yande Artemisa
tũparo rese yande hañecosa iyavei sahanga ɨva sui
ovɨapi vahe rese avei hañecosa.
\v 36 Ndipoi niha ava, ‘Aní’ ehi vaherã che remimombehu
rese. Sese peyemonguiririño, peyapoi rene mbahe pe
yapɨsacaẽhɨsave.
\v 37 Peruño tẽi eté co ñuvɨrío mbɨa cohave,
ndoyapoi rumo mbahe tẽi Artemisa upe yuvɨreco. Nimondai
mbahe rese itũparove, ndovɨroɨ̃roi avei serer yuvɨreco.
\v 38 Sese Demetrio iyavei oporavɨquɨ vahe supi ahe
oñemoɨrose que ava upe, toyuvɨraso rane ava recocuer
moingatusar upe yuvɨreco; aheve tomoingatu güecocuer
yuvɨreco.
\v 39 Pemoingatu potase que ambuae mbahe, peso ranera
yemomborandusave imoingatu ãgua.
\v 40 Mborerecuar revo oyandura yande rembiapo co pɨpe,
‘¿Mahera peaɨvu guasu tẽi? ¿Che amotarẽhɨmbave tie
ẽgüe peye?’ ehi tiẽtera yandeu. Oporanduse yandeu,
ndayaicatui chitiẽtera imboyevɨ ãgua iñehe chupe.
Esepia niha, co yañemonuha yande remimbotar tẽi cohave”
ehi chupe.
\v 41 Aipo ihe pare, omomba aheve oñemonuhasa yuvɨreco.
\c 20
\s Pablo guata agüer Macedonia, Grecia rupi
\p
\v 1 Ava aɨvu guasu pare, Pablo, “Toyugüeru” ehi ava
Jesús reroyasar upe. Ahese omboaracua ahe ava. Chupe,
“Avɨye” ohe pare, oso Macedonia ve.
\v 2 Oguatase Macedonia rupi, omonguerẽhɨ-rẽhɨ avei
ambuae Jesucristo reroyasar yuvɨrecoi vahe tecua-tecua
rupi. Ipare oyepota Grecia ve oso.
\v 3 Aheve opɨta mbosapɨ yasɨ. Oso potase Siria ve
carite pɨpe, judío ipɨhañemoñeta mara sereco ãgua
rese yuvɨreco. Oyanduse, carite pɨpe oso rãgüer sui,
oyevɨ iri oso Macedonia ve ɨvɨ rupi.
\v 4 Yuvɨraso movɨro mbɨa supi, ipãhuve ñepei Berea
pendar, Pirro rahɨr Sópater; ñuvɨrío Tesalónica
pendar, Aristarco, Segundo; ñepei Derbe pendar, Gayo;
ñuvɨrío Asia pendar, Tíquico, Trófimo. Timoteo oso
avei supi.
\v 5 Evocoi mbɨa yuvɨraso Pablo renondeve sãro ãgua
Troas ve.
\v 6 Pieta pan ndayapepoi vahe hu pare, orosẽ tecua Filipo
sui carite pɨpe, cinco arɨ rupi oroyepota Troas ve. Ahe
tecuave oropɨta siete arɨ rupi.
\s Pablo Troas ve secoi
\p
\v 7 Domingu pɨpe, ore oroñemonuha pan hu ãgua. Ahese
Pablo oporombohe oico pɨ̃tu mbɨter rupi. Esepia, ahe osẽ
pota ahere ayihive voi ichui.
\v 8 Ahe oɨ ɨvate vahesave ñemonuhasa pɨpe setá
tataendɨ.
\v 9 Mbɨa chĩhivahe, Eutico serer vahe, metanave oguapɨ
oĩ. Pablo rumo oñehe pucú iteanga. Evocoiyase
omboopesɨi ahe chĩhivahe. Ipare oqué; avɨyeteramo tẽi
ovɨapi oɨ ɨvate vahe mbosapɨsa sui. Ahese ava ogüeyɨ
sehõgüer rupi ɨvɨ sui yuvɨreco.
\v 10 Evocoiyase Pablo ogüeyɨ ou chupe, oñeno oso sese
icuhaguã. Ipare aipo ehi Jesús reroyasar upe:
\p —Pesɨquɨyei rene; nomanoi moco —ehi.
\p
\v 11 Ipare oyeupi iri oso ombohi pan igua. Ichui oñehe
pucu vɨte. Omomba cõhe senise; ipare oso cute.
\v 12 Evocoiyase co mbɨa chĩhivahe vɨroyevɨse secosave,
opacatu oyembovɨha guasu catu yuvɨreco. Esepia, nomanoi
eté.
\s Pablo yuvɨraso Troas sui Mileto ve
\p
\v 13 Pablo oso pota ɨvɨ rupi, ore ranengatu rumo oroso
carite pɨpe Aso ve. Aheve oroyepota Pablo reraso ãgua
semimbotar rupi.
\v 14 Oroyoepiase aheve, oha carite pɨpe ore pɨri. Ichui
oroso cute Mitilene ve.
\v 15 Ahere ayihive carite pɨpe oroñocua Quío oroso.
Ambuae arɨ rese oroyepota Samos ve. Ichui oroso no
oroyepota Mileto ve.
\v 16 Pablo ipoyava. Esepia, oipota Jerusalén ve
Pentecostés pieta pɨpe tuprɨ güeco ãgua. Sese Efeso
oroñacuasaño oroso.
\s Pablo ñehesa Jesús reroyasar rãrosareta Efeso pendar
upe
\p
\v 17 Mileto ve ore recose, Pablo omondo oñehe Efeso ve
‘toyugüeru Jesús reroyasar rãrosar cheu’ oya.
\v 18 Oyepotase yuvɨreco chupe, aipo ehi: “Peicua niha
che recocuer avɨye ité yɨpɨsuive arɨ che reique ramosa
resendar co Asia ve.
\v 19 Arɨ yacatu rupi aporavɨquɨ yande Yar upe pe
pãhuve vichico che reco asɨẽhɨsave che yasehosa pɨpe.
Yepe judío che mboguai eteprɨ che recoãhasave pe recuave
yuvɨreco viña,
\v 20 che rumo ndaicatui ñehesa avɨye vahe mombehuẽhɨ
pẽu mbahe avɨye ãgua yepi. Che opombohe ava rehɨi
rovaque, opombohe avei ñepei-pei pe rẽta rupi yepi” ehi.
\v 21 “Amombehu ñehesa judío upe, ava ndahei vahe judío
upe avei aipo ahe: ‘Pemboasɨ pe angaipa; peyevɨ Tũpa
upe, peroya avei yande Yar Jesús’ ahe” ehi.
\v 22 “Cũritei asora Jerusalén ve vichico. Aheve che so
ãgua Espíritu che cuai che pɨha pɨpe. ‘¿Mara ehira
pĩha yuvɨreco peve cheu?’ aipo ahe.
\v 23 Co güeraño che aicua: opacatu tecua che sosa rupi
Espíritu Santo aipo ehi cheu che roquenda ãgua iyavei che
mombaraɨsu ãgua yuvɨreco yepi” ehi.
\v 24 “Ndacherecatẽhɨi rumo cheyese che mano ãgua. Che
rumo amboavɨye potaño ité che poravɨquɨsa Tũpa upe,
ahe yande Yar Jesucristo che cuai vahe co ñehesa icatuprɨ
vahe mombehu ãgua. Co Tũpa oporoaɨsusa pɨpe ombou
ñepei vahe Guahɨr ava pɨ̃sɨro ãgua” ehi.
\p
\v 25 “Opa niha Tũpa mborerecuasa amombehu pẽu. Che rumo
aicua ndache repia iri chira peye.
\v 26 Sese tapeicua cũritei: ndayavɨi eté che cuaita
mboavɨye ãgua co tecocuer avɨye vahe mombehu pɨpe pẽu.
\v 27 Esepia, ndaicuacui eté Tũpa Ñehengagüer mombehu;
che rumo amombehuño ité opacatu Tũpa recocuer pẽu.
\v 28 Sese peñearo tuprɨ, pesãro avei opacatu Jesús
reroyasar Espíritu Santo porocuaita rupi. Inungar ovesa
rãrosar, ẽgüe peye tuprɨra sãro. Ahe Tũpa remimboepɨ
yuvɨrecoi. Esepia, Jesús oipɨyere vuvɨ opacatu ava
angaipa repɨrã.
\v 29 Aicua che opoeyare, oyugüerura ambuae ava mahembiar
oñaro ai vahe nungar pe pãhuve opacatu Jesús reroyasar
mocañɨpa pota ãgua.
\v 30 Oime aveira que ava pe pãhu pendar pe mbopa pota
aveira yuvɨreco pe reraso ãgua oyeupi.
\v 31 Sese pemahemoha tuprɨ peyese. Pemahenduha acoi
opomboaracua tuprɨse mbosapɨ aravɨter rupi, pɨ̃tu, arɨ
yacatu rupi avei che yasehosa pɨpe pe rereco” ehi.
\p
\v 32 “Sese, che rɨvɨreta, opoeyara Tũpa povrɨve
iyavei iñehesa iporovasasa resendar pɨpe. Ahe pe
movɨracua catura pe rereco iyavei omboura opacatu mbahe
güemimombehu pẽu opacatu ambuae güembiporavo reseve.
\v 33 Ndahei pe guarepochi, que oro iyavei pe turucuar pota
raisa pɨpe aso pe pãhuve.
\v 34 Peicua niha acoi che po pɨpe ité aporavɨquɨ che
recove ãgua, che rupindar recove ãgua avei.
\v 35 Ẽgüe ahe amboyecua che recocuer pẽu. Supi avei
ẽgüe peyera; yaporavɨquɨ tuprɨ iparaɨsu vahe rese
hañeco ãgua. Pepɨhañemoñeta acoi yande Yar Jesús
remimombehu rese: ‘Sorɨvete catu ava iporereco vahe, mbahe
oipɨsɨ vahe sui’ ehi aracahe” ehi Efeso pendar Jesús
reroyasar rãrosar upe.
\p
\v 36 Oñehe pare, oñenopɨha oyerure ãgua opacatu
omborɨpar reseve.
\v 37-38 Ndoyembovɨhai eté, “Ndache repia iri chira
peye” oyeupe ihese. Sese opacatu oyasehó iteanga
yuvɨreco, oyaco-yaco, osovaupɨte-pɨte iri tẽi avei
yuvɨreco saɨsupave. Ipare yuvɨrasoño ité yuvɨreco
supi carite yemboyasave.
\c 21
\s Pablo so agüer Jerusalén ve
\p
\v 1 Evocoiyase oroseyase ore rɨvɨreta yuvɨreco, oromohɨvi voi oroso carite pɨpe Cos ve. Ahere ayihive oroyepota Rodas ve, ichui oroyepota Pátara ve oroso.
\v 2 Aheve orosepia carite oso vaherã Fenicia ve, ahe ipɨpe oroha, oroso.
\v 3 Orosasase para guasu oroso, orosepia caha pãhu guasu Chipre serer vahe. Ahe oroñocua yande mbahe rese pocoẽhɨsa cotɨ, oroso ɨvɨ Siria ve, para guasu rovai. Carite rumo seroyemboyasa tecua Tiro ve ipɨpendar mbahe reya ãgua.
\v 4 Aheve orosepia Jesús reroyasar yuvɨrecoi vahe. Ahese oropɨta siete arɨ ipɨri. Yepe ahe Jesús reroyasar aipo ehi Pablo upe yuvɨreco: “Espíritu Santo oñehe oreu. Evocoiyase eresoi rene Jerusalén ve” ehi yuvɨreco chupe viña,
\v 5 siete arɨ pare rumo, orosoño ité para guasu popɨve. Opacatu Jesús reroyasar yugüeru, güembireco, guahɨr reseve-seve ore rupi. Aheve oroñenopɨhapa ore yerure ãgua.
\v 6 “Avɨye, toroso rane” ore he pare chupe yuvɨreco, oroha carite pɨpe. Ahe evocoiyase oyevɨ yuvɨraso güẽtave.
\p
\v 7 Tiro sui oroso Tolemaida ve. Oroyepotase, oroso Jesús reroyasar repia ãgua. Aheve oropɨta ñepei arɨ.
\v 8 Ahere ayihive oroso Cesarea ve. Aheve oroique, oropɨta Felipe rẽta ve, ahe oguata vahe Jesús recocuer mombehu. Ahe mbɨa iporavoprɨ secoi aracaco ambuae seis yuvɨrecoi vahe pãhuve.
\v 9 Evocoi Felipe vɨreco irungatu guayrɨ ndomendai vahe. Tayrɨ Tũpa ñehe mombehusar pãve yuvɨrecoi.
\v 10 Oropɨtase setá arɨmi ipɨri, ahese oyepota Judea sui mbɨa Agabo serer vahe oreu. Ahe avei Tũpa ñehe mombehusar secoi.
\v 11 Ouse ore pãhuve, vɨrocua Pablo rumbɨcuasa ichui. Ipɨpe oñapɨchi opɨ, opo avei. Ahese aipo ehi oreu:
\p —Espíritu Santo oicua uca cheu, na ehira judío Jerusalén pendar co tumbɨcuasa yar ãpɨchi yuvɨreco iyavei omondora ava ndahei vahe judío upe —ehi Agabo imombehu oreu.
\p
\v 12 Orosenduse aipo ihe, ore, evocoi Cesarea pendar avei, oromombehu Pablo upe: “Eresoi rene Jerusalén ve” orohe tẽi chupe.
\v 13 Omboyevɨ rumo oreu:
\p —¡Mahera peyaseho che rese, ndache mbovɨhai peye! Che rumo ayemoingatu voi che ãpɨchi uca ãgua, che mano ãgua rese avei Jerusalén ve yande Yar Jesús recocuer rese —ehi oreu.
\p
\v 14 Ndoroicatuise ipɨhañemoñetasa rerova ãgua, oropoiño ichui aipo orohe:
\p —Tayaposa ayase yande Yar remimbotar —oroheño chupe.
\p
\v 15 Ipare cute oroyemoingatu ore so ãgua Jerusalén ve.
\v 16 Ichui yuvɨraso avei movɨro ore rupi Jesús reroyasar Cesarea pendar. Ahe ore reraso Chipre pendarer Mnasón rẽtave. Ahe oremoingue oyepɨri. Ahe yɨpɨve ité vɨroya yande Yar oico.
\s Pablo omborɨ Santiago
\p
\v 17 Oroyepotase Jerusalén ve, ahe pendar Jesús reroyasar nihapɨsɨi ore pɨsɨ yuvɨreco.
\v 18 Ahere ayihive Pablo, ore avei oroso Santiago repia. Aheve yuvɨrecove avei opacatu Jesús reroyasar rãrosar Jerusalén pendar.
\v 19 Pablo, “Avɨrave” ehi opacatu oñemonuha vahe upe. Ipare omombehu tuprɨ yɨpɨsuive oyeupe Tũpa mbahe oyapo uca vahe ava ndahei vahe judío pãhu rupi.
\v 20 Osenduse, omboetei guasu Tũpa yuvɨreco. Omombehu Pablo upe yuvɨreco:
\p —Che mu, ereicua setá iteanga judío vɨroya Jesús yuvɨreco. Ahe setacuer setá catu mil vahe sui cute. Opacatu evocoi ava iquerẽhɨ vahe Moisés porocuaita aracahendar mboavɨye ãgua yuvɨreco —ehi—.
\v 21 Osendu tẽi nde rembiapo yuvɨreco. Omombehu tẽi avei aipo nde he yande mu ambuae tecua rupindar yuvɨrecoi vahe upe: “ ‘Peseya Moisés porocuaita. Pembocircuncida iri rene pe rahɨr. Peico iri rene yande recocuer aracahendar pɨpe’ aipo ehi tẽi oico” ehi nde mombehu yuvɨreco —ehi Pablo upe yuvɨreco—.
\v 22 ¿Mara yahera vo? Esepia, oyandura nde yepotasa cohave yuvɨreco.
\v 23 Avɨye catu ereyapora ore porocuaita oromombehu vahe ndeu. Oime irungatu mbɨa ore pãhuve. Ahe mbɨa omboavɨyera güemimombehu Tũpa upe yuvɨreco.
\v 24 Eraso co mbɨa ndeyeupi, eñemoatɨro supi eso, emboepɨ avei mbahe Tũpa upe icuavẽheprɨ. Ahese ahe mbɨa oicatura oñeapi yuvɨreco. Eremboavɨyese evocoi mborocuaita, opacatu judío nde reroyara, oicuara ava semira tẽise mbahe nde rembiapo rese yuvɨreco. Oicua aveira, nde ereroya vɨte Moisés suindar mborocuaita —ehi yuvɨreco chupe—.
\v 25 Ndoroyocuai rumo ava Jesús reroyasar ndahei vahe judío evocoi nungar mbahe rese. Esepia, opa icuachiasa chupe: “Pehui rene mbahe mɨmba yucaprɨ mbahe rahanga tẽi upendar seropovẽheprɨ, pehui rene mbahe ruvɨ, pehui rene mbahe mɨmba yucaprɨ suvɨ renosepɨrẽhɨ vahe iyavei peaguasai rene” orohe chupe —ehi yuvɨreco.
\s Judío oipɨsɨ Pablo tũparo guasu pɨpe yuvɨreco
\p
\v 26 Evocoiyase Pablo vɨraso ahe irungatu mbɨa yuvɨrecoi vahe oyeupi. Ahere ayihive oyoya oñemoatɨro yuvɨreco. Ipare yuvɨroique judío tũparo guasu pɨpe, omombehu yuvɨreco pahi upe: “Oroñemoatɨro ramo. Sese oroyevɨra siete arɨ pɨpe oromombase ore ñemoatɨrosa. Ahese oromondo pota ndeu porerecosa Tũpa porocuaita rupi icuavẽhepɨrã” ehi yuvɨreco pahi upe.
\p
\v 27 Opa potase evocoi siete arɨ, judío Asia pendar osepia Pablo tũparo pɨpe yuvɨreco. Ahese omoñemoɨro uca opacatu ava rehɨi tũparo pendar. Ipare ipɨsɨse,
\v 28 sãse yuvɨreco: “¡Ore mu, ore pɨ̃tɨvɨi peye co mbɨa oroipɨsɨ vahe rese! Esepia, oguata opacatu rupi. Oñehe tẽi yande rese, Moisés porocuaita rese, yande tũparo rese avei iyavei vɨroique ava ndahei vahe judío yande tũparo pɨpe. Sese omonguɨha tẽi yande tũparo maranehɨ” ehi yuvɨreco chupe.
\p
\v 29 Co rese aipo ehi. Esepia, cuese osepia Pablo vɨroguatase Trófimo oyeupi, ahe mbɨa Efeso pendar ndahei vahe judío. Sese ipɨhañemoñeta ‘Pablo vɨroguata ava ndahei vahe judío yande tũparo pɨpe’ oya yuvɨreco viña.
\p
\v 30 Opacatu Jerusalén pendar ndasorɨi yuvɨreco. Cũriteimi ava yuvɨnoña guasu tũparove. Oipɨsɨ Pablo ombotɨrɨrɨ senose tũparo pɨpe sui yuvɨreco. Ahese omboya voi guaquɨcuei tũparo roquenda yuvɨreco.
\v 31 Oyuca potase yuvɨreco, ahese yaɨvu rẽracua oyepota sundao rerecuar guasu upe.
\v 32 Cũriteimi serecuar vɨraso sundao, yuvɨnoña yaɨvu vahe upe yuvɨraso. Osepiase ava sundao rerecuar guasu, isundao avei yuvɨreco, ndoyuvɨrocua iri Pablo rese yuvɨreco.
\v 33 Ahese ahe sundao rerecuar guasu oyemboya oso Pablo rese, oipɨsɨ uca. Ipare oyocuai osundao, “Tapeicuhacua ñuvɨrío carena pɨpe” ehi. Evocoiyase oporandu ava upe: “¿Ava vo co mbɨa? ¿Mbahe vo oyapo pẽu?” ehi judío eta upe.
\v 34 Ahese amove ava ñepei mbahe rese oñehe, ambuae, ambuae mbahe rese tẽi yuvɨreco. Evocoiyase sundao rerecuar ndoicatui supi eté vahe mbahe rendu ãgua yaɨvu guasu vahe pãhuve. Sese, “Peraso cuartelve” ehi.
\v 35 Vɨroyepotase yeupisave, ichui osupi sundao oachihɨve seraso yuvɨreco ava rehɨi ñemoɨró iteangasa sui.
\v 36 Ava rehɨi rumo yuvɨrasoño ité saquɨcuei, “¡Tomano!” ehi pucu-pucu yuvɨreco chupe.
\s Pablo oyoepɨ ava rehɨi rovaque
\p
\v 37 Omoingue potase Pablo cuartel pɨpe yuvɨreco, aipo ehi sundao rerecuar guasu upe:
\p —¿Iyacatu vo yañemoñeta raimi? —ehi.
\p Evocoiyase, omboyevɨ mborerecuar chupe:
\p —¿Ereicua vo griego ñehe? —ehi—.
\v 38 ¿Ndahei vo nde Egipto pendar, vavasa oyapo vahecuer ereico? Nde revo acoi ereraso oporoyuca vahe pãve cuatro mil tuprɨ ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi —ehi sundao rerecuar chupe.
\p
\v 39 Evocoiyase,
\p —Che judío, tecua Tarso pendar aico. Ahe tecua Cilicia pɨpendar imboeteiprɨ vahe secoi. Eyapomi mbahe icatuprɨ vahe cheu, tañehemi rane catu ava upe —ehi.
\p
\v 40 Evocoiyase mborerecuar, “Avɨye” ehi chupe. Ipare opũha yeupisa harɨve, omopuha opo ava eta monguiriri ãgua. Ahese oyapɨsaca tuprɨ ava rehɨi yuvɨreco. Ahe ava upe oñehe hebreo ñehe pɨpe aipo ehi:
\c 22
\p
\v 1 “Che mu eta, peyapɨsaca, che añehemira che yoepɨ
ãgua pẽu cũritei” ehi.
\p
\v 2 Oñehe hebreo ñehe pɨpe. Sese osenduse, oyapɨsaca
tuprɨ catu yuvɨreco.
\p
\v 3 “Che judío aico. Aha Cilicia ɨvɨ pɨpe Tarso ve.
Cohave rumo acuacua, Jerusalén pɨpe, Gamaliel che mbohe
oyeroquɨsave. Aheve ayembohe tuprɨ yande ramoi porocuaita
rese. Ahe che mbohesa pɨpe avei ayembohe Tũpa mboetei
ãgua rese vichico inungar pe peico cũritei.
\v 4 Che yɨpɨndar aseca-seca catu ava co Tecocuer Pɨasu
rupi oguata vahe yamotarẽhɨsave. Supitɨsave,
añapɨchi-pɨchi yuvɨreco yepi, asoquenda-quenda
cuimbahe, cuña avei. Ayuca uca pota rai ahe ava yuvɨreco.
\v 5 Pahi rerecuar ɨvate catu vahe iyavei opacatu tecua
pendar rerecuar oicua che reco yuvɨreco. Ichui niha
aipɨsɨ cuachiar aru vaherã yande mu tũparo rerecuar
Damasco pendar upe, ‘Taso Damasco ve pahi rerecuar rer
pɨpe ava Jesús reroyasar pɨsɨ ãgua. Ichui tarupa
cohave imombaraɨsu ãgua’ ahe viña.
\s Pablo omombehu oñecuñaro agüer
\p
\v 6 “Evocoiyase aso Damasco ve. Ahe ipiar rupi arovɨse
vicho mbɨter arɨ rupi, avɨyeteramo tẽi osesape guasu
ɨva sui oreu.
\v 7 Ahese avɨapi ɨvɨve. Asendu avei ñehesa: ‘Saulo,
Saulo, ¿mahera vo che amotarẽhɨ eteprɨ eve?’ ehi vahe
cheu.
\v 8 Ahese aporandu: ‘¿Ava vo nde ereico, Mbɨa?’ ahe
chupe. ‘Che Jesús, Nazaret pendar aico. Che niha che
amotarẽhɨ eteprɨ che rereco eve’ ehi cheu.
\v 9 Che rupindar osepia sendɨgüer, osɨquɨye avei
yuvɨreco ichui. Ndosendui rumo ñehesa cheundar yuvɨreco.
\v 10 Aipo ahe chupe no: ‘¿Che Yar, mara ahera vo
vichico?’ Ahese ahe aipo ehi cheu: ‘Epũha, eso Damasco ve.
Aheve ava opara omombehu mbahe nde rembiaporã’ ehi cheu.
\v 11 Sendɨ́ iteanga vahe, ndache mboesapɨsoise, ahese
che rupindar che po pɨsɨ che reraso Damasco ve
yuvɨreco” ehi.
\p
\v 12 “Aheve mbɨa, Ananías serer vahe, ou cheu. Ahe
Tũpa mboyeroyasar ité, vɨroya tuprɨ vahe avei
iporocuaita; sese opacatu judío secua pendar: ‘Co mbɨa
avɨye vahe ité’ ehi yuvɨreco chupe.
\v 13 Oyepotase, aipo ehi: ‘Che rɨvrɨ, Saulo, esareco
iri’ ehi. Aheseve iporẽhɨ iri mbahe cheu.
\v 14 Ipare aipo ehi: ‘Yande ramoi rembieroya, yande Ru
Tũpa, nde poravo güemimbotar cua ãgua. Oipota avei
eresepia vaherã ichuindar ava seco ɨ̃vi vahe, eresendu
aveira iñehe’ ehi.
\v 15 ‘Nde evocoiyase eremombehura secocuer opacatu ava
upe; eremombehura nde rembiepia, eresendu vahe avei’ ehi
cheu.
\v 16 ‘Evocoiyase, cũritei ndiya iri eresãro’ ehi.
‘Epũha, toroãpiramo. Eporandu yande Yar upe nde reco
moatɨro ãgua nde angaipa sui’ ehi Ananías cheu.
\s “Tũpa che mondo ava ndahei vahe judío upe” ehi Pablo
\p
\v 17 “Coiye catu, ayevɨ irise Jerusalén ve, ayerure
tũparo guasu pɨpe. Ahese che quer nungarve asepia mbahe.
\v 18 Asepia yande Yar. Ahe aipo ehi cheu: ‘Nde poyava, eso
voi Jerusalén sui. Esepia, Jerusalén pendar ndoyapɨsaca
potai chira eremombehuse ñehesa che resendar’ ehi Jesús
cheu.
\v 19 Che aipo ahe chupe: ‘Che Yar, opacatu che cua nde
reroyasar roquenda-quendase, ainupa-nupa ucase avei
aguatase judío tũparo yacatu rupi’ ahe.
\v 20 Aipo ahe avei chupe: ‘Oyucase Esteban yuvɨreco, ahe
nde recocuer mombehusar, che ahese asepia.
Chepɨhañemoñeta rupi avɨyeño oyucase yuvɨreco. Sese
asãro yucasar yeaosa vihã’ ahe chupe.
\v 21 Che Yar rumo omboyevɨ cheu: ‘Eso, oromondora coi
rupi ava ndahei vahe judío pãhuve’ ehi che Yar cheu” ehi
Pablo ava rehɨi upe.
\s Pablo sundao rerecuar guasu povrɨve secoi
\p
\v 22 Aipo rupi osendu iñehe yuvɨreco. Ahese rumo
osapucai pĩrata yuvɨreco chupe: “¡Tomano co mbɨa!
¡Toicove vɨte iri eme co ɨvɨ pɨpe!” ehi yuvɨreco
chupe.
\v 23 Osapuca-pucai, osequɨipa oyeaosa oñemoɨrombave
yuvɨreco iyavei omombo-mombo ɨvɨ cuhi ɨvate cotɨ
yuvɨreco yamotarẽhɨmbave.
\v 24 Ahese sundao rerecuar guasu omoingue uca cuartelve,
aipo ehi osundao upe: “Peinupa, ahese revo omombehura
mbahe sui vo sãse atɨ yamotarẽhɨmbave ava yuvɨreco
chupe” ehi osundao upe.
\v 25 Oñapɨchise rumo inupa ãgua yuvɨreco, Pablo
omombehu ñepei sundao rerecuar upe:
\p —Yepe che judío, che rumo romano avei aico. ¿Iyacatu
pĩha peinupara romano chupe mbahe rese poranduẽhɨseve?
—ehi mborerecuar upe.
\p
\v 26 Osenduse iñehe, oso voi omombehu güerecuar upe.
\p —Eicua catu, aipo mbɨa romano secoi —ehi.
\p
\v 27 Evocoiyase sundao rerecuar guasu ou chupe:
\p —¿Supi eté vo aipo nde romano ereico? —ehi.
\p —Taa, ahe ité niha aico —ehi.
\p
\v 28 Ahese sundao rerecuar guasu aipo ehi chupe:
\p —Che rumo setá guarepochi amondo romano che reco ãgua
—ehi.
\p —Che rumo che ha ramo suive, romano aico —ehiño
sundao rerecuar upe.
\p
\v 29 Ahese oinupa pota vahe osɨquɨyepave oyepepɨ
yuvɨreco ichui; sundao rerecuar guasu avei oicuase Pablo
romano secosa rese, osɨquɨye ñapɨchi ucase.
\s Pablo oyoepɨ judío porandusa ɨvate catu vahesave
\p
\v 30 Ahere ayihive sundao rerecuar guasu oicua tuprɨ
pota: ¿Mbahe sui pĩha judío oyamotarẽhɨ Pablo
yuvɨreco? Evocoiyase oyora. Ahese oyocuai porandusa pendar
ɨvate catu vahe ahe opacatu judío pahi rerecuar, opacatu
ambuae judío rerecuar iñemonuha ãgua yuvɨreco. Ahese
ovɨraso uca Pablo yuvɨreco chupe.
\c 23
\p
\v 1 Aheve Pablo omahengatu ava oñemonuha vahe rese ohã
aipo ehi chupe:
\p —Che mu, che rembiapo mbahe tuprɨ Tũpa rovaque areco
yepi che pɨhañemoñeta tuprɨsa pɨpe —ehi.
\p
\v 2 Ahese Ananías, ahe pahi rerecuar ɨvate catu vahe,
yɨpɨ pendar uve, “Peiyurupete” ehi.
\v 3 Ahese Pablo omboyevɨ chupe:
\p —¡Tũpa nde nupara, nde avɨye tuprɨ tẽi angahu vahe
ereico! Nde mbahe rese porandu ãgua cheu porocuaita rupi
ereĩ. Evocoiyase, ¿mahera ereporocuai che yurupete ãgua
mborocuaita mboyeroyaẽhɨsa pɨpe? —ehi chupe.
\p
\v 4 Yɨvɨrindar aipo ehi yuvɨreco chupe:
\p —¡Ereñehe rai rutei seroɨ̃rosa pɨpe co Tũpa
rembiporavo, co yande pahi rerecuar ɨvate catu vahe upe!
—ehi yuvɨreco.
\p
\v 5 Ahese omboyevɨ chupe:
\p —Che mu, ndaicuai co oñehe vahe pahi rerecuar ɨvate
catu vahe secose. Esepia, icuachiaprɨ pɨpe aipo ehi
yandeu: ‘Peñehe rai eme pe rerecuar upe’ ehi —ehi.
\p
\v 6 Ahese oicuase oñemonuha vahe pãhuve amove oime
saduceo, amove fariseo. Ahese oñehe pĩrata chupe:
\p —Che mu, che fariseo aico iyavei fariseo che yesupa
yuvɨrecoi. Orovɨroya avei ava ocuerayevɨ vaherã curi.
Sese revo co imboasɨpave oporandu mbahe rese yuvɨreco
cheu —ehi.
\p
\v 7 Aipo he ramoseve voi, fariseo, saduceo
oñeñehepoepɨ-epɨ yuvɨreco. Sese oyemboyaho yuvɨreco.
\v 8 Esepia, saduceo ndovɨroyai vahe cuerayevɨsa iyavei
“ndipoi Tũpa rembiguai, que espíritu” ehi vahe
yuvɨreco. Fariseo rumo vɨroyaño ité opacatu aipo mbahe
yuvɨreco.
\v 9 Sese sãse guasu yuvɨreco. Ahese oime amove opũha
vahe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe fariseo Pablo
repɨsave yuvɨreco aipo ehi:
\p —Co mbɨa ndoyapoi eté mbahe tẽi. Avɨyeteramo
espíritu que Tũpa rembiguai revo oyemboyecua mbahe
mombehu ãgua chupe —ehi yuvɨreco.
\p
\v 10 Yaɨvu guasu catu-catu irise yuvɨreco, ahese sundao
rerecuar guasu aipo ehi: “Avɨyeteramo ombohi-mbohira
Pablo yuvɨreco” ehi. Ahese oyocuai osundao, “Penose ava
pãhu sui, pemoingue iri cuartel pɨpe” ehi.
\p
\v 11 Ahe pɨ̃tu pɨpe, yande Yar oyemboyecua chupe aipo
ehi: “Eyemonguerẽhɨ catu, Pablo, inungar che mombehu nde
sɨquɨyeẽhɨsa pɨpe cohave Jerusalén ve, ẽgüe ere
aveira che mombehu Roma ve” ehi.
\s Omboguai Pablo yuca ãgua yuvɨreco
\p
\v 12 Ahere ayihive setá judío oñemonuha, omboguai Pablo
yuca ãgua yuvɨreco: “Tũpa rovaque ndayayucaise Pablo,
ndayacarui chira, ndayaɨhui chiaveira; yayucase voi,
yacarura, yaɨhura” ehi yuvɨreco.
\v 13 Ahe ava aipo ehi vahe retacuer setá catu cuarenta
sui.
\v 14 Ichui yuvɨraso pahi rerecuar upe, tecua pendar
rerecuar upe avei aipo ehi:
\p —Oromboguai Tũpa rovaque Pablo; ndorocarui chira
ndoroyucaise —ehi yuvɨreco chupe—.
\v 15 Sese pe, ambuae porandusa ɨvate catu vahe pendar
avei peporandu ahe sundao rerecuar guasu upe aipo peyera
imombehu chupe: “Ayihive emose uca irimi Pablo oreu;
oroicua uca pota iri mbahe sembiapo chupe” peyera —ehi
yuvɨreco—. Osẽse, oroquẽtɨrora sese. Oyepotase ou,
oroyucara —ehi yuvɨreco.
\p
\v 16 Pablo rihɨr rumo oyanduse sẽracua, oso cuartelve
chupe imombehu.
\v 17 Ahese Pablo oñehe sundao rerecuar upe aipo ehi
imombehu chupe:
\p —Erasomi tẽi co mbɨa chĩhivahe sundao rerecuar guasu
upe. Omombehu pota mbahe chupe —ehi.
\p
\v 18 Evocoiyase mborerecuar vɨraso ahe chĩhivahe
güerecuar upe aipo ehi:
\p —Pablo soquendaprɨ oñehe cheu aipo ehi: “Eraso co
mbɨa chĩhivahe sundao rerecuar guasu upe” ehi. Co
chĩhivahe omombehu pota mbahe ndeu —ehi.
\p
\v 19 Ahese mborerecuar guasu oipɨsɨ ipo rese,
vɨroyepepɨ ambuae sui, oporandu chupe:
\p —¿Mbahe vo eremombehu pota cheu? —ehi.
\p
\v 20 Evocoiyase ahe aipo ehi:
\p —Judío rerecuar oyemboyoya yuvɨreco. Oporandu angahu
tẽira Pablo rese seraso iri ãgua ñemonuhasa ɨvate catu
vahesave ayihive yuvɨreco. “Oroporandu pota iri Pablo upe
sembiapo rese” aipo ehi tẽira yuvɨreco ndeu —ehi—.
\v 21 Ndereroyai chira ahe iporandusa yuvɨreco. Esepia,
cuarenta sui setá catu ava oquẽtɨro vaherã yuvɨreco
sese. Omboguai eté yuca ãgua yuvɨreco. Ndocarui,
ndoɨhui chira aipo ndoyucaise yuvɨreco. Cũritei
oyemoingatu, osãro vɨteño nde porocuaita yuvɨreco —ehi
mbɨa chĩhivahe chupe.
\p
\v 22 Ipare sundao rerecuar guasu omboyevɨ imondo, aipo
ehi chupe: “Eremombehui rene ambuae ava upe eremombehu
vahe cheu” ehi.
\s Pablo imondosa mborerecuar guasu Félix rovai
\p
\v 23 Sundao rerecuar guasu ñuvɨrío opovrɨ pendar
sundao rerecuar upe aipo ehi yocuai: “Pemoingatu dosciento
sundao Cesarea ve yuvɨraso vaherã opɨ rese, ambuae
setenta sundao cavayu harɨve iyavei doscientos tuprɨ
toguata lanza resendar yuvɨreco. Ipare pesopara pɨ̃tuse
las nueve pɨpe” ehi.
\v 24 “Pemoingatu uca avei cavayu Pablo yeupi ãgua.
Ẽgüe peye pesãro tuprɨra seraso yande rerecuar Félix
upe” ehi.
\v 25 Evocoiyase sundao rerecuar guasu oicuachía Félix
upe imondo. Aipo ehi chupe:
\p
\v 26 “Imboeteiprɨ ore rerecuar Félix. Che, Claudio
Lisias, amondo che mahenduhasa ndeu.
\v 27 Iyavei co amombehu pota ndeu: judío oipɨsɨ co
mbɨa yuvɨreco yuca ãgua viña. Che rumo aicua romano
seco rese, ahese araso sundao sepɨ ãgua judío eta sui
\v 28 ‘¿mbahe rese pĩha ndoyambotai yuvɨreco?’ viya.
Sese araso judío porandusa ɨvate catu vahe pendar upe
iñemonuhasave yuvɨreco.
\v 29 Ahese aicua yamotarẽhɨsa judío porocuaita sui tẽi
iyavei ndoyapoi mbahe tẽi oreu. Sese ndiyai yuca ãgua
oreu, soquenda ãgua avei.
\v 30 Ayanduse rumo judío oquẽtɨro sese yuvɨreco,
amondo voi evocoi mbɨa ndeu. Ipare amombehu
yamotarẽhɨsar upe: ‘Peporandu potase Pablo recocuer rese,
pesora Félix rovai’ ahe chupe yuvɨreco. Aipo rupive”
ehi.
\p
\v 31 Evocoiyase ahe pɨ̃tu pɨpe sundao vɨroguata Pablo
ocuaita rupi yuvɨreco, vɨraso Antípatris ve yuvɨreco.
\v 32 Ahere ayihive sundao yuvɨraso vahe opɨ rese oyevɨ
yugüeru cuartelve. Sundao cavayu arɨ pendar güeraño
rumo yuvɨrasoño vɨte.
\v 33 Vɨroyepotase Cesarea ve, omondo cuachiar mborerecuar
guasu upe yuvɨreco. Aheseve avei Pablo omondo yuvɨreco
chupe.
\v 34 Oyeroquɨ pare mborerecuar cuachiar rese, oporandu
Pablo upe: “¿Que pendar vo nde ereico?” ehi. “Che
Cilicia cotɨndar aico” ehi.
\p
\v 35 —Oyepotase nde amotarẽhɨsar yuvɨreco, asendura
nde yoepɨsa —ehi Félix chupe.
\p Evocoiyase oyocuai opɨ̃tɨvɨisar Pablo rãro ãgua
güẽtave Herodes rembiapogüer pɨpe.
\c 24
\s Pablo oyoepɨ mborerecuar Félix rovai
\p
\v 1 Cinco arɨ pare, Ananías, ahe pahi rerecuar ɨvate
catu vahe, tecua pɨpendar rerecuar avei yugüeru Cesarea
ve. Ou avei mbɨa ava mbahe aposar pɨ̃tɨvɨisar oñehe
vaherã Pablo amotarẽhɨ uca ãgua, ahe serer Tértulo.
Ahe yugüeru Pablo recocuer mombehu ãgua mborerecuar
Félix upe.
\v 2 Evocoiyase Félix güeru uca Pablo. Ahese Tértulo
omboɨpɨ sese oñehe aipo ehi Félix upe:
\p —Nde imboyeroyaprɨ ereico. Avɨye ndeu nde porocuai
tuprɨsa rese. Esepia, ndipoi vavasa ore recua rupi.
Ereyapo uca avei ore recua pɨpe mbahe iporañete vahe nde
poroaɨsusa pɨpe.
\v 3 Opacatu rupi nde ereyapo tuprɨ vahe oroipɨsɨ. Sese,
“Avɨye ndeu” orohe ndeu, imboyeroyaprɨ Félix.
\v 4 Ndoromombɨta pucu potai rumo che ñehe pɨpe. Sese
eyapɨsaca raimi tẽi catu che ñehe rese —ehi—.
\v 5 Oroyandu co mbɨa ava mañeco tẽisar oguata opacatu
ɨvɨ rupi. Ore judío, ore mboyaho ore yeamotarẽhɨ uca
ãgua, ahe Jesús, Nazaret pendar, reroyasar rerecuar
—ehi—.
\v 6 Vɨroique avei ava ndahei vahe judío ore tũparo
pɨpe. Ẽgüe ehi ore tũparo momara. Sese co oroipɨsɨ
—ehi—.
\v 7 Evocoi sundao rerecuar guasu Lisias rumo oyepota ore
pãhuve. Ahe opĩratasa pɨpe vɨnose ore po sui,
\v 8 aipo ehiño oreu: “Peso, tapemombehu co mbahe
sembiapo Félix upe” ehi. Nde avei ereporandura sembiapo
rese mbahe sui eté vo ẽgüe orohe chupe —ehi Tértulo.
\p
\v 9 Aipo ehi tuprɨ avei ambuae judío yugüeru vahe
yuvɨreco supi.
\v 10 Ipare Félix oyaitɨ Pablo upe ‘toñehe’ oyapave.
Ahese oñehe:
\p —Aicua nde ereporocuai setá aravɨter ore recua rupi.
Sese ayoepɨra nde rovaque che rorɨvetesa pɨpe —ehi
Félix upe—.
\v 11 Nde ereicua tuprɨ potase, ereporandura supi eté co
pɨpe doce arɨ ramo opa che yepotare Jerusalén ve Tũpa
mboetei ãgua.
\v 12 Co judío oicua yuvɨreco nañehengatai ava upe
tũparo guasu pɨpe, namboaɨvu ucai avei ava ambuae judío
ñemonuhasa rupi iyavei que ambuae ava Jerusalén pendar
—ehi—.
\v 13 Co mbɨa ndoicatui eté mbahe che rembiavɨ mombehu
seroya tuprɨ ãgua yuvɨreco ndeu.
\v 14 Co rumo amombehu vahe ndeu: che amboetei Tũpa, ore
ramoi rembieroya Tecocuer Pɨasu pɨhañemoñetasa rupi. Co
judío upe rumo: “Co porombohesa co cotɨ tẽi vahe” ehi.
Che rumo aroya ité opacatu icuachiaprɨ porocuaita
pɨpendar iyavei Tũpa ñehe mombehusar rembicuachiagüer
avei —ehi—.
\v 15 Inungar co mbɨa, ẽgüe ahe tuprɨ avei aicua Tũpa
ombogüerayevɨra ava omano vahecuer seco avɨye vahe,
ndaseco põrai vahe avei coiye.
\v 16 Sese ayemovɨracua tuprɨ che pɨhañemoñetasa
rereco tuprɨ catu ãgua yepi Tũpa rovaque, ava rovaque
avei.
\p
\v 17 “Setá aravɨter pare ayevɨ che recua Jerusalén ve
ava iparaɨsu vahe upe porerecosa mondo ãgua. Ahese avei
mbahe mɨmba ayuca uca Tũpa upe seropovẽhe ãgua.
\v 18-19 Evocoiyase movɨro judío Asia pendar che repia
yuvɨreco Jerusalén ve tũparo pɨpe judío porocuaita
rupi che ñemoatɨro pare. Ndipoi ahese ava rehɨi che
rupi, namboaɨvu guasu ucai avei ava. Ahe che repia vahe
rumo iya yugüeru ndeu che mombehu, que vɨrecose che
amotarẽhɨsa yuvɨreco viña.
\v 20 Anise, avɨyeteramo co oyepota vahe cohave yugüeru,
omombehura ndeu que mbahe che rembiavɨ yuvɨreco pahi
rerecuar guasu ñemonuhasave che reiquesendar” ehi.
\v 21 “Co rese revo oñemoɨro yuvɨreco cheu aipo ahe
pĩratase ipãhuve: ‘Che aroya ava ocuerayevɨra coiye.
Sese che reraso pe rovai co pɨpe che recoãha ãgua
yuvɨreco’ ahese” ehi Félix upe.
\p
\v 22 Félix oicua tuprɨ co Tecocuer Pɨasu. Sese osendu
pare aipo ñehesa, ndoyapo pota vɨtei mbahe, aipo ehiño
ava upe:
\p —Oyepotase Lisias, ahe sundao rerecuar guasu, ahese voi
aicua tuprɨ catura aipo mbahe sembiapo —ehi Félix ava
upe.
\p
\v 23 Evocoiyase oyocuai sundao rerecuar Pablo rãro ãgua:
“Eremondomira rumo que mbahe semimbotar apo ãgua chupe
iyavei imborɨpar yugüeruse, tihañecoño yuvɨreco sese.
Ẽgüe ere sãro” ehi Félix sãrosar upe.
\p
\v 24 Movɨro arɨ pare Félix vɨroyepota güembireco
Drusila, ahe judía avei. Ahese Félix güeru uca Pablo,
osendu pota iñehe Jesucristo reroyasa resendar yuvɨreco.
\v 25 Pablo rumo omombehuse chupe teco ɨ̃visa resendar,
teco ñearosa resendar avei iyavei aipo ehise: “Tũpa
oporandura mbahe yande rembiapogüer rese yandeu arɨ
cañɨse coiye” ehise, ahese Félix osɨquɨyepave aipo
ehi Pablo upe:
\p —Esoño rane. Arecose arɨ nde ñehe rendu iri ãgua,
orogüeru uca irira —ehiño.
\p
\v 26 Félix ipɨhañemoñeta yepi ‘Pablo revo omboura
guarepochi cheu osẽ ãgua’ oya viña. Sese osãro pucu
tẽi. Iyavei setá oyupagüer güeru uca oyeupe oñemoñeta
ãgua sese.
\v 27 Ñuvɨrío aravɨter pare rumo, Porcio Festo oique
Félix recuñara. Ahese Félix judío mbovɨha ãgua, oseya
Pablo soquendasave.
\c 25
\s Festo rovai Pablo imondosa
\p
\v 1 Mbosapɨ arɨ oyepotare Festo osẽ Cesarea sui, oso
Jerusalén ve.
\v 2 Aheve oyepotase, pahi rerecuareta, judío rerecuareta
avei omombehu Pablo recocuer yuvɨreco chupe.
\v 3 Ipare oporandu chupe: “Emboumi uca Pablo cohave
oreu” ehi yuvɨreco ‘yayuca perɨ rupive’ oyapave
yuvɨreco viña.
\v 4 Festo rumo aipo ehi chupe: “Aní. Esepia, Pablo
Cesarea ve soquendasa oico iyavei che ayevɨ pɨaivira
vicho aheve” ehi.
\p
\v 5 —Sese pemondo pe rerecuar che rupi. Naporaise co
mbɨa rembiapo, aheve tomombehu yuvɨreco cheu
sembiapocuerai sereco mara ãgua —ehi Festo chupe.
\p
\v 6 Evocoiyase Festo opɨta Jerusalén ve ocho arɨ rupi
revo, anise diez arɨ. Ipare oyevɨ oso Cesarea ve. Ahere
ayihive oguapɨ güendave ava reco moingatu ãgua oĩ.
Ahese oyocuai Pablo reru ãgua.
\v 7 Oyepotase Pablo oso, ahese judío yugüeru vahe Festo
rupi, oyemboya yuvɨreco sese. Ahese omombehu-mbehu tẽi
Festo upe Pablo rembiapo yuvɨreco, ndoicatui eté rumo
seroya uca ãgua yuvɨreco.
\v 8 Esepia, Pablo aipo ehi oyoepɨsave:
\p —Ndayemboangaipai judío porocuaita rese, judío
tũparo rese, yande rerecuar guasu Roma pendar Cesar rese
avei —ehi.
\p
\v 9 Festo rumo ombovɨha pota judío, sese oporandu Pablo
upe:
\p —¿Ndequerẽhɨ vo Jerusalén ve ereso vaherã? Aheve
co mbahe nde rembiapo rese aporandura ndeu —ehi chupe.
\p
\v 10 Ahe rumo omboyevɨ chupe:
\p —Cũritei aico cohave romano mborerecuar guasu
porandusa rovai. Aheve ité iyacatu che rembiapo rese
porandusara cheu. Nde niha ereicua ndipoi eté mbahe tẽi
ayapo judío amotarẽhɨsave —ehi—.
\v 11 Ayapose que mbahe naporai vahe, avɨyeño che yuca
uca ãgua eve; ndayapoise rumo co judío omombehu vahe
yuvɨreco ndeu, ndiyai che mondo ãgua evocoi ava povrɨve
eve. Che rumo aso pota mborerecuar Cesar ɨvate catu vahe
upe cheu mbahe rese porandu ãgua —ehi.
\p
\v 12 Ahese Festo oñemoñeta opɨ̃tɨvɨisar
oporomboaracua vahe rese, ipare omombehu Pablo upe:
\p —Ereso pota Cesar upe. Avɨye, eresora evocoiyase —ehi
chupe.
\s Pablo mborerecuar Agripa rovai
\p
\v 13 Evocoiyase movɨro arɨ pare, evocoi mborerecuar
guasu Agripa, cuña Berenice rese, oyepota Cesarea ve
“avɨrave” apo ãgua Festo upe yuvɨreco.
\v 14 Opɨtase yuvɨreco setá arɨ Cesarea ve, Festo
omombehu Agripa upe Pablo recocuer. Aipo ehi chupe:
\p —Oime ñepei mbɨa soquendaprɨ oseya vahe Félix cheu
—ehi—.
\v 15 Asose Jerusalén ve, judío pahi rerecuareta, tecua
pendar rerecuareta avei omombehu yuvɨreco cheu secocuerai,
‘Tayucasa, tehi chupe’ oya yuvɨreco viña —ehi—.
\v 16 Ahese aipo ahe yuvɨreco chupe: “Ndiyai eté romano
mborerecuar omondo vaherã que ava uve sese oñemoñeta
vahe rese mbahe moingatuẽhɨ renondeve. Toyoepɨ rane
omombehusar rovai, tomombehu tuprɨ rane opacatu
güecocuer” ahe judío upe —ehi—.
\v 17 Sese yugüeruse cohave yuvɨreco, aporandu voi pota
secocuer rese chupe. Evocoiyase ñepei arɨ pare aguapɨ
che rendave porandusave. Ahese ayocuai che pɨ̃tɨvɨisar
evocoi mbɨa reru ãgua —ehi—.
\v 18 Evocoiyase opũha sese oñemoñeta vahe sembiapo ai
mombehu ãgua. Asendu renondeve che pɨhañemoñeta:
“Oyapo revo mbahe naporai vahe” ahe viña. Ndipoi eté
rumo mbahe sembiapo —ehi—.
\v 19 Mbahe sembieroya tẽi omombehu yuvɨreco. “Evocoi
Jesús omano” ehi ava yuvɨreco. Pablo rumo aipo ehi
imombehu: “Jesús oicoveño ité” ehi.
\v 20 “¿Mara ahera pĩha co sembiapo moingatu?” ahe
tẽi. Sese aporandu chupe: “¿Ndequerẽhɨ vo Jerusalén
ve mbahe nde rembiapo rese porandu ãgua ndeu?” ahe chupe
—ehi—.
\v 21 Pablo rumo oporandu cheu Cesar upe oso ãgua. Oipota
mborerecuar ɨvate catu vahe oyeupe mbahe güembiapo rese
porandu ãgua. Sese asoquenda ucaño vɨte sereco imondo
ãgua Cesar upe —ehi Agripa upe.
\p
\v 22 Evocoiyase Agripa aipo ehi chupe:
\p —Asendu pota avei ahe mbɨa ñehe —ehi.
\p Ahe aipo ehi chupe:
\p —Ayihive voi teresendu —ehi.
\p
\v 23 Ahere ayihive, Agripa oyepota, Berenice rese yugüeru
chupe inungar opɨvondɨ vahe, ẽgüe ehi yuvɨroique
mborerecuar ñemoñetasave sundao rerecuar iyavei opacatu
tecua pɨpendar ava seco ɨvate catu vahe reseve. Ahese
Festo oyocuai opɨ̃tɨvɨisar Pablo reru ãgua yuvɨreco,
\v 24 aipo ehi:
\p —Ore rerecuar guasu Agripa iyavei opacatu ambuae
yuvɨroique vahe, peyapɨsaca: pesepia co mbɨa. Co mbɨa
rese judío eta oñehe tẽi yuvɨreco Jerusalén ve iyavei
cohave Cesarea ve. Osapucai pĩrata tẽi yuvɨreco
‘¡tomano ité evocoi!’ oya yuvɨreco cheu —ehi—.
\v 25 Ndayosui rumo mbahe sembiapo yuca uca ãgua iyavei
oporandu oso ãgua mborerecuar ɨvate catu vahe Cesar upe.
Sese che ayemoingatu ité imondo ãgua chupe.
\v 26 Ndarecoi rumo mbahe naporai vahe aicuachía vaherã
imondo ãgua chupe. Sese aru uca co mbɨa pe rovai —ehi
ava upe—. Iyavei nde ore rerecuar guasu Agripa, ndeu ité
aru uca. Nde chupe mbahe rese porandu pare, avɨyeteramo
oimera mbahe icuachiapɨrã sesendar Cesar upe nara
—ehi—.
\v 27 Chepɨhañemoñeta amondose co mbɨa chupe, naporai
cheu ndipoise mbahe sembiapo ai —ehi Festo Agripa upe.
\c 26
\s Pablo omombehu güecocuer Agripa rovai
\p
\v 1 Evocoiyase Agripa aipo ehi Pablo upe:
\p —Emombehuño nde yoepɨsa cheu —ehi.
\p Ahese Pablo omopuha opo oñehe ãgua aipo ehi:
\v 2 “Ore rerecuar Agripa, ayoepɨra che rorɨvetesave
judío che rese ñemoñeta-ñeta tẽisa sui mbahe che
rembiapoẽhɨ rese nde rovai.
\v 3 Esepia, ereicua tuprɨ opacatu judío recocuer,
ipɨhañemoñetasa avei. Sese eyapɨsacami nde reco
mbegüesa pɨpe che ñehe rese” ehi.
\s Pablo omombehura güecocuer oñecuñaro vɨteẽhɨsendar
\p
\v 4 “Opacatu judío che cua vahe yuvɨreco, oicua tuprɨ
che recocuer che chĩhivahe suive che recuave iyavei
Jerusalén ve aicose yuvɨreco.
\v 5 Omombehu potase che recocuer yuvɨreco viña, aipo
ehira: ‘Pablo vɨroya tuprɨ ité fariseo porombohesa. Ahe
icuaprɨ catu yande recua rupi’ ehira yuvɨreco viña.
\v 6 Sese cũritei che reru nde rovai yuvɨreco che
recocuer rese nde porandu ãgua. Esepia, aroya Tũpa
remimombehugüer ore ramoi uve omombehu vahe aracahe” ehi.
\v 7 “Doce ore ramoi suindar opacatu judío yuvɨrecoi,
osãro vɨte evocoi Tũpa remimombehugüer avɨye vahe
yuvɨreco. Sese yuvɨroique tũparove arɨ, pɨ̃tu pɨpe
avei Tũpa mboetei ãgua yuvɨreco. Ore rerecuar Agripa,
eyapɨsaca tuprɨ che ñehe rese. Evocoi Tũpa
remimombehugüer reroyasa sui judío eta semira-mira tẽi
che amotarẽhɨsave che rese yuvɨreco” ehi.
\v 8 “Iyavei opacatu pe, ¿mahera pe avei ndaperoyai Tũpa
porombogüerayevɨsa?” ehi.
\s Pablo omombehu yɨpɨndar Jesús reroyasar amotarẽhɨ
agüer
\p
\v 9 “Yɨpɨndar che avei che pɨhañemoñeta rai aracaco
mbahe tẽi apo ãgua rese ava Jesús, Nazaret pendar, rer
amotarẽhɨsave.
\v 10 Ẽgüe ahe Jerusalén ve. Ombouse pahi rerecuar
oporocuaita cheu, ahese serer pɨpe setá Jesús reroyasar
asoquenda; iyavei ambuae ava oyucase Jesús reroyasar
yuvɨreco, ‘Toyucaño yuvɨreco’ ahe voiño ité che” ehi.
\v 11 “Setá rupi amombaraɨsu Jesús reroyasar
‘tamomboipa ava seroyasa sui yuvɨreco’ che hesa pɨpe
tẽi. Ẽgüe ahe aguata opacatu tũparo rupi, ambuae tecua
rupi avei yamotarẽhɨsa pɨpe” ehi.
\s Pablo omombehu güeco recuñaro agüer
\p
\v 12 “Evocoiyase aso avei Damasco ve Jesús reroyasar
mombaraɨsu ãgua, pahi rerecuar ombouse oporocuaita apo
ãgua cheu” ehi.
\v 13 “Mbɨter arɨ rupi rumo, aguatase Damasco piar rupi,
asepia mbahe sendɨ́ vahe ɨva sui. Arɨ sui osesape catu
cheu, che rupindar upe avei.
\v 14 Orovɨapipase ɨvɨve, asendu ñehesa aipo ehi vahe
hebreo ñehe pɨpe cheu: ‘Saulo, Saulo, ¿mahera vo ereyapo
mbahe-mbahe tẽi cheu? Ereyapose evocoi mbahe tẽi, nde ae
ereyemombaraɨsu’ ehi cheu.
\v 15 Evocoiyase amboyevɨ: ‘¿Ava vo nde ereico, mbɨa?’
ahe chupe. Omboyevɨ cheu: ‘Che Jesús aico, che niha co
che amotarẽhɨ eve.
\v 16 Epũha, co rese ayemboyecua ndeu, tasecoi che
rembiguai, che yapave. Tomombehu avei co mbahe osepia vahe
iyavei tomombehu avei co mbahe amboyecua vaherã chupe
curi, viya ndeu’ ehi.
\v 17 ‘Oropɨ̃sɨrora judío sui iyavei oromondora ava
ndahei vahe judío upe. Ereguatase ipãhuve, oropɨ̃sɨro
aveira’ ehi cheu.
\v 18 ‘Oromondora, tache cua yuvɨreco, che yapave iyavei
toguata iri eme pɨ̃tumimbi vahe nungar rupi; toguata catu
tesapesa rupi yuvɨreco. Ipɨpe sui toyuvɨreco iri eme
caruguar povrɨve yuvɨreco; toguata catu Tũpa rupi;
ẽgüe tehi che reroya yuvɨreco. Ahese oipɨsɨra ñeroisa
oangaipa rese yuvɨreco iyavei oipɨsɨra Tũpa porerecosa
oime vaherã opacatu che rembipeha rupive’ ehi Jesús
cheu” ehi Agripa upe.
\s Pablo vɨroya mbahe güembiepia
\p
\v 19 “Evocoiyase, che rerecuar Agripa, che quer nungarve
asepia vahe ɨva pendar, aroya ité.
\v 20 Aipo ahe ava upe: ‘Pemboasɨ pe angaipa; peyevɨ
Tũpa upe. Peicove tuprɨ, ipɨpe sui toicua ava yuvɨreco
pe ñecuñarosa’ ahe. Aipo ahe Damasco pendar upe rane
añehe, ipare Jerusalén pendar upe iyavei Judea rupindar
upe, coiye catumi ava ndahei vahe judío upe.
\v 21 Sese tẽi judío che pɨsɨ tũparo pɨpe che yuca
pota yuvɨreco” ehi.
\v 22 “Tũpa che pɨ̃tɨvɨisa pɨpe rumo aicoveño ité
supi, amombehu-mbehu vɨte Tũpa recocuer opacatu ava seco
ɨvɨ cotɨ catu vahe upe, seco ɨvate catu vahe upe avei.
Namombehui eté que mbahe co cotɨ tẽi Tũpa ñehe
mombehusar iyavei Moisés, ‘Oimera mbahe avɨye vahe’ ihe
agüer sui.
\v 23 Aracahe omombehu yuvɨreco: ‘Tũpa Rembiporavo
Poropɨ̃sɨrosar omano ranera’ ehi. Ahe rumo yɨpɨndar
ocuerayevɨ vaherã omano vahe pãhu sui. Omombehu aveira
tesapesa ñepɨsɨrosa resendar ore mu judío yuvɨrecoi
vahe upe iyavei ava ndahei vahe judío upe avei” ehi
Agripa upe.
\s Pablo osecuñaro pota tẽi Agripa recocuer
\p
\v 24 Aipo ehise Pablo oñehe oyoepɨsave, Festo
oñehengataño chupe aipo ehi:
\p —¡Nande mboaracuai moco nde mbahecua vaisa! —ehiño
chupe.
\p
\v 25 Ahe rumo omboyevɨ chupe:
\p —Imboyeroyaprɨ Festo, ¿mara ahe vo ndache aracuai?
Amombehu rumo ndeu mbahe supi eté vahe, ndahei che
aracuaẽhɨsave —ehi Festo upe—.
\v 26 Co mborerecuar revo oicua tuprɨ avei che
remimombehu. Sese ndasɨquɨyei opacatu co mbahe mombehu
ãgua chupe. Esepia, opacatu co mbahe yaposa vahe ndahei
ñomiprɨ tẽi.
\v 27 Ore rerecuar Agripa, ¿ereroya vo evocoi Tũpa ñehe
mombehusar rembicuachía? Che aicua ereroya ité —ehi
Agripa upe.
\p
\v 28 Ahese Agripa omboyevɨ chupe:
\p —Movɨro tẽi ñehesa ipane cheu Jesús reroya ãgua
—ehi chupe.
\p
\v 29 Ahe omboyevɨ Agripa upe:
\p —Ipanese que movɨro tẽi, anise setá vɨte ñehesa
ndeu iyavei opacatu osendu vahe che ñehe co pɨpe, ẽgüe
ehi tarahu Tũpa pẽu viña che nungar pe reco ãgua.
Ndahei chira rumo soquendapɨrã peico —ehi.
\p
\v 30 Aipo ihe pare, mborerecuar guasu iyavei ambuae
mborerecuar Berenice reseve iyavei opacatu sendusar opũha
yuvɨreco.
\v 31 Oyepepɨ pare, oñemoñeta co cotɨ aipo ehi
yuvɨreco:
\p —Evocoi mbɨa ndoyapoi eté mbahe. Sese ndiyai
yucapɨrã; ndiyai avei soquendapɨrã viña —ehi
yuvɨreco oyeupe.
\p
\v 32 Ahese Agripa aipo ehi:
\p —Ahe ndoporanduise Cesar upe oso ãgua rese, yamoseño
itera niha viña —ehi Festo upe.
\c 27
\s Pablo imondosa Roma ve
\p
\v 1 Evocoiyase mborerecuar opɨhañemoñeta omboyoya
yuvɨreco ore mondo ãgua carite pɨpe Italia ve. Sese
omondo Pablo iyavei ambuae ava soquendaprɨ yuvɨreco mbɨa
Julio serer vahe upe. Ahe mbɨa sundao rehɨi rerecuar
secoi, ahe yuvɨrecoi vahe rer Mborerecuar upendar.
\v 2 Oroha carite pɨpe, ahe Adramitio sui yuvɨraso pota
vahe Asia ve. Mbɨa Tesalónica pendar, Aristarco serer
vahe, oha avei ore rupi, ahe secua Macedonia ɨvɨ rupi.
\v 3 Ahere ayihive oroyepota yemboyasa Sidón serer
vahesave, aheve Julio saɨsupave Pablo upe aipo ehi:
“Eguata tuprɨ nde mborɨpar rẽta rupi nde rese ihañeco
tuprɨ ãgua yuvɨreco” ehi chupe.
\v 4 Sidón sui orosɨrɨse, oroso Chipre ɨvɨi rupi
ɨvɨtu sui ore ñemoha ãgua. Oroso pota tẽi arɨ sosa
cotɨ rupi, ndoroicatui rumo. Esepia, oipeyu pĩrata
ɨvɨtu icotɨ sui.
\v 5 Evocoiyase oroguata para guasu pɨpe Cilicia, Panfilia
ɨvɨi rupi. Ipare oroyepota tecua Mira yemboyasave, ahe
Mira, Licia ɨvɨ pɨpe.
\p
\v 6 Aheve sundao rerecuar oyosu carite ou vahe Alejandría
sui, oso vaherã Italia ve. Evocoiyase ahe ipɨpe opa voi
ore mboha.
\v 7 Ichui oroguata mbegüe setá arɨ. Oroporavɨquɨ́
iteanga oreyepota ãgua Gnido rovai. Ɨvɨtu oipeyu pĩrata
vɨte. Sese oroyahuva Creta cotɨ, oroñocua tecua Salmón
rovai rupi. Ẽgüe orohe oroso Creta cupe rupi.
\v 8 Supi yavai rai ore guata ãgua, ipare oroyepota
yemboyasa Yemboyasa Avɨye vahe serer vahesave. Ahe ichui
namombrɨi tecua Lasea.
\p
\v 9 Ore yepota ãgua aheve, setá arɨ oromocañɨ. Ahese
ɨvɨtu naporai catu oreu cute. Esepia, vɨrovɨ arɨ
naporai catu vahe. Sese Pablo aipo ehi carite pɨpendar
upe:
\p
\v 10 —Mbɨa, naporai iri chira revo yande guata vɨte
ãgua. Yaguata vɨtese, yamocañɨra carite, ivosɨita
reseve, yande avei eté avɨyeteramo yacañɨ tẽira —ehi.
\p
\v 11 Sundao rerecuar rumo nomboyeroyai iñehe, ahe
omboyeroya catu carite reroguatasar, carite yar avei.
\v 12 Ahe yemboyasa naporai ɨvɨtu ai rãro ãgua aheve.
Sese setá catu “yasoño” ehi vahe yuvɨreco,
“Tayayepota catu Fenice ve, aheve tayasãro ɨvɨtu ai”
ehi yuvɨreco viña. Ahe Fenice Creta ɨvɨrindar yemboyasa
avɨye vahe. Aheve carite yuvɨroique norte ɨque rupi
iyavei irohɨ ɨque rupi avei yepi.
\s Ɨvɨtu ai para guasu pɨpe
\p
\v 13 Oipeyu mbegüemise ɨvɨtu irohɨ cotɨ sui,
ipɨhañemoñeta yuvɨreco, “Yaicatuño ité yande yepota
ãgua” ehi yuvɨreco viña. Ahese orosɨrɨse ore
yemboyasa sui, oroso Creta ɨvɨi rupi.
\v 14 Coiyemi tẽi rumo oyepota ɨvɨtu ai oreu Creta cotɨ
sui. Ahe ɨvɨtu ai ou norte ɨque cotɨ sui.
\v 15 Oyepotase oreu, ndoroicatu iri eté sovaĩchi.
Evocoiyase, “Tayande rerasoño” orohe chupe.
\v 16 Oroñocua caha pãhumi serer Cauda. Ahe oroñocuasave
orovɨroha sãi ore caritemi ore carite guasu pɨpe.
\v 17 Orosupire, ahe oicuhacua carite guasu inicha pɨpe
yuvɨreco. Ipare ipɨhañemoñeta yuvɨreco ‘carite oyeupi
tiẽtera ɨvɨ cuhi Sirte serer vahe harɨve’ oya. Sese opa
vɨroyɨ imombɨtasa yuvɨreco. Ahese ɨvɨtu ore
reroguataño.
\v 18 Ɨvɨtu rumo ombohɨtú iteanga para guasu. Sese
ahere ayihive oporavɨquɨ vahe omboɨpɨ carite vosɨita
mombo yuvɨreco.
\v 19 Imombosapɨsa arɨ pɨpe, omombo vɨte mbahe carite
resendar yuvɨreco.
\v 20 Setá arɨ ndoyecuai arɨ, yasɨtata avei oreu.
Ɨvɨtu ai ndopaiño ité avei. Opa ité ore
pɨhañemoñeta mocañɨ, “Yacañɨ tẽi etera para guasu
pɨpe” orohe viña.
\p
\v 21 Setá arɨ ore caruẽhɨ pare, Pablo opũha aipo ehi
carite pɨpendar upe:
\p —Mbɨa, ehi acoi che reroya voira peye viña,
nayasẽise Creta sui, ahese ndipoi chira co mbahe yandeu
cũritei viña —ehi—.
\v 22 Cũritei, peyemonguerẽhɨ catuño. Esepia, ndipoi
chira yande pãhu pendar omano vahe, carite güeraño rumo
ocañɨ tẽira.
\v 23 Ayihi pɨsa oyemoporẽhɨ cheu Tũpa rembiguai
semimbou, chupendar che aico, chupe avei aporavɨquɨ.
\v 24 Ahe aipo ehi cheu: “Pablo, eresɨquɨyei rene.
Ereyepotaño itera Cesar upe. Tũpa oipɨ̃sɨro aveira
opacatu nde rupindar carite pɨpendar” ehi cheu.
\v 25 Mbɨa, ayeroya Tũpa rese. Esepia, ahe omboavɨye
itera oñehesa cheu. Sese peyemonguerẽhɨño —ehi—.
\v 26 Yande mohañira rumo ɨmbehɨ cotɨ caha pãhumi rese
yande mondo —ehi.
\p
\v 27 Ñuvɨrío semana ɨvɨtu ore reroguata pare ahe
pɨ̃tu mbɨter pɨpe para guasu Adriático rupi oroicose,
carite pɨpe oporavɨquɨ vahe ipɨhañemoñeta yuvɨreco
‘yarovɨ revo ɨvɨ yaico’ oya.
\v 28 Sese osãha para guasu rɨpɨgüer yuvɨreco. Ahe
tɨpɨgüer treinta y seis metros tuprɨ. Ipare osɨrɨ
irimi yuvɨreco. Aheve osãha iri, tɨpɨgüer veintisiete
metros tẽi. Ahese oicua, “Yarovɨ ɨvɨ” ehi yuvɨreco.
\v 29 Ipɨhañemoñeta yuvɨreco: “Avɨyeteramo yayepotara
itave” ehi. Sese yuvɨraso carite rupɨtave. Aheve
osɨquɨyepave omombo irungatu carite mombɨtasa tuvicha
vahe ɨpɨve yuvɨreco. “¡Omocohe voi tarahu Tũpa yandeu
viña!” orohe tẽi.
\v 30 Oñemi potase oporavɨquɨ vahe carite guasu sui
yuvɨreco, vɨroyɨ caritemi mbahemohasa. Ombopa pota tẽi
ambuae carite pɨpendar yuvɨreco viña, “Oromombora
carite renonendar imombɨtasa” ehi tuprɨ tẽi yuvɨreco.
\v 31 Pablo rumo aipo ehi sundao rerecuar upe, sundao eta
upe avei imombehu:
\p —Ndopɨtaise carite pɨpe yuvɨreco co oñemi pota
vahe, pe ndapeñepɨsɨroi chietera —ehi.
\p
\v 32 Ahese sundao eta oyasɨa caritemi sã oitɨ ɨve
imondo yuvɨreco.
\p
\v 33 Cõhe ramose Pablo aipo ehi opacatu upe:
\p —Cũritei ñuvɨrío semana pemomba pecaruẽhɨ peico
‘¿mara yahera pĩha co yaico?’ pe hesa pɨpe.
\v 34 Evocoiyase pehuñomi mbahe cute pe ñepɨsɨro ãgua.
Acoi ocañɨse carite, yande rumo nayacañɨi chira iyavei
que ñepei pe ha nocañɨi chietera —ehi Pablo.
\p
\v 35 Aipo ehi pare, oipɨsɨ pan, “Avɨye ndeu” ehi
Tũpa upe ihu ãgua. Ahe imbohi pare, ohu.
\v 36 Evocoiyase opacatu ava oyemonguerẽhɨ yuvɨreco
ocaru ãgua.
\v 37 Ore retacuer doscientos setenta y seis tuprɨ.
\v 38 Ore caru pare, oporavɨquɨ vahe opa omombo trigo
carite vosɨita para guasu pɨpe iposɨiẽhɨ ãgua
yuvɨreco.
\s Carite ocañɨ
\p
\v 39 Cõhese, osepiase ɨvɨ, “¿Que pĩha yaico?” ehi
tẽi yuvɨreco. Oyosuse rumo yãcua vahe, ipɨpe oime ɨvɨ
cuhi ipiru vahe. Aheve yuvɨroique pota tẽi yuvɨreco
viña.
\v 40 Oyasɨa ahe carite mombɨtasa cuasa carite sui
yuvɨreco, omonguhi carite mboyahuvasa, osupi carite
resendar turucuar imboguatasa yuvɨreco. Evocoiyase oroique
oroso yãcua vahe pɨpe.
\v 41 Oroguatase rumo, oroyapi ɨvɨ cuhi. Aheve carite
opãha ité sese. Ndoicatui eté seroyevɨ yuvɨreco iyavei
carite rupɨta ɨ ohɨtu vahe opa tuprɨ oyoca.
\p
\v 42 Ahese sundao eta, “Avɨyeteramo soquendaprɨ ohɨta
tiẽtera, oñemi yuvɨreco. Sese yayucapa” ehi yuvɨreco
chupe viña.
\v 43 Sundao rerecuar rumo ndoipotai Pablo mano ãgua,
sese, “Teheni” ehi, “peyucai rene soquendaprɨ” ehi.
“Ohɨta oicua vahe rane toyuvɨrocui ɨve, toyuvɨnose
ɨvɨ rese yuvɨreco” ehi.
\v 44 “Ambuae evocoiyase ɨvɨrape, carite yecacuer rese
toyasecoño yuvɨnose ãgua ɨvɨ rese” ehi. Ẽgüe orohe
orosẽpa ɨvɨ rese oroso.
\c 28
\s Caha pãhu Malta ve Pablo secoi
\p
\v 1 Ore ñepɨsɨropare, ahese ramo oroicua caha pãhu rer
Malta revo rahe.
\v 2 Ahe pendar ava nihapɨsɨi ore repiase yuvɨreco.
Oquɨ́ iteanga, sõhɨsa avei. Ahese oyatapɨ guasu
yuvɨreco, “Perio, tapeyepehemi” ehi yuvɨreco oreu.
\v 3 Evocoiyase Pablo omonuha yepeha seru, omondo potase
rumo tatave, ahese osẽ avɨyeteramo tẽi sacucuer sui mboi
ahe eté vahe chupe, oipomama ichuhu.
\v 4 Osepiase mboi ichuhuse ahe pendar yuvɨreco, ahese,
“Co mbɨa revo oporapichi vahe ité. Yepe oñepɨsɨro
para guasu sui viña, Tũpa rumo oichuhu uca mboi upe
‘tomano’ oya” ehi yuvɨreco viña.
\p
\v 5 Ahe rumo omomboño mboi tatave imondo oyesui. Ipare
nomomaraiño ité.
\v 6 Ahe pendar opacatu osãro tẽi yuvɨreco, “Irurura
chupe, ahese ovɨapira, omanora revo” ehi yuvɨreco chupe
viña. Osãro pucu tẽi yuvɨreco, Pablo rumo nimaraiño
ité. Ahese, “Ndahei vo co mbɨa tũpa ité co secoi” ehi
tẽi yuvɨreco chupe.
\p
\v 7 Evocoiyase mbɨa Publio serer vahe, ahe opacatu caha
pãhu Malta pendar ava rerecuar secoi. Iɨvɨ namombrɨimi
ichui. Ahe nihapɨsɨi ore repia güẽtave iyavei ihañeco
tuprɨ ai ore rese mbosapɨ arɨ rupi.
\v 8 Aheve ore recoseve Publio yesupa sohɨ́ iteanga ou,
sepochiuvɨ avei. Evocoiyase Pablo oique chupe. Ahese
oyeroquɨ Tũpa upe sese, omondo opo iharɨve. Ẽgüe ehi
imbogüera.
\v 9 Oyanduse ahe icuera yuvɨreco, ahese ambuae imbaheasɨ
vahe evocoi caha pãhu pendar yugüeru chupe, ahe
ombogüerapa avei.
\v 10 Ahe pendar oyemboava eteprɨ yuvɨreco oreu. Ipare
ore ha ãgua ambuae carite pɨpe, opacatu mbahe ore guatasa
rupi ipaneẽhɨ ãgua ogüeru yuvɨreco oreu.
\s Pablo oyepota Roma ve
\p
\v 11 Co carite mbosapɨ yasɨ osãro vahe arɨ mbahe tẽi
vahe pɨtuhu ãgua. Ipɨpe oroso. Ahe carite yugüeru
Alejandría sui. Ahe ichĩ rese ñuvɨrío itũpa rahanga
yuvɨreco: ñepei rer Cástor, ambuae evocoiyase Pólux.
\v 12 Ahese oroso oroyepota yemboyasa Siracusa ve. Aheve
oropɨta mbosapɨ arɨ.
\v 13 Ichui orosẽ oroso oroyepota Regio ve. Ahere ayihive
ɨvɨtu oipeyu irohɨ cotɨ sui. Sese oroyepota Puteoli ve
ambuae arɨ pɨpeve.
\v 14 Aheve orosepia ambuae Jesús reroyasar. Ore mombɨta
güẽtave yuvɨreco ñepei semana. Ipare oroso Roma ve
ɨvɨ rupi.
\v 15 Jesús reroyasar Roma pendar yɨpɨve ore andu
yuvɨreco. Sese movɨro yugüeru Foro de Apio ve, ambuae
yugüeru Tres Tabernas ve ore rape penda ãgua yuvɨreco.
Sepiase, Pablo, “Avɨye ndeu” ehi Tũpa upe.
\v 16 Oroyepotase Roma ve, sundao rerecuar co cotɨ omondo
Pablo ñepei sundao upe sãro uca ãgua.
\s Pablo omombehu Roma ve Tũpa Ñehengagüer
\p
\v 17 Mbosapɨ arɨ pare Pablo omonuha opacatu judío
rerecuar Roma pendar. Ahese oñehe chupe:
\p —Che mu eta, ndayapoi mbahe tẽi judío Jerusalén
pendar upe, naroɨ̃roi avei yande ramoi recocuer viña. Che
roquendasa rumo iyavei imondoprɨ aico Romano sundao
rerecuar povrɨve.
\v 18 Ahe mborerecuar oporandu che recocuer rese yuvɨreco.
Oicuase che recocuer, opoi pota tẽi che sui yuvɨreco
viña. Esepia, ndoyosui eté mbahe che rembiapo che yuca
ãgua yuvɨreco.
\v 19 Evocoi judío rumo ndoipotaiño ité chupe. Ahese ayu
pota cohave Cesar upe che yoepɨ ãgua. Nayamotarẽhɨ uca
potai rumo che mu Jerusalén pendar Cesar upe —ehi—.
\v 20 Che yoepɨ ãgua oposoho uca. Opomoñeta pota yande
remiaro rese. Co Tũpa Rembiporavo ava pɨ̃sɨro ãgua
resendar reroyasa rese carena pɨpe ñapɨchimbrɨ aico
—ehi.
\p
\v 21 Ahese ahe ava omboyevɨ yuvɨreco chupe:
\p —Ndoroipɨsɨi eté cuachiar Judea sui nde resendar.
Iyavei yande mu oyepota vahe Judea sui nomombehui mbahe
naporai vahe nde recocuer resendar yuvɨreco oreu —ehi—.
\v 22 Opacatu rupi ava vɨroɨ̃ro pe rembieroya pɨasu
yuvɨreco. Sese orosendu pota nde pɨhañemoñetasa —ehi
yuvɨreco chupe.
\p
\v 23 Oiporavo arɨ iñehe ãgua yuvɨreco. Osupitɨse arɨ
chupe, setá catu ava oñemonuha yuvɨreco secosave. Ahese
omombehu Tũpa mborerecuasa resendar iyavei Jesús recocuer
Moisés porocuaita icuachiaprɨ pɨpe sui iyavei Tũpa
ñehe mombehusar rembicuachía pɨpe avei ‘tovɨroya
yuvɨreco’ oyapave. Ẽgüe ehi imombehu arɨ momba.
\v 24 Amove osendu vahe vɨroya yuvɨreco, ambuae rumo
ndovɨroyai eté yuvɨreco.
\v 25 Opɨhañemoñetasa nomboyoyaise yuvɨreco,
yuvɨnosepa pota. Ahese aipo ehi ahe ava upe:
\p —Supi eté Isaías omombehu Espíritu remimombehu pe
recocuer resendar pe ramoi upe aracahe aipo ehi:
\q
\v 26 “Eso nde mu pãhuve.
\q Emombehu aipo ere:
\q ‘Yepe pesendu tẽira mbahe viña,
\q ndapesenducuai chira rumo.
\q Iyavei pesepia tẽira mbahe viña,
\q ndapemahecuai chira rumo sese’ ere chupe.
\q
\v 27 Esepia, co ava ipɨharãtá iteanga seroyaẽhɨsave.
\q Ndoyemboapɨsaiño yuvɨreco.
\q Iyavei osapɨ̃vɨi tuprɨño mbahe sui, ndosepia potai
mbahe avɨye vahe yuvɨreco.
\q Ndosenducua catui eté avei ñehesa supi eté vahe.
\q Evocoiyase ndoyevɨ potai cheu güecocuer moingatu
yuvɨreco” ehi Espíritu Santo
\m remimombehu chupe aracahe —ehi—.
\v 28 Sese tapeicua co pɨpe suive Tũpa omboyecua ucara
oporopɨ̃sɨrosa ava ndahei vahe judío upe. Ahe niha
oyapɨsacara imombehusa rese yuvɨreco —ehi chupe.
\p
\v 29 Aipo ihe pare, judío yuvɨnose iñehe rese
oyeecopɨ-copɨ yuvɨraso.
\p
\v 30 Ipare Pablo opɨta ambuae ava rẽtave ñuvɨrío
aravɨter rupi omboepɨ oque ãgua oico. Aheve nihapɨsɨi
opacatu ava rese oyepɨri oyepotase yepi.
\v 31 Omombehu Tũpa mborerecuasa resendar iyavei
oporombohe opacatu yande Yar Jesucristo recocuer resendar
osɨquɨyeẽhɨsa pɨpe. Ndipoi eté que ava omombɨtuhu
vahe Pablo ñehese.

 