\id 1CO Guarayu [gyr] Bolivia - 2011 bd
\h 1 CORINTIOS
\toc1 1 Corintios
\toc2 1 Co
\mt2 Yɨpɨndar Pablo rembicuachia Corinto pendar upe
\mt CORINTIOS
\c 1
\s Pablo mahenduhasa Jesús reroyasar Corinto pendar upe
\p
\v 1 Che Pablo, yande rɨvrɨ Sóstenes reseve, oromondo co ore mahenduhasa opacatu pẽu. Tũpa niha, güemimbotar rupi, che poravo apóstol che reco ãgua.
\v 2 Aicuachía co che ñehe pẽu, pe Jesús reroyasar peñemonuha vahe Tũpa upe tecua Corinto ve. Peicua niha pe ipehaprɨ peico Tũpa upe nara ité Jesucristo rese peicose. Peicua avei niha Tũpa pe poravose oyeupe nara pe reco catuprɨ ãgua, inungar opacatu ambuae seroyasar co ɨvɨ pɨpendar omboetei vahe yande Yar Jesucristo rer yuvɨreco. Supi eté niha Jesucristo, ahe opacatu ava Yar, yande Yar avei.
\v 3 Yande Ru Tũpa, yande Yar Jesucristo tape rovasa pe reco tuprɨ ãgua.
\s Jesucristo suindar porovasasa seroyasar upe
\p
\v 4 Che, “Avɨye ndeu” aheño ité Tũpa upe pe recocuer rese yepi. Esepia, Tũpa pe rovasa ité Jesucristo rese peicose.
\v 5 Ẽgüe ehi secocuer pɨpe sui Tũpa ombou opacatu pe reco tuprɨ catu ãgua, pemombehu tuprɨ vaherã imbahecuasa, opacatu mbahe supi eté vahe cua tuprɨ ãgua avei.
\v 6 Esepia niha, ore co ñehesa Jesucristo resendar pẽu imombehusa pɨpe sui pe recuñaro uca ité.
\v 7 Sese ndipoi eté que porovasasa Tũpa Espíritu suindar ipane vahe pẽu yande Yar Jesucristo yevɨ ãgua pesãrose.
\v 8 Tũpa niha pe movɨracuaño itera pe rereco arɨ cañɨsa pɨpe Jesucristo yevɨse voi curi ‘tipo eme que mbahe tẽi secocuer rese yuvɨreco’ ohesave.
\v 9 Ahe acoi omboavɨye vahe ité oñehengagüer yande poravo Guahɨr yande Yar Jesucristo rese yande reco ãgua.
\s Jesús reroyasar pɨhañemoñetasa ndahoyoyai vahe resendar
\p
\v 10-11 Che rɨvɨreta, che amombehu potami mbahe pẽu yande Yar Jesucristo rer pɨpe. Esepia, Cloé mu pe mombehu yuvɨreco cheu: “Oñemoɨro-ɨro yuvɨreco oyeupe ae” ehi. Sese aipo ahe pẽu: pemboyoya catu pe pɨhañemoñetasa, ndapeyemboyahoi chira peyesui. Peico catu pe yeaɨsusa pɨpe. Ichui tahoyoya pe pɨhañemoñetasa, tahoyoya avei mbahe pe remimbotar.
\v 12 Supi eté amove aipo, “Ore Pablo rupindar oroico” peye tẽi; ambuae evocoiyase, “Aní, ore rumo Apolos rupindar oroico” ehi; ambuae, “Ore Pedro rupindar oroico” ehi; ambuae, “Ore Cristo rupindar oroico” aipo peye-peye tẽi aipo peico.
\v 13 ¡Cristo rumo vɨreco porombohesa ndoyaho-yaho tẽi vahe! ¿Che tie amano curusu rese pe angaipa repɨrã? anise, ¿che rer pɨpe tie peñeapiramo uca peico?
\v 14 ¡Avɨye Tũpa upe che ndopoãpiramoise! Crispo iyavei Gayo, ahe güeraño rumo añapiramo yuvɨreco cuese.
\v 15 Sese ndipoi chira “serer pɨpe ñapiramosa” ehi vahe yuvɨreco cheu.
\v 16 Estéfanas rẽta pendar avei añapiramo yuvɨreco, ipare ndipo iri revo ambuae ava añapiramo vahecuer.
\v 17 Cristo niha nomombehui che poroãpiramo ãgua. Ẽgüe ehi rumo che cuaita ñehesa ñepɨsɨrosa resendar mombehu ãgua tẽi. Iyavei ndahei ñehesa yavai catu vahe aiporu. Esepia, nañomi potai eté que chĩhi co ñehesa pĩratagüer Jesucristo curusu rese imano agüer resendar ava sui.
\s Cristo Tũpa pĩratasa, imbahecuasa avei
\p
\v 18 Esepia, acoi ava ocañɨ tẽi vaherã upe co ñehesa curusu rese Cristo manosa resendar avɨye ẽgüe ehi tẽi vahe viña. Yande ipɨ̃sɨroprɨ yaico vaherã upe rumo co ñehesa vɨreco ité Tũpa pĩratasa,
\v 19 inungar Isaías rembicuachiagüer pɨpe aipo ehi:
\q “Amocañɨra co ɨvɨ pɨpendar ava tẽi mbahecuasa iyavei arocuara ava yaracua vai tẽi vahe sui yaracuasa” ehi.
\p
\v 20 ¿Mara ehi evocoiyase co ɨvɨ pɨpendar ava imbahecua vai vahe, ava-ava tẽi aracuasa cuapar avei, iyavei iñehe cua tuprɨ ai vahe co ɨvɨ pɨpendar mbahe rese yuvɨreco? ¡Tũpa niha osecuñaro evocoi nungar mbahecuasa ẽgüe ehi tẽi vahe pɨpe!
\v 21 Ẽgüe ehi eté oaracuasa pɨpe ‘toicua eme che recocuer ava oaracuasa pɨpe tẽi’ oya. Yepe, “Co ñehesa Cristo resendar ẽgüe ehi tẽi vahe” ehi tẽi ava yuvɨreco chupe viña, Tũpa rumo co ñehesa mombehusa sui ‘toñepɨsɨro che Rahɨr rese yeroyasa pɨpe yuvɨreco’ oyapave yandeu.
\p
\v 22 Che mu judío osepia pota tẽi mbahe poromondɨisa ipĩratá vahe ɨva pendar yuvɨreco. Griego evocoiyase osendu pota tẽi ñehesa aracuasa resendar yuvɨreco no.
\v 23 Yande rumo, “Cristo omano curusu rese” yahe ava upe yaico. Amove judío upe mbahe tẽi co ñehesa. Iyavei amove ndahei vahe judío, co ñehesa osenduse, avɨye acoi ẽgüe ehi tẽi vahe yuvɨreco chupe.
\v 24 Yande rumo, Tũpa rembiporavo yaico vahe, que judío, anise que griego avei, yandeu co ñehesa Tũpa Rembiporavo Cristo resendar Tũpa pĩratasa ité, imbahecuasa avei.
\v 25 Esepia niha, ava upe, Tũpa suindar mbahe avɨye acoi ẽgüe ehi tẽi vahe viña. Co Tũpa suindar rumo mbahecuasa avɨye catu vahe ité ava tẽi mbahecuasa sui iyavei acoi mbahe Tũpa suindar avɨye nipiratai vahe ava upe viña, ahe rumo ipĩrata catu ité opacatu ava tẽi pĩratasa sui.
\v 26 Che rɨvɨreta, peyemomahenduha catu co rese: Tũpa pe poravo, yepe pe pãhu pendar ndasetaimi imbahecua vai vahe ava rovaque yuvɨreco viña. Ndasetaimi avei pereco pe mu seco ɨvate vahe viña no.
\v 27 Evocoi ava, “Ndoicuai vahe mbahe yuvɨreco” ehi yuvɨreco pẽu viña. Tũpa rumo pe poravo evocoi ava imbahecua vai vahe mochi ãgua. Iyavei oiporavo ava pe pãhu pendar ndoicatu tuprɨi vahe yuvɨreco ava ipĩrata vahe Tũpa cuaparẽhɨ mochi ãgua.
\v 28 Oiporavo avei co ɨvɨ pɨpe ava remieroɨ̃ro seco mbegüemi vahe, ava seco ɨvɨ cotɨ catu vahe pe pãhu pendar co ava seco ɨvaté vahe reroyɨ ãgua
\v 29 ‘toyemboɨvate ai eme que ava che rovaque yuvɨreco’ oya.
\v 30 Tũpa ité rumo yande mboyemboya Guahɨr Jesucristo rese, ahe avei ombou Guahɨr yande mboaracua ãgua, yande reco mohɨvi ãgua avei ‘toyuvɨrecoi cheu nara’ ohesave iyavei ‘ipɨ̃sɨroprɨ toyuvɨrecoi’ oya yandeu.
\v 31 Sese inungar aipo ehi ñehesa icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: “Acoi ava oyeecomboɨvate ai pota vahe, toyeecomboɨvate catu yande Yar rembiapo rese” ehi.
\c 2
\s Pablo omombehu curusu rese Cristo mano agüer
\p
\v 1 Iyavei, che rɨvɨreta, che asose cuese, añehese pẽu
Tũpa suindar ñehesa supi eté vahe yɨpɨndar ndicuasai
vahe pɨpe, nañehei co ɨvɨ pɨpendar tẽi ava mbahecuasa
pɨpe, ñehesa ɨvate ai vahe pɨpe avei.
\v 2 Esepia, acoi aicose pe pãhuve cuese,
ndachepɨhañemoñetai eté que ambuae mbahe rese;
Jesucristo recocuer rese, yatɨca agüer rese catu ité che
pɨhañemoñeta vichico.
\v 3 Iyavei ndachepĩratai, arɨrɨi avei che sɨquɨyepave
pẽu che sose.
\v 4 Iyavei acoi añehese ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar rese
pẽu, ndaiporui eté rumo ñehesa ɨvate ai vahe pe
pɨhañemoñetasa rerova ãgua. Che rumo Tũpa Espíritu
pĩratasa pɨpe añehe pẽu
\v 5 ‘toyeroya catu Tũpa pĩratasa rese yuvɨreco’ che
yapave pe yeroyaẽhɨ ãgua ava tẽi mbahecuasa rese.
\s Tũpa oEspíritu pɨpe oicua uca mbahe yandeu
\p
\v 6 Ore rumo oromombehuño ité aracuasa pẽu, pe
peyemovɨracua vahe Jesús rese pe yeroyasa pɨpe. Co
aracuasa rumo avɨye vahe ndahei ava suindar tẽi, ndahei
avei ava mborerecuar co ɨvɨ pɨpendar tẽi aracuasa
nungar. Esepia, ahe imborerecuasa ocañɨ tẽi vaherã.
\v 7 Oroñehe catu aracuasa Tũpa suindar ndicuasai vahe
rese, ahe yɨpɨve vɨreco vahe ɨvɨ apoẽhɨ vɨteseve,
ahe co omboyecua ramo vahe yandeu yaico vaherã teco orɨ
apɨrẽhɨ vahesave.
\v 8 Co ɨvɨ pɨpendar ava mborerecuareta rumo ndosenducuai
eté co ñehesa. Osenducuase rumo mborerecuar Jerusalén
pendar yuvɨreco viña, ndoyatɨca ucai chira yande Yar seco
ɨvate, porañete vahe curusu rese yuvɨreco viña.
\v 9 Icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi:
\q “Tũpa omoingatu mbahe ava guaɨsupar upe. Ahe rumo
mbahe ndosepiai vahe ité ava yuvɨreco yepi, ndosendui vahe
ité, iyavei ndoyembopɨhañemoñetaimi eté sese yuvɨreco
no” ehi aracahe.
\m
\v 10 Tũpa rumo oicua uca Espíritu pɨpe yandeu cute.
Esepia, Espíritu oicua tuprɨ catu ité opacatú secocuer
oico.
\p
\v 11 Ẽgüe ehi eté, inungar opacatu ava pãhuve ndipoi
eté que ñepei ava pɨhañemoñetasa oicua vahe, iespíritu
güeraño ité oicua mbahe oime vahe ipɨha pɨpe. Ẽgüe
ehi avei Tũpa Espíritu güeraño ité oicua Tũpa
pɨhañemoñetasa.
\v 12 Yande evocoiyase ndahei co ɨvɨ pɨpendar tẽi
espíritu yaipɨsɨ, ẽgüe ehi rumo Espíritu Tũpa suindar
yaipɨsɨ yaicua vaherã iporerecosa oporoaɨsusa pɨpe
ombou vahe yandeu.
\v 13 Ahe niha oromombehu Tũpa Espíritu ore mbohe vahe,
ndahei ñehesa ava tẽi aracuasa sui. Ẽgüe orohe co supi
eté vahe ñehesa Espíritu suindar oromombehu Espíritu
rese yuvɨrecoi vahe upe yepi.
\p
\v 14 Acoi ava ndovɨrecoi vahe rumo Tũpa Espíritu opɨha
pɨpe, ndoipɨsɨi eté mbahe Tũpa Espíritu suindar
yuvɨreco. Esepia, chupe evocoi mbahe avɨye ẽgüe ehi tẽi
vahe, iyavei ndosenducua catui eté yuvɨreco. Esepia,
evocoi nungar mbahe senducuasa Espíritu pɨpeño ité.
\v 15 Acoi ava vɨreco vahe rumo Tũpa Espíritu opɨha
pɨpe oicatu opacatu mbahe cua ãgua. Ndipoi chira rumo
ambuae ava ndovɨrecoi vahe Espíritu opɨha pɨpe ahe ava
recocuer cua tuprɨ ãgua.
\v 16 Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi:
“¿Ava vo oicua tẽira yande Yar pɨhañemoñetasa viña?
¿Ava vo ombohe tẽira viña?” ehi. Yande rumo yareco yande
Yar Cristo pɨhañemoñetasa.
\c 3
\s Pablo iyavei Apolos Tũpa upe oporavɨquɨ vahe
yuvɨrecoi
\p
\v 1 Che rɨvɨreta, ndapeguata tuprɨi Espíritu reroyasa
pɨpe; pe rumo peguataño vɨte ava tẽi pɨhañemoñetasa
rupi peico. Sese namombehu catui ñehesa yavai vahe
Espíritu suindar pẽu. Esepia, pe pĩtanimi nungar vɨte
tẽi pe pɨhañemoñetasa Cristo rese.
\v 2 Sese che opombohe mbahe ndayavaimi vahe rese. Esepia,
pĩtanimi ndoicatu vɨtei ocaru. Sese ocambu vɨteño tẽi.
Cũritei rumo ẽgüe peye vɨte ité. Esepia, pe
ndapesenducua catu vɨtei eté Tũpa Ñehengagüer yavai
vahe.
\v 3 Peguata vɨteño co ɨvɨ pɨpendar pɨhañemoñetasa
tẽi rupi. Esepia, peyemoecatẽhɨ-tẽhɨ oyeupe, iyavei
peñemoɨro peyeupe pe pɨhañemoñeta ndahoyoyai vahesa
pɨpe. Pe evocoiyase peyapo ava ndoicuai vahe Tũpa rembiapo
nungar.
\v 4 Esepia, aipo peyeño tẽi, “Ore Pablo rupindar
oroico”; ambuae evocoiyase, “Ore Apolos rupindar oroico”
peye-peye tẽi pe yembohesa rese pe yeecopɨsa pɨpe. Aipo
ehi vahe pe pãhuve inungar ava Tũpa ndoicuai vahe
pɨhañemoñetasa.
\p
\v 5 Pesendu che ñehe: ¡Che Pablo iyavei Apolos Tũpa
rembiguai tẽi oroico! Esepia, yande Yar niha ombou
ñepei-pei mboravɨquɨ yandeu chupe yayapo vaherã. Tũpa
upe ore poravɨquɨsa pɨpe sui niha peroya yande Yar peico:
\v 6 che rane inungar añotɨ vahe mbahe rãhɨi pe pɨha
pɨpe; Apolos evocoiyase inungar imboɨhusar; Tũpa rumo
inungar omboorɨ vahe pẽu.
\v 7 Evocoiyase ndiyai peyeroya mbahe tɨ̃sar rese tẽi,
imboɨhusar rese tẽi avei. Peyeroya catura rumo Tũpa rese.
Ahe niha pe reco momirata catu pe rereco.
\v 8 Ore rumo oyoya tuprɨ oroyapo mbahe pẽu nara. Sese
ñepei-pei Tũpa omboura porerecosa pe rese ore
poravɨquɨgüer rupi oreu.
\v 9 Ore oroporavɨquɨ vahe Tũpa upe. Pe evocoiyase ɨvɨ
nungar peico Tũpa poravɨquɨ ãgua iyavei pe inungar Tũpa
omopuha ramomi vahe oɨ peico.
\v 10-12 Che inungar oɨ apo cuapar oyapo rane vahe oɨ
vɨ̃racua ãgua, ẽgüe ahe imombehu Cristo resendar ñehesa
pẽu seroya tuprɨ ãgua. Ndiyai eté yaroya que ambuae ava
tẽi, Jesucristo güeraño ité yaroyara. Ambuae evocoiyase
inungar oɨ aposar omopuha vahe ivɨ̃racuasa harɨve, ẽgüe
ehi ahe pe monguerẽhɨ catu pe mbohe co ñehesa rese.
Evocoiyase inungar oɨ aposar amove oiporu mbahe ipocopɨ
vahe oɨ apo ãgua yuvɨreco oro, guarepochi, anise ita
avɨye vahe. Amove rumo oiporu avei ndipocopɨi vahe mbahe
que ɨvɨrape tẽi, capihi, anise tacuar tẽi oɨguã
yuvɨreco. Ẽgüe ehi aveira pe mbohesar yuvɨreco. Ahe
ñepei-pei rumo iya oicua tuprɨra pe mbohe ãgua yuvɨreco.
\v 13 Ahe iporavɨquɨ agüer rumo arɨ cañɨse icuasa
tuprɨra ñepei-pei yuvɨreco. Esepia, ahe arɨ pɨpe yande
Yar oura tata reseve ñepei-pei pe mbohesar poravɨquɨ
agüer cua ãgua.
\v 14 Acoi ava oporombohe tuprɨ vahe inungar ava oyapo oɨ
ndocai vahe, ahe oipɨsɨra oporavɨquɨ reprɨ;
\v 15 ambuae oporombohe rai vahe rumo inungar oɨ oyapo ocai
vahe tẽi, iporombohe agüer opa tẽi etera ocañɨ. Ahe
güeraño evocoiyase oñepɨsɨro sãira tata guasu sui.
\p
\v 16 ¿Ndapeicuai vo pe yande Jesús reroyasar Tũpa rẽta
nungar yaico? IEspíritu niha secoi eté yande pɨha pɨpe.
\v 17 Oimese que ava yande pãhuve omomara vahe Tũpa rẽta,
Tũpa evocoiyase omboura oñemoɨrosa ahe ava upe. Esepia,
Tũpa rẽta nimarai vahe ité; yande teieté niha Tũpa
rẽta yaico.
\p
\v 18 Peyembopa eme catu pe ae. Oimese que pe pãhu pendar
oyeupe aipo “che yaracua tuprɨ vahe aico” ehi vahe co
ɨvɨ pɨpendar pɨhañemoñetasa rupi tẽi,
toyeecomombegüemi rane oaracua ãgua.
\v 19 Esepia, ava tẽi aracuasa Tũpa upe ẽgüe ehi tẽi
vahe. Inungar icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “Ava
oaracua raisa pɨpe oyeitɨ uca mbahe tẽi pɨpe Tũpa upe
yuvɨreco” ehi.
\v 20 Iyavei aipo ehi no: “Yar rumo oicua ava tẽi yaracua
rai vahe pɨhañemoñetasa, ahe ẽgüe ehi tẽi vahe” ehi.
\v 21 Sese ndapeyeecomboɨvate ai chira que ava tẽi
porombohesa rupi peico. Esepia, opacatu mbahe pẽundar ité:
\v 22 Ẽgüe ehi eté che Pablo, iyavei Apolos, Pedro avei,
opacatu ɨvɨ pɨpendar mbahe Tũpa omoime vahe yandeu,
tecovesa, manosa avei, yasepia vahe, iyavei mbahe oime
vaherã, ahe niha opacatu pẽu nara,
\v 23 pe niha Cristo upendar, Cristo evocoiyase Tũpa
upendar secoi.
\c 4
\s Apóstol yuvɨrecoi vahe poravɨquɨ agüer
\p
\v 1 Iya aipo peye: “Co mbɨa Cristo povrɨ pendar
yuvɨrecoi, icuaita ité niha Tũpa suindar ñehesa oyecua
ramo vahe rese iporombohe ãgua” peyera oreu viña.
\v 2 Acoi vɨreco vahe ocuaitarã, iya ité omboyecua
ocuaita mboavɨye tuprɨsa.
\v 3 Mara etemo che areco pe che recocuer rese peporanduse
viña. Iyavei cheu mbahemi tẽi che reraso potase que ava
tẽi porandusave che recocuer rese porandu ãgua yuvɨreco.
Che avei ndaicuai eté che recocuer cuapa tuprɨ.
\v 4 Yepe ndaicuai que mbahe che rembiavɨ che cuaita sui
viña, ndiyai chira rumo, “Che amboavɨye tuprɨ che
cuaita” ahe vaherã pẽu. Yande Yar rumo oicua.
\v 5 Sese pe, “Ahe ava recocuer avɨye ai”; anise, “Ahe
ava recocuer naporai vahe” ndapeye voi tẽi chira. Pesãro
ranera rumo yande Yar yevɨ ãgua. Ahe niha omboyecuara
opacatu mbahe ndoyecuai vahe, iyavei omboyecuapara
ñepei-pei yande pɨhañemoñetasa. Ipare aipo ehira yandeu:
“Avɨye, nde eremboavɨye tuprɨ nde cuaita” ehira; anise,
“Nderemboavɨyei nde cuaita” ehira ñepei-pei yandeu.
\p
\v 6 Che rɨvɨreta, che añehe cheyese ae, Apolos rese avei
pẽu mbahe tuprɨ ãgua rese ‘ore recocuer sui toyembohe
yuvɨreco Tũpa remimbotar icuachiaprɨ rupi tuprɨ
yuvɨrecoi ãgua’ ore yapave pẽu. Pe evocoiyase, “Co mbɨa
seco ɨvate catu vahe co ambuae mbɨa sui” ndapeyei chira
pe yemboɨvate aisa pɨpe oreu.
\v 7 ¿Pe tie avɨye catu vahe peico ambuae ava sui? Opacatu
rumo mbahe pe rembiereco, ahe Tũpa suindar. ¡Sese ndiyai
peyeecomboɨvate eteprɨ co mbahe pereco vahe rese! ¡Avɨye
opacatu mbahe peyesui tẽi pe reco vahe viña!
\p
\v 8 Ndoyavɨi pereco ité vahe opacatu mbahe pe remimbotar
viña, ndoyavɨi avei nipanei vahe ité Tũpa suindar mbahe
pẽu. Peyeupe revo ndoyavɨi mborerecuar guasu peico ore sui
viña. ¡Ẽgüe peye itera tarahu viña! Ahese, ore avei
mborerecuar oroicora pe pãhuve viña.
\v 9 Ore rumo apóstol oroico vahe ndoyavɨi cheu Tũpa ore
renoi ipa tẽi vahe ore mano tẽi ãgua. Sese seroɨ̃rombrɨ
oroico inungar ava imboguaiprɨ yucapɨrã. Ẽgüe orohe
oroico opacatu ava rovaque, Tũpa rembiguai eta ɨva pendar
rovaque avei.
\v 10 Iyavei, “Co ndayaracuai vahe” ehi rutei ava
yuvɨreco oreu Cristo rese ité ore recose; ahese avei rumo
pe peyeapo imbahecua eteprɨ vahe peico Cristo rese pe
recosa pɨpe. Iyavei ore ndoyavɨi ndaseco pĩratai vahe
oroico ava rembiepiave; aheseve avei rumo peyeecomomirata
tẽi peico. Ore seroɨ̃rombrɨ tẽi oroico, pe evocoiyase
ava pe mboetei guasu pe rereco yuvɨreco.
\v 11 Cũritei ore oroicove vɨte ité ore rɨeporẽhɨ
pɨpe, ore husei tẽi iyavei ndore turucuai eté. Ava rumo
evocoiyase mara-mara tẽi ore rereco yuvɨreco. Iyavei
ndorovɨrecoi ore rẽta ité.
\v 12 Ore oroporavɨquɨño ité, oroyembogüerai tẽi
ipɨpe. Ava rumo iñehe mara-mara tẽi eté yuvɨreco oreu;
ore evocoiyase oromboyevɨño iñehe mbahe tuprɨ pɨpe
chupe. Ore reca-reca catuño ité ore momara ãgua
yuvɨreco; ore rumo oroñemosaño ité yuvɨreco chupe.
\v 13 Iñehe-ñehe tẽi ore rese yuvɨreco; ore rumo
saɨsusa pɨpe oromboyevɨ iñehe yuvɨreco chupe. Ore
rereco ɨtɨ nungar tẽi iyavei ore rereco inungar ava
ẽgüe ehi tẽi vahe yuvɨreco. Cũritei ẽgüe ehi vɨteño
ité yuvɨreco oreu.
\p
\v 14 Ndahei pe mochi ãgua aipo ahe icuachía pẽu, ẽgüe
ehi rumo pe mboaracua ãgua tẽi. Inungar che rahɨr ité,
che rembiaɨsu opovɨreco.
\v 15 Esepia, yepe pereco atɨ pe pɨ̃tɨvɨisar Cristo rese
pe reco ãgua viña, ndaperecoi rumo setá pe yesupa.
Esepia, che amombehuse niha ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar
pẽu, ahese ramo peroya Jesucristo. Seroyasa pɨpe
evocoiyase che inungar pe yesupa ité aico pẽu.
\v 16 Sese che aipota ité che recocuer moña peye.
\p
\v 17 Sese che amondo che rembiaɨsu Timoteo pẽu, che
rahɨr nungar omboavɨye vahe ocuaita yande Yar suindar. Ahe
pe momahenduhara Cristo rupi che guatasa rese. Ahe oyoya che
porombohe agüer rese che sose opacatu Jesús reroyasar
ñemonuhasa rupi yepi.
\v 18 Amove oime pe pãhuve oyeecomboɨvate ai vahe. “Ndou
iri chietera revo cohave yande repia” ehi yuvɨreco cheu
viña;
\v 19 aso pɨhaiviño itera rumo pe repia yande Yar oipotase
cheu. Ahese aicua tuprɨra oyemboɨvate ai vahe reco
pĩratasa yuvɨreco. Ndahei chira iñehe güeraño tẽi
aicuara.
\v 20 Esepia, Tũpa omborerecuasave, ndahei oñehe pɨpe
tẽi oporocuai, opĩratasa pɨpe rumo ẽgüe ehi.
\v 21 ¿Mbahe pĩha peipota peico? ¿Peipota pĩha che aso
vaherã pẽu che ñehe pĩrata pe mboaracua ãgua mbahe pe
rembiavɨ rese? Anise, pemoingatu rane pe recocuer, ahese
asora mbahe tuprɨ pɨpe pe pɨri.
\c 5
\s Pablo oñehe ñepei Jesús reroyasar pãhu pendar
oyemboaguasa vahe rese
\p
\v 1 Ambuae mbahe, oroyandu ñepei mbahe tẽi pe pãhu
pendar rembiapo oroico: oime aipo osɨ recoyar rese secoi
vahe. Ahe angaipa guasu oyapo oico. Tũpa reroyasarẽhɨ
ité ndoyapoi evocoi nungar mbahe tẽi yuvɨreco.
\v 2 ¡Pe rumo peyeecomboɨvate ai peico! ¡Iyacatu rumo
ndapeyembovɨhai chira evocoi nungar mbahe tẽi repiase
viña! Evocoi nungar ava iyacatu ité pemboyepepɨra pe
pãhu sui.
\v 3 Yepe niha che teieté ndaicoi pe pãhuve viña, pe rese
che mahenduhasa pɨpe rumo aicove ité pe pãhuve iyavei
aicua voi eté aipo oyapo vahe mbahe tẽi recocuer
inungar-ra aico vahe ité pe pãhuve viña.
\v 4 Acoi peñemonuhase, che avei niha aicora pe pãhuve che
mahenduhasa pɨpe, yande Yar Jesucristo pĩratasa avei
secoira pe rese.
\v 5 Evocoiyase ahe ava timondosa Caruguar povrɨve
secocuerai mocañɨ ãgua. Ipɨpe sui iespíritu
oñepɨsɨrora yande Yar Jesucristo yevɨse curi.
\p
\v 6 Ndapeyeecomboɨvate ai chira peico co mbahe tẽi oimese
pe pãhuve. Esepia, peicua niha co ñehesa aipo ehi vahe:
“Yepe chĩhimi imondosa pan mboapeposa panguã rese viña,
ahe rumo oiquepa tuprɨ panguã rese” ehi.
\v 7 Evocoi ava rembiapo ai inungar pan mboapeposa pe
pãhuve. Sese pemombopa pe pãhu sui peicoẽhɨ ãgua
angaipa pɨpe peico vaherã inungar panguã ipɨasu vahe
ndovɨrecoi vahe omboapeposa oyese. Ẽgüe peye ité niha.
Esepia, yande Yar Jesucristo iparaɨsu omano yande repɨrã.
Ẽgüe ehi ahe inungar ovesa yucaprɨ angaipa mocañɨ ãgua
judío pieta Pascua pɨpe yepi.
\v 8 Sese inungar judío omboetei vahe Pascua pieta
yuvɨreco yepi omombopaño pan mboapeposa cuacua vahe oyesui
pan ipɨasu, ndayapepoi vahe rereco ãgua, ẽgüe yahe
aveira yaico yande reco pɨasu supi eté vahe pɨpe;
yamombopara yande recocuerai yandeyesui, ahe ava reco
momara-mara tẽisa, mbahe naporai vahe avei.
\p
\v 9-10 Ambuae aicuachía vahe pɨpe aipo ahe pẽu:
“Ndapemborɨi chira ava oyemboaguasa-guasa tẽi vahe, acoi
ava oipota rai vahe ambuae ava mbahe, imonda rai vahe,
iyavei ava mbahe rahanga upe tẽi oyerure vahe” ahe. Co che
ñehesa rumo ndahei Tũpa ndoicua vɨtei vahe upendar.
Esepia niha, pe yepepɨ ãgua ñepei reseve evocoi nungar
ava sui, pesẽ itera co ɨvɨ pɨpe sui viña.
\v 11 Che niha aipo ahe icuachía pẽu: ndapemborɨi chira
que ava acoi “che Jesucristo reroyasar aico” ehi angahu
tẽi vahe, que oyemboaguasase, anise oipota raise que ambuae
ava mbahe, oyeroquɨ tẽi vahe que mbahe rahanga upe, iyavei
imahechiroi ai vahe, caguar tẽi vahe, anise imonda rai
vahe. Evocoi nungar ava pɨri ñepei yepe ndapecarui
chietera.
\v 12-13 Cheu ndiyai eté ava ndoyuvɨrecoi vahe Tũpa rese
recocuer rese porandu ãgua. Tũpa ahe ava yuvɨrecoi vahe
recocuer opara oicua coiye. Pe rumo pe cuaita ité Tũpa
rese yuvɨrecoi vahe upe pe porandu ãgua secocuer rese.
¡Sese pemboyepepɨño ité osɨ recoyar rese secoi vahe pe
pãhu sui!
\c 6
\s Ndiyai Jesús reroyasar serasosa ndahei vahe Jesús
reroyasar mborerecuar rovai
\p
\v 1 Ambuae mbahe no: Oime pe pãhu pendar “co mbɨa oyapo
mbahe tẽi cheu” ehi vahe ambuae Jesús reroyasar upe.
¡Mahera peraso mborerecuar Tũpa reroyasarẽhɨ upe tẽi
evocoi mbɨa rembiapo ai rese porandu ãgua! Iyacatu rumo
Tũpa reroyasareta upe perasora secocuer moingatu ãgua
yuvɨreco viña.
\v 2 Peicua niha pe Tũpa reroyasar peporandura ava ndoicuai
vahe Tũpa upe secocuer rese yuvɨreco curi. Evocoiyase,
¿ndapeicatui pĩha co tecocuer mbahemi tẽi moingatu peico?
\v 3 ¿Ndapeicuai vo yande avei yaporandura Tũpa rembiguai
recocuer rese curi? Evocoiyase, ¡peporandu catu itera co
ɨvɨ pɨpendar tecocuer rese peyeupe yepi!
\v 4 Perecose evocoi nungar mbahe tẽi peyeupe, ¡mahera
peiporu ava ẽgüe ehi tẽi vahe tũparo pendar upe mbahe
moingatu ãgua!
\v 5 Che aipo ahe ité pẽu pe chĩ ãgua: ¿Ndipoimi eté
vo pe pãhuve que ñepei yaracua vahe oicatu vahe que mbahe
tẽi peyeupendar moingatu ãgua?
\v 6 ¡Amove pevava peyeupe! ¡Ndahei co güeraño, oime
avei pe pãhu pendar Tũpa reroyasar vɨraso ambuae
omboetasa mborerecuar Tũpa reroyasarẽhɨ upe tẽi mbahe
moingatu ãgua!
\p
\v 7 Supi eté evocoiya pe reco pɨpe peyavɨ guasu ité.
Iya peñemosañora co mbahe tẽi pe mboetasa suindar upe
viña. Ẽgüe ehi eté, iya mbahe pe reco vahe, “Toñomiño
yuvɨreco” peyera chupe pe raso rãgüer sui Tũpa
reroyasarẽhɨ mborerecuar upe viña.
\v 8 Amove rumo pe avei peyapo mbahe-mbahe tẽi eté;
peñomi avei pe mboetasa Tũpa reroyasar mbahe.
\p
\v 9-10 ¡Pe niha peicua acoi ava mbahe-mbahe tẽi aposar
ndoyuvɨroiquei chietera Tũpa mborerecuasa pɨpe curi!
Peyembopa ucai rene chupe. Esepia, acoi ava
oyemboaguasa-guasa tẽi vahe, mbahe rahanga upe tẽi
oyeroquɨ vahe, omendasa sui oyemboaguasa vahe, cuimbahe
pãve oyapo vahe mbahe oyese ae yuvɨreco, imonda rai vahe,
oipota rai vahe ambuae ava mbahe, osavaɨpo serai vahe,
imahechiroi ai vahe, iyavei ava vɨrocua yesapɨhaño tẽi
vahe mbahe tẽi pɨpe ambuae ava mbahe, ahe opacatu
ndoyuvɨrasoi chira ɨvave Tũpa mborerecuasave curi.
\v 11 Oime avei niha acoi pe pãhu pendar yɨpɨndar ẽgüe
ehi vahe yuvɨreco viña, cũritei rumo opa pe angaipa
imocañɨsa pe sui iyavei pe ipehaprɨ peico Tũpa upe nara
ité. Ahe, “Peyavɨ mbahe” ndehi iri pẽu yande Yar
Jesucristo rer pɨpe iyavei yande Ru Tũpa Espíritu
pĩratasa pɨpe avei no.
\s Yande rete ipehaprɨ Tũpa upe nara yaguasaẽhɨ ãgua
\p
\v 12 Iyavei ambuae mbahe: Supi eté niha “avɨye que mbahe
che remimbotar ayapo vaherã” ehi vahe. Amove rumo co mbahe
ndahei avɨye vahe yandeu iyavei yandeu ndiyai evocoi nungar
mbahe povrɨve nara tẽi yande reco ãgua.
\v 13 Supi eté niha aipo ehi vahe: “Yande rembihu yande
avɨter upe nara, yande avɨter evocoiyase yande rembihu upe
nara” ehi. Coiye rumo Tũpa opara omocañɨ evocoi nungar
mbahe. Yande retecuer rumo ndicuaitai yaguasa tẽi vaherã,
ahe rumo yande Yar upe nara. Yande Yar evocoiyase yande
retecuer upe nara secoi.
\v 14 Inungar Tũpa ombogüerayevɨ yande Yar, ẽgüe ehi
aveira yande mbogüerayevɨ opĩratasa pɨpe coiye.
\p
\v 15 Peicua niha yande rete Jesucristo upendar ité. Ndiyai
eté evocoiyase Jesucristo upendar yande rete mondo ãgua
cuña güetecuer omondo-mondo tẽi vahe upe.
\v 16 Peicua niha pe aipo nungar cuña ndipɨhai vahe rese
peicose, pe retecuer evocoiyase ñepei vahe nungar ité
pereco. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi
yandeu: “Yepe ñuvɨrío ava yuvɨrecoi vahe viña, ñepei
vahe nungar ité rumo secocuer yuvɨreco” ehi.
\v 17 Acoi ava secoi vahe rumo yande Yar rese, ahe secocuer
evocoiyase ñepeiño ité.
\p
\v 18 Peyepepɨ voiño catu ava yemboaguasa-guasa tẽisa
sui. Opacatu ambuae angaipa ndahei yande retecuer rese nara
ité. Acoi ava rumo oyapo tẽi vahe mbahe cuña rese,
güetecuer ae evocoiyase omomara catu güembiapo pɨpe sui
tẽi.
\v 19 ¿Ndapeicuai vo pe retecuer Espíritu Santo upendar
ité secoi, iyavei ahe Espíritu Tũpa remimbou pe rese ité
secoi? Sese pe retecuer ndahei pẽundar ité.
\v 20 Esepia, Tũpa yande rerocua oyeupe nara. Yande rumo
yande repɨ chupe. Sese peyapo mbahe avɨye vahe pe retecuer
pɨpe Tũpa mboetei ãgua.
\c 7
\s Poromboaracuasa mendasa resendar
\p
\v 1 Cũritei amboyevɨra pẽu acoi cuese pe porandusa
mendasa resendar peicuachía vahe imbou cheu. Avɨyeño ité
niha que ava ndomendaise viña.
\v 2 Pe aguasa-guasa tẽiẽhɨ ãgua rumo peyacatu perecora
pe rembireco, cuña avei evocoiyase tovɨreco oyacatu omer
yuvɨreco.
\v 3 Cuimbahe tomboavɨye omendasa güembireco rese iyavei
cuña omenda vahe, tomboavɨye avei mendasa omer rese. Ahe
niha yande cuaita yamendase.
\v 4 Esepia, cuña omenda vahe güetecuer ndahe iri oyeupe
nara vɨreco, omer upe nara ité rumo. Iyavei cuimbahe
omenda vahe, ndahei avei güetecuer oyeupe nara vɨreco, ahe
rumo güembireco upe nara ité vɨreco.
\v 5 Ndiyai peatẽhɨ oyeupe. Oyoya rumo, “Yayapo eme
mbahe” peyese peyeupe pe yeroquɨ ãgua Tũpa upe, ahe
avɨyeño. Ndiyai rumo peyoeya pucura, avɨyeteramo
ndapeñemosai chira, ipɨpe sui avɨyeretamo Caruguar pe
ãtoi tiẽtera.
\p
\v 6 Ndahei che opocuai ‘tomenda yuvɨreco’ viya pẽu.
\v 7 Che rumo aipota che nungar pe mendaẽhɨ ãgua viña.
Tũpa rumo ombou yande yacatu yande recorã.
\p
\v 8 Iyavei ndomenda vɨtei vahe upe, cuña imer mano
vahecuer upe avei amombehu pota mbahe: iyacatu revo
ndapemendai peico che nungar.
\v 9 Ndapeicatuise rumo pe ñemosa ãgua, pemendaño.
Esepia, avɨye catu itera pemenda poropota rai rãgüer sui.
\p
\v 10 Che rumo amombehu omenda vahe upe ‘topoi eme cuña
omer sui’ viya. Ndahei cheyesui tẽi aipo ahe. Ahe rumo
yande Yar porocuaita ité.
\v 11 Acoi opoise cuña omer sui, tomenda iri eme, anise
toyevɨ iri omer upe. Iyavei cuimbahe omenda vahe, topoi eme
avei güembireco sui.
\p
\v 12 Ambuae ava opacatu upe rumo cheyesui eté aipo ahe.
Esepia, ndipoi eté yande Yar ñehe sesendar: acoi Jesús
reroyasar vɨrecose güembireco ndahei vahe Jesús
reroyasar, ahe cuña secoi potaño itese sese, evocoiyase
ahe topoi eme ité güembireco sui.
\v 13 Iyavei acoi cuña Jesús reroyasar, vɨrecose omer
ndahei vahe Jesús reroyasar, ahe cuimbahe secoi potaño
itese sese, evocoiyase ahe cuña topoi eme ité ichui.
\v 14 Esepia, co cuña Jesús reroyasar vɨrecose omer
ndahei vahe Jesús reroyasar, ndahei eté angaipa yuvɨreco
Tũpa rovaque. Ẽgüe ehi aveira cuimbahe Jesús reroyasar
vɨrecose güembireco Jesús reroyasarẽhɨ. Ẽgüe ndehise
rumo, tahɨr avei ndoyavɨi chira ndahei vahe Jesús
reroyasar rahɨr yuvɨreco viña. Ahe tahɨr rumo Tũpa
upendar yuvɨrecoira.
\v 15-16 Sese pe, pemenda vahe ndahei vahe Jesús reroyasar
rese, pepoi eme catu ichui; avɨyeteramo pe recocuer sui pe
mer oñepɨsɨrora. Iyavei pe cuimbahe, avɨyeteramo pe
recocuer sui avei pe rembireco oñepɨsɨrora. Acoi cuña
ndahei vahe Jesús reroyasar opoi potase omer Jesús
reroyasar sui, topoiño ichui. Iyavei cuimbahe ndahei vahe
Jesús reroyasar opoi potase güembireco Jesús reroyasar
sui, topoiño avei ichui. Esepia, Tũpa oipota mbahe tuprɨ
pɨpe yande reco ãgua.
\p
\v 17 Co rumo mbahe: peicoveño yɨpɨndar pẽu Tũpa ombou
vahe rese seroyaẽhɨ vɨtesendar pɨpe. Ahe aporocuai
opacatu Cristo upendar ñemonuhasa rupi yepi.
\v 18 Acoi Tũpa osenoise ava judío oyeupe nara, ahe
judioño ité secoira. Acoi osenoise rumo, ndahei vahe
judío, ahe ndoyembocircuncida ucai chira judío güeco
ãgua.
\v 19 Esepia, ndahei chira que judío, anise que ndahei vahe
judío yaicose avɨye catura yaico. Co rumo Tũpa oipota
catu, “Tomboavɨye opacatu che porocuaita amondo vahe chupe
yuvɨreco” ehi yandeu.
\v 20 Sese peicoveño peyacatu pe recocuer pẽu Tũpa ombou
vahe rese pe renoiẽhɨ vɨteseve.
\v 21 Pe mbiguai tẽi peico vahe pe renoise Tũpa,
pepɨhañemoñeta eteprɨ eme evocoiya pe recosa sui pesẽ
vaherã rese. Peicatuse rumo, peyepepɨño itera ichui.
\v 22 Esepia, yepe pe mbiguai tẽi peico viña, peroyase
rumo yande Yar, ahese inungar ndahe iri vahe mbiguai peico
chupe. Iyavei pe no, ndahei vahe mbiguai tẽi peico vahe,
yepe ẽgüe peye viña, peroyase rumo Cristo, ahese
sembiguai peico.
\v 23 Tũpa upe rumo perepɨ́ iteanga, sese ndiyai eté
ambuae ava povrɨve tẽi peico.
\v 24 Sese, che rɨvɨreta, peicoveño itera pe recocuer
pɨpe inungar yɨpɨndar Tũpa pe renoise.
\p
\v 25 Cuñatai ndomenda vɨtei vahe resendar rese rumo
ndarecoi Yar suindar che ñehe ãgua. Che rumo amondora che
pɨhañemoñetasa yuvɨreco chupe. Esepia, yande Yar che
paraɨsuerecosa pɨpe imboyeroyaprɨ aico.
\v 26 Cheu avɨye catuño ité ndomendai vahe ẽgüe ehiño
tẽise yuvɨreco viña. Esepia niha, tecocuer yavaí eteanga
cũritei.
\v 27 Acoi pemendase, pepoi eme ité oyesui. Acoi
ndapemendaise, ndapeseca iri chietera peyeupe.
\v 28 Pemendase rumo, ndahei angaipa iyavei cuñatai
omendase, ndoyapoi avei angaipa. Acoi omenda vahe upe rumo
yavai catura co ɨvɨ pɨpe yuvɨreco chupe. Sese che
ndaipotai evocoi nungar mbahe pɨpe yuvɨreco vaherã.
\p
\v 29 Che rɨvɨreta, aipo mbahe amombehu pota pẽu:
ndipucuvei co arɨ naporai vahe yepota ãgua yandeu. Sese co
pɨpe suive tuprɨ omenda vahe toyuvɨrecoi ndomendai vahe
nungar yande Yar rese opɨhañemoñetasa pɨpe.
\v 30 Acoi ndovɨhai vahe, toyuvɨrecoi eme ovɨharẽhɨsa
pɨpe iyavei acoi ovɨharete vahe, ahe toyuvɨrecoi eme avei
ovɨharetesa pɨpe, iyavei vɨrocua vahe mbahe omahera,
toyuvɨrecoi inungar mbahe ndovɨrocuai vahe omahera viña
yande Yar rese opɨhañemoñetasa pɨpe.
\v 31 Acoi ava ipɨhañemoñeta catu vahe co ɨvɨ pɨpendar
mbahe poru ãgua, tipɨhañemoñeta eme evocoi nungar mbahe
tẽi rese yuvɨreco. Esepia, co ɨvɨ pɨpendar mbahe
yasepia vahe, ocañɨ tẽira.
\p
\v 32 Che ndaipotai co ɨvɨ pɨpendar recocuer rese tẽi pe
pɨhañemoñeta eteprɨ peico. Acoi mbɨa ndomendai vahe
rumo, ipɨhañemoñeta catuño ité yande Yar rese imbovɨha
ãgua;
\v 33 omenda vahe rumo ipɨhañemoñeta avei co ɨvɨ
pɨpendar recocuer rese tẽi, güembireco mbovɨha ãgua
rese avei.
\v 34 Evocoiyase ndahei ñepei opɨhañemoñetasa vɨreco.
Ẽgüe ehi avei cuña opɨhañemoñeta rereco; cuña
ndomendai vahe, ipɨhañemoñeta yande Yar upendar mbahe
rese, güetecuer iyavei oespíritu rereco tuprɨ ãgua Tũpa
upe. Cuña omenda vahe rumo ipɨhañemoñeta co ɨvɨ
pɨpendar recocuer rese tẽi omer mbovɨha ãgua oico.
\p
\v 35 Che aipo ahe pẽu ‘mbahe tuprɨ pɨpe toyuvɨrecoi’
viya, ndahei mbahe yavai vahe pɨpe pe reco ãgua. Che
aipota ité pe reco catuprɨsa pɨpe yande Yar upeño ité
mbahe peyapo vaherã pe recoeté pɨpe peico.
\p
\v 36 Acoi ava ipɨhañemoñeta vahe güembirecovɨ rese
omenda ãgua, “Avɨyeteramo ayavɨra mbahe ichui iyavei
niha osupitɨ ité imenda ãgua, sese avɨye catu yamenda”
ehise, toyapoño güemimbotar. Tomendaño ité
güembirecovɨ rese. Esepia, mendasa niha ndahei angaipa.
\v 37 Acoi mbɨa rumo ndovɨrecoise que ocuaita omenda ãgua
iyavei oicatu ité güemimbotar apo, ipɨhañemoñetase
ñepei reseve güembirecovɨ rese omendaẽhɨ ãgua, ahe
avɨyeño ité.
\v 38 Evocoiyase acoi omenda vahe avɨyeño; acoi ndomendai
vahe rumo, avɨye catuño ité.
\p
\v 39 Iyavei acoi cuña omenda vahe, ahe ndiyai eté
iyepepɨ ãgua omer sui imanoẽhɨ vɨteseve. Omanose rumo
ichui, ahese ramo ahe cuña upe avɨyeño imenda iri ãgua
güemimbotar rupi. Yande Yar reroyasar rese avei rumo
omendara.
\v 40 Ndomenda irise rumo, avɨye catuño itera. Ahe che
pɨhañemoñetasa, iyavei revo ahe che pɨhañemoñetasa
Tũpa Espíritu suindar.
\c 8
\s Pablo oñehe tembihu mbahe rahanga upe tẽi
seropovẽheprɨ rese
\p
\v 1 Cũritei ambuae mbahe amombehura pẽu mbahe rahanga upe
mbahe mɨmba yucaprɨ seropovẽheprɨ rese. Supi eté aipo
ehi vahe: “Yande opacatu yareco yande mbahecuasa” ehi.
¡Yande rumo, “Aicua tuprɨ opacatu mbahe” yande hesa
pɨpe yayeecomboɨvate ai tẽi! Yayeaɨsuse rumo, ahese
yañepɨtɨvɨi catu Cristo reroya tuprɨ ãgua.
\v 2 Supi eté yande, “Che aicua ité co mbahe” yahe
tẽise que mbahe upe, ipane vɨte ité rumo icua tuprɨ
ãgua yandeu.
\v 3 Yande rumo yasaɨsuse Tũpa, ahese Tũpa, “Co ava
cheundar ité secoi” ehira yandeu.
\p
\v 4 Evocoiyase co mbahe rahanga upe tẽi seropovẽheprɨ
mbahe mɨmba yucaprɨ hu ãgua rese añehe. Yande niha
yaicua co mbahe rahanga ẽgüe ehi tẽi vahe co ɨvɨ pɨpe,
iyavei oime ñepei güeraño ité Tũpa.
\v 5 Esepia, yepe ava upe setá tũpa ɨvave, ɨvɨve avei
viña (setá iteanga niha oime tũpa angahu tẽi, yar angahu
tẽi avei).
\v 6 Yande rumo yaicua ñepeiño ité Tũpa oime, ahe niha
yande Ru opacatu mbahe aposar. ¡Evocoiyase yande chupe nara
ité yaico! Oime avei yande Yar ñepei vahe, ahe Jesucristo.
Ahe ichui oime opacatu mbahe, ichui avei yaicove.
\p
\v 7 Ndahei rumo opacatu oicua aipo mbahe yuvɨreco. Amove
Jesús reroyasar yɨpɨndar güecocuer vɨreco vahe sui
ndasesarai vɨteño yuvɨreco; imahenduhaño vɨte mbahe
rahanga rese oyeroya agüer rese yuvɨreco. Esepia,
yuvɨrohuse mbahe roho seropovẽheprɨ, ipɨhañemoñeta,
“Co mbahe roho tũpa rahanga upe seropovẽheprɨ” ehi
vɨteño yuvɨreco oyeupe. Ipɨpe sui omomara uca Tũpa rese
opɨhañemoñetasa yuvɨreco.
\v 8 Supi eté tembihu ndayande pɨ̃tɨvɨi Tũpa rese yaico
vaherã. Ndahei mbahe roho husa pɨpe sui tẽi avɨye catura
yaico iyavei ndayahuise, ndahei chira mbahe tẽi catu yaico.
\v 9 Pẽu niha avɨyeño pehu viña; peicua catura rumo,
avɨyeteramo que Jesús reroyasar ndoicatu tuprɨ vɨtei
vahe pemboangaipa ucara.
\v 10 Esepia, pe co mbahe peicua vahe, pehuse co tembihu
mbahe rahanga upendar carusave ahe Jesús reroyasar
rembiepiave, avɨyeteramo pemonguerẽhɨ aveira ihu uca
ãgua chupe.
\v 11 Evocoiyase co pe mbahecuasa pɨpe pemocañɨ uca yande
rɨvrɨ Tũpa rese novɨracua tuprɨ vɨtei vahe peico.
¡Cristo rumo omano ipɨ̃sɨro ãgua!
\v 12 Esepia, pemomarase Tũpa rese ipɨhañemoñetasa,
ahese pe ae peyemboangaipa uca Cristo amotarẽhɨsa pɨpe
peico.
\v 13 Sese yande mbahe roho husa pɨpe sui yamboangaipa
ucase yande rɨvrɨ viña, ndayahu iri chietera evocoi mbahe
roho yande rɨvrɨ mboangaipa ucaẽhɨ ãgua.
\c 9
\s Apóstol Pablo ndoporandu potai oyeupe nara apóstol upendar mbahe rese ava upe
\p
\v 1 Supi eté che aicatu avei apóstol upendar mbahe pɨsɨ ãgua viña. Esepia, che apóstol aico. Supi eté che asepia yande Yar Jesús iyavei che poravɨquɨsa pɨpe sui niha peroya yande Yar peico.
\v 2 Yepe, “Pablo ndahei apóstol” ehi ambuae ava yuvɨreco cheu viña, pe rumo, “Ahe co secoi” peye voiño itera cheu. Esepia, che remimombehu pɨpe sui niha yande Yar peroya peico. Ipɨpe sui avei icuasa tuprɨ apóstol che recosa pẽu.
\p
\v 3 Ahe ñehesa amboyevɨ tuprɨ ava che recoãha potasar upe yuvɨreco yepi.
\v 4 Iya ité che remihura pɨsɨ, che ɨguarã avei pe sui viña.
\v 5 Iyavei inungar ambuae apóstol vɨraso ité güembireco oyeupi yuvɨreco yepi, Jesús rɨvɨreta avei ẽgüe ehi yuvɨreco, ẽgüe ehi avei Pedro, ẽgüe ahe aveira niha che viña.
\v 6 ¿Ore güeraño tie Bernabé rese oroporavɨquɨra ambuae mbahe rese ore recove ãgua?
\v 7 Esepia, sundao nomboepɨi sundao güeco ãgua, ahe rumo oporavɨquɨsa reprɨ oipɨsɨño. Iyavei ava uva tɨ̃sar, ahe avei yavɨyese, ohu güemitɨgüer. Iyavei ovesa rãrosar, ahe avei omohe ovesa cambɨ igua.
\v 8 Che ndahei cheyesui tẽi aipo ahe pẽu. Esepia niha, Moisés porocuaita pɨpe avei aipo ehi yandeu:
\v 9 “Pemondo eme tɨvi yuru rese mbahe icaruẽhɨsa mbahe rãhɨi oicambese yuvɨreco pẽu” ehi. Supi eté co Tũpa aipo ehi vahe ndahei tɨvi upeño.
\v 10 Yande reco tuprɨ ãgua rese niha aipo ehi yandeu. Esepia, acoi ava omonguhi vahe ɨvɨ iyavei acoi oicambe vahe mbahe rãhɨi, oyoya osãro mbahe oipɨsɨ vaherã oporavɨquɨsa sui oyeupe nara yuvɨreco yepi.
\v 11 Evocoiyase ore avei oroñotɨ Tũpa Ñehengagüer pe pɨha pɨpe ore pe mbohese. Sese avɨyeño aveira oroipɨsɨse mbahe pe sui oreyeupe nara viña.
\v 12 Esepia, ambuae oicatu mbahe pɨsɨ ãgua oyeupe nara yuvɨreco pe sui. Evocoiyase ore avei niha oroicatu mbahe pɨsɨ ãgua pe sui ore poravɨquɨsa pɨpe viña.
\p Ore rumo ẽgüe ndorohei eté. Esepia, ore oroñemosaño ité ‘tiñehe mara eme co ñehesa Cristo resendar rese yuvɨreco’ ore yapave.
\v 13 Pe niha peicua ité acoi oporavɨquɨ vahe judío tũparove, ichui ocaru yuvɨreco. Esepia, yuvɨrohu mbahe roho Tũpa upe seropovẽheprɨ tũparo rocarve yuvɨreco yepi.
\v 14 Ẽgüe ehi avei yande Yar ore cuai ‘toipɨsɨ mbahe ipane vahe co ñehesa mombehusa pɨpe sui yuvɨreco oyeupe’ oyapave oreu.
\v 15 Che rumo ndaporandui eté mbahe pe rembiereco rese vichico pẽu yepi. Ndahei ‘tombou mbahe yuvɨreco cheu’ che yapave aipo aicuachía imondo pẽu. Che rumo evocoi nungar mbahe rese ayembovɨhaño ité. ¡Yepe che yucaprɨ tẽira tɨeporẽhɨ viña, ndaporandui chietera rumo mbahe rese pẽu! Esepia, namocañɨ potai eté co che yembovɨhasa cheyesui.
\p
\v 16 Che rumo amombehuse co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar ava upe, ndiyai ayeecomboɨvate ai ipɨpe. Esepia niha, che cuaita ité yapo ãgua iyavei, ¡cheparaɨsu itera ndamombehuise ava upe co ñehesa viña!
\v 17 Tũpa ndache cuaise oñehe mombehu ãgua viña, che rumo che querẽhɨsa pɨpe amombehuse, ahese aipɨsɨra Tũpa suindar porerecosa. Ẽgüe ndahei rumo. Esepia, Tũpa che cuaisa pɨpe niha amombehu.
\v 18 Ndaporanduise mbahe rese pẽu amombehuse co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar, ipɨpe ayembovɨha ahe che vɨhasa porerecosa nungar cheu. Yepe aicatu mbahe rese che porandu ãgua viña, che rumo ẽgüe ndahei eté.
\p
\v 19 Yepe che ndahei ava povrɨve tẽi aico viña, che rumo che remimbotar rupi opacatu ava rembiguai nungar ayeereco ‘tasetá catu ava iquerẽhɨ vahe Cristo reroya ãgua’ che yapave.
\v 20 Esepia, aicose judío pãhuve, secocuer rupi aicoveño Yar upe imonguerẽhɨ catu ãgua yuvɨreco. Ẽgüe ahe ité, aicose ava Moisés porocuaita povrɨve yuvɨrecoi vahe pãhuve, che avei eté mborocuaitavrɨve nungar aico. Ndahei rumo Moisés porocuaita povrɨve ité aico imboavɨye ãgua.
\v 21 Iyavei ava ndoyuvɨrecoi vahe Moisés porocuaita povrɨve, ipãhuve aicose, inungar ahe yuvɨrecoi, ẽgüe ahe tuprɨ avei imonguerẽhɨ ãgua yande Yar upe vichico. Ndahei rumo Tũpa porocuaita mboyeroyaẽhɨsa pɨpe aico. Esepia, Cristo porocuaitavrɨve che recocuer.
\v 22 Iyavei no, aicose ava yande Yar ndovɨroya tuprɨ vɨtei vahe pãhuve, secocuer nungar tuprɨ avei aico Yar upe imonguerẽhɨ catu ãgua. Ẽgüe ahe opacatu ava upe ‘toñepɨsɨro catu ahe avei yuvɨreco’ viya.
\v 23 Che ayapo co opacatu mbahe ‘taseta catu co ñehesa pɨ̃sɨrosa reroyasar yuvɨreco’ che hesa pɨpe, ‘taipɨsɨ avei co porovasasa oime vahe co ñehesa reroyasa pɨpe’ che yapave avei.
\p
\v 24 Peicua niha guayɨsa oimese, ava opacatu guasu yuvɨnoñase yuvɨreco, ivava catu vahe güeraño rumo oipɨsɨ porerecosa yepi. Evocoiyase inungar co ivava catu vahe, ẽgüe peye avei pe recocuer pɨpe Tũpa porerecosa pɨsɨ ãgua peico.
\v 25 Iyavei opacatu oyemoingatu vahe oguayɨ ãgua oñearo tuprɨ opacatu mbahe tẽi sui oyemomaraẽhɨ ãgua yuvɨreco. Ahe ẽgüe ehi porerecosa ndipocopɨi vahe pɨsɨ ãgua tẽi yuvɨreco. Yande rumo yayemomborarara porerecosa apɨrẽhɨ vahe pɨsɨ ãgua yaico.
\v 26 Evocoiyase che avei, ndahei ava oyahuva-huva tẽi vahe nungar aico Tũpa remimbotar apo ãgua iyavei che ndaicoi ava iguayɨ tẽi vahe nungar.
\v 27 Che rumo mbiguai nungar che retecuer areco, amboyeroya uca pɨhañemoñeta tuprɨsa upe. Esepia, ndaipotai ambuae ava mbohe pare imomboprɨ tẽi nungar guayɨsa sui che yereco ãgua.
\c 10
\s Ndiyai aracahendar ava recocuerai rupi yaguata
\p
\v 1 Che rɨvɨreta, che aipota pe judío peico vahe
peyemomahenduha vɨtera aracahe yande ramoi guatasa rupi
mbahe pɨ̃tu Tũpa imboguata agüer rese. Iyavei para guasu
Pĩra vahe avei osasa opacatu yuvɨreco aracahe.
\v 2 Ẽgüe ehi eté opacatu oguatase mbahe pɨ̃tuvrɨ rupi
iyavei para guasu osasase yuvɨreco, ndoyavɨi
ñapiramombrɨ yuvɨrecoi Moisés recocuer rupi oguata ãgua
aracahe.
\v 3 Iyavei oyoya guasu yuvɨrohu tembihu Tũpa ombou vahe
chupe nara yuvɨreco,
\v 4 opacatu guasu avei oɨhu ita sui Tũpa ombou vahe
ihɨguarã yuvɨreco. Ahe ita rumo inungar Cristo secoi
opacatu iguatasa rupi yuvɨreco.
\v 5 Yepe ẽgüe ehi Tũpa opacatu yande ramoi judío upe
viña, setá iteanga rumo ava ipãhu pendar ndahei avɨye
vahe ipɨha rupi yuvɨreco. Ipɨpe sui opa omano ɨvɨ
iporupɨrẽhɨsa rupi aracahe.
\p
\v 6 Co opacatu mbahe sembiapogüer yuvɨreco ahe yande
mbohe ãgua ‘toipota rai eme mbahe-mbahe tẽi inungar ahe
ava yuvɨrecoi’ oyapave yandeu.
\v 7 Sese yande ndayamboetei chira mbahe rahanga tẽi,
inungar ahe ipãhu pendar yuvɨrecoi aracahe. Aipo ehi eté
niha icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: “Co ava ocaru vahe,
yuvɨroɨhu avei yuvɨnoi. Ichui yuvɨropũha,
oyembovɨhaño pieta apo yuvɨreco” ehi.
\v 8 Ndayayemboaguasa-guasa tẽi chiaveira inungar ahe amove
ẽgüe ehi yuvɨreco. Ipɨpe sui tẽi ñepei arɨ pɨpe ahe
opa omano veintitrés mil tuprɨ yuvɨreco aracahe.
\v 9 Ndayasecoãha-ãha tẽi chiaveira yande Yar, inungar
ahe yuvɨreco. Ipɨpe sui oyeyucapa uca mboi osuhusa pɨpe
yuvɨreco.
\v 10 Iyavei ndayande ñehe mara-mara tẽi chira yande
Aposar rese, inungar ahe ẽgüe ehi yuvɨreco. Ipɨpe sui
Tũpa ombou güembiguai ava yucasar ɨva sui ahe ava yucapa
ãgua aracahe.
\p
\v 11 Co opacatu yande ramoi upe mbahe oime vahe aracahe
icuachiaprɨ yande ipa yaico vahe upe nara: “¡Peicua catu
aipo nungar mbahe sui!” he ãgua yandeu.
\v 12 Sese yande “che aico tuprɨ ité Tũpa rese” yahe
vahe, yaicua catura rumo. Avɨyeteramo yavɨapira mbahe tẽi
pɨpe.
\v 13 Pe recoãhasa rumo oyoya tuprɨ ité ambuae ava
recoãhasa rese. Pe rumo peyeroyaño itera Tũpa rese, ahe
niha oicua pe yemovɨracuasa, noñocuai chira tecoãhasa
imbou pẽu. Acoi mbahe tẽi oimese pe recoãhase, Tũpa
ombou voiñora pĩratasa evocoi mbahe tẽi sui pe sẽ ãgua,
chupe pe ñemosa ãgua.
\p
\v 14 Sese che rɨvɨreta, che rembiaɨsu, peyepepɨ mbahe
rahanga mboeteisa sui.
\v 15 Ava niha peico pesenducua vaherã mbahe, evocoiyase
peporandu co che remimombehugüer rese peyeupe icua tuprɨ
ãgua.
\v 16 Yaɨhuse uva rɨcuer sovasaprɨ, “Avɨye ndeu, che
Yar” yande hesa pɨpe, ahese oyoya guasu Cristo rese yaico
suvɨ pɨpe sui. Yahuse co pan imboyaho-yahoprɨ, ahese
oyoya guasu yaipɨsɨ Cristo retecuer yandeyeupe nara.
\v 17 Yepe yande reta yaico viña, opacatu rumo yahu ñepei
pan sui. Sese yande ñepei vahe ité yaico.
\p
\v 18 Peyapɨsaca acoi ava aracahendar Israel recocuer rese.
Esepia, acoi yuvɨrohu vahe Tũpa upendar mbahe
seropovẽheprɨ, ahe evocoiyase chupendar ité yuvɨrecoi.
\v 19 Che rumo, “Mbahe rahanga avɨye vahe ité” ndahei,
iyavei, “Mbahe roho icuavẽheprɨ mbahe rahanga upe, avɨye
catu ité” ndahei avei.
\v 20 Co rumo, acoi ava ndoicuai vahe Tũpa oicuavẽhe mbahe
caruguar upe tẽi yuvɨreco yepi. Ndahei rumo Tũpa upe nara
ité ẽgüe ehi yuvɨreco. Che evocoiyase ndaipotai eté
caruguar upe nara tẽi ẽgüe peye vaherã peico.
\v 21 Peɨhuse rumo yande Yar upendar ɨgua, ndiyai peɨhu
avei caruguar upendar ɨgua; iyavei pehuse yande Yar upendar
mbahe, ndiyai avei pehu caruguar upendar mbahe.
\p
\v 22 ¿Yasecara pĩha yande ae yande Yar ñemoɨro ãgua
yandeyeupe? ¡Yande rumo ndahei chira ipĩrata catu vahe
yaico ichui!
\s Yande renosesa mbiguai tẽi nungar yande recosa sui mbahe
tuprɨ apo ãgua
\p
\v 23 Amove ava, “Avɨyeño opacatu mbahe yayapo yande
remimbotar rupi” ehi yuvɨreco viña. Ẽgüe ehi eté niha,
ndahei rumo opacatu avɨye, ndahei avei co opacatu mbahe
yande pɨ̃tɨvɨi catu Cristo rese yande reco ãgua.
\v 24 Ndapesecai chira que mbahe avɨye vahe peyeupe nara
tẽi, pesecara rumo ambuae ava upe nara.
\p
\v 25 Pehuño mbahe tembihu opacatu mbahe mboepɨsa rupi sui
perocua vahe. Ndapeporandui chira rumo sese Tũpa rese pe
pɨhañemoñetasa momaraẽhɨ ãgua.
\v 26 Esepia, ɨvɨ opacatu ipor reseve, ahe yande Yar
upendar.
\p
\v 27 Acoi Tũpa reroyasarẽhɨ pe soho ucase oyepɨri pe
mbocaru ãgua, peso potase ipɨri, pehuñora mbahe imbouprɨ
pẽu. Ndapeporandui chira rumo sese chupe Tũpa rese pe
pɨhañemoñetasa momaraẽhɨ ãgua.
\v 28 Acoi ava, “Co mbahe roho icuavẽheprɨ mbahe rahanga
upe” ehise pẽu, ndapehui chira ahe mbahe roho. Ẽgüe
peyera pẽu imombehusar rereco meguaẽhɨ ãgua, ava
pɨhañemoñetasa momaraẽhɨ ãgua avei.
\v 29 Supi eté che añehe co ambuae ava pɨhañemoñetasa
rese, ndahei pe pɨhañemoñetasa rese.
\p Oimera rumo oporandu vahe sese “¿mahera aipo ndiyai
chira cheu mbahe apo, ndaheise ambuae ava pɨha rupi?” ehi
vahe.
\v 30 Iyavei aipo ehira no: “ ‘Avɨye ndeu’ ahese Tũpa upe
mbahe ahu vahe rese, ¿mahera pĩha che reroɨ̃rora
yuvɨreco ahuse viña?” ehira.
\v 31 Iyacatu rumo pehuse que mbahe, peɨhuse avei, anise
que mbahe peyapose, peyapo ru opacatu Tũpa mboeteisa pɨpe.
\v 32 Supi eté ndapemboyecuai chira pe recocuerai, que
judío upe, que ndahei vahe judío yuvɨrecoi vahe upe,
anise que Jesús reroyasar yuvɨrecoi vahe upe avei.
\v 33 Che opacatu che rembiapo pɨpe aipota ité mbahe
tuprɨ apo ãgua opacatu ava upe nara. Ndahei cheyeupeño
mbahe tuprɨ aseca, ambuae ava upe avei mbahe tuprɨ aipota
iñepɨsɨro ãgua yuvɨreco.
\c 11
\m
\v 1 Che raquɨcue moñá catu peye inungar che asaquɨcue
moña Cristo vichico.
\s Mara ehira cuña Jesús reroyasar ñemonuhasave yuvɨreco
yepi
\p
\v 2 Che rɨvɨreta, che, “Avɨye ité yuvɨrecoi” ahe
pẽu yepi che rese pemahenduha vɨtese iyavei peguataño
vɨtese che opombohe vahe agüer rupi.
\v 3 Che rumo aicua uca tuprɨ pota pẽu, Cristo niha secoi
ñepei-pei cuimbahe cuaisar, cuimbahe evocoiyase güembireco
cuaisar secoi. Ẽgüe ehi avei Tũpa Guahɨr Cristo upe.
\v 4 Acoi cuimbahe Cristo upe ñemonuhasave oãca ndɨru
ndosequɨise oyerure ãgua, anise Tũpa Ñehengagüer
mombehu ãgua, ahe ẽgüe ehi güerecuar Cristo
mboeteiẽhɨsa pɨpe.
\v 5 Iyavei acoi cuña ndoyopɨise oãca oyeroquɨ ãgua,
anise Tũpa Ñehengagüer mombehu ãgua, ahe ẽgüe ehi omer
mboyeroyaẽhɨsa pɨpe. Ahe cuña evocoiyase ndoyavɨi
oñeapipa tuprɨ vahe.
\v 6 Acoi cuña ndoyopɨ potaise oãca, tayapecãraisa
tuprɨ. Ochĩse rumo oapecãrai ãgua, evocoiyase toyopɨño
oãca sereco.
\v 7 Cuimbahe rumo ndoyopɨi chira oãca sereco. Esepia, ahe
Tũpa rahanga ité secoi iyavei iporañetesa omboyecua ité
oyese. Cuña rumo omboyecua omer recocuer oyese yuvɨreco.
\v 8 Esepia, Tũpa oyapose cuimbahe, ndahei cuña sui
vɨnose, cuimbahe sui niha cuña oyapo.
\v 9 Iyavei ndahei cuña upe nara Tũpa oyapo cuimbahe, ahe
rumo oyapo cuña cuimbahe upe nara.
\v 10 Co rese cuña vɨrecora oãcapɨsa omer mboyeroyasa
mboyecua ãgua omahese Tũpa rembiguai eta yuvɨreco sese.
\v 11 Yande, yande Yar reroyasar yaico vahe co tecocuer
rese, yañepɨtɨvɨi oyoya yaico. Evocoiyase cuimbahe
ndoicatui cuña porẽhɨ; cuña avei ndoicatui cuimbahe
porẽhɨ yuvɨreco.
\v 12 Esepia, yepe supi eté cuimbahe sui yapoprɨ cuña.
Ipare rumo cuña sui oha cuimbahe; opacatu rumo oyoya Tũpa
suindar yuvɨrecoi.
\p
\v 13 Evocoiyase peyapɨsaca tuprɨ co rese: ¿Iya pĩha
cuña noñeacapɨi vahe oyerure Tũpa upe?
\v 14 Yande ité yaicua yemochisa cuimbahe oyemboha vucuse.
\v 15 Cuña rumo ovɨharete oha vucu porañetesa rese.
Esepia, chupe imondoprɨ ité ñacapɨ ãgua.
\v 16 Acoi ava iñehe-ñehe tẽi pota vahe co tecocuer rese,
toicua ore ndoroicoi ambuae reco pɨpe. Iyavei opacatu
ambuae Jesús reroyasar ẽgüe ehi avei yuvɨreco.
\s Yande Yar rese yemomahenduha raisa
\p
\v 17 Co ambuae mbahe rese rumo ndaicatui eté, “Avɨye
tuprɨ yuvɨrecoi” che he ãgua pẽu. Esepia, aipo pe
ñemonuhasave, mbahe tẽi eté aipo peyapo.
\v 18 Esepia, yɨpɨndar che ayandu peñemonuhapase aipo
oyese yande Yar mboetei ãgua pe pɨhañemoñetasa
ndahoyoyai pɨpe peico. Amove ayanduse pe rerãcua, aroya
ité.
\v 19 ¡Iya ité revo pɨhañemoñetasa ndahoyoyai vahe
reime ãgua pe pãhuve Jesús reroyasar supi tuprɨ vahe cua
tuprɨ ãgua!
\v 20 Peñemonuhase pe pɨhañemoñetasa ndahoyoyai vahe
pɨpe pe caru ãgua, ndahei yande Yar rese pe
yemomahenduhasave ẽgüe peye.
\v 21 Espia, aipo pecaruse, pe rane aipo pepoyava pecaru.
Ambuae aipo evocoiyase ndasɨepoi tẽi yuvɨreco; ambuae
rumo pe pãhu pendar aipo oyembosavaɨpoño yuvɨreco.
\v 22 Pereco niha pe rẽta aheve pe caru ãgua iyavei pe
ɨhu ãgua. Pe rumo pe reco pɨpe opa peroɨ̃ro ambuae
Jesús reroyasareta peico. Ipɨpe avei pemochi ava
ndovɨrecoi vahe mbahe. ¡Che evocoiyase, “Avɨye
yuvɨreco” ndahei chietera co mbahe pe rembiapo ai rese
pẽu!
\s Yande Yar rese yemomahenduhasa supi ité vahe resendar
\p
\v 23 Co ñehesa aipɨsɨ vahe yande Yar suindar amombehu
vahe pẽu: ahe pɨ̃tu pɨpe acoi Jesús mboguaisar opɨsɨ
ãgua renonde, ahe oipɨsɨ pan.
\v 24 “Avɨye ndeu” ohe pare Vu upe, ombohi-mbohi, ahese
aipo ehi güemimbohe eta upe: “Co che rete amondo vahe
manosave mbahe tuprɨ pe reco ãgua. Ẽgüe peyera che rese
pe mahenduhasa pɨpe peico” ehi.
\v 25 Ẽgüe ehi avei ocarure yuvɨreco, ahe oipɨsɨ ɨgua
rɨru aipo ehi: “Co uva rɨcuer omboyecua pẽu Tũpa
oyapora mbahe ipɨasu vahe pe recorã. Che ruvɨ pɨpe rumo
yaposara. Evocoiyase co arɨ pɨpe suive peɨhuse co,
peyemomahenduhara che rese yepi” ehi.
\v 26 Esepia, acoi pehuse co, peɨhuse avei,
peyemomahenduhara, pemombehu aveira yande Yar mano agüer
opacatu ava upe peico. Ẽgüe peyera iyevɨ rãro peico.
\s Mara yahera yande Yar rese yayemomahenduhase
\p
\v 27 Evocoiyase acoi ava ocaruño tẽi vahe, yuvɨroɨhuño
tẽi vahe avei Yar mboeteiẽhɨsave, ahe evocoiyase
nomboetei yuvɨreco yande Yar rembiapocuer omondose
güetecuer, iyavei oipɨyerese vuvɨ.
\v 28 Sese tipɨhañemoñeta rane oyacatu güecocuer rese
ava co pan hu ãgua renonde, oɨhu ãgua renonde avei co uva
rɨcuer yuvɨreco.
\v 29 Esepia, acoi pe yemomahenduhaẽhɨsave co setecuer
rese pehuse iyavei peɨhuse, ahese mbahe naporai vahe peseca
peyeupe nara peico.
\v 30 Ichui niha setá pembaheasɨ, oime setá nipirata iri
vahe avei pe pãhuve, oime avei omano vahe pe pãhu pendar.
\v 31 Yande pɨhañemoñeta tuprɨse rumo yande reco ãgua
rese, yande Yar evocoiyase nomoimei chira mbahe tẽi yandeu
evocoiya yande recosa pɨpe.
\v 32 Yande Yar rumo oicua yande rembiapo ai. Sese omoime
mbahe tẽi yandeu. Yande reco mohɨvi tuprɨ ãgua rumo
ẽgüe ehi yandeu, ndahei yande cañɨ ãgua opacatu ava
vɨroyasarẽhɨ reseve.
\p
\v 33 Sese, che rɨvɨreta, acoi peñemonuhase pe
yemomahenduha ãgua yande Yar rese, peñearo ranera oyoya
guasu pe caru ãgua.
\v 34 Acoi ava ndasɨepoise yuvɨreco, tocaru rane
güẽtave. Ahese yuvɨrasose ñemonuhasave, ndipoi chira
mbahe chupe. Iyavei che asose eipeve pe repia, opara ambuae
mbahe amoingatu vicho pẽu.
\c 12
\s Mbahecuasa Tũpa Espíritu suindar
\p
\v 1 Che rɨvɨreta, che aicua uca pota pẽu co mbahecuasa
resendar ñepei-pei pẽu Espíritu omondo vahe.
\p
\v 2 Pe niha cũritei peicua tuprɨ ité yɨpɨndar Tũpa
rese peicoẽhɨ vɨtese, peyembopa uca mbahe rahanga ẽgüe
ehi tẽi, noñehei vahe upe peico.
\v 3 Sese, che aipota peicua acoi ava iñehe mara Jesús upe
ndahei Tũpa Espíritu pĩratasa pɨpe ẽgüe ehi. Iyavei
ava ndoicatui chira, “¡Jesús che Yar secoi!” ohe ãgua
opɨha pɨpe Espíritu Santo ndovɨrecoise.
\p
\v 4 Oime setá ambuae-ae tẽi mbahecuasa Espíritu suindar
yande Jesús reroyasar yaico vahe upe nara, ahe Espíritu
rumo ñepeiño ité imondosar secoi.
\v 5 Setá mbahe avei oime mbahe yayapo vaherã yande Yar
upe. Ahe yande Yar rumo ñepeiño ité secoi.
\v 6 Iyavei setá oime ambuae mbahe Tũpa oyapo vahe yande
rese opĩratasa pɨpe, Tũpa rumo ñepeiño ité secoi. Ahe
oyapo opacatu co mbahe ñepei-pei yande rese.
\v 7 Ahe omboyecua yande Espíritu rerecosa ñepei-pei
yandeu opacatu yande reco tuprɨ ãgua.
\v 8 Espíritu pĩratasa pɨpe Tũpa omondo ñepei
vɨroyasar upe iñehe ãgua aracuasa rese iyavei ambuae upe
omondo iporombohe tuprɨ catu ãgua ombahecuasa pɨpe.
\v 9 Ambuae upe evocoiyase omondo oyese yeroya tuprɨ catu
ãgua oEspíritu pɨpe sui avei. Iyavei ambuae upe omondo
opĩratasa imbaheasɨ vahe mbogüera ãgua.
\v 10 Ambuae oipɨsɨ pĩratasa mbahe poromondɨisa oyapo
vaherã yuvɨreco. Ahe ichui avei vɨreco ambuae ava
omombehu vaherã ñehesa Tũpa suindar yuvɨreco. Ambuae upe
Tũpa omondo mbahecuasa espíritu naporai vahe iyavei
Espíritu supi tuprɨ vahe cua tuprɨ ãgua. Ambuae
evocoiyase ichui avei oicatu ñehesa ndicuasai vahe Tũpa
suindar pɨpe oñehe ãgua. Ahe ichui avei ambuae oicatu ahe
ñehesa ndicuasai vahe mombehu tuprɨ ãgua ava upe.
\v 11 Ẽgüe ehi Espíritu ñepeiño ité güemimbotar rupi
omondo ñepei-pei yande Jesús reroyasar yaico vahe upe co
mbahecuasa.
\s Opacatu Cristo rese yaico vahe ñepeiño ité yande
recocuer
\p
\v 12 Inungar yande retecuer resendar setá mbahe oime
viña, ahe rumo ñepeiño ité; ẽgüe ehi avei Cristo.
\v 13 Ẽgüe yahe avei opacatu, yepe yande pãhuve oime:
judío, ndahei vahe judío, mbiguai, ndahei vahe avei
mbiguai, yande rumo opacatu ñapiramombrɨ yaico ñepei vahe
nungar yande reco ãgua Espíritu ñepei vahe pɨpe. Ahe
ñepei Espíritu avei opa yaipɨsɨ.
\p
\v 14 Supi eté yande rete resendar ndahei ñepei mbahe,
setá rumo mbahe.
\v 15 Iyavei yepe que yande pɨ revo aipo ehira yandeu
viña: “Che ndahei nde po aico, sese ndahei nde rete
resendar” ehira viña; ndahei chira rumo ichui tẽi ndaseco
iri chira yande rete rese.
\v 16 Iyavei yepe que yande nambi aipo ehira viña: “Che
ndahei nde resa aico, sese ndahei nde rete resendar” ehira
yandeu viña. ¡Ndahei chiaveira ichui tẽi ndaseco iri
chira yande rete rese!
\v 17 Esepia, opacatu tuprɨ yande rete sesa pãve tẽise,
ndayasendui chietera evocoiyase mbahe viña. Anise, yande
rete yapɨsacuar pãve tẽise, ndayasẽtui chietera
evocoiyase mbahe viña.
\v 18 Tũpa rumo ñepei-pei yande rese mbahe omondo senara
rupi tuprɨ güemimbotar rupi.
\v 19 Yande opacatu ñepei ava rete resendar nungar pãve
tẽise, ndahei evocoiyase opacatu tuprɨ ava rete nungar
yaico.
\v 20 Supi eté yepe setá mbahe yande rete rese, ñepeiño
ité rumo yande rete.
\p
\v 21 Iyavei que yande resa ndiyai aipo ehira yande po upe:
“¡Nde ẽgüe ere tẽi vahe eico!”; anise que yande ãca
avei, “¡Nde ẽgüe ere tẽi vahe eico!” ndehi chira yande
pɨ upe.
\v 22 Esepia, yande rete resendar mbahe avɨye nipiratai
vahe yandeu, ahe sese rumo yayeroya catu.
\v 23 Iyavei yande rete rese mbahe ndayasaɨsu tuprɨi vahe,
ahe rumo yamboyemonde tuprɨ ai sereco. Iyavei no yande rete
resendar mbahe ndayamboyecuai vahe ava rembiepiave, ahe
yayopɨ tuprɨ sereco.
\v 24 Oime rumo ambuae yande rete resendar ndayayopɨi
vaherã. Ẽgüe ehi Tũpa yande rete resendar mbahe
imoingatu tuprɨ. Evocoiyase yande rete resendar mbahe
ndayasaɨsu tuprɨi vahe imboeteiprɨ catu secoi.
\v 25 Tipo eme pɨhañemoñetasa ndoyoyai vahe pe pãhuve.
Oyoya pehañeco tuprɨ ñepei-pei peyese peico.
\v 26 Evocoiyase que ñepei yande pãhu pendar upe mbahe
tasɨse, opacatu ambuae upe avei tasɨ; anise que ñepei
imboyeroyaprɨ secoise, ambuae avei opacatu oyembovɨha
yuvɨreco sese.
\p
\v 27 Supi eté pe inungar Cristo rete peico. Ẽgüe peye
ité ñepei-pei chupendar ité peico.
\v 28 Ẽgüe ehi Tũpa iporavo vɨroyasar pãhuve, “Toime
rane yɨpɨndar apóstol; ipare toime ava che ñehengagüer
mombehu ãgua, ichui ambuae upe iporombohe ãgua, ipare
ambuae mbahe ndayasepiai vahe apo ãgua, iyavei ambuae ava
imbaheasɨ vahe mbogüera ãgua, ambuae ava pɨ̃tɨvɨisar
tasecoi, ambuae ava recocuer reroguata tuprɨ ãgua tasecoi,
ambuae ava evocoiyase toñehe ñehesa ndicuasai vahe pɨpe”
ehi.
\v 29 Ndahei rumo opacatu ava apóstol yuvɨrecoi, iyavei
ndahei opacatu Tũpa ñehe mombehusar yuvɨrecoi, ndahei
opacatu oporombohe yuvɨreco, ndaopacatui avei oyapo mbahe
ndayasepiai vahe yuvɨreco,
\v 30 ndahei opacatu vɨreco pĩratasa oporombogüera ãgua
yuvɨreco, iyavei ndahei opacatu ndicuasai vahe ñehesa
Espíritu suindar pɨpe oñehe yuvɨreco, ndaopacatui avei
oicua evocoi ñehesa renducua uca ãgua ambuae ava upe
yuvɨreco.
\v 31 Peseca ru Espíritu suindar mbahecuasa avɨye catu
vahe peyeupe nara.
\s Yembohesa yande poroaɨsu ãgua resendar
\p Che rumo amombehura tecocuer avɨye catu vahe pẽu.
\c 13
\p
\v 1 Yepe yande yañeheño tẽise ambuae ava ñehe
ndayaicuai vahe pɨpe, iyavei Tũpa rembiguai ñehe pɨpe
avei viña, ndayasaɨsuise rumo ava ipɨpe, yande evocoiyase
ẽgüe yahe tuprɨ tẽi inungar mbahe guarepochi apoprɨ
sɨapu iteanga vahe, iyavei inungar acoi platillo sɨapú
rai tẽi vahe, ẽgüe yahe tẽi yaico.
\v 2 Iyavei yepe yamombehuño tẽise Tũpa suindar ñehesa
ou vahe yandeu viña, iyavei yepe yaicuase mbahe opacatu
icuapɨrẽhɨ Tũpa suindar yaico, yarecose avei yande
aracuasa opacatu yandeyese, iyavei yepe yande Tũpa rese
yeroya pɨpe yarosɨrɨra ɨvɨtrɨ guasu senda sui viña,
ndayasaɨsuise rumo ava ipɨpe, yande evocoiyase ẽgüe yahe
tuprɨ tẽira yaico.
\v 3 Iyavei yande mbahe opacatu yareco vahe yamboyaho-yaho
tuprɨ tẽise ava iparaɨsu vahe upe viña, iyavei yayoapɨ
ucapa tuprɨ tẽise viña, ndayasaɨsuise rumo ava ipɨpe
yaico, ndayande pɨ̃tɨvɨi eté evocoiya yande reco agüer.
\p
\v 4 Acoi ava iporoaɨsu vahe, ahe seco mbegüe tuprɨ,
secocuer avɨye ai eté iyavei ndoporoamotarẽhɨi ambuae
ava mbahe potasave; “Che avɨye catu vahe aico” ndehi
avei, ndoyeecomboɨvate ai eté,
\v 5 ahe ndovɨrecoi eté oporomboeteiẽhɨsa, ndahei oyeupe
güeraño mbahe oipota, niñemoɨro serai vahe, ahe rumo
iñero voiño ambuae ava upe.
\v 6 Ndahei mbahe tẽi rese oyembovɨha; ahe rumo
oyembovɨha mbahe supi tuprɨ vahe rese.
\v 7 Oporoaɨsusa vɨrecose oñemosaño opacatu uve, oyeroya
vɨte sese, osãro vɨte mbahe tuprɨ ichui, iyavei seco
mbegüe vɨteño chupe.
\p
\v 8 Poroaɨsusa niha ndopai vahe ité. Oyepotara arɨ
ipapaprɨ coiye, ahese ndayamombehu iri chira Tũpa suindar
ñehesa ou vahe, ndayañehe iri chira ambuae ñehesa
ndayaicuai vahe pɨpe, ndayaiporu iri chiaveira yande
mbahecuasa.
\v 9 Esepia niha, yaicua raimi tẽi mbahe iyavei chĩhi
raimi tẽi yamombehu Tũpa Ñehengagüer.
\v 10 Acoi ouse rumo oicuapa tuprɨ vahe mbahe, ahese ndahe
iri chira yaicua raimi tẽi vahe yaiporura.
\p
\v 11 Esepia niha, chĩhivahe vɨte yande recose, yañehe,
yandepɨhañemoñeta, yasenducua mbahe chĩhivahe nungar;
yacuacuase ité rumo cute, yaseyapa chĩhivahe yande reco
agüer.
\v 12 Cũritei yande ndayasenducua tuprɨi Tũpa resendar
mbahe, inungar acoi yepiasa pɨpe yasepia hãvomi tẽi que
mbahe; oyeovai eté yaicose rumo, yasenducua tuprɨ catu
itera mbahe evocoiyase. Cũritei rumo yaicua raimi tẽi
mbahe Tũpa suindar yaico; coiye rumo yaicua tuprɨ catu
itera, inungar ahe oicua tuprɨ ité yande recocuer.
\p
\v 13 Co oime mbosapɨ mbahe ndopai vaherã, ahe: Tũpa rese
yande yeroyasa, mbahe yande remiaro ɨvave oime vahe iyavei
yande yeaɨsusa; co imombosapɨsa rumo avɨye catú vahe
ité ambuae sui yandeu, ahe yeaɨsusa.
\c 14
\s Yaseca catura Tũpa suindar ñehesa mombehu ãgua
\p
\v 1 Peseca catu pe yeaɨsu tuprɨ ãgua peico; aheseve avei
peipotara mbahecuasa Tũpa Espíritu remimbou. Ichuindar
ñehesa mombehu ãgua rese catu ité rumo peicora.
\v 2 Esepia, acoi ava oñehe vahe ñehesa ndayaicuai vahe
pɨpe, Tũpa upe ité evocoiyase oñehe; ndahei ava upe tẽi
oñehe. Esepia, ndipoi eté ava iñehe renducuapar. Ahe rumo
oñehe mbahe ndicuasai vahe rese oespíritu pɨpe.
\v 3 Acoi ava omombehu vahe rumo Tũpa suindar ñehesa
yasenducua vahe pɨpe, ahe oipɨ̃tɨvɨi ambuae ava Tũpa
rese iyeroya ãgua, oporomonguerẽhɨ catu, oporombovɨha
catu avei.
\v 4 Acoi ava oñehe vahe rumo ñehesa ndayaicuai vahe
pɨpe, ahe ae tẽi vɨreco catu Tũpa rese
opɨhañemoñetasa. Acoi ava omombehu vahe rumo Tũpa
suindar ñehesa icuaprɨ ité, ahe ombopɨhañemoñetá catu
Tũpa rese Cristo reroyasar yuvɨrecoi vahe.
\p
\v 5 Yepe aipotara opacatu pe ñehe ãgua ñehesa ndayaicuai
vahe pɨpe pẽu viña, avɨye catu rumo pemombehura Tũpa
suindar ñehesa icuaprɨ vahe peico. Esepia, ahe avɨye catu
ñehesa ndayaicuai vahe sui. Oimese rumo ava ñehesa
ndayaicuai vahe renducua uca tuprɨ ãgua, ahese avɨyeño
oñehe Jesús reroyasar rovaque. Ipɨpe sui ipɨhañemoñeta
catura Tũpa rese yuvɨreco.
\v 6 Sese, che rɨvɨreta, asose pe repia, añehese co
ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe pẽu, ndapesenducuai chira che
ñehe viña. Amombehuse rumo Tũpa oicua uca vahe cheu que
mbahecuasa supi tuprɨ vahe resendar, anise que ñehesa
Tũpa suindar, anise que ambuae porombohesa, ahese
pesenducuara viña.
\p
\v 7 Mbahe yande remimombehu rumo inungar acoi mbahe porasei
recasar imoñeheprɨ viña, inungar mimbɨ, arpa avei.
Esepia, ndoyoya tuprɨise iñehegüer yuvɨreco,
ndayasenducuai eté evocoiyase mbahe-mbahe sapucaisa osãha
yuvɨreco.
\v 8 Anise co inungar mimbɨ nomoñehe tuprɨise vavasave
nara yuvɨreco viña, ndipoi chietera que ava oyemoingatu
voi vaherã ovava ãgua viña.
\v 9 Ẽgüe peye avei niha peico peñehese ava upe ñehesa
ndayasenducuai vahe pɨpe, ahe evocoiyase osenduño tẽi,
ndosenducuai eté rumo pe ñehe yuvɨreco. ¡Evocoiyase
peñeheño tẽi eté!
\v 10 Supi eté, setá iteanga co ɨvɨ pɨpe oime ambuae-ae
tẽi ava ñehesa. Oime avei rumo ava osenducua vahe aipo
nungar ñehesa.
\v 11 Acoi ndayasenducuaise rumo ambuae ava ñehe, yande
evocoiyase inungar ambuae tecua pendar tẽi yaico vahe
chupe; yandeu avei evocoiyase ahe ava inungar ambuae tecua
pendar tẽi yuvɨrecoi vahe.
\v 12 Pe niha peipota ité pereco vaherã mbahecuasa Tũpa
Espíritu suindar yepi. Sese peporandu catu mbahecuasa
Espíritu suindar rese opacatu Jesús reroyasar pɨ̃tɨvɨi
ãgua Tũpa rese yuvɨrecoi tuprɨ catu vaherã.
\p
\v 13 Sese acoi ava oñehe vahe ñehesa ndayaicuai vahe
pɨpe, toporandu rane Tũpa upe ambuae ava upe senducua uca
tuprɨ ãgua rese.
\v 14 Esepia, acoi yayeroquɨño tẽise Tũpa upe ñehesa
ndayasenducuai vahe pɨpe, yayeroquɨ yande espíritu pɨpe,
ndayasenducuai rumo yande yeroquɨ.
\v 15 ¿Mara yahera vo evocoiyase? Yayeroquɨra yande
espíritu pɨpe, yande aracuasa pɨpe avei. Yasapucaira
yande espíritu pɨpe, yande aracuasa pɨpe avei no.
\v 16 Esepia, acoi Tũpa upe, “Avɨye ndeu” yahese yande
espíritu pɨpe güeraño, evocoiyase ava ndosenducuai vahe,
oyemboyase yande rese iyavei osenduse yande yeroquɨsa,
“Avɨye ité” ndehi chietera yuvɨreco. Esepia niha, ahe
ndosenducuai eté yande yeroquɨ yuvɨreco.
\v 17 “Avɨye ndeu” yande hesa, avɨyeteramo avɨyera
Tũpa upe viña, ambuae ava rumo osenduse, noipɨtɨvɨi
chietera Tũpa rese imbopɨhañemoñeta catu ãgua
senducuaẽhɨ pɨpe.
\v 18 “Avɨye ndeu” ahe Tũpa upe. Esepia, añehe catu
ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe opacatu pe sui.
\v 19 Jesús reroyasar ñemonuhasave rumo aipota catu
amombehu vaherã movɨromi tẽi ñehesa yasenducua vahe ava
mbohe ãgua setá ñehesa ndicuasai vahe pɨpe che ñehe
rãgüer sui.
\p
\v 20 Che rɨvɨreta, pepɨhañemoñeta eme chĩhivahemi
pɨhañemoñeta nungar pɨpe. Iyacatu rumo peicora cuacua
vahe pɨhañemoñeta nungar pɨpe. Peyemochihivahe catuñora
rumo peico mbahe naporai vahe apoẽhɨ ãgua.
\v 21 Porocuaita resendar icuachiaprɨ aracahendar pɨpe
aipo ehi: “Añehera co ava yuvɨrecoi vahe upe ambuae ava
ñehe pɨpe. Iyavei ava ambuae ɨvɨ pendar amoñehe ucara
iñehe pɨpe yuvɨreco chupe. Ahe rumo ndache mboyeroyai
chiño itera yuvɨreco, ehi yande Yar” ehi aracahe.
\v 22 Evocoiyase co ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe oñehese
ava Tũpa pĩratasa pɨpe, ahe Jesús reroyasarẽhɨ
yuvɨrecoi vahe upe nara: “¡Peicua catu, co supi tuprɨ
vahe!” he ãgua. Ndahei rumo ava Jesús reroyasar
yuvɨrecoi vahe upendar. Ñehesa Tũpa suindar senducuaprɨ
yamombehuse rumo, ahe, “Co supi tuprɨ vahe” he ãgua
Jesús reroyasar yuvɨrecoi vahe upe; ndahei ava
seroyasarẽhɨ yuvɨrecoi vahe upendar.
\v 23 Evocoiyase, acoi opacatu pe Jesús reroyasar pe
ñemonuhasave oyoya guasu peñehese ñehesa ndayaicuai vahe
pɨpe tẽi, ipare yuvɨroiquese pe pãhuve Jesús
reroyasarẽhɨ ndosenducuai vahe Tũpa suindar mbahe
yuvɨreco, “¡Opacatu co ndayaracuai vahe tẽi yuvɨreco!”
ehira yuvɨreco pẽu.
\v 24 Opacatu rumo peñehese Tũpa suindar ñehesa
yasenducua vahe pɨpe, yuvɨroiquese evocoi nungar ava
yuvɨraso pe pãhuve, ahe ae evocoiyase, “Supi eté ayavɨ
che recocuer Tũpa rovaque” ehira pe ñehe renduse
yuvɨreco.
\v 25 Ẽgüe ehira opɨhañemoñeta rai ndoyecuai vahe
imboporẽhɨpa uca oyeupe pe ñehe rendu ramose yuvɨreco.
Ipɨpe sui omboeteira Tũpa yuvɨreco. Ahese, “Supi eté
catu Tũpa ité pereco peyese” ehira yuvɨreco pẽu.
\s Yayapora mbahe opacatu yande cuaita rupi ñemonuhasave
\p
\v 26 Sese che rɨvɨreta, peñemonuhase, oime pe pãhu
pendar osapucai pota vahe sapucaisa Tũpa upendar, ambuae
evocoiyase oipota ité ava mbohe yuvɨreco, anise ambuae
omombehu pota ava upe mbahe oyeupe omboyecua uca vahe Tũpa,
ambuae oipota ité oñehe ñehesa ndicuasai vahe pɨpe,
anise ambuae osenducua uca pota avei ambuae ava upe ñehesa
ndicuasai vahe. Opacatu rumo co mbahe yayapora ambuae Jesús
reroyasareta seroya catu ãgua yuvɨreco.
\v 27 Acoi ava oñehese ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe,
toñehe ñuvɨrío güeraño yuvɨreco, anise que mbosapɨ
ñepei-pei rupi; ñepei evocoiyase osenducua ucara iñehe
ava upe oico.
\v 28 Acoi ndipoise ité rumo ambuae ava ahe ñehesa
ndayaicuai vahe renducua uca ãgua, ndiyai ahe oñehera
yuvɨreco pe ñemonuhasave; oyeupeñomi evocoiyase ahe
oñehera ipɨpe yuvɨreco Tũpa upe.
\v 29 Ẽgüe peye tuprɨ aveira pemombehuse Tũpa suindar
ñehesa ambuae ava upe, peñehera ñuvɨriomi, anise
mbosapɨ. Ambuae evocoiyase pe pãhu pendar oyapɨsaca
tuprɨra sese yuvɨreco ‘¿supi eté pĩha?’ ohesave.
\v 30 Que ñepei oñehe vɨtese Tũpa oicua ucase mbahe
ambuae ava upe, topɨtuhuño yɨpɨndar oñehe vahe, ambuae
evocoiyase toñehe pẽu.
\v 31 Evocoiyase ẽgüe peyera peñehe ñepei-pei opacatu
ambuae osendu vahe mbohe ãgua iyavei imonguerẽhɨ catu
ãgua.
\v 32 Acoi omombehu vahe ñehesa Tũpa suindar, ahe oicatu
oñehe mombɨtuhu ãgua.
\v 33-34 Esepia, Tũpa secoi mbahe avɨye vahe aposar,
ndahei ndoyembohe catui vahe.
\p Ndiyai cuña upe iñehe ãgua pe ñemonuhasave. Esepia,
ẽgüe ehi avei opacatu ambuae Jesús reroyasar ñemonuhasa
rupi yuvɨreco. Evocoiyase ndiyai eté aheve iñehe ãgua
yuvɨreco chupe. Iyacatu rumo ahe imboyeroyaprɨ
yuvɨrecoira omer upe Tũpa porocuaita rupi.
\v 35 Oicua potase que mbahe, iya omer upe oporandura
güẽtave yuvɨreco. Esepia, cuña upe ndiyai eté iporandu
ãgua mbahe rese pe ñemonuhasave.
\p
\v 36 Peyapɨsaca catu co ñehesa rese. Ndahei niha pe rane
pemombehu Tũpa Ñehengagüer ava upe peico, ndahei avei
pẽuñomi ou Tũpa suindar ñehesa.
\v 37 Acoi que pe pãhuve oimese “che Tũpa Ñehengagüer
mombehusar aico” ehiño tẽi vahe, anise que “aicua
Espíritu suindar mbahe” ehi vahe, iya rumo oicua tuprɨ co
aicuachía vahe imondo pẽu, ahe yande Yar porocuaita
resendar.
\v 38 Ahe ndoyapɨsaca potaise rumo che ñehe rese, iñehe
rese evocoiyase ndapeyapɨsacai chira.
\p
\v 39 Sese, che rɨvɨreta, peyemonguerẽhɨ catu Tũpa
suindar ñehesa icuaprɨ vahe mombehu ãgua peico. Ndiyai
rumo ndapeipotai ambuae ava upe ñehesa ndayaicuai vahe
pɨpe iñehe ãgua.
\v 40 Peyapora rumo opacatu mbahe ñepei-pei pe cuaita rupi
mbahe tuprɨ pɨpe.
\c 15
\s Cristo cuerayevɨ agüer
\p
\v 1 Che rɨvɨreta, che aipota peyemomahenduha acoi ñehesa
pɨ̃sɨrosa resendar pẽu mombehu vahecuer rese. Co ñehesa
niha peipɨsɨ. Ipɨpe sui avei niha peyemovɨracua peyese.
\v 2 Seroya pɨpe niha peñepɨsɨro peico peyemovɨracuase
sese. Ẽgüe ndapeyeise rumo, peroya tuprɨ tẽi.
\p
\v 3 Acoi ñehesa aipɨsɨ vahe, opa uca aicua pẽu. Esepia,
ahe avɨye catu vahe: Cristo omano yande angaipa repɨrã
Tũpa Ñehengagüer icuachiaprɨ rupi eté
\v 4 iyavei oñotɨ sehõgüer yuvɨreco. Ipare rumo,
imombosapɨsa arɨ pɨpe, ocuerayevɨ iri icuachiaprɨ rupi
eté avei.
\v 5 Ichui oyemboyecua Pedro upe. Ipare voi oyemboyecua
apóstol yuvɨrecoi vahe upe.
\v 6 Ichui oyemboyecua quiniento sui setá catu vahe
vɨroyasar upe. Evocoiyase oyoya guasu osepia yuvɨreco.
Setá vɨte rumo sepiasarer yuvɨrecove vɨte cũritei;
amove rumo ambuae opa omano yuvɨreco.
\v 7 Coiye oyemoporẽhɨ Santiago upe. Ipare opacatu
apóstol once yuvɨrecoi vahe upe.
\p
\v 8 Cheu avei ipa ité oyemboyecua cute, avɨye evocoiyase
che ipá oha vahe aico seroya ãgua.
\v 9 Esepia, che seco ɨvɨ cotɨ catu vahe opacatu ambuae
apóstol sui aico. Iyavei ndacheãroi eté apóstol che reco
ãgua viña. Esepia, che yɨpɨndar seroyasar aseca-seca
catu vahe mara-mara tẽi sereco ãgua.
\v 10 Che rumo apóstol ité aico. Esepia, Tũpa oyapo mbahe
avɨye vahe ité cheu; che rovasa oico. Evocoiyase che
recocuer osecuñaro ité sereco. Ichui che aporavɨquɨ catu
ité opacatu ambuae apóstol sui. Ndahei rumo cheyesui tẽi
ẽgüe ahe vichico, Tũpa rumo oporovasasa pɨpe secoi che
rupi.
\v 11 Ndapepɨhañemoñetai chira rumo acoi oporavɨquɨ
catu vahe rese tẽi. Co ñehesa Cristo recocuer resendar ore
oromombehu vahe rese rumo pepɨhañemoñeta catura. Esepia
niha, ahe peroya vahe ité peico.
\s Ava omano vahe cuerayevɨsa
\p
\v 12 Oromombehu ité niha Cristo cuerayevɨ agüer resendar
pẽu. Oime rumo amove pe pãhu pendar, “¿Mahera aipo
ocuerayevɨra omano vahe yuvɨreco viña?” ehiño
yuvɨreco.
\v 13 Ndocuerayevɨise ité rumo ava omano vahe viña,
Cristo avei evocoiyase ndocuerayevɨi chietera viña;
\v 14 iyavei Cristo ndocuerayevɨise viña, ore secocuer
oromombehu vahe evocoiyase ẽgüe ehi tẽi etera viña.
Iyavei pe yeroyasa Cristo rese ẽgüe ehi tẽi aveira viña.
\v 15 Acoi ẽgüe ehise ité rumo viña, ore avei evocoiyase
oroñeheño tẽi etera Tũpa resendar ñehesa rese oroico
viña. Esepia, “Tũpa Cristo ombogüerayevɨ” orohe ité
imombehu ava upe oroico. Ndocuerayevɨise ité rumo omano
vahe yuvɨreco viña, ahese Tũpa nombogüerayevɨi
chiaveira Cristo viña.
\v 16 Ẽgüe ehi eté, acoi omano vahe ndocuerayevɨise
yuvɨreco viña, Cristo avei evocoiyase ndocuerayevɨi
chietera viña;
\v 17 Tũpa rese pe yeroyasa evocoiyase ẽgüe ehi tẽi vahe
itera viña; angaipa pɨpe vɨteño tẽi evocoiyase pe
recocuer viña.
\v 18 Iyavei acoi ẽgüe ehise ité viña, evocoiyase omano
vahe Cristo reroyasar, ahe avei ocañɨ tẽira viña.
\v 19 Ndipoise yasãro vaherã Cristo suindar mbahe
yamanose, yande evocoiyase imbopaprɨ tẽi catu itera yaico
opacatu ambuae ava sui yuvɨreco viña.
\p
\v 20 Cristo rumo supi eté ocuerayevɨ omano vahe pãhu
sui; ahe rane yɨpɨndar ocuerayevɨ vahe.
\v 21 Esepia, ñepei ava rembiapo sui oime manosa yandeu.
Evocoiyase ñepei ava rembiapo sui avei yacuerayevɨra.
\v 22 Esepia, inungar acoi Adán rembiapo ai sui ava opacatu
omano yuvɨreco, ẽgüe ehi aveira Cristo rembiapo sui
opacatu ava sese yuvɨrecoi vahe vɨrecora tecovesa
yuvɨreco.
\v 23 Ñepei-pei yandeu imombehusa rupi; yɨpɨndar Cristo
ocuerayevɨ, ichui yande seroyasar yaico vahe yacuerayevɨ
aveira sese acoi ahe oyevɨse curi.
\v 24 Ahese oura arɨ ipa vahe cute. Yɨpɨndar rumo Cristo
omocañɨpara opacatu seco pĩrata ẽgüe ehi tẽi vahe.
Ipare omondora opovrɨ pendar Vu Tũpa upe.
\v 25 Ahe rane ité rumo opacatu oporocuaira oico acoi Tu
opase voi eté omondo opacatu yamotarẽhɨmbar ipovrɨve.
\v 26 Ahese ipa manosa opa itera.
\v 27 Esepia, Tũpa osecopɨ opacatu mbahe imondo ipovrɨve,
“Opacatu ité mbahe secopɨprɨ” ehise. Ndahei rumo Tu
Tũpa avei secoi ipovrɨve. Esepia, Tu ité opacatu mbahe
osecopɨ imondo ipovrɨve.
\v 28 Evocoiyase, opase mbahe imondosa ipovrɨve, ahe ae
evocoiyase oyemondora Vu Tũpa povrɨve. Tu evocoiyase
secoira ɨvate catu vahe opacatu mbahe sui.
\p
\v 29 Ndipoise omano vahe cuerayevɨ ãgua yuvɨreco viña,
¿mbahe rese pĩha evocoiyase omanose ava, amove chupe nara
tẽi ambuae oñeapiramo uca yuvɨreco? Esepia, omano vahe
ndocuerayevɨise yuvɨreco viña, ¿mahera ru evocoiyase ahe
ava oñeapiramo uca chupe yuvɨreco?
\v 30 Iyavei ore no, ¿mahera ru evocoiyase oroyemondora
mbahe tẽi upe arɨ rupi viña?
\v 31 Supi eté, che rɨvɨreta, arɨ yacatu avɨye che
amano vaherã opacatu co mbahe tẽi sui. Ahe pɨpeve avei
rumo che areco ité che vɨharetesa pe rese yande Yar
Jesucristo rese che recose.
\v 32 Oime mbɨa Efeso pendar mbahe tẽi eté oyapo
yuvɨreco cheu. Avɨye acoi mahembiar oñaro ai vahe rese
avava vahe vichico. Acoi omano vahe ndocuerayevɨise rumo
yuvɨreco viña, evocoiyase ichui ndipoi chietera mbahe
avɨye vahe cheu viña. Sese che ayapoño itera inungar ava
aipo ehi vahe yuvɨreco viña “yacaruño, yaɨhuño avei.
Esepia, ayihive yamanora” ehi vahe.
\p
\v 33 Peyembopa uca eme evocoi nungar ava upe peico. Supi
eté ñehesa aipo ehi vahe: “Ava naporai vahe pɨri
peicose, ahe evocoiyase vɨrovara pe reco tuprɨsa” ehi
vahe.
\v 34 Pepɨhañemoñeta tuprɨ iri, peyemboangaipa uca iri
eme. Esepia, amove pe pãhu pendar oime ndoicuai vahe ité
Tũpa yuvɨreco. Che aipo ahe ité pẽu ‘toyuvɨnochi che
ñehe osenduse yuvɨreco’ viya.
\s Yande retecuer cuerayevɨsa resendar
\p
\v 35 Avɨyeteramo pe pãhu pendar oimera oporandu vahe:
“¿Mara ehira pĩha omano vahe ocuerayevɨ irise yuvɨreco
coiye? ¿Mara ehi angahura pĩha setecuer ahese yuvɨreco?”
ehira yuvɨreco oyeupe.
\v 36 ¡Pe aipo peye-peye tẽi peico! Esepia, mbahe rãhɨi
yañotɨse, ituyu rane ité sorɨ ãgua.
\v 37 Yañotɨse mbahe, sãhɨi rane ité yañotɨ; ndahei
ihɨ opacatu reseve yañotɨ.
\v 38 Ipare rumo Tũpa omondo ahe mbahe rãhɨi upe ihɨguã
güemimbotar rupi, iyavei ambuae mbahe rãhɨi yacatu omondo
ihɨguã.
\v 39 Ndahoyoyai rumo que ñepei mbahe mitɨ hɨ ambuae
mbahe mitɨ hɨ rese. Ẽgüe yahe avei yande yaico vahe
ambuae ité yande rete mbahe mɨmba sui; vɨ̃rai rete ambuae
ité iyavei pira rete ambuae tẽi no.
\v 40 Ẽgüe ehi avei niha, oime ɨva pendar rete, ɨvɨve
ava yuvɨrecoi vahe rete avei no. Ɨva pendar rete
catuprɨgüer rumo ndahoyoyai eté ɨvɨ pɨpendar rete
rese.
\v 41 Arɨ rendɨgüer avei ndahoyoyai yasɨ rendɨgüer
rese, yasɨtata rendɨgüer rese avei. Ñepei yasɨtata
ambuae yasɨtata rese ndahoyoyai avei sendɨgüer yuvɨreco.
\p
\v 42 Ẽgüe ehi aveira niha omano vahe cuerayevɨsa;
yañotɨse sehõgüer, ahe ituyu vaherã. Ocuerayevɨse rumo
ndituyu iri chietera; apɨrẽhɨ vaherã ité secoira.
\v 43 Tehõgüer ñotɨmbrɨ nimomburusai vahe; coiye
ocuerayevɨse rumo, imboeteiprɨ ité secoi. Acoi ava
rehõgüer oñotɨ vahe yuvɨreco, nipirata iri eté oico,
coiye ocuerayevɨse rumo, ipĩrata itera.
\v 44 Supi eté, acoi ava rehõgüer ñotɨsa vahe, ahe co
ɨvɨ pɨpendar tẽi setecuer. Ocuerayevɨse rumo, setecuer
ɨva pendar secoira. Esepia, oime ité ɨvɨ pendar
setecuer, oime avei ɨva pendar setecuer.
\p
\v 45 Supi eté aipo ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe:
“Yɨpɨndar ava Adán serer vahe. Ahe sete upe ombou Tũpa
secove ãgua co ɨvɨ pɨpe” ehi. Ichui rumo ambuae ité
ipa Adán nungar ou vahe, ahe rumo vɨreco ité tecovesa
ɨva pendar ava upe imbou ãgua.
\v 46 Yɨpɨndar oime co ɨvɨ pɨpendar tecovesa. Ipare
rumo oime co tecovesa ɨva pendar yandeu.
\v 47 Ẽgüe ehi yɨpɨndar ava ɨvɨ sui yapoprɨ, ɨvɨ
rese nara ité icuaita oico; coiye catu ava ou vahe
evocoiyase ɨva pendar.
\v 48 Inungar yɨpɨndar ava ɨvɨ suindar, ẽgüe ehi avei
opacatu ava ɨvɨ suindar tecovesa rereco yuvɨreco. Iyavei
inungar Jesús ɨva suindar, ẽgüe ehi aveira opacatu ɨva
suindar tecovesa vɨreco vahe yuvɨreco.
\p
\v 49 Iyavei inungar cũritei Adán nungar tuprɨ yaico;
ẽgüe yahe aveira yande Jesucristo ɨva pendar nungar
tuprɨ yaico curi.
\p
\v 50 Che rɨvɨreta, co mbahe amombehu potami pẽu: acoi
ava upe güetecuer reseve, ndiyai eté seique ãgua ɨvave
Tũpa mborerecuasave. Esepia, co yande rete ocañɨ tẽi
vaherã, ndoipɨsɨi chira tecocuer apɨrẽhɨ vahe.
\v 51 Iya, peicua co mbahe oyecua ramo vahe: ndahei chira
opacatu yamano. Opacatu rumo yande rete avɨyeteramo tẽi
eté secuñarosapara.
\v 52 Mimbɨ moñehese voi yande resapɨhara inungar yande
resapiquɨ vahe, ẽgüe ehira secuñarosapa yande rete.
Aheseve avei omano vahe ocuerayevɨpara apɨrẽhɨ vaherã
ité yuvɨreco; yande evocoiyase nayamano vɨtei vahe,
opaño tẽira yande rete secuñarosa.
\v 53 Esepia, co yande rete ocañɨ tẽi vaherã, ahe yande
rete niha opara oñecuñaro apɨrẽhɨ vaherã yuvɨreco.
\v 54 Ẽgüe ehise yandeu, ahese ramo osupitɨra Tũpa ñehe
icuachiaprɨ pɨpe imombehuprɨ yandeu curi: “Manosa opara
imocañɨsa” ehi vahe.
\v 55 Iyavei aipo ehi: “Ndayasɨquɨye iri chira yande mano
ãgua. Esepia, manosa ndovɨreco iri chira oyeroyasa oyese
inungar acoi cau popiar opa vahe serocuasa ichui” ehi.
\v 56 Angaipa niha inungar mbahe popiar omoime vahe manosa
yandeu. Moisés porocuaita aracahendar evocoiyase ombou
pĩratasa angaipa upe angaipa aposar mocañɨ uca ãgua.
\v 57 Che rumo, “¡Avɨye ndeu!” ahe Tũpa upe. Esepia,
ahe ombou angaipa recopɨ ãgua yandeu yande Yar Jesucristo
rembiapo sui.
\p
\v 58 Sese, che rɨvɨreta, peico tuprɨño ité Cristo rese
iyavei peyemovɨracua opacatu mbahe tẽi upe; peporavɨquɨ
catuño yande Yar upendar mbahe rese peico. Esepia, peicua
niha yande Yar rese peicose, pe poravɨquɨsa ndahei ẽgüe
ehi tẽi vahe.
\c 16
\s Porerecosa Jesús reroyasar pɨ̃tɨvɨi ãgua resendar
\p
\v 1 Iyavei co guarepochi monuha ãgua iparaɨsu vahe Jesús
reroyasar upe nara, pe avei catu peyapo mbahe inungar che
amombehu Jesús reroyasar ɨvɨ Galacia rupindar upe.
\v 2 Domingu yacatu iya pe avei peipeha voimi guarepochi
peico pe poravɨquɨ reprɨ sui yapocatu ãgua. Eipeve che
yepotase, ndapeyemañeco iri chira guarepochi monuha ãgua
rese peico.
\v 3 Evocoiyase acoi ayepotase eipeve vicho, amondora ava pe
rembiporavo Jerusalén ve. Che ñehe icuachiaprɨ avei
amondora chupe guarepochi pe remimonuha reraso ãgua
yuvɨreco ahe pendar yuvɨrecoi vahe upe.
\v 4 Avɨyeteramo, iyase cheu, che avei asora aheve.
Evocoiyase ahe yuvɨrasora che rupi.
\s Pablo ipɨhañemoñeta oguata ãgua rese
\p
\v 5 Che sose, asora ɨvɨ Macedonia rupi, ipare asora pe
repia Corinto ve.
\v 6 Avɨyeteramo apɨta pucumira pe pɨri, anise
avɨyeteramo pe pɨrive ité mbahe porañehɨ che
mombɨtañora. Ipare pe che pɨ̃tɨvɨiñomira peye eipeve
sui ambuae tecuave che so ãgua rese.
\v 7 Ndaipotai che opoepia raimi tẽi eipeve vicho. Yande
Yar rumo oipotase, aico pucu itera pe pɨri.
\v 8 Che rumo cũritei apɨtaño vɨtera cohave Efeso ve,
asepia ranera Pentecostés pieta.
\v 9 Esepia, oime ité yande Yar upe che poravɨquɨsa
avɨye vahe ité cohave, yepe setá iteanga ava che
amotarẽhɨmbar yuvɨrecoi viña.
\p
\v 10 Acoi Timoteo oyepotase oso pe pɨri, taseco tuprɨño
ité pe pãhuve. Esepia, ahe avei oporavɨquɨ yande Yar upe
nara oico che nungar.
\v 11 Tipo eme ñepei yepe sepia potaẽhɨsar yuvɨreco, iya
rumo peipɨ̃tɨvɨi catura che pɨri iyepota tuprɨ ãgua
rese. Esepia, che iyavei ambuae Jesús reroyasar rese
orosãro ité iyepota ãgua oroico.
\p
\v 12 Yande rɨvrɨ Apolos upe, “Eso ambuae Jesús
reroyasar pɨri Corinto ve” ahe tẽi. Cũritei rumo
niquerẽhɨi oso pe repia; iyase chupe, ahese osora pe
pɨri.
\s Pablo mahenduhasa ipa vahe
\p
\v 13 Pemahemoha peyese; peyemovɨracua avei Jesús rese pe
yeroyasa pɨpe. Peñemosaño catu pe cuaita upe. Peicoveño
itera Tũpa pĩratasa pɨpe.
\v 14 Opacatu mbahe peyapo pota vahe, peyapora pe
poroaɨsusa pɨpe ité.
\p
\v 15 Che rɨvɨreta, pe peicua Estéfanas opacatu güẽta
pendar reseve, ahe ranei yɨpɨndar ɨvɨ Acaya rupi vɨroya
vahe ñehesa yande Yar resendar yuvɨreco. Oyemondo avei
ambuae Jesús reroyasar rese hañeco tuprɨ ãgua yuvɨreco
no.
\v 16 Evocoiyase che aipota peyemboyeroyara evocoi nungar
ava rese iyavei opacatu ambuae yande Yar upe oporavɨquɨ
vahe rese avei.
\p
\v 17 Pe pãhu pendar Estéfanas, Fortunato iyavei Acaico
cohave oyepotase che mbovɨha yuvɨreco. Esepia, ahe oyapo
ité pe ndapeicatu tuprɨi vahe apo yuvɨreco.
\v 18 Ahe che monguerẽhɨ catu yuvɨreco, ẽgüe ehi avei
revo pẽu no. Pemboeteira evocoi nungar ava peico.
\p
\v 19 Jesús reroyasar Asia pendar opacatu ombou
omahenduhasa yuvɨreco pẽu. Aquila, Priscila avei
imahenduhá iteanga yuvɨreco pe rese iyavei opacatu ambuae
ava oñemonuha vahe ahe sẽtave yuvɨreco, ahe avei ombou
omahenduhasa yande Yar rer pɨpe yuvɨreco pẽu.
\v 20 Opacatu Jesús reroyasar coha pendar avei omondo
omahenduhasa yuvɨreco pẽu. Peyeovaupɨte catu pe reco
maranehɨsa pɨpe ahe mahenduhasa mombehu peyeupe pe
vɨharetesave.
\p
\v 21 Che Pablo, che po pɨpe ité aicuachía co che
mahenduhasa imondo pẽu.
\p
\v 22 Acoi ava ndosaɨsui vahe yande Yar Jesucristo, ahe
tocañɨ mbahe tẽi pɨpe. ¡Toyevɨ pɨhaivi voi yande Yar
ou!
\p
\v 23 Yande Yar Jesucristo tape rovasa ité yepi.
\v 24 Pẽu opacatu amondo che poroaɨsusa opacatu Jesucristo
rese yande recosa pɨpe. Aipo rupive che ñehesa pẽu.
 
 
