\id 2CO Guarayu [gyr] Bolivia - 2011 bd
\h 2 CORINTIOS
\toc1 2 Corintios
\toc2 2 Co
\mt2 IMOÑUVƗRIOSA PABLO REMBICUACHIA CORINTO PENDAR UPE
\mt CORINTIOS
\c 1
\s Pablo mahenduhasa Jesús reroyasar Corinto pendar upe
\p
\v 1 Avɨrave, opacatu Jesús reroyasareta Corinto pendar peico vahe, pe Tũpa reroyasar ɨvɨ Acaya rupindar avei. Che Pablo, Tũpa remimbotar rupi Jesucristo apóstol aico. Aicuachía che ñehe pẽu. Co yande rɨvrɨ Timoteo avei omondo omahenduhasa pẽu.
\v 2 Tapeipɨsɨ catu yande Ru Tũpa, yande Yar Jesucristo porovasasa avei pe reco tuprɨ ãgua.
\s Pablo paraɨsu agüer resendar
\p
\v 3 Yamboeteiño itera yande Ru Tũpa. Ahe niha yande Yar Jesucristo Ru secoi, ahe yande paraɨsuereco vahe iyavei ombou vahe yande mbovɨha ãgua yepi.
\v 4 Ahe niha yande mbovɨhaño opacatu yande paraɨsusa pɨpe, yande avei evocoiyase yaicatura ava iparaɨsu vahe mbovɨha ãgua yuvɨreco. Ẽgüe ehi eté Tũpa imbou vɨhasa yandeu, ahe avei yande yamondora yuvɨreco chupe.
\v 5 Esepia, inungar Cristo imombaraɨsuprɨ secoi, ẽgüe yahe aveira imombaraɨsuprɨ yaico yaicose sese. Cristo sui avei rumo oime itera vɨhasa yandeu.
\v 6 Ore paraɨsu pe mbovɨha ãgua ‘toñepɨsɨro yuvɨreco’ ore yapave. Iyavei Tũpa ore mbovɨha pe mbovɨha ãgua avei. Supi evocoiyase pe peñemosañora mbegüe rupi ore paraɨsu agüer nungar tuprɨ pe recose.
\v 7 Ore oroyeroya ité Tũpa pe pɨ̃tɨvɨi ãgua rese. Esepia, oroicua ore paraɨsu agüer nungar tuprɨ peico, ẽgüe peye avei peipɨsɨ ore vɨhasa Tũpa suindar.
\p
\v 8 Che rɨvɨreta, opomomahenduha pota mara orohe oroico ɨvɨ Asia rupi. Ore recoãhasa yavai vahe ité oime aheve oreu. Ndoroicatu iri eté oroñemosa ore pĩrataẽhɨse chupe, seni orepɨhañemoñeta: “Yamanoño itera co mbahe-mbahe tẽi pɨpe” orohe viña.
\v 9 Supi eté oromoha ore cañɨ tẽi ãgua viña, ẽgüe ehi rumo oreu oroyeroya catu ãgua Tũpa rese, ndahei oreyese tẽi. Esepia, ahe oporombogüerayevɨ vahe secoi.
\v 10 Ahe niha ore repɨ ore mano rãgüer sui, ore repɨ aveira curi evocoi nungar mbahe tẽi sui. Supi eté oroyeroya vɨteño ité sese. Ahe ité niha ore repɨ vɨteño itera mbahe-mbahe tẽi sui,
\v 11 pe ore pɨ̃tɨvɨise peye pe yeroquɨ pɨpe. Ahese setá, “Avɨye ndeu” ehira yuvɨreco Tũpa oporopɨ̃tɨvɨisa ombou vahe rese oreu setá yeroquɨsa sui.
\s Mbahe sui Pablo ndosoi Corinto ve
\p
\v 12 Oime mbahe ore mbovɨharete vahe: ore pɨha pɨpe ité oroicua oroico tuprɨ Tũpa suindar ore reco catuprɨsa pɨpe, ore pɨhañemoñeta tuprɨsa pɨpe avei co ɨvɨ pɨpendar ava rembiepiave, pe rembiepiave avei eté. Tũpa porovasasa pɨpe niha ẽgüe orohe, ndahei ava co ɨvɨ pɨpendar mbahecuasa pɨpe tẽi.
\v 13-14 Esepia, che ñehe aicuachía vahe imondo pẽu, aicuachiá ñepei reseve pe yeroquɨ tuprɨ ãgua, pe senducua tuprɨ ãgua avei no. Iyavei ore cua revo chĩhi peye cute. Acoi yande Yar Jesús yevɨse curi, ahese peyembovɨhara ore rese, inungar ore oroyembovɨhara pe rese.
\p
\v 15-16 Sese yɨpɨndar supi eté che pɨhañemoñeta aso vaherã ñuvɨrío yupagüer pe repia, pe mbovɨha catu ãgua viña. Ẽgüe ahe ité, che pɨhañemoñeta pe pɨri rane che so ãgua che guatasa rupi Macedonia ve. Ichui ayevɨ pota iri pe pɨri viña, ipare pe che pɨ̃tɨvɨimira peye ɨvɨ Judea rupi che so ãgua rese viña.
\v 17 Ndachepɨhañemoñeta voiño tẽi che so ãgua, ndahei iporombopa serai vahe aico “che co mbahe ayapora” ehi tẽi vahe, ipare rumo nomboavɨyei eté.
\v 18 Tũpa rumo oicua ore ndahei, “Avɨye” ore he voisa pẽu, ahe pɨpeve avei, “Aní” ore hesa.
\v 19 Esepia, Tũpa Rahɨr Jesucristo avei ñepei reseve vahe ité yayeroyá vahe sese. Ahe secocuer niha oromombehu oroico pẽu, che, Silvano, Timoteo avei.
\v 20 Esepia, opacatu Tũpa remimombehugüer imboavɨyesa sese. Sese niha serer pɨpe, “Ẽgüe tehi” yahe Tũpa upe imboeteisave.
\v 21 Tũpa niha opacatu yande momirata seseño ité yande reco ãgua, yande poravo avei.
\v 22 Güerer omondo yande rese ‘cheu nara’ oyapave. Ombou avei oEspíritu yande pɨha pɨpe ‘ipɨpe toicua che remimombehugüer rupi tuprɨ ité mbahe amondora chupe yuvɨreco curi’ oyapave.
\p
\v 23 Tũpa niha oicua acoi ndayevɨise Corinto ve pe pɨri, ẽgüe ahe pẽu mbahe avɨye ãgua rese.
\v 24 Ndahei opocuai pota mbahe pe rembieroyarã rese. Esepia, pe Tũpa rese pe yeroyasa pɨpe peyemovɨracuaño ité Cristo rese. Ore rumo oroipota pe pɨ̃tɨvɨisa pe yembovɨha ãgua.
\c 2
\p
\v 1-2 Co rese ndaso catu iri pe pɨri. Esepia, che aso
irise pe pɨri ndopombovɨha catui chira viña, ¿ava vo
evocoiyase che mbovɨhara viña? Pe ité niha che
mbovɨhasar peico.
\v 3 Sese che aicuachía ñehesa ipĩrata vahe pẽu cuese.
Esepia, ndaipotai eipeve che sose, che mbovɨhaẽhɨ ãgua
peye. Pe rumo iya ité che mbovɨha catura peye viña. Che
ayeroya ité opacatu pe rese avɨharetese, pe avei
evocoiyase opacatu pevɨharetera che rese.
\v 4 Supi eté che aicuachiase che ñehe pẽu, che ae
ayepɨhamboasɨ ité, ayaseho avei. Esepia, aicuachía vahe
pẽu ndahei pe mbovɨhaẽhɨ ãgua, che rumo aicuachía
‘toicua che guaɨsu eteprɨsa yuvɨreco’ che yapave pẽu.
\s Oime ñerosa ava upe mbahe sembiavɨ rese
\p
\v 5 Acoi yande rɨvrɨ omoime uca vahe vɨharẽhɨsa co
mbahe tẽi apo pɨpe, ndahei che güeraño ndache mbovɨhai,
pe avei rumo seni opacatu ẽgüe peye. Che, “Seni” aipo
ahe ité pẽu. Esepia, ndaipotai che ñehe rasɨ ãgua.
\v 6 Co mbɨa upe setá mbahe peiporara uca ité, evocoi
rupive iya ẽgüe peye chupe.
\v 7 Co suive ité rumo peñerora chupe, peipɨ̃tɨvɨi
aveira. Esepia, avɨyeteramo ovɨharẽhɨsa pɨpe
oyemocañɨ tẽira.
\v 8 Sese cũritei opomonguerẽhɨ ité pe mboyecua iri
ãgua pe poroaɨsusa chupe.
\v 9 Cuese ambuae che ñehe aicuachía co che pe mbohesa
resendar pẽu pe recoãha ãgua, “¿Oyapo itera pĩha che
remimombehu yuvɨreco?” ahe pẽu.
\v 10 Cũritei cheñero avei que ava upe peñero vahecuer
upe. Esepia, oimese que mbahe rese che ñero ãgua, Cristo
rovaque ẽgüe ahe pe raɨsusave
\v 11 Caruguar yande mbopaẽhɨ ãgua. Esepia, yande yaicua
tuprɨ ité iporombopasa.
\s Tecua Troas ve Pablo nombohe catui opɨhañemoñetasa
\p
\v 12 Ayepotase tecua Troas ve Cristo recocuer mombehu
ãgua, oime ité yande Yar upe nara aheve che poravɨquɨ
ãgua viña.
\v 13 Nambohe catui rumo che pɨhañemoñetasa. Esepia,
ndasepiai eté yande rɨvrɨ Tito. Sese, che, “Avɨye” ahe
pare ava Troas pendar upe, asoño ɨvɨ Macedonia rupi.
\s Cristo rese yaicose, yaicatu mbahe tẽi recopɨ
\p
\v 14 Avɨye yande Ru Tũpa upe. Esepia, yande Cristo rese
yaico vahe yande renose oamotarẽhɨmbar povrɨ sui opacatu
ava rembiepiave iyavei yande recocuer sui opacatu ava upe
oicua uca güecocuer inungar mbahe sɨ̃acua vahe yasẽtu
vahe opacatu rupi.
\v 15 Esepia, inungar itaɨsɨ sɨ̃acua vahe opacatu rupi,
ẽgüe yahe avei yande Tũpa upe Cristo yande reropovẽhese
yaico ava ipɨ̃sɨropɨrã upe, ava ocañɨ tẽi vaherã upe
avei.
\v 16 Ahe ava ocañɨ tẽi vaherã upe evocoi ñehesa yaru
vahe inungar cañɨ tẽisa resendar; ava ipɨ̃sɨropɨrã
yuvɨrecoi vahe upe rumo evocoi ñehesa ombou tecovesa.
Yande ae tẽi rumo ndayaicatui evocoi nungar mbahe apo.
\v 17 Ore rumo ndahei setá ambuae ava nungar tẽi oroico.
Esepia, oromombehuse Tũpa Ñehengagüer, ndahei mbahe
pɨsɨ ãgua tẽi rese ẽgüe orohe, ore rumo ore
pɨhañemoñeta tuprɨsa pɨpe oromombehu co ñehesa Tũpa
rovaque Cristo rese ore recosa pɨpe. Esepia niha, ore
semimondo oroico.
\c 3
\s Ñehesa Tũpa remimbotar ipɨasu vahe resendar
\p
\v 1 Ore aipo orohese, avɨyeteramo pẽu ndoyavɨi
oroyeecomboɨvate ai pota iri viña, ẽgüe ndorohei rumo
iyavei ndorosecai icuachía ãgua ava ñehesa avɨye vahe
ore recocuer resendar oromondo vaherã pẽu. Ndorosecai avei
aipo nungar cuachiar pe suindar, inungar co ambuae oyapo
vahe yuvɨreco yepi.
\v 2 Esepia, pe ité inungar ore rembicuachía ore recocuer
resendar ore oroipota vahe, ẽgüe peye peico ore pɨha
pɨpe. Esepia, opacatu ava pe reco tuprɨ repiase, oicua ore
poravɨquɨ tuprɨsa pe pãhuve yuvɨreco.
\v 3 Pe niha pemboyecua pe reco tuprɨ pɨpe ore rembiapo
Cristo porocuaita pɨpe pe pãhuve. Sese pe inungar Cristo
rembicuachía avɨye vahe oromondo vahe ava upe, ahe rumo
ndahei tinta pɨpe ité icuachiaprɨ itape rese, Espíritu
Tũpa oicove vahe suindar pɨpe rumo yapoprɨ ava pɨha
pɨpe.
\p
\v 4 Oroyeroya ité co rese Tũpa rese ore yeroyasa pɨpe.
Cristo niha ẽgüe ehi oreu.
\v 5 Ndahei oreyesui tẽi oroicatu co mbahe apo. Tũpa rumo
ombou oreu opacatu co mbahe apo ãgua.
\v 6 Ahe niha ombou opĩratasa oreu güemimbotar ipɨasu
vahe rese poravɨquɨ ãgua, ndahei Moisés
rembicuachiagüer rupi oroporavɨquɨ. Esepia, ahe
imboavɨyeẽhɨsa pɨpe yamano tẽira viña. Ahe rumo
Espíritu Tũpa suindar pɨpe oroporavɨquɨ. Esepia, ahe
ombou tecovesa yandeu.
\p
\v 7 Co Moisés recosendar porocuaita icuachiasa ité itape
rese, iyavei Tũpa reco porañetesa pɨpe ou. Israelita
evocoiyase Moisés rova rese nomahe catui eté yuvɨreco.
Esepia, sendɨ́ iteanga, yepe sendɨgüer ogüe mbegüeño
oso viña. Ahe Moisés recosendar porocuaita ava upe manosa
tẽi güeru vahe iporañete ai eté yɨpɨndar oico viña.
\v 8 ¡Cũritei rumo iporañeté catu ité ñehesa Tũpa
remimbotar ipɨasu vahe resendar Espíritu Santo ombou vahe
yandeu!
\v 9 Supi eté yepe iporañete ai eté Moisés porocuaita
acoi güeru vahe manosa yandeu viña, ¡co ñehesa ipɨasu
vahe rumo yande reco moingatu vahe iporañete catu ité
ichui!
\v 10 Esepia, co yɨpɨndar porañete vahe ndahoyoyai
ñehesa cũriteindar porañete catu vahe rese.
\v 11 Acoi mborocuaita yɨpɨndar ndipocopɨimi vahe
vɨrecose Tũpa reco porañetesa, co ñehesa pɨasu ipocopɨ
vahe rumo iporañete catu itera ichui.
\p
\v 12 Ore oroyeroya ité co ñehesa ipocopɨ vahe rese. Sese
oroñehe ava upe ore sɨquɨyeẽhɨsa pɨpe ité.
\v 13 Ore rumo ndahei Moisés nungar oroico. Esepia, ahe
oyovapɨ turucuar pɨpe omu israelita sui güepiaẽhɨ ãgua
ndogüe vɨteise sendɨgüer ichui aracahe.
\v 14 Ẽgüe ehi ahe ndosenducua ucai eté ndoyavɨi
sovapɨsa vɨte vahe cũritei, ẽgüe ehi vɨte oyeroquɨse
Moisés porocuaita icuachiaprɨ yɨpɨndar vahe pɨpe
yuvɨreco. Ñomiprɨ vahe nungar tẽi chupe ahe
senducuaẽhɨ pɨpe. Esepia, Cristo güeraño ité oicatu
sovapɨsa nungar rerocua ichui senducua uca ãgua chupe.
\v 15 Ẽgüe ehi vɨte cũritei, senducuaẽhɨ pɨpe Moisés
porocuaita pɨpe oyeroquɨ vɨteño tẽi eté yuvɨreco
inungar sovapɨsa vɨte vahe.
\v 16 Supi eté que ava oyevɨse yande Yar upe, ahese ramo
serocuasa sovapɨsa nungar ichui senducua tuprɨ ãgua.
\v 17 Esepia niha, yande Yar Espíritu secoi. Ahe Espíritu
ava rese secoise, ndahe iri mbiguai nungar yuvɨrecoi.
\v 18 Sese opacatu yande ndahei Moisés oyeovapɨ vahe
nungar yaico Tũpa porañetesa sendɨyai vahe repiaẽhɨ
ãgua. Yande rumo inungar yepiasa yamboyecua ité yande Yar
porañetesa sendɨyai vahe ava upe yaico. Yaico catuño ité
yande Yar Cristo nungar arɨ yacatu rupi yepi. Esepia,
ẽgüe yahese, yareco catu-catu iri seco porañetesa
yandeyese. Yande Yar rumo acoi Espíritu secoi vahe ẽgüe
ehi yandeu.
\c 4
\p
\v 1 Sese, “Ndorequerẽhɨ iri” ndorohei eté. Esepia,
Tũpa ore poravo ore paraɨsuerecosa pɨpe ore poravɨquɨ
ãgua co ñehesa rese.
\v 2 Ore rumo oroseyapa opacatu mbahe tẽi ore chĩ aisa,
ndoromboyecuai vahe avei ore pɨha pɨpe sui;
ndoroporombopa-mbopa tẽi iyavei Tũpa Ñehengagüer
ndorosecuñaro-ñaro tẽi. Ore rumo oroñehe tuprɨ mbahe
supi tuprɨ vahe rese güeraño. Ẽgüe orohe opacatu ava
upe Tũpa rovai ‘Supi eté, tehi yuvɨreco opɨha pɨpe’ ore
yapave.
\v 3 Yavaise co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar ore remimombehu
renducua ãgua, ahe ẽgüe ehi ava ocañɨ tẽi vaherã upe.
Ahe avɨye oyeovapɨ vɨte vahe.
\v 4 Esepia, supi eté caruguar rerecuar inungar
nomboesapɨsoi vahe ahe ava yuvɨreco, sese ndosenducua ucai
chupe ‘tovɨroya eme ñehesa Poropɨ̃sɨrosar Cristo
resendar porañete vahe’ oyapave. Ahe niha Tũpa recocuer
mboyecuasar secoi.
\v 5 Esepia, oromombehuse ñehesa pẽu, ndahei oreyese tẽi.
Ore rumo, “Jesucristo yande Yar secoi” orohe oroico. Ore
evocoiyase mbiguai nungar tẽi oroico pẽu Jesús
raɨsupave.
\v 6 Esepia, Tũpa aipo ehi aracahe: “Toime tesapesa
pɨ̃tumimbi vahe resape ãgua” ehi. Ahe avei osesape uca
yande pɨha pɨpe ‘ipɨpe toicua che porañetesa che Rahɨr
Cristo recocuer rese oime vahe yuvɨreco’ oya.
\s Yaicora Cristo rese yande yeroyasa pɨpe ité
\p
\v 7 Co tesapesa nungar porañete vahe Tũpa suindar rumo
yareco yande retecuer pɨpe, inungar-ra que mbahe sepɨrusu
vahe yapocatuprɨ ɨvɨ mbahemoinda ndipocopɨi vahe pɨpe
tẽi viña. Ipɨpe toicua opacatu ava yuvɨreco co pĩratasa
Tũpa suindar, ndahei oreyesuindar tẽi.
\v 8 Yepe mbahe-mbahe tẽi oime opacatu rupi oreu viña,
oimeño ité rumo ore sẽ ãgua ichui. Yepe
orepɨhañemoñeta-ñeta tẽi mbahe rese, yande Yar rese ore
pɨhañemoñetasa rumo ndoromocañɨi eté oreyesui.
\v 9 Yepe ore reca-reca catu tẽi ore amotarẽhɨmbar
yuvɨreco viña, Tũpa rumo ndore reyai eté; iyavei yepe
ore reitɨ ore recopɨ ãgua yuvɨreco viña, aní eté
rumo.
\v 10 Opacatu ore guatasa rupi rumo orovɨrecoño ité
Jesús mara-mara tẽi sereco agüer ore mano ãgua oreyese,
“Toyecua avei secocuer ore rese” ore hesave.
\v 11 Esepia, ore recove vɨteseve imboguaiprɨ oroico ore
mano ãgua Jesús rese. Ẽgüe orohe secocuer mboyecua ãgua
ore retecuer ndipocopɨi vahe rese.
\v 12 Evocoiyase co ñehesa mombehu pɨpe ore manosa ore
ropeña, ipɨpe sui rumo pesopeña tecovesa apɨrẽhɨ vahe
peico seroyasa pɨpe.
\p
\v 13 Icuachiaprɨ aracahendar pɨpe niha aipo ehi:
“Ayeroya ité Tũpa rese, ipɨpe sui añehe” ehi; ẽgüe
orohe avei ore, sese oroyeroya ité, ichui oroñehe.
\v 14 Esepia, yaicua niha acoi Tũpa yande Yar Jesús
ombogüerayevɨ vahe, yande mbogüerayevɨ aveira supive.
Ipare oyoya guasu pe reseve oyeɨpɨve yande rerecora.
\v 15 Co opacatu mbahe tẽi oime vahe oreu, pẽu mbahe
avɨye ãgua rese niha ‘tovɨreco catu Tũpa porovasasa
yuvɨreco; ipɨpe sui, Avɨye ndeu, tehi setá catu ava
imboeteisave yuvɨreco chupe’ ore yapave.
\p
\v 16 Sese orequerẽhɨño ité mbahe apo oroico pẽu. Yepe
ore rete ocañɨ pota tẽi viña, ore recocuer rumo Tũpa
ombopɨasu-asuño ité arɨ yacatu rupi.
\v 17 Esepia, co mbahe oroiporara vahe co ɨvɨ pɨpe, ahe
ẽgüe ehi raimi tẽi vahe, ipare rumo opañora; ahe ichui
rumo oimera mbahe tuprɨ ɨvate catu vahe oreu ɨvave
apɨrẽhɨ orovɨreco vaherã.
\v 18 Sese ore ndorepɨhañemoñeta atɨi chira co ɨvɨ
pɨpendar mbahe rese; ore rumo orepɨhañemoñeta mbahe ɨva
pendar ndayasepiai vahe rese. Esepia, co mbahe yasepia vahe,
ahe ẽgüe ehi raimi tẽi vahe; co mbahe rumo ndayasepiai
vahe, apɨrẽhɨ vaherã ité.
\c 5
\p
\v 1 Yaicua niha yande retecuer ndipocopɨi vahe, inungar
oɨ ndipocopɨi vahe avei. Sese imocañɨsase, avɨyeño.
Esepia, Tũpa opa omoingatu ambuae yande rete ndopai vahe
ɨvave yandeu. Ndahei ahe ava rembiapo tẽi.
\v 2 Supi eté yaicove vɨtese co yande rete ndipocopɨi
vahe rese, yande poãsesa pɨpe yaipota ité yande rete ɨva
pendar.
\v 3 Aheve yande rete ipɨasu vahe yarecose, ahese ndahei
chira yande hã nani tuprɨ vahe nungar yuvɨrecoira.
\v 4 Ẽgüe ehi eté yande retecuer pɨpe vɨte yaicose,
yande poãse yande vɨharẽhɨsa pɨpe. Esepia, ndayaipotai
yande hã nani tuprɨ vahe nungar seco ãgua, yande rumo
yaipota yande retecuer ipɨasu vahe, ndopai vahe.
Evocoiyase, “Tocañɨpa co mbahe ocañɨ tẽi vaherã yande
resendar tecovesa pɨasu, ndopai vahe rereco ãgua” yahe.
\v 5 Tũpa niha yande apo ‘na tehi yuvɨreco’ oyapave, ombou
avei oEspíritu Santo yandeu ‘ipɨpe toicua opacatu
yuvɨreco che amondo aveira co opacatu tecocuer ipɨasu vahe
chupe’ oya.
\p
\v 6 Sese niha yayeroyaño ité yepi; iyavei yaicuaño yande
yaicove vɨtese yande rete rese, ndayaico vɨtei eté ɨvave
yande Yar pɨri.
\v 7 Esepia, cũritei yande Yar rese yeroyasa pɨpe ité
yaguata, ndahei mbahe yande rembiepia pɨpe.
\v 8 Yande rumo yayeroyaño ité sese, iyavei yaipota ité
yande retecuer reya ãgua yande Yar pɨri yande so ãgua
ɨvave.
\v 9 Sese yaseca yande Yar mbovɨha ãgua yepi, que yaicove
vɨtese yande rete rese, anise que yasẽse ichui.
\v 10 Esepia, yande opacatu yañecuavẽhera Cristo rovai
iporandusave yaipɨsɨ vaherã ñepei-pei mbahe yande
rembiapocuer rupi mbahe avɨye vahe, anise que mbahe naporai
vahe yande rete rese yaico vɨtese.
\s Ñehesa yande reco moingatusa resendar
\p
\v 11 Ore niha oroicua yande Yar sui ore sɨquɨye ãgua
imboyeroyasave. Sese orosãha ava pɨhañemoñeta rerova
Tũpa rese ipɨhañemoñeta ãgua yuvɨreco. Tũpa niha ore
cua tuprɨ, tapeicua avei ru ore recocuer.
\v 12 Ndoroñehei pẽu ore yemboɨvate ai ãgua tẽi. Ore
rumo oroñehe pẽu ‘tovɨharete catu ore rese yuvɨreco’ ore
yapave. Ipɨpe sui peicatura ava güembiepia rese tẽi
oyemboɨvate ai vahe upe iñehe mboyevɨ ãgua. Esepia, ahe
ndahei ava pɨha pɨpendar rese oyembovɨha yuvɨreco.
\v 13 Ndayaracuai vahe nungar ore rerecose amove pe pãhu
pendar yuvɨreco. Tũpa upe rumo ẽgüe orohe oroico.
Yaracua vahe nungar rumo, ore rerecose peye, pẽu mbahe
avɨye ãgua rese ẽgüe orohe.
\v 14 Cristo poroaɨsusa, ahe ité ore reroguata catu.
Esepia, supi eté ahe omano opacatu ava repɨrã, ipɨpe sui
yaicua opacatu ava ocañɨ tẽi vaherã yuvɨreco viña.
\v 15 Cristo niha omano opacatu yande repɨrã. Yande
yaicove vɨte vahe evocoiyase ndahe iri yandeyeupe nara tẽi
yaico; yande rumo yaico chupe nara ité. Esepia, ahe omano,
ocuerayevɨ yande rese.
\v 16 Sese, iya ité oreu ore pɨhañemoñetaẽhɨ iri ãgua
que ava rese, ava tẽi pɨhañemoñetasa rupi. Yepe
yɨpɨndar inungar ava ɨvɨ pɨpendar tẽi ẽgüe orohe ore
Cristo rese ore pɨhañemoñeta oroico viña, cũritei rumo
ẽgüe ndorohe iri orepɨhañemoñeta sese.
\v 17 Evocoiyase acoi ava Cristo rese ité secoi vahe, ahe
secocuer ipɨasu vahe ité; ndipo iri eté secocuerai
yɨpɨndar vahe sese. Opacatu ité oyembopɨasu iri.
\p
\v 18 Co mbahe opacatu Tũpa oyapo yandeu, ahe niha Cristo
rembiapo sui yande recocuer moingatu oyeupe nara. Ipare oreu
avei ombou co ñehesa mombehu ãgua ambuae ava upe secocuer
moingatu ãgua avei.
\v 19 Aipo oyapave aipo ehi: Tũpa ombou Guahɨr Cristo co
ɨvɨ pɨpe ava recocuer moingatu ãgua ‘toyevɨ cheu’ oya;
ipɨpe sui avei ahe ava angaipagüer omocañɨ yuvɨreco
ichui. Ore evocoiyase ore cuai ahe ñehesa ava recocuer
moingatusa resendar mombehu ãgua ava upe.
\v 20 Ore evocoiyase Cristo porocuaita rupi oroñehe vahe
oroico, inungar Tũpa ité oñehera pẽu viña. Sese,
“Peyevɨ Tũpa upe, ahe pe recocuer moingatura oyeupe
nara” orohe Cristo rer pɨpe pẽu.
\v 21 Yepe Cristo ndoyapoi eté angaipa, Tũpa rumo vɨreco
uca angaipa viyar nungar yande repɨrã yande reco ɨ̃vi
ãgua Cristo rupi yande guatase.
\c 6
\p
\v 1 Ore pe mboetasa co Tũpa upendar mboravɨquɨ resendar
ore recosa pɨpe: “Peicua catu, pemocañɨ tẽi rene Tũpa
porovasasa peipɨsɨ vahe” orohe pẽu.
\v 2 Esepia, Tũpa aipo ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe:
\q “Acoi arɨ avɨye vahe pɨpe niha che asendu pe
yeruresa; iyavei ahe arɨ poropɨ̃sɨrosa pɨpe
opopɨ̃tɨvɨi” ehi.
\m ¡Ahe arɨ oyepota cute! iyavei oime ité cũritei
ñepɨsɨrosa.
\p
\v 3 Ore niha ndoromboyecuai ore reco ai ava pãhuve.
Esepia, ndoroipotai que ava Tũpa upe ore poravɨquɨsa rese
iñehe rai ãgua yuvɨreco.
\v 4 Ore rumo oromboyecua ité Tũpa rembiguai ore recosa.
Esepia, ore reco mbegüesa pɨpe oroñemosaño mbahe-mbahe
tẽi upe yepe ipane mbahe oreu viña, iyavei mbahe yavaise;
\v 5 ẽgüe orohe avei ore nupa-nupase, ore roquendase avei
iyavei omonguerẽhɨse ava rehɨi ore amotarẽhɨ ãgua
yuvɨreco. Oroyapo avei mboravɨquɨ ipĩrata vahe; amove
ndoroquei eté, setá rupi ndorerɨepoi tẽi avei.
\v 6 Oromboyecua avei ore reco maranehɨsa, ore mbahecuasa
supi eté vahe, ore reco mbegüe tuprɨsa, yeaɨsusa
orovɨreco avei no. Ẽgüe orohe ité niha Espíritu Santo
pĩratasa pɨpe, ore poroaɨsusa supi eté vahe pɨpe avei.
\v 7 Ore remimombehu supi eté vahe pɨpe iyavei Tũpa
pĩratasa pɨpe avei oroico. Ore niha ore reco tuprɨ pɨpe
orosecopɨ mbahe-mbahe tẽi. Ipɨpe avei oroyoepɨ.
\v 8 Amove ava ore mboetei ai, amove rumo oñemoɨro
yuvɨreco oreu; amove avei oñehe tuprɨ ai ore rese
yuvɨreco, ipare rumo iñehe-ñehe tẽi ore rese yuvɨreco
yepi no. Iyavei amove oporombopa tẽi vahe nungar ore rereco
yuvɨreco, yepe oromombehu tẽi mbahe supi eté vahe viña.
\v 9 Amove ndicuasai vahe nungar tẽi ore rereco yuvɨreco,
icuaprɨ ité tie oroico viña; amove ore yuca seni
yuvɨreco, oroicoveño ité rumo; iyavei amove ore
mombaraɨsusa catu tẽi, ndore yucai eté rumo ipɨpe
yuvɨreco.
\v 10 Amove ndoyavɨi ndorovɨhai vahe yuvɨreco chupe, ore
rumo orovɨhaño ité yepi; iyavei yepe ndoyavɨi iparaɨsu
vahe oroico viña, ore rumo oromondo catuño ité mbahe
avɨye vahe ava eta upe. Yepe ndoyavɨi ndorovɨrecoi eté
mbahe viña, opacatuño ité rumo mbahe avɨye vahe Tũpa
suindar oime oreu.
\p
\v 11 Che rɨvɨreta Corinto pendar, ore ñehesa pɨpe
opacatu mbahe oromboyecua pẽu iyavei pe raɨsu ãgua
orovɨreco ore pɨha pɨpe tuvichá pe rese.
\v 12 Ndorehãpɨsɨi pe rese pe raɨsu ãgua; pe rumo
ẽgüe ndapeyei ore rese.
\v 13 Che niha opovɨreco che rahɨr nungar; pemboyevɨ avei
catu ore pe raɨsusa oreu.
\s Tũpa oicove vahe rẽta nungar ité yaico
\p
\v 14 Ndapeyovaichoi chira ava Tũpa ndovɨroyai vahe rese.
Esepia, ndoyoyai eté pe pɨhañemoñetasa. Ẽgüe ehi eté
teco ɨ̃visa ndoyoyai teco rai rese inungar tesapesa
ndoyoyai pɨ̃tumimbi vahe rese.
\v 15 Ndahoyoyai eté niha Cristo pɨhañemoñetasa Caruguar
pɨhañemoñetasa rese yuvɨreco. ¿Oyoya tie Tũpa
reroyasar Tũpa reroyasarẽhɨ rese yuvɨreco? ¡Aní eté!
\v 16 ¿Oyoya tie mbahe rahanga tẽi Tũpa rẽta rese? Yande
niha Tũpa oicove vahe rẽta nungar ité yaico. Ahe ité
niha aipo ehi icuachiaprɨ pɨpe aracahe:
\q “Che aicovera seseve iyavei aguatara ipãhu rupi
yuvɨreco; che avei aicora iTũpa ité; ahe evocoiyase
cheundar yuvɨrecoira” ehi.
\q
\v 17 Iyavei aipo ehi:
\q “ ‘Sese peyepepɨ evocoi nungar ava naporai vahe sui;
peyemboyai rene que mbahe naporai vahe rese.
\q Ahese che opopɨsɨra.
\q
\v 18 Che aicora pe yesupa; pe evocoiyase peicora che
rahɨr, che rayrɨ avei’ aipo ehi yande Yar güeco pĩratasa
pɨpe” ehi.
\c 7
\p
\v 1 Che rɨvɨreta, che rembiaɨsu, co Tũpa remimombehu
imboavɨyepɨrã yandeu. Sese yande yamoingatu tuprɨra
yande recocuer chupe yarecoẽhɨ ãgua yande retecuer iyavei
yande espíritu mbahe tẽi pɨpe. Iyavei Tũpa mboeteisa
pɨpe yasecara yande reco catuprɨ ãgua chupe nara
güeraño ité.
\s Corinto pendar ava recocuer recuñarosa resendar
\p
\v 2 ¡Che pɨsɨ peye pe pɨha pɨpe! Ndoroyapoi niha mbahe
tẽi que ava upe, ndoromomarai eté que ava recocuer,
ndoroporombopai avei.
\v 3 Ndahei pe recocuer rese che ñehe raisave aipo ahe
pẽu. Supi eté yɨpɨndar, “Che pɨhave ité opoaɨsu,
pẽu nara avei aicove, amano aveira pẽu” ahe acoi pẽu
cuese.
\v 4 Ayeroya ité pe rese, pe rese avei avɨharete. Che
paraɨsu pãhuve ayemonguerẽhɨ iyavei ayembovɨhareteño.
\p
\v 5 Ore yepotasa suive rumo Macedonia ve, ndopɨtuhui eté
mbahe tẽi ore sui; oime vɨteño ité rumo mbahe-mbahe tẽi
oreu opacatu rupi: oime ore amotarẽhɨmbar iyavei oime ore
yepɨhamondɨisa.
\v 6 Tũpa rumo, ava ndoyemonguerẽhɨi vahe, omonguerẽhɨ
iri yepi. Ahe ore monguerẽhɨ catu iri Tito yepotase.
\v 7 Ndahei rumo Tito yepotaseño orovɨharete, ahe avei
oyembovɨha guasu pe rese. Ahe aipo ehi oreu pe aipo che
repia pota ité peye yepi; omombehu avei che rese pe
vɨharẽhɨ agüer cheu, pemahenduhaño ité aipo che rese
pe che raɨsusave yepi. Aipo nungar renduse ayembovɨhá
catu.
\p
\v 8 Yepe che ñehe aicuachía vahecuer imondo pẽu ndape
mbovɨhai viña, cheu rumo avɨyeño cũritei. Yɨpɨndar
rumo ayepɨhamboasɨ aicuase che ñehe tasɨ́ iteanga vahe
pẽu; chĩhi rupi tẽi rumo ndapevɨhai peyeroquɨ pare
sese.
\v 9 Cũritei che avɨhareté. Ndahei rumo pe vɨharẽhɨsa
rese ẽgüe ahe. Esepia, co pe vɨharẽhɨsa sui pemboasɨ
pe angaipa Tũpa upe pe yevɨ ãgua, evocoi nungar Tũpa
oipota. Evocoiyase ore ñehe ndoyapoi mbahe naporai vahe
pẽu.
\v 10 Esepia, co nungar vɨharẽhɨsa Tũpa oipota vahe
yande angaipa mboasɨ uca, chupe yande yevɨ ãgua. Ipɨpe
sui niha yañepɨsɨro yande pɨhañemoñeta rerovaẽhɨsa
pɨpe. Co ɨvɨ pɨpendar tẽi vɨharẽhɨsa rumo manosa
tẽi vɨreco yandeu.
\v 11 Pe rumo peñemosaño pe vɨharẽhɨsa upe; ahe avɨye
Tũpa upe. ¡Pesepia ru co mbahe avɨye vahe pe recocuer
pɨpe oime vahe evocoi Tũpa remimbou pe vɨharẽhɨsa sui
cute! Supi eté rumo, peyapɨsaca iyavei pe querẽhɨsa
pɨpe peyoepɨ, pemboasɨ pe pɨha pɨpe ité co mbahe tẽi
oimese pe pãhuve, iyavei peyembosɨquɨye peico. Ichui che
repia pota ité peye, iyavei pequerẽhɨ ité mbahe moingatu
ãgua. Sese pemboyepepɨ ité evocoi mbahe tẽi aposar
peyesui. Che aicua cute pẽu ndahei pe pɨha rupi co nungar
mbahe tẽi oimese.
\v 12 Cuese aicuachiase evocoi che ñehe imondo pẽu, ndahei
ava mbahe tẽi aposar reseño, ndahei avei mbahe tẽi
oiporara vahe reseño, che rumo aipota catu peicua pe ore
raɨsusa pereco vahe oreu nara Tũpa rovaque.
\v 13 Co rese ore oroyembovɨharete.
\p Iyavei orovɨha catu Tito yembovɨhasa repiase. Esepia,
pe avei niha opacatu pembovɨha catu ité pe recocuer pɨpe.
\v 14 “Co Corinto pendar ava avɨye ité” ahe Tito upe pe
mombehu cuese. Che ñehe pe resendar avɨye ité, ipɨpe
nachi eté. Inungar oromombehu mbahe supi tuprɨ vahe pẽu
yepi; inungar tuprɨ avei supi eté mbahe oromombehu vahe pe
rese yeroyasave Tito upe.
\v 15 Iyavei cũritei ahe pe raɨsu catu ité pe rese
omahenduhase opacatu pe poreroyasa rese. Iyavei peipɨsɨ
tuprɨ ité imboeteisave sereco.
\v 16 ¡Ayeroya ité pe rese, sese avɨha ité!
\c 8
\s Ava querẽhɨsa porerecosa mondo ãgua Jerusalén pendar
upe
\p
\v 1 Che rɨvɨreta, cũritei che amombehu potami pẽu mara
ehi mbahe tuprɨ apo Tũpa ava vɨroyasar upe ɨvɨ
Macedonia rupi.
\v 2 Yepe ahe ava recocuer yavai eté yuvɨreco chupe
secoãhasa pɨpe viña, ovɨhareteño rumo ipɨpe yuvɨreco;
yepe iparaɨsu vahe pãve tẽi, iporerecoño ité rumo
yuvɨreco.
\v 3 Supi eté oquerẽhɨsa pɨpe omondo ité ocatugüer
rupi; amove oseca iri mbahe güemimbotar rupi yuvɨreco.
\v 4 Ahe, “Ore avei catu toroipɨ̃tɨvɨi ambuae Tũpa
reroyasar” ehi yuvɨreco.
\v 5 Ahe rumo oñocua iri ore pɨhañemoñetasa yuvɨreco.
Yande Yar upe rane oyemondo. Ipare Tũpa remimbotar rupi
ẽgüe ehi avei oreu yuvɨreco.
\v 6 Evocoiyase ore aipo orohe Tito upe pẽu: “Tomboyeapɨ
iri co porerecosa monuha ãgua ava upe” orohe. Esepia,
yɨpɨndar ahe osose pe pãhuve, ahe pe pɨ̃tɨvɨi
imboɨpɨ ãgua.
\v 7 Aicua peyapo tuprɨ ité opacatu co ambuae mbahe:
peyeroya tuprɨ ité yande Yar rese, pemombehu tuprɨ ai
Tũpa ñehesa, pereco ité Tũpa suindar mbahecuasa,
pequerẽhɨ ité Tũpa upe mbahe apo ãgua iyavei ore raɨsu
ité peye. Evocoiyase ẽgüe peye aveira co nungar
poroaɨsusa apo.
\p
\v 8 Ndahei pe cuaisa pɨpe aipo ahe pẽu, che rumo ‘toicua
ambuae ava rembiapo oquerẽhɨsa pɨpe oyapo vahe yuvɨreco’
che yapave. Sese niha peicuara, supi eté vahe pĩha pe
poroaɨsusa.
\v 9 Peicua niha pe yande Yar Jesucristo poroaɨsusa. Yepe
ahe mbahe yar secoi viña, opa rumo oseya ombahe pe recocuer
rese; iparaɨsu pɨpe sui niha pe ɨva pendar mbahe pereco.
\p
\v 10 Pẽu mbahe avɨye ãgua che añehe co nungar mbahe
rese. Cuese ambuae aravɨter pe niha yɨpɨndar pemboɨpɨ
co mbahe apo. Ahe niha pe querẽhɨsa pɨpe peyapo.
\v 11 Cũritei pemboavɨye catu pe porerecosa pe querẽhɨsa
yɨpɨndar pe reco vahe pɨpe; pemondoñora mbahe
peicatugüer rupi.
\v 12 Esepia, acoi que ava omondo pota vahe mbahe, Tũpa
oipɨsɨ ahe iporerecosa que mbahe vɨrecomi vahe; ahe rumo
ndoporandui mbahe ndayarecoi vahe rese yandeu.
\p
\v 13 “Toyemombaraɨsu ava pɨ̃tɨvɨisa pɨpe yuvɨreco”
ndahei rumo pẽu.
\v 14 Cũritei mbahe pe rembiereco eta pɨpe peipɨ̃tɨvɨi
catu ambuae ava ipane vahe mbahe yuvɨreco chupe.
Vɨrecomise mbahe, ahe avei pe pɨ̃tɨvɨira yuvɨreco pẽu
mbahe ipanese. Evocoiyase pe recocuer oyoya tuprɨ itera.
\v 15 Inungar Tũpa ñehe mombehusar aipo ehi icuachiaprɨ
pɨpe aracahe: “Acoi omonuha atɨ vahe mbahe, ndasumbɨrei
eté mbahe chupe; iyavei acoi movɨromi tẽi mbahe omonuha
vahe, nipanei mbahe chupe” ehi.
\s Pablo omondo Tito indugüer reseve Corinto ve
\p
\v 16 Avɨye Tũpa upe ombopɨhañemoñeta Tito pe rese
inungar che pɨhañemoñetasa pe rese yepi.
\v 17 Ahe vɨroya ité che ñehe. Güemimbotar rupi eté
rumo iquerẽhɨ oso ãgua pe repia.
\p
\v 18 Supi oromondo yande rɨvrɨ, ahe opacatu ambuae Jesús
reroyasar oicua iporavɨquɨ tuprɨ aise ñehesa pɨ̃sɨrosa
rese yuvɨreco.
\v 19 Sese opacatu oiporavo yuvɨreco ore rupi iguata ãgua
ore pɨ̃tɨvɨi vaherã avei co porerecosa reraso ãgua. Ore
ẽgüe orohe oroico yande Yar mboetei ãgua rese ‘toicua ore
querẽhɨsa pɨpe ité oroporopɨ̃tɨvɨi yuvɨreco’ ore
yapave.
\v 20 Ore ndoroipotai que ava oñehe tẽira ore rese
yuvɨreco co porerecosa monuhasa pɨpe sui.
\v 21 Esepia, ore oroyapo pota mbahe avɨye vahe, ndahei
Tũpa rovaque güeraño, opacatu ava rembiepiave avei.
\p
\v 22 Supi avei oromondo ambuae yande rɨvrɨ. Ahe omboyecua
ité oreu oquerẽhɨsa opacatu mbahe güembiapo pɨpe. Ahe
cũritei iquerẽhɨ catu ité. Esepia, oyeroya ité pe rese.
\v 23 Acoi oporanduse que ava Tito rese yuvɨreco pẽu,
“Ahe oyoya Pablo rese oporavɨquɨ vahe pe pɨ̃tɨvɨi
ãgua” peyeñora. Acoi oporanduse avei ambuae yande rɨvrɨ
rese yuvɨreco pẽu, “Ahe ambuae Jesús reroyasareta
remimbou Cristo mboeteisar yuvɨrecoi” peyeño aveira
chupe.
\v 24 Sese, pe recocuer cua ãgua, pemboyecua catu pe
poroaɨsusa supi eté vahe chupe yuvɨreco. Evocoiyase
tovɨroya ité che ayeroyase iyavei ayembovɨhase pe
recocuer rese yuvɨreco.
\c 9
\s Porerecosa imonuhaprɨ Jesús reroyasar upe
\p
\v 1 Porerecosa imonuhaprɨ Jesús reroyasar upe nara rese
rumo nañehe iri pẽu.
\v 2 Esepia, che aicua pequerẽhɨ ité ipɨ̃tɨvɨi ãgua.
Evocoiyase che vɨharetesa pɨpe Macedonia ɨguar Jesús
reroyasar upe aipo ahe yepi: “Acaya ɨguar, ahe oyemoingatu
voi eté ambuae Jesús reroyasareta pɨ̃tɨvɨi ãgua cuese
ambuae aravɨter suive yuvɨreco” ahe yuvɨreco chupe.
Evocoiyase pequerẽhɨse ité ipɨ̃tɨvɨi ãgua, ahese
setaño ité oyemonguerẽhɨ yuvɨreco.
\v 3 Che rumo amondo co yande rɨvrɨ yuvɨreco pẽu
cũritei ‘ẽgüe tehi tẽi eme che ñehesa avɨye vahe
sesendar yuvɨreco’ viya pẽu. Pe yemoingatu tuprɨ ãgua
ité aipo ahe pẽu;
\v 4 aní acoi arasose Macedonia pendar cheyeupi,
sembiepiave ndapeyemoingatu vɨtei chira peico. Ẽgüe
peyese ore mochi guasu uca tiẽtera peye. Esepia, che
ayeroya ité pe rese. Pe avei evocoiyase pechĩra.
\v 5 Sese che pɨhañemoñeta yɨpɨndar añehe co mbosapɨ
yande rɨvrɨ upe yuvɨreco, ahe ranei ore renonde yuvɨraso
ãgua pe pɨri pe pɨ̃tɨvɨi ãgua co porerecosa avɨye
vahe monuha ãgua rese, acoi cuese pe remimombehugüer rupi.
Evocoiyase ahe pe porerecosa pe remimonuha opara pemoingatu
tuprɨ ité pe avagüer mboyecua ãgua, ndahei chira rumo pe
recatẽhɨsa pɨpe.
\p
\v 6 Peyemomahenduha co rese: acoi noñotɨ atɨimi vahe
mbahe, chupe movɨromi tẽi avei iha; acoi oñotɨ atɨ vahe
rumo mbahe, ahe setá catu avei iha chupe.
\v 7 Ñepei-pei iya opɨhañemoñetasa rupi omondora
oporerecosa Tũpa upe yuvɨreco, ndahei chira opɨha
vɨ̃racuasa pɨpe tẽi iyavei ndahei chiaveira ambuae ava
ocuai pĩratasa pɨpe tẽi. Esepia, Tũpa osaɨsu ava
ovɨharetesa pɨpe omondo vahe oporerecosa chupe.
\v 8 Tũpa niha oicatu opacatu mbahe avɨye vahe mondo ãgua
pẽu arɨ yacatu rupi pereco vaherã opacatu mbahe ipane
vahe pẽu iyavei sumbɨrer pɨpe opacatu ambuae mbahe avɨye
vahe rese pe poropɨ̃tɨvɨi ãgua.
\v 9 Inungar icuachiaprɨ pɨpe aipo ehi:
\q “Ahe iporereco ai iparaɨsu vahe rese yepi. Ahe mbahe
avɨye vahe sembiapo nocañɨi chietera” ehi.
\m
\v 10 Tũpa niha ombou mbahe rãhɨi ava remitɨ̃ra, mbahe
semihura avei. Sese ombou catura mbahe pẽu iyavei
ombouvicha catura pe rembiapo avɨye vahe ava pɨ̃tɨvɨi
ãgua.
\v 11 Tũpa ombou catura opacatu mbahe pe rembierecorã ava
upe imondo catu ãgua pe avasa pɨpe. Ore orovɨrasose
porerecosa pe remimbou yande rɨvɨreta upe, ahe evocoiyase,
“Avɨye ndeu” ehira Tũpa upe yuvɨreco.
\v 12 Esepia, co pemondo vahe yande rɨvɨreta pɨ̃tɨvɨi
ãgua, ndahei peipɨ̃tɨvɨi mbahe ipane vahe rese
güeraño, ichui avei niha, “Avɨye Tũpa upe” ehira
yuvɨreco.
\v 13 Ahe evocoiyase omboeteira Tũpa yuvɨreco. Esepia, co
pe poropɨ̃tɨvɨisa pɨpe pemboyecua itera pe Cristo ñehe
reroyasa peico. Ahe avei omboeteira Tũpa yuvɨreco. Esepia,
pe pemondoño itera mbahe pe porerecosa chupe iyavei opacatu
ambuae ava upe.
\v 14 Evocoiyase ahe oyeroquɨra pe rese iyavei pe raɨsu
eteprɨra yuvɨreco. Esepia, Tũpa pe pɨ̃tɨvɨi eté
oporovasasa pɨpe.
\v 15 ¡Avɨye Tũpa upe! ¡Esepia, ahe ombou mbahe tuvichá
vahe avɨye catu vahe yandeu, ndayaicatui vahe mombehu
tuprɨ ãgua!
\c 10
\s Pablo cuaita apóstol seco ãgua
\p
\v 1 Che Pablo añehe Cristo poroaɨsusa, seco asɨẽhɨsa
pɨpe avei pẽu. Amove ava pe pãhu pendar, “Seco mbegüemi
tẽi yande pãhuve oicose, amombrɨ güecose rumo oñehe
pĩratá iteanga” aipo ehi tẽi yuvɨreco cheu viña.
\v 2 Che rumo asose pe repia, ndaipotai che pĩratasa
mboyecua ãgua pe pãhu pendar upe. Amove rumo ava pe pãhu
pendar ipɨhañemoñeta: “Oyapo mbahe co ɨvɨ pɨpendar
pɨhañemoñetasa rupi tẽi” ehi yuvɨreco cheu. Sese che
ayemoingatuño ité evocoi nungar ava upe añehe pĩrata
vaherã.
\v 3 Supi eté, yepe co ɨvɨ pɨpe oroicove viña, ore rumo
ndoroyapoi mbahe ava co ɨvɨ pɨpendar rembiapo nungar.
\v 4 Esepia, ore yoepɨsa ndahei ava co ɨvɨ pɨpendar
yoepɨsa nungar; orovɨreco rumo Tũpa pĩratasa mbahe tẽi
seco pĩrata vahe recopɨ ãgua ava aracuasa tẽi recopɨ
ãgua avei.
\v 5 Ahe ipɨpe ore opa orosecopɨ yepoepɨ-epɨsa iyavei
opacatu semira-mira tẽi vahe güeco ɨvate aisa pɨpe
ndoicua uca potai vahe Tũpa recocuer ava upe. Iyavei
opacatu ava pɨhañemoñeta raisa orosecopɨ Cristo reroya
tuprɨ ãgua yuvɨreco.
\v 6 Iyavei ore oroyemoingatu ité opacatu ndiporeroyai vahe
recocuer reroyɨ ãgua. Pe rane rumo peroya tuprɨra.
\p
\v 7 Pe rumo pemaheño tẽi ahe ava recocuer rese. Acoi ava
pe pãhu pendar oicua vahe Cristo rese güecosa, toicua
tuprɨ avei ore Cristo rese ore recosa yuvɨreco.
\v 8 Yepe ayeecomboɨvate che mborerecuasa rese pẽu viña,
ipɨpe rumo nachi eté. Esepia, yande Yar ombou mborerecuasa
cheu pe recocuer movɨracua tuprɨ ãgua, ndahei rumo pe
recocuer momara ãgua.
\v 9 Aní chira, “Pablo yande mbosɨquɨye pota
güembicuachía pɨpe” peye cheu.
\v 10 Esepia, amove ava pe pãhu pendar, “Oñehe oicuachía
vahe ombou yandeu, ahe ipĩratá, yavai avei yandeu; ahe
ité rumo aní angai vahe secoi yande pãhuve iyavei iñehe
ẽgüe ehi tẽi vahe” ehi yuvɨreco cheu.
\v 11 Toicua catu ru yuvɨreco: eipeve oroso irise, inungar
amombehu che rembicuachía pɨpe amombrɨ che recose, ẽgüe
ahe tuprɨ aveira yapo pe pãhuve.
\p
\v 12 Ndoromboyoyai eté ore recocuer ava oyese tẽi oñehe
vahe recocuer rese. Esepia, omboyoyase oyese, ndoyapɨsacai
eté yuvɨreco.
\v 13 Ore rumo ore remimombehu pɨpe ndoroyapɨrasai
chietera ore cuaita ore yeecomboɨvatesa pɨpe. Tũpa rumo
güemimbotar rupi ombou ore poravɨquɨ ãgua oreu, eipeve
pe rese ore poravɨquɨ ãgua avei.
\v 14 Ore rumo ndoroyapɨrasai ore cuaita mombehusa
icuachía pẽu. Esepia, supi eté ore ranei eté oroico pe
pãhuve, ore ranei avei orovɨraso Cristo resendar ñehesa
imombehu pẽu.
\v 15 Ndoroyapɨrasai avei ore ñehe pɨpe ambuae ava
poravɨquɨsa sui tẽi. Ore rumo, orosãro ore
oroporavɨquɨ catu vaherã pe pãhuve Tũpa rese pe
yeroyasa rupi. Ndoroyapɨrasai avei rumo ore cuaita.
\v 16 Iyavei orosãro ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar mombehu
ava amombrɨ catu yuvɨrecoi vahe upe. Ndahei chira rumo
ambuae ava poravɨquɨ agüer rese tẽi oroyeecomboɨvate
oroico.
\p
\v 17 Acoi ava oyeecomboɨvate pota vahe, toyeecomboɨvate
catu yande Yar rese.
\v 18 Esepia, acoi ava “che aico tuprɨ” ehi vahe ndahei
ahe osẽ tuprɨ güecoãhasa sui yande Yar rovaque; “Avɨye
ité co mbɨa” ehise rumo yande Yar chupe, ahe osẽ tuprɨ
güecoãhasa sui.
\c 11
\s Pablo iyavei apóstol angahu tẽi yuvɨrecoi vahe
\p
\v 1 ¡Peñemosa iriñomi tẽira cheu co che ñehe
ndayaracuai vahe nungar pɨpe che ñehese!
\v 2 Esepia, che cherecatẽhɨ ité pe rese, ahe
tecatẽhɨsa ou cheu Tũpa sui. Che aipota Cristo upe
opomondo vaherã pe reco maranehɨsa pɨpe, inungar cuñatai
ndaseco marai vahe imondoprɨ cuimbahe upe imenda ãgua.
\v 3 Che rumo asɨquɨye co mbahe sui, inungar mboi ombopa
Eva oporombopasa pɨpe, avɨyeteramo Caruguar pe mbopa
aveira pe pɨhañemoñetasa rerova ãgua Cristo mboeteisa
supi eté vahe sui.
\v 4 Esepia, peñemosaño ava oñehe vahe pẽu ambuae Jesús
rese ndoyoyai vahe ore remimombehu rese. Ichui peipɨsɨ pe
querẽhɨsa pɨpe ambuae espíritu peipɨsɨ vahecuer sui.
Iyavei ambuae ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar peipɨsɨ avei
ndoyoyai vahe ore pẽu oromombehu vahe rese.
\v 5 Che rumo namohai eté ɨvɨ cotɨ catu tẽi aicora
evocoi supi peguata vahe apóstol yemboɨvate ai tẽi vahe
sui.
\v 6 Yepe ndayembohei che ñehe tuprɨ ãgua ité, che rumo
areco che mbahecuasa, ahe oromboyecuaño ité opacatu ore
rembiapo pɨpe pe rembiepiave.
\p
\v 7 Ndamombehui eté niha ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar pe
cheu imboepɨ ãgua; pe recocuer mboɨvate catu ãgua rumo
Tũpa rovaque ẽgüe ahe che reco yemominisa pɨpe. ¿Mbahe
tẽi pĩha ayapo ẽgüe ahese pẽu?
\v 8 Aipɨsɨ ambuae ava Jesús reroyasar sui guarepochi, pe
recocuer rese che poravɨquɨ ãgua.
\v 9 Iyavei acoi aicose pe pãhuve, ipane avei mbahe cheu.
Ndopomañecoi eté rumo; yande rɨvrɨ ɨvɨ Macedonia
pendar yugüeru vahe ombou mbahe ipane vahe yuvɨreco cheu.
Ẽgüe ahe che pepoɨsupave pe mañecoẽhɨ vichico.
Ndopomañecoi chietera niha mbahe ipanese cheu.
\v 10 Supi eté aicua supi tuprɨ vahe mbahe Cristo suindar.
Evocoiyase supi eté avei che aicua ndipoi chietera que ava
ɨvɨ Acaya rupi vɨrocua vaherã co che vɨharetesa che sui
yuvɨreco.
\v 11 ¿Mbahe rese pĩha aipo ahe pẽu? ¿Pe raɨsuẽhɨsave
pĩha? ¡Tũpa rumo oicua che pe raɨsusa!
\p
\v 12 Ayapoño itera rumo co mboravɨquɨ cheu
imboepɨẽhɨsa pɨpe vichico co ambuae pe pãhu pendar ava
pe mbopaẽhɨ ãgua yuvɨreco. Esepia, che nungar yuvɨrecoi
pota tẽi viña.
\v 13 Ahe rumo ndahei apóstol supi tuprɨ vahe yuvɨrecoi,
ahe oporombopa tẽi, “Ore apóstol oroico” ehi tuprɨ tẽi
yuvɨreco.
\v 14 Yaicua niha Caruguar rerecuar oporombopa. Esepia,
oyeapo inungar Tũpa rembiguai amove.
\v 15 Sese yaicua avei Caruguar povrɨ pendar oporombopasa
pɨpe oyeapo inungar Tũpa ñehe mombehusar yuvɨreco. ¡Ahe
chupe rumo oimera Tũpa ñemoɨrosa mbahe sembiapocuer rupi
curi!
\s Pablo oiporara mbahe-mbahe tẽi apóstol güecosa pɨpe
\p
\v 16 Aipo ahe iri pẽu: tipo eme ava “ndayaracuai” ehi
vahe cheu. Acoi, “Ẽgüe ehi oico” peyese cheu, tañeheño
ayase ndayaracuai vahe nungar, che avei evocoiyase
tayeecomboɨvateño vichico.
\v 17 Ndahei rumo yande Yar che cuaisa pɨpe aipo ahe, che
aracuaẽhɨsa nungar pɨpe rumo aipo ahe che yemboɨvate
aisa pɨpe.
\v 18 Esepia niha, setá iteanga ava ahe ae tẽi
oyemboɨvate ai güecocuer avɨye angahu vahe tẽi pɨpe.
Sese che avei ayemboɨvatera.
\v 19 Esepia, yepe pe imbahecua vai vahe nungar peico,
pemboyoyá catu pe querẽhɨsa pɨpe ava ndayaracuai vahe.
\v 20 Pe niha pemboyoyaño acoi que mbiguai tẽi nungar pe
rereco vahe, que mbahe pe rembiereco sui tẽi oicove vahe,
que pe mbopa tẽisar, pe reroɨ̃rosar, que pe rova
pete-petesar avei.
\v 21 Che chĩsa pɨpe aipo ahe co imombehu, ¡ore reco
mbegüe eteprɨ evocoi nungar apo ãgua pẽu!
\p Acoi oñehese ambuae ava oyeupendar mbahe rese
oyemboɨvate aisa pɨpe, che avei evocoiyase ẽgüe ahera.
Aipo ahese rumo avɨye ndayaracuai vahe nungar aico.
\v 22 Ahe, “Che hebreo aico” ehise yuvɨreco, che avei ahe
aico; “Che israelita aico” ehise, che avei ahe aico; “Che
Abraham suindar aico” ehise yuvɨreco, che avei ahe
ichuindar aico.
\v 23 “Che Cristo rembiguai aico” ehi yuvɨreco, che rumo
sembiguai catu aico ichui yuvɨreco, aipo añehese avɨye
che ndayaracuai vahe aico. Aporavɨquɨ catu rumo ichui
yuvɨreco, setá catu soquendaprɨ tẽi aico yuvɨreco
ichui, inupambrɨ catu aico ichui yuvɨreco, setá rupi avei
seni-seni che yuca uca che mombaraɨsusa pɨpe yuvɨreco.
\v 24 Cinco yupagüer judío che nupá iteanga treinta y
nueve tuprɨ tucumbo pɨpe yuvɨreco.
\v 25 Mbosapɨ yupagüer che nupasa ɨvɨra pɨpe, ñepei
rupi evocoiyase che api-apisa ita pɨpe. Mbosapɨ yupagüer
avei oñeapɨvɨi ɨar ɨpɨve che guatasa rupi cheu, ñepei
pɨ̃tu, ñepei arɨ avei avevui tẽi para guasu avɨter rupi
vichico.
\v 26 Setá aguata opacatu rupi, iyavei ɨai rupi
mbahe-mbahe tẽi oime cheu, aico avei imonda rai vahe
pãhuve; che mu judío mbahe tẽi vahe pãhuve avei aico
iyavei ndahei vahe che mu pãhuve no. Aico avei tecua guasu
pɨpe mbahe tẽisave, amombrɨ vahesa rupi iyavei para guasu
pɨpe, iyavei mbahe-mbahe tẽisave Jesús reroyasar angahu
tẽi pãhuve aico.
\v 27 Aporavɨquɨ ité iyavei ayapo mbahe cheu yavai vahe;
iyavei setá yupagüer ndaquei eté; aiporara avei
tɨeporẽhɨ iyavei husei; setá rupi ndacarui;
sõhɨsagüer avei aiporara, ndacheturucuai avei vichico.
\p
\v 28 Ndahei co opacatu mbahe güeraño aiporara, arɨ
yacatu rupi che mahenduhaño ité avei opacatu tecua
rupindar Jesús reroyasar rese.
\v 29 Oimese que oiporara vahe mbaherasɨcuer, che avei
ayandu co mbaherasɨsa. Acoi que oimese oyavɨ uca vahe
mbahe, che moñemoɨro uca.
\v 30 Iyase che yeecomboɨvate ai ãgua cheu, co mbahe
omboyecua vahe che pĩrataẽhɨsa rese ayeecomboɨvate aiño
itera.
\v 31 Yande Yar Jesucristo Ru Tũpa, ahe imboeteiprɨ
apɨrẽhɨ secoi vahe, ahe oicua aipo che hesa supi tuprɨ
vahe.
\v 32 Tecua Damasco ve aicose, mborerecuar guasu Aretas
povrɨ pendar mborerecuar oyocuai osundao co tecua
roquendɨpɨve che rese osareco vaherã che roquenda ãgua
yuvɨreco viña;
\v 33 oime rumo ava ɨruova guasu pɨpe che mogüeyɨ vahe
tecua ãchisa metana rupi yuvɨreco. Ẽgüe ahe añemi ichui
yuvɨreco.
\c 12
\s Tũpa omboyecua Pablo upe mbahe queraisa nungar pɨpe
\p
\v 1 Ndipoi eté que ava mbahe oipɨsɨ vahe ahe ae tẽi
oyemboeteisa pɨpe. Che rumo amombehuño itera mbahe asepia
vahe che quer nungar pɨpe iyavei yande Yar remimboyecua che
aipɨsɨ vahe ichui.
\v 2 Che aicua mbɨa Cristo reroyasar, omomba cũritei
catorce aravɨter ahe imbosapɨsa ɨvave seraso agüer.
Ndicuasai güetecuer rese tie revo oso, anise ihã güeraño
tie revo. Tũpa rumo oicua.
\v 3-4 Che rumo, “Ẽgüe ehi tie revo oico” ahe aipo mbɨa
upe, Tũpa güeraño oicua. Serasoprɨ ɨvave teco orɨsave.
Aheve osendu ñehesa ndicuasai vahe. Ahe niha que ava tẽi
upe ndipotasai imombehu ãgua yuvɨreco.
\v 5 Evocoi nungar mbɨa rese ayeecomboɨvatera; cheyese
ité rumo ndayeecomboɨvate ai chira. Che recocuer nipiratai
vahe reseño ẽgüe ahera vichico.
\v 6 Yepe che añehe tuprɨ aira cheyese viña, che revo
ndahei chira ndayaracuai vahe nungar aico. Esepia, mbahe
supi eté vahe amombehura viña. Ahe rumo ndayapoi. Esepia,
‘tipɨhañemoñeta catu che rembiapo rese, che
remimombehugüer rese avei yuvɨreco che querve nungar mbahe
mombehu rãgüer sui’ viya.
\v 7 Sese che yemboɨvate aiẽhɨ ãgua che quer nungar
mbahe che pɨhamondɨi vahe rembiepiagüer rese Tũpa ombou
teco asɨsa cheu. Ahe avɨye yu che cutu guasu vahe,
ndoyavɨi avei Caruguar mara-mara tẽi che rereco vahe.
\v 8 Mbosapɨ yupagüer yande Yar upe aporandu ité teco
asɨsa che sui serocua ãgua rese viña.
\v 9 Ahe rumo aipo ehi cheu: “Che porovasasa ndeu ambou
vahe iyara nde ñemosa ãgua. Esepia, che pĩratasa oyecua
catu ité ava nipiratai vahe recocuer rese” ehi. Evocoiyase
che ayembovɨha catuño itera che reco nipiratai vahe rese.
Ẽgüe ehira Jesucristo pĩratasa oyecua che rese.
\v 10 Sese Cristo rese che recosa pɨpe avɨyeño ité
ndache pĩrataise, que ambuae ava oñehe raise che rese, que
mbahe ipanese cheu, ambuae che reca-reca tẽise che reco
momara ãgua yuvɨreco iyavei que mbahe yavai vahe
aiporarase Cristo sui. Esepia, ayanduse che pĩrataẽhɨsa,
ahese che pĩrata catu.
\s Pablo ipɨhañemoñeta ité Jesús reroyasareta Corinto
pendar rese
\p
\v 11 Che ndayaracuai vahe nungar aico pẽu, pe rese tẽi
rumo ẽgüe ahe. Iya rumo peñehe tuprɨra che rese viña.
Esepia, yepe ndahei seco ɨvate vahe aico viña, co apóstol
angahu tẽi rumo pe supi peguata vahe ndahei ɨvate catu
vahe che sui yuvɨreco.
\v 12 Che ñemosa tuprɨ pɨpe mboravɨquɨ ayapo pe
pãhuve. Ayapo mbahe poromondɨisa mbahe pesepia yesapɨha
rai vahe imboyecua ãgua che supi eté vahe apóstol che
recosa.
\v 13 Co mbahe reseño pe ɨvɨ cotɨ catu peico ambuae
Jesús reroyasareta sui, che ndopomañecoise mbahe cheu
pembou vaherã rese. ¿Ayavɨ tie che cuaita, ẽgüe ahese
pẽu? ¡Peñero sese cheu!
\p
\v 14 Cũritei che ayemoingatu imombosapɨsa rupi che so
ãgua pe pɨri. Iyavei ndopomañecoi chira mbahe rese.
Esepia, ndasecai mbahe pe rembiereco; pe recocuer ité rumo
aipota. Esepia, iyesupa omonuha guarepochi guahɨr upe,
ndahei tahɨr tẽi ẽgüe ehi oyesupa upe yepi.
\v 15 Evocoiyase che querẽhɨsa pɨpe amondora opacatu che
mbahe areco vahe pe pɨ̃tɨvɨi ãgua iyavei opacatu che
recocuer rese ayemondo pẽu pe reco tuprɨ ãgua. Che rumo
opoaɨsu ité, pe tie revo ndache raɨsu tuprɨi eté peye.
\p
\v 16 Cheu mbahe ipanese, ndaporandui eté mbahe pereco vahe
rese pẽu. Amove rumo ava, “Yande mbopa ãgua tẽi ẽgüe
ehi Pablo yandeu” ehi tẽi yuvɨreco.
\v 17 ¿Opombopa uca tie ava pẽu che remimondo pɨpe?
\v 18 Che Tito upe, “Eresora ipɨri yuvɨreco” ahe. Supi
avei ambuae yande rɨvrɨ Tũpa reroyasar amondo. ¿Pembopa
tie Tito? Oyoya tuprɨ mbahe oroyapo Tũpa upe ñepei ore
pɨhañemoñetasa pɨpe.
\p
\v 19 Che rɨvɨreta, che rembiaɨsu, pe revo
pepɨhañemoñeta ore oroicuachía co pẽu, ore yoepɨ ãgua
tẽi. Ẽgüe ndorohei eté rumo. Ore rumo Cristo rese ore
reco pɨpe oroñehe Tũpa rovaque. Opacatu ité niha mbahe
oroyapo pe recocuer movɨracua catu ãgua.
\v 20 Che asɨquɨye asose eipeve pe repia, avɨyeteramo
ndahei chira che pɨha rupi pe recocuer. Iyavei pe
avɨyeteramo ẽgüe peye aveira che repiase. Che asɨquɨye
ité, oime revo pe pãhuve yepoepɨ-epɨsa, pe
pɨhañemoñeta raisa ava mbahe pota raisa pɨpe, pe
ñemoɨrosa peyeupe. Iyavei avɨyeteramo oimera pe pãhuve
ava oyeupeño tẽi mbahe oipota vahe, imahechiroi ai vahe
iyavei oñehe-ñehe tẽi vahe ambuae ava rese, seco ɨvate
ai vahe iyavei ndiporovɨroyai vahe.
\v 21 Asɨquɨye avei aso irise pe repia, omboura Tũpa pe
sui che chĩ ãgua, che mboyaseho uca tiẽtera peye setá pe
cueseve peyemboangaipa vahe rese iyavei ndapemboasɨi etese
mbahe tẽi, yemboaguasa-guasa tẽisa iyavei que mbahe pe
remimbotarai peyapo vahecuer.
\c 13
\s Poromboaracuasa iyavei mahenduhasa
\p
\v 1 Co niha imombosapɨsa yupagüer asora pe repia.
Pemombehu potase que ava rembiapo ai cheu, toime que
ñuvɨrío, anise mbosapɨ oicua vahe sembiapo ai.
\v 2 Co yɨpɨndar oyemboangaipa vahe upe opa aipo ahe:
“Peicua catu” ahe che imoñuvɨrío yupagüesa pɨpe
aicose pe pɨri. Cũritei amombrɨ aico pe sui, amombehu
irira rumo co pẽu. Co yɨpɨndar vahe upe iyavei opacatu
ambuae angaipa pɨpe yuvɨrecoi vahe upe aipo ahe: aso irise
pe pãhuve, ndopoparaɨsuereco iri chira.
\v 3 Esepia, pe peipota ité che recoãha ãgua ‘¿Cristo
ité pĩha omoñehe uca?’ pe yapave cheu. Cristo ndaseco
mbegüemi pẽu mbahe apo oico. Ahe rumo omboyecua opĩratasa
pẽu.
\v 4 Supi eté niha ahe yatɨcasa, inungar ava nipiratai
vahe. Cũritei rumo ahe oicove Tũpa pĩratasa pɨpe. Ẽgüe
orohe avei ore seco pĩrataẽhɨsa sereco. Oroicose rumo
sese oroico Tũpa pĩratasa pɨpe pe rese hañeco ãgua.
\p
\v 5 Pemahecua tuprɨ catu pe recocuer rese: ¿peico ité
pĩha pe Cristo rese yeroyasa pɨpe? ¿Ndapeicuai vo
Jesucristo secoise pe rese, pesẽse pe recoãhasa sui?
\v 6 Pe revo peicuara ore ndorocañɨ tẽi vahe oroico ore
recoãhasa pɨpe.
\v 7 Iyavei oroyerure pe rese Tũpa upe ‘toyapo eme mbahe
tẽi yuvɨreco’ ore hesave. Ndahei rumo ore ɨvate catu vahe
mbahe tẽi rasa pare mboyecuasave ẽgüe orohe; co catu
‘toyapo mbahe avɨye vahe yuvɨreco’ ore yapave, yepe pẽu
ndoyavɨi orocañɨ tẽi vahe oroico viña.
\v 8 Esepia, ndiyai mbahe supi tuprɨ vahe amotarẽhɨ ãgua
oreu; ẽgüe ehi rumo sese catu ité oroñehe.
\v 9 Sese orovɨhaño ité norepĩrataise, ore rumo oroipota
ité pe momirata; iyavei ore oroyerure catuño itera pe
recocuer catuprɨ catu ãgua rese.
\v 10 Aicuachía co che ñehe imondo pẽu pe pɨri che so
ãgua renonde. Acoi asose, namboyecua pĩratai chira che
mborerecuasa eipeve. Ahe niha yande Yar ombou vahe cheu pe
reco momirata catu ãgua, ndahei pe reco momara ãgua.
\p
\v 11 Imomba ãgua, che rɨvɨreta, aipota pevɨharetera
peico. Peseca avei pe reco tuprɨ catu ãgua peyeupe,
peyemonguerẽhɨ catu, oyoya guasu peico tuprɨ avei peyese
mbahe tuprɨ pɨpe. Evocoiyase Tũpa oporoaɨsusa pɨpe,
güeco tuprɨsa pɨpe avei secoira pe rese.
\v 12 Pemombehu che mahenduhasa ñepei-pei peyeupe pe
yeovaupɨtesa pɨpe.
\v 13 Opacatu ambuae yande rɨvrɨ, Tũpa reroyasar avei
omondo omahenduhasa yuvɨreco pẽu.
\p
\v 14 Peipɨsɨ yande Yar Jesucristo porovasasa, Tũpa
poroaɨsusa iyavei Espíritu Santo tasecoi opacatu pe rese.
Aipo rupive che ñehe pẽu.
 
 
