\id GAL Guarayu [gyr] NT (Bolivia) -2011 bd.
\h GALATAS
\toc1 Galatas
\toc2 Ga
\mt2 PABLO REMBICUACHIA GALACIA PENDAR UPE
\mt GALATAS
\c 1
\s Pablo mahenduhasa Jesús reroyasar Galacia pendar upe
\p
\v 1 Che, Pablo, imondoprɨ aico apóstol che reco ãgua. Ndahei ava tẽi sui ayu pẽu iyavei ndahei ava tẽi che cuai; Jesucristo ité niha che cuai iyavei yande Ru Tũpa che mbou acoi ombogüerayevɨ vahecuer Guahɨr.
\v 2 Che, Pablo, iyavei opacatu Jesús reroyasar yuvɨrecoi vahe cohave oroicuachía co ore ñehe pẽu, pe opacatu Jesús reroyasar Galacia pɨpe peico vahe.
\v 3 Tapeipɨsɨ yande Ru Tũpa, yande Yar Jesucristo porovasasa pe reco tuprɨ ãgua.
\v 4 Ahe acoi oyemondo vahe omano ãgua yande angaipá repɨrã. Ẽgüe ehi cũritei yande renose co ɨvɨ pɨpe mbahe-mbahe tẽi sui yande Ru Tũpa remimbotar rupi.
\v 5 ¡Imboeteiprɨ apɨrẽhɨ Tu tasecoi!
\s Ndipoi ambuae ñehesa poropɨ̃sɨrosa resendar
\p
\v 6 Che pɨhamondɨi eteprɨ peye. Esepia, peyepepɨ poyava peico Tũpa sui. Ahe niha pe renoi Guahɨr Jesucristo pe raɨsusa pɨpe sui. Pe rumo, peroya pota ambuae tẽi yembohesa pe ñepɨsɨro ãgua peico viña.
\v 7 Supi eté ndipoi ambuae ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar. Ẽgüe ehi rumo, oime ava pe mañeco tẽi vahe pe mbopa ãgua ñehesa supi tuprɨ vahe sui yuvɨreco. Iyavei vɨrova pota co ñehesa Jesucristo resendar yuvɨreco.
\v 8 Oimese rumo que ambuae ava oñehe vahe poropɨ̃sɨrosa angahu tẽi rese ndoyoyai vahe che ñehesa rese pesendu vahe yɨpɨsuive, evocoi nungar ava upe “Toime Tũpa ñemoɨrosa” ahe yepe chera viña, anise que Tũpa rembiguai ɨva pendar avei no.
\v 9 Amboyupagüe iri, “Evocoi nungar ava upe toime ité Tũpa ñemoɨrosa” ahe.
\p
\v 10 Aipo che he pɨpe, ndasecai ava tẽi, “Co mbɨa avɨye vahe” he ãgua cheu, Tũpa rumo aseca cheu aipo he ãgua. Esepia, ¡ava remimbotar rupi tẽi mbahe ayapo vɨtese, evocoiyase ndahei chietera Cristo rembiguai aico viña!
\s Mara ehi Pablo apóstol güeco ãgua
\p
\v 11 Che rɨvɨreta, tapeicua co ñehesa poropɨ̃sɨrosa resendar amombehu vahe ava upe ndahei ava tẽi pɨhañemoñetasa.
\v 12 Ndahei avei ava tẽi che mbohe; Jesucristo ité niha oicua uca cheu.
\p
\v 13 Pe niha pesendu yɨpɨndar che recocuer resendar, che mu judío yembohesa rupi aguata vɨtese aracaco. Che pĩratasa pɨpe tẽi aseca opacatu Tũpa rembiporavo Jesús reroyasar momara ãgua.
\v 14 Ẽgüe ahe che ayemboɨvate ai catu che mboetasa eta sui judío yembohesa pɨpe. Ayapó catu opacatu che recocuer pɨpe yɨpɨndar che ramoi eta yembohe agüer rupi eté vichico.
\v 15 Tũpa rumo yɨpɨve che ha vɨteẽhɨseve che poravo oyeupe nara. Iyavei oporoaɨsusa pɨpe che renoi güemimbotar rupi.
\v 16 Ẽgüe ehi ahe oicua uca Guahɨr cheu, che imombehu ãgua co ñehesa Tahɨr recocuer resendar ava ndahei vahe judío upe. Ndasoi rumo ava tẽi upe icua ãgua;
\v 17 ndasoi avei Jerusalén ve yɨpɨve apóstol yuvɨrecoi vahe repia ãgua. Che rumo aso voi eté ɨvɨ Arabia ve. Coiyé ayevɨ tecua Damasco ve vitu.
\p
\v 18 Ichui mbosapɨ aravɨter che seroya pare, aso tecua guasu Jerusalén ve cute. Ahese ramo Pedro amborɨ quince arɨ rupi güerañomi tẽi.
\v 19 Ndasepiai eté rumo ambuae apóstol. Yande Yar rɨvrɨ Santiago güeraño asepia.
\v 20 Tũpa oicua co mbahe aicuachía vahe pẽu, supi tuprɨ vahe ité.
\p
\v 21 Ipare aso ɨvɨ Siria ve, Cilicia ve avei no.
\v 22 Yande Yar reroyasar rumo oñemonuha vahe ɨvɨ Judea ve ndache cuai eté yuvɨreco.
\v 23 Co oyanduño tẽi yuvɨreco ambuae ava aipo ehi vahe: “Acoi aracaco yande reca-reca catu vahe yandeu mbahe tẽi apo ãgua, cũritei omombehu Jesucristo reroya ãgua oico” ehi, “Ahe acoi yɨpɨndar yande mocañɨ pota rai vahe oico” ehi yuvɨreco cheu.
\v 24 Ahese, “Imboeteiprɨ Tũpa tasecoi” ehi yuvɨreco che recocuer rese.
\c 2
\s Ambuae apóstol, “Avɨye ité Pablo porombohesa” ehi
yuvɨreco
\p
\v 1-2 Coiye catorce aravɨter pare, Tũpa omboyecua cheu
Jerusalén ve che yevɨ ãgua. Evocoiyase aso iri aheve.
Ahese oroso Bernabé rese, Tito avei orovɨraso oreyeupi.
Aheve yɨpɨndar opacatu Jesús reroyasar rerecuar reseño
rane oroñemonuha. Esepia, ndaipotai che rembiapo opɨtara
ẽgüe ehi tẽi vaherã. Evocoiyase amombehu co ñehesa
poropɨ̃sɨrosa resendar chupe yuvɨreco acoi amombehu vahe
ava eta ndahei vahe judío pãhuve.
\v 3-4 Oime rumo amove yande rɨvrɨ angahu tẽi, ahe
yuvɨroique mbegüe vahe ore pãhuve ‘yasecoepia rane,
¿supi eté ndovɨroyai Moisés porocuaita Jesucristo
reroyasa pɨpe yuvɨreco?’ oyapave. Oipota ahe ore
reroyevɨ iri Moisés porocuaitavrɨve tẽi yuvɨreco
viña. Ahese che ndugüer Tito upe, “¡Eyembocircuncida
Moisés porocuaita rupi!” ehi yuvɨreco. Esepia, ahe
ndahei vahe judío secoi.
\v 5 Ore rumo ndoroipotai eté semimbotar apo ãgua
yuvɨreco chupe. Esepia, ‘tovɨreco vɨteño oyese co
ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar supi tuprɨ vahe yuvɨreco’
ore yapave pẽu.
\p
\v 6 Co rumo acoi icuaprɨ ité Jesús reroyasar rerecuar,
nomombehui eté yembohesa ambuae vahe yuvɨreco cheu,
oyoyaño ité che porombohesa rese. (Yepe ocuaita vɨrecora
ɨvate yuvɨreco viña. Che rumo nañecuñaroi chietera che
recocuer sui. Esepia niha, Tũpa ndahei ava rete tẽi
osepia.)
\v 7 Ahe rumo oicua yuvɨreco Tũpa che cuai oñehengagüer
poropɨ̃sɨrosa resendar mombehu ãgua ndahei vahe judío
yuvɨrecoi vahe upe, inungar omondo Pedro oñehengagüer
poropɨ̃sɨrosa resendar mombehu ãgua judío upe.
\v 8 Esepia, inungar Tũpa omondo Pedro upe apóstol seco
ãgua ava judío upe nara, ẽgüe ehi avei imbou apóstol
che reco ãgua ava ndahei vahe judío upe nara.
\p
\v 9 Sese Santiago, Pedro iyavei Juan, ahe chupe,
“Oyemovɨracua vahe Jesús reroyasar pãhuve” ehi
yuvɨreco, ahe oicua yuvɨreco Tũpa ombou vahe oporovasasa
cheu. Ahese imboetasa ore recosa pɨpe che po pɨsɨ
yuvɨreco, Bernabé upe avei ẽgüe ehi yuvɨreco. Iyavei
ipɨha rupi eté ore oroporavɨquɨ vaherã ava ndahei vahe
judío pãhuve oroico, inungar ahe oporavɨquɨ judío
pãhuve yuvɨreco.
\v 10 Co reseño oporandu yuvɨreco oreu:
“Peyemomahenduhami ava iparaɨsu vahe pɨ̃tɨvɨi ãgua
rese” ehi. Yɨpɨve ité rumo che ẽgüe ahe pota vichico
yepi.
\s Pablo oñehe pĩrata Pedro upe sembiavɨ rese Antioquía
ve
\p
\v 11 Iyavei osose Pedro tecua Antioquía ve. Aheve oyavɨ
güecocuer. Evocoiyase añehe pĩrata sovai eté chupe
mbahe sembiavɨ rese.
\v 12 Esepia, yɨpɨndar ahe ocaru ndahei vahe judío pɨri
viña. Ipare rumo, oyepotase ambuae judío Jesús reroyasar
Santiago mboetasa yuvɨreco, ahese Pedro osɨrɨño ichui
osɨquɨyepave. Iyavei ndocaru iri ipɨri. Esepia, ahe
Jesús reroyasar judío yugüeru vahe “judío recocuer
rupi yaguatara yande ñepɨsɨro ãgua” ehi vahe ité
yuvɨreco viña.
\v 13 Evocoiyase ambuae Jesús reroyasar judío avei
osɨrɨpaño tẽi supive yuvɨreco. Bernabé avei eté
supive ẽgüe ehiño tẽi.
\v 14 Che asepiase rumo, ndahoyoyai secocuer yuvɨreco co
ñehesa poropɨ̃sɨrosa resendar supi tuprɨ vahe rese.
Ichui Pedro upe añehe opacatu Jesús reroyasar rovaque:
“Nde niha judío, ereico rumo inungar ndahei vahe judío.
Cũritei rumo erembohe tẽi nde rembiapo pɨpe evocoi ava
ndahei vahe judío Jesús reroyasar judío rereco uca
ãgua” ahe chupe.
\s Judío, ndahei vahe judío oyoya oñepɨsɨro yuvɨreco
Cristo rese oyeroyasa pɨpe
\p
\v 15 Yande niha judío yande hasa suive yaico, ndahei ava
ndahei vahe judío nungar yangaipa vahe yaico.
\v 16 Cũritei rumo yaicua, ndipoi eté que ava seco
catuprɨ vahe Tũpa rovaque Moisés porocuaita mboavɨyesa
pɨpe. Jesucristo rese yeroyasa pɨpeño ité rumo yande
reco catuprɨ. Sese yande yayeroya ité Jesucristo rese,
“Co seco catuprɨ vahe” Tũpa he ãgua yandeu. Ẽgüe ehi
eté seroya pɨpe, ndahei acoi porocuaita tẽi reroyasa
pɨpe. Esepia, ndipoi chietera que ñepei ava seco catuprɨ
vahe Tũpa rovaque evocoi porocuaita tẽi aposa pɨpe.
\p
\v 17 Yasecase yande reco catuprɨ ãgua Cristo rese yande
yeroyasa pɨpe, ipɨpe yaicuase angaipa viyar yande reco,
¿Cristo pĩha evocoiyase yande mboangaipa? ¡Aní eté!
\v 18 Che amocañɨse mbahe, ipare rumo amopuha irise, che
evocoiyase ayemboangaipa ipɨpe.
\v 19 Esepia, ndaicatuise Moisés porocuaita reroya tuprɨ
che ñepɨsɨro ãgua, ahese ocañɨ tẽi vahe aico ipɨpe.
Ichui rumo Jesucristo reroyasa pɨpe asupitɨ Tũpa upe
nara che recove ãgua. Esepia, che avɨye yatɨcaprɨ aico
Cristo rese.
\v 20 Sese ndahe iri che ité aicove; Tũpa Rahɨr Cristo
rumo che rese secoi. Sese ité ayeroya che retecuer pɨpe
che recove ãgua. Ahe niha oyemondo omano ãgua che
raɨsupave.
\v 21 Naroɨroi eté co Tũpa porovasasa. Esepia, ava seco
catuprɨra Tũpa rovaque porocuaita tẽi reroya pɨpe
viña, evocoiyase Cristo mano agüer ẽgüe ehi tẽi etera
viña.
\c 3
\s Porocuaita iyavei yeroyasa
\p
\v 1 ¡Ndapembahecuai eté pe Galacia pendar! Pe ndoyavɨi
ipaye vahe remimbopa peico. Oromombehu tuprɨ niha pe rovai
eté acoi Jesucristo curusu rese yatɨca agüer pẽu.
\v 2 ¡Pemboyecua co che porandusa cheu! ¿Moisés
porocuaita mboyeroya pɨpe pĩha peipɨsɨ Espíritu Tũpa
suindar, co ñehesa pesendu vahecuer reroya pɨpe tie?
\v 3 ¡Ndapembahecuai eté! Yɨpɨndar Espíritu pɨpe
pemboɨpɨ Cristo rupi pe guata ãgua. ¿Ẽgüe peye aveira
pĩha pe pĩratasa pɨpe tẽi pe guata tuprɨ ãgua Cristo
rupi cũritei?
\v 4 ¿Ndape pɨ̃tɨvɨimi eté vo acoi opacatu pe
paraɨsusa Cristo recocuer rese? ¡Pe pɨ̃tɨvɨimira
tarahu viña!
\v 5 Tũpa niha omondo oEspíritu pe rese iyavei oyapo
poromondɨisa pe pãhuve. ¿Mahera pĩha oyapo? Esepia, co
ñehesa pesendu vahe peroya ité, sese ẽgüe ehi pẽu
ndahei Moisés porocuaita tẽi reroya pɨpe.
\p
\v 6 Esepia, aracahe Abraham oyeroya ité Tũpa rese,
ipɨpe sui Tũpa oipɨsɨ seco catuprɨ vahe nungar oyeupe
nara.
\v 7 Sese iya ité peicuara opacatu acoi oyeroya vahe Tũpa
rese yuvɨreco, ahe Abraham suindar supi tuprɨ vahe.
\v 8 Iyavei Tũpa Ñehengagüer icuachiaprɨ pɨpe omombehu
ité senondeve Tũpa oipɨsɨ aveira opacatu oyese oyeroya
vahe ndahei vahe judío co ɨvɨ pɨpendar oyeupe nara.
Iyavei omombehu co ñehesa icatuprɨ vahe Abraham upe:
“Opacatu ava ɨvɨ pɨpendar sovasaprɨra yuvɨreco nde
sui” ehi.
\v 9 Evocoiyase Tũpa osovasara cũriteindar oyese
yeroyasareta inungar Abraham aracahe.
\p
\v 10 Acoi seco catuprɨ pota vahe Moisés porocuaita pɨpe
tẽi yuvɨrecoi vahe, ahe Tũpa ñemoɨrosavrɨve tẽi
yuvɨrecoira. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo
ehi: “Opacatu ava nomboavɨyei vahe ité opacatu Tũpa
porocuaita icuachiaprɨ pɨpe yepi, ahe iñemoɨrosavrɨve
tẽi yuvɨrecoira” ehi.
\v 11 Sese, co omboyecua tuprɨ yandeu ndahei Moisés
porocuaita reroyasa pɨpe tẽi Tũpa, “Co seco catuprɨ
vahe” ehi ava upe. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe
aipo ehi: “Acoi ava seco catuprɨ vahe oicovera Tũpa rese
oyeroyasa pɨpe sui” ehi.
\v 12 Moisés porocuaita ndahoyoyai Cristo rese yeroyasa
rese. Esepia, ahe porocuaita aipo ehi: “Acoi ava oico pota
vahe co porocuaita pɨpe, tomboavɨye tuprɨ ité opacatu
porocuaita güecove ãgua” ehi.
\p
\v 13 Moisés porocuaita mboavɨyeẽhɨsa pɨpe yacañɨ
tẽira viña. Cristo rumo yande renose yande cañɨ tẽi
rãgüer sui. Ahe ae opa oipɨsɨ ñemoɨrosa yande
repɨrã. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi:
“Opacatu ava imboyasecoprɨ ɨvɨra rese, oipɨsɨ Tũpa
ñemoɨrosa yuvɨreco” ehi.
\v 14 Ẽgüe ehi Cristo yandeu ‘toipɨsɨ ava ndahei vahe
judío che Ru porovasasa che rembiapo sui’ oyapave. Ahe
porovasasa Tũpa omombehu vahecuer Abraham upe aracahe.
Ipɨpe sui yande opacatu yaipɨsɨ Espíritu imombehuprɨ
yayeroyase Cristo rese cũritei.
\s Porocuaita iyavei Tũpa güemimombehugüer omboavɨye
vaherã
\p
\v 15 Iyavei, che rɨvɨreta, amboyoya pota mbahe co ɨvɨ
pɨpendar mbahe rese. Inungar acoi que ava ñepei reseve
oicuachiase güemimbotar omombehu vahe, ahese ndipoi que
ambuae ava omboyeho vaherã iyavei ndipoi que ambuae ava
omboyeapɨ iri vaherã.
\v 16 Ẽgüe ehi avei Tũpa remimombehugüer Abraham upe
aracahe. Esepia, oñehe ñepei reseve chupe iyavei
ichuindar upe avei. Tũpa Ñehengagüer icuachiaprɨ pɨpe:
“Nde suindareta upe” ndehi, inungar-ra que ava rehɨi upe
viña. Ẽgüe ehi rumo, “Nde suindar upe ité” ehi
‘ñepei ava’ ohesa pɨpe, ahe Tũpa Rembiporavo Jesucristo.
\v 17 Co mbahe amombehu pota pẽu: evocoi porocuaita Tũpa
ombou vahecuer cuatrocientos treinta aravɨter pare,
ndoicatui chietera Tũpa ñepei reseve Abraham upe omombehu
vahecuer iyavei oñehe omboavɨye vaherã mboyeho ãgua.
\v 18 Supi eté acoi Tũpa suindar ou vaherã porerecosa
Moisés porocuaita mboavɨyesa pɨpe suise viña, ahese
ndahei chiaveira Tũpa remimombehugüer sui. Ahe rumo
ñepei reseve Tũpa remimombehugüer rupi Abraham upendar
porerecosa.
\p
\v 19 ¿Mahera pĩha evocoiyase avɨye Moisés porocuaita?
Esepia, ava poreroyaẽhɨsa cua ãgua Tũpa ombou
oporocuaita Moisés upe aracahe. Co porocuaitavrɨve rumo
ava yuvɨrecoi acoi oyepotase voi Abraham suindar Jesús
Tũpa remimombehugüer rupi. Yɨpɨndar rumo Tũpa oyocuai
güembiguai ɨva pendar oporocuaita mombehu ãgua Moisés
upe aracahe ‘tomombehu evocoiyase Moisés che porocuaita
opacatu ava upe’ oyapave.
\v 20 Ñepei ava rese oñemoñetase, ndipotasai ambuae
imoingatu ãgua. Tũpa niha ñepei vahe secoi.
\s Mbahe sui Tũpa ombou oporocuaita
\p
\v 21 “Moisés porocuaita co cotɨ tẽi Tũpa
remimombehugüer imboavɨyepɨrã sui” aipo ndahei eté
pẽu. Esepia, acoi Tũpa omondose que porocuaita ombou
vaherã tecovesa apɨrẽhɨ ava upe imboavɨyesa pɨpe,
evocoiyase porocuaita reroya pɨpe yande reco catuprɨra
Tũpa rovaque viña.
\v 22 Icuachiaprɨ aracahendar pɨpe rumo omombehu ité co:
opacatu ava inungar mbiguai tẽi oangaipa pɨpe yuvɨrecoi.
Evocoi ẽgüe ehi, Jesucristo rese yande yeroyasa pɨpe
yasẽ vaherã ichui mbahe imombehuprɨ pɨsɨ ãgua.
\p
\v 23 Yɨpɨndar rumo mbiguai nungar yaico Tũpa nomboyecua
vɨteise Guahɨr rese yande yeroya ãgua.
\v 24 Inungar chĩhivahemi tẽi, ẽgüe yahe
porocuaitavrɨve yaico yɨpɨndar. Ahe porocuaita rumo
yande mbohe Cristo yu ãgua ‘toyeroya Cristo rese güeco
catuprɨ ãgua curi’ oya yandeu.
\v 25 Cũritei rumo oime Jesucristo rese yeroya ãgua cute.
Evocoiyase ndahe iri ahe porocuaitavrɨve yaico.
\v 26 Pe niha opacatu Tũpa rahɨr peico Jesucristo rese
yeroya pɨpe.
\v 27 Opacatu pe ñapiramombrɨ peico vahe Jesucristo rupi
pe guata ãgua, secocuer avei pereco.
\v 28 Iyavei ndipoi eté yemboyahosa Jesucristo rese
yaicose, yepera que judío viña, ndahei vahe judío; anise
mbiguai, ndahei vahe mbiguai; que cuimbahe, cuña avei.
Esepia, opacatu ñepei vahe nungar ité yaico Cristo rese.
\v 29 Jesucristo rese peicose, pe evocoiyase Abraham
suindar nungar tuprɨ ité peico. Evocoiyase pe avei
peipɨsɨra Tũpa remimombehu porerecosa yandeundar.
\c 4
\p
\v 1 Amboyoapɨ vɨtera co che ñehesa pẽu: inungar que
ava omanose, oseya ombahe eta guahɨr upe chĩhivahemise.
Yepe ahe tahɨr opacatu mbahe yar secoira viña, ahe rumo
inungar tuprɨ mbiguai tẽi secoi vahe yepi.
\v 2 Esepia, ahe guãrosar povrɨve secoi imboyeroya ãgua.
Ocuacuase voi eté, opoira tu remimombehugüer rupi ichui.
\v 3 Ẽgüe ehi avei yandeu. Yande chĩhivahemise,
evocoiyase mbiguai nungar yɨpɨndar vahe co ɨvɨ
pɨpendar porocuaitavrɨve yaico.
\v 4 Oyepotase rumo arɨ imombehuprɨ, Tũpa ombou Guahɨr,
ahe oha cuña sui; evocoiyase ahe Moisés porocuaitavrɨve
secoi.
\v 5 Ẽgüe ehi ou opacatu yande renose ãgua evocoi
mborocuaitavrɨ sui Tũpa rahɨr ité yande reco ãgua.
\v 6 Evocoiyase Tũpa omboyecua Guahɨr yande recose
ombouse Guahɨr Espíritu yande pɨha pɨpe, “¡Che Ru!”
yande he ãgua chupe.
\v 7 Sese yande Tũpa rahɨr ité yaico, ndahe iri cũritei
mbiguai tẽi nungar. Tũpa rahɨr yande reco pɨpe ahe
ombou aveira oporerecosa yande mahera.
\s Pablo ipɨhañemoñetaño ité Jesús reroyasar rese
oico
\p
\v 8 Yɨpɨndar tũpa angahu rembiguai tẽi peico Tũpa
ité cuaẽhɨ pɨpe.
\v 9 Cũritei rumo peicua Tũpa, ẽgüe ehi rumo Tũpa ité
oicua pe recocuer. Sese niha aipo ahe cheyeupe: “¿Mara
ehi pĩha oyevɨ iri mborocuaita tẽi pɨpe mbiguai tẽi
güeco iri ãgua yuvɨreco?” ahe pẽu.
\v 10 Esepia, pemboetei vɨte arɨ, yasɨ, aravɨter pieta
eta tẽi peico.
\v 11 ¡Che ayembosɨquɨye pe rese, “Che porombohesa revo
ẽgüe ehi tẽi vahe ipãhuve yuvɨreco chupe” ahe pẽu!
\p
\v 12 Iyavei che rɨvɨreta, aipota che recocuer moña
peye. Esepia, cuese che asẽ Moisés porocuaita povrɨ sui
inungar pe yɨpɨndar ẽgüe ahe vichico pe pãhuve. Ahese
ndapeyapoi eté mbahe cheu.
\v 13 Peicua niha che yɨpɨndar chembaheasɨse vichico,
ahese amombehu co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar pẽu.
\v 14 Yepe co che mbaherasɨsa yavai eteprɨ pẽu viña, pe
rumo ndache reroɨ̃roi eté peye iyavei ndache momboi peye.
Ẽgüe ehi rumo avɨye acoi Tũpa rembiguai eté che rereco
peye viña iyavei avɨye Jesucristo itera aico pẽu viña
no.
\v 15 ¡Mahera ru cũritei ndapeyembovɨharete vɨtei che
rese peico eipeve! Esepia, supi eté, cuese acoi que pe
resa teieté revo pemboura cheu viña.
\v 16 ¡Evocoiyase cũritei che amotarẽhɨ tie peye acoi
pẽu mbahe supi tuprɨ vahe mombehusa sui tẽi!
\p
\v 17 Evocoi ava iquerẽhɨ ité pe rese, ndahei rumo mbahe
avɨye vahe apo ãgua yuvɨreco. Ahe rumo oipota pe
mboyepepɨ ãgua tẽi ore sui yuvɨreco pe querẽhɨ ãgua
supi.
\v 18 Avɨye ité niha yande querẽhɨse mbahe apo ambuae
ava upe, mbahe avɨye vahe apo ãgua rumo. Ndahei chira pe
pãhuve che recoseño pereco pe querẽhɨsa. Iyacatu rumo
pequerẽhɨño itera yepi.
\v 19 Che rahɨreta, che ayembopɨharasɨ ité vichico pe
rese. Inungar cuña imembɨrasɨ vahe; ẽgüe aheño itera
ayemombaraɨsu vichico ‘toico rane ité Cristo sese
yuvɨreco’ che yapave pẽu.
\v 20 Cũritei rãgüer opoepiara viña añehe tuprɨ catu
ãgua pe rese. Esepia, “¿Mara ahera revo sereco
yuvɨreco?” ahe pẽu.
\s Agar, Sara recocuer resendar yembohesa
\p
\v 21 Pe peroya pota vahe Moisés porocuaita pe reco
catuprɨ ãgua, pemombehumi cheu: ¿Ndapesenducuai tie co
mborocuaita aipo ehi vahe?
\v 22 Esepia, aipo ehi: Abraham aipo vɨreco ñuvɨrío
guahɨr, ñepei tahɨr aipo sembiguai Agar membrɨ, ambuae
tahɨr evocoiyase sembireco Sara membrɨ.
\v 23 Evocoi sembiguai membrɨ oha que ava tẽi yesu
nungar; sembireco membrɨ rumo oha Tũpa remimombehugüer
rupi eté.
\v 24-25 Co tecocuer mboyoyasa yaracua vahe ité. Co
ñuvɨrío cuña sui yayembohe ñuvɨrío Tũpa remimbotar
rese. Yɨpɨndar sembiguai Agar omboyecua evocoi porocuaita
imondoprɨ Arabia pɨpendar ɨvɨtrɨ Sinaí ve aracahe.
Ahe cuña mbiguai tẽi inungar Jerusalén upendar ava.
Esepia, ahe Moisés porocuaitavrɨve yuvɨrecoi. Ẽgüe ehi
avei opacatu Moisés porocuaita pɨpendar, yuvɨroha
mbiguai nungar güeco ãgua, opacatu ichuindar ẽgüe ehi
vɨte yuvɨreco.
\v 26 Yande rumo inungar-ra que Jerusalén ɨva pendar
suindar yaico viña ẽgüe yahe yaico mbiguaiẽhɨ.
\v 27 Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi:
\q “Eyembovɨhareté, cuña nimembɨi vahe;
\q esapucai nde rorɨvetesa pɨpe, nde ndereiporarai vahe
nde membrɨ rasɨcuer.
\q Esepia, acoi cuña seyaprɨ imembɨ atɨ catura cuña
omer vɨreco vahe sui” ehi.
\p
\v 28 Che rɨvɨreta, inungar Sara membrɨ Isaac, ẽgüe
yahe avei tahɨr ité yaico Tũpa remimombehugüer rupi.
\v 29 Co rumo aracahe sembiguai membrɨ oha vahe ava tẽi
yesu nungar, ahe ndoyambotai sembireco membrɨ acoi
Espíritu pĩratasa pɨpe sui oha vahe; cũritei ẽgüe ehi
tuprɨ avei.
\v 30 ¿Mara ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe?
“Pemboyepepɨ pe rẽta sui cuña mbiguai tẽi imembrɨ
reseve. Esepia, cuña mbiguai tẽi membrɨ ndiyai oyoya
cuña ndahei vahe mbiguai membrɨ rese vu mbahe pɨsɨ
ãgua yuvɨreco” ehi.
\v 31 Sese, che rɨvɨreta, yande ndahei sembiguai tẽi
membrɨ nungar yaico, yande rumo sembireco membrɨ nungar
yaico. Esepia, ahe ndahei mbiguai.
\c 5
\s Peyemovɨracuaño ité Moisés porocuaita pɨpe pe
recoẽhɨ ãgua
\p
\v 1 Jesucristo niha ombou yandeu mbiguai tẽi nungar sui
yande sẽ ãgua. Sese peyemovɨracua mbiguai tẽi pe reco
iriẽhɨ ãgua.
\p
\v 2 Pesendu che ñehe. Che, Pablo, aipo ahe pẽu: acoi
peyembocircuncida ucase, ahese ẽgüe ehi tẽi vahe Cristo
pereco.
\v 3 Che amombehu pota irimi pẽu, que ava oyembocircuncida
uca vahe, vɨreco niha ocuaita opacatu Moisés porocuaita
mboyeroya ãgua.
\v 4 Pe pereco catuprɨ pota tẽi vahe Tũpa rovaque evocoi
porocuaita tẽi reroya pɨpe, peyepepɨ ité Cristo sui.
Evocoiyase Tũpa porovasasa avei pemocañɨ tẽi peyesui.
\v 5 Yande rumo yande querẽhɨsa pɨpe yayeroya yande reco
catuprɨ ãgua rese. Ẽgüe yahe Espíritu yande
pɨ̃tɨvɨisa pɨpe iyavei Jesús rese yeroyasa pɨpe avei.
\v 6 Esepia, acoi yaicose Jesucristo rese, yepe
yayembocircuncidase, anise ndayayembocircuncidaise, ahe
ndayande pɨ̃tɨvɨi eté yande reco catuprɨ ãgua Tũpa
rovaque. Co güeraño rumo yande pɨ̃tɨvɨi Jesús rese
yande yeroyasa. Ahe niha yande mboyeaɨsu uca.
\p
\v 7 Peico tuprɨ niha yɨpɨndar viña. ¡Ava ru
ndovɨroya uca iri mbahe supi tuprɨ vahe pẽu!
\v 8 Ndahei eté rumo pe poravosar Tũpa ẽgüe ehi pẽu.
\v 9 ¿Ndapeicuai vo acoi aipo ehi vahe: “Chĩhimi pan
mboapeposa oso panguã rese opacatu rupi oicahopa tuprɨ
yepi” ehi?
\v 10 Che rumo ayeroya yande Yar rese pe pɨhañemoñeta
ãgua che pɨhañemoñetasa rupi. Tũpa rumo omboura
oñemoɨrosa que ava pe mbopɨhañemoñeta yoavɨratɨ uca
vahe upe.
\p
\v 11 Che rumo, che rɨvɨreta, “Iya yayembocircuncida
yande reco catuprɨ ãgua” ahe vɨtese Jesús reroyasar
upe viña, ahese revo ndipoi chira che amotarẽhɨsar
judío pãhuve, ahese avei ndipoi chira ñehesa curusu rese
Jesús manosa resendar amotarẽhɨmbar ipãhuve viña.
\v 12 Evocoi ava pe mbopɨhañemoñeta yoavɨratɨ uca vahe
circuncisión rese yuvɨreco, ¡mahera ahe ae ndoyeasɨapa
voi ñepei reseve yuvɨreco!
\p
\v 13 Esepia, pe ore rɨvɨreta, Tũpa niha pe renoi
mbiguai tẽi nungar pe recosa sui pe renose ãgua. Ndahei
chira rumo pe remimbotarai tẽi apo ãgua, iyacatu rumo
peñepɨtɨvɨira pe yeaɨsusa pɨpe.
\v 14 Esepia, opacatu evocoi mborocuaita imboavɨyesa
yamboavɨyese co ñehesa aipo ehi vahe: “Esaɨsu ambuae
ava nde yeaɨsu nungar” ehi vahe.
\v 15 Peyeseño tetei rene catu; peicua catu, avɨyeteramo
ẽgüe peyese, pe recocuer pemomarapa tiẽtera.
\s Yaguatara Espíritu remimbotar rupi, ndahei yande
remimbotar tẽi rupi
\p
\v 16 Pesendu che ñehe: Espíritu pĩratasa pɨpe catu
peico yepi. Iyavei peyapoi rene mbahe pe remimbotarai.
\v 17 Esepia, co pe remimbotarai ndahoyoyai eté Tũpa
Espíritu remimbotar rese. Ndoyembohe catui eté. Sese
ndapeyapo ucai mbahe pe remimbotar avɨye vahe peyeupe.
\v 18 Acoi Espíritu ité pe reroguatase, ahese ndahe iri
chiaveira Moisés porocuaitavrɨve peico.
\p
\v 19 Yande remimbotarai suindar yande rembiapo ai icuasa
tuprɨ ité. Ahe: yemboaguasa tẽisa, teco quɨhasa, mbahe
tẽi aposa;
\v 20 mbahe rahanga upe yerure tẽisa, yembopayesa,
ñeroɨrosa, ñehepoepɨ-epɨsa iyavei ambuae ava mbahe
pota raisa; ñemoɨro seraisa, yemboyaho-yahosa,
pɨhañemoñeta yoyaẽhɨsa,
\v 21 iyavei ambuae ava mbahe pota raisa rese ñemoɨrosa,
savaɨposa, yembopieta tẽisa iyavei ambuae mbahe co nungar
tuprɨ aposa. ¡Peicua catu! Esepia, evocoi nungar mbahe
aposar ndoyuvɨroiquei chietera Tũpa mborerecuasave
yuvɨreco curi.
\p
\v 22 Yayapose rumo Espíritu remimbotar, yande evocoiyase
yayeaɨsura, yande rorɨvetera, yaicora mbahe tuprɨ pɨpe,
yande reco mbegüera, yaporoaɨsura yande reco avɨyesa
pɨpe, yamboyecuara yande cuaita mboavɨyesa,
\v 23 yayemominiñora iyavei yande recorã rese yañearo
tuprɨra. Evocoi nungar yayapose, ndipoi eté que
mborocuaita pɨpe yande yeamotarẽhɨ ãgua.
\v 24 Jesucristo rese ité yuvɨrecoi vahe rumo, opa ité
omombo güecocuerai co ɨvɨ pɨpendar tẽi oyesui
yuvɨreco, güemimbotarai, opɨhañemoñeta raisa avei no.
\v 25 Yande yaicose Espíritu pĩratasa rese, ahese
Espíritu rupi eté yaguatara.
\p
\v 26 Ndayayemboɨvate ai chira. Esepia, ipɨpe sui
yayeamotarẽhɨ, yaipota rai avei yande mboetasa recocuer
nungar yande reco ãgua.
\c 6
\s Peñepɨtɨvɨi ñepei-pei
\p
\v 1 Che rɨvɨreta, acoi que Jesús reroyasar pe pãhu
pendar oyavɨse güecocuer, pe peico vahe Espíritu rese,
peipɨ̃tɨvɨi secocuer moingatu ãgua pe recocuer
mbegüemisa pɨpe. Peicua catura rumo, avɨyeteramo oyoya
voi peyemboangaipa uca tiẽtera.
\v 2 Peñepɨtɨvɨ-tɨvɨi catu que mbahe yavai rai vahe
rese. Ẽgüe peyese, Jesucristo porocuaita pemboavɨyera.
\p
\v 3 Amove ava, “Che ɨvate catu vahe aico” ehi tẽi.
Ẽgüe ehi rumo ahe ae oyembopa aipo ohesa pɨpe oico.
\v 4 Sese niha ñepei-pei eté yaicua tuprɨra yande
recocuer. Avɨyese, evocoiyase sese yavɨharetera. Ndahei
acoi ambuae ava recocuer rese tẽi yamboyoyara yande
recocuer.
\v 5 Esepia, ñepei-pei eté yande yacatu yareco yande
cuaita imboavɨye ãgua.
\p
\v 6 Acoi oyembohe vahe Tũpa ñehe pɨ̃sɨrosa resendar
rese, tomondo ombohesar upe mbahe güembiereco ipɨ̃tɨvɨi
ãgua.
\p
\v 7 Peyembopa eme catu pe ae. Ndipoi chietera que ava
vɨroɨ̃ro vahe Tũpa ñemoɨrosa pɨsɨẽhɨsa pɨpe.
Ẽgüe ehi eté: yañotɨse mbahe, ichui avei mbahe
yaipɨsɨra.
\v 8 Acoi ava rumo oyapo vahe mbahe güemimbotarai pɨpe,
ahe oipɨsɨra cañɨsa apɨrẽhɨ vahe. Acoi oyapo vahe
mbahe Espíritu remimbotar rupi, ahe oipɨsɨra tecovesa
apɨrẽhɨ vahe yuvɨreco.
\v 9 Evocoiyase tayandecuerai eme mbahe tuprɨ aposa pɨpe.
Esepia, acoi ndayandecueraise, yaipɨsɨra mbahe tuprɨ apo
reprɨ.
\v 10 Sese yande catugüer rupi yayapo mbahe icatuprɨ vahe
opacatu upe; yande mboetasa Jesús reroyasar upe ité rumo
yayapora.
\s Pablo, “Peicua catu pe mbocircuncida pota vahe sui”
ehi iyavei ñehesa ipa vahe
\p
\v 11 ¡Pesepia co ñehesa ipa vahe che pove ité
aicuachía tuvicha vahe pẽu!
\v 12 Acoi judío Jesús reroyasar pe mbocircuncida uca
potaño tẽi vahe ‘Co mbɨa avɨye ité, tehi ndahei vahe
Jesús reroyasar judío yuvɨreco yandeu’ ohesa pɨpe tẽi
ẽgüe ehi yuvɨreco viña. Esepia, ndoipotai evocoi judío
oamotarẽhɨ co ñehesa Cristo atɨca agüer mombehu pɨpe
yuvɨreco.
\v 13 Acoi oyembocircuncida uca tẽi vahe avei rumo
nomboavɨyei eté opacatu mborocuaita yuvɨreco. Oipota
rumo pe mbocircuncida ucara oyemboɨvate ai ãgua pe cuaise
evocoi nungar apo yuvɨreco.
\v 14 Che rumo ndayemboɨvate potai eté. Curusu rese yande
Yar Jesucristo mano agüer rese güeraño ité ayembovɨha.
Imano agüer sui co ɨvɨ pɨpendar mbahe pota raisa opa
ité che sui. Che evocoiyase inungar omano vahe aico chupe.
\v 15 Yepe que yayembocircuncidase revo, anise que
ndayayembocircuncidaise viña, ndayande pɨ̃tɨvɨi eté
Cristo rese yaico tuprɨ ãgua. Co rumo avɨye vahe ité
yandeu: Tũpa yande recocuer mbopɨasuse.
\v 16 Opacatu yuvɨrecoi vahe co ñehesa che
remimombehugüer rupi iyavei opacatu Tũpa upendar supi
eté vahe toipɨsɨ Tũpa suindar teco tuprɨsa iyavei
iporoparaɨsuerecosa yuvɨreco.
\p
\v 17 Avɨye, co pɨpe suive ndaipota iri que ava che
mañeco tẽi vaherã. Esepia, che areco che retecuer rese
che apicha-picha agüer. Ahe omboyecua Jesús rembiguai che
recosa.
\p
\v 18 Che rɨvɨreta, yande Yar Jesucristo tape rovasa
opacatu. Aipo rupive.

 
