\id HEB Guarayu [gyr] NT (Bolivia) -2011 bd. 
\h HEBREOS
\toc1 Hebreos
\toc2 Heb
\mt2 ICUACHIAPRƗ HEBREO YUVƗRECOI VAHE UPE
\mt HEBREOS
\c 1
\s Guahɨr Jesucristo pɨpe Tũpa oyemboyecua yandeu
\p
\v 1 Aracahe suive setá yupagüer Tũpa omombehu uca yande ramoi eta upe oñehe mombehusar upe. Iyavei ambuae mbahe rupi oseca imombehu tuprɨ ãgua yuvɨreco chupe.
\v 2 Cũritei yandeu omoñehe uca Guahɨr. Chupe avei oyapo uca opacatu mbahe. Ahe mbahe sembiapo chupe nara ité.
\v 3 Ahe niha Vu Tũpa recocuer porañetesa secoi. Ẽgüe ehi eté, ahe Vu recocuer tuprɨ ité. Ahe opacatu mbahe omovɨracua oñehe pĩratasa pɨpe. Yande angaipagüer sui yande moatɨro pare oso, oguapɨ Vu acato cotɨ oĩ ɨvave cute.
\s Tũpa Rahɨr seco ɨvate catu //Vu rembiguai ɨva pendar sui
\p
\v 4 Tũpa Rahɨr secoi ɨvate catu vahe Vu rembiguai ɨva pendar yuvɨrecoi vahe sui. Ahe vɨreco omborerecuasa ɨvate catu vahe ichui.
\v 5 Esepia, Tũpa aipo ndehi eté güembiguai upe:
\q “Nde che Rahɨr ereico; co pɨpe amondo nde recove ãgua” ndehi eté.
\m Iyavei:
\q “Che Tu aicora, ahe evocoiyase che rahɨr secoira” ndehi avei chupe.
\m
\v 6 Ichui rumo ombouse Guahɨr ñepei vahe co ɨvɨ pɨpe aipo ehi:
\q “Tomboetei opacatu che rembiguai yuvɨreco”
\m ehi.
\v 7 Evocoiyase güembiguai rese oñehe Tũpa aipo ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe:
\q “Ayapo che rembiguai ɨvɨtu nungar, tata nungar avei cheu oporavɨquɨ vaherã” ehi.
\m
\v 8 Tahɨr rese ñehesa rumo aipo ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe:
\q “Che Yar Tũpa, nde mborerecuasa rumo apɨrẽhɨ vaherã ité.
\q Ereporocuai nde reco ɨ̃vi tuprɨsa pɨpe yepi.
\q
\v 9 Mbahe ihɨ̃vi vahe raɨsusar ereico.
\q Iyavei mbahe naporai vahe raɨsuẽhɨsar.
\q Sese nde Yar Tũpa ité, nde poravo, omondo avei torɨvetesa ndeu ɨvate catu vahe opacatu nde mboetasa sui” ehi.
\m
\v 10 Iyavei aipo ehi iri:
\q “Nde, ore Yar, yɨpɨsuive eremovɨracua vahe ɨvɨ.
\q Nde ité avei ereyapo ɨva.
\q
\v 11 Opacatu co nde rembiapo opa vaherã tẽi,
\q inungar turucuar cuacua oyearo vahe opa.
\q Nde rumo apɨrẽhɨ vaherã ité ereico.
\q
\v 12 Ipare ereyapara inungar turucuar yapaprɨ iyavei eresecuñarora inungar oturucuar osecuñaro vahe.
\q ¡Nde rumo ndereñecuñaroi chietera!
\q Iyavei nde recocuer ndopai vaherã ité” ehi.
\m
\v 13 Ndahei que ñepei ɨva pendar güembiguai upe Tũpa aipo ehi:
\q “Eguapɨ che acato cotɨ, ahese che amondora nde amotarẽhɨmbar nde povrɨve” ehi.
\m
\v 14 Esepia, opacatu Tũpa rembiguai espíritu yuvɨrecoi chupe oporavɨquɨ ãgua, icuaiprɨ avei ava ipɨ̃sɨropɨrã pɨ̃tɨvɨi ãgua.
\c 2
\s Yandemahemoha tuprɨra yande pɨ̃sɨrosa rese
\p
\v 1 Sese iyacatu co ñehesa yasendu vahe rese yayapɨsaca
tuprɨ catu co tecocuer pɨasu sui yande yepepɨẽhɨ
ãgua.
\v 2 Esepia, co Tũpa rembiguai remimombehugüer seroyaprɨ
ité secoi, iyavei oyemboangaipa vahe, ndovɨroyai vahe
avei imombaraɨsuprɨ ité sembiapo rupi yuvɨrecoi
aracahe.
\v 3 ¿Mara yahera pĩha evocoiyase yande yañemi Tũpa
ñemoɨrosa sui viña acoi ndayandemahemoha tuprɨise co
yande pɨ̃sɨrosa avɨye vahe rese? Esepia, yande Yar ahe
rane ité omombehu co ñehesa ñepɨsɨrosa resendar. Ipare
sendusar, “Supi eté co ñehesa” ehi yuvɨreco. Ichui ahe
avei omombehu yuvɨreco yandeu.
\v 4 Iyavei Tũpa oyapo setá mbahe yavai rai vahe
poromondɨisa ndayasepiai vahe. Iyavei oEspíritu Santo
pɨpe, omboyoavɨratɨ mbahecuasa imbou yandeu güemimbotar
rupi ‘toicua yuvɨreco co ñehesa supi tuprɨ vahe’
oyapave.
\s Jesucristo ava nungar tuprɨ secoi
\p
\v 5 Ndahei güembiguai povrɨve omondo Tũpa ɨvɨ oime
vaherã, acoi oromombehu vahe pẽu.
\v 6 Oime rumo icuachiaprɨ aracahendar pɨpe omombehu
tuprɨ vahe:
\q “Che Yar, ¿uma vo evocoiyase ava?
\q ¿Mahera ndemahenduha ava tẽi rese, iyavei eresãro no?
\q
\v 7 Ndaseta arɨimi erereco ɨvɨ cotɨ catu nde rembiguai
sui.
\q Ipare voi rumo eremondo nde porañetesa imboeteisave
chupe.
\q
\v 8 Iyavei opacatu erereco uca mbahe nde rembiapo
ipovrɨve” ehi imombehu.
\m Ẽgüe ehise Tũpa, ndoseyai eté que ñepei yepe mbahe
ipo pendarẽhɨ. Cũritei rumo ndaopacatu tuprɨ vɨtei
mbahe ipovrɨve.
\v 9 Yaicua niha Jesús, ahe Tũpa güembiguai sui ndaseta
aravɨter ɨvɨ cotɨ catu vɨreco. Oporoaɨsusa pɨpe
oipota imano ãgua opacatu ava repɨrã. Cũritei rumo
iyemombaraɨsu pare, omondo oporañetesa imboeteisave
chupe.
\p
\v 10 Iyavei opacatu mbahe oime Tũpa upe, ichuindar avei
‘toyuvɨroique opacatu che rahɨr che reco porañetesave’
oyapave. Sese omombaraɨsu uca Guahɨr Jesucristo
‘tomboavɨye tuprɨ rane che remimbotar Poropɨ̃sɨrosar
güeco ãgua’ oya.
\v 11 Esepia, opacatu vɨreco ñepei Vu yuvɨreco co seco
catuprɨ vahe, seco mbocatuprɨsar avei. Sese Tahɨr nochi
eté, “Che rɨvɨreta peico” ohe ãgua vɨroyasar upe.
\v 12 Ahe aipo ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe:
\q “Añehera nde rese che rɨvɨreta upe.
\q Asapucai aveira sapucaisa ndeu opacatu ava ndeu
oñemonuha vahe pãhuve” ehi.
\m
\v 13 Iyavei aipo ehi:
\q “Che ayeroya itera sese” ehi.
\m Ichui aipo ehi iri:
\q “Co oroico Tũpa rahɨr cheu ombou vahe rese” ehi
icuachiaprɨ pɨpe aracahe.
\p
\v 14 Inungar ava vɨreco vahe guahɨr, oyoya soho, suvɨ;
ẽgüe ehi avei Jesús vɨreco voho, vuvɨ yande nungar;
omano pɨpe sui omocañɨ vaherã iporoyuca ai vahe
pĩratasa; ahe Caruguar.
\v 15 Opacatu ava manosa sui osɨquɨyesa pɨpe mbiguai
tẽi nungar yuvɨrecoi vahe güecove vɨteseve, evocoi
nungar sui senose ãgua, ẽgüe ehi Jesús.
\v 16 Esepia, ahe ndoui Tũpa rembiguai pɨ̃tɨvɨi ãgua,
ahe rumo ou Abraham suindareta pɨ̃tɨvɨi ãgua.
\v 17 Sese niha tɨvɨreta nungar tuprɨ ité oyapo Tũpa,
“Toime che rovaque pahi rerecuar ɨvate catu vahe seco
tuprɨ vahe; taseco mbegüe avei, tomondo güetecuer ava
angaipa repɨrã ñeroisa reime ãgua” ehi.
\v 18 Esepia, ahe avei oiporara Caruguar poroãtoisa. Sese
cũritei ahe oicatu ité ava Caruguar remiatoi pɨ̃tɨvɨi
ãgua.
\c 3
\s Jesús ɨvate catu vahe Moisés sui
\p
\v 1 Evocoiyase, che rɨvɨreta, iporavoprɨ, pe Tũpa
remienoi peico vahe chupe nara. Peyapɨsaca tuprɨ
Jesucristo recocuer rese. Ahe secoi yandeu apóstol iyavei
pahi ɨvate catu vahe yande yeroyasa.
\v 2 Ahe ité niha omboavɨye tuprɨ Vu remimbotar,
osenoise imbou co tecocuer apo ãgua inungar Moisés
omboavɨye tuprɨ ocuaita Tũpa mbahe rãro aracahe.
\v 3 Jesús rumo imboeteiprɨ catu Moisés sui. Inungar
acoi oɨ aposar imboeteiprɨ catu oɨ sui secoi.
\v 4 Esepia, ñepei-pei oɨ vɨreco oaposar viña. Tũpa
rumo opacatu mbahe aposar secoi.
\v 5 Supi eté Moisés Tũpa rembiguai güeco pɨpe
omboavɨye opacatu oporavɨquɨsa itũparo rese. Esepia,
omombehu Tũpa omboyecua pota vahe ava upe yepi.
\v 6 Cristo rumo tahɨr güeco pɨpe omboavɨye ocuaita Vu
tũparo rese. Ahe tũparo yande yaico yayeroyaño itese
Cristo rese iyavei yasãroño itese yande yembovɨhasa
pɨpe co mbahe avɨye vahe oime vaherã yandeu curi.
\s Mbɨtuhusa Tũpa upendar yuvɨrecoi vahe upe
\p
\v 7 Sese inungar aipo ehi Espíritu Santo icuachiaprɨ
aracahendar pɨpe:
\q “Co pɨpeve voi, pesenduse Tũpa ñehe,
\q
\v 8 peyepɨhamoatai rene catu chupe, ndapeicoi chira ava
ndiava reroyai vahe nungar acoi ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi
Tũpa recoãhasar yuvɨrecoi vahe aracahe.
\q
\v 9 Aheve avei acoi che recoãha tẽi pe ramoi mbahe
güembiapo pɨpe, yepe cuarenta aravɨter rupi osepia tẽi
mbahe che rembiapo yuvɨreco viña.
\q
\v 10 Sese añemoɨro ahe ava upe, aipo ahe:
\q ‘Ipɨhañemoñeta rai co cotɨ tẽi vahe rese yepi
iyavei ndoicua potai eté che recocuer yuvɨreco’ ahe
chupe.
\q
\v 11 Sese che añemoɨro ahe ava upe, ‘Ñepei reseve
ndapepɨtuhui chietera che pɨtuhusa pɨpe’ ahe yuvɨreco
chupe” ehi aracahe.
\p
\v 12 Che rɨvɨreta, peñearo catu; tipo eme que ñepei
ipɨhañemoñeta naporai vahe Tũpa reroyaẽhɨsa pɨpe
oyepepɨ vaherã ichui.
\v 13 Iya rumo peyemonguerẽhɨ catu ñepei-pei arɨ yacatu
rupi cũritei pe recove pɨpe angaipa upe pe yembopa uca
iriẽhɨ ãgua, pe mbahe reroya iriẽhɨ ãgua rese avei.
\v 14 Esepia, yayemovɨracua tuprɨse Cristo rese yande
yeroyasa yɨpɨsuive yareco vahe pɨpe yande mano ãgua
rupi eté, ahese yaico itera sese.
\p
\v 15 Supi niha acoi aipo ehi ñehesa:
\q “Co pɨpe voi pesenduse Tũpa ñehe,
\q peyepɨhamoatai rene catu chupe; ndapeicoi chira ava
ndiava reroyai vahe nungar” ehi vahe.
\m
\v 16 ¿Ava pĩha acoi ava iñehe mara vahe yuvɨreco Tũpa
ñehe rendu pare chupe? Moisés remienose Egipto ɨvɨ sui
ẽgüe ehi yuvɨreco.
\v 17 ¿Ava upe pĩha acoi Tũpa oñemoɨro cuarenta
aravɨter rupi? Acoi oyemboangaipa vahe omanopa vahe
yuvɨreco ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi.
\v 18 ¿Uma upe pĩha acoi ñepei reseve, “Ndapeiquei
chietera che pɨtuhusa pɨpe pe pɨtuhu ãgua” ehi Tũpa?
Acoi vɨroyaẽhɨsar upe aipo ehi.
\v 19 Sese yaicua seroyaẽhɨ pɨpe ndoicatui yuvɨroique
ipɨpe.
\c 4
\p
\v 1 Oime vɨte Tũpa remimombehu yande yaique vaherã
ipɨri yande pɨtuhu ãgua. Sese iya ité yañearo tuprɨ.
Aní chira que ñepei pe pãhu pendar ndoiquei chira.
\v 2 Esepia, yandeu avei imombehusa ñehesa poropɨ̃sɨrosa
resendar inungar yande ramoi upe ɨvɨ iporupɨrẽhɨ rupi
yuvɨreco aracahe. Co ñehesa rumo ndoipɨ̃tɨvɨi eté ahe
ava yuvɨreco. Esepia, ahe osendu yuvɨreco seroyaẽhɨsave
tẽi.
\v 3 Yande rumo yaroya vahe, yaiquera yande pɨtuhu ãgua,
ahe chupe Tũpa aipo ehi:
\q “Sese añemoɨro ahe ava upe; ñepei reseve,
\q ‘Ndoyuvɨroiquei chietera che pɨtuhusa pɨpe opɨtuhu
ãgua yuvɨreco’ ahe” ehi.
\m Tũpa rumo yɨpɨve ité opa omboavɨye oporavɨquɨsa
ɨva, ɨvɨ.
\v 4 Esepia, co imbosietesa arɨ resendar ñehesa oime
icuachiaprɨ aracahendar pɨpe:
\q “Tũpa opɨtuhu opacatu oporavɨquɨsa sui imbosietesa
arɨ pɨpe” ehi.
\m
\v 5 Iyavei aipo ehi iri icuachiaprɨ pɨpe:
\q “Ndoyuvɨroiquei chietera che pɨtuhusa pɨpe opɨtuhu
ãgua yuvɨreco” ehi.
\m
\v 6 Ipane vɨte rumo amove ava yuvɨroique vaherã ahe
pɨtuhusave. Acoi yɨpɨndar osendu tẽi vahe rumo ñehesa
poropɨ̃sɨrosa resendar, ndoyuvɨroiquei eté
seroyaẽhɨsa pɨpe yuvɨreco.
\v 7 Sese Tũpa omombehu tuprɨ iri ambuae arɨ, chupe
ité, “Co pɨpe” ehi. Ahe acoi coiyé mborerecuar guasu
David upe omombehu ucase aracahe yandeu icuachiaprɨ pɨpe,
aipo ehi vahe:
\q “Co pɨpe voi, pesenduse Tũpa ñehe,
\q peyepɨhamoatai rene catu chupe” ehi vahe.
\m
\v 8 Ehi revo Josué omondose co pɨtuhusa israelita upe
aracahe viña, Tũpa evocoiyase noñehe iri chira co ambuae
arɨ rese viña.
\v 9 Evocoiyase oimeño itera mbɨtuhusa iporavoprɨ ava
Tũpa upendar upe nara:
\v 10 Acoi oique vahe evocoiyase pɨtuhusa pɨpe, opɨtuhu
oporavɨquɨsa sui inungar Tũpa opɨtuhu ombahe mboavɨye
pare aracahe.
\v 11 Sese yayemovɨracua catura yande reique ãgua evocoi
mbɨtuhusa pɨpe. Aní chira ava aracahendar seroyaẽhɨsar
recocuer rupi tuprɨ avei yaicora.
\p
\v 12 Esepia, Tũpa Ñehengagüer oicove vahe, ipĩrata
avei. Ahe inungar avei quɨse saimbe catu vahe que ambuae
quɨse pucu saimbe yoya vahe sui. Ahe oique vahe ité yande
avɨterve; ẽgüe ehi avei iñehengagüer oñatoi eté
yande hã, yande espíritu avei. Iyavei omboyecua tuprɨ
ité yande pɨhañemoñeta.
\v 13 Ndipoi eté niha mbahe Tũpa rembiapo ñomiprɨ
ichui. Opacatu ité oicua, osepia avei opacatu mbahe. Ahe
niha oporandura opacatu yande recocuer rese yandeu curi.
\s Jesús niha pahi ɨvate catu vahe secoi
\p
\v 14 Jesús, Tũpa Rahɨr, pahi ɨvate catu vahe secoi
yandeu oique vahe ɨvave Tũpa pɨri. Sese
yayemovɨracuaño itera sese yande yeroyasa pɨpe.
\v 15 Esepia, yande pahi ɨvate catu vahe oicuaño ité
yande recocuer pĩrataẽhɨsa. Ahe avei niha yande nungar
aracaco vɨroparaɨsu opacatu mbahe-mbahe tẽi
güecoãhasa. Ahe rumo ndoyemboangaipai eté ipɨpe.
\v 16 Sese yayemboya catura yande yeroyasa pɨpe yande Ru
Tũpa rese. Esepia, ahe yande raɨsu ité. Ipɨpe sui
tayande paraɨsuereco güeco avɨyesa pɨpe yande
pɨ̃tɨvɨi ãgua mbahe tẽi oimese yandeu.
\c 5
\p
\v 1 Opacatu pahi ɨvate catu vahe iporavoprɨ secoi ava
pãhu sui ava recocuer reropovẽhe ãgua Tũpa upe iyavei
porerecosa mondo ãgua chupe, mbahe mɨmba yucaprɨ
reropovẽhe ãgua avei ava angaipa repɨrã.
\v 2 Ahe pahi niha oiporara avei teco asɨsa ambuae ava
nungar. Sese güeco asɨẽhɨsa pɨpe oipɨ̃tɨvɨi ava
ndayaracuai vahe, oyavɨ vahe avei.
\v 3 Ahe rumo güeco pĩrataẽhɨsa pɨpe vɨropovẽhe
mbahe mɨmba yucaprɨ Tũpa upe oangaipa repɨrã, opacatu
ambuae ava angaipa repɨrã avei.
\v 4 Ndiyai chira que ava oyesui tẽi pahi oyeapo. Tũpa
ité rumo osenoira imboetei uca ãgua inungar acoi Aarón
upe aracahe.
\v 5 Ẽgüe ehi avei Cristo, ahe noñeenoi pahi ɨvate catu
vahe güeco ãgua oyesui tẽi. Tũpa ité osenoi imboetei
uca ãgua acoi aipo ehise:
\q “Nde che rahɨr ereico, co pɨpe amondo nde recove
ãgua” ehi.
\m
\v 6 Aipo ehi avei ambuae icuachiaprɨ pɨpe:
\q “Nde ereico pahi ɨvate catu vahe apɨrẽhɨ vaherã,
inungar tuprɨ mbɨa Melquisedec serer vahe” ehi.
\m
\v 7 Co ɨvɨ pɨpe Cristo oicove vɨtese, oyeroquɨ
pĩrata oyasehosa pɨpe Vu Tũpa upe yepi. Esepia, ahe
oicatu ipɨ̃sɨro ãgua manosa sui. Ẽgüe ehi iporeroya
tuprɨsa pɨpe, Tu osendu iyeroquɨ yepi.
\v 8 Yepe Tahɨr ité viña, güeco paraɨsu pɨpe rumo
oyembohe imboyeroya ãgua;
\v 9 evocoiya güeco pɨpe omboavɨye güeco catuprɨsa.
Ipɨpe sui güeru poropɨ̃sɨrosa ndopai vahe opacatu
vɨroyasar upe nara.
\v 10 Esepia, Tũpa niha osenoi pahi ɨvate catu vahe seco
ãgua inungar Melquisedec aracahe.
\s Peicua catu, “Ndaroyai eté co tecocuer pɨasu” pe
hesa sui
\p
\v 11 Orovɨreco vɨte mo setá mbahe ore ñehe ãgua pẽu
co mbahe tecocuer resendar rese. Yavai eteprɨ rumo
imombehu tuprɨ ãgua. Esepia, pe ndapesenducua tuprɨ
vɨtei eté.
\v 12 Aracacove peporombohera viña; peipota vɨte rumo
pẽu mbahe ndayavaimi vahe imombehu iri ãgua yembohesa
Tũpa suindar. Ndapeyemovɨracuai rumo; peɨhu iri pota
cambɨ mbahe sãta vahe hu rãgüer sui.
\v 13 Esepia, acoi ẽgüe ehi vahe pĩtani osɨ rese ocambu
vɨte vahe nungar tẽi pe recocuer. Ipɨpe sui
ndapeyembohei eté Tũpa Ñehengagüer rese mbahe tuprɨ pe
reco ãgua.
\v 14 Co tembihu sãta vahe rumo ahe ava ocuacua vahe upe
nara. Esepia, ahe oyembohe tuprɨ catu iñehengagüer rese
güeco tuprɨ ãgua yepi. Ipɨpe sui oicua ité mbahe
avɨye vahe poravo mbahe naporai vahe sui.
\c 6
\p
\v 1 Sese ndiyai yayembohe yembohesa yɨpɨndar vahe Cristo
resendar ahe avei-vei vahe rese. Iya rumo yaguata catu
tenonde inungar ava oicua catu vahe mbahe. Ipɨpe sui
tayaicua seroyasa pɨpe ambuae mbahe Tũpa suindar co mbahe
rese yembohe iri rãgüer sui. Ahe yɨpɨndar vahe co:
yande ñecuñarosa, yande reco ai sui yande poisa, manosa
apɨrẽhɨ vahesave yande rerasoẽhɨ ãgua, iyavei Tũpa
rese yande yeroyasa,
\v 2 yembohesa poroãpiramosa resendar, po mondosa Tũpa
reroyasar harɨve, omano vahe cuerayevɨsa iyavei ava
recocuer rese porandusa resendar avei.
\v 3 Tũpa oipotase yayembohera ambuae mbahe yavai catu
vahe rese.
\p
\v 4 Acoi ava yɨpɨndar osenducua vahe Tũpa remimbotar,
osãha vahe avei Tũpa suindar porerecosa iyavei oyandu
ité Espíritu Santo güecocuer pɨpe,
\v 5 osãha vahe avei Tũpa Ñehengagüer avɨye vahe
iyavei osãha chĩhi ipĩratasa curi oime vaherã viña,
\v 6 oyepepɨse rumo ichui, ndayaicatu iri seco reroyevɨ
iri ãgua Tũpa upe. Esepia, yatɨcaprɨ nungar iri eté
vɨreco Tũpa Rahɨr iyavei ambuae ava omoñehe-ñehe tẽi
iri sese.
\v 7 Esepia, ava inungar ɨvɨ osupɨte vahe amar oquɨse
yepi. Iha tuprɨse mbahe mitɨ oyese oporavɨquɨ vahe upe,
evocoiyase evocoi nungar ava oipɨsɨra porovasasa Tũpa
suindar.
\v 8 Ahe ɨvɨ rese yu pãve tẽi oyesuse, ahe naporai
eté. Evocoi nungar ava Tũpa poromocañɨsavrɨve tẽi,
sapɨpɨrã tẽi avei yuvɨrecoira curi.
\s Yande remiaro avɨye vahe yande movɨracua tuprɨ vahe
\p
\v 9 Che mborɨpar saɨsuprɨ, yepe aipo orohe pẽu viña,
oromoha ité rumo mbahe avɨye catu vahe pẽu co
ñepɨsɨrosa pare.
\v 10 Esepia niha, Tũpa seco avɨye vahe, ahe ndasesarai
chietera pe rembiapo avɨye vahe sui pe poroaɨsusa
pemboyecua vahe peipɨ̃tɨvɨise seroyasar. Ahe niha co
peyapoño vɨte peico.
\v 11 Ore rumo oroipotaño ité ñepei-pei pe pemboyecuaño
itera arɨ cañɨ rupi eté co pereco vahe pe querẽhɨsa
pe remiaro avɨye vahe rupitɨ ãgua.
\v 12 Ndoroipotai pe atẽhɨsa perecora co tecocuer upe.
Oroipota rumo pe saquɨcue moñara acoi ava yande Yar rese
oyeroyasa pɨpe iyavei güeco ñemosasa pɨpe oipɨsɨ vahe
porerecosa imombehuprɨ Tũpa sui.
\p
\v 13 Peyemomahenduha acoi Tũpa güemimbotar omombehuse
Abraham upe: “Che rer pɨpe amboavɨyera co mbahe ndeu”
ehise chupe aracahe. Esepia, ndipoi eté ambuae ɨvate catu
vahe ichui ẽgüe ehi vaherã. Sese ahe güerer ité osenoi
\v 14 aipo ehi chupe: “Supi eté oroovasa itera, iyavei
setara ava nde suindar” ehi.
\v 15 Evocoiyase Abraham osãro güeco mbegüesa pɨpe,
ẽgüe ehi ipɨsɨ oyeupendar Tũpa remimombehu.
\v 16 Ava omoingatu potase oñehe, ɨvate catu vahe rer
pɨpe omoingatu yuvɨreco yepi. Ẽgüe ehise yuvɨreco,
ndiya iri eté ipare oñehe vɨtera sese.
\v 17 Tũpa güerer pɨpe ité omoingatu oñehe omombehuse
güemimbotar aracahe ‘toicua tuprɨ che remimombehu pɨsɨ
ãgua che ñehe ñepei reseve vahe yuvɨreco, iyavei
amboavɨye itera che remimombehu chupe’ oyapave aipo ehi
aracahe.
\v 18 Ẽgüe ehi oime ñuvɨrío mbahe
imboyepoepɨpɨrẽhɨ: Tũpa niha ndoporombopai vahe ité,
ipɨpe avei yande monguerẽhɨ catu yande yaseca vahe
iporopɨ̃tɨvɨisa iyavei yayeroya vahe ñearosa yandeu
ombou vahe rese.
\v 19 Co mbahe yasãro vahe omovɨracua tuprɨ yande hã,
inungar mbahe carite guasu mombɨtasa omovɨracua tuprɨ
carite ɨvɨtu sui. Ẽgüe ehi yande remiaro oique turucuar
guasu tũparo asɨasa cupeve oɨ imaranehɨ catu vahesave
ɨvave.
\v 20 Aheve Jesús oique yande raperã mboi ãgua. Ẽgüe
ehi ahe apɨrẽhɨ vahe ité pahi ɨvate catu vahe güeco
ãgua, inungar tuprɨ Melquisedec aracahe.
\c 7
\s Jesús pahi Melquisedec nungar tuprɨ ité
\p
\v 1 Co Melquisedec aipo mborerecuar guasu Salem pendar,
iyavei pahi Tũpa ɨvate catu vahe upendar secoi aracahe.
Abraham oyevɨse perɨ rupi ovavasa sui ou mborerecuar
guasu eta momba pare, ahese aipo osẽ voi eté oso Abraham
rovaĩchi Tũpa porovasasa mondo ãgua chupe.
\v 2 Iyavei aipo Abraham omondo oporerecosa vavasa sui
mbahe güeru vahe diez vahe sui ñepei-pei chupe.
‘Mborerecuar guasu seco ɨ̃vi vahe’ oyapave Melquisedec
ehi. Iyavei ahe mborerecuar Salem pendar, ahe tecua Salem
‘mbahe tuprɨ’ oya; sese mborerecuar guasu mbahe tuprɨ
vahe secoi.
\v 3 Ahe iyesupa rumo ndicuasai eté iyavei ichɨ, tamoi,
arɨ iharagüer ndicuasai vahe ité. Ndicuasai avei imano
agüer yuvɨreco. Secocuer rumo inungar Tũpa Rahɨr
recocuer; ahe pahi apɨrẽhɨ vahe ité.
\p
\v 4 Peyapɨsaca tuprɨ co mbɨa recocuer rese: ɨvate ité
secoi aracahe. Yande ramoi Abraham teieté avei omondo diez
sui ñepei-pei mbahe porerecosa mborerecuar guasu eta sui
güembierocua chupe.
\v 5 Moisés porocuaita pɨpe rumo opacatu Leví suindar
pahi eta yuvɨrecoi vahe vɨreco ité ocuaita opacatu ava
sui diez sui ñepei-pei iporavɨquɨmi rerocua ãgua
yuvɨreco. Abraham suindar ité niha ẽgüe ehi yuvɨreco.
\v 6 Yepe Melquisedec ndahei Leví suindar viña, ahe rumo
oipɨsɨ ité Abraham sui evocoi porerecosa; Abraham, ahe
acoi oipɨsɨ vaherã mbahe Tũpa remimombehu. Ẽgüe ehi
Melquisedec Abraham rovasa.
\v 7 Supi eté sovasaprɨ sui oporovasa vahe ɨvate catu
secoi yepi.
\v 8 Evocoi levita suindar oipɨsɨ ava poravɨquɨ reprɨ
diez sui ñepei-pei. Ahe ava rumo omano vaherã tẽi
yuvɨrecoi. Icuachiaprɨ aracahendar pɨpe rumo Melquisedec
serer vahe oicoveño vahe ité.
\v 9 Ndoyavɨi evocoiyase opacatu pahi eta Levi suindar
omondo vahe porerecosa Abraham rupive chupe yuvɨreco
viña.
\v 10 Esepia, Abraham oyeseve vɨte Levi oyesuindar
vɨreco, evocoiyase ihaẽhɨ vɨteseve oyeepia Melquisedec
rese yuvɨreco aracahe.
\p
\v 11 Ava israelita yuvɨrecoi vahe oipɨsɨ mborocuaita
pahi levita sui yuvɨreco; ahe Aarón suindar yuvɨrecoi.
Supi etese rumo ava vɨrecose Tũpa suindar güeco
catuprɨsa evocoi mborocuaita reroya pɨpe viña,
evocoiyase ndoyemboyecuai chietera ambuae pahi viña.
Ndahei chira rumo ahe Aarón nungar, ahe Melquisedec nungar
itera.
\v 12 Esepia, Tũpa osecuñarose evocoi pahi cuaita,
osecuñaro aveira supive mborocuaita;
\v 13 iyavei yande Yar, ahe sese acoi icuachiaprɨ pɨpe
ñehesa, ndahei Levi suindar, ahe rumo ambuae judío ramoi
suindar. Ahe ichui acoi ndipoi eté osẽ vahe ambuae pahi.
\v 14 Esepia, icuaprɨ ité yande Yar Judá suindar
secoise. Iyavei Moisés noñehei ahe ichuindar turi vahe
rese oñehese pahi cuaita rese.
\p
\v 15 Iyavei co oyecua tuprɨ catu itera, oyecuase pahi
ipɨasu vahe Melquisedec nungar.
\v 16 Ahe rumo ndahei porocuaita “uma sui osẽra
pahiguã” ehi vahe sui oique pahi güeco ãgua; güecocuer
pĩrata ndopai vahe reseve oique.
\v 17 Esepia, Tũpa ité aipo ehi oñehe sese:
\q “Nde pahi apɨrẽhɨ vaherã ité ereico inungar
Melquisedec” ehi.
\m
\v 18 Sese mborocuaita aracahendar opa ité. Esepia, ahe
nipiratai, ndayande pɨ̃tɨvɨi eté.
\v 19 Esepia, Moisés porocuaita ndosecocuer mbocatuprɨi
eté ava. Yande rumo yasãro mbahe avɨye catu vahe yande
recocuer uve nara. Supi niha yayemboya Tũpa rese.
\p
\v 20 Tũpa rumo oñehe omoingatu ñepei reseve güerer
pɨpe. Ambuae pahi rumo ndahei ñepei reseve senoiprɨ
yuvɨrecoi Tũpa rer pɨpe.
\v 21 Yande Yar rumo Tũpa osenoi ñepei reseve güerer
pɨpe pahi seco ãgua icuachiaprɨ pɨpe aipo ehise chupe:
\q “Yar Tũpa osenoi ñepei reseve, sese nosecuñaroi
chietera:
\q ‘Nde pahi apɨrẽhɨ vaherã ité ereico’ ehi”
\m ehi icuachiaprɨ pɨpe.
\v 22 Sese Jesús rese yaicua Tũpa omboavɨyera
güemimbotar ipɨasu vahe yandeu avɨye catu vahe
yɨpɨndar vahe sui.
\v 23 Yɨpɨndar setá pahi yuvɨrecoi. Opa-opaño rumo
omano.
\v 24 Jesús rumo nomanoi vahe ité, sese nomondoi chietera
pahi güecosa ambuae upe.
\v 25 Sese ahe oicatu ité ñepei reseve vɨroyasar Tũpa
rese oyemboya vahe pɨ̃sɨro ãgua apɨrẽhɨ. Esepia, ahe
oicove vaherã ité apɨrẽhɨ oyeroquɨ vaherã Vu Tũpa
upe sese.
\p
\v 26 Supi eté Jesús pahi ɨvate catu vahe secoi. Evocoi
nungar niha ipane ité yandeu yɨpɨndar. Ahe ndaseco marai
vahe, ndoyapoi vahe mbahe tẽi güeco maranehɨsa pɨpe,
ndahoyoyai avei ava angaipa viyar rese, iyavei ahe ɨvate
catu vahe ɨva pendar sui.
\v 27 Ndahei eté ambuae pahi eta nungar secoi, ndoyuca
ranei arɨ yacatu rupi mbahe mɨmba Tũpa upe seropovẽhe
ãgua yɨpɨndar oangaipa rese, ipare opacatu ambuae
angaipa rese. Ñepei reseve ité rumo güete vɨropovẽhe
opacatu ava angaipa repɨrã.
\v 28 Moisés porocuaita rupi iporavoprɨ pahi ɨvate catu
vaherã ava ndahei seco tuprɨ vahe; Tũpa rumo Moisés
porocuaita pare osenoi ñepei reseve Guahɨr seco catuprɨ
vahe ‘tasecoi pahi ɨvate catu vahe apɨrẽhɨ vaherã
ité’ oya.
\c 8
\s Jesús Tũpa remimbotar ipɨasu vahe omoime yandeu
\p
\v 1 Co rupi eté oroyepota ore remimombehu mbahe avɨye
catu vahe upe. Yareco ité evocoi nungar pahi ɨvate catu
vahe. Ahe oguapɨ Vu acato cotɨ omborerecuasa pɨpe ɨvave
oĩ.
\v 2 Aheve pahi secoi oporavɨquɨ Vu rẽta supi eté vahe
pɨpe. Ahe ɨvave ité yande Aposar rembiapo, ndahei ava
tẽi rembiapo.
\p
\v 3 Opacatu pahi ɨvate catu yuvɨrecoi vahe senoisa mbahe
oporerecosa iyavei mbahe mɨmba yucaprɨ vɨropovẽhe
vaherã Tũpa upe yuvɨreco. Sese Jesucristo avei vɨreco
mbahe vɨropovẽhe vaherã Vu Tũpa upe.
\v 4 Ahe secoise co ɨvɨ pɨpe viña, ndahei chietera pahi
secoi viña. Esepia, cohave oime vɨte ité pahi mbahe
vɨropovẽhe vahe Moisés porocuaita rupi yuvɨreco.
\v 5 Co ɨvɨ pɨpendar pahi rumo ihañeco ɨva pendar
rahanga rese tẽi yuvɨreco. Yaicua niha ahe sahanga tẽi.
Esepia, Moisés oyapo potase tũparo, Tũpa aipo ehi chupe:
“Emahecua tuprɨ acoi ɨvɨtrɨve amboyecua vahe rese
ndeu. Ahe inungar tuprɨ eyapo” ehi chupe.
\v 6 Yande pahi ɨvate catu vahe rumo, Jesús, vɨreco
ocuaita avɨye catu vahe ambuae pahi sui. Esepia, Tũpa
remimbotar ipɨasu vahe Jesús güeru vahe yandeu avɨye
catu vahe ité yɨpɨndar vahe sui iyavei sesendar Tũpa
remimombehu avɨye catu vahe avei.
\p
\v 7 Esepia, yɨpɨndar Tũpa remimbotar oicatuse yande
recocuer recuñaro ãgua viña, ndipoi chira ambuae
semimbotar ipɨasu vahe yandeu viña.
\v 8 Tũpa rembiepiave rumo ava recocuer mbahe tẽi eté.
Sese aipo ehi icuachiaprɨ pɨpe co ava rese aracahe:
\q “Yande Yar aipo ehi:
\q ‘Oimera arɨ ayapo iri ãgua che remimbotar ipɨasu vahe
ahe Israel pendar upe, Judá pendar upe avei.
\q
\v 9 Ndahoyoyai chira rumo acoi tamoi eta rese yɨpɨndar
ayapo vahe che remimbotar.
\q Ahese acoi opa anose ɨvɨ Egipto sui,
\q nomboavɨyei eté rumo che porocuaita yuvɨreco.
\q Sese apoi ichui’ ehi yande Yar Tũpa.
\q
\v 10 ‘Co arɨ pare rumo na ahera che remimbotar apo Israel
pendareta upe’ ehi yande Yar Tũpa,
\q ‘Amondora che porocuaita iyapɨsacasa pɨpe,
\q aicuachía aveira ipɨhañemoñetasa pɨpe.
\q Evocoiyase che iTũpa aicora; ahe evocoiyase cheundar
yuvɨrecoira.
\q
\v 11 Nombohe iri chira ondugüer, omu avei che cua uca
ãgua yuvɨreco.
\q Esepia niha, opacatu chĩhivahe catu vahe sui,
\q ava ocuacua catu vahe avei che cuara yuvɨreco.
\q
\v 12 Iyavei cheñero aveira mbahe tẽi sembiapogüer rese
yuvɨreco chupe; ndayemomahenduha iri chiaveira
yangaipagüer rese’ ehi yande Yar”
\m ehi icuachiaprɨ pɨpe aracahe.
\v 13 Oñehese Tũpa güemimbotar pɨasu rese, omombehu
yɨpɨndar vahe cañɨ ãgua; chĩhimi tẽi ipane icañɨpa
ãgua.
\c 9
\s Tũparo ɨvɨ pɨpendar iyavei tũparo ɨva pendar
\p
\v 1 Evocoiyase yɨpɨndar Tũpa remimbotar vɨreco ava
cuaitarã iñemonuha ãgua Tũpa mboeteisa pɨpe iyavei
vɨreco tũparo co ɨvɨ pɨpendar.
\v 2 Ahe tũparo pɨpe na ehi mbahe imoingatusa: yɨpɨndar
oɨ Nimarai Vahe serer. Ipɨpe oime vera renda iyavei mesa
pan sovasaprɨ Tũpa upendar reseve.
\v 3 Imoñuvɨriosa turucuar tũparo asɨasa cupeve oime
ambuae oɨ, ahe serer Nimarai Catu Vahe.
\v 4 Aheve oime itaɨsɨ rapɨsa renda oro apoprɨ, aheve
avei oime Tũpa porocuaita rɨru oro pɨpe yaoprɨ. Ahe
ipɨpe oime cambuchi oro apoprɨ ahe tembihu maná rɨru,
ipɨpe avei oime Aarón pococa ahe sorɨ vahe, iyavei
mborocuaita cuachiaprɨ ita ipe vahe rese oime ipɨpe.
\v 5 Ahe mborocuaita rɨru harɨve oime Tũpa rembiguai
rahanga oyovai yuvɨnohai, “Tũpa oime ité cohave” he
ãgua. Ahe ipepo oyopɨ tuprɨ Tũpa porocuaita rɨru
rovapɨsa yuvɨreco. Co rupive revo amombehura co mbahe
pẽu.
\p
\v 6 Evocoi nungar mbahe moingatuprɨ pare, pahi eta
yuvɨroiqueño yɨpɨndar oɨ asɨaprɨ pɨpe arɨ rupi
ocuaita apo ãgua.
\v 7 Imoñuvɨriosa oɨ pɨpe rumo pahi ɨvate catu vaheño
oique ñepei reseve ñepei-pei aravɨter pɨpe, iyavei
güeique yacatu vɨroique mbahe mɨmba ruvɨ vɨropovẽhe
vaherã Tũpa upe oangaipa rese, ava icuaẽhɨ pɨpe
angaipa oyapo vahe repɨrã avei.
\v 8 Co rese Espíritu Santo oicua uca yandeu avaño tẽi
ndiya vɨtei eté oique ipa vahe oɨ imaranehɨ catu vahe
pɨpe Tũpa rovai oime vɨtese yɨpɨndar oɨ yasɨaprɨ.
\v 9 Co opacatu mbahe yande mbohe mbahe cũriteindar rese.
Esepia, co porerecosa iyavei mbahe seropovẽheprɨ aheve
Tũpa upe, nomoatɨroi eté imboeteisar pɨhañemoñetasa.
\v 10 Ahe rumo carusa, ɨhusa, ñemoatɨrosa nungar mbahe
resendar tẽi; yande retecuer resendar tẽi porocuaita. Ahe
rumo ẽgüe ehiñomi tẽi yuvɨreco Tũpa remimbotar
ipɨasu vahe yu ãgua renonde.
\p
\v 11 Poropɨ̃sɨrosar rumo ou cute. Iyavei ahe ité
cũritei yande pahi ɨvate catu vahe secoi mbahe avɨye
vahe güeru vahe yandeu. Ahe pahi reiquesa rumo ndahei ava
rembiapo nungar tẽi, ahe rumo avɨye catu ité iyavei
ndahei eté co ɨvɨ pɨpe yapoprɨ.
\v 12 Cristo rumo oique ité imaranehɨ catu vahesave
ɨvave. Ndahei rumo ovesa iyavei guaca rahɨr ruvɨ
reropovẽhe ãgua, ahe rumo vɨropovẽhe vuvɨ ité opacatu
rese; ẽgüe ehi ahe ñepei reseve oique apɨrẽhɨ vahe
ñepɨsɨrosa reime ãgua yandeu.
\v 13 Supi eté guaca cuimbahe ruvɨ iyavei ovesa ruvɨ,
guaca cuña tanimbu acoi imondoprɨ vahe ava seco mara vahe
rese, ahe avei vɨreco raimi tẽi pĩratasa ava rete
moatɨro ãgua.
\v 14 Cristo ruvɨ rumo vɨreco catu ité pĩratasa.
Esepia, Cristo, Espíritu apɨrẽhɨ vahe pɨpe, oyemondo
ahe ae Tũpa upe inungar mbahe seropovẽheprɨ nimarai
vahe, iyavei suvɨ yande pɨhañemoñetasa moatɨro opacatu
yande rembiapo ai manosave yande rereco vahe sui Tũpa
oicove vahe upe mbahe apo uca ãgua yandeu.
\p
\v 15 Sese Jesucristo secoi Vu remimbotar ipɨasu vahe
moingatusar ava reru ãgua Tũpa upe omano pɨpe. Ipɨpe
sui oime ñeroisa oyemboangaipa vahe yɨpɨndar
mborocuaitavrɨve yuvɨrecoi vahe upe ‘toipɨsɨ che
rembiporavo yuvɨreco oyeupendar mbahe apɨrẽhɨ vahe che
remimombehugüer rupi’ oya.
\v 16 Que ava oicua ucase güemimbotar ombahe mondo ãgua
omano renondeve, icuasa tuprɨ ranera rumo imanosa
semimbotar apo ãgua renonde.
\v 17 Esepia, ndiya vɨtei eté omano vaherã recove
vɨteseve mbahe imondosa iyarã upe. Imanore voi rumo
avɨye imondosa.
\v 18 Sese yɨpɨndar vahe Tũpa remimbotar yaposa mbahe
mɨmba ruvɨ pɨyere pɨpe.
\v 19 Esepia, Moisés omombehupase mborocuaita opacatu ava
upe, oipɨsɨ ovesa ragüer pĩra vahe iyavei ɨvɨra
hisopo serer vahe rãca, ahe omoaquɨ guaca rahɨr ruvɨ
iyavei ovesa rahɨr ruvɨ, ɨ rese oyeseha vahe pɨpe.
Ipɨpe opa osɨpɨi cuachiar mborocuaita resendar, opacatu
ava avei.
\v 20 Evocoiyase aipo ehi icuachiaprɨ pɨpe: “Co mbahe
ruvɨ oicua tuprɨ uca co porocuaita Tũpa ombou vahe
omboyeroya ãgua pẽu” ehi.
\v 21 Mbahe mɨmba ruvɨ pɨpe avei opa Moisés osɨpɨi
tũparo iyavei opacatu mbahe ipɨpendar iporuprɨ.
\v 22 Porocuaita rupi eté tuvɨ pɨpe seni opacatu mbahe
oñemoatɨropa Tũpa rovaque; ndipoi eté ñeroisa angaipa
upe mbahe ruvɨ pɨyereprɨ porẽhɨse.
\s Tũpa upe güete reropovẽhe pɨpe Cristo omocañɨ
angaipa
\p
\v 23 Iyacatu ité imoatɨrosa evocoi nungar mbahe mbahe
mɨmba seropovẽheprɨ ruvɨ pɨpe. Esepia, co mbahe ɨva
pendar nungar tẽi sahangaposa; ɨva pendar ité rumo
ipotasa seropovẽhepɨrã mbahe avɨye catu vahe evocoi
sui.
\v 24 Esepia, Cristo ndoiquei tũparo oɨ imaranehɨ catu
vahe ava rembiapo pɨpe tẽi. Esepia, ahe ɨva pendar
rahanga tẽi. Ẽgüe ehi rumo ahe oique ité ɨvave. Aheve
cũritei secoi Tũpa rovai yande pɨ̃tɨvɨi ãgua
oyeroquɨ pɨpe.
\v 25 Judío pahi ɨvate catu vahe niha ñepei reseve oique
aravɨter yacatu oɨ imaranehɨ catu vahe pɨpe mbahe ruvɨ
tẽi reropovẽhe ãgua; ndahei rumo vuvɨ ité
vɨropovẽhe. Cristo rumo ndoyeeropovẽhe pɨhi Tũpa upe.
\v 26 Ẽgüe ehise rumo, yɨpɨsuive omano pɨhira viña.
Cũritei rumo oyemboyecua co ipa arɨ rupi ñepei reseve,
apɨrẽhɨ vaherã vɨropovẽhe ãgua güete Tũpa upe
‘tocañɨpa angaipa’ oya.
\v 27 Supi eté opa rane itera ava omano yuvɨreco, ipare
voi ñepei reseve oimera porandusa.
\v 28 Indó, Cristo oyeeropovẽhe ñepei reseve opacatu
angaipa mocañɨ ãgua. Ipare rumo oyevɨ irise ou, ndahe
iri chira angaipa recocuer rese. Ahe rumo oyevɨra ou
guãrosar pɨ̃sɨro ãgua.
\c 10
\p
\v 1 Esepia, Moisés porocuaita mbahe avɨye vahe ou
vaherã rahanga tẽi, ndahei ahe eté vahe ité. Sese ahe
porocuaita ndoicatui eté ava Tũpa rese oyemboya vahe reco
mohɨvi tuprɨ ãgua mbahe seropovẽheprɨ aravɨter
yacatundar pɨpe tẽi.
\v 2 Porocuaita oicatuse pe angaipa sui pe moatɨro tuprɨ
ãgua, ndapeyandu iri chira pe angaipa viña iyavei pahi
ndovɨropovẽhe iri chiaveira mbahe ruvɨ Tũpa upe
yuvɨreco viña no.
\v 3 Co seropovẽheprɨ rumo yande momahenduha uca ãgua
tẽi yande angaipagüer rese aravɨter yacatu.
\v 4 Esepia, mbahe mɨmba ruvɨ tẽi nomocañɨi eté yande
angaipa yande sui.
\p
\v 5 Sese Cristo co ɨvɨ pɨpe ouse, aipo ehɨ Tũpa upe:
\q “Ndereipota iri niha mbahe mɨmba tẽi porerecosa
seropovẽhepɨrã ndeyeupe, nde rumo ereyapo che retecuer
evocoi nungarã.
\q
\v 6 Ndahei niha nde pɨha rupi mbahe rapɨprɨ mbahe
mɨmba yucaprɨ ndeu seropovẽheprɨ ñepei reseve angaipa
mocañɨ ãgua.
\p
\v 7 Evocoiyase che aipo ahe:
\q ‘Che ayu nde remimbotar apo ãgua, che Ru Tũpa, che
resendar icuachiaprɨ remimombehu rupi tuprɨ mboavɨye
ãgua’ ahe” ehi.
\m
\v 8 Yɨpɨndar aipo ehi, Tũpa ndoipotai eté, iyavei
ndahei ipɨha rupi mbahe mɨmba reropovẽheprɨ, porerecosa
mbahe sapɨprɨ avei angaipa mboyeho ãgua, yepe ahe
mborocuaita rupi seropovẽhesa viña.
\v 9 Ipare aipo ehi: “Che ayu nde remimbotar apo ãgua”
ehi. Ahe ipɨpe omombopa yɨpɨndar vahe mbahe
seropovẽheprɨ co ambuae mbahe ipɨasu vahe apo ãgua.
\v 10 Tũpa evocoiyase yande peha angaipa sui oyeupe nara.
Esepia, Jesucristo oyapo ité semimbotar mbahe ñepei
reseve apɨrẽhɨ vaherã güete mondo pɨpe.
\p
\v 11 Opacatu judío pahi eta arɨ yacatu oyapo ocuaita
iyavei mbahe mɨmba avei-vei vɨropovẽhe Tũpa upe
yuvɨreco. Yepe ahe vɨropovẽhe tẽi yuvɨreco viña,
nomocañɨ catui eté rumo angaipa.
\v 12 Jesucristo rumo oyeeropovẽhe ñepei reseve angaipa
repɨrã apɨrẽhɨ vaherã. Ipare oso ɨvave, oguapɨ oĩ
Vu acato cotɨ.
\v 13 Aheve osãro oĩ Vu Tũpa opase voi omondo
yamotarẽhɨmbar ipovrɨve.
\v 14 Esepia, ñepei reseve oyeeropovẽhe pɨpe
osecomohɨvi tuprɨ Vu Tũpa rembipeha apɨrẽhɨ vaherã.
\v 15 Iyavei Espíritu Santo aipo ehi tuprɨ avei
icuachiaprɨ aracahendar pɨpe yandeu:
\q
\v 16 “ ‘Co arɨ pare rumo na ahera che remimbotar apo
chupe’ ehi yande Yar Tũpa, ‘Coiye amondora che porocuaita
ipɨhañemoñetasa pɨpe, amondo aveira iyapɨsacasa pɨpe’
ehi.
\q
\v 17 Ndayemomahenduha iri chietera yangaipagüer rese
iyavei mbahe tẽi sembiapogüer rese yuvɨreco” ehi
aracahe.
\m
\v 18 Ẽgüe ehi angaipa rese oimese ñeroisa, ahese ndiya
iri seropovẽhesa mbahe angaipa repɨrã.
\s Yayemboya catura Tũpa rese
\p
\v 19 Sese che rɨvɨreta, iya ité cũritei yande reique
ãgua Tũpa rovai yande sɨquɨyeẽhɨsa pɨpe Jesucristo
ruvɨ pɨpe sui.
\v 20 Yaicoveño itera ipɨasu vahe tecocuer tecovesa
yandeu ombou vahe pɨpe. Ahe niha omboi tũparo pɨpe
asɨasa turucuar yande reique ãgua Tũpa rovai. Ahe
turucuar inungar Jesús rete.
\v 21 Iyavei ahe yande pahi ɨvate catu vahe ité secoi Vu
Tũpa rẽta rãrosar;
\v 22 sese yayemboya catura Tũpa rese yande
pɨhañemoñeta tuprɨsa pɨpe iyavei yande yeroyasa ipa
voi vahe pɨpe. Supi eté ahe opa yande reco mbocatuprɨ
yande pɨhañemoñeta raisa sui iyavei omoatɨro yande rete
ɨ maranehɨ pɨpe.
\v 23 Yayemovɨracua catura mbahe avɨye vahe yande remiaro
pɨpe yamombehu vahe ava upe yande pɨhañemoñeta
rerovaẽhɨsa pɨpe. Esepia, Tũpa omboavɨye itera mbahe
güemimombehugüer yandeu.
\v 24 Iyavei yasecañora ñepei-pei yañepɨtɨvɨi vaherã
yande yeaɨsu catu ãgua iyavei mbahe tuprɨ apo ãgua
yandeyeupe.
\v 25 Ndayamopanei chira yande ñemonuhasa Tũpa upe.
Ndayaicoi chira omopane vahe nungar, iya rumo
yayemonguerẽhɨ catura ñepei-pei yandeyeupe. Esepia,
vɨrovɨ arɨ yande Yar yevɨ iri ãgua.
\p
\v 26 Acoi, “Tayemboangaipaño ité” yahese mbahe supi
tuprɨ vahe cua pare yaico, ndipo iri ambuae
seropovẽhepɨrã evocoi yande angaipa repɨrã yandeu;
\v 27 Tũpa ñemoɨrosa ipĩrata vahe güeraño oimera
yandeu iyavei tata guasu apɨrẽhɨ vahe opara omocañɨ
Tũpa amotarẽhɨmbar yuvɨrecoi vahe.
\v 28 Ava Moisés porocuaita ndovɨroyai vahe que
ñuvɨrío, anise mbosapɨ rembiepiave, ahe secocuer
mombehuse, ahe yucaprɨ ité saɨsuẽhɨsa pɨpe
yuvɨrecoi.
\v 29 Peyapɨsaca tuprɨ co rese: ipĩrata catu oimera
Tũpa ñemoɨrosa tahɨr reroɨ̃rosar upe curi iyavei acoi
ava vɨreco vahe suvɨ inungar mbahe ẽgüe ehi tẽi vahe
iyavei vɨroɨ̃ro tẽi vahe guaɨsusar Espíritu, chupe
avei oimera Tũpa ñemoɨrosa ipĩrata catu vahe. Esepia,
co tuvɨ rese niha seroyaprɨ ité Tũpa remimbotar. Ipɨpe
avei niha ahe ava Tũpa rembipeha yuvɨrecoi.
\v 30 Yaicua niha yande Yar aipo ehise: “Che ité
asepɨra, sembiapo ai amboyevɨra chupe” ehi aracahe.
Iyavei ambuae ñehesa aipo ehi vahe: “Yar oporandura mbahe
sembiapogüer rese ava oyeupendar upe” ehi.
\v 31 ¡Mbahe tẽi eté yaiquese Tũpa oicove vahe
ñemoɨrosa pɨpe!
\p
\v 32 Peyemomahenduha acoi aracaco co tesapesa nungar supi
eté vahe pɨsɨ ramose, peyemovɨracuaño ité pe
recoãhasa upe pe yemombaraɨsusa pɨpe.
\v 33 Esepia, acoi amove pe pãhu pendar rese iñehe-ñehe
tẽi yuvɨreco, mara-mara tẽi avei pe rereco opacatu ava
rovaque. Ambuae pe pãhu pendar evocoiyase peipɨ̃tɨvɨi
pe yemombaraɨsusa rese.
\v 34 Pesaɨsuño ité avei ambuae soquendaprɨ yuvɨreco.
Opase pe mbahe vɨrocua yuvɨreco pe sui peñemosaño avei
pe vɨharetesa pɨpe peico. Esepia, peicua ɨvave perecora
mbahe avɨye catu vahe iyavei apɨrẽhɨ vahe.
\v 35 Sese pemocañɨ tẽi eme Tũpa rese pe yeroyasa.
Esepia, evocoiya pe recosa pɨpe omoime ucara mbahe tuprɨ
pẽu curi.
\v 36 Pe rumo peyemovɨracuaño itera mbahe-mbahe tẽi upe
Tũpa remimbotar apo ãgua semimombehugüer oime vaherã
pɨsɨ ãgua curi.
\v 37 Supi eté icuachiaprɨ pɨpe Tũpa aipo ehi:
\q “Pɨhaivi eté oura acoi ou vahevɨ.
\q Ndiaracahei chietera.
\q
\v 38 Acoi cheundar seco catuprɨ vahe rumo che rese
oyeroyasa pɨpe oicovera.
\q Acoi oyepepɨse rumo che sui, che evocoiyase ndavɨhai
chira sese” ehi aracahe.
\m
\v 39 Yande ndahei oyepepɨ vahe nungar yaico. Evocoi
nungar niha ocañɨ tẽi vaherã yuvɨreco. Yande rumo
yayeroya sese; ipɨpe yañepɨsɨro.
\c 11
\s Tũpa rese yeroyasa
\p
\v 1 Supi eté yarecose yande yeroyasa Tũpa rese, ahese yaicua ahe ombou itera mbahe yasãro vahe yandeu, iyavei yaicua ité oime mbahe ndayasepiai vahe.
\v 2 Supi eté amove yande ramoi aracahendar upe, “Avɨye ité” ehi Tũpa oyese yeroyasa pɨpe sui.
\p
\v 3 Tũpa rese yande yeroyasa pɨpe yaicua ahe oñehe pɨpe ité oyapo opacatu mbahe. Sese yaicua cũriteindar mbahe yasepia vahe mbahe ndayasepiai vahe apoprɨ.
\p
\v 4 Sese oyeroya pɨpe Abel vɨropovẽhe oporerecosa avɨye catu vahe Caín porerecosa sui chupe. Sese, “Co ava seco catuprɨ vahe che rovaque” ehi iyeroyasa rese oipɨsɨ tuprɨse iporerecosa. Yepe Abel omano viña, oimeño vɨte rumo Tũpa rese yeroya agüer resendar ñehesa.
\p
\v 5 Enoc avei Tũpa rese oyeroyasa pɨpe serasosa co ɨvɨ pɨpe sui, “Tomano rane” ndehi eté chupe. Ava ndoseca iri eté yuvɨreco. Esepia, Tũpa ité vɨraso secove reseve. Yɨpɨndar rumo Tũpa vɨrasoẽhɨ vɨteseve, “Enoc recocuer avɨye ai rane ité chupe” ehi icuachiaprɨ aracahendar.
\v 6 Ndahei eté rumo Tũpa pɨha rupi yaico ndayayeroyaise sese. Esepia, oyemboya pota vahe sese, “Oime ité Tũpa” ehi rane itera, iyavei, “Oime itera mbahe secasar upe nara” ehi aveira.
\p
\v 7 Noé avei oyeroya Tũpa rese. “Oimera mbahe tẽi co ɨvɨ pɨpe ndapesepia vɨtei vahe” ehise chupe, vɨroya voi eté. Evocoiyase seroyasave oyapo arca oyesuindar pɨ̃sɨro ãgua. Iyavei sese oyeroya pɨpe omombehu ava co ɨvɨ pɨpendar cañɨ ãgua. Ahe rumo Tũpa rese oyeroya pɨpe oñepɨsɨro.
\p
\v 8 Abraham avei oyeroya Tũpa rese. Esepia, Tũpa, “Eso ambuae ɨvɨ ndeu amboyecua vaherã vahesave, ahe amondora ndeu” ehise, omboyeroyaño ité. Yepe ahe ɨvɨ ndoicuai viña, osẽño ité rumo oɨvɨ sui oso.
\v 9 Ipare Tũpa rese oyeroya pɨpe avei secoiño ité ahe ɨvɨ pɨpe. Ndoyavɨi ambuae ɨvɨ pendar secoi vahe; oɨ mbahe pirer apoprɨ pɨpe tẽi aheve secoi. Ẽgüe ehi tuprɨ avei tahɨr Isaac iyavei sumino Jacob. Ahe avei oipɨsɨ vaherã Tũpa remimombehu ɨvɨ yuvɨreco.
\v 10 Esepia, aipo Abraham osãroño ité tecua ɨvave ovɨ̃racua vahe. Tũpa niha ahe tecua rãhasar, yaposar avei.
\p
\v 11 Yepe Sara nimembɨi vahe viña iyavei Abraham ocuacuami, Tũpa rese oyeroyasave rumo oipɨsɨ pĩratasa Tũpa sui guahɨ ãgua. Esepia, vɨroyaño ité Tũpa oñehe omboavɨye ãgua chupe.
\v 12 Evocoiyase yepe Abraham ocuacuami viña, vɨreco rumo guahɨr. Ahe ichuindar sehɨi eteanga coiye inungar yasɨtata iyavei inungar ɨvɨ cuhi para guasu popɨ rupindar ndayaipapa catui vahe ité.
\p
\v 13 Ahe ava rumo opacatu omanopa tẽi; ndoipɨsɨi eté mbahe semimombehugüer oyeupendar. Ahe mbahe amombrɨ rupi osepiañomi tẽi yuvɨreco oyeroyasa pɨpe, sorɨveteño avei sese. Ẽgüe ehi oicuaño ité ndahei co ɨvɨ pɨpendar güecosa; ahe rumo yuvɨrecoveño raimi tẽi co ɨvɨ pɨpe.
\v 14 Aipo ehi vahe oicua uca tuprɨ yandeu oseca vɨte oyeupendar ɨvɨ yuvɨreco.
\v 15 Ipɨhañemoñetase rumo ɨvɨ güeco agüer rese yuvɨreco viña, oyevɨ iriño itera aheve avei yuvɨreco viña.
\v 16 Ahe rumo oipota ambuae ɨvɨ avɨye catu vahe yuvɨreco, ahe ɨva pendar. Sese Tũpa nochi eté, “Che Ru Tũpa” oyeupe hese. Esepia, vɨreco ité tecua imoingatuprɨ chupe.
\p
\v 17 Tũpa rese yeroyasa pɨpe avei Abraham oyemoingatu voi guahɨr ñepei vahe Isaac reropovẽhe ãgua Tũpa upe güecoãhasa pɨpe. Yepe Tũpa aipo ehi chupe aracahe viña:
\v 18 “Nde rahɨr Isaac sui setá oimera nde suindar” ehi.
\v 19 Esepia, oicua ité Tũpa vɨreco pĩratasa ava omano vahe mbogüerayevɨ iri ãgua. Evocoiyase imano rãgüer sui eté oipɨsɨ iri guahɨr aracahe. Ahe evocoiyase omboyecua mbahe yandeu.
\p
\v 20 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei Isaac osovasa Jacob, Esaú avei mbahe oime vaherã pɨsɨ ãgua.
\p
\v 21 Iyavei Tũpa rese oyeroya pɨpe avei Jacob omano pota ãgua, osovasa ñepei-pei José rahɨr. Ahese opococa rese tẽi eté oyemovɨracua oyeroquɨ ãgua Tũpa upe imboeteisa pɨpe.
\p
\v 22 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei José, omano ãgua renonde, aipo ehi: “Yande mu israelita opara yuvɨnose ɨvɨ Egipto sui curi” ehi. Ipare oyocuai omu oɨtacuer rerova ãgua aracahe.
\p
\v 23 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei, ohase Moisés, iyesupa oñomi mbosapɨ yasɨ rupi yuvɨreco. Esepia, ahe pĩtani icatuprɨ ai, iyavei ndoyembosɨquɨyei eté mborerecuar guasu porocuaita yuca ãgua sui.
\p
\v 24 Tũpa rese oyeroyasa pɨpe avei, ocuacuase Moisés, ndoipotai eté, “Egipto pendar mborerecuar guasu rayrɨ membrɨ” oyeupe he ãgua.
\v 25 Ahe rumo oipota catu mara-mara tẽi güereco ãgua Tũpa reroyasar reseve chĩhi rupive mbahe tẽi rese yembovɨha rãgüer sui.
\v 26 Avɨye catu ité chupe Tũpa rembiporavo upe nara mbahe tẽi porara ãgua Egipto pendar mbahe eta sepɨrusu vahe rereco rãgüer sui. Esepia, ahe oicuaño ité oyeupe nara porerecosa Tũpa ombou vaherã.
\p
\v 27 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei osẽ ɨvɨ Egipto sui osɨquɨyeẽhɨsa pɨpe mborerecuar guasu rorɨẽhɨse. Oyemovɨracuaño ité oyese mbahe apo ãgua; avɨye osepia vahe ité Tũpa acoi ndoyecuai vahe.
\v 28 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei oyapo Pascua pieta. Opa uca oipichi ava upe oquenda rese mbahe mɨmba ruvɨ Tũpa rembiguai oporoyuca vahe ava israelita rahɨr ɨpɨ yucaẽhɨ ãgua.
\p
\v 29 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei ava israelita osasa para guasu Pĩra Vahe ɨvɨ ipiru vahe harɨ rupi yuvɨraso. Ipare yamotarẽhɨmbar Egipto pendar, “Ẽgüe yahe avei” ehi yuvɨreco viña, ɨ rumo opaño oyopɨ.
\p
\v 30 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei israelita oyerese siete arɨ rupi tecua Jericó rese, opa ñachisa onduru.
\v 31 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei Rahab, oyemondo-mondo tẽi vahecuer, nomanoi eté ambuae ava mbahe-mbahe tẽi vahe rupi. Esepia, ahe oipɨsɨ tuprɨño güẽtave israelita Jericó ɨvɨ repiasar.
\p
\v 32 ¡Setá vɨte ambuae ava recocuer oime amombehu vaherã pẽu! Ipane ité rumo arɨ imombehupa ãgua: Gedeón, Barac, Sansón, Jefté, David, Samuel iyavei opacatu Tũpa ñehe mombehusar recocuer.
\v 33 Evocoi avei Tũpa rese oyeroya pɨpe osecopɨ ité ambuae ɨvɨ pendar, oporocuai tuprɨ güeco ɨ̃visa pɨpe, oipɨsɨño ité Tũpa suindar mbahe semimombehugüer yuvɨreco, oiyurumboyaño avei yaguar,
\v 34 ombogüe avei tata ipĩrata vahe, oyeepɨ avei quɨse pucu pɨpe oyuca rãgüer sui; ava nipiratai vahecuer rumo oyemomirata yuvɨreco, oyemovɨracua ité vavasave oyese; opaño ité oamotarẽhɨsar sundao osecopɨ yuvɨreco.
\v 35 Oime amove cuña ipãhuve vɨreco iri vahecuer omu manosa sui imbogüerayevɨprɨ.
\p Ambuae rumo omanopaño ité teco rasɨsa pɨpe, “Yasẽ catu co nungar mbahe sui” ndehi eté yuvɨreco cuerayevɨsa avɨye catu vahe pɨpe güeco ãgua.
\v 36 Ambuae iparaɨsu catu ava upe oñeeroɨrosa pɨpe, onupasa pɨpe, oapɨ̃chi-pɨ̃chisa pɨpe, voquendasa pɨpe avei yuvɨreco.
\v 37 Ambuae ita pɨpe oapi-apisave omano, amove imombɨtesa ɨvɨra asɨasa pɨpe, anise ambuae yucasa quɨse pucu pɨpe, amove ipãhu pendar oguata tẽi, ovesa, cavara pirer añomi tẽi iyemondesa, iparaɨsu mbahe porẽhɨ yuvɨreco nombohe catui ava ipɨhañemoñetasa pɨpe sereco iyavei mara-mara tẽi vɨreco yuvɨreco no.
\v 38 Evocoi seco catuprɨ vahe yuvɨreco ndiyai co ɨvɨ pɨpendar Tũpa cuaparẽhɨ upe vɨreco vaherã oyepãhuve, ahe oguata tẽi ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi, ɨvɨtrɨ rupi, mbahecuar rupi avei yuvɨreco.
\p
\v 39 Yepe ahe opacatu avɨye ité Tũpa upe oyeroyasa rese yuvɨreco viña, ndoipɨsɨi eté rumo oyeupe Tũpa remimombehugüer yuvɨreco.
\v 40 Esepia, Tũpa omoime mbahe avɨye catu vahe yandeu ‘oyoya tuprɨ toipɨsɨ güecocuer ihɨ̃vi tuprɨ ãgua che remimombehugüer rupi yuvɨreco’ ohesa pɨpe chupe, yandeu opacatu avei.
\c 12
\s Yamahecua tuprɨra yande yeroyasa pɨpe Jesús rese
\p
\v 1 Sese yande, yaicuase setá ité evocoi ava oime omboyecua vahe Tũpa rese oyeroyasa, iyacatu ité yaseyapa opacatu mbahe ndayande mbohe catui vahe Tũpa upendar mbahe rese iyavei yande angaipa yande mboha tuprɨ vahe. Ichui yayemovɨracuaño itera yande cuaita Tũpa ombou vahe rese yandeu inungar ivava catu vahe.
\v 2 Yamahe tuprɨ itera Jesús rese. Ahe ichui niha yareco yande yeroyasa Tũpa rese. Ahe avei oyese yande mboporeroya tuprɨ catu. Oiporara curusu rese omano ochĩẽhɨsa pɨpe. Esepia, ahe oicua ité oparaɨsu pare vɨrecora ovɨharetesa, oguapɨse omborerecuasave Vu acato cotɨ oĩ.
\p
\v 3 Pe avei catu, pepɨhañemoñeta Jesús recocuer rese; ahe oiporara ité mbahe rasɨcuer ava yangaipa vahe mara-mara tẽi güerecose. Sese pecuerai eme Cristo rese peico ãgua iyavei, “Ndorequerẽhɨ iri” ndapeyei chira.
\v 4 Esepia, pe ndapemano vɨtei eté angaipa upe pe yembopɨhavɨ̃racuasa pɨpe.
\v 5 Peresarai eté Tũpa pe mboaracuasa sui tahɨr ité pe recosa pɨpe; icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi:
\q “Che rahɨr, eyemoingatu voiño Yar nde mombaraɨsusa upe nde reco mohɨvi tuprɨ ãgua, iyavei, ‘Ndachequerẽhɨ iri’ nderei chiaveira chupe ndeu oñehe pĩratase.
\q
\v 6 Esepia, Tũpa osecomohɨvi tuprɨ ava güembiaɨsu iyavei omombaraɨsu rane guahɨr sereco ãgua” ehi.
\m
\v 7 Peñemosaño catu pe mombaraɨsusa upe pe reco mohɨvi ãgua. Esepia, Tũpa ẽgüe ehise pẽu guahɨr ité pe rereco. ¿Oime pĩha que ñepei ava guahɨr upe noñehe pĩratai vahe secocuer mohɨvi ãgua?
\v 8 Tũpa ndape recocuer mohɨvise inungar oyapo ambuae guahɨreta upe yepi, pe evocoiyase inungar-ra chĩhivahe ndiyesupai vahe, ẽgüe peye tẽi peico chupe.
\v 9 Iyavei, chĩhivahe tẽi vɨte yaicose, yande yesupa co ɨvɨ pɨpendar yande nupa yande recocuer mohɨvi ãgua, ahese yamboetei. Sese yamboetei catura yande Ru Tũpa ɨva pendar tecovesa rereco ãgua.
\v 10 Yande yesupa co ɨvɨ pɨpendar opɨhañemoñetagüer rupi tẽi yande nupa yaicove raimi tẽise co ɨvɨ pɨpe; Tũpa rumo yande mombaraɨsu yandeu mbahe tuprɨ ãgua rese yande reco maranehɨ ãgua inungar ahe ndaseco marai vahe.
\v 11 Supi eté yɨpɨndar, poronupasa yaipɨsɨ ramose, tasɨ yandeu. Coiye rumo yande imboyeroyasa pɨpe yayapo catura mbahe ihɨ̃vi vahe. Ahe evocoiyase yande recocuer rerecora mbahe tuprɨ pɨpe.
\s Peicua catu Tũpa ñehe rendu potaẽhɨ sui
\p
\v 12 Sese pemopoase iri pe reco pĩratasa iyavei peyemonguerẽhɨ iri pe guata ãgua yande Yar rupi.
\v 13 Ipare peseca perɨ ihɨ̃vi vahe pe recocuer uve nara ‘toingatu che pɨ ndoguatai vahe’ pe yapave ‘timara catu iri eme’ pe hesa pɨpe.
\p
\v 14 Peico catu opacatu ava upe mbahe tuprɨ pɨpe, peico avei pe reco maranehɨ pɨpe. Esepia, ava ndovɨrecoi vahe güeco maranehɨ, ndosepiai chietera yande Yar.
\v 15 Peñearo tuprɨ catu, tipo eme ava ndoipɨsɨi vahe Tũpa porovasasa pe pãhuve, iyavei tipo eme mbahe tẽi que ava pɨha pɨpe; avɨyeteramo opacatu rese ova tiẽtera.
\v 16 Tipo eme catu pe pãhu pendar oyemboaguasa tẽi vahe. Tipo eme avei ava Tũpa upendar mbahe vɨroɨ̃ro vahe pe pãhuve inungar Esaú aracahe. Ahe omondo Tũpa porovasasa oyeupendar tahɨr ɨpɨ güecosa resendar mimoi repɨrã tẽi vɨvrɨ upe.
\v 17 Iyavei peicua, ipare acoi Esaú oipɨsɨ pota Tũpa porovasasa vu sui viña. Ahe rumo ndiya iri eté sovasapɨrã secoi. Yepe oyasehó iteanga viña, ndiya iri eté rumo mbahe sembierecovɨ rãgüer mboyevɨ ãgua chupe.
\p
\v 18 Peyemboyase Tũpa rese, ndahei inungar pe ramoi israelita aracahendar. Esepia, ahe ɨvɨtrɨ Sinaí sese yapoco vahe rese tẽi oyemboya vahe yuvɨreco; ahe ɨvɨtrɨ rese sendɨ́ ité inungar tata rendɨgüer; oime pɨ̃tu, pɨ̃tumimbi vahe, ɨvɨtu ai avei sese.
\v 19 Iyavei ndapesendui mimbɨ imoñeheprɨ, Tũpa ñehe avei. Aracahendar rumo osendu ité yuvɨreco. Iñehe renduse rumo, osɨquɨyepave ndoipota iri ahe oyeupe ñehe yuvɨreco.
\v 20 Esepia, ahe oyembosɨquɨye ité evocoi porocuaita aipo ehi vahe sui: “Acoi opɨ̃ro vahe ɨvɨtrɨ rese, yepe que mbahe mɨmba tẽi viña, ahe peyapi-yapi yuca ita pɨpe, anise lanza pɨpe avei” ehi.
\v 21 Ahe mbahe oyecua vahe aipo oporombosɨquɨye vahe ité. Evocoiyase Moisés teieté aipo ehi: “Che sɨquɨyepave arɨrɨi eté” ehi.
\p
\v 22 Pe rumo peyemboya ɨva pendar ɨvɨtrɨ Sión ve, Tũpa oicove vahe recuave. Ahe tecua Jerusalén ɨva pendar. Aheve Tũpa rembiguai setá iteanga vahe oñemonuha imboetei ãgua yuvɨreco yepi.
\v 23 Iyavei peyemboya opacatu ava Tũpa rahɨr ɨpɨ Cristo reroyasar rese, ahe serer icuachiaprɨ ɨvave. Peyemboya avei Tũpa rese, ahe niha yande recocuer rese oporandu vahe secoi; iyavei peyemboya ava seco avɨye vahe espíritu yuvɨrecoi vahe rese. Ahe niha Tũpa osecomohɨvi tuprɨ sereco.
\v 24 Peyemboya avei Jesús rese, ahe omoime yandeu Tũpa remimbotar ipɨasu vahe, ahe suvɨ yande moatɨro vahe. Ahe avɨye catu yandeu Abel ruvɨ sui.
\p
\v 25 Sese peicua catu, “Ndorovɨroyai” peye vaherã acoi pẽu oñehe vahe upe. Esepia, Moisés reroyaẽhɨsa pɨpe pe ramoi noñemi eté Tũpa ñemoɨrosa sui yuvɨreco, oyeupe, “¡Peicua catu!” ehise co ɨvɨ pɨpe aracahe. Ẽgüe ehise chupe yuvɨreco aracahe, ẽgüe ehi catu iri tiẽtera yandeu. Nayañemi chietera ichui cute ndayaroyaise co ɨva pendar, “Peicua catu” ehise yandeu.
\v 26 Tũpa oñehe pɨpe omborɨrɨi eté ɨvɨ aracahe; cũritei rumo yandeu aipo ehi: “Che amborɨrɨ irira ɨvɨ, ndahei chira rumo ɨvɨ güeraño, ɨva avei amborɨrɨira” ehi.
\v 27 ‘Amborɨrɨ irira’ aipo oyapave aipo ehi: “Opara mbahe omɨi vahe omocañɨ güembiapo Tũpa ‘topɨta apɨrẽhɨ mbahe nomɨi vahe’ oyapave” ehi.
\v 28 Tũpa mborerecuasa ombou vahe yandeu ahe nomɨi chietera. “Avɨye ndeu” yahera evocoiyase sese chupe; ipɨpe sui yayerure catu yande pɨha pɨpe chupe imboeteisave semimbotar rupi.
\v 29 Esepia niha, ahe inungar tata ñepei reseve mbahe omocañɨpa vahe.
\c 13
\s Mara yahera Tũpa mbovɨha
\p
\v 1 Ndapepoi chietera pe yeaɨsusa sui ñepei-pei
oyeɨvrɨ nungar pe recosa pɨpe.
\v 2 Iyavei peresarai eme pe avasa sui ava oyepotase pe
pɨri. Esepia, co nungar apo pɨpe amove ava omoingue Tũpa
rembiguai güẽtave icuaẽhɨ pɨpe.
\p
\v 3 Peyemomahenduha avei soquendaprɨ rese inungar-ra pe
avei supive soquendaprɨ peico vahe viña. Iyavei
peyemomahenduha ava mara-mara tẽi serecoprɨ rese. Esepia,
avɨyeteramo ẽgüe ehi aveira pẽu.
\p
\v 4 Pe opacatu pemboetei avei mendasa, iyavei peico pe
reco maranehɨsa pɨpe mendasa rese. Esepia, Tũpa oicuara
oyemboaguasa tẽi vahe upe.
\p
\v 5 Ndahei guarepochi tẽi peipota raira. Iya rumo
peyembovɨhaño mbahe pereco vahe rese. Esepia, Tũpa aipo
ehi: “Ndoroeyai chietera, ndapoi chietera nde sui” ehi
aracahe.
\v 6 Evocoiyase aipo yahera Yar rese yande yeroyasa pɨpe:
\q “Che Yar che pɨ̃tɨvɨi, ndasɨquɨyei chietera ava
tẽi sui oyapo potase mbahe cheu” yahera.
\p
\v 7 Peyemomahenduha pe reroguatasar rese, pẽu Tũpa
Ñehengagüer mombehusar rese avei. Pepɨhañemoñeta
tuprɨ secocuer rese, seco aprɨ rese avei; iTũpa reroya
agüer rupi tuprɨ avei peico.
\p
\v 8 Jesucristo recocuer noñecuñaroi vahe ité,
yɨpɨsuive secoi apɨrẽhɨ vahe.
\v 9 Peyembopa ucai rene yembohesa co cotɨ tẽi vahe upe.
Avɨye catu yayemomirata Tũpa poroaɨsusa rese que
mborocuaita tembihu resendar sui. Esepia, co nungar mbahe
ndovɨreco ucai mbahe avɨye vahe ohusar upe.
\p
\v 10 Yande rumo yareco ambuae ité Tũpa upe
seropovẽheprɨ. Ahe niha ndiyai eté pahi tũparo
yɨpɨndar yuvɨrecoi vahe pendar yuvɨrohu.
\v 11 Supi eté judío pahi ɨvate catu vahe vɨroique
mbahe ruvɨ tẽi Tũpa rẽta oɨ imaranehɨ catu vahe pɨpe
seropovẽhe ava angaipa rerocua ãgua; ahe mbahe mɨmba
rete rumo osapɨ tecua ɨvɨi yuvɨreco yepi.
\v 12 Ẽgüe ehi avei niha Jesús iparaɨsu, omano tecua
ɨvɨi ava reco mbocatuprɨ ãgua vuvɨ pɨpe.
\v 13 Ẽgüe yahe aveira yasora Jesús upe yande paraɨsu
ãgua supi ava yande reroɨ̃rosa pɨpe yaico.
\v 14 Supi eté, co ɨvɨ pɨpe ndayarecoi eté tecua
apɨrẽhɨ vahe. Yande rumo yaseca evocoi tecua oime
vaherã yandeu curi.
\v 15 Sese Jesús rembiapo rese iyacatu yamboeteira
apɨrẽhɨ vaherã yande Yar Tũpa. Co imboeteisa inungar
mbahe seropovẽheprɨ arɨ rupi chupe. ¡Ẽgüe yahera
imboetei yande ñehe pɨpe!
\v 16 Peresarai eme catu ambuae ava upe mbahe tuprɨ aposa
sui. Iyavei pemondoño ité mbahe pereco vahe ambuae ava
upe. Esepia, evocoi nungar inungar mbahe seropovẽheprɨ
Tũpa upe. Ahe niha Tũpa oipota.
\p
\v 17 Pemboyeroya pe cuaisar, peyapo semimbotar. Esepia,
ahe ndopɨtuhui eté pe recocuer rãro yuvɨreco. Esepia,
oicua Tũpa oicuara mbahe sembiapo rese chupe curi. Sese
pemboyeroya catu ‘tayavai eme iporavɨquɨsa chupe;
tasorɨvete oporavɨquɨsa rese yuvɨreco’ pe yapave.
Pemboavaise rumo, nosei chietera mbahe avɨye vahe ichui pe
recocuer upe nara.
\p
\v 18 Peyerure Tũpa upe ore rese. Supi eté, ore oroyandu
ité mbahe avɨye vahe oroyapo ore pɨhañemoñeta pɨpe
yepi. Esepia, oroyapo pota mbahe avɨye vahe opacatu mbahe
rese ava rembiepiave.
\v 19 Che yevɨ pɨhaivi ãgua rese ité aporandu pe
yeruresa rese pẽu Tũpa remimbotar rupi.
\s Mahenduhasa ipa vahe
\p
\v 20 Tũpa mbahe tuprɨ rerecosar, ahe niha
ombogüerayevɨ vahe yande Yar Jesucristo yande rãrosar
ɨvate catu vahe, suvɨ pɨpe omboyecua güemimbotar pɨasu
ndopai vahe imbou yandeu,
\v 21 tombou pe reco mohɨvisa iyavei pe reco avɨyesa
opacatu pe semimbotar apo ãgua; iyavei ahe toyapo mbahe
opacatu güemimbotar yande rese Jesucristo rembiapo sui.
¡Ẽgüe tehi imboeteiprɨ apɨrẽhɨ tasecoi Cristo yepi!
\p
\v 22 Che rɨvɨreta, peñemosaño co che opomboaracua vahe
rese, movɨro tẽi niha co ñehesa aicuachía pẽu.
\v 23 Aipota pe peicua yande rɨvrɨ Timoteo imosesa
soquendasa sui. Oyepota pɨhaivise, arasora cheyeupi che
sose pe repia.
\p
\v 24 Pemombehu che mahenduha opacatu ava pe cuaisar upe,
opacatu ambuae Tũpa upendar ava upe avei. Ɨvɨ Italia
rupindar avei ombou omahenduhasa yuvɨreco pẽu.
\p
\v 25 Aipo rupive, yande Ru Tũpa tape rovasa opacatu.

 
