\id 2CO  - Maka NT [mca] -Paraguay (web version -2013 bd) 
\h 2 CORINTIOS
\toc1 2 CORINTIOS
\toc2 2 Corintios
\toc3 2Co
\mt1 2 CORINTIOS
\c 1
\s Pablo mexe wetfel.
\p
\v 1 Yakhaꞌ Pablo, tꞌekuꞌmyiijiꞌ paꞌ Intata quꞌ yaꞌapostoliꞌipjiꞌ haꞌ Jesucristo, qa naꞌ Timoteo inejefeꞌepjiꞌ paꞌ Intata. Haꞌne witfaakanek tꞌejuyii hekheweꞌ inejefetsipjiꞌ paꞌ Intata iꞌniꞌ haꞌ witset Corinto qa week iye pekheweꞌ iꞌniꞌ haꞌ seheꞌ Acaya, inejefetsipjiꞌ paꞌ Intata.\x * \xo 1:1 \xt 1Co 1:1,2; Fil 1:1; Col 1:1; 2Ti 1:1; 1Ts 3:2; 1Ti 1:2; Hch 18:12\x*
\m
\v 2 Paꞌ Intata Dios qa haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij Jesucristo quꞌ netꞌiftitsꞌiƚ ewets qa quꞌ nikesimen iye peꞌ atawjetsiꞌƚ.\x * \xo 1:2 \xt Lc 11:13; 12:51; Ro 1:7; 2Ti 1:2; 3Jn 14; Mt 5:16; 11:27; Jn 8:42; Ef 5:20\x*
\m
\v 3 Neniwqinhetjiꞌha paꞌ Dios qa Ƚatata iye haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij Jesucristo. Ƚakhaꞌ Intata neqꞌeletꞌinij. Ƚakhaꞌ Dios jiyisimetsin.\x * \xo 1:3 \xt Mr 14:61; He 10:28; Lc 2:25\x*
\m
\v 4 Pakhaꞌan jiyisimetsinij week naꞌaj aꞌtax qa niihet iye hatsꞌinha qaꞌ ƚekeꞌyeꞌ quꞌ jintisimetsinek pekheweꞌ quꞌ naatsꞌeꞌej peꞌyeꞌ qa neqꞌiihetij iye, qaꞌ jintitꞌijiꞌ paꞌ hats ƚunyeꞌj in jiyisimetsin paꞌ Intata.
\m
\v 5 Qe hik ƚunyeꞌj haꞌ Cristo in yoksiꞌwen jiꞌjek paꞌ qi in jitaatsꞌeꞌej, maꞌ qa ƚunyeꞌj jiꞌjek in topoꞌ inij paꞌquꞌ ineqsimetsinkeyaxiꞌij pekhewep qe taꞌƚets hakhaꞌan.\x * \xo 1:5 \xt Ga 5:24; 6:17; Fil 1:29; 3:10; Ro 8:17; 2Co 4:10; Col 1:24\x*
\m
\v 6 Yekheweliꞌƚ quꞌ haatsꞌeꞌeƚij peꞌ wekwek, qe qaꞌ nanaꞌliꞌƚ eꞌm paꞌ witꞌikesimeyaꞌxƚekii qa quꞌ iꞌƚiyiꞌiƚ iye. Qa in tsisimetsiniꞌƚ haꞌ Cristo qe qaꞌ ikesimenƚejiiƚ kiyek qaꞌ etꞌunitsiꞌiƚijuꞌƚ iye quꞌ nanamtaxiꞌƚ ewets hik pekheweꞌ jiꞌij peꞌ aꞌtits qa niihetits iye wekwek in yijunyejeyiꞌƚ kiyek.\x * \xo 1:6 \xt He 11:37; Fil 1:29\x*
\m
\v 7 Tsikfeꞌliꞌƚetsha in yijaaꞌija in ƚaatsꞌeꞌeƚij peꞌ wekwek in yijunyejeyiƚek, qa hik taꞌƚijupiꞌ in tsikfeꞌliꞌƚetsha iye haꞌ Cristo quꞌ nesimetsiniꞌƚha in yijunyejeyiꞌƚek.\x * \xo 1:7 \xt 1Ts 1:3; Flm 17\x*
\m
\v 8 Qe niteꞌ hisuꞌuniꞌƚ quꞌnteꞌ enikfeꞌliꞌiƚets, yejefets, kakhaꞌ qi aꞌtax yijunyejeyiꞌƚkii haꞌ seheꞌ ei Asia, qe hats qi in niihet qa hats niteꞌ yeꞌwejuꞌƚiꞌƚijuꞌƚ qa hats niteꞌ humtiꞌiƚ quꞌ mexe natsaꞌliꞌƚ.\x * \xo 1:8 \xt Hch 6:9; 8:10; 1Co 15:24; Ef 1:21; 1P 3:22; 2Co 4:8\x*
\m
\v 9 Pakhaꞌ hoksiꞌweniꞌƚ hik ƚunyejei neꞌej hats wetkaꞌx quꞌ natlanhetiijuꞌ. Akaꞌan in ƚunyeꞌjkii qe qaꞌ niteꞌ yekheweleꞌƚiꞌiƚ quꞌ hetjumtiꞌiƚ yitets, qe qaꞌ hetjumtiꞌiƚets yijatꞌij paꞌ Intata, hikpaꞌ ƚekeꞌ quꞌ niƚin paꞌquꞌ hats nawaꞌmtax.\x * \xo 1:9 \xt Sal 25:2; 26:1; Jer 17:5-7; Lc 18:9; Mr 9:27; Jn 2:19\x*
\m
\v 10 Ƚakhaꞌ tsꞌilithiniƚikꞌui akaꞌan qa niteꞌ yiliꞌij quꞌ netsꞌilithiniƚikꞌui iye quꞌ iftsaxeꞌtaxets quꞌ natsaxiꞌƚjuꞌ, ƚakhaꞌ iye hetjumtiꞌiƚets qa niteꞌ yiliꞌij quꞌ netsꞌilithinjiꞌjiꞌƚ.\x * \xo 1:10 \xt Mt 10:21; 27:43; Jn 8:51; Fil 3:10\x*
\m
\v 11 Ekheweliꞌƚ ƚetsifeniꞌƚ iye in ƚꞌiyiniꞌƚ yipjiꞌkii, hatsꞌinha qaꞌ olotseꞌ peꞌquꞌ nitꞌijets ƚeꞌwisij paꞌ Intata quꞌ nataꞌƚ inwets qa quꞌ nataꞌƚets iye in tsꞌilithiniƚikꞌuikii paꞌ witwamhiꞌ qe taꞌƚets peꞌ olots iyinheyejeyiꞌƚ.
\s Pablo yinkꞌaihitikꞌui paꞌ ƚꞌikheijewettax.
\p
\v 12 Yekheweliꞌƚ akaꞌ tsiꞌsinhetiꞌƚiꞌmkii akaꞌan: paꞌ ƚꞌanyeꞌj paꞌ teꞌweijuꞌ in hoksiꞌweniꞌƚ in qi in haqsiiƚiꞌmijkii paꞌ ƚeꞌwis eneꞌ weekjiꞌ haꞌne seheꞌ epjiꞌ, in ƚunyeꞌjek paꞌ yisuꞌun paꞌ Intata qa yijaaꞌija iye in haqsiiƚijkii. Akaꞌan in hitꞌij les hitꞌijets in mexe haꞌniꞌƚ etjiꞌtejeꞌm. Qa niteꞌ taꞌƚets paꞌ ƚikfeliyaꞌxkii eneꞌ jukhew, qe taꞌƚets yijatꞌij paꞌ ƚeqiꞌfenkeyeꞌj paꞌ Intata.\x * \xo 1:12 \xt 1Ti 2:6,10; He 13:18; Pr 3:19; 1Co 1:21; Hch 23:1; 2Co 4:2; 5:12\x*
\m
\v 13 Qe niteꞌ hikaꞌaƚ eꞌm quꞌ niteꞌ ƚekeꞌyeꞌ quꞌ iyineniꞌƚikꞌi qa quꞌ niteꞌ enikfeꞌliꞌiƚikꞌi iye. Qꞌaxqe quꞌ haneꞌejtitek quꞌ enikfeꞌliꞌƚikꞌi qaꞌ amƚiꞌiƚijii paꞌ ƚꞌakatheꞌ.
\m
\v 14 In ƚunyeꞌjek in ƚenikfeꞌliꞌƚikꞌi keꞌ ujaꞌx ƚespiꞌyeꞌeƚij, in yekheweliꞌƚ taꞌƚiƚ yiwets quꞌ eꞌƚesitsiꞌiƚiꞌmkii, qa ekheweliꞌƚ qa taꞌƚiƚ ewetsek quꞌ yeꞌƚesitsiꞌiƚiꞌmkii quꞌ netpiltaxjuꞌ haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij Jesús.\x * \xo 1:14 \xt Ro 2:17; Ga 6:4; 2Co 9:3; Fil 1:6; 2:16; 4:1; 1Ts 2:19-20\x*
\m
\v 15 Qa akaꞌan in humti quꞌ yijaayiꞌija, maꞌ qa hisuꞌuntax quꞌ honjohoniꞌƚ ei quꞌ natsamiꞌƚ ei, maꞌ qekha wetsjukꞌetaxij quꞌ yeꞌƚeꞌwisiꞌimkii quꞌ natsamiꞌƚ ei.\x * \xo 1:15 \xt Hch 18:1-18; 1Co 4:19\x*
\m
\v 16 Qe kaꞌ humtitax quꞌ yeqfenyeꞌjeꞌ yiwek kakhaꞌan, quꞌ mexe henwuꞌmiꞌƚ eijiꞌ quꞌ natsamiꞌƚ ei quꞌ heyeyii quꞌ natsamii haꞌ seheꞌ Macedonia. Maꞌ qa qek hetpilyiteꞌpjiꞌ iye qekha ewiꞌƚij iye qek mexe henwuꞌmtaxiꞌƚ eijiꞌ iye quꞌ natsamiꞌƚ ei qe qꞌax qek ƚekeꞌyeꞌtax quꞌ etsiꞌfeniꞌƚ quꞌ hats heyeyii iye quꞌ natsamii haꞌ seheꞌ Judea.\x * \xo 1:16 \xt Hch 16:9; 19:21; 20:38; 1Co 16:5-7; Lc 1:5\x*
\m
\v 17 Qꞌaxqe quꞌ niteꞌ umtiyiꞌiƚ quꞌ hawalheetƚejiꞌ akaꞌ hisuꞌuntax hik akaꞌaj quꞌ yeqfenyeꞌjeꞌ yiwek, qꞌaxqe quꞌ niteꞌ umtiyiꞌiƚ iye quꞌ hik yijunyejeyeꞌ kaꞌ ƚunyejei eneꞌ jukhew haꞌne seheꞌ epjiꞌ in yiitƚiꞌij “ehe” qeteꞌeꞌ “niteꞌ”.\x * \xo 1:17 \xt Fil 3:3; Col 3:22\x*
\m
\v 18 Paꞌ Intata in yijaaꞌija paꞌquꞌ hats nitꞌij qa yaqsiijkii, nikfeꞌlets in yijaaꞌija niteꞌ haqanƚiꞌiƚkii paꞌquꞌ hats kꞌefeliꞌƚiꞌm, niteꞌ hik ƚunyeꞌj naꞌaj yiitƚiꞌij “ehe” qeteꞌeꞌ “niteꞌ”.\x * \xo 1:18 \xt Nm 23:19\x*
\m
\v 19 Haꞌ Jesucristo, ƚaꞌs paꞌ Dios hikhaꞌ henfeliꞌƚ eꞌm haꞌ Silas, haꞌ Timoteo qa yakhaꞌ. In henfeliꞌƚ eꞌm niteꞌ hik ƚunyeꞌj naꞌaj yiitƚiꞌij “ehe” qeteꞌeꞌ “niteꞌ”, qe hakhaꞌan hik ƚunyeꞌj yijatꞌij paꞌquꞌ yijaayiꞌija quꞌ nitꞌij “ehe”.\x * \xo 1:19 \xt Jn 5:19; 1Ts 1:1; He 1:2; 13:8\x*
\m
\v 20 Qe paꞌn ujaꞌx peꞌ hats yiwjutsiqen ineꞌm paꞌ Intata, qa haꞌ Cristo in taꞌƚets, maꞌ qa ekeweꞌen qa hik ƚunyejei naꞌaj yijaaꞌija qe yitꞌij “ehe”. Qa hik taꞌƚijupiꞌ in jititꞌij kaꞌ ƚii haꞌ Cristo, maꞌ qa jititꞌij: —Hik kakhaꞌ quꞌ ƚunyeꞌjeꞌ (Amén)— qe qaꞌ jintewqinhet paꞌ Intata.\x * \xo 1:20 \xt Gn 12:7; Sal 72:19; Ap 22:21; Mr 10:37; Lc 9:32; Jn 17:24; 2Co 3:18; 2P 3:18\x*
\m
\v 21 Paꞌ Intata tꞌekuꞌm iniijiꞌ qa watjanithenꞌinij, yekheweliꞌƚ qa ekheweliꞌƚ, maꞌ qa yatsatꞌetsꞌinij haꞌ Cristo.\x * \xo 1:21 \xt Lc 4:18; 1Jn 2:20\x*
\m
\v 22 Qa jiꞌyeniꞌ peꞌ ƚeqꞌikatiꞌinij in yatsatꞌetsꞌinij, qa jiꞌyen jiꞌtejeꞌm iye paꞌ Espíritu Santo hikpaꞌ hik ƚunyeꞌj quꞌ nonjohonƚe inwets.\x * \xo 1:22 \xt Ef 1:14; Stg 4:5\x*
\m
\v 23 Paꞌ Intata hikpaꞌ heniꞌ quꞌ hik ƚunyeꞌjeꞌ quꞌ ewiꞌƚeꞌƚe quꞌ nenikfeꞌlij yiwets in yijaaꞌija in mexe niteꞌ tsamii iye haꞌ Corinto qe niteꞌ hisuꞌuntax quꞌ heijitheyiꞌƚij ewetskii peꞌquꞌ yiꞌlijeyeꞌ.\x * \xo 1:23 \xt Ro 1:9; Fil 1:8; He 12:1; 1Co 4:21; 2Co 13:2,10\x*
\m
\v 24 Akaꞌan niteꞌ ikjiꞌ quꞌ heinekꞌenheꞌyiꞌƚij paꞌ niteꞌ eqekuyejeyiꞌƚ, qe ikjiꞌ yijatꞌij quꞌ jineteniꞌfen wetjuꞌƚ hatsꞌinha quꞌ eꞌƚeꞌsitsiꞌiƚiꞌmkii qe ekheweliꞌƚ niteꞌ ƚamqamiꞌƚij paꞌ niteꞌ eqekuyejeyiꞌƚ.\x * \xo 1:24 \xt Pr 24:16\x*
\c 2
\p
\v 1 Hik taꞌƚijupiꞌ in heniwjutsiqenij quꞌ mexe niteꞌ natsameꞌ ekuꞌniꞌƚ ei qe niteꞌ hisuꞌuntax quꞌ nataꞌƚ yiwets iye quꞌ uƚꞌetsiꞌiƚiꞌmkii.
\m
\v 2 Qe quꞌ nataꞌƚ yiwets quꞌ uƚꞌetsiꞌiƚiꞌmkii, ¿ƚekpaꞌ quꞌ nets-sinhetiꞌmkii in pakhaꞌ quꞌ nets-sinhettaxiꞌmkii hikpaꞌ paꞌ haqsiijkii in uƚꞌaxiꞌmkii?
\m
\v 3 Qa hik taꞌƚijupiꞌ henqꞌikaꞌaƚ ei iye in ƚunyeꞌjek kaꞌ hayiits haqsiijkii, hatsꞌinha quꞌ natsamtaxiꞌƚ ei qaꞌ niteꞌ yuƚꞌaxiꞌimkii quꞌ nataꞌƚets eneweꞌ quꞌ nets-sinhettaxiꞌmkii. Tsikfeꞌlets in ƚekeꞌ quꞌ aqsiiƚijkii quꞌ eꞌƚeꞌsitsiꞌiƚiꞌmkii in ƚunyeꞌjek paꞌ yisaꞌxiꞌmkii.\x * \xo 2:3 \xt Fil 1:25; Jn 15:11\x*
\m
\v 4 In henqꞌikaꞌaƚ ei qi in yuƚꞌaxiꞌmkii qa yitawjeꞌmet iye qa olots keꞌ nekjuꞌ yitꞌilii in yaqꞌapyijkii, qa niteꞌƚe ikjiꞌ in henqꞌikaꞌaƚ ei quꞌ netꞌejuyets quꞌ uƚꞌetsiꞌiƚiꞌmkii, qe qaꞌ enikfeꞌliꞌƚets yijatꞌij paꞌ naꞌl yeꞌm yeqsuꞌunkaꞌx, les in hitꞌijets paꞌ yeqsuꞌunkaꞌxiꞌƚ ej.
\s Paꞌ ewiꞌƚ yaqsiijkii paꞌaj paꞌ uƚꞌax.
\p
\v 5 Qa in naꞌl paꞌ taꞌƚets paꞌaj paꞌ witwuƚꞌaxiꞌmkii, niteꞌ yeƚꞌewiꞌƚ ƚiꞌijkii in tsiwuƚꞌenhetiꞌmkii qe ujaꞌx iye ekheweliꞌƚ peꞌ yiwuƚꞌenhetiꞌmkii qa pekhewepƚe qa niteꞌ. Hitꞌij akaꞌan qe qaꞌ niteꞌ kꞌewupuniꞌiƚ quꞌ niteꞌ natawjeꞌmeteniꞌiƚ.\x * \xo 2:5 \xt 2Ts 3:8\x*
\m
\v 6 Hats ƚꞌajƚuꞌuj jeꞌm paꞌ yaqaamij quꞌ eꞌweekiꞌiƚ in ƚitanitheniꞌƚij pakhaꞌan.
\m
\v 7 Haneꞌej qaꞌ eꞌƚeꞌsitsiꞌiƚ wetjuꞌƚ iye pakhaꞌan qaꞌ isimetsiniꞌƚ, hatsꞌinha qaꞌnteꞌ niwumeꞌjuꞌ paꞌ witwuƚꞌaxiꞌmkii.\x * \xo 2:7 \xt Mt 6:12\x*
\m
\v 8 Qa hik taꞌƚijupiꞌ quꞌ nekꞌiyiniꞌƚij ewets quꞌ ewiꞌƚij iye quꞌ meniwjutsiqeniꞌƚijiꞌm paꞌ eꞌqsuꞌunkaꞌxiꞌƚij pakhaꞌan.
\m
\v 9 Qe kaꞌ hayiits heꞌnqꞌikaꞌaƚij ei kakhaꞌ tꞌejuyets akaꞌan, kakhaꞌan hikaꞌ iye qe qaꞌ kꞌajaajiniƚij qa quꞌ netsikfeꞌlets iye me yijaatuꞌuja quꞌ ekꞌeniꞌƚikꞌi ekeweꞌen.\x * \xo 2:9 \xt Ro 5:4; Fil 2:8\x*
\m
\v 10 Qa paꞌquꞌ kuꞌmiꞌƚijuꞌƚ in yisuꞌun quꞌ eꞌƚeꞌsitsiꞌiƚ wetjuꞌƚ, qa yakhap jiꞌjek quꞌ heꞌyekuꞌmijuꞌƚ. Qa quꞌ nanaꞌl paꞌquꞌ hats heꞌyekuꞌmijuꞌƚ quꞌ yeꞌƚeꞌsitsiꞌiƚ wetjuꞌƚ, pakhaꞌan in heꞌyekuꞌmijuꞌƚ quꞌ yeꞌƚeꞌsitsiꞌiƚ wetjuꞌƚ qe taꞌƚiꞌƚ ewets qa haꞌ Cristo qa hats nikfeꞌlets,
\m
\v 11 hatsꞌinha paꞌ inwoꞌmet (Satanás) qaꞌ ham paꞌquꞌ niwqꞌaxinij quꞌ jinaqankii, qe inekhewel hats jinikfeꞌlets paꞌ inwoꞌmet naꞌaj yisuꞌuntax quꞌ ƚunyeꞌjeꞌkii.\x * \xo 2:11 \xt 2Co 12:17\x*
\s Pablo yeƚꞌilaxiikii paꞌ Tito.
\p
\v 12 In tsamii haꞌ witset Troas quꞌ henfel keꞌ ƚeꞌsits wiꞌtlijei tꞌejuyets haꞌ Cristo, maꞌ qa tsikfeꞌlets in hayiits yitꞌij yeꞌmikꞌi qhof peꞌ ƚejil haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij.\x * \xo 2:12 \xt Hch 16:8; Col 4:3\x*
\m
\v 13 Qa niteꞌƚe ikesimen paꞌ yitaweꞌj qe niteꞌ hewetweniꞌƚiꞌ haꞌ yejefe Tito, qa hik taꞌƚijupiꞌ in hakikꞌui iye haꞌ witset quꞌ natsamii haꞌ seheꞌ Macedonia.\x * \xo 2:13 \xt 2Ts 1:7; Tit 1:4; Hch 16:9\x*
\s Niteꞌ yiliꞌij quꞌ jinanaxij qe taꞌƚets haꞌ Cristo.
\p
\v 14 Ƚeꞌwisij paꞌ Intata in niteꞌ yiliꞌij quꞌ jiꞌnaxinenij qe taꞌƚets haꞌ Cristo, qa inekhewel in taꞌƚ inwets qa yakꞌeskii paꞌ ƚꞌewjisiꞌ paꞌ ƚikfeliyaꞌxkii.\x * \xo 2:14 \xt 1Co 15:57; Jn 17:3; 1Jn 4:8\x*
\m
\v 15 Qe paꞌ Intata hik ƚeqjunyejeiꞌinij quꞌ ƚꞌewjisiꞌyeꞌ inij haꞌ Cristo, qa haꞌne ƚꞌewjisiꞌ qa yakꞌesjiꞌkii peꞌ iƚii, qa peꞌ hats jutsiqax quꞌ nanaxjuꞌ.\x * \xo 2:15 \xt Ef 2:8; 5:2; Fil 4:18; Mt 9:22; Hch 16:30; Jn 6:27\x*
\m
\v 16 Qa eneweꞌ hats jutsiqax quꞌ nanaxjuꞌ, qa hik ƚunyeꞌj quꞌ jininjiꞌwenij paꞌ ƚawaꞌmhiyejei, qa eneweꞌƚe iƚii qa hik ƚunyeꞌj quꞌ jininjiꞌwenij ƚiƚijii. ¿Ƚekpaꞌ quꞌ ƚekeꞌyeꞌ quꞌ naqsiꞌjƚiꞌijkii akaꞌ witꞌithayijkit?\x * \xo 2:16 \xt Mt 10:21; Jn 8:51; Fil 3:10; 1Jn 5:12\x*
\m
\v 17 Qa yekhewelƚiꞌiƚ qa ƚekeꞌ quꞌ haqsiiƚijkii qe paꞌ Intata tsꞌukiniꞌƚij akaꞌan, qa niteꞌ hik yijunyejeyiꞌƚ peꞌ olots in niteꞌ yijaaꞌija quꞌ nenfel paꞌ Intata qa yisuꞌunƚe quꞌ nanaxij peꞌquꞌ ƚꞌastayeꞌ, qa yekhewelƚiꞌiƚ qa yijaaꞌija in henfeliꞌƚ qa tsiꞌweniꞌƚij iye qe yatsatꞌetsiꞌƚyij haꞌ Cristo.\x * \xo 2:17 \xt Mt 12:36; Mr 4:14; Lc 6:47; 8:21; Jn 1:1; 2:22; 18:32; Hch 17:11; 2Ti 2:15; He 4:12\x*
\c 3
\p
\v 1 Akaꞌan in hitꞌij ¿me ikjiꞌ quꞌ hetetfeliꞌƚij quꞌ heniwqinhetiꞌƚ? ¿Yeꞌ me iꞌnƚiꞌi quꞌ umtiꞌiƚ quꞌ hisuꞌuniꞌƚ paꞌquꞌ witfaakanekꞌe quꞌ netsfeliꞌƚ qaꞌ netetkaxiꞌƚ ei, axeꞌm quꞌ nataꞌƚiꞌƚ ewets paꞌquꞌ witfaakanekꞌe quꞌ netsfeliꞌƚ, in ƚunyeꞌjek paꞌ yaqsiijkii peꞌ ujaꞌx?
\s Paꞌ inkꞌayik wenitꞌij quꞌ jintaqsiijkii.
\p
\v 2 Ekheweliꞌƚ kꞌeyilijeyiꞌƚ qa weꞌnikaꞌajjiꞌ peꞌ yitawjetsiꞌƚ in ƚunyeꞌjek naꞌaj witfaakanek (carta) qa week eneꞌ jukhew hik ƚunyeꞌj quꞌ niyinenikꞌi qa nikfeꞌlets.\x * \xo 3:2 \xt 1Co 9:2\x*
\m
\v 3 Ekheweliꞌƚ aꞌnaliꞌƚij in ƚeꞌlijei ƚeqe carta haꞌ Cristo qa yekheweliꞌƚ peꞌ yikaꞌ, niteꞌ wenitꞌijiꞌ in weꞌnikaꞌ naꞌaj witqꞌikanet, qe wenitꞌijiꞌ yijatꞌij paꞌ ƚeqe Espíritu paꞌ niteꞌ waꞌm Dios, niteꞌ weꞌnikaꞌajiꞌ iye paꞌquꞌ kꞌeeweyeꞌ ute, qe weꞌnikaꞌajiꞌ yijatꞌij peꞌ atawjetsiꞌƚ.\x * \xo 3:3 \xt Flm 13; Dt 5:26; Ex 24:12; Pr 3:3; 7:3; Jer 17:1; 31:33; Ez 11:19; 36:26; He 8:10\x*
\m
\v 4 Haꞌ Cristo in taꞌƚets, qa niteꞌ heqekuꞌuƚij paꞌ Intata in yijaaꞌija akaꞌ hitꞌiƚij.
\m
\v 5 Niteꞌ yekhewelƚiꞌiƚ quꞌ netsꞌiyaiƚiꞌiƚij quꞌ haqsiꞌjƚiꞌiƚijkii akaꞌan, qe paꞌ Intata hik pakhaꞌ yijatꞌij in taꞌƚets in haqsiiƚijkii akaꞌan,\x * \xo 3:5 \xt 1Co 15:10\x*
\m
\v 6 hik pakhaꞌ iye tsꞌiyayitiꞌƚij in henfeliꞌƚ kakhaꞌ inkꞌayik wenitꞌij quꞌ jintaqsiijkii, hikkaꞌ niteꞌ taꞌƚets kaꞌ weꞌnikaꞌajiꞌ paꞌaj peꞌ utel, qe paꞌ Espíritu Santo hik pakhaꞌ taꞌƚets yijatꞌij. Qe kaꞌ weꞌnikaꞌajiꞌ paꞌaj peꞌ ute jiyilan, qa pakhaꞌ taꞌƚets paꞌ Espíritu Santo qa jiyeƚisij paꞌ witiƚaꞌx.\x * \xo 3:6 \xt Lc 22:20; He 7:22; Ro 7:6\x*
\m
\v 7 Kakhaꞌ jiyilan wenitꞌij weꞌnikaꞌajiꞌ paꞌaj peꞌ utel in iꞌnkꞌa namjuꞌ paꞌaj \qt qa qi in qijiꞌha paꞌaj ƚunyeꞌjkii,\qt*\rq (Ex 19:16)\rq* qa peꞌ Israel ƚeiƚets qa niteꞌ ƚekeꞌ in yejeƚtaxjuꞌ paꞌ ƚejuꞌs paꞌ Moisés, qe paꞌ Moisés paꞌ ƚejuꞌs qi in tujjiꞌha paꞌaj, qa teiƚem in hamiyuꞌ.\x * \xo 3:7 \xt Ex 34:29-35; Mr 10:37; Lc 9:32; Jn 17:24; 2Co 3:18; 2P 3:18\x*
\m
\v 8 Qa akaꞌan in ƚunyeꞌjkii ¿me qaꞌ niteꞌ les quꞌ qiyeꞌ quꞌ netujjiha pakhaꞌ Espirituƚe paꞌ taꞌƚets?
\m
\v 9 Qe in qijiꞌha paꞌaj kekheweꞌ jiyilan, ¿qa inhatsꞌek quꞌ niteꞌ les quꞌ qiyeꞌjiꞌha akaꞌ jiyeƚisij paꞌ yatsathen?
\m
\v 10 Qe kakhaꞌ qi in qitaxjiꞌ paꞌaj qa jutsiqaxij paꞌ ƚejuꞌs paꞌ Moisés in tujjiꞌha paꞌaj, haneꞌen hats niteꞌ qijiꞌ quꞌ jintaꞌwapjuƚenijuꞌƚ kakhaꞌ les in qijiꞌha wiikfikꞌi.
\m
\v 11 Qe in qijiꞌha paꞌaj qa ƚeꞌwis iye kakhaꞌ quꞌ haamiꞌija hatseꞌ, yeꞌehe, qaꞌ les quꞌ qiyeꞌjiꞌha qaꞌ ƚeꞌwisiꞌija iye wiikfikꞌi pakhaꞌ niteꞌ yiliꞌij.\x * \xo 3:11 \xt He 2:14\x*
\m
\v 12 Akaꞌan hik akaꞌ kaꞌ hetjumtiꞌiƚikꞌui, qa hik taꞌƚijupiꞌ in niteꞌ tsꞌijiweꞌyiꞌƚ in henfeliꞌƚ.\x * \xo 3:12 \xt 1Ts 1:3\x*
\m
\v 13 Qa niteꞌ hik yeqfenyejeyiꞌƚij paꞌ Moisés paꞌaj, in yitꞌonijjuꞌ paꞌ penyilo paꞌ ƚejuꞌs qe qaꞌ niteꞌ niꞌweneꞌ peꞌ Israel paꞌ koojo quꞌ hats ƚꞌajeꞌƚiꞌij qaꞌ hameꞌ, hikpaꞌ teiƚem in yomiyuꞌ.\x * \xo 3:13 \xt Ex 34:33\x*
\m
\v 14 Pekheweꞌen qa tꞌunitsƚejeꞌm peꞌ ƚaqjamtikineyejeikii, qa yamijii haneꞌej, qe in yejeƚtax kekheweꞌ hayiits weꞌnikaꞌajjiꞌ paꞌaj qa mexe hik ƚunyeꞌj quꞌ netitꞌoyijjuꞌ paꞌ penyilo, qe ewiꞌƚƚe haꞌ Cristo quꞌ jintajayan qaꞌ netenifteꞌjiꞌ.\x * \xo 3:14 \xt Mr 8:17; He 3:13; 7:22; Hch 13:15; 15:21; Ro 16:7; 1P 5:14\x*
\m
\v 15 Qa yamijii haneꞌej, in yejeƚtax keꞌ Moisés ƚeꞌlijei qa hik ƚunyeꞌj quꞌ netitꞌoyijii paꞌ penyilo peꞌ ƚaqjamtikineyejeikii.
\m
\v 16 Qa nikhaꞌajƚe tetwekꞌelaꞌxets haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij, qa tenitꞌijiꞌmii paꞌ penyilo.\x * \xo 3:16 \xt 1P 2:25; Ex 34:34\x*
\m
\v 17 Qe haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij hikhaꞌ Espíritu, qa paꞌquꞌ naꞌnjiꞌ paꞌ ƚeqe Espíritu haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij qa hats niteꞌ yopheꞌƚ keꞌ Moisés ƚeꞌlijei (ley).
\m
\v 18 Qa week inekhewel in hats niteꞌ titꞌoyijjuꞌ paꞌ penyilo eneꞌ injusits, qa jiteeƚiijuꞌ in ƚunyeꞌjek neꞌej witeqjeƚinetjii paꞌ ƚeꞌwis ƚunyeꞌj haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij, maꞌ qa teiƚem in hik injunyejeyiyuꞌ paꞌ ƚeꞌwis ƚunyeꞌj haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij, qa akaꞌan hik akaꞌ yaqsiijkii haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij hikhaꞌ Espíritu.\x * \xo 3:18 \xt 1Co 13:12; Jn 17:24; 2Co 1:20; 4:4-6; 1Ti 1:11,17; Mr 9:2; Gn 1:27; 1Jn 3:2\x*
\c 4
\s Paꞌ wekwek inyetax weꞌnenjiꞌ peꞌ kamusi.
\p 
\v 1 Paꞌ Intata in tseƚisiꞌƚij akaꞌ witꞌithayijkit qe taꞌƚets paꞌ ƚeqꞌiltiyeꞌj qa hik taꞌƚijupiꞌ in niteꞌ yathalaꞌliꞌƚijjuꞌ.\x * \xo 4:1 \xt Mt 5:7; Mr 5:19; Lc 1:50; 2Ts 3:13\x*
\m
\v 2 Niteꞌ hisuꞌuniꞌƚ kekheweꞌ tatꞌinhetiikii qa yeqwepin iye, niteꞌ hisuꞌuniꞌƚ quꞌ yiꞌyowkꞌeletsiꞌiƚ, qa niteꞌ iye hisuꞌuniꞌƚ quꞌ hinkꞌaihitiꞌƚikꞌui paꞌ ikjiꞌha keꞌ Intata ƚeꞌlijei, qe ewiꞌƚƚe yijatꞌij in hitꞌiƚij paꞌ yijaaꞌija qa peꞌ ƚatawjets eneꞌ week qa hikpeꞌ hetetfeliƚijiꞌm qa paꞌ Intata qa hats tsiꞌweniꞌƚij.\x * \xo 4:2 \xt 2Jn 6; 2Co 2:17; 5:11,12; 6:7; 7:14; 2Ti 2:15; He 4:12\x*
\m
\v 3 Qa quꞌ mexeƚe netitꞌoyijjuꞌ paꞌ penyilo ekeꞌ henfeliꞌƚ ƚeꞌsits wiꞌtlijei tꞌejuyets haꞌ Jesús, pekheweꞌ titꞌoyiꞌmjuꞌ pekheweꞌen hik pekheweꞌ peꞌ teyii paꞌ qi ƚawak paꞌ Intata.
\m
\v 4 Paꞌ inwoꞌmet (Satanás), ƚeqe dios haꞌne seheꞌ epjiꞌ hikpaꞌ nipukꞌanhetjuꞌ peꞌ ƚaqjamtikineyejeikii week peꞌ yeqekuꞌ haꞌ Jesús, qe qaꞌ niteꞌ niꞌweneꞌ paꞌ qi ƚeꞌwis ƚꞌuƚaꞌx in tujjiꞌ ekeꞌ ƚeꞌsits wiꞌtlijei tꞌejuyets haꞌ Jesús hikhaꞌ qijiꞌ Cristo, hikhaꞌ hik ƚunyeꞌj paꞌ ƚunyeꞌj paꞌ Intata.\x * \xo 4:4 \xt Lc 16:8; Mr 10:37; Gn 1:27\x*
\m
\v 5 Niteꞌ kꞌiyetiƚij quꞌ netꞌejuiƚiꞌiƚ yiwets, qe kꞌiyetiƚij yijatꞌij quꞌ netꞌejuyets haꞌ Jesucristo hikhaꞌ Yatsatꞌaxꞌinij, qa yekhewelƚiꞌiƚ qa eqejkunenheyiꞌƚyij qe taꞌƚets haꞌ Jesús,\x * \xo 4:5 \xt Fil 2:11\x*
\m
\v 6 qe paꞌ Intata hik pakhaꞌ paꞌ yitꞌij paꞌaj, quꞌ yape nanaꞌl paꞌquꞌ nanaꞌlkii paꞌ nookii, pakhaꞌan hik pakhaaꞌija yitujinhetjiꞌ peꞌ intawjets, qe qaꞌ jinenikfeꞌlets paꞌ ƚesaꞌx paꞌ Intata quꞌ nataꞌƚets haꞌ Cristo.\x * \xo 4:6 \xt Gn 1:3; Mt 6:23; Fil 3:8; 1Jn 4:8; Mr 10:37; Lc 9:32; Jn 17:24; 2Co 3:18; 2P 3:18\x*
\m
\v 7 Akaꞌan hik ƚunyeꞌj naꞌaj wekwek inyetax, hats naꞌl ineꞌm iꞌnjiꞌ eneweꞌ hik ƚunyejei kamusil, qa akaꞌan in ƚunyeꞌj hatsꞌinha paꞌ qi in wittꞌunhaꞌx qaꞌ nataꞌƚets paꞌ Intata qaꞌ niteꞌ inekheweleꞌ quꞌ nataꞌƚ inwets.\x * \xo 4:7 \xt Mr 5:30; Lc 1:35; 6:19; Hch 19:11; 2Co 13:4; Ap 11:17\x*
\m
\v 8 Qe in haatsꞌeꞌeƚij peꞌ wekwek, qa niteꞌƚe tsiwumiꞌƚjuꞌ. Niteꞌ tsikfeꞌliꞌƚets paꞌquꞌ yeqfenyejeyiꞌiƚ yiwek, qa niteꞌƚe tseƚꞌilaxiꞌƚ.
\m
\v 9 Hayawitjaxtiꞌyiꞌƚ, qa niteꞌƚe tsiwejinƚiꞌiƚ paꞌ Intata. Heijelaxtiꞌyiꞌƚijetsjuꞌkii seheꞌ qa niteꞌƚe tsaxiƚjuꞌ. 
\m
\v 10 Week naꞌaj hakiꞌƚjiꞌ, kekheweꞌ haatsꞌeꞌeƚij inqꞌethinij kaꞌ ƚawamhinyeꞌj haꞌ Jesús, hatsꞌinha paꞌ haneꞌej ƚiƚaꞌx haꞌ Jesús qaꞌ neꞌtwenhetiijiijek eneꞌ yesenitsiꞌƚ.\x * \xo 4:10 \xt Lc 9:23; Ro 5:6-8; 6:5-8; 8:34-36; Ga 6:17; 1P 4:1,2\x*
\m
\v 11 Qe yekheweliꞌƚ in mexe yiꞌƚiyiꞌƚ niteꞌ yiliꞌij in iftsaxets quꞌ natsaxiꞌƚjuꞌ qe taꞌƚets haꞌ Jesús, hatsꞌinha paꞌ haneꞌej ƚiƚaꞌx haꞌ Jesús qaꞌ neꞌtwenhetiijiijek eneꞌ yesenitsiꞌƚ hik eneweꞌ waꞌm.\x * \xo 4:11 \xt Mt 10:21; Jn 8:51; Fil 3:10\x*
\m
\v 12 Yeꞌehe, paꞌ witwamhiꞌ heꞌyejuyiꞌƚijuꞌƚ qa ekhewelƚiꞌiƚ qaꞌ nanaꞌliꞌƚ eꞌm paꞌ witiƚaꞌx.
\m
\v 13 Qa naꞌlƚiꞌiƚ yeꞌm paꞌ Espíritu taꞌƚets paꞌnteꞌ witqekuyeꞌj hik pakhaaꞌija naꞌliꞌm paꞌaj paꞌ yikaꞌajjiꞌ akaꞌan in yitꞌij: \qt —Niteꞌ heqekuꞌ qa hik taꞌƚijupiꞌ in henfel.—\qt*\rq (Sal 116:10)\rq* Qa hik yijunyejeyiꞌƚ in niteꞌ heqekuꞌuƚ qa hik taꞌƚijupiꞌ in henfeliꞌƚ. 
\m
\v 14 Qe tsikfeꞌliꞌƚets pakhaꞌ yiƚin iye paꞌaj haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij Jesús in waꞌmtax quꞌ netsiƚinjiiƚek hatseꞌ yekheweliꞌƚ qe taꞌƚets haꞌ Jesús, qa ekheweliꞌƚ iye qaꞌ jeꞌweekeꞌ quꞌ jinekaꞌxets paꞌ iꞌniꞌ qaꞌ jeꞌmetitsiꞌim pakhaꞌan.\x * \xo 4:14 \xt 1Ts 4:14\x*
\m
\v 15 Week kekheweꞌ yijunyejeyiꞌƚkii aꞌtits qe qaꞌ eꞌƚeꞌsitsiꞌiƚjuꞌ, hatsꞌinha paꞌ ƚeqiꞌfenkeyeꞌj paꞌ Intata in hats ikipjiꞌ peꞌ olots qaꞌ les netꞌijaifikꞌi quꞌ olotseꞌ, maꞌ qaꞌ les olootsiꞌija peꞌquꞌ nitꞌijetsphaꞌm ƚeꞌwisij quꞌ netꞌejuyets in qijiꞌha paꞌ Intata.\x * \xo 4:15 \xt 2Co 9:11\x*
\s Pekheweꞌ jiteꞌwen haneꞌej wekwek niteꞌ yape.
\p 
\v 16 Qa hik taꞌƚijupiꞌ quꞌ hasuꞌuj jinanqatsitꞌij yemjeetax eneweꞌ teꞌwenhetii iꞌnajits in hats ƚeyijƚem in ƚawaꞌmhits qa pakhaꞌƚe niteꞌ teꞌwenhetii qa hats jeek ƚeyijƚem in week neƚuts in les tꞌun.\x * \xo 4:16 \xt 2Ts 3:13; Ro 7:22\x*
\m
\v 17 Qe pekheweꞌ jitaatsꞌetax niteꞌ yape qa niteꞌ qits iye, qaꞌ nayaꞌxiꞌ peꞌ qi in ƚeꞌsits niteꞌ yiliꞌij qa ham ƚunyejeyiꞌijuꞌƚ iye jiyeƚisij hatseꞌ paꞌ Intata.\x * \xo 4:17 \xt Ga 6:2; Lc 24:26; 1P 5:1,4\x*
\m
\v 18 Qa hik taꞌƚijupiꞌ quꞌ hasuꞌuj quꞌ les qitseꞌ ineꞌmjiꞌ eneꞌ jiteꞌwen, qitseꞌ ineꞌmjiꞌ yijatꞌij pekheweꞌ mexe niteꞌ jiteꞌwen, qe pekheweꞌ jiteꞌwen haneꞌej wekwek niteꞌ yape, qa pekheweꞌƚe mexe niteꞌ jiteꞌwen qa niteꞌ yiliꞌij pakhaayeꞌƚiꞌij quꞌ nanaꞌl.\x * \xo 4:18 \xt Ro 8:24\x*
\c 5
\s Paꞌ yape qa paꞌ niteꞌ yape.
\p 
\v 1 Qe eneweꞌ iꞌnesenits hik ƚunyejei quꞌ initsiꞌyeꞌ haꞌne seheꞌ epjiꞌ, hik ƚunyeꞌj naꞌaj qooxo in niteꞌ yapeꞌeꞌ paꞌquꞌ naꞌniꞌ, qa hatsƚe jinikfeꞌlets paꞌ Intata in hats yajiꞌlet pekheweꞌ inkꞌaihits initsil tꞌejuyets naꞌ waꞌsjiꞌ niteꞌ yiliꞌij yijatꞌij quꞌ nanaꞌl, pekheweꞌen niteꞌ paꞌquꞌ jukheweꞌƚe quꞌ naqsiijkii.\x * \xo 5:1 \xt Fil 2:10; 3:19; Ef 6:9; 2P 1:13; Col 2:11\x*
\m
\v 2 Qe yijaaꞌija eneweꞌ haneꞌej mexe juꞌunifi wititsil jitikꞌetij, qe hats jitesuꞌuntax quꞌ jiꞌnuyikꞌiphaꞌm pekheweꞌ initsil tꞌejuyets paꞌ waꞌsjiꞌ.\x * \xo 5:2 \xt 1P 2:2\x*
\m
\v 3 Qa quꞌ hats jiꞌnuyikꞌiphaꞌm pekheweꞌen, maꞌ qaꞌ hats niteꞌ inukꞌeleꞌƚekii quꞌ ham paꞌquꞌ iꞌneseꞌneꞌ.\x * \xo 5:3 \xt Mt 25:36; Lc 10:30\x*
\m
\v 4 Qe in mexe juꞌunifi eneꞌ haneꞌej wititsiꞌ, jitikꞌetij in jineqꞌiihetij, qa niteꞌƚe jitesuꞌun iye quꞌ inukꞌeleꞌƚekii, qe jitesuꞌuntax yijatꞌij quꞌ nanaꞌl iye paꞌquꞌ jiꞌnuyikꞌiphaꞌm, hatsꞌinha haꞌne waꞌm qaꞌ nayaꞌxiꞌ paꞌ niteꞌ waꞌm.\x * \xo 5:4 \xt Ro 7:24; 8:23; 1Co 15:26\x*
\m
\v 5 Qa pakhaꞌ yajiꞌlet ineꞌm akaꞌan, hik pakhaaꞌija paꞌ Intata, hik pakhaꞌ iye jiyeƚisij paꞌ Espíritu Santo quꞌ nonjohonƚe inwets. 
\m
\v 6 Qa hik taꞌƚijupiꞌ in niteꞌ jiteliꞌij in jiwentꞌunhet qa niteꞌ jiꞌnijiwei iye, yemjeetax in jinikfeꞌltaxets in mexe juꞌunifi eneweꞌ haneꞌej wititsil qa mexe jitotsimii paꞌ iꞌniꞌ haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij. 
\m
\v 7 Qe in mexenteꞌ jiteꞌwentax, qa hatsƚe niteꞌ jiteqekuꞌ.\x * \xo 5:7 \xt Mt 8:10; Hch 3:16; Ro 1:8; 1Co 2:5; Ga 2:16; 1Ti 1:2; He 4:2; Lc 3:22\x*
\m
\v 8 Hik taꞌƚijupiꞌ in niteꞌ jiteliꞌij in jiwentꞌunhet qa niteꞌ jiꞌnijiwei iye qa jitesuꞌuntax quꞌ jinakikꞌui haꞌne haneꞌej iꞌneseꞌn, qe qaꞌ jinamii qaꞌ jinaꞌnijupha haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij.\x * \xo 5:8 \xt Fil 1:23\x*
\m
\v 9 Qe pakhaꞌ jitesuꞌun quꞌ jintaqsiijkii iꞌnƚiꞌi quꞌ hats jinaꞌnijup iꞌnƚiꞌi quꞌ mexenteꞌ jinaꞌniꞌijup pakhaꞌan quꞌ jinteꞌsinhetiꞌmkii paꞌ Yatsatꞌaxꞌinij.\x * \xo 5:9 \xt He 13:21\x*
\m
\v 10 Qe week quꞌ jinakets paꞌ iꞌnijiꞌ quꞌ jinejeyumtshen haꞌ Cristo, hatsꞌinha qaꞌ week ewiƚei quꞌ netestiꞌyij paꞌquꞌ neꞌwejuꞌƚij peꞌ yaqsiijkii ƚeꞌsits iꞌnƚiꞌi quꞌ uƚꞌetseꞌ in mexe iꞌnjiꞌ eneꞌ waꞌm witꞌesenits.\x * \xo 5:10 \xt Jn 5:22-30; Mt 16:27; 25:31-46; Fil 1:6; He 10:31\x*
\s Pakhaꞌ quꞌ naꞌn jiꞌtejeꞌm haꞌ Cristo, pakhaꞌan inkꞌayik ƚunyeꞌj.
\p 
\v 11 Qe tsikfeꞌliꞌƚets paꞌ ƚunyeꞌj paꞌ qi witꞌijiweyaxiꞌm hatseꞌ haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij, qa hik taꞌƚijupiꞌ in henfeltaxiꞌƚiꞌmha eneꞌ jukhew qa efuts, qa paꞌ Intata qa hatsƚe nikfeꞌliꞌƚij yiwetsha qa ekheweliꞌƚ iye qꞌaxqe quꞌ hats enikfeꞌliꞌƚ yiwetsha.\x * \xo 5:11 \xt Sal 147:11; Pr 1:7; 1P 1:17; Ap 14:7\x*
\m
\v 12 Akaꞌ hitꞌij iye, niteꞌ ikjiꞌ iye quꞌ yekheweleꞌƚiꞌiƚ quꞌ heniwqinhetiꞌƚ, qe hisuꞌuniꞌƚ yijatꞌij quꞌ neꞌsinhetiꞌƚiꞌmkii akaꞌ haqsiiƚijkii, hatsꞌinha qaꞌ enikfeꞌliꞌƚets paꞌquꞌ itꞌiƚijijuꞌƚ pekheweꞌ yiwqinhet eneꞌ jiteꞌwen qa niteꞌ peꞌ ƚatawjetsjiꞌ.
\m
\v 13 Qe quꞌ nenitꞌijets quꞌnteꞌ heyeikꞌuneꞌyiꞌiƚ wetjuꞌƚ, qa tꞌejuyets paꞌ Intata. Qa in wenitƚiꞌijets in heyeikꞌuneꞌyiꞌƚ wetjuꞌƚ qa tꞌejuyiꞌƚ ewets ekheweliꞌƚ.\x * \xo 5:13 \xt Hch 10:45; 1P 4:7\x*
\m
\v 14 Qe paꞌ ƚeqsuꞌunkaꞌx haꞌ Cristo hikpaꞌ tsaqsijineniꞌƚijkii paꞌquꞌ nisuꞌun, qe tsikfeꞌliꞌƚetsha paꞌ ewiꞌƚ in waꞌm qe taꞌƚets eneꞌ week, qa in waꞌm qa hik ƚunyeꞌj quꞌ week nawaꞌm.\x * \xo 5:14 \xt Jn 11:51; 2Co 4:10\x*
\m
\v 15 In waꞌm qe taꞌƚets eneꞌ week, hatsꞌinha pekheweꞌ iƚii qaꞌ hats niteꞌ ƚekheweleꞌƚe quꞌ netꞌejuyets in iƚii, qaꞌ netꞌejuyets yijatꞌij in iƚii hakhaꞌ waꞌmifi paꞌaj qa iꞌnkꞌaƚe qa iƚaꞌxijup iye paꞌaj.\x * \xo 5:15 \xt Lc 20:38; He 2:9; Ro 14:7\x*
\m
\v 16 Qa hik taꞌƚijupiꞌ haneꞌejija, hats ham paꞌquꞌ jinenikfeꞌlij quꞌ pakhaꞌ ƚunyeꞌjeꞌ in tꞌejuyets eneꞌ iꞌnesenits. Yijaaꞌija yekheweliꞌƚ in hiꞌwentaxiꞌƚha haꞌ Cristo kaꞌ ƚunyeeꞌjija in tꞌejuyets eneꞌ iꞌnesenits, haneꞌej hats niteꞌ ƚunyeꞌj kakhaꞌan. 
\m
\v 17 Qa hik taꞌƚijupiꞌ pakhaꞌ quꞌ naꞌn jiꞌtejeꞌm haꞌ Cristo, pakhaꞌan inkꞌayik ƚunyeꞌj. Qa paꞌ hayiits ƚunyeꞌj qa hats yiliꞌij qa yayaꞌxiꞌ paꞌ inkꞌayik.\x * \xo 5:17 \xt Jn 1:3; Ap 3:14; 21:5; Ro 6:4; 8:24; Is 43:19; 65:17; Ef 4:24\x*
\s Jiyithayinenij quꞌ jintefel in hats jeꞌƚeꞌsitsiꞌƚ wetjuꞌƚ.
\p 
\v 18 Week ekeweꞌen taꞌƚii paꞌ Intata, hik pakhaꞌ yaqsiꞌjƚiꞌijkii in jeꞌƚeꞌsitsiꞌƚ wetjuꞌƚ qe taꞌƚets haꞌ Cristo, qa haneꞌej qa jiyithayinenij quꞌ jintefel in week ƚekeꞌ quꞌ ƚeꞌsitsiꞌiƚ wetjuꞌƚ.\x * \xo 5:18 \xt Ro 5:11\x*
\m
\v 19 Akaꞌan ikjiꞌ, haꞌ Cristo in taꞌƚets, paꞌ Intata qa yaqsiijkii in hats ƚeꞌsitsiꞌƚ wetjuꞌƚ haꞌne week seheꞌ epjiꞌ, qa niteꞌ neqjunuꞌetskii peꞌ ƚewuƚꞌets eneꞌ jukhew qa efuts. Akaꞌan hik akaꞌ kaꞌ jiyithayinenij quꞌ jintefel in hats jeꞌƚeꞌsitsiꞌƚ wetjuꞌƚ.\x * \xo 5:19 \xt 2P 2:20; Tit 2:11\x*
\m
\v 20 Qa hik taꞌƚijupiꞌ, inekhewel jeꞌwitꞌukinheyij quꞌ jiꞌniyetij kaꞌ ƚii haꞌ Cristo, maꞌ qa hik ƚunyeꞌj quꞌ ƚakhaayiꞌija paꞌ Intata quꞌ natyaikii inꞌinijjiꞌ. Qa hik taꞌƚijupiꞌ, akaꞌ ƚiijiꞌ haꞌ Cristo quꞌ nekꞌiyiniꞌƚij ewets quꞌ yape eꞌƚeꞌsitsiꞌiƚ wetjuꞌƚ paꞌ Dios.\x * \xo 5:20 \xt Fil 1:29; Ef 6:20; 2Co 12:10\x*
\m
\v 21 Haꞌ Cristo in hamtaxjiꞌ paꞌquꞌ uƚꞌaxeꞌ, qa paꞌ Intata qa yeniꞌpjiꞌkii peꞌ inwuƚꞌets hatsꞌinha qaꞌ jeꞌƚeꞌsitseꞌ qaꞌ nitꞌij inwets paꞌ Intata yatsathen qe taꞌƚets haꞌ Cristo.\x * \xo 5:21 \xt 1Jn 3:5; Ro 8:3; Ga 3:13; 1P 2:24\x*
\c 6
\p
\v 1 Yekheweliꞌƚ yithayifeꞌeƚij paꞌ Intata, qa kꞌiyiniꞌƚij ewets quꞌ hasuꞌuj quꞌ ham neꞌwejuꞌƚiꞌij pakhaꞌ neƚisƚiꞌiƚij qe nesuꞌuniꞌƚ.
\m
\v 2 Qe paꞌ Intata yitꞌij paꞌaj: \qt —In yamets ƚahatsꞌij, qa kꞌepiyeꞌ. Qa in yamets kaꞌ neƚujiꞌ quꞌ kꞌeƚin, qa kꞌefen.—\qt*\rq (Is 49:8)\rq* Yeꞌehe, pakhaꞌ ƚahatsꞌij haneꞌej, haneꞌejija in hats yamets. Qa paꞌ neƚujiꞌ witiƚijii qa haneꞌejija iye in hats yamets.\x * \xo 6:2 \xt Is 55:6; Lc 4:19; He 3:13\x*
\m
\v 3 Yekheweliꞌƚ niteꞌ haqsiiƚijkii peꞌyeꞌ paꞌquꞌ uƚꞌaxeꞌ, hatsꞌinha qaꞌ ham uƚꞌaxeꞌ quꞌ witꞌanyejiꞌij akaꞌ yithayijkitꞌiƚ.
\m
\v 4 Qe week yijatꞌij keꞌ haqsiiƚijkii kꞌinqꞌethiniƚij in heꞌyithayiꞌyiꞌƚiꞌm paꞌ Intata, niteꞌ tsoqmositiꞌƚij, hayawtshetenhetiꞌyiꞌƚkii, wekwek hamitsiꞌƚ yeꞌm, jutsitets yijunyejeyiꞌƚkii,
\m
\v 5 heyeqsilanhetiꞌyiꞌƚjuꞌ, hoꞌyopheƚitiꞌyiꞌƚjuꞌ, tayaꞌyij wetjuꞌƚ in tsuteniꞌƚ, qi in heyithayiꞌyiꞌƚ, iꞌnƚiꞌi qe niteꞌ hamaꞌaƚjuꞌ, iꞌnƚiꞌi qe ham paꞌquꞌ hetujiꞌƚ,\x * \xo 6:5 \xt Jue 16:21\x*
\m
\v 6 niteꞌ hetsjiƚkiniꞌƚij paꞌquꞌ uƚꞌaxeꞌ in heꞌyithayiꞌyiꞌƚiꞌm paꞌ Intata, tsikfeꞌliꞌƚetsha keꞌ ƚeꞌlijei paꞌ Intata, niteꞌ kꞌitaqsuniƚijup peꞌyeꞌ, yeqꞌiltinhetsiꞌƚ, paꞌ Espíritu Santo tsiꞌfeniꞌƚ, in kꞌineqsuꞌuniꞌƚ yijaaꞌija,\x * \xo 6:6 \xt 2Co 11:3; Ef 2:7; Fil 3:8; 1Jn 4:8; Ex 34:6; 2Ti 3:10; Ro 2:4; 3:12; 11:22; Ga 5:22; Col 3:12; Tit 3:4; 1Co 13:1\x*
\m
\v 7 keꞌ henfeliꞌƚ wiꞌtlijei yijaalija, naꞌaj kꞌinqꞌethiniƚij taꞌƚets paꞌ ƚetꞌunhaꞌx paꞌ Intata, yitjanetitsiꞌƚ taꞌƚets paꞌ yatsathen hik ƚunyeꞌj quꞌ naꞌnjiꞌ eneweꞌ tsꞌiyaꞌyiꞌƚikꞌi qa eneꞌ yifeijetsiꞌƚjiꞌ iye,\x * \xo 6:7 \xt 2Ts 2:10; Mr 5:30; Lc 1:35; 6:19; Hch 19:11; 2Co 13:4; Ap 11:17\x*
\m
\v 8 naꞌl neꞌej tsiwqinhetiꞌƚ qa nikhewepƚiꞌij qa niteꞌ tsiwqinhetiꞌƚ, naꞌl neꞌej uƚꞌetsikꞌi in yeqꞌiyeꞌeƚyijkii qa naꞌl neꞌej ƚeꞌsitsikꞌi in yeqꞌiyeꞌeƚyijkii, naꞌl neꞌej yitꞌijets in howotkꞌonƚiꞌiƚkii qa henfelƚiꞌiƚ paꞌ yijaaꞌija,\x * \xo 6:8 \xt 1P 5:4\x*
\m
\v 9 hik yijunyejeyiꞌƚ quꞌ niteꞌ netsinikfeꞌliꞌiƚ qa qiiƚe in tsinikfeꞌliꞌƚ, hik yijunyejeyiꞌƚ quꞌ hats natsaxiyuꞌuƚjuꞌ qa topolƚiꞌiƚyij peꞌ yiƚiyiꞌƚ, haitaniꞌthenhetiyiꞌƚkii qa niteꞌƚe hailanhetiꞌyiꞌƚjuꞌ,
\m
\v 10 hik yijunyejeyiꞌƚ quꞌ qi quꞌ yiꞌtawjeꞌmetetsiꞌiƚ qa niteꞌƚe yiliꞌij in yeꞌƚeꞌsitsiꞌƚiꞌmkii, hik yijunyejeyiꞌƚ ifꞌiljetsits qa hipatunenƚiꞌiƚ peꞌ ƚatawjets peꞌ olots, hik yijunyejeyiꞌƚ quꞌ ham paꞌquꞌ nanaꞌliꞌƚ yeꞌm qa tsikfeꞌlƚiꞌiƚets in week naꞌliꞌƚ yeꞌm.\x * \xo 6:10 \xt Mt 5:4; Jn 16:22; 2Co 7:4; Fil 1:4,25; 2:17-18; 3:1; 4:1,4; Col 1:24; 1Ts 1:6; 1P 1:6-8\x*
\m
\v 11 Yejefetsipjiꞌ paꞌ Intata Corinto ƚeiƚets, in henfeliꞌƚ eꞌm ham hatꞌiniꞌiƚ eꞌm, weekijha peꞌ yitawjetsiꞌƚ in kꞌesuꞌuniꞌƚ.
\m
\v 12 Paꞌ eꞌqsuꞌunkaxitsiꞌƚyij in hik ƚunyeꞌj quꞌ nanaꞌl paꞌquꞌ axkatheliꞌiƚij, niteꞌ taꞌƚiꞌƚ yiwets, qe ekhewelƚiꞌiƚ in taꞌƚiꞌƚ ewets.
\m
\v 13 Yeꞌehe, akaꞌ quꞌ hitꞌiƚij ewets hik ƚunyeꞌj quꞌ kꞌeyilitsiꞌiƚ. Hik equkꞌeliꞌiƚijha yijatꞌij in kꞌesuꞌuniꞌƚ quꞌ etsuꞌuniꞌƚ.\fig |LB00020B.TIF|col|||Naꞌaj wakka ƚoꞌsiyit.|2CO 6.13\fig*
\m
\v 14 Hasuꞌuj paꞌquꞌ eꞌweꞌtsjukꞌiꞌiƚjiꞌ pekheweꞌ niteꞌ tekꞌenets haꞌ Cristo naꞌaj wakka ƚoꞌsiyit, qe ¿paꞌn quꞌ ƚunyeꞌjeꞌ quꞌ ewiꞌƚ naꞌniꞌ paꞌ yatsathen qa paꞌ niteꞌ yatsathen? Qa ¿me ƚekeꞌ iye quꞌ ewiꞌƚ naꞌniꞌ paꞌ naꞌlkii qa paꞌ nookii?\x * \xo 6:14 \xt Mt 6:23; 13:41; Jn 12:46\x*
\m
\v 15 ¿Paꞌn ƚunyeꞌj quꞌ ewiꞌƚ naꞌniꞌƚiꞌ haꞌ Cristo paꞌ Belial (Satanás)? ¿Me ƚekeꞌ quꞌ week ƚunyejeyiꞌiƚ paꞌ niteꞌ yeqekuꞌ haꞌ Cristo paꞌ yeqekuꞌ haꞌ Cristo?
\m
\v 16 ¿Me ƚekeliꞌƚ wetjuꞌƚ eneꞌ ƚetsiꞌ paꞌ Intata pekheweꞌ witeqsiꞌnqꞌalits? Qe inekhewel ƚetsiꞌ paꞌ Dios niteꞌ waꞌm, pakhaꞌan yitꞌij paꞌaj: \qt —Yakhaꞌ quꞌ haꞌnjiꞌkii eneweꞌen, qaꞌ hijaakiꞌsjiꞌkii iye eneweꞌen. Yakhaꞌ quꞌ ƚeqe Dioseꞌyij, qa eneweꞌen qaꞌ yitsetꞌiꞌij.—\qt*\rq (Jer 32:38)\rq* \x * \xo 6:16 \xt Ex 29:45; Gn 31:19; 1Co 8:4; Stg 4:5; He 3:6; Lv 26:12; Jer 31:33; Ez 37:26\x*
\m
\v 17 Qa hik taꞌƚijupiꞌ in yitꞌij iye paꞌ Yatsatꞌaxꞌinij: \qt —Maꞌaƚikꞌuifikꞌi in ƚaꞌntaxiꞌƚjiꞌ ƚeqewukꞌu nekheweꞌen qaꞌ meꞌnitoniꞌƚiꞌmets. Hasuꞌuj kuꞌmiꞌƚets kekheweꞌ uƚꞌets, qa yakhaꞌ qaꞌ heꞌyekuꞌmiꞌƚ ejuꞌƚ.—\qt*\rq (Is 52:11)\rq*
\m
\v 18 \qt —Qa yakhaꞌ quꞌ Atatayiꞌiƚyij, qa ekhewelƚiꞌiƚ qaꞌ kꞌeyilitsiꞌiƚij qa kꞌayasiyiꞌƚ iye.—\qt*\rq (2S 7:14)\rq* Hik akaꞌ yitꞌij paꞌ Yatsatꞌaxꞌinij hik pakhaꞌ paꞌ week tenekꞌenheꞌyipjiꞌ.\x * \xo 6:18 \xt Mt 5:9,16; 11:27; Lc 11:13; Jn 8:42; Ef 5:20; 2S 7:14; Ap 1:8; Is 43:6; 49:22; 60:4; Os 1:10\x*
\c 7
\p
\v 1 Yejefets, ekeweꞌen hik ekeweꞌ keꞌ weniwjutsiqen ineꞌm, qa hik taꞌƚijupiꞌ quꞌ jinteliꞌijha paꞌ uƚꞌax yaqsiijkii haꞌne iꞌneseꞌn qa paꞌ uƚꞌax yaqsiijkii paꞌ inaqjamtikineyeꞌjkii hatsꞌinha qaꞌ jinowoꞌoi quꞌ les jintasiijkii paꞌ yisuꞌun paꞌ Intata quꞌ nataꞌƚets paꞌ iꞌnijiweyaꞌxijuꞌƚ paꞌ Intata.\x * \xo 7:1 \xt Gn 12:7; Sal 147:11; Pr 1:7; Ap 14:7\x*
\s Pablo ƚeꞌwisiꞌmkii.
\p
\v 2 Kuꞌmiꞌƚ yijuꞌƚ, yekheweliꞌƚ ham paꞌquꞌ haqsiꞌjiꞌƚiꞌmijkii paꞌquꞌ uƚꞌaxeꞌ, ham paꞌquꞌ haqsijineniꞌƚijkii paꞌquꞌ uƚꞌaxeꞌ qa ham paꞌquꞌ hawitjiꞌiƚijiꞌ paꞌquꞌ ƚunyeꞌjeꞌ wekwek.\x * \xo 7:2 \xt 1Co 3:17; 15:33; 2Co 11:3; Ef 4:22; 2P 2:12; Jud 1:10; Ap 19:2\x*
\m
\v 3 In hitꞌij ekeweꞌen, niteꞌ ikjiꞌ quꞌ hitꞌiƚij ewets quꞌ ekheweliꞌiƚ quꞌ aqsiiƚijkii paꞌquꞌ uƚꞌaxeꞌ. Hayiits hitꞌiƚij ewets in qi in kꞌesuꞌuniꞌƚ qa niteꞌ ƚekeꞌ quꞌ jinakꞌesinhettax wetjuꞌƚ paꞌ witiƚaꞌx qa paꞌ witwamhiꞌ.
\m
\v 4 Yakhaꞌ ham paꞌquꞌ hetjeyepuniꞌƚij ewets quꞌ hitꞌiƚij ewets. Yakhaꞌ qi in heiqeniꞌƚ ej. Qi in ƚatsmajatiꞌƚ qa qi iye in ƚet-sinhetiƚiꞌmkii in mexe qitax paꞌ haatsꞌeꞌeƚij.
\m
\v 5 Qe in tsamiꞌƚii iye haꞌ seheꞌ Macedonia, qa ham paꞌquꞌ naꞌniꞌ paꞌquꞌ yiwapiihijiyiꞌiƚ qe qi in haatsꞌeꞌeƚij peꞌ wekwek. Haꞌne iꞌnfikꞌi watlan, qa pakhaꞌƚe teꞌweijuꞌ qa nekewettaxiꞌƚ ewets.\x * \xo 7:5 \xt Hch 16:9; 27:29; Stg 4:1; Tit 3:9; Jn 7:13\x*
\m
\v 6 Qa paꞌ Intata, hikpaꞌ yisimetsin peꞌquꞌ itawjeꞌmetetseꞌ, tsisimetsiniꞌƚjiꞌ kaꞌ ƚamijiijiꞌ naꞌ Tito,\x * \xo 7:6 \xt Mt 11:29\x*
\m
\v 7 qa niteꞌ ewiꞌƚƚe kaꞌ ƚamijiijiꞌ qe kaꞌ ƚesaxiꞌmkii iye in taꞌƚiꞌƚ ewets. Ƚakhaꞌ naꞌ Tito nifeliꞌƚ yeꞌm iye in ƚisuꞌuntaxiꞌƚ quꞌ eꞌtsweniꞌƚ iye, qa in ƚenikfeꞌlitiƚets iye in ƚijaniƚikꞌi paꞌ ƚaqsiiƚijkii, qa in ƚenƚꞌilaxiꞌƚyiikii iye, maꞌ qa les qiiꞌija in ƚeꞌwis yeꞌmkii.\x * \xo 7:7 \xt Nm 25:13\x*
\m
\v 8 Qe in taꞌƚtaxets kakhaꞌ yifaakanekꞌiƚ ei in uƚꞌetstaxiƚiꞌmkii, haneꞌej qa hats yeꞌƚeꞌwisiꞌmkii, qe in iꞌnkꞌaa kꞌinqekenij qi in yeqisꞌiltaxyij. Qa haꞌneƚiꞌij qa hats tsikfeꞌlets in ƚꞌajƚiꞌij in uƚꞌetstaxiƚiꞌmkii.\x * \xo 7:8 \xt 2Co 2:2,4\x*
\m
\v 9 Haneꞌej qi in yeꞌƚeꞌwisiꞌmkii, niteꞌ taꞌƚets in uƚꞌetsiƚiꞌmkii paꞌaj, qe taꞌƚets yijatꞌij in uƚꞌetsiƚiꞌmkii qe qaꞌ menikfelitiꞌƚets in ƚijaniƚikꞌi, qe paꞌ Intata yisuꞌun quꞌ newuƚꞌenhetiƚiꞌmkii in ƚaqsiiƚijkii paꞌ uƚꞌax, qa hik taꞌƚijupiꞌ in ham paꞌquꞌ nataꞌƚiƚ yiwets quꞌ aatsꞌeꞌeƚij.
\m
\v 10 Qe paꞌ witwuƚꞌaxiꞌmkii in taꞌƚets paꞌ Intata yaqsiijkii paꞌ jiyilithinikꞌui paꞌ uƚꞌax pakhaꞌan in jiwenikfelitets in jitijanikꞌi paꞌ jitaqsiijkii, pakhaꞌan niteꞌ jiyafꞌaliƚiꞌij yijatꞌij. Maꞌ, qa pakhaꞌƚe witwuƚꞌaxiꞌmkii taꞌƚets haꞌne seheꞌ ipjiꞌ qa yaqsiijkii quꞌ jinawaꞌm.\x * \xo 7:10 \xt Mt 10:21; Jn 8:51; Fil 3:10\x*
\m
\v 11 Jeƚ qekuꞌniꞌƚek paꞌ ƚataƚiƚijets paꞌ ewuƚꞌaxitsiƚiꞌmkii paꞌaj in taꞌƚets paꞌ Intata, ¡maa, hayits qa ajeꞌeƚ ƚisuꞌuniꞌƚ quꞌ manaqsiꞌjiƚjuꞌ iye. Hayits qa ƚꞌayetiiƚiꞌiƚꞌetets, hayits qa ƚenijiweyiƚipjiꞌ, hayits qa qi in ƚantatsittaxiꞌƚ yijiikii quꞌ kꞌefeniꞌƚ, hayits qa qi in ƚisuꞌuniꞌƚ quꞌ yijaayiꞌija quꞌ aqsiiƚijkii, hayits qa ajeꞌeƚ ƚisuꞌuniꞌƚ quꞌ itanitheniꞌƚ paꞌ yaqsiijkii paꞌ uƚꞌax! Week ekeweꞌen in ƚaqsiiƚijkii maꞌ qa hats ƚꞌinqꞌethiniƚij in hats ƚakiƚikꞌuifikꞌi paꞌ uƚꞌax ƚunyeꞌjkii.\x * \xo 7:11 \xt Fil 4:8\x*
\m
\v 12 Qa hik taꞌƚijupiꞌ in haqsiijkii kaꞌ witfaakanek, niteꞌ haqsiijkii quꞌ netꞌejuyets pakhaꞌ inqawitji, qa niteꞌ haqsiijkii iye quꞌ netꞌejuyets pakhaꞌ tawitjaxtii. Haqsiijkii yijatꞌij qe qaꞌ menikfelitiꞌƚets paꞌ ƚukꞌeꞌ paꞌ eꞌqsuꞌunkaxitsiꞌƚyij qa paꞌ Intata qa hats nikfeꞌliꞌƚij ewets.
\m
\v 13 Qa hik taꞌƚijupiꞌ akaꞌan yisimetsin peꞌ yitawjetsiꞌƚ. Qa niteꞌ ewiꞌƚƚe in ikesimen peꞌ yitawjetsiꞌƚ qe lees in qiiꞌija iye in ƚeꞌsitsiꞌƚ yeꞌmkii qe naꞌ Tito in taꞌƚiꞌƚ ei qa qi in ƚeꞌwisiꞌmkii, qe paꞌ ƚataweꞌj ƚisimetsiniꞌƚ in qi in wetjeyepuntax.\x * \xo 7:13 \xt Tit 1:4\x*
\m
\v 14 Qe in niteꞌ hijanikꞌi in heiqeniꞌƚij ewets naꞌ Tito, maꞌ qa hats niteꞌ hewepinkii. Qe week kekheweꞌ hats kꞌefeliꞌƚiꞌm yijaalija, qa hik ƚunyeꞌj in heiqeniꞌƚijets naꞌ Tito kakhaꞌ ejunyejeyiꞌƚ qa yijaaꞌija.\x * \xo 7:14 \xt Sal 119:142; Jn 8:14; 14:6; 2Co 11:10; 1Jn 5:20; 3Jn 3\x*
\m
\v 15 Les qijiija qa nesuꞌunjiꞌjiꞌƚ qa yijamtijiikꞌi in eꞌweekiꞌƚ in qi in ƚꞌekꞌeniꞌƚ paꞌaj, qa in eꞌlesitsiꞌƚijuꞌƚ qa qi iye in qitsiꞌƚ eꞌmjiꞌ.
\m
\v 16 Qi in tsiꞌsinhetiꞌmkii in niteꞌ kꞌanuteniꞌƚ.
\c 8
\s Yiꞌfenij paꞌquꞌ neꞌwejuꞌƚij.
\p 
\v 1 Qa haneꞌej yejefets quꞌ kꞌefeliꞌƚiꞌm kakhaꞌ ƚeqiꞌfenkeyeꞌj paꞌ Intata in yenjiꞌtejeꞌm hekheweꞌ hats yijayan iꞌniꞌ ek hakhaꞌ seheꞌ Macedonia.\x * \xo 8:1 \xt Mt 16:18; 1Co 14:4; Ap 1:4; Hch 16:9\x*
\m
\v 2 Qe in mexe qitax in yaatsꞌeꞌej peꞌ wekwek, qa qi in ƚeꞌsitsiꞌmkii, qa in qiitax in ifꞌiljetsits qa qi in topolij in yiwqꞌaxin paꞌ ƚeqiꞌfenkeyejei.\x * \xo 8:2 \xt Fil 4:10\x*
\m
\v 3 Qe yakhaꞌ tsikfeꞌlets in ƚekhewelƚe in yisuꞌun quꞌ netꞌihinij pakhaꞌ quꞌ neꞌwejuꞌƚij, yisuꞌun iye quꞌ les nanhiniꞌ paꞌ wejuꞌƚij quꞌ netꞌihinij. 
\m
\v 4 Qi in iyiniꞌƚij yiwets ƚekhewel quꞌ naꞌn jiꞌij jiꞌtejeꞌmek hekheweꞌ yiꞌfen heꞌ inejefetsipjiꞌ paꞌ Intata iꞌniꞌ ek haꞌ seheꞌ Judea.\x * \xo 8:4 \xt Hch 24:17; Ro 15:26,31; 2Co 8:19-20; 9:1,12-13\x*
\m
\v 5 Qa kaꞌ yaqsiijkii les in tꞌanipjiꞌ kakhaꞌ humtitaxiꞌƚ quꞌ ƚekeꞌyeꞌ quꞌ naqsiꞌjkii, qe in yisuꞌun quꞌ nojo quꞌ newetƚis ekuꞌnijha quꞌ naqsiijkii paꞌquꞌ nisuꞌun haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij, qa iꞌnkꞌaƚe qa yekheweliꞌƚ in wetƚisiꞌƚyij quꞌ netkꞌeniꞌƚij yiwets in ƚunyeꞌjek paꞌ hats yisuꞌun paꞌ Intata.\x * \xo 8:5 \xt Sal 143:10; Pr 16:9; Jn 5:30; Ga 1:4; Ef 1:9; 1Jn 2:17\x*
\m
\v 6 Qa hik taꞌƚijupiꞌ in kꞌiyiniꞌƚets iye naꞌ Tito, hatsꞌinha ƚakhaꞌ in neniƚjiꞌjuha akaꞌ ƚunyeꞌjkii, qaꞌ hik ƚunyeꞌjeꞌ iye quꞌ naqhatꞌaxij quꞌ nenekiꞌƚij ei pekheweꞌ ewiꞌƚ ƚꞌeniƚikii quꞌ inqiꞌfeniꞌƚ. 
\m
\v 7 Ekheweliꞌƚ week ƚeꞌneniƚiꞌha: ƚeꞌneniƚiꞌha paꞌ niteꞌ eqekuyejeyiꞌƚ, ƚeꞌneniƚiꞌha qa weekij peꞌ atawjetsiꞌƚ in ƚꞌiyetiƚij keꞌ wiꞌtlijei, ƚeꞌneniƚiꞌha  in qi in ƚiꞌsuꞌuniꞌƚ paꞌquꞌ enikfeꞌliꞌƚets, ƚeꞌneniƚiꞌha in ƚejeƚiƚikꞌuiha paꞌquꞌ aqsiiƚijkii qa ƚeꞌneniƚiꞌha paꞌ qi eꞌqsuꞌunkaxitsiꞌƚyij, maꞌ qaꞌ hik ƚunyeꞌjeꞌ iye quꞌ meꞌneniꞌƚiꞌha quꞌ qi quꞌ inqiꞌfeniꞌƚ.\x * \xo 8:7 \xt Fil 3:8; 1Jn 4:8\x*
\m
\v 8 Niteꞌ hitꞌij akaꞌan quꞌ hik ƚunyeꞌjeꞌ naꞌaj ley, ewiꞌƚƚe in hisuꞌun quꞌ enikfeꞌliꞌƚets kaꞌ ƚunyejei hekhewep in weꞌneniha in inqiꞌfen, hatsꞌinha qaꞌ ekhewepeꞌjiiƚek quꞌ inqꞌethiniꞌƚij in yijaaꞌija in ƚꞌineqsuꞌuniꞌƚ. 
\m
\v 9 Qe ekheweliꞌƚ ƚenikfeꞌliꞌƚets paꞌ qi ƚeqsuꞌunkaꞌx haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij Jesucristo, hikhaꞌ in qitax in patun qa yaqsiꞌjƚiꞌijkii in hik ƚunyeꞌj naꞌaj ifꞌiljetsax qe taꞌƚets in nesuꞌuniꞌƚ, hatsꞌinha paꞌ ƚꞌifiljetsiꞌ qaꞌ nataꞌƚets quꞌ qi quꞌ apatunitsiꞌiƚ hatseꞌ.\x * \xo 8:9 \xt Mt 20:28; 2Co 6:10; Fil 2:6-7\x*
\m
\v 10 Haneꞌej qaꞌ kꞌefeliꞌƚiꞌm kakhaꞌ humti in tꞌejuyets kakhaꞌ ƚunyeꞌjkii, qe kakhaꞌan ƚeꞌwisjuꞌ in tꞌejuyiꞌƚ ewets, qe hats ewiꞌƚ ininqapꞌikꞌi in ƚojoꞌoƚij in ƚaqsiiƚijkii, qa niteꞌ ewiꞌƚƚe in ƚaqsiiƚijkii qe in ƚisuꞌuniꞌƚ iye quꞌ aqsiiƚijkii.\x * \xo 8:10 \xt 1Co 16:1-4; 2Co 9:1-2\x*
\m
\v 11 Hayits, yape anqhatꞌetsiꞌƚij kakhaꞌ menteꞌ ƚanqhatꞌetstaxiƚij, hatsꞌinha quꞌ hik ƚunyeꞌjeꞌ in qiiꞌija in ƚisuꞌuniꞌƚ quꞌ aqsiiƚijkii qa eꞌƚeꞌsitsiꞌƚiꞌmkii in iꞌnkꞌaaꞌija, maꞌ qaꞌ hik ƚunyeꞌjeꞌ iye haneꞌej quꞌ ihiniꞌƚij pakhaꞌ quꞌ eꞌwejuꞌƚiꞌiƚij qaꞌ eꞌƚeꞌsitsiꞌiƚiꞌmkiiha iye.
\m
\v 12 Qe pakhaꞌ quꞌ nisuꞌunija quꞌ netꞌihin, paꞌ Intata tꞌekuꞌmijuꞌƚ in tꞌihinij paꞌquꞌ neꞌwejuꞌƚij, qa niteꞌ paꞌ quꞌnteꞌ neꞌwejuꞌƚiꞌij.\x * \xo 8:12 \xt Lc 21:3\x*
\m
\v 13 Akaꞌan in hitꞌij niteꞌ ikjiꞌ in ƚiꞌfeniꞌƚ pekhewep qe qaꞌ nanaꞌliꞌm peꞌyeꞌ qa ekhewelƚiꞌiƚ qaꞌ hamitsiꞌiƚ eꞌm peꞌyeꞌ, qe hisuꞌun yijatꞌij quꞌ week ejunyejeyiꞌiƚ. 
\m
\v 14 Haneꞌej haꞌne ƚahatsꞌij ekheweliꞌƚ ham hamiꞌiƚ eꞌm maꞌ qa ƚiꞌfeniꞌƚij peꞌ hamitsiꞌm pekhewep, hatsꞌinha quꞌ hamitseꞌtaxiꞌƚ eꞌm hatseꞌ peꞌyeꞌ qaꞌ ƚekheweleꞌ ekuꞌnek quꞌ neꞌfeniꞌƚ ei, akaꞌan qa ikjiꞌ in hats week ejunyejeyiꞌƚ.
\m
\v 15 In ƚꞌanyeꞌjek kaꞌ weꞌnikaꞌajjiꞌ in yitꞌij: \qt —Pakhaꞌ olotstax peꞌ natꞌaꞌ qa niteꞌƚe tꞌaniꞌ quꞌ olotseꞌ wiikfikꞌi peꞌ natꞌaꞌ, qa pakhaꞌ niteꞌ olots peꞌ natꞌaꞌ qa niteꞌƚe hamikꞌui peꞌyeꞌ.—\qt*\rq (Ex 16:18)\rq*
\m
\v 16 Qa ƚeꞌwisij paꞌ Intata in tisij naꞌ Tito pakhaꞌ hik ƚunyeꞌj paꞌ tseƚisij in qi in yisuꞌunija iye quꞌ neꞌfeniꞌƚ.
\m
\v 17 Qe ƚakhaꞌ niteꞌ ewiꞌƚƚe in tꞌekuꞌmijuꞌƚ in kꞌiyiniꞌƚets, qe in yisuꞌunija iye quꞌ nefeniƚii, maꞌ qa nanamiꞌƚ ei qe yisuꞌun.
\m
\v 18 Qa nakhaꞌ inejefeꞌepjiꞌ paꞌ Intata quꞌ ƚijtsꞌeyeꞌkii naꞌ Tito, hiknaꞌ yaqaamij quꞌ week nenikfeꞌlij heꞌ week witlijtsitjiyits, qe kaꞌ ƚꞌithayijkit kakhaꞌan in nifel ekeꞌ ƚeꞌsits wiꞌtlijei tꞌejuyets haꞌ Jesús.\x * \xo 8:18 \xt 2Co 12:18\x*
\m
\v 19 Heꞌ witlijtsitjiyits niteꞌ ewiꞌƚƚe quꞌ nenikfeꞌlij, qe tꞌekuꞌmiijiꞌ iye quꞌ nenekijup in hantꞌaꞌaƚikꞌi peꞌ ewiꞌƚ weꞌneniꞌkii. Akaꞌan in haqsiiƚijkii qe qaꞌ hiwqinhetiꞌƚ haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij qa quꞌ nekꞌinqꞌethiniƚij iye in yijaaꞌija in hisuꞌuniꞌƚ quꞌ nekꞌinqiꞌfeniꞌƚ. 
\m
\v 20 Akaꞌan in yeqfenyejeyiꞌƚij in tꞌejuyets in hantꞌaꞌaƚikꞌi peꞌ olots ewiꞌƚ weꞌneniꞌkii qe qaꞌ ham paꞌquꞌ netsumtiꞌiƚij peꞌyeꞌ. 
\m
\v 21 Qe niteꞌ hisuꞌuntaxiꞌƚ quꞌnteꞌ haqsiꞌjiiꞌƚijkii paꞌ ƚeꞌwis, qa niteꞌ ewiꞌƚƚe quꞌ netꞌejuyets paꞌ ƚeqjeƚinetꞌiƚyij haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij, qe tꞌejuyets iye paꞌ ƚeqjeƚinetꞌiƚyij eneꞌ jukhew qa efuts.\x * \xo 8:21 \xt 1Ti 5:8; 1P 2:12\x*
\m
\v 22 Qa nakhap iye heꞌnukiniꞌƚ ƚijtsꞌekii nekheweꞌen hik nakhaꞌ iye inejefeꞌepjiꞌ paꞌ Intata, ƚakhaꞌ iye olotsij in inqꞌethinij in yasiinikꞌiha naꞌaj testiꞌyij quꞌ naqsiijkii, qa haneꞌej qa les in qi in yisuꞌunetsha quꞌ neꞌfeniꞌƚ qe nikfeꞌlets in ƚisuꞌuniꞌƚ quꞌ aqsiiƚijkii paꞌ yisuꞌun paꞌ Intata. 
\m
\v 23 Ƚenikfeꞌliꞌƚets naꞌ Tito in hiknaꞌ niteꞌ tsꞌitonkii qa yithayife iye qe qaꞌ kꞌefeniꞌƚ, qa nekhewepƚe qa hikneꞌ tꞌekuꞌmiijiꞌ ek heꞌ witlijtsitjiyits, qa ƚekhewel iye yiwqinhet haꞌ Cristo. \x * \xo 8:23 \xt Flm 17; 1Co 3:9; Jn 13:16; Mr 10:37\x*
\m
\v 24 Qa hik taꞌƚijupiꞌ quꞌ nekꞌiyiniꞌƚij ewets quꞌ ethiniꞌƚij eneweꞌen in yijaaꞌija in ƚꞌineqsuꞌuniꞌƚ qa in niteꞌ hijaniꞌƚikꞌi iye in heiqeniƚꞌej, hatsꞌinha peꞌ witlijtsitjiyits tꞌekuꞌmiijiꞌ nekheweꞌen qaꞌ nenikfeꞌliꞌƚ ewets.\x * \xo 8:24 \xt 2Co 12:5; Stg 4:16\x*
\c 9
\p
\v 1 Hats niteꞌ hamikꞌui quꞌ ewiꞌƚij iye quꞌ hikaꞌaƚ eꞌm in tꞌejuyets peꞌ ewiꞌƚ weꞌneniꞌkii quꞌ netꞌejuyets heꞌ inejefetsipjiꞌ haꞌ Cristo.
\m
\v 2 Qe tsikfeꞌlets ekheweliꞌƚ in yijaaꞌija in ƚisuꞌuniꞌƚ quꞌ inqiꞌfeniꞌƚ, hik kakhaꞌ kaꞌ heiqeniꞌƚijets heꞌ inejefetsipjiꞌ paꞌ Intata iꞌniꞌ ek haꞌ seheꞌ Macedonia, qe kakhap ininqapꞌikꞌi in ƚisuꞌuniꞌƚ quꞌ matjiꞌletiꞌƚ ekheweliꞌƚ Acaya\f + \fr 9:2\fr* \ft Paꞌ seheꞌ Acaya hikpaꞌ haneꞌej ƚii Grecia, hikpaꞌ iꞌnjiꞌ paꞌ witset Corinto, qa olots pekhewep iye witsetits.\f* ƚeiƚets. Qa akaꞌan in yepiꞌyeꞌ ekꞌi heꞌ Macedonia ƚeiƚets qa yaqaamij quꞌ weekeꞌ in yisuꞌun quꞌ ninqiꞌfenjiꞌjek.\x * \xo 9:2 \xt Hch 16:9; 18:12; Nm 25:13; 2Co 8:18; 12:18\x*
\m
\v 3 Heꞌnukiniꞌƚ ei eneweꞌ inejefets hatsꞌinha in heiqeniꞌƚ ej qaꞌnteꞌ hijaniꞌikꞌi, qe hats henfel in hats ƚatjiletiꞌƚ.
\m
\v 4 Quꞌ yijtsꞌeyekꞌe peꞌquꞌ ujaꞌxeꞌ Macedonia ƚeiƚets, qa quꞌ neꞌweniꞌƚ quꞌnteꞌ matjiletiꞌiꞌƚ, qi quꞌ hewepiniꞌƚ wetjuꞌƚ qe hats hitꞌijets in hats ƚatjiletiꞌƚ, hitꞌij yekheweliꞌƚ qe qaꞌnteꞌ natsamiꞌiƚ ewets quꞌ mewepinjiiƚ wetjuꞌƚek.
\m
\v 5 Qa hik taꞌƚijupiꞌ in humti in les ƚeꞌwis in kꞌiyinets nekheweꞌ inejefets quꞌ nathayiniꞌƚ ei, hatsꞌinha quꞌ neꞌfeniꞌƚij qaꞌ qꞌaxitseꞌ ajeꞌeƚ peꞌ ewiꞌƚ ƚꞌeniꞌƚikii hayiits ƚeniwjutsiqeniꞌƚij, hatsꞌinha peꞌ ewiꞌƚ ƚꞌeniꞌƚikii qaꞌ hik ƚunyeꞌjeꞌ in taꞌƚets in ekhewelƚiꞌiƚ in ƚisuꞌuniꞌƚ quꞌ ihiniꞌƚij, qaꞌ niteꞌ hik ƚunyeꞌjeꞌ quꞌ ayajaxtiꞌyiꞌƚijets.\x * \xo 9:5 \xt Hch 11:30; Ef 5:3\x*
\s ¿Ƚekpaꞌ jitestiꞌyij quꞌ jininqiꞌfen?
\p
\v 6 Maxtayitiƚikꞌi akaꞌ quꞌ hitꞌij: naꞌaj niteꞌ qi quꞌ newenqꞌen, niteꞌ qi in nifteꞌjiꞌ peꞌ ƚeqei. Qa naꞌaj qi in weꞌnqꞌen qa qijiꞌjek in nifteꞌjiꞌ peꞌ ƚeqei.
\m
\v 7 Qa hik taꞌƚijupiꞌ week ewiƚei ekheweliꞌƚ quꞌ ihiniꞌƚij pakhaꞌ ƚukꞌeꞌ paꞌ yumti paꞌ ataweꞌj quꞌ ihinij, qa hasuꞌuj in niteꞌ ƚisuꞌuntax qa yapeꞌenhaƚe quꞌ ihinij qa hasuꞌuj iye quꞌ ayajaxtiiƚiꞌijets, qe paꞌ Intata yisuꞌun pakhaꞌ ƚeꞌwisiꞌmkii in tꞌihin.\x * \xo 9:7 \xt Lc 6:35; Jn 3:16; 12:43; 2Ts 2:13; Ap 12:11\x*
\m
\v 8 Paꞌ Intata ƚekeꞌ quꞌ naqsiijkii quꞌ noponhetiꞌƚij paꞌ ƚeqiꞌfenkeyeꞌj, maꞌ qaꞌnteꞌ hamiꞌikꞌui week pakhaꞌ quꞌ ekeyiꞌijuꞌƚ quꞌ nanaꞌl eꞌm, qa paꞌquꞌ iꞌfenij iye pekhewep.\x * \xo 9:8 \xt Ef 3:20\x*
\m
\v 9 In ƚꞌanyeꞌjek kaꞌ weꞌnikaꞌajjiꞌ in yitꞌij: \qt —In yakꞌesaꞌxkii qa netisijjuꞌ peꞌ ifꞌiljetsits. Paꞌ ƚeqꞌiltiyeꞌj niteꞌ ƚekeꞌ quꞌ niliꞌij.—\qt*\rq (Sal 112:9)\rq*\x * \xo 9:9 \xt Jn 16:32; 1Jn 2:17\x*
\m
\v 10 Paꞌ Intata hik pakhaꞌ paꞌ tisij peꞌ ƚoqoƚoi paꞌ iwenqꞌenhenaꞌx qa taꞌƚets iye paꞌquꞌ witaqeꞌ pan, hik pakhaaꞌija iye quꞌ neƚisiꞌƚij peꞌquꞌ olotseꞌ oqoƚoyiꞌiƚ quꞌ mewenqꞌeniꞌƚ, hatsꞌinha qaꞌ netꞌijaifikꞌi quꞌ olotseꞌ peꞌquꞌ eqeyiꞌƚ taꞌƚets in ƚatsatheniꞌƚ.\x * \xo 9:10 \xt Is 55:10-11; Os 10:12\x*
\m
\v 11 Qi quꞌ iwqꞌaxiniꞌƚ week paꞌquꞌ ƚunyeꞌjeꞌ qe qaꞌ ƚekeꞌyeꞌ quꞌ inqiꞌfeniꞌƚ, pekheweꞌ ƚetskekineniƚij hatseꞌ ewiꞌƚ ƚꞌeniƚikii taꞌƚets hatseꞌ peꞌquꞌ olotseꞌ quꞌ nitꞌijetsphaꞌm ƚeꞌwisij paꞌ Intata.\x * \xo 9:11 \xt 1Co 1:5; 2Co 6:10\x*
\m
\v 12 Qe paꞌ eqiꞌfenkeyejeyiꞌƚij heꞌ inejefets niteꞌ ujaꞌxƚe peꞌ hamitsiꞌm quꞌ neꞌwejuꞌƚij, qe wejuꞌƚij iye peꞌquꞌ olootseꞌ quꞌ qi quꞌ nitꞌijetsphaꞌm ƚeꞌwisij paꞌ Intata.\x * \xo 9:12 \xt He 8:6\x*
\m
\v 13 Ƚekhewel qi quꞌ niwqinhetjiꞌ paꞌ Intata, qe quꞌ iꞌfeniꞌƚ qaꞌ nethinij in ekheweliꞌƚ yijaaꞌija in ƚijayaniꞌƚij in ƚetetfeliꞌƚij keꞌ ƚeꞌsits wiꞌtlijei tꞌejuyets haꞌ Cristo, qa qi iye quꞌ niwqinhetjiꞌ paꞌ Intata quꞌ nataꞌƚets in qi in ƚiꞌfeniꞌƚ eneweꞌen qa quꞌ iꞌfeniꞌƚ iye pekhewepeꞌ.\x * \xo 9:13 \xt Fil 4:10\x*
\m
\v 14 Qaꞌ qi iye quꞌ nesuꞌuniꞌƚ quꞌ niyiniƚꞌepjiꞌ, qe taꞌƚets paꞌ qi eqiꞌfenkeyejeyiꞌƚ nethiniƚij paꞌ Intata.
\m
\v 15 ¡Ƚeꞌwisij paꞌ Intata, qe paꞌ jiyeƚisƚiꞌij ham ƚajaꞌyeꞌ qa ham ƚunyeꞌjiꞌijuꞌƚ iye!
\c 10
\s Pablo teꞌweiƚetijikꞌi in tenekꞌenheꞌyij peꞌ hats yijayan paꞌ Intata.
\p 
\v 1 Yakhaꞌ Pablo, haneꞌej hisuꞌun quꞌ hik yijunyeꞌjeꞌ haꞌ Cristo in niteꞌ atitsikꞌi peꞌquꞌ nitꞌij qa yimax iye in iyet quꞌ nekꞌiyiniꞌƚij ewets, qe naꞌl peꞌ yitꞌijets in haꞌniꞌƚ etjiꞌtejeꞌm qa afꞌayai in kꞌiyet qe hewepinij, qa in yitoxƚiꞌii qa teꞌ tꞌunitsikꞌi neꞌej hitꞌij.
\m
\v 2 Kꞌiyiniꞌƚij ewets quꞌ natsamtaxiꞌƚ ei, qa hasuꞌuj quꞌ aqsiꞌjiꞌƚ yeꞌmijkii hatseꞌ quꞌ hewepiniꞌij paꞌquꞌ hitꞌij, qe les ƚeꞌwis quꞌ hitꞌij peꞌquꞌ tꞌunitsiꞌikꞌi qe qaꞌ netꞌejuyets peꞌ yitꞌiƚij yiwets in hik yijunyejeyiꞌƚ paꞌ ƚunyejei eneꞌ seheꞌ epjiꞌ.\x * \xo 10:2 \xt Fil 3:3\x*
\m
\v 3 Qa yijaaꞌija inek in hik yijunyejeyiꞌƚ eneꞌ seheꞌ epjiꞌ, qa in hawatlanƚiꞌiƚ qa niteꞌ hik yijunyejeyiꞌƚ in watlantax,
\m
\v 4 qe peꞌ witatjanetits jitatkin niteꞌ taꞌƚets haꞌne seheꞌ epjiꞌ, qe taꞌƚets yijatꞌij paꞌ ƚetꞌunhaꞌx paꞌ Intata, qe qaꞌ jintewuƚꞌenhetjuꞌ peꞌ wittꞌunhaxits.
\m
\v 5 Maꞌ qa jitewuƚꞌenhetjuꞌ paꞌ witaqjamtikineyeꞌjkii yumtiƚe peꞌyeꞌ qa week paꞌ witiwqiyeꞌjjiꞌ iꞌnqꞌaqꞌayinij quꞌ jinenikfeꞌlets paꞌ Intata, maꞌ qa week jitꞌopheꞌƚjuꞌ peꞌ witaqjamtikineyejeikii qe qaꞌ netkꞌenets haꞌ Cristo.\x * \xo 10:5 \xt Jn 17:3; 1Jn 4:8\x*
\m
\v 6 Qa hats yaqꞌaxitsiꞌƚ quꞌ hitaniꞌtheniꞌƚ week pakhaꞌ quꞌ niteꞌ netkꞌeneꞌ, ehe, quꞌ hats uꞌjaꞌxeꞌƚiꞌiƚ in ƚꞌekꞌeniꞌƚ. 
\m
\v 7 Ekheweliꞌƚ ewiꞌƚƚe in ƚejeƚiꞌƚ eneweꞌ laxa. Quꞌ nanaꞌl paꞌquꞌ numtiꞌija quꞌ natsatꞌaxij haꞌ Cristo, qaꞌ les ƚeꞌwisjeek quꞌ nenikfelitjeetsek in yekheweliꞌƚ iye yatsatꞌetsiꞌƚyij haꞌ Cristo.\x * \xo 10:7 \xt 1Co 3:23; Ga 5:24\x*
\m
\v 8 Qe quꞌ olotsiꞌij quꞌ heniwqinhetij in heinekꞌenheꞌyiꞌƚ, niteꞌ hewepinkii, qe haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij tseƚisiꞌƚij quꞌ heinekꞌenheꞌyij qe qaꞌ kꞌefeniꞌƚ, qa niteꞌ quꞌ kꞌewuƚꞌenhetiꞌƚjuꞌ.\x * \xo 10:8 \xt 1Co 14:3\x*
\m
\v 9 Niteꞌ hisuꞌun quꞌ umtiꞌiƚ quꞌ kꞌijiweikitiƚijkii keꞌ heꞌnqꞌikaꞌaƚij ei.
\m
\v 10 Qe naꞌl peꞌ yitꞌijets: —Kekheweꞌ ƚafaakanhei haꞌ Pablo jutsitets qa itsꞌiyoptots iye, qa in jiteꞌwenƚe qa niteꞌ hik ƚunyeꞌj quꞌ netꞌun qa kakhaꞌ ƚunyeꞌj in iyet niteꞌ yimax.—
\m
\v 11 Qa pekheweꞌ ƚꞌanyejei akaꞌan qaꞌ nenikfelitets in hik yijunyejeyiꞌƚ pakhaꞌ hats hikaꞌaƚ, in yiꞌtotstaxiꞌƚ eꞌmii qa quꞌ haꞌniꞌƚ etjiꞌtejeꞌm iye.
\m
\v 12 Yekheweliꞌƚ niteꞌ yijunyejeyiꞌƚ quꞌ hetjeyumtsheniꞌƚijupiꞌkii qaꞌ haꞌnajaihiniƚijuꞌƚkii pekheweꞌ ƚekhewelƚe in weniwqinhet. Ƚekhewel wanajaihinijuꞌƚkii pakhaꞌ ƚekhewelƚe in taꞌƚets ƚeqjeyumtshelaꞌx. Akaꞌan in yaqsiijkii qa hik ƚunyejei neꞌej menteꞌ teikꞌunei wetjuꞌƚ.\x * \xo 10:12 \xt Ga 2:18; Pr 26:12; 27:2; Mt 13:13\x*
\m
\v 13 Yekheweliꞌƚ niteꞌ ƚekeꞌ quꞌ heniwqinhetiꞌƚ quꞌ haꞌniꞌƚfikꞌi, qe ewiꞌƚƚe yijatꞌij quꞌ heniwqinhetiꞌƚ quꞌ haꞌniꞌƚjiꞌ paꞌ yeqꞌejinqaꞌwetꞌiƚ tseƚisiꞌƚij paꞌ Intata quꞌ heꞌyithayiꞌyiꞌƚjiꞌ, hikpaꞌ ekheweliꞌƚ ƚaꞌniꞌƚ jiꞌtejeꞌm.\x * \xo 10:13 \xt Ro 12:3; 1Co 7:17; He 7:2\x*
\m
\v 14 Qa hik taꞌƚijupiꞌ in iꞌnkꞌaa tsamiꞌƚ ei yekheweliꞌƚ niteꞌ haꞌyaniꞌƚjiꞌ paꞌ yeꞌqniyakꞌiƚ. Yekheweliꞌƚ henkaaꞌxiꞌƚ eiha quꞌ kꞌefeliꞌƚiꞌm keꞌ ƚeꞌsits wiꞌtlijei tꞌejuyets haꞌ Cristo. 
\m
\v 15 Qa hik taꞌƚijupiꞌ in niteꞌ haꞌniꞌƚijjiꞌ paꞌquꞌ ƚꞌithayiwetꞌe pekhewepeꞌ in heniwqinhetiꞌƚ, qe mexe honotkiꞌiƚets quꞌ hats etꞌuniitsiꞌiƚijha paꞌnteꞌ eqekuyejeyiꞌƚ in tꞌijaifikꞌi, qa yekheweliꞌƚ qaꞌ hitꞌiƚij ewets ƚeꞌwisij quꞌ nataꞌƚiꞌƚ ewets quꞌ netꞌijaifikꞌi iye paꞌ yithayiwetꞌiƚ.\x * \xo 10:15 \xt 1Ts 1:3\x*
\m
\v 16 Maꞌ qa henfeliꞌƚiꞌm iye ekeꞌ ƚeꞌsits wiꞌtlijei tꞌejuyets haꞌ Cristo pakhaꞌ les toxiꞌmii naꞌ etsetꞌiƚ, qa niteꞌ ƚekeꞌ quꞌ heniwqinhetiꞌƚ quꞌ niteꞌ yithayiwetꞌiꞌiƚ.\x * \xo 10:16 \xt Hch 19:21; Ro 15:20\x*
\m
\v 17 Qa kakhaꞌƚe weꞌnikaꞌajjiꞌ qa yitꞌij: \qt —Quꞌ nanaꞌl paꞌquꞌ neniwqinhet, niwqinhetjiꞌ yijatꞌij paꞌ Yatsatꞌaxꞌinij.—\qt*\rq (Jer 9:24)\rq*
\m
\v 18 Qe niteꞌ teꞌnekumhiꞌyijuꞌƚ pakhaꞌ quꞌ ƚakhaꞌ yeꞌƚetax quꞌ neniwqinhet qe haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij yijatꞌij paꞌquꞌ niwqinhetjiꞌ qa teꞌnekumhiꞌyijuꞌƚ.\x * \xo 10:18 \xt 1Ts 2:4\x*
\c 11
\s Pablo qa peꞌ yitꞌij ƚetets quꞌ apostolitseꞌ.
\p
\v 1 Kꞌiyiniꞌƚij ewets quꞌ meꞌnijulayitƚiꞌiƚets quꞌ epiꞌyeꞌeƚikꞌi akaꞌ ƚammiꞌs wenitꞌijets in niteꞌ yijeikꞌunaꞌxkii. ¡Meꞌnijulayitƚiꞌiƚets watꞌij quꞌ ekꞌeniꞌƚikꞌi!\x * \xo 11:1 \xt Mr 7:22; 2Co 11:17,21\x*
\m
\v 2 Qe yakhaꞌ qi in tsekewetꞌiƚ ewets, qa in tsekewetꞌiƚ ewets taꞌƚii paꞌ Intata, qe yakhaꞌ hisuꞌuntax quꞌ eƚꞌewiƚeꞌƚiꞌiƚiꞌ hakhaꞌ quꞌ ewheꞌyeꞌyiꞌiƚij hikhaꞌ Cristo quꞌ hik ejunyejeyiꞌiƚ neꞌej mexe ham yawitjiyeꞌ.\x * \xo 11:2 \xt Stg 3:16; Nm 25:13; Ga 4:17; Fil 4:8\x*
\m
\v 3 Qa tsꞌijiweiƚeꞌets quꞌ hik ƚunyeꞌjeꞌ paꞌaj paꞌ qꞌoiqꞌoi paꞌ ƚiyowkꞌeleꞌ in yaqankii peꞌ Eva, maꞌ qa peꞌ aqjamtikineyejeyiꞌƚkii qaꞌ toxiꞌ imets paꞌ ham yetsjiꞌƚeꞌ qa yijaataxija iye quꞌ ejunyejeyiꞌiƚets haꞌ Cristo.\x * \xo 11:3 \xt Gn 3:1,20; Lc 10:19; Ro 7:11; 16:18; 1Co 3:18; 2Ts 2:3; 1Ti 2:14; 1Ts 3:5\x*
\m
\v 4 Qe quꞌ nanamiꞌƚ ei paꞌquꞌ nenfel pakhapeꞌ iye Jesús niteꞌ hik ƚunyeꞌj haꞌ henfeliꞌƚ eꞌm, qa iꞌnƚiꞌi quꞌ estiꞌyiꞌƚij paꞌquꞌ espirituyeꞌ pakhaꞌ ƚunyeꞌj, iꞌnƚiꞌi peꞌquꞌ wiꞌtlijeyeꞌ niteꞌ hik ƚunyejei keꞌ henfeliꞌƚ eꞌm, ekheweliꞌƚ qa ƚisuꞌuniꞌƚ quꞌ meꞌnijulayitiƚets quꞌ epiꞌyeꞌeƚikꞌi.\x * \xo 11:4 \xt 1Co 3:11; 1Jn 4:1; Ga 1:6\x*
\m
\v 5 Yakhaꞌ niteꞌ humti quꞌ les natꞌanyipjiꞌ pekheweꞌ yitꞌij ƚetets in les qitsjiꞌ in apóstoles namiꞌƚ ei paꞌaj.\x * \xo 11:5 \xt Jud 17\x*
\m
\v 6 Iꞌnƚiꞌi quꞌ niteꞌ netsꞌiyayiꞌij quꞌ nekꞌiyet, qa naꞌlƚe paꞌ yikfeliyaꞌxets, qa hats kꞌethiniꞌƚij keꞌ olots wekwek in tꞌejuyets akaꞌan.\x * \xo 11:6 \xt 1Co 1:17; Fil 3:8; 1Jn 4:8\x*
\m
\v 7 ¿Yeꞌ me witwuƚꞌax in henfeliꞌƚ eꞌm qa ham yijaꞌyeꞌ kekheweꞌ ƚeꞌsits wiꞌtlijei taꞌƚets paꞌ Intata tꞌejuyets haꞌ Jesús? ¿Yeꞌ me witwuƚꞌax iye in niteꞌ heniwqinhet qe qaꞌ kꞌewqinhetiꞌƚ?\x * \xo 11:7 \xt Lc 1:52; 14:11; Hch 18:3\x*
\m
\v 8 Qa hekhewep witlijtsitjiyits, hik ƚunyeꞌj quꞌ henitkaꞌmijkii peꞌ ƚaqꞌastai in inqekenij yiikii qe qaꞌ kꞌefeniꞌƚ.
\m
\v 9 Maꞌ qa in haꞌniꞌƚ etjiꞌtejeꞌm naꞌl naꞌaj hiteꞌjii, qa ham paꞌquꞌ hipekhelinhetkii, qe heꞌ inejefets taꞌƚii haꞌ seheꞌ Macedonia taꞌƚets week kekheweꞌ hamitstax yeꞌm. Qa ham paꞌquꞌ nekꞌiyiniꞌƚij ewets, qa nitees quꞌ hiliꞌij quꞌ ham nekꞌiyiniꞌƚij ewets.\x * \xo 11:9 \xt Hch 16:9; Fil 4:10\x*
\m
\v 10 Qa in ƚunyeꞌjek haꞌ Cristo in yijaaꞌija paꞌquꞌ hats nitꞌij quꞌ niteꞌ hitꞌeƚiꞌij akaꞌ tsiꞌsinhetiꞌmkii, qa ham paꞌquꞌ witsetꞌe haꞌne week seheꞌ Acaya quꞌ natsqꞌayintaxij akaꞌan in ham paꞌquꞌ nekꞌiyiniꞌƚij ewets.\x * \xo 11:10 \xt Hch 18:12\x*
\m
\v 11 ¿Inhatsꞌek? ¿Me ikjiꞌ quꞌ niteꞌ kꞌesuꞌuniꞌiƚ in hitꞌij akaꞌan? ¡Paꞌ Intata nikfeꞌlets in qi in kꞌesuꞌuniꞌƚ!
\m
\v 12 Qa teesƚe quꞌ hiliꞌij akaꞌ haqsiijkii in ham paꞌquꞌ nekꞌiyiniꞌƚij ewets iꞌnƚiꞌi quꞌ ƚꞌastayeꞌ, hatsꞌinha qaꞌ henyejinikꞌui pakhaꞌ yisuꞌuntax pekheweꞌ woꞌtaxii quꞌ neniwqinhetjiꞌ, maꞌ qa niteꞌ ƚekeꞌyeꞌ quꞌ nittaxijets quꞌ hik yijunyejeyiꞌiƚ pekheweꞌen.
\m
\v 13 Qe eneweꞌen niteꞌ yijaalija quꞌ apostolitseꞌ, eneweꞌen tꞌithayii ejtitsits, wotjonkettaxikꞌi quꞌ ƚeqe apostolitseꞌ haꞌ Cristo.\x * \xo 11:13 \xt Ap 2:2\x*
\m
\v 14 Qa ekeweꞌen in ƚunyejei eneweꞌen qa niteꞌ ƚekeꞌ quꞌ pakhaꞌ ineqjunyejeyiꞌij, qe paꞌ Satanás ƚakhaaꞌija iye in wotjonketikꞌi quꞌ angeleꞌ paꞌ naꞌlkii.
\m
\v 15 Qa hik taꞌƚijupiꞌ in niteꞌ ƚekeꞌ quꞌ pakhaꞌ ineqjunyejeyiꞌij paꞌ Satanás peꞌ ƚeqejkunenhei in wotjonketikꞌi quꞌ witqꞌithayinenheyiꞌipjiꞌ paꞌ yatsathen. Qa paꞌ ƚꞌakaꞌtheꞌjuꞌ eneweꞌen, qaꞌ netestiꞌyij hatseꞌ paꞌ wejuꞌƚij paꞌ ƚꞌithayijkit.\x * \xo 11:15 \xt Ga 3:10\x*
\m
\v 16 Ewiꞌƚij iye quꞌ hitꞌiƚij ewets: hasuꞌuj paꞌquꞌ numti quꞌ niteꞌ heyeikꞌuneyeꞌkii, qa quꞌ hik akaꞌƚe umtiꞌiƚ qaꞌ kuꞌmƚiꞌiƚyijuꞌƚ quꞌ hik yijunyeꞌjeꞌ naꞌaj niteꞌ teikꞌuneikii, hatsꞌinha quꞌ ƚammiseꞌƚe quꞌ heniwqinhetek.
\m
\v 17 Akaꞌ quꞌ hitꞌij in heniwqinhet niteꞌ hik akaꞌ yitꞌij haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij, qe taꞌƚets yijatꞌij paꞌ niteꞌ yijeikꞌunaꞌxkii.
\m
\v 18 Qe in hats olots pekheweꞌ ƚekhewelƚe in weniwqinhet, qaꞌ yakhapeꞌ jiꞌjek quꞌ heniwqinhet iye.
\m
\v 19 Ekheweliꞌƚ ƚenikfeliꞌƚkii, qa ¿inhatsꞌek in ƚisuꞌuniꞌƚ quꞌ epiꞌyeꞌeƚ pekheweꞌ hik ƚunyejei niteꞌ teikꞌunei wetjuꞌƚ?\x * \xo 11:19 \xt Pr 3:7\x*
\m
\v 20 Qe ekheweliꞌƚ ƚeꞌnijulayitiƚets naꞌaj hik ƚeqfenyejeyiꞌƚ ej quꞌ ƚeƚinheyiꞌiƚ ej, ƚeꞌnijulayitiƚets naꞌaj neƚujiꞌƚkii, naꞌaj hik ƚunyeꞌj quꞌ natsatꞌetsij peꞌquꞌ antsatꞌetstaxiꞌƚij, naꞌaj weniwqinhetiꞌƚ ekꞌuijiꞌ, qa naꞌaj hik ƚeqjunyejeyiꞌƚ ej quꞌ ham wiikfikꞌi eꞌwejuꞌƚiꞌiƚij qe weniwqinhet maꞌ qa hik ƚunyeꞌj quꞌ nilanjeꞌm ejuꞌs.\x * \xo 11:20 \xt Ga 5:15; Mt 5:39\x*
\m
\v 21 Hewepintaxets akaꞌ quꞌ hitꞌiƚij ewets: yekheweliꞌƚ niteꞌ hik yeqfenyejeyiꞌƚ ej akaꞌ ƚeqfenyejeyiꞌƚ ej pekheweꞌen qe hik yijunyejeyiꞌƚ yijatꞌij neꞌej niteꞌ tꞌunits. Qa pakhapeꞌƚe quꞌ neniwqinhettaxij ekeweꞌen qaꞌ yakhapeꞌ jiꞌjek quꞌ haqsiijkii, yemjeetax akaꞌan in hik ƚunyeꞌjtax quꞌnteꞌ yijeikꞌunaxeꞌkii.
\m
\v 22 ¿Me hebreos\f + \fr 11:22\fr* \ft Akaꞌ hebreos qa akaꞌ Israel ikjiꞌ iye judiol.\f* pekheweꞌen? Yakhap jiꞌjek yeꞌhebreo. ¿Me Israel ƚeiƚets pekheweꞌen? Yakhap jiꞌjek yeꞌisrael ƚeiƚeꞌ. ¿Me taꞌƚets paꞌ Abrahamꞌikꞌi pekheweꞌen? Yakhap jiꞌjek hataꞌƚets paꞌ Abrahamꞌikꞌi.\x * \xo 11:22 \xt Fil 3:5; Gn 16:15; Ga 3:29\x*
\m
\v 23 ¿Me ƚeqejkunenhei haꞌ Cristo pekheweꞌen? Yakhaꞌ les in ƚeqejkunenekyij haꞌ Cristo, akaꞌan inyeꞌjƚuꞌ in hitꞌij in hik ƚunyeꞌjtax quꞌnteꞌ heyeikꞌuneyeꞌkii. Yakhaꞌ les qi in heꞌyithayii qa niteꞌ hik ƚunyejei eneweꞌen. Yakhaꞌ olotsij in hoyopheƚitii qa niteꞌ hik ƚunyejei eneweꞌen. Olotsij in heyeqsilanhetiikii qa niteꞌ hik ƚunyejei eneweꞌen. Olotsij in iftsaxets quꞌ hawaꞌm qa niteꞌ hik ƚunyejei eneweꞌen.
\m
\v 24 Leeꞌfij (5) yamets in tseqsilankii neꞌ judiol qa treinta y nueve (39) yamjiijetsjiꞌ.\x * \xo 11:24 \xt Dt 25:3\x*
\m
\v 25 Wetshetkꞌewiꞌƚij in hailanhetiꞌyijkii najak, ewiꞌƚij in heijelaxtiꞌyijkii keꞌ utel, wetshetkꞌewiꞌƚij in kꞌuyij tokoyei, qa ewiꞌƚij in ewiꞌƚ najaꞌx qa ewiꞌƚ neƚu in yamanjiꞌ haꞌ qi iweliꞌ.\x * \xo 11:25 \xt Hch 14:19; 16:22,23; 27:1-44; 1Ti 1:19\x*
\m
\v 26 Qi in hijaakiꞌs, qa iftsitsjiꞌ neꞌ haqqil, iftsitsiikii ejtenhetsilets, iftsitsiikii neꞌ yitsetifeetstaxija in judiol qa hik ƚunyejei iye neꞌ niteꞌ judiol, iftsaxkii naꞌaj haꞌniꞌ nekheweꞌ qits witsetits, iftsaxkii naꞌaj ham witsetꞌiꞌi, iftsaxjiꞌ naꞌaj qi iweliꞌ, iftsitsiikii neꞌ yitꞌij ƚetets quꞌ inejefetsiꞌipjiꞌ paꞌ Intata.\x * \xo 11:26 \xt Mr 14:48; Hch 9:23; 13:50; 14:5; 17:5; 18:12; 20:3,19; 21:27; 23:10-12; 25:3\x*
\m
\v 27 Yithayijkitits niihetits qa qi qa yamjiꞌijyikꞌui yiwefaꞌx, olotsij qaꞌnteꞌ hamaꞌjiꞌij naꞌaj ewiꞌƚ najaꞌx, olotsij qa kꞌiyipkunjiꞌij, olotsij qa tsꞌiyayujiꞌij, olotsij qa niteꞌ ƚekeꞌjiꞌij quꞌ heyek, olotsij in kꞌinitjiꞌ naꞌaj kꞌuy qa ham iye peꞌquꞌ yeqhinatayeꞌ.\x * \xo 11:27 \xt Ro 8:35\x*
\m
\v 28 Qa week ekeweꞌen qa kekhewep iye in iꞌnyipjiꞌ, qa iꞌnyipjiꞌ iye in week neƚuts tseƚꞌilaxtaxets heꞌ week hats yijayan haꞌ Jesús iꞌniꞌ ek hekhewep witsetits.
\m
\v 29 ¿Ƚekpaꞌ itawjeꞌmet qa yakhaꞌ qaꞌ niteꞌ yiꞌtawjeꞌmetꞌe? ¿Ƚekpaꞌ yepiletets iye quꞌ naqsiijkii iye paꞌ uƚꞌax pakhapeꞌ qa yakhaꞌ qaꞌ niteꞌ qi quꞌ natstawjemeten?\x * \xo 11:29 \xt Jn 16:1\x*
\m
\v 30 Qa quꞌ les ƚeꞌwiseꞌ quꞌ heniwqinhet, qaꞌ heniwqinhetij kakhaꞌ kꞌinqꞌethinij in niteꞌ yetꞌun.
\m
\v 31 Paꞌ Dios qa Ƚatata haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij Jesús, hikpaꞌ ewiꞌƚƚe in wejuꞌƚij quꞌ neniwqinhetjiꞌ eneꞌ week ƚahatsiyij, nikfeꞌlets in niteꞌ howotkꞌonƚekii.\x * \xo 11:31 \xt Mt 5:16; 11:27; Lc 11:13; Jn 8:42; Ef 5:20\x*
\m
\v 32 Haꞌ Damascoꞌoi, haꞌ ƚeqe gobernador haꞌ qi wittata Aretas, inaqyajiꞌij quꞌ netjeƚitii heꞌ ƚejil haꞌ witset qe qaꞌ nejeƚ yikꞌuikii quꞌ netꞌekuꞌmyiꞌ qaꞌ notsꞌopheꞌƚ.\x * \xo 11:32 \xt 2S 8:5\x*
\m
\v 33 Qa naꞌlƚe heꞌ ujaꞌx tsꞌenjiꞌ keꞌ kanastu, maꞌ qa tsꞌilithinijii haꞌ wintana haꞌ toxphaꞌm ƚejilafiꞌ haꞌ witset, qa hik akaꞌ ƚunyeꞌj in kꞌilatikꞌuifikꞌi haꞌ gobernador.\x * \xo 11:33 \xt Hch 9:19-25\x*
\c 12
\s Peꞌ yiꞌwen paꞌaj paꞌ Pablo paꞌ waꞌsiiphaꞌm.
\p 
\v 1 Inyeꞌjƚutuꞌu quꞌ heniwqinhet, yemjeetax in hamtax wejuꞌƚiꞌij quꞌ jineniwqinhet. Haneꞌej qaꞌ natsamets kekheweꞌ tsꞌethinij haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij qa hiꞌwen qa keꞌ tseƚisij qa tsikfeꞌlets.\x * \xo 12:1 \xt Lc 1:22; 1P 4:13\x*
\m
\v 2 Tsikfeꞌlets paꞌ ewiꞌƚ yijayan haꞌ Cristo, in hats catorce (14) ininqapitsikꞌi in wetkaꞌxiiphaꞌm paꞌ wetshetkꞌewiꞌƚ yametsjiꞌ waꞌs, qa niteꞌ tsikfeꞌlets me weekij paꞌ ƚꞌeseꞌn in wetkaꞌxiiphaꞌm me iꞌnƚiꞌi quꞌ ewiꞌƚeꞌƚe paꞌ ƚeqeꞌspiritu, paꞌ Intata nikfeꞌlets.\x * \xo 12:2 \xt 1Ts 4:17\x*
\m
\v 3 Haꞌne jukhew, niteꞌ tsikfeꞌlets me weekij paꞌ ƚꞌeseꞌn in wetkaꞌxiiphaꞌm paꞌaj me iꞌnƚiꞌi quꞌ ewiꞌƚeꞌƚe paꞌ ƚeqeꞌspiritu, paꞌ Intata nikfeꞌlets,
\m
\v 4 wetkaꞌxiiphaꞌm paꞌ qi in ƚeꞌwisiꞌ witset (paraíso), maꞌ qa yepiꞌyeꞌ peꞌ wiꞌtlijei ham paꞌquꞌ nanatkin qa niteꞌ ƚenexkeꞌej paꞌquꞌ jukheweꞌ quꞌ nitꞌij.\x * \xo 12:4 \xt Lc 23:43\x*
\m
\v 5 Yakhaꞌ ƚekeꞌ quꞌ heniwqinhetij akaꞌ ƚunyeꞌjkii haꞌne jukhew, qa niteꞌƚe ƚekeꞌ quꞌ yakhaꞌ yeꞌƚe quꞌ heniwqinhetƚe, qe ewiꞌƚƚe yijatꞌij quꞌ nekꞌiyetij in niteꞌ yetꞌun.
\m
\v 6 Qa quꞌ heniwqinhetij akaꞌan, qa niteꞌ ikjiꞌ quꞌ niteꞌ heiqeneƚuyeꞌkii, qe in henfel akaꞌan yijaaꞌija. Qa niteꞌƚe hisuꞌun quꞌ haqsiijkii quꞌ heniwqinhet, hatsꞌinha qaꞌ hameꞌ pakhaꞌ quꞌ les nanhiniꞌ wiikfikꞌi akaꞌ haneꞌej yijunyeꞌj quꞌ netsiwqinhet.\x * \xo 12:6 \xt Sal 119:142; Jn 8:14; 14:6; 2Co 11:10; 1Jn 5:20; 3Jn 3\x*
\m
\v 7 Qa quꞌ hasuꞌuj humti quꞌ yeꞌqiyeꞌjiꞌ wiikfikꞌi quꞌ nataꞌƚets kekheweꞌ tsꞌethinij haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij, maꞌ qa paꞌ Intata qa tisij paꞌ Satanás, qa paꞌ ewiꞌƚ ƚaqa ángel paꞌ Satanás qa hikpaꞌ hik ƚunyeꞌj neꞌej tii quꞌ netiꞌjjeꞌmkii haꞌne yeseꞌn qe qaꞌ niteꞌ humtiyeꞌ quꞌ yeꞌqiyeꞌjiꞌ.\x * \xo 12:7 \xt Nm 33:55; Ez 28:24; Fil 3:3; Mt 4:1,10; Hch 13:10\x*
\m
\v 8 Qa akaꞌan, wetshetkꞌewiꞌƚij in kꞌiyintaxijets haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij quꞌ niwuꞌmyikꞌui. 
\m
\v 9 Qa ƚakhaꞌ qa yitꞌij yiwets: —Niteꞌ hiwuꞌm ekꞌui, qe ewiꞌƚƚe quꞌ nanaꞌl eꞌm paꞌ yeqiꞌfenkeyeꞌj, qe paꞌ yitꞌunhaꞌx les in tꞌun in eꞌjukhewiwatkii.— Qa hik taꞌƚijupiꞌ in les hisuꞌun quꞌ nekꞌiyetij in niteꞌ yetꞌun, hatsꞌinha paꞌ ƚetꞌunhaꞌx haꞌ Cristo qaꞌ naꞌnyitjiꞌ.\x * \xo 12:9 \xt Mr 5:30; Lc 1:35; 6:19; Hch 19:11; 2Co 13:4; Ap 11:17; Is 40:29-31; 1Co 2:5; Fil 4:13\x*
\m
\v 10 Qa hik taꞌƚijupiꞌ in hiꞌwejuƚenij in niteꞌ yetꞌun, hiꞌwejuƚenij in wenitꞌij yiwetskii uƚꞌetsikꞌi wiꞌtlijei, hiꞌwejuƚenij neꞌej hamits yeꞌm, hiꞌwejuƚenij in hayawitjaxtii, hiꞌwejuƚenij in jutsitax naꞌaj ƚunyeꞌjkii. Week ekeweꞌen hiꞌwejuƚenij qe taꞌƚets paꞌ yeqsuꞌunkaꞌxij haꞌ Cristo, qe in yeꞌjukhewiwatkii maꞌ qa yetꞌun.\x * \xo 12:10 \xt Mt 5:11-12; Ro 5:3; 2Co 13:4; Ef 6:10\x*
\m
\v 11 Hik yijunyeꞌj quꞌ niteꞌ heiqeneƚuyeꞌkii ekeweꞌ hitꞌij, qa taꞌƚƚiꞌiƚ ewets in hik yijunyeꞌj quꞌ niteꞌ heiqeneƚuyeꞌkii, qe ekheweltaxiꞌƚ qek ƚeꞌwisiꞌikꞌi paꞌ qek anyejeyetaxiꞌƚyij quꞌ etsfeliꞌƚkii, qe yakhaꞌ niteꞌ tꞌanyipjiꞌ quꞌ les qitseꞌjiꞌ pekheweꞌ yitꞌij ƚetets in les in qitsjiꞌ in apóstoles, yemjeetax in hamtax yekeꞌyeꞌ.\x * \xo 12:11 \xt Ga 6:3\x*
\m
\v 12 Ekheweliꞌƚ ƚiꞌweniꞌƚ in haqsiijkii kekheweꞌ yaqsiijkii paꞌquꞌ yijaayiꞌija in apóstol, kekheweꞌen: in niteꞌ kꞌitaqsunijup keꞌ wekwek aꞌtits, keꞌ jutsiqetsij in taꞌƚii paꞌ Intata, ham ƚunyejeyiꞌijuꞌƚ qa ƚeꞌnitjuƚaxiƚijphaꞌmkii iye.\x * \xo 12:12 \xt He 2:4; Hch 1:2; 19:11; Jud 17; Mr 13:22\x*
\m
\v 13 ¿Ƚekpaꞌ hamikꞌui quꞌ haqsiꞌjiꞌƚ eꞌmijkii qaꞌ niteꞌ natꞌaniꞌiƚ epjiꞌ hekhewep witlijtsitjiyits? Qe ewiꞌƚƚe in niteꞌ haqsiꞌjiꞌƚ eꞌmijkii quꞌ nekꞌiyiniꞌƚij ewetskii paꞌquꞌ ƚunyeꞌjeꞌ. Qa quꞌ uƚꞌaxeꞌ akaꞌan in haqsiijkii hasuꞌuj aꞌnayuꞌuƚ yeꞌm watꞌij. 
\m
\v 14 Haneꞌej hats yaqꞌax maꞌ qa hats wetshetkꞌewiꞌƚij quꞌ natsamiꞌƚ ei, qa tees quꞌ nekꞌiyiniꞌƚij ewetskii iye paꞌquꞌ ƚunyeꞌjeꞌ, qe niteꞌ peꞌ naꞌliꞌƚ eꞌm quꞌ howoꞌoikii, qe ekheweliꞌƚ yijatꞌij in howoꞌoƚ eikii. Qe niteꞌ peꞌquꞌ witlitseꞌ quꞌ hikpeꞌ naqsiijkii quꞌ naqsiꞌj peꞌquꞌ ƚaqꞌastayeꞌ qaꞌ nejutshenets peꞌquꞌ ƚꞌalheyeꞌ. Niteꞌ, qe neꞌej witꞌalhei yijatꞌij hik neꞌej yaqsiꞌj neꞌej ƚaqꞌastai qaꞌ nejutshenets peꞌ ƚelits.\x * \xo 12:14 \xt Hch 18; 2Co 2:1; 13:1\x*
\m
\v 15 Yakhaꞌ inyeꞌjƚuꞌ quꞌ nasqꞌaxij week peꞌquꞌ nanaꞌltax yeꞌm, qa ƚunyeꞌj jiꞌij iye paꞌ yiƚaꞌx, qe qaꞌ kꞌefeniꞌƚ. Yakhaꞌ quꞌ les qi quꞌ kꞌesuꞌuniꞌƚ, ¿me qaꞌ les quꞌ niteꞌ etsuꞌuniꞌiƚ?\x * \xo 12:15 \xt 2Co 1:6; Fil 2:17; Col 1:24; 1Ts 2:8; 2Ti 2:10\x*
\m
\v 16 Yeꞌehe, hik akaꞌƚe ƚunyeꞌjeꞌ. Yakhaꞌ niteꞌ kꞌiyiniꞌƚij ewetskii paꞌquꞌ ƚunyeꞌjeꞌ, qa naꞌlƚe peꞌ yitꞌij yiwets in yiyowkꞌelax maꞌ qa kꞌawitjijiiƚij peꞌyeꞌ.\x * \xo 12:16 \xt 1Ts 2:7; Sal 10:7\x*
\m
\v 17 ¿Yeꞌ me naꞌl paꞌquꞌ kꞌawitjiꞌiƚij quꞌ haꞌnijjiꞌ naꞌaj heꞌnukiniꞌƚ ei?
\m
\v 18 Haꞌ Tito kꞌiyinijets quꞌ nanamiꞌƚ ei qa heꞌnukin iye quꞌ ƚijtsꞌeyeꞌkii hakhap iye inejefeꞌepjiꞌ paꞌ Intata. ¿Me nawitjiꞌiƚij peꞌyeꞌ haꞌ Tito? ¿Me niteꞌ ewiꞌƚ paꞌ yijunyejeyiꞌƚ haꞌ Tito? ¿Qa me niteꞌ ewiꞌƚ iye paꞌ yaqjamtikineyejeyiꞌƚkii?\x * \xo 12:18 \xt Tit 1:4; Sal 51:12\x*
\m
\v 19 ¿Me ƚumtiꞌiƚ eneꞌ week ƚahatsiyij quꞌ heiweiƚiꞌiƚ yitikꞌiꞌ ekeꞌ ƚepiꞌyeꞌeƚikꞌi? Niteꞌ, akaꞌ ƚunyeꞌjkii yijatꞌij, paꞌ Dios tsiꞌweniꞌƚij qa nikfeꞌliꞌƚij yiwets iye in hijayaniꞌƚ haꞌ Cristo. Qa week ekeweꞌen, yejefetsipjiꞌ, tꞌejuyets quꞌ les tꞌunitsiꞌij peꞌ atawjetsiꞌƚ.\x * \xo 12:19 \xt 1Co 14:3,4\x*
\m
\v 20 Qe quꞌ natsamtaxiꞌƚ ei qa tsꞌijiweitaxets quꞌnteꞌ kꞌeweniꞌiƚij kakhaꞌ hisuꞌuntax qa ekheweliꞌƚ quꞌnteꞌ eꞌtsweniꞌiƚijek pakhaꞌ ƚisuꞌuntaxiꞌƚ. Qe qꞌax quꞌ nanaꞌl witkꞌeƚeyeꞌjeꞌ, paꞌ witqemtsheneyaꞌxijkii wekwek, paꞌ witwakayeꞌj, paꞌ wittsꞌiyoptoꞌ, naꞌaj uƚꞌetsikꞌi ƚeqiihetꞌij pakhapeꞌ, naꞌaj ifaakatenaꞌx, naꞌaj yumti quꞌ les natꞌanipjiꞌ pekhewep, qe qꞌax quꞌ nanaꞌl iye paꞌ niteꞌ yeqetꞌaxkii.\x * \xo 12:20 \xt Tit 3:9; Stg 3:14; Ro 2:8; 1P 2:1; 1Co 14:33,40\x*
\m
\v 21 Qa tsꞌijiweitaxets iye quꞌ natsamtaxiꞌƚ ei, paꞌ Intata quꞌ naqsiijkii quꞌ etswepinhetiꞌƚkii, maꞌ qa yakhaꞌ qaꞌ hap quꞌ nataꞌƚets hekheweꞌ qi in uƚꞌax yaqsiijkii quꞌ niteꞌ niliyiꞌij in yaqsiijkii paꞌ uƚꞌax, yisuꞌun quꞌ nanawitjiƚe, wanawitjiꞌiƚjuꞌ pekhewep niteꞌ ƚewheꞌyetstax, niteꞌ wepinij in yisuꞌun quꞌ nanawitjiꞌiƚ pakhapeꞌ iꞌnƚiꞌi pekhepeꞌ.\x * \xo 12:21 \xt Hch 3:19; 1Ts 4:3; Mr 7:21-22\x*
\c 13
\s Week peꞌ yitꞌij paꞌ Pablo taꞌƚii paꞌ Cristo.
\p
\v 1 Haneꞌej quꞌ hats wetshetkꞌewiꞌƚij quꞌ natsamiꞌƚ ei. Kaꞌ weꞌnikaꞌajjiꞌ yitꞌij: \qt —Quꞌ wetsjukꞌe iꞌnƚiꞌi quꞌ wetshetkꞌewiꞌƚeꞌ peꞌquꞌ nenfelijkii peꞌyeꞌ qe yiꞌwenij, maꞌ qaꞌ hats umti quꞌ yijaayiꞌija.—\qt*\rq (Dt 17:6)\rq*\x * \xo 13:1 \xt 2Co 12:14; Dt 19:15\x*
\m
\v 2 In hats wetsjukꞌij in tsamiꞌƚ ei hik akaꞌaj, qa naꞌl kakhaꞌ yakhaaꞌija in henfeltaxiꞌm hekheweꞌ uƚꞌax yaqsiꞌjtaxijkii qa week iye hekhewep, qa haneꞌej in mexe niteꞌ haꞌntaxiꞌƚ etjiꞌtejeꞌm qa hiyeketijets iye in hiꞌttaxijets quꞌ ewiꞌƚij iye quꞌ natsamtaxiꞌƚ ei quꞌ niteꞌ iliyiꞌiƚij paꞌ uƚꞌax qa hats niteꞌ kꞌewejineƚiꞌiƚ qaꞌ kꞌatanitheniꞌƚ.\x * \xo 13:2 \xt Ga 5:21; 1Ts 3:4\x*
\m
\v 3 Haqsiijkii qe ekheweliꞌƚ ƚowoꞌoƚiikii peꞌquꞌ hitꞌij quꞌ jutsiqaxiꞌij haꞌ Cristo. Hikhaꞌ niteꞌ hik ƚunyeꞌj quꞌnteꞌ netꞌune quꞌ natanitheniꞌƚ, qe les in tꞌun yijatꞌij quꞌ natanitheniꞌƚ.\x * \xo 13:3 \xt Mt 10:20; 1Co 5:4\x*
\m
\v 4 Yijaaꞌija niteꞌ tꞌun in weꞌnenjiꞌphaꞌm peꞌ cruz, qa iƚaꞌxƚe iye qe taꞌƚets paꞌ ƚetꞌunhaꞌx paꞌ Intata. Qa hik ƚunyeꞌj in niteꞌ yetꞌunitsiꞌƚ in ƚunyeꞌjek paꞌaj hakhaꞌan, qa yiꞌƚiiƚiꞌiƚjiꞌ hatseꞌ quꞌ natsamtaxiꞌƚ ei paꞌ ƚetꞌunhaꞌx paꞌ Intata qe qaꞌ kꞌefeniꞌƚ.\x * \xo 13:4 \xt Mt 27:22; Ro 6:4,8; 14:9; Fil 1:21; 2:7,8; 1P 3:18; 2Co 12:10\x*
\m
\v 5 Mewetjeƚƚiꞌiƚijupkii qaꞌ mawatjaajinƚiꞌiƚ iye qaꞌ jutsiqetsiꞌiƚ eꞌm quꞌ niteꞌ eqekuꞌyiꞌiƚ haꞌ Cristo. ¿Yeꞌ me niteꞌ ƚenikfeꞌliꞌƚets in iꞌniꞌƚ etjiꞌtejeꞌm haꞌ Jesucristo, yeꞌehe, quꞌ atsjiꞌƚijfikꞌi in ƚawatjaajinƚe?\x * \xo 13:5 \xt Stg 1:13\x*
\m
\v 6 Qꞌaxqe quꞌ menikfelitiꞌƚets in yekheweliꞌƚ haꞌyatsjiꞌƚiꞌƚijfikꞌi kekheweꞌen.
\m
\v 7 Yekheweliꞌƚ kꞌiyiniꞌƚijets paꞌ Intata quꞌ hasuꞌuj quꞌ aqsiiƚijkii paꞌquꞌ uƚꞌaxeꞌ, qa niteꞌ haqsiiƚijkii akaꞌan quꞌ netꞌejuyets quꞌ etsiwqinhetiꞌƚij in haꞌyatsjiꞌƚiꞌƚijfikꞌi, qe haqsiiƚijkii yijatꞌij qe qaꞌ aqsiiƚijkii paꞌquꞌ ƚeꞌwiseꞌ, inyeꞌjƚuꞌ in hik yijunyejeitaxiꞌƚ quꞌ niteꞌ haꞌyatsjiꞌƚiꞌƚijfikꞌi in hawatjaajinƚiꞌiƚ.\x * \xo 13:7 \xt 1P 2:12\x*
\m
\v 8 Qe yekheweliꞌƚ niteꞌ ƚekeꞌ quꞌ haqsiiƚijkii peꞌyeꞌ quꞌ netꞌejuyijuꞌƚ ekeweꞌ yijaalija, qe ewiꞌƚƚe yijatꞌij in hiꞌfeniƚikꞌi ekeweꞌ yijaalija.\x * \xo 13:8 \xt 2Ts 2:10\x*
\m
\v 9 Qa hik taꞌƚijupiꞌ in yeꞌƚeꞌsitsiꞌƚiꞌmkii in niteꞌ yetꞌunitstaxiꞌƚ, qa ekhewelƚiꞌiƚ qa etꞌunitsiꞌƚ. Qa kꞌiyiniꞌƚijets iye paꞌ Intata quꞌ naqsiꞌjiƚijjuꞌha in ƚijayaniꞌƚ.\x * \xo 13:9 \xt Hch 25:5\x*
\m
\v 10 Ekeweꞌen heꞌnqꞌikaꞌaƚij ei ajeꞌeƚ in mexenteꞌ tsamiꞌƚ ei, hatsꞌinha quꞌ natsamtaxiꞌƚ ei qaꞌnteꞌ tꞌunits yiꞌlijeyeꞌ quꞌ hanatkin paꞌ yitꞌunhaꞌx in heinekꞌenhei, hikpaꞌ tseƚisij haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij qe qaꞌ kꞌefeniꞌƚ, qa niteꞌ quꞌ kꞌewuƚꞌenhetiꞌƚjuꞌ.\x * \xo 13:10 \xt 1Co 14:3; 2Co 10:4,8\x*
\m
\v 11 Qa quꞌ hats ƚꞌajeƚiꞌijjeꞌm ekeweꞌen yejefets, eꞌƚeꞌsitsiꞌiƚiꞌmkii, mowoꞌoƚii quꞌ afitsꞌiƚ pakhaꞌ yisuꞌunija paꞌ Intata quꞌ injunyejeyeꞌ, matkakƚiniꞌƚ, ewiꞌƚ paꞌquꞌ aqjamtikineyejeyiꞌiƚkii, ikesimen ƚiꞌiƚkii, qa paꞌ Dios paꞌ witeqsuꞌunkaꞌx qa Dios iye paꞌ witꞌikesimeyaꞌxƚekii quꞌ naꞌniꞌƚ ejupkii.\x * \xo 13:11 \xt Ro 12:16; 16:20; Fil 1:7; Mr 9:50; 2Ti 1:2; 1Jn 4:16\x*
\m
\v 12 Mewetfeliꞌƚij wetjuꞌƚkii akaꞌ ƚiijiꞌ haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij.\x * \xo 13:12 \xt Ro 16:16; 1Co 16:20; 1Ts 5:26; 1P 5:14\x*
\m
\v 13 Week hekhewep iye inejefetsipjiꞌ haꞌ Cristo wetfeliꞌƚ ei.\x * \xo 13:13 \xt 1Co 13:1; 1Jn 4:16; 2Ts 3:16\x*
\m
\v 14 Haꞌ Yatsatꞌaxꞌinij Jesucristo quꞌ netꞌiftitsꞌiƚ ewetskii, paꞌ ƚeqsuꞌunkaꞌx inij paꞌ Intata qa paꞌ Espíritu Santo in jiyisuꞌunkeninijjiꞌ in ewiꞌƚ juꞌunijiꞌ quꞌ hik akaꞌ ejunyejeyiꞌiƚ week ƚahatsiyij.
