\id MAT
\h Mateo
\toc1 Mateo
\mt2 EL SANTO EVANGELIO SEGUN SAN MATEO
\mt TUꞌUN VAꞌA NI CHAA SAN MATEO
\c 1
\s Lista ndasa va̱i tata̱ Jesucristo
\p
\v 1 Ya̱ꞌá kúu lista ndasa va̱i tata̱ Jesucristo, se̱ꞌe David, se̱ꞌe Abraham.
\v 2 Abraham ni̱ sáꞌa‑de Isaac. Te Isaac ni̱ sáꞌa‑de Jacob. Te Jacob ni̱ sáꞌa‑de Judá jíín ñaní‑i.
\v 3 Te Judá ni̱ sáꞌa‑de Fares jíín Zara ni̱ kaku chi̱i Tamar. Te Fares ni̱ sáꞌa‑de Esrom. Te Esrom ni̱ sáꞌa‑de Aram.
\v 4 Te Aram ni̱ sáꞌa‑de Aminadab. Te Aminadab ni̱ sáꞌa‑de Naasón. Te Naasón ni̱ sáꞌa‑de Salmón.
\v 5 Te Salmón ni̱ sáꞌa‑de Booz ni̱ kaku chi̱i Rahab. Te Booz ni̱ sáꞌa‑de Obed ni̱ kaku chi̱i Rut. Te Obed ni̱ sáꞌa‑de Isaí.
\v 6 Te Isaí ni̱ sáꞌa‑de rey David. Te rey David ni̱ sáꞌa‑de Salomón ni̱ kaku chi̱i ñaꞌan ní kuu ñasɨ́ꞌɨ́ Urías.
\v 7 Te Salomón ni̱ sáꞌa‑de Roboam. Te Roboam ni̱ sáꞌa‑de Abías. Te Abías ni̱ sáꞌa‑de Asa.
\v 8 Te Asa ni̱ sáꞌa‑de Josafat. Te Josafat ni̱ sáꞌa‑de Joram. Te Joram ni̱ sáꞌa‑de Uzías.
\v 9 Te Uzías ni̱ sáꞌa‑de Jotam. Te Jotam ni̱ sáꞌa‑de Acaz. Te Acaz ni̱ sáꞌa‑de Ezequías.
\v 10 Te Ezequías ni̱ sáꞌa‑de Manasés. Te Manasés ni̱ sáꞌa‑de Amón. Te Amón ni̱ sáꞌa‑de Josías.
\v 11 Te Josías ni̱ sáꞌa‑de Jeconías jíín ñaní‑i, ná kua̱ngoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia.
\v 12 Te ni̱ kuu kɨvɨ̱ já kuángoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia, te Jeconías ni̱ sáꞌa‑de Salatiel. Te Salatiel ni̱ sáꞌa‑de Zorobabel.
\v 13 Te Zorobabel ni̱ sáꞌa‑de Abiud. Te Abiud ni̱ sáꞌa‑de Eliaquim. Te Eliaquim ni̱ sáꞌa‑de Azor.
\v 14 Te Azor ni̱ sáꞌa‑de Sadoc. Te Sadoc ni̱ sáꞌa‑de Aquim. Te Aquim ni̱ sáꞌa‑de Eliud.
\v 15 Te Eliud ni̱ sáꞌa‑de Eleazar. Te Eleazar ni̱ sáꞌa‑de Matán. Te Matán ni̱ sáꞌa‑de Jacob.
\v 16 Te Jacob ni̱ sáꞌa‑de José, yii María, ñaꞌan‑ún ni̱ skáku‑ña Jesús, Iꞌa̱ nání Cristo.
\v 17 Súan va̱i ta̱ká tata̱. Onde̱ Abraham te onde̱ David íó uxi̱ kuu̱n tatá. Te onde̱ David te onde̱ kua̱ngoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia íó uxi̱ kuu̱n tatá. Te onde̱ kua̱ngoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia te onde̱ ni̱ kaku Cristo, suni íó uxi̱ kuu̱n
tatá.
\s Kɨvɨ̱ ní kaku Jesucristo
\p
\v 18 Te kɨvɨ̱ ní kaku Jesucristo súan ni̱ i̱o. Náa̱‑ya̱, María, ja̱ á ni̱ kundaa̱ tu̱ꞌun ja̱ tándaꞌa‑ñá jíín José, te onde̱ ná té ketáꞌa̱n‑ga̱‑ña jíín‑de, te ni̱ juku̱ꞌun se̱ꞌe‑ña ní sáꞌa Espíritu Santo.
\v 19 Te José, yii‑ñá‑ún, ɨɨn cha̱a va̱ꞌa kúu‑de. Te tú ní kuní‑de sándɨva̱ꞌa‑de jíín‑ña, chi̱ sua kuní‑de xndóo sa̱ꞌí‑de‑ña.
\v 20 Te nini súan nákani ini̱‑de, te ni̱ chaa̱‑ni ɨɨn ndajáꞌa̱ máá Tatá nuu̱‑dé ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de jíín jáni: José, se̱ꞌe David, ma̱ yúꞌú‑ro̱ kuáka‑ró ñásɨ́ꞌɨ́‑ro̱ María, chi ja̱ ñúꞌun chi̱i‑ña jián, onde̱ nuu̱ máá Espíritu Santo va̱i.
\v 21 Te skáku‑ña ɨ́ɨn se̱ꞌe yíí. Te skúnání‑ró‑i Jesús. Chi̱ máá‑i, nama‑i ta̱ká ña̱yɨvɨ káꞌi̱o kua̱chi, áchí‑ya̱.
\v 22 Súan ni̱ kuu ta̱ká ya̱ꞌá, náva̱ꞌa ná skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n máá Tatá jíín cháa ni̱ jani tu̱ꞌun‑ya̱:
\v 23 Koo ɨɨn ñaꞌan jáá. Te juku̱ꞌun se̱ꞌe‑ña. Te skáku‑ña ɨ́ɨn se̱ꞌe yíí. Te kunání‑i Emmanuel (ja̱ kuní kaꞌa̱n: Jíín máá‑yó ndújíín Dios). Achí.
\v 24 Te ni̱ nataꞌu̱ núu̱ José. Te ni̱ nduko̱o‑de. Te ni̱ sáꞌa‑de nátu̱ꞌun ni̱ táꞌú tíñu ndajáꞌa̱ máá Tatá nuu̱‑dé. Te ni̱ jaka‑de ñasɨ́ꞌɨ́‑de.
\v 25 Te tú ní kixí‑de jíín‑ña, onde̱ ni̱ kaku se̱ꞌe yíí núú‑ña. Te ni̱ skúnání‑de‑i Jesús.
\c 2
\s Cha̱a ndíchí jíín tíñu̱ú xíní
\p
\v 1 Te ni̱ kaku Jesús ini̱ ñuu̱ Belén ndañúu̱ Judea. Te kɨvɨ̱‑ún táꞌú tíñu rey Herodes. Yúan‑na te yaku̱ cha̱a ndíchí, ni̱ kikoyo‑de ichi nú kána ndika̱ndii. Te ni̱ ja̱koyo‑de ñuu̱ Jerusalén.
\v 2 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Ndénu̱ kándee rey ña̱yɨvɨ judío ja̱ ní kaku. Chi ni̱ kajini̱‑ri̱ tiñu̱ú xíní‑i ja̱ ní kenda ichi núu̱ kána ndika̱ndii. Te va̱i koyo‑ri̱ ja̱ chíñúꞌún‑rí‑i, áchí‑de.
\v 3 Te rey Herodes, ni̱ jini tu̱ꞌun‑de tu̱ꞌun‑ún. Te ni̱ yu̱ꞌú‑de, onde̱ jíín táká ña̱yɨvɨ ñúu̱ Jerusalén.
\v 4 Te ni̱ na̱stútú‑de ta̱ká sutu̱ ñáꞌnu jíín táká cha̱a káchaa tutu̱ ini̱ ñuu̱. Te ni jika̱ tu̱ꞌún‑de cha̱a‑ún nú ndénu̱ káku Cristo.
\v 5 Te máá cháa‑ún, ni̱ kakachi̱‑de nuu̱ rey: Ini̱ ñuu̱ Belén ndañúu̱ Judea, chi̱ nuu̱ tutú ja̱ ní chísó cháa ni̱ jani tu̱ꞌun‑ya̱, yóso súan:
\v 6 Te róó ñuu̱ Belén ndañúu̱ Judá, na̱ tú lúlí‑ga̱‑ro̱ núu̱ cháa kákuñáꞌnu ñuu̱ Judá, chi̱ ini̱‑ro̱ kénda ɨɨn Iꞌa̱ táꞌú tíñu nuu̱‑yo̱. Te koto‑ya̱ ñáyɨvɨ ñúu̱‑ri̱ Israel, áchí tutu̱.
\v 7 Yúan‑na te Herodes, ni̱ kana sa̱ꞌí‑de xini̱ cháa ndíchí‑ún. Te ni̱ niꞌi̱n váꞌa‑de tu̱ꞌun ndé kɨvɨ̱ ní kenda tiñu̱ú xíní‑ún.
\v 8 Te ni̱ tájí‑de cha̱a‑ún kájaꞌa̱n‑de ñuu̱ Belén. Te ni̱ kaꞌa̱n rey: Kuángoyo‑ní yúan, te kaka̱ tu̱ꞌún váꞌa‑ní sɨkɨ̱ súchí lúlí‑ún. Te ní ni̱ kajini̱‑ní nuu̱‑í, te kastu̱ꞌún‑ní nuu̱‑ná náva̱ꞌa suni ná
kíchi̱ñúꞌún‑ná‑i, áchí rey.
\v 9 Te súan ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n rey. Te kájaꞌa̱n‑de. Te máá tíñu̱ú xíní já ní kajini̱‑de ichi núu̱ kána ndika̱ndii, yoxnúú‑tɨ́ nuu̱‑dé onde̱ ni̱ jaa̱‑tɨ̱ núu̱ kátúu súchí lúlí‑ún. Te yúan ni̱ jukuiñi̱‑tɨ̱.
\v 10 Te nuu̱ ní kajini̱‑de tiñu̱ú xíní‑ún, te ni̱ ka̱kusɨɨ̱ xáa̱n iní‑de.
\v 11 Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ ve̱ꞌe. Te ni̱ kajini̱‑de nuu̱ súchí lúlí‑ún jíín náa̱‑i María. Te ni̱ ka̱jukuiñi̱ jítɨ́‑de nuu̱‑í. Te ni̱ ka̱chiñúꞌún‑de‑i. Te ni̱ ka̱juña‑de janu̱‑dé. Te ni̱ kasoko̱‑dé oro, jíín súsia ku̱tú, jíín súsia ua̱ nuu̱‑í.
\v 12 Te ni̱ ka̱skóto ja̱ni‑de. Te ni̱ jini̱‑de ja̱ tú noꞌo̱n‑de nuu̱ Herodes. Yu̱án ɨngá ichi kánoꞌo̱n‑de ñuu̱‑de.
\v 13 Te kájaꞌa̱n‑de. Yúan‑na te ɨɨn ndajáꞌa̱ máá Tatá, ni̱ skóto‑ya̱ José nuu̱ kixí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Nduko̱o, te kiꞌin‑ró súchí lúlí jián jíín náa̱‑i, te kiꞌi̱n‑ro̱ ondé ñuu̱ Egipto. Te kunchaa̱‑ro̱ yúan onde̱ kastu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱. Chi̱ a yani nandúkú Herodes su̱chí lúlí jián já káꞌni‑dé‑i. Achí.
\v 14 Te José, ni̱ nataꞌu̱ núu̱‑dé. Te ni̱ nduko̱o‑de. Te ni̱ kiꞌin‑de su̱chí lúlí jíín náa̱‑i kájaꞌa̱n ñúú‑de onde̱ ñuu̱ Egipto.
\v 15 Te ni̱ ka̱ndee‑de yúan onde̱ ni̱ jiꞌi̱ Herodes. Te ni̱ skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n máá Tatá jíín cháa ni̱ jani tu̱ꞌun‑ya̱: Onde̱ ñuu̱ Egipto ni̱ kana‑ri̱ Se̱ꞌe‑ri̱ va̱i‑i, áchí.
\s Ja̱ ní ka̱jaꞌni‑dé su̱chí yíí lúlí
\p
\v 16 Yúan‑na te Herodes ja̱ ní jini̱‑de ja̱ súan ni̱ ka̱sákátá cháa ndíchí núu̱‑dé, te ni̱ kiti̱ xaa̱n iní‑de. Te ni̱ tájí‑de soldado kájaꞌa̱n. Te ni̱ ka̱jaꞌni táká su̱chí yíí lúlí úu̱ kuia̱ jíín já lúlí‑ga̱ káꞌi̱o‑i ini̱ ñuu̱ Belén jíín táká ndañúu̱, nátu̱ꞌun ni̱ niꞌi̱n váꞌa‑de tu̱ꞌun kɨvɨ̱ ní kaꞌa̱n cha̱a ndíchí‑ún jíín‑de.
\v 17 Yu̱án ní skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Jeremías cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios, chi ni̱ kaꞌa̱n‑de:
\v 18 Ini̱ ñuu̱ Ramá ni̱ jini so̱ꞌo‑ri̱ ja̱ kándaꞌi̱ te kándeꞌe̱ kóꞌó. Raquel, ndéꞌe̱‑ña já séꞌe‑ña. Te tú kuní‑ña ndúsɨɨ̱ iní‑ña, chi ni̱ ndɨꞌɨ‑i, ni̱ ka̱naa. Achí.
\v 19 Te vásá ní jiꞌi̱ rey Herodes. Te ɨɨn ndajáꞌa̱ máá Tatá, ni̱ skóto ja̱ni‑ya̱ José onde̱ nuu̱ kándee‑de ñuu̱ Egipto.
\v 20 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Nduko̱o, te kiꞌin‑ró súchí lúlí jián jíín náa̱‑i, te noꞌo̱n‑ro̱ ñúu̱ Israel kunchaa̱‑ro̱, chi̱ a ni̱ kajiꞌi̱ ja̱ kákuni̱ kaꞌni súchí jián núú. Achí.
\v 21 Yúan‑na te ni̱ nduko̱o‑de. Te ni̱ kiꞌin‑de su̱chí lúlí‑ún jíín náa̱‑i. Te kua̱noꞌon‑dé ñuu̱ Israel.
\v 22 Te ni̱ niꞌi̱n‑dé tu̱ꞌun ja̱ Arquelao táꞌú tíñu ini̱ ñuu̱ Judea, ni̱ jukuiñi̱‑de nuu̱ táa̱‑de Herodes. Te ni̱ yu̱ꞌú José kiꞌi̱n‑de yúan. Te Dios, ni̱ skóto ja̱ni‑ya̱ José. Yu̱án kuáꞌa̱n‑de ɨɨn ndañúu̱ Galilea.
\v 23 Te ni̱ jaa̱‑de ɨɨn ñuu̱ nání Nazaret. Te yúan ni̱ kanchaa̱‑de. Te ni̱ skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios: Cha̱a ñuu̱ Nazaret kunání‑yá, áchí.
\c 3
\s Juan, cha̱a skuánducha
\p
\v 1 Te jíka kɨvɨ̱ ní chaa̱ Juan cha̱a skuánducha kándii̱‑de nuu̱ ñúꞌun téꞌé ndañúu̱ Judea. Te ni̱ jani‑de tu̱ꞌun.
\v 2 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Nakani ini̱ jínáꞌan‑ró, chi̱ a yani koo ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́, áchí‑de.
\v 3 Chi̱ sɨkɨ̱ cháa yáꞌa ni̱ kaꞌa̱n Isaías, cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá: Ɨɨn ndajáꞌa̱, kana jaa‑de onde̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé: Sátu̱ꞌa‑ró íchi máá Jítoꞌo̱‑yo̱, te sándóó‑ró íchi‑yá. Achí.
\v 4 Te saꞌma ní ñu̱ꞌun Juan, ni̱ kuu ixi camello. Te ni̱ nuꞌni̱ ɨɨn sánchi̱i ñii chíi‑de. Te ndeyu ní yee‑dé ni̱ kuu ndɨkuáꞌyú jíín ndúxi yoko̱.
\v 5 Yúan‑na te ña̱yɨvɨ ñúu̱ Jerusalén jíín táká ña̱yɨvɨ ñúu̱ Judea jíín táká ña̱yɨvɨ yúñúu̱ Jordán, ni̱ kenda koyo‑i nuu̱‑dé.
\v 6 Te ni̱ skuánducha‑dé‑i ini̱ yu̱cha Jordán. Te kánakani ndaa̱‑i kua̱chi‑i yúan.
\v 7 Te ni̱ jini̱‑de ja̱ vái koyo kuaꞌa̱ cháa fariseo jíín cháa saduceo nuu̱ skuánducha‑dé‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín: Se̱ꞌe koo̱ kákuu‑ró. Ndéja̱ ní kastáꞌa̱n nuu̱‑ro̱ já kúnu‑ró kóto‑ró juicio ja̱ cháa̱.
\v 8 Núsáá te sáꞌa‑ró tíñu ja̱ á ni̱ nakani ini̱‑ro̱‑ún.
\v 9 Te ma̱ káni ini̱‑ro̱ káꞌa̱n‑ro̱: Abraham kúu táa̱‑yo̱. Chi̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já kúu‑ni sáꞌa Dios ja̱ táká yuu̱ yáꞌa nduu se̱ꞌe Abraham.
\v 10 Te vina a kátúu túꞌa hacha ja̱ xɨ́tɨ yúnu ondé yoꞌo. Te ta̱ká yunu já tú kúun ndeꞌe̱ váꞌa, xɨtɨ̱ te kɨ̱vɨ nuu̱ ñúꞌu̱n.
\v 11 Ko Iꞌa̱ va̱i ichi yatá‑rí, ñáꞌnu‑ga̱ kúu‑ya̱ vásá rúu̱. Te tú kúñáꞌnu‑ri̱ kundiso‑ri̱ ndija̱n‑yá. Máá‑yá skuánducha‑yá róó jíín Espíritu Santo jíín ñúꞌu̱n.
\v 12 Te tɨ́ɨn‑ya̱ pala chíxíꞌú trigo. Te xndéché‑yá te nastútú‑yá trigo ndɨ̱vɨ ini̱ yaka̱‑ya̱. Te kaꞌmu‑ya̱ paja‑ún nuu̱ ñúꞌu̱n ja̱ má ndáꞌva̱ kutɨ‑gá, áchí Juan.
\s Ja̱ ní janducha Jesús ni̱ sáꞌa Juan
\p
\v 13 Yúan‑na te ni̱ kenda Jesús ini̱ ñuu̱ Galilea. Te ni̱ chaa̱‑ya̱ yúcha Jordán nuu̱ Juan náva̱ꞌa skuánducha‑dé‑ya̱.
\v 14 Ko Juan, tú ní kuní‑de, chi ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Sua kánúú já skuánducha máá‑ní náá, naja̱ vái‑ní nuu̱‑ná núsáá, áchí‑de.
\v 15 Ko ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Vina te sáꞌa‑ró, chi̱ súan kánúú skíkuu‑yó táká tiñu va̱ꞌa, áchí‑ya̱. Yúan‑na te vásá ní skuánducha‑dé‑ya̱.
\v 16 Te nuu̱ ní kuu ni̱ janducha Jesús, te ni̱ nana‑ni‑ya̱ iní nducha. Te ni̱ nuña andɨ́vɨ́. Te ni̱ jini̱‑ya̱ Espíritu Dios júngava va̱i nátu̱ꞌun paloma. Te ni̱ jinu̱ sɨkɨ̱‑yá.
\v 17 Te ni̱ kenda ɨɨn tu̱ꞌun ichi ándɨ́vɨ́ ní kaꞌa̱n: Ya̱ꞌá kúu Se̱ꞌe‑ri̱ ja̱ kúndáꞌú ini̱‑ri̱‑i, te kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ jíín‑i, áchí.
\c 4
\s Sɨkɨ̱ já ní jito nchaa̱ táꞌan kuiꞌna̱ jíín‑yá
\p
\v 1 Yúan‑na te ni̱ jaa̱ Jesús onde̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé ní sáꞌa Espíritu, náva̱ꞌa koto nchaa̱ táꞌan kuiꞌna̱ jíín‑yá.
\v 2 Te uu̱ xiko ndúú, uu̱ xiko ñúú, ni̱ i̱o ndicha̱ ini̱‑ya̱. Yúan‑na te vásá ní jiꞌi̱‑ya̱ sóko.
\v 3 Te ni̱ jaa̱ kuiꞌna̱ ní jito nchaa̱ táꞌan jíín‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n jíín‑yá: Te nú Se̱ꞌe Dios kúu‑ró, te kaꞌa̱n jíín yúu̱ yáꞌa ná ndúu staa̱, áchí.
\v 4 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín: Yóso núu̱ tutú: Nasu̱ máni máá stáa̱ kée cháa te kuchaku̱‑de, chi̱ suni kánúú túꞌun káꞌa̱n Dios, áchí‑ya̱.
\v 5 Yúan‑na te kuiꞌna̱‑ún, kuaꞌa̱n jíín‑yá máá ñúu̱ ii̱. Te yúan ni̱ kaa jíín‑yá xini̱ torre veꞌe ii̱.
\v 6 Te ni̱ kaꞌa̱n jíín‑yá: Nú Se̱ꞌe Dios kúu‑ró, te súngava‑ró máá‑ró ondé nuu̱ ñúꞌun, chi̱ yóso núu̱ tutú: Tájí‑yá ndajáꞌa̱‑yá kii sɨkɨ̱‑ro̱, te kunu nchaa̱‑ya̱ róó náva̱ꞌa tú stují‑ro̱ jáꞌa̱‑ro̱ núu̱ yúu̱, áchí.
\v 7 Te ni̱ kaꞌa̱n tuku Jesús jíín kuíꞌna̱‑ún: Suni yóso‑gá nuu̱ tutú: Ma̱ kóto nchaa̱‑ro̱ máá Tatá‑ro̱ Dios, áchí‑ya̱.
\v 8 Te ɨnga̱ jínu ni̱ jaka kuiꞌna̱‑ún‑ya̱ kuáꞌa̱n jíín‑yá xini̱ ɨ́ɨn yuku súkún xáa̱n. Te ni̱ stáꞌa̱n ta̱ká ñuu̱ luu nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ núu̱‑yá.
\v 9 Te ni̱ kachi̱ jíín‑yá: Ta̱ká ñuu̱ yáꞌa kua̱ꞌa‑ri̱ nuu̱‑ro̱ nú jukuiñi̱ jítɨ́‑ró te chiñúꞌún‑ró rúu̱, áchí.
\v 10 Yúan‑na te ni̱ kachi̱ Jesús jíín kuíꞌna̱‑ún: Satanás, kuxio kuáꞌán, chi̱ yóso núu̱ tutú: Chiñúꞌún‑ró máá Tatá Dios máá‑ró, te nuu̱ máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱ kuátíñu‑ró, áchí‑ya̱.
\v 11 Yúan‑na te ni̱ kuxio kuiꞌna̱‑ún kuaꞌa̱n. Te ni̱ cha̱koyo ndajáꞌa̱ ándɨ́vɨ́ ní ka̱jatíñu nuu̱‑yá.
\v 12 Te nuu̱ ní jini tu̱ꞌun Jesús ja̱ kándee Juan veka̱a, te kua̱noꞌon‑yá ñuu̱ Galilea.
\v 13 Te ni̱ xndóo‑ya̱ ñúu̱ Nazaret. Te ni̱ jaa̱‑ya̱ ñúu̱ Capernaum. Te ñuu̱‑ún ncháá yani yuꞌu mar ma̱ꞌñú ñúu̱ Zabulón jíín ñúu̱ Neftalí. Te ni̱ kanchaa̱‑ya̱ yúan,
\v 14 Náva̱ꞌa ná skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Isaías cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios:
\v 15 Ñuu̱ Zabulón jíín ñúu̱ Neftalí ichi núu̱ mar ɨnga̱ lado yu̱cha Jordán, kúu ñuu̱ Galilea ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación.
\v 16 Te ña̱yɨvɨ‑ún káxiu̱kú‑i ñu̱ñáa, te ni̱ kajini̱‑i ɨɨn luz káꞌnu. Te ni̱ kundiji̱n nuu̱ ñáyɨvɨ kákuni̱ naa, áchí‑de.
\s Ndasa ni̱ kejáꞌá Jesús jáni‑ya̱ túꞌun
\p
\v 17 Onde̱ sáá ní kejáꞌá Jesús jáni‑ya̱ túꞌun: Nakani ini̱ jínáꞌan‑ró, chi̱ a yani koo ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́, áchí‑ya̱.
\v 18 Te jíka Jesús yuꞌu mar Galilea kuaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ úu̱ táꞌa̱n ñani̱, ɨɨn Simón ja̱ nání‑de Pedro, te ɨnga̱ Andrés ñani̱‑de. Te káskuíta kaꞌnu‑de ñunu‑dé ini̱ mar. Chi cha̱a kátɨɨn tiyáká kákuu‑de.
\v 19 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kundiki̱n ruu̱ kikoyo‑ró, te ná násáꞌa‑ri̱ róó cha̱a tɨɨn ña̱yɨvɨ, áchí‑ya̱.
\v 20 Yúan‑na te ni̱ ka̱xndóo‑ni‑de ñunu‑dé. Te ni̱ kandiki̱n‑de‑ya̱.
\v 21 Te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ yúan kuaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ úu̱‑ga̱ táꞌa̱n ñani̱, Jacobo se̱ꞌe Zebedeo, jíín ñaní‑de Juan. Te káꞌi̱in‑de ini̱ barco jíín táa̱‑de Zebedeo, kánakuꞌni̱‑de ñunu‑dé. Te ni̱ kana‑ya̱ xiní‑dé.
\v 22 Te cha̱a‑ún, ni̱ ka̱xndóo‑ni‑de barco jíín táa̱‑de. Te ni̱ kandiki̱n‑de‑ya̱.
\v 23 Te ni̱ jika kuu Jesús nɨ́ɨ́ ñúu̱ Galilea, ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ túꞌun ini̱ ve̱ꞌe sinagoga máá‑de. Te jáni‑ya̱ túꞌun ja̱ kóo ñuu̱ Dios. Te násáva̱ꞌa‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ kákuꞌu̱ jíín táká nuu̱ úꞌu̱‑i.
\v 24 Te ni̱ jicha̱ tu̱ꞌun‑ya̱ kuáꞌa̱n nɨ́ɨ́ ñúu̱ Siria. Te nuu̱‑yá ni̱ ka̱kinchaka‑i ta̱ká ña̱yɨvɨ kákuꞌu̱. Ña̱yɨvɨ kátaꞌa̱n tɨnɨ̱ nuu̱ kuéꞌe̱, jíín táká ña̱yɨvɨ káyaji níꞌni, jíín já táꞌa̱n tachi̱ kíni, jíín já
jíꞌi̱ yi̱ꞌí, jíín já ndúyúnú, ndɨꞌɨ‑i, ni̱ nasáva̱ꞌa‑ya̱‑í.
\v 25 Te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ ñúu̱ Galilea, jíín ñúu̱ Decápolis jíín ñáyɨvɨ ñúu̱ Jerusalén, jíín ñúu̱ Judea, jíín ñúu̱ ɨnga̱ lado yu̱cha Jordán, ni̱ kandiki̱n‑i‑ya̱.
\c 5
\s Tu̱ꞌun ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ ondé nuu̱ yúku
\p
\v 1 Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ kuáꞌa̱. Te ni̱ kaa‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ yúku. Te ni̱ jungo̱o‑ya̱. Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ ja̱koyo‑de nuu̱‑yá yúan.
\v 2 Te ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ túꞌun yáꞌa nuu̱‑dé:
\s Tu̱ꞌun xáán ndatu̱
\p
\v 3 Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kátaꞌa̱n ndáꞌú ini̱ añú‑i, chi̱ kuu kɨ̱vɨ‑i ini̱ ñuu̱ Dios nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́.
\v 4 Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kándeꞌe̱, chi̱ ndusɨɨ̱ iní‑i sáꞌa‑ya̱.
\v 5 Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ vítá ini̱, chi̱ niꞌi̱n‑í nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ kúu taꞌu̱‑í.
\v 6 Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kákuu xaa̱n iní‑i skíkuu‑i ta̱ká tiñu ndaa̱, chi̱ kuu ja̱ kákuni̱‑i.
\v 7 Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kákundáꞌú ini̱ táꞌan, chi̱ suni niꞌi̱n‑í tu̱ꞌun kundáꞌú ini̱.
\v 8 Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ ndóo ini̱ añú‑i, chi̱ kuni̱‑i nuu̱ Dios.
\v 9 Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kánasámani̱ táꞌan, chi̱ kunání‑i se̱ꞌe Dios.
\v 10 Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kájika jínu sɨkɨ̱ já kásáꞌa‑i tiñu ndaa̱, chi̱ kuu kɨ̱vɨ‑i ini̱ ñuu̱ Dios nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́.
\v 11 Xáán ndatu̱ máá‑ró jínáꞌan‑ró nú kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i jíín‑ró te káchindiki̱n‑i róó te kákaji̱‑i róó sɨkɨ̱ rúu̱ va̱sa tú kua̱chi‑ró.
\v 12 Sɨɨ̱ xáa̱n kóo ini̱‑ro̱, chi̱ káꞌnu xaa̱n táꞌu̱‑ro̱ íó onde̱ andɨ́vɨ́. Chi̱ súan ni̱ ka̱chindiki̱n‑i cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios ni̱ kikoyo xnaꞌa̱n‑ga̱ vásá róó.
\s Cha̱a nátu̱ꞌun ñii̱, jíín luz
\p
\v 13 Máá‑ró kákuu nátu̱ꞌun ñii̱ ñu̱yɨ́vɨ. Ko nú ñii̱‑ún ná náa xikó uꞌa̱, ndasa nduꞌuꞌa̱ ɨnga̱ jínu. Tuká tiñu kutɨ, chi̱ sua kacha̱‑ro̱ kíꞌi̱n te kuañu̱‑i sɨkɨ̱.
\v 14 Máá‑ró kákuu nátu̱ꞌun luz ñu̱yɨ́vɨ. Ɨɨn ñuu̱ kándee xini̱ yúku, ma̱ kúu kundee sa̱ꞌí.
\v 15 Ni tú skuikín‑ro̱ ɨ́ɨn yitɨ te chindee‑ró kayú chi̱i nu̱ndóó, chi̱ sua kundii̱ nuu̱ candelero te stúu̱n nuu̱ já káxiu̱kú iní ve̱ꞌe.
\v 16 Súan stáꞌa̱n‑ro̱ luz máá‑ró núu̱ táká ña̱yɨvɨ, náva̱ꞌa ná kuní‑i tiñu va̱ꞌa kásáꞌa‑ró, te ná nákana jaa‑i máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ya̱ ondé andɨ́vɨ́.
\s Sɨkɨ̱ túꞌun ley anáꞌán jíín túꞌun Jesús
\p
\v 17 Ma̱ káni ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró já vái‑ri̱ xnáa‑rí ley jíín cháa ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios. Na̱ tú va̱i‑ri̱ xnáa‑rí chi̱ sua skíkuu‑ri̱.
\v 18 Chi ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Onde̱ kɨvɨ̱ náa ándɨ́vɨ́ jíín ñúyɨ́vɨ, ni ɨɨn jota te ni ɨɨn punto ma̱ náa kútɨ núu̱ tutú ley onde̱ nú tú skíkuu ta̱ká tu̱ꞌun káꞌa̱n ley.
\v 19 Te nú ɨɨn cha̱a tú jándatu̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn tu̱ꞌun táꞌú tíñu yáꞌa, va̱sa tu̱ꞌun lúlí kúu, te nú stáꞌa̱n‑de nuu̱ sáva‑ga̱ ña̱yɨvɨ sáꞌa‑i súan, cha̱a‑ún kuu‑de nátu̱ꞌun ɨɨn mozo lúlí iní ñuu̱ Dios nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́. Ko nú sua jándatu̱‑de te stáꞌa̱n‑de, yúan‑na te kuu‑de ɨɨn cha̱a kúñáꞌnu onde̱ ini̱ ñuu̱ Dios nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́.
\v 20 Chi̱ a káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú tú va̱ꞌa‑ga̱ koo tiñu ndaa̱ kásáꞌa máá‑ró vásá tíñu kásáꞌa cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo, te ma̱ kɨ́vɨ kutɨ‑ro iní ñuu̱ Dios nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́.
\s Sɨkɨ̱ túꞌun ísɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan
\p
\v 21 A ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑ró já ní kaꞌa̱n‑ya̱ jíín cháa anáꞌán: Ma̱ káꞌni‑ro ndɨ́yi, te na̱ni cha̱a nú kaꞌni‑dé ndɨ̱yi, te kiꞌi̱n‑de nuu̱ justicia.
\v 22 Ko ruu̱, káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú ɨɨn cha̱a kití ini̱‑de nuu̱ ñaní‑de, ná kíꞌin‑de nuu̱ justicia. Te nú ɨɨn cha̱a kaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑de nuu̱ ñaní‑de, ná kíꞌi̱n‑de nuu̱ junta. Te nú ɨɨn cha̱a kaꞌa̱n‑de: Róó tasɨ̱, achi̱‑de,
ná kíꞌi̱n‑de juicio infierno.
\v 23 Ko nú kándáꞌá‑ró já sokó‑ro̱ ní chaa̱‑ro̱ jíín núu̱ altar, te nú yúan ni̱ nuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já jíto uꞌu̱ ñani̱‑ro̱ róó,
\v 24 Te skéndo̱o‑ró já sokó‑ro̱‑ún nuu̱ altar yúan, te kiꞌi̱n‑ro̱ te ndumani̱‑ro̱ jíín ñaní‑ro̱ xnaꞌa̱n‑ga̱. Yúan‑na te vásá cháa̱‑ro̱ te soko̱‑ro̱.
\v 25 Yachi̱ ndatu̱ꞌún váꞌa‑ró jíín cháa jíto uꞌu̱ róó nini káꞌi̱in‑ró jíín‑de ichi. Chi̱ nú túu, te kua̱ꞌa‑de róó nuu̱ juez. Te juez kua̱ꞌa‑de róó nuu̱ policía, te kundee‑ró véka̱a.
\v 26 Te ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já má kénda kutɨ‑ro yúan, onde̱ nú tú chunáa‑ro táká centavo.
\v 27 Ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑ró já ní kaꞌa̱n‑ya̱ sáá: Ma̱ kúsɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan‑ró.
\v 28 Ko ruu̱, káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, nú ndéꞌé ɨ́ɨn cha̱a nuu̱ ɨ́ɨn ñaꞌan já kusú‑de jíín‑ña kuní‑de, yúan‑na te a ni̱ isɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan‑de jíín ñáꞌan‑ún ini̱ añú‑de.
\v 29 Te nú nduchi‑ro lado váꞌa‑ró kuní skɨ́vɨ róó nuu̱ íó kua̱chi, tava te skána‑ró ná kíꞌi̱n. Chi̱ vaꞌa̱‑ga̱ ja̱ náa ɨ́ɨn nduchi‑ro, nasu̱ já kóo ndɨꞌɨ yikɨ kúñu‑ró kíꞌi̱n nuu̱ infierno.
\v 30 Te nú ndaꞌa váꞌa‑ró kuní skɨ́vɨ róó nuu̱ íó kua̱chi, xɨtɨ te skána‑ró ná kíꞌi̱n. Chi̱ vaꞌa̱‑ga̱ ná náa ɨ́ɨn ndaꞌa‑ro nasu̱ já kóo ndɨꞌɨ yikɨ kúñu‑ró kíꞌi̱n nuu̱ infierno.
\v 31 Te suni onde̱ sáá ní kaꞌa̱n: nú ndéja̱ kuní xndóo ñasɨ́ꞌɨ́, te ná kuáꞌa tutu̱ ndúsɨ́ɨn nuu̱‑ñá.
\v 32 Ko ruu̱, káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: nú xndóo ɨɨn cha̱a ñasɨ́ꞌɨ‑de, ko nasu̱ já tɨnɨ́ ini̱‑ña, yúan‑na te sáꞌa‑de ja̱ ísɨ́kɨ ncháa̱‑ña‑dé. Te nú ɨɨn cha̱a, nata̱ndaꞌa‑dé jíín ñáꞌan‑ún, te ísɨ́kɨ ncháa̱‑de táꞌan‑de.
\s Sɨkɨ̱ túꞌun kákaꞌa̱n téyíí
\p
\v 33 Te suni ni̱ jini so̱ꞌo‑ró túꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín cháa anáꞌán: ma̱ káꞌa̱n ni̱ꞌin‑ró chi̱ skíkuu‑ró táká tu̱ꞌun ni̱ kee yuꞌu‑ro núu̱ Dios.
\v 34 Ko ruu̱, káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ma̱ káꞌa̱n téyíí kútɨ‑ro, ni sɨkɨ̱ ándɨ́vɨ́, chi̱ silla Dios kúu.
\v 35 Ni sɨkɨ̱ ñúyɨ́vɨ, chi̱ teyu̱ nuu̱ káxndíi jaꞌa̱‑yá kúu. Ni sɨkɨ̱ ñúu̱ Jerusalén, chi̱ ñuu̱ máá Rey ñáꞌnu kúu.
\v 36 Te suni ma̱ káꞌa̱n ni̱ꞌin‑ró sɨkɨ́ xiní‑ro̱, chi ma̱ kúu sáꞌa kutɨ‑ro já ndúu kuíjín xí ndúu túún ɨɨn ixi‑ro.
\v 37 Ko kaꞌa̱n‑ro̱: Vee táa̱, túu táa̱, achi̱‑ro̱, chi̱ nú skáa‑ga̱‑ro̱ káꞌa̱n‑ro̱, tu̱ꞌun káñáá kúu.
\v 38 Ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑ró já ní kaꞌa̱n‑ya̱ jíín cháa anáꞌán: Nduchi jíín ndúchi, te nu̱ꞌun jíín núꞌun na̱kunáa, áchí.
\v 39 Ko ruu̱, káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ma̱ kasú‑ro̱ núu̱ cháa ñáá. Chi̱ nú ndé cha̱a kuní‑de stují‑dé yikɨ núu̱‑ro̱ lado váꞌa, te suni kua̱ꞌa‑ró ɨngá lado ná stují‑dé.
\v 40 Te nú ndé cha̱a kuní kana̱á jíín‑ró, te kuanchaa̱‑de saꞌma‑ro, te suni kuu kua̱ꞌa‑ró tɨ́ka̱chí‑ró núu̱‑dé.
\v 41 Te nú ndé cha̱a skáka‑de róó ɨɨn kilómetro, te kaka‑ró úu̱ jíín‑de.
\v 42 Cha̱a jikán nuu̱‑ro̱, nuu̱‑dé kua̱ꞌa‑ró. Te cha̱a kuní kiꞌin núu‑de nuu̱‑ro̱, ma̱ sásáꞌán‑ró kuáꞌa‑ró núu̱‑dé.
\s Ndasa kánúú kúmani̱‑yo̱ jíín cháa kájito uꞌu̱ yóó
\p
\v 43 Ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑ró já ní kaꞌa̱n sáá: Kundáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró, te koto uꞌu̱‑ro̱ cháa jíto uꞌu̱ róó, áchí.
\v 44 Ko ruu̱, káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Kundáꞌú ini̱‑ro̱ cháa kájito uꞌu̱ róó. Te kaꞌa̱n va̱ꞌa‑ró jíín cháa kákaꞌa̱n sɨkɨ̱‑ro̱. Te sáꞌa va̱ꞌa‑ró jíín cháa kákiti̱ ini̱ nuu̱‑ro̱. Te kaka̱n taꞌu̱‑ro̱ jáꞌa̱ cháa káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa jíín‑ró te káchindiki̱n róó.
\v 45 Náva̱ꞌa ná kúu‑ró séꞌe máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́vɨ́, chi̱ máá‑yá jáꞌa‑ya̱ ndíka̱ndii sɨkɨ́ ñáyɨvɨ ñáá jíín sɨkɨ́ ñáyɨvɨ váꞌa. Te skúun‑ya̱ saú sɨkɨ́ ñáyɨvɨ kásáꞌa tiñu va̱ꞌa jíín sɨkɨ́ ñáyɨvɨ kásáꞌa tiñu ñáá.
\v 46 Chi̱ nú mani̱‑ro̱ jíín cháa mani̱ jíín‑ró, na̱ún níꞌi̱n‑ro̱. Á tú suni súan kásáꞌa cha̱a xíní.
\v 47 Te nú máni ñani̱‑ro̱ káꞌa̱n luu‑ró jíín, te na̱ún sáꞌa‑ga̱‑ro̱ núsáá. Á tú suni súan kásáꞌa cha̱a sɨ́ɨn nación.
\v 48 Núsáá te ná síyíja va̱ꞌa‑ró máá‑ró jínáꞌan‑ró, nátu̱ꞌun íó va̱ꞌa máá Táa̱‑ro̱ kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́vɨ́.
\c 6
\s Cuenta caridad
\p
\v 1 Koto va̱ꞌa‑ró máá‑ró. Ma̱ sáꞌa ndiji̱n‑ro̱ táká tiñu va̱ꞌa‑ró náva̱ꞌa nde̱ꞌé ñáyɨvɨ núu̱‑ro̱, chi̱ nú súan te tú na̱ taꞌu̱‑ro̱ kuáꞌa máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́vɨ́.
\v 2 Te nú sáꞌa‑ró caridad, ma̱ tɨvɨ́‑ro̱ corneta nátu̱ꞌun cha̱a uu̱ xini̱ káxiu̱kú‑de ini̱ ve̱ꞌe sinagoga jíín núyáꞌu. Chi̱ súan kásáꞌa‑de náva̱ꞌa nakana jaa‑i‑de. Ko ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já á ni̱ kaniꞌi̱n‑dé taꞌu̱‑dé.
\v 3 Ko nú sáꞌa‑ró caridad, ma̱ kuní ndaꞌa vésé‑ró na̱ún sáꞌa ndaꞌa váꞌa‑ró,
\v 4 Náva̱ꞌa sáꞌa sa̱ꞌí‑ro̱ caridad‑ún. Chi̱ máá Táa̱‑ro̱, jiní‑ya̱ já ní sáꞌa sa̱ꞌí‑ro̱. Yúan‑na te ma̱ꞌñú táká ña̱yɨvɨ te kua̱ꞌa‑ya̱ táꞌu̱ kúu‑ró.
\s Ja̱ jikán taꞌu̱‑yo̱ jíín Padre Nuestro
\p
\v 5 Te nú jikán taꞌu̱‑ro̱, te ma̱ sáꞌa‑ró nátu̱ꞌun cha̱a uu̱ xini̱. Chi̱ máá‑de, kákusɨɨ̱ iní‑de kaka̱n taꞌu̱‑dé ini̱ ve̱ꞌe sinagoga jíín jikí yáꞌya náva̱ꞌa ná kuní ña̱yɨvɨ núu̱‑dé. Ko ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑rí jíín‑ró ja̱ á ni̱ kaniꞌi̱n‑dé ya̱ꞌu‑de.
\v 6 Ko róó nú jikán taꞌu̱‑ro̱, ndɨ̱vɨ ini̱ ve̱ꞌe‑ró te kasu̱‑ro̱ yúxéꞌé‑ró. Te kaka̱n taꞌu̱‑ro̱ núu̱ máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱ sa̱ꞌí‑ya̱. Chi̱ máá Táa̱‑ro̱, jiní‑ya̱ já súan sáꞌa sa̱ꞌí‑ro̱. Yúan‑na te ma̱ꞌñú táká ña̱yɨvɨ
te kua̱ꞌa‑ya̱ táꞌu̱ kúu‑ró.
\v 7 Te nú jikán taꞌu̱‑ro̱, ma̱ kée xió kuiñí‑ro̱ káꞌa̱n‑ro̱ nátu̱ꞌun kásáꞌa cha̱a sɨ́ɨn nación, chi̱ kájani ini̱‑de ja̱ súan náꞌán káꞌa̱n‑de, te vásá jíni so̱ꞌo‑ya̱.
\v 8 Núsáá te ma̱ sáꞌa‑ró nátu̱ꞌun kásáꞌa máá‑de. Chi̱ Táa̱‑ro̱, a jiní‑ya̱ na̱ún ndatíñu kánandɨꞌɨ‑ró ondé té chaꞌa̱n‑ga̱ kaka̱n‑ro̱ núu̱‑yá.
\v 9 Núsáá te sua kaka̱n taꞌu̱ máá‑ró: Táa̱ máá‑ná ja̱ kánchaa̱‑ní onde̱ andɨ́vɨ́, ná nákana jaa‑ná níí jíín sɨ́ꞌvɨ́‑ní.
\v 10 Te ná kóo ñuu̱ nuu̱ táꞌú‑ní tiñu. Te ná kóo ta̱ká tiñu játaꞌa̱n ini̱ máá‑ní, nátu̱ꞌun íó ini̱ andɨ́vɨ́ suni súan ná kóo ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa.
\v 11 Staa̱ káyee‑ná ta̱ká kɨvɨ̱, kua̱ꞌa‑ní nuu̱‑ná vina.
\v 12 Te nátu̱ꞌun kásáꞌa‑ná tu̱káꞌnu ini̱‑ná nuu̱ ñáyɨvɨ kásáꞌa falta nuu̱‑ná, suni súan sáꞌa‑ní tu̱káꞌnu ini̱‑ní nuu̱‑ná ja̱ sáꞌa‑ná falta nuu̱‑ní.
\v 13 Te ma̱ skívɨ‑ní náá koto nchaa̱‑i náá, chi̱ sua nama‑ní náá nuu̱ kíni nuu̱ kuíꞌa̱. Chi̱ máá‑ní kúu Iꞌa̱ táꞌú tíñu, te tɨ́ɨn‑ní fuerza, chi̱ kúñáꞌnu‑ní nɨ́ɨ́ káni. Súan ná kóo. Amén. Achi̱‑ro̱.
\v 14 Chi̱ nú sáꞌa‑ró túkáꞌnu ini̱ nuu̱ ñáyɨvɨ kásáꞌa falta jíín‑ró, te suni súan máá Táa̱‑ro̱ ondé andɨ́vɨ́ sáꞌa‑ya̱ túkáꞌnu ini̱ nuu̱ falta máá‑ró.
\v 15 Ko nú tú sáꞌa‑ró túkáꞌnu ini̱ nuu̱ ñáyɨvɨ kásáꞌa falta jíín‑ró, te suni súan máá Táa̱‑ro̱ ondé andɨ́vɨ́ ma̱ sáꞌa‑ya̱ túkáꞌnu ini̱ nuu̱ falta‑ro̱.
\s Tu̱ꞌun kondicha̱ ini̱‑yo̱
\p
\v 16 Ko nú káꞌi̱o ndicha̱ ini̱‑ro̱, te ma̱ sáꞌa‑ró nátu̱ꞌun kásáꞌa cha̱a uu̱ xini̱ já kájito xíí‑de. Chi̱ máá‑de kástují‑dé nuu̱‑dé náva̱ꞌa stáꞌa̱n‑de máá‑de nuu̱ ñáyɨvɨ ja̱ ndichá ini̱‑de. Chi ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já á ni̱ kaniꞌi̱n‑dé ya̱ꞌu‑de.
\v 17 Ko máá‑ró, nú ndicha̱ ini̱‑ro̱, te chiꞌi‑ró aceite xini̱‑ro̱ te nakɨtɨ nuu̱‑ro̱,
\v 18 Náva̱ꞌa tú stáꞌa̱n‑ro̱ máá‑ró núu̱ táká cha̱a ja̱ ndichá ini̱‑ro̱, chi̱ nuu̱ máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱ sa̱ꞌí‑ya̱ stáꞌa̱n‑ro̱ máá‑ró. Te máá Táa̱‑ro̱ já ndéꞌé sáꞌí‑ya̱, kua̱ꞌa‑ya̱ yáꞌu‑ró kuni̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ.
\s Ndasa kaya̱ yaji̱
\p
\v 19 Ma̱ kayá‑ro̱ yají‑ro̱ iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, chi̱ chaa ti̱kixin te kana sɨ̱ꞌɨn yóó, te tɨ̱vɨ́. Te suni kuu kɨ̱vɨ ñakui̱ꞌná te sákuíꞌná kíꞌi̱n jíín.
\v 20 Ko kaya̱‑ro̱ yají‑ro̱ ondé andɨ́vɨ́, chi̱ yúan ma̱ kúu chaa ti̱kɨxɨn te ni ma̱ kúu kana sɨ̱ꞌɨn yóó já stɨ́vɨ́. Te yúan ni ma̱ kúu kɨ̱vɨ ñakui̱ꞌná já sákuíꞌná kíꞌi̱n jíín.
\v 21 Chi̱ nuu̱ kándee yaji̱‑ro̱, yúan kúu nuu̱ kuítú iní‑ro̱ jíín.
\v 22 Lámpara yikɨ kúñu kúu nduchi. Te nú nduchi‑ro íó va̱ꞌa, nɨ́ɨ́‑ni yikɨ kúñu‑ró ndíi ncháa̱.
\v 23 Ko nú nduchi‑ro káñáá, te nɨ́ɨ́‑ni yikɨ kúñu‑ró kándee ñu̱ñáa. Súan íó te nú luz ñáva̱ꞌa‑ró kúu ñuꞌu̱n tu̱ún, na̱saa‑ga̱ ñu̱ñáa kóo núsáá.
\v 24 Ni ɨɨn mozo ma̱ kúu kuatíñu‑de nuu̱ úu̱ jitoꞌo̱. Chi̱ kiti̱ ini̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn te kumani̱‑dé jíín ɨngá, xí kuándatu̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn te sani̱ꞌin ini̱‑de nuu̱ ɨngá. Ma̱ kúu kuatíñu‑ró núu̱ Dios jíín núu̱ túꞌun kúká.
\s Ma̱ nákani ini̱‑yo̱ sɨkɨ́ já kúchaku̱‑yo̱
\p
\v 25 Núsáá te káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ma̱ nákani ini̱‑ro̱ sɨkɨ́ já kúchaku̱‑ro̱, nú ndasa kee‑ro, xí nú ndasa koꞌo‑ró, ni sɨkɨ̱ yíkɨ kúñu‑ró, nú ndasa kundii kuna̱má‑ro̱. A tú kánúú‑gá vida‑ro̱ vásá já kée‑ro, te yikɨ kúñu‑ró vásá sáꞌma‑ro náún.
\v 26 Nde̱ꞌé‑ró tɨ́saa̱ andɨ́vɨ́ tú jítu‑tɨ̱, ni tú nástútú‑tɨ́, ni tú náchiva̱ꞌa‑tɨ̱ iní yaka̱‑tɨ̱. Chi̱ máá Táa̱‑ro̱ ándɨ́vɨ́ skée‑yá‑tɨ̱. Á tú kánúú‑ga̱‑ro̱ vásá kɨ́tɨ‑ún.
\v 27 Ko ndé róó ja̱ súan nákani ini̱‑ro̱ te á kuu chísó‑ga̱‑ro̱ máá‑ró ɨ́ɨn yíkɨ́ náún.
\v 28 Naja̱ kánakani ini̱‑ro̱ sɨkɨ́ sáꞌma. Nde̱ꞌé ndasa kájaꞌnu ita̱ yuku. Tú sátiñu, ni tú táú.
\v 29 Ko káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ rey Salomón kɨvɨ̱ ní kuñáꞌnu xaa̱n‑dé, ni tú ní kúu kuꞌun‑de ɨɨn saꞌma súan nátu̱ꞌun ita̱‑ún.
\v 30 Te Dios, nú súan skúna̱má‑ya̱ itá yuku‑ún ja̱ íó vina te yuchaa̱n kayu̱ nuu̱ ñúꞌu̱n, naga̱ ni̱ kuu ja̱ má skúna̱má‑ya̱ róó te naja̱ tú kákandíja va̱ꞌa‑ró.
\v 31 Núsáá, te ma̱ nándɨꞌɨ ini̱‑ro̱, ndasa kee‑yo, xí ndása kuꞌun‑yó, achi̱‑ro̱.
\v 32 Chi ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación kándúkú táká ndatíñu jia̱n. Ko máá Táa̱‑ro̱ ondé andɨ́vɨ́, a jiní‑ya̱ já kánandɨꞌɨ‑ró táká ndatíñu yáꞌa.
\v 33 Ko kánúú‑gá ja̱ ndúkú ndéé‑ró kɨ́vɨ‑ró iní ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu. Te sáꞌa‑ró tíñu ndaa̱ nátu̱ꞌun sáꞌa máá‑yá. Yúan‑na te kua̱ꞌa‑ga̱‑ya̱ táká ndatíñu‑ún nuu̱‑ro̱.
\v 34 Núsáá te ma̱ nákani ini̱‑ro̱ já kúu yuchaa̱n, chi̱ yuchaa̱n te nakani ini̱‑ro̱ jíín túndóꞌo‑ún. Chi̱ vina kúu vina te yuchaa̱n kúu yuchaa̱n.
\c 7
\s Ma̱ náku̱xndíi sɨkɨ̱ táꞌan
\p
\v 1 Ma̱ náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ ñáyɨvɨ, náva̱ꞌa ma̱ náku̱xndíi‑i sɨkɨ̱ máá‑ró.
\v 2 Chi̱ nátu̱ꞌun náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ ñáyɨvɨ‑ún, suni súan naku̱xndíi‑i sɨkɨ̱ máá‑ró. Chi̱ jíín kúꞌa ja̱ káchikua̱ꞌá‑ro̱, suni naku̱kua̱ꞌá‑ro̱.
\v 3 Te naja̱ ndéꞌé‑ró já kándee mi̱ꞌín ndúchi ñaní‑ro̱. A tú nákani ini̱‑ro̱ já ɨ́ɨn vitu̱ kándee nduchi máá‑ró.
\v 4 Naja̱ káꞌa̱n‑ro̱ jíín ñaní‑ro̱: Kundatu, ná táva‑rí mi̱ꞌín kándee nduchi‑ro, te tú nákani ini̱‑ro̱ já kándee ɨɨn vitu̱ ndúchi‑ro náún.
\v 5 Cha̱a uu̱ xini̱, xnaꞌa̱n‑ga̱ tava‑ro vitú kándee nduchi máá‑ró. Yúan‑na te kuu nde̱ꞌé váꞌa‑ró te tava‑ro míꞌín kándee nduchi ñaní‑ro̱.
\v 6 Ma̱ kuáꞌa‑ró ndátíñu ii̱ núu̱ tíꞌina̱ jínáꞌan‑tɨ̱, ni ma̱ skána‑ró perla‑ro̱ núu̱ kɨnɨ jínáꞌan‑tɨ̱. Chi̱ nú súan te kuañu̱‑tɨ̱ sɨkɨ́, te naxíó káva‑tɨ̱ íchi núu̱‑ro̱ te chuxíní‑tɨ́ róó.
\s Kaka̱n‑yo̱ núu̱‑yá te niꞌi̱n‑yo̱
\p
\v 7 Kaka̱n, te kua̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑ro̱. Ndúkú, te niꞌi̱n‑ro̱. Kaꞌa̱n, te ná núña veꞌe kɨ̱vɨ‑ró.
\v 8 Chi cha̱a jikán, te kíi nuu̱‑dé. Te cha̱a ndúkú, níꞌi̱n‑dé. Te cha̱a káꞌa̱n, te núña veꞌe kɨ̱vɨ‑de.
\v 9 Ndé ɨɨn róó, nú se̱ꞌe‑ró jikán‑i ɨɨn staa̱ núu̱‑ro̱, te kua̱ꞌa‑ró ɨ́ɨn yuu̱ núu̱‑í náún.
\v 10 Xí nú jikán‑i ɨɨn ti̱yáká te kua̱ꞌa‑ró ɨ́ɨn koo̱ núu̱‑í náún.
\v 11 Te nú róó, va̱sa cha̱a ñáá kákuu‑ró, te kájini̱‑ro̱ kuáꞌa‑ró ndátíñu va̱ꞌa nuu̱ séꞌe‑ró, naga̱ máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́vɨ́, ja̱ má kuáꞌa‑ya̱ ndátíñu va̱ꞌa nuu̱ cháa jikán nuu̱‑yá núsáá.
\v 12 Núsáá te ta̱ká tiñu ja̱ kuní‑ro̱ já sáꞌa ña̱yɨvɨ jíín‑ró, suni súan sáꞌa máá‑ró jíín‑i, chi̱ súan káꞌa̱n tutu̱ ley jíín cháa ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios.
\s Sɨkɨ̱ úu̱ ichi
\p
\v 13 Kɨ̱vɨ koyo‑ró íchi yúxéꞌé túu̱, chi̱ jichá yuxéꞌé te káꞌnu ichi já kuáꞌa̱n nuu̱ náa ñáyɨvɨ. Te kuaꞌa̱‑í kɨ́vɨ koyo‑i kuaꞌa̱n‑i ichi‑ún.
\v 14 Chi̱ tuu̱ yuxéꞌé te lúlí‑ni ichi já kuáꞌa̱n nuu̱ níꞌi̱n táꞌu̱‑í kuchaku̱‑i. Te yaku̱‑ni‑i kániꞌi̱n‑í ichi‑ún.
\s Ndeꞌe̱ yúnu váꞌa jíín yúnu ñáá
\p
\v 15 Te koto‑ró máá‑ró núu̱ cháa kájani tu̱ꞌun túꞌún já vái‑de nátu̱ꞌun rɨɨ̱ jíto‑de, ko ichi iní‑de kándee yiꞌɨ̱ kɨtɨ xáa̱n.
\v 16 Jíín tíñu kásáꞌa‑de te kuni̱‑ro̱‑dé. Á kuu táxín‑ró uva xini̱ nú íñú, xí kúu táxín‑ró mérkexe̱ xini̱ íñu kɨ́mɨ́.
\v 17 Súan kúu, ja̱ táká yunu váꞌa kúun ndeꞌe̱ váꞌa xini̱, ko yunu ñáá kúun ndeꞌe̱ ñáá xini̱.
\v 18 Ɨɨn yunu váꞌa ma̱ kúu kuun ndeꞌe̱ káñáá xini̱. Te ni ɨɨn yunu káñáá, ma̱ kúu kuun ndeꞌe̱ váꞌa xini̱.
\v 19 Ta̱ká yunu tú kúun ndeꞌe̱ váꞌa xini̱, ná xɨtɨ́, te ná kíꞌi̱n nuu̱ ñúꞌu̱n kayu̱.
\v 20 Núsáá te súan jíín ndéꞌe̱ kúun xini̱, te kuni̱‑ro̱ na̱ún yunu kúu.
\v 21 Nasu̱ ndɨ́ꞌɨ ña̱yɨvɨ káꞌa̱n Táta̱, Táta̱, jíín‑rí, kɨ̱vɨ ini̱ ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́. Chi̱ máni ña̱yɨvɨ skíkuu tiñu kuní máá Táa̱‑ri̱, Iꞌa̱ kánchaa̱ andɨ́vɨ́.
\v 22 Kɨvɨ̱‑ún, te kaꞌa̱n kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ jíín‑rí: Táta̱, Táta̱, nasu̱ ní ka̱jani‑ná tu̱ꞌun jíín sɨ́ꞌvɨ́‑ní, te ni̱ ka̱kiñiꞌin‑ná tachi̱ kíni kájaꞌa̱n ja̱ ní ka̱sáꞌa‑ná kuaꞌa̱ tíñu ñáꞌnu jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá‑ní náún.
Achi̱‑i.
\v 23 Yúan‑na te kaꞌa̱n ni̱ꞌin‑ri̱ jíín ñáyɨvɨ‑ún: Tú ní jiní kutɨ‑rí róó. Kuxio kiꞌi̱n‑ro̱, chi cha̱a kásáꞌa tiñu cháꞌán kákuu‑ró.
\s Sɨkɨ̱ úu̱ veꞌe ja̱ sɨ́ɨn sɨ́ɨn íin jaꞌa̱
\p
\v 24 Te ta̱ká cha̱a jíni so̱ꞌo tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱ yáꞌa te skíkuu‑de, te kuu‑de nátu̱ꞌun ɨɨn cha̱a ndíchí. Te cha̱a‑ún, ni̱ jani‑de ɨɨn veꞌe sɨkɨ̱ ɨ́ɨn kava.
\v 25 Te ni̱ kuun sau̱, te ni̱ jinu̱ nducha ñúꞌún, te ni̱ kee tachi̱ xáa̱n, te ni̱ ka̱kaja véꞌe‑ún. Te tú ní nduá, chi̱ kándii̱ sɨkɨ̱ káva.
\v 26 Te ta̱ká cha̱a jíni so̱ꞌo tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱ yáꞌa, te tú skíkuu‑de, te kuu‑de nátu̱ꞌun ɨɨn cha̱a xíní ñáá. Te cha̱a‑ún, ni̱ jani‑de ɨɨn veꞌe nuu̱ ñítɨ́.
\v 27 Te ni̱ kuun sau̱, te ni̱ jinu̱ nducha ñúꞌún, te ni̱ kee tachi̱ xáa̱n, te ni̱ ka̱kaja véꞌe‑ún. Te ni̱ ndua̱‑ni, te ni̱ naa íi̱, áchí‑ya̱ jíín‑i.
\v 28 Te nuu̱ ní ji̱nu ni̱ kaꞌa̱n Jesús ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa, te ta̱ká ña̱yɨvɨ kuáꞌa‑ún, ni̱ ka̱naa iní‑i kájini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱.
\v 29 Chi ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱‑í nátu̱ꞌun cha̱a ndíso tíñu, nasu̱ nátu̱ꞌun cha̱a káchaa tutu̱.
\c 8
\s Ja̱ ní nasáva̱ꞌa‑ya̱ ɨ́ɨn cha̱a téꞌyu̱ ndɨ̱ꞌyi
\p
\v 1 Te ni̱ nuu Jesús va̱i‑ya̱ yúku‑ún. Te ni̱ kandiki̱n kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ‑yá.
\v 2 Te ɨɨn cha̱a téꞌyu̱ ndɨ̱ꞌyi, ni̱ chaa̱‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ chiñúꞌún‑de‑ya̱, te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, nú kuní‑ní, te kuu nasándoo‑ní náá, áchí‑de.
\v 3 Te ni̱ skáa̱ Jesús ndaꞌa‑yá. Te ni̱ kéꞌé‑yá‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Kuní‑ri̱, ná ndúndoo‑ró, áchí‑ya̱. Te ndɨ̱ꞌyi téꞌyu̱‑de‑ún ni̱ ndundoo‑ni.
\v 4 Yúan‑na te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Ma̱ kachí kutɨ‑ro núu̱ ní ɨɨn‑i. Ko kuáꞌán, te stáꞌa̱n‑ro̱ máá‑ró núu̱ sutú. Te soko̱‑ro̱ núu̱‑dé nátu̱ꞌun ni̱ táꞌú Moisés tiñu, náva̱ꞌa kuni̱‑de ja̱ ní ndundoo‑ró, áchí‑ya̱.
\s Ja̱ ní nasáva̱ꞌa‑ya̱ mozo ɨɨn cha̱a kúu capitán
\p
\v 5 Te ni̱ kɨ̱vɨ Jesús ñuu̱ Capernaum. Te ni̱ jaa̱ ɨɨn cha̱a kúu capitán nuu̱‑yá káꞌa̱n nda̱ꞌú‑de jíín‑yá:
\v 6 Táta̱, mozo‑ná kátúu‑í veꞌe‑ná ni̱ kuyúnú‑i te ndóꞌo xaa̱n‑í, áchí‑de.
\v 7 Te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Kiꞌi̱n máá‑rí te nasáva̱ꞌa‑ri̱‑i, áchí‑ya̱.
\v 8 Te ni̱ kaꞌa̱n capitán jíín‑yá: Táta̱, nasu̱ cháa va̱ꞌa kúu‑ná ja̱ kɨ́vɨ‑ní ini̱ ve̱ꞌe‑ná, chi̱ ná káꞌa̱n‑ni‑ní, te ná ndúva̱ꞌa mozo‑ná.
\v 9 Chi̱ máá‑ná, suni cha̱a ndíso tíñu kúu‑ná. Te ñáva̱ꞌa‑ná soldado‑ná. Te káꞌa̱n‑ná jíín ɨ́ɨn‑de: Kuáꞌán, te jáꞌa̱n‑de. Te jíín ɨngá‑de: Ñaꞌa̱n, te cháa̱‑de. Te jíín mozo‑ná: Sáꞌa ya̱ꞌá, te sáꞌa‑i. Achí‑de.
\v 10 Te ni̱ jini so̱ꞌo Jesús tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ naa iní‑ya̱ ndéꞌé‑yá. Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín ñáyɨvɨ káindiki̱n‑ya̱‑ún: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ ní ini̱ ñuu̱ Israel tú ní jiní‑ri̱ ni ɨɨn cha̱a kándíja súan.
\v 11 Te káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ kíkoyo kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ íchi núu̱ kána ndika̱ndii jíín íchi núu̱ kée ndika̱ndii. Te jungo̱o‑i jíín Abraham, jíín Isaac, jíín Jacob onde̱ ini̱ ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́.
\v 12 Ko ña̱yɨvɨ kákuu máá séꞌe ñuu̱ nuu̱ táꞌú‑yá tiñu, kiñiꞌin‑ya̱‑í kiꞌi̱n‑i yata̱ kéꞌe nuu̱ ñáa. Te yúan ndeꞌe̱‑i te nakaji‑í ñii yúꞌu‑í, áchí‑ya̱.
\v 13 Yúan‑na te ni̱ kachi̱ Jesús jíín cháa kúu capitán: Kuáꞌán. Nátu̱ꞌun ni̱ kandíja‑ró, te kuni̱‑ro̱ já súan íó, áchí‑ya̱. Te mozo‑ún ni̱ nduva̱ꞌa‑ni‑i hora‑ún.
\s Ja̱ ní nasáva̱ꞌa‑ya̱ náchi̱só Pedro
\p
\v 14 Te ni̱ jaa̱ Jesús veꞌe Pedro. Te ni̱ jini̱‑ya̱ náchi̱só‑de kátúu‑ñá yíꞌi ki̱ji‑ña.
\v 15 Te ni̱ tɨɨn‑ya̱ ndáꞌa‑ñá. Te ni̱ kee ki̱ji‑ún‑ña. Te ni̱ nduko̱o‑ña. Te ni̱ jatíñu‑ña núu̱‑yá jínáꞌan‑ya̱.
\v 16 Te nuu̱ ní ini, te nuu̱‑yá ni̱ cha̱koyo ja̱ kándi̱so ña̱yɨvɨ kátaꞌa̱n tachi̱ kíni. Te jíín túꞌun‑ni káꞌa̱n‑ya̱, te ni̱ kiñiꞌin‑ya̱ tachí‑ún kájaꞌa̱n. Te ni̱ nasáva̱ꞌa‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ kákuꞌu̱.
\v 17 Náva̱ꞌa ná skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Isaías cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá: Máá‑yá, ni̱ nakiꞌin‑ya̱ kuéꞌe̱‑yo̱, te ni̱ janchaa̱‑ya̱ já ndóꞌo‑yó, áchí.
\s Uu̱ cha̱a ndúkú‑de kundiki̱n‑de‑ya̱
\p
\v 18 Te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ ní jíkó ndúu̱ kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ káꞌi̱in‑i xiin‑yá. Te ni̱ táꞌú‑yá tiñu ja̱ ná jáꞌa‑i kiꞌi̱n‑i ɨnga̱ lado.
\v 19 Te nuu̱‑yá ni̱ jaa̱ ɨɨn cha̱a cháa tutu̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Maestro, kundiki̱n‑ná níí va̱sa ndé onde̱ kiꞌi̱n‑ní, áchí‑de.
\v 20 Te Jesús ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Ta̱ká ñu̱kuii, káꞌi̱o yau̱ kava káyi̱ꞌi‑tɨ̱, jíín tɨ́saa̱ andɨ́vɨ́, káꞌi̱o taka̱‑tɨ̱. Ko máá Séꞌe cha̱a, túu nuu̱ kusú‑ya̱, áchí‑ya̱.
\v 21 Te ɨnga̱ cha̱a skuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, kua̱ꞌa‑ní tu̱ꞌun ná kíchindu̱ji‑ná táa̱‑ná xnaꞌa̱n‑ga̱, áchí‑de.
\v 22 Te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Kundiki̱n ruu̱ ná kíꞌo̱n. Skéndo̱o ta̱ká ndɨ̱yi‑ún ná chíndu̱ji táꞌan ndɨ̱yi jínáꞌan. Achí‑ya̱.
\s Ja̱ ní jukuiñi̱ tachi̱ xáa̱n ní sáꞌa‑ya̱
\p
\v 23 Te ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ iní ɨɨn barco. Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kandiki̱n‑de‑ya̱ kájaꞌa̱n‑de jíín‑yá.
\v 24 Te nuu̱ mar ni̱ ndonda ɨɨn tachi̱ xáa̱n, te suꞌma̱ ndúcha‑ún, ni̱ jasu̱ sɨkɨ̱ barco. Ko máá‑yá kixí‑ni‑ya̱.
\v 25 Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ ja̱koyo‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ ka̱xndúko̱o‑de‑ya̱. Te kákaꞌa̱n‑de: Táta̱, nama‑ní yóó, chi̱ naa‑yo, áchí‑de.
\v 26 Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Naja̱ káyu̱ꞌú‑ro̱. Tú kákandíja va̱ꞌa‑ró náún, áchí‑ya̱. Yúan‑na te ni̱ nduko̱o‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ núu̱ tachí xáa̱n‑ún jíín núu̱ ndúcha mar. Te náꞌín yúú‑ni ni̱ kuu.
\v 27 Te ni̱ kayu̱ꞌú ta̱ká‑de. Te kákaꞌa̱n‑de: Ndé cha̱a kúu cha̱a yáꞌa, ja̱ ondé tachi̱ jíín mar kájandatu̱ nuu̱‑dé, áchí‑de.
\s Cha̱a kátaꞌa̱n tachi̱ kíni onde̱ ndañúu̱ Gadara
\p
\v 28 Te ni̱ jaa̱‑ya̱ ɨngá lado mar ndañúu̱ Gadara. Te onde̱ veꞌe añú ni̱ kenda uu̱ cha̱a kátaꞌa̱n tachi̱ kíni. Te ni̱ cha̱koyo‑de nuu̱‑yá. Te ja̱ xáa̱n‑dé, te tú ni ɨɨn ña̱yɨvɨ jíka‑i ichi‑ún.
\v 29 Te ni̱ ka̱kana jaa‑de: Na̱ún kuní‑ní jíín‑ná Jesús, Se̱ꞌe Dios. Ni̱ chaa̱‑ní yáꞌa ja̱ xndóꞌo‑ní náá va̱sa té jaa̱‑ga̱ kɨvɨ̱ náún, áchí‑de.
\v 30 Te onde̱ jíká jíín máá‑de íó ɨɨn tɨkuꞌni̱ kɨnɨ̱ kájitu‑tɨ̱.
\v 31 Te tachi̱ kíni‑ún, ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú jíín‑yá: Nú kiñiꞌin‑ní náá, te tájí‑ní náá ná kɨ́vɨ koyo‑ná ini̱ tɨkuꞌni̱ kɨnɨ̱ káꞌi̱in yúan, áchí.
\v 32 Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíni jínáꞌan: Kuángoyo núsáá, áchí‑ya̱. Te ni̱ kenda kájaꞌa̱n, te kua̱ngoyo nuu̱ tɨ́kuꞌni̱ kɨnɨ̱‑ún. Te tɨkuꞌni̱ kɨnɨ̱‑ún ni̱ ka̱jungoyo‑tɨ̱ ɨ́ɨn yukáva onde̱ ini̱ mar. Te nuu̱ mar ni̱ kajiꞌi̱‑tɨ̱.
\v 33 Te cha̱a kándi̱to‑tɨ̱ yúan, ni̱ ka̱jinu‑de. Te ni̱ ja̱koyo‑de onde̱ ñuu̱. Te ni̱ ka̱jani‑de ta̱ká tu̱ꞌun jíín já ní kuu cha̱a ni̱ kataꞌa̱n tachi̱ kíni‑ún.
\v 34 Yúan‑na te ndivii ñáyɨvɨ ñúu̱‑ún, ni̱ kenda koyo‑i kuataꞌa̱n‑i Jesús. Te ni̱ kajini̱‑i nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú‑i jíín‑yá ja̱ ná kúxio‑ya̱ kíꞌi̱n‑ya̱ ñúu̱‑i.
\c 9
\s Ja̱ ní nduva̱ꞌa cha̱a ni̱ kuyúnú
\p
\v 1 Yúan‑na te ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ iní ɨɨn barco. Te ni̱ naja̱ꞌa‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ ɨngá lado mar. Te ni̱ najaa̱‑ya̱ ñúu̱‑ya̱.
\v 2 Te nuu̱‑yá yúan ni̱ ka̱kinchaka‑i ɨɨn cha̱a ni̱ kuyúnú kátúu‑dé nuu̱ ɨ́ɨn ji̱to. Te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ kákandíja‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín cháa ni̱ kuyúnú‑ún: ꞌijo, sándéé iní‑ro̱. A íó tu̱káꞌnu ini̱ nuu̱ táká kua̱chi‑ró, áchí‑ya̱.
\v 3 Te yaku̱ cha̱a káchaa tutu̱, ni̱ ka̱jani ini̱‑de: Cha̱a yáꞌa káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑de.
\v 4 Te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ súan kájani ini̱‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Naja̱ kájani ñáá ini̱‑ro̱.
\v 5 Te ja̱ úu̱ tu̱ꞌun yáꞌa, ndéja̱ yíí‑ga̱ káa. Á kaꞌa̱n‑ri̱: A íó tu̱káꞌnu ini̱ nuu̱ táká kua̱chi‑ró. Xí káꞌa̱n‑ri̱: Nduko̱o, te kaka‑ró.
\v 6 Ko náva̱ꞌa ná kuní‑ro̱ já máá Séꞌe cha̱a ndíso‑ya̱ tíñu nuu̱ ñúyɨ́vɨ yáꞌa ja̱ sáꞌa‑ya̱ túkáꞌnu ini̱ nuu̱ kuáchi, te ná káꞌa̱n‑ri̱ ɨnga̱ tu̱ꞌun jíín cháa ni̱ kuyúnú yáꞌa núsáá: Nduko̱o, te nakiꞌin‑ró jíto yuu‑ro, te noꞌo̱n‑ro̱ véꞌe‑ró, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 7 Yúan‑na te máá cháa‑ún, ni̱ nduko̱o‑ni‑de. Te kua̱noꞌon‑dé veꞌe‑de.
\v 8 Te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ káꞌi̱in‑ún, ni̱ kajini̱‑i ja̱ súan ni̱ sáꞌa‑ya̱. Te ni̱ kayu̱ꞌú‑i. Te ni̱ ka̱nakana jaa‑i Dios ja̱ súan ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ fuerza nuu̱ ñáyɨvɨ.
\s Ja̱ ní kana‑ya̱ xiní Mateo
\p
\v 9 Te Jesús, ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ yúan. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ ɨ́ɨn cha̱a nání Mateo kánchaa̱‑de nuu̱ kútútú xúꞌún ñúu̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kundiki̱n‑ro̱ rúu̱. Te ni̱ ndukuiñi̱‑de, te ni̱ ndiki̱n‑de‑ya̱.
\v 10 Yúan‑na te ni̱ yee‑yá staa̱ iní ve̱ꞌe‑de. Te suni kuaꞌa̱ cháa xíní jíín cháa káꞌi̱o kua̱chi, ni̱ ja̱koyo‑de. Te ni̱ ka̱yee‑dé staa̱ jíín Jesús jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá.
\v 11 Te ni̱ kajini̱ cha̱a fariseo. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá: Naja̱ yée Maestro máá‑ró jíín cháa xíní jíín cháa káꞌi̱o kua̱chi, áchí.
\v 12 Yúan‑na te ni̱ jini so̱ꞌo Jesús. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Cha̱a káꞌi̱o ndáján, tú kánandɨꞌɨ‑de cha̱a táná, chi cha̱a kákuꞌu̱ kúu ja̱ kájinu ñúꞌún yúán.
\v 13 Kuáꞌán jínáꞌan‑ró núsáá. Te skuáꞌa‑ró na̱ún tu̱ꞌun kúu: Ná kúndáꞌú ini̱ táꞌan‑i kuní‑ri̱. Nasu̱ já sokó‑í nuu̱‑rí, áchí onde̱ sáá. Chi̱ tú va̱i‑ri̱ kana‑ri̱ xini̱ cháa ndaa̱, chi cha̱a káꞌi̱o kua̱chi kána‑ri̱ xini̱ já ná nákani ini̱‑de. Achí‑ya̱.
\s Sɨkɨ̱ já kóndicha̱ ini̱
\p
\v 14 Yúan‑na te nuu̱‑yá ni̱ ja̱koyo cha̱a káskuáꞌa jíín Juan. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Náá jíín cháa fariseo, káꞌi̱o ndicha̱ ini̱‑ná. Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑ní, naja̱ tú káꞌi̱o ndicha̱ ini̱‑de, áchí‑de.
\v 15 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Á kuu kondicha̱ ini̱ ña̱yɨvɨ káꞌi̱in viko tándaꞌa, te nú nini kánchaa̱ yii jíín‑i. Ko chaa̱ ɨɨn kɨvɨ̱ já kúxio yii‑ún nuu̱‑í. Yúan‑na te kuu koo ndicha̱ ini̱‑i.
\v 16 Tú ni ɨɨn nachuꞌun saꞌma jáá núu̱ súꞌnu̱ tu̱ꞌú. Chi ja̱ ní nuku̱ꞌun jáá‑ún kaꞌncha̱‑ga̱ ja̱ tu̱ꞌú‑ún. Te ja̱ te̱ꞌndé‑ún, víꞌí‑gá teꞌnde̱.
\v 17 Te tú káchuꞌun ña̱yɨvɨ vino jáá iní ñii túꞌú. Chi̱ nú súan, te ndata̱ ñíi‑ún, te katɨ vino, te naa ñíi‑ún. Ko káchuꞌun‑i vino jáá iní ñii jáá. Yúan‑na te kendo̱o va̱ꞌa ndendúú. Achí‑ya̱.
\s Ja̱ ní nachaku̱ se̱sɨ́ꞌɨ́ Jairo
\p
\v 18 Te nini káꞌa̱n‑ya̱ túꞌun yáꞌa jíín‑de, te ɨɨn cha̱a kúñáꞌnu ni̱ jaa̱‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ chiñúꞌún‑de‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Se̱sɨ́ꞌɨ́‑ná, sáá ní jiꞌi̱‑i. Ko kiꞌo̱n te xndée‑ní ndaꞌa‑ní sɨkɨ̱‑í, te ná náchaku̱‑i.
Achí‑de.
\v 19 Te ni̱ ndukuiñi̱ Jesús. Te ni̱ ndiki̱n‑ya̱‑dé, jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá kájaꞌa̱n‑de jíín‑yá.
\s Ja̱ ní nasáva̱ꞌa‑ya̱ ɨ́ɨn ñaꞌan kúꞌu̱ kueꞌe̱ nɨñi̱
\p
\v 20 Te yúan ni̱ kenda ɨɨn ñaꞌan kúꞌu̱‑ña já ní kuu uxi̱ uu̱ kuia̱ játɨ nɨñi̱‑ñá. Ni̱ jaa̱‑ña íchi yatá‑yá. Te ni̱ kéꞌé‑ña yúsáꞌma‑yá.
\v 21 Chi ni̱ kaꞌa̱n máá‑ña: Nú ná kéꞌé‑rí va̱sté sáꞌma‑yá, te ka̱ku‑ri̱, áchí‑ña.
\v 22 Te ni̱ xíó káva Jesús. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱‑ñá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Sándéé iní‑ro̱, ꞌija. Ni̱ kandíja‑ró te yu̱án ní ka̱ku‑ró. Achí‑ya̱. Te máá ñáꞌan‑ún, ni̱ nduva̱ꞌa‑ni‑ña hora‑ún.
\v 23 Te ni̱ jaa̱ Jesús veꞌe cha̱a kúñáꞌnu‑ún. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ cháa kátɨvɨ̱ xkuili jíín ñáyɨvɨ kuáꞌa̱ kákuvaa̱‑i.
\v 24 Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑i: Kuxio jínáꞌan‑ró, chi su̱chí sɨ́ꞌɨ́ yáꞌa tú ní jíꞌi̱‑i, chi̱ kixí‑ni‑i, áchí‑ya̱. Te ni̱ ka̱sákátá‑i nuu̱‑yá.
\v 25 Te ni̱ kiñiꞌin‑ya̱ ñáyɨvɨ kuáꞌa̱‑ún kuaꞌa̱n‑i. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ iní ve̱ꞌe. Te ni̱ tɨɨn‑ya̱ ndáꞌa súchí sɨ́ꞌɨ́‑ún. Te ni̱ nduko̱o‑ni‑i.
\v 26 Te ni̱ jicha̱ tu̱ꞌun‑ún kuaꞌa̱n nɨ́ɨ́ ñúu̱ yúan.
\s Uu̱ cha̱a kuáá
\p
\v 27 Te ni̱ ja̱ꞌa Jesús yúan, kuaꞌa̱n‑ya̱. Te uu̱ táꞌa̱n cha̱a kuáá, ni̱ ka̱ndiki̱n‑de‑ya̱, kákana kóꞌó‑de xini̱‑yá: Se̱ꞌe David, kundáꞌú ini̱‑ní náá vii, áchí‑de.
\v 28 Te ni̱ najaa̱‑ya̱ véꞌe. Te ni̱ cha̱koyo cha̱a kuáá‑ún nuu̱‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Á kákandíja‑ró já kúu sáꞌa‑ri̱, áchí‑ya̱. Kuu Táta̱, áchí‑de.
\v 29 Yúan‑na te ni̱ xndée‑ya̱ ndáꞌa‑yá sɨkɨ̱ ndúchi‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Nátu̱ꞌun ni̱ ka̱kandíja‑ró, súan ná kúu núsáá, áchí‑ya̱.
\v 30 Te nduchi‑dé, ni̱ ka̱nanuña‑ni. Te Jesús, ni̱ kaꞌa̱n ni̱ꞌin‑ya̱ jíín‑de: Nde̱ꞌé váꞌa‑ró já tú ni ɨɨn kuni tu̱ꞌun, áchí‑ya̱.
\v 31 Ko máá‑de, ni̱ ka̱kenda‑de kájaꞌa̱n‑de. Te ni̱ kajacha̱ xaa̱n‑dé tu̱ꞌun‑ya̱ nɨ́ɨ́ ñúu̱ yúan.
\s Ɨɨn cha̱a ñíꞌín
\p
\v 32 Te nuu̱ ní kenda‑de kájaꞌa̱n‑de, te ni̱ cha̱koyo ña̱yɨvɨ jíín ɨ́ɨn cha̱a ñíꞌín táꞌa̱n‑de tachi̱ kíni.
\v 33 Te ni̱ kiñiꞌin‑ya̱ tachí kíni‑ún kuaꞌa̱n. Te cha̱a ñíꞌín‑ún, ni̱ nakaꞌa̱n‑de. Te ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱‑ún, ni̱ ka̱kee nuu̱‑í kánde̱ꞌé‑i. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Ni tú kájini̱ kutɨ‑yo súan ini̱ ñuu̱ Israel, áchí‑i.
\v 34 Ko cha̱a fariseo, ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Jíín tachí kíni ñáꞌnu kiñiꞌin‑de tachi̱ kíni kájaꞌa̱n, áchí‑de.
\s Cuenta cha̱a kaꞌnu̱ trigo‑ya̱
\p
\v 35 Te ni̱ jika kuu Jesús ta̱ká ñuu̱ jíín táká rancho. Te suni ini̱ ve̱ꞌe sinagoga ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ túꞌun nuu̱‑í. Te ni̱ jani‑ya̱ túꞌun va̱ꞌa ndasa koo ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu. Te ni̱ nasáva̱ꞌa‑ya̱ ñáyɨvɨ kákuꞌu̱ na̱ni kueꞌe̱.
\v 36 Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ‑ún. Te ni̱ kundáꞌú ini̱‑ya̱‑í. Chi ni̱ kajicha̱ nu̱u‑i, te kákuxíí iní‑i nátu̱ꞌun rɨɨ̱, kɨtɨ tú jitoꞌo̱‑tɨ̱.
\v 37 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá: Trigo taꞌnu̱, ja̱ndáa̱ kúu ja̱ kuáꞌa̱ íó, ko cha̱a kaꞌnu̱, yaku̱‑ni‑de íó.
\v 38 Kaka̱n taꞌu̱‑ro̱ núu̱ máá Tatá, Iꞌa̱ xíin trigo núsáá, náva̱ꞌa ná tájí‑yá cha̱a kaꞌnu̱ kikoyo‑de nuu̱ trigo‑ya̱. Achí Jesús.
\c 10
\s Ja̱ ní ka̱ji‑ya̱ uxí uu̱ cha̱a skuáꞌa jíín‑yá
\p
\v 1 Yúan‑na te ni̱ kana‑ya̱ xiní ndɨ́ꞌuxí uu̱ cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá. Te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ fuerza ini̱‑de ja̱ kúndéé‑de jíín tachí kíni, náva̱ꞌa kiñiꞌin‑de kiꞌi̱n fuera, te nasáva̱ꞌa‑de ña̱yɨvɨ kákuꞌu̱ ta̱ká nuu̱ kuéꞌe̱.
\v 2 Te ndɨ́ꞌuxí uu̱ cha̱a apóstol súan kái̱nání‑de: Cha̱a ɨɨn kúu Simón (cha̱a‑ún, suni nání‑de Pedro) jíín ñaní‑de Andrés, te sava‑ga̱‑de: Jacobo, se̱ꞌe Zebedeo, jíín ñaní‑de Juan,
\v 3 Felipe, jíín Bartolomé; Tomás jíín Mateo, cha̱a xíní; Jacobo se̱ꞌe Alfeo, jíín Lebeo, cha̱a ja̱ súni nání‑de Tadeo;
\v 4 Te suni Simón ñuu̱ Caná, jíín Judas Iscariote, cha̱a ni̱ nastúu‑ya̱.
\s Ja̱ ní tájí‑yá‑de kájaꞌa̱n‑de
\p
\v 5 Te ni̱ tájí Jesús uxi̱ uu̱ cha̱a yáꞌa kájaꞌa̱n‑de. Te ni̱ táꞌú‑yá tiñu nuu̱‑dé: Ma̱ kíngoyo‑ró íchi ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, ni ma̱ kɨ́vɨ koyo‑ró iní ñuu̱ Samaria.
\v 6 Xnaꞌa̱n‑ga̱ kiꞌi̱n‑ro̱ iní ve̱ꞌe Israel, nuu̱ rɨ́ɨ̱, kɨtɨ ní ka̱naa.
\v 7 Te nú kuaꞌa̱n‑ro̱ te kani‑ró túꞌun: A yani koo ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́, achi̱‑ro̱.
\v 8 Te nasáva̱ꞌa‑ró ñáyɨvɨ kákuꞌu̱. Te sándoo‑ró já káteꞌyu̱. Naschakú‑ro̱ ndɨ́yi. Kiñiꞌin‑ró tachí kíni kiꞌi̱n. Chi ni̱ niꞌi̱n sáni‑ró, te suni súan kua̱ꞌa sáni‑ró.
\v 9 Ma̱ kúndiso‑ró xúꞌún iní bolsa‑ro̱, ni oro, ni plata, ni xu̱ꞌún kuáchí.
\v 10 Ni ñunu já kúu ichi, ni uu̱ suꞌnu̱ já kúꞌun‑ró, ni ndija̱n‑ro̱, ni vara. Chi cha̱a sátiñu, yúan niꞌi̱n‑dé kee‑dé.
\v 11 Te na̱ni ñuu̱ xí rancho nú ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑ró, te yúan ndúkú‑ró ɨ́ɨn cha̱a va̱ꞌa ini̱‑de ini̱ ñuu̱‑ún. Te kendo̱o‑ró yúan onde̱ kenda‑ró kíꞌi̱n‑ro̱.
\v 12 Te nuu̱ kɨ́vɨ‑ró véꞌe‑ún, te kaꞌa̱n‑ro̱ ná sándéé iní ña̱yɨvɨ‑ún.
\v 13 Te nú va̱ꞌa ini̱ ña̱yɨvɨ‑ún, te tu̱ꞌun ndéé ní kaꞌa̱n‑ro̱‑ún ná jáa̱ sɨkɨ̱‑í. Ko nú tú va̱ꞌa ini̱‑i, te tu̱ꞌun ndéé‑ún ná nájaa̱ nuu̱‑ro̱.
\v 14 Te nú íó ña̱yɨvɨ tú játáꞌú róó, ni tú jíni náꞌín túꞌun káꞌa̱n‑ro̱, ná kénda koyo‑ró véꞌe‑ún xí ñúu̱‑ún, te skóyo‑ró tɨ́kacha̱ iní jaꞌa̱‑ro̱.
\v 15 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ vítá‑ga̱ koo kua̱chi sɨkɨ̱ ñúu̱ Sodoma jíín ñúu̱ Gomorra kɨvɨ̱ kíi juicio, vásá sɨkɨ́ ñúu̱‑ún.
\s Tu̱ndóꞌo jíto cha̱a jáni tu̱ꞌun
\p
\v 16 Kuni so̱ꞌo chi̱ tájí‑rí róó kiꞌi̱n‑ro̱ nátu̱ꞌun rɨɨ̱ ma̱ꞌñú yíꞌɨ̱. Núsáá te koo ndíchí‑ró nátu̱ꞌun koo̱, te koo vi̱tá ini̱‑ro̱ nátu̱ꞌun paloma.
\v 17 Te koto va̱ꞌa‑ró máá‑ró núu̱ ñáyɨvɨ chi̱ nastúu‑i róó nuu̱ junta. Te ini̱ ve̱ꞌe sinagoga‑i xndóꞌo‑i róó.
\v 18 Te onde̱ nuu̱ gobernador jíín núu̱ rey kincha̱ka‑i róó ja̱ sɨkɨ́ rúu̱, náva̱ꞌa kani ndaa̱‑ro̱ túꞌun nuu̱‑dé jíín núu̱ cháa sɨ́ɨn nación.
\v 19 Ko nú ni̱ nastúu‑i róó, ma̱ nákani xaa̱n iní‑ro̱ ndasa kaꞌa̱n‑ro̱. Chi̱ suni máá hora‑ún te kua̱ꞌa‑ya̱ túꞌun nuu̱‑ro̱ ndasa kaꞌa̱n‑ro̱.
\v 20 Chi̱ nasu̱ máá‑ró kákuu ja̱ káꞌa̱n, chi̱ Espíritu máá Táa̱‑ro̱ kúu ja̱ káꞌa̱n jíín yúꞌu‑ro.
\v 21 Te ñani̱ jíín ñaní nastúu táꞌan ja̱ kúu̱, te táa̱ nastúu se̱ꞌe. Te se̱ꞌe‑ún ndonda sɨkɨ̱ táa̱, te kaꞌni táꞌan.
\v 22 Te ndivii‑í, koto uꞌu̱‑i róó ja̱ sɨkɨ́ rúu̱. Ko cha̱a kundii̱ ni̱ꞌin onde̱ kɨvɨ̱ jínu, cha̱a‑ún ka̱ku‑de.
\v 23 Ko nú káchindiki̱n‑i róó ini̱ ñuu̱ yáꞌa, te kunu‑ró kíꞌi̱n‑ro̱ ɨngá ñuu̱. Chi̱ ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ má kúyachi̱‑ro̱ káka kuu‑ró táká ñuu̱ Israel, onde̱ jaa̱ máá Séꞌe cha̱a.
\v 24 Ɨɨn cha̱a skuáꞌa, nasu̱ ñáꞌnu‑ga̱ kúu‑de vásá maestro‑de. Ni cha̱a játíñu, nasu̱ ñáꞌnu‑ga̱ kúu‑de vásá jítoꞌo̱‑de.
\v 25 Cha̱a skuáꞌa, súan‑ni koo‑de, nátu̱ꞌun maestro‑de, te cha̱a sátiñu, nátu̱ꞌun jitoꞌo̱‑de. Chi̱ nú máá cháa kúu táa̱‑ún ni̱ ka̱skúnání‑i‑de Beelzebú, naga̱ ni̱ kuu ja̱ má skúnání‑i se̱ꞌe ja̱ íó ini̱ ve̱ꞌe‑de núsáá.
\s Ja̱ ní kaꞌa̱n‑ya̱ túꞌun ndéé iní jíín‑de
\p
\v 26 Núsáá te ma̱ yúꞌú‑ro̱‑í, chi̱ tú ni ɨɨn na̱ún yíndiꞌu̱, ja̱ má kénda ndiji̱n, ni tú ni ɨɨn ja̱ yísa̱ꞌí, ja̱ má kuní‑ro̱ núu̱.
\v 27 Ja̱ ní kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró núñáa, kani ndiji̱n‑ro̱ túꞌun. Te ja̱ ní jini tu̱ꞌun‑ró, onde̱ xini̱ véꞌe kundii̱‑ro̱ te kani‑ró túꞌun.
\v 28 Te ma̱ yúꞌú‑ro̱ kóto‑ró ñáyɨvɨ jáꞌni yíkɨ kúñu‑yó, chi ma̱ kúu kaꞌni‑í añú‑yo̱. Ko sua yu̱ꞌú‑ro̱ kóto‑ró já kúu xnáa ndúú añú‑yo̱ jíín yíkɨ kúñu‑yó núu̱ infierno.
\v 29 Tú kúya̱ꞌu uu̱ tɨsaa̱ ja̱ ɨ́ɨn xu̱ꞌún náún. Te ni ɨɨn‑tɨ̱ tú júngava‑tɨ̱ núu̱ ñúꞌun, nú tú jiní máá Táa̱‑ro̱.
\v 30 Chi̱ a ni̱ kaꞌu‑ya̱ ondé ta̱ká ixi xiní‑ro̱.
\v 31 Núsáá te ma̱ yúꞌú‑ro̱ jínáꞌan‑ró, chi̱ kánúú‑ga̱‑ro̱ vásá kuáꞌa̱ tɨ́saa̱.
\v 32 Ko nú ndé cha̱a jáni ndaa̱‑de tu̱ꞌun‑ri̱ nuu̱ ñáyɨvɨ, suni súan nakani ndaa̱‑ri̱ tu̱ꞌun‑de nuu̱ máá Táa̱‑ri̱ kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́vɨ́.
\v 33 Te nú ndé cha̱a skéꞌichi̱‑de ruu̱ nuu̱ ñáyɨvɨ, te suni súan skéꞌichi̱‑ri̱‑de nuu̱ máá Táa̱‑ri̱ kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́vɨ́.
\v 34 Ma̱ káni ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró já vái‑ri̱ ja̱ kóo náꞌín‑ni ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa. Tú va̱i‑ri̱ ja̱ kóo súan, chi̱ sua yuchi̱ koo.
\v 35 Chi va̱i‑ri̱ ja̱ skuátáꞌan‑ri̱ ta̱ká cha̱a jíín táa̱‑de, te se̱sɨ́ꞌɨ́ jíín náa̱‑i, te seja̱nú jíín náchi̱só‑ña.
\v 36 Te ja̱ kóto uꞌu̱ cha̱a kúu ja̱ kóo ini̱ ve̱ꞌe‑de.
\v 37 Nú ɨɨn cha̱a mani̱‑gá‑de jíín táa̱‑de xí jíín náa̱‑de vásá jíín‑rí, tú va̱ꞌa cha̱a kúu‑de ja̱ kúndiki̱n‑de ruu̱. Te nú ɨɨn cha̱a mani̱‑gá‑de jíín séꞌe yíí‑de, xí jíín sésɨ́ꞌɨ́‑de, tú va̱ꞌa cha̱a kúu‑de ja̱
kúndiki̱n‑de ruu̱.
\v 38 Te cha̱a tú kánda‑de jíín túndóꞌo kii sɨkɨ̱‑dé, te kundiki̱n‑de ruu̱ kii‑de, tú va̱ꞌa cha̱a kúu‑de ja̱ kúndiki̱n‑de ruu̱.
\v 39 Te cha̱a jítú iní‑de ka̱ku‑de chi̱i tu̱ndóꞌo kii sɨkɨ̱‑dé, te naa‑dé. Ko nú kuu̱ ɨɨn cha̱a ja̱ sɨkɨ́ rúu̱, te kuchaku̱‑de.
\v 40 Te ña̱yɨvɨ kuátáꞌú róó jínáꞌan‑ró, ruu̱ kuatáꞌú‑i. Te ña̱yɨvɨ kuátáꞌú rúu̱, kuatáꞌú‑i Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱.
\v 41 Nú ndé ña̱yɨvɨ kuátáꞌú ɨ́ɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios, chi cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios kúu‑de, te máá‑i, niꞌi̱n‑í ya̱ꞌu cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios. Te nú ndé ña̱yɨvɨ kuátáꞌú cháa ndaa̱, chi cha̱a ndaa̱ kúu‑de, te máá‑i, niꞌi̱n‑í ya̱ꞌu cha̱a ndaa̱.
\v 42 Te nú ndé cha̱a kua̱ꞌa‑de ɨɨn yajin ndúcha víjin koꞌo ɨɨn su̱chí yáꞌa, chi su̱chí skuáꞌa kúu‑i, ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ má xnáa‑dé ya̱ꞌu‑de.
\c 11
\p
\v 1 Te súan ni̱ ji̱nu ni̱ táꞌú Jesús tiñu nuu̱ uxí uu̱ cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá. Te ni̱ kenda‑ya̱ yúan kuaꞌa̱n‑ya̱ já stáꞌa̱n‑ya̱, te kani‑ya̱ túꞌun ini̱ ñuu̱ máá‑de jínáꞌan‑de.
\s Uu̱ cha̱a ni̱ tájí Juan nuu̱‑yá
\p
\v 2 Te kándee Juan ini̱ veka̱a. Te ni̱ jini tu̱ꞌun‑de kákaꞌa̱n‑i ta̱ká tiñu sáꞌa Jesús. Te ni̱ tájí‑de uu̱ táꞌa̱n cha̱a káskuáꞌa jíín‑de ja̱ kaká tu̱ꞌún‑de‑ya̱:
\v 3 Máá‑ní kúu cha̱a kii‑ún, xí kúndatu‑yó ɨngá‑de náún, áchí‑de.
\v 4 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús. Kuáꞌán te kastu̱ꞌún‑ró núu̱ Juan ta̱ká tu̱ꞌun kájini so̱ꞌo‑ró jíín tíñu kájini̱‑ro̱.
\v 5 Cha̱a kuáá, kándundiji̱n nuu̱‑dé. Te cha̱a rengo, kánakaka‑de. Cha̱a téꞌyu̱ ndɨ̱ꞌyi, kándundoo‑de. Te cha̱a sóꞌó, kánakuni so̱ꞌo‑de. Te cha̱a ni̱ jiꞌi̱, kánachaku̱‑de sáꞌa‑ri̱. Te suni jáni‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa Dios nuu̱ ñáyɨvɨ ndáꞌú.
\v 6 Te xáán ndatu̱ kúu cha̱a ja̱ tú náyu̱ꞌú‑de jíto‑de ruu̱, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 7 Te kánoꞌo̱n cha̱a‑ún. Te ni̱ kejáꞌá Jesús káꞌa̱n‑ya̱ túꞌun Juan nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún: Naja̱ ní kenda‑ró ní kajaꞌa̱n‑ro̱ ondé nuu̱ ñúꞌun téꞌé. Ja̱ ndéꞌé‑ró ichá ja̱ kandá sáꞌa tachi̱ náún.
\v 8 Ko naja̱ ní kenda‑ró ní kajaꞌa̱n‑ro̱. Ja̱ ndéꞌé‑ró núu̱ ɨ́ɨn cha̱a ñúꞌun saꞌma ndúchá náún. Nde̱ꞌé, cha̱a káñu̱ꞌun saꞌma ndúchá, máni ini̱ ve̱ꞌe rey káxiu̱kú‑de.
\v 9 Ko na̱ún ndéꞌé‑ró ní ka̱kenda‑ró. Ɨɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios náún. Suni káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, kúñáꞌnu‑ga̱ Juan vásá ɨ́ɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios.
\v 10 Cha̱a yáꞌa kúu cha̱a yóso túꞌun‑de nuu̱ tutú: Kuni so̱ꞌo‑ró chi̱ tájí‑rí ndajáꞌa̱‑rí kuxnúú‑de jaa̱‑de. Te cha̱a‑ún sátu̱ꞌa‑de ichi‑ro vásá jáa̱‑ro̱. Achí.
\v 11 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa tú íó ni ɨɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios ja̱ kúñáꞌnu‑ga̱ máá‑de vásá Juan cha̱a skuánducha. Ko cha̱a lúlí‑ga̱ ini̱ ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́, cha̱a‑ún kúñáꞌnu‑ga̱‑de vásá Juan.
\v 12 Onde̱ kɨvɨ̱ ní kenda Juan cha̱a skuánducha, te onde̱ vina, te cha̱a ni̱ꞌin ndaꞌa, fuerza kákuni̱‑de kɨ̱vɨ‑de ini̱ ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́, te táꞌú máá‑de tiñu yúan kákuni̱‑de.
\v 13 Chi̱ máá ley jíín táká cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios, ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun yáꞌa onde̱ kɨvɨ̱ ní chaa̱ Juan.
\v 14 Te nú kákuni̱‑ro̱ kuátáꞌú‑ró túꞌun, máá‑de kúu Elías cha̱a kii‑ún.
\v 15 Cha̱a íó so̱ꞌo kuni náꞌín, te ná kúni so̱ꞌo‑de.
\v 16 Na̱ún tu̱ꞌun yátá skétáꞌan‑ri̱ jíín ñáyɨvɨ yáꞌa. Kákuu‑i nátu̱ꞌun su̱chí lúlí káxiu̱kú núyáꞌu ja̱ súan kákana kóꞌó‑i xini̱ táꞌan‑i.
\v 17 Ni̱ ka̱xndéꞌe̱‑ri̱ xkuili nuu̱‑ro̱, te tú ní kájita jáꞌá‑ró. Ni̱ kandaꞌi̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱ te tú ní kándukuíꞌa̱ ini̱‑ro̱, áchí‑i.
\v 18 Chi ni̱ kii Juan tú ní yée‑dé tú ní jíꞌi‑de. Te kákaꞌa̱n‑ro̱: Táꞌa̱n‑de tachi̱ kíni.
\v 19 Ko máá Séꞌe cha̱a yée‑yá jíꞌi‑ya̱. Te kákaꞌa̱n‑ro̱: Yáꞌa íó ɨɨn cha̱a yáji téyíí te jíꞌi xaa̱n‑dé vino; cha̱a jiní táꞌan jíín cháa xíní jíín cháa káꞌi̱o kua̱chi kúu‑de, áchí‑ro̱. Ko ɨɨn cha̱a ndíchí, máni tiñu ndíchí sáꞌa‑de, te súan kuni̱‑ro̱ jándáa̱ ndíchí‑de. Achí‑ya̱.
\s Ja̱ ní kana jíín‑yá nuu̱ sáva ñuu̱
\p
\v 20 Yúan‑na te ni̱ kejáꞌá‑yá kána jíín‑yá nuu̱ táká ñuu̱ nuu̱ ní sáꞌa‑ya̱ kuáꞌa̱ tíñu ñáꞌnu, chi̱ tú ní nákani ini̱‑i jínáꞌan‑i. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱:
\v 21 Naka̱ ndáꞌú kuu róó ñuu̱ Corazín. Naka̱ ndáꞌú kuu róó ñuu̱ Betsaida. Chi̱ nú ini̱ ñuu̱ Tiro jíín iní ñuu̱ Sidón ni̱ sáꞌa‑ri̱ tiñu ñáꞌnu ja̱ ní sáꞌa‑ri̱ nuu̱ máá‑ró núú, ɨnga̱ kɨvɨ̱ te a ni̱ ka̱nakani ini̱
ña̱yɨvɨ‑ún. Te kuꞌun‑i saꞌma ndáí te kuꞌu‑í yaa̱ núu̱‑í núú.
\v 22 Ko káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ vítá‑ga̱ koo kua̱chi sɨkɨ̱ ñúu̱ Tiro jíín ñúu̱ Sidón kɨvɨ̱ kíi juicio vásá sɨkɨ́ róó jínáꞌan‑ró.
\v 23 Te róó ñuu̱ Capernaum, a ni̱ kuñáꞌnu xaa̱n‑ro̱ náún. Ko onde̱ infierno najinu̱‑ro̱, chi̱ nú ini̱ ñuu̱ Sodoma ní sáꞌa‑ri̱ tiñu ñáꞌnu ja̱ ní sáꞌa‑ri̱ nuu̱‑ro̱ yáꞌa núú, te a ni̱ kendo̱o ñuu̱ yúan onde̱ vina núú.
\v 24 Ko káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ vítá‑ga̱ koo kua̱chi sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ ñúu̱ Sodoma kɨvɨ̱ kíi juicio vásá sɨkɨ́‑ro̱.
\v 25 Te suni kɨvɨ̱‑ún ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Táa̱, Jitoꞌo̱ andɨ́vɨ́ jíín ñúyɨ́vɨ kúu máá‑ní. Te ná kútaꞌu̱‑ná nuu̱‑ní ja̱ ní jasu̱‑ní ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa nuu̱ cháa ndíchí jíín núu̱ cháa kájuku̱ꞌun ini̱, te ni̱ stáꞌa̱n ndiji̱n‑ní nuu̱ cháa súchí iní jínáꞌan‑de.
\v 26 Chi̱ súan ni̱ jataꞌa̱n ini̱‑ní, Táa̱, áchí‑ya̱.
\v 27 Ta̱ká ndatíñu ni̱ ja̱ꞌa Táa̱‑ri̱ nuu̱‑rí. Te tú ni ɨɨn‑i jiní‑i nuu̱ máá Séꞌe, chi̱ máni máá Táa̱ jiní‑ya̱. Ni tú jiní ni ɨɨn‑i nuu̱ máá Táa̱, chi̱ máá Séꞌe jiní‑ya̱, jíín núu̱ cháa ja̱ kuní máá Séꞌe te stáꞌa̱n
ndiji̱n‑ya̱ núu̱‑dé.
\v 28 Ta̱ká róó ja̱ kásátiñu‑ró te kándi̱so‑ró já vée, ñaꞌa̱n nuu̱‑rí jínáꞌan‑ró te xndéta̱tú‑ri̱ róó.
\v 29 Kundiso‑ró yugo‑ri̱ jínáꞌan‑ró, te skuáꞌa‑ró túꞌun káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, chi̱ Iꞌa̱ ndáꞌú jíín Iꞌa̱ vi̱tá ini̱ añú kúu‑ri̱. Te niꞌi̱n‑ro̱ núu̱ ndéta̱tú añú‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 30 Chi̱ ñama̱‑ni yugo‑ri̱ te tú ve̱e carga‑ri̱ ja̱ kúndiso‑ró, áchí‑ya̱.
\c 12
\s Ja̱ ní ka̱kachi‑de yoko trigo kɨvɨ̱ ndéta̱tú
\p
\v 1 Te ɨɨn kɨvɨ̱ ndéta̱tú ni̱ ja̱ꞌa Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱ ɨ́ɨn nuu̱ káa trigo. Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, kájiꞌi̱‑de so̱ko. Te ni̱ ka̱kejáꞌá‑de kákachi‑de yoko káyee‑dé.
\v 2 Te ni̱ kajini̱ cha̱a fariseo. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Na̱ún kúu jia̱n, chi cha̱a káskuáꞌa jíín‑ró kásáꞌa‑de súan kɨvɨ̱ ndéta̱tú, te tú íó ley, áchí‑de.
\v 3 Te máá‑yá, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Tú ní kákaꞌu‑ró tutú ndasa ni̱ sáꞌa David náún. Chi̱ máá‑de jíín cháa ni̱ kaxiu̱kú jíín‑de, ni̱ kajiꞌi̱‑de so̱ko ɨɨn kɨvɨ̱.
\v 4 Te ni̱ kɨ̱vɨ‑de ini̱ ve̱ꞌe Dios. Te ni̱ yee‑dé sta̱tilá káxiu̱kú ndijín, ja̱ tú íó ley kee‑dé, ni cha̱a káꞌi̱in jíín‑de, chi̱ máá‑ni sutu̱ káyee núú.
\v 5 Xí té kaꞌu‑ga̱‑ro̱ núu̱ tutú ley ndasa kásáꞌa sutu̱ ini̱ ve̱ꞌe ii̱ kɨvɨ̱ ndéta̱tú, chi̱ tú káskíkuu máá‑de ley‑ún.
\v 6 Chi̱ a káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já ñáꞌnu‑ga̱ kúu ɨɨn cha̱a kándii̱ yáꞌa vásá já kúu máá véꞌe ii̱.
\v 7 Ko nú a ni̱ kaju̱ku̱ꞌun ini̱‑ro̱ túꞌun yáꞌa: Kuní‑ga̱‑ri̱ já ná kúndáꞌú ini̱ táꞌan‑ró, nasu̱ já sokó‑ro̱ kɨ́tɨ núu̱‑rí, áchí, yúan‑na te ma̱ ndónda‑ró sɨkɨ́ cháa tú káꞌi̱o kua̱chi núú.
\v 8 Núsáá te máá Séꞌe cha̱a, suni Jitoꞌo̱ kɨvɨ̱ ndéta̱tú kúu‑ya̱, áchí‑ya̱.
\s Ɨɨn cha̱a ni̱ ichi̱ ndaꞌa‑dé
\p
\v 9 Te ni̱ kenda‑ya̱ yúan. Te ni̱ jaa̱‑ya̱ iní ve̱ꞌe sinagoga‑de jínáꞌan‑de.
\v 10 Te yúan ni̱ i̱o ɨɨn cha̱a ni̱ ichi̱ káján ɨ́ɨn ndaꞌa‑dé. Te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑de Jesús ja̱ ndúkú‑de kua̱chi sɨkɨ̱‑yá kákuni̱‑de, te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Á kuu sáꞌa‑yó taná kɨvɨ́ ndéta̱tú, xí túu, áchí‑de.
\v 11 Te máá‑yá, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ndé róó ñáva̱ꞌa‑ró ɨ́ɨn rɨɨ̱, te nú kɨtɨ‑ún jungava‑tɨ̱ iní ɨɨn tu̱nchi kɨvɨ̱ ndéta̱tú, te tú tɨɨn‑ró‑tɨ́ te natava‑ro‑tɨ́ náún.
\v 12 Te xaa̱n‑gá yaꞌu ncháá ɨɨn cha̱a vásá ɨ́ɨn rɨɨ̱. Núsáá te íó va̱ꞌa ja̱ váꞌa sáꞌa‑yó kɨvɨ́ ndéta̱tú, áchí‑ya̱.
\v 13 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín cháa‑ún: Skáa̱ ndaꞌa‑ro, áchí‑ya̱. Te ni̱ skáa̱‑de ndaꞌa‑dé. Te ni̱ nduva̱ꞌa ii̱‑ní nátu̱ꞌun káa ɨnga̱.
\v 14 Ko cha̱a fariseo, ni̱ kenda‑de kájaꞌa̱n‑de. Te ni̱ kanda̱tu̱ꞌún‑de ndasa kaꞌni‑dé‑ya̱.
\s Tu̱ꞌun máá‑yá ni̱ kaꞌa̱n Isaías onde̱ sáá
\p
\v 15 Ko ni̱ jini̱ Jesús ja̱ súan kájani ini̱‑de. Te ni̱ kuxio‑ya̱ yúan kuaꞌa̱n‑ya̱. Te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ ní kandiki̱n‑i‑ya̱. Te ni̱ nasáva̱ꞌa‑ya̱ ndívii‑í.
\v 16 Te máá‑yá, ni̱ kaꞌa̱n xaa̱n‑yá jíín ñáyɨvɨ‑ún ja̱ ná tú stáꞌa̱n ndiji̱n‑i‑ya̱.
\v 17 Náva̱ꞌa ná skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Isaías, cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios:
\v 18 Yáꞌa íó mozo‑ri̱ ja̱ ní naka̱ji‑ri̱, áchí Dios, áchí Isaías, te mani̱‑rí jíín‑i. Te kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ jíín‑i. Te kua̱ꞌa‑ri̱ Espíritu‑ri̱ sɨkɨ̱‑í. Te kastu̱ꞌún‑i nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ kíi juicio sɨkɨ̱ máá
jínáꞌan.
\v 19 Ma̱ kútɨ́xɨ́n séꞌe‑ri̱, ni ma̱ nákata̱‑i. Te ni ɨɨn ma̱ kúni tu̱ꞌun ja̱ kána jíín‑i ini̱ ichi.
\v 20 Ma̱ káꞌnu̱‑i ɨɨn nu̱kúá ní taxi̱n, ni ma̱ ndáꞌva̱‑i ɨɨn mecha kayú ñúꞌmá, chi̱ onde̱ ná kúni̱ꞌin tu̱ꞌun ndaa̱ sáꞌa‑i.
\v 21 Te kuñukuu ini̱ ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación tiñu sáꞌa Se̱ꞌe‑ri̱. Achí.
\s Ɨɨn cha̱a kuáá ñíꞌín táꞌa̱n tachi̱ kíni
\p
\v 22 Yúan‑na te nuu̱‑yá ni̱ ka̱kinchaka‑i ɨɨn cha̱a táꞌa̱n tachi̱ kíni, ja̱ kuáá‑de te ñíꞌín‑de. Te ni̱ nasáva̱ꞌa‑ya̱‑dé. Te cha̱a kuáá ñíꞌín‑ún, ni̱ nakaꞌa̱n‑de te ni̱ nakuni̱‑de.
\v 23 Te ni̱ ka̱naa iní ta̱ká ña̱yɨvɨ‑ún kánde̱ꞌé‑i. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Á se̱ꞌe David kúu cha̱a yáꞌa náún, áchí‑i.
\v 24 Ko cha̱a fariseo, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de ja̱ súan ni̱ kakaꞌa̱n‑i. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Cha̱a yáꞌa, nú tú ndújíín‑de jíín Beelzebú, te ma̱ kúu kiñiꞌin‑de tachi̱ kíni kiꞌi̱n núú, chi̱ já kúñáꞌnu nuu̱ tachí kúu‑ún, áchí‑de.
\v 25 Ko Jesús, ni̱ jini̱‑ya̱ já súan kájani ini̱‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ta̱ká nación ja̱ sásɨ́ɨn máá te kánakua̱táꞌan máá, naa. Te ta̱ká ñuu̱ xí véꞌe ja̱ sásɨ́ɨn máá, te kánakua̱táꞌan máá, ma̱ kúni̱ꞌin.
\v 26 Te nú Satanás sásɨ́ɨn máá, te kíñiꞌin máá jáꞌa̱n, ndasa kuni̱ꞌin ñuu̱ nuu̱ táꞌú tíñu máá núsáá.
\v 27 Te nú ndújíín Beelzebub jíín‑rí ja̱ kíñiꞌin‑ri̱ tachi̱ kíni. Núsáá te se̱ꞌe‑ró, ndé jíín kákiñiꞌin máá‑i tachi̱‑ún. Ja̱ yúán, máá‑i, ná náku̱xndíi‑i sɨkɨ̱‑ro̱.
\v 28 Ko nú jíín Espíritu Dios kíñiꞌin‑ri̱ tachi̱ kíni kájaꞌa̱n, ja̱ndáa̱ kúu ja̱ núu̱‑ro̱ ní chaa̱ ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu núsáá.
\v 29 Chi̱ ndasa kuu kɨ̱vɨ ɨɨn ña̱yɨvɨ iní ve̱ꞌe cha̱a kándáján, te sákuíꞌná‑i ndatíñu‑de, te nú tú xnaꞌa̱n‑ga̱ kuꞌni̱‑i‑de. Yúan‑na te kuu sákuíꞌná‑i ndatíñu‑de.
\v 30 Nú ndé cha̱a tú ndújíín‑de jíín‑rí, te jíto uꞌu̱‑de ruu̱. Te cha̱a tú nástútú jíín‑rí, máni jachá‑de.
\s Tu̱ꞌun ndɨva̱ꞌa sɨkɨ̱ Espíritu Santo
\p
\v 31 Súan káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Sɨkɨ̱ táká kua̱chi jíín táká tu̱ꞌun ndɨva̱ꞌa, sáꞌa‑ya̱ túkáꞌnu ini̱. Ko tu̱ꞌun káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa sɨkɨ̱ Espíritu Santo, ma̱ sáꞌa kutɨ‑yá tu̱káꞌnu ini̱.
\v 32 Te nú ndé ɨɨn cha̱a kaꞌa̱n‑de sɨkɨ̱ máá Séꞌe cha̱a, sáꞌa‑ya̱ túkáꞌnu ini̱ nuu̱‑dé. Ko nú ndé ɨɨn cha̱a kaꞌa̱n‑de sɨkɨ̱ Espíritu Santo, ma̱ sáꞌa kutɨ‑yá tu̱káꞌnu ini̱ nuu̱‑dé, ni kuia̱ yáꞌa, ni kuia̱ chaa̱.
\v 33 Kuu‑ró yúnu váꞌa ja̱ váꞌa ndeꞌe̱, xí kúu‑ró yúnu káñáá, ja̱ ñáá ndeꞌe̱. Chi̱ jíín ndéꞌe̱ te jiní‑yo̱ na̱ún yunu kúu.
\v 34 Se̱ꞌe koo̱ kákuu‑ró. Ndasa kuu kaꞌa̱n‑ro̱ túꞌun va̱ꞌa, te nú ña̱yɨvɨ ñáá kákuu‑ró. Chi tu̱ꞌun ñúꞌun ini̱ añú cha̱a, máni tu̱ꞌun‑ún káꞌa̱n‑de.
\v 35 Cha̱a va̱ꞌa, sáꞌa‑de tiñu va̱ꞌa, chi̱ íó va̱ꞌa ini̱‑de. Te cha̱a ñáá, sáꞌa‑de tiñu ñáá, chi̱ káñáá ini̱‑de.
\v 36 Ko ruu̱, káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ táká tu̱ꞌun sáni kákaꞌa̱n cha̱a, nakua̱ꞌa‑de cuenta tu̱ꞌun‑ún kɨvɨ̱ cháa̱ juicio.
\v 37 Chi̱ sɨkɨ̱ túꞌun káꞌa̱n‑ro̱, te kendo̱o va̱ꞌa‑ró. Te suni sɨkɨ̱ túꞌun káꞌa̱n‑ro̱, te taꞌnu̱ ndatu̱‑ro̱, áchí‑ya̱.
\s Ja̱ ní ka̱jika̱n‑i ɨɨn tuni̱
\p
\v 38 Yúan‑na te yaku̱ cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo, ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Maestro, kákuni̱‑ná ja̱ sáꞌa‑ní ɨɨn tuni̱ nde̱ꞌé‑ná, áchí‑de.
\v 39 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ña̱yɨvɨ ñáá ja̱ káisɨ́kɨ ncháa̱‑i Dios, kájika̱n‑i tuni̱. Ko ma̱ kuáꞌa‑ri̱ nuu̱‑í, chi̱ tuni̱ Jonás, cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios, kúu ja̱ kuáꞌa‑ri̱ nuu̱‑í.
\v 40 Chi̱ nátu̱ꞌun ni̱ kandee Jonás chi̱i ti̱yáká káꞌnu uni̱ ndúú uni̱ ñúú, suni súan kundee Se̱ꞌe cha̱a chi̱i ñuꞌun uní ndúú uni̱ ñúú.
\v 41 Ta̱ká cha̱a ñuu̱ Nínive, nachaku̱‑de jíín ñáyɨvɨ yáꞌa kɨvɨ̱ kíi juicio. Te naku̱xndíi‑de sɨkɨ̱‑í. Chi̱ máá‑de, ni̱ ka̱nakani ini̱‑de kɨvɨ̱ ní jani Jonás tu̱ꞌun nuu̱‑dé. Te vina víꞌí‑gá kúñáꞌnu Iꞌa̱ kándii̱ yáꞌa vásá Jonás.
\v 42 Te reina onde̱ ichi sur, nachaku̱‑ña jíín ñáyɨvɨ yáꞌa kɨvɨ̱ kíi juicio. Te naku̱xndíi‑ña sɨkɨ́‑í. Chi̱ onde̱ jíká xáa̱n ní kii‑ña ní jini so̱ꞌo‑ña túꞌun ndíchí ní kaꞌa̱n Salomón. Te vina víꞌí‑gá kúñáꞌnu Iꞌa̱ kándii̱ yáꞌa vásá Salomón.
\v 43 Nú ni̱ kenda tachi̱ kíni ini̱ ɨɨn cha̱a. Te jíka kuu nuu̱ ñúꞌun téꞌé ndúkú núu̱ júngo̱o. Te tú níꞌi̱n.
\v 44 Yúan‑na te káꞌa̱n tachi̱‑ún: Ná nóꞌo̱n‑ri̱ veꞌe nuu̱ ní kenda‑ri̱, áchí. Te nú ni̱ najaa̱, te jiní ja̱ ɨ́ɨn veꞌe sáni kúu. Te ni̱ nduluu veꞌe‑ún ja̱ ní nastáa ini̱.
\v 45 Yúan‑na te kiꞌi̱n tachi̱‑ún, te kuaka táꞌan jíín usiá‑ga̱ tachi̱ ñáá‑ga̱ vásá máá. Te kɨ́vɨ koyo te káxiu̱kú yúan. Núsáá te víꞌí‑gá táꞌa̱n cha̱a yúan onde̱ sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱ vásá já xnáñúú núú. Te suni súan taꞌa̱n ña̱yɨvɨ ñáá yáꞌa. Achí‑ya̱.
\s Náa̱‑ya̱ jíín ñaní‑ya̱
\p
\v 46 Te nini súan káꞌa̱n‑ya̱ jíín ñáyɨvɨ‑ún, te ni̱ jaa̱ náa̱‑ya̱ jíín ñaní‑ya̱ káꞌi̱in‑ña íchi yatá véꞌe, kákuni̱‑ña káꞌa̱n‑ña jíín‑yá.
\v 47 Te ni̱ kachi̱ ɨɨn cha̱a jíín‑yá: Yúan nde̱ꞌé‑ní, ni̱ chaa̱ náa̱‑ní jíín ñaní‑ní káꞌi̱in‑ña yatá véꞌe, te kákuni̱‑ña káꞌa̱n‑ña jíín‑ní, áchí‑de.
\v 48 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín cháa ni̱ kaꞌa̱n súan jíín‑yá: Ndéja̱ kúu náa̱‑ri̱, te ndéja̱ kákuu ñani̱‑ri̱. Achí‑ya̱.
\v 49 Te ni̱ skáa̱‑ya̱ ndáꞌa‑yá onde̱ nuu̱ káxiu̱kú cháa káskuáꞌa jíín‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Yáꞌa nde̱ꞌé‑ró núu̱ náa̱‑ri̱ jíín núu̱ ñaní‑ri̱.
\v 50 Chi ña̱yɨvɨ skíkuu tiñu kuní máá Táa̱‑ri̱ kánchaa̱‑ya̱ ondé andɨ́vɨ́, jia̱n kúu kua̱ꞌa‑ri̱ kúu náa̱‑ri̱. Achí‑ya̱.
\c 13
\s Tu̱ꞌun yátá sɨkɨ́ cháa sáka trigo
\p
\v 1 Te kɨvɨ̱‑ún ni̱ kenda Jesús veꞌe‑ún te kuaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ jaa̱‑ya̱ ní jungo̱o‑ya̱ yúꞌu mar.
\v 2 Te ni̱ kataka̱ kuaꞌa̱ xáa̱n ñáyɨvɨ núu̱‑yá. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ iní ɨɨn barco. Te ni̱ jungo̱o‑ya̱. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ‑ún ni̱ ka̱kendo̱o‑i yuꞌu mar.
\v 3 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ kuáꞌa̱ túꞌun yátá jíín‑i: Kuni so̱ꞌo te kuni̱‑ro̱. Ɨɨn cha̱a sáka trigo, ni̱ kenda‑de sáka‑dé.
\v 4 Te sáka‑dé kuaꞌa̱n‑de. Te ɨɨn nuni̱‑ún, ni̱ jungava yuꞌíchi. Te ni̱ chaa̱ tɨsaa̱ te ni̱ ka̱kókó‑tɨ́.
\v 5 Te ɨnga̱ ni̱ jungava nuu̱ ñúꞌun yúu̱ núu̱ tú íó kuaꞌa̱ ñúꞌun. Te ni̱ kana yachi̱‑ni chi̱ tú íó kókon ñuꞌun.
\v 6 Te nuu̱ ní kana ndika̱ndii, te ni̱ kasu̱n‑ni. Te ni̱ ichi̱, chi̱ tú yoꞌo ní íó.
\v 7 Te ɨnga̱ ni̱ jungava ma̱ꞌñú íñu. Te ni̱ jaꞌnu iñu‑ún. Te ni̱ jasu̱ nuu̱.
\v 8 Te sava ni̱ ka̱jungava nuu̱ ñúꞌun váꞌa. Te ni̱ kuun nuni̱, ɨɨn ja̱ ɨ́ɨn ciento, ɨnga̱ ja̱ uní xiko, te ɨnga̱ ja̱ okó uxi̱.
\v 9 Cha̱a íó so̱ꞌo kuni náꞌín, te ná kúni so̱ꞌo‑de. Achí‑ya̱.
\v 10 Yúan‑na te ni̱ cha̱koyo cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Naja̱ káꞌa̱n‑ní tu̱ꞌun yátá jíín ñáyɨvɨ yáꞌa, áchí‑de.
\v 11 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Róó, chi̱ a kuaju̱ku̱ꞌun ini̱‑ro̱ túꞌun yísa̱ꞌí yáꞌa sáꞌa Dios, ndasa koo ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́. Ko máá ñáyɨvɨ yáꞌa, ma̱ júku̱ꞌun ini̱‑i.
\v 12 Chi cha̱a ja̱ á ñáva̱ꞌa, te kii‑ga̱ nuu̱‑dé sáꞌa‑ya̱. Te kuñava̱ꞌa‑de kuaꞌa̱ xáa̱n‑gá. Ko cha̱a ja̱ ná tú ñáva̱ꞌa, va̱sa ja̱ á ñáva̱ꞌa‑de‑ún, te kuxio kiꞌi̱n.
\v 13 Ja̱ yúán káꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun yátá jíín‑i. Chi va̱sa kánde̱ꞌé‑i, ko tú kájini̱‑i. Te va̱sa kájini so̱ꞌo‑i, ko tú kájini náꞌín‑i ni tú kájuku̱ꞌun ini̱‑i.
\v 14 Ña̱yɨvɨ yáꞌa káskíkuu‑i tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Isaías: Va̱sa kájini náꞌín váꞌa‑ró, ko ma̱ júku̱ꞌun ini̱‑ro̱. Te va̱sa kánde̱ꞌé ndɨ́ꞌɨ‑ró, ko ma̱ kuní‑ro̱.
\v 15 Chi̱ xaa̱n ní ka̱kuni̱ꞌin ini̱ ña̱yɨvɨ yáꞌa. Te xaa̱n úꞌu̱ kájini so̱ꞌo‑i. Te kájasu̱‑i nduchi‑í náva̱ꞌa ma̱ kuní‑i jíín ndúchi‑í, te ma̱ kúni náꞌín‑i jíín sóꞌo‑i, te ma̱ júku̱ꞌun ini̱‑i, te ma̱ nájíó káva ini̱‑i, te ma̱ násáva̱ꞌa‑ri̱‑i. Achí.
\v 16 Ko xáán ndatu̱ máá‑ró jínáꞌan‑ró, chi̱ kánde̱ꞌé‑ró jíín ndúchi‑ro, te kájini náꞌín‑ró jíín sóꞌo‑ró.
\v 17 Chi ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já tɨnɨ́ cha̱a kájani tu̱ꞌun Dios jíín tɨnɨ́ cha̱a va̱ꞌa, ni̱ kakuni̱‑de nde̱ꞌé‑de nuu̱ já kánde̱ꞌé máá‑ró, ko tú ní kajini̱‑de. Te suni ni̱ kakuni̱‑de kuni so̱ꞌo‑de ja̱ kájini so̱ꞌo máá‑ró, ko tú ní kájini so̱ꞌo‑de. Achí‑ya̱.
\v 18 Kuni náꞌín jínáꞌan‑ró túꞌun yátá cháa sáka núsáá.
\v 19 Nú ɨɨn cha̱a jíni so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun ñuu̱ Dios, te nú tú júku̱ꞌun ini̱‑de, yúan‑na te chaa̱ kuiꞌna̱ te kuanchaa̱‑ni tu̱ꞌun ni̱ saka̱ iní añú‑de‑ún. Cha̱a yúan kúu nuni̱ ní jungava yuꞌíchi.
\v 20 Te nuni̱ ní saka̱ núu̱ ñúꞌun yúu̱, yu̱án kúu cha̱a jíni so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun, te kúsɨɨ̱‑ní ini̱‑de jíín.
\v 21 Ko tú nuu̱ káka yoꞌo iní‑de, te yaku̱‑ni kɨvɨ̱ kánda. Te nú ni̱ ndonda tu̱ndóꞌo sɨkɨ̱‑dé, xí nú ni̱ sándɨva̱ꞌa‑i jíín‑de sɨkɨ̱ túꞌun‑ún, te náyu̱ꞌú‑ni‑de.
\v 22 Te nuni̱ ní saka̱ máꞌñú íñu, yu̱án kúu cha̱a jíni so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun. Ko kútéñu‑de jíín ndátíñu‑de. Te kuní‑de kuu kúká‑de. Te xndáꞌú‑de máá‑de jíín. Ndɨꞌɨ ya̱ꞌá jasú nuu̱ túꞌun‑ún, te tú kúun nuni̱.
\v 23 Ko nuni̱ ní saka̱ núu̱ ñúꞌun váꞌa, yu̱án kúu cha̱a jíni so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun te júku̱ꞌun ini̱‑de. Te bueno jáꞌa‑de nuni̱, ɨɨn‑de ciento, ɨnga̱‑de uni̱ xiko, te ɨnga̱‑de oko̱ uxi̱, súan kája̱ꞌa‑de nuni̱. Achí‑ya̱.
\s Tu̱ꞌun ndɨkɨn lazo
\p
\v 24 Ió ɨnga̱ tu̱ꞌun yátá ní kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de; Ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ kúu nátu̱ꞌun ɨɨn cha̱a ni̱ chiꞌi itu̱ va̱ꞌa nuu̱ ñúꞌun‑dé.
\v 25 Ko nini kixi‑de, te ni̱ jaa̱ cha̱a jíto uꞌu̱ táꞌan jíín‑de. Te ni̱ chiꞌi tuku ndɨkɨn lazo nuu̱ trigo‑de, te kuaꞌa̱n.
\v 26 Ko nuu̱ ní kana yuku̱ itu̱‑ún, te kúun nuni̱, yúan‑na te suni ni̱ kana lazo.
\v 27 Te ni̱ ja̱koyo mozo máá táa̱, cha̱a xíin. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i jíín‑de: Táta̱, á tú ní chíꞌi‑ní nuni̱ váꞌa nuu̱ ñúꞌun‑ní yáꞌa. Te ndénu̱ ní niꞌi̱n‑ní lazo yáꞌa núsáá. Achí‑i.
\v 28 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín mozo‑de: Ɨɨn cha̱a jíto uꞌu̱ ruu̱ ni̱ sáꞌa ya̱ꞌá, áchí‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n mozo‑ún jíín‑de: Núsáá te kuní‑ní ja̱ ná kítu̱ꞌun‑ná náún, áchí‑i.
\v 29 Te máá‑de ni̱ kaꞌa̱n‑de: Túu, chi̱ náni túꞌun‑ró lazo‑ún te sanaa te tuꞌun‑ró trigo jíín.
\v 30 Ná kuáꞌnu máá jínáꞌan onde̱ kɨvɨ̱ táꞌnu̱. Te kɨvɨ̱‑ún te táꞌú‑rí tiñu nuu̱ cháa kaꞌnu̱: Stútú xnaꞌa̱n‑ga̱ lazo jia̱n, te sáꞌa‑ró núꞌni̱ náva̱ꞌa kaꞌmu‑yó. Ko trigo yáꞌa, nastútú‑ró ná kɨ́vɨ ini̱ yaka̱‑ri̱. Achí‑de, áchí‑ya̱.
\s Tu̱ꞌun ndɨkɨn yuá mostaza
\p
\v 31 Ió ɨnga̱ tu̱ꞌun yátá ní kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ kúu nátu̱ꞌun ndɨkɨn yuá mostaza, ja̱ ní kiꞌin ɨɨn cha̱a te ni̱ chaa‑de nuu̱ ñúꞌun‑dé.
\v 32 Te ja̱ndáa̱ ɨɨn ndɨkɨn lúlí‑ga̱ kúu vásá táká‑ga̱ tata̱. Ko nú ni̱ jaꞌnu, te kúu káꞌnu‑ga̱ vásá táká‑ga̱ yua̱. Te kuu ɨɨn yunu káꞌnu. Te chaa̱ tɨsaa̱ andɨ́vɨ́, te va̱tu‑ni sáꞌa‑tɨ̱ taká‑tɨ̱ chíi ndaꞌa‑ún. Achí‑ya̱.
\s Tu̱ꞌun yujan íá
\p
\v 33 Ió ɨnga̱ tu̱ꞌun yátá ní kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ kúu nátu̱ꞌun yujan íá já ní kiꞌin ɨɨn ñaꞌan. Te ni̱ chisa̱ꞌí‑ña chíi uni̱ ti̱yii yúchi onde̱ ni̱ ndɨꞌɨ ni̱ kuu íá ní sáꞌa. Achí‑ya̱.
\v 34 Ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín ñáyɨvɨ kuáꞌa̱‑ún. Te nú túu tu̱ꞌun yátá te tú káꞌa̱n‑ya̱ jíín‑i,
\v 35 Náva̱ꞌa ná skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios: Kaꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun yátá, te kachi̱‑ri̱ tu̱ꞌun yísa̱ꞌí onde̱ kɨvɨ̱ ní jungo̱o ñu̱yɨ́vɨ, áchí.
\s Ja̱ ní kaꞌa̱n kájí‑yá tu̱ꞌun ndɨkɨn lazo
\p
\v 36 Yúan‑na te ni̱ nakuatáꞌú Jesús nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún. Te ni̱ ndɨ̱vɨ‑ya̱ iní ve̱ꞌe. Te ni̱ ja̱koyo cha̱a káskuáꞌa‑ún nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Kani kájí‑ní tu̱ꞌun yátá lazo nuu̱‑ná, áchí‑de.
\v 37 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ja̱ sáka tatá va̱ꞌa‑ún kúu máá Séꞌe cha̱a.
\v 38 Te ñuꞌun‑ún kúu ñu̱yɨ́vɨ. Te tata̱ va̱ꞌa‑ún kákuu se̱ꞌe Dios. Te lazo‑ún kákuu se̱ꞌe kuiꞌna̱.
\v 39 Te cha̱a uꞌu̱ ja̱ ní chiꞌi lazo‑ún kúu kuiꞌna̱. Te kɨvɨ̱ táꞌnu̱‑ún kúu kɨvɨ̱ jínu ñu̱yɨ́vɨ. Te cha̱a kaꞌnu̱‑ún kákuu ndajáꞌa̱ Dios.
\v 40 Te nátu̱ꞌun kutútú lazo, te kayu̱ nuu̱ ñúꞌu̱n, súan kuu kɨvɨ̱ jínu ñu̱yɨ́vɨ.
\v 41 Te máá Séꞌe cha̱a, tájí‑yá ndajáꞌa̱‑yá kiꞌi̱n. Te nastútú‑yá ta̱ká ña̱yɨvɨ kásáꞌa kua̱chi jíín ñáyɨvɨ kásáꞌa tiñu ñáá.
\v 42 Te taan‑yá‑i kayu̱‑i nuu̱ ñúꞌu̱n. Te yúan ndeꞌe̱‑i te nakaji‑í ñii yúꞌu‑í jínáꞌan‑i.
\v 43 Yúan‑na te ña̱yɨvɨ váꞌa‑ún, ndii ncháa̱‑i nátu̱ꞌun ndika̱ndii, kuxiu̱kú‑i jíín máá Táa̱‑i ini̱ ñuu̱ nuu̱ táꞌú‑yá tiñu. Cha̱a íó so̱ꞌo kuni náꞌín, ná kúni so̱ꞌo‑de.
\s Tu̱ꞌun janu̱ xúꞌún, jíín túꞌun perla, jíín túꞌun ñunu
\p
\v 44 Ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ kúu nátu̱ꞌun ɨɨn janu̱ xúꞌún já yísa̱ꞌí chi̱i ɨɨn ñuꞌun, te ni̱ ndenda ni̱ sáꞌa ɨɨn cha̱a, te jasú tuku‑de sɨkɨ̱, te kúsɨɨ̱ iní‑de jíín, te kuaꞌa̱n‑de, te xíkó ndɨ́ꞌɨ‑de na̱ún ñáva̱ꞌa‑de, te jáan‑de ñuꞌun‑ún.
\v 45 Suni ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ kúu nátu̱ꞌun ɨɨn cha̱a jáan‑de te xíkó‑de ja̱ ndúkú‑de perla luu.
\v 46 Te ni̱ jini̱‑de ɨɨn perla ja̱ xáa̱n yáꞌu. Te ni̱ kee‑de kuaꞌa̱n‑de. Te ni̱ xi̱kó ndɨ́ꞌɨ‑de ta̱ká ndatíñu‑de. Te ni̱ jaan‑de perla‑ún.
\v 47 Suni ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ kúu nátu̱ꞌun ɨɨn ñunu já júkui̱ta kaꞌnu ini̱ mar. Te tɨ́ɨn tɨnɨ̱ nuu̱ tíyáká.
\v 48 Te nuu̱ ní chítú ñúnu‑ún, te ni̱ ka̱natava‑dé yundúcha. Te ni̱ kaju̱ngo̱o‑de. Te ni̱ kaka̱ji‑de kɨtɨ váꞌa‑ún kɨ́vɨ‑tɨ̱ iní ji̱ka. Te ni̱ ka̱skána‑de kɨtɨ ñáá‑ún kuaꞌa̱n.
\v 49 Suni súan koo kɨvɨ̱ jínu ñu̱yɨ́vɨ. Chi̱ kenda koyo ndajáꞌa̱‑yá. Te ka̱ji‑ya̱ ñáyɨvɨ ñáá ma̱ꞌñú ñáyɨvɨ váꞌa.
\v 50 Te taan‑yá‑i kayu̱‑i nuu̱ ñúꞌu̱n. Te yúan ndeꞌe̱‑i te nakaji‑í ñii yúꞌu‑í. Achí‑ya̱.
\v 51 Te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Ni̱ kaju̱ku̱ꞌun ini̱‑ro̱ táká tu̱ꞌun yáꞌa náún, áchí‑ya̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Jaa̱n Táta̱, áchí‑de.
\v 52 Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Ja̱ yúán íó cha̱a káchaa tutu̱ jiní‑de saꞌa̱n ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́, te máá‑de kúu nátu̱ꞌun ɨɨn cha̱a xíin véꞌe, te onde̱ ini̱ yaka̱‑de táva‑dé ndatíñu jáá jíín ndátíñu anáꞌán, áchí‑ya̱.
\v 53 Te súan ni̱ ji̱nu ni̱ kaꞌa̱n Jesús tu̱ꞌun yátá yáꞌa. Te ni̱ kenda‑ya̱ yúan kuaꞌa̱n‑ya̱.
\s Ja̱ ní kaskéꞌichi̱‑i‑ya̱ iní ñuu̱ Nazaret
\p
\v 54 Te ni̱ najaa̱‑ya̱ ñúu̱‑ya̱. Te ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱‑dé ini̱ ve̱ꞌe sinagoga máá‑de jínáꞌan‑de. Te ni̱ ka̱naa iní‑de ni̱ kande̱ꞌé‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Ndénu̱ ní niꞌi̱n cháa yáꞌa tu̱ꞌun ndíchí yáꞌa jíín tíñu ñáꞌnu sáꞌa‑de yáꞌa.
\v 55 Nasu̱ séꞌe cha̱a carpintero kúu ya̱ꞌá náún. Á nasu̱ María nání náa̱‑de. Te ta̱ká ñani̱‑de káinání Jacobo, José, Simón, jíín Judas.
\v 56 Te tú káꞌi̱in kua̱ꞌa‑de jíín‑yó yáꞌa náún. Te ndénu̱ ní niꞌi̱n‑dé ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa núsáá. Achí‑de.
\v 57 Te súan ni̱ ka̱kujáꞌa̱ ini̱‑i jíín‑yá. Te Jesús, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑i: Cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios, máni ñuu̱‑de jíín iní ve̱ꞌe‑de kúu ja̱ tú kákaꞌa̱n tu̱ꞌun jíñúꞌún jíín‑de, áchí‑ya̱.
\v 58 Te tú ní sáꞌa‑ya̱ kuáꞌa̱ tíñu ñáꞌnu yúan, chi̱ tú ní kákandíja‑i.
\c 14
\s Ja̱ ní jiꞌi̱ Juan, cha̱a skuánducha
\p
\v 1 Te suu kɨvɨ̱‑ún te Herodes cha̱a táꞌú tíñu, ni̱ jini tu̱ꞌun‑de tu̱ꞌun Jesús.
\v 2 Te ni̱ kachi̱‑de jíín mozo‑de: Cha̱a yáꞌa kúu Juan ja̱ skuánducha. Ni̱ nachaku̱‑de ja̱ ní jiꞌi̱‑de, te ja̱ yúán sáꞌa‑de tiñu ñáꞌnu yáꞌa. Achí‑de.
\v 3 Chi̱ Herodes, ni̱ tɨɨn‑de Juan. Te ni̱ juꞌni̱‑de. Te ni̱ chindee‑de cha̱a veka̱a ja̱ kuáchi Herodías ñasɨ́ꞌɨ́ Felipe ñani̱ máá Herodes.
\v 4 Te Juan, a ni̱ kana jíín‑de nuu̱ Herodes: Tú íó ley kuaka‑ró‑ña, áchí‑de.
\v 5 Te Herodes, ni̱ kuni̱‑de kaꞌni‑dé Juan. Ko ni̱ yu̱ꞌú‑de ni̱ jito‑de ña̱yɨvɨ, chi̱ kájani ndaa̱ ini̱‑i ja̱ ɨ́ɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios kúu Juan.
\v 6 Te ɨɨn kɨvɨ̱ ní sáꞌa Herodes ɨɨn viko kɨvɨ́ ní kaku‑de. Te se̱sɨ́ꞌɨ́ Herodías ni̱ jita jáꞌá‑i nuu̱ ñáyɨvɨ. Te ni̱ kusɨɨ̱ iní Herodes jíín‑i.
\v 7 Te ni̱ jatu̱ꞌun téyíí‑de ja̱ kuáꞌa‑de ta̱ká na̱ún kakán‑i nuu̱‑dé.
\v 8 Te náa̱‑i, a ni̱ jani íchí‑ña‑í, te ni̱ kaꞌa̱n‑i: Kua̱ꞌa‑ní xini̱ Juan, cha̱a skuánducha‑ún nuu̱‑ná kundee nuu̱ ɨ́ɨn koꞌo̱, áchí‑i.
\v 9 Yúan‑na te máá rey‑ún, ni̱ kuxíí iní‑de. Ko sɨkɨ̱ já ní jatu̱ꞌun téyíí‑de jíín sɨkɨ́ já ní ka̱jini so̱ꞌo cha̱a káyee stáa̱ jíín‑de‑ún, te ni̱ táꞌú‑de tiñu ná kuáꞌa soldado nuu̱‑í.
\v 10 Te ni̱ tájí‑de soldado ni̱ jaꞌa̱n. Te ni̱ xɨtɨ xiní Juan ini̱ veka̱a.
\v 11 Te ni̱ chaa̱ xini̱‑dé kándee nuu̱ ɨ́ɨn koꞌo̱. Te ni̱ ja̱ꞌa soldado nuu̱ súchí sɨ́ꞌɨ́‑ún. Te máá‑i, ni̱ jancha̱ka‑i nuu̱ náa̱‑i.
\v 12 Yúan‑na te ni̱ ja̱koyo cha̱a káskuáꞌa jíín‑de. Te ni̱ ka̱ndañaa‑de yikɨ kúñu Juan. Te ni̱ kachi̱ndu̱ji‑de. Te ni̱ kee‑de kájaꞌa̱n‑de. Te ni̱ kaka̱stu̱ꞌún‑de nuu̱ Jesús.
\s Ja̱ ní skée‑yá uꞌu̱n mil ña̱yɨvɨ
\p
\v 13 Te ni̱ jini tu̱ꞌun Jesús. Te ni̱ kuxio‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ yúan ini̱ ɨɨn barco onde̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé kándee sɨ́ɨn‑ya̱. Te ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun ña̱yɨvɨ jínáꞌan‑i. Te onde̱ ta̱ká ñuu̱ ni̱ kandiki̱n‑i‑ya̱ kájika jáꞌá‑i jíín‑yá.
\v 14 Te ni̱ kenda Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ kuáꞌa̱ xáa̱n. Te ni̱ ndukuíꞌa̱ ini̱‑ya̱ jíín‑i. Te ni̱ sáꞌa‑ya̱ taná táká ña̱yɨvɨ kákuꞌu̱.
\v 15 Te nuu̱ ní ini te ni̱ cha̱koyo cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Yáꞌa chi̱ máá ñúꞌun téꞌé kúu, te a ni̱ ke̱e ndika̱ndii. Tájí‑ní‑i ná kíngoyo‑i ta̱ká ñuu̱. Te ná kuáan máá‑i staa̱ kée‑í, áchí‑de
jíín‑yá.
\v 16 Te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Tú nɨ́nɨ kíꞌi̱n‑i jínáꞌan‑i: Kua̱ꞌa máá‑ró já ná kée‑í, áchí‑ya̱.
\v 17 Te máá‑de, ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Tú na̱ún káñava̱ꞌa‑ná chi̱ uꞌu̱n‑ni sta̱tilá jíín úu̱‑ni ti̱yáká, áchí‑de.
\v 18 Te máá‑yá, ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Kua̱ꞌa ná kíi nuu̱‑rí yáꞌa, áchí‑ya̱.
\v 19 Te ni̱ táꞌú‑yá tiñu nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún ni̱ kaju̱ngo̱o ta̱ká‑i nuu̱ ichá. Te ni̱ kiꞌin‑ya̱ ndɨ́ꞌúꞌu̱n sta̱tilá jíín úu̱ ti̱yáká‑ún. Te ni̱ ndakoto‑ya̱ íchi ándɨ́vɨ́. Te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑yá jaꞌa̱ státilá. Te ni̱
sákuáchí‑yá. Te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá. Te cha̱a‑ún, ni̱ ka̱jani‑de nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún.
\v 20 Te ndivii‑í ni̱ ka̱yee. Te ni̱ kandaꞌa̱ chi̱i‑i. Te ni̱ ka̱nastútú‑de uxi̱ uu̱ ji̱ka staa̱ kua̱chí‑ún ja̱ ní ndendoso.
\v 21 Te jínu uꞌu̱n mil cha̱a ni̱ ka̱yee‑ún, te sɨ́ɨn‑ga̱ kúu ñasɨ́ꞌɨ́ jíín súchí lúlí.
\s Ja̱ ní jika jáꞌá‑yá nuu̱ mar
\p
\v 22 Yúan‑na te ni̱ skandá‑ni Jesús cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ ɨɨn barco. Te ná kúxnúú‑de ki̱ngoyo‑de ɨnga̱ lado yuꞌu mar sáꞌa‑ya̱, chi̱ kuéé jachá‑ya̱ ñáyɨvɨ kuáꞌa̱‑ún.
\v 23 Te ni̱ jacha̱‑ya̱ ñáyɨvɨ‑ún kájaꞌa̱n‑i. Te ni̱ kaa sɨ́ɨn‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ yúku, kuákaka̱n taꞌu̱‑yá. Te ni̱ ini, te kándee máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱ yúan.
\v 24 Te barko‑ún, a kándee ma̱ꞌñú mar. Te káꞌú xaa̱n ní ndonda suꞌma̱ ndúcha sɨkɨ́‑dé, chi̱ sua ni̱ nana nuu tachi̱.
\v 25 Te tɨ́kuáán‑na̱ kúu. Te ni̱ jaa̱ Jesús nuu̱‑dé, jíka jáꞌá‑yá nuu̱ mar.
\v 26 Te cha̱a káskuáꞌa‑ún, ja̱ ní kajini̱‑de‑ya̱, já jíka‑ya̱ núu̱ mar, te ni̱ kayu̱ꞌú‑de. Te kákaꞌa̱n‑de: Añú kúu, áchí‑de. Te kákana kóꞌó‑de ja̱ káyu̱ꞌú‑de.
\v 27 Yúan‑na te Jesús, ni̱ kaꞌa̱n‑ni‑ya̱ jíín‑de: Sándéé iní‑ro̱. Máá‑rí kúu. Ma̱ yúꞌú‑ro̱, áchí‑ya̱.
\v 28 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Pedro jíín‑yá: Táta̱, te nú máá‑ní kúu, te táꞌú‑ní tiñu ná káka‑ná nuu̱ mar yáꞌa jaa̱‑ná nuu̱‑ní, áchí‑de.
\v 29 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Ñaꞌa̱n, áchí‑ya̱. Te ni̱ nuu Pedro ini̱ barco. Te ni̱ jika‑de nuu̱ ndúcha‑ún kuaꞌa̱n‑de nuu̱ Jesús.
\v 30 Ko nuu̱ ní jini̱‑de ja̱ xáa̱n kée tachi̱, te ni̱ yu̱ꞌú‑de. Te ni̱ kejáꞌá‑de sáꞌu‑de chi̱i nducha. Te ni̱ kana kóꞌó‑de: Táta̱, nama‑ní náá, áchí‑de.
\v 31 Te ni̱ skáa̱‑ni Jesús ndaꞌa‑yá. Te ni̱ tɨɨn‑ya̱‑dé. Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Cha̱a tú kándíja va̱ꞌa kúu‑ró. Naja̱ jáni sɨ̱kɨ́ ini̱‑ro̱. Achí‑ya̱.
\v 32 Te ni̱ ndɨ̱vɨ‑ya̱ iní barko‑ún jíín‑de. Te ni̱ kunáꞌín‑ni tachi̱ xáa̱n‑ún.
\v 33 Yúan‑na te cha̱a káꞌi̱in ini̱ barko‑ún, ni̱ cha̱koyo‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ ka̱chiñúꞌún‑de‑ya̱. Te kákaꞌa̱n‑de: Ja̱ndáa̱ ndíja máá‑ní kúu Se̱ꞌe Dios, áchí‑de.
\s Ña̱yɨvɨ kákuꞌu̱ ini̱ ñuu̱ Genesaret
\p
\v 34 Te ni̱ kaja̱ꞌa‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ ɨngá lado. Te ni̱ cha̱koyo‑ya̱ ñúꞌun íchí ñúu̱ Genesaret.
\v 35 Te cha̱a ñuu̱‑ún, ni̱ ka̱nakuni̱‑de‑ya̱. Te ni̱ ka̱tájí‑de tu̱ꞌun nɨ́ɨ́ ñúu̱‑ún. Te ni̱ ka̱kinchaka‑de ña̱yɨvɨ kákuꞌu̱ nuu̱‑yá.
\v 36 Te ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú‑i jíín‑yá ja̱ ná kéꞌé‑i va̱sté yúsáꞌma‑yá. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ ní ka̱kéꞌé sáꞌma‑yá‑ún, ni̱ kandu̱va̱ꞌa‑i.
\c 15
\s Ndasa kucháꞌán ñáyɨvɨ
\p
\v 1 Yúan‑na te yaku̱ cha̱a fariseo jíín cháa káchaa tutu̱ ini̱ ñuu̱ Jerusalem, ni̱ ja̱koyo‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá:
\v 2 Cha̱a káskuáꞌa jíín‑ró, naja̱ káskéꞌichi̱‑de tani̱nu cha̱a anáꞌán. Chi̱ tú kánandáꞌá‑de te káyee‑dé staa̱. Achí‑de.
\v 3 Te máá‑yá, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Te máá‑ró, suni naja̱ káskéꞌichi̱‑ro̱ tíñu ni̱ táꞌú Dios nuu̱‑ro̱ núsáá, chi ja̱ sɨkɨ́ táni̱nu máá‑ró.
\v 4 Chi̱ ni̱ kaꞌa̱n Dios: Kuandatu̱ nuu̱ táa̱‑ro̱ núu̱ náa̱‑ro̱, te ndéja̱ káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa nuu̱ táa̱ nuu̱ náa̱, ná kúu̱ nú kuu̱, áchí.
\v 5 Ko máá‑ró kákaꞌa̱n‑ro̱: Nú íó ndatíñu ja̱ xíin ɨɨn cha̱a, te a kuu niꞌi̱n tíñu ja̱ kuní táa̱‑de xí náa̱‑de, te nú xnaꞌa̱n‑ga̱ kaꞌa̱n‑de: A ni̱ soko̱‑rí ndatíñu‑ún nuu̱ Dios, achi̱‑de.
\v 6 Yúan‑na te tuká kánúú skíkuu‑de kua̱ꞌa‑de nuu̱ táa̱‑de nuu̱ náa̱‑de, áchí‑ro̱. Te súan kástɨ́vɨ́‑ró túꞌun Dios jíín táni̱nu ni̱ kajaki̱n‑ro̱.
\v 7 Cha̱a uu̱ xini̱ kákuu‑ró. Bueno ni̱ jani Isaías tu̱ꞌun sɨkɨ̱‑ro̱ súan:
\v 8 Ña̱yɨvɨ yáꞌa, jíín yúꞌu‑í káchiñúꞌún‑i ruu̱, ko jíín añú‑i chi̱ jíká‑ni kúu ini̱‑i jíto‑i ruu̱.
\v 9 Te káchiñúꞌún sáni‑i ruu̱, chi̱ kástáꞌa̱n‑i tu̱ꞌun jáni ini̱ ɨɨn cha̱a, áchí Isaías. Achí‑ya̱.
\v 10 Te ni̱ kana‑ya̱ xiní ñáyɨvɨ‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑i: Kuni so̱ꞌo jínáꞌan‑ró, Te chuꞌun ini̱‑ro̱ túꞌun káꞌa̱n‑ri̱:
\v 11 Nasu̱ já kɨ́vɨ ini̱ yuꞌu cháa kucháꞌán‑de sáꞌa, chi ja̱ kénda ini̱ yuꞌu‑dé, yu̱án kúu ja̱ kúchúꞌán‑de sáꞌa, áchí‑ya̱.
\v 12 Yúan‑na te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ cha̱koyo‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Á jiní‑ní ja̱ ní kakiti̱ ini̱ cha̱a fariseo ja̱ ní ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yáꞌa, xí túu, áchí‑de.
\v 13 Ko máá‑yá, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Ta̱ká yunu já tú ní náchuꞌun máá Táa̱‑ri̱ andɨ́vɨ́, te tuꞌun‑ri̱ kiꞌi̱n.
\v 14 Sía̱ jínáꞌan‑ró ná kíꞌi̱n‑de. Cha̱a kuáá kástáꞌa̱n ichi núu̱ sáva‑ga̱ cha̱a kuáá kákuu‑de. Chi̱ nú ɨɨn cha̱a kuáá stáꞌa̱n‑de ichi núu̱ ɨngá cha̱a kuáá, te ndendúú‑de jungoyo‑de ini̱ xaꞌva̱. Achí‑ya̱.
\v 15 Te ni̱ kaꞌa̱n Pedro jíín‑yá: Kastu̱ꞌún kájí‑ní tu̱ꞌun yátá yáꞌa nuu̱‑ná jínáꞌan‑ná, áchí‑de.
\v 16 Te ni̱ kachi̱ Jesús: Te suni onde̱ róó tú kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ náún.
\v 17 Á tú kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já táká ja̱ kée‑í kɨ́vɨ kuaꞌa̱n chi̱i‑i, te ndénda‑ni kuaꞌa̱n.
\v 18 Ko ja̱ kénda yuꞌu‑í, chi̱ onde̱ ini̱ añú‑i va̱i, te yu̱án kúu ja̱ kúcháꞌán‑i sáꞌa.
\v 19 Chi̱ onde̱ ichi iní añú‑i kénda ja̱ jáni ñáá ini̱, ja̱ jáꞌni ndɨ́yi, ja̱ ísɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan, ja̱ kuáxán iní, ja̱ sákuíꞌná, ja̱ káꞌa̱n tu̱ꞌun túꞌún, ja̱ káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa.
\v 20 Ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa kúu ja̱ kúcháꞌán‑i sáꞌa. Ko nú tú nándáꞌá‑i te kee‑í staa̱, tú kúcháꞌán‑i sáꞌa. Achí‑ya̱.
\s Tu̱ꞌun se̱sɨ́ꞌɨ́ ñaꞌan ñúu̱ Caná
\p
\v 21 Te ni̱ kenda Jesús yúan kuaꞌa̱n‑ya̱ íchi ndáñúu̱ Tiro jíín Sidón.
\v 22 Te ɨɨn ñaꞌan ñúu̱ Caná, ni̱ kenda‑ña ndáñúu̱ yúan. Te ni̱ kana kóꞌó‑ña: Táta̱, Se̱ꞌe David, kundáꞌú ini̱‑ní náá, chi̱ se̱sɨ́ꞌɨ́‑ná káꞌú xaa̱n táꞌa̱n‑i ɨɨn tachi̱ kíni, áchí‑ña jíín‑yá.
\v 23 Ko máá‑yá, tú ní káꞌa̱n kutɨ‑yá jíín‑ña. Yúan‑na te ni̱ ja̱koyo cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú‑de jíín‑yá: Kaꞌa̱n‑ní jíín‑ña ná kíꞌi̱n‑ña, chi̱ kána kóꞌó‑ña vái‑ña íchi yatá‑yo̱, áchí‑de.
\v 24 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Máni nuu̱ rɨ́ɨ̱, kɨtɨ ní ka̱naa, káꞌi̱in se̱ꞌe Israel, ni̱ tájí‑yá ruu̱ va̱i‑ri̱, áchí‑ya̱.
\v 25 Yúan‑na te ni̱ chaa̱‑ña núu̱‑yá. Te ni̱ chiñúꞌún‑ña‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña: Táta̱, chindéé chítuu‑ní náá, áchí‑ña.
\v 26 Te ni̱ kaꞌa̱n máá‑yá: Tú íó va̱ꞌa ja̱ kuánchaa̱‑yo̱ stáa̱ séꞌe‑yó te skána‑yó núu̱ lúsu, áchí‑ya̱.
\v 27 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ní, Táta̱, ko lúsu‑ún, ichi chíi mesa náchii‑tɨ́ staa̱ kua̱chí kóyo yuꞌu jítoꞌo̱‑tɨ̱ yáji‑tɨ́, áchí‑ña jíín‑yá.
\v 28 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Nána̱, xaa̱n váꞌa ni̱ kandíja‑ní, ná sáꞌa‑ná jíín‑ní nátu̱ꞌun kuní‑ní, áchí‑ya̱. Te máá hora jia̱n ní nduva̱ꞌa‑ni se̱sɨ́ꞌɨ́‑ña.
\s Ja̱ ní nasáva̱ꞌa‑ya̱ kuáꞌa̱ ñáyɨvɨ kúꞌu̱
\p
\v 29 Te ni̱ ja̱ꞌa Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱ yúan. Te ni̱ jaa̱‑ya̱ yúꞌu mar ñuu̱ Galilea. Te ni̱ kaa‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ yúku‑ún. Te yúan ni̱ jungo̱o‑ya̱.
\v 30 Te ni̱ ja̱koyo kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ núu̱‑yá jíín ñáyɨvɨ rengo, ja̱ kuáá, ja̱ ñíꞌín, ja̱ tɨ́kúꞌlu, jíín sáva‑ga̱‑i ja̱ kákuꞌu̱. Te ni̱ kajaki̱n‑i‑ún núu̱ jáꞌa̱ Jesús. Te ni̱ nasáva̱ꞌa‑ya̱‑í jínáꞌan‑i.
\v 31 Te ni̱ ka̱kee nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún kánde̱ꞌé‑i ja̱ súan ni̱ kajini̱‑i nákaꞌa̱n ña̱yɨvɨ ñíꞌín, ndúva̱ꞌa ña̱yɨvɨ tɨ́kúꞌlu, nákaka ña̱yɨvɨ rengo, ndúndiji̱n nuu̱ ñáyɨvɨ kuáá. Te ni̱ ka̱nakana jaa‑i Dios ña̱yɨvɨ Israel.
\s Ja̱ ní skée‑yá kuu̱n mil ña̱yɨvɨ
\p
\v 32 Te ni̱ kana Jesús xini̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kúndáꞌú ini̱‑ri̱ ña̱yɨvɨ yáꞌa, chi̱ a ni̱ kuu uni̱ kɨvɨ̱ káxiu̱kú‑i jíín‑rí, te tú na̱ún káji‑í. Te tú kuní‑ri̱ natájí‑rí‑i noꞌo̱n ndicha̱‑i, chi̱ nú súan te sava ichi te kui̱tá ii̱‑í. Achí‑ya̱.
\v 33 Yúan‑na te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Te ndénu̱ níꞌo̱n stáa̱ kuáꞌa̱ kée ndáꞌa̱ chi̱i ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱ yáꞌa, chi̱ máni ñuꞌun téꞌé kúu yáꞌa, áchí‑de.
\v 34 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Na̱saa staa̱ kándi̱so‑ró, áchí‑ya̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Usia̱‑ni, te yaku̱ ti̱yáká lúlí, áchí‑de.
\v 35 Yúan‑na te ni̱ táꞌú‑yá tiñu nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún ni̱ ka̱jungo̱o‑i nuu̱ ñúꞌun.
\v 36 Te ni̱ kiꞌin‑ya̱ ndɨ́ꞌusiá staa̱ jíín cháká‑ún, te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑yá, te ni̱ sákuáchí‑yá, te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá, te ni̱ ka̱jani‑de nuu̱‑í.
\v 37 Te ni̱ ka̱yee táká‑i. Te ni̱ kandaꞌa̱ chi̱i‑i. Te ni̱ ka̱nastútú‑de ja̱ ní kendo̱o kuáchí‑ún, usia̱ ndoꞌo̱ chítú ndɨ́ɨ.
\v 38 Te ña̱yɨvɨ ní ka̱yee‑ún, jínu onde̱ kuu̱n mil cha̱a, te sɨ́ɨn‑ga̱ kúu ñasɨ́ꞌɨ́ jíín táká su̱chí lúlí.
\v 39 Yúan‑na te ni̱ jacha̱‑ya̱ ñáyɨvɨ‑ún kua̱ngoyo‑i. Te ni̱ ndɨ̱vɨ‑ya̱ iní barco. Te ni̱ jaa̱‑ya̱ ndáñúu̱ Magdala.
\c 16
\s Ja̱ kájika̱n‑i tuni̱ nuu̱‑yá
\p
\v 1 Te ni̱ ja̱koyo cha̱a fariseo jíín cháa saduceo nuu̱‑yá, chi̱ koto nchaa̱‑de‑ya̱ kákuni̱‑de. Te ni̱ kajika̱n‑de tuni̱ ichi ándɨ́vɨ́ núu̱‑yá te kuni̱‑de.
\v 2 Ko máá‑yá ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Nú ni̱ ini, te kákaꞌa̱n‑ro̱: nandii ndáxín, chi̱ íó viko̱ kua̱ꞌá ándɨ́vɨ́, áchí‑ro̱.
\v 3 Te ja̱ñáꞌa̱n kákaꞌa̱n‑ro̱: Vina te kuun sau̱, chi̱ íin ñáá viko̱ kua̱ꞌá ándɨ́vɨ́, áchí‑ro̱. Cha̱a uu̱ xini̱ kákuu‑ró. A kájini̱‑ro̱ na̱ún kuní kaꞌa̱n viko̱ ándɨ́vɨ́, ko tú kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ tuní kɨvɨ̱ yáꞌa.
\v 4 Ña̱yɨvɨ ñáá yáꞌa ja̱ káisɨ́kɨ ncháa̱‑i Dios, kájika̱n‑i tuni̱ nuu̱‑rí. Ko ma̱ kuáꞌa‑ri̱ ni ɨɨn nuu̱‑í, chi̱ máni tuni̱ Jonás, cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios, kúu ja̱ kuáꞌa‑ri̱. Achí‑ya̱. Te ni̱ skéndo̱o‑ya̱‑dé jínáꞌan‑de. Te kuaꞌa̱n‑ya̱.
\s Cuenta yujan íá cháa fariseo
\p
\v 5 Te ni̱ ja̱koyo cha̱a káskuáꞌa‑ún ɨnga̱ lado mar. Te ni̱ ka̱naa iní‑de kundiso‑de staa̱.
\v 6 Te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Koto va̱ꞌa‑ró máá‑ró núu̱ yújan íá cháa fariseo jíín cháa saduceo, áchí‑ya̱.
\v 7 Te kándatu̱ꞌún máá‑de: Sɨkɨ̱ já tú kándi̱so‑yó stáa̱ káꞌa̱n‑ya̱ núsáá, áchí‑de.
\v 8 Te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ súan kándatu̱ꞌún‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Cha̱a kákandíja yaku̱‑ni kákuu‑ró. Na̱ún kándatu̱ꞌún‑ró. Ja̱ tú ní kándi̱so‑ró stáa̱ náún.
\v 9 Onde̱ vina tú kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ náún. Á tú kánuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já ní kuu jíín úꞌu̱n staa̱ jíín úꞌu̱n mil cha̱a, te na̱saa ji̱ka ní ka̱nastútú‑ró‑sa̱.
\v 10 Ni ja̱ ní kuu jíín usiá staa̱‑ún jíín kúu̱n mil cha̱a, te na̱saa ndoꞌo̱ ní ka̱nastútú‑ró.
\v 11 Te naja̱ tú kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱, chi̱ tú ní káꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun sta̱tilá jíín‑ró, chi̱ sua ja̱ kóto va̱ꞌa‑ró máá‑ró núu̱ yújan íá cháa fariseo jíín cháa saduceo. Achí‑ya̱ jíín‑de.
\v 12 Yúan‑na te ni̱ kaju̱ku̱ꞌun ini̱‑de ja̱ tú ní káꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de ja̱ kóto‑de máá‑de nuu̱ yújan íá státilá, chi̱ sua ja̱ má kándíja‑de saꞌa̱n kástáꞌa̱n cha̱a fariseo jíín cháa saduceo.
\s Tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱ Pedro
\p
\v 13 Te ni̱ jaa̱ Jesús ichi ndáñúu̱ Cesarea de Filipo. Te ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑yá cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá: Na̱ún cha̱a kúu máá Séꞌe cha̱a kákaꞌa̱n ña̱yɨvɨ jínáꞌan‑i, áchí‑ya̱.
\v 14 Te máá‑de ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Juan, cha̱a skuánducha, kákaꞌa̱n sava‑i. Te sava‑ga̱‑i, Elías, te sava‑ga̱‑i, Jeremías, xí ɨ́ɨn cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá, áchí‑i. Achí‑de.
\v 15 Te máá‑yá ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Te róó, na̱ cha̱a kúu‑ri̱ kákaꞌa̱n‑ro̱, áchí‑ya̱.
\v 16 Te ni̱ kaꞌa̱n Simón Pedro: Máá‑ní kúu Cristo, Se̱ꞌe Dios, Iꞌa̱ chakú, áchí‑de.
\v 17 Yúan‑na te ni̱ kachi̱ Jesús: Xáán ndatu̱‑ro̱, Simón se̱ꞌe Jonás, chi̱ nasu̱ ɨ́ɨn cha̱a ní kástu̱ꞌún túꞌun yáꞌa nuu̱‑ro̱, chi̱ sua máá Táa̱‑ri̱ Iꞌa̱ kánchaa̱ andɨ́vɨ́ ní stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱‑ro̱.
\v 18 Ko ruu̱, suni káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já máá‑ró kúu Pedro, te sɨkɨ̱ káva yáꞌa kundii̱ tɨkuꞌni̱ kándíja‑i nuu̱‑rí sáꞌa‑ri̱. Te ja̱ kándee infierno ma̱ kúndéé jíín‑i.
\v 19 Te nuu̱‑ro̱ kuáꞌa‑ri̱ ndakáa máá ñúu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́. Te ta̱ká ja̱ kúꞌni̱‑ro̱ iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, kunuꞌni̱ ini̱ andɨ́vɨ́. Te ta̱ká ja̱ ndájí‑ró iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, ndaji̱ iní andɨ́vɨ́. Achí‑ya̱.
\v 20 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n xaa̱n‑yá jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá, ja̱ tú ni ɨɨn nuu̱ kachí‑de ja̱ máá‑yá kúu Jesucristo.
\s Jíín kɨvɨ́ ní kaꞌa̱n‑ya̱ já kúu̱‑ya̱
\p
\v 21 Te máá hora jia̱n ní kejáꞌá Jesús ni̱ kastu̱ꞌún ndáa̱‑ya̱ núu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá ja̱ jínu ñúꞌún kíꞌi̱n‑ya̱ ñúu̱ Jerusalem te ndoꞌo xaa̱n‑yá. Te cha̱a ni̱ ka̱yii jíín táká sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa káchaa tutu̱, ma̱ kuátúꞌún‑de‑ya̱ te kaꞌni‑dé‑ya̱. Te nuu̱ uní kɨvɨ̱ te nachaku̱‑ya̱. Achí‑ya̱.
\v 22 Yúan‑na te Pedro, ni̱ kiñiꞌin sɨ́ɨn‑de‑ya̱. Te ni̱ kejáꞌá‑de káꞌa̱n xaa̱n‑dé jíín‑yá: Ma̱ kúu Táta̱, tú kutɨ na̱ modo ja̱ táꞌa̱n‑ní tu̱ndóꞌo yáꞌa, áchí‑de.
\v 23 Yúan‑na te ni̱ jíó káva Jesús nuu̱ Pedro. Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Satanás, kuxio kiꞌi̱n‑ro̱, chi cha̱a sáká núu kúu‑ró núu̱‑rí. Chi̱ tú káꞌa̱n‑ro̱ túꞌun Dios, chi̱ sa tu̱ꞌun cha̱a káꞌa̱n‑ro̱. Achí‑ya̱.
\s Tu̱ꞌun ndóꞌo cha̱a kákandíja
\p
\v 24 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá: Na̱ni cha̱a nú kuní‑de kii‑de yata̱‑rí, ma̱ kúndáꞌú ini̱‑de máá‑de, te ná kuándéé iní‑de jíín túndóꞌo kii sɨkɨ̱‑dé, te ná kúndiki̱n‑de ruu̱ kii‑de.
\v 25 Chi cha̱a jítú iní‑de ka̱ku‑de chi̱i tu̱ndóꞌo kii sɨkɨ̱‑dé, naa‑dé. Te va̱sa ná kúu̱ ɨɨn cha̱a ja̱ sɨkɨ́ rúu̱, ko kuchaku̱‑de. Achí‑ya̱.
\v 26 Chi na̱ún níꞌi̱n cháa va̱sa ná kúndéé‑de niꞌi̱n‑dé nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ, te nú xnáa‑dé añú‑de. Xí na̱ jíín chúnáa cháa añú‑de.
\v 27 Chi̱ máá Séꞌe cha̱a, ndii‑ya̱ jíín táká ndajáꞌa̱‑yá. Te nduñáꞌnu‑ya̱ sáꞌa Táa̱‑ya̱. Yúan‑na te cha̱ꞌu‑ya̱ ɨ́ɨn ɨɨn ña̱yɨvɨ nú ndasa káa tiñu ni̱ ka̱sáꞌa máá‑i.
\v 28 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ió sava cha̱a káꞌi̱in yáꞌa ja̱ má kúu̱ kutɨ‑dé onde̱ nú tú kuni̱‑de nuu̱ máá Séꞌe cha̱a ndii‑ya̱ ñúu̱‑ya̱.
\c 17
\s Sɨkɨ̱ já túku ni̱ nduu‑ya̱
\p
\v 1 Yúan‑na te nuu̱ iñú kɨvɨ̱ te ni̱ jaka‑ya̱ Pedro jíín Jacobo jíín ñaní‑de Juan, kuaꞌa̱n sɨ́ɨn‑ya̱ jíín‑de ɨɨn yuku súkún.
\v 2 Te yúan, tuku ni̱ nduu‑ya̱ núu̱‑dé. Te ni̱ nandii ncháa̱ nuu̱‑yá nátu̱ꞌun ndika̱ndii. Te saꞌma‑yá ni̱ ka̱ndukɨyi̱ nátu̱ꞌun ndua luz ja̱ nándii ndáxín.
\v 3 Te yúan ni̱ ka̱ndenda Moisés jíín Elías, kándatu̱ꞌún‑de jíín‑yá, ni̱ kajini̱‑de.
\v 4 Te ni̱ kaꞌa̱n Pedro: Táta̱, va̱ꞌa‑ga̱ ná kéndo̱o‑yó yáꞌa. Nú kuní‑ní te sáꞌa‑ná uni̱ veꞌe kuii. Ɨɨn kuu máá‑ní, ɨnga̱ kuu Moisés, te ɨnga̱ kuu Elías, áchí‑de jíín Jesús.
\v 5 Te nini káꞌa̱n‑de, te ni̱ chaa̱ ɨɨn viko̱ nu̱ꞌún. Te ni̱ jasu̱ nɨ́ɨ́ núu̱‑dé. Te ni̱ kenda luz chi̱i. Te ni̱ kenda ɨɨn tu̱ꞌun ja̱ ní kaꞌa̱n: Ya̱ꞌá kúu Se̱ꞌe‑ri̱, ja̱ kúndáꞌú ini̱‑ri̱‑i. Te kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ jíín‑i. Ná kúni
náꞌín‑ró túꞌun káꞌa̱n‑i núsáá. Achí Dios.
\v 6 Te tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ ka̱jini so̱ꞌo cha̱a káskuáꞌa‑ún. Te ni̱ kandua̱ ndee‑ni‑de, chi̱ ni̱ kayu̱ꞌú xaa̱n‑dé.
\v 7 Yúan‑na te ni̱ jaa̱ Jesús. Te ni̱ skandá‑ya̱‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Nduko̱o, ma̱ yúꞌú‑ro̱ jínáꞌan‑ró, áchí‑ya̱.
\v 8 Te ni̱ ka̱ndakoto‑de. Te tuká ni ɨɨn na̱ún ní kájini̱‑de, chi̱ máá ɨ́ɨn‑na̱ Jesús.
\v 9 Te kánuu‑de yuku‑ún. Te Jesús ni̱ kaꞌa̱n xaa̱n‑yá jíín‑de: Ma̱ kachí‑ro̱ núu̱ ní ɨɨn ja̱ súan ni̱ kajini̱‑ro̱, chi̱ onde̱ ná náchaku̱ máá Séꞌe cha̱a ma̱ꞌñú ndɨ́yi, áchí‑ya̱.
\v 10 Yúan‑na te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑de‑ya̱: Te cha̱a káchaa tutu̱, naja̱ kákaꞌa̱n‑de ja̱ kánúú ndíi Elías xnaꞌa̱n‑ga̱, áchí‑de.
\v 11 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ja̱ndáa̱ kúu ja̱ ndíi Elías xnaꞌa̱n‑ga̱, te nasájáá‑de ta̱ká ndatíñu.
\v 12 Ko káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ á ni̱ ndii Elías, te tú ní kánakuni̱‑i‑de. Te ni̱ ka̱sáꞌa‑i ta̱ká ja̱ ní ka̱kuu ini̱‑i jíín‑de. Te suni súan xndóꞌo‑i máá Séꞌe cha̱a. Achí‑ya̱.
\v 13 Yúan‑na te cha̱a káskuáꞌa‑ún, ni̱ kaju̱ku̱ꞌun ini̱‑de ja̱ túꞌun Juan, cha̱a ni̱ skuánducha, kúu ja̱ ní kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de.
\s Sɨkɨ̱ súchí jíꞌi̱ yi̱ꞌɨ́
\p
\v 14 Te ni̱ naja̱koyo‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ kuáꞌa̱‑ún. Te ni̱ chaa̱ ɨɨn cha̱a nuu̱ Jesús. Te ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́‑de nuu̱‑yá.
\v 15 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Táta̱, kundáꞌú ini̱‑ní se̱ꞌe‑ná, chi̱ jíꞌi̱ yi̱ꞌɨ́‑i, te ndóꞌo xaa̱n‑í. Te tɨnɨ̱ jínu nduá‑i nuu̱ ñúꞌu̱n, te tɨnɨ̱ jínu nduá‑i nuu̱ ndúcha.
\v 16 Te ni̱ kinchaka‑ná‑i nuu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑ní, te tú kákuu sáꞌa‑de tana̱‑í, áchí‑de.
\v 17 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Ña̱yɨvɨ xáa̱n níꞌin ini̱ kákuu‑ró já tú kákandíja‑ró. Na̱saa‑ga̱ kɨvɨ̱ kúnchaa̱‑ri̱ jíín‑ró. Te na̱saa‑ga̱ kɨvɨ̱ ndóꞌo‑ri̱ jíín‑ró. Kua̱ꞌa‑i ná kíi‑i, áchí‑ya̱.
\v 18 Te Jesús, ni̱ kaꞌa̱n xaa̱n‑yá nuu̱ tachí kíni‑ún, te ni̱ kenda kuaꞌa̱n ini̱ su̱chí‑ún. Te ni̱ nduva̱ꞌa‑ni‑i máá hora‑ún.
\v 19 Yúan‑na te ni̱ ja̱koyo sɨ́ɨn cha̱a káskuáꞌa‑ún nuu̱ Jesús, te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Naja̱ tú ní kákuu kiñiꞌin‑ná kiꞌi̱n, áchí‑de.
\v 20 Te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Sɨkɨ̱ já tú kákandíja va̱ꞌa‑ró ní kuu yu̱án. Chi̱ káꞌa̱n ndaa̱‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ nú kákandíja‑ró, va̱sté ɨ́ɨn tíꞌli̱ nátu̱ꞌun ɨɨn ndɨkɨn yuá mostaza, te kachi̱‑ro̱ kúni yuku yáꞌa: Kuxio
yáꞌa te kuáꞌán onde̱ yúan, achi̱‑ro̱, te kiꞌi̱n. Te kuu sáꞌa‑ró táká tiñu súan.
\v 21 Ko ɨɨn táꞌan yu̱án ni ma̱ kénda kutɨ kíꞌi̱n, te nú tú kaka̱n taꞌu̱‑yo̱ te kondicha̱ ini̱‑yo̱. Achí‑ya̱.
\s Jíín kɨvɨ́ ní kaꞌa̱n‑ya̱ já kúu̱‑ya̱
\p
\v 22 Te nini káꞌi̱in‑ya̱ iní ñuu̱ Galilea, te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Máá Séꞌe cha̱a natu̱u‑ya̱ núu̱ ndáꞌa sáva‑ga̱ cha̱a.
\v 23 Te kaꞌni‑dé‑ya̱. Ko nuu̱ uní kɨvɨ̱ te nachaku̱‑ya̱, áchí‑ya̱. Te máá‑de, ni̱ kandukuíꞌa̱ xaa̱n iní‑de.
\s Sɨkɨ̱ xúꞌún póniná
\p
\v 24 Te ni̱ ja̱koyo‑ya̱ ñúu̱ Capernaum. Te cha̱a kájika̱n poniná, ni̱ cha̱koyo‑de nuu̱ Pedro. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Te Maestro máá‑ró, tú kua̱ꞌa‑de poniná náún, áchí‑de.
\v 25 Te Pedro: Kuu, áchí‑de. Te ni̱ ndɨ̱vɨ‑de ini̱ ve̱ꞌe. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús xnaꞌa̱n‑ga̱ jíín‑de: Na̱ún kachí‑ro̱. Ta̱ká cha̱a rey ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, ndénu̱ kájika̱n‑de poniná. Á nuu̱ séꞌe‑de xí núu̱ cháa sɨ́ɨn veꞌe, áchí‑ya̱.
\v 26 Te ni̱ kachi̱ Pedro jíín‑yá: Nuu̱ cháa sɨ́ɨn veꞌe kájika̱n‑de, áchí‑de. Te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Te se̱ꞌe‑de káꞌi̱o libre‑i núsáá.
\v 27 Ko náva̱ꞌa tú skití ini̱‑yo̱‑dé, te kuáꞌán onde̱ yuꞌu mar, te skɨ́vɨ‑ró gancho, te katɨɨn‑ró tíyáká kénda xnaꞌa̱n‑ga̱. Te ndɨka̱‑ro̱ yúꞌu‑tɨ́. Te yúan niꞌi̱n‑ro̱ ɨ́ɨn peso. Te kua̱ꞌa‑ró núu̱‑dé ja̱ kúu ruu̱ jíín róó.
Achí‑ya̱.
\c 18
\s Ndéja̱ kúñáꞌnu‑ga̱ ini̱ ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́
\p
\v 1 Te suni kɨvɨ̱‑ún ni̱ cha̱koyo cha̱a káskuáꞌa‑ún nuu̱ Jesús. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Ndé cha̱a kúñáꞌnu‑ga̱ ini̱ ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́, áchí‑de.
\v 2 Te ni̱ kana Jesús xini̱ ɨ́ɨn su̱chí lúlí. Te ni̱ jani‑ya̱‑í ma̱ꞌñú‑de.
\v 3 Te ni̱ kachi̱‑ya̱: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ nú tú naxíó káva ini̱‑ro̱ te nduu‑ró nátu̱ꞌun ɨɨn su̱chí lúlí, ma̱ kɨ́vɨ kutɨ‑ro iní ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́.
\v 4 Chi̱ nú ndé cha̱a sásúchí‑de máá‑de nátu̱ꞌun su̱chí lúlí yáꞌa, cha̱a‑ún kúñáꞌnu‑ga̱ ini̱ ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́.
\v 5 Te cha̱a ja̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́‑rí játáꞌú‑de ɨɨn su̱chí lúlí nátu̱ꞌun su̱chí yáꞌa, te ruu̱ játáꞌú‑de.
\v 6 Te nú ɨɨn su̱chí lúlí yáꞌa kándíja‑i ruu̱, te kɨ̱vɨ‑i kua̱chi sáꞌa ɨɨn cha̱a, te vaꞌa̱‑ga̱ nú ní núꞌni̱ ɨɨn yo̱só káꞌnu suku̱n cháa‑ún, te ke̱e‑de kiꞌi̱n‑de xuu̱ ndúcha mar núú.
\v 7 Naka̱ ndáꞌú ña̱yɨvɨ iní ñu̱yɨ́vɨ, chi̱ kájito nchaa̱‑de‑i kásáꞌa‑i kua̱chi, te jínu ñúꞌún já kóo kɨvɨ̱‑ún. Ko naka̱ ndáꞌú cha̱a ja̱ skɨ́vɨ‑de‑i ini̱ kua̱chi.
\v 8 Núsáá te nú ndaꞌa‑ro xí jáꞌa̱‑ro̱ kuní skɨ́vɨ róó nuu̱ íó kua̱chi, xɨtɨ te skána‑ró ná kíꞌi̱n. Vaꞌa̱‑ga̱ ja̱ kóo rengo‑ro̱ xí kóo tɨ́kúꞌlu‑ró kúchaku̱‑ro̱ nɨ́ɨ́ káni, nasu̱ já kóo ndendúú ndaꞌa‑ro xí ndéndúú
jaꞌa̱‑ro̱ kíꞌi̱n‑ro̱ núu̱ ñúꞌu̱n nɨ́ɨ́ káni.
\v 9 Te nú nduchi‑ro kuní skɨ́vɨ róó nuu̱ íó kua̱chi, tava te skána‑ró ná kíꞌi̱n. Vaꞌa̱‑ga̱ ja̱ kúchaku̱‑ro̱ jíín ɨ́ɨn‑ni nduchi‑ro, nasu̱ já kóo ndendúú nduchi‑ro kíꞌi̱n‑ro̱ núu̱ ñúꞌu̱n infierno.
\v 10 Koto‑ró máá‑ró jínáꞌan‑ró. Ma̱ sájáꞌa̱ ini̱‑ro̱ núu̱ ɨ́ɨn su̱chí lúlí yáꞌa. Chi̱ a káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já ndájáꞌa̱‑í káꞌi̱o andɨ́vɨ́, nene̱ kájini̱‑ya̱ núu̱ máá Táa̱‑ri̱ ja̱ kánchaa̱‑ya̱ ondé andɨ́vɨ́.
\s Sɨkɨ̱ rɨ́ɨ̱ kɨtɨ ní sa̱na
\p
\v 11 Chi̱ máá Séꞌe cha̱a, ni̱ kii‑ya̱ já náma‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ já á ni̱ naa.
\v 12 Ndasa kájani ini̱‑ro̱. Nú ɨɨn cha̱a ñáva̱ꞌa‑de ɨɨn ciento rɨɨ̱, te skuíta‑de ɨɨn‑tɨ̱. Á tú xndóo‑de kuu̱n xíko xiaꞌu̱n kuu̱n‑gá‑tɨ̱, te kiꞌi̱n‑de onde̱ yuku kína̱ndúkú‑de kɨtɨ ní sa̱na‑ún.
\v 13 Te nú ni̱ naniꞌi̱n‑dé‑tɨ̱, ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ kúsɨɨ̱‑gá ini̱‑de jíín kɨ́tɨ‑ún vásá jíín kúu̱n xíko xiaꞌu̱n kuu̱n‑gá kɨtɨ tú ni̱ kása̱na‑ún.
\v 14 Te súan máá Táa̱‑ro̱ Iꞌa̱ kánchaa̱ onde̱ andɨ́vɨ́, tú játaꞌa̱n ini̱‑ya̱ já náa ní ɨɨn táꞌan su̱chí lúlí yáꞌa.
\s Ndasa kuu ñani̱ sáꞌa kua̱chi
\p
\v 15 Núsáá te nú ñani̱‑ro̱ ní sáꞌa‑de kua̱chi sɨkɨ̱‑ro̱, te kuáꞌán, te kastu̱ꞌún sáꞌí‑ro̱ núu̱‑dé na̱ún kua̱chi ni̱ sáꞌa‑de. Te nú ni̱ chuꞌun ini̱‑de tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ro̱ jíín‑de, yúan‑na te a ni̱ ndumani̱‑dé jíín‑ró sáꞌa‑ró.
\v 16 Ko nú tú ní chúꞌun ini̱‑de tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ro̱, te kuaka uu̱ xí uní‑ga̱ ña̱yɨvɨ kíꞌi̱n jíín‑ró, náva̱ꞌa jíín túꞌun káꞌa̱n uu̱ xí uní testigo te kundaa̱ ta̱ká tu̱ꞌun.
\v 17 Te nú tú ní chúꞌun ini̱‑de tu̱ꞌun káꞌa̱n cha̱a‑ún, te kastu̱ꞌún‑ró núu̱ tɨ́kuꞌni̱ kándíja. Te nú suni tú ní chúꞌun ini̱‑de tu̱ꞌun káꞌa̱n tɨkuꞌni̱‑ún, te sía̱‑ro̱‑dé ná kúu‑de nátu̱ꞌun ɨɨn cha̱a sɨ́ɨn nación xí ɨ́ɨn cha̱a xíní.
\v 18 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ta̱ká ja̱ kúꞌni̱‑ro̱ iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, kunuꞌni̱ ini̱ andɨ́vɨ́. Te ta̱ká ja̱ ndájí‑ró iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, ndaji iní andɨ́vɨ́.
\v 19 Ɨnga̱ tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ nú uu̱ táꞌa̱n‑ro̱ iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, koo conforme‑ro̱ sɨkɨ́ ɨ́ɨn tu̱ꞌun ja̱ kájika̱n taꞌu̱‑ro̱, te máá Táa̱‑ri̱ onde̱ andɨ́vɨ́ skíkuu‑ya̱ túꞌun‑ún jíín‑ró.
\v 20 Chi̱ nú ni̱ ka̱nataka̱ uu̱ xí uní ña̱yɨvɨ káchiñúꞌún‑i ruu̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́‑rí, te yúan kánchaa̱‑ri̱ ma̱ꞌñú‑i, áchí‑ya̱.
\s Sɨkɨ̱ túꞌun sáꞌa tu̱káꞌnu ini̱
\p
\v 21 Yúan‑na te ni̱ jaa̱ Pedro nuu̱‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, na̱saa jínu sáꞌa‑ná tu̱káꞌnu ini̱ nuu̱ ñaní‑ná ja̱ sáꞌa‑de kua̱chi nuu̱‑ná. Onde̱ usia̱ jínu náún, áchí‑de.
\v 22 Te ni̱ kachi̱ Jesús: Tú káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já ondé usia̱ jínu, chi̱ onde̱ kuu̱n ciento kuu̱n xíko uxi̱ jínu.
\v 23 Ja̱ yúán máá ñúu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ kúu nátu̱ꞌun ɨɨn cha̱a kúu rey, ja̱ ní kuni̱‑de sándaa̱‑de cuenta jíín mozo‑de.
\v 24 Te ni̱ kejáꞌá‑de násáꞌa‑de cuenta. Te yúan ni̱ jaa̱ ɨɨn cha̱a taú ɨɨn millón peso nuu̱‑dé.
\v 25 Te tú ní kúu chunáa cháa yúan. Te ni̱ táꞌú tíñu jitoꞌo̱‑de ja̱ ná kúya̱ꞌu‑de jíín séꞌe‑de jíín ñásɨ́ꞌɨ́‑de jíín táká ndatíñu ñáva̱ꞌa‑de te nakunáa xúꞌún taú‑de.
\v 26 Yúan‑na te ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́ mozo‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑de jíín rey‑ún: Táta̱, kundatu‑ní, te vásá ná chúnáa ndɨ́ꞌɨ‑ná xu̱ꞌún‑ní, áchí‑de.
\v 27 Te máá jítoꞌo̱‑ún, ni̱ kundáꞌú ini̱‑de mozo‑de. Te ni̱ sía̱‑de kuaꞌa̱n. Te ni̱ sáꞌa‑de tu̱káꞌnu ini̱ ja̱ taú mozo‑de‑ún.
\v 28 Ko mozo‑ún nuu̱ ní kenda‑de kuaꞌa̱n‑de, te ni̱ ketáꞌan‑de jíín ɨ́ɨn táꞌan mozo‑de ja̱ taú uxi̱ peso nuu̱‑dé. Te ni̱ katɨɨn cha̱a‑ún. Te ni̱ kɨtɨ‑dé suku̱n cháa‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Chunáa ndɨ́ꞌɨ ja̱ taú‑ro̱ núu̱‑rí, áchí‑de.
\v 29 Yúan‑na te táꞌan mozo‑de‑ún, ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́ núu̱‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú jíín‑de: Kundatu te vásá ná chúnáa ndɨ́ꞌɨ‑ri̱ xu̱ꞌún‑ró, áchí mozo‑ún.
\v 30 Ko máá‑de, tú ní kuní‑de, chi ni̱ chindee‑de cha̱a‑ún veka̱a onde̱ kɨvɨ̱ ní naku̱náa já taú cháa‑ún nuu̱‑dé.
\v 31 Te ni̱ kajini̱ táꞌan mozo‑de‑ún ja̱ ní taꞌa̱n‑de. Te ni̱ ka̱kuxíí xáa̱n iní‑de. Te ni̱ cha̱koyo‑de. Te ni̱ ka̱nakani ndɨꞌɨ‑de tu̱ꞌun nuu̱ jítoꞌo̱‑de ja̱ ní taꞌa̱n cha̱a‑ún.
\v 32 Yúan‑na te jitoꞌo̱‑ún, ni̱ kana‑de xini̱ mozo ñáá‑ún ni̱ jaa̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Mozo ndɨva̱ꞌa kúu‑ró, chi ta̱ká ja̱ taú‑ro̱‑ún ni̱ sáꞌa‑ri̱ tu̱káꞌnu ini̱ nuu̱‑ro̱, chi ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑ro̱ jíín‑rí.
\v 33 Te nátu̱ꞌun ni̱ kundáꞌú ini̱‑ri̱ róó, suni súan ní kúndáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan mozo‑ro̱ núú, áchí‑de.
\v 34 Yúan‑na te ni̱ kiti̱ ini̱ jitoꞌo̱‑ún nuu̱‑dé. Te ni̱ chiꞌi‑de cha̱a ndaꞌa justicia, onde̱ ni̱ nachunáa‑dé ta̱ká ja̱ taú‑de.
\v 35 Suni súan sáꞌa máá Táa̱‑ri̱ andɨ́vɨ́ jíín‑ró te nú tú sáꞌa‑ró túkáꞌnu ini̱‑ro̱ núu̱ táká ñani̱‑ro̱, onde̱ jíín iní jíín añú‑ro̱ nú na̱ún kua̱chi sáꞌa‑de jíín‑ró, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\c 19
\s Ja̱ ní kandiki̱n kuaꞌa̱‑í‑ya̱
\p
\v 1 Te ni̱ ndɨꞌɨ ni̱ kaꞌa̱n Jesús ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ kenda‑ya̱ iní ñuu̱ Galilea kuaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ jaa̱‑ya̱ yúñúu̱ Judea, ɨnga̱ lado yu̱cha Jordán.
\v 2 Te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ, ni̱ kandiki̱n‑i‑ya̱ kuáꞌa̱n‑i jíín‑yá. Te yúan ni̱ nasáva̱ꞌa‑ya̱‑í jínáꞌan‑i.
\s Sɨkɨ̱ túꞌun tú xndóo táꞌan
\p
\v 3 Yúan‑na te ni̱ ja̱koyo yaku̱ cha̱a fariseo nuu̱‑yá, ja̱ kóto nchaa̱‑de‑ya̱ kákuni̱‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Va̱tu‑ni kuu xndóo ɨɨn cha̱a ñasɨ́ꞌɨ́‑de ja̱ sɨkɨ́ na̱ni kua̱chi kúu, xí túu, áchí‑de.
\v 4 Ko máá‑yá, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Á tú ní kákaꞌu‑ró tutú ndasa ni̱ sáꞌa Dios cha̱a onde̱ xnáñúú, chi̱ ja̱ yíí jíín já sɨ̱ꞌɨ́ ní sáꞌa‑ya̱. Achí.
\v 5 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Dios: Ja̱ yúán xndóo cha̱a táa̱‑de náa̱‑de, te kétáꞌan‑de jíín ñásɨ́ꞌɨ́‑de. Te ɨɨn‑na̱ ña̱yɨvɨ kúu ndendúú‑de. Achí Dios.
\v 6 Súan kúu ja̱ ná tuká kúu uu̱, chi̱ ɨɨn‑na̱ kúu. Núsáá te ma̱ sásɨ́ɨn ɨɨn cha̱a ja̱ á ni̱ skétáꞌan Dios, áchí‑ya̱.
\v 7 Te ni̱ kakachi̱‑de jíín‑yá: Te Moisés, naja̱ ní táꞌú‑de tiñu ja̱ kúva̱ꞌa akta ndusɨ́ɨn, te ndo̱o‑ña núsáá, áchí‑de.
\v 8 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ga̱‑ya̱ jíín‑de: Sɨkɨ̱ já níꞌin ini̱ añú‑ro̱ jínáꞌan‑ró, yu̱án ní jatu̱ꞌun Moisés ja̱ xndóo‑ró ñásɨ́ꞌɨ́‑ro̱. Ko onde̱ xnáñúú, tú súan ní kúu.
\v 9 Ko ruu̱, káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, nú ndé cha̱a xndóo‑de ñasɨ́ꞌɨ́‑de, nasu̱ já tɨnɨ́ ini̱‑ña, te ta̱ndaꞌa‑dé jíín ɨngá‑ña, ísɨ́kɨ ncháa̱‑de ñasɨ́ꞌɨ́‑de. Te cha̱a ta̱ndaꞌa jíín ñáꞌan ní ndo̱o, suni ísɨ́kɨ ncháa̱‑de‑ña, áchí‑ya̱.
\v 10 Te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá: Nú súan íó tiñu ta̱ká cha̱a jíín ñásɨ́ꞌɨ́‑de, vaꞌa̱‑ga̱ ma̱ tándaꞌa‑dé núsáá, áchí‑de.
\v 11 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Nasu̱ táká cha̱a juku̱ꞌun ini̱‑de tu̱ꞌun yáꞌa, chi cha̱a ni̱ ja̱ꞌa‑ri̱ tu̱ꞌun nuu̱‑dé, cha̱a yúan kájuku̱ꞌun ini̱‑de.
\v 12 Ió cha̱a kákuu eunuco onde̱ kɨvɨ̱ ní kaku‑de chi̱i náa̱‑de, te íó cha̱a kákuu eunuco ni̱ sáꞌa ɨnga̱ cha̱a jíín‑de, te íó cha̱a kákuu eunuco ni̱ ka̱sáꞌa máá‑de ja̱ sɨkɨ́ ñúu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́. Cha̱a ja̱ kúu juku̱ꞌun ini̱‑de, ná júku̱ꞌun ini̱‑de núsáá. Achí‑ya̱.
\s Jesús jíín súchí lúlí
\p
\v 13 Yúan‑na te ni̱ cha̱koyo ña̱yɨvɨ jíín súchí lúlí‑i, ja̱ ná cháa‑ya̱ ndáꞌa‑yá xini̱‑í, te ná kakán taꞌu̱‑yá jaꞌa̱‑í. Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kakaꞌa̱n xaa̱n‑dé jíín ñáyɨvɨ‑ún.
\v 14 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Sía̱ ná kíkoyo su̱chí lúlí núu̱‑rí, te ma̱ kasú‑ro̱ íchi‑í, chi̱ nátu̱ꞌun su̱chí yáꞌa kákuu ja̱ kúu kɨ̱vɨ ini̱ ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́, áchí‑ya̱.
\v 15 Te ni̱ chaa‑ya̱ ndáꞌa‑yá xini̱‑í jínáꞌan‑i. Te ni̱ kuxio‑ni‑ya̱ yúan kuaꞌa̱n‑ya̱.
\s Cha̱a kúká
\p
\v 16 Te yúan ni̱ jaa̱ ɨɨn cha̱a súchí núu̱‑yá, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Cha̱a va̱ꞌa kúu‑ní Maestro. Na̱ún tiñu sáꞌa‑ná te niꞌi̱n táꞌu̱‑ná kuchaku̱‑ná nɨ́ɨ́ káni. Achí‑de.
\v 17 Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Naja̱ káꞌa̱n‑ro̱ cháa va̱ꞌa jíín‑rí. Tú ni ɨɨn cha̱a va̱ꞌa íó, chi̱ máá ɨ́ɨn‑ni Dios. Nú kuní‑ro̱ kúchaku̱‑ro̱, te skíkuu‑ró tíñu ni̱ táꞌú‑yá. Achí‑ya̱.
\v 18 Te ni̱ kachi̱‑de jíín‑yá: Ndéja̱ kúu núsáá, áchí‑de. Te Jesús, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Ma̱ káꞌni‑ro ndɨ́yi, ma̱ kúsɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan‑ro, ma̱ sákuíꞌná‑ró, ma̱ káꞌa̱n‑ro̱ túꞌun túꞌún,
\v 19 Kuandatu̱ nuu̱ táa̱‑ro̱ nuu̱ náa̱‑ro̱, te kundáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró nátu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱‑ro̱ máá‑ró, áchí‑ya̱.
\v 20 Te ni̱ kachi̱ cha̱a súchí jíín‑yá: Ta̱ká tiñu yáꞌa, a ni̱ skíkuu‑ná onde̱ ná lúlí‑ná. Na̱ún sáꞌa‑ga̱‑ná núsáá. Achí‑de.
\v 21 Te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Nú kuní‑ro̱ kéndo̱o va̱ꞌa‑ró, kuáꞌán, te xi̱kó‑ró já ñáva̱ꞌa‑ró, te kua̱ꞌa‑ró núu̱ ñáyɨvɨ ndáꞌú. Te onde̱ andɨ́vɨ́ kóo yaji̱‑ro̱. Yúan‑na te kii‑ró kúndiki̱n‑ro̱ rúu̱ kiꞌo̱n, áchí‑ya̱.
\v 22 Te cha̱a súchí‑ún ja̱ ní jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yáꞌa, te kuaꞌa̱n‑de kúxíí iní‑de, chi̱ kuaꞌa̱ xáa̱n ndátíñu ñáva̱ꞌa‑de.
\v 23 Yúan‑na te ni̱ kachi̱ Jesús jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ xáa̱n úꞌu̱ kɨ́vɨ ɨɨn cha̱a kúká iní ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́.
\v 24 Ko ruu̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ yachí‑ga̱ ja̱ꞌa ɨɨn camello yau̱ yikɨ tɨ́kuɨ́, vásá ɨ́ɨn cha̱a kúká kɨ́vɨ‑de ini̱ ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu, áchí‑ya̱.
\v 25 Ko cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, súan ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yáꞌa, te ni̱ kayu̱ꞌú xaa̱n‑dé. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Ndé cha̱a ka̱ku núsáá, áchí‑de.
\v 26 Te ni̱ ndakoto Jesús nuu̱‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Jíín cháa ma̱ kúu kutɨ, ko ta̱ká‑ni tiñu ndɨꞌɨ‑ni kúu sáꞌa Dios, áchí‑ya̱.
\v 27 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Pedro jíín‑yá: Náá, ni̱ ka̱skéndo̱o‑ná ta̱ká ndatíñu‑ná, te káindiki̱n‑ná níí va̱i‑yó. Na̱ún níꞌi̱n‑ná núsáá, áchí‑de.
\v 28 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n máá Séꞌe cha̱a jíín‑ró jínáꞌan‑ró, ja̱ kɨvɨ́ kúnchaa̱‑ri̱ mesa‑ri̱ te nduñáꞌnu‑ri̱ ini̱ ñu̱yɨ́vɨ jáá, kɨvɨ̱‑ún te kunchaa̱‑ro̱ núu̱ uxí uu̱ silla. Te sándaa̱‑ro̱ tíñu
ndɨ́ꞌuxí uu̱ tata̱ cha̱a Israel, chi̱ kándiki̱n‑ro̱ rúu̱.
\v 29 Te cha̱a skéndo̱o veꞌe‑de, xí ñaní‑de, xí kuáꞌa‑de, xí táa̱‑de, xí náa̱‑de, xí séꞌe‑de, xí ñúꞌun‑dé ja̱ sɨkɨ́ rúu̱, te naniꞌi̱n‑dé ɨɨn ciento vuelta. Te suni niꞌi̱n táꞌu̱‑dé kuchaku̱‑de nɨ́ɨ́ káni.
\v 30 Te kuaꞌa̱ cháa kúnúú, nduu‑de sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱. Te cha̱a sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱, ndunúú‑de.
\c 20
\s Cha̱a kásátiñu nuu̱ itú
\p
\v 1 Chi̱ ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ kúu nátu̱ꞌun ɨɨn cha̱a kúu jitoꞌo̱ veꞌe, ja̱ ní kenda‑de ɨɨn ja̱ñáꞌa̱n, ndúkú‑de cha̱a sátiñu nuu̱ itú‑de.
\v 2 Te ni̱ sándaa̱‑de jíín cháa kásátiñu‑ún ja̱ cháꞌu‑de ɨɨn peso ja̱ kɨvɨ́. Te ni̱ tájí‑de cha̱a‑ún kua̱ngoyo‑de nuu̱ itú‑de.
\v 3 Te suni ni̱ kenda‑de nátu̱ꞌun ka̱ꞌɨɨ̱n. Te ni̱ jini̱‑de nuu̱ sáva‑ga̱ cha̱a káꞌi̱in sáni‑de nu̱yáꞌu.
\v 4 Te ni̱ kachi̱‑de jíín cháa‑ún: Kuángoyo nuu̱ itú‑ri̱, chi cha̱ꞌu va̱ꞌa‑ri̱ róó, áchí‑de. Te máá cháa‑ún kua̱ngoyo‑de.
\v 5 Te ni̱ kenda tuku‑de nátu̱ꞌun ka̱ꞌuxi̱ uu̱ jíín káꞌuni̱. Te suni súan ni̱ sáꞌa‑de.
\v 6 Te a yani ka̱ꞌuꞌu̱n ni̱ kenda tuku‑de. Te ni̱ ketáꞌan‑de jíín yakú‑ga̱ cha̱a káꞌi̱in sáni. Te ni̱ kachi̱‑de jíín cháa‑ún: Naja̱ káꞌi̱in kúxí‑ró yáꞌa nɨ́ɨ́ ncháka ncháa, áchí‑de.
\v 7 Te ni̱ kakachi̱ cha̱a‑ún jíín‑de: Kua̱chi ja̱ tú na̱ún káꞌa̱n jíín‑ná ja̱ sátiñu‑ná. Te ni̱ kachi̱‑de jíín máá cháa‑ún: Kuángoyo nuu̱ itú‑ri̱, chi cha̱ꞌu va̱ꞌa‑ri̱ róó, áchí‑de.
\v 8 Te nuu̱ ní ini kɨvɨ̱‑ún, te ni̱ kachi̱ jitoꞌo̱ itu̱‑ún jíín mandador: Kana xini̱ cháa káꞌi̱in nuu̱ tíñu te cha̱ꞌu‑ró‑de, onde̱ cha̱a ni̱ chaa̱ sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱ te onde̱ cha̱a ni̱ chaa̱ núú, áchí‑de.
\v 9 Te ni̱ chaa̱ cha̱a ni̱ ja̱koyo onde̱ ka̱ꞌuꞌu̱n aíni‑ún. Te ni̱ ka̱kiꞌin‑de peso peso ya̱ꞌu‑de ja̱ ɨ́ɨn ɨɨn‑de.
\v 10 Te ni̱ chaa̱ cha̱a ni̱ ja̱koyo núú yúan. Te kájani ini̱‑de ja̱ víꞌí‑gá kiꞌin ya̱ꞌu‑de. Ko suni ɨɨn peso ni̱ ka̱kiꞌin ɨɨn ɨɨn‑de jínáꞌan‑de.
\v 11 Te ni̱ ka̱kiꞌin‑de ya̱ꞌu‑de‑ún. Te ni̱ ka̱ndonda vaa̱‑de kákaꞌa̱n‑de sɨkɨ̱ jítoꞌo̱ veꞌe‑ún.
\v 12 Cha̱a sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱ yáꞌa ɨɨn hora‑ni ni̱ ka̱sátiñu‑de, te ɨɨn núú‑ni ni̱ cha̱ꞌu‑ní‑de jíín‑ná ja̱ xáa̱n níꞌní te ni̱ꞌin ni̱ ka̱sátiñu‑ná ncháka ncháa, áchí‑de.
\v 13 Te máá jítoꞌo̱ ni̱ kachi̱‑de jíín ɨ́ɨn‑de: Amigo, tú sáꞌa ndɨva̱ꞌa‑ri̱ jíín‑ró. Nasu̱ ní sándaa̱‑yo̱ já ɨ́ɨn peso kiꞌin‑ró náún.
\v 14 Kiꞌin ya̱ꞌu‑ró te noꞌo̱n‑ro̱, chi̱ ruu̱ kuní‑ri̱ cha̱ꞌu‑ri̱ cha̱a sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱ yáꞌa nátu̱ꞌun ni̱ cha̱ꞌu‑ri̱ róó.
\v 15 Tú kuu sáꞌa‑ri̱ ja̱ kuní‑ri̱ jíín já xíin máá‑rí náún, xí kúkuásún iní‑ro̱ já váꞌa ni̱ cha̱ꞌu‑ri̱‑de.
\v 16 Súan kúu ja̱ táká cha̱a núú, nduu‑de sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱. Te cha̱a sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱‑ún, nduu núú‑de. Chi̱ kána‑ya̱ xiní kuáꞌa̱ ñáyɨvɨ, ko yaku̱‑ni‑i káji‑ya̱. Achí‑ya̱.
\s Jíín kɨvɨ́ ní kaꞌa̱n Jesús ja̱ kúu̱‑ya̱
\p
\v 17 Te ni̱ kaa Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱ íchi ñúu̱ Jerusalén. Te ni̱ jaka sɨ́ɨn‑ya̱ ndɨ́ꞌuxí uu̱ cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá. Te nini kájaꞌa̱n‑ya̱ te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de:
\v 18 Ná kuní‑ro̱, chi̱ kaa‑yó kíꞌi̱n‑yo̱ ñúu̱ Jerusalén. Te yúan natu̱u máá Séꞌe cha̱a nuu̱ táká sutu̱ ñáꞌnu jíín núu̱ cháa káchaa tutu̱, te kaꞌni‑dé‑ya̱.
\v 19 Te nachiꞌi‑de‑ya̱ ndáꞌa ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, náva̱ꞌa sákátá‑i nuu̱‑yá. Te kua̱ꞌa‑i taꞌu̱‑yá. Te kaꞌni‑í‑ya̱ jiká cruz. Ko nuu̱ uní kɨvɨ̱ te nachaku̱‑ya̱. Achí‑ya̱.
\s Favor jikán ɨɨn náa̱ jaꞌa̱ séꞌe‑ña
\p
\v 20 Yúan‑na te ni̱ jaa̱ náa̱ se̱ꞌe Zebedeo nuu̱‑yá jíín séꞌe‑ña. Te ni chiñúꞌún‑ña‑yá, jikán‑ña ɨ́ɨn favor nuu̱‑yá.
\v 21 Te máá‑yá, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑ña: Na̱ún kuní‑ro̱, áchí‑ya̱. Te ni kachi̱‑ña jíín‑yá: Kua̱ꞌa‑ni xiin‑ni kuxiu̱kú ndéndúú se̱ꞌe‑ná yáꞌa jíín‑ní, ɨɨn‑i ichi ndáváꞌa‑ní, te ɨnga̱‑i ichi ndávésé‑ní, kɨvɨ̱ táꞌú‑ní tiñu ini̱ ñuu̱‑ní, áchí‑ña.
\v 22 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Tú kájini̱‑ro̱ na̱ún kúu ja̱ kájika̱n‑ro̱. Á kuu ndoꞌo taꞌa̱n‑ro̱ jíín‑rí jíín túndóꞌo kii sɨkɨ̱‑rí, xí kúu kuanducha‑ro núu̱ ní janducha‑rí. Achí‑ya̱. Te máá‑de ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Kuu sáꞌa‑ná, áchí‑de.
\v 23 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ja̱ndáa̱ ja̱ ndóꞌo taꞌa̱n‑ro̱ jíín‑rí jíín túndóꞌo kii sɨkɨ̱‑rí, te nuu̱ ní janducha‑rí, kuanducha‑ro. Ko ja̱ kúxiu̱kú‑ró íchi ndáváꞌa‑ri̱ jíín íchi ndávésé‑rí, nasu̱ máá‑rí táꞌú tíñu ja̱ kuáꞌa‑ri̱ nuu̱‑ro̱, chi̱ máá Táa̱‑ri̱ jiní ndé cha̱a niꞌi̱n, chi̱ a ni̱ sátu̱ꞌa‑ya̱ já kúxiu̱kú cháa‑ún. Achí‑ya̱.
\v 24 Te uxi̱‑ga̱ cha̱a‑ún, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ kakiti̱ ini̱‑de nuu̱ úu̱ ñani̱‑ún.
\v 25 Yúan‑na te Jesús, ni̱ kana‑ya̱ xiní‑dé. Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Kájini̱‑ro̱ já cháa kákuñáꞌnu nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, táꞌú téyíí‑de tiñu nuu̱‑í. Te ja̱ kákuñáꞌnu sɨkɨ̱ máá‑de, suni kátɨ̱ɨn ni̱ꞌin so̱ꞌo‑de.
\v 26 Ko sɨkɨ̱ róó jínáꞌan‑ró, na̱ tú súan koo. Chi̱ nú ndé róó kuní kuñáꞌnu nuu̱ táꞌan‑ró, te róó kúu ja̱ kuátíñu nuu̱ táꞌan‑ró.
\v 27 Te nú ndé róó kuní kunúú, yu̱án ndúu mozo nuu̱ táká‑ro̱.
\v 28 Nátu̱ꞌun máá Séꞌe cha̱a, chi̱ tú va̱i‑ya̱ já kuátíñu ña̱yɨvɨ núu̱‑yá, chi̱ sua játíñu‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ, te katañaa‑ya̱ máá‑yá kuu̱‑ya̱ já nákuaan‑ya̱ kuáꞌa̱ ñáyɨvɨ, áchí‑ya̱.
\s Sɨkɨ̱ úu̱ cha̱a kuáá
\p
\v 29 Yúan‑na te ni̱ kenda koyo‑ya̱ iní ñuu̱ Jericó. Te kuaꞌa̱ xáa̱n ñáyɨvɨ, ni̱ kandiki̱n‑i Jesús.
\v 30 Te yúan káxiu̱kú úu̱ cha̱a kuáá yúꞌíchi‑ún. Te ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de ja̱ ní ja̱ꞌa Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱, te ni̱ ka̱kana kóꞌó‑de: Táta̱ Se̱ꞌe David, kundáꞌú ini̱‑ní náá, áchí‑de.
\v 31 Te ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ kakaꞌa̱n xaa̱n‑í jíín‑de ja̱ ná kasú‑de yuꞌu‑dé. Ko máá‑de, víꞌí‑gá ni̱ ka̱kana jaa‑de: Táta̱ Se̱ꞌe David, kundáꞌú ini̱‑ní náá, áchí‑de.
\v 32 Te ni̱ jukuiñi̱ Jesús. Te ni̱ kana‑ya̱ xiní‑dé. Te káꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Na̱ún sáꞌa‑ri̱ jíín‑ró kákuni̱‑ro̱, áchí‑ya̱.
\v 33 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, ja̱ ná ndúndiji̱n nduchi‑ná kákuni̱‑ná, áchí‑de.
\v 34 Yúan‑na te Jesús ni̱ kundáꞌú ini̱‑ya̱‑dé. Te ni̱ kéꞌé‑yá nduchi‑dé. Te ni̱ ka̱ndundiji̱n‑ni nduchi‑dé. Te ni̱ kandiki̱n‑de‑ya̱ kuáꞌa̱n‑de jíín‑yá.
\c 21
\s Ja̱ ní kɨ̱vɨ Jesús ñuu̱ Jerusalén
\p
\v 1 Te nuu̱ ní ka̱kuyani‑ya̱ ñúu̱ Jerusalén, ni̱ ja̱koyo‑ya ñúu̱ Betfagé chi̱i yuku Olivos. Yúan‑na te ni̱ tájí Jesús uu̱ cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá kuaꞌa̱n‑de.
\v 2 Te káꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kuaꞌán onde̱ ñuu̱ kánchaa̱ nuu̱‑ro̱ jián, te niꞌi̱n‑ro̱ ɨ́ɨn burro núꞌni̱‑tɨ jíín ɨ́ɨn burro yɨ́kɨ́n jíín‑tɨ́. Te ndájí‑ró‑tɨ́, te kunchaka‑ró‑tɨ́ kii‑ró jíín‑tɨ́ nuu̱‑rí yáꞌa.
\v 3 Te nú ndé cha̱a kaꞌa̱n jíín‑ró, te kachi̱‑ro̱ kúni‑de: máá Jitoꞌo̱‑yo̱ jínu ñúꞌún‑yá‑tɨ̱, achi̱‑ro̱. Yúan‑na te sía̱‑ni‑de‑tɨ̱, áchí‑ya̱.
\v 4 Te súan ni kuu ta̱ká yu̱án náva̱ꞌa skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios:
\v 5 Kachi̱ nuu̱ sésɨ́ꞌɨ́ ñuu̱ Sion: Yáꞌa nde̱ꞌé‑ró chi̱ Rey máá‑ró va̱i‑ya̱ núu̱‑ro̱. Vi̱tá ini̱‑ya̱. Te yóso‑yá ɨɨn burro yɨ́kɨ́n se̱ꞌe kɨtɨ ndíso, áchí.
\v 6 Te cha̱a káskuáꞌa‑ún kájaꞌa̱n‑de. Te ni̱ ka̱sáꞌa‑de nátu̱ꞌun ni̱ táꞌú Jesús tiñu nuu̱‑dé.
\v 7 Te káincha̱ka‑de burro jíín burro yɨ́kɨ́n‑ún ni̱ najaa̱‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ ka̱chúkú‑de tɨka̱chí‑de sɨkɨ̱‑tɨ́. Te ni̱ jukoso̱‑yá‑tɨ̱.
\v 8 Te ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱‑ún, ni̱ kajaki̱n‑i tɨka̱chí‑i ini̱ ichi. Te sava‑ga̱‑i ni̱ kajaꞌnu̱‑i ndaꞌa yúnu. Te ni̱ kajaki̱n‑i ini̱ ichi‑ún.
\v 9 Te ña̱yɨvɨ kájaꞌa̱n ichi núu̱‑yá jíín ñáyɨvɨ kándiki̱n ichi yatá‑yá, ni̱ kakaꞌa̱n jaa‑i: Xáán va̱ꞌa Se̱ꞌe David. Ná nákana jaa‑yó‑yá, chi̱ ndíso‑ya̱ tíñu máá Tatá. Xáán va̱ꞌa Iꞌa̱ kúu‑ya̱ ondé andɨ́vɨ́. Achí‑i.
\v 10 Te ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ iní ñuu̱ Jerusalem. Te ni̱ kuvaa̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ ñúu̱‑ún. Ndé cha̱a kúu cha̱a yáꞌa, áchí‑i.
\v 11 Te ni̱ kakaꞌa̱n ña̱yɨvɨ‑ún: Cha̱a yáꞌa kúu Jesús cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios. Te onde̱ ñuu̱ Nazaret ndañúu̱ Galilea va̱i‑de. Achí‑i.
\s Ja̱ ní sándoo‑ya̱ véꞌe ii̱
\p
\v 12 Te ni̱ kɨ̱vɨ Jesús ini̱ ve̱ꞌe ii̱ Dios. Te ni̱ kiñiꞌin‑ya̱ ñáyɨvɨ kájaan, káxi̱kó, íin ini̱ ve̱ꞌe ii̱‑ún, kájaꞌa̱n. Te ni̱ skuíó káni‑ya̱ mesa cha̱a káxndáji xu̱ꞌún, jíín silla cha̱a káxi̱kó paloma.
\v 13 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑i: A yóso núu̱ tutú: Veꞌe‑ri̱, chi̱ veꞌe nuu̱ kájika̱n taꞌu̱‑í nání, áchí tutu̱. Ko máá‑ró, a ni̱ ka̱nasáꞌa‑ró yaú kava ñákui̱ꞌná. Achí‑ya̱.
\v 14 Yúan‑na te ña̱yɨvɨ kuáá jíín ñáyɨvɨ rengo, ni̱ ja̱koyo‑i nuu̱‑yá ini̱ ve̱ꞌe ii̱. Te ni̱ nasáva̱ꞌa‑ya̱‑í.
\v 15 Ko sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa káchaa tutu̱, ni̱ kajini̱‑de ta̱ká tiñu ñáꞌnu sáꞌa‑ya̱, jíín núu̱ súchí lúlí kákana jaa‑i ini̱ ve̱ꞌe ii̱‑ún: Xáán va̱ꞌa Se̱ꞌe David, áchí‑i. Te ni̱ kakiti̱ ini̱‑de.
\v 16 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá. Á tú jíni so̱ꞌo‑ró já kákaꞌa̱n su̱chí yáꞌa, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Á té kaꞌu‑ga̱‑ro̱ tutú ndasa káꞌa̱n: Su̱chí lúlí jíín súchí kájaxin, va̱ꞌa kánakana jaa‑i níí, sáꞌa‑ní, áchí.
\v 17 Te ni̱ xndóo‑ya̱‑dé. Te ni̱ kenda‑ya̱ ñúu̱ kuaꞌa̱n‑ya̱ ondé ñuu̱ Betania. Te yúan ni̱ kendo̱o‑ya̱ ákuáa‑ún.
\s Tu̱ꞌun mérkexe̱
\p
\v 18 Te ja̱ñáꞌa̱n kɨvɨ̱ xía̱n‑ún kua̱noꞌon‑yá onde̱ ñuu̱, te jíꞌi̱‑ya̱ sóko.
\v 19 Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ ɨ́ɨn mérkexe̱ kándii̱ yuꞌíchi‑ún. Te ni̱ jaa̱‑ya̱ núu̱ mérkexe̱‑ún. Te tú kutɨ na̱ún ní niꞌi̱n‑yá, chi̱ máá núma‑ní íó. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín: Ma̱ kúun kutɨ‑gá ndeꞌe̱ xiní‑ro̱, áchí‑ya̱. Te ni̱ ichi̱ káján‑ni mérkexe̱‑ún.
\v 20 Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ ka̱naa iní‑de ja̱ ní kajini̱‑de tiñu yáꞌa. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Ndasa ni̱ sáꞌa‑ya̱ já ní ichi̱ káján‑ni mérkexe̱‑ún, áchí‑de.
\v 21 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, nú kákandíja‑ró te tú jáni sɨ̱kɨ́ ini̱‑ro̱, nasu̱ máá ɨ́ɨn tiñu mérkexe̱ yáꞌa kuu sáꞌa‑ró, chi̱ suni kuu nú kaꞌa̱n‑ro̱ jíín yúku yáꞌa: Kuxio te jungo̱o‑ró ondé nuu̱ mar kundee‑ró, te kuu súan.
\v 22 Te ta̱ká ja̱ kakán taꞌu̱‑ro̱, te nú kákandíja‑ró, te niꞌi̱n‑ro̱. Achí‑ya̱.
\s Sɨkɨ̱ tíñu ndíso Jesús
\p
\v 23 Te ni̱ najaa̱‑ya̱ iní ve̱ꞌe ii̱. Te nini stáꞌa̱n‑ya̱ túꞌun, te sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa ni̱ ka̱yii ini̱ ñuu̱, ni̱ ja̱koyo‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑de‑ya̱: Na̱ jíín túꞌun sáꞌa‑ró tíñu yáꞌa. Te ndéja̱ ní kaꞌa̱n jíín‑ró sáꞌa‑ró súan. Achí‑de.
\v 24 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Suni ná kaká tu̱ꞌún‑rí róó ɨɨn tu̱ꞌun. Te nú kuu xndíó káni‑ró, yúan‑na te kachi̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱ na̱ jíín túꞌun sáꞌa‑ri̱ tiñu yáꞌa.
\v 25 Ja̱ ní skuánducha Juan sáá, ndé onde̱ ni̱ kii tu̱ꞌun‑ún. Onde̱ andɨ́vɨ́ xí ondé cha̱a, áchí‑ya̱ jíín‑de. Yúan‑na te ni̱ kanda̱tu̱ꞌún máá‑de: Nú kaꞌa̱n‑yo̱ já ondé andɨ́vɨ́, te kachi̱‑de kuni‑yó: Naja̱ tú ní kákandíja‑ró núu̱‑dé núsáá.
\v 26 Te nú kaꞌa̱n‑yo̱ já ondé cha̱a, te káyu̱ꞌú‑yo̱ ñáyɨvɨ, chi̱ ndivii‑í kájani ini̱‑i ja̱ cháa ni̱ jani tu̱ꞌun Dios ni̱ kuu Juan. Achí‑de jíín táꞌan‑de.
\v 27 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Tú kájini̱‑ri̱, áchí‑de jíín Jesús. Te suni ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ni ruu̱, tú kachi̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱ na̱ jíín túꞌun sáꞌa‑ri̱ ta̱ká tiñu yáꞌa.
\s Sɨkɨ̱ úu̱ se̱ꞌe yíí
\p
\v 28 Ko ndasa kájani ini̱‑ro̱. Ɨɨn cha̱a ni̱ i̱o uu̱ se̱ꞌe yíí‑de, te ni̱ jaa̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn‑i. Te ni̱ kachi̱‑de jíín‑i: Hijo, kuáꞌán te sátiñu‑ró núu̱ itú vina, áchí‑de.
\v 29 Te ni̱ kaꞌa̱n‑i: Ma̱ kíꞌi̱n‑ná, áchí‑i. Ko ni̱ kunúu, te ni̱ nakani ini̱‑i te kuaꞌa̱n‑i.
\v 30 Te táa̱‑ún, ni̱ jaa̱‑de nuu̱ ɨngá‑i. Te suni súan ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑i. Te ni̱ kaꞌa̱n‑i: Bueno, ná kíꞌi̱n‑ná táta̱, áchí‑i. Ko tú ní jáꞌa̱n‑i.
\v 31 Ja̱ ndéndúú‑i, ndé ɨɨn‑i ni̱ skíkuu tiñu kuní táa̱‑i, áchí‑ya̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Su̱chí ɨ́ɨn, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ cháa xíní jíín ñáꞌan téné, xnaꞌa̱n‑ga̱‑ún
kɨ́vɨ ini̱ ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu vásá róó jínáꞌan‑ró.
\v 32 Chi ni̱ kii Juan, ni̱ stáꞌa̱n‑de ichi ndáa̱ nuu̱‑ro̱, te tú ní kákandíja‑ró túꞌun káꞌa̱n‑de. Ko cha̱a xíní jíín ñáꞌan téné, ni̱ ka̱kandíja‑ún túꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑de. Te máá‑ró, va̱sa ndéꞌé‑ró tíñu yáꞌa, te tú ní kánakani kutɨ iní‑ro̱ náva̱ꞌa kandíja‑ró núu̱‑dé.
\s Sɨkɨ̱ cháa kásátiñu nuu̱ itú uva
\p
\v 33 Kuni so̱ꞌo ɨnga̱ tu̱ꞌun yátá jínáꞌan‑ró. Ni̱ i̱o ɨɨn cha̱a, táa̱ ini̱ ve̱ꞌe kúu‑de. Te ni̱ nachuꞌun‑de ɨɨn itu̱ uva. Te ni̱ jasu̱‑de ja̱kú, te ni̱ jacha‑de ɨɨn yau̱ nuu̱ kaxín‑de. Te ni̱ ndukani‑de ɨɨn torre, te ni̱ xndóo‑de nuu̱ cháa kásátiñu jíín. Te ni̱ kee‑de kuaꞌa̱n jíká‑de.
\v 34 Te ni̱ chaa̱ kɨvɨ̱ ndútútú ndéꞌe̱ uva. Te jitoꞌo̱ itu̱ uva, ni̱ tájí‑de mozo‑de kájaꞌa̱n nuu̱ cháa kásátiñu ja̱ nákiꞌin ndeꞌe̱ uva.
\v 35 Ko cha̱a kásátiñu, ni̱ ka̱katɨɨn‑ún mozo‑de. Ɨɨn‑de ni̱ kastují, ɨnga̱‑de ni̱ ka̱jaꞌni, te ɨnga̱‑de ni̱ kaja̱ꞌa yuu̱ xiní‑dé.
\v 36 Te máá jítoꞌo̱, ni̱ na̱tájí tuku‑de yaku̱‑ga̱ mozo‑de kájaꞌa̱n, kuaꞌa̱‑gá vásá já xnáñúú. Te suni súan ni̱ ka̱sáꞌa‑ún jíín mozo‑de.
\v 37 Te onde̱ sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱, te ni̱ tájí‑de se̱ꞌe yíí‑de kuaꞌa̱n. Ná kóo ja̱ jíñúꞌún núu̱ séꞌe‑ri̱, áchí‑de.
\v 38 Ko ja̱ kásátiñu‑ún, ja̱ ní kajini̱ nuu̱ séꞌe máá jítoꞌo̱, te ni̱ kakaꞌa̱n: Cha̱a yáꞌa xíin táꞌu̱. Ná chóꞌo̱, te ná káꞌni‑yo‑dé. Te ná ndóo taꞌu̱‑dé kuu‑yó, áchí.
\v 39 Te ni̱ ka̱katɨɨn‑ún máá séꞌe. Te ni̱ ka̱kiñiꞌin‑ún‑de yata̱ itú uva. Te ni̱ ka̱jaꞌni‑ún‑de.
\v 40 Te nú ni̱ chaa̱ jitoꞌo̱ itu̱ uva. Te ndasa sáꞌa‑de jíín cháa kásátiñu‑ún, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 41 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Xnáa íi̱‑dé cha̱a ñáá‑ún. Te kua̱ꞌa‑de itu̱ uva‑de‑ún nuu̱ ɨngá cha̱a kásátiñu. Te kɨvɨ̱ kúun ndeꞌe̱, te nakua̱ꞌa mozo‑de ndeꞌe̱‑ún nuu̱‑dé. Achí‑de.
\v 42 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Té kaꞌu‑ga̱‑ro̱ tutú ii̱ yáꞌa náún. Yuu̱ já ní ka̱skéꞌichi̱ cha̱a káchutáꞌan, yu̱án kúu máá yúu̱ ndíso fuerza jiki̱. Máá Tatá Dios ni̱ sáꞌa‑ya̱ súan. Te kánaa iní‑yo̱ ndéꞌé‑yó tíñu yáꞌa.
\v 43 Núsáá te káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu kuxio nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Te kua̱ꞌa‑ya̱ táꞌu̱‑ún nuu̱ ɨngá ña̱yɨvɨ, náva̱ꞌa kua̱ꞌa‑i ndeꞌe̱ váꞌa.
\v 44 Cha̱a ndua̱ sɨkɨ̱ yúu̱‑ún, taꞌnu̱‑de. Te nú ndé sɨkɨ̱ júngava máá yúu̱‑ún, te kukuáchí sáꞌa. Achí‑ya̱.
\v 45 Te sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa fariseo ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yátá ní kaꞌa̱n‑ya̱‑ún. Te ni̱ kaju̱ku̱ꞌun ini̱‑de ja̱ sɨkɨ́ máá‑de ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱.
\v 46 Te ni̱ ka̱ndúkú‑de modo tɨɨn‑de‑ya̱. Ko ni̱ kayu̱ꞌú‑de ni̱ ka̱jito‑de ña̱yɨvɨ, chi̱ kájani ini̱‑i ja̱ ɨ́ɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios kúu‑ya̱.
\c 22
\s Tu̱ꞌun viko tándaꞌa
\p
\v 1 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús ɨnga̱ tu̱ꞌun yátá jíín‑de jínáꞌan‑de:
\v 2 Ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ kúu nátu̱ꞌun ɨɨn rey ja̱ ní sáꞌa‑de ɨɨn viko tándaꞌa já kúu se̱ꞌe‑de.
\v 3 Te ni̱ tájí‑de mozo‑de kuaka̱na xini̱ táká ña̱yɨvɨ ní kastu̱ꞌún‑de nuu̱, ná kíi‑i. Ko ña̱yɨvɨ‑ún, tú ní kákuni̱‑i kii‑i.
\v 4 Te ni̱ tájí tuku‑de yaku̱‑ga̱ mozo‑de kájaꞌa̱n. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Kachi̱ nuu̱ ñáyɨvɨ ní kana‑ri̱ xini̱‑ún: A ni̱ sátu̱ꞌa‑ri̱ ja̱ kúxíni‑yó. Ni̱ jaꞌni‑rí xndɨkɨ̱‑rí jíín kɨ́tɨ xáꞌán, te ndɨꞌɨ a íó tu̱ꞌa. Ñaꞌa̱n viko
tándaꞌa jínáꞌan‑ró. Achi̱‑ro̱.
\v 5 Ko ña̱yɨvɨ‑ún, tú ní kájítú iní‑i. Te kájaꞌa̱n‑i tiñu máá‑i, ɨɨn‑i ichi rancho‑i, te ɨnga̱‑i nuu̱ ndátíñu‑i.
\v 6 Te sava‑ga̱‑i, ni̱ ka̱katɨɨn‑i mozo‑de, te ni̱ kaja̱ꞌa‑i tuka̱ nuu̱‑dé, te ni̱ kajaꞌni‑í‑de.
\v 7 Te ni̱ jini tu̱ꞌun rey. Te ni̱ kiti̱ ini̱‑de. Te ni̱ tájí‑de soldado‑de kájaꞌa̱n. Te ni̱ xnáa‑dé ña̱yɨvɨ ní ka̱jaꞌni ndɨ́yi‑ún. Te ni̱ jaꞌmu‑de ñuu̱‑i.
\v 8 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n rey jíín mozo‑de: Ja̱ndáa̱, ja̱ víko tándaꞌa, a íó tu̱ꞌa. Ko ña̱yɨvɨ ní kana‑ri̱ xini̱‑ún, tú va̱ꞌa ña̱yɨvɨ kákuu‑i.
\v 9 Núsáá te kuáꞌán jínáꞌan‑ró ondé nuu̱ náketáꞌan ichi yatá ñúu̱. Te kana‑ró xiní na̱saa ña̱yɨvɨ níꞌi̱n‑ro̱, ná kíi‑i nuu̱ víko tándaꞌa yáꞌa. Achí‑de.
\v 10 Te ni̱ kenda koyo mozo‑de kájaꞌa̱n ta̱ká‑ni ichi. Te ni̱ stútú‑de na̱saa ña̱yɨvɨ ní kaniꞌi̱n‑dé: Ɨɨn jínu‑ni ña̱yɨvɨ váꞌa jíín ñáyɨvɨ úꞌu̱. Te viko tándaꞌa‑ún ni̱ chítú ndɨ́ɨ jíín ñáyɨvɨ.
\v 11 Te ni̱ kɨ̱vɨ rey ini̱ ve̱ꞌe ja̱ ndéꞌé‑de nuu̱ ñáyɨvɨ ní kataka̱. Te ni̱ jini̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn cha̱a ja̱ tú ñúꞌun‑de saꞌma víko tándaꞌa.
\v 12 Te ni̱ kachi̱‑de jíín cháa‑ún: Amigo, ndasa ni̱ kɨ̱vɨ‑ró yáꞌa ja̱ ná tú ñúꞌun‑ró sáꞌma víko tándaꞌa, áchí‑de. Te máá cháa‑ún, tú ní káꞌa̱n kutɨ‑dé.
\v 13 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n rey jíín cháa kájatíñu‑ún: Tɨɨn‑ró te kuꞌni̱‑ro̱ ndáꞌa‑dé jaꞌa̱‑dé, te kiñiꞌin‑ró‑de ná kíꞌi̱n‑de nuu̱ ñáa yata̱ kéꞌe. Yúan ndeꞌe̱‑de te nakaji‑dé ñii yúꞌu‑dé.
\v 14 Chi ni̱ kana‑ri̱ xini̱ kuáꞌa̱‑í, ko yaku̱‑ni‑i ni̱ ka̱ji‑ri̱, áchí‑ya̱.
\s Sɨkɨ̱ xúꞌún yóo̱
\p
\v 15 Yúan‑na te kájaꞌa̱n cha̱a fariseo. Te ni̱ kanda̱tu̱ꞌún máá‑de nú ndasa tɨɨn yátá‑de‑ya̱ jíín túꞌun káꞌa̱n‑ya̱.
\v 16 Te ni̱ ka̱tájí‑de cha̱a káskuáꞌa jíín máá‑de jíín cháa herodiano kájaꞌa̱n nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Maestro, kájini̱‑ná ja̱ káꞌa̱n ndaa̱‑ní te stáꞌa̱n ndaa̱‑ní ichi Dios. Te tú yúꞌú‑ní jíto‑ní ni ɨɨn cha̱a, chi̱ tú ndéꞌé‑ní ndasa jíto ta̱ká cha̱a.
\v 17 Núsáá te kachi̱‑ní nuu̱‑ná jínáꞌan‑ná: Ndasa kachi̱‑ní, á kuu kua̱ꞌa‑yó xúꞌún yóo̱ nuu̱ César xí túu, áchí‑de.
\v 18 Ko Jesús, ni̱ juku̱ꞌun ini̱‑ya̱ já xndáꞌú‑de‑ya̱ kákuni̱‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Cha̱a uu̱ xini̱ kákuu‑ró. Naja̱ kájito nchaa̱‑ro̱ rúu̱.
\v 19 Stáꞌa̱n xu̱ꞌún yóo̱ jián ná ndéꞌé‑rí. Achí‑ya̱ jíín‑de. Te ni̱ ka̱stáꞌa̱n‑de ɨɨn peso máá‑de nuu̱‑yá.
\v 20 Yúan‑na te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Ndé cha̱a kúu cha̱a ncháá nuu̱ yáꞌa, jíín túꞌun yóso yáꞌa, áchí‑ya̱.
\v 21 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: César kúu, áchí‑de. Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kua̱ꞌa ja̱ xíin César nuu̱ César, te ja̱ xíin Dios nuu̱ Dios núsáá, áchí‑ya̱.
\v 22 Te nuu̱ ní ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yáꞌa, te ni̱ ka̱naa iní‑de, te ni̱ ka̱xndóo‑de‑ya̱, te kájaꞌa̱n‑de.
\s Sɨkɨ̱ já náchaku̱ ndɨ̱yi
\p
\v 23 Te suni kɨvɨ̱‑ún ni̱ ja̱koyo cha̱a saduceo nuu̱‑yá. Cha̱a‑ún kákaꞌa̱n‑de ja̱ tú nachaku̱ kutɨ ndɨ́yi. Te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑de‑ya̱:
\v 24 Maestro, Moisés ni̱ kaꞌa̱n‑de: Nú ɨɨn cha̱a kuu̱‑de, te nú tú se̱ꞌe‑de ní íó. Te ñani̱‑de, ná náta̱ndaꞌa jíín ñásɨ́ꞌɨ́‑de, te ndukani‑de tata̱ ñani̱‑de.
\v 25 Te jíín‑ná ni̱ kaꞌi̱o usia̱ ñani̱. Te cha̱a núú ni̱ ta̱ndaꞌa‑dé. Te ni̱ jiꞌi̱‑de. Te tú se̱ꞌe‑de ní íó. Te ni̱ xndóo‑de ñasɨ́ꞌɨ́‑de nuu̱ ñaní‑de.
\v 26 Te suni súan ni̱ taꞌa̱n cha̱a uu̱, te suni súan cha̱a uni̱, onde̱ ndɨ́ꞌusiá‑de.
\v 27 Te nuu̱ ní kajiꞌi̱ ndɨ́ꞌusiá‑de, te suni ni̱ jiꞌi̱ máá ñáꞌan‑ún.
\v 28 Núsáá te kɨvɨ̱ náchaku̱ ta̱ká ndɨ̱yi, te ja̱ ndɨ́ꞌusiá‑de ndé ɨɨn‑de kuu‑ña ñásɨ́ꞌɨ́‑de. Chi̱ ndɨꞌɨ‑de ni̱ kancha̱ka‑de‑ña, áchí‑de jíín‑yá.
\v 29 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Máni kástɨ́vɨ́‑ró túꞌun, chi̱ tú kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ jíín tutú ii̱, ni jíín fuerza Dios.
\v 30 Chi̱ kɨvɨ̱ náchaku̱‑de ma̱ꞌñú ndɨ́yi, ni cha̱a tú ta̱ndaꞌa‑dé jíín ñásɨ́ꞌɨ́, ni ñaꞌan tú koo yii‑ñá. Chi̱ nduu‑de nátu̱ꞌun ndajáꞌa̱ Dios andɨ́vɨ́.
\v 31 Te sɨkɨ̱ ndɨ́yi ja̱ náchaku̱, á tú ní kákaꞌu‑ró tutú ja̱ ní kaꞌa̱n Dios jíín‑ró:
\v 32 Máá‑rí kúu Dios Abraham, Dios Isaac, Dios Jacob, áchí‑ya̱. Ko nasu̱ Dios cha̱a ni̱ kajiꞌi̱ kúu‑ya̱, chi̱ sua Dios cha̱a káichaku̱ kúu‑ya̱, áchí Jesús jíín‑de.
\v 33 Te ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ ka̱naa iní‑i ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun stáꞌa̱n‑ya̱.
\s Tu̱ꞌun táꞌú tíñu kánúú xáa̱n‑gá
\p
\v 34 Yúan‑na te cha̱a fariseo, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de ja̱ ní kundéé‑yá jíín cháa saduceo, te ni̱ ka̱ndutútú‑de.
\v 35 Te ɨɨn máá‑de, ja̱ kúu‑de maestro ley, ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑de‑ya̱ náva̱ꞌa koto nchaa̱‑de‑ya̱ kuní‑de:
\v 36 Maestro, ndéja̱ kúu tu̱ꞌun táꞌú tíñu kánúú xáa̱n‑gá nuu̱ tutú ley, áchí‑de.
\v 37 Te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Kumani̱‑ro̱ jíín máá Tatá‑ro̱ Dios onde̱ jíín iní jíín añú‑ro̱, jíín nɨ́ɨ́ núu̱ jiní tuní‑ro̱, áchí.
\v 38 Ya̱ꞌá kúu tu̱ꞌun táꞌú tíñu kánúú xáa̱n‑gá.
\v 39 Te tu̱ꞌun uu̱ kúu suni nátu̱ꞌun ɨnga̱‑ún: Kundáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró nátu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱‑ro̱ máá‑ró, áchí.
\v 40 Te chi̱i ndendúú tu̱ꞌun yáꞌa kándee ta̱ká tutu̱ ley, jíín táká tutu̱ cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios, áchí‑ya̱.
\s Sɨkɨ̱ Séꞌe David
\p
\v 41 Te nini káꞌi̱in tútú cháa fariseo yúan, te Jesús ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑yá‑de:
\v 42 Ndasa kájani ini̱‑ro̱ já kúu Cristo. Ndé Se̱ꞌe kúu‑ya̱, áchí‑ya̱. Te ni̱ kakachi̱‑de jíín‑yá: Se̱ꞌe David kúu‑ya̱, áchí‑de.
\v 43 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Te naja̱ ní sáꞌa Espíritu ja̱ David skúnání‑de‑ya̱ Jitoꞌo̱‑de núsáá. Chi ni̱ kaꞌa̱n‑de:
\v 44 Máá Tatá Dios, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín Jítoꞌo̱‑ri̱: Nungo̱o‑ró íchi ndáváꞌa‑ri̱ nini ná chúkú‑rí cha̱a kájito uꞌu̱ róó kuu‑de teyu̱ kuxndíi jaꞌa̱‑ro̱, áchí.
\v 45 Te nú Jitoꞌo̱ ni̱ kaꞌa̱n David jíín‑yá, te ndasa kúu máá‑yá se̱ꞌe‑de núsáá, áchí‑ya̱.
\v 46 Te ni ɨɨn‑de tú ní kúu xndíó káni kutɨ‑dé tu̱ꞌun nuu̱‑yá. Te ni tuká ní chúndéé iní ni ɨɨn‑de kaka̱ tu̱ꞌún‑de‑ya̱ ondé kɨvɨ̱‑ún.
\c 23
\s Sɨkɨ̱ já ní kana jíín‑yá nuu̱‑í
\p
\v 1 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín ñáyɨvɨ jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá:
\v 2 Cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo, ni̱ kaju̱ngo̱o‑de nuu̱ silla Moisés.
\v 3 Núsáá te ta̱ká na̱ún táꞌú‑de tiñu nuu̱‑ro̱, yu̱án kuándatu̱‑ro̱ te sáꞌa‑ró. Ko ma̱ sáꞌa‑ró nátu̱ꞌun kásáꞌa máá‑de. Chi̱ káꞌa̱n‑de, ko tú káskíkuu‑de.
\v 4 Chi̱ kájuꞌni̱‑de carga ve̱e ja̱ yíí kúndiso‑i, te káchaa‑de sɨkɨ̱‑í. Ko máá‑de jínáꞌan‑de, tú kákuyíí‑de kéꞌé‑de carga‑ún ni jíín ɨ́ɨn ndaꞌa lúlí‑de.
\v 5 Chi̱ kásáꞌa‑de ta̱ká tiñu‑de náva̱ꞌa kuni̱ ña̱yɨvɨ núu̱‑dé. Chi̱ kánaskáa̱‑de nuu̱ yóso túꞌun tutu̱‑de, te suni súan jíín yúꞌa̱ nuu̱ tɨ́ka̱chí‑de.
\v 6 Te xaa̱n kákusɨɨ̱ iní‑de jíín silla jíñúꞌún ondé xini̱ mesa nuu̱ íó xíni, jíín silla onde̱ xini̱ mesa ini̱ ve̱ꞌe sinagoga.
\v 7 Suni ja̱ káꞌa̱n sa̱ꞌán‑yo̱ jíín‑de nu̱yáꞌu, te ja̱ káꞌa̱n ña̱yɨvɨ: Maestro, Maestro, jíín‑de, kákusɨɨ̱ iní‑de jíín.
\v 8 Ko máá‑ró jínáꞌan‑ró, ma̱ kúnání‑ró Maestro, chi̱ ɨɨn máá túꞌún‑ni kúu Maestro máá‑ró, kúu Cristo. Te ta̱ká róó, ñani̱ kákuu‑ró.
\v 9 Te ma̱ káꞌa̱n‑ro̱ já ní ɨɨn cha̱a ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa kúu Táa̱‑ro̱. Chi̱ íó ɨɨn Táa̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró, te kánchaa̱‑ya̱ ondé andɨ́vɨ́.
\v 10 Ni ma̱ kúnání‑ró Jítoꞌo̱. Chi̱ íó ɨɨn Jitoꞌo̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró, te Cristo kúu‑ya̱.
\v 11 Te cha̱a kúñáꞌnu‑ga̱ nuu̱‑ro̱, ná ndúu‑de mozo nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 12 Chi cha̱a sáñáꞌnu máá‑de, ndusúchí‑de. Te cha̱a sásúchí máá‑de, nduñáꞌnu‑de.
\v 13 Naka̱ ndáꞌú kuu róó cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo. Cha̱a uu̱ xini̱ kákuu‑ró, chi̱ kájasu̱‑ro̱ ñúu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ núu̱ ñáyɨvɨ. Chi̱ tú kɨ́vɨ koyo máá‑ró, ni tú kája̱ꞌa‑ró túꞌun ja̱ kɨ́vɨ koyo ña̱yɨvɨ kándúkú kɨ́vɨ.
\v 14 Naka̱ ndáꞌú kuu róó, cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo. Cha̱a uu̱ xini̱ kákuu‑ró, chi̱ kákókó‑ró véꞌe ñaꞌan kákendo̱o ndáꞌú. Te kásáꞌa‑ró já túu kua̱chi‑ró, yu̱án kájika̱n taꞌu̱ náꞌán‑ró. Ja̱ yúán víꞌí‑gá taꞌnu̱ ndatu̱‑ro̱.
\v 15 Naka̱ ndáꞌú kuu róó cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo. Cha̱a uu̱ xini̱ kákuu‑ró, chi̱ káxndéka̱va‑ró mar jíín ñúꞌun íchí ja̱ skándíja‑ró ɨ́ɨn cha̱a. Te nú a ni̱ kandíja‑de, te víꞌí‑gá uu̱ jínu nduu‑de ɨɨn se̱ꞌe infierno kásáꞌa‑ró vásá máá‑ró.
\v 16 Naka̱ ndáꞌú kuu róó cha̱a kuáá ja̱ káyo̱xnúú‑ró núu̱ ñáyɨvɨ. Chi̱ kákaꞌa̱n‑ro̱: Nú ndé cha̱a játu̱ꞌun téyíí‑de sɨkɨ̱ véꞌe ii̱, te tú níꞌi̱n tíñu, ko nú ɨɨn cha̱a játu̱ꞌun téyíí‑de sɨkɨ̱ oro ini̱ ve̱ꞌe ii̱‑ún,
yu̱án te fuerza ná skíkuu‑de, áchí‑ro̱.
\v 17 Cha̱a ñáá jíín cháa kuáá kákuu‑ró. Ndéja̱ ñáꞌnu‑ga̱ kúu, oro xí máá véꞌe ii̱ ja̱ sándoo oro‑ún.
\v 18 Te: Nú ndé cha̱a játu̱ꞌun téyíí‑de sɨkɨ̱ altar, tú níꞌi̱n tíñu. Ko nú ɨɨn cha̱a játu̱ꞌun téyíí‑de sɨkɨ̱ ndátíñu ni̱ ka̱chúkú‑i nuu̱ altar, yu̱án te fuerza ná skíkuu‑de. Achí‑ro̱.
\v 19 Cha̱a xini̱ ña̱á jíín cháa kuáá kákuu‑ró. Ndéja̱ ñáꞌnu‑ga̱ kúu, ndatíñu ni̱ soko̱‑í, xí máá altar ja̱ sándoo ndatíñu‑ún.
\v 20 Núsáá te cha̱a játu̱ꞌun téyíí sɨkɨ́ altar, sɨkɨ̱ máá altar játu̱ꞌun téyíí‑de jíín sɨkɨ́ táká ndatíñu káxiu̱kú núu̱‑ún.
\v 21 Te cha̱a játu̱ꞌun téyíí sɨkɨ́ véꞌe ii̱, sɨkɨ̱ máá véꞌe ii̱‑ún játu̱ꞌun teyíí‑de jíín sɨkɨ́ Iꞌa̱ ncháá ini̱‑ún.
\v 22 Te cha̱a játu̱ꞌun teyíí sɨkɨ́ ándɨ́vɨ́, játu̱ꞌun teyíí‑de sɨkɨ̱ silla nuu̱ táꞌú Dios tiñu jíín sɨkɨ́ Iꞌa̱ kánchaa̱ nuu̱‑ún.
\v 23 Naka̱ ndáꞌú kuu róó cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo, cha̱a uu̱ xini̱ kákuu‑ró. Chi̱ kája̱ꞌa‑ró ɨ́ɨn sɨkɨ̱ uxí décimo ita̱ mi̱nú jíín itá xi̱ín jíín comino nuu̱ Dios, te káxndóo‑ró túꞌun kánúú xáa̱n‑gá nuu̱ ley, ndasa kii juicio, jíín ndása kundáꞌú ini̱‑ya̱ yóó, jíín ndása kándíja‑yó. Ta̱ká ya̱ꞌá kánúú sáꞌa‑ró núú, te suni ma̱ xndóo‑ró ɨngá‑ún núú.
\v 24 Cha̱a kuáá kákuu‑ró já káyo̱xnúú‑ró núu̱ ñáyɨvɨ. Chi̱ máni kátava‑ro tíyúkún te kákókón‑ró camello.
\v 25 Naka̱ ndáꞌú kuu róó cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo. Cha̱a uu̱ xini̱ kákuu‑ró. Chi̱ kánakacha‑ró íchi yatá vaso jíín íchi yatá kóꞌo̱. Ko ichi iní ñúꞌun chítú túꞌun kuíꞌná jíín túꞌun káñáá.
\v 26 Cha̱a kuáá kákuu‑ró, fariseo. Nakacha xnaꞌa̱n‑ga̱ ichi iní vaso jíín ichí iní koꞌo̱, náva̱ꞌa suni súan ná ndúndoo ichi yatá‑ún.
\v 27 Naka̱ ndáꞌú kuu róó cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo. Cha̱a uu̱ xini̱ kákuu‑ró, chi̱ nátu̱ꞌun veꞌe añú ja̱ kánda̱yaa kánda̱a‑ró. Te ja̱ndáa̱ ja̱ lúu káa ichi yatá, ko ichi iní ñúꞌun chítú yíkɨ añú jíín táká ja̱ te̱ꞌyú.
\v 28 Suni súan máá‑ró jínáꞌan‑ró, chi̱ ichi fuera, ja̱ndáa̱ kásáꞌa‑ró já cháa ndaa̱ kákuu‑ró núu̱ ñáyɨvɨ. Ko ichi iní‑ro̱ ñúꞌun chítú‑ró túꞌun yóso yúꞌu jíín túꞌun káñáá.
\v 29 Naka̱ ndáꞌú kuu róó cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo. Cha̱a uu̱ xini̱ kákuu‑ró, chi̱ káskuáꞌnu‑ró véꞌe añú cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios. Te kásáꞌa luu‑ró véꞌe añú ta̱ká cha̱a ndaa̱.
\v 30 Te kákaꞌa̱n‑ro̱: Nú ní káꞌi̱o‑yó kɨvɨ́ ní kaꞌi̱o ndɨ̱yi táa̱‑yo̱, te ma̱ kɨ́vɨ nduu̱‑yo̱ jíín‑de ja̱ káꞌni‑yo cháa ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios núú, áchí‑ro̱.
\v 31 Te súan kájani ndaa̱‑ro̱ túꞌun sɨkɨ̱ máá‑ró, chi̱ táa̱‑ro̱ ni̱ ka̱jaꞌni‑dé cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun‑ya̱. Te máá‑ró kákuu ndija se̱ꞌe‑de.
\v 32 Núsáá te ná náskútú‑ró kúꞌa ndɨ̱yi táa̱‑ro̱.
\v 33 Koo̱ jíín séꞌe koo̱ kákuu‑ró. Ndasa ka̱ku‑ró já táꞌnu̱ ndatu̱‑ro̱ núu̱ infierno núsáá.
\v 34 Ja̱ yúán tájí‑rí cha̱a kani tu̱ꞌun Dios nuu̱‑ro̱ jíín cháa ndíchí jíín cháa chaa tutu̱. Te sava‑de, kaꞌni‑ro‑dé, te kata kaa‑ró‑de jika̱ cruz. Te sava‑ga̱‑de, kua̱ꞌa‑ró yúnu xíi‑de ini̱ ve̱ꞌe sinagoga máá‑ró, te chindiki̱n‑ro̱‑dé ndɨtaꞌa̱n ñuu̱.
\v 35 Náva̱ꞌa koo kua̱chi sɨkɨ̱ máá‑ró já ní jatɨ nɨñi̱ ñáyɨvɨ ndáa̱ nuu̱ ñúꞌun yáꞌa, onde̱ nɨñi̱ cháa ndaa̱ Abel, te onde̱ nɨñi̱ Zacarías, se̱ꞌe Berequías, chi ni̱ ka̱jaꞌni‑ro‑dé sava ma̱ꞌñú altar jíín véꞌe ii̱.
\v 36 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ta̱ká tu̱ndóꞌo yáꞌa kii sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ yáꞌa.
\v 37 Jerusalén, Jerusalén, ni̱ ka̱jaꞌni‑ro cháa kájani tu̱ꞌun Dios. Te ni̱ kaja̱ꞌa‑ró yúu̱ cháa ni̱ tájí‑yá va̱i nuu̱‑ro̱. Ió kuaꞌa̱ vuelta ni̱ kuni̱‑ri̱ nastútú‑rí se̱ꞌe‑ró nátu̱ꞌun chukí ja̱ nástútú‑tɨ́ tɨrɨ̱ɨ‑tɨ̱ chíi
ndiji̱n‑tɨ́, ko tú ní kákuni̱‑ro̱.
\v 38 Vina te ni̱ kendo̱o víchí véꞌe‑ró núsáá.
\v 39 Chi̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ má kuní kutɨ‑gá‑ro̱ núu̱‑rí jínáꞌan‑ró, onde̱ jaa̱ ɨɨn kɨvɨ̱ káꞌa̱n‑ro̱: Ná nákana jaa‑yó‑yá, chi̱ ndíso‑ya̱ tíñu máá Tatá, achi̱‑ro̱. Achí‑ya̱.
\c 24
\s Tuni̱ nuu̱ kúyani nchaa̱ Jesús
\p
\v 1 Te ni̱ kenda Jesús ini̱ ve̱ꞌe ii̱ kuaꞌa̱n‑ya̱. Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá‑ún, ni̱ ja̱koyo‑de nuu̱‑yá ja̱ stáꞌa̱n‑de ta̱ká veꞌe ja̱ ncháá táꞌan jíín véꞌe ii̱‑ún nuu̱‑yá.
\v 2 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Á kánde̱ꞌé‑ró núu̱ véꞌe yáꞌa. Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ má kútáꞌan‑ga̱ ni ɨɨn yuu̱. Chi̱ ɨɨn kɨvɨ̱ te ndɨꞌɨ stúncháa̱‑i. Achí‑ya̱ jíín‑de.
\v 3 Te ni̱ jungo̱o‑ya̱ ondé yuku Olivos. Te ni̱ ja̱koyo cha̱a káskuáꞌa‑ún nuu̱‑yá. Te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún sɨ́ɨn‑de‑ya̱: Kastu̱ꞌún‑ní nuu̱‑ná. Ndé kɨvɨ̱ kóo ta̱ká tu̱ndóꞌo yáꞌa. Te na̱ún tuni̱ koo nuu̱ kúyani nchaa̱‑ní jíín kɨvɨ́ jínu ñu̱yɨ́vɨ, áchí‑de.
\v 4 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Koto‑ró máá‑ró jínáꞌan‑ró, náva̱ꞌa tú xndáꞌú ni ɨɨn‑de róó.
\v 5 Chi̱ kikoyo kuaꞌa̱ cháa kiꞌin núu sɨ́ꞌvɨ́‑rí. Te kaꞌa̱n‑de: Máá‑rí kúu Cristo, achi̱‑de, te xndáꞌú‑de kuaꞌa̱ xáa̱n ñáyɨvɨ.
\v 6 Te kuni tu̱ꞌun‑ró kákaꞌa̱n ja̱ íó guerra, jíín já kóo guerra. Ko ma̱ yúꞌú‑ro̱, chi̱ nɨ́nɨ kóo súan. Ko té ji̱nu‑ga̱ kɨvɨ̱.
\v 7 Chi̱ ndonda nación sɨkɨ̱ nación, te ñuu̱ sɨkɨ̱ ñúu̱. Te koo kueꞌe̱ xaa̱n jíín tamá. Te yáꞌa yúan ta̱an.
\v 8 Te ta̱ká yu̱án kákuu tu̱ndóꞌo kéjáꞌá núú.
\s Tu̱ꞌun ndasa ndoꞌo ña̱yɨvɨ kákandíja
\p
\v 9 Yúan‑na te nastúu‑de róó jínáꞌan‑ró, ja̱ kóto‑ró túndóꞌo. Te kaꞌni‑dé róó. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ, koto uꞌu̱‑i róó ja̱ sɨkɨ́ rúu̱.
\v 10 Yúan‑na te nayu̱ꞌú kuaꞌa̱‑í, te nastúu táꞌan‑i, te koto uꞌu̱ táꞌan‑i.
\v 11 Te jukuiñi̱ kuaꞌa̱ cháa kani tu̱ꞌun túꞌún. Te xndáꞌú‑de kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ.
\v 12 Te ndea̱ tiñu ñáá, te yu̱án kuáꞌa̱‑í ma̱ kóo mani̱‑gá‑i.
\v 13 Ko cha̱a kúndii̱ ni̱ꞌin onde̱ kɨvɨ̱ jínu, cha̱a‑ún ka̱ku.
\v 14 Te tu̱ꞌun va̱ꞌa yáꞌa cuenta ñuu̱ nuu̱ táꞌú‑yá tiñu, kuicha̱ ini̱ nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ náva̱ꞌa kuni̱ ndaa̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ, yúan‑na te ji̱nu.
\v 15 Núsáá te nú ni̱ kajini̱‑ro̱ já kácháꞌán te ni̱ tucha̱ ta̱ká ndatíñu ini̱ lugar ii̱ nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Daniel, cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá, (cha̱a káꞌu, ná júku̱ꞌun ini̱‑de),
\v 16 Yúan‑na te ña̱yɨvɨ káxiu̱kú iní ñuu̱ Judea, kunu‑i ki̱ngoyo‑i onde̱ yuku.
\v 17 Te cha̱a kándee xini̱ véꞌe, ma̱ núu‑de kiñiꞌin‑de ndatíñu ini̱ ve̱ꞌe‑de.
\v 18 Te cha̱a kándee onde̱ rancho, ma̱ náxíó káva yátá‑de nakiꞌin‑de tɨka̱chí‑de.
\v 19 Ko kɨvɨ̱‑ún naka̱ ndáꞌú kuu ñaꞌan káñu̱ꞌun se̱ꞌe, jíín ñáꞌan káskáxin.
\v 20 Núsáá, te kaka̱n taꞌu̱‑ro̱ náva̱ꞌa tú kunu‑ró víko víjin ni kɨvɨ̱ ndéta̱tú kiꞌi̱n‑ro̱.
\v 21 Chi̱ kɨvɨ̱‑ún koo tu̱ndóꞌo xaa̱n, ja̱ ná té koo‑ga̱ onde̱ kɨvɨ̱ ní jungo̱o ñu̱yɨ́vɨ, te onde̱ vina, te ni ma̱ kóo‑ga̱.
\v 22 Te nú tú ní ndúkútɨ́ kɨvɨ̱‑ún núú, te ni ɨɨn ña̱yɨvɨ má káku kutɨ‑í núú. Ko ja̱ sɨkɨ́ ñáyɨvɨ ní naka̱ji‑ya̱‑ún, yu̱án ndúkútɨ́ kɨvɨ̱‑ún sáꞌa‑ya̱.
\s Tuni̱ máá kɨvɨ́ sándɨ̱ꞌɨ́‑na̱
\p
\v 23 Núsáá te nú ndé cha̱a káꞌa̱n jíín‑ró: Yáꞌa nde̱ꞌé‑ró kánchaa̱ Cristo, xí yúan nde̱ꞌé‑ró kánchaa̱‑ya̱, ma̱ kándíja‑ró já káꞌa̱n‑de.
\v 24 Chi̱ kenda Cristo xndáꞌú jíín cháa kani tu̱ꞌun túꞌún. Te sáꞌa‑de tuni̱ jíín tíñu ñáꞌnu, náva̱ꞌa xndáꞌú‑de onde̱ ña̱yɨvɨ ní naka̱ji‑ya̱ nú ná kúu sáꞌa‑de.
\v 25 Vina a ni̱ kastu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱ ondé jíín kɨvɨ́.
\v 26 Núsáá te nú kaꞌa̱n ña̱yɨvɨ jíín‑ró: Yúan nde̱ꞌé‑ró, onde̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé kánchaa̱‑ya̱, achi̱‑i, te ma̱ kénda‑ró. Xí: Jia̱n ndéꞌé‑ró, ichi iní ve̱ꞌe kánchaa̱‑ya̱, achi̱‑i, te ma̱ kándíja‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 27 Chi̱ nátu̱ꞌun ndíi ncháa̱ ja̱ nándeyu̱ ichi núu̱ kána ndika̱ndii te jáa̱ onde̱ ichi núu̱ kée ndika̱ndii, suni súan kii máá Séꞌe cha̱a.
\v 28 Chi̱ nú ndénu̱ kútúu ndɨ́yi, yúan taka̱ tijii̱.
\v 29 Yúan‑na te nú ni̱ ndɨꞌɨ ta̱ká tu̱ndóꞌo kɨvɨ̱‑ún, te kutúún‑ni ndika̱ndii, te tuká nandii yóo̱. Te jungoyo tiñu̱ú xíní ichi ándɨ́vɨ́. Te ta̱ká fuerza andɨ́vɨ́ ndɨ́ꞌɨ kaꞌya.
\v 30 Yúan‑na te ichi ándɨ́vɨ́ kénda tuni̱ máá Séꞌe cha̱a. Te ndeꞌe̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa. Te kuni̱‑i nuu̱ máá Séꞌe cha̱a kii‑ya̱ jíín vikó íó andɨ́vɨ́, jíín kuáꞌa̱ fuerza ja̱ ndúñáꞌnu‑ya̱.
\v 31 Te tájí‑yá ndajáꞌa̱‑yá ki̱ngoyo. Te ndeꞌe̱ jaa clarín. Te nastútú‑yá ña̱yɨvɨ ní naka̱ji‑ya̱ ndɨ́kúu̱n lado ñu̱yɨ́vɨ, onde̱ ɨɨn lado andɨ́vɨ́ te onde̱ ɨnga̱ lado.
\v 32 Vina te skuáꞌa‑ró ndasa sáꞌa mérkexe̱. Nú a ni̱ nduyúcha núma, te ni̱ na̱jaa ndaꞌa, te a kájini̱‑ro̱ já á ni̱ kuyani viko sáú.
\v 33 Suni súan róó, nú a ni̱ kajini̱‑ro̱ táká tiñu yáꞌa, te kuni̱‑ro̱ já á yani jaa̱ kɨvɨ̱‑ún.
\v 34 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ má náa ñáyɨvɨ yáꞌa, onde̱ ná skíkuu ta̱ká tiñu yáꞌa.
\v 35 Andɨ́vɨ́ jíín ñúyɨ́vɨ chi̱ naa, ko tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱ chi ma̱ náa.
\v 36 Ko kɨvɨ̱ kóo‑ún, jíín hora, tú ni ɨɨn cha̱a jiní, ni ndajáꞌa̱ káꞌi̱o andɨ́vɨ́, tú ni ɨɨn na̱ún jiní, ni máá Séꞌe‑ya̱. Chi̱ máá ɨ́ɨn‑ni máá Táa̱‑ri̱ jiní‑ya̱.
\v 37 Chi̱ nátu̱ꞌun ni̱ i̱o kɨvɨ̱ ní kii Noé, suni súan koo kɨvɨ̱ kíi máá Séꞌe cha̱a.
\v 38 Chi̱ kɨvɨ̱‑ún ja̱ ná té cháꞌa̱n‑ga̱ kuun sau̱ xáa̱n, káyee‑í, kájiꞌi‑i, káta̱ndaꞌa cháa, te káta̱ndaꞌa ñáꞌan. Te ni̱ jaa̱ kɨvɨ̱ já ní kɨ̱vɨ Noé ini̱ barco káꞌnu.
\v 39 Te tú ní kájini̱ kutɨ‑í onde̱ ni̱ chaa̱ sau̱ xáa̱n, te ni̱ xnáa ndɨ́ꞌɨ‑cha̱‑í. Te suni súan kii máá Séꞌe cha̱a.
\v 40 Kɨvɨ̱‑ún te kuiñi uu̱ cha̱a onde̱ rancho. Te ɨɨn‑de nakiꞌin‑ya̱, te ɨnga̱‑de ndo̱o.
\v 41 Te uu̱ ñasɨ́ꞌɨ́ ndiko‑ña ɨ́ɨn‑ni yo̱só. Te ɨɨn‑ña nákiꞌin‑ya̱, te ɨnga̱‑ña ndóo.
\s Sɨkɨ̱ já kúndito‑yó
\p
\v 42 Núsáá te kundito‑ró, chi̱ tú kájini̱‑ro̱ na̱ kɨvɨ̱ ncháa̱ Jitoꞌo̱‑ro̱.
\v 43 Ko ná júku̱ꞌun ini̱‑ro̱ túꞌun yáꞌa. Táa̱ ini̱ ve̱ꞌe, nú ní jiní‑de na̱ hora kuu ja̱ kíi ñakui̱ꞌná, te kundito‑de núú. Te ma̱ kuáꞌa‑de tu̱ꞌun ja̱ sákuíꞌná véꞌe‑de núú.
\v 44 Núsáá te suni koo tu̱ꞌa máá‑ró chi̱ máá kɨvɨ́ já tú na̱ún kájani ini̱‑ro̱, te nchaa̱‑ni máá Séꞌe cha̱a.
\v 45 Ndéja̱ kúu ɨɨn mozo ndíchí já játíñu va̱ꞌa. Chi̱ máá jítoꞌo̱, kani‑de mozo‑ún ná kóto‑i se̱ꞌe‑de, náva̱ꞌa skée‑í su̱chí‑ún hora ja̱ íó va̱ꞌa.
\v 46 Xáán ndatu̱ kuu mozo‑ún. Te nú ni̱ nchaa̱ jitoꞌo̱‑i, te naniꞌi̱n‑dé mozo‑ún sáꞌa‑i súan.
\v 47 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ káni‑de mozo‑ún ja̱ kóto‑i ta̱ká ndatíñu‑de.
\v 48 Ko nú mozo káñáá kúu‑i te jáni ini̱‑i: Kúkuéé‑ga̱ te nchaa̱ jitoꞌo̱‑ri̱, achi̱‑i.
\v 49 Te nú kejáꞌá‑i stují‑í táꞌa̱n mozo‑i. Te kee‑í koꞌo‑i jíín cháa kánaji̱ni.
\v 50 Yúan‑na te nchaa̱ jitoꞌo̱ mozo‑ún kɨvɨ̱ já tú ndátu‑i jíín hora ja̱ tú jiní‑i.
\v 51 Te xɨtɨ sáva‑de‑i. Te skétáꞌan‑de‑i jíín cháa uu̱ xini̱ jínáꞌan. Te yúan kundee‑i ndeꞌe̱‑i te nakaji‑í ñii yúꞌu‑í.
\c 25
\s Sɨkɨ̱ uxí ñaꞌan jáá
\p
\v 1 Yúan‑na te ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ kúu nátu̱ꞌun uxi̱ ñaꞌan jáá, ja̱ ní ka̱kiꞌin‑ña linterna káindáꞌá‑ña. Te ni̱ kenda koyo‑ña kuátaꞌa̱n‑ña ɨ́ɨn yii víko tándaꞌa.
\v 2 Te uꞌu̱n‑ña káꞌi̱o ndito xini̱‑ñá, te uꞌu̱n‑ña káñáá xini̱‑ñá.
\v 3 Te ñaꞌan káñáá xini̱‑ún, kándáꞌá‑ña linterna‑ña. Ko tú káindáꞌá‑ña petróleo kuꞌun ini̱.
\v 4 Ko ñaꞌan ndíto xini̱‑ún, káindáꞌá‑ña botella ñúꞌun petróleo ɨɨn káꞌnu‑ni jíín táká linterna‑ña.
\v 5 Te nini ni̱ kukuéé yii‑ún ja̱ cháa̱‑de, te ni̱ kakixi̱‑ni‑ña.
\v 6 Te nuu̱ ní kuu sava ñúú, te ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ña ɨ́ɨn tu̱ꞌun kána jaa: Yáꞌa nde̱ꞌé‑ró, a va̱i yii. Kenda koyo kitaꞌa̱n‑ro̱‑dé, áchí.
\v 7 Yúan‑na te ta̱ká ñaꞌan jáá‑ún, ni̱ ka̱nduko̱o‑ña. Te ni̱ ka̱sátu̱ꞌa‑ña linterna‑ña.
\v 8 Te ñaꞌan káñáá xini̱‑ún, ni̱ kakaꞌa̱n‑ña jíín ñáꞌan káꞌi̱o ndito xini̱‑ún: Kua̱ꞌa ɨɨn táꞌú petróleo nuu̱‑rí, chi kua̱ndaꞌva̱ linterna‑ri̱, áchí‑ña.
\v 9 Ko ñaꞌan káꞌi̱o ndito xini̱‑ún, ni̱ kakaꞌa̱n‑ña: Ma̱ kúu, chi̱ sanaa te ma̱ kánda ja̱ kúu‑ri̱ jíín já kúu‑ró. Vaꞌa̱‑ga̱ kiꞌi̱n‑ro̱ núu̱ cháa xíkó te kuaan‑ró já kúu máá‑ró. Achí‑ña.
\v 10 Te nini kájaꞌa̱n‑ña kájakua̱an‑ña, te ni̱ chaa̱‑ni yii‑ún. Te ñaꞌan káꞌi̱o tu̱ꞌa‑ún, ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑ña jíín‑de ini̱ ve̱ꞌe viko tándaꞌa. Te ni̱ nakasu̱‑de yuxéꞌé.
\v 11 Yúan‑na te ni̱ kunúu. Te ni̱ cha̱koyo tuku sava‑ga̱ ñaꞌan jáá‑ún. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑ña: Táta̱, Táta̱, kuña‑ní veꞌe, ná kɨ́vɨ koyo‑ná, áchí‑ña.
\v 12 Ko máá‑de ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ja̱ndáa̱, káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, tú jiní‑ri̱ róó, áchí‑de.
\v 13 Kundito núsáá, chi̱ tú kájini̱‑ro̱ na̱ kɨvɨ̱, ni na̱ hora nchaa̱ máá Séꞌe cha̱a.
\s Cha̱a ni̱ tetaꞌa̱n ndatíñu
\p
\v 14 Chi̱ ñuu̱ nátu̱ꞌun andɨ́vɨ́ kúu nátu̱ꞌun ɨɨn cha̱a ja̱ kénda jíká‑de ɨnga̱ ñuu̱ kiꞌi̱n‑de. Te ni̱ kana‑de xini̱ mozo‑de. Te ni̱ tetaꞌa̱n‑de ndatíñu‑de nuu̱ mozo‑de‑ún jínáꞌan.
\v 15 Te nuu̱ ɨ́ɨn‑i, ni̱ ja̱ꞌa‑de uꞌu̱n mil peso. Te nuu̱ ɨngá‑i, uu̱ mil peso. Te nuu̱ ɨngá‑i, ɨɨn‑ni mil peso. Súan ni̱ tetaꞌa̱n‑de nuu̱ ɨ́ɨn ɨɨn mozo‑de ndasa xini̱ máá‑i jínáꞌan‑i. Te ni̱ kee‑ni‑de kuaꞌa̱n jíká‑de.
\v 16 Te mozo ni̱ kiꞌin uꞌu̱n mil peso‑ún, ni̱ kee‑i kuaꞌa̱n‑i jíín. Te ni̱ sátiñu‑i jíín. Te ni̱ niꞌi̱n‑í uꞌu̱n‑ga̱ mil peso sɨkɨ̱.
\v 17 Suni súan ni̱ sáꞌa mozo ja̱ ní kiꞌin uu̱ mil peso‑ún. Te ni̱ niꞌi̱n túku‑i uu̱‑ga̱ mil peso sɨkɨ̱.
\v 18 Ko mozo ja̱ ní kiꞌin ɨɨn mil peso, ni̱ kee‑i kuaꞌa̱n‑i. Te ni̱ jacha‑i chi̱i ñuꞌun. Te ni̱ chisa̱ꞌí‑i xu̱ꞌún jítoꞌo̱‑i.
\v 19 Te ni̱ kuu kuaꞌa̱ kɨvɨ́. Te ni̱ nchaa̱ jitoꞌo̱ mozo‑ún. Te ni̱ nasándaa̱‑de cuenta jíín‑i.
\v 20 Te ni̱ jaa̱ mozo ja̱ ní kiꞌin uꞌu̱n mil peso‑ún, ni̱ ja̱stáꞌa̱n‑i uꞌu̱n‑ga̱ mil peso. Te ni̱ kaꞌa̱n‑i: Táta̱, ni̱ ja̱ꞌa‑ní uꞌu̱n mil peso nuu̱‑ná. Te yáꞌa nde̱ꞌé‑ní, uꞌu̱n‑ga̱ mil peso ni̱ niꞌi̱n‑ná sɨkɨ̱. Achí‑i.
\v 21 Te jitoꞌo̱‑i, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑i: Ió va̱ꞌa. Mozo skíkuu va̱ꞌa kúu‑ró. Ni̱ skíkuu va̱ꞌa‑ró jíín yakú‑ni ndatíñu. Ná cháa‑ri̱ kuaꞌa̱ tíñu sɨkɨ̱‑ro̱. Ná júngo̱o‑yó, chi̱ kúsɨɨ̱ iní jitoꞌo̱‑ro̱ jíín‑ró. Achí‑de.
\v 22 Te ni̱ jaa̱ tuku mozo ja̱ ni̱ kiꞌin uu̱ mil peso‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑i: Táta̱, ni̱ ja̱ꞌa‑ní uu̱ mil peso nuu̱‑ná. Te yáꞌa nde̱ꞌé‑ní, uu̱‑ga̱ mil peso ni̱ niꞌi̱n‑ná sɨkɨ̱. Achí‑i.
\v 23 Te jitoꞌo̱‑i, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑i: Ió va̱ꞌa. Mozo skíkuu va̱ꞌa kúu‑ró. Ni̱ skíkuu va̱ꞌa‑ró jíín yakú‑ni ndatíñu. Ná cháa‑ri̱ kuaꞌa̱ tíñu sɨkɨ̱‑ro̱. Ná júngo̱o‑yó, chi̱ kúsɨɨ̱ iní jitoꞌo̱‑ro̱ jíín‑ró. Achí‑de.
\v 24 Yúan‑na te ni̱ jaa̱ mozo ja̱ ní kiꞌin ɨɨn mil peso‑ún, te ni̱ kaꞌa̱n‑i: Táta̱, a jiní‑ná níí ja̱ cháa xaa̱n iní kúu‑ní. Te jáꞌnu̱‑ní nuu̱ tú jachá‑ní, te nástútú‑ní nuu̱ tú sáka‑ní.
\v 25 Te ni̱ yu̱ꞌú‑ná. Te ni̱ jaꞌa̱n‑ná. Ni̱ chisa̱ꞌí‑ná xu̱ꞌún‑ní chi̱i ñuꞌun. Te vina ná nákua̱ꞌa‑ná xu̱ꞌún‑ní nuu̱‑ní. Achí‑i.
\v 26 Te jitoꞌo̱‑i, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑i: Mozo ñáá, mozo kúxí kúu‑ró. Ni̱ jini̱‑ro̱ já jáꞌnu̱‑ri̱ nuu̱ tú jachá‑ri̱, te nástútú‑rí nuu̱ tú sáka‑rí.
\v 27 Ní jáꞌa‑ró xúꞌún‑rí nuu̱ banco núú. Te nuu̱ ncháa̱‑ri̱, te nakiꞌin‑ri̱ xu̱ꞌún‑rí onde̱ jíín séꞌe xu̱ꞌún núú. Achí‑de jíín‑i.
\v 28 Yúan‑na te ni̱ kachi̱‑de jíín ɨngá mozo‑de: Núsáá te kuanchaa̱‑ro̱ mil peso jia̱n núu̱‑í. Te kua̱ꞌa‑ró núu̱ mozo ja̱ ñáva̱ꞌa uxi̱ mil peso‑ún.
\v 29 Chi ña̱yɨvɨ já á ñáva̱ꞌa, te kii‑ga̱ nuu̱‑í, te víꞌí‑gá kuñava̱ꞌa‑i. Ko ña̱yɨvɨ já ná tú ñáva̱ꞌa, va̱sa ja̱ á ñáva̱ꞌa‑i‑ún, te kuxio kiꞌi̱n.
\v 30 Te mozo ja̱ tú játíñu va̱ꞌa‑ún, kiñiꞌin‑i ná kúndee‑i ñu̱ñáa yatá véꞌe. Te yúan ndeꞌe̱‑i, te nakaji‑í ñii yúꞌu‑í. Achí‑de.
\s Sɨkɨ̱ já kóo juicio ta̱ká nación
\p
\v 31 Te kɨvɨ̱ kíi máá Séꞌe cha̱a ja̱ ndúñáꞌnu‑ya̱, te kikoyo ndɨꞌɨ ndajáꞌa̱ ndóo‑ya̱ jíín‑yá. Yúan‑na te jungo̱o‑ya̱ ɨ́ɨn nuu̱ silla táꞌú tíñu, chi̱ ñáꞌnu kuu‑ya̱ kúnchaa̱‑ya̱.
\v 32 Te ndutútú táká ña̱yɨvɨ núu̱‑yá. Te sásɨ́ɨn‑ya̱‑í ná ɨɨn ná ɨɨn‑i jínáꞌan‑i, nátu̱ꞌun ndusɨ́ɨn rɨɨ̱ jíín ndíxíꞌú sáꞌa cha̱a ndíto‑tɨ̱.
\v 33 Te kani‑ya̱ rɨ́ɨ̱‑ún ichi ndáváꞌa‑ya̱, te ndixíꞌú‑ún ichi ndávésé‑yá.
\v 34 Yúan‑na te máá Rey, kachi̱‑ya̱ kúni ña̱yɨvɨ káꞌi̱in ichi ndáváꞌa‑ya̱: Ichi yáꞌa kikoyo‑ró, chi̱ kúsɨɨ̱ iní Táa̱‑ri̱ jíín‑ró. Kɨ̱vɨ koyo‑ró ñúu̱ nuu̱ táꞌú‑ró tíñu, chi̱ a ni̱ sátu̱ꞌa‑ya̱ ondé kɨvɨ̱ ní jungo̱o ñu̱yɨ́vɨ.
\v 35 Chi ni̱ jiꞌi̱‑ri̱ so̱ko, te ni̱ kaja̱ꞌa‑ró já ní yee‑rí. Ni̱ jichi̱‑ri̱ nducha, te ni̱ kaja̱ꞌa‑ró já ní jiꞌi‑ri̱. Ni̱ jika tatú‑ri̱, te ni̱ kaja̱ꞌa‑ró véꞌe‑ró ní kanchaa̱ núu‑ri̱.
\v 36 Víchí lɨ́ɨ‑rí, te ni̱ ka̱nachisúkun‑ro rúu̱. Ni̱ kuꞌu̱‑ri̱, te ni̱ kaja̱nde̱ꞌé‑ró rúu̱. Ni̱ kandee‑ri̱ veka̱a, te ni̱ ja̱koyo‑ró núu̱‑rí. Achi̱‑ya̱.
\v 37 Yúan‑na te kaꞌa̱n ña̱yɨvɨ váꞌa‑ún jíín‑yá: Táta̱, ndé kɨvɨ̱ ní kajini̱‑ná níí ja̱ ní jiꞌi̱‑ní so̱ko, te ni̱ kaja̱ꞌa‑ná ja̱ ní yee‑ní, xí já ní jichi̱‑ní, te ni̱ kaja̱ꞌa‑ná ja̱ ní jiꞌi‑ní vii.
\v 38 Te ndé kɨvɨ̱ ní kajini̱‑ná níí ja̱ ní jika tatú‑ní, te ni̱ kaja̱ꞌa núu‑ná veꞌe‑ná nuu̱‑ní, xí já víchí lɨ́ɨ‑ní, te ni̱ ka̱nachisúkun‑ná níí.
\v 39 Te ndé kɨvɨ̱ ní kajini̱‑ná níí ja̱ ní kuꞌu̱‑ní, xí já ní ka̱ndee‑ní veka̱a, te ni̱ kaja̱nde̱ꞌé‑ná níí, achi̱‑i.
\v 40 Yúan‑na te kachi̱ máá Rey‑ún kuni‑i: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ ná ni̱ ka̱sáꞌa‑ró súan jíín ɨ́ɨn ñani̱ lúlí‑rí yáꞌa, te nuu̱ rúu̱ ni̱ ka̱sáꞌa‑ró.
\v 41 Yúan‑na te suni kachi̱‑ya̱ kúni ña̱yɨvɨ káꞌi̱in ichi ndávésé‑yá‑ún: Ña̱yɨvɨ táꞌnu̱ ndatu̱ kákuu‑ró. Kuxio ki̱ngoyo‑ró núu̱ kayú‑ro̱ nɨ́ɨ́ káni, nuu̱ íó tu̱ꞌa ja̱ kúndee kuiꞌna̱ jíín táká ndajáꞌa̱ máá.
\v 42 Chi ni̱ jiꞌi̱‑ri̱ so̱ko te tú ní kája̱ꞌa‑ró já kée‑rí. Ni̱ jichi̱‑ri̱ nducha te tú ní kája̱ꞌa‑ró já kóꞌo‑ri̱.
\v 43 Ni̱ jika tatú‑ri̱ te tú ní kája̱ꞌa‑ró véꞌe‑ró kúnchaa̱ núu‑ri̱. Víchí lɨ́ɨ‑rí, te tú ní kánachisúkun‑ro rúu̱. Ni̱ kuꞌu̱‑ri̱, ni̱ ka̱ndee‑ri̱ veka̱a, te tú ní kája̱nde̱ꞌé‑ró rúu̱. Achi̱‑ya̱.
\v 44 Yúan‑na te máá ñáyɨvɨ‑ún, suni kaꞌa̱n‑i jíín‑yá: Táta̱, ndé kɨvɨ̱ ní kajini̱‑ná níí ja̱ ní jiꞌi̱‑ní so̱ko, xí já ní jichi̱‑ní nducha, xí já ní jika tatú‑ní, xí já víchí lɨ́ɨ‑ní, xí já ní kuꞌu̱‑ní, xí já
ní ka̱ndee‑ní veka̱a, te tú ní kájatíñu‑ná nuu̱‑ní vii. Achi̱‑i.
\v 45 Yúan‑na te kachi̱ máá Rey jíín‑i: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ tú ní kásáꞌa‑ró súan jíín ɨ́ɨn ñani̱ lúlí‑rí yáꞌa, te ni nuu̱ rúu̱ tú ní kásáꞌa‑ró, achi̱‑ya̱.
\v 46 Te ki̱ngoyo ña̱yɨvɨ yáꞌa nuu̱ ndóꞌo‑i nɨ́ɨ́ káni. Ko ña̱yɨvɨ ndáa̱‑ún, kɨ̱vɨ koyo‑i nuu̱ kúchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni, achi̱‑de. Achí Jesús.
\c 26
\s Ja̱ ní ka̱natɨɨn tu̱ꞌun táꞌan sɨkɨ̱ Jesús
\p
\v 1 Te nuu̱ ní ndɨꞌɨ ni̱ kaꞌa̱n Jesús ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa, yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá:
\v 2 A kájini̱‑ro̱ já úu̱‑na̱ kɨvɨ̱ te koo viko Pascua, te máá Séꞌe cha̱a natu̱u‑ya̱ já kúu̱‑ya̱ jiká cruz, áchí‑ya̱.
\v 3 Yúan‑na te sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa káchaa tutu̱ jíín cháa ni̱ ka̱yii ini̱ ñuu̱, ni̱ ka̱ndutútú‑de yuꞌu palacio máá sutú ñáꞌnu‑ga̱ ja̱ nání Caifás.
\v 4 Te ni̱ kanda̱tu̱ꞌún‑de ndasa xndáꞌú‑de Jesús, te katɨɨn‑de‑ya̱, te kaꞌni‑dé‑ya̱.
\v 5 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Ma̱ kúu sáꞌa‑yó máá kɨvɨ́ víko, chi̱ nú súan te ndonda vaa̱ ña̱yɨvɨ, áchí‑de.
\s Jesús jíín ñáꞌan ndíso perfume ini̱ ñuu̱ Betania
\p
\v 6 Te kándee Jesús ñuu̱ Betania kánchaa̱‑ya̱ iní ve̱ꞌe Simón cha̱a téꞌyu̱ ndɨ̱ꞌyi.
\v 7 Te ni̱ chaa̱ ɨɨn ñaꞌan núu̱‑yá kándáꞌá‑ña ɨ́ɨn tiyaꞌa̱ ñúꞌun perfume ja̱ yáꞌu xaa̱n ncháá. Te ni̱ chiꞌi‑ña xiní‑yá nini yée‑yá staa̱.
\v 8 Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kajini̱‑de yu̱án. Te ni̱ kakiti̱ ini̱‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Naja̱ náa sáni perfume jia̱n.
\v 9 Chi̱ jia̱n kúu kuya̱ꞌu yaꞌu xaa̱n, te kua̱ꞌa‑yó núu̱ ñáyɨvɨ ndáꞌú núú. Achí‑de.
\v 10 Te ni̱ jini̱‑ni Jesús ja̱ súan íó. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Naja̱ kástáꞌa̱n‑ro̱ ñáꞌan yáꞌa. Ɨɨn tiñu va̱ꞌa sáꞌa‑ña jíín‑rí.
\v 11 Chi̱ nene̱ káxiu̱kú ñáyɨvɨ ndáꞌú jíín‑ró, ko ruu̱, na̱ tú nene̱ kánchaa̱‑ri̱ jíín‑ró.
\v 12 Chi ni̱ chiꞌi‑ña perfume yáꞌa yikɨ kúñu‑ri̱, náva̱ꞌa sátu̱ꞌa‑ña rúu̱ ja̱ yúji‑ri̱.
\v 13 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ nú ná kuichá tu̱ꞌun va̱ꞌa yáꞌa, te tiñu ni̱ sáꞌa‑ña vína, suni koo tu̱ꞌun náva̱ꞌa ná núku̱ꞌun ini̱‑i‑ña, áchí‑ya̱.
\v 14 Yúan‑na te ɨɨn táꞌan ja̱ uxí uu̱‑de, nání‑de Judas Iscariote, ni̱ jaꞌa̱n‑de nuu̱ sutú ñáꞌnu jínáꞌan.
\v 15 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín: Na̱ún kua̱ꞌa‑ní nuu̱‑ná, te ná nástúu‑ná‑de nuu̱‑ní, áchí‑de. Te ni̱ kaja̱ꞌa oko̱ uxi̱ peso nuu̱‑dé.
\v 16 Yúan‑na te onde̱ kɨvɨ̱‑ún, ni̱ kejáꞌá‑de ndúkú‑de modo ndasa nastúu‑de‑ya̱ núu̱ sutú‑ún.
\s Viko lélú Pascua
\p
\v 17 Te máá kɨvɨ́ kéjáꞌá víko kóo sta̱tilá tú yíꞌi yujan íá jíín, ni̱ ja̱koyo cha̱a káskuáꞌa‑ún nuu̱ Jesús. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Ndénu̱ kuní‑ní ná kísátu̱ꞌa‑ná nuu̱ kée‑ní lélú Pascua, áchí‑de.
\v 18 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Kuáꞌán onde̱ ñuu̱, nuu̱ ɨ́ɨn cha̱a yúan. Te kachi̱‑ro̱ kúni‑de: Achí máá Maestro, a ni̱ kuyani kɨvɨ̱‑rí. Vina te kee‑rí lélú Pascua ini̱ ve̱ꞌe‑ró jíín cháa káskuáꞌa jíín‑rí. Achí‑ya̱. Achi̱‑ro̱.
\v 19 Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ skíkuu‑de tiñu ni̱ táꞌú Jesús nuu̱‑dé. Te ni̱ ka̱sátu̱ꞌa‑de viko Pascua.
\v 20 Te nuu̱ ní ini, te káyee‑yá staa̱ jíín uxí uu̱ cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá.
\v 21 Te nini káyee‑yá staa̱ jíín‑de te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ ɨ́ɨn róó nastúu ruu̱ vina, áchí‑ya̱.
\v 22 Te ni̱ ka̱kukuíꞌa̱ xaa̱n iní‑de. Te ná ɨɨn ná ɨɨn‑de ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, náá kúu náún, áchí‑de.
\v 23 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Cha̱a ja̱ chíxíꞌú núu̱ kóꞌo̱ jíín‑rí, cha̱a‑ún nastúu‑de ruu̱.
\v 24 Chi ja̱ndáa̱ máá Séꞌe cha̱a kiꞌi̱n‑ya̱ nátu̱ꞌun yóso túꞌun‑ya̱ núu̱ tutú. Ko naka̱ ndáꞌú kuu cha̱a nastúu máá Séꞌe cha̱a. Vaꞌa̱‑ga̱ nú tú ní káku cha̱a‑ún núú, áchí‑ya̱.
\v 25 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Judas ja̱ ní nastúu‑ya̱‑ún: Maestro, náá kúu náún, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Káꞌa̱n ndaa̱‑ro̱, áchí‑ya̱.
\v 26 Te nini káyee‑dé, te ni̱ kiꞌin Jesús staa̱, te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑yá. Te ni̱ jaꞌncha̱ sava‑ya̱. Te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Kiꞌin te kee‑ro, chi ya̱ꞌá kúu yikɨ kúñu‑ri̱, áchí‑ya̱.
\v 27 Te suni ni̱ kiꞌin‑ya̱ ɨ́ɨn taza. Te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑yá. Te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑dé jínáꞌan‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Koꞌo ta̱ká‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 28 Chi ya̱ꞌá kúu nɨñi̱‑rí ja̱ sáꞌa contrato jáá. Te játɨ ja̱ sɨkɨ́ kúaꞌa̱ ñáyɨvɨ náva̱ꞌa koo tu̱káꞌnu ini̱ nuu̱ táká kua̱chi‑i.
\v 29 Te káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ ondé vina ma̱ kóꞌo‑ga̱‑ri̱ nducha ndéꞌe̱ uva yáꞌa onde̱ kɨvɨ̱ nákoꞌo‑ri̱ ja̱ jáá jíín‑ró iní ñuu̱ nuu̱ táꞌú Táa̱‑ri̱ tiñu. Achí‑ya̱.
\v 30 Te ni̱ ka̱jita‑ya̱ ɨ́ɨn yaa̱ ii̱. Te ni̱ kenda‑ya̱ kájaꞌa̱n‑ya̱ ondé yuku Olivos.
\v 31 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ndivii‑ro náyu̱ꞌú‑ro̱ já sɨkɨ́ rúu̱ akuáa vína. Chi̱ a yóso núu̱ tutú: Stují‑rí cha̱a ndíto rɨɨ̱, te tɨkuꞌni̱ rɨɨ̱‑ún, kuicha̱‑tɨ̱, áchí.
\v 32 Ko nuu̱ náchaku̱‑ri̱, te xnaꞌa̱n‑ga̱ ruu̱ kiꞌi̱n‑ri̱ ñuu̱ Galilea vásá róó, áchí‑ya̱.
\v 33 Te ni̱ kaꞌa̱n Pedro: Va̱sa ndɨꞌɨ‑de ná náyu̱ꞌú‑de, ko náá, chi ma̱ náyu̱ꞌú kutɨ‑ná, áchí‑de jíín‑yá.
\v 34 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ ákuáa vína, onde̱ ná té kana‑ga̱ líꞌli, te ma̱ kuátu̱ꞌun‑ró rúu̱ uni̱ jínu, áchí‑ya̱.
\v 35 Te ni̱ kaꞌa̱n Pedro jíín‑yá: Va̱sa ná kúu̱‑ná jíín‑ní, ko ma̱ kasú‑ná yuꞌu‑ná ja̱ kúu níí, áchí‑de. Te suni súan ni̱ kakaꞌa̱n sava‑ga̱ cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá.
\s Jesús ini̱ Jardín Getsemaní
\p
\v 36 Yúan‑na te ni̱ jaa̱ Jesús jíín‑de ndañúu̱ nání Getsemaní. Te ni̱ kaꞌa̱n‑yá jíín cháa káskuáꞌa‑ún: Yáꞌa‑ni jungo̱o‑ró nini ná kíꞌi̱n‑ri̱ onde̱ yúan kaka̱n taꞌu̱‑rí, áchí‑ya̱.
\v 37 Te ni̱ jaka‑ya̱ Pedro jíín ndéndúú se̱ꞌe Zebedeo kuaꞌa̱n‑de jíín‑yá. Te ni̱ kejáꞌá‑yá kúxíí iní‑ya̱, te ndúkuíꞌa̱ xaa̱n iní‑ya̱.
\v 38 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Xaa̱n ndúkuíꞌa̱ ini̱‑ri̱, chi̱ nátu̱ꞌun a jíꞌi̱‑ri̱, yáꞌa kundatu‑ró te kundito‑ró jíín‑rí.
\v 39 Te ni̱ kanduu̱‑ya̱ ɨ́ɨn tíꞌlí‑na̱. Te ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́‑yá. Te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑yá: Táa̱ máá‑ná, nú kuu te chaxio‑ní tu̱ndóꞌo‑ná yáꞌa ná kíꞌi̱n, ko nasu̱ já kuní máá‑ná kúu, chi ja̱ kuní máá‑ní, áchí‑ya̱.
\v 40 Te ni̱ nchaa̱‑ya̱ núu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá. Te ni̱ jini̱‑ya̱ já kákixi̱‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín Pedro: Tú kánda‑ró kúndito‑ró jíín‑rí va̱sté ɨ́ɨn hora náún.
\v 41 Kundito, te kaka̱n taꞌu̱‑ro̱, náva̱ꞌa ma̱ kóto nchaa̱‑ún róó. Chi̱ kuní ndija añú‑ro̱, ko yikɨ kúñu‑ró chi̱ túu, áchí‑ya̱.
\v 42 Te ni̱ jaꞌa̱n tuku‑ya̱ vuelta uu̱, te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑yá: Táa̱ máá‑ná, te nú ma̱ kúu kuxio tu̱ndóꞌo‑ná yáꞌa, ja̱ má kúndéé‑ná jíín, te ná kúu ja̱ kuní máá‑ní núsáá, áchí‑ya̱.
\v 43 Te ni̱ nchaa̱‑ya̱ ɨngá jínu. Te ni̱ jini̱‑ya̱ já kákixi̱ tuku‑de, chi̱ xaa̱n kájiꞌi̱‑de numa̱ꞌná.
\v 44 Te ni̱ xndóo‑ya̱‑dé jínáꞌan‑de. Te ni̱ kee tuku‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑yá ja̱ vuelta uni̱. Te suni ɨɨn‑ni tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱.
\v 45 Yúan‑na te ni̱ nchaa̱ tuku‑ya̱ núu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kusu̱ te ndeta̱tú‑ro̱‑ná. Vina te ni̱ jaa̱ hora ja̱ máá Séꞌe cha̱a natu̱u‑ya̱ núu̱ ndáꞌa cháa káꞌi̱o kua̱chi.
\v 46 Nduko̱o ná chóꞌo̱, chi cha̱a nástúu ruu̱, a ni̱ kuyani‑de va̱i‑de, áchí‑ya̱.
\s Ja̱ ní ka̱katɨɨn‑de Jesús
\p
\v 47 Te nini sá súan káꞌa̱n‑ya̱, te ni̱ chaa̱ Judas, ɨɨn táꞌan ja̱ uxí uu̱‑ún. Te jíín‑de ni̱ ja̱koyo kuaꞌa̱ xáa̱n ñáyɨvɨ jíín machete jíín yúnu. Chi̱ sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa ni̱ ka̱yii ini̱ ñuu̱‑ún, ni̱ ka̱tájí ñáyɨvɨ‑ún.
\v 48 Te cha̱a ni̱ nastúu‑ya̱‑ún, ni̱ ja̱ꞌa‑de ɨɨn tuni̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Cha̱a tiyúꞌú‑rí‑ún, yu̱án kúu. Katɨɨn jínáꞌan‑ró. Achí‑de.
\v 49 Te ni̱ chaa̱‑ni‑de nuu̱ Jesús. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Ta̱rsíoo, Maestro, áchí‑de. Te ni̱ tiyúꞌú‑de‑ya̱.
\v 50 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Amigo, na̱ sɨkɨ̱ vái‑ró, áchí‑ya̱. Yúan‑na te ni̱ ja̱koyo ña̱yɨvɨ‑ún. Te ni̱ ka̱katɨɨn‑ni‑i Jesús, kájaꞌa̱n‑i jíín‑yá.
\v 51 Te ɨɨn cha̱a kándii̱ yúan jíín Jesús, ni̱ skáa̱‑de ndaꞌa‑dé. Te ni̱ tava‑dé machete‑de. Te ni̱ stují‑dé ɨɨn mozo sutu̱ ñáꞌnu‑ún, ni̱ kachi‑ni‑de so̱ꞌo.
\v 52 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Nachindee machete‑ro̱, chi ta̱ká ja̱ stáa machete, jíín machete kuu̱.
\v 53 Xí jáni ini̱‑ro̱ já má kúu kaka̱n taꞌu̱‑rí nuu̱ Táa̱‑ri̱ vina, te máá‑yá táji‑yá víꞌí‑gá uxi̱ uu̱ mil ndajáꞌa̱ ándɨ́vɨ́ kíkoyo nuu̱‑rí náún.
\v 54 Ko nú súan, te ndasa skíkuu tu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱ já kánúú kóo súan, áchí‑ya̱.
\v 55 Te suni hora‑ún ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín ñáyɨvɨ kuáꞌa̱‑ún: Nátu̱ꞌun sɨkɨ̱ ɨ́ɨn cha̱a kuíꞌná vái koyo‑ró jíín machete jíín yúnu kátɨɨn‑ró rúu̱ náún. Ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ ní kanchaa̱‑ri̱ jíín‑ró ní stáꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱ iní ve̱ꞌe ii̱, te tú ní kákatɨɨn‑ró rúu̱.
\v 56 Te súan kásáꞌa‑ró náva̱ꞌa skíkuu tutu̱ ii̱ cháa ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios, áchí‑ya̱. Yúan‑na te ta̱ká cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ ka̱xndóo‑de‑ya̱. Te ni̱ ka̱jinu‑de kájaꞌa̱n‑de.
\s Ja̱ ní kandii̱ Jesús nuu̱ sutú ñáꞌnu‑ga̱
\p
\v 57 Te cha̱a ni̱ ka̱katɨɨn Jesús, ni̱ jaka‑de‑ya̱ kuáꞌa̱n‑de jíín‑yá onde̱ veꞌe Caifás, cha̱a kúu sutu̱ ñáꞌnu. Te yúan káꞌi̱in tútú cháa káchaa tutu̱ jíín táká cha̱a ni̱ ka̱yii.
\v 58 Ko Pedro, jíká‑ni ndikín‑de‑ya̱ ondé ni̱ jaa̱‑de yuxéꞌé sutú ñáꞌnu‑ún. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑de ichi iní ni̱ jungo̱o‑de jíín cháa kájatíñu yúan, náva̱ꞌa kuni̱‑de ndasa koo.
\v 59 Te ta̱ká sutu̱ ñáꞌnu jíín táká cha̱a ni̱ ka̱yii jíín táká cha̱a junta, ni̱ ka̱ndúkú‑de tu̱ꞌun túꞌún sɨkɨ́ Jesús náva̱ꞌa kaꞌni‑dé‑ya̱.
\v 60 Ko tú ní kániꞌi̱n‑dé modo, va̱sa ni̱ cha̱koyo kuaꞌa̱ testigo falso. Ko onde̱ sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱ ni̱ cha̱koyo uu̱‑ga̱,
\v 61 Te ni̱ kakaꞌa̱n: Cha̱a yáꞌa ni̱ kaꞌa̱n‑de: Kuu stúncháa̱‑ri̱ veꞌe ii̱ Dios, te nuu̱ uní‑ni kɨvɨ̱ te nachutáꞌan‑ri̱, áchí.
\v 62 Te ni̱ ndukuiñi̱ máá sutú ñáꞌnu. Te ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑de‑ya̱: Tú kaꞌa̱n kutɨ‑ro náún. Ndasa kákaꞌa̱n cha̱a yáꞌa sɨkɨ̱‑ro̱. Achí.
\v 63 Ko tú ní káꞌa̱n kutɨ Jesús. Te ni̱ kaꞌa̱n máá sutú ñáꞌnu: Onde̱ jíín Dios Iꞌa̱ chakú, káꞌa̱n ni̱ꞌin‑ri̱ jíín‑ró. Kastu̱ꞌún te nú máá‑ró kúu Cristo, Se̱ꞌe Dios xí túu, áchí jíín‑yá.
\v 64 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Káꞌa̱n ndaa̱‑ro̱. Te ná kástu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱, ja̱ ɨngá kɨvɨ̱ te kuni̱‑ro̱ núu̱ máá Séꞌe cha̱a kunchaa̱‑ya̱ íchi ndáváꞌa Iꞌa̱ ndíso fuerza. Te ndii‑ya̱ jíín vikó andɨ́vɨ́. Achí‑ya̱.
\v 65 Yúan‑na te máá sutú ñáꞌnu‑ga̱, ni̱ ndátá‑de saꞌma‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Aa̱j, káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑de. Na̱ún nɨ́nɨ kúni so̱ꞌo‑yó káꞌa̱n ɨnga̱ testigo núsáá. Vina a ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ró já káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑de.
\v 66 Ndasa kájani ini̱‑ro̱, áchí‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n sava‑ga̱: Ió va̱ꞌa ja̱ kúu̱‑de, áchí.
\v 67 Yúan‑na te ni̱ katɨvɨ̱ sɨ̱ꞌvɨ́‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de ji̱kí núu̱‑yá. Te sava‑de, ni̱ ka̱katu‑dé yikɨ núu̱‑yá.
\v 68 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Róó Cristo, kastu̱ꞌún ndé cha̱a ni̱ stují róó, áchí‑de.
\s Ja̱ tú ní játu̱ꞌun Pedro
\p
\v 69 Te kánchaa̱ Pedro yata̱ véꞌe‑ún. Te ɨɨn ñaꞌan játíñu, ni̱ jaa̱‑ña núu̱‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña: Te róó, jíín Jesús ñuu̱ Galilea jíka‑ró vii, áchí‑ña.
\v 70 Ko máá‑de, tú ní játu̱ꞌun‑de jíto nuu̱ táká ña̱yɨvɨ: Tú jiní‑ná na̱ún tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ní, áchí‑de.
\v 71 Te ni̱ kenda‑de yuxéꞌé‑ún kuaꞌa̱n‑de. Te ni̱ jini̱ ɨnga̱‑ña núu̱‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín ñáyɨvɨ káꞌi̱in yúan: Cha̱a yáꞌa suni jíka kuu‑de jíín Jesús ñuu̱ Nazaret, áchí‑ña.
\v 72 Te ɨnga̱ jínu tú ní játu̱ꞌun‑de. Sa máá‑de ni̱ nduni̱ꞌin yuꞌu‑dé: Tú jiní‑ri̱ cha̱a jia̱n, áchí‑de.
\v 73 Te ni̱ kunúu. Te ña̱yɨvɨ káꞌi̱in yúan ni̱ ja̱koyo‑i nuu̱‑dé. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i jíín Pedro: Ja̱ndáa̱ ja̱ súni táꞌan‑de kúu‑ró, chi tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ro̱ nástúu róó, áchí‑i.
\v 74 Yúan‑na te ni̱ kejáꞌá níꞌin káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑de: Tú jiní‑ri̱ cha̱a jia̱n, áchí‑de. Te ni̱ kana‑ni líꞌli.
\v 75 Te ni̱ nuku̱ꞌun ini̱ Pedro tu̱ꞌun Jesús, ja̱ ní kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Onde̱ ná té kana‑ga̱ líꞌli, te ma̱ kuátu̱ꞌun‑ró rúu̱ uni̱ jínu. Te ni̱ kenda‑de kuaꞌa̱n‑de. Te ni̱ ndeꞌe̱ xaa̱n‑dé.
\c 27
\s Ja̱ kuáꞌa̱n Jesús nuu̱ Pilato
\p
\v 1 Yúan‑na te ni̱ kundiji̱n. Te ta̱ká sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa ni̱ ka̱yii, ni̱ ka̱skétáꞌan‑de tu̱ꞌun ja̱ káꞌni‑dé Jesús.
\v 2 Te ni̱ kajuꞌni̱‑de‑ya̱. Te kuaꞌa̱n‑de jíín‑yá nuu̱ Poncio Pilato, cha̱a kúu gobernador.
\v 3 Yúan‑na te Judas, cha̱a ni̱ nastúu‑ya̱‑ún, ni̱ jini̱‑de ja̱ ni̱ kuni̱ꞌin sɨkɨ̱‑yá. Te ni̱ nakani ini̱‑de. Te nákua̱ꞌa‑de oko̱ uxi̱ peso‑ún nuu̱ sutú ñáꞌnu jíín núu̱ cháa ni̱ ka̱yii‑ún núú.
\v 4 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ni̱ sáꞌa‑ná kua̱chi. Ni̱ nastúu‑ná ɨɨn cha̱a ja̱ tú íó ni ɨɨn kua̱chi sɨkɨ̱‑dé, áchí‑de. Ko máá sutú‑ún ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Na̱ún jítú iní‑ri̱. Sɨkɨ̱ máá‑ró kúu. Achí‑de.
\v 5 Te ni̱ súngoyo Judas oko̱ uxi̱ peso‑ún ini̱ ve̱ꞌe ii̱. Te ni̱ kee‑de kuaꞌa̱n‑de. Te ni̱ skuáꞌñá‑de máá‑de.
\v 6 Te sutu̱ ñáꞌnu‑ún, ni̱ ka̱nastútú‑de xu̱ꞌún‑ún. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Ma̱ kúu chúꞌun‑yó xúꞌún yáꞌa ini̱ janu̱ núu̱ kásoko̱‑í, chi xu̱ꞌún yáꞌu nɨñi̱ kúu, áchí‑de.
\v 7 Ko ni̱ kanda̱tu̱ꞌún‑de. Te ni̱ ka̱jaan‑de ɨɨn nduꞌa̱ ñuꞌun kíxín jíín xúꞌún‑ún, náva̱ꞌa yúan yu̱ji ta̱ká ña̱yɨvɨ jíká.
\v 8 Ja̱ yúán nání ñúꞌun‑ún onde̱ vina: Ñuꞌun nɨñí.
\v 9 Yúan‑na te ni̱ skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Jeremías cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios: Ni̱ ka̱kiꞌin‑i ndɨ́ꞌokó uxi̱ peso‑ún, ya̱ꞌu Iꞌa̱ ni̱ kundaa̱ ya̱ꞌu‑ya̱, chi̱ yaku̱ cha̱a Israel, ni̱ ka̱sándaa̱‑de ja̱ kúya̱ꞌu‑ya̱,
\v 10 Te ni̱ kaja̱ꞌa‑i xu̱ꞌún‑ún ja̱ sɨkɨ́ ɨ́ɨn nduꞌa̱ ñuꞌun kíxín, nátu̱ꞌun ni̱ táꞌú máá Tatá Dios tiñu nuu̱‑rí, áchí.
\v 11 Te Jesús, kándichi̱‑ya̱ núu̱ gobernador. Te gobernador‑ún ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑de‑ya̱: Máá‑ró kúu rey cha̱a judío náún, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Káꞌa̱n ndaa̱‑ro̱, áchí‑ya̱.
\v 12 Te ta̱ká sutu̱ ñáꞌnu, ni̱ kajika̱n‑de kua̱chi sɨkɨ̱‑yá. Ko tú ní xndíó káni‑ya̱ ní ɨɨn tu̱ꞌun.
\v 13 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Pilato jíín‑yá: Te tú jíni so̱ꞌo‑ró na̱saa kua̱chi kájika̱n cha̱a yáꞌa sɨkɨ̱‑ro̱ náún, áchí‑de.
\v 14 Te tú ní káꞌa̱n kutɨ‑yá ni ɨɨn tu̱ꞌun jíín‑de. Te ni̱ naa iní gobernador ndéꞌé‑de nuu̱‑yá.
\v 15 Te íó costumbre gobernador ja̱ kɨvɨ́ víko yúan sía̱‑de ɨɨn preso, nú ndéja̱ kájataꞌa̱n ini̱ máá ñáyɨvɨ ñúu̱‑ún sía̱‑de.
\v 16 Te suu kɨvɨ̱‑ún íó ɨɨn cha̱a kándee preso nání‑de Barrabás, te ni̱ jicha̱ tu̱ꞌun‑de.
\v 17 Te ni̱ ka̱ndutútú ñáyɨvɨ te ni̱ kaꞌa̱n Pilato jíín‑i: Ndé cha̱a kákuni̱‑ro̱ já sía̱‑ri̱ vina, á Barrabás xí Jesús, cha̱a ja̱ nání Cristo, áchí‑de.
\v 18 Chi̱ a ni̱ juku̱ꞌun ini̱‑de ja̱ ní ka̱kukuásún iní sutu̱ ñáꞌnu, te yu̱án ní ka̱nastúu‑de Jesús.
\v 19 Te nini kánchaa̱ Pilato ini̱ ve̱ꞌe tíñu, te ni̱ tájí ñásɨ́ꞌɨ́‑de tu̱ꞌun nuu̱‑dé: Ma̱ sáꞌa‑ró cuenta ja̱ kúu sɨkɨ̱ cháa va̱ꞌa jia̱n, chi̱ kuni, xaa̱n ní siyúꞌú ja̱ni ruu̱ ja̱ sɨkɨ́‑dé, áchí‑ña.
\v 20 Ko sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa ni̱ ka̱yii‑ún, ni̱ ka̱skáꞌa̱n‑de ña̱yɨvɨ já ná kakán‑i Barrabás ka̱ku‑de, te Jesús ná kúu̱‑ya̱.
\v 21 Te gobernador, ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑de‑i: Ja̱ úu̱ táꞌa̱n‑de, te ndé ɨɨn‑de kuní‑ro̱ sía̱‑ri̱, áchí‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Sía̱‑ní Barrabás, áchí‑i.
\v 22 Te ni̱ kaꞌa̱n Pilato jíín‑de: Núsáá te ndasa sáꞌa‑ri̱ jíín Jesús, cha̱a nání Cristo, áchí‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n ndɨꞌɨ‑i: Ná kúu̱‑de jika̱ cruz, áchí‑i.
\v 23 Te gobernador, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑i: Na̱ún kua̱chi ni̱ sáꞌa‑de núsáá, áchí‑de. Ko máá ñáyɨvɨ‑ún, víꞌí‑gá ni̱ kakaꞌa̱n jaa‑i: Ná kúu̱‑de jika̱ cruz, áchí‑i.
\v 24 Te ni̱ jini̱ Pilato ja̱ tú kúndéé‑de jíín ñáyɨvɨ, chi̱ sasua kándonda vaa̱‑ga̱‑i. Te ni̱ kiꞌin‑de nducha. Te ni̱ nandáꞌá‑de jíto nuu̱ ñáyɨvɨ kuáꞌa̱‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Tú na̱ kua̱chi máá‑rí íó ja̱ kúnchaa̱ nɨñi̱ cháa va̱ꞌa yáꞌa sɨkɨ̱‑rí. Sɨkɨ̱ máá‑ró ná kúu. Achí‑de.
\v 25 Te ni̱ kakaꞌa̱n ta̱ká ña̱yɨvɨ: Ma̱ yúꞌú‑ní, chi̱ sɨkɨ̱ máá‑ná jíín sɨkɨ́ séꞌe‑ná ná kúnchaa̱ kua̱chi nɨñi̱‑dé, áchí‑i.
\v 26 Yúan‑na te ni̱ sía̱‑de Barrabás kuaꞌa̱n. Te ni̱ xndóꞌo‑de Jesús. Te ni̱ nakua̱ꞌa‑de‑ya̱ já kúu̱‑ya̱ jiká cruz.
\s Ja̱ ní ka̱sákátá soldado nuu̱‑yá
\p
\v 27 Te soldado gobernador, ni̱ ka̱jaka‑de Jesús kuaꞌa̱n‑de jíín‑yá ini̱ ve̱ꞌe palacio. Te ni̱ ka̱kana‑de xini̱ táꞌan‑de ni̱ ka̱ndutútú‑de.
\v 28 Te ni̱ ka̱sávíchí‑de‑ya̱. Te ni̱ ka̱chuꞌun‑de‑ya̱ ɨ́ɨn saꞌma kuáꞌá tíndíꞌí.
\v 29 Te ni̱ ka̱tɨɨn‑de ɨɨn corona iñu. Te ni̱ ka̱chuꞌun‑de xini̱‑yá. Te ni̱ ka̱chiꞌi‑de yunu ndáváꞌa‑ya̱. Te ni̱ ka̱jukuiñi̱ jítɨ́‑de nuu̱‑yá, ni̱ ka̱sákátá‑de nuu̱‑yá: Rey judío, ta̱á ndii, áchí‑de.
\v 30 Te ni̱ katɨvɨ̱ sɨ̱ꞌvɨ́‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ ka̱kiñiꞌin‑de yunu‑ún ndaꞌa‑yá. Te ni̱ ka̱stují‑dé xini̱‑yá jíín.
\v 31 Te nuu̱ ní ndɨꞌɨ ni̱ ka̱sákátá‑de nuu̱‑yá, te ni̱ ka̱nakuanchaa̱‑de saꞌma ñúꞌun‑ya̱‑ún. Te ni̱ ka̱nachuꞌun‑de‑ya̱ sáꞌma máá‑yá. Te ni̱ ka̱keñiꞌin‑de‑ya̱ kuíta kaa‑ya̱ jiká cruz.
\s Ja̱ ní ka̱jata kaa‑de‑ya̱
\p
\v 32 Te nuu̱ ní ka̱kenda‑de, te ni̱ ka̱ketáꞌan‑de jíín ɨ́ɨn cha̱a ñuu̱ Cirene nání‑de Simón. Te ni̱ ka̱tetíñu‑de cha̱a‑ún kiꞌi̱n‑de jíín‑yá, kundiso‑de cruz‑ya̱.
\v 33 Te ni̱ ja̱koyo‑de ɨɨn tɨnduu̱ nání Gólgota, ja̱ kuní kaꞌa̱n: Yikɨ xiní.
\v 34 Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de vino jíín súsia ua̱ ja̱ kóꞌo‑ya̱. Ko nuu̱ ní jito nchaa̱‑ya̱, te tú ní kuní‑ya̱ kóꞌo‑ya̱.
\v 35 Te nuu̱ ní ndɨꞌɨ ni̱ ka̱jata kaa‑de‑ya̱ jiká cruz, te ni̱ ka̱saka‑dé saꞌma‑yá nuu̱ táꞌan‑de, te ni̱ ka̱sáꞌa‑de ɨɨn apuesto sɨkɨ̱. Te ni̱ skíkuu tu̱ꞌun káꞌa̱n cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios: Ni̱ ka̱ndátá‑i saꞌma‑rí, te sɨkɨ̱ súꞌnu̱‑rí ni̱ ka̱sáꞌa‑i ɨɨn apuesto, áchí.
\v 36 Yúan‑na te ni̱ kaju̱ngo̱o‑de yúan, ni̱ kande̱ꞌé‑de nuu̱‑yá.
\v 37 Te ni̱ ka̱chaa‑de ɨɨn tu̱ꞌun xini̱ cruz‑ya̱ já kúu kua̱chi‑ya̱: Ya̱ꞌá kúu Jesús Rey ña̱yɨvɨ judío, áchí.
\v 38 Te ni̱ ka̱jata kaa‑de uu̱ ñakui̱ꞌná jíín‑yá. Ɨɨn ichi ndáváꞌa‑ya̱, te ɨnga̱ ichi ndávésé‑yá.
\v 39 Te ña̱yɨvɨ kája̱ꞌa yúan, ni̱ káskuíkó‑i xini̱‑í. Te ni̱ kakaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i jíín‑yá.
\v 40 Róó káꞌa̱n‑ro̱ já stúncháa̱‑ro̱ véꞌe ii̱ te nuu̱ uní kɨvɨ̱ te ndukani‑ró núú, nú Se̱ꞌe Dios kúu‑ró, núsáá te nama‑ró máá‑ró, te nuu‑ró jiká cruz vii, áchí‑i.
\v 41 Te sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo jíín cháa ni̱ ka̱yii, suni súan ni̱ ka̱sákátá‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de:
\v 42 Sava ña̱yɨvɨ, ni̱ nama‑de‑i, ko ma̱ kúu nama‑de máá‑de. Nú rey ña̱yɨvɨ Israel kúu‑de, te ná núu‑de jika̱ cruz vina. Yúan‑na te ná kándíja‑yó‑de.
\v 43 Kándíja‑de nuu̱ Dios, te ná náma máá‑yá‑de vina te nú kuní máá‑yá, chi ni̱ kaꞌa̱n‑de: Máá‑rí kúu Se̱ꞌe Dios, áchí‑de. Achí.
\v 44 Te ñakui̱ꞌná kándi̱ta kaa jíín‑yá jika̱ cruz, suni ɨɨn‑ni tu̱ꞌun ni̱ kakaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa jíín‑yá.
\v 45 Te nuu̱ ní kuu ka̱ꞌuxi̱ uu̱ te ni̱ kuxkɨꞌvɨ̱ nɨ́ɨ́ núu̱ ñúꞌun onde̱ ka̱ꞌuni̱.
\v 46 Te a yani ka̱ꞌuni̱ aíni, ni̱ kaꞌa̱n jaa Jesús: Elí, Elí, lama sabactani, áchí‑ya̱. Ya̱ꞌá kuní kaꞌa̱n: Dios máá‑ná, Dios máá‑ná, naja̱ ní xndóo‑ní náá.
\v 47 Te sava ña̱yɨvɨ káꞌi̱in yúan, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun‑ún. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Kána cha̱a yáꞌa xini̱ Elías, áchí‑i.
\v 48 Te jínu ɨɨn cha̱a ni̱ jaa̱‑de. Te ni̱ kiꞌin‑de kachi̱, ni̱ chindaji‑de nuu̱ vinagre. Te ni̱ chaa‑de xini̱ ɨ́ɨn yunu. Te ni̱ ja̱ꞌa‑de nuu̱‑yá ja̱ kóꞌo‑ya̱.
\v 49 Te ni̱ kakaꞌa̱n sava‑ga̱‑i: Sía̱, nándéó nú chaa̱ Elías nama‑de cha̱a xí túu, áchí‑i.
\v 50 Ko máá Jesús, ni̱ kaꞌa̱n jaa‑ya̱ ɨngá jínu. Te ni̱ jiꞌi̱‑ni‑ya̱.
\v 51 Yúan‑na te saꞌma ndíta kaa onde̱ ini̱ ve̱ꞌe ii̱, ni̱ teꞌnde̱ uu̱ onde̱ nuu̱ xiní, te onde̱ nuu̱ jáꞌa̱. Te ni̱ ta̱an ñu̱yɨ́vɨ. Te toto, ni̱ kandata̱.
\v 52 Te suni ni̱ ka̱nanuña veꞌe añú. Te kuaꞌa̱ ndɨ́yi cha̱a ndoo, ja̱ á ni̱ kajiꞌi̱‑de, ni̱ kanachaku̱‑de.
\v 53 Te nuu̱ á ni̱ nachaku̱‑ya̱, te ni̱ ka̱ndenda koyo‑de ini̱ ve̱ꞌe añú. Te ni̱ ndɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ ñuu̱ ii̱. Te ni̱ ka̱ndenda ndiji̱n‑de nuu̱ kuáꞌa̱ ñáyɨvɨ.
\v 54 Te cha̱a capitán, jíín cháa kándi̱to Jesús jíín‑de, ni̱ kajini̱‑de ja̱ ní ta̱an, jíín táká tiñu ni̱ kuu. Te ni̱ kayu̱ꞌú téyíí‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Ja̱ndáa̱ ja̱ Séꞌe Dios kúu cha̱a yáꞌa núú, áchí‑de.
\v 55 Te káꞌi̱in kuaꞌa̱ ñásɨ́ꞌɨ́ yúan kánde̱ꞌé jíká‑ni‑ña. Te suu ñaꞌan‑ún, ni̱ kandiki̱n‑ña Jesús onde̱ ñuu̱ Galilea va̱i‑ña kájatíñu‑ña núu̱‑yá.
\v 56 Te jíín ñáꞌan yúan káꞌi̱in María ñuu̱ Magdala, jíín María náa̱ Jacobo jíín José, jíín náa̱ se̱ꞌe Zebedeo.
\s Ja̱ ní ka̱chiyu̱ji‑de‑ya̱
\p
\v 57 Te ni̱ ini kɨvɨ̱‑ún. Te ni̱ jaa̱ ɨɨn cha̱a kúká ñúu̱ Arimatea, nání‑de José, chi̱ suni ɨɨn cha̱a ni̱ skuáꞌa jíín Jesús kúu‑de.
\v 58 Cha̱a yáꞌa, ni̱ jaa̱‑de nuu̱ Pilato. Te ni̱ jika̱n‑de yikɨ kúñu Jesús. Te ni̱ táꞌú tíñu Pilato ja̱ ná kuáꞌa‑i yikɨ kúñu Jesús nuu̱‑dé.
\v 59 Te ni̱ kiꞌin José ndɨ̱yi‑ún. Te ni̱ chisúkun‑dé‑ya̱ jíín ɨ́ɨn saꞌma kuítá ndóo.
\v 60 Te ni̱ chindee‑de‑ya̱ iní ve̱ꞌe añú jáá ñáva̱ꞌa‑de, ja̱ ní jacha jika̱ ɨ́ɨn kava. Te ni̱ stúu‑dé ɨɨn yuu̱ káꞌnu, ni̱ jasu̱‑de yuxéꞌé añú‑ún. Te kuaꞌa̱n‑de.
\v 61 Te María ñuu̱ Magdala jíín ɨngá María, káxiu̱kú‑ña yúan ichi núu̱ véꞌe añú‑ún.
\v 62 Te ni̱ kuu kɨvɨ̱ xía̱n. Te iku‑ún ni̱ kuu kɨvɨ̱ ní ka̱sátu̱ꞌa‑i máá‑i. Te ta̱ká sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa fariseo, ni̱ ka̱ndutútú‑de nuu̱ Pilato.
\v 63 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Táta̱, kánuku̱ꞌun ini̱‑ná ja̱ cháa xndáꞌú ñáꞌán‑ún, onde̱ ná chakú‑ga̱‑de núú, te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Nuu̱ uní kɨvɨ̱ te nachaku̱‑ri̱,
\v 64 Núsáá, te táꞌú tíñu‑ní ná kúkútu yúyaú‑ún onde̱ ji̱nu nuu̱ uní kɨvɨ̱. Chi̱ nú túu te sanaa kíi cha̱a ni̱ ka̱skuáꞌa jíín‑de‑ún akuáa, te nasákuíꞌná‑de ndɨ̱yi‑ún kiꞌi̱n‑de jíín. Yúan‑na te kachi̱‑de kuni ña̱yɨvɨ:
Ni̱ nachaku̱‑ya̱ já ní jiꞌi̱‑ya̱, achi̱‑de. Te káꞌú‑ga̱ kuu tu̱ꞌun xndáꞌú yúan vásá já xnáñúú, áchí‑de.
\v 65 Te ni̱ kaꞌa̱n Pilato jíín‑de: Yáꞌa káꞌi̱o soldado. Kuáꞌán jíín‑de, te sákútu máá‑ró yúyaú‑ún nú ndasa kájini̱‑ro̱. Achí‑de.
\v 66 Te kájaꞌa̱n‑de. Te ni̱ ka̱sákútu‑dé veꞌe añú. Te jíín sello ni̱ kajasu̱ va̱ꞌa‑de sɨkɨ̱ yúu̱ já ndíꞌu̱ yuyaú‑ún. Te káꞌi̱in soldado jíín‑de.
\c 28
\s Ja̱ ní nachaku̱ Jesús
\p
\v 1 Te ni̱ ja̱ꞌa kɨvɨ̱ ndéta̱tú‑ún. Te ni̱ kundiji̱n kɨvɨ̱ ɨ́ɨn semana. Te María ñuu̱ Magdala jíín ɨngá María‑u̱n, ni̱ kaja̱nde̱ꞌé‑ña véꞌe añú‑ya̱.
\v 2 Te ɨɨn ndajáꞌa̱ máá Tatá Dios, ni̱ kuun‑ya̱ íchi ándɨ́vɨ́ ní chaa̱‑ya̱. Chi ni̱ ta̱an xaa̱n ní sáꞌa‑ya̱. Te ni̱ stúu‑yá yuu̱‑ún kuaꞌa̱n. Te ni̱ jungo̱o‑ya̱ sɨkɨ́.
\v 3 Te ndíi ncháa̱ núu̱‑yá. Te suꞌnu̱ ñúꞌun‑ya̱ káa nátu̱ꞌun yuꞌa̱ volcán.
\v 4 Te soldado kándi̱to yúan, ni̱ kayu̱ꞌú‑de, te kákɨsɨ‑i‑de ni̱ sáꞌa‑ya̱. Te ni̱ kaku̱ndɨ̱yí‑de.
\v 5 Te ni̱ kaꞌa̱n ndajáꞌa̱ jíín ñáꞌan‑ún: Ma̱ yúꞌú‑ro̱, chi̱ a jiní‑ri̱ ja̱ kánandúkú‑ró Jesús, Iꞌa̱ ni̱ jiꞌi̱ jika̱ cruz.
\v 6 Túu‑ya̱ yáꞌa, chi̱ a ni̱ nachaku̱‑ya̱ nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱. Ñaꞌa̱n te nde̱ꞌé‑ró núu̱ ní ka̱túu máá Jítoꞌo̱‑ro̱.
\v 7 Kuángoyo yachi̱ te kachi̱‑ro̱ núu̱ cháa ni̱ ka̱skuáꞌa jíín‑yá, ja̱ á ni̱ nachaku̱‑ya̱ máꞌñú ndɨ́yi. Te ja̱ndáa̱ xnaꞌa̱n‑ga̱ kiꞌi̱n‑ya̱ ñúu̱ Galilea vásá kíꞌi̱n‑ro̱. Te yúan kuni̱‑ro̱ núu̱‑yá. Achi̱‑ro̱ kúni‑de. Kástu̱ꞌún ndíja‑ri̱ nuu̱‑ro̱, áchí‑ya̱.
\v 8 Te máá‑ña káyu̱ꞌú‑ña te kákusɨɨ̱ iní‑ña. Te ni̱ ka̱ndenda‑ña iní ve̱ꞌe añú‑ún. Te ni̱ ka̱jinu‑ña kuákastu̱ꞌún‑ña núu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá. Te nini kájaꞌa̱n‑ña núu̱‑dé,
\v 9 Te ni̱ kenda‑ni Jesús ni̱ ketáꞌan‑ya̱ jíín‑ña. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑ña: Ta̱á ndii, áchí‑ya̱. Te ni̱ ka̱nuu‑ña sukún jáꞌa̱‑yá, te ni̱ ka̱chiñúꞌún‑ña‑yá.
\v 10 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Ma̱ yúꞌú‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Kuáꞌán te kastu̱ꞌún‑ró núu̱ ñaní‑ri̱ ja̱ ná kíngoyo‑de onde̱ ñuu̱ Galilea. Te yúan kuni̱‑de nuu̱‑rí. Achí‑ya̱.
\v 11 Te nini kájaꞌa̱n‑ña, te sava soldado kándi̱to veꞌe añú‑ún, kánoꞌo̱n‑de onde̱ ñuu̱. Te ni̱ kaka̱stu̱ꞌún‑de nuu̱ sutú ñáꞌnu ta̱ká tiñu ja̱ súan ni̱ i̱o.
\v 12 Te ni̱ ndutútú‑de jíín cháa ni̱ ka̱yii. Te ni̱ kanda̱tu̱ꞌún‑de. Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de kuaꞌa̱ xúꞌún núu̱ soldado jínáꞌan.
\v 13 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Súan kaꞌa̱n‑ro̱ jínáꞌan‑ró: Cha̱a káskuáꞌa jíín máá‑de, ni̱ kikoyo akuáa, te ni̱ ka̱nasákuíꞌná ndɨ́yi‑ún nini kákixi̱‑ná, achi̱‑ro̱.
\v 14 Te nú tu̱ꞌun yáꞌa ná kúni so̱ꞌo gobernador, te máá‑rí, kiskáꞌa̱n‑ri̱‑de, náva̱ꞌa ma̱ kóo kua̱chi sɨkɨ̱ máá‑ró. Achí‑de.
\v 15 Te soldado, ni̱ ka̱kiꞌin‑de xu̱ꞌún. Te ni̱ ka̱sáꞌa‑de nátu̱ꞌun ni̱ taꞌu̱ tíñu nuu̱‑dé. Te tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ jicha̱ kuaꞌa̱n nɨ́ɨ́ ñúu̱ ña̱yɨvɨ judío onde̱ vina.
\s Ja̱ ní nastáꞌa̱n‑ya̱ máá‑yá nuu̱‑í
\p
\v 16 Te ndɨ́ꞌuxí ɨɨn cha̱a káskuáꞌa‑ún, ni̱ kee‑de kájaꞌa̱n‑de onde̱ ñuu̱ Galilea, onde̱ yuku núu̱ ní táꞌú tíñu Jesús nuu̱‑dé ja̱ kíꞌi̱n‑de.
\v 17 Te ni̱ kajini̱‑de nuu̱‑ya, te ni̱ ka̱chiñúꞌún‑de‑ya̱. Ko sava‑de tú ní kákandíja‑de.
\v 18 Te ni̱ chaa̱ Jesús, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Sɨkɨ̱‑rí, a ni̱ chaa Dios ta̱ká fuerza ja̱ íó ini̱ andɨ́vɨ́ jíín iní ñu̱yɨ́vɨ.
\v 19 Núsáá te kuáꞌán jínáꞌan‑ró. Te stáꞌa̱n‑ro̱ túꞌun nuu̱ táká ña̱yɨvɨ, ná chúꞌun ini̱‑i. Te skuánducha‑ro‑í onde̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Táa̱‑yo̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Séꞌe, jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Espíritu Santo.
\v 20 Te stáꞌa̱n‑ro̱ núu̱‑í ná kuándatu̱‑i ta̱ká tiñu ni̱ táꞌú‑rí nuu̱‑ro̱. Te máá‑rí kaka ndija‑ri̱ jíín‑ró nɨ́ɨ́ káni onde̱ kɨvɨ̱ ndɨ́ꞌɨ ñu̱yɨ́vɨ. Achí‑ya̱. Amén.
