\id JHN
\h Juan
\toc1 Juan
\mt2 EL SANTO EVANGELIO SEGUN SAN JUAN
\mt TUꞌUN VAꞌA NI CHAA SAN JUAN
\c 1
\s Máá‑yá kúu máá Túꞌun
\p
\v 1 Onde̱ xnáñúú ní kuu Tu̱ꞌun. Te Tu̱ꞌun‑ún, ni̱ kanchaa̱‑ya̱ jíín Dios. Te máá Túꞌun‑ún ni̱ kuu Dios.
\v 2 Máá‑yá ni̱ kanchaa̱‑ya̱ ondé xnáñúú jíín Dios.
\v 3 Te onde̱ jíín máá‑yá ni̱ sáꞌa Dios ta̱ká ndatíñu. Te nú tú ní sáꞌa máá‑yá, te ma̱ kúva̱ꞌa ni ɨɨn ndatíñu yáꞌa núú.
\v 4 Te ini̱ máá‑yá ñúꞌun vida te yu̱án kúu ɨɨn luz ja̱ stúu̱n nuu̱ táká ña̱yɨvɨ.
\v 5 Te máá luz, xndíi ncháa̱ nuu̱ ñúñáa. Te ñu̱ñáa‑ún, tú ní kúndéé ndáꞌva̱.
\s Juan, cha̱a skuánducha
\p
\v 6 Te ni̱ tájí Dios ɨɨn cha̱a nání Juan.
\v 7 Cha̱a yáꞌa, ni̱ kii‑de ja̱ káni ndaa̱‑de tu̱ꞌun máá luz, náva̱ꞌa kándíja ta̱ká ña̱yɨvɨ sáꞌa‑de.
\v 8 Nasu̱ máá‑de ní kúu luz. Ko ni̱ kii‑de náva̱ꞌa kani ndaa̱‑de tu̱ꞌun máá luz.
\v 9 Máá‑yá kúu luz ndija ja̱ stúu̱n nuu̱ táká ña̱yɨvɨ, te onde̱ sáá ní kii‑ya̱ iní ñu̱yɨ́vɨ.
\v 10 Te ni̱ ncha̱a‑ya̱ iní ñu̱yɨ́vɨ, ko va̱sa jíín máá‑yá ni̱ kuva̱ꞌa ñu̱yɨ́vɨ, te tú ní nákuni̱ ña̱yɨvɨ núu̱‑yá.
\v 11 Ni̱ kii‑ya̱ núu̱ já xíin máá‑yá, te ña̱yɨvɨ máá‑yá‑ún, tú ní kájatáꞌú‑i‑ya̱.
\v 12 Ko sava ña̱yɨvɨ, ni̱ ka̱kandíja‑i‑ya̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́‑yá, te ni̱ kaja̱táꞌú‑i‑ya̱. Te nuu̱ máá‑i ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun ja̱ ndúu‑i se̱ꞌe Dios.
\v 13 Te máá‑i, tú ní kákaku‑i cuenta nɨñi̱, te ni yikɨ kúñu, ni cha̱a, tú ní kásáꞌa, chi̱ sua máá Dios ni̱ sáꞌa.
\v 14 Te máá túꞌun‑ún, ni̱ nduu‑ya̱ ɨ́ɨn yikɨ kúñu. Te ni̱ ncha̱a‑ya̱ jíín‑yó. Te ñúꞌun chítú‑yá jíín túꞌun luu, jíín túꞌun ndaa̱ Dios. Te ni̱ kajini̱‑yo̱ já lúu ni̱ nduñáꞌnu‑ya̱. Chi̱ nátu̱ꞌun luu kúñáꞌnu máá túꞌún‑ni Se̱ꞌe Táa̱‑yo̱ Dios, suni súan‑ni káa máá‑yá.
\v 15 Juan, ni̱ jani ndaa̱‑de tu̱ꞌun‑ya̱: Iꞌa̱ yáꞌa kúu ja̱ ní kaꞌa̱n‑ri̱: Iꞌa̱ ja̱ váji ichi yatá‑rí ñáꞌnu‑ga̱ kúu‑ya̱ vásá rúu̱, chi̱ onde̱ ná té kaku‑ga̱‑ri̱, te a íó‑ya̱, áchí‑de.
\v 16 Te ja̱ ñúꞌun chítú máá‑yá, onde̱ yúan ni̱ kaniꞌi̱n táká‑yo̱, chi̱ bueno ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun luu ini̱‑ya̱ núu̱‑yo̱.
\v 17 Moisés, ni̱ ja̱ꞌa‑de ley nuu̱‑yo̱. Ko Jesucristo, ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun luu ini̱‑ya̱ jíín túꞌun ndaa̱ nuu̱‑yo̱.
\v 18 Tú ní jiní kutɨ ní ɨɨn ña̱yɨvɨ núu̱ Dios. Ió ɨɨn máá túꞌún‑ni Se̱ꞌe‑ya̱ já kánchaa̱ jíín‑yá, te máá Séꞌe‑ya̱‑ún, ni̱ jani‑ya̱ túꞌun Dios nuu̱‑yo̱.
\v 19 Te judío, ni̱ ka̱tájí‑ún sutú jíín cháa levita ni̱ kikoyo ichi ñúu̱ Jerusalén. Te ni̱ ka̱jika̱ tu̱ꞌún‑ún Juan: Te róó ndé cha̱a kúu‑ró, áchí. Te ya̱ꞌá kúu tu̱ꞌun ni̱ jani ndaa̱ Juan,
\v 20 te tú ní jasú‑de yuꞌu‑dé. Chi ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱‑de: Nasu̱ú Cristo kúu‑ri̱, áchí‑de.
\v 21 Te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑ún‑de: Núsáá te Elías kúu‑ró náún, áchí. Te ni̱ kaꞌa̱n Juan: Nasu̱ú rúu̱ kúu, áchí‑de. Te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún tuku‑ún‑de: Máá cháa jáni tu̱ꞌun Dios kúu‑ró núsáá, áchí. Túu, áchí Juan.
\v 22 Te ni̱ kakaꞌa̱n tuku jíín‑de: Te ndé cha̱a kúu‑ró núsáá. Kaꞌa̱n náva̱ꞌa nakani‑ri̱ tu̱ꞌun nuu̱ cháa ni̱ ka̱tájí rúu̱ va̱i‑ri̱. Ná káꞌa̱n máá‑ró ndé cha̱a kúu‑ró víi̱, áchí.
\v 23 Te ni̱ kaꞌa̱n Juan: Máá‑rí kúu ɨɨn ndajáꞌa̱ kána jaa onde̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé: Ná sándóó‑ró íchi máá Jítoꞌo̱‑yo̱, nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Isaías, cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá.
\v 24 Te ja̱ ní kikoyo‑ún, fariseo ni̱ ka̱tájí‑ún.
\v 25 Te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún Juan: Te naja̱ skuánducha‑ro te nú nasu̱ Cristo ni Elías ni máá cháa jáni tu̱ꞌun Dios kúu‑ró núsáá, áchí.
\v 26 Te ni̱ kaꞌa̱n Juan jíín: Ruu̱, chi̱ jíín ndúcha skuánducha‑rí. Ko ma̱ꞌñú máá‑ró kánchaa̱ ɨɨn Iꞌa̱ ja̱ tú kájini̱‑ro̱.
\v 27 Iꞌa̱ yáꞌa va̱i ichi yatá‑rí. Te tú kúñáꞌnu‑ri̱ ndájí‑rí ñii yíꞌi ndija̱n‑yá, chi̱ ñáꞌnu‑ga̱ kúu‑ya̱ vásá rúu̱. Achí‑de.
\v 28 Súan ni̱ i̱o ini̱ ñuu̱ Betábara, onde̱ ɨnga̱ lado Jordán, nuu̱ ní skuánducha Juan.
\v 29 Te kɨvɨ̱ xía̱n‑ún ni̱ jini̱ Juan nuu̱ Jesús ja̱ vái‑ya̱ núu̱‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Yúan va̱i Lélú Dios, Iꞌa̱ kuánchaa̱ kua̱chi ña̱yɨvɨ ñúyɨ́vɨ.
\v 30 Iꞌa̱ yáꞌa kúu ja̱ ní kaꞌa̱n‑ri̱: Ichi yatá‑rí va̱i ɨɨn Iꞌa̱ ñáꞌnu‑ga̱ kúu vásá rúu̱. Chi̱ onde̱ ná té kaku‑ga̱‑ri̱ te íó‑ya̱.
\v 31 Te tú ní nákuni̱‑ri̱‑ya̱. Ko náva̱ꞌa kenda ndiji̱n‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ Israel, yu̱án ní kii‑ri̱ skuánducha‑rí jíín ndúcha. Achí‑de.
\v 32 Te ni̱ jani ndaa̱ Juan tu̱ꞌun: Ni̱ jini̱‑ri̱ Espíritu ja̱ ní kuun ichi ándɨ́vɨ́ nátu̱ꞌun paloma. Te ni̱ jungo̱o sɨkɨ̱‑yá.
\v 33 Te tú ní nákuni̱‑ri̱‑ya̱, ko máá Dios, Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱ ja̱ skuánducha‑rí jíín ndúcha, máá‑yá ni̱ kaꞌa̱n jíín‑rí: Nú kuni̱‑ro̱ já kúun Espíritu sɨkɨ̱ ɨ́ɨn cha̱a te jungo̱o sɨkɨ̱‑dé, te máá cháa‑ún kuu
Iꞌa̱ skuánducha jíín Espíritu Santo, áchí Dios.
\v 34 Te a ni̱ jini̱‑ri̱‑ya̱. Te jáni ndaa̱‑ri̱ tu̱ꞌun ja̱ Iꞌa̱ yáꞌa kúu máá Séꞌe Dios, áchí‑de.
\s Uu̱ cha̱a kándiki̱n‑de Jesús
\p
\v 35 Te kɨvɨ̱ xía̱n‑ún kánchaa̱ tuku Juan jíín úu̱ cha̱a skuáꞌa jíín‑de.
\v 36 Te ni̱ jini̱‑de nuu̱ Jesús ja̱ jíka kuu‑ya̱ yúan. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Yúan nde̱ꞌé‑ró máá Lélú Dios, áchí‑de.
\v 37 Te ndendúú cha̱a skuáꞌa‑ún, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Juan. Te ni̱ ka̱indiki̱n‑de Jesús.
\v 38 Te ni̱ xíó kóto Jesús. Te ni̱ jini̱‑ya̱ já káindiki̱n‑de yata̱‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Na̱ún kánandúkú‑ró, áchí‑ya̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Rabí (ja̱ kuní kaꞌa̱n: Maestro), ndénu̱ ncháá‑ní, áchí‑de.
\v 39 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ñaꞌa̱n te kuni̱‑ro̱, áchí‑ya̱. Te ni̱ ja̱koyo‑de te ni̱ kajini̱‑de nuu̱ ncháá‑ya̱. Te ni̱ ka̱kendo̱o‑de jíín‑yá kɨvɨ̱‑ún, chi̱ a íó nátu̱ꞌun ka̱kuu̱n áíni.
\v 40 Te ndendúú cha̱a‑ún, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Juan. Te ni̱ ka̱indiki̱n‑de‑ya̱. Te ɨɨn‑de kúu Andrés, ñani̱ Simón Pedro kúu‑de.
\v 41 Cha̱a yáꞌa, ni̱ naniꞌi̱n‑ní‑de ñani̱‑de Simón. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín: Ni̱ ka̱ketáꞌan‑ri̱ jíín Mesías (ja̱ kuní kaꞌa̱n: Cristo), áchí‑de.
\v 42 Te ncháka‑de cha̱a ni̱ chaa̱‑de jíín núu̱ Jesús. Te ni̱ nde̱ꞌé Jesús nuu̱‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Máá‑ró kúu Simón, se̱ꞌe Jonás. Vina te kunání‑ró Cefas (ja̱ kuní kaꞌa̱n: ɨɨn kava). Achí‑ya̱.
\s Ja̱ ní kana‑ya̱ xiní Felipe jíín Natanael
\p
\v 43 Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ xía̱n‑ún kuní Jesús kiꞌi̱n‑ya̱ ñúu̱ Galilea. Te ni̱ niꞌi̱n táꞌan‑ya̱ jíín Felipe. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kundiki̱n‑ro̱ rúu̱ kiꞌo̱n, áchí‑ya̱.
\v 44 Te Felipe kúu cha̱a ñuu̱ Betsaida, ñuu̱ Andrés jíín Pedro.
\v 45 Te ni̱ niꞌi̱n táꞌan Felipe jíín Natanael. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín: A ni̱ ka̱ketáꞌan‑ri̱ jíín Jesús ñuu̱ Nazaret. Se̱ꞌe José kúu‑ya̱. Te máá‑yá kúu Iꞌa̱ yóso túꞌun‑ya̱ núu̱ tutú ley Moisés jíín núu̱ tutú ni̱ ka̱chaa cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá, áchí‑de.
\v 46 Te ni̱ kaꞌa̱n Natanael jíín‑de: Á íó ja̱ váꞌa onde̱ ini̱ ñuu̱ Nazaret, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Felipe jíín‑de: Ñaꞌa̱n te kuni̱‑ro̱, áchí‑de.
\v 47 Te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ vái Natanael. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ túꞌun‑de: Yáꞌa va̱i ɨɨn cha̱a Israel ndaa̱, chi̱ tú xndáꞌú kutɨ‑dé, áchí‑ya̱.
\v 48 Te ni̱ kaꞌa̱n Natanael jíín‑yá: Ndasa jiní‑ní náá, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Ni̱ jini̱‑ri̱ róó onde̱ ná té kana‑ga̱ Felipe xini̱‑ro̱, ná ni̱ ka̱ndee‑ró chíi yunu mérkexe̱, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 49 Te ni̱ kaꞌa̱n Natanael: Maestro, máá‑ní kúu Se̱ꞌe Dios, máá‑ní kúu Rey nuu̱ ñáyɨvɨ Israel, áchí‑de jíín‑yá.
\v 50 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já ní jini̱‑ri̱ róó chi̱i yunu mérkexe̱. Ja̱ yúán kándíja‑ró náún. Tiñu ñáꞌnu‑ga̱ kuni̱‑ro̱ vásá yáꞌá, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 51 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ga̱‑ya̱ jíín‑de: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Vina te kuni̱‑ro̱ já núña andɨ́vɨ́, te ndajáꞌa̱ Dios, kándaa kánuu sɨkɨ̱ máá Séꞌe cha̱a, áchí‑ya̱.

\c 2
\s Viko tándaꞌa ñúu̱ Caná
\p
\v 1 Te kɨvɨ̱ uní ni̱ kuu ɨɨn viko tándaꞌa iní ñuu̱ Caná ndañúu̱ Galilea. Te yúan kánchaa̱ náa̱ Jesús.
\v 2 Te suni ni̱ ka̱kana‑i xini̱ Jesús jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kajaꞌa̱n‑ya̱ víko‑ún.
\v 3 Te a ni̱ ndɨꞌɨ vino. Te náa̱ Jesús ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín‑yá: Tú kutɨ‑gá vino káñava̱ꞌa‑i, áchí‑ña.
\v 4 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Nána̱, naja̱ stétuu‑ní‑ná, chi̱ té jaa̱‑ga̱ hora‑ná, áchí‑ya̱.
\v 5 Te ni̱ kaꞌa̱n náa̱‑ya̱ jíín súchí kájatíñu‑ún: Sáꞌa ndéja̱ káꞌa̱n‑ya̱ jíín‑ró. Achí‑ña.
\v 6 Te yúan íó iñu̱ tinaja yuu̱. Te kuu kuꞌun uu̱ xí uní kɨ̱yi ja̱ ɨ́ɨn ɨɨn. Chi cha̱a judío, súan ndoo ini̱‑de.
\v 7 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑i: Skútú‑ró tinaja yáꞌa nducha. Te ni̱ ka̱skútú‑i onde̱ yuꞌu.
\v 8 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑i: Vina te tava‑ro te kincha̱ka‑ró núu̱ mayordomo, áchí‑ya̱. Te ni̱ kaja̱ncha̱ka‑i nuu̱‑dé.
\v 9 Te mayordomo, ni̱ jito nchaa̱‑de nducha já ní nduu vino, te tú ní jiní‑de ndénu̱ ní kii. Ko mozo ni̱ ka̱tava ndúcha‑ún a kájini̱‑i. Yúan‑na te ni̱ kana‑de xini̱ máá yíi.
\v 10 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín: Ta̱ká cha̱a kája̱ꞌa‑de vino va̱ꞌa xnaꞌa̱n‑ga̱ te nú a ni̱ ka̱jiꞌi vatu̱ máá‑i, yúan‑na te jáꞌa‑de ja̱ tú íó va̱ꞌa. Ko máá‑ró ni̱ chiva̱ꞌa‑ró vino va̱ꞌa yáꞌa onde̱ vina.
\v 11 Ya̱ꞌá kúu tuni̱ xnáñúú ní sáꞌa Jesús ini̱ ñuu̱ Caná ndañúu̱ Galilea. Te ni̱ kajini̱‑i ja̱ lúu ñáꞌnu‑ya̱. Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ ka̱kandíja‑de‑ya̱.
\v 12 Te ni̱ kuu yu̱án. Te máá‑yá jíín náa̱‑ya̱ jíín ñaní‑ya̱ jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ ka̱nuu‑ya̱ ñúu̱ Capernaum. Te ni̱ kaxiu̱kú‑yá yúan yaku̱‑ni kɨvɨ̱.
\s Ja̱ ní sándoo‑ya̱ véꞌe ii̱
\p
\v 13 Te ni̱ kuyani viko Pascua ña̱yɨvɨ judío. Te ni̱ kaa Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱ ñúu̱ Jerusalén.
\v 14 Te ni̱ jini̱‑ya̱ ñáyɨvɨ káxi̱kó xndɨkɨ̱ jíín rɨ́ɨ̱ jíín paloma, jíín ñáyɨvɨ káxndáji xu̱ꞌún, káxiu̱kú‑i ini̱ ve̱ꞌe ii̱.
\v 15 Te ni̱ sáꞌa‑ya̱ ɨ́ɨn cuarta ñii. Te ni̱ skúnu‑ya̱ táká‑i ini̱ ve̱ꞌe ii̱ onde̱ jíín rɨ́ɨ̱ jíín xndɨkɨ̱‑í. Te ni̱ jacha̱‑ya̱ xúꞌún ñáyɨvɨ káxndáji. Te ni̱ skuíó káni‑ya̱ táká mesa‑i.
\v 16 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín ñáyɨvɨ káxi̱kó paloma: Chaxio kɨtɨ yáꞌa. Veꞌe Táa̱‑ri̱, ma̱ násáꞌa‑ró núyáꞌu. Achí‑ya̱.
\v 17 Yúan‑na te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ ka̱nuku̱ꞌun ini̱‑de tu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Ná kuítú xáa̱n iní‑ri̱ veꞌe‑ró, onde kui̱tá‑ri̱ jíín, áchí.
\v 18 Te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a judío: Na̱ tuni̱ stáꞌa̱n‑ro̱ núu̱‑rí ja̱ ní sáꞌa‑ró súan, áchí‑de jíín‑yá.
\v 19 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Stúncháa̱‑ro̱ véꞌe ii̱ yáꞌa, te nuu̱ uní‑ni kɨvɨ̱ te ndukani‑ri̱, áchí‑ya̱.
\v 20 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a judío: Nuu̱ úu̱ xiko iñu̱ kuia̱ te ni̱ ji̱nu veꞌe ii̱ yáꞌa. Te róó nuu̱ uní‑ni kɨvɨ̱ te ndukani‑ró náún. Achí‑de.
\v 21 Ko máá‑yá, chi̱ kuní kaꞌa̱n‑ya̱ já yíkɨ kúñu‑ya̱ kúu nátu̱ꞌun veꞌe ii̱.
\v 22 Ja̱ yúán, nuu̱ ní nachaku̱‑ya̱ já ní jiꞌi̱‑ya̱, te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kanu̱ku̱ꞌun ini̱‑de ja̱ ní kaꞌa̱n‑ya̱ túꞌun yáꞌa. Te ni̱ ka̱kandíja‑de tutu̱ ii̱ jíín túꞌun ni̱ kaꞌa̱n Jesús.
\v 23 Te máá kɨvɨ́ víko Pascua kánchaa̱‑ya̱ ñúu̱ Jerusalén. Te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ ní ka̱kandíja‑i‑ya̱, chi ni̱ kajini̱‑i ta̱ká tuni̱ ni̱ sáꞌa‑ya̱.
\v 24 Ko Jesús, tú ní játúꞌún‑yá‑i, chi̱ a jiní‑ya̱ táká‑i.
\v 25 Te tú ní jínu ñúꞌún‑yá ja̱ káꞌa̱n ni ɨɨn cha̱a tu̱ꞌun ña̱yɨvɨ jíín‑yá, chi̱ a jiní‑ya̱ ndasa káa ini̱‑i jínáꞌan‑i.
\c 3
\s Tu̱ꞌun Nicodemo
\p
\v 1 Te ni̱ i̱o ɨɨn táꞌan cha̱a fariseo nání‑de Nicodemo. Te kúñáꞌnu‑de nuu̱ ñáyɨvɨ judío.
\v 2 Cha̱a yáꞌa ni̱ chaa̱‑de nuu̱ Jesús ɨɨn akuáa. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Maestro, a kájini̱‑ná ja̱ ɨ́ɨn maestro kúu‑ní te va̱i‑ní onde̱ nuu̱ Dios, chi̱ nú tú chindéé chítuu Dios ɨɨn cha̱a, te ma̱ kúu sáꞌa‑de ta̱ká tuni̱ ja̱ sáꞌa máá‑ní núú, áchí‑de.
\v 3 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ nú tú nakaku jáá ɨ́ɨn cha̱a, te ma̱ kúu kuni̱‑de ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 4 Te ni̱ kaꞌa̱n Nicodemo jíín‑yá: Ndasa kuu nakaku ɨɨn cha̱a nú a ni̱ yii‑de. Á kuu ndɨ̱vɨ‑de chi̱i náa̱‑de te nakaku tuku‑de, áchí‑de.
\v 5 Te ni̱ kaꞌa̱n tuku Jesús: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, nú tú kaku ɨɨn cha̱a jíín ndúcha jíín Espíritu, te ma̱ kúu kɨ̱vɨ‑de ini̱ ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu.
\v 6 Ja̱ ní kaku cuenta ku̱ñu, ku̱ñu kúu. Te ja̱ ní kaku cuenta Espíritu, se̱ꞌe Espíritu kúu.
\v 7 Ma̱ nánaa iní‑ro̱ túꞌun káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Jínu ñúꞌún já nákaku jáá‑ró.
\v 8 Kée tachi̱ ndénu̱ kuní máá, te jíni so̱ꞌo‑ró já káyu, ko tú jiní‑ro̱ ndénu̱ vái ni ndénu̱ kíꞌi̱n. Súan kúu ta̱ká ña̱yɨvɨ já káku cuenta Espíritu, áchí‑ya̱.
\v 9 Te ni̱ kaꞌa̱n Nicodemo: Ndasa kuu yu̱án núsáá, áchí‑de jíín‑yá.
\v 10 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Máá‑ró kúu ɨɨn maestro Israel te tú júku̱ꞌun ini̱‑ro̱ jíín túꞌun yáꞌa náún.
\v 11 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Káꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun ja̱ júku̱ꞌun ini̱‑ri̱. Te jáni ndaa̱‑ri̱ tu̱ꞌun tiñu ni̱ jini̱‑ri̱. Ko tú játúꞌún‑ró túꞌun ndaa̱ káꞌa̱n‑ri̱.
\v 12 A ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun ñu̱yɨ́vɨ jíín‑ró te tú kándíja‑ró. Ndasa kandíja‑ró nú kaꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun andɨ́vɨ́ jíín‑ró núsáá.
\v 13 Máá Séꞌe cha̱a kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́vɨ́. Te ni̱ kuun‑ya̱ íchi ándɨ́vɨ́. Te máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱ ní ndaa‑ya̱ ándɨ́vɨ́, tuká ɨnga̱ cha̱a ní sáꞌa.
\v 14 Chi̱ nátu̱ꞌun ni̱ jata kaa Moisés koo̱ núu̱ ñúꞌun téꞌé, jínu ñúꞌún já súni súan kuita kaa máá Séꞌe cha̱a.
\v 15 Náva̱ꞌa ma̱ náa táká ña̱yɨvɨ kákandíja‑i‑ya̱, chi̱ sua kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 16 Chi̱ Dios, xaa̱n ní kundáꞌú ini̱‑ya̱ ñáyɨvɨ ñúyɨ́vɨ. Ja̱ yúán ní tájí‑yá Se̱ꞌe‑ya̱ ní kii‑i, va̱sa máá túꞌún‑ni‑i ni̱ i̱o, náva̱ꞌa ma̱ náa táká ña̱yɨvɨ kákandíja‑i‑ya̱, chi̱ sua kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni.
\v 17 Chi̱ tú ní tájí Dios Se̱ꞌe‑ya̱ núu̱ ñúyɨ́vɨ já táꞌnu̱ ndatu̱ ña̱yɨvɨ, chi̱ sua ja̱ ná káku ña̱yɨvɨ sáꞌa‑ya̱.
\v 18 Nú kandíja ɨɨn ña̱yɨvɨ núu̱‑yá, te ma̱ táꞌnu̱ ndatu̱‑i. Ko ña̱yɨvɨ tú kándíja, taꞌnu̱ ndatu̱ náꞌín‑i, kua̱chi ja̱ tú kándíja‑i nuu̱ máá ɨ́ɨn‑ni Se̱ꞌe Dios.
\v 19 A ni̱ chaa̱ máá luz ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. Ko ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ ka̱kumani̱‑gá‑i jíín ñúñáa vásá jíín luz, chi̱ tiñu kásáꞌa‑i kákuu tiñu ñáá. Ja̱ yúán te taꞌnu̱ ndatu̱ náꞌín‑i.
\v 20 Chi ta̱ká ña̱yɨvɨ já sáꞌa tiñu ñáá, jíto uꞌu̱‑i nuu̱ íó luz. Te tú kíi‑i nuu̱ íó luz, náva̱ꞌa tú ndenda ndiji̱n tiñu sáꞌa‑i.
\v 21 Ko ña̱yɨvɨ já sátiñu ndaa̱, va̱i‑i nuu̱ íó luz, náva̱ꞌa kenda ndiji̱n ja̱ jíín Dios ni̱ sáꞌa‑i tiñu máá‑i.
\s Tu̱ꞌun ndaa̱ ni̱ kaꞌa̱n Juan
\p
\v 22 Yo̱án‑na te Jesús jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá, kájaꞌa̱n‑ya̱ ñúu̱ Judea. Te yúan ni̱ kanchaa̱‑ya̱ jíín‑de. Te ni̱ skuánducha‑yá.
\v 23 Te suni ni̱ skuánducha Juan ini̱ ñuu̱ Enón yani ñuu̱ Salim, chi ni̱ i̱o kuaꞌa̱ ndúcha yúan. Te ni̱ kikoyo ña̱yɨvɨ núu̱‑dé, te ni̱ skuánducha‑dé‑i.
\v 24 Chi̱ té kɨ̱vɨ‑ga̱ Juan veka̱a.
\v 25 Te cha̱a káskuáꞌa jíín Juan, ni̱ ka̱státáꞌan‑de jíín cháa judío sɨkɨ̱ modo ndoo ini̱.
\v 26 Te ni̱ cha̱koyo‑de nuu̱ Juan. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Maestro, cha̱a ni̱ kanchaa̱ jíín‑ní ɨnga̱ lado yu̱cha Jordán ja̱ ní kaꞌa̱n ndaa̱‑ní tu̱ꞌun‑de, vina te skuánducha máá‑de, te ndivii ñáyɨvɨ kájaꞌa̱n‑i nuu̱‑dé, áchí.
\v 27 Te ni̱ kaꞌa̱n Juan: Ni ɨɨn cha̱a ma̱ níꞌi̱n kútɨ‑dé ni ɨɨn modo, te nú tú kii onde̱ andɨ́vɨ́.
\v 28 Máá‑ró ni̱ kajini̱ ndaa̱‑ro̱ já ní kaꞌa̱n‑ri̱: Nasu̱ rúu̱ kúu Cristo, chi̱ sua ni̱ tájí‑yá ruu̱ yóxnúú‑rí nuu̱‑yá va̱i‑ri̱.
\v 29 Cha̱a ncháka ñasɨ́ꞌɨ́ kúu yii. Te amigo yii‑ún káꞌi̱in xiin‑dé te kájini so̱ꞌo tu̱ꞌun káꞌa̱n‑de. Te kákusɨɨ̱ xáa̱n iní‑i, nú a ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i káꞌa̱n yii‑ún. Súan kúu ja̱ kúsɨɨ̱ xáa̱n iní‑ri̱ vina.
\v 30 Jínu ñúꞌún já ndúñáꞌnu‑ga̱ máá‑yá te ndúsúchí‑ga̱ máá‑rí, áchí Juan.
\v 31 Iꞌa̱ va̱i onde̱ nuu̱ súkún, ñáꞌnu‑ga̱ kúu‑ya̱ vásá táká‑i. Te cha̱a ni̱ kaku ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, se̱ꞌe ñu̱yɨ́vɨ kúu‑de. Te tu̱ꞌun ñu̱yɨ́vɨ káꞌa̱n‑de. Iꞌa̱ va̱i ichi ándɨ́vɨ́, ñáꞌnu‑ga̱ kúu‑ya̱ vásá táká cha̱a.
\v 32 Te jáni ndaa̱‑ya̱ túꞌun ja̱ ní jini̱‑ya̱ jíín já ní jini so̱ꞌo‑ya̱. Ko ni ɨɨn ña̱yɨvɨ tú játáꞌú‑i tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ya̱.
\v 33 Ko ña̱yɨvɨ játáꞌú túꞌun ndaa̱ káꞌa̱n‑ya̱, suni máá‑i káꞌa̱n‑ndaa̱‑i ja̱ íó ndaa̱ tu̱ꞌun káꞌa̱n Dios.
\v 34 Chi̱ Iꞌa̱ ni̱ tájí Dios va̱i, tu̱ꞌun Dios káꞌa̱n‑ya̱. Chi̱ Dios, tú kuíꞌa̱‑ni jáꞌa‑ya̱ Espíritu‑ya̱.
\v 35 Máá Táa̱, kúndáꞌú ini̱‑ya̱ Séꞌe‑ya̱, te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ táká ndatíñu ndaꞌa Séꞌe‑ya̱.
\v 36 Ña̱yɨvɨ já kándíja nuu̱ máá Séꞌe‑ya̱, kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni. Te ña̱yɨvɨ já tú kándíja nuu̱ Séꞌe‑ya̱, ma̱ kúchaku̱‑i chi̱ sua víꞌí‑gá kiti̱ ini̱ Dios nuu̱‑í.
\c 4
\s Jesús jíín ñáꞌan ñúu̱ Samaria
\p
\v 1 Te cha̱a fariseo, ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑de tu̱ꞌun Jesús, ja̱ íó kuaꞌa̱‑gá cha̱a káskuáꞌa jíín máá‑yá vásá jíín Juan jíín já skuánducha‑yá kuaꞌa̱‑gá ña̱yɨvɨ vásá Juan. Te ni̱ jini̱ Jesús tu̱ꞌun‑ún.
\v 2 Ko tú ní skuánducha Jesús, chi̱ sua cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, káskuánducha máá‑de.
\v 3 Te ni̱ kenda‑ya̱ ñúu̱ Judea. Te kuaꞌa̱n tuku‑ya̱ ñúu̱ Galilea.
\v 4 Te jínu ñúꞌún já jáꞌa‑ya̱ kíꞌi̱n‑ya̱ ñúu̱ Samaria.
\v 5 Yúan‑na te ni̱ jaa̱‑ya̱ ɨ́ɨn ñuu̱ nání Sicar ini̱ ñuu̱ Samaria, yani nduꞌa̱ Jacob ja̱ ní ja̱ꞌa‑de nuu̱ séꞌe‑de José.
\v 6 Te yúan íó sókó Jacob. Te Jesús, ni̱ jungo̱o‑ya̱ xíin sókó‑ún, chi ni̱ kui̱tá‑ya̱ íchi kuáꞌa̱n‑ya̱. Te nátu̱ꞌun ka̱xiuu̱ kúu.
\v 7 Te ni̱ chaa̱ ɨɨn ñaꞌan ñuu̱ Samaria, va̱i tava‑ñá nducha. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Kua̱ꞌa nducha ná kóꞌo‑ná. Achí‑ya̱.
\v 8 Chi cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, a kájaꞌa̱n‑de onde̱ ñuu̱ kuakua̱an‑de ja̱ kée‑dé.
\v 9 Te ñaꞌan ñúu̱ Samaria, ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín‑yá: Naja̱ jikán‑ní nducha núu̱‑ná koꞌo‑ní, chi cha̱a judío kúu‑ní, te ñaꞌan ñúu̱ Samaria kúu‑ná, áchí‑ña. Chi ña̱yɨvɨ judío, tú kɨ́vɨ nduu̱‑i jíín ñáyɨvɨ ñúu̱ Samaria.
\v 10 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Nú ní jiní‑ní na̱ún kúu ja̱ kuáꞌa Dios nuu̱‑ní, te jíín Iꞌa̱ ja̱ káꞌa̱n jíín‑ní: Kua̱ꞌa‑ní nducha ná kóꞌo‑ná, yúan‑na te kaka̱n‑ní nuu̱‑yá te kua̱ꞌa‑ya̱ ndúcha chakú koꞌo‑ní núú, áchí‑ya̱.
\v 11 Te ni̱ kaꞌa̱n ñaꞌan‑ún jíín‑yá: Táta̱, xaa̱n kúnú sókó yáꞌa te tú na̱ jíín táva‑ní nducha. Núsáá te ndénu̱ níꞌi̱n‑ní nducha chakú.
\v 12 Chi̱ sókó yáꞌa ni̱ ja̱ꞌa táa̱‑yo̱ Jacob nuu̱‑yo̱. Te yáꞌa ni̱ jiꞌi máá‑de nducha, jíín séꞌe‑de, jíín kɨ́tɨ‑dé. Te ñáꞌnu‑ga̱ máá‑ní vásá máá‑de náún. Achí‑ña.
\v 13 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Nú ndé cha̱a koꞌo nducha yáꞌa, kuchi̱ tuku‑de.
\v 14 Ko cha̱a koꞌo nducha já kuáꞌa‑ná nuu̱‑dé, ma̱ kuchí kutɨ‑gá‑de, chi̱ nducha já kuáꞌa‑ná‑ún, koo ɨɨn sókó iní‑de ja̱ kána nducha kúchaku̱‑de nɨ́ɨ́ káni sáꞌa, áchí‑ya̱ jíín‑ña.
\v 15 Te ni̱ kaꞌa̱n ñaꞌan‑ún jíín‑yá: Táta̱, kua̱ꞌa‑ní nducha‑ún koꞌo‑ná, náva̱ꞌa tuká kuchi̱ kutɨ‑ná, ni tuká kitava‑ná‑cha̱ yáꞌa, áchí‑ña.
\v 16 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Kuáka̱na‑ní xini̱ yíi‑ní te chaa̱‑ní, áchí‑ya̱.
\v 17 Te ni̱ kaꞌa̱n ñaꞌan‑ún: Tú yii‑ná íó, áchí‑ña. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Va̱ꞌa‑ni káꞌa̱n‑ní, tú yii‑ná íó,
\v 18 chi ni̱ i̱o uꞌu̱n yii‑ní. Te cha̱a ncháka‑ní vina, nasu̱ yíi máá‑ní kúu‑de. Ya̱ꞌá kúu ja̱ ní kaꞌa̱n ndaa̱‑ní, áchí‑ya̱.
\v 19 Te ni̱ kaꞌa̱n ñaꞌan‑ún jíín‑yá: Táta̱, ɨɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios kúu‑ní jáni ini̱‑ná.
\v 20 Ndɨ̱yi táa̱‑yo̱, yuku yáꞌa ni̱ ka̱chiñúꞌún‑de Dios. Te máá‑ní kákaꞌa̱n‑ní ja̱ ñúu̱ Jerusalén kúu nuu̱ kánúú chíñúꞌún‑yó, áchí‑ña.
\v 21 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Nána̱, ná kándíja‑ní tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ná chi chaa̱ ɨɨn kɨvɨ̱, ja̱ ní yuku yáꞌa, ni ñuu̱ Jerusalén, tú chiñúꞌún‑ní máá Táa̱‑yo̱ Dios súan.
\v 22 Níí, tú kájini̱‑ní na̱ún kúu ja̱ káchiñúꞌún‑ní. Ko máá‑ná, kájini̱‑ná Iꞌa̱ káchiñúꞌún‑ná. Chi̱ onde̱ nuu̱ ñáyɨvɨ judío va̱i tu̱ꞌun nama yóó.
\v 23 Te chaa̱ ɨɨn kɨvɨ̱ já ñáyɨvɨ káchiñúꞌún ndáa̱, chiñúꞌún ndíja‑i Táa̱‑yo̱ Dios jíín iní jíín añú‑i. Chi̱ Táa̱‑yo̱, ndúkú‑yá ña̱yɨvɨ já súan chiñúꞌún‑i‑ya̱ kuní‑ya̱. Te a ni̱ chaa̱ kɨvɨ̱‑ún.
\v 24 Dios kúu Espíritu. Te ña̱yɨvɨ kuní chiñúꞌún, kánúú já chíñúꞌún ndíja‑i‑ya̱ jíín iní jíín añú‑i, áchí‑ya̱.
\v 25 Te ni̱ kaꞌa̱n ñaꞌan‑ún jíín‑yá: Jiní‑ná ja̱ kíi Mesías, ja̱ nání Cristo. Te nú ni̱ chaa̱ máá‑yá, te stáꞌa̱n‑ya̱ táká tu̱ꞌun nuu̱‑yo̱. Achí‑ña.
\v 26 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Máá‑ná kúu Iꞌa̱‑ún ja̱ káꞌa̱n‑ná jíín‑ní, áchí‑ya̱.
\v 27 Te nini sá súan káꞌa̱n‑ya̱, te ni̱ cha̱koyo cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá. Te ni̱ ka̱naa iní‑de kánde̱ꞌé‑de ja̱ ndátu̱ꞌún‑yá jíín ɨ́ɨn ñaꞌan. Ko tú ni ɨɨn‑de ní kaꞌa̱n: Na̱ún jiká tu̱ꞌún‑ní‑ña, xí: Na̱ún tu̱ꞌun ndátu̱ꞌún‑ní jíín‑ña.
\v 28 Yúan‑na te ñaꞌan‑ún, ni̱ skéndo̱o‑ña kɨ́yi‑ña te kuaꞌa̱n‑ña ondé ñuu̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín ñáyɨvɨ yúan:
\v 29 Ñaꞌa̱n jínáꞌan‑ró te kuni̱‑ro̱ ɨ́ɨn cha̱a. Cha̱a‑ún ni̱ kachi̱‑de nuu̱‑rí ta̱ká na̱ún tiñu ni̱ sáꞌa‑ri̱. Sánaa te máá‑de kúu Cristo, áchí‑ña.
\v 30 Yúan‑na te ni̱ kenda koyo‑i ñuu̱‑ún. Te ni̱ cha̱koyo‑i nuu̱‑yá.
\v 31 Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ ka̱stétuu‑de‑ya̱: Maestro, kee‑ní staa̱, áchí‑de.
\v 32 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ió ndeyu kée‑rí ja̱ tú kájini̱‑ro̱, áchí‑ya̱.
\v 33 Yúan‑na te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún táꞌan‑de: Ɨɨn cha̱a ni̱ kinchaka ja̱ ní yee‑yá náún, áchí‑de.
\v 34 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ndeyu‑rí kúu ja̱ sáꞌa‑ri̱ tiñu kuní Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱ jíín já skíkuu‑ri̱ tiñu‑ya̱‑ún.
\v 35 Á tú kákaꞌa̱n‑ro̱: Ió kuu̱n yóo̱ onde̱ kɨvɨ̱ táꞌnu̱ trigo. Vina te káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ndukani nuu̱‑ro̱ te nde̱ꞌé‑ró nɨ́ɨ́ ndúꞌa̱‑ún, chi̱ a ni̱ kuaan já táꞌnu̱.
\v 36 Te cha̱a jáꞌnu̱, a kíꞌin‑de ya̱ꞌu‑de te nástútú‑de nuni̱ já kúchaku̱ nɨ́ɨ́ káni, náva̱ꞌa cha̱a sáka jíín cháa jáꞌnu̱, ɨɨn káꞌnu‑ni kusɨɨ̱ iní‑de.
\v 37 Chi̱ súan kúu ja̱ káꞌa̱n ndaa̱ tu̱ꞌun: Ɨɨn cha̱a sáka, te ɨnga̱‑de jáꞌnu̱, áchí.
\v 38 Te a ni̱ tájí‑rí róó ki̱kaꞌnu̱‑ro̱ núu̱ tú ní kásátiñu‑ró. Sava‑ga̱ cha̱a ni̱ ka̱sátiñu, te máá‑ró, a ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑ró núu̱ tíñu‑de. Achí‑ya̱.
\v 39 Te ña̱yɨvɨ ñúu̱ Samaria ini̱ ñuu̱ yúan, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n ñaꞌan‑ún. Te kuaꞌa̱‑í, ni̱ ka̱kandíja‑i‑ya̱. Chi ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱‑ña: Ni̱ kachi̱‑de nuu̱‑rí ta̱ká na̱ún tiñu ni̱ sáꞌa‑ri̱, áchí‑ña.
\v 40 Yúan‑na te ni̱ cha̱koyo ña̱yɨvɨ ñúu̱ Samaria nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú‑i jíín‑yá ja̱ ná kéndo̱o‑ya̱ yúan. Te ni̱ kendo̱o‑ya̱ yúan uu̱ kɨvɨ̱.
\v 41 Te kuaꞌa̱‑gá‑i ni̱ ka̱kandíja‑i‑ya̱ sɨkɨ́ túꞌun káꞌa̱n‑ya̱.
\v 42 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i jíín ñáꞌan‑ún: Tuká nɨ́nɨ túꞌun máá‑ró te kandíja‑ri̱‑ya̱, chi̱ a ni̱ ka̱jini so̱ꞌo máá‑rí tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ya̱. Te kájini̱‑ri̱ ja̱ Iꞌa̱ yáꞌa kúu ndija Iꞌa̱ nama ñu̱yɨ́vɨ, chi̱ Cristo kúu‑ya̱. Achí‑i.
\s Ja̱ ní nasáva̱ꞌa‑ya̱ séꞌe mozo rey
\p
\v 43 Te nuu̱ úu̱ kɨvɨ̱‑ún ni̱ kenda‑ya̱ yúan te kuaꞌa̱n‑ya̱ ñúu̱ Galilea.
\v 44 Chi̱ máá Jesús, ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱‑ya̱ já ɨ́ɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios, tú káꞌi̱o ja̱ jíñúꞌún ñáyɨvɨ ñúu̱ máá‑de jíín‑de.
\v 45 Te ni̱ jaa̱‑ya̱ ñúu̱ Galilea. Te ña̱yɨvɨ Galilea, ni̱ ka̱jatáꞌú‑i‑ya̱, chi ni̱ kajini̱‑i ta̱ká tiñu ni̱ sáꞌa‑ya̱ ondé ñuu̱ Jerusalén kɨvɨ̱ ní i̱o viko yúan. Chi̱ máá‑i, suni ni̱ kajaꞌa̱n‑i viko‑ún.
\v 46 Yúan‑na te ni̱ kee tuku Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱ ɨngá jínu onde̱ ñuu̱ Caná ndañúu̱ Galilea nuu̱ ní i̱o nducha já ní nduu vino ni̱ sáꞌa‑ya̱. Te ini̱ ñuu̱ Capernaum ni̱ i̱o ɨɨn cha̱a játíñu nuu̱ rey te kúꞌu̱ se̱ꞌe‑de.
\v 47 Cha̱a yúan, ni̱ jini tu̱ꞌun‑de ja̱ ní kenda Jesús ñuu̱ Judea va̱i‑ya̱ ñúu̱ Galilea. Te ni̱ jaꞌa̱n‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑de jíín‑yá ja̱ ná núu‑ya̱ kíꞌi̱n‑ya̱ te nasáva̱ꞌa‑ya̱ séꞌe‑de, chi̱ a yani kuu̱‑i.
\v 48 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Aa̱, te nú tú kuni̱‑ro̱ tuní jíín tíñu ñáꞌnu, ma̱ kándíja kutɨ‑ro, áchí‑ya̱.
\v 49 Te cha̱a játíñu nuu̱ rey, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, nuu‑ní kiꞌo̱n vína chi̱ nú ná kúkuéé‑ní te kuu̱‑i, áchí‑de.
\v 50 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Kuáꞌán, chi̱ chakú se̱ꞌe‑ró, áchí‑ya̱. Te cha̱a‑ún, ni̱ kandíja‑de tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Jesús. Te ni̱ kee‑de kuaꞌa̱n‑de.
\v 51 Te nini núu‑de kua̱noꞌon‑dé, te ni̱ kenda koyo mozo‑de, ni̱ kajana̱taꞌa̱n‑de, te ni̱ kaka̱stu̱ꞌún núu̱‑dé: Ni̱ nduva̱ꞌa se̱ꞌe‑ní, áchí jíín‑de.
\v 52 Te máá‑de ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑de na̱ hora ni̱ kejáꞌá ndúva̱ꞌa‑i. Te ni̱ kakaꞌa̱n jíín‑de: Iku ka̱ꞌɨɨn ni̱ kee ki̱ji‑i, áchí.
\v 53 Te máá táa̱‑i, ni̱ juku̱ꞌun ini̱‑de ja̱ hora‑ún kúu hora ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Chakú se̱ꞌe‑ró. Te ni̱ kandíja‑de jíín nɨ́ɨ́ véꞌe‑de.
\v 54 Ya̱ꞌá kúu tuni̱ uu̱ ja̱ ní sáꞌa Jesús ná ni̱ ndii‑ya̱ ñúu̱ Judea onde̱ ñuu̱ Galilea.
\c 5
\s Ja̱ ní nasáva̱ꞌa‑ya̱ ñáyɨvɨ kúꞌu̱
\p
\v 1 Yuán‑na te ni̱ i̱o viko ñáyɨvɨ judío. Te ni̱ kaa Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱ ñúu̱ Jerusalén.
\v 2 Te ñuu̱ Jerusalén íó ɨɨn pila nducha máá yatá yúxéꞌé rɨ́ɨ̱. Te nuu̱ yúꞌu hebreo nání Betesda. Te sókó‑ún ñáva̱ꞌa uꞌu̱n portal.
\v 3 Te ini̱ portal yúan kánda̱a kuáꞌa̱ ñáyɨvɨ kákuꞌu̱, ja̱ kuáá, ja̱ rengo, ja̱ tíꞌíchi. Te káinda̱tu‑i kanda̱ nducha‑ún.
\v 4 Chi̱ íó kɨvɨ̱ já núu ɨɨn ndajáꞌa̱‑yá ini̱ pila‑ún. Te skandá‑ya̱ ndúcha. Te cha̱a kɨ̱vɨ xnáñúú iní pila, nú a ni̱ skandá‑ya̱ ndúcha, te nduva̱ꞌa‑de na̱ni kueꞌe̱ táꞌa̱n‑de.
\v 5 Te yúan kátúu ɨ́ɨn cha̱a ja̱ ní kuu oko̱ xiaꞌu̱n uni̱ kuia̱ kúꞌu̱‑de.
\v 6 Te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ kátúu cháa yáꞌa. Te ni̱ juku̱ꞌun ini̱‑ya̱ já ní kuu kuaꞌa̱ kuiá kúꞌu̱‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kuní‑ro̱ ndúva̱ꞌa‑ró náún, áchí‑ya̱.
\v 7 Te ni̱ kaꞌa̱n cha̱a kúꞌu̱‑ún jíín‑yá: Táta̱, tú níꞌi̱n‑ná ni ɨɨn cha̱a skɨ́vɨ náá ini̱ pila, nú a ni̱ kanda̱ nducha. Chi̱ nini va̱i‑ná te kɨ́vɨ‑ni ɨnga̱‑de te vásá cháa̱‑ná. Achí‑de.
\v 8 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Nduko̱o, te nakiꞌin‑ró jíto yuu‑ro te kiꞌi̱n‑ro̱, áchí‑ya̱.
\v 9 Te cha̱a‑ún ni̱ nduva̱ꞌa‑ni‑de. Te ni̱ kiꞌin‑de ji̱to yuu‑dé te kuaꞌa̱n‑de. Te máá kɨvɨ́ ndéta̱tú kúu kɨvɨ̱‑ún.
\v 10 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a judío jíín cháa ni̱ nduva̱ꞌa‑ún: Kɨvɨ̱ ndéta̱tú kúu. Tú íó ley ja̱ kúndiso‑ró jíto yuu‑ro, áchí.
\v 11 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín cháa judío: Cha̱a ni̱ nasáva̱ꞌa ruu̱, máá‑de ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑rí: Kiꞌin ji̱to yuu‑ro, te kiꞌi̱n‑ro̱, áchí‑de.
\v 12 Yúan‑na te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑ún‑de: Ndé cha̱a ni̱ kaꞌa̱n jíín‑ró: Kiꞌin ji̱to yuu‑ro te kiꞌi̱n‑ro̱, áchí.
\v 13 Te cha̱a ni̱ nduva̱ꞌa‑ún, tú ní jiní‑de ndé cha̱a kúu. Chi̱ Jesús, a ni̱ kuxio‑ni‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ káꞌi̱in yúan.
\v 14 Kúkuéé‑ga̱, te ni̱ ketáꞌan Jesús jíín‑de ini̱ ve̱ꞌe ii̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Vina te ni̱ nduva̱ꞌa‑ró. Ma̱ sáꞌa‑ga̱‑ro̱ kuáchi. Chi̱ nú túu, te kii ɨɨn tu̱ndóꞌo xaa̱n‑gá sɨkɨ̱‑ro̱. Achí‑ya̱.
\v 15 Te máá‑de kuaꞌa̱n‑de. Te ni̱ kastu̱ꞌún‑de nuu̱ táká ña̱yɨvɨ judío ja̱ Jesús kúu Iꞌa̱ ni̱ nasáva̱ꞌa‑ya̱‑dé.
\v 16 Te ni̱ sáꞌa Jesús tiñu yáꞌa kɨvɨ̱ ndéta̱tú. Te cha̱a judío, ja̱ yúán ní ka̱chindiki̱n‑de‑ya̱. Te kándúkú‑de modo ndasa kaꞌni‑dé‑ya̱.
\v 17 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Máá Táa̱‑ri̱ sátiñu‑ni‑ya̱ vína te suni ruu̱ sátiñu‑ri̱, áchí‑ya̱.
\v 18 Ja̱ yúán cháa judío, víꞌí‑gá ni̱ ka̱ndúkú‑de modo kaꞌni‑dé‑ya̱. Chi̱ nasu̱ máá ɨ́ɨn kɨvɨ̱ ndéta̱tú ní stɨ́vɨ́‑yá, chi̱ suni ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ já Táa̱‑ya̱ kúu Dios. Te ɨɨn núú‑ni sáꞌa‑ya̱ máá‑yá jíín Dios.
\v 19 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró jínáꞌan‑ró: Máá Séꞌe, ma̱ kúu sáꞌa kutɨ‑yá ja̱ máá‑yá, chi̱ máni ja̱ ní jini̱‑ya̱ sáꞌa Táa̱‑ya̱. Chi ta̱ká ja̱ sáꞌa máá‑yá, suni súan sáꞌa máá Séꞌe‑ya̱ ɨɨn núú‑ni jíín‑yá.
\v 20 Chi̱ máá Táa̱, kúndáꞌú ini̱‑ya̱ Séꞌe‑ya̱. Te stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱‑í ta̱ká tiñu sáꞌa‑ya̱. Te ñáꞌnu‑ga̱ tiñu stáꞌa̱n‑ya̱ vásá yáꞌá, náva̱ꞌa naa iní‑ro̱ ndéꞌé‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 21 Chi̱ nátu̱ꞌun máá Táa̱, ndúkani‑ya̱ ndɨ́yi te náschakú‑ya̱‑í, suni súan máá Séꞌe, náschakú‑ya̱ ndéja̱ kuní máá‑yá.
\v 22 Chi̱ máá Táa̱, tú náku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́ ní ɨɨn ña̱yɨvɨ, chi ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun ja̱ náku̱xndíi máá Séꞌe‑ya̱ sɨkɨ́ táká ña̱yɨvɨ.
\v 23 Náva̱ꞌa kuandatu̱ ndivii ñáyɨvɨ núu̱ Séꞌe nátu̱ꞌun kájandatu̱‑i nuu̱ máá Táa̱. Te ja̱ tú jándatu̱ nuu̱ Séꞌe, suni tú jándatu̱ nuu̱ máá Táa̱ ja̱ ní tájí‑yá Séꞌe‑ya̱ vái.
\v 24 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú ɨɨn ña̱yɨvɨ chuꞌun ini̱‑i tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱, te kandíja‑i nuu̱ Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱, ña̱yɨvɨ‑ún kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni, te ma̱ táꞌnu̱ ndatu̱‑i ja̱ kúu̱‑i, chi̱ sua kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni.
\v 25 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Chaa̱ hora, te vina a kúu, ja̱ táká ndɨ̱yi kuni so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun kana jaa máá Séꞌe Dios. Te ja̱ kúni so̱ꞌo, nachaku̱ jínáꞌan.
\v 26 Chi̱ nátu̱ꞌun máá Táa̱ ñúꞌun vida ini̱ máá‑yá, suni súan ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱ Séꞌe‑ya̱ já ñúꞌun vida ini̱ máá‑i.
\v 27 Te suni ni̱ ja̱ꞌa Dios tu̱ꞌun ja̱ náku̱xndíi Se̱ꞌe sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ, chi̱ suni Se̱ꞌe cha̱a kúu‑i.
\s Sɨkɨ̱ já náchaku̱ ndɨ̱yi
\p
\v 28 Ma̱ náa iní‑ro̱ já káꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun yáꞌa jíín‑ró. Chi̱ chaa̱ ɨɨn kɨvɨ̱ já táká ndɨ̱yi káꞌi̱in ini̱ ve̱ꞌe añú, kuni so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun kana jaa‑ya̱.
\v 29 Te ta̱ká ña̱yɨvɨ ní ka̱sáꞌa tiñu va̱ꞌa, kenda‑i te kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni. Te ña̱yɨvɨ ní ka̱sáꞌa tiñu ñáá, suni nachaku̱‑i ko taꞌnu̱ ndatu̱‑i.
\v 30 Ma̱ kúu kutɨ sáꞌa máá‑rí ja̱ máá‑rí. Nátu̱ꞌun jíni so̱ꞌo‑ri̱, súan sándaa̱‑ri̱. Te modo ndaa̱ sándaa̱‑ri̱, chi̱ tú sáꞌa‑ri̱ ja̱ kuní máá‑rí, chi ja̱ kuní máá Táa̱‑ri̱ Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱ sáꞌa‑ri̱.
\v 31 Te nú ruu̱ káꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun máá‑rí, te tú íó ndaa̱ tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱.
\v 32 Ɨnga̱ kúu ja̱ jáni ndaa̱ tu̱ꞌun‑ri̱. Te jiní‑ri̱ ja̱ túꞌun ndaa̱ kúu ja̱ káꞌa̱n‑ya̱ túꞌun‑ri̱.
\s Ja̱ ní kaꞌa̱n ndaa̱ tu̱ꞌun Jesús
\p
\v 33 Máá‑ró ni̱ ka̱tájí‑ró cháa ni̱ kajaꞌa̱n nuu̱ Juan. Te máá‑de ni̱ jani ndaa̱‑de máá túꞌun ndaa̱.
\v 34 Va̱sa tú játáꞌú‑rí tu̱ꞌun‑ri̱ káꞌa̱n ni ɨɨn cha̱a, ko tu̱ꞌun yáꞌa káꞌa̱n‑ri̱ náva̱ꞌa ka̱ku‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 35 Máá‑de ni̱ kuu lámpara ja̱ kayú te stúu̱n. Te máá‑ró, yaku̱‑ni kɨvɨ̱ ní ka̱jataꞌa̱n ini̱‑ro̱ núu̱ luz máá‑de.
\v 36 Ko ñáꞌnu‑ga̱ kúu ja̱ jáni ndaa̱ tu̱ꞌun‑ri̱ vásá já ní kaꞌa̱n Juan. Chi̱ Táa̱‑ri̱, ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ tíñu nuu̱‑rí ja̱ ná sáꞌa‑ri̱. Te suu tiñu sáꞌa‑ri̱‑ún kúu ja̱ kájani ndaa̱ tu̱ꞌun ja̱ Táa̱‑ri̱, ni̱ tájí‑yá ruu̱ va̱i‑ri̱.
\v 37 Te máá Táa̱‑ri̱ ja̱ ní tájí‑yá ruu̱ va̱i‑ri̱, máá‑yá ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱‑ya̱ túꞌun‑ri̱. Te tú ní kájini so̱ꞌo kutɨ‑ro túꞌun káꞌa̱n‑ya̱, ni tú ní kájini̱‑ro̱ ndasa káa‑ya̱.
\v 38 Te ni tú ncháá ni̱ꞌin tu̱ꞌun‑ya̱ iní‑ro̱. Chi̱ tú kákandíja‑ró Iꞌa̱ ni̱ tájí‑yá va̱i.
\v 39 Kánaka̱ji va̱ꞌa‑ró tutú ii̱, chi̱ kájani ini̱‑ro̱ já túꞌun yóso yúan kúu ja̱ kúchaku̱‑ro̱ nɨ́ɨ́ káni sáꞌa, ko máá tutú‑ún kúu ja̱ káꞌa̱n ndaa̱ tu̱ꞌun máá‑rí.
\v 40 Te tú kákuni̱‑ro̱ kíkoyo‑ró núu̱ máá‑rí náva̱ꞌa kuchaku̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 41 Tú játáꞌú‑rí ja̱ sáñáꞌnu ña̱yɨvɨ rúu̱.
\v 42 Te a jiní‑ri̱ róó ja̱ tú kúmani̱‑ro̱ jíín Dios onde̱ jíín iní jíín añú‑ro̱.
\v 43 Ruu̱ va̱i‑ri̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́ Táa̱‑ri̱, te tú kájatáꞌú‑ró rúu̱. Te nú ɨnga̱ cha̱a chaa̱‑de jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá‑de, sa cha̱a‑ún yachi̱ kuatáꞌú‑ró‑de.
\v 44 Ndasa kuu kandíja‑ró, chi̱ kásáñáꞌnu‑ró táꞌan‑ró, te tú kándúkú‑ró já ndúñáꞌnu‑ró sáꞌa Dios, ja̱ máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱ íó.
\v 45 Ma̱ nákani ini̱‑ro̱ já kakán‑ri̱ kua̱chi sɨkɨ̱‑ro̱ núu̱ Táa̱‑ri̱. A káñukuu ini̱‑ro̱ núu̱ Moisés. Te máá‑de, jikán‑de kua̱chi sɨkɨ̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 46 Chi̱ nú ní kákandíja‑ró núu̱ Moisés, suni ní kándíja‑ró rúu̱ núú, chi tu̱ꞌun máá‑rí ni̱ chaa‑de.
\v 47 Te nú tú kákandíja‑ró tutú ni̱ chaa‑de‑ún, te ndasa kandíja‑ró túꞌun káꞌa̱n‑ri̱ núsáá. Achí‑ya̱ jíín‑de.
\c 6
\s Ja̱ ní skée‑yá uꞌu̱n mil ña̱yɨvɨ
\p
\v 1 Te ni̱ kuu ta̱ká tiñu yáꞌa. Te ni̱ kee tuku Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱ ɨngá lado mar Galilea, ja̱ kúu mar Tiberias.
\v 2 Te kuaꞌa̱ xáa̱n ñáyɨvɨ ní kandiki̱n‑i‑ya̱, chi ni̱ kajini̱‑i ta̱ká tuni̱ ni̱ sáꞌa‑ya̱ jíín ñáyɨvɨ kákuꞌu̱.
\v 3 Te ni̱ kaa Jesús ɨɨn yuku. Te ni̱ jungo̱o‑ya̱ yúan jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá.
\v 4 Te a ni̱ kuyani viko Pascua, viko ñáyɨvɨ judío.
\v 5 Te ni̱ ndakoto Jesús. Te ni̱ jini̱‑ya̱ já vái koyo kuaꞌa̱ xáa̱n ñáyɨvɨ. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín Felipe: Ndénu̱ kuáan‑yó stáa̱ kée ñáyɨvɨ yáꞌa, áchí‑ya̱.
\v 6 Ko súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ já jíto nchaa̱‑ya̱‑dé, chi̱ a ni̱ jini̱‑ya̱ ndasa kúu ja̱ sáꞌa‑ya̱.
\v 7 Te ni̱ kaꞌa̱n Felipe jíín‑yá: Ma̱ kánda uu̱ ciento peso staa̱ náva̱ꞌa kee‑í tíꞌli̱ tíꞌli̱ jínáꞌan‑i, áchí‑de.
\v 8 Te Andrés, ñani̱ Simón Pedro, ɨɨn cha̱a skuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kaꞌa̱n‑de:
\v 9 Ió ɨɨn su̱chí yáꞌa te ndíso‑i uꞌu̱n sta̱tilá cebada jíín úu̱ ti̱yáká lúlí. Ko na̱saa‑na̱ kúu‑ún, chi̱ kuaꞌa̱ xáa̱n ñáyɨvɨ, áchí‑de.
\v 10 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Súngo̱o‑ró ñáyɨvɨ, áchí‑ya̱. Te yúan íó kuaꞌa̱ ichá. Te nátu̱ꞌun uꞌu̱n mil cha̱a ni̱ kaju̱ngo̱o‑de.
\v 11 Te ni̱ kiꞌin Jesús sta̱tilá‑ún. Te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑yá. Te ni̱ saka‑yá nuu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá. Te máá‑de ni̱ ja̱ꞌa‑de nuu̱ ñáyɨvɨ káxiu̱kú‑ún. Suni súan ni̱ kaja̱ꞌa‑de ti̱yáká‑ún. Te ni̱ ka̱yee‑í na̱saa kákuu ini̱ máá‑i.
\v 12 Te nuu̱ ní kandaꞌa̱ chi̱i‑i, te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín cháa káskuáꞌa‑ún: Nastútú‑ró táká pedazo ja̱ ní ndendoso, náva̱ꞌa tú naa kútɨ, áchí‑ya̱.
\v 13 Te ja̱ á ni̱ ka̱yee ñáyɨvɨ‑ún, te ni̱ ka̱nastútú‑de pedazo ja̱ ní ndendoso sɨkɨ́ ndɨ́ꞌúꞌu̱n sta̱tilá cebada‑ún. Te ni̱ kútú‑ni uxi̱ uu̱ ji̱ka.
\v 14 Te ña̱yɨvɨ‑ún ni̱ kajini̱‑i tuni̱ ni̱ sáꞌa Jesús, te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Ja̱ndáa̱ ndija ja̱ cháa yáꞌa kúu Iꞌa̱ kani tu̱ꞌun Dios ja̱ kíi ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. Achí‑i.
\v 15 Te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ vái koyo‑i ja̱ kátɨɨn‑i‑ya̱, kuu‑ya̱ rey máá‑i. Te ni̱ kuxio tuku máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ yúku‑ún.
\s Ja̱ ní jika jáꞌá‑yá nuu̱ mar
\p
\v 16 Te nuu̱ ní ini, te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ ka̱nuu‑de onde̱ mar.
\v 17 Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ ɨɨn barco. Te kájaꞌa̱n‑de ɨnga̱ lado mar onde̱ ñuu̱ Capernaum. Te ni̱ kuñaa. Te té nchaa̱‑ga̱ Jesús nuu̱‑dé.
\v 18 Te ni̱ kee ɨɨn tachi̱ xáa̱n. Te ndónda nducha mar sáꞌa.
\v 19 Te ni̱ ka̱jika‑de jíín barco nátu̱ꞌun uꞌu̱n xí iñú kilómetro. Te ni̱ kajini̱‑de Jesús ja̱ jíka‑ya̱ núu̱ mar. Te ni̱ kuyani‑ya̱ núu̱ barco‑ún. Te ni̱ kayu̱ꞌú‑de.
\v 20 Te máá‑yá ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Máá‑rí kúu. Ma̱ yúꞌú‑ro̱ jínáꞌan‑ró, áchí‑ya̱.
\v 21 Te kákusɨɨ̱ iní‑de ja̱ ná kɨ́vɨ‑ya̱ iní barco. Yúan‑na te ni̱ jaa̱‑ni barco nuu̱ ñúꞌun núu̱ kuángoyo‑de‑ún.
\s Máá Stáa̱ chakú kúu Jesús
\p
\v 22 Te kɨvɨ̱ xía̱n‑ún, te káꞌi̱in ta̱ká ña̱yɨvɨ ɨngá lado mar. Te ni̱ kajini̱‑i ja̱ máá ɨ́ɨn‑ni barco íó yúan. Te suni ni̱ kajini̱‑i ja̱ tú ní kɨ́vɨ Jesús ini̱ barco jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá, chi̱ sua máni máá‑ni cha̱a káskuáꞌa‑ún, ni̱ kajaꞌa̱n máá‑ni‑de.
\v 23 Ko sava‑ga̱ barco lúlí, onde̱ ñuu̱ Tiberias ni̱ ja̱koyo yani lugar nuu̱ ní ka̱yee‑í staa̱ já ní jika̱n taꞌu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ núú.
\v 24 Te ni̱ kajini̱ ña̱yɨvɨ já Jesús jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá, tú káxiu̱kú‑yá yúan. Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo máá‑i ini̱ barco lúlí‑ún, te kájaꞌa̱n‑i ñuu̱ Capernaum kuana̱ndúkú‑i Jesús.
\v 25 Te ni̱ ka̱naniꞌi̱n‑í‑ya̱ ondé ɨnga̱ lado mar. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i jíín‑yá: Maestro, na̱ hora ni̱ chaa̱‑ní yáꞌa, áchí‑i.
\v 26 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ kánandúkú‑ró rúu̱, nasu̱ já ní kajini̱‑ro̱ táká tuni̱ ni̱ sáꞌa‑ri̱, chi̱ sua ja̱ ní ka̱yee‑ro stáa̱ te ni̱ kandaꞌa̱ chi̱i‑ró.
\v 27 Ma̱ sátiñu‑ró já níꞌi̱n‑ro̱ ndéyu já náa, chi̱ sua ja̱ ná kúchaku̱‑ro̱ nɨ́ɨ́ káni sáꞌa. Máá Séꞌe cha̱a kua̱ꞌa‑ya̱ ndéyu‑ún nuu̱‑ro̱, chi ni̱ jatu̱ꞌun Táa̱‑yo̱ Dios ja̱ sáꞌa‑ya̱ súan. Achí‑ya̱ jíín‑i.
\v 28 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i jíín‑yá: Ndasa sáꞌa‑ná náva̱ꞌa sáꞌa‑ná tiñu kuní Dios, áchí‑i.
\v 29 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Tiñu kuní Dios kúu ja̱ kándíja‑ró núu̱ Iꞌa̱ ni̱ tájí‑yá va̱i, áchí‑ya̱ jíín‑i.
\v 30 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Núsáá te na̱ún tuni̱ sáꞌa‑ní náva̱ꞌa kuni̱‑ná te kandíja‑ná níí. Na̱ún tiñu sáꞌa‑ní.
\v 31 Ndɨ̱yi táa̱‑yo̱, ni̱ ka̱yee‑dé staa̱ ándɨ́vɨ́ ondé nuu̱ ñúꞌun téꞌé nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Onde̱ andɨ́vɨ́ ní ja̱ꞌa‑ya̱ stáa̱ ní ka̱yee‑dé, áchí‑i jíín‑yá.
\v 32 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nasu̱ Moisés ní jáꞌa staa̱ ondé andɨ́vɨ́ núu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Ko Táa̱‑ri̱, chi̱ onde̱ andɨ́vɨ́ jáꞌa ndija‑ya̱ Stáa̱ núu̱‑ro̱.
\v 33 Chi̱ Staa̱ Dios kúu Iꞌa̱ ni̱ kuun ichi ándɨ́vɨ́. Te jáꞌa‑ya̱ já kúchaku̱ ña̱yɨvɨ ñúyɨ́vɨ. Achí‑ya̱ jíín‑i.
\v 34 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i jíín‑yá: Táta̱, nene̱ kua̱ꞌa‑ní staa̱ jián kée‑ná, áchí‑i.
\v 35 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Máá‑rí kúu máá Stáa̱ já kúchaku̱‑ro̱ sáꞌa. Ndéja̱ kíi nuu̱‑rí, ma̱ kúu̱ kutɨ sóko. Te ndéja̱ kándíja ruu̱, ma̱ kuchí kutɨ ndúcha.
\v 36 Ko a ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ tú kákandíja‑ró rúu̱, va̱sa ni̱ kajini̱‑ro̱ núu̱‑rí.
\v 37 Ta̱ká ja̱ jáꞌa máá Táa̱‑ri̱ nuu̱‑rí, chaa̱ nuu̱‑rí. Te ndéja̱ cháa̱ nuu̱‑rí ma̱ kíñiꞌin kutɨ‑rí kiꞌi̱n.
\v 38 Ni̱ kuun‑ri̱ ichi ándɨ́vɨ́ náva̱ꞌa sáꞌa‑ri̱ ja̱ kuní Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱, nasu̱ já sáꞌa‑ri̱ ja̱ kuní máá‑rí.
\v 39 Te máá Táa̱‑ri̱ kúu Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱. Te tú kuní‑ya̱ já náa ní ɨɨn ña̱yɨvɨ ní ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑rí, chi̱ sua ja̱ ná náschakú‑ri̱‑i kɨvɨ̱ jínu ñu̱yɨ́vɨ.
\v 40 Te ya̱ꞌá kúu ja̱ kuní Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱. Ta̱ká ña̱yɨvɨ já jiní nuu̱ Séꞌe‑ya̱ te kandíja‑i nuu̱‑yá, kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni. Te máá‑rí naschakú‑ri̱‑i kɨvɨ̱ jínu ñu̱yɨ́vɨ. Achí‑ya̱ jíín‑i.
\v 41 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a judío sɨkɨ̱‑yá. Chi ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Máá‑rí kúu Staa̱ ní kuun ichi ándɨ́vɨ́.
\v 42 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Á nasu̱ cháa yáꞌa kúu Jesús, se̱ꞌe José. Te a kájini̱‑yo̱ táa̱‑de jíín náa̱‑de. Te naja̱ káꞌa̱n‑de: Ichi ándɨ́vɨ́ ní kuun‑ri̱, áchí‑de.
\v 43 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Ma̱ káꞌa̱n sóó‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 44 Máá Táa̱‑ri̱, ni̱ tájí‑yá ruu̱ va̱i‑ri̱. Te ma̱ kúu kii ni ɨɨn ña̱yɨvɨ núu̱‑rí nú tú kinchaka máá‑yá‑i. Yúan‑na te naschakú‑ri̱‑i kɨvɨ̱ jínu ñu̱yɨ́vɨ.
\v 45 Yóso núu̱ tutú cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios: Ndɨta̱ká‑de kutu̱ꞌa‑de sáꞌa Dios, áchí. Núsáá te ta̱ká ña̱yɨvɨ jíni so̱ꞌo tu̱ꞌun káꞌa̱n máá Táa̱‑ri̱, te tu̱ꞌa‑i jíín, ña̱yɨvɨ‑ún kíi‑i nuu̱‑rí.
\v 46 Ni ɨɨn ña̱yɨvɨ, tú ní jiní kutɨ núu̱ máá Táa̱‑ri̱. Máá Iꞌa̱ va̱i onde̱ nuu̱ Dios, máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱ kúu ja̱ á ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ máá Táa̱‑ya̱.
\v 47 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró jínáꞌan‑ró: Nú ɨɨn ña̱yɨvɨ kándíja‑i ruu̱, kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni.
\v 48 Máá‑rí kúu Staa̱ já kúchaku̱‑ro̱ sáꞌa.
\v 49 Ndɨ̱yi táa̱‑ro̱, ni̱ kayee‑dé staa̱ ándɨ́vɨ́ ondé nuu̱ ñúꞌun téꞌé te a ni̱ kajiꞌi̱‑de.
\v 50 Ko ya̱ꞌá kúu Staa̱ já vái ichi ándɨ́vɨ́ náva̱ꞌa nú ndé ña̱yɨvɨ kée, te ma̱ kúu̱‑i.
\v 51 Máá‑rí kúu Staa̱ chakú ja̱ vái ichi ándɨ́vɨ́. Te nú ndé ña̱yɨvɨ kée Staa̱ yáꞌa, kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni. Te Staa̱ já kuáꞌa‑ri̱‑ún, kúu ku̱ñu‑ri̱. Te kua̱ꞌa‑ri̱ ku̱ñu‑ri̱ náva̱ꞌa kuchaku̱ ñu̱yɨ́vɨ. Achí‑ya̱.
\v 52 Yúan‑na te cha̱a judío, ni̱ ka̱státáꞌan máá‑de: Cha̱a yáꞌa, ndasa kuu kua̱ꞌa‑de ku̱ñu‑de kee‑yo, áchí‑de.
\v 53 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, nú tú kee‑ro kúñu máá Séꞌe cha̱a, te nú tú koꞌo‑ró nɨñɨ́‑yá, te ma̱ kúchaku̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 54 Chi̱ cha̱a kee kúñu‑ri̱ te koꞌo nɨñi̱‑rí, kuchaku̱‑de nɨ́ɨ́ káni. Te máá‑rí naschakú‑ri̱‑de kɨvɨ̱ jínu ñu̱yɨ́vɨ.
\v 55 Chi ku̱ñu‑ri̱ kúu ndija ndeyu. Te nɨñi̱‑rí kúu ndija nducha.
\v 56 Cha̱a yée kúñu‑ri̱ te jíꞌi nɨñi̱‑rí, nene̱ kunchaa̱‑de jíín‑rí, te ruu̱ jíín máá‑de.
\v 57 Máá Táa̱‑ri̱ chakú‑ya̱. Te ni̱ tájí‑yá ruu̱ va̱i‑ri̱. Te máá‑rí chakú‑ri̱ sáꞌa Táa̱‑ri̱. Suni súan nú ndé cha̱a kee rúu̱, suni kuchaku̱‑de sáꞌa‑ri̱.
\v 58 Ya̱ꞌá kúu Staa̱ vái ichi ándɨ́vɨ́. Ndɨ̱yi táa̱‑ro̱ sɨ́ɨn staa̱ ándɨ́vɨ́ ní ka̱yee‑dé, te a ni̱ kajiꞌi̱‑de. Ko nú ndé cha̱a kee Stáa̱ yáꞌa, kuchaku̱‑de nɨ́ɨ́ káni, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 59 Ta̱ká tu̱ꞌun yúan ni̱ kaꞌa̱n Jesús ini̱ ve̱ꞌe sinagoga, nini stáꞌa̱n‑ya̱ i̱ní ñúu̱ Capernaum.
\v 60 Te kuaꞌa̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kajini so̱ꞌo‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Xaa̱n yíí káa tu̱ꞌun yáꞌa. Ndé cha̱a kúu juku̱ꞌun ini̱, áchí‑de.
\v 61 Te Jesús ni̱ jini̱‑ni‑ya̱ já súan ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kánayu̱ꞌú‑ro̱ sáꞌa tu̱ꞌun yáꞌa náún.
\v 62 Te ndasa sáꞌa‑ró nú kuni̱‑ro̱ máá Séꞌe cha̱a, ndaa‑ya̱ núu̱ ní kanchaa̱ núú‑yá.
\v 63 Jíín máá Espíritu kúu ja̱ kúchaku̱‑yo̱ sáꞌa. Te yikɨ kúñu tú kutɨ níꞌi̱n tíñu. Tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró jínáꞌan‑ró kákuu cuenta Espíritu jíín já kúchaku̱‑yo̱ sáꞌa.
\v 64 Ko sava‑ró, tú kákandíja‑ró, áchí‑ya̱. Chi̱ Jesús, onde̱ xnáñúú ní jini̱‑ya̱ ndéja̱ kúu ja̱ tú kandíja, te ndéja̱ kúu ja̱ nástúu‑ya̱.
\v 65 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ga̱‑ya̱: Ja̱ yúán ní kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ ní ɨɨn ña̱yɨvɨ ma̱ kúu kii‑i nuu̱‑rí, nú tú ní játu̱ꞌun máá Táa̱‑ri̱, áchí‑ya̱.
\v 66 Yúan‑na te kuaꞌa̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ ka̱nakaka yátá‑de, te tuká‑ni ní kájika‑de jíín‑yá.
\s Ja̱ ní kaꞌa̱n ndaa̱ Pedro
\p
\v 67 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín máá ndɨ́ꞌuxí uu̱ cha̱a‑ún: Te róó suni ki̱ngoyo‑ró kákuni̱‑ro̱ náún, áchí‑ya̱.
\v 68 Te ni̱ kaꞌa̱n Simón Pedro: Táta̱, ndé nuu̱ kíngoyo‑ná, chi̱ máá‑ní kúu Iꞌa̱ jáni tu̱ꞌun ndasa kuchaku̱‑ná nɨ́ɨ́ káni.
\v 69 Te kájini̱‑ná te kákandíja‑ná ja̱ máá‑ní kúu Cristo, Se̱ꞌe Dios, Iꞌa̱ chakú, áchí‑de.
\v 70 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Tú ní káji‑ri̱ ndɨ́ꞌuxí uu̱‑ro̱ náún. Te ɨɨn‑ró kúu kuiꞌna̱. Achí‑ya̱.
\v 71 Te súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ sɨkɨ́ Judas Iscariote, se̱ꞌe Simón. Chi cha̱a yáꞌa, nastúu‑de‑ya̱. Te ɨɨn táꞌan ja̱ uxí uu̱‑ún kúu‑de.
\c 7
\s Viko véꞌe enramada
\p
\v 1 Te ni̱ kuu ta̱ká tiñu yáꞌa. Te jíka kuu Jesús ñuu̱ Galilea. Te tú kuní‑ya̱ káka kuu‑ya̱ ñúu̱ Judea, chi cha̱a judío kándúkú‑de modo kaꞌni‑dé‑ya̱.
\v 2 Te a ni̱ kuyani viko véꞌe enramada, ja̱ kúu ɨɨn viko ñáyɨvɨ judío.
\v 3 Te ni̱ kakaꞌa̱n ñani̱‑ya̱ jíín‑yá: Kenda‑ró yáꞌa te kiꞌi̱n‑ro̱ ñúu̱ Judea vaꞌa̱‑ga̱, náva̱ꞌa cha̱a káskuáꞌa jíín‑ró ná kuní‑de ná tiñu sáꞌa‑ró.
\v 4 Nú kuní ɨɨn cha̱a ja̱ kuichá tu̱ꞌun‑de, naja̱ sáꞌa sa̱ꞌí‑de tiñu. Te nú tiñu yáꞌa sáꞌa‑ró, te stáꞌa̱n ndiji̱n‑ro̱ máá‑ró núu̱ ñáyɨvɨ núsáá, áchí‑de jíín‑yá.
\v 5 Chi̱ ni ñani̱‑ya̱, tú kájatúꞌún‑de‑ya̱.
\v 6 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Té cháꞌa̱n‑ga̱ jaa̱ kɨvɨ̱‑rí. Ko kɨvɨ̱ máá‑ró, chi̱ a ni̱ chaa̱.
\v 7 Ma̱ kúu koto uꞌu̱ ña̱yɨvɨ róó, ko jíto uꞌu̱‑i ruu̱, chi̱ káꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun ndaa̱ máá ñáyɨvɨ ja̱ máni tíñu ñáá kásáꞌa‑i.
\v 8 Kaa máá‑ró kuángoyo‑ró víko‑ún. Máá‑rí chi ma̱ kíꞌi̱n‑ri̱ viko‑ún vina, chi̱ té jaa̱‑ga̱ kɨvɨ̱‑rí. Achí‑ya̱.
\v 9 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ túꞌun yáꞌa jíín‑de. Te ni̱ kendo̱o‑ni‑ya̱ ñúu̱ Galilea.
\v 10 Te ni̱ kaa ñani̱‑ya̱ kájaꞌa̱n. Yúan‑na te suni ni̱ kaa máá‑yá kuáꞌa̱n‑ya̱ víko‑ún, ko tú ní stáꞌa̱n ndiji̱n‑ya̱ máá‑yá, chi̱ sa̱ꞌí‑ni ni̱ jaꞌa̱n‑ya̱.
\v 11 Te cha̱a judío, kánandúkú‑de‑ya̱ víko‑ún. Te kákaꞌa̱n‑de: Ndénu̱ kándee cha̱a‑ún, áchí‑de.
\v 12 Te xaa̱n ní kuvaa̱ tu̱ꞌun‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ‑ún, chi̱ sava‑i ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Cha̱a va̱ꞌa kúu‑de. Te sava‑ga̱‑i ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Túu, chi̱ xndáꞌú‑de ña̱yɨvɨ, áchí‑i.
\v 13 Ko ni ɨɨn‑i tú ní kákaꞌa̱n ndiji̱n‑i tu̱ꞌun‑ya̱, chi̱ káyu̱ꞌú‑i cha̱a judío.
\v 14 Te sava viko, ni̱ kaa Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱ véꞌe ii̱, te ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ túꞌun.
\v 15 Te ni̱ ka̱naa iní cha̱a judío kánde̱ꞌé‑de: Ndasa jiní cha̱a yáꞌa letra, chi̱ tú ní skuáꞌa‑de, áchí‑de.
\v 16 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Tu̱ꞌun stáꞌa̱n‑ri̱ nasu̱ máá‑rí xíin, chi tu̱ꞌun Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱ kúu.
\v 17 Ɨɨn cha̱a, nú kuní‑de sáꞌa‑de tiñu kuní Dios, cha̱a‑ún, juku̱ꞌun ini̱‑de tu̱ꞌun stáꞌa̱n‑ri̱, nú onde̱ nuu̱ Dios va̱i, xí já ní kiñiꞌin máá‑rí kúu, áchí‑ya̱.
\v 18 Cha̱a káꞌa̱n tu̱ꞌun máá‑de, ndúkú‑de ja̱ ndúñáꞌnu máá‑de. Ko nú ɨɨn cha̱a ndúkú‑de ja̱ ndúñáꞌnu cha̱a ni̱ tájí‑de va̱i‑de, cha̱a yáꞌa kúu cha̱a ndaa̱, te tú na̱ún tu̱ꞌun ñáá íó ini̱‑de.
\v 19 Moisés, ni̱ ja̱ꞌa‑de ley nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró xí túu. Ko tú ni ɨɨn‑ró káskíkuu ley‑ún. Naja̱ kákuni̱‑ro̱ káꞌni‑ro rúu̱. Achí‑ya̱ jíín‑de.
\v 20 Te ni̱ kakaꞌa̱n ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱‑ún: Táꞌa̱n‑ro̱ tachí. Ndéja̱ kuní kaꞌni róó. Achí‑i.
\v 21 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑i: Ni̱ sáꞌa‑ri̱ ɨɨn tiñu, te ndivii‑ro ní ka̱naa iní‑ro̱ kánde̱ꞌé‑ró.
\v 22 Ja̱ndáa̱, Moisés ni̱ ja̱ꞌa‑de ley xɨtɨ̱ ndúu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Ko nasu̱ já ní kuu ini̱ Moisés, chi̱ ja̱ ní kuu ini̱ ndɨ̱yi táa̱‑ro̱ kúu. Te kɨvɨ̱ ndéta̱tú káxɨtɨ̱ ndúu̱‑ro̱.
\v 23 Te nú káxɨtɨ̱ ndúu̱‑ro̱ máá kɨvɨ́ ndéta̱tú, náva̱ꞌa skíkuu ley Moisés, te naja̱ kákiti̱ ini̱‑ro̱ núu̱‑rí ja̱ ní násáva̱ꞌa ii̱‑rí ɨɨn cha̱a kɨvɨ̱ ndéta̱tú núsáá.
\v 24 Ma̱ kóso nínu‑ni tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ro̱, chi̱ sua ná nándúkú víi‑ro túꞌun ndaa̱. Achí‑ya̱ jíín‑i.
\v 25 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n sava ña̱yɨvɨ ñúu̱ Jerusalén: Nasu̱ cháa yáꞌa kúu ja̱ kánandúkú‑de kaꞌni‑dé náún.
\v 26 Te yáꞌa nde̱ꞌé‑ró káꞌa̱n ndiji̱n‑de. Te tú na̱ún tu̱ꞌun kákaꞌa̱n jíín‑de. Sanaa te ni̱ kundaa̱ ini̱ cha̱a kákuñáꞌnu ja̱ cháa yáꞌa kúu Cristo.
\v 27 Ko cha̱a yáꞌa, a kájini̱‑yo̱‑dé, jíín ndé ñuu̱ va̱i‑de: Ko ja̱ cháa̱ Cristo, ni ɨɨn‑yó, ma̱ kuní‑yo̱ ndéchi kíi‑ya̱. Achí‑i.
\v 28 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n jaa Jesús ini̱ ve̱ꞌe ii̱, hora stáꞌa̱n‑ya̱ túꞌun: A kájini̱‑ro̱ rúu̱, te kájini̱‑ro̱ ndé ñuu̱ va̱i‑ri̱. Tú va̱i‑ri̱ ja̱ sɨkɨ́ máá‑rí, ko ɨɨn Iꞌa̱ ndaa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱. Te tú kájini̱‑ro̱ Iꞌa̱‑ún.
\v 29 Ko máá‑rí, chi̱ jiní‑ri̱‑ya̱, te onde̱ nuu̱ máá‑yá va̱i‑ri̱, chi ni̱ tájí‑yá ruu̱ va̱i‑ri̱, áchí‑ya̱.
\v 30 Yúan‑na te ni̱ ka̱ndúkú ndéé‑de ja̱ kátɨɨn‑de‑ya̱. Ko tú ni ɨɨn‑de ní kéndaꞌa‑dé‑ya̱, chi̱ té jaa̱‑ga̱ hora‑ya̱.
\v 31 Te ni̱ ka̱kandíja kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ túꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Nú ná cháa̱ máá Cristo, te sáꞌa‑ga̱‑ya̱ tuní vásá já sáꞌa cha̱a yáꞌa náún, áchí‑i.
\v 32 Te cha̱a fariseo, ni̱ kajini so̱ꞌo‑de ja̱ ñáyɨvɨ kuáꞌa̱‑ún súan kákaꞌa̱n‑i tu̱ꞌun‑ya̱. Te sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa fariseo, ni̱ ka̱tájí‑de policía ja̱ kátɨɨn‑de‑ya̱.
\v 33 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Yaku̱‑na̱ kɨvɨ̱ kúnchaa̱‑ri̱ jíín‑ró jínáꞌan‑ró. Te noꞌo̱n‑ri̱ nuu̱ Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱.
\v 34 Te nandúkú‑ró rúu̱. Te ma̱ nániꞌi̱n‑ro̱ rúu̱. Te ma̱ kúu jaa̱ koyo‑ró núu̱ kúnchaa̱‑ri̱. Achí‑ya̱.
\v 35 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a judío: Te ndénu̱ kíꞌi̱n cha̱a yáꞌa ja̱ má nániꞌi̱n‑yo̱‑dé. Xí kíꞌi̱n‑de nuu̱ ñáyɨvɨ‑yo já ní kajicha̱ nu̱u ini̱ ñuu̱ Grecia, te stáꞌa̱n‑de tu̱ꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ ñúu̱ Grecia‑ún náún.
\v 36 Na̱ún tu̱ꞌun kúu ja̱ ní kaꞌa̱n‑de yáꞌa: Nandúkú‑ró rúu̱, te ma̱ nániꞌi̱n‑ro̱ rúu̱, te ma̱ kúu jaa̱ koyo‑ró núu̱ kúnchaa̱‑ri̱, áchí.
\v 37 Te kɨvɨ̱ jínu viko‑ún, ja̱ kúu kɨvɨ̱ kúkáꞌnu viko, te ni̱ ndukuiñi̱ Jesús. Te ni̱ kaꞌa̱n jaa‑ya̱: Nú ndé ɨɨn ña̱yɨvɨ jichí nducha, te ná kíi‑i nuu̱‑rí te koꞌo‑i‑cha̱.
\v 38 Nú ɨɨn ña̱yɨvɨ kándíja‑i ruu̱, yu̱cha nducha chakú kaka ini̱‑i, nátu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱. Achí‑ya̱.
\v 39 Súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ túꞌun Espíritu ja̱ níꞌi̱n ñáyɨvɨ kákandíja‑i‑ya̱. Ko té chaa̱‑ga̱ Espíritu Santo. Chi̱ té cháꞌa̱n‑ga̱ nduñáꞌnu luu Jesús.
\s Ja̱ ní kusɨ́ɨn‑i sɨkɨ̱‑yá
\p
\v 40 Te sava ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱‑ún, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Ja̱ndáa̱ ja̱ máá cháa jáni tu̱ꞌun Dios kúu cha̱a yáꞌa, áchí‑i.
\v 41 Te sava‑ga̱‑i ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Cha̱a yáꞌa kúu Cristo. Ko sava‑ga̱‑i ni̱ kakaꞌa̱n‑tu‑i: Onde̱ ñuu̱ Galilea kii Cristo náún.
\v 42 Á tú káꞌa̱n tutu̱ ii̱, ja̱ kíi Cristo onde̱ tata̱ David onde̱ ñuu̱ Belén nuu̱ ní ncha̱a máá David, áchí‑i.
\v 43 Yúan‑na te ni̱ ka̱státáꞌan ña̱yɨvɨ já sɨkɨ́‑yá.
\v 44 Te sava‑i, katɨɨn‑i‑ya̱ kákuni̱‑i. Ko tú ni ɨɨn‑i ní kéndaꞌa‑í‑ya̱.
\v 45 Te policía‑ún, kánoꞌo̱n nuu̱ sutú ñáꞌnu jíín núu̱ cháa fariseo. Te máá‑ún, ni̱ kakaꞌa̱n jíín policía: Naja̱ tú ní cháa̱‑de jíín‑ró, áchí.
\v 46 Te ni̱ kakaꞌa̱n policía‑ún: Tú kutɨ ní ɨɨn cha̱a káꞌa̱n nátu̱ꞌun káꞌa̱n cha̱a yúan, áchí.
\v 47 Te ni̱ kaꞌa̱n cha̱a fariseo jíín‑de: Te suni ni̱ xndáꞌú‑de róó jínáꞌan‑ró náún.
\v 48 A ni̱ kandíja ɨɨn cha̱a kuñáꞌnu xí ɨ́ɨn cha̱a fariseo nuu̱‑dé náún.
\v 49 Aa̱, ña̱yɨvɨ yúkú yáꞌa ja̱ ná tú kájini̱ kutɨ‑í ley, ná tají‑i, áchí.
\v 50 Te Nicodemo, cha̱a ni̱ kii nuu̱‑yá akuáa‑ún, suni ɨɨn cha̱a fariseo kúu‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de.
\v 51 Na̱ún áchí ley. Kuu naku̱xndíi‑yó sɨkɨ́ ɨ́ɨn cha̱a, te nú tú xnaꞌa̱n‑ga̱ kuni so̱ꞌo‑yó túꞌun káꞌa̱n‑de, jíín nú tú ndúkú víi‑yo na̱ún tiñu sáꞌa‑de náún. Achí‑de.
\v 52 Te ni̱ kakaꞌa̱n: Te róó, suni onde̱ ñuu̱ Galilea va̱i‑ró náún. Nandúkú váꞌa te kuni̱‑ro̱ já ondé ñuu̱ Galilea tú kénda kutɨ ní ɨɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios. Achí.
\v 53 Te kua̱noꞌon‑dé ná veꞌe ná veꞌe‑de.
\c 8
\s Ñaꞌan ní ísɨ́kɨ ncháa̱‑ña
\p
\v 1 Te ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱ yúku Olivos.
\v 2 Te ja̱ kuákundiji̱n te ni̱ chaa̱ tuku‑ya̱ véꞌe ii̱. Te ndivii ñáyɨvɨ ní cha̱koyo‑i nuu̱‑yá. Te ni̱ jungo̱o‑ya̱, te ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ túꞌun nuu̱‑í jínáꞌan‑i.
\v 3 Yúan‑na te cha̱a fariseo jíín cháa káchaa tutu̱, ni̱ ka̱kinchaka‑de ɨɨn ñaꞌan ísɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan. Te ni̱ jani‑de‑ña máꞌñú‑i.
\v 4 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Maestro, ni̱ kaniꞌi̱n‑ná ñaꞌan yáꞌa máá núu̱ tíñu ísɨ́kɨ ncháa̱‑ña.
\v 5 Te nuu̱ ley ni̱ táꞌú Moisés tiñu nuu̱‑yo̱ já kuáꞌa‑yó yúu̱ xiní ñáꞌan kásáꞌa súan. Te máá‑ní, ndasa kachi̱‑ní, áchí‑de.
\v 6 Ko ni̱ kakaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun yáꞌa ja̱ kájito nchaa̱‑de‑ya̱, náva̱ꞌa kuu kaka̱n‑de kua̱chi sɨkɨ̱‑yá. Ko Jesús, ni̱ ja̱xin‑ya̱ máá‑yá. Te ni̱ chaa‑ya̱ núu̱ ñúꞌun jíín xiní ndáꞌa‑yá.
\v 7 Te kájika̱ tu̱ꞌún kájika̱ tu̱ꞌún‑de‑ya̱. Te ni̱ ndukani‑ya̱ máá‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Te nú ndé ɨɨn máá‑ró tú íó kua̱chi, te róó kúu ja̱ xnáꞌa̱n‑ga̱ kua̱ꞌa yuu̱ xiní‑ñá núsáá, áchí‑ya̱.
\v 8 Te ni̱ nakua̱xin‑ya̱ máá‑yá. Te ni̱ chaa tuku‑ya̱ núu̱ ñúꞌun.
\v 9 Te ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de ja̱ súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ ka̱nakani uꞌu̱ ini̱‑de. Te ɨɨn‑ni‑de ɨɨn‑ni‑de ni̱ kenda koyo‑de kájaꞌa̱n‑de. Ni̱ kejáꞌá ondé cha̱a ñáꞌnu‑ga̱ te onde̱ ni̱ ndɨꞌɨ‑na̱. Te ni̱ kendo̱o máá ɨ́ɨn‑na̱ Jesús jíín ñáꞌan kándii̱ ma̱ꞌñú‑ún.
\v 10 Te Jesús, ni̱ ndukani‑ya̱ máá‑yá. Te tuká ni ɨɨn‑de ní jiní‑ya̱, chi̱ máá‑na̱ ñasɨ́ꞌɨ́‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑ña: Súchi̱, ndéchi kájaꞌa̱n cha̱a kájika̱n kua̱chi sɨkɨ̱‑ro̱. Tuká ni ɨɨn‑de sáni̱ꞌin róó náún. Achí‑ya̱.
\v 11 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña: Ni ɨɨn‑de Táta̱, áchí‑ña. Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Ni ruu̱, tú sáni̱ꞌin‑ri̱ kua̱chi‑ró: Kuáꞌán, te ma̱ sáꞌa‑ga̱‑ro̱ kuáchi, áchí‑ya̱.
\s Jesús kúu ja̱ stúu̱n ini̱ ñu̱yɨ́vɨ
\p
\v 12 Te ɨnga̱ jínu ni̱ kaꞌa̱n tuku Jesús jíín ñáyɨvɨ: Máá‑rí kúu luz ja̱ stúu̱n ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. Ndé ña̱yɨvɨ kúndiki̱n ruu̱, te tú kaka‑i ñu̱ñáa, chi̱ sua kuñava̱ꞌa‑i luz ja̱ kúchaku̱‑i sáꞌa.
\v 13 Yúan‑na te cha̱a fariseo ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá. Róó káꞌa̱n‑ro̱ túꞌun máá‑ró. Tú íó ndaa̱ tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ro̱. Achí‑de.
\v 14 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Va̱sa káꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun máá‑rí, ko íó ndaa̱ tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱, chi̱ jiní‑ri̱ ndénu̱ vái‑ri̱, te ndénu̱ kíꞌi̱n‑ri̱. Ko róó, ni tú kájini̱‑ro̱ ndénu̱ vái‑ri̱, ni ndénu̱ kíꞌi̱n‑ri̱.
\v 15 Máá‑ró, cuenta cha̱a jíto nchaa̱‑ro̱ ndasa íó. Ko ruu̱, tú jíto nchaa̱‑ri̱ ndasa káa ni ɨɨn ña̱yɨvɨ.
\v 16 Te nú ndúkú‑rí ndasa káa, te kénda ndaa̱ tu̱ꞌun sáꞌa‑ri̱, chi̱ tú sáꞌa máá ɨ́ɨn‑ri̱, chi̱ onde̱ jíín máá Táa̱‑ri̱, Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱.
\v 17 Te yóso núu̱ tutú ley máá‑ró, ja̱ nú kaꞌa̱n uu̱ testigo, te íó ndaa̱ tu̱ꞌun‑ún.
\v 18 Ruu̱, káꞌa̱n ndaa̱‑ri̱ tu̱ꞌun‑ri̱. Te suni máá Táa̱‑ri̱, Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱, kúu ɨnga̱ testigo‑ri̱. Achí‑ya̱.
\v 19 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Ndénu̱ kánchaa̱ Táa̱‑ro̱, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Tú kájini̱‑ro̱ rúu̱ ni Táa̱‑ri̱. Te nú ní kájini̱‑ro̱ rúu̱, suni kuni̱‑ro̱ Táa̱‑ri̱ núú, áchí‑ya̱.
\v 20 Tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ kaꞌa̱n Jesús nuu̱ kásoko̱‑í xu̱ꞌún nini staꞌa̱n‑ya̱ iní ve̱ꞌe ii̱. Te tú ni ɨɨn‑i ní tɨ́ɨn‑i‑ya̱, chi̱ té chaꞌa̱n‑ga̱ jaa̱ hora‑ya̱.
\v 21 Te ni̱ kaꞌa̱n tuku Jesús jíín‑de: Ruu̱, chi̱ kiꞌi̱n‑ri̱. Te nandúkú‑ró rúu̱ ko ndíso‑ró kuáchi‑ró kúu̱‑ro̱, te ma̱ kúu jaa̱ koyo‑ró núu̱ kíꞌi̱n‑ri̱, áchí‑ya̱.
\v 22 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a judío: Naja̱ káꞌa̱n‑de: Ma̱ kúu jaa̱ koyo‑ró núu̱ kíꞌi̱n‑ri̱. Á kaꞌni‑dé máá‑de ja̱ súan. Achí‑de.
\v 23 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Máá‑ró íchi véé vái koyo‑ró, te ruu̱ chi̱ onde̱ nuu̱ súkún vái‑ri̱. Máá‑ró kákuu cha̱a ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, ko ruu̱ nasu̱ cháa ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa kúu‑ri̱.
\v 24 Ja̱ yúán ní kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ ndíso‑ró kuáchi‑ró kúu̱‑ro̱. Chi̱ nú tú kákandíja‑ró já máá‑rí kúu Iꞌa̱, te kundiso náꞌín‑ró kuáchi‑ró kúu̱‑ro̱. Achí‑ya̱.
\v 25 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Te róó, ndé cha̱a kúu‑ró, áchí‑de. Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Máá‑rí kúu ja̱ ní kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ondé xnáñúú.
\v 26 Te sɨkɨ̱ máá‑ró íó kuaꞌa̱‑gá tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ri̱, jíín já kána jíín‑rí nuu̱‑ro̱. Ko Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱ kúu Iꞌa̱ ndaa̱. Te tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱ nuu̱ ñúyɨ́vɨ yáꞌa kúu tu̱ꞌun ni̱ jini so̱ꞌo‑ri̱ ni̱ kaꞌa̱n máá‑yá.
Achí‑ya̱.
\v 27 Ko tú ní kájuku̱ꞌun ini̱‑de ja̱ káꞌa̱n‑ya̱ túꞌun máá Táa̱‑yo̱ jíín‑de.
\v 28 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Onde̱ nú ni̱ ka̱jata kaa‑ró máá Séꞌe cha̱a, yúan‑na te kuni̱‑ro̱ já máá‑rí kúu, te tú na̱ún sáꞌa‑ri̱ ja̱ máá‑rí, chi̱ káꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun ni̱ stáꞌa̱n máá Táa̱‑ri̱ nuu̱‑rí.
\v 29 Chi̱ Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱ kánchaa̱‑ya̱ jíín‑rí. Tú xndóo‑ya̱ rúu̱, chi̱ sáꞌa náꞌín‑rí tiñu játaꞌa̱n ini̱ máá‑yá. Achí‑ya̱.
\v 30 Te ja̱ ní kaꞌa̱n‑ya̱ túꞌun yáꞌa, te kuaꞌa̱ xáa̱n‑dé ni̱ ka̱kandíja‑de‑ya̱.
\s Se̱ꞌe Dios jíín séꞌe kuiꞌna̱
\p
\v 31 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín cháa judío ja̱ kákandíja‑ún: Te nú kendo̱o ni̱ꞌin‑ró jíín túꞌun‑ri̱, te kuu‑ró cháa skuáꞌa ndija jíín‑rí.
\v 32 Te juku̱ꞌun ini̱‑ro̱ jíín túꞌun ndaa̱, te koo libre‑ro̱ sáꞌa tu̱ꞌun ndaa̱‑ún. Achí‑ya̱.
\v 33 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Tata̱ Abraham kákuu‑ri̱, te tú kájatíñu kutɨ‑rí nuu̱ ní ɨɨn ña̱yɨvɨ. Naja̱ káꞌa̱n‑ro̱: Koo libre‑ro̱, áchí‑de.
\v 34 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ táká cha̱a sáꞌa kua̱chi, máni mozo kua̱chi kúu‑de.
\v 35 Te ɨɨn mozo, tú kéndo̱o‑de ini̱ ve̱ꞌe nɨ́ɨ́ káni, ko se̱ꞌe, chi̱ kéndo̱o‑i ini̱ ve̱ꞌe nɨ́ɨ́ káni.
\v 36 Núsáá te nú koo libre‑ro̱ sáꞌa máá Séꞌe, te a ni̱ ka̱kuu libre ndija‑ró.
\v 37 A jiní‑ri̱ ja̱ ɨ́ɨn tata̱ Abraham kákuu‑ró, ko kaꞌni‑ro rúu̱ kákuni̱‑ro̱, chi̱ tú káchuꞌun ini̱‑ro̱ túꞌun káꞌa̱n‑ri̱.
\v 38 Ruu̱ káꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun ni̱ jini̱‑ri̱ nuu̱ Táa̱‑ri̱. Te suni máá‑ró kásáꞌa‑ró tíñu ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ró núu̱ táa̱ máá‑ró. Achí‑ya̱.
\v 39 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Táa̱‑ri̱ kúu Abraham, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Te nú se̱ꞌe Abraham kákuu‑ró núú, te tiñu ni̱ sáꞌa Abraham suni sáꞌa máá‑ró núú.
\v 40 Ni̱ jini so̱ꞌo‑ri̱ tu̱ꞌun ndaa̱ nuu̱ Dios, te ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun‑ún jíín‑ró. Ko máá‑ró, kákuni̱‑ro̱ káꞌni‑ro rúu̱. Ko nasu̱ tíñu súan ní sáꞌa Abraham.
\v 41 Máá‑ró kásáꞌa‑ró tíñu máá táa̱‑ro̱, áchí‑ya̱ jíín‑de. Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Máá‑rí, tú ní kákaku téné‑rí. Ió ɨɨn‑ni táa̱‑ri̱. Dios kúu‑ya̱. Achí‑de.
\v 42 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Te nú táa̱‑ro̱ kúu Dios, te kumani̱ ndíja‑ró jíín‑rí núú. Chi̱ onde̱ nuu̱ Dios ni̱ kenda‑ri̱. Na̱ tú va̱i‑ri̱ ja̱ máá‑rí, chi̱ máá‑yá ni̱ tájí‑yá ruu̱ va̱i‑ri̱.
\v 43 Naja̱ tú kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ túꞌun káꞌa̱n‑ri̱ núsáá. Kua̱chi ja̱ tú kákanda‑ró kúni so̱ꞌo‑ró túꞌun‑ri̱.
\v 44 Máá‑ró kákuu se̱ꞌe táa̱‑ro̱ kuíꞌna̱. Te skíkuu‑ró tíñu kuní táa̱‑ro̱ kákuni̱‑ro̱. Máá‑de, ni̱ jaꞌni‑dé ndɨ̱yi onde̱ xnáñúú. Te tú ní kándii̱ ni̱ꞌin‑de jíín túꞌun ndaa̱, chi̱ tú kutɨ ní ɨɨn tu̱ꞌun ndaa̱ ñúꞌun
ini̱‑de. Te nú káꞌa̱n‑de tu̱ꞌun xndáꞌú, tu̱ꞌun máá‑de káꞌa̱n‑de, chi ja̱ xndáꞌú ñáá kúu‑de. Te onde̱ chi̱i máá‑de káku ta̱ká tu̱ꞌun túꞌún.
\v 45 Ko ruu̱, káꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun ndaa̱. Te ja̱ yúán tú kákandíja‑ró rúu̱.
\v 46 Ndé ɨɨn róó ndiniꞌin kua̱chi sɨkɨ̱‑rí núsáá. Te nú káꞌa̱n ndaa̱‑ri̱, naja̱ tú kákandíja‑ró rúu̱.
\v 47 Ña̱yɨvɨ kákuu se̱ꞌe Dios, káchuꞌun ini̱‑i tu̱ꞌun Dios. Ja̱ yúán tú káchuꞌun ini̱ máá‑ró, chi̱ nasu̱ séꞌe Dios kákuu‑ró, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 48 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a judío: Ndaa̱ kákaꞌa̱n‑ri̱ ja̱ cháa ñuu̱ Samaria kúu‑ró, te táꞌa̱n‑ro̱ tachí, áchí‑de jíín‑yá.
\v 49 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Tú táꞌa̱n‑ri̱ tachi̱, chi̱ sua jándatu̱‑ri̱ nuu̱ Táa̱‑ri̱. Te máá‑ró tú kákaꞌa̱n jíñúꞌún‑ró jíín‑rí.
\v 50 Te tú ndúkú‑rí ja̱ ndúñáꞌnu‑ri̱. Dios kúu Iꞌa̱ sáꞌa, te ndéꞌé‑yá ndasa káa.
\v 51 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú ndé ña̱yɨvɨ skíkuu tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱, ma̱ kúu̱ kutɨ‑í. Achí‑ya̱.
\v 52 Te cha̱a judío, ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Vina te ni̱ kajini̱‑ri̱ ja̱ táꞌa̱n‑ro̱ tachí. Abraham jíín cháa kájani tu̱ꞌun Dios, ni̱ kajiꞌi̱‑de. Te róó áchí‑ro̱: Ja̱ skíkuu tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱, ma̱ kúu̱ kutɨ.
\v 53 Ni̱ jiꞌi̱ táa̱‑yo̱ Abraham. Te ñáꞌnu‑ga̱ kúu‑ró vásá máá‑de náún. Te suni ni̱ kajiꞌi̱ cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun onde̱ sáá, te ndé cha̱a sáꞌa‑ró máá‑ró núsáá. Achí‑de jíín‑yá.
\v 54 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Te nú ruu̱ sáñáꞌnu‑ri̱ máá‑rí, te nduñáꞌnu sáni‑ri̱ núú. Máá Táa̱‑ri̱ kúu Iꞌa̱ sáñáꞌnu ruu̱. Te máá‑ró kákaꞌa̱n‑ro̱ já Iꞌa̱‑ún kúu Dios máá‑ró.
\v 55 Te tú kájini̱ kutɨ‑ro núu̱‑yá. Ko ruu̱, chi̱ jiní‑ri̱ nuu̱‑yá. Nú káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já tú jiní‑ri̱‑ya̱, te kuu‑ri̱ cha̱a xndáꞌú ñáá nátu̱ꞌun máá‑ró jínáꞌan‑ró núú. Ko jiní ndija‑ri̱‑ya̱. Te skíkuu‑ri̱ tu̱ꞌun
káꞌa̱n‑ya̱.
\v 56 Táa̱‑ro̱ Abraham, ni̱ kusɨɨ̱ iní‑de kuni̱‑de kɨvɨ̱ cháa̱‑ri̱. Te a ni̱ jini̱‑de. Te a ni̱ kusɨɨ̱ iní‑de. Achí‑ya̱.
\v 57 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a judío jíín‑yá: Aa̱, ni té koo‑ga̱‑ro̱ úu̱ xiko uxi̱ kuia̱, te a ni̱ jini̱‑ro̱ núu̱ Abraham náún, áchí‑de.
\v 58 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: A íó‑ri̱ onde̱ ná té kaku‑ga̱ Abraham, áchí‑ya̱.
\v 59 Yúan‑na te ni̱ ka̱kiꞌin‑de yuu̱ já kuáꞌa‑de‑ya̱. Ko máá Jesús ni̱ sa̱ꞌí‑ni‑ya̱. Te ni̱ kenda‑ya̱ iní ve̱ꞌe ii̱. Te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ sáva ma̱ꞌñú‑de, te kuaꞌa̱n‑ni‑ya̱.
\c 9
\s Cha̱a ni̱ kaku kuáá
\p
\v 1 Te nini kuaꞌa̱n‑ya̱, te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ ɨ́ɨn cha̱a kuáá ondé kɨvɨ̱ ní kaku‑de.
\v 2 Te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑de‑ya̱: Maestro, naja̱ ní kaku kuáá cháa yáꞌa. Kua̱chi máá‑de xí kuáchi táa̱‑de kúu náún, áchí‑de.
\v 3 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Nasu̱ kuáchi máá‑de, ni nasu̱ kuáchi táa̱‑de kúu. Chi̱ sua ja̱ ná sátiñu ndiji̱n Dios jíín‑de.
\v 4 Kánúú sáꞌa‑ri̱ tiñu Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱, nini íó ndúú. Chi̱ nú ná kuáa, te ma̱ kúu sátiñu‑yó.
\v 5 Nini kándee‑ri̱ ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, te luz ñu̱yɨ́vɨ kúu‑ri̱. Achí‑ya̱.
\v 6 Súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ tɨvɨ̱ sɨ̱ꞌvɨ́‑yá nuu̱ ñúꞌun. Te ni̱ sáꞌa‑ya̱ ndéꞌyu̱ jíín tɨ́sɨ̱ꞌvɨ́‑yá‑ún. Te ni̱ jiꞌi‑yá ndeꞌyu̱‑ún sɨkɨ̱ ndúchi cháa kuáá‑ún.
\v 7 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kuáꞌán, te nakɨtɨ nuu̱‑ro̱ iní pila Siloé (ja̱ kuní kaꞌa̱n, ndajáꞌa̱). Te ni̱ kee‑de kuaꞌa̱n‑de. Te ni̱ nakɨtɨ nuu̱‑dé, te ni̱ ndundiji̱n‑ni nuu̱‑dé va̱i ndii‑de.
\v 8 Yúan‑na te ta̱ká táꞌan‑de, jíín táká ja̱ á ni̱ kajini̱ ja̱ cháa kuáá kúu‑de núú, ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún táꞌan: Á nasu̱ cháa yáꞌa kúu ja̱ ncháá‑ni te jikán caridad núú, áchí.
\v 9 Te sava ni̱ kakaꞌa̱n: Suu‑de kúu, áchí. Te sava tuku ni̱ kakaꞌa̱n: Súan jíto‑de nátu̱ꞌun cha̱a‑ún, áchí. Ko máá‑de ni̱ kaꞌa̱n‑de: Máá‑rí kúu, áchí‑de.
\v 10 Yúan‑na te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑ún‑de: Ndasa ni̱ nanuña nduchi‑ro núsáá, áchí.
\v 11 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ɨɨn cha̱a nání Jesús, ni̱ sáꞌa‑de ndeꞌyu̱. Te ni̱ jiꞌi‑dé nduchi‑rí. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑rí: Kuáꞌán nuu̱ pila Siloé, te nakɨtɨ nuu̱‑ro̱, áchí‑de. Te ni̱ jaꞌa̱n‑ri̱, te ni̱ nakɨtɨ nuu̱‑rí, te ni̱
ndundiji̱n‑ni nuu̱‑rí, áchí‑de.
\v 12 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n jíín‑de: Ndénu̱ kándee cha̱a‑ún, áchí. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Na̱ kútuní, áchí‑de.
\v 13 Yúan‑na te ni̱ kaja̱ncha̱ka cha̱a ni̱ ka̱kuáá‑ún nuu̱ fariseo.
\v 14 Te kɨvɨ̱ ndéta̱tú kúu kɨvɨ̱ ní sáꞌa Jesús ndeꞌyu̱‑ún ja̱ ní nakuña‑ya̱ ndúchi‑dé.
\v 15 Te fariseo, suni ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún ndasa ni̱ ndundiji̱n nuu̱‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín: Ni̱ jiꞌi‑dé ndeꞌyu̱ sɨkɨ̱ ndúchi‑rí, te ní nakɨtɨ nuu̱‑rí, te ni̱ ndundiji̱n‑ni nuu̱‑rí, áchí‑de.
\v 16 Yúan‑na te sava fariseo ni̱ kakaꞌa̱n: Cha̱a‑ún, nasu̱ ondé nuu̱ Dios va̱i‑de, chi̱ tú chíñúꞌún‑de kɨvɨ̱ ndéta̱tú, áchí. Ko ni̱ kakaꞌa̱n sava‑ga̱: Nú ɨɨn cha̱a íó kua̱chi kúu‑de, te ndasa kuu sáꞌa‑de ta̱ká tuni̱ yáꞌa, áchí. Te ni̱ ka̱státáꞌan máá jínáꞌan.
\v 17 Te ni̱ kakaꞌa̱n tuku jíín cháa kuáá‑ún: Róó, na̱ún kachí‑ro̱ sɨkɨ́ cháa ni̱ nakuña nduchi‑ro núsáá, áchí. Te máá‑de ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ɨɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios kúu‑de, áchí‑de.
\v 18 Ko tú ní kákandíja judío ja̱ á ni̱ ndundiji̱n nuu̱‑dé ni ja̱ ní kuu‑de cháa kuáá núú. Te ni̱ ka̱kana xini̱ táa̱ náa̱ cha̱a ja̱ ní ndundiji̱n nuu̱.
\v 19 Te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑ún‑de: Ya̱ꞌá kúu se̱ꞌe‑ró, ja̱ ní kaku kuáá kákaꞌa̱n‑ro̱ náún. Núsáá te ndasa ni̱ ndundiji̱n nduchi‑dé vina, áchí.
\v 20 Te ni̱ kakaꞌa̱n táa̱‑de: Kájini̱‑ri̱ ja̱ cháa yáꞌa kúu se̱ꞌe‑ri̱, ja̱ ní kaku kuáá núú.
\v 21 Ko tú kajini̱‑ri̱ ndasa ni̱ ndundiji̱n nuu̱‑dé vina. Ni tú kájini̱‑ri̱ ndé cha̱a ni̱ nakuña nduchi‑dé. Kaka̱ tu̱ꞌún máá‑ró‑de, chi cha̱a ñáꞌnu kúu‑de, te ná kástu̱ꞌún máá‑de ja̱ máá‑de. Achí‑de.
\v 22 Súan ni̱ kakaꞌa̱n táa̱‑de, chi̱ káyu̱ꞌú‑de kájito‑de judío. Chi̱ judío, a ni̱ ka̱sándaa̱ ja̱ nú ndé ña̱yɨvɨ káꞌa̱n ndaa̱ ja̱ máá‑yá kúu Cristo, te kiñiꞌin‑i kiꞌi̱n‑i yata̱ véꞌe sinagoga.
\v 23 Ja̱ yúán ní kakaꞌa̱n táa̱‑de: A ñáꞌnu‑de, kaka̱ tu̱ꞌún máá‑ró‑de, áchí‑de.
\v 24 Yúan‑na te ɨnga̱ jínu ni̱ ka̱kana xini̱ cháa ni̱ ka̱kuáá‑ún. Te ni̱ kakaꞌa̱n jíín‑de: Ná nákana jaa‑ró Dios, chi cha̱a yúan a kájini̱‑yo̱ já cháa íó kua̱chi kúu‑de, áchí.
\v 25 Yúan‑na te máá‑de ni̱ kaꞌa̱n‑de: Nú íó kua̱chi‑de xí na̱ún, tú jiní‑ri̱. Ko íó ɨɨn ja̱ jiní‑ri̱. Chi cha̱a kuáá ní kuu‑ri̱ núú, te vina ni̱ ndundiji̱n nuu̱‑rí. Achí‑de.
\v 26 Te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún tuku‑de: Ndasa ni̱ sáꞌa‑de jíín‑ró. Ndasa ni̱ nakuña‑de nduchi‑ro núsáá vii. Achí.
\v 27 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín: A ni̱ kuu ni̱ kastu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱ te tú káchuꞌun ini̱‑ro̱. Naja̱ kákuni̱‑ro̱ kúni so̱ꞌo‑ró ɨngá jínu. Suni skuáꞌa‑ró jíín‑de kákuni̱‑ro̱ náún. Achí‑de.
\v 28 Te ni̱ kakiti̱ ini̱ nuu̱‑dé. Te ni̱ kakaꞌa̱n jíín‑de: Máá‑ró skuáꞌa‑ró jíín‑de. Ko ruu̱, chi̱ káskuáꞌa‑rí tu̱ꞌun Moisés.
\v 29 Kájini̱‑ri̱ ja̱ ní kaꞌa̱n Dios jíín Moisés. Ko cha̱a jia̱n, tú kájini̱‑ri̱ ndénu̱ vái‑de, áchí.
\v 30 Te ni̱ kaꞌa̱n máá cháa‑un: Náa iní‑ri̱ ja̱ súan kákaꞌa̱n‑ro̱, chi va̱sa ni̱ nakuña‑de nduchi‑rí te tú kájini̱‑ro̱ ndénu̱ vái‑de.
\v 31 Te a kájini̱‑ro̱ já Dios tú jíni so̱ꞌo‑ya̱ káꞌa̱n ña̱yɨvɨ íó kua̱chi. Ko nú ndé ɨɨn ña̱yɨvɨ chíñúꞌún‑i Dios te sáꞌa‑i ja̱ kuní‑ya̱, nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún jíni so̱ꞌo‑ya̱.
\v 32 Onde̱ nɨ́ɨ́ vái‑yó na̱ tú ní kájini so̱ꞌo kutɨ‑yo já ɨ́ɨn cha̱a nakuña‑de nduchi ɨngá cha̱a ni̱ kaku kuáá.
\v 33 Te cha̱a yúan, nú tú va̱i‑de onde̱ nuu̱ Dios, te ma̱ kúu kutɨ sáꞌa‑de núú. Achí‑de.
\v 34 Te ni̱ kakaꞌa̱n judío: Róó, chi̱ íó kua̱chi‑ró ondé kɨvɨ̱ ní kaku‑ró, te stáꞌa̱n‑ro̱ túꞌun nuu̱ máá‑rí náún, áchí jíín‑de. Te ni̱ ka̱keñiꞌin‑de kuaꞌa̱n‑de.
\v 35 Te ni̱ jini tu̱ꞌun Jesús ja̱ ní ka̱keñiꞌin‑de kuaꞌa̱n‑de, te ni̱ naniꞌi̱n‑yá‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Á kándíja‑ró Séꞌe Dios, áchí‑ya̱.
\v 36 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ndé cha̱a kúu‑de náva̱ꞌa kandíja‑ná‑de vii, táta̱, áchí‑de.
\v 37 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: A ni̱ jini̱‑ro̱ núu̱‑yá. Te cha̱a káꞌa̱n jíín‑ró, máá‑yá kúu, áchí‑ya̱.
\v 38 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Kándíja‑ná Táta̱, áchí‑de, te ni̱ chiñúꞌún‑de‑ya̱.
\v 39 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Va̱i‑ri̱ ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa ja̱ náku̱xndíi‑ri̱ sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ. Náva̱ꞌa ta̱ká ja̱ kákuáá, te ndundiji̱n nuu̱, te ta̱ká ja̱ ndijín nuu̱, te kukuáá. Achí‑ya̱.
\v 40 Te káꞌi̱in sava fariseo jíín‑yá. Te ni̱ ka̱jini so̱ꞌo tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ kakaꞌa̱n jíín‑yá: Suni cha̱a kuáá kákuu‑ri̱ náún, áchí.
\v 41 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín: Nú cha̱a kuáá kákuu‑ró, te ma̱ kóo kua̱chi‑ró núú. Ko vina chi ni̱ kakaꞌa̱n‑ro̱, kájini̱‑ri̱, áchí‑ro̱, te ja̱ yúán kéndo̱o kua̱chi‑ró jíín‑ró.
\c 10
\s Tu̱ꞌun máá‑yá jíín rɨ́ɨ̱
\p
\v 1 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú ndé cha̱a tú kɨ́vɨ‑de ichi yújákú rɨ́ɨ̱, chi̱ sasua káa‑de kɨ̱vɨ‑de ɨnga̱ lado, cha̱a‑ún kúu nato̱ó jíín ñákui̱ꞌná.
\v 2 Ko cha̱a kɨ̱vɨ ichi yúxéꞌé, cha̱a‑ún kúu cha̱a ndíto rɨɨ̱.
\v 3 Te cha̱a ndíto yuxéꞌé, júña‑de yuxéꞌé já kɨ́vɨ cha̱a‑ún. Te rɨɨ̱‑ún, kájini so̱ꞌo‑tɨ̱ já káꞌa̱n‑de. Te kána‑de xini̱ rɨ́ɨ̱ máá‑de jíín sɨ́ꞌvɨ́‑tɨ́, te kíñiꞌin‑de‑tɨ̱.
\v 4 Te nú ni̱ kiñiꞌin‑de ta̱ká rɨɨ̱ máá‑de, te yóxnúú‑de nuu̱‑tɨ́. Te máá rɨ́ɨ̱‑ún káindiki̱n‑tɨ̱‑dé, chi̱ kánakuni̱‑tɨ̱ káꞌa̱n‑de.
\v 5 Ko ma̱ kúndiki̱n‑tɨ̱ yatá ɨ́ɨn cha̱a jíká, chi̱ sua kunu‑tɨ̱ kóto‑tɨ̱‑dé, chi̱ tú kájini̱‑tɨ̱ modo káꞌa̱n cha̱a jíká‑ún, áchí‑ya̱.
\v 6 Ni̱ kaꞌa̱n Jesús tu̱ꞌun yátá yáꞌa jíín‑de. Ko tú ní kájuku̱ꞌun ini̱‑de jíín túꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de.
\v 7 Te ni̱ kaꞌa̱n tuku Jesús jíín‑de: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró jínáꞌan‑ró: Máá‑rí kúu nátu̱ꞌun yujákú rɨ́ɨ̱.
\v 8 Ta̱ká cha̱a ni̱ kikoyo xnaꞌa̱n‑ga̱ vásá ní chaa̱‑ri̱, ñato̱ó jíín ñákui̱ꞌná kákuu‑de, ko tú ní kájandatu̱ rɨɨ̱‑ún modo ni̱ kakaꞌa̱n‑de.
\v 9 Máá‑rí kúu nátu̱ꞌun máá yúxéꞌé. Nú ndé ña̱yɨvɨ kɨ́vɨ ichi‑rí, ka̱ku‑i. Te kɨ̱vɨ‑i te ndenda‑i, te niꞌi̱n‑í icha̱ kee‑í.
\v 10 Ɨɨn ñakui̱ꞌná, máni ja̱ sákuíꞌná‑de, te kaꞌni‑dé, te xnáa‑dé va̱i‑de. Ko ruu̱, chi va̱i‑ri̱ ja̱ ná kúchaku̱‑i, te suni kuchaku̱ jíñúꞌún‑i.
\v 11 Máá‑rí kúu Iꞌa̱ ndíto va̱ꞌa rɨɨ̱. Nú ndé cha̱a ndíto va̱ꞌa‑de rɨɨ̱, cha̱a‑ún koto‑de‑tɨ̱ va̱sa kuu̱‑de jíín‑tɨ́.
\v 12 Ko ɨɨn cha̱a kíꞌin ya̱ꞌu, tú ndíto va̱ꞌa‑de rɨɨ̱, chi̱ nasu̱ rɨ́ɨ̱ máá‑de kákuu‑tɨ̱. Te nú ni̱ jini̱‑de ja̱ vái yiꞌɨ̱, te xndóo‑de rɨɨ̱ ka̱tɨɨn‑ún‑tɨ́, te skuní i̱o rɨɨ̱.
\v 13 Te cha̱a ki̱ꞌin ya̱ꞌu‑ún, jínu‑de, chi̱ máni cha̱a ki̱ꞌin ya̱ꞌu kúu‑de, te tú kúndáꞌú ini̱‑de rɨɨ̱.
\v 14 Máá‑rí kúu Iꞌa̱ ndíto va̱ꞌa rɨɨ̱. Te jiní‑ri̱ nuu̱ táká rɨɨ̱‑ri̱. Te máá‑tɨ́, kájini̱‑tɨ̱ rúu̱.
\v 15 Nátu̱ꞌun máá Táa̱‑ri̱ jiní‑ya̱ rúu̱, te máá‑rí jiní‑ri̱ nuu̱ Táa̱‑ri̱. Te cháa ini̱‑ri̱ kuu̱‑ri̱ ja̱ rɨ́ɨ̱‑ri̱.
\v 16 Suni ñáva̱ꞌa‑ri̱ yaku̱‑ga̱ rɨɨ̱. Ko sɨ́ɨn sɨ́ɨn ja̱kú káꞌi̱in‑tɨ̱. Te jínu ñúꞌún já kíki̱ꞌin‑ri̱ kɨtɨ‑ún, te kuni so̱ꞌo‑tɨ̱ túꞌun káꞌa̱n‑ri̱. Te koo ɨɨn‑ni tɨkuꞌni̱‑tɨ̱. Te ɨɨn‑ni ja̱ kóto‑tɨ̱.
\v 17 Kúndáꞌú ini̱ Táa̱‑ri̱ ruu̱, chi̱ cháa ini̱‑ri̱ kuu̱‑ri̱ náva̱ꞌa naschakú‑ri̱ máá‑rí.
\v 18 Ni ɨɨn ma̱ kúu kaꞌni rúu̱, chi̱ máá‑rí kúu ja̱ jáꞌa tu̱ꞌun kuu̱‑ri̱. Nú kuní‑ri̱, te kuu kuu̱‑ri̱, te nú kuní‑ri̱, te kuu nachaku̱‑ri̱, chi̱ súan íó fuerza‑ri̱. Tiñu yáꞌa ni̱ táꞌú máá Táa̱‑ri̱ nuu̱‑rí. Achí‑ya̱.
\v 19 Te judío ni̱ ka̱státáꞌan tuku sɨkɨ̱ túꞌun yáꞌa.
\v 20 Te kuaꞌa̱, ní kakaꞌa̱n: Táꞌa̱n‑de tachi̱ kíni, te kátachi̱‑dé. Naja̱ kájini so̱ꞌo‑ró túꞌun káꞌa̱n‑de, áchí.
\v 21 Te sava‑ga̱ ni̱ kakaꞌa̱n: Nasu̱ túꞌun cha̱a kátachi̱ káꞌa̱n‑de. Kuu nakuña ɨɨn tachi̱ kíni nduchi cháa kuáa náún. Achí.
\s Sɨkɨ̱ já kití ini̱ judío nuu̱ Jesús
\p
\v 22 Te ni̱ kuu kɨvɨ̱ víko já ndúndoo ndatíñu ini̱ ñuu̱ Jerusalén. Te tiempo viko víjin kúu.
\v 23 Te Jesús, kuaꞌa̱n‑ya̱, va̱i‑ya̱ iní ve̱ꞌe ii̱, ini̱ portal Salomón.
\v 24 Te cha̱a judio, ni̱ kandutíyúu̱‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Na̱saa kɨvɨ̱ sténdatu‑ró iní‑ri̱. Te nú máá‑ró kúu Cristo, kachi̱ kájí núu̱‑rí jínáꞌan‑ri̱, áchí‑de.
\v 25 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: A ni̱ kastu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱ te tú kákandíja‑ró. Ta̱ká tiñu ja̱ sáꞌa‑ri̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́ Táa̱‑ri̱, yu̱án kúu ja̱ kákaꞌa̱n ndaa̱ tu̱ꞌun‑ri̱.
\v 26 Tú kákandíja‑ró, chi̱ nasu̱ rɨ́ɨ̱ máá‑rí kákuu‑ró, nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró.
\v 27 Rɨɨ̱‑ri̱, chi̱ kájandatu̱‑tɨ̱ túꞌun káꞌa̱n‑ri̱. Te máá‑rí jiní‑ri̱‑tɨ̱ jínáꞌan‑tɨ̱, te kái̱ndiki̱n‑tɨ̱ rúu̱.
\v 28 Te kuchaku̱‑tɨ̱ nɨ́ɨ́ káni sáꞌa‑ri̱. Te ma̱ náa kútɨ‑tɨ́. Te ni ɨɨn ña̱yɨvɨ ma̱ kúu kuanchaa̱‑i‑tɨ̱ ndáꞌa‑rí.
\v 29 Máá Táa̱‑ri̱ ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱‑tɨ́ nuu̱‑rí. Te ñáꞌnu‑ga̱ kúu‑ya̱ vásá táká ña̱yɨvɨ. Te tú ni ɨɨn ña̱yɨvɨ kúu kuanchaa̱‑i‑tɨ̱ ndáꞌa Táa̱‑ri̱.
\v 30 Máá‑rí jíín Táa̱‑ri̱, ɨɨn‑ni kákuu‑ri̱, áchí‑ya̱.
\v 31 Yúan‑na te cha̱a judío, ni̱ kakiꞌin tuku‑de yuu̱ já kuáꞌa‑de‑ya̱.
\v 32 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ni̱ stáꞌa̱n‑ri̱ kuaꞌa̱ tíñu va̱ꞌa nuu̱‑ro̱ cuenta Táa̱‑ri̱. Kua̱chi ndé ɨɨn tiñu‑ún kúu ja̱ kuáꞌa‑ró yúu̱ rúu̱ núsáá. Achí‑ya̱.
\v 33 Te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a judío: Nasu̱ sɨkɨ́ tíñu va̱ꞌa kúu ja̱ kuáꞌa‑yó yúu̱ róó, chi kua̱chi ja̱ káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑ró. Chi̱ róó, cha̱a kúu‑ró. Te sáꞌa‑ró já Dios kúu‑ró. Achí‑de jíín‑yá.
\v 34 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Á nasu̱ yóso túꞌun núu̱ ley máá‑ró: Ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ ja̱ súni Dios kákuu‑ró, áchí.
\v 35 Chi ni̱ tájí Dios tu̱ꞌun‑ya̱ kuáꞌa̱n nuu̱ sáva cha̱a. Te ni̱ skúnání‑yá‑de Dios. Te ma̱ kúu skéꞌichi̱‑yo̱ tutú ii̱.
\v 36 Núsáá te naja̱ kákaꞌa̱n máá‑ró já túꞌun ndɨva̱ꞌa kúu ja̱ ní kaꞌa̱n‑ri̱ ja̱ Séꞌe Dios kúu‑ri̱. Chi̱ máá Táa̱‑ri̱ ni̱ tetaꞌa̱n ndoo‑ya̱ rúu̱, te ni̱ tájí‑yá ruu̱ va̱i‑ri̱.
\v 37 Te nú tú sáꞌa‑ri̱ tiñu Táa̱‑ri̱, ma̱ kándíja‑ró rúu̱.
\v 38 Ko nú sáꞌa‑ri̱, va̱sa tú kándíja‑ró rúu̱, ko ná kándíja‑ró tíñu‑ún náva̱ꞌa kuni̱‑ro̱ te kandíja‑ró já máá Táa̱‑ri̱ kánchaa̱‑ya̱ jíín‑rí, te máá‑rí jíín máá Táa̱‑ri̱, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 39 Yúan‑na te ɨnga̱ jínu kándúkú ndéé‑de katɨɨn‑de‑ya̱. Ko ni̱ kuxio‑ya̱ núu̱‑dé kuaꞌa̱n‑ya̱.
\v 40 Te ni̱ naxíó káva Jesús kuaꞌa̱n‑ya̱ ɨngá lado yu̱cha Jordán, nuu̱ ní skuánducha núú Juan. Te ni̱ kanchaa̱‑ya̱ yúan.
\v 41 Te ni̱ kikoyo kuaꞌa̱ xáa̱n ñáyɨvɨ núu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Juan, ja̱ndáa̱ tú ní sáꞌa‑de ni ɨɨn tuni̱. Ko íó ndaa̱ ta̱ká tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑de cuenta cha̱a yáꞌa. Achí‑i.
\v 42 Te kuaꞌa̱ xáa̱n‑í ni̱ ka̱kandíja‑i‑ya̱ yúan.
\c 11
\s Ja̱ ní nachaku̱ Lázaro
\p
\v 1 Te kúꞌu̱ ɨɨn cha̱a nání Lázaro ñuu̱ Betania, nuu̱ kúu ñuu̱ María jíín kúꞌu̱‑ña Marta.
\v 2 Te María‑ún kúu ja̱ ní chiꞌi aceite máá Jítoꞌo̱‑yo̱, te ni̱ nasiꞌichí‑ña jáꞌa̱‑yá jíín íxi xiní‑ñá. Te cha̱a kúꞌu̱‑ún kúu kua̱ꞌa‑ña Lázaro.
\v 3 Te kua̱ꞌa‑de‑ún, ni̱ ka̱tájí‑ña túꞌun kuaꞌa̱n nuu̱‑yá: Táta̱, kuni so̱ꞌo‑ní, cha̱a ja̱ maní‑ní jíín, kúꞌu̱‑de, áchí‑ña.
\v 4 Te ni̱ jini so̱ꞌo Jesús. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Kueꞌe̱ yáꞌa, nasu̱ kuéꞌe̱ kuu̱‑de kúu. Chi̱ sua sáꞌa ja̱ ná nákana jaa‑i Dios, náva̱ꞌa nduñáꞌnu Se̱ꞌe Dios sáꞌa máá kuéꞌe̱‑ún. Achí‑ya̱.
\v 5 Te kúmani̱ Jesús jíín Marta jíín kúꞌu̱‑ña jíín Lázaro.
\v 6 Te nuu̱ ní jini tu̱ꞌun‑ya̱ já kúꞌu̱‑de, te ni̱ kendo̱o‑ya̱ yúan uu̱ kɨvɨ̱ núu̱ kánchaa̱‑ya̱‑un.
\v 7 Yu̱án‑na, te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá: Ná kíꞌo̱n ñúu̱ Judea ɨnga̱ jínu, áchí‑ya̱.
\v 8 Te cha̱a káskuáꞌa‑ún ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Maestro, vina a kándúkú ndéé cháa judío kua̱ꞌa‑de yuu̱ níí. Te ɨnga̱ jínu kiꞌi̱n‑ní yúan náún. Achí‑de.
\v 9 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Á tú íó uxi̱ uu̱ hora ɨɨn ncháka. Cha̱a ja̱ jíka ndúú, tú skáchiꞌi‑de jaꞌa̱‑dé, chi̱ kúndiji̱n nuu̱‑dé ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa.
\v 10 Ko cha̱a jíka akuáa, skáchiꞌi‑de jaꞌa̱‑dé, chi̱ tú kúndiji̱n nuu̱‑dé, áchí‑ya̱.
\v 11 Súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱. Te vásá ní kaꞌa̱n tuku‑ya̱ jíín‑de: Amigo‑yo̱ Lázaro kixí‑de. Kiꞌi̱n‑ri̱ ja̱ xndúko̱o‑ri̱‑de nuu̱ kixí‑de. Achí‑ya̱.
\v 12 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá: Táta̱, nú kixí‑de te nduva̱ꞌa‑de, áchí‑de.
\v 13 Ko súan ni̱ kaꞌa̱n Jesús ja̱ á ni̱ jiꞌi̱‑de. Te máá‑de ni̱ ka̱jani ini̱‑de ja̱ kixí ndija‑de.
\v 14 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n kájí Jesús jíín‑de: A ni̱ jiꞌi̱ Lázaro, áchí‑ya̱.
\v 15 Te kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ ja̱ róó jínáꞌan‑ró, ja̱ tú ní kánchaa̱‑ri̱ yúan, náva̱ꞌa kandíja‑ró. Ko vina ná kíꞌo̱n núu̱‑dé. Achí‑ya̱.
\v 16 Yúan‑na te Tomás, cha̱a nání Dídimo, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín táꞌan‑de, cha̱a káskuáꞌa: Suni ná kíꞌi̱n‑yo̱ náva̱ꞌa ná kúu̱ taꞌa̱n‑yo̱ jíín‑de, áchí‑de.
\v 17 Te ni̱ chaa̱ Jesús, te ni̱ jini̱‑ya̱ já ní kuu kuu̱n kɨvɨ́ já á ni̱ yu̱ji Lázaro.
\v 18 Te ñuu̱ Betania kánchaa̱ yani jíín ñúu̱ Jerusalén, nátu̱ꞌun uni̱ kilómetro suu súan‑ni kúu.
\v 19 Te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ judío, ni̱ kikoyo‑i nuu̱ Marta jíín núu̱ María, ja̱ kákaꞌa̱n‑i tu̱ꞌun ndéé iní jíín‑ña já kuáꞌa‑ña.
\v 20 Yúan‑na te ni̱ jini tu̱ꞌun Marta ja̱ vái Jesús. Te ni̱ kenda‑ña kuátaꞌa̱n‑ña‑yá. Ko María, ni̱ kendo̱o‑ña iní ve̱ꞌe.
\v 21 Te ni̱ kaꞌa̱n Marta jíín Jesús: Táta̱, nú ní kánchaa̱‑ní yáꞌa te ma̱ kúu̱ kua̱ꞌa‑ná núú.
\v 22 Te suni vina jiní‑ná ja̱ táká ja̱ jikán‑ní nuu̱ Dios, te kua̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑ní, áchí‑ña.
\v 23 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Nachaku̱ kua̱ꞌa‑ró, áchí‑ya̱.
\v 24 Te ni̱ kaꞌa̱n Marta jíín‑yá: A jiní‑ná ja̱ náchaku̱‑de kɨvɨ̱ náchaku̱ ta̱ká ndɨ̱yi onde̱ ná jínu ñu̱yɨ́vɨ, áchí‑ña.
\v 25 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Máá‑rí kúu Iꞌa̱ sáꞌa ja̱ náchaku̱ jíín já kúchaku̱ nɨ́ɨ́ káni. Ja̱ kándíja ruu̱, va̱sa a ni̱ jiꞌi̱, ko nachaku̱.
\v 26 Te nú ndé ña̱yɨvɨ chakú‑i te kándíja‑i ruu̱, ma̱ kúu̱ kutɨ‑í. Á kándíja‑ró túꞌun yáꞌa xí túu. Achí‑ya̱ jíín‑ña.
\v 27 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín‑yá: Jaa̱n Táta̱. A ni̱ kandíja‑ná ja̱ máá‑ní kúu Cristo, Se̱ꞌe Dios, ja̱ kíi ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, áchí‑ña.
\v 28 Te súan ni̱ kaꞌa̱n‑ña. Te ni̱ kee‑ña kuáꞌa̱n‑ña. Te ni̱ kana sa̱ꞌí‑ña xiní kúꞌu̱‑ña María: Máá Maestro, a ni̱ chaa̱‑ya̱, te kána‑ya̱ xiní‑ro̱, áchí‑ña.
\v 29 Te María, ja̱ ní jini so̱ꞌo‑ña, ni̱ ndukuiñi̱ yachi̱‑ña, te kuaꞌa̱n‑ña núu̱‑yá.
\v 30 Ko Jesús, té jaa̱‑ga̱‑ya̱ ondé ñuu̱, chi ni̱ ndo̱o‑ni‑ya̱ kánchaa̱‑ya̱ núu̱ ní jataꞌa̱n Marta‑ún‑ya̱.
\v 31 Te káxiu̱kú ñáyɨvɨ judío ini̱ ve̱ꞌe jíín María, kákaꞌa̱n‑i tu̱ꞌun ndéé iní jíín‑ña. Te ni̱ kajini̱‑i ja̱ ní ndukuiñi̱ yachi̱‑ña kuáꞌa̱n‑ña. Te ni̱ ka̱indiki̱n‑i‑ña, chi ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Onde̱ yuvéꞌe añú kuándeꞌe̱‑ña yúan.
\v 32 Ko ni̱ jaa̱ María nuu̱ kánchaa̱ Jesús. Te ni̱ jini̱‑ña núu̱‑yá. Te ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́‑ña núu̱ jáꞌa̱‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín‑yá: Táta̱, nú ní kánchaa̱‑ní yáꞌa, te ma̱ kúu̱ kua̱ꞌa‑ná núú, áchí‑ña.
\v 33 Yúan‑na te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ ndéꞌe̱‑ña jíín já kándeꞌe̱ ña̱yɨvɨ judío va̱i koyo jíín‑ña. Te ni̱ jaka̱ nu̱u ini̱‑ya̱. Te ni̱ ndukuíꞌa̱ ini̱‑ya̱.
\v 34 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Ndénu̱ ní chindee‑ró‑de, áchí‑ya̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑ña jíín‑yá: Ñaꞌa̱n‑ní te kuni̱‑ní, áchí‑ña.
\v 35 Te ni̱ ndeꞌe̱ Jesús.
\v 36 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n ña̱yɨvɨ judío: Nde̱ꞌé ná xáa̱n ní kundáꞌú ini̱‑de cha̱a‑ún, áchí‑i.
\v 37 Ko ni̱ kakaꞌa̱n sava‑i: Bueno ni̱ nakuña cha̱a yáꞌa nduchi chaa kuáa. Á tú ní kuu sáꞌa‑de ja̱ má kúu̱ Lázaro núú, áchí‑i.
\v 38 Te ni̱ ndukuíꞌa̱ tuku ini̱ Jesús. Te ni̱ chaa̱‑ya̱ yúvéꞌe añú‑ún. Te ɨɨn yau̱ kava kúu. Te jika̱ yúꞌu yaú‑ún ndasú ɨɨn yuu̱.
\v 39 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Chaxio yuu̱ jián jínáꞌan‑ró, áchí‑ya̱. Te Marta, kua̱ꞌa cha̱a ni̱ jiꞌi̱‑ún, ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín‑yá: Táta̱, a jáꞌa̱n xi̱ko‑de, chi̱ a ni̱ kuu kuu̱n kɨvɨ́ yíndu̱ji‑de, áchí‑ña.
\v 40 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Nasu̱ ní kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ nú kándíja‑ró te kuni̱‑ro̱ já ndúñáꞌnu Dios náún, áchí‑ya̱.
\v 41 Yúan‑na te ni̱ ka̱chaxio‑i yuu̱ núu̱ kándee ndɨ̱yi‑ún. Te Jesús, ni̱ ndakoto‑ni‑ya̱ íchi ándɨ́vɨ́. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Táta̱, ná kútaꞌu̱‑ná nuu̱‑ní ja̱ jíni so̱ꞌo‑ní tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ná.
\v 42 Te jiní‑ná ja̱ jíni so̱ꞌo náꞌín‑ní tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ná, ko káꞌi̱in kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ yáꞌa. Ja̱ yúán súan ni̱ kaꞌa̱n‑ná náva̱ꞌa ná kándíja‑i ja̱ máá‑ní ni̱ tájí‑ní náá va̱i‑ná, Achí‑ya̱.
\v 43 Te súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n jaa‑ya̱: Lázaro, ñaꞌa̱n tíkenda, áchí‑ya̱.
\v 44 Te cha̱a ja̱ á ni̱ jiꞌi̱, ni̱ kenda‑de, te yísúkun ndáꞌa‑dé sɨ̱ꞌɨn‑de jíín sáꞌma cinta. Te nuu̱‑dé yísúkun ɨ́ɨn saꞌma. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑i: Ndájí‑de, te sía̱‑ro̱‑dé ná kíꞌi̱n‑de, áchí‑ya̱.
\v 45 Yúan‑na te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ judío ja̱ ní kikoyo nuu̱ María‑ún, ni̱ ka̱kandíja‑i‑ya̱. Chi ni̱ kajini̱‑i tiñu ni̱ sáꞌa Jesús.
\v 46 Ko sava‑i ni̱ kajaꞌa̱n‑i nuu̱ cháa fariseo. Te ni̱ kaka̱stu̱ꞌún‑i ndasa ni̱ sáꞌa Jesús.
\s Ja̱ ní ka̱natɨɨn tu̱ꞌun táꞌan sɨkɨ̱ Jesús
\p
\v 47 Yúan‑na te sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa fariseo, ni̱ ka̱kutútú‑de. Te ni̱ kanda̱tu̱ꞌún‑de: Ndasa sáꞌa‑yó, chi cha̱a yáꞌa xaa̱n sáꞌa‑de tuni̱.
\v 48 Chi̱ nú sía̱‑yo̱‑dé, te ndivii ñáyɨvɨ kándíja‑i. Te cha̱koyo cha̱a ñuu̱ Roma, te xnáa‑dé ñuu̱‑yo̱ ondé jíín ñáyɨvɨ‑yo, áchí‑de.
\v 49 Te ɨɨn táꞌan‑de nání‑de Caifás, cha̱a‑ún kúu‑de máá sutú ñáꞌnu‑ga̱ kuia̱‑ún, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín: Róó tú kájini̱ kutɨ‑ro.
\v 50 Ni tú kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já kánúú kúu̱ ɨɨn cha̱a ja̱ sɨkɨ́ ñáyɨvɨ, nasu̱ já náa ndívii ñáyɨvɨ jínáꞌan‑i, áchí‑de.
\v 51 Ko tu̱ꞌun yáꞌa, na̱ tú ní kaꞌa̱n‑de ja̱ máá‑de. Chi ja̱ kúu‑de máá sutú ñáꞌnu‑ga̱ kuia̱‑ún, te ni̱ jani‑de tu̱ꞌun ja̱ kúu̱ Jesús ja̱ sɨkɨ́ ñáyɨvɨ.
\v 52 Te nasu̱ máá ɨ́ɨn ja̱ ñáyɨvɨ yúan, chi̱ suni ja̱ nástútú‑yá se̱ꞌe Dios ja̱ ní kajicha̱ nu̱u‑i jínáꞌan‑i.
\v 53 Yúan‑na te onde̱ kɨvɨ̱‑ún ni̱ kanda̱tu̱ꞌún‑de ja̱ káꞌni‑dé‑ya̱.
\v 54 Yúan‑na te tuká ní jíka ndiji̱n Jesús nuu̱ cháa judío, chi ni̱ kenda‑ya̱ yúan kuaꞌa̱n‑ya̱ ɨ́ɨn ñuu̱ nání Efraín nuu̱ íó yani ñuꞌun téꞌé. Te ni̱ kendo̱o‑ya̱ yúan jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá.
\v 55 Te a ni̱ kuyani viko Pascua ña̱yɨvɨ judío. Te kuaꞌa̱‑í ni̱ ka̱kaa‑i kuaꞌa̱n‑i ñuu̱ Jerusalén, náva̱ꞌa sándoo‑i máá‑i xnaꞌa̱n‑ga̱ vásá kéjáꞌá víko Pascua.
\v 56 Te kánandúkú‑i Jesús. Te kájika̱ tu̱ꞌún táꞌan‑i ini̱ ve̱ꞌe ii̱: Ndasa jáni ini̱‑ro̱. Chaa̱‑de viko yáꞌa xí túu. Achí‑i.
\v 57 Te sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa fariseo, ni̱ ka̱táꞌú‑de tiñu ja̱ nú ndé ɨɨn‑i jiní‑i ndénu̱ kándee‑ya̱, ná kástu̱ꞌún‑i náva̱ꞌa tɨɨn‑de‑ya̱.
\c 12
\s Ja̱ ní jiꞌi María jaꞌa̱ Jesús jíín perfume
\p
\v 1 Te iñu̱ kɨvɨ̱ já té kejáꞌá‑ga̱ viko Pascua, te ni̱ chaa̱ Jesús ñuu̱ Betania nuu̱ kánchaa̱ Lázaro cha̱a ni̱ jiꞌi̱ te ni̱ nachaku̱‑de ja̱ ní kuu‑de ndɨ̱yi núú.
\v 2 Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de ndeyu ní kuxíni‑ya̱ yúan. Te Marta ni̱ jani‑ña kóꞌo̱. Te Lázaro kúu ɨɨn cha̱a yée stáa̱ jíín‑yá.
\v 3 Yúan‑na te ni̱ kiꞌin María ɨɨn libra perfume ita̱ nardo ja̱ ncháá yaꞌu. Te ni̱ jiꞌi‑ñá jaꞌa̱ Jesús, te ni̱ nasiꞌichí‑ña jáꞌa̱‑yá jíín íxi‑ñá. Te nɨ́ɨ́ iní ve̱ꞌe‑ún, ni̱ jicha̱ xiko̱ perfume.
\v 4 Te ɨɨn cha̱a skuáꞌa jíín‑yá, nání‑de Judas Iscariote, se̱ꞌe Simón, te kuu‑de cha̱a nastúu‑de‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de:
\v 5 Naja̱ tú ní kúya̱ꞌu perfume yáꞌa ja̱ uní ciento peso, te kua̱ꞌa‑yó núu̱ ñáyɨvɨ ndáꞌú núú. Achí‑de.
\v 6 Súan ni̱ kaꞌa̱n‑de, nasu̱ já kúndáꞌú ini̱‑de ña̱yɨvɨ ndáꞌú, chi̱ sua cha̱a kuíꞌná ní kuu‑de. Te ni̱ kuu‑de tesorero, te jánchaa̱‑de ja̱ kájaki̱n‑i‑ún.
\v 7 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Sía̱‑ña, chi̱ sɨkɨ̱ kɨvɨ́ yúji‑ri̱ kúu ja̱ chíva̱ꞌa‑ña yáꞌá.
\v 8 Chi̱ nene̱ káxiu̱kú ñáyɨvɨ ndáꞌú jíín‑ró, ko ruu̱, na̱ tú nene̱ kánchaa̱‑ri̱ jíín‑ró. Achí‑ya̱.
\v 9 Yúan‑na te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ judío, ni̱ kajini tu̱ꞌun‑i ja̱ kánchaa̱‑ya̱ yúan. Te ni̱ cha̱koyo‑i. Ko nasu̱ máá ɨ́ɨn Jesús va̱i nde̱ꞌé‑i, chi̱ suni nde̱ꞌé‑i nuu̱ Lázaro kákuni̱‑i. Chi̱ a ni̱ jiꞌi̱‑de te ni̱ nachaku̱‑de.
\v 10 Ko sutu̱ ñáꞌnu, ni̱ kanda̱tu̱ꞌún‑de ja̱ súni kaꞌni‑dé Lázaro.
\v 11 Chi̱ kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ judío, ni̱ kenda‑i kájaꞌa̱n‑i, te kákandíja‑i nuu̱ Jesús ja̱ sɨkɨ́ Lázaro.
\s Ja̱ ní kɨ́vɨ Jesús ñuu̱ Jerusalén
\p
\v 12 Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ xía̱n, ni̱ cha̱koyo kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ víko‑ún. Te ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑i ja̱ vái Jesús ñuu̱ Jerusalén.
\v 13 Te ni̱ ka̱kiꞌin‑i numa yukú ñuu̱. Te ni̱ kenda koyo‑i kua̱taꞌa̱n‑i‑ya̱. Te ni̱ ka̱kana jaa‑i: Xáán va̱ꞌa Iꞌa̱ kúu‑ya̱. Ná nákana jaa‑yó‑yá chi̱ ndíso‑ya̱ tíñu máá Tatá Dios. Máá Rey ña̱yɨvɨ Israel kúu‑ya̱. Achí‑i.
\v 14 Te ni̱ niꞌi̱n Jesús ɨɨn burro jáá. Te ni̱ jungo̱o‑ya̱ sɨkɨ́‑tɨ́ nátu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱:
\v 15 Se̱sɨ́ꞌɨ́ ñuu̱ Sion, ma̱ yúꞌú‑ro̱. Yáꞌa nde̱ꞌé‑ró vái Rey máá‑ró, yóso‑yá ɨɨn burro jáá, áchí.
\v 16 Onde̱ xnáñúú te tú ní kájuku̱ꞌun ini̱ cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá jíín tíñu yáꞌa. Ko onde̱ ná ni̱ nduñáꞌnu Jesús, yúan‑na te vásá ní kanu̱ku̱ꞌun ini̱‑de tu̱ꞌun yóso sɨkɨ́ máá‑yá, jíín já ní kásáꞌa‑de tiñu yáꞌa jíín‑yá.
\v 17 Te ña̱yɨvɨ káꞌi̱in jíín‑yá, ni̱ kakaꞌa̱n ndaa̱‑i ndasa ni̱ kana‑ya̱ xiní Lázaro yuvéꞌe añú, te ndasa ni̱ nachaku̱‑de ja̱ á ni̱ jiꞌi̱‑de.
\v 18 Ja̱ yúán ní kenda koyo kuaꞌa̱‑gá‑i, ni̱ ka̱jataꞌa̱n‑ya̱. Chi̱ ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑i ja̱ ní sáꞌa‑ya̱ tuní yáꞌa.
\v 19 Ko cha̱a fariseo ni̱ kakaꞌa̱n máá‑de: Vina te a kájini̱‑yo̱ já má kúu kasu̱ kutɨ‑ro. Yúan nde̱ꞌé‑ró, ja̱ ndívii ñáyɨvɨ kájaꞌa̱n‑i yata̱‑dé.
\s Ña̱yɨvɨ ñúu̱ Grecia ndúkú‑i Jesús
\p
\v 20 Te suni yaku̱ ña̱yɨvɨ ñúu̱ Grecia ni̱ ka̱kaa‑i kua̱chiñúꞌún‑i kɨvɨ̱ víko‑ún.
\v 21 Ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ ja̱koyo‑i nuu̱ Felipe cha̱a ñuu̱ Betsaida ndañúu̱ Galilea. Te ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú‑i jíín‑de: Táta̱, nde̱ꞌé‑ná nuu̱ Jesús kákuni̱‑ná, áchí‑i.
\v 22 Te ni̱ jaꞌa̱n Felipe, ni̱ kastu̱ꞌún‑de nuu̱ Andrés. Yúan‑na te Andrés jíín Felipe ndendúú ni̱ kaka̱stu̱ꞌún‑de nuu̱ Jesús.
\v 23 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: A ni̱ jaa̱ hora ja̱ ndúñáꞌnu máá Séꞌe cha̱a.
\v 24 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ ɨ́ɨn nuni̱ trigo nú tú jungava nuu̱ ñúꞌun te kuu̱, te máá ɨ́ɨn‑ni kendo̱o. Ko nú kuu̱, te kuaꞌa̱ xáa̱n nuní nándea̱.
\v 25 Nú ndé cha̱a kúndáꞌú ini̱‑de máá‑de, te naa‑dé. Ko nú ndé cha̱a tú chíñúꞌún‑de máá‑de ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, te kuchaku̱‑de nɨ́ɨ́ káni.
\v 26 Nú ndé ɨɨn cha̱a kuní kuatíñu nuu̱‑rí, ná kúndiki̱n‑de ruu̱. Te nuu̱ kúnchaa̱‑ri̱ yúan kunchaa̱ cha̱a játíñu nuu̱‑rí‑ún. Te nú ndé ɨɨn‑de játíñu‑de nuu̱‑rí, te koo ja̱ jíñúꞌún Táa̱‑ri̱ nuu̱‑dé.
\v 27 Te vina ndúkuíꞌa̱ ini̱‑ri̱. Te á kaꞌa̱n‑ri̱: Táa̱, nama‑ní náá nuu̱ túndóꞌo hora yáꞌa, achi̱‑ri̱ xí túu. Ma̱ kúu, chi ja̱ sɨkɨ́ hora yáꞌa kúu ja̱ vái‑ri̱.
\v 28 Táa̱, ná nákana jaa‑i níí sáꞌa‑ní, áchí‑ya̱ jíín Dios. Yúan‑na te ichi ándɨ́vɨ́ ní kenda ɨɨn tu̱ꞌun: A ni̱ ka̱nakana jaa‑i ruu̱ ni̱ sáꞌa‑ri̱. Te nakana jaa‑i ruu̱ ɨnga̱ jínu sáꞌa‑ri̱, áchí.
\v 29 Te ña̱yɨvɨ káꞌi̱in yúan, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i te ni̱ kakaꞌa̱n‑i ja̱ tája kúu. Te sava‑ga̱‑i, ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Ni̱ kaꞌa̱n ɨɨn ndajáꞌa̱ Dios jíín‑de, áchí‑i.
\v 30 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Tú va̱i tu̱ꞌun yáꞌa ja̱ sɨkɨ́ rúu̱, chi̱ sua ja̱ máá‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 31 Vina kúu ja̱ ndúni̱ꞌin kua̱chi sɨkɨ̱ ñúyɨ́vɨ yáꞌa. Vina kúu ja̱ kénda ja̱ kúñáꞌnu ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa kiꞌi̱n.
\v 32 Te ruu̱, nú a ni̱ ndi̱ta kaa‑ri̱ ini̱ ñu̱yɨ́vɨ te kana‑ri̱ xini̱ ndívii ñáyɨvɨ kíkoyo‑i nuu̱‑rí, áchí‑ya̱.
\v 33 Tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ já stáꞌa̱n‑ya̱ ndasa kuu̱‑ya̱.
\v 34 Te ni̱ kakaꞌa̱n ña̱yɨvɨ‑ún jíín‑yá: Kájini̱‑ná ja̱ kéndo̱o Cristo nɨ́ɨ́ káni, áchí tutu̱ ley. Te naja̱ káꞌa̱n‑ní ja̱ jínu ñúꞌún kuíta kaa máá Séꞌe cha̱a núsáá. Te ndéja̱ kúu máá Séꞌe cha̱a‑ún. Achí‑i.
\v 35 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Yaku̱‑na̱ kɨvɨ̱ kúnchaa̱ máá luz jíín‑ró jínáꞌan‑ró. Kaka nini íó ndiji̱n náva̱ꞌa tú kuñaa núu̱‑ro̱. Chi cha̱a jíka ñu̱ñáa, na̱ tú jiní‑de ndénu̱ kíꞌi̱n‑de.
\s Ja̱ tú kákandíja cha̱a judío
\p
\v 36 Kandíja nuu̱ máá luz nini kánchaa̱‑ya̱ jíín‑ró, náva̱ꞌa ná ndúu‑ró séꞌe luz, áchí‑ya̱ jíín‑i. Súan ni̱ kaꞌa̱n Jesús. Te ni̱ kee‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ sa̱ꞌí‑ni‑ya̱ núu̱‑í jínáꞌan‑i.
\v 37 Ko va̱sa ni̱ sáꞌa‑ya̱ kuáꞌa̱ tuní nuu̱‑í, ko tú ní kákandíja‑i‑ya̱.
\v 38 Náva̱ꞌa skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Isaías cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios ja̱ ní kaꞌa̱n‑de onde̱ sáá: Táta̱, ndéja̱ ní kandíja tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑yo̱. Te ndéja̱ ní jini̱ nuu̱ fuerza máá Jítoꞌo̱‑yo̱, áchí.
\v 39 Ja̱ yúán tú ní kúu kandíja‑i jínáꞌan‑i, chi ni̱ kaꞌa̱n tuku Isaías:
\v 40 Ni̱ sákuáá‑ya̱ ndúchi‑í, te ni̱ kundava iní añú‑i ni̱ sáꞌa‑ya̱, náva̱ꞌa ma̱ kuní‑i jíín ndúchi‑í, ni ma̱ júku̱ꞌun ini̱ añú‑i, ni ma̱ nájíó káva ini̱‑i, ja̱ sáꞌa‑ri̱ tana̱‑í, áchí.
\v 41 Tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ kaꞌa̱n Isaías, chi ni̱ jini̱‑de ndasa kúñáꞌnu luu‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun‑ya̱.
\v 42 Ko va̱sa súan ni̱ i̱o, te kuaꞌa̱ cháa táꞌú tíñu, ni̱ ka̱kandíja‑de nuu̱‑yá. Ko ja̱ káyu̱ꞌú‑de fariseo te tú ní kákastu̱ꞌún‑de. Chi̱ nú súan, te skúnu‑ún‑de kenda‑de ini̱ ve̱ꞌe sinagoga, jáni ini̱‑de.
\v 43 Chi̱ kúsɨɨ̱‑gá ini̱‑de ja̱ ndúñáꞌnu‑de sáꞌa ña̱yɨvɨ vásá já ndúñáꞌnu‑de sáꞌa Dios.
\v 44 Te ni̱ kaꞌa̱n jaa Jesús: Ña̱yɨvɨ kándíja ruu̱, nasu̱ máá ɨ́ɨn ruu̱ kándíja‑i, chi̱ nuu̱ Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱ kándíja‑i.
\v 45 Te ña̱yɨvɨ ndéꞌé núu̱‑rí, suni ndéꞌé‑i nuu̱ Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱.
\v 46 Va̱i‑ri̱ ja̱ kúu‑ri̱ ɨɨn luz ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, náva̱ꞌa nú ta̱ká ña̱yɨvɨ kándíja‑i ruu̱, ma̱ kúnchaa̱‑i ñu̱ñáa.
\v 47 Nú ɨɨn ña̱yɨvɨ jíni so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱, te tú skíkuu‑i, tú naku̱xndíi‑ri̱ sɨkɨ̱‑í, chi̱ tú va̱i‑ri̱ ja̱ náku̱xndíi‑ri̱ sɨkɨ̱ ñúyɨ́vɨ, chi̱ sua ja̱ náma‑ri̱ ñu̱yɨ́vɨ.
\v 48 Te ña̱yɨvɨ skéꞌichi̱ ruu̱, te tú játúꞌún‑i tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱, íó ja̱ náku̱xndíi sɨkɨ̱‑í. Tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ kúu ja̱ náku̱xndíi sɨkɨ̱‑í onde̱ kɨvɨ̱ jínu ñu̱yɨ́vɨ.
\v 49 Chi̱ tú káꞌa̱n‑ri̱ ja̱ máá‑rí, chi̱ Táa̱‑ri̱ Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱, máá‑yá ni̱ táꞌú‑yá tiñu nuu̱‑rí. Ndasa kachi̱‑ri̱ te ndasa kaꞌa̱n‑ri̱.
\v 50 Te a jiní‑ri̱ ja̱ tíñu táꞌú‑yá kúu ja̱ kúchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni sáꞌa. Núsáá te tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱, máni tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Táa̱‑ri̱ jíín‑rí kúu, áchí‑ya̱.
\c 13
\s Ja̱ ní nakacha‑ya̱ jáꞌa̱ cháa káskuáꞌa
\p
\v 1 Onde̱ ná té koo‑ga̱ viko Pascua, te a ni̱ jini̱ Jesús ja̱ ní jaa̱ hora kenda‑ya̱ ñúyɨ́vɨ yáꞌa noꞌo̱n‑ya̱ núu̱ Táa̱‑ya̱. Ko kúndáꞌú ini̱‑ya̱ ñáyɨvɨ‑yá káꞌi̱o ini̱ ñúyɨ́vɨ, te onde̱ sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱ ni̱ kundáꞌú ini̱‑ya̱‑í.
\v 2 Te ni̱ ndɨꞌɨ ni̱ ka̱kuxíni‑ya̱. Te vina a ni̱ kaꞌa̱n kuiꞌna̱ jíín iní añú Judas, se̱ꞌe Simón Iscariote, ja̱ nástúu‑de‑ya̱.
\v 3 Te a jiní Jesús ja̱ máá Táa̱‑ya̱, a ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ táká ndatíñu ini̱ ndaꞌa‑yá, te suni jiní‑ya̱ já ní kenda‑ya̱ núu̱ Dios va̱i‑ya̱. Te suni nuu̱ Dios noꞌo̱n‑ya̱.
\v 4 Te ni̱ ndukuiñi̱‑ya̱ já ní kuxíni‑ya̱. Te ni̱ chaxio‑ya̱ sáꞌma‑yá. Te ni̱ kiꞌin‑ya̱ ɨ́ɨn saꞌma vítá. Te ni̱ juꞌni̱‑ya̱ chíi‑ya̱.
\v 5 Te ni̱ chuꞌun‑ya̱ ndúcha iní ɨɨn tɨjaꞌa̱n, te ni̱ kejáꞌá‑yá nákacha‑ya̱ jáꞌa̱ cháa káskuáꞌa. Te násiꞌichí‑ya̱ jíín sáꞌma vítá já núꞌni̱ chi̱i‑ya̱‑ún.
\v 6 Te ni̱ jaa̱‑ya̱ núu̱ Simón Pedro. Te ni̱ kaꞌa̱n Pedro jíín‑yá: Táta̱, níí, nakacha‑ní jaꞌa̱‑ná náún, áchí‑de.
\v 7 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Tú júku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já sáꞌa‑ri̱ vina, ko kúkuéé‑ga̱ te juku̱ꞌun ini̱‑ro̱, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 8 Te Pedro ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Ma̱ nákacha kutɨ‑ní jaꞌa̱‑ná, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Nú tú nakacha‑ri̱ jaꞌa̱‑ro̱ te ma̱ kúu kundii̱‑ro̱ jíín‑rí, áchí‑ya̱.
\v 9 Te ni̱ kaꞌa̱n Simón Pedro jíín‑yá: Táta̱, nasu̱ máá ɨ́ɨn jaꞌa̱‑ná, chi̱ suni ndaꞌa‑ná jíín xiní‑ná núsáá, áchí‑de.
\v 10 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Cha̱a ja̱ á ni̱ ndundoo, máni jínu ñúꞌún já ndúndoo máá jáꞌa̱‑ní‑de, te a ni̱ ndundoo ndɨꞌɨ‑ni‑de. Te máá‑ró, a ni̱ ka̱ndundoo‑ró ko nasu̱ táká‑ro̱. Achí‑ya̱.
\v 11 Chi̱ a ni̱ jini̱‑ya̱ ndéja̱ kúu ja̱ nástúu‑ya̱. Ja̱ yúán ní kaꞌa̱n‑ya̱: Nasu̱ táká‑ro̱ káꞌi̱o ndoo.
\v 12 Te ni̱ kuu ni̱ nakacha‑ya̱ jáꞌa̱‑dé jínáꞌan‑de, te ni̱ nakiꞌin‑ya̱ sáꞌma‑yá. Te ni̱ nungo̱o tuku‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Á kájini̱‑ro̱ já ní sáꞌa‑ri̱ jíín‑ró.
\v 13 Kákaꞌa̱n‑ro̱ já Maestro jíín Jítoꞌo̱‑ro̱ kúu‑ri̱, te kákaꞌa̱n ndaa̱‑ro̱. Chi̱ suu máá‑rí kúu.
\v 14 Te nú ruu̱, va̱sa Jitoꞌo̱‑ro̱ jíín Maestro kúu‑ri̱, nú nakacha‑ri̱ jaꞌa̱‑ro̱, suni súan kánúú nákacha jaꞌa̱ táꞌan‑ró.
\v 15 Chi̱ tiñu yáꞌa ni̱ stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱ náva̱ꞌa suni sáꞌa máá‑ró jíín táꞌan‑ró nátu̱ꞌun ni̱ sáꞌa‑ri̱ jíín‑ró.
\v 16 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ɨɨn mozo na̱ tú kúñáꞌnu‑ga̱‑de nuu̱ jítoꞌo̱‑de, ni ɨɨn apóstol, na̱ tú kúñáꞌnu‑ga̱‑de nuu̱ cháa ni̱ tájí‑de kuaꞌa̱n‑de.
\v 17 Nú kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ jíín túꞌun yáꞌa, te xáán ndatu̱ koo‑ró nú sáꞌa‑ró súan.
\v 18 Na̱ tú káꞌa̱n‑ri̱ sɨkɨ̱ táká‑ro̱. A jiní‑ri̱ ndéja̱ ní ka̱ji‑ri̱. Ko ná skíkuu tu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱: Cha̱a ni̱ yee stáa̱ jíín‑rí, ni̱ jañu̱‑de ruu̱ jíín xúsɨ́ꞌyi‑dé, áchí tutu̱.
\v 19 Onde̱ vina kástu̱ꞌún‑rí ta̱ká tiñu nuu̱‑ro̱ ondé jíín tiempo, náva̱ꞌa nú ni̱ kuu, te kandíja‑ró já máá‑rí kúu Iꞌa̱‑ún.
\v 20 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú ɨɨn ña̱yɨvɨ kuátúꞌún‑i ɨɨn cha̱a ni̱ tájí‑rí kuaꞌa̱n, te játúꞌún‑i ruu̱. Te ña̱yɨvɨ játúꞌún rúu̱, suni játúꞌún‑i Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱, áchí‑ya̱ jíín‑de jínáꞌan‑de.
\s Ja̱ ní kɨ̱vɨ Satanás ini̱ Judas
\p
\v 21 Te ja̱ á ni̱ kaꞌa̱n Jesús tu̱ꞌun yáꞌa, te ni̱ ndukuíꞌa̱ ini̱‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱‑ya̱: Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró jínáꞌan‑ró ja̱ ɨ́ɨn róó, nastúu‑ró rúu̱, áchí‑ya̱.
\v 22 Yúan‑na te cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá, ni̱ ka̱ndakoto‑de nuu̱ táꞌan‑de, kájani ini̱‑de ndé cha̱a kúu ja̱ ní kaꞌa̱n‑ya̱.
\v 23 Te ɨɨn máá cháa káskuáꞌa‑ún ja̱ maní‑yá jíín‑de, ndítuu‑de jika̱ Jesús.
\v 24 Te ni̱ sáꞌa Simón Pedro ɨɨn seña nuu̱ cháa‑ún, náva̱ꞌa ná kaká tu̱ꞌún‑de‑ya̱ ndé cha̱a kúu ja̱ ní kaꞌa̱n‑ya̱.
\v 25 Yúan‑na te máá‑de ja̱ ndítuu‑de jika̱ Jesús, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, ndé cha̱a kúu, áchí‑de.
\v 26 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Ná chíndaji‑ri̱ staa̱ te kua̱ꞌa‑ri̱ nuu̱ ɨ́ɨn cha̱a, te cha̱a‑ún kúu, áchí‑ya̱. Te ni̱ chindaji‑ya̱ stáa̱. Te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱ Judas Iscariote se̱ꞌe Simón.
\v 27 Te ni̱ yee stáa̱‑ún. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑ni Satanás ini̱. Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín: Tiñu sáꞌa‑ró, ná sáꞌa yachi̱‑ro̱, áchí‑ya̱.
\v 28 Ko ni ɨɨn cha̱a káyee stáa̱ jíín‑yá‑ún, tú ní kájuku̱ꞌun ini̱‑de na̱ún tu̱ꞌun kúu ja̱ ní kaꞌa̱n‑ya̱ jíín.
\v 29 Chi̱ sava‑de, ni̱ kajani ini̱‑de ja̱ ní kaꞌa̱n Jesús jíín: Kuaan‑ró na̱ún kájinu ñúꞌún‑yó já kúu viko. Xí já kuáꞌa yaku̱ na̱ jíín núu̱ cháa ndáꞌú. Chi̱ Judas tɨ́ɨn janu̱ xúꞌún.
\v 30 Te ja̱ ní yee stáa̱‑ún, te ni̱ kenda‑ni kuaꞌa̱n. Te a ni̱ kuaa.
\s Tiñu jáá táꞌú‑yá nuu̱‑yo̱
\p
\v 31 Yúan‑na te ja̱ kuáꞌa̱n, te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Vina te a ni̱ nduñáꞌnu máá Séꞌe cha̱a. Te suni ni̱ nduñáꞌnu Dios ni̱ sáꞌa‑ya̱.
\v 32 Te nú nduñáꞌnu Dios sáꞌa‑ya̱, suni sáni nduñáꞌnu máá‑yá sáꞌa Dios, te nduñáꞌnu‑ni‑ya̱ vítan ñúꞌni.
\v 33 Súchi̱, yaku̱‑na̱ kɨvɨ̱ kúnchaa̱‑ri̱ jíín‑ró. Te nandúkú‑ró rúu̱, te nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín cháa judío, onde̱ nuu̱ kíꞌi̱n‑ri̱, ma̱ kúu jaa̱ koyo‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 34 Ɨɨn tiñu jáá táꞌú‑rí nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró: Ja̱ ná kúndáꞌú ini̱‑ro̱ táká táꞌan‑ró. Nátu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱‑ri̱ róó, suni súan kundáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró.
\v 35 Te nú kundáꞌú ini̱‑ro̱ táká táꞌan‑ró, yúan‑na te kuni̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ já máá‑ró kákuu cha̱a ni̱ ka̱skuáꞌa jíín‑rí, áchí‑ya̱.
\s Tu̱ꞌun Pedro jíín líꞌli
\p
\v 36 Te ni̱ kaꞌa̱n Simón Pedro jíín‑yá: Táta̱, ndénu̱ kíꞌi̱n‑ní, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Nuu̱ kíꞌi̱n‑ri̱‑ún, ma̱ kúu kundiki̱n‑ro̱ rúu̱ vina. Ko kúkuéé‑ga̱ te kundiki̱n‑ro̱ rúu̱ jaa̱‑ro̱.
\v 37 Te ni̱ kaꞌa̱n Pedro jíín‑yá: Táta̱, naja̱ má kúu kundiki̱n‑ná níí vina. Tú yúꞌú‑ná kuu̱‑ná ja̱ níí. Achí‑de.
\v 38 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Kuu̱‑ro̱ já rúu̱ náún. Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Onde̱ ná té kana‑ga̱ líꞌli, te ma̱ kuátu̱ꞌun‑ró rúu̱ uni̱ jínu.
\c 14
\s Ja̱ sátu̱ꞌa‑ya̱ véꞌe andɨ́vɨ́ kúu yóó
\p
\v 1 Ma̱ kúñáá ini̱ añú‑ro̱. A kákandíja‑ró Dios, suni ná kándíja‑ró rúu̱.
\v 2 Chi̱ íó kuaꞌa̱ véꞌe ini̱ ve̱ꞌe Táa̱‑ri̱. Te nú tú súan íó, a ni̱ kastu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱ núú. Kiꞌi̱n‑ri̱ ki̱sátu̱ꞌa‑ri̱ veꞌe kuxiu̱kú‑ró.
\v 3 Te nú kuaꞌa̱n‑ri̱ sátu̱ꞌa‑ri̱ veꞌe kuxiu̱kú‑ró, te nchaa̱‑ri̱ kinastútú‑rí róó kiꞌo̱n. Náva̱ꞌa nuu̱ kúnchaa̱ máá‑rí‑ún, suni yúan kuxiu̱kú‑ró.
\v 4 Te a kájini̱‑ro̱ ndénu̱ kíꞌi̱n‑ri̱. Te kájini̱‑ro̱ íchi, áchí‑ya̱.
\v 5 Te ni̱ kaꞌa̱n Tomás jíín‑yá: Táta̱, tú kájini̱‑ná ndénu̱ kíꞌi̱n‑ní. Te ndasa kuni̱‑ná ichi núsáá, áchí‑de.
\v 6 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Máá‑rí kúu máá íchi, jíín túꞌun ndaa̱, jíín túꞌun kuchaku̱. Ma̱ kúu jaa̱ ni ɨɨn‑i nuu̱ Táa̱‑ri̱ te nú túu ruu̱.
\v 7 Te nú ní kájini̱‑ro̱ rúu̱, te suni a ni̱ kajini̱‑ro̱ Táa̱‑ri̱ núú. Te onde̱ vina a kájini̱‑ro̱‑yá, te a ni̱ kande̱ꞌé‑ró núu̱‑yá, áchí‑ya̱.
\v 8 Te ni̱ kaꞌa̱n Felipe jíín‑yá: Táta̱, stáꞌa̱n‑ní máá Táa̱‑yo̱ núu̱‑ná, te ná kúva̱ꞌa ini̱‑ná jínáꞌan‑ná, áchí‑de.
\v 9 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Felipe, kuaꞌa̱ kɨvɨ́ ní kuu jíka‑ri̱ jíín‑ró. Té cháꞌa̱n‑ga̱ kuni̱‑ro̱ rúu̱ náún. Cha̱a ni̱ jini̱ ruu̱, nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ ní jini̱‑de. Naja̱ káꞌa̱n‑ro̱: Stáꞌa̱n‑ní máá Táa̱‑ro̱ núu̱‑ná.
\v 10 Á tú kándíja‑ró já máá‑rí kánchaa̱‑ri̱ jíín máá Táa̱‑yo̱, te máá Táa̱‑yo̱ Dios kánchaa̱‑ya̱ jíín‑rí. Ta̱ká tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, nasu̱ já kúu ini̱ máá‑rí káꞌa̱n‑ri̱. Chi̱ máá Táa̱‑yo̱ kánchaa̱‑ya̱
jíín‑rí, te máá‑yá sáꞌa tiñu‑ún.
\v 11 Kandíja ruu̱ ja̱ kánchaa̱‑ri̱ jíín máá Táa̱‑yo̱, te máá Táa̱‑yo̱ jíín máá‑rí: Te nú tú súan, te kandíja ruu̱ cuenta máá tíñu sáꞌa‑ri̱.
\v 12 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú ndé cha̱a kándíja ruu̱, tiñu ja̱ sáꞌa‑ri̱ yáꞌa suni sáꞌa‑de. Te ñáꞌnu‑ga̱ tiñu sáꞌa máá‑de vásá yáꞌá, chi̱ noꞌo̱n‑ri̱ nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios.
\v 13 Te ta̱ká na̱ún ja̱ kakán‑ro̱ núu̱ máá Táa̱‑yo̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́‑rí, yu̱án sáꞌa‑ri̱, náva̱ꞌa nduñáꞌnu máá Táa̱‑yo̱ já sɨkɨ́ máá Séꞌe‑ya̱.
\v 14 Te nú na̱ún kakán‑ro̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́‑rí, te skíkuu‑ri̱.
\s Ja̱ ní keyuꞌu‑yá ja̱ kíi Espíritu Santo
\p
\v 15 Te nú mani̱‑ro̱ jíín‑rí, te kuandatu̱‑ro̱ tíñu táꞌú‑rí nuu̱‑ro̱.
\v 16 Te kaka̱n taꞌu̱‑rí nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios. Te kua̱ꞌa‑ya̱ ɨngá Iꞌa̱ chindéé chítuu róó jínáꞌan‑ró, náva̱ꞌa kunchaa̱‑ya̱ jíín‑ró nɨ́ɨ́ káni.
\v 17 Máá Espíritu ndaa̱ kúu Iꞌa̱‑ún. Te ña̱yɨvɨ, ma̱ kúu kuatáꞌú‑i‑ya̱, chi̱ tú kánde̱ꞌé‑i nuu̱‑yá ni tú kájini̱‑i‑ya̱. Ko máá‑ró, chi̱ kájini̱‑ro̱‑yá, chi̱ ncháá‑ya̱ jíín‑ró, te kuꞌun‑ya̱ iní‑ro̱.
\v 18 Ma̱ skéndo̱o ndáꞌú‑ri̱ róó, chi̱ nchaa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 19 Ɨɨn tíꞌlí‑na̱ te ma̱ kuní‑ga̱ ñu̱yɨ́vɨ núu̱‑rí. Ko máá‑ró chi̱ kuni̱‑ro̱ rúu̱, chi̱ chakú‑ri̱. Te ja̱ yúán suni kuchaku̱ máá‑ró.
\v 20 Te kɨvɨ̱‑ún kuni̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ri̱ jíín máá Táa̱‑ri̱, te máá‑ró jíín rúu̱, te máá‑rí jíín máá‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 21 Nú ndé cha̱a ñúꞌun ini̱‑de tiñu ni̱ táꞌú‑rí, te skíkuu‑de, cha̱a‑ún kúu ja̱ maní jíín‑rí. Te nú mani̱‑dé jíín‑rí, suni kumani̱ máá Táa̱‑ri̱ jíín‑de. Te máá‑rí, kumani̱‑rí jíín‑de te stáꞌa̱n ndiji̱n‑ri̱ máá‑rí nuu̱‑dé, áchí‑ya̱.
\v 22 Te ni̱ kaꞌa̱n Judas jíín‑yá (ko nasu̱ú Iscariote): Táta̱, naja̱ stáꞌa̱n ndiji̱n‑ní máá‑ní nuu̱‑ná jínáꞌan‑ná, te nuu̱ ñáyɨvɨ chi̱ túu, áchí‑de.
\v 23 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Nú ndé cha̱a mani̱‑dé jíín‑rí, te skíkuu‑de tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱, yúan‑na te kumani̱ máá Táa̱‑ri̱ jíín‑de. Te cha̱koyo‑ri̱ nuu̱‑dé. Te kuxiu̱kú‑rí jíín‑de.
\v 24 Te cha̱a tú mani̱ jíín‑rí, tú skíkuu‑de tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱. Te tu̱ꞌun ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ró, nasu̱ túꞌun máá‑rí kúu, chi tu̱ꞌun máá Táa̱‑yo̱ Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱ kúu.
\v 25 Tu̱ꞌun yáꞌa káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, nini kánchaa̱‑ri̱ jíín‑ró.
\v 26 Ko máá Táa̱‑yo̱ Dios, tájí‑yá máá Iꞌa̱ chindéé chítuu róó kii‑ya̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́‑rí. Te máá Iꞌa̱‑ún kúu Espíritu Santo. Máá‑yá, stáꞌa̱n‑ya̱ táká tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱, te xndáku‑ya̱ núu̱‑ro̱ táká tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró.
\v 27 Skéndo̱o‑ri̱ tu̱ꞌun ndéé iní jíín‑ró, tu̱ꞌun ndéé iní máá‑rí kua̱ꞌa‑ri̱ nuu̱‑ro̱. Nasu̱ cuenta ñu̱yɨ́vɨ, chi̱ máá‑rí kua̱ꞌa‑ri̱ nuu̱‑ro̱. Ma̱ kúkuíꞌa̱ ini̱ añú‑ro̱, te ni ma̱ yúꞌú‑ro̱.
\v 28 A ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ró já ní kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Kiꞌi̱n‑ri̱ te nchaa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱, áchí‑ri̱. Nú ni̱ kumani̱‑ro̱ jíín‑rí, te kusɨɨ̱ ndíja ini̱‑ro̱ núú, chi ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já nóꞌo̱n‑ri̱ nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios. Chi̱
ñáꞌnu‑ga̱ kúu máá Táa̱‑yo̱ vásá rúu̱.
\v 29 Vina a ni̱ kastu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱ ondé jíín tiempo, náva̱ꞌa nú a ni̱ kuu, te kandíja‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 30 Ma̱ káꞌa̱n kuaꞌa̱‑gá‑ri̱ jíín‑ró, chi va̱i ja̱ kúñáꞌnu ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa. Te tú ndújíín jíín‑rí.
\v 31 Ko va̱i máá, náva̱ꞌa kuni̱ ñu̱yɨ́vɨ ja̱ maní‑rí jíín máá Táa̱‑yo̱ Dios, te nátu̱ꞌun ni̱ táꞌú máá Táa̱‑yo̱ Dios tiñu nuu̱‑rí, suni súan sáꞌa‑ri̱. Ndukuiñi̱ ná chóꞌo̱.
\c 15
\s Máá yóꞌo uva ndija
\p
\v 1 Máá‑rí kúu máá yóꞌo uva ndija. Te máá Táa̱‑ri̱ kúu Iꞌa̱ jítu jaꞌa̱.
\v 2 Ta̱ká ndaꞌa já ndítɨ̱ɨn ruu̱ te tú jáꞌa ndeꞌe̱, jánchaa̱‑ya̱. Te ta̱ká ndaꞌa já jáꞌa ndeꞌe̱, násándoo‑ya̱ náva̱ꞌa kua̱ꞌa‑ga̱ ndeꞌe̱.
\v 3 Te máá‑ró a ni̱ ka̱ndundoo‑ró jíín túꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró.
\v 4 Ná kúxiu̱kú‑ró jíín‑rí, te máá‑rí jíín máá‑ró. Ɨɨn ndaꞌa uva, ma̱ kúu kua̱ꞌa máá ndéꞌe̱, te nú tú kutɨ̱ɨn jika̱ máá yóꞌo. Te suni súan róó, te nú tú kuxiu̱kú‑ró jíín‑rí.
\v 5 Máá‑rí kúu yoꞌo‑ún, te máá‑ró kákuu ndaꞌa‑rí. Cha̱a ja̱ kánchaa̱ jíín‑rí, te máá‑rí jíín máá‑de, cha̱a‑ún jáꞌa kuaꞌa̱ ndéꞌe̱. Chi̱ nú túu ruu̱, te ma̱ kúu kutɨ sáꞌa ni ɨɨn‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 6 Cha̱a ja̱ tú kánchaa̱ jíín‑rí, kenda‑de kiꞌi̱n‑de, sáꞌa‑ya̱. Te ichi̱ nátu̱ꞌun ɨɨn ndaꞌa sáni, ja̱ nástútú‑i, te taan‑í nuu̱ ñúꞌu̱n, te kayu̱.
\v 7 Nú káxiu̱kú‑ró jíín‑rí te tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱ ñúꞌun ini̱‑ro̱. Yúan‑na te kaka̱n na̱ún kákuni̱‑ro̱, te kua̱ꞌa‑ri̱ nuu̱‑ro̱.
\v 8 Nú kája̱ꞌa‑ró kuáꞌa̱ ndéꞌe̱, yúan‑na te nduñáꞌnu Táa̱‑ri̱ sáꞌa, te súan kuu‑ró cháa káskuáꞌa jíín‑rí.
\v 9 Nátu̱ꞌun máá Táa̱‑yo̱ kúndáꞌú ini̱‑ya̱ rúu̱, suni súan kúndáꞌú ini̱‑ri̱ róó jínáꞌan‑ró. Núsáá te kukuu‑ga̱‑ro̱ jíín túꞌun kúndáꞌú ini̱‑ri̱ róó.
\v 10 Nú skíkuu‑ró tíñu ni̱ táꞌú‑rí nuu̱‑ro̱, te nene̱ kundáꞌú ini̱‑ri̱ róó. Nátu̱ꞌun máá‑rí ni̱ skíkuu‑ri̱ tiñu ni̱ táꞌú Táa̱‑ri̱ nuu̱‑rí, te nene̱ kúndáꞌú ini̱‑ya̱ rúu̱.
\v 11 Tu̱ꞌun yáꞌa káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, náva̱ꞌa ná kúkútu‑ro jíín túꞌun kúsɨɨ̱ iní máá‑rí.
\v 12 Ya̱ꞌá kúu tiñu táꞌú‑rí: Ja̱ ná kúndáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró, nátu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱‑ri̱ róó jínáꞌan‑ró.
\v 13 Nú ɨɨn cha̱a kuu̱‑de jaꞌa̱ amigo‑de, tuká ɨnga̱ modo ja̱ kúndáꞌú‑ga̱ ini̱‑i‑de nátu̱ꞌun ni̱ sáꞌa cha̱a‑ún.
\v 14 Máá‑ró kákuu amigo‑ri̱ nú skíkuu‑ró táká tiñu táꞌú‑rí nuu̱‑ro̱.
\v 15 Tuká skúnání‑rí róó mozo. Chi̱ ɨɨn mozo, tú jiní‑de na̱ún sáꞌa jitoꞌo̱‑de. Chi̱ sua skúnání‑rí róó amigo‑ri̱, chi̱ a ni̱ kastu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱ táká tu̱ꞌun ni̱ jini so̱ꞌo‑ri̱ onde̱ nuu̱ máá Táa̱‑ri̱.
\v 16 Tú ní káka̱ji‑ró rúu̱. Chi̱ sua ni̱ ka̱ji‑ri̱ róó, te ni̱ jani‑ri̱ róó ja̱ kíngoyo‑ró te kua̱ꞌa‑ró ndéꞌe̱. Te ma̱ náa ndéꞌe̱‑ro̱. Te ta̱ká ja̱ kakán‑ro̱ núu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios jíín sɨ́ꞌvɨ́‑rí, kua̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑ro̱.
\v 17 Tiñu yáꞌa táꞌú‑rí nuu̱‑ro̱: Ja̱ ná kúndáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró.
\s Ja̱ káchindiki̱n‑i cha̱a kákandíja
\p
\v 18 Te nú kiti̱ ini̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ núu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró, te ma̱ náa iní‑ro̱ já súni ni̱ kiti̱ ini̱‑i nuu̱ máá‑rí xnaꞌa̱n‑ga̱.
\v 19 Te nú cha̱a ñu̱yɨ́vɨ ní kákuu‑ró, te kumani̱ ñáyɨvɨ jíín róó nátu̱ꞌun jíín táꞌan máá‑i núú. Ko nasu̱ cháa ñu̱yɨ́vɨ kákuu‑ró, chi̱ sua ni̱ ka̱ji‑ri̱ róó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. Ja̱ yúán kákiti̱ ini̱ ña̱yɨvɨ núu̱‑ro̱.
\v 20 Ma̱ náa iní‑ro̱ túꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ɨɨn mozo, tú kúñáꞌnu‑ga̱‑de nuu̱ jítoꞌo̱‑de. Nú ni̱ ka̱chindiki̱n‑i ruu̱ suni súan chindiki̱n‑i róó. Nú ni̱ skíkuu‑i tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱, suni skíkuu‑i tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ro̱.
\v 21 Ko ta̱ká tiñu yáꞌa sáꞌa‑de jíín‑ró ja̱ sɨkɨ́ sɨ́ꞌvɨ́‑rí, chi̱ tú kájini̱‑i Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱.
\v 22 Nú tú ní kíi‑ri̱, ni nú tú ní káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑i, ma̱ kóo kua̱chi‑i núú. Ko vina ma̱ kúu ka̱ku‑i nuu̱ kuáchi‑i.
\v 23 Ña̱yɨvɨ kájito uꞌu̱ ruu̱, suni kájito uꞌu̱‑i máá Táa̱‑ri̱.
\v 24 Nú tú ní sáꞌa‑ri̱ tiñu nuu̱‑í ja̱ ní ɨɨn cha̱a tú ní sáꞌa, te ma̱ kóo kua̱chi‑i núú. Ko vina a ni̱ kajini̱‑i tiñu‑ún, te kájito uꞌu̱‑i ruu̱ jíín máá Táa̱‑ri̱.
\v 25 Ko súan kásáꞌa‑i náva̱ꞌa skíkuu tu̱ꞌun yóso núu̱ tutú ley máá‑i: Ja̱ tú na̱ kua̱chi‑ri̱, te ni̱ ka̱jito uꞌu̱‑i ruu̱, áchí.
\v 26 Ko onde̱ nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ tájí‑rí máá Iꞌa̱ chindéé chítuu róó. Máá Espíritu ndaa̱ kúu‑ya̱, te onde̱ chi̱i máá Táa̱‑yo̱ Dios kénda‑ya̱. Te nú a ni̱ chaa̱‑ya̱, te kani ndaa̱‑ya̱ túꞌun‑ri̱.
\v 27 Te suni máá‑ró kani ndaa̱‑ro̱ túꞌun, chi̱ káꞌi̱in‑ró jíín‑rí onde̱ kɨvɨ̱ ní kejáꞌá‑rí.
\c 16
\p
\v 1 Tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró náva̱ꞌa tú nayu̱ꞌú‑ro̱.
\v 2 Te skéꞌichi̱‑i róó ini̱ ve̱ꞌe sinagoga ki̱ngoyo‑ró. Te jaa̱ hora ja̱ nú ɨɨn cha̱a kaꞌni‑dé róó, te kani ini̱‑de ja̱ bueno ni̱ sáꞌa‑de nuu̱ Dios.
\v 3 Te tiñu yáꞌa sáꞌa‑i jíín‑ró, chi̱ tú kájini̱‑i nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios, te ni nuu̱ máá‑rí.
\v 4 Ko ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun yáꞌa jíín‑ró náva̱ꞌa nú a ni̱ jaa̱ hora, te nuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já súan ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró. Te tú ní káꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun yáꞌa jíín‑ró ondé kɨvɨ̱ ní kejáꞌá‑rí, chi̱ jíka‑ri̱ jíín‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 5 Te vina, chi̱ noꞌo̱n‑ri̱ nuu̱ Iꞌa̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱. Te ni̱ ɨɨn róó, na̱ tú kaka̱ tu̱ꞌún‑ró rúu̱: Ndénu̱ kíꞌi̱n‑ní.
\v 6 Te vina a ni̱ kuxíí iní‑ro̱ chi̱ súan ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró.
\v 7 Ko káꞌa̱n ndaa̱‑ri̱ jíín‑ró: Ja̱ sɨkɨ́ róó kúu ja̱ kánúú kíꞌi̱n‑ri̱. Chi̱ nú tú kiꞌi̱n‑ri̱, te Iꞌa̱ chindéé chítuu róó, ma̱ cháa̱‑ya̱ núu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Nú kiꞌi̱n‑ri̱, te tájí‑rí‑ya̱ kíi‑ya̱ núu̱‑ro̱.
\v 8 Te nú a ni̱ chaa̱‑ya̱ te stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱‑í ja̱ ndíso máá‑i kua̱chi, jíín já kúu tiñu ndaa̱, jíín ndasa náku̱xndíi‑ya̱‑í.
\v 9 Máá kuáchi‑ún kúu ja̱ tú kákandíja‑i ruu̱.
\v 10 Te máá tíñu ndaa̱‑ún kúu ja̱ nóꞌo̱n‑ri̱ nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios, te ma̱ kuní‑ga̱‑ro̱ núu̱‑rí.
\v 11 Te tu̱ꞌun náku̱xndíi‑ún kúu ja̱ á ni̱ jáku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́ máá já kúñáꞌnu ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa.
\s Tu̱ꞌun máá Espíritu ndaa̱
\p
\v 12 Ió kuaꞌa̱‑gá tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ko ma̱ kánda‑ró jíín vína.
\v 13 Te nú ni̱ chaa̱ máá Espíritu ndaa̱, máá‑yá stáꞌa̱n‑ya̱ táká tu̱ꞌun ndaa̱ nuu̱‑ro̱. Chi̱ tú kaꞌa̱n‑ya̱ já kuní máá‑yá, chi̱ kaꞌa̱n‑ya̱ táká ja̱ jíni so̱ꞌo‑ya̱. Te stáꞌa̱n‑ya̱ táká tiñu chaa̱.
\v 14 Te nduñáꞌnu‑ri̱ sáꞌa‑ya̱, chi̱ kiꞌin‑ya̱ túꞌun xíin máá‑rí, te stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 15 Ta̱ká ja̱ xíin máá Táa̱‑yo̱, suni máá‑rí xíin. Ja̱ yúán ní kaꞌa̱n‑ri̱ ja̱ kíꞌin‑ya̱ já xíin máá‑rí te stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱‑ro̱.
\v 16 Ɨɨn tíꞌlí‑na̱, te ma̱ kuní‑ga̱‑ro̱ núu̱‑rí. Te suni ɨɨn tíꞌlí‑ga̱, te nakuni̱ tuku‑ró núu̱‑rí, chi̱ noꞌo̱n‑ri̱ nuu̱ máá Táa̱‑yo̱. Achí‑ya̱.
\v 17 Yúan‑na te sava cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín táꞌan‑de: Na̱ún kúu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑yó: Ɨɨn tíꞌlí‑na̱ te ma̱ kuní‑ga̱‑ro̱ núu̱‑rí, te suni ɨɨn tíꞌlí‑ga̱, te nakuni̱ tuku‑ró núu̱‑rí, chi̱ noꞌo̱n‑ri̱ nuu̱ Táa̱‑ri̱.
\v 18 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑ga̱‑de: Na̱ún tu̱ꞌun kúu ja̱ ní kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑yó: Ɨɨn tíꞌlí‑na̱. Tú kájuku̱ꞌun ini̱‑yo̱ já káꞌa̱n‑ya̱. Achí‑de.
\v 19 Te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ kaká tu̱ꞌún‑de‑ya̱ kákuni̱‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Á kájika̱ tu̱ꞌún táꞌan‑ró já ní kaꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun yáꞌa jíín‑ró: Ɨɨn tíꞌlí‑na̱, te ma̱ kuní‑ga̱‑ro̱ núu̱‑rí, te suni ɨɨn tíꞌlí‑ga̱, te
nakuni̱ tuku‑ró núu̱‑rí.
\v 20 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ndeꞌe̱‑ro̱ te ndukuíꞌa̱ ini̱‑ro̱, ko kusɨɨ̱ iní ña̱yɨvɨ ñúyɨ́vɨ. Te kukuíꞌa̱ ini̱‑ro̱, ko va̱sa kákukuíꞌa̱ ini̱‑ro̱, te ndusɨɨ̱ iní‑ro̱.
\v 21 Ɨɨn ñasɨ́ꞌɨ́, nú jáꞌncha̱ chi̱i‑ña, te kúkuíꞌa̱ ini̱‑ña, chi̱ kuaku̱yani skáku‑ña. Te nú a ni̱ skáku‑ña ɨ́ɨn su̱chí lúlí, tuká náꞌán‑ña túndóꞌo ni̱ taꞌa̱n‑ña, chi̱ kúsɨɨ̱ iní‑ña já ní kaku ɨɨn cha̱a ini̱ ñu̱yɨ́vɨ.
\v 22 Suni súan máá‑ró, kákukuíꞌa̱ ndija ini̱‑ro̱ vína. Ko ɨnga̱ kɨvɨ̱ te nakuni̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱ te kusɨɨ̱ iní‑ro̱. Te ma̱ ndúkuíꞌa̱‑ga̱ ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró sáꞌa ni ɨɨn ña̱yɨvɨ.
\v 23 Te kɨvɨ̱‑ún tú na̱ún kaká tu̱ꞌún‑ró rúu̱. Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, nú na̱ún kakán‑ro̱ núu̱ máá Táa̱‑yo̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́‑rí, te kua̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑ro̱.
\v 24 Onde̱ vina te tú na̱ún ní kájika̱n kutɨ‑ro jíín sɨ́ꞌvɨ́‑rí. Kaka̱n, te niꞌi̱n‑ro̱, náva̱ꞌa kusɨɨ̱ váꞌa ini̱‑ro̱.
\v 25 Tu̱ꞌun yáꞌa káꞌa̱n yátá‑rí jíín‑ró. Ko ɨɨn kɨvɨ̱ te ma̱ káꞌa̱n yátá‑gá‑ri̱ jíín‑ró, chi̱ sua kastu̱ꞌún kájí‑rí ta̱ká tu̱ꞌun máá Táa̱‑yo̱ Dios.
\v 26 Te kɨvɨ̱‑ún, kaka̱n‑ro̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́‑rí. Te tú káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró já kakán taꞌu̱‑rí nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ já sɨkɨ́ róó.
\v 27 Chi̱ máá Táa̱‑yo̱, kúndáꞌú ini̱‑ya̱ róó. Chi̱ máá‑ró ni̱ ka̱kumani̱‑ro̱ jíín‑rí, te ni̱ ka̱kandíja‑ró já ondé nuu̱ Dios va̱i‑ri̱.
\v 28 Ni̱ kenda‑ri̱ onde̱ nuu̱ máá Táa̱‑yo̱, te ni̱ chaa̱‑ri̱ ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. Vina te kenda tuku‑ri̱ ini̱ ñu̱yɨ́vɨ te noꞌo̱n‑ri̱ nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios. Achí‑ya̱.
\v 29 Te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá: Vina te káꞌa̱n kájí‑ní. Tú káꞌa̱n‑ní ni ɨɨn tu̱ꞌun yátá.
\v 30 Vina te kájuku̱ꞌun ini̱‑ná ja̱ jiní‑ní ta̱ká tu̱ꞌun, te tú jínu ñúꞌún‑ní ja̱ kaká tu̱ꞌún‑i níí. Ja̱ yúán kákandíja‑ná ja̱ ní kenda ndija‑ní onde̱ nuu̱ Dios va̱i‑ní. Achí‑de jíín‑yá.
\v 31 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Vina te kákandíja‑ró náún.
\v 32 Kuni so̱ꞌo‑ró, chi va̱i ɨɨn hora, te a ni̱ chaa̱, ja̱ kuichá nu̱u‑ró kíngoyo‑ró véꞌe‑ró. Te skéndo̱o‑ró rúu̱ máá ɨ́ɨn‑ri̱. Ko ma̱ kúnchaa̱ máá ɨ́ɨn‑ri̱, chi̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios kánchaa̱‑ya̱ jíín‑rí.
\v 33 Tu̱ꞌun yáꞌa káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró náva̱ꞌa koo ndéé iní‑ro̱ sáꞌa‑ri̱. Ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, chi̱ koto‑ró túndóꞌo. Ko kava téyíí‑ró, chi̱ a ni̱ kundéé‑rí jíín ñúyɨ́vɨ, áchí‑ya̱.
\c 17
\s Tu̱ꞌun ni̱ jika̱n taꞌu̱ Jesús jaꞌa̱ yóó
\p
\v 1 Tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ kaꞌa̱n Jesús. Te ni̱ ndakoto‑ya̱ íchi ándɨ́vɨ́. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Táa̱, a ni̱ chaa̱ máá hora. Sáñáꞌnu‑ní Se̱ꞌe‑ní, náva̱ꞌa suni Se̱ꞌe‑ní sáñáꞌnu‑i níí.
\v 2 Chi ni̱ ja̱ꞌa‑ní fuerza nuu̱ máá Séꞌe sɨkɨ̱ táká cha̱a, náva̱ꞌa nuu̱ táká cha̱a ni̱ ja̱ꞌa‑ní nuu̱‑í, kua̱ꞌa‑i ja̱ kúchaku̱‑de nɨ́ɨ́ káni.
\v 3 Te tu̱ꞌun kuchaku̱ nɨ́ɨ́ káni kúu ja̱ ná kuní‑de níí ja̱ máá ɨ́ɨn ndija‑ni Dios kúu‑ní onde̱ jíín Jesucristo Iꞌa̱ ni̱ tájí‑ní va̱i.
\v 4 Máá‑ná, ni̱ sáñáꞌnu‑ná níí ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. A ni̱ síjínu‑ná tiñu ni̱ táꞌú‑ní nuu̱‑ná.
\v 5 Te vina Táa̱, sáñáꞌnu‑ní náá, ná kuní jíín núu̱ máá‑ní, nátu̱ꞌun ni̱ kuñáꞌnu‑ná jíín‑ní onde̱ ná té jungo̱o‑ga̱ ñu̱yɨ́vɨ.
\v 6 Ni̱ stáꞌa̱n ndiji̱n‑ná níí jíín sɨ́ꞌvɨ́‑ní nuu̱ táká cha̱a ni̱ ja̱ꞌa‑ní nuu̱‑ná ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. Máá‑ní ni̱ xíin‑dé núú. Te ni̱ ja̱ꞌa‑ní‑de nuu̱‑ná. Te ni̱ ka̱skíkuu‑de tu̱ꞌun‑ní.
\v 7 Vina te a kájini̱‑de ja̱ ondé nuu̱ máá‑ní va̱i ta̱ká tu̱ꞌun ni̱ ja̱ꞌa‑ní nuu̱‑ná.
\v 8 Chi tu̱ꞌun ni̱ ja̱ꞌa‑ní nuu̱‑ná, ni̱ ja̱ꞌa‑ná nuu̱ máá‑de jínáꞌan‑de. Te ni̱ ka̱jatáꞌú‑de tu̱ꞌun‑ún. Te a ni̱ kajini̱ ndaa̱‑de ja̱ ní kenda‑ná onde̱ nuu̱‑ní. Te ni̱ ka̱kandíja‑de ja̱ ní tájí‑ní náá va̱i‑ná.
\v 9 Te jikán taꞌu̱‑ná jaꞌa̱ máá‑de. Tú jikán taꞌu̱‑ná jaꞌa̱ ñúyɨ́vɨ, chi̱ sua jikán taꞌu̱‑ná jaꞌa̱ cháa ni̱ ja̱ꞌa‑ní nuu̱‑ná, chi̱ máá‑ní xíin‑dé.
\v 10 Te ta̱ká ndatíñu‑ná kúu ndatíñu máá‑ní. Te ta̱ká ndatíñu máá‑ní kúu ndatíñu máá‑ná. Te ni̱ nduñáꞌnu‑ná ni̱ sáꞌa ndatíñu‑ún.
\v 11 Te tuká kánchaa̱‑ná ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. Ko máá‑de chi̱ káxiu̱kú‑de ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, te máá‑ná nájaa̱‑ná nuu̱‑ní. Táa̱, máá‑ní kúu Iꞌa̱ ndoo, te jíín sɨ́ꞌvɨ́‑ní koto‑ní ta̱ká cha̱a ni̱ ja̱ꞌa‑ní nuu̱‑ná, náva̱ꞌa ɨɨn‑ni ná kúu‑de nátu̱ꞌun kákuu máá‑yó.
\v 12 Ná ni̱ kanchaa̱‑ná jíín‑de ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, te ni̱ ndi̱to‑ná‑de jíín sɨ́ꞌvɨ́‑ní ja̱ ní ja̱ꞌa‑ní nuu̱‑ná. Ni̱ ndi̱to‑ná‑de te tú ní náa ní ɨɨn‑de, chi̱ máá‑ni se̱ꞌe kuiꞌna̱ ní naa, náva̱ꞌa skíkuu tutu̱ ii̱.
\v 13 Te vina najaa̱‑ná nuu̱‑ní. Te káꞌa̱n‑ná tu̱ꞌun yáꞌa ini̱ ñu̱yɨ́vɨ náva̱ꞌa ná kúsɨɨ̱ váꞌa ini̱‑de jíín túꞌun kúsɨɨ̱ iní máá‑ná.
\v 14 Ni̱ kastu̱ꞌún‑ná tu̱ꞌun‑ní nuu̱‑dé. Te ni̱ kakiti̱ ini̱ ña̱yɨvɨ núu̱‑dé, chi̱ nasu̱ séꞌe ñu̱yɨ́vɨ kákuu‑de nátu̱ꞌun máá‑ná nasu̱ séꞌe ñu̱yɨ́vɨ kúu‑ná.
\v 15 Na̱ tú jikán taꞌu̱‑ná ja̱ cháxio‑ní‑de ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, chi̱ sua koto‑ní‑de nuu̱ kíni nuu̱ kuíꞌa̱.
\v 16 Nasu̱ táꞌan ñu̱yɨ́vɨ kákuu‑de. Nátu̱ꞌun máá‑ná nasu̱ táꞌan ñu̱yɨ́vɨ kúu‑ná.
\v 17 Nasándoo‑ní‑de jíín túꞌun ndaa̱. Tu̱ꞌun máá‑ní kúu máá túꞌun ndaa̱.
\v 18 Nátu̱ꞌun ni̱ tájí‑ní náá va̱i‑ná ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, suni súan tájí‑ná‑de kiꞌi̱n‑de ini̱ ñu̱yɨ́vɨ.
\v 19 Te ja̱ sɨkɨ́ máá‑de kúu ja̱ sándoo‑ná máá‑ná, náva̱ꞌa koo ndoo máá‑de jíín túꞌun ndaa̱.
\v 20 Tú jikán taꞌu̱‑ná jaꞌa̱ máá ɨ́ɨn cha̱a yáꞌa jínáꞌan‑de, chi̱ suni jaꞌa̱ táká ña̱yɨvɨ já ná kándíja‑i náá sáꞌa tu̱ꞌun kani‑de jínáꞌan‑de.
\v 21 Náva̱ꞌa ta̱ká‑i ná kúu‑i ɨɨn‑ni, nátu̱ꞌun kánchaa̱‑ní jíín‑ná, Táa̱, te máá‑ná jíín máá‑ní. Te suni súan ná kúu‑i ɨɨn‑ni jíín‑yó kuní‑ná, náva̱ꞌa ná kándíja ñu̱yɨ́vɨ já máá‑ní ni̱ tájí‑ní náá va̱i‑ná.
\v 22 A ni̱ sáñáꞌnu‑ná máá‑de nátu̱ꞌun ni̱ sáñáꞌnu‑ní náá, náva̱ꞌa ɨɨn‑ni ná kúu‑de nátu̱ꞌun ɨɨn‑ni kákuu‑yó.
\v 23 Te nátu̱ꞌun máá‑ná jíín máá‑de, te máá‑ní jíín máá‑ná, suni súan kuní‑ná ja̱ ná síyíja‑ní‑de náva̱ꞌa ɨɨn‑ni ná kúu‑de, te náva̱ꞌa kuni̱ ña̱yɨvɨ já ní tájí‑ní náá va̱i‑ná, jíín já kúndáꞌú ini̱‑ní‑de
nátu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱‑ní náá.
\v 24 Táa̱, ta̱ká cha̱a ni̱ ja̱ꞌa‑ní nuu̱‑ná‑ún, kuní‑ná ja̱ núu̱ kúnchaa̱ máá‑ná suni yúan ná kúxiu̱kú máá‑de jíín‑ná, náva̱ꞌa ná kuní‑de ndasa ndúñáꞌnu‑ná sáꞌa‑ní. Chi̱ kúndáꞌú ini̱‑ní náá onde̱ ná té jukuiñi̱‑ga̱ ñu̱yɨ́vɨ.
\v 25 Táa̱, máá‑ní kúu Iꞌa̱ ndaa̱, ko tú kájini̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ núu̱‑ní. Ko máá‑ná chi̱ jiní‑ná nuu̱‑ní. Te cha̱a yáꞌa, kájini̱‑de ja̱ ní tájí‑ní náá va̱i‑ná.
\v 26 Te máá‑ná, a ni̱ stáꞌa̱n‑ná níí jíín sɨ́ꞌvɨ́‑ní nuu̱‑dé. Te stáꞌa̱n‑ga̱‑ná nuu̱‑dé, náva̱ꞌa ná kúndáꞌú ini̱‑de táꞌan‑de nátu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱‑ní náá, te suni náva̱ꞌa kunchaa̱‑ná jíín‑de.
\c 18
\s Ja̱ ní ka̱katɨɨn‑de Jesús
\p
\v 1 Te ni̱ kuu, ni̱ kaꞌa̱n Jesús tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ kenda‑ya̱ jíín cháa káskuáꞌa jíín yá kuaꞌa̱n‑ya̱ yatá yúcha Cedrón, nuu̱ íó ɨɨn jardín. Te yúan ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá.
\v 2 Te Judas ja̱ ní nastúu‑ya̱‑ún, suni jiní‑de lugar yúan, chi̱ íó kuaꞌa̱ vuelta ni̱ ketáꞌan Jesús yúan jíín cháa káskuáꞌa jíín‑yá.
\v 3 Te ni̱ jaka Judas ɨɨn nuu soldado jíín yakú ndajáꞌa̱ sutú ñáꞌnu jíín cháa fariseo, te ni̱ ja̱koyo‑de yúan jíín linterna jíín ñúꞌu̱n yitɨ jíín machete.
\v 4 Yúan‑na te Jesús, ja̱ á ni̱ jini̱‑ya̱ táká tu̱ndóꞌo va̱i sɨkɨ̱‑yá, ni̱ kenda‑ya̱ íchi núu̱‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ndé cha̱a kánandúkú‑ró, áchí‑ya̱.
\v 5 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Jesús ñuu̱ Nazaret kánandúkú‑rí, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Máá‑rí kúu, áchí‑ya̱ jíín‑de. Te Judas, cha̱a ni̱ nastúu‑ya̱‑ún, suni kándii̱‑de jíín cháa‑ún jínáꞌan‑de.
\v 6 Te ja̱ súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱, máá‑rí kúu, te ni̱ ka̱nakaka yátá‑de. Te ni̱ kandua̱‑ni‑de nuu̱ ñúꞌun.
\v 7 Te ni̱ jika̱ tu̱ꞌún tuku‑ya̱‑dé: Ndé cha̱a kánandúkú‑ró, áchí‑ya̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Jesús ñuu̱ Nazaret, áchí‑de.
\v 8 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: A ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ máá‑rí kúu. Te nú ruu̱ kánandúkú‑ró, te sía̱ cha̱a yáꞌa ná kíngoyo‑de. Achí‑ya̱.
\v 9 Súan ni̱ kuu náva̱ꞌa ná skíkuu tu̱ꞌun ja̱ ní kaꞌa̱n‑ya̱: Tú ní xnáa‑ná ni ɨɨn cha̱a ni̱ ja̱ꞌa‑ní nuu̱‑ná, áchí‑ya̱.
\v 10 Yúan‑na te Simón Pedro, ja̱ ñáva̱ꞌa‑de ɨɨn machete, ni̱ tava‑dé. Te ni̱ stují‑ni‑de mozo máá sutú ñáꞌnu‑ga̱. Te ni̱ kachi‑de so̱ꞌo lado váꞌa. Te mozo‑ún, nání Malco.
\v 11 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín Pedro: Nachiva̱ꞌa machete‑ro̱ iní cubierta. Chi tu̱ndóꞌo yáꞌa ja̱ ní ja̱ꞌa Táa̱‑ri̱ nuu̱‑rí, tú kánúú já ndóꞌo‑ri̱ náún. Achí‑ya̱.
\s Ja̱ ní kandii̱ Jesús nuu̱ sutú ñáꞌnu‑ga̱
\p
\v 12 Yúan‑na te soldado, jíín cháa kuñáꞌnu, jíín ndájáꞌa̱ cháa judío, ni̱ ka̱katɨɨn‑de Jesús, te ni̱ kajuꞌni̱‑de‑ya̱.
\v 13 Te xnaꞌa̱n‑ga̱ ni̱ kaja̱ncha̱ka‑de‑ya̱ núu̱ Anás. Chi̱ táchi̱só Caifás ni̱ kuu‑de. Te Caifás, ni̱ kuu‑de máá sutú ñáꞌnu‑ga̱ kuia̱‑ún.
\v 14 Te Caifás kúu máá cháa ni̱ ja̱ꞌa consejo nuu̱ cháa judío, ja̱ jínu ñúꞌún já kúu̱ ɨɨn cha̱a jaꞌa̱ ñáyɨvɨ.
\v 15 Te Simón Pedro, ndikín‑de Jesús kuaꞌa̱n‑de jíín‑yá, jíín ɨngá cha̱a skuáꞌa. Te cha̱a‑ún, jiní sutu̱ ñáꞌnu nuu̱‑dé. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑de ini̱ Palacio jíín Jesús.
\v 16 Ko Pedro, ni̱ kandii̱‑ni‑de ichi yúxéꞌé yatá véꞌe. Te máá cháa skuáꞌa ja̱ jiní sutu̱ ñáꞌnu‑ga̱ nuu̱‑dé, ni̱ kenda‑de, te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín ñáꞌan ndíto yuxéꞌé. Te ni̱ skɨ́vɨ‑de Pedro ini̱ ve̱ꞌe palacio.
\v 17 Yúan‑na te ñaꞌan ndíto yuxéꞌé‑ún, ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín Pedro: Te róó suni ɨɨn cha̱a skuáꞌa jíín cháa yáꞌa kúu‑ró vii, áchí‑ña. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Nasu̱ náá kúu, áchí‑de.
\v 18 Te mozo‑ún jíín policía, ni̱ ka̱nastáꞌa̱n‑de ñuꞌu̱n, chi̱ sáꞌa vi̱jin. Te káꞌi̱in‑de kánduvixi̱‑de. Te Pedro, suni kándii̱‑de yúan, ndúvixi̱‑de.
\v 19 Te sutu̱ ñáꞌnu‑ga̱, ni̱ xndichí‑de Jesús sɨkɨ̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá jíín sɨkɨ́ túꞌun stáꞌa̱n‑ya̱.
\v 20 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: A ni̱ kaꞌa̱n ndiji̱n‑ri̱ ini̱ ñu̱yívɨ. Nene̱ ni̱ stáꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun ini̱ ve̱ꞌe sinagoga jíín iní ve̱ꞌe ii̱, nuu̱ ndútútú ndɨ́ꞌɨ ña̱yɨvɨ judío, te tú ni ɨɨn tu̱ꞌun ní káꞌa̱n sa̱ꞌí‑ri̱.
\v 21 Naja̱ jiká tu̱ꞌún‑ró rúu̱. Kaka̱ tu̱ꞌún ñáyɨvɨ ní ka̱jini so̱ꞌo tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ nú na̱ún ní kaꞌa̱n‑ri̱, chi̱ máá‑i káináꞌán‑i tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑i, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 22 Te ja̱ súan ni̱ kaꞌa̱n Jesús, te ɨɨn mozo kándii̱ yúan, ni̱ ja̱ꞌa‑ni ɨɨn ji̱kí núu̱ Jesús. Te ni̱ kaꞌa̱n jíín‑yá: Súan káꞌa̱n‑ro̱ jíín sutú ñáꞌnu náún, áchí.
\v 23 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín: Nú ni̱ kaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑ri̱, te kastu̱ꞌún na̱ún kúu tu̱ꞌun ñáá ní kaꞌa̱n‑ri̱‑ún. Ko nú tu̱ꞌun va̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱, te naja̱ stují‑ro̱ rúu̱ núsáá, áchí‑ya̱.
\v 24 Te Anás ni̱ tájí‑de‑ya̱ núꞌni̱‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ núu̱ Caifás ja̱ kúu máá sutú ñáꞌnu‑ga̱.
\v 25 Te kándii̱ Simón Pedro ndúvixi̱‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n jíín‑de: Nasu̱ cháa skuáꞌa jíín‑de kúu‑ró náún, áchí. Te máá‑de, tú ní játu̱ꞌun‑de: Nasu̱ rúu̱ kúu, áchí‑de.
\v 26 Te ɨɨn mozo sutu̱ ñáꞌnu‑ga̱, táꞌan ja̱ ní xɨtɨ Pedro so̱ꞌo‑ún, ni̱ kaꞌa̱n jíín‑de: Nasu̱ ní jini̱‑ri̱ róó jíín‑de ini̱ jardín náún, áchí.
\v 27 Te Pedro, tú ní játu̱ꞌun tuku‑de. Te ni̱ kana‑ni líꞌli.
\s Ja̱ kuáꞌa̱n Jesús nuu̱ Pilato
\p
\v 28 Yúan‑na te ni̱ ka̱ndenda‑de jíín Jesús ini̱ ve̱ꞌe Caifás kájaꞌa̱n‑de jíín‑yá onde̱ ini̱ ve̱ꞌe palacio. Te ja̱ñáꞌa̱n kúu. Te ña̱yɨvɨ judío, tú ní kɨ́vɨ koyo‑i ini̱ ve̱ꞌe palacio, chi̱ tú kákuni̱‑i kucháꞌán‑i. Chi̱ nú súan te ma̱ kúu kee‑í lélú Pascua.
\v 29 Yúan‑na te ni̱ kenda Pilato nuu̱ ñáyɨvɨ káꞌi̱in yata̱ véꞌe. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Na̱ún kua̱chi kájika̱n‑ro̱ sɨkɨ́ cháa yáꞌa, áchí‑de.
\v 30 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Cha̱a yáꞌa, nú tú kúu‑de cha̱a ñáá, ma̱ kínchaka‑ná‑de nuu̱‑ní núú, áchí‑i jíín‑de.
\v 31 Te ni̱ kaꞌa̱n Pilato jíín‑i: Kiꞌin máá‑ró‑de, te sándaa̱‑ro̱ sɨkɨ́‑dé nátu̱ꞌun káꞌa̱n ley máá‑ró, áchí‑de. Te ña̱yɨvɨ judío ni̱ kakaꞌa̱n‑i jíín‑de: Ja̱ náá jínáꞌan‑ná, tú íó ley ja̱ káꞌni‑ná ni ɨɨn ña̱yɨvɨ, áchí‑i.
\v 32 Súan ni̱ kakaꞌa̱n‑i náva̱ꞌa skíkuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Jesús, ja̱ ní kastu̱ꞌún‑yá na̱ún modo kuu̱‑ya̱.
\v 33 Te ni̱ ndɨ̱vɨ Pilato ini̱ ve̱ꞌe palacio. Te ni̱ kana‑de xini̱ Jesús ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Máá‑ró kúu Rey ña̱yɨvɨ judío náún, áchí‑de.
\v 34 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Á súan jáni ini̱ máá‑ró, xí súan ni̱ kastu̱ꞌún sáva‑ga̱ cha̱a nuu̱‑ro̱, áchí‑ya̱.
\v 35 Te ni̱ kaꞌa̱n Pilato: Cha̱a judío kúu‑ri̱ náún. Ña̱yɨvɨ máá‑ró jíín sutú ñáꞌnu, ni̱ kana̱kua̱ꞌa róó nuu̱‑rí. Na̱ún ní sáꞌa‑ró núsáá. Achí‑de.
\v 36 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Nasu̱ ñúyɨ́vɨ yáꞌa kúu nuu̱ táꞌú‑rí tiñu. Nú ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa kúu nuu̱ táꞌú‑rí tiñu, yúan‑na te cha̱a kájatíñu nuu̱‑rí, kua̱táꞌan‑de jaꞌa̱‑rí náva̱ꞌa tú natu̱u‑ri̱ nuu̱ ñáyɨvɨ judío núú. Ko nasu̱ ñúyɨ́vɨ yáꞌa kúu nuu̱ táꞌú‑rí tiñu vina. Achí‑ya̱.
\v 37 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Pilato jíín‑yá: Te ɨɨn rey kúu‑ró ja̱ súan, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Máá‑ró káꞌa̱n ja̱ rúu̱ kúu rey. Kánúú káni‑ri̱ tu̱ꞌun ndaa̱. Ja̱ yúán ní kaku‑ri̱. Te ja̱ yúán vái‑ri̱ ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. Ta̱ká ña̱yɨvɨ káꞌi̱in jíín túꞌun ndaa̱, ña̱yɨvɨ‑ún jíni náꞌín‑i tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱. Achí‑ya̱.
\v 38 Te ni̱ kaꞌa̱n Pilato jíín‑yá: Na̱ún kúu tu̱ꞌun ndaa̱, áchí‑de. Te ja̱ ní kaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun yáꞌa, te ni̱ kenda tuku‑de nuu̱ ñáyɨvɨ judío. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑i: Tú kutɨ ní ɨɨn kua̱chi niꞌi̱n‑rí sɨkɨ̱‑dé.
\v 39 Ko íó costumbre máá‑ró já víko Pascua te nuu̱‑ro̱ sía̱‑ri̱ ɨɨn cha̱a índee veka̱a. Te kákuni̱‑ro̱ já sía̱‑ri̱ rey ña̱yɨvɨ judío nuu̱‑ro̱ xí túu, áchí‑de.
\v 40 Yúan‑na te ndivii‑í ni̱ ka̱kana jaa‑i ɨnga̱ jínu: Ma̱ sía̱‑ní cha̱a yáꞌa, chi̱ sua ná sía̱‑ní Barrabás, áchí‑i. Te cha̱a kuíꞌná ní kuu Barrabás.
\c 19
\p
\v 1 Yúan‑na te Pilato, ni̱ kiꞌin‑de Jesús. Te ni̱ xndóꞌo‑de‑ya̱.
\v 2 Te soldado, ni̱ ka̱tɨɨn‑de ɨɨn corona iñu. Te ni̱ kachuꞌun‑de xini̱‑yá. Te ni̱ ka̱chuꞌun‑de‑ya̱ ɨ́ɨn saꞌma kuáꞌá tíndíꞌí.
\v 3 Te ni̱ ka̱kandita‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Rey judío, ta̱á ndii, áchí‑de. Te kája̱ꞌa‑de ji̱kí núu̱‑yá.
\v 4 Yúan‑na te ni̱ kenda Pilato ɨnga̱ jínu. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín ñáyɨvɨ: Yáꞌa nde̱ꞌé‑ró va̱i‑ri̱ jíín‑de yata̱ véꞌe, náva̱ꞌa ná kuní‑ro̱ já tú ni ɨɨn kua̱chi níꞌi̱n‑rí sɨkɨ̱‑dé, áchí‑de.
\v 5 Te ni̱ kenda Jesús yata̱ véꞌe, ñúꞌun‑ya̱ corona iñu jíín sáꞌma kuáꞌá tíndíꞌí. Te ni̱ kaꞌa̱n Pilato jíín‑i: Yáꞌa nde̱ꞌé‑ró cháa yáꞌa, áchí‑de.
\v 6 Te sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa kájatíñu, ni̱ kajini̱‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ kakaꞌa̱n jaa‑de: Kata kaa‑ní‑de jika̱ cruz, ná kúu̱‑de, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Pilato jíín‑de: Katɨɨn máá‑ró‑de te kaꞌni‑ro‑dé, chi̱ ruu̱, tú níꞌi̱n‑rí ni ɨɨn kua̱chi sɨkɨ̱‑dé, áchí‑de.
\v 7 Te ni̱ kakaꞌa̱n judío: Máá‑ná káñava̱ꞌa‑ná ley. Te sɨkɨ̱ ley‑ún kuu̱‑de, chi̱ áchí‑de ja̱ Séꞌe Dios kúu‑de, áchí.
\v 8 Te ja̱ ní jini so̱ꞌo Pilato tu̱ꞌun yáꞌa, te víꞌí‑gá yúꞌú‑de.
\v 9 Te ni̱ ndɨ̱vɨ tuku‑de ɨnga̱ jínu ini̱ ve̱ꞌe palacio. Te ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑de Jesús: Ndé onde̱ va̱i‑ró, áchí‑de. Ko Jesús, tú ní káꞌa̱n kutɨ‑yá jíín‑de.
\v 10 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Pilato jíín‑yá: Tú kaꞌa̱n‑ro̱ jíín‑rí náún. Á tú jiní‑ro̱ já ndíso‑ri̱ tiñu ja̱ káꞌni‑rí róó jika̱ cruz, te suni ndíso‑ri̱ tiñu ja̱ sía̱‑ri̱ róó kiꞌi̱n‑ro̱. Achí‑de.
\v 11 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús: Nú tú ní kíi tu̱ꞌun onde̱ andɨ́vɨ́, te ma̱ kúu ndonda‑ró sɨkɨ́‑rí. Ja̱ yúán cháa ni̱ nakua̱ꞌa ruu̱ nuu̱‑ro̱, kua̱chi xaa̱n‑gá ndíso‑de. Achí‑ya̱.
\v 12 Te onde̱ hora yúan ndúkú ndéé Pilato sía̱‑de‑ya̱. Ko ña̱yɨvɨ judío, ni̱ kakaꞌa̱n jaa‑i: Nú sía̱‑ní cha̱a yáꞌa, te nasu̱ amigo César kúu‑ní. Chi̱ nú ɨɨn cha̱a sáꞌa‑de ja̱ máá‑de kúu rey, cha̱a‑ún káꞌa̱n‑de sɨkɨ̱ César. Achí‑i.
\v 13 Te Pilato, ja̱ ní jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yáꞌa, ni̱ kiñiꞌin‑de Jesús yata̱ véꞌe. Te ni̱ jungo̱o‑de ini̱ ve̱ꞌe tíñu nuu̱ nání pavimento. (Te nuu̱ yúꞌu hebreo nání Gabata.)
\v 14 Te máá kɨvɨ́ sátu̱ꞌa ja̱ kóo viko Pascua kúu, nátu̱ꞌun ka̱ꞌiñu̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín ñáyɨvɨ judío: Yáꞌa nde̱ꞌé‑ró núu̱ rey máá‑ró jínáꞌan‑ró, áchí‑de.
\v 15 Te ni̱ kakaꞌa̱n jaa‑i: Ándale, chaxio‑ní‑de, te kaꞌni‑ní‑de jika̱ cruz, áchí‑i. Te ni̱ kaꞌa̱n Pilato jíín‑i: Ja̱ káꞌni‑rí rey máá‑ró náún, áchí‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n sutu̱ ñáꞌnu: Tuká ɨnga̱ rey káñava̱ꞌa‑ná, chi̱ máá‑ni César, áchí.
\v 16 Yúan‑na te ni̱ nakua̱ꞌa‑de‑ya̱ núu̱‑í ja̱ ná kúu̱‑ya̱ jiká cruz. Te ni̱ ka̱katɨɨn‑i Jesús, te kuaꞌa̱n‑i jíín‑yá.
\s Ja̱ ní ka̱jata kaa‑de‑ya̱
\p
\v 17 Te máá‑yá, ndíso‑ya̱ cruz‑ya̱. Te ni̱ kenda‑ya̱ yúan, kuaꞌa̱n‑ya̱ ɨ́ɨn nuu̱ nání yíkɨ xiní. Te nuu̱ yúꞌu hebreo nání Gólgota.
\v 18 Yúan ni̱ ka̱jata kaa‑i‑ya̱ jiká cruz. Te suni ni̱ ka̱jata kaa‑i uu̱ cha̱a jíín‑yá, ɨɨn ɨɨn‑de lado xiin‑yá. Te máá Jesús ni̱ ndi̱ta kaa‑ya̱ máꞌñú.
\v 19 Te suni ni̱ chaa Pilato ɨɨn tutu̱. Te ni̱ chitɨ̱ɨn‑de xini̱ cruz. Te súan ni̱ kaꞌa̱n: Jesús ñuu̱ Nazaret, Rey ña̱yɨvɨ judío, áchí.
\v 20 Te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ judío, ni̱ ka̱kaꞌu‑i tu̱ꞌun yáꞌa. Chi̱ nuu̱ ní ndi̱ta kaa Jesús, máá yáni yuñúu̱ kúu. Te yóso túꞌun‑ún jíín yúꞌu hebreo, jíín yúꞌu griego, jíín yúꞌu latín.
\v 21 Te sutu̱ ñáꞌnu judío, ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín Pilato: Ma̱ cháa‑ní: Rey ña̱yɨvɨ judío. Chi̱ sua chaa‑ní ja̱ ní kaꞌa̱n‑de: Rey kúu‑ri̱ nuu̱ ñáyɨvɨ judío, achi̱‑ní, áchí‑de.
\v 22 Te ni̱ kaꞌa̱n Pilato: Ma̱ násama‑ri̱ ja̱ á ni̱ chaa‑ri̱, áchí‑de.
\v 23 Te soldado, nuu̱ ní ka̱jata kaa‑de Jesús jika̱ cruz, te ni̱ ka̱kiꞌin‑de saꞌma‑yá. Te ni̱ ka̱ndátá‑de kuu̱n pedazo, ɨɨn ɨɨn kuu soldado‑ún. Te suni ni̱ ka̱kiꞌin‑de tɨka̱chí‑yá. Ko tɨka̱chí‑ún tú ní kíku, chi̱ ni̱ kunu nɨ́ɨ́ ondé xini̱ te onde̱ nuu̱ jáꞌa̱.
\v 24 Te ni̱ kakaꞌa̱n máá‑de: Ma̱ ndátá‑yó, chi̱ ná sáꞌa‑yó ɨ́ɨn apuesto sɨkɨ̱. Te ná ndéó ndé ɨɨn‑yó níꞌi̱n, áchí‑de. Súan ni̱ ka̱sáꞌa soldado, náva̱ꞌa skíkuu tu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱: Ni̱ kajaꞌncha̱ sava‑de saꞌma‑ná, ni̱ ka̱kuu máá‑de. Te sɨkɨ̱ tɨ́ka̱chí‑ná ni̱ ka̱sáꞌa‑de apuesto. Achí.
\v 25 Te xiin cruz Jesús káꞌi̱in náa̱‑ya̱, jíín kúꞌu̱‑ña María, ñasɨ́ꞌɨ́ Cleofas, jíín María ñuu̱ Magdala.
\v 26 Te ni̱ jini̱ Jesús nuu̱ náa̱‑ya̱ jíín núu̱ cháa skuáꞌa ja̱ maní‑yá jíín‑de. Te kándii̱ yani‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín náa̱‑ya̱: Náa̱, jia̱n ndéꞌé‑ní kándii̱ se̱ꞌe‑ní, áchí‑ya̱.
\v 27 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín cháa skuáꞌa‑ún: Jia̱n ndéꞌé‑ró kándii̱ náa̱‑ro̱, áchí‑ya̱. Te onde̱ sáá‑ni ni̱ kana‑de‑ña kuáꞌa̱n‑ña jíín‑de veꞌe‑de.
\v 28 Yu̱án‑na te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ á ni̱ ji̱nu ta̱ká tiñu. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Jichí‑ri̱ nducha, áchí‑ya̱. Súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ náva̱ꞌa skíkuu tu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱.
\v 29 Te yúan ni̱ i̱o ɨɨn tɨndoꞌo̱ ñúꞌun chítú vinagre. Te ni̱ chindaji‑de kachi̱ núu̱ vinagre‑ún. Te ni̱ chaa‑de xini̱ ɨ́ɨn yunu. Te ni̱ ka̱chaa‑de yuꞌu‑yá.
\v 30 Te Jesús ni̱ jiꞌi‑ya̱ vinagre‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: A ni̱ ji̱nu, áchí‑ya̱. Te ni̱ ka̱í‑ni xini̱‑yá. Te ni̱ jiꞌi̱‑ni‑ya̱.
\v 31 Te kɨvɨ̱ sátu̱ꞌa kúu, te cha̱a judío, tú kákuni̱‑de ja̱ kuíta koyo ndɨ̱yi‑ún jika̱ cruz kɨvɨ̱ ndéta̱tú. Chi̱ va̱i kɨvɨ̱ ndéta̱tú, te ɨɨn kɨvɨ̱ kánúú xáa̱n kúu. Te ni̱ kajika̱n‑de nuu̱ Pilato ja̱ ná táꞌnu̱ sɨ̱ꞌɨn‑i, te ná kúxio‑i jika̱ cruz.
\v 32 Te ni̱ cha̱koyo soldado. Te ni̱ kajaꞌnu̱‑de sɨ̱ꞌɨn cha̱a ɨɨn, te suni súan ɨnga̱ cha̱a ja̱ ndíta kaa jíín‑yá.
\v 33 Ko nuu̱ ní cha̱koyo‑de nuu̱ Jesús, ni̱ kajini̱‑de ja̱ á ni̱ jiꞌi̱‑ya̱. Te tú ní kájaꞌnu̱‑de sɨ̱ꞌɨn‑ya̱.
\v 34 Ko ɨɨn soldado, ni̱ kaa̱n‑de xiin‑yá jíín punta machete, te ni̱ kenda‑ni nɨñi̱ jíín ndúcha.
\v 35 Te ɨɨn cha̱a ni̱ jini̱‑ún, jáni‑de tu̱ꞌun. Te tu̱ꞌun káꞌa̱n‑de‑ún, íó ndaa̱. Te máá‑de, suni jiní‑de ja̱ túꞌun ndaa̱ káꞌa̱n‑de, náva̱ꞌa kandíja tuku máá‑ró jínáꞌan‑ró sáꞌa‑de.
\v 36 Chi̱ súan ni̱ kuu, náva̱ꞌa skíkuu tu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱: Ma̱ káꞌnu̱‑ro̱ ní ɨɨn yikɨ‑yá, áchí.
\v 37 Te suni ɨnga̱ tu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱: Nde̱ꞌé‑de nuu̱ Iꞌa̱ ni̱ kakaa̱n‑de, áchí.
\s Ja̱ ní ka̱chiyu̱ji‑de‑ya̱
\p
\v 38 Yu̱án‑na, te íó ɨɨn cha̱a nání José ñuu̱ Arimatea, cha̱a‑ún skuáꞌa sa̱ꞌí‑de jíín Jesús, chi̱ yúꞌú‑de ña̱yɨvɨ judío. Te ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑de jíín Pilato nú kuu kuanchaa̱‑de yikɨ kúñu Jesús. Te Pilato ni̱ jatu̱ꞌun. Yúan‑na te ni̱ jaa̱‑de. Te ni̱ xnúu‑de yikɨ kúñu Jesús.
\v 39 Te Nicodemo, cha̱a ni̱ jaꞌa̱n nuu̱ Jesús akuáa‑ún núú, suni ni̱ jaa̱‑de ndíso‑de su̱sia ua̱ jíín jíꞌo áloe, nátu̱ꞌun kuu̱n arroba.
\v 40 Te ni̱ ka̱kiꞌin‑de yikɨ kúñu Jesús. Te ni̱ ka̱chisúkun‑dé jíín sáꞌma kuítá jíín jíꞌo, nátu̱ꞌun kásáꞌa máá ñáyɨvɨ judío ja̱ káchiyu̱ji‑i añú.
\v 41 Te nuu̱ ní jiꞌi̱‑ya̱ jiká cruz, yúan ni̱ i̱o ɨɨn jardín. Te nuu̱ jardín íó ɨɨn veꞌe añú jáá núu̱ té yu̱ji‑ga̱ ni ɨɨn añú.
\v 42 Yúan ni̱ ka̱chindee‑de Jesús, chi̱ veꞌe añú‑ún kánchaa̱ yani. Te a yani kejáꞌá kɨvɨ́ sátu̱ꞌa judío ja̱ kóo viko Pascua.
\c 20
\s Ja̱ ní nachaku̱‑ya̱
\p
\v 1 Te ja̱ñáꞌa̱n kɨvɨ̱ ɨ́ɨn semana‑ún, ni̱ jaa̱ María ñuu̱ Magdala veꞌe añú‑ún ja̱ íñaa‑gá. Te ni̱ jini̱‑ña já ní kuxio yuu̱ já ndíꞌu̱ yuvéꞌe añú‑ún.
\v 2 Yúan‑na te ni̱ jinu‑ña ní jaa̱‑ña núu̱ Simón Pedro jíín núu̱ ɨngá cha̱a skuáꞌa‑ún ja̱ ní kumani̱ Jesús jíín. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín‑de: Ni̱ ka̱tava‑dé Jitoꞌo̱‑yo̱ iní ve̱ꞌe añú. Te tú kájini̱‑yo̱ ndénu̱ ní
ja̱chindee‑de‑ya̱, áchí‑ña.
\v 3 Te ni̱ kenda Pedro jíín ɨngá cha̱a skuáꞌa‑ún, te ni̱ ja̱koyo‑de veꞌe añú.
\v 4 Te ni̱ ka̱jinu ta̱í ndendúú‑de. Ko ɨnga̱ cha̱a skuáꞌa‑ún, ni̱ jinu yachi̱‑ga̱‑de vásá Pedro. Te xnaꞌa̱n‑ga̱‑de ni̱ jaa̱ veꞌe añú.
\v 5 Te ni̱ jito nuu‑de. Te ni̱ jini̱‑de saꞌma kuítá kánda̱a máá‑na̱ ini̱ kava. Ko tú ní kɨ́vɨ‑de.
\v 6 Te ni̱ jaa̱ tuku Simón Pedro ja̱ ndikín‑de kuaꞌa̱n‑de. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑de ini̱ ve̱ꞌe añú‑ún. Te ni̱ jini̱‑de saꞌma kuítá‑ún kánda̱a máá‑na̱.
\v 7 Te pañito ni̱ yi̱súkun xiní Jesús, tú kátúu jíín sáꞌma kuítá‑ún chi ni̱ naka̱itaꞌnu̱ te kátúu sɨ́ɨn.
\v 8 Yúan‑na te suni ɨnga̱ cha̱a skuáꞌa‑ún, cha̱a ni̱ jaa̱ xnaꞌa̱n‑ga̱ veꞌe añú, ni̱ kɨ̱vɨ‑de. Te ni̱ jini̱‑de. Te ni̱ kandíja‑de.
\v 9 Chi̱ té cháꞌa̱n‑ga̱ juku̱ꞌun ini̱‑de tu̱ꞌun kaꞌa̱n tutu̱ ii̱, ja̱ jínu ñúꞌún náchaku̱‑ya̱ nú a ni̱ jiꞌi̱‑ya̱.
\v 10 Te cha̱a káskuáꞌa‑ún, ni̱ kanoꞌo̱n‑de nuu̱ táꞌan‑de.
\s Ja̱ ní nakuni̱ María Magdalena nuu̱‑yá
\p
\v 11 Ko María, kándii̱‑ña ndéꞌe̱‑ña yatá véꞌe añú‑ún. Te nini ndéꞌe̱‑ña, te ni̱ jito nuu‑ña ní nde̱ꞌé‑ña iní ve̱ꞌe añú.
\v 12 Te ni̱ jini̱‑ña já káxiu̱kú úu̱ ndajáꞌa̱ ándɨ́vɨ́, káñu̱ꞌun‑ya̱ sáꞌma kuíjín, ɨɨn‑ya̱ íchi xiní, te ɨnga̱‑ya̱ íchi núu̱ jáꞌa̱ núu̱ ní ka̱túu yíkɨ kúñu Jesús.
\v 13 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑ña: Nána̱, naja̱ ndéꞌe̱‑ní. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín‑yá: Ni̱ ka̱janchaa̱‑de Jitoꞌo̱‑ná, te tú jiní‑ná ndénu̱ ní jancha̱ka‑de‑ya̱, áchí‑ña.
\v 14 Te súan ni̱ kaꞌa̱n‑ña, te ni̱ xíó kóto‑ña. Te ni̱ jini̱‑ña núu̱ Jesús kándii̱‑ya̱ yúan. Ko tú ní nákuni̱‑ña já Jesús kúu‑ya̱.
\v 15 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Súchi̱, naja̱ ndéꞌe̱‑ro̱. Ndéja̱ nándúkú‑ró, áchí‑ya̱. Te máá‑ña, jáni ini̱‑ña já cháa ndíto nuu̱ itú kúu‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín‑yá: Táta̱, te nú máá‑ní ni̱ chaxio‑ní‑ya̱, te kastu̱ꞌún‑ní ndé ni̱ chindee‑ní‑ya̱, te ná kína̱ki̱ꞌin‑ná‑ya̱, áchí‑ña.
\v 16 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: María, áchí‑ya̱. Te ni̱ naxíó kóto‑ña. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ña jíín‑yá: Raboni, áchí‑ña, ja̱ kuní kaꞌa̱n, Maestro.
\v 17 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑ña: Ma̱ kéꞌé‑ró rúu̱, chi̱ té ndaa‑ga̱‑ri̱ nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios. Kuáꞌán nuu̱ ñaní‑ri̱, te kachi̱‑ro̱ núu̱‑dé ja̱ ndáa‑ri̱ noꞌo̱n‑ri̱ nuu̱ máá Táa̱‑ri̱, máá Táa̱ máá‑ró, te nuu̱ Dios máá‑rí, Dios máá‑ró, áchí‑ya̱.
\v 18 Te kuaꞌa̱n María ñuu̱ Magdala, ni̱ kastu̱ꞌún‑ña núu̱ cháa káskuáꞌa‑ún ja̱ ní jini̱‑ña núu̱ Jítoꞌo̱‑yo̱ jíín já ní kaꞌa̱n‑ya̱ túꞌun yáꞌa jíín‑ña.
\s Ja̱ ní nakuni̱ cha̱a káskuáꞌa nuu̱‑yá
\p
\v 19 Te ni̱ ini máá kɨvɨ́ ɨ́ɨn semana‑ún, te káꞌi̱in tútú cháa káskuáꞌa‑ún ini̱ ɨɨn veꞌe. Te ndíꞌu̱ yuxéꞌé chi̱ káyu̱ꞌú‑de kájito‑de ña̱yɨvɨ judío. Te ni̱ chaa̱ Jesús ni̱ jukuiñi̱‑ya̱ máꞌñú‑de, te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Ma̱ kúkuíꞌa̱ ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró, áchí‑ya̱.
\v 20 Te súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ ndáꞌa‑yá jíín xíin‑yá. Te cha̱a káskuáꞌa‑ún, ni̱ ka̱kusɨɨ̱ iní‑de ja̱ ní kajini̱‑de nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 21 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n tuku Jesús: Ma̱ kúkuíꞌa̱ ini̱‑ro̱. Nátu̱ꞌun ni̱ tájí máá Táa̱‑yo̱ Dios ruu̱ va̱i‑ri̱, suni súan tájí‑rí róó ki̱ngoyo‑ró. Achí‑ya̱.
\v 22 Tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱, te ni̱ tɨvɨ̱ tachi̱‑yá nuu̱‑dé jínáꞌan‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kiꞌin Espíritu Santo jínáꞌan‑ró.
\v 23 Nú sáꞌa‑ró túkáꞌnu ini̱ nuu̱ kuáchi ɨɨn ña̱yɨvɨ, te koo tu̱káꞌnu ini̱ nuu̱ kuáchi‑i. Te nú kendo̱o kua̱chi sɨkɨ̱ ɨ́ɨn ña̱yɨvɨ sáꞌa‑ró, te kendo̱o. Achí‑ya̱.
\v 24 Ko Tomás ja̱ nání‑de Dídimo, ɨɨn táꞌan ja̱ uxí uu̱‑ún kúu‑de, tú kánchaa̱‑de jíín cháa‑ún jínáꞌan‑de, ná ni̱ chaa̱ Jesús.
\v 25 Te sava‑ga̱ cha̱a káskuáꞌa, ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín Tomás: Ni̱ kajini̱‑ri̱ nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Tomás: Nú tú kuni̱‑ri̱ nuu̱ ní tuji̱ ndáꞌa‑yá ni̱ sáꞌa ndu̱yu ka̱a, te nú tú chindee‑ri̱ xini̱ ndáꞌa‑rí nuu̱ ní i̱ndee ndu̱yu ka̱a, te nú tú chindee‑ri̱ ndaꞌa‑rí xiin‑yá, te ma̱ kándíja kutɨ‑rí, áchí‑de.
\v 26 Te ni̱ kuu ɨɨn semana. Te ɨnga̱ jínu káꞌi̱in tútú cháa káskuáꞌa‑ún ini̱ ve̱ꞌe. Te kándee Tomás jíín‑de. Te ni̱ chaa̱ tuku Jesús va̱sa ndíꞌu̱ yuxéꞌé. Te ni̱ jukuiñi̱‑ya̱ máꞌñú‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Ma̱ kúkuíꞌa̱ ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 27 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ni‑ya̱ jíín Tomás: Chindee xini̱ ndáꞌa‑ro yáꞌa, te kuni̱‑ro̱ ndáꞌa‑rí. Te skáa̱ ndaꞌa‑ro, te chindee‑ró xíin‑rí. Te ma̱ káni sɨ̱kɨ́ ini̱‑ro̱, chi̱ sua ná kándíja‑ró. Achí‑ya̱.
\v 28 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Tomás jíín‑yá: Ai̱ Táta̱, Jitoꞌo̱ máá‑ná, te Dios máá‑ná kúu‑ní, áchí‑de.
\v 29 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ni̱ jini̱‑ro̱ rúu̱, Tomás, te yu̱án ní kandíja‑ró: Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ já kákandíja va̱sa tú ní kájini̱‑i nuu̱‑rí, áchí‑ya̱.
\v 30 Te suni ni̱ sáꞌa Jesús kuaꞌa̱‑gá tuni̱ nuu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá, ja̱ tú yóso núu̱ tutú yáꞌa.
\v 31 Ko tuni̱ yáꞌa yóso náva̱ꞌa kandíja‑ró já Jesús kúu Cristo máá Séꞌe Dios. Chi̱ nú kandíja‑ró‑yá, te kuchaku̱‑ro̱ nɨ́ɨ́ káni jíín sɨ́ꞌvɨ́‑yá.
\c 21
\s Ja̱ ní nastáꞌa̱n‑ya̱ máá‑yá ini̱ ñuu̱ Galilea
\p
\v 1 Te kukuéé‑ga̱ te Jesús, ni̱ nastáꞌa̱n ndiji̱n tuku‑ya̱ máá‑yá nuu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá ja̱ káxiu̱kú‑de nuu̱ mar Tiberias. Te modo yáꞌa ni̱ stáꞌa̱n ndiji̱n‑ya̱ máá‑yá.
\v 2 Káꞌi̱in tútú Simón Pedro, jíín Tomás, ja̱ nání Dídimo, jíín Natanael, cha̱a ñuu̱ Caná ndañúu̱ Galilea, jíín táká se̱ꞌe Zebedeo, jíín úu̱‑ga̱ cha̱a káskuáꞌa jíín‑yá.
\v 3 Te ni̱ kaꞌa̱n Simón jíín‑de: Ná kítɨ̱ɨn‑ri̱ ti̱yáká, áchí‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑de. Suni ná kíngoyo‑ri̱ jíín‑ró, áchí‑de. Te kua̱ngoyo‑de, te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ɨɨn barco. Ko tú ní kátɨɨn kutɨ‑dé‑tɨ̱ ákuáa‑ún.
\v 4 Te ja̱ kuáku̱ndiji̱n, te ni̱ jukuiñi̱ Jesús yuꞌu mar. Ko cha̱a káskuáꞌa‑ún, tú ní kánakuni̱‑de ja̱ Jesús kúu‑ya̱.
\v 5 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Súchi̱, á káñava̱ꞌa‑ró ɨ́ɨn ti̱yáká kée‑rí, áchí‑ya̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Tú kutɨ, áchí‑de.
\v 6 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Skuíta kaꞌnu ñunu‑ro íchi lado váꞌa barco, te niꞌi̱n‑ro̱‑tɨ́, áchí‑ya̱. Yúan‑na te ni̱ ka̱skuíta kaꞌnu‑de ñunu. Te tuká ní kúu kutɨ nátava‑dé ñunu, ja̱ kuáꞌa̱ xáa̱n cháká ní niꞌi̱n‑dé.
\v 7 Yúan‑na te cha̱a skuáꞌa ja̱ maní Jesús jíín, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín Pedro: Máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kúu, áchí‑de. Te ja̱ ní jini so̱ꞌo‑de ja̱ máá Jítoꞌo‑yo̱ kúu, te ni̱ nachuꞌun‑de saꞌma‑dé, chi̱ víchí lɨ́ɨ‑dé núú. Te ni̱ ndava‑ni‑de kuaꞌa̱n‑de nuu̱ mar.
\v 8 Te sava‑ga̱ cha̱a káskuáꞌa‑ún, va̱i koyo‑de jíín barco jíín ñúnu ñúꞌun chítú tíyáká. Chi̱ tú jíká káꞌi̱in‑de jíín ñúꞌun íchí, chi̱ yani nátu̱ꞌun uu̱ ciento yɨ́kɨ́.
\v 9 Te ja̱ ní ka̱nuu‑de nuu̱ ñúꞌun, te ni̱ kajini̱‑de ja̱ nduxiá tɨkua̱ñuꞌu̱n. Te íxndée ɨɨn cháká núu̱ ñúꞌu̱n‑ún, jíín stáa̱.
\v 10 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de jínáꞌan‑de: Kuáki̱ꞌin ti̱yáká já ní ka̱tɨɨn‑ró vína ná kíi, áchí‑ya̱.
\v 11 Te ni̱ kɨ̱vɨ Simón Pedro ini̱ barco. Te ni̱ stáa‑de ñunu cháká ní chaa̱‑de jíín yúꞌu mar. Te ñúꞌun chítú cháká náꞌnu, ɨɨn ciento uu̱ xiko uxi̱ uni̱. Te va̱sa súan kuaꞌa̱‑tɨ́ ni̱ ñu̱ꞌun, ko tú ní téꞌnde̱ ñunu‑ún.
\v 12 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Ñaꞌa̱n jínáꞌan‑ró te kasi̱ ini̱‑ro̱, áchí‑ya̱. Te ni ɨɨn cha̱a káskuáꞌa‑ún, tú ní chúndéé iní‑de ja̱ kaká tu̱ꞌún‑de‑ya̱: Róó, ndé cha̱a kúu‑ró. Chi̱ a kájini̱‑de ja̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kúu‑ya̱.
\v 13 Te ni̱ chaa̱ Jesús. Te ni̱ kiꞌin‑ya̱ stáa̱‑ún. Te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑dé. Te suni súan ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ tíyáká‑ún nuu̱‑dé.
\v 14 Ya̱ꞌá ní kuu vuelta uni̱ ja̱ ní nastáꞌa̱n ndiji̱n Jesús máá‑yá nuu̱ cháa káskuáꞌa jíín‑yá, ja̱ á ni̱ nachaku̱‑ya̱ já ní jiꞌi̱‑ya̱.
\v 15 Te nuu̱ ní ndɨꞌɨ ni̱ kajasi̱ ini̱‑de, te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín Simón Pedro: Simón, se̱ꞌe Jonás, kúndáꞌú‑ga̱ ini̱‑ro̱ rúu̱ vásá yáꞌá xí túu, áchí‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Jaa̱n, Táta̱, máá‑ní jiní ja̱ maní‑ná jíín‑ní, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Skée‑ro lélú‑rí núsáá, áchí‑ya̱.
\v 16 Te ni̱ kaꞌa̱n tuku‑ya̱ vuelta uu̱ jíín‑de: Simón, se̱ꞌe Jonás, kúndáꞌú ini̱‑ro̱ rúu̱ náún, áchí‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Jaa̱n Táta̱, máá‑ní jiní ja̱ maní‑ná jíín‑ní, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Skée‑ro rɨ́ɨ̱‑ri̱ núsáá, áchí‑ya̱.
\v 17 Te ni̱ kaꞌa̱n tuku‑ya̱ vuelta uni̱ jíín‑de: Simón, se̱ꞌe Jonás, mani̱‑ro̱ jíín‑rí náún, áchí‑ya̱. Te ni̱ kuxíí iní Pedro ja̱ vuelta uni̱ ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Mani̱‑ro̱ jíín‑rí náún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, máá‑ní jiní ta̱ká tu̱ꞌun. Máá‑ní jiní ja̱ maní‑ná jíín‑ní, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Skée‑ro rɨ́ɨ̱‑ri̱ núsáá.
\v 18 Ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ ondé ná súchí‑ró núú, te ni̱ nakuꞌni̱ máá‑ró chíi‑ró. Te ni̱ jika‑ró ndénu̱ ní kuu ini̱‑ro̱. Ko nú ná yíi‑ró, te skáa‑ro̱ ndáꞌa‑ro. Te ɨnga̱ cha̱a, nachiꞌi‑de chi̱i‑ró, te kunchaka‑de róó kiꞌi̱n‑ro̱ jíín‑de va̱sa tú kuní‑ro̱. Achí‑ya̱ jíín‑de.
\v 19 Tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ náva̱ꞌa ná júku̱ꞌun ini̱‑de ndé modo kuu̱‑de ja̱ ndúñáꞌnu Dios sáꞌa‑de. Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Kundiki̱n ruu̱ ná kíꞌo̱n, áchí‑ya̱ jíín‑de.
\v 20 Te ni̱ xíó kóto Pedro. Te ni̱ jini̱‑de cha̱a skuáꞌa ja̱ maní Jesús jíín, ja̱ ndikín‑de va̱i‑de, cha̱a ni̱ ndituu jika̱ Jesús ná ni̱ ka̱kuxíni‑ya̱, ja̱ ní jika̱ tu̱ꞌún‑de‑ya̱: Táta̱, ndé cha̱a kúu ja̱ nástúu níí.
\v 21 Te ni̱ jini̱ Pedro nuu̱ cháa‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín Jesús: Táta̱, te cha̱a yáꞌa, na̱ún sáꞌa‑de, áchí‑de.
\v 22 Te ni̱ kaꞌa̱n Jesús jíín‑de: Nú kuní‑ri̱ ja̱ kéndo̱o‑de onde̱ kɨvɨ̱ ncháa̱‑ri̱, naun jítú iní‑ro̱. Kundiki̱n ruu̱ ná kíꞌo̱n. Achí‑ya̱.
\v 23 Te ni̱ jicha̱ tu̱ꞌun yáꞌa nuu̱ táká ñani̱‑yo̱, ja̱ cháa skuáꞌa‑ún ma̱ kúu̱‑de. Ko tú ní káꞌa̱n Jesús ja̱ má kúu̱‑de, chi̱ sua ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Nú kuní‑ri̱ ja̱ kéndo̱o‑de onde̱ kɨvɨ̱ ncháa̱‑ri̱, te naun jítú iní‑ro̱.
\v 24 Cha̱a ni̱ skuáꞌa‑ún kúu cha̱a yáꞌa, te jáni ndaa̱‑de tu̱ꞌun ta̱ká tiñu yáꞌa. Te suni ni̱ chaa‑de ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa. Te kájini̱‑yo̱ já túꞌun jáni‑de káꞌa̱n ndaa̱.
\v 25 Suni íó kuaꞌa̱ xáa̱n‑gá tiñu ni̱ sáꞌa Jesús. Te nú chaa‑yó ná ɨɨn ná ɨɨn, te ma̱ kánda nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ já kúꞌun tutu̱ koso túꞌun‑ún núú, jáni ini̱‑ri̱. Amén.
