\id ACT
\h Hechos
\toc1 Hechos
\mt2 LOS HECHOS DE LOS APOSTOLES
\mt JA NI KASAꞌA CHAA APOSTOL
\c 1
\s Ja̱ ní keyuꞌu‑yá kii Espíritu Santo
\p
\v 1 Teófilo, táta̱ máni̱. Nuu̱ tutú ja̱ ní chaa núú‑ná ni̱ kastu̱ꞌún‑ná ta̱ká tiñu ni̱ sáꞌa Jesús, jíín táká tu̱ꞌun ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ ondé kɨvɨ̱ ní kejáꞌá‑yá,
\v 2 te onde̱ kɨvɨ̱ ní táꞌú‑yá tiñu jíín Espíritu Santo nuu̱ táká apóstol, cha̱a ni̱ ka̱ji‑ya̱. Te suni kɨvɨ̱‑ún ni̱ ndaa‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ ándɨ́vɨ́.
\v 3 Te nuu̱ ní ji̱nu ni̱ ndoꞌo‑ya̱, te jíín kuáꞌa̱ tuní íó ndaa̱ ni̱ ndenda‑ya̱ chakú‑ya̱ núu̱ cháa‑ún jínáꞌan‑de. Te uu̱ xiko kɨvɨ̱ ní stáꞌa̱n‑ya̱ máá‑yá nuu̱‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de tu̱ꞌun ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu.
\v 4 Káꞌi̱in tútú‑de. Te ni̱ táꞌú‑yá tiñu nuu̱‑dé ja̱ má kúxio‑de ini̱ ñuu̱ Jerusalén, chi ná kúndatu‑de chaa̱ Iꞌa̱ ni̱ keyuꞌu máá Táa̱‑yo̱ Dios. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: A ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ró já súan ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró.
\v 5 Chi̱ Juan, ja̱ndáa̱ ja̱ jíín ndúcha ní skuánducha‑dé‑i. Ko róó jínáꞌan‑ró, yaku̱‑na̱ kɨvɨ̱ te kuanducha‑ro jíín Espíritu Santo, áchí‑ya̱.
\v 6 Te cha̱a ni̱ ka̱kutútú núu̱‑yá, ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑de‑ya̱: Táta̱, te vina natáꞌú tíñu cha̱a Israel ini̱ ñuu̱ máá‑de sáꞌa‑ní xí túu, áchí‑de.
\v 7 Te ni̱ kachi̱‑ya̱: Ma̱ kúu kuni̱‑ro̱ kɨvɨ́ xí kuiá ja̱ ní tetaꞌa̱n máá Táa̱‑yo̱ jíín túꞌun ndíso‑ya̱ tíñu.
\v 8 Ko nú a ni̱ chaa̱ Espíritu Santo sɨkɨ̱‑ro̱, yúan‑na te niꞌi̱n‑ro̱ fuerza‑ya̱, te kani ndaa̱‑ro̱ túꞌun‑ri̱ nɨ́ɨ́ iní ñuu̱ Jerusalén, nɨ́ɨ́ iní ñuu̱ Judea, jíín ñúu̱ Samaria, jíín ondé nuu̱ ndɨ́ꞌɨ ñu̱yɨ́vɨ. Achí‑ya̱
jíín‑de.
\s Ja̱ ní ndaa Jesús kua̱noꞌon‑yá andɨ́vɨ́
\p
\v 9 Te ni̱ ndɨꞌɨ ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ táká tu̱ꞌun yáꞌa. Te nini kánde̱ꞌé‑de, te ni̱ ndaa‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ chaa̱ ɨɨn viko̱ nu̱ꞌún ní jasu̱ nuu̱‑yá.
\v 10 Te nini káꞌi̱in‑de kándakoto‑de ichi ándɨ́vɨ́ núu̱ ndáa‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱, te ni̱ chaa̱‑ni uu̱ táꞌa̱n cha̱a káñu̱ꞌun saꞌma kuíjín, ni̱ ka̱jukuiñi̱ xiin‑dé.
\v 11 Te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a‑ún jíín‑de: Róó cha̱a ñuu̱ Galilea, naja̱ kándakoto‑ró íchi ándɨ́vɨ́. Jesús yáꞌa, ja̱ ní xndóo‑ya̱ róó te kuaꞌa̱n‑ya̱ íchi ándɨ́vɨ́, suni súan ndii‑ya̱ nátu̱ꞌun ni̱ kajini̱‑ro̱ kuánoꞌon‑yá andɨ́vɨ́. Achí‑de.
\s Ja̱ ní nukuiñi̱ Matías jíín cháa káskuáꞌa
\p
\v 12 Yúan‑na te ni̱ ka̱nuu‑de yuku Olivar kánoꞌo̱n‑de ñuu̱ Jerusalén. Te onde̱ yuku‑ún, te onde̱ ñuu̱, jíká nátu̱ꞌun kájika cha̱a judío ɨɨn kɨvɨ̱ ndéta̱tú.
\v 13 Te ni̱ najaa̱ koyo‑de ini̱ ñuu̱. Te ni̱ ka̱kaa‑de xini̱ ɨ́ɨn veꞌe nuu̱ káxiu̱kú Pedro, Juan, Jacobo, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo, Jacobo se̱ꞌe Alfeo, Simón Zelote jíín Judas ñani̱ Jacobo.
\v 14 Ta̱ká cha̱a yáꞌa, ɨɨn núú‑ni káꞌi̱in‑de kájika̱n taꞌu̱‑dé, jíín sáva ñasɨ́ꞌɨ́, jíín María náa̱ Jesús, jíín táká ñani̱‑ya̱.
\v 15 Te ɨɨn kɨvɨ̱ ní jukuiñi̱ Pedro nuu̱ táká ñani̱‑ún. Te káꞌi̱in nátu̱ꞌun ciento oko̱ ña̱yɨvɨ. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de:
\v 16 Ñáni̱ jínáꞌan‑ró, ni̱ skíkuu nɨ́nɨ túꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱ já ní kaꞌa̱n Espíritu Santo onde̱ sáá jíín yúꞌu David tu̱ꞌun Judas, cha̱a ni̱ yoxnúú núu̱ já ní ka̱katɨɨn Jesús.
\v 17 Te suu cha̱a‑ún, ni̱ yoso̱‑dé jíín‑yó. Te ni̱ chindéé táꞌan‑de jíín‑yó sɨkɨ́ túꞌun yáꞌa.
\v 18 Cha̱a yúan, ni̱ jaan‑de ɨɨn ñuꞌun jíín xúꞌún ní niꞌi̱n‑dé sɨkɨ̱ tíñu ñáá ni̱ sáꞌa‑de. Te onde̱ súkún te ni̱ kanangava‑de, te ni̱ ndata̱ sáva chi̱i‑de. Te ni̱ ndɨꞌɨ jitɨ‑de ni̱ jicha̱.
\v 19 Te ni̱ jicha̱ tu̱ꞌun yáꞌa nuu̱ táká ña̱yɨvɨ káxiu̱kú ñúu̱ Jerusalén. Te yu̱án ní ka̱skúnání‑i ñuꞌun‑ún nuu̱ yúꞌu máá‑i Acéldama, ja̱ kuní kaꞌa̱n: Ñuꞌun nɨñí.
\v 20 Chi̱ súan yóso núu̱ tutú Salmo: Veꞌe‑de, ná kúu ɨɨn veꞌe sáni. Te ma̱ kúnchaa̱ ni ɨɨn‑i ini̱ ve̱ꞌe‑ún. Te suni káꞌa̱n: Tiñu ndíso‑de, ná kúndiso ɨnga̱ cha̱a. Achí.
\v 21 Núsáá te jínu ñúꞌún já káji‑yó ɨ́ɨn cha̱a ma̱ꞌñú táká cha̱a ja̱ á káꞌi̱in jíín‑yó táká kɨvɨ̱ ní jika máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús jíín‑yó,
\v 22 te onde̱ kɨvɨ̱ ní skuánducha Juan, te onde̱ kɨvɨ̱ ní xndóo‑ya̱ yóó te ni̱ ndaa‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ ándɨ́vɨ́. Te cha̱a ka̱ji‑yó, ná kúu‑de testigo jíín‑yó já á ni̱ nachaku̱‑ya̱. Achí‑de.
\v 23 Te ni̱ ka̱jani‑de uu̱ táꞌa̱n cha̱a: José, ja̱ nání‑de Barsabás te Justo kúu ɨnga̱ sɨ́ꞌvɨ́‑de, jíín Matías.
\v 24 Te ni̱ kajika̱n taꞌu̱‑dé: Táta̱, máá‑ní chi̱ jiní‑ní ndasa káa ini̱ añú ta̱ká ña̱yɨvɨ. Núsáá te ja̱ úu̱ táꞌa̱n cha̱a yáꞌa, stáꞌa̱n‑ní ndé ɨɨn‑de ni̱ ka̱ji‑ní,
\v 25 náva̱ꞌa kundiso‑de tiñu apóstol. Chi̱ Judas, ni̱ sáꞌa‑de kua̱chi, te ni̱ kenda‑de kuaꞌa̱n‑de lugar máá‑de. Achí‑de.
\v 26 Yúan‑na te ni̱ ka̱sáꞌa‑de sortear. Te ni̱ jungava‑ni sɨkɨ̱ Matías. Te ni̱ nukoso̱‑dé jíín uxí ɨɨn‑ga̱ apóstol.

\c 2
\s Kɨvɨ̱ Pentecostés
\p
\v 1 Te máá kɨvɨ́ Pentecostés ni̱ kaꞌi̱in tútú ɨ́ɨn núú‑ni‑de.
\v 2 Te sánaa‑ní te ni̱ chaa̱ ɨɨn ndusu̱ ichi ándɨ́vɨ́ nátu̱ꞌun nɨ́ꞌɨn ɨɨn tachi̱ xáa̱n, te ni̱ skútú iní ve̱ꞌe nuu̱ káxiu̱kú‑de.
\v 3 Te ni̱ kajini̱‑de ja̱ ní jicha̱ nátu̱ꞌun yáá ñúꞌu̱n. Te ni̱ jungo̱o sɨkɨ̱ ná ɨɨn ná ɨɨn‑de.
\v 4 Te ndɨꞌɨ‑de, ni̱ kukútu jíín Espíritu Santo. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de sɨ́ɨn sɨ́ɨn yuꞌu, ndasa ni̱ stáꞌa̱n máá Espíritu nuu̱‑dé kaꞌa̱n‑de.
\v 5 Te ñuu̱ Jerusalén, káxiu̱kú ñáyɨvɨ judío onde̱ ta̱ká ñuu̱ nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ. Te káchiñúꞌún‑i Dios.
\v 6 Te ja̱ súan ni̱ nɨ̱ꞌɨn, te ni̱ kataka̱ ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱. Te ni̱ kuñáá ini̱‑i, chi̱ ná ɨɨn ná ɨɨn‑i, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i kákaꞌa̱n‑de yuꞌu máá‑i.
\v 7 Te ni̱ ka̱naa iní‑i kánde̱ꞌé‑i. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Nasu̱ cháa ñuu̱ Galilea kákuu ta̱ká cha̱a kákaꞌa̱n yáꞌa náún.
\v 8 Ndasa kúu núsáá. Chi̱ ná ɨɨn ná ɨɨn‑yó, kájini so̱ꞌo‑yó kákaꞌa̱n‑de yuꞌu ní ka̱kaku‑yó jíín.
\v 9 Chi cha̱a onde̱ ñuu̱ Parto jíín ñúu̱ Media jíín ñúu̱ Elam kákuu‑yó. Te sava‑yó, va̱i‑yó ondé ñuu̱ Mesopotamia, jíín ñúu̱ Judea, jíín ñúu̱ Capadocia, jíín ñúu̱ Ponto, jíín ñúu̱ Asia.
\v 10 Suni onde̱ ñuu̱ Frigia jíín ñúu̱ Panfilia, jíín ñúu̱ Egipto jíín ndáñúu̱ África ja̱ kánchaa̱ ɨnga̱ lado ñuu̱ Cirene va̱i koyo‑yó. Te sava‑ga̱‑yo̱ ondé ñuu̱ Roma jíká vái‑yó. Te suni íó sava cha̱a ni̱ nakiꞌin séꞌé judío.
\v 11 Suni cha̱a ñuu̱ Creta jíín cháa ñuu̱ Arabia kákuu‑yó. Te kájini so̱ꞌo‑yó já jíín yúꞌu máá‑yó kákaꞌa̱n‑de ta̱ká tiñu ñáꞌnu sáꞌa Dios. Achí‑i.
\v 12 Te ta̱ká‑i, cuenta kánaa íi̱ iní‑i kánde̱ꞌé‑i. Te kákaꞌa̱n‑i jíín táꞌan‑i: Na̱ún tu̱ꞌun kúu ya̱ꞌá núsáá, áchí‑i.
\v 13 Ko sava‑i kákaꞌa̱n kátá‑i: Kánaji̱ni‑de, áchí‑i.
\s Ja̱ ní jani Pedro tu̱ꞌun nuu̱ kuáꞌa̱ ñáyɨvɨ
\p
\v 14 Yúan‑na te ni̱ ndukuiñi̱ Pedro jíín uxí ɨɨn‑ga̱‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n jaa‑de jíín‑i: Níí, cha̱a judío, jíín táká níí cha̱a káxiu̱kú iní ñuu̱ Jerusalén, tiñu yáꞌa ná kuní ndɨꞌɨ‑ní jínáꞌan‑ní. Te kuni náꞌín‑ní tu̱ꞌun ná káꞌa̱n‑ná jíín‑ní.
\v 15 Chi cha̱a yáꞌa, tú kánaji̱ni‑de nátu̱ꞌun kájani ini̱‑ní, chi̱ sáá káꞌɨɨ̱n ja̱ñáꞌa̱n kúu.
\v 16 Ko ya̱ꞌá kúu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Joel cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá:
\v 17 Achí Dios: Kɨvɨ̱ sándɨ̱ꞌɨ́‑na̱ te kacha̱ nu̱u‑ri̱ Espíritu‑ri̱ sɨkɨ̱ táká ña̱yɨvɨ. Te se̱ꞌe yíí‑ro̱ jíín séꞌe sɨ́ꞌɨ́‑ro̱, kani‑i tu̱ꞌun‑ri̱. Te cha̱a súchí jínáꞌan‑de jíín cháa ñáꞌnu, skóto ja̱ni‑de.
\v 18 Te ja̱ndáa̱ ja̱ kɨvɨ́‑ún te kacha̱ nu̱u‑ri̱ Espíritu‑ri̱ sɨkɨ̱ mozo‑ri̱, kúu cha̱a kúu ñaꞌan. Te kani‑i tu̱ꞌun‑ri̱ jínáꞌan‑i.
\v 19 Te sáꞌa‑ri̱ tiñu ñáꞌnu onde̱ andɨ́vɨ́. Te sáꞌa‑ri̱ tuni̱ nuu̱ ñúyɨ́vɨ. Te koo nɨñi̱ jíín ñúꞌu̱n jíín yokó ñuꞌma̱.
\v 20 Te ndika̱ndii, nduu túún. Te yoo̱, nduu nɨñi̱. Te vásá jáa̱ kɨvɨ̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Kɨvɨ̱ káꞌnu, kɨvɨ̱ stáꞌa̱n ndiji̱n‑ya̱ máá‑yá kuu‑ún.
\v 21 Te ta̱ká ña̱yɨvɨ káꞌa̱n nda̱ꞌú jíín máá Jítoꞌo̱‑yo̱ ondé jíín sɨ́ꞌvɨ́‑yá, ka̱ku‑i, achí Joel.
\v 22 Níí cha̱a ñuu̱ Israel, kuni so̱ꞌo‑ní tu̱ꞌun yáꞌa jínáꞌan‑ní: Máá Jesús ñuu̱ Nazaret, Iꞌa̱ va̱ꞌa ni̱ kuu‑ya̱ núu̱ Dios. Te nuu̱ máá‑ní ni̱ sáꞌa‑ya̱ tíñu ñáꞌnu jíín kuáꞌa̱ tuní. Te ni̱ ka̱kee nuu̱‑ní ni̱ ka̱nde̱ꞌé‑ní ja̱ súan ni̱ sáꞌa‑ya̱ ondé jíín Dios. Te suni súan kájini̱ ta̱ká‑ní.
\v 23 Ko níí, ni̱ ka̱nachiꞌi‑ní‑ya̱ ndáꞌa cháa ñáá. Te ni̱ ka̱jaꞌni‑dé‑ya̱ jiká cruz. Te jíín tiempo, a ni̱ jini̱ Dios ja̱ súan sáꞌa‑ní núú, chi̱ súan ni̱ tetaꞌa̱n‑ya̱.
\v 24 Ko ni̱ nachaku̱‑ya̱ ní sáꞌa Dios. Te ni̱ janchaa̱‑ya̱ fuerza kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱, chi̱ tú ní kúu kendo̱o‑ga̱ Jesús ini̱ ndaꞌa kuéꞌe̱ kuu̱‑yo̱.
\v 25 Chi̱ David, ni̱ kaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun‑ya̱: Ni̱ jini̱‑ri̱ nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑ri̱, ja̱ nené kánchaa̱‑ya̱ jíín‑rí. Chi̱ kánchaa̱‑ya̱ íchi ndáváꞌa‑ri̱, náva̱ꞌa ma̱ yúꞌú‑ri̱.
\v 26 Ja̱ yúán ní kusɨɨ̱ iní añú‑ri̱. Te ni̱ nakana jaa‑ri̱‑ya̱. Te suni ndeta̱tú yikɨ kúñu‑ri̱, te kuñukuu ini̱‑ri̱.
\v 27 Chi ma̱ skéndo̱o‑ní añú‑ná ini̱ lugar ndɨ̱yi, ni ma̱ kuáꞌa‑ní tu̱ꞌun teꞌyu̱ Se̱ꞌe‑ní, Iꞌa̱ ii̱.
\v 28 Ni̱ stáꞌa̱n‑ní nuu̱‑ná ndasa niꞌi̱n‑ná ichi kúchaku̱‑ná. Te kɨvɨ̱ kúnchaa̱‑ná jíín‑ní te kusɨɨ̱ xáa̱n iní‑ná sáꞌa. Achí David.
\v 29 Ñáni̱ jínáꞌan‑ní, ná kachí ka̱jí‑ná nuu̱‑ní tu̱ꞌun David tatá ñúu̱‑yo̱. Chi ni̱ jiꞌi̱‑de. Te ni̱ yu̱ji‑de. Te veꞌe añú‑de kánchaa̱ jíín‑yó ondé vina.
\v 30 Chi cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios ni̱ kuu‑de. Te ni̱ jini̱‑de ja̱ ní kaꞌa̱n téyíí‑yá jíín‑de ja̱ núu̱‑dé, cuenta chi̱i tata̱‑de, nukuiñi̱ Cristo kunchaa̱‑ya̱ mesa‑de táꞌú‑yá tiñu.
\v 31 Te ya̱ꞌá ní jini̱‑de jíín tiempo, ni̱ kastu̱ꞌún‑de ja̱ náchaku̱ Cristo, chi̱ añú‑ya̱, tú ní kéndo̱o ini̱ lugar ndɨ̱yi. Te ni yikɨ kúñu‑ya̱, tú ní téꞌyu̱.
\v 32 Te Jesús, ni̱ nachaku̱‑ya̱ ní sáꞌa Dios. Te kájini̱‑yo̱ já chakú‑ya̱.
\v 33 Te ni̱ ndaa‑ya̱ kuáꞌa̱n‑ya̱ íchi ndáváꞌa Dios. Te nátu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu máá Táa̱‑yo̱, te onde̱ nuu̱ máá‑yá, ni̱ niꞌi̱n Jesús Espíritu Santo. Te ni̱ jacha̱ nu̱u‑ya̱ nátu̱ꞌun kánde̱ꞌé‑ní te kájini so̱ꞌo‑ní vina.
\v 34 Chi̱ David, tú ní ndáa‑de andɨ́vɨ́. Ko ni̱ kaꞌa̱n‑de: Máá Tatá Dios, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín Jítoꞌo̱‑ri̱: Nungo̱o‑ró íchi ndáváꞌa‑ri̱,
\v 35 te ná chúkú‑rí cha̱a kájito uꞌu̱ róó, kuu‑de teyu̱ kúxndíi jaꞌa̱‑ro̱, áchí.
\v 36 Te ná kuní ndaa̱ ndivii ñáyɨvɨ Israel ja̱ Dios, ni̱ jani‑ya̱ máá Jesús ja̱ ná kúu‑ya̱ Jítoꞌo̱‑yo̱ va̱sa ni̱ ka̱jaꞌni‑ní máá‑yá jika̱ cruz, te suni máá‑yá kúu Cristo. Achí Pedro jíín‑i.
\v 37 Te súan ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ ka̱nataꞌuꞌu̱ ini̱ añú‑i. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i jíín Pedro jíín sáva‑ga̱ apóstol: Ñáni̱ jínáꞌan‑ní, ndasa sáꞌa‑ná jínáꞌan‑ná núsáá, áchí‑i.
\v 38 Te ni̱ kachi̱ Pedro jíín‑i: Nakani ini̱‑ní jínáꞌan‑ní, te kuanducha‑ní jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Jesucristo náva̱ꞌa koo tu̱káꞌnu ini̱ nuu̱ kuáchi‑ní. Te kua̱ꞌa‑ya̱ Espíritu Santo‑ya̱ núu̱‑ní.
\v 39 Chi̱ nuu̱ máá‑ní jíín núu̱ séꞌe‑ní, súan ni̱ keyuꞌu‑yá. Te suni súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ núu̱ táká ña̱yɨvɨ káxiu̱kú jíká, nuu̱ násaa‑i ja̱ máá Tatá‑yo̱ Dios kana‑ya̱ xiní‑í ná kíꞌi̱n‑i nuu̱‑yá.
\v 40 Te Pedro, jíín kuáꞌa̱‑gá tu̱ꞌun súan, ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n ni̱ꞌin‑de jíín‑i: Ná ndúkú ndéé‑ní ka̱ku‑ní ma̱ꞌñú táká ña̱yɨvɨ ñáá yáꞌa, áchí‑de.
\v 41 Te ni̱ ka̱jatúꞌún sáva‑i tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑de. Te ni̱ ka̱janducha‑í. Te kɨvɨ̱‑ún ni̱ ndea̱‑ga̱‑i nátu̱ꞌun uni̱ mil ña̱yɨvɨ.
\v 42 Te ni̱ kaꞌi̱in ni̱ꞌin‑i sɨkɨ̱ túꞌun kástáꞌa̱n apóstol, ni̱ kanda̱tu̱ꞌún ɨ́ɨn núú‑de, ni̱ ka̱sákuáchí‑de staa̱. Te ni̱ kajika̱n taꞌu̱‑dé.
\s Ja̱ ní kañava̱ꞌa káꞌnu‑i ta̱ká ndatíñu‑i
\p
\v 43 Te ndɨꞌɨ ña̱yɨvɨ, ni̱ kayu̱ꞌú‑i. Te cha̱a apóstol, ni̱ ka̱sáꞌa‑de kuaꞌa̱ tíñu ñáꞌnu jíín tuní.
\v 44 Te ta̱ká ña̱yɨvɨ kákandíja, káxiu̱kú tútú‑i. Te káñava̱ꞌa káꞌnu‑i ta̱ká ndatíñu‑i.
\v 45 Te ni̱ kaxi̱kó‑i ta̱ká ndatíñu‑i, jíín táká veꞌe‑i. Te ni̱ ka̱saka‑í xu̱ꞌún núu̱ táꞌan‑i, ndasa jínu ñúꞌún ɨ́ɨn ɨɨn‑i jínáꞌan‑i.
\v 46 Te ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ kájaꞌa̱n tútú‑i veꞌe ii̱. Te kásákuáchí‑i staa̱ ndɨ́taꞌa̱n veꞌe‑i. Te luu, sɨɨ̱ ní kaꞌi̱o ini̱ añú‑i káyee‑í staa̱.
\v 47 Te kánakana jaa‑i Dios. Te sava‑ga̱ ña̱yɨvɨ ñúu̱‑ún, ni̱ kakaꞌa̱n jíñúꞌún jíín‑i. Te ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ ní kaka̱ku sava‑ga̱ ña̱yɨvɨ ní sáꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te ni̱ ka̱ndujíín‑i jíín tɨ́kuꞌni̱ kándíja‑ún.
\c 3
\s Ja̱ ní nduva̱ꞌa cha̱a rengo
\p
\v 1 Ɨɨn kɨvɨ̱ te ni̱ ka̱kaa Pedro jíín Juan, kájaꞌa̱n‑de ini̱ ve̱ꞌe ii̱. Chi̱ máá hora ka̱ꞌuni̱ aíni kúu, te jikán taꞌu̱‑í yúan.
\v 2 Te kákinchaka‑i ɨɨn cha̱a rengo onde̱ kɨvɨ̱ ní kaku‑de. Te cha̱a‑ún, ncháá‑de ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ yúxéꞌé véꞌe ii̱ nuu̱ nání hermosa, jikán‑de caridad nuu̱ táká ña̱yɨvɨ kɨ́vɨ koyo ini̱ veꞌe ii̱ yúan.
\v 3 Te cha̱a‑ún, ni̱ jini̱‑de nuu̱ Pedro jíín Juan, ja̱ kuákɨ̱vɨ‑de ini̱ ve̱ꞌe ii̱. Te ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑de jíín‑de ja̱ ná kuáꞌa‑de ɨɨn caridad.
\v 4 Te Pedro jíín Juan, ni̱ kande̱ꞌé váꞌa‑de nuu̱ cháa‑ún. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín‑de: Yáꞌa nde̱ꞌé‑ró núu̱‑rí, áchí‑de.
\v 5 Te máá cháa‑ún, ndátu tu̱ꞌa‑de, jáni ini̱‑de niꞌi̱n‑dé yaku̱ na̱ jíín núu̱ Pedro jíín Juan.
\v 6 Te ni̱ kachi̱ Pedro: Tú ñáva̱ꞌa‑ri̱ plata ni oro. Ko ja̱ ñáva̱ꞌa‑ri̱, yu̱án kuáꞌa‑ri̱ nuu̱‑ro̱. Jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Jesucristo ñuu̱ Nazaret ndukuiñi̱ te kaka‑ró, áchí‑de.
\v 7 Te ni̱ tɨɨn‑de ndaváꞌa cha̱a‑ún. Te ni̱ xndúkuiñi̱‑de cha̱a. Te jaꞌa̱‑dé jíín sukún jáꞌa̱‑dé, ni̱ kandu̱va̱ꞌa‑ni.
\v 8 Te ɨɨn ni̱ kanda‑ni‑de. Te ni̱ ndukuiñi̱‑de. Te ni̱ jika‑de. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑de jíín Pedro jíín Juan ini̱ ve̱ꞌe ii̱, jíka‑de, kánda‑de, te nákana jaa‑de Dios.
\v 9 Te ni̱ kajini̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ núu̱‑dé ja̱ nákaka‑de te nákana jaa‑de Dios.
\v 10 Te ni̱ nakuni̱‑i nuu̱‑dé ja̱ máá cháa jikán caridad yuxéꞌé véꞌe ii̱ ja̱ nání hermosa kúu‑de. Te ni̱ ka̱kee nuu̱‑í kánde̱ꞌé‑i. Te ni̱ kayu̱ꞌú‑i, chi̱ kájini̱‑i ja̱ súan ni̱ taꞌa̱n cha̱a‑ún.
\v 11 Te cha̱a ni̱ nduva̱ꞌa‑ún, nini tɨ́ɨn‑de Pedro jíín Juan, te ni̱ kataka̱‑ni ña̱yɨvɨ núu̱‑dé ini̱ corredor ja̱ nání Salomón. Te ni̱ ka̱kee nuu̱‑í kánde̱ꞌé‑i.
\v 12 Te ni̱ jini̱ Pedro ja̱ súan kúu. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín ñáyɨvɨ‑ún: Cha̱a ñuu̱ Israel, naja̱ kánaa iní‑ní kánde̱ꞌé‑ní tiñu yáꞌa. Naja̱ kánde̱ꞌé‑ní nuu̱‑ná. Kájani ini̱‑ní ja̱ cháa va̱ꞌa kákuu‑ná xí íó fuerza ini̱‑ná náva̱ꞌa nakaka cha̱a yáꞌa sáꞌa‑ná náún.
\v 13 Máá Dios Abraham, jíín Isaac, jíín Jacobo, máá Dios, Táa̱‑yo̱, ni̱ nduñáꞌnu Se̱ꞌe‑ya̱ Jesús ni̱ sáꞌa‑ya̱, te ni̱ ka̱nastúu‑ní Jesús, te ni̱ ka̱naku̱xndíi‑ní Iꞌa̱‑ún jíto nuu̱ Pilato, va̱sa sía̱ cha̱a‑ún‑ya̱ kuní‑de núú.
\v 14 Ko máá‑ní, ni̱ ka̱skéꞌichi̱‑ní Iꞌa̱ ii̱, Iꞌa̱ ndoo. Te ni̱ kajika̱n‑ní ɨɨn cha̱a jáꞌni ndɨ́yi sía̱ Pilato.
\v 15 Te ni̱ ka̱jaꞌni‑ní máá Jítoꞌo̱, Iꞌa̱ náschakú yóó. Ko Dios, ni̱ naschakú‑ya̱ Jesús onde̱ ma̱ꞌñú ndɨ́yi. Te máá‑ná kákuu‑ná testigo ja̱ súan íó.
\v 16 Te a kájini̱‑ní cha̱a yáꞌa te kánakuni̱‑ní‑de. Te ni̱ kandíja‑de Jesús jíín sɨ́ꞌvɨ́‑yá, te ja̱ yúán ní nasáva̱ꞌa‑ya̱‑dé. Chi̱ kándíja‑de‑ya̱, te yu̱án ní nduva̱ꞌa ii̱ cháa yáꞌa nátu̱ꞌun kájini̱ máá‑ní.
\v 17 Ko vina ñáni̱, a jiní‑ná chi̱ sɨkɨ̱ já tú ní kájuku̱ꞌun ini̱‑ní kúu ja̱ ní ka̱sáꞌa‑ní súan, te suni súan ni̱ ka̱sáꞌa cha̱a kátáꞌú tíñu nuu̱‑ní.
\v 18 Te jíín kɨvɨ́, ni̱ ka̱jani cha̱a tu̱ꞌun onde̱ sáá ní sáꞌa Dios, ndasa koo tiñu, jíín ndása ndoꞌo Cristo. Te vina a ni̱ skíkuu‑ya̱ súan.
\v 19 Te ná náxíó káva ini̱‑ní, te ná nákani ini̱‑ní jínáꞌan‑ní núsáá, náva̱ꞌa ná ndáꞌva̱ ta̱ká kua̱chi‑ní, te chaa̱ kɨvɨ̱ já ndúsɨɨ̱ iní‑ní sáꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 20 Náva̱ꞌa tájí Dios Jesucristo kii‑ya̱, nátu̱ꞌun ni̱ sándaa̱‑ya̱ já kúu níí onde̱ sáá.
\v 21 Ko jínu ñúꞌún já kéndo̱o‑ya̱ ondé andɨ́vɨ́, onde̱ kɨvɨ̱ ndújáá táká ndatíñu, nátu̱ꞌun ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a ndoo ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun onde̱ anáꞌán ní sáꞌa Dios.
\v 22 Chi̱ Moisés, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín táa̱‑yo̱: Máá Tatá‑ro̱ Dios, kua̱ꞌa‑ya̱ ɨ́ɨn cha̱a nátu̱ꞌun ruu̱, te kani‑de tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱. Te kenda‑de ma̱ꞌñú táká ñani̱‑ro̱ nátu̱ꞌun ni̱ kenda‑ri̱. Te ná chúꞌun ini̱‑ro̱ túꞌun kaꞌa̱n cha̱a‑ún nú na̱ún ndɨꞌɨ tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑de jíín‑ró.
\v 23 Te nú ndé cha̱a tú kuní‑de chuꞌun ini̱‑de tu̱ꞌun kaꞌa̱n cha̱a kani tu̱ꞌun‑ún, te naa íi̱‑dé ma̱ꞌñú táká‑ga̱ ña̱yɨvɨ, áchí Moisés.
\v 24 Te ta̱ká cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun, onde̱ kɨvɨ̱ ní kii Samuel te nɨ́ɨ́‑gá onde̱ vina, suni ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun ja̱ kíi kɨvɨ̱ yáꞌa.
\v 25 Máá‑ní kákuu se̱ꞌe cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun‑ya̱ jíín séꞌe sɨkɨ̱ contrato ni̱ sándaa̱ Dios jíín táa̱‑yo̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín Abraham: Onde̱ chi̱i tata̱‑ro̱ kénda ja̱ kéndo̱o ndatu̱ ta̱ká se̱ꞌe ñu̱yɨ́vɨ sáꞌa, áchí.
\v 26 Te Dios, ni̱ naschakú‑ya̱ Séꞌe‑ya̱. Te ni̱ tájí‑yá Se̱ꞌe‑ya̱, te ni̱ kii‑ya̱ nuu̱ máá‑ní xnaꞌa̱n‑ga̱, náva̱ꞌa chaxio‑ya̱‑ní nuu̱ táká kua̱chi‑ní. Yúan‑na te kendo̱o ndatu̱‑ní.
\c 4
\s Ja̱ ní ka̱katɨɨn‑de Pedro jíín Juan
\p
\v 1 Te nini kákaꞌa̱n‑de jíín ñáyɨvɨ‑ún, te sutu̱, jíín já kúñáꞌnu ini̱ ve̱ꞌe ii̱, jíín saduceo, ni̱ cha̱koyo‑ún nuu̱‑dé.
\v 2 Te kákiti̱ xaa̱n iní ja̱ kástáꞌa̱n apóstol nuu̱ ñáyɨvɨ, ja̱ kájani‑de tu̱ꞌun Jesús ja̱ á ni̱ nachaku̱‑ya̱ máꞌñú ndɨ́yi.
\v 3 Te ni̱ ka̱katɨɨn‑ún‑de. Te ni̱ ka̱chindee‑de ini̱ veka̱a onde̱ kɨvɨ̱ xía̱n‑ún, chi̱ a ni̱ ini.
\v 4 Ko kuaꞌa̱ xáa̱n ñáyɨvɨ ní ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a apóstol. Te ni̱ ka̱kandíja‑i. Te ni̱ ji̱nu nátu̱ꞌun uꞌu̱n mil cha̱a.
\v 5 Te kɨvɨ̱ xía̱n‑ún, te cha̱a kákuñáꞌnu nuu̱ máá‑i, jíín cháa ni̱ ka̱yii, jíín cháa káchaa tutu̱, ni̱ ka̱ndutútú‑de ini̱ ñuu̱ Jerusalén.
\v 6 Te suni ni̱ ka̱ndutútú‑de jíín máá sutú ñáꞌnu‑ga̱ Anás, jíín Caifás, jíín Juan, jíín Alejandro, jíín táká‑ga̱ ja̱ kákuu táꞌan sutu̱ ñáꞌnu‑ga̱‑ún.
\v 7 Te ni̱ ka̱jani‑ún‑de ma̱ꞌñú. Te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑de: Na̱ jíín fuerza, xí na̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́ kásáꞌa‑ró tíñu yáꞌa, áchí.
\v 8 Yúan‑na te Pedro, chi ni̱ kútú‑de jíín Espíritu Santo, te ni̱ kachi̱‑de jíín cháa‑ún: Níí cha̱a kákuñáꞌnu ini̱ ñuu̱, jíín níí cha̱a ni̱ ka̱yii nuu̱ ñúu̱ Israel:
\v 9 Vina te nú xndichí‑ní náá sɨkɨ̱ ɨ́ɨn tiñu va̱ꞌa ni̱ ka̱sáꞌa‑ná jíín ɨ́ɨn cha̱a kúꞌu̱ yáꞌa nú ndasa ni̱ nduva̱ꞌa‑de,
\v 10 núsáá te máá‑ní jíín táká ña̱yɨvɨ ñúu̱ Israel, ná júku̱ꞌun ini̱‑ní ja̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Jesucristo ñuu̱ Nazaret ni̱ nduva̱ꞌa cha̱a kándii̱ nuu̱‑ní yáꞌa. Te suu Iꞌa̱‑ún ni̱ ka̱jaꞌni‑ní‑ya̱ jiká cruz. Ko ni̱ nachaku̱‑ya̱ máꞌñú ndɨ́yi ni̱ sáꞌa Dios.
\v 11 Iꞌa̱ yáꞌa kúu yuu̱ já ní ka̱skéꞌichi̱ níí, cha̱a káchutáꞌan veꞌe. Te yuu̱‑ún, máá yúu̱ ndíso fuerza jiki̱ kúu vina.
\v 12 Te tuká ɨnga̱ cha̱a nama yóó, chi̱ túu ɨnga̱ sɨ́ꞌvɨ́ nání ni ɨɨn cha̱a íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa ja̱ kúu nama ta̱ká ña̱yɨvɨ jínáꞌan‑i. Achí Pedro.
\v 13 Yúan‑na te ni̱ kajini̱ ja̱ tú káyu̱ꞌú Pedro jíín Juan kákaꞌa̱n‑de. Te a kájini̱ ja̱ tú tu̱ꞌa va̱ꞌa‑de, chi̱ tú ní kájika‑de escuela. Te ni̱ ka̱naa iní kánde̱ꞌé núu̱‑dé. Te ni̱ kaju̱ku̱ꞌun ini̱ ja̱ ní ka̱jika‑de jíín Jesús.
\v 14 Te kánde̱ꞌé núu̱ cháa ni̱ nduva̱ꞌa‑ún, kándichi̱‑de jíín Pedro jíín Juan. Te tú ní kákuu kutɨ xndíó káni ni ɨɨn tu̱ꞌun.
\v 15 Ko ni̱ ka̱táꞌú tíñu nuu̱‑dé ja̱ ná kénda koyo‑de ichi yatá municipio nini ná ndátu̱ꞌún máá jínáꞌan.
\v 16 Te ni̱ kakaꞌa̱n: Ndasa sáꞌa‑yó jíín cháa yáꞌa núsáá. Chi ja̱ndáa̱ kúu ja̱ ní jicha̱ tu̱ꞌun kuaꞌa̱n nuu̱ táká ña̱yɨvɨ ñúu̱ Jerusalén ja̱ súan ni̱ kasáꞌa‑de ɨɨn tiñu ñáꞌnu. Te ma̱ kúu kaꞌa̱n‑yo̱ já tú íó ndaa̱.
\v 17 Ko náva̱ꞌa ma̱ kuichá‑ga̱ tu̱ꞌun yáꞌa kiꞌi̱n nuu̱ táká ña̱yɨvɨ, te ná káꞌa̱n xaa̱n‑yo̱ núu̱‑dé ja̱ má kachí kutɨ‑gá‑de tu̱ꞌun cha̱a‑ún nuu̱ ní ɨɨn ña̱yɨvɨ, áchí.
\v 18 Te ni̱ ka̱nakana xini̱‑dé. Te ni̱ ka̱táꞌú tíñu nuu̱‑dé ja̱ má káꞌa̱n‑ga̱‑de te ma̱ stáꞌa̱n‑ga̱‑de ni ɨɨn tu̱ꞌun jíín sɨ́ꞌvɨ́ Jesús.
\v 19 Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n Pedro jíín Juan: Tava máá‑ní cuenta te nú játaꞌa̱n ini̱ Dios ja̱ kuándatu̱‑ná nuu̱‑ní xnaꞌa̱n‑ga̱ vásá núu̱ máá‑yá.
\v 20 Chi̱ nɨ́nɨ káni‑ná tu̱ꞌun ja̱ ní kajini̱‑ná jíín já ní ka̱jini so̱ꞌo‑ná. Achí‑de.
\v 21 Yúan‑na te cha̱a junta, ni̱ kakaꞌa̱n xaa̱n núu̱ Pedro jíín Juan, te ni̱ sía̱‑de kuaꞌa̱n‑de, chi̱ tú ní kániꞌi̱n kútɨ modo xndóꞌo Pedro jíín Juan, chi̱ káyu̱ꞌú kájito ña̱yɨvɨ, chi ta̱ká‑i, kánakana jaa‑i Dios sɨkɨ̱ já ní kuu‑ún.
\v 22 Chi cha̱a ni̱ nduva̱ꞌa jíín tíñu ñáꞌnu‑ún, víꞌí‑gá uu̱ xiko kuia̱ íó‑de.
\s Ja̱ ní kajika̱n taꞌu̱ tɨ́kuꞌni̱ kándíja
\p
\v 23 Te ni̱ kaka̱ku‑de kájaꞌa̱n‑de. Te ni̱ naja̱koyo‑de nuu̱ táꞌan‑de. Te ni̱ ka̱nakani‑de ta̱ká tu̱ꞌun ni̱ kakaꞌa̱n sutu̱ ñáꞌnu jíín cháa ni̱ ka̱yii nuu̱‑dé.
\v 24 Te súan ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun kánakani‑de. Te ɨɨn jínu‑ni ni̱ kakaꞌa̱n jaa‑i jíín Dios: Táta̱, máá‑ní kúu Dios ni̱ sáꞌa andɨ́vɨ́, ñu̱yɨ́vɨ, mar, jíín táká‑ga̱ ndatíñu.
\v 25 Te jíín Espíritu Santo ni̱ kaꞌa̱n‑ní jíín yúꞌu táa̱‑yo̱ David, ja̱ ní kuu‑de mozo‑ní. Chi ni̱ kaꞌa̱n‑de: Naja̱ kákiti̱ ini̱ ña̱yɨvɨ, te naja̱ kánakani sáni ini̱‑i.
\v 26 Ni̱ kataka̱ cha̱a kákuu rey ñu̱yɨ́vɨ jínáꞌan‑de. Te cha̱a kákuñáꞌnu‑ún, ni̱ ka̱kutútú‑de. Te ɨɨn‑na̱ ni̱ ka̱ndonda‑de sɨkɨ̱ máá Tatá Dios jíín sɨkɨ́ Cristo‑ya̱.
\v 27 Chi̱ Herodes jíín Poncio Pilato jíín cháa sɨ́ɨn nación jíín ñáyɨvɨ ñúu̱ Israel, ni̱ ka̱kutútú ndíja‑de ini̱ ñuu̱ yáꞌa, ni̱ ka̱ndonda‑de sɨkɨ̱ Séꞌe ii̱‑ní Jesús, Iꞌa̱ ni̱ jani‑ní,
\v 28 náva̱ꞌa sáꞌa‑de ta̱ká tiñu ni̱ tetaꞌa̱n máá‑ní, jíín já ní kundaa̱ ini̱‑ní onde̱ sáá.
\v 29 Te vina, Táta̱, nde̱ꞌé‑ní ndasa kákaꞌa̱n xaa̱n‑dé nuu̱‑ná jínáꞌan‑ná. Te kua̱ꞌa‑ní fuerza nuu̱ mozo‑ní ja̱ ná chúndéé iní‑ná kani‑ná tu̱ꞌun máá‑ní.
\v 30 Te skáa̱‑ní ndaꞌa‑ní náva̱ꞌa sáꞌa‑ní tana̱, jíín tuní, jíín tíñu ñáꞌnu. Te ta̱ká yu̱án ná kúu jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Séꞌe ii̱‑ní Jesús. Achí‑i.
\v 31 Te súan ni̱ kajika̱n taꞌu̱‑í. Te nuu̱ káꞌi̱in tútú‑i‑ún, ni̱ ta̱an. Te ndɨꞌɨ‑i, ni̱ ka̱kútú‑i jíín Espíritu Santo. Te ni̱ ka̱chundéé iní‑i kájani‑i tu̱ꞌun Dios.
\s Ja̱ ní kañava̱ꞌa káꞌnu‑i ndatíñu‑i
\p
\v 32 Te ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱ kákandíja, chi̱ jíín iní jíín añú‑i ni̱ ka̱nduu ɨɨn núú‑i. Te tú ni ɨɨn‑i ní kákaꞌa̱n‑i ja̱ máá‑i xíin ɨ́ɨn ndatíñu. Chi ta̱ká ndatíñu, ni̱ kaña̱va̱ꞌa káꞌnu‑i.
\v 33 Te téyíí xáa̱n kájani ndaa̱ apóstol tu̱ꞌun ndasa ni̱ kajini̱‑de ja̱ ní nachaku̱ Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesús. Te bueno ni̱ kuu tu̱ꞌun luu Dios ini̱‑de.
\v 34 Te tú kutɨ na̱ún nándɨꞌɨ ni ɨɨn‑de, chi ta̱ká cha̱a káxíin ñúꞌun, xí véꞌe, ni̱ kaxi̱kó‑de, te ni̱ ka̱kinchaka‑de xu̱ꞌún,
\v 35 te ni̱ ka̱chúkú‑de xu̱ꞌún‑ún nuu̱ jáꞌa̱ cháa apóstol. Te cha̱a apóstol ni̱ ka̱saka‑dé nuu̱ ɨ́ɨn ɨɨn táꞌan‑de ndasa kájinu ñúꞌún máá‑i.
\v 36 Te José, tata̱ Leví, ncháá‑de ñuu̱ Chipre, íó ɨnga̱ sɨ́ꞌvɨ́‑de kájatíñu apóstol, nání‑de Bernabé, ja̱ kuní kaꞌa̱n, se̱ꞌe tu̱ꞌun ndéé iní.
\v 37 Ni̱ xi̱kó‑de ɨɨn ñuꞌun‑dé. Te ni̱ kinchaka‑de xu̱ꞌún. Te ni̱ chúkú‑de xu̱ꞌún‑ún nuu̱ jáꞌa̱ cháa apóstol.
\c 5
\s Sɨkɨ̱ Ananías jíín Safira
\p
\v 1 Ko ɨɨn cha̱a nání Ananías jíín ñásɨ́ꞌɨ́‑de Safira, ni̱ kaxi̱kó‑de ɨɨn ñuꞌun.
\v 2 Te ni̱ janchaa̱‑de sava xu̱ꞌún. Te suni jiní ñasɨ́ꞌɨ́‑de ja̱ súan ni̱ sáꞌa‑de. Te ni̱ kinchaka‑de yaku̱‑ni. Te ni̱ chúkú‑de nuu̱ jáꞌa̱ cháa apóstol.
\v 3 Te ni̱ kaꞌa̱n Pedro: Ananías, naja̱ ní kɨ̱vɨ Satanás ini̱ añú‑ro̱ já xndáꞌú‑ro̱ Espíritu Santo núú. Chi ni̱ janchaa̱‑ro̱ sáva xu̱ꞌún ñúꞌun ní kaxi̱kó‑ró.
\v 4 Ná té xi̱kó‑ga̱‑ro̱, á nasu̱ máá‑ró xíin núú. Te nuu̱ ní xi̱kó‑ró, á nasu̱ iní ndaꞌa máá‑ró ñúꞌun núú. Naja̱ ní nakani ini̱‑ro̱ sáꞌa‑ró súan. Ko nasu̱ cháa xndáꞌú‑ro̱, chi̱ Dios, áchí‑de.
\v 5 Te súan ni̱ jini so̱ꞌo Ananías ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa, te ni̱ ndua̱‑ni‑de. Te ni̱ jiꞌi̱‑ni‑de. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ ní ka̱jini so̱ꞌo tu̱ꞌun‑ún, ni̱ kayu̱ꞌú xaa̱n‑í.
\v 6 Te ni̱ ka̱ndukuiñi̱ cha̱a súchí. Te ni̱ ka̱xndánuu‑de ndɨ̱yi‑ún, te ni̱ ka̱kiñiꞌin‑de‑i yata̱ véꞌe. Te ni̱ ka̱chiyu̱ji‑de‑i.
\v 7 Te ni̱ kunúu, nátu̱ꞌun uni̱ hora. Te ni̱ jaa̱ ñasɨ́ꞌɨ́‑de ni̱ kɨ̱vɨ‑ña véꞌe‑ún. Te na̱ún jiní máá‑ña ja̱ súan ni̱ kuu.
\v 8 Te Pedro, ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑de‑ña: Kastu̱ꞌún núu̱‑rí. Ni̱ xi̱kó‑ró ñúꞌun‑ún ɨɨn tanto súan xí túu. Achí‑de. Te ni̱ kachi̱‑ña: Jaa̱n, ɨɨn súan ni̱ kaxi̱kó‑ná, áchí‑ña.
\v 9 Te Pedro, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑ña: Naja̱ ní skétáꞌan‑ró túꞌun ja̱ kóto nchaa̱‑ro̱ Espíritu máá Tatá Dios. Kuni so̱ꞌo, yuxéꞌé yáꞌa káꞌma va̱i koyo cha̱a ni̱ kachi̱ndu̱ji yii‑ro. Te suni súan kiñiꞌin‑de róó kiꞌi̱n‑ro̱, áchí‑de.
\v 10 Te ni̱ ndua̱‑ni‑ña núu̱ jáꞌa̱ Pedro. Te ni̱ jiꞌi̱‑ni‑ña. Te ni̱ ndɨ̱vɨ koyo cha̱a súchí‑ún. Te ni̱ kajini̱‑de ja̱ á ni̱ jiꞌi̱‑ña. Te ni̱ ka̱kiñiꞌin‑de‑ña, te ni̱ ka̱chindu̱ji‑de‑ña xíin yíi‑ñá.
\v 11 Te ndivii tɨ́kuꞌni̱ kándíja jíín táká ña̱yɨvɨ ní ka̱jini tu̱ꞌun tiñu yáꞌa, ni̱ kayu̱ꞌú xaa̱n‑í.
\s Kuaꞌa̱ tíñu ñáꞌnu jíín tuní ni̱ ka̱sáꞌa apóstol
\p
\v 12 Te cha̱a apóstol, ni̱ ka̱sáꞌa‑de kuaꞌa̱ tíñu ñáꞌnu jíín tuní jíto nuu̱ ñáyɨvɨ. Te ɨɨn káꞌnu‑ni kándutútú‑de ini̱ corredor Salomón.
\v 13 Ko tú ní chúndéé iní ni ɨɨn‑i ketáꞌan‑i jíín‑de. Ko ña̱yɨvɨ, víꞌí‑gá ni̱ ka̱jatúꞌún‑i‑de.
\v 14 Te ña̱yɨvɨ ní ka̱kandíja nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, víꞌí‑gá ni̱ ndea̱‑i, kúu cha̱a kúu ñaꞌan, kuaꞌa̱ xáa̱n‑í.
\v 15 Te ni̱ ka̱kincha̱ka‑de kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ kákuꞌu̱. Te ni̱ kajaki̱n‑de‑i ini̱ ya̱ꞌya kánda̱a‑i nuu̱ jíto jíín núu̱ yúu, náva̱ꞌa nú va̱i Pedro sanaa jinu̱ va̱sté máá kátɨ‑dé sɨkɨ̱‑í.
\v 16 Te suni ta̱ká ña̱yɨvɨ ñúu̱ yani‑ún, ni̱ kataka̱ kuaꞌa̱‑í ini̱ ñuu̱ Jerusalén, ni̱ ka̱kinchaka‑i ja̱ kákuꞌu̱ jíín já kátaꞌa̱n tachi̱ kíni. Te ndɨꞌɨ‑ún, ni̱ kandu̱va̱ꞌa jínáꞌan.
\s Ja̱ ní ka̱chindiki̱n‑i Pedro jíín Juan
\p
\v 17 Yúan‑na te ni̱ ka̱kukuásún iní sutu̱ ñáꞌnu jíín sáva táꞌan ja̱ káchíñúꞌún sɨkɨ́ saduceo, te ni̱ ka̱ndonda.
\v 18 Te ni̱ ka̱katɨɨn‑ún cháa apóstol. Te ni̱ ka̱taan‑dé ini̱ veka̱a ñuu̱.
\v 19 Ko ndajáꞌa̱ máá Tatá Dios, akuáa ní juña‑ya̱ yúxéꞌé véka̱a‑ún. Te ni̱ kiñiꞌin ya̱‑dé jínáꞌan‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de:
\v 20 Kuáꞌán, te kuiñi‑ró iní ve̱ꞌe ii̱. Te yúan kani‑ró táká tu̱ꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ ndasa kuchaku̱‑i vida jáá yáꞌa. Achí‑ya̱.
\v 21 Te ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yáꞌa. Te nuu̱ ní kundiji̱n, te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ ve̱ꞌe ii̱. Te ni̱ ka̱stáꞌa̱n‑de tu̱ꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ. Te nini kástáꞌa̱n‑de, te ni̱ cha̱koyo sutu̱ ñáꞌnu jíín táꞌan‑de. Te ni̱ na̱stútú‑de cha̱a junta jíín cháa ni̱ ka̱yii ini̱ ñuu̱ Israel. Te ni̱ tájí‑de ndajáꞌa̱ kuáki̱ꞌin‑de cha̱a‑ún ini̱ veka̱a.
\v 22 Ko nuu̱ ní ja̱koyo cha̱a kákuu ndajáꞌa̱‑ún veka̱a, te tú ní kániꞌi̱n‑dé apóstol. Te ni̱ kanaxíó káva‑de. Te ni̱ kaka̱stu̱ꞌún‑de tu̱ꞌun yáꞌa:
\v 23 Ja̱ndáa̱ kúu ja̱ ní kajini̱‑ná ndasú va̱ꞌa veka̱a. Te káꞌi̱in cha̱a kándi̱to‑ún ichi yúxéꞌé. Ko nuu̱ ní ka̱juña‑ná, te tú kutɨ na̱ún cha̱a ní kájini̱‑ná nuu̱. Achí‑de.
\v 24 Te cha̱a kúñáꞌnu ini̱ ve̱ꞌe ii̱ jíín sutú ñáꞌnu, nuu̱ ní ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yáꞌa, ni̱ ka̱kejáꞌá‑de káyu̱ꞌú‑de ja̱ má júkuiñi̱ tu̱ꞌun‑ún.
\v 25 Ko ni̱ jaa̱ ɨɨn ña̱yɨvɨ. Te ni̱ kastu̱ꞌún‑i: Ñaꞌa̱n‑ní, te nde̱ꞌé‑ní. Cha̱a ni̱ ka̱taan‑ní veka̱a, káꞌi̱in‑de ini̱ ve̱ꞌe ii̱. Te kástáꞌa̱n‑de tu̱ꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ. Achí‑i.
\v 26 Yúan‑na te ni̱ kajaꞌa̱n cha̱a kúñáꞌnu‑ún jíín ndájáꞌa̱. Te ñúkúún vái‑de jíín apóstol, chi̱ káyu̱ꞌú‑de kájito‑de ña̱yɨvɨ já kuáꞌa‑i yuu̱ xiní‑dé.
\v 27 Te nuu̱ ní jaa̱‑de jíín apóstol, te ni̱ jani‑de cha̱a‑ún ini̱ municipio. Te sutu̱ ñáꞌnu, ni̱ xndichí‑ún:
\v 28 Á tú ní kástu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱ já má stáꞌa̱n‑ga̱‑ro̱ túꞌun cha̱a jia̱n. Ko vina chi̱ nɨ́ɨ́ ñúu̱ Jerusalén ni̱ xndeá‑ro̱ sáꞌa̱n‑ro̱. Te kákuni̱‑ro̱ cháa‑ró nɨñí cháa jia̱n sɨkɨ́‑rí jínáꞌan‑ri̱, áchí.
\v 29 Ko Pedro jíín apóstol, ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Nɨ́nɨ kuándatu̱‑ná nuu̱ Dios vásá núu̱ táká cha̱a.
\v 30 Máá Dios ndɨ̱yi táa̱‑yo̱, ni̱ naschakú‑ya̱ Jesús, Iꞌa̱ ni̱ ka̱jaꞌni máá‑ní ja̱ ní ka̱jata kaa‑ní‑ya̱ jiká cruz.
\v 31 Iꞌa̱ yáꞌa ni̱ nduñáꞌnu‑ya̱ kánchaa̱‑ya̱ íchi ndáváꞌa Dios. Te ni̱ nduu‑ya̱ Iꞌa̱ táꞌú tíñu jíín Iꞌa̱ nama yóó, náva̱ꞌa nakani ini̱ ña̱yɨvɨ ñúu̱ Israel te koo tu̱káꞌnu ini̱‑ya̱ núu̱ táká kua̱chi‑i.
\v 32 Te máá‑ná jíín Espíritu Santo, kákuu‑ná testigo máá‑yá nuu̱ táká tu̱ꞌun yáꞌa. Chi̱ jáꞌa Dios Espíritu‑ya̱ núu̱ táká ña̱yɨvɨ kájandatu̱ nuu̱‑yá. Achí‑de.
\v 33 Te máá‑ún, súan ni̱ ka̱jini so̱ꞌo tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ kakiti̱ xaa̱n iní. Te kaꞌni‑ún‑de kákuni̱ núú.
\v 34 Ko íó ɨɨn maestro ley, nání‑de Gamaliel. Te kúu‑de cha̱a fariseo. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ, kájatúꞌún‑i‑de. Te ni̱ ndukuiñi̱‑de nuu̱ junta. Te ni̱ táꞌú‑de tiñu ná kúxio núu cha̱a apóstol.
\v 35 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín: Róó cha̱a ñuu̱ Israel, kani va̱ꞌa ini̱‑ro̱ te nú na̱ún kákuni̱ ro̱ sáꞌa‑ró jíín cháa yáꞌa.
\v 36 Chi̱ onde̱ sáá ní ndonda Teudas, te áchí‑de ja̱ cháa téyíí kúu‑de. Te ni̱ kataka̱‑i nuu̱‑dé nátu̱ꞌun kuu̱n ciento cha̱a. Te ni̱ jiꞌi̱‑de ni̱ sáꞌa sava‑ga̱ cha̱a. Te ta̱ká ja̱ ní ka̱jandatu̱ tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑de, ni̱ kajicha̱ nu̱u kájaꞌa̱n sáni.
\v 37 Yúan‑na te kɨvɨ̱ ní ndutútú xiní, te ni̱ ndonda Judas cha̱a ñuu̱ Galilea. Te ni̱ jaka‑de kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ kuángoyo yata̱‑dé. Te suni ni̱ naa cháa‑ún. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ ní ka̱jandatu̱ nuu̱‑dé, ni̱ kajicha̱ nu̱u‑i kájaꞌa̱n‑i.
\v 38 Te vina ná kuáꞌa‑ri̱ consejo róó: Ma̱ kéꞌé‑ga̱‑ro̱ cháa yáꞌa. Sía̱‑de ná kíꞌi̱n‑de. Chi̱ nú onde̱ chi̱i ña̱yɨvɨ vái tu̱ꞌun yáꞌa xí tíñu yáꞌa, te naa íi̱.
\v 39 Ko nú onde̱ nuu̱ Dios va̱i, ma̱ kúu kasu̱‑ro̱. Chi̱ sánaa te natu̱u ja̱ jíín Dios kájatáꞌan‑ró. Achí‑de.
\v 40 Te ni̱ ka̱jatúꞌún túꞌun ni̱ kaꞌa̱n Gamaliel. Te ni̱ ka̱kana xini̱ cháa apóstol. Te ni̱ kaskúun yunu xíi suku̱n‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n xaa̱n núu̱‑dé ja̱ má káꞌa̱n‑ga̱‑de tu̱ꞌun jíín sɨ́ꞌvɨ́ Jesús. Te ni̱ ka̱sía̱‑de kájaꞌa̱n‑de.
\v 41 Te máá apóstol, nuu̱ junta ni̱ kenda koyo‑de kájaꞌa̱n‑de, kákusɨɨ̱ iní‑de ja̱ ní jatu̱ꞌun‑ya̱ kándoꞌo‑de sɨkɨ̱ sɨ́ꞌvɨ́‑yá.
\v 42 Te ini̱ ve̱ꞌe ii̱ jíín táká veꞌe, tú ní kájukuiñi̱‑de ja̱ kástáꞌa̱n‑de te kájani‑de tu̱ꞌun Jesucristo.
\c 6
\s Ja̱ ní ka̱jani‑de usia̱ cha̱a kuatíñu
\p
\v 1 Te ni̱ ndea̱ kuaꞌa̱ cháa káskuáꞌa. Te ɨɨn kɨvɨ̱, te cha̱a ñuu̱ Grecia, ni̱ kakaꞌa̱n sóó‑de sɨkɨ̱ cháa hebreo, chi̱ tú ní tétaꞌa̱n ɨɨn núú‑de staa̱ kée ñáꞌan viuda hora ja̱ sáka‑dé ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱.
\v 2 Yúan‑na te máá uxí uu̱ apóstol, ni̱ ka̱nastútú‑de ta̱ká cha̱a káskuáꞌa, te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Ma̱ kúu jukuiñi̱ máá‑rí ja̱ kájani‑ri̱ tu̱ꞌun Dios, te kuatíñu‑ri̱ nuu̱ mesa.
\v 3 Núsáá te róó ñáni̱, ka̱ji‑ró usiá táꞌan máá‑ró, cha̱a va̱ꞌa, cha̱a ndíchí, cha̱a káñu̱ꞌun chítú Espíritu Santo ná kúu‑de. Te ná cháa‑yó tíñu yáꞌa sɨkɨ̱‑dé.
\v 4 Te ruu̱ jínáꞌan‑ri̱, kukuu‑ri̱ jíín já kakán taꞌu̱‑rí, te kani‑ri̱ tu̱ꞌun yáꞌa. Achí‑de.
\v 5 Te tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑de, ni̱ ka̱jataꞌa̱n ini̱ ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱‑ún. Te ni̱ kaka̱ji‑i Esteban, cha̱a kándíja va̱ꞌa kúu‑de. Te ñúꞌun chítú‑de Espíritu Santo, jíín Felipe, jíín Prócoro, jíín Nicanor, jíín Timón, jíín Parmenas,
jíín Nicolás, cha̱a ni̱ nakiꞌin séꞌé judío ñuu̱ Antioquía.
\v 6 Ta̱ká cha̱a yáꞌa, ni̱ ka̱jani‑i nuu̱ cháa apóstol. Te ni̱ kajika̱n taꞌu̱‑dé te ni̱ ka̱xndée‑de ndaꞌa‑dé xini̱ cháa‑ún.
\v 7 Te tu̱ꞌun Dios ni̱ jika kuaꞌa̱n. Te cha̱a káskuáꞌa, ni̱ kandea̱ xaa̱n‑dé ini̱ ñuu̱ Jerusalén. Te suni kuaꞌa̱ sutú ni̱ ka̱jatúꞌún, te ni̱ ka̱kandíja.
\s Tu̱ꞌun Esteban
\p
\v 8 Te Esteban, ni̱ chítú ndɨ́ɨ‑de jíín fuerza, te ñúkúún ní sáꞌa‑de tiñu ñáꞌnu xaa̱n jíín tuní nuu̱ táká ña̱yɨvɨ.
\v 9 Te ini̱ ve̱ꞌe sinagoga ni̱ ka̱ndonda yaku̱ cha̱a, cha̱a libertino, jíín cháa ñuu̱ Cirene, jíín cháa ñuu̱ Alejandría, jíín cháa ñuu̱ Cilicia, jíín Asia, ni̱ kastátáꞌan jíín Esteban.
\v 10 Ko tú ní kákundéé jíín‑de, chi̱ ndíchí‑de, te suni ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín fuerza máá Espíritu.
\v 11 Yúan‑na te ni̱ ka̱skáꞌa̱n yaku̱ cha̱a ja̱ ní kakaꞌa̱n: Ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ná káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa Esteban sɨkɨ̱ Moisés jíín sɨkɨ́ Dios, áchí.
\v 12 Te súan ni̱ ka̱skáꞌa̱n‑ún ñáyɨvɨ, jíín cháa ni̱ ka̱yii, jíín cháa káchaa tutu̱. Te ni̱ kajinu̱ yu̱án sɨkɨ́‑dé, te ni̱ ka̱katɨɨn‑ún‑de kua̱ngoyo jíín‑de onde̱ nuu̱ junta.
\v 13 Te ni̱ ka̱jani testigo falso ja̱ ní kakaꞌa̱n: Cha̱a yáꞌa, ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑de sɨkɨ̱ véꞌe ii̱ yáꞌa jíín sɨkɨ́ ley.
\v 14 Chi ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ná káꞌa̱n‑de ja̱ Jesús, cha̱a ñuu̱ Nazaret, kanu̱‑de veꞌe ii̱ yáꞌa, te nasama‑de tani̱nu ni̱ xndóo Moisés nuu̱‑yo̱. Achí.
\v 15 Yúan‑na te ta̱ká ja̱ káxiu̱kú iní municipio, ni̱ ka̱ndakoto nuu̱‑dé, te ni̱ kajini̱ ja̱ jíto nuu̱‑dé nátu̱ꞌun nuu̱ ɨ́ɨn ndajáꞌa̱ ándɨ́vɨ́.
\c 7
\s Tu̱ꞌun ni̱ jani ndaa̱ Esteban
\p
\v 1 Te máá sutú ñáꞌnu‑ga̱, ni̱ kaꞌa̱n jíín‑de: Súan kúu náún, áchí.
\v 2 Te máá‑de, ni̱ kaꞌa̱n‑de: Táta̱, ñáni̱, kuni so̱ꞌo‑ní tu̱ꞌun yáꞌa jínáꞌan‑ní. Máá Dios, Iꞌa̱ ñáꞌnu, Iꞌa̱ luu, ni̱ kenda‑ya̱ núu̱ táa̱‑yo̱ Abraham ná ni̱ kanchaa̱‑de ini̱ ñuu̱ Mesopotamia, onde̱ ná té kiꞌi̱n‑ga̱‑de kunchaa̱‑de ini̱ ñuu̱ Harán núú.
\v 3 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kenda ini̱ ñuu̱‑ro̱ jíín máꞌñú táꞌan‑ró, te kiꞌi̱n‑ro̱ kúnchaa̱‑ro̱ iní ñuu̱ ja̱ stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱, áchí‑ya̱.
\v 4 Yúan‑na te ni̱ kenda‑de ini̱ ñuu̱ Caldea. Te ni̱ kanchaa̱‑de ini̱ ñuu̱ Harán. Te yúan ni̱ jiꞌi̱ táa̱‑de. Te ni̱ sáꞌa Dios ja̱ ní chaa̱‑de ñuu̱ yáꞌa nuu̱ káxiu̱kú‑ní vina.
\v 5 Te tú ní jáꞌa‑ya̱ ñúꞌun‑ún kuu taꞌu̱‑dé, ni va̱sté ɨ́ɨn tíꞌli̱. Ko ni̱ keyuꞌu‑yá ja̱ kuáꞌa‑ya̱ ñúꞌun‑ún nuu̱‑dé onde̱ jíín núu̱ táká tata̱ kii nuu̱‑dé, va̱sa tú ní íó se̱ꞌe‑de sáá.
\v 6 Te súan ni̱ kaꞌa̱n Dios jíín‑de: Tata̱‑de kuxiu̱kú jíká‑i ɨnga̱ ñuu̱. Te kuu̱n ciento kuia̱ kuatíñu sáni‑de‑i te xndóꞌo‑de‑i.
\v 7 Te ni̱ kaꞌa̱n Dios: Ko máá‑rí, ndonda‑ri̱ sɨkɨ̱ ñúu̱ nuu̱ kúu‑i mozo‑ún. Te onde̱ nú ni̱ kuu‑ún, te kenda koyo‑i te chiñúꞌún‑i ruu̱ ichi yáꞌa.
\v 8 Te ni̱ sáꞌa‑ya̱ contrato jíín‑de jíín tuní ja̱ xɨtɨ́ ndúu̱‑de. Te se̱ꞌe Abraham ni̱ kuu Isaac. Te ni̱ xɨtɨ ndúu̱‑de‑i nuu̱ uná kɨvɨ̱‑í. Te se̱ꞌe Isaac ni̱ kuu Jacob, te se̱ꞌe Jacob ni̱ kuu ndɨ́ꞌuxí uu̱ máá tatá ñúu̱.
\v 9 Te ta̱ká tatá ñúu̱‑ún, ni̱ ka̱kukuásún iní‑de. Te ni̱ kaxi̱kó‑de José kuaꞌa̱n‑i onde̱ ñuu̱ Egipto, Ko Dios ni̱ jika‑ya̱ jíín‑i.
\v 10 Te ni̱ nama‑ya̱‑í nuu̱ táká tu̱ndóꞌo ni̱ taꞌa̱n‑i. Te ni̱ kundíchí‑i. Te Faraón, cha̱a kúu rey ñuu̱ Egipto, ni̱ kusɨɨ̱ iní‑de jíín‑i ni̱ sáꞌa‑ya̱. Te ni̱ chaa‑de gobernador sɨkɨ̱ José. Te José, ni̱ táꞌú‑de tiñu nuu̱ ñúu̱ Egipto jíín núu̱ véꞌe Faraón.
\v 11 Te ni̱ kii ɨɨn tama̱ xáa̱n nɨ́ɨ́ ñúu̱ Egipto jíín nɨ́ɨ́ ñúu̱ Canaán. Ɨɨn tu̱ndóꞌo xaa̱n ní kuu‑ún. Te ndɨ̱yi táa̱‑yo̱, tú ní kániꞌi̱n‑dé ja̱ kée‑dé jínáꞌan‑de.
\v 12 Te ni̱ jini tu̱ꞌun Jacob ja̱ íó trigo onde̱ ñuu̱ Egipto. Te ni̱ tájí‑de táa̱‑yo̱ ní kajaꞌa̱n‑de vuelta ɨɨn.
\v 13 Te ja̱ vuelta uu̱, ni̱ ka̱nakuni̱ ñani̱ José nuu̱‑dé ja̱ máá‑de kúu. Te suni ni̱ stáꞌa̱n José ñani̱‑de nuu̱ Faraón.
\v 14 Te José, ni̱ tájí‑de cha̱a kájaꞌa̱n ja̱ ní kana‑de xini̱ táa̱‑de Jacob kii‑de jíín táká táꞌan‑de. Ió uni̱ xiko xiaꞌu̱n‑i.
\v 15 Súan ni̱ kuun Jacob kuaꞌa̱n‑de onde̱ ñuu̱ Egipto. Te yúan ni̱ jiꞌi̱‑de jíín táká tatá ñúu̱‑yo̱.
\v 16 Te cha̱a‑ún, ni̱ ka̱naja̱ꞌa‑de kánoꞌo̱n‑de onde̱ ñuu̱ Siquem. Te ni̱ kayu̱ji‑de ini̱ ve̱ꞌe añú ja̱ jíín plata ni̱ jaan Abraham nuu̱ séꞌe Hamor ñuu̱ Siquem.
\v 17 Ko ni̱ kuyani kɨvɨ̱ ní keyuꞌu Dios nuu̱ Abraham. Te ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ ndea̱‑i. Te ni̱ kukuaꞌa̱‑í ini̱ ñuu̱ Egipto.
\v 18 Te ni̱ kuu kuia̱. Te ni̱ nukuiñi̱ ɨnga̱ rey ini̱ ñuu̱ Egipto ja̱ tú játúꞌún‑de tu̱ꞌun José.
\v 19 Te rey‑ún, ni̱ xndáꞌú‑de ña̱yɨvɨ ñúu̱‑yo̱, ni̱ sándɨva̱ꞌa‑de jíín táa̱‑yo̱, ja̱ fuerza ná skána‑de se̱ꞌe‑de kuu̱‑i.
\v 20 Te kuia̱‑ún ni̱ kaku Moisés. Te ni̱ kusɨɨ̱ iní Dios jíín‑i. Te uni̱ yoo̱ ní jaꞌnu‑i ini̱ ve̱ꞌe táa̱‑i.
\v 21 Te náa̱‑i, ni̱ skána‑ña‑í. Te ni̱ nakiꞌin se̱sɨ́ꞌɨ́ Faraón‑ún‑i. Te ni̱ skuáꞌnu‑ña‑í nátu̱ꞌun se̱ꞌe máá‑ña.
\v 22 Te ni̱ kutu̱ꞌa Moisés ta̱ká tu̱ꞌun ndíchí ñúu̱ Egipto. Te ñáꞌnu xaa̱n ní kuu‑de jíín táká tu̱ꞌun káꞌa̱n‑de jíín táká tiñu sáꞌa‑de.
\v 23 Te nuu̱ úu̱ xiko kuia̱‑de, te ni̱ kusɨɨ̱ iní‑de kinde̱ꞌé‑de ta̱ká ñani̱‑de ja̱ kákuu se̱ꞌe Israel.
\v 24 Te ni̱ jini̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn cha̱a Egipto ja̱ sándɨva̱ꞌa jíín ɨ́ɨn cha̱a Israel. Te ni̱ stují‑dé cha̱a Egipto‑ún, te súan ni̱ nama‑de ñani̱ nda̱ꞌú‑de.
\v 25 Ko máá‑de, jáni ini̱‑de ja̱ júku̱ꞌun ini̱ ta̱ká ñani̱‑de ja̱ Dios ni̱ tájí‑yá‑de ja̱ náma‑de ñani̱‑de núú. Ko máá ñaní‑de, tú ní kájuku̱ꞌun kutɨ iní.
\v 26 Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ xía̱n‑ún, suni ni̱ jini̱‑de nuu̱ úu̱ cha̱a kája̱táꞌan. Te ni̱ jaa̱‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín já ná júkuiñi̱: Súchi̱, naja̱ kásáꞌa ndɨva̱ꞌa‑ró jíín táꞌan‑ró. Chi̱ ñani̱‑ro̱ kánakuni̱ táꞌan‑ró. Achí‑de.
\v 27 Ko máá cháa jáꞌa taꞌu̱ táꞌan‑ún, ni̱ chujíkí‑de Moisés. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ndéja̱ ní jani róó ja̱ kúñáꞌnu‑ró te sándaa̱‑ro̱ tíñu‑ri̱ jínáꞌan‑ri̱.
\v 28 Te suni kuní‑ro̱ káꞌni‑ro rúu̱ nátu̱ꞌun ni̱ jaꞌni‑ro cháa ñuu̱ Egipto iku náún. Achí‑de jíín Moisés.
\v 29 Te tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ jini so̱ꞌo Moisés. Te ni̱ jinu‑de kuaꞌa̱n‑de. Te jíká ní ncha̱a‑de onde̱ ñuu̱ Madián. Te yúan ni̱ skáku ñasɨ́ꞌɨ́‑de uu̱ se̱ꞌe yíí.
\v 30 Te ni̱ ji̱nu tuku uu̱ xiko kuia̱. Yúan‑na te ɨɨn ndajáꞌa̱ ándɨ́vɨ́, ni̱ kenda‑ya̱ núu̱‑dé onde̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé yúku Sinaí, ma̱ꞌñú ɨ́ɨn yuku̱ kayú yáá ñúꞌu̱n ni̱ kenda‑ya̱.
\v 31 Yúan‑na te Moisés, ndéꞌé‑de, te náa iní‑de ja̱ ní jini̱‑de ñuꞌu̱n‑ún. Te ni̱ kandita‑de náva̱ꞌa kuni̱‑de nuu̱. Te ni̱ kaꞌa̱n máá Tatá‑yo̱ Dios jíín‑de:
\v 32 Máá‑rí kúu Dios ndɨ̱yi táa̱‑ro̱, Dios Abraham, Dios Isaac, Dios Jacob, áchí‑ya̱. Ko Moisés, kɨ́sɨ‑i‑de, te tú ní chúndéé iní‑de nde̱ꞌé‑de nuu̱.
\v 33 Te máá Tatá Dios, ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Kiñiꞌin ndija̱n‑ro̱ jáꞌa̱‑ro̱. Chi̱ nuu̱ kándii̱‑ro̱ jián, ñuꞌun íi̱ kúu.
\v 34 A ni̱ jini̱‑ri̱ ja̱ séꞌe‑ri̱ káꞌi̱in‑i ini̱ ñuu̱ Egipto, xaa̱n kándoꞌo‑i. Te suni jíni so̱ꞌo‑ri̱ ja̱ kándeꞌe̱ nda̱ꞌú‑i. Te ni̱ kuun‑ri̱ va̱i‑ri̱ ja̱ náma‑ri̱‑i jínáꞌan‑i. Te vina, ñaꞌa̱n yáꞌa núsáá. Te ná tájí‑rí róó kiꞌi̱n‑ro̱ ondé ñuu̱ Egipto. Achí‑ya̱ jíín‑de.
\v 35 Núsáá te Moisés yáꞌa, va̱sa a ni̱ ka̱skéꞌichi̱‑i‑de te va̱sa ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Ndéja̱ ní jani róó ja̱ kúñáꞌnu‑ró sɨkɨ́‑rí, te sándaa̱‑ro̱ tíñu‑ri̱, ni̱ achi̱‑i jíín‑de. Ko Dios, ni̱ tájí‑yá‑de kuaꞌa̱n‑de ja̱ táꞌú‑de tiñu nuu̱‑í te nama‑de‑i. Te ndajáꞌa̱‑yá ja̱ ní kenda nuu̱‑dé nuu̱ yukú‑ún, suni ni̱ chindéé ní chituu‑ya̱‑dé.
\v 36 Te cha̱a yáꞌa, ni̱ ndiñiꞌin‑de‑i jínáꞌan‑i ini̱ ñuu̱ yúan, te ni̱ sáꞌa‑de kuaꞌa̱ tíñu ñáꞌnu, jíín táká tuni̱ ini̱ ñuu̱ Egipto, jíín núu̱ mar kuáꞌá, jíín núu̱ ñúꞌun téꞌé, uu̱ xiko kuia̱.
\v 37 Cha̱a yáꞌa kúu Moisés ja̱ ní kaꞌa̱n jíín táká se̱ꞌe Israel: Ma̱ꞌñú táká ñani̱‑ro̱, nukuiñi̱ ɨɨn cha̱a kani tu̱ꞌun máá Tatá‑ro̱ Dios sáꞌa‑ya̱ nátu̱ꞌun ruu̱. Te nuu̱ cháa‑ún kuni náꞌín‑ró túꞌun kaꞌa̱n‑de. Achí.
\v 38 Cha̱a‑ún kúu cha̱a ni̱ kandee jíín tɨ́kuꞌni̱ ndɨ̱yi táa̱‑yo̱ ondé nuu̱ ñúꞌun téꞌé. Te ni̱ kaꞌa̱n ɨɨn ndajáꞌa̱‑ya̱ jíín‑de xini̱ yúku Sinaí, te ni̱ niꞌi̱n‑dé tu̱ꞌun ndasa kuchaku̱‑yo̱. Te ni̱ jani‑de tu̱ꞌun‑ún nuu̱‑yo̱.
\v 39 Ko ndɨ̱yi táa̱‑yo̱, tú ní kákuni̱‑de kuandatu̱‑de nuu̱ cháa‑ún, chi̱ sasua ni̱ ka̱skéꞌichi̱‑de cha̱a. Te ni̱ ka̱kusɨ́ɨn ini̱‑de, noꞌo̱n‑de ñuu̱ Egipto kákuni̱‑de núú.
\v 40 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín Aarón: Sáva̱ꞌa tɨnɨ̱‑ro̱ Iꞌa̱ ná kúxnúú núu̱‑yo̱. Chi cha̱a Moisés, ja̱ ní kiñiꞌin‑de yóó ini̱ ñuu̱ Egipto va̱i‑yó, tú kájini̱‑yo̱ na̱ún ní taꞌa̱n‑de. Achí.
\v 41 Yúan‑na te ni̱ ka̱sáꞌa‑de ɨɨn chelu. Te nuu̱ ndosó‑ún ni̱ kasoko̱‑dé kɨtɨ. Te ni̱ ka̱kusɨɨ̱ iní‑de jíín tíñu ni̱ ka̱sáꞌa‑de jíín ndáꞌa‑dé.
\v 42 Te Dios, ni̱ kuxio‑ya̱ núu̱‑dé kuaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ xndóo‑ya̱‑dé ná kuátíñu‑de nuu̱ tíñu̱ú xíní ándɨ́vɨ́, nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá: Róó ña̱yɨvɨ Israel, a ni̱ ka̱jaꞌni‑ro kɨ́tɨ núu̱‑rí uu̱ xiko kuia̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé náún.
\v 43 Túu, chi̱ sasua ni̱ ka̱jani‑ró véꞌe kuii ndosó Moloc jíín tíñu̱ú xíní máá Renfán, ndoso̱ ja̱ ní ka̱sáꞌa máá‑ró já chíñúꞌún‑ró. Ja̱ yúán ná sjáꞌa‑ri̱ róó kiꞌi̱n‑ro̱ ondé yata̱ ñúu̱ Babilonia, áchí‑ya̱.
\v 44 Ndɨ̱yi táa̱‑yo̱, onde̱ ñuꞌun téꞌé ní ka̱ñava̱ꞌa‑de veꞌe ñii Dios, nátu̱ꞌun ni̱ táꞌú Dios tiñu nuu̱ Moisés ja̱ súan sáꞌa‑de veꞌe‑ún, nátu̱ꞌun muestra ni̱ jini̱‑de.
\v 45 Sáá chi̱ jíín fuerza Dios ni̱ ka̱skúnu ndɨ̱yi táa̱‑yo̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ ní katɨ̱ɨn máá‑i ñuu̱ yáꞌa. Yúan‑na te jíín Josué ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ lugar máá‑i, ni̱ ka̱kinchaka‑de veꞌe ñii‑ún ni̱ kendo̱o yáꞌa onde̱ kɨvɨ̱ David.
\v 46 Te David, ni̱ kusɨɨ̱ iní Dios jíín‑de. Te ni̱ jika̱n‑de ja̱ ná sáva̱ꞌa‑de ɨɨn veꞌe kuu Dios Jacob.
\v 47 Ko Salomón, ni̱ sáꞌa‑de ɨɨn veꞌe máá‑yá.
\v 48 Ko Iꞌa̱ ñáꞌnu‑ún, tú ncháá‑ya̱ iní ve̱ꞌe kásáꞌa cha̱a, nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n cha̱a jáni tu̱ꞌun‑ya̱ ondé sáá:
\v 49 Andɨ́vɨ́ kúu silla kánchaa̱‑ri̱, te táꞌú‑rí tiñu. Ñu̱yɨ́vɨ kúu teyu̱ nuu̱ káxndíi jaꞌa̱‑rí. Ndasa koo veꞌe kani‑ró kúnchaa̱‑ri̱ núsáá. Xí ndénu̱ kúu nuu̱ ndéta̱tú‑ri̱.
\v 50 Á tú ní sáꞌa ndɨꞌɨ‑ri̱ ndatíñu yáꞌa, áchí máá Tatá Dios.
\v 51 Xaa̱n kákujáꞌa̱ ini̱‑ní. Tú kákandíja ini̱ añú‑ní te xaa̱n sóꞌó‑ní. Chi̱ nene̱ kájasu̱‑ní nuu̱ Espíritu Santo, nátu̱ꞌun ni̱ ka̱sáꞌa ndɨ̱yi táa̱‑ní onde̱ anáꞌán.
\v 52 Ió ɨɨn cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun‑ya̱ ondé sáá ja̱ tú ní káchindiki̱n táa̱‑ní‑de náún. Chi̱ táa̱‑ní, a ni̱ ka̱jaꞌni‑dé cha̱a kájani tu̱ꞌun ja̱ kíi máá Iꞌa̱ ndaa̱ núú. Te Iꞌa̱‑ún, a ni̱ kanastúu‑ní‑ya̱ te ni̱
ka̱jaꞌni‑ní‑ya̱.
\v 53 Ko máá‑ní, tú ní káskíkuu‑ní, va̱sa ndajáꞌa̱ máá‑yá, ni̱ ka̱jani‑ya̱ ley nuu̱‑ní. Achí Esteban.
\v 54 Ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ ka̱jini so̱ꞌo. Te ni̱ ka̱taꞌuꞌu̱ ini̱. Te kánakaji ñíi yúꞌu kájito Esteban.
\v 55 Ko máá Esteban, ni̱ kútú‑de Espíritu Santo. Te ni̱ ndakoto‑de ichi ándɨ́vɨ́. Te ni̱ jini̱‑de ja̱ ndíi ncháa̱ nuu̱ kánchaa̱ Dios. Te Jesús, kándii̱‑ya̱ íchi ndáváꞌa Dios.
\v 56 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Vina te ndéꞌé‑rí ja̱ núña andɨ́vɨ́. Te ndéꞌé‑rí nuu̱ máá Séꞌe cha̱a kándii̱‑ya̱ íchi ndáváꞌa Dios. Achí‑de.
\v 57 Yúan‑na te ni̱ ka̱kana kóꞌó. Te ni̱ kajasu̱ so̱ꞌo. Te ɨɨn jínu‑ni ni̱ ka̱ndonda vaa̱ sɨkɨ̱ Esteban.
\v 58 Te ni̱ ka̱kiñiꞌin Esteban kuaꞌa̱n jíín‑de onde̱ yuꞌu ñúu̱. Te ni̱ ka̱skána tɨka̱chí. Te ni̱ kaja̱ꞌa yuu̱ xiní‑dé. Te ña̱yɨvɨ kánde̱ꞌé, ni̱ ka̱chúkú‑i tɨka̱chí‑ún nuu̱ jáꞌa̱ ɨ́ɨn cha̱a súchí nání Saulo.
\v 59 Te nini kájoto̱ yuu̱ xiní Esteban, te ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú Esteban jíín máá Jítoꞌo̱‑yo̱: Táta̱ Jesús, nakiꞌin‑ní añú‑ná vina, áchí‑de.
\v 60 Te ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n jaa‑de: Táta̱, ma̱ chíꞌi‑ní cuenta kua̱chi yáꞌa sɨkɨ̱‑í jínáꞌan‑i, áchí‑de. Súan ni̱ kaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun yáꞌa, te ni̱ jiꞌi̱‑ni‑de.
\c 8
\s Ja̱ ní chindiki̱n Saulo tɨkuꞌni̱ kándíja
\p
\v 1 Te Saulo, ni̱ jatúꞌún‑de ja̱ ní jiꞌi̱ Esteban. Te kɨvɨ̱‑ún ni̱ kejáꞌá káchindiki̱n xaa̱n‑í tɨkuꞌni̱ kándíja ini̱ ñuu̱ Jerusalén. Te tɨkuꞌni̱‑ún, ni̱ kajicha̱ nu̱u‑i kájaꞌa̱n‑i nɨ́ɨ́ ndáñúu̱ Judea jíín ndáñúu̱ Samaria. Ko cha̱a apóstol chi̱ túu.
\v 2 Te cha̱a káchiñúꞌún Dios, ni̱ kajachi̱ndu̱ji‑de Esteban. Te ni̱ kandeꞌe̱ xaa̱n‑dé ja̱ ní naa Esteban.
\v 3 Ko Saulo, chi̱ xnáa‑dé tɨkuꞌni̱ kándíja kuní‑de. Te kɨ́vɨ‑de ndɨtaꞌa̱n veꞌe. Te ñúꞌun‑de cha̱a, ñaꞌan, táan‑dé‑i veka̱a.
\s Ja̱ ní jika tu̱ꞌun Dios ini̱ ñuu̱ Samaria
\p
\v 4 Te ta̱ká ña̱yɨvɨ ní kajicha̱ nu̱u‑ún, kájaꞌa̱n‑i ta̱ká ñuu̱ kájani‑i tu̱ꞌun Dios.
\v 5 Te Felipe, ni̱ kuun‑de kuaꞌa̱n‑de ñuu̱ Samaria. Te yúan ni̱ jani‑de tu̱ꞌun Cristo nuu̱ ñáyɨvɨ.
\v 6 Te ta̱ká ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ ka̱chuꞌun ini̱‑i ta̱ká tu̱ꞌun ja̱ ní kaꞌa̱n Felipe jíín‑i. Te ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i, te ni̱ kajini̱‑i ta̱ká tuni̱ ni̱ sáꞌa‑de.
\v 7 Chi̱ ini̱ kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ ní kiñiꞌin‑de tachi̱ kíni. Te ni̱ kenda‑ún kákana kóꞌó kájaꞌa̱n. Te tɨnɨ̱ cha̱a ni̱ kuyúnú jíín cháa rengo, ni̱ kandu̱va̱ꞌa‑de.
\v 8 Te ni̱ ka̱kusɨɨ̱ xáa̱n iní ña̱yɨvɨ ñúu̱‑ún.
\v 9 Te ini̱ ñuu̱‑ún ni̱ i̱o ɨɨn cha̱a nání Simón. Te cha̱a‑ún, cha̱a ña̱váꞌa kúu‑de. Te xaa̱n kánaa iní ña̱yɨvɨ ñúu̱ Samaria kánde̱ꞌé‑i. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de ja̱ ɨ́ɨn cha̱a ñáꞌnu xaa̱n kúu máá‑de.
\v 10 Te ña̱yɨvɨ, xaa̱n váꞌa káchuꞌun ini̱‑i tu̱ꞌun káꞌa̱n‑de onde̱ su̱chí lúlí te onde̱ cha̱a ñáꞌnu. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Cha̱a yáꞌa xaa̱n yíꞌi fuerza Dios ñáꞌnu ini̱‑de.
\v 11 Te káchuꞌun ini̱‑i tu̱ꞌun káꞌa̱n‑de, chi̱ xaa̱n káni kɨvɨ́ ní sáꞌa‑de tiñu ña̱váꞌa nuu̱‑í, ni̱ ka̱naa iní‑i kánde̱ꞌé‑i.
\v 12 Ko nuu̱‑í ni̱ jani Felipe tu̱ꞌun va̱ꞌa ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu, jíín túꞌun sɨ́ꞌvɨ́ Jesucristo. Yúan‑na te ni̱ ka̱kandíja‑i. Te ni̱ ka̱janducha‑í kúu cha̱a kúu ñaꞌan.
\v 13 Te máá Simón, suni ni̱ kandíja‑de, ni̱ janducha‑dé. Te ni̱ jika kuu‑de jíín Felipe, ndéꞌé‑de ja̱ sáꞌa Felipe ta̱ká tuni̱ jíín táká tiñu ñáꞌnu. Te ni̱ kee nuu̱‑dé kándii̱‑de.
\v 14 Te cha̱a apóstol káꞌi̱in‑de ini̱ ñuu̱ Jerusalén, ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑de ja̱ ñáyɨvɨ ñúu̱ Samaria, ni̱ ka̱jatáꞌú‑i tu̱ꞌun Dios. Te ni̱ ka̱tájí‑de Pedro jíín Juan kájaꞌa̱n‑de yúan.
\v 15 Te ni̱ ja̱koyo cha̱a‑ún. Te ni̱ kajika̱n taꞌu̱‑dé jaꞌa̱ ñáyɨvɨ‑ún, náva̱ꞌa ná níꞌi̱n‑í Espíritu Santo jínáꞌan‑i.
\v 16 Chi̱ té chaꞌa̱n‑ga̱ kii‑ya̱ sɨkɨ́ ní ɨɨn‑i. Chi̱ máni ni̱ ka̱janducha‑í jíín sɨ́ꞌvɨ́ Jesús.
\v 17 Yúan‑na te ni̱ ka̱chaa‑de ndaꞌa‑dé xini̱‑í jínáꞌan‑i te ni̱ chaa̱ Espíritu Santo sɨkɨ̱‑í.
\v 18 Te ni̱ jini̱ Simón ja̱ súan káchaa apóstol ndaꞌa‑dé xini̱ ñáyɨvɨ‑ún, te jáꞌa‑ya̱ Espíritu Santo nuu̱‑í. Te kua̱ꞌa‑de xu̱ꞌún núu̱ apóstol kuní‑de núú.
\v 19 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Suni kuní‑ná ja̱ kuáꞌa‑ní fuerza yáꞌa nuu̱‑ná náva̱ꞌa na̱ni ña̱yɨvɨ xndée‑ná ndaꞌa‑ná xini̱‑í, te chaa̱ Espíritu Santo sɨkɨ̱‑í, áchí‑de.
\v 20 Yúan‑na te ni̱ kachi̱ Pedro jíín‑de: Xu̱ꞌún‑ró ná náa jíín‑ró, chi̱ jáni ini̱‑ro̱ já jíín xúꞌún kúu kuaan‑ró táꞌu̱ jáꞌa Dios.
\v 21 Tú cuenta‑ro̱ ni tú taꞌu̱‑ro̱ já kúndii̱‑ro̱ sɨkɨ́ tíñu yáꞌa, chi̱ tú íó ndaa̱ ini̱ añú‑ro̱ núu̱ Dios.
\v 22 Núsáá te nakani ini̱‑ro̱ sɨkɨ́ kuáchi‑ró yáꞌa. Te nandaka̱n taꞌu̱‑ro̱ núu̱ Dios, sanaa te sáꞌa‑ya̱ túkáꞌnu ini̱‑ya̱ núu̱ kuáchi ñúꞌun ini̱‑ro̱.
\v 23 Chi̱ jiní‑ri̱ ja̱ xáa̱n kújáꞌa̱ ini̱‑ro̱ núu̱‑yá. Te máni kua̱chi tɨ́ɨn róó. Achí Pedro jíín‑de.
\v 24 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Simón jíín‑de: Kaka̱n taꞌu̱ máá‑ró jáꞌa̱‑rí nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ náva̱ꞌa ni ɨɨn tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ro̱ jián ma̱ kíi sɨkɨ̱‑rí, áchí‑de.
\v 25 Te máá‑de, ni̱ kakaꞌa̱n ndaa̱‑de. Te ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun Dios. Te ni̱ ka̱naxíó káva‑de kánoꞌo̱n‑de ñuu̱ Jerusalén. Te kuaꞌa̱‑gá ndañúu̱ Samaria kájani‑de tu̱ꞌun va̱ꞌa.
\s Felipe jíín cháa eunuco
\p
\v 26 Te ɨɨn ndajáꞌa̱ máá Tatá Dios, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín Felipe: Ndukuiñi̱ te kiꞌi̱n‑ro̱ íchi sur, ichi já kénda ini̱ ñuu̱ Jerusalén, ja̱ kúun kuaꞌa̱n onde̱ ñuu̱ Gaza. Achí‑ya̱. Te yúan chi̱ ñuꞌun téꞌé kúu.
\v 27 Yúan‑na te ni̱ ndukuiñi̱ Felipe kuaꞌa̱n‑de. Te ni̱ kenda‑ni ɨɨn cha̱a eunuco etíope. Te cha̱a‑ún játíñu‑de nuu̱ reina etíope, nání‑ña Candace. Te ɨɨn gobernador kúu‑de. Te suni ndíto‑de yaka̱ xu̱ꞌún‑ña. Te ni̱ kii‑de ñuu̱ Jerusalén, ni̱ kichiñúꞌún‑de Dios.
\v 28 Te kua̱noꞌon‑dé kánchaa̱‑de nuu̱ carreta‑de. Te káꞌu‑de tutu̱ ni̱ chaa Isaías cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá.
\v 29 Te máá Espíritu ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín Felipe: Kuáꞌán te kitaꞌa̱n‑ro̱ carreta‑ún.
\v 30 Te Felipe, ni̱ kundéé‑de ni̱ jaa̱‑de. Te ni̱ jini so̱ꞌo‑de káꞌu cha̱a‑ún tutu̱ ja̱ ní chaa Isaías onde̱ sáá. Te ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑de cha̱a‑ún: Á júku̱ꞌun ini̱‑ní na̱ún káꞌu‑ní xí túu. Achí‑de.
\v 31 Te máá eunuco, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín Felipe: Te ndasa juku̱ꞌun ini̱‑ná te nú tú stáꞌa̱n ɨɨn cha̱a nuu̱‑ná, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑de ja̱ ná káa Felipe nuu̱ carreta‑de te kunchaa̱‑de jíín‑de.
\v 32 Te nuu̱ káꞌu‑de tutu̱ ii̱‑ún ni̱ kaꞌa̱n tu̱ꞌun yáꞌa: Nátu̱ꞌun ɨɨn rɨɨ̱ ja̱ kuáꞌa̱n‑tɨ̱ kúu̱‑tɨ̱, súan ni̱ jaꞌa̱n‑ya̱. Te nátu̱ꞌun ɨɨn lélú sété tú ndéꞌe̱‑tɨ̱, suni súan tú ní káꞌa̱n kutɨ‑yá.
\v 33 Te hora ni̱ kuka nuu̱‑yá, tú ní sándaa̱ va̱ꞌa‑i jíín‑yá. Ndasa koo tu̱ꞌun tata̱‑ya̱, chi ni̱ jiꞌi̱‑ya̱ iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa. Achí.
\v 34 Yúan‑na te cha̱a eunuco‑ún, ni̱ kaꞌa̱n‑de: Cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun yáꞌa, ndé sɨkɨ̱ cháa káꞌa̱n‑de. Sɨkɨ̱ máá‑de xí sɨkɨ́ ɨngá cha̱a, áchí‑de jíín Felipe.
\v 35 Yúan‑na te Felipe, ni̱ kejáꞌá‑de káꞌa̱n‑de. Te jíín túꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱‑ún ni̱ jani‑de tu̱ꞌun va̱ꞌa Jesús nuu̱ cháa‑ún.
\v 36 Te nini kájaꞌa̱n‑de ichi‑ún, te ni̱ ja̱koyo‑de ɨɨn nuu̱ ñúꞌun nducha. Te ni̱ kaꞌa̱n cha̱a eunuco: Yáꞌa ñúꞌun nducha. Á tú kuu kuanducha‑ná, xí ndéja̱ jasú. Achí‑de.
\v 37 Te ni̱ kachi̱ Felipe: Nú kándíja‑ní onde̱ jíín iní jíín añú‑ní, te kuu, áchí‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n eunuco: Kándíja‑ná ja̱ Jesucristo kúu máá Séꞌe Dios, áchí‑de.
\v 38 Te ni̱ táꞌú‑de tiñu ni̱ jukuiñi̱ carreta. Te ni̱ ka̱nuu ndendúú‑de kájaꞌa̱n‑de nuu̱ ñúꞌun nducha yúan. Te ni̱ skuánducha Felipe cha̱a eunuco.
\v 39 Te nuu̱ ní ka̱nana‑de ini̱ nducha, te Espíritu máá Tatá Dios, ni̱ chaxio‑ni‑ya̱ Felipe kuaꞌa̱n‑de. Te cha̱a eunuco, tuká ní jiní‑de nuu̱ Felipe. Te ni̱ kiꞌin‑de ichi kuánoꞌon‑dé. Te kúsɨɨ̱ iní‑de.
\v 40 Ko Felipe, ni̱ ndenda‑de onde̱ ñuu̱ Azoto. Te nini jáꞌa‑de kuaꞌa̱n‑de, te jáni‑de tu̱ꞌun va̱ꞌa‑ya̱ táká ñuu̱. Te vásá ní jaa̱‑de ñuu̱ Cesarea.
\c 9
\s Ja̱ ní nakani ini̱ Saulo
\p
\v 1 Te Saulo, nákata̱‑de ja̱ ndónda‑de kaꞌni‑dé ta̱ká cha̱a káskuáꞌa tu̱ꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te ni̱ jaa̱‑de nuu̱ sutú kúñáꞌnu‑ga̱.
\v 2 Te ni̱ jika̱n‑de tutu̱ nuu̱ cháa‑ún ja̱ kíꞌi̱n‑de ta̱ká veꞌe sinagoga ñuu̱ Damasco, náva̱ꞌa katɨɨn‑de sava cha̱a xí ñáꞌan já káꞌi̱in sɨkɨ̱ túꞌun‑ya̱. Te kuꞌni̱‑de ña̱yɨvɨ‑ún kunchaka‑de‑i kii‑de jíín‑i ñuu̱ Jerusalén kuní‑de.
\v 3 Te ni̱ kiꞌin‑de ichi kuáꞌa̱n‑de. Te ni̱ kuyani‑de ñuu̱ Damasco. Te sánaa‑ní te ni̱ ndii ncháa̱‑ni nɨ́ɨ́ núu̱‑dé onde̱ andɨ́vɨ́.
\v 4 Te ni̱ ndua̱‑ni‑de nuu̱ ñúꞌun. Te ni̱ jini so̱ꞌo‑de káꞌa̱n ɨɨn tu̱ꞌun jíín‑de: Saulo, Saulo, naja̱ chíndiki̱n‑ro̱ rúu̱. Achí.
\v 5 Te máá‑de, ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ndé cha̱a kúu‑ní vii, Táta̱, áchí‑de. Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Máá‑rí kúu Jesús ja̱ chíndiki̱n‑ro̱ rúu̱. Xaa̱n yíí kúu ja̱ kuañú yátá‑ró punta garrocha. Achí‑ya̱.
\v 6 Te máá‑de, kɨ́sɨ‑i‑de, chi̱ yúꞌú‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Táta̱, na̱ún sáꞌa‑ná kuní‑ní, áchí‑de. Te máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Nduko̱o, te kɨ̱vɨ‑ró iní ñuu̱. Te yúan niꞌi̱n‑ro̱ túꞌun ndasa sáꞌa‑ró. Achí‑ya̱.
\v 7 Te cha̱a kájaꞌa̱n jíín Saulo, ni̱ ka̱jukuiñi̱‑de kákee nuu̱‑dé kánde̱ꞌé‑de. Chi ni̱ ka̱jini so̱ꞌo ndija‑de nɨ́ꞌɨn, ko tú ní kájini̱‑de nuu̱ ní ɨɨn cha̱a káꞌa̱n.
\v 8 Yúan‑na te ni̱ nduko̱o Saulo nuu̱ ñúꞌun. Te ni̱ ndakoto‑de. Ko tú ni ɨɨn nuu̱ ní jiní‑de. Te kátɨ̱ɨn cha̱a‑ún ndaꞌa‑dé kájaꞌa̱n‑de jíín‑de. Te ni̱ ka̱skɨ́vɨ‑de Saulo ini̱ ñuu̱ Damasco.
\v 9 Te yúan ni̱ kanchaa̱‑de uni̱ kɨvɨ̱. Te tú ní kúu kutɨ ndéꞌé‑de, ni tú ní yée‑dé staa̱, ni tú ní jíꞌi‑de nducha.
\s Saulo ini̱ ñuu̱ Damasco
\p
\v 10 Te ni̱ i̱o ɨɨn cha̱a skuáꞌa tu̱ꞌun‑ya̱ ñúu̱ Damasco nání‑de Ananías, te jíín jáni ni̱ kaꞌa̱n máá Jítoꞌo̱‑yo̱ jíín‑de: Ananías, áchí‑ya̱. Te máá‑de, ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, yáꞌa kánchaa̱‑ná, áchí‑de.
\v 11 Te ni̱ kaꞌa̱n máá Jítoꞌo̱‑yo̱ jíín‑de: Ndukuiñi̱ te kiꞌi̱n‑ro̱ íchi yáꞌya ja̱ nání derecha. Te ini̱ ve̱ꞌe Judas ná ndúkú‑ró ɨ́ɨn cha̱a nání Saulo ñuu̱ Tarso, chi ja̱ndáa̱ jikán taꞌu̱‑dé.
\v 12 Te skóto ja̱ni‑de ja̱ ɨ́ɨn cha̱a nání Ananías, kɨ́vɨ‑de te cháa ndaꞌa xiní‑dé, náva̱ꞌa ndundiji̱n nduchi‑dé. Achí‑ya̱.
\v 13 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Ananías: Táta̱, a ni̱ jini tu̱ꞌun‑ná sɨkɨ̱ cháa yúan ja̱ xáa̱n sáꞌa ndɨva̱ꞌa‑de jíín ñáyɨvɨ ndóo‑ní ini̱ ñuu̱ Jerusalén.
\v 14 Te vina ni̱ chaa̱‑de yáꞌa ndíso‑de tiñu sutu̱ ñáꞌnu, náva̱ꞌa katɨɨn‑de ta̱ká ña̱yɨvɨ káchiñúꞌún‑i níí, te taan‑dé‑i veka̱a. Achí‑de.
\v 15 Te máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Kuáꞌán, chi cha̱a ni̱ ka̱ji máá‑rí kúu cha̱a jia̱n, náva̱ꞌa ná káni‑de tu̱ꞌun‑ri̱ kiꞌi̱n‑de nɨ́ɨ́ núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, nɨ́ɨ́ núu̱ rey, jíín nɨ́ɨ́ núu̱ táká ña̱yɨvɨ ñúu̱ Israel.
\v 16 Chi̱ stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱‑dé ja̱ kánúú ndóꞌo‑de kuaꞌa̱ xáa̱n túndóꞌo sɨkɨ̱ sɨ́ꞌvɨ́‑rí. Achí‑ya̱.
\v 17 Yúan‑na te kuaꞌa̱n Ananías. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑de ini̱ ve̱ꞌe‑ún. Te ni̱ xndée‑de ndaꞌa‑dé xini̱ Saulo. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ñáni̱, Saulo. Máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús, Iꞌa̱ ni̱ kenda nuu̱‑ro̱ íchi vái‑ró, ni̱ tájí‑yá ruu̱ va̱i‑ri̱ nuu̱‑ro̱ náva̱ꞌa ná ndúndiji̱n nduchi‑ro, te ná kútú‑ró Espíritu Santo. Achí‑de.
\v 18 Te ni̱ ko̱yo‑ni nátu̱ꞌun soo̱ yúndúchi‑dé. Te ni̱ ndundiji̱n nduchi‑dé. Te ni̱ ndukuiñi̱‑de. Te ni̱ janducha‑dé.
\v 19 Yúan‑na te ni̱ nakee‑dé staa̱. Te ni̱ naniꞌi̱n iní‑de. Te ni̱ kendo̱o Saulo yaku̱ kɨvɨ̱ jíín cháa káskuáꞌa ja̱ káxiu̱kú‑de ini̱ ñuu̱ Damasco.
\v 20 Te ni̱ kejáꞌá‑ni‑de jáni‑de tu̱ꞌun Jesucristo ini̱ ve̱ꞌe sinagoga, áchí‑de ja̱ Iꞌa̱ yáꞌa kúu‑ya̱ Séꞌe Dios.
\v 21 Te ta̱ká ña̱yɨvɨ ní ka̱jini so̱ꞌo tu̱ꞌun káꞌa̱n‑de, ni̱ ka̱kee nuu̱‑í kánde̱ꞌé‑i. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Á nasu̱ cháa yáꞌa xaa̱n sáꞌa ndɨva̱ꞌa‑de jíín táká ña̱yɨvɨ kándaku ñiꞌin sɨ́ꞌvɨ́‑yá yáꞌa núú. Te ja̱ yúán ní
chaa̱‑de yáꞌa, kuꞌni̱‑de preso noꞌo̱n‑de jíín‑i nuu̱ sutú ñáꞌnu núú. Achí‑i.
\v 22 Ko Saulo, víꞌí‑gá ni̱ ndúkú ndéé‑de ni̱ sáká núu‑de xini̱ cháa judío káxiu̱kú iní ñuu̱ Damasco, káꞌa̱n téyíí‑de ja̱ Jesús kúu Cristo.
\v 23 Te ni̱ kuu‑ga̱ kɨvɨ̱. Te cha̱a judío, ni̱ ka̱natɨɨn tu̱ꞌun táꞌan‑de ja̱ káꞌni‑dé Saulo.
\v 24 Ko Saulo, ni̱ niꞌi̱n‑dé tu̱ꞌun ja̱ súan ni̱ kanda̱tu̱ꞌún cháa‑ún. Te máá cháa judío ndúú ñúú‑ni kájito yuꞌu‑dé ichi núu̱ kénda yuxéꞌé ñúu̱ ja̱ káꞌni‑dé Saulo núú.
\v 25 Yúan‑na te cha̱a káskuáꞌa jíín‑de, ni̱ ka̱kiꞌin‑de Saulo akuáa. Te ini̱ ɨɨn ji̱ka ni̱ ka̱skúun‑de cha̱a jika̱ ɨ́ɨn nama̱ ñúu̱‑ún.
\s Saulo ini̱ ñuu̱ Jerusalén
\p
\v 26 Te nuu̱ ní najaa̱‑de ñuu̱ Jerusalén, te kuní‑de naketáꞌan‑de jíín cháa káskuáꞌa‑ún. Ko máá cháa‑ún, ni̱ kayu̱ꞌú‑de ni̱ ka̱jito‑de Saulo, chi̱ tú ní kákandíja‑de ja̱ cháa skuáꞌa kúu Saulo.
\v 27 Ko Bernabé, ni̱ jaka‑de kuaꞌa̱n jíín‑de nuu̱ cháa kákuu apóstol. Te ni̱ jani‑de tu̱ꞌun nuu̱ cháa‑ún ndasa ni̱ jini̱ Saulo nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ íchi kuáꞌa̱n‑de, te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de, jíín ndasa ni̱ chundéé iní Saulo ni̱ kaꞌa̱n téyíí‑de tu̱ꞌun Jesús ini̱ ñuu̱ Damasco.
\v 28 Te ndénda‑de ndɨ́vɨ‑de ñuu̱ Jerusalén jíín cháa kákandíja yúan.
\v 29 Te ni̱ jani téyíí‑de tu̱ꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te ni̱ státáꞌan‑de jíín cháa judío ñuu̱ Grecia. Ko máá cháa‑ún, kákuni̱‑de kaꞌni‑dé Saulo.
\v 30 Te ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun ta̱ká ñani̱. Te ni̱ ka̱chuꞌun íchí‑de Saulo onde ñuu̱ Cesarea. Te yúan ni̱ ka̱tájí‑de Saulo kua̱noꞌon‑dé onde̱ ñuu̱ Tarso.
\v 31 Te tɨkuꞌni̱ kákandíja nɨ́ɨ́ iní ñuu̱ Judea, jíín ñúu̱ Galilea, jíín ñúu̱ Samaria, tuká ní káchindiki̱n‑de‑i. Te ni̱ jaꞌnu‑ga̱‑i jíín túꞌun. Te ni̱ ka̱chiñúꞌún‑i máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te ni̱ ka̱ndundéé iní‑i ni̱ sáꞌa Espíritu Santo. Te ni̱ ndea̱‑ga̱‑i.
\s Ja̱ ní nduva̱ꞌa Eneas
\p
\v 32 Te Pedro, jíka kuu‑de nuu̱‑í ta̱ká lado. Te suni ni̱ jaꞌa̱n‑de nuu̱ ñáyɨvɨ ndóo ini̱ ñuu̱ Lida.
\v 33 Te yúan ni̱ jini̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn cha̱a nání Eneas, ja̱ ní kuu una̱ kuia̱ káa‑de ji̱to, chi ni̱ kuyúnú‑de.
\v 34 Te ni̱ kachi̱ Pedro jíín‑de: Eneas, Jesucristo ná násáva̱ꞌa‑ya̱ róó. Nduko̱o, te natuu‑ro jíto‑ró. Achí‑de. Te ni̱ nduko̱o‑ni cha̱a‑ún.
\v 35 Te ni̱ kajini̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ káxiu̱kú ñúu̱ Lida jíín ñúu̱ Sarón. Te ni̱ ka̱naxíó káva ini̱‑i nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\s Ja̱ ní nachaku̱ Dorcas
\p
\v 36 Te suni ni̱ i̱o ɨɨn ñaꞌan skuáꞌa ini̱ ñuu̱ Jope, nání‑ña Tabita, ja̱ kuní kaꞌa̱n nuu̱ yúꞌu griego, Dorcas. Ñaꞌan yáꞌa, xaa̱n ní sáꞌa‑ña tíñu va̱ꞌa jíín caridad.
\v 37 Te kɨvɨ̱‑ún ni̱ kuꞌu̱‑ña. Te ni̱ jiꞌi̱‑ña. Te ni̱ ndɨꞌɨ ni̱ nasándoo‑de ñaꞌan‑ún. Te ni̱ kajaki̱n‑de‑ña ɨ́ɨn ini̱ ve̱ꞌe.
\v 38 Te ñuu̱ Lida, yani kánchaa̱ jíín ñúu̱ Jope. Te cha̱a káskuáꞌa‑ún, ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑de ja̱ kánchaa̱ Pedro yúan. Te ni̱ ka̱tájí‑de uu̱ cha̱a kua̱kaꞌa̱n nda̱ꞌú jíín Pedro: Ma̱ kúkuéé‑ní te chaa̱‑ní nuu̱‑ná, áchí‑de.
\v 39 Yúan‑na te ni̱ ndukuiñi̱ Pedro kuaꞌa̱n‑de jíín‑de. Te nuu̱ ní jaa̱‑de, ni̱ ka̱jaka‑de Pedro kuaꞌa̱n‑de jíín‑de ini̱ ve̱ꞌe‑ún. Te yúan, ta̱ká ñaꞌan viuda, ni̱ ka̱jíkó ndúu̱‑ña‑dé kándeꞌe̱‑ña. Te kástáꞌa̱n‑ña táká suꞌnu̱ jíín táká tɨka̱chí ní sáꞌa Dorcas ná ni̱ kanchaa̱‑ña jíín‑ña jínáꞌan‑ña núú.
\v 40 Yúan‑na te Pedro, ni̱ jacha̱ ndɨꞌɨ‑de ña̱yɨvɨ‑ún kájaꞌa̱n‑i yata̱ véꞌe. Te ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́‑de. Te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑dé. Te ni̱ naxíó kóto‑de ichi núu̱ kátúu ndɨ́yi‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Tabita, nduko̱o, áchí‑de. Te máá‑ña, ni̱ ndakoto‑ni‑ña. Te ni̱ jini̱‑ña núu̱ Pedro. Te ni̱ nduko̱o‑ni‑ña.
\v 41 Te máá‑de, ni̱ tɨɨn‑de ndaꞌa‑ñá. Te ni̱ xndúkuiñi̱‑de‑ña. Yúan‑na te ni̱ kana‑de xini̱ ñáyɨvɨ ndóo jíín viuda. Te ni̱ stáꞌa̱n‑de‑ña já á chakú‑ña.
\v 42 Te tiñu yáꞌa ni̱ jicha̱ tu̱ꞌun nɨ́ɨ́ ñúu̱ Jope kuaꞌa̱n. Te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ, ni̱ ka̱kandíja‑i nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 43 Te Pedro, kuaꞌa̱ kɨvɨ́ ní kendo̱o‑de ini̱ ñuu̱ Jope, kánchaa̱‑de veꞌe ɨɨn cha̱a curtidor nání Simón.
\c 10
\s Pedro jíín Cornelio
\p
\v 1 Te ini̱ ñuu̱ Cesarea ni̱ i̱o ɨɨn cha̱a nání Cornelio, ni̱ kuu‑de capitán, ni̱ tɨ̱ɨn‑de soldado nání Italiana.
\v 2 Cha̱a chíñúꞌún váꞌa Dios kúu‑de onde̱ jíín nɨ́ɨ́ véꞌe‑de. Te bueno sáꞌa‑de caridad nuu̱ táká ña̱yɨvɨ. Te nene̱ jikán taꞌu̱‑de nuu̱ Dios.
\v 3 Te cha̱a yáꞌa, ni̱ skóto‑ya̱‑dé nátu̱ꞌun ka̱ꞌuni̱ aíni. Te ni̱ jini̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn ndajáꞌa̱ máá Dios ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ núu̱ kánchaa̱‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Cornelio, áchí‑ya̱.
\v 4 Te máá‑de, ni̱ ndakoto‑de nuu̱‑yá. Te yúꞌú‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Na̱ún kuní‑ní Táta̱, áchí‑de. Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: A ni̱ jini̱ Dios ndasa jikán taꞌu̱‑ro̱ jíín já sáꞌa‑ró caridad.
\v 5 Vina te tájí‑ró úu̱ cha̱a ná kíꞌi̱n‑de ñuu̱ Jope. Te kana‑ró xiní Simón ná kíi‑de, te cha̱a‑ún, nání‑de Pedro.
\v 6 Ncháá núu‑de veꞌe ɨɨn cha̱a nání Simón curtidor, ja̱ ncháá veꞌe‑de yani yundúcha mar. Te máá‑de kastu̱ꞌún núu̱‑ro̱ ndéja̱ kánúú sáꞌa‑ró. Achí‑ya̱.
\v 7 Te ndajáꞌa̱ ní kaꞌa̱n jíín Cornelio, a kuaꞌa̱n‑ya̱. Te ni̱ kana‑de xini̱ úu̱ mozo‑de jíín xiní ɨ́ɨn soldado ja̱ játíñu kútu núu̱‑dé.
\v 8 Te onde̱ ni̱ ndɨꞌɨ ni̱ nakani‑de ta̱ká tu̱ꞌun nuu̱ mozo‑ún, te ni̱ tájí‑de mozo kájaꞌa̱n onde̱ ñuu̱ Jope.
\v 9 Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ xía̱n‑ún, kájika‑i kájaꞌa̱n‑i. Te ni̱ ka̱kuyani‑i ñuu̱‑ún. Te Pedro, ná ka̱ꞌuxi̱ uu̱ ni̱ kaa‑de xini̱ véꞌe ja̱ kakán taꞌu̱‑dé.
\v 10 Te ni̱ chaa̱ so̱ko chi̱i‑de. Te ni̱ kuni̱‑de kee‑dé staa̱. Ko nini kásátu̱ꞌa‑ña‑ún, te ni̱ skóto‑ya̱‑dé.
\v 11 Te ni̱ jini̱‑de núña andɨ́vɨ́. Te ɨɨn bulto nátu̱ꞌun ɨɨn saꞌma kuítá já núꞌni̱ ndɨ́kúu̱n punta, ni̱ kuun va̱i nuu̱ ñúꞌun ní skóto‑ya̱‑dé.
\v 12 Te ini̱‑ún káñu̱ꞌun ta̱ká kɨtɨ kúu̱n ndáꞌa íó nuu̱ ñúꞌun yáꞌa, jíín kóo̱, jíín táká tɨsaa̱ andɨ́vɨ́.
\v 13 Te ni̱ jini so̱ꞌo‑de ɨɨn tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n: Pedro, ndukuiñi̱, te kaꞌni‑ro, te kee‑ro, áchí.
\v 14 Ko Pedro, ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ma̱ kúu Táta̱, chi̱ té kee‑gá‑ná ku̱ñu cháꞌán ni ja̱ tú íó ndoo, áchí‑de.
\v 15 Te ni̱ kaꞌa̱n tuku jíín‑de vuelta uu̱: Ja̱ ní sándoo Dios, ma̱ skúnání‑ró kúñu cháꞌán, áchí.
\v 16 Te tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ kii uni̱ vuelta nuu̱‑dé. Te saꞌma kuítá‑ún, ni̱ ndaa kua̱noꞌon ándɨ́vɨ́.
\v 17 Te nini kánchaa̱ Pedro jáni ini̱‑de na̱ún kúu ja̱ ní jini̱‑de‑ún, te ni̱ ja̱koyo mozo ni̱ tájí Cornelio kuaꞌa̱n, kájika̱ tu̱ꞌún‑i veꞌe Simón onde̱ ni̱ ja̱koyo‑i yuxéꞌé cháa‑ún.
\v 18 Te ni̱ kakaꞌa̱n jaa‑i. Te ni̱ kajika̱ tu̱ꞌún‑i nú yúan ncháá ɨɨn cha̱a nání Simón, te íó ɨnga̱ sɨ́ꞌvɨ́‑de nání‑de Pedro.
\v 19 Te nini kánchaa̱ Pedro nákani ini̱‑de nú na̱ún kúu ja̱ ní jini̱‑de‑ún, te ni̱ kaꞌa̱n máá Espíritu jíín‑de: Ni̱ chaa̱ uni̱ mozo kánandúkú‑i róó.
\v 20 Ndukuiñi̱, te nuu‑ró. Te ma̱ yúꞌú‑ro̱ kíꞌi̱n‑ro̱ jíín‑i. Chi̱ máá‑rí, ni̱ tájí‑rí‑i va̱i‑i, áchí‑ya̱.
\v 21 Yúan‑na te Pedro, ni̱ nuu‑de nuu̱ mozo ni̱ tájí Cornelio. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Amigo, máá‑rí kúu cha̱a kánandúkú‑ró. Ndé sɨkɨ̱ kúu ja̱ vái koyo‑ró núu̱‑rí núsáá, áchí‑de.
\v 22 Te máá mozo‑ún, ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Cornelio, cha̱a capitán, cha̱a ndaa̱, cha̱a chíñúꞌún váꞌa Dios kúu‑de. Te suni ta̱ká ña̱yɨvɨ judío kákaꞌa̱n‑i ja̱ cháa va̱ꞌa kúu‑de. Ni̱ kaꞌa̱n ɨɨn ndajáꞌa̱ ndóo‑ya̱ jíín‑de ja̱ ná kána‑de xini̱‑ní kii‑ní kiꞌo̱n véꞌe‑de. Te ná kúni náꞌín‑de tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ní jíín‑de. Achí‑i.
\v 23 Yúan‑na te ni̱ skɨ́vɨ‑de mozo‑ún ini̱ ve̱ꞌe. Te ni̱ ka̱kendo̱o‑i yu̱an. Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ xía̱n‑ún, ni̱ nduko̱o‑de. Te ni̱ kee‑de kájaꞌa̱n‑de. Te suni kájaꞌa̱n yaku̱ ñani̱ ñuu̱ Jope jíín‑de.
\v 24 Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ ní ja̱koyo‑de ñuu̱ Cesarea. Te Cornelio, ndátu‑de cha̱a jínáꞌan‑de, chi ni̱ stútú‑de táꞌan‑de jíín amigo va̱ꞌa‑de.
\v 25 Te nini kɨ́vɨ Pedro ini̱ ve̱ꞌe, te ni̱ kenda Cornelio kaꞌa̱n‑de jíín Pedro. Te ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́‑de nuu̱ jáꞌa̱ Pedro. Te ni̱ chiñúꞌún‑de cha̱a.
\v 26 Ko Pedro, ni̱ xndúkuiñi̱‑de Cornelio. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ndukuiñi̱, chi̱ ruu̱, suni cha̱a kúu‑ri̱. Achí‑de.
\v 27 Te kándatu̱ꞌún‑de. Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de. Te ni̱ jini̱ Pedro ja̱ ní ka̱kutútú kuáꞌa̱ ñáyɨvɨ káxiu̱kú‑i ini̱ ve̱ꞌe.
\v 28 Te ni̱ kaꞌa̱n Pedro jíín ñáyɨvɨ‑ún: A kájini̱‑ní ja̱ tú íó ley ja̱ ɨ́ɨn cha̱a judío, ketáꞌan‑de xí sáꞌa‑de ɨɨn visita nuu̱ ɨ́ɨn cha̱a tú kúu judío. Ko Dios, ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱‑ná ja̱ tú ni ɨɨn ña̱yɨvɨ cháꞌán, ña̱yɨvɨ kíni íó.
\v 29 Ja̱ yúán, te nuu̱ ní kana‑ní xini̱‑ná, te vai̱‑ná, tú ní sájáꞌa̱ ini̱‑ná. Ja̱ yúán jiká tu̱ꞌún‑ná níí: Na̱ sɨkɨ̱ kúu ja̱ ní kana‑ní náá, áchí Pedro.
\v 30 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Cornelio: Vina íó kuu̱n kɨvɨ́ nátu̱ꞌun máá hora yáꞌa íó ndicha̱ ini̱‑ná. Te ka̱ꞌuni̱ aíni kúu jikán taꞌu̱‑ná ini̱ ve̱ꞌe‑ná. Te ni̱ chaa̱ ɨɨn ndajáꞌa̱‑yá nuu̱‑ná. Te ndíi ncháa̱ saꞌma ñúꞌun‑ya̱.
\v 31 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑ná: Cornelio, a ni̱ jini̱ Dios ndasa jika̱n taꞌu̱‑ro̱ jíín já sáꞌa‑ró caridad.
\v 32 Núsáá te tájí‑ró mozo ná kíꞌi̱n ñuu̱ Jope. Te kana‑ró xiní ɨ́ɨn cha̱a kúu Simón ja̱ nání‑de Pedro, ná kíi‑de nuu̱‑ro̱. Te cha̱a‑ún, ncháá‑de veꞌe ɨɨn cha̱a nání Simón curtidor. Te máá yúꞌu mar ncháá veꞌe‑de. Te chaa̱ cha̱a‑ún, te kastu̱ꞌún‑de nuu̱‑ro̱, áchí‑ya̱ jíín‑ná.
\v 33 Súan ni̱ kuu. Te ni̱ tájí‑ná mozo kujaa̱ kana níí. Te va̱ꞌa ni̱ sáꞌa‑ní ja̱ ní chaa̱‑ní. Te vina, ta̱ká‑ná, káꞌi̱in tútú‑ná yáꞌa nuu̱ Dios, náva̱ꞌa kuni so̱ꞌo‑ná tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ní, ndasa ni̱ táꞌú Dios tiñu nuu̱‑ní. Achí‑de.
\v 34 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Pedro: Vina te ni̱ jini̱ ndaa̱‑ná ja̱ Dios tú ncháá nuu̱‑yá ña̱yɨvɨ.
\v 35 Chi na̱ni ña̱yɨvɨ, nú káchiñúꞌún‑i‑ya̱ te kásátiñu va̱ꞌa‑i nuu̱‑yá, te kúsɨɨ̱ iní‑ya̱ jíín‑i.
\v 36 Ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín táká se̱ꞌe Israel, ni̱ kastu̱ꞌún‑yá nuu̱‑í ja̱ máá Jesucristo jáꞌa‑ya̱ túꞌun ndéé iní‑i. Te Iꞌa̱ yáꞌa kúu Jitoꞌo̱ ta̱ká‑yo̱.
\v 37 Máá‑ní, a kájini tu̱ꞌun‑ní tu̱ꞌun Jesucristo. Chi ni̱ jani Juan tu̱ꞌun jánducha, yúan‑na te ni̱ kejáꞌá túꞌun‑ya̱ ondé ñuu̱ Galilea, te ni̱ jicha̱ nu̱u nɨ́ɨ́ ñúu̱ Judea,
\v 38 ndasa ni̱ ja̱ꞌa Dios Espíritu Santo jíín fuerza nuu̱‑yá. Te ndasa ni̱ jika kuu ya̱ ní sáꞌa‑ya̱ tíñu va̱ꞌa, te ni̱ nasáva̱ꞌa‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ táꞌa̱n tachi̱ kíni. Chi̱ Dios, ni̱ chindéé ní chituu‑ya̱ Jesús ñuu̱ Nazaret.
\v 39 Te máá‑ná, ni̱ kajini̱‑ná ta̱ká tiñu ni̱ sáꞌa‑ya̱ iní ñuu̱ Judea, jíín iní ñuu̱ Jerusalén. Te ni̱ ka̱jaꞌni‑í‑ya̱, ni̱ ka̱jata kaa‑i‑ya̱ jiká ɨ́ɨn cruz.
\v 40 Ko Iꞌa̱ yáꞌa, ni̱ nachaku̱‑ya̱ ní sáꞌa Dios kɨvɨ̱ uní. Te ni̱ ndenda ndiji̱n‑ya̱ ní sáꞌa Dios.
\v 41 Ko tú ní ndénda ndiji̱n‑ya̱ núu̱ táká ña̱yɨvɨ, chi̱ máni nuu̱ cháa ja̱ á ni̱ ka̱ji Dios ja̱ kúu‑de testigo. Te testigo‑ún kákuu‑ná, chi ni̱ ka̱yee‑ná staa̱ ni̱ ka̱jiꞌi‑ná nducha jíín‑yá, nuu̱ ní nachaku̱‑ya̱ máꞌñú ndɨ́yi.
\v 42 Te ni̱ táꞌú‑yá tiñu nuu̱‑ná jínáꞌan‑ná ja̱ ná káni‑ná tu̱ꞌun‑ya̱ núu̱ táká ña̱yɨvɨ. Te kaꞌa̱n ndaa̱‑ná ja̱ ní jani Dios máá‑yá kuu‑ya̱ juez nuu̱ ñáyɨvɨ káichaku̱ jíín núu̱ ñáyɨvɨ ní kajiꞌi̱.
\v 43 Chi tu̱ꞌun Iꞌa̱ yáꞌa ni̱ kakaꞌa̱n ndaa̱ ta̱ká cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá. Ja̱ táká ña̱yɨvɨ kándíja nuu̱‑yá, jíín sɨ́ꞌvɨ́‑yá koo tu̱káꞌnu ini̱ nuu̱ taká kua̱chi‑i. Achí Pedro.
\s Ja̱ ní jaa̱ Espíritu Santo sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación
\p
\v 44 Te nini káꞌa̱n Pedro ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa, te ni̱ chaa̱‑ni Espíritu Santo sɨkɨ̱ táká ña̱yɨvɨ kájini so̱ꞌo tu̱ꞌun káꞌa̱n‑de.
\v 45 Te cha̱a kákandíja, ja̱ ní ja̱koyo jíín Pedro, ja̱ kákuu‑de cha̱a ni̱ kaxɨtɨ̱ ndúu̱, ni̱ ka̱naa iní‑de kánde̱ꞌé‑de ja̱ súni ni̱ chaa̱ Espíritu Santo sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación.
\v 46 Chi ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de kákaꞌa̱n ña̱yɨvɨ‑ún sɨ́ɨn yuꞌu, te kánakana jaa‑i Dios.
\v 47 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Pedro: Ndéja̱ jasú kii nducha, náva̱ꞌa ná kuánducha ñáyɨvɨ yáꞌa, chi ni̱ chaa̱ Espíritu Santo sɨkɨ̱ máá‑i nátu̱ꞌun sɨkɨ̱ máá‑yó, áchí‑de.
\v 48 Te ni̱ táꞌú‑de tiñu nuu̱‑í jínáꞌan‑i ja̱ ná kuánducha‑í jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús. Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú‑i jíín‑de ja̱ ná kéndo̱o‑de jíín‑i yaku̱ kɨvɨ̱.
\c 11
\p
\v 1 Te cha̱a apóstol jíín táká ñani̱ káꞌi̱in nɨ́ɨ́ ñúu̱ Judea, ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑de ja̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, suni ni̱ ka̱jatáꞌú‑i tu̱ꞌun Dios.
\v 2 Te ni̱ ndaa Pedro kua̱noꞌon‑dé ñuu̱ Jerusalén. Te sava cha̱a ni̱ kaxɨtɨ̱ ndúu̱, ni̱ kakaꞌa̱n sɨkɨ̱‑dé.
\v 3 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Naja̱ ní kɨ̱vɨ‑ró iní ve̱ꞌe cha̱a tú ní káxɨtɨ̱ ndúu̱, te ni̱ yee‑ro stáa̱ jíín‑de, áchí.
\v 4 Yúan‑na te ni̱ kejáꞌá Pedro ni̱ jani kájí‑de tu̱ꞌun nuu̱ cháa‑ún:
\v 5 Ni̱ kanchaa̱‑ri̱ ñuu̱ Jope. Te nini jikán taꞌu̱‑rí, te ni̱ skóto‑ya̱ rúu̱. Te ni̱ jini̱‑ri̱ ɨɨn bulto nátu̱ꞌun ɨɨn saꞌma kuítá já núꞌni̱ ndɨ́kúu̱n punta. Te ni̱ kuun va̱i onde̱ nuu̱‑rí ichi ándɨ́vɨ́.
\v 6 Te ni̱ nde̱ꞌé‑rí. Te ni̱ jini̱‑ri̱ ja̱ iní‑ún káñu̱ꞌun kɨtɨ kúu̱n ndáꞌa kájika nuu̱ ñúꞌun yáꞌa, jíín kɨ́tɨ xáa̱n, jíín kóo̱, jíín tɨ́saa̱ andɨ́vɨ́.
\v 7 Te ni̱ jini so̱ꞌo‑ri̱ ɨɨn tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n jíín‑rí: Pedro, ndukuiñi̱, kaꞌni‑ro te kee‑ro. Achí.
\v 8 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱: Ma̱ kúu Táta̱, chi̱ té kee‑gá‑ná ku̱ñu cháꞌán ni ku̱ñu ja̱ tú íó ndoo.
\v 9 Ko tu̱ꞌun‑ún ni̱ kaꞌa̱n tuku jíín‑rí onde̱ andɨ́vɨ́: Ja̱ ní sándoo Dios ma̱ skúnání‑ró kúñu cháꞌán. Achí.
\v 10 Te suni súan ni̱ kaꞌa̱n uni̱ vuelta. Yúan‑na te ni̱ ndaa bulto‑ún kua̱noꞌon íchi ándɨ́vɨ́.
\v 11 Yúan‑na te suni hora‑ún ni̱ ja̱koyo uni̱ mozo kánandúkú‑i ruu̱. Te onde̱ ñuu̱ Cesarea ni̱ taꞌu̱ tíñu nuu̱‑í va̱i‑i. Te ni̱ ja̱koyo‑i veꞌe‑ri̱.
\v 12 Te máá Espíritu, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑rí ja̱ má yúꞌú‑ri̱ kiꞌi̱n‑ri̱ jíín‑i. Te suni ni̱ kajaꞌa̱n iñu̱ ñani̱ yáꞌa jíín‑rí. Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑ri̱ ini̱ ve̱ꞌe ɨɨn cha̱a.
\v 13 Te cha̱a‑ún, ni̱ jani‑de tu̱ꞌun nuu̱‑rí, ná ni̱ jini̱‑de ɨɨn ndajáꞌa̱ ándɨ́vɨ́ kándii̱‑ya̱ iní ve̱ꞌe‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Tájí‑ró mozo ná kíꞌi̱n ñuu̱ Jope te kana‑ró xiní Simón, cha̱a nání Pedro, ná kíi‑de.
\v 14 Te cha̱a‑ún, kani‑de tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱ ndasa ka̱ku‑ró ondé jíín nɨ́ɨ́ véꞌe‑ró, áchí‑de jíín‑rí.
\v 15 Te nuu̱ ní kejáꞌá‑rí káꞌa̱n‑ri̱, te ni̱ chaa̱ Espíritu Santo sɨkɨ̱‑í jínáꞌan‑i suni nátu̱ꞌun ni̱ chaa̱‑ya̱ sɨkɨ́‑yo̱ já xnáñúú.
\v 16 Yúan‑na te ni̱ nuku̱ꞌun ini̱‑ri̱ tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n máá Jítoꞌo̱‑yo̱: Ja̱ndáa̱ jíín ndúcha skuánducha Juan. Ko róó, chi̱ jíín Espíritu Santo kuanducha‑ro jínáꞌan‑ró, áchí‑ya̱.
\v 17 Te nú suni ni̱ ja̱ꞌa Dios Espíritu‑ya̱ núu̱ máá‑i nátu̱ꞌun ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱ máá‑yó, ja̱ kákandíja‑yó núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, te ndé cha̱a kúu ruu̱ ja̱ kasú‑ri̱ nuu̱ Dios núsáá. Achí Pedro.
\v 18 Súan ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yáꞌa, te tuká ní kákaꞌa̱n‑de. Te ni̱ ka̱nakana jaa‑de Dios: Suni ni̱ ja̱ꞌa Dios tu̱ꞌun ja̱ ná nákani ini̱ ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación náva̱ꞌa kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni núsáá, áchí‑de.
\s Tɨkuꞌni̱ kándíja ini̱ ñuu̱ Antioquía
\p
\v 19 Te kɨvɨ̱ ní ka̱jaꞌni‑dé Esteban, ni̱ kejáꞌá ní ka̱chindiki̱n‑de‑i. Te ña̱yɨvɨ ní kajicha̱ nu̱u kájaꞌa̱n ni̱ ja̱koyo‑i onde̱ ñuu̱ Fenicia, jíín ñúu̱ Chipre, jíín iní ñuu̱ Antioquía. Te tú ni ɨɨn nuu̱ ñáyɨvɨ ní kájani‑i tu̱ꞌun, chi̱ máni nuu̱ ñáyɨvɨ judío ni̱ ka̱jani‑i tu̱ꞌun‑ya̱.
\v 20 Ko ni̱ i̱o yaku̱ cha̱a ñuu̱ Chipre jíín cháa ñuu̱ Cirene jíín ñáyɨvɨ ní kajicha̱‑ún. Te cha̱a‑ún, ni̱ ja̱koyo‑de ñuu̱ Antioquía. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín ñayɨvɨ ñúu̱ Grecia, ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun va̱ꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús nuu̱‑í.
\v 21 Te máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ni̱ chindéé ní chituu‑ya̱‑dé. Te ni̱ ka̱kandíja kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ, te ni̱ ka̱naxíó káva ini̱‑i nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 22 Te ni̱ jicha̱ tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ jini tu̱ꞌun tɨkuꞌni̱ kándíja ini̱ ñuu̱ Jerusalén. Te ni̱ ka̱tájí‑i Bernabé kuaꞌa̱n‑de onde̱ ñuu̱ Antioquía.
\v 23 Te Bernabé, nuu̱ ní jaa̱‑de yúan, te ni̱ jini̱‑de ja̱ lúu kuaꞌa̱n tu̱ꞌun Dios. Te ni̱ kusɨɨ̱ iní‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n ni̱ꞌin‑de jíín táká ña̱yɨvɨ‑ún ja̱ jíín iní jíín añú‑i ná skíkuu va̱ꞌa‑i tu̱ꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱, te ma̱ náyu̱ꞌú‑i.
\v 24 Chi̱ Bernabé, cha̱a va̱ꞌa kúu‑de. Te ni̱ kútú‑de Espíritu Santo. Te kándíja va̱ꞌa‑de. Te ni̱ ka̱kandíja kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 25 Yúan‑na te ni̱ kenda Bernabé kuaꞌa̱n‑de onde̱ ñuu̱ Tarso, kuana̱ndúkú‑de Saulo. Te ni̱ naniꞌi̱n‑dé cha̱a‑ún. Te ncháka‑de cha̱a ni̱ chaa̱‑de ñuu̱ Antioquía jíín‑de.
\v 26 Te nɨ́ɨ́‑ni ɨɨn kuia̱ ni̱ kanda̱tu̱ꞌún‑de yúan jíín tɨ́kuꞌni̱ kándíja. Te ni̱ ka̱stáꞌa̱n‑de tu̱ꞌun nuu̱ kuáꞌa̱ ñáyɨvɨ. Te cha̱a káskuáꞌa‑ún, ni̱ na̱kunání‑de cristiano xnáñúú‑gá ini̱ ñuu̱ Antioquía.
\v 27 Te cha̱a kájani tu̱ꞌun Dios, suni kɨvɨ̱‑ún ni̱ kenda koyo‑de ñuu̱ Jerusalén kájaꞌa̱n‑de onde̱ ñuu̱ Antioquía.
\v 28 Te ni̱ ndukuiñi̱ ɨɨn táꞌan‑de nání‑de Ágabo. Te ni̱ kastu̱ꞌún‑de, ni̱ sáꞌa Espíritu, ja̱ kíi ɨɨn tama̱ xáa̱n nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ. Te tama̱‑ún, ni̱ kii kɨvɨ̱ ní táꞌú Claudio tiñu.
\v 29 Yúan‑na te ni̱ kanda̱tu̱ꞌún cháa káskuáꞌa‑ún ja̱ chúndáꞌá‑de yaku̱ na̱ jíín kíꞌi̱n nuu̱ ñaní‑de káxiu̱kú iní ñuu̱ Judea, ndasa kákanda ɨɨn ɨɨn‑de kua̱ꞌa‑de.
\v 30 Te súan ni̱ ka̱sáꞌa‑de. Te ni̱ ka̱tájí‑de kuaꞌa̱n nuu̱ cháa kákuu nuu̱, ni̱ ka̱jancha̱ka Bernabé jíín Saulo.
\c 12
\s Ndasa ni̱ jaꞌni‑dé Jacobo
\p
\v 1 Te suni kuia̱‑ún ni̱ ka̱tɨɨn rey Herodes sava ña̱yɨvɨ tɨ́kuꞌni̱ kándíja. Te ni̱ sáꞌa ndɨva̱ꞌa‑de jíín‑i.
\v 2 Te jíín machete ni̱ jaꞌni‑dé Jacobo, ñani̱ Juan.
\s Ndasa ni̱ kenda Pedro veka̱a
\p
\v 3 Te ni̱ jini̱‑de ja̱ súan ni̱ ka̱kusɨɨ̱ iní cha̱a judío ni̱ sáꞌa‑de. Te suni ni̱ ka̱tɨɨn‑de Pedro. Máá kɨvɨ́‑ún ni̱ kuu viko státilá ja̱ tú yíꞌi yujan íá.
\v 4 Te nuu̱ ní tɨɨn‑de Pedro, te ni̱ chindee‑de cha̱a veka̱a. Te ni̱ jani‑de xiaꞌu̱n ɨɨn soldado kándi̱to‑ún‑de, chi̱ kuní‑de kiñiꞌin‑de cha̱a stáꞌa̱n‑de nuu̱ ñáyɨvɨ nú ná jáꞌa viko Pascua.
\v 5 Súan ni̱ kuu ja̱ kándee Pedro ini̱ veka̱a. Ko tɨkuꞌni̱ kándíja, ni̱ꞌin ni̱ kajika̱n taꞌu̱‑í jaꞌa̱ Pedro nuu̱ Dios.
\v 6 Te jáni ini̱ Herodes ja̱ kíñiꞌin‑de cha̱a nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún núú. Te suni akuáa‑ún kixí Pedro iní veka̱a ma̱ꞌñú úu̱ soldado, núꞌni̱‑de jíín úu̱ cadena. Te suni káꞌi̱in soldado yuxéꞌé kándi̱to‑ún véka̱a.
\v 7 Te sanaa‑ní te ni̱ jaa̱ ɨɨn ndajáꞌa̱ máá Tatá Dios. Te ni̱ ndii ncháa̱ ini̱ veka̱a. Te ni̱ skákɨ̱ꞌvɨ‑ya̱ Pedro, ni̱ xndúko̱o‑ya̱‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Yachi̱ nduko̱o‑ró, áchí‑ya̱. Te cadena núꞌni̱ ndaꞌa‑dé‑ún, ni̱ jungava‑ni kuaꞌa̱n.
\v 8 Te ni̱ kachi̱ ndajáꞌa̱‑yá jíín‑de: Nachiꞌi chi̱i‑ró te nachiꞌi ndija̱n‑ro̱, áchí‑ya̱. Te súan ni̱ sáꞌa‑de. Te ni̱ kachi̱ tuku ndajáꞌa̱‑yá jíín‑de: Kundii tɨka̱chí‑ró te kundiki̱n‑ro̱ rúu̱ kiꞌo̱n, áchí‑ya̱.
\v 9 Te ni̱ kenda‑ya̱. Te ndikín‑de‑ya̱ kuáꞌa̱n‑de jíín‑yá. Te na̱ún jiní máá‑de ja̱ jándáa̱ kúu ja̱ ní sáꞌa ndajáꞌa̱‑yá jíín‑de, chi̱ jáni ini̱‑de ɨɨn ja̱ni kúu ja̱ ní skóto‑i‑de.
\v 10 Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de nuu̱ káꞌi̱in yuku̱n ɨɨn jíín yukún uu̱ soldado ja̱ kándi̱to‑ún‑de. Te ni̱ ja̱koyo‑de yuxéꞌé káa ja̱ jíto ichi yúñúu̱. Te yuxéꞌé‑ún, ni̱ nuña ii̱‑ní máá. Te ni̱ kenda koyo‑de. Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de ɨɨn ya̱ꞌya kájaꞌa̱n‑de. Yúan‑na te ni̱ kuxio‑ni ndajáꞌa̱‑yá nuu̱‑dé kuaꞌa̱n‑ya̱.
\v 11 Te Pedro, ni̱ ndukájí iní‑de, te ni̱ kaꞌa̱n máá‑de: Vina te ni̱ jini̱ ndaa̱‑ri̱ ja̱ ní tájí máá Tatá Dios ndajáꞌa̱‑yá ni̱ kii, te ni̱ nama‑ya̱ rúu̱ ini̱ ndaꞌa Herodes jíín núu̱ táká ña̱yɨvɨ judío ja̱ káꞌni‑í ruu̱ kákuni̱‑i, áchí‑de.
\v 12 Te nuu̱ ní jini̱‑de ja̱ ní ka̱ku ndija‑de, te ni̱ kee‑de kuaꞌa̱n‑de veꞌe María náa̱ Juan, cha̱a nání Marcos. Te yúan ni̱ kanataka̱ kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ kájika̱n taꞌu̱‑í.
\v 13 Te ni̱ kaꞌa̱n Pedro ichi yúxéꞌé yatá kéꞌe. Te kuaꞌa̱n ɨɨn su̱chí sɨ́ꞌɨ́ nání‑i Rode ja̱ kúña‑i yuxéꞌé núú.
\v 14 Te su̱chí‑ún, ni̱ nakuni̱‑i tachi̱ Pedro. Te ja̱ kúsɨɨ̱ iní‑i tú ní júña‑i yuxéꞌé‑ún, chi̱ jínu‑i ni̱ ndɨ̱vɨ‑i ini̱ ve̱ꞌe. Te ni̱ kastu̱ꞌún‑i ja̱ kándii̱ Pedro ichi yatá yúxéꞌé.
\v 15 Te ni̱ kakaꞌa̱n jíín‑i: Aa̱, kátachi̱‑ro̱, áchí. Ko máá‑i, ni̱ꞌin káꞌa̱n‑i ja̱ máá‑de kúu. Yúan‑na te ni̱ kakaꞌa̱n: Añú‑de kúu núsáá, áchí.
\v 16 Ko Pedro, víꞌí‑gá kána‑de. Yúan‑na te ni̱ ka̱juña‑i. Te ni̱ kajini̱‑i nuu̱‑dé. Te ni̱ ka̱ndakoto i̱o‑i.
\v 17 Ko máá‑de, ni̱ sáꞌa‑de seña jíín ndáꞌa‑dé ja̱ ná kasú‑i yuꞌu‑í. Te ni̱ kastu̱ꞌún‑de ndasa ni̱ kiñiꞌin máá Jítoꞌo̱‑yo̱‑dé ini̱ veka̱a. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Kastu̱ꞌún táká tu̱ꞌun yáꞌa nuu̱ Jacobo jíín núu̱ táká ñani̱‑yo̱, áchí‑de. Te ni̱ kenda‑de kuaꞌa̱n‑de ɨnga̱ lugar.
\v 18 Te nuu̱ ní kundiji̱n xia̱n‑ún, te ni̱ ka̱kuvaa̱ téyíí soldado ja̱ tú ndénda Pedro.
\v 19 Ko Herodes, nándúkú‑de Pedro. Ko tú ní nániꞌi̱n‑dé cha̱a. Te nuu̱ ní xndichí‑de soldado jínáꞌan, te ni̱ táꞌú‑de tiñu ja̱ ná kíngoyo kuu̱. Yúan‑na te ni̱ kenda‑de ini̱ ñuu̱ Judea ni̱ kuun‑de kuaꞌa̱n‑de ñuu̱ Cesarea. Te ni̱ kendo̱o‑de yúan.
\s Ja̱ ní jiꞌi̱ Herodes
\p
\v 20 Te ni̱ kiti̱ xaa̱n iní Herodes ni̱ jito‑de ña̱yɨvɨ ñúu̱ Tiro jíín ñáyɨvɨ ñúu̱ Sidón. Ko ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ katau̱‑i va̱i‑i nuu̱‑dé. Te ni̱ ka̱kundéé‑i ni̱ ka̱skáꞌa̱n‑i Blasto cha̱a kúñáꞌnu játíñu nuu̱ rey. Te ni̱ kajika̱n‑i paz. Chi ta̱ká máá‑i, káñiꞌi̱n‑í ja̱ káyee‑í onde̱ ñuꞌun Herodes.
\v 21 Te ni̱ tetaꞌa̱n Herodes ɨɨn kɨvɨ̱. Te ni̱ nuku̱ꞌun‑de saꞌma rey máá‑de. Te ni̱ nungo̱o‑de mesa táꞌú‑de tiñu. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de ɨɨn tu̱ꞌun nuu̱‑í.
\v 22 Te ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ kakaꞌa̱n jaa‑i: Tu̱ꞌun Dios kúu ya̱ꞌá vii, nasu̱ túꞌun cha̱a kúu. Achí‑i.
\v 23 Te ɨɨn ndajáꞌa̱ máá Tatá Dios, ni̱ stují‑ni‑ya̱‑dé te ni̱ ka̱yaji tɨ́ndákú‑de, te ni̱ jiꞌi̱‑ni‑de, chi ni̱ sávixi̱‑ni‑de máá‑de, lugar ja̱ nákana jaa‑de Dios.
\v 24 Te tu̱ꞌun máá Tatá Dios, víꞌí‑gá ni̱ ndea̱, te víꞌí‑gá ni̱ jicha̱ nu̱u kuaꞌa̱n.
\v 25 Te Bernabé jíín Saulo, ni̱ ka̱skíkuu‑de tiñu ni̱ kajaꞌa̱n‑de ini̱ ñuu̱ Jerusalén. Te ni̱ ka̱naxíó káva‑de kánoꞌo̱n‑de. Te ni̱ jaka‑de Juan cha̱a nání Marcos kuaꞌa̱n‑de jíín‑de.
\c 13
\s Ja̱ ní ka̱tájí‑i Saulo jíín Bernabé sáꞌa Espíritu Santo
\p
\v 1 Te ini̱ tɨkuꞌni̱ kándíja ini̱ ñuu̱ Antioquía ni̱ kaꞌi̱o cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios jíín cháa kástáꞌa̱n tu̱ꞌun‑ya̱. Te káinání‑de Bernabé, Simón ja̱ nání Niger, Lucio ñuu̱ Cirene, jíín Manaén cha̱a ni̱ jaꞌnu jíín Herodes gobernador, jíín Saulo.
\v 2 Te nini káchiñúꞌún cháa yáꞌa nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ te kásáꞌa ndicha̱‑de ini̱‑de, te ni̱ kaꞌa̱n máá Espíritu Santo: Vina te kuní‑ri̱ ja̱ sásɨ́ɨn‑ró Bernabé jíín Saulo ná kíꞌi̱n‑de ɨɨn tiñu, chi ja̱ yúán ní tetaꞌa̱n‑ri̱‑de jínáꞌan‑de.
\v 3 Yúan‑na te ndicha̱ ini̱‑de ni̱ kajika̱n taꞌu̱‑dé. Te ni̱ ka̱xndée‑de ndaꞌa‑dé xini̱ cháa‑ún. Te ni̱ ka̱tájí‑de cha̱a kájaꞌa̱n‑de.
\v 4 Te máá‑de, kuaꞌa̱n‑de ni̱ sáꞌa Espíritu Santo, ni̱ kuun‑de kájaꞌa̱n‑de ñuu̱ Seleucia. Te yúan ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de barco te kuaꞌa̱n‑de onde̱ isla Chipre.
\v 5 Te ni̱ ja̱koyo‑de ñuu̱ Salamina. Te ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun Dios ini̱ ve̱ꞌe sinagoga cha̱a judío. Te jíka Juan jíín‑de, játíñu nuu̱‑dé.
\s Ja̱ ní ndukuáá cháa ña̱váꞌa
\p
\v 6 Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de ini̱ nɨ́ɨ́ isla‑ún. Te ni̱ ja̱koyo‑de ñuu̱ Pafos. Te yúan ni̱ kajini̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn cha̱a ña̱váꞌa nání Barjesús. Cha̱a judío kúu‑de, te jáni‑de tu̱ꞌun túꞌún.
\v 7 Te cha̱a‑ún, ni̱ sátiñu‑de nuu̱ gobernador Sergio Paulo. Te gobernador, cha̱a ndíchí kúu‑de. Te ni̱ kana‑de xini̱ Bernabé jíín Saulo, ja̱ kúni náꞌín‑de tu̱ꞌun Dios kuní‑de.
\v 8 Ko Elimas, cha̱a ña̱váꞌa‑ún (chi̱ súan kuní kaꞌa̱n sɨ́ꞌvɨ́‑de), jasú‑de nuu̱ Saulo jíín núu̱ Bernabé, chi̱ ndúkú ndéé‑de sáká núu‑de náva̱ꞌa ma̱ kándíja gobernador.
\v 9 Yúan‑na te Saulo, ja̱ súni nání‑de Pablo, ni̱ kútú‑de Espíritu Santo. Te ni̱ nde̱ꞌé‑de nuu̱ cháa‑ún.
\v 10 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Cha̱a sáꞌa tiñu cháꞌán xndáꞌú ñáꞌán kúu‑ró. Se̱ꞌe kuiꞌna̱ já jíto uꞌu̱ ta̱ká tiñu ndaa̱ kúu‑ró. Naja̱ máni sáyoꞌo̱‑ro̱ íchi ndóó máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 11 Te máá Jítoꞌo̱‑yo̱, xndóꞌo‑ya̱ róó vina. Te kukuáá‑ro̱, ma̱ kuní‑ga̱‑ro̱ ndíka̱ndii yakú kɨvɨ̱. Achí Pablo. Te ni̱ kuñaa‑ní nuu̱‑dé. Te kíndáꞌá kíꞌin íú‑de jíku‑de, ndúkú‑de ndéja̱ tɨ́ɨn ndaꞌa‑dé skáka‑de.
\v 12 Yúan‑na te gobernador, ni̱ jini̱‑de ja̱ súan ni̱ kuu, te ni̱ kandíja‑de. Te náa‑ná ini̱‑de jíni so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\s Ja̱ ní ka̱jani Pablo tu̱ꞌun ini̱ ñuu̱ Antioquía
\p
\v 13 Yúan‑na te Pablo jíín táꞌan‑de‑ún, ni̱ kenda koyo‑de ñuu̱ Pafos. Te jíín barco ni̱ ja̱koyo‑de ndañúu̱ Perge ñuu̱ Panfilia. Te yúan ni̱ kusɨ́ɨn Juan kua̱noꞌon‑dé ñuu̱ Jerusalén.
\v 14 Te máá‑de, ni̱ kaja̱ꞌa‑de ñuu̱ Perge kájaꞌa̱n‑de. Te ni̱ ja̱koyo‑de ñuu̱ Antioquía ndañúu̱ Pisidia. Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ ve̱ꞌe sinagoga ɨɨn kɨvɨ̱ ndéta̱tú. Te ni̱ ka̱jungo̱o‑de.
\v 15 Te nuu̱ ní kuu ni̱ kaꞌu tutu̱ ley jíín tutú cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá, yúan‑na te cha̱a kákuñáꞌnu ini̱ ve̱ꞌe sinagoga, ni̱ ka̱kana‑de xini̱ cháa‑ún: Ñáni̱ jínáꞌan‑ní, nú káñava̱ꞌa‑ní yaku̱ tu̱ꞌun kani‑ní nuu̱ táká ña̱yɨvɨ yáꞌa, te kaꞌa̱n ndéé‑ní jíín‑i, áchí‑de.
\v 16 Yúan‑na te ni̱ ndukuiñi̱ Pablo, ni̱ sáꞌa‑de seña jíín ndáꞌa‑dé ja̱ ná kúnáꞌín ñáyɨvɨ‑ún, te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Róó cha̱a ñuu̱ Israel, róó cha̱a káchiñúꞌún Dios, kuni náꞌín jínáꞌan‑ró.
\v 17 Máá Dios ña̱yɨvɨ Israel, ni̱ ka̱ji‑ya̱ táa̱‑yo̱ jínáꞌan‑de. Te nini káxiu̱kú tatú‑de ini̱ ñuu̱ Egipto ni̱ ka̱kuu jíñúꞌún‑ga̱‑de ni̱ sáꞌa‑ya̱. Yúan‑na te jíín fuerza máá‑yá ni̱ kiñiꞌin‑ya̱‑í ini̱ ñuu̱‑ún kájaꞌa̱n‑i.
\v 18 Yúan‑na te ni̱ ndi̱to‑ya̱‑í onde̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé nátu̱ꞌun uu̱ xiko kuia̱.
\v 19 Te ni̱ xnáa‑yá usia̱ nación ini̱ ñuu̱ Canaán. Te ni̱ saka‑yá ñuꞌun ñúu̱‑ún nuu̱‑í.
\v 20 Te ni̱ kuu‑ga̱ kɨvɨ̱ nátu̱ꞌun kuu̱n ciento uu̱ xiko uxi̱ kuia̱. Te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ cháa ni̱ ka̱kuu juez nuu̱‑í onde̱ kɨvɨ̱ ní kenda Samuel cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun‑ya̱.
\v 21 Yúan‑na te ni̱ kajika̱n‑i ɨɨn rey. Te Dios, ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ Saúl nuu̱‑í ni̱ táꞌú‑de tiñu uu̱ xiko kuia̱. Te Saúl, tata̱ Benjamín, se̱ꞌe Cis ni̱ kuu‑de.
\v 22 Te ni̱ kuxio Saúl. Te ni̱ nakani‑ya̱ David ni̱ kuu‑de rey nuu̱‑í. Te ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱‑ya̱ túꞌun‑de: A ni̱ jini̱‑ri̱ David se̱ꞌe Isaí ja̱ ɨ́ɨn cha̱a jándatu̱ va̱ꞌa nuu̱‑rí kúu‑de. Te skíkuu‑de ta̱ká tiñu játaꞌa̱n ini̱‑ri̱, áchí‑ya̱.
\v 23 Te Dios, chi̱i tata̱ yáꞌa ni̱ jani‑ya̱ Jesús ja̱ náma‑ya̱ ñáyɨvɨ Israel nátu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá.
\v 24 Te ná té cháꞌa̱n‑ga̱ kii‑ya̱ te ni̱ jani Juan tu̱ꞌun jánducha jíín túꞌun nakani ini̱ nuu̱ táká ña̱yɨvɨ Israel.
\v 25 Te nuu̱ á yani xndɨ́ꞌɨ Juan tiñu sáꞌa‑de, te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ndé cha̱a kúu‑ri̱ kájani ini̱‑ro̱. Nasu̱ Iꞌa̱‑ún kúu‑ri̱, ko kuni so̱ꞌo va̱ꞌa‑ró: Ichi yatá‑rí va̱i ɨɨn Iꞌa̱ ja̱ tú kúñáꞌnu‑ri̱ ndájí‑rí ñii yíꞌi ndija̱n‑yá. Achí‑de.
\v 26 Ñáni̱ jínáꞌan‑ró, ta̱ká róó tata̱ Abraham jíín róó ja̱ kájandatu̱ nuu̱ Dios, nuu̱ máá‑ró ní tájí‑yá tu̱ꞌun yáꞌa va̱i ja̱ náma‑ya̱ róó.
\v 27 Chi ta̱ká ña̱yɨvɨ ñúu̱ Jerusalén jíín táká cha̱a kákuñáꞌnu nuu̱‑í, tú ní kánakuni̱‑i nuu̱‑yá. Te ni̱ ka̱ndonda‑i sɨkɨ̱‑yá. Te súan ni̱ ka̱skíkuu‑i tu̱ꞌun ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá, va̱sa a ni̱ ka̱jini náꞌín‑i tu̱ꞌun‑ún ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ ndéta̱tú.
\v 28 Va̱sa tú ní kániꞌi̱n‑í ni ɨɨn kua̱chi sɨkɨ̱‑yá ja̱ kúu̱‑ya̱, ko ni̱ kakaꞌa̱n ni̱ꞌin‑i jíín Pilato ja̱ ná kúu̱‑ya̱.
\v 29 Te nuu̱ ní skíkuu ta̱ká tu̱ꞌun yóso sɨkɨ́‑yá nuu̱ tutú, te ni̱ ka̱xnúu‑i‑ya̱ jiká cruz. Te ni̱ ka̱chindee‑i‑ya̱ iní ɨɨn veꞌe añú.
\v 30 Ko ni̱ nachaku̱‑ya̱ máꞌñú ndɨ́yi ni̱ sáꞌa Dios.
\v 31 Te kuaꞌa̱ kɨvɨ́ ní ndenda ndiji̱n‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ ní ka̱kaa kájaꞌa̱n jíín‑yá onde̱ ñuu̱ Galilea te onde̱ ñuu̱ Jerusalén. Te ña̱yɨvɨ‑ún kákuu ja̱ kájani ndaa̱ tu̱ꞌun‑ya̱ núu̱ sáva‑ga̱‑i.
\v 32 Te ruu̱, kájani‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa yáꞌa nuu̱‑ro̱ já súan ni̱ keyuꞌu‑yá nuu̱ táa̱‑yo̱.
\v 33 Te tu̱ꞌun‑ún ni̱ skíkuu Dios jíín máá‑yó ja̱ kákuu‑yó séꞌe‑de. Chi ni̱ naschakú‑ya̱ Jesús. Chi súan káꞌa̱n Salmo uu̱: Se̱ꞌe‑ri̱ kúu‑ró, te ruu̱ kúu Táa̱‑ro̱ vína, áchí.
\v 34 Te ni̱ naschakú‑ya̱ Jesús ma̱ꞌñú ndɨ́yi náva̱ꞌa ma̱ téꞌyu̱ kutɨ‑yá, te ni̱ kaꞌa̱n Dios: Skíkuu náꞌín‑rí jíín táká tu̱ꞌun va̱ꞌa ni̱ keyuꞌu‑rí nuu̱ David, áchí.
\v 35 Ja̱ yúán súni súan káꞌa̱n ɨnga̱ tutu̱: Téꞌyu̱ Se̱ꞌe ii̱‑ní, chi ma̱ kuáꞌa‑ní tu̱ꞌun, áchí.
\v 36 Chi̱ David, ni̱ jatíñu‑de nuu̱ Dios, ni̱ sáꞌa‑de ja̱ kuní máá‑yá. Te ni̱ jínu kuia̱‑de, te ni̱ jiꞌi̱‑de. Te ni̱ yu̱ji‑de ma̱ꞌñú táa̱‑de. Te ni̱ teꞌyu̱ ndija‑de.
\v 37 Ko Iꞌa̱ ni̱ naschakú Dios, tú ní téꞌyu̱ kutɨ‑yá.
\v 38 Ñáni̱ jínáꞌan‑ró, ná kástu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱, já Iꞌa̱ yáꞌa ni̱ kastu̱ꞌún‑yá nuu̱‑ro̱ já sáꞌa‑ya̱ túkáꞌnu ini̱‑ya̱ núu̱ táká kua̱chi‑ró.
\v 39 Chi̱ nú ndé cha̱a kándíja‑de nuu̱ Iꞌa̱ yáꞌa, te ndaꞌva̱‑ya̱ táká kua̱chi‑de ja̱ tú ní kúu ndaꞌva̱ máá‑de jíín ley Moisés.
\v 40 Koto va̱ꞌa‑ró máá‑ró jínáꞌan‑ró, náva̱ꞌa ma̱ kíi sɨkɨ̱‑ro̱ táká tu̱ꞌun yóso núu̱ tutú cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios, súan:
\v 41 Ta̱ká róó ña̱yɨvɨ kásákátá, ná ndéꞌé váꞌa‑ró, te ná kée nuu̱‑ro̱ ndéꞌé‑ró, te kuu̱‑ro̱. Chi ma̱ꞌñú máá‑ró sáꞌa‑ri̱ ɨɨn tiñu ja̱ má kándíja kutɨ‑ro va̱sa ná káni sava‑ga̱ ña̱yɨvɨ túꞌun‑ún nuu̱‑ro̱. Achí.
\v 42 Te ni̱ ndenda koyo‑de ini̱ ve̱ꞌe sinagoga cha̱a judío. Te ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación, ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú‑i jíín‑de ja̱ ɨngá kɨvɨ̱ ndéta̱tú kani tuku‑de tu̱ꞌun yáꞌa nuu̱‑í.
\v 43 Te ni̱ jicha̱ ña̱yɨvɨ‑ún kájaꞌa̱n‑i. Te ña̱yɨvɨ judío jíín ñáyɨvɨ ní na̱kiꞌin séꞌé judío ja̱ káchiñúꞌún‑i nuu̱ Dios, tɨnɨ̱‑i ni̱ kandiki̱n‑i Pablo jíín Bernabé kájaꞌa̱n‑i jíín‑de. Te ni̱ kanda̱tu̱ꞌún‑de jíín‑i
kákaꞌa̱n‑de jíín‑i ja̱ ná kúndii̱ ni̱ꞌin‑i jíín túꞌun luu Dios.
\v 44 Te kɨvɨ̱ ndéta̱tú ɨnga̱ semana, nátu̱ꞌun ndivii ñáyɨvɨ ñúu̱‑ún, ni̱ ka̱kutútú‑i ja̱ kúni náꞌín‑i tu̱ꞌun Dios.
\v 45 Ko cha̱a judío, ni̱ kajini̱‑de nuu̱ ñáyɨvɨ kuáꞌa̱‑ún, te ni̱ ka̱kukuásún iní‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de sɨkɨ̱ túꞌun ni̱ kaꞌa̱n Pablo, te ni̱ kakaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑de. Achí‑de ja̱ tú íó ndaa̱ tu̱ꞌun‑ún.
\v 46 Yúan‑na te Pablo jíín Bernabé ni̱ kakaꞌa̱n ni̱ꞌin‑de: Kánúú já xnáꞌa̱n‑ga̱ nuu̱ máá‑ró káni‑ri̱ tu̱ꞌun Dios. Ko a ni̱ ka̱sájáꞌa̱ ini̱‑ro̱ núu̱, te kua̱chi máá‑ró kúu ja̱ má níꞌi̱n‑ro̱ túꞌun kuchaku̱‑ro̱ nɨ́ɨ́ káni. Vina te chaxio‑ri̱ máá‑rí kika̱stu̱ꞌún‑rí nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación.
\v 47 Chi ni̱ táꞌú máá Jítoꞌo̱‑yo̱ tíñu nuu̱‑rí jínáꞌan‑ri̱ súan: Ni̱ jani‑ri̱ róó ja̱ stúu̱n‑ro̱ núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, te kani‑ró túꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ ja̱ náma‑ri̱‑i jínáꞌan‑i, áchí‑ya̱.
\v 48 Te ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación‑ún, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ ka̱kusɨɨ̱ xáa̱n iní‑i. Te ni̱ ka̱nakana jaa‑i tu̱ꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ ní tetaꞌa̱n Dios ja̱ ná kúchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni, ni̱ ka̱kandíja‑i.
\v 49 Te tu̱ꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ni̱ jicha̱ nu̱u kuaꞌa̱n nɨ́ɨ́ táká ndañúu̱ yúan.
\v 50 Te ini̱ ñuu̱‑ún káxiu̱kú ñáꞌan ndáa̱ ja̱ kájandatu̱‑ña núu̱ Dios. Ko cha̱a judío, ni̱ ka̱skáꞌa̱n‑de‑ña jíín cháa kákuñáꞌnu jia̱n. Te ni̱ ka̱chindiki̱n‑ña Pablo jíín Bernabé, te ni̱ ka̱skúnu‑ña‑dé kájaꞌa̱n‑de.
\v 51 Te máá‑de, ni̱ ka̱skóyo‑de tɨkacha̱ ñúꞌun iní jaꞌa̱‑dé sɨkɨ̱ máá‑i. Te ni̱ ja̱koyo‑de ñuu̱ Iconio.
\v 52 Te cha̱a káskuáꞌa‑ún, ni̱ ka̱kútú‑de Espíritu Santo. Te kákusɨɨ̱ xáa̱n iní‑de.
\c 14
\s Ja̱ ní ka̱jinu‑de ini̱ ñuu̱ Iconio
\p
\v 1 Te ñuu̱ Iconio ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ ve̱ꞌe sinagoga cha̱a judio. Te ni̱ jani téyíí‑de tu̱ꞌun. Te ni̱ ka̱kandíja kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ judío. Te suni súan ni̱ ka̱kandíja kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ ñúu̱ Grecia.
\v 2 Ko cha̱a judío ja̱ tú ní kákandíja, jíín túꞌun túꞌún ni̱ ka̱skáꞌa̱n téyíí‑de ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación. Yu̱án ní kakaꞌa̱n nchaa̱‑i táká ñani̱.
\v 3 Te ni̱ ka̱kendo̱o‑de yúan kuaꞌa̱ kɨvɨ́. Te jíín máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ni̱ chundéé iní‑de, ni̱ kakaꞌa̱n ni̱ꞌin‑de tu̱ꞌun. Te máá‑yá, ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ já íó ndaa̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa, chi̱ ñúkúún ní ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun luu íó ini̱ máá‑yá, ja̱ ní ka̱sáꞌa‑de tuni̱ jíín tíñu ñáꞌnu.
\v 4 Te ña̱yɨvɨ ñúu̱‑ún, ni̱ ka̱sásɨ́ɨn‑i máá‑i sava‑i ni̱ ka̱ndujíín‑i jíín cháa judío, te sava‑ga̱‑i ni̱ ka̱ndujíín‑i jíín cháa apóstol.
\v 5 Te ña̱yɨvɨ judío jíín ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, ɨɨn káꞌnu ni̱ kándonda‑i jíín cháa kákuñáꞌnu nuu̱‑í náva̱ꞌa kua̱ꞌa‑i tuka̱ nuu̱ apóstol, te kua̱ꞌa‑i yuu̱ xiní‑dé.
\v 6 Te ni̱ kaju̱ku̱ꞌun ini̱‑de. Te ni̱ ka̱jinu‑de kájaꞌa̱n‑de onde̱ ñuu̱ Listra jíín ñúu̱ Derbe, ndañúu̱ Licaonia, jíín táká ñuu̱ káꞌi̱o yani yúan.
\v 7 Te yúan ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun va̱ꞌa‑ya̱.
\s Ja̱ ní ka̱joto̱‑i yuu̱ xiní Pablo
\p
\v 8 Te yúan kánchaa̱ ɨɨn cha̱a ñuu̱ Listra ja̱ tú íó fuerza jaꞌa̱‑dé. Te káa rengo‑de onde̱ kɨvɨ̱ ní kaku‑de, ja̱ té chaꞌa̱n‑ga̱ kaka kutɨ‑dé.
\v 9 Cha̱a yáꞌa, ni̱ jini so̱ꞌo‑de káꞌa̱n Pablo. Te ni̱ nde̱ꞌé Pablo nuu̱ cháa‑ún. Te ni̱ jini̱‑de ja̱ kándíja va̱ꞌa cha̱a‑ún ja̱ ndúva̱ꞌa‑de.
\v 10 Te ni̱ kaꞌa̱n jaa‑de jíín cháa‑ún: Ndukuiñi̱ te kundii̱‑ro̱, áchí‑de. Te ni̱ kanda‑ni‑de, te ni̱ jika kuu‑de.
\v 11 Te ni̱ kajini̱ ña̱yɨvɨ‑ún tiñu ni̱ sáꞌa Pablo. Te ni̱ kakaꞌa̱n jaa‑i jíín yúꞌu máá ñúu̱ Licaonia: Ni̱ kuun Iꞌa̱, ni̱ cha̱koyo nuu̱‑yo̱, kájika kuu nátu̱ꞌun cha̱a vidáa̱, áchí‑i.
\v 12 Te Bernabé, ni̱ ka̱skúnání‑i‑de iꞌa̱ Júpiter. Te Pablo ni̱ káskúnání‑i‑de iꞌa̱ Mercurio, chi̱ Pablo kúu cha̱a jáni tu̱ꞌun.
\v 13 Te yuñúu̱‑ún kánchaa̱ viñu̱ꞌun Júpiter. Te máá sutú viñu̱ꞌun‑ún, ni̱ kenda‑de va̱i nchaka‑de xndɨkɨ̱ jíín itá onde̱ yuxéꞌé ñúu̱. Te máá‑de jíín ñáyɨvɨ, kaꞌni‑dé xndɨkɨ̱ te soko̱‑dé‑tɨ̱ núu̱ Bernabé jíín Pablo kákuni̱‑de núú.
\v 14 Te Bernabé jíín Pablo, cha̱a kákuu apóstol, ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑de tu̱ꞌun‑ún. Te ni̱ ka̱ndátá‑de suꞌnu̱‑dé. Te ni̱ ke̱ndava‑de ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ma̱ꞌñú ñáyɨvɨ kuáꞌa̱‑ún. Te ni̱ ka̱kana kóꞌó‑de:
\v 15 Hombre, naja̱ kásáꞌa‑ró súan. Chi̱ ruu̱, suni cha̱a kákuu‑ri̱ nátu̱ꞌun máá‑ró. Te kákastu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱, ma̱ sáꞌa‑ga̱‑ro̱ tíñu sáni yáꞌa, chi̱ sua ná chíñúꞌún‑ró máá Dios, Iꞌa̱ chakú, Iꞌa̱ ni̱ sáꞌa andɨ́vɨ́ jíín ñúyɨ́vɨ jíín ndúcha mar jíín táká‑ga̱ ndatíñu nɨ́ɨ́ káꞌnu.
\v 16 Te onde̱ anáꞌán ní ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun ja̱ sáꞌa ta̱ká ña̱yɨvɨ tíñu kákuni̱ máá‑i.
\v 17 Ko stáꞌa̱n ndaa̱‑ya̱ já íó‑ya̱, chi̱ sáꞌa‑ya̱ tíñu va̱ꞌa nuu̱‑yo̱. Skúun‑ya̱ saú íchi ándɨ́vɨ́. Te bueno kée itu̱‑yo̱ sáꞌa‑ya̱. Te jáꞌa‑ya̱ stáa̱ kée‑yo. Te kákusɨɨ̱ iní‑yo̱ sáꞌa‑ya̱. Achí‑de.
\v 18 Te va̱sa súan ni̱ kakaꞌa̱n‑de, ko xaa̱n úꞌu̱ ni̱ kajasu̱‑de nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún náva̱ꞌa tú soko̱‑í kɨtɨ‑ún nuu̱‑dé.
\v 19 Yúan‑na te ni̱ cha̱koyo yaku̱ cha̱a judío ñuu̱ Antioquía jíín ñúu̱ Iconio. Te ni̱ ka̱skáꞌa̱n ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱‑ún. Te ni̱ kaja̱ꞌa‑i yuu̱ xiní Pablo. Te ni̱ ka̱skána‑i‑de yuñúu̱‑ún, ni̱ ka̱jani ini̱‑i ja̱ ní jiꞌi̱‑de.
\v 20 Ko ni̱ ka̱jíkó ndúu̱ cha̱a káskuáꞌa‑ún nuu̱‑dé. Te ni̱ nduko̱o‑de. Te ni̱ ndɨ̱vɨ‑de ini̱ ñuu̱. Ko ɨnga̱ kɨvɨ̱ te ni̱ kiꞌin‑de ichi kuáꞌa̱n‑de jíín Bernabé onde̱ ñuu̱ Derbe.
\s Ja̱ kánoꞌon túku‑de ñuu̱ Antioquía
\p
\v 21 Te ini̱ ñuu̱‑ún ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun va̱ꞌa. Te ni̱ skándíja‑de kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ. Te kánoꞌo̱n tuku‑de ñuu̱ Listra jíín ñúu̱ Iconio jíín ñúu̱ Antioquía.
\v 22 Te ni̱ ka̱yija‑ga̱ ini̱ cha̱a káskuáꞌa yúan ni̱ ka̱sáꞌa‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n ni̱ꞌin‑de jíín cháa‑ún ja̱ ná kúkuu‑ga̱‑de kandíja va̱ꞌa‑de. Te kákaꞌa̱n‑de ja̱ nɨ́nɨ kíi kuaꞌa̱ túndóꞌo sɨkɨ̱‑yo̱ te vásá kɨ́vɨ‑yó iní ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu.
\v 23 Te ni̱ ka̱jani‑de cha̱a kákuu nuu̱ ná kóto ndɨtaꞌa̱n tɨkuꞌni̱ kákandíja. Te ni̱ kajika̱n taꞌu̱ ndichá‑de jaꞌa̱ cháa‑ún nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, chi̱ nuu̱ máá‑yá kákandíja‑de.
\v 24 Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de ichi ñúu̱ Pisidia kuaꞌa̱n‑de. Te ni̱ naja̱koyo‑de ñuu̱ Panfilia.
\v 25 Te ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun ini̱ ñuu̱ Perge. Te ni̱ nuu‑de ni̱ ja̱koyo‑de ñuu̱ Atalia.
\v 26 Te yúan ni̱ kenda‑de. Te jíín barco kájaꞌa̱n‑de ñuu̱ Antioquía nuu̱ ondé xnáñúú ní kájika̱n taꞌu̱ ñáyɨvɨ núu̱ Dios jaꞌa̱‑dé ja̱ ná chíndéé chítuu‑ya̱‑dé jíín tíñu ja̱ á ni̱ ka̱síjínu‑de.
\v 27 Te nuu̱ ní naja̱koyo‑de yúan, te ni̱ na̱stútú‑de tɨkuꞌni̱ kándíja. Te ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun ná ñáꞌnu tiñu ni̱ sáꞌa Dios jíín‑de, chi̱ bueno ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun ja̱ ná kándíja ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación jínáꞌan‑i.
\v 28 Te ni̱ ka̱kendo̱o‑de yúan kuaꞌa̱ kɨvɨ́ jíín cháa káskuáꞌa‑ún.
\c 15
\s Junta apóstol ini̱ ñuu̱ Jerusalén
\p
\v 1 Yúan‑na te ichi ñúu̱ Judea ni̱ kikoyo yaku̱ chaa, te ni̱ kastáꞌa̱n‑de nuu̱ táká ñani̱: Nú tú xɨtɨ̱ ndúu̱‑ro̱ nátu̱ꞌun káꞌa̱n ley Moisés, te ma̱ káku kutɨ‑ro, áchí‑de.
\v 2 Te yu̱án ní kuvaa̱. Te Pablo jíín Bernabé, ni̱ ka̱státáꞌan téyíí‑de jíín cháa‑ún. Te ni̱ kundaa̱ tu̱ꞌun ja̱ kíngoyo Pablo jíín Bernabé jíín sáva‑ga̱ cha̱a ñuu̱ Jerusalén. Te yúan ndatu̱ꞌún‑de jíín cháa apóstol jíín cháa kákuu nuu̱ sɨkɨ́ túꞌun yáꞌa.
\v 3 Yúan‑na te tɨkuꞌni̱ kándíja‑ún, ni̱ ka̱nakuatáꞌú‑i nuu̱‑dé. Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de kájaꞌa̱n‑de ichi ñúu̱ Fenicia jíín íchi ñúu̱ Samaria, kájani‑de tu̱ꞌun ndasa ni̱ ka̱kandíja ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación. Te xaa̱n ní ka̱kusɨɨ̱ iní ta̱ká ñani̱.
\v 4 Te ni̱ ja̱koyo‑de ini̱ ñuu̱ Jerusalén. Te tɨkuꞌni̱ kándíja yúan, jíín cháa apóstol, jíín cháa kákuu nuu̱, ni̱ ka̱jatáꞌú‑de cha̱a. Te ni̱ ka̱jani‑de ta̱ká tu̱ꞌun ndasa ni̱ sáꞌa Dios jíín‑de.
\v 5 Ko sava cha̱a fariseo ja̱ kákandíja, ni̱ ndukuiñi̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n: Jínu ñúꞌún já xɨtɨ́ ndúu̱‑i te táꞌú‑yó tíñu nuu̱‑í ja̱ ná kuándatu̱‑i nuu̱ ley Moisés, áchí.
\v 6 Te ni̱ ka̱ndutútú táká cha̱a apóstol jíín táká cha̱a kákuu nuu̱ náva̱ꞌa ndatu̱ꞌún‑de, te sándaa̱‑de sɨkɨ̱ túꞌun yáꞌa.
\v 7 Te nuu̱ ní ji̱nu ni̱ ka̱státáꞌan téyíí‑de, te ni̱ ndukuiñi̱ Pedro, te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ñáni̱, a kájini̱ va̱ꞌa máá‑ró já ondé sáá ní ka̱ji Dios ruu̱ náva̱ꞌa kani‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación te kandíj
‑i jínáꞌan‑i.
\v 8 Te Dios ja̱ jiní‑ya̱ iní añú‑i, ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ já ní jatáꞌú‑yá‑i, chi ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ Espíritu Santo nuu̱‑í jínáꞌan‑i nátu̱ꞌun ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱ máá‑yó.
\v 9 Te tú ní sásɨ́ɨn‑ya̱ yóó jíín‑i, chi̱ suni ni̱ ka̱kandíja‑i te ni̱ sándoo‑ya̱ añú‑i.
\v 10 Te vina naja̱ kájito nchaa̱‑ro̱ Dios núsáá, chi̱ káxndée‑ró ɨ́ɨn yugo xini̱ cháa káskuáꞌa yáꞌa, te ni ndɨ̱yi táa̱‑yo̱ jínáꞌan‑de te ni máá‑yó, tú ní kákanda‑yó kúndiso‑yó.
\v 11 Chi̱ kákandíja‑yó já Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús kúndáꞌú ini̱‑ya̱ yóó, te yu̱án náma‑ya̱ yóó. Te suni súan nama‑ya̱ máá‑i. Achí‑de.
\v 12 Yúan‑na te cha̱a kuaꞌa̱‑ún, ni̱ ka̱kunáꞌín‑de. Te ni̱ ka̱jini náꞌín‑de tu̱ꞌun kákaꞌa̱n Pablo jíín Bernabé ná ta̱ká tiñu ñáꞌnu jíín táká tuni̱ ni̱ sáꞌa Dios jíín‑de ja̱ ní ka̱sáꞌa máá‑de nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación.
\v 13 Te nuu̱ ní ka̱kunáꞌín‑de, te ni̱ chísó Jacobo tu̱ꞌun: Ñáni̱ jínáꞌan‑ró, kuni so̱ꞌo tu̱ꞌun ná káꞌa̱n‑ri̱:
\v 14 Simón, ni̱ jani‑de tu̱ꞌun ja̱ ondé xnáñúú ní ja̱ꞌa Dios tu̱ꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ ná kúndiso‑i sɨ́ꞌvɨ́‑yá.
\v 15 Te tu̱ꞌun yáꞌa, ɨɨn núú‑ni kákaꞌa̱n jíín táká cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá nátu̱ꞌun yóso túꞌun‑de nuu̱ tutú:
\v 16 Te vásá ncháa̱‑ri̱ nasáva̱ꞌa‑ri̱ veꞌe David ja̱ ní ndua̱. Te nachutáꞌan‑ri̱ ja̱ ní tanu̱, te ndukani jáá‑rí kundii̱,
\v 17 náva̱ꞌa ta̱ká‑ga̱ cha̱a jíín táká ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ kúnání‑i jíín sɨ́ꞌvɨ́‑rí, ná nándúkú‑i máá Tatá Dios, áchí máá Iꞌa̱ sáꞌa ta̱ká tiñu yáꞌa.
\v 18 Te onde̱ kɨvɨ̱ ní jungo̱o ñu̱yɨ́vɨ stáꞌa̱n‑ya̱ tíñu yáꞌa nuu̱ ñáyɨvɨ.
\v 19 Ja̱ yúán jáni ini̱‑ri̱ ja̱ ná tú kasu̱‑yo̱ núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ kánaxíó káva ini̱‑i nuu̱ Dios,
\v 20 chi̱ sua ná cháa‑yó carta kiꞌi̱n nuu̱‑í ja̱ ná kúnu‑i koto‑i ndatíñu ja̱ kúcháꞌán sáꞌa ndoso̱, te ma̱ káka téné‑i, te ma̱ kée‑í nɨñi̱, ni ku̱ñu kɨtɨ ní kuáꞌñá.
\v 21 Chi̱ onde̱ anáꞌán káꞌi̱o cha̱a jáni tu̱ꞌun Moisés ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ ndéta̱tú ini̱ ve̱ꞌe sinagoga ndɨtaꞌa̱n ñuu̱. Achí Jacobo.
\v 22 Yúan‑na te ni̱ ka̱kundaa̱ ini̱ cha̱a apóstol, jíín cháa kákuu nuu̱, jíín ndívii tɨ́kuꞌni̱ kándíja. Te ni̱ kaka̱ji máá‑de sava cha̱a ki̱ngoyo jíín Pablo jíín Bernabé onde̱ ñuu̱ Antioquía. Te cha̱a ni̱ kaka̱ji‑de‑ún, kákuu Judas ja̱ nání‑de ɨnga̱ sɨ́ꞌvɨ́ Barsabás, jíín Silas. Te kákuñáꞌnu‑de nuu̱ táká ñani̱.
\v 23 Te cha̱a‑ún, ndíso‑de carta yáꞌa: Máá‑rí kákuu cha̱a apóstol, jíín táká cha̱a kákuu nuu̱, jíín táká ñani̱‑yo̱. Te káchaa‑ri̱ tu̱ꞌun yáꞌa nuu̱ róó, ñáni̱, ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ káxiu̱kú‑ró iní ñuu̱ Antioquía jíín ñúu̱ Siria jíín ñúu̱ Cilicia. Sándéé iní‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 24 Ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑ri̱ ja̱ ní kenda koyo sava cha̱a yáꞌa, te kásáká núu‑de ini̱‑ro̱ jíín túꞌun kákaꞌa̱n‑de. Te ni̱ ka̱kuxíí iní‑ro̱. Chi̱ kátáꞌú‑de tiñu ja̱ xɨtɨ́ ndúu̱‑ro̱, jíín já kuándatu̱‑ro̱ núu̱ ley, kuní‑de. Ko ruu̱, tú ní kátájí‑rí cha̱a‑ún jaa̱‑de nuu̱‑ro̱.
\v 25 Te ni̱ ka̱sándaa̱‑ri̱, chi̱ ɨɨn‑na̱ ni̱ naketáꞌan ini̱‑ri̱. Te ni̱ kaka̱ji‑ri̱ cha̱a tájí‑rí jaa̱ nuu̱‑ro̱ jíín ñaní‑yo̱ Bernabé jíín Pablo.
\v 26 Cha̱a yáꞌa, a kájatañaa‑de máá‑de nuu̱ túndóꞌo, va̱sa ná kúu̱‑de ja̱ sɨkɨ́ Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo.
\v 27 Núsáá te tájí‑rí Judas jíín Silas jaa̱‑de nuu̱‑ro̱. Te cha̱a‑ún, suni ɨɨn‑ni tu̱ꞌun kastu̱ꞌún‑de nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 28 Chi̱ máá‑rí jíín Espíritu Santo, kájani ini̱‑ri̱ ja̱ má xndée‑ri̱ ni ɨɨn tiñu ve̱e sɨkɨ̱‑ro̱, chi̱ máá‑ni tiñu kánúú yáꞌa.
\v 29 Ma̱ káji‑gá‑ro̱ ndátíñu ja̱ á ni̱ soko̱ núu̱ ndosó, ni nɨñi̱, ni kɨtɨ kuáꞌñá, te ma̱ káka téné‑ró. Nú ndɨꞌɨ ta̱ká ya̱ꞌá xnáa‑ro, te bueno skíkuu‑ró nú súan. A ni̱ kaꞌa̱n‑yo̱ núsáá. Achí.
\v 30 Yúan‑na te cha̱a kájaꞌa̱n‑ún, ni̱ ka̱kuun‑de kuaꞌa̱n‑de ñuu̱ Antioquía. Te ni̱ ka̱stútú‑de ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱. Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de carta‑ún nuu̱‑í.
\v 31 Te ni̱ ka̱kaꞌu‑i carta‑ún. Te ni̱ ka̱kusɨɨ̱ iní‑i jíín túꞌun ndéé iní ja̱ ndíso carta‑ún.
\v 32 Te Judas jíín Silas, suni cha̱a kájani tu̱ꞌun Dios kákuu‑de. Te jíín kuáꞌa̱ túꞌun ni̱ kakaꞌa̱n ni̱ꞌin‑de jíín táká ñani̱‑ún. Te ni̱ ka̱yija‑ga̱ ini̱‑i ni̱ ka̱sáꞌa‑de.
\v 33 Te ni̱ ka̱kendo̱o‑de yúan kuaꞌa̱ kɨvɨ́. Yúan‑na te ñani̱ yúan, ni̱ ka̱nachuꞌun íchí‑i‑de kánoꞌo̱n‑de nuu̱ apóstol. Te ni̱ kunáꞌín‑ni tu̱ꞌun‑ún.
\v 34 Ko Silas, ni̱ jataꞌa̱n ini̱‑de ja̱ kéndo̱o‑de yúan.
\v 35 Te Pablo jíín Bernabé, ni̱ ka̱kendo̱o‑de ini̱ ñuu̱ Antioquía. Te jíín sáva‑ga̱ cha̱a ni̱ ka̱stáꞌa̱n‑de tu̱ꞌun ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\s Ja̱ ní kusɨ́ɨn Pablo jíín Bernabé
\p
\v 36 Te ni̱ kuu‑ga̱ kɨvɨ̱. Te ni̱ kachi̱ Pablo jíín Bernabé: Vina te kinde̱ꞌé‑yó táká ñani̱‑yo̱ ndɨ́taꞌa̱n ñuu̱ ja̱ ní ka̱jani‑yó túꞌun máá Jítoꞌo‑yo̱ núu̱‑í, ná ndéó ndasa kákuu‑i. Achí‑de.
\v 37 Te Bernabé, kuní‑de ja̱ kúnchaka‑de Juan, cha̱a nání Marcos.
\v 38 Ko tú ní játaꞌa̱n ini̱ Pablo ja̱ kíꞌi̱n cha̱a‑ún jíín‑de, chi̱ onde̱ ñuu̱ Panfilia ni̱ kusɨ́ɨn Juan nuu̱ Pablo jíín Bernabé, te tú ní kuní‑de kukuu‑de jíín‑de jíín tíñu.
\v 39 Te ni̱ ka̱státáꞌan téyíí‑de sɨkɨ̱ Juan. Te ni̱ ka̱kusɨ́ɨn‑de. Te Bernabé, ni̱ jaka‑de Marcos, kuaꞌa̱n jíín‑de jíín barco onde̱ ñuu̱ Chipre.
\v 40 Te Pablo, ni̱ ka̱ji‑de Silas, kuaꞌa̱n jíín‑de. Te ni̱ ka̱nakuatáꞌú táká ñani̱ nuu̱‑dé. Te ni̱ kajika̱n taꞌu̱‑í jaꞌa̱ Pablo ja̱ ná chíndéé chítuu‑ya̱‑dé.
\v 41 Te ni̱ jika kuu‑de nɨ́ɨ́ ñúu̱ Siria jíín nɨ́ɨ́ ñúu̱ Cilicia. Te tɨkuꞌni̱ kákandíja yúan, ni̱ ka̱yija‑ga̱ ini̱‑i ni̱ sáꞌa‑de.
\c 16
\s Ja̱ ní ka̱ji Pablo Timoteo
\p
\v 1 Yúan‑na te vásá ní jaa̱ Pablo ñuu̱ Derbe jíín ñúu̱ Listra. Yúan íó ɨɨn cha̱a súchí skuáꞌa nání Timoteo. Se̱ꞌe yíí ɨɨn ñaꞌan judía kúu‑i. Te ñaꞌan kándíja va̱ꞌa kúu máá‑ña. Ko táa̱‑i kúu cha̱a ñuu̱ Grecia.
\v 2 Te ta̱ká ñani̱ ini̱ ñuu̱ Listra jíín iní ñuu̱ Iconio, ni̱ kakaꞌa̱n‑de ja̱ cháa va̱ꞌa kúu‑i.
\v 3 Te Pablo, kuní‑de kunchaka‑de cha̱a súchí yáꞌa kiꞌi̱n‑i jíín‑de. Te ni̱ jaka‑de‑i. Te ni̱ xɨtɨ ndúu̱‑de‑i kua̱chi ja̱ káꞌi̱in cha̱a judío yúan, chi̱ ndɨꞌɨ‑de, a kájini̱‑de ja̱ cháa ñuu̱ Grecia kúu táa̱‑i.
\v 4 Te kájaꞌa̱n‑de ta̱ká ñuu̱. Te ni̱ ka̱stáꞌa̱n‑de tu̱ꞌun ni̱ ka̱táꞌú tíñu cha̱a apóstol jíín cháa kákuu nuu̱ iní ñuu̱ Jerusalén. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de ja̱ ná kuándatu̱‑i tu̱ꞌun‑ún.
\v 5 Te tɨkuꞌni̱ kákandíja, ni̱ ka̱yija‑ga̱ ini̱‑i. Te ni̱ ndea̱ kuaꞌa̱‑gá‑i ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱.
\s Ja̱ kájaꞌa̱n‑de ñuu̱ Macedonia ni̱ sáꞌa ja̱ni
\p
\v 6 Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de ichi ñúu̱ Frigia ndañúu̱ Galacia kuaꞌa̱n‑de. Te ni̱ jasu̱ Espíritu Santo nuu̱‑dé ja̱ má káni‑de tu̱ꞌun ini̱ ñuu̱ Asia.
\v 7 Te ni̱ ja̱koyo‑de ñuu̱ Misia. Te kákuni̱‑de ki̱ngoyo‑de ichi ñúu̱ Bitinia. Ko máá Espíritu, tú ní jáꞌa‑ya̱ túꞌun kiꞌi̱n‑de.
\v 8 Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de ichi xíin ñúu̱ Misia, ni̱ ka̱kuun‑de ñuu̱ Troas kájaꞌa̱n‑de.
\v 9 Te ɨɨn akuáa ní skóto‑ya̱ Pablo. Te ni̱ jini̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn cha̱a ñuu̱ Macedonia kándii̱ nuu̱‑dé káꞌa̱n nda̱ꞌú jíín‑de: Ñaꞌa̱n‑ní ñuu̱ Macedonia yáꞌa te chindéé chítuu‑ní náá, áchí.
\v 10 Te súan ni̱ jini̱‑de ja̱ni‑ún, te ni̱ ndúkú ndéé‑rí kájaꞌa̱n‑ni‑ri̱ ñuu̱ Macedonia, chi̱ kájini̱ kájí‑ri̱ ja̱ máá Dios ni̱ kana‑ya̱ xiní‑rí ja̱ kástu̱ꞌún‑rí tu̱ꞌun va̱ꞌa‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ yúan.
\s Ja̱ ní ka̱ndee‑de veka̱a ini̱ ñuu̱ Filipos
\p
\v 11 Te ni̱ kenda koyo‑ri̱ ini̱ ñuu̱ Troas. Te jíín barco ní jío‑ni va̱i koyo‑ri̱ ñuu̱ Samotracia. Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ xía̱n ni̱ ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Neápolis.
\v 12 Te yúan ni̱ kenda koyo‑ri̱. Te ni̱ jaa̱‑ri̱ ñuu̱ Filipos ja̱ tɨ́ɨn xini̱ ñúu̱ Macedonia, te chi̱i ñuu̱ Roma kándee. Te yúan ni̱ ka̱kendo̱o‑ri̱ yaku̱ kɨvɨ̱.
\v 13 Te ɨɨn kɨvɨ̱ ndéta̱tú ni̱ kenda koyo‑ri̱ ñuu̱‑ún, ni̱ jaa̱‑ri̱ xiin ɨ́ɨn yu̱cha. Te kájani̱ ini̱‑ri̱ ja̱ yúan íó ɨɨn lugar kájika̱n taꞌu̱‑í. Te ni̱ ka̱jungo̱o‑ri̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑ri̱ jíín táká ñaꞌan ní ka̱nataka̱ yúan.
\v 14 Te ɨɨn ñaꞌan nání Lidia xíkó‑ña sáꞌma ndíꞌí iní ñuu̱ Tiatira. Te jándatu̱ va̱ꞌa‑ña núu̱ Dios. Te ni̱ jini so̱ꞌo‑ña túꞌun kákaꞌa̱n‑ri̱. Te máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ni̱ juña‑ya̱ añú‑ña náva̱ꞌa kuni náꞌín‑ña túꞌun káꞌa̱n Pablo.
\v 15 Te nuu̱ ní janducha‑ñá onde̱ jíín nɨ́ɨ́ séꞌe‑ña, te ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑ña jíín‑rí: Nú kájani ini̱‑ní ja̱ kándíja va̱ꞌa‑ná nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, te kɨ̱vɨ‑ní ini̱ ve̱ꞌe‑ná kendo̱o‑ní, áchí‑ña. Te ni̱ stétuu‑ña rúu̱.
\v 16 Te ni̱ kee‑ri̱ kájaꞌa̱n‑ri̱ nuu̱ kájika̱n taꞌu̱‑í yúan. Te ɨɨn su̱chí sɨ́ꞌɨ́ ndíso‑i tu̱ꞌun ña̱váꞌa, ni̱ ketáꞌan‑i jíín‑rí. Te su̱chí‑ún, níꞌi̱n‑í kuaꞌa̱ xúꞌún kúu patrón‑i jínáꞌan, ja̱ kástu̱ꞌún‑i nuu̱ ñáyɨvɨ ndasa
íó.
\v 17 Te su̱chí‑ún, ndikín‑i va̱i yata̱ Pablo jíín rúu̱ kána kóꞌó‑i: Cha̱a yáꞌa kájatíñu‑de nuu̱ Dios onde̱ andɨ́vɨ́, te kákastu̱ꞌún‑de nuu̱‑ro̱ ndasa ka̱ku‑ró jínáꞌan‑ró, áchí‑i.
\v 18 Te kuaꞌa̱ kɨvɨ́ ní kaꞌa̱n‑i súan. Te ni̱ kukuíꞌa̱ ini̱ Pablo. Te ni̱ xíó kóto‑de nuu̱‑í. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín tachí‑ún: Jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Jesucristo táꞌú‑rí tiñu nuu̱‑ro̱ já kénda‑ró iní‑i kiꞌi̱n‑ro̱, áchí‑de. Te ni̱ kenda‑ni kuaꞌa̱n suni máá hora‑ún.
\v 19 Te ni̱ kajini̱ patrón‑i ja̱ má níꞌi̱n‑gá xu̱ꞌún. Te ni̱ ka̱katɨɨn Pablo jíín Silas kuaꞌa̱n jíín‑de onde̱ municipio nuu̱ justicia.
\v 20 Te ni̱ ka̱jani‑ún‑de nuu̱ justicia. Te ni̱ kakaꞌa̱n: Cha̱a yáꞌa kákuu cha̱a judío, te kásáká núu‑de ini̱ ñuu̱‑yo̱.
\v 21 Te kájaki̱n‑de ɨnga̱ costumbre ja̱ tú íó ley kuandatu̱‑yo̱ ni ma̱ sáꞌa‑yó, chi cha̱a ñuu̱ Roma kákuu‑yó. Achí.
\v 22 Te suni ni̱ ka̱ndonda ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱ sɨkɨ́‑dé. Te cha̱a justicia, ni̱ ka̱janchaa̱ saꞌma‑dé. Te ni̱ ka̱táꞌú tíñu ná ndóꞌo xaa̱n‑dé yunu xíi.
\v 23 Te nuu̱ ní ndɨꞌɨ ni̱ ka̱stují‑ún‑de ja̱ ní kaja̱ꞌa xaa̱n yúnu xíi‑de, te ni̱ ka̱skɨ́vɨ‑de veka̱a. Te ni̱ ka̱táꞌú tíñu nuu̱ cháa ndíto veka̱a ja̱ ná kóto va̱ꞌa cha̱a‑ún‑de jínáꞌan‑de.
\v 24 Te cha̱a ndíto veka̱a‑ún, nuu̱ ní taꞌu̱ tíñu yáꞌa nuu̱‑dé, te ni̱ skɨ́vɨ‑de Pablo jíín Silas kájaꞌa̱n‑de veka̱a onde̱ ichi iní‑ga̱. Te núꞌni̱ jaꞌa̱‑dé jíín manea.
\v 25 Ko nuu̱ ní kuu sava ñúú, te kájika̱n taꞌu̱ Pablo jíín Silas, kájita‑de yaa̱ ii̱ núu̱ Dios. Te ña̱yɨvɨ káꞌi̱in veka̱a jíín‑de, ni̱ ka̱jini náꞌín‑i.
\v 26 Te sanaa‑ní te ni̱ ta̱an xaa̱n. Te onde̱ nuu̱ káyindu̱ji jaꞌa̱ véka̱a‑ún ni̱ kakanda̱. Te ni̱ ka̱nuña‑ni ta̱ká yuxéꞌé véka̱a‑ún. Te cadena ja̱ káinuꞌni̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ kandaji̱‑ní.
\v 27 Te ni̱ nataꞌu̱ núu̱ cháa ndíto veka̱a. Te ni̱ jini̱‑de ja̱ kánu̱ña yuxéꞌé véka̱a‑ún. Te ni̱ tava‑dé machete ja̱ káꞌni‑dé máá‑de núú, chi̱ jáni ini̱‑de ja̱ ní ka̱jinu ña̱yɨvɨ káꞌi̱in veka̱a‑ún kájaꞌa̱n‑i.
\v 28 Ko Pablo, ni̱ kana jaa‑de: Ma̱ stují‑ro̱ máá‑ró, chi̱ yáꞌa káꞌi̱in ndɨꞌɨ‑ri̱, áchí‑de.
\v 29 Yúan‑na te máá cháa ndíto veka̱a, ni̱ kana‑de ñuꞌu̱n ni̱ chaa̱. Te kɨ́sɨ‑i‑de ni̱ kɨ̱vɨ‑de ini̱ veka̱a. Te ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́‑de nuu̱ jáꞌa̱ Pablo jíín Silas.
\v 30 Te ni̱ kiñiꞌin‑de Pablo jíín Silas ichi fuera. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑de: Táta̱, na̱ún sáꞌa‑ná náva̱ꞌa ka̱ku‑ná, áchí‑de.
\v 31 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín cháa‑ún: Kandíja nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo te ka̱ku‑ró ondé jíín nɨ́ɨ́ véꞌe‑ró, áchí‑de.
\v 32 Te ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱ núu̱ cháa‑ún jíín núu̱ táká ña̱yɨvɨ káꞌi̱in ini̱ ve̱ꞌe‑de.
\v 33 Te cha̱a ndíto veka̱a, suni máá ákuáa‑ún ni̱ kiñiꞌin‑de Pablo jíín Silas. Te ni̱ nakacha‑de nuu̱ ní katuji̱ cháa‑ún ni̱ sáꞌa yunu xíi. Te vásá ní janducha‑dé onde̱ jíín táꞌan‑de.
\v 34 Te ni̱ jaka‑de cha̱a kuaꞌa̱n‑de jíín‑de onde̱ veꞌe‑de. Te ni̱ ja̱ꞌa‑de staa̱ ní ka̱yee‑dé. Te ni̱ kusɨɨ̱ iní‑de ja̱ ní ka̱kandíja‑de nuu̱ Dios jíín nɨ́ɨ́ véꞌe‑de.
\v 35 Te nuu̱ ní kundiji̱n, te justicia ni̱ ka̱tájí policía kájaꞌa̱n. Te ni̱ kakaꞌa̱n: Sía̱ cha̱a jia̱n ná kíngoyo‑de, áchí.
\v 36 Te cha̱a ndíto veka̱a, ni̱ kastu̱ꞌún‑de tu̱ꞌun yáꞌa nuu̱ Pablo: Cha̱a justicia, ni̱ ka̱tájí‑de tu̱ꞌun va̱i ja̱ kénda koyo‑ní kiꞌi̱n‑ní. Núsáá te kenda koyo‑ní te kuáꞌán‑ní, ma̱ yúꞌú‑ní. Achí‑de.
\v 37 Ko ni̱ kachi̱ Pablo jíín‑de: Ni̱ kajini̱ kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ já ní kaja̱ꞌa‑de yunu xíi ruu̱ va̱sa tú na̱ kua̱chi‑ri̱. Te ni̱ ka̱skɨ́vɨ‑de ruu̱ ini̱ veka̱a yáꞌa va̱sa cha̱a ñuu̱ Roma kákuu‑ri̱. Te vina kiñiꞌin sa̱ꞌí‑de ruu̱ kuní‑de náún. Ma̱ kúu kutɨ. Ná kíkoyo máá‑de kiñiꞌin‑de ruu̱ jínáꞌan‑ri̱. Achí Pablo.
\v 38 Te policia, ni̱ ka̱naxíó káva‑de ni̱ kastu̱ꞌún‑de ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa nuu̱ justicia. Te ni̱ kayu̱ꞌú xaa̱n, chi ni̱ ka̱jini so̱ꞌo ja̱ cháa ñuu̱ Roma kákuu Pablo jíín Silas.
\v 39 Te ni̱ ja̱koyo justicia‑ún. Te ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú jíín‑de. Te ni̱ ka̱kiñiꞌin‑de veka̱a. Te ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú jíín‑de ná kúxio‑de ki̱ngoyo‑de ini̱ ñuu̱‑ún.
\v 40 Yúan‑na te ni̱ kenda koyo‑de veka̱a. Te ni̱ ndɨ̱vɨ‑de veꞌe Lidia. Te ni̱ kaja̱nde̱ꞌé‑de ta̱ká ñani̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun ndéé iní jíín‑i. Te ni̱ kee‑de kájaꞌa̱n‑de.
\c 17
\s Ja̱ ní ka̱kuvaa̱ ña̱yɨvɨ Tesalónica
\p
\v 1 Te Pablo jíín Silas, ni̱ kaja̱ꞌa‑de ñuu̱ Anfípolis jíín ñúu̱ Apolonia kájaꞌa̱n‑de. Te ni̱ ja̱koyo‑de ñuu̱ Tesalónica nuu̱ íó ɨɨn veꞌe sinagoga cha̱a judío.
\v 2 Te Pablo, nátu̱ꞌun sáꞌa sáꞌa‑de ni̱ kɨ̱vɨ‑de nuu̱ cháa‑ún uni̱ kɨvɨ̱ ndéta̱tú. Te ndɨtaꞌa̱n semana ni̱ ka̱státáꞌan‑de jíín cháa‑ún sɨkɨ̱ tutú ii̱.
\v 3 Te ni̱ jani‑de tu̱ꞌun nuu̱‑í, ni̱ stáꞌa̱n‑de ja̱ kánúú ndóꞌo Cristo te nachaku̱‑ya̱ nú ni̱ jiꞌi̱‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Jesús, Iꞌa̱ jáni‑ri̱ tu̱ꞌun yáꞌa, máá‑yá kúu Cristo, áchí‑de.
\v 4 Te sava ña̱yɨvɨ, ni̱ ka̱kandíja‑i. Te suni súan kuaꞌa̱ cháa ñuu̱ Grecia ja̱ káchiñúꞌún‑de Dios, jíín kuáꞌa̱ ñáꞌan ñáꞌnu, ni̱ ka̱ndujíín‑de jíín Pablo jíín Silas.
\v 5 Yúan‑na te cha̱a judío ja̱ tú kákandíja, ni̱ kakiti̱ xaa̱n iní. Te ni̱ ka̱stútú sáva cha̱a ñáá, cha̱a kúxí, kuaꞌa̱n jíín. Te ni̱ kutútú kuáꞌa̱ ñáyɨvɨ ní ka̱ndonda‑i ini̱ ñuu̱‑ún. Te ni̱ ja̱koyo‑i veꞌe Jasón kánandúkú‑i Pablo jíín Silas ja̱ kíñiꞌin‑i‑de nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún.
\v 6 Ko tú ní kánaniꞌi̱n‑í‑de. Te ni̱ ka̱ñuꞌun‑i Jasón jíín sáva‑ga̱ ñani̱ ni̱ ja̱koyo‑i jíín‑de onde̱ nuu̱ justicia ñuu̱‑ún. Te ni̱ ka̱kana jaa‑i: Cha̱a yáꞌa ja̱ kásáká núu‑de ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, suni ni̱ cha̱koyo‑de yáꞌa,
\v 7 te Jasón, ni̱ ja̱ꞌa núu‑de veꞌe‑de ncháá cha̱a‑ún. Te ta̱ká máá‑de, tú kájandatu̱‑de nuu̱ ley César. Chi̱ sua kákaꞌa̱n‑de ja̱ íó ɨnga̱ rey nání Jesús, áchí‑i.
\v 8 Te ña̱yɨvɨ jíín cháa kákuu justicia, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ ka̱kuvaa̱‑i.
\v 9 Ko ni̱ kajika̱n‑i xu̱ꞌún núu̱ Jasón jíín núu̱ sáva‑ga̱‑de. Te onde̱ ni̱ kajini̱‑i nuu̱ xúꞌún te vásá ní ka̱sía̱‑i‑de kájaꞌa̱n‑de.
\s Ña̱yɨvɨ ñúu̱ Berea kándúkú víi‑í tu̱ꞌun‑ya̱
\p
\v 10 Yúan‑na te ñani̱‑ún, ni̱ ka̱skáka ñúú‑ni‑de Pablo jíín Silas kájaꞌa̱n‑de onde̱ ñuu̱ Berea. Te nuu̱ ní ja̱koyo‑de yúan, te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ ve̱ꞌe sinagoga cha̱a judío.
\v 11 Te cha̱a judío yúan, ndito‑ga̱ xini̱‑dé vásá cháa judío ñuu̱ Tesalónica, chi̱ bueno ni̱ ka̱kusɨɨ̱ iní‑de jíín túꞌun. Te ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ kánandúkú víi‑dé ini̱ tutu̱ ii̱ nú ndaa̱ káꞌa̱n xí túu.
\v 12 Súan ni̱ kuu. Te ni̱ ka̱kandíja kuaꞌa̱‑í, jíín kuáꞌa̱ ñáꞌan ñáꞌnu ñuu̱ Grecia, te suni súan kuaꞌa̱ cháa.
\v 13 Ko cha̱a judío ñuu̱ Tesalónica, ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑de ja̱ súni onde̱ ñuu̱ Berea ni̱ jicha̱ tu̱ꞌun Dios ni̱ sáꞌa Pablo. Te ni̱ kee‑de kájaꞌa̱n‑de. Te suni yúan ni̱ ka̱xndónda‑de ña̱yɨvɨ.
\v 14 Yúan‑na te ñani̱ yúan, ni̱ ka̱tájí‑ni‑de Pablo kuaꞌa̱n‑de onde̱ yuꞌu mar. Te Silas jíín Timoteo, ni̱ ka̱kendo̱o‑de ini̱ ñuu̱ Berea.
\v 15 Te ña̱yɨvɨ ní ka̱chuꞌun íchí Pablo, kuaꞌa̱n‑i jíín‑de onde̱ ñuu̱ Atenas. Te ni̱ natáꞌú‑de tiñu nuu̱‑í ja̱ yachí jaa̱ Silas jíín Timoteo nuu̱‑dé. Te ni̱ kee‑i va̱i ndikoyo‑i.
\s Cha̱a ñuu̱ Atenas kújáꞌa̱ ini̱‑de sɨkɨ̱ túꞌun ni̱ nachaku̱‑ya̱
\p
\v 16 Te nini ndátu Pablo cha̱a‑ún ini̱ ñuu̱ Atenas, te ni̱ jini̱‑de ja̱ ñáyɨvɨ ñúu̱‑ún xaa̱n káchiñúꞌún‑i ndoso̱. Te ni̱ kukuíꞌa̱ ini̱‑de.
\v 17 Te ini̱ ve̱ꞌe sinagoga ni̱ státáꞌan‑de jíín cháa judío jíín cháa káchiñúꞌún Dios. Te suni ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ státáꞌan‑de jíín ñáyɨvɨ káꞌi̱in nu̱yáꞌu.
\v 18 Te sava cha̱a ndíchí káskuáꞌa sɨkɨ̱ epicúreos jíín sɨkɨ́ estoicos, ni̱ ka̱státáꞌan jíín‑de. Te sava ni̱ kakaꞌa̱n: Na̱ún tu̱ꞌun káꞌa̱n cha̱a tɨ́lakuá yáꞌa, áchí. Te sava‑ga̱‑i: Cha̱a jáni tu̱ꞌun iꞌa̱ jáá kúu‑de, áchí‑i. Chi ni̱ jani‑de tu̱ꞌun Jesús ja̱ ní nachaku̱‑ya̱.
\v 19 Te ni̱ ka̱jaka‑ún‑de va̱i jíín‑de onde̱ municipio Areópago te kákaꞌa̱n: Á kuu kachi̱‑ro̱ núu̱‑rí na̱ún tu̱ꞌun jáá kúu ja̱ stáꞌa̱n‑ro̱‑ún,
\v 20 chi̱ stáꞌa̱n‑ro̱ túꞌun jáá núu̱‑rí. Te ná júku̱ꞌun ini̱‑ri̱ na̱ún kúu‑ún kákuni̱‑ri̱. Achí jíín‑de.
\v 21 Chi ta̱ká cha̱a ñuu̱ Atenas jíín táká cha̱a jíká káxiu̱kú núu‑de yúan, tuká ndé ɨnga̱ tiñu kásáꞌa‑de, chi̱ máni káꞌa̱n‑de xí jíni so̱ꞌo‑de ɨɨn tu̱ꞌun jáá.
\v 22 Te Pablo, kándii̱‑de ini̱ municipio Areópago‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Cha̱a ñuu̱ Atenas jínáꞌan‑ró, jiní va̱ꞌa‑ri̱ ja̱ bueno káchiñúꞌún‑ró iꞌa̱ máá‑ró.
\v 23 Chi ni̱ jika kuu‑ri̱ ni̱ jande̱ꞌé‑rí ini̱ viñu̱ꞌun‑ró. Te ni̱ jini̱‑ri̱ nuu̱ ɨ́ɨn altar nuu̱ yóso túꞌun yáꞌa: Nuu̱ iꞌa̱ ja̱ ná tú jiní‑yo̱, áchí. Te máá Iꞌa̱‑ún, ja̱ káchiñúꞌún‑ró‑yá va̱sa tú kájini̱‑ro̱‑yá, Iꞌa̱‑ún kúu Dios ja̱ jáni‑ri̱ tu̱ꞌun‑ya̱ núu̱‑ro̱.
\v 24 Máá Dios, Iꞌa̱ ni̱ sáꞌa ñu̱yɨ́vɨ jíín táká‑ga̱ ndatíñu, máá‑yá kúu Jitoꞌo̱ andɨ́vɨ́ jíín ñúyɨ́vɨ. Te tú ncháá‑ya̱ iní ve̱ꞌe ii̱ já kúva̱ꞌa sáꞌa ndaꞌa.
\v 25 Te tú nándɨꞌɨ‑ya̱ ní ɨɨn ndatíñu ni ña̱yɨvɨ kuátíñu nuu̱‑yá, chi̱ máá‑yá, jáꞌa‑ya̱ túꞌun ja̱ káichaku̱ ña̱yɨvɨ jíín já stáa‑i tachi̱ jíín já níꞌi̱n‑í ndatíñu.
\v 26 Te chi̱i ɨɨn‑ni tata̱ ni̱ sáꞌa‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ náva̱ꞌa kuxiu̱kú‑i nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ. Te ni̱ jani‑ya̱ kɨvɨ́ kúchaku̱ ɨɨn ɨɨn‑i jíín lugar kuxiu̱kú‑i jínáꞌan‑i.
\v 27 Náva̱ꞌa ná nándúkú‑i Dios, te nú súan skáka ndaꞌa‑í te niꞌi̱n‑í‑ya̱, chi̱ tú jíká ncháá‑ya̱ jíín ɨ́ɨn ɨɨn‑yó.
\v 28 Chi̱ jíín máá‑yá, káichaku̱‑yo̱, kákanda‑yó, te ñúꞌun vida‑yo̱. Nátu̱ꞌun sava cha̱a kátava yáa̱‑ro̱, ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Chi̱ suni onde̱ tata̱ máá‑yá kákuu ta̱ká‑yo̱, áchí.
\v 29 Nú tata̱ Dios kákuu‑yó núsáá, te ma̱ kúu kani ini̱‑yo̱ já Dios kúu oro xí plata xí yúu̱. Chi̱ máni kájani ini̱‑i ja̱ súan jíto‑ya̱, te súan kánatava máá‑i‑ya̱.
\v 30 Te va̱sa tú ní sáꞌa‑ya̱ cuenta ja̱ tú ní kájuku̱ꞌun ini̱ ña̱yɨvɨ ondé sáá, ko vina kána‑ya̱ xiní táká ña̱yɨvɨ nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ ná nákani ini̱‑i.
\v 31 Te a ni̱ tetaꞌa̱n‑ya̱ ɨ́ɨn kɨvɨ̱ já náku̱xndíi ndaa̱‑ya̱ sɨkɨ́ ñúyɨ́vɨ, sáꞌa Dios jíín máá Iꞌa̱ ni̱ jani‑ya̱‑ún. Te ni̱ stáꞌa̱n ndiji̱n Dios ja̱ súan kuu, chi ni̱ naschakú‑ya̱ Iꞌa̱‑ún ma̱ꞌñú ndɨ́yi. Achí Pablo.
\v 32 Te súan ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun ja̱ náchaku̱ ndɨ̱yi, te sava‑i, ni̱ ka̱sákátá‑i nuu̱‑dé. Te sava‑ga̱‑i, ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Kákuni̱‑ná kuni so̱ꞌo‑ná ɨnga̱ jínu sɨkɨ̱ túꞌun káꞌa̱n‑ní yáꞌa, áchí‑i.
\v 33 Te máá Pablo, ni̱ kenda‑de ma̱ꞌñú ñáyɨvɨ‑ún kuaꞌa̱n‑de.
\v 34 Ko yaku̱ ña̱yɨvɨ, ni̱ ka̱kandíja‑i. Te ni̱ ka̱ndujíín‑i jíín Pablo. Te ɨɨn‑i kúu Dionisio cha̱a Areópago, te ɨnga̱‑i kúu ɨɨn ñaꞌan nání‑ña Dámaris, jíín sáva‑ga̱‑i.
\c 18
\s Jasú‑ya̱ núu̱ cháa ñáá ini̱ ñuu̱ Corinto
\p
\v 1 Yúan‑na te ni̱ kenda Pablo ini̱ ñuu̱ Atenas, te kuaꞌa̱n‑de onde̱ ñuu̱ Corinto.
\v 2 Te yúan ni̱ jini̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn cha̱a judío nání Aquila, cha̱a ñuu̱ Ponto kúu‑de, ja̱ sá yakú‑ni kɨvɨ̱ ní chaa̱‑de jíín ñásɨ́ꞌɨ́‑de Priscila, ja̱ ní kuxio‑de ini̱ ñuu̱ Italia. (Chi̱ Claudio, ni̱ táꞌú‑de tiñu ja̱ ná kénda koyo ta̱ká ña̱yɨvɨ judío ini̱ ñuu̱ Roma.) Te ni̱ jaa̱ Pablo nuu̱ cháa‑ún.
\v 3 Te suni tiñu sáꞌa cha̱a‑ún sáꞌa Pablo. Te ni̱ kendo̱o‑de yúan. Te ni̱ sátiñu‑de, chi̱ tiñu kásáꞌa‑de‑ún kúu ja̱ kájani‑de veꞌe saꞌma nátu̱ꞌun ñii.
\v 4 Te ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ ndéta̱tú ni̱ jani‑de tu̱ꞌun ini̱ ve̱ꞌe sinagoga. Te ni̱ ndúkú ndéé‑de ni̱ skándíja‑de ña̱yɨvɨ judío jíín ñáyɨvɨ ñúu̱ Grecia.
\v 5 Te Silas jíín Timoteo, ni̱ kikoyo‑de ichi ñúu̱ Macedonia. Te Pablo, a jáni téyíí‑de tu̱ꞌun, te jáni ndaa̱‑de tu̱ꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ judío ja̱ Jesús kúu‑ya̱ Cristo.
\v 6 Ko ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ kakaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i sɨkɨ̱‑dé. Te máá‑de, ni̱ kaja‑dé saꞌma‑dé. Te ni̱ kachi̱‑de jíín‑i: Kua̱chi máá‑ró kúu núsáá, chi̱ ruu̱, tú kua̱chi‑ri̱. Vina te kiꞌi̱n‑ri̱ nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación. Achí‑de.
\v 7 Te ni̱ kenda‑de yúan. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑de veꞌe ɨɨn cha̱a nání Justo. Te cha̱a‑ún, chíñúꞌún‑de Dios. Te veꞌe cha̱a‑ún kándii̱ yani jíín véꞌe sinagoga.
\v 8 Te Crispo, cha̱a kúñáꞌnu ini̱ ve̱ꞌe sinagoga, ni̱ kandíja‑de nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ ondé jíín nɨ́ɨ́ véꞌe‑de. Te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ ñúu̱ Corinto, ni̱ ka̱jini náꞌín‑i. Te ni̱ ka̱kandíja‑i. Te ni̱ ka̱janducha‑í.
\v 9 Te máá Jítoꞌo̱‑yo̱, jíín jáni ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín Pablo ɨɨn akuáa: Ma̱ yúꞌú‑ro̱ ni ma̱ kasú‑ro̱ yúꞌu‑ro, chi̱ kukuu‑ró káꞌa̱n‑ro̱.
\v 10 Chi̱ jíka‑ri̱ jíín‑ró, te ma̱ sándɨva̱ꞌa ni ɨɨn cha̱a jíín‑ró. Chi̱ ñáva̱ꞌa‑ri̱ kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ iní ñuu̱ yáꞌa, áchí‑ya̱.
\v 11 Te ni̱ kendo̱o‑de yúan ɨɨn kuia̱ yósáva, te stáꞌa̱n‑de tu̱ꞌun Dios nuu̱‑í.
\v 12 Te Galión kúu gobernador ini̱ ñuu̱ Acaya. Te ña̱yɨvɨ judío, ɨɨn káꞌnu‑ni ni̱ ka̱ndonda‑i sɨkɨ̱ Pablo. Te ni̱ ka̱jaka‑i‑de kuaꞌa̱n‑i jíín‑de onde̱ ini̱ municipio.
\v 13 Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Cha̱a yáꞌa, xaa̱n skáꞌa̱n‑de ta̱ká ña̱yɨvɨ já ná chíñúꞌún‑i Dios te ma̱ kuándatu̱‑ga̱‑i tu̱ꞌun káꞌa̱n ley, kuní‑de. Achí‑i.
\v 14 Te kejáꞌá Pablo kaꞌa̱n‑de núú, ko ni̱ kaꞌa̱n‑ni Galión jíín ñáyɨvɨ judío: Ña̱yɨvɨ judío jínáꞌan‑ró, nú sɨkɨ̱ ɨ́ɨn tu̱ꞌun ni̱ꞌin ini̱ kúu, xí ɨ́ɨn kua̱chi xaa̱n kúu, te va̱tu‑ni ná kúni náꞌín‑rí tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ro̱.
\v 15 Ko nú sɨkɨ̱ túꞌun‑ni kúu, xí sɨkɨ́ na̱ni sɨ́ꞌvɨ́, xí sɨkɨ́ ley máá‑ró, yúan‑na te ná sándaa̱ máá‑ró núsáá. Chi̱ ruu̱, tú kuní‑ri̱ skɨ́vɨ nduu̱‑ri̱ ja̱ sándaa̱‑ri̱ tu̱ꞌun súan.
\v 16 Te ni̱ skúnu‑de‑i kájaꞌa̱n‑i fuera municipio.
\v 17 Yúan‑na te ni̱ ka̱katɨɨn‑i Sóstenes, cha̱a kúñáꞌnu ini̱ ve̱ꞌe sinagoga. Te ni̱ kaja̱ꞌa‑i‑de yuxéꞌé municipio. Te Galión, tú ní sáꞌa‑de cuenta.
\s Ja̱ kuánoꞌon túku Pablo ñuu̱ Antioquía
\p
\v 18 Ko Pablo, ni̱ kuu kuaꞌa̱ kɨvɨ́ kánchaa̱‑de yúan. Te ni̱ nakuatáꞌú‑de nuu̱ táká ñani̱ yúan. Te kuaꞌa̱n‑de jíín barco onde̱ ñuu̱ Siria. Te Priscila jíín Aquila kájaꞌa̱n jíín‑de. Te ni̱ jaa̱‑de ñuu̱ Cencrea. Te ni̱ se̱té‑de xini̱‑dé sɨkɨ̱ ɨ́ɨn tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑dé.
\v 19 Te ni̱ jaa̱‑de ñuu̱ Éfeso, te ni̱ skéndo̱o‑de cha̱a‑ún yúan. Ko Pablo, ni̱ kɨ̱vɨ‑ni‑de ini̱ ve̱ꞌe sinagoga kástátáꞌan‑de jíín ñáyɨvɨ judío.
\v 20 Te ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú‑i jíín‑de ja̱ ná kéndo̱o‑de yaku̱‑ga̱ kɨvɨ̱ jíín‑i. Ko Pablo, tú ní játu̱ꞌun‑de.
\v 21 Chi ni̱ nakuatáꞌú‑de nuu̱‑í. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Kánúú já kíꞌi̱n náꞌín‑rí ñuu̱ Jerusalén, sáꞌa‑ri̱ kɨvɨ̱ íi̱. Ko nú kuní Dios, te nchaa̱ tuku‑ri̱ nuu̱‑ro̱. Achí‑de. Te ni̱ kenda‑de ñuu̱ Éfeso kuaꞌa̱n‑de.
\v 22 Te ni̱ jaa̱‑de jíín barco onde̱ ñuu̱ Cesarea. Te ni̱ kaa‑de ñuu̱ Jerusalén. Te nuu̱ ní ndɨꞌɨ ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín tɨ́kuꞌni̱ kándíja yúan, te ni̱ nuu‑de ni̱ najaa̱‑de ñuu̱ Antioquía.
\v 23 Te ni̱ kendo̱o‑de yúan yaku̱ kɨvɨ̱. Te vásá ní kenda‑de kuaꞌa̱n‑de, ni̱ jika kuu‑de nɨ́ɨ́ ndáñúu̱ Galacia jíín ndáñúu̱ Frigia. Te ni̱ ka̱yija‑ga̱ ini̱ ña̱yɨvɨ káskuáꞌa‑ún ni̱ sáꞌa‑de.
\s Ndasa ni̱ niꞌi̱n Apolos tu̱ꞌun Jesús
\p
\v 24 Te ñuu̱ Éfeso ni̱ chaa̱ ɨɨn cha̱a judío nání Apolos, cha̱a ñuu̱ Alejandría kúu‑de. Te va̱ꞌa káꞌa̱n‑de chi̱ ndíchí xáa̱n‑dé tutu̱ ii̱.
\v 25 Te cha̱a‑ún, a ni̱ kutu̱ꞌa‑de jíín túꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te jítú iní‑de tú kuítá‑de káꞌa̱n‑de ja̱ stáꞌa̱n‑de tu̱ꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱, va̱sa máni tu̱ꞌun ja̱ ní skuánducha Juan jiní‑de káꞌa̱n‑de.
\v 26 Te ni̱ chundéé iní‑de káꞌa̱n kájí‑de ini̱ ve̱ꞌe sinagoga. Te ni̱ ka̱jini so̱ꞌo Priscila jíín Aquila tu̱ꞌun káꞌa̱n‑de. Te ni̱ ka̱jaka‑de cha̱a kuaꞌa̱n‑de jíín‑de. Te ni̱ ka̱jani kájí‑ga̱‑de tu̱ꞌun Dios nuu̱‑dé.
\v 27 Te kuní Apolos ja̱ kíꞌi̱n‑de onde̱ ñuu̱ Acaya. Te ta̱ká ñani̱‑ún, ni̱ kakaꞌa̱n ndéé jíín‑de. Te ni̱ ka̱chaa tutu̱ kuaꞌa̱n nuu̱ cháa káskuáꞌa yúan ja̱ ná kuátáꞌú‑de cha̱a. Te nuu̱ ní jaa̱‑de yúan, te va̱ꞌa ni̱ chindéé ní chituu‑de ña̱yɨvɨ kákandíja tu̱ꞌun luu máá‑yá.
\v 28 Te ma̱ꞌñú táká ña̱yɨvɨ ní státáꞌan‑de jíín cháa judío. Te ni̱ stáꞌa̱n‑de ja̱ Jesús kúu‑ya̱ Cristo, nátu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱.
\c 19
\s Cha̱a káskuáꞌa jíín Juan kániꞌi̱n‑dé tu̱ꞌun Espíritu Santo
\p
\v 1 Te nini kándee Apolos ini̱ ñuu̱ Corinto, te ni̱ ja̱ꞌa Pablo va̱i‑de ñuu̱ ichi nínu‑ga̱, te ni̱ nchaa̱‑de ñuu̱ Éfeso. Te yúan ni̱ jini̱‑de nuu̱ sáva ña̱yɨvɨ káskuáꞌa.
\v 2 Te ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑de‑i: A ni̱ kaniꞌi̱n‑ro̱ Espíritu Santo ja̱ ní ka̱kandíja‑ró xí té cháꞌa̱n‑ga̱, áchí‑de. Te máá‑i, ni̱ kakaꞌa̱n‑i jíín Pablo: Té kuni tu̱ꞌun‑ga̱‑ná ja̱ íó Espíritu Santo, áchí‑i.
\v 3 Yúan‑na te ni̱ kachi̱ Pablo: Na̱ sɨkɨ̱ ní ka̱janducha‑ro núsáá, áchí‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i: Sɨkɨ̱ túꞌun ni̱ skuánducha Juan, áchí‑i.
\v 4 Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo: Ni̱ skuánducha Juan jíín túꞌun ja̱ ná nákani ini̱‑i, te áchí‑de jíín ñáyɨvɨ já ná kándíja‑i nuu̱ Iꞌa̱ va̱i ichi yatá‑dé, kúu Cristo Jesús. Achí‑de.
\v 5 Te nuu̱ ní ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun yáꞌa, te ni̱ ka̱janducha‑ní‑i jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús.
\v 6 Te Pablo, ni̱ chaa‑de ndaꞌa‑dé sɨkɨ̱‑í. Te ni̱ chaa̱‑ni Espíritu Santo sɨkɨ̱‑í jínáꞌan‑i. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i sɨ́ɨn sɨ́ɨn yuꞌu. Te ni̱ ka̱jani‑i tu̱ꞌun‑ya̱.
\v 7 Te ni̱ i̱o nátu̱ꞌun uxi̱ uu̱ táꞌa̱n‑i.
\v 8 Te ni̱ kɨ̱vɨ Pablo ini̱ ve̱ꞌe sinagoga. Te ni̱ chundéé iní‑de, ni̱ kaꞌa̱n vatu̱ máá‑de nuu̱ uní yoo̱, ndátu̱ꞌún‑de te skándíja‑de ña̱yɨvɨ sɨkɨ́ ñúu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu.
\v 9 Yúan‑na te sava‑i, ni̱ ka̱kujáꞌa̱ ini̱‑i te tú ní kákandíja‑i. Te ni kakaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i sɨkɨ̱ íchi Dios nuu̱ táká ña̱yɨvɨ kánataka̱. Te ni̱ kuxio‑ni Pablo núu̱ ñáyɨvɨ‑ún. Te kájaꞌa̱n cha̱a káskuáꞌa‑ún jíín‑de. Te ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ ní ndatu̱ꞌún‑de jíín cháa‑ún ini̱ escuela ɨɨn cha̱a nání Tiranno.
\v 10 Te uu̱ kuia̱ ni̱ sáꞌa‑de súan. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ káxiu̱kú ñúu̱ Asia, kúu ña̱yɨvɨ judío te kúu ña̱yɨvɨ ñuu̱ Grecia, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús.
\v 11 Te ni̱ sáꞌa Dios tɨnɨ̱ tiñu ñáꞌnu xaa̱n jíín ndáꞌa Pablo.
\v 12 Te ni̱ ka̱kinchaka pañito‑de xí sáꞌma‑dé nuu̱ ñáyɨvɨ kákuꞌu̱. Te ni̱ ka̱xndée sɨkɨ̱‑í. Te ni̱ kandu̱va̱ꞌa‑ni‑i kueꞌe̱ kátaꞌa̱n‑i. Te tachi̱ kíni, ni̱ ka̱kenda ini̱‑i kájaꞌa̱n.
\s Ja̱ ní kundéé tachí kíni jíín séꞌe Esceva
\p
\v 13 Te sava cha̱a judio, ni̱ ka̱jika kuu‑de káskúnu‑de tachi̱ kíni. Te kákuni̱‑de kuatíñu‑de sɨ́ꞌvɨ́ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús ja̱ kíñiꞌin‑de tachi̱ kíni iní ña̱yɨvɨ. Te súan ni̱ kakaꞌa̱n‑de: Káꞌa̱n ni̱ꞌin‑ri̱ jíín‑ró jíín sɨ́ꞌvɨ́ Jesús ja̱ jáni Pablo tu̱ꞌun‑ya̱, áchí‑de.
\v 14 Te ɨɨn cha̱a judío nání‑de Esceva, kúu‑de sutu̱ ñáꞌnu, te ni̱ i̱o usia̱ se̱ꞌe yíí‑de ja̱ kásáꞌa tiñu yáꞌa.
\v 15 Ko ni̱ kaꞌa̱n‑ni tachi̱ kíni‑ún: A jiní‑ri̱ máá Jesús. Te suni a jiní‑ri̱ Pablo. Ko róó, ndé cha̱a kákuu‑ró. Achí jíín‑de.
\v 16 Te cha̱a táꞌa̱n tachi̱ kíni‑ún, ni̱ kundéé‑de, ni̱ ke̱ndava‑de sɨkɨ̱ usiá cha̱a‑ún. Te ni̱ ka̱jinu víchí lɨ́ɨ‑dé ni̱ kenda koyo‑de ini̱ ve̱ꞌe‑ún chi ni̱ katuji̱‑dé.
\v 17 Te tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ jicha̱ kuaꞌa̱n nɨ́ɨ́ núu̱ ñáyɨvɨ káxiu̱kú iní ñuu̱ Éfeso, kúu ña̱yɨvɨ judío jíín ñáyɨvɨ ñúu̱ Grecia, ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑i. Te ni̱ kayu̱ꞌú xaa̱n‑í. Te ni̱ ka̱nakana jaa‑i máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús jíín sɨ́ꞌvɨ́‑yá.
\v 18 Te kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ já ní ka̱kandíja, ni̱ ja̱koyo‑i nuu̱ Pablo, ni̱ ka̱nakani ndaa̱‑i kua̱chi‑i jíín tíñu ñáá ni̱ ka̱sáꞌa‑i.
\v 19 Te kuaꞌa̱ cháa ja̱ ní ka̱sáꞌa tiñu ña̱váꞌa, ni̱ ja̱koyo‑de kándáꞌá‑de tutu̱‑de. Te ni̱ ka̱jaꞌmu‑de tutu̱‑ún jíto nuu̱ táká ña̱yɨvɨ. Te ni̱ ka̱tava‑dé cuenta na̱saa ncháá tutu̱ ni̱ kayu̱‑ún. Te ni̱ kajini̱‑de ja̱ úu̱ xiko uxi̱ mil peso kúu.
\v 20 Súan ni̱ ndea̱ téyíí túꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te ni̱ jicha̱ nu̱u kuaꞌa̱n.
\v 21 Te nuu̱ ní ndɨꞌɨ ta̱ká tiñu yáꞌa, te ni̱ chaa ini̱ Pablo ja̱ kíꞌi̱n‑de ñuu̱ Macedonia jíín ñúu̱ Acaya te vásá nájaa̱‑de ñuu̱ Jerusalén. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Nú ni̱ jaꞌa̱n‑ri̱ yúan, yúan‑na te kánúú kíꞌi̱n‑ri̱ ñuu̱ Roma, áchí‑de.
\v 22 Te ni̱ tájí‑de uu̱ cha̱a káchindéé táꞌan jíín‑de kájaꞌa̱n ñuu̱ Macedonia, kákuu Timoteo jíín Erasto. Te ni̱ kanchaa̱ máá‑de ñuu̱ Asia yaku̱‑ga̱ kɨvɨ̱.
\s Ja̱ ní ka̱ndonda ñuu̱ Éfeso kákaꞌa̱n‑i jaꞌa̱ ndosó Diana
\p
\v 23 Te suu kɨvɨ̱‑ún ni̱ ka̱ndonda xaa̱n ñáyɨvɨ sɨkɨ́ íchi‑yá.
\v 24 Chi ni̱ i̱o ɨɨn cha̱a platero nání Demetrio. Te máá‑de jíín cháa kásátiñu taꞌa̱n jíín‑de, xaa̱n ní kaniꞌi̱n‑dé xu̱ꞌún, chi̱ jíín plata kásáꞌa‑de veꞌe lúlí iꞌa̱ Diana.
\v 25 Te cha̱a‑ún, ni̱ ka̱stútú‑de táꞌan‑de ja̱ kásáꞌa suni tiñu‑ún jíín‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: A kájini̱‑ro̱ já sɨkɨ́ tíñu kásáꞌa‑yó yáꞌa kániꞌi̱n téyíí‑ró xúꞌún.
\v 26 Te kájini̱‑ro̱ te suni kájini tu̱ꞌun‑ró já cháa Pablo yúan, nasu̱ máá ɨ́ɨn ñuu̱ Éfeso chi̱ nɨ́ɨ́‑ni ñuu̱ Asia sásɨ́ɨn‑de ña̱yɨvɨ jíín túꞌun skáꞌa̱n‑de‑i. Chi̱ káꞌa̱n‑de ja̱ násu̱ Dios kákuu iꞌa̱ kásáꞌa ndaꞌa.
\v 27 Te yúꞌú‑ri̱ ja̱ káni ini̱ ña̱yɨvɨ já tíñu sáni kúu tiñu kásáꞌa‑yó. Te sanaa te ji̱ta viñu̱ꞌun iꞌa̱ ñáꞌnu Diana, te suni sájáꞌa̱ ini̱‑i nuu̱ Diana luu va̱sa ndivii ñáyɨvɨ ñúu̱ Asia jíín nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ káchiñúꞌún‑i nuu̱‑yá vina. Achí‑de.
\v 28 Súan ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yáꞌa, te ni̱ kakiti̱ xaa̱n iní‑de. Te ni̱ ka̱kana jíín‑de: Kúñáꞌnu téyíí Diana iꞌa̱ ñuu̱ Éfeso, áchí‑de.
\v 29 Te ña̱yɨvɨ ñúu̱‑ún, ni̱ ka̱kuvaa̱‑i. Te ɨɨn káꞌnu‑ni ni̱ ka̱ndonda‑i kájaꞌa̱n‑i onde̱ ini̱ teatro káñuꞌun‑i Gayo jíín Aristarco, cha̱a ñuu̱ Macedonia ja̱ kájika taꞌa̱n‑de jíín Pablo.
\v 30 Te kuní Pablo kɨ̱vɨ‑de nuu̱ káꞌi̱in tútú ñáyɨvɨ‑ún. Ko ña̱yɨvɨ káskuáꞌa‑ún, tú ní kája̱ꞌa‑i tu̱ꞌun kiꞌi̱n‑de.
\v 31 Te suni sava cha̱a kákuñáꞌnu ini̱ ñuu̱ Asia, ja̱ kákuu amigo‑de, ni̱ ka̱tájí túꞌun kuaꞌa̱n nuu̱‑dé kákaꞌa̱n nda̱ꞌú jíín‑de ja̱ má kíꞌi̱n‑de ini̱ teatro.
\v 32 Te sava ña̱yɨvɨ, ni̱ ka̱kana jaa‑i ɨɨn tu̱ꞌun, te sava‑ga̱‑i ɨnga̱ tu̱ꞌun, chi̱ junta‑ún, ni̱ kasaka̱ nu̱u‑i. Te kuaꞌa̱‑gá‑i, tú kájini̱ kutɨ‑í na̱ sɨkɨ̱ kúu ja̱ ní kataka̱‑i.
\v 33 Te sava cha̱a judío, ni̱ ka̱chundáꞌá‑de Alejandro, ni̱ ka̱kiñiꞌin‑de cha̱a ma̱ꞌñú ñáyɨvɨ kuáꞌa̱‑ún. Yúan‑na te Alejandro, sáꞌa‑de seña jíín ndáꞌa‑dé ja̱ ná kúnáꞌín‑i, chi̱ kaꞌa̱n‑de jaꞌa̱ judío jíín ñáyɨvɨ kuáꞌa̱‑ún kuní‑de.
\v 34 Ko ni̱ ka̱nakuni̱‑i‑de ja̱ cháa judío kúu‑de, te yu̱án ní ka̱kana kóꞌó‑i nátu̱ꞌun uu̱ hora: Kúñáꞌnu téyíí Diana iꞌa̱ ñuu̱ Éfeso, áchí‑i.
\v 35 Yúan‑na te ni̱ ka̱kunáꞌín ñáyɨvɨ ní sáꞌa cha̱a kúu secretario ñuu̱‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Róó ña̱yɨvɨ ñúu̱ Éfeso, a kájini̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ já ñúu̱ Éfeso xaa̱n káchiñúꞌún‑i iꞌa̱ Diana jíín ndosó ja̱ ní tájí Júpiter, ni̱ kuun va̱i.
\v 36 Te tu̱ꞌun yáꞌa, ta̱ká kájatúꞌún‑i. Núsáá te va̱ꞌa‑ga̱ ná kasú‑ro̱ yúꞌu‑ro te ma̱ sáꞌa yachi̱‑ro̱ ní ɨɨn tiñu ja̱ tú ní kátava‑ro cuenta.
\v 37 Chi ni̱ ka̱kinchaka‑ró cháa yáꞌa onde̱ yáꞌa va̱sa tú ní kásáꞌa‑de ni ɨɨn kua̱chi ni tú ní kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑de ni ɨɨn tu̱ꞌun sɨkɨ̱ íꞌa̱ máá‑yó.
\v 38 Te Demetrio jíín táká cha̱a kásátiñu taꞌa̱n jíín‑de, nú kájaki̱n‑de kua̱chi sɨkɨ̱ ɨ́ɨn cha̱a, íó juzgado ná kíꞌi̱n‑de. Te íó gobernador, yúan ná kakán‑de kua̱chi sɨkɨ̱ táꞌan‑de.
\v 39 Te nú íó ɨnga̱ tu̱ꞌun kákuni̱‑ro̱, te kuu sándaa̱‑ro̱ ondé nuu̱ ɨ́ɨn junta legal.
\v 40 Chi̱ yúꞌú‑ri̱ ja̱ cháa‑de kua̱chi sɨkɨ̱‑yo̱, kachi̱‑de ja̱ kánakua̱táꞌan máá‑yó, chi ma̱ níꞌi̱n‑yo̱ túꞌun kaꞌa̱n‑yo̱ naja̱ ní ka̱nataka̱‑yo̱ vína. Achí‑de. Te ni̱ ndɨꞌɨ ni̱ kaꞌa̱n secretario tu̱ꞌun yáꞌa. 
\v 41 Te ni̱ jacha̱‑de ña̱yɨvɨ‑ún kájaꞌa̱n‑i.
\c 20
\p
\v 1 Yúan‑na te ni̱ jukuiñi̱ tɨxɨ̱n‑ún. Te ni̱ kana Pablo xini̱ cháa káskuáꞌa. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín cháa‑ún ja̱ má yúꞌú‑de. Te ni̱ ka̱nanuu táꞌan‑de. Te kuaꞌa̱n‑de ñuu̱ Macedonia.
\v 2 Te ni̱ jika kuu‑de nɨ́ɨ́ táká ndañúu̱‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de kuaꞌa̱ túꞌun ndéé iní jíín táká ña̱yɨvɨ. Te ni̱ jaa̱‑de ñuu̱ Grecia.
\v 3 Te ni̱ kanchaa̱‑de yúan uni̱ yoo̱. Te a yani kiꞌi̱n‑de jíín barco onde̱ ñuu̱ Siria núú. Ko cha̱a judío, ni̱ ka̱natɨɨn tu̱ꞌun táꞌan ja̱ ndónda sɨkɨ̱‑dé. Ja̱ yúán ní nakani ini̱‑de te ñuꞌíchí ní jaꞌa̱n‑de ñuu̱ Macedonia.
\v 4 Te ni̱ kaꞌi̱o sava cha̱a ni̱ kajaꞌa̱n jíín Pablo onde̱ ñuu̱ Asia. Te káinání‑de Sópater ñuu̱ Berea, Aristarco jíín Segundo onde̱ ñuu̱ Tesalónica, Gayo ñuu̱ Derbe, Timoteo, Tíquico jíín Trófimo onde̱ ñuu̱ Asia.
\v 5 Cha̱a yáꞌa, ni̱ ka̱yoxnúú‑de. Te ka̱inda̱tu‑de ruu̱ jínáꞌan‑ri̱ onde̱ ñuu̱ Troas.
\v 6 Te ruu̱ jínáꞌan‑ri̱, nuu̱ ní ja̱ꞌa viko státilá tú yíꞌi yujan íá, te jíín barco ni̱ kenda koyo‑ri̱ ñuu̱ Filipos. Te nuu̱ úꞌu̱n kɨvɨ̱ ní ka̱naketáꞌan‑ri̱ jíín‑de onde̱ ñuu̱ Troas. Te ñuu̱ yúan ni̱ kaxiu̱kú‑rí ɨɨn semana.
\s Ja̱ ní jungava Eutico ventana sáꞌa numa̱ꞌná
\p
\v 7 Te máá kɨvɨ́ ɨ́ɨn semana, ni̱ ka̱ndutútú cháa káskuáꞌa‑ún ja̱ sákuáchí‑de sta̱tilá. Te ni̱ stáꞌa̱n Pablo tu̱ꞌun nuu̱ cháa‑ún, chi̱ kenda‑de kɨvɨ̱ xía̱n‑ún. Te káni ní kaꞌa̱n‑de onde̱ sava ñúú.
\v 8 Te ni̱ i̱o kuaꞌa̱ lámpara ini̱ ve̱ꞌe súkún núu̱ ní káꞌi̱in tútú‑de yúan.
\v 9 Te ɨɨn cha̱a súchí nání‑i Eutico, kánchaa̱‑i máá yúꞌu ventana. Te nini ni̱ kunáꞌán káꞌa̱n Pablo, jíꞌi̱ xaa̱n‑í numa̱ꞌná. Te ni̱ kixi̱‑ni‑i. Te ni̱ jungava‑ni‑i onde̱ piso uni̱ te onde̱ nuu̱ ñúꞌun. Te a ni̱ jiꞌi̱‑i ni̱ ka̱ndukani‑de‑i.
\v 10 Yúan‑na te ni̱ nuu Pablo. Te ni̱ jito nuu‑de nuu̱‑í. Te ni̱ junu nchaa̱‑de‑i. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ma̱ yúꞌú‑ro̱ jínáꞌan‑ró, chi̱ chakú‑i, áchí‑de.
\v 11 Te ni̱ ndaa‑de. Te ni̱ sákuáchí‑de sta̱tilá. Te ni̱ yee‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n náꞌán‑ga̱‑de onde̱ kua̱kundiji̱n. Yúan‑na te ni̱ kee‑de kuaꞌa̱n‑de.
\v 12 Te kánoꞌo̱n ña̱yɨvɨ jíín súchí‑ún chakú‑i. Te kákusɨɨ̱ xáa̱n iní‑i.
\v 13 Te ruu̱, ni̱ ka̱koyo‑ri̱ ini̱ barco te kájaꞌa̱n‑ri̱ jíín ondé ñuu̱ Asón, yúan naketáꞌan‑ri̱ jíín Pablo. Chi̱ súan ni̱ sándaa̱‑de ja̱ kíꞌi̱n‑de ñuꞌun íchí te jaa̱‑de yúan.
\v 14 Te ni̱ ka̱naniꞌi̱n táꞌan‑ri̱ jíín‑de ini̱ ñuu̱ Asón. Te ni̱ kaa‑de barco. Te kuaꞌa̱n‑de jíín‑rí ñuu̱ Mitilene.
\v 15 Yúan ni̱ ka̱kenda‑ri̱ jíín barco. Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ ní ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Quío, te ɨnga̱ kɨvɨ̱ ní ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Samos. Te ni̱ ka̱kendo̱o‑ri̱ ñuu̱ Trogilio. Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ ní ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Mileto.
\v 16 Chi̱ jáni ini̱ Pablo ja̱ jáꞌa‑ni‑de kiꞌi̱n‑de ñuu̱ Éfeso náva̱ꞌa ma̱ kúkuéé‑de ñuu̱ Asia te naa tiempo núú. Chi̱ jítú iní‑de jaa̱ yachi̱‑de ñuu̱ Jerusalén máá kɨvɨ́ Pentecostés nú ná kúni̱ꞌin‑de.
\s Consejo Pablo nuu̱ cháa kákuu nuu̱ ñúu̱ Éfeso
\p
\v 17 Te kánchaa̱‑de ñuu̱ Mileto. Te ni̱ tájí‑de tu̱ꞌun kuaꞌa̱n onde̱ ñuu̱ Éfeso ni̱ kana‑de xini̱ cháa kákuu nuu̱ iní tɨkuꞌni̱ kándíja.
\v 18 Te nuu̱ ní cha̱koyo cha̱a‑ún nuu̱‑dé, te ni̱ kachi̱‑de: Máá‑ró kájini̱ va̱ꞌa‑ró ndasa ni̱ ji̱ku‑ri̱ jíín‑ró ondé kɨvɨ̱ ní chaa̱ núú‑rí ñuu̱ Asia.
\v 19 Te tú ní sávixi̱‑ri̱ máá‑rí kɨvɨ̱ ní jatíñu‑ri̱ nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te íó hora ni̱ ndeꞌe̱‑ri̱. Te kua̱chi ña̱yɨvɨ judío, ja̱ ní ka̱natɨɨn tu̱ꞌun táꞌan‑i te ni̱ kii tu̱ndóꞌo sɨkɨ̱‑rí.
\v 20 Te tú ní yúꞌú‑ri̱ kani‑ri̱ tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱ já kuátíñu va̱ꞌa‑ró, ni tú ní yúꞌú‑ri̱ stáꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱, va̱sa nu̱yáꞌu xí iní ve̱ꞌe‑ró.
\v 21 Te ni̱ jani ndaa̱‑ri̱ tu̱ꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ judío jíín núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ ná nákani ini̱‑i kuandatu̱‑i nuu̱ Dios. Te ná kándíja‑i nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo.
\v 22 Te vina cháa téyíí iní‑ri̱ te ja̱ yúán ñúꞌun íchí‑rí kiꞌi̱n‑ri̱ ñuu̱ Jerusalén. Ko tú jiní‑ri̱ na̱ún taꞌa̱n‑ri̱ yúan.
\v 23 Ko ndɨtaꞌa̱n ñuu̱ jáꞌa̱n‑ri̱ chi̱ káꞌa̱n Espíritu Santo jíín‑rí ja̱ chíndee‑i ruu̱ veka̱a te kii tu̱ndóꞌo sɨkɨ̱‑rí.
\v 24 Te ni tú sáꞌa‑ri̱ cuenta va̱sa ná káꞌni‑í ruu̱, chi ja̱ ná síjínu‑ri̱ tiñu ni̱ ja̱ꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús nuu̱‑rí kúu ja̱ kánúú jáni ini̱‑ri̱, jíín súni ja̱ kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ kani‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa tu̱ꞌun luu Dios.
\v 25 Te ma̱ꞌñú táká róó ja̱ á ni̱ jika kuu‑ri̱ ni̱ jani‑ri̱ tu̱ꞌun ndasa koo ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu, te vina a jiní‑ri̱ ja̱ ní ɨɨn‑ró ma̱ kuní kutɨ‑gá‑ro̱ núu̱‑rí.
\v 26 Ja̱ yúán kástu̱ꞌún kájí‑rí nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró vína, ja̱ tú tau̱ ya̱ꞌu‑ri̱ nɨñi̱‑ró.
\v 27 Chi̱ tú ní yúꞌú‑ri̱ kani‑ri̱ ndivii túꞌun Dios nuu̱‑ro̱.
\v 28 Núsáá te koto va̱ꞌa‑ró máá‑ró jíín nɨ́ɨ́ tɨ́kuꞌni̱, chi̱ Espíritu Santo ni̱ jani‑ya̱ róó ja̱ kúndito‑ró‑i te skée‑ro tɨ́kuꞌni̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, chi ni̱ nakuaan‑ya̱‑í jíín nɨñí‑yá.
\v 29 Chi̱ jiní‑ri̱ ja̱ nú ná kíꞌi̱n‑ri̱, te kɨ̱vɨ koyo yiꞌɨ̱ kɨtɨ xáa̱n máꞌñú‑ró te ma̱ kúndáꞌú ini̱‑tɨ̱ tɨ́kuꞌni̱.
\v 30 Te suni onde̱ nuu̱ táꞌan máá‑ró kénda sava‑de kaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun túꞌún náva̱ꞌa xndáꞌú‑de ña̱yɨvɨ káskuáꞌa kiꞌi̱n‑i jíín‑de.
\v 31 Koo ndito ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró núsáá. Te ma̱ náa iní‑ro̱ já uní kuia̱ ndúú ñúú‑ni tú ní júkuiñi̱‑ri̱ ja̱ kána jíín‑rí nuu̱ ɨ́ɨn ɨɨn‑ró va̱sa ni̱ ndeꞌe̱‑ri̱.
\v 32 Te vina ñáni̱, jikán taꞌu̱‑rí nuu̱ Dios jaꞌa̱ máá‑ró ja̱ ná kuáꞌa‑ya̱ túꞌun luu‑ya̱ núu̱‑ro̱. Chi tu̱ꞌun‑ún kuu skuáꞌnu róó te niꞌi̱n‑ro̱ táꞌu̱ jíín táká‑ga̱ ña̱yɨvɨ ní sásɨ́ɨn‑ya̱.
\v 33 Tú ní ndío ini̱‑ri̱ ni plata ni oro ni saꞌma ɨ́ɨn ña̱yɨvɨ.
\v 34 A kájini̱ va̱ꞌa‑ró já ndéndúú ndaꞌa‑rí yáꞌa, ni̱ ndúkú táká ja̱ jínu ñúꞌún‑rí jíín cháa káxiu̱kú jíín‑rí yáꞌa.
\v 35 Te modo ni̱ stáꞌa̱n ndɨꞌɨ‑ri̱ nuu̱‑ro̱ já kánúú sátiñu‑yó súan, náva̱ꞌa chindéé táꞌan‑yó jíín táká cha̱a vi̱tá kákuꞌu̱. Te ma̱ náa iní‑ro̱ túꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús, chi̱ súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Luu‑ga̱ ja̱ kuáꞌa‑yó ɨ́ɨn ndatíñu nasu̱ já níꞌi̱n‑yo̱. Achí‑ya̱. Achí Pablo.
\v 36 Te nuu̱ ní ndɨꞌɨ ni̱ kaꞌa̱n‑de ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa, te ni̱ jukuiñi̱ jítɨ́‑de. Te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑dé jíín táká cha̱a‑ún.
\v 37 Yúan‑na te xaa̱n ní kandeꞌe̱ ta̱ká‑de. Te ni̱ ka̱kanuu‑de Pablo, te ni̱ ka̱titú‑de cha̱a.
\v 38 Chi̱ kákukuíꞌa̱ xaa̱n iní‑de jíín túꞌun ni̱ kaꞌa̱n Pablo ja̱ má kuní‑ga̱‑de nuu̱‑dé. Te kájaꞌa̱n‑de jíín‑de onde̱ nuu̱ íó barco.
\c 21
\s Ja̱ ní chaa ini̱ Pablo kiꞌi̱n tuku‑de ichi ñúu̱ Jerusalén
\p
\v 1 Yúan‑na te ni̱ ka̱kusɨ́ɨn‑ri̱ jíín‑de. Te ni̱ ka̱kiꞌin ndóó‑ni‑ri̱ ichi jíín barco onde̱ ni̱ chaa̱‑ri̱ ñuu̱ Cos. Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ ní ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Rodas. Te yúan ni̱ kenda‑ri̱ te ni̱ ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Pátara.
\v 2 Te ni̱ kaniꞌi̱n‑rí ɨɨn barco ja̱ kíꞌi̱n ñuu̱ Fenicia. Te ni̱ ka̱kaa‑ri̱ nuu̱ te kájaꞌa̱n‑ri̱.
\v 3 Te nuu̱ ní kajini̱‑ri̱ nuu̱ ñúu̱ Chipre, te ni̱ ka̱skéndo̱o‑ri̱ ñuu̱‑ún ichi ndávésé‑rí. Te ni̱ ka̱jika‑ri̱ kájaꞌa̱n‑ri̱ jíín barco onde̱ ñuu̱ Siria. Te ni̱ ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Tiro, chi̱ yúan skéndo̱o barco‑ún carga.
\v 4 Te ni̱ ka̱kendo̱o‑ri̱ yúan ɨɨn semana, chi ni̱ kaniꞌi̱n táꞌan‑ri̱ jíín ñáyɨvɨ káskuáꞌa. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑i jíín Pablo ni̱ sáꞌa Espíritu ja̱ má kíꞌi̱n‑de ñuu̱ Jerusalén.
\v 5 Ko nuu̱ ní ja̱ꞌa kɨvɨ̱‑ún, te ni̱ kenda koyo‑ri̱. Te ta̱ká‑i jíín ñásɨ́ꞌɨ́‑i jíín séꞌe‑i, ni̱ kaja̱chuꞌun íchí‑i ruu̱ onde̱ yata̱ ñúu̱‑ún. Te ni̱ ka̱jukuiñi̱ jítɨ́‑rí jíín‑i yuꞌu mar. Te ni̱ kajika̱n taꞌu̱‑rí.
\v 6 Te ni̱ ka̱nanuu táꞌan‑ri̱ yúan. Te ni̱ ka̱kaa‑ri̱ nuu̱ barco kájaꞌa̱n‑ri̱. Te ni̱ ka̱naxíó káva‑i kánoꞌo̱n‑i veꞌe‑i.
\v 7 Te ruu̱ jínáꞌan‑ri̱, ni̱ kenda koyo‑ri̱ ñuu̱ Tiro ni̱ ka̱jika‑ri̱ jíín barco. Te ni̱ ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Tolemaida. Te yúan ni̱ kakaꞌa̱n‑ri̱ jíín táká ñani̱. Te ni̱ ka̱kendo̱o‑ri̱ jíín‑de ɨɨn kɨvɨ̱.
\v 8 Te ɨnga̱ kɨvɨ̱‑ún ni̱ kenda Pablo jíín táká‑ga̱‑ri̱ ja̱ káꞌi̱in‑ri̱ jíín‑de. Te ni̱ cha̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Cesarea. Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑ri̱ ini̱ ve̱ꞌe ɨɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun nání‑de Felipe. Cha̱a‑ún kúu ɨɨn cha̱a ndɨ́ꞌusiá. Te ni̱ ka̱kendo̱o‑ri̱ jíín‑de.
\v 9 Te cha̱a‑ún, íó kuu̱n sésɨ́ꞌɨ́ súchí‑de kájani‑i tu̱ꞌun Dios.
\v 10 Te ni̱ kaxiu̱kú‑rí yúan kuaꞌa̱ kɨvɨ́. Te ichi ñúu̱ Judea ni̱ kii ɨɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun Dios, nání‑de Ágabo.
\v 11 Te ni̱ chaa̱‑de nuu̱‑rí. Te ni̱ kiꞌin‑de sánchi̱i Pablo. Te ni̱ juꞌni̱‑de ndaꞌa jíín sɨ́ꞌɨn Pablo. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Súan káꞌa̱n Espíritu Santo: Ña̱yɨvɨ judío, súan kuꞌni̱‑i cha̱a xíin sánchi̱i yáꞌa, te nú ná jáa̱‑de ñuu̱ Jerusalén. Te nastúu‑i‑de nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación. Achí‑de.
\v 12 Tu̱ꞌun‑ún ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ri̱. Te ruu̱ jíín cháa káꞌi̱in yúan, ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín Pablo ja̱ má káa‑de kiꞌi̱n‑de ñuu̱ Jerusalén.
\v 13 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Pablo: Naja̱ kándaꞌi̱‑ro̱ te ndúkuíꞌa̱ ini̱ añú‑ri̱ kásáꞌa‑ró. Chi̱ ruu̱, a íó tu̱ꞌa‑ri̱ ja̱ násu̱ máá ɨ́ɨn ja̱ kúnuꞌni̱‑ri̱ ini̱ ñuu̱ Jerusalén, chi̱ suni ja̱ kúu̱‑ri̱ yúan ja̱ sɨkɨ́ sɨ́ꞌvɨ́ máá
Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús, áchí‑de.
\v 14 Te tú ní kúu skáꞌa̱n‑ri̱‑de. Te ni̱ ka̱sía̱‑ni‑ri̱‑de. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑ri̱: Ná kóo ndasa játaꞌa̱n ini̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, áchí‑ri̱.
\v 15 Yúan‑na te vásá ní ka̱sátu̱ꞌa‑ri̱ ta̱ká ndatíñu‑ri̱. Te ni̱ ka̱kaa‑ri̱ ñuu̱ Jerusalén kájaꞌa̱n‑ri̱.
\v 16 Te suni kájaꞌa̱n yaku̱ cha̱a káskuáꞌa ini̱ ñuu̱ Cesarea jíín‑rí, ncháka‑de ɨɨn cha̱a ñuu̱ Chipre nání‑de Mnasón. Cha̱a ni̱ skuáꞌa anáꞌán kúu‑de. Te ni̱ ka̱kendo̱o‑ri̱ veꞌe cha̱a‑ún.
\v 17 Te nuu̱ ní ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Jerusalén, te ñani̱‑yo̱‑ún, ni̱ ka̱kusɨɨ̱ xáa̱n iní‑de ni̱ ka̱jatáꞌú‑de ruu̱.
\v 18 Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ xía̱n‑ún ni̱ kɨ̱vɨ Pablo jíín‑rí jínáꞌan‑ri̱ ini̱ ve̱ꞌe Jacobo. Te yúan ni̱ ka̱kutútú táká cha̱a kákuu nuu̱.
\v 19 Te Pablo ni̱ sáꞌa‑de saludar cha̱a‑ún. Yúan‑na te ni̱ jani‑de tu̱ꞌun ta̱ká tiñu ni̱ sáꞌa Dios jíín ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación nini játíñu‑de nuu̱‑yá.
\v 20 Te ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ ka̱nakana jaa‑de Dios. Te ni̱ kakaꞌa̱n‑de jíín Pablo: Ñáni̱, vina te ni̱ jini̱‑ro̱ ná kuaꞌa̱ mil ña̱yɨvɨ judío ni̱ ka̱kandíja‑i. Te nene̱ kájandatu̱ ni̱ꞌin‑i nuu̱ ley.
\v 21 Ko ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑de ja̱ stáꞌa̱n‑ro̱ núu̱ táká cha̱a judío káxiu̱kú iní ñuu̱ ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ má kuándatu̱‑ga̱‑de nuu̱ Moisés, ni ma̱ xɨtɨ́ ndúu̱‑ga̱ se̱ꞌe‑de, ni ma̱ kuándatu̱‑de tani̱nu anáꞌán.
\v 22 Ndasa kuu núsáá, chi̱ kuni tu̱ꞌun ña̱yɨvɨ já ní chaa̱‑ro̱, te taka̱ kuaꞌa̱ ndíja‑i.
\v 23 Sáꞌa ja̱ kákaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró yáꞌa núsáá: A káꞌi̱o kuu̱n cháa yáꞌa ja̱ á ni̱ ka̱keyuꞌu‑dé.
\v 24 Kuaka cha̱a yáꞌa ná kíꞌi̱n‑de jíín‑ró. Te nasándoo‑ró máá‑ró jíín‑de. Te kua̱ꞌa‑ró xúꞌún núu̱‑dé náva̱ꞌa ná sété‑de xini̱‑dé. Yúan‑na te juku̱ꞌun ini̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ‑ún ja̱ tú kutɨ‑gá na̱ún íó ja̱ ní
kanda̱tu̱ꞌún‑i sɨkɨ̱‑ro̱, chi̱ kundaa̱ ini̱‑i ja̱ súni jándatu̱ máá‑ró núu̱ ley.
\v 25 Ko ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ kákandíja‑ún, a ni̱ ka̱chaa‑ri̱ carta kuaꞌa̱n nuu̱‑í ja̱ má kuándatu̱‑i ni ɨɨn tu̱ꞌun yúan. Te ma̱ kée‑í ku̱ñu ja̱ ní soko̱ núu̱ ndosó, ni nɨñi̱, ni kɨtɨ kuáꞌñá. Te ma̱ káka téné‑i. Achí‑de.
\v 26 Yúan‑na te Pablo, ni̱ jaka‑de cha̱a‑ún. Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ xía̱n‑ún, ni̱ nasándoo‑de máá‑de jíín‑de. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑de ini̱ ve̱ꞌe ii̱ ja̱ kástu̱ꞌún‑de nuu̱‑í na̱ kɨvɨ̱ jínu kándundoo‑de te soko̱‑dé kɨtɨ núu̱‑yá sɨkɨ̱ ɨ́ɨn ɨɨn‑de núú.
\s Ja̱ ní ka̱katɨɨn‑i Pablo ini̱ ve̱ꞌe ii̱
\p
\v 27 Te kákuu‑de ja̱ síjínu‑de ndɨ́ꞌusiá kɨvɨ̱‑ún núú. Ko sava judío ñuu̱ Asia, ni̱ kajini̱ nuu̱ Pablo kándee‑de ini̱ ve̱ꞌe ii̱. Te ni̱ ka̱skáꞌa̱n ndɨꞌɨ ña̱yɨvɨ yúan. Te ni̱ ka̱katɨɨn Pablo.
\v 28 Te ni̱ ka̱kana jaa: Cha̱a Israel, kua̱ꞌa núu ndaꞌa jínáꞌan‑ró, chi cha̱a yáꞌa jíka kuu‑de ta̱ká ñuu̱, stáꞌa̱n‑de nuu̱ táká cha̱a te káꞌa̱n‑de sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ‑yo, jíín sɨkɨ́ ley, jíín sɨkɨ́ lugar yáꞌa. Te suni a ni̱ skɨ́vɨ‑de sava cha̱a sɨ́ɨn nación ini̱ ve̱ꞌe ii̱ yáꞌa te ni̱ sácháꞌán‑de veꞌe ii̱. Achí.
\v 29 Chi̱ onde̱ ná kándee Pablo iní ñuu̱‑ún ni̱ kajini̱ judío ja̱ kándee‑de jíín Trófimo, cha̱a ñuu̱ Éfeso. Te ni̱ ka̱jani ini̱ ja̱ ní skɨ́vɨ Pablo cha̱a‑ún ini̱ ve̱ꞌe ii̱.
\v 30 Te nɨ́ɨ́‑ni ñuu̱‑ún ni̱ ka̱ndonda‑i. Te ni̱ kataka̱‑i. Te ni̱ ka̱katɨɨn‑i Pablo. Te ni̱ ka̱stáa‑i‑de ni̱ kenda‑de yata̱ véꞌe ii̱‑ún. Te ni̱ ka̱nakasu̱‑ni‑i yuxéꞌé.
\v 31 Te kájaꞌni‑í Pablo núú. Ko ni̱ jaꞌa̱n tu̱ꞌun yáꞌa nuu̱ general cha̱a tɨ́ɨn soldado ja̱ nɨ́ɨ́ ñúu̱ Jerusalén ni̱ ka̱ndonda‑i kákuvaa̱‑i.
\v 32 Te cha̱a general, ni̱ jaka‑de soldado jíín capitán. Te kájinu‑de kájaꞌa̱n‑de onde̱ nuu̱ káꞌi̱in ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱‑ún. Te ni̱ kajini̱ ña̱yɨvɨ já ní ja̱koyo general jíín soldado, te ni̱ ka̱jukuiñi̱‑i ja̱ kája̱ꞌa‑i Pablo.
\v 33 Yúan‑na te ni̱ jaa̱ general te ni̱ tɨɨn‑de Pablo. Te ni̱ táꞌú‑de tiñu ni̱ ja̱kunuꞌni̱ Pablo jíín úu̱ cadena. Yúan‑na te ni̱ jika̱ tu̱ꞌún ndé cha̱a kúu‑de te na̱ún ní sáꞌa‑de.
\v 34 Te ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱‑ún, sava‑i ni̱ ka̱kana‑i ɨɨn tu̱ꞌun te sava‑ga̱‑i ɨnga̱. Te tú ní kúndaa̱ ini̱‑de na̱ún sɨkɨ̱ kúu ja̱ súan kákuvaa̱‑i. Te ni̱ táꞌú‑de tiñu kuaꞌa̱n Pablo cuartel.
\v 35 Te nuu̱ ní jaa̱ Pablo escalera veꞌe‑ún, te soldado ni̱ kandi̱so Pablo, chi̱ xaa̱n ní ka̱ndonda ña̱yɨvɨ kuáꞌa̱.
\v 36 Chi̱ kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ vái koyo‑i ichi yatá soldado, te kákana jaa‑i: Kaꞌni‑ní cha̱a jia̱n, áchí‑i.
\v 37 Te káskɨ́vɨ‑de Pablo ini̱ veka̱a, te ni̱ kaꞌa̱n Pablo jíín general: Á kuu kaꞌa̱n‑ná ɨɨn tu̱ꞌun jíín‑ní, áchí‑de. Te ni̱ kachi̱ general jíín‑de: Jiní‑ro̱ káꞌa̱n‑ro̱ yúꞌu ñúu̱ Grecia náún.
\v 38 Nasu̱ róó kúu máá cháa ñuu̱ Egipto ja̱ íku ñuu̱ ni̱ xndónda‑ró‑i ni̱ ka̱nakua̱táꞌan máá‑i, te suni ni̱ kiñiꞌin‑ró kúu̱n mil cha̱a kuíꞌná kájaꞌa̱n‑de jíín‑ró ondé nuu̱ ñúꞌun téꞌé náún. Achí.
\v 39 Yúan‑na te ni̱ kachi̱ Pablo: Máá‑ná kúu ndija cha̱a judío, te ɨɨn se̱ꞌe ñuu̱ Tarso, ɨɨn ñuu̱ káꞌnu ndañúu̱ Cilicia. Te káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ná jíín‑ní kua̱ꞌa‑ní tu̱ꞌun ná káꞌa̱n‑ná jíín ñáyɨvɨ yáꞌa. Achí‑de.
\v 40 Te general, ni̱ ja̱ꞌa‑de tu̱ꞌun. Te ni̱ jukuiñi̱ Pablo nuu̱ escalera. Te ni̱ sáꞌa‑de señal jíín ndáꞌa‑dé nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún. Te náꞌín yúú‑ni ni̱ ka̱kuu‑i. Yúan‑na te jíín yúꞌu hebreo ni̱ kaꞌa̱n‑de:
\c 22
\s Ja̱ ní kaꞌa̱n Pablo jaꞌa̱ máá‑de nuu̱‑í
\p
\v 1 Ñáni̱ jínáꞌan‑ní, jíín táká níí cha̱a kákuu táa̱, kuni so̱ꞌo‑ní tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ná jaꞌa̱ máá‑ná jíín‑ní vina, áchí‑de.
\v 2 Te ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i ja̱ káꞌa̱n Pablo tu̱ꞌun jíín yúꞌu hebreo, te víꞌí‑gá ni̱ ka̱kunáꞌín‑i. Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo:
\v 3 Máá‑ná kúu cha̱a judío, ni̱ kaku ndija‑ná ini̱ ñuu̱ Tarso ndañúu̱ Cilicia. Ko ni̱ jaꞌnu‑ná ini̱ ñuu̱ yáꞌa. Te escuela Gamaliel ni̱ kutu̱ꞌa va̱ꞌa‑ná ni̱ stáꞌa̱n‑de tu̱ꞌun ni̱ꞌin ley ñuu̱‑yo̱ núu̱‑ná. Te káchiñúꞌún váꞌa‑ná nuu̱ Dios nátu̱ꞌun kásáꞌa máá‑ní vina.
\v 4 Te ni̱ chindiki̱n‑ná ña̱yɨvɨ kákandíja tu̱ꞌun yáꞌa onde̱ ná ndɨꞌɨ‑i kuu̱. Te kúu cha̱a kúu ñaꞌan, ni̱ ka̱tɨɨn‑ná‑i ni̱ chindee‑ná‑i veka̱a.
\v 5 Te sutu̱ ñáꞌnu jíín táká cha̱a kákuu nuu̱, ni̱ kajini̱‑de ja̱ súan ni̱ sáꞌa‑ná. Te suni cha̱a‑ún, ni̱ ka̱chaa‑de tutu̱ nuu̱ táká ñani̱. Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de tutu̱‑ún nuu̱‑ná ni̱ jaꞌa̱n‑ná onde̱ ñuu̱ Damasco ja̱ kuákuꞌni̱‑ná ña̱yɨvɨ káxiu̱kú yúan. Te kinanchaka‑ná‑i onde̱ ñuu̱ Jerusalén te ndoꞌo‑i yáꞌa núú.
\v 6 Te ni̱ kiꞌin‑ná ichi kuaꞌa̱n‑ná. Te ni̱ kuyani‑ná yuñúu̱ Damasco nátu̱ꞌun ka̱xiuu̱ kúu. Te ni̱ ndii ncháa̱‑ni nuu̱‑ná ni̱ jinu̱ ɨɨn ndua ndíi ní kii ichi ándɨ́vɨ.
\v 7 Te ni̱ ndua̱‑ni‑ná nuu̱ ñúꞌun. Te ni̱ jini so̱ꞌo‑ná káꞌa̱n ɨɨn tu̱ꞌun jíín‑ná: Saulo, Saulo, naja̱ chíndiki̱n‑ro̱ rúu̱, áchí.
\v 8 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ná: Ndé cha̱a kúu‑ní vii, Táta̱, áchí‑ná. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑ná: Máá‑rí kúu Jesús ñuu̱ Nazaret ja̱ chíndiki̱n‑ro̱ rúu̱, áchí‑ya̱.
\v 9 Te cha̱a kájaꞌa̱n jíín‑ná, ni̱ kajini̱ ndija‑de ndua ndíi‑ún, te ni̱ kayu̱ꞌú‑de, ko tú ní kájini so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑ná.
\v 10 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ná: Táta̱, te na̱ún sáꞌa‑ná, áchí‑ná. Te ni̱ kachi̱ máá Jítoꞌo̱‑ná jíín‑ná: Nduko̱o te kiꞌi̱n‑ro̱ ñúu̱ Damasco. Te yúan taꞌu̱ tíñu nuu̱‑ro̱ ndasa sáꞌa‑ró, áchí‑ya̱.
\v 11 Te tú ní jiní‑ná nuu̱ ní ɨɨn, chi̱ ndíi ncháa̱ ndua ndíi‑ún. Te cha̱a kájaꞌa̱n jíín‑ná, kátɨ̱ɨn‑na̱‑de ndaꞌa‑ná kuaꞌa̱n‑ná jíín‑de onde̱ ñuu̱ Damasco.
\v 12 Te yúan kánchaa̱ ɨɨn cha̱a nání Ananías. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ judío yúan kákaꞌa̱n ja̱ cháa va̱ꞌa kúu Ananías, chi va̱ꞌa jándatu̱‑de nuu̱ ley.
\v 13 Te ni̱ jaa̱ cha̱a‑ún te ni̱ kandita‑de nuu̱‑ná. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín‑ná: Ñáni̱ Saulo, ná ndúndiji̱n nuu̱‑ro̱, áchí‑de. Te ni̱ jini̱‑ni‑ná nuu̱‑dé.
\v 14 Te ni̱ kachi̱‑de: Máá Dios ndɨ̱yi táa̱‑yo̱, ni̱ jani‑ya̱ róó vina ja̱ ná júku̱ꞌun ini̱‑ro̱ túꞌun kuní‑ya̱. Te kuni̱‑ro̱ núu̱ máá Iꞌa̱ ndaa̱, te kuni so̱ꞌo‑ró túꞌun kaꞌa̱n‑ya̱.
\v 15 Te kuu‑ró testigo máá‑yá nuu̱ ndívii ñáyɨvɨ táká ja̱ ní jini̱‑ro̱ jíín já ní jini so̱ꞌo‑ró.
\v 16 Ma̱ kúu uun ini̱‑ro̱ vína núsáá. Ndukuiñi̱ te kuanducha‑ro. Te kaka̱n taꞌu̱‑ro̱ núu̱‑yá. Achí‑de jíín‑ná.
\v 17 Te ni̱ naxíó káva‑ná ni̱ nchaa̱‑ná ñuu̱ Jerusalén. Te jikán taꞌu̱‑ná ini̱ ve̱ꞌe ii̱, te ni̱ skóto‑ya̱ náá.
\v 18 Te ni̱ jini̱‑ná nuu̱‑yá ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑ná: Ndúkú ndéé‑ró te kenda yachi̱‑ro̱ iní ñuu̱ Jerusalén yáꞌa, chi ma̱ kuátúꞌún‑i tu̱ꞌun‑ri̱ jáni ndaa̱‑ro̱ núu̱‑í, áchí‑ya̱.
\v 19 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ná jíín‑yá: Táta̱, a kájini̱‑i ja̱ ní kɨ̱vɨ‑ná ndɨ́taꞌa̱n veꞌe sinagoga ni̱ jatɨ̱ɨn‑ná ta̱ká ña̱yɨvɨ kákandíja nuu̱‑ní. Te ni̱ stují‑ná‑i ni̱ taan‑ná‑i veka̱a.
\v 20 Te kɨvɨ̱ ní jicha̱ nɨñi̱ Esteban, cha̱a ni̱ jani ndaa̱ tu̱ꞌun‑ní, suni kándii̱‑ná yúan sáá. Te ni̱ jatúꞌún‑ná ja̱ ní jiꞌi̱‑de. Te ni̱ ndi̱to‑ná saꞌma cháa ni̱ ka̱jaꞌni Esteban. Achí‑ná jíín‑yá.
\v 21 Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑ná: Kuáꞌán, chi̱ tájí máá‑rí róó kiꞌi̱n jíká‑ró ondé nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, áchí‑ya̱ jíín‑ná. Achí Pablo.
\v 22 Te a ni̱ ka̱jini náꞌín‑i onde̱ ni̱ kaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun yáꞌa. Yúan‑na te ni̱ ka̱kuvaa̱‑i. Te ni̱ kakaꞌa̱n jaa‑i: Ná kúxio cha̱a jia̱n ná kúu̱‑de. Tú va̱ꞌa cha̱a kúu‑de ja̱ kúchaku̱‑ga̱‑de ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa. Achí‑i.
\v 23 Te súan kákana kóꞌó‑i. Te ni̱ ka̱skée‑i tɨka̱chí‑i kájaꞌa̱n. Te ni̱ ka̱skánda‑i tɨkacha̱ ñúꞌun.
\v 24 Te ni̱ táꞌú tíñu general ná kɨ́vɨ Pablo ini̱ cuartel. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de ja̱ ná xndichí soldado Pablo onde̱ jíín cuarta náva̱ꞌa kutuní ini̱ general na̱ sɨkɨ̱ ní ka̱ndonda ña̱yɨvɨ‑ún sɨkɨ̱ Pablo.
\v 25 Te ni̱ kajuꞌni̱‑de Pablo jíín yóꞌo ñíi. Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo jíín cháa kúu capitán ja̱ kándii̱‑de yúan: Á íó ley kua̱ꞌa‑ní cuarta ɨɨn cha̱a ñuu̱ Roma ja̱ té cháꞌa̱n‑ga̱ ndúkú víi‑ní kua̱chi‑de, áchí‑de.
\v 26 Te ni̱ jini so̱ꞌo capitán tu̱ꞌun yáꞌa, te ni̱ kee kuaꞌa̱n. Te ni̱ kaꞌa̱n jíín general: Ndasa sáꞌa‑ní, chi cha̱a ñuu̱ Roma kúu cha̱a yáꞌa, áchí.
\v 27 Yúan‑na te ni̱ jaa̱ general nuu̱ Pablo. Te ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑de: Kachi̱ nú suu cha̱a ñuu̱ Roma kúu‑ró, áchí. Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo: Jaa̱n, suu máá‑ná kúu, áchí‑de.
\v 28 Te ni̱ kaꞌa̱n general: Ruu̱, chi ni̱ ja̱ꞌa‑ri̱ kuaꞌa̱ xúꞌún, te ni̱ kaja̱ꞌa‑de tu̱ꞌun kuu‑ri̱ ɨɨn cha̱a ñuu̱ yúan, áchí. Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo: Ko náá, chi̱ túu. Chi̱ ini̱ ñuu̱‑ún ni̱ kaku‑ná, áchí‑de.
\v 29 Yúan‑na te ja̱ kákuni̱ xndóꞌo‑de, ni̱ ka̱kuxio‑ni kájaꞌa̱n. Te suni onde̱ general ni̱ yu̱ꞌú, chi ni̱ juku̱ꞌun ini̱‑de ja̱ ní juꞌni̱‑de Pablo. Te ɨɨn cha̱a ñuu̱ Roma kúu Pablo.
\v 30 Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ xía̱n‑ún, kuní‑de kundaa̱ va̱ꞌa ini̱‑de na̱ sɨkɨ̱ kúu ja̱ ní ka̱ndonda cha̱a judío sɨkɨ̱ Pablo. Te ni̱ ndájí‑de cadena núꞌni̱ Pablo. Te ni̱ táꞌú‑de tiñu ni̱ taka̱ ta̱ká sutu̱ ñáꞌnu jíín táká cha̱a junta.
Te ni̱ kiñiꞌin‑de Pablo. Te ni̱ jani‑de nuu̱ cháa ni̱ ka̱ndutútú.
\c 23
\s Ja̱ ní kandii̱ Pablo nuu̱ junta sɨkɨ̱ máá‑de
\p
\v 1 Yúan‑na te ni̱ ndakoto Pablo nuu̱ junta. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ñáni̱ jínáꞌan‑ní. Máá‑ná chi̱ a jiní va̱ꞌa ini̱‑ná ja̱ ní jandatu̱ va̱ꞌa‑ná nuu̱ Dios onde̱ vina. Achí‑de.
\v 2 Yúan‑na te máá sutú ñáꞌnu‑ga̱ nání Ananías, ni̱ táꞌú tíñu nuu̱ cháa káꞌi̱in yani nuu̱‑dé‑ún ja̱ ná kuáꞌa‑ún ɨɨn ji̱kí máá yúꞌu‑dé.
\v 3 Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo jíín sutú ñáꞌnu‑ún: Xáán ndoo kaꞌa̱n‑ro̱. Dios stují‑yá róó. Chi̱ kánchaa̱‑ro̱ já sándaa̱‑ro̱ tíñu‑ri̱ nátu̱ꞌun káꞌa̱n ley. Chi va̱sa tú íó ley te táꞌú‑ró tíñu ja̱ stují‑dé ruu̱ náún. Achí‑de.
\v 4 Te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a káꞌi̱in nuu̱‑dé‑ún: Naja̱ káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑ró jíín sutú ñáꞌnu Dios, áchí jíín‑de.
\v 5 Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo: Tú ní jiní‑ná ja̱ sutú ñáꞌnu kúu‑de ñáni̱, chi̱ yóso núu̱ tutú: Ma̱ káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑ró sɨkɨ́ cháa kúñáꞌnu ini̱ ñuu̱‑ro̱. Achí.
\v 6 Ko nuu̱ ní jini̱ Pablo ja̱ sáva‑de kákuu‑de saduceo te sava‑ga̱‑de kákuu‑de fariseo, te ni̱ kaꞌa̱n jaa‑de nuu̱ junta: Ñáni̱ jínáꞌan‑ní, máá‑ná kúu cha̱a fariseo, se̱ꞌe fariseo. Chi̱ ñúkuu ini̱‑ná ja̱ náchaku̱ ta̱ká ndɨ̱yi, te ja̱ yúán xndichí‑ní náá. Achí‑de.
\v 7 Te ja̱ súan ni̱ kaꞌa̱n‑de, te ni̱ ka̱kana̱á cha̱a fariseo jíín cháa saduceo. Te cha̱a junta, sɨ́ɨn sɨ́ɨn tu̱ꞌun ni̱ kakaꞌa̱n‑de.
\v 8 Chi̱ kákaꞌa̱n cha̱a saduceo ja̱ má náchaku̱ ndɨ̱yi, ni tú káꞌi̱o ndajáꞌa̱‑yá, ni tachi̱. Ko cha̱a fariseo, kájatúꞌún‑de ndenúní tu̱ꞌun‑ún.
\v 9 Te xaa̱n ní kuvaa̱. Te sava cha̱a káchaa tutu̱ ja̱ kákuu táꞌan cha̱a fariseo, ni̱ ka̱ndukuiñi̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n ni̱ꞌin: Tú ni ɨɨn kua̱chi kániꞌi̱n‑rí sɨkɨ̱ cháa yáꞌa. Sanaa te ni̱ kaꞌa̱n ndija ɨɨn añú xí ɨ́ɨn ndajáꞌa̱‑yá jíín‑de. Ma̱ sáni̱ꞌin ini̱‑yo̱ núu̱ Dios núsáá. Achí.
\v 10 Te xaa̱n ní ka̱kana̱á‑i. Te general, yúꞌú‑de ja̱ ndátá ñáa̱‑i Pablo. Te ni̱ táꞌú‑de tiñu ja̱ ná kɨ́vɨ soldado te kañaa ni̱nu Pablo sava ma̱ꞌñú‑i, te ná kɨ́vɨ‑de ini̱ cuartel.
\v 11 Te akuáa‑ún ni̱ chaa̱‑ni máá Jítoꞌo̱‑yo̱ núu̱‑dé te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Pablo, ma̱ ndúkuíꞌa̱ ini̱‑ro̱, chi̱ nátu̱ꞌun ni̱ jani ndaa̱‑ro̱ túꞌun‑ri̱ ini̱ ñuu̱ Jerusalén, suni súan kánúú kíka̱ni‑ró túꞌun‑ri̱ onde̱ ini̱ ñuu̱ Roma, áchí‑ya̱.
\s Ja̱ ní ka̱natɨɨn tu̱ꞌun táꞌan‑i kaꞌni‑í Pablo
\p
\v 12 Te nuu̱ ní kundiji̱n, ni̱ ka̱kutútú sáva ña̱yɨvɨ judío. Te ni̱ ka̱natɨɨn tu̱ꞌun táꞌan‑i. Te ni̱ kakaꞌa̱n téyíí‑i ja̱ má kée kútɨ‑í staa̱ ni ma̱ kóꞌo kutɨ‑í nducha onde̱ nú tú kaꞌni‑í Pablo.
\v 13 Te víꞌí‑gá uu̱ xiko judío ni̱ kakaꞌa̱n téyíí‑i tu̱ꞌun yáꞌa.
\v 14 Te ni̱ kajaꞌa̱n‑i nuu̱ sutú ñáꞌnu jíín núu̱ cháa kákuu nuu̱, te ni̱ kakaꞌa̱n‑i jíín cháa‑ún: Máá‑ná, ni̱ kakaꞌa̱n téyíí‑ná ja̱ má kée kútɨ‑ná onde̱ nú tú kaꞌni‑ná Pablo.
\v 15 Núsáá te máá‑ní jínáꞌan‑ní jíín táká junta, kuákaꞌa̱n‑ní jíín general ná kíñiꞌin‑de Pablo chaa̱‑de nuu̱‑ní yáꞌa, chi̱ kákuni̱‑ní xndichí va̱ꞌa‑ga̱‑ní‑de, achi‑ní. Te ná kótu̱ꞌa máá‑ná kaꞌni‑ná‑de onde̱ té chaa̱‑ga̱‑de yáꞌa. Achí‑i.
\v 16 Ko ɨɨn se̱ꞌe yíí kua̱ꞌa Pablo, ni̱ jini so̱ꞌo‑i ja̱ súan ni̱ ka̱natɨɨn tu̱ꞌun táꞌan. Te ni̱ jaꞌa̱n‑i ni̱ kɨ̱vɨ‑i ini̱ cuartel. Te ni̱ kastu̱ꞌún‑i nuu̱ Pablo.
\v 17 Te ni̱ kana Pablo xini̱ ɨ́ɨn cha̱a kúu capitán. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Kunchaka su̱chí yáꞌa kiꞌi̱n‑ro̱ jíín‑i nuu̱ general, chi̱ íó ɨɨn tu̱ꞌun kastu̱ꞌún‑i nuu̱‑dé, áchí‑de.
\v 18 Te capitán, ni̱ jaka‑de‑i kuaꞌa̱n‑de jíín‑i nuu̱ general. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Pablo cha̱a yíndiꞌu̱ veka̱a, ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑de jíín‑ná ja̱ kínchaka‑ná su̱chí yáꞌa nuu̱‑ní, chi̱ íó ɨɨn tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑i jíín‑ní, áchí‑de.
\v 19 Te ni̱ tɨɨn general ndaꞌa‑í. Te ni̱ kuxio‑de jíín‑i. Te ni̱ jika̱ tu̱ꞌún sáꞌí‑de‑i: Na̱ún tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ro̱ jíín‑rí kuní‑ro̱, áchí‑de.
\v 20 Te ni̱ kaꞌa̱n‑i: Cha̱a judío ni̱ ka̱skétáꞌan‑de tu̱ꞌun ja̱ yúchaa̱n kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑de jíín‑ní kiñiꞌin‑ní Pablo nuu̱ táká cha̱a junta, chi̱ xndichí va̱ꞌa‑de Pablo sɨkɨ̱ tíñu kákuni̱‑de, achi̱‑de.
\v 21 Ko ma̱ kándíja‑ní, chi̱ víꞌí‑gá uu̱ xiko‑de káindatu̱ sa̱ꞌí‑de. Te kákaꞌa̱n téyíí‑de ja̱ má kée‑dé staa̱ ni ma̱ kóꞌo‑de nducha onde̱ nú tú kaꞌni‑dé Pablo, áchí‑de. Te vina a káinda̱tu tu̱ꞌa‑de onde̱ ná kuátu̱ꞌun‑ní. Achí‑i.
\v 22 Te ni̱ táꞌú tíñu general nuu̱‑í, ja̱ tú ni ɨɨn nuu̱ kachí‑i ja̱ súan ni̱ kastu̱ꞌún‑i nuu̱‑dé. Te ni̱ tájí‑de‑i kua̱noꞌon‑í.
\v 23 Yúan‑na te ni̱ kana‑de xini̱ úu̱ capitán. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Sátu̱ꞌa‑ró úu̱ ciento soldado, jíín uní xiko uxi̱ soldado koso caballo, jíín úu̱ ciento soldado kátɨ̱ɨn lanza, náva̱ꞌa ki̱ngoyo‑ró jíín‑de onde̱ ñuu̱ Cesarea ka̱ꞌɨɨ̱n akuáa vína.
\v 24 Te suni ná sátu̱ꞌa‑de caballo koso Pablo. Te koto va̱ꞌa‑de Pablo ki̱ngoyo‑de onde̱ nuu̱ Félix cha̱a kúu gobernador, áchí‑de.
\v 25 Te ni̱ chaa‑de ɨɨn carta ja̱ ní kaꞌa̱n tu̱ꞌun yáꞌa:
\v 26 Máá‑ná kúu Claudio Lisias. Te cháa‑ná carta yáꞌa nuu̱ níí Félix, gobernador ñáꞌnu. Ta̱ ni táa̱.
\v 27 Ña̱yɨvɨ judío, ni̱ ka̱tɨɨn‑i ɨɨn cha̱a yáꞌa. Te a yani kaꞌni‑í‑de núú, ko ni̱ nama‑ná‑de jíín soldado chi ni̱ jini̱‑ná ja̱ cháa ñuu̱ Roma kúu‑de.
\v 28 Te kuní‑ná kundaa̱ ini̱‑ná naja̱ kájika̱n‑i kua̱chi sɨkɨ̱‑dé. Te ni̱ jani‑ná‑de nuu̱ junta máá‑i jínáꞌan‑i.
\v 29 Te ni̱ jini̱‑ná ja̱ sɨkɨ́ ley máá‑i kájika̱n‑i kua̱chi sɨkɨ̱‑dé. Ko tú níꞌi̱n‑ná ni ɨɨn kua̱chi sɨkɨ̱‑dé ja̱ kúu̱‑de xí já kúndee‑de veka̱a.
\v 30 Ko ni̱ niꞌi̱n‑ná tu̱ꞌun ja̱ ní ka̱natɨɨn tu̱ꞌun táꞌan ña̱yɨvɨ judío sɨkɨ̱‑dé. Te ja̱ yúán tájí‑ná‑de kujaa̱ yachi̱‑de nuu̱‑ní. Te táꞌú‑ná tiñu nuu̱ ñáyɨvɨ kájika̱n‑i kua̱chi sɨkɨ̱‑dé ja̱ súni ná jákoyo‑i nuu̱‑ní. Te yúan kaꞌa̱n‑i jíín‑ní nú naja̱ kájika̱n‑i kua̱chi sɨkɨ̱‑dé. A ni̱ kuu ni̱ kaꞌa̱n‑yo̱ táa̱. Achí.
\v 31 Te soldado, ni̱ ka̱jaka ñúú‑ni Pablo kuaꞌa̱n jíín‑de onde̱ ñuu̱ Antípatris nátu̱ꞌun ni̱ taꞌu̱ tíñu nuu̱.
\v 32 Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ ní ka̱naxíó káva‑ni soldado kánoꞌo̱n onde̱ cuartel, te ni̱ ka̱xndóo Pablo nuu̱ soldado káyo̱so caballo ná kíꞌi̱n‑ún jíín‑de.
\v 33 Te ni̱ ja̱koyo‑ún ñuu̱ Cesarea. Te ni̱ kaja̱ꞌa carta nuu̱ gobernador yúan. Te suni ni̱ jani ndii̱ Pablo nuu̱‑dé.
\v 34 Te ni̱ kaꞌu gobernador carta‑ún. Te ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑de ndé estado kúu Pablo. Te ni̱ jini̱‑de ja̱ cháa ñuu̱ Cilicia kúu Pablo.
\v 35 Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ná cháa̱ cha̱a kájika̱n kua̱chi sɨkɨ̱‑ro̱. Yúan‑na te kuni náꞌín‑rí tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ro̱, áchí‑de. Te ni̱ táꞌú‑de tiñu ni̱ ja̱kuva̱ꞌa Pablo ini̱ palacio Herodes.
\c 24
\s Ja̱ ní kaꞌa̱n Pablo jaꞌa̱ máá‑de nuu̱ Félix
\p
\v 1 Te nuu̱ úꞌu̱n kɨvɨ̱ te máá sutú ñáꞌnu Ananías jíín sáva cha̱a kákuu nuu̱, jíín ɨ́ɨn cha̱a káꞌa̱n yuꞌu núu̱‑dé nání Tértulo, ni̱ cha̱koyo ñuu̱‑ún. Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo nuu̱ gobernador ni̱ ka̱sátúꞌún sɨkɨ́ Pablo.
\v 2 Te ni̱ kana gobernador xini̱ Pablo. Te ni̱ sátúꞌún Tértulo sɨkɨ̱‑dé ni̱ kaꞌa̱n: Táta̱, ja̱ níí kúu ja̱ víndáa̱ vinené káxiu̱kú‑yó. Te ja̱ váꞌa cha̱a kúu‑ní te ni̱ kejáꞌá ndúva̱ꞌa ta̱ká tiñu ini̱ ñuu̱ yáꞌa sáꞌa‑ní.
\v 3 Chi̱ nene̱ kánakuatáꞌú‑yó táká tiñu sáꞌa‑ní ta̱ká lugar. Te kúsɨɨ̱ iní‑yo̱ jíín, chi̱ xaa̱n váꞌa sáꞌa‑ní, táta̱ Félix.
\v 4 Ko káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ná jíín‑ní, ma̱ kití ini̱‑ní, te kuni so̱ꞌo‑ní ɨɨn tu̱ꞌun lúlí káꞌa̱n‑ná jíín‑ní nú va̱ꞌa‑ní.
\v 5 Chi ni̱ kajini̱‑ná cha̱a yáꞌa ja̱ kúu‑de ɨɨn kueꞌe̱ kúu‑de ɨɨn kua̱chi. Te kánakua̱táꞌan máá ñáyɨvɨ judío nɨ́ɨ́ iní ñu̱yɨ́vɨ sáꞌa‑de. Te skandá‑de ta̱ká cha̱a nazareno.
\v 6 Te suni a ndúkú ndéé‑de sácháꞌán‑de veꞌe ii̱, ko ni̱ ka̱katɨɨn‑ná‑de. Te kákuni̱‑ná sándaa̱‑ná jíín‑de núú, nátu̱ꞌun káꞌa̱n ley máá‑ná.
\v 7 Ko ni̱ jaa̱‑ni general Lisias, te ni̱ janchaa̱‑de cha̱a yáꞌa ndaꞌa‑ná.
\v 8 Te ni̱ táꞌú‑de tiñu ja̱ cháa kájika̱n kua̱chi sɨkɨ̱‑dé, ná kíkoyo‑de nuu̱‑ní. Te vina kuu xndichí máá‑ní‑de, te ná kuní‑ní jíín yúꞌu máá‑de ná káa ta̱ká kua̱chi ja̱ jikán‑ná sɨkɨ̱‑dé nuu̱‑ní. Achí‑de.
\v 9 Te suni ni̱ ka̱sátúꞌún ñáyɨvɨ judío sɨkɨ̱‑dé kákaꞌa̱n ja̱ súan kúu ndija ta̱ká kua̱chi‑de.
\v 10 Yúan‑na te ni̱ sáꞌa gobernador señal nuu̱ Pablo ná káꞌa̱n‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo: A jiní‑ná ja̱ kuáꞌa̱ kuiá kúu‑ní gobernador ini̱ ñuu̱ yáꞌa, te yu̱án kúsɨɨ̱ iní‑ná sándaa̱‑ná ɨɨn tu̱ꞌun sɨkɨ̱ máá‑ná nuu̱‑ní.
\v 11 Chi̱ máá‑ní, kuu juku̱ꞌun ini̱‑ní ja̱ té kuu‑ga̱ uxi̱ uu̱ kɨvɨ̱ ní kaa‑ná ni̱ jaꞌa̱n‑ná ñuu̱ Jerusalén ni̱ ja̱chiñúꞌún‑ná Dios yúan.
\v 12 Te cha̱a yáꞌa, tú ní kájini̱ kutɨ‑dé nú státáꞌan‑ná jíín ɨ́ɨn cha̱a ini̱ ve̱ꞌe ii̱, xí nú xndónda‑ná ña̱yɨvɨ iní ve̱ꞌe ii̱, xí iní máá ñúu̱.
\v 13 Ni tú prueba ta̱ká kua̱chi kásátúꞌún‑de sɨkɨ̱‑ná.
\v 14 Ko kachi̱ ndaa̱‑ná nuu̱‑ní ja̱ chíñúꞌún‑ná Dios ndɨ̱yi táa̱‑ná. Ko modo chíñúꞌún‑ná‑ún, kákaꞌa̱n‑de ja̱ sáꞌa̱n ña̱á kúu. Te kándíja‑ná ta̱ká tu̱ꞌun yóso núu̱ tutú ley jíín núu̱ tutú cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun‑ya̱ ondé sáá.
\v 15 Te ɨɨn núú‑ni kándíja‑ná jíín‑de tu̱ꞌun káꞌa̱n Dios ja̱ náchaku̱ ta̱ká ndɨ̱yi, kúu ña̱yɨvɨ váꞌa te kúu ña̱yɨvɨ úꞌu̱.
\v 16 Ja̱ yúán jítú iní‑ná sáꞌa‑ná ta̱ká tiñu va̱ꞌa náva̱ꞌa tú kuka nuu̱‑ná nuu̱ Dios jíín núu̱ ñáyɨvɨ.
\v 17 Ko kuaꞌa̱ kuiá ni̱ kuu, te vásá ní nchaa̱‑ná ni̱ sáꞌa‑ná caridad nuu̱ ñáyɨvɨ ñúu̱ ná. Te suni ni̱ jaꞌni‑ná kɨtɨ núu̱‑yá.
\v 18 Te ni̱ kaniꞌi̱n‑dé náá ini̱ ve̱ꞌe ii̱ kándee‑ná násándoo‑ná máá‑ná. Ko tú ní káxiu̱kú ñáyɨvɨ kuáꞌa̱ já kákuvaa̱‑i jíín‑ná, ko ni̱ kaꞌi̱in yaku̱ cha̱a ñuu̱ Asia jíín‑ná.
\v 19 Te ná kuíñi cha̱a‑ún nuu̱‑ní yáꞌa. Te ná káꞌa̱n máá‑de sɨkɨ̱‑ná nú na̱ún kua̱chi ni̱ sáꞌa‑ná kájani ini̱‑de.
\v 20 Xí ná káꞌa̱n cha̱a káꞌi̱in yáꞌa te nú ni̱ kaniꞌi̱n‑dé ɨɨn kua̱chi xaa̱n sɨkɨ́‑ná kɨvɨ̱ ní kandii̱‑ná nuu̱ junta‑de yúan.
\v 21 Xí sánaa te kájani ini̱‑de ja̱ kuáchi‑ná kúu máá yáꞌa‑ni, chi̱ kɨvɨ̱ ní kandii̱‑ná nuu̱ junta ni̱ kaꞌa̱n jaa‑ná: Kándíja‑ná ja̱ náchaku̱ ta̱ká ndɨ̱yi, te ja̱ yúán káxndichí‑ní náá, áchí‑ná. Achí Pablo.
\v 22 Te ni̱ jini so̱ꞌo Félix tu̱ꞌun yáꞌa. Te a kúndaa̱ va̱ꞌa ini̱‑de jíín íchi yáꞌa. Te ni̱ sténdatu‑de‑ún jínáꞌan. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Onde̱ ná cháa̱ general Lisias te kuni̱ ndɨꞌɨ‑ri̱ tiñu kákuni̱‑ro̱. Achí‑de.
\v 23 Te ni̱ táꞌú‑de tiñu nuu̱ capitán ná kóto va̱ꞌa Pablo. Te ni̱ ja̱ꞌa‑de tu̱ꞌun ná káka kuu‑de ɨɨn tíꞌli̱. Te ma̱ kasú nú va̱i táꞌan‑de kinchaka‑i ja̱ kée‑dé, xí kíkaꞌa̱n‑i jíín‑de.
\v 24 Te ni̱ kuu yaku̱ kɨvɨ̱. Te ni̱ chaa̱ Félix jíín ñásɨ́ꞌɨ́‑de Drusila, ñaꞌan judía kúu‑ña. Te ni̱ kana‑de xini̱ Pablo. Te ni̱ jini náꞌín‑de tu̱ꞌun ja̱ kánúú kándíja‑yó núu̱ Jesucristo.
\v 25 Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo jíín‑de ndasa jíka tiñu ndaa̱, te ná kúxndíi va̱ꞌa‑de máá‑de. Te suni ni̱ jani Pablo tu̱ꞌun ja̱ cháa̱ juicio. Te ni̱ yu̱ꞌú Félix. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Vina te kuáꞌán. Ko nú ɨnga̱ kɨvɨ̱ núña‑ri̱ te kana‑ri̱ xini̱‑ro̱ kíi‑ró, áchí‑de.
\v 26 Te suni ñúkuu ini̱‑de ja̱ kuáꞌa Pablo xu̱ꞌún núu̱‑dé núú. Ja̱ yúán tɨnɨ́ jínu ni̱ kana‑de xini̱ Pablo ni̱ jaꞌa̱n‑de nuu̱‑dé ni̱ ndatu̱ꞌún‑de jíín‑de.
\v 27 Ko nuu̱ ní ndɨꞌɨ uu̱ kuia̱ te ni̱ nukuiñi̱ Porcio Festo nuu̱ Félix. Te kuní Félix ja̱ ná kúsɨɨ̱ iní ña̱yɨvɨ judío jíín‑de. Te yu̱án ní skéndo̱o‑de Pablo ini̱ veka̱a.
\c 25
\s Naja̱ kuní Pablo kiꞌi̱n‑de nuu̱ César
\p
\v 1 Te uni̱‑ni kɨvɨ̱ já ní kɨ̱vɨ Festo kúu‑de gobernador ini̱ ñuu̱‑ún, te ni̱ kenda‑de ini̱ ñuu̱ Cesarea kuaꞌa̱n‑de onde̱ ñuu̱ Jerusalén.
\v 2 Te ta̱ká sutu̱ ñáꞌnu jíín táká cha̱a kákuñáꞌnu nuu̱ ñáyɨvɨ judío, ni̱ ja̱koyo nuu̱ Festo. Te ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun nuu̱‑dé sɨkɨ̱ Pablo. Te ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú jíín Festo,
\v 3 ja̱ nú va̱ꞌa‑de te ná tájí‑de Pablo noꞌo̱n ñuu̱ Jerusalén. Chi ni̱ ka̱natɨɨn tu̱ꞌun táꞌan ja̱ káꞌni Pablo ini̱ ichi.
\v 4 Ko ni̱ kachi̱ Festo ja̱ á yíndiꞌu̱ va̱ꞌa Pablo onde̱ ñuu̱ Cesarea, te suni nakiꞌin yachi̱ máá‑de ichi nóꞌo̱n‑de.
\v 5 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ga̱ Festo: Ndé róó kánu̱ña‑ró kíꞌi̱n‑ro̱, ná kúun‑ró kíngoyo tútú‑ró jíín‑rí. Te yúan kaꞌa̱n‑ro̱ te nú íó kua̱chi‑de. Achí‑de.
\v 6 Te ni̱ kendo̱o‑de jíín cháa‑ún nátu̱ꞌun una̱ xí uxí kɨvɨ̱. Te ni̱ nchaa̱‑de ñuu̱ Cesarea. Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ ní nungo̱o‑de ini̱ municipio. Te ni̱ táꞌú‑de tiñu ni̱ chaa̱ Pablo nuu̱‑dé.
\v 7 Te a káꞌi̱in cha̱a judío ja̱ ní kikoyo ichi ñúu̱ Jerusalén. Te ni̱ chaa̱ Pablo te ni̱ ka̱jíkó ndúu̱‑ún‑de. Te ni̱ ka̱ndonda ni̱ ka̱sátúꞌún téyíí sɨkɨ́‑dé. Ko tú ní kákundéé jíín túꞌun túꞌún.
\v 8 Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo jaꞌa̱ máá‑de: Tú ní sáꞌa‑ná ni ɨɨn kua̱chi sɨkɨ̱ ley judío, ni sɨkɨ̱ véꞌe ii̱, ni sɨkɨ̱ César, áchí‑de.
\v 9 Ko Festo, chi̱ ná kúsɨɨ̱ iní cha̱a judío kuní‑de, te ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín Pablo: Á tú kuní‑ro̱ kíꞌi̱n‑ro̱ ondé ñuu̱ Jerusalén te yúan sándaa̱‑ri̱ ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa, áchí‑de.
\v 10 Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo: A kándii̱‑ná ini̱ municipio César vina, te yáꞌa nɨ́nɨ kúndaa̱ tiñu‑ná. Máá‑ní, a jiní va̱ꞌa‑ní ja̱ tú ní sáꞌa‑ná ni ɨɨn kua̱chi sɨkɨ̱ cháa judío.
\v 11 Chi̱ nú íó kua̱chi‑ná, nú ni̱ sáꞌa‑ná ɨɨn kua̱chi xaa̱n já káꞌni‑ní náá te va̱tu‑ni kuu̱‑ná núsáá. Ko nú tú íó ndaa̱ tu̱ꞌun kásátúꞌún cháa yáꞌa sɨkɨ̱‑ná, te ni ɨɨn cha̱a ma̱ kúu kua̱ꞌa‑de náá nuu̱ cháa yáꞌa jínáꞌan‑de. Núsáá te kiꞌi̱n‑ná nuu̱ César kuní‑ná. Achí‑de.
\v 12 Te Festo, ni̱ kanda̱tu̱ꞌún‑de jíín junta, te ni̱ kachi̱‑de jíín Pablo: A ni̱ kaꞌa̱n‑ro̱ já kíꞌi̱n‑ro̱ núu̱ César kuní‑ro̱. Vina te kiꞌi̱n‑ro̱ núu̱‑dé núsáá. Achí‑de.
\s Ja̱ ní kaꞌa̱n Pablo jaꞌa̱ máá‑de nuu̱ Agripa
\p
\v 13 Te ni̱ kuu yaku̱ kɨvɨ̱. Te ni̱ jaa̱ rey Agripa jíín Berenice onde̱ ñuu̱ Cesarea kákaꞌa̱n‑de jíín Festo.
\v 14 Te kuaꞌa̱ kɨvɨ́ ní kaxiu̱kú‑de yúan. Te ni̱ jani Festo tu̱ꞌun Pablo nuu̱ rey‑ún: Ió ɨɨn cha̱a yáꞌa ni̱ skéndo̱o Félix kándee veka̱a.
\v 15 Te ná ni̱ jaꞌa̱n‑ná ñuu̱ Jerusalén, te sutu̱ ñáꞌnu jíín ñáyɨvɨ kákuu nuu̱ judío, ni̱ ja̱koyo‑i nuu̱‑ná kájika̱n‑i kua̱chi sɨkɨ̱ cháa yáꞌa.
\v 16 Te ni̱ kachi̱‑ná jíín‑i ja̱ tú íó costumbre cha̱a ñuu̱ Roma ja̱ káꞌni‑dé ɨɨn cha̱a nú tú xnaꞌa̱n‑ga̱ kuiñi ña̱yɨvɨ kájika̱n kua̱chi sɨkɨ̱‑dé nuu̱‑dé. Yúan‑na te kuu kaꞌa̱n‑de jaꞌa̱ máá‑de nuu̱ kuáchi‑ún.
\v 17 Yúan‑na te ni̱ cha̱koyo tútú‑i yáꞌa. Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ tú ní kúkuéé‑ná ni̱ nungo̱o‑ná mesa sándaa̱‑ná kua̱chi. Te ni̱ táꞌú‑ná tiñu ni̱ kii cha̱a yáꞌa.
\v 18 Te káꞌi̱in ña̱yɨvɨ kájika̱n kua̱chi sɨkɨ̱‑dé. Ko tú ni ɨɨn kua̱chi xaa̱n ní kániꞌi̱n‑í sɨkɨ̱‑dé nátu̱ꞌun jáni ini̱‑ná núú.
\v 19 Chi̱ máni sɨkɨ̱ já kákandíja máá‑i ni̱ kuu tu̱ꞌun‑ún, jíín sɨkɨ́ ɨ́ɨn cha̱a nání Jesús ja̱ á ni̱ jiꞌi̱‑de. Ko Pablo, áchí‑de ja̱ chakú ndija cha̱a‑ún.
\v 20 Te máá‑ná, tú ní kútuní kutɨ iní‑ná ndasa kundaa̱ tu̱ꞌun‑ún. Te ni̱ jika̱ tu̱ꞌún‑ná‑de, sánaa kuní‑de kiꞌi̱n‑de ñuu̱ Jerusalén te yúan kundaa̱ kua̱chi‑de.
\v 21 Ko máá Pablo, ni̱ kachi̱‑de ja̱ kíꞌi̱n‑de nuu̱ Augusto te kundaa̱ kua̱chi‑de yúan kuní‑de. Te ni̱ táꞌú‑ná tiñu ná kúndee‑de veka̱a onde̱ tájí‑ná‑de kiꞌi̱n‑de nuu̱ César. Achí‑de.
\v 22 Yúan‑na te ni̱ kachi̱ Agripa jíín Festo: Máá‑ná, suni kuni so̱ꞌo‑ná tu̱ꞌun káꞌa̱n cha̱a jia̱n kuní‑ná, áchí‑de. Te ni̱ kachi̱ Festo: Yuchaa̱n te kuni so̱ꞌo‑ní tu̱ꞌun káꞌa̱n‑de, áchí‑de.
\v 23 Te kɨvɨ̱ xía̱n‑ún, ni̱ cha̱koyo Agripa jíín Berenice káꞌi̱o tu̱ꞌa‑de. Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ municipio jíín sáva general jíín cháa kákuñáꞌnu ini̱ ñuu̱‑ún. Te ni̱ táꞌú tíñu Festo ni̱ chaa̱ Pablo.
\v 24 Te ni̱ kaꞌa̱n Festo: Táta̱ rey Agripa jíín táká níí cha̱a káxiu̱kú jíín‑ná yáꞌa. Vina te nde̱ꞌé‑ní nuu̱ cháa yáꞌa, chi̱ sɨkɨ̱‑dé ni̱ ka̱ndonda ta̱ká ña̱yɨvɨ judío ñuu̱ Jerusalén jíín ñáyɨvɨ judío ñuu̱ yáꞌa kájika̱n‑i cha̱a yáꞌa nuu̱‑ná te kákaꞌa̱n‑i ja̱ tú íó va̱ꞌa kuchaku̱‑ga̱ cha̱a yáꞌa.
\v 25 Ko tú níꞌi̱n‑ná ni ɨɨn kua̱chi sɨkɨ̱‑dé ja̱ kúu̱‑de. Ko ni̱ kaꞌa̱n‑de ja̱ kíꞌi̱n‑de nuu̱ Augusto kuní‑de. Te ja̱ yúán ní kaꞌa̱n‑ná ja̱ tájí‑ná‑de kiꞌi̱n‑de.
\v 26 Te sɨkɨ̱ cháa yáꞌa tú kútuní ini̱‑ná na̱ún tu̱ꞌun chaa‑ná nuu̱ jítoꞌo̱‑ná. Ja̱ yúán ní kiñiꞌin‑ná‑de nuu̱‑ní jínáꞌan‑ní, te kánúú‑gá nuu̱ máá‑ní, táta̱ rey Agripa. Te xndichí‑ní‑de náva̱ꞌa ná níꞌi̱n‑ná tu̱ꞌun chaa‑ná carta kiꞌi̱n.
\v 27 Chi̱ kúka nuu̱‑ná tájí‑ná ɨɨn preso kiꞌi̱n, te nú tú kastu̱ꞌún‑ná na̱ún kua̱chi kájika̱n‑i sɨkɨ̱‑dé. Achí‑de.
\c 26
\p
\v 1 Te ni̱ kachi̱ Agripa jíín Pablo: Jáꞌa‑ri̱ tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ro̱ jáꞌa̱ máá‑ró, áchí‑de. Te ni̱ skáa̱ Pablo ndaꞌa‑dé. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de jaꞌa̱ máá‑de:
\v 2 Kúsɨɨ̱ iní‑ná vina, chi̱ kuu kaꞌa̱n‑ná jaꞌa̱ máá‑ná nuu̱‑ní, táta̱ rey Agripa. Chi ña̱yɨvɨ judío, kásátúꞌún‑i sɨkɨ̱‑ná.
\v 3 Chi̱ a jiní va̱ꞌa máá‑ní ta̱ká tani̱nu jíín táká tu̱ꞌun ña̱yɨvɨ judío jínáꞌan‑i. Ja̱ yúán káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ná jíín‑ní ja̱ jíín paciencia kuni so̱ꞌo‑ní tu̱ꞌun kani‑ná nuu̱‑ní.
\v 4 A kájini̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ judío ndasa ni̱ sáꞌa‑ná onde̱ lúlí‑ná, chi̱ onde̱ ná lúlí‑ná ni̱ ncha̱a‑ná jíín ñáyɨvɨ ñúu̱‑ná jíín iní ñuu̱ Jerusalén.
\v 5 Te máá‑de, nú kákuni̱‑de kachi̱ ndaa̱‑de, te a kájini̱‑de náá ja̱ ondé xnáñúú ní kuu‑ná ɨɨn fariseo. Te saꞌa̱n fariseo, yíí‑ga̱ káa vásá táká‑ga̱ saꞌa̱n‑yo̱.
\v 6 Te vina, chi̱ sɨkɨ̱ já ñúkuu ini̱‑ná tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu Dios nuu̱ ndɨ́yi táa̱‑yo̱, yu̱án ní ka̱kana‑de náá vina kúndaa̱ kua̱chi‑ná yáꞌa.
\v 7 Chi̱ ndɨ́ꞌuxí uu̱ tata̱ Israel, ndúú ñúú kájatíñu va̱ꞌa‑i nuu̱‑yá sanaa te kuni̱ máá‑i tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá. Sɨkɨ̱ túꞌun yáꞌa ni̱ ka̱sátúꞌún cháa judío sɨkɨ̱‑ná, táta̱ rey Agripa.
\v 8 Te naja̱ kájani ini̱‑ní ja̱ má kúu naschakú Dios ta̱ká ndɨ̱yi.
\v 9 Te máá‑ná, ni̱ jani ini̱‑ná ndíso‑ná tiñu ndonda téyíí‑ná sɨkɨ̱ sɨ́ꞌvɨ́ Jesús ñuu̱ Nazaret núú.
\v 10 Te tiñu‑ún, suni súan ni̱ sáꞌa‑ná ini̱ ñuu̱ Jerusalén. Chi ni̱ niꞌi̱n‑ná orden nuu̱ táká sutu̱ ñáꞌnu. Te xaa̱n ní taan‑ná ña̱yɨvɨ ndóo ini̱ veka̱a. Te suni ni̱ chuꞌun‑ná voto ja̱ ná kúu̱‑i, te ni̱ kajiꞌi̱‑i.
\v 11 Te tɨnɨ̱ jínu ni̱ xndóꞌo‑ná‑i ini̱ ta̱ká veꞌe sinagoga. Te fuerza stétuu‑ná kaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i núú, chi̱ téyíí xáa̱n ní kiti̱ ini̱‑ná nuu̱‑í. Te ni̱ chindiki̱n‑ná‑i jínu‑ná jíín‑i onde̱ ñuu̱ jíká.
\v 12 Te jíku‑ná jíín tíñu‑ún. Te ni̱ jaꞌa̱n‑ná ñuu̱ Damasco ndíso‑ná tiñu sutu̱ ñáꞌnu.
\v 13 Te máá káꞌuxi̱ uu̱ kúu, táta̱ rey, kuaꞌa̱n‑ná ichi‑ún. Te ni̱ jini̱‑ná ɨɨn ndua ndíi ní kii ichi ándɨ́vɨ́, víꞌí‑gá vásá ndíka̱ndii káa. Te ni̱ ndii ncháa̱‑ni nɨ́ɨ́ núu̱‑ná jíín núu̱ cháa kua̱ngoyo jíín‑ná.
\v 14 Te ni̱ kandua̱ ndɨꞌɨ‑ná nuu̱ ñúꞌun. Te ni̱ jini so̱ꞌo‑ná tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n jíín‑ná jíín yúꞌu hebreo: Saulo, Saulo, naja̱ chíndiki̱n‑ro̱ rúu̱. Xaa̱n yíí kúu ja̱ kuañú yatá‑ró punta garrocha. Achí.
\v 15 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ná: Ndé cha̱a kúu‑ní vii, Táta̱, áchí‑ná. Te máá Jítoꞌo̱‑ná ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑ná: Máá‑rí kúu Jesús ja̱ chíndiki̱n‑ro̱ rúu̱.
\v 16 Nduko̱o te kundii̱‑ro̱, chi ni̱ kenda‑ri̱ nuu̱‑ro̱ náva̱ꞌa kani‑ri̱ róó kuatíñu‑ró núu̱‑rí, te kani ndaa̱‑ro̱ túꞌun na̱ún ní jini̱‑ro̱ jíín sáva‑ga̱ tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, chi̱ ndenda‑ga̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱.
\v 17 Te nama‑ri̱ róó nuu̱ táká ña̱yɨvɨ ñúu̱‑ro̱ jíín núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación. Chi̱ nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún tájí‑rí róó kiꞌi̱n‑ro̱ vína.
\v 18 Náva̱ꞌa kuña‑ró ndúchi‑í. Te ná kénda‑i chi̱i ñu̱ñáa nuu̱ táꞌú Satanás tiñu nuu̱‑í, te noꞌo̱n‑i nuu̱ Dios nuu̱ íó ndiji̱n, náva̱ꞌa kandíja‑i nuu̱‑rí te sáꞌa‑ri̱ tu̱káꞌnu ini̱‑ri̱ nuu̱‑í. Yúan‑na te niꞌi̱n‑í taꞌu̱ jíín ñáyɨvɨ ní sásɨ́ɨn‑ri̱. Achí‑ya̱ jíín‑ná.
\v 19 Tata̱ rey Agripa, ja̱ yúán tú ní sáni̱ꞌin ini̱‑ná nuu̱ túꞌun ni̱ jini so̱ꞌo‑ná onde̱ andɨ́vɨ́.
\v 20 Chi̱ xnaꞌa̱n‑ga̱ ni̱ jani‑ná tu̱ꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ káxiu̱kú ñúu̱ Damasco, jíín iní ñuu̱ Jerusalén, jíín nɨ́ɨ́ ñúu̱ Judea, jíín núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación. Ni̱ jani‑ná tu̱ꞌun nuu̱‑í ja̱ ná nákani ini̱‑i, te ná náxíó káva ini̱‑i ichi núu̱ Dios, te ná sáꞌa‑i tiñu va̱ꞌa ja̱ kánúú sáꞌa‑i te nú a ni̱ nakani ini̱‑i.
\v 21 Ja̱ sɨkɨ́ yáꞌá te ni̱ ka̱katɨɨn ña̱yɨvɨ judío náá ini̱ ve̱ꞌe ii̱. Te kaꞌni‑í náá kákuni̱‑i núú.
\v 22 Ko ni̱ chindéé ní chituu Dios náá, te kándii̱ ni̱ꞌin‑ná onde̱ vina, jáni ndaa̱‑ná tu̱ꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ lúlí jíín núu̱ ñáyɨvɨ ñáꞌnu. Chi̱ Moisés jíín cháa ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá, súan ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun ná ta̱ká tiñu chaa̱. Te suni máá yúan‑ni káꞌa̱n tuku máá‑ná.
\v 23 Chi ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun ja̱ kánúú ndóꞌo Cristo, te xnaꞌa̱n‑ga̱ máá‑yá nachaku̱ vásá táká‑ga̱ ndɨ̱yi, náva̱ꞌa kani‑ya̱ túꞌun ja̱ ní ndundiji̱n nuu̱ ñáyɨvɨ ñúu̱‑yo̱ jíín núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación. Achí‑de.
\v 24 Te súan ni̱ kaꞌa̱n Pablo jaꞌa̱ máá‑de, te ni̱ kaꞌa̱n jaa Festo: Kátachi̱‑ro̱, Pablo. Ja̱ ní skuáꞌa xaa̱n‑ro̱ te ndúkú kútachi̱‑ro̱. Achí.
\v 25 Ko ni̱ kaꞌa̱n Pablo: Tú kátachi̱‑ná, táta̱ Festo, chi̱ íó kájí iní‑ná káꞌa̱n ndaa̱‑ná tu̱ꞌun yáꞌa.
\v 26 Chi̱ máá rey, a jiní va̱ꞌa‑de ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa. Te tú yúꞌú‑ná kaꞌa̱n‑ná tu̱ꞌun yáꞌa jíín‑de. Chi̱ a jiní‑ná ja̱ tú kúñáá ini̱‑de jíín ní ɨɨn tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ná, chi̱ tú sa̱ꞌí jíka ta̱ká tiñu yáꞌa.
\v 27 Táta̱ rey Agripa, á kándíja‑ní ja̱ kákaꞌa̱n cha̱a kájani tu̱ꞌun‑ya̱ ondé sáá. A jiní máá‑ná ja̱ kándíja‑ní, áchí Pablo.
\v 28 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n Agripa jíín Pablo: A yani kandíja‑ri̱ nuu̱ Cristo sáꞌa‑ró kuní‑ro̱, áchí‑de.
\v 29 Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo: Va̱sa a yani xí túu, ko jikán taꞌu̱‑ná nuu̱ Dios ja̱ máá‑ní jíín táká‑ga̱ cha̱a kájini so̱ꞌo tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ná vina, ná ndúu‑ní nátu̱ꞌun máá‑ná, ko cadena yáꞌa chi̱ túu, áchí‑de.
\v 30 Te ni̱ ndɨꞌɨ ni̱ kaꞌa̱n Pablo ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ ndukuiñi̱ rey jíín gobernador jíín Berenice, jíín táká cha̱a ni̱ kaxiu̱kú jíín‑de.
\v 31 Te ni̱ ka̱kuxio sɨ́ɨn máá‑de. Te ni̱ kanda̱tu̱ꞌún‑de: Tú ni ɨɨn kua̱chi ní sáꞌa cha̱a yáꞌa ja̱ kúu̱‑de xí já kúndee‑ga̱‑de veka̱a, áchí‑de.
\v 32 Te ni̱ kachi̱ Agripa jíín Festo: Kuu sía̱‑ní cha̱a yáꞌa núú, nú tú ní káꞌa̱n‑de ja̱ kíꞌi̱n‑de onde̱ nuu̱ César kuní máá‑de. Achí‑de.
\c 27
\s Jíín barco kuaꞌa̱n Pablo ichi ñúu̱ Roma
\p
\v 1 Te ni̱ kundaa̱ ja̱ kíngoyo‑ri̱ jíín barco onde̱ ñuu̱ Italia. Te ni̱ kaja̱ꞌa‑de Pablo jíín sáva‑ga̱ cha̱a káꞌi̱in veka̱a‑ún nuu̱ ɨ́ɨn capitán nání Julio ja̱ tɨ́ɨn‑de soldado nání Augusto.
\v 2 Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑ri̱ ini̱ ɨɨn barco ñuu̱ Adramitio kájaꞌa̱n‑ri̱ ichi yúꞌu mar ñuu̱ Asia. Te suni ɨɨn cha̱a onde̱ ñuu̱ Macedonia ñuu̱ Tesalónica ja̱ nání‑de Aristarco, kuaꞌa̱n‑de jíín‑rí.
\v 3 Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ ní ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Sidón. Te Julio, ni̱ kundáꞌú ini̱‑de Pablo. Te ni̱ ja̱ꞌa‑de tu̱ꞌun ni̱ jande̱ꞌé Pablo amigo‑de, náva̱ꞌa chindéé chítuu‑i‑de.
\v 4 Te ñuu̱ yúan ni̱ kenda‑ri̱ kájaꞌa̱n‑ri̱ jíín barco, ni̱ kaja̱ꞌa‑ri̱ ichi chíi ñuu̱ Chipre nuu̱ ndóꞌyo̱ tachi̱, chi̱ sua ni̱ nana nuu tachi̱.
\v 5 Te ni̱ kundéé‑rí ni̱ kaja̱ꞌa‑ri̱ nuu̱ mar Cilicia jíín núu̱ mar ñuu̱ Panfilia. Te ni̱ ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Mira ja̱ kándee ini̱ ñuu̱ Licia.
\v 6 Te ñuu̱ yúan ni̱ niꞌi̱n capitán ɨɨn barco ñuu̱ Alejandría ja̱ kíꞌin ichi ñúu̱ Italia. Te ni̱ skɨ́vɨ‑de ruu̱ ini̱ barco‑ún jínáꞌan‑ri̱.
\v 7 Te kuaꞌa̱ kɨvɨ́ ní ka̱jika kuéé‑ri̱ nuu̱ ndúcha‑ún. Te fuerza‑ni ni̱ ja̱koyo‑ri̱ yuñúu̱ Gnido. Te tuká ní jáꞌa tachi̱‑ún tu̱ꞌun kaka‑ri̱. Te ni̱ kaja̱ꞌa‑ri̱ ichi chíi ñuu̱ Creta nuu̱ ndóꞌyo̱ tachi̱, xiin ñúu̱ Salmón.
\v 8 Te xaa̱n ní ndúkú ndéé barco‑ún. Ni̱ jika nduu̱ te ni̱ ja̱koyo‑ri̱ jíín ɨ́ɨn lugar nuu̱ káskúnání‑i Buenos Puertos. Te yani puerto‑ún íó ñuu̱ Lasea.
\v 9 Te vina chi̱ a ni̱ kuu kuaꞌa̱ kɨvɨ́. Te sanaa te kiñáꞌán ɨ́ɨn tu̱ndóꞌo nuu̱ mar, chi̱ a ni̱ ja̱ꞌa viko kóndicha̱ ini̱, te ni̱ kaꞌa̱n ni̱ꞌin Pablo jíín‑de:
\v 10 Táta̱ jínáꞌan‑ní, jiní‑ná ja̱ xáa̱n yíí kóo viaje yáꞌa, te kii ɨɨn tu̱ndóꞌo sɨkɨ̱ barco. Ko nasu̱ máá ɨ́ɨn barco jíín ndátíñu naa, chi̱ suni kii tu̱ndóꞌo‑ún sɨkɨ̱ máá‑yó. Achí‑de.
\v 11 Ko tú ní kándíja capitán ja̱ káꞌa̱n Pablo, chi̱ sua ni̱ kandíja‑ga̱‑de tu̱ꞌun káꞌa̱n cha̱a skáka barco‑ún jíín já ní kaꞌa̱n cha̱a xíin barco.
\v 12 Ko sɨkɨ̱ já puerto‑ún tú íó va̱ꞌa ja̱ kéndo̱o‑de nɨ́ɨ́ víko víjin, te ni̱ ka̱nakani ini̱ kuaꞌa̱‑gá‑i ja̱ kénda koyo‑i yúan, sanaa te kuu ja̱koyo‑i ñuu̱ Fenice, te yúan kendo̱o‑i viko víjin kájani ini̱‑i. Chi̱ ñuu̱ Fenice kúu ɨɨn puerto ñuu̱ Creta ja̱ jíto xíin íchi nínu jíín íchi véé.
\v 13 Te ni̱ kee ɨɨn tachi̱ íchi sur. Te ni̱ ka̱jani ini̱‑i ja̱ jáa̱‑i nuu̱ kákuni̱‑i. Te ni̱ skáka‑ga̱‑i barco, kájika nduu̱‑i ñuu̱ Creta.
\s Ja̱ ní ndonda ɨɨn tachi̱ xáa̱n sɨkɨ́ barco
\p
\v 14 Ko ni̱ kunúu. Te ni̱ ndonda‑ni ɨɨn tachi̱ xáa̱n já nání Euroclidón.
\v 15 Te ni̱ stáa‑ni barco kuaꞌa̱n‑ni jíín. Te tú ní kúu kundéé barco jíín tachí. Te ni̱ ka̱sía̱‑ni‑ri̱ kuaꞌa̱n te kua̱ngoyo‑ni‑ri̱ jíín.
\v 16 Te ni̱ ja̱koyo‑ri̱ nuu̱ ndóꞌyo̱ tachi̱ chíi ɨɨn isla lúlí nání Clauda. Te uꞌu̱ xaa̱n ní ka̱natɨɨn‑ri̱ barco lúlí ja̱ ndikín yata̱.
\v 17 Te ni̱ ka̱skɨ́vɨ‑i ini̱ barco káꞌnu. Te ni̱ ka̱juꞌni̱ va̱ꞌa‑i máá barco káꞌnu jíín yóꞌo jíín vitú. Te ni̱ síjinú‑i saꞌma xndéché íchi xiní, chi̱ káyu̱ꞌú‑i ja̱ tɨ́ɨn barco nú kaku̱ꞌun yuꞌu mar. Te súan‑na̱ kájaꞌa̱n‑ri̱ jíín.
\v 18 Ko xaa̱n ní kaja barco ni̱ sáꞌa tachi̱ xáa̱n. Te kɨvɨ̱ xía̱n‑ún, ni̱ ka̱kejáꞌá‑i káskána‑i ta̱ká ndatíñu ndíso barco.
\v 19 Te kɨvɨ̱ uní, ta̱ká ndatíñu játíñu barco ni̱ kajacha̱ ndaꞌa‑rí.
\v 20 Te kuaꞌa̱ kɨvɨ́ tuká ndiji̱n túu̱n ndika̱ndii jíín tíñu̱ú xíní, ni tú ní júkuiñi̱ kutɨ tachí xáa̱n‑ún. Te tuká káñukuu ini̱‑ri̱ ka̱ku‑ri̱ núú.
\v 21 Te ni̱ kuu kɨvɨ̱ já tuká káyee kútɨ‑rí staa̱. Te ni̱ jukuiñi̱ Pablo sava ma̱ꞌñú cháa‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑de: Táta̱, ni kájandatu̱‑ní tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ná, te ma̱ kénda‑yó iní ñuu̱ Creta, te ma̱ kóto‑yó túndóꞌo yáꞌa ni ma̱ náa ndátíñu núú.
\v 22 Ko vina káꞌa̱n ni̱ꞌin‑ná jíín‑ní, ma̱ kúkuíꞌa̱ ini̱‑ní jínáꞌan‑ní. Chi̱ ni ɨɨn‑ní ma̱ náa‑ní. Chi̱ máni máá‑ni ndatíñu jíín barco kúu ja̱ náa.
\v 23 Chi̱ kuni‑ni ni̱ kanchaa̱ ɨɨn ndajáꞌa̱ máá Dios jíín‑ná. Chi̱ Iꞌa̱‑ún xíin náá, te játíñu‑ná nuu̱‑yá.
\v 24 Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑ná: Pablo, ma̱ yúꞌú‑ro̱, chi̱ kánúú jáa̱‑ro̱ núu̱ César. Te a ni̱ ja̱ꞌa Dios ta̱ká cha̱a kuaꞌa̱n jíín‑ró jián núu̱‑ro̱. Achí‑ya̱.
\v 25 Táta̱ jínáꞌan‑ní, ma̱ yúꞌú‑ní núsáá. Chi̱ máá‑ná, a kándíja‑ná nuu̱ Dios ja̱ súan kuu nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑ná.
\v 26 Ko nɨ́nɨ kíka̱ni‑yó núu̱ ɨ́ɨn isla, áchí‑de.
\v 27 Te ni̱ kuu uxi̱ kuu̱n ákuáa. Te kájika‑ri̱ nuu̱ mar Adriático. Te nuu̱ ní kuu sava ñúú, te kájani ini̱ ña̱yɨvɨ káskáka barco ja̱ á ni̱ ka̱kuyani‑ri̱ nuu̱ ɨ́ɨn ñuꞌun íchí.
\v 28 Te ni̱ ka̱skuíta kaꞌnu‑i ɨɨn plomada chi̱i nducha. Te ni̱ kajini̱‑i ja̱ íó oko̱ ndaꞌa̱. Te ni̱ ka̱jika‑ga̱‑i ɨɨn tíꞌli̱. Te ni̱ ka̱naskuíta kaꞌnu tuku‑i plomada. Te ni̱ kajini̱‑i ja̱ íó‑ga̱ xiaꞌu̱n ndaꞌa̱.
\v 29 Te káyu̱ꞌú‑i jaa̱‑i ɨɨn nuu̱ íó toto chíi nducha. Te ni̱ ka̱skána‑i kuu̱n káa tɨ́kánchu tɨ́ɨn yata̱ barco‑ún kuaꞌa̱n. Te kákuni̱‑i ja̱ ná kúndiji̱n yachi̱ yachi̱.
\v 30 Te cha̱a káskáka barco, kákuni̱‑de kunu‑de kiꞌi̱n‑de jíín barco lúlí, te xndóo‑de barco káꞌnu núú. Ja̱ yúán ní ka̱skúun‑de barco lúlí‑ún nuu̱ ndúcha, te kásáꞌa‑de ja̱ kíꞌi̱n‑de ichi núu̱ barco káꞌnu ja̱ skáa‑ga̱‑de ka̱a tɨ́kánchu yúan núú.
\v 31 Te ni̱ kachi̱ Pablo jíín capitán jíín soldado: Nú tú kendo̱o cha̱a yúan ini̱ barco káꞌnu yáꞌa, te ma̱ kúu ka̱ku kutɨ máá‑ní jínáꞌan‑ní, áchí‑de.
\v 32 Yúan‑na te soldado, ni̱ ka̱xɨtɨ‑dé yoꞌo tɨ́ɨn barco lúlí. Te ni̱ ka̱sía̱‑ni‑de ni̱ tene kuaꞌa̱n.
\v 33 Te nuu̱ kuákundiji̱n te ni̱ kaꞌa̱n ndéé Pablo jíín táká cha̱a ja̱ ná kée‑dé staa̱: Vina íó uxi̱ kuu̱n kɨvɨ́ já káindi̱to‑ní te káꞌi̱o ndicha̱ ini̱‑ní chi̱ tú ní káyee kútɨ‑ní staa̱.
\v 34 Te káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ná jíín‑ní ja̱ ná kée‑ní staa̱, te ná nániꞌi̱n iní‑ní núsáá. Chi̱ ni ɨɨn‑ní, ma̱ náa ní ɨɨn ixi xiní‑ní. Achí‑de.
\v 35 Te ni̱ ndɨꞌɨ ni̱ kaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun yáꞌa. Te ni̱ kiꞌin‑de ɨɨn staa̱. Te ma̱ꞌñú táká ña̱yɨvɨ‑ún ni̱ jika̱n taꞌu̱‑dé nuu̱ Dios. Te ni̱ sákuáchí‑de. Te ni̱ kejáꞌá‑de yée‑dé staa̱‑ún.
\v 36 Yúan‑na te ni̱ ka̱ndundéé iní ta̱ká‑i. Te suni ni̱ ka̱yee‑í staa̱.
\v 37 Te ja̱ úndɨꞌɨ‑ri̱ káꞌi̱o uu̱ ciento uni̱ xiko xiaꞌu̱n ɨɨn‑ri̱ ja̱ káxiu̱kú‑rí ini̱ barco.
\v 38 Te ni̱ kandaꞌa̱ chi̱i‑i ja̱ ní ka̱yee‑í staa̱. Yúan‑na te ni̱ kajacha̱‑i trigo kuaꞌa̱n nuu̱ ndúcha‑ún, ni̱ ka̱nasáñama̱‑i barco.
\s Ja̱ ní naa barco nuu̱ ñúꞌun íchí
\p
\v 39 Te nuu̱ ní kundiji̱n, te tú ní kánakuni̱‑i ñuꞌun íchí. Ko ni̱ kajini̱‑i ɨɨn nuu̱ kátɨ́súꞌú ja̱ íó ñi̱tɨ́. Te kákuni̱‑i jaa̱‑i yúan jíín barco nú ná kúu sáꞌa‑i.
\v 40 Te ni̱ ka̱xɨtɨ‑í yoꞌo yíꞌi ka̱a tɨ́kánchu yúan. Te ni̱ ka̱xndóo‑i ka̱a‑ún nuu̱ mar. Te ni̱ ka̱stáꞌya‑i nuu̱ tɨ́ɨn suꞌma̱ skuíkó barco. Te ni̱ ka̱jata kaa‑i saꞌma xiní náva̱ꞌa xndéché tachí barco. Te ni̱ ka̱jika‑i kuaꞌa̱n‑i ichi yúꞌu mar.
\v 41 Ko ni̱ ja̱koyo‑de ɨɨn nuu̱ náketáꞌan uu̱ yu̱cha ini̱ mar. Te ni̱ kaku̱ꞌun táꞌan barco jíín tóto jíín ñítɨ́. Te ichi núu̱ barco‑ún ni̱ tɨ̱ɨn‑ni, te tuká ní kandá kutɨ. Te yata̱ barco‑ún ni̱ kaꞌya‑ni ja̱ níꞌin ni̱ kaku̱ꞌun suꞌma mar.
\v 42 Yúan‑na te ni̱ kanda̱tu̱ꞌún soldado ja̱ káꞌni táká preso náva̱ꞌa ma̱ súchá ni ɨɨn‑i ja̱ kúnu‑i.
\v 43 Ko capitán‑ún, nama‑de Pablo kuní‑de. Te ni̱ jasu̱‑de tu̱ꞌun‑ún. Te ni̱ táꞌú‑de tiñu nú ndé ña̱yɨvɨ kúu su̱chá‑i te ná kée‑ni‑i kiꞌi̱n‑i nuu̱ mar xnaꞌa̱n‑ga̱ te ja̱koyo‑i onde̱ nuu̱ ñúꞌun íchí.
\v 44 Te sava‑ga̱‑i ná kénda‑i kiꞌi̱n‑i, sava‑i koso téne‑i jíín tabla te sava‑ga̱‑i jíín pedazo yunu barco. Te súan ni̱ kaka̱ku ndɨꞌɨ‑i ni̱ ja̱koyo‑i ñuꞌun íchí.
\c 28
\s Ja̱ ní taꞌa̱n Pablo ñuu̱ isla Malta
\p
\v 1 Te nuu̱ ní kaka̱ku‑ri̱, yúan‑na te ni̱ kaniꞌi̱n‑rí tu̱ꞌun ja̱ isla‑ún nání Malta.
\v 2 Te ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn yuꞌu yúan, ni̱ ka̱kumani̱‑í jíín‑rí jínáꞌan‑ri̱. Te ni̱ kastáꞌa̱n‑i ɨɨn ñuꞌu̱n, chi̱ kúun sau̱ te vi̱jin sáꞌa. Yúan‑na te ni̱ ka̱kana‑i xini̱‑rí ni̱ ja̱koyo‑ri̱ nuu̱‑í.
\v 3 Te ni̱ stútú Pablo yaku̱ tɨtaka̱. Te ni̱ taan‑dé nuu̱ ñúꞌu̱n. Te ɨɨn koo̱, jínu‑tɨ̱ ní kenda‑tɨ̱ já ní kuníꞌní. Te ni̱ chiyúꞌú‑ni‑tɨ̱ ndáꞌa‑dé.
\v 4 Te ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn yuꞌu ñúu̱‑ún, ni̱ kajini̱‑i ja̱ ndíta kaa koo̱‑ún yíyúꞌú‑tɨ́ ndaꞌa‑dé. Te kákaꞌa̱n‑i: Ndaa̱ ja̱ cháa jáꞌni ndɨ́yi kúu cha̱a yáꞌa núsáá. Te va̱sa a ni̱ ka̱ku‑de nuu̱ mar, ko máá Iꞌa̱ tu̱ꞌun ndaa̱ tú jáꞌa tu̱ꞌun kuchaku̱‑ga̱‑de, áchí‑i.
\v 5 Ko Pablo, ni̱ kɨsɨ‑de koo̱‑ún nuu̱ ñúꞌu̱n. Te tú na̱ún ní táꞌa̱n‑de.
\v 6 Te máá‑i, káinda̱tu‑i ja̱ chúꞌun kuiñi‑dé xí nduá‑de te kuu̱‑de. Ko ni̱ kunáꞌán xáa̱n káinda̱tu‑i ni̱ kajini̱‑i ja̱ tú na̱ún ní táꞌa̱n‑de. Yúan‑na te ni̱ nakani ini̱‑i te ni̱ kakaꞌa̱n‑i ja̱ ɨ́ɨn iꞌa̱ kúu Pablo.
\v 7 Te yani yúan ni̱ i̱o ñuꞌun cháa kúu gobernador ini̱ isla‑ún, nání‑de Publio. Te cha̱a‑ún, ni̱ kana‑de ruu̱ jínáꞌan‑ri̱. Te ni̱ ja̱ꞌa núu‑de veꞌe‑de ni̱ ka̱kendo̱o mani̱‑rí jíín‑de uni̱ kɨvɨ̱.
\v 8 Te táa̱ Publio kátúu‑dé nuu̱ jíto, kúꞌu̱‑de jíín kuéꞌe̱ ki̱ji jíín ɨ́ɨn kueꞌe̱ kúun chi̱i‑de. Te ni̱ kɨ̱vɨ Pablo veꞌe cha̱a‑ún. Te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑dé. Te ni̱ chaa‑de ndaꞌa‑dé sɨkɨ̱ cháa‑ún. Te ni̱ nduva̱ꞌa‑ni cha̱a‑ún.
\v 9 Yu̱án‑na, te suni sava‑ga̱ ña̱yɨvɨ kákuꞌu̱ nɨ́ɨ́ isla‑ún, ni̱ ja̱koyo‑i. Te ni̱ kandu̱va̱ꞌa‑ni‑i.
\v 10 Te ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ ka̱jatúꞌún‑i ruu̱ jínáꞌan‑ri̱, te ni̱ kaja̱ꞌa‑i kuaꞌa̱ ndátíñu ni̱ ka̱kutaꞌu̱‑rí. Te nuu̱ ní kenda koyo‑ri̱ kuaꞌa̱n‑ri̱, te ni̱ kaja̱ꞌa‑i ta̱ká ndatíñu kánandɨꞌɨ‑ri̱.
\s Ja̱ ní jani Pablo tu̱ꞌun ini̱ ñuu̱ Roma
\p
\v 11 Súan‑ni onde̱ nuu̱ uní yoo̱, te ni̱ ka̱jika‑ri̱ kuaꞌa̱n‑ri̱ jíín ɨ́ɨn barco ñuu̱ Alejandría ja̱ ní kanchaa̱ nuu̱ isla tiempo viko víjin. Te barco‑ún, máá cháa̱n ndíso ɨɨn figura ña̱yɨvɨ Cástor jíín Pólux.
\v 12 Te ni̱ ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Siracusa. Te yúan ni̱ ka̱kendo̱o‑ri̱ uni̱ kɨvɨ̱.
\v 13 Te yúan ni̱ kenda koyo‑ri̱ kuaꞌa̱n‑ri̱ nduu̱ nduu̱ yundúcha. Te ni̱ ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Regio. Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ ní kee tachi̱ íchi sur, te ɨnga̱ kɨvɨ̱ xía̱n‑ún, ni̱ ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Puteoli.
\v 14 Te yúan ni̱ kaniꞌi̱n táꞌan‑ri̱ jíín sáva ñani̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú‑de jíín‑rí ni̱ ka̱kendo̱o‑ri̱ jíín‑de ɨɨn semana. Yúan‑na te vásá ní ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Roma.
\v 15 Te ñani̱ yúan a ni̱ kaniꞌi̱n‑dé tu̱ꞌun ruu̱ jínáꞌan‑ri̱. Te ni̱ kenda koyo‑de, ni̱ ka̱kitaꞌa̱n‑de ruu̱ onde̱ nu̱yáꞌu nání Apio jíín ndénúní mesón. Te ni̱ jini̱ Pablo nuu̱‑dé. Te ni̱ na̱kuatáꞌú‑de nuu̱ Dios. Te ni̱ ndundéé iní‑de.
\v 16 Te nuu̱ ní ja̱koyo‑ri̱ ñuu̱ Roma, te ni̱ ja̱ꞌa capitán ta̱ká preso nuu̱ cháa kákuñáꞌnu nuu̱ ejército ñuu̱ Roma. Ko ni̱ ja̱ꞌa‑de tu̱ꞌun kunchaa̱ sɨ́ɨn Pablo jíín ɨ́ɨn soldado kukoto‑ún‑de.
\v 17 Te nuu̱ uní kɨvɨ̱ te ni̱ kana Pablo xini̱ táká cha̱a kákuñáꞌnu nuu̱ ñáyɨvɨ judío ni̱ ka̱kutútú‑de. Te ni̱ kaꞌa̱n Pablo jíín‑de: Ñáni̱ jínáꞌan‑ró, ruu̱ tú kutɨ na̱ún ní sáꞌa‑ri̱ sɨkɨ̱ ñúu̱‑yo̱ ni sɨkɨ̱ táni̱nu
táa̱‑yo̱. Ko onde̱ ñuu̱ Jerusalén ni̱ kaja̱ꞌa‑i ruu̱ nuu̱ cháa ñuu̱ Roma jínáꞌan‑de. Te ni̱ ka̱chindee‑de ruu̱ veka̱a.
\v 18 Te cha̱a ñuu̱ Roma, ni̱ ka̱xndichí‑de ruu̱. Te kákuni̱‑de sía̱‑de ruu̱ núú, chi̱ tú ni ɨɨn kua̱chi íó sɨkɨ̱‑rí ja̱ kúu̱‑ri̱.
\v 19 Ko tú ní játúꞌún ñáyɨvɨ judío. Yu̱án ní jika̱n‑ri̱ ja̱ kíi‑ri̱ nuu̱ César. Ko na̱ tú va̱i‑ri̱ ja̱ káꞌa̱n‑ri̱ sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ ñúu̱‑ri̱.
\v 20 Ja̱ yúán ní kana‑ri̱ xini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró, náva̱ꞌa ná kuní‑ri̱ nuu̱‑ro̱ te kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró. Chi̱ sɨkɨ̱ túꞌun káñukuu ini̱ ña̱yɨvɨ Israel kúu ja̱ núꞌni̱‑ri̱ jíín cadena yáꞌa. Achí‑de.
\v 21 Te ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a‑ún jíín Pablo: Tú ni ɨɨn carta ní cháa̱ nuu̱‑rí onde̱ ñuu̱ Judea ja̱ kúni tu̱ꞌun‑ri̱ róó. Te ta̱ká ñani̱ ja̱ ní cha̱koyo yáꞌa, tú kákastu̱ꞌún‑de ni tú kákaꞌa̱n‑de ni ɨɨn tu̱ꞌun ñáá sɨkɨ̱‑ro̱.
\v 22 Ko kuni so̱ꞌo‑ri̱ tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ro̱ nú ndasa jáni ini̱‑ro̱ kákuni̱‑ri̱. Chi̱ sɨkɨ̱ túꞌun yáꞌa a kájini̱‑yo̱ já táká ña̱yɨvɨ kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i. Achí‑de.
\v 23 Te ni̱ tetaꞌa̱n Pablo ɨɨn kɨvɨ̱. Te ni̱ cha̱koyo kuaꞌa̱‑dé veꞌe nuu̱ ncháá Pablo. Te nuu̱ cháa‑ún ni̱ jani ndaa̱‑de tu̱ꞌun ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu. Te ndúkú‑de skándíja‑de cha̱a‑ún sɨkɨ̱ túꞌun Jesús onde̱ jíín túꞌun káꞌa̱n ley Moisés jíín tutú cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá. Te súan ni̱ stáꞌa̱n‑de onde̱ ja̱ñáꞌa̱n te onde̱ aíni.
\v 24 Te sava cha̱a‑ún, ni̱ ka̱jatáꞌú‑de tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Pablo. Ko sava‑ga̱‑de, tú ní kákandíja kutɨ‑dé.
\v 25 Te ni̱ ka̱státáꞌan‑de jíín táꞌan‑de. Te nini kájaꞌa̱n‑de ni̱ kaꞌa̱n Pablo tu̱ꞌun yáꞌa: Bueno ni̱ kaꞌa̱n Espíritu Santo jíín túꞌun Isaías, cha̱a ni̱ jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá, chi ni̱ kaꞌa̱n‑de jíín táa̱‑ro̱ ní sáꞌa‑ya̱:
\v 26 Kuáꞌán nuu̱ ñáyɨvɨ yáꞌa te kachi̱‑ro̱ kúni‑i: Va̱sa kájini náꞌín váꞌa‑ró, ko ma̱ júku̱ꞌun ini̱‑ro̱. Te va̱sa kánde̱ꞌé ndɨ́ɨ‑ro, ko ma̱ kuní‑ro̱.
\v 27 Chi̱ xaa̱n ní kakuni̱ꞌin ini̱ ña̱yɨvɨ yáꞌa, te xaa̱n úꞌu̱ kájini so̱ꞌo‑i. Te kájasu̱‑i nduchi‑í náva̱ꞌa ma̱ kuní‑i jíín ndúchi‑í, te ma̱ kúni náꞌín‑i jíín sóꞌo‑i, te ma̱ júku̱ꞌun ini̱‑i, te ma náxíó káva ini̱‑i, ja̱ násáva̱ꞌa‑ri̱‑i. Achí‑ya̱.
\v 28 Ná kástu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱ núsáá, chi tu̱ꞌun ni̱ tájí Dios Iꞌa̱ náma yóó, vina te ná tájí‑yá tu̱ꞌun yáꞌa kiꞌi̱n nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, Te máá‑i kuni náꞌín‑i. Achí‑de.
\v 29 Te ni̱ ji̱nu ni̱ kaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun yáꞌa. Te kájaꞌa̱n cha̱a judío kástátáꞌan xaa̱n máá‑de.
\v 30 Te ni̱ kendo̱o Pablo ni̱ ncha̱a‑de uu̱ kuia̱ ɨɨn veꞌe ni̱ kiꞌin núu‑de. Te ni̱ jatáꞌú‑de ta̱ká ña̱yɨvɨ ní ja̱koyo‑i nuu̱‑dé.
\v 31 Te jáni‑de tu̱ꞌun ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu. Te bueno stáꞌa̱n‑de tu̱ꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo. Te tú ni ɨɨn cha̱a ní jasú nuu̱‑dé.
