\id ROM
\h Romanos
\toc1 Romanos
\mt2 EPISTOLA DEL APOSTOL SAN PABLO A LOS ROMANOS 
\mt YAꞌA KUU CARTA JA NI CHAA SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYƗVƗ ÑUU ROMA
\c 1
\s Saꞌa̱n kútaꞌu̱
\p
\v 1 Máá‑rí kúu Pablo, mozo Jesucristo, chi ni̱ kana‑ya̱ xiní‑rí kúu‑ri̱ apóstol nuu̱‑yá, te ni̱ tetaꞌa̱n‑ya̱ rúu̱ ja̱ káni‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa Dios.
\v 2 Chi ni̱ keyuꞌu‑yá onde̱ anáꞌán. Te súan ni̱ kakaꞌa̱n cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun‑ya̱, te yóso núu̱ tutú ii̱.
\v 3 Tu̱ꞌun Se̱ꞌe‑ya̱ káꞌa̱n. Te yikɨ kúñu‑ya̱ ní kaku chi̱i tata̱ David.
\v 4 Te ni̱ kaꞌa̱n ni̱ꞌin Dios ja̱ Séꞌe máá‑yá kúu Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo. Te yíꞌi fuerza jíín Espíritu Santo ini̱‑ya̱, sɨkɨ̱ já ní nachaku̱‑ya̱ máꞌñú ndɨ́yi.
\v 5 Te ja̱ sɨkɨ́ sɨ́ꞌvɨ́‑yá, ni̱ kaniꞌi̱n‑rí tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱. Te kákuu‑ri̱ apóstol ni̱ sáꞌa‑ya̱, náva̱ꞌa kuandatu̱ ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación, te kandíja‑i.
\v 6 Suni onde̱ róó, chi ni̱ kana‑ya̱ xiní‑ro̱ náva̱ꞌa ná kɨ́ꞌvɨ‑ró ndáꞌa Jesucristo.
\v 7 Cháa‑ri̱ tutu̱ yáꞌa nuu̱ táká róó ja̱ káxiu̱kú‑ró iní ñuu̱ Roma, chi kúndáꞌú ini̱ Dios róó. Te ni̱ kana‑ya̱ xiní‑ro̱ ná ndúndoo‑ró. Tu̱ꞌun luu íó ini̱ jíín túꞌun kuakáꞌnu ini̱ ja̱ kíi nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios, jíín já kíi nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, ná kóo jíín‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 8 Xnáñúú‑gá nuu̱ Dios máá‑rí, nákuatáꞌú‑rí ja̱ sɨkɨ́ róó jínáꞌan‑ró sáꞌa Jesucristo. Chi̱ nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ jichá tu̱ꞌun kuaꞌa̱n ja̱ kákandíja‑ró‑yá.
\v 9 Te Dios kúu testigo‑ri̱, chi̱ nuu̱‑yá játíñu‑ri̱ jíín iní jíín añú‑ri̱ te jáni‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa Se̱ꞌe‑ya̱. Te nene̱ káꞌa̱n‑ri̱ jaꞌa̱‑ro̱ nú jikán taꞌu̱‑rí.
\v 10 Káꞌa̱n nda̱ꞌú nɨ́nɨ‑rí jíín‑yá, sanaa te nú kuní máá Dios, te jaa̱ va̱ꞌa‑ri̱ nuu̱‑ro̱ va̱sté ɨ́ɨn vina‑na̱.
\v 11 Chi̱ kúu ini̱‑ri̱ nde̱ꞌé‑rí nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró, náva̱ꞌa saka‑rí yaku̱ taꞌu̱ yíꞌi Espíritu nuu̱‑ro̱, náva̱ꞌa ná yíja‑ga̱ ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 12 Súan kuní‑ri̱, náva̱ꞌa ɨɨn káꞌnu‑ni ná sándéé iní‑yo̱, chi̱ róó jíín rúu̱ kákandíja káꞌnu‑ni‑yó.
\v 13 Ñáni̱, kuní‑ri̱ ja̱ ná júku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já tɨnɨ́ jínu ni̱ chaa ini̱‑ri̱ jaa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱, ko onde̱ vina sáni‑ga̱ ndasú ichi‑rí. Chi̱ kuní‑ri̱ kandíja sava‑ró sáꞌa‑ri̱, nátu̱ꞌun ni̱ sáꞌa‑ri̱ jíín sáva ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn
nación.
\v 14 Taú‑ri̱ kani‑ri̱ tu̱ꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ griego jíín núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn yuꞌu, nuu̱ ñáyɨvɨ ndíchí jíín núu̱ ñáyɨvɨ tú jiní kutɨ.
\v 15 Chi̱ ruu̱, ja̱ yúán kúu yachi̱ ini̱‑ri̱ kani‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa‑ya̱ núu̱ róó tuku, ja̱ káxiu̱kú‑ró iní ñuu̱ Roma.
\v 16 Chi̱ tú kúka nuu̱‑rí sɨkɨ̱ túꞌun va̱ꞌa, chi̱ fuerza Dios kúu, náva̱ꞌa na̱ni cha̱a nú kándíja‑de te ka̱ku‑de sáꞌa, ña̱yɨvɨ judío xnaꞌa̱n‑ga̱, te suni ña̱yɨvɨ griego.
\v 17 Te jíín túꞌun‑ún jiní ndiji̱n‑yo̱ ndasa íó ndoo ini̱ Dios, te nú kándíja‑yó te kendo̱o‑yó súan. Te kandíja‑ga̱‑yo̱ sáꞌa‑ún. Nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Cha̱a ndaa̱, chi̱ sɨkɨ̱ já kándíja‑de te kuchaku̱‑de, áchí.
\s Ja̱ kití ini̱ Dios nuu̱ kuáchi
\p
\v 18 Chi̱ onde̱ ichi ándɨ́vɨ́ jiní ndiji̱n‑yo̱ já kití ini̱ Dios jíto‑ya̱ táká tiñu ñáá kásáꞌa ña̱yɨvɨ já tú káchiñúꞌún‑i‑ya̱. Chi̱ jíín tíñu ñáá kásáꞌa‑i te kájasu̱‑i nuu̱ túꞌun káꞌa̱n ndaa̱.
\v 19 Chi ta̱ká tu̱ꞌun ja̱ kájini̱ ña̱yɨvɨ ndasa káa Dios, suni a kájini̱ ndiji̱n máá‑i, chi̱ máá Dios ni̱ stáꞌa̱n ndiji̱n‑ya̱ nuu̱‑í.
\v 20 Onde̱ kɨvɨ̱ ní jukuiñi̱ ñu̱yɨ́vɨ, te kúu jiní ndiji̱n ña̱yɨvɨ ndasa káa tu̱ꞌun sa̱ꞌí Dios, ndasa yíꞌi fuerza‑ya̱ nɨ́ɨ́ káni jíín ndása Iꞌa̱ kúu máá‑yá. Chi̱ jíín ndátíñu ni̱ sáꞌa‑ya̱ kúu ja̱ kájuku̱ꞌun ini̱‑i súan.
Te ja̱ yúán tú modo nama‑i máá‑i nuu̱ kuáchi‑i.
\v 21 Chi ni̱ kajini̱‑i nuu̱ Dios. Ko tú ní kánakana jaa‑i‑ya̱ já kúu‑ya̱ Dios, ni tú ní kánakuatáꞌú‑i nuu̱‑yá, chi̱ sua ni̱ ka̱sáñáá‑i máá‑i jíín túꞌun kákaꞌa̱n‑i. Te ini̱ añú‑i ni̱ kutúún, ni̱ ndasu̱.
\v 22 Kákaꞌa̱n‑i ja̱ kákuu ndíchí‑i, ko ni̱ ka̱nduu ñáá‑i.
\v 23 Te Dios ja̱ má téꞌyu̱ kutɨ‑yá, ndíi ncháa̱ nuu̱ kánchaa̱‑ya̱. Ko ni̱ ka̱sía̱‑i‑ya̱ ni̱ ka̱chiñúꞌún‑i muestra ndasa káa ɨɨn cha̱a ja̱ téꞌyu̱, ndasa kánda̱a tɨsaa̱, kɨtɨ kúu̱n ndáꞌa jíín kóo̱.
\v 24 Ja̱ yúán ní sía̱ Dios ña̱yɨvɨ‑ún ja̱ ná sáꞌa máá‑i tiñu cháꞌán jíín táká ja̱ kíni kákuni̱ ini̱ añú‑i, ɨɨn modo ja̱ kásácháꞌán‑i táꞌan‑i kúu.
\v 25 Te tu̱ꞌun ndaa̱ káꞌa̱n Dios ni̱ kajasu̱ ña̱yɨvɨ‑ún, ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑i jíín túꞌun túꞌún ni̱ ka̱jatúꞌún‑i. Te ni̱ ka̱chiñúꞌún‑i ta̱ká ndatíñu ni̱ sáꞌa‑ya̱. Te súan ni̱ ka̱sáꞌa ña̱yɨvɨ‑ún, lugar ja̱ chíñúꞌún‑i máá Iꞌa̱ ni̱ sáꞌa‑ún, chi̱ máá‑yá nɨ́ɨ́ káni kúu‑ya̱ Iꞌa̱ ii̱. Amén.
\v 26 Ja̱ yúán Dios ni̱ sía̱‑ya̱‑í ja̱ ná sáꞌa máá‑i tiñu ja̱ tú íó jíñúꞌún, chi̱ onde̱ ñasɨ́ꞌɨ́, ni̱ ka̱sama‑ña máá modo ja̱ xíin tíñu, te ni̱ kɨ̱vɨ‑ña jíín modo káñáá.
\v 27 Suni súan cha̱a jínáꞌan‑de, ni̱ ka̱sía̱‑de máá modo ja̱ xíin tíñu jíín ñásɨ́ꞌɨ́. Te ni̱ ka̱nduki̱jí‑de ni̱ ka̱sáꞌa kuáxán‑de jíín táꞌan yíí‑de. Te ni̱ ka̱sáñáá cha̱a jíín cháa. Te ini̱ yikɨ kúñu‑de bueno ni̱ kaniꞌi̱n‑dé taꞌu̱‑dé sɨkɨ̱ kuáchi ni̱ ka̱sáꞌa‑de.
\v 28 Chi̱ máá‑de tú ní kájatúꞌún‑de ja̱ júku̱ꞌun ini̱‑de Dios, Ja̱ yúán ní sía̱ Dios cha̱a‑ún ja̱ ná kúñáá xini̱‑dé jíín já ná sáꞌa‑de tiñu ja̱ tú íó va̱ꞌa.
\v 29 Ni̱ kútú ndɨ́ꞌɨ‑de ta̱ká tiñu tú káꞌi̱o ndaa̱, kájika téné, kásáñáá, kákutóó iní, tú káꞌi̱o va̱ꞌa, kándio ini̱, kájaꞌni ndɨ́yi, kákana̱á, káxndáꞌú, kándukini,
\v 30 kákutuku ini̱ kájito táꞌan, kákaꞌa̱n túꞌún sɨkɨ́ táꞌan, kájito uꞌu̱‑de Dios, kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa, kásávixi̱ máá, kásátéyíí máá, kástúu costumbre káñáá, tú kájandatu̱ nuu̱ táa̱ nuu̱ náa̱,
\v 31 tú kájuku̱ꞌun kutɨ iní, tú káskíkuu tu̱ꞌun kándatu̱ꞌún, tú kákumani̱ váꞌa, tú káinda̱tu núu, tú kákundáꞌú ini̱ táꞌan.
\v 32 Te cha̱a‑ún, va̱sa a kájini̱‑de ndasa káꞌa̱n ley Dios, ja̱ cháa kásáꞌa súan, ná kúu̱‑de nú kuu̱‑de, te nasu̱ máni ja̱ kásáꞌa‑de‑ún chi̱ suni kájatúꞌún‑de cha̱a kásáꞌa súan.
\c 2
\s Sɨkɨ̱ já sándaa̱ Dios tiñu‑i
\p
\v 1 Núsáá te ja̱ sɨkɨ́ yúán ma̱ káku‑ró va̱sa na̱ún cháa kúu‑ró já jikán‑ro̱ kuáchi, chi ni̱ kuni̱‑ro̱ náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ ɨngá cha̱a, ko sua ni̱ naku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ máá‑ró. Chi̱ róó suni súan sáꞌa‑ró nátu̱ꞌun náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ ɨngá cha̱a‑ún.
\v 2 Ko a kájini̱‑yo̱ já ndónda Dios naku̱xndíi ndija‑ya̱ sɨkɨ́ táká cha̱a kásáꞌa súan.
\v 3 Te róó, cha̱a náku̱xndíi sɨkɨ̱ táká cha̱a kásáꞌa súan, te suni súan sáꞌa máá‑ró, te jáni ini̱‑ro̱ já káku‑ró núu̱ Dios kɨvɨ̱ sándaa̱‑ya̱ náún.
\v 4 Xí sájáꞌa̱ ini̱‑ro̱ já váꞌa xaa̱n iní‑ya̱ jíín‑ró, te paciencia ini̱‑ya̱, te tú yachi̱ kití ini̱‑ya̱ núu̱‑ro̱. Tú júku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já túꞌun va̱ꞌa ini̱‑ya̱‑ún nakani ini̱‑ro̱ sáꞌa náún.
\v 5 Ko sɨkɨ̱ já níꞌin ini̱‑ro̱ jíín sɨkɨ́ já tú nákani ini̱ añú‑ro̱ kúu ja̱ kayá‑ga̱‑ro̱ túꞌun kití ini̱‑ya̱ sɨkɨ́‑ro̱ já kúu kɨvɨ̱ kití ini̱‑ya̱, chi̱ kenda ndiji̱n kɨvɨ̱ sándaa̱ va̱ꞌa Dios jíín ñáyɨvɨ.
\v 6 Chi̱ máá‑yá, cha̱ꞌu‑ya̱ ná ɨɨn ná ɨɨn cha̱a ndasa tiñu kásáꞌa máá‑de.
\v 7 Ko nuu̱ cháa kásáꞌa ndɨꞌɨ tiñu va̱ꞌa, jáꞌa‑ya̱ túꞌun ja̱ ná kúchaku̱‑de nɨ́ɨ́ káni, chi̱ kándúkú‑de tu̱ꞌun luu tu̱ꞌun jíñúꞌún, jíín túꞌun ja̱ má kúu̱ kutɨ‑dé jíín.
\v 8 Te kití xaa̱n iní‑ya̱ te jíto uꞌu̱‑ya̱ cháa kákana̱á, chi̱ kásáni̱ꞌin ini̱‑de nuu̱ túꞌun káꞌa̱n ndaa̱, te kájandatu̱‑de nuu̱ túꞌun yákuá yóꞌo̱.
\v 9 Te tu̱ndóꞌo uꞌu̱ xaa̱n jáꞌa‑ya̱ sɨkɨ́ táká ña̱yɨvɨ kásáꞌa tiñu ñáá, xnáñúú‑gá nuu̱ ñáyɨvɨ judío te suni súan nuu̱ ñáyɨvɨ griego.
\v 10 Ko sɨkɨ̱ táká ña̱yɨvɨ kásáꞌa máni tiñu va̱ꞌa, jáꞌa‑ya̱ túꞌun luu, tu̱ꞌun jíñúꞌún, jíín túꞌun kuakáꞌnu ini̱.
\v 11 Chi̱ Dios tú ncháá nuu̱‑ní‑ya̱ ɨ́ɨn ɨɨn ña̱yɨvɨ.
\v 12 Chi ta̱ká cha̱a ja̱ ní ka̱sáꞌa kua̱chi, va̱sa tú káyi̱ꞌi‑de chi̱i ley, suni tú nɨ́nɨ ley te naa‑dé. Ko ta̱ká cha̱a ni̱ ka̱sáꞌa kua̱chi ja̱ á káyi̱ꞌi‑de chi̱i ley, suni jíín ley kundaa̱ tiñu‑de.
\v 13 Chi̱ nasu̱ cháa kájini so̱ꞌo tu̱ꞌun káꞌa̱n ley kúu ja̱ káꞌi̱o ndaa̱ nuu̱ Dios, chi cha̱a káskíkuu tu̱ꞌun káꞌa̱n ley kúu ja̱ káꞌi̱o ndaa̱ nuu̱‑yá.
\v 14 Chi cha̱a sɨ́ɨn nación ja̱ tú káñava̱ꞌa‑de ley ja̱ á yóso, ko kásáꞌa‑de súan‑ni ta̱ká tiñu yíꞌi nuu̱ ley. Chi cha̱a‑ún, va̱sa tú káñava̱ꞌa‑de ley, ko máá‑de kákuu‑de ley kájatíñu máá‑de.
\v 15 Ja̱ yúán jiní‑yo̱ já túꞌun táꞌú ley chi̱ yóso iní añú‑de. Te añú‑de kúu testigo‑de. Te tu̱ꞌun kájani ini̱‑de kájika̱n kua̱chi sɨkɨ̱‑dé, xí sánaa káꞌa̱n ja̱ tú na̱ún kua̱chi ndíso‑de.
\v 16 Súan sáꞌa‑de kɨvɨ̱ sándaa̱ Dios sɨkɨ̱ táká tiñu sa̱ꞌí kásáꞌa ña̱yɨvɨ. Te jíín Jesucristo sándaa̱‑ya̱ jíín túꞌun va̱ꞌa káꞌa̱n‑ri̱.
\s Káyi̱ꞌi judío ndaꞌa kuáchi
\p
\v 17 Te nú róó, cha̱a judío nání‑ró, te jíín ley kándii̱ ni̱ꞌin‑ró, te sátéyíí‑ró máá‑ró káꞌa̱n‑ro̱ já chíñúꞌún‑ró Dios,
\v 18 te nú jiní‑ro̱ ndasa játaꞌa̱n ini̱‑ya̱, te nú játúꞌún‑ró túꞌun jíñúꞌún, te nú ni̱ kutu̱ꞌa‑ró jíín ley,
\v 19 te nú jáni ndija ini̱‑ro̱ já máá‑ró kúu cha̱a yóxnúú núu̱ cháa kuáá, nú máá‑ró kúu ñuꞌu̱n stúu̱n nuu̱ ñáyɨvɨ káꞌi̱in ñu̱ñáa,
\v 20 nú máá‑ró kúu cha̱a stáꞌa̱n nuu̱ ñáyɨvɨ tú kájini̱ kutɨ, nú máá‑ró kúu maestro su̱chí lúlí, te nú súan jáni ini̱‑ro̱, chi̱ jíín máá ley te ñáva̱ꞌa‑ró íchi ndasa júku̱ꞌun ini̱‑i jíín túꞌun káꞌa̱n ndaa̱,
\v 21 te nú róó súan stáꞌa̱n‑ro̱ núu̱ ɨngá cha̱a, naja̱ tú stáꞌa̱n‑ro̱ núu̱ máá‑ró núsáá. Te nú róó súan jáni‑ró túꞌun ja̱ má kúu sákuíꞌná‑yó, te naja̱ sákuíꞌná‑ró núsáá.
\v 22 Róó, chi̱ káꞌa̱n‑ro̱ já má kúu kusɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan‑yó, te naja̱ ísɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan‑ró núsáá. Róó, chi̱ káꞌa̱n‑ro̱ já kúkini ini̱‑ro̱ jíto‑ró ndosó, te naja̱ sákuíꞌná‑ró ndátíñu íó ini̱ ve̱ꞌe ii̱ núsáá.
\v 23 Róó, chi̱ sátéyíí‑ró máá‑ró jíín ley, te naja̱ kúka nuu̱ Dios sáꞌa‑ró sɨkɨ́ já tú jándatu̱‑ro̱ núu̱ ley núsáá.
\v 24 Chi cha̱a sɨ́ɨn nación, máni kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑de sɨkɨ̱ Dios ja̱ kuáchi róó jínáꞌan‑ró, nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú.
\v 25 Chi̱ nú skíkuu‑ró túꞌun káꞌa̱n ley, yúan‑na te niꞌi̱n tíñu ndija ja̱ ní xɨtɨ̱ ndúu̱‑ro̱. Ko nú tú jándatu̱‑ro̱ túꞌun káꞌa̱n ley, yúan‑na te ja̱ ní xɨtɨ̱ ndúu̱‑ro̱‑ún kúu nátu̱ꞌun túu‑ni ní xɨtɨ́ ndúu̱‑ro̱.
\v 26 Ja̱ yúán, ɨɨn cha̱a ja̱ tú ní xɨtɨ́ ndúu̱, nú skíkuu‑de ta̱ká tiñu táꞌú ley, te va̱sa tú ní xɨtɨ́ ndúu̱‑de, te tú nduu‑de nátu̱ꞌun ja̱ ní xɨtɨ̱ ndúu̱ náún.
\v 27 Te cha̱a yúan ja̱ máá jándáa̱ cha̱a tú ní xɨtɨ́ ndúu̱ kúu‑de, ko nú skíkuu va̱ꞌa‑de tu̱ꞌun káꞌa̱n ley, yúan‑na te kuu naku̱xndíi‑de sɨkɨ̱‑ro̱, chi̱ tú jándatu̱‑ro̱ túꞌun káꞌa̱n ley va̱sa ñáva̱ꞌa‑ro̱ tutú, te ni̱ xɨtɨ̱ ndúu̱‑ro̱.
\v 28 Chi̱ judío máá jándáa̱ ndija, nasu̱ cuenta ndasa káa ichi sɨkɨ́ kúu. Ni ja̱ ní xɨtɨ̱ ndúu̱ ndija, nasu̱ cuenta ndasa káa ichi sɨkɨ́ yíkɨ kúñu kúu.
\v 29 Chi̱ judío ndija kúu ja̱ káa súan onde̱ ichi iní. Te ja̱ ní xɨtɨ̱ ndúu̱ ndija, kúu ja̱ káa súan onde̱ ini̱, onde̱ añú, chi̱ nasu̱ cuenta tutu̱ kúu, te nasu̱ ñáyɨvɨ kájatúꞌún cháa‑ún, chi̱ Dios.
\c 3
\p
\v 1 Ndénu̱ níꞌi̱n tíñu‑ga̱ cha̱a judío núsáá. Te ndénu̱ játíñu ja̱ xɨtɨ́ ndúu̱ núsáá.
\v 2 Xaa̱n váꞌa níꞌi̱n tíñu vii̱. Te ja̱ xnáñúú, chi̱ ini̱ ndaꞌa máá‑de ni̱ kɨ̱vɨ tu̱ꞌun Dios ni̱ sáꞌa‑ya̱.
\v 3 Tú na̱ún sáꞌa va̱sa sava‑de tú ní kákandíja. Te kua̱chi ja̱ tú ní kákandíja‑ún, te ni̱ skíkuu sáni Dios tu̱ꞌun máá‑yá náún.
\v 4 Túu̱, chi̱ sua káꞌa̱n ndaa̱ Dios, va̱sa máni káxndáꞌú ta̱ká cha̱a nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Náva̱ꞌa ná kéndo̱o ndaa̱‑ní jíín táká tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ní, te kundéé‑ní nú káxndichí‑de níí, áchí.
\v 5 Te nú kenda ndiji̱n‑ga̱ tu̱ꞌun ndaa̱ Dios sáꞌa kua̱chi‑yó, te ndasa kaꞌa̱n‑yo̱ núsáá. Kándii̱ yoꞌo̱ Dios ja̱ súan xndóꞌo‑ya̱ yóó náún. Aa̱, nátu̱ꞌun kákaꞌa̱n cha̱a yúkú, káꞌa̱n‑ri̱ nú súan.
\v 6 Ma̱ kúu kutɨ. Chi̱ nú súan te ndasa sándaa̱ Dios kua̱chi ña̱yɨvɨ núsáá.
\v 7 Te nú kénda luu‑ga̱ tu̱ꞌun ndaa̱ Dios sáꞌa tu̱ꞌun túꞌún máá‑rí, te naja̱ níꞌi̱n náꞌín‑rí kua̱chi núsáá, áchí‑i.
\v 8 Va̱tu‑ni sáꞌa‑yó tíñu ñáá náva̱ꞌa kenda tiñu va̱ꞌa náún. Chi̱ sava ña̱yɨvɨ kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i sɨkɨ̱‑yo̱ já súan kákaꞌa̱n‑yo̱. Bueno taꞌnu̱ ndatu̱ máá‑i nú súan.
\s Ndivii ñáyɨvɨ káyi̱ꞌi‑i ndaꞌa kuáchi
\p
\v 9 Naun. Va̱ꞌa‑ga̱ yóó, cha̱a judío, vásá cháa‑ún náún. Túu. Chi̱ a ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ ja̱ táká ña̱yɨvɨ va̱sa judío va̱sa griego káyi̱ꞌi‑i ndaꞌa kuáchi.
\v 10 Nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Tú kutɨ ñáyɨvɨ ndáa̱ íó, ni va̱sté ɨ́ɨn‑i.
\v 11 Tú kutɨ ñáyɨvɨ júku̱ꞌun ini̱ íó, ni tú kutɨ ñáyɨvɨ nándúkú Dios íó.
\v 12 Ta̱ká‑i, ni̱ ka̱kusɨ́ɨn‑i kájaꞌa̱n‑i, ɨɨn‑na̱ ni̱ katɨ̱vɨ́ sáni‑i. Tú kutɨ ñáyɨvɨ sáꞌa tiñu va̱ꞌa íó, ni va̱sté ɨ́ɨn máá túꞌún‑i.
\v 13 Yau̱ ndɨ̱yi ja̱ núña kúu yo̱o suku̱n‑í. Te jíín yáa‑í jakín‑i tu̱ꞌun xndáꞌú. Te nducha kuíñi‑tɨ́ yíꞌi yuꞌu‑í.
\v 14 Ni̱ chítú iní yuꞌu‑í, ñúꞌun tu̱ꞌun tásɨ́ jíín túꞌun tɨ́xɨ́n.
\v 15 Xaa̱n yachí jaꞌa̱‑í káskáka‑i nɨñi̱.
\v 16 Sɨkɨ̱ íchi káꞌi̱in‑i, yúan kii tu̱ndóꞌo naa sáva‑ga̱‑i.
\v 17 Te ichi íó tu̱ꞌun vindáa̱ vinené tú kájini̱ kutɨ máá‑i.
\v 18 Tú kájini̱‑i kuandatu̱‑i nuu̱ Dios. Achí.
\v 19 Ko kájini̱‑yo̱ já táká tu̱ꞌun káꞌa̱n ley, káꞌa̱n jíín máá cháa káyi̱ꞌi ndaꞌa ley, náva̱ꞌa ná kasú ta̱ká ña̱yɨvɨ yúꞌu‑í, te sɨkɨ̱ nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ ná náku̱xndíi Dios.
\v 20 Chi̱ jíín sɨkɨ́ táká tiñu táꞌú ley, ni ɨɨn ña̱yɨvɨ ma̱ kéndo̱o ndaa̱‑i nuu̱‑yá. Chi̱ ley sáꞌa ja̱ jiní‑yo̱ núu̱ kuáchi.
\s Na̱ún modo kendo̱o ndaa̱ ña̱yɨvɨ
\p
\v 21 Ko vina a ni̱ kenda ndiji̱n tu̱ꞌun ndaa̱ Dios, ko nasu̱ jíín ley. Chi̱ testigo sɨkɨ̱ túꞌun‑ún kákuu máá ley jíín cháa ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá.
\v 22 Te tu̱ꞌun‑ún kúu ja̱ nú kándíja‑yó Jesucristo te kendo̱o nda̱a‑yo̱ sáꞌa Dios nuu̱ táká‑i ja̱ kákandíja‑i nuu̱‑yá. Chi̱ ɨɨn núú‑ni káꞌi̱o ta̱ká‑i.
\v 23 Chi ta̱ká‑i kásáꞌa‑i kua̱chi. Te ja̱ yúán tú kákundéé‑i skíkuu‑i tu̱ꞌun luu Dios.
\v 24 Sɨkɨ̱ já túꞌun luu íó ini̱‑ya̱ kúu ja̱ ní ja̱ꞌa sáni‑ya̱ túꞌun ni̱ ka̱kendo̱o ndaa̱‑i, te ni̱ na̱kuaan Cristo Jesús ña̱yɨvɨ‑ún.
\v 25 Te ni̱ kenda Jesús ni̱ sáꞌa Dios, náva̱ꞌa kuanchaa̱ Iꞌa̱‑ún kua̱chi‑yó jíín nɨñí‑yá, te nú kándíja‑yó núu̱‑yá. Náva̱ꞌa ná kuní‑yo̱ ja̱ Iꞌa̱ ndaa̱ kúu‑ya̱. Chi̱ jíín paciencia te tú ní ndónda Dios sɨkɨ̱ kuáchi ni̱ ka̱sáꞌa ña̱yɨvɨ sáá.
\v 26 Súan ni̱ sáꞌa‑ya̱ náva̱ꞌa ná kuní‑yo̱ vína ja̱ Iꞌa̱ ndaa̱ kúu máá‑yá jíín já ná kéndo̱o ndaa̱ ña̱yɨvɨ nú kándíja‑i nuu̱ Jesús sáꞌa Dios.
\v 27 Ndéchi kuáꞌa̱n tu̱ꞌun sátéyíí‑i máá‑i núsáá. A ni̱ kenda kuaꞌa̱n. Ndé jíín ley. Jíín ley ja̱ táꞌú tíñu ndasa sáꞌa‑yó náún. Túu, chi̱ jíín ley sɨkɨ̱ túꞌun kándíja‑yó.
\v 28 Ja̱ yúán jiní‑yo̱ já kéndo̱o ndaa̱ ɨɨn cha̱a jíín túꞌun kándíja‑de, nasu̱ jíín túꞌun skíkuu‑de ja̱ káꞌa̱n ley.
\v 29 Te máá ɨ́ɨn nuu̱ ñáyɨvɨ judío kúu‑ya̱ Dios náún. Nasu̱ súni kúu‑ya̱ Dios nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación náún. Ja̱ndáa̱ chi̱ suni Dios kúu‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación.
\v 30 Chi̱ Dios, máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱ íó. Te máá Iꞌa̱‑ún, skéndo̱o ndaa̱‑ya̱ ñáyɨvɨ ní xɨtɨ̱ ndúu̱, sɨkɨ̱ já kándíja‑i, jíín ñáyɨvɨ tú ní xɨtɨ́ ndúu̱ suni jíín túꞌun kandíja‑i.
\v 31 Te a ni̱ stɨ́vɨ́‑yó ley jíín túꞌun kákandíja‑yó náún. Ma̱ kúu kutɨ, chi̱ sua skíkuu‑ga̱‑yo̱.
\c 4
\s Tu̱ꞌun ni̱ kandíja Abraham
\p
\v 1 Ndasa kákaꞌa̱n‑ri̱ sɨkɨ̱ ndɨ́yi tatá ñúu̱ súká‑yó Abraham, chi chi̱i máá‑de ni̱ ka̱kaku‑yó.
\v 2 Chi̱ nú ní kéndo̱o ndaa̱ Abraham sɨkɨ̱ táká tiñu sáꞌa‑de, íó modo sátéyíí‑de máá‑de núú, ko nasu̱ núu̱ Dios.
\v 3 Chi̱ ndasa káꞌa̱n tutu̱ ii̱: Ni̱ kandíja Abraham nuu̱ Dios, te ni̱ chiꞌi‑ya̱ cuenta‑de ja̱ á ni̱ kendo̱o ndaa̱‑de, áchí.
\v 4 Ko nuu̱ ñáyɨvɨ sátiñu, nasu̱ ɨ́ɨn favor sáꞌa‑yó jíín‑i ja̱ kuáꞌa‑yó kútaꞌu̱‑í. Chi̱ tiñu ni̱ sáꞌa‑i, yu̱án cháꞌu‑yó‑i.
\v 5 Ko nú kándíja ɨɨn ña̱yɨvɨ, va̱sa tú sátiñu‑i, chíꞌi‑ya̱ cuenta ja̱ á ni̱ kendo̱o ndaa̱ máá‑i, chi ni̱ kandíja‑i nuu̱ máá‑yá ja̱ kúu skéndo̱o ndaa̱‑ya̱ ñáyɨvɨ cháꞌa̱n‑ga̱ kuandatu̱ va̱ꞌa nuu̱‑yá.
\v 6 Te nú ni̱ chiꞌi Dios cuenta ɨɨn cha̱a ja̱ á ni̱ kendo̱o ndaa̱‑de, va̱sa tú ní sátiñu‑de, ná kéndo̱o ndatu̱‑de, áchí David súan:
\v 7 Xáán ndatu̱ kéndo̱o ña̱yɨvɨ já á ni̱ sáꞌa‑ya̱ túkáꞌnu ini̱ nuu̱ táká tiñu ñáá ni̱ ka̱sáꞌa‑i, te ni̱ jasu̱‑ya̱ sɨkɨ́ kuáchi‑i.
\v 8 Xáán ndatu̱ kéndo̱o ɨɨn cha̱a ja̱ tú ndenda kua̱chi‑de sɨkɨ̱‑dé, sáꞌa máá Tatá Dios, áchí David.
\v 9 Nuu̱ máá ɨ́ɨn ña̱yɨvɨ xɨtɨ́ ndúu̱ kúu tu̱ꞌun ndatu̱ yáꞌa náún, xí súni kúu nuu̱ ñáyɨvɨ tú xɨtɨ́ ndúu̱ náún. Chi̱ kákaꞌa̱n‑yo̱ já ní kandíja Abraham te ja̱ yúán ni̱ chiꞌi‑ya̱ cuenta‑de ja̱ á ni̱ kendo̱o ndaa̱‑de.
\v 10 Ndasa ni̱ chiꞌi‑ya̱ cuenta‑de núsáá. Onde̱ ná té xɨtɨ̱ ndúu̱‑ga̱‑de xí já á ni̱ xɨtɨ̱ ndúu̱‑de náún. Nasu̱ já á ni̱ xɨtɨ̱ ndúu̱‑de kúu, chi̱ onde̱ ná té xɨtɨ̱ ndúu̱‑ga̱‑de.
\v 11 Te onde̱ ná té xɨtɨ̱ ndúu̱‑ga̱ Abraham, te ni̱ táꞌú‑yá tiñu ja̱ ná xɨ́tɨ ndúu̱‑de máá‑de. Jia̱n ní kuu ɨɨn tuni̱ xí ɨ́ɨn sello, ja̱ ní kandíja‑de, te ja̱ yúán a ni̱ skéndo̱o ndaa̱‑ya̱‑dé. Súan ni̱ sáꞌa‑ya̱, náva̱ꞌa ná kúu máá‑de táa̱ nuu̱ táká ña̱yɨvɨ kákandíja, náva̱ꞌa ná chíꞌi‑ya̱ cuenta‑i ja̱ á ni̱ ka̱kendo̱o ndaa̱‑i va̱sa tú ní káxɨtɨ̱ ndúu̱‑i.
\v 12 Te suni kuu‑de táa̱ nuu̱ ñáyɨvɨ ní kaxɨtɨ̱ ndúu̱, ko nasu̱ núu̱ ñáyɨvɨ já nían ni̱ kaxɨtɨ̱ ndúu̱, chi̱ suni káꞌi̱in‑i ichi ndɨ́yi táa̱‑yo̱ Abraham. Te kákandíja‑i nátu̱ꞌun ni̱ kandíja máá‑de onde̱ ná té xɨtɨ̱ ndúu̱‑ga̱‑de núú.
\v 13 Chi̱ nasu̱ sɨkɨ́ ley ní kéyuꞌu‑yá, ja̱ Abraham xí ñáyɨvɨ kákuu tata̱‑de niꞌi̱n táꞌu̱ nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ. Chi̱ sua sɨkɨ̱ já kéndo̱o ndaa̱‑i sáꞌa tu̱ꞌun kándíja‑i kúu ja̱ ní keyuꞌu‑yá.
\v 14 Chi̱ nú cha̱a káyi̱ꞌi chi̱i ley kákuu cha̱a xíin táꞌu̱, te kákandíja sáni‑yó núsáá. Te tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá naa núú.
\v 15 Chi̱ kití ini̱‑ya̱ núu̱‑í sáꞌa ley. Ko nuu̱ tú ley íó, tú na̱ún tu̱ꞌun stɨ́vɨ́ tíñu íó.
\v 16 Ja̱ yúán, cuenta tu̱ꞌun kándíja‑yó kúu ja̱ kéndo̱o ndaa̱‑yo̱, náva̱ꞌa ná kóo‑ún jíín túꞌun íó luu ini̱ máá‑yá, te náva̱ꞌa ná kéndo̱o seguro tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá nuu̱ táká tata̱‑de. Ko nasu̱ núu̱ máá ɨ́ɨn ña̱yɨvɨ káyi̱ꞌi ndaꞌa ley kúu, chi̱ suni nuu̱ ñáyɨvɨ kákandíja nátu̱ꞌun ni̱ kandíja Abraham. Chi cha̱a‑ún kúu táa̱ ta̱ká yóó jínáꞌan‑yó, jíto nuu̱ máá‑yá.
\v 17 Nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Róó kuu táa̱ nuu̱ kuáꞌa̱ xáa̱n nación ni̱ sáꞌa‑ri̱, áchí. Te nuu̱ máá‑yá ni̱ kandíja‑de. Te máá‑yá kúu Iꞌa̱ náschaku ta̱ká ndɨ̱yi, te kána‑ya̱ xiní táká ndatíñu ja̱ té koo‑ga̱, te va̱i jáá‑ni.
\v 18 Te máá Abraham, va̱sa tú ñúkuu ini̱‑de núú, ko ni̱ ñu̱kuu ini̱‑de. Chi ni̱ kandíja‑de ja̱ jáa̱‑de kuu‑de táa̱ nuu̱ kuáꞌa̱ xáa̱n ñúu̱, nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de: Súan ndea̱ tata̱‑ro̱. Achí‑ya̱.
\v 19 Te ni̱ꞌin ni̱ kandíja‑de. Tú ní kuítá‑de, ni tú ní sáꞌa‑de cuenta ja̱ á kua̱yii‑de, chi̱ a yani koo‑de ɨɨn ciento kuia̱. Ni tú ní sáꞌa‑de cuenta ja̱ ní ichi̱ chi̱i Sara.
\v 20 Suni súan jíín túꞌun ni̱ keyuꞌu Dios, tú ní jáni sɨ̱kɨ́ ini̱‑de ja̱ má kándíja‑de núú, chi̱ sua ni̱ kandíja ni̱ꞌin‑ga̱‑de. Te ni̱ nakana jaa‑ga̱‑de Dios.
\v 21 Te seguro xaa̱n ní kandíja‑de ja̱ kúu skíkuu Dios tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá.
\v 22 Ja̱ yúán ní chiꞌi‑ya̱ cuenta‑de ja̱ á ni̱ kendo̱o ndaa̱‑de.
\v 23 Te nasu̱ máá ɨ́ɨn sɨkɨ̱ Abraham yóso tutú ja̱ súan ni̱ chiꞌi‑ya̱ cuenta‑de.
\v 24 Chi̱ suni yóso já sɨkɨ́ yóó, ja̱ ná chíꞌi‑ya̱ cuenta yóó, ña̱yɨvɨ kákandíja nuu̱ máá Dios ja̱ ní naschakú‑ya̱ Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús.
\v 25 Chi̱ Jesús ni̱ jiꞌi̱‑ya̱ já sɨkɨ́ kuáchi‑yó. Te ni̱ nachaku̱‑ya̱ náva̱ꞌa ná kéndo̱o ndaa̱‑yo̱.
\c 5
\s Sɨkɨ̱ táꞌu̱ níꞌi̱n ñáyɨvɨ kákendo̱o ndaa̱
\p
\v 1 A ni̱ ka̱kendo̱o ndaa̱‑yo̱ jíín túꞌun kákandíja‑yó núsáá. Te ja̱ yúán, tú kájito uꞌu̱ táꞌan‑yó jíín Dios ni̱ sáꞌa Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo.
\v 2 Chi ja̱ sɨkɨ́ Iꞌa̱‑ún kákandíja‑yó, te núña ichi kɨ́vɨ‑yó jíín túꞌun luu íó ini̱‑ya̱ yáꞌa. Chi̱ sɨkɨ̱ yáꞌá káꞌi̱in ni̱ꞌin‑yó te kusɨɨ̱ iní‑yo̱. Chi̱ káñukuu ini̱‑yo̱ kɨ́vɨ‑yó núu̱ ndíi ncháa̱ kánchaa̱ Dios.
\v 3 Te nasu̱ máá ɨ́ɨn sɨkɨ̱ tíñu yáꞌa, chi̱ suni kúsɨɨ̱ iní‑yo̱ sɨkɨ́ já kájito‑yó túndóꞌo. Chi̱ a kájini̱‑yo̱ já túndóꞌo sáꞌa ja̱ íó paciencia ini̱‑yo̱.
\v 4 Te pacienkcia‑ún yíja‑yó sáꞌa. Te ja̱ ní yija‑yó‑ún, sáꞌa ja̱ ñúkuu ini̱‑yo̱.
\v 5 Te tu̱ꞌun ñúkuu ini̱‑ún, tú kúka nuu̱‑yo̱ sáꞌa, chi tu̱ꞌun ni̱ kundáꞌú ini̱ Dios yóó, ni̱ jicha̱ nu̱u kuaꞌa̱n ini̱ añú‑yo̱ ní sáꞌa Espíritu Santo ja̱ ní ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑yo̱.
\v 6 Chi̱ onde̱ ná tú kúu nama‑yó máá‑yó núú, te máá míꞌín kɨvɨ́ te ni̱ jiꞌi̱ Cristo ja̱ sɨkɨ́ ñáyɨvɨ ñáá.
\v 7 Chi̱ fuerza‑ni kuu kuu̱ ndija ɨɨn cha̱a sɨkɨ̱ ɨ́ɨn cha̱a jíka ndaa̱. Ko sanaa te chundéé iní ɨɨn cha̱a kuu̱‑de jaꞌa̱ ɨ́ɨn cha̱a va̱ꞌa.
\v 8 Ko Dios, stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱‑yo̱ ndasa kúndáꞌú ini̱‑ya̱ yóó, chi̱ nini kándi̱so‑yó kuáchi te ni̱ jiꞌi̱ Cristo jaꞌa̱ yóó.
\v 9 Vina a ni̱ ka̱kendo̱o ndaa̱‑yo̱ ní sáꞌa nɨñi̱‑yá. Núsáá te víꞌí‑gá ka̱ku‑yó núu̱ túꞌun kití ini̱ Dios sáꞌa‑ya̱.
\v 10 Chi̱ nú kájito uꞌu̱‑yo̱‑yá sáá, te ni̱ naketáꞌan‑yó jíín Dios ni̱ sáꞌa ja̱ ní jiꞌi̱ Se̱ꞌe‑ya̱, te ja̱ súan, a ni̱ naketáꞌan‑yó jíín‑yá, núsáá te víꞌí‑gá ka̱ku‑yó vína ja̱ súan chakú‑ya̱.
\v 11 Te nasu̱ níni máá súan‑ni, chi̱ suni kákusɨɨ̱ iní‑yo̱ núu̱ Dios sáꞌa Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo. Chi ja̱ sɨkɨ́ Iꞌa̱‑ún, te ni̱ naketáꞌan‑yó jíín Dios vina.
\s Ja̱ ní kenda kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱
\p
\v 12 Ja̱ yúán, suni súan nátu̱ꞌun ni̱ kɨ̱vɨ kua̱chi ini̱ ñu̱yɨ́vɨ ní sáꞌa máá túꞌún‑ni cha̱a. Te sɨkɨ̱ kuáchi‑ún, te ni̱ kɨ̱vɨ kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱. Te súan ni̱ jicha̱ kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱‑ún, nuú táká ña̱yɨvɨ, chi ta̱ká‑i ni̱
ka̱sáꞌa‑i kua̱chi.
\v 13 Chi̱ onde̱ ná té koo‑ga̱ ley, te ni̱ i̱o kua̱chi ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. Ko tú chíꞌi‑ya̱ cuenta nuu̱ túu máá ley.
\v 14 Kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱‑ún, ni̱ táꞌú tíñu onde̱ kɨvɨ̱ ní kii Adam, te onde̱ kɨvɨ̱ ní kenda Moisés, va̱sa onde̱ sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ já tú ní kásáꞌa‑i kua̱chi modo ni̱ stɨ́vɨ́ Adam tiñu. Chi cha̱a‑ún ni̱ kuu muestra Iꞌa̱ chaa̱.
\s Ja̱ ní kenda tu̱ꞌun kuchaku̱‑yo̱
\p
\v 15 Ko taꞌu̱ já ní ja̱ꞌa‑ya̱, nasu̱ ní kíi nátu̱ꞌun máá kuáchi‑ún. Chi̱ nú sɨkɨ̱ tíñu ni̱ stɨ́vɨ́ máá túꞌún‑ni cha̱a onde̱ sáá, te ni̱ kajiꞌi̱ kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ ní sáꞌa, núsáá te víꞌí‑gá sáꞌa tu̱ꞌun luu íó ini̱ Dios
jíín táꞌu̱ lúu jáꞌa máá túꞌún‑ni cha̱a Jesucristo, ni̱ ka̱jicha̱ nu̱u nuu̱ kuáꞌa̱‑í.
\v 16 Te sɨ́ɨn sáꞌa kua̱chi máá túꞌún‑ni cha̱a‑ún, te sɨ́ɨn sáꞌa taꞌu̱‑yá. Chi̱ sɨkɨ̱ kuáchi máá túꞌún‑ni cha̱a‑ún te ni̱ naku̱xndíi‑ya̱‑í ja̱ táꞌnu̱ ndatu̱‑i. Ko jíín táꞌu̱‑ún, te kii tu̱ꞌun ja̱ kéndo̱o ndaa̱‑i, va̱sa
kuaꞌa̱‑í ni̱ ka̱stɨ́vɨ́‑í tiñu.
\v 17 Te nú máá túꞌún‑ni cha̱a‑ún ni̱ stɨ́vɨ́ tíñu, te ja̱ yúán ní táꞌú tíñu kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱ ní sáꞌa máá túꞌún‑ni cha̱a‑ún, núsáá te víꞌí‑gá ná táꞌú tíñu ña̱yɨvɨ kúchaku̱, sáꞌa máá túꞌún‑ni cha̱a Jesucristo.
Chi̱ niꞌi̱n váꞌa‑i máá túꞌun luu íó ini̱‑ya̱, te suni niꞌi̱n‑í taꞌu̱ já kéndo̱o ndaa̱‑i.
\v 18 Núsáá te nátu̱ꞌun ni̱ naku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́ táká cha̱a, chi ni̱ stɨ́vɨ́ máá túꞌún‑ni cha̱a‑ún tiñu, suni súan máá túꞌún‑ni cha̱a ni̱ sáꞌa tiñu ndaa̱, ja̱ yúán te ka̱ku ta̱ká cha̱a te kuchaku̱‑de.
\v 19 Chi̱ nátu̱ꞌun tú ní jándatu̱ máá túꞌún‑ni cha̱a, te kuaꞌa̱ xáa̱n cháa ni̱ kɨ̱vɨ koyo chi̱i kua̱chi ni̱ sáꞌa‑de. Suni súan ni̱ jandatu̱ máá túꞌún‑ni cha̱a, te kuaꞌa̱ xáa̱n cháa kendo̱o ndaa̱ sáꞌa‑ya̱.
\v 20 Ko ley, ni̱ chaa̱ náva̱ꞌa ná ndeá‑ga̱ kua̱chi, ko nuu̱ ní ndea̱‑ga̱ kua̱chi, te ni̱ ndea̱‑ga̱ tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱.
\v 21 Chi̱ nátu̱ꞌun ni̱ táꞌú tíñu kua̱chi ja̱ kóo kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱, suni súan ná táꞌú tíñu tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱ jíín tíñu ndaa̱ náva̱ꞌa kuchaku̱‑yo̱ nɨ́ɨ́ káni sáꞌa Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo.
\c 6
\s Ja̱ tuká chakú‑yo̱ chíi kua̱chi
\p
\v 1 Ndasa kaꞌa̱n‑yo̱ núsáá. Kukuu‑ni‑yó jíín kuáchi náva̱ꞌa ná kuáꞌnu‑ga̱ tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱ náún.
\v 2 Ma̱ kúu kutɨ, chi̱ yóó ni̱ kajiꞌi̱‑yo̱, ni̱ ka̱kenda‑yó chíi kua̱chi. Te naja̱ káka kuu‑ga̱‑yo̱ jíín kuáchi núsáá.
\v 3 Á tú kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já táká yóó ja̱ ní ka̱janducha‑yo chíi Cristo Jesús, suni ni̱ ka̱janducha‑yo chíi tu̱ꞌun ni̱ jiꞌi̱‑ya̱.
\v 4 Chi ni̱ kayu̱ji taꞌa̱n‑yo̱ jíín‑yá ja̱ ní jiꞌi̱‑ya̱, chi ni̱ ka̱janducha‑yo chíi tu̱ꞌun ni̱ jiꞌi̱‑ya̱. Te ni̱ nachaku̱ Cristo ma̱ꞌñú ndɨ́yi ni̱ sáꞌa tu̱ꞌun luu máá Táa̱‑ya̱, náva̱ꞌa yóó, suni súan kuu kaka kuu jáá‑yó.
\v 5 Chi̱ nú ɨɨn núú‑ni ni̱ ka̱nduu‑yó jíín‑yá jíín nátu̱ꞌun ni̱ jiꞌi̱‑ya̱, suni súan nduu‑yó jíín‑yá jíín nátu̱ꞌun ni̱ nachaku̱‑ya̱.
\v 6 Tu̱ꞌun yáꞌa a kájini̱‑yo̱, chi cha̱a túꞌú já kándee ini̱‑yo̱, ɨɨn núú‑ni ni̱ jiꞌi̱‑de jika̱ cruz jíín máá Cristo, náva̱ꞌa ná náa yíkɨ kúñu ja̱ ndíso kua̱chi, náva̱ꞌa ma̱ kuátíñu sáni‑ga̱‑yo̱ núu̱ kuáchi.
\v 7 Chi cha̱a ja̱ á ni̱ jiꞌi̱, a ni̱ kenda‑de ini̱ ndaꞌa kuáchi.
\v 8 Te nú ni̱ jiꞌi̱‑yo̱ jíín Cristo, a kákandíja‑yó já súni súan nachaku̱‑yo̱ jíín‑yá.
\v 9 Chi̱ a kájini̱‑yo̱ já Cristo ni̱ nachaku̱‑ya̱ máꞌñú ndɨ́yi, te ma̱ kúu̱ kutɨ‑gá‑ya̱. Chi̱ kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱, tuká tɨ́ɨn so̱ꞌo‑ya̱.
\v 10 Te ja̱ súan ni̱ jiꞌi̱‑ya̱ chíi kua̱chi, ni̱ jiꞌi̱‑ya̱ ɨ́ɨn jínu‑ni. Ko ja̱ vína chakú‑ya̱, chi̱i Dios chakú‑ya̱.
\v 11 Suni súan róó jínáꞌan‑ró, ná sáꞌa‑ró cuenta ja̱ á ni̱ kajiꞌi̱ ndija‑ró chíi kua̱chi, ko a káichaku̱‑ro̱ chíi Dios ni̱ sáꞌa Jitoꞌo̱‑yo̱ Cristo Jesús.
\s Ja̱ tuká tɨ́ɨn kua̱chi so̱ꞌo‑yó
\p
\v 12 Núsáá te ma̱ kuáꞌa‑ró túꞌun ja̱ táꞌú tíñu‑ga̱ kua̱chi nuu̱ yíkɨ kúñu‑ró já kúu̱. Chi̱ kuní kua̱chi‑ún ja̱ kuándatu̱‑ro̱ núu̱ sáꞌa‑ró táká tiñu ndío ini̱ yikɨ kúñu‑ró.
\v 13 Ni ma̱ sokó‑ro̱ táká pedazo yikɨ kúñu‑ró núu̱ kuáchi ja̱ sáꞌa tiñu ñáá, chi̱ sua sáꞌa‑ró cuenta ja̱ ní ka̱nachaku̱‑ro̱ máꞌñú ndɨ́yi, te ná kuáꞌa‑ró máá‑ró núu̱ Dios. Te ta̱ká pedazo yikɨ kúñu‑ró ná kuáꞌa‑ró núu̱‑yá ja̱ sáꞌa‑ya̱ tíñu ndaa̱ jíín.
\v 14 Chi kua̱chi, ma̱ kúu táꞌú‑ga̱ tiñu nuu̱‑ro̱, chi̱ tuká káyi̱ꞌi‑ró ndáꞌa ley, chi̱ sua káyi̱ꞌi‑ró ndáꞌa túꞌun luu íó ini̱‑ya̱.
\v 15 Ndasa kuu núsáá, kukuu‑yó sáꞌa‑yó kuáchi, chi̱ tuká káyi̱ꞌi‑yó ndáꞌa ley, chi̱ sua káyi̱ꞌi‑yó ndáꞌa túꞌun luu íó ini̱‑ya̱ náún. Ma̱ kúu kutɨ.
\v 16 Á tú kájini̱‑ro̱ já nú kájandatu̱‑ro̱ núu̱ ɨ́ɨn cha̱a, mozo‑de kákuu‑ró, chi ni̱ kaja̱ꞌa‑ró máá‑ró núu̱‑dé náva̱ꞌa kuu‑ró mozo‑de kuandatu̱‑ro̱ núu̱‑dé. Suni súan nú kuandatu̱‑ro̱ núu̱ kuáchi, te kuu̱‑ro̱. Xí nú kuandatu̱‑ro̱ núu̱‑yá, te kendo̱o ndaa̱‑ro̱.
\v 17 Ko ná kútaꞌu̱‑yo̱ núu̱ Dios, chi va̱sa ni̱ ka̱kuu‑ró mozo nuu̱ kuáchi, ko vina chi̱ onde̱ jíín iní jíín añú‑ro̱ ní ka̱jandatu̱‑ro̱ núu̱ túꞌun, ná modo ni̱ ka̱jatáꞌú‑ró.
\v 18 Te vina a ni̱ kenda koyo‑ró iní ndaꞌa kuáchi. Te ni̱ ka̱nduu‑ró mozo nuu̱ táká tiñu ndaa̱.
\v 19 Nátu̱ꞌun kákaꞌa̱n ña̱yɨvɨ yúkú, súan káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró. Chi̱ tú yachi̱ xini̱‑ro̱. Chi̱ nátu̱ꞌun sáá, ni̱ ja̱ꞌa‑ró táká pedazo yikɨ kúñu‑ró núu̱ tíñu cháꞌán jíín núu̱ tíñu ñáá ja̱ ní kaa ñáá‑ga̱ sáꞌa, suni
súan vina ná kuáꞌa‑ró táká pedazo yikɨ kúñu‑ró núu̱ tíñu ndaa̱, náva̱ꞌa kenda tiñu ndoo.
\v 20 Chi̱ ná ni̱ ka̱kuu‑ró mozo nuu̱ kuáchi, ko sɨkɨ̱ tíñu ndaa̱ tú ní kákuu‑ró mozo.
\v 21 Na̱ún ní ja̱ꞌa ta̱ká tiñu‑ún nuu̱‑ro̱, chi̱ vina kákuka nuu̱‑ro̱ sáꞌa‑ún. Chi̱ nú kukuu‑yó jíín‑ún te kuu̱‑yo̱.
\v 22 Ko vina a ni̱ kenda koyo‑ró iní ndaꞌa kuáchi. Te ni̱ ka̱nduu‑ró mozo Dios. Te a ni̱ ka̱ndundoo‑ró ní sáꞌa‑ya̱, te onde̱ sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱ te kuchaku̱‑ro̱ nɨ́ɨ́ káni.
\v 23 Chi ya̱ꞌu‑yó já kuáꞌa kua̱chi nuu̱‑yo̱ kúu ja̱ kúu̱‑yo̱. Ko ɨɨn taꞌu̱‑yo̱ já kuáꞌa̱ Dios nuu̱‑yo̱ kúu ja̱ kúchaku̱‑yo̱ nɨ́ɨ́ káni sáꞌa Jitoꞌo̱‑yo̱ Cristo Jesús.
\c 7
\s Modo ja̱ tɨ́ɨn ley so̱ꞌo ña̱yɨvɨ
\p
\v 1 Ñáni̱, xí tú kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já tɨ́ɨn ley so̱ꞌo ɨɨn cha̱a nú nini chakú‑de náún. Káꞌa̱n‑ri̱ jíín cháa kájini̱ ndasa káꞌa̱n ley.
\v 2 Chi̱ ñaꞌan ní ta̱ndaꞌa, yíꞌi‑ña ndáꞌa yíi‑ñá sáꞌa ley, ko nú a ni̱ jiꞌi̱ yii‑ñá, a ni̱ kenda‑ña chíi ley cuenta yii‑ñá.
\v 3 Ja̱ yúán, nú chakú yii‑ñá, te ketáꞌan‑ña jíín ɨngá cha̱a, te kunání‑ña ñáꞌan ísɨ́kɨ ncháa̱ yii nú súan. Ko nú a ni̱ jiꞌi̱ yii‑ñá, a ni̱ kenda‑ña chíi ley‑ún. Te va̱sa ná kétáꞌan‑ña jíín ɨngá cha̱a, nasu̱ ísɨ́kɨ ncháa̱‑ña yíi‑ñá.
\v 4 Suni súan róó jínáꞌan‑ró, ñáni̱ máni̱, a ni̱ kajiꞌi̱‑ro̱ núu̱ ley ja̱ súan ni̱ jiꞌi̱ yikɨ kúñu Cristo, náva̱ꞌa ná náketáꞌan‑ró jíín ɨngá, ja̱ kúu máá Iꞌa̱ ja̱ ní nachaku̱ ma̱ꞌñú ndɨ́yi, náva̱ꞌa kuu sáꞌa‑yó táká
tiñu va̱ꞌa kuní Dios.
\v 5 Chi̱ ná ni̱ ka̱jika‑yó jíín modo kákuu ini̱ ña̱yɨvɨ, te ni̱ ndukanda̱ ta̱ká ja̱ ndío ini̱‑yo̱ jíín kuáchi ni̱ sáꞌa ley. Te ni̱ ka̱sátiñu‑ún iní pedazo yikɨ kúñu‑yó, te ni̱ sáꞌa ta̱ká tiñu ja̱ kúu̱‑yo̱ jíín núú.
\v 6 Ko vina ni̱ kenda koyo‑yó iní ndaꞌa ley, te ni̱ kajiꞌi̱‑yo̱ núu̱ já jasú‑yó‑ún. Te ja̱ yúán kájatíñu jáá‑yó jíín máá Espíritu, nasu̱ jíín tutú anáꞌán.
\v 7 Ndasa kaꞌa̱n‑yo̱ núsáá, ley kúu kua̱chi náún. Ma̱ kúu kutɨ. Ko ja̱ máá‑rí, ma̱ kuní‑ri̱ ja̱ íó kua̱chi nú tú ley núú. Te suni ma̱ kuní‑ri̱ ja̱ íó tu̱ꞌun ndío ini̱ nú tú ní káꞌa̱n ley jíín‑rí: Ma̱ ndío ini̱‑ro̱, áchí.
\v 8 Te jíín ley ni̱ jiki̱n nuu̱ kuáchi jíín‑rí, te ni̱ skíi ini̱‑ri̱ ni̱ ndio ini̱‑ri̱ ta̱ká tiñu kuní. Chi̱ nú tú ley, te a ni̱ jiꞌi̱ kua̱chi nú súan.
\v 9 Te ruu̱, tú ní jiní‑ri̱ ley, te ni̱ ichaku̱‑ri̱ sáá. Ko nuu̱ ní chaa̱ tu̱ꞌun táꞌú tíñu, yúan‑na te ni̱ nachaku̱ kua̱chi, te ruu̱ ni̱ jiꞌi̱‑ri̱.
\v 10 Te ley chi̱ kuchaku̱‑yo̱ jíín núú, ko ni̱ jini̱‑ri̱ ja̱ kuní kuu̱‑ri̱ jíín.
\v 11 Te jíín túꞌun táꞌú tíñu, ni̱ jiki̱n nuu̱ kuáchi jíín‑rí, te ni̱ xndáꞌú ruu̱, te ni̱ jaꞌni rúu̱.
\v 12 Ja̱ yúán íó ndoo ndija máá ley. Te tu̱ꞌun táꞌú tíñu, suni íó ndoo, íó va̱ꞌa, te íó ndaa̱.
\s Ndasa kája̱táꞌan ley yúkú jíín ley máá‑yá
\p
\v 13 Te ja̱ íó va̱ꞌa yúan, ni̱ jaꞌni rúu̱ náún. Túu, chi̱ sua máá kuáchi, jíín máá ley ja̱ íó va̱ꞌa ni̱ jaꞌni rúu̱, náva̱ꞌa ná kuní‑yo̱ já kuáchi ndíso ndija kua̱chi, te kaa xaa̱n‑gá kua̱chi sɨkɨ̱ kuáchi sáꞌa tu̱ꞌun táꞌú tíñu.
\v 14 Chi̱ kájini̱‑yo̱ já ley jíka cuenta Espíritu, ko ruu̱, chi cha̱a yúkú kúu‑ri̱. Te ni̱ jaan kua̱chi ruu̱, te jándatu̱‑ri̱ nuu̱.
\v 15 Chi̱ tiñu sáꞌa‑ri̱, tú júku̱ꞌun ini̱‑ri̱ jíín, ni tú sáꞌa‑ri̱ ja̱ kuní‑ri̱, chi̱ sasua sáꞌa‑ri̱ ja̱ kití ini̱‑ri̱ jíto‑ri̱‑ún.
\v 16 Te nú sáꞌa‑ri̱ ja̱ tú kuní‑ri̱‑ún, yúan‑na te játúꞌún‑rí ja̱ íó va̱ꞌa ley.
\v 17 Ja̱ yúán, vina nasu̱ rúu̱ kúu ja̱ sáꞌa tiñu‑ún, chi kua̱chi ja̱ ncháá ini̱‑ri̱ kúu ja̱ sáꞌa.
\v 18 Te a jiní‑ri̱ ja̱ iní‑ri̱, ja̱ kuní kaꞌa̱n ini̱ añú máá‑rí, tú ncháá tiñu va̱ꞌa, chi̱ kúu ini̱‑ri̱ sáꞌa‑ri̱ tiñu va̱ꞌa, ko tú kúndéé‑rí sáꞌa‑ri̱.
\v 19 Chi̱ tú sáꞌa‑ri̱ tiñu va̱ꞌa ja̱ kúu ini̱‑ri̱ sáꞌa‑ri̱, ko tiñu ñáá ja̱ tú kuní‑ri̱ sáꞌa‑ri̱‑ún, sa yu̱án sáꞌa‑ri̱.
\v 20 Te nú sáꞌa‑ri̱ tiñu ja̱ tú játaꞌa̱n ini̱‑ri̱, nasu̱ rúu̱ sáꞌa yu̱án, chi kua̱chi ja̱ ncháá ini̱‑ri̱ kúu ja̱ sáꞌa.
\v 21 Jiní‑ri̱ ɨnga̱ ley yáꞌa núsáá: Va̱sa kúu ini̱‑ri̱ sáꞌa‑ri̱ tiñu va̱ꞌa, sasua ncháá tiñu ñáá ini̱‑ri̱.
\v 22 Chi̱ kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ jíín ley Dios onde̱ jíín iní jíín añú‑ri̱.
\v 23 Ko jiní‑ri̱ nuu̱ ɨngá ley ja̱ jíka ini̱ ta̱ká pedazo yikɨ kúñu‑ri̱, kája̱táꞌan jíín ley ja̱ jíka jíín já jíni tuní‑ri̱, te nátu̱ꞌun preso skɨ́vɨ ruu̱ ini̱ ndaꞌa ley ndíso kua̱chi ja̱ ncháá ini̱ pedazo yikɨ kúñu‑ri̱.
\v 24 Naka̱ ndáꞌú cha̱a kúu‑ri̱. Ndéja̱ náma ruu̱ chi̱i modo máá‑rí yáꞌa ja̱ kúu̱ núsáá.
\v 25 Ná kútaꞌu̱‑rí nuu̱ Dios sáꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo. Núsáá te játíñu‑ri̱ nuu̱ ley Dios jíín já jiní tuní‑ri̱, ko nuu̱ ley kua̱chi, chi̱ jíín modo máá‑rí játíñu‑ri̱.
\c 8
\s Modo jíka‑yó jíín máá Espíritu
\p
\v 1 Núsáá te vina ma̱ náku̱xndíi kutɨ‑yá sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ káyi̱ꞌi ndaꞌa Cristo, chi̱ tuká kájika‑i nátu̱ꞌun kuní modo máá‑i, chi̱ sua kájika‑i nátu̱ꞌun kuní máá Espíritu.
\v 2 Chi̱ ley ja̱ káꞌa̱n Espíritu, onde̱ jíín Cristo Jesús sáꞌa ja̱ chakú‑yo̱. Yu̱án ní nama ruu̱ ini̱ ndaꞌa ley ja̱ ndíso kua̱chi jíín já ndíso kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱.
\v 3 Chi̱ tiñu ja̱ tú ní kúu sáꞌa ley sɨkɨ̱ já vítá ini̱ ña̱yɨvɨ, te ni̱ sáꞌa Dios, chi ni̱ tájí‑yá Se̱ꞌe‑ya̱ ní kii nátu̱ꞌun kánda̱a máá‑yó, náva̱ꞌa kundiso‑ya̱ kuáchi. Te ni̱ naku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́ kuáchi ja̱ ndíso ña̱yɨvɨ.
\v 4 Náva̱ꞌa ná skíkuu‑yó táká tiñu táꞌú ley sáꞌa‑ya̱, jíín yóó ja̱ tú kájika‑yó nátu̱ꞌun kuní máá modo ña̱yɨvɨ, chi̱ kájika‑yó nátu̱ꞌun kuní máá Espíritu.
\v 5 Chi ña̱yɨvɨ kájika nátu̱ꞌun kuní máá modo máá‑i, ja̱ kúu modo máá‑i kájítú iní‑i jíín. Ko ña̱yɨvɨ kájika nátu̱ꞌun kuní máá Espíritu, ja̱ kúu tiñu Espíritu kájítú iní‑i jíín.
\v 6 Chi̱ nú kájani ini̱‑yo̱ nátu̱ꞌun kuní modo ña̱yɨvɨ, te kuu̱‑yo̱. Ko nú kájani ini̱‑yo̱ nátu̱ꞌun kuní máá Espíritu, te kuchaku̱‑yo̱ jíín túꞌun kuakáꞌnu ini̱.
\v 7 Ña̱yɨvɨ jáni ini̱‑i sɨkɨ̱ modo máá‑i, chi̱ jíto uꞌu̱‑i Dios, chi̱ tú jándatu̱‑i nuu̱ ley Dios. Te ni ma̱ kúu kuandatu̱‑i.
\v 8 Tú kúu kusɨɨ̱ iní Dios sáꞌa ña̱yɨvɨ kájika jíín modo máá‑i.
\v 9 Ko róó tuká kájika‑ró jíín modo máá‑ró, chi̱ jíín Espíritu kájika‑ró, te nú ncháá ndija Espíritu Dios ini̱‑ro̱. Te nú ɨɨn ña̱yɨvɨ tú ndíso‑i Espíritu máá Cristo, nasu̱ iní ndaꞌa‑yá yíꞌi‑i.
\v 10 Ko nú ncháá Cristo ini̱‑ro̱, te va̱sa sɨkɨ̱ kuáchi a ni̱ jiꞌi̱ yikɨ kúñu‑ró, ko chakú añú‑ro̱ sɨkɨ́ tíñu ndaa̱.
\v 11 Ko nú ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró ncháá Espíritu máá Dios, Iꞌa̱ ni̱ naschakú Jesús ma̱ꞌñú ndɨ́yi, te suni súan jíín Espíritu‑ya̱ já ncháá ini̱‑ro̱ te nachaku̱ yikɨ kúñu‑ró ja̱ kúu̱‑ún sáꞌa Dios ja̱ ní naschakú‑ya̱ Cristo Jesús ma̱ꞌñú ndɨ́yi.
\v 12 Ñáni̱, cha̱a káitau̱ kákuu‑yó núsáá. Ko nasu̱ núu̱ modo máá‑yó, ja̱ káka‑yó nátu̱ꞌun kúu ini̱ máá‑yó.
\v 13 Chi̱ nú kájika‑ró nátu̱ꞌun kuní modo máá‑ró, te kuu̱‑ro̱ nú súan. Ko nú jíín Espíritu xnáa‑ro táká tiñu ja̱ sáꞌa‑ró jíín modo máá‑ró, te kuchaku̱‑ro̱.
\v 14 Chi ta̱ká ña̱yɨvɨ já káyo̱xnúú Espíritu Dios nuu̱‑í, ña̱yɨvɨ yúan kákuu se̱ꞌe Dios.
\v 15 Chi̱ nasu̱ nátu̱ꞌun mozo ni̱ sáꞌa‑ya̱ róó ja̱ yúꞌú‑ro̱ ɨngá jínu, chi ni̱ nduu‑ró nátu̱ꞌun se̱ꞌe‑ya̱. Te ja̱ yúán kákana ndáꞌú‑yo̱: Abba, ja̱ kuní kaꞌa̱n: Ai̱ Táta̱ máni̱.
\v 16 Chi̱ suni máá Espíritu káꞌa̱n ndaa̱ taꞌa̱n jíín añú‑yo̱ já kákuu‑yó séꞌe Dios.
\v 17 Te nú se̱ꞌe‑ya̱ kákuu‑yó, suni cha̱a niꞌi̱n táꞌu̱ kákuu‑yó, cha̱a niꞌi̱n táꞌu̱ núu̱ Dios kákuu‑yó. Te niꞌi̱n káꞌnu‑yó táꞌu̱‑yo̱ jíín Cristo. Te nú súan kua̱ndéé iní yo̱ ndóꞌo taꞌa̱n‑yo̱ jíín‑yá, náva̱ꞌa suni nduñáꞌnu luu taꞌa̱n‑yo̱ jíín‑yá.
\s Ja̱ kóo kɨvɨ̱ kuánchaa̱ tu̱ndóꞌo ñu̱yɨ́vɨ
\p
\v 18 Chi̱ jáni ini̱‑ri̱ ja̱ táká tu̱ndóꞌo kándoꞌo‑yó vína, ni ma̱ káni táꞌan kutɨ jíín túꞌun nduñáꞌnu luu‑yó já kénda kuee̱‑ga̱, te kuni̱ ndiji̱n‑yo̱ núu̱.
\v 19 Chi ta̱ká ja̱ ní sáꞌa‑ya̱, káñukuu ini̱ onde̱ kenda ndiji̱n ta̱ká se̱ꞌe Dios.
\v 20 Chi ta̱ká ja̱ ní sáꞌa‑ya̱, ni̱ kɨ̱vɨ sáni ini̱ ndaꞌa túꞌun téꞌyu̱, ko nasu̱ já kákuni̱ máá, chi̱ súan ni̱ jataꞌa̱n ini̱ máá Iꞌa̱ ni̱ sáꞌa. Te káñukuu ini̱.
\v 21 Chi̱ ɨɨn kɨvɨ̱, te ta̱ká ja̱ ní sáꞌa‑ya̱‑ún, kenda ini̱ ndaꞌa túꞌun téꞌyu̱, te kaka kuu ndicha̱‑na̱ jíín túꞌun luu nátu̱ꞌun ta̱ká se̱ꞌe Dios.
\v 22 Chi̱ kájini̱‑yo̱ já táká ja̱ ní sáꞌa‑ya̱‑ún, ɨɨn káꞌnu‑ni kátana, te kájito tu̱ndóꞌo onde̱ vina.
\v 23 Te nasu̱ máá ɨ́ɨn ja̱ ní sáꞌa‑ya̱‑ún, chi̱ suni onde̱ yóó, ja̱ ní kejáꞌá sátiñu Espíritu ini̱‑yo̱, te suni kátana‑yó jíín iní máá‑yó, káinda̱tu‑yó já nákiꞌin séꞌé‑yá yóó. Yu̱án kúu ja̱ náma‑ya̱ yíkɨ
kúñu‑yó.
\v 24 Chi̱ káñukuu ini̱‑yo̱ te a ni̱ kaka̱ku‑yó. Te nú ndiji̱n kánde̱ꞌé‑yó núu̱ ɨɨn ja̱ káñu̱kuu ini̱‑yo̱, nasu̱ já káñukuu ini̱‑yo̱ kúu. Chi̱ nú ɨɨn ja̱ á kájini̱‑i nuu̱ kúu, ndé ña̱yɨvɨ kúñukuu‑ga̱ ini̱ núsáá.
\v 25 Ko nú ja̱ tú kájini̱‑yo̱ núu̱ kúu, káñukuu ini̱‑yo̱. Yúan‑na te jíín paciencia káinda̱tu‑yó‑ún.
\v 26 Suni súan chíndéé táꞌan Espíritu jíín‑yó já vítá ini̱‑yo̱, chi̱ tú kájini̱‑yo̱ kakán taꞌu̱‑yo̱ nátu̱ꞌun kánúú kakán taꞌu̱‑yo̱, ko suni máá Espíritu kúu ja̱ jikán taꞌu̱ jáꞌa̱‑yo̱, te tána jíín, te tú níꞌi̱n túꞌun kaꞌa̱n jíín.
\v 27 Ko máá Iꞌa̱ jíto nchaa̱ vii iní añú‑yo̱, jiní‑ya̱ ndasa jáni ini̱ Espíritu. Chi̱ máá Espíritu, jikán taꞌu̱ jáꞌa̱ táká ña̱yɨvɨ ndóo nátu̱ꞌun kuní máá Dios.
\s Ja̱ má kúu kuanchaa̱‑i yóó ini̱ ndaꞌa Cristo
\p
\v 28 Te a kájini̱‑yo̱ já táká ja̱ táꞌa̱n ña̱yɨvɨ, kendo̱o va̱ꞌa‑ga̱‑i jíín sáꞌa‑ya̱, nuu̱ ñáyɨvɨ já kákumani̱‑í jíín‑yá, ja̱ ní kana‑ya̱ xiní‑í nátu̱ꞌun ni̱ jataꞌa̱n ini̱‑ya̱.
\v 29 Chi ta̱ká ña̱yɨvɨ, jíín tiempo a ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱‑í. Suni ni̱ tetaꞌa̱n‑ya̱‑í ja̱ ná kóo‑i nátu̱ꞌun káa Se̱ꞌe‑ya̱, náva̱ꞌa ná kúu Jesús ñani̱ núú vásá sáva‑ga̱ ñani̱.
\v 30 Te máá ñáyɨvɨ ní tetaꞌa̱n‑ya̱‑ún, suni ni̱ kana‑ya̱ xiní‑í, te ña̱yɨvɨ ní kana‑ya̱ xiní‑ún, suni ni̱ kakendo̱o ndaa̱‑i ni̱ sáꞌa‑ya̱. Te ña̱yɨvɨ ní kakendo̱o ndaa̱‑ún, suni ni̱ nduñáꞌnu luu‑i ni̱ sáꞌa‑ya̱.
\v 31 Te na̱ún kákaꞌa̱n‑yo̱ sɨkɨ́ túꞌun yáꞌa núsáá. Chi̱ nú Dios káꞌa̱n‑ya̱ jáꞌa̱‑yo̱, te ndéja̱ kúu kaꞌa̱n sɨkɨ̱‑yo̱ núsáá.
\v 32 Chi̱ máá‑yá, tú ní sásáꞌán‑yá Se̱ꞌe‑ya̱, chi̱ sua ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱‑í ja̱ sɨkɨ́ táká‑yo̱. Te naja̱ má kuáꞌa‑ya̱ táká ndatíñu nuu̱‑yo̱ ondé jíín Séꞌe‑ya̱ núsáá.
\v 33 Ndéja̱ kúu kaka̱n kua̱chi sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ ní ka̱ji Dios núsáá. Máá Dios kúu Iꞌa̱ skéndo̱o ndaa̱ yóó.
\v 34 Ndéja̱ náku̱xndíi sɨkɨ̱‑yo̱. Máá Cristo kúu Iꞌa̱ ni̱ jiꞌi̱, te suni ni̱ nachaku̱‑ya̱ máꞌñú ndɨ́yi, te vina kánchaa̱‑ya̱ íchi ndáváꞌa Dios, te suni Iꞌa̱‑ún káꞌa̱n‑ya̱ jáꞌa̱‑yo̱.
\v 35 Ndéja̱ kúu kuanchaa̱ yóó nuu̱ túꞌun ni̱ kundáꞌú ini̱ Cristo yóó núsáá. Á tu̱ndóꞌo, xí já ndúkuíꞌa̱ ini̱‑yo̱, xí já kájika jínu‑yó, xí tamá, xí já kájika víchí‑yó, xí já káyu̱ꞌú‑yo̱, xí yuchí náún.
\v 36 Nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Ja̱ sɨkɨ́ níí kúu ja̱ kájiꞌi̱‑ná ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱, te nátu̱ꞌun rɨɨ̱ kɨtɨ kúu̱, kájani ini̱‑i kájito‑i náá, áchí.
\v 37 Ko tú súan, chi̱ sua ni̱ kundéé‑ga̱‑yo̱ jíín táká tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ sáꞌa máá Iꞌa̱‑ún ja̱ ní kundáꞌú ini̱‑ya̱ yóó.
\v 38 Chi̱ jáni ndija ini̱‑ri̱ ja̱ ní kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱, ni tu̱ꞌun ja̱ chakú‑yo̱, ni ndajáꞌa̱ máá‑ún, ni ja̱ kákuñáꞌnu, ni ja̱ kátáꞌú tíñu, ni ja̱ vína, ni ja̱ yúchaa̱n,
\v 39 ni nuu̱ súkún, ni nuu̱ kúnú, ni ɨɨn ndatíñu ja̱ ní sáꞌa‑ya̱, ma̱ kúu kutɨ kuánchaa̱ yóó nuu̱ túꞌun ja̱ máá Dios jíín Jítoꞌo̱‑yo̱ Cristo Jesús, ni̱ kundáꞌú ini̱‑ya̱ yóó.
\c 9
\s Tu̱ꞌun ña̱yɨvɨ Israel
\p
\v 1 Káꞌa̱n ndaa̱‑ri̱ tu̱ꞌun Cristo, tú xndáꞌú‑ri̱, chi̱ súan káꞌa̱n ndaa̱‑ri̱ jiní‑ri̱ ini̱ añú‑ri̱ jíín Espíritu Santo.
\v 2 Chi̱ ndúkuíꞌa̱ xaa̱n iní‑ri̱, te nene̱ táꞌuꞌu̱ ini̱ añú‑ri̱.
\v 3 Chi̱ suni kuní máá‑rí kuxio‑ri̱ nuu̱ Cristo, te ná náa‑rí núú, ja̱ sɨkɨ́ ñaní‑ri̱ ja̱ kúu táꞌan‑ri̱ ja̱ ɨ́ɨn‑ni nɨñi̱, ɨɨn‑ni ku̱ñu, kákuu‑ri̱ jíín.
\v 4 Te cha̱a Israel kákuu‑de. Máá‑de kákuu cha̱a nakiꞌin séꞌé‑yá, jíín já ndúñáꞌnu‑de, jíín já ní sáꞌa‑ya̱ contrato jíín‑de, jíín já ní ja̱ꞌa‑ya̱ ley nuu̱‑dé, jíín já chíñúꞌún‑de máá‑yá, jíín túꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá nuu̱‑dé.
\v 5 Te chi̱i tata̱ cha̱a‑ún, ni̱ ka̱kenda ndɨ̱yi táa̱‑yo̱. Te suni chi̱i tata̱ yúan, ni̱ kenda nɨñi̱, ku̱ñu Cristo. Te ta̱ká ndatíñu yíꞌi ndaꞌa Dios. Te ná nákana jaa‑yó‑yá nɨ́ɨ́ káni nɨ́ɨ́ kuiá. Amén.
\v 6 Ko nasu̱ já ní tɨ̱vɨ́ tu̱ꞌun Dios, chi̱ nasu̱ táká ña̱yɨvɨ já kákuu tata̱ Israel kúu máá cháa Israel.
\v 7 Te suni va̱sa tata̱ Abraham kákuu‑i, ko nasu̱ ndɨ́ꞌɨ‑i kákuu se̱ꞌe‑de. Chi̱ sua káꞌa̱n: Chi̱i Isaac koo ja̱ kunání‑i tata̱‑ro̱, áchí.
\v 8 Yu̱án kuní kaꞌa̱n, nasu̱ já kákuu se̱ꞌe yikɨ kúñu kákuu se̱ꞌe Dios, chi̱ sua se̱ꞌe ja̱ ní keyuꞌu‑yá‑ún. Chiꞌi‑ya̱ cuenta‑i ja̱ kákuu ndija‑i tata̱‑ún.
\v 9 Chi ya̱ꞌá kúu tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá: Suni kɨvɨ̱ yáꞌa ji̱nu kuia̱, te chaa̱‑ri̱, te koo ɨɨn se̱ꞌe yíí Sara, áchí.
\v 10 Te suni íó ɨnga̱ tu̱ꞌun, chi̱ suni ni̱ niꞌi̱n séꞌe Rebeca. Uu̱ se̱ꞌe yíí ni̱ sáꞌa ɨɨn‑ni cha̱a, ja̱ kúu ndɨ̱yi táa̱‑yo̱ Isaac.
\v 11 Te onde̱ ná té kaku‑ga̱‑i jínáꞌan‑i, ni té kuni̱‑ga̱‑i sáꞌa‑i ja̱ váꞌa ja̱ úꞌu̱, náva̱ꞌa kendo̱o ni̱ꞌin tu̱ꞌun, ni̱ ka̱ji ñúkúún Dios máá‑i. Chi̱ nasu̱ jíín tíñu sáꞌa‑i, chi̱ sɨkɨ̱ já ní kana‑ya̱ xiní‑í.
\v 12 Chi ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑ña: Ja̱ ñáꞌnu kuatíñu nuu̱ já súchí, áchí‑ya̱.
\v 13 Nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Ni̱ kumani̱‑rí jíín Jacob, te ni̱ kiti̱ ini̱‑ri̱ nuu̱ Esaú, áchí.
\v 14 Ndasa kaꞌa̱n‑yo̱ núsáá. Á sáꞌa Dios tiñu ja̱ tú íó ndaa̱ náún. Ma̱ kúu kutɨ.
\v 15 Chi ni̱ kaꞌa̱n máá‑yá jíín Moisés: Ndéja̱ kuní‑ri̱ kundáꞌú ini̱‑ri̱ te kundáꞌú ini̱‑ri̱, te ndéja̱ kuní‑ri̱ kukuíꞌa̱ ini̱‑ri̱ jíín te kukuíꞌa̱ ini̱‑ri̱ jíín, áchí‑ya̱.
\v 16 Núsáá te tú kée tiñu sáꞌa ni cha̱a kuní, ni cha̱a jíku jíín, chi̱ máá Dios kúu Iꞌa̱ kúndáꞌú ini̱‑ya̱.
\v 17 Chi̱ áchí tutu̱ ii̱ jíín rey Faraón: Ja̱ yúán ní jani‑ri̱ róó náva̱ꞌa ná kuichá tu̱ꞌun sɨ́ꞌvɨ́‑rí kiꞌi̱n nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ, te kuni ndiji̱n‑i ndasa káa fuerza‑ri̱ ja̱ kúkuu‑ri̱ jíín‑ró, áchí.
\v 18 Núsáá, te nú ndéja̱ kuní‑ya̱, te kúndáꞌú ini̱‑ya̱, te nú ndéja̱ kuní‑ya̱, te sándava‑yá ini̱.
\v 19 Sanaa te kaꞌa̱n‑ro̱ jíín‑rí: Naja̱ jikán‑ga̱‑ya̱ kuáchi núsáá, chi̱ ndé cha̱a kuu kasu̱ nuu̱‑yá ndasa játaꞌa̱n ini̱‑ya̱, achi̱‑ro̱.
\v 20 Chi̱ sua kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Te róó, ndé cha̱a kúu‑ró já státáꞌan‑ró jíín Dios. Á kuu kaꞌa̱n kɨ̱sɨ ñuꞌun jíín máá cháa ni̱ sáꞌa‑ún: Naja̱ ní sáꞌa‑ró rúu̱, achi̱.
\v 21 Te cha̱a sáꞌa‑ún, íó derecho‑de ja̱ sáꞌa‑de ɨɨn kɨ̱sɨ kuꞌun ndatíñu luu, te ɨnga̱ kɨ̱sɨ kuꞌun ndatíñu cháꞌán xí túu.
\v 22 Te nú kuní Dios stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱‑í ndasa káa tu̱ꞌun kití ini̱ máá‑yá, náva̱ꞌa kuni̱‑i na̱ fuerza ndíso‑ya̱, te nú ja̱ yúán jíín paciencia tú ní xndɨ́ꞌɨ yachi̱‑ya̱ ñáyɨvɨ‑ún, cuenta kɨ̱sɨ ja̱ á yani naa ñúkúún máá, te naja̱ tú játúꞌún‑ró nú súan.
\v 23 Te súan sáꞌa‑ya̱, chi̱ kuní‑ya̱ kuichá tu̱ꞌun ndasa sáꞌa‑ya̱ kuáꞌa̱ tíñu luu xaa̱n núu̱ ñáyɨvɨ já ní sáva̱ꞌa‑ya̱‑í, nátu̱ꞌun jíín kɨ́sɨ, súan ná kéndo̱o luu‑i jíín‑yá.
\v 24 Ña̱yɨvɨ yúan kákuu yóó ja̱ ní kana‑ya̱ xiní‑yo̱. Chi̱ nasu̱ máá ɨ́ɨn ña̱yɨvɨ judío ní kána‑ya̱ xiní, chi̱ suni ni̱ kana‑ya̱ xiní ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación.
\v 25 Suni súan nátu̱ꞌun káꞌa̱n nuu̱ tutú Oseas: Ña̱yɨvɨ já ná tú ní kúu ña̱yɨvɨ máá‑rí‑ún núú, skúnání‑rí‑i ña̱yɨvɨ máá‑rí vina. Te ñaꞌan já tú ní kúmani̱‑rí jíín‑ña núú, skúnání‑rí‑ña ñáꞌan já maní‑rí jíín vína. Achí.
\v 26 Yúan‑na te nuu̱ ní kaꞌa̱n‑ya̱: Nasu̱ róó kákuu ña̱yɨvɨ máá‑rí, áchí‑ya̱, tu̱ꞌun ñuu̱ yúan kaꞌa̱n‑i: Ña̱yɨvɨ yúan se̱ꞌe Dios Iꞌa̱ chakú kákuu‑i.
\v 27 Suni súan ni̱ kana jaa Isaías tu̱ꞌun ña̱yɨvɨ Israel: Va̱sa nándeá se̱ꞌe ñuu̱ Israel nátu̱ꞌun ñi̱tɨ́ káa yuꞌu mar, ko ɨɨn tɨ́ɨn‑ni‑i ka̱ku,
\v 28 chi̱ máá Tatá Dios síjínu‑ya̱ tíñu sáꞌa‑ya̱ já ndónda‑ya̱ sɨkɨ́ ñúyɨ́vɨ, te yachi̱ sándaa̱‑ya̱.
\v 29 Nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Isaías onde̱ sáá: Te nú máá Tatá Iꞌa̱ tɨ́ɨn so̱ꞌo ta̱ká soldado, nú tú ní skéndo̱o‑ya̱ yakú‑ga̱ tata̱ nuu̱‑yo̱ núú, te nátu̱ꞌun ña̱yɨvɨ ñúu̱ Sodoma jíín ñáyɨvɨ ñúu̱ Gomorra, súan kuu‑yó te súan taꞌa̱n‑yo̱ núú. Achí.
\v 30 Ndasa kaꞌa̱n‑yo̱ núsáá. Ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación, tú ní kándúkú‑i tiñu ndaa̱, ko ni̱ ka̱kendo̱o ndaa̱‑i, chi̱ sɨkɨ̱ já ní ka̱kandíja‑i, yu̱án ní ka̱kendo̱o ndaa̱‑i.
\v 31 Te ña̱yɨvɨ Israel, ni̱ ka̱ndúkú‑i ja̱ kéndo̱o ndaa̱‑i jíín ley, ko tú ní skíkuu kutɨ‑í jíín máá ley.
\v 32 Te naja̱. Chi ni̱ ka̱ndúkú sáni‑i, nasu̱ jíín túꞌun kándíja, chi̱ sasua jíín táká tiñu táꞌú ley. Ja̱ yúán ní ka̱jungoyo‑i sɨkɨ̱ máá yúu̱ xíin tíñu skáchiꞌi xini̱ jáꞌa̱‑í.
\v 33 Nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Nde̱ꞌé, chi̱ onde̱ Sion ka̱itúu‑rí máá yúu̱ xíin tíñu skáchiꞌi xini̱ jáꞌa̱‑í, te suni jungoyo‑i sáꞌa yuu̱‑ún. Te ña̱yɨvɨ kándíja nuu̱ yúu̱‑ún, ma̱ kúka nuu̱‑í, chi̱ máá‑yá kúu, áchí.
\c 10
\p
\v 1 Ñáni̱, kúu ndija ini̱ añú‑ri̱, te jikán taꞌu̱‑rí nuu̱ Dios jaꞌa̱ ñáyɨvɨ Israel, náva̱ꞌa ka̱ku‑i jínáꞌan‑i.
\v 2 Chi̱ ruu̱, a jiní ndaa̱‑ri̱ ja̱ bueno kákuu ini̱‑i kájito‑i Dios, ko tú kákundaa̱ ini̱‑i jíín.
\v 3 Chi̱ tú kájuku̱ꞌun ini̱‑i ndasa kendo̱o ndaa̱‑i sáꞌa Dios, te kándúkú‑i ja̱ kéndo̱o ndaa̱‑i sáꞌa máá‑i. Te ja̱ yúán tú kájandatu̱‑i nuu̱ íchi ndáa̱ Dios.
\v 4 Chi̱ jíín Cristo te ni̱ jukuiñi̱ tu̱ꞌun káꞌa̱n ley, náva̱ꞌa kendo̱o ndaa̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ kándíja.
\v 5 Chi ni̱ kaꞌa̱n Moisés ja̱ nú ɨɨn cha̱a skíkuu tiñu ndaa̱ káꞌa̱n ley, te kuchaku̱‑de jíín.
\v 6 Ko tu̱ꞌun kéndo̱o ndaa̱, kénda chi̱i tu̱ꞌun kándíja‑yó, te káꞌa̱n súan: Ma̱ káni ini̱ añú‑ro̱: Ndé cha̱a kaa kiꞌi̱n andɨ́vɨ́ núsáá, áchí. Yu̱án kuní kaꞌa̱n, ja̱ xnúu‑de Cristo onde̱ nuu̱ ñúꞌun.
\v 7 Ni ma̱ káni ini̱‑ro̱: Ndé cha̱a kuun‑de kiꞌi̱n‑de ini̱ tu̱nchi núsáá, áchí. Yu̱án kuní kaꞌa̱n, ja̱ xndáa‑de Cristo ma̱ꞌñú ndɨ́yi.
\v 8 Ko ndasa káꞌa̱n tu̱ꞌun‑ún: Yani jíín‑ró íó tu̱ꞌun kaꞌa̱n‑ro̱, ini̱ yuꞌu‑ro te ini̱ añú‑ro̱ íó, áchí. Yu̱án kúu tu̱ꞌun kákandíja‑yó, te yu̱án kúu tu̱ꞌun kájani‑ró.
\v 9 Chi̱ nú játúꞌún‑ró ondé jíín yúꞌu‑ro já Jítoꞌo̱‑ro̱ kúu Jesús, te nú onde̱ jíín iní jíín añú‑ro̱ kándíja‑ró já ní nachaku̱ Jesús ma̱ꞌñú ndɨ́yi ni̱ sáꞌa Dios, yúan‑na te ka̱ku‑ró.
\s Kánúú káni‑yó túꞌun‑ya̱ ná kándíja‑i
\p
\v 10 Chi̱ jíín iní jíín añú‑yo̱ kándíja‑yó‑yá náva̱ꞌa kendo̱o ndaa̱‑yo̱. Ko jíín yúꞌu‑yo kuátúꞌún‑yó‑yá náva̱ꞌa ka̱ku‑yó.
\v 11 Chi̱ tutu̱ ii̱ káꞌa̱n: Ta̱ká ña̱yɨvɨ kándíja‑i nuu̱‑yá, ma̱ kéndo̱o kutɨ‑í tuka̱ nuu̱, áchí.
\v 12 Chi̱ tú káꞌi̱o sɨ́ɨn ña̱yɨvɨ griego jíín ñáyɨvɨ judío, chi̱ suni ɨɨn‑ni máá Jítoꞌo̱‑yo̱ tɨ́ɨn so̱ꞌo ta̱ká‑i. Te kúndáꞌú xaa̱n iní‑ya̱ ñáyɨvɨ kákaꞌa̱n nda̱ꞌú jíín‑yá.
\v 13 Chi ta̱ká ña̱yɨvɨ kákaꞌa̱n nda̱ꞌú jíín máá Jítoꞌo̱‑yo̱ ondé jíín sɨ́ꞌvɨ́‑yá, ka̱ku‑i.
\v 14 Ndasa kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑i jíín‑yá te nú tú kákandíja‑i‑ya̱. Te ndasa kandíja‑i‑ya̱ te nú tú jíni so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun‑ya̱. Te ndasa kuni so̱ꞌo‑i te nú tú na̱ún kani tu̱ꞌun‑ya̱ núu̱‑í.
\v 15 Te ndasa kani‑i tu̱ꞌun‑ya̱ te nú tú tájí‑yá‑i kiꞌi̱n‑i. Nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Xáán luu kánda̱a jaꞌa̱ ñáyɨvɨ kájani tu̱ꞌun kuakáꞌnu ini̱, jíín jáꞌa̱ ñáyɨvɨ kájani tu̱ꞌun va̱ꞌa tu̱ꞌun luu.
\v 16 Ko nasu̱ táká‑i káchuꞌun ini̱‑i ja̱ káꞌa̱n tu̱ꞌun va̱ꞌa, chi ni̱ kaꞌa̱n Isaías: Táta̱, ndé ña̱yɨvɨ kándíja tu̱ꞌun kájani‑ná vii, áchí‑de.
\v 17 Núsáá te kuu kandíja‑i onde̱ nú kuni so̱ꞌo‑i, te kuu kuni so̱ꞌo‑i onde̱ nú koo ja̱ káni tu̱ꞌun Dios.
\v 18 Ko ruu̱ káꞌa̱n‑ri̱: Á tú ní kájini so̱ꞌo‑i. Ja̱ndáa̱ ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i, chi̱ káꞌa̱n: Nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ ní kenda tu̱ꞌun‑i te onde̱ nuu̱ ndɨ́ꞌɨ‑na̱ ñu̱yɨ́vɨ ní jicha̱ tu̱ꞌun‑i, áchí.
\v 19 Ko ruu̱ káꞌa̱n‑ri̱: Á tú ní kájuku̱ꞌun ini̱ ña̱yɨvɨ Israel tu̱ꞌun yáꞌa. Xnáñúú‑ga̱ ni̱ kaꞌa̱n Moisés: Ná kúkuíñí‑ro̱ sáꞌa‑ri̱ jíín ɨngá nación ja̱ násu̱ ñúu̱ máá‑rí kúu, te jíín ɨ́ɨn nación ñáá skití
ini̱‑ri̱ róó, áchí‑de.
\v 20 Suni Isaías ni̱ chundéé iní‑de ni̱ kaꞌa̱n‑de: Ña̱yɨvɨ já tú ní kánandúkú rúu̱, a ni̱ jini̱‑i ruu̱. Te ña̱yɨvɨ já tú ní kájika̱ tu̱ꞌún rúu̱, ni̱ stáꞌa̱n ndiji̱n‑ri̱ máá‑rí nuu̱‑í, áchí‑de.
\v 21 Ko sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ Israel káꞌa̱n: Ncháka ncháa, ni̱ jata ñaa‑ri̱ ndaꞌa‑rí nuu̱ ñáyɨvɨ tú jándatu̱, jíín núu̱ ñáyɨvɨ níꞌin ini̱, áchí‑ya̱.
\c 11
\s Ja̱ íó ɨɨn tɨ́ɨn‑ga̱ ña̱yɨvɨ Israel
\p
\v 1 Núsáá te káꞌa̱n‑ri̱: A ni̱ kiñiꞌin Dios ña̱yɨvɨ máá‑yá náún. Ma̱ kúu kutɨ. Chi̱ ruu̱, suni cha̱a Israel kúu‑ri̱, tata̱ Abraham kúu‑ri̱, táꞌan tata̱ Benjamín kúu‑ri̱.
\v 2 Tú ní kíñiꞌin Dios ña̱yɨvɨ máá‑yá ja̱ á ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱‑í jíín tiempo xí tú kájini̱‑ro̱ tutú ii̱ ndasa káꞌa̱n tu̱ꞌun Elías, ndasa ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑de jíín Dios sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ Israel:
\v 3 Táta̱, ni̱ ka̱jaꞌni‑í cha̱a kájani tu̱ꞌun‑ní, te ni̱ ka̱jacha̱‑i altar‑ní. Te náá, máá ɨ́ɨn‑na̱‑ná ni̱ kendo̱o. Te vina, káchindiki̱n‑i náá, kaꞌni‑í náá kákuni̱‑i, áchí‑de.
\v 4 Ko yúan‑na te ndasa ni xndíó káni Dios tu̱ꞌun nuu̱‑dé núsáá: A ñáva̱ꞌa náꞌín‑rí va̱sté usiá mil ña̱yɨvɨ káchiñúꞌún rúu̱, te ña̱yɨvɨ‑ún tú kájukuiñi̱ jítɨ́ kútɨ‑í nuu̱ ndosó Baal, áchí‑ya̱.
\v 5 Te suni súan vina, chi̱ íó ɨɨn tɨ́ɨn‑ga̱, te jíín túꞌun luu íó ini̱‑ya̱ ní ka̱ji‑ya̱‑ún.
\v 6 Te nú sɨkɨ̱ túꞌun luu íó ini̱‑ya̱ kúu, nasu̱ ní níꞌi̱n‑í jíín tíñu ni̱ sáꞌa‑i núsáá. Chi̱ nú súan, te ni̱ ji̱ta tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱ núú.
\v 7 Na̱ún kákaꞌa̱n‑ri̱ núsáá. Ja̱ ní ka̱ndúkú ñáyɨvɨ Israel, tú ní kákundéé‑i niꞌi̱n‑í. Ko ni̱ ka̱kundéé ñáyɨvɨ ní ka̱ji‑ya̱‑ún, ni̱ kaniꞌi̱n‑í. Te sava‑ga̱‑i ni̱ kandu̱ni̱ꞌin ini̱‑i.
\v 8 Nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Nuu̱‑í ni̱ ja̱ꞌa Dios ɨɨn xini̱ já tú júku̱ꞌun kutɨ iní, jíín ndúchi já tú kuni̱ kutɨ, jíín sóꞌo ja̱ tú kuni so̱ꞌo kutɨ ondé vina, áchí.
\v 9 Te ni̱ kaꞌa̱n David: Viko kásáꞌa‑i, ná kúu nátu̱ꞌun ɨɨn xeyu̱, ɨɨn ja̱ tɨ́ɨn yátá‑ún‑i, ɨɨn tu̱nchi, ɨɨn nuu̱ níꞌi̱n‑í ya̱ꞌu‑i.
\v 10 Te nduchi‑í, ná kúñaa náva̱ꞌa ma̱ kúu nde̱ꞌé‑i jíín, te ná kóo tɨ́ꞌɨ́‑i nɨ́ɨ́ káni, áchí‑de.
\v 11 Núsáá te ruu̱ káꞌa̱n‑ri̱: Ni̱ kandua̱‑i, te ni̱ kaji̱ta ii̱‑í náún. Ma̱ kúu kutɨ. Chi̱ sua ni̱ kaka̱ku ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ súan ni̱ ka̱sáñaꞌmu ña̱yɨvɨ Israel, náva̱ꞌa ná kúkuíñí máá Israel jínáꞌan.
\v 12 Ni̱ ka̱sáñaꞌmu Israel, te ja̱ yúán ní ndukúká ñúyɨ́vɨ. Ni̱ kaji̱ta Israel, te ja̱ yúán ní ndukúká ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación. Naga̱ ni̱ kuu ja̱ xáán ndatu̱ tiñu koo onde̱ kɨvɨ̱ ná nákiꞌin séꞌé‑yá ta̱ká Israel núsáá.
\v 13 Chi̱ jíín róó ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación káꞌa̱n‑ri̱, chi̱ ruu̱ suni cha̱a skáka tu̱ꞌun nuu̱ cháa sɨ́ɨn nación kúu‑ri̱, te jíñúꞌún káꞌa̱n‑ri̱ sɨkɨ̱ tíñu sáꞌa‑ri̱,
\v 14 náva̱ꞌa ná kúkuíñí táꞌan‑ri̱ sáꞌa‑ri̱, te ka̱ku sava‑de sáꞌa‑ri̱.
\v 15 Chi̱ nú ni̱ kiñiꞌin‑ya̱ Israel, te ja̱ yúán ní ka̱naketáꞌan ña̱yɨvɨ ñúyɨ́vɨ jíín‑yá, núsáá te kɨvɨ̱ nákiꞌin séꞌé‑yá Israel, te nasu̱ nátu̱ꞌun ja̱ ní nachaku̱‑i ma̱ꞌñú ndɨ́yi koo yu̱án náún.
\s Olivo yúkú xiní olivo táta
\p
\v 16 Te nú íó ndoo ndeꞌe̱ já kúun núú, te suni nɨ́ɨ́‑ni íó ndoo. Te nú nduꞌu íó ndoo, suni súan íó ndoo ta̱ká ndaꞌa.
\v 17 Ko nú sava ndaꞌa‑ún, ni̱ ka̱janchaa̱, te nú róó ja̱ kúu‑ró ɨ́ɨn ndaꞌa yúnu olivo yúkú, ni̱ nuku̱ꞌun‑ró núu̱ ní ka̱janchaa̱ ndaꞌa táta‑ún, te nú stáa taꞌa̱n‑ro̱ kájin ondé nduꞌu númá máá yúnu olivo táta,
\v 18 ma̱ sátéyíí‑ró máá‑ró já ndónda‑ró sɨkɨ́ táká ndaꞌa‑ún núsáá. Chi̱ nú sátéyíí‑ró máá‑ró, te ná núku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já tú stáa nduꞌu‑ún kajin‑ro, chi̱ sua stáa‑ró kájin máá ndúꞌu‑ún.
\v 19 Sanaa te kaꞌa̱n‑ro̱: Sava ndaꞌa ní ka̱janchaa̱ kuaꞌa̱n náva̱ꞌa nuku̱ꞌun‑ri̱ yáꞌa, achi̱‑ro̱.
\v 20 Bueno, ko sɨkɨ̱ já tú ní kákandíja máá ndáꞌa‑ún, yu̱án ní ka̱janchaa̱. Ko róó, chi̱ sɨkɨ̱ já kándíja‑ró, yu̱án núkuiñi̱ ni̱ꞌin‑ró. Ma̱ sávixi̱‑ro̱ máá‑ró núsáá, sua yu̱ꞌú‑ro̱.
\v 21 Chi̱ nú Dios, tú ní kúndáꞌú ini̱‑ya̱ máá ndáꞌa xíin tíñu‑ún, naga̱ ni̱ kuu róó, ja̱ kúndáꞌú ini̱‑ya̱ róó.
\v 22 Nde̱ꞌé váꞌa‑ró núsáá, ndasa kúndáꞌú ini̱ Dios, te suni xaa̱n iní‑ya̱. Xaa̱n iní‑ya̱ jíín cháa ni̱ kandua̱‑ún, ko kúndáꞌú ini̱‑ya̱ róó, te nú kundii̱ ni̱ꞌin‑ró jíín túꞌun kúndáꞌú ini̱‑ya̱ róó. Te nú túu, te suni kuanchaa̱‑ya̱ róó kiꞌi̱n‑ro̱.
\v 23 Suni súan máá ñáyɨvɨ‑ún, nú kandíja‑i, suni nuku̱ꞌun‑i, chi̱ máá Dios kuu nachuꞌun tuku‑ya̱‑í.
\v 24 Te nú róó, va̱i‑ró chíi yunu olivo ja̱ á káa yúkú, te ni̱ nuku̱ꞌun‑ró xiní yúnu olivo táta, va̱sa nasu̱ táꞌan‑ún kúu‑ró, naga̱ ni̱ kuu ña̱yɨvɨ‑ún ja̱ máá ndáꞌa xíin tíñu kákuu‑i, ja̱ má náchuꞌun‑ya̱‑í xini̱ máá yúnu olivo máá‑i núsáá.
\v 25 Ñáni̱, chi̱ tú kuní‑ri̱ ja̱ kúñáá xini̱‑ro̱ ndasa íó sɨkɨ̱ túꞌun sa̱ꞌí yáꞌa, náva̱ꞌa ma̱ sávixi̱‑ro̱ máá‑ró te kani ini̱‑ro̱ já ndíchí xáa̱n‑ro̱ jínáꞌan‑ró, chi̱ sava ña̱yɨvɨ Israel, ni̱ ka̱sáni̱ꞌin ini̱‑i, te ni̱
ka̱naa‑í, onde̱ ná ndéka̱va ta̱ká ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación.
\v 26 Yúan‑na te ndɨꞌɨ ña̱yɨvɨ Israel ka̱ku‑i. Nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Ichi ñúu̱ Sion kii Iꞌa̱ nama yóó, te kuanchaa̱‑ya̱ cháꞌa̱n táꞌan Jacob, ja̱ tú káchiñúꞌún‑i‑ya̱.
\v 27 Te tu̱ꞌun yáꞌa kuu contrato sándaa̱‑ri̱ jíín‑i onde̱ ná kuánchaa̱‑ri̱ kua̱chi‑i, áchí.
\v 28 Jaꞌa̱ róó, kájito uꞌu̱‑i‑ya̱ já sɨkɨ́ máá túꞌun va̱ꞌa. Ko ni̱ ka̱ji‑ya̱‑í, te kúndáꞌú ini̱‑ya̱‑í, ja̱ sɨkɨ́ táa̱‑i.
\v 29 Chi̱ Dios tú nátuꞌu̱ ini̱‑ya̱ já tétaꞌa̱n‑ya̱ táꞌu̱‑yo̱ jíín já kána‑ya̱ xiní‑yo̱.
\v 30 Suni súan róó, ni̱ ka̱sáni̱ꞌin ini̱‑ro̱ núu̱ Dios onde̱ sáá. Ko vina, chi̱ sɨkɨ̱ já ní ka̱sáni̱ꞌin ini̱ máá ñáyɨvɨ‑ún, te ni̱ kundáꞌú ini̱‑ya̱ róó.
\v 31 Suni súan máá ñáyɨvɨ‑ún, ni̱ ka̱sáni̱ꞌin ini̱‑i vina, náva̱ꞌa suni nátu̱ꞌun ni̱ kundáꞌú ini̱‑ya̱ róó jínáꞌan‑ró, suni súan ná kúndáꞌú ini̱‑ya̱‑í vina.
\v 32 Chi̱ máá Dios, ni̱ jasu̱‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ chíi tu̱ꞌun sáni̱ꞌin ini̱‑i, náva̱ꞌa kundáꞌú ini̱‑ya̱ táká‑i.
\v 33 Xáán kúnú káa tu̱ꞌun kúká, tu̱ꞌun ndíchí, tu̱ꞌun tu̱ꞌa Dios. Ni ma̱ júku̱ꞌun kutɨ iní‑yo̱ ndasa káa ta̱ká tiñu sándaa̱‑ya̱. Te xaa̱n sáꞌí íin ta̱ká ichi‑yá.
\v 34 Chi̱ ndé cha̱a, a ni̱ jini̱ ndasa jáni ini̱ Dios, xí ndé cha̱a ni̱ ja̱ꞌa consejo nuu̱ yá.
\v 35 Xí ndé cha̱a ni̱ ja̱ꞌa nuu̱‑yá xnaꞌa̱n‑ga̱ náva̱ꞌa chunáa‑yá nuu̱‑dé.
\v 36 Chi̱ onde̱ nuu̱ máá‑yá va̱i ta̱ká ndatíñu. Te suni máá‑yá ni̱ sáꞌa. Te suni máá‑yá tɨ́ɨn. Te ná nákana jaa‑yó‑yá nɨ́ɨ́ káni nɨ́ɨ́ kuiá. Amén.
\c 12
\s Ndasa kuatíñu va̱ꞌa ña̱yɨvɨ ndóo
\p
\v 1 Ñáni̱, ja̱ yúán káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín‑ró jíín túꞌun ni̱ kundáꞌú ini̱ Dios róó, chi̱ vina chakú‑ro̱ jíín yíkɨ kúñu‑ró, te kuní‑ri̱ ja̱ ná kóo ndoo te kua̱ꞌa‑ro̱ núu̱ máá‑yá. Te ná kúsɨɨ̱ iní Dios jíín‑ró, chi yu̱án kúu ja̱ chíñúꞌún‑ró‑yá onde̱ jíín iní jíín añú‑ro̱.
\v 2 Te ma̱ kóo ɨɨn núú iní‑ro̱ jíín ñúyɨ́vɨ yáꞌa, chi̱ sua ná násama‑ró máá‑ró, te ná ndúu jáá xiní‑ro̱, náva̱ꞌa ná kuní‑ro̱ ndasa va̱ꞌa káa tu̱ꞌun játaꞌa̱n ini̱ Dios, jíín túꞌun ni̱ yija va̱ꞌa ja̱ kúsɨɨ̱ iní‑ya̱ sáꞌa.
\v 3 Chi tu̱ꞌun luu ja̱ ní ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑rí sáꞌa ja̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín ɨ́ɨn ɨɨn cha̱a káꞌi̱in ma̱ꞌñú‑ró jián, ja̱ má skákunu‑ga̱‑de ku̱ꞌa máá‑de nuu̱ kúꞌa ja̱ á káꞌi̱in‑de, chi̱ sua ná káni kuándíꞌí iní‑de nátu̱ꞌun ni̱ ja̱ꞌa
Dios tu̱ꞌun kándíja nuu̱ ɨ́ɨn ɨɨn‑de.
\v 4 Chi̱ nátu̱ꞌun yóó, jíín modo ja̱ kuáꞌa̱ pedazo ndíso yikɨ kúñu‑yó ko tú ɨɨn‑ni tiñu kásáꞌa,
\v 5 suni súan yóó, va̱sa kuaꞌa̱‑yo̱, ko nátu̱ꞌun ɨɨn‑ni ña̱yɨvɨ kákuu‑yó núu̱ Cristo. Ko ja̱ ɨ́ɨn ɨɨn máá‑yó, chi̱ pedazo‑ni‑yó kánakuni̱ táꞌan‑yó.
\v 6 Chi ni̱ niꞌi̱n‑yo̱ sɨ́ɨn sɨ́ɨn taꞌu̱ ndasa ku̱ꞌa ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun luu íó ini̱‑ya̱ núu̱‑yo̱. Te nú taꞌu̱ já káni‑yó túꞌun‑ya̱ kúu, ná sáꞌa‑yó jíín kúꞌa kándíja‑yó núsáá.
\v 7 Xí nú taꞌu̱ já kuátíñu‑yó kúu, ná kuátíñu‑yó. Te nú taꞌu̱ já stáꞌa̱n‑yo̱ kúu, ná stáꞌa̱n‑yo̱.
\v 8 Ña̱yɨvɨ káꞌa̱n ndéé, ná káꞌa̱n ndéé‑i. Ña̱yɨvɨ jáꞌa, ná táva iní‑i kua̱ꞌa‑i. Ña̱yɨvɨ táꞌú tíñu, ñúkúún ná sáꞌa‑i. Ña̱yɨvɨ kúndáꞌú ini̱, sɨɨ̱ ná kóo ini̱‑i.
\v 9 Tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱, ma̱ kóo jíín túꞌun yóso yúꞌu. Ná kóto uꞌu̱‑ro̱ tíñu ñáá, te ma̱ sía̱‑ro̱ tíñu va̱ꞌa.
\v 10 Ná kúnchaka mani̱ táꞌan‑ró. Te sáꞌa‑ró cuenta ja̱ maní‑ro̱ jíín ñaní máá‑ró. Te kuítú iní‑ro̱ já sáꞌa jíñúꞌún‑ró jíín táꞌan‑ró.
\v 11 Ma̱ sáꞌa kúxí‑ró nú íó tiñu kásáꞌa‑ró. Te jíín iní jíín añú‑ro̱ ná kuítú iní‑ro̱ kuátíñu‑ró núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 12 Te a káñukuu ini̱‑ro̱, te ná kóo sɨɨ̱ iní‑ro̱. Te nú íó tu̱ndóꞌo, te kua̱ndéé iní‑ro̱. Te nene̱ kakán taꞌu̱‑ro̱.
\v 13 Te ta̱ká ña̱yɨvɨ ndóo, nú kánandɨꞌɨ‑i yaku̱ na̱jíín, te koto táꞌan‑ró jíín‑i. Te koto ndáꞌú‑ro̱ núu̱ ñáyɨvɨ jíká.
\v 14 Kaka̱n taꞌu̱‑ro̱ jáꞌa̱ ñáyɨvɨ káchindiki̱n róó, kaka̱n taꞌu̱‑ro̱ jáꞌa̱‑í te ma̱ káꞌa̱n tásɨ́‑ró sɨkɨ́‑í.
\v 15 Ná kúsɨɨ̱ iní‑ro̱ jíín ñáyɨvɨ káꞌi̱o sɨɨ̱ iní, te ná ndéꞌe̱‑ro̱ jíín ñáyɨvɨ kándeꞌe̱.
\v 16 Ɨɨn‑ni ná kóo xini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Ma̱ skákunu‑ró máá‑ró, chi̱ sua ná ndútáꞌan‑ró jíín cháa káꞌi̱o súchí iní. Ma̱ sáꞌa‑ró já cháa ndíchí xáa̱n kákuu‑ró.
\v 17 Ma̱ ná sáꞌa ndɨva̱ꞌa‑ró jíín ní ɨɨn ña̱yɨvɨ, nú ni̱ sáꞌa ndɨva̱ꞌa‑i jíín‑ró. Kuítú iní‑ro̱ sáꞌa jíñúꞌún‑ró tíñu onde̱ jíto jíín núu̱ táká‑i.
\v 18 Te nú kuu sáꞌa‑ró, te vindáa̱ vinené kuxiu̱kú‑ró jíín táká ña̱yɨvɨ, onde̱ jíín kúꞌa kúndéé‑ró jíín.
\v 19 Ñáni̱ máni̱, ma̱ cháa ini̱‑ro̱ já nániꞌi̱n táꞌan‑ró jínáꞌan‑ró, chi̱ sua nuu̱ máá‑yá ná kuáꞌa‑ró túꞌun kiti̱ ini̱‑ya̱ núu̱‑í, chi̱ súan yóso núu̱ tutú: Naniꞌi̱n táꞌan máá‑rí jíín‑i, máá‑rí kua̱ꞌa ya̱ꞌu‑i, áchí máá Tatá Dios.
\v 20 Ja̱ yúán, nú cha̱a kájito uꞌu̱ róó, jíꞌi̱‑de so̱ko, kua̱ꞌa ja̱ ná kée‑dé. Nú jichí‑de, kua̱ꞌa ja̱ ná kóꞌo‑de. Chi̱ nú súan, te kundéé‑ró jíín‑de, kuka nuu̱‑de sáꞌa‑ró.
\v 21 Ma̱ yují‑ro̱ sáꞌa tiñu ñáá, chi̱ sua ná yují tiñu ñáá sáꞌa‑ró jíín tíñu va̱ꞌa.
\c 13
\s Ndasa kaka‑yó íchi núu̱ gobierno
\p
\v 1 Ta̱ká ña̱yɨvɨ, ná kuándatu̱‑i nuu̱ cháa kákuñáꞌnu‑ga̱, chi̱ túu cha̱a táꞌú tíñu te nú tú ní jáꞌa Dios tu̱ꞌun núú. Te ta̱ká cha̱a a kándi̱so tíñu, Dios ni̱ chaa tiñu sɨkɨ̱‑dé.
\v 2 Ja̱ yúán, nú íó cha̱a tú jándatu̱ nuu̱ cháa táꞌú tíñu, te tiñu ni̱ tetaꞌa̱n Dios skéꞌichi̱‑de, te cha̱a káskéꞌichi̱, naku̱xndíi‑de sɨkɨ̱ máá‑de.
\v 3 Chi cha̱a kátáꞌú tíñu, tú ndónda‑de sɨkɨ̱ cháa sáꞌa tiñu va̱ꞌa, chi̱ sua sɨkɨ̱ cháa sáꞌa tiñu ñáá. Te róó, kuní‑ro̱ já tú yu̱ꞌú‑ro̱ sáꞌa cha̱a táꞌú tíñu náún. Sáꞌa tiñu va̱ꞌa, te ná kuátúꞌún‑de róó.
\v 4 Chi̱ mozo Dios kúu‑de, ja̱ kóto va̱ꞌa‑de róó. Ko nú sáꞌa‑ró tiñu ñáá, te ná yúꞌú‑ro̱, chi̱ nasu̱ já kúsɨɨ̱ iní máá‑de ndíso‑de machete, chi̱ mozo Dios kúu‑de, náva̱ꞌa xndóꞌo‑de ña̱yɨvɨ sáꞌa tiñu ñáá.
\v 5 Ja̱ yúán kánúú kuándatu̱‑ro̱ núu̱‑dé jínáꞌan‑ró, nasu̱ máá ɨ́ɨn ja̱ tú kití ini̱‑ya̱ nuu̱‑ro̱, te suni náva̱ꞌa ma̱ kána jíín añú‑ro̱ núu̱‑ro̱.
\v 6 Chi̱ suni ja̱ sɨkɨ́ yúán kúu ja̱ kája̱ꞌa‑ró xúꞌún yóo̱, chi̱ mozo kájatíñu nuu̱ Dios kákuu‑de, suni ja̱ sɨkɨ́ tíñu yúan.
\v 7 Kaꞌncha̱ ja̱ káitau̱‑ro̱ núu̱ táká ña̱yɨvɨ. Nuu̱ já taú‑ro̱ xúꞌún yóo̱, te xu̱ꞌún yóo̱. Nuu̱ ñáyɨvɨ já taú‑ro̱ xúꞌún póniná, te xu̱ꞌún póniná. Nú nɨ́nɨ kuandatu̱‑ro̱, te ná kuándatu̱‑ro̱. Te nú nɨ́nɨ kóo tu̱ꞌun jíñúꞌún, te ná kóo jíñúꞌún‑ró.
\v 8 Ma̱ kútau̱ kutɨ‑ro núu̱ ní ɨɨn ña̱yɨvɨ, chi̱ máá‑ni ja̱ kúndáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró. Chi cha̱a kúndáꞌú ini̱ táꞌan, a ni̱ kundéé‑de ni̱ skíkuu‑de tu̱ꞌun káꞌa̱n ley.
\v 9 Chi̱ káꞌa̱n nuu̱ tutú: Ma̱ kúsɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan‑ró, ma̱ káꞌni‑ro ndɨ́yi, ma̱ sákuíꞌná‑ró, ma̱ sátúꞌún‑ró, ma̱ ndío ini̱‑ro̱. Te nú íó sava‑ga̱ tu̱ꞌun táꞌú tíñu, ko ɨɨn káꞌnu‑na̱ káꞌa̱n: Kundáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró, nátu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱‑ro̱ máá‑ró, áchí.
\v 10 Tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱, tú sáꞌa ndɨva̱ꞌa jíín táꞌan. Ja̱ yúán, tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱ táꞌan kúu tu̱ꞌun skíkuu ta̱ká tiñu káꞌa̱n ley.
\v 11 Te súan ná sáꞌa‑yó, chi̱ a kájini̱‑yo̱ já máá hora nataꞌu̱ núu̱‑yo̱ já kákixi̱‑yo̱ kúu. Chi̱ vina a ni̱ ku̱yani‑ga̱ kɨvɨ̱ káku‑yó, vásá kɨvɨ́ ní kandíja‑yó.
\v 12 Akuáa a ni̱ ja̱ꞌa kuaꞌa̱n, te a kúyani chaa̱ ndúú. Núsáá te ná skána‑yó tíñu ñu̱ñáa kíꞌi̱n, te ná sáꞌa‑yó tíñu ndúú.
\v 13 Ná káka kuu jíñúꞌún‑yó cuenta ndúú. Ma̱ kée úꞌini̱‑yo̱, te ma̱ kóo káꞌvá‑yó. Ma̱ káka téné‑yó, te ma̱ káka kuáxán‑yó. Ma̱ kuátáꞌan‑yó, te ma̱ kóo kuásún iní‑yo̱.
\v 14 Sua ná kúkútu‑ro jíín Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, te ma̱ sákútu‑ro máá‑ró jíín tíñu ndío ini̱ yikɨ kúñu‑ró.
\c 14
\s Ndasa sáꞌa‑yó jíín ñáyɨvɨ vítá ini̱
\p
\v 1 Cha̱a kándíja vi̱tá, ná kuátáꞌú‑ró‑de, ko nasu̱ já státáꞌan‑ró jíín‑de sɨkɨ̱ táká tu̱ꞌun.
\v 2 Chi̱ íó cha̱a kándíja ja̱ kúu kee‑dé ta̱ká‑ni nuu̱, ko cha̱a vi̱tá ini̱ máá nían‑ni yua̱ yée‑dé.
\v 3 Róó cha̱a yée, ma̱ sájáꞌa̱ ini̱‑ro̱ núu̱ cháa tú yée. Te róó cha̱a tú yée, ma̱ náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ cháa yée, chi̱ Dios játáꞌú‑yá cha̱a‑ún.
\v 4 Te róó, ndé cha̱a kúu‑ró já náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ cháa kúu mozo tatú núsáá. Te nú kundii̱ ni̱ꞌin‑de, xí káka yátá‑de, ko nuu̱ máá patrón‑de játíñu‑de. Ko nukuiñi̱ ni̱ꞌin‑de, chi̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kuu nakani ni̱ꞌin‑ya̱‑dé.
\v 5 Ɨɨn cha̱a káꞌa̱n ja̱ íi̱ ɨ́ɨn kɨvɨ̱ vásá ɨngá kɨvɨ̱. Te ɨnga̱ cha̱a káꞌa̱n ja̱ ɨ́ɨn‑ni kánda̱a ta̱ká kɨvɨ̱. Ko ná ɨɨn ná ɨɨn‑de ná nátava‑dé cuenta ndasa jáni ndija ini̱‑de.
\v 6 Cha̱a játúꞌún kɨvɨ́, ndúkú‑de ndasa skíkuu‑de nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te cha̱a tú játúꞌún kɨvɨ́, suni ndúkú‑de ndasa skíkuu‑de nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Cha̱a yée, yée‑dé te játíñu‑de nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, chi̱ nákuatáꞌú‑de nuu̱ Dios. Te cha̱a tú yée, suni játíñu‑de nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, va̱sa tú yée‑dé, chi̱ nákuatáꞌú‑de nuu̱ Dios.
\v 7 Chi̱ tú ni ɨɨn‑yó káichaku̱‑yo̱ já máá‑yó. Ni tú ni ɨɨn‑yó kúu̱‑yo̱ já máá‑yó.
\v 8 Te nú káichaku̱‑yo̱, káichaku̱‑yo̱ já kuátíñu‑yó núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te nú kuu̱‑yo̱, suni kuu̱‑yo̱ já játíñu‑yó núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Núsáá te va̱sa ná kúchaku̱‑yo̱, xí va̱sa ná kúu̱‑yo̱, ko máá Jítoꞌo̱‑yo̱ xíin yóó.
\v 9 Chi ja̱ sɨkɨ́ yúan kúu ja̱ ní jiꞌi̱ Cristo, te ni̱ nachaku̱ tuku‑ya̱, náva̱ꞌa kuu‑ya̱ Jítoꞌo̱ nuu̱ ñáyɨvɨ ní kajiꞌi̱ jíín núu̱ ñáyɨvɨ káichaku̱.
\v 10 Te róó, naja̱ náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ ñaní‑ro̱ núsáá. Xí róó, naja̱ sájáꞌa̱ ini̱‑ro̱ núu̱ ñaní‑ro̱ núsáá. Chi ta̱ká‑yo̱, kuiñi‑yó yúꞌu mesa Cristo sándaa̱‑ya̱ tíñu‑yó.
\v 11 Chi̱ súan yóso núu̱ tutú: Ja̱ndáa̱ ndíja nuu̱ máá‑rí jukuiñi̱ jítɨ́ táká ña̱yɨvɨ, te nakana jaa ta̱ká‑i Dios, áchí máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 12 Núsáá te ná ɨɨn ná ɨɨn‑yó, nakua̱ꞌa‑yó cuenta nuu̱ Dios ndasa ni̱ ka̱sáꞌa máá‑yó.
\v 13 Ma̱ náku̱xndíi‑yó sɨkɨ́ táꞌan‑yó núsáá, chi̱ sua ná cháa ini̱‑yo̱ já má skɨ́vɨ‑yó ñaní‑yo̱ júngava‑de nuu̱ kuáchi.
\v 14 A jiní‑ri̱, te kándíja‑ri̱ sáꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús, ja̱ tú ni ɨɨn ndatíñu kúcháꞌán máá já máá. Nú ɨɨn cha̱a jáni ini̱‑de ja̱ kácháꞌán ɨ́ɨn ndatíñu, te sɨkɨ̱ máá‑de kácháꞌán.
\v 15 Ko nú sɨkɨ̱ ndéyu‑ro táꞌuꞌu̱ ini̱ ñani̱‑ro̱ núsáá te nasu̱ kúndáꞌú ini̱‑ro̱‑í. Ma̱ xnáa‑ro cháa‑ún ja̱ kuáchi ndeyu‑ro, chi ja̱ cháa‑ún kúu ja̱ ní jiꞌi̱ Cristo.
\v 16 Núsáá te ma̱ kuáꞌa‑ró túꞌun kaꞌa̱n‑i sɨkɨ̱ tíñu sáꞌa‑ró já íó va̱ꞌa jiní máá‑ró.
\v 17 Chi̱ nasu̱ já kée já kóꞌo kúu ini̱ ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tíñu, chi tu̱ꞌun ndaa̱, jíín túꞌun kuakáꞌnu ini̱, jíín túꞌun kúsɨɨ̱ iní sáꞌa Espíritu Santo kúu.
\v 18 Chi cha̱a ja̱ súan játíñu‑de nuu̱ Cristo, kúsɨɨ̱ iní Dios sáꞌa‑de. Te suni ta̱ká ña̱yɨvɨ kájatúꞌún‑i‑de.
\v 19 Núsáá te ná kuítú iní‑yo̱ sáꞌa‑yó táká tiñu ndíso tu̱ꞌun vindáa̱ vinené, náva̱ꞌa skuáꞌnu táꞌan‑yó.
\v 20 Ja̱ kuáchi ndeyu‑ro, ma̱ xnáa‑ro tíñu ni̱ sáꞌa Dios. Ta̱ká ndatíñu íó ndoo ndija, ko nú ɨɨn cha̱a skɨ́vɨ‑de ɨnga̱‑i ini̱ kua̱chi, sáꞌa ndeyu yée‑dé, te kua̱chi ndíso‑de nú súan.
\v 21 Vaꞌa̱‑ga̱ ma̱ kée‑ro kúñu, ni̱ ma̱ kóꞌo‑ró vino, ni ɨɨn ma̱ sáꞌa‑ró te nú kɨ̱vɨ ñani̱‑ro̱ kuáchi sáꞌa, xí tɨ́vɨ́‑de sáꞌa.
\v 22 Kándíja va̱ꞌa‑ró náún. Núsáá te súan ná káni ini̱ máá‑ró jíín ondé nuu̱ Dios. Xáán ndatu̱ kendo̱o cha̱a ja̱ tú naku̱xndíi añú‑de sɨkɨ̱ máá‑de jíín túꞌun játúꞌún‑de.
\v 23 Ko cha̱a jáni ɨɨn jáni uu̱ ini̱‑de nú yée‑dé, kucháꞌán‑de sáꞌa, chi̱ tú kándíja va̱ꞌa‑de te yée‑dé. Chi ta̱ká ja̱ sáꞌa‑yó, te nú tú kándíja va̱ꞌa‑yó, te máni kua̱chi kúu.
\c 15
\p
\v 1 Núsáá te yóó, nú ña̱yɨvɨ káꞌi̱in ni̱ꞌin‑ga̱ kákuu‑yó, te nɨ́nɨ ná kuándéé iní‑yo̱ jíín já kásáñaꞌmu ña̱yɨvɨ vítá ini̱. Te ma̱ ndúkú‑yó já kúsɨɨ̱ iní máá‑yó sáꞌa‑yó.
\v 2 Ná ɨɨn ná ɨɨn‑yó ná kúsɨɨ̱ iní táꞌan‑yó sáꞌa‑yó, náva̱ꞌa skuáꞌnu‑yó‑i, te kendo̱o va̱ꞌa‑ga̱‑i.
\v 3 Chi̱ Cristo, nasu̱ ní ndúkú‑yá ja̱ kúsɨɨ̱ iní máá‑yá sáꞌa‑ya̱, chi̱ sua yóso núu̱ tutú: Ta̱ká tu̱ꞌun ndɨva̱ꞌa ja̱ ní kakaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i sɨkɨ̱‑ní, ni̱ nduu sɨkɨ̱ máá‑ná, áchí.
\v 4 Chi ta̱ká tu̱ꞌun ja̱ ní jukoso̱ ondé sáá, ni̱ jukoso̱ náva̱ꞌa skuáꞌa‑ún yóó. Náva̱ꞌa nú kuiñi ni̱ꞌin‑yó, te koo ndéé iní‑yo̱ sáꞌa tutu̱ ii̱. Yúan‑na te kuñukuu ini̱‑yo̱.
\v 5 Ko máá Dios, ja̱ ñáva̱ꞌa‑ya̱ paciencia jíín túꞌun ndéé iní, ná sáꞌa‑ya̱ já ɨ́ɨn‑ni xini̱ kúñava̱ꞌa ta̱ká‑ro̱ cuenta Cristo Jesús.
\v 6 Náva̱ꞌa ná kétáꞌan tu̱ꞌun kákaꞌa̱n‑ro̱, te ɨɨn núú, ná nákana jaa‑ró Dios, Iꞌa̱ kúu Táa̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo.
\s Tu̱ꞌun ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación
\p
\v 7 Núsáá te kua̱táꞌú‑ró táꞌan‑ró nátu̱ꞌun ni̱ ja̱táꞌú Cristo yóó, náva̱ꞌa nakana jaa‑yó Dios.
\v 8 Chi̱ káꞌa̱n‑ri̱ ja̱ Cristo ni̱ jatíñu‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ judío, náva̱ꞌa stáꞌa̱n‑ya̱ já íó ndaa̱ tu̱ꞌun káꞌa̱n Dios, te náva̱ꞌa ná kúkútu táká tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá nuu̱ ndɨ́yi táa̱‑yo̱,
\v 9 te náva̱ꞌa suni ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación ná nákana jaa‑i Dios ja̱ ní kundáꞌú ini̱‑ya̱‑í. Nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Núsáá te ná nákana jaa‑ná níí ma̱ꞌñú ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, chi̱ kuatúꞌún‑ná sɨ́ꞌvɨ́‑ní, te kata‑ná, áchí.
\v 10 Te ɨnga̱ káꞌa̱n: Róó, ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación, ná kúsɨɨ̱ iní‑ro̱ ondé jíín ñáyɨvɨ máá‑yá, áchí.
\v 11 Te ɨnga̱ jínu káꞌa̱n: Ta̱ká ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación, ná nákana jaa‑ró máá Tatá Dios. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn ñuu̱, ná nákana jaa‑i‑ya̱, áchí.
\v 12 Te suni káꞌa̱n Isaías: Najaa ɨɨn numa Isaí. Te yúan kenda ɨɨn cha̱a nukuiñi̱ táꞌú tíñu nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, te ta̱ká ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación, kundatu‑i cha̱a‑ún, áchí.
\v 13 Te máá Dios, ñáva̱ꞌa‑ya̱ túꞌun kuñukuu ini̱. Te ná kúsɨɨ̱ téyíí iní‑ro̱, te kuakáꞌnu ini̱‑ro̱ sáꞌa‑ya̱, chi̱ kándíja‑ró, náva̱ꞌa ná kúñukuu xaa̱n iní‑ro̱ sáꞌa fuerza Espíritu Santo.
\v 14 Ñáni̱ máni̱, ko ruu̱, chi̱ jáni ndija ini̱‑ri̱ ja̱ ní ka̱kútú‑ró jíín tíñu va̱ꞌa, te kájuku̱ꞌun ndɨꞌɨ ini̱‑ro̱. Te suni kájini̱‑ro̱ kána jíín‑ró núu̱ táꞌan‑ró,
\v 15 ko ni̱ chundéé iní‑ri̱ cháa‑ri̱ tutu̱ yáꞌa nuu̱‑ro̱, ñáni̱ jínáꞌan‑ró, náva̱ꞌa ná xndáku‑ri̱ nuu̱‑ro̱. Chi̱ nuu̱‑rí ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun luu íó ini̱ Dios,
\v 16 náva̱ꞌa kuu‑ri̱ yuꞌu núu̱ Jesucristo kuatíñu‑ri̱ nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, te kani‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa Dios, náva̱ꞌa ná kúsɨɨ̱ iní‑ya̱ jíín ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ ní ja̱ꞌa‑ri̱‑i nuu̱‑yá, chi̱ a ni̱ ka̱ndundoo‑i ni̱ sáꞌa Espíritu Santo.
\v 17 Chi̱ ruu̱, íó ndasa sátéyíí‑rí máá‑rí sáꞌa Cristo Jesús, cuenta tiñu ni̱ sáꞌa‑ri̱ nuu̱ Dios.
\v 18 Chi̱ tuká chúndéé iní‑ri̱ kaꞌa̱n‑ri̱ ɨnga̱ tu̱ꞌun, chi̱ máni sɨkɨ̱ túꞌun ndasa ni̱ sátiñu Cristo jíín‑rí. Ja̱ yúán ní jandatu̱ ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación ni̱ sáꞌa‑ri̱ jíín túꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱, jíín tíñu ni̱ sáꞌa‑ri̱.
\v 19 Jíín fuerza ta̱ká tiñu ñáꞌnu, jíín tíñu ja̱ kánaa iní‑i kánde̱ꞌé‑i, onde̱ jíín fuerza Espíritu Dios, chi̱ onde̱ ñuu̱ Jerusalén, jíín ñúu̱ ni̱ ka̱jíkó ndúu̱ nɨ́ɨ́ yúan, onde̱ ñuu̱ Ilírico, ni̱ xndéka̱va ndɨꞌɨ‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa Cristo.
\v 20 Chi̱ súan jítú xáa̱n iní‑ri̱ jáni‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa, ko tú ní jáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱ á kákaꞌa̱n‑i tu̱ꞌun Cristo, chi̱ tú ní kuní‑ri̱ skuáꞌnu‑ri̱ sɨkɨ̱ cimiento ja̱ á ni̱ jani ɨnga̱ cha̱a.
\v 21 Chi̱ sua ni̱ sáꞌa‑ri̱ nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Ña̱yɨvɨ já tú ni ɨɨn‑de ní kástu̱ꞌún túꞌun‑ya̱ núu̱‑í, vina te kuni̱‑i, te ña̱yɨvɨ já tú ní kájini so̱ꞌo kutɨ‑í tu̱ꞌun‑ún, vina te juku̱ꞌun ini̱‑i, áchí.
\v 22 Suni ja̱ yúán ní kuu kuaꞌa̱ jínu ndasú ichi‑rí jaa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱.
\v 23 Ko vina chi̱ tuká nuu̱ kíꞌi̱n‑ri̱ nɨ́ɨ́ ndáñúu̱ yáꞌa, te kúu xaa̱n iní‑ri̱ ja̱ jáa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱, chi̱ súan kuní‑ri̱ onde̱ a íó kuaꞌa̱ kuiá.
\v 24 Te nú kiꞌi̱n‑ri̱ España, te kuní‑ri̱ kinde̱ꞌé‑rí róó. Te ja̱ꞌa‑ri̱ kiꞌi̱n‑ri̱, te chuꞌun íchí‑ró rúu̱ kiꞌi̱n‑ri̱ yúan, te nú ni̱ ndaꞌa̱ ini̱‑ri̱ ɨɨn tíꞌli̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró xnáꞌa̱n‑ga̱.
\v 25 Ko vina, kiꞌi̱n‑ri̱ ichi ñúu̱ Jerusalén, chi̱ ndíso‑ri̱ yaku̱ na̱jíín já kúu ña̱yɨvɨ ndóo káꞌi̱o yúan.
\v 26 Chi cha̱a ñuu̱ Macedonia jíín cháa ñuu̱ Acaya, ni̱ ka̱kusɨɨ̱ iní‑de ni̱ kajaki̱n‑de yaku̱ na̱jíín já kuátíñu ña̱yɨvɨ kátaꞌa̱n ndáꞌú, jíín ñáyɨvɨ ndóo káxiu̱kú iní ñuu̱ Jerusalén.
\v 27 Te ni̱ ka̱kusɨɨ̱ váꞌa ini̱‑de, chi̱ káitau̱ ndija‑de nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún, chi̱ nú cha̱a sɨ́ɨn nación ni̱ kaniꞌi̱n táꞌa̱n‑de tiñu sáꞌa Espíritu, te suni súan kánúú kóto taꞌa̱n‑de ña̱yɨvɨ‑ún jíín ndátíñu káñava̱ꞌa‑de ini̱ ñu̱yɨ́vɨ.
\v 28 Núsáá te nú ni̱ síjínu‑ri̱ tiñu yáꞌa, te nú ni̱ ja̱ꞌa‑ri̱ xu̱ꞌún yáꞌa nuu̱‑í, yúan‑na te ichi núu̱‑ro̱ jián jáꞌa‑ri̱ kiꞌi̱n‑ri̱ España.
\v 29 Te jiní‑ri̱ ja̱ nú ná jáa̱‑ri̱, te kendo̱o va̱ꞌa‑ró sáꞌa tu̱ꞌun va̱ꞌa Cristo, ja̱ kúndiso ndɨꞌɨ‑ri̱ jaa̱‑ri̱ jíín núu̱‑ro̱.
\v 30 Ko káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín‑ró ñáni̱, ja̱ sɨkɨ́ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo jíín já sɨkɨ́ túꞌun ni̱ kundáꞌú ini̱ Espíritu‑ya̱ yóó, ná chíndéé chítuu‑ró rúu̱ kaka̱n taꞌu̱‑ro̱ jáꞌa̱‑rí nuu̱ Dios,
\v 31 náva̱ꞌa ná káku‑ri̱ ini̱ ndaꞌa cháa tú kájandatu̱ káxiu̱kú iní ñuu̱ Judea, te náva̱ꞌa ña̱yɨvɨ ndóo káꞌi̱o ini̱ ñuu̱ Jerusalén, ná kuátáꞌú váꞌa‑i yaku̱ na̱jíín já kúndáꞌá‑rí kiꞌi̱n‑ri̱ jíín.
\v 32 Náva̱ꞌa nú játaꞌa̱n ini̱ Dios, te jaa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱, te ná kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ jíín‑ró, te ɨɨn káꞌnu‑ni naniꞌi̱n iní‑ri̱ jíín‑ró.
\v 33 Te máá Dios ja̱ ndíso‑ya̱ túꞌun kuakáꞌnu ini̱, ná kóo‑ya̱ jíín táká‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Amén.
\c 16
\s Tu̱ꞌun ndéé iní ni̱ chaa Pablo nuu̱‑í
\p
\v 1 Ndaꞌa‑ro chíꞌi‑ri̱ kua̱ꞌa‑yó Febe, chi̱ ñaꞌan‑ún, ñaꞌan játíñu nuu̱ tɨ́kuꞌni̱ kándíja ini̱ ñuu̱ Cencrea kúu‑ña.
\v 2 Te ná kuátáꞌú‑ró‑ña nátu̱ꞌun nɨ́nɨ sáꞌa va̱ꞌa ta̱ká ña̱yɨvɨ ndóo, chi̱ súan kuní máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te na̱ni ndatíñu nú jínu ñúꞌún‑ña jiní‑ro̱, kua̱ꞌa‑ró núu̱‑ñá, chi̱ súan ni̱ ja̱ꞌa‑ña núu̱ kuáꞌa̱ ñáyɨvɨ, te
suni onde̱ ruu̱.
\v 3 Kaꞌa̱n‑ro̱ jíín Priscila jíín Aquila, ná sándéé iní‑de, chi̱ káchindéé táꞌan‑de jíín‑rí nuu̱ Cristo Jesús.
\v 4 Chi ni̱ ka̱jatañaa‑de máá‑de ja̱ sɨkɨ́ rúu̱, ná jíꞌi̱‑ri̱ núú. Te vina nasu̱ máá ɨ́ɨn‑ri̱ nákuatáꞌú núu̱ cháa‑ún jínáꞌan‑de, chi̱ suni táká tɨkuꞌni̱ ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación, kánakuatáꞌú‑i nuu̱‑dé.
\v 5 Suni súan ná sándéé iní tɨkuꞌni̱ íó veꞌe‑de. Te Epeneto, cha̱a mani̱‑rí jíín, násándéé iní‑de, achi̱‑ro̱ kúni‑de, chi̱ xnáñúú‑gá máá‑de kúu cha̱a ni̱ kandíja nuu̱ Cristo ini̱ ñuu̱ Acaya.
\v 6 Suni ná sándéé iní María, chi̱ ñaꞌan‑ún, ni̱ sátiñu xaa̱n‑ñá ja̱ róó jínáꞌan‑ró.
\v 7 Ná sándéé iní táꞌan‑ri̱ Andrónico jíín Junias, chi̱ suni cha̱a kájika taꞌa̱n veka̱a jíín‑rí kákuu‑de, te apóstol kákuñáꞌnu kákuu‑de, chi̱ xnaꞌa̱n‑ga̱ máá cháa‑ún ni̱ ka̱kandíja‑de nuu̱ Cristo vásá rúu̱.
\v 8 Ná sándéé iní Amplias, cha̱a mani̱‑rí jíín‑de nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 9 Ná sándéé iní Urbano, cha̱a sátiñu taꞌa̱n jíín‑yó núu̱ Cristo Jesús. Suni súan kaꞌa̱n‑ro̱ jíín Estaquis, cha̱a mani̱ jíín‑rí.
\v 10 Ná sándéé iní Apeles, cha̱a kándii̱ va̱ꞌa nuu̱ Cristo. Ná sándéé iní táꞌan Aristóbulo.
\v 11 Ná sándéé iní táꞌan‑ri̱ Herodión. Ná sándéé iní táꞌan Narciso ja̱ á káyi̱ꞌi‑i ndaꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 12 Ná sándéé iní Trifena jíín Trifosa, chi̱ ñaꞌan‑ún, kásátiñu‑ña já kúu máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Ná sándéé iní Pérsida, ñaꞌan maní jíín‑yó. Chi̱ ñaꞌan‑ún, xaa̱n ní sátiñu‑ña já kúu máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 13 Ná sándéé iní Rufo, cha̱a ni̱ ka̱ji máá Jítoꞌo̱‑yo̱, te suni súan kaꞌa̱n‑ro̱ jíín náa̱‑de te náa̱‑ri̱.
\v 14 Ná sándéé iní Asíncrito, jíín Flegonte, jíín Hermas, jíín Patrobas, jíín Hermes. Suni súan kaꞌa̱n‑ro̱ jíín táká ñani̱‑yo̱ káxiu̱kú jíín‑de.
\v 15 Ná sándéé iní Filólogo, jíín Julia, jíín Nereo, jíín kuáꞌa‑de, jíín Olimpas, jíín táká ña̱yɨvɨ ndóo káxiu̱kú jíín‑de.
\v 16 Nú kákaꞌa̱n‑ro̱ jíín táꞌan‑ró, te ndoo titú táꞌan‑ró. Ta̱ká tɨkuꞌni̱ káyi̱ꞌi ndaꞌa Cristo, kákaꞌa̱n ja̱ ná sándéé iní‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 17 Te káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín‑ró, ñáni̱ jínáꞌan‑ró, ja̱ kóto va̱ꞌa‑ró ñáyɨvɨ kástátáꞌan, jíín já kákutuku ini̱‑i sɨkɨ̱ túꞌun ja̱ ní ka̱skuáꞌa‑ró. Vaꞌa̱‑ga̱ ná kúxio‑ró núu̱‑í.
\v 18 Chi ña̱yɨvɨ yúan tú kájatíñu‑i nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, chi̱ máni chi̱i‑i kájítú iní‑i jíín. Te xaa̱n vixí yuꞌu‑í, te kákaꞌa̱n nchaa̱‑i, te súan káxndáꞌú‑i sava‑ga̱ ña̱yɨvɨ yachí ini̱.
\v 19 Chi ta̱ká ña̱yɨvɨ, a kájini̱‑i ja̱ bueno kájandatu̱‑ro̱. Te ja̱ yúán kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ ja̱ sɨkɨ́ róó. Ko kuní‑ri̱ ja̱ ná kúu ndíchí váꞌa‑ró sáꞌa‑ró tíñu va̱ꞌa, te ma̱ ndíchí kóo ini̱‑ro̱ jíín tíñu ñáá.
\v 20 Te máá Dios, Iꞌa̱ ndíso tu̱ꞌun kuakáꞌnu ini̱, yachi̱ ka̱itaꞌnu̱‑ya̱ Satanás, kúxndíi jaꞌa̱‑ro̱ sukún. Tu̱ꞌun luu íó ini̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, ná kóo jíín‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 21 Sándéé iní‑ro̱, áchí Timoteo, cha̱a sátiñu taꞌa̱n jíín‑rí. Te suni súan kákaꞌa̱n Lucio, jíín Jasón, jíín Sosípater, cha̱a kákuu táꞌan‑ri̱.
\v 22 Te ruu̱ Tercio, ja̱ cháa‑ri̱ carta yáꞌa, káꞌa̱n‑ri̱ ja̱ ná sándéé iní‑ro̱ jínáꞌan‑ró núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 23 Gayo, cha̱a jáꞌa núu veꞌe nuu̱‑rí jíín núu̱ úndɨꞌɨ tɨkuꞌni̱, káꞌa̱n‑de ja̱ ná sándéé iní‑ro̱. Erasto, cha̱a kúu tesorero ini̱ ñuu̱ yáꞌa, káꞌa̱n‑de ja̱ ná sándéé iní‑ro̱ jínáꞌan‑ró, te suni súan káꞌa̱n ñani̱‑yo̱ Cuarto.
\v 24 Tu̱ꞌun luu íó ini̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, ná kóo jíín táká róó jínáꞌan‑ró. Amén.
\v 25 Te máá‑yá kuu síyíja va̱ꞌa‑ya̱ iní‑ro̱ jínáꞌan‑ró, nátu̱ꞌun káꞌa̱n tu̱ꞌun va̱ꞌa káꞌa̱n‑ri̱, jíín túꞌun Jesucristo ja̱ jáni‑ri̱ nátu̱ꞌun ni̱ kenda ndiji̱n tu̱ꞌun sa̱ꞌí‑ún, ja̱ yísa̱ꞌí nɨ́ɨ́ káni ondé sáá núú.
\v 26 Ko vina a ni̱ kenda ndiji̱n tu̱ꞌun‑ún. Te jíín tutú ii̱ já ní ka̱chaa cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios, ni̱ kenda tu̱ꞌun‑ún nuu̱ táká ña̱yɨvɨ nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ, nátu̱ꞌun ni̱ táꞌú tíñu Dios, Iꞌa̱ chakú nɨ́ɨ́ káni, náva̱ꞌa ná kuándatu̱‑i te kandíja‑i.
\v 27 Ja̱ yúán nɨ́ɨ́ káni nɨ́ɨ́ kuiá, ná nákana jaa‑yó máá ɨ́ɨn Dios, Iꞌa̱ ndíchí sáꞌa Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo. Súan ná kóo, Amén.
