\id 1CO
\h 1 Corintios
\toc1 1 Corintios
\mt2 LA PRIMERA EPISTOLA DEL APOSTOL SAN PABLO A LOS CORINTIOS
\mt YAꞌA KUU CARTA ƗƗN JA NI CHAA SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYƗVƗ ÑUU CORINTO
\c 1
\s Saꞌa̱n kútaꞌu̱
\p
\v 1 Máá‑rí kúu Pablo, jíín ñaní‑yo̱ Sóstenes. Te ni̱ jataꞌa̱n ini̱ Dios, ni̱ kana‑ya̱ xiní‑rí kúu‑ri̱ apóstol Jesucristo.
\v 2 Káchaa‑ri̱ tutu̱ yáꞌa nuu̱ tɨ́kuꞌni̱ kándíja nuu̱ Dios, te káxiu̱kú‑i ini̱ ñuu̱ Corinto, te a ni̱ ka̱ndundoo‑i ni̱ sáꞌa Jesucristo, te ni̱ kana‑ya̱ xiní‑í, ná ndúu‑i ña̱yɨvɨ ndóo. Te suni káchaa‑ri̱ nuu̱ táká ña̱yɨvɨ kákakuñiꞌin sɨ́ꞌvɨ́ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, ndéni ni̱ kuu, chi̱ Jitoꞌo̱ ta̱ká‑ni yóó kúu‑ya̱.
\v 3 Tu̱ꞌun luu íó ini̱ jíín túꞌun kuakáꞌnu ini̱ ja̱ kíi nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios, jíín já kíi nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, ná kóo jíín‑ró jínáꞌan‑ró.
\s Ja̱ ní nakuatáꞌú Pablo nuu̱ Dios
\p
\v 4 Nene̱ nákuatáꞌú‑rí nuu̱ Dios máá‑rí ja̱ sɨkɨ́ róó jínáꞌan‑ró, chi tu̱ꞌun luu íó ini̱ Dios ni̱ ja̱ꞌa Jesucristo nuu̱‑ro̱.
\v 5 Te jíín táká tu̱ꞌun‑ya̱ kákaꞌa̱n‑ro̱, te jíín táká tu̱ꞌun‑ya̱ kájuku̱ꞌun ini̱‑ro̱, ni̱ kukúká‑ró ní sáꞌa‑ya̱.
\v 6 Suni súan tu̱ꞌun ni̱ jani ndaa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱, te a ni̱ ka̱kukútu váꞌa ini̱‑ro̱ jíín.
\v 7 Núsáá te tuká na̱ún kúmani̱ kútɨ núu̱‑ro̱ já kuáꞌa máá Espíritu nuu̱‑ro̱, nini káinda̱tu‑ró kɨvɨ́ kénda ndiji̱n Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo.
\v 8 Te máá‑yá, sákútu‑yá róó onde̱ ná jínu kɨvɨ̱, náva̱ꞌa ma̱ kóo kua̱chi‑ró kɨvɨ́ kénda Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo.
\v 9 Iꞌa̱ ndaa̱ kúu Dios, te ni̱ kana‑ya̱ xiní‑ro̱ náva̱ꞌa kuni̱ táꞌan‑ró jíín Séꞌe‑ya̱, Iꞌa̱ kúu Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo.
\s Sɨkɨ̱ já sásɨ́ɨn‑i máá‑i
\p
\v 10 Ñáni̱, onde̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ ɨ́ɨn‑ni tu̱ꞌun ná káꞌa̱n ta̱ká‑ro̱, te ma̱ sásɨ́ɨn‑ró máá‑ró, chi̱ sua jíín ɨ́ɨn‑ni xini̱ te jíín ɨ́ɨn‑ni ja̱ jiní tuní ná yíja va̱ꞌa ini̱‑ro̱.
\v 11 Ñáni̱ máni̱, ni̱ kastu̱ꞌún táꞌan Cloé nuu̱‑rí ja̱ kákana̱á‑ro̱.
\v 12 Súan káꞌa̱n‑ri̱, chi̱ kákaꞌa̱n ná ɨɨn ná ɨɨn‑ró: Ruu̱, chi̱ jíín Pablo kándii̱ ndija‑ri̱. Te ruu̱, chi̱ jíín Apolos. Te ruu̱, chi̱ jíín Cefas. Te ruu̱, chi̱ jíín Cristo, áchí‑ro̱.
\v 13 Te Cristo, sɨ́ɨn sɨ́ɨn íó‑ya̱ náún. Xí ní jiꞌi̱ Pablo jika̱ cruz ja̱ sɨkɨ́ róó náún. Xí jíín sɨ́ꞌvɨ́ Pablo ni̱ ka̱janducha‑ro náún.
\v 14 Nákuatáꞌú‑rí nuu̱ Dios ja̱ tú ni ɨɨn‑ró ní skuánducha‑rí, chi̱ máá‑ni Crispo jíín Gayo.
\v 15 Náva̱ꞌa tú ni ɨɨn‑ró káꞌa̱n ja̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́‑rí ni̱ janducha‑ro.
\v 16 Te suni ni̱ skuánducha‑rí Estéfanas, jíín ñáyɨvɨ káꞌi̱o veꞌe‑de. Ko tú náꞌán‑rí te nú ni̱ skuánducha‑rí ɨnga̱‑i.
\v 17 Chi̱ nasu̱ ní tájí Cristo ruu̱ ja̱ skuánducha‑rí‑i, chi̱ sua ja̱ ná káni‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa nuu̱‑í. Ko nasu̱ jíín túꞌun ndíchí, chi̱ nú súan, te ni̱ jiꞌi̱ sáni Cristo jika̱ cruz núú.
\s Jesús kúu tu̱ꞌun ndíchí jíín fuerza Dios
\p
\v 18 Te ña̱yɨvɨ náa, chi̱ kájani ini̱‑i ja̱ túꞌun katachi̱ kúu ndasa ni̱ jiꞌi̱‑ya̱ jiká cruz. Ko máá‑yó, ja̱ á ni̱ ka̱ku‑yó, kájani ini̱‑yo̱ já fuerza Dios kúu tu̱ꞌun‑ún.
\v 19 Chi̱ súan yóso núu̱ tutú: Ná xnáa‑rí tu̱ꞌun ndíchí ñáyɨvɨ ndíchí, te ná kasú‑ri̱ tu̱ꞌun júku̱ꞌun ini̱ ja̱ káꞌa̱n ña̱yɨvɨ kájini̱ va̱ꞌa, áchí.
\v 20 Ndéchi kuáꞌa̱n ña̱yɨvɨ ndíchí. Ndéchi kuáꞌa̱n ña̱yɨvɨ cháa tutu̱. Ndéchi kuáꞌa̱n ña̱yɨvɨ kástátáꞌan kuia̱ yáꞌa. Nasu̱ ní nduu ñáá tu̱ꞌun ndíchí ñúyɨ́vɨ yáꞌa ni̱ sáꞌa Dios náún.
\v 21 Chi̱ súan ndíchí ní sáꞌa Dios, náva̱ꞌa ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa jíín túꞌun ndíchí jiní máá, ma̱ kúu kuni̱ nuu̱ Dios. Te ja̱ yúán ní jataꞌa̱n ini̱ Dios ja̱ jíín túꞌun kájani máá‑yó, te nama‑ya̱ ñáyɨvɨ kákandíja, va̱sa kájani ini̱ sava‑de ja̱ túꞌun katachi̱ kúu.
\v 22 Te ña̱yɨvɨ judío, chi̱ máni tuni̱ kájika̱n‑i. Te ña̱yɨvɨ ñúu̱ Grecia, chi tu̱ꞌun ndíchí kándúkú‑i.
\v 23 Ko máá‑rí, chi̱ kájani‑ri̱ tu̱ꞌun ndasa ni̱ jiꞌi̱ Cristo jika̱ cruz. Te judío, chi̱ kití ndija ini̱‑i sáꞌa tu̱ꞌun‑ún, te ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación, chi̱ kájani ini̱‑i ja̱ túꞌun katachi̱ kúu.
\v 24 Ko ña̱yɨvɨ já á ni̱ kana‑ya̱ xiní‑í, va̱sa ña̱yɨvɨ judío, xí ñáyɨvɨ ñúu̱ Grecia kúu‑i, chi̱ kájani ini̱‑i ja̱ Cristo kúu máá fuerza Dios jíín máá túꞌun ndíchí Dios.
\v 25 Chi tu̱ꞌun ñáá Dios, ndíchí‑gá vásá táká ña̱yɨvɨ, te tu̱chi vi̱tá Dios, ni̱ꞌin‑ga̱ káa vásá táká ña̱yɨvɨ.
\v 26 Ñáni̱, nde̱ꞌé ndasa ni̱ kana‑ya̱ xiní‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Tú kuaꞌa̱‑ro̱ ndíchí jíín túꞌun ñu̱yɨ́vɨ, ni tú kuaꞌa̱‑ro̱ yíꞌi fuerza, ni tú kuaꞌa̱‑ro̱ kákuu se̱ꞌe cha̱a kúñáꞌnu.
\v 27 Chi ni̱ ka̱ji Dios tu̱ꞌun katachi̱ íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, náva̱ꞌa koo tuka̱ nuu̱ ñáyɨvɨ ndíchí sáꞌa‑ya̱. Te ni̱ ka̱ji‑ya̱ ndátíñu vi̱tá íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, náva̱ꞌa koo tuka̱ nuu̱ ñáyɨvɨ níꞌin.
\v 28 Te ni̱ ka̱ji Dios ndatíñu ja̱ tú kúñáꞌnu ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, jíín ndátíñu ja̱ kújáꞌa̱ ini̱‑i jíín, onde̱ jíín ndátíñu ja̱ tú na̱ún íó, náva̱ꞌa ná kasú‑ya̱ núu̱ táká ja̱ á íó,
\v 29 náva̱ꞌa ni ɨɨn ña̱yɨvɨ, ma̱ kúu sátéyíí‑i máá‑i koto‑i Dios.
\v 30 Te ni̱ ka̱nduu‑ró séꞌe Dios ni̱ sáꞌa‑ya̱ jíín Cristo Jesús. Te onde̱ nuu̱ máá‑yá ni̱ ka̱niꞌi̱n‑yo̱ túꞌun ndíchí Dios, te ni̱ kendo̱o ndaa̱‑yo̱, te ni̱ kandundoo‑yó, te ni̱ na̱kuaan‑ya̱ yóó.
\v 31 Núsáá te ná kóo nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Nú ɨɨn ña̱yɨvɨ sátéyíí‑i máá‑i, núsáá te ná sátéyíí‑i máá‑i sɨkɨ̱ já ní sáꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱, áchí.
\c 2
\s Ja̱ tú ní játíñu Pablo tu̱ꞌun ndíchí ñúyɨ́vɨ
\p
\v 1 Te ruu̱, ñáni̱, ná ni̱ jaa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱, ni̱ jani ndaa̱‑ri̱ tu̱ꞌun sa̱ꞌí Dios. Chi̱ nasu̱ jíín túꞌun yíí, ni jíín túꞌun ndíchí ní jaa̱‑ri̱.
\v 2 Te ni̱ chaa ini̱‑ri̱ ja̱ má káꞌa̱n kutɨ‑rí nuu̱‑ro̱, chi̱ máni tu̱ꞌun Jesucristo jíín túꞌun ndasa ni̱ jiꞌi̱‑ya̱ jiká cruz.
\v 3 Te ná ni̱ ncha̱a‑ri̱ jíín‑ró, te kuítá‑ri̱, te yúꞌú‑ri̱, te kɨ́sɨ‑i ruu̱.
\v 4 Te nuu̱ ní jani‑ri̱ tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱, tú ní játíñu‑ri̱ tu̱ꞌun ndíchí nátu̱ꞌun skándíja cha̱a ñu̱yɨ́vɨ, ko ni̱ stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱ ndasa sátiñu máá Espíritu jíín fuerza.
\v 5 Náva̱ꞌa tu̱ꞌun kándíja‑ró ná kúndii̱ sɨkɨ̱ fuerza Dios. Ma̱ kúndii̱ sɨkɨ̱ túꞌun ndíchí kákaꞌa̱n ña̱yɨvɨ.
\v 6 Ko kákaꞌa̱n ndíchí‑yó jíín táká ña̱yɨvɨ ní ka̱yija, ko nasu̱ túꞌun ndíchí já íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, ni nasu̱ túꞌun ndíchí já kákaꞌa̱n cha̱a kátáꞌú tíñu kuia̱ yáꞌa, chi̱ cha̱a yúan naa íi̱‑dé.
\v 7 Ko kákaꞌa̱n‑yo̱ túꞌun ndíchí sáꞌí Dios, chi̱ yísa̱ꞌí núú, chi tu̱ꞌun ndíchí‑ún, ni̱ tetaꞌa̱n Dios onde̱ ná té jukuiñi̱‑ga̱ ñu̱yɨ́vɨ, náva̱ꞌa sáñáꞌnu tu̱ꞌun‑ún yóó.
\v 8 Chi̱ ni ɨɨn cha̱a kátáꞌú tíñu ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, tú ní kájini̱‑de tu̱ꞌun‑ún, chi̱ nú ní kájini̱‑de tu̱ꞌun‑ún, ma̱ káꞌni kútɨ‑dé Jitoꞌo̱ ñáꞌnu‑yó jiká cruz núú.
\v 9 Chi̱ nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Tu̱ꞌun ni̱ sátu̱ꞌa Dios ja̱ níꞌi̱n ñáyɨvɨ maní jíín‑yá, ni nduchi tú ní jiní, ni so̱ꞌo tú ní jíni so̱ꞌo, ni tú ní kɨ́vɨ ini̱ añú ña̱yɨvɨ, áchí.
\s Jíín máá Espíritu ni̱ niꞌi̱n‑dé tu̱ꞌun
\p
\v 10 Ko yóó, chi̱ jíín Espíritu ni̱ stáꞌa̱n Dios tu̱ꞌun‑ún nuu̱‑ro̱, chi̱ ndɨꞌɨ nandúkú víi máá Espíritu, va̱sa yíí xáa̱n káa tu̱ꞌun Dios.
\v 11 Ndé ña̱yɨvɨ jiní‑i ndasa jáni ini̱ ɨnga̱ ña̱yɨvɨ, chi̱ máá añú ña̱yɨvɨ‑ún jiní, chi̱ kándee ini̱‑i. Suni súan, tú ni ɨɨn ña̱yɨvɨ jiní‑i tu̱ꞌun jáni ini̱ Dios, chi̱ máá Espíritu Dios jiní.
\v 12 Ko yóó, nasu̱ modo ja̱ íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ ní kániꞌi̱n‑yo̱, chi̱ sua máá Espíritu ja̱ vái nuu̱ Dios ni̱ chaa̱ nuu̱‑yo̱, náva̱ꞌa juku̱ꞌun ini̱‑yo̱ jíín túꞌun ja̱ ní ja̱ꞌa Dios nuu̱‑yo̱.
\v 13 Chi̱ suni sɨkɨ̱ túꞌun‑ún kákaꞌa̱n‑yo̱, ko nasu̱ jíín túꞌun ja̱ stáꞌa̱n ña̱yɨvɨ ndíchí, chi̱ sua jíín túꞌun ja̱ stáꞌa̱n máá Espíritu. Te tu̱ꞌun cuenta Espíritu, stáꞌa̱n‑yo̱ núu̱ ñáyɨvɨ ní kaniꞌi̱n máá Espíritu.
\v 14 Ko ña̱yɨvɨ yúkú, tú játáꞌú‑i tu̱ꞌun jáꞌa máá Espíritu Dios nuu̱‑í, chi̱ jáni ini̱ máá‑i ja̱ túꞌun katachi̱ kúu. Te ma̱ kúu juku̱ꞌun kutɨ iní‑i jíín, chi̱ jíín máá Espíritu kúu ja̱ kuní.
\v 15 Chi ña̱yɨvɨ yíꞌi Espíritu, nándúkú víi‑í ndasa káa ta̱ká‑ni, ko ni ɨɨn cha̱a ma̱ kuní ndasa káa máá‑i.
\v 16 Ndé ña̱yɨvɨ jiní‑i ndasa jáni ini̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, náva̱ꞌa kuu stáꞌa̱n‑i nuu̱‑yá. Ko yóó, a kájani ini̱ máá‑yó nátu̱ꞌun jáni ini̱ Cristo.
\c 3
\s Tu̱ꞌun cha̱ꞌu‑ya̱‑í
\p
\v 1 Ñáni̱, te ruu̱, tú ní kúu kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró nátu̱ꞌun jíín ñáyɨvɨ yíꞌi Espíritu, chi̱ sua ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ nátu̱ꞌun jíín ñáyɨvɨ jíka jíín modo máá‑i, xí nátu̱ꞌun jíín ñáyɨvɨ sáskuáꞌa jíín Cristo.
\v 2 Ni̱ ja̱ꞌa‑ri̱ leche ni̱ jiꞌi‑ró. Tú ní skée‑rí róó ndeyu ndáva, chi̱ té kuu‑ga̱ kee‑ro sáá, suni té kuu‑ga̱ kee‑ro vína.
\v 3 Chi̱ sáni‑ga̱ kákuu‑ró ñáyɨvɨ jíka jíín modo máá‑ró. Chi̱ nini kákukuásún iní‑ro̱, kákana̱á‑ro̱, kástátáꞌan‑ró, te nasu̱ ñáyɨvɨ yúkú, ña̱yɨvɨ jíka jíín modo máá‑i kákuu‑ró náún.
\v 4 Chi̱ ɨɨn‑ró káꞌa̱n: Ruu̱, chi̱ jíín Pablo kándii̱ ndija‑ri̱. Te ɨnga̱‑ro̱ káꞌa̱n: Te ruu̱, chi̱ jíín Apolos. Ja̱ yúán nasu̱ ñáyɨvɨ yúkú kákuu‑ró náún.
\v 5 Na̱ún cha̱a kúu Pablo, te na̱ún cha̱a kúu Apolos núsáá. Chi̱ máni cha̱a játíñu nuu̱‑ro̱ jíín já ní skándíja róó kákuu‑de. Chi̱ ná ɨɨn ná ɨɨn‑de ni̱ sáꞌa‑de nátu̱ꞌun ni̱ chaa Jitoꞌo̱‑yo̱ tíñu sɨkɨ̱‑dé.
\v 6 Ruu̱ ni̱ chiꞌi, te Apolos ni̱ jaki̱n nducha, ko Dios ni̱ xndeá.
\v 7 Núsáá, te ni cha̱a chíꞌi, te ni cha̱a jakín nducha, tú kánúú, chi̱ máá Dios, Iꞌa̱ ni̱ xndeá kúu.
\v 8 Te cha̱a chíꞌi, jíín cháa jakín nducha, ɨɨn‑ni cha̱a kákuu‑de, va̱sa sɨ́ɨn sɨ́ɨn niꞌi̱n‑dé ya̱ꞌu‑de ndasa tiñu ni̱ ka̱sáꞌa‑de.
\v 9 Chi̱ ruu̱, cha̱a káchindéé táꞌan jíín Dios kákuu‑ri̱. Te róó, chi̱ itu̱ Dios kákuu‑ró, te veꞌe ni̱ jani Dios kákuu‑ró.
\s Tu̱ꞌun skuáꞌnu‑i sɨkɨ̱ cimiento ja̱ máá‑yá kúu
\p
\v 10 Chi̱ ná ni̱ chaa máá Dios tiñu sɨkɨ̱‑rí, te ruu̱, chi̱ nátu̱ꞌun albañil ndíchí ní jani‑ri̱ jaꞌa̱. Te ɨnga̱‑de skuáꞌnu‑de nuu̱. Ko ná ɨɨn ná ɨɨn‑i ná kóto‑i ndasa skuáꞌnu‑ga̱‑i.
\v 11 Ni ɨɨn ña̱yɨvɨ ma̱ kúu kani‑i ɨnga̱ jaꞌa̱, chi̱ a kándii̱ ɨɨn‑ni, te yu̱án kúu Jesucristo.
\v 12 Te nú oro, xí plata, xí yúu̱ lúu, xí yúnu, xí ichá, xí tɨ́kuꞌlu icha̱, skuáꞌnu ɨɨn ña̱yɨvɨ núu̱ á kándii̱ jaꞌa̱‑ún,
\v 13 chi̱ tiñu sáꞌa ɨɨn ɨɨn‑i natu̱u. Chi̱ máá kɨvɨ́ te kenda tu̱ꞌun‑ún. Chi̱ jíín ñúꞌu̱n te natu̱u, chi̱ ñuꞌu̱n kúu ja̱ kóto nchaa̱ ndasa káa tiñu ni̱ sáꞌa ɨɨn ɨɨn‑i.
\v 14 Te nú tiñu ni̱ skuáꞌnu‑ga̱ ɨɨn‑i kendo̱o ni̱ꞌin, te niꞌi̱n‑í ya̱ꞌu‑i.
\v 15 Te nú kayu̱ tiñu ni̱ sáꞌa ɨɨn‑i, te xnáa‑í ya̱ꞌu‑i, ko ka̱ku máá‑i, ko nátu̱ꞌun ka̱ku‑i nuu̱ ñúꞌu̱n.
\v 16 Tú kájini̱‑ro̱ já véꞌe ii̱ Dios kákuu‑ró, te suni Espíritu Dios ncháá ini̱‑ro̱ náún.
\v 17 Te nú ɨɨn cha̱a xnáa‑dé veꞌe ii̱ ncháá Dios, Dios xnáa‑yá cha̱a‑ún, chi̱ ndoo xaa̱n íó veꞌe ii̱ Dios, te veꞌe‑ún, kákuu máá‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 18 Ni ɨɨn ña̱yɨvɨ, ma̱ xndáꞌú‑i máá‑i. Nú ɨɨn ña̱yɨvɨ jáni ini̱‑i ja̱ kuiá yáꞌa ndíchí‑i, ná násama‑i máá‑i ndutachi̱‑i, náva̱ꞌa kuu‑i ña̱yɨvɨ ndíchí.
\v 19 Chi tu̱ꞌun ndíchí íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, tu̱ꞌun katachi̱ kúu jiní Dios. Chi̱ súan yóso núu̱ tutú: Máá‑yá, natɨɨn‑ya̱ ñáyɨvɨ ndíchí jíín táká maña kásáꞌa‑i, áchí.
\v 20 Te ɨnga̱ nuu̱ káꞌa̱n: Máá Jítoꞌo̱‑yo̱ jiní‑ya̱ ndasa kájani ini̱ ña̱yɨvɨ ndíchí, ja̱ máni kájani sáni ini̱‑i, áchí.
\v 21 Núsáá te ma̱ kuáꞌa‑ró túꞌun ja̱ ní ɨɨn ña̱yɨvɨ sátéyíí‑i máá‑i sɨkɨ̱ cháa. Chi̱ ndɨꞌɨ kúu cuenta máá‑ró,
\v 22 va̱sa Pablo, va̱sa Apolos, va̱sa Cefas, va̱sa ñu̱yɨ́vɨ, va̱sa ná kúchaku̱‑yo̱, va̱sa kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱, va̱sa vina, va̱sa kuia̱ chaa̱, ndɨꞌɨ yíꞌi ndaꞌa máá‑ró,
\v 23 te róó káyi̱ꞌi‑ró ndáꞌa Cristo, te Cristo, ndaꞌa Dios.
\c 4
\s Ndasa ni̱ ka̱jika cha̱a apóstol jíín‑i
\p
\v 1 Súan ná káni ini̱ ta̱ká ña̱yɨvɨ, ja̱ mozo Cristo, jíín cháa kándi̱to tu̱ꞌun sa̱ꞌí Dios kákuu‑ri̱.
\v 2 Te cha̱a ndíto ndatíñu, chi̱ nɨ́nɨ ná kéndo̱o responsable‑de, te skíkuu‑de.
\v 3 Te ruu̱, tú sáꞌa‑ri̱ cuenta nú náku̱xndíi‑ró rúu̱, xí nú cha̱a yúkú kúu ja̱ náku̱xndíi ruu̱. Ni tú náku̱xndíi‑ri̱ máá‑rí.
\v 4 Chi va̱sa tú jiní‑ri̱ ni ɨɨn tiñu ñáá ni̱ sáꞌa‑ri̱, ko nasu̱ já yúán te ni̱ kendo̱o ndaa̱‑ri̱, chi̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kúu Iꞌa̱ jíto nchaa̱‑ya̱ rúu̱.
\v 5 Núsáá te ma̱ kóto nchaa̱‑ro̱ ní ɨɨn ndatíñu onde̱ jíín tiempo, chi̱ onde̱ ná ndíi máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Chi̱ máá‑yá kiñiꞌin ndiji̱n‑ya̱ táká ja̱ yísa̱ꞌí ini̱ ñu̱ñáa, te nastúu‑ya̱ táká ja̱ kájani ini̱ añú‑yo̱. Yúan‑na te kuatúꞌún Dios ná ɨɨn ná ɨɨn‑i.
\v 6 Ñáni̱, ya̱ꞌá kúu tu̱ꞌun yátá káꞌa̱n‑ri̱ sɨkɨ̱‑rí jíín sɨkɨ́ Apolos, te kuni̱‑ro̱, náva̱ꞌa jíín túꞌun‑ri̱ ná skuáꞌa‑ró, te ma̱ sjáꞌa‑ga̱‑ro̱ núu̱ já á yóso núu̱ tutú, ni ma̱ sávixi̱‑ro̱ máá‑ró jíín ná ɨɨn ná
ɨɨn cha̱a stáꞌa̱n.
\v 7 Chi̱ ndé cha̱a ni̱ sáñáꞌnu‑ga̱ róó. Xí na̱ún ñáva̱ꞌa‑ró já tú ní játáꞌú‑ró. Te nú ni̱ jatáꞌú‑ró, te naja̱ kásátéyíí‑ró máá‑ró nátu̱ꞌun ja̱ tú ní játáꞌú‑ró núú.
\v 8 A ni̱ kandaꞌa̱ chi̱i‑ró. A ni̱ ka̱kukúká‑ró. Ni tú nɨ́nɨ rúu̱ jínáꞌan‑ri̱ te táꞌú máá‑ró tíñu jínáꞌan‑ró saa̱. Te bueno nú ná kúu táꞌú‑ró tíñu vii̱, náva̱ꞌa suni ɨɨn núú‑ni táꞌú‑rí tiñu jíín‑ró jínáꞌan‑ri̱.
\v 9 Chi̱ súan jáni ini̱‑ri̱, ja̱ nátu̱ꞌun nuu̱ ndɨ́ꞌɨ‑na̱ comedia, te ni̱ kiñiꞌin ndiji̱n Dios ruu̱, cha̱a kákuu apóstol, nátu̱ꞌun cha̱a a ni̱ kundaa̱ ja̱ kúu̱‑de, náva̱ꞌa nde̱ꞌé ñúyɨ́vɨ, jíín ndájáꞌa̱ ándɨ́vɨ́, jíín ñáyɨvɨ, nuu̱‑rí jínáꞌan‑i.
\v 10 Chi ja̱ sɨkɨ́ Cristo te kákuu‑ri̱ cha̱a kánda̱tachi̱, te róó cha̱a káꞌi̱o kájí iní nuu̱ Cristo, te ruu̱ cha̱a tíkuínu, te róó cha̱a ni̱ꞌin, róó cha̱a jíñúꞌún, te ruu̱ cha̱a tú káxáan.
\v 11 Onde̱ vina ñúꞌni kájiꞌi̱‑ri̱ so̱ko, te kájichi̱‑ri̱ nducha, kájika víchí‑rí, te ni̱ ka̱tuji̱‑rí ja̱ kákuun‑de ruu̱, te kákixi̱ tatú‑ni‑ri̱,
\v 12 te kásátiñu ni̱ꞌin‑ri̱ jíín ndáꞌa‑rí. Kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i jíín‑rí, ko kákaꞌa̱n va̱ꞌa‑ri̱ jíín‑i. Káchindiki̱n‑i ruu̱, ko tú kásáꞌa‑ri̱ cuenta.
\v 13 Kákaꞌa̱n‑i sɨkɨ̱‑rí, ko kákaꞌa̱n mani̱‑rí jíín‑i. Chi̱ nátu̱ꞌun kuayo iní ñu̱yɨ́vɨ kakuu‑ri̱, te onde̱ vina káskéꞌichi̱‑i ruu̱.
\v 14 Nasu̱ cháa‑ri̱ tutu̱ yáꞌa ja̱ kúka nuu̱‑ro̱ sáꞌa, chi̱ kána jíín‑rí nuu̱‑ro̱ nátu̱ꞌun nuu̱ séꞌe‑ri̱ ja̱ kúndáꞌú ini̱‑ri̱‑i.
\v 15 Chi va̱sa káñava̱ꞌa‑ró uxí mil cha̱a ndíto róó nuu̱ Cristo, ko tú kuaꞌa̱ táa̱‑ro íó. Chi̱ jíín túꞌun va̱ꞌa te ruu̱ kúu táa̱‑ro̱ núu̱ Cristo Jesús.
\v 16 Ko káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ ná ndáku‑ró rúu̱ núsáá.
\v 17 Ja̱ yúán ní tájí‑rí se̱ꞌe‑ri̱ Timoteo, ja̱ maní‑rí jíín‑i, te jaa̱‑i nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró, chi̱ bueno jándatu̱‑i nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te máá‑i naxndáku‑i nuu̱‑ro̱ ndasa modo sáꞌa‑ri̱ nuu̱ Cristo, te ndasa stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱ táká tɨkuꞌni̱ ta̱ká lado.
\v 18 Te sava‑i, kásávixi̱‑i máá‑i nátu̱ꞌun kájani ini̱‑i ja̱ má jáa̱ kutɨ‑gá‑ri̱ nuu̱‑ro̱.
\v 19 Ko nú játaꞌa̱n ini̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, te jaa̱ yachi̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱. Yúan‑na te ma̱ sáꞌa‑ri̱ cuenta ndasa káꞌa̱n cha̱a vixi̱‑ún, ko kuni̱‑ri̱ ndé fuerza ndíso‑de.
\v 20 Chi̱ ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu, nasu̱ máá túꞌun sáni‑ni kúu, chi̱ ndíso fuerza.
\v 21 Ndéja̱ kuní‑ro̱, ja̱ jáa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱ jíín yúnu xíi, xí jíín túꞌun ja̱ kúndáꞌú ini̱‑ri̱ róó, xí já káꞌa̱n vi̱tá‑ri̱ jíín‑ró.
\c 5
\s Ja̱ ní kana jíín Pablo nuu̱ cháa ni̱ sáténé
\p
\v 1 Te ni̱ kenda ndija tu̱ꞌun ja̱ ɨ́ɨn róó jíka téné. Te cha̱a‑ún, víꞌí‑gá jíka téné‑de nasu̱ já kásáꞌa ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación, chi̱ ncháka‑de ñasɨ́ꞌɨ́ táa̱‑de.
\v 2 Te naja̱ kásávixi̱‑ro̱ máá‑ró núsáá. Vaꞌa̱‑ga̱ ná ndúkuíꞌa̱ ini̱‑ro̱, te nuu̱‑ro̱ ná cháxio‑ró cháa ni̱ sáꞌa falta‑ún kiꞌi̱n‑de.
\v 3 Chi̱ ruu̱, va̱sa tú kánchaa̱ máá‑rí jia̱n, ko nátu̱ꞌun kánchaa̱‑ri̱. Chi̱ nátu̱ꞌun ja̱ á ni̱ sáꞌa‑ri̱ súan, ní kánchaa̱‑ri̱ núú, chi̱ vina náku̱xndíi ndija‑ri̱ sɨkɨ̱ cháa ni̱ sáꞌa súan.
\v 4 Vina te nátu̱ꞌun a ni̱ naketáꞌan‑ró jíín‑rí. Chi̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús, te jíín fuerza Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesús, káꞌa̱n‑ri̱.
\v 5 Te cha̱a yúan ná chíꞌi‑yó‑de ndaꞌa Satanás náva̱ꞌa ná kúu̱ tu̱ꞌun yúkú ndíso‑de, ko ka̱ku añú‑de kɨvɨ̱ ndíi máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús.
\v 6 Tú va̱ꞌa ja̱ sátéyíí‑ró máá‑ró. Xí tú kájini̱‑ro̱ já ɨ́ɨn táꞌú‑ni yujan íá, te jiá ndɨ́ꞌɨ‑ni yujan sáꞌa náún.
\v 7 Núsáá te ná skána‑ró yújan íá túꞌú‑ún, náva̱ꞌa ná kúu‑ró yújan jáá, nátu̱ꞌun kákuu ndija‑ró já tú yíꞌi yujan íá róó vina. Chi̱ lélú Pascua, ni̱ jiꞌi̱‑ya̱ já sɨkɨ́ yóó, te máá‑yá kúu Cristo.
\v 8 Násáꞌa‑yó víko‑ún núsáá, ko nasu̱ jíín yújan íá túꞌú, ni nasu̱ jíín yújan íá cháꞌán, xí yújan íá ñáá, chi̱ sua ná kóo kájí, te ná kóo ndaa̱ sta̱tilá ja̱ tú yíꞌi yujan íá.
\v 9 Te jíín carta, a ni̱ kastu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱ já má kɨ́vɨ nduu̱‑ro̱ jíín ñáyɨvɨ kájika téné.
\v 10 Nasu̱ áchí‑ri̱ ja̱ má kúu ketáꞌan‑ró jíín ñáyɨvɨ kájika téné íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, xí jíín ñáyɨvɨ tóó iní, xí jíín ñáyɨvɨ kuíꞌná, xí jíín ñáyɨvɨ káchiñúꞌún ndosó, chi̱ nú súan, te jínu ñúꞌún já kénda nɨ́nɨ‑ro iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa núú.
\v 11 Chi̱ sua ni̱ chaa‑ri̱ tutu̱ nuu̱‑ro̱, ja̱ nú ɨɨn cha̱a káꞌa̱n‑de ja̱ ñaní‑yo̱ kúu‑de, te jíka téné‑de, xí tóó iní‑de, xí chíñúꞌún‑de ndoso̱, xí káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑de, xí káꞌvá‑de, xí kuíꞌná‑de, yúan‑na te jíín cháa sáꞌa súan, ma̱ kɨ́vɨ nduu̱‑ro̱, ni ma̱ kée kútɨ‑ro stáa̱ jíín‑de.
\v 12 Chi̱ ndasa kuu naku̱xndíi‑ri̱ sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ káꞌi̱in sɨ́ɨn ɨnga̱ sɨkɨ̱. Nasu̱ sɨkɨ́ ñáyɨvɨ káꞌi̱in jíín‑ró kúu cuenta máá‑ró já náku̱xndíi‑ró‑i náún.
\v 13 Chi̱ máá Dios, naku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́ ñáyɨvɨ káꞌi̱in sɨ́ɨn ɨnga̱ sɨkɨ̱. Núsáá te cha̱a ñáá ma̱ꞌñú‑ró jián, náskúnu‑ró‑de kiꞌi̱n‑de.
\c 6
\s Tu̱ꞌun jikín nuu̱‑í sɨkɨ̱ táꞌan‑i nuu̱ justicia
\p
\v 1 Te nú ɨɨn róó jikín nuu̱‑ro̱ sɨkɨ́ ɨngá táꞌan‑ró, te naja̱ káchundéé iní‑ro̱ ndúkú‑ró justicia nuu̱ cháa tú káꞌi̱o ndaa̱. Naja̱ tú kásándaa̱‑ro̱ núu̱ cháa ndoo.
\v 2 Xí tú kájini̱‑ro̱ já ñáyɨvɨ ndóo, koto nchaa̱‑i ñu̱yɨ́vɨ náún. Te nú koto nchaa̱ máá‑ró ñúyɨ́vɨ, naja̱ tú kákanda‑ró sáꞌa‑ró justicia sɨkɨ̱ ɨ́ɨn cuestión lúlí‑ni núsáá.
\v 3 Xí tú kájini̱‑ro̱ já kóto nchaa̱ máá‑yó ndájáꞌa̱ ándɨ́vɨ́ jínáꞌan náún. Naga̱ ni̱ kuu ta̱ká ja̱ íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa núsáá.
\v 4 Núsáá te hora ja̱ jínu ñúꞌún‑ró já kóo justicia sɨkɨ̱ tíñu káꞌi̱o ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, naja̱ ndúkú‑ró cháa tú kájatúꞌún váꞌa tɨkuꞌni̱, ja̱ ndúu‑de justicia.
\v 5 Súan káꞌa̱n‑ri̱ náva̱ꞌa ná kúka nuu̱‑ro̱. Núsáá te á tú ndíchí kútɨ ní ɨɨn‑ró, ja̱ kúu koto nchaa̱‑de ndé ñani̱‑ro̱ íó ndaa̱ náún.
\v 6 Chi̱ ñani̱ jíín ñaní, kɨ́vɨ koyo‑de nuu̱ justicia, va̱sa tú kákandíja justicia‑ún náún.
\v 7 Súan chi̱ máni kástɨ́vɨ́ ndíja‑ró tíñu, ja̱ káskɨ́vɨ táꞌan‑ró núu̱ justicia. Á tú vaꞌa̱‑ga̱ ná sía̱‑ro̱‑í sáꞌa ndɨva̱ꞌa‑i jíín‑ró, jíín já xndáꞌú‑i róó.
\v 8 Chi̱ sasua kásáꞌa ndɨva̱ꞌa‑ró, te káxndáꞌú‑ro̱ ondé ñani̱‑ro̱.
\s Ja̱ tú naniꞌi̱n táꞌu̱ ñáyɨvɨ ñáá
\p
\v 9 Á tú kájini̱‑ro̱ já ñáyɨvɨ tú íó ndaa̱, ma̱ nániꞌi̱n táꞌu̱‑í ndɨ̱vɨ koyo‑i ini̱ ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu. Ma̱ xndáꞌú‑ro̱ máá‑ró, chi̱ ni ña̱yɨvɨ kájika téné, ni ña̱yɨvɨ káchiñúꞌún ndosó, ni ña̱yɨvɨ
káisɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan, ni cha̱a kánda̱a sɨ́ꞌɨ́, ni cha̱a kákuu xiꞌncha,
\v 10 ni ña̱yɨvɨ kuíꞌná, ni ña̱yɨvɨ tóó iní, ni ña̱yɨvɨ káꞌvá, ni ña̱yɨvɨ kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa, ni ña̱yɨvɨ chísa̱ꞌí ndatíñu táꞌan, ma̱ nániꞌi̱n táꞌu̱‑í ndɨ̱vɨ koyo‑i ini̱ ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu.
\v 11 Te súan kánda̱a sava‑ró núú, ko vina, a ni̱ nakacha‑ya̱ róó, a ni̱ nasándoo‑ya̱ róó, a ni̱ ka̱kendo̱o ndaa̱‑ro̱ jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús onde̱ jíín Espíritu Dios máá‑yó.
\v 12 Ta̱ká tiñu kúu sáꞌa‑ri̱. Ko tú ndɨꞌɨ kéndo̱o va̱ꞌa. Ta̱ká tiñu kúu sáꞌa‑ri̱, ko tú kuní‑ri̱ ja̱ kútɨɨn ɨɨn tiñu‑ún so̱ꞌo‑ri̱.
\v 13 Ió ndeyu já kúꞌun chi̱i, te chi̱i kúu ja̱ kúꞌun ndeyu, te ndendúú yu̱án náa sáꞌa Dios. Ko yikɨ kúñu‑yó, nasu̱ já kuátíñu nuu̱ túꞌun téné kúu, chi ja̱ kuátíñu nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kúu, te Jitoꞌo̱‑yo̱ játíñu‑ya̱ máá yíkɨ kúñu‑ún.
\v 14 Te Dios, a ni̱ naschakú‑ya̱ Jítoꞌo̱‑yo̱, te suni súan naschakú‑ya̱ yóó jíín fuerza máá‑yá.
\v 15 Á tú kájini̱‑ro̱ já yíkɨ kúñu‑ró kúu pedazo Cristo. Núsáá te á kuu kiꞌin‑ri̱ pedazo Cristo te nasáꞌa‑ri̱ pedazo ɨɨn ñaꞌan kuáxán. Aa̱, ma̱ kúu kutɨ.
\v 16 Á tú kájini̱‑ro̱ já cháa kétáꞌan jíín ñáꞌan kuáxán, ɨɨn‑na̱ kúu‑de jíín‑ña, chi̱ súan káꞌa̱n: Ndendúú‑ún, ɨɨn‑na̱ kúu, áchí.
\v 17 Ko cha̱a kétáꞌan jíín Jítoꞌo̱‑yo̱, ɨɨn‑na̱ nuu̱, kúu‑de jíín‑yá.
\v 18 Kunu‑ró kóto‑ró tíñu téné. Chi ta̱ká kua̱chi sáꞌa cha̱a, fuera yikɨ kúñu‑de kúu. Ko nú sáténé‑de, chi̱ sɨkɨ̱ yíkɨ kúñu máá‑de sáꞌa‑de kua̱chi.
\v 19 Á tú kájini̱‑ro̱ já véꞌe ii̱ kúu yikɨ kúñu‑ró, te onde̱ nuu̱ Dios ni̱ kenda Espíritu Santo va̱i ncháá ini̱‑ro̱. Chi̱ nasu̱ máá‑ró xíin máá‑ró.
\v 20 Chi̱ yaꞌu ni̱ nakuaan‑ya̱ róó. Núsáá te ná nákana jaa‑i Dios sáꞌa‑ró jíín yíkɨ kúñu‑ró jíín iní jíín añú‑ro̱. Chi̱ máni Dios xíin yúán.
\c 7
\s Tu̱ꞌun ta̱ndaꞌa jíín túꞌun tú ndúsɨ́ɨn
\p
\v 1 Ná káꞌa̱n‑ga̱‑ri̱ sɨkɨ̱ táká tu̱ꞌun ni̱ chaa‑ró núu̱‑rí. Va̱ꞌa‑ga̱ kendo̱o cha̱a nú tú kéꞌé‑de ñasɨ́ꞌɨ́.
\v 2 Ko kua̱chi ja̱ íó tu̱ꞌun téné, ja̱ yúán váꞌa‑ga̱ ná ɨɨn ná ɨɨn‑de ná kóo ñasɨ́ꞌɨ́ máá‑de. Te ná ɨɨn ná ɨɨn‑ña ná kóo yii máá‑ña.
\v 3 Te cha̱a kúu yii‑ún, ná skíkuu va̱ꞌa‑de jíín ñásɨ́ꞌɨ́‑de. Te ñasɨ́ꞌɨ́‑ún, suni súan ná skíkuu va̱ꞌa‑ña jíín yíi‑ñá.
\v 4 Ñasɨ́ꞌɨ́, tú kúu táꞌú máá‑ña tíñu nuu̱ yíkɨ kúñu‑ña, chi̱ yii‑ñá. Suni súan cha̱a kúu yii, tú kúu táꞌú máá‑de tiñu nuu̱ yíkɨ kúñu‑de, chi̱ ñasɨ́ꞌɨ́‑de.
\v 5 Nú kákuni̱‑ro̱ kakán taꞌu̱ níꞌin‑ró ɨ́ɨn tiempo‑ni, te nú íó conforme táꞌan‑ró, te kuu sásáꞌán‑ró máá‑ró, te nú túu te túu. Yúan‑na te vaꞌa̱‑ga̱ ná náketáꞌan tuku‑ró, náva̱ꞌa ma̱ kúu koto nchaa̱ Satanás róó sɨkɨ̱ túꞌun téné.
\v 6 Ko tu̱ꞌun yáꞌa káꞌa̱n‑ri̱ sɨkɨ̱ permiso, nasu̱ já táꞌú‑rí tiñu nuu̱‑ro̱.
\v 7 Játaꞌa̱n ini̱‑ri̱ ja̱ táká cha̱a ná kóo‑de nátu̱ꞌun káa‑ri̱, ko ná ɨɨn ná ɨɨn‑de ni̱ niꞌi̱n‑dé taꞌu̱‑dé nuu̱ Dios, chi̱ súan ni̱ tetaꞌa̱n‑ya̱‑dé.
\v 8 Súan káꞌa̱n‑ri̱ jíín cháa kákuu soltero, jíín ñáꞌan kákendo̱o ndáꞌú, ja̱ váꞌa‑ga̱ kendo̱o súan‑ni jínáꞌan nátu̱ꞌun ruu̱.
\v 9 Te nú kájini̱ máá, já má kánda jíín, ná tándaꞌa. Chi̱ vaꞌa̱‑ga̱ ja̱ tándaꞌa, nasu̱ já ndúki̱jí.
\v 10 Ko jíín ñáyɨvɨ ní ka̱tandaꞌa, káꞌa̱n ni̱ꞌin‑ri̱, ko nasu̱ rúu̱ chi̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ káꞌa̱n: Ja̱ ñásɨ́ꞌɨ́, ma̱ xndóo‑ña yíi‑ñá.
\v 11 Te nú kenda‑ña kuní‑ña, ma̱ náta̱ndaꞌa‑ñá, xí ná nándiki̱n‑ña yíi‑ñá, Te cha̱a kúu yii‑ún, ma̱ kíñiꞌin‑de‑ña kíꞌi̱n‑ña.
\v 12 Te jíín sáva‑ga̱‑de káꞌa̱n máá‑rí, nasu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱: Nú ɨɨn ñani̱‑yo̱ ncháka‑de ɨɨn ñaꞌan tú kándíja, te játaꞌa̱n ini̱ máá‑ña kúnchaa̱‑ña jíín‑de, ma̱ kíñiꞌin‑de‑ña kíꞌi̱n‑ña.
\v 13 Te nú ɨɨn ñaꞌan ncháka‑ña ɨ́ɨn cha̱a tú kándíja, te játaꞌa̱n ini̱ máá‑de kunchaa̱‑de jíín‑ña, ma̱ kíñiꞌin‑ña‑dé kiꞌi̱n‑de.
\v 14 Chi cha̱a tú kándíja, a ni̱ ndundoo‑de sáꞌa ñasɨ́ꞌɨ́‑de. Te ñaꞌan tú kándíja, a ni̱ ndundoo‑ña sáꞌa yii‑ñá. Chi̱ nú tú súan, te koo cháꞌán séꞌe‑ró núú, ko vina a ni̱ ka̱ndundoo‑i.
\v 15 Ko nú kuxio cha̱a tú kándíja‑ún kuní‑de, ná kúxio‑de. Chi ja̱ yúán tú nɨ́nɨ xáa̱n sɨkɨ́ cháa xí ñáꞌan. Chi̱ sua vindáa̱ vinené ná kúxiu̱kú‑yó kuní Dios ja̱ ní kana‑ya̱ xiní‑yo̱.
\v 16 Chi na̱ún jiní róó, ñasɨ́ꞌɨ́, ja̱ sánaa te kundéé‑ró káku yii‑ro sáꞌa‑ró, xí róó, cha̱a kúu yii, ja̱ káku ñasɨ́ꞌɨ́‑ro̱ sáꞌa‑ró.
\v 17 Ko nátu̱ꞌun ni̱ ja̱ꞌa Jítoꞌo̱‑yo̱ núu̱ ɨ́ɨn ɨɨn‑de, jíín nátu̱ꞌun ni̱ kana Dios xini̱ ɨ́ɨn ɨɨn‑de, súan ná káka‑de, chi̱ suni súan táꞌú‑rí tiñu nuu̱ táká tɨkuꞌni̱.
\v 18 Ni̱ kana‑ya̱ xiní ɨ́ɨn cha̱a ja̱ á ni̱ xɨtɨ̱ ndúu̱ náún. Núsáá te ná kóo‑de súan‑ni. Ni̱ kana‑ya̱ xiní ɨ́ɨn cha̱a tú ní xɨtɨ́ ndúu̱ náún. Ma̱ xɨ́tɨ ndúu̱‑de máá‑de núsáá.
\v 19 Tu̱ꞌun xɨtɨ́ ndúu̱, jíín túꞌun tú xɨtɨ́ ndúu̱, tú ndé játíñu, chi̱ sua ja̱ ná skíkuu va̱ꞌa‑yó tíñu táꞌú Dios.
\v 20 Ná ɨɨn ná ɨɨn‑de ndasa ni̱ i̱o hora ni̱ kana‑ya̱ xiní‑dé, jíín yúan ná kúndii̱‑de.
\v 21 Mozo kúu‑ró, te ni̱ kana‑ya̱ xiní‑ro̱ náún. Ma̱ yúꞌú‑ro̱ núsáá vii. Ko nú jiní máá‑ró já kúu kenda‑ró káka kuu ndicha̱‑na̱‑ro̱, kuu nú kuu.
\v 22 Chi̱ nú mozo kúu‑de, te ni̱ kana Jitoꞌo̱‑yo̱ xiní‑dé, libre íó‑de nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Suni súan jíín cháa jíka kuu ndicha̱‑na̱, nú ni̱ kana‑ya̱ xiní‑dé, mozo kúu‑de nuu̱ Cristo.
\v 23 Chi̱ yaꞌu ni̱ nakuaan‑ya̱ róó jínáꞌan‑ró. Ma̱ kuátíñu sáni‑ró núu̱ cháa núsáá.
\v 24 Ñáni̱, ná ɨɨn ná ɨɨn cha̱a ndasa tiñu ni̱ kana‑ya̱ xiní‑dé, súan ná kúndii̱‑de náva̱ꞌa ná kuátíñu‑de nuu̱ Dios.
\v 25 Ko sɨkɨ̱ ñáꞌan jáá, tú ní táꞌú máá Jítoꞌo̱‑yo̱ tíñu nuu̱‑rí. Ko ná káꞌa̱n‑ri̱ ndasa jáni ini̱‑ri̱, nátu̱ꞌun ɨɨn cha̱a ja̱ ní kundáꞌú ini̱ Jitoꞌo̱‑yo̱‑dé, náva̱ꞌa kundii̱ ndaa̱‑de.
\v 26 Va̱i tu̱ndóꞌo sɨkɨ̱‑yo̱ vína. Te ja̱ yúán jáni ini̱‑ri̱ ja̱ váꞌa‑ga̱ kendo̱o cha̱a nú kunchaa̱‑ni máá‑de súan.
\v 27 Ncháka‑ró ñásɨ́ꞌɨ́ náún. Ma̱ sía̱‑ro̱‑ñá núsáá. Tú ñasɨ́ꞌɨ́‑ro̱ náún. Ma̱ kúñukuu ini̱‑ro̱ ñásɨ́ꞌɨ́ vii.
\v 28 Ko nú ta̱ndaꞌa‑ro, nasu̱ kuáchi sáꞌa‑ró. Te nú ñaꞌan jáá ní ta̱ndaꞌa‑ñá, nasu̱ kuáchi sáꞌa‑ña. Ko ña̱yɨvɨ yúan, niꞌi̱n‑í tu̱ndóꞌo ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa. Te tú kuní‑ri̱ ja̱ táꞌa̱n‑ro̱ súan.
\v 29 Ñáni̱, tu̱ꞌun yáꞌa káꞌa̱n‑ri̱ chi̱ a ni̱ nduu kútɨ́ tiempo. Vina te cha̱a káꞌi̱o ñasɨ́ꞌɨ́, ná sáꞌa‑de cuenta ja̱ túu‑ña íó.
\v 30 Te cha̱a kándeꞌe̱, nátu̱ꞌun tú kándeꞌe̱‑de. Te cha̱a kákusɨɨ̱ iní, nátu̱ꞌun tú kákusɨɨ̱ iní‑de, te cha̱a kájaan, nátu̱ꞌun tú na̱ún káñava̱ꞌa‑de,
\v 31 te cha̱a kútéñu jíín tíñu ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, nátu̱ꞌun tú kútéñu‑de, chi̱ modo ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa náa‑ní.
\v 32 Chi̱ játaꞌa̱n ini̱‑ri̱ ja̱ má yúꞌú‑ro̱. Cha̱a soltero, jítú iní‑de jíín táká tiñu máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ndasa ná kúsɨɨ̱ iní Jitoꞌo̱‑yo̱ sáꞌa‑de,
\v 33 ko cha̱a a ni̱ ta̱ndaꞌa, jítú iní‑de jíín táká tiñu ja̱ íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, ndasa kusɨɨ̱ iní ñasɨ́ꞌɨ́‑de sáꞌa‑de.
\v 34 Suni súan sɨ́ɨn sɨ́ɨn kájani ini̱ ñaꞌan jáá jíín ñáꞌan á ni̱ ta̱ndaꞌa. Chi̱ ñaꞌan jáá, jítú iní‑ña jíín táká tiñu kuní máá Jítoꞌo̱‑yo̱, náva̱ꞌa kendo̱o ndoo yikɨ kúñu‑ña jíín añú‑ña kuní‑ña. Ko ñaꞌan á ni̱ ta̱ndaꞌa, jítú iní‑ña jíín táká tiñu íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, ndasa kusɨɨ̱ iní yii‑ñá sáꞌa‑ña kuní‑ña.
\v 35 Ko tu̱ꞌun yáꞌa káꞌa̱n‑ri̱ náva̱ꞌa kéndo̱o va̱ꞌa‑ró jínáꞌan‑ró. Nasu̱ yóꞌo chúꞌun‑ri̱ suku̱n‑ro̱, ko ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ náva̱ꞌa kaka jíñúꞌún‑ró, te náva̱ꞌa nuña‑ró kuátíñu kútu‑ro núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 36 Te nú ɨɨn cha̱a jáni ini̱‑de ja̱ tú va̱ꞌa jíka‑de jíín ɨ́ɨn ñaꞌan jáá, chi̱ nú ni̱ ja̱ꞌa medida kúu, te nú nɨ́nɨ sáꞌa‑de, núsáá te ná sáꞌa‑de ndasa kuní‑de, nasu̱ kuáchi kúu ná tándaꞌa‑dé jíín‑ña.
\v 37 Te nú ɨɨn cha̱a kándii̱ ni̱ꞌin ini̱ añú‑de, te tú nándɨꞌɨ‑de, chi̱ kúu jíto‑de máá‑de, te ni̱ chaa ini̱ añú‑de ja̱ má tɨ́ɨn‑de ñaꞌan jáá‑ún. Suni va̱ꞌa‑ni sáꞌa‑de.
\v 38 Súan íó, te cha̱a ta̱ndaꞌa jíín‑ña, va̱ꞌa sáꞌa‑de. Te cha̱a tú ta̱ndaꞌa jíín‑ña, va̱ꞌa‑ga̱ sáꞌa‑de.
\v 39 Ñaꞌan ní ta̱ndaꞌa, nú nini chakú yii‑ñá, yíꞌi‑ña ndáꞌa‑dé. Ko nú a ni̱ jiꞌi̱ yii‑ñá, yúan‑na te a ni̱ nuña‑ña. Te nú kuní máá‑ña, te kuu ná náta̱ndaꞌa‑ñá jíín ɨ́ɨn cha̱a kándíja nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 40 Ko jáni ini̱‑ri̱ ja̱ sɨ́ɨ̱‑gá koo ini̱‑ña nú kunchaa̱ ndáꞌú máá‑ña súan‑ni. Te jáni ini̱‑ri̱ ja̱ súni yíꞌi Espíritu Dios ruu̱.
\c 8
\s Sɨkɨ̱ ndéyu já kájani‑i nuu̱ ndoso
\p
\v 1 Bueno. Te sɨkɨ̱ ndéyu já kájani‑i nuu̱ ndosó, ndaa̱ chi ta̱ká‑yo̱ kájini̱‑yo̱ yakú. Te jíín túꞌun kájini̱‑i‑ún kúu ja̱ kásávixi̱‑i máá‑i, ko jíín túꞌun kúndáꞌú ini̱ táꞌan kúu ja̱ nákuáꞌnu‑ga̱‑i jíín.
\v 2 Nú ɨɨn cha̱a jáni ini̱‑de ja̱ túꞌa va̱ꞌa‑de, núsáá te kuní‑ga̱ te kutu̱ꞌa va̱ꞌa‑de jíín.
\v 3 Te nú ɨɨn cha̱a kúmani̱‑dé jíín Dios, suni jiní‑ya̱ núu̱ cháa‑ún.
\v 4 Sɨkɨ̱ ndéyu já kájani‑i nuu̱ ndosó, káꞌa̱n‑ri̱, chi̱ a kájini̱‑yo̱ já tú ndé játíñu kutɨ ndosó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. Chi̱ tú ɨngá Dios íó, chi̱ máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱.
\v 5 Chi va̱sa íó kuaꞌa̱ íꞌa̱, te íó kuaꞌa̱ jítoꞌo̱ ja̱ káskúnání máá‑i iꞌa̱ ini̱ andɨ́vɨ́ xí iní ñu̱yɨ́vɨ,
\v 6 ko máá‑yó kákaꞌa̱n‑yo̱ já máá ɨ́ɨn‑ni máá Táa̱‑yo̱ Dios íó. Te onde̱ nuu̱ máá‑yá va̱i ta̱ká ndatíñu te nuu̱ máá‑yá játíñu‑yó. Suni ɨɨn‑ni máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo íó. Te máá‑yá ni̱ sáꞌa ta̱ká ndatíñu te ni̱ sáꞌa‑ya̱ yóó.
\v 7 Ko tú ndɨꞌɨ‑i kájini̱‑i tu̱ꞌun yáꞌa. Te sava‑i a ni̱ kaka̱an‑i jíín ndosó onde̱ sáá. Te nú káyee‑í, nátu̱ꞌun ndeyu ndosó káyee‑í, ko vi̱tá ini̱ añú‑i, te kúcháꞌán añú‑i sáꞌa.
\v 8 Chi̱ nasu̱ jíín ndéyu te kuatúꞌún Dios yóó, chi̱ nú tú kee‑yo, nasu̱ já yúán te kundáꞌú‑yo̱, te nú kee‑yo, nasu̱ já yúán te kendo̱o va̱ꞌa‑ga̱‑yo̱ jíín‑yá.
\v 9 Ko va̱sa ni̱ꞌin kándii̱‑ro̱, koto‑ró náva̱ꞌa tú súngava‑ró táꞌan‑ró, já vítá ini̱ añú‑ún, nuu̱ kuáchi.
\v 10 Róó chi cha̱a jiní kákuu‑ró, te nú ɨɨn cha̱a kuni̱‑de nuu̱‑ro̱ hora ja̱ yée‑ro stáa̱ iní ve̱ꞌe ndoso̱, á tú sánaa te skíi‑i ini̱‑de, te kɨ̱vɨ‑de kee túku máá‑de ndeyu ndosó‑ún sáꞌa‑ró xí túu.
\v 11 A ni̱ jiꞌi̱ Cristo jaꞌa̱ ñaní‑ro̱, cha̱a vi̱tá ini̱ añú‑ún, ko ja̱ sɨkɨ́ túꞌun tu̱ꞌa‑ró‑ún, te ni̱ xnáa‑ro‑dé.
\v 12 Súan kásáꞌa‑ró kuáchi nuu̱ ñaní‑ro̱, chi ja̱ úꞌu̱‑ni chíndee‑ró iní añú‑de ja̱ vítá, te suni nuu̱ Cristo kásáꞌa‑ró kuáchi.
\v 13 Ja̱ yúán, te nú ndeyu sáꞌa ja̱ júngava ɨɨn ñani̱ nuu̱ kuáchi, ma̱ kée kútɨ‑gá‑ri̱ ku̱ñu nɨ́ɨ́ káni, náva̱ꞌa ma̱ súngava‑ri̱ ñani̱‑ri̱ nuu̱ kuáchi.
\c 9
\s Sɨkɨ̱ já íó derecho cha̱a apóstol
\p
\v 1 Nasu̱ apóstol kúu‑ri̱ náún. Á tú jíka kuu ndicha̱‑na̱‑ri̱. Á tú ní jiní‑ri̱ nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesús. Nasu̱ róó kákuu tiñu ni̱ sáꞌa‑ri̱ nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ náún.
\v 2 Nú tú kúu‑ri̱ apóstol nuu̱ sáva‑ga̱ cha̱a, ko nuu̱‑ro̱ chi̱ kúu ndija‑ri̱. Chi̱ róó kákuu tuni̱‑ri̱ ja̱ ndíso‑ri̱ tiñu apóstol nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 3 Ya̱ꞌá kúu tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱ ja̱ náma‑ri̱ máá‑rí nuu̱ cháa káxndichí ruu̱:
\v 4 Á tú káꞌi̱o derecho‑ri̱ kee‑rí koꞌo‑ri̱.
\v 5 Á tú káꞌi̱o derecho‑ri̱ kunchaka‑ri̱ ñasɨ́ꞌɨ́ kándíja, nátu̱ꞌun káncha̱ka sava‑ga̱ apóstol, jíín Cefas, jíín cháa kákuu ñani̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 6 Xí máá ɨ́ɨn‑ni ruu̱ jíín Bernabé, tú káꞌi̱o derecho‑ri̱ ja̱ tú sátiñu‑ga̱‑ri̱ náún.
\v 7 Ndé soldado kájatáꞌan, te yée‑dé cuenta máá‑de. Ndé cha̱a jítu uva, te tú yée‑dé ndeꞌe̱‑í. Xí íó cha̱a skée‑dé vaca‑de, te tú jíꞌi‑de leche‑tɨ̱.
\v 8 Nátu̱ꞌun káꞌa̱n cha̱a yúkú, káꞌa̱n‑ri̱ náún. Á nasu̱ súni tu̱ꞌun yáꞌa káꞌa̱n ley.
\v 9 Chi̱ nuu̱ ley ja̱ ní chaa Moisés, yóso: Ma̱ chúꞌun‑ró ñúnu yúꞌu xndɨkɨ̱ kɨ́tɨ jíkó, áchí. Á sɨkɨ̱ xndɨkɨ̱ káꞌa̱n Dios xí túu.
\v 10 Xí máni sɨkɨ̱ yóó káꞌa̱n tu̱ꞌun‑ún náún. Ja̱ndáa̱ ja̱ sɨkɨ́ yóó yóso. Chi̱ kuní‑ya̱ já ná kúñukuu ini̱ cha̱a jítu, niꞌi̱n‑dé, te cha̱a jíkó, ná kúñukuu ini̱‑de kee‑dé.
\v 11 Nú ni̱ kajaki̱n‑ri̱ tu̱ꞌun Espíritu ini̱‑ro̱, te stútú‑rí ja̱ kúchaku̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱, kua̱chi xaa̱n kúu náún.
\v 12 Nú sava cha̱a íó derecho‑de kájika̱n‑de súan nuu̱‑ro̱, á tú vaꞌa̱‑ga̱ kaka̱n máá‑rí. Ko tú ní kákuni̱‑ri̱ kuatíñu‑ri̱ derecho‑ri̱, chi̱ sua kándoꞌo‑ri̱ te níꞌi̱n‑rí náva̱ꞌa tú uꞌu̱ kaka tu̱ꞌun Cristo sáꞌa‑ri̱.
\v 13 Á tú kájini̱‑ro̱ já cháa kásátiñu ini̱ ve̱ꞌe ii̱, ini̱ ve̱ꞌe ii̱‑ún kénda ja̱ káichaku̱‑de. Te cha̱a kájatíñu onde̱ nuu̱ altar, sɨkɨ̱ altar‑ún káichaku̱ taꞌa̱n‑de.
\v 14 Suni súan ni̱ táꞌú tíñu Jitoꞌo̱‑yo̱ já sɨkɨ́ túꞌun va̱ꞌa ná kúchaku̱ cha̱a kájani tu̱ꞌun va̱ꞌa.
\v 15 Ko ruu̱, tú na̱ún ní jikán‑ri̱ ni ɨɨn súan. Ni nasu̱ cháa‑ri̱ tu̱ꞌun yáꞌa ja̱ ná kuáꞌa‑ró núu̱‑rí vina. Chi va̱ꞌa‑ga̱ ná kúu̱‑ri̱, nasu̱ já kasú ɨɨn cha̱a nuu̱‑rí ja̱ sátéyíí‑rí máá‑rí jíín tíñu yáꞌa.
\v 16 Va̱sa jáni‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa, ja̱ yúán má kúu sátéyíí‑rí máá‑rí, chi̱ nɨ́nɨ skíkuu‑ri̱ sáꞌa‑ya̱. Chi̱ koo tu̱ndóꞌo sɨkɨ̱‑rí, nú tú kani‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa.
\v 17 Te nú jíín gusto máá‑rí sáꞌa‑ri̱ súan, yu̱án te niꞌi̱n‑rí ya̱ꞌu‑ri̱. Te va̱sa tú játaꞌa̱n ini̱‑ri̱, ko ni̱ chaa‑ya̱ tíñu sɨkɨ̱‑rí, te responsable‑ri̱ kúu.
\v 18 Ndéja̱ kúu ya̱ꞌu‑ri̱ núsáá. Ja̱ ná káka kuu‑ri̱ kani‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa Cristo, ni tú nɨ́nɨ yáꞌu‑ri̱, ni tú jikán‑ri̱ derecho‑ri̱ sɨkɨ̱ túꞌun va̱ꞌa.
\v 19 Ja̱ yúán, va̱sa tú na̱ún cha̱a tɨ́ɨn so̱ꞌo‑ri̱, játíñu‑ri̱ nuu̱ táká‑ni, náva̱ꞌa skándíja‑ga̱‑ri̱ ña̱yɨvɨ.
\v 20 Nátu̱ꞌun judío násáꞌa‑ri̱ máá‑rí nuu̱ cháa judío, náva̱ꞌa kundéé‑rí skándíja‑ri̱ cha̱a judío. Te nátu̱ꞌun cha̱a yíꞌi ndaꞌa ley, násáꞌa‑ri̱ máá‑rí nuu̱ cháa yíꞌi ndaꞌa ley, va̱sa tú yíꞌi‑ri̱ ndaꞌa ley, náva̱ꞌa skándíja‑ri̱ cha̱a yíꞌi ndaꞌa ley.
\v 21 Ko nuu̱ cháa tú kájandatu̱ nuu̱ ley, suni súan nátu̱ꞌun tú jándatu̱‑ri̱ nuu̱ ley násáꞌa‑ri̱ máá‑rí nuu̱‑dé, náva̱ꞌa kundéé‑rí skándíja‑ri̱ cha̱a tú kájandatu̱ nuu̱ ley, va̱sa ncháá ley Dios jíín‑rí chi̱ yíꞌi‑ri̱ ndaꞌa ley Cristo.
\v 22 Te nuu̱ cháa vi̱tá ini̱, násáꞌa vi̱tá‑ri̱ máá‑rí, náva̱ꞌa skándíja‑ri̱ cha̱a vi̱tá ini̱‑ún. Súan ta̱ká‑ni modo násáꞌa‑ri̱ máá‑rí nuu̱ táká cha̱a, náva̱ꞌa kundéé‑rí nama‑ri̱ sava‑de.
\v 23 Te ja̱ sɨkɨ́ túꞌun va̱ꞌa kúu ja̱ sáꞌa ndɨꞌɨ‑ri̱ súan, náva̱ꞌa ruu̱, suni ná níꞌi̱n‑rí taꞌu̱‑rí ja̱ kénda yúan.
\v 24 Á tú kájini̱‑ro̱ já cháa kájinu carrera, chi̱ ndɨꞌɨ‑de kájinu ndija‑de, ko ɨɨn‑ni‑de kúndéé‑de níꞌi̱n‑dé premio‑de. Suni súan ndúkú ndéé‑ró kúnu‑ró, náva̱ꞌa niꞌi̱n‑ro̱ premio‑ro̱.
\v 25 Te ta̱ká cha̱a kái̱sɨ́kɨ, jíto va̱ꞌa náꞌán‑de máá‑de. Te cha̱a‑ún, súan kásáꞌa ndija‑de, náva̱ꞌa niꞌi̱n‑dé ɨɨn premio ja̱ kútúꞌú. Ko yóó chi̱ niꞌi̱n‑yo̱ premio ja̱ má kútúꞌú kútɨ.
\v 26 Núsáá te modo súan, ndúkú ndéé‑rí jínu‑ri̱, tú jínu sáni‑ri̱. Modo súan kája̱táꞌan‑ri̱, tú skée íú‑rí.
\v 27 Chi̱ sua tɨ́ɨn ni̱ꞌin‑ri̱ máá‑rí, te jáꞌa‑ri̱ máá‑rí, náva̱ꞌa ma̱ cháxio‑ya̱ rúu̱, va̱sa a ni̱ jani‑ri̱ tu̱ꞌun nuu̱ sáva‑ga̱ cha̱a.
\c 10
\s Sɨkɨ̱ já káchiñúꞌún‑i ndoso̱
\p
\v 1 Ñáni̱, kuní‑ri̱ ja̱ ná júku̱ꞌun ini̱‑ro̱ ndasa ni̱ kaꞌi̱in ndɨ̱yi táa̱‑yo̱ núu̱ vikó nu̱ꞌún, te ni̱ kaja̱ꞌa ta̱ká‑de nuu̱ mar.
\v 2 Te ta̱ká‑de, ni̱ ka̱janducha‑dé nuu̱ vikó nu̱ꞌún jíín núu̱ mar. Chi ta̱ká‑de, ni̱ ka̱indiki̱n‑de Moisés.
\v 3 Te ta̱ká‑de, ni̱ ka̱yee‑dé ndeyu ní ja̱ꞌa máá‑yá.
\v 4 Te ta̱ká‑de, ni̱ ka̱jiꞌi‑de ɨɨn‑ni nducha ní ja̱ꞌa‑ya̱. Chi ni̱ ka̱jiꞌi‑de nducha ní kenda chi̱i kava ní sáꞌa‑ya̱. Te kava‑ún, ni̱ ndiki̱n yata̱‑dé, chi̱ kava‑ún kúu nátu̱ꞌun Cristo.
\v 5 Ko tú ní kúsɨɨ̱ iní Dios jíín kuáꞌa̱‑dé. Ja̱ sɨkɨ́ yúán kúu ja̱ ní xnáa‑yá‑de onde̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé.
\v 6 Ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa kúu ɨɨn modo náva̱ꞌa koto nchaa̱ máá‑yó, te ma̱ ndío ñáá ini̱‑yo̱ nátu̱ꞌun ni̱ ka̱ndío ñáá ini̱ cha̱a‑ún.
\v 7 Ma̱ chíñúꞌún‑ró ndosó jínáꞌan‑ró nátu̱ꞌun ni̱ ka̱sáꞌa sava máá cháa‑ún. Chi̱ súan yóso núu̱ tutú: Ni̱ ka̱jungo̱o ña̱yɨvɨ ní ka̱yee‑í ni̱ ka̱jiꞌi‑i te ni̱ ka̱ndukuiñi̱‑i ni̱ ka̱jita jáꞌá‑i, áchí.
\v 8 Ni ma̱ káka kuáxán‑yó nátu̱ꞌun ni̱ ka̱jika kuáxán sáva máá cháa‑ún, te ni̱ kajiꞌi̱ oko̱ uni̱ mil‑de ja̱ ɨ́ɨn kɨvɨ̱‑ní.
\v 9 Ni ma̱ kóto nchaa̱‑yo̱ Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo nátu̱ꞌun sava máá cháa‑ún ja̱ ní ka̱jito nchaa̱‑de‑ya̱, te ni̱ kajiꞌi̱‑de ni̱ sáꞌa koo̱.
\v 10 Ni ma̱ kútuku ini̱‑yo̱ nátu̱ꞌun ni̱ ka̱kutuku ini̱ sava‑de, te ni̱ kajiꞌi̱‑de ni̱ sáꞌa ɨɨn kueꞌe̱ xaa̱n já ní ja̱ꞌa‑ya̱.
\v 11 Te modo‑ún, ni̱ kuu náva̱ꞌa koto nchaa̱ máá‑yó. Te ja̱ yúán, yóso‑ún núu̱ tutú va̱i nuu̱ yóó, cha̱a kuni̱ ndasa kua̱ndɨꞌɨ ñu̱yɨ́vɨ.
\v 12 Nú ɨɨn cha̱a jáni ini̱‑de ja̱ kúndii̱ ni̱ꞌin‑de, ná kóto va̱ꞌa‑de máá‑de, náva̱ꞌa tú ndua̱‑de núsáá.
\v 13 Ɨɨn‑ni jíto nchaa̱ ja̱ꞌú róó, onde̱ jíín táká ña̱yɨvɨ. Ko bueno skíkuu Dios, te máá hora jíto nchaa̱ ja̱ꞌú róó, kuña‑ya̱ íchi kénda‑ró, náva̱ꞌa kundéé‑ró kénda‑ró. Súan te ma̱ kuáꞌa‑ya̱ túꞌun ja̱ kóto nchaa̱‑ga̱ róó, ja̱ má kánda‑ga̱‑ro̱.
\v 14 Ñáni̱ máni̱. Kunu‑ró kóto‑ró ndosó núsáá. Ma̱ chíñúꞌún‑ró.
\v 15 Nátu̱ꞌun jíín cháa íó kájí xiní, súan káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró. Kani ini̱ máá‑ró na̱ún tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱.
\v 16 Vaso ii̱, já ní ka̱sáꞌa ii̱‑yo̱, nasu̱ táká‑yo̱ kájiꞌi káꞌnu‑yó nɨñí Cristo náún. Te staa̱ já ní ka̱sákuáchí‑yó, nasu̱ táká‑yo̱ káyee káꞌnu‑yó yíkɨ kúñu Cristo náún.
\v 17 Chi̱ ɨɨn‑ni staa̱‑ún íó. Súan yóó, tɨnɨ̱‑yo̱ kákuu‑yó ɨ́ɨn‑ni ña̱yɨvɨ, chi ta̱ká‑yo̱ káyee káꞌnu‑yó ɨ́ɨn‑ni staa̱‑ún.
\v 18 Nde̱ꞌé ndasa kásáꞌa cha̱a Israel. Cha̱a káyee kɨ́tɨ já kásoko̱‑dé nuu̱‑yá, nasu̱ káyee káꞌnu‑de nuu̱ altar náún.
\v 19 Na̱ún áchí‑ri̱ núsáá. Játíñu ndoso̱ náún, xí játíñu ndeyu íin nuu̱ ndosó náún.
\v 20 Túu̱, chi̱ ndeyu kásoko̱ cháa sɨ́ɨn nación, nuu̱ tachí kásoko̱‑dé, nasu̱ núu̱ Dios. Te tú kuní‑ri̱ ja̱ kétáꞌan káꞌnu‑ró jíín tachí.
\v 21 Ma̱ kúu koꞌo‑ró iní vaso máá Jítoꞌo̱‑yo̱, te suni koꞌo‑ró iní vaso tachi̱. Ma̱ kúu kee káꞌnu‑ró núu̱ mesa máá Jítoꞌo̱‑yo̱, te kee‑ro núu̱ mesa tachi̱.
\v 22 Xí kuní‑yo̱ kúkuíñí ini̱ Jitoꞌo̱‑yo̱ sáꞌa‑yó náún. Ni̱ꞌin‑ga̱‑yo̱ vásá máá‑yá náún.
\v 23 Ta̱ká‑ni tiñu kúu sáꞌa‑ri̱, ko tú ndɨꞌɨ kéndo̱o luu. Ta̱ká‑ni kúu sáꞌa‑ri̱, ko tú ndɨꞌɨ skuáꞌnu táꞌan.
\v 24 Ni ɨɨn cha̱a, ma̱ ndúkú‑de sáꞌa‑de ja̱ váꞌa máá‑de, chi ja̱ váꞌa ɨnga̱ ñani̱ táꞌan‑de ná sáꞌa‑de.
\v 25 Ndɨꞌɨ‑ni ndeyu núyáꞌu, kee‑ro jínáꞌan‑ró. Te nú kíyu̱ꞌú ini̱‑ro̱, ma̱ kaká tu̱ꞌún kútɨ‑ro ndé onde̱ va̱i‑ún.
\v 26 Chi̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ xíin ñúyɨ́vɨ jíín táká ndatíñu íó ini̱, áchí.
\v 27 Te nú ɨɨn cha̱a tú kándíja, te kana‑de xini̱‑ro̱ kée‑ro jíín‑de, te nú suni kuní‑ro̱ kíꞌi̱n‑ro̱, núsáá te kee‑ro táká ja̱ káni‑de nuu̱‑ro̱. Te nú kíyu̱ꞌú ini̱‑ro̱, ma̱ kaká tu̱ꞌún kútɨ‑ro ndé onde̱ va̱i‑ún.
\v 28 Ko nú kastu̱ꞌún ɨ́ɨn cha̱a nuu̱‑ro̱: Kundatu, chi ya̱ꞌá ja̱ ní kandii̱ nuu̱ ndosó kúu, achi̱‑de. Yúan‑na te ma̱ kée‑ro, já kuáchi cha̱a ni̱ kastu̱ꞌún‑ún jíín kuáchi ja̱ kíyu̱ꞌú ini̱‑de.
\v 29 Sɨkɨ̱ já kíyu̱ꞌú ini̱ káꞌa̱n‑ri̱. Ko nasu̱ já sɨkɨ́ róó, chi̱ sɨkɨ̱ já ɨngá cha̱a. Te nú kíyu̱ꞌú ini̱ ɨnga̱ cha̱a, naja̱ kóto nchaa̱‑de ruu̱ ndasa jíka kuu ndicha̱‑na̱‑ri̱ núsáá.
\v 30 Te nú ruu̱ xnaꞌa̱n‑ga̱ nákuatáꞌú‑rí te yée‑rí, naja̱ kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑de sɨkɨ̱‑rí sɨkɨ̱ ndéyu ja̱ ní jika̱n taꞌu̱‑rí jaꞌa̱‑ún.
\v 31 Núsáá te va̱sa ná kée‑ro, va̱sa ná kóꞌo‑ró, va̱sa ná sátiñu‑ró, ko modo ja̱ ná nákana jaa‑i Dios ná sáꞌa‑ró.
\v 32 Koto‑ró náva̱ꞌa ma̱ skɨ́vɨ‑ró cháa judío, ni cha̱a sɨ́ɨn nación, ni tɨkuꞌni̱ Dios, nuu̱ kuáchi.
\v 33 Suni súan ruu̱ jíín táká tiñu sáꞌa‑ri̱, kuní‑ri̱ ja̱ ná kúsɨɨ̱ iní ta̱ká cha̱a. Tú jítú iní‑ri̱ ja̱ sáꞌa‑ri̱ ja̱ váꞌa máá‑rí, chi̱ kuní‑ri̱ sáꞌa‑ri̱ ja̱ váꞌa sava‑ga̱ cha̱a, náva̱ꞌa ka̱ku‑de jínáꞌan‑de.
\c 11
\p
\v 1 Ná ndáku‑ró rúu̱ jínáꞌan‑ró, suni nátu̱ꞌun ndáku máá‑rí Cristo.
\s Ja̱ ná kúndasu̱ xini̱ ñásɨ́ꞌɨ́
\p
\v 2 Bueno kánuku̱ꞌun ini̱‑ro̱ rúu̱. Te káꞌi̱in ni̱ꞌin‑ró jíín táká tiñu ni̱ táꞌú‑rí nuu̱‑ro̱, jíín modo ja̱ ní stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱.
\v 3 Ko kuní‑ri̱ ja̱ ná kuní‑ro̱ jínáꞌan‑ró ja̱ Cristo kúu‑ya̱ xiní táká cha̱a. Te cha̱a kúu‑de xini̱ ñásɨ́ꞌɨ́. Te Dios kúu‑ya̱ xiní Cristo.
\v 4 Ta̱ká cha̱a ja̱ ndasú xini̱‑dé te jikán taꞌu̱‑dé xí jáni‑de tu̱ꞌun, jáꞌa‑de tuka̱ nuu̱ xiní‑dé.
\v 5 Ko ta̱ká ñasɨ́ꞌɨ́, nú tú ndasú xini̱‑ñá te kaka̱n taꞌu̱‑ñá xí káni‑ña túꞌun, jáꞌa‑ña túka̱ nuu̱ xiní‑ñá, chi̱ ɨɨn‑ni kúu nú se̱té xini̱‑ñá.
\v 6 Chi̱ nú ñasɨ́ꞌɨ́, tú jasú‑ña xiní‑ñá, ná sété‑ña núsáá. Te nú kúka nuu̱‑ñá se̱té‑ña, xí xɨ́tɨ‑ñá ixi‑ñá, ná kasú‑ña núsáá.
\v 7 Chi cha̱a, ma̱ kúu kasu̱‑de xini̱‑dé, chi̱ muestra luu Dios kúu‑de. Ko ñasɨ́ꞌɨ́, chi̱ stáꞌa̱n‑ña ndasa luu káa ini̱ yii‑ñá.
\v 8 Chi̱ tú ní sáva̱ꞌa‑ya̱ cháa jíín yíkɨ ñásɨ́ꞌɨ́, chi̱ sua ñasɨ́ꞌɨ́ jíín yíkɨ cháa.
\v 9 Chi̱ tú ní kúva̱ꞌa cha̱a ja̱ kuátíñu‑de nuu̱ ñásɨ́ꞌɨ́, chi̱ sua ni̱ kuva̱ꞌa ñasɨ́ꞌɨ́ ja̱ sɨkɨ́ cháa.
\v 10 Ja̱ sɨkɨ́ táká ndajáꞌa̱ ándɨ́vɨ́ te nɨ́nɨ kundasu̱ xini̱ ñásɨ́ꞌɨ́.
\v 11 Chi̱ nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ tú sáꞌa‑ya̱ cuenta ndéja̱ kúu ja̱ yíí, te ndéja̱ kúu ja̱ sɨ̱ꞌɨ́, chi̱ nú túu ɨɨn, te ma̱ kóo ɨnga̱.
\v 12 Chi̱ nátu̱ꞌun ni̱ sáva̱ꞌa‑ya̱ ñásɨ́ꞌɨ́ jíín yíkɨ cháa, te vina kúva̱ꞌa cha̱a chi̱i ñasɨ́ꞌɨ́, ko Dios kúu Iꞌa̱ sáva̱ꞌa ta̱ká‑ni.
\v 13 Kani ini̱ máá‑ró jínáꞌan‑ró, á íó va̱ꞌa ja̱ tú kundasu̱ xini̱ ñásɨ́ꞌɨ́ te kaka̱n taꞌu̱‑ñá nuu̱ Dios.
\v 14 Nasu̱ máá ñúyɨ́vɨ stáꞌa̱n nuu̱‑ro̱, já tú luu jíto cha̱a jíín íxi‑dé, nú ná kée náún.
\v 15 Ko nú ñasɨ́ꞌɨ́, te sía̱‑ña íxi‑ñá kee máá, luu jíto‑ña jíín, chi̱ ixi‑ún, ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑ñá kundasu̱ xini̱‑ñá.
\v 16 Ko nú ɨɨn cha̱a kuní‑de kutɨ́xɨ́n‑de jíín túꞌun yáꞌa, ko yóó tú káꞌi̱o costumbre‑yo̱ súan, ni tɨkuꞌni̱ Dios.
\s Sɨkɨ̱ xíni máá Jítoꞌo̱‑yo̱
\p
\v 17 Táꞌú níꞌin‑ri̱ ɨnga̱ tiñu yáꞌa nuu̱‑ro̱, ja̱ tú kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ jíín‑ró, chi̱ tú kándutútú‑ró já sáꞌa va̱ꞌa‑ga̱‑ro̱, chi̱ sasua ñáá‑ga̱ kásáꞌa‑ró.
\v 18 Ya̱ꞌá káꞌa̱n‑ri̱ xnaꞌa̱n‑ga̱. Ni̱ jini tu̱ꞌun‑ri̱ ja̱ kásásɨ́ɨn‑ró máá‑ró, máá hora kákutútú‑ró. Te yaku̱ kándíja‑ri̱.
\v 19 Chi̱ nɨ́nɨ kóo ña̱yɨvɨ sásɨ́ɨn ma̱ꞌñú‑ró, náva̱ꞌa kuni̱‑ro̱ ndé ña̱yɨvɨ kándíja va̱ꞌa ma̱ꞌñú‑ró.
\v 20 Te nú ɨɨn‑ni nuu̱ kándutútú‑ró, nasu̱ já kúxíni‑ró cuenta máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kúu‑ún núsáá.
\v 21 Chi̱ ná ɨɨn ná ɨɨn‑ró, máni kanduu̱‑ro̱ núu̱ ɨngá‑de xnaꞌa̱n‑ga̱ kákuni̱‑ro̱. Te ɨɨn‑ró jíꞌi̱‑ro̱ sóko, te ɨnga̱‑ro̱ náji̱ni‑ró.
\v 22 Á tú káñava̱ꞌa‑ró véꞌe nuu̱ kée‑ro kóꞌo‑ró náún. Xí kásájáꞌa̱ ini̱‑ro̱ núu̱ tɨ́kuꞌni̱ Dios. Te cha̱a tú na̱ún káindáꞌá‑de, kákuka nuu̱‑dé kásáꞌa‑ró xí túu. Ndasa kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró jínáꞌan‑ró. Kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ jíín‑ró xí túu. Jíín túꞌun yáꞌa tú kúsɨɨ̱ kútɨ iní‑ri̱ jíín‑ró.
\v 23 Chi tu̱ꞌun yáꞌa ni̱ kutu̱ꞌa‑ri̱ nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te suni ya̱ꞌá ní stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Chi̱ máá ákuáa já ní ka̱nastúu‑de Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesús, ni̱ kiꞌin‑ya̱ stáa̱.
\v 24 Te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑yá. Te ni̱ sákuáchí‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Kiꞌin te kee‑ro jínáꞌan‑ró, chi ya̱ꞌá kúu yikɨ kúñu‑ri̱, te ja̱ sɨkɨ́ róó ni̱ kukuáchí. Súan sáꞌa‑ró te ná núku̱ꞌun ini̱‑ro̱ rúu̱. Achí‑ya̱.
\v 25 Suni súan ni̱ kiꞌin‑ya̱ vaso, nuu̱ ní ndɨꞌɨ ni̱ kuxíni‑ya̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Vaso yáꞌa kúu contrato jáá já ní sáꞌa‑ri̱ jíín nɨñí‑rí. Te ta̱ká vuelta nú kájiꞌi‑ró, te súan sáꞌa‑ró náva̱ꞌa ná núku̱ꞌun ini̱‑ro̱ rúu̱. Achí‑ya̱.
\v 26 Chi ta̱ká vuelta ja̱ káyee‑ro stáa̱ yáꞌa te kájiꞌi‑ró iní vaso yáꞌa, kɨvɨ̱ ní jiꞌi̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kúu ja̱ kákastu̱ꞌún‑ró ondé kɨvɨ̱ ncháa̱‑ya̱.
\v 27 Te nú ɨɨn cha̱a kee‑dé staa̱ yáꞌa, xí kóꞌo‑de ini̱ vaso Jitoꞌo̱‑yo̱ yáꞌa, te nú tú jíñúꞌún sáꞌa‑de, te koo kua̱chi‑de nuu̱ yíkɨ kúñu máá Jítoꞌo̱‑yo̱ jíín núu̱ nɨñí‑yá.
\v 28 Ná ɨɨn ná ɨɨn cha̱a, ná nándúkú víi‑dé sɨkɨ̱ máá‑de núsáá. Yúan‑na te kee‑dé staa̱‑ún te koꞌo‑de ini̱ vaso‑ún.
\v 29 Te nú ɨɨn cha̱a tú jiní‑de ja̱ kúu yikɨ kúñu‑ya̱, cha̱a‑ún chi̱ ndonda kua̱chi sɨkɨ̱‑dé nú koꞌo‑de kee‑dé.
\v 30 Ja̱ yúán íó kuaꞌa̱ cháa kákuꞌu̱, jíín cháa vi̱tá ini̱, káꞌi̱in ma̱ꞌñú‑ró jínáꞌan‑ró. Te ni̱ kajiꞌi̱ yaku̱‑de.
\v 31 Ko nú nandúkú víi‑yo sɨkɨ́ máá‑yó, te ma̱ ndónda kua̱chi sɨkɨ̱‑yo̱.
\v 32 Ko nú a ni̱ ndonda kua̱chi sɨkɨ̱‑yo̱, máá Jítoꞌo̱‑yo̱ xndóꞌo‑ya̱ yóó, náva̱ꞌa tú taꞌnu̱ ndatu̱‑yo̱ jíín ñáyɨvɨ ñúyɨ́vɨ.
\v 33 Ñáni̱ máni̱, ja̱ yúán nú kándutútú‑ró káyee‑ro, te kundatu táꞌan‑ró.
\v 34 Te nú ɨɨn cha̱a jíꞌi̱‑de so̱ko, ná kée‑dé veꞌe‑de, náva̱ꞌa tú ndonda kua̱chi sɨkɨ̱‑ro̱ hora kándutútú‑ró. Te sava‑ga̱ tiñu sándaa̱‑ri̱ onde̱ ná jáa̱‑ri̱.
\c 12
\s Sɨkɨ̱ táꞌu̱ já vái nuu̱ Espíritu
\p
\v 1 Ñáni̱, sɨkɨ̱ táká taꞌu̱ já vái nuu̱ Espíritu, kuní‑ri̱ ja̱ ná júku̱ꞌun ini̱‑ro̱ jíín.
\v 2 A kái̱náꞌán‑ró já ná ni̱ ka̱kuu‑ró cháa tú kákandíja, te ni̱ ka̱indiki̱n‑ro̱ yatá ndosó ñíꞌín núú, ndasa ni̱ ka̱kuu ini̱ máá‑ró núú.
\v 3 Ja̱ yúán kástu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱ já tú ni ɨɨn cha̱a kuu kaꞌa̱n tásɨ́‑de sɨkɨ̱ Jesús, nú a yíꞌi‑de Espíritu Dios. Te tú ni ɨɨn‑de kuu kaꞌa̱n‑de: Jitoꞌo̱‑ri̱ kúu Jesús, nú tú yíꞌi‑de Espíritu Santo.
\v 4 Chi̱ sɨ́ɨn sɨ́ɨn taꞌu̱ ní saka‑yá, ko suni ɨɨn‑ni máá Espíritu kúu.
\v 5 Te sɨ́ɨn sɨ́ɨn tiñu ni̱ chaa‑ya̱ sɨkɨ́‑yo̱, ko ɨɨn‑ni máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kúu.
\v 6 Te sɨ́ɨn sɨ́ɨn modo kásátiñu‑yó, ko suni máá Dios kúu Iꞌa̱ sáꞌa ta̱ká tiñu jíín táká‑yo̱.
\v 7 Ko ná ɨɨn ná ɨɨn‑de, ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun Espíritu nuu̱‑dé náva̱ꞌa ná skuáꞌnu táꞌan‑de.
\v 8 Chi̱ onde̱ jíín máá Espíritu ni̱ ja̱ꞌa ndija‑ya̱ túꞌun kaꞌa̱n ndíchí ɨ́ɨn‑de. Te suni onde̱ jíín máá Espíritu ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun ja̱ júku̱ꞌun ini̱ ɨnga̱‑de.
\v 9 Te nuu̱ ɨngá‑de, suni jíín máá Espíritu ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ já ná kándíja va̱ꞌa‑de. Te suni jíín máá Espíritu nuu̱ ɨngá‑de ja̱ ná sáꞌa‑de tana̱.
\v 10 Te nuu̱ ɨngá‑de ja̱ ná sáꞌa‑de ta̱ká tiñu ñáꞌnu. Te nuu̱ ɨngá‑de, ja̱ ná káni‑de tu̱ꞌun. Te nuu̱ ɨngá‑de, ja̱ ná nándúkú víi‑dé sɨkɨ̱ táká ja̱ váꞌa ja̱ úꞌu̱. Te nuu̱ ɨngá‑de ja̱ ná káꞌa̱n‑de tɨnɨ̱ yuꞌu. Te nuu̱ ɨngá‑de ja̱ ná násama‑de tu̱ꞌun sɨ́ɨn yuꞌu.
\v 11 Ko ta̱ká tiñu yáꞌa sáꞌa suni máá ɨ́ɨn‑ni máá Espíritu. Sɨ́ɨn sɨ́ɨn sáka‑yá nuu̱ ɨ́ɨn ɨɨn‑de, ndasa játaꞌa̱n ini̱ máá‑yá.
\v 12 Chi̱ nátu̱ꞌun yikɨ kúñu ɨɨn‑ni kúu, te ñáva̱ꞌa kuaꞌa̱ pedazo, te ta̱ká pedazo‑ún, va̱sa kuaꞌa̱, ko ɨɨn‑ni yikɨ kúñu kúu, suni súan kúu Cristo.
\v 13 Chi̱ jíín ɨ́ɨn‑ni máá Espíritu ni̱ ka̱janducha táká‑yo̱, náva̱ꞌa nduu‑yó ɨ́ɨn‑na̱ ña̱yɨvɨ, va̱sa judío xí ñáyɨvɨ ñuu̱ Grecia, va̱sa cha̱a kúu mozo xí cháa jíka kuu ndicha̱‑na̱. Ko ta̱ká‑ni‑de, ni̱ ka̱niꞌi̱n‑dé ɨɨn‑ni máá Espíritu ni̱ sáꞌa‑ya̱.
\v 14 Ko yikɨ kúñu, nasu̱ ɨ́ɨn pedazo‑ni kúu, chi̱ sua ndíso kuaꞌa̱.
\v 15 Chi̱ nú jaꞌa̱ káꞌa̱n: Nasu̱ yíkɨ kúñu xíin rúu̱, chi̱ tú kúu‑ri̱ ndaꞌa, achi̱. Te va̱sa súan káꞌa̱n, ko máá yíkɨ kúñu xíin náꞌín.
\v 16 Te nú so̱ꞌo káꞌa̱n: Nasu̱ yíkɨ kúñu xíin rúu̱, chi̱ tú kúu‑ri̱ nduchi, achi̱. Te va̱sa súan káꞌa̱n, ko máá yíkɨ kúñu xíin náꞌín.
\v 17 Nú ndɨꞌɨ yikɨ kúñu ní kuu nduchi, ndasa kuni so̱ꞌo núú. Nú ndɨꞌɨ ní kuu so̱ꞌo, ndasa kuaan xiko̱ núú.
\v 18 Vina te ni̱ jini̱‑yo̱ ndasa ni̱ jataꞌa̱n ini̱ máá Dios te ni̱ chaa‑ya̱ táká pedazo‑ún ná ɨɨn ná ɨɨn jika̱ yíkɨ kúñu.
\v 19 Chi̱ nú ta̱ká‑ni ní kakuu ɨɨn‑ni pedazo‑ún, ndasa koo máá yíkɨ kúñu núú.
\v 20 Ko vina chi̱ kuaꞌa̱ ndíja pedazo íó, ko máá ɨ́ɨn‑ni yikɨ kúñu núú.
\v 21 Ni ma̱ kúu kaꞌa̱n nduchi jíín ndáꞌa: Tú jínu ñúꞌún‑rí róó. Suni súan ni ma̱ kúu kaꞌa̱n xini̱ jíín jáꞌa̱: Tú jínu ñúꞌún‑rí róó.
\v 22 Chi̱ sua kánúú táká pedazo ndítɨ̱ɨn taꞌa̱n jíín yíkɨ kúñu, va̱sa vi̱tá‑ga̱ jíto.
\v 23 Te ta̱ká pedazo yikɨ kúñu ja̱ jáni ini̱‑yo̱ já tú jíñúꞌún jíto, suu yu̱án ñúkúún xáa̱n‑gá jasú‑yo̱ núu̱. Te ja̱ tú luu kájito‑ún jiní‑yo̱, luu‑ga̱ kájasu̱‑yo̱ núu̱.
\v 24 Te pedazo ja̱ lúu kájito‑ún jiní‑yo̱, tú nɨ́nɨ kúndasu̱ nuu̱. Chi̱ máá Dios, súan ni̱ chutáꞌan‑ya̱ yíkɨ kúñu‑ún, te jíñúꞌún‑gá ni̱ skéndo̱o‑ya̱ já tú luu jíto‑ún,
\v 25 náva̱ꞌa tú sásɨ́ɨn pedazo yikɨ kúñu‑ún máá, chi ta̱ká pedazo‑ún, sua ɨɨn núú ná kóto va̱ꞌa táꞌan.
\v 26 Chi̱ nú ɨɨn‑ni pedazo jatú, ta̱ká‑ni pedazo ɨɨn jínu‑ni kájatu̱. Te nú ɨɨn‑ni pedazo jíto luu, ta̱ká‑ni pedazo ɨɨn káꞌnu‑ni kákusɨɨ̱ iní.
\v 27 Te róó, modo súan kákuu‑ró yíkɨ kúñu Cristo. Te pedazo‑ya̱‑ún kákuu ɨɨn ɨɨn‑ró.
\v 28 Te súan ni̱ jani máá Dios cha̱a kuatíñu nuu̱ tɨ́kuꞌni̱: Ja̱ ɨ́ɨn, apóstol, ja̱ úu̱, cha̱a kájani tu̱ꞌun, ja̱ uní, cha̱a kástáꞌa̱n tu̱ꞌun, yúan‑na te cha̱a kásáꞌa tiñu ñáꞌnu, yúan‑na te cha̱a kásáꞌa tana̱, te vásá cháa chíndéé táꞌan, jíín cháa kátáꞌú tíñu, jíín cháa káꞌa̱n tɨnɨ̱ yuꞌu.
\v 29 Ta̱ká‑de kákuu apóstol náún. Ta̱ká‑de kájani tu̱ꞌun náún. Ta̱ká‑de kástáꞌa̱n náún. Ta̱ká‑de kásáꞌa tiñu ñáꞌnu náún.
\v 30 Ta̱ká‑de kájini̱‑de sáꞌa‑de tana̱ sáꞌa‑ya̱ náún. Ta̱ká‑de kákaꞌa̱n‑de tɨnɨ̱ yuꞌu náún. Ta̱ká‑de kánasama‑de tu̱ꞌun sɨ́ɨn yuꞌu náún.
\v 31 Ko ná kuítú iní‑ro ndúkú‑ró táꞌu̱ váꞌa‑ga̱ kua̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Ko íó ɨnga̱ modo va̱ꞌa xaa̱n‑gá, ná stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\c 13
\s Tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱ táꞌan
\p
\v 1 Te nú ruu̱, va̱sa káꞌa̱n‑ri̱ nátu̱ꞌun kákaꞌa̱n cha̱a xí ndájáꞌa̱ ándɨ́vɨ́, te nú tú kúndáꞌú ini̱‑ri̱‑i, te kúu‑ri̱ nátu̱ꞌun ɨɨn ka̱a ja̱ ndáxín káxín xí ɨ́ɨn platillo ja̱ sáñaa̱.
\v 2 Te va̱sa jáni‑ri̱ tu̱ꞌun sáꞌa‑ya̱, te júku̱ꞌun ndɨꞌɨ ini̱‑ri̱ ta̱ká tu̱ꞌun sa̱ꞌí jíín táká tu̱ꞌun ndíchí, te va̱sa kándíja téyíí‑rí ja̱ kúu skuíó káni‑ri̱ yuku, te nú tú kúndáꞌú ini̱‑ri̱‑i, tú na̱ tiñu‑ri̱.
\v 3 Te va̱sa ná sáka ndɨ́ꞌɨ‑ri̱ ta̱ká ndatíñu‑ri̱ kee ñáyɨvɨ ndáꞌú, te va̱sa ná kuáꞌa‑ri̱ yikɨ kúñu‑ri̱ kayu̱, te nú tú kúndáꞌú ini̱‑ri̱‑i, tú na̱ ya̱ꞌu‑ri̱ íó.
\v 4 Tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱, ndíso paciencia, te ndíso tu̱ꞌun kúmani̱ iní. Tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱, tú ndíso tu̱ꞌun kuásún iní. Tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱, tú sávixi̱ máá, ni tú sátéyíí máá.
\v 5 Tú káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa. Tú ndúkú já kúu máá. Tú kití ini̱. Tú chúꞌun ini̱.
\v 6 Tú ndúvatu̱ ini̱, chi̱ sua kúsɨɨ̱ iní jíín tíñu káꞌi̱o ndaa̱.
\v 7 Ndɨꞌɨ jándéé iní. Ndɨꞌɨ kándíja. Ndɨꞌɨ ñúkuu ini̱. Ndɨꞌɨ kánda.
\v 8 Ta̱ká tu̱ꞌun kájani‑yó, chi̱ naa, te ta̱ká yuꞌu chi̱ ndɨꞌɨ, te tu̱ꞌun ndíchí, chi ta̱ká kuxio, ko tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱, ma̱ náa kútɨ.
\v 9 Chi̱ yaku̱‑ni tu̱ꞌun kájini̱‑yo̱, te yaku̱‑ni tu̱ꞌun kájani‑yó,
\v 10 ko onde̱ ná cháa̱ máá túꞌun ni̱ yija va̱ꞌa, yúan‑na te kuxio yaku̱‑ni ja̱ kájini̱‑yo̱‑ún kiꞌi̱n.
\v 11 Ná ni̱ kuu‑ri̱ su̱chí yɨ́kɨ́n, te ni̱ kaꞌa̱n yɨ́kɨ́n‑rí núú, te ni̱ jani ini̱‑ri̱ nátu̱ꞌun su̱chí yɨ́kɨ́n. Ko nuu̱ ní kuu‑ri̱ cha̱a ñáꞌnu, te ni̱ chaxio‑ri̱ ta̱ká ja̱ ní sáꞌa‑ri̱ ná lúlí‑rí‑ún kuaꞌa̱n.
\v 12 Te vina kánde̱ꞌé‑yó nátu̱ꞌun jíín espejo ja̱ káxkɨ́ꞌvɨ̱, ko kúkuéé‑ga̱ te kuni̱ ndiji̱n‑yo̱ nátu̱ꞌun jíín núu̱ táꞌan‑yó. Te vina chi̱ yaku̱‑ni jiní‑ri̱, ko kúkuéé‑ga̱ te kuni̱ ndɨꞌɨ‑ri̱ nátu̱ꞌun jiní kájí‑yá ruu̱.
\v 13 Te vina íó uni̱ tu̱ꞌun játíñu ni̱ꞌin, tu̱ꞌun kándíja va̱ꞌa, tu̱ꞌun káñukuu ini̱, jíín túꞌun kúndáꞌú ini̱. Ko máá túꞌun kúndáꞌú ini̱, kánúú xáa̱n‑ga̱ vásá úu̱‑ga̱‑ún.
\c 14
\s Sɨkɨ̱ já kákaꞌa̱n‑i sɨ́ɨn yuꞌu
\p
\v 1 Ndúkú ndéé‑ró jíín túꞌun kúndáꞌú ini̱ táꞌan, te kuítú iní‑ro̱ ndúkú‑ró táká taꞌu̱ jáꞌa Espíritu, ko kánúú‑gá ja̱ káni‑ró túꞌun.
\v 2 Chi cha̱a káꞌa̱n‑de sɨ́ɨn yuꞌu, jíín Dios káꞌa̱n‑de, nasu̱ jíín ñáyɨvɨ, chi̱ tú ní ɨɨn cha̱a júku̱ꞌun ini̱ na̱ún káꞌa̱n‑de, chi̱ jíín Espíritu káꞌa̱n‑de tu̱ꞌun sa̱ꞌí.
\v 3 Ko cha̱a jáni tu̱ꞌun, jíín ñáyɨvɨ káꞌa̱n‑de, chi̱ skuáꞌnu‑de ña̱yɨvɨ‑ún, te káꞌa̱n káꞌnu‑de, te káꞌa̱n ndéé‑de jíín‑i.
\v 4 Cha̱a káꞌa̱n sɨ́ɨn yuꞌu, skuáꞌnu‑de máá‑de, ko cha̱a jáni tu̱ꞌun, chi̱ tɨkuꞌni̱ skuáꞌnu‑ga̱‑de.
\v 5 Játaꞌa̱n ini̱‑ri̱ ja̱ táká‑ro̱ ná kúu kaꞌa̱n‑ro̱ sɨ́ɨn yuꞌu, ko kánúú‑gá ja̱ káni‑ró túꞌun, chi̱ ñáꞌnu‑ga̱ cha̱a jáni tu̱ꞌun vásá cháa káꞌa̱n sɨ́ɨn yuꞌu, te nú tú násama‑de tu̱ꞌun‑ún, náva̱ꞌa kuaꞌnu‑ga̱ tɨkuꞌni̱ sáꞌa‑de jíín.
\v 6 Ñáni̱, vina te nú jaa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱ te kaꞌa̱n‑ri̱ sɨ́ɨn yuꞌu jíín‑ró, na̱ún tiñu níꞌi̱n já kúu róó, nú tú kaꞌa̱n‑ri̱ ɨɨn tu̱ꞌun ni̱ kenda ndiji̱n, xí ɨ́ɨn tu̱ꞌun ndíchí, xí ɨ́ɨn tu̱ꞌun stáꞌa̱n‑ri̱.
\v 7 Ió ndija ndatíñu kánda̱a tíꞌíú já kásáꞌa ndusu̱, nátu̱ꞌun xkuili xí guitarra. Te nú tú sɨ́ɨn sɨ́ɨn nota ndéꞌe̱, ndasa kuni̱‑yo̱ ndé yaa̱ jíku‑de jíín xkuíli, xí jíín guitarra‑ún.
\v 8 Te nú corneta tú ndéꞌe̱ kájí, te ndé cha̱a sátu̱ꞌa‑de máá‑de ja̱ kuátáꞌan‑de núsáá.
\v 9 Suni súan róó jínáꞌan‑ró, nú káꞌa̱n‑ro̱ sɨ́ɨn yuꞌu, te nú tú kájí káꞌa̱n tu̱ꞌun‑ún, te ndasa juku̱ꞌun ini̱‑i na̱ún tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ro̱ núsáá, chi kua̱chi tɨsɨ̱ꞌvɨ́‑ró stɨ́vɨ́‑ró.
\v 10 Kuaꞌa̱ núu̱ yúꞌu íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ ná sáꞌa‑yó cuenta, te ta̱ká júku̱ꞌun ini̱ cha̱a jiní.
\v 11 Nú ruu̱ tú júku̱ꞌun ini̱‑ri̱ yuꞌu káꞌa̱n ɨɨn cha̱a, te kúu‑ri̱ cha̱a jíká núu̱ cháa káꞌa̱n‑ún. Te cha̱a káꞌa̱n‑ún, suni kúu‑de cha̱a jíká núu̱‑rí.
\v 12 Suni súan róó ja̱ á kájítú iní‑ro̱ níꞌi̱n‑ro̱ táꞌu̱ Espíritu, ná ndúkú ndéé‑ró náva̱ꞌa skuáꞌnu va̱ꞌa‑ró tɨ́kuꞌni̱ jíín.
\v 13 Ja̱ yúán nú káꞌa̱n ɨɨn cha̱a sɨ́ɨn yuꞌu, ná kakán taꞌu̱‑dé nuu̱‑yá náva̱ꞌa kuu nasama‑de tu̱ꞌun.
\v 14 Chi̱ nú ruu̱ kaka̱n taꞌu̱‑rí jíín túꞌun sɨ́ɨn yuꞌu, ini̱ añú‑ri̱ kúu ja̱ jikán taꞌu̱, ko nú tú júku̱ꞌun kutɨ iní‑ri̱, tú na̱ tiñu.
\v 15 Ndasa sáꞌa‑ri̱ núsáá. Ná kakán taꞌu̱‑rí ini̱ añú‑ri̱, ko suni ná kakán taꞌu̱‑rí jíín túꞌun júku̱ꞌun ini̱. Ná káta‑ri̱ ini̱ añú‑ri̱, ko suni ná káta‑ri̱ jíín túꞌun júku̱ꞌun ini̱.
\v 16 Chi̱ nú máni tu̱ꞌun jiní máá‑ró jíín añú‑ro̱ nákuatáꞌú‑ró jíín, te ɨɨn cha̱a tú tu̱ꞌa, ndasa kuni̱‑de kaꞌa̱n‑de amén nuu̱ túꞌun nákuatáꞌú‑ró‑ún, chi̱ tú jiní kutɨ‑dé na̱ún tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ro̱.
\v 17 Chi̱ róó, bueno nákuatáꞌú ndíja‑ró, ko ɨnga̱ cha̱a‑ún, tú jáꞌnu tu̱ꞌun ini̱‑de sáꞌa.
\v 18 Nákuatáꞌú‑rí nuu̱ Dios, ja̱ tɨnɨ́‑ga̱ yuꞌu káꞌa̱n‑ri̱ vásá táká róó.
\v 19 Ko nuu̱ tɨ́kuꞌni̱, chi̱ máá úꞌu̱n‑ni tu̱ꞌun ja̱ júku̱ꞌun ini̱‑ri̱ jíín, játaꞌa̱n ini̱‑ri̱ kaꞌa̱n‑ri̱, náva̱ꞌa suni stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱ sáva‑ga̱ cha̱a, vásá já káꞌa̱n‑ri̱ uxi̱ mil tu̱ꞌun sɨ́ɨn yuꞌu.
\v 20 Ñáni̱, ma̱ kóo‑ró nátu̱ꞌun su̱chí lúlí jíín túꞌun júku̱ꞌun ini̱‑ro̱. Chi̱ sua koo‑ró nátu̱ꞌun su̱chí lúlí jíín túꞌun ñáá, ko ná yíja va̱ꞌa‑ró jíín já jiní tuní‑ro̱.
\v 21 Súan yóso núu̱ ley: Jíín cháa káꞌa̱n sɨ́ɨn yuꞌu, te jíín sáva‑ga̱ cha̱a káꞌa̱n tu̱ꞌun jíká, súan kaꞌa̱n‑ri̱ jíín ñáyɨvɨ yáꞌa, ko va̱sa súan te ni ma̱ kúni so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱, áchí máá Jítoꞌo̱‑yo̱, áchí.
\v 22 Ja̱ yúán táká yuꞌu, máni tuni̱‑ni kákuu nuu̱ cháa tú kákandíja, nasu̱ núu̱ cháa kákandíja. Ko tu̱ꞌun jáni‑yó, tuni̱ nuu̱ cháa kákandíja kúu‑ún, nasu̱ núu̱ cháa tú kákandíja.
\v 23 Núsáá te nú ta̱ká tɨkuꞌni̱ ndutútú ɨ́ɨn‑ni lugar, te ta̱ká súan kaꞌa̱n sɨ́ɨn sɨ́ɨn yuꞌu, te yúan ja̱koyo cha̱a tú tu̱ꞌa xí cháa tú kákandíja, á tú kaꞌa̱n‑de ja̱ kánda̱a tachi̱‑ro̱.
\v 24 Ko nú ta̱ká‑ro̱ kájani‑ró túꞌun, te kɨ̱vɨ ɨɨn cha̱a tú kándíja xí ɨ́ɨn cha̱a tú tu̱ꞌa, te kuni̱‑de kua̱chi máá‑de, sáꞌa ta̱ká‑ro̱, te ndandúkú víi‑dé sɨkɨ̱ máá‑de, sáꞌa ta̱ká‑ro̱.
\v 25 Te tu̱ꞌun jáni sa̱ꞌí ini̱ añú‑de kenda ndiji̱n. Yúan‑na te jukuiñi̱ jítɨ́‑de te chiñúꞌún‑de Dios. Te kani ndaa̱‑de tu̱ꞌun ja̱ ncháá ndija Dios jíín‑ró.
\v 26 Ñáni̱, ja̱ yúán nú kándutútú‑ró, te ná ɨɨn ná ɨɨn‑ró íó ɨɨn yaa̱ kata‑ró, íó tu̱ꞌun stáꞌa̱n‑ro̱, íó sɨ́ɨn yuꞌu káꞌa̱n‑ro̱, íó tu̱ꞌun sa̱ꞌí káꞌa̱n ndiji̱n‑ro̱, íó ja̱ násama‑ró túꞌun sɨ́ɨn yuꞌu. Ndɨꞌɨ ná
sáꞌa‑ró jínáꞌan‑ró náva̱ꞌa skuáꞌnu táꞌan‑ró.
\v 27 Te nú íó cha̱a kákaꞌa̱n sɨ́ɨn yuꞌu, ná kóo tu̱ꞌun‑ún ja̱ jíín úu̱‑de xí jíín uní‑de. Ko ɨɨn‑ni‑de ɨɨn‑ni‑de ná káꞌa̱n. Te ɨɨn‑de ná násama‑de tu̱ꞌun sɨ́ɨn yuꞌu.
\v 28 Te nú túu cha̱a nasama tu̱ꞌun íó, ná kasú‑de yuꞌu‑dé nuu̱ kándutútú‑ró‑ún núsáá. Te ná káꞌa̱n máá‑de ja̱ máá‑de jíín Dios.
\v 29 Suni súan cha̱a kájani tu̱ꞌun, ná káꞌa̱n uu̱ xí uní‑de, te sava‑ga̱‑de ná nándúkú víi‑dé‑ún.
\v 30 Te nú ɨnga̱ cha̱a kánchaa̱‑ún, a ni̱ jini̱ ndiji̱n‑de yaku̱ tu̱ꞌun sa̱ꞌí, te cha̱a ni̱ kejáꞌá ná kasú‑de yuꞌu‑dé.
\v 31 Chi ta̱ká‑ro̱ kuu kani‑ró túꞌun ɨɨn‑ni‑ró ɨɨn‑ni‑ró, náva̱ꞌa ná kútu̱ꞌa ta̱ká‑ro̱, te ndundéé iní ta̱ká‑ro̱.
\v 32 Te ini̱ añú ta̱ká cha̱a kájani tu̱ꞌun, kájandatu̱ nuu̱ máá cháa kájani tu̱ꞌun‑ún.
\v 33 Chi̱ Dios, nasu̱ Dios sávaa̱ kúu‑ya̱, chi̱ sua vi̱ndáa̱ vinené sáꞌa‑ya̱. Te nátu̱ꞌun kásáꞌa‑i nuu̱ táká tɨkuꞌni̱ cha̱a ndoo,
\v 34 súan ná kasú ta̱ká ñasɨ́ꞌɨ́ yuꞌu‑ñá nuu̱ kándutútú‑ró. Chi̱ tú permiso kaꞌa̱n‑ña, chi̱ nasu̱ ñáꞌnu‑ga̱ kúu‑ña nátu̱ꞌun káꞌa̱n ley.
\v 35 Te nú kutu̱ꞌa‑ña ɨ́ɨn tu̱ꞌun kákuni̱‑ña, te onde̱ veꞌe ná kaká tu̱ꞌún‑ña máá yíi‑ñá, chi̱ tuka̱ nuu̱ kúu nú kaꞌa̱n ɨɨn ñasɨ́ꞌɨ́ núu̱ kándutútú‑i.
\v 36 Á nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró ní kenda tu̱ꞌun Dios, xí níni nuu̱ máá‑ni‑ró ní jaa̱ tu̱ꞌun‑ya̱ náún.
\v 37 Te nú ɨɨn cha̱a jáni ini̱‑de ja̱ ɨ́ɨn cha̱a jáni tu̱ꞌun kúu‑de, xí jíka Espíritu jíín‑de, ná chúꞌun va̱ꞌa ini̱‑de, chi̱ tiñu ni̱ táꞌú máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kúu tu̱ꞌun cháa‑ri̱ nuu̱‑ro̱.
\v 38 Ko cha̱a tú játúꞌún túꞌun yáꞌa, suni tú játúꞌún‑yó‑de.
\v 39 Ñáni̱, ja̱ yúán ná kuítú iní‑ro̱ káni‑ró túꞌun jínáꞌan‑ró, te ma̱ kasú‑ro̱ núu̱ cháa káꞌa̱n sɨ́ɨn sɨ́ɨn yuꞌu.
\v 40 Ko ñúkúún ná sáꞌa kájí‑ró táká tiñu jínáꞌan‑ró.
\c 15
\s Tu̱ꞌun nachaku̱ ndɨ̱yi
\p
\v 1 Ñáni̱, vina te kástu̱ꞌún‑rí tu̱ꞌun va̱ꞌa nuu̱‑ro̱ já ní jani‑ri̱ nuu̱‑ro̱ sáá. Chi tu̱ꞌun yúan, suni a ni̱ ka̱jatáꞌú‑ró, te suni jíín túꞌun yúan káꞌi̱in ni̱ꞌin‑ró,
\v 2 chi̱ suni jíín túꞌun‑ún ni̱ kaka̱ku‑ró, te nú kátɨ̱ɨn ni̱ꞌin‑ró túꞌun ni̱ jani‑ri̱ nuu̱‑ro̱, nú tú ní kákandíja sáni‑ró.
\v 3 Chi̱ suni tu̱ꞌun kánúú já ní niꞌi̱n‑rí‑ún, ni̱ nastáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱: Ja̱ ní jiꞌi̱ Cristo ja̱ sɨkɨ́ kuáchi‑yó, nátu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱.
\v 4 Te ni̱ yu̱ji‑ya̱. Te ni̱ nachaku̱‑ya̱ núu̱ uní kɨvɨ̱ nátu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱.
\v 5 Te ni̱ ndenda ndiji̱n‑ya̱ núu̱ Cefas. Te vásá ní ndenda‑ya̱ núu̱ máá uxí uu̱‑de.
\v 6 Te vásá ní ndenda‑ya̱ núu̱ víꞌí‑gá uꞌu̱n ciento ñani̱‑yo̱ káꞌi̱in tútú‑de. Te sava cha̱a‑ún, sáni‑ga̱ káichaku̱‑de. Te sava‑de, a ni̱ kajiꞌi̱‑de.
\v 7 Te vásá ní ndenda‑ya̱ núu̱ Jacobo. Te vásá núu̱ táká apóstol.
\v 8 Te onde̱ sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱, te suni ni̱ kenda‑ya̱ núu̱‑rí, nátu̱ꞌun nuu̱ ɨ́ɨn su̱chí xánú.
\v 9 Chi̱ ruu̱ kúu cha̱a lúlí‑ga̱ nuu̱ táká apóstol, ja̱ kúka nuu̱‑rí kunání‑rí apóstol, kua̱chi ja̱ ní chindiki̱n‑ri̱ tɨkuꞌni̱ Dios.
\v 10 Te káa‑ri̱ nátu̱ꞌun íó‑ri̱, chi̱ súan ni̱ jika tu̱ꞌun luu íó ini̱ Dios jíín‑rí. Te tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱, tú ní jíka sáni jíín‑rí, chi̱ sua ni̱ sátiñu‑ga̱‑ri̱ vásá táká máá cháa‑ún. Ko nasu̱ rúu̱, chi tu̱ꞌun luu íó ini̱ Dios ja̱ jíka jíín‑rí‑ún, ni̱ sáꞌa.
\v 11 Núsáá te va̱sa ruu̱ xí va̱sa cha̱a‑ún, súan kájani‑ri̱ tu̱ꞌun, te súan kákandíja‑ró.
\v 12 Te nú kájani‑yó túꞌun Cristo ja̱ ní nachaku̱‑ya̱ máꞌñú ndɨ́yi, te naja̱ kákaꞌa̱n sava táꞌan‑ró já tú na̱ún ndɨ̱yi nachaku̱ núsáá.
\v 13 Chi̱ nú tú na̱ún ndɨ̱yi nachaku̱, suni tú ní náchaku̱ Cristo núsáá.
\v 14 Te nú tú ní náchaku̱ Cristo, kájani sáni‑ri̱ tu̱ꞌun‑ya̱, te suni kákandíja sáni‑ró‑yá núsáá.
\v 15 Cha̱a tú kákaꞌa̱n ndaa̱ tu̱ꞌun Dios kákuu‑ri̱ nú súan, chi ni̱ kakaꞌa̱n‑ri̱ ja̱ ní naschakú Dios Cristo, te nú ma̱ náchaku̱ ndija ta̱ká ndɨ̱yi, tú ní náschakú‑ya̱ Cristo núsáá.
\v 16 Chi̱ nú ma̱ náchaku̱ ta̱ká ndɨ̱yi, suni tú ní náchaku̱ Cristo núsáá.
\v 17 Te nú Cristo, tú ní náchaku̱‑ya̱, kákandíja sáni‑ró‑yá núsáá, te kándi̱so‑ga̱‑ro̱ kuáchi‑ró nú súan.
\v 18 Nú súan íó, te a ni̱ ka̱naa táká cha̱a ja̱ ní kajiꞌi̱ nuu̱ ndáꞌa Cristo núsáá.
\v 19 Te nú nini máá vína‑ni ja̱ káichaku̱‑yo̱, káñukuu ini̱‑yo̱ Cristo, cha̱a ndáꞌú ii̱ kákuu‑yó vásá sáva‑ga̱ cha̱a núsáá.
\v 20 Ko vina a ni̱ nachaku̱ Cristo ma̱ꞌñú ndɨ́yi. Máá‑yá ni̱ nachaku̱ xnaꞌa̱n‑ga̱ vásá táká ja̱ ní kajiꞌi̱.
\v 21 Chi ja̱ sɨkɨ́ ɨ́ɨn cha̱a, te ni̱ chaa̱ kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱. Suni súan ja̱ sɨkɨ́ ɨ́ɨn cha̱a, te nachaku̱ ndɨ̱yi.
\v 22 Chi̱ nátu̱ꞌun kájiꞌi̱ ta̱ká‑i ni̱ sáꞌa Adán, suni súan nachaku̱ ta̱ká‑i sáꞌa Cristo.
\v 23 Ko ná ɨɨn ná ɨɨn‑de ndasa kándi̱ta koyo táꞌan máá‑de: Cristo xnaꞌa̱n‑ga̱, te onde̱ nchaa̱ Cristo, te nachaku̱ cha̱a káyi̱ꞌi ndaꞌa‑yá.
\v 24 Yúan‑na te onde̱ sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱ te xnáa ndɨ́ꞌɨ‑ya̱ já kátáꞌú tíñu, jíín táká ja̱ kákuñáꞌnu, jíín táká ja̱ kátɨ̱ɨn so̱ꞌo. Yúan‑na te nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios te nakua̱ꞌa‑ya̱ ñúu̱ nuu̱ táꞌú‑yá tiñu.
\v 25 Chi̱ táꞌú nɨ́nɨ máá‑yá tiñu onde̱ ná kúxiu̱kú táká ja̱ kájito uꞌu̱‑ya̱ chíi jaꞌa̱‑yá sáꞌa‑ya̱.
\v 26 Te máá kuéꞌe̱ kuu̱‑yo̱, já jíto uꞌu̱ yóó, chi̱ onde̱ sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱ te xnáa‑yá‑ún.
\v 27 Chi ta̱ká ndatíñu ni̱ kiꞌin Dios, ni̱ chúkú‑yá chi̱i jaꞌa̱ Cristo, te sɨkɨ̱ já káꞌa̱n súan, ja̱ yúán jiní ka̱jí‑yó já tú yíꞌi Dios ndaꞌa Cristo, chi̱ a ni̱ chiꞌi Dios ta̱ká‑ga̱ ndatíñu ndaꞌa Cristo.
\v 28 Ko nú a ni̱ ndɨꞌɨ ta̱ká ndatíñu yíꞌi ndaꞌa Cristo, yúan‑na te suni máá Séꞌe‑ún kɨ̱vɨ‑ya̱ ndáꞌa máá Iꞌa̱ ja̱ ní chiꞌi‑ya̱ táká ndatíñu‑ún ndaꞌa‑yá, náva̱ꞌa máá Dios kutɨɨn ndɨꞌɨ‑ya̱ táká ndatíñu.
\v 29 Chi̱ nú túu, te ndasa sáꞌa cha̱a kájanducha sɨkɨ́ ndɨ́yi. Te nú tú nachaku̱ kutɨ ndɨ́yi núsáá, naja̱ kájanducha‑dé sɨkɨ̱ ndɨ́yi núsáá.
\v 30 Te ruu̱, naja̱ ndɨ́taꞌa̱n hora káindee ini̱‑ri̱ koto‑ri̱ tu̱ndóꞌo núsáá.
\v 31 Ñáni̱, káꞌa̱n ndaa̱‑ri̱, chi ja̱ sɨkɨ́ róó jínáꞌan‑ró kúu ja̱ sátéyíí‑rí máá‑rí nuu̱ Jítoꞌo̱‑yo̱ Cristo Jesús, ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ jíꞌi̱‑ri̱.
\v 32 Nátu̱ꞌun cha̱a yúkú káꞌa̱n‑ri̱. Ni̱ ka̱jatáꞌan‑ri̱ ini̱ ñuu̱ Éfeso jíín kɨ́tɨ xáa̱n, te nú tú nachaku̱ ta̱ká ndɨ̱yi, na̱ún ya̱ꞌu‑ri̱ niꞌi̱n‑rí núsáá. Ná kée‑yo ná kóꞌo‑yó chi̱ yuchaa̱n kuu̱‑yo̱ nú súan.
\v 33 Ma̱ xndáꞌú‑ro̱ máá‑ró, chi̱ nú kájika‑ró jíín cháa ñáá, te sácháꞌán‑de róó, va̱sa va̱ꞌa tiñu kásáꞌa‑ró núú.
\v 34 Ná kóo kájí iní‑ro̱ jíín tíñu ndaa̱. Ma̱ sáꞌa‑ga̱‑ro̱ kuáchi jínáꞌan‑ró. Chi̱ sava‑de, tú kájini̱‑de nuu̱ Dios. Súan káꞌa̱n‑ri̱ náva̱ꞌa ná kúka nuu̱‑ro̱.
\v 35 Ko sanaa te kaꞌa̱n ɨɨn cha̱a: Ndasa nachaku̱ ta̱ká ndɨ̱yi, ndasa koo yikɨ kúñu‑ún nchaa̱ jíín, achi̱‑de.
\v 36 Ja̱ xíní ñáá kákuu‑ró. Tata̱ jakín‑ro̱, ma̱ náchaku̱ kutɨ, onde̱ nú tú kuu̱ xnaꞌa̱n‑ga̱.
\v 37 Te nú tata̱ jakín‑ro̱, nú trigo xí ɨngá nuni̱, nasu̱ jakín‑ro̱ yukú ja̱ kóo kúkuéé‑ga̱, chi̱ máá nuní víchí kúu ja̱ jakín‑ro̱.
\v 38 Ko Dios, jáꞌa‑ya̱ yukú nuni̱‑ún, ndasa ni̱ jataꞌa̱n ini̱ máá‑yá, te ná ɨɨn ná ɨɨn tata̱ jíín yukú máá.
\v 39 Ta̱ká ku̱ñu, nasu̱ ɨ́ɨn‑ni ku̱ñu kúu. Ko ɨɨn ku̱ñu kúu ndija ku̱ñu cha̱a. Te ɨnga̱ ku̱ñu kúu ku̱ñu kɨtɨ, te ɨnga̱ kúu ku̱ñu ti̱yáká, te ɨnga̱ kúu ku̱ñu tɨsaa̱.
\v 40 Te íó yikɨ kúñu andɨ́vɨ́, te íó yikɨ kúñu nuu̱ ñúꞌun. Ko sɨ́ɨn luu káa ja̱ íó andɨ́vɨ́, te sɨ́ɨn luu káa ja̱ íó nuu̱ ñúꞌun.
\v 41 Te sɨ́ɨn luu káa ndika̱ndii. Te sɨ́ɨn luu káa yoo̱. Te sɨ́ɨn luu káa tiñu̱ú xíní, chi̱ tú ɨɨn nuu̱ lúu kánda̱a tiñu̱ú xíní‑ún.
\v 42 Suni súan kúu ja̱ náchaku̱ ta̱ká ndɨ̱yi. Jakín‑ya̱ te teꞌyu̱, naschakú‑ya̱ te ma̱ téꞌyu̱‑ga̱.
\v 43 Jakín‑ya̱ te kuka nuu̱, naschakú‑ya̱ te nduu luu. Jakín‑ya̱ te koo vi̱tá, naschakú‑ya̱ te nduu fuerza.
\v 44 Jakín‑ya̱ te ja̱ káa yúkú, te naschakú‑ya̱ já kɨ́ꞌvɨ ndee ándɨ́vɨ́. Ió yikɨ kúñu yúkú, te íó yikɨ kúñu yíꞌi ndee ándɨ́vɨ́.
\v 45 Suni súan yóso núu̱ tutú: Adán xnáñúú, ni̱ kuu‑de ɨɨn cha̱a ni̱ kuva̱ꞌa jíín vida cuenta ña̱yɨvɨ, áchí. Te Adán sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱ kúu máá‑yá, te náschakú‑ya̱‑í jíín Espíritu‑ya̱.
\v 46 Ko cha̱a xnáñúú, nasu̱ cháa yíꞌi ndee ándɨ́vɨ́ kúu‑de, chi cha̱a yúkú kúu‑de. Yúan‑na te vásá ní chaa̱ cha̱a yíꞌi ndee ándɨ́vɨ́.
\v 47 Cha̱a xnáñúú kúu cha̱a nuu̱ ñúꞌun, chi̱ jíín tɨ́kacha̱ ní kuva̱ꞌa‑de. Te cha̱a uu̱, onde̱ andɨ́vɨ́ vái‑ya̱.
\v 48 Ta̱ká cha̱a nuu̱ ñúꞌun káa nátu̱ꞌun máá cháa tɨkacha̱‑ún. Te ta̱ká cha̱a onde̱ andɨ́vɨ́ káa nátu̱ꞌun máá cháa andɨ́vɨ́‑ún.
\v 49 Te nátu̱ꞌun kájito‑yó ndasa ni̱ ka̱a cha̱a tɨkacha̱‑ún, suni súan koto‑yó ndasa káa cha̱a andɨ́vɨ́‑ún.
\v 50 Ñáni̱, tu̱ꞌun yáꞌa káꞌa̱n‑ri̱, chi ku̱ñu jíín nɨñí, ma̱ kúu niꞌi̱n táꞌu̱ iní ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu. Ni ja̱ te̱ꞌyú, ma̱ níꞌi̱n táꞌu̱ já má téꞌyu̱.
\v 51 Kuni so̱ꞌo‑ró ná káꞌa̱n‑ri̱ ɨɨn tu̱ꞌun sa̱ꞌí jíín‑ró. Nasu̱ táká‑yo̱ kusú‑yo̱, ko ta̱ká‑yo̱, nasa̱ma‑yó.
\v 52 Ja̱ ɨ́ɨn nú núu‑ni, nátu̱ꞌun ɨɨn nakuani̱‑ni‑yó, nuu̱ ndɨ́ꞌɨ‑na̱ ndeꞌe̱ clarín. Chi̱ ndeꞌe̱ clarín, te nachaku̱ ta̱ká ndɨ̱yi, te ma̱ téꞌyu̱‑ga̱. Te yóó, chi̱ nasa̱ma‑yó.
\v 53 Chi ja̱ te̱ꞌyú yáꞌa, kánúú núku̱ꞌun ja̱ tuká teꞌyu̱. Te ja̱ kúu̱ yáꞌa, kánúú núku̱ꞌun ja̱ tuká kuu̱ kutɨ.
\v 54 Te nú ja̱ te̱ꞌyú yáꞌa, nuku̱ꞌun ja̱ tuká teꞌyu̱, te ja̱ kúu̱ yáꞌa, nuku̱ꞌun ja̱ tuká kuu̱, yúan‑na te skíkuu ja̱ káꞌa̱n tu̱ꞌun yóso núu̱ tutú: Ni̱ kundéé‑yá ni̱ jaꞌni‑yá kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱.
\v 55 Róó kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱, ndasa kundéé‑ró jíín‑rí. Róó kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱, ndasa tuu‑ró rúu̱. Achí.
\v 56 Chi̱ iñu kuéꞌe̱ kuu̱‑yo̱ kúu kua̱chi. Te fuerza kua̱chi kúu ley.
\v 57 Ko ná kútaꞌu̱‑yo̱ núu̱ Dios ja̱ jáꞌa‑ya̱ fuerza kúndéé‑yó sáꞌa Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo.
\v 58 Ñáni̱ máni̱, ja̱ yúán ná kuíñi ni̱ꞌin‑ró, ma̱ náyu̱ꞌú‑ro̱. Nene̱ ná xndeá‑ga̱‑ro̱ jíín tíñu kuní máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Chi̱ a kájini̱‑ro̱ já tú kásátiñu sáni‑ró núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\c 16
\s Sɨkɨ̱ já kakín‑i xu̱ꞌún kuátíñu
\p
\v 1 Sɨkɨ̱ xúꞌún kájaki̱n‑ro̱ já kuátíñu ña̱yɨvɨ ndóo, suni ná sáꞌa‑ró nátu̱ꞌun ni̱ táꞌú‑rí tiñu nuu̱ tɨ́kuꞌni̱ ndañúu̱ Galacia.
\v 2 Ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ ɨ́ɨn semana, ná ɨɨn ná ɨɨn‑ró véꞌe‑ró chíva̱ꞌa sɨ́ɨn‑ró yakú na̱jíín, ndasa ni̱ jatu̱ꞌun‑ya̱ níꞌi̱n‑ro̱, náva̱ꞌa nú ni̱ jaa̱‑ri̱ te tú nɨ́nɨ kakín‑ro̱.
\v 3 Te nú ni̱ jaa̱‑ri̱, te koo cha̱a ka̱ji máá‑ró kuáꞌa‑ró credencial nuu̱‑dé, te tájí‑rí‑de onde̱ ñuu̱ Jerusalén kincha̱ka‑de yaku̱ ja̱ kakín‑ro̱‑ún.
\v 4 Te nú kee cuenta ja̱ súni kiꞌi̱n‑ri̱, te ki̱ngoyo‑de jíín‑rí.
\s Consejo jíín sáꞌa̱n kútaꞌu̱
\p
\v 5 Te jaa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱, te nú ni̱ jaꞌa̱n‑ri̱ ñuu̱ Macedonia chi̱ ichi ñúu̱ Macedonia ja̱ꞌa‑ri̱ jaa̱‑ri̱.
\v 6 Chi̱ sanaa te kendo̱o‑ri̱ jíín‑ró, xí sjáꞌa‑ri̱ viko víjin, náva̱ꞌa chuꞌun íchí‑ró rúu̱ nú ndénu̱ kuní‑ri̱ kiꞌi̱n‑ri̱.
\v 7 Chi̱ vina tú kuní‑ri̱ ja̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró te ja̱ꞌa‑ni‑ri̱ kiꞌi̱n‑ri̱, chi̱ ñúkuu ini̱‑ri̱ kendo̱o‑ri̱ jíín‑ró yakú kɨvɨ̱, te nú kua̱ꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱ túꞌun.
\v 8 Ko kendo̱o‑ri̱ ini̱ ñuu̱ Éfeso, onde̱ jaa̱ kɨvɨ̱ Pentecostés.
\v 9 Chi̱ bueno ni̱ nuña ɨɨn yuxéꞌé kɨ́vɨ‑ri̱ sátiñu va̱ꞌa‑ri̱. Ko kuaꞌa̱ cháa kájasu̱ ichi íó.
\v 10 Te nú ni̱ jaa̱ Timoteo, te koto va̱ꞌa‑ró‑de, ma̱ síyúꞌú‑ro̱‑dé, chi̱ tiñu máá Jítoꞌo̱‑yo̱ sáꞌa‑de nátu̱ꞌun sáꞌa‑ri̱.
\v 11 Ni ɨɨn‑ró ma̱ sájáꞌa̱ ini̱‑ro̱ núu̱‑dé núsáá, chi̱ sua vindáa̱ vinené ná náchuꞌun íchí‑ró‑de náva̱ꞌa ná ncháa̱‑de nuu̱‑rí, chi̱ kundatu‑ri̱‑de jíín ñaní‑yo̱.
\v 12 Te cuenta ñani̱‑yo̱ Apolos, xaa̱n ní kaꞌa̱n ni̱ꞌin‑ri̱ jíín‑de ja̱ ná jáa̱‑de nuu̱‑ro̱ jíín ñaní‑yo̱. Ko ni ɨɨn modo tú ní játaꞌa̱n ini̱‑ya̱ jáa̱‑de vina. Ko jaa̱ náꞌín‑de, nú ná núña‑de.
\v 13 Koo ndito ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Kuiñi ni̱ꞌin‑ró jíín túꞌun kákandíja‑ró. Cuenta cha̱a téyíí sátiñu‑ró, te ná kóo fuerza ini̱‑ro̱.
\v 14 Jíín túꞌun kúndáꞌú ini̱ táꞌan sáꞌa‑ró táká tiñu.
\v 15 Ñáni̱, a kájini̱‑ro̱ já véꞌe Estéfanas ni̱ ka̱kandíja xnaꞌa̱n‑ga̱ ini̱ ñuu̱ Acaya, te bueno kákutéñu‑i kájatíñu‑i nuu̱ ñáyɨvɨ ndóo.
\v 16 Te káꞌa̱n ni̱ꞌin‑ri̱ jíín‑ró já ná kɨ́vɨ‑ró chíi ndaꞌa ñáyɨvɨ kásáꞌa súan, jíín núu̱ táká ña̱yɨvɨ káchindéé táꞌan jíín‑ró, jíín ñáyɨvɨ kásátiñu jíín‑ró.
\v 17 Kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ ja̱ ní chaa̱ Estéfanas jíín Fortunato jíín Acaico, chi cha̱a‑ún kákuu yunúu̱‑ro̱ já tú ní káꞌi̱in presente‑ro̱.
\v 18 Chi ni̱ ndundéé iní añú‑ri̱ jíín iní añú‑ro̱ ní ka̱sáꞌa‑de. Ná kuátúꞌún‑ró cháa káa súan.
\v 19 Sándéé iní‑ro̱, áchí tɨkuꞌni̱ káꞌi̱o ndañúu̱ Asia. Aquila, jíín Priscila, jíín tɨ́kuꞌni̱ nátaka̱ ini̱ ve̱ꞌe‑de, onde̱ jíín máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kákaꞌa̱n ni̱ꞌin‑de ja̱ ná sándéé iní‑ro̱.
\v 20 Sándéé iní‑ro̱, áchí ta̱ká ñani̱‑yo̱. Te titú ndoo táꞌan‑ró nú kákaꞌa̱n jítáꞌan‑ró.
\v 21 Ya̱ꞌá kúu tu̱ꞌun ndéé iní, ni̱ chaa máá‑rí Pablo jíín ndáꞌa‑rí.
\v 22 Nú íó ɨɨn cha̱a ja̱ ná tú kúmani̱‑dé jíín Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, ná náa‑dé. Ñaꞌa̱n‑ní Táta̱.
\v 23 Tu̱ꞌun luu íó ini̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, ná kóo jíín‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 24 Kúndáꞌú ini̱‑ri̱ ta̱ká‑ro̱ sáꞌa Cristo Jesús. Súan ná kóo. Amén.
