\id GAL
\h Gálatas
\toc1 Gálatas
\mt2 LA EPISTOLA DEL APOSTOL SAN PABLO A LOS GALATAS
\mt YAꞌA KUU CARTA JA NI CHAA SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYƗVƗ ÑUU GALACIA
\c 1
\s Saꞌa̱n kútaꞌu̱
\p
\v 1 Máá‑rí Pablo kúu apóstol. Ko nasu̱ ñáyɨvɨ ní kásáꞌa, ni nasu̱ ɨ́ɨn ña̱yɨvɨ ní káchaa tiñu sɨkɨ̱‑rí, chi̱ máá Jesucristo jíín máá Táa̱‑yo̱ Dios, Iꞌa̱ ni̱ naschakú‑ya̱ Jesús ma̱ꞌñú ndɨ́yi.
\v 2 Te onde̱ jíín táká ñani̱ káxiu̱kú jíín‑rí yáꞌa, káchaa‑ri̱ tutu̱ nuu̱ táká tɨkuꞌni̱ kákandíja nɨ́ɨ́ ndáñúu̱ Galacia.
\v 3 Tu̱ꞌun luu íó ini̱, jíín túꞌun kuakáꞌnu ini̱, ja̱ kíi nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios, jíín já kíi nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, ná kóo jíín‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 4 Chi̱ Iꞌa̱‑ún ni̱ soko̱‑yá máá‑yá ja̱ sɨkɨ́ kuáchi yóó, náva̱ꞌa tava‑yá yóó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ ñáá yáꞌa, nátu̱ꞌun játaꞌa̱n ini̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios.
\v 5 Ja̱ yúán ná nákana jaa‑yó‑yá nɨ́ɨ́ káni nɨ́ɨ́ kuiá. Amén.
\s Sɨkɨ̱ já tuká ɨnga̱ tu̱ꞌun ndaa̱ íó
\p
\v 6 A ni̱ kana‑ya̱ xiní‑ro̱ sɨkɨ́ túꞌun luu íó ini̱ Cristo. Te náa iní‑ri̱ ndéꞌé‑rí naja̱ xáa̱n yachí ni̱ ka̱skéndo̱o‑ró‑yá, te ni̱ kakɨ̱vɨ nduu̱‑ro̱ sɨkɨ́ ɨngá tu̱ꞌun.
\v 7 Ko tú kutɨ ɨngá tu̱ꞌun va̱ꞌa íó, va̱sa íó ña̱yɨvɨ káskáꞌa̱n róó, te kákuni̱‑i nasama‑i tu̱ꞌun va̱ꞌa Cristo.
\v 8 Ko sanaa te ruu̱ jínáꞌan‑ri̱, xí ɨ́ɨn ndajáꞌa̱ ándɨ́vɨ́, káni sɨ́ɨn ɨnga̱ tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró, te nú tú kétáꞌan jíín túꞌun ni̱ ka̱jani‑ri̱ nuu̱‑ro̱‑ún, ná náa cháa‑ún.
\v 9 Nátu̱ꞌun a ni̱ kakaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, suni súan káꞌa̱n tuku‑ri̱ vina: Nú ndé cha̱a jáni sɨ́ɨn ɨnga̱ tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱, te nú tú kétáꞌan jíín túꞌun ni̱ ka̱jatáꞌú‑ró‑ún, ná náa cháa‑ún.
\v 10 Te á ña̱yɨvɨ xí Dios kuatúꞌún rúu̱ kuní‑ri̱, xí ndúkú‑rí ja̱ kúsɨɨ̱ iní ña̱yɨvɨ sáꞌa‑ri̱ náún. Ko ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ násu̱ mozo Cristo kúu‑ri̱ nú súan ná ndúkú‑rí sáꞌa‑ri̱ ja̱ kúsɨɨ̱ iní
ña̱yɨvɨ núú.
\s Onde̱ nuu̱ Dios va̱i tu̱ꞌun káꞌa̱n Pablo
\p
\v 11 Ko kástu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró, ñáni̱, ja̱ túꞌun va̱ꞌa ja̱ ní jicha̱ nu̱u kuaꞌa̱n ni̱ sáꞌa‑ri̱, nasu̱ túꞌun ña̱yɨvɨ kúu.
\v 12 Chi̱ nasu̱ ɨ́ɨn ña̱yɨvɨ ní stáꞌa̱n tu̱ꞌun yáꞌa nuu̱‑rí, ni tú ní kútu̱ꞌa‑ri̱ sáꞌa ña̱yɨvɨ, chi̱ Jesucristo ni̱ stáꞌa̱n ndiji̱n‑ya̱ núu̱‑rí.
\v 13 Chi̱ a ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑ró rúu̱, ndasa ni̱ sáꞌa‑ri̱ sáá, ná ni̱ chiñúꞌún‑rí tu̱ꞌun judío, te ni̱ chindiki̱n téyíí‑rí tɨkuꞌni̱ Dios, te xndɨ́ꞌɨ‑ri̱‑i kuní‑ri̱ núú.
\v 14 Te ni̱ kutu̱ꞌa‑ga̱‑ri̱ jíín sáꞌa̱n judío vásá sáva ña̱yɨvɨ kájaꞌnu jíín‑rí. Te ni̱ jítú‑ga̱ ini̱‑ri̱ jíín táni̱nu vuelú‑ri̱.
\v 15 Te ni̱ tetaꞌa̱n‑ya̱ rúu̱ onde̱ ná ñúꞌun‑ri̱ chi̱i náa̱‑ri̱. Te jíín túꞌun luu íó ini̱‑ya̱ ní kana‑ya̱ xiní‑rí.
\v 16 Te nuu̱ ní kusɨɨ̱ iní Dios ja̱ jíín rúu̱ te stáꞌa̱n ndiji̱n‑ya̱ Séꞌe‑ya̱, náva̱ꞌa kani‑ri̱ tu̱ꞌun‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, yúan‑na te tú ní jiká tu̱ꞌún kútɨ‑rí ni ɨɨn ña̱yɨvɨ.
\v 17 Ni tú ní jáꞌa̱n‑ri̱ ñuu̱ Jerusalén nuu̱ cháa ja̱ á kákuu apóstol vásá rúu̱. Chi ni̱ jaꞌa̱n‑ri̱ ñuu̱ Arabia. Yúan‑na te ni̱ noꞌo̱n tuku‑ri̱ ñuu̱ Damasco.
\v 18 Yúan‑na te onde̱ nuu̱ uní kuia̱, te ni̱ jaꞌa̱n‑ri̱ ñuu̱ Jerusalén, ni̱ jande̱ꞌé‑rí Pedro. Te ni̱ kanchaa̱‑ri̱ xiaꞌu̱n kɨvɨ̱ jíín‑de.
\v 19 Ko tú ní jiní‑ri̱ nuu̱ ɨngá apóstol, chi̱ ɨɨn‑ni nuu̱ Jacobo ñani̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ ní jini̱‑ri̱.
\v 20 Tu̱ꞌun yáꞌa cháa‑ri̱ nuu̱‑ro̱, te a jiní Dios ja̱ tú xndáꞌú‑ri̱.
\v 21 Yúan‑na te ni̱ jaꞌa̱n‑ri̱ nɨ́ɨ́ ndáñúu̱ Siria jíín Cilicia.
\v 22 Ko tɨkuꞌni̱ kákandíja nuu̱ Cristo ini̱ ñuu̱ Judea, tú ní kánakuni̱ kutɨ‑í ruu̱.
\v 23 Máá ní ka̱jini tu̱ꞌun‑ni‑i kákaꞌa̱n: Cha̱a‑ún ni̱ chindiki̱n‑de yóó sáá. Te xndɨ́ꞌɨ‑de tu̱ꞌun kákandíja‑yó kuní‑de núú, ko a jani‑de tu̱ꞌun yáꞌa vina. Achí‑i.
\v 24 Te ni̱ ka̱nakana jaa‑i Dios ja̱ súan ni̱ sáꞌa‑ya̱ jíín‑rí.

\c 2
\p
\v 1 Yúan‑na te onde̱ nuu̱ uxí kuu̱n kuiá, te ni̱ jaꞌa̱n tuku‑ri̱ ñuu̱ Jerusalén jíín Bernabé, te suni ni̱ jaka‑ri̱ Tito ni̱ jaꞌa̱n jíín‑rí.
\v 2 Te ni̱ jaꞌa̱n‑ri̱, chi̱ súan ni̱ táꞌú ndijín‑ya̱ tíñu nuu̱‑rí. Te nuu̱ cháa ñáꞌnu ni̱ kastu̱ꞌún sáꞌí‑ri̱ na̱ún tu̱ꞌun jáni‑ri̱ nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, chi̱ sanaa ní jika kuu sáni‑ri̱, xí káka kuu sáni‑ga̱‑ri̱ jáni
ini̱‑ri̱.
\v 3 Ko Tito, ja̱ jíka‑de jíín‑rí, va̱sa cha̱a ñuu̱ Grecia kúu‑de, tú ní kástétuu‑de cha̱a xɨtɨ̱ ndúu̱‑de.
\v 4 Te ni̱ i̱o ñani̱ kánda̱ñáá, ni̱ kɨ̱vɨ koyo sa̱ꞌí‑de, náva̱ꞌa koto yuꞌu‑dé ndasa kájika kuu ndicha̱‑na̱‑yo̱ ní sáꞌa Jesucristo, chi̱ kákuni̱‑de nduu tuku‑yó mozo.
\v 5 Ko ni ɨɨn hora tú ní kájandatu̱‑ri̱ nuu̱ cháa‑ún, chi̱ kuní‑ri̱ ja̱ ná kéndo̱o tu̱ꞌun ndaa̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa jíín‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 6 Te cha̱a ja̱ kákaꞌa̱n‑i ja̱ kúñáꞌnu‑de, ko tú ní sáꞌa‑ri̱ cuenta ndasa káa‑de, chi̱ Dios, tú ncháá nuu̱‑yá ña̱yɨvɨ. Tuká na̱ún ní stáꞌa̱n cha̱a ñáꞌnu‑ún nuu̱‑rí.
\v 7 Chi̱ sasua ni̱ kajini̱‑de ja̱ ndíso‑ri̱ tiñu ja̱ jáni‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, nátu̱ꞌun Pedro jíín ñáyɨvɨ judío,
\v 8 chi̱ Iꞌa̱ sátiñu jíín Pedro ja̱ jáni‑de tu̱ꞌun nuu̱ ñáyɨvɨ judío, suni Iꞌa̱‑ún sátiñu jíín‑rí jíín ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación.
\v 9 Te kákaꞌa̱n‑i ja̱ Jacobo jíín Cefas jíín Juan kákuu cha̱a kándi̱tuu tɨkuꞌni̱. Te nuu̱ ní kajini̱‑de ndasa ku̱ꞌa ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun luu máá‑yá ini̱‑ri̱, yúan‑na te ni̱ ka̱kaꞌa̱n mani̱‑dé jíín‑rí jíín Bernabé. Te ni̱ ka̱sándaa̱‑ri̱ ja̱ kíngoyo máá‑rí nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación. Te ki̱ngoyo máá‑de nuu̱ ñáyɨvɨ judío.
\v 10 Máni kákuni̱‑de ja̱ ná núku̱ꞌun ini̱‑ri̱ koto‑ri̱ ña̱yɨvɨ kátaꞌa̱n ndáꞌú, ko suni yu̱án ñúkuu ini̱ máá‑rí sáꞌa‑ri̱ núú.
\s Modo kendo̱o ndaa̱‑yo̱ núu̱ Dios
\p
\v 11 Ko nuu̱ ní jaa̱ Pedro ñuu̱ Antioquía, te ni̱ kana jíín‑rí nuu̱‑dé, chi kua̱chi ni̱ sáꞌa‑de.
\v 12 Chi̱ onde̱ ná té cha̱koyo‑ga̱ yaku̱ cha̱a ni̱ tájí Jacobo, te ni̱ yee Pedro staa̱ jíín ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación. Yúan‑na te ni̱ cha̱koyo cha̱a‑ún, te ni̱ kuxio‑ni‑de ni̱ sásɨ́ɨn‑de máá‑de, chi ni̱ yu̱ꞌú‑de ni̱ jito‑de cha̱a judío.
\v 13 Te sava judío kákandíja, ni̱ ka̱sáꞌa uu̱ xini̱ jíín‑de. Te jíín úu̱ xini̱‑dé ni̱ ka̱xndáꞌú‑de onde̱ máá Bernabé.
\v 14 Yúan‑na te ni̱ jini̱‑ri̱ ja̱ tú kájika ndóó‑de nátu̱ꞌun káꞌa̱n ndaa̱ máá túꞌun va̱ꞌa, te ni̱ kachi̱‑ri̱ jíín Pedro jíto nuu̱ táká‑de: Róó kúu‑ró cháa judío, te sáꞌa‑ró nátu̱ꞌun sáꞌa ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación, te tú sáꞌa‑ró nátu̱ꞌun sáꞌa ña̱yɨvɨ judío, te naja̱ stétuu‑ró ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación nduu‑i ña̱yɨvɨ judío núsáá.
\v 15 Chi̱ yóó, cha̱a ni̱ ka̱kaku ñuu̱ judío kákuu‑yó, nasu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación kándi̱so kua̱chi kákuu‑yó.
\v 16 Chi̱ a kájini̱‑yo̱ já tú ni ɨɨn ña̱yɨvɨ kéndo̱o ndaa̱‑i jíín tíñu skíkuu‑i ja̱ táꞌú ley, chi̱ onde̱ nú kándíja‑yó Jesucristo. Te máá‑yó, a kákandíja‑yó Jesucristo, náva̱ꞌa kendo̱o ndaa̱‑yo̱ jíín túꞌun kándíja‑yó Cristo, chi̱ jíín tíñu táꞌú ley, ni ɨɨn ña̱yɨvɨ ma̱ kéndo̱o ndaa̱ kutɨ‑í.
\v 17 Te nini kuní‑yo̱ kéndo̱o ndaa̱‑yo̱ jíín túꞌun Cristo, te ni̱ kajini̱‑yo̱ já íó kua̱chi‑yó, Núsáá te Cristo sáꞌa‑ya̱ kuáchi náún. Túu̱.
\v 18 Chi̱ nú nakiꞌin tuku‑ri̱ ja̱ ní skána‑ri̱‑ún, te kua̱chi sáꞌa‑ri̱ núsáá.
\v 19 Chi̱ ruu̱, a ni̱ kenda‑ri̱ chi̱i ley, chi ni̱ jiꞌi̱‑ri̱ ni̱ sáꞌa máá ley. Te vina, a chakú‑ri̱ nuu̱ Dios.
\v 20 Ni̱ jiꞌi̱‑ri̱ jika̱ cruz jíín Cristo, te chakú‑ri̱. Ko nasu̱ rúu̱ kúu ja̱ chakú, chi̱ Cristo kúu Iꞌa̱ chakú ini̱ añú‑ri̱. Te modo ja̱ chakú‑ri̱ ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa vina, kúu ja̱ kándíja‑ri̱ nuu̱ Séꞌe Dios, chi ni̱ kundáꞌú ini̱‑ya̱ rúu̱, te ni̱ soko̱‑yá máá‑yá ja̱ rúu̱.
\v 21 Nasu̱ jasú‑ri̱ nuu̱ túꞌun luu íó ini̱ Dios, chi̱ nú kéndo̱o ndaa̱ ña̱yɨvɨ jíín túꞌun táꞌú ley, yúan‑na te ni̱ jiꞌi̱ sáni‑ni Cristo núú.
\c 3
\p
\v 1 Te róó ña̱yɨvɨ Galacia ja̱ xíní ñáá, ndé cha̱a ni̱ tɨɨn yátá róó. Naja̱ tú kájandatu̱‑ro̱ núu̱ túꞌun ndaa̱. Chi̱ a ni̱ stáꞌa̱n ndiji̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱ ndasa ni̱ jiꞌi̱ Jesucristo jika̱ cruz.
\v 2 Máá ɨ́ɨn tu̱ꞌun jiká tu̱ꞌún‑rí róó: Ndasa ni̱ kaniꞌi̱n‑ro̱ Espíritu, á ja̱ ní skíkuu‑ró tíñu táꞌú ley, xí já ní kandíja‑ró túꞌun ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ró.
\v 3 Súan kákuñáá xini̱‑ro̱ náún. Ni̱ ka̱kejáꞌá‑ró jíín máá Espíritu, te vina jíín modo yúkú máá‑ró kuáyija‑ró náún.
\v 4 Te ta̱ká tu̱ndóꞌo ni̱ ndoꞌo sáni‑ró náún. Ko jáni ini̱ máá‑rí ja̱ tú ní kúu sáni.
\v 5 Te máá‑yá, chi ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ Espíritu‑ya̱ núu̱‑ro̱, te sáꞌa‑ya̱ tíñu ñáꞌnu ma̱ꞌñú‑ró. Te á sáꞌa‑ya̱ jíín já ní skíkuu‑ró túꞌun táꞌú ley, xí sáꞌa‑ya̱ jíín já ní kandíja‑ró túꞌun ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ró.
\s Tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá nuu̱ Abraham
\p
\v 6 Nátu̱ꞌun Abraham, chi ni̱ kandíja‑de nuu̱ Dios, te ni̱ chiꞌi‑ya̱ cuenta‑de nátu̱ꞌun ja̱ á ni̱ kendo̱o ndaa̱‑de.
\v 7 Vina te kuni̱‑ro̱ núsáá, chi ta̱ká cha̱a ja̱ kákandíja, yu̱án kákuu se̱ꞌe Abraham.
\v 8 Onde̱ ná té cháꞌa̱n‑ga̱ kuu, te ni̱ jini̱ tutu̱ ii̱ ja̱ ɨ́ɨn kɨvɨ̱ te skéndo̱o ndaa̱ Dios ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación nú kandíja‑i. Ja̱ yúán, jíín kɨvɨ́ ní jaꞌa̱n tu̱ꞌun va̱ꞌa nuu̱ Abraham: Onde̱ jíín róó, ná kéndo̱o ndatu̱ ta̱ká ñuu̱, áchí‑ya̱.
\v 9 Núsáá te ña̱yɨvɨ kákandíja vina, káꞌi̱o ndatu̱‑i jíín Abraham, cha̱a ni̱ kandíja.
\v 10 Yíꞌi tasɨ̱ sɨkɨ́ ta̱ká ña̱yɨvɨ já kákandíja‑i ka̱ku‑i nú ná skíkuu‑i tu̱ꞌun táꞌú ley, chi̱ súan yóso núu̱ tutú: Yíꞌi tasɨ̱ sɨkɨ́ táká ña̱yɨvɨ tú skíkuu ta̱ká tu̱ꞌun ja̱ yóso nuu̱ tutú táꞌú tíñu, áchí.
\v 11 Te a jiní ka̱ji‑yó já tú ni ɨɨn ña̱yɨvɨ kéndo̱o ndaa̱‑i ichi núu̱ Dios sáꞌa ley jíín‑i. Te ña̱yɨvɨ ndáa̱, chi̱ sɨkɨ̱ já kándíja‑i te kuchaku̱‑i.
\v 12 Chi̱ nasu̱ chíi tu̱ꞌun kándíja va̱i ley. Chi̱ káꞌa̱n ley: Ña̱yɨvɨ skíkuu ya̱ꞌá te ka̱ku‑i kuchaku̱‑i jíín, áchí.
\v 13 Te Cristo ni̱ nakuaan‑ya̱ yóó chi̱i tasɨ̱ já ní sáꞌa ley. Te ni̱ ndi̱so‑ya̱ tasɨ́‑yo̱. Chi̱ yóso núu̱ tutú: Yíꞌi tasɨ̱ táká ña̱yɨvɨ ndíta kaa jika̱ yúnu, áchí.
\v 14 Náva̱ꞌa tu̱ꞌun ii̱, já ní keyuꞌu‑yá nuu̱ Abraham, ná jáa̱ nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación sáꞌa Cristo Jesús, náva̱ꞌa ná kándíja‑yó‑yá, te niꞌi̱n‑yo̱ Espíritu ja̱ ní keyuꞌu yá sáá.
\v 15 Ñáni̱, ná káni‑ri̱ ɨɨn tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱ nátu̱ꞌun káꞌa̱n‑yo̱ ndɨ́kɨvɨ́. Nú íó ɨɨn acta, te va̱sa ña̱yɨvɨ ní sáꞌa, te nú a ni̱ kukútu, ni ma̱ kúu ndaꞌva̱‑ga̱, te ni ma̱ kúu jukoso̱‑gá.
\v 16 Nuu̱ Abraham jíín núu̱ já kúu tata̱‑de, ni̱ keyuꞌu‑yá. Tú káꞌa̱n: Nuu̱ já kákuu tata̱‑de, na̱ tú káꞌa̱n sɨkɨ̱ já kuáꞌa̱, chi̱ káꞌa̱n sɨkɨ̱ já ɨ́ɨn‑ni: Nuu̱ já kúu tata̱‑ro̱, áchí. Yu̱án kúu Cristo.
\v 17 Súan kuní kaꞌa̱n‑ri̱: Tú kúu ndaꞌva̱ ley máá acta ja̱ ní sákútu Dios onde̱ jíín kɨvɨ́. Ni tú kúu sijíta ley tu̱ꞌun ja̱ ní keyuꞌu‑yá, chi̱ onde̱ ná kuu̱n ciento oko̱ uxi̱ kuia̱ já ní keyuꞌu‑yá‑ún, yúan‑na te ni̱ chaa̱ ley.
\v 18 Chi̱ nú jíín sɨkɨ́ ley kii taꞌu̱‑yo̱, núsáá te tuká játíñu tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá. Ko sɨkɨ̱ túꞌun ja̱ ní keyuꞌu‑yá‑ún kúu ja̱ ní ja̱ꞌa‑ya̱ táꞌu̱ núu̱ Abraham.
\s Na̱ún níꞌi̱n tíñu máá ley
\p
\v 19 Te ndénu̱ játíñu ley núsáá. Chi ni̱ kuva̱ꞌa ley ja̱ kúu sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ ní ka̱sáñaꞌmu, te vásá ní chaa̱ tata̱ ja̱ ní keyuꞌu‑yá sáá, te ndajáꞌa̱ ándɨ́vɨ́ ní súngo̱o tu̱ꞌun‑ún jíín ɨ́ɨn ja̱ ní kuu yuꞌu núu̱.
\v 20 Te nú íó ja̱ kúu yuꞌu núu̱, ko nasu̱ jíín máá ɨ́ɨn‑ni kándii̱, ko Dios, chi̱ máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱.
\v 21 Núsáá te ley, jíto uꞌu̱ tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu Dios náún. Túu̱, chi̱ nú ley kuu naschakú yóó núú, yúan‑na te kuu kendo̱o ndaa̱ ndija‑yó sáꞌa ley núú.
\v 22 Sáá te ni̱ keyuꞌu‑yá sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ kándíja nuu̱ Jesucristo. Te tutu̱ ii̱ ley ni̱ jasu̱ ta̱ká‑i chi̱i kua̱chi, náva̱ꞌa niꞌi̱n‑í tu̱ꞌun‑ún nú kandíja‑i‑ya̱.
\v 23 Ko onde̱ ná té chaa̱‑ga̱ tu̱ꞌun‑ún ja̱ kándíja‑yó, te ni̱ kayi̱ꞌi‑yó ndáꞌa ley. Chi̱ ley ni̱ ndi̱to yóó, onde̱ kɨvɨ̱ kándíja‑yó túꞌun ja̱ ní kenda ndiji̱n kuéé‑ga̱.
\v 24 Núsáá te ley kúu máá já ní chiꞌi yóó ndaꞌa Cristo, náva̱ꞌa kandíja‑yó‑yá te kendo̱o ndaa̱‑yo̱.
\v 25 Ko vina ni̱ chaa̱ tu̱ꞌun‑ún ja̱ kándíja‑yó‑yá, te tuká yíꞌi‑yó ɨngá ndaꞌa.
\v 26 Chi̱ sɨkɨ̱ já kákandíja‑ró Cristo Jesús, te ni̱ ka̱nduu‑ró séꞌe Dios.
\v 27 Chi ta̱ká róó, ja̱ nátu̱ꞌun skuánducha Cristo ini̱‑ro̱, suni nátu̱ꞌun Cristo káindi̱i‑ró.
\v 28 Tú judío íó, ni ña̱yɨvɨ griego. Tú mozo íó, ni ña̱yɨvɨ jíka kuu ndicha̱‑na̱. Tú cha̱a íó, ni ñaꞌan. Chi ta̱ká róó, ɨɨn‑ni káyi̱ꞌi‑ró ndáꞌa Cristo Jesús.
\v 29 Te nú Cristo kúu ja̱ xíin róó, núsáá te tata̱ Abraham kákuu‑ró, te niꞌi̱n‑ro̱ táꞌu̱‑ro̱ já ní keyuꞌu‑yá‑ún nuu̱ máá‑de.
\c 4
\p
\v 1 Te ná káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ɨɨn su̱chí já xíin táꞌu̱, te va̱sa tɨ́ɨn‑i so̱ꞌo ta̱ká‑ni, ko nú nini lúlí‑i, ɨɨn‑ni kúu‑i jíín mozo.
\v 2 Chi̱ sua kándee‑i chi̱i cha̱a tɨ́ɨn so̱ꞌo‑i jíín chíi cha̱a ndíto ndatíñu‑i, onde̱ ná jínu kɨvɨ̱ ní jani táa̱‑i.
\v 3 Suni súan yóó, ná lúlí‑yó núú, te ni̱ ka̱jandatu̱ sáni‑yó núu̱ táni̱nu ñu̱yɨ́vɨ.
\v 4 Ko nuu̱ ní ji̱nu ndaa̱ kɨvɨ̱, te Dios ni̱ tájí‑yá Se̱ꞌe yíí‑ya̱ ní kii‑ya̱ ní kaku‑ya̱ chíi ɨɨn ñasɨ́ꞌɨ́, te suni ni̱ kaku‑ya̱ chíi ley.
\v 5 Náva̱ꞌa ndiñiꞌin‑ya̱ ñáyɨvɨ yíꞌi chi̱i ley, náva̱ꞌa nakiꞌin séꞌé‑yá yóó.
\v 6 Te sɨkɨ̱ já séꞌe‑ya̱ kákuu‑ró, yu̱án ní tájí Dios Espíritu Se̱ꞌe‑ya̱ ní kɨ̱vɨ ini̱ añú‑ro̱. Te Espíritu yúan kúu ja̱ kána jaa: Abba, áchí, kuní kaꞌa̱n, Táa̱.
\v 7 Núsáá te tuká kúu‑ró mozo, chi se̱ꞌe‑ya̱ kúu‑ró. Te nú se̱ꞌe‑ya̱ kúu‑ró, suni cha̱a xíin táꞌu̱ núu̱ Dios kúu‑ró sáꞌa Jesucristo.
\v 8 Chi̱ onde̱ kɨvɨ̱ sáá, tú ní kájini̱‑ro̱ núu̱ Dios, te ni̱ ka̱jatíñu sáni‑ró núu̱ já násu̱ ndíja iꞌa̱ kákuu.
\s Sɨkɨ̱ já káchiñúꞌún táni̱nu sáni
\p
\v 9 Ko vina, a kájini̱‑ro̱ já kúu Dios, xí váꞌa‑ga̱ ní káꞌa̱n‑ri̱ ja̱ á jiní Dios róó. Núsáá te naja̱ kákuni̱‑ro̱ náxíó káva‑ró náchiñúꞌún tuku‑ró núu̱ táni̱nu ja̱ tú níꞌi̱n tíñu kutɨ.
\v 10 Chi̱ máni kɨvɨ̱, máni yoo̱, máni viko, máni kuia̱ káchiñúꞌún‑ró.
\v 11 Yu̱án yúꞌú‑ri̱, chi̱ sanaa ní ndoꞌo sáni‑ri̱ ja̱ sɨkɨ́ róó.
\v 12 Ñáni̱ jínáꞌan‑ró, káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín‑ró ja̱ ná sáꞌa‑ró nátu̱ꞌun sáꞌa‑ri̱, chi̱ ruu̱, a ni̱ sáꞌa‑ri̱ nátu̱ꞌun kásáꞌa‑ró. Te tú ní kásáꞌa ndɨva̱ꞌa‑ró jíín‑rí.
\v 13 Ko a kájini̱ va̱ꞌa‑ró ndasa ni̱ kuu onde̱ ná xnáñúú, chi vi̱tá yikɨ kúñu‑ri̱, te ja̱ yúán ní jani‑ri̱ tu̱ꞌun va̱ꞌa nuu̱‑ro̱ sáá.
\v 14 Te va̱sa ni̱ kukuíꞌa̱ ini̱‑ro̱ ní sáꞌa‑ri̱ jíín kuéꞌe̱ táꞌa̱n‑ri̱, ko tú ní káskéꞌichi̱‑ro̱ rúu̱, ni tú ní kásájáꞌa̱ ini̱‑ro̱ núu̱‑rí, chi̱ sua ni̱ ka̱jatáꞌú‑ró rúu̱ nátu̱ꞌun ɨɨn ndajáꞌa̱ Dios, xí nátu̱ꞌun máá Cristo
Jesús.
\v 15 Núsáá te naja̱ tuká kákusɨɨ̱ iní‑ro̱. Chi ja̱ndáa̱ káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, já nú ní kúu sáꞌa‑ró, te tava‑ro ndúchi‑ro te kua̱ꞌa‑ró núu̱‑rí núú.
\v 16 Ja̱ yúán, te cha̱a jíto uꞌu̱ róó kúu‑ri̱ ja̱ ní kastu̱ꞌún ndáa̱‑ri̱ tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱ náún.
\v 17 Ni̱ꞌin kánandúkú‑de róó, ko tú va̱ꞌa, chi̱ kákuni̱‑de kasu̱‑de nuu̱‑ro̱, náva̱ꞌa kundíki̱n ni̱ꞌin‑ró máá‑de.
\v 18 Chi̱ íó va̱ꞌa ja̱ ndúkú níꞌin‑de róó ta̱ká kɨvɨ̱ nú tiñu va̱ꞌa kúu, te nasu̱ ondé nɨ́nɨ máá kɨvɨ́ ncháá‑ri̱ jíín‑ró.
\v 19 Hijo máni̱, ja̱ sɨkɨ́ róó kúu ja̱ táꞌuꞌu̱ xaa̱n túku ini̱‑ri̱, onde̱ ná yíja va̱ꞌa Cristo ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 20 Chi̱ kuní‑ri̱ jaa̱‑ri̱ kunchaa̱‑ri̱ jíín‑ró vína, te naxnúu‑ri̱ tachi̱‑rí kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró. Kúñáá xini̱‑rí, tú jiní‑ri̱ ndasa sáꞌa‑ri̱ jíín‑ró.
\v 21 Róó, ja̱ kákuni̱‑ro̱ kuíñi‑ró chíi ley, kastu̱ꞌún núu̱‑rí: Á tú kájini so̱ꞌo‑ró ndasa káꞌa̱n ley:
\v 22 Chi̱ súan yóso núu̱ tutú, ja̱ Abraham ni̱ ñava̱ꞌa‑de uu̱ se̱ꞌe yíí‑de, ɨɨn‑i kúu se̱ꞌe ñaꞌan ndikín nchaa̱, te ɨnga̱‑i kúu se̱ꞌe ñaꞌan kúu nuu̱.
\v 23 Ko se̱ꞌe ñaꞌan ndikín nchaa̱, ni̱ kaku‑i nátu̱ꞌun ta̱ká ña̱yɨvɨ, ko se̱ꞌe ñaꞌan kúu nuu̱, a ni̱ kaku‑i nátu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu máá‑yá.
\v 24 Ta̱ká tu̱ꞌun yáꞌa kúu ɨɨn tu̱ꞌun yátá. Chi̱ ñaꞌan yáꞌa kákuu‑ña úu̱ tu̱ꞌun. Chi̱ ɨɨn‑ña nání‑ña Agar, te va̱i‑ña ondé yuku Sinaí, te máá‑ña skáku‑ña séꞌe sátiñu sáni.
\v 25 Chi̱ Agar kúu nátu̱ꞌun máá yúku Sinaí, onde̱ ñuu̱ Arabia. Te ná ni̱ kuu‑ún, suni súan kúu ñuu̱ ja̱ nání Jerusalén vina, chi̱ suni máá jíín táká se̱ꞌe kájatíñu sáni.
\v 26 Ko máá Jerusalén ja̱ vái onde̱ andɨ́vɨ́, chi̱ tú játíñu sáni nuu̱ ní ɨɨn. Te náa̱‑yo̱ kúu‑ún.
\v 27 Chi̱ súan yóso núu̱ tutú: Róó ñaꞌan numá, ja̱ tú skáku‑ró séꞌe, ná kóo sɨɨ̱ iní‑ro̱. Róó ja̱ tú jiní‑ro̱ jatú‑ro̱ káku se̱ꞌe‑ró, ná kána jaa‑ró, te ná kána kóꞌó‑ró. Chi̱ íó kuaꞌa̱‑gá se̱ꞌe ñaꞌan máá ɨ́ɨn, nasu̱ séꞌe ñaꞌan íó yii, áchí.
\v 28 Núsáá, te yóó, ñáni̱, nátu̱ꞌun Isaac, súan kákuu‑yó séꞌe‑ya̱ já ní keyuꞌu‑yá.
\v 29 Te cha̱a ni̱ kaku nátu̱ꞌun ta̱ká ña̱yɨvɨ, chi ni̱ chindiki̱n‑de cha̱a ni̱ kaku jíín máá Espíritu. Te ná ni̱ kuu sáá, suni súan kúu, onde̱ vina.
\v 30 Ko ndasa káꞌa̱n tutu̱ ii̱: Kiñiꞌin ñaꞌan ndikín nchaa̱, ná kíꞌi̱n‑ña jíín séꞌe‑ña, chi se̱ꞌe ñaꞌan ndikín nchaa̱, ma̱ kúu niꞌi̱n‑í taꞌu̱‑í jíín séꞌe ñaꞌan kúu nuu̱, áchí.
\v 31 Ñáni̱, tú kákuu‑yó séꞌe ñaꞌan ndikín nchaa̱, chi se̱ꞌe ñaꞌan kúu nuu̱ kákuu‑yó.
\c 5
\s Ná kuíñi ni̱ꞌin‑yó jíín túꞌun ni̱ nduu libre‑yo̱
\p
\v 1 Chi ni̱ ndájí‑yá yóó náva̱ꞌa koo libre‑yo̱. Núsáá te kuiñi ni̱ꞌin‑ró, te ma̱ ndɨ́vɨ nduu̱ tuku‑ró jíín túꞌun ja̱ jasú sáni róó.
\v 2 Nde̱ꞌé te kuni̱‑ro̱, ruu̱ Pablo káꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ nú xɨtɨ ndúu̱‑ro̱ máá‑ró, yúan‑na te tú níꞌi̱n tíñu Cristo sɨkɨ̱ róó.
\v 3 Te ɨnga̱ jínu káꞌa̱n ndaa̱‑ri̱ nuu̱ táká cha̱a ja̱ nú xɨtɨ ndúu̱‑de máá‑de, te fuerza ná skíkuu‑de ndivii túꞌun káꞌa̱n ley núsáá.
\v 4 Ta̱ká ña̱yɨvɨ já ndúkú‑i kendo̱o ndaa̱‑i jíín máá ley, a ni̱ ka̱sía̱‑i Cristo, te tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱ tuká yíꞌi ini̱‑i.
\v 5 Chi̱ yóó, jíín máá Espíritu ndátu‑yó kɨvɨ́ kéndo̱o ndaa̱‑yo̱, chi̱ kákandíja‑yó.
\v 6 Chi̱ jíín túꞌun Cristo Jesús, ni tú játíñu nú xɨtɨ̱ ndúu̱, te ni tú játíñu nú tú xɨtɨ̱ ndúu̱, chi̱ máni jíín túꞌun kákandíja‑yó kúu ja̱ níꞌi̱n tíñu jíín túꞌun kúndáꞌú ini̱‑ya̱ yóó.
\v 7 Va̱ꞌa‑ni kásáꞌa‑ró núú, ko ndé cha̱a ni̱ jasu̱ nuu̱‑ro̱ já tú kájandatu̱‑ro̱ núu̱ túꞌun ndaa̱ núsáá.
\v 8 Chi̱ máá‑yá kúu Iꞌa̱ ni̱ kana‑ya̱ xiní‑ro̱, ko nasu̱ máá‑yá kúu ja̱ skáꞌa̱n róó vina.
\v 9 Chi̱ ɨɨn táꞌú‑ni yujan íá, te jiá ndɨ́ꞌɨ‑ni yujan sáꞌa.
\v 10 Te jáni ndija ini̱‑ri̱ sáꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ja̱ má nákani ini̱‑ro̱ ɨngá tu̱ꞌun. Ko cha̱a sáká núu ini̱‑ro̱, naku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́‑dé, na̱ni cha̱a kúu‑de.
\v 11 Ñáni̱, chi̱ ruu̱, nú sáni‑ga̱ jáni‑ri̱ tu̱ꞌun xɨtɨ́ ndúu̱ núú, te naja̱ káchindiki̱n‑ga̱‑i ruu̱ núsáá. Chi̱ nú súan, te ma̱ kití‑ga̱ ini̱‑i nuu̱ cruz‑ya̱ sáꞌa‑ri̱ núú.
\v 12 Te cha̱a ja̱ sáká núu ini̱‑ro̱, vaꞌa̱‑ga̱ nú ná xɨ́tɨ‑gá‑de máá‑de, jáni ini̱‑ri̱.
\v 13 Ñáni̱, ni̱ kana‑ya̱ xiní máá‑ró jínáꞌan‑ró náva̱ꞌa koo libre‑ro̱. Te va̱sa tuká tɨ́ɨn ley so̱ꞌo‑ró, ko ma̱ kɨ́vɨ‑ró jíín táká modo játaꞌa̱n ini̱ máá‑ró, chi̱ sua ná kúndáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró, te kuatíñu nuu̱ táꞌan‑ró.
\v 14 Te nú ni̱ skíkuu‑ró jíín máá ɨ́ɨn‑ni tu̱ꞌun yáꞌa, te a ni̱ kundéé‑ró jíín nɨ́ɨ́ ley: Kundáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró nátu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱‑ro̱ máá‑ró, áchí.
\v 15 Ko nú káyaji yíꞌí táꞌan‑ró, te kájichi sɨkɨ̱ táꞌan‑ró, yúan‑na te koto‑ró máá‑ró, chi̱ sanaa te xndɨ́ꞌɨ táꞌan‑ró.
\s Modo kásáꞌa ña̱yɨvɨ
\p
\v 16 Súan káꞌa̱n‑ri̱, ja̱ ná káka‑ró nátu̱ꞌun kuní máá Espíritu. Yu̱án te ma̱ sáꞌa‑ga̱‑ro̱ já kuní modo máá‑ró.
\v 17 Chi̱ modo ja̱ kuní ña̱yɨvɨ jíto uꞌu̱ sɨkɨ̱ máá Espíritu, te ja̱ kuní máá Espíritu jíto uꞌu̱ sɨkɨ̱ modo máá‑i, te uu̱ tu̱ꞌun yáꞌa kájasu̱ nuu̱ táꞌan. Ja̱ yúán tú kúu sáꞌa‑ró já kuní máá‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 18 Ko nú máá Espíritu stáꞌa̱n ichi núu̱‑ro̱, núsáá te tuká káꞌi̱in‑ró chíi ley.
\v 19 Ió ndiji̱n ta̱ká tiñu sáꞌa ña̱yɨvɨ, te ya̱ꞌá kákuu: Tu̱ꞌun ísɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan, tu̱ꞌun jíka téné, tu̱ꞌun sáꞌa cháꞌán, tu̱ꞌun sáꞌa kuáxán,
\v 20 tu̱ꞌun chíñúꞌún ndosó, tu̱ꞌun sáꞌa tásɨ́, tu̱ꞌun jíto uꞌu̱ táꞌan, tu̱ꞌun kája̱táꞌan, tu̱ꞌun kúkuásún iní, tu̱ꞌun kití ini̱, tu̱ꞌun kána̱á, tu̱ꞌun kástátáꞌan, tu̱ꞌun sásɨ́ɨn máá,
\v 21 tu̱ꞌun ndío ini̱, tu̱ꞌun jáꞌni ndɨ́yi, tu̱ꞌun káꞌvá, tu̱ꞌun sáꞌa viko kuáxán, jíín sɨkɨ́ táká tu̱ꞌun sáꞌa súan. Te ya̱ꞌá kúu tu̱ꞌun kástu̱ꞌún‑rí nuu̱‑ro̱, nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ jíín‑ró sáá, ja̱ ñáyɨvɨ kásáꞌa
súan, ma̱ nániꞌi̱n táꞌu̱ kútɨ‑í najaa̱‑i ini̱ ñuu̱ nuu̱ táꞌú Dios tiñu.
\s Modo sáꞌa máá Espíritu
\p
\v 22 Ko tiñu sáꞌa máá Espíritu kákuu: Tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱, tu̱ꞌun kúsɨɨ̱ iní, tu̱ꞌun kuakáꞌnu ini̱, tu̱ꞌun paciencia, tu̱ꞌun mani̱ iní, tu̱ꞌun va̱ꞌa ini̱, tu̱ꞌun skíkuu va̱ꞌa,
\v 23 tu̱ꞌun súchí iní, jíín túꞌun ñúkúún iní. Sɨkɨ̱ táká tu̱ꞌun yáꞌa tú ndónda ley.
\v 24 Ko ña̱yɨvɨ káyi̱ꞌi chi̱i Cristo, a ni̱ ka̱jaꞌni‑í yikɨ kúñu‑i jika̱ cruz, onde̱ jíín táká ja̱ kúu ini̱ máá, jíín táká tiñu kuní máá.
\v 25 Chi̱ nú jíín máá Espíritu káichaku̱‑yo̱, te suni jíín máá Espíritu ná káka‑yó núsáá.
\v 26 Ma̱ sávixi̱ sáni‑yó máá‑yó, ma̱ skití ini̱‑yo̱ táꞌan‑yó, ni ma̱ kúkuásún iní‑yo̱ sɨkɨ́ táꞌan‑yó.
\c 6
\s Ja̱ náchuꞌun íchí‑yó cháa sáñaꞌmu
\p
\v 1 Ñáni̱, sanaa te kuni̱‑ro̱ sáñaꞌmu ɨɨn ña̱yɨvɨ. Te róó ja̱ jíín máá Espíritu kájika kuu‑ró, te ná náchuꞌun íchí‑ró‑i jíín túꞌun súchí iní. Ko koto‑ró máá‑ró náva̱ꞌa suni súan tú súngava‑ró máá‑ró.
\v 2 Ná kúndiso‑ró carga ve̱e táꞌan‑ró, chi̱ súan kúu ja̱ skíkuu‑ró jíín ley Cristo.
\v 3 Te nú ɨɨn ña̱yɨvɨ jáni ini̱‑i ja̱ ñáyɨvɨ téyíí kúu‑i, ko tú ndija‑i, yu̱án máni xndáꞌú‑i máá‑i.
\v 4 Ná ɨɨn ná ɨɨn ña̱yɨvɨ, ná kóto nchaa̱‑i ndasa káa tiñu kásáꞌa‑i, yúan‑na te ni tú nɨ́nɨ jíín ɨngá ña̱yɨvɨ te kuu sátéyíí‑i máá‑i.
\v 5 Chi̱ ná ɨɨn ná ɨɨn‑i ná kúndiso‑i responsable máá‑i.
\v 6 Ña̱yɨvɨ ní kutu̱ꞌa jíín túꞌun máá‑yá, na̱ ndɨꞌɨ ja̱ váꞌa ñáva̱ꞌa‑i, ná chíndéé táꞌan‑i jíín cháa stáꞌa̱n nuu̱‑í.
\v 7 Ma̱ xndáꞌú‑ro̱ máá‑ró, chi ma̱ kúu sákátá‑yó núu̱ Dios, chi ta̱ká ja̱ jakín ña̱yɨvɨ, suni yu̱án nániꞌi̱n‑í.
\v 8 Chi ña̱yɨvɨ jakín‑i ja̱ kuní yikɨ kúñu‑i, ya̱ꞌu yikɨ kúñu‑i niꞌi̱n‑í ja̱ téꞌyu̱‑i. Ko ña̱yɨvɨ jakín‑i ja̱ kuní máá Espíritu, nuu̱ máá Espíritu niꞌi̱n‑í ja̱ kúchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni.
\v 9 Ma̱ kuítá‑yo̱ sáꞌa‑yó tíñu va̱ꞌa núsáá, chi̱ nú ná jáa̱ kɨvɨ̱, te niꞌi̱n‑yo̱, te nú ma̱ kuítá ini̱‑yo̱.
\v 10 Núsáá te hora ja̱ núña‑yó, te ná sáꞌa va̱ꞌa‑yó jíín táká ña̱yɨvɨ, ko xnáñúú‑gá jíín táꞌan‑yó já kákandíja.
\s Tu̱ꞌun cruz máá Jítoꞌo̱‑yo̱
\p
\v 11 Nde̱ꞌé jínáꞌan‑ró ná xaa̱n náꞌnu letra cháa‑ri̱ nuu̱‑ro̱ jíín ndáꞌa‑rí.
\v 12 Te íó cha̱a kásáñaꞌmu‑de máá‑de kákuni̱‑de. Te cha̱a‑ún kástétuu‑de róó ja̱ xɨtɨ́ ndúu̱‑ro̱, náva̱ꞌa ma̱ chíndiki̱n‑i‑de sɨkɨ̱ cruz Cristo.
\v 13 Ko ni máá cháa ni̱ kaxɨtɨ̱ ndúu̱‑ún, suni tú káskíkuu‑de jíín ley, chi̱ kákuni̱‑de ja̱ ná xɨtɨ́ ndúu̱‑ro̱, náva̱ꞌa sáꞌa téyíí‑de máá‑de ja̱ súan kásáꞌa‑ró.
\v 14 Ko ruu̱, tú játaꞌa̱n ini̱‑ri̱ sáꞌa téyíí‑rí máá‑rí, chi̱ máni jíín cruz Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo kúsɨɨ̱ iní‑ri̱. Chi̱ jíín túꞌun cruz ni̱ sía̱‑ri̱ ñu̱yɨ́vɨ, te máá ñúyɨ́vɨ suni ni̱ sía̱ ruu̱.
\v 15 Chi̱ nuu̱ Jesucristo, ni ja̱ xɨtɨ́ ndúu̱, te ni ja̱ tú xɨtɨ́ ndúu̱, tú níꞌi̱n tíñu kutɨ, chi ja̱ ná ndúu jáá iní‑yo̱.
\v 16 Te ta̱ká ña̱yɨvɨ káka modo yáꞌa, tu̱ꞌun kuakáꞌnu ini̱‑ya̱ jíín túꞌun kúndáꞌú ini̱‑ya̱‑í, ná kóo sɨkɨ̱‑í jínáꞌan‑i, jíín sɨkɨ́ ñáyɨvɨ Israel, se̱ꞌe Dios.
\v 17 Onde̱ vina te nɨ́ɨ́‑gá kuaꞌa̱n‑yo̱, ma̱ kuáꞌa‑ri̱ tu̱ꞌun ja̱ stáꞌa̱n ni ɨɨn cha̱a ruu̱, chi̱ nuu̱ yíkɨ kúñu‑ri̱ ndíso‑ri̱ tuni̱ Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesús.
\v 18 Ñáni̱ jínáꞌan‑ró, tu̱ꞌun luu íó ini̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, ná kóo ini̱ añú‑ro̱. Súan ná kóo. Amén.
