\id 2TI
\h 2 Timoteo
\toc1 2 Timoteo
\mt2 LA SEGUNDA EPISTOLA DEL APOSTOL SAN PABLO A TIMOTEO
\mt YAꞌA KUU CARTA UU JA NI CHAA SAN PABLO APOSTOL NUU TIMOTEO
\c 1
\p
\v 1 Máá‑rí kúu Pablo apóstol Jesucristo, chi̱ súan ni̱ jataꞌa̱n ini̱ Dios, chi̱ a ni̱ keyuꞌu‑yá kua̱ꞌa‑ya̱ túꞌun kuchaku̱‑yo̱ sáꞌa Cristo Jesús.
\v 2 Cháa‑ri̱ tutu̱ yáꞌa nuu̱ Timoteo, se̱ꞌe‑ri̱ ja̱ maní‑rí jíín: Tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱, jíín túꞌun kúndáꞌú ini̱‑ya̱ yóó, jíín túꞌun kuakáꞌnu ini̱ ja̱ kíi nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios, jíín já kíi nuu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱
Jesucristo, ná kóo jíín‑ró.
\v 3 Nákuatáꞌú‑rí nuu̱ Dios, te játíñu‑ri̱ nuu̱‑yá nátu̱ꞌun ni̱ ka̱sáꞌa vuelú‑ri̱, te tú náku̱xndíi añú‑ri̱ sɨkɨ̱‑rí. Te tú júkuiñi̱ kutɨ‑rí ja̱ núku̱ꞌun ini̱‑ri̱ róó, hora jikán taꞌu̱‑rí ndúú ñúú‑ni.
\v 4 Kúu ini̱‑ri̱ kuni̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱, náva̱ꞌa kusɨɨ̱ xáa̱n iní‑ri̱, chi̱ núku̱ꞌun ini̱‑ri̱ ndasa ni̱ ndaꞌi̱‑ro̱.
\v 5 Chi̱ a ni̱ nuku̱ꞌun ini̱‑ri̱ ndasa kájí kándíja‑ró, te suni súan ni̱ kandíja naná ñúu̱‑ro̱ Loida xnaꞌa̱n‑ga̱, jíín náa̱‑ro̱ Eunice. Te jáni ndija ini̱‑ri̱ ja̱ súni súan ncháá tu̱ꞌun kándíja‑ún ini̱ máá‑ró vína.
\v 6 Ja̱ yúán xndáku‑ri̱ nuu̱‑ro̱, ja̱ ná náskandá jáá‑ró máá táꞌu̱ ní ja̱ꞌa Dios nuu̱‑ro̱, ja̱ ní níꞌi̱n‑ro̱ ná ni̱ chaa‑ri̱ ndaꞌa‑rí xini̱‑ro̱.
\v 7 Chi̱ tú ní jáꞌa Dios ɨɨn modo i̱o nuu̱‑yo̱, chi̱ sua ja̱ ná kuíñi ni̱ꞌin‑yó, jíín já ná kúndáꞌú ini̱‑yo̱‑í, jíín já ná kóo kuándíꞌí‑yo̱.
\s Ma̱ kúka nuu̱‑yo̱ sɨkɨ́ túꞌun máá‑yá
\p
\v 8 Núsáá te ma̱ kúka nuu̱‑ro̱ káni ndaa̱‑ro̱ túꞌun máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ni tu̱ꞌun ruu̱ cha̱a kándee veka̱a ja̱ sɨkɨ́ máá‑yá. Chi̱ sua ná kóto taꞌa̱n‑ro̱ túndóꞌo sɨkɨ̱ já jáni‑ró túꞌun va̱ꞌa, chi ja̱ sɨkɨ́ yúán ní ja̱ꞌa Dios fuerza ini̱‑yo̱.
\v 9 Chi ni̱ nama‑ya̱ yóó, te ni̱ kana‑ya̱ xiní‑yo̱ ndúndoo‑yó, ko nasu̱ sɨkɨ́ tíñu kásáꞌa‑yó, chi̱ sua ñúkúún máá‑yá ni̱ sáꞌa‑ya̱ jíín túꞌun luu íó ini̱‑ya̱, chi̱ onde̱ ná té cháꞌa̱n‑ga̱ kéjáꞌá táká kuia̱, te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ túꞌun‑ún nuu̱‑yo̱ ní sáꞌa Cristo Jesús.
\v 10 Ko vina a ni̱ kenda ndiji̱n tu̱ꞌun‑ún ni̱ sáꞌa ja̱ ní kenda Jesucristo, Iꞌa̱ náma yóó. Te máá‑yá ni̱ janchaa̱‑ya̱ kuéꞌe̱ kuu̱‑yo̱. Te jíín máá túꞌun va̱ꞌa ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱‑yo̱ ndasa kuchaku̱‑yo̱ te ma̱ kúu̱‑ga̱‑yo̱.
\v 11 Te ni̱ chaa‑ya̱ tíñu sɨkɨ̱‑rí kúu‑ri̱ apóstol kani‑ri̱ tu̱ꞌun‑ún, te stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación.
\v 12 Te ja̱ sɨkɨ́ yúán jíto‑ri̱ tu̱ndóꞌo yáꞌa. Ko tú kúka nuu̱‑rí, chi̱ a jiní‑ri̱ ndé nuu̱ kándíja‑ri̱. Te jáni ndija ini̱‑ri̱ ja̱ kúu kundito‑ya̱ já ní chiꞌi‑ri̱ ndaꞌa‑yá, onde̱ ná jáa̱ máá kɨvɨ́.
\v 13 Ná kúkuu ni̱ꞌin‑ró jíín íchi túꞌun va̱ꞌa ndasa ni̱ jini so̱ꞌo‑ró ní kaꞌa̱n‑ri̱. Te ná kúndii̱‑ro̱ jíín‑ún modo kándíja‑ró jíín já kúndáꞌú ini̱‑ro̱‑í sáꞌa Cristo Jesús.
\v 14 Ná kóto‑ró túꞌun ndaa̱ ja̱ ní ja̱ꞌa Espíritu Santo nuu̱‑ro̱, chi̱ ncháá‑ya̱ iní‑yo̱.
\v 15 A jiní‑ro̱ já táká ña̱yɨvɨ káxiu̱kú ñúu̱ Asia, ni̱ ka̱skéndo̱o‑i ruu̱, te uu̱‑i kákuu Figelo jíín Hermógenes.
\v 16 Ná kúndáꞌú ini̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ ñáyɨvɨ káxiu̱kú véꞌe Onesíforo, chi̱ kuaꞌa̱ vuelta ni̱ naniꞌi̱n iní‑ri̱ ni̱ sáꞌa‑de, te tú ní kúka nuu̱‑dé va̱sa núꞌni̱‑ri̱ kándee‑ri̱ veka̱a.
\v 17 Chi̱ sasua ni̱ nandúkú víi‑dé ruu̱, te ni̱ ndenda‑ri̱ ni̱ sáꞌa‑de, ná ni̱ ka̱ndee‑de Roma.
\v 18 Ná kuáꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱ túꞌun ja̱ máá Iꞌa̱ kúu Tatá, ná kúndáꞌú ini̱‑ya̱‑dé máá kɨvɨ́‑ún. Te a jiní va̱ꞌa máá‑ró ndasa xaa̱n ní jatíñu‑de nuu̱‑rí ini̱ ñuu̱ Éfeso.

\c 2
\s Máá‑yó nátu̱ꞌun soldado va̱ꞌa Jesucristo
\p
\v 1 Ko róó, hijo máni̱, ná ndúndáján iní‑ro̱ jíín túꞌun luu íó ini̱ Cristo Jesús.
\v 2 Te tu̱ꞌun ni̱ jini so̱ꞌo‑ró ní kaꞌa̱n‑ri̱ onde̱ jíín kuáꞌa̱ ñáyɨvɨ ní kajini̱, tu̱ꞌun yáꞌa ná chíꞌi‑ró iní ndaꞌa sáva cha̱a skíkuu va̱ꞌa, náva̱ꞌa suni kuu stáꞌa̱n tuku máá‑de nuu̱ sáva‑ga̱‑i.
\v 3 Ko róó, ma̱ yúꞌú‑ro̱ kóto‑ró túndóꞌo, nátu̱ꞌun ɨɨn soldado va̱ꞌa Jesucristo.
\v 4 Ni ɨɨn cha̱a kájatáꞌan, tú sátéñu‑de máá‑de jíín tíñu ñu̱yɨ́vɨ, náva̱ꞌa kusɨɨ̱ iní máá cháa ni̱ chaa tiñu soldado sɨkɨ̱‑dé.
\v 5 Suni súan cha̱a ísɨ́kɨ, tú níꞌi̱n‑dé premio‑de te nú tú kusɨ́kɨ ndáa̱‑de.
\v 6 Suni súan cha̱a jítu, ma̱ níꞌi̱n‑dé kee‑dé te nú tú sátiñu‑de xnaꞌa̱n‑ga̱.
\v 7 Ná káni ini̱ máá‑ró na̱ún tu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱, te máá Jítoꞌo̱‑yo̱ ná kúña‑ga̱‑ya̱ xiní‑ro̱ jíín táká‑ni.
\v 8 Ná núku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já Jesucristo, se̱ꞌe tata̱ David ni̱ kuu‑ya̱, te ni̱ nachaku̱‑ya̱ máꞌñú ndɨ́yi. Nátu̱ꞌun káꞌa̱n tu̱ꞌun va̱ꞌa jáni‑ri̱.
\v 9 Te ja̱ sɨkɨ́‑ún jíto‑ri̱ tu̱ndóꞌo, te kándee‑ri̱ veka̱a nátu̱ꞌun cha̱a ni̱ sáꞌa kua̱chi xaa̱n. Ko máá túꞌun va̱ꞌa Dios, ma̱ kúu kunuꞌni̱.
\v 10 Núsáá te sɨkɨ̱ já kúndáꞌú ini̱‑ri̱ ña̱yɨvɨ ní ka̱ji máá‑yá kúu ja̱ kánda‑ga̱‑ri̱ koto‑ri̱ tu̱ndóꞌo. Náva̱ꞌa suni ka̱ku máá‑i jínáꞌan‑i, te jaa̱‑i nuu̱ lúu kunchaa̱‑i nɨ́ɨ́ káni sáꞌa Cristo Jesús.
\v 11 Káꞌa̱n ndaa̱ tu̱ꞌun yáꞌa: Nú ni̱ kajiꞌi̱‑yo̱ jíín máá‑yá, te suni kuchaku̱‑yo̱ jíín máá‑yá.
\v 12 Nú kanda‑yó kóto‑yó túndóꞌo, te suni táꞌú‑yó tíñu jíín‑yá. Nú tú kuatu̱ꞌun‑yó‑yá, te suni ma̱ kuátu̱ꞌun‑ya̱ yóó.
\v 13 Va̱sa tú káskíkuu va̱ꞌa máá‑yó, ko a skíkuu va̱ꞌa máá‑yá. Ma̱ kúu skéꞌichi̱‑ya̱ máá‑yá. Achí.
\s Tu̱ꞌun xndáku nuu̱ táꞌan
\p
\v 14 Tu̱ꞌun yáꞌa ná xndáku‑ró núu̱ ñáyɨvɨ, te kaꞌa̱n ni̱ꞌin‑ró jíín‑i, te ná kuní jíín núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ja̱ má státáꞌan‑i sɨkɨ̱ túꞌun, chi̱ tú níꞌi̱n tíñu kutɨ‑ún, chi̱ sua sáká núu ini̱ ña̱yɨvɨ jíni so̱ꞌo.
\v 15 Ni̱ꞌin ná ndúkú‑ró náva̱ꞌa kuatúꞌún Dios róó, te náva̱ꞌa kuu‑ró cháa sátiñu va̱ꞌa ja̱ tú nɨ́nɨ kúka nuu̱‑ro̱, jíín já bueno jáni ndaa̱‑ro̱ máá túꞌun va̱ꞌa.
\v 16 Ma̱ kɨ́vɨ nduu̱‑ro̱ jíín túꞌun yúkú, tu̱ꞌun sáni, chi̱ víꞌí‑gá nákaa̱ jíín túꞌun ñáá.
\v 17 Chi tu̱ꞌun‑ún, kaji kíꞌi̱n nátu̱ꞌun kueꞌe̱ gangrena. Te uu̱ cha̱a súan kákuu Himeneo jíín Fileto.
\v 18 Te cha̱a‑ún, a ni̱ skuíta‑de ichi túꞌun ndaa̱, chi̱ kákaꞌa̱n‑de ja̱ á ni̱ ja̱ꞌa máá kɨvɨ́ náchaku̱ ta̱ká‑i, te súan sáká núu‑de jíín túꞌun kákandíja sava‑i.
\v 19 Te ni̱ꞌin kándii̱ jaꞌa̱ já ní jani Dios. Te a ni̱ kukútu jíín túꞌun yáꞌa: A jiní máá Jítoꞌo̱‑yo̱ táká ña̱yɨvɨ yíꞌi ndaꞌa máá‑yá. Te suni káꞌa̱n: Ta̱ká ña̱yɨvɨ já ndáku ñiꞌin‑i sɨ́ꞌvɨ́ máá‑yá, ná kúxio‑i nuu̱ táká tiñu ñáá, áchí.
\v 20 Ini̱ ɨɨn veꞌe káꞌnu, nasu̱ máni máá kóꞌo̱ oro, koꞌo̱ plata íó, chi̱ suni íó koꞌo̱ yúnu, koꞌo̱ ñúꞌun, te suni íó ja̱ kúꞌun ja̱ jíñúꞌún iní te suni ja̱ kúꞌun ja̱ tú jíñúꞌún.
\v 21 Te nú ɨɨn ña̱yɨvɨ skána‑i tiñu ja̱ tú jíñúꞌún íó ini̱‑i, yúan‑na te nduu‑i nátu̱ꞌun ɨɨn koꞌo̱ ja̱ kúꞌun ja̱ jíñúꞌún iní. Te koo ndoo‑i. Te níꞌi̱n tíñu‑i ndasa játaꞌa̱n ini̱ máá Jítoꞌo̱. Te koo tu̱ꞌa‑i ja̱ kúu ta̱ká tiñu va̱ꞌa.
\v 22 Kunu‑ró kóto‑ró táká ja̱ ndío ini̱ cha̱a súchí. Kundiki̱n‑ro̱ túꞌun ndaa̱, tu̱ꞌun kándíja, tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱, tu̱ꞌun vindáa̱ vinené. Súan sáꞌa‑ró ondé jíín ñáyɨvɨ kándaku ñiꞌin‑i máá Jítoꞌo̱‑yo̱ jíín já ndóo íó ini̱ añú‑i.
\v 23 Ma̱ kívɨ nduu̱‑ro̱ jíín tɨxɨ́n ña̱á, ja̱ tú íó kájí iní, chi̱ a jiní‑ro̱ já máni tɨxɨ̱n skuikín‑ún.
\v 24 Chi̱ mozo máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ma̱ kúu koo tɨ́xɨ́n‑de, chi̱ sua kumani̱‑dé jíín táká‑i, te koo ñama̱ ini̱‑de stáꞌa̱n‑de, te ná kuándéé iní‑de jíín‑i.
\v 25 Te jíín túꞌun súchí iní‑de ná nákaꞌnu̱‑de ña̱yɨvɨ kájasu̱, chi̱ sanaa te nakani ini̱‑i sáꞌa Dios, náva̱ꞌa kuni̱‑i ichi túꞌun ndaa̱,
\v 26 te náva̱ꞌa ka̱ku‑i nuu̱ jáꞌú ja̱ kuní‑ún tɨ́ɨn yátá‑i, chi ni̱ kundéé jíín‑i jíka náꞌín‑i nátu̱ꞌun játaꞌa̱n ini̱ máá.
\c 3
\s Ña̱yɨvɨ cháꞌán kɨvɨ́ sándɨ̱ꞌɨ́‑na̱
\p
\v 1 Tu̱ꞌun yáꞌa ná júku̱ꞌun ini̱‑ro̱, ja̱ ondé nuu̱ kuáji̱nu‑na̱ kɨvɨ̱, te chaa̱ kɨvɨ̱ kóo tu̱ndóꞌo.
\v 2 Te koo ña̱yɨvɨ já máni chíñúꞌún‑i máá‑i, chiñúꞌún‑i xu̱ꞌún, sávixi̱ sáni‑i máá‑i, sájáꞌa̱ ini̱‑i, kaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i sɨkɨ̱ táꞌan‑i, ma̱ kuándatu̱‑i nuu̱ táa̱‑i nuu̱ náa̱‑i, koo nde̱ꞌé‑i, ma̱ kéndo̱o ndoo‑i,
\v 3 ma̱ kúmani̱‑i jíín táꞌan‑i, ma̱ júkuiñi̱‑i ja̱ kájatáꞌan‑i, sátúꞌún‑i, síji̱ta‑i máá‑i, tíꞌiná koo‑i, koto uꞌu̱‑i ta̱ká tiñu va̱ꞌa,
\v 4 nastúu táꞌan‑i, kaꞌncha̱ ndaa̱‑ni‑i, sándúxí‑i máá‑i, te chiñúꞌún‑ga̱‑i tu̱ꞌun kúsɨɨ̱ iní‑i nasu̱ já chíñúꞌún‑i Dios.
\v 5 Sáꞌa‑i ja̱ káchiñúꞌún‑i máá‑yá, ko káskéꞌichi̱‑i fuerza yúan. Ma̱ kɨ́vɨ nduu̱‑ro̱ jíín ñáyɨvɨ kásáꞌa súan.
\v 6 Chi̱ sava cha̱a yáꞌa kákuu cha̱a kɨ́vɨ koyo tɨnɨ̱ veꞌe, te kátɨɨn‑de ta̱ká ñaꞌan xíní ñáá ja̱ kándi̱so xaa̱n‑ñá kua̱chi, te sɨ́ɨn sɨ́ɨn kásáꞌa‑ña jíín túꞌun kákani̱ ini̱ máá‑ña.
\v 7 Te nene̱ káskuáꞌa‑ña, te tú kúu kutɨ kúndéé‑ña júku̱ꞌun ini̱‑ña túꞌun ndaa̱.
\v 8 Te nátu̱ꞌun ni̱ ka̱sáꞌa Janes jíín Jambres, ja̱ ní ka̱ndúkú‑de kasu̱‑de nuu̱ Moisés, suni súan kásáꞌa cha̱a yáꞌa chi̱ kándúkú‑de kasu̱‑de nuu̱ túꞌun ndaa̱. Cha̱a ni̱ teꞌyu̱ ja̱ jiní tuní kákuu‑de, te a ni̱ skéꞌichi̱‑ya̱‑dé sɨkɨ̱ já tú kákandíja‑de.
\v 9 Ko ma̱ kúndéé‑ga̱ máá‑de, chi̱ koto ndiji̱n ta̱ká‑i tiñu káñáá ni̱ ka̱sáꞌa‑de, nátu̱ꞌun ni̱ taꞌa̱n uu̱ cha̱a‑ún.
\v 10 Ko róó, a ni̱ skuáꞌa‑ró ndasa stáꞌa̱n‑ri̱, ndasa jíka‑ri̱, ndasa kúu ini̱‑ri̱, ndasa kándíja‑ri̱, ndasa paciencia ini̱‑ri̱, ndasa kúndáꞌú ini̱‑ri̱‑i, ndasa kándii̱ ni̱ꞌin‑ri̱,
\v 11 ndasa ni̱ ka̱chindiki̱n‑i ruu̱, ndasa ni̱ taꞌa̱n‑ri̱ tu̱ndóꞌo. Ta̱ká yu̱án ní kii sɨkɨ̱‑rí ini̱ ñuu̱ Antioquía, ñuu̱ Iconio, ñuu̱ Listra. Súan ni̱ ka̱chindiki̱n‑i ruu̱. Ko máá Jítoꞌo̱‑yo̱ ni̱ nama‑ya̱ rúu̱ nuu̱ táká‑ni‑ún.
\v 12 Te suni ta̱ká ña̱yɨvɨ já kákuni̱‑i kaka kuu‑i jíín‑yá chiñúꞌún‑i Cristo Jesús, chindiki̱n‑de‑i.
\v 13 Ko cha̱a ñáá, cha̱a xndáꞌú, víꞌí‑gá kɨ̱vɨ‑de jíín. Chi̱ xndáꞌú‑de ña̱yɨvɨ, te ña̱yɨvɨ‑ún naxndáꞌú tuku‑i‑de.
\v 14 Ko róó, ná kúkuu‑ga̱‑ro̱ jíín já ní skuáꞌa‑ró, ja̱ ní kandíja ni̱ꞌin‑ró jíín, chi̱ a jiní‑ro̱ ndé ña̱yɨvɨ ní stáꞌa̱n nuu̱‑ro̱.
\v 15 Chi̱ onde̱ ná lúlí‑ró ní jini̱‑ro̱ núu̱ máá tutú ii̱, te kuu koo ndíchí‑ró sáꞌa náva̱ꞌa ka̱ku‑ró chi̱ kándíja‑ró núu̱ Cristo Jesús.
\v 16 Ta̱ká tutu̱ ii̱, ni̱ ka̱chaa‑de ni̱ sáꞌa máá‑yá, te bueno níꞌi̱n tíñu ja̱ stáꞌa̱n, ja̱ kána jíín núu̱‑í, ja̱ náchuꞌun íchí‑ún‑i, ja̱ stáꞌa̱n ichi ndáa̱ nuu̱‑í,
\v 17 náva̱ꞌa ná yíja va̱ꞌa ña̱yɨvɨ jíka jíín Dios, náva̱ꞌa ná kúndiso‑i ta̱ká tu̱ꞌun kánúú ja̱ kée va̱ꞌa tiñu‑i sáꞌa.
\c 4
\s Sɨkɨ̱ já ná káni náꞌín‑yó túꞌun
\p
\v 1 Káꞌa̱n ni̱ꞌin‑ri̱ jíín‑ró jíto nuu̱ Dios jíín núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo, Iꞌa̱ sándaa̱ tiñu ña̱yɨvɨ chakú, jíín ñáyɨvɨ ní jiꞌi̱, kɨvɨ̱ ndíi‑ya̱, kɨvɨ̱ táꞌú‑yá tiñu ini̱ ñuu̱‑ya̱.
\v 2 Ná káni‑ró túꞌun. Ni̱ꞌin ná káꞌa̱n‑ro̱. Kuítú iní‑ro̱ káꞌa̱n‑ro̱ va̱sa tú núña‑ró. Te jíín paciencia jíín sáꞌa̱n, ná stétuu‑ró‑i, ná kána jíín‑ró núu̱‑í, ná káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ro̱ jíín‑i.
\v 3 Chi̱ chaa̱ kɨvɨ̱ já má kuátúꞌún kútɨ‑í kuni so̱ꞌo‑i saꞌa̱n va̱ꞌa, chi̱ sua kókon ná sáꞌa‑i so̱ꞌo‑i. Te ndúkú‑i maestro ja̱ káꞌa̱n ndasa kúu ini̱ máá‑i.
\v 4 Te kuxio‑i ma̱ kúni so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun ndaa̱, te kɨ̱vɨ‑i ichi cuento sáni.
\v 5 Ko róó, ná kóo ndito ini̱‑ro̱. Ná kuándéé iní‑ro̱ jíín túndóꞌo. Ná káka‑ró káni‑ró túꞌun va̱ꞌa. Ná skíkuu‑ró tíñu ndíso‑ró.
\v 6 Chi̱ ruu̱, a sokó‑rí máá‑rí nuu̱‑yá ja̱ kúu̱‑ri̱, te a kuaku̱yani kɨvɨ̱ kíꞌi̱n‑ri̱.
\v 7 Bueno a ni̱ kundéé‑rí jíín tíñu jíku‑ri̱. A ni̱ síjínu‑ri̱ máá kúꞌa carrera. Tú ní sía̱‑ri̱ tu̱ꞌun kákandíja‑yó.
\v 8 Ja̱ yúán, a ndátu tu̱ꞌa premio‑ri̱, sɨkɨ̱ já kéndo̱o ndaa̱‑ri̱, te yu̱án kuáꞌa máá Jítoꞌo̱‑yo̱ núu̱‑rí máá kɨvɨ́‑ún. Te máá‑yá kúu juez ndaa̱. Te nasu̱ núu̱ máá ɨ́ɨn‑ri̱ kua̱ꞌa‑ya̱, chi̱ suni kua̱ꞌa‑ya̱ núu̱ táká ña̱yɨvɨ káñukuu xaa̱n iní‑i kɨvɨ̱ ndíi‑ya̱.
\s Tu̱ndóꞌo ni̱ jito Pablo
\p
\v 9 Kuítú iní‑ro̱ te chaa̱ yachi̱‑ro̱ núu̱‑rí.
\v 10 Chi̱ Demas, a ni̱ sía̱‑de ruu̱, te kuaꞌa̱n‑de ñuu̱ Tesalónica, chi̱ chíñúꞌún‑de ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa. Crescente, a kuaꞌa̱n‑de ñuu̱ Galacia, te Tito, a kuaꞌa̱n‑de ñuu̱ Dalmacia.
\v 11 Máá ɨ́ɨn‑na̱ Lucas kánchaa̱ jíín‑rí. Kuaka‑ró Marcos kii‑ró jíín‑de. Chi̱ bueno kuatíñu‑de jíín‑rí nuu̱‑yá.
\v 12 Tíquico, ni̱ tájí‑rí‑de kuaꞌa̱n‑de ñuu̱ Éfeso.
\v 13 Te nú va̱ji‑ró, te kundáꞌá‑ró kútóo̱‑ri̱ kii‑ró jíín, ja̱ ní skéndo̱o‑ri̱ veꞌe Carpo ñuu̱ Troas, te suni jíín táká libro. Ko tutu̱ ñii kúu ja̱ kánúú‑ga̱.
\v 14 Alejandro, cha̱a xndúcha ka̱a, xaa̱n ndɨ́va̱ꞌa ni̱ sáꞌa‑de jíín‑rí, ko máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kua̱ꞌa‑ya̱ yáꞌu‑de ná tiñu ni̱ sáꞌa‑de.
\v 15 Ná kóto va̱ꞌa‑ró máá‑ró, ma̱ kɨ́vɨ nduu̱‑ro̱ jíín‑de, chi̱ xaa̱n ní ji̱ku‑de ni̱ jasu̱‑de nuu̱ túꞌun kákaꞌa̱n‑yo̱.
\v 16 Kɨvɨ̱ ní kundaa̱ núú já ní kaꞌa̱n máá‑rí jaꞌa̱ máá‑rí, tú ni ɨɨn ña̱yɨvɨ ní chíndéé táꞌan jíín‑rí, chi ta̱ká‑ni‑i ni̱ ka̱skéndo̱o‑i ruu̱. Ná kakán taꞌu̱‑rí jaꞌa̱ máá‑i náva̱ꞌa ma̱ chísó‑yá kua̱chi‑i.
\v 17 Ko máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ni̱ kandii̱‑ya̱ xíin‑rí, te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ fuerza ini̱‑ri̱ náva̱ꞌa síjínu‑ri̱ kani ndɨꞌɨ‑ri̱ tu̱ꞌun, náva̱ꞌa kuu kuni so̱ꞌo ta̱ká ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación. Te súan ni̱ ka̱ku‑ri̱ ini̱ yuꞌu ndɨ́kaꞌa.
\v 18 Te suni máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ná náma‑ya̱ rúu̱ nuu̱ táká tiñu ñáá. Te kanda‑ni‑ri̱ sáꞌa‑ya̱ onde̱ kɨ̱vɨ‑ri̱ ñuu̱ andɨ́vɨ́ núu̱ táꞌú‑yá tiñu. Te ná nákana jaa‑yó‑yá nɨ́ɨ́ káni nɨ́ɨ́ kuiá. Súan ná kóo. Amén.
\v 19 Ná sándéé iní Prisca jíín Aquila, achi̱‑ro̱ kúni‑i, jíín ñáyɨvɨ káxiu̱kú véꞌe Onesíforo.
\v 20 Erasto, ni̱ kendo̱o‑de ñuu̱ Corinto. Te Trófimo, ni̱ skéndo̱o‑ri̱‑de ñuu̱ Mileto, kúꞌu̱‑de.
\v 21 Ndúkú ndéé‑ró cháa̱‑ro̱ vásá kéjáꞌá víko víjin. Sándéé iní‑ro̱ áchí Eubulo, jíín Pudente, jíín Lino, jíín Claudia, jíín táká ñani̱‑yo̱.
\v 22 Máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo ná kóo‑ya̱ jíín añú‑ro̱. Te tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱ ná kóo jíín‑ró jínáꞌan‑ró. Amén.
