\id HEB
\h Hebreos
\toc1 Hebreos
\mt2 LA EPISTOLA A LOS HEBREOS
\mt YAꞌA KUU CARTA KUAꞌAN NUU ÑAYƗVƗ HEBREO
\c 1
\s Ja̱ ní kaꞌa̱n Dios jíín yúꞌu Séꞌe‑ya̱
\p
\v 1 Tɨnɨ̱ jínu te tɨnɨ̱ modo ni̱ kaꞌa̱n Dios jíín ndɨ́yi táa̱‑yo̱ ondé anáꞌán, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín yúꞌu cháa ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun‑ya̱.
\v 2 Te vina kúu kɨvɨ̱ sándɨ̱ꞌɨ́‑na̱. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑yó jíín yúꞌu Séꞌe‑ya̱. Te nuu̱ Séꞌe‑ya̱‑ún ni̱ ja̱ꞌa ndɨꞌɨ‑ya̱ táká ndatíñu. Te suni jíín Séꞌe‑ya̱‑ún ni̱ sáꞌa‑ya̱ ñúyɨ́vɨ.
\v 3 Te ndíi ncháa̱ Se̱ꞌe‑ya̱‑ún nátu̱ꞌun ndíi ncháa̱ máá‑yá. Te ɨɨn núú‑ni káa‑i nátu̱ꞌun káa máá‑yá. Te tɨ́ɨn‑i ta̱ká ndatíñu jíín fuerza tu̱ꞌun káꞌa̱n‑i. Te ni̱ na̱sándoo‑i yóó ta̱ká kua̱chi‑yó. Yúan‑na te ni̱ nungo̱o‑i ichi ndáváꞌa máá Iꞌa̱ ñáꞌnu onde̱ andɨ́vɨ́.
\v 4 Te ñáꞌnu xaa̱n‑gá ni̱ nduu Se̱ꞌe‑ya̱‑ún vásá táká ndajáꞌa̱‑yá, chi̱ kánúú‑gá sɨ́ꞌvɨ́‑i vásá sɨ́ꞌvɨ́ táká ndajáꞌa̱.
\s Ñáꞌnu‑ga̱ Se̱ꞌe‑ya̱ vásá ndájáꞌa̱ ándɨ́vɨ́
\p
\v 5 Xí ndé jíín ndájáꞌa̱ ní kaꞌa̱n Dios sa̱: Róó kúu Se̱ꞌe‑ri̱, te ruu̱ kúu Táa̱‑ro̱ vína, ni̱ kachi̱‑ya̱ náún. Xí, ruu̱ kuu táa̱‑i, te máá‑i kuu se̱ꞌe‑ri̱, ni̱ kachi̱‑ya̱ náún.
\v 6 Te suni káꞌa̱n‑ya̱ túꞌun yáꞌa kɨvɨ̱ já ndíi Se̱ꞌe núú‑yá ini̱ ñu̱yɨ́vɨ: Ta̱ká ndajáꞌa̱ Dios ná chíñúꞌún‑yá‑i.
\v 7 Te tu̱ꞌun ndajáꞌa̱‑yá káꞌa̱n ndija‑ya̱: Nátu̱ꞌun kée tachi̱ súan jíka ndajáꞌa̱‑yá sáꞌa‑ya̱, te máá já kájatíñu nuu̱‑yá ndúu yáá ñúꞌu̱n sáꞌa‑ya̱, áchí‑ya̱.
\v 8 Ko tu̱ꞌun yáꞌa káꞌa̱n Dios jíín Séꞌe‑ya̱: Máá‑ró kúu Dios, te mesa táꞌú‑ró tíñu koo nɨ́ɨ́ káni nɨ́ɨ́ kuiá, te bastón ndaa̱ kúu bastón tɨ́ɨn‑ró táꞌú‑ró tíñu ini̱ ñuu̱‑ro̱.
\v 9 Kúsɨɨ̱ iní‑ro̱ jíín tíñu va̱ꞌa te jíto uꞌu̱‑ro̱ tíñu káñáá. Ja̱ yúán Iꞌa̱, kúu Dios máá‑ró, ni̱ jiꞌi‑gá‑ya̱ róó jíín aceite ja̱ kúsɨɨ̱ iní‑ro̱ sáꞌa vásá táká‑ga̱ táꞌan‑ró, áchí Dios jíín Séꞌe‑ya̱.
\v 10 Te suni káꞌañ‑ya̱: Máá‑ró kúu Jitoꞌo̱, te onde̱ xnáñúú ní sáꞌa‑ró ñúyɨ́vɨ. Te andɨ́vɨ́ chi̱ tiñu ni̱ sáꞌa ndaꞌa‑ro kúu.
\v 11 Tiñu ni̱ sáꞌa‑ró‑ún, chi̱ naa, ko máá‑ró, chi̱ íó‑ro̱ nɨ́ɨ́ káni. Te ta̱ká ndatíñu ni̱ sáꞌa‑ró‑ún, chi̱ kutúꞌú nátu̱ꞌun ɨɨn saꞌma,
\v 12 te nátu̱ꞌun ɨɨn tɨka̱chí súan natuu‑ro te nasa̱ma jínáꞌan, ko máá‑ró, ma̱ nása̱ma kutɨ‑ro, te kuia̱‑ro̱ ma̱ ndɨ́ꞌɨ kutɨ, áchí Dios jíín Séꞌe‑ya̱.
\v 13 Xí ndé jíín ndájáꞌa̱ ní kaꞌa̱n Dios sa̱: Jungo̱o‑ró íchi ndáváꞌa‑ri̱ nini ná chúkú‑rí ta̱ká ña̱yɨvɨ kájito uꞌu̱ róó, kuu‑i teyu̱ kuxndíi jaꞌa̱‑ro̱, ni̱ kachi̱‑ya̱ náún.
\v 14 Á nasu̱ ní xndéché‑yá ndajáꞌa̱‑yá te nátu̱ꞌun mozo ni̱ tájí‑yá kua̱ngoyo náva̱ꞌa kuatíñu nuu̱ ñáyɨvɨ ná níꞌi̱n táꞌu̱‑í ka̱ku‑i saa̱.

\c 2
\s Tu̱ꞌun kánúú já náma‑ya̱ yóó
\p
\v 1 Jínu ñúꞌún já chúꞌun va̱ꞌa ini̱‑yo̱ táká tu̱ꞌun ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑yó‑ún núsáá, chi̱ nú túu te sanaa te sía̱‑yo̱ túꞌun‑ún.
\v 2 Chi tu̱ꞌun ni̱ kakaꞌa̱n ndajáꞌa̱‑yá ni̱ kendo̱o ndaa̱. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ níꞌin ini̱ jíín ñáyɨvɨ tú ní kájandatu̱, va̱tu‑ni ni̱ niꞌi̱n‑í ya̱ꞌu‑i.
\v 3 Te yóó, ndasa ka̱ku‑yó nú sío‑ni‑yó kóto‑yó túꞌun kánúú‑ún ja̱ náma‑ya̱ yóó núsáá. Chi̱ xnáñúú‑gá ni̱ jani ndiji̱n máá Jítoꞌo̱‑yo̱ túꞌun‑ún. Yúan‑na te cha̱a ni̱ ka̱jini so̱ꞌo tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱, ni̱ sákútu‑dé tu̱ꞌun‑ún ini̱‑yo̱.
\v 4 Te Dios, ni̱ chindéé ní chituu‑ya̱‑dé ja̱ ní ka̱jani ndaa̱‑de tu̱ꞌun‑ún, te ni̱ ka̱sáꞌa‑de tuni̱ jíín tíñu ñáꞌnu jíín sɨ́ɨn sɨ́ɨn tiñu ja̱ nánaa iní‑yo̱ sáꞌa. Te ni̱ ja̱ꞌa‑ya̱ Espíritu Santo nuu̱ ná ɨɨn ná ɨɨn‑de ndasa ni̱ jataꞌa̱n ini̱ máá‑yá.
\s Ni̱ jito nchaa̱ Jesús tu̱ndóꞌo kii nuu̱ máá‑yó
\p
\v 5 Chi̱ tú ní jáꞌa‑ya̱ túꞌun táꞌú táká ndajáꞌa̱ tíñu nuu̱ ñúyɨ́vɨ já cháa̱‑ún ja̱ kákaꞌa̱n‑yo̱ túꞌun‑ún.
\v 6 Ko íó ɨɨn tutu̱ nuu̱ káꞌa̱n ndaa̱ ɨɨn cha̱a: Naja̱ núku̱ꞌun ini̱‑ní ja̱ kúu cha̱a, chi̱ tú káxáan‑dé. Te na̱ún kúu máá Séꞌe cha̱a ja̱ ndíto‑ní‑ya̱.
\v 7 Ni̱ na̱sásúchí núu‑ní‑ya̱ vásá táká ndajáꞌa̱. Yúan‑na te ni̱ sáñáꞌnu‑ní‑ya̱. Te ni̱ kakaꞌa̱n jíñúꞌún ñáyɨvɨ jíín‑yá ni̱ sáꞌa‑ní. Te ni̱ jani‑ní‑ya̱ táꞌú‑yá tiñu nuu̱ táká tiñu ni̱ sáꞌa ndaꞌa‑ní.
\v 8 Ni̱ chúkú‑ní ta̱ká ndatíñu chi̱i jaꞌa̱‑yá kájandatu̱ nuu̱‑yá. Achí tutu̱. Chi ta̱ká ndatíñu kájandatu̱ nuu̱‑yá, ni̱ sáꞌa Dios. Te tú ni ɨɨn ja̱ tú jándatu̱ nuu̱‑yá íó. Ko té cháꞌa̱n‑ga̱ kuni̱‑yo̱ já kuándatu̱ ta̱ká ndatíñu nuu̱‑yá.
\v 9 Ko vina a kájini̱‑yo̱ núu̱ Jesús, Iꞌa̱ ni̱ ndusúchí núu, vásá táká ndajáꞌa̱. Te ni̱ ndoꞌo‑ya̱ te ni̱ jiꞌi̱‑ya̱. Te ja̱ yúán ní nduñáꞌnu‑ya̱ te ni̱ kakaꞌa̱n jíñúꞌún‑i jíín‑yá. Te ja̱ sɨkɨ́ túꞌun luu íó ini̱ Dios, te ni̱ jiꞌi̱‑ya̱ jáꞌa̱ táká ña̱yɨvɨ.
\v 10 Te Dios, ni̱ sáꞌa‑ya̱ táká ndatíñu, te tɨ́ɨn‑ya̱ táká ndatíñu, te ncháka‑ya̱ kuáꞌa séꞌe ki̱ngoyo‑i nuu̱ ndíi ncháa̱. Ja̱ yúán ní i̱o va̱ꞌa ja̱ ndóꞌo máá Jesús, Iꞌa̱ náma‑ya̱‑í, sáꞌa Dios, náva̱ꞌa yija va̱ꞌa Jesús jíín túndóꞌo‑ún.
\v 11 Chi̱ Jesús, máá Iꞌa̱ sándoo, jíín ñáyɨvɨ ní ka̱ndundoo, onde̱ ɨɨn‑ni nuu̱ Dios va̱ikoyo. Ja̱ yúán tú kúka nuu̱ Jesús skúnání‑yá‑i ñani̱‑ya̱.
\v 12 Chi ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Kastu̱ꞌún‑ná sɨ́ꞌvɨ́‑ní nuu̱ táká ñani̱‑ná, te ma̱ꞌñú tɨ́kuꞌni̱ nakana jaa‑ná níí, áchí‑ya̱.
\v 13 Te suni káꞌa̱n‑ya̱: Ruu̱ kandíja‑ri̱ nuu̱‑yá. Te ɨnga̱ jínu káꞌa̱n‑ya̱: Yáꞌa nde̱ꞌé‑ró kánchaa̱‑ri̱ jíín táká se̱ꞌe ni̱ ja̱ꞌa Dios nuu̱‑rí, áchí‑ya̱.
\v 14 Te nátu̱ꞌun ni̱ ka̱kaku ta̱ká se̱ꞌe modo ña̱yɨvɨ, suni súan ni̱ kaku máá Jesús, náva̱ꞌa kuu kuu̱‑ya̱ te yu̱án xnáa‑yá kuiꞌna̱ já tɨ́ɨn kueꞌe̱ kuu̱‑yo̱.
\v 15 Te suni náva̱ꞌa kuu nama‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ kájatíñu sáni nɨ́ɨ́ vida‑i nuu̱ kuíꞌna̱, kua̱chi ja̱ ní kayu̱ꞌú‑i kuu̱‑i.
\v 16 Chi̱ tú ní tɨ́ɨn‑ya̱ ndáꞌa máá ndájáꞌa̱, chi̱ sua ni̱ tɨɨn ndija‑ya̱ ndáꞌa táká tata̱ Abraham.
\v 17 Te yu̱án nɨ́nɨ ní nasa̱ma‑ya̱ nátu̱ꞌun kánda̱a ta̱ká ñani̱‑ya̱, náva̱ꞌa kuu‑ya̱ ɨ́ɨn sutu̱ ñáꞌnu ja̱ kúndáꞌú ini̱‑ya̱ yóó, te skíkuu‑ya̱ táká tiñu kuní Dios, náva̱ꞌa kuanchaa̱‑ya̱ táká kua̱chi ña̱yɨvɨ.
\v 18 Chi ni̱ ndoꞌo máá‑yá ja̱ ní jito nchaa̱ táꞌan yu̱án jíín‑yá. Te ja̱ yúán kúu chindéé chítuu‑ya̱ ñáyɨvɨ nú jíto nchaa̱ táꞌan‑ún jíín‑i.
\c 3
\s Ñáꞌnu‑ga̱ Jesús vásá Moisés
\p
\v 1 Ñáni̱ máni̱, káꞌi̱o ndoo‑ró. Ja̱ yúán ní kana káꞌnu‑ni‑ya̱ xiní‑ro̱ jíín máá‑rí ja̱ nóꞌo̱n‑yo̱ ándɨ́vɨ́. Ná ndéꞌé‑ró ndasa ni̱ sáꞌa Jesús, Iꞌa̱ kúu apóstol, Iꞌa̱ kúu sutu̱ ñáꞌnu, ja̱ kákandíja‑yó‑yá.
\v 2 Chi ni̱ skíkuu va̱ꞌa‑ya̱ jíín Dios, Iꞌa̱ ni̱ chaa tiñu sɨkɨ̱‑yá, nátu̱ꞌun ni̱ skíkuu va̱ꞌa Moisés jíín véꞌe‑ya̱.
\v 3 Ko Jesús, víꞌí‑gá ni̱ nduñáꞌnu‑ya̱ vásá Moisés, nátu̱ꞌun cha̱a jáni veꞌe, víꞌí‑gá kúñáꞌnu‑de vásá véꞌe‑ún.
\v  4 Chi ta̱ká veꞌe, kúva̱ꞌa sáꞌa cha̱a. Ko Iꞌa̱ sáꞌa ta̱ká ndatíñu kúu máá Dios.
\v 5 Chi̱ Moisés, nátu̱ꞌun mozo ni̱ skíkuu ndija‑de jíín véꞌe Dios. Te ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱‑de ta̱ká tu̱ꞌun ja̱ kuní‑ya̱ já kuée̱‑ga̱ kaꞌa̱n‑de.
\v 6 Ko ni̱ skíkuu Cristo nátu̱ꞌun ɨɨn se̱ꞌe jíín véꞌe Dios. Te veꞌe‑ún kákuu yóó, nú kuiñi ni̱ꞌin‑yó te kákusɨɨ̱ iní‑yo̱ jíín túꞌun káñukuu ini̱‑yo̱ ondé kɨvɨ̱ ndɨꞌɨ‑na̱.
\s Tu̱ꞌun ndeta̱tú‑yo̱
\p
\v 7 Ja̱ yúán ní kuu nátu̱ꞌun káꞌa̱n Espíritu Santo: Vina te ná kúni náꞌín‑ró túꞌun káꞌa̱n‑ya̱,
\v 8 te ma̱ ndúndava iní añú‑ro̱, nátu̱ꞌun ni̱ ka̱sáni̱ꞌin ini̱‑ro̱ kɨvɨ́ ní jito nchaa̱‑ri̱ róó onde̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé.
\v 9 Te yúan ni̱ ka̱jito nchaa̱ ndɨ̱yi táa̱‑ro̱ rúu̱. Te ni̱ kajini̱‑de tiñu ni̱ sáꞌa‑ri̱ jíín‑de uu̱ xiko kuia̱.
\v 10 Ja̱ yúán ní kiti̱ ini̱‑ri̱ nuu̱ ñáyɨvɨ‑ún. Te ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱: Nene̱ kása̱na‑i ini̱ añú‑i, te tú ní kájini̱‑i ichi‑rí.
\v 11 Yu̱án ní kiti̱ ini̱‑ri̱, te ni̱ kaꞌa̱n ni̱ꞌin‑ri̱ ja̱ má kɨ́vɨ koyo kutɨ‑í nuu̱ ndéta̱tú‑ri̱, áchí‑ya̱.
\v 12 Ñáni̱, núsáá te koto va̱ꞌa‑ró máá‑ró jínáꞌan‑ró, náva̱ꞌa ma̱ kóo ni ɨɨn‑ró jíín añú ñáá ja̱ tú kándíja kutɨ, te kuxio‑ró núu̱ Dios, Iꞌa̱ chakú sáꞌa.
\v 13 Te ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ ná káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ro̱ jíín táꞌan‑ró, nini kákaꞌa̱n‑yo̱ já vína kúu vina, náva̱ꞌa ma̱ sáni̱ꞌin ini̱ ni ɨɨn‑ró sáꞌa kua̱chi jíín túꞌun xndáꞌú.
\v 14 Te nú kuiñi ni̱ꞌin‑yó jíín túꞌun ni̱ kejáꞌá‑yó jíín ondé kɨvɨ̱ ndɨ́ꞌɨ́‑na̱, yúan‑na te ɨɨn‑na̱ kákuu‑yó jíín Cristo.
\v 15 Chi̱ súan káꞌa̱n: Vina te ná kúni náꞌín‑ró túꞌun káꞌa̱n‑ya̱, te ma̱ ndúndava iní añú‑ro̱, nátu̱ꞌun ni̱ ka̱sáni̱ꞌin ini̱ ndɨ̱yi táa̱‑ro̱ sáá.
\v 16 Chi ña̱yɨvɨ ní kenda koyo jíín Moisés ini̱ ñuu̱ Egipto, ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑i tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱, te ni̱ ka̱sáni̱ꞌin ini̱‑i, va̱sa tú ndɨꞌɨ‑i.
\v 17 Te ndé nuu̱ ní kiti̱ ini̱‑ya̱ úu̱ xiko kuia̱‑ún núsáá. Á nasu̱ núu̱ ñáyɨvɨ ní ka̱sáꞌa kua̱chi‑ún náún. Te ni̱ ka̱naa máá‑i onde̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé.
\v 18 Te ndé jíín ní kaꞌa̱n téyíí‑yá ja̱ má kɨ́vɨ koyo kutɨ‑í nuu̱ ndéta̱tú‑ya̱. Á nasu̱ jíín ñáyɨvɨ tú ní ka̱jandatu̱ nuu̱‑yá‑ún náún.
\v 19 Te kájini̱‑yo̱ já tú ní kúu kɨ̱vɨ koyo kutɨ‑í, kua̱chi ja̱ tú ní kákandíja‑i.
\c 4
\p
\v 1 Ná yúꞌú‑yo̱ núsáá, chi va̱sa íó náꞌín‑ga̱ tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá ja̱ kɨ́vɨ koyo‑yó ndéta̱tú‑yo̱ jíín‑yá, ko sanaa te ɨɨn‑ró ma̱ kundéé‑ró níꞌi̱n‑ro̱ túꞌun‑ún.
\v 2 Chi̱ suni ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑yó túꞌun va̱ꞌa‑ya̱, nátu̱ꞌun máá ñáyɨvɨ‑ún. Ko tú ní níꞌi̱n tíñu tu̱ꞌun ni̱ ka̱jini so̱ꞌo máá‑i, kua̱chi ja̱ tú ní kákandíja‑i.
\v 3 Ko yóó, ja̱ kákandíja‑yó, kɨ́vɨ koyo‑yó núu̱ ndéta̱tú‑ya̱, nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Ni̱ kaꞌa̱n téyíí‑rí kɨvɨ̱ ní kiti̱ ini̱‑ri̱, ma̱ kɨ́vɨ koyo kutɨ‑í nuu̱ ndéta̱tú‑ri̱, áchí‑ya̱, va̱sa a ni̱ ji̱nu ndɨꞌɨ tiñu ni̱
sáꞌa‑ya̱ ondé kɨvɨ̱ ní jukuiñi̱ ñu̱yɨ́vɨ.
\v 4 Chi̱ íó ɨɨn tutu̱ nuu̱ yóso túꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ sɨkɨ́ kɨvɨ́ usiá: Ni̱ ndɨꞌɨ ni̱ sáꞌa Dios ta̱ká tiñu‑ya̱, te ni̱ ndeta̱tú‑ya̱ kɨvɨ́ usiá, áchí.
\v 5 Te ɨnga̱ tu̱ꞌun káꞌa̱n yáꞌa: Ma̱ ndɨ́vɨ koyo kutɨ‑í nuu̱ ndéta̱tú‑ri̱, áchí.
\v 6 Te ña̱yɨvɨ ní ka̱jini so̱ꞌo tu̱ꞌun‑ya̱ xnáꞌa̱n‑ga̱, tú ní kɨ́vɨ koyo‑i, kua̱chi ja̱ tú ní kájandatu̱‑i nuu̱‑yá. Ko kɨ̱vɨ náꞌín yakú ña̱yɨvɨ.
\v 7 Te ja̱ yúán ní jani tuku‑ya̱ ɨngá kɨvɨ̱. Chi ni̱ kuu kuaꞌa̱ tiempo te jíín yúꞌu David ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ já vína kúu kɨvɨ̱‑ún, nátu̱ꞌun a ni̱ kaꞌa̱n‑ri̱ ndiviꞌa̱: Vina te ná kúni náꞌín‑ró túꞌun káꞌa̱n‑ya̱, te ma̱ ndúndava iní añú‑ro̱, áchí.
\v 8 Chi̱ nú ní jáꞌa Josué ɨɨn nuu̱ ndéta̱tú‑i jínáꞌan‑i, yúan‑na te ma̱ káꞌa̱n‑ga̱ Dios sɨkɨ̱ ɨngá kɨvɨ̱ cháa̱ núú.
\v 9 Ja̱ yúán kéndo̱o náꞌín ɨ́ɨn nuu̱ ndéta̱tú ña̱yɨvɨ Dios.
\v 10 Chi cha̱a kɨ̱vɨ nuu̱ ndéta̱tú‑ya̱, ndéta̱tú‑de ta̱ká tiñu sáꞌa‑de, nátu̱ꞌun ndéta̱tú máá Dios ta̱ká tiñu ni̱ sáꞌa‑ya̱.
\v 11 Ná ndúkú ndéé‑yó kɨ́vɨ‑yó núu̱ ndéta̱tú‑ya̱ yúan núsáá, náva̱ꞌa tú jungava ni ɨɨn‑yó, nátu̱ꞌun máá‑i, ja̱ tú ní kájandatu̱‑i sáá.
\v 12 Chi tu̱ꞌun Dios, tu̱ꞌun chakú, tu̱ꞌun ni̱ꞌin kúu, te xaa̱n‑gá vásá machete uu̱ yuꞌu. Te kúndéé káa̱n onde̱ kúsɨ́ɨn ini̱ jíín añú‑yo̱, te suni sásɨ́ɨn onde̱ nuu̱ káñu̱táꞌan yikɨ jíín méke, te nándúkú víi ndasa jáni ini̱‑yo̱ jíín ndása cháa ini̱ añú‑yo̱ sáꞌa‑yó.
\v 13 Te tú ni ɨɨn ndatíñu yísa̱ꞌí nuu̱‑yá. Chi ta̱ká‑ni núña sɨkɨ̱, te káꞌi̱in ndiji̱n nuu̱ Iꞌa̱ nakiꞌin cuenta.
\s Jesús kúu sutu̱ ñáꞌnu‑ga̱ káꞌa̱n‑ya̱ jáꞌa̱‑yo̱
\p
\v 14 Núsáá te káñava̱ꞌa‑yó ɨ́ɨn sutu̱ ñáꞌnu. Máá Jesús Se̱ꞌe Dios kúu‑ya̱ já ní ndɨ̱vɨ‑ya̱ ándɨ́vɨ́. Ja̱ yúán ná kuíñi ni̱ꞌin‑yó jíín túꞌun kákaꞌa̱n‑yo̱.
\v 15 Chi̱ tú káñava̱ꞌa‑yó ɨ́ɨn sutu̱ ñáꞌnu ja̱ má kúu taꞌuꞌu̱ ini̱‑ya̱ yóó sɨkɨ̱ já vítá ini̱‑yo̱, chi̱ sua ɨɨn núú‑ni ni̱ jito nchaa̱‑i‑ya̱ nátu̱ꞌun yóó, ko tú kua̱chi ní sáꞌa‑ya̱.
\v 16 Núsáá te ná chúndéé iní‑yo̱ jáa̱‑yo̱ núu̱ mesa‑ya̱, nuu̱ kúndáꞌú ini̱‑ya̱ yóó, náva̱ꞌa sáꞌa‑ya̱ túkáꞌnu ini̱ nuu̱ kuáchi‑yó, te niꞌi̱n‑yo̱ túꞌun luu íó ini̱‑ya̱ hora ja̱ kánandɨꞌɨ‑yó‑ún.
\c 5
\p
\v 1 Chi ta̱ká sutu̱ ñáꞌnu ja̱ ní ka̱ji‑ya̱ máꞌñú ñáyɨvɨ, ni̱ jani‑ya̱ sutú‑ún ja̱ káꞌa̱n‑de jaꞌa̱ ñáyɨvɨ núu̱ Dios, te soko̱‑dé ndatíñu te kaꞌni‑dé kɨtɨ núu̱‑yá ja̱ sɨkɨ́ kuáchi‑i.
\v 2 Te sutu̱‑ún, kuu kaꞌa̱n vi̱tá‑de jíín ñáyɨvɨ tú tu̱ꞌa jíín ñáyɨvɨ kájika sana, chi̱ suni máá‑de, vi̱tá xaa̱n iní‑de.
\v 3 Te ja̱ yúán jínu ñúꞌún já súni kaꞌni‑dé kɨtɨ núu̱‑yá ja̱ sɨkɨ́ kuáchi máá‑de, nasu̱ máá ɨ́ɨn ja̱ sɨkɨ́ kuáchi ña̱yɨvɨ.
\v 4 Te ni ɨɨn cha̱a, ma̱ kúu sáñáꞌnu‑de máá‑de ja̱ kúu‑de sutu̱, chi̱ sua Dios kúu Iꞌa̱ ka̱ji cha̱a‑ún, nátu̱ꞌun ni̱ ka̱ji‑ya̱ Aarón.
\v 5 Suni súan Cristo, tú ní sáñáꞌnu‑ya̱ máá‑yá ja̱ ní nduu‑ya̱ sutú ñáꞌnu, chi̱ sua máá Dios, ni̱ jani‑ya̱ Iꞌa̱‑ún, te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ túꞌun yáꞌa jíín‑yá: Róó kúu Se̱ꞌe‑ri̱, te ruu̱ kúu Táa̱‑ro̱ vína, áchí‑ya̱.
\v 6 Te suni káꞌa̱n‑ga̱ Dios ɨnga̱ tu̱ꞌun: Nɨ́ɨ́ káni kúu‑ró sutú cuenta Melquisedec.
\v 7 Te Cristo, nini chakú‑ya̱ ñúyɨ́vɨ yáꞌa, onde̱ jíín ndúcha núu̱‑yá ni̱ ndeꞌe̱ kóꞌó‑yá ja̱ ní jika̱n taꞌu̱‑yá. Te ni̱ kaꞌa̱n nda̱ꞌú‑ya̱ jíín máá Dios, Iꞌa̱ kuu nama‑ya̱ náva̱ꞌa ma̱ kúu̱‑ya̱ núú. Te ja̱ súan ni̱ chiñúꞌún‑yá Dios, te ni̱ jini so̱ꞌo Dios.
\v 8 Te va̱sa Se̱ꞌe Dios kúu‑ya̱, ko jíín túndóꞌo ni̱ kii sɨkɨ̱‑yá ni̱ kutu̱ꞌa‑ya̱ ndasa kuandatu̱‑ya̱.
\v 9 Te nuu̱ ní yija va̱ꞌa‑ya̱, te ni̱ nduu‑ya̱ Iꞌa̱ nama ta̱ká ña̱yɨvɨ kájandatu̱ nuu̱‑yá, te kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni.
\v 10 Te ni̱ chaa Dios tiñu sɨkɨ̱‑yá ja̱ ní nduu‑ya̱ sutú ñáꞌnu cuenta Melquisedec.
\v 11 Te íó kuaꞌa̱ túꞌun ndatu̱ꞌún‑yó sɨkɨ́‑yá. Ko yíí káa ja̱ káni kájí‑rí tu̱ꞌun nuu̱‑ro̱, kua̱chi ja̱ kókon so̱ꞌo‑ró.
\v 12 Vina ní kákuu‑ró maestro núú, chi̱ íó kuaꞌa̱ tiempo kákandíja‑ró, ko jínu ñúꞌún já ɨngá jínu stáꞌa̱n ɨɨn cha̱a nuu̱‑ro̱ ndasa kéjáꞌá túꞌun Dios. Núsáá te kájinu ñúꞌún‑ró leche, nasu̱ ndéyu ndáva.
\v 13 Chi̱ nú máá‑ni leche kájiꞌi‑i, tú kájuku̱ꞌun va̱ꞌa ini̱‑i jíín túꞌun ndaa̱, kua̱chi ja̱ súchí yíkɨ́n kákuu‑i.
\v 14 Ko ndeyu ndáva kúu ja̱ kée ñáyɨvɨ ní ka̱yija, chi̱ a ni̱ ka̱kutu̱ꞌa‑i te kájini̱ va̱ꞌa‑i ndéja̱ kúu ja̱ váꞌa ja̱ úꞌu̱.
\c 6
\s Ná kúxnúú‑yó te ná kuíñi ni̱ꞌin‑yó
\p
\v 1 Núsáá te ná skéndo̱o‑yó túꞌun núú Cristo, te ná kánduu̱‑yo̱ náva̱ꞌa yija va̱ꞌa‑ga̱ ini̱‑yo̱. Te ma̱ nákiꞌin jáá tuku‑yó ondé jaꞌa̱ ja̱ nákani ini̱‑yo̱ ndasa ni̱ ka̱sáꞌa‑yó tíñu ñáá, ndasa ni̱ kandíja‑yó núu̱ Dios,
\v 2 jíín túꞌun jánducha, jíín túꞌun xndée‑yó ndáꞌa‑yo xiní ñáyɨvɨ, jíín túꞌun ja̱ náchaku̱‑i ma̱ꞌñú ndɨ́yi, xí jíín túꞌun ja̱ táꞌnu̱ ndatu̱‑i nɨ́ɨ́ káni.
\v 3 Te tiñu yáꞌa sáꞌa ndija‑yó te nú ná kuáꞌa máá Dios tu̱ꞌun.
\v 4 Chi̱ nú íó ña̱yɨvɨ já á ni̱ kajúku̱ꞌun ini̱‑i ɨɨn jínu, te nú ni̱ ka̱taꞌni‑i taꞌu̱ ándɨ́vɨ́, te nú suni ni̱ kaniꞌi̱n‑í táꞌa̱n‑i Espíritu Santo,
\v 5 te nú suni súan ni̱ ka̱taꞌni‑i tu̱ꞌun va̱ꞌa Dios jíín táká fuerza kuia̱ chaa̱,
\v 6 yúan‑na te nú nduꞌichi̱ ini̱‑i‑ya̱, te ma̱ kúu kutɨ ndéjáꞌá jáá‑i ja̱ nákani ini̱‑i sáꞌa‑yó, chi̱ sua kájaꞌni túku‑i Se̱ꞌe Dios jika̱ cruz, te kája̱ꞌa‑i tuka̱ nuu̱‑yá nú súan.
\v 7 Chi̱ nú kuaꞌa̱ jínu kúun sau̱ núu̱ ɨ́ɨn ñuꞌun te ndɨ́ꞌɨ‑ni‑cha̱ jíꞌi, te jáꞌa yua̱ kuatíñu máá cháa kájitu‑ún, yúan‑na te kúsɨɨ̱ iní Dios jíín ñúꞌun‑ún.
\v 8 Ko nú máni iñu jíín ncháu kána nuu̱ ñúꞌun‑ún, yúan‑na te ji̱ta ii̱ ñúꞌun‑ún. Te yachi̱ naa, chi̱ kiti̱ ini̱ jitoꞌo̱ jíín, te ɨɨn kɨvɨ̱ te kayu̱.
\v 9 Ko ja̱ sɨkɨ́ róó jínáꞌan‑ró, ñáni̱ máni̱, va̱sa kákaꞌa̱n‑ri̱ tu̱ꞌun yáꞌa, ko káñukuu ini̱‑ri̱ ja̱ ná sáꞌa‑ga̱‑ro̱ tíñu va̱ꞌa ja̱ kánúú sáꞌa cha̱a a ni̱ ka̱ku.
\v 10 Chi̱ nasu̱ Iꞌa̱ ñáá kúu Dios ja̱ náa iní‑ya̱ tíñu kásáꞌa‑ró, chi ja̱ sɨkɨ́ sɨ́ꞌvɨ́‑yá te ni̱ ka̱kundáꞌú ini̱‑ro̱ táká ña̱yɨvɨ ndóo, te suni kákuu‑ró jíín ondé vina.
\v 11 Te kákuni̱‑ri̱ ja̱ ná ɨɨn ná ɨɨn‑ró ná kúkuu‑ró jíín súni tiñu‑ún onde̱ kɨvɨ̱ ndɨ́ꞌɨ, náva̱ꞌa skíkuu va̱ꞌa‑ró ndasa kuní tu̱ꞌun káñukuu ini̱‑ro̱.
\v 12 Te ma̱ kóo uun ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró, chi̱ sua ná ndáku‑ró ñáyɨvɨ já níꞌi̱n‑í tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá, sáꞌa tu̱ꞌun kákandíja‑i jíín já káꞌi̱o paciencia ini̱‑i.
\v 13 Chi̱ kɨvɨ̱ ní keyuꞌu Dios nuu̱ Abraham, ni̱ kaꞌa̱n téyíí‑yá jíto jíín núu̱ máá‑yá, chi̱ tú ní kúu kaꞌa̱n téyíí‑yá ja̱ ɨngá iꞌa̱ kúñáꞌnu‑ga̱ kuu testigo‑ya̱.
\v 14 Te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Ja̱ndáa̱ ja̱ chíndéé chítuu ndija‑ri̱ róó, te ndea̱ xaa̱n‑ro̱ sáꞌa‑ri̱, áchí‑ya̱.
\v 15 Te ja̱ yúán súan jíín paciencia ni̱ ja̱ndéé iní Abraham, ni̱ nda̱tu‑de, te vásá ní niꞌi̱n‑dé tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá.
\v 16 Chi ta̱ká cha̱a, kákaꞌa̱n téyíí‑de nuu̱ ɨ́ɨn ja̱ kúñáꞌnu‑ga̱ vásá máá‑de, te jíín túꞌun téyíí‑ún kúndaa̱ ii̱ iní‑de sɨkɨ̱ túꞌun kástátáꞌan‑de.
\v 17 Te kuní Dios stáꞌa̱n ndiji̱n‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ xíin táꞌu̱, ja̱ má nátuꞌu̱ kutɨ iní‑ya̱ túꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá nuu̱‑í. Te ja̱ yúán ní kaꞌa̱n téyíí‑yá,
\v 18 náva̱ꞌa yóó, ja̱ ní ka̱natuꞌma‑yó‑yá, ná ndúndéé xáa̱n iní‑yo̱, te kundiki̱n‑yo̱ túꞌun káñukuu ini̱‑yo̱, chi̱ jíín úu̱ tu̱ꞌun yúan ma̱ kúu kutɨ xndáꞌú Dios, ja̱ nátuꞌu̱ ini̱‑ya̱.
\v 19 Káñukuu ini̱‑yo̱ túꞌun‑ya̱‑ún, te ja̱ yúán kéndo̱o ni̱ꞌin kéndo̱o kútu añú‑yo̱, te yu̱án sáꞌa ja̱ nátu̱ꞌun kɨ́vɨ‑yó iní cuarto ii̱ xáa̱n íchi yatá sáꞌma ndíta kaa.
\v 20 Te ini̱ yúan ni̱ kɨ̱vɨ Jesús xnaꞌa̱n‑ga̱ vásá máá‑yó. Te nɨ́ɨ́ káni ní nduu‑ya̱ ɨ́ɨn sutu̱ ñáꞌnu cuenta Melquisedec.
\c 7
\s Cuenta Melquisedec
\p
\v 1 Chi cha̱a Melquisedec, rey ñuu̱ Salem jíín sutú nuu̱ máá Dios ñáꞌnu, ni̱ kuu‑de. Te ni̱ kenda‑de ni̱ jana̱taꞌa̱n‑de Abraham kɨvɨ̱ ní naxíó káva cha̱a‑ún ja̱ ní ja̱kaꞌni‑dé kuaꞌa̱ rey. Te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑dé jaꞌa̱ Abraham.
\v 2 Te suni ni̱ ja̱ꞌa Abraham ɨɨn sɨkɨ̱ uxí ja̱ táká ndatíñu nuu̱‑dé. Te sɨ́ꞌvɨ́ núú‑de kúu Melquisedec, ja̱ kuní kaꞌa̱n: Rey sáꞌa tiñu ndaa̱. Yúan‑na te suni nání‑de rey Salem, ja̱ kuní kaꞌa̱n; Rey ndíso tu̱ꞌun vindáa̱ vinené.
\v 3 Tú táa̱‑de, tú náa̱‑de, ni tata̱‑de. Te suni tú kɨvɨ̱ ní kaku‑de, ni tú kɨvɨ̱ kúu̱‑de, chi ni̱ nduu‑de nátu̱ꞌun máá Séꞌe Dios. Chi cha̱a‑ún, ɨɨn sutu̱ nɨ́ɨ́ káni kúu‑de.
\v 4 Nde̱ꞌé ndasa ni̱ kuñáꞌnu‑de, chi̱ tatá ñúu̱‑yo̱ Abraham, sɨkɨ̱ táká ndatíñu ni̱ janchaa̱‑de nuu̱ rey, ni̱ ja̱ꞌa‑de ɨɨn sɨkɨ̱ uxí nuu̱ cháa‑ún.
\v 5 Te cha̱a kákuu se̱ꞌe Leví ja̱ kákuu sutu̱, ni̱ taꞌu̱ tíñu nuu̱‑dé ja̱ kíꞌin‑de ɨɨn ja̱ sɨkɨ́ uxí nuu̱ ñáyɨvɨ nátu̱ꞌun káꞌa̱n ley. Te kíꞌin‑de nuu̱ ñaní‑de va̱sa suni chi̱i Abraham ni̱ kenda koyo‑de.
\v 6 Te Melquisedec, va̱sa tú ní kénda tata̱‑de chi̱i ña̱yɨvɨ‑ún, ko ni̱ kiꞌin‑de ɨɨn ja̱ sɨkɨ́ uxí nuu̱ Abraham, te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑dé jaꞌa̱ Abraham, cha̱a xíin túꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá.
\v 7 Te a kájini̱ va̱ꞌa‑yó já jikán taꞌu̱ cháa ñáꞌnu‑ga̱ jaꞌa̱ cháa lúlí.
\v 8 Te ichi yáꞌa, ɨɨn ja̱ sɨkɨ́ uxí kákiꞌin ndija cha̱a ja̱ jíꞌi̱ nɨ́nɨ. Ko cha̱a yúan, suni ni̱ kiꞌin‑de, te kájani ndaa̱‑i tu̱ꞌun‑de ja̱ chakú‑de.
\v 9 Te Leví, cha̱a ni̱ kiꞌin ɨɨn ja̱ sɨkɨ́ uxí nuu̱ ñáyɨvɨ, suni nátu̱ꞌun jíín Abraham ni̱ ja̱ꞌa‑de ɨɨn ja̱ sɨkɨ́ uxí nuu̱ Melquisedec,
\v 10 chi̱ ñúꞌun‑ga̱ Leví chi̱i Abraham, tatá ñúu̱ súká‑de, kɨvɨ̱ ní naketáꞌan cha̱a‑ún jíín Melquisedec.
\s Ja̱ ní naa táni̱nu sutu̱ anáꞌán
\p
\v 11 Sutu̱ ni̱ ke̱koyo chi̱i tata̱ Leví kákuu ja̱ ní kaja̱ꞌa ley nuu̱ ñáyɨvɨ ondé sáá. Te nú ní káyija va̱ꞌa‑i sáꞌa máá‑de núú, te na̱ún nɨ́nɨ júkuiñi̱ ɨnga̱ sutu̱ cuenta Melquisedec, ja̱ násu̱ cuenta Aarón kúu núsáá.
\v 12 Chi̱ nú ni̱ nasa̱ma ta̱ká sutu̱, yúan‑na te jínu ñúꞌún nása̱ma ley.
\v 13 Tu̱ꞌun máá Jesús káꞌa̱n‑yo̱, te chi̱i ɨnga̱ tata̱ ni̱ kaku‑ya̱. Te ni ɨɨn táꞌan‑ya̱, tú ní játíñu kutɨ núu̱ altar.
\v 14 Chi̱ a kájini̱ ndaa̱‑yo̱ já chíi tata̱ Judá ni̱ kaku máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Te cuenta tata̱ yúan, tú na̱ún tu̱ꞌun ní káꞌa̱n Moisés ja̱ kúndiso‑i tiñu sutu̱.
\v 15 Te ndiji̱n‑ga̱ kúu tu̱ꞌun yáꞌa, chi ni̱ nukuiñi̱ ɨnga̱ sutu̱ cuenta Melquisedec.
\v 16 Te Iꞌa̱‑ún, ni̱ nukuiñi̱‑ya̱ kúu‑ya̱ sutú, ko nasu̱ já ní kaku‑ya̱ chíi tata̱ sutu̱ nátu̱ꞌun káꞌa̱n ley, chi̱ sua sɨkɨ̱ já ndíso‑ya̱ fuerza ja̱ má kúu̱ kutɨ‑yá.
\v 17 Chi̱ súan yóso ndáa̱ tu̱ꞌun máá‑yá: Máá‑ró kúu ɨɨn sutu̱ nɨ́ɨ́ káni, cuenta Melquisedec, áchí.
\v 18 Te tiñu ni̱ taꞌu̱ núu̱‑yo̱ xnáꞌa̱n‑ga̱, ni̱ jasu̱ ndija‑ya̱, kua̱chi ja̱ vítá máá, jíín já tú níꞌi̱n tíñu,
\v 19 chi̱ ley, tú ní síyíja kutɨ ní ɨɨn. Yu̱án‑na te ni̱ niꞌi̱n‑yo̱ ɨ́ɨn tu̱ꞌun va̱ꞌa‑ga̱ ja̱ káñukuu ini̱‑yo̱ jíín, te jíín túꞌun yúan kandita‑yó núu̱ Dios.
\v 20 Te súan ni̱ kaꞌa̱n téyíí‑yá kɨvɨ̱ ní kenda máá.
\v 21 Chi̱ sava‑ga̱ cha̱a‑ún ni̱ kaniꞌi̱n‑dé tiñu sutu̱, ko tú ní kúu jíín túꞌun téyíí. Ko jíín Jesús, chi ni̱ kaꞌa̱n téyíí Dios súan: Ni̱ kaꞌa̱n téyíí máá Tatá Dios te ma̱ nátuꞌu̱ ini̱‑ya̱, máá‑ró kúu ɨɨn sutu̱ nɨ́ɨ́ káni cuenta Melquisedec, áchí‑ya̱.
\v 22 Te jíín Jesús ni̱ kukútu contrato va̱ꞌa‑ga̱, nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Dios yu̱án.
\v 23 Te sava‑ga̱ sutu̱‑ún tú ní kúu kuatíñu‑de nɨ́ɨ́ káni, chi̱ kájiꞌi̱ kájiꞌi̱‑ni‑de núú, te ja̱ yúán ní kaꞌi̱o kuaꞌa̱‑dé.
\v 24 Ko Iꞌa̱ yáꞌa kúu‑ya̱ sutú ja̱ tú sa̱ma kutɨ‑yá, chi̱ chakú‑ya̱ nɨ́ɨ́ káni.
\v 25 Ja̱ yúán súni kúu nama‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ nɨ́ɨ́ káni‑ní nú kándita‑i nuu̱ Dios jíín‑yá, chi̱ nɨ́ɨ́ káni chakú‑ya̱ náva̱ꞌa kaꞌa̱n‑ya̱ jáꞌa̱‑í jínáꞌan‑i.
\v 26 Chi ni̱ ka̱jinu ñúꞌún‑yó ɨ́ɨn sutu̱ ñáꞌnu nátu̱ꞌun máá‑yá. Chi̱ sutu̱ ii̱ kúu‑ya̱, túu kua̱chi‑ya̱, íó ndoo‑ya̱, te sɨ́ɨn kúu‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ kásáꞌa kua̱chi, te ñáꞌnu luu xaa̱n‑gá ni̱ nduu‑ya̱ vásá ándɨ́vɨ́.
\v 27 Te tú nɨ́nɨ já ndɨ́taꞌa̱n kɨvɨ̱ sokó‑yá kɨtɨ já sɨkɨ́ kuáchi máá‑yá xnaꞌa̱n‑ga̱, te vásá sɨkɨ́ kuáchi ña̱yɨvɨ, nátu̱ꞌun ni̱ ka̱sáꞌa sutu̱ ñáꞌnu onde̱ sáá, chi̱ ɨɨn jínu‑ni ni̱ sáꞌa‑ya̱ súan ja̱ ní soko̱‑yá
máá‑yá.
\v 28 Chi̱ máá ley, jáni cha̱a vi̱tá ini̱ kákuu‑de sutu̱ ñáꞌnu. Ko tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n téyíí Dios, ni̱ chaa̱ kuee̱‑ga̱ vásá ley. Te jíín túꞌun‑ún ni̱ jani Dios máá Séꞌe‑ya̱. Te Iꞌa̱‑ún, ni̱ yija va̱ꞌa‑ya̱ já kúu nɨ́ɨ́ káni.
\c 8
\s Ɨɨn sutu̱ ñáꞌnu ini̱ andɨ́vɨ́
\p
\v 1 Núsáá te tu̱ꞌun kánúú‑ga̱ nuu̱ táká tu̱ꞌun kákaꞌa̱n‑yo̱‑ún kúu tu̱ꞌun yáꞌa: Káñava̱ꞌa‑yó ɨ́ɨn sutu̱ ñáꞌnu súan, te kánchaa̱‑ya̱ íchi lado váꞌa mesa nuu̱ táꞌú tíñu Dios ñáꞌnu ini̱ andɨ́vɨ́.
\v 2 Te játíñu‑ya̱ iní cuarto ii̱, jíín iní ve̱ꞌe ñii íi̱ ndíja ja̱ ní jani máá Tatá Dios, nasu̱ cháa ní jáni‑ún.
\v 3 Te ta̱ká sutu̱ ñáꞌnu, káꞌi̱in‑de ja̱ kásoko̱‑dé ndatíñu jíín kɨ́tɨ núu̱ Dios. Ja̱ yúán súni súan jínu ñúꞌún já kóo ja̱ sokó Iꞌa̱ sutu̱ yáꞌa nuu̱ Dios.
\v 4 Ko nú kándee‑ya̱ iní ñu̱yɨ́vɨ, ma̱ kúu kutɨ‑yá sutu̱ núú, chi̱ a káꞌi̱o sutu̱ ja̱ kásoko̱ ndátíñu nuu̱ Dios nátu̱ꞌun káꞌa̱n ley.
\v 5 Chi̱ tiñu kásáꞌa‑de, máni ɨɨn copia ɨɨn muestra tiñu andɨ́vɨ́ kúu, nátu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Dios jíín Moisés kɨvɨ̱ ní kejáꞌá‑de sáꞌa‑de veꞌe ñii íi̱: Nde̱ꞌé váꞌa‑ró, te sáꞌa‑ró táká ndatíñu nátu̱ꞌun káa muestra ni̱ jini̱‑ro̱ já ní stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱ ondé yuku‑ún, áchí Dios jíín‑de.
\v 6 Te contrato jáá kúu ja̱ váꞌa‑ga̱ nasu̱ já tu̱ꞌú, chi̱ ndíso tu̱ꞌun ja̱ ní kaa‑ga̱ ni̱ keyuꞌu Dios. Te nátu̱ꞌun va̱ꞌa‑ga̱ ku̱ꞌa ja̱ jáá‑ún, suni súan ku̱ꞌa kúu vina ja̱ váꞌa‑ga̱ tiñu ndíso Cristo, ja̱ kúu‑ya̱ yúꞌu núu̱ máá contrato jáá.
\v 7 Chi̱ nú ní kée va̱ꞌa va̱ꞌa contrato xnáñúú, te tú nɨ́nɨ kóo ɨnga̱ contrato uu̱ núú.
\v 8 Suni ni̱ jini̱ Dios ja̱ tú ní kée va̱ꞌa va̱ꞌa tu̱ꞌun‑ún, te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Chaa̱ ɨɨn kɨvɨ̱ já násáꞌa‑ri̱ ɨɨn contrato jáá jíín ñáyɨvɨ Israel jíín ñáyɨvɨ Judá, áchí máá Tatá Dios.
\v 9 Ko nasu̱ nátu̱ꞌun contrato ni̱ sáꞌa‑ri̱ jíín ndɨ́yi táa̱‑i, kɨvɨ̱ ní tɨɨn‑ri̱ ndaꞌa‑dé ja̱ ní kiñiꞌin‑ri̱‑de ini̱ ñuu̱ Egipto. Chi kua̱chi máá‑de kúu ja̱ tú ní káꞌi̱in ni̱ꞌin‑de sɨkɨ̱ contrato‑ri̱. Ja̱ yúán tú ní
játúꞌún‑rí ja̱ káꞌa̱n‑de, áchí máá Tatá Dios.
\v 10 Te ya̱ꞌá kúu máá contrato nasáꞌa‑ri̱ jíín ñáyɨvɨ Israel onde̱ ná jáꞌa ta̱ká kɨvɨ̱‑ún. Chuꞌun‑ri̱ ley máá‑rí xini̱‑í, te suni chaa‑ri̱ ley‑ún ini̱ añú‑i. Te kuu‑ri̱ Dios máá‑i. Te máá‑i jínáꞌan‑i kuu‑i ña̱yɨvɨ máá‑rí. Achí máá Tatá Dios.
\v 11 Te tú nɨ́nɨ kástu̱ꞌún ná ɨɨn ná ɨɨn‑i nuu̱ táꞌan‑i, nuu̱ ñaní‑i: Ná kuní‑ro̱ núu̱ máá Tatá Dios. Chi ta̱ká‑i kuni̱‑i ruu̱, onde̱ ña̱yɨvɨ lúlí‑ga̱ te onde̱ ña̱yɨvɨ ñáꞌnu‑ga̱.
\v 12 Chi̱ kundáꞌú ini̱‑ri̱‑i va̱sa tiñu ñáá ni̱ ka̱sáꞌa‑i, te ni ma̱ kúnáꞌán kútɨ‑gá‑ri̱ kua̱chi ni̱ ka̱sáꞌa‑i, áchí máá Tatá Dios.
\v 13 Te ja̱ súan káꞌa̱n‑ya̱ túꞌun contrato jáá‑ún, te sáꞌa‑ya̱ cuenta ja̱ á kuaji̱ta ja̱ xnáñúú. Te ja̱ á kuaji̱ta te a kua̱kutúꞌú, a yani naa íi̱.
\c 9
\s Ja̱ níꞌi̱n tíñu nɨñi̱‑yá jíín contrato jáá
\p
\v 1 Ko contrato xnáñúú suni ni̱ táꞌú tíñu ndasa chiñúꞌún‑i‑ya̱, te ndíso ɨɨn cuarto ii̱ iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa.
\v 2 Chi ni̱ ka̱jani‑i ɨɨn veꞌe ñii. Te ichi fuera ni̱ i̱o ɨɨn cuarto ja̱ ní nání cuarto ii̱. Te ini̱ yúan ni̱ i̱o candelero, jíín mesa, jíín státilá káxiu̱kú ndijín.
\v 3 Te yata̱ sáꞌma úu̱ ndíta kaa ichi iní veꞌe ii̱, ni̱ i̱o ɨnga̱ cuarto, ni̱ nání cuarto ii̱ xáa̱n.
\v 4 Te ini̱ yúan ni̱ i̱o ɨɨn koꞌo̱ kúu̱ oro, jíín janú túꞌun contrato, ja̱ ndasú oro nɨ́ɨ́ túꞌu̱ sɨkɨ̱. Te ini̱ janu̱‑ún kándee ɨɨn tɨjaꞌa̱n oro ja̱ ñúꞌun staa̱ ándɨ́vɨ́, jíín yúnu xíi Aarón ja̱ ní nana numa, jíín yúu̱
tabla nuu̱ yóso túꞌun contrato.
\v 5 Te sɨkɨ̱ janú‑ún káꞌi̱in figura querubín luu, kásáꞌa‑i katɨ, kájasu̱‑i sɨkɨ̱ tapa janu̱‑ún nuu̱ ñúꞌun yúyú nɨñí. Ko sɨkɨ̱ táká tu̱ꞌun yúan, tú núña‑yó vína ja̱ káꞌa̱n kájí‑yó.
\v 6 Te nuu̱ ní ji̱nu tu̱ꞌa ta̱ká tiñu yáꞌa, te núu‑ni núu‑ni kɨ́vɨ koyo sutu̱ ini̱ cuarto ɨɨn, kásáꞌa‑de tiñu cuenta sutu̱.
\v 7 Ko ini̱ cuarto uu̱‑ún, chi̱ máá ɨ́ɨn‑ni sutu̱ ñáꞌnu‑ga̱ kúu kɨ́vɨ‑de, te suni máá túꞌún‑ni vuelta ja̱ kuiá. Te tú kɨ́vɨ‑de te nú túu nɨñi̱ já sokó‑dé nuu̱ Dios sɨkɨ̱ máá‑de jíín sɨkɨ́ já kásáñaꞌmu ña̱yɨvɨ.
\v 8 Te súan stáꞌa̱n Espíritu Santo nuu̱‑yo̱, já té nuña‑ga̱ ichi kɨ́vɨ koyo‑yó iní cuarto ii̱ ándɨ́vɨ́, níni kándii̱ veꞌe ñii ɨ́ɨn ini̱ ñu̱yɨ́vɨ.
\v 9 Te yu̱án kúu ɨɨn tu̱ꞌun sɨkɨ̱ tiempo vina, te jíín modo‑ún kásoko̱‑dé ndatíñu, te kájaꞌmu‑de kɨtɨ núu̱ Dios. Ko va̱sa káchiñúꞌún‑i‑ya̱ súan, ma̱ yíja va̱ꞌa ini añú‑i sáꞌa.
\v 10 Chi̱ máni ley yúkú kúu‑ún, ndasa kee‑yo, ndasa koꞌo‑yó, ndasa ndundoo‑yó. Te ni̱ ndiso tíñu onde̱ ni̱ chaa̱ máá já váꞌa‑ga̱. Te ni̱ nasa̱ma.
\v 11 Ko ni̱ chaa̱ Cristo, te sutu̱ ñáꞌnu nuu̱ táká tu̱ꞌun va̱ꞌa‑ga̱‑ún kúu‑ya̱. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ iní ve̱ꞌe ii̱ ándɨ́vɨ́, ja̱ tú ní kuva̱ꞌa jíín ndáꞌa, ni nasu̱ cuenta ñu̱yɨ́vɨ kúu, te kánúú‑ga̱ te va̱ꞌa‑ga̱ kúu vásá já
áva‑ún.
\v 12 Ko nasu̱ jíín nɨñí ndíxíꞌú, xí nɨñí chélu, chi̱ jíín nɨñí máá‑yá ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ iní cuarto ii̱ ándɨ́vɨ́ ja̱ ɨ́ɨn máá túꞌún‑ni jínu ja̱ nɨ́ɨ́ káni. Te ni̱ kundéé‑yá ni̱ nakuaan‑ya̱ yóó ja̱ nɨ́ɨ́ káni.
\v 13 Chi̱ onde̱ sáá te nɨñi̱ xndɨkɨ̱ jíín nɨñí ndíxíꞌú, jíín yáa̱ núu̱ kayú chelu, ni̱ joso̱ yúyú‑de sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ cháꞌán, te ni̱ ka̱ndundoo‑i onde̱ jíín yíkɨ kúñu‑i, ni̱ sáꞌa. Te nú súan níꞌi̱n tíñu nɨñi̱ kɨ́tɨ‑ún,
\v 14 núsáá te naga̱ ni̱ kuu nɨñi̱ Cristo ja̱ má nákacha ini̱ añú‑ro̱ núu̱ tíñu ñáá kásáꞌa‑ró, náva̱ꞌa kuu kuatíñu‑ró núu̱ Dios, Iꞌa̱ chakú. Chi̱ Cristo, tú cháꞌán kútɨ‑yá, te ni̱ soko̱‑yá máá‑yá nuu̱ Dios, ni̱ sáꞌa Espíritu ja̱ íó nɨ́ɨ́ káni.
\v 15 Ja̱ yúán kúu‑ya̱ yúꞌu núu̱ sɨkɨ́ ɨ́ɨn contrato jáá, náva̱ꞌa ña̱yɨvɨ jáá ni̱ kana Dios xini̱‑í, niꞌi̱n‑í taꞌu̱ já kéndo̱o nɨ́ɨ́ káni nátu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá. Chi ni̱ jiꞌi̱ Jesús, te ja̱ yúán ní janchaa̱‑ya̱ kuáchi ni̱ ka̱sáꞌa‑i ná ni̱ kaxiu̱kú‑i chi̱i contrato xnáñúú.
\v 16 Chi̱ nuu̱ íó ɨɨn testamento, te kánúú já kúu̱ cha̱a ni̱ sáꞌa contrato‑ún.
\v 17 Chi̱ ɨɨn testamento, onde̱ nú kuu̱ cha̱a ni̱ sáꞌa, yúan‑na te niꞌi̱n tíñu. Ko nú nini chakú cha̱a ni̱ sáꞌa, tú níꞌi̱n tíñu kutɨ.
\v 18 Ja̱ yúán, va̱sa contrato xnáñúú, tú ní kúkútu, onde̱ nú túu nɨñi̱.
\v 19 Chi̱ nú a ni̱ kaꞌu ndɨꞌɨ Moisés ta̱ká tu̱ꞌun táꞌú tíñu yóso núu̱ ley nuu̱ ndívii ñáyɨvɨ, yúan‑na te ni̱ kiꞌin‑de nɨñi̱ chélu, jíín nɨñí ndíxíꞌú, jíín ndúcha, jíín íxi kuáꞌá, jíín ɨ́ɨn yo̱kón, te ni̱ joso̱
yúyú‑de sɨkɨ̱ máá tutú‑ún jíín sɨkɨ́ ndívii ñáyɨvɨ.
\v 20 Te káꞌa̱n‑de: Ya̱ꞌá kúu nɨñi̱ cuenta contrato ja̱ ní táꞌú tíñu Dios nuu̱‑ro̱, áchí‑de.
\v 21 Suni súan jíín nɨñí‑ún ni̱ joso̱ yúyú‑de máá véꞌe ñii jíín táká koꞌo̱ kájatíñu nuu̱ káchiñúꞌún‑de‑ún.
\v 22 Te ja̱ndáa̱, ja̱ á yani ta̱ká ndatíñu ndundoo jíín nɨñí cuenta ley, chi̱ nú tú katɨ nɨñi̱ te ma̱ kóo kutɨ túkáꞌnu ini̱‑ya̱ núu̱ kuáchi‑i núú.
\v 23 Chi̱ fuerza ja̱ jíín modo yúan ni̱ ndundoo ta̱ká copia ndatíñu íó andɨ́vɨ́, ko máá ndátíñu andɨ́vɨ́‑ún, nɨ́nɨ ní soko̱ já váꞌa‑ga̱ cuenta máá vásá yúán.
\v 24 Chi̱ tú ní kɨ́vɨ Cristo ini̱ ɨɨn cuarto ii̱ já ní kuva̱ꞌa ndaꞌa, nátu̱ꞌun ɨɨn muestra ndija, chi̱ sua ini̱ máá ándɨ́vɨ́ ní ndɨ̱vɨ‑ya̱ náva̱ꞌa kundii̱‑ya̱ vína kaꞌa̱n‑ya̱ jáꞌa̱‑yo̱ ndéꞌé jíín núu̱ Dios.
\v 25 Te nasu̱ ní kɨ́vɨ‑ya̱ yúan ja̱ núu‑ni núu‑ni soko̱‑yá máá‑yá, nátu̱ꞌun kɨ́vɨ sutu̱ ñáꞌnu ndɨtaꞌa̱n kuia̱ ini̱ cuarto ii̱ jíín nɨñí tatú.
\v 26 Chi̱ nú súan, te kánúú já ndóꞌo‑ya̱ kuáꞌa̱ jínu onde̱ kɨvɨ̱ ní jukuiñi̱ ñu̱yɨ́vɨ núú. Ko sasua, onde̱ kɨvɨ̱ jínu ñu̱yɨ́vɨ ni̱ kenda ndiji̱n‑ya̱ ɨ́ɨn máá túꞌún‑ni jínu ja̱ nɨ́ɨ́ káni, te ni̱ soko̱‑yá máá‑yá
náva̱ꞌa kuanchaa̱‑ya̱ kuáchi.
\v 27 Te nátu̱ꞌun ni̱ kundaa̱ ja̱ kúu̱ ta̱ká cha̱a ɨɨn jínu‑ni, yúan‑na te kɨ̱vɨ koyo‑de nuu̱ sándaa̱ Dios tiñu‑de.
\v 28 Suni súan Cristo, ni̱ soko̱‑yá máá‑yá ɨɨn máá túꞌún‑ni jínu náva̱ꞌa kundiso‑ya̱ kuáchi kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ, yúan‑na te kenda ndiji̱n‑ya̱ vuelta uu̱, ko nasu̱ já kuánchaa̱‑ya̱ kuáchi, chi̱ sua ja̱ náma‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ káinda̱tu‑i‑ya̱.
\c 10
\p
\v 1 Te máá ley, chi̱ máni ɨɨn kuandaꞌu̱ kúu sɨkɨ̱ táká ndatíñu va̱ꞌa ja̱ cháa̱ kuee̱‑ga̱. Ko nasu̱ forma ndija máá ndátíñu‑ún kúu. Te ja̱ sɨkɨ́ kɨ́tɨ kájaꞌni‑í‑ún, núu‑ni núu‑ni kásoko̱‑í ndɨtaꞌa̱n kuia̱. Te ni ma̱ kúu kutɨ síyíja ña̱yɨvɨ kuní ja̱koyo nuu̱‑yá.
\v 2 Te nú kúu sáꞌa núú, te naja̱ tú ní júkuiñi̱‑i ja̱ kásoko̱‑í‑tɨ̱ núsáá. Chi ña̱yɨvɨ káchiñúꞌún‑ún, nú a ni̱ kendo̱o ndoo ii̱‑í ɨɨn jínu‑ni sáꞌa yu̱án núú, te ma̱ kakán‑ga̱ añú‑i kua̱chi sɨkɨ̱‑í núú.
\v 3 Ko sɨkɨ̱ já kásoko̱‑í‑tɨ̱‑ún, te a jiní‑yo̱ já kánuku̱ꞌun ini̱‑i kua̱chi‑i ndɨtaꞌa̱n kuia̱.
\v 4 Chi̱ nɨñi̱ xndɨkɨ̱, jíín nɨñí ndíxíꞌú, ma̱ kúu kutɨ kuánchaa̱ kua̱chi.
\v 5 Ja̱ yúán kɨvɨ́ ní kii Cristo ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ jíín Dios: Ja̱ kájaꞌni‑í‑tɨ̱ jíín já kásoko̱‑í ndatíñu nuu̱‑ní, tú játaꞌa̱n ini̱‑ní, ko ni̱ sátu̱ꞌa‑ní ɨɨn yikɨ kúñu máá‑ná.
\v 6 Ja̱ kájaꞌmu‑i‑tɨ̱ kásoko̱‑í‑tɨ̱ núu̱‑ní sɨkɨ̱ já kúxio kua̱chi‑i, tú ní kúsɨɨ̱ iní‑ní jíín, áchí‑ya̱.
\v 7 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ná: Súan yóso túꞌun‑ná nuu̱ tutú: Ai̱ Táta̱ Dios, yáꞌa kándii̱‑ná náva̱ꞌa skíkuu‑ná ja̱ játaꞌa̱n ini̱ máá‑ní, áchí‑ya̱.
\v 8 Súan káꞌa̱n tu̱ꞌun va̱i ichi yatá: Ja̱ kájaꞌni‑í‑tɨ̱ jíín já kásoko̱‑í ndatíñu nuu̱‑ní, jíín já kájaꞌmu‑i‑tɨ̱ kásoko̱‑í‑tɨ̱ núu̱‑ní sɨkɨ̱ já kúxio kua̱chi‑i, tú játaꞌa̱n ini̱‑ní, ni tú kúsɨɨ̱ iní‑ní jíín,
áchí‑ya̱. Ndatíñu‑ún kásoko̱‑í nátu̱ꞌun káꞌa̱n ley.
\v 9 Yúan‑na te ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱: Ai̱ Táta̱ Dios, yáꞌa kándii̱‑ná náva̱ꞌa sáꞌa‑ná tiñu játaꞌa̱n ini̱ máá‑ní, áchí‑ya̱. Ja̱ súan ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱, te ni̱ janchaa̱‑ya̱ túꞌun ɨɨn náva̱ꞌa nakani‑ya̱ túꞌun uu̱‑ún.
\v 10 Te jíín túꞌun ni̱ jataꞌa̱n ini̱ máá Dios, te ni̱ ka̱ndundoo‑yó ní sáꞌa‑ya̱ sɨkɨ́ já ní soko̱ Jesucristo yikɨ kúñu‑ya̱, ko ɨɨn máá túꞌún‑ni jínu ni̱ sáꞌa‑ya̱ súan ja̱ nɨ́ɨ́ káni.
\v 11 Núsáá te ta̱ká sutu̱, va̱sá kájaꞌa̱n‑de ndɨtaꞌa̱n kɨvɨ̱ kájatíñu‑de, te kuaꞌa̱ jínu kásoko̱‑dé suni suni‑ni modo ja̱ kájaꞌni‑dé‑tɨ̱, ko yu̱án ma̱ kúu kutɨ kuánchaa̱ kua̱chi‑i.
\v 12 Ko Cristo, ɨɨn máá túꞌún‑ni jínu ni̱ soko̱‑yá máá‑yá ja̱ sɨkɨ́ kuáchi‑yó ondé nɨ́ɨ́ káni, yúan‑na te ni̱ nungo̱o‑ya̱ íchi ndáváꞌa Dios,
\v 13 ndátu‑ya̱ tiempo onde̱ ná kúxiu̱kú ñáyɨvɨ kájito uꞌu̱ táꞌan jíín‑yá, kuu‑i teyu̱ kuxndíi jaꞌa̱‑yá.
\v 14 Chi̱ jíín ɨ́ɨn máá túꞌún‑ni jínu ja̱ ní soko̱‑yá máá‑yá, te nɨ́ɨ́ káni ní ka̱yija ña̱yɨvɨ ndóo ni̱ sáꞌa‑ya̱.
\v 15 Te máá Espíritu Santo kúu‑ya̱ testigo nuu̱‑yo̱ sɨkɨ́ túꞌun yúan, chi̱ xnaꞌa̱n‑ga̱ káꞌa̱n‑ya̱:
\v 16 Ya̱ꞌá kúu máá contrato nasáꞌa‑ri̱ jíín‑i jínáꞌan‑i, onde̱ ná ndɨ́ꞌɨ ta̱ká kɨvɨ̱ yáꞌa. Te chuꞌun‑ri̱ ley‑ri̱ ini̱ añú‑i. Te suni chísó‑rí tu̱ꞌun‑ri̱‑ún ini̱ xini̱‑í jínáꞌan‑i, áchí máá Tatá Dios.
\v 17 Yúan‑na te káꞌa̱n‑ga̱‑ya̱: Ma̱ núku̱ꞌun kutɨ‑gá ini̱‑ri̱ kua̱chi ni̱ ka̱sáꞌa‑i jíín tíñu cháꞌán ní ka̱sáꞌa‑i, áchí‑ya̱.
\v 18 Núsáá te nú a ni̱ sáꞌa‑ya̱ túkáꞌnu ini̱‑ya̱ sɨkɨ́ táká‑ún, tuká na̱ún íó ja̱ sokó‑gá sɨkɨ̱ kuáchi.
\s Ja̱ núña ichi kɨ́vɨ‑yó iní cuarto ii̱
\p
\v 19 Ja̱ yúán, ñáni̱, a chúndéé iní‑yo̱ kɨ́vɨ‑yó iní cuarto ii̱ ándɨ́vɨ́ sáꞌa nɨñi̱ máá Jesucristo.
\v 20 Chi ni̱ juña‑ya̱ ɨ́ɨn ichi jáá chakú, náva̱ꞌa kɨ̱vɨ‑yó íchi yatá máá sáꞌma ndíta kaa, te yu̱án kuní kaꞌa̱n ja̱ máá yíkɨ kúñu‑ya̱ kúu.
\v 21 Te káñava̱ꞌa‑yó ɨ́ɨn sutu̱ ñáꞌnu xaa̱n ndíto veꞌe Dios.
\v 22 Núsáá te ná kándita‑yó núu̱‑yá, jíín añú‑yo̱ já íó ndaa̱ ja̱ sɨkɨ́ túꞌun kákandíja va̱ꞌa‑yó, jíín añú ja̱ ní ndundoo sɨkɨ̱ táká tiñu jáni ñáá ini̱, chi ni̱ joso̱ yúyú‑yá nɨñi̱‑yá sɨkɨ̱, jíín yíkɨ
kúñu‑yó já ní nakacha‑yó jíín ndúcha ndóo.
\v 23 Ná kuíñi ni̱ꞌin‑yó jíín túꞌun ni̱ kakaꞌa̱n‑yo̱ kákandíja‑yó te káñukuu ini̱‑yo̱. Te ma̱ káka yátá‑yó núsáá, chi̱ skíkuu va̱ꞌa Iꞌa̱ ni̱ keyuꞌu túꞌun‑ún.
\v 24 Ná ndéꞌé váꞌa‑yó ndasa skandá‑yo̱ táꞌan‑yó, ja̱ ná kúndáꞌú‑ga̱ ini̱‑i táꞌan‑i, jíín já ná sáꞌa‑i ta̱ká tiñu va̱ꞌa.
\v 25 Ná nátaka̱ náꞌín‑yó, ma̱ sía̱‑yo̱ nátu̱ꞌun kásáꞌa sava‑i, chi̱ sua ná káꞌa̱n ndéé‑yó jíín táꞌan‑yó. Ko ná kuítú‑gá ini̱‑ro̱ sáꞌa‑ró, chi̱ kájini̱‑ro̱ já kuáku̱yani máá kɨvɨ́‑ún.
\v 26 Chi̱ nú kusɨɨ̱ iní‑yo̱ sáꞌa‑yó kuáchi ja̱ súan a ni̱ jatáꞌú‑yó túꞌun ndaa̱, tuká kéndo̱o kutɨ já kúu kuu̱‑ga̱ ja̱ sɨkɨ́ kuáchi‑ún.
\v 27 Chi̱ sua ɨɨn nuu̱ yúꞌú xaa̱n‑yo̱ já ndónda‑ya̱ sɨkɨ́‑yo̱ íó, jíín ɨ́ɨn nuu̱ kánda yáá ñúꞌu̱n íó, náva̱ꞌa kókó ñáyɨvɨ kájito uꞌu̱ táꞌan jíín‑yá.
\v 28 Ña̱yɨvɨ ní skéꞌichi̱ ley Moisés, jíꞌi̱ náꞌín‑i, tú na̱ún tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱ íó, te nú ni̱ kakaꞌa̱n ndaa̱ uu̱ xí uní testigo.
\v 29 Tava‑ro cuenta núsáá, chi̱ naga̱ ni̱ kuu ja̱ má ndóꞌo xaa̱n‑gá ña̱yɨvɨ kuañú jaꞌa̱ sɨkɨ́ Séꞌe Dios jíín já jáni ini̱‑i ja̱ kácháꞌán nɨñí contrato, va̱sa jíín nɨñí‑ún ni̱ ndundoo‑i, jíín já sákátá‑i nuu̱ máá Espíritu ndíso tu̱ꞌun luu.
\v 30 A kájini̱‑yo̱ núu̱ Iꞌa̱ ni̱ kaꞌa̱n: Naniꞌi̱n táꞌan máá‑rí jíín‑i, máá‑rí kua̱ꞌa ya̱ꞌu‑i, áchí máá Tatá Dios. Te ɨnga̱ jínu káꞌa̱n: Máá Tatá Dios koto nchaa̱‑ya̱ ndasa káa ña̱yɨvɨ máá‑yá, áchí.
\v 31 Ɨɨn tiñu yúꞌú xaa̱n‑yo̱ sáꞌa, kúu ja̱ júngava ɨɨn ña̱yɨvɨ iní ndaꞌa Dios, Iꞌa̱ chakú.
\v 32 Ko ná núku̱ꞌun ini̱‑ro̱ sɨkɨ́ táká kɨvɨ̱ ní kendo̱o ichi yatá, chi ni̱ nastúu̱n‑ya̱ iní ja̱ jiní tuní‑ro̱. Yúan‑na te na̱saa ja̱ sɨ́ɨn sɨ́ɨn tu̱ndóꞌo ni̱ xndónda‑i sɨkɨ̱‑ro̱.
\v 33 Chi̱ ɨɨn modo ni̱ kakaꞌa̱n ndiji̱n‑i sɨkɨ̱‑ro̱, te ni̱ ka̱xndóꞌo ndiji̱n‑i róó. Te ɨnga̱ modo suni ni̱ ka̱nduu‑ró táꞌan ña̱yɨvɨ ní ka̱ndoꞌo súan.
\v 34 Chi̱ suni ni̱ kundáꞌú xaa̱n iní‑ro̱ já kándee veka̱a. Te ni̱ ka̱kusɨɨ̱‑ní ini̱‑ro̱, va̱sa ni̱ ka̱sákuíꞌná ñúkúún‑i ndatíñu‑ró, chi̱ a kájini̱‑ro̱ já ondé andɨ́vɨ́ káñava̱ꞌa‑ró ɨ́ɨn taꞌu̱ váꞌa xaa̱n‑gá, te koo nɨ́ɨ́ káni.
\v 35 Ma̱ sía̱‑ro̱ modo ja̱ káchundéé iní‑ro̱, chi̱ kuaꞌa̱ xáa̱n táꞌu̱ ndíso tu̱ꞌun‑ún.
\v 36 Chi̱ kánúú kóo paciencia ini̱‑ro̱, náva̱ꞌa niꞌi̱n‑ro̱ já ní keyuꞌu‑yá, onde̱ nú ni̱ sáꞌa‑ró tíñu játaꞌa̱n ini̱ Dios.
\v 37 Chi̱ ɨɨn núnúu‑na̱ te chaa̱ máá Iꞌa̱ kii, te ma̱ kúkuéé‑ya̱, áchí.
\v 38 Ko máá ñáyɨvɨ ndáa̱‑ri̱, chi̱ sɨkɨ̱ já kákandíja‑i te kuchaku̱‑i. Ko nú ni̱ jika yátá‑i, ma̱ kúsɨɨ̱ iní añú‑ri̱ sáꞌa‑i, áchí‑ya̱.
\v 39 Ko yóó, nasu̱ táꞌan ña̱yɨvɨ kásáꞌa súan kákuu‑yó já káka yátá‑yó te xnáa‑yo máá‑yó, chi̱ sua kákuu‑yó táꞌan ña̱yɨvɨ káka̱ku jíín túꞌun kákandíja va̱ꞌa‑i.
\c 11
\s Sɨkɨ̱ túꞌun kándíja
\p
\v 1 Te tu̱ꞌun kándíja‑yó kúu modo ja̱ jiní‑yo̱ já íó seguro ta̱ká ndatíñu káñukuu ini̱‑yo̱, chi yu̱án kúu tuni̱ ja̱ íó ndija ta̱ká ndatíñu ja̱ tú jiní‑yo̱ núu̱.
\v 2 Chi ni̱ ka̱kandíja cha̱a anáꞌán, te ja̱ yúán ní jatúꞌún‑yá‑de.
\v 3 Kákandíja‑yó, te yu̱án kájuku̱ꞌun ini̱‑yo̱ já ní sáva̱ꞌa Dios ñu̱yɨ́vɨ jíín túꞌun ni̱ kaꞌa̱n‑ni‑ya̱. Te chi̱i ndatíñu ja̱ tú jiní‑yo̱ núu̱, ni̱ kuva̱ꞌa ndatíñu ja̱ á jiní‑yo̱ núu̱.
\v 4 Ni̱ kandíja Abel, te yu̱án ní jaꞌmu‑de ndatíñu ja̱ váꞌa‑ga̱ ni̱ soko̱‑dé nuu̱ Dios vásá Caín. Súan ni̱ kandíja‑de, te ni̱ jatúꞌún Dios ja̱ íó ndaa̱‑de, chi̱ súan ni̱ sáꞌa‑ya̱ já ní jatáꞌú‑yá ndatíñu ni̱ soko̱‑dé nuu̱‑yá. Te va̱sa a ni̱ jiꞌi̱‑de, ko káꞌa̱n‑ni‑de jíín túꞌun ni̱ kandíja‑de.
\v 5 Ni̱ kandíja Enoc, te yu̱án ní nakiꞌin‑ya̱‑dé kuaꞌa̱n‑ya̱ jíín‑de, te tú ní jíꞌi̱‑de. Te tú ní ndénda kutɨ‑dé ni̱ ka̱sáꞌa‑i, chi ni̱ na̱kiꞌin Dios‑de. Te onde̱ ná té nakiꞌin‑ga̱‑ya̱‑dé, te ni̱ jatúꞌún Dios‑de ja̱ ní kusɨɨ̱ iní‑ya̱ ní sáꞌa‑de.
\v 6 Ko nú tú kándíja‑yó, te ma̱ kúsɨɨ̱ iní Dios sáꞌa‑yó, chi cha̱a kuní jaa̱ nuu̱ Dios, kánúú kándíja‑de ja̱ ndíto chakú‑ya̱ jíín já kuáꞌa‑ya̱ yáꞌu nuu̱ táká ña̱yɨvɨ kánandúkú‑i‑ya̱.
\v 7 Ni̱ kandíja Noé, te yu̱án ní kaꞌa̱n ni̱ꞌin Dios jíín‑de sɨkɨ̱ sáva tiñu ja̱ té kuni̱‑ga̱‑de nuu̱. Te ja̱ ní chuꞌun ini̱‑de, te yu̱án ní sáva̱ꞌa‑de ɨɨn barco náva̱ꞌa ka̱ku‑de onde̱ jíín nɨ́ɨ́ véꞌe‑de. Ja̱ súan kándíja‑de, te ni̱ na̱kuxndíi‑de sɨkɨ̱ ñúyɨ́vɨ. Te ni̱ nduu‑de ɨɨn cha̱a níꞌi̱n táꞌu̱ sɨkɨ́ já kéndo̱o ndaa̱‑i ja̱ kákandíja‑i.
\v 8 Ni̱ kandíja Abraham, te yu̱án ní jandatu̱‑de ni̱ kenda‑de kuaꞌa̱n‑de kɨvɨ̱ ní kana‑ya̱ xiní‑dé, náva̱ꞌa jaa̱‑de ɨɨn lugar nuu̱ kuáꞌa‑ya̱ núu̱‑dé kuu taꞌu̱‑dé. Te ni̱ kenda‑de kuaꞌa̱n‑de, va̱sa tú jiní‑de ndénu̱ kíꞌi̱n‑de.
\v 9 Ni̱ kandíja‑de, te yu̱án ní ncha̱a‑de nátu̱ꞌun cha̱a jíká núu̱ ñúꞌun ní keyuꞌu‑yá ja̱ kuáꞌa‑ya̱ núu̱‑dé. Yúan ni̱ ncha̱a‑de ini̱ ve̱ꞌe kuii jíín Isaac jíín Jacob, chi̱ suni su̱chí níꞌi̱n táꞌa̱n taꞌu̱ núu̱ ní keyuꞌu‑yá‑ún kákuu su̱chí‑ún.
\v 10 Chi ni̱ ñukuu ini̱‑de koo ɨɨn ñuu̱ jíín cimiento, ja̱ máá Dios kúu Iꞌa̱ chutáꞌan‑ya̱ te sáꞌa‑ya̱‑ún.
\v 11 Suni ni̱ kandíja máá Sara, te yu̱án ní niꞌi̱n‑ñá fuerza ni̱ nuku̱ꞌun se̱ꞌe‑ña, va̱sa ñaꞌan numá ni̱ kuu‑ña. Te ni̱ skáku‑ña ɨ́ɨn se̱ꞌe onde̱ tiempo ni̱ ja̱ꞌa xaa̱n kuiá‑ña, chi ni̱ kandíja‑ña já skíkuu va̱ꞌa máá Dios tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá.
\v 12 Ja̱ yúán súni súan ni̱ ka̱kaku kuaꞌa̱‑í ni̱ sáꞌa ɨɨn‑ni cha̱a, va̱sa a ni̱ yii xaa̱n‑dé. Ko tata̱‑de ni̱ ndea̱ xaa̱n, nátu̱ꞌun tiñu̱ú xíní ándɨ́vɨ́, jíín nátu̱ꞌun ñi̱tɨ́ káa yuꞌu mar, ja̱ má kúu kaꞌu‑yó.
\v 13 Nini kákandíja‑de te ni̱ kajiꞌi̱ ta̱ká cha̱a‑ún, va̱sa tú ní kániꞌi̱n‑dé ja̱ ní keyuꞌu‑yá. Ko ni̱ kande̱ꞌé jíká‑ni‑de nuu̱, te ni̱ kakaꞌa̱n‑de saꞌa̱n kútaꞌu̱ jíín. Te ni̱ kakaꞌa̱n ndaa̱‑de ja̱ cháa jíká, jíín cháa káxiu̱kú núu‑ni, kákuu‑de.
\v 14 Chi cha̱a kákaꞌa̱n súan, a kástáꞌa̱n ndiji̱n‑de ja̱ kándúkú‑de ɨɨn ñuu̱ máá‑de ja̱ kúxiu̱kú máá‑de.
\v 15 Chi̱ nú ní nákani ini̱‑de ñuu̱ nuu̱ ní kenda koyo‑de‑ún núú, íó modo ja̱ náxíó káva‑de, nú ní kákuni̱‑de núú.
\v 16 Ko ni̱ kakuni̱‑de ɨnga̱ ñuu̱ va̱ꞌa xaa̱n‑gá ja̱ íó onde̱ andɨ́vɨ́. Ja̱ yúán tú kúka nuu̱ Dios nuu̱‑dé kunání‑yá Dios máá‑de, chi̱ a ni̱ sátu̱ꞌa‑ya̱ ɨ́ɨn ñuu̱ kuxiu̱kú‑de.
\v 17 Ni̱ kandíja Abraham, te yu̱án ní soko̱‑dé Isaac kɨvɨ̱ ní jito nchaa̱‑ya̱‑dé. Te máá túꞌún séꞌe ñáva̱ꞌa‑de, te sɨkɨ̱ súchí‑ún ni̱ niꞌi̱n‑dé ta̱ká tu̱ꞌun ja̱ ní keyuꞌu‑yá nuu̱‑dé, ko ni̱ i̱o tu̱ꞌa‑de soko̱‑dé‑i ja̱ kúu̱‑i,
\v 18 va̱sa ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ túꞌun‑i jíín‑de: Onde̱ chi̱i Isaac te kana‑ri̱ tata̱‑ro̱ te súan kunání, áchí‑ya̱.
\v 19 Chi ni̱ tava máá‑de cuenta ja̱ á kuu naschakú Dios ña̱yɨvɨ máꞌñú ndɨ́yi. Te suni nátu̱ꞌun jíín ɨ́ɨn tu̱ꞌun yátá, te súan ni̱ naniꞌi̱n Abraham máá‑i ni̱ nachaku̱‑i, nátu̱ꞌun súan.
\v 20 Ni̱ kandíja Isaac, te yu̱án ní jika̱n taꞌu̱‑dé jaꞌa̱ Jacob, jíín Esaú, sɨkɨ̱ táká tiñu chaa̱ kuee̱‑ga̱.
\v 21 Ni̱ kandíja Jacob, te yu̱án kɨvɨ́ já á yani kuu̱‑de ni̱ jika̱n taꞌu̱‑dé jaꞌa̱ ndéndúú se̱ꞌe yíí José. Te ni̱ chiñúꞌún‑de‑ya̱ va̱sa ndítuu‑na̱‑de xini̱ vara tɨ́ɨn‑de.
\v 22 Ni̱ kandíja José, te yu̱án kɨvɨ́ á kúyani kuu̱‑de, te ni̱ kaꞌa̱n‑de ja̱ kóo kɨvɨ̱ ndénda ña̱yɨvɨ Israel, Te ni̱ táꞌú‑de tiñu nuu̱‑í ndasa sáꞌa‑i jíín yíkɨ‑dé.
\v 23 Kɨvɨ̱ ní kaku Moisés ni̱ ka̱kandíja táa̱‑i náa̱‑i, te yu̱án ní chisa̱ꞌí‑de‑i uni̱ yoo̱, chi ni̱ kajini̱‑de ja̱ lúu káa‑i. Te tú ní káyu̱ꞌú‑de acta ja̱ ní sáꞌa rey.
\v 24 Ni̱ kandíja Moisés, onde̱ kɨvɨ̱ ní jaꞌnu‑de. Yu̱án tuká ní jáꞌa‑de tu̱ꞌun ja̱ kúnání‑de se̱ꞌe se̱sɨ́ꞌɨ́ Faraón.
\v 25 Sua ni̱ kuni̱‑de ja̱ kóto‑de tu̱ndóꞌo jíín ñáyɨvɨ Dios, nasu̱ já núnúu‑ni kusɨɨ̱ iní‑de jíín túꞌun sɨɨ̱ iní ja̱ ndíso kua̱chi.
\v 26 Chi̱ a ni̱ tava‑dé cuenta ja̱ nú kaꞌa̱n‑i sɨkɨ̱‑dé ja̱ sɨkɨ́ Cristo, te kúká xáa̱n‑gá kuu‑de sáꞌa, vásá já kúu ta̱ká yaka̱ xu̱ꞌún íó ini̱ ñuu̱ Egipto, chi̱ a ni̱ nde̱ꞌé‑de ja̱ kuáꞌa‑ya̱ yáꞌu‑de.
\v 27 Ni̱ kandíja‑de, te yu̱án ní kenda‑de ñuu̱ Egipto. Te tú ní yúꞌú‑de, va̱sa kití ini̱ rey. Te ni̱ kanda‑de, chi ni̱ sáꞌa‑de cuenta ja̱ á ndéꞌé‑de nuu̱ máá Iꞌa̱ tú jiní ndiji̱n‑yo̱ núu̱.
\v 28 Ni̱ kandíja‑de, te yu̱án ní jaꞌni‑dé lélú Pascua, te ni̱ joso̱ yúyú‑de nɨñi̱‑tɨ́, náva̱ꞌa nú va̱i ndajáꞌa̱ káꞌni‑yá ta̱ká se̱ꞌe núú, te ma̱ kéꞌé‑yá‑i jínáꞌan‑i.
\v 29 Ni̱ ka̱kandíja‑de, te yu̱án ní kuu ni̱ kaja̱ꞌa‑ni‑de sava sava ma̱ꞌñú mar kuáꞌá, nátu̱ꞌun nuu̱ ñúꞌun íchí‑ni. Te súan kándúkú cháa ñuu̱ Egipto sáꞌa‑de jíín ndúcha‑ún kákuni̱‑de núú, ko ni̱ kókó‑ni‑cha̱‑dé.
\v 30 Ni̱ ka̱kandíja‑i, te yu̱án ní jungoyo corral nama̱ yúu̱ ñúu̱ Jericó, onde̱ ni̱ ji̱nu ni̱ ka̱jíkó ndúu̱‑i ñuu̱‑ún nuu̱ usiá kɨvɨ̱.
\v 31 Ni̱ kandíja Rahab, ñaꞌan tɨnɨ́ ini̱, te yu̱án tú ní náa‑ñá ɨɨn jínu‑ni jíín ñáyɨvɨ níꞌin ini̱, chi̱ sua ni̱ kaꞌa̱n‑ña túꞌun ndéé iní jíín cháa ni̱ ka̱jito yuꞌu, te ni̱ jatáꞌú‑ña‑dé.
\v 32 Na̱ún káꞌa̱n‑ga̱‑ri̱ núsáá. Chi̱ tuká tiempo ja̱ káni‑ga̱‑ri̱ tu̱ꞌun Gedeón, tu̱ꞌun Barac, tu̱ꞌun Sansón, tu̱ꞌun Jefté, tu̱ꞌun David, tu̱ꞌun Samuel, jíín túꞌun ta̱ká cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá.
\v 33 Ni̱ ka̱kandíja‑de, te yu̱án ní ka̱kundéé‑de ni̱ ka̱tɨɨn‑de so̱ꞌo ñuu̱ náꞌnu, ni̱ ka̱sáꞌa‑de tiñu ndaa̱, ni̱ kaniꞌi̱n‑dé tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá, ni̱ kajasu̱‑de yuꞌu ndɨ́kaꞌa jínáꞌan‑tɨ̱,
\v 34 ni̱ kandaꞌva̱‑de ñuꞌu̱n kayú yáá, ni̱ kaka̱ku‑de yuꞌu machete, ni̱ ka̱naniꞌi̱n iní‑de ja̱ ní kakuꞌu̱‑de, bueno ni̱ꞌin ni̱ ka̱nduu‑de ni̱ sáꞌa‑ya̱ kɨvɨ́ ní ka̱jatáꞌan‑de nuu̱ guerra, te ni̱ ka̱skúnu‑de soldado ɨnga̱ ñuu̱ jíká já kája̱táꞌan jíín‑de‑ún kájaꞌa̱n.
\v 35 Ió ñasɨ́ꞌɨ́ ja̱ ní ka̱naniꞌi̱n‑ñá se̱ꞌe‑ña já á ni̱ kajiꞌi̱‑i te ni̱ ka̱nachaku̱‑i. Sava‑de ni̱ ka̱ndoꞌo xaa̱n‑dé ni̱ ka̱sáꞌa‑i, ko tú ní kája̱ꞌa‑de tu̱ꞌun ja̱ kúu ka̱ku‑de, náva̱ꞌa kundéé‑de nachaku̱ va̱ꞌa‑ga̱‑de.
\v 36 Sava‑de ni̱ ka̱sákátá‑i nuu̱‑dé, te ni̱ ka̱xndóꞌo‑i‑de jíín cuarta, te suni ni̱ kajuꞌni̱‑i cadena‑de, te ni̱ kaꞌi̱in‑de veka̱a.
\v 37 Ni̱ kaja̱ꞌa‑i yuu̱ xiní‑dé. Ni̱ ka̱xɨtɨ‑í‑de jíín sierra. Ni̱ ka̱jaꞌni‑í‑de jíín machete. Ni̱ ka̱jika‑de ichi yáꞌa ichi yúan. Te ni̱ kañu̱ꞌun‑de ñii rɨ́ɨ̱ jíín ñíi ndíxíꞌú. Ndáꞌú‑ni ni̱ kataꞌa̱n‑de, ni̱ ka̱jito‑de tu̱ndóꞌo, te ni̱ ka̱stáꞌa̱n‑i‑de.
\v 38 Ni̱ ka̱jinu‑de onde̱ nuu̱ ñúꞌun téꞌé. Te suni chi̱i yuku ní kɨ̱vɨ koyo‑de. Te ni̱ kaꞌi̱in‑de yau̱ kava jíín yaú chi̱i ñuꞌun. Te va̱ꞌa xaa̱n‑gá kúu ta̱ká cha̱a‑ún, nasu̱ ñáyɨvɨ iní ñu̱yɨ́vɨ.
\v 39 Te ta̱ká cha̱a yáꞌa, va̱sa ni̱ jatúꞌún‑yá‑de sɨkɨ̱ já ní ka̱kandíja‑de, ko tú ní kániꞌi̱n‑dé tu̱ꞌun ni̱ keyuꞌu‑yá.
\v 40 Chi ni̱ sátu̱ꞌa Dios ɨɨn tiñu va̱ꞌa xaa̱n‑gá ja̱ kúu yóó jínáꞌan‑yó, náva̱ꞌa ma̱ yíja máá cháa‑ún, onde̱ nú túu yóó.
\c 12
\s Iꞌa̱ yóxnúú jíín túꞌun kándíja
\p
\v 1 Kuaꞌa̱ xáa̱n testigo kájíkó ndúu̱ nɨ́ɨ́ núu̱‑yo̱ nátu̱ꞌun viko̱ nu̱ꞌún. Núsáá te ná cháxio‑yó táká kua̱chi ncháá ve̱e sɨkɨ̱‑yo̱, jíín já jíkó ndúu̱ nɨ́ɨ́ xíin‑yo, te jíín paciencia ná kúnu‑yó carrera máá‑yó ja̱ ní jani‑ya̱ núu̱‑yo̱.
\v 2 Te ná ndéꞌé‑yó núu̱ Jesús, Iꞌa̱ yóxnúú jíín túꞌun kándíja‑yó, te síyíja‑ya̱ yóó jíín. Te máá‑yá, ni̱ kanda‑ya̱ jíín túndóꞌo cruz, chi ni̱ nda̱tu‑ya̱ cháa̱ kɨvɨ̱ já kúsɨɨ̱ iní‑ya̱, te tú ní sáꞌa‑ya̱ cuenta ja̱
kúka nuu̱‑yá, te ni̱ nungo̱o‑ya̱ íchi ndáváꞌa Dios nuu̱ mesa‑ya̱.
\s Ja̱ kuándéé iní‑yo̱ jíín túndóꞌo
\p
\v 3 Ná káni ini̱ máá‑ró ndasa ni̱ ja̱ndéé iní‑ya̱ jíín ñáyɨvɨ kándi̱so kua̱chi, va̱sa ni̱ kakaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i sɨkɨ̱‑yá, yúan niꞌi̱n‑ro̱ modo ja̱ má kuítá‑ro̱, ni ma̱ kúu̱ xáan iní añú‑ro̱.
\v 4 Ko va̱sa kájatáꞌan‑ró sɨkɨ́ kuáchi, ko té cháꞌa̱n‑ga̱ kaka nɨñi̱ já kasú‑ro̱ núu̱‑ún.
\v 5 Chi̱ a ni̱ ka̱naa iní‑ro̱ túꞌun káꞌa̱n nda̱ꞌú jíín‑ró nátu̱ꞌun jíín séꞌe, te súan káꞌa̱n: Hijo máni̱, ma̱ káva jáꞌa̱ ini̱‑ro̱ nú xndóꞌo máá Tatá Dios róó, ni ma̱ kuítá ini̱‑ro̱ nú kána jíín‑yá nuu̱‑ro̱.
\v 6 Chi̱ máá Tatá Dios xndóꞌo‑ya̱ ñáyɨvɨ kúndáꞌú ini̱‑ya̱, te skúun‑ya̱ yúnu xíi suku̱n táká se̱ꞌe ja̱ játáꞌú‑yá, áchí.
\v 7 Chi̱ nú kuandéé iní‑ro̱ jíín castigo jíto‑ró, te jíka Dios jíín‑ró nátu̱ꞌun jíín séꞌe‑ya̱, xí íó se̱ꞌe ja̱ tú ndóꞌo‑i sáꞌa táa̱‑i náún.
\v 8 Ko nú tú castigo jíto‑ró, nátu̱ꞌun ni̱ ka̱ndoꞌo taꞌa̱n ta̱ká se̱ꞌe, se̱ꞌe kándiki̱n nchaa̱‑ni kákuu‑ró nú súan, nasu̱ máá séꞌe.
\v 9 Ió ɨnga̱ tu̱ꞌun. Yóó, ni̱ ka̱ñava̱ꞌa‑yó táa̱ máá‑yó núu̱ ní ka̱kaku‑yó, ni̱ ka̱xndóꞌo‑de yóó, te ni̱ kaꞌi̱o ja̱ jíñúꞌún‑yó núu̱‑dé. Te naga̱ ni̱ kuu ja̱ má kuándatu̱ jíñúꞌún‑ga̱‑yo̱ núu̱ máá Táa̱ nuu̱ vái añú‑yo̱, te kuchaku̱‑yo̱ núsáá.
\v 10 Te cha̱a‑ún, ja̱ndáa̱ ni̱ ka̱xndóꞌo‑de yóó, ko yaku̱‑ni kɨvɨ̱ ndasa ni̱ ka̱kuu ini̱ máá‑de. Ko Iꞌa̱ yáꞌa, chi ja̱ ná kéndo̱o va̱ꞌa‑yó kuní‑ya̱, náva̱ꞌa ndundoo taꞌa̱n‑yo̱ jíín‑yá nátu̱ꞌun máá‑yá.
\v 11 Ja̱ndáa̱ kúu ja̱ ní ɨɨn castigo jíto‑yó, tú kúsɨɨ̱ iní‑yo̱ sáꞌa vina, chi̱ sua kúkuíꞌa̱ ini̱‑yo̱ sáꞌa. Ko kúkuéé‑ga̱ te jíín túꞌun vindáa̱ vinené kendo̱o ndaa̱ su̱chí ní ka̱skuáꞌa jíín.
\v 12 Núsáá te ná kátɨɨn xáan‑ro jíín ndáꞌa tívítá‑ró, te nakani ni̱ꞌin‑ró sɨ́ꞌɨn‑ró já káni yáꞌa káni yúan‑ró.
\v 13 Te sáꞌa‑ró íchi ndóó káka jaꞌa̱‑ro̱, náva̱ꞌa ma̱ sána ña̱yɨvɨ rengo, chi̱ sua nduva̱ꞌa‑i.
\v 14 Skuáꞌa‑ró náva̱ꞌa ná kóo tu̱ꞌun vindáa̱ vinené ini̱‑ro̱ jíín táká ña̱yɨvɨ, jíín já ná kóo ndoo‑ró jínáꞌan‑ró, chi̱ nú tú tu̱ꞌun ndoo ini̱, te ma̱ kúu kuni̱ ni ɨɨn ña̱yɨvɨ núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 15 Nde̱ꞌé víi‑ro jínáꞌan‑ró, náva̱ꞌa ma̱ káka yátá ní ɨɨn‑ró núu̱ túꞌun luu íó ini̱ Dios, te suni náva̱ꞌa ma̱ ndúꞌuꞌa̱ tuku ini̱ ni ɨɨn‑ró. Te nú túu, chi̱ ndukuíꞌa̱ ini̱‑ro̱ sáꞌa, te nducháꞌán kuáꞌa̱‑í sáꞌa.
\v 16 Te koto‑ró náva̱ꞌa ni ɨɨn‑ró ma̱ káka téné, ni ma̱ kújáꞌa̱ ini̱‑ro̱ jíín‑yá, nátu̱ꞌun Esaú, su̱chí já sɨkɨ́ ɨ́ɨn koꞌo̱ ndéyu ní xi̱kó‑i derecho‑i ja̱ kúu‑i su̱chí núú.
\v 17 Chi̱ a jiní‑ro̱ já kúkuéé‑ga̱ te ni̱ kuni̱‑i niꞌi̱n‑í taꞌu̱‑í sɨkɨ̱ já kakán taꞌu̱ táa̱‑i jaꞌa̱‑í. Ko ni̱ kendo̱o ichi̱‑i ni̱ sáꞌa táa̱‑i, chi̱ tú ní níꞌi̱n‑í modo nakani ini̱‑i, va̱sa ndéꞌe̱ nducha núu̱‑í ndúkú‑i.
\v 18 Chi̱ nasu̱ ní jákoyo‑ró núu̱ ɨ́ɨn yuku já kúu tɨɨn‑yó, nuu̱ kánda yáá ñúꞌu̱n, nuu̱ túún, nuu̱ ñáa, jíín núu̱ kée tachi̱ xáa̱n,
\v 19 nuu̱ jíni so̱ꞌo‑ró ndéꞌe̱ clarín, nuu̱ nɨ́ꞌɨn káꞌa̱n‑ya̱, chi ña̱yɨvɨ ní ka̱jini so̱ꞌo nɨ́ꞌɨn tu̱ꞌun‑ún, ni̱ kakaꞌa̱n nda̱ꞌú‑i ja̱ má káꞌa̱n‑ga̱‑ya̱ jíín‑i.
\v 20 Chi̱ tú ní kákanda‑i jíín tíñu ni̱ táꞌú‑yá nuu̱‑í: Nú ɨɨn kɨtɨ ná káku̱ꞌun‑tɨ̱ yúku‑ún, ná skée‑ró yúu̱ sɨkɨ́‑tɨ́ kuu̱‑tɨ̱, xí túu‑ró machete‑tɨ̱, áchí.
\v 21 Te i̱o xaa̱n káa tiñu‑ún ni̱ kajini̱‑i. Te ja̱ yúán ní kaꞌa̱n Moisés: Yúꞌú xaa̱n‑rí, te kɨ́sɨ‑i ruu̱ sáꞌa, áchí‑de.
\v 22 Chi̱ sua ni̱ ja̱koyo‑ró núu̱ máá yúku Sion, te suni ini̱ ñuu̱ máá Dios, Iꞌa̱ chakú. Te ñuu̱‑ún kúu ñuu̱ Jerusalén cuenta andɨ́vɨ́. Te suni ni̱ jaa̱‑ro̱ núu̱ káxiu̱kú kuáꞌa̱ xáa̱n mil ndajáꞌa̱‑yá,
\v 23 te suni nuu̱ tɨ́kuꞌni̱ ña̱yɨvɨ ní ka̱nakaku xnaꞌa̱n‑ga̱ ja̱ káyo̱so lista‑i andɨ́vɨ́, te suni nuu̱ Dios, Iꞌa̱ kúu juez xini̱ táká‑i, te suni nuu̱ íó añú ta̱ká ña̱yɨvɨ ndáa̱ ja̱ á ni̱ ka̱yija va̱ꞌa,
\v 24 te suni nuu̱ Jesús, Iꞌa̱ kúu yuꞌu núu̱ sɨkɨ́ contrato jáá, te suni nuu̱ máá nɨñí ní joso̱ yúyú já váꞌa‑ga̱ níꞌi̱n tíñu vásá nɨñí Abel.
\v 25 Koto va̱ꞌa‑ró náva̱ꞌa tú skéꞌichi̱‑ro̱ Iꞌa̱ káꞌa̱n. Chi̱ nú tú ní káka̱ku ña̱yɨvɨ já tú ní játáꞌú‑i cha̱a ni̱ kaꞌa̱n ini̱ ñu̱yɨ́vɨ, naga̱ ni̱ kuu yóó nú tú kuatáꞌú‑yó máá Iꞌa̱ káꞌa̱n onde̱ andɨ́vɨ́.
\v 26 Chi̱ jíín já ní nɨ̱ꞌɨn ni̱ kaꞌa̱n‑ya̱ sáá, te ni̱ kɨsɨ‑ya̱ ñúyɨ́vɨ. Ko vina a ni̱ keyuꞌu‑yá: Va̱sté ɨ́ɨn jínu‑na̱ kɨsɨ‑ri̱, ko nasu̱ máá ɨ́ɨn ñu̱yɨ́vɨ, chi̱ suni onde̱ andɨ́vɨ́, áchí‑ya̱.
\v 27 Te tu̱ꞌun yáꞌa ja̱ káꞌa̱n: Va̱sté ɨ́ɨn jínu‑na̱, áchí, kuní kaꞌa̱n ja̱ cháxio‑ya̱ táká ndatíñu ni̱ kakanda̱‑ún, ndatíñu ja̱ á ni̱ ka̱kuva̱ꞌa, náva̱ꞌa ná kéndo̱o máá táká ndatíñu ja̱ ní ka̱kaku nɨ́ɨ́.
\v 28 Núsáá te a níꞌi̱n‑yo̱ ɨ́ɨn ñuu̱ ja̱ ní kaku nɨ́ɨ́, te ja̱ yúán ná nákuatáꞌú‑yó núu̱ Dios, te ná kuátíñu‑yó núu̱‑yá, te ná chíñúꞌún‑yó máá‑yá, te ná kóo ja̱ jíñúꞌún‑yó núu̱‑yá, náva̱ꞌa kusɨɨ̱ iní‑ya̱
sáꞌa‑yó.
\v 29 Chi̱ Dios máá‑yó, ɨɨn ñuꞌu̱n ja̱ xndɨ́ꞌɨ jáꞌmu kúu‑ya̱.
\c 13
\s Modo kuatíñu‑yó núu̱‑yá
\p
\v 1 Ma̱ júkuiñi̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró já kúndáꞌú ini̱‑ro̱ ñaní‑ro̱.
\v 2 Ma̱ náa iní‑ro̱ já kóto ndáꞌú‑ro̱ núu̱ ñáyɨvɨ jíká, chi̱ súan ni̱ ka̱sáꞌa sava‑de, ko na̱ún kájini̱‑de ja̱ máá núu̱ ndájáꞌa̱ ándɨ́vɨ́ ní kaja̱ꞌa núu‑de veꞌe.
\v 3 Ná núku̱ꞌun ini̱‑ro̱ ñáyɨvɨ káꞌi̱in veka̱a. Sáꞌa‑ró cuenta ja̱ súni káꞌi̱in‑ró véka̱a jíín‑i. Te suni súan sáꞌa‑ró jíín cháa ja̱ kándonda‑i sɨkɨ̱‑dé, chi̱ suni máá‑ró kájini̱‑ro̱ táꞌuꞌu̱‑ro̱ máá‑ró.
\v 4 Ma̱ kasú‑ro̱ já tándaꞌa‑í, te ná kóo jíñúꞌún táká‑ro̱ jíín‑i, te ma̱ sácháꞌán‑ró jíto‑i. Chi ña̱yɨvɨ kájika téné, jíín ñáyɨvɨ kái̱sɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan, máá Dios naku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́‑í.
\v 5 Ná káka kuu‑ró, te ma̱ chíñúꞌún‑ró xúꞌún. Ná kúsɨɨ̱ iní‑ro̱ jíín já tɨ́ɨn‑ró víta ñúꞌni. Chi̱ máá‑yá ni̱ kaꞌa̱n: Ná skíkuu náꞌín‑rí jíín‑ró, te ma̱ sía̱ kutɨ‑rí róó, áchí‑ya̱.
\v 6 Núsáá te kuu chundéé iní‑yo̱ káꞌa̱n‑yo̱: Máá Jítoꞌo̱‑yo̱ kúu Iꞌa̱ chíndéé chítuu‑ya̱ rúu̱, te ma̱ yúꞌú‑ri̱ nú na̱ún kuní ña̱yɨvɨ sáꞌa ndɨva̱ꞌa‑i jíín‑rí, achi̱‑yo̱.
\v 7 Ná núku̱ꞌun ini̱‑ro̱ cháa ni̱ ka̱stáꞌa̱n ichi núu̱‑ro̱, chi ni̱ kakaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun Dios jíín‑ró. Ná ndáku‑ró modo ndasa ni̱ ka̱kandíja‑de, te ná ndéꞌé váꞌa‑ró ndasa ni̱ kee tiñu ni̱ ka̱sáꞌa‑de.
\v 8 Jesucristo, chi̱ ɨɨn‑ni káa‑ya̱ íku, jíín vína, jíín nɨ́ɨ́ káni.
\v 9 Ma̱ nátuꞌu̱ ini̱‑ro̱ yáꞌa, yúan, jíín sɨ́ɨn sɨ́ɨn saꞌa̱n jáá. Chi̱ íó va̱ꞌa ja̱ ná kéndo̱o ni̱ꞌin ini̱ añú‑yo̱ sáꞌa tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱, ko nasu̱ jíín ndéyu já tú níꞌi̱n tíñu kutɨ núu̱ ñáyɨvɨ chíñúꞌún yúán.
\v 10 Káñava̱ꞌa‑yó ɨ́ɨn‑ni altar. Te cha̱a kájatíñu ini̱ ve̱ꞌe ñii‑ún, tú káꞌi̱o derecho‑de ja̱ kée‑dé ja̱ íó nuu̱ altar‑ún.
\v 11 Chi̱ yikɨ jíín kúñu kɨtɨ kájaꞌni‑dé‑ún kayú, kájaꞌmu‑de ichi fuera yuñúu̱. Te nɨñi̱ kɨ́tɨ‑ún, skɨ́vɨ sutu̱ ñáꞌnu ini̱ cuarto ii̱, yúan sokó‑dé nuu̱‑yá cuenta sɨkɨ̱ kuáchi.
\v 12 Suni súan Jesús, ni̱ ndoꞌo‑ya̱ íchi fuera yuxéꞌé, náva̱ꞌa jíín nɨñí‑yá te sándoo‑ya̱ ñáyɨvɨ.
\v 13 Núsáá te ná kénda‑yó kíꞌi̱n‑yo̱ núu̱‑yá ichi fuera yuñúu̱, te ná ndóꞌo taꞌa̱n‑yo̱ jíín‑yá ja̱ kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i sɨkɨ̱‑yá.
\v 14 Chi̱ yáꞌa tú káñava̱ꞌa‑yó ɨ́ɨn ñuu̱ ja̱ kéndo̱o nɨ́ɨ́ káni, chi̱ sua kándúkú‑yó ɨ́ɨn ñuu̱ ja̱ cháa̱ kuee̱‑ga̱.
\v 15 Núsáá te jíín íchi ní juña Jesús, te nene̱ ná nákana jaa‑yó máá Dios, chi̱ nátu̱ꞌun ɨɨn ja̱ sokó‑yo̱ núu̱‑yá kúu. Chi ya̱ꞌá kúu máá túꞌun xíin tíñu ja̱ sáꞌa yuꞌu kándaku ñiꞌin sɨ́ꞌvɨ́‑yá.
\v 16 Ma̱ náa iní‑ro̱ sáꞌa va̱ꞌa‑ró, jíín já kóto táꞌan‑ro̱, jíín sáva‑ga̱‑i, chi̱ kúsɨɨ̱ iní Dios sáꞌa ya̱ꞌá, nátu̱ꞌun ja̱ á ni̱ kasoko̱‑ro̱ ɨ́ɨn nuu̱‑yá.
\v 17 Ná chúꞌun ini̱‑ro̱ túꞌun káꞌa̱n cha̱a kástáꞌa̱n ichi núu̱‑ro̱, te kuandatu̱‑ro̱ núu̱‑dé, chi̱ kándi̱to‑de añú‑ro̱ nátu̱ꞌun kásáꞌa cha̱a ja̱ nɨ́nɨ nákua̱ꞌa‑de cuenta. Nde̱ꞌé náva̱ꞌa kusɨɨ̱ iní‑de sáꞌa‑de, te nasu̱ já nákuaka̱ nu̱u ini̱‑de, chi̱ nú súan te tú níꞌi̱n tíñu ja̱ kúu róó.
\v 18 Ná kakán taꞌu̱‑ro̱ jáꞌa̱‑rí jínáꞌan‑ri̱, chi̱ a kájani ndija ini̱‑ri̱ ja̱ kájani va̱ꞌa ini̱ añú‑ri̱, chi̱ kákuni̱‑ri̱ kaka jíñúꞌún‑rí jíín táká‑ni tiñu.
\v 19 Te káꞌa̱n nda̱ꞌú téyíí‑ga̱‑ri̱ jíín‑ró já ná sáꞌa‑ró súan, náva̱ꞌa ná nájaa̱ yachi̱‑ga̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱.
\v 20 Te máá Dios kúu Iꞌa̱ ndíso tu̱ꞌun kuakáꞌnu ini̱, te ni̱ naschakú‑ya̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo ma̱ꞌñú ndɨ́yi. Te Jesús kúu pastor ñáꞌnu ndíto yóó nátu̱ꞌun rɨɨ̱. Te onde̱ jíín máá nɨñí contrato nɨ́ɨ́ káni,
\v 21 ná síyíja Dios róó, náva̱ꞌa kuu sáꞌa‑ró táká tiñu va̱ꞌa, ndasa játaꞌa̱n ini̱‑ya̱. Te ini̱ añú‑ro̱ ná sáꞌa‑ya̱ táká ja̱ kúsɨɨ̱ iní máá‑yá nde̱ꞌé‑yá nuu̱, te onde̱ jíín Jesucristo ná sáꞌa‑ya̱‑ún. Te nuu̱ máá‑yá ná nákana jaa‑yó‑yá nɨ́ɨ́ káni nɨ́ɨ́ kuiá. Amén.
\v 22 Ko káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín‑ró jínáꞌan‑ró ñáni̱, ja̱ má kití ini̱‑ro̱ sáꞌa tu̱ꞌun káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín‑ró yáꞌa, chi ni̱ chaa‑ri̱ ɨɨn tutu̱ lúlí yáꞌa nuu̱‑ro̱.
\v 23 Kuní‑ri̱ ja̱ ná júku̱ꞌun ini̱‑ro̱ já á ni̱ kenda ñani̱‑yo̱ Timoteo veka̱a, te jíín cháa‑ún jande̱ꞌé‑rí róó te nú nchaa̱ yachi̱‑de.
\v 24 Ná sándéé iní ta̱ká cha̱a stáꞌa̱n ichi núu̱‑ro̱, achi̱‑ro̱ kúni‑de, jíín táká ña̱yɨvɨ ndóo. Te ña̱yɨvɨ ñúu̱ Italia kákaꞌa̱n‑i ja̱ ná sándéé iní‑ro̱.
\v 25 Tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱ ná kóo jíín táká róó jínáꞌan‑ró. Súan ná kóo. Amén.
