\id JAS
\h Santiago
\toc1 Santiago
\mt2 LA EPISTOLA UNIVERSAL DE SANTIAGO
\mt YAꞌA KUU CARTA SANTIAGO JA NI CHAA‑DE NUU TAKA ÑAYƗVƗ KAKANDIJA
\c 1
\p
\v 1 Máá‑rí kúu Santiago, mozo Dios jíín Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo. Te cháa‑ri̱ tutu̱ yáꞌa nuu̱ ñáyɨvɨ ndɨ́ꞌuxí uu̱ tata̱ Israel ja̱ ní kajicha̱ nu̱u‑i. Taꞌu̱‑ro̱ kúu.
\s Onde̱ nuu̱ Dios va̱i tu̱ꞌun ndíchí
\p
\v 2 Ñáni̱ jínáꞌan‑ró, ná kúsɨɨ̱ xáa̱n iní‑ro̱ te nú ni̱ chaa̱ tɨnɨ̱ nuu̱ túndóꞌo sɨkɨ̱‑ro̱.
\v 3 Chi̱ a kájini̱‑ro̱ já nú koto nchaa̱‑i róó ndasa kákandíja‑ró, yúan‑na te kuiñi ni̱ꞌin‑ró sáꞌa.
\v 4 Te ná kuíñi ni̱ꞌin‑ró ndɨ́taꞌa̱n kɨvɨ̱, náva̱ꞌa yija va̱ꞌa téyíí‑ró. Te ni ma̱ kúu falta ni ɨɨn nuu̱‑ro̱.
\v 5 Te nú ndé ɨɨn róó kúu falta ja̱ kóo ndíchí‑ró, te kaka̱n‑ro̱ núu̱ Dios, te kua̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑ro̱, chi̱ máá‑yá, jáꞌa kuaꞌa̱‑yá nuu̱ táká ña̱yɨvɨ, te tú kána jíín‑yá nuu̱‑í.
\v 6 Ko nú kaka̱n‑ro̱, te ná kándíja‑ró, te ma̱ káni sɨ̱kɨ́ ini̱‑ro̱. Chi cha̱a ja̱ jáni sɨ̱kɨ́ ini̱‑de, nátu̱ꞌun suꞌma̱ mar ja̱ ndónda sáꞌa tachi̱, te yáꞌa yúan ndéché‑chá kuaꞌa̱n‑cha̱, súan kúu‑de.
\v 7 Cha̱a yúan, ma̱ káni ini̱‑de ja̱ níꞌi̱n‑dé ɨɨn ndatíñu nuu̱ Jítoꞌo̱‑yo̱,
\v 8 chi̱ máni nátuꞌu̱ ini̱‑de, te ya̱ꞌá yu̱án jáni ini̱‑de.
\v 9 Ɨɨn ñani̱ yínúu, ná kúsɨɨ̱ iní‑de, chi̱ kúñáꞌnu‑de jíín‑yá.
\v 10 Ko ñani̱ kúká, ná kúsɨɨ̱ iní‑de ja̱ ní ndusúchí‑de nuu̱ máá‑yá. Chi̱ nátu̱ꞌun ita̱ yuku̱, súan‑ni naa‑dé.
\v 11 Chi̱ nú ni̱ kana‑ni ndika̱ndii te ni̱ kuníꞌní‑ni, te ichi̱‑ni yuku̱. Te jungava‑ni ita̱, te naa‑ní ja̱ lúu káa. Suni súan‑ni ndaꞌva̱ cha̱a kúká jíín táká tíñu sáꞌa‑de.
\s Sɨkɨ̱ já jíto nchaa̱‑i yóó
\p
\v 12 Xáán ndatu̱ koo cha̱a kéndo̱o ni̱ꞌin va̱sa ni̱ jito nchaa̱‑i‑de. Chi̱ nú a ni̱ jatúꞌún‑yá‑de, te niꞌi̱n‑dé premio ja̱ kúchaku̱‑de, chi̱ a ni̱ keyuꞌu Dios ja̱ kuáꞌa‑ya̱ premio nuu̱ ñáyɨvɨ maní jíín‑yá.
\v 13 Te nú nákéꞌé‑i ɨɨn cha̱a, te ma̱ káꞌa̱n cha̱a‑ún ja̱ Dios nákéꞌé‑yá‑de. Chi ma̱ kúu nakéꞌé‑i Dios ja̱ sáꞌa‑ya̱ tíñu ñáá, ni tú nákéꞌé‑yá ni ɨɨn ña̱yɨvɨ.
\v 14 Chi̱ ɨɨn cha̱a, nú kuáxán iní‑de, yu̱án kúu ja̱ skaní‑ún iní‑de te ñúꞌun‑ún‑de, súan nákéꞌé‑i‑de jíín máá‑de.
\v 15 Te tu̱ꞌun kuáxán iní‑de, nú a ni̱ yija, skáku kua̱chi. Te kua̱chi‑ún, nú a ni̱ jaꞌnu, kuu̱ cha̱a‑ún sáꞌa.
\v 16 Ñáni̱ máni̱, ma̱ xndáꞌú‑ro̱ máá‑ró jínáꞌan‑ró.
\v 17 Ta̱ká ja̱ kútaꞌu̱‑yo̱, ja̱ lúu ja̱ váꞌa kúu, chi̱ kíi ichi ándɨ́vɨ́ te kúun va̱i onde̱ nuu̱ máá Táa̱‑yo̱, Iꞌa̱ xíin táká ndua luz. Te máá‑yá, ɨɨn‑ni ku̱ꞌa stúu̱n‑ya̱, ni tú natuꞌu̱ kutɨ iní‑ya̱.
\s Kájini so̱ꞌo‑i te tú káskíkuu‑i
\p
\v 18 Chi ni̱ kuu ini̱ máá‑yá, te ni̱ nakaku‑yó ní sáꞌa‑ya̱ jíín túꞌun ndaa̱, náva̱ꞌa kuu‑yó nátu̱ꞌun se̱ꞌe núú núu̱ táká ña̱yɨvɨ‑yá.
\v 19 Ñáni̱ máni̱, ja̱ yúán táká róó, yachi̱ ná kúni so̱ꞌo‑ró, ko kuéé kaꞌa̱n‑ro̱, te kuéé kiti̱ ini̱‑ro̱.
\v 20 Chi tu̱ꞌun kití ini̱ ɨɨn cha̱a, tú jíka tiñu ndaa̱ Dios sáꞌa.
\v 21 Núsáá te ná sía̱‑ro̱ táká tiñu cháꞌán jíín táká tu̱ꞌun ñáá ja̱ ní kukútu‑ro jíín. Te ná kóo vi̱tá ini̱‑ro̱, te kuatáꞌú‑ró túꞌun ni̱ tɨ̱ɨn ini̱‑ro̱, chi tu̱ꞌun yúan kúu ja̱ kúu nama róó jínáꞌan‑ró.
\v 22 Skíkuu‑ró jíín túꞌun máá‑yá, náva̱ꞌa ma̱ kúni so̱ꞌo sáni‑ró. Chi̱ nú túu, te xndáꞌú‑ro̱ máá‑ró.
\v 23 Chi̱ nú ɨɨn cha̱a, jíni so̱ꞌo‑de tu̱ꞌun‑ún, te tú skíkuu‑de, cha̱a yúan kúu‑de nátu̱ꞌun ɨɨn cha̱a ndéꞌé‑de nuu̱‑dé nuu̱ espejo ndasa yúkú jíto‑de.
\v 24 Chi̱ ndéꞌé‑de nuu̱‑dé, te nú kuaꞌa̱n‑de, te náa‑ní ini̱‑de ndasa jíto‑de.
\v 25 Ko nú ndé cha̱a nándúkú víi‑dé máá ley va̱ꞌa, ley ja̱ káka kuu ndicha̱‑na̱‑yo̱ sáꞌa, te nú kukuu‑de jíín, na̱ tú jíni so̱ꞌo sáni‑de, ni ja̱ náa iní‑de, chi̱ skíkuu‑de tu̱ꞌun káꞌa̱n, yúan‑na te chindéé chítuu Dios tiñu sáꞌa‑de.
\v 26 Nú kándee ɨɨn cha̱a ma̱ꞌñú‑ró, te jáni ini̱‑de ja̱ bueno chíñúꞌún‑de Dios, te túu ja̱ jíñúꞌún yáa‑dé, chi̱ sua xndáꞌú‑ún añú‑de, cha̱a‑ún chíñúꞌún sáni‑de‑ya̱.
\v 27 Ɨɨn cha̱a ja̱ chíñúꞌún níña‑de chíñúꞌún ndíja‑de máá Táa̱‑yo̱ Dios, cha̱a‑ún sáꞌa‑de tiñu yáꞌa: Koto va̱ꞌa‑de su̱chí láꞌú jíín ñáꞌan viuda nú íó tu̱ndóꞌo kátaꞌa̱n‑i. Te koto va̱ꞌa‑de máá‑de, náva̱ꞌa tú
kucháꞌán‑de sáꞌa ñu̱yɨ́vɨ.

\c 2
\s Sɨkɨ̱ túꞌun tú kunchaa̱ nuu̱
\p
\v 1 Ñáni̱ máá‑rí, ma̱ kúnchaa̱ nuu̱‑ro̱ ní ɨɨn ña̱yɨvɨ, chi̱ kákandíja‑ró núu̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo ja̱ ndíi ncháa̱‑ya̱.
\v 2 Chi̱ nú jaa̱ ɨɨn cha̱a ini̱ ve̱ꞌe nuu̱ kándutútu‑ró, te ñúꞌun xeꞌe oro ndaꞌa‑dé, te ñúꞌun‑de saꞌma lúu, te nú suni jaa̱ ɨɨn cha̱a ndáꞌú ñúꞌun‑de saꞌma ndáꞌú,
\v 3 te nú koo jíñúꞌún‑ró núu̱ cháa ñúꞌun saꞌma lúu‑ún, te nú kaꞌa̱n‑ro̱ jíín‑de: Yáꞌa jungo̱o‑ní chi̱ íó va̱ꞌa, achi̱‑ro̱, te nú kaꞌa̱n‑ro̱ jíín cháa ndáꞌú‑ún: Jia̱n‑ní kundii̱‑ro̱, xí yáꞌa‑ni jungo̱o‑ró chíi silla‑ri̱, achi̱‑ro̱,
\v 4 á nasu̱ cháa kájani ñáá ini̱ ni̱ ka̱nduu‑ró já súan kánchaa̱ nuu̱‑ro̱ ñáyɨvɨ náún.
\v 5 Ñáni̱ máni̱, chuꞌun ini̱‑ro̱ túꞌun káꞌa̱n‑ri̱: Nasu̱ ní ka̱ji Dios cha̱a ndáꞌú iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa, ja̱ ná kúkúká‑de jíín túꞌun kándíja, te niꞌi̱n‑dé taꞌu̱‑dé ini̱ ñuu̱ nuu̱ táꞌú‑yá tiñu. Nasu̱ súan ni̱ keyuꞌu‑yá ja̱ kuáꞌa‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ maní‑yá jíín xí túu.
\v 6 Ko róó, chi ni̱ ja̱ꞌa‑ró túka nuu̱ cháa ndáꞌú. Á nasu̱ kátɨ̱ɨn cha̱a kúká‑ún so̱ꞌo‑ró, te á nasu̱ súni cha̱a‑ún káñuꞌun‑de róó kiꞌi̱n‑ro̱ núu̱ justicia, xí túu.
\v 7 Te nasu̱ máá‑de kákuu cha̱a kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa sɨkɨ̱ sɨ́ꞌvɨ́ váꞌa ja̱ kái̱nání‑ró náún.
\v 8 Chi̱ nú káskíkuu ndija‑ró túꞌun kánúú‑gá káꞌa̱n ley, nátu̱ꞌun yóso núu̱ tutú ii̱: Kundáꞌú ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró, nátu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱‑ro̱ máá‑ró, áchí. Va̱ꞌa sáꞌa‑ró nú súan.
\v 9 Ko nú ncháá nuu̱‑ro̱ ñáyɨvɨ, a ni̱ sáꞌa‑ró kuáchi nú súan, te a ni̱ naku̱xndíi ley sɨkɨ̱‑ro̱ já súan kástɨ́vɨ́‑ro.
\v 10 Chi cha̱a stɨ́vɨ́ ɨ́ɨn‑ni tu̱ꞌun ley, va̱sa a ni̱ skíkuu ndɨꞌɨ‑de, te ndonda nɨ́ɨ́ ley sɨkɨ̱‑dé. Chi̱ nátu̱ꞌun ni̱ stɨ́vɨ́ ndɨ́ꞌɨ‑de.
\v 11 Chi ni̱ kaꞌa̱n Dios: Ma̱ kúsɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan‑ró. Te suni máá‑yá ni̱ kaꞌa̱n: Ma̱ káꞌni‑ro ndɨ́yi. Bueno, va̱sa tú ní ísɨ́kɨ ncháa̱ táꞌan‑ró, ko nú ni̱ jaꞌni‑ro ndɨ́yi, a ni̱ kuu‑ró cháa ni̱ stɨ́vɨ́ nɨ́ɨ́ ley nú súan.
\v 12 Súan kaꞌa̱n‑ro̱, te súan sáꞌa‑ró jínáꞌan‑ró, te sáꞌa‑ró cuenta ja̱ máá‑ró kákuu cha̱a ja̱ kúndaa̱ tiñu‑ró sáꞌa ley ja̱ skáka kuu ndicha̱‑na̱ róó.
\v 13 Chi̱ ɨɨn cha̱a, nú tú ní kúndáꞌú ini̱‑de táꞌan‑de, te máá ley juicio, ma̱ kúndáꞌú ini̱‑ún‑de. Ko tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱, ni̱ꞌin‑ga̱ kúu vásá ley juicio.
\s Tu̱ꞌun kándíja jíín túꞌun skíkuu
\p
\v 14 Ñáni̱ máá‑rí jínáꞌan‑ró, nú káꞌa̱n ɨɨn cha̱a ja̱ kándíja‑de, te nú tú tiñu skíkuu‑de jíín, te ndénu̱ níꞌi̱n tíñu tu̱ꞌun kándíja‑de‑ún. Á kuu ka̱ku‑de sáꞌa máá túꞌun kándíja‑ni‑de‑ún.
\v 15 Te nú ɨɨn ñani̱‑yo̱ xí ɨ́ɨn kua̱ꞌa‑yó jíka téꞌndé‑i, te nándɨꞌɨ‑i ja̱ kúchaku̱‑i ta̱ká kɨvɨ̱,
\v 16 te nú ɨɨn róó kaꞌa̱n‑ro̱ kúni‑i: Ma̱ yúꞌú‑ro̱, chi̱ niꞌi̱n‑ro̱ kúꞌun‑ró te kuvixi̱‑ro̱, te niꞌi̱n náꞌín‑ró kée‑ro, achi̱‑ro̱, te nú tú ní jáꞌa‑ró já kánandɨꞌɨ‑i kuchaku̱‑i, te ndénu̱ níꞌi̱n tíñu tu̱ꞌun‑ún.
\v 17 Suni súan kúu ɨɨn ña̱yɨvɨ kándíja, chi̱ nú tú jíku‑i jíín máá tíñu, te a ni̱ jiꞌi̱ ii̱ máá túꞌun kándíja‑i‑ún.
\v 18 Ko sanaa te kaꞌa̱n ɨɨn‑ró: Róó kándíja‑ró, te ruu̱ jíku‑ri̱ jíín tíñu va̱ꞌa, achi̱‑ro̱. Núsáá te ná stáꞌa̱n máá‑ró núu̱‑rí ndasa kándíja‑ró va̱sa tú jíku‑ró jíín tíñu, te ruu̱, onde̱ jíín tíñu jíku‑ri̱, te ná stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱ ndasa kándíja‑ri̱.
\v 19 A kándíja‑ró já ɨ́ɨn‑ni Dios íó. Bueno sáꞌa‑ró. Suni súan kákandíja ja̱ꞌú te kákɨsɨ‑i ja̱ yúꞌú.
\v 20 Róó, cha̱a xíní ñáá, stáꞌa̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱ kuní‑ro̱ náún. Ña̱yɨvɨ kándíja, te nú tú jíku‑i jíín tíñu, máni kándíja sáni‑i.
\v 21 Táa̱‑yo̱ Abraham, tú ní kéndo̱o ndaa̱‑de jíín tíñu ni̱ sáꞌa‑de, ná ni̱ soko̱‑dé se̱ꞌe‑de Isaac nuu̱ altar náún.
\v 22 Á tú jiní‑ro̱ já túꞌun ni̱ kandíja‑de‑ún, ni̱ chindéé táꞌan jíín tíñu ni̱ sáꞌa‑de. Te tu̱ꞌun ni̱ kandíja‑de‑ún ni̱ skíkuu va̱ꞌa‑de onde̱ jíín tíñu ni̱ sáꞌa‑de.
\v 23 Te súan ni̱ skíkuu tu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱: Abraham ni̱ kandíja‑de nuu̱ Dios, te ja̱ yúán ní chiꞌi‑ya̱ cuenta‑de ja̱ á ni̱ kendo̱o ndaa̱‑de, áchí, te ni̱ na̱kunání‑de amigo Dios.
\v 24 Núsáá te a ni̱ kajini̱‑ro̱ já kéndo̱o ndaa̱ ɨɨn ña̱yɨvɨ jíín tíñu sáꞌa‑i, nasu̱ má ɨ́ɨn‑ni ja̱ kándíja‑i nuu̱‑yá.
\v 25 Suni súan jíín Rahab, ñaꞌan tɨnɨ́ ini̱‑ún, ná ni̱ jatáꞌú‑ña ndájáꞌa̱ Josué, te ni̱ chuꞌun‑ña‑dé ɨnga̱ ichi kájaꞌa̱n‑de, á tú ní kéndo̱o ndaa̱‑ña jíín tíñu ni̱ sáꞌa‑ña‑ún.
\v 26 Chi̱ nátu̱ꞌun a ni̱ jiꞌi̱ yikɨ kúñu ja̱ tú ñúꞌun tachi̱ iní, suni súan a ni̱ jiꞌi̱ tu̱ꞌun kándíja, te nú tú jíku jíín máá tíñu.
\c 3
\s Tu̱ꞌun sɨkɨ̱ yáa‑yo
\p
\v 1 Ñáni̱ máá‑rí jínáꞌan‑ró, ma̱ cháa ini̱ kuaꞌa̱‑ro̱ kúu‑ró maestro, chi̱ a kájini̱‑ro̱ já yóó, ja̱ kástáꞌa̱n‑yo̱ túꞌun, ni̱ꞌin‑ga̱ nandaka̱n‑ya̱ cuenta nuu̱‑yo̱ kɨvɨ́ cháa juicio.
\v 2 Chi ta̱ká‑yo̱, íó tɨnɨ̱ tiñu kástɨ́vɨ́‑yó. Ko nú ɨɨn cha̱a nú tú stɨ́vɨ́‑de tiñu jíín tuꞌun káꞌa̱n‑de, cha̱a a ni̱ taꞌu̱ váꞌa ini̱ kúu‑de. Te suni kúndéé‑de jíín nɨ́ɨ́ máá‑de jáꞌnu̱‑de.
\v 3 Chi̱ a kájini̱‑yo̱ já káchuꞌun‑yó freno yuꞌu caballo náva̱ꞌa kuandatu̱‑tɨ̱ núu̱‑yo̱, te súan jáꞌnu̱‑yo̱‑tɨ́ jíín nɨ́ɨ́ máá‑tɨ́.
\v 4 Suni súan barco va̱sa náꞌnu xaa̱n, te chúndáꞌá tachí xáa̱n kuáꞌa̱n, ko va̱tu‑ni táꞌnu̱ nuu̱ jíín ɨ́ɨn suꞌma̱ lúlí sáꞌa cha̱a skáka, ndé onde̱ ni̱ kuu ini̱‑de kiꞌi̱n‑de jíín.
\v 5 Suni súan yáa‑yo, chi va̱sa ja̱ lúlí‑ni kúu, ko xaa̱n sátéyíí máá. Chi̱ nátu̱ꞌun kayú ɨɨn yuku káꞌnu xaa̱n sáꞌa ɨɨn ñuꞌu̱n lúlí, súan kúu ya̱ꞌá.
\v 6 Te yáa‑yo kúu nátu̱ꞌun ɨɨn ñuꞌu̱n. Suni nátu̱ꞌun ɨɨn ñu̱yɨ́vɨ ñáá kúu yáa kándee ma̱ꞌñú táká‑ga̱ ku̱ñu‑yó, te kúcháꞌán nɨ́ɨ́‑yó sáꞌa. Chi̱ infierno ni̱ tuu ñuꞌu̱n yáa, te yáa‑ún túu ñuꞌu̱n nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ yúkú.
\v 7 Chi ta̱ká kɨtɨ jíín tɨ́saa̱, koo̱ jíín kɨ́tɨ ñúꞌun chi̱i mar, táꞌnu̱‑tɨ̱ te ndúu manso‑tɨ̱ sáꞌa ña̱yɨvɨ.
\v 8 Ko ni ɨɨn cha̱a ma̱ kúu kaꞌnu̱‑de yáa‑dé. Chi̱ ɨɨn ku̱ñu ñáá ja̱ má kúu kaꞌnu̱‑de kúu. Te ñúꞌun chítú nátu̱ꞌun nducha kuíñi‑tɨ́ ja̱ jáꞌni ndɨ́yi.
\v 9 Chi̱ jíín yáa‑ún nákana jaa‑yó máá Táa̱‑yo̱ Dios, te suni jíín yáa‑ún káꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑yó sɨkɨ́ ñáyɨvɨ, va̱sa muestra chi̱i Dios ni̱ kuva̱ꞌa‑i.
\v 10 Ini̱ ɨɨn‑ni yuꞌu kénda tu̱ꞌun va̱ꞌa jíín túꞌun ndɨva̱ꞌa. Ñáni̱ máá‑rí, tú íó va̱ꞌa ja̱ súan koo.
\v 11 Á kána nducha vixí jíín ndúcha uá ini̱ ɨɨn‑ni nuu̱ sókó náún.
\v 12 Ñáni̱ máá‑rí, á kuu kuun ndeꞌe̱ oliva xini̱ yúnu mérkexe̱, xí ndéꞌe̱ mérkexe̱ xini̱ yúnu uva. Núsáá te suni súan ma̱ kúu kana nducha úꞌa̱ jíín ndúcha vixí ini̱ ɨɨn‑ni sókó.
\s Tu̱ꞌun ndíchí já vái ichi ándɨ́vɨ́
\p
\v 13 Ja̱ máá‑ró jínáꞌan‑ró, ndé ɨɨn‑de ndíchí te ndito xini̱‑dé. Ná káka kuu va̱ꞌa‑de jíín tíñu sáꞌa‑de, ná kuní jíín núu̱ máá‑ró, te ná kóo súchí iní‑de va̱sa ndíchí‑de.
\v 14 Ma̱ stɨ́vɨ́‑ró túꞌun ndaa̱ máá‑yá jíín túꞌun túꞌún káꞌa̱n‑ro̱. Chi̱ nú tu̱ꞌun kuásún téyíí iní jíín túꞌun tɨ́xɨ́n iní ñúꞌun ini̱ añú‑ro̱, nasu̱ já sávixi̱‑ro̱ máá‑ró kúu‑ún.
\v 15 Te tu̱ꞌun ndíchí modo jia̱n, nasu̱ já kíi ichi ándɨ́vɨ́ kúu, chi tu̱ꞌun ñu̱yɨ́vɨ, tu̱ꞌun yúkú, tu̱ꞌun kuiꞌna̱ kúu.
\v 16 Chi nuu̱ íó tu̱ꞌun kuásún iní jíín tɨxɨ́n, yúan íó tu̱ꞌun sáká núu jíín táká tiñu káñáá.
\v 17 Ko tu̱ꞌun ndíchí kíi ichi ándɨ́vɨ́ xnáñúú‑gá ndíso tu̱ꞌun ndoo, yúan‑na te júkuiñi̱ tɨxɨ̱n sáꞌa, te suni ndíso tu̱ꞌun vi̱tá ini̱, tu̱ꞌun juku̱ꞌun yachi̱ ini̱, tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱ táꞌan, tu̱ꞌun sáꞌa tiñu va̱ꞌa, tú náku̱xndíi sɨkɨ̱ táꞌan, tú ndíso tu̱ꞌun yóso yúꞌu.
\v 18 Te máá tíñu ja̱ kénda chi̱i tu̱ꞌun ndaa̱ kúu tu̱ꞌun vindáa̱ vinené kásáꞌa ña̱yɨvɨ kánasámani̱ táꞌan.
\c 4
\s Ma̱ kóo mani̱‑yo̱ jíín ñúyɨ́vɨ
\p
\v 1 Ndénu̱ káku pleito jíín tɨxɨ́n kásáꞌa‑ró. Á nasu̱ sɨkɨ́ já ndío ini̱‑ro̱ kúu. Te tu̱ꞌun yúan kájatáꞌan ini̱‑ro̱.
\v 2 Kándio ini̱‑ro̱, ko tú káñava̱ꞌa‑ró. Ja̱ yúán kájaꞌni‑ro ndɨ́yi. Te kákukuásún iní‑ro̱, ko tú kániꞌi̱n‑ro̱. Ja̱ yúán kája̱táꞌan‑ró te kákutɨ́xɨ́n‑ró. Tú káñava̱ꞌa‑ró chi̱ tú kájika̱n‑ro̱.
\v 3 Kájika̱n‑ro̱ ko tú kániꞌi̱n‑ro̱, chi̱ ñáá‑ni kájika̱n‑ro̱ náva̱ꞌa síjíta sáni‑ró jíín túꞌun kúsɨɨ̱ iní‑ro̱.
\v 4 Ña̱yɨvɨ kái̱sɨ́kɨ ncháa̱ Dios kákuu‑ró. Á tú kájini̱‑ro̱ já túꞌun kúmani̱ jíín ñúyɨ́vɨ kúu tu̱ꞌun jíto uꞌu̱ táꞌan jíín Dios. Chi cha̱a mani̱ jíín ñúyɨ́vɨ, cha̱a jíto uꞌu̱ táꞌan jíín Dios kúu‑de.
\v 5 Te tu̱ꞌun káꞌa̱n tutu̱ ii̱, máá Espíritu ja̱ ncháá ini̱‑yo̱, ja̱ ní ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑yo̱, kúkuíñí ini̱‑ya̱ ndasa jíka‑yó, áchí. Á kájani ini̱‑ro̱ já káꞌa̱n sáni tu̱ꞌun‑ún náún.
\v 6 Ko jáꞌa‑ga̱‑ya̱ túꞌun luu íó ini̱‑ya̱ núu̱‑yo̱. Yu̱án káꞌa̱n: Dios, jasú‑ya̱ núu̱ cháa vixi̱, te jáꞌa‑ya̱ túꞌun luu íó ini̱‑ya̱ núu̱ cháa vi̱tá ini̱, áchí.
\v 7 Kuandatu̱ nuu̱ Dios jínáꞌan‑ró núsáá, kasu̱ nuu̱ kuíꞌna̱ te kunu koto róó.
\v 8 Kandita nuu̱ Dios, te máá‑yá ná kándita‑ya̱ núu̱‑ro̱ núsáá. Róó cha̱a kásáꞌa kua̱chi, nasándoo ndaꞌa‑ro, te róó cha̱a kájani ɨɨn kájani uu̱ ini̱‑ro̱, nasándoo añú‑ro̱.
\v 9 Ná táꞌuꞌu̱ ini̱‑ro̱. Ná kúkuíꞌa̱ ini̱‑ro̱. Te ná ndéꞌe̱‑ro̱. Va̱sa kájaku̱‑ro̱ ko ná ndéꞌe̱ kóꞌó‑ró. Va̱sa kákusɨɨ̱ iní‑ro̱ ko ná ndúkuíꞌa̱ ini̱‑ro̱.
\v 10 Sáꞌa súchí iní‑ro̱ núu̱ Dios, te máá‑yá sáñáꞌnu‑ya̱ róó.
\v 11 Ñáni̱, ma̱ kútuku ini̱‑ro̱ kóto‑ró táꞌan‑ró. Chi cha̱a kútuku ini̱‑de jíto‑de ñani̱‑de, xí náku̱xndíi‑de sɨkɨ̱ ñaní‑de, cha̱a‑ún kútuku ini̱‑de jíto‑de ley, te náku̱xndíi‑de sɨkɨ̱ ley. Ko róó, nú náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ ley, nasu̱ cháa skíkuu ley kúu‑ró, chi̱ ɨɨn juez kúu‑ró nú súan.
\v 12 Máá ɨ́ɨn‑ni Iꞌa̱ kúu ja̱ jáꞌa ley. Te máá‑yá kuu nama‑ya̱ yóó xí xnáa‑yá yóó. Te róó, ndé cha̱a kúu‑ró já náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ táꞌan‑ró núsáá.
\v 13 Róó ña̱yɨvɨ já kákaꞌa̱n: Vina xí yúchaa̱n te ki̱ngoyo‑yó ñúu̱ yúan, te yúan kuxiu̱kú‑yó ɨ́ɨn kuia̱, te kuaan‑yó xi̱kó‑yó, te niꞌi̱n‑yo̱ sɨkɨ́, áchí‑ro̱. Ná kúni náꞌín‑ró,
\v 14 chi̱ tú kájini̱‑ro̱ ndasa kuu kɨvɨ̱ yúchaa̱n, chi na̱ún ja̱ káxáan kúu vida‑ro̱. Ja̱ndáa̱ ja̱ máá yokó‑ni kúu, ja̱ ɨ́ɨn núnúu‑ni va̱i. Yúan‑na te nducha̱‑ní kiꞌi̱n.
\v 15 Ko vaꞌa̱‑ga̱ ná káꞌa̱n‑ro̱: Nú kuní máá Jítoꞌo̱‑yo̱, te kuchaku̱‑yo̱ te sáꞌa‑yó yáꞌá xí sáꞌa‑yó yúán, achi̱‑ro̱.
\v 16 Ko vina, chi̱ máni kásávixi̱‑ro̱ máá‑ró, ja̱ kásátéyíí‑ró máá‑ró. Te tiñu ñáá kúu nú suán sávixi̱‑yo̱ máá‑yó.
\v 17 Te nú ndé ña̱yɨvɨ jiní‑i modo sáꞌa‑i tiñu va̱ꞌa, te nú tú skíkuu‑i, te kua̱chi‑i kúu nú súan.
\c 5
\s Sɨkɨ̱ cháa kúká
\p
\v 1 Ko róó cha̱a kúká jínáꞌan‑ró, ná ndéꞌe̱‑ro̱ te ná kána jíkóꞌó‑ró, chi̱ kii tu̱ndóꞌo sɨkɨ̱‑ro̱.
\v 2 Chi̱ ndatíñu kúká ñáva̱ꞌa‑ró, a ni̱ kateꞌyu̱. Te a ni̱ yaji tíkixin sáꞌma‑ro.
\v 3 Te oro jíín plata káñava̱ꞌa‑ró, a ni̱ ji̱ta ni̱ kana sɨ̱ꞌɨn yóó. Te sɨ̱ꞌɨn yóó‑ún, nátu̱ꞌun kani ndaa̱ tu̱ꞌun sɨkɨ̱‑ro̱, te kaji kúñu‑ró nátu̱ꞌun sáꞌa ñuꞌu̱n. Chi̱ a ni̱ kaya̱ máá‑ró yají‑ro̱ ndasa kuu‑ró kɨvɨ́ ndɨ́ꞌɨ‑na̱.
\v 4 Ni̱ kaꞌi̱o sava cha̱a kájaꞌnu̱ trigo‑ro̱, te tú ní kácha̱ꞌu‑ró‑de. Vina te nátu̱ꞌun kána kóꞌó máá yáꞌu‑de‑ún. Te máá Tatá Dios, Iꞌa̱ xíin táká ndajáꞌa̱, suni jíni so̱ꞌo‑ya̱ já kákana jaa máá cháa kájaꞌnu̱‑ún.
\v 5 A ni̱ ka̱ichaku̱ kúká‑ró iní ñu̱yɨ́vɨ yáꞌa. Te ni̱ ka̱sáꞌa‑ró táká tiñu ni̱ kakani̱ ini̱‑ro̱, te ni̱ jito ñúkúún‑ró máá‑ró va̱sa kɨvɨ̱‑ún ní jiꞌi̱ kuaꞌa̱ ñáyɨvɨ.
\v 6 Ni̱ ka̱naku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ cháa va̱ꞌa, te ni̱ kajaꞌni‑ro‑dé. Ko máá‑de tú jasú‑de nuu̱‑ro̱.
\s Jíín paciencia kundatu‑yó ncháa̱‑ya̱
\p
\v 7 Ñáni̱, núsáá te ná kúndatu‑ró jíín paciencia onde̱ kɨvɨ̱ ncháa̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱. Nde̱ꞌé‑ró ndasa jíín paciencia ndátu cha̱a jítu onde̱ ná cháa̱ sau̱ ñáꞌa̱n jíín saú kuée̱, te niꞌi̱n‑dé nuni̱ lúu jáꞌa ñuꞌun.
\v 8 Suni súan koo‑ró paciencia jínáꞌan‑ró, te ná kuíñi ni̱ꞌin‑ró jíín iní jíín añú‑ro̱, chi̱ kua̱kuyani nchaa̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 9 Ñáni̱ jínáꞌan‑ró, ma̱ kútuku ini̱‑ro̱ kóto‑ró táꞌan‑ró, náva̱ꞌa ma̱ náku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́‑ro̱. Chi̱ máá Iꞌa̱ sándaa̱ kua̱chi‑yó, nátu̱ꞌun a kándii̱‑ya̱ yúxéꞌé.
\v 10 Ñáni̱ máá‑rí jínáꞌan‑ró, ná skuáꞌa‑ró ndasa ni̱ ka̱sáꞌa cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun máá Tatá Dios onde̱ sáá, chi va̱sa ni̱ ka̱ndoꞌo‑de ko ni̱ kaꞌi̱o paciencia‑de.
\v 11 Vina kákaꞌa̱n‑yo̱ já xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kája̱ndéé iní. A ni̱ ka̱jini tu̱ꞌun‑ró ndasa ni̱ ja̱ndéé iní Job, te suni a kájini̱‑ro̱ ndasa kénda ta̱ká tiñu kuní máá Jítoꞌo̱‑yo̱, chi̱ xaa̱n ndáꞌú ini̱‑ya̱ yóó te va̱ꞌa ini̱‑ya̱ jíín‑yó.
\v 12 Ñáni̱ máá‑rí, kánúú‑gá ja̱ má chísó túꞌun téyíí‑ró, ni tu̱ꞌun andɨ́vɨ́, ni tu̱ꞌun ñu̱yɨ́vɨ, ni ɨnga̱ tu̱ꞌun ma̱ káꞌa̱n téyíí‑ró. Chi̱ nú kaꞌa̱n‑ro̱ túꞌun kuu, te máni tu̱ꞌun kuu‑ún kaꞌa̱n‑ro̱. Te nú kaꞌa̱n‑ro̱ túꞌun túu, te máni túꞌun túu‑ún kaꞌa̱n‑ro̱, náva̱ꞌa tú naku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́‑ro̱.
\s Tu̱ꞌun kaka̱n taꞌu̱ jáꞌa̱ táꞌan
\p
\v 13 Á íó ɨɨn róó ja̱ ndóꞌo. Ná kakán taꞌu̱‑ro̱ núsáá. Á íó ɨɨn róó ja̱ kúsɨɨ̱ iní. Ná káta‑ró ɨ́ɨn yaa̱ ii̱ núsáá.
\v 14 Á íó ɨɨn róó ja̱ kúꞌu̱. Va̱ꞌa‑ga̱ ná kána‑ró xiní cháa kákuu nuu̱ iní tɨkuꞌni̱. Te ná kakán taꞌu̱‑dé jaꞌa̱ cháa kúꞌu̱‑ún. Te jíín sɨ́ꞌvɨ́ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ná chíꞌi‑de aceite cha̱a‑ún.
\v 15 Te nú kákandíja‑de hora kájika̱n taꞌu̱‑dé, te nduva̱ꞌa cha̱a kúꞌu̱‑ún, chi̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, nasáva̱ꞌa‑ya̱‑dé. Te nú kua̱chi ndíso‑de, te koo tu̱káꞌnu ini̱ nuu̱ kuáchi‑de.
\v 16 Ja̱ yúán ná nákani ndaa̱‑ro̱ kuáchi‑ró núu̱ táꞌan‑ró, te kaka̱n taꞌu̱‑ro̱ jáꞌa̱ táꞌan‑ró náva̱ꞌa ná ndúva̱ꞌa‑ró. Chi̱ ɨɨn cha̱a va̱ꞌa nú kaka̱n taꞌu̱‑dé, te kuu sáꞌa‑de kuaꞌa̱ tíñu ñáꞌnu jíín túꞌun jikán taꞌu̱‑dé.
\v 17 Chi̱ Elías, suni nátu̱ꞌun káꞌi̱o‑yó vína súan ni̱ ka̱a‑de onde̱ sáá. Te ni̱ jika̱n taꞌu̱‑dé ja̱ má kúun sau̱, te tú ní kúun‑cha̱ núu̱ ñúꞌun yáꞌa uni̱ kuia̱ iñu̱ yoo̱.
\v 18 Te ɨnga̱ jínu ni̱ jika̱n taꞌu̱‑dé. Te ni̱ ndii sau̱ íchi ándɨ́vɨ́. Te ni̱ nana tuku ta̱ká ndatíñu nuu̱ ñúꞌun yáꞌa.
\v 19 Ñáni̱ jínáꞌan‑ró, te nú ɨɨn róó ni̱ kenda‑ró íchi ndáa̱, te ɨnga̱‑ro̱ ná náchuꞌun íchí táꞌan‑ró,
\v 20 yúan‑na te kuni̱‑ro̱ já nú ɨɨn róó ni̱ nachuꞌun íchí‑ró cháa ni̱ kɨ̱vɨ kua̱chi, a ni̱ nama‑ró ɨ́ɨn cha̱a kuu̱, te suni kasu̱‑ro̱ núu̱ kuáꞌa̱ kuáchi nú súan.
