\id 1PE
\h 1 Pedro
\toc1 1 Pedro
\mt2 LA PRIMERA EPISTOLA UNIVERSAL DE SAN PEDRO APOSTOL
\mt YAꞌA KUU CARTA ƗƗN JA NI CHAA SAN PEDRO APOSTOL NUU TAKA ÑAYƗVƗ KAKANDIJA
\c 1
\p
\v 1 Máá‑rí kúu Pedro apóstol nuu̱ Jesucristo. Te cháa‑ri̱ tutu̱ yáꞌa nuu̱ róó ña̱yɨvɨ jíká, ja̱ ní kajicha̱ nu̱u‑ró káxiu̱kú‑ró nɨ́ɨ́ ñúu̱ Ponto, Galacia, Capadocia, Asia, jíín Bitinia.
\v 2 Chi̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios, ni̱ jini̱‑ya̱ róó onde̱ jíín tiempo, te ni̱ ka̱ji‑ya̱ róó jínáꞌan‑ró. Te a ni̱ ka̱ndundoo‑ró ní sáꞌa máá Espíritu, náva̱ꞌa kuandatu̱‑ro̱ núu̱ Jesucristo, te koso̱ yúyú‑yá nɨñi̱‑yá sɨkɨ̱‑ro̱. Tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱ jíín túꞌun kuakáꞌnu ini̱ ná ndeá ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\s Tu̱ꞌun ñúkuu ini̱
\p
\v 3 Ná nákana jaa‑yó máá Dios, Táa̱ Jitoꞌo̱‑yo̱ Jesucristo. Chi ni̱ kundáꞌú xaa̱n iní‑ya̱ yóó. Te ni̱ nakaku‑yó já kúchaku̱‑yo̱, te káñukuu ini̱‑vo̱ ní sáꞌa‑ya̱ jíín túꞌun ja̱ ní nachaku̱ Jesucristo ma̱ꞌñú ndɨ́yi,
\v 4 náva̱ꞌa niꞌi̱n‑yo̱ ɨ́ɨn taꞌu̱ já má téꞌyu̱ kutɨ, ni ma̱ kúcháꞌán kútɨ, ni ma̱ xíi̱ kutɨ, chi̱ yíva̱ꞌa ini̱ andɨ́vɨ́ já sɨkɨ́ yóó.
\v 5 Chi̱ yóó kúu ña̱yɨvɨ kákandíja, te ja̱ yúán ndíto Dios yóó jíín fuerza‑ya̱ náva̱ꞌa nama‑ya̱ yóó kɨvɨ̱ sándɨ̱ꞌɨ́‑na̱, nátu̱ꞌun a ni̱ sándaa̱‑ya̱.
\v 6 Ja̱ yúán kákusɨɨ̱ iní‑ro̱, va̱sa tɨnɨ̱ tu̱ndóꞌo kájito nɨ́nɨ‑ro yakú‑ni kɨvɨ̱.
\v 7 Chi tu̱ndóꞌo‑ún, kájito nchaa̱ róó nú kákandíja va̱ꞌa‑ró. Te tu̱ꞌun kákandíja‑ró, luu‑ga̱ káa vásá oro, chi va̱sa kájito nchaa̱‑i oro jíín ñúꞌu̱n, ko ɨɨn kɨvɨ̱ te naa. Te tu̱ꞌun kákandíja va̱ꞌa‑ró, nakana jaa‑i Jesucristo sáꞌa, te jíín túꞌun jíñúꞌún káꞌa̱n‑i nduñáꞌnu‑ya̱ sáꞌa kɨvɨ̱ kénda ndiji̱n‑ya̱.
\v 8 Te máá‑yá, va̱sa té kuni̱‑ga̱‑ro̱ núu̱‑yá, te mani̱‑ro̱ jíín‑yá, te kákandíja‑ró‑yá. Va̱sa tú kánde̱ꞌé‑ró núu̱‑yá vina, te kákusɨɨ̱ xáa̱n iní‑ro̱ te kánakana jaa‑ró‑yá.
\v 9 Chi ja̱ ní ka̱kandíja‑ró te níꞌi̱n‑ro̱ táꞌu̱‑ro̱ já káku añú‑ro̱.
\v 10 Cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun Dios onde̱ sáá, ni̱ kakaꞌa̱n‑de ndasa chaa̱ tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱ núu̱‑ro̱. Te suni ni̱ kande̱ꞌé váꞌa‑de, ni̱ ka̱ndúkú víi‑dé tu̱ꞌun ndasa ka̱ku‑yó.
\v 11 Te ni̱ ka̱nandúkú ñúkúún‑de ja̱ ná júku̱ꞌun ini̱‑de ndé kɨvɨ̱ jíín ndé tiempo kuu tu̱ꞌun ni̱ kaꞌa̱n Espíritu Cristo jíín‑de, chi̱ onde̱ jíín tiempo ni̱ jani‑ya̱ túꞌun nuu̱‑dé ndasa kii tu̱ndóꞌo sɨkɨ̱ Cristo jíín ndasa nduñáꞌnu tuku‑ya̱ nú ná jáꞌa tu̱ndóꞌo‑ún.
\v 12 Te ni̱ stáꞌa̱n‑ya̱ núu̱ cháa‑ún ja̱ násu̱ já kúu máá‑de, chi̱ sua ja̱ kúu máá‑yó kúu tu̱ꞌun ni̱ ka̱jani‑de. Te vina a ni̱ ka̱jini so̱ꞌo‑ró túꞌun‑ún chi cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱ꞌun va̱ꞌa nuu̱‑ro̱ ní sáꞌa Espíritu Santo ja̱ ní kii ichi ándɨ́vɨ́, suni ni̱ ka̱jani‑de tu̱ꞌun‑ún nuu̱‑ro̱. Te ta̱ká ndajáꞌa̱ Dios kájítú iní‑ya̱ ndúkú víi‑yá ta̱ká tu̱ꞌun‑ún.
\s Sɨkɨ̱ túꞌun koo ndoo‑yó
\p
\v 13 Ja̱ yúán ná kóo ndito ini̱ ja̱ jiní tuní‑ro̱, te koo kuándíꞌí‑ro̱. Te kuñukuu téyíí iní‑ro̱ já níꞌi̱n‑ro̱ túꞌun luu íó ini̱‑ya̱ já kuáꞌa‑ya̱ núu̱‑ro̱ kɨvɨ́ kénda ndiji̱n Jesucristo.
\v 14 Te nátu̱ꞌun se̱ꞌe kájandatu̱ va̱ꞌa, súan ná kóo‑ró. Te ma̱ sáꞌa‑ró tíñu ni̱ kakani̱ ini̱‑ro̱ sáá, ná tú ní kájuku̱ꞌun kutɨ iní‑ro̱.
\v 15 Chi̱ nátu̱ꞌun íó ndoo máá Iꞌa̱ ni̱ kana xini̱‑ro̱, suni súan ná kóo ndoo‑ró jíín táká tiñu kásáꞌa‑ró.
\v 16 Chi̱ súan yóso núu̱ tutú: Ná kóo ndoo‑ró jínáꞌan‑ró, chi̱ ruu̱ íó ndoo‑ri̱, áchí.
\v 17 Te máá‑yá, tú ncháá nuu̱‑yá ña̱yɨvɨ, ko sándaa̱‑ya̱ táká tiñu‑i ndasa kásáꞌa ɨɨn ɨɨn‑i. Te nú káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ro̱ jíín‑yá nátu̱ꞌun jíín Táa̱‑ro̱, núsáá te ná chíñúꞌún‑ró‑yá ta̱ká kɨvɨ̱ já kájika tatú‑ro̱
yáꞌa.
\v 18 Chi̱ a kájini̱‑ro̱ ndasa ni̱ ka̱jika sáni‑ró jíín táni̱nu ni̱ kaja̱ꞌa táa̱‑ro̱ núu̱‑ro̱ sáá. Ko ni̱ nakuaan‑ya̱ róó nuu̱ táni̱nu‑ún. Ko nasu̱ jíín ndátíñu ja̱ téꞌyu̱, nátu̱ꞌun oro jíín plata,
\v 19 chi̱ sua jíín nɨñí Cristo ja̱ yáꞌu xaa̱n ncháá ni̱ nakuaan‑ya̱ róó. Chi̱ máá‑yá kúu nátu̱ꞌun ɨɨn lélú váꞌa kɨtɨ tú kácháꞌán,
\v 20 chi̱ súan a ni̱ tetaꞌa̱n Dios máá Cristo onde̱ ná té jukuiñi̱‑ga̱ ñu̱yɨ́vɨ, te ni̱ kenda ndiji̱n Cristo kɨvɨ̱ kuándɨꞌɨ‑na̱, sɨkɨ̱ já ní kundáꞌú ini̱‑ya̱ róó.
\v 21 Te kákandíja‑ró núu̱ Dios sáꞌa Jesús. Chi ni̱ nachaku̱‑ya̱ máꞌñú ndɨ́yi, te ni̱ nduñáꞌnu‑ya̱ ní sáꞌa Dios. Ja̱ yúán kákandíja‑ró núu̱ Dios, te káñukuu ini̱‑ro̱‑yá.
\v 22 A ni̱ ndundoo añú‑ro̱, chi ni̱ ka̱jandatu̱‑ro̱ núu̱ túꞌun ndaa̱ ni̱ sáꞌa Espíritu jíín‑ró, náva̱ꞌa kundáꞌú ndija ini̱‑ro̱ ñaní‑ro̱. Núsáá te ná kúndáꞌú xaa̱n iní‑ro̱ táꞌan‑ró ondé jíín iní jíín añú‑ro̱.
\v 23 Chi̱ a ni̱ ka̱nakaku jáá‑ró. Ko nasu̱ chíi tata̱ téꞌyú, chi chi̱i tata̱ já má téꞌyu̱ kutɨ. Te tu̱ꞌun Dios ni̱ sáꞌa súan, chi̱ ndíto chakú nɨ́ɨ́ káni.
\v 24 Chi̱ nátu̱ꞌun yuku̱, súan kúu ta̱ká ña̱yɨvɨ. Te modo ndúñáꞌnu‑i kúu nátu̱ꞌun ita̱ yuku̱. Chi̱ yuku̱‑ún, ichí‑ni, te ita̱‑ún, júngava‑ni,
\v 25 ko tu̱ꞌun káꞌa̱n máá Tatá Dios, chi̱ kéndo̱o nɨ́ɨ́ káni nɨ́ɨ́ kuiá. Achí. Te tu̱ꞌun yúan kúu máá túꞌun va̱ꞌa ni̱ kaniꞌi̱n‑ro̱.
\c 2
\s Cristo, nátu̱ꞌun yuu̱ chakú
\p
\v 1 Núsáá te ná sía̱‑ro̱ táká tu̱ꞌun ñáá, ta̱ká tu̱ꞌun xndáꞌú, tu̱ꞌun yóso yúꞌu, tu̱ꞌun kuásún iní, jíín táká tu̱ꞌun kákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa sɨkɨ̱ táꞌan.
\v 2 Te ná kaní ini̱‑ro̱ leche máá Espíritu kaxin‑ro nátu̱ꞌun su̱chí yíkɨ́n sáá ní kaku‑i, náva̱ꞌa ka̱ku‑ró te kuaꞌnu‑ró jíín. Chi̱ leche‑ún, tú xndáꞌú kutɨ.
\v 3 Chi̱ a ni̱ kajini̱‑ro̱ já váꞌa xaa̱n iní máá Jítoꞌo̱‑yo̱.
\v 4 Kandita nuu̱‑yá jínáꞌan‑ró, chi̱ nátu̱ꞌun yuu̱ chakú kúu‑ya̱. Te ta̱ká ña̱yɨvɨ, va̱sa ni̱ ka̱skéꞌichi̱‑i‑ya̱, ko ni̱ ka̱ji Dios‑ya̱, nátu̱ꞌun ɨɨn yuu̱ lúu.
\v 5 Suni róó, nátu̱ꞌun yuu̱ chakú kákuu‑ró. Te ná kuáꞌnu‑ró kuu‑ró ɨ́ɨn veꞌe ii̱ máá‑yá, te kuu‑ró sutú ndoo, te nuu̱ Dios soko̱‑ro̱ túꞌun cuenta Espíritu, chi ja̱ sɨkɨ́ Jesucristo te kúsɨɨ̱ iní Dios nú súan.
\v 6 Chi̱ súan káꞌa̱n tutu̱ ii̱: Vina te onde̱ ñuu̱ Sion ka̱itúu‑rí ɨɨn yuu̱ kánúú kúndiso jiki̱, chi̱ nátu̱ꞌun yuu̱ lúu ni̱ ka̱ji‑ri̱‑ya̱, te cha̱a kándíja nuu̱‑yá, ma̱ kúka nuu̱‑dé, áchí.
\v 7 Luu káa máá‑yá nuu̱ róó ja̱ kákandíja‑ró‑yá. Ko sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ tú kákandíja káꞌa̱n: Cha̱a káchutáꞌan veꞌe va̱sa ni̱ ka̱skéꞌichi̱‑de yuu̱, ko yuu̱‑ún ni̱ niꞌi̱n tíñu kundiso jiki̱.
\v 8 Te suni yuu̱ skáchiꞌi jaꞌa̱‑í nání‑yá, te kava júngoyo‑i sáꞌa kúu‑ya̱, áchí. Chi̱ kájungoyo‑i kua̱chi sɨkɨ̱ já tú kájandatu̱‑i tu̱ꞌun‑ya̱. Te ni̱ jani‑ya̱‑í ja̱ súan sáꞌa‑i.
\s Modo kuandatu̱ ña̱yɨvɨ xíin máá‑yá
\p
\v 9 Ko róó, tata̱ ja̱ ní ka̱ji máá‑yá kákuu‑ró, te suni sutu̱ kúñáꞌnu xaa̱n, te suni ña̱yɨvɨ ndóo, jíín ñáyɨvɨ ní niꞌi̱n‑yá kákuu‑ró. Súan ni̱ sáꞌa‑ya̱ róó náva̱ꞌa kani‑ró túꞌun ndasa xaa̱n váꞌa ini̱ máá Iꞌa̱ ni̱ kana xini̱‑ro̱ ná ni̱ kaxiu̱kú‑ró ñúñáa. Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑ró núu̱ lúu nuu̱ ndíi ncháa̱ máá‑yá.
\v 10 Chi̱ róó, onde̱ sáá nasu̱ ñáyɨvɨ Dios kákuu‑ró núú. Ko vina a ni̱ ka̱nduu‑ró ñáyɨvɨ máá‑yá. Suni onde̱ sáá té niꞌi̱n‑gá‑ro̱ túꞌun kúndáꞌú ini̱‑ya̱ róó, ko vina, a kúndáꞌú ini̱‑ya̱ róó.
\v 11 Ñáni̱ máni̱, káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín‑ró nátu̱ꞌun káꞌa̱n‑ri̱ jíín cháa jíká jíín cháa kájika kuu tatú, ma̱ sáꞌa‑ró táká tiñu kákani̱ ini̱ máá‑ró, chi yu̱án kája̱táꞌan sɨkɨ̱ añú‑ro̱.
\v 12 Te ná káka jíñúꞌún‑ró máꞌñú ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación. Náva̱ꞌa va̱sa kákaji̱‑i róó nátu̱ꞌun sɨkɨ̱ cháa kásáꞌa tiñu ñáá, ko nú ná kuní‑i nuu̱ tíñu va̱ꞌa kásáꞌa‑ró te nakana jaa‑i Dios kɨvɨ̱ kíi‑ya̱.
\v 13 Ja̱ sɨkɨ́ máá Dios, te kuandatu̱‑ro̱ núu̱ táká cha̱a ndíso tíñu, va̱sa nuu̱ rey, chi cha̱a kúñáꞌnu‑ga̱ kúu‑de,
\v 14 xí núu̱ táká gobernador ja̱ ní tájí‑de va̱ikoyo, náva̱ꞌa xndóꞌo‑de ta̱ká ña̱yɨvɨ kásáꞌa tiñu ñáá, te kaꞌa̱n‑de tu̱ꞌun jíñúꞌún jíín ñáyɨvɨ kásáꞌa tiñu va̱ꞌa.
\v 15 Chi̱ kuní Dios ja̱ sáꞌa‑ró tíñu va̱ꞌa. Te jíín tíñu va̱ꞌa‑ún kundéé‑ró kasú‑ro̱ núu̱ túꞌun ña̱yɨvɨ yúkú já tú kájuku̱ꞌun ini̱‑i.
\v 16 Ná káka kuu ndicha̱‑na̱‑ro̱. Ko nasu̱ já núña ichi já máni sáꞌa‑ró tíñu ñáá, chi̱ sua ja̱ ná kuátíñu‑ró núu̱ Dios.
\v 17 Koo ja̱ jíñúꞌún‑ró jíín táká ña̱yɨvɨ. Kundáꞌú ini̱‑ro̱ ñaní kákandíja. Kuandatu̱‑ro̱ núu̱ Dios. Koo ja̱ jíñúꞌún‑ró jíín máá rey.
\v 18 Róó mozo, ná kuándatu̱‑ro̱ núu̱ cháa kákuu patrón‑ro̱. Te koo ja̱ jíñúꞌún‑ró jíín‑de. Ko nasu̱ máá ɨ́ɨn nuu̱ cháa va̱ꞌa ini̱, jíín núu̱ cháa mani̱ jíín‑ró, chi̱ suni súan sáꞌa‑ró jíín cháa xaa̱n iní.
\v 19 Chi̱ ɨɨn cha̱a va̱sa tú sáꞌa‑de tiñu ñáá, nú jíto‑de tu̱ndóꞌo sɨkɨ̱ já skíkuu va̱ꞌa‑de jíín Dios, yu̱án kúu ja̱ kúsɨɨ̱ iní‑ya̱ jíín‑de sáꞌa‑ún.
\v 20 Ko nú kásáꞌa ndija‑ró kuáchi, te kája̱ꞌa‑i róó, te na̱ún ja̱ váꞌa kúu nú kája̱ndéé iní‑ro̱ jíín. Ko nú kásáꞌa‑ró tíñu va̱ꞌa, te káxndóꞌo‑i róó, te kája̱ndéé iní‑ro̱ jíín, tiñu yáꞌa kúu ja̱ kúsɨɨ̱ ndíja ini̱ Dios sáꞌa.
\v 21 Chi ja̱ yúán ní kana‑ya̱ xiní‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Chi̱ máá Cristo, suni ni̱ ndoꞌo‑ya̱ já sɨkɨ́ yóó. Te ni̱ skéndo̱o‑ya̱ ɨ́ɨn ejemplo nuu̱‑yo̱ náva̱ꞌa ná kúndiki̱n‑ro̱ súni ichi ní sáꞌa‑ya̱.
\v 22 Te máá‑yá, tú ní sáꞌa‑ya̱ kuáchi. Ni tú ní kénda tu̱ꞌun xndáꞌú yuꞌu‑yá.
\v 23 Ni̱ kakaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑i jíín‑yá, ko tú ní nákaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa‑ya̱. Ni̱ ndoꞌo‑ya̱, ko tú ní stáꞌa̱n‑ya̱‑í, chi̱ sua ni̱ chiꞌi‑ya̱ máá‑yá ndaꞌa Dios, Iꞌa̱ sándaa̱ va̱ꞌa ta̱ká tiñu.
\v 24 Suni máá‑yá, ni̱ jiꞌi̱‑ya̱ jiká cruz, te ni̱ ndi̱so‑ya̱ kuáchi‑yó jíín yíkɨ kúñu‑ya̱. Chi̱ a ni̱ ka̱ku‑yó chíi kua̱chi náva̱ꞌa kaka ndaa̱‑yo̱. Chi ni̱ tuji̱‑yá, te ja̱ yúán ní ka̱nduva̱ꞌa‑ró.
\v 25 Chi ni̱ ka̱jicha̱ nu̱u‑ró nátu̱ꞌun rɨɨ̱, ko vina a kánoꞌo̱n‑ro̱ núu̱ Iꞌa̱ ndíto róó, te ini̱ ndaꞌa máá‑yá yíꞌi añú‑ro̱.
\c 3
\s Tu̱ꞌun kuandatu̱ ñasɨ́ꞌɨ́ nuu̱ yíi‑ñá
\p
\v 1 Suni súan róó ñasɨ́ꞌɨ́ jínáꞌan‑ró, kuandatu̱‑ro̱ núu̱ máá yíi‑ro náva̱ꞌa kundéé‑ró skándíja‑ró yíi tú kándíja tu̱ꞌun‑ya̱. Chi va̱sa tú káꞌa̱n‑ro̱ jíín‑de, ko kuni̱‑de ndasa sáꞌa róó, ñasɨ́ꞌɨ́‑de,
\v 2 te kuni̱‑de ndasa jíka jíñúꞌún‑ró jíín já ñúkúún iní‑ro̱ jíín‑de, te kandíja‑de.
\v 3 Te ja̱ sáluu‑ró máá‑ró, nasu̱ íchi sɨkɨ́‑ro̱ kúu ja̱ nátɨɨn‑ró xiní‑ro̱, xí já chíꞌi‑ró sɨkɨ́ oro máá‑ró, xí já kúꞌun‑ró sáꞌma lúu,
\v 4 chi̱ sua ná sáluu‑ró iní añú‑ro̱ já kándee sa̱ꞌí ini̱‑ro̱. Te ná sákútu‑ro jíín túꞌun ja̱ má téꞌyu̱ kutɨ. Yu̱án kúu tu̱ꞌun vi̱tá ini̱ jíín túꞌun vindáa̱ vinené ini̱ añú‑ro̱, te sáꞌa ja̱ kúsɨɨ̱ xáa̱n iní Dios.
\v 5 Chi̱ ñaꞌan ndóo anáꞌán já ní ka̱ñukuu ini̱‑ña Dios, suni súan ni̱ ka̱sáluu‑ña máá‑ña. Te ni̱ ka̱jandatu̱‑ña núu̱ máá yíi‑ñá.
\v 6 Nátu̱ꞌun Sara, ni̱ jandatu̱‑ña núu̱ Abraham, ni̱ skúnání‑ña‑dé jitoꞌo̱‑ña. Te se̱sɨ́ꞌɨ́‑ña kákuu‑ró nú súan va̱ꞌa ná sáꞌa‑ró te nú tú yu̱ꞌú‑ro̱.
\s Yii ná kúndáꞌú ini̱‑de ñasɨ́ꞌɨ́‑de
\p
\v 7 Te róó yii jínáꞌan‑ró, suni súan kuxiu̱kú váꞌa‑ró jíín‑ña. Te koo ja̱ jíñúꞌún‑ró jíín‑ña, chi̱ táꞌín‑ga̱ máá‑ña vásá róó, chi̱ ɨɨn núú‑ni ni̱ niꞌi̱n táꞌu̱‑ñá jíín‑ró túꞌun luu kúchaku̱‑yo̱. Te súan ná
sáꞌa‑ró náva̱ꞌa tú ndasu̱ nuu̱ túꞌun kájika̱n taꞌu̱‑ro̱.
\v 8 Te tu̱ꞌun sandɨ̱ꞌɨ́‑na̱ kúu ya̱ꞌá: Ɨɨn‑ni tu̱ꞌun ná káni ini̱ ta̱ká‑ro̱, ná ndúkuíꞌa̱ ini̱‑ro̱ jíín táꞌan‑ró, ná kúndáꞌú ini̱‑ro̱ ñaní‑ro̱, te sáꞌa‑ró túkáꞌnu ini̱ nuu̱ táꞌan‑ró, te koo vi̱tá ini̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\s Tu̱ꞌun kua̱ndéé iní jíín túndóꞌo
\p
\v 9 Nú sáꞌa ndɨva̱ꞌa ña̱yɨvɨ jíín‑ró, ma̱ násáꞌa ndɨva̱ꞌa‑ró jíín‑i. Te nú káꞌa̱n tásɨ́‑i jíín‑ró, ma̱ nákaꞌa̱n tásɨ́‑ró jíín‑i. Chi̱ sua ná káꞌa̱n‑ro̱ jáꞌa̱‑í nuu̱ Dios. Chi̱ ja̱ yúán ní kana‑ya̱ xiní‑ro̱ náva̱ꞌa
niꞌi̱n‑ro̱ táꞌu̱‑ro̱ sáꞌa‑ya̱.
\v 10 Chi cha̱a kuní kuchaku̱ te koo va̱ꞌa‑ni‑de ta̱ká kɨvɨ̱, cha̱a‑ún, ná kasú‑de nuu̱ yáa‑dé náva̱ꞌa tú kaꞌa̱n ndɨva̱ꞌa, te suni súan jíín yúꞌu‑dé náva̱ꞌa tú kenda tu̱ꞌun xndáꞌú.
\v 11 Ná kúxio‑de nuu̱ tíñu ñáá, te ná sáꞌa‑de tiñu va̱ꞌa. Ná ndúkú‑de tu̱ꞌun vindáa̱ vinené te ná kuítú iní‑de kukuu‑de jíín.
\v 12 Chi̱ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, ndéꞌé‑yá nuu̱ cháa ndaa̱, te jíni náꞌín‑yá tu̱ꞌun kájika̱n taꞌu̱‑dé. Ko jíto uꞌu̱‑ya̱ cháa kásáꞌa tiñu ñáá.
\v 13 Te ndé cha̱a sáꞌa ndɨva̱ꞌa jíín‑ró te nú máni tiñu va̱ꞌa jítú iní‑ro̱ kásáꞌa‑ró.
\v 14 Xáán ndatu̱‑ro̱ te nú koto‑ró túndóꞌo sɨkɨ̱ já ní ka̱sáꞌa‑ró tíñu va̱ꞌa. Núsáá te ma̱ yúꞌú‑ro̱ kóto‑ró‑i ni ma̱ kúkuíꞌa̱ ini̱‑ro̱.
\v 15 Chi̱ sua ná chíñúꞌún‑ró máá Tatá Dios ini̱ añú‑ro̱. Te koo tu̱ꞌa‑ró ndasa xndíó káni vi̱tá‑ro̱ túꞌun, te kaꞌa̱n jíñúꞌún‑ró jíín ñáyɨvɨ káxndichí róó sɨkɨ̱ túꞌun káñukuu ini̱‑ro̱.
\v 16 Va̱ꞌa ná kóo ini̱‑ro̱ náva̱ꞌa va̱sa kákaꞌa̱n ña̱yɨvɨ já cháa ñáá kákuu‑ró, yúan‑na te kuka nuu̱‑í ja̱ ní kakaji̱‑i róó sɨkɨ̱ já kájika va̱ꞌa‑ró jíín Cristo.
\v 17 Chi̱ nú kuní Dios, te vaꞌa̱‑ga̱ ja̱ kájito‑ró túndóꞌo sɨkɨ̱ tíñu va̱ꞌa kásáꞌa‑ró, nasu̱ sɨkɨ́ já kásáꞌa‑ró tíñu ñáá.
\v 18 Chi̱ Cristo, suni ni̱ ndoꞌo‑ya̱ ɨ́ɨn jínu‑ni ja̱ sɨkɨ́ kuáchi‑yó. Cha̱a ndaa̱ ni̱ jiꞌi̱ ja̱ sɨkɨ́ cháa ñáá. Náva̱ꞌa noꞌo̱n‑yo̱ núu̱ Dios sáꞌa‑ya̱. Chi ni̱ jiꞌi̱ yikɨ kúñu‑ya̱, ko tú ní jiꞌi̱ añú‑ya̱.
\v 19 Chi̱ suni ni̱ jaꞌa̱n máá añú‑ya̱ te ni̱ jani‑ya̱ túꞌun nuu̱ añú ja̱ káinuꞌni̱.
\v 20 Chi̱ onde̱ sáá tú ní kájandatu̱. Te kɨvɨ̱ Noé, jíín paciencia ni̱ nda̱tu Dios nini jíku‑de jíín barco káꞌnu. Te jíín barco ni̱ kaka̱ku yaku̱‑ni ña̱yɨvɨ núu̱ ndúcha. Máá uná‑ni‑i ni̱ kaka̱ku.
\v 21 Suni súan káku‑yó vína jíín túꞌun jánducha, ja̱ tú jánchaa̱ ja̱ cháꞌán kándi̱so‑yó, chi̱ sua sáꞌa ja̱ ná kóo ndaa̱ nuu̱ jiní tuní‑yo̱ núu̱ Dios, chi ja̱ yúán ní nachaku̱ Jesucristo.
\v 22 Chi̱ máá‑yá ni̱ ndaa‑ya̱ kuánoꞌon‑yá andɨ́vɨ́. Te kánchaa̱‑ya̱ íchi ndáváꞌa Dios. Te tɨ́ɨn‑ya̱ sóꞌo ta̱ká ndajáꞌa̱ ándɨ́vɨ́, jíín táká ja̱ kátáꞌú tíñu, jíín táká ja̱ káꞌi̱o fuerza.
\c 4
\s Modo Cristo ná káni ini̱‑yo̱
\p
\v 1 A ni̱ ndoꞌo Cristo ja̱ yóó jíín yíkɨ kúñu‑ya̱. Núsáá te suni súan ná káni ini̱‑ro̱. Chi cha̱a ni̱ ndoꞌo jíín yíkɨ kúñu, tuká kándee‑de chi̱i kua̱chi,
\v 2 náva̱ꞌa ja̱ nɨ́ɨ́‑gá kuaꞌa̱n‑de, te tuká sáꞌa‑de tiñu kákani̱ ini̱ ña̱yɨvɨ, chi̱ sua ja̱ kuní Dios.
\v 3 Chi̱ onde̱ nɨ́ɨ́ váji‑yó, te bueno ni̱ ka̱sáꞌa‑yó táká tiñu kákuni̱ ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación. Ni̱ ka̱jika kuáxán‑yó ni̱ ka̱kutóó iní‑yo̱, ni̱ kanda̱a káꞌvá‑yó, ni̱ ka̱yee téyíí‑yó, ni̱ ka̱sáꞌa‑yó víko, ni̱
ka̱chiñúꞌún‑yó ndosó cháꞌán.
\v 4 Te kákuñáá ini̱‑i sɨkɨ̱ já tuká kájika‑ró jíín‑i ja̱ ɨ́ɨn núú‑ni síjíta ii̱‑ro̱ máá‑ró jíín‑i. Te ja̱ yúán kákaji̱‑i róó.
\v 5 Ko ña̱yɨvɨ yúan, nakua̱ꞌa‑i cuenta nuu̱ máá Iꞌa̱ ja̱ íó tu̱ꞌa‑ya̱ sándaa̱‑ya̱ tíñu ña̱yɨvɨ káichaku̱ jíín ñáyɨvɨ ní kajiꞌi̱.
\v 6 Chi ja̱ yúán súni ni̱ kenda tu̱ꞌun va̱ꞌa‑ya̱ núu̱ táká ndɨ̱yi, náva̱ꞌa ná kúndaa̱ tiñu‑i nátu̱ꞌun cha̱a yíꞌi yikɨ kúñu, ko kuchaku̱ añú‑i cuenta Dios.
\v 7 Ko kuaku̱yani kɨvɨ̱ náa táká ndatíñu. Núsáá te ná kóo kuándíꞌí‑ro̱, te koo ndito ini̱‑ro̱ kakán taꞌu̱‑ro̱.
\v 8 Te ja̱ kánúú kúu ja̱ kúndáꞌú ndija ini̱‑ro̱ táꞌan‑ró, chi tu̱ꞌun kúndáꞌú ini̱ táꞌan, jasú nuu̱ kuáꞌa̱ kuáchi.
\v 9 Koto ndáꞌú‑ro̱ núu̱ táꞌan‑ró, te ma̱ kútuku ini̱‑ro̱ jíín‑i.
\v 10 Ná ɨɨn ná ɨɨn‑ró ná kuátíñu‑ró núu̱ táꞌan‑ró nú ndasa káa máá táꞌu̱ ní ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑ro̱. Te bueno skíkuu‑ró jíín sɨ́ɨn sɨ́ɨn tu̱ꞌun luu íó ini̱‑ya̱ já ní ja̱ꞌa‑ya̱ núu̱‑ro̱.
\v 11 Te nú káꞌa̱n ɨɨn cha̱a, ná káꞌa̱n‑de nátu̱ꞌun káa máá túꞌun Dios. Te nú ɨɨn cha̱a jíto ndáꞌú‑de nuu̱ táꞌan‑de, ná kóto ndáꞌú‑de nátu̱ꞌun káa máá fuerza ni̱ ja̱ꞌa Dios nuu̱‑dé, náva̱ꞌa ná nákana jaa‑i Dios sáꞌa Jesucristo, chi̱ máá‑yá kúñáꞌnu‑ya̱ te táꞌú‑yá tiñu nɨ́ɨ́ káni nɨ́ɨ́ kuiá. Amén.
\s Tu̱ꞌun ndoꞌo táꞌa̱n‑yo̱ jíín Cristo
\p
\v 12 Ñáni̱ máni̱ jínáꞌan‑ró, nú koto nchaa̱‑i róó nátu̱ꞌun jíín ñúꞌu̱n, te ma̱ nánaa iní‑ro̱, nátu̱ꞌun kátaꞌa̱n‑ro̱ ɨ́ɨn tu̱ndóꞌo sanaa.
\v 13 Chi̱ sua ná kúsɨɨ̱ iní‑ro̱ já kándoꞌo taꞌa̱n‑ro̱ jíín Cristo, náva̱ꞌa suni súan kusɨɨ̱ xáa̱n iní‑ro̱ kɨvɨ́ kuní‑yo̱ núu̱‑yá ndasa ndíi ncháa̱‑ya̱.
\v 14 Xáán ndatu̱‑ro̱, nú kákaji̱‑i róó ja̱ sɨkɨ́ sɨ́ꞌvɨ́ Cristo, chi tu̱ꞌun luu tu̱ꞌun ñáꞌnu Dios jíín Espíritu‑ya̱ ncháá sɨkɨ̱‑ro̱ jínáꞌan‑ró. Chi̱ máá‑i ja̱ndáa̱ kákaꞌa̱n‑i sɨkɨ̱‑yá, ko máá‑ró, chi̱ kánakana
jaa‑ró‑yá.
\v 15 Núsáá te ma̱ ndóꞌo ni ɨɨn‑ró cuenta cha̱a jáꞌni ndɨ́yi, xí cháa kuíꞌná, xí cháa sáꞌa tiñu ñáá, xí cháa kɨ́vɨ nduu̱ nuu̱ tíñu tatú.
\v 16 Ko nú ɨɨn cha̱a ndóꞌo‑de sɨkɨ̱ já nání‑de cha̱a kándíja Cristo, ma̱ kúka nuu̱‑dé, chi̱ sua ná nákana jaa‑de Dios ja̱ súan nání‑de.
\v 17 Chi̱ a ni̱ jaa̱ kɨvɨ̱ kéjáꞌá kúndaa̱ tiñu ña̱yɨvɨ kákuu se̱ꞌe Dios. Te nú xnaꞌa̱n‑ga̱ kejáꞌá‑yá jíín‑yó, ndasa koo sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ tú ní kájandatu̱ nuu̱ túꞌun va̱ꞌa Dios núsáá.
\v 18 Te nú xaa̱n úꞌu̱ ka̱ku ña̱yɨvɨ ndáa̱, naga̱ ni̱ kuu ja̱ káku ña̱yɨvɨ tú kákandíja, jíín ñáyɨvɨ sáꞌa kua̱chi núsáá.
\v 19 Núsáá te ta̱ká ña̱yɨvɨ ndóꞌo sɨkɨ̱ modo játaꞌa̱n ini̱ Dios, ná sáꞌa‑i tiñu va̱ꞌa, te ná kuáꞌa‑i máá‑i ini̱ ndaꞌa máá Iꞌa̱ ni̱ sáꞌa ta̱ká ndatíñu, chi̱ skíkuu‑ya̱ jíín‑i.
\c 5
\s Tu̱ꞌun tɨkuꞌni̱ Dios
\p
\v 1 Káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín táká cha̱a kákuu nuu̱ káꞌi̱in jíín‑ró, te suni nuu̱ kúu máá‑rí. Te ni̱ jini̱‑ri̱ ta̱ká tu̱ndóꞌo ni̱ jito Cristo. Te suni nduñáꞌnu taꞌa̱n‑ri̱ jíín‑yá kɨvɨ̱ kénda ndiji̱n‑ya̱.
\v 2 Koto‑ró tɨkuꞌni̱ Dios ja̱ káꞌi̱in jíín‑ró jínáꞌan‑ró. Te koto ñúkúún‑ró‑i. Nasu̱ já fuerza sáꞌa‑ró, chi̱ sua ná kúsɨɨ̱ iní‑ro̱ sáꞌa‑ró, nasu̱ já ndútóó iní‑ro̱ níꞌi̱n‑ro̱ xúꞌún, chi̱ sua ja̱ ná kuítú iní‑ro̱
sáꞌa‑ró.
\v 3 Ni nasu̱ já táꞌú níꞌin‑ró tíñu sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ máá Jítoꞌo̱‑yo̱, chi̱ ná kúu‑ró ɨ́ɨn ejemplo nuu̱ tɨ́kuꞌni̱‑ya̱.
\v 4 Te kɨvɨ̱ kénda ndiji̱n máá Iꞌa̱ ñáꞌnu ndíto yóó, te kua̱ꞌa‑ya̱ premio luu nuu̱‑ro̱ já má téꞌyu̱ kutɨ.
\v 5 Suni súan róó cha̱a káyi̱núu, kuandatu̱‑ro̱ núu̱ táká cha̱a kákuu nuu̱. Te ndɨꞌɨ‑ró, kuandatu̱ nuu̱ táꞌan‑ró. Te ná kóo súchí iní‑ro̱. Chi̱ Dios, jasú‑ya̱ núu̱ cháa vixi̱, ko kúsɨɨ̱ iní‑ya̱ jíín cháa súchí iní.
\s Ja̱ má yúꞌú‑yo̱
\p
\v 6 Núsáá te ná sásúchí‑ró máá‑ró kɨ́ꞌvɨ‑ró chíi ndaꞌa níꞌin Dios, náva̱ꞌa ná ndúñáꞌnu‑ró sáꞌa‑ya̱ nú ni̱ jaa̱ máá kɨvɨ́.
\v 7 Ma̱ nándɨꞌɨ xaa̱n iní‑ro̱ jíín ní ɨɨn, va̱ꞌa‑ga̱ ná sía̱‑ro̱ kúndito máá‑yá, chi̱ kúndáꞌú ini̱‑ya̱ róó.
\v 8 Ná kóo kuándíꞌí‑ro̱ te koo ndito ini̱‑ro̱. Chi̱ kuiꞌna̱ ja jíto uꞌu̱ róó, cuenta ndɨ̱kaꞌa kɨtɨ ndéꞌe̱ súan jíkó ndúu̱ ndúkú ñáyɨvɨ kókó kuní.
\v 9 Te ná kuíñi ni̱ꞌin‑ró jíín túꞌun kákandíja‑ró, te jíín yúán te kasu̱‑ro̱ núu̱ kuíꞌna̱‑ún. Chi̱ kájini̱‑ro̱ já súni súan kándoꞌo taꞌa̱n‑ro̱ jíín táká ñani̱‑ro̱ já káxiu̱kú iní ñu̱yɨ́vɨ.
\v 10 Ko Dios ja̱ íó ta̱ká tu̱ꞌun luu ini̱‑ya̱, ni̱ kana‑ya̱ xiní‑yo̱ nóꞌo̱n‑yo̱ núu̱ ndíi ncháa̱‑ya̱ nɨ́ɨ́ káni jíín Jesucristo, ko onde̱ ná ndóꞌo núu‑ró xnaꞌa̱n‑ga̱. Te máá‑yá ná sáva̱ꞌa‑ya̱ róó, ná síyíja‑ya̱ iní‑ro̱, te ná kuáꞌa‑ya̱ fuerza ini̱‑ro̱ náva̱ꞌa kuiñi ni̱ꞌin‑ró.
\v 11 Ná nákana jaa‑yó‑yá, te ná táꞌú máá‑yá tiñu nɨ́ɨ́ káni nɨ́ɨ́ kuiá. Súan ná kóo. Amén.
\v 12 Silvano kúu ɨɨn ñani̱ skíkuu va̱ꞌa jáni ini̱‑ri̱. Te jíín máá‑de tájí‑rí tutu̱ lúlí yáꞌa ja̱ ní chaa‑ri̱ kujaa̱. Te káꞌa̱n nda̱ꞌú‑ri̱ jíín‑ró, te káꞌa̱n ndaa̱‑ri̱ ja̱ yáꞌá kúu ndija tu̱ꞌun luu íó ini̱ Dios. Ná kuíñi
ni̱ꞌin‑ró jíín túꞌun yáꞌa.
\v 13 Tɨkuꞌni̱ kándee ini̱ ñuu̱ Babilonia, ja̱ ɨ́ɨn‑ni ni̱ ka̱ji‑ya̱‑í jíín‑ró, káꞌa̱n ja̱ ná sándéé iní‑ro̱. Te se̱ꞌe‑ri̱ Marcos, suni káꞌa̱n‑i ja̱ ná sándéé iní‑ro̱ jínáꞌan‑ró.
\v 14 Kaꞌa̱n tu̱ꞌun ndéé iní jíín táꞌan‑ró, te titú mani̱‑ro̱ táꞌan‑ró. Te tu̱ꞌun kuakáꞌnu ini̱ ná kóo jíín táká róó ja̱ káꞌi̱in‑ró jíín Jesucristo. Amén.
