\id LUK
\h San Lucas
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n ni̱ taa San Lucas, ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús
\c 1
\s Ña̱ yóʼo kúú ña̱ ni̱ kaʼa̱n Lucas xíʼín ra̱ naní Teófilo
\p
\v 1 Sa̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱a ni̱ kee tata̱ nataa yíko̱ ra̱ ndidaá ña̱ ndaa̱ ni̱ kuu tein mií yó.
\v 2 Ta ni̱ taa raa̱n táto̱ʼon káa rá ió ña̱ ni̱ na̱kani na̱ ni̱ xini xíʼín noo̱ ndidaá kúú ña̱ ni̱ sa̱ io nda̱ míí saʼa̱, chi̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ niʼi̱ choon ña̱ kaneʼe na to̱ʼon yóʼo kanoo na.
\v 3 Ta ni̱ sa̱ nde̱ʼí ña̱ iia̱n va̱ʼa kíán nataa yíko̱ taʼanii ña̱. Chi̱ kueé kueé ni̱ taó tóʼon va̱ʼi ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ xini xíʼín noo̱ ndidaá kúú ña̱ ni̱ sa̱ io nda̱ míí saʼa̱, dá ni̱ na̱taa yíko̱i̱ ñá ko̱saa̱a̱n noo̱ mií ní, Teófilo, chi̱ kúú ní iin ta̱a ndáya̱ʼi,
\v 4 dá kanaʼá va̱ʼa ní sa̱ʼá ña̱ ndaa̱, táʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ na̱ noo̱ ní.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kaʼa̱n iin ángel ndi koo, dá kaki iin ra̱ naní Juan
\p
\v 5 Tein kuu̱ nákaa̱ Herodes kúú rá rey chí kuendá Judea, ni̱ sa̱ io iin ta̱ duti̱ ni̱ sa̱ naní Zacarías, ta sa̱ káa̱ ra̱ tein ta̱ duti̱ kuendá Abías. Ta ñadiʼí ra̱ ni̱ kixi tein na̱ veʼe Aarón, ta ni̱ sa̱ naníán Elisabet.
\v 6 Ta mií rá xíʼín ñadiʼí ra̱ ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios, ta sa̱ seídóʼo na ndidaá kúú choon saʼándá ley satoʼo yo̱ Ndios, ta ni lúʼu̱ ko̱ ní ya̱ʼa na noo̱án.
\v 7 Tído ko̱ ta̱ʼón de̱ʼe na ní sá ndei, dá chi̱ Elisabet kúú iin ñáʼa̱ daá o̱ kúu koo de̱ʼe. Ta na̱ sa̱va̱ʼa va kúú ndin nduú na̱.
\p
\v 8 Iin kuu̱ nákaa̱ Zacarías kéchóon ra ña̱ kúú choon kée duti̱ noo̱ Ndios, chi̱ mií daá ñóó kéchóon ta̱ duti̱ kuendá mií rá.
\v 9 Dá ni̱ kee ta̱ duti̱ ñoó táto̱ʼon ni̱ ka̱an ra kée ra, chi̱ ni̱ sa̱dikí ra̱ suerte, dá ni̱ kanian ña̱ Zacarías kúú ra̱ chiñóʼo̱ du̱sa noo̱ Ndios. Dá ni̱ ku̱ʼu ra kuaʼa̱n ra̱ ini veʼe ño̱ʼo káʼano satoʼo yo̱ Ndios.
\v 10 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ndéi káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios sata̱ véʼe xía̱n nani nákaa̱ ra̱ chíñóʼo̱ ra̱ du̱sa ñoó ini veʼe ño̱ʼo káʼano ñoó.
\v 11 Kúú iin kuití vá ni̱ naʼa̱ noo̱ iin ángel ni̱ kii noo̱ satoʼo yo̱ Ndios, íin na chí xoo kuáʼa diʼa noo̱ kéi̱ du̱sa ñoó.
\v 12 Kúú ni̱ naá vá ini Zacarías tá ni̱ xini ñaá rá, ta ni̱ ndu̱káʼano ra xiní ra̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ yu̱ʼú ra̱.
\v 13 Tído ni̱ kaa ángel ñoó xíʼín rá:
\p ―Zacarías, ná dáʼa ni yu̱ʼóo̱n, chi̱ ni̱ seídóʼo va Ndios ña̱ ni̱ xiko̱n noo̱ ná. Sa̱ʼá ño̱ó dákáki ñadiʼóo̱n Elisabet iin tayií lóʼo̱, ta chinanón xi̱ Juan.
\v 14 Ta ndato nakutí yoʼó xíʼa̱n kadii̱ ino̱n saʼa̱ xí. Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu kadii̱ iní tá ná kaki xi,
\v 15 chi̱ iin ta̱a ndáya̱ʼi nda̱ʼo kakuu xi noo̱ Ndios. O̱ kóʼo taʼon xi vino, ta ni ndutá dee̱n. Ta nakutí xí xíʼín Espíritu ii̱ Ndios nda̱ noo̱ kakaa̱ xi̱ ti̱xi naná xi̱.
\v 16 Ta mií xí kedaá xíʼín kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ Israel, dá nandió kuéi na noo̱ satoʼo na̱ Ndios.
\v 17 Ta sa̱ dinñóʼó ka̱ kasaa̱ xi̱, dá kasaa̱ na̱ kúú satoʼo yo̱. Ta kaneʼe xi choon táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ neʼe Elías choon, ta koo ndeé iní xi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndeé sa̱ io ini Elías. Ta kandeé xí nandei va̱ʼa na̱ kúú tatá xíʼín de̱ʼe na. Ta kandeé taʼani xi xíʼín na̱ saá ini, dá natiin na ña̱xintóni̱ va̱ʼa táto̱ʼon ki̱ʼo kómí ña̱yuu ndaa̱ ña̱xintóni̱ va̱ʼa noo̱ Ndios. Dión, dá kenduu xi̱ na̱ ñoo yóʼo, dá kandei nduu na̱ natiin na na̱ kúú satoʼo yo̱.
\p
\v 18 Dá ni̱ kaa Zacarías xíʼín ángel ñoó:
\p ―¿Ndí keei kandaa̱ inii̱ ña̱ dión koo? Dá chi̱ ta̱a sa̱va̱ʼa va kúú yuʼu̱, ta sa̱va̱ʼa taʼani ñadiʼí yuʼu̱.
\p
\v 19 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíʼín rá:
\p ―Yuʼu̱ naní Gabriel, ta yuʼu̱ kúú ra̱ íin noo̱ Ndios noo̱ ió na̱. Ta mií ná kúú na̱ ni̱ chi̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii kasto̱ʼin xíʼón sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa yóʼo.
\v 20 Ta viti kía̱n kando̱o ñíʼo̱n, ta o̱ kúu ka̱ kaʼo̱n nda̱ ná xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaʼi̱n xíʼón, chi̱ ko̱ ní xíión kandísón to̱ʼon ni̱ kaʼi̱n, tído miía̱n ndaa̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼón tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios ―kaá na̱ xíʼín rá.
\p
\v 21 Ta ndáti na̱ ñoo ñoó ña̱ keta Zacarías sata̱ véʼe. Kúú ni̱ ka̱sáʼá nákani ini na̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ku̱naʼá nákaa̱ ra̱ ini veʼe ño̱ʼo ñoó.
\v 22 Tído tá ni̱ keta ra, kúú sa̱ ko̱ ku̱ú ka̱ va kaʼa̱n ra̱. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ ni̱ xini ra̱ iin ña̱ʼa ndato ni̱ kee Ndios ini veʼe ño̱ʼo ñoó, dá chi̱ nda̱ ndáʼa̱ óon ra kúu xíʼo ra kuendá sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini ra̱. Ta ni̱ ka̱ndo̱o ñíʼi̱ va ra.
\p
\v 23 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kee Zacarías choon kánian kee ra sa̱ʼá ña̱ kúú rá ta̱ duti̱, dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n nóʼo̱ rá veʼe ra.
\v 24 Ta ni̱ ya̱ʼa dao kuu̱ ña̱ ni̱ kuu dión, ta kúú ni̱ tu̱u va ñadiʼí ra̱ Elisabet ñóʼo de̱ʼán. Ta kúú ni̱ sa̱ káa̱ tóoán veʼán oʼo̱n yoo̱, ta ni̱ kaaa̱n diʼa xíʼín miíán:
\v 25 “Diʼa ni̱ kee satoʼi̱ Ndios xíʼíín, chi̱ tein kuu̱ víti ni̱ naʼa̱ na̱ ña̱ kúʼu̱ ini na̱ sa̱ʼí, ta ni̱ di̱tá ná ña̱ kía̱n kénóo ña̱yuu yuʼu̱.”
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱sto̱ʼon iin ángel xíʼín María ña̱ koo iin de̱ʼe yií na̱, ta kananí xí Jesús
\p
\v 26 Tá ni̱ xi̱no iño̱ yoo̱ ñóʼo de̱ʼe Elisabet, dá ni̱ ta̱ndaʼá Ndios ángel naní Gabriel kuaʼa̱n na̱ iin ñoo naní Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea,
\v 27 dá koto niʼini na iin tadiʼí tákí, táʼa̱n ra sa̱ ni̱ xi̱ʼo to̱ʼon ña̱ koo xi xíʼín ta̱a naní José, ra̱ kúú kuendá na̱ veʼe rey David. Ta tadiʼí tákí ñoó naní María.
\v 28 Tá ni̱ ku̱ʼu ángel ñoó noo̱ ió María, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín xí:
\p ―Ná koo va̱ʼón. Nátaʼan nda̱ʼo ini Ndios xiní na̱ yo̱ʼó, chi̱ na̱ kúú satoʼo yo̱ kúú na̱ ió xíʼón, ta kée na cháá ka̱ ña̱ mani̱ xíʼón o̱ du̱ú dao ka̱ ñáʼa̱.
\p
\v 29 Tá ni̱ xini xi̱ ángel ñoó, ta ni̱ seídóʼo xi ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín xí, kúú ni̱ naá vá iní xi̱, chi̱ ko̱ kándaa̱ taʼon ini xi̱ ndi kóni̱ kaa ndisáʼán ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín xí.
\v 30 Dá ni̱ kaa tuku na xíʼín xí:
\p ―María, ná dáʼa ni yu̱ʼóo̱n, chi̱ sa̱ ni̱ na̱tiión ña̱ mani̱ noo̱ Ndios.
\v 31 Chi̱ viti kía̱n kañoʼo de̱ʼón. Ta dátu̱u noo̱o̱n iin tayií, ta chinanón xi̱ Jesús.
\v 32 Ta kakuu xi iin na̱ ndáya̱ʼi, ta kananí xí de̱ʼe mií Ndios, na̱ kómí ndidaá choon. Ta mií Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱, no̱ón kúú na̱ ki̱ʼo choon noo̱ ndáʼa̱ xí ña̱ kakuu xi rey, táto̱ʼon ni̱ sa̱ kuu David, na̱ sáʼano veʼe xi.
\v 33 Ta kaneʼe xi choon no̱ó na̱ veʼe Jacob, ta ni iin kuu̱ o̱ ndíʼi ña̱ dándáki xi.
\p
\v 34 Dá ni̱ kaa María xíʼín ángel ñoó:
\p ―¿Ndí koo, dá xi̱nko̱o ña̱ koo dión, ta ko̱ ta̱ʼón ta̱a ió xíʼíi̱n?
\p
\v 35 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíʼín xí:
\p ―Mií vá na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios naxino̱ nímo̱n, ta nakutón xíʼín ndée̱ mií ná. Ki̱ʼo dión, dá niʼo̱n de̱ʼón. Sa̱ʼá ño̱ó tayií ii̱ kaki ñoó kananí xí de̱ʼe mií Ndios.
\v 36 Ta dión taʼani sa̱ ñóʼo de̱ʼe táʼón naní Elisabet, va̱ʼará na̱ sa̱va̱ʼa kúú ná. Ta sa̱ ni̱ xi̱no iño̱ yoo̱ ñóʼo de̱ʼe na, va̱ʼará sa̱ kaʼa̱n ña̱yuu xíʼín ná ña̱ kúú ná iin ñáʼa̱ o̱ kóo de̱ʼe,
\v 37 chi̱ ni iin ña̱ʼa ko̱ kía̱n kuáchi̱ noo̱ Ndios.
\p
\v 38 Dá ni̱ kaa María xíʼín ná:
\p ―Yuʼu̱ kúú iin tadiʼí kéchóon noo̱ satoʼo yo̱ Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó ná kee na xíʼíín táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaʼa̱n ní xíʼíín ―kaá xi̱.
\p Dá ni̱ ke̱xoo ángel ñoó noo̱ xí kuaʼa̱n na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saʼa̱n María veʼe Elisabet
\p
\v 39 Tein kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ ndi̱ʼi nda̱ʼo ini María ni̱ kee xi kuaʼa̱n xi̱ yukú ñóʼó noo̱ nákaa̱ iin ñoo chí kuendá Judá.
\v 40 Tá ni̱ saa̱ xi̱, ni̱ ku̱ʼu xi veʼe Zacarías. Dá ni̱ kaʼa̱n xi̱ ndisáʼán xíʼín Elisabet.
\v 41 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo Elisabet ndisáʼán ni̱ kaʼa̱n María xíʼán, kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱ndita taleé ini ti̱xián. Ta kúú ni̱ na̱kutíán xíʼín Espíritu ii̱ Ndios,
\v 42 ta kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱yuʼán:
\p ―Yoʼó kúú na̱ kémáni̱ cháá ka̱ Ndios noo̱ ndidaá na̱ ñáʼa̱, ta kémáni̱ taʼani na de̱ʼe nákaa̱ ti̱són xaa̱n.
\v 43 ¿Ndá yoo ví kúú yuʼu̱ ña̱ kii naná na̱ kúú satoʼi̱ koto niʼini na yuʼu̱?
\v 44 Tá ni̱ sei̱do̱ʼi ni̱ kaʼo̱n ndisáʼán xíʼíín, kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱ndita taleé nákaa̱ ini ti̱xii xíʼa̱n kádii̱ iní xi̱.
\v 45 Ndikáʼán ndi kúu ví yoʼó ña̱ ni̱ ka̱ndísón ña̱ miía̱n ndaa̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaʼa̱n satoʼo yo̱ Ndios kee na xíʼón ―kaáa̱n xíʼín xí.
\p
\v 46 Dá ni̱ kaa María:
\q Ndinoʼo ini va yuʼu̱ kékáʼanoi na̱ kúú satoʼo yo̱.
\q
\v 47 Kádii̱ nda̱ʼo ini nío̱í sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Ndios, na̱ dáka̱ki ñaá.
\q
\v 48 Chi̱ ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná ña̱ kúúí iin tadiʼí kúndaʼí kéchóon noo̱ ná.
\q Ta viti chí noo̱ kaa ndidaá kúú ña̱yuu ña̱ ni̱ na̱tiin yuʼu̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios.
\q
\v 49 Dá chi̱ náʼano nda̱ʼo ña̱ʼa kée Ndios, na̱ kómí ndidaá kúú ndée̱, xíʼíi̱n.
\q Ná natiin kuu̱ ná ndidaá táʼa̱n ña̱ñóʼó.
\q
\v 50 Daá kuití kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ndidaá ña̱yuu yuʼú niʼini ñaá.
\q
\v 51 Sa̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa náʼano ni̱ kee na xíʼín ndáʼa̱ ná.
\q Ta ni̱ taó xóo na ta̱ ió táyíí ini, dá ná o̱ kée ra ña̱ nákani ini nío̱ rá.
\q
\v 52 Ta ni̱ di̱tá ná choon noo̱ ndaʼá ta̱ néʼe choon náʼano,
\q ta ni̱ chi̱ndaya̱ʼi na ña̱yuu ndaʼí ini.
\q
\v 53 Ta no̱ó na̱ ko̱ó ña̱ʼa keí, kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa ni̱ xi̱ʼo Ndios.
\q Ta ndidaá na̱ kui̱ká, ko̱ó ña̱ʼa ni̱ niʼi̱ ná kaneʼe na koʼo̱n na̱.
\q
\v 54 Ta ni̱ chi̱ndeé ná na̱ ñoo Israel, na̱ kéchóon noo̱ ná,
\q ta ni̱ ndi̱ko̱ʼon ini Ndios ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ná,
\q
\v 55 chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ xi̱ʼo na to̱ʼon na no̱ó na̱ sáʼano veʼe yó,
\q chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ kaa na̱ kee na xíʼín Abraham xíʼín ndidaá de̱ʼe na,
\q ta daá kuití vá kée Ndios dión xíʼín yó.
\p
\v 56 Táto̱ʼon oni̱ yoo̱ ni̱ sa̱ io María xíʼín Elisabet, dá ni̱ kee xi kuaʼa̱n nóʼo̱ xi veʼe xi.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kaki de̱ʼe Elisabet naní Juan
\p
\v 57 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ kaki de̱ʼe Elisabet, ta kúú iin tayií lóʼo̱ ni̱ da̱kákián.
\v 58 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ndéi yati xíʼán xíʼín na̱ kúú táʼa̱n ña̱ káʼano nda̱ʼo ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼán, kúú ni̱ kadii̱ dáó ini na̱ xíʼán.
\v 59 Tá ni̱ xi̱no ona̱ kuu̱ ni̱ kaki xi, dá ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ xí táto̱ʼon ki̱ʼo kée na̱ Israel xíʼín de̱ʼe na. Ta ni̱ kaʼán ná chinaní ñaá ná Zacarías táto̱ʼon naní tatá xi̱.
\v 60 Dá ni̱ kaa naná xi̱:
\p ―O̱ kánaní taʼon xi dión. Juan va kananí xí.
\p
\v 61 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―¿Ndiva̱ʼa kananí xí dión? Ta ni iin tóʼón taʼon na̱ veʼón ko̱ naní kuu̱ káʼo̱n xaa̱n.
\p
\v 62 Dá ni̱ ka̱sáʼá kúu ndáʼa̱ ná ndáto̱ʼón ná tatá xi̱ ndi kananí xí, kóni̱ ra̱.
\v 63 Dá ni̱ xika̱ ra̱ iin táʼí yíto̱ yádí, ta noo̱ yíto̱ ñoó ni̱ taa ra kuu̱ xí. “Juan va kananí xí”, kaá ña̱ ni̱ taa ra. Ta kúú ndidaá vá ná ni̱ naá iní.
\v 64 Ta kúú vitíʼón diʼa va ni̱ na̱kaʼa̱n ra̱. Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá rá kékáʼano ra Ndios.
\v 65 Ta ndidaá kúú na̱ ndéi yati xíʼín ná ñóó ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo na. Ta ndidaá na̱ ndéi noo̱ kúú yukú ñóʼó ndíta chí kuendá Judea ni̱ ka̱sáʼá ná ndátóʼón ná saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu.
\v 66 Ta ña̱yuu ni̱ seídóʼo ña̱ ni̱ kuu dión, ni̱ ka̱sáʼá nákani ini na̱, ta kaá na̱:
\p ―¿Ndi ku̱ú vía̱n kasandaá tayií ñoó kakuu xi? ―kaá na̱.
\p Ta miía̱n ndaa̱ ndisa nákaa̱ xi̱ ti̱xi ndáʼa̱ satoʼo yo̱ Ndios.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaa Zacarías ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios
\p
\v 67 Ta kúú Zacarías, ra̱ kúú tatá xi̱, ni̱ na̱kutí xíʼín Espíritu ii̱ Ndios. Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá káʼa̱n ra̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ sa̱ io xíʼín sa̱ʼá ña̱ koo chí noo̱:
\q
\v 68 Na̱ káʼano kúú satoʼo yo̱ Ndios, na̱ ndáño̱ʼo yóó, na̱ Israel,
\q dá chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kini.
\q
\v 69 Chi̱ ni̱ ta̱ndaʼá ná iin na̱ kómí choon ve̱i dáka̱ki ñaá.
\q Ta kúú ná iin na̱ veʼe rey David, na̱ sa̱ ke̱chóon noo̱ mií Ndios tá sa̱ naʼá,
\q
\v 70 táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaa Ndios kee na xíʼín yúʼu̱ profeta na̱ nda̱ míí saʼa̱.
\q
\v 71 Chi̱ dáka̱ki na yó no̱ó na̱ naá xíʼá, ta taó xóo na yó ti̱xi ndáʼa̱ na̱ xiní uʼu̱ ñaá.
\q
\v 72 Ta ni̱ kaʼa̱n na̱ ña̱ kuʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ndidaá na̱ sáʼano veʼe yó.
\q Ta ko̱ ní nándodó taʼon na ña̱ ndato ni̱ ka̱ndo̱o na kee na xíʼín ná,
\q
\v 73 táʼa̱n ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o na kee na xíʼín Abraham, na̱ kúú ta̱ sáʼano veʼá.
\q Chi̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios ña̱
\q
\v 74 taó xóo na yó ti̱xi ndáʼa̱ na̱ xiní uʼu̱ ñaá,
\q dá kía̱n ni iin ña̱ʼa ná o̱ kédaá xíʼá ña̱ yu̱ʼú yo̱ koni kuáchí yó noo̱ ná.
\q
\v 75 Ta koo vii yo̱, ta kee yó ña̱ ndaa̱ noo̱ mií ná ndidaá táʼa̱n kuu̱ ni̱ saki na̱ kandei yó.
\q
\v 76 Ta yoʼó, de̱ʼe lóʼo̱ miíi̱, yoʼó kakuu iin profeta, na̱ kásto̱ʼon xíʼín ña̱yuu ña̱ ni̱ kaʼa̱n mií Ndios, na̱ ió noo̱ dikó.
\q Dá chi̱ kuió no̱ó yo̱ʼó koʼo̱n no̱ó na̱ kúú satoʼo yo̱, dá kenduuo̱n iin íchi̱ ndaa̱ noo̱ ná.
\q
\v 77 Chi̱ kasto̱ʼon yoʼó xíʼín na̱ ñoo Israel, dá ná kandaa̱ ini na̱ ndi kee Ndios, dá dáka̱ki ñaá ná,
\q chi̱ ki̱ʼo káʼano va ini na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée na.
\q
\v 78 Chi̱ kúʼu̱ nda̱ʼo ini Ndios saʼa̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱ na̱ chindeé ná yó,
\q ta kíán táto̱ʼon iin ndi̱ndii sa̱á ni̱ xi̱nko̱o too̱n noo̱ yo̱ iin ka̱ kuu̱,
\q
\v 79 dá ki̱ʼoan ña̱ katoo̱n no̱ó ña̱yuu xíonoo íchi̱ noo̱ íin naá, xíʼín no̱ó na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kuu na̱.
\q Ta dátoo̱a̱n noo̱ yo̱ koʼo̱ ichí ndaa̱, dá koo va̱ʼa ini yo̱.
\p
\v 80 Ta sa̱ saʼano tayií ñoó kuaʼa̱n xi̱. Ta sa̱ kundeé ini xi̱ xíʼín ña̱xintóni̱ xí. Ta ni̱ sa̱ io xi̱ noo̱ kúú yukú i̱chí nda̱ no̱ó ni̱ xi̱nko̱o kuu̱ ni̱ naʼa̱ xi̱ mií xí no̱ó na̱ Israel.
\c 2
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kaki Jesús
\p
\v 1 Ta mií tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ saʼanda ta̱ néʼe choon káʼano naní Augusto choon noo̱ ndidaá ña̱yuu dándáki ra ña̱ ná noʼo̱ na̱ nachikodó ná kuu̱ ná noo̱ tuti ta̱a néʼe choon ñoo no̱ó ni̱ kaki na.
\v 2 Ta ña̱ yóʼo ni̱ sa̱ kuu taʼándá mií no̱ó ni̱ na̱chi̱kodó ña̱yuu kuu̱ ná noo̱ tuti ta̱ néʼe choon tá nákaa̱ ta̱a naní Cirenio néʼe ra choon chí kuendá Siria.
\v 3 Sa̱ʼá ño̱ó ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ kee na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná ñoo no̱ó ni̱ kaki na, dá nachikodó ná kuu̱ ná noo̱ tuti ta̱a néʼe choon.
\p
\v 4 Dá ni̱ keta iin ta̱a naní José ñoo Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea, kuaʼa̱n nóʼo̱ rá chí kuendá Judea noo̱ kúú ñoo no̱ó ni̱ kaki rey David, ta naníán Belén. Chi̱ kuendá na̱ veʼe rey David kúú rá,
\v 5 chi̱ kuaʼa̱n ra̱ nachinóo ra kuu̱ rá noo̱ tuti ta̱ néʼe choon xíʼín María, ta ni̱ xi̱ʼo to̱ʼon koo xíʼín rá. Ta sa̱ yati va kaki de̱ʼe xi.
\v 6 Ta xía̱n tein ndéi na ñoó, kúú ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ kaki de̱ʼe xi.
\v 7 Ta ñoó ni̱ kaki de̱ʼe no̱ó xi̱, ta tayií kúú xí. Dá ni̱ chi̱tuú ñaá ná dáʼo̱n. Dá ni̱ chi̱ndúʼu̱ ñaá ná ini noo̱ sásáʼan kíti̱, chi̱ sa̱ ni̱ chití nda̱ʼo veʼe noo̱ nániʼi̱ ndée̱ ña̱yuu.
\p
\v 8 Ta ndéi dao ta̱a ndáka léko yati noo̱ nákaa̱ ñoo ñoó, ta ndidaá sa̱kuaá ndéi ra ndaá ra̱ léko ra̱.
\v 9 Kúú iin kuití vá ni̱ naʼa̱ noo̱ iin ángel ni̱ kii noo̱ satoʼo yo̱ Ndios noo̱ rá. Kúú ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa iin níí kúú noo̱ ndéi ra ni̱ kee satoʼo yo̱. Kúú ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo ra.
\v 10 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíʼín rá:
\p ―Ná dáʼa ni yu̱ʼú ndo̱, dá chi̱ ña̱ va̱ʼa va kía̱n ve̱ii kasto̱ʼin xíʼín ndó. Ta ña̱ yóʼo kakuu iin ña̱ dii̱ iní noo̱ ndidaá ña̱yuu.
\v 11 Kuu̱ víti ni̱ kaki iin na̱ ni̱ ka̱sáa̱ dáka̱ki ña̱yuu. Ta ni̱ kaki na ñoo rey David. Na̱ yóʼo kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta na̱ yóʼo kúú satoʼo yo̱.
\v 12 Ta ki̱ʼo diʼa, dá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ ndaa̱ va kía̱n ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó. Chi̱ naniʼi̱ ndo̱ taleé yóʼo kátuú xi̱ iin táʼí dáʼo̱n, ta kánduʼu̱ xí ini noo̱ sásáʼan kíti̱ ―kaá na̱.
\p
\v 13 Kúú iin kuití vá ni̱ naʼa̱ noo̱ iin tuʼu káʼano ángel ni̱ kii chí induú noo̱ íin iin ka̱ ángel ñoó, ta kékáʼano na Ndios, ta kaá na̱ diʼa:
\q
\v 14 Ná natiin Ndios ndidaá kúú ña̱ñóʼó nda̱ noo̱ ió na̱ induú.
\q Ta ná kandei va̱ʼa ña̱yuu no̱ñóʼo̱ yóʼo, chi̱ xiní va̱ʼa ñaá Ndios.
\p
\v 15 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ nana ángel kuaʼa̱n nóʼo̱ ná induú, dá ni̱ ka̱sáʼá ndátóʼón táʼan ta̱a ndáka léko ñoó:
\p ―Kóʼo̱ ñoo Belén kande̱ʼá ña̱ ni̱ kuu, chi̱ mií na̱ kúú satoʼo yo̱ Ndios ni̱ ka̱sto̱ʼon xíʼá sa̱ʼán ―kaá ra̱.
\p
\v 16 Ta kúú ni̱ ndi̱ʼi nda̱ʼo ini ra̱ kuaʼa̱n ra̱. Tá ni̱ saa̱ ra̱, kúú ni̱ na̱níʼi̱ rá María xíʼín José xíʼín taleé ñoó kánduʼu̱ xí ini noo̱ sásáʼan kíti̱.
\v 17 Tá ni̱ xini ra̱ xí, kúú ni̱ ka̱sáʼá rá nákani ra xíʼín ná táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaa ángel ñoó xíʼín rá saʼa̱ taleé ñoó.
\v 18 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó ña̱ ni̱ na̱kani ta̱a ndáka léko ñoó dión, kúú ni̱ naá vá iní na̱.
\v 19 Tído sa̱ ndidaá kúú vá ña̱ yóʼo ni̱ taxi va̱ʼa María nío̱ xí, ta daá kuití ñóʼo ini xi̱ sa̱ʼán.
\v 20 Dá ni̱ na̱ndió kuéi ta̱a ndáka léko ñoó kuaʼa̱n ra̱. Ta kékáʼano ra Ndios kuaʼa̱n ra̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini ra̱ xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ seídóʼo ra. Dá chi̱ ni̱ xini ra̱ táto̱ʼon káa rá ió ña̱ ni̱ na̱kani ángel ñoó xíʼín rá.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saʼa̱n na̱ veʼe ño̱ʼo káʼano xíʼín Jesús
\p
\v 21 Tá ni̱ xi̱no ona̱ kuu̱ ni̱ kaki taleé ñoó, dá ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ xí táto̱ʼon kée na̱ Israel. Dá ni̱ chi̱naní ná xi̱ Jesús, chi̱ ki̱ʼo dión kananí xí kaá ángel nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kakaa̱ xi̱ ti̱xi naná xi̱.
\v 22 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ kánian koʼo̱n na̱ nduvií ná mií ná noo̱ Ndios, táto̱ʼon saʼándá ley Moisés choon ña̱ kánian kee na, dá néʼe na taleé ñoó ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jerusalén, dá naki̱ʼo na kuendá saʼa̱ xí noo̱ Ndios.
\v 23 Chi̱ diʼa kaá ley satoʼo yo̱ Ndios: “Ndidaá kúú tayií kuálí kúú no̱ó ni̱ kaki ti̱xi naná xi̱ kananí xí kakuu xi tayií kechóon sa̱va̱ʼa noo̱ satoʼo yo̱ Ndios.”
\v 24 Ta ña̱ kánian doko̱ ná noo̱ Ndios kúú uu̱ kúku̱ o uu̱ paloma táto̱ʼon ki̱ʼo kaá ley satoʼo yo̱ Ndios.
\p
\v 25 Ta ñoo Jerusalén ñoó ni̱ sa̱ io iin ta̱a ni̱ sa̱ naní Simeón. Ta ni̱ sa̱ kuu ra iin ta̱a ndaa̱ noo̱ Ndios, ta sa̱ kee ra ña̱ kóni̱ Ndios. Ta ndáti ra kasaa̱ na̱ tandaʼá Ndios ki̱ʼo ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ñoo Israel. Ta ió va Espíritu ii̱ Ndios xíʼín rá.
\v 26 Ta ni̱ ka̱sto̱ʼon Espíritu ii̱ Ndios xíʼín rá ña̱ o̱ ku̱ú taʼon ra nda̱ ná koni xíʼín noo̱ rá na̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios kasaa̱ dáka̱ki ñaá.
\v 27 Ta mií Espíritu ii̱ Ndios ni̱ kedaá xíʼín rá, dá ni̱ saa̱ ra̱ veʼe ño̱ʼo káʼano ñoó. Ta kúú ñoó taʼani néʼe ñaá na̱ kúú tatá taleé naní Jesús ni̱ ka̱sáa̱ na̱, dá kee na xíʼín xí táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley Moisés choon.
\v 28 Dá ni̱ tiin Simeón taleé ñoó ni̱ sa̱ neʼe ndaa ra̱. Dá ni̱ ka̱sáʼá rá kékáʼano ra Ndios, ta kaá ra̱:
\q
\v 29 Satoʼo miíi̱, viti kía̱n konó ní ná kuui̱,
\q chi̱ sa̱ ió va̱ʼa va inii̱ viti, chi̱ sa̱ ni̱ xi̱nko̱o va to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n ní xíʼíi̱n,
\q
\v 30 dá chi̱ sa̱ ni̱ xinii̱ xíʼín noo̱í na̱ ni̱ ta̱ndaʼá ní ni̱ ka̱sáa̱ dáka̱ki ñaá.
\q
\v 31 Ta sa̱ ni̱ ka̱sáʼá ní náʼa̱ ní na̱ noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu.
\q
\v 32 Ta dátoo̱n na̱ noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel.
\q Ta saʼa̱ mií ná natiin na̱ ñoo ní, na̱ Israel, ña̱ñóʼó.
\p
\v 33 Kúú ni̱ naá vá iní José xíʼín María tá ni̱ sei̱do̱ʼo na ña̱ ni̱ kaʼa̱n Simeón dión saʼa̱ xí.
\v 34 Dá ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ná. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín naná xi̱ naní María:
\p ―Kanaʼón, chi̱ taleé yóʼo kúú ra ni̱ ka̱sáa̱ kedaá xíʼín na̱ Israel, dá kuaʼa̱ ná kue̱i, ta kuaʼa̱ ná ndakuei. Ta naʼa̱ Ndios ña̱ ni̱ kii xi noo̱ mií ná, tído diʼa kañóʼó vá ñaá ña̱yuu.
\v 35 Dión koo, dá ná natu̱u ña̱ nákani ini iin rá iin ña̱yuu. Tído ndaʼí nda̱ʼo ndoʼo yoʼó, chi̱ kakian táto̱ʼon iin yúchi̱ karnee nímo̱n ―kaá ra̱ xíʼín María.
\p
\v 36 Ta ñoó taʼani ni̱ sa̱ io iin ñáʼa̱ naní Ana. Ta ñáʼa̱ yóʼo sa̱ ka̱sto̱ʼon xíʼín ña̱yuu to̱ʼon ni̱ na̱tiián noo̱ mií Ndios. Ta kíán de̱ʼe ta̱a ni̱ sa̱ naní Fanuel, ra̱ kuendá na̱ veʼe Aser. Ta kíán iin ñáʼa̱ sa̱va̱ʼa. Tído tá ni̱ sa̱ kíán tadiʼí tákí, dá ni̱ ta̱rndáʼa̱n xíʼín yíi̱a̱n, tído usa̱ va kuia̱ ni̱ sa̱ ioa̱n xíʼín rá, kúú ni̱ xiʼi̱ va ra.
\v 37 Sa̱ ió komi̱ díko komi̱ kuia̱ kíán ñaʼá kuáa̱n, ta ni iin kuu̱ ko̱ ní kéxooán veʼe ño̱ʼo káʼano ñoó. Nduú ñoó sa̱ káa̱a̱n xíno kuáchíán noo̱ Ndios, chi̱ sa̱ neʼe ii̱a̱n, ta káʼa̱n xíʼín Ndios.
\v 38 Ta mií hora daá ñóó ni̱ ka̱sáa̱a̱n noo̱ ndíta na̱ veʼe Jesús. Dá ni̱ ka̱sáʼán náki̱ʼoán ndivéʼe noo̱ Ndios. Ta ni̱ ka̱sáʼán káʼa̱n saʼa̱ taleé ñoó xíʼín ña̱yuu, na̱ ndáti kuu̱ taó xóo Ndios na̱ Jerusalén no̱ó ña̱ ndóʼo nío̱ ná.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱ndió kuéi na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná ñoo Nazaret
\p
\v 39 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kee na ndidaá choon saʼándá ley satoʼo yo̱ Ndios, dá ni̱ na̱ndió kuéi na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná ñoo Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea.
\v 40 Ta sá sáʼano tayií ñoó, ta sá kúndakí xí, ta sá níʼi̱ xí ña̱xintóni̱ xí kuaʼa̱n xi̱. Ta chíndeé nda̱ʼo ñaá Ndios.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Jesús uxi̱ uu̱ kuia̱
\p
\v 41 Ta ndidaá kuia̱ vá sá sáʼa̱n na̱ veʼe xi ñoo Jerusalén kekáʼano na víko̱ pascua.
\v 42 Tá ni̱ xi̱no xi uxi̱ uu̱ kuia̱, dá ni̱ kee na ko̱kaa na kuaʼa̱n na̱ xíʼín xí ñoo Jerusalén kekáʼano na víko̱ ñoó, táto̱ʼon ki̱ʼo sá kée na.
\v 43 Tá ni̱ ndiʼi víko̱ ñoó, dá ni̱ na̱ndió kuéi na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná, tído ni̱ ka̱ndo̱o va Jesús ñoo Jerusalén. Tído ko̱ ní kándaa̱ taʼon ini José xíʼín María ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o xi.
\v 44 Chi̱ ni̱ kaʼán ná ña̱ ndá ndi kuu ve̱i xi xíʼín dao ka̱ táʼan na. Ta sa̱ iin níí vá kuu̱ ni̱ xika na. Dá ni̱ ka̱sáʼá ná nándukú ñaá ná tein na̱ kúú táʼan na xíʼín na̱ ndéi yati xíʼín ná.
\v 45 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ ta̱ʼón xi̱ nániʼi̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱ndió kuéi na kuaʼa̱n na̱ ñoo Jerusalén nandukú ñaá ná.
\p
\v 46 Tá ni̱ xi̱no oni̱ kuu̱, dá ni̱ na̱níʼi̱ ná xi̱ nákaa̱ xi̱ ini veʼe ño̱ʼo káʼano, ta ió xi̱ tein ta̱ dánaʼa̱ ley Moisés seídóʼo xi ra̱, ta kúú ndáto̱ʼón xí ra̱.
\v 47 Ta ña̱yuu ndéi seídóʼo ñaá ñóó, kúú ni̱ naá vá iní na̱, chi̱ ndi̱chí nda̱ʼo xi, ta va̱ʼa nda̱ʼo nándió néʼe xi ña̱ ndáto̱ʼón ñaá ta̱a ñoó.
\v 48 Tá ni̱ xini ñaá na̱ veʼe xi, kúú ni̱ naá vá iní na̱. Dá ni̱ kaa naná xi̱ xíʼín xí:
\p ―De̱ʼe lóʼo̱, ¿ndiva̱ʼa ni̱ keeón diʼa xíʼín nduʼu̱? Dá chi̱ yuʼu̱, xíʼín tatóo̱n ndóʼo nda̱ʼo nío̱ ndú xíonoo ndu nándukú ndú yo̱ʼó.
\p
\v 49 Dá ni̱ kaa xi̱ xíʼín ná:
\p ―¿Ndiva̱ʼa nándukú ní yuʼu̱? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ní ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian kakaa̱i̱ keei choon tatái̱? ―kaá xi̱.
\p
\v 50 Tído ko̱ ní kándaa̱ taʼon ini na̱ ndiva̱ʼa ni̱ kaʼa̱n xi̱ dión.
\v 51 Dá ni̱ kee Jesús kuaʼa̱n nóʼo̱ xí xíʼín ná ñoo Nazaret. Ta daá sa̱ seídóʼo va xi na̱. Ta ni̱ taxi va̱ʼa naná xi̱ ndidaá ña̱ yóʼo ini nío̱ ná.
\v 52 Ta sá níʼi̱ Jesús cháá ka̱ ña̱xintóni̱ xí, ta sá sáʼano dikó cháá ka̱ xi̱ kuaʼa̱n xi̱. Ta nátaʼan ini Ndios xiní ñaá ná, ta nátaʼan taʼani ini ña̱yuu xiní ñaá ná.
\c 3
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu
\p
\v 1 Tá ni̱ xi̱no saʼo̱n kuia̱ dándáki ta̱a naní Tiberio César, tiempo daá ñóó nákaa̱ ta̱ naní Poncio Pilato néʼe ra choon chí kuendá Judea, ta Herodes kúú ra̱ néʼe choon chí kuendá Galilea, ta ñani ra̱ naní Felipe néʼe choon chí kuendá Iturea xíʼín Traconite, ta ra̱ naní Lisanias néʼe choon chí kuendá Abilinia,
\v 2 ta ra̱ naní Anás xíʼín Caifás kúú ra̱ duti̱ kúú no̱ó noo̱ na̱ Israel. Dá ni̱ kaʼa̱n Ndios xíʼín iin ta̱a naní Juan, na̱ kúú de̱ʼe Zacarías, noo̱ kúú yukú i̱chí.
\v 3 Dá ni̱ kee Juan kuaʼa̱n na̱ ndidaá ñoo ñóʼo yuʼú yu̱ta Jordán, ta sa̱ ka̱sto̱ʼon na xíʼín ña̱yuu ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée na, dá ná kuʼu̱ káʼano ini Ndios sa̱ʼá kua̱chi na̱, dá kuu kodo̱ ndúta̱ ná.
\p
\v 4 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xi̱nko̱o to̱ʼon ni̱ taa profeta Isaías, chi̱ diʼa kaáa̱n:
\q Káyuʼú iin ta̱a noo̱ kúú yukú i̱chí:
\q “Kandei nduu ndo̱ natiin ndó satoʼo yo̱ Ndios,
\q ta ná konó ndó iin ichí ndaa̱ noo̱ ná.
\q
\v 5 Ndidaá noo̱ kúú táʼi̱ ná kutí,
\q ta ndidaá kúú yúku̱ xíʼín koʼondo ndundaa̱,
\q ta ndidaá kúú íchi̱ ti̱kao̱ nduuan íchi̱ ndaa̱,
\q ta ndidaá kúú íchi̱ noo̱ kini ndáa nduva̱ʼan;
\q
\v 6 ta ndidaá kúú ña̱yuu koni na̱ na̱ tandaʼá Ndios kii dáka̱ki ñaá.”
\p
\v 7 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ nákaa̱ Juan, dá ná dákodo̱ ndúta̱ ñaá ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ná:
\p ―Ndoʼó, na̱ kúú tata koo̱ xaa̱n, ¿ndá yoo kaá daá xíʼín ndoʼó ña̱ dión oon ni ka̱ki ndó no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios ve̱i dándóʼo naní nío̱ ndo̱?
\v 8 Koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ʼa, ña̱ náʼa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi kée ndó. Ta ná dáʼa ni kaʼán ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ kúú ndó na̱ veʼe Abraham, sa̱ʼá ño̱ó ka̱ki ndó. Chi̱ miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ kuu va ndee Ndios yuu̱ ndéi yóʼo kakuuan na̱ veʼe Abraham.
\v 9 Ta kanaʼá ndó ña̱ sa̱ io nduu va hacha kaʼandaa̱n yo̱ʼo yíto̱. Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa mií vá yíto̱ ko̱ xíʼo kui̱ʼi va̱ʼa, kiróón kúú ra̱ taʼa̱nda̱, dá ke̱e rá noo̱ kéi̱ ñóʼo̱ ―kaá na̱.
\p
\v 10 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó, ta kaá na̱:
\p ―¿Ndí ki̱án kánian kee nduʼu̱, tá dáá?
\p
\v 11 Dá ni̱ kaa Juan xíʼín ná:
\p ―Ndi ndáa ndoʼó ió uu̱ doʼo̱no̱, ta ki̱ʼo ndó iian no̱ó na̱ ko̱óán noo̱. Ta ndoʼó, na̱ ió ña̱ʼa sásáʼan, ta dión taʼani kánian kee ndó.
\p
\v 12 Ta ni̱ ka̱sáa̱ taʼani dao ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱ kodo̱ ndúta̱ rá. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón rá Juan:
\p ―Maestro, ¿ndí ki̱án kánian kee nduʼu̱?
\p
\v 13 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ná dáʼa ni ya̱ʼa ndó kiʼin ya̱ʼi cháá ka̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kánian kiʼin ya̱ʼi ndó.
\p
\v 14 Ta ni̱ nda̱to̱ʼón taʼani ñaá dao soldado, ta kaá ra̱:
\p ―Ta nduʼu̱ viti, ¿ndí ki̱án kánian kee nduʼu̱?
\p Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ná dáʼa ka̱ ni dáyu̱ʼú ndava̱ʼa ndó ña̱yuu ko̱ó ña̱ʼa kée, dá niʼi̱ ndo̱ cháá di̱ʼón noo̱ ná, ta o̱ sa̱ chínóo ndó kua̱chi tóʼón sata̱ ná. Nataʼan ni ini ndo̱ xíʼín ña̱ kúú ya̱ʼi ndó.
\p
\v 15 Ta ndidaá ña̱yuu ñoó nómi̱ kíi̱ kandaa̱ ini na̱ á Juan kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, káʼán ná nákani ini na̱.
\v 16 Dá ni̱ kaa Juan diʼa xíʼín ndidaá ña̱yuu ñoó:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ndisa dákodo̱ ndúta̱ yuʼu̱ ndo̱ʼó xíʼín ta̱kui̱í oon, tído sata̱ yúʼu̱ ve̱i iin na̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuʼu̱, chi̱ ni ko̱ káni víán nakuii̱n ndei yuʼu̱ ndaxíí yóʼo̱ ndisa̱ ná. Ta no̱ón kúú na̱ dákodo̱ ndúta̱ ndo̱ʼó xíʼín na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios xíʼín ñoʼó ita̱ kéi̱.
\v 17 No̱ón kúú táto̱ʼon iin ta̱a tánee iin ña̱ʼa ndáʼa̱ ná dákáa na tirió noo̱ táchi̱. Ta ki̱ʼo dión kée na, dá taó xóo na noni̱ tirió tein xe̱ʼán. Ta nataán va̱ʼa na tirió ini yáka̱ ná, ta chiñóʼo̱ na̱ xeʼe̱ ñoó xíʼín ñóʼo̱ kéi̱, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndáʼo̱ ―kaá na̱.
\p
\v 18 Ta xíʼín to̱ʼon yóʼo, ta xíʼín dao ka̱ to̱ʼon ni̱ sa̱ kaʼa̱n niʼini na, ta dión sa̱ ka̱sto̱ʼon na xíʼín ña̱yuu sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Ndios.
\v 19 Ta ni̱ da̱náni taʼani na rey Herodes, dá chi̱ ió ra̱ xíʼín iin ñáʼa̱ naní Herodías, ñá kúú ñadiʼí ñani ra̱, ta̱ naní Felipe. Ta ni̱ da̱náni taʼani ñaá ná saʼa̱ ndidaá ka̱ ni ña̱ kini kée ra.
\v 20 Ta noo̱ ndidaá ña̱ kini kée ra, ni̱ kee taʼani ra iin ka̱ ña̱ kini, chi̱ ni̱ sadi ra̱ Juan veʼe ka̱a.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ Jesús
\p
\v 21 Tá nákaa̱ i̱í vá Juan dákodo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu, dá ni̱ ka̱sáa̱ Jesús, kúú ni̱ sodo̱ ndúta̱ taʼani na. Ta tein káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios, kúú ni̱ nono̱ vá induú,
\v 22 kúú ni̱ na̱xino̱ na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios sata̱ ná, ta káa na táto̱ʼon káa iin paloma. Ta nda̱ induú tái̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios:
\p ―Yoʼó kúú de̱ʼe mani̱ yuʼu̱, ta nátaʼan nda̱ʼo inii̱ xiníi̱ yo̱ʼó ―kaá na̱.
\p
\v 23 Ta ni̱ ka̱sáʼá Jesús xíonoo na dánaʼa̱ na̱ tá ió na̱ táto̱ʼon oko̱ uxi̱ kuia̱. Ta sa̱ kaʼán ña̱yuu ñoó ña̱ Jesús ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe José, ta José ni̱ sa̱ kúú de̱ʼe Elí,
\v 24 ta Elí ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Matat, ta Matat ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Leví, ta Leví ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Melqui, ta Melqui ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Jana, ta Jana ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe José,
\v 25 ta José ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Matatías, ta Matatías ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Amós, ta Amós ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Nahum, ta Nahum ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Esli, ta Esli ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Nagai,
\v 26 ta Nagai ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Maat, ta Maat ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Matatías, ta Matatías ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Semei, ta Semei ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe José, ta José ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Judá,
\v 27 ta Judá ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Joana, ta Joana ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Resa, ta Resa ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Zorobabel, ta Zorobabel ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Salatiel, ta Salatiel ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Neri,
\v 28 ta Neri ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Melqui, ta Melqui ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Adi, ta Adi ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Cosam, ta Cosam ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Elmodam, ta Elmodam ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Er,
\v 29 ta Er ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Josué, ta Josué ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Eliezer, ta Eliezer ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Jorim, ta Jorim ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Matat,
\v 30 ta Matat ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Leví, ta Leví ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Simeón, ta Simeón ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Judá, ta Judá ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe José, ta José ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Jonán, ta Jonán ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Eliaquim,
\v 31 ta Eliaquim ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Melea, ta Melea ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Mainán, ta Mainán ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Matata, ta Matata ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Natán,
\v 32 ta Natán ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe David, ta David ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Isaí, ta Isaí ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Obed, ta Obed ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Booz, ta Booz ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Salmón, ta Salmón ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Naasón,
\v 33 ta Naasón ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Aminadab, ta Aminadab ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Aram, ta Aram ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Esrom, ta Esrom ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Fares, ta Fares ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Judá,
\v 34 ta Judá ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Jacob, ta Jacob ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Isaac, ta Isaac ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Abraham, ta Abraham ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Taré, ta Taré ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Nacor,
\v 35 ta Nacor ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Serug, ta Serug ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Ragau, ta Ragau ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Peleg, ta Peleg ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Heber, ta Heber ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Sala,
\v 36 ta Sala ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Cainán, ta Cainán ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Arfaxad, ta Arfaxad ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Sem, ta Sem ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Noé, ta Noé ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Lamec,
\v 37 ta Lamec ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Matusalén, ta Matusalén ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Enoc, ta Enoc ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Jared, ta Jared ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Mahalaleel, ta Mahalaleel ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Cainán,
\v 38 ta Cainán ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Enós, ta Enós ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Set, ta Set ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Adán, ta Adán ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe Ndios.
\c 4
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kaʼán ña̱ uʼu̱ dátu̱úán Jesús
\p
\v 1 Kúú ni̱ na̱kutí Jesús xíʼín Espíritu ii̱ Ndios. Dá ni̱ kana na yu̱ta Jordán ñoó kuaʼa̱n na̱. Ta mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ndáka ñaá kuaʼa̱n noo̱ kúú yukú i̱chí.
\v 2 Ta ñoó ni̱ sa̱ káa̱ na̱ uu̱ diko kuu̱, ta ni̱ xirndodó ñaá ña̱ uʼu̱. Ta ni iin ña̱ʼa taʼon ko̱ ní seí na̱ tein kuu̱ dáá ñóó. Tá ni̱ ndiʼi, kúú ndaʼí nda̱ʼo kuíko na.
\v 3 Dá ni̱ kaa ña̱ uʼu̱ xíʼín ná:
\p ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ʼe Ndios kúú ní, dá kía̱n kaʼanda ní choon no̱ó yuu̱ xaa̱n, dá ná nduuan pan kaxí ní.
\p
\v 4 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼán:
\p ―Diʼa va kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ du̱ú ta̱ʼón tóʼón pan xínñóʼó ña̱yuu keí ná, dá kataki na̱. Diʼa to̱ʼon Ndios taʼani xínñóʼó ná kueídóʼo na, dá kataki ndisa na.”
\p
\v 5 Dá ni̱ kee ña̱ uʼu̱ ndáka ñaá kuaʼa̱n nda̱ dini̱ iin yúku̱ di̱kó. Dá ni̱ da̱náʼa̱n ndidaá kúú ñoo ñóʼo iin níí kúú ñayuú yóʼo noo̱ ná.
\v 6 Dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Ió yuʼu̱ ña̱ ki̱ʼoi iin níí kúú ñoo káa dándákón, xíʼín ña̱ kui̱ká kómíán, chi̱ yuʼu̱ ni̱ na̱tiian kañoʼan ti̱xi ndáʼí. Sa̱ʼá ño̱ó ndá yoo kaʼán mií véí ki̱ʼoi ña̱ noo̱.
\v 7 Tá ná nakuii̱n xi̱tí ní noo̱í kandaño̱ʼo ní yuʼu̱, dá kía̱n ndidaá kúú ña̱ káa kakuu ña̱ʼa mií ní.
\p
\v 8 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼán:
\p ―Kuya̱ʼa kuaʼán noo̱í, ña̱ uʼu̱, chi̱ diʼa va kaá tuti ii̱ Ndios: “Koo ini ndo̱ kandaño̱ʼo ndó iin tóʼón dini̱ Ndios, na̱ kúú satoʼo ndo̱, ta sa̱va̱ʼa noo̱ iin tóʼón míí ná koni kuáchí ndó.”
\p
\v 9 Dá ni̱ kee ña̱ uʼu̱ ndáka ñaá kuaʼa̱n ñoo Jerusalén. Dá ni̱ da̱káa ñaáán noo̱ dikó cháá ka̱ dini̱ veʼe ño̱ʼo káʼano ñoó. Dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Tá miía̱n ndaa̱ kuiti de̱ʼe Ndios kúú míí ní, dá kía̱n dánkao ní mií ní nda̱ yóʼo, ta nda̱ no̱ñóʼo̱ káa,
\v 10 chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Kaʼanda Ndios choon noo̱ ángel kéchoon noo̱ ná kasaa̱ na̱ kandaa na̱ yo̱ʼó.
\q
\v 11 Ta kuita nduu na̱ xíʼín ndáʼa̱ ná natiin na yo̱ʼó, dá kía̱n ná o̱ tárkueʼe̱ sa̱ʼo̱n kee yuu̱.
\p
\v 12 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼán:
\p ―Diʼa taʼani kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ sa̱ kórndodó ndó Ndios, na̱ kúú satoʼo ndo̱.”
\p
\v 13 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ xirndodóán Jesús, dá ni̱ kuxíká tóoan noo̱ ná.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱sáʼá Jesús dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu
\p
\v 14 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús kuaʼa̱n na̱ chí kuendá Galilea diʼa. Ta ni̱ na̱kutí ná xíʼín ndée̱ ni̱ xi̱ʼo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ná. Ta iin níí kúú kuaʼa̱n naka̱ʼani ña̱ ndátóʼón ña̱yuu saʼa̱ ná.
\v 15 Ta dánaʼa̱ na̱ ini veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndidaá kúú ñoo noo̱ kásandaá na̱. Ta ndidaá ña̱yuu káʼa̱n va̱ʼa saʼa̱ ná.
\s Diʼa ni̱ ndoʼo Jesús tá ni̱ noʼo̱ na̱ Nazaret, noo̱ kúú ñoo mií ná
\p
\v 16 Dá ni̱ ndi̱sáa̱ Jesús ñoo Nazaret no̱ó ni̱ saʼano na. Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel, dá ni̱ ku̱ʼu na veʼe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó táto̱ʼon ki̱ʼo sá kée na. Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱ kaʼi na tuti ii̱ Ndios.
\v 17 Ta ni̱ xi̱ʼo ta̱a dándáki veʼe ñoó tuti ni̱ taa profeta Isaías noo̱ ná. Ta ni̱ na̱ndika̱ na̱ noo̱ tuti ñoó. Dá ni̱ na̱níʼi̱ ná noo̱ tándaa to̱ʼon káʼa̱n diʼa:
\q
\v 18 Espíritu Ndios kúú na̱ ió xíʼín yuʼu̱,
\q ta ni̱ xi̱ʼo na choon noo̱ yúʼu̱ ña̱ kasto̱ʼin to̱ʼon va̱ʼa yóʼo xíʼín ña̱yuu kúndaʼí.
\q Ta ni̱ ta̱ndaʼá ná yuʼu̱ ve̱ii nduva̱ʼi ña̱yuu ko̱ó ka̱ ta̱ndeé iní noo̱,
\q ta ve̱ii kasto̱ʼin xíʼín na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ta̱ kini ña̱ niʼi̱ ná ka̱ki na.
\q Ta ve̱ii ki̱ʼoi ña̱ natu̱u no̱ó na̱ ko̱ túu noo̱.
\q Ta ve̱ii di̱táí ña̱yuu ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ dándóʼo nío̱ ná.
\q
\v 19 Ta ve̱ii taʼani kasto̱ʼin xíʼín ña̱yuu ña̱ sa̱ ni̱ xi̱nko̱o kuia̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini satoʼo yo̱ Ndios chindeé ñaá ná.
\p
\v 20 Dá ni̱ na̱kadi Jesús noo̱ tuti ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ʼo naa̱n no̱ó ta̱a dándáki veʼe ñoó. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱. Ta kúú ndidaá vá ña̱yuu ñoó ndéʼé káxí ñaá ndéi na.
\v 21 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―Kanaʼá ndó ña̱ kuu̱ víti ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios yóʼo noo̱ ndidaá ní ndó.
\p
\v 22 Ta kúú ndidaá ña̱yuu ñoó káʼa̱n va̱ʼa saʼa̱ Jesús. Ta ni̱ naá vá iní na̱ xiní na̱ sa̱ʼá to̱ʼon ndato ni̱ kaʼa̱n na̱. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―¿Á o̱ du̱ú de̱ʼe José vá kúú ta̱a káa?
\p
\v 23 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Sa̱ náʼá véí ña̱ diʼa kóni̱ ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼíi̱n: “Tá miía̱n ndaa̱ kúúón ta̱a kétátá, dá kía̱n ketátá kíi̱ miíón, ná kande̱ʼá. Chi̱ ni̱ seídóʼo nduʼu̱ ña̱ ni̱ keeón kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ ndato ñoo Capernaum, sa̱ʼá ño̱ó kee taʼánón ña̱ no̱ó nduʼu̱, na̱ kúú na̱ ñoo miíón, ná kande̱ʼá” ―kaá na̱.
\p
\v 24 Dá ni̱ kaa taʼani Jesús:
\p ―Ta miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ni iin tóʼón taʼon profeta ko̱ nátiin va̱ʼa ñaá na̱ kúú na̱ ñoo mií ná.
\v 25 Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ni̱ sa̱ ndei nda̱ʼo na̱ kuáa̱n Israel tá tiempo profeta Elías. Ta tiempo daá ko̱ ní kóon dai̱ oni̱ kuia̱ dao, ta de̱én nda̱ʼo ni̱ sa̱ io tama̱ iin níí kúú no̱ñóʼo̱.
\v 26 Tído ko̱ ní tándaʼá taʼon Ndios Elías ña̱ koʼo̱n na̱ chindeé ná ni iin tóʼón na̱ kuáa̱n ndéi Israel. Diʼa ni̱ chi̱ndaʼá ñaá ná ni̱ saʼa̱n na̱ ni̱ chi̱ndeé ná iin ñá kuáa̱n ió ñoo naní Sarepta, ña̱ nákaa̱ yati noo̱ nákaa̱ ñoo káʼano naní Sidón.
\v 27 Ta dión taʼani kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ndóʼo kueʼe̱ téíʼi̱ ñíi̱ ni̱ sa̱ ndei Israel tiempo ni̱ sa̱ kuu Eliseo profeta. Tído ni iin tóʼón ná ko̱ ní saʼa̱n na̱ nduva̱ʼa na. Sa̱va̱ʼa iin tóʼón ta̱a naní Naamán vá, táʼa̱n ra̱ kúú kuendá Siria, ni̱ ndu̱va̱ʼa na ―kaá Jesús.
\p
\v 28 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo ña̱yuu ñóʼo ini veʼe ñoó ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jesús dión, kúú ndidaá vá ná ni̱ xido̱ nda̱ʼo ini.
\v 29 Dá ni̱ nda̱kuei na ni̱ tiin na Jesús. Dá ni̱ taó ñaá ná sata̱ véʼe. Dá ni̱ kee na ndáka ñaá ná kuaʼa̱n na̱ nda̱ dini̱ yúku̱ íin noo̱ nákaa̱ ñoo ñoó. Ta nda̱ ñoó dákuió tuú na̱ Jesús, dá naxino̱ na̱ nda̱ saʼa̱ yúku̱, káʼán ná.
\v 30 Tído ni̱ chi̱kaʼanda Jesús tein ña̱yuu kuáʼa̱ ndíta ñoó, ta kúú kuaʼa̱n va na.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús iin ta̱a nákaa̱ iin espíritu kini
\p
\v 31 Dá ni̱ na̱xino̱ na̱ ñoo Capernaum, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea. Ta ni̱ da̱náʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ ná.
\v 32 Kúú ni̱ naá vá iní ña̱yuu ñoó sa̱ʼá ña̱ dánaʼa̱ Jesús, chi̱ dánaʼa̱ na̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin na̱ néʼe choon.
\v 33 Ta ini veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ñoó nákaa̱ iin ta̱a nákaa̱ iin espíritu kini. Ta kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱yuʼú espíritu kini ñoó,
\v 34 ta kaáa̱n xíʼín Jesús:
\p ―¡Dánkoo ní nduʼu̱, kuaʼán ní! ¿Ndí ki̱án ndóʼo ní xíʼín nduʼu̱, Jesús, na̱ ñoo Nazaret? ¿Á ve̱i ní dánaá ní nduʼu̱? Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ndá yoo kúú mií ní, chi̱ mií ní kúú na̱ ii̱ ni̱ kii noo̱ Ndios.
\p
\v 35 Dá ni̱ da̱náni ñaá Jesús, ta kaá na̱ xíʼán:
\p ―¡Kadi yúʼo̱n! ¡Kuaʼán keta kíi̱ ini ta̱a xaa̱n!
\p Dá ni̱ da̱nkao espíritu kini ta̱a ñoó nda̱ no̱ñóʼo̱ no̱ó ña̱yuu ndéi ñoó. Dá ni̱ ketaan kuaʼa̱n, ta ni iin ka̱ ña̱ʼa kini ko̱ ní kéean xíʼín rá.
\v 36 Ta kúú ni̱ naá vá iní ndidaá ña̱yuu ñoó, dá ni̱ ka̱sáʼá ná ndátóʼón táʼan na:
\p ―¿Ndá to̱ʼon kúú vía̱n káʼa̱n ta̱a káa, chi̱ xíʼín choon néʼe ra, ta xíʼín ndée̱ kómí rá saʼándá ra̱ choon noo̱ espíritu kini, ta kúú seídóʼo ñaáán? ―kaá na̱.
\p
\v 37 Ta ni̱ na̱ka̱ʼani ña̱ ndato ni̱ kee Jesús noo̱ ndidaá ña̱yuu ndéi yati ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús ñá kúú xi̱do Simón Pedro
\p
\v 38 Dá ni̱ keta Jesús veʼe ñoó kuaʼa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ ni̱ ku̱ʼu na veʼe Simón. Ta kaʼí nda̱ʼo ndóʼo xi̱do ra̱ kée kueʼe̱ dáa̱. Dá ni̱ seí ndaʼí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná nduva̱ʼa ñaá ná.
\v 39 Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndei Jesús noo̱ kánduʼu̱ ñáʼa̱ ñoó. Dá ni̱ saʼanda na̱ choon no̱ó kueʼe̱ dáa̱ ñoó, ta kúú ni̱ ya̱ʼa vaan. Ta kúú vitíʼón vá ni̱ nda̱ko̱o ñáʼa̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáʼá kénduua̱n ña̱ kasáʼan na.
\s Ta kua̱ʼá ndava̱ʼo ña̱yuu ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús
\p
\v 40 Dá tá ni̱ sa̱ noo ndi̱ndii kuu̱ dáá ñóó, dá ndáka ña̱yuu ndidaá na̱ ndóʼo no̱ó ni kueʼe̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ Jesús. Dá ni̱ chi̱nóo na ndáʼa̱ ná sata̱ iin rá iin ña̱yuu kúʼu̱ ñoó, kúú ni̱ ndu̱va̱ʼa va ñaá ná.
\v 41 Ta ni̱ ka̱nkuei taʼani espíritu kini ini kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ñoó, ta ni̱ ka̱yuʼán:
\p ―¡Mií ní kúú de̱ʼe Ndios!
\p Tído ni̱ da̱náni ñaá Jesús, ta ko̱ ní sónó ná ña̱ kaʼa̱n saʼa̱ ná. Chi̱ náʼá váán ña̱ mií ná kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saʼa̱n Jesús iin xíán no̱ó ko̱ íin ndéi
\p
\v 42 Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ keta Jesús ñoo ñoó kuaʼa̱n na̱ iin ka̱ xíán no̱ó ko̱ íin ndéi. Tído ni̱ kee ña̱yuu ndéi ñoo ñoó kuaʼa̱n na̱ nandukú ñaá ná. Dá tá ni̱ na̱níʼi̱ ñaá ná, ni̱ kaʼán ná chituu ñaá ná, dá ná dáʼa ni kana xoo na noo̱ ná.
\v 43 Tído ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―Miía̱n kánian koʼo̱n taʼani yuʼu̱ dánaʼi̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu ndéi dao ka̱ ñoo sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ ndi koo ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, dá chi̱ saʼa̱ choon yóʼo ve̱i yuʼu̱ ―kaá na̱.
\p
\v 44 Ta ni̱ da̱náʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa yóʼo ini veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel chí kuendá Galilea diʼa.
\c 5
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ tiin Simón Pedro kua̱ʼá ti̱yaká ni̱ kee Jesús
\p
\v 1 Iin kuu̱ nákaa̱ Jesús yuʼú ta̱ñoʼo̱ naní Genesaret. Ta ndéi kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu seídóʼo ñaá ná. Ta ni̱ ka̱sáʼá dándútí ná Jesús, dá chi̱ kátoó na̱ kueídóʼo na to̱ʼon Ndios.
\v 2 Dá ni̱ xini Jesús ña̱ ndíta oon uu̱ barco yuʼú ta̱ñoʼo̱ ñoó, dá chi̱ sa̱ ni̱ noo va ta̱a tíin ti̱yaká ini ra̱ nakata ra ñóno̱ rá.
\v 3 Dá ni̱ kaa na ini iin barco ñoó, ta yiróón kúú ña̱ʼa Simón, dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ rá ña̱ ná tandaʼá rá barco ñoó koʼo̱n ra̱ lúʼu̱ ka̱ ini ta̱kui̱í. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱ ini ra̱, dá ni̱ ka̱sáʼá ná dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó.
\p
\v 4 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ da̱náʼa̱ na̱, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín Simón:
\p ―Dákáka barco yóʼo ná koʼo̱ cháá ka̱ nda̱ noo̱ konó ini ta̱kui̱í yóʼo, ta dákána ndó ñóno̱ ndo̱ ini ta̱kui̱í, dá tiin ndó ti̱yaká.
\p
\v 5 Dá ni̱ kaa Simón xíʼín ná:
\p ―Maestro, sa̱ iin níí vá ñoo yaka ni̱ sa̱ ñoʼo ndu ni̱ ke̱chóon ndu, ta ni iin tóʼón ti̱yaká ko̱ ní tíin ndu. Tído tá dión kaá mií ní, dá ná dákánai ñóno̱í ini ta̱kui̱í.
\p
\v 6 Ta dión ni̱ kee ra. Kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ti̱yaká ni̱ tiin ra, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá ndáta̱ ñóno̱ rá.
\v 7 Dá ni̱ ka̱sáʼá kúu ndáʼa̱ rá kána ra dao ka̱ ta̱a néʼe táʼan xíʼín rá, táʼa̱n ra̱ ñóʼo ini iin ka̱ barco ñoó, ña̱ ná saa̱ ra̱ chindeé ñaá rá. Ta kúú ndin nduú barco ni̱ da̱kútí rá xíʼín ti̱yaká. Sa̱ʼá ño̱ó i̱oa̱n ke̱ta kaʼani barco ini ta̱kui̱í sa̱ʼá ña̱ ni̱ chití rá xíʼín ti̱yaká.
\v 8 Tá ni̱ xini Simón Pedro ña̱ ki̱ʼo dión ni̱ kee Jesús, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Kuxoo ní noo̱ yúʼu̱, tatá, dá chi̱ iin ta̱a kómí kua̱chi va kúú yuʼu̱.
\p
\v 9 Dión ni̱ kaa ra̱, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ kua̱ʼá ti̱yaká ni̱ taó rá, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo ra xíʼín ndidaá ka̱ ta̱a néʼe táʼan xíʼín rá ñoó.
\v 10 Ta dión taʼani ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo Jacobo xíʼín Juan, táʼa̱n ra̱ kúú de̱ʼe Zebedeo, ta̱ kéchóon dáó xíʼín Simón. Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín Simón:
\p ―Ná dáʼa ni yu̱ʼóo̱n, dá chi̱ koʼo̱n yo̱ʼó tavo̱n ña̱yuu tein kua̱chi na táto̱ʼon ki̱ʼo kéeón tavo̱n ti̱yaká ini ta̱kui̱í.
\p
\v 11 Dá ni̱ taó rá barco ra̱ ni̱ ka̱ndo̱o rá ndíta rá yuʼú ta̱ñoʼo̱. Ta ni̱ da̱nkoo ra ndidaá kúú ña̱ʼa ra, dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱ xíʼín Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús iin ta̱a ndóʼo kueʼe̱ téíʼi̱ ñíi̱
\p
\v 12 Iin kuu̱ nákaa̱ Jesús iin ñoo káʼano. Ta ñoó ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a ndóʼo kueʼe̱ téíʼi̱ ñíi̱. Tá ni̱ xini ra̱ Jesús, kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná. Ta ni̱ xino̱ ví taan ra̱ nda̱ no̱ñóʼo̱. Dá ni̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ ná, ta kaá ra̱ xíʼín ná:
\p ―Tatá, tá kóni̱ ní, kuu va nduvii ní ñíi̱í.
\p
\v 13 Dá ni̱ chi̱nóo na ndáʼa̱ ná sata̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Jaa̱n, kóni̱i̱. Ná nduvii ñíi̱o̱n.
\p Ta kúú vitíʼón diʼa ni̱ nda̱ñóʼó níʼini kueʼe̱ ndóʼo ra.
\p
\v 14 Dá ni̱ saʼanda Jesús choon noo̱ rá ña̱ ná dáʼa ni nakani ra xíʼín ni iin tóʼón ña̱yuu ña̱ ni̱ kee na xíʼín rá, chi̱ diʼa ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Kuaʼán naʼo̱n miíón no̱ó ta̱ duti̱, ta kuaʼán doko̱n ña̱ʼa noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o viio̱n noo̱ ná, táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley Moisés choon, dá ná kandaa̱ ini ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ ndu̱viio̱n ―kaá na̱.
\p
\v 15 Tído ni̱ na̱ka̱ʼani cháá ka̱ to̱ʼon káʼa̱n sa̱ʼá ña̱ kée Jesús. Sa̱ʼá ño̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ na̱taka kueídóʼo ñaá, ta nduva̱ʼa taʼani na kee Jesús.
\p
\v 16 Tído sa̱ keta xoo va Jesús sa̱ sáʼa̱n na̱ dao ka̱ xíán no̱ó ko̱ íin ndéi. Ta ñoó sa̱ káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús iin ta̱a ni̱ na̱tií saʼa̱
\p
\v 17 Iin kuu̱ nákaa̱ Jesús dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ini iin veʼe. Ta ñoó ndéi ta̱ fariseo xíʼín ta̱ dánaʼa̱ ley, táʼa̱n ra̱ ni̱ kii ñoo ñóʼo chí kuendá Galilea xíʼín kuendá Judea, xíʼín ra̱ ni̱ kii ñoo Jerusalén. Ta ió choon satoʼo yo̱ Ndios noo̱ ndáʼa̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó kándéé ná ndúva̱ʼa na na̱ kúʼu̱.
\v 18 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱a, ta yíʼi ra iin xi̱to noo̱ kánóo iin ta̱a ni̱ na̱tií saʼa̱, ta kóni̱ ra̱ chiʼi ñaá rá ini veʼe, dá chinduʼu̱ ñaá rá noo̱ Jesús, káʼán rá.
\v 19 Tído ko̱ níʼi̱ rá ndi kee ra ku̱ʼu ra ini veʼe ñoó, chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ñóʼo ñoó. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱káa ñaá rá dini̱ véʼe. Dá ni̱ sonó rá iin yái̱. Dá ni̱ da̱nóo ra xi̱to noo̱ kánóo ta̱ kúʼu̱ ñoó me̱ʼí noo̱ ió Jesús.
\v 20 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ kándéé nda̱ʼo ini ñaá ta̱a ñoó, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Yoʼó, ta̱ kúʼu̱ xaa̱n, sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón.
\p
\v 21 Dá ni̱ ka̱sáʼá nákani ini ta̱a dánaʼa̱ ley Moisés xíʼín ta̱ fariseo ndíta ñoó. “¿Ndá yoo kúú ta̱a káa, xiní ra̱, chi̱ káʼa̱n ndava̱ʼa ra xíʼín Ndios xíʼín to̱ʼon káʼa̱n ra̱? Chi̱ iin tóʼón dini̱ vá Ndios kúú na̱ kuu dándóo kua̱chi ña̱yuu.”
\v 22 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ ki̱ʼo dión nákani ini ra̱. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ná:
\p ―¿Ndiva̱ʼa nákani ini ndo̱ dión?
\v 23 ¿Ndí ki̱án ko̱ úʼu̱ cháá ka̱ kaʼi̱n xíʼín ta̱a yóʼo, káʼán ndoʼó: “Sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón”, o kaʼi̱n xíʼín rá: “Ndakuii̱n ndichi, ta kuaʼán nóʼo̱n”?
\v 24 Tído viti dá ná koʼi̱n dánaʼi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kómí ndisa na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo choon ña̱ dándóo na kua̱chi kómí ña̱yuu.
\p Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱ ni̱ na̱tií saʼa̱ ñoó:
\p ―Ta káʼi̱n xíʼín yoʼó viti. Ndakuii̱n ndichi, ta nakiʼin xi̱to̱n, ta kuaʼán nóʼo̱ veʼón.
\p
\v 25 Ta kúú vitíʼón vá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi ra̱ noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ñoó. Ta kúú ni̱ na̱kiʼin ra xi̱to no̱ó ni̱ sa̱ nóo ra. Dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n nóʼo̱ rá veʼe ra, ta sá kékáʼano ra Ndios kuaʼa̱n ra̱.
\v 26 Ta ndidaá kúú ña̱yuu ñoó ni̱ naá nda̱ʼo iní, ta ni̱ ka̱sáʼá ná kékáʼano na Ndios. Ta yu̱ʼú nda̱ʼo na, ta kaá na̱ diʼa:
\p ―Kuu̱ víti ni̱ xinio̱ ña̱ʼa ndato.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kana Jesús iin ta̱a naní Leví Mateo ña̱ kanoo ra xíʼín ná
\p
\v 27 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kuu dión, dá ni̱ keta Jesús veʼe ñoó kuaʼa̱n na̱. Ta kúú ni̱ xini na̱ ió iin ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱, ta naní rá Leví. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Nakíi̱, ná koʼo̱ kanooón xíʼín yuʼu̱.
\p
\v 28 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ra̱. Ta kúú ni̱ da̱nkoo ra ndidaá kúú ña̱ʼa ra, dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱ kanoo ra xíʼín ná.
\v 29 Dá ni̱ kee ra iin víko̱ veʼe ra kekáʼano ra Jesús. Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱, xíʼín dao ka̱ ña̱yuu ndéi mesa sásáʼan dáó xíʼín Jesús.
\v 30 Kúú ni̱ ka̱sáʼá ta̱ dánaʼa̱ ley xíʼín ta̱ fariseo káʼa̱n kuáchi̱ ra̱ xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín Jesús, ta kaá ra̱:
\p ―¿Ndiva̱ʼa sásáʼan ndó, ta xíʼi ndó xíʼín ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱, xíʼín dao ka̱ na̱ kómí kua̱chi yóʼo?
\p
\v 31 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Na̱ ió va̱ʼa ko̱ xínñóʼó taʼon na ta̱a ketátá ñaá. Sa̱va̱ʼa na̱ kúʼu̱ va kúú na̱ xínñóʼó ñaá.
\v 32 Ta dión taʼani yuʼu̱, ko̱ véi taʼon yuʼu̱ nakanai na̱ káʼán ña̱ kúú ná ña̱yuu ndaa̱. Diʼa ve̱i yuʼu̱ nakanai na̱ nákoni ña̱ kómí ná kua̱chi, dá ná nandikó iní na̱ sa̱ʼán.
\s Dánaʼa̱ Jesús ña̱ kúú ná táto̱ʼon iin tono̱
\p
\v 33 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―Ta̱a xíonoo xíʼín Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱, néʼe ii̱ nda̱ʼo ra, ta káʼa̱n nda̱ʼo ra xíʼín Ndios, ta dión taʼani kée ta̱a xíonoo xíʼín ta̱ fariseo, tído ta̱ xíonoo xíʼín ní sásáʼan va ra, ta xíʼi va ra.
\p
\v 34 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―¿Á káʼán ndó ña̱ kuu kendúsa̱ ndo̱ xíʼín ña̱yuu ni̱ na̱taka noo̱ ió vikó tándaʼa̱ ña̱ kaneʼe ii̱ ná nani ió i̱í vá tono̱ xíʼín ná?
\v 35 Tído kasandaá iin kuu̱, dá nakiʼin ra tono̱ kaneʼe ra koʼo̱n ra̱. Nda̱ daá ví, dá kía̱n kánian kaneʼe ii̱ ña̱yuu ñoó.
\s Dánaʼa̱ Jesús ña̱ ko̱ nákiʼin táʼan taʼon ña̱ dánaʼa̱ na̱ xíʼín ña̱ dánaʼa̱ ta̱ fariseo
\p
\v 36 Dá ni̱ da̱kíʼin táʼan tuku Jesús dao ña̱ʼa xíʼín to̱ʼon dánaʼa̱ na̱ noo̱ rá, ta kaá na̱:
\p ―Ta ko̱ íin taʼon saʼándá iin táʼí iin dáʼo̱n sa̱á, ta nákoto táʼan naa̱n no̱ó ni̱ ndata̱ iin daʼón yátá, chi̱ tá ná kee na dión, dá kía̱n dátu̱ú vá ná dáʼo̱n sa̱á, ta o̱ nákiʼin táʼan nóó taʼan vaan xíʼín daʼón yátá ñoó.
\v 37 Ta ko̱ íin taʼon taán vino sa̱á ini ñíi̱ yátá, dá chi̱ tá ná kee na dión, dá dákaʼándí va vino sa̱á ñíi̱ yátá ñoó, ta kúú ndiʼi vino ñoó kuita̱, ta kúú tu̱ú vá ñíi̱ ñoó.
\v 38 Sa̱ʼá ño̱ó va̱ʼa cháá ka̱ ná taán yó vino sa̱á ini ñíi̱ sáá, dá kía̱n ni iian ná o̱ túú.
\v 39 Ta ña̱yuu xíʼi vino yatá, ko̱ kóni̱ ka̱ na̱ koʼo na vino sa̱á, dá chi̱ kaá na̱ ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ sáʼa̱n vino yatá ―kaá Jesús.
\c 6
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús sa̱ʼá kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel
\p
\v 1 Ta tein iin kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel, chíkaʼanda Jesús kuaʼa̱n na̱ no̱ñóʼo̱ noo̱ káa tirió. Kúú ni̱ ka̱sáʼá ta̱ xíonoo xíʼín ná tóʼon ra yoko tirió. Ta ni̱ chi̱níʼini ndáʼa̱ ráa̱n, dá ni̱ kana noni̱án, ta ni̱ ka̱sáʼá rá seí ra̱án kuaʼa̱n ra̱.
\v 2 Dá ni̱ kaa dao ta̱ fariseo:
\p ―¿Ndiva̱ʼa kée ndó ña̱ ko̱ kánian keeá tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱a̱?
\p
\v 3 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Á ko̱ óon taʼon kaʼi ndoʼó ña̱ ni̱ kee David sa̱ naʼá tá ndaʼí ni̱ kuiko na xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná?
\v 4 Chi̱ kaáa̱n ña̱ ni̱ ku̱ʼu na veʼe Ndios, ta ni̱ kiʼin na pan, ña̱ dóko̱ ta̱ duti̱ noo̱ Ndios, ña̱ ko̱ kánian keí ña̱yuu oon, chi̱ sa̱va̱ʼa ta̱ duti̱ vá kuu keí ñá. Tído ni̱ seí va David ña̱, ta ni̱ xi̱ʼo taʼani naa̱n ni̱ seí ta̱a xíonoo xíʼín ná.
\p
\v 5 Dá ni̱ kaa taʼani na xíʼín rá:
\p ―Kanaʼá ndó ña̱ ió taʼani choon noo̱ ndáʼa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo ña̱ dándáki na tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱ ―kaá na̱ káʼa̱n na̱ saʼa̱ mií ná.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús iin ta̱a ni̱ na̱tií ndáʼa̱
\p
\v 6 Tein iin ka̱ kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel ni̱ ku̱ʼu Jesús ini veʼe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ ka̱sáʼá ná dánaʼa̱ na̱. Ta ñoó nákaa̱ iin ta̱a ni̱ na̱tií ndáʼa̱ xoo kuáʼa.
\v 7 Ta ndíta ta̱ dánaʼa̱ ley xíʼín ta̱ fariseo nání rá Jesús, dá ná kande̱ʼá á nduva̱ʼa na ta̱ kúʼu̱ ñoó tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ ná, dá niʼi̱ rá ndí koo dátai̱ kua̱chi ñaá rá no̱ó ta̱ néʼe choon.
\v 8 Tído sa̱ náʼá vá Jesús ndí ki̱án nákani ini ta̱a ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱ ni̱ na̱tií ndáʼa̱ ñoó:
\p ―Ndakuii̱n ndichi, ta ka̱kuíi̱n me̱ʼí yóʼo.
\p Ta kúú ni̱ na̱kuii̱n ndichi ra, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n ra̱ íin ra.
\v 9 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín dao ka̱ ta̱a ñoó:
\p ―Ná koʼi̱n ndato̱ʼín ndo̱ʼó iin ña̱ʼa viti. ¿Ndá ki̱án kuu kee yó tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱? ¿Á kee yó ña̱ va̱ʼa o á kee yó ña̱ kini? ¿Á dáka̱kió iin ña̱yuu o kaʼání yo̱ ná? Kaʼa̱n ndo̱ ná kande̱ʼá ―kaá na̱.
\p
\v 10 Dá ni̱ kao̱ noo na ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱a kúʼu̱ ñoó:
\p ―Ná dákaa̱ ndáʼo̱n xaa̱n.
\p Tá ni̱ na̱da̱káa̱ ra̱ ndáʼa̱ rá, ta kúú ni̱ ndu̱va̱ʼa vaan.
\v 11 Tído ni̱ xido̱ nda̱ʼo ini ta̱a ndíta nání ñaá ñoó. Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá rá ndátóʼón rá ndí kee ra, dá kendava̱ʼa ra xíʼín Jesús.
\s Diʼa ni̱ kee Jesús tá ni̱ ka̱xi na uxi̱ uu̱ ta̱a kanoo xíʼín ná
\p
\v 12 Ta tein kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ saʼa̱n Jesús dini̱ iin yúku̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios. Ta níí ñoo yaka ni̱ sa̱ káa̱ na̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín ná.
\v 13 Tá ni̱ tu̱u noo̱, dá ni̱ kana na ndidaá kúú ta̱a xíonoo xíʼín ná. Ta tein ro̱ón ni̱ ka̱xi na uxi̱ uu̱ ta̱a, dá ni̱ chi̱naní ñaá ná apóstol, dá kaneʼe ra to̱ʼon na kanoo ra.
\v 14 Iin ta̱a yóʼo naní Simón. Ta ni̱ chi̱naní ñaá ná Pedro, ta iin ka̱ ra̱ naní Andrés, ta̱ kúú ñani Pedro. Ta iin ka̱ ra̱ naní Jacobo, xíʼín ra̱ naní Juan, xíʼín ra̱ naní Felipe, xíʼín ra̱ naní Bartolomé,
\v 15 xíʼín ra̱ naní Mateo, xíʼín ra̱ naní Tomás, xíʼín ra̱ naní Jacobo, ra̱ kúú de̱ʼe Alfeo, xíʼín ra̱ naní Simón, ra̱ kuendá Zelote,
\v 16 xíʼín ra̱ naní Judas, ra̱ kúú de̱ʼe Jacobo, xíʼín ra̱ naní Judas Iscariote, táʼa̱n ra̱ ni̱ kasa̱ndaá ni̱ na̱ki̱ʼo Jesús no̱ó ta̱ xiní uʼu̱ ñaá.
\p
\v 17 Dá ni̱ kee Jesús ko̱noo na kuaʼa̱n na̱ xíʼín ta̱a yóʼo. Dá ni̱ xino̱ na̱ ni̱ sa̱ tuu na iin yódo̱. Ta ñoó ndéi dao ka̱ ta̱ xíonoo xíʼín ná, xíʼín kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ kii ñoo kuálí ñóʼo chí kuendá Judea, xíʼín na̱ ni̱ kii ñoo Jerusalén, xíʼín na̱ ni̱ kii yuʼú ta̱ñoʼo̱ noo̱ kúú ñoo Tiro xíʼín Sidón, chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ kueídóʼo na ña̱ dánaʼa̱ Jesús, dá ná nduva̱ʼa na no̱ó kueʼe̱ ndóʼo na.
\v 18 Ta ni̱ ndu̱va̱ʼa taʼani na ndidaá ña̱yuu ñóʼo espíritu kini.
\v 19 Ta ndidaá kúú ña̱yuu ñoó ni̱ ndi̱ʼi ini dákoʼo̱n ndáʼa̱ ná Jesús, chi̱ xíʼín ndée̱ kómí ná, kándéé ná nduva̱ʼa na na̱ kúʼu̱. Ta kúú ndidaá vá na̱ kúʼu̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa na.
\s Dánaʼa̱ Jesús ña̱ ndikáʼán ndi kúu ví dao ña̱yuu, ta ndaʼí kúu ví dao ka̱ na̱
\p
\v 20 Dá ni̱ sa̱ nde̱ʼé Jesús noo̱ ndidaá ta̱a xíonoo xíʼín ná, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ndikáʼán ndi kúu ví ndoʼó, na̱ kúndaʼí xaa̱n, dá chi̱ sa̱ ñóʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.
\p
\v 21 ’Ta ndikáʼán ndi kúu ví ndoʼó, na̱ ndaʼí kuíko viti, dá chi̱ ndato koni ndo̱ ndinoo ini ndo̱.
\p ’Ta ndikáʼán ndi kúu ví ndoʼó, na̱ ndéíʼi̱ viti, dá chi̱ ndato ná kuaki̱ ndo̱.
\p
\v 22 ’Ta ndikáʼán ndi kúu ví ndoʼó tá xiní uʼu̱ ñaá ña̱yuu, o tá taó xóo na ndo̱ʼó tein na, o tá kána̱ʼá na̱ xíʼín ndó, o tá chínaní kini na ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá yuʼu̱, na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo.
\v 23 Kadii̱ iní ndo̱ tá ndóʼo ndó dión, ta nakutí ndó xíʼín ña̱ kádii̱ iní ndo̱, dá chi̱ káʼano nda̱ʼo ña̱ʼa niʼi̱ ndo̱ noo̱ Ndios chí induú, chi̱ ki̱ʼo dión taʼani sa̱ kendava̱ʼa na̱ sáʼano veʼe ña̱yuu ñoó xíʼín profeta tá sa̱ naʼá.
\p
\v 24 ’Tído ndaʼí kúu ví ndoʼó, na̱ kúú na̱ kui̱ká, chi̱ ta̱ndeé iní kómí ndó kúú ña̱ ió ñayuú yóʼo va.
\p
\v 25 ’Ta ndaʼí kúu ví ndoʼó, na̱ sa̱ ndínoo ini viti, dá chi̱ kasandaá iin kuu̱ ndaʼí kuiko ndó.
\p ’Ta ndaʼí kúu ví ndoʼó, na̱ sáki̱ viti, dá chi̱ kasandaá iin kuu̱, dá ndaʼí kuu ini ndo̱, ta ndaʼí kuaki ndó.
\p
\v 26 ’Ta ndaʼí kúu ví ndoʼó tá chínaní va̱ʼa ñaá ndidaá ña̱yuu, dá chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ sa̱ kee na̱ veʼe ña̱yuu ñoó xíʼín profeta to̱ʼón tá sa̱ naʼá.
\s Dánaʼa̱ Jesús ña̱ kánian kuʼu̱ ini yo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xiní uʼu̱ ñaá
\p
\v 27 ’Tído ndoʼó, na̱ seídóʼo ñaá, káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ kuʼu̱ ini ndo̱ sa̱ʼá na̱ naá xíʼín ndó, ta va̱ʼa kee ndó xíʼín na̱ xiní uʼu̱ ñaá.
\v 28 Ta va̱ʼa kaʼa̱n ndo̱ xíʼín na̱ káʼa̱n ndava̱ʼa saʼa̱ ndo̱. Ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá na̱ kéndava̱ʼa xíʼín ndó.
\v 29 Ta ndáa na̱ ni̱ kani iin xoo noo̱ ndo̱, dá kía̱n ki̱ʼo ndó iin ka̱ xoo ná kani na. Ta ndáa na̱ ni̱ xi̱o ndaa kotó ndíxi ndó, konó ndó ná kuio ndaa taʼani na doʼo̱no̱ ndo̱.
\v 30 Tá ndáa na̱ xíka̱ iin ña̱ʼa noo̱ ndo̱, ki̱ʼo ndóa̱n noo̱ ná. Ta ndáa na̱ ni̱ xi̱o ndaa ña̱ʼa kómí ndó, ná dáʼa ni ndaka̱ ndo̱án noo̱ ná.
\v 31 Táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ ndo̱ kee dao ka̱ ña̱yuu xíʼín ndó, ki̱ʼo dión taʼani kee ndó xíʼín ná.
\p
\v 32 ’Chi̱ tá kúʼu̱ ini ndo̱ sa̱va̱ʼa sa̱ʼá na̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ mií ndó, ¿ndí ki̱án va̱ʼa náʼa̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kée ndó dión? Chi̱ nda̱ na̱ kómí kua̱chi kúʼu̱ ini na̱ sa̱ʼá na̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ mií ná.
\v 33 Tá kée ndó ña̱ va̱ʼa xíʼín sa̱va̱ʼa na̱ kée ña̱ va̱ʼa xíʼín mií ndó, ¿ndí ki̱án va̱ʼa náʼa̱ ndo̱? Chi̱ nda̱ na̱ kómí kua̱chi kée ña̱ va̱ʼa xíʼín na̱ kée ña̱ va̱ʼa xíʼín mií ná.
\v 34 Ta tá xíʼo tóo ndó ña̱ ió noo̱ ndo̱ sa̱va̱ʼa no̱ó na̱ náʼá ndó nandió néʼan noo̱ ndo̱, ¿ndí ki̱án va̱ʼa náʼa̱ ndo̱? Chi̱ nda̱ na̱ kómí kua̱chi xíʼo tóo na ña̱ ió noo̱ ná noo̱ dao ka̱ na̱ kómí kua̱chi, chi̱ náʼá ná ña̱ nandió néʼe ndiʼi naa̱n noo̱ ná.
\v 35 Tído koo ini ndo̱ kuʼu̱ ini ndo̱ sa̱ʼá na̱ xiní uʼu̱ ñaá, ta va̱ʼa kee ndó xíʼín ná, ta ki̱ʼo tóo ndó ña̱ ió noo̱ ndo̱ noo̱ ná, ta ná dáʼa ni kandati ndó naniʼi̱ ndo̱án, dá kía̱n káʼano nda̱ʼo ña̱ va̱ʼa natiin ndó noo̱ Ndios, ta kasandaá taʼani ndó kakuu ndó de̱ʼe Ndios, na̱ ió noo̱ dikó. Dá chi̱ Ndios va̱ʼa ini kúú ná xíʼín ña̱yuu ko̱ó ndivéʼe noo̱, xíʼín ña̱yuu kíni.
\v 36 Sa̱ʼá ño̱ó koo ini ndo̱ kuʼu̱ ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo kúʼu̱ ini Ndios saʼa̱ ná.
\s Dánaʼa̱ Jesús ña̱ ná dáʼa ni dátai̱ kua̱chi yó ña̱yuu
\p
\v 37 ’Ná dáʼa ni keyíko̱ mií ndó sa̱ʼá ña̱yuu, dá kía̱n ná dáʼa ni keyíko̱ Ndios saʼa̱ ndo̱. Ná dáʼa ni dátai̱ kua̱chi ndó ña̱yuu, dá kía̱n ná dáʼa ni tai̱ kua̱chi ndó noo̱ Ndios. Ki̱ʼo káʼano ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱yuu, dá kía̱n ná ki̱ʼo káʼano ini Ndios saʼa̱ ndo̱.
\v 38 Ki̱ʼo ndó ña̱ ió noo̱ ndo̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá naki̱ʼo Ndios ña̱ʼa noo̱ ndo̱, chi̱ ki̱ʼo na kua̱ʼá ña̱ va̱ʼa noo̱ ndo̱, dá chi̱ no̱ón kúú na̱ kidi niʼinian, dá ketoon va̱ʼan, ta dákútí díní ná kostá ndo̱ nandió néʼe naa̱n noo̱ ndo̱, dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée ndó chindeé ndó ña̱yuu, ki̱ʼo dión kee Ndios xíʼín ndó.
\p
\v 39 Dá ni̱ da̱kíʼin táʼan taʼani Jesús ña̱ yóʼo xíʼín to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ na̱:
\p ―¿Á kuu katiin ndaa táʼan uu̱ ta̱a ko̱ túu no̱ó koʼo̱n ra̱ iin xíán, káʼán ndó? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ndin nduú va ra kue̱i ini yái̱?
\v 40 Ta ni iin ta̱a dákuáʼa ko̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ no̱ó ta̱a dánaʼa̱ noo̱ rá. Tído ndi ndáa mií vá ra̱ ni̱ da̱kuáʼa va̱ʼa, kasandaá ra̱ kanaʼá rá táto̱ʼon ki̱ʼo náʼá ta̱a dánaʼa̱ noo̱ rá.
\v 41 ¿Ndiva̱ʼa ndéʼé ndó xeʼe̱ lóʼo̱ nákaa̱ noo̱ ñani ndo̱, ta ko̱ xíʼo ndó kuendá káʼano ka̱ ti̱ndúʼu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó?
\v 42 Ta, ¿ndi káa noo̱ ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ñani ndo̱: “Ñanii̱, konón ná taói̱ xeʼe̱ nákaa̱ noo̱o̱n xaa̱n”, kaá ndo̱, ta ko̱ ndéʼé taʼon ndó ndi ki̱ʼo ví káa ti̱ndúʼu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó? ¡Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱! Taó ndó dinñóʼó ti̱ndúʼu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó xaa̱n, dá natu̱u va̱ʼa noo̱ ndo̱, dá kuu taó ndó xeʼe̱ nákaa̱ noo̱ ñani ndo̱.
\s Dánaʼa̱ Jesús ña̱ tá kómí yó iin nío̱ va̱ʼa, dá kía̱n kankuei to̱ʼon va̱ʼa yúʼu̱ yo̱
\p
\v 43 ’Ta ni iin tóʼón yíto̱ va̱ʼa ko̱ xíʼo kui̱ʼi ko̱ váʼa, ta ni iin tóʼón yíto̱ ko̱ váʼa ko̱ xíʼo kui̱ʼi va̱ʼa.
\v 44 Dá chi̱ kui̱ʼi xíʼo iin iin yíto̱ náʼa̱ ndá yíto̱ kúú rá, chi̱ ko̱ dákue̱i taʼon yó ti̱ño̱ʼó no̱ó ta̱ʼíón, ta ko̱ nákiʼin taʼon yó uva noo̱ yíto̱ íón.
\v 45 Ta dión taʼani iin ta̱a va̱ʼa, to̱ʼon va̱ʼa ñóʼo ini nío̱ rá taó rá káʼa̱n ra̱. Tído iin ta̱a kini, to̱ʼon kini ñóʼo ini nío̱ rá taó rá káʼa̱n ra̱. Chi̱ ndi ndáa miíó ña̱ʼa ñóʼo ini nío̱ rá kánkuei yúʼu̱ rá káʼa̱n ra̱.
\s Dánaʼa̱ Jesús sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndoʼo uu̱ veʼe
\p
\v 46 ’¿Ndiva̱ʼa káʼa̱n ndo̱ xíʼín yuʼu̱, mií ní kúú satoʼo nduʼu̱, mií ní kúú satoʼo nduʼu̱, tído ko̱ kée ndó choon saʼándái̱?
\v 47 Dá chi̱ ndidaá na̱ ve̱i no̱ó yuʼu̱, ta seídóʼo na ña̱ kaʼi̱n xíʼín ná, ta kée na ña̱, koʼi̱n dákíʼin táʼin iin ña̱ʼa xíʼín táto̱ʼon kée na.
\v 48 Chi̱ no̱ón kúú táto̱ʼon iin ta̱a ni̱ ka̱va̱ʼa iin veʼe. Ni̱ sata konó ra̱, ta ni̱ chi̱káa̱ ra̱ sa̱ʼán noo̱ tóto̱. Ta ni̱ xi̱nkuei ta̱kui̱í kuaʼa̱ yu̱ta ñoó, ta kúú ni̱ ña̱ni rá sa̱ʼán, tído ko̱ ta̱ʼón ña̱ʼa ní ndóʼan, dá chi̱ noo̱ tóto̱ nákaa̱ sa̱ʼán.
\v 49 Tído ña̱yuu seídóʼo to̱ʼon dánaʼi̱, ta ko̱ kée na ña̱, no̱ón kúú táto̱ʼon iin ta̱a ni̱ ka̱va̱ʼa iin veʼe noo̱ ñóʼo̱ oon, chi̱ ko̱ ní chíkaa̱ taʼon ra sa̱ʼán. Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ ña̱ni ta̱kui̱í yu̱ta ñoó sa̱ʼán, kúú ni̱ koon vaan, ta kúú ni̱ naá ndíʼi vaan.
\c 7
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús iin ta̱ kéchóon noo̱ iin ta̱a dándáki iin ciento soldado
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n Jesús to̱ʼon yóʼo xíʼín ña̱yuu ndéi seídóʼo ñoó, dá ni̱ ndu̱ʼu na ñoo Capernaum.
\v 2 Ta ñoó ió iin ta̱a dándáki iin ciento soldado, ta kúʼu̱ iin ta̱ kéchóon noo̱ rá, ta kúʼu̱ nda̱ʼo ini ra̱ saʼa̱ rá, tído sa̱ xíʼi̱ va ra.
\v 3 Tá ni̱ seídóʼo ta̱ dándáki soldado ñoó ña̱ káʼa̱n ña̱yuu saʼa̱ Jesús, dá ni̱ ta̱ndaʼá rá dao ta̱ sáʼano ndíta no̱ó na̱ Israel kuaʼa̱n ra̱ kueí ndaʼí ra̱ noo̱ Jesús ña̱ ná kii na veʼe ra nduva̱ʼa na ta̱ kéchóon noo̱ rá.
\v 4 Dá tá ni̱ saa̱ ta̱a ñoó noo̱ ió Jesús, dá ni̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná koʼo̱n na̱ nduva̱ʼa na ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ dándáki soldado ñoó, ta kaá ra̱ xíʼín ná:
\p ―Miía̱n kánian kee ní ña̱ mani̱ yóʼo xíʼín ta̱a yóʼo,
\v 5 chi̱ kúʼu̱ ndava̱ʼo ini ra̱ sa̱ʼá na̱ ñoo yo̱, ta ni̱ ka̱va̱ʼa ra veʼe noo̱ nátaka yo̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 6 Dá ni̱ kee Jesús kuaʼa̱n na̱ xíʼín rá. Tído tá ni̱ kasa̱ndaá yati na noo̱ íin veʼe ta̱ dándáki soldado ñoó, dá ni̱ ta̱ndaʼá rá dao ta̱a néʼe táʼan va̱ʼa xíʼín rá kuaʼa̱n ra̱ no̱ó ve̱i Jesús. Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíʼín Jesús ña̱ ni̱ kaʼa̱n ta̱ dándáki soldado ñoó:
\p ―O̱ sa̱ dándi̱ʼi ka̱ ini ní mií ní saʼa̱ yúʼu̱, tatá, chi̱ ko̱ ñáʼa̱ taʼon kúú yuʼu̱ ña̱ ku̱ʼu ní veʼi.
\v 7 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ ta̱ʼón ña̱ʼa kúúí, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní saa̱ miíí noo̱ ní. Tído xíʼín to̱ʼon kaʼa̱n oon va ní, ta kúú nduva̱ʼa va ta̱ kéchóon no̱ói̱.
\v 8 Chi̱ kúú taʼanii iin ta̱a nákaa̱ ti̱xi ndáʼa̱ iin ta̱a néʼe choon. Ta ñóʼo taʼani soldado ti̱xi ndáʼa̱ yuʼu̱. Sa̱ʼá ño̱ó tá káʼi̱n xíʼín iin ra: “Kuaʼán”, ta kúú kuaʼa̱n va ra. Tá káʼi̱n xíʼín iin ka̱ ra̱: “Nakíi̱”, ta kúú ve̱i va ra. Ta tá káʼi̱n xíʼín ta̱ kéchóon noo̱í: “Kee ña̱ yóʼo”, ta kúú kée va raa̱n ―kaá ra̱.
\p
\v 9 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo Jesús to̱ʼon yóʼo, kúú ni̱ naá iní na̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n ra̱ dión. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná no̱ó ña̱yuu tákuei ñaá ve̱i ñoó, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ni iin na̱ Israel ko̱ kándéé iní na̱ yuʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kándéé iní ñaá ta̱ yóʼo ―kaá na̱.
\p
\v 10 Tá ni̱ na̱ndió kuéi ta̱a ni̱ saʼa̱n choon yóʼo ni̱ ndu̱sáa̱ ra̱ veʼe, kúú ni̱ xini ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ta̱ kéchóon ni̱ sa̱ kúʼu̱ ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱nátaki Jesús de̱ʼe iin ñáʼa̱ kuáa̱n ió ñoo naní Naín
\p
\v 11 Tá ni̱ ndiʼi ñoó, dá ni̱ kee Jesús kuaʼa̱n na̱ iin ñoo káʼano naní Naín xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná, ta kúú kua̱ʼá ndava̱ʼo ña̱yuu kuaʼa̱n taʼani xíʼín ná.
\v 12 Tá ni̱ kasa̱ndaá yati na noo̱ kúú yéʼé ñoo ñoó, kúú ñoó kánkuei ña̱yuu kuaʼa̱n na̱ dándu̱xi na iin ndi̱i. Ta iin tóʼón dáá vá kúú xí noo̱ naná xi̱. Ta ñáʼa̱ kuáa̱n va kíán. Ta kua̱ʼá ndava̱ʼo na̱ ñoo ñoó kuaʼa̱n xíʼán.
\v 13 Tá ni̱ xini ñaá satoʼo yo̱ Jesús, kúú ni̱ kuʼu̱ nda̱ʼo ini na̱ saʼa̱ ñáʼa̱ ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―O̱ sa̱ kuákón.
\p
\v 14 Dá ni̱ na̱tuu yati na. Dá ni̱ tiin na sato̱ noo̱ nákaa̱ ndi̱i ñoó. Kúú ni̱ sa̱ tuu ta̱a yíʼi ña kuaʼa̱n ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta ni̱ xiʼi̱ ñoó:
\p ―Yií lóʼo̱, káʼa̱n yuʼu̱ xíʼón, ndako̱o.
\p
\v 15 Ta kúú ni̱ nda̱ko̱o tayií ni̱ xiʼi̱ ñoó. Kúú ni̱ ka̱sáʼá vá xí káʼa̱n xi̱. Dá ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá ná noo̱ naná xi̱.
\v 16 Ta ndidaá kúú vá ña̱yuu ñoó ni̱ yu̱ʼú. Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá ná kékáʼano na Ndios, ta kaá na̱:
\p ―Iin profeta káʼano nda̱ʼo ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ ndéi yó viti.
\p Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ Ndios chindeé ná na̱ ñoo na̱.
\p
\v 17 Ta kúú ni̱ na̱ka̱ʼani to̱ʼon saʼa̱ Jesús iin níí kúú kuendá Judea, xíʼín ndidaá ñoo ñóʼo yati ñoó.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jesús saʼa̱ Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu
\p
\v 18 Dá ni̱ ka̱sto̱ʼon ta̱ kúú kuendá Juan xíʼín ná saʼa̱ ndidaá ña̱ kée Jesús. Dá ni̱ kana Juan uu̱ ta̱a xíonoo xíʼín ná,
\v 19 dá ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ná kuaʼa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús, dá ndato̱ʼón ñaá rá, á mií ná kúú na̱ ni̱ kaa Ndios tandaʼá ná kasaa̱ dáka̱ki ñaá, o á kandati yó kasaa̱ iin ka̱ na̱.
\p
\v 20 Dá tá ni̱ saa̱ ta̱a ñoó noo̱ nákaa̱ Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá nduʼu̱ ve̱i ndu ndato̱ʼón ndú mií ní. ¿Á mií ní kúú na̱ ni̱ kaa Ndios tandaʼá ná kasaa̱ dáka̱ki ñaá, o á kandati ndu kasaa̱ iin ka̱ na̱? ―kaá ra̱.
\p
\v 21 Ta mií hora daá ñóó ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ kúʼu̱, xíʼín na̱ ndóʼo kua̱ʼá noo̱ kueʼe̱, xíʼín na̱ ñóʼo espíritu kini. Ta kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ ko̱ túu noo̱ ni̱ na̱tu̱u noo̱.
\v 22 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱a ñoó:
\p ―Kuaʼán nóʼo̱ ndo̱ kasto̱ʼon ndó xíʼín Juan saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ xini ndo̱, xíʼín saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ seídóʼo ndó kuu̱ víti, ta kaʼo̱n xíʼín ná ña̱ ni̱ na̱tu̱u no̱ó na̱ ko̱ túu noo̱, ta sa̱ xíka va na̱ ni̱ na̱tií saʼa̱, ta sa̱ ni̱ ndu̱vií vá na̱ ndóʼo kueʼe̱ téíʼi̱, ta sa̱ ni̱ na̱tai̱ va do̱ʼo na̱ ko̱ tái̱ do̱ʼo, ta ni̱ na̱taki na̱ ni̱ xiʼi̱, ta no̱ó ña̱yuu kúndaʼí ni̱ ka̱sto̱ʼin to̱ʼon va̱ʼa Ndios.
\v 23 Ndikáʼán ndi kúu ví ña̱yuu ko̱ nákani kuáchi̱ ini xiní na̱ yuʼu̱ ―kaá na̱.
\p
\v 24 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱ndió kuéi ta̱a ni̱ ta̱ndaʼá Juan ñoó kuaʼa̱n nóʼo̱ rá, dá ni̱ ka̱sáʼá Jesús káʼa̱n na̱ xíʼín ña̱yuu ñoó saʼa̱ Juan, ta kaá na̱:
\p ―¿Ndá yoo ni̱ saʼa̱n ndo̱ʼó ni̱ sa̱ nde̱ʼé ndó noo̱ kúú no̱ñóʼo̱ i̱chí ñoó? ¿Á iin ta̱a ko̱ íin toon, táʼa̱n ra̱ xíkó táto̱ʼon xíkó iin ndoo̱ kée tachi̱ ni̱ saʼa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ʼé ndó?
\v 25 Ko̱ó, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saʼa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ʼé ndó, tá dáá? ¿Á iin ta̱a ndíxi dáʼo̱n táyíí ndáa? Ko̱ó, chi̱ náʼá vá mií ndó ña̱ ña̱yuu ndíxi dáʼo̱n táyíí ndáa, no̱ón kúú na̱ ndéi veʼe rey.
\v 26 Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saʼa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ʼé ndó, tá dáá? ¿Á iin profeta? Jaa̱n, miía̱n ndaa̱ kuiti kaá yuʼu̱ ña̱ ñaá kúú ná, ta ndáya̱ʼi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú iin profeta.
\v 27 Ta saʼa̱ mií ná káʼa̱n tuti ii̱ Ndios diʼa:
\q Ná koʼi̱n tandaʼí iin ta̱a kuió no̱ó koʼo̱n noo̱ yo̱ʼó kasto̱ʼon ra to̱ʼon yuʼu̱ xíʼín ña̱yuu,
\q dá ná kandei nduu na̱ kueídóʼo na ña̱ kía̱n koʼo̱n kaʼo̱n xíʼín ná, kaáa̱n.
\m
\v 28 Sa̱ʼá ño̱ó káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ noo̱ ndidaá ka̱ ta̱a ni̱ kaki ti̱xi ñáʼa̱. Tído na̱ nóo cháá ka̱ nákaa̱ ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, no̱ón diʼa kúú na̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ o̱ du̱ú Juan ―kaá na̱.
\p
\v 29 Tá ni̱ seídóʼo ndidaá na̱ ñoo yo̱ xíʼín nda̱ ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱ ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱, dá ni̱ na̱koni na̱ ña̱ kée Ndios ña̱ ndaa̱ xíʼín ná. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná ni̱ kee Juan.
\v 30 Tído ta̱ fariseo xíʼín ta̱ dánaʼa̱ ley ni̱ kuʼichi̱ ini ra̱ ni̱ xini ra̱ ña̱ va̱ʼa kóni̱ Ndios kee na xíʼín rá, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní xi̱ʼo ra mií rá dákodo̱ ndúta̱ ñaá Juan.
\p
\v 31 Dá ni̱ kaa taʼani satoʼo yo̱ Jesús:
\p ―¿Ndí ki̱án tiin yuʼu̱, dá kaʼi̱n xíʼín ndó táto̱ʼon kée ña̱yuu ndéi tiempo viti, ta ndá yoo kée táto̱ʼon kée na?
\v 32 Na̱ ndéi tiempo viti kée táto̱ʼon kée takuáchí tá ndéi xi sádikí xi̱ noo̱ yáʼi, ta káyuʼú táʼan xi: “Ni̱ tuu ndu̱ flauta, tído ko̱ ní sársáʼá taʼon ndoʼó. Ta ni̱ xita ndu yaa ndaʼí kuaʼa̱n, tído ko̱ ní ndeiʼi̱ taʼon ndó.”
\v 33 Ta ki̱ʼo dión taʼani kée ndoʼó, chi̱ tá ni̱ ka̱sáa̱ Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, ko̱ ní seí taʼon na pan, ta ko̱ ní xiʼi na vino, tído kaá ndo̱ ña̱ nákaa̱ espíritu kini ini na̱.
\v 34 Ta viti ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo, ta sásáʼan va na, ta xíʼi na vino, tído kaá ndo̱ ña̱ kúú ná iin ta̱a nde̱ʼé, iin ta̱ xíʼi. Ta kaá taʼani ndó ña̱ kúú ná iin ta̱a néʼe táʼan va̱ʼa xíʼín ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱, xíʼín ña̱yuu kíni.
\v 35 Tído na̱ kúú na̱ ndi̱chí, no̱ón kúú náʼa̱ ña̱ kómí ndisa na ña̱ ndi̱chí.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saʼa̱n Jesús veʼe iin ta̱ fariseo naní Simón
\p
\v 36 Iin ta̱ fariseo ni̱ seí ndaʼí noo̱ Jesús ña̱ ná koʼo̱n na̱ xíʼín rá veʼe ra kasáʼan na. Dá tá ni̱ ku̱ʼu Jesús veʼe ra, dá ni̱ sa̱ ko̱o na xíʼín rá mesa.
\v 37 Dá tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini iin ñáʼa̱ kómí kua̱chi ió ñoo ñoó ña̱ ió Jesús veʼe ta̱ fariseo ñoó sásáʼan na, kúú ni̱ ka̱sáa̱a̱n, ta néʼán iin ti̱ndoʼo̱ lóʼo̱ noo̱ ñóʼo kirá támi sáʼa̱n.
\v 38 Kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán chí sata̱ díʼa na, chí xoo noo̱ ndéi saʼa̱ ná. Dá ni̱ ka̱sáʼá ndéíʼi̱ ña̱, dá ni̱ da̱kúchián saʼa̱ ná xíʼín ndirá noo̱a̱n. Ta xíʼín idí dini̱a̱n ni̱ da̱náyaaán ña̱. Dá ni̱ chitóán ña̱, dá ni̱ chiʼán kirá támi sáʼa̱n ñoó iin níí kúú saʼa̱ ná.
\p
\v 39 Tá ni̱ xini ta̱ fariseo, táʼa̱n ra̱ ni̱ kana Jesús veʼe ra, ña̱ ni̱ kee ñáʼa̱ ñoó dión, dá ni̱ ka̱sáʼá rá nákani ini ra̱: “Tá miía̱n ndaa̱ ndisa profeta kúú ta̱a yóʼo, dá kía̱n kandaa̱ va ini ra̱ ndá ñáʼa̱ kúú ñá kéʼé saʼa̱ rá, chi̱ iin ñáʼa̱ kómí kua̱chi va kíán”, káʼán rá nákani ini ra̱.
\v 40 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Simón, kóni̱i̱ kaʼi̱n xíʼón saʼa̱ iin ña̱ʼa.
\p Dá ni̱ kaa Simón:
\p ―Kaʼa̱n ní xíʼíín, maestro.
\p
\v 41 Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a sa̱ dasá tóo di̱ʼón. Ta uu̱ ta̱a sa̱ tái̱ noo̱ rá. Iin ra sa̱ tái̱ oʼo̱n ciento di̱ʼón plata, ta iin ka̱ ra̱ sa̱ tái̱ uu̱ diko uxi̱.
\v 42 Ta ko̱ níʼi̱ taʼon ndin nduú ra̱ di̱ʼón dánaa̱ rá ña̱ tái̱ ra̱. Ta kúú ni̱ xi̱ʼo káʼano va ini ta̱ kúú satoʼo di̱ʼón ñoó saʼa̱ ndin nduú ta̱a ñoó. Ta viti, kaʼa̱n yo̱ʼó ná kande̱ʼá, ¿ndí káa ta̱a ñoó kúʼu̱ cháá ka̱ ini sa̱ʼá ta̱ kúú satoʼo di̱ʼón ñoó?
\p
\v 43 Dá ni̱ kaa Simón:
\p ―Taó kuendá yuʼu̱ ña̱ ta̱a ni̱ sa̱ tái̱ kuaʼa̱ cháá ka̱ di̱ʼón ñoó kúú ra̱ kúʼu̱ cháá ka̱ ini sa̱ʼá ta̱ kúú satoʼo di̱ʼón ñoó.
\p Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Ndaa̱ nda̱ʼo ni̱ kaʼo̱n.
\p
\v 44 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná noo̱ ñáʼa̱ ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín Simón:
\p ―¿Á ni̱ xino̱n táto̱ʼon ni̱ kee ñáʼa̱ yóʼo xíʼín yuʼu̱? Tá ni̱ ku̱ʼu yuʼu̱ veʼón, ko̱ ní xi̱ʼo taʼon yoʼó ta̱kui̱í ndoo sa̱ʼí. Tído ñáʼa̱ yóʼo ni̱ da̱kúchián sa̱ʼí xíʼín ndirá noo̱a̱n. Ta xíʼín idí dini̱a̱n ni̱ da̱náyaaán ña̱.
\v 45 Ta ni noo̱í ko̱ ní chító taʼon yoʼó, tído ñáʼa̱ yóʼo, nda̱ rá ni̱ ka̱sáa̱i̱ ni̱ ku̱ʼi veʼón, ko̱ sá tuuán chitóán sa̱ʼí.
\v 46 Ta ni dini̱í ko̱ ní chíkodó taʼon yoʼó sití, tído ñáʼa̱ yóʼo ni̱ chiʼán ndutá támi sáʼa̱n saʼa̱ yúʼu̱.
\v 47 Sa̱ʼá ño̱ó káʼi̱n xíʼón, va̱ʼará kua̱ʼá nda̱ʼo kua̱chi kée ñáʼa̱ yóʼo, tído sa̱ ni̱ ndoo vaan, sa̱ʼá ño̱ó kóni̱ ndava̱ʼa vaán yuʼu̱. Tído ña̱yuu káʼán ña̱ cháá vá kúú kua̱chi na̱ ni̱ ndoo, no̱ón kúú na̱ cháá vá kóni̱ na̱ yuʼu̱.
\p
\v 48 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ñáʼa̱ ñoó:
\p ―Sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón noo̱ Ndios.
\p
\v 49 Ta ndidaá ta̱a ndéi xíʼín ná mesa ñoó ni̱ ka̱sáʼá ndáto̱ʼón táʼan ra:
\p ―¿Ndá yoo kúú ta̱a káa, xiní ra̱, ña̱ dándóo ra kua̱chi ña̱yuu noo̱ Ndios?
\p
\v 50 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ñáʼa̱ ñoó:
\p ―Sa̱ʼá ña̱ kándéé ino̱n yuʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱kón no̱ó kua̱chón. Kuaʼán nóʼo̱n viti xíʼa̱n ió va̱ʼa ino̱n.
\p Dá ni̱ keeán kuaʼa̱n nóʼa̱n.
\c 8
\s Yóʼo káʼa̱n sa̱ʼá na̱ ñáʼa̱ ni̱ chi̱ndeé Jesús
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ saʼa̱n Jesús ni̱ xi̱onoo na ndidaá ñoo náʼano xíʼín ñoo kuálí, ta ni̱ da̱náʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ ndi koo ndu̱ʼu ña̱yuu ti̱xi ndáʼa̱ Ndios. Ta ni̱ xi̱onoo na xíʼín ndin uxi̱ uu̱ ta̱a ni̱ ka̱xi mií ná ñoó.
\v 2 Ta ni̱ xi̱onoo taʼani dao na̱ ñáʼa̱ xíʼín ná, táʼa̱n na̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa na, chi̱ dao na ni̱ sa̱ ñoʼo espíritu kini, ta dao ka̱ na̱ ni̱ sa̱ kúʼu̱. Ta tein na̱ ñáʼa̱ yóʼo nákaa̱ María Magdalena, táʼa̱n ñá sa̱ ñoʼo usa̱ espíritu kini ni̱ taó Jesús.
\v 3 Ta nákaa̱ taʼani ñáʼa̱ naní Juana, ñá kúú ñadiʼí ta̱a naní Chuza, táʼa̱n ra̱ ndaá veʼe rey Herodes, xíʼín ñáʼa̱ naní Susana, xíʼín kua̱ʼá ka̱ na̱ ñáʼa̱ sa̱ chi̱ndeé ñaá xíʼín ña̱ ió noo̱ ná.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ na̱kani Jesús saʼa̱ iin ta̱a xíti tata
\p
\v 4 Kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ kii iin rá iin ñoo ni̱ na̱taka noo̱ nákaa̱ Jesús. Dá ni̱ ka̱sáʼá ná dákíʼin táʼan na dao ña̱ʼa xíʼín to̱ʼon dánaʼa̱ na̱, ta kaá na̱:
\p
\v 5 ―Iin ta̱a xíti ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱ kuti ra tata no̱ñóʼo̱ rá. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ koon niʼini ra tata ñoó, sa̱ʼá ño̱ó dao ña ni̱ kue̱i yuʼú íchi̱. Ta ni̱ sei̱n niʼini naa̱n. Kúú ni̱ ka̱sáa̱ laa, ta kúú ni̱ seí vá ría̱n.
\v 6 Ta dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i tein yuu̱, ta ni̱ xita̱a̱n. Tído ni̱ ichi̱a̱n, dá chi̱ ko̱ ta̱ʼón ko̱ʼoyo sa̱ʼán.
\v 7 Ta dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i tein ta̱ʼíón. Ta ni̱ saʼano dáó ñá xíʼín ta̱ʼíón ñoó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ku̱yáta̱ váán ni̱ kee rá.
\v 8 Ta kúú dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i noo̱ kúú ñoʼó va̱ʼa. Kúú ni̱ saʼano va̱ʼa vaan. Ta kúú kua̱ʼá ndava̱ʼo noni̱ ni̱ xi̱ʼoan, dá chi̱ iin ciento noni̱ ni̱ xi̱ʼo iin iin tata ñoó ―kaá Jesús.
\p Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, ta kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ kaʼa̱n na̱:
\p ―¡Ndi ndáa ndoʼó ió do̱ʼo, ta kúú kueídóʼo va̱ʼa ndó!
\p
\v 9 Dá ví ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ta̱a xíonoo xíʼín ná:
\p ―¿Ndí dándáki to̱ʼon ni̱ da̱kíʼin táʼan ní ni̱ kaʼa̱n ní xíʼín nduʼu̱?
\p
\v 10 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Noo̱ ndo̱ʼó ni̱ xi̱ʼo Ndios ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ náʼá mií ná saʼa̱ ndi kée na dándáki na. Tído dákíʼin táʼan yuʼu̱ dao ña̱ʼa xíʼín to̱ʼon dánaʼi̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n, va̱ʼará ndidaá ka̱ vía̱n ndéʼé ná, tído o̱ kándaa̱ taʼon ini na̱ ndi kóni̱ kaaa̱n, ta va̱ʼará ndidaá ka̱ vía̱n ná kueídóʼo na, tído o̱ kátóni̱ taʼon ini na̱.
\s Nákani Jesús ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ na̱ sa̱ʼá ta̱a xíti tata
\p
\v 11 ’Diʼa dándáki to̱ʼon ni̱ da̱kíʼin táʼin ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó. Kanaʼá ndó ña̱ tata ñoó kúú to̱ʼon Ndios.
\v 12 Ta yuʼú íchi̱ no̱ó ni̱ kue̱i dao tata ñoó, ño̱ó kúú ña̱yuu seídóʼo to̱ʼon Ndios, tído kásaa̱ ña̱ uʼu̱, ta kúú dítá váán to̱ʼon Ndios ña̱ nákaa̱ nío̱ ná, dá ná o̱ kándísa naa̱n, ta o̱ níʼi̱ ná ña̱ ka̱ki na.
\v 13 Ta tein yuu̱ no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó, ño̱ó kúú ña̱yuu seídóʼo to̱ʼon Ndios, ta nátiin naa̱n xíʼa̱n kádii̱ iní na̱. Tído ko̱ ta̱ʼón yo̱ʼan ini nío̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó tóó vá kándísa naa̱n. Chi̱ tá kásáʼá ndóʼo na ta̱ndóʼó, kúú kéxoo na no̱ó ña̱ kándísa na.
\v 14 Ta tein ta̱ʼíón no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó, ño̱ó kúú ña̱yuu seídóʼo to̱ʼon Ndios. Tído kásáʼá ndíʼi cháá ka̱ ini na̱ sa̱ʼá ña̱ ió noo̱ ná, ta kátoó na̱ koo kuíká ná, ta ndíʼi ini na̱ sa̱ʼá ña̱ʼa luu ió ñayuú yóʼo. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ sísa na xíʼín to̱ʼon Ndios.
\v 15 Tído no̱ñóʼo̱ va̱ʼa no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó, ño̱ó kúú ña̱yuu seídóʼo to̱ʼon Ndios xíʼín ndinoʼo ini na̱, ta ndíta ndaa̱ na̱ xíʼán. Ta ko̱ sá tuu na kée na ña̱ kóni̱ Ndios.
\s Miía̱n kánian naʼa̱ yo̱ mií yó ña̱ kúú yó kuendá Jesús, ta kueídóʼo va̱ʼa yó ña̱ dánaʼa̱ na̱ noo̱ yo̱
\p
\v 16 ’Ko̱ íin taʼon chíñóʼo̱ iin íti̱, ta chíkani ndei na iin ki̱di noo̱án, ta ni ko̱ chíkani de̱ʼé na̱án ti̱xi xi̱to. Diʼa noo̱ di̱kó chínóo naa̱n, dá ná katoo̱a̱n noo̱ ndidaá na̱ ko̱kuʼu ini veʼe.
\v 17 Chi̱ ndidaá ña̱ʼa dáʼi noo̱ ndo̱ viti, daí ña̱ natu̱uan. Ta ndidaá vá ña̱ʼa ñóʼo de̱ʼé viti, daí ña̱ natu̱uan, dá ná katoo̱n noo̱án.
\v 18 Ta kueídóʼo va̱ʼa ndó ña̱ káʼi̱n xíʼín ndó, chi̱ ndidaá na̱ natiin to̱ʼon káʼi̱n, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ kandaa̱ cháá ka̱ ini na̱. Tído ndidaá na̱ ko̱ xi̱ín natiin to̱ʼon káʼi̱n, no̱ón kúú na̱ kexoo ña̱ káʼán ná náʼá ná ―kaá na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ veʼe Jesús nándukú ñaá ná
\p
\v 19 Dá ni̱ ka̱sáa̱ naná Jesús xíʼín ñani na̱ nándukú ñaá ná. Tído ko̱ ní kúu taʼon natuu yati na noo̱ ió na̱, chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ na̱taka ñoó.
\v 20 Dá ni̱ ka̱sto̱ʼon iin ña̱yuu nákaa̱ tein ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó xíʼín Jesús:
\p ―Naná ní xíʼín ñani ní ndíta na sata̱ véʼe, ta kóni̱ na̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín ní.
\p
\v 21 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó:
\p ―Ndi ndáa ña̱yuu seídóʼo to̱ʼon Ndios, ta kée na choon saʼándáa̱n, no̱ón vá kúú nanái̱ xíʼín ñanii̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saʼanda Jesús choon no̱ó tachi̱ xíʼín ta̱ñoʼo̱
\p
\v 22 Iin kuu̱, dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná ini iin barco. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ná koʼo̱ chikaʼanda yo̱ iin ka̱ xoo yuʼú ta̱ñoʼo̱.
\p Dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱.
\v 23 Ta tein yáʼa na kuaʼa̱n na̱ no̱ó ta̱ñoʼo̱ ñoó, kúú ni̱ kidi̱ va Jesús. Kúú iin ndakána va ni̱ ka̱sáʼá kána tachi̱ dée̱n no̱ó ta̱ñoʼo̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá ko̱kee ta̱kui̱í ini barco. Ta i̱o nda̱ʼo ió ña̱ ke̱ta kaʼani ra ini ta̱kui̱í ñoó.
\v 24 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a xíonoo xíʼín Jesús noo̱ kánduʼu̱ ná. Dá ni̱ da̱ndóto ñaá rá, ta kaá ra̱ xíʼín ná:
\p ―¡Maestro! ¡Maestro! ¡Ió ña̱ kuu yo̱!
\p Dá ni̱ ndoto Jesús. Dá ni̱ saʼanda na̱ choon no̱ó tachi̱ xíʼín ta̱ñoʼo̱ ñoó. Kúú ni̱ sa̱ tuu va tachi̱ ñoó xíʼín ña̱ ndákuei no̱ó ta̱ñoʼo̱, ta kúú ni̱ na̱káa̱ tádi̱ vá rá.
\v 25 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Ndiva̱ʼa ko̱ kándéé iní ndo̱ yuʼu̱?
\p Kúú ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo ta̱a xíonoo xíʼín ná ñóó, ta ni̱ naá iní ra̱. Dá ni̱ ka̱sáʼá ndátóʼón táʼan míí rá:
\p ―¿Ndá yoo ví kúú na̱ yóʼo, chi̱ nda̱ tachi̱ xíʼín ta̱ñoʼo̱ seídóʼo choon saʼándá na̱?
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ taó Jesús espíritu kini ni̱ sa̱ ñoʼo ini iin ta̱a
\p
\v 26 Dá ni̱ saa̱ na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoʼo̱ noo̱ kúú kuendá Gadara, ña̱ xírndaa táʼan xíʼín kuendá Galilea.
\v 27 Dá tá ni̱ noo Jesús barco ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a ñoo ñoó, ta sa̱ naʼá nda̱ʼo ñóʼo espíritu kini ini ra̱, ta ko̱ ndíxi taʼon ra dáʼo̱n, ta ni veʼe ko̱ ió ra̱, chi̱ ini káo̱ noo̱ ñóʼo ndi̱i va ió ra̱.
\v 28 Tá ni̱ xini ra̱ Jesús, kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱yuʼú rá. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá ni̱ ka̱sáʼá ni̱ʼi nda̱ʼo káʼa̱n ra̱ xíʼín ná:
\p ―¿Ndá ki̱án ndóʼo ní xíʼín yuʼu̱, Jesús, mií ní na̱ kúú de̱ʼe Ndios ndáya̱ʼi? Seí ndaʼávíi̱ noo̱ ní ña̱ ná dáʼa ni dándóʼo naní ní nío̱í.
\p
\v 29 Dión ni̱ kaaa̱n, dá chi̱ sa̱ saʼanda va Jesús choon noo̱án ña̱ ná kankuei ña ini ta̱a ñoó koʼa̱n. Sa̱ naʼá nda̱ʼo ñóʼan dándákian ta̱a ñoó. Chi̱ va̱ʼará sa̱ soʼoni ña̱yuu ndáʼa̱ rá xíʼín saʼa̱ rá xíʼín cadena xíʼín ka̱a viti, tído vaá óon va saʼándá ra̱ cadena ñoó. Ta sa̱ kendúsa̱ espíritu kini ñoó xíʼín rá kandaka ñaáán kuaʼa̱n noo̱ kúú ñoʼó i̱chí.
\v 30 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá Jesús:
\p ―¿Ndi nanón?
\p Dá ni̱ kaa espíritu kini ñoó:
\p ―Legión naníí.
\p Dión ni̱ kaaa̱n chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo espíritu kini ñóʼo ini ta̱a ñoó.
\v 31 Dá ni̱ seí ndaʼí ña̱ noo̱ Jesús ña̱ ná dáʼa ni tandaʼá ñaá ná koʼa̱n nda̱ ma̱á noo̱ íin naá.
\v 32 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo kochí ñóʼo sásáʼan ndi̱ka yúku̱ ñoó. Dá ni̱ seí ndaʼí espíritu kini ñoó noo̱ Jesús ña̱ ná konó ná koʼa̱n ndu̱ʼan ini ri̱. Dá ni̱ sonó ná noo̱án.
\v 33 Ta kúú ni̱ ka̱nkuei espíritu kini ñoó ini ta̱a ñoó. Dá ni̱ saʼa̱n ni̱ ndu̱ʼan ini kochí ñoó. Dá ni̱ taxí táʼan ndi ndiʼi rí kuaʼa̱n ri̱ yuʼú daʼo̱. Dá ni̱ kue̱i ndava̱ʼa rí ini ta̱ñoʼo̱ ñoó. Ta kúú ni̱ ka̱ndaa ri̱, dá ni̱ xiʼi̱ ri̱.
\p
\v 34 Dá tá ni̱ xini ta̱ ndáka kochí ñoó ña̱ dión ni̱ ndoʼo rí, dá ni̱ taxí táʼan ra kuaʼa̱n ra̱ kasto̱ʼon ra xíʼín na̱ ndéi ñoo ra̱ xíʼín na̱ ndéi yúku̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kuu dión.
\v 35 Dá ni̱ ka̱nkuei ña̱yuu ñoó kuaʼa̱n na̱ kande̱ʼé ná ña̱ ni̱ kuu. Tá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ íin Jesús, kúú ni̱ xini na̱ ña̱ ió ta̱a ni̱ sa̱ ñoʼo espíritu kini ñoó noo̱ sáʼa̱ ná. Ta kúú sa̱ ndíxi va ra dáʼo̱n ió ra̱. Ta sa̱ iin ta̱a ió va̱ʼa vá kúú rá. Kúú ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo ña̱yuu ñoó.
\v 36 Ta ña̱yuu ni̱ xini ña̱ ni̱ kuu dión kúú na̱ ni̱ na̱kani xíʼín dao ka̱ ña̱yuu ndi ni̱ kuu ni̱ ndu̱va̱ʼa ta̱a sa̱ ñoʼo espíritu kini ñoó.
\v 37 Dá ni̱ ka̱sáʼá ndidaá ña̱yuu ndéi chí kuendá Gadara ñoó seí ndaʼí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná koʼo̱n na̱ iin ka̱ xíán, dá chi̱ yuʼú na̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kuu dión. Dá ni̱ kaa Jesús ini barco koʼo̱n na̱.
\v 38 Tído ni̱ seí ndaʼí ta̱a ni̱ sa̱ ñoʼo espíritu kini ñoó noo̱ ná ña̱ ná konó ná koʼo̱n ra̱ xíʼín ná. Tído ni̱ saʼanda Jesús choon noo̱ rá ña̱ ná noʼo̱ ra̱, ta kaá na̱ xíʼín rá:
\p
\v 39 ―Nandió ko̱o kuaʼa̱n nóʼo̱n veʼón, ta nakanón xíʼín na̱ ñooo̱n saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa ndato ni̱ kee Ndios xíʼón.
\p Dá ni̱ kiʼin ra kuaʼa̱n nóʼo̱ rá. Ta ni̱ ka̱sáʼá rá nákani ra xíʼín ndidaá na̱ ñoo ra̱ saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa ndato ni̱ kee Jesús xíʼín rá.
\s Diʼa ni̱ ndoʼo de̱ʼe diʼí ta̱ naní Jairo xíʼín ña̱ ni̱ ndoʼo iin ñáʼa̱ ndóʼo kueʼe̱ tái̱ nii̱
\p
\v 40 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Jesús ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoʼo̱ ñoó. Dá ni̱ na̱tiin va̱ʼa ñaá kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu xíʼa̱n kádii̱ ini na̱, chi̱ sa̱ ndéi ndidaá vá ná ndáti ñaá ná.
\v 41 Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a naní Jairo, táʼa̱n ra̱ dándáki veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ Jesús. Dá ni̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná koʼo̱n na̱ veʼe ra,
\v 42 chi̱ ni̱ kaa ra̱ ña̱ ió iin tóʼón de̱ʼe diʼí ra̱, ta ió xi̱ uxi̱ uu̱ kuia̱, ta sa̱ xíʼi̱ va xi. Dá ni̱ kee Jesús kuaʼa̱n na̱ xíʼín rá, ta dándútí ñaá ña̱yuu kuáʼa̱ kuaʼa̱n xíʼín ná ñoó.
\v 43 Ta tein ña̱yuu ñoó nákaa̱ taʼani iin ñáʼa̱ ndóʼo kueʼe̱ tái̱ nii̱, ta sa̱ ni̱ xi̱no uxi̱ uu̱ kuia̱ ndóʼán dión. Ta sa̱ ni̱ da̱ndíʼi vaan di̱ʼón néʼe va̱ʼán ni̱ chi̱ya̱ʼavián ta̱ kétátá ñaá. Tído ni iin tóʼón taʼon ra ko̱ ní kándeé nduva̱ʼán.
\v 44 Dá ni̱ na̱tuu yatián sata̱ Jesús. Dá ni̱ ka̱ko̱ʼon ndáʼa̱n yuʼú dáʼo̱n ná. Ta kúú vitíʼón diʼa ni̱ na̱tuu nii̱ ñoó.
\p
\v 45 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―¿Ndá yoo ni̱ ka̱ko̱ʼon ndáʼa̱ dáʼa̱ma̱í?
\p Tído ni iin tóʼón ña̱yuu ñoó ko̱ ní kaʼa̱n. Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín ná:
\p ―Maestro, ña̱yuu kuáʼa̱ yóʼo kúú na̱ dándútí ñaá. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa ndáto̱ʼón ní ndá yoo ni̱ ka̱ko̱ʼon ñaá?
\p
\v 46 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Ko̱ó, chi̱ ni̱ da̱kóʼo̱n ndáʼa̱ iin ña̱yuu dáʼa̱ma̱í, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa iin ña̱yuu ni̱ kee ndée̱í ―kaá na̱.
\p
\v 47 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ñáʼa̱ ñoó ña̱ o̱ kúu taʼon chide̱ʼáa̱n ña̱ ni̱ keeán, kúú ni̱ ka̱sáa̱a̱n noo̱ Jesús, ta ndéi̱ ni̱noán. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán noo̱ ná. Ta noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó ni̱ na̱kanián ndiva̱ʼa ni̱ ka̱ko̱ʼon ndáʼa̱n dáʼo̱n Jesús, ta ni̱ na̱kani taʼanián ña̱ vitíʼón kuií vá ni̱ ndu̱va̱ʼán tá ni̱ keeán dión.
\v 48 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼán:
\p ―De̱ʼe diʼíi̱, ni̱ ndu̱va̱ʼón sa̱ʼá ña̱ kándéé inóo̱n yuʼu̱. Ta viti, kuaʼán nóʼo̱n veʼón xíʼa̱n ió va̱ʼa inóo̱n.
\p
\v 49 Ta kúú káʼa̱n ii̱ vá Jesús íin na xíʼán, kúú ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a ni̱ kii veʼe Jairo, ta̱ dándáki veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ñoó, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―Sa̱ ni̱ xiʼi̱ va de̱ʼe diʼí ní. Ná dáʼa ka̱ ni dátaʼán ní maestro xaa̱n.
\p
\v 50 Tá ni̱ seídóʼo Jesús ña̱ ni̱ kaʼa̱n ra̱ dión, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín Jairo:
\p ―O̱ sa̱ yu̱ʼóo̱n. Sa̱va̱ʼa yuʼu̱ kandeé inóo̱n, ta kúú nduva̱ʼa xi.
\p
\v 51 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ni̱ ku̱ʼu na veʼe ra, ta ko̱ ní sónó ná ña̱ ku̱ʼu dao ka̱ ña̱yuu xíʼín ná, sa̱va̱ʼa Pedro xíʼín Jacobo, xíʼín Juan xíʼín tatá tadiʼí ñóó, xíʼín naná va xi.
\v 52 Ta ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó ndéíʼi̱ na̱ ndéi na, ta ndaʼí káyuʼú ná saʼa̱ tadiʼí ñóó. Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―O̱ sa̱ kuáki ndó, chi̱ ko̱ ní xiʼi̱ taʼon xi, kídi̱ va xi.
\p
\v 53 Ta kúú ndidaá ña̱yuu ñoó ni̱ saki̱ ndaa va na Jesús sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, chi̱ náʼá vá ná ña̱ sa̱ ni̱ xiʼi̱ va xi.
\v 54 Dá ni̱ tiin Jesús ndáʼa̱ xí, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín xí:
\p ―Diʼí lóʼo̱, ndako̱o.
\p
\v 55 Ta kúú ni̱ na̱taki va xi. Ta kúú vitíʼón vá ni̱ nda̱ko̱o xi. Dá ni̱ saʼanda Jesús choon no̱ó na̱ veʼe xi ña̱ ná ki̱ʼo na ña̱ʼa kasáʼan xi.
\v 56 Ta tatá xi̱ xíʼín naná xi̱ ni̱ naá nda̱ʼo ini na̱. Tído ni̱ saʼanda Jesús choon noo̱ ná ña̱ ná o̱ sa̱ nákani na xíʼín ni iin tóʼón ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na.
\c 9
\s Yóʼo ni̱ saʼanda Jesús choon no̱ó ta̱a xíonoo xíʼín ná ña̱ ná koʼo̱n ra̱ dánaʼa̱ ra̱ sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Ndios
\p
\v 1 Dá ni̱ ndi̱tútí Jesús ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíʼín ná. Dá ni̱ xi̱ʼo na choon noo̱ rá ña̱ kandeé rá taó rá ndidaá espíritu kini ñóʼo ini ña̱yuu, ta kandeé rá nduva̱ʼa ra ña̱yuu ndóʼo iin rá iin kueʼe̱.
\v 2 Dá ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ná kuaʼa̱n ra̱ dánaʼa̱ ra̱ saʼa̱ ndi koo ndu̱ʼu ña̱yuu ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, ta nduva̱ʼa ra na̱ kúʼu̱,
\v 3 ta kaá na̱ xíʼín rá:
\p ―Ni iin ña̱ʼa o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaneʼe ndó koʼo̱n ndo̱ íchi̱, o̱ sa̱ káneʼe ndó yíto̱ katuu ndó koʼo̱n ndo̱, ni léka̱ ndo̱, ni pan, ni di̱ʼón, ta o̱ sa̱ káneʼe ndó iin ka̱ kotó nada̱on ndó.
\v 4 Ta ndi ndáa mií vá veʼe ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ ku̱ʼu ndó, sa̱va̱ʼa ñoó ní kandei ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ kankuei ndó koʼo̱n ndo̱ iin ka̱ ñoo.
\v 5 Ta ndi ndáa mií vá ñoo no̱ó ko̱ ní xíin na natiin va̱ʼa na ndo̱ʼó, ta kúú kankuei ndó ñoo ñoó, ta kidi niʼini ndó ño̱ya̱ká íin saʼa̱ ndo̱, ta ño̱ó kía̱n náʼa̱ ña̱ ko̱ nátaʼan ini Ndios xiní na̱ na̱ ñoo ñoó ―kaá Jesús.
\p
\v 6 Dá ni̱ ka̱nkuei ta̱a ñoó kuaʼa̱n ra̱ ndidaá ñoo dánaʼa̱ ra̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, ta sa̱ ndu̱va̱ʼa ra na̱ kúʼu̱ ndéi iin iin xíán noo̱ xíonoo ra.
\s Naá iní rey Herodes kée ña̱ ndato kée Jesús
\p
\v 7 Tá ni̱ niʼi̱ tóʼon rey Herodes saʼa̱ ndidaá ña̱ kée Jesús, ta kúú ko̱ náʼá rá ndí ki̱án nakani ini ra̱. Chi̱ dao ña̱yuu ñoó kaá ña̱ ni̱ na̱taki Juan, ta no̱ón kúú Jesús.
\v 8 Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ná profeta Elías, ta ni̱ ndi̱xóo tuku na. Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ná iin ka̱ profeta ni̱ sa̱ io sa̱ naʼá, ta ni̱ na̱taki na̱ viti.
\v 9 Dá ni̱ kaa Herodes:
\p ―Mií yuʼu̱ ni̱ saʼanda choon, dá ni̱ saʼanda ra̱ diko̱ Juan. Tído, ¿ndá yoo ví kúú ta̱a, táʼa̱n ra̱ seídóʼi kée ña̱ʼa ndato ñoó, tá dáá?
\p Sa̱ʼá ño̱ó ndíʼi ini ra̱ koni ra̱ Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ xi̱ʼo Jesús ña̱ʼa ni̱ sa̱sáʼan oʼo̱n mil ta̱a
\p
\v 10 Tá ni̱ ndi̱sáa̱ ta̱a xíonoo xíʼín Jesús ni̱ saʼa̱n ra̱ noo̱ choon ni̱ saʼanda na̱ noo̱ rá, dá ni̱ na̱kani ra xíʼín ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee ra. Dá ni̱ na̱kuaka xoo ñaá Jesús, dá ndáka ñaá ná kuaʼa̱n na̱ iin xíán noo̱ ko̱ó ña̱yuu ndéi yati ñoo naní Betsaida.
\v 11 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ndeí chí kuaʼa̱n na̱, dá ni̱ kee na tákuei ñaá ná kuaʼa̱n na̱. Ta kúú ni̱ na̱tiin va̱ʼa ñaá Jesús. Dá ni̱ da̱náʼa̱ na̱ noo̱ ná saʼa̱ ndi kee Ndios dándáki na ña̱yuu na̱. Ta ni̱ ndu̱va̱ʼa na na̱ kúʼu̱.
\v 12 Tá ni̱ ini kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ na̱tuu yati ñaá ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíʼín ná. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Kaʼanda ní choon no̱ó ña̱yuu kuáʼa̱ yóʼo ña̱ ná koʼo̱n na̱ ñoo kuálí túu ñóʼo káa, o koʼo̱n na̱ veʼe ndíta yúku̱ káa, dá ná ndukú ná ña̱ʼa kasáʼan na, ta ná niʼi̱ ná no̱ó kudi̱ na̱, chi̱ ko̱ ta̱ʼón ña̱ʼa keí ná yóʼo.
\p
\v 13 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ki̱ʼo ni mií ndó ña̱ʼa ná kasáʼan ná.
\p Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Ko̱ ta̱ʼón kua̱ʼá ña̱ʼa néʼe ndu, sa̱va̱ʼa oʼo̱n va pan xíʼín uu̱ ti̱yaká va. Ta, ¿ndi kee ndu koʼo̱n ndu̱ kuiin ndu ña̱ʼa kasáʼan ña̱yuu kuáʼa̱ yóʼo? ―kaá ra̱.
\p
\v 14 Ta kúú rá táto̱ʼon ki̱ʼo oʼo̱n mil ta̱a. Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná ñóó:
\p ―Kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ña̱yuu yóʼo ña̱ ná kande̱i tá tuʼu tá tuʼu na̱. Ta uu̱ diko uxi̱ ná kakuu iin iin tuʼu na̱.
\p
\v 15 Ta dión ni̱ kee ra. Dá ni̱ sa̱ nde̱i ndidaá kúú ña̱yuu ñoó.
\v 16 Dá ni̱ tiin Jesús ndin oʼo̱n pan ñoó xíʼín ndin nduú ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ na̱nde̱ʼé noo̱ ná chí induú. Dá ni̱ na̱ki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios sa̱ʼán. Dá ni̱ saʼanda na̱ pan xíʼín ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ xi̱ʼo naa̱n no̱ó ta̱a xíonoo xíʼín ná. Dá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ dasá ráa̱n no̱ó ña̱yuu ñoó.
\v 17 Dá ni̱ sa̱sáʼan ndidaá kúú ná nda̱ no̱ó ni̱ ndi̱noo va̱ʼa ini na̱. Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ da̱kútí ta̱a xíonoo xíʼín Jesús uxi̱ uu̱ ti̱yika̱ xíʼín ña̱ʼa ni̱ ka̱ndo̱o no̱ó ña̱ ni̱ sa̱sáʼan ña̱yuu ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kaa Pedro ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios kasaa̱ dáka̱ki ñaá
\p
\v 18 Iin kuu̱ nákaa̱ xoo Jesús káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios, ta yati ñoó ndéi ta̱a xíonoo xíʼín ná, dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ná:
\p ―¿Ndá yoo kúú yuʼu̱, kaá ña̱yuu ñoó?
\p
\v 19 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó:
\p ―Dao na kaá ña̱ kúú ní Juan, na̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu. Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ní profeta Elías. Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ní iin profeta ni̱ sa̱ io sa̱ naʼá, ta ni̱ na̱taki na̱.
\p
\v 20 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ta ndoʼó viti, ¿ndá yoo kúú yuʼu̱, kaá ndo̱ʼó?
\p Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín ná:
\p ―Mií ní kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\s Kásto̱ʼon Jesús xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná ndí ki̱án ndoʼo na, dá kuu na̱
\p
\v 21 Tído ni̱ saʼanda Jesús choon no̱ó ta̱ xíonoo xíʼín ná ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini ra̱ kaʼa̱n ra̱ xíʼín ni iin tóʼón ña̱yuu ndá yoo kúú ná.
\v 22 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Miía̱n ndúsa̱ kánian kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa ndoʼo naní nío̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo. Chi̱ kuñóʼó ñaá ta̱ sáʼano ñoo, xíʼín ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱, xíʼín ta̱a dánaʼa̱ ley Moisés. Ta kánian kuu na̱. Tído ti̱xi kuu̱ óni̱, dá nataki va na.
\p
\v 23 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ndidaá ta̱a ñoó:
\p ―Ndi ndáa ndoʼó káʼán kanoo xíʼín yuʼu̱, dá kía̱n kánian dánkoo ndó ña̱ kóni̱ mií ndó, ta natiin ndó cruz, ña̱ kía̱n ió ndo̱ kuu ndo̱ sa̱ʼí iin rá iin kuu̱ kuu̱, ta ndiko̱ ndo̱ yuʼu̱, ná koʼo̱.
\v 24 Chi̱ ndi ndáa na̱ kóni̱ dáka̱ki na mií ná ñayuú yóʼo, no̱ón kúú na̱ kuu diʼa. Tído ndi ndáa na̱ xíʼo mií ña̱ kuu na̱ saʼa̱ yúʼu̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ ka̱ki na.
\v 25 Dá chi̱, ¿ndi ki̱án va̱ʼa ni̱ʼí ña̱yuu tá ná kandeé ná niʼi̱ ná ndidaá ña̱ kui̱ká ió ñayuú yóʼo, ta naá vá ná noo̱ Ndios, ta o̱ níʼi̱ ná ña̱ kataki na̱, káʼán ndó?
\v 26 Ta ndi ndáa ña̱yuu ná xíkaʼan noo̱ saʼa̱ yúʼu̱ o sa̱ʼá to̱ʼin, dá kía̱n kakaʼan taʼani no̱ó na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo sa̱ʼá no̱ón tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na xíʼín ndidaá ndée̱ ndato kómí mií ná, xíʼín ña̱ kómí tatá na̱ Ndios, xíʼín ña̱ kómí ángel kéchóon noo̱ ná.
\v 27 Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ió dao ndoʼó, na̱ ndíta yóʼo, o̱ ku̱ú taʼon ndó nda̱ ná koni ndo̱ ndi ki̱ʼo dándáki Ndios ―kaá Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa noo̱ Jesús xíʼín dáʼo̱n ná
\p
\v 28 Tá ni̱ ya̱ʼa ona̱ kuu̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ni̱ kee na ndáka na Pedro xíʼín Juan xíʼín Jacobo kuaʼa̱n na̱ dini̱ iin yúku̱ íin ñoó kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios.
\v 29 Ta tein káʼa̱n Jesús xíʼín Ndios, ta kúú ni̱ na̱da̱on va táto̱ʼon káa noo̱ ná. Kúú ni̱ ndu̱ku̱xí dáʼo̱n ná, ta ni̱ na̱yeʼe̱ ndaaa̱n.
\v 30 Ta kúú iin kuití vá ni̱ naʼa̱ noo̱ uu̱ ta̱a, ta ndíta na ndátóʼón ná xíʼín Jesús. Iin na kúú Moisés, ta iin ka̱ na̱ kúú profeta Elías.
\v 31 Ta ndato ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa noo̱ ndíta na. Ta ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Jesús saʼa̱ ndí ki̱án ndoʼo na, dá kuu na̱, dá xi̱nko̱o ña̱ kánian ndoʼo na ñoo Jerusalén.
\p
\v 32 Ta va̱ʼará kudi̱ nda̱ʼo Pedro xíʼín uu̱ ka̱ ta̱a ñoó kóni̱ ra̱, tído ni̱ sa̱ ñoʼo ini ra̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini ra̱ ña̱ ndato ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa Jesús, ta íin na káʼa̱n na̱ xíʼín uu̱ ta̱a ñoó.
\v 33 Tá ni̱ ka̱sáʼá kéxoo uu̱ ta̱a ñoó kuaʼa̱n na̱, dá ni̱ kaa Pedro xíʼín Jesús:
\p ―Maestro, va̱ʼa kúú ndéi nduʼu̱ yóʼo. Ná kava̱ʼa ndu oni̱ ti̱yaʼó. Iian ná koo mií ní, ta iian ná koo Moisés, ta iin ka̱a̱n ná koo Elías.
\p Dión ni̱ kaa ra̱, dá chi̱ ko̱ náʼá taʼon ra ndí ki̱án káʼa̱n ra̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ yu̱ʼú ra̱.
\v 34 Ta tein káʼa̱n ra̱ dión, kúú ni̱ na̱xino̱ iin viko̱. Ta kúú ni̱ da̱dáʼi ñaá ná. Dá ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo ra tá ni̱ xini ra̱ ni̱ da̱ʼi na ni̱ kee viko̱ ñoó.
\v 35 Ta kúú nda̱ tein viko̱ ñoó ni̱ sei̱do̱ʼo ra ni̱ kaʼa̱n Ndios:
\p ―Ta yóʼo kúú de̱ʼe mani̱ yuʼu̱. Kueídóʼo ndó to̱ʼon káʼa̱n xi̱.
\p
\v 36 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, kúú nda̱ iin tóʼón míí vá Jesús ni̱ ka̱ndo̱o íin. Ta ko̱ ní káʼa̱n ndin oni̱ ta̱a ñoó sa̱ʼá ña̱ yóʼo, chi̱ tein kuu̱ dáá ñóó ko̱ ní nákani taʼon ra xíʼín ni iin tóʼón ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini ra̱ dini̱ yúku̱ ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús iin tayií nákaa̱ espíritu kini
\p
\v 37 Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ na̱xino̱ Jesús xíʼín ta̱a ñoó saʼa̱ yúku̱ ñoó. Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ saa̱ ni̱ niʼi̱ ñaá.
\v 38 Dá ni̱ ka̱yuʼú iin ta̱a nákaa̱ tein ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó, ta kaá ra̱:
\p ―Maestro, seí ndaʼávíi̱ noo̱ ní nduva̱ʼa ní de̱ʼe lóʼi̱, chi̱ iin tóʼón dini̱ dáá vá kúú xí noo̱í,
\v 39 chi̱ iin ndakána va tíin ñaá iin espíritu kini, ta ni̱ʼi nda̱ʼo káyuʼú xí kéean, dá saʼání yi̱ʼí ñaáán, ta kánkuei chiʼi̱o̱n yúʼu̱ xí, ta kéndava̱ʼa nda̱ʼo ña xíʼín xí, ta ko̱ xi̱ín taʼan vaan dáyaa̱ chíchí ñaá.
\v 40 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ seí ndaʼávíi̱ no̱ó ta̱a xíonoo xíʼín ní káa, ña̱ ná taó rá ña̱, tído ko̱ ní kándeé taʼon ra.
\p
\v 41 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―¡Nandeé ka̱ vía̱n ña̱yuu ko̱ kándísa kúú ndoʼó, ta dóʼó nda̱ʼo ndó! ¿Ndidaa ka̱ ví kooi xíʼín ndó? Ta, ¿ndidaa ka̱ ví ki̱ʼo ndeé iníi̱ saʼa̱ ndo̱? Kaneʼe de̱ʼón ná kii.
\p
\v 42 Tá sa̱ kuaʼa̱n kuyati ra xíʼín tayií lóʼo̱ ñoó noo̱ Jesús, ta kúú ni̱ koon ñaá espíritu kini ñoó nda̱ no̱ñóʼo̱, ta ni̱ saʼání yi̱ʼí ñaáán. Dá ni̱ saʼanda Jesús choon noo̱án ña̱ ná ketaan kuaʼa̱n. Dá ni̱ ndu̱va̱ʼa na tayií lóʼo̱ ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá ná noo̱ tatá xi̱.
\v 43 Kúú ni̱ naá iní ndidaá ña̱yuu ndíta ñoó sa̱ʼá ña̱ ndato ni̱ kee Ndios.
\s Yóʼo ni̱ ka̱sto̱ʼon tuku Jesús xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná ndí ki̱án ndoʼo na, dá kuu na̱
\p Ta tein naá ini ndidaá ña̱yuu ñoó saʼa̱ ndidaá ña̱ ndato ni̱ kee Jesús, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná:
\p
\v 44 ―Kueídóʼo va̱ʼa ndó ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ndó, chi̱ koʼo̱n iin ta̱a naki̱ʼo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo noo̱ ndáʼa̱ ta̱ xiní uʼu̱ ñaá.
\p
\v 45 Tído ko̱ ní kátóni̱ taʼon ini ta̱a ñoó ndiva̱ʼa ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, chi̱ ndadí vá ña̱xintóni̱ rá, ta yuʼú ra̱ ndato̱ʼón rá Jesús ndi dándáki to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱.
\s Dánaʼa̱ Jesús ndá yoo kúú na̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ noo̱ Ndios
\p
\v 46 Dá ni̱ ka̱sáʼá ndátóʼón kuáchi̱ ta̱a xíonoo xíʼín ná saʼa̱ ndá yoo kúú ta̱a ndáya̱ʼi cháá ka̱ tein mií rá ñóó.
\v 47 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ nákani ini ra̱ dión. Kúú ni̱ tiin na ndáʼa̱ iin tayií lóʼo̱. Dá ni̱ chi̱kani ñaá ná díi̱n ná,
\v 48 dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ndi ndáa miíó ña̱yuu natiin va̱ʼa ta lóʼo̱ yóʼo sa̱ʼá ña̱ kúú ná kuendá yuʼu̱, dá kía̱n nda̱ mií vá yuʼu̱ natiin va̱ʼa na. Ta na̱ ni̱ na̱tiin yuʼu̱, nda̱ Ndios ni̱ na̱tiin na, chi̱ mií ná ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii ñayuú yóʼo. Chi̱ iin ra̱ ko̱ ndáya̱ʼi tein mií ndó xaa̱n, ro̱ón kúú ra̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ noo̱ Ndios ―kaá na̱.
\s Kaá Jesús ña̱ ña̱yuu ko̱ na̱á xíʼín ná, no̱ón kúú na̱ ndíta xoo mií ná
\p
\v 49 Dá ni̱ kaa ta̱ naní Juan xíʼín ná:
\p ―Maestro, ni̱ xini nduʼu̱ iin ta̱a taó espíritu kini xíʼín kuu̱ mií ní. Tído ko̱ xíonoo taʼon ra xíʼín yó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱tuu va nduʼu̱ ra̱.
\p
\v 50 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ná dáʼa ni chituu ndó ra̱, chi̱ na̱ ko̱ na̱á xíʼá, no̱ón kúú na̱ ndíta xoo yo̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náni Jesús Jacobo xíʼín Juan
\p
\v 51 Tá sa̱ kuaʼa̱n xi̱nko̱o kuu̱ noʼo̱ Jesús induú, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ koʼo̱n ndaa̱ na̱ nda̱ ñoo Jerusalén.
\v 52 Dá ni̱ ta̱ndaʼá ná dao ta̱a kuaʼa̱n ra̱ noo̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ ku̱ʼu ra iin ñoo lóʼo̱ nákaa̱ chí kuendá Samaria diʼa, dá kenduu ra̱ noo̱ kandei na, ni̱ kaʼán rá.
\v 53 Tído ko̱ ní xíin taʼon na̱ ñoo ñoó natiin ñaá ná, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ chí Jerusalén diʼa va chíkaʼanda na̱ koʼo̱n na̱.
\v 54 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jacobo xíʼín Juan ña̱ ni̱ kee ña̱yuu ñoó dión, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―Tatá, ¿á ko̱ kóni̱ ní ná kaʼanda ndu̱ choon, dá ná koon ñoʼó kéi̱ induú káa táto̱ʼon ni̱ kee Elías, dá ná naá ndiʼi no̱ó ña̱yuu ñoó?
\p
\v 55 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ da̱náni ñaá ná, ta kaá na̱ xíʼín rá:
\p ―Ko̱ náʼá taʼon ndó ndí ki̱án kédaá xíʼín ndó, dá káʼa̱n ndo̱ dión,
\v 56 chi̱ ko̱ ní kásaa̱ taʼon na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóʼo ña̱ kía̱n dánaá na̱ ña̱yuu, diʼa ni̱ ka̱sáa̱ na̱ dáka̱ki ñaá ná.
\p Dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱ iin ka̱ ñoo.
\s Diʼa ni̱ kaʼa̱n Jesús xíʼín dao ña̱yuu ni̱ kaʼán kanoo xíʼín ná
\p
\v 57 Ta nani xíka na kuaʼa̱n na̱ íchi̱ ñoó, dá ni̱ kaa iin ta̱a xíʼín Jesús:
\p ―Tatá, iói̱ ña̱ kanooi xíʼín mií ní ndeí kúú míí vá no̱ó koʼo̱n ní.
\p
\v 58 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Kanaʼón ña̱ ió va káo̱ noo̱ ñóʼo ndikuii, ta ió taʼani táka̱ noo̱ ñóʼo laa. Tído na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo ni noo̱ kanóo dini̱ ná ko̱ó.
\p
\v 59 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín iin ka̱ ta̱a ñoó:
\p ―Nakíi̱, kanoo xíʼín yuʼu̱.
\p Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó:
\p ―Tatá, konó ní dinñóʼó ka̱ ná koʼi̱n dándu̱xi tatái̱, dá kasaa̱i̱, koʼo̱.
\p
\v 60 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Dánkoo na̱ kúú ndi̱i ná dándu̱xi ñaá dao ka̱ na̱ kúú ndi̱i. Tído yoʼó, kuaʼán kanooón dánaʼo̱n no̱ó ña̱yuu ndi kee na ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.
\p
\v 61 Dá ni̱ kaa iin ka̱ ta̱a xíʼín ná:
\p ―Tatá, kóni̱i̱ kanooi xíʼín mií ní, tído dinñóʼó ka̱ konó ní ná koʼi̱n kasto̱ʼin xíʼín na̱ veʼi, dá ná kasaa̱i̱, koʼo̱.
\p
\v 62 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Iin ta̱a tíin ndaʼá yata̱, ta nándió ko̱o ra ndéʼé rá chí sata̱, ro̱ón kúú ra̱ ko̱ chóon taʼon kuti. Ki̱ʼo dión taʼani ndóʼo na̱ ndíʼi i̱í vá ini sa̱ʼá ña̱ ió noo̱ ná, chi̱ ko̱ chóon taʼon na dánaʼa̱ na̱ saʼa̱ ndi kee ña̱yuu ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.
\c 10
\s Saʼándá Jesús choon no̱ó oni̱ diko uxi̱ ta̱a ña̱ koʼo̱n ra̱ ndidaá ñoo dánaʼa̱ ra̱
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi ña̱ yóʼo, dá ni̱ ka̱xi satoʼo yo̱ Jesús oni̱ diko uxi̱ ka̱ ta̱a. Dá ni̱ ta̱ndaʼá ná uu̱ rá uu̱ ra̱ koʼo̱n ra̱ ndidaá kúú ñoo xíʼín iin rá iin xíán no̱ó koʼo̱n mií ná.
\v 2 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti káa nda̱ʼo ña̱ʼa dákée yó, tído cháá nda̱ʼo kúú ta̱a dákée ña, chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ndéi nduu ndu̱ʼu ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, tído cháá vá kúú ta̱a dánaʼa̱ noo̱ ná. Sa̱ʼá ño̱ó kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, na̱ kúú satoʼo ña̱yuu ñoó, dá ná tandaʼá ná cháá ka̱ ta̱a koʼo̱n ra̱ dánaʼa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu na̱.
\v 3 Kuaʼán ndo̱ʼó viti, tído noo̱ tándaʼá yuʼu̱ ndo̱ʼó koʼo̱n ndo̱ kakuu ndó táto̱ʼon léko tein ndigüe̱ʼí lobo.
\v 4 Ta o̱ sa̱ káneʼe ndó léka̱ ndo̱ koʼo̱n ndo̱, ni noo̱ kañoʼo di̱ʼón ndo̱, ta ni dao ka̱ ndisa̱ kayiʼi ndó, ta ni o̱ sa̱ kákui̱ta tóo ndó kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ni iin tóʼón ña̱yuu íchi̱ no̱ó koʼo̱n ndo̱.
\v 5 Ta ndi káa mií vá veʼe ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ ku̱ʼu ndó, dinñóʼó diʼa kaa ndo̱ xíʼín na̱ ndéi veʼe ñoó: “Ná kandei va̱ʼa ní.”
\v 6 Tá ió iin káa ña̱yuu va̱ʼa veʼe ñoó, dá kía̱n ná kandei va̱ʼa ndisa na. Tído tá ko̱ó iin káa ña̱yuu va̱ʼa ndéi ñoó, dá kía̱n nandió ko̱o ña̱ va̱ʼa ñoó noo̱ mií vá ndó.
\v 7 Ta mií veʼe ñoó ní kandei ndó. Ta keí ndó, ta koʼo ndó ndi ndáa mií vá ña̱ʼa xíʼo na noo̱ ndo̱. Chi̱ iin ta̱ kéchoon kánian ni̱ʼí ña̱ kúú ya̱ʼi ra. Ná dáʼa ni tóó tuku nada̱on ndó veʼe noo̱ kandei ndó.
\v 8 Ta ndi ndáa mií vá ñoo no̱ó ni̱ saa̱ ndo̱, ta ni̱ na̱tiin va̱ʼa na ndo̱ʼó, dá kía̱n keí ní ndó ndi kúú mií vá ña̱ chikodó ná noo̱ ndo̱,
\v 9 ta nduva̱ʼa ndó na̱ kúʼu̱ ndéi ñoó, dá kaa ndo̱ xíʼín ndidaá ná: “Sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ña̱ ndu̱ʼu ña̱yuu ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.”
\v 10 Tído ndi ndáa mií vá ñoo no̱ó ni̱ saa̱ ndo̱, ta ko̱ ní xíin na natiin va̱ʼa na ndo̱ʼó, dá kía̱n kankuei ndó keí ñoo ñoó, dá kaa ndo̱:
\v 11 “Ño̱ya̱ká ñóʼo ñoo ndo̱, ña̱ ni̱ tiin saʼa̱ ndú, ña̱ yóʼo kidi niʼini ndu, dá kanaʼá ndó ña̱ ko̱ nátaʼan ini Ndios xiní na̱ ndo̱ʼó. Tído kanaʼá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ndu̱ʼu ña̱yuu ti̱xi ndáʼa̱ Ndios”, kaa ndo̱.
\v 12 Ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ʼá ña̱yuu, dá kía̱n kaʼí cháá ka̱ ví ndoʼo na̱ ñoo ñoó o̱ du̱ú ña̱ ni̱ ndoʼo ña̱yuu kíni ni̱ sa̱ ndei ñoo Sodoma tá sa̱ naʼá.
\s Ndaʼí kúu ví na̱ ndéi ñoo Corazín, xíʼín na̱ ndéi ñoo Betsaida, kaá Jesús
\p
\v 13 ’¡Ndaʼí kúu ví ndo̱ʼó, na̱ ndéi ñoo Corazín! Ta, ¡ndaʼí kúu ví ndo̱ʼó, na̱ ndéi ñoo Betsaida! Chi̱ tá ní kée yuʼu̱ ña̱ náʼano no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíʼín ñoo Sidón táto̱ʼon ni̱ kee yuʼu̱ ña̱ náʼano noo̱ ndo̱ʼó, ta kúú nda̱ sa̱ oon va ni̱ na̱ndixi ndaʼí na̱, ta ni̱ na̱nde̱i ndaʼí na̱ noo̱ yaa̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee na, ní kúu.
\v 14 Sa̱ʼá ño̱ó tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saʼa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaʼí ka̱ ví ndoʼo ndoʼó o̱ du̱ú ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíʼín ñoo Sidón.
\v 15 Ta ndoʼó, na̱ ñoo Capernaum xaa̱n viti, káʼán ndó ña̱ nda̱ induú xi̱nkuei ndó. Tído ndoʼó kúú na̱ koʼono niʼini Ndios nda̱ ma̱á indayá.
\p
\v 16 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ndin oni̱ diko uxi̱ ta̱a ñoó:
\p ―Ndi ndáa ña̱yuu seídóʼo to̱ʼon káʼa̱n ndo̱, dá kía̱n nda̱ yuʼu̱ seídóʼo na. Ta ndi ndáa ña̱yuu kuñóʼó ñaá, ta nda̱ yuʼu̱ kuñóʼó ná. Ta ndi ndáa ña̱yuu, tá kuñóʼó ná yuʼu̱, kuñóʼó taʼani na tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii ―kaá na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱sáa̱ oni̱ diko uxi̱ ta̱a ñoó
\p
\v 17 Tá ni̱ na̱ndió kuéi oni̱ diko uxi̱ ta̱a yóʼo ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ noo̱ choon ni̱ saʼa̱n ra̱, kúú kádii̱ nda̱ʼo ini ra̱. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―Tatá, nda̱ espíritu kini seídóʼo ñaá tá saʼándá ndu̱ choon noo̱án xíʼín kuu̱ mií ní.
\p
\v 18 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Jaa̱n, chi̱ ni̱ xini yuʼu̱ ni̱ ka̱nkao ña̱ uʼu̱ nda̱ induú táto̱ʼon ki̱ʼo kánkao tasa.
\v 19 Miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ xi̱ʼoi choon noo̱ ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ó ña̱ʼa ndoʼo ndó tá ná kuei̱n nakána ndó sa̱tá koo̱, xíʼín ti̱dóʼo̱ma̱. Ta ni̱ xi̱ʼo taʼanii choon noo̱ ndo̱ ña̱ kandeé ndó xíʼín ndidaá ndée̱ kómí ña̱ uʼu̱, ta ni iin ña̱ʼa o̱ kándeé kendava̱ʼan xíʼín ndó.
\v 20 Tído ná dáʼa ni kadii̱ téí ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ seídóʼo espíritu kini choon saʼándá ndo̱. Diʼa kadii̱ cháá ka̱ ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ sa̱ kándodó vá kuu̱ ndo̱ noo̱ tuti Ndios nda̱ induú.
\s Kádii̱ nda̱ʼo ini Jesús kée Espíritu ii̱ Ndios
\p
\v 21 Dá ni̱ na̱kutí Jesús xíʼín ña̱ kádii̱ ini na̱ ni̱ kee Espíritu Ndios, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Kékáʼano yuʼu̱ mií ní, tatá Ndios, mií ní kúú satoʼo induú xíʼín no̱ñóʼo̱ yóʼo, chi̱ ni̱ chi̱káa̱ de̱ʼé ní ña̱ yóʼo no̱ó na̱ ndi̱chí, xíʼín na̱ kátóni̱ ini. Ta ni̱ naʼa̱ nía̱n no̱ó na̱ ko̱ kátóni̱ va̱ʼa ini. Jaa̱n, ki̱ʼo dión ni̱ kee ní, tatá, chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ na̱taʼan ini mií ní.
\p
\v 22 ’Ta ndidaá ña̱ʼa ni̱ na̱ki̱ʼo tatá Ndios no̱ó yuʼu̱. Ta ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ náʼá ndá yoo kúú de̱ʼe Ndios, chi̱ iin tóʼón dini̱ miíó tatá Ndios kúú na̱ náʼá ñaá. Ta ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ náʼá tatá Ndios, chi̱ iin tóʼón dini̱ de̱ʼe va na kúú na̱ náʼá ñaá, xíʼín na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini de̱ʼe Ndios naʼa̱ na̱ noo̱ ―kaá na̱.
\p
\v 23 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná no̱ó ta̱a xíonoo xíʼín ná, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín sa̱va̱ʼa mií vá ta̱a ñoó:
\p ―Ndikáʼán ndi kúu ví na̱ xiní xíʼín no̱ó ña̱ xiní mií ndó viti.
\v 24 Chi̱ káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ kua̱ʼá ndava̱ʼo profeta xíʼín rey ni̱ kaʼán rá koni ra̱ ña̱ xiní ndoʼó viti, tído ko̱ ní xiní taʼon raa̱n. Ta ni̱ kaʼán rá kueídóʼo ra to̱ʼon seídóʼo ndó viti, tído ko̱ ní seídóʼo taʼon raa̱n ―kaá na̱.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa ni̱ kee iin ta̱a kuendá Samaria
\p
\v 25 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi iin ta̱a dánaʼa̱ ley, dá chi̱ kóni̱ ra̱ korndodó rá Jesús. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá:
\p ―Maestro, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ʼí ña̱ kataki chíchíí?
\p
\v 26 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Ndi kaá ley Moisés? ¿Ndí ki̱án kándaa̱ ino̱n ña̱ káʼa̱n?
\p
\v 27 Dá ni̱ kaa ta̱ dánaʼa̱ ley ñoó:
\p ―Diʼa va kaáa̱n: “Koni̱ ndo̱ satoʼo yo̱ Ndios xíʼín ndinoʼo nío̱ ndo̱, xíʼín ndinoʼo ini mií ndó, xíʼín ndidaá kúú ndée̱ ndo̱, xíʼín ndidaá ña̱xintóni̱ ndo̱. Ta kuʼu̱ ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo ndó xíʼín míí ndó.”
\p
\v 28 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Va̱ʼa nda̱ʼo ni̱ na̱ndió néʼón ña̱ ni̱ nda̱to̱ʼín yo̱ʼó. Kuaʼán viti, ta keeón ña̱, dá kono̱n kataki chíchón.
\p
\v 29 Dá ni̱ ndukú ta̱a ñoó ndi kee ra kendaa̱ ra̱ ña̱ káʼán mií rá. Kúú ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―¿Ndá yoo kúú ña̱yuu xi̱ʼín yuʼu̱ ñoó?
\p
\v 30 Dá ni̱ kaʼa̱n Jesús xíʼín rá:
\p ―Iin kuu̱ dá ni̱ keta iin ta̱a ñoo Jerusalén. Dá ni̱ kee ra ko̱noo ra kuaʼa̱n ra̱ íchi̱ kuaʼa̱n chí ñoo Jericó diʼa. Ta íchi̱ ñoó ni̱ ka̱nkuei ta̱ kui̱ʼíná ni̱ tiin ñaá rá. Kúú ni̱ taxí vichí ñaá rá. Ta kúú ni̱ kani kini ñaá rá. Sa̱ nda̱ kuu ra̱. Dá ni̱ kee ta̱ kui̱ʼíná ñóó kuaʼa̱n ra̱.
\v 31 Ta kúú íchi̱ ñoó ko̱noo iin ta̱ duti̱ kuaʼa̱n ra̱. Tá ni̱ xini ra̱ kánduʼu̱ ta̱a ni̱ ta̱rkueʼe̱ ñoó, ta kúú ni̱ kao̱ xoo va ra ni̱ ya̱ʼa ra kuaʼa̱n ra̱.
\v 32 Kúú ni̱ kasa̱ndaá taʼani iin ta̱a levita kéchóon veʼe ño̱ʼo káʼano kuaʼa̱n ra̱. Tá ni̱ xini ra̱ kánduʼu̱ ta̱a ni̱ ta̱rkueʼe̱ ñoó, kúú ni̱ kao̱ xoo taʼani ra ni̱ ya̱ʼa ra kuaʼa̱n ra̱.
\v 33 Tído iin ta̱a kuendá Samaria kuaʼa̱n taʼani íchi̱ ñoó. Tá ni̱ xini ra̱ kánduʼu̱ ta̱a ni̱ ta̱rkueʼe̱ ñoó, kúú ni̱ kixian ni̱ kuʼu̱ nda̱ʼo ini ra̱ saʼa̱ rá.
\v 34 Ta kúú ni̱ na̱tuu yati ra noo̱ kánduʼu̱ ro̱ón. Dá ni̱ kuei ra sití xíʼín vino no̱ó ni̱ ta̱rkueʼe̱ ñoó, dá ni̱ kao noo ra̱án iin dáʼo̱n. Dá ni̱ chi̱nóo ñaá rá sata̱ burro ra̱ néʼe ra kuaʼa̱n ra̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ iin veʼe noo̱ kídi̱ ña̱yuu xíka íchi̱ ñoó. Dá ni̱ sa̱ io ra̱ ni̱ sa̱ ndaa ñaá rá.
\v 35 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ni̱ kasa̱ndaá hora koʼo̱n ra̱. Dá ni̱ taó rá uu̱ di̱ʼón plata, dá ni̱ xi̱ʼo raa̱n noo̱ satoʼo veʼe ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá: “Kee ní ña̱ mani̱ koto ní ta̱a yóʼo. Tá ni̱ ka̱ndaa ní cháá ka̱ di̱ʼón mií ní ni̱ xito ní ra̱, dá tá ná nandió ko̱oi, dá nandió néʼi di̱ʼón ní”, kaá ra̱.
\v 36 Ta viti, ¿ndí káa iin ta̱a noo̱ ndin oni̱ ta̱a yóʼo náʼa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa ña̱yuu xi̱ʼín rá kúú ta̱a ni̱ da̱rkueʼe̱ ta̱ kui̱ʼíná ñóó, káʼán yoʼó?
\p
\v 37 Dá ni̱ kaa ta̱ dánaʼa̱ ley ñoó:
\p ―Táʼa̱n ra̱ ni̱ kuʼu̱ ini sa̱ʼá ta̱ ni̱ ta̱rkueʼe̱ ñoó.
\p Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ta ki̱ʼo dión taʼani kuaʼán yo̱ʼó keeón.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Jesús veʼe Marta xíʼín María
\p
\v 38 Dá ni̱ kee Jesús sá xíka na kuaʼa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ iin ñoo lóʼo̱, ta ñoó ió iin ñáʼa̱ naní Marta. Ta ni̱ na̱tiin va̱ʼán Jesús veʼán.
\v 39 Ta ió iin kuʼa̱n naní María, ta ni̱ saa̱a̱n ni̱ sa̱ ko̱oán noo̱ sáʼa̱ Jesús, ta ióa̱n seídóʼán ña̱ dánaʼa̱ na̱.
\v 40 Tído ndíʼi cháá ka̱ ini Marta kéeán choon ió noo̱a̱n. Dá ni̱ na̱tuu yatián noo̱ ió Jesús, dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Tatá, ¿á ko̱ ndéʼé ní ña̱ iin tóʼón vá yuʼu̱ nákaa̱ kéchóon, ta ió oon kuʼi̱? Kaʼa̱n ní xíʼín xí ná chindeé táʼan xi xíʼíín.
\p
\v 41 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼán:
\p ―Marta, Marta. Ndíʼi nda̱ʼo ini yo̱ʼó, ta nákani ino̱n sa̱ʼá kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa.
\v 42 Tído iin tóʼón vá ña̱ʼa kía̱n ndáya̱ʼi cháá ka̱. Ta ño̱ó kía̱n ni̱ ka̱xi María yóʼo, ta ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ kánian ketéin noo̱ xí kueídóʼo xi yuʼu̱ ―kaá na̱.
\c 11
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús saʼa̱ ndi kee yó kaʼa̱n yo̱ xíʼín Ndios
\p
\v 1 Diʼa ni̱ kuu tá nákaa̱ Jesús káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios iin xíán. Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios, dá ni̱ kaa iin ta̱a xíonoo xíʼín ná ñóó:
\p ―Tatá, dánaʼa̱ ní no̱ó nduʼu̱ ndi kee ndu kaʼa̱n ndu̱ xíʼín Ndios táto̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ Juan no̱ó ta̱a sa̱ xi̱onoo xíʼín ná.
\p
\v 2 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Tá kuaʼa̱n ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín Ndios, diʼa kaa ndo̱ xíʼín ná:
\q Tatá mií nduʼu̱, na̱ ió induú,
\q ná natiin kuu̱ mií ní ndidaá táʼa̱n ña̱ñóʼó.
\q Ta ná kii ní dándáki ní ñayuú yóʼo.
\q Táto̱ʼon ki̱ʼo kée ní ña̱ kóni̱ ní induú xaa̱n, ki̱ʼo dión taʼani ná koo no̱ñóʼo̱ yóʼo.
\q
\v 3 Ta ki̱ʼo ní ña̱ xínñóʼó nduʼu̱ keí ndú iin iin kuu̱ kuu̱.
\q
\v 4 Ta káʼano koo ini ní sa̱ʼá kua̱chi ndu táto̱ʼon ki̱ʼo xíʼo káʼano taʼani ini nduʼu̱ sa̱ʼá na̱ yáʼa noo̱ ndú.
\q Ta o̱ sa̱ kónó ní kue̱i ndu no̱ó kua̱chi, ta dáka̱ki ní nduʼu̱ no̱ó ña̱ kini.
\p
\v 5 Dá ni̱ kaa taʼani na:
\p ―Ta ndi ndáa ndó ió iin amigo, ta dao ñoó kuaʼa̱n ndo̱ veʼe na, ta káʼa̱n ndo̱ xíʼín ná: “Amigo, tei tóo ní oni̱ pan nani̱ʼí,
\v 6 dá chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ iin amigoi̱ veʼi, ta xíká ni̱ kii ra, ta ko̱ ta̱ʼón ña̱ʼa ki̱ʼoi keí rá.”
\v 7 Dá kaa na̱ xíʼín ndó nda̱ ma̱á ini veʼe na: “O̱ sa̱ dátaʼóo̱n yuʼu̱, chi̱ sa̱ ndadí vá yéʼí, ta sa̱ kánduʼu̱ váí kídi̱i̱ xíʼín de̱ʼi noo̱ xíto. Sa̱ʼá ño̱ó o̱ kúu taʼon nako̱oi ki̱ʼoi ña̱ noo̱o̱n.”
\v 8 Tído va̱ʼará ná o̱ náko̱o na ki̱ʼo naa̱n noo̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kúú ná amigo ndo̱, tído sa̱ʼá ña̱ káʼa̱n téí ndo̱ ndíta ndó, sa̱ʼá ño̱ó nako̱o na ki̱ʼo na ña̱ xínñóʼó ndó.
\v 9 Tído yuʼu̱ káʼa̱n xíʼín ndó, kaka̱ ndo̱ ña̱ xínñóʼó ndó noo̱ Ndios, ta kúú niʼi̱ vá ndóa̱n. Nandukú ndóa̱n, ta kúú niʼi̱ vá ndóa̱n. Dákásá ndó yéʼé, ta kúú nono̱ váán noo̱ ndo̱.
\v 10 Dá chi̱ ndidaá na̱ xíka̱a̱n, ta niʼi̱ náa̱n. Ta ndidaá na̱ nándukú ñá, ta niʼi̱ náa̱n. Ta ndidaá na̱ dákásá yéʼé, ta nono̱án noo̱ ná.
\p
\v 11 ’Ta ndi ndáa ndoʼó, na̱ kúú tatá, tá xíka̱ de̱ʼe ndó pan keí xí noo̱ ndo̱, ¿á xíʼo ndó iin yuu̱ noo̱ xí? O, tá xíka̱ xi̱ iin ti̱yaká keí xí, ¿á xíʼo ndó iin koo̱ noo̱ xí?
\v 12 O, tá xíka̱ xi̱ iin nduu̱ keí xí, ¿á xíʼo ndó iin ti̱dóʼo̱ma̱ noo̱ xí?
\v 13 Ko̱ó, dá chi̱ va̱ʼará kúú ndó ña̱yuu kíni, tído ti̱ʼa ndó ki̱ʼo ndó ña̱ va̱ʼa no̱ó de̱ʼe ndó. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ sa̱ kaá ka̱ ví tatá Ndios, na̱ ió induú? Chi̱ ki̱ʼo na Espíritu ii̱ ná noo̱ ndi ndáa na̱ xíka̱ ñaá noo̱ ná ―kaá Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kaa dao ña̱yuu ña̱ taó Jesús espíritu kini kée ña̱ uʼu̱
\p
\v 14 Iin kuu̱ nákaa̱ Jesús taó na̱ iin espíritu kini, táʼa̱n ña̱ ni̱ keñíʼi̱ iin ta̱a. Dá tá ni̱ keta espíritu kini ñoó kuaʼa̱n, kúú ni̱ na̱kaʼa̱n va ta̱a ñoó. Kúú ni̱ naá ndava̱ʼo iní ña̱yuu ndéi ñoó.
\v 15 Tído dao ña̱yuu ñoó ni̱ kaa:
\p ―Beelzebú, táʼa̱n ña̱ kúú satoʼo espíritu kini, ño̱ó vá kía̱n xíʼo choon no̱ó ta̱a káa, sa̱ʼá ño̱ó kándéé rá taó ra̱ espíritu kini ―kaá na̱.
\p
\v 16 Ta dao ka̱ ña̱yuu ñoó kátoó korndodó ná Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xika̱ na̱ ña̱ ná kee na iin ña̱ʼa ndato chí induú.
\v 17 Tído sa̱ náʼá vá Jesús ndi nákani ini na̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ná:
\p ―Kanaʼá ndó ña̱ tá naá táʼan iin rey xíʼín ña̱yuu dándáki ra, dá kía̱n naá vá choon néʼe ra. Ta tá táʼa̱nda̱ táʼan ña̱yuu ndéi ini iin veʼe, dá kía̱n naá vá noo̱ ndéi na.
\v 18 Ta dión taʼani ndoʼo ña̱ uʼu̱ mií no̱ó tá kasáʼá taʼa̱nda̱ táʼan xíʼín ña̱ kéchóon noo̱án, chi̱, ¿ndi koo kaka choon néʼan? Tído ndoʼó kúú ra̱ káʼa̱n ña̱ xíʼín choon ni̱ xi̱ʼo Beelzebú taó yuʼu̱ espíritu kini kéchóon noo̱án.
\v 19 Chi̱ tá taó yuʼu̱ espíritu kini xíʼín choon ni̱ xi̱ʼo Beelzebú noo̱í, dá kía̱n, ¿ndá yoo ni̱ xi̱ʼo choon noo̱ ndáʼa̱ ta̱ ñoo mií ndó ña̱ taó rá espíritu kini, tá dáá? Tído ta̱a ñoó kúú ra̱ náʼa̱ ña̱ o̱ du̱ú ña̱ ndaa̱ kía̱n káʼa̱n ndo̱ sa̱ʼí.
\v 20 Tído tá taó yuʼu̱ espíritu kini xíʼín choon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱í, dá kía̱n kanaʼá ndó ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ndu̱ʼu ña̱yuu ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.
\p
\v 21 ’Tá ió iin ta̱a ndakí ndaá ra̱ veʼe ra xíʼín espada, dá kía̱n ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kúu ku̱ʼu kiʼin kuíʼíná ná ña̱ʼa ió noo̱ rá.
\v 22 Tído tá ni̱ ka̱sáa̱ iin ka̱ ta̱a ndakí cháá ka̱ noo̱ ió ra̱, dá kía̱n vaá óon va kandeé rá xíʼín rá, ta kuio ndaa ndiʼi ra espada ra̱, táʼa̱n ña̱ sa̱ ka̱ndeé iní ra̱ sa̱ chindeé ñaá, ta dasá ndíʼi ra ña̱ sa̱ komí ta̱a ñoó.
\v 23 Ta na̱ ko̱ ndíta xoo yuʼu̱, no̱ón kúú na̱ xiní uʼu̱ ñaá. Ta na̱ ko̱ chíndeé yuʼu̱ xíʼín ña̱ kéei, no̱ón kúú na̱ dátu̱ú diʼa ñaá.
\s Diʼa ndóʼo iin ta̱a tá nándió ko̱o espíritu kini nákaa̱a̱n ini ra̱
\p
\v 24 ’Tá kéta iin espíritu kini ini iin ta̱a, dá kía̱n kuaʼa̱n iin xíán no̱ó i̱chí ndukúán noo̱ naniʼi̱ ndée̱án. Tído tá ko̱ náni̱ʼán noo̱ naniʼi̱ ndée̱án, dá kásáʼá nákani inia̱n: “Nandió ko̱o tukui noʼi̱ veʼe no̱ó ni̱ ketai ve̱ii”, kaáa̱n.
\v 25 Tá ni̱ na̱sáa̱a̱n ni̱ ndu̱ʼan ini ta̱a no̱ó ni̱ sa̱ ioa̱n, kúú ndato ni̱ na̱tuʼán, ta ñóchí vii káaan.
\v 26 Dá kuaʼa̱n kuakaan usa̱ ka̱ espíritu kini cháá ka̱ o̱ du̱ú miíán, dá nasaa̱a̱n ndu̱ʼan kañoʼan ini ta̱a ñoó. Ta kúú kaʼí ka̱ ví kasáʼá ndoʼo nío̱ rá o̱ du̱ú táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ ndoʼo nío̱ rá sa̱ kee espíritu kini mií no̱ó ñoó ―kaá Jesús.
\s Ndikáʼán ví ña̱yuu seídóʼo to̱ʼon Ndios, ta kée na choon saʼándáa̱n, kaá Jesús
\p
\v 27 Tein káʼa̱n na̱ to̱ʼon yóʼo, kúú ni̱ ka̱yuʼú vá iin ñáʼa̱ tein ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó:
\p ―Ndikáʼán ndi kúu ví ñáʼa̱ ni̱ da̱káki mií ní, na̱ ni̱ da̱chíchí mií ní.
\p
\v 28 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Ndikáʼán ndi kúu cháá ka̱ ví na̱ seídóʼo to̱ʼon Ndios, ta kée na choon saʼándáa̱n.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jesús sa̱ʼá ña̱yuu xíka̱ ña̱ kee na iin ña̱ ndato
\p
\v 29 Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá sóʼóní táʼan ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó kuaʼa̱n na̱ noo̱ íin Jesús. Dá ni̱ ka̱sáʼá Jesús káʼa̱n na̱ xíʼín ná:
\p ―Ña̱yuu kíni nda̱ʼo kúú ndoʼó, na̱ ndéi tiempo viti, dá chi̱ xíka̱ ndo̱ ña̱ kee yuʼu̱ iin ña̱ ndato, dá kandía ndó yuʼu̱. Tído ni iin tóʼón ña̱ ndato o̱ kéei noo̱ ndo̱, sa̱va̱ʼa ña̱ ndato ni̱ kee Ndios xíʼín Jonás kúú ña̱ ndato koni ndo̱ ndoʼi.
\v 30 Chi̱ táto̱ʼon ni̱ kee Ndios iin ña̱ ndato xíʼín Jonás tá ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ná ni̱ saʼa̱n na̱ ñoo káʼano naní Nínive, ki̱ʼo dión taʼani kee na iin ña̱ ndato xíʼín na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo noo̱ ndo̱ʼó, na̱ ndéi tiempo viti.
\p
\v 31 ’Ta nakuii̱n ndichi ñáʼa̱ sa̱ da̱ndáki chí Sur diʼa tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saʼa̱ ndidaá ña̱yuu, ta kaʼa̱n kua̱chián sa̱ʼá ña̱yuu ndéi tiempo viti, dá chi̱ nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóʼo ni̱ kixián ni̱ seídóʼán ña̱ ndi̱chí rey Salomón. Ta iin ta̱a ndáya̱ʼi cháá ka̱ kúú na̱ íin káʼa̱n xíʼín ndó vitíʼón o̱ du̱ú rey Salomón ñoó.
\v 32 Ta dión taʼani nakui̱ta ndichi ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei ñoo Nínive tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ʼá ña̱yuu, ta kaʼa̱n kua̱chi na sa̱ʼá ña̱yuu ndéi tiempo viti. Dá chi̱ tá ni̱ da̱náʼa̱ Jonás to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Ndios noo̱ ná, ta kúú ni̱ na̱ndikó vá iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi sa̱ kee na. Ta iin ta̱a ndáya̱ʼi cháá ka̱ kúú na̱ íin káʼa̱n xíʼín ndó vitíʼón o̱ du̱ú Jonás ―kaá Jesús.
\s Káʼa̱n Jesús sa̱ʼá ña̱ dátoo̱n noo̱ yo̱
\p Dá ni̱ kaa taʼani na:
\p
\v 33 ―Ni iin tóʼón taʼon ña̱yuu ko̱ chíñóʼo̱ iin íti̱, dá chikaa̱ de̱ʼé na̱án, ta ko̱ chíkaa̱ na̱án ti̱xi iin sato̱. Diʼa chínóo naa̱n noo̱ dikó, dá ná katoo̱a̱n no̱ó ña̱yuu kásaa̱ veʼe na.
\v 34 Ta nduchí nóó ndo̱ kúú táto̱ʼon iin ñóʼo̱ nákaa̱ tóo̱n ñíi̱ ndo̱, ña̱ dátoo̱n nío̱ ndo̱. Sa̱ʼá ño̱ó tá va̱ʼa nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n iin níí vá túu noo̱ ndo̱. Tído tá ko̱ váʼa nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n iin níí vá ñíi̱ ndo̱ íin naá.
\v 35 Sa̱ʼá ño̱ó kaon koo ndó, dá kía̱n ná dáʼa ni ndaʼo̱ ña̱ tóo̱n nákaa̱ ini nío̱ ndo̱, chi̱ oon ni nakuii̱n naá noo̱ ndo̱.
\v 36 Dá chi̱ tá iin níí ñíi̱ ndo̱ tóo̱n, dá kía̱n ni lúʼu̱ ví ña̱ íin naá koo noo̱ ndo̱, chi̱ ndato náyeʼe̱ iin níí nío̱ ndo̱, táto̱ʼon ki̱ʼo ndato tóo̱n iin íti̱ ―kaá Jesús.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jesús sa̱ʼá ña̱ kini kée ta̱ fariseo xíʼín ta̱ dánaʼa̱ ley
\p
\v 37 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n Jesús, dá ni̱ seí ndaʼí iin ta̱ fariseo noo̱ ná ña̱ ná koʼo̱n na̱ xíʼín rá kasáʼan na veʼe ra. Dá tá ni̱ saa̱ na̱, dá ni̱ ku̱ʼu na ni̱ sa̱ ko̱o na mesa.
\v 38 Ta kúú ni̱ naá vá iní ta̱ fariseo ñoó tá ni̱ xini ra̱ ña̱ ko̱ ní nákata na ndáʼa̱ ná xíʼín ña̱ñóʼó táto̱ʼon ki̱ʼo kée mií rá, dá kasáʼan na.
\v 39 Dá ni̱ kaa satoʼo yo̱ Jesús xíʼín rá:
\p ―Kueídóʼo va̱ʼa ndó, chi̱ ndidaá ndoʼó, ta̱ fariseo xaa̱n, kúú ra̱ nákata sa̱va̱ʼa sata̱ óon va vaso xíʼín koʼo̱. Ta dión taʼani kée ndó xíʼín mií ndó, chi̱ xíni̱ ndi ki̱ʼo ka̱ ví yakó nío̱ ndo̱, chi̱ ni̱ na̱kutí ndó xíʼín ndidaá ña̱ kini xíʼín ña̱ ko̱ váʼa.
\v 40 ¡Nandeé ka̱ vía̱n xi̱xi ndó! ¿Á ko̱ náʼá ndó ña̱ Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ñíi̱ ndo̱ sata̱ véʼe, no̱ón taʼani kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa nío̱ ndo̱?
\v 41 Sa̱ʼá ño̱ó ndinoʼo ini ndo̱ ki̱ʼo ndó ña̱ʼa xínñóʼó na̱ kúndaʼí, ta ki̱ʼo dión, dá naʼa̱ ndo̱ ña̱ kómí ndó iin nío̱ vií.
\p
\v 42 ’Ndaʼí kúu ví ndo̱ʼó, ta̱ fariseo xaa̱n, dá chi̱ xíʼo ndó noo̱ Ndios uxi̱ nduʼú mi̱no noo̱ iin iin ciento nduʼú ña̱ kána no̱ñóʼo̱ ndo̱. Ta dión taʼani kée ndó xíʼín yuku̱ lo̱tá xíʼín dao ka̱ yuku̱ xíti ndó. Tído dánkoo xoo ndó ña̱ kee ndó ña̱ ndaa̱ xíʼín ña̱yuu xi̱ʼín ndó, ta ko̱ kóni̱ ndo̱ Ndios. Chi̱ ña̱ yóʼo taʼani kánian kee ndó, tído ná dáʼa ni dánkoo xoo ndó kee ndó dao ka̱ ña̱ kée ndó ñoó.
\v 43 Ndaʼí kúu ví ndo̱ʼó, ta̱ fariseo xaa̱n, chi̱ kátoó ndo̱ kánde̱i ndó noo̱ téi̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ ini veʼe noo̱ nátaka yo̱, ta kátoó ndo̱ kaʼa̱n ña̱yuu ndisáʼán xíʼín ndó xíʼín ña̱ñóʼó noo̱ xíonoo ndó noo̱ yáʼi.
\v 44 ¡Ndaʼí kúu ví ndo̱ʼó, ta̱ dánaʼa̱ ley, xíʼín ndoʼó, ta̱ fariseo xaa̱n! ¡Ndoʼó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ kúú ndó táto̱ʼon iin yái̱ ndi̱i ko̱ túu nákaa̱, ta chíkaʼanda ve̱i kúu ña̱yuu sata̱án, ta ko̱ xíʼo na kuendá ña̱ nákaa̱a̱n ―kaá na̱.
\p
\v 45 Dá ni̱ kaa iin ta̱ dánaʼa̱ ley ñoó:
\p ―Maestro, xíʼín to̱ʼon káʼa̱n ní xaa̱n dárʼuʼu̱ taʼani ní nduʼu̱.
\p
\v 46 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ndaʼí kúu ví ndo̱ʼó, ta̱ dánaʼa̱ ley xaa̱n, chi̱ kua̱ʼá ndava̱ʼo choon kuáchi̱ saʼándá ndo̱ no̱ó ña̱yuu, ña̱ ko̱ kándeé ná kee na, ta ni ko̱ nátuu ndáʼa̱ ndo̱ chindeé ndó na̱ xíʼán.
\v 47 Ndaʼí kúu ví ndo̱ʼó, chi̱ káva̱ʼa ndó náo̱ sa̱á kañoʼo lásá profeta, na̱ ni̱ saʼání na̱ yatá veʼe ndó.
\v 48 Ña̱ yóʼo xíʼo ña̱ kándaa̱ inio̱ ña̱ nátaʼan vá ini ndo̱ xiní ndo̱ ña̱ ni̱ kee na̱ yatá veʼe ndó xíʼín na̱ ni̱ sa̱ kuu profeta Ndios, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ ndisa no̱ón ni̱ saʼání ñaá, ta ndoʼó ndéi káva̱ʼa náo̱ ná.
\v 49 Ta sa̱ʼá ña̱ ndi̱chí Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaa na̱ diʼa saʼa̱ ndo̱: “Tandaʼá yuʼu̱ profeta xíʼín apóstol kii na, dá kaneʼe na to̱ʼin no̱ó ña̱yuu. Ta kaʼání ña̱yuu ñoó dao na, ta kendava̱ʼa na xíʼín dao ka̱ na̱”, kaá na̱.
\v 50 Sa̱ʼá ño̱ó ndaka̱ Ndios kuendá no̱ó ña̱yuu ndéi tiempo viti sa̱ʼá nii̱ ndidaá kúú profeta na̱, táʼa̱n kirá ni̱ xita̱ nda̱ ni̱ ka̱sáʼá saʼa̱ ñayuú yóʼo.
\v 51 Chi̱ kánian ki̱ʼo ndó kuendá sa̱ʼá nii̱ Abel, ta nda̱ sa̱ʼá nii̱ Zacarías, na̱ ni̱ xiʼi̱ yéʼé ño̱ʼo, yati noo̱ náa̱ noo̱ dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ʼa noo̱ Ndios. Miía̱n ndaa̱ kuiti káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ndaka̱ Ndios kuendá no̱ó ña̱yuu ndéi tiempo viti saʼa̱ ndidaá profeta ni̱ xiʼi̱ sa̱ naʼá.
\p
\v 52 ’Ndaʼí kúu ví ndo̱ʼó, ta̱ dánaʼa̱ ley, dá chi̱ sadí ndo̱ no̱ó ña̱yuu ña̱ natiin na ña̱ ndichí xíʼo Ndios, chi̱ ni mií ndó ko̱ kómí ña̱ ndi̱chí Ndios, ta sadí ndo̱ no̱ó ña̱yuu natiin naa̱n ―kaá na̱.
\p
\v 53 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ ña̱ yóʼo, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ʼo ta̱ dánaʼa̱ ley xíʼín ta̱ fariseo. Dá ni̱ ka̱sáʼá rá dátaʼán ñaá rá, chi̱ ni̱ ka̱sáʼá ndáto̱ʼón ndichí ñaá rá sa̱ʼá kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa,
\v 54 chi̱ ndúkú rá ndi kee ra dátu̱ú ñaá rá, dá ya̱ʼa na no̱ó to̱ʼon káʼa̱n na̱, dá niʼi̱ rá ndi koo kaʼa̱n kua̱chi ra saʼa̱ ná no̱ó ta̱ néʼe choon.
\c 12
\s Ndidaá ña̱ʼa kéde̱ʼé yo̱ xíʼín ña̱ káʼa̱n kayá yó natu̱uan
\p
\v 1 Kúú kua̱ʼá nda̱ʼo mil ña̱yuu ni̱ na̱taka noo̱ ió Jesús. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá seí níʼini táʼan ña̱yuu ñoó sa̱ʼá ña̱ kuaʼa̱ téí kúú ná. Dá ni̱ ka̱sáʼá Jesús káʼa̱n na̱ xíʼín sa̱va̱ʼa ta̱a xíonoo xíʼín ná, ta kaá na̱:
\p ―Kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ dákuita̱ ta̱chí pan, ña̱ kéchóon ta̱ fariseo, dá chi̱ ño̱ó kía̱n náʼa̱ ña̱ kúú rá ta̱ uu̱ noo̱.
\v 2 Dá chi̱ ndidaá vá ña̱ʼa ñóʼo de̱ʼé, daí ña̱ natu̱uan. Ta ndidaá vá ña̱ʼa kéde̱ʼé ña̱yuu, kasandaáa̱n ña̱ natu̱uan.
\v 3 Ta dión taʼani, ndidaá ña̱ ni̱ kaʼa̱n de̱ʼé ndó noo̱ íin naá, natu̱uan noo̱ tóo̱n. Ta ndidaá ña̱ ni̱ kaʼa̱n kayá ndó saʼa̱ dóʼo iin ña̱yuu ini veʼe, ño̱ó kía̱n nda̱ dini̱ véʼe dikó kanóo na kayuʼú ná ki̱ʼo na kuendá sa̱ʼán.
\s Ná o̱ sa̱ yu̱ʼú yo̱ ni iin tóʼón ña̱yuu
\p
\v 4 ’Ta ndoʼó, amigo miíi̱, ná dáʼa ni yu̱ʼú ndo̱ na̱ kandeé kaʼání yikí ko̱ño ndo̱, dá tá ni̱ ndiʼi, ni iin ña̱ʼa o̱ kándeé ná kee na xíʼín ndó.
\v 5 Tído ná kasto̱ʼin xíʼín ndó ndá yoo kúú na̱ kánian yu̱ʼú ndisa ndó: kánian yu̱ʼú ndo̱ na̱ kómí choon ña̱ tandaʼá ná ndoʼó koʼo̱n ndo̱ kañoʼo ndó indayá tá ni̱ ndiʼi ni̱ xiʼi̱ yikí ko̱ño ndo̱. Ta káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ na̱ yóʼo kúú na̱ kánian yu̱ʼú ndo̱.
\v 6 ¿Á ko̱ díkó taʼon ña̱yuu oʼo̱n laa kuálí sa̱ʼá uu̱ di̱ʼón kuálí? Va̱ʼará ki̱ʼo dión nóo ya̱ʼi rí, tído ko̱ nándodó taʼon Ndios saʼa̱ ni iin rí.
\v 7 Ta ndoʼó, nda̱ idí dini̱ ndo̱ náʼá Ndios ndidaá kúú. Sa̱ʼá ño̱ó o̱ sa̱ yu̱ʼú ndo̱, chi̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ ndo̱ noo̱ ná o̱ du̱ú kuaʼa̱ laa kuálí.
\s Ná o̱ sa̱ yu̱ʼú yo̱ kaʼa̱n yo̱ ña̱ kúú yó kuendá Jesús no̱ó ña̱yuu
\p
\v 8 Dá ni̱ kaa taʼani Jesús:
\p ―Káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ndi ndáa ña̱yuu káʼa̱n ña̱ kúú ná kuendá yuʼu̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dión taʼani kee yuʼu̱, na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo, chi̱ kaʼi̱n saʼa̱ ná ña̱ kúú ná kuendái̱ no̱ó na̱ kúú ángel kéchóon noo̱ Ndios.
\v 9 Ta ndi ndáa na̱ ndáta̱ saʼa̱ yúʼu̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n ki̱ʼo dión taʼani ndata̱ yuʼu̱ saʼa̱ ná no̱ó na̱ kúú ángel kéchóon noo̱ Ndios.
\v 10 Ta ndi ndáa na̱ yáʼa káʼa̱n ndava̱ʼa sa̱ʼá na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóʼo, kuu va ki̱ʼo káʼano ini Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱. Tído ndi ndáa na̱ yáʼa káʼa̱n ndava̱ʼa sa̱ʼá na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ o̱ kúʼu̱ káʼano taʼon ini Ndios saʼa̱.
\v 11 Tá ndaka ña̱yuu ndo̱ʼó kuaʼa̱n na̱ veʼe noo̱ nátaka na̱ o no̱ó ta̱ néʼe choon, o no̱ó ta̱ kómí choon, o̱ sa̱ ndíʼi ini ndo̱ saʼa̱ ndí ki̱án kaʼa̱n ndo̱ xíʼín rá, o ndi kaa ndo̱ chindeé ndó mií ndó,
\v 12 chi̱ mií vá Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ki̱ʼo to̱ʼon kaʼa̱n ndo̱ mií hora daá ñóó.
\s Ná o̱ sa̱ kátoó téí yo̱ ña̱ kui̱ká
\p
\v 13 Dá ni̱ kaa iin ta̱a nákaa̱ tein ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó xíʼín Jesús:
\p ―Maestro, kaʼa̱n ní xíʼín ñanii̱ ná ki̱ʼo xi ta̱ʼí, ña̱ kánian ni̱ʼí no̱ó ña̱ ni̱ da̱nkoo tatá ndu̱ noo̱ ndú.
\p
\v 14 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Ndá yoo ni̱ chi̱kani yuʼu̱ ña̱ kakuui iin ta̱a keyíko̱ saʼa̱ ndo̱ʼó, o ña̱ kaʼandai̱ ña̱ʼa noo̱ ndo̱, káʼón?
\p
\v 15 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó:
\p ―Kandaa ndo̱ mií ndó. O̱ sa̱ kátoó téí ndo̱ ña̱ kui̱ká, dá chi̱ va̱ʼará ná koo kua̱ʼá ña̱ʼa noo̱ ndo̱, o̱ kíʼo taʼan vaan ña̱ kandei va̱ʼa ndó.
\p
\v 16 Dá ni̱ da̱kíʼin táʼan na iin ña̱ʼa xíʼín to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ na̱, ta kaá na̱ xíʼín ña̱yuu ñoó:
\p ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱ kui̱ká, ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa ni̱ kana no̱ñóʼo̱ rá.
\v 17 Dá ni̱ ka̱sáʼá rá nákani ini ra̱: “¿Ndí koo ví viti, chi̱ ko̱ó veʼe no̱ó nde̱e va̱ʼa ña̱ ni̱ kana noo̱ xítió?”
\v 18 Dá ni̱ kaa ra̱: “Diʼa va keeá, tá dáá. Koʼo̱ nakanio̱ yáka̱ kuálí káa, ta ndenáʼano cháá ka̱ yo̱án. Ta ñoó taán va̱ʼa yó ndi ndiʼi ña̱ʼa ni̱ kana no̱ñóʼo̱ yo̱. Ta ñoó taʼani nataán va̱ʼa yó ndidaá ka̱ ña̱ʼa néʼe va̱ʼa yó.
\v 19 Tá ni̱ ndiʼi, dá kaa yo̱ xíʼín nío̱ yo̱: Viti kía̱n kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa néʼe va̱ʼa yó keta vaan kasáʼan yó kua̱ʼá nda̱ʼo kuia̱. Ná naniʼi̱ ndée̱ yo̱, ná kasáʼan yó, ná koʼo yó, ná kadii̱ ini yo̱ viti”, káʼán rá nákani ini ra̱.
\v 20 Tído diʼa va ni̱ kaa Ndios xíʼín rá: “Iin ta̱a ko̱ káʼi ini kúú yoʼó, dá chi̱ mií sa̱kuaá víti va kuuo̱n, ta ña̱ ni̱ na̱taán váʼón, ¿xíni̱ ndá yoo kasáʼan vaan?”
\v 21 Ki̱ʼo dión vá ndóʼo ña̱yuu tá táxi va̱ʼa na ña̱ kui̱ká kakuu ña̱ʼa mií ná, tído ko̱ kuíká taʼon na noo̱ Ndios ―kaá Jesús.
\s Ndios kúú na̱ ndáka ñaá
\p
\v 22 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná:
\p ―Sa̱ʼá ño̱ó ná kaʼi̱n xíʼín ndó, o̱ sa̱ ndíʼi ini ndo̱ saʼa̱ ndí ki̱án kasáʼan ndó, dá kataki ndo̱, ta ni saʼa̱ dáʼo̱n kandii ndó, dá kada̱ʼi ñíi̱ ndo̱.
\v 23 Chi̱ ió ña̱ʼa ndáya̱ʼi cháá ka̱ kee ndó nani takí ndo̱ o̱ du̱ú ña̱ kasáʼan oon ni ndó. Ta ió ña̱ʼa ndáya̱ʼi cháá ka̱ xínñóʼó ñíi̱ ndo̱ o̱ du̱ú dáʼo̱n kandixi ndó.
\v 24 Kande̱ʼé ndó táto̱ʼon ndóʼo ti̱ka̱ká, chi̱ ni ko̱ chíʼi rí tata, ni ko̱ dákée rí, ta ni no̱ó taán va̱ʼa ría̱n, ta ni yáka̱ ri̱ ko̱ó. Tído xíto va ñaá Ndios. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ ndo̱ʼó o̱ du̱ú laa?
\v 25 ¿Ndi ndáa ndó kandeé kuaʼano iin kondo̱ ndáʼa̱ cháá ka̱ sa̱ʼá ña̱ ndíʼi ini ndo̱?
\v 26 Ni ña̱ nóo yóʼo o̱ kándeé ndó kee ndó, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa ndíʼi téí ini ndo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱ʼa?
\p
\v 27 ’Kande̱ʼé ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ndato sáʼano torí ndiʼindi káa yúku̱, chi̱ ko̱ kéchóon taʼan vaan, ta ni ko̱ káva̱ʼan dáʼo̱n kandixian. Tído yuʼu̱ káʼa̱n xíʼín ndó ña̱ ni rey Salomón, va̱ʼará ndidaáa̱n ta̱ kui̱ká ni̱ sa̱ kuu ra, tído ko̱ ní sá ndixi va̱ʼa ra táto̱ʼon ki̱ʼo ndato téí káa torí ndiʼindi yóʼo.
\v 28 Ta ki̱ʼo dión kée Ndios xíʼín ita, táʼa̱n ña̱ káa yúku̱ kuu̱ víti, tído iin taa̱n, chiñóʼo̱ na̱án ini xito̱. ¿Á ko̱ náʼá ndó ña̱ ndato ka̱ ví chindeé Ndios ndo̱ʼó, ta̱a cháá téí kándéé ini ñaá?
\v 29 Sa̱ʼá ño̱ó ná dáʼa ni ndi̱ʼi ini ndo̱ saʼa̱ ndí ki̱án kasáʼan ndó o saʼa̱ ndí ki̱án koʼo ndó. Ná dáʼa ni kañoʼo téí ini ndo̱ sa̱ʼán.
\v 30 Chi̱ saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo ndíʼi ndava̱ʼo ini ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios. Tído tatá yo̱ Ndios kúú na̱ náʼá ña̱ xínñóʼó ndó ndidaá ña̱ yóʼo.
\v 31 Sa̱ʼá ño̱ó diʼa nandukú ndó ña̱ kañoʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, ta kúú ndidaá taʼani ña̱ yóʼo koo noo̱ ndo̱.
\s Ndukú ndó koo kuíká ndó noo̱ Ndios
\p
\v 32 ’O̱ sa̱ yu̱ʼú ndo̱, léko kuálí miíi̱, chi̱ ni̱ na̱taʼan ini tatá yo̱ Ndios ki̱ʼo na ña̱ kañoʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ ná.
\v 33 Sa̱ʼá ño̱ó di̱kó ndó ña̱ ió noo̱ ndo̱, ta chindeé ndó ña̱yuu kúndaʼí, ta ki̱ʼo dión nataán váʼa ndó ña̱ʼa ndó chí induú ini léka̱ ko̱ kúyatá, dá koo ña̱ kui̱ká ndó chí induú, chi̱ ñoó kúú no̱ó ko̱ ndíʼan, ta ni ta̱ kui̱ʼíná o̱ kúʼu taʼon ñoó, ta ni ti̱kidi o̱ kúu dánaá ñaá.
\v 34 Dá chi̱ noo̱ ió ña̱ kui̱ká ndo̱, ñoó taʼani nákaa̱ nío̱ ndo̱.
\s Ná kandei nduu yo̱ kechóon yó noo̱ Ndios
\p
\v 35 ’Koo ini ndo̱ kandei nduu ndo̱. Ná nandíko̱ toon ti̱xi ndó, ta daá ná kei̱ ni ñóʼo̱ íti̱ ndo̱.
\v 36 Koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin ta̱a kéchóon veʼe ndáti ra ndusaa̱ satoʼo ra̱, chi̱ kuaʼa̱n na̱ iin víko̱ tándaʼa̱. Sa̱ʼá ño̱ó tá dákásá ná yéʼé ni̱ ndu̱sáa̱ na̱, kúú sa̱ yachi̱ vá sónó rá yéʼé ñóó ndu̱ʼu na.
\v 37 Ndikáʼán ví ta̱a kéchóon tá ni̱ na̱tiin ñaá satoʼo ra̱ ndéi nduu ra̱ ndáti ñaá rá tá ni̱ ndu̱sáa̱ na̱. Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ nachirkaa na iin dáʼo̱n noo̱ noo̱ rá, ta chinde̱i na ra̱ mesa, dá ki̱ʼo na ña̱ʼa kasáʼan ra.
\v 38 Dá chi̱ va̱ʼará dao ñoó o ndikí ni̱ ndu̱sáa̱ na̱, tído tá ni̱ na̱tiin ñaá satoʼo ra̱ ndéi nduu ra̱ ndáti ñaá rá, dá kía̱n ndikáʼán ndi kúu ví ta̱ kéchóon ñoó.
\v 39 Ta kanaʼá ndó ña̱ tá ná kandaa̱ ini iin satoʼo veʼe ndá hora kasaa̱ ta̱ kui̱ʼíná veʼe na, dá kía̱n koo nduu na̱ kandaa na̱án, ta o̱ kónó kuiíó na̱ ku̱ʼu ta̱ kui̱ʼíná ñóó kiʼin kuíʼíná rá ña̱ʼa na.
\v 40 Sa̱ʼá ño̱ó kandei nduu taʼani mií ndó, chi̱ mií hora ko̱ ndáti ndó, dá nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo kasaa̱ na̱ ―kaá Jesús.
\s Ná kakuu yó na̱ kéchóon ndaa̱ noo̱ Ndios
\p
\v 41 Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín ná:
\p ―Tatá, ¿á sa̱va̱ʼa noo̱ ndúʼu̱ vá ni̱ na̱kani ní to̱ʼon ni̱ da̱kíʼin táʼan ní ñoó, o noo̱ ndidaá ní ña̱yuu ni̱ na̱kani nía̱n? ―kaá ra̱.
\p
\v 42 Dá ni̱ kaa na̱ kúú satoʼo yo̱:
\p ―¿Ndá yoo kúú iin ta̱ kéchóon ndaa̱, iin ta̱ ndísáʼano, káʼán ndó? Ro̱ón kúú ta̱a chikani na̱ kúú satoʼo ra̱ kaʼanda ra̱ choon noo̱ dao ka̱ ta̱ kéchóon veʼe na, dá ki̱ʼo ra ña̱ʼa kasáʼan dao ka̱ ta̱ kéchóon ñoó.
\v 43 Ta ndikáʼán ví ra̱ kéchóon ñoó tá ná ndusaa̱ satoʼo ra̱, ta ni̱ na̱tiin ñaá ná nákaa̱ ra̱ kée ra choon ni̱ taʼa̱nda̱ noo̱ rá.
\v 44 Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ki̱ʼo satoʼo ra̱ choon noo̱ rá dándáki ra ndidaá ña̱ ió noo̱ ná.
\v 45 Tído tá ná nakani ini ta̱ kéchóon ñoó: “Kueé vá ndusaa̱ satoʼo yo̱”, ta kasáʼá rá kendava̱ʼa ra xíʼín ta̱a, xíʼín na̱ ñáʼa̱ kéchóon noo̱ satoʼo ra̱, ta kasáʼá rá kasáʼan ra, ta kasáʼá rá koʼo ra nda̱ xi̱ni ra,
\v 46 ta kúú ndusaa̱ satoʼo ta̱ kéchóon ñoó mií kuu̱ ko̱ ndáti ñaá rá, mií hora ko̱ náʼá rá. Ta kúú dándóʼo naní na̱ nío̱ rá, ta tandaʼá ñaá ná koʼo̱n ra̱ kakaa̱ ra̱ noo̱ ñóʼo dao ka̱ ta̱ ko̱ kéchóon ndaa̱.
\v 47 Chi̱ sa̱ náʼá vá ta̱ kéchóon ñoó ndá choon ni̱ saʼanda satoʼo ra̱, tído ko̱ ní sá io nduu taʼon ra, ta ko̱ ní kée taʼon ra choon ni̱ taʼa̱nda̱ noo̱ rá, sa̱ʼá ño̱ó kani nda̱ʼo ñaá satoʼo ra̱.
\v 48 Tído tá ió iin ta̱a kéchóon, ta kée naá rá ña̱ ko̱ nátaʼan ini satoʼo ra̱, ro̱ón kúú ra̱ cháá vá ketátá rá. Chi̱ na̱ ni̱ niʼi̱ kuaʼa̱ choon, no̱ón kúú na̱ kuaʼa̱ kuendá ndaka̱ satoʼo na̱ noo̱ ná. Ta na̱ ni̱ ka̱ndeé iní satoʼo na̱ xíʼín kuaʼa̱ choon, no̱ón kúú na̱ kuaʼa̱ cháá ka̱ kuendá ndaka̱ satoʼo na̱ noo̱ ná.
\s Ná taʼa̱nda̱ táʼan iin veʼe saʼa̱ Jesús
\p
\v 49 ’Ve̱i yuʼu̱ chikaa̱i̱ ñóʼo̱ ñayuú yóʼo, ta sa̱ kóni̱ kíi̱ yuʼu̱ ña̱ ná nakei̱ ña̱.
\v 50 Miía̱n ndúsa̱ kánian kodo̱ ndúta̱í xíʼín ña̱ ve̱i ndoʼi. Ta ndaʼí nda̱ʼo kúu inii̱ ndáti kasandaá kuu̱ ñoó.
\v 51 ¿Á káʼán ndoʼó ña̱ kía̱n ve̱i yuʼu̱ nachindei va̱ʼi ña̱yuu ñayuú yóʼo? Ko̱ó, chi̱ káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ve̱i yuʼu̱ kaʼanda táʼan diʼa vai na̱.
\v 52 Dá chi̱ nda̱ kuu̱ víti chí noo̱ kasáʼá taʼa̱nda̱ táʼan ña̱yuu, dá chi̱ noo̱ ndéi oʼo̱n na̱ ini iin veʼe, kasáʼá na̱á oni̱ na̱ ko̱ kúú kuendá yuʼu̱ xíʼín uu̱ na̱ kúú kuendái̱. O na̱á uu̱ na̱ ko̱ kúú kuendái̱ xíʼín oni̱ na̱ kúú kuendái̱.
\v 53 Chi̱ na̱á iin ra̱ kúú tatá xíʼín de̱ʼe ra, o na̱á de̱ʼe ñoó xíʼín tatá xi̱. Ta na̱á iin na̱ kúú naná xíʼín de̱ʼe diʼí na̱, o na̱á de̱ʼe diʼí ñoó xíʼín naná xi̱. Ta na̱á na̱ kúú xi̱do xíʼín sa̱no na̱, o na̱á sa̱no ñoó xíʼín xi̱do xi̱.
\p
\v 54 Dá ni̱ kaa taʼani Jesús xíʼín ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó:
\p ―Tá ni̱ xini ndo̱ xínkuei viko̱ chí xoo noo̱ kéta ndi̱ndii, dá kaá ndo̱: “Koon dai̱ viti.” Ta kúú koon ndisa rá.
\v 55 Tá ve̱i tachi̱ chí sur diʼa, dá kaá ndo̱: “Iʼíní nda̱ʼo koo.” Ta kúú dión ndisa koo.
\v 56 Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱, chi̱ va̱ʼa ti̱ʼa ndó kándaa̱ ini ndo̱ saʼa̱ induú káa xíʼín no̱ñóʼo̱ yóʼo. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa ko̱ kándaa̱ ini ndo̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ ndato xiní ndo̱ viti?
\s Va̱ʼa ka̱ ná kando̱o mani̱ yo̱ noo̱ Ndios viti yachi̱
\p
\v 57 ’¿Ndiva̱ʼa ko̱ xíʼo ndó mií ndó kaʼi ini ndo̱ ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱ kánian kee ndó?
\v 58 Tá néʼe táʼan ndó kuaʼa̱n ndo̱ veʼe chóon xíʼín iin ña̱yuu naá xíʼín ndó, dá kía̱n ndi̱ʼi ini ndo̱, dá ná kando̱o mani̱ ini na̱ saʼa̱ ndo̱ íchi̱ no̱ó kuaʼa̱n ndo̱ ñoó. Dá ná o̱ káneʼe na ndo̱ʼó saa̱ na̱ no̱ó ta̱ néʼe choon. Dá chi̱ oon ni ví naki̱ʼo ta̱ néʼe choon ñoó ndoʼó noo̱ ndáʼa̱ ta̱ ndaá veʼe ka̱a, dá kadi ra̱ ndo̱ʼó veʼe ka̱a.
\v 59 Ta yuʼu̱ káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ o̱ yáa̱ kuiíó ndoʼó nda̱ ná o̱ chíya̱ʼi ndiʼi ndó di̱ʼón kánian chiya̱ʼi ndó ―kaá Jesús.
\c 13
\s Miía̱n ná nandikó iní yo̱ sa̱ʼá kua̱chi kée yó
\p
\v 1 Ta tein tiempo daá ñóó ni̱ ka̱sáa̱ dao ña̱yuu, ta ni̱ na̱kani na xíʼín Jesús sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndoʼo dao ta̱a kuendá Galilea, chi̱ ni̱ saʼání ñaá Pilato xía̱n nani dóko̱ rá kíti̱ noo̱ Ndios, ta ni̱ daká táʼan ra nii̱ ta̱a ñoó xíʼín nii̱ kíti̱ ñoó, kaá ra̱ xíʼín ná.
\p
\v 2 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―¿Á káʼán ndó ña̱ ta̱ Galilea ñoó kómí kuaʼa̱ cháá ka̱ kua̱chi o̱ du̱ú dao ka̱ na̱ ñoo ra̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndoʼo ra dión?
\v 3 Káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ko̱ ta̱ʼón dión kíán. Tído tá ná o̱ nándikó iní ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi kée ndó, dá kía̱n ndidaá taʼani ndó kuu táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xiʼi̱ ta̱a ñoó.
\v 4 Ta saʼo̱n oni̱ ta̱a ni̱ xiʼi̱ tá ni̱ ka̱nkao torre Siloé ñoó sata̱ rá. ¿Á káʼán ndó ña̱ ni̱ sa̱ kuu ra ta̱ kómí cháá ka̱ kua̱chi noo̱ dao ka̱ na̱ ndéi ñoo Jerusalén ñoó?
\v 5 Káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ko̱ ta̱ʼón dión kíán, tído tá ná o̱ nándikó iní ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi kée ndó, dá kía̱n ndidaá taʼani ndó kuu táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xiʼi̱ ta̱a ñoó ―kaá na̱.
\s Dánaʼa̱ Jesús sa̱ʼá ta̱ño̱ʼó ko̱ xíʼo kui̱ʼi
\p
\v 6 Dá ni̱ da̱kíʼin táʼan Jesús dao ña̱ʼa xíʼín to̱ʼon dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu, ta kaá na̱:
\p ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ da̱ndée ra iin ta̱ño̱ʼó noo̱ káa yíto̱ uva ra̱. Ta sa̱ sáʼa̱n ra̱ sa̱ ndukú rá kui̱ʼi noo̱ ra̱ keí rá. Tído ko̱ ní sá niʼi̱ taʼon ra ri̱.
\v 7 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ta̱a ndaá yíto̱ uva ñoó: “Sa̱ ni̱ xi̱no va oni̱ kuia̱ kíxii ndukúí kui̱ʼi no̱ó ta̱ño̱ʼó yóʼo, tído ni iin kui̱ʼi ko̱ íin noo̱ ra̱. Sa̱ʼá ño̱ó va̱ʼa ka̱a̱n ná kaʼanda yo̱ʼó ra̱, dá chi̱ kétéin oon rá íin rá no̱ñóʼo̱ yóʼo.”
\v 8 Dá ni̱ kaa ta̱a kéchóon ñoó: “Tatá, konó ní iin kuia̱ víti ka̱ nákuiin rá, dá ná koʼi̱n katai saʼa̱ ra̱, dá ná taáín teiʼi̱.
\v 9 Tá ni̱ xi̱ʼo rá kui̱ʼi, dá kía̱n nakuiin rá. Tá ko̱ó ña̱ʼá ní xi̱ʼo rá, dá kía̱n kaʼanda yo̱ rá”, kaá ra̱ ―kaá Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús iin ñáʼa̱ ni̱ kutódo sata̱
\p
\v 10 Tein iin kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel, nákaa̱ Jesús dánaʼa̱ na̱ ini veʼe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó.
\v 11 Ta ñoó nákaa̱ iin ñáʼa̱, ta sa̱ ni̱ xi̱no saʼo̱n oni̱ kuia̱ kúʼa̱n, chi̱ ni̱ kutódo sa̱ta̱n kée iin espíritu kini. Ta ko̱ ku̱ú taʼon nakuii̱n ndichi ndaa̱a̱n.
\v 12 Tá ni̱ xini ñaá Jesús, dá ni̱ kana ñaá ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―Sa̱ ni̱ ke̱xoo va kueʼe̱ ndóʼo ní viti, naná.
\p
\v 13 Dá ni̱ chi̱nóo na ndáʼa̱ ná sa̱ta̱n. Ta kúú vitíʼón ni̱ na̱kuíi̱n ndichi ndaa̱a̱n. Dá ni̱ ka̱sáʼán kekáʼanoán Ndios.
\v 14 Tído ta̱a dándáki veʼe ñoó, ni̱ ka̱ryíí nda̱ʼo ra, chi̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús ta̱ʼáná ñáʼa̱ ñoó tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel. Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíʼín ña̱yuu ñoó:
\p ―Ió iño̱ kuu̱ kéchóon yó. Sa̱ʼá ño̱ó kii ndó tein kuu̱ dáá nduva̱ʼa ndó. O̱ sa̱ kíi ndó nduva̱ʼa ndó tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱.
\p
\v 15 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ta̱a uu̱ noo̱ vá kúú ndó. ¿Á ko̱ ndáxí taʼon ndó che̱e ndo̱ o burro ndo̱ noo̱ ndíko̱ ri̱ sasáʼan rí tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱, dá kandaka ndó ri̱ koʼo̱n ri̱ koʼo rí ta̱kui̱í?
\v 16 Ñáʼa̱ yóʼo ni̱ kii tein na̱ veʼe Abraham, ta sa̱ ni̱ xi̱no saʼo̱n oni̱ kuia̱ ni̱ kexíxi ña̱ uʼu̱ ni̱ soʼoni ñaáán xíʼín kueʼe̱ yóʼo. ¿Á o̱ kúu taʼon ndaxí yuʼu̱ ñáʼa̱ yóʼo no̱ó kueʼe̱ ndóʼán tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱, tá dáá?
\p
\v 17 Tá ni̱ kaa na̱ dión, kúú ni̱ xi̱kaʼan no̱ó ta̱a ko̱ nátaʼan ini ñoó. Tído ndidaá kúú ña̱yuu ñóʼo ini veʼe ñoó ni̱ kadii̱ ini saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa ndato ni̱ kee Jesús.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús saʼa̱ ndi kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱
\p
\v 18 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―¿Ndí ki̱án dáó kúú xíʼín to̱ʼon kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱, káʼán ndó viti? Ta, ¿ndá ki̱án dákíʼin táʼin xíʼán, dá kandaa̱ ini ndo̱ sa̱ʼán?
\v 19 Kíán táto̱ʼon iin tata lóʼo̱ naní mostaza, ña̱ ni̱ chiʼi iin ta̱a no̱ñóʼo̱ rá, ta kúú ni̱ saʼanoan, ta ni̱ nduuan iin yíto̱ káʼano. Ta ni̱ ka̱sáa̱ laa ni̱ ka̱va̱ʼa rí táka̱ ri̱ tein ndáʼa̱ ra̱.
\p
\v 20 Dá ni̱ kaa tuku Jesús:
\p ―¿Ndí ki̱án kúú ña̱ dákíʼin táʼin xíʼín to̱ʼon kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱, dá kandaa̱ ini ndo̱?
\v 21 Kíán táto̱ʼon kée ña̱ dákuita̱ ta̱chí yúsa̱ kava̱ʼa pan, ña̱ ni̱ tiin iin ñáʼa̱, ta ni̱ da̱kíʼin táʼan ñáa̱n xíʼín oni̱ yáxi̱ harina, dá nakuita̱ ta̱chía̱n.
\s Yóʼo dánaʼa̱ Jesús ña̱ koo ini yo̱ ku̱ʼu yó noo̱ kúú yéʼé kuíi̱n
\p
\v 22 Ta sa̱ da̱náʼa̱ Jesús to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Ndios no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo náʼano xíʼín ñoo kuálí noo̱ chíkaʼanda na̱ kuaʼa̱n na̱ ñoo Jerusalén.
\v 23 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá iin ta̱a, ta kaá ra̱ xíʼín ná:
\p ―Tatá, ¿á cháá vá ña̱yuu ni̱ʼí ña̱ ka̱ki na no̱ó kua̱chi na?
\p Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p
\v 24 ―Choʼon ini ndo̱ ku̱ʼu ndó noo̱ kúú yéʼé kuíi̱n, dá chi̱ káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ kua̱ʼá ndava̱ʼo kúú ña̱yuu katoó ku̱ʼu, tído o̱ kándeé taʼon na ku̱ʼu na.
\v 25 Chi̱ tá ni̱ ndiʼi, dá nakuii̱n na̱ kúú satoʼo veʼe yéʼé kuíi̱n ñoó, dá kadi na̱ yéʼé ná. Ta ndoʼó, na̱ ni̱ ka̱ndo̱o ndíta sata̱ véʼe, kasáʼá kayuʼú ndó na̱, ta dákásá ndó yéʼé, ta kaa ndo̱: “Tatá, tatá, konó ní yéʼé ná ku̱ʼu nduʼu̱.” Dá kaa na̱ kúú satoʼo veʼe diʼa xíʼín ndó: “Ko̱ náʼá taʼon yuʼu̱ ndá yoo kúú ndó.”
\v 26 Dá kasáʼá ndó kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ná: “Nduʼu̱ kúú na̱ ni̱ sa̱sáʼan dáó xíʼín ní, ta sa̱ xiʼi nduú ndu̱ xíʼín ní, ta sa̱ da̱náʼa̱ ní noo̱ ndú noo̱ yáʼi ñoo ndu̱.”
\v 27 Dá kaa na̱ xíʼín ndó: “Sa̱ ni̱ kaʼa̱n vei xíʼín ndó ña̱ ko̱ náʼá taʼan vei ndá yoo kúú ndó. Kuxoo ndidaá ní ndó kuaʼán ndo̱ noo̱í, chi̱ kúú ndó ña̱yuu kée ña̱ kini”, kaa na̱.
\v 28 Ta ndoʼó, na̱ kando̱o sata̱ véʼe ñoó, ndaʼí kasáʼá ndeiʼi̱ ndo̱, ta nakuchi táʼan no̱ʼo ndó, chi̱ koni ndo̱ Abraham xíʼín Isaac, xíʼín Jacob xíʼín ndidaá kúú profeta Ndios kandei na noo̱ dándáki Ndios, ta ndoʼó kúú na̱ ko̱ ní niʼi̱ íchi̱ kandei ndó ñoó.
\v 29 Ta kasaa̱ ña̱yuu ni̱ kii chí xoo noo̱ xíno ndi̱ndii, xíʼín noo̱ kétaan, xíʼín xoo norte xíʼín xoo sur, dá nande̱i na mesa, dá kasáʼan na noo̱ dándáki Ndios.
\v 30 Kanaʼá ndó ña̱ ndéi dao ña̱yuu kúú noo̱ ndiʼi kuií tiempo viti, no̱ón diʼa kakuu na̱ nakui̱ta no̱ó noo̱ Ndios tiempo daá. Ta na̱ kúú na̱ kúú no̱ó no̱ó ña̱yuu tiempo viti, no̱ón diʼa kakuu na̱ noo̱ ndiʼi kuií noo̱ Ndios ―kaá Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndeiʼi̱ Jesús sa̱ʼá na̱ ñoo Jerusalén
\p
\v 31 Ta mií kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ fariseo. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―Kuaʼán keta ní, ta kuaʼán ní iin ka̱ xíán, dá chi̱ kóni̱ rey Herodes kaʼání rá mií ní.
\p
\v 32 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Kuaʼán ndo̱, ta kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ndikuii mañá ñoó ña̱ kanoo i̱í yuʼu̱ tavéí espíritu kini ñóʼo ini ña̱yuu, ta nduva̱ʼi na̱ kúʼu̱ viti xíʼín taa̱n, dá tá ni̱ xi̱nko̱o oni̱ kuu̱, dá dándíʼi choon vei.
\v 33 Tído kuu̱ víti, xíʼín taa̱n, xíʼín idá kánian kanoo i̱í váí íchi̱ ko̱saa̱ Jerusalén, dá chi̱ ko̱ kánian kuu iin profeta iin ka̱ xíán, sa̱va̱ʼa ñoo Jerusalén vá kúú noo̱ kánian kuu na̱.
\v 34 ¡Na̱ ñoo Jerusalén, na̱ ñoo Jerusalén, ndoʼó kúú na̱ saʼání ndidaá profeta, ta chíyúú ndó ndidaá na̱ tándaʼá Ndios ve̱i kasto̱ʼon xíʼín ndó! ¡Ndidaá ví taʼándá ni̱ kaʼán yuʼu̱ ña̱ kía̱n nditútíí ndoʼó táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin ti̱ño̱ó ndítútí rí de̱ʼe kuálí ri̱ nátaán váʼa rí ti̱xi ndixi̱ ri̱, tído ko̱ ní xíin taʼon ndó!
\v 35 Kanaʼá ndó ña̱ kasandaá iin kuu̱, dá kando̱o íí vá veʼe ndó. Ta káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ʼó yuʼu̱ nda̱ rá ná kasandaá kuu̱ kaa ndo̱: “Na̱ káʼano kúú na̱ ve̱i xíʼín choon Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱” ―kaá Jesús.
\c 14
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús iin ta̱a ndóʼo kueʼe̱ néin ñíi̱
\p
\v 1 Iin kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ ñoo Israel, ni̱ ku̱ʼu Jesús veʼe iin ta̱a fariseo néʼe choon kasáʼan na. Ta ndéi taʼani dao ka̱ ta̱ fariseo nání rá Jesús.
\v 2 Ta mií yati noo̱ ió na̱ ñoó ió iin ta̱a ndóʼo kueʼe̱ néin ñíi̱.
\v 3 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ta̱a dánaʼa̱ ley, xíʼín ta̱ fariseo ñoó:
\p ―¿Á sónó ley yo̱ ña̱ nduva̱ʼa yó iin na̱ kúʼu̱ tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱? ―kaá na̱.
\p
\v 4 Tído tádi̱ oon va ndéi ra. Dá ni̱ tiin Jesús ndáʼa̱ ta̱ kúʼu̱ ñoó. Kúú ni̱ ndu̱va̱ʼa ñaá ná. Dá ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ná kuaʼa̱n nóʼo̱ rá veʼe ra.
\v 5 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱a ndéi nání ñaá ñoó:
\p ―Tá ió iin káa ndó ná kankao burro ndo̱ o che̱e ndo̱ ini daʼo̱, ¿á o̱ kóʼo̱n kíi̱ taʼon ndó taó ndo̱ rí, va̱ʼará kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱ kíán?
\p
\v 6 Ta ni iin tóʼón to̱ʼon ko̱ ní niʼi̱ rá nandió néʼe ra no̱ó ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín rá.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús saʼa̱ ndi kee yó tá kuaʼa̱n yo̱ iin víko̱
\p
\v 7 Ta ndéʼé Jesús táto̱ʼon kée ña̱yuu ñoó káxi na téi̱ kúú no̱ó noo̱ kánian kande̱i ña̱yuu ndáya̱ʼi. Dá ni̱ da̱kíʼin táʼan na dao ña̱ʼa xíʼín to̱ʼon dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ni̱ na̱taka ñoó, ta kaá na̱:
\p
\v 8 ―Tá ni̱ kana na ndo̱ʼó koʼo̱n ndo̱ noo̱ ió vikó tándaʼa̱, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kande̱i ndó noo̱ téi̱ kúú no̱ó, chi̱ oon ni kasaa̱ iin ka̱ ña̱yuu ndáya̱ʼi cháá ka̱ o̱ du̱ú ndoʼó,
\v 9 dá kasaa̱ na̱ ni̱ kana ndoʼó xíʼín iin ka̱ ta̱a ñoó, ta kaa na̱ xíʼín ndó: “Ndakuii̱n noo̱ téi̱ xaa̱n ná nono̱ ko̱o na̱ yóʼo.” Dá kía̱n kánian ndakuei ndó koʼo̱n ndo̱ xíʼín ña̱ kakaʼan noo̱ ndo̱, dá koʼo̱n ndo̱ kande̱i ndó noo̱ téi̱ íin nda̱ sata̱ kuií.
\v 10 Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ kana na ndo̱ʼó koʼo̱n ndo̱ víko̱, va̱ʼa ka̱ kande̱i ndó noo̱ téi̱ íin nda̱ sata̱ kuií. Dá kía̱n tá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ni̱ kana ñaá ñoó, dá kaa na̱ xíʼín ndó: “Amigo, kuaʼán ya̱ʼa ní noo̱ téi̱ kúú no̱ó káa koo ní” kaa na̱. Dión, dá kía̱n natiin ndó ña̱ñóʼó no̱ó na̱ ndéi mesa ñoó.
\v 11 Chi̱ ña̱yuu chíndaya̱ʼi mií, no̱ón kúú na̱ kando̱o nóo diʼa. Ta na̱ kénóo mií, no̱ón diʼa kúú na̱ kandaya̱ʼi noo̱ Ndios ―kaá na̱.
\p
\v 12 Dá ni̱ kaa taʼani na xíʼín ta̱ fariseo, táʼa̱n ra̱ ni̱ kana ñaá ñoó:
\p ―Tá kuaʼo̱n keeón iin víko̱, tá kiʼón ña̱ kadéʼin ña̱yuu o ña̱ʼa kadíni na, o̱ sa̱ kánón amigo̱n, ni ñano̱n, ni táʼón, ni na̱ kui̱ká ndéi yati xíʼón. Chi̱ oon ni ví kana taʼani na yo̱ʼó, ta ki̱ʼo taʼani na ña̱ʼa kasáʼón, dá kía̱n sa̱ ni̱ na̱níʼi̱ vóón ya̱ʼávón sa̱ʼá ña̱ ni̱ keeón xíʼín ná.
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó tá kuaʼo̱n kiʼón ña̱ʼa kasáʼan ña̱yuu, va̱ʼa cháá ka̱a̱n kanón ña̱yuu kúndaʼí, xíʼín na̱ ko̱ó ndáʼa̱ o saʼa̱, xíʼín na̱ ko̱ ku̱ú kaka, xíʼín na̱ ko̱ túu noo̱,
\v 14 dión, dá kía̱n natiión ña̱ va̱ʼa noo̱ Ndios, chi̱ o̱ kúu taʼon nandió néʼe ña̱yuu ñoó ña̱ mani̱ ni̱ keeón xíʼín ná, sa̱ʼá ño̱ó naniʼi̱ yo̱ʼó ya̱ʼávón noo̱ mií Ndios tá ná kasandaá kuu̱ nataki ña̱yuu ndaa̱ ―kaá Jesús.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús saʼa̱ iin ta̱a ni̱ kee iin víko̱ káʼano
\p
\v 15 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo iin ta̱a ió nduú xíʼín Jesús mesa ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Ndikáʼán ndi kúu ví ña̱yuu, táʼa̱n na̱ kasáʼan noo̱ ió Ndios dándáki na.
\p
\v 16 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ kaʼán rá kee ra víko̱. Dá ni̱ kana ra kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu kasáʼan na víko̱ ñoó.
\v 17 Tá ni̱ kasa̱ndaá hora kadíni na, dá ni̱ saʼanda ra̱ choon no̱ó ta̱ kéchóon noo̱ rá ña̱ ná koʼo̱n ra̱ kuaka ra ña̱yuu ni̱ kana na ñoó. Dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱, ta ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná: “Ná koʼo̱, chi̱ sa̱ io nduu va ndidaá ña̱ kadíni ndó.”
\v 18 Tído ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ ndaka̱ ña̱ mani̱ no̱ó ta̱ kéchóon ñoó. Chi̱ ta̱a mií no̱ó ñoó ni̱ kaa diʼa: “Vitíʼón ni̱ xiiin iin ñóʼo̱, ta kánian koʼi̱n kande̱ʼí ña̱. Sa̱ʼá ño̱ó káʼano ná koo ini satoʼo ní sa̱ʼí.”
\v 19 Dá ni̱ kaa iin ka̱ ra̱ diʼa: “Vitíʼón ni̱ xiiin oʼo̱n yunta che̱e, ta kánian koʼi̱n koto ndodóí ri̱. Sa̱ʼá ño̱ó káʼano ná koo ini satoʼo ní sa̱ʼí.”
\v 20 Dá ni̱ kaa iin ka̱ ra̱ diʼa: “O̱ du̱ú ni̱ ta̱ndáʼa̱ véí, sa̱ʼá ño̱ó o̱ kúu taʼon saa̱i̱.”
\p
\v 21 ’Dá ni̱ na̱ndió ko̱o ta̱ kéchóon ñoó ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱, dá ni̱ na̱ki̱ʼo ra kuendá noo̱ satoʼo ra̱. Kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ʼo satoʼo víko̱ ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá: “Kuaʼán kíi̱ ndidaá keí náʼano xíʼín keí kuálí ñóʼo ñoo yóʼo, ta kandaka kíi̱o̱n na̱ kúndaʼí ndéi ñoó kisón, xíʼín na̱ ko̱ó ndáʼa̱ o saʼa̱, xíʼín na̱ ko̱ ku̱ú kaka, xíʼín na̱ ko̱ túu noo̱.”
\v 22 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kee ta̱ kéchoon ñoó dión, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín satoʼo ra̱: “Tatá, sa̱ ni̱ keei choon ni̱ saʼanda ní noo̱í. Tído ió i̱í vá cháá ka̱ noo̱ kandei na.”
\v 23 Dá ni̱ kaa tuku ta̱a kúú satoʼo víko̱ ñoó xíʼín ta̱ kéchóon ñoó: “Kuaʼán kíi̱ ndidaá keí xíʼín ndidaá íchi̱ kuíi̱n, ta kendúsa̱ xíʼín ña̱yuu ndéi ñoó ná kii na, dá ná kutí veʼi.
\v 24 Chi̱ káʼi̱n xíʼón ña̱ ni iin tóʼón ña̱yuu ni̱ kanai mií no̱ó, o̱ níʼi̱ ta̱ʼón ña̱ ni̱ kenduui̱ kadíni na”, kaá ra̱ ―kaá Jesús.
\s Kánian kee yó diʼa tá káʼán yó kanoo yó xíʼín Jesús
\p
\v 25 Kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu kuaʼa̱n xíʼín Jesús. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ná:
\p
\v 26 ―Tá ió iin káa ndó káʼán kanoo xíʼín yuʼu̱, tído ndíʼi ini ndo̱ saʼa̱ tatá ndo̱ xíʼín naná ndo̱, xíʼín ñadiʼí ndo̱, xíʼín de̱ʼe ndó, xíʼín ñani ndo̱, xíʼín ki̱ʼo ndó, ta ndíʼi ini ndo̱ saʼa̱ mií ndó, dá kía̱n o̱ kúu taʼon kakuu ndó na̱ kanoo xíʼín yuʼu̱.
\v 27 Dá chi̱ na̱ ko̱ xíʼo mií ña̱ kado̱kó cruz ná kii na sata̱ yúʼu̱, dá kía̱n o̱ kúu taʼon kakuu na na̱ kanoo xíʼín yuʼu̱.
\v 28 Dá chi̱, ¿ndi káa iin káa ndó káʼán kava̱ʼa iin veʼe, á ko̱ sá ko̱o ndó dinñóʼó ka̱ taó kuendá ndo̱, kande̱ʼá á keta di̱ʼón néʼe va̱ʼa ndó ñoó, dá dáxi̱no ndóa̱n?
\v 29 Dá chi̱ tá sa̱ ni̱ chi̱káa̱ ndo̱ sa̱ʼán, ta ko̱ kéta ka̱ di̱ʼón ndo̱ ña̱ kía̱n dáxi̱no ndóa̱n, dá kía̱n kasáʼá vá ña̱yuu kuaki̱ ndaa ñaá ná,
\v 30 chi̱ kaa na̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ ndo̱: “Ndaʼí ta̱a ni̱ kaʼán kava̱ʼa veʼe yóʼo, chi̱ ko̱ ní kándeé taʼon ra dáxi̱no raa̱n.”
\p
\v 31 ’Ta, ¿ndi kée iin rey tá káʼán rá koʼo̱n ra̱ na̱á ra̱ xíʼín iin ka̱ rey? ¿Á ko̱ sá ko̱o ra dinñóʼó taó rá kuendá, nde̱ʼá á kandeé uxi̱ mil soldado ra̱ na̱á ra̱ xíʼín iin ka̱ rey, táʼa̱n ra̱ ve̱i xíʼín oko̱ mil soldado?
\v 32 Ta tá taó ra̱ kuendá ña̱ o̱ kándeé taʼon ra, dá kía̱n, tá o̱ ñáʼa̱ kasandaá yati iin ka̱ rey ñoó, tandaʼá rá choon kuaʼa̱n noo̱ iin ka̱ rey ñoó nde̱ʼá ndí ki̱án kánian kee ra, dá nandei va̱ʼa ra.
\v 33 Ki̱ʼo dión taʼani kánian taó kuendá va̱ʼa ndó, chi̱ ndi ndáa ndó ko̱ kóni̱ dánkoo ndiʼi ña̱ʼa kómí ndó saʼa̱ yúʼu̱, dá kía̱n o̱ kúu taʼon kanoo ndó xíʼín yuʼu̱.
\s Diʼa kee yó tá ni̱ ndiʼi ña̱ oʼo̱va̱ ñii̱
\p
\v 34 ’Ña̱ va̱ʼa kúú ñii̱, tído tá ni̱ ndiʼi ña̱ oʼo̱va̱a̱n, ¿ndi kee yó xíʼán, dá nduʼoʼo̱va̱ tukuan?
\v 35 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ chóon ka̱a̱n kakian teiʼi̱ no̱ñóʼo̱, ta ni ko̱ kándeé ka̱a̱n dándíʼan díko̱ te̱i̱ʼí. Sa̱ʼá ño̱ó satá va naa̱n sata̱ véʼe. Ndi ndáa ndoʼó ió do̱ʼo, ta kueídóʼo va̱ʼa ndó ―kaá Jesús.
\c 15
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús saʼa̱ iin ta̱a ni̱ nda̱ñóʼó iin léko
\p
\v 1 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱ xíʼín dao ka̱ ña̱yuu kaá ra̱ kómí kua̱chi ni̱ na̱tuu yati noo̱ Jesús kueídóʼo ñaá ná.
\v 2 Dá ni̱ ka̱sáʼá ta̱ fariseo xíʼín ta̱ dánaʼa̱ ley kána̱ʼá ra̱ xíʼín Jesús, ta kaá ra̱:
\p ―Nátiin va̱ʼa ta̱a káa ña̱yuu kómí kua̱chi, ta sásáʼan dáó rá xíʼín ná.
\p
\v 3 Dá ni̱ da̱kíʼin táʼan Jesús dao to̱ʼon xíʼín ña̱ dánaʼa̱ na̱,
\v 4 ta kaá na̱:
\p ―Ndi ndáa ndoʼó kómí iin ciento léko, tá ni̱ nda̱ñóʼó iin rí, ¿á ko̱ dánkoo taʼon ndó komi̱ díko saʼo̱n komi̱ ríón nda̱ yukú i̱chí ñoó, ta koʼo̱n ndo̱ nandukú ndó kirí ni̱ nda̱ñóʼó nda̱ kandeé ndó naniʼi̱ ndo̱ rí?
\v 5 Dá tá ni̱ na̱níʼi̱ ndo̱ rí, dá nado̱kó ndo̱ rí noʼo̱ ndo̱ xíʼa̱n kádii̱ ini ndo̱.
\v 6 Tá ni̱ ndu̱sáa̱ ndo̱ veʼe ndó, dá dátaká ndo̱ amigo ndo̱ xíʼín na̱ ndéi yati xíʼín ndó, dá kaá ndo̱ xíʼín ná: “Nakíi̱ ndo̱ kandei dii̱ ndo̱ xíʼíín, chi̱ sa̱ ni̱ na̱níʼi̱ váí lékoi̱, kirí ni̱ nda̱ñóʼó ñoó.”
\v 7 Káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ kadii̱ cháá ka̱ ini na̱ ndéi induú saʼa̱ iin na̱ kómí kua̱chi tá ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée na, o̱ du̱ú saʼa̱ komi̱ díko saʼo̱n komi̱ ña̱yuu káʼán kúú ná na̱ ndaa̱, na̱ káʼán ña̱ ko̱ xínñóʼó nandikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi na̱.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús saʼa̱ iin ñáʼa̱ ni̱ nda̱ñóʼó iin di̱ʼón
\p
\v 8 ’Ta ndi káa iin ñáʼa̱ néʼe va̱ʼa uxi̱ di̱ʼón plata, tá ni̱ nda̱ñóʼó iian, ¿á ko̱ nátoo̱n taʼan vaán ñóʼo̱ íti̱, ta nátuʼú va̱ʼán veʼán nándukú kueéa̱n di̱ʼón ni̱ nda̱ñóʼó ñoó nda̱ kandeéán naniʼa̱n ñá?
\v 9 Tá ni̱ na̱níʼa̱n ñá, dá dátakáa̱n amigoa̱n xíʼín na̱ ndéi yati xíʼán, dá kaáa̱n: “Nakíi̱ ndo̱ kandei dii̱ ndo̱ xíʼíín, chi̱ sa̱ ni̱ na̱níʼí di̱ʼói̱n, ña̱ ni̱ nda̱ñóʼó ñoó.”
\v 10 Dión taʼani kádii̱ ini ángel kéchoon noo̱ Ndios saʼa̱ iin na̱ kómí kua̱chi tá nándikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée na ―kaá Jesús.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo káʼano ini iin ta̱a sa̱ʼá de̱ʼe ra
\p
\v 11 Dá ni̱ kaa taʼani Jesús xíʼín rá:
\p ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ sa̱ ndei uu̱ de̱ʼe na.
\v 12 Iin kuu̱, dá ni̱ kaa ta̱a lóʼo̱ ñoó xíʼín tatá xi̱: “Tatá, viti kía̱n ki̱ʼo ní ña̱ kánian niʼi̱ yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ kúúí de̱ʼe ní.” Dá ni̱ xi̱ʼo tatá xi̱ ña̱ kánian niʼi̱ xí.
\p
\v 13 ’Tá ni̱ ya̱ʼa cháá kuu̱, dá ni̱ di̱kó xí ndidaá ña̱ʼa ni̱ niʼi̱ xí noo̱ tatá xi̱. Dá ni̱ kee xi kuaʼa̱n xi̱ xíʼín di̱ʼón ñoó iin ñoo xi̱ká. Ta ñoó ni̱ kendava̱ʼa xi xíʼán no̱ó ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo.
\v 14 Dá tá ni̱ da̱ndíʼi xi di̱ʼón xi̱, dá ni̱ ka̱sáa̱ tama̱ ñoo ñoó. Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá xíʼi̱ xi̱ do̱ko.
\v 15 Dá ni̱ saʼa̱n xi̱ ni̱ ndukú xí choon kee xi noo̱ iin ta̱a ió ñoo ñoó. Dá ni̱ xi̱ʼo ta̱a ñoó choon noo̱ xí ña̱ koʼo̱n xi̱ noo̱ kúú no̱ñóʼo̱ rá kakaa̱ xi̱ kandaka xi kochí.
\v 16 Ta sa̱ʼá ña̱ kuíko nda̱ʼo xi, sa̱ʼá ño̱ó ndaʼí ni̱ kaʼán xí ndinoo ini xi̱ keí xí ña̱ seí kochí ñoó, chi̱ ko̱ íin taʼon xíʼo ña̱ keí xí.
\p
\v 17 ’Dá ni̱ kixian ni̱ na̱kani ini xi̱: “Kándo̱o diʼa ña̱ʼa sásáʼan ta̱a kéchóon veʼe tatái̱, ta yuʼu̱, ndaʼí xíʼi̱ do̱koi̱ nákaa̱i̱ yóʼo.
\v 18 Noʼo̱ vai veʼe tatái̱. Tá ni̱ na̱sáa̱i̱, dá kaai̱ xíʼín ná: Tatá lóʼo̱, ni̱ ya̱ʼi noo̱ Ndios, ta ni̱ ya̱ʼa taʼanii noo̱ mií ní.
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ káni ka̱a̱n kakuu yuʼu̱ de̱ʼe ní. Nda̱á kee ní yuʼu̱ ná kakuui iin ta̱a kéchóon noo̱ ní. Dión kaai̱ xíʼín ná tá nasaa̱i̱ noo̱ ió na̱”, káʼán xí ió xi̱.
\p
\v 20 ’Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi xi̱, dá ni̱ kee xi kuaʼa̱n nóʼo̱ xí veʼe tatá xi̱. Ta kúú xíká i̱í vá ve̱i xi, kúú sa̱ ni̱ xini ñaá tatá xi̱. Ta kúú ni̱ kixian ni̱ kuʼu̱ káʼano ini na̱ saʼa̱ xí. Dá ni̱ ka̱nkono na ni̱ saʼa̱n na̱ ni̱ niʼi̱ ñaá ná. Ta kúú ni̱ nomi niʼini ñaá ná. Dá ni̱ chitó ná noo̱ xí.
\v 21 Dá ni̱ kaa xi̱ xíʼín ná: “Tatá lóʼo̱, ni̱ ya̱ʼa va yuʼu̱ noo̱ Ndios, ta ni̱ ya̱ʼa taʼani yuʼu̱ noo̱ mií ní. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ káni ka̱a̱n kakuui de̱ʼe ní viti.”
\p
\v 22 ’Tído diʼa ni̱ saʼanda tatá xi̱ choon no̱ó ta̱ kéchóon noo̱ ná: “Taó kíi̱ ndo̱ iin daʼón sa̱á, ta dákui̱ʼino ndóa̱n de̱ʼe lóʼi̱. Ta kiʼin ndó iin déʼe̱ chikaa̱ ndo̱ ndáʼa̱ xí, ta nachiʼi ndó ndisa̱ sa̱á saʼa̱ xí.
\v 23 Ta kuaʼán ndo̱ kiʼin ndó iin chikerró ndi̱ʼí cháá ka̱, ta kaʼání ndo̱ rí. Dá ná kasáʼan yó kandeií koo víko̱.
\v 24 Chi̱ ni̱ sa̱ xiʼi̱ va de̱ʼi noo̱í, tído viti ni̱ na̱taki xi̱, chi̱ ni̱ nda̱ñóʼó vá xí, tído viti ni̱ na̱níʼi̱ yo̱ xí”, kaá tatá xi̱.
\p ’Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá ná kée na víko̱.
\p
\v 25 ’Tído nákaa̱ de̱ʼe sa̱va̱ʼa na̱ yúku̱. Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ ni̱ ku̱yati ra veʼe, kúú ni̱ seídóʼo ra káʼa yaa, ta tái̱ katí ndéi dii̱ ná sársáʼá ná.
\v 26 Dá ni̱ kana ra iin ta̱ kéchóon ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá: “¿Ndí ki̱án kúu?”
\v 27 Dá ni̱ kaa ta̱ kéchóon ñoó xíʼín rá: “Kée tatá ní víko̱, chi̱ ni̱ ndi̱sáa̱ ñani ní. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼanda tatá ní choon ña̱ ná kaʼání nduʼu̱ chikerró ndi̱ʼí ñoó, chi̱ ió va̱ʼa ñani ní ni̱ ndu̱sáa̱ xi̱.”
\p
\v 28 ’Ta kúú ni̱ xido̱ nda̱ʼo ini de̱ʼe sa̱va̱ʼa ñoó. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kóni̱ taʼon ra ndu̱ʼu ra veʼe. Dá ni̱ keta tatá ra̱. Dá ni̱ seí ndaʼí na̱ noo̱ rá ña̱ ná ndu̱ʼu ra veʼe.
\v 29 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín tatá ra̱: “Náʼá vá mií ní ña̱ sa̱ kua̱ʼá nda̱ʼo kuia̱ kéchóoin noo̱ ní, ta ni ko̱ ka̱á ní ki̱ʼo ní va̱ʼará iin kíti̱ lóʼo̱ kee yuʼu̱ víko̱ xíʼín na̱ néʼe táʼan va̱ʼa xíʼíín.
\v 30 Tído sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndi̱sáa̱ iin ka̱ de̱ʼe ní, táʼa̱n ra̱ ni̱ saʼa̱n ni̱ kendava̱ʼa xíʼín di̱ʼón ní xíʼín ñáʼa̱ díkó mií, ta sa̱ʼá ra̱ káa diʼa ni̱ saʼání ní chikerró ndi̱ʼí cháá ka̱.”
\p
\v 31 ’Dá ni̱ kaa tatá ra̱: “De̱ʼe lóʼo̱, yoʼó kúú ra̱ daá ió va xíʼín yuʼu̱. Sa̱ʼá ño̱ó ndidaá ña̱ʼa kómí yuʼu̱ kúú ña̱ʼa yoʼó.
\v 32 Tído iin ña̱ va̱ʼa kíán ña̱ ná kee yó víko̱, ta ná kandei dii̱ yo̱, chi̱ ni̱ xiʼi̱ va ñano̱n noo̱ yúʼu̱, tído viti ni̱ na̱taki xi̱, chi̱ ni̱ nda̱ñóʼó vá xí, tído viti ni̱ na̱níʼi̱ yo̱ xí”, kaá na̱ xíʼín rá ―kaá Jesús
\c 16
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús saʼa̱ ndí ki̱án ni̱ kee iin ta̱ kéchóon
\p
\v 1 Dá ni̱ kaa taʼani na xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná:
\p ―Iin kuu̱ dá ni̱ sa̱ io iin ta̱ kui̱ká, ta ni̱ sa̱ io iin ta̱a sa̱ da̱ndáki ndidaá ña̱ kui̱ká kómí rá. Tído ni̱ ka̱sáʼá káʼa̱n kuáchi̱ ña̱yuu sa̱ʼá ta̱ kéchóon yóʼo, ña̱ kéndava̱ʼa ra xíʼín ña̱ʼa satoʼo ra̱.
\v 2 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kana ñaá satoʼo ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá: “Ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kéndava̱ʼa yoʼó xíʼín ña̱ʼi ñóʼo ti̱xi ndáʼo̱n. Naki̱ʼo kíi̱ kuendá noo̱í sa̱ʼán, dá chi̱ o̱ kúu ka̱ kechóon noo̱í.”
\v 3 Dá ni̱ ka̱sáʼá ta̱ kéchóon ñoó nákani ini ra̱: “¿Ndí ku̱ú vía̱n keei viti, dá chi̱ táxí vá ñaá satoʼi̱? Ta o̱ kándeé taʼoin keei choon ndeé, ta xíkaʼan ni noo̱í kuatii.
\v 4 Tído sa̱ ni̱ ka̱ndaa̱ va inii̱ ndí ki̱án keei tá ná kasandaá kuu̱ taxí ñaá satoʼi̱, dá ná natiin va̱ʼa ña̱yuu yuʼu̱ veʼe na.”
\p
\v 5 ’Dá ni̱ ka̱sáʼá rá kána ra iin rá iin ta̱a tái̱ noo̱ satoʼo ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ta̱a mií no̱ó: “¿Ndidaa tái̱ ní noo̱ satoʼi̱?”
\v 6 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: “Iin ciento yoo náʼano sití oliva tái̱ yuʼu̱.” Dá ni̱ kaa ta̱ kéchóon ñoó xíʼín rá: “Jóʼon, tiin tuti noo̱ kánóo ña̱ tái̱ ní, ta kako̱o kíi̱ ní, ta chinóo ní nda̱dá uu̱ diko uxi̱ yoo sití.”
\v 7 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín iin ka̱ ta̱a ñoó: “Ta mií ní, ¿ndidaa tái̱ ní noo̱ satoʼo yuʼu̱?” Dá ni̱ kaa ra̱: “Iin ciento maquila noni̱ tirió távi̱.” Dá ni̱ kaa ta̱ kéchóon ñoó xíʼín rá: “Jóʼon, tiin ní tuti noo̱ kánóo ña̱ tái̱ ní yóʼo, ta nachinóo ní nda̱dá komi̱ díko ni maquila.”
\v 8 Dá ni̱ chi̱ndaya̱ʼi satoʼo ñoó ta̱ ko̱ kéchóon va̱ʼa ñoó, chi̱ xíʼín ña̱ ni̱ kee ra ni̱ naʼa̱ ra̱ mií rá ña̱ kaon nda̱ʼo ña̱xintóni̱ rá. Chi̱ ti̱ʼa cháá ka̱ ña̱yuu kuendá ñayuú yóʼo kando̱o va̱ʼa na no̱ó ña̱yuu xi̱ʼín ná o̱ du̱ú ña̱yuu kuendá Ndios.
\v 9 Sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n yuʼu̱ xíʼín ndoʼó ña̱ ndukú ndó niʼi̱ ndo̱ ña̱yuu kaneʼe táʼan va̱ʼa xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kéva̱ʼa ndó xíʼín ná xíʼín ña̱ kui̱ká ió ñayuú yóʼo, dá kía̱n tá ni̱ ndiʼi ña̱ va̱ʼa kómí ndó ñayuú yóʼo, kúú sa̱ ió va yoo natiin va̱ʼa ndoʼó noo̱ kandei chíchí ndó.
\p
\v 10 ’Ta na̱ kéndaa̱ noo̱ lúʼu̱ ña̱ʼa, dión taʼani kéndaa̱ na̱ noo̱ kuaʼán. Tído na̱ ko̱ kéndaa̱ noo̱ lúʼu̱ ña̱ʼa kómí ná, dión ni o̱ kéndaa̱ taʼon na noo̱ kuaʼán.
\v 11 Chi̱ tá ko̱ kéndaa̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kui̱ká ió ñayuú yóʼo, ¿ndá yoo kúú na̱ kandeé ini ndo̱ʼó no̱ó ña̱ʼa Ndios?
\v 12 Tá ko̱ kéndaa̱ ndo̱ no̱ó ña̱ʼa dao ka̱ ña̱yuu, ¿ndá yoo ki̱ʼo ña̱ kánian niʼi̱ ndo̱ kakuu ña̱ʼa mií ndó?
\v 13 Chi̱ ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kúu kéchóon no̱ó uu̱ satoʼo, dá chi̱ iin na koni uʼu̱ na̱, ta iin na koni̱ na̱, o chindaya̱ʼi na iin na, ta kenóo na iin ka̱ na̱. Ta dión taʼani o̱ kúu taʼon ndiko̱ ndo̱ Ndios, ta ndiko̱ taʼani ndó ña̱ kui̱ká ―kaá Jesús.
\p
\v 14 Tá ni̱ seídóʼo ta̱ fariseo ndidaá ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱, kúú ni̱ saki̱ ndaa ñaá rá, chi̱ ndóʼo nda̱ʼo ra sa̱ʼá di̱ʼón.
\v 15 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ndoʼó kúú ra̱ kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó ta̱a va̱ʼa no̱ó ña̱yuu, tído Ndios kúú na̱ náʼá ndi káa nío̱ ndo̱, dá chi̱ ndidaá ña̱ʼa chíndaya̱ʼi ña̱yuu, ño̱ó kía̱n káñóʼó Ndios.
\s Yóʼo káʼa̱n Jesús saʼa̱ ley Moisés, ta ndi kee ña̱yuu ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios
\p
\v 16 ’Ni̱ sa̱ ñoʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ ley Moisés, xíʼín ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ ni̱ taa profeta nda̱ tiempo ni̱ kii Juan. Nda̱ daá káʼa̱n yuʼu̱ saʼa̱ ndi kee ña̱yuu ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios. Ta kuaʼa̱ ná ndúndéé ndu̱ʼu na.
\v 17 Kuáchi̱ cháá ka̱ ndañóʼó iin tóʼón dini̱ to̱ʼon káʼa̱n ley Moisés, o̱ du̱ú ka̱ ña̱ naá induú xíʼín no̱ñóʼo̱ yóʼo.
\s Yóʼo dánaʼa̱ Jesús ña̱ ná dáʼa ni dánkoo iin ta̱a ñadiʼí ra̱
\p
\v 18 ’Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa mií vá ta̱a ni̱ da̱nkoo ñadiʼí ra̱, ta ni̱ ta̱ndáʼa̱ rá xíʼín iin ka̱ ñáʼa̱, ro̱ón kúú ra̱ yáʼa kée kua̱chi xíʼín ñáʼa̱ ñoó noo̱ Ndios. Ta ndi ndáa mií vá ta̱a ná tandaʼa̱ xíʼín ñáʼa̱, ñá ni̱ saʼanda táʼan xíʼín yíi̱a̱n, ro̱ón kúú ra̱ yáʼa kée kua̱chi xíʼán noo̱ Ndios.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús saʼa̱ iin ta̱a kui̱ká xíʼín ta̱a kúndaʼí naní Lázaro
\p
\v 19 Dá ni̱ kaa taʼani na:
\p ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a kui̱ká. Ta ni̱ sa̱ ndixi ra dáʼo̱n ndato xíʼín dáʼo̱n yaʼi. Ta ndidaá kuu̱ táyíí nda̱ʼo sa̱ kee ra víko̱ veʼe ra.
\v 20 Ta ni̱ sa̱ io taʼani iin ta̱a sa̱tí ni̱ sa̱ naní Lázaro daá ñóó, ta ió niʼini ra no̱ñóʼo̱ saʼa̱ yéʼé ta̱a kui̱ká ñoó. Ta ni̱ taʼan ñíi̱ rá káa ndi̱ʼi téíʼi̱.
\v 21 Ta ndaʼí kóni̱ ra̱ ndinoo ini ra̱ keí rá yúchi̱ ña̱ʼa kuéi yúʼu̱ mesa ta̱a kui̱ká ñoó. Ta ve̱i ti̱na yakó ndaa ri̱ ñíi̱ rá no̱ó téíʼi̱ ñoó.
\p
\v 22 ’Iin kuu̱, dá ni̱ xiʼi̱ ta̱a kúndaʼí ñoó. Dá ni̱ kii ángel néʼe ñaá ná kuaʼa̱n na̱ induú koo ra xíʼín Abraham. Ta ni̱ xiʼi̱ taʼani ta̱ kui̱ká ñoó, kúú ni̱ ndu̱xi va ra.
\v 23 Ta noo̱ nákaa̱ ra̱ ndóʼo naní nío̱ rá indayá, ni̱ nda̱neʼe noo̱ rá. Ta kúú nda̱ xíká ñóó ni̱ xini ra̱ noo̱ ió Abraham, ta ió Lázaro díi̱n ná.
\v 24 Dá ni̱ ka̱yuʼú ta̱ kui̱ká ñoó, ta kaá ra̱: “Tatá Abraham, kuʼu̱ ini ní sa̱ʼí, ta kaʼanda ní choon noo̱ Lázaro xaa̱n ná dándáxi ra, sa̱ va̱ʼará dini̱ ndáʼa̱ rá ini ta̱kui̱í, ta ná kii ra dándáxi ra noo̱ yáa̱í, chi̱ ndaʼí nda̱ʼo ndóʼo naní nío̱í nákaa̱i̱ noo̱ kéi̱ ñóʼo̱ yóʼo.”
\v 25 Dá ni̱ kaa Abraham xíʼín rá: “De̱ʼe lóʼo̱, ndisaa̱ ino̱n ña̱ va̱ʼa nda̱ʼo ni̱ sa̱ ioo̱n ñayuú, ta Lázaro yóʼo, ndaʼí nda̱ʼo ni̱ sa̱ ndoʼo xi. Tído viti ni̱ niʼi̱ xí ta̱ndeé iní ió va̱ʼa xi. Ta yoʼó, nákaa̱ ndóʼo naní nío̱o̱n noo̱ kéi̱ ñóʼo̱ xaa̱n.
\v 26 Ta iin daʼo̱ konó nda̱ʼo kía̱n sadí noo̱ ndo̱ʼó xíʼín noo̱ ndúʼu̱. Sa̱ʼá ño̱ó o̱ kúu taʼon saa̱ na̱ ndéi yóʼo chí xaa̱n, ta ni na̱ ndéi xaa̱n o̱ kúu kii chí yóʼo.”
\v 27 Dá ni̱ kaa ta̱a kui̱ká ñoó: “Seí ndaʼíi̱ noo̱ ní, tatá Abraham, ña̱ tandaʼá ní Lázaro xaa̱n ná koʼo̱n ra̱ veʼe tatái̱,
\v 28 chi̱ ñoó ndéi oʼo̱n ñanii̱, ta ná kaʼa̱n ra̱ to̱ʼon Ndios xíʼín xí, dá kía̱n ná dáʼa ni kii xi yóʼo, chi̱ ndóʼo naní nda̱ʼo nío̱í nákaa̱i̱.”
\v 29 Dá ni̱ kaa Abraham xíʼín rá: “Sa̱ ió va ley ni̱ taa Moisés noo̱ xí, xíʼín ña̱ ni̱ taa dao ka̱ profeta. Sa̱ʼá ño̱ó ná kueídóʼo ra choon saʼándáa̱n.”
\v 30 Dá ni̱ kaa ta̱ kui̱ká ñoó: “Ko̱ó, tatá Abraham, o̱ kándísa taʼon xia̱n. Tído tá ná nataki iin na̱ ni̱ xiʼi̱, ta koʼo̱n na̱ noo̱ ndéi xi, dá ví nandikó iní xi̱ sa̱ʼá kua̱chi kée xi.”
\v 31 Dá ni̱ kaa Abraham xíʼín rá: “Tá ko̱ xíʼo ra mií rá kueídóʼo ra ley Moisés xíʼín ña̱ ni̱ kaʼa̱n dao ka̱ profeta, dá kía̱n, va̱ʼará ná nataki iin na̱ ni̱ xiʼi̱ koʼo̱n na̱ noo̱ ndéi ra, ta o̱ kándísa taʼon ra”, kaá na̱ xíʼín rá ―kaá Jesús.
\c 17
\s Ndaʼí kúu ví na̱ kándéé dákaʼa̱n kue̱ʼé dao ka̱ ña̱yuu, dá ya̱ʼa na kee na kua̱chi
\p
\v 1 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti kíán ña̱ daá ió va ña̱ʼa kini kexíxi xíʼín ndó, dá kasáʼá nakani ini ndo̱ kee ndó kua̱chi. Tído ndaʼí kúu ví na̱ kándéé dákaʼa̱n kue̱ʼé dao ka̱ ña̱yuu, dá ya̱ʼa na kee na kua̱chi.
\v 2 Va̱ʼa ka̱ ná kandiko̱ yuu̱ molino diko̱ ná, ta ná dáke̱ta ñaá ná ini ta̱ñoʼo̱, o̱ du̱ú ka̱ ña̱ koo na dákaʼa̱n kue̱ʼé na̱ iin talóʼo̱ ña̱ kía̱n ya̱ʼa xi kee xi kua̱chi.
\v 3 Sa̱ʼá ño̱ó kandaa ndo̱ mií ndó.
\p ’Tá ni̱ ya̱ʼa iin ñani ndo̱ ni̱ kee na kua̱chi xíʼín ndó, dá kía̱n dána̱ni ñaá ndó. Tá ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee na, dá kía̱n kuʼu̱ káʼano ini ndo̱ saʼa̱ ná.
\v 4 Ta va̱ʼará usa̱ taʼándá ni̱ ya̱ʼa na ni̱ kee na kua̱chi xíʼín ndó iin kuu̱, tído tá ni̱ na̱ndió ko̱o na usa̱ taʼándá ni̱ ndaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na xíʼín ndó, dá kía̱n kánian kuʼu̱ káʼano ini ndo̱ saʼa̱ ná ndin usa̱ taʼándá ―kaá na̱.
\s Kóni̱ ta̱a xíonoo xíʼín Jesús kandeé cháá ka̱ ini ñaá rá
\p
\v 5 Dá ni̱ kaa ta̱a xíonoo xíʼín satoʼo yo̱ Jesús:
\p ―Chindeé ní nduʼu̱, dá ná kuaʼano cháá ka̱ ndu̱ xíʼín ña̱ kándéé iní ndu̱ mií ní.
\p
\v 6 Dá ni̱ kaa satoʼo yo̱ xíʼín rá:
\p ―Va̱ʼará lúʼu̱ va kándéé ini ndo̱ yuʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo leé ndíki̱ mostaza, dá kía̱n kuu va kaʼa̱n ndo̱ xíʼín iin yíto̱ káʼano: “Toʼon yoʼó miíón, ta ná kuíi̱n ini ta̱ñoʼo̱ káa.” Ta kúú kueídóʼo va rá ña̱ kaʼa̱n ndo̱.
\p
\v 7 ’Ta ndi ndáa ndoʼó ió iin ta̱ kéchóon noo̱ ndo̱, tá ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ ni̱ saʼa̱n ra̱ yúku̱ ni̱ xiti ra o ni̱ sa̱ ndaka ra kíti̱, ta, ¿á káʼa̱n ndo̱ diʼa xíʼín rá: “Kuaʼán ya̱ʼa mesa kako̱ón kasáʼón”?
\v 8 Ko̱ó, chi̱ diʼa káʼa̱n ndo̱ xíʼín rá: “Kenduu kíi̱ yo̱ʼó ña̱ʼa ná kadínii, ta xaa̱n ní kandatón ná ndiʼi kasáʼin, ta koʼi ta̱kui̱í. Tá ni̱ ndiʼi, dá kasáʼan yoʼó”, kaá ndo̱.
\v 9 ¿Á náki̱ʼo ndó ndivéʼe no̱ó ra̱ kéchóon noo̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee ra choon ni̱ saʼanda ndo̱ noo̱ rá? Ko̱ó, ko̱ kée taʼon ndó dión.
\v 10 Ta ki̱ʼo dión taʼani ndoʼó, tá ni̱ ndiʼi ni̱ kee ndó ndidaá choon ni̱ saʼanda Ndios noo̱ ndo̱, dá kía̱n kaa ndo̱ xíʼín ná: “Na̱ kéchóon oon va kúú nduʼu̱, dá chi̱ sa̱va̱ʼa choon, ña̱ kía̱n ni̱ saʼanda ní no̱ó nduʼu̱, sa̱va̱ʼa ño̱ó vá kía̱n ni̱ kee ndu”, kaa ndo̱ ―kaá Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús uxi̱ ta̱a ndóʼo kueʼe̱ téíʼi̱ ñíi̱
\p
\v 11 Tá noo̱ xíka Jesús kuaʼa̱n na̱ ñoo Jerusalén, ta yáʼa na kuaʼa̱n na̱ noo̱ raya noo̱ kúú kuendá Galilea xíʼín kuendá Samaria.
\v 12 Tá ni̱ kasa̱ndaá na̱ yúʼu̱ iin ñoo lóʼo̱ nákaa̱ ñoó, dá ni̱ ka̱nkuei uxi̱ ta̱a ndóʼo kueʼe̱ téíʼi̱ ñíi̱ ve̱i ra niʼi̱ rá Jesús, tído xíká vá ni̱ sa̱ kui̱ta ra.
\v 13 Dá ni̱ ka̱yuʼú rá:
\p ―¡Jesús, na̱ kúú maestro, kuʼu̱ ini ní sa̱ʼá nduʼu̱!
\p
\v 14 Tá ni̱ xini ñaá Jesús, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Kuaʼán ndo̱ naʼa̱ ndo̱ mií ndó no̱ó ta̱ duti̱.
\p Ta noo̱ xíka ra nákiʼin ra kuaʼa̱n ra̱ ñoó, kúú ni̱ nda̱ñóʼó níʼini va kueʼe̱ ndóʼo ra.
\v 15 Tído tá ni̱ xini iin ta̱a ñoó ña̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ra, kúú ni̱ na̱ndió ko̱o ra káyuʼú rá kékáʼano ra Ndios ve̱i ra.
\v 16 Tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ íin Jesús, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá no̱ó saʼa̱ ná, ta ni̱ xino̱ taan ra̱ nda̱ no̱ñóʼo̱. Dá ni̱ na̱ki̱ʼo ra ndivéʼe noo̱ ná. Ta̱a yóʼo ni̱ sa̱ kuu ta̱ kuendá Samaria.
\v 17 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―¿Á o̱ du̱ú uxi̱ ta̱a ni̱ ndu̱va̱ʼa yuʼu̱? Ta, ¿ndeí kuaʼa̱n ii̱n ka̱ ro̱ón?
\v 18 ¿Á nda̱dá iin tóʼón dini̱ ta̱ tu̱kú yóʼo va ni̱ na̱ndió ko̱o naki̱ʼo ña̱ñóʼó noo̱ Ndios?
\p
\v 19 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ta̱a ñoó:
\p ―Ndakuii̱n ndichi, ta kuaʼán viti, chi̱ ni̱ ndu̱va̱ʼón sa̱ʼá ña̱ kándéé ino̱n yuʼu̱.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús saʼa̱ ndí ki̱án koo, dá kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku na
\p
\v 20 Iin kuu̱, dá ni̱ nda̱to̱ʼón ta̱ fariseo Jesús:
\p ―¿Ndá oon kasáʼá Ndios dándáki na yó?
\p Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ni iin tóʼón taʼon ña̱yuu o̱ ko̱ní xíʼín noo̱ táto̱ʼon dándáki Ndios ña̱yuu na̱.
\v 21 O̱ kúu taʼon kaa na̱ ña̱ yóʼo nákaa̱a̱n, o káa nákaa̱a̱n. Dá chi̱ sa̱ dándáki va Ndios nío̱ ña̱yuu na̱.
\p
\v 22 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná:
\p ―Kasandaá iin kuu̱, dá katoó ndo̱ koni ndo̱ kuu̱ nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo, tído o̱ ko̱ní taʼon ndóa̱n.
\v 23 Dá kasáʼá dao ta̱a kaʼa̱n ra̱ xíʼín ndó: “Yóʼo ni̱ ka̱sáa̱ na̱”, o “Káa nákaa̱ na̱”, kaa ra̱. Tído ná dáʼa ni kandía ndó koʼo̱n ndo̱ kande̱ʼé ndó, ta o̱ sa̱ kárkuei ndó sata̱ rá koʼo̱n ndo̱.
\v 24 Chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúu tá sá nduta̱, ta náyeʼe̱ ndaa iin níí kúú induú, ki̱ʼo dión koo tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo kasaa̱ na̱.
\v 25 Tído miía̱n ndúsa̱ dinñóʼó ka̱ ndoʼo nda̱ʼo nío̱ yuʼu̱, ta kañóʼó ñaá ña̱yuu ndéi tiempo viti.
\p
\v 26 ’Táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ kee ña̱yuu tiempo ni̱ sa̱ io Noé, ki̱ʼo dión taʼani kee ña̱yuu kuu̱ nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo.
\v 27 Chi̱ tein kuu̱ dáá ñóó ndéi ña̱yuu sásáʼan na, ta ndéi na xíʼi na, ta ndéi na tándaʼa̱ ná nda̱ kuu̱ ni̱ ndu̱ʼu Noé ini barco. Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ koon dai̱ dée̱n ñoó, ta ni̱ da̱naá ndiʼi rá ña̱yuu ñoó.
\v 28 Ta ki̱ʼo dión taʼani ni̱ kuu tiempo Lot, chi̱ ndéi ña̱yuu sásáʼan na, ta ndéi na xíʼi na, ta ndéi na xíin na ña̱ʼa, ta ndéi na díkó náa̱n, ta chíʼi na tata, ta káva̱ʼa na veʼe,
\v 29 nda̱ kuu̱ ni̱ keta Lot ñoo káʼano naní Sodoma ñoó kuaʼa̱n ra̱. Ta kúú ni̱ koon va ñoʼó ita̱ xíʼín azufre sata̱ ñoo ñoó, ta ni̱ da̱naá ndíʼan ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei ñoó.
\v 30 Ta ki̱ʼo dión taʼani koo tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo kasaa̱ na̱.
\p
\v 31 ’Chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, dá kía̱n ña̱yuu kándodó dini̱ véʼe, ná dáʼa ni noo na ndu̱ʼu na̱ veʼe na nakiʼin na ña̱ʼa ñóʼo inia̱n. Ta na̱ ñóʼo yúku̱, ná dáʼa ni nandió kuéi na noʼo̱ na̱ veʼe na.
\v 32 Ndusaa̱ ini ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo ñadiʼí Lot.
\v 33 Chi̱ ndidaá ña̱yuu ndíʼi ini dáka̱ki na mií ná, no̱ón diʼa kúú na̱ kuu. Tído na̱ xíʼo mií ná kuu na̱ saʼa̱ yúʼu̱, no̱ón diʼa kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ ka̱ki na.
\v 34 Ta káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ sa̱kuaá kuu̱ dáá ñóó kandei uu̱ ña̱yuu kudi̱ na̱ noo̱ iin xi̱to. Iin na nakiʼin Ndios kaneʼe na koʼo̱n na̱, ta iin ka̱ na̱ kando̱o.
\v 35 Iin veʼe kañoʼo uu̱ na̱ ñáʼa̱ ndiko na. Ta iin na nakiʼin Ndios kaneʼe na koʼo̱n na̱, ta iin ka̱ na̱ kando̱o.
\v 36 Uu̱ ta̱a kañoʼo yúku̱. Iin ra nakiʼin na kaneʼe na koʼo̱n na̱, ta iin ka̱ ra̱ kando̱o ―kaá Jesús.
\p
\v 37 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ta̱a xíonoo xíʼín ná:
\p ―¿Ndeí kúú noo̱ kooa̱n yóʼo, tatá?
\p Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Noo̱ kánduʼu̱ ndi̱i, ñoó kúú noo̱ nditútí ti̱yo̱kó ñóʼó.
\c 18
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee iin ñá kuáa̱n xíʼín iin ta̱ néʼe choon
\p
\v 1 Dá ni̱ da̱kíʼin táʼan Jesús dao to̱ʼon xíʼín ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ na̱, dá ná kandaa̱ ini ta̱a xíonoo xíʼín ná ña̱ daá kuití xínñóʼó rá kaʼa̱n ra̱ xíʼín Ndios, ta ná dáʼa ni katuu ra ña̱ kee ra dión,
\v 2 ta kaá na̱:
\p ―Ni̱ sa̱ io iin ta̱a néʼe choon iin ñoo, ta ko̱ ní sá yu̱ʼú ra̱ Ndios, ta ko̱ ní sá io ña̱ñóʼó rá noo̱ ni iin tóʼón ña̱yuu.
\v 3 Ta ñoo ñoó taʼani ió iin ñáʼa̱ kuáa̱n. Ta tóo tóo sa̱ sáʼa̱n no̱ó ta̱ néʼe choon ñoó, ta kaáa̱n xíʼín rá: “Keyíko̱ va̱ʼa ní sa̱ʼí xíʼín ña̱yuu naá táʼan xíʼíín.”
\v 4 Tído sa̱ ni̱ ku̱naʼá vá ko̱ ní kékuendá taʼon ra ña̱ káʼa̱n ñáʼa̱ yóʼo. Tído ni̱ ndiʼi, dá ni̱ na̱kani ini ra̱, ta kaá ra̱: “Va̱ʼará ko̱ yuʼíi̱ Ndios, ta va̱ʼará ko̱ó ña̱ñóʼín noo̱ ni iin ña̱yuu,
\v 5 tído sa̱ʼá ña̱ tóo tóo kásaa̱ ñá kuáa̱n yóʼo dátaʼán yuʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó va̱ʼa ka̱a̱n ná koʼi̱n keyíko̱i̱ sa̱ʼa̱n. Dá chi̱ tá ko̱ó, dá kasaa̱ tóo tóo tukuán dándíʼi inia̱n yuʼu̱.”
\p
\v 6 Dá ni̱ kaa taʼani satoʼo yo̱ Jesús:
\p ―Taó kuendá ndo̱ ña̱ ni̱ kaʼa̱n ta̱a kini néʼe choon ñoó.
\v 7 Ta, ¿á káʼán ndó ña̱ o̱ kéyíko̱ ndaa̱ Ndios sa̱ʼá ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná, táʼa̱n ña̱yuu seí ndaʼí noo̱ ná nduú ñoó? ¿Á káʼán ndó ña̱ kueé va na, dá chindeé ná ña̱yuu na̱? Ko̱ó.
\v 8 Yuʼu̱ kúú ra̱ káʼa̱n xíʼín ndó ña̱ yachi̱ va chindeé ná ña̱yuu na̱. Tído tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo kasaa̱ na̱, ¿á naniʼi̱ ná ña̱yuu kándéé ini ñaá no̱ñóʼo̱ yóʼo? ―kaá na̱.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús sa̱ʼá uu̱ ta̱a ni̱ saʼa̱n veʼe ño̱ʼo káʼano kaʼa̱n ra̱ xíʼín Ndios
\p
\v 9 Ta ñoó ndéi dao ña̱yuu káʼán ña̱ kúú ná ña̱yuu ndaa̱, ta kénóo na dao ka̱ na̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱kíʼin táʼan Jesús to̱ʼon yóʼo xíʼín ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ na̱ noo̱ ná, ta kaá na̱:
\p
\v 10 ―Iin kuu̱ dá ni̱ kee uu̱ ta̱a kuaʼa̱n ra̱ veʼe ño̱ʼo káʼano yó kaʼa̱n ra̱ xíʼín Ndios. Iin ra̱ kúú ta̱ fariseo, ta iin ka̱ ra̱ kúú ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱.
\v 11 Ta̱ fariseo ñoó kúú ra̱ íin ndichi káʼa̱n ra̱ xíʼín Ndios, ta kaá ra̱ diʼa xíʼín mií rá: “Tatá Ndios, náki̱ʼo yuʼu̱ ndivéʼe noo̱ ní, chi̱ ko̱ kée taʼon yuʼu̱ táto̱ʼon kée dao ka̱ ta̱a, táʼa̱n ra̱ kíʼin kuíʼíná, o ra̱ kée ña̱ kini, o ra̱ kée kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ra̱. Ta ni ko̱ kée taʼon yuʼu̱ táto̱ʼon kée ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱ káa.
\v 12 Chi̱ sa̱ néʼe ii̱ yuʼu̱ uu̱ taʼándá iin iin semana, ta dóko̱ yuʼu̱ uxi̱ ña̱ʼa noo̱ iin iin ciento ña̱ʼa níʼí kéchóoin”, kaá ra̱.
\v 13 Tído ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱ ñoó, xíká vá ni̱ sa̱ kuíi̱n ra̱ íin ra. Ta ni ko̱ kóni̱ ra̱ ndaneʼe noo̱ rá chí induú. Ta káni ndáʼa̱ rá yuʼú ndíká ra̱ íin ra, dá kaá ra̱: “Tatá Ndios, kuʼu̱ káʼano ini ní sa̱ʼí, chi̱ kúúí iin ta̱a kómí kua̱chi.”
\v 14 Káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ni̱ xi̱ʼo káʼano ini Ndios sa̱ʼá kua̱chi ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱ ñoó tá o̱ ñáʼa̱ keta ra noʼo̱ ra̱ veʼe ra. Tído ko̱ ní kúʼu̱ káʼano taʼon ini na̱ saʼa̱ iin ka̱ ta̱a ñoó. Chi̱ ndi ndáa na̱ chíndaya̱ʼi mií, no̱ón diʼa kúú na̱ kando̱o nóo. Ta na̱ kénóo mií, no̱ón diʼa kúú na̱ kandaya̱ʼi kee Ndios ―kaá na̱.
\s Xíka̱ Jesús ña̱ mani̱ saʼa̱ takuálí noo̱ Ndios
\p
\v 15 Ta ndáka ña̱yuu ñoó takuálí ve̱i na noo̱ Jesús, dá chinóo na ndáʼa̱ ná dini̱ xí. Tído tá ni̱ xini ta̱a xíonoo xíʼín ná ña̱ kée ña̱yuu ñoó dión, dá ni̱ da̱náni ñaá rá.
\v 16 Dá ni̱ kana Jesús ta̱a ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Konó ndó noo̱ takuálí xaa̱n ná kii xi noo̱ yúʼu̱. Ná dáʼa ni chituu ndó xi̱. Dá chi̱ ña̱yuu kándéé iní tatá Ndios táto̱ʼon kándéé ini takuálí xaa̱n tatá xi, no̱ón kúú na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.
\v 17 Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ndi ndáa na̱ ko̱ kándía ña̱ dándáki ñaá Ndios táto̱ʼon kándía takuálí ña̱ dándáki ñaá tatá xi̱, no̱ón kúú na̱ o̱ ko̱ní ndu̱ʼu ti̱xi ndáʼa̱ Ndios ―ka̱á na̱.
\s Diʼa ni̱ kaʼa̱n Jesús xíʼín iin ta̱a kui̱ká
\p
\v 18 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá iin ta̱a ndáya̱ʼi, ta kaá ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―Maestro va̱ʼa kúú ní. Ta, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ʼí ña̱ kataki chíchíí?
\p
\v 19 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Ndiva̱ʼa káʼa̱n yo̱ʼó ña̱ kúú yuʼu̱ na̱ va̱ʼa? Chi̱ ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ kúú na̱ va̱ʼa. Iin tóʼón dini̱ Ndios vá kúú na̱ va̱ʼa.
\v 20 Sa̱ náʼá vá yoʼó ndi kuaʼa̱n choon ni̱ saʼanda Ndios: o̱ sa̱ kéeón kua̱chi xíʼín iin ñáʼa̱ ñá ko̱ kúú ñadiʼóo̱n, ta o̱ sa̱ kaʼánóo̱n ndi̱i, ta o̱ sa̱ kíʼin kuíʼínón, ta o̱ sa̱ káʼo̱n ña̱ to̱ʼón saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta koo ña̱ñóʼó noo̱ tatóo̱n xíʼín noo̱ nanóo̱n.
\p
\v 21 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó:
\p ―Nda̱ lóʼo̱ vei ni̱ ka̱sáʼí seídóʼi ndidaá choon yóʼo.
\p
\v 22 Tá ni̱ seídóʼo Jesús ña̱ ni̱ kaʼa̱n ra̱ dión, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Nda̱dá iin tóʼón vá ña̱ʼa kámani̱ keeón viti, tá dáá. Kuaʼán di̱kó ndíʼón ña̱ʼa ió noo̱o̱n. Ta dasóo̱n di̱ʼón ñoó no̱ó na̱ kúndaʼí, dá kía̱n kono̱n koo kuíkón chí induú. Dá kisón kanooón xíʼín yuʼu̱.
\p
\v 23 Tá ni̱ seídóʼo ta̱a yóʼo ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jesús dión xíʼín rá, kúú nda̱á ndaʼí va ni̱ kuu ini ra̱, chi̱ ta̱ kui̱ká nda̱ʼo kúú rá.
\p
\v 24 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ ni̱ ku̱ndaʼí ini ra̱, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―¡Nandeé ka̱ ví kuáchi̱ kíán, dá ndu̱ʼu na̱ kómí ña̱ kui̱ká ti̱xi ndáʼa̱ Ndios!
\v 25 Kaon cháá ka̱ chikaʼanda iin camello yái̱ iin ión tu̱kú o̱ du̱ú ña̱ ndu̱ʼu iin na̱ kui̱ká ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.
\p
\v 26 Tá ni̱ seídóʼo ña̱yuu ñoó to̱ʼon yóʼo, dá ni̱ nda̱to̱ʼón ná Jesús:
\p ―¿Ndá yoo ni̱ʼí ña̱ ka̱ki na, tá dáá?
\p
\v 27 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―Ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kándeé kee dión, tído ndidaá táʼa̱n va ña̱ʼa kándéé Ndios kee na.
\p
\v 28 Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín ná:
\p ―Kande̱ʼé ní, chi̱ nduʼu̱ kúú ra̱ ni̱ da̱nkoo ndiʼi ndidaá kúú ña̱ʼa ió noo̱ ndú, ta xíonoo nduʼu̱ xíʼín mií ní.
\p
\v 29 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó; ndi ndáa miíó na̱ ni̱ da̱nkoo veʼe na, o ñani na̱, o ki̱ʼo na, o kuʼu̱ na̱, o ñadiʼí na̱, o tatá na̱ xíʼín naná na̱, o de̱ʼe na sa̱ʼá ña̱ kóni̱ na̱ ña̱ ndu̱ʼu cháá ka̱ ña̱yuu ti̱xi ndáʼa̱ Ndios,
\v 30 na̱ yóʼo kúú na̱ naniʼi̱ kua̱ʼá ka̱ ña̱ʼa ñayuú yóʼo. Ta iin ka̱ ñayuú sa̱á koo chí noo̱ niʼi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná ―kaá na̱.
\s Yóʼo ni̱ ka̱sto̱ʼon tuku Jesús xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná ndí ki̱án ndoʼo na, dá kuu na̱
\p
\v 31 Dá ni̱ taó xóo Jesús ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíʼín ná ñóó. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Viti kía̱n ko̱kaa yó kuaʼa̱n yo̱ ñoo Jerusalén, dá xi̱nko̱o ndiʼi ña̱ káʼa̱n to̱ʼon ni̱ taa profeta sa̱ʼá ña̱ ndoʼo na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóʼo.
\v 32 Dá chi̱ iin ta̱a kúú ra̱ naki̱ʼo ñaá noo̱ ndáʼa̱ ta̱ tu̱kú, dá kedi̱ki ndaa ñaá rá. Ta kendava̱ʼa ra xíʼín ná. Ta tuu ndaa di̱í ñaá rá.
\v 33 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kani ñaá rá, dá kaʼání ñaá rá. Tído ti̱xi kuu̱ óni̱, dá nataki na̱.
\p
\v 34 Tído ko̱ ní kándaa̱ kuiíó ini ra̱ ndi kóni̱ kaa to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín rá, chi̱ ndadí va ña̱xintóni̱ rá no̱ó to̱ʼon yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kándaa̱ ini ra̱ ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín rá.
\s Diʼa ni̱ kuu, dá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús iin ta̱a ko̱ túu noo̱
\p
\v 35 Dá ni̱ ku̱yati Jesús ñoo naní Jericó, ta yuʼú íchi̱ ñoó ió iin ta̱a ko̱ túu noo̱ sáti ra.
\v 36 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo ra ña̱ yáʼa ña̱yuu kuáʼa̱ kuaʼa̱n na̱ noo̱ ió ra̱ ñoó, dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá:
\p ―¿Ndí ki̱án kúu?
\p
\v 37 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó ña̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret, kúú na̱ yáʼa kuaʼa̱n ñoó.
\p
\v 38 Dá ni̱ ka̱sáʼá ta̱a ñoó káyuʼú rá:
\p ―¡Jesús, de̱ʼe na̱ veʼe rey David, kuʼu̱ ini ní sa̱ʼí!
\p
\v 39 Dá ni̱ da̱náni ñaá dao ña̱yuu xíonoo kuaʼa̱n ñoó, dá ná kutádi̱ rá, káʼán ná. Tído ni̱ʼi cháá ka̱ ví ni̱ ka̱sáʼá káyuʼú rá ió ra̱:
\p ―¡De̱ʼe na̱ veʼe rey David, kuʼu̱ ini ní sa̱ʼí!
\p
\v 40 Dá ni̱ sa̱ tuu tóo Jesús, dá ni̱ saʼanda na̱ choon no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ ná kandaka na ta̱a ñoó saa̱ na̱ noo̱ ná. Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ íin Jesús, dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ná:
\p
\v 41 ―¿Ndí ki̱án kóno̱n keei xíʼón?
\p Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó:
\p ―Tatá, kóni̱ natu̱u noo̱í.
\p
\v 42 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ná natu̱u noo̱o̱n viti, chi̱ sa̱ʼá ña̱ kándéé ino̱n yuʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ʼón.
\p
\v 43 Kúú vitíʼón vá ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá. Ta kúú ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱ xíʼín Jesús, ta kékáʼano ra Ndios kuaʼa̱n ra̱. Tá ni̱ xini ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó ña̱ ni̱ kuu dión, dá ni̱ ka̱sáʼá taʼani na kékáʼano na Ndios.
\c 19
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱kiʼin táʼan Jesús xíʼín iin ta̱a naní Zaqueo
\p
\v 1 Dá ni̱ ku̱ʼu Jesús ñoo káʼano naní Jericó, dá ni̱ chi̱kaʼanda na̱ kuaʼa̱n na̱ me̱ʼí ñoo ñoó.
\v 2 Ta ñoó ió iin ta̱a naní Zaqueo, ta kúú rá ta̱a saʼándá choon no̱ó ta̱a kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱, ta kuíká nda̱ʼo ra,
\v 3 ta kóni̱ ra̱ kande̱ʼé rá ndá yoo kúú Jesús, tído ko̱ ku̱ú taʼon koni ñaá rá kée ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó, chi̱ iin ta̱a latáʼí vá kúú rá.
\v 4 Sa̱ʼá ño̱ó kánkono ra ni̱ saʼa̱n ra̱ cháá ka̱ noo̱. Dá ni̱ kaa ra doko̱ iin yíto̱, dá kuu koni ñaá rá, chi̱ ñoó kánian ya̱ʼa na.
\v 5 Tá ni̱ kasa̱ndaá na̱ noo̱ íin yíto̱ ñoó, dá ni̱ na̱koto ndaa na̱, dá ni̱ xini na̱ kánóo ra, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Zaqueo, kuaʼán noo kíi̱, chi̱ kuu̱ víti kánian katuu tóoi veʼón.
\p
\v 6 Ta kúú kaon ni̱ noo ra yíto̱ ñoó, ta ni̱ na̱tiin ra Jesús veʼe ra xíʼa̱n kádii̱ iní ra̱.
\v 7 Tá ni̱ xini ña̱yuu ñoó ña̱ ni̱ ku̱ʼu Jesús veʼe ra, kúú ni̱ ka̱sáʼá ná káʼa̱n na̱ saʼa̱ Jesús, chi̱ kaá na̱ ña̱ kuaʼa̱n na̱ koo tóo na veʼe iin ta̱a kómí kua̱chi.
\p
\v 8 Ta xía̱n tein ió Jesús veʼe Zaqueo ñoó, dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Kande̱ʼé ní viti, tatá, chi̱ koʼi̱n kaʼanda daoi̱ ña̱ kui̱ká kómíí, ta kaʼandai̱ ñá no̱ó ña̱yuu kúndaʼí. Tá ni̱ ya̱ʼi ni̱ kiʼin kuíʼínáí ña̱ʼa iin ña̱yuu xi̱ʼín, dá kía̱n koʼi̱n nandió néʼi komi̱ cháá ka̱ taʼándá no̱ó ña̱ ni̱ ya̱ʼi ni̱ kiʼin.
\p
\v 9 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Kuu̱ víti ni̱ na̱tiin ta̱a yóʼo ña̱ ka̱ki ra no̱ó kua̱chi ra̱, chi̱ kúú taʼani ra ta̱ kuendá na̱ veʼe Abraham.
\v 10 Chi̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo kúú na̱ ve̱i nandukú, ta dáka̱ki na ña̱yuu ndíta xíká noo̱ Ndios.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús saʼa̱ iin ta̱a ni̱ na̱tiin choon kakuu rey
\p
\v 11 Xía̱n nani ndéi ña̱yuu ñoó seídóʼo na ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jesús, dá ni̱ da̱kíʼin táʼan na dao ña̱ʼa xíʼín to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ na̱. Chi̱ sa̱ʼá ña̱ sa̱ kuaʼa̱n kuyati na ñoo Jerusalén, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaʼán ña̱yuu ñoó ña̱ yachi̱ va kasaa̱ Ndios xíʼín ndée̱ dándáki na ña̱yuu na̱.
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaa Jesús diʼa:
\p ―Iin kuu̱ ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta kúú rá de̱ʼe ta̱a sa̱ kuu rey, ta ni̱ kee ra kuaʼa̱n xi̱ká rá iin ka̱ ñoo natiin ra choon kakuu ra rey, dá ndisaa̱ ra̱.
\v 13 Tído tá ko̱ ñáʼa̱ koʼo̱n ra̱, dá ni̱ kana ra uxi̱ ta̱a kéchóon noo̱ rá. Dá ni̱ xi̱ʼo ra iin di̱ʼón ndáya̱ʼi noo̱ iin rá iin ra. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá: “Nakaʼán ndaʼi̱ ndo̱ di̱ʼón xaa̱n nani kuaʼi̱n”, kaá ra̱.
\v 14 Tído xiní uʼu̱ ñaá na̱ ñoo ra̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ta̱ndaʼá ná dao ta̱a kuaʼa̱n kaʼa̱n noo̱ táʼa̱nda̱ choon ñoó ña̱ ko̱ kóni̱ taʼon na ña̱ kakuu ta̱a yóʼo rey ñoo na̱.
\p
\v 15 ’Tído ni̱ na̱tiin va ra choon. Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ ñoo ra̱, dá ni̱ kana ra ta̱a kéchóon ñoó, táʼa̱n ra̱ ni̱ xi̱ʼo ra di̱ʼón ra̱ noo̱, chi̱ kóni̱ ra̱ kandaa̱ ini ra̱ ndidaa ni̱ nduu di̱ʼón ni̱ na̱kaʼán ndaʼi̱ iin rá iin ra.
\v 16 Dá ni̱ kaa ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ mií no̱ó ñoó: “Tatá, iin di̱ʼón ni̱ xi̱ʼo ní no̱ói̱, ta ni̱ ni̱ʼí uxi̱ ka̱a̱n.”
\v 17 Dá ni̱ kaa rey ñoó: “Va̱ʼa nda̱ʼo ni̱ keeón, chi̱ kúú yoʼó iin ta̱ kéchóon va̱ʼa. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ke̱chóon ndaa̱o̱n noo̱ lúʼu̱ di̱ʼón ni̱ xi̱ʼoi noo̱o̱n, sa̱ʼá ño̱ó ki̱ʼoi ña̱ dándákón uxi̱ ñoo.”
\p
\v 18 ’Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ka̱ ta̱a kéchóon ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱: “Tatá, ni̱ ni̱ʼí oʼo̱n ka̱ di̱ʼón noo̱ iin di̱ʼón ni̱ xi̱ʼo ní no̱ói̱.”
\v 19 Dá ni̱ kaa rey ñoó: “Koʼi̱n ki̱ʼoi ña̱ dándákón oʼo̱n ñoo.”
\p
\v 20 ’Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ka̱ ta̱a kéchóon ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: “Tatá, yóʼo ió di̱ʼón ni̱ xi̱ʼo ní noo̱í, chi̱ ni̱ chi̱káa̱ va̱ʼi ña̱ noo̱ peñitoi̱,
\v 21 chi̱ yuʼíi̱ mií ní, chi̱ kúú ní iin ta̱a to̱ndó, ta nákiʼin ní ña̱ʼa ko̱ ní chínóo ní, ta dákée ní no̱ó ko̱ ní xíti ní.”
\v 22 Dá ni̱ kaa rey ñoó: “Yoʼó kúú iin ta̱ kéchóon kini, ta xíʼín to̱ʼon ni̱ kaʼo̱n xaa̱n keyíko̱i̱ sa̱ʼo̱n. Ta sa̱ náʼá yoʼó ña̱ kúú yuʼu̱ ta̱a to̱ndó, ña̱ nákiʼin yuʼu̱ ña̱ʼa ko̱ ní chínóoi, ta dákéei no̱ó ko̱ ní xítii,
\v 23 sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa ko̱ ní saʼo̱n chikaa̱o̱n di̱ʼón yuʼu̱ banco, dá tá ná ndusaa̱i̱, dá natiiin ña xíʼín lúʼu̱ sa̱tán, ní kúu?”
\p
\v 24 ’Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ta̱a ndíta yati ñoó: “Kuio ndaa ndo̱ di̱ʼón néʼe ra xaa̱n, ta kuaʼán ndo̱ ki̱ʼo ndóa̱n no̱ó ra̱ ni̱ ka̱ndeé ni̱ niʼi̱ uxi̱ ka̱a̱n ñoó.”
\v 25 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: “Tatá, sa̱ kómí vá ro̱ón uxi̱ di̱ʼón.”
\v 26 Dá ni̱ kaa rey ñoó: “Káʼa̱n yuʼu̱ xíʼín ndó ña̱ na̱ sa̱ ió ña̱ʼa noo̱, no̱ón kúú na̱ niʼi̱ cháá ka̱a̱n. Ta na̱ ko̱ó ña̱ʼa noo̱, diʼa di̱tá ná lúʼu̱ ña̱ kómí ná.
\v 27 Ta kandaka taʼani ndó ndidaá ta̱a xiní uʼu̱ ñaá, táʼa̱n ra̱ ko̱ kóni̱ kakuu yuʼu̱ rey, ná kii ra noo̱í, ta kaʼanda ndo̱ diko̱ rá”, kaá rey ñoó ―kaá Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu, dá ni̱ ku̱ʼu Jesús kuaʼa̱n na̱ ñoo káʼano Jerusalén
\p
\v 28 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ ña̱ yóʼo, dá ni̱ kee na ko̱kaa na kuaʼa̱n na̱ ñoo Jerusalén.
\v 29 Dá tá ni̱ kasa̱ndaá yati na ñoo naní Betfagé xíʼín ñoo Betania, yati noo̱ íin iin yúku̱ naní Olivos, dá ni̱ saʼanda na̱ choon no̱ó uu̱ ta̱a xíonoo xíʼín ná,
\v 30 ta ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Kuaʼán ndo̱ ñoo lóʼo̱ nákaa̱ chí noo̱ káa. Tá ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ ku̱ʼu ndó ñoo ñoó, dá naniʼi̱ ndo̱ noo̱ ndíko̱ iin burro, kirí ko̱ ñáʼa̱ kandodó ná. Ta ndaxí ndó ri̱ kandaka ndó kii ndó.
\v 31 Tá ndáa na̱ ndato̱ʼón ñaá: “¿Ndiva̱ʼa ndáxí ndó ri̱?”, dá kaa ndo̱ xíʼín ná: “Dá chi̱ xínñóʼó na̱ kúú satoʼo ndu̱ rí”, kaa ndo̱.
\p
\v 32 Dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱. Ta kúú ni̱ na̱níʼi̱ rá burro ñoó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaʼa̱n Jesús xíʼín rá.
\v 33 Dá tá ni̱ ndaxí rá burro ñoó, dá ni̱ kaa na̱ kúú satoʼo ri̱:
\p ―¿Ndiva̱ʼa ndáxí ndó burro xaa̱n?
\p
\v 34 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó:
\p ―Dá chi̱ xínñóʼó na̱ kúú satoʼo nduʼu̱ ri̱.
\p
\v 35 Dá ndáka ra burro ñoó ni̱ saa̱ ra̱ no̱ó ni̱ ka̱ndo̱o Jesús. Dá ni̱ chi̱kodó rá kotó ra̱ sata̱ ri̱. Dá ni̱ kaa Jesús kánóo na kuaʼa̱n na̱.
\p
\v 36 Dá ni̱ ka̱sáʼá ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó chíndei na kotó na̱ íchi̱ no̱ó ve̱i Jesús.
\v 37 Dá tá ni̱ ku̱yati na kuaʼa̱n na̱ noo̱ kásáʼá noo na ndi̱ka yúku̱ naní Olivos, dá ni̱ ka̱sáʼá ña̱yuu kuáʼa̱ xíonoo xíʼín ná ñoó káyuʼú ná kékáʼano na Ndios xíʼa̱n kádii̱ ini na̱ saʼa̱ ndidaá kúú ña̱ʼa ndato ni̱ xini na̱ ni̱ kee Jesús,
\v 38 ta kaá na̱:
\p ―¡Na̱ káʼano kúú rey yóʼo, chi̱ ve̱i na xíʼín choon satoʼo yo̱ Ndios! ¡Ná kandei va̱ʼa na̱ ndéi induú! ¡Ta ná natiin Ndios ña̱ñóʼó nda̱ noo̱ ió na̱ noo̱ dikó!
\p
\v 39 Dá ni̱ kaa dao ta̱ fariseo ñóʼo tein ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó:
\p ―Maestro, dána̱ni ní ña̱yuu xíonoo xíʼín ní, dá ná dáʼa ni kaʼa̱n na̱ dión.
\p
\v 40 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ tá ná kadi na̱ yóʼo yúʼu̱ ná, dá kía̱n kasáʼá yuu̱ káa kekáʼanoan yuʼu̱.
\p
\v 41 Tá ni̱ kasa̱ndaá yati na ñoo Jerusalén, ndaʼí ni̱ saki na tá ni̱ xini na̱ ñoo ñoó,
\v 42 ta kaá na̱:
\p ―Ndeé ví kóni̱ yuʼu̱ ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ kuu̱ víti ndí ki̱án kee ndó, dá kía̱n kuu kandei va̱ʼa ndó. Tído ndadí vá noo̱ ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó o̱ kúu taʼon kandaa̱ ini ndo̱án viti.
\v 43 Tído kasandaá iin kuu̱, dá kasaa̱ kua̱ʼá ta̱a xiní uʼu̱ táʼan xíʼín ndó, ta kao̱ noo ra iin níí yúʼu̱ ñoo yóʼo, ta chikorrá ra̱ ndo̱ʼó, ta kasáʼá rá nakoʼoni ra̱ ndo̱ʼó,
\v 44 ta koon ra ndo̱ʼó nda̱ no̱ñóʼo̱, ta kaʼání rá ndo̱ʼó xíʼín de̱ʼe ndó. Ta ni iin ka̱ yuu̱ o̱ kándo̱oan kandodó táʼan. Dión ndoʼo ndó sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní nákoni ndo̱ na̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios ve̱i dáka̱ki ñaá ―kaá Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ taó ndíʼi Jesús ta̱ díkó xíʼín ta̱ xíin kuaʼa̱n ra̱ sata̱ véʼe ño̱ʼo káʼano
\p
\v 45 Dá tá ni̱ saa̱ na̱, ni̱ ku̱ʼu na yéʼé ño̱ʼo káʼano. Dá ni̱ ka̱sáʼá ná taó ndíʼi na ta̱ díkó, xíʼín ta̱ xíin kuaʼa̱n ra̱ sata̱ véʼe.
\v 46 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ña̱yuu ñoó:
\p ―Diʼa va kaá tuti ii̱ Ndios: “Veʼe yuʼu̱ kúú iin veʼe noo̱ kánian nataka ña̱yuu kaʼa̱n na̱ xíʼín yuʼu̱.” Tído ndoʼó kúú na̱ ndéi kéean táto̱ʼon iin káo̱ ta̱ kui̱ʼíná.
\p
\v 47 Ta ndidaá kuu̱ ni̱ sa̱ káa̱ Jesús sa̱ da̱náʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu yéʼé ño̱ʼo káʼano ñoó. Tído ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱, xíʼín ta̱ dánaʼa̱ ley, xíʼín ta̱ néʼe choon ndúkú rá ndí ki̱án kee ra, dá kaʼání ñaá rá.
\v 48 Tído ko̱ ní niʼi̱ taʼon ra ndi kee ra, dá chi̱ ndidaá ña̱yuu ndéi toon na seídóʼo na ña̱ dánaʼa̱ Jesús.
\c 20
\s Yóʼo ni̱ nda̱to̱ʼón ta̱ fariseo ndá yoo ni̱ xi̱ʼo choon noo̱ Jesús
\p
\v 1 Iin kuu̱, dá nákaa̱ Jesús yéʼé ño̱ʼo káʼano dánaʼa̱ na̱ sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Ndios no̱ó ña̱yuu. Dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ dánaʼa̱ ley xíʼín ta̱ sáʼano ñoo,
\v 2 dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Kaʼa̱n ní xíʼín nduʼu̱, ¿ndá choon néʼe ní ña̱ nákaa̱ ní kée ní diʼa? ¿Ndá yoo ni̱ xi̱ʼo choon noo̱ ní ña̱ kee nía̱n?
\p
\v 3 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ta viti ná ndato̱ʼón taʼani yuʼu̱ ndo̱ʼó saʼa̱ iin ña̱ʼa, ta nandió néʼe ndóa̱n.
\v 4 ¿Ndá yoo ni̱ xi̱ʼo choon noo̱ Juan ña̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu? ¿Á Ndios ni̱ xi̱ʼoan o ta̱a?
\p
\v 5 Dá ni̱ ka̱sáʼá rá ndátóʼón táʼan mií rá ndíta ra:
\p ―Tá ná kaa yo̱ ña̱ Ndios ni̱ xi̱ʼo ñaá, dá kaa ra̱ xíʼá: “¿Ndiva̱ʼa ko̱ ní kándísa ndó ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ ra̱, tá dáá?”
\v 6 Tído tá ná kaa yo̱ ña̱ ta̱a ni̱ xi̱ʼo ñaá, dá kía̱n ndakuei na̱ ñoo yo̱ chiyúú ñaá ná, dá chi̱ ndidaá vá ná kándía ña̱ Juan ni̱ sa̱ kuu iin profeta ni̱ ta̱ndaʼá Ndios ni̱ kii ―kaá ra̱ ndátóʼón mií rá.
\p
\v 7 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús ña̱ ko̱ náʼá taʼon ra ndá yoo ni̱ xi̱ʼo choon noo̱ Juan.
\v 8 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ta ni yuʼu̱ o̱ kásto̱ʼon taʼon xíʼín ndó ndá yoo ni̱ xi̱ʼo choon noo̱í kéei ña̱ yóʼo, tá dáá.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ na̱kani Jesús sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndoʼo iin satoʼo uva
\p
\v 9 Dá ni̱ ka̱sáʼá Jesús dákíʼin táʼan na dao ña̱ʼa xíʼín to̱ʼon dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱:
\p ―Iin kuu̱ ni̱ da̱ndée iin ta̱a yitó uva no̱ñóʼo̱ rá. Dá ni̱ di̱kó ndodó ra̱án noo̱ dao ka̱ ta̱a kéchóon. Dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n xi̱ká rá kua̱ʼá kuia̱.
\v 10 Dá tá ni̱ xi̱nko̱o tiempo taʼa̱nda̱ uva ñoó, dá ni̱ ta̱ndaʼá rá iin mozo ra̱ ña̱ ná koʼo̱n ra̱ noo̱ ndéi ta̱ kéchóon ñoó natiin ra uva, kirí kánian niʼi̱ rá. Tído tá ni̱ saa̱ mozo ñoó, dá ni̱ nda̱kuei ta̱ kéchóon noo̱ uva ñoó ni̱ kani ñaá rá. Ta ni iin ña̱ʼa ko̱ ní xi̱ʼo ra kaneʼe mozo ñoó noʼo̱ ra̱.
\v 11 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o satoʼo ñoó ni̱ ta̱ndaʼá rá iin ka̱ mozo kuaʼa̱n ra̱. Tído tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ta̱ kéchóon ñoó, dá ni̱ nda̱kuei tuku ro̱ón ni̱ kani ñaá rá, ta ni̱ nda̱neʼe ñaá rá. Ta ni iin ña̱ʼa ko̱ ní xi̱ʼo ra kaneʼe mozo ñoó noʼo̱ ra̱.
\v 12 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku satoʼo ñoó ni̱ ta̱ndaʼá rá iin ka̱ mozo, ra̱ kúú oni̱, kuaʼa̱n ra̱. Tído tá ni̱ saa̱ ra̱, ta kúú ni̱ nda̱kuei tuku ta̱ kéchóon ñoó ni̱ da̱rkueʼe̱ ñaá rá. Dá ni̱ da̱kána ñaá rá sata̱ véʼe.
\v 13 Dá ni̱ kaa satoʼo uva ñoó: “¿Ndi koo keei viti? Viti kía̱n ná tandaʼí de̱ʼe mani̱ koʼo̱n xi̱. Chi̱ tá ná koni ñaá rá, ndá ndi kuu koo va ña̱ñóʼó rá noo̱ xí.”
\v 14 Kúú ni̱ ta̱ndaʼá ñaá rá kuaʼa̱n xi̱. Tído, tá ni̱ xini ñaá ta̱a kéchóon ñoó, dá ni̱ ka̱sáʼá rá ndátóʼón kueʼé ra̱: “Ta̱a káa kúú ra̱ natiin ndidaá kúú ñóʼo̱ yóʼo noo̱ tatá xi̱. Kóʼo̱ kaʼání yo̱ xí, dá ná kando̱o ndiʼi ñóʼo̱ yóʼo noo̱ mií yó”, kaá ra̱.
\v 15 Dá ni̱ tiin ñaá rá ndáka ra kuaʼa̱n ra̱ sata̱ korrá noo̱ káa yitó uva ñoó. Ta ñoó ni̱ saʼání ñaá rá. Ta, ¿ndí ki̱án kee satoʼo uva ñoó viti, káʼán ndó?
\v 16 Ña̱ kee ra kía̱n kasaa̱ ra̱, ta kaʼání ndíʼi ra ta̱ kéchóon ñoó, dá di̱kó ndodó ra̱ ñóʼo̱ noo̱ káa yitó uva ñoó noo̱ dao ka̱ ta̱a ―kaá Jesús.
\p Tá ni̱ seídóʼo ña̱yuu ñoó ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jesús dión, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―¡Ná o̱ sa̱ kónó Ndios ña̱ koo dión!
\p
\v 17 Dá ni̱ na̱nde̱ʼé Jesús no̱ó ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ diʼa va kaá tuti ii̱ Ndios?:
\q Táʼa̱n yuu̱ ni̱ ka̱ñóʼó ta̱a káva̱ʼa veʼe,
\q ña̱ yóʼo diʼa va ni̱ kasa̱ndaá kakuu yuu̱ tito̱.
\m
\v 18 Ta ndidaá na̱ ná kankao sa̱tá yuu̱ ñoó, kuachi ndiʼi na. Ta na̱ kankao yuu̱ yóʼo sata̱, no̱ón kúú na̱ tadi̱ ndiʼi keean ―kaá Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kaʼán dao ta̱a dátu̱ú rá Jesús
\p
\v 19 Dá ni̱ kaʼán ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ dánaʼa̱ ley tiin ra Jesús mií hora daá ñóó, dá chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ saʼa̱ mií rá ni̱ kaʼa̱n na̱ to̱ʼon yóʼo. Tído yuʼú ra̱ kée ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó.
\p
\v 20 Ta ndéi ra nání rá Jesús. Kúú ni̱ ta̱ndaʼá de̱ʼé ra̱ dao ta̱a kuaʼa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús. Ta ni̱ kee ra mií rá ña̱ kúú rá ta̱ ndaa̱, chi̱ ndúkú rá ndi kee ra dátu̱ú ñaá rá, dá ná ya̱ʼa na kaʼa̱n na̱, dá niʼi̱ rá kua̱chi na̱, dá naki̱ʼo ñaá rá noo̱ ndáʼa̱ ta̱ néʼe choon káʼano ñoo ñoó, káʼán rá.
\v 21 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá, ta kaá ra̱ xíʼín ná:
\p ―Maestro, náʼá vá nduʼu̱ ña̱ káʼa̱n ní ña̱ ndaa̱, ta dánaʼa̱ ní ña̱ ndaa̱. Ta ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ káxi mií ní. Diʼa dánaʼa̱ ndaa̱ ní íchi̱ Ndios noo̱ ndidaá ña̱yuu.
\v 22 Sa̱ʼá ño̱ó ve̱i ndu ndato̱ʼón nduʼu̱ mií ní, ¿á va̱ʼa ni kée yó chíya̱ʼi yó saʼa̱ ñóʼo̱ yo̱ no̱ó ta̱ kúú kuendá rey César o ko̱ó?
\p
\v 23 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ katoó ra̱ dátu̱ú ñaá rá. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―¿Ndiva̱ʼa ndúkú ndó ña̱ ya̱ʼi noo̱ káʼi̱n?
\v 24 Tei tóo ndó iin di̱ʼón, ña̱ chíya̱ʼi ndó saʼa̱ ñóʼo̱ ndo̱, ná kande̱ʼá. ¿Ndá naʼáná kía̱n ndáʼa̱ noo̱ di̱ʼón yóʼo? Ta, ¿ndá kuu̱ kía̱n ndáʼa̱ no̱óa̱n yóʼo?
\p Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Naʼáná César kíán xíʼín kuu̱ mií rá.
\p
\v 25 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Naki̱ʼo ndó ña̱ kúú ña̱ʼa César noo̱ rá, tá dáá, ta naki̱ʼo ndó ña̱ kúú ña̱ʼa Ndios noo̱ ná.
\p
\v 26 Ta kúú ko̱ ní kándeé vá rá dátu̱ú ñaá rá, dá ya̱ʼa na no̱ó to̱ʼon káʼa̱n na̱ no̱ó ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó. Diʼa ni̱ naá vá iní ra̱ sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa nda̱ʼo ni̱ na̱ndió néʼe na to̱ʼon ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ sadi va ra yúʼu̱ rá.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús ña̱ miía̱n ndaa̱ nataki na̱ ni̱ xiʼi̱
\p
\v 27 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ saduceo noo̱ Jesús. Ta ko̱ kándísa taʼon ra ña̱ nátaki na̱ ni̱ xiʼi̱. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá,
\v 28 ta kaá ra̱:
\p ―Maestro, diʼa káʼa̱n iin ley ña̱ ni̱ taa Moisés: Tá ni̱ xiʼi̱ iin ta̱a, ta ko̱ ní sá io de̱ʼe yií ra̱ xíʼín ñadiʼí ra̱, dá kía̱n kánian nakiʼin ñaá ñani ra̱ tandaʼa̱ rá xíʼán, dá koo iin de̱ʼe yiía̱n nakiʼin kuu̱ ñani ra̱.
\v 29 Ta viti, ni̱ sa̱ ndei usa̱ ñani. Ta kúú ni̱ ta̱ndáʼa̱ ta̱ kúú no̱ó ñoó. Tído ni̱ xiʼi̱ va ra, ta ko̱ ta̱ʼón de̱ʼe yií ra̱ ní sá io xíʼín ñadiʼí ra̱.
\v 30 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ta̱ndáʼa̱ ñani ra̱, ta̱ kúú uu̱ ñoó, xíʼán. Tído ni̱ xiʼi̱ taʼani ra, ta ko̱ ní sá io tuku de̱ʼe yií ra̱ xíʼán.
\v 31 Dá ni̱ ta̱ndáʼa̱ ta̱ kúú oni̱ xíʼín ñáʼa̱ ñoó. Ta kúú dión taʼani ni̱ ndoʼo ra. Ta dión taʼani ni̱ ndoʼo ndin usa̱ ñani ñoó, ni̱ xiʼi̱ ndiʼi ra, ta ni iin ra ko̱ ní sá io de̱ʼe yií xíʼín ñáʼa̱ ñoó.
\v 32 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xiʼi̱ taʼani mií ñáʼa̱ ñoó.
\v 33 Sa̱ʼá ño̱ó, tá ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ xiʼi̱, ¿ndi káa iin ta̱a ñoó kakuu yíi̱ ñáʼa̱ ñoó, chi̱ ndin usa̱ va ra ni̱ sa̱ kuu yíi̱a̱n? ―kaá ra̱.
\p
\v 34 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo kúú na̱ tándaʼa̱, ta xíʼo na de̱ʼe na ña̱ tandaʼa̱ xí.
\v 35 Tído na̱ ni̱ niʼi̱ noo̱ Ndios ña̱ nataki na̱ tein na̱ ni̱ xiʼi̱, ta kandei na iin ka̱ ñayuú koo chí noo̱, no̱ón kúú na̱ o̱ tándaʼa̱ ka̱ na̱, ta o̱ kíʼo ka̱ na̱ de̱ʼe diʼí na̱ ña̱ tandaʼa̱ xí.
\v 36 Ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ ku̱ú na̱, chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndéi ángel, nda̱ ki̱ʼo dión vá kandei na, ta nda̱ de̱ʼe Ndios vá kakuu na sa̱ʼá ña̱ niʼi̱ ná ña̱ nataki na̱.
\v 37 Ta viti ná koʼi̱n kasto̱ʼin xíʼín ndó ña̱ miía̱n ndaa̱ nataki na̱ ni̱ xiʼi̱, chi̱ nda̱ Moisés ni̱ da̱náʼa̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo noo̱ táa na sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndoʼo na tá ni̱ kei̱ yitó táka̱ lóʼo̱ ñoó. Chi̱ ña̱ ni̱ taa na káʼa̱n ña̱ satoʼo yo̱ Ndios kúú Ndios noo̱ Abraham, ta kúú ná Ndios noo̱ Isaac, ta kúú ná Ndios noo̱ Jacob.
\v 38 Ki̱ʼo dión kaáa̱n, dá chi̱ tatá Ndios, ko̱ kúú taʼon na Ndios no̱ó na̱ ni̱ xiʼi̱, chi̱ kúú ná Ndios no̱ó na̱ takí va, chi̱ ndidaá vá ña̱yuu ndéi takí noo̱ Ndios.
\p
\v 39 Dá ni̱ kaa dao ta̱ dánaʼa̱ ley xíʼín ná:
\p ―Va̱ʼa nda̱ʼo ni̱ kaʼa̱n ní, maestro ―kaá ra̱.
\p
\v 40 Ta ko̱ ní chíndaa̱ no̱ó ka̱ ra̱ ña̱ kía̱n ndato̱ʼón ñaá rá cháá ka̱.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús saʼa̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá
\p
\v 41 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó:
\p ―¿Ndiva̱ʼa káʼa̱n ra̱ dánaʼa̱ ña̱ tein na̱ veʼe rey David kixi Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá?
\v 42 Chi̱ diʼa va kaá mií vá David noo̱ tuti Salmo:
\q Diʼa ni̱ kaa satoʼo yo̱ Ndios xíʼín na̱ kúú satoʼi̱:
\q “Kako̱o yoʼó xoo kuáʼa yuʼu̱,
\q
\v 43 nda̱ ná kasandaá kuu̱ nataán ndíʼii
\q ta̱ xiní uʼu̱ ñaá ti̱xi sa̱ʼo̱n.”
\m
\v 44 Mií David kaá ña̱ satoʼo na̱ kúú Cristo, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa dánaʼa̱ ra̱ ña̱ kii Cristo tein na̱ veʼe na, tá dáá? ―kaá Jesús.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Jesús sa̱ʼá ña̱ kini kée ta̱ dánaʼa̱ ley
\p
\v 45 Ta nani ndéi ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó seídóʼo na, dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná:
\p
\v 46 ―Kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ra̱ dánaʼa̱ ley Moisés, dá chi̱ kátoó ra̱ kandixi ra dáʼo̱n náni̱, ta kóni̱ ra̱ ña̱ kaʼa̱n ña̱yuu ndisáʼán xíʼín rá xíʼín ña̱ñóʼó noo̱ xíonoo ra noo̱ yáʼi. Ta kátoó taʼani ra kandei ra noo̱ téi̱ kúú no̱ó ini veʼe noo̱ nátaka na̱ ñoo yo̱, ta kátoó taʼani ra kandei ra téi̱ kúú no̱ó noo̱ ndéi ta̱ ndáya̱ʼi sásáʼan ra noo̱ ió víko̱.
\v 47 Ta xío ndaa ra̱ veʼe na̱ kuáa̱n. Ta naʼá xíka̱ taʼi̱ rá noo̱ Ndios, dá kaʼa̱n va̱ʼa ña̱yuu saʼa̱ rá. Ta̱ yóʼo kúú ra̱ yaʼi nda̱ʼo chiya̱ʼi ra noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée ra dión ―kaá na̱.
\c 21
\s Diʼa ni̱ kee iin ñaʼá kuáa̱n kúndaʼí
\p
\v 1 Dá ni̱ nda̱neʼe noo̱ ná, dá ni̱ xini na̱ to̱ʼon kée ña̱yuu kui̱ká taáa̱n di̱ʼón ini sato̱ noo̱ dóko̱ ña̱yuu di̱ʼón noo̱ Ndios.
\v 2 Ta ni̱ xini taʼani na táto̱ʼon ni̱ kee iin ñaʼá kuáa̱n kúndaʼí, ni̱ taáa̱n uu̱ di̱ʼón ka̱a kuálí ini sato̱ ñoó.
\v 3 Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ñaʼá kuáa̱n kúndaʼí káa ni̱ taán kuaʼa̱ cháá ka̱ di̱ʼón o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ña̱yuu káa.
\v 4 Dá chi̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu káa ni̱ doko̱ noo̱ Ndios xíʼín di̱ʼón kándo̱o noo̱ ná, tído ñáʼa̱ káa, va̱ʼará kúndaʼí vía̱n, ni̱ doko̱ ndiʼán di̱ʼón néʼe va̱ʼán katakia̱n ―kaá na̱.
\s Yóʼo kúú noo̱ dánaʼa̱ Jesús ña̱ naá vá veʼe ño̱ʼo káʼano
\p
\v 5 Dá ni̱ ka̱sáʼá dao ta̱a xíonoo xíʼín Jesús káʼa̱n ra̱ saʼa̱ veʼe ño̱ʼo káʼano, ña̱ ñóchí nda̱ʼo ndáa yuu̱ ni̱ ka̱va̱ʼan, xíʼín dao ka̱ ña̱ʼa luu ndáa ni̱ doko̱ ña̱yuu kui̱ká noo̱ Ndios. Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p
\v 6 ―Kanaʼá ndó ña̱ kasandaá iin kuu̱ koon ndiʼi va veʼe ño̱ʼo, táʼa̱n ña̱ ndéʼé ndó káa, chi̱ ni iin tóʼón yuu̱ o̱ kándo̱o kandodó táʼan. Naá ndíʼi vaan.
\s Kásto̱ʼon Jesús ndí ki̱án koo, dá naá ñayuú yóʼo
\p
\v 7 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón rá Jesús:
\p ―Maestro, ¿ndá oon koo dión? ¿Ndí ki̱án koo, dá kandaa̱ ini nduʼu̱ ña̱ yachi̱ va koo dión?
\p
\v 8 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná o̱ dándaʼí ñaá ni iin ña̱yuu, dá chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱a kasaa̱, ta kechóon ra kuu̱ yúʼu̱, ta kaa ra̱: “Yuʼu̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ña̱ naá ñayuú.” Tído o̱ sa̱ kándía ndó karkuei ndó sata̱ rá koʼo̱n ndo̱.
\v 9 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ ña̱ saʼání táʼan iin ñoo xíʼín iin ka̱ ñoo, ta yóʼo yóʼo naá na̱, ta ná dáʼa ni yu̱ʼú ndo̱, dá chi̱ dinñóʼó ka̱ ki̱ʼo dión kánian koo, tído ko̱ ñáʼa̱ taʼon xi̱nko̱o kuu̱ ña̱ naá ñayuú yóʼo.
\p
\v 10 Dá ni̱ kaa taʼani na:
\p ―Ndakuei dao nación na̱á táʼan xíʼín dao ka̱ nación, ta kasáʼá na̱á táʼan ta̱ néʼe choon ndéi iin rá iin ñoo náʼano.
\v 11 Ta yóʼo yóʼo va kasáʼá ni̱ʼi nda̱ʼo ta̱an, ta yóʼo yóʼo taʼani kasáʼá koo tama̱ xíʼín kueʼe̱ kini, ta kasáʼá yu̱ʼú xíxi nda̱ʼo ña̱yuu, ta ña̱ʼa xíxi nda̱ʼo koo chí induú káa.
\p
\v 12 ’Tído tá o̱ ñáʼa̱ koo dión, dá tiin ña̱yuu ndo̱ʼó, ta kendava̱ʼa na xíʼín ndó. Ta kaneʼe na ndo̱ʼó koʼo̱n na̱ ini veʼe noo̱ nátaka na̱ ñoo yo̱, dá keyíko̱ na̱ saʼa̱ ndo̱. Ta kadi na̱ ndo̱ʼó veʼe ka̱a. Ta kaneʼe na ndo̱ʼó koʼo̱n na̱ noo̱ rey xíʼín no̱ó ta̱ néʼe choon náʼano sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá yuʼu̱.
\v 13 Dión koo, dá niʼi̱ ndo̱ ndi koo ki̱ʼo ndó kuendá saʼa̱ yúʼu̱ no̱ó ta̱ néʼe choon náʼano.
\v 14 O̱ sa̱ nákani ini ndo̱ sa̱ʼá to̱ʼon kaʼa̱n ndo̱ chindeé ndó mií ndó,
\v 15 dá chi̱ ki̱ʼo va mií yuʼu̱ to̱ʼon kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ña̱ ndi̱chí noo̱ ndo̱ mií hora daá ñóó. Ta o̱ kándeé taʼon na nandió néʼe na no̱ó kaʼa̱n ndo̱, ta o̱ kándeé taʼon na̱ xiní uʼu̱ ñaá dátu̱ú ná no̱ó kaʼa̱n ndo̱.
\v 16 Ta naki̱ʼo ñaá tatá ndo̱ xíʼín naná ndo̱ xíʼín ñani ndo̱, xíʼín táʼan ndó xíʼín na̱ néʼe táʼan va̱ʼa xíʼín ndó no̱ó ta̱ néʼe choon; ta kaʼání rá dao ndó.
\v 17 Ta koni uʼu̱ kini ndidaá ña̱yuu ndo̱ʼó sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá yuʼu̱.
\v 18 Tído ni iin tóʼón taʼon idí dini̱ ndo̱ o̱ naá.
\v 19 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo ndeé ini ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó niʼi̱ ndo̱ ña̱ dáka̱ki ñaá Ndios.
\p
\v 20 ’Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ xini ndo̱ ni̱ kao̱ noo kua̱ʼá ndava̱ʼo soldado ñoo Jerusalén yóʼo, dá kía̱n kanaʼá ndó ña̱ sa̱ ni̱ xi̱nko̱o va kuu̱ ña̱ kía̱n naá ñoo yóʼo.
\v 21 Sa̱ʼá ño̱ó na̱ ndéi chí Judea ná kuino kíi̱ ná koʼo̱n na̱ yúku̱, ta na̱ ñoo Jerusalén ná kankuei kíi̱ ná koʼo̱n na̱, ta na̱ kuaʼa̱n yúku̱, ná dáʼa ni nandió kuéi na ndu̱ʼu na.
\v 22 Dá chi̱ kuu̱ dáá ñóó kakuu iin kuu̱ dándóʼo Ndios nío̱ ña̱yuu ndéi ñoo yóʼo, dá ná xi̱nko̱o to̱ʼon káʼa̱n tuti ii̱ mií ná.
\v 23 Tído ndaʼí kúu ví na̱ ñáʼa̱ ñóʼo de̱ʼe xíʼín na̱ ndéi taleé chíchí kuu̱ dáá ñóó, dá chi̱ kuu̱ dáá kakuu iin kuu̱ ndoʼo naní nío̱ ña̱yuu no̱ñóʼo̱ yóʼo, ta naxi̱no ña̱ xído̱ ini Ndios sa̱tá ña̱yuu ndéi ñoo yóʼo.
\v 24 Ta xíʼín espada kue̱i dao na, ta dao ka̱ na̱ kandaka ra koʼo̱n ra̱ kandei ndava̱ʼa na ndidaá nación. Ta kankao ñoo Jerusalén ti̱xi ndáʼa̱ ta̱ tu̱kú. Ta dión koo nda̱ ná xi̱nko̱o kuu̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios taó ná ta̱ tu̱kú ñoó.
\s Diʼa koo, dá nandió ko̱o tuku Jesús kii na ñayuú yóʼo
\p
\v 25 ’Kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ ndato ndoʼo ndi̱ndii, xíʼín yoo̱, xíʼín ti̱ñoo̱ viti, ta no̱ñóʼo̱ yóʼo ndoʼo naní nío̱ ndidaá kúú ña̱yuu, ta naá nda̱ʼo ini na̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ʼi xído̱ ndakuei no̱ó ta̱ñoʼo̱.
\v 26 Ta ndidaá kúú ña̱yuu kuu yi̱ʼí sa̱ʼá ña̱ yuʼú nda̱ʼo na sa̱ʼá ña̱ nakani ini na̱ sa̱ʼá ña̱ ve̱i ndoʼo ñayuú yóʼo, dá chi̱ koni na̱ kidi niʼini ndidaá ña̱ náʼano ñóʼo induú káa.
\v 27 Nda̱ daá ví, dá koni na̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo kixi na tein iin viko̱, ta ndato nayeʼe̱ ndaa noo̱ kii na xíʼín ndidaá choon kómí ná.
\v 28 Tá ni̱ ka̱sáʼá kúu dión, dá kía̱n ndeé koo ini ndo̱, ta ndaneʼe noo̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati ñóʼó vá kuu̱ dáka̱ki ñaá Ndios ―kaá na̱.
\p
\v 29 Dá ni̱ da̱kíʼin táʼan Jesús ña̱ yóʼo xíʼín to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ na̱, ta kaá na̱:
\p ―Kaneʼe ndó kuendá táto̱ʼon ki̱ʼo kée ta̱ño̱ʼó xíʼín ndidaá ka̱ ni yíto̱.
\v 30 Tá ni̱ xini ndo̱ ña̱ ve̱i nóma̱ yúta̱ kuálí ra̱, kúú sa̱ náʼá vá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati yoo̱ koon dai̱.
\v 31 Ta dión taʼani, tá ni̱ xini ndo̱ ni̱ ka̱sáʼá kúu ta̱ndóʼó yóʼo, dá kía̱n kanaʼá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ kasaa̱ Ndios dándáki na.
\p
\v 32 ’Miía̱n ndaa̱ kuiti káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ o̱ ku̱ú taʼon ña̱yuu ndéi tiempo daá nda̱ ná koo ndidaá ña̱ yóʼo.
\v 33 Induú káa xíʼín no̱ñóʼo̱ yóʼo naá váán, tído to̱ʼon káʼi̱n o̱ yáʼa taʼan vaan.
\p
\v 34 ’Ta kandaa ndo̱ mií ndó. O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱, ta o̱ sa̱ kóʼo naʼáná ndo̱, ta o̱ sa̱ ndíʼi ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kátoó téí na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo, chi̱ iin ndakána va kasandaá kuu̱ ñoó sata̱ ndo̱.
\v 35 Chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée na xíʼín dei̱ tiin na kíti̱, ki̱ʼo dión iin ndakána va kasandaá kuu̱ yóʼo sata̱ ndidaá ña̱yuu ndéi iin níí kuaʼa̱n ñayuú yóʼo.
\v 36 Sa̱ʼá ño̱ó kañoʼo ini ndo̱, ta daá kuití kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios ña̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó no̱ó ndidaá ta̱ndóʼó ve̱i koo, dá ná kuu nakui̱ta ndó xíʼín ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo ―kaá Jesús xíʼín rá.
\p
\v 37 Ta nduú sa̱ da̱náʼa̱ na̱ yéʼé ño̱ʼo káʼano, ta sa̱kuaá sa̱ sáʼa̱n na̱ yúku̱ naní Olivos.
\v 38 Ta ndidaá naʼa sa̱ sáa̱ ña̱yuu ndéi ñoo Jerusalén sa̱ seídóʼo na ña̱ʼa sa̱ dánaʼa̱ Jesús yéʼé ño̱ʼo káʼano ñoó.
\c 22
\s Diʼa ni̱ kuu, dá ni̱ ka̱ndo̱o Judas Iscariote ña̱ naki̱ʼo ra Jesús noo̱ ndáʼa̱ ta̱ néʼe choon
\p
\v 1 Sa̱ ni̱ ku̱yati va víko̱ pascua, tá seí na̱ Israel pan, ña̱ ko̱ ní kíʼin táʼan xíʼín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n.
\v 2 Ta ra̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ dánaʼa̱ ley nándukú rá ndi kee ra kaʼání rá Jesús, tído yuʼú ra̱ kée ña̱yuu ñoo ñoó.
\v 3 Kúú ni̱ ndu̱ʼu ña̱ uʼu̱ ini nío̱ Judas, ta̱ káʼa̱n xíʼín ná Iscariote, táʼa̱n ra̱ nákaa̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ta̱ xíonoo xíʼín Jesús.
\v 4 Dá ni̱ saʼa̱n ta̱ yóʼo ni̱ kaʼa̱n ra̱ xíʼín ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱a saʼándá choon no̱ó ra̱ ndaá yéʼé ño̱ʼo káʼano ñoó, chi̱ ni̱ kaʼa̱n ra̱ saʼa̱ ndi kee ra naki̱ʼo ra Jesús noo̱ ndáʼa̱ rá.
\v 5 Ta kúú ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini ta̱a ñoó, dá ni̱ ka̱ndo̱o ra ña̱ ki̱ʼo ra di̱ʼón noo̱ Judas.
\v 6 Ta kúú ni̱ ka̱ndía ra tiin ra di̱ʼón ñoó. Dá ni̱ ka̱sáʼá rá ndúkú rá ndi kee ra naki̱ʼo ra Jesús noo̱ ndáʼa̱ ta̱a ñoó, dá ná o̱ kándaa̱ ini na̱ ñoo ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱díni Jesús noo̱ ndiʼi kuií xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná
\p
\v 7 Kúú ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ seí na̱ Israel pan ko̱ ní kíʼin táʼan xíʼín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n, ta dóko̱ taʼani na iin léko noo̱ Ndios, kirí kúú kuendá víko̱ pascua.
\v 8 Dá ni̱ saʼanda Jesús choon noo̱ Pedro xíʼín Juan, ta kaá na̱ xíʼín rá:
\p ―Kuaʼán ndo̱ kenduu ndo̱ ña̱ ná kadíni yó kuendá víko̱ pascua.
\p
\v 9 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―¿Ndeí koʼo̱n ndu̱ kenduu ndu̱ ña̱ʼa kadíni yó, kóni̱ ní?
\p
\v 10 Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ta no̱ó ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ ku̱ʼu ndó ñoo káʼano káa, dá nakiʼin táʼan ndó xíʼín iin ta̱a ndío iin yoo ñóʼo ta̱kui̱í kuaʼa̱n ra̱. Ta kúú karkuei ndó ra̱ koʼo̱n ndo̱ nda̱ veʼe no̱ó ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ ndu̱ʼu ra,
\v 11 dá kaa ndo̱ xíʼín ta̱ kúú satoʼo veʼe ñoó: “Diʼa kaá maestro nduʼu̱ xíʼín ní: ¿Ndi káa iin cuarto ki̱ʼo ní noo̱ kadínii kuendá víko̱ pascua xíʼín ta̱a xíonoo xíʼíín?”, kaa ndo̱ xíʼín rá.
\v 12 Dá ná dánaʼa̱ ra̱ iin cuarto káʼano kánóo dikó ñoó, ta sa̱ ió nduu vaan. Ta ñoó kenduu ndo̱ ña̱ʼa ná kadíni yó ―kaá na̱.
\p
\v 13 Dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱. Ta ni̱ ndoʼo ra táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaʼa̱n Jesús xíʼín rá. Ta ñoó ni̱ kenduu ra̱ ña̱ kadíni ra xíʼín ná kuendá víko̱ pascua.
\p
\v 14 Tá ni̱ kasa̱ndaá hora kasáʼan na, dá ni̱ sa̱ ko̱o Jesús mesa xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná.
\v 15 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ndi ki̱ʼo ví kóni̱i̱ kadíni dáóí xíʼín ndó víko̱ pascua tá ko̱ ñáʼa̱ ndoʼo naní nío̱í.
\v 16 Dá chi̱ káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ o̱ nándió ko̱o ka̱i̱ kadínii nda̱ ná xi̱nko̱o kuu̱ kadíni tukui xíʼín ndó noo̱ dándáki Ndios.
\p
\v 17 Dá ni̱ tiin na copa. Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱ki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Jóʼon, tiin ndóa̱n, ta koʼo iin rá iin ndó lúʼu̱ lúʼu̱ ra̱.
\v 18 Chi̱ káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ o̱ nándió ko̱o ka̱ yuʼu̱ koʼi ndutá uva yóʼo nda̱ ná kasandaá kuu̱ kasaa̱ Ndios dándáki na ña̱yuu na̱.
\p
\v 19 Dá ni̱ tiin na pan ñoó, dá ni̱ na̱ki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios. Dá ni̱ saʼanda dao na̱án, dá ni̱ xi̱ʼo naa̱n no̱ó ta̱a ñoó. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ña̱ yóʼo kúú yikí ko̱ñoi̱, ña̱ náki̱ʼoi kuu saʼa̱ iin rá iin ndoʼó. Ta daá kee ndó ña̱ yóʼo, dá ndiko̱ʼon ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ keei saʼa̱ ndo̱.
\p
\v 20 Ta dión taʼani ni̱ kee na xíʼín copa ñoó tá ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱díni na, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ndúta̱ ñóʼo ini copa yóʼo dándáki ña̱ sa̱á ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíʼín ña̱yuu na̱, ta xi̱nko̱oan kee nii̱ yuʼu̱, kirá kuita̱ saʼa̱ iin rá iin ndó.
\v 21 Tído kanaʼá ndó ña̱ iin ta̱a sásáʼan nduú xíʼín yuʼu̱ mesa yóʼo koʼo̱n naki̱ʼo ñaá noo̱ ndáʼa̱ ta̱a xiní uʼu̱ ñaá.
\v 22 Ta miía̱n ndaa̱ ndoʼo na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo táto̱ʼon ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios koo nda̱ míí saʼa̱. Tído ndaʼí ta̱a koʼo̱n naki̱ʼo ñaá no̱ó ta̱ xiní uʼu̱ ñaá ―kaá Jesús.
\p
\v 23 Dá ni̱ ka̱sáʼá rá ndátóʼón táʼan mií rá, nde̱ʼá ndi káa iin ra kakuu ra̱ kee dión.
\s Dánaʼa̱ Jesús saʼa̱ ndá yoo ndáya̱ʼi cháá ka̱
\p
\v 24 Dá ni̱ ka̱sáʼá ta̱ xíonoo xíʼín ná ñoó ndátóʼón kuáchi̱ ra̱, nde̱ʼá ndi ndáa ra kakuu ta̱a ndáya̱ʼi cháá ka̱ tein mií rá.
\v 25 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Sa̱ náʼá vá mií ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée rey dándáki dao ka̱ nación, chi̱ kéndúsa̱ ra̱ xíʼín ña̱yuu kueídóʼo ñaá ná. Ta dao ka̱ ta̱ néʼe choon ñoo kuálí, ro̱ón kúú ra̱ chínaní va̱ʼa ra mií rá.
\v 26 Tído ko̱ káni taʼan vaan kee ndó dión tein mií ndó. Ndi ndáa ndoʼó kúú ta̱a ndáya̱ʼi cháá ka̱ tein mií ndó, diʼa ndee ndó mií ndó kakuu ndó táto̱ʼon ta̱ lóʼo̱ cháá ka̱. Ta ndi ndáa ndoʼó kúú ta̱a íin noo̱, diʼa ndee ndó mií ndó kakuu ndó ta̱a koni kuáchí noo̱ dao ka̱ ndo̱.
\v 27 Chi̱, ¿ndi káa na̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱, á na̱ ió mesa o na̱ chíki̱ʼo ña̱ʼa sasáʼan na? ¿Á o̱ du̱ú na̱ ió mesa kúú na̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱? Tído kanaʼá ndó ña̱ nákaa̱ yuʼu̱ tein ndó kúúí iin na̱ xínkuáchí diʼa noo̱ ndo̱.
\p
\v 28 ’Ta ndoʼó kúú na̱ daá kuití ni̱ sa̱ ndei xíʼín yuʼu̱ tein ta̱ndóʼó ndóʼi,
\v 29 sa̱ʼá ño̱ó ki̱ʼo yuʼu̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ dándáki ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xi̱ʼo tatái̱ choon noo̱í ña̱ dándákii,
\v 30 dá kasáʼan dáó ndó xíʼín yuʼu̱, ta koʼo nduú ndo̱ xíʼín yuʼu̱ noo̱ dándákii, ta kandei iin rá iin ndó noo̱ téi̱ keyíko̱ ndo̱ saʼa̱ ndin uxi̱ uu̱ tuʼu de̱ʼe na̱ veʼe Israel.
\s Yóʼo ni̱ kaʼa̱n Jesús ña̱ ndata̱ Simón Pedro saʼa̱ ná
\p
\v 31 Dá ni̱ kaa taʼani satoʼo yo̱ Jesús:
\p ―Simón, Simón, kanaʼón ña̱ kóni̱ ña̱ uʼu̱ kexíxian xíʼín ndó táto̱ʼon kée ña̱yuu dáxi̱xi na tirió.
\v 32 Tído sa̱ ni̱ seí ndaʼávíi̱ noo̱ Ndios sa̱ʼo̱n, dá kía̱n ná dáʼa ni ndiʼi ña̱ kándéé ino̱n yuʼu̱. Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱ndió ko̱o tukón noo̱ yúʼu̱, dá chindeéón ñano̱n, dá ná kuita ndaa̱ na̱ xíʼín to̱ʼon yuʼu̱.
\p
\v 33 Dá ni̱ kaa Simón xíʼín ná:
\p ―Satoʼo miíi̱, sa̱ ió nduu va yuʼu̱ ña̱ koʼi̱n veʼe ka̱a xíʼín ní, ta ió taʼanii ña̱ kuu nduúi̱ xíʼín ní.
\p
\v 34 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Pedro, káʼi̱n xíʼón ña̱ tá o̱ ñáʼa̱ taʼon kana chéli viti, kúú sa̱ oni̱ va taʼándá ndato̱n sa̱ʼá yuʼu̱.
\p
\v 35 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná:
\p ―Tá ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ndo̱ʼó ni̱ saʼa̱n ndo̱ ni̱ da̱náʼa̱ ndo̱, ko̱ ní sá neʼe ndó léka̱ ndo̱, ta ni lúʼu̱ di̱ʼón, ta ni ndisa̱ ndo̱ ko̱ ní sá neʼe ndó koʼo̱n ndo̱. ¿Á ió ña̱ʼa ni̱ kamani̱ noo̱ ndo̱?
\p Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Ni iin ña̱ʼa taʼon.
\p
\v 36 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Tído viti, ndi ndáa ndoʼó ió léka̱ xíʼín di̱ʼón, kiʼin ndó ña̱ kaneʼe ndó koʼo̱n ndo̱. Ta ndoʼó, na̱ ko̱ó espada, di̱kó ndó kotó ndíxi ndó, ta kuiin ndóa̱n.
\v 37 Dá chi̱ káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ miía̱n xi̱nko̱o ña̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios sa̱ʼí, dá chi̱ kaáa̱n diʼa: “Ni̱ ndee ñaá ná iin ta̱a kómí kua̱chi.” Ta dión koo, chi̱ ndidaá ña̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kía̱n ndoʼi, kánian xi̱nko̱oan ―kaá na̱.
\p
\v 38 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Satoʼi̱, yóʼo ió uu̱ espada.
\p Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Sa̱ ió va̱ʼa va.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kaʼa̱n Jesús xíʼín Ndios iin noo̱ naní Getsemaní
\p
\v 39 Dá ni̱ keta Jesús kuaʼa̱n na̱ yúku̱ naní Olivos táto̱ʼon ki̱ʼo sá kée na dao ka̱ kuu̱ ñoó. Dá ni̱ kee ta̱ xíonoo xíʼín ná tákuei ñaá rá kuaʼa̱n ra̱.
\v 40 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Kaʼa̱n ndo̱ xíʼín Ndios, dá kía̱n ná dáʼa ni kandeé ña̱ kini kexíxian xíʼín ndó, dá ya̱ʼa ndó kee ndó kua̱chi.
\p
\v 41 Dá ni̱ kana xoo na kuaʼa̱n na̱ táto̱ʼon ki̱ʼo xíká dáyaa̱ yo̱ iin yuu̱. Dá ñoó ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ ka̱sáʼá ná káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios,
\v 42 ta kaá na̱:
\p ―Táʼa̱ lóʼo̱, tá kóni̱ ní, di̱tá ní yuʼu̱ noo̱ ndutá ova̱, ña̱ kúú ña̱ ndóʼo nío̱í. Tído ná dáʼa ni kakuuan táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ yuʼu̱. Ná kakuuan táto̱ʼon kóni̱ mií ní.
\p
\v 43 Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ángel ni̱ kii chí induú, ta ni̱ xi̱ʼo na ndée̱ noo̱ Jesús.
\v 44 Ta sa̱ʼá ña̱ ndaʼí kúu ini na̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱ndeé cháá ka̱ ini na̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios. Ta tee̱n ná kúú táto̱ʼon yúyó náʼano nii̱, ta kuéi rá nda̱ no̱ñóʼo̱.
\v 45 Tá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱ ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱ noo̱ ndéi ta̱ xíonoo xíʼín ná ñoó. Tá ni̱ saa̱ na̱, kúú sa̱ kídi̱ va ra ndéi ra, chi̱ ni̱ kuitá vá rá ni̱ kee ña̱ kúndaʼí ini ra̱.
\v 46 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―¿Ndiva̱ʼa kídi̱ ndo̱? Ndakuei kíi̱ ndo̱, ta kaʼa̱n ndo̱ xíʼín Ndios, dá ná o̱ kándeé ña̱ kini kexíxian xíʼín ndó, dá ya̱ʼa ndó kee ndó kua̱chi.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱sáa̱ Judas xíʼín kua̱ʼá ta̱a tiin ra Jesús kandaka ra koʼo̱n ra̱ no̱ó ta̱ néʼe choon
\p
\v 47 Káʼa̱n i̱í vá Jesús íin na, kúú sa̱ ni̱ ka̱sáa̱ va iin tuʼu ña̱yuu. Ta Judas, táʼa̱n ra̱ kúú kuendá ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíʼín Jesús, kúú ra̱ xíonoo ve̱i no̱ó ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati ra noo̱ íin Jesús, dá ni̱ chitó rá noo̱ ná.
\v 48 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Judas, ¿á xíʼín ña̱ chító yoʼó noo̱ yúʼu̱, á dión kéeón, dá nakiʼón na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo noo̱ ndáʼa̱ ta̱a xiní uʼu̱ ñaá?
\p
\v 49 Tá ni̱ xini ta̱a xíonoo xíʼín ná ña̱ ni̱ ka̱sáʼá ta̱a ñoó tíin ñaá rá, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Tatá, ¿á kóni̱ ní ña̱ na̱á ndu̱ xíʼín rá xíʼín espada?
\p
\v 50 Ta iin ta̱a xíonoo xíʼín ná ñoó ni̱ da̱rkueʼe̱ iin ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ kúú no̱ó, chi̱ ni̱ saʼanda ra̱ do̱ʼo xoo kuáʼa ra̱.
\v 51 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Sa̱ ni̱ kuu va. Ná dáʼa ni kee ndó dión.
\p Dá ni̱ tiin na do̱ʼo ra, ta kúú ni̱ ndu̱va̱ʼa naa̱n.
\v 52 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱, xíʼín ta̱ saʼándá choon no̱ó ra̱ ndaá yéʼé ño̱ʼo, xíʼín ta̱ sáʼano ni̱ ka̱sáa̱ tiin ñaá ñoó:
\p ―¿Á ta̱ kui̱ʼíná vá kée ndó yuʼu̱ kúúí, sa̱ʼá ño̱ó ve̱i ndó xíʼín espada xíʼín yíto̱ tiin ndó yuʼu̱?
\v 53 Ta ndidaá kuu̱ vá ni̱ sa̱ káa̱i̱ xíʼín ndó yéʼé ño̱ʼo káʼano, ta ko̱ ní tiin ndó yuʼu̱. Tído hora yóʼo ni̱ niʼi̱ ndo̱ kee ndó dión xíʼíín, dá chi̱ hora yóʼo kúú hora dándáki ña̱ uʼu̱ ―kaá na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndata̱ Pedro saʼa̱ Jesús oni̱ taʼándá
\p
\v 54 Dá ni̱ tiin ra Jesús ndáka ra kuaʼa̱n ra̱ chí veʼe ta̱ duti̱ kúú no̱ó. Ta xíká xíká tákaa ñaá Pedro kuaʼa̱n ra̱.
\v 55 Dá ni̱ na̱kaʼon ta̱a ñoó ñóʼo̱ yéʼé veʼe ñoó. Ta ni̱ kao̱ noo ra ndéi ra nádaa̱ rá. Ta ñoó taʼani ni̱ sa̱ ko̱o Pedro tein ta̱a ñoó.
\v 56 Ta kúú ni̱ xini iin ñáʼa̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ ña̱ ñoó ió Pedro nádaa̱ rá, dá ni̱ sa̱ nde̱ʼé va̱ʼa ñaáán, dá ni̱ kaaa̱n:
\p ―Xíonoo taʼani ta̱a yóʼo xíʼín ta̱a káa.
\p
\v 57 Tído ni̱ ndata̱ vá rá, ta kaá ra̱ xíʼán:
\p ―Ko̱ó, didi, ko̱ náʼá taʼon yuʼu̱ ta̱a káa.
\p
\v 58 Ta kúú tóó vá, ta kúú tuku va ni̱ xini ñaá iin ka̱ ta̱a. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―Yoʼó taʼani kúú kuendá ta̱a káa, ¿daá ko̱ó?
\p Dá ni̱ kaa Pedro:
\p ―Ko̱ó, dito, ko̱ ta̱ʼón ñaá kúú yuʼu̱.
\p
\v 59 Tá ni̱ ya̱ʼa táto̱ʼon iin hora, dá ni̱ kaa iin ka̱ ta̱a:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti xíonoo ta̱a yóʼo xíʼín ta̱a káa, dá chi̱ ta̱ kuendá Galilea taʼani kúú rá.
\p
\v 60 Dá ni̱ kaa tuku Pedro:
\p ―Ko̱ó, dito. Xíni̱ nda̱ saʼa̱ káʼa̱n ní.
\p Kúú káʼa̱n i̱í vá rá íin ra, kúú ni̱ kana va chéli.
\v 61 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o satoʼo yo̱ Jesús ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná noo̱ rá. Ta kúú ni̱ ndu̱sáa̱ va ini ra̱ táto̱ʼon ni̱ kaʼa̱n satoʼo yo̱ xíʼín rá, chi̱ ña̱ yóʼo kía̱n ni̱ kaʼa̱n na̱: “Tá ko̱ ñáʼa̱ kana chéli, ta kúú sa̱ ndata̱ yo̱ʼó oni̱ taʼándá saʼa̱ yúʼu̱.”
\v 62 Dá ni̱ keta ra sata̱ véʼe, ta kúú ndaʼí nda̱ʼo ni̱ ndeiʼi̱ ra̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kani ra Jesús, ta ni̱ kedi̱ki ndaa ñaá rá
\p
\v 63 Ta ra̱ ndíta ndaá Jesús, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ kedi̱ki ndaa ñaá, ta ni̱ kani ñaá rá.
\v 64 Ta ni̱ sadi ra̱ iin dáʼo̱n noo̱ ná, dá ni̱ kani ra noo̱ ná. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá, ta kaá ra̱:
\p ―Nakoni ini, ná nde̱ʼá ndá yoo kúú ra̱ ni̱ kani ñaá.
\p
\v 65 Ta kúú kua̱ʼá ka̱ ví ña̱ʼa ni̱ kaʼa̱n ra̱ ni̱ kedi̱ki ñaá rá.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ íin Jesús no̱ó ta̱ duti̱ kúú no̱ó
\p
\v 66 Tá ni̱ tu̱u noo̱, dá ni̱ na̱taka ndidaá ta̱ sáʼano ñoo, xíʼín ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱, xíʼín ta̱ dánaʼa̱ ley. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná kandaka ra Jesús saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ra néʼe ra choon. Dá tá ni̱ saa̱ na̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p
\v 67 ―¿Á miía̱n ndaa̱ mií ní kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá? Kaʼa̱n ní xíʼín nduʼu̱.
\p Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Tá ná kaʼa̱n yuʼu̱ xíʼín ní, ta o̱ kándía taʼon ní.
\v 68 Tá ná ndato̱ʼín mií ní, ta o̱ nándió néʼe taʼon ní ña̱ ndato̱ʼón ñaá yuʼu̱, ta ni o̱ dáyaa̱ taʼon ní yuʼu̱.
\v 69 Tído kanaʼá ní ña̱ nda̱ kuu̱ víti ná ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo xoo kuáʼa Ndios noo̱ ió na̱ dándáki na.
\p
\v 70 Dá ni̱ kaa ndidaá ta̱a ñoó xíʼín ná:
\p ―¿Á mií ní kúú de̱ʼe Ndios, tá dáá?
\p Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n ní, ki̱ʼo dión kíán.
\p
\v 71 Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―¿Ndá choon kuu ka̱ yo̱ cháá ka̱ ta̱a kaʼa̱n kua̱chi saʼa̱ rá? Chi̱ sa̱ ni̱ seídóʼo va mií yó ña̱ ni̱ ya̱ʼa ra no̱ó to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n ra̱ ―kaá ra̱.
\c 23
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ íin Jesús no̱ó ta̱ naní Pilato
\p
\v 1 Dá ni̱ nda̱kuei ndiʼi ra ndáka ra Jesús kuaʼa̱n ra̱ noo̱ Pilato. Tá ni̱ saa̱ ra̱,
\v 2 dá ni̱ ka̱sáʼá rá dátai̱ kua̱chi ra Jesús, ta kaá ra̱:
\p ―Ni̱ na̱tiin nduʼu̱ ta̱a yóʼo xíonoo ra dándaʼí ra̱ na̱ ñoo ndu̱. Ta ko̱ kóni̱ ra̱ ña̱ chíya̱ʼi ndu saʼa̱ ñóʼo̱ ndú noo̱ rey César, ta kaá ra̱ ña̱ mií rá kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, chi̱ kaá ra̱ ña̱ kúú rá rey no̱ó na̱ ñoo ndu̱.
\p
\v 3 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón Pilato Jesús:
\p ―¿Á yoʼó kúú rey no̱ó na̱ Israel?
\p Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ta dión kaá mií ní.
\p
\v 4 Dá ni̱ kaa Pilato xíʼín ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱, xíʼín dao ka̱ ña̱yuu tákuei kuaʼa̱n ñoó:
\p ―Ni iin tóʼón taʼon kua̱chi ta̱a yóʼo ko̱ nániʼi̱ yuʼu̱.
\p
\v 5 Tído ndúndeé ña̱yuu ñoó káʼa̱n kua̱chi na saʼa̱ Jesús:
\p ―Ta̱a yóʼo kúú ra̱ xíonoo dána̱á táʼan na̱ ñoo ndu̱ xíʼín ña̱ dánaʼa̱ ra̱ iin níí kúú kuendá Judea yóʼo. Chi̱ ni̱ ka̱sáʼá rá dánaʼa̱ ra̱ kuendá Galilea, ta ni̱ kasa̱ndaá ra̱ nda̱ ñoo yóʼo viti.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ íin Jesús noo̱ Herodes
\p
\v 6 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo Pilato ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ kuendá Galilea, dá ni̱ nda̱to̱ʼón rá ña̱yuu ñoó:
\p ―¿Á ta̱a Galilea kúú ta̱a yóʼo?
\p
\v 7 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ nákaa̱ na̱ ti̱xi ndáʼa̱ Herodes, ta̱ néʼe choon chí kuendá Galilea, dá ni̱ ta̱ndaʼá ñaá rá kuaʼa̱n na̱ noo̱ Herodes, chi̱ tein kuu̱ dáá ñóó nákaa̱ ra̱ ñoo Jerusalén.
\p
\v 8 Tá ni̱ xini Herodes Jesús, kúú ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini ra̱, chi̱ sa̱ ió kuu̱ vá kátoó ra̱ koni ñaá rá. Chi̱ kua̱ʼá ndava̱ʼo ña̱ʼa seídóʼo ra káʼa̱n na̱ saʼa̱ Jesús, ta ndáti ra koni xíʼín noo̱ rá kee na iin ña̱ʼa ndato.
\v 9 Kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá Herodes, tído ni iin ña̱ʼa ko̱ ní káʼa̱n na̱.
\v 10 Ta ndíta ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ dánaʼa̱ ley ndúndeé rá káʼa̱n kua̱chi ra saʼa̱ Jesús.
\v 11 Dá ni̱ ka̱sáʼá Herodes xíʼín ndidaá soldado ra̱ kénóo ñaá rá, ta ni̱ kedi̱ki ndaa ñaá rá. Kúú ni̱ da̱kuíʼino ñaá rá xíʼín dáʼo̱n táyíí káa ndíxi mií rá. Ta dión káa na ni̱ ta̱ndaʼá tuku ñaá rá kuaʼa̱n na̱ noo̱ Pilato.
\v 12 Ta mií tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ na̱kiʼin táʼan va̱ʼa Herodes xíʼín Pilato, chi̱ sa̱ xini uʼu̱ táʼan va ra tá sata̱.
\s Diʼa ni̱ kuu, dá ni̱ saʼanda Pilato choon ña̱ ná karkaa Jesús ndi̱ka cruz
\p
\v 13 Dá ni̱ kana Pilato ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱, xíʼín ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel, xíʼín mií na̱ ñoo ñoó,
\v 14 dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Ndáka ndó ta̱a yóʼo ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱ noo̱ yúʼu̱. Ta káʼa̱n ndo̱ ña̱ xíonoo ra dána̱á táʼan ra na̱ ñoo ndo̱ xíʼín ña̱ dánaʼa̱ ra̱. Tído ni̱ nda̱to̱ʼón va̱ʼi ra̱ noo̱ mií ndó, ta ni iin taʼon kua̱chi káʼa̱n ndo̱ sa̱ʼá ta̱a yóʼo ko̱ ní kasandaá kakuu ña̱ ndaa̱.
\v 15 Ta ni Herodes ko̱ ní nániʼi̱ kua̱chi ra̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ta̱ndaʼá tuku ñaá rá ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ noo̱ yúʼu̱. Ta ni iin tóʼón taʼon kua̱chi, ña̱ kía̱n kánian kuu ra̱, ko̱ ní ya̱ʼa ra kee ra.
\v 16 Sa̱ʼá ño̱ó, tá ni̱ ndiʼi ni̱ da̱ndóʼi nío̱ rá, dá dáyaa̱i̱ rá koʼo̱n ra̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 17 Ta tein iin iin víko̱ ñoó kánian dáyaa̱ Pilato iin ta̱a nákaa̱ veʼe ka̱a.
\v 18 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá káyuʼú ndidaá ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó:
\p ―¡Ko̱ó, kaʼání ní ta̱a xaa̱n, ta dáyaa̱ ní Barrabás!
\p
\v 19 Ta ta̱a yóʼo kúú ra̱ nákaa̱ veʼe ka̱a sa̱ʼá ña̱ ni̱ nda̱kono ra naá ra̱ xíʼín ta̱ romano dándáki ñoo ñoó, xíʼín sa̱ʼá ña̱ kúú rá iin ta̱a saʼání ndi̱i.
\p
\v 20 Dá ni̱ kaʼa̱n tuku Pilato xíʼín ña̱yuu ñoó, chi̱ kóni̱ ra̱ dáyaa̱ ra̱ Jesús.
\v 21 Tído ni̱ na̱ndió kuéi tuku na ni̱ ka̱yuʼú ná:
\p ―¡Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz, chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz!
\p
\v 22 Ta ni̱ na̱ndió ko̱o Pilato ni̱ kaʼa̱n ra̱ taʼándá kúú oni̱ xíʼín ña̱yuu ñoó:
\p ―¿Ndi káa kua̱chi ni̱ kee ta̱a yóʼo? Ta ni iin tóʼón taʼon kua̱chi ra̱ ko̱ nániʼi̱ yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ kánian kuu ra̱. Sa̱ʼá ño̱ó koʼi̱n dándóʼi nío̱ rá, dá tá ni̱ ndiʼi, dá dáyaa̱i̱ rá koʼo̱n ra̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 23 Tído ni̱ ka̱sáʼá ndúndeé ka̱ ví ña̱yuu ñoó káyuʼú ná ña̱ ná karkaa kíi̱ Jesús ndi̱ka cruz. Tído sa̱ʼá ña̱ ndúndeé ña̱yuu ñoó káyuʼú ná, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xino̱ ini Pilato kee ra ña̱ kóni̱ na̱.
\v 24 Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xika̱ ña̱yuu ñoó koo.
\v 25 Kúú ni̱ da̱yáa̱ ra̱ Barrabás, táʼa̱n ra̱ ni̱ chi̱káa̱ ra̱ veʼe ka̱a sa̱ʼá ña̱ naá ra̱ xíʼín ta̱ romano, xíʼín sa̱ʼá ña̱ saʼání ra̱ ndi̱i, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xika̱ mií ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ʼo ra Jesús ndoʼo na táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií ña̱yuu ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ chi̱rkaa ra Jesús ndi̱ka cruz
\p
\v 26 Ta noo̱ ndáka ra Jesús kuaʼa̱n ra̱, ñoó ni̱ tiin ra iin ta̱a naní Simón, ta̱ kuendá Cirene. Ta̱ yóʼo kúú ra̱ ko̱ndii ni̱ saʼa̱n ra̱ yúku̱. Dá ni̱ chi̱nóo ra cruz Jesús doko̱ ta̱a yóʼo, dá ni̱ kee ra kádo̱kó ra̱ cruz ñoó tákaa ra kuaʼa̱n ra̱ sata̱ Jesús.
\v 27 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu tákuei ñaá kuaʼa̱n xíʼín dao ka̱ na̱ ñáʼa̱, ta ndaʼí sáki na, ta ndaʼí kúu ini na̱ saʼa̱ Jesús kuaʼa̱n na̱.
\v 28 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná no̱ó na̱ ñáʼa̱ yóʼo. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ná:
\p ―Na̱ ñáʼa̱ ñoo Jerusalén, o̱ sa̱ kuáki ndó saʼa̱ yúʼu̱. Diʼa kuaki ndó saʼa̱ mií ndó xíʼín sa̱ʼá de̱ʼe ndó,
\v 29 dá chi̱ kasandaá kuu̱ kaa ña̱yuu diʼa: “Ndikáʼán ví na̱ ko̱ ku̱ú kandei de̱ʼe, ta ndikáʼán ví dókó, ña̱ ko̱ ní sá ñóʼo taleé, ta ndikáʼán ví ndódo̱, ña̱ ko̱ ní dákuáʼano taleé.”
\v 30 Ta tein kuu̱ dáá ñóó kaa na̱ xíʼín yúku̱: “Ná kue̱i ndó sa̱tá nduʼu̱.” Ta kaa na̱ xíʼín koʼondo: “Dándu̱xi ndó nduʼu̱.”
\v 31 Dá chi̱ tá ki̱ʼo diʼa kée na xíʼín yíto̱ kuíi̱, xíni̱ ndí ki̱án kee na xíʼín yíto̱ ichí ―kaá na̱.
\p
\v 32 Ta ndáka taʼani ra uu̱ ta̱a kini kuaʼa̱n ra̱ xíʼín Jesús, dá kaʼání taʼani ñaá rá.
\v 33 Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ iin xíán noo̱ naní Calavera, dá ni̱ chi̱rkuei ñaá rá ndi̱ka cruz. Ta iin ta̱a kini ñoó tárkaa iin cruz xoo kuáʼa Jesús, ta iin ka̱ ra̱ tárkaa iin cruz xoo íti na̱.
\v 34 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Tatá, káʼano koo ini ní sa̱ʼá ña̱yuu yóʼo, dá chi̱ ko̱ náʼá taʼon na ndí ki̱án kée na.
\p Ta ni̱ sa̱dikí ra̱ suerte xíʼín dáʼo̱n ná, ná kande̱ʼá ndá yoo kandeé niʼi̱ iin rá iian.
\p
\v 35 Ta ndidaá ña̱yuu ñoó ndíta ndéʼé, ta nda̱ ta̱ néʼe choon ndíta kédi̱ki ndaa ra̱ Jesús, ta kaá ra̱:
\p ―Dao ka̱ va ña̱yuu sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ da̱káki ra, sa̱ʼá ño̱ó ná dáka̱ki ra mií rá tá miía̱n ndaa̱ kúú rá Cristo, na̱ ni̱ ka̱xi Ndios kasaa̱ dáka̱ki ñaá.
\p
\v 36 Ta nda̱ soldado ñoó ni̱ kedi̱ki ndaa taʼani ñaá, chi̱ ni̱ na̱tuu yati ra ni̱ da̱kóʼo̱n ra̱ vino iá yúʼu̱ ná,
\v 37 dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Tá miía̱n ndaa̱ rey no̱ó na̱ Israel kúú yoʼó, dáka̱ki miíón viti, ná nde̱ʼá.
\p
\v 38 Ta ndáʼa̱ iin tabla dini̱ cruz noo̱ tárkaa Jesús, ta tándaa letra káʼa̱n yúʼu̱ griego xíʼín yúʼu̱ latín, xíʼín yúʼu̱ hebreo, ta kaáa̱n diʼa: “Ta̱a yóʼo kúú rey no̱ó na̱ Israel.”
\p
\v 39 Ta iin ta̱a kini tákaa iin ka̱ cruz ñoó, ni̱ ka̱sáʼá kána̱ʼá ra̱ xíʼín ná, ta kaá ra̱:
\p ―Tá ndaa̱ ndisa Cristo kúú yoʼó, dáka̱ki miíón, ta dáka̱ki taʼánón nduʼu̱.
\p
\v 40 Tído ta̱a tákaa iin ka̱ cruz ñoó ni̱ da̱náni ra iin ka̱ ta̱a kini ñoó, ta kaá ra̱ xíʼín rá:
\p ―¿Á ni lúʼu̱ ví ko̱ yu̱ʼú yo̱ʼó Ndios, va̱ʼará sa̱ tákaaón ndóʼo naní nío̱o̱n?
\v 41 Miía̱n ndaa̱ kuiti tárkuei yó ndóʼo nío̱ yo̱ sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee yó, chi̱ ki̱ʼo dión kánian ndoʼo yó. Tído na̱ yóʼo, ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa kini ko̱ ní ya̱ʼa na kee na.
\p
\v 42 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―Ndiko̱ʼon ini ní yuʼu̱ tá ná kasaa̱ ní dándáki ní ñayuú yóʼo.
\p
\v 43 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti ná kaʼi̱n xíʼón ña̱ mií kuu̱ víti koo yoʼó xíʼín yuʼu̱ noo̱ ndato téí náyeʼe̱ ndaa ―kaá na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ xiʼi̱ Jesús
\p
\v 44 Tá ni̱ kasa̱ndaá ka̱xuu̱, dá ni̱ na̱kuíi̱n naá iin níí kúú ñayuú nda̱ ka̱ oni̱ sa̱ʼini.
\v 45 Ta ni̱ ndaʼo̱ ndi̱ndii, ta ni̱ ndata̱ dao dáʼo̱n tárkaa ndadí ini veʼe ño̱ʼo káʼano.
\v 46 Ta kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱yuʼú Jesús, ta kaá na̱:
\p ―Tatá Ndios, noo̱ ndáʼa̱ mií ní náki̱ʼoi espírituí.
\p Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ni̱ xiʼi̱ na̱.
\v 47 Tá ni̱ xini ta̱ dándáki soldado ña̱ ni̱ ndoʼo na dión, dá ni̱ xi̱ʼo ra ña̱ñóʼó noo̱ Ndios, chi̱ kaá ra̱:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ndisa iin ta̱a ndaa̱ ni̱ sa̱ kuu na̱ yóʼo.
\p
\v 48 Ta ndidaá ña̱yuu kuáʼa̱ ni̱ sa̱ ndita ni̱ sa̱ nde̱ʼé ña̱ ni̱ ndoʼo Jesús, ni̱ na̱ndió kuéi na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná, ta kani ndáʼa̱ ná yuʼú ndíká ná kuaʼa̱n na̱ sa̱ʼá ña̱ ndaʼí kúu ini na̱.
\v 49 Ta ndidaá na̱ ni̱ sa̱ neʼe táʼan va̱ʼa xíʼín Jesús, xíʼín na̱ ñáʼa̱ tákuei ñaá ve̱i nda̱ kuendá Galilea, no̱ón kúú na̱ ndíta xíká ná ndéʼé ná ndidaá ña̱ ni̱ kuu.
\s Diʼa ni̱ kuu, dá ni̱ ndu̱xi Jesús
\p
\v 50 Ta ñoo ñoó ió iin ta̱a naní José, ta kúú rá ta̱ ñoo Arimatea, táʼa̱n ña̱ nákaa̱ chí kuendá Judea. Ta néʼe ra choon no̱ó na̱ Israel, ta kúú rá iin ta̱a va̱ʼa, iin ta̱a ndaa̱.
\v 51 Ta ndáti taʼani ra kasaa̱ Ndios dándáki na ñayuú yóʼo xíʼín ndée̱. Ta ko̱ ní nátaʼan taʼon ini ra̱ ña̱ ni̱ kee dao ka̱ ta̱ néʼe choon ñoó xíʼín Jesús.
\v 52 Ta̱a yóʼo kúú ra̱ ni̱ saʼa̱n ni̱ ndaka̱ yikí ko̱ño Jesús noo̱ Pilato.
\v 53 Dá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ da̱nóo raa̱n ndi̱ka cruz. Dá ni̱ chi̱tuú ñaá rá xíʼín iin dáʼo̱n káʼano. Ta néʼe ñaá rá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ chi̱káa̱ ra̱ ini iin yái̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ndi̱ka iin káo̱, noo̱ ko̱ ñáʼa̱ kakaa̱ ni iin tóʼón ndi̱i.
\v 54 Ta mií kuu̱ dáá ñóó kúú kuu̱ kénduu na̱ Israel ña̱ʼa keí ná, chi̱ sa̱ kuaʼa̱n kasandaá vá kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ ná.
\p
\v 55 Ta na̱ ñáʼa̱ ni̱ kii xíʼín Jesús nda̱ Galilea, no̱ón kúú na̱ tárkuei ni̱ saʼa̱n na̱ nda̱ yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xini na̱ ndeí kíán, ta ni̱ xini na̱ no̱ó ni̱ chi̱nóo ra yikí ko̱ño Jesús.
\v 56 Dá ni̱ na̱ndió kuéi na kuaʼa̱n na̱ kenduu na̱ kirá támi sáʼa̱n xíʼín ña̱ʼa dákúchi na ñíi̱ Jesús. Tído ni̱ na̱níʼi̱ ndée̱ ná tein kuu̱ kánian naniʼi̱ ndée̱ ná, chi̱ ki̱ʼo dión saʼándá ley choon.
\c 24
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱taki Jesús
\p
\v 1 Naʼa va̱ʼa kuu̱ mií no̱ó kásáʼá saʼa̱ semana, dá ni̱ kee tuku na̱ ñáʼa̱ yóʼo kuaʼa̱n na̱ yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús, ta néʼe na ndirá támi sáʼa̱n, kirá ni̱ kenduu na̱, ta kuaʼa̱n taʼani dao ka̱ na̱ ñáʼa̱ xíʼín ná.
\v 2 Tá ni̱ saa̱ na̱, kúú sa̱ ni̱ ku̱xoo va yuu̱ ndadí yuʼú yái̱ ñoó.
\v 3 Dá tá ni̱ ku̱ʼu na inia̱n, ko̱ ní nániʼi̱ ná yikí ko̱ño satoʼo yo̱ Jesús.
\v 4 Ta nákani nda̱ʼo ini na̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ó ka̱ yikí ko̱ño na̱ kánóo. Kúú iin kuití vá ni̱ sa̱ kui̱ta uu̱ ta̱a ndíxi dáʼo̱n náyeʼe̱ ndaa díi̱n ná.
\v 5 Kúú ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo na, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱xíno̱ na̱ taan na̱ nda̱ no̱ñóʼo̱. Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíʼín ná:
\p ―¿Ndiva̱ʼa nándukú ndó iin na̱ takí tein na̱ kúú ndi̱i?
\v 6 Ko̱ ta̱ʼón na nákaa̱ yóʼo. Diʼa ni̱ na̱taki va na. Ndusaa̱ ini ndo̱ táto̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín ndó tá ni̱ sa̱ káa̱ na̱ xíʼín ndó chí Galilea diʼa.
\v 7 Chi̱ ni̱ kaa na̱ xíʼín ndó ña̱ miía̱n kánian ndoʼo naní na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo, chi̱ naki̱ʼo ñaá iin ta̱a noo̱ ndáʼa̱ ta̱a kómí kua̱chi, ta chirkaa ñaá rá ndi̱ka cruz, ta nataki na̱ ti̱xi kuu̱ óni̱ ―kaá ángel ñoó.
\p
\v 8 Dá ni̱ ndi̱sáa̱ ini na̱ ñáʼa̱ ñoó to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Jesús xíʼín ná.
\v 9 Dá tá ni̱ na̱ndió kuéi na ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ ni̱ saʼa̱n na̱ yái̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáʼá ná kásto̱ʼon na saʼa̱ ndidaá ña̱ va̱ʼa yóʼo xíʼín ndin uxi̱ iin ta̱a xíonoo xíʼín Jesús xíʼín dao ka̱ ña̱yuu ndéi xíʼín rá ñoó.
\v 10 María Magdalena xíʼín Juana, xíʼín naná Jacobo xíʼín dao ka̱ na̱ ñáʼa̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ na̱kani ña̱ yóʼo xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín Jesús.
\v 11 Tído ni̱ kaʼán rá ña̱ to̱ʼón ni̱ ndaki ini mií vá ná kíán, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kándísa taʼon ñaá rá.
\p
\v 12 Tído ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Pedro, dá ni̱ ka̱nkono ra kuaʼa̱n ra̱ yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús. Tá ni̱ saa̱ ra̱ ñoó, dá ni̱ chi̱rnee noo̱ rá ni̱ sa̱ nde̱ʼé rá inia̱n. Dá ni̱ xini ra̱ sa̱va̱ʼa dáʼo̱n ni̱ sa̱ tuú yikí ko̱ño Jesús vá kánóo. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaʼa̱n nóʼo̱ rá, ta naá iní ra̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kuu kuaʼa̱n ra̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ naʼa̱ noo̱ Jesús no̱ó uu̱ ta̱a kuaʼa̱n íchi̱ ñoo naní Emaús
\p
\v 13 Ta mií kuu̱ dáá ñóó taʼani xíka uu̱ ta̱a xíonoo xíʼín Jesús kuaʼa̱n ra̱ iin ñoo naní Emaús. Ta nákaa̱a̱n táto̱ʼon uxi̱ iin kilómetro noo̱ ñoo Jerusalén.
\v 14 Ta ndátóʼón rá kuaʼa̱n ra̱ íchi̱ ñoó saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu.
\v 15 Ta tein ndátóʼón rá dión kuaʼa̱n ra̱, dá ni̱ na̱tuu yati Jesús, dá ni̱ na̱kiʼin táʼan na xíka dáó ná kuaʼa̱n na̱ xíʼín rá.
\v 16 Tído ió iin ña̱ʼa sadí noo̱ rá, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ nákoni ñaá rá.
\v 17 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―¿Ndí ki̱án ndátóʼón téí ndo̱ kuaʼa̱n ndo̱? Ta, ¿ndiva̱ʼa ndaʼí téí kúu ini ndo̱?
\p
\v 18 Dá ni̱ kaa iin ta̱a, táʼa̱n ra̱ naní Cleofas, xíʼín ná:
\p ―¿Á sa̱va̱ʼa iin tóʼón mií ní kúú ta̱ tu̱kú ió ñoo Jerusalén ko̱ ñáʼa̱ kandaa̱ ini ña̱ ni̱ kuu ñoo ñoó tein kuu̱ yóʼo?
\p
\v 19 Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―¿Ndí ki̱án ni̱ kuu?
\p Dá ni̱ kaa ta̱a ñoo xíʼín ná:
\p ―Ndátóʼón ndú saʼa̱ iin ta̱a naní Jesús, na̱ ñoo Nazaret. Ta ni̱ sa̱ kuu na iin profeta. Ta sa̱ kee na ña̱ʼa náʼano, ta to̱ʼon ndáya̱ʼi sa̱ káʼa̱n na̱ noo̱ Ndios xíʼín noo̱ ndidaá na̱ ñoo ndu̱.
\v 20 Tído ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱, xíʼín ta̱ néʼe choon ñoo ndu̱ kúú ra̱ ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá rá noo̱ ndáʼa̱ ta̱ romano. Ta ro̱ón ni̱ chi̱rkaa ñaá ndi̱ka cruz.
\v 21 Tído ni̱ kaʼán nduʼu̱ ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ taó xóo na na̱ ñoo ndu̱ ti̱xi ndaʼá ta̱ dándáki ñaá, ní kúu. Ta kuu̱ víti xíno oni̱ kuu̱ ña̱ ni̱ kuu dión.
\v 22 Ta iin ka̱ ña̱ʼa ni̱ kedaá xíʼín ndú ni̱ naá ini ndu̱, chi̱ tá ko̱ ñáʼa̱ tu̱u naʼa viti ni̱ saʼa̱n dao na̱ ñáʼa̱ kúú kuendá nduʼu̱ yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi na,
\v 23 ta ko̱ó ka̱ yikí ko̱ño na̱ ní nániʼi̱ na̱ ñáʼa̱ ñoó. Dá tá ni̱ ndu̱sáa̱ na̱, dá ni̱ kaa na̱ ña̱ ni̱ naʼa̱ noo̱ dao ángel noo̱ ná, ta no̱ón kúú na̱ ni̱ kaa xíʼín ná ña̱ ni̱ na̱taki va Jesús.
\v 24 Dá ni̱ saʼa̱n taʼani dao ta̱a kúú kuendá nduʼu̱ ni̱ sa̱ nde̱ʼé rá ini yái̱ ñoó. Tído táto̱ʼon káa rá ió ña̱ ni̱ na̱kani na̱ ñáʼa̱ ñoó, ki̱ʼo dión taʼani ni̱ xini ra̱. Tído ko̱ ní xiní taʼon ra mií Jesús.
\p
\v 25 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¡Nandeé ka̱ vía̱n xíxi ndoʼó, ta nandeé ka̱ vía̱n káxí nío̱ ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó kueé nda̱ʼo kándísa ndó ndidaá ña̱ ni̱ taa profeta!
\v 26 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ki̱ʼo dión kánian ndoʼo naní nío̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, dá ndu̱ʼu na noo̱ ndato náyeʼe̱ ndaa? ―kaá na̱.
\p
\v 27 Dá ni̱ ka̱sáʼá nákani na xíʼín rá saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ taa Moisés, xíʼín ña̱ ni̱ taa ndidaá ka̱ profeta. Ta ki̱ʼo dión ni̱ da̱náʼa̱ na̱ noo̱ rá ña̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios saʼa̱ ndidaá ña̱ kánian ndoʼo na.
\p
\v 28 Dá tá ni̱ ku̱yati na ñoo lóʼo̱ no̱ó kuaʼa̱n ta̱a ñoó, dá ni̱ kee Jesús ña̱ yáʼa na kuaʼa̱n na̱ cháá ka̱ chí noo̱.
\v 29 Dá ni̱ kendúsa̱ ra̱ xíʼín ná ña̱ ná katuu tóo na koo na xíʼín rá, chi̱ kaá ra̱:
\p ―Katuu tóo ní koo ní xíʼín nduʼu̱, chi̱ sa̱ ni̱ ini va, ta sa̱ kuaʼa̱n kuaa vá ―kaá ra̱.
\p Dá ni̱ ku̱ʼu na veʼe ra, ta ni̱ sa̱ tuu tóo na ni̱ sa̱ io na̱ xíʼín rá.
\p
\v 30 Dá tá ni̱ sa̱ io na̱ mesa xíʼín ta̱a ñoó, dá ni̱ tiin na pan. Dá ni̱ na̱ki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios sa̱ʼán. Dá ni̱ tei ñéʼe naa̱n. Dá ni̱ xi̱ʼo naa̱n noo̱ rá.
\v 31 Dá ví ni̱ nono̱ noo̱ rá, dá ni̱ na̱koni ra̱ ña̱ Jesús kúú ná. Ta kúú ni̱ nda̱ñóʼó níʼini va na noo̱ rá.
\v 32 Dá ni̱ ka̱sáʼá ta̱a ñoó ndátóʼón táʼan mií rá:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti kíán ña̱ luu kandá nío̱ yo̱ tein káʼa̱n na̱ xíʼá ve̱i íchi̱ ñoó, ta xía̱n ni̱ na̱kani na xíʼá saʼa̱ ndi kóni̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios.
\p
\v 33 Ta kúú ni̱ nda̱kuei ra mií hora daá ñóó. Dá ni̱ kee ra nandió kuéi ra kuaʼa̱n ra̱ ñoo Jerusalén. Tá ni̱ saa̱ ra̱, kúú ni̱ na̱níʼi̱ rá noo̱ ndéi tútí ndin uxi̱ iin ta̱a xíonoo xíʼín Jesús, ta ndéi taʼani dao ka̱ ña̱yuu xíʼín rá.
\v 34 Kúú ni̱ kaa ña̱yuu ñoó xíʼín rá:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti kíán ña̱ ni̱ na̱taki satoʼo yo̱ Jesús, chi̱ ni̱ naʼa̱ noo̱ ná noo̱ Simón Pedro.
\p
\v 35 Dá ni̱ ka̱sáʼá taʼani ndi nduú ta̱a yóʼo nákani ra xíʼín ná ña̱ ni̱ ndoʼo ra íchi̱ ñoó. Ta ni̱ na̱kani taʼani ra ña̱ ko̱ ní nákoni taʼon ra Jesús nda̱ ni̱ tei ñéʼe na pan, nda̱ daá ni̱ na̱koni ñaá rá, kaá ra̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ naʼa̱ noo̱ Jesús no̱ó ta̱a sa̱ xi̱onoo xíʼín ná
\p
\v 36 Ta xía̱n nani ndíta ta̱a yóʼo káʼa̱n ra̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini ra̱, ta kúú iin kuití vá, kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n Jesús me̱ʼí noo̱ ndéi na ñoó. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Va̱ʼa ná koo ini ndo̱.
\p
\v 37 Ta kúú ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo ña̱yuu ñoó, chi̱ ni̱ kaʼán ná ña̱ iin nío̱ vá kíán.
\v 38 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―¿Ndiva̱ʼa yuʼú ndo̱? ¿Ndiva̱ʼa nákani kuáchi̱ ini ndo̱?
\v 39 Kande̱ʼé ndó ndáʼí, ta kande̱ʼé ndó sa̱ʼí, chi̱ mií vá yuʼu̱ kúúí. Dákoʼo̱n ndáʼa̱ ndo̱ yuʼu̱, ta kande̱ʼé va̱ʼa ndó yuʼu̱, chi̱ iin nío̱ ko̱ kómí taʼan vaan lásá ni ko̱ño. Tído ndéʼé ndó yuʼu̱ ña̱ ió va lásái̱ xíʼín ko̱ñoi̱ ―kaá na̱.
\p
\v 40 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ni̱ da̱náʼa̱ na̱ ndáʼa̱ ná xíʼín saʼa̱ ná no̱ó na̱ ndéi ñoó.
\v 41 Tído sa̱ʼá ña̱ kádii̱ téí ini ña̱yuu ñoó, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ku̱ú taʼon kandía na. Ta sa̱ʼá ña̱ naá ini na̱ xiní na̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―¿Á ko̱ó lúʼu̱ ña̱ʼa néʼe va̱ʼa ndó kaxíi̱?
\p
\v 42 Dá ni̱ xi̱ʼo ña̱yuu ñoó iin táʼí ti̱yaká ni̱ kado noo̱ ná xíʼín iin daʼa̱nda̱ ndu̱dí.
\v 43 Dá ni̱ tiin naa̱n, ta kúú ni̱ seí náa̱n noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó.
\v 44 Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Sa̱ ni̱ ka̱sto̱ʼon vai tá ni̱ sa̱ xi̱onooi xíʼín ndó ña̱ miía̱n kánian xi̱nko̱o ndidaá kúú ña̱ ni̱ taa Moisés, xíʼín ndidaá to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n profeta, xíʼín ndidaá ña̱ káʼa̱n tuti Salmo sa̱ʼí.
\p
\v 45 Dá ni̱ sonó Jesús ña̱xintóni̱ ná, dá ná kandaa̱ ini na̱ ña̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios.
\v 46 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ña̱yuu ñoó:
\p ―Káʼa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ miía̱n ndúsa̱ ndoʼo naní nío̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, dá kuu na̱, dá nataki na̱ ti̱xi kuu̱ óni̱ tein na̱ kúú ndi̱i.
\v 47 Ta káʼa̱n taʼanian ña̱ dánaʼa̱ ña̱yuu no̱ó na̱ ndéi iin níí kúú ñayuú saʼa̱ Cristo, dá kía̱n, tá ná nandikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée na, dá ná kuʼu̱ káʼano ini Ndios saʼa̱ ná. Ta dinñóʼó ka̱ kasáʼá ná dánaʼa̱ na̱ no̱ó na̱ ndéi ñoo Jerusalén.
\v 48 Ta ndoʼó kakuu na̱ koʼo̱n kanoo ki̱ʼo kuendá saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo.
\v 49 Ta kanaʼá ndó viti ña̱ koʼi̱n tandaʼí na̱ ni̱ kaa tatái̱ ki̱ʼo na koo xíʼín ndó. Tído kando̱o ndó ñoo Jerusalén yóʼo, ta kandati ndó nda̱ ná natiin ndó ndée̱ tandaʼá Ndios kii nda̱ induú.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ nana Jesús kuaʼa̱n nóʼo̱ ná induú
\p
\v 50 Dá ni̱ taó xóo ñaá Jesús ndáka na kuaʼa̱n na̱ yati ñoo naní Betania. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, dá ni̱ nda̱neʼe na ndáʼa̱ ná. Dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱yuu ñoó.
\v 51 Ta tein xíka̱ na̱ ña̱ yóʼo noo̱ Ndios, dá ni̱ ke̱xoo na no̱ó ña̱yuu ñoó ko̱nana na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná induú.
\v 52 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱ ndaño̱ʼo ñaá ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kee na nándió kuéi na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná ñoo Jerusalén xíʼa̱n kádii̱ nda̱ʼo ini na̱.
\v 53 Ta daá ndéi va na yéʼé ño̱ʼo káʼano ndáño̱ʼo na Ndios, ta kékáʼano ñaá ná. Dión ná koo. 
