\id JHN
\h San Juan
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n ni̱ taa San Juan, ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús
\c 1
\s Ni̱ nduu na̱ kúú to̱ʼon iin ña̱yuu
\p
\v 1 Sa̱ daá ió va na̱ kúú to̱ʼon, dá ni̱ ka̱sáʼá saʼa̱ ñayuú, ta na̱ kúú to̱ʼon yóʼo sa̱ daá ió va na xíʼín Ndios, ta sa̱ daá kúú vá ná Ndios.
\v 2 Ta ndá mií saʼa̱, sa̱ daá ió va na̱ yóʼo xíʼín Ndios.
\v 3 Ta xíʼín ndáʼa̱ mií ná ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa. Chi̱ tá ko̱ó ná, ta kúú ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo o̱ kóo, ní kúu.
\v 4 Ta mií ná kédaá xíʼín ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa, dá takía̱n, ta no̱ón kúú na̱ dátoo̱n ña̱xintóni̱ ña̱yuu.
\v 5 Ta no̱ón kúú na̱ dátoo̱n noo̱ íin naá, ta va̱ʼará íin naá nda̱ʼo, ko̱ kándéé taʼan vaan xíʼín ná.
\p
\v 6 Ta mií Ndios ni̱ ta̱ndaʼá iin ta̱a naní Juan ni̱ kii na,
\v 7 ña̱ ki̱ʼo na kuendá saʼa̱ mií na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu, dá ná kandísa ñaá ndidaá ña̱yuu kee Juan.
\v 8 Tído o̱ du̱ú míí Juan kúú na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu, sa̱va̱ʼa iin na̱ ki̱ʼo kuendá saʼa̱ vá ná kúú Juan.
\p
\v 9 Ta na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti dátoo̱n no̱ó ña̱yuu kúú na̱ ni̱ kii ñayuú yóʼo.
\v 10 Ni̱ sa̱ io na̱ ñayuú yóʼo, ta va̱ʼará xíʼín ndáʼa̱ mií ná ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios ñayuú yóʼo, tído ko̱ ní nákoni taʼon ñaá na̱ ndéi ñayuú yóʼo ndá yoo kúú ná.
\v 11 Ta ni̱ kii na ni̱ sa̱ io na̱ tein na̱ ñoo mií ná, tído ko̱ ní natiin va̱ʼa ñaá ná.
\v 12 Tído ndi ndáa mií vá na̱ ni̱ na̱tiin va̱ʼa ñaá, ta ni̱ ka̱ndísa ñaá ná, no̱ón kúú na̱ ni̱ ni̱ʼi ña̱ kakuu na de̱ʼe Ndios ni̱ kee na.
\v 13 Ta ko̱ kúú ná de̱ʼe Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ kixi na tein nii̱ iin ta̱a, ta ko̱ kúú ná de̱ʼe Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱kiʼin táʼan ta̱a xíʼín ñadiʼí ra̱, ta ko̱ kúú ná de̱ʼe Ndios sa̱ʼá ña̱ kátoó ña̱yuu kandei de̱ʼe na. Diʼa kúú ná de̱ʼe Ndios, chi̱ ki̱ʼo dión kóni̱ mií Ndios.
\p
\v 14 Ta mií na̱ kúú to̱ʼon yóʼo ni̱ nduu iin ña̱yuu, ta ni̱ sa̱ io na̱ tein yó, ta ni̱ xini xíʼín no̱ó ndu̱ ña̱ káʼano nda̱ʼo choon kómí ná, ta choon kómí ná náʼa̱ ña̱ iin tóʼón mií ná kúú de̱ʼe Ndios. Ta ni̱ chití ná xíʼín ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ yo̱, ta ni̱ chití taʼani na xíʼín ña̱ ndaa̱.
\v 15 Ta ni̱ xi̱ʼo Juan kuendá saʼa̱ ná, chi̱ diʼa ni̱ kaa na̱:
\p ―Ni̱ kaʼi̱n sa̱ʼá na̱ yóʼo tá ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ mií na̱ ve̱i sata̱ yúʼu̱ kúú na̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuʼu̱. Chi̱ sa̱ daá ió va na o̱ du̱ú yuʼu̱ ―kaá Juan.
\p
\v 16 Ta sa̱ʼá ña̱ kómí ná choon káʼano yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó ndidaá vá yó níʼi̱ iin ña̱ mani̱ káʼano cháá ka̱ no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ sa̱ io mií no̱ó.
\v 17 Chi̱ xíʼín ndáʼa̱ Moisés ni̱ kemáni̱ Ndios ley na̱ noo̱ yo̱, tído noo̱ Jesucristo ni̱ na̱tiin yó ña̱ mani̱ xíʼín ña̱ ndaa̱.
\v 18 Ni iin tóʼón taʼon ña̱yuu ko̱ ní xiní ndí káa Ndios, tído iin tóʼón dini̱ de̱ʼe na, na̱ ió nduú xíʼín tatá Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ kii ni̱ naʼa̱ ñaá ná noo̱ yo̱.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu
\p
\v 19 Táʼa̱n ña̱ yóʼo kúú kuendá ni̱ xi̱ʼo Juan, chi̱ ta̱ Israel néʼe choon ñoo Jerusalén ni̱ ta̱ndaʼá rá ta̱ duti̱ xíʼín ta̱ levita ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ nda̱to̱ʼón rá Juan ndá yoo kúú ná, ta diʼa ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―¿Ndá yoo kúú mií ní?
\p
\v 20 Dá ni̱ kaʼa̱n ndaa̱ Juan ndá yoo kúú ná. Ta ni ña̱ʼa taʼon ko̱ ní chíde̱ʼé na̱, diʼa ni̱ xi̱ʼo ndaa̱ na̱ kuendá, chi̱ kaá na̱:
\p ―Ko̱ kúú taʼon yuʼu̱ na̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\p
\v 21 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón tuku ñaá rá:
\p ―¿Ndá yoo kúú ní, tá dáá? ¿Á profeta Elías kúú ní?
\p Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón ñaá kúú yuʼu̱.
\p ―¿Á mií ní kúú profeta, na̱ ni̱ kaa Ndios tandaʼá ná kasaa̱ noo̱ ndúʼu̱? ―kaá ra̱.
\p Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón ñaá kúú yuʼu̱.
\p
\v 22 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―¿Ndá yoo kúú ní, tá dáá? Kaʼa̱n ní xíʼín ndú, dá niʼi̱ ndú ndi koo kasto̱ʼon ndu xíʼín ra̱ ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ve̱i ndu. ¿Ndi kaá ní saʼa̱ mií ní?
\p
\v 23 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Yuʼu̱ kúú na̱ káyuʼú noo̱ kúú yukú i̱chí: “Konó ndó iin íchi̱ ndaa̱ noo̱ na̱ kúú satoʼo yo̱” ―táto̱ʼon ni̱ kaa profeta Isaías.
\p
\v 24 Ta ta̱a ñoó kúú ra̱ ni̱ ta̱ndaʼá ta̱ fariseo ni̱ saʼa̱n ra̱,
\v 25 ta ni̱ nda̱to̱ʼón rá Juan, ta kaá tuku ra̱ xíʼín ná:
\p ―¿Ndiva̱ʼa dákodo̱ ndúta̱ ní ña̱yuu tá ko̱ kúú ní na̱ kúú Cristo, o profeta Elías o mií profeta ni̱ kaa Ndios tandaʼá ná kii, tá dáá?
\p
\v 26 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Yuʼu̱ kúú ra̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu xíʼín ta̱kui̱í va, tído tein mií ndó xíonoo iin ka̱ na̱ ko̱ náʼá ndó.
\v 27 Ta no̱ón kúú na̱ ve̱i sata̱ yúʼu̱, ta ndáya̱ʼi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú yuʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó ni yóʼo̱ ndisa̱ ná ko̱ kánian ndaxí yuʼu̱ ―kaá na̱.
\p
\v 28 Ndidaá ña̱ yóʼo ni̱ kuu ñoo naní Betábara noo̱ kúú iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán noo̱ sa̱ xi̱onoo Juan sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu.
\s Jesús kúú léko ni̱ kii noo̱ mií Ndios
\p
\v 29 Tá ni̱ kasa̱ndaá iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ xini Juan ña̱ ve̱i Jesús, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Kande̱ʼé ndó, na̱ ve̱i káa kúú léko mií Ndios, na̱ dítá kua̱chi kómí ña̱yuu noo̱ Ndios.
\v 30 Ta na̱ káa kúú na̱ sa̱ xi̱ʼo yuʼu̱ kuendá saʼa̱ noo̱ iin rá iin ndó, dá chi̱ ni̱ kaai̱ xíʼín ndó ña̱ sata̱ yúʼu̱ ve̱i iin ka̱ na̱, ta ndáya̱ʼi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú yuʼu̱, dá chi̱ sa̱ daá ió va na o̱ du̱ú yuʼu̱.
\v 31 Ta ni yuʼu̱ ko̱ ní sá naʼá ndá yoo kúú ná, tído ni̱ ka̱sáa̱i̱ dákodo̱ ndúta̱í ña̱yuu, dá kanaʼá ñaá na̱ Israel ―kaá na̱.
\p
\v 32 Ta ni̱ xi̱ʼo taʼani Juan kuendá sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini na̱, ta kaá na̱:
\p ―Ni̱ xinii̱ ni̱ noo Espíritu ii̱ Ndios nda̱ induú káa, ta káa na táto̱ʼon ki̱ʼo káa iin paloma, dión káa na ni̱ noo na ni̱ sa̱ io kuií na̱ xíʼín Jesús.
\v 33 Ko̱ ní sá naʼá taʼon yuʼu̱ ndá yoo kúú ná, tído diʼa ni̱ kaa mií na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱i dákodo̱ ndúta̱í ña̱yuu xíʼín ta̱kui̱í: “Tá ni̱ xino̱n ni̱ noo Espíritu ii̱ sata̱ iin ta̱a, ta ni̱ ka̱ndo̱o na ió kuií na̱ xíʼín ná, no̱ón kúú na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu xíʼín Espíritu ii̱.”
\v 34 Ta ndidaá ña̱ yóʼo ni̱ xinii̱, sa̱ʼá ño̱ó xíʼoi kuendá ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti na̱ káa kúú de̱ʼe Ndios ―kaá na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱sáʼá kána Jesús ta̱a kanoo xíʼín ná
\p
\v 35 Iin ka̱ kuu̱, dá nákaa̱ Juan xíʼín uu̱ ta̱a xíonoo xíʼín ná.
\v 36 Dá ni̱ xini na̱ Jesús yáʼa na kuaʼa̱n na̱ ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱a ñoó:
\p ―Kanaʼá ndó ña̱ ta̱a káa kúú léko mií Ndios.
\p
\v 37 Tá ni̱ seídóʼo ndi nduú ta̱a xíonoo xíʼín Juan ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ Jesús, dá ni̱ kee ra tákuei ra Jesús kuaʼa̱n ra̱.
\v 38 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná ta̱a ñoó, chi̱ ni̱ xini na̱ ña̱ tákuei ñaá rá ve̱i ra. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―¿Á ndá ña̱ʼa kóni̱ ndo̱?
\p Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Rabí, ¿ndeí kúú veʼe ní? ―kaá ra̱. (Rabí kóni̱ kaa maestro.)
\p
\v 39 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Nakíi̱ ndo̱ ná koʼo̱, dá koni ndo̱ ―kaá na̱.
\p Dá ni̱ saʼa̱n ra̱ xíʼín ná, dá ni̱ xini ra̱ noo̱ ió na̱. Dá ni̱ ka̱ndo̱o ra ni̱ sa̱ ndei ra xíʼín ná sa̱kuaá dáá ñóó, dá chi̱ sa̱ ka̱ komi̱ sa̱ʼini kíán.
\p
\v 40 Ta Andrés, ta̱ kúú ñani Simón Pedro, nákaa̱ tein ndi nduú ta̱a ni̱ seídóʼo ña̱ ni̱ kaʼa̱n Juan ñoó, ta ni̱ sa̱rkuei ra sata̱ Jesús kuaʼa̱n ra̱.
\v 41 Dá ni̱ kee Andrés kuaʼa̱n ra̱. Dá tá ni̱ na̱níʼi̱ rá ñani ra̱ Simón, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―Ni̱ na̱kiʼin táʼan ndu xíʼín na̱ kúú Mesías ―kaá ra̱. (To̱ʼon yóʼo kóni̱ kaa Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.)
\p
\v 42 Dá ndáka ñaá rá ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ noo̱ Jesús. Dá ni̱ sa̱ nde̱ʼé ñaá Jesús, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Yoʼó kúú Simón, de̱ʼe Jonás, tído viti nda̱ Cefas kananón ―kaá na̱. (To̱ʼon yóʼo kóni̱ kaa Pedro.)
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kana Jesús Felipe xíʼín Natanael ña̱ kanoo ra xíʼín ná
\p
\v 43 Iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini Jesús koʼo̱n na̱ chí kuendá Galilea diʼa. Dá ni̱ na̱kiʼin táʼan na xíʼín iin ta̱ naní Felipe, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Nakíi̱, kanooón xíʼín yuʼu̱.
\p
\v 44 Ta Betsaida kúú ñoo Felipe ñoó, ta ñoó taʼani kúú ñoo Andrés xíʼín Pedro.
\v 45 Dá ni̱ na̱níʼi̱ táʼan Felipe xíʼín ra̱ naní Natanael, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―Ni̱ na̱níʼi̱ nduʼu̱ na̱ kasaa̱ dáka̱ki ñaá táto̱ʼon káʼa̱n ley Moisés xíʼín ña̱ ni̱ taa profeta. Ta na̱ yóʼo naní Jesús, na̱ kúú de̱ʼe José, na̱ ñoo Nazaret.
\p
\v 46 Dá ni̱ kaa Natanael xíʼín Felipe:
\p ―¿Á ndáa ña̱ va̱ʼa kana ñoo Nazaret, káʼán yoʼó?
\p Dá ni̱ kaa Felipe xíʼín rá:
\p ―Nakíi̱ ná koʼo̱, dá kono̱n.
\p
\v 47 Dá tá ni̱ xini Jesús ña̱ ni̱ ku̱yati ta̱ naní Natanael ñoó ve̱i ra, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Kanaʼá ndó, yóʼo ve̱i iin ra̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú ta̱ Israel, ta kúú rá iin ta̱a ndaa̱.
\p
\v 48 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―¿Ndí ni̱ kee ní náʼá ní yuʼu̱?
\p Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ nakiʼin táʼan Felipe xaa̱n xíʼón, nda̱ daá vá ni̱ xinii̱ ióo̱n saʼa̱ iin ta̱ño̱ʼó.
\p
\v 49 Dá ni̱ kaa Natanael ñoó xíʼín Jesús:
\p ―Maestro, miía̱n ndaa̱ mií ní kúú de̱ʼe Ndios, ta mií ní kúú rey no̱ó na̱ Israel.
\p
\v 50 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Á kándísón ña̱ dión kíán sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼón ña̱ ni̱ xinii̱ ióo̱n saʼa̱ iin ta̱ño̱ʼó? Ña̱ náʼano cháá ka̱ kía̱n koʼo̱n kono̱n kee yuʼu̱ o̱ du̱ú ña̱ ni̱ xino̱n viti.
\p
\v 51 Dá ni̱ kaa taʼani na xíʼín rá:
\p ―Miía̱n ndaa̱ káʼi̱n xíʼón ña̱ viti chí noo̱ kono̱n kanonó induú káa, ta kono̱n noo ángel kii na no̱ó na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo, ta kono̱n nana na noʼo̱ na̱ induú.
\c 2
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io iin víko̱ tándaʼa̱ ñoo Caná
\p
\v 1 Dá tá ni̱ ya̱ʼa oni̱ kuu̱, dá ni̱ sa̱ io iin víko̱ tándaʼa̱ ñoo Caná, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea, ta ñoó nákaa̱ naná Jesús.
\v 2 Ta ni̱ kana taʼani na Jesús ña̱ kía̱n koʼo̱n na̱ víko̱ ñoó xíʼín ta̱ xíonoo xíʼín ná.
\v 3 Ta tein ndéi na noo̱ ió víko̱ ñoó, kúú ni̱ ndiʼi vino, dá ni̱ kaa naná Jesús xíʼín ná:
\p ―Ni̱ ndiʼi va vino na̱.
\p
\v 4 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―¿Ndiva̱ʼa káʼa̱n ní dión xíʼín yuʼu̱, naná? Chi̱ kámani̱ vá kasandaá hora naʼa̱ yuʼu̱ choon kómíí no̱ó ña̱yuu.
\p
\v 5 Dá ni̱ kaa naná na̱ xíʼín ta̱ dánduu vino ñoó:
\p ―Koo ini ndo̱ kee ndó ndi ndáa mií ña̱ʼa xíka̱ de̱ʼi noo̱ ndo̱.
\p
\v 6 Ta ñoó ndíta iño̱ ki̱di yuu̱ noo̱ kañoʼo ta̱kui̱í, ña̱ kéchóon na̱ Israel ndúvii ná mií ná noo̱ Ndios. Ta kéta ini iin iian sá ñoʼo táto̱ʼon uu̱ o oni̱ yoo náʼano ta̱kui̱í.
\v 7 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ta̱ dánduu ñoó:
\p ―Kuaʼán ndo̱ dákútí ndó ki̱di yuu̱ káa xíʼín ta̱kui̱í.
\p Dá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ da̱kútí kuei raa̱n xíʼín ta̱kui̱í.
\v 8 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Taó ndo̱ cháá rá viti, ta kuaʼán ndo̱ ki̱ʼo ndó ra̱ no̱ó ta̱ káʼa̱n víko̱ yóʼo.
\p Dá ni̱ xi̱ʼo ra ta̱kui̱í ñoó noo̱ ta̱ káʼa̱n víko̱ ñoó.
\v 9 Dá ni̱ xirndodó rá ta̱kui̱í ni̱ nduu vino ñoó, tído ko̱ náʼá rá ndeí ni̱ kee rá. Ta náʼá vá ta̱ dánduu ñoó ña̱ ta̱kui̱í ñóʼo ini ki̱di ñoó vá kúú rá. Dá ni̱ kana ta̱ káʼa̱n víko̱ ñoó ta̱a kúú tono̱ ñoó,
\v 10 dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―Ndeí kúú mií vá noo̱ ió víko̱, dinñóʼó ka̱ xíʼo ra vino va̱ʼa no̱ó na̱ ni̱ kana ra, dá tá sa̱ ni̱ kuu kuaʼa̱ xíʼi na, dá kásáʼá rá dánduu ra̱ vino nóo. Tído mií ní ni̱ sa̱ neʼe va̱ʼa ní vino va̱ʼa yóʼo, dá dánduu ní ra̱ nda̱ noo̱ ndíʼí ―kaá ra̱.
\p
\v 11 Ña̱ yóʼo kúú ña̱ káʼano mií no̱ó ni̱ kee Jesús. Ta ñoo no̱ó ni̱ kee naa̱n naní Caná, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea diʼa. Ta ki̱ʼo dión ni̱ naʼa̱ na̱ mií ná ña̱ káʼano nda̱ʼo choon néʼe na, ta kúú ni̱ ka̱sáʼá kándéé cháá ka̱ iní ñaá ta̱ xíonoo xíʼín ná.
\v 12 Ni̱ ndiʼi daá, dá ni̱ na̱xino̱ na̱ ñoo Capernaum xíʼín naná na̱ xíʼín ñani na̱ xíʼín ta̱ xíonoo xíʼín ná, ta ko̱ ní sá ndei naʼá taʼon na ñoo ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ taxí Jesús ta̱ nákaʼán ndaʼi̱ kuaʼa̱n ra̱ sata̱ véʼe ño̱ʼo káʼano
\p
\v 13 Ta sa̱ ni̱ ku̱yati víko̱ pascua, ña̱ kékáʼano na̱ Israel, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱kiʼin Jesús ko̱nana na kuaʼa̱n na̱ ñoo Jerusalén.
\v 14 Tá ni̱ saa̱ na̱, dá ni̱ ku̱ʼu na yéʼé ño̱ʼo káʼano, kúú ni̱ xini na̱ ndéi ta̱a díkó che̱e, ta dao ka̱ ra̱ díkó léko, ta dao ka̱ ra̱ díkó paloma, ta dao ka̱ ra̱ ndéi nádaon di̱ʼón.
\v 15 Dá ni̱ ka̱va̱ʼa na iin chirrión xíʼín yóʼo̱, dá ni̱ ka̱sáʼá ná taó ndíʼi na ndidaá ta̱ ñoó xíʼín léko, xíʼín che̱e ñoó kuaʼa̱n ri̱ sata̱ véʼe, ta ni̱ sata niʼini na di̱ʼón nádaon dao ka̱ ta̱a ñoó, ta ni̱ da̱ndió ka̱o na mesa ra̱;
\v 16 dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱ díkó paloma ñoó:
\p ―Taó ndó ndidaá ña̱ʼa xaa̱n, ta o̱ sa̱ kée ndó veʼe tatái̱ kakuuan iin veʼe noo̱ kúya̱ʼi ña̱ʼa.
\p
\v 17 Dá ni̱ ndu̱saa̱ ini ta̱ xíonoo xíʼín ná ña̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios diʼa: “Ió ña̱ kuui̱ sa̱ʼá ña̱ ndóʼi saʼa̱ veʼe ní.”
\p
\v 18 Dá ni̱ kaa ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel xíʼín ná:
\p ―¿Ndí ki̱án káʼano naʼa̱ ní noo̱ ndúʼu̱, dá ná kandía nduʼu̱ ña̱ ió choon noo̱ ndáʼa̱ ní kee ní ña̱ yóʼo?
\p
\v 19 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Va̱ʼará ná dáko̱on ndó veʼe ño̱ʼo yóʼo, tído ti̱xi oni̱ kuu̱, kúú sa̱ nachikani tuku vei ña̱.
\p
\v 20 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Uu̱ diko iño̱ toon kuia̱ ni̱ ka̱va̱ʼa veʼe ño̱ʼo yóʼo; ta, ¿ndiva̱ʼa káʼa̱n ní ña̱ ti̱xi oni̱ kuu̱ sa̱ nachikani tuku nía̱n? ―kaá ra̱.
\p
\v 21 Tído veʼe ño̱ʼo ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ kúú yikí ko̱ño na̱.
\v 22 Ta nda̱ kuu̱ ni̱ na̱taki na̱, dá ni̱ ndi̱saa̱ ini ta̱ xíonoo xíʼín ná ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, ta ni̱ ka̱ndísa ra noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios saʼa̱ ná, ta ni̱ ka̱ndísa taʼani ra ña̱ ni̱ kaʼa̱n mií ná.
\s Náʼá Jesús táto̱ʼon kúú nío̱ iin rá iin yó
\p
\v 23 Ta xía̱n nani nákaa̱ Jesús ñoo Jerusalén ñoó tein kuu̱ víko̱ pascua ñoó, kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá sa̱ʼá ndidaá ña̱ náʼano ni̱ kee na noo̱ ná.
\v 24 Tído ko̱ ní kándísa Jesús ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ ka̱ndísa ñaá ña̱yuu ñoó, dá chi̱ sa̱ náʼá vá ná táto̱ʼon ki̱ʼo kúú nío̱ iin rá iin na,
\v 25 ta ko̱ xínñóʼó taʼon na ni iin tóʼón ña̱yuu, dá ki̱ʼo na kuendá saʼa̱ iin rá iin ña̱yuu, dá chi̱ náʼá vá ná táto̱ʼon ki̱ʼo kúú nío̱ ná.
\c 3
\s Káʼa̱n Jesús xíʼín iin ta̱a naní Nicodemo ña̱ kánian nakaki sa̱á yo̱
\p
\v 1 Ió iin ta̱ fariseo naní Nicodemo, ta néʼe ra choon káʼano no̱ó ta̱ Israel.
\v 2 Dá ni̱ saʼa̱n ra̱ iin sa̱kuaá noo̱ ió Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Maestro, náʼá nduʼu̱ ña̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios mií ní ve̱i ní kakuu ní iin na̱ dánaʼa̱ no̱ó ndu̱, dá chi̱ kée ní ña̱ náʼano, ta ni iin ña̱yuu ko̱ kándeé kee ña̱ náʼano tá ko̱ ió Ndios xíʼín ná.
\p
\v 3 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ní ña̱ tá ná o̱ nákaki sa̱á ña̱yuu, dá kía̱n o̱ ko̱ní taʼon na ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.
\p
\v 4 Dá ni̱ kaa Nicodemo xíʼín ná:
\p ―¿Ndi koo nakaki sa̱á tuku iin ta̱a sa̱ ni̱ ku̱yatá? ¿Á kuu ndu̱ʼu tuku ra ti̱i naná ra̱, dá nakaki sa̱á ra̱?
\p
\v 5 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ní ña̱ tá ni̱ kaki oon ña̱yuu xíʼín ta̱kui̱í, ta ko̱ ní nákaki sa̱á na̱ kee Espíritu ii̱ Ndios, dá kía̱n o̱ ko̱ní taʼon na ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.
\v 6 Dá chi̱ ña̱yuu ni̱ kaki oon ñayuú yóʼo, kuendá ñayuú yóʼo va kúú ná. Tído na̱ káki sa̱á kée Espíritu ii̱, no̱ón kúú kuendá mií Espíritu ii̱.
\v 7 Ta ná dáʼa ni naá téí ini ní koni ní ña̱ káʼi̱n xíʼín ní ña̱ kánian nakaki sa̱á ní.
\v 8 Chi̱ kíán táto̱ʼon kúú tachi̱, dá chi̱ xoo diʼa xoo diʼa kánaan, ta seídóʼo yó kánaan, tído ko̱ náʼá taʼon yó ndeí ni̱ kixian, ta ndeí kuaʼa̱n. Ki̱ʼo dión kúúán xíʼín ña̱yuu ni̱ na̱kaki sa̱á ni̱ kee Espíritu ii̱.
\p
\v 9 Dá ni̱ kaa Nicodemo:
\p ―¿Ndi kuu, dá koo diʼa?
\p
\v 10 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Mií ní kúú iin maestro no̱ó na̱ Israel. Ta, ¿ndiva̱ʼa ko̱ kándaa̱ ini ní ndi dándáki to̱ʼon ni̱ kaʼi̱n xíʼín ní?
\v 11 Miía̱n ndaa̱ kuiti ná kaʼi̱n xíʼín ní ña̱ káʼa̱n ndu̱ xíʼín ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ náʼá ndú, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini xíʼín noo̱ ndú. Ta xíʼo ndu kuendá sa̱ʼá ña̱ yóʼo va, tído ko̱ kóni̱ taʼon ndoʼó natiin ndó to̱ʼon, ña̱ xíʼo ndu kuendá saʼa̱.
\v 12 Káʼi̱n xíʼín ní sa̱ʼá ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo va, tído ko̱ kándísa taʼon nía̱n. ¿Ndi koo ka̱ ví kandísa ní tá ná kaʼi̱n xíʼín ní sa̱ʼá ña̱ʼa ió induú noo̱ ió Ndios?
\v 13 Dá chi̱ ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ ní káa koʼo̱n induú. Sa̱va̱ʼa na̱ ni̱ kaa kúú na̱ ni̱ noo ni̱ ka̱sáa̱. Ta na̱ yóʼo kúú na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo, dá chi̱ mií ná kúú na̱ ni̱ sa̱ io induú.
\v 14 Táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ chi̱rkaa Moisés iin koo̱ ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín ka̱a kua̱án yukú i̱chí ñoó, ki̱ʼo dión taʼani kánian karkaa na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo kee ña̱yuu,
\v 15 dá kía̱n ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná kandeé ini ñaá, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ku̱ú na̱, diʼa koni na̱ kataki chíchí ná.
\s Ki̱ʼo diʼa kóni̱ Ndios na̱ ndéi ñayuú yóʼo
\p
\v 16 ’Chi̱ sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ nda̱ʼo ini Ndios sa̱ʼá ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xi̱ʼo na iin tóʼón dini̱ de̱ʼe na ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ñayuú yóʼo, dá kía̱n ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná kandeé ini ñaá, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ku̱ú na̱. Diʼa koni na̱ kataki chíchí ná.
\v 17 Dá chi̱ ko̱ ní tándaʼá Ndios de̱ʼe na kasaa̱ na̱ ñayuú yóʼo ndaka na kuendá sa̱ʼá kua̱chi ña̱yuu. Diʼa ni̱ ka̱sáa̱ na̱, dá koni iin rá iin ña̱yuu niʼi̱ ná ña̱ ka̱ki na sa̱ʼá mií ná.
\p
\v 18 ’Dá chi̱ ndidaá na̱ kándéé ini ñaá, ko̱ kánian chiya̱ʼi na sa̱ʼá kua̱chi na. Tído na̱ ko̱ ní xíin kandeé ini ñaá, no̱ón kúú na̱ kánian chiya̱ʼi saʼa̱ kua̱chi kée na, dá chi̱ ko̱ ní kándeé ini na̱ na̱ kúú iin tóʼón dini̱ de̱ʼe Ndios.
\v 19 Ta kánian chiya̱ʼi na sa̱ʼá kua̱chi kée na, dá chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ dátoo̱n noo̱ ña̱yuu, tído ni̱ kee cháá ka̱ ña̱yuu sa̱ʼá noo̱ íin naá, dá chi̱ ndinoʼo ña̱ kini kée na.
\v 20 Dá chi̱ ndidaá na̱ kée ña̱ kini, kañóʼó ná ña̱ ndaa̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu, ta ni ko̱ kúyati na noo̱ tóo̱n ña̱, dá kía̱n ná dáʼa ni natu̱u ndidaá ña̱ kini kée na.
\v 21 Tído na̱ kée ña̱ ndaa̱, no̱ón kúú na̱ na̱tuu yati noo̱ ndato tóo̱n, dá katu̱u ndiʼi ña̱ va̱ʼa kée na sa̱ʼá ña̱ kúú ná ña̱yuu Ndios.
\s Jesús kúú táto̱ʼon iin yíi̱, ta Juan kúú amigo na̱
\p
\v 22 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ saʼa̱n Jesús xíʼín ta̱ xíonoo xíʼín ná chí noo̱ kúú kuendá Judea, ta ñoó ni̱ sa̱ ndei na sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu.
\v 23 Ta Juan sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu chí noo̱ kúú ñoo Enón, yati noo̱ kúú ñoo naní Salim, dá chi̱ ñoó ñóʼo nda̱ʼo ta̱kui̱í. Ta sa̱ ka̱sáa̱ ña̱yuu noo̱ ná, ta sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá ná,
\v 24 dá chi̱ kámani̱ vá ndadi na̱ veʼe ka̱a.
\p
\v 25 Dá ni̱ ka̱sáʼá ndátóʼón kuáchi̱ ta̱ xíonoo xíʼín Juan xíʼín dao ka̱ na̱ Israel saʼa̱ ndí ki̱án kánian kee ña̱yuu, dá nduvii ná noo̱ Ndios.
\v 26 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼa̱n ra̱ noo̱ ió Juan, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Maestro, táʼa̱n ta̱a ni̱ sa̱ io xíʼín ní iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán, táʼa̱n ra̱ ni̱ xi̱ʼo ní kuendá sa̱ʼá no̱ó ña̱yuu, ro̱ón kúú ra̱ xíonoo dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, ta kua̱ʼá nda̱ʼo na kuaʼa̱n noo̱ rá.
\p
\v 27 Dá ni̱ kaa Juan xíʼín rá:
\p ―O̱ kándeé taʼon ni iin ta̱a niʼi̱ rá ni iin choon tá ko̱ ní xi̱ʼo Ndios ña̱ noo̱ rá nda̱ induú.
\v 28 Ta mií ndó kúú na̱ xíʼo kuendá ña̱ ni̱ kaʼa̱n yuʼu̱ ña̱ ko̱ kúú taʼon yuʼu̱ na̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Diʼa ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ yuʼu̱ kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios ve̱i mií no̱ó, dá kasaa̱ mií ná.
\v 29 Náʼá ndó ña̱ ta̱a ni̱ ta̱ndáʼa̱ xíʼín iin ñáʼa̱ kúú yíi̱a̱n. Ta ra̱ néʼe táʼan va̱ʼa xíʼín ta̱ ni̱ ta̱ndáʼa̱ ñoó, ro̱ón kúú ra̱ íin díi̱n rá, ta seídóʼo ñaá rá, ta kádii̱ ini ra̱ tá seídóʼo ra noo̱ káʼa̱n ta̱ kúú yíi̱ ñoó. Ki̱ʼo dión taʼani ndóʼo mií yuʼu̱ viti, chi̱ ni̱ xi̱nko̱o ndiʼi ña̱ kádii̱ inii̱.
\v 30 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ kánian kandaya̱ʼi cháá ka̱ na̱, ta yuʼu̱ kúú na̱ kánian ndunóo diʼa.
\s Ni̱ kii Jesús chí induú
\p
\v 31 ’Na̱ ni̱ noo ni̱ kii chí induú, no̱ón kúú na̱ dándáki ndidaá ña̱yuu. Ta na̱ ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo, yóʼo va ni̱ kaki na, ta káʼa̱n na̱ sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ ió no̱ñóʼo̱ yóʼo. Tído na̱ ni̱ kii chí induú, no̱ón kúú na̱ dándáki ndidaá ña̱yuu.
\v 32 Ta xíʼo na kuendá sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini na̱ xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ seídóʼo na chí induú, tído ko̱ íin taʼon xiín natiin va̱ʼa ña̱ káʼa̱n na̱.
\v 33 Tído ndi ndáa ña̱yuu nátiin va̱ʼa ña̱ káʼa̱n na̱, no̱ón kúú na̱ xíʼo kuendá ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa na̱ ndaa̱ kúú Ndios.
\v 34 Ta na̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios ni̱ ka̱sáa̱, no̱ón kúú na̱ káʼa̱n to̱ʼon mií Ndios, chi̱ ni̱ xi̱ʼo ndiʼi na ndée̱ Espíritu ii̱ ná noo̱ ná, ta ko̱ ní chíki̱ʼó taʼon ñaá ná.
\v 35 Ta kúʼu̱ nda̱ʼo ini tatá Ndios saʼa̱ de̱ʼe na, ta ni̱ na̱ki̱ʼo na ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa noo̱ ndáʼa̱ ná.
\v 36 Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná kandeé ini de̱ʼe Ndios koni na̱ kataki chíchí ná. Tído na̱ ko̱ xi̱ín kandeé ini de̱ʼe Ndios, o̱ ko̱ní taʼon na kataki chíchí ná, diʼa kasaa̱ ña̱ xído̱ ini Ndios sata̱ ná.
\c 4
\s Ndátóʼón Jesús xíʼín iin ñáʼa̱ ió chí kuendá Samaria
\p
\v 1 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini satoʼo yo̱ Jesús ña̱ ni̱ niʼi̱ tóʼon ta̱ fariseo ña̱ kuaʼa̱ cháá ka̱ ña̱yuu ni̱ ka̱sáʼá ndíko̱ ñaá, ta kuaʼa̱ cháá ka̱ ña̱yuu dákodo̱ ndúta̱ ná o̱ du̱ú Juan,
\v 2 va̱ʼará o̱ du̱ú mií Jesús dákodo̱ ndúta̱ ñaá, ta̱ xíonoo xíʼín vá ná kée choon yóʼo.
\v 3 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ keta na kuendá Judea kuaʼa̱n tuku na chí Galilea diʼa xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná.
\v 4 Ta miía̱n ndúsa̱ kánian ya̱ʼa na chí kuendá Samaria diʼa, dá saa̱ na̱ Galilea.
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saa̱ na̱ iin ñoo naní Sicar, ña̱ nákaa̱ chí Samaria ñoó. Ta yati néʼe táʼan ñoo yóʼo xíʼín ñóʼo̱ ni̱ xi̱ʼo oon Jacob no̱ó de̱ʼe na José.
\v 6 Ta ñoó nákaa̱ iin pozo ni̱ ka̱va̱ʼa Jacob. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kuitá Jesús ni̱ xika na, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ sa̱ ko̱o na yúʼu̱ pozo ñoó ió na̱ nániʼi̱ ndée̱ ná. Ta kíán dao nduú.
\v 7 Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ñáʼa̱ kuendá Samaria taváa̱n ta̱kui̱í, dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―Tei cháá ta̱kui̱í xaa̱n ná koʼi.
\p
\v 8 Ta ko̱ ta̱ʼón ta̱ xíonoo xíʼín ná ñoó ndéi xíʼín ná, chi̱ kuaʼa̱n ra̱ ñoo nákaa̱ yati ñoó kuiin ra ña̱ʼa kasáʼan na.
\v 9 Dá ni̱ kaa ñáʼa̱ Samaria ñoó xíʼín ná:
\p ―¿Ndiva̱ʼa xíka̱ mií ní, ta̱ Israel xaa̱n, ta̱kui̱í koʼo ní noo̱ yúʼu̱, chi̱ iin ñá Samaria va kúú yuʼu̱? Ta ko̱ néʼe táʼan va̱ʼa taʼon ndoʼó, na̱ Israel xaa̱n, xíʼín nduʼu̱, na̱ kuendá Samaria yóʼo.
\p
\v 10 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―Tá ná kandaa̱ ino̱n sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa kóni̱ Ndios kee na xíʼón, ta ná kandaa̱ taʼani ino̱n ndá yoo kúú na̱ xíka̱ ta̱kui̱í koʼo na noo̱o̱n, dá kía̱n kaka̱ diʼa yoʼó ta̱kui̱í koʼón noo̱ yúʼu̱, ta koʼi̱n ki̱ʼoi ta̱kui̱í, kirá ki̱ʼo ña̱ kataki chíchón.
\p
\v 11 Dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Tatá, ni iin taʼon ña̱ʼa ko̱ néʼe ní taó ní ta̱kui̱í, ta konó nda̱ʼo pozo yóʼo. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndeí koʼo̱n ní kiʼin ní ta̱kui̱í, kirá ki̱ʼo ña̱ kataki chíchí ñoó?
\v 12 Ta, ¿á ndáya̱ʼi cháá ka̱ mií ní o̱ du̱ú Jacob, na̱ kúú na̱ sáʼano veʼe ndu? Dá chi̱ no̱ón vá ni̱ ka̱va̱ʼa pozo yóʼo, ta ta̱kui̱í kána yóʼo sa̱ xiʼi mií ná, xíʼín de̱ʼe na xíʼín kíti̱ ni̱ sa̱ ndaka na.
\p
\v 13 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―Ndi ndáa mií vá ña̱yuu xíʼi ta̱kui̱í ñóʼo ini pozo yóʼo, no̱ón kúú na̱ nandió kuéi tuku na ichi̱ ini na̱.
\v 14 Tído ña̱yuu ná koʼo ta̱kui̱í, kirá ki̱ʼo yuʼu̱ noo̱ ná, ni iin kuu̱ ka̱ o̱ nándió kuéi na ichi̱ ini na̱. Chi̱ ta̱kui̱í ki̱ʼo yuʼu̱ koʼo na, kiróón kakuu ta̱kui̱í kana ndita ini na̱, ta ki̱ʼo ra ña̱ kataki chíchí ná.
\p
\v 15 Dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Tatá, tei ní ta̱kui̱í káʼa̱n ní saʼa̱ ná koʼo yuʼu̱, dá kía̱n ná dáʼa ka̱ ni nandió ko̱oi ichi̱ inii̱, ta ná dáʼa ka̱ ni kixii kiʼin ta̱kui̱í nda̱ yóʼo.
\p
\v 16 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―Kuaʼán kuakón yíi̱o̱n, dá kasaa̱o̱n.
\p
\v 17 Dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Ko̱ ta̱ʼón yíi̱ yuʼu̱.
\p Dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―Ndaa̱ va káʼo̱n ña̱ ko̱ó yíi̱o̱n,
\v 18 dá chi̱ o̱ du̱ú ta̱ʼón yíi̱o̱n kúú ta̱a ió xíʼón viti, va̱ʼará sa̱ oʼo̱n ni̱ sa̱ kuu yíi̱o̱n. Sa̱ʼá ño̱ó nda̱ni ña̱ ndaa̱ va káʼo̱n.
\p
\v 19 Dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Tatá, kándaa̱ inii̱ ña̱ kúú ní iin profeta.
\v 20 Tído dini̱ yúku̱ yóʼo va ni̱ sa̱ nda̱ño̱ʼo na̱ sáʼano veʼe nduʼu̱ Ndios, tído ndoʼó, na̱ Israel, kaá ndo̱ ña̱ ñoo Jerusalén va kúú noo̱ kánian kandaño̱ʼo yó na̱.
\p
\v 21 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼán:
\p ―Naná, kandísa ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼón viti, dá chi̱ ve̱i kuu̱ ña̱ ni dini̱ yúku̱ yóʼo, ni ñoo Jerusalén ko̱ kánian koʼo̱n ndo̱, dá kandaño̱ʼo ndó tatá Ndios.
\v 22 Ta ndoʼó, ndáño̱ʼo ndava̱ʼa va ndó Ndios, tído nduʼu̱, náʼá vá nduʼu̱ ndá yoo kúú Ndios ndáño̱ʼo ndu, dá chi̱ tein na̱ veʼe nduʼu̱, na̱ Israel, ve̱i na̱ dáka̱ki ñaá.
\v 23 Tído sa̱ kuaʼa̱n kasandaá vá hora, ta viti sa̱ ni̱ kasa̱ndaáa̱n, chi̱ na̱ kandaño̱ʼo ndisa Ndios kakuu na̱ kandaño̱ʼo ñaá xíʼín ndée̱ Espíritu ii̱, ta kandaño̱ʼo ndisa ñaá ná táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií Ndios, dá chi̱ ki̱ʼo dión kóni̱ mií tatá Ndios ña̱ kandaño̱ʼo ñaá ná.
\v 24 Chi̱ Espíritu vá kúú Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó na̱ kaʼán kandaño̱ʼo ñaá, kánian kandaño̱ʼo ñaá ná xíʼín ndée̱ Espíritu ii̱, ta kánian kandaño̱ʼo ndisa ñaá ná táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií Ndios.
\p
\v 25 Dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ña̱ kasaa̱ na̱ kakuu Mesías, na̱ kakuu Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Sa̱ʼá ño̱ó nda̱ ná kasaa̱ mií ná, nda̱ daá ví nakani ndiʼi na ndidaá ña̱ káʼa̱n ní saʼa̱.
\p
\v 26 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―Ñaá kúú yuʼu̱, na̱ káʼa̱n xíʼón.
\p
\v 27 Ta mií dáá ñóó ni̱ na̱ndió kuéi ta̱ xíonoo xíʼín ná ni̱ na̱sáa̱ ra̱, ta kúú ni̱ naá ini ra̱ sa̱ʼá ña̱ ndátóʼón ná xíʼín ñáʼa̱ ñoó. Tído ni iin tóʼón rá ko̱ ní ndáto̱ʼón: “¿Ndí ki̱án ndátóʼón ní xíʼín ñáʼa̱ xaa̱n?” o “¿Ndiva̱ʼa ndátóʼón ní xíʼán?”
\p
\v 28 Dá ni̱ da̱nkoo ñáʼa̱ ñoó yoo ta̱kui̱ía̱n, dá ni̱ na̱ndió ko̱oán kuaʼa̱n nóʼa̱n ñoo ñoó. Tá ni̱ na̱sáa̱a̱n, dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ña̱yuu ñoó:
\p
\v 29 ―Nakíi̱ ndo̱ kande̱ʼé ndó, chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a, ta ni̱ kaʼa̱n ndaa̱ ra̱ saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ keei. Ndá ndi kuu kúú ná Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\p
\v 30 Dá ni̱ ka̱nkuei ñayuu ñoó kuaʼa̱n na̱ kande̱ʼé ná noo̱ ió Jesús.
\p
\v 31 Ta mií hora daá ñóó ni̱ seí ndaʼí ta̱ xíonoo xíʼín ná noo̱ ná, chi̱ kaá ra̱:
\p ―Maestro, kasáʼan ní.
\p
\v 32 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ió iin ka̱ ña̱ʼa koʼo̱n yuʼu̱ kasáʼin, tído ko̱ náʼá taʼon ndó ndí ki̱án kíán.
\p
\v 33 Dá ni̱ ka̱sáʼá ndáto̱ʼón táʼan mií ta̱ xíonoo xíʼín ná ñoó, ta kaá ra̱:
\p ―¿Á ndá yoo ni̱ kii ni̱ neʼe ña̱ʼa kasáʼan na, sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n na̱ dión?
\p
\v 34 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ña̱ʼa kasáʼin kúú ña̱ kéei ña̱ kóni̱ mií na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii, ta dáxi̱nko̱oi choon ni̱ xi̱ʼo na noo̱í keei.
\v 35 ¿Á ko̱ káʼa̱n ndo̱ ña̱ kámani̱ komi̱ yoo̱, dá kasandaá kuu̱ dákée yó? Tído káʼa̱n yuʼu̱ xíʼín ndó ña̱ dákáka noo̱ ndo̱ kande̱ʼé ndó no̱ó ña̱ ni̱ xiti na, dá chi̱ sa̱ ni̱ ichi̱ vaan, sa̱ ni̱ kuu va dákée yóa̱n.
\v 36 Dá chi̱ na̱ dákée natiin na ya̱ʼi na, ta ña̱ dákée na kúú ña̱yuu natiin ña̱ kataki chíchí ná. Dión, dá kadii̱ nduú ini na̱ ni̱ xiti xíʼín na̱ ni̱ da̱kée.
\v 37 Ta ndaa̱ va káʼa̱n ña̱yuu tá káʼa̱n na̱ diʼa: “Iin na̱ kúú na̱ xíti, ta iin ka̱ na̱ kúú na̱ dákée.”
\v 38 Ta yuʼu̱ kúú na̱ tandaʼá ndoʼó koʼo̱n ndo̱ dákée ndó no̱ó ko̱ ní xíti ndó, chi̱ dao ka̱ va na ni̱ xiti, ta ndoʼó kúú na̱ keva̱ʼa no̱ó ni̱ ndoʼo dao ka̱ na̱ ni̱ xiti na ―kaá na̱.
\p
\v 39 Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ndéi chí kuendá Samaria ñoó ni̱ ka̱ndísa na Jesús sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n ñáʼa̱ ñoó saʼa̱ ná, dá chi̱ kaáa̱n: “Ni̱ kaʼa̱n ndaa̱ ta̱a ñoó xíʼín yuʼu̱ saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa ni̱ keei.”
\p
\v 40 Dá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ Samaria ñoó noo̱ nákaa̱ Jesús, dá ni̱ seí ndaʼí na̱ noo̱ ná ña̱ ná kando̱o tóó na xíʼín ná ñoo ñoó. Dá ni̱ ka̱ndo̱o na ni̱ sa̱ io na̱ xíʼín ná uu̱ kuu̱.
\v 41 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá sa̱ʼá to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín ná,
\v 42 dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ñáʼa̱ ñoó:
\p ―Ko̱ kándísa ka̱ ndu̱ viti sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼo̱n xíʼín ndú, dá chi̱ viti sa̱ ni̱ seídóʼo ndu to̱ʼon káʼa̱n mií ná. Ta ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú ná Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús de̱ʼe iin ta̱a kéchóon noo̱ rey
\p
\v 43 Tá ni̱ ya̱ʼa uu̱ kuu̱, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱ chí kuendá Galilea diʼa.
\v 44 Ta ni̱ xi̱ʼo Jesús kuendá ña̱ ni iin tóʼón taʼon profeta ko̱ nátiin ña̱ñóʼó noo̱ na̱ ñoo mií ná.
\v 45 Tído tá ni̱ saa̱ na̱ kuendá Galilea, ni̱ na̱tiin va̱ʼa ñaá na̱ ndéi ñoó, dá chi̱ ni̱ xini xíʼín noo̱ ná ña̱ náʼano ni̱ kee na ñoo Jerusalén tein víko̱ pascua ñoó, dá chi̱ ni̱ sa̱ ñoʼo taʼani na ñoó.
\v 46 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Jesús ni̱ na̱sáa̱ na̱ ñoo Caná, ña̱ nákaa̱ kuendá Galilea no̱ó ni̱ ndee na ta̱kui̱í ñoó vino.
\p Ta chí ñoo Capernaum ñoó ió iin ta̱ kéchóon noo̱ rey, ta kúʼu̱ iin de̱ʼe ra.
\v 47 Tá ni̱ niʼi̱ tóʼon ra ña̱ sa̱ ni̱ ndu̱sáa̱ Jesús ió na̱ Galilea, ni̱ ndee na kuendá Judea, dá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná koʼo̱n na̱ veʼe ra, ta ná nduva̱ʼa na de̱ʼe ra, dá chi̱ sa̱ ióa̱n kuu xi̱.
\v 48 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Tá ná o̱ ko̱ní xíʼín noo̱ ndo̱ ña̱ náʼano xíʼín ña̱ ndato kée yuʼu̱, dá kía̱n o̱ kándísa taʼon ndó yuʼu̱.
\p
\v 49 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíʼín ná:
\p ―Tatá, ná koʼo̱ viti ko̱ ñáʼa̱ kuu de̱ʼi.
\p
\v 50 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Kuaʼán nóʼo̱n, chi̱ sa̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa va de̱ʼón.
\p Ta kúú ni̱ ka̱ndísa va ta̱a ñoó to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Jesús. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaʼa̱n nóʼo̱ rá.
\v 51 Tá sa̱ kuaʼa̱n xino̱ ra̱ noo̱ íin veʼe ra, dá ni̱ kii ta̱ kéchóon noo̱ rá ni̱ niʼi̱ ñaá rá. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―Takí ii̱ vá de̱ʼe ní, sa̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa va xi.
\p
\v 52 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá to̱ʼon ndá hora ni̱ ndi̱ko̱ʼon ini xi̱. Dá ni̱ kaa ta̱ kéchóon ñoó xíʼín rá:
\p ―Táto̱ʼon ka̱ iin sa̱ʼini koni, dá ni̱ ya̱ʼa ña̱ dáa̱ xí.
\p
\v 53 Dá ni̱ ndi̱sáa̱ ini tatá xi̱ ña̱ mií hora daá ñóó ni̱ kaʼa̱n Jesús xíʼín rá: “Sa̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa de̱ʼón.” Ta ni̱ ka̱ndísa rá Jesús, xíʼín ndidaá na̱ veʼe ra.
\p
\v 54 Ta ña̱ yóʼo kúú ña̱ káʼano kúú uu̱ ni̱ kee Jesús chí kuendá Galilea tá ni̱ ndee na chí kuendá Judea diʼa.
\c 5
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús iin ta̱a ko̱ ku̱ú kaka ió ñoo Betesda
\p
\v 1 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kasa̱ndaá koo iin víko̱ káʼano no̱ó na̱ Israel. Dá ni̱ kee Jesús ko̱kaa na kuaʼa̱n na̱ ñoo Jerusalén.
\v 2 Ta ñoo Jerusalén ñoó nákaa̱ iin xíán noo̱ naní yéʼé léko, ta yati ñoó nákaa̱ iin pila káʼano noo̱ ñóʼo ta̱kui̱í, ta naníán Betesda xíʼín yúʼu̱ hebreo, ta ndíta oʼo̱n veʼe xíʼo káti̱ yúʼán.
\v 3 Ta ini veʼe káti̱ ñoó ndéi kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ kúʼu̱, dao na ko̱ túu noo̱, dao ka̱ na̱ léngo̱ saʼa̱, dao ka̱ na̱ ni̱ na̱tií saʼa̱. Ta ndéi na ndáti na naka̱ndá no̱ó ta̱kui̱í ñoó.
\v 4 Dá chi̱ ndá ndi kúu náxino̱ iin ángel dáka̱ndá na̱ no̱ó ta̱kui̱í ñoó, ta na̱ mií no̱ó kasaa dáke̱ta mií tá kandá ta̱kui̱í ñoó, ta kúú nduva̱ʼa va na noo̱ ndi ndáa mií vá kueʼe̱ ndóʼo na.
\v 5 Ta ñoó kánduʼu̱ iin ta̱a, ta sa̱ io oko̱ saʼo̱n oni̱ kuia̱ kúʼu̱ ra̱.
\p
\v 6 Dá ni̱ xini Jesús kánduʼu̱ ta̱a yóʼo. Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ sa̱ naʼá nda̱ʼo kúʼu̱ ra̱, dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ná:
\p ―¿Á kóno̱n nduva̱ʼón?
\p
\v 7 Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Dión kóni̱i̱, tatá, tído ko̱ íin ni̱ʼí dáke̱ta ñaá ini ta̱kui̱í káa mií hora kandá ra̱. Ta iin iin taʼándá káʼín koʼi̱n dáke̱tai miíi̱, sa̱ kasaa iin ka̱ na̱ ke̱ta na.
\p
\v 8 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ndakuii̱n ndichi viti. Ta nakiʼin ña̱ʼa kándíʼón xaa̱n kaneʼón kuaʼán.
\p
\v 9 Ta kúú vitíʼón diʼa ni̱ ndu̱va̱ʼa ta̱a ñoó. Ta kúú ni̱ na̱kiʼin ra ña̱ʼa kándíʼi ra néʼe ra kuaʼa̱n ra̱. Ta mií kuu̱ dáá ñóó kúú kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel.
\p
\v 10 Dá ni̱ kaa ta̱ saʼándá choon no̱ó na̱ Israel xíʼín ta̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ñoó:
\p ―Kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱ kíán viti. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kánian kaneʼón ña̱ʼa ni̱ sa̱ ndíʼón xaa̱n.
\p
\v 11 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíʼín rá:
\p ―Mií na̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ñaá ni̱ kaʼa̱n xíʼíi̱n: “Nakiʼin ña̱ʼa kándíʼón xaa̱n kaneʼón kuaʼán”, kaá na̱ xíʼíín.
\p
\v 12 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá:
\p ―¿Ndá yoo ni̱ kaʼa̱n xíʼón: “Nakiʼin ña̱ʼa kándíʼón xaa̱n kaneʼón kuaʼán”?
\p
\v 13 Tído ko̱ náʼá taʼon ta̱ ni̱ sa̱ kúʼu̱ ñoó ndá yoo ni̱ ndu̱va̱ʼa ñaá, dá chi̱ ni̱ ke̱xoo va Jesús kuaʼa̱n na̱, ta ni̱ ndu̱ʼu na tein ña̱yuu kuáʼa̱ ndéi ñoó.
\p
\v 14 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ na̱níʼi̱ ñaá Jesús yéʼé ño̱ʼo káʼano ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Kanaʼón ña̱ sa̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa voon viti, tído o̱ sa̱ kóo ka̱ ino̱n ya̱ʼón keeón kua̱chi, dá ná dáʼa ni kixi iin ka̱ ta̱ndóʼó káʼano cháá ka̱ noo̱o̱n.
\p
\v 15 Dá ni̱ kee ta̱a ni̱ ndu̱va̱ʼa ñoó kuaʼa̱n ra̱. Dá ni̱ ka̱sto̱ʼon ra xíʼín ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel ña̱ Jesús kúú na̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ñaá.
\v 16 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá ta̱ néʼe choon ñoó kéndava̱ʼa rá xíʼín Jesús, ta ndúkú rá ndi kee ra kaʼání ñaá rá, dá chi̱ ni̱ kee na choon yóʼo tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ ñoo Israel.
\v 17 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Daá kéchóon va tatá yuʼu̱ Ndios, ta kéchóon taʼani yuʼu̱ viti.
\p
\v 18 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, sa̱ʼá ño̱ó víʼí ka̱ ví ni̱ ka̱sáʼá ndúkú ta̱a ñoó ndi kee ra kaʼání ñaá rá, dá chi̱ o̱ du̱ú iin tóʼón ni kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel yáʼa na, chi̱ diʼa kaá taʼani na ña̱ mií Ndios kúú tatá na̱, ta sa̱ʼá ña̱ káʼa̱n na̱ dión, sa̱ʼá ño̱ó ndée na mií ná ña̱ iin tóʼón kúú ná xíʼín Ndios.
\s Kásto̱ʼon Jesús xíʼín ña̱yuu ña̱ kómí ná choon, chi̱ kúú ná de̱ʼe mií Ndios
\p
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaa Jesús diʼa xíʼín ta̱a ñoó:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ko̱ kée mií taʼon na̱ kúú de̱ʼe Ndios iin rá iin ña̱ʼa, chi̱ kée na ndidaá ña̱ xiní na̱ kée tatá na̱, dá chi̱ ndidaá ña̱ʼa kée tatá na̱, ki̱ʼo dión taʼani kée de̱ʼe na.
\v 20 Chi̱ kúʼu̱ nda̱ʼo ini tatá Ndios sa̱ʼá de̱ʼe na, ta náʼa̱ na̱ ndidaá táʼa̱n va ña̱ʼa kée na no̱ó de̱ʼe na. Sa̱ʼá ño̱ó náʼano cháá ka̱ ña̱ʼa koni ndo̱ kee de̱ʼe Ndios o̱ du̱ú ña̱ ni̱ kee na viti, dá naá nda̱ʼo iní ndo̱ kee na.
\v 21 Dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndáneʼe tatá Ndios na̱ ni̱ xiʼi̱, ta xíʼo na ña̱ kataki na̱, dión taʼani kée de̱ʼe na, dá chi̱ xíʼo taʼani na ña̱ kataki ndi ndáa mií vá ña̱yuu káʼán mií ná.
\v 22 Dá chi̱ ko̱ kéyíko̱ taʼon Ndios saʼa̱ ni iin tóʼón ña̱yuu, nda̱á no̱ó de̱ʼe va na ni̱ xi̱ʼo na choon, dá keyíko̱ na̱ saʼa̱ ná,
\v 23 dá kía̱n ná koo ña̱ñóʼó ndidaá táʼa̱n ña̱yuu no̱ó de̱ʼe Ndios, táto̱ʼon ki̱ʼo ió ña̱ñóʼó ná noo̱ mií tatá Ndios. Dá chi̱ na̱ ko̱ó ña̱ñóʼó noo̱ de̱ʼe Ndios, ni tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ni̱ ka̱sáa̱ na̱, ko̱ó ña̱ñóʼó ná noo̱.
\p
\v 24 ’Ta miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ndi ndáa na̱ seídóʼo to̱ʼon káʼi̱n, ta kándeé iní na̱ tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ni̱ ka̱sáa̱i̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí ná, ta o̱ káʼanda taʼon Ndios choon ña̱ chiya̱ʼi na sa̱ʼá kua̱chi kée na, chi̱ ni̱ taó ñaá Ndios no̱ó ña̱ kánian kuu na̱, ta ni̱ xi̱ʼo na ña̱ kataki chíchí ná.
\v 25 Miía̱n ndaa̱ káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ve̱i kuu̱, ta kuu̱ víti kíán ña̱ kueídóʼo na̱ kúú ndi̱i ña̱ kaʼa̱n de̱ʼe Ndios. Ta na̱ kandísa noo̱ kaʼa̱n na̱, no̱ón kúú na̱ kataki.
\v 26 Dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo xíʼo Ndios ña̱ kataki ña̱yuu, ki̱ʼo dión taʼani ni̱ xi̱ʼo na choon noo̱ ndáʼa̱ de̱ʼe na ña̱ kee taʼani na dión xíʼín ña̱yuu.
\v 27 Ta ni̱ xi̱ʼo taʼani na choon no̱ó de̱ʼe na ña̱ keyíko̱ na̱ saʼa̱ ndidaá ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ kúú ná na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo.
\v 28 Ta o̱ sa̱ naá téí ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ káʼi̱n xíʼín ndó, dá chi̱ ve̱i kuu̱ ña̱ kueídóʼo ndidaá na̱ ni̱ ndu̱xi to̱ʼon kaʼa̱n na̱,
\v 29 ta nataki ña̱yuu ni̱ kee ña̱ va̱ʼa, ta natiin na ña̱ kataki chíchí ná. Tído na̱ ni̱ kee ña̱ kini, no̱ón kúú na̱ nataki natiin ña̱ koʼo̱n na̱ ndoʼo naní nío̱ ná.
\s Ki̱ʼo diʼa kándaa̱ ini yo̱ ña̱ Jesús kúú de̱ʼe Ndios
\p
\v 30 ’Ta ko̱ kée mií taʼon yuʼu̱ ni iin tóʼón ña̱ʼa. Chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káa choon ni̱ saʼanda mií tatái̱ noo̱í, ki̱ʼo dión kéyíko̱i̱ iin rá iin ña̱ʼa, ta kéyíko̱ ndaa̱i̱ saʼa̱ iin rá iin ña̱ʼa, dá chi̱ ko̱ ndúkú taʼon yuʼu̱ keei ña̱ kóni̱ miíí, diʼa ndúkú yuʼu̱ keei ña̱ kóni̱ tatái̱, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱i.
\v 31 Dá chi̱ tá ná ki̱ʼo yuʼu̱ kuendá saʼa̱ mííí, dá kía̱n kaa ndo̱ ña̱ ko̱ ndáa̱ taʼon kía̱n káʼi̱n.
\v 32 Iin ka̱ va na kúú na̱ xíʼo kuendá sa̱ʼá yuʼu̱. Ta náʼá yuʼu̱ ña̱ kuendá xíʼo na sa̱ʼí kíán ña̱ ndaa̱.
\v 33 Ta ndoʼó ni̱ ta̱ndaʼá ndó dao ta̱a ni̱ saʼa̱n ra̱ noo̱ Juan, ta no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo ndaa̱ kuendá noo̱ rá.
\v 34 Tído yuʼu̱, ko̱ xínñóʼó taʼon yuʼu̱ ña̱ ki̱ʼo iin ka̱ ña̱yuu kuendá sa̱ʼí. Ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ yóʼo, dá koni ndo̱ ka̱ki ndó.
\v 35 Miía̱n ndaa̱ ni̱ sa̱ kuu Juan táto̱ʼon iin íti̱ kéi̱, ta sa̱ da̱tóo̱n na̱ noo̱ ndo̱, ta ni̱ na̱taʼan va̱ʼa ini ndo̱ ni̱ na̱tiin va̱ʼa ndó to̱ʼon ndato ni̱ kaʼa̱n na̱ cháá tiempo.
\p
\v 36 ’Ta ió iin ka̱ ña̱ʼa, ña̱ kía̱n xíʼo va̱ʼa cháá ka̱ ví kuendá sa̱ʼá yuʼu̱ o̱ du̱ú kuendá ni̱ xi̱ʼo Juan. Dá chi̱ ndidaá choon ni̱ xi̱ʼo tatái̱ noo̱í keei, ndidaá ña̱ yóʼo kía̱n kéei, ta miía̱n xíʼo kuendá sa̱ʼí ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti tatái̱ Ndios ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii.
\v 37 Ta mií taʼani tatái̱, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ve̱ii, xíʼo taʼani na kuendá sa̱ʼí. Ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón ko̱ ní seídóʼo ndó noo̱ káʼa̱n na̱, ta ni ko̱ ní xiní ndo̱ ndi káa na,
\v 38 ta ni to̱ʼon na ko̱ kómí ndó ini nío̱ ndo̱, dá chi̱ ko̱ kándéé iní ndo̱ na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii.
\v 39 Ta ndoʼó dákuáʼa tuti ii̱ Ndios, dá chi̱ káʼán ndó ña̱ ñoó naniʼi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó. Ta mií tuti ñoó xíʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ yúʼu̱,
\v 40 tído ko̱ kóni̱ taʼon ndó kii ndó noo̱í, dá niʼi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó.
\p
\v 41 ’Ko̱ ndúkú taʼon yuʼu̱ natiin ña̱ñóʼó no̱ó ta̱a ñayuú yóʼo.
\v 42 Tído náʼá váí ndi ndáa nío̱ iin rá iin ndó, sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ inii̱ ña̱ ko̱ kóni̱ taʼon ndó Ndios.
\v 43 Yuʼu̱ kúú na̱ ve̱ii xíʼín choon ni̱ saʼanda mií tatái̱ Ndios noo̱í, tído ko̱ kóni̱ ndo̱ natiin ndó yuʼu̱. Tído tá ná kasaa̱ iin ka̱ ta̱a kaʼa̱n saʼa̱ mií rá, ta kúú kaon va natiin va̱ʼa va ndó ra̱.
\v 44 ¿Ndi koo ví, dá kasandaá ndo̱ kandísa ndó ña̱ ndaa̱, chi̱ daá kuití ndúkú ndó ña̱ chindaya̱ʼi táʼan mií ndó, ta ko̱ ndúkú ndó ña̱ chindaya̱ʼi ñaá na̱ kúú iin tóʼón dini̱ mií Ndios?
\v 45 Ta ná dáʼa ni kaʼán ndó ña̱ kaʼa̱n kua̱chi yuʼu̱ saʼa̱ ndo̱ʼó noo̱ Ndios. Mií Moisés, táʼa̱n na̱ kándéé téí iní ndo̱, no̱ón kúú na̱ káʼa̱n kua̱chi saʼa̱ ndo̱.
\v 46 Dá chi̱ tá miía̱n ndaa̱ ni̱ ka̱ndísa ndó ña̱ ni̱ kaʼa̱n Moisés, dá kía̱n kandísa taʼani ndó ña̱ káʼa̱n yuʼu̱ xíʼín ndó viti, dá chi̱ saʼa̱ yúʼu̱ va ni̱ taa Moisés.
\v 47 Tído, tá ko̱ kándísa ndó ña̱ ni̱ taa na sa̱ʼí, ¿ndi koo, dá kandísa ndó to̱ʼon káʼa̱n yuʼu̱, tá dáá?
\c 6
\s Kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ xi̱ʼo Jesús ña̱ʼa ni̱ sa̱sáʼan na
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kee Jesús kuaʼa̱n na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoʼo̱ naní Galilea. Ta naní taʼani ra Tiberias.
\v 2 Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu tákuei ñaá kuaʼa̱n na̱, chi̱ ni̱ xini na̱ ni̱ kee Jesús ña̱ʼa ndato ni̱ ndu̱va̱ʼa na na̱ kúʼu̱.
\v 3 Dá ni̱ kaa Jesús dini̱ iin yúku̱ íin ñoó. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na ñoó xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná.
\v 4 Ta kúú sa̱ ni̱ ku̱yati va víko̱ pascua, ña̱ kékáʼano na̱ Israel.
\p
\v 5 Tá ni̱ nda̱neʼe noo̱ Jesús, kúú ni̱ xini na̱ ña̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu tákuei ñaá ve̱i na, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín Felipe:
\p ―¿Ndeí koʼo̱ kuiiá ña̱ʼa kasáʼan ña̱yuu kuaʼa̱ yóʼo viti?
\p
\v 6 Míía̱n ni̱ kaʼa̱n va na dión, dá ná kande̱ʼá ndi kaa Felipe ñoó. Tído sa̱ náʼá vá míí ná ndí ki̱án kee na, dá kasáʼan ña̱yuu ñoó.
\v 7 Dá ni̱ kaa Felipe:
\p ―Ni di̱ʼón níʼi̱ ña̱yuu kéchóon na uu̱ ciento kuu̱ o̱ kétaan kuiin yó pan, dá niʼi̱ ná lúʼu̱ lúʼa̱n keí ná.
\p
\v 8 Dá ni̱ kaa iin ka̱ ta̱a xíonoo xíʼín Jesús, táʼa̱n ra̱ naní Andrés, ta̱ kúú ñani Simón Pedro:
\p
\v 9 ―Yóʼo íin iin tayií lóʼo̱, ta néʼe xi oʼo̱n pan cebada, ta néʼe xi uu̱ ti̱yaká. Tído ni ña̱ʼa ko̱ kúú vá ña̱ yóʼo no̱ó ña̱yuu kuaʼa̱ ve̱i káa.
\p
\v 10 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ña̱yuu kuáʼa̱ káa ña̱ ná kandei na ―kaá na̱.
\p Dá ni̱ sa̱ ndei na ndéi na noo̱ i̱tá ñoó, chi̱ káa nda̱ʼa vaan. Ta ta̱a ñoó kúú táto̱ʼon oʼo̱n mil.
\v 11 Dá ni̱ tiin Jesús pan ñoó. Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱ki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios, dá ni̱ xi̱ʼo naa̱n no̱ó ta̱ xíonoo xíʼín ná. Dá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ dasá ráa̱n no̱ó ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó. Ta kúú dión taʼani ni̱ kee na xíʼín ti̱yaká ñóó. Ta ni̱ xi̱ʼo ra ri̱ táto̱ʼon ni̱ xika̱ iin rá iin na.
\p
\v 12 Dá tá ni̱ ndi̱noo va̱ʼa ini ña̱yuu ñoó ni̱ sa̱sáʼan na, dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná ñóó:
\p ―Nditútí ndó ndidaá yúchi̱ ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o xaa̱n, dá ná o̱ túú ooan ―kaá na̱.
\p
\v 13 Dá ni̱ ndi̱tútí ta̱ xíonoo xíʼín ná ñóó ndidaá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o ñoó. Ta ni̱ da̱kútí rá uxi̱ uu̱ ti̱yika̱ xíʼín yúchi̱ ña̱ ni̱ sa̱ kuu ndin oʼo̱n pan ñoó.
\p
\v 14 Tá ni̱ xini ña̱yuu ñoó ki̱ʼo dión ví káʼano ña̱ʼa ni̱ kee Jesús, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti na̱ yóʼo kúú profeta, na̱ ni̱ kaa Ndios tandaʼá ná kasaa̱ ñayuú yóʼo.
\p
\v 15 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ ve̱i ña̱yuu ñoó kendúsa̱ na̱ xíʼín ná kandaka ñaá ná koʼo̱n na̱ kakuu na rey noo̱ ná. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ taó xóo na mií ná kuaʼa̱n na̱ dini̱ yúku̱ ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ xika Jesús no̱ó ta̱kui̱í
\p
\v 16 Dá tá ni̱ kuaá kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ na̱xino̱ mií ta̱a xíonoo xíʼín ná noo̱ nákaa̱ ta̱ñoʼo̱ ñoó.
\v 17 Dá ni̱ kaa ra ini barco, dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱ no̱ó ta̱ñoʼo̱, dá saa̱ ra̱ ñoo Capernaum. Kúú sa̱ ni̱ kuaá vá, ta ko̱ ñáʼa̱ ii̱ va nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱.
\v 18 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱sáʼá kána tachi̱ dée̱n, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱sáʼá kandá no̱ó ta̱ñoʼo̱ ñoó.
\v 19 Ta nda̱ sa̱ oʼo̱n o iño̱ káa va kilómetro dákáka ra barco ñoó kuaʼa̱n ra̱, dá ni̱ xini ra̱ xíka Jesús ve̱i na no̱ó ta̱ñoʼo̱ ñoó, ta sa̱ kúyati na ve̱i na no̱ó kuaʼa̱n barco ñoó. Ta kúú ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo ra.
\v 20 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Mií vá yuʼu̱ kúúí. Ná dáʼa ni yu̱ʼú ndo̱.
\p
\v 21 Ta kúú ni̱ na̱tiin va̱ʼa ñaá rá ini barco ñoó. Ta kúú vitíʼón diʼa ni̱ kasa̱ndaá na̱ yúʼu̱ ta̱ñoʼo̱ no̱ó kuaʼa̱n na̱ ñoó.
\s Nándukú ña̱yuu Jesús
\p
\v 22 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, sa̱ náʼá vá ña̱yuu ni̱ ka̱ndo̱o ndéi iin ka̱ xoo ta̱ñoʼo̱ ñoó ña̱ iin tóʼón vá ni̱ sa̱ kuu barco ni̱ kixi Jesús xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná. Tído náʼá taʼani na ña̱ ko̱ kuáʼa̱n nóʼo̱ ná xíʼín ta̱ xíonoo xíʼín ná, chi̱ kuaʼa̱n nóʼo̱ mií vá rá, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o ña̱yuu ñoó ndáti na Jesús.
\v 23 Ta dao barco ni̱ kii ñoo Tiberias ni̱ sa̱ kuita tóo ró yati no̱ó ni̱ xi̱ʼo Jesús pan ni̱ seí ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱ki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios.
\v 24 Dá tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó ña̱ ko̱ó ka̱ Jesús nákaa̱ ñoó, ni ta̱a xíonoo xíʼín ná, dá ni̱ kaa na ini barco ñoó. Dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱ ñoo Capernaum nandukú ná Jesús.
\s Yóʼo ni̱ kaʼa̱n Jesús ña̱ mií ná kúú pan ni̱ xi̱ʼo Ndios keí yó, dá kataki chíchí yó
\p
\v 25 Dá tá ni̱ na̱níʼi̱ ná Jesús iin ka̱ xoo ta̱ñoʼo̱ ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ná:
\p ―¿Maestro, ndá oon ni̱ ka̱sáa̱ ní yóʼo?
\p
\v 26 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ndisa ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ko̱ nándukú taʼon ndó yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ náʼano ni̱ keei. Diʼa nándukú ndó yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼoi pan ni̱ seí ndo̱, dá ni̱ ndi̱noo ini ndo̱.
\v 27 Ná dáʼa ni kechóon ndó saʼa̱ pan, ña̱ túú. Diʼa kechóon ndó saʼa̱ pan ko̱ túú, táʼa̱n ña̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí ndó. Ta na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo kúú na̱ ki̱ʼo pan yóʼo keí ndo̱, dá chi̱ na̱ yóʼo kúú na̱ ni̱ da̱náʼa̱ tatá Ndios.
\p
\v 28 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó:
\p ―¿Ndí ki̱án kánian kee ndu, dá kati̱ʼa ndu kee ndu ña̱ kóni̱ Ndios?
\p
\v 29 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―Ña̱ kóni̱ Ndios kee ndó kía̱n kandeé iní ndo̱ na̱ ni̱ ta̱ndaʼá ná ni̱ ka̱sáa̱ ió xíʼín ndó.
\p
\v 30 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó xíʼín ná:
\p ―Ta, ¿ndí ki̱án kúú ña̱ʼa káʼano kee mií ní no̱ó nduʼu̱, dá ná koni ndu̱, dá ná kandísa nduʼu̱ ña̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios mií ní ni̱ ka̱sáa̱ ní? ¿Ndí ki̱án kee ní?
\v 31 Chi̱ ni̱ seí na̱ sáʼano veʼe ndu maná, ña̱ kúú pan ni̱ kii induú, tá sa̱ xi̱onoo na yukú i̱chí ñoó. Chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ni̱ xi̱ʼo Moisés pan ni̱ kii induú ni̱ seí na̱.”
\p
\v 32 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó, o̱ du̱ú ta̱ʼón Moisés ní xi̱ʼo pan ni̱ kii induú ni̱ seí ña̱yuu ñoó. Mií vá tatá yuʼu̱ kúú na̱ xíʼo ña̱ kúú pan ndisa ni̱ kii induú.
\v 33 Chi̱ pan xíʼo Ndios, ñoó kúú na̱ ni̱ noo ni̱ kii induú, ta xíʼo na ña̱ kataki chíchí ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo.
\p
\v 34 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín Jesús:
\p ―Maestro, ndidaá kuu̱ tei ní pan ñoó ná keí nduʼu̱.
\p
\v 35 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―Yuʼu̱ kúú pan xíʼo ña̱ kataki chíchí ña̱yuu. Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná kii noo̱ yúʼu̱, ta ndiko̱ na̱ yuʼu̱, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ kuíko na. Ta ndi ndáa mií na̱ ná kandeé iní yuʼu̱, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ íchi̱ ini na̱.
\v 36 Tído sa̱ daá ni̱ kaʼa̱n vai xíʼín ndó ña̱ va̱ʼará ni̱ xini ndo̱ ña̱ náʼano kée yuʼu̱, tído ko̱ kándísa taʼon ñaá ndó.
\v 37 Ta ndidaá ña̱yuu tei tatái̱ noo̱í, miía̱n ndaa̱ kii na ndiko̱ na̱ yuʼu̱. Ta na̱ kii noo̱ yúʼu̱, o̱ dánkoo xoo taʼan vei na̱.
\v 38 Dá chi̱ ni̱ noo yuʼu̱ ni̱ kii induú, ta ko̱ véi taʼon yuʼu̱ keei ña̱ kóni̱ miíí, diʼa ve̱i yuʼu̱ keei ña̱ kóni̱ na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii.
\v 39 Kóni̱ tatá yo̱ Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii, ña̱ kía̱n ná dáʼa ni ndañóʼó ni iin tóʼón ña̱yuu ni̱ xi̱ʼo na noo̱í. Diʼa kóni̱ na̱ ña̱ dánátaki yuʼu̱ ña̱yuu yóʼo tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíʼi.
\v 40 Ta ña̱ kóni̱ na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii kíán ña̱ ndi ndáa mií vá ña̱yuu ve̱i no̱ó de̱ʼe na, ta kándéé iní ñaá ná, dá kía̱n niʼi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná. Ta no̱ón kúú na̱ dánátaki yuʼu̱ tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíʼi ―kaá na̱.
\p
\v 41 Dá ni̱ ka̱sáʼá na̱ Israel ñoó ndátóʼón kayá ná káʼa̱n na̱ saʼa̱ Jesús, dá chi̱ ni̱ kaa Jesús ña̱ mií ná kúú pan ni̱ kii induú,
\v 42 ta kaá na̱:
\p ―¿Á o̱ du̱ú de̱ʼe José va kúú Jesús káa, chi̱ náʼá vá yó tatá ra̱ xíʼín naná ra̱? Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa káʼa̱n ra̱ ña̱ ni̱ noo ra ni̱ kii ra induú?
\p
\v 43 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―O̱ sa̱ ndátóʼón kayá ndo̱ sa̱ʼí.
\v 44 Ni ko̱ íin taʼon kuu kii mií ndiko̱ na̱ yuʼu̱ xía̱n nani ná o̱ dákaʼa̱n tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii, nío̱ ná. Ta na̱ yóʼo kúú na̱ dánátaki yuʼu̱ tein kuu̱ noo̱ ndíʼi.
\v 45 Dá chi̱ diʼa kuaʼa̱n to̱ʼon ni̱ taa profeta noo̱ tuti ii̱ Ndios: “Ta noo̱ ndidaá ña̱yuu dánaʼa̱ Ndios”, kaáa̱n. Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa mií na̱ ni̱ seídóʼo noo̱ káʼa̱n tatá Ndios, ta ni̱ na̱tiin na to̱ʼon na, no̱ón kúú na̱ kii noo̱ yúʼu̱, ta ndiko̱ na̱ yuʼu̱.
\v 46 Ta ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ ñáʼa̱ koni xíʼín noo̱ ná tatá Ndios, sa̱va̱ʼa iin tóʼón na̱ ni̱ kii noo̱ mií tatá Ndios, no̱ón kúú na̱ náʼá ndi káa na.
\v 47 Sa̱ʼá ño̱ó miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ndi ndáa miíó na̱ kandeé iní yuʼu̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí ná.
\v 48 Yuʼu̱ kúú pan xíʼo ña̱ kataki chíchí ña̱yuu.
\v 49 Miía̱n ndaa̱ ni̱ seí na̱ sáʼano veʼe ndó maná no̱ó ni̱ sa̱ xi̱onoo na yukú i̱chí ñoó, tído ndidaá vá ná ni̱ xiʼi̱.
\v 50 Tído pan, ña̱ káʼi̱n saʼa̱ yóʼo, kía̱n ni̱ noo ni̱ kii induú. Ta ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná keí ñá, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ku̱ú na̱.
\v 51 Ta yuʼu̱ kúú pan ni̱ noo ni̱ kii induú, ña̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí ña̱yuu. Ta ndi ndáa mií ña̱yuu ná keí pan yóʼo, koni na̱ kataki chíchí ná. Ta pan, ña̱ ki̱ʼo yuʼu̱, kúú ko̱ñoi̱. Ta koʼi̱n doko̱í ña̱ sa̱ʼá na̱ ndéi ñayuú yóʼo, dá koni na̱ kataki chíchí ná ―kaá Jesús.
\p
\v 52 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá na̱ Israel ñoó ndátóʼón kuáchi̱ na̱ tein mií ná ñoó, ta kaá na̱:
\p ―¿Ndi kee ta̱a káa ki̱ʼo ra ko̱ño ra̱ keí yó?
\p
\v 53 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ tá ná o̱ ke̱í ndo̱ ko̱ño na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóʼo, ta ná o̱ kóʼo ndó nii̱ ná, dá kía̱n o̱ ko̱ní taʼon ndó niʼi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó.
\v 54 Tído na̱ ni̱ ka̱ndía ni̱ seí ko̱ñoi̱, ta ni̱ xiʼi na nii̱ yúʼu̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí ná. Ta no̱ón taʼani kúú na̱ dánátaki yuʼu̱ tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíʼi.
\v 55 Dá chi̱ ko̱ño yuʼu̱ kúú ko̱ño ndisa, ña̱ kía̱n kasáʼan ña̱yuu, ta nii̱ yúʼu̱ kúú ndúta̱ ndisa koʼo na.
\v 56 Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa na̱ seí ko̱ño yuʼu̱, ta xíʼi na nii̱ yúʼu̱, no̱ón kúú na̱ ió xíʼín yuʼu̱, ta iói̱ xíʼín ná.
\v 57 Tatá Ndios takí kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii, ta xíʼo na ña̱ kataki yuʼu̱. Ta ki̱ʼo dión taʼani, na̱ seí ko̱ñoi̱, no̱ón kúú na̱ kataki taʼani na kee yuʼu̱.
\v 58 Ta yuʼu̱ kúú pan ni̱ noo ni̱ kii induú. Ta ko̱ kúú taʼon yuʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúú maná ni̱ seí na̱ sáʼano veʼe ndó, chi̱ ni̱ xiʼi̱ va na va̱ʼará ni̱ seí na̱ ñá. Tído na̱ keí pan, ña̱ kúú ko̱ño yuʼu̱, no̱ón kúú na̱ koni kataki chíchí ―kaá na̱.
\p
\v 59 Ta ña̱ yóʼo ni̱ da̱náʼa̱ na̱ ini veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ñoo Capernaum.
\s Nákoni Pedro ña̱ kómí Jesús to̱ʼon, ña̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí yó
\p
\v 60 Tá ni̱ seídóʼo ta̱a xíonoo xíʼín ná to̱ʼon yóʼo, kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ra ni̱ kaa diʼa:
\p ―Kuáchi̱ nda̱ʼo káʼa̱n na̱. ¿Ndá yoo kandía natiin ña̱ káʼa̱n na̱?
\p
\v 61 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ ndátóʼón kuáchi̱ ta̱ xíonoo xíʼín ná sa̱ʼá to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―¿Á ni̱ tarʼuʼu̱ ini ndo̱ ni̱ kee to̱ʼon ni̱ kaʼi̱n?
\v 62 ¿Á dión i̱í nakani kuáchi̱ ini ndo̱ tá ná koni ndo̱ nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóʼo nana na noʼo̱ na̱ no̱ó ni̱ sa̱ io na̱ induú?
\v 63 Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí ndó, ta yikí ko̱ño ndo̱ ko̱ ta̱ʼón ña̱ʼa chindeéán ndo̱, dá niʼi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó. Chi̱ to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n yuʼu̱ xíʼín ndó ni̱ kii ña̱xintóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, ta xíʼoan ña̱ kataki chíchí ndó.
\v 64 Tído ió dao ndó ko̱ kándísa ñaá ―kaá na̱.
\p Dá chi̱ ndá mií saʼa̱ va náʼá Jesús ndá yoo ko̱ kándísa ñaá, ta ndá yoo kakuu ta̱a naki̱ʼo ñaá noo̱ ndáʼa̱ ta̱ xiní uʼu̱ ñaá.
\v 65 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Sa̱ ni̱ kaʼa̱n vai xíʼín ndó ña̱ ko̱ íin taʼon kuu kii mií ndiko̱ na̱ yuʼu̱ xía̱n nani ná o̱ dákaʼa̱n tatá Ndios nío̱ ná kii na ―kaá na̱.
\p
\v 66 Ta ndá kuu̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱ sa̱ xi̱onoo xíʼín ná ni̱ da̱nkoo ñaá, ta ko̱ ní sá xionoo ka̱ ra̱ xíʼín ná.
\v 67 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíʼín ná ñoó:
\p ―¿Ta ndoʼó viti? ¿Á dánkoo taʼani ndó yuʼu̱, káʼán ndó?
\p
\v 68 Dá ni̱ kaa Simón Pedro xíʼín ná:
\p ―Satoʼo ndu̱, ¿ndá noo̱ ka̱ koʼo̱n ndu̱? Chi̱ mií ní kómí to̱ʼon xíʼo ña̱ kataki chíchí ndú.
\v 69 Ta kándísa ndu to̱ʼon káʼa̱n ní, ta kándaa̱ ini ndu̱ ña̱ mií ní kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta mií ní kúú de̱ʼe na̱ kúú Ndios takí.
\p
\v 70 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Mií vá yuʼu̱ ni̱ ka̱xi ndin uxi̱ uu̱ ndo̱ʼó, tído iin ndoʼó kúú kuendá ña̱ uʼu̱.
\p
\v 71 Ta káʼa̱n na̱ saʼa̱ Judas Iscariote, de̱ʼe iin ta̱a naní Simón, dá chi̱ mií ta̱a yóʼo kúú ra̱ koʼo̱n naki̱ʼo ñaá noo̱ ndáʼa̱ ta̱ xiní uʼu̱ ñaá, ta nákaa̱ ra̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíʼín ná.
\c 7
\s Nákani kuáchi̱ ini ñani Jesús xiní ñaá rá
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xi̱onoo Jesús chí kuendá Galilea diʼa, chi̱ ko̱ kóni̱ taʼon na kanoo na chí kuendá Judea, dá chi̱ ñoó ndúkú ñaá ta̱ Israel néʼe choon kaʼání ñaá rá.
\v 2 Ta sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ kava̱ʼa na̱ Israel ti̱yaʼó noo̱ kandei na ona̱ kuu̱, ta ña̱ yóʼo kúú iin víko̱ kékáʼano na.
\v 3 Dá ni̱ kaa ñani Jesús xíʼín ná:
\p ―Kuaʼán yo̱ʼó chí kuendá Judea diʼa, dá ná koni ndidaá na̱ kúú kuendóo̱n ndidaá ña̱ʼa náʼano kéeón.
\v 4 Dá chi̱ ni iin tóʼón taʼon na̱ kóni̱ ña̱ chindaya̱ʼi ñaá ña̱yuu ko̱ kéde̱ʼé ña̱ kée na. Tá ndaa̱ ndisa kéeón ña̱ náʼano, naʼa̱ miíón noo̱ ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó.
\p
\v 5 Dión ni̱ kaa ra̱, chi̱ ni iin ñani mií ná ko̱ ní sá kándísa ñaá.
\v 6 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ko̱ ñáʼa̱ taʼon xi̱nko̱o kuu̱ naʼi̱ ndá yoo kúúí no̱ó ña̱yuu, tído ndoʼó, ndá hora kúú míí vá kuu koʼo̱n ndo̱.
\v 7 Chi̱ ko̱ xiní uʼu̱ taʼon ña̱yuu ndo̱ʼó, yuʼu̱ va kúú na̱ xiní uʼu̱ na̱, dá chi̱ xíʼo ndaa̱i̱ kuendá sa̱ʼá ña̱ kini kée na.
\v 8 Kuaʼán kaa ní mií ndoʼó noo̱ koo víko̱ ñoó, chi̱ yuʼu̱, o̱ kóʼo̱n yachi̱ taʼan vei, chi̱ ko̱ ñáʼa̱ taʼon kasandaá kuu̱ naʼi̱ ndá yoo kúúí no̱ó ña̱yuu.
\p
\v 9 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ni̱ ka̱ndo̱o na ió na̱ kuendá Galilea ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Jesús víko̱ noo̱ ndéi na̱ Israel ini ti̱yaʼó
\p
\v 10 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kee ñani na̱ ko̱kaa na kuaʼa̱n na̱ víko̱, dá ni̱ kee taʼani mií ná ko̱kaa na kuaʼa̱n na̱. Tído ko̱ ní saa̱ túu taʼon na, ni̱ saa̱ de̱ʼé vá ná.
\p
\v 11 Ta xíonoo ta̱ Israel néʼe choon tein noo̱ kúú víko̱ ñoó nándukú ñaá rá, ta kaá ra̱:
\p ―¿Ndeí xíonoo ta̱a ñoó viti? ―kaá ra̱.
\p
\v 12 Ta nákaa̱ kuu̱ Jesús yúʼu̱ iin rá iin ña̱yuu ñoó. Dá chi̱ dao na kaá ña̱ kúú ná iin na̱ va̱ʼa, tído dao ka̱ na̱ kaá ña̱ ko̱ kúú ná na̱ va̱ʼa, chi̱ xíonoo na dándaʼí na̱ ña̱yuu, kaá na̱.
\v 13 Ta ni iin tóʼón taʼon na ko̱ ní ndátóʼón ni̱ʼi saʼa̱ Jesús sa̱ʼá ña̱ yuʼú na̱ kee ta̱ Israel néʼe choon.
\p
\v 14 Tá ni̱ taʼi̱ dáo víko̱ ñoó, dá ni̱ xi̱nko̱o Jesús noo̱ íin veʼe ño̱ʼo káʼano. Dá ni̱ ka̱sáʼá ná dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu.
\v 15 Ta naá vá iní na̱ Israel seídóʼo na ña̱ dánaʼa̱ na̱, ta kaá na̱:
\p ―¿Ndi ni̱ kee ta̱a káa ña̱ náʼá téí ra̱, chi̱ ko̱ ní dákuáʼa ra kakuu ra maestro?
\p
\v 16 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―O̱ du̱ú to̱ʼon kána ña̱xintóni̱ miíí dánaʼi̱ noo̱ ndo̱. Ña̱ yóʼo kúú to̱ʼon ni̱ ni̱ʼí no̱ó na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii.
\v 17 Ta na̱ kóni̱ kee ña̱ kóni̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ kándaa̱ ini á to̱ʼon ni̱ ni̱ʼí noo̱ Ndios kíán o to̱ʼon kána ña̱xintóni̱ miíí dánaʼi̱.
\v 18 Ta na̱ dánaʼa̱ ña̱ kána ña̱xintóni̱ mií ná, no̱ón kúú na̱ ndúkú natiin ña̱ñóʼó no̱ó ña̱yuu. Tído yuʼu̱ kúú na̱ ndúkú natiin ña̱ñóʼó na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii. Ta na̱ kée dión, no̱ón kúú na̱ ndaa̱, ta ni̱ lúʼu̱ ña̱ kini ko̱ nákaa̱ nío̱ ná.
\p
\v 19 ’¿Á o̱ du̱ú Moisés ni̱ xi̱ʼo ley Ndios noo̱ ndo̱ʼó? Tído ni iin tóʼón ndó ko̱ kée choon saʼándáa̱n. Ta, ¿ndiva̱ʼa kátoó ndo̱ kaʼání ndó yuʼu̱? ―kaá na̱.
\p
\v 20 Dá ni̱ kaa ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó xíʼín ná:
\p ―Ña̱ uʼu̱ vá nákaa̱ ini ní. ¿Ndá yoo káʼa̱n kaʼání ní, xiní ní?
\p
\v 21 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―Ni̱ kee yuʼu̱ iin ña̱ ndato, ta ni̱ naá iní ndo̱.
\v 22 Ni̱ saʼanda Moisés choon ña̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ takuálí yíí ndo̱ʼó, va̱ʼará o̱ du̱ú choon ni̱ saʼanda mií Moisés kíán, chi̱ na̱ ni̱ sa̱ kuu tatá sáʼano ñoo yo̱ kúú na̱ ni̱ da̱kasáʼá ña̱ yóʼo. Ta saʼándá ndo̱ ñíi̱ de̱ʼe ndó va̱ʼará kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱ kíán.
\v 23 Ta saʼándá ndo̱ ñíi̱ xí va̱ʼará kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱ kíán, dá ná dáʼa ni ya̱ʼa ndó noo̱ choon ni̱ saʼanda ley Moisés. Ta, ¿ndiva̱ʼa káryíí ndó xíʼín yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndu̱va̱ʼi iin ta̱a tein kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱, tá dáá?
\v 24 Ná dáʼa ni keyíko̱ ndo̱ saʼa̱ iin ña̱ʼa tá ko̱ ñáʼa̱ dákuáʼa ndóa̱n. Diʼa koo ini ndo̱ keyíko̱ ndaa̱ ndo̱ saʼa̱ iin rá iin ña̱ʼa ―kaá na̱.
\s Ndátóʼón ña̱yuu, ¿á Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá?
\p
\v 25 Dá ni̱ kaa dao ka̱ na̱ ñoo Jerusalén:
\p ―¿Á o̱ du̱ú ta̱a káa kúú ra̱ nándukú ta̱ néʼe choon kaʼání rá?
\v 26 Kande̱ʼé ndó, chi̱ íin túu ra̱ káa dánaʼa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu, ta ni iin ña̱ʼa ko̱ kée ta̱ néʼe choon xíʼín rá. ¿Á ni̱ na̱koni ñaá ta̱ néʼe choon ña̱ kúú rá Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá?
\v 27 Tído ta̱a káa, náʼá yó ndeí ni̱ kii ra. Tído tá ná kii na̱ kúú Cristo, ko̱ íin taʼon kanaʼá ndeí chí kii na ―kaá ra̱.
\p
\v 28 Ta noo̱ nákaa̱ Jesús dánaʼa̱ na̱ yéʼé ño̱ʼo káʼano ñoó, ni̱ʼi cháá ka̱ ni̱ ka̱sáʼá ná káʼa̱n na̱, ta kaá na̱:
\p ―Náʼá ndó ndá yoo kúú yuʼu̱, ta náʼá taʼani ndó ndá ñoo ni̱ kii yuʼu̱. Tído ko̱ véi taʼon yuʼu̱ kuendá miíí, chi̱ na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii kúú iin na̱ ndaa̱, tído ko̱ náʼá taʼon ndó na̱.
\v 29 Tído yuʼu̱ kúú na̱ náʼá ñaá, dá chi̱ noo̱ mií ná ni̱ kixii, chi̱ mií ná ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii ―kaá na̱.
\p
\v 30 Kúú ni̱ kaʼán rá tiin ñaá rá, tído ni iin taʼon ra ko̱ ní xi̱ʼo ndeé iní tiin ñaá, chi̱ ko̱ ñáʼa̱ taʼon kasandaá hora konó Ndios ña̱ tiin ñaá rá.
\p
\v 31 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ñoó ni̱ ka̱ndísa ñaá, ta kaá na̱:
\p ―Tá ná kasaa̱ na̱ kúú mií Cristo, ¿á ndato cháá ka̱ ví ña̱ʼa kuu kee no̱ón o̱ du̱ú na̱ yóʼo?
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ta̱ndaʼá ta̱ fariseo dao ta̱a kuaʼa̱n ra̱ tiin ra Jesús
\p
\v 32 Kúú ni̱ seídóʼo ta̱ fariseo ndidaá ña̱ káʼa̱n ña̱yuu ñoó saʼa̱ ná. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼanda ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ fariseo ñoó choon no̱ó ta̱ ndaá yéʼé ño̱ʼo ña̱ ná koʼo̱n ra̱ tiin ra Jesús.
\v 33 Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Nda̱dá cháá vá tiempo koni ndo̱ yuʼu̱, dá chi̱ noʼo̱ vei noo̱ ió na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii.
\v 34 Tá ni̱ ndiʼi, dá nandukú ndó yuʼu̱, tído o̱ nániʼi̱ taʼon ñaá ndó. Chi̱ noo̱ koo yuʼu̱, o̱ kúu taʼon saa̱ ndo̱ ―kaá na̱.
\p
\v 35 Dá ni̱ ka̱sáʼá ndátóʼón táʼan mií ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel ñoó:
\p ―¿Ndeí koʼo̱n ta̱a káa, káʼán rá, ña̱ o̱ kándeé yó naniʼi̱ yo̱ rá? ¿Á koʼo̱n ra̱ koo ra xíʼín na̱ ñoo yo̱ ni̱ ka̱nkuei kuaʼa̱n ndéi tein na̱ griego, ta dánaʼa̱ taʼani ra no̱ó na̱ griego ñoó?
\v 36 ¿Ndi dándáki to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n ra̱ káa, chi̱ kaá ra̱: “Nandukú ndó yuʼu̱, tído o̱ nániʼi̱ taʼon ñaá ndó; chi̱ noo̱ koo yuʼu̱, o̱ kúu taʼon saa̱ ndo̱”?
\s Ndá nío̱ yo̱ kana ndita ta̱kui̱í xíʼo ña̱ kataki yo̱ kee Jesús
\p
\v 37 Ta mií kuu̱ noo̱ ndíʼi víko̱ ñoó kúú iin kuu̱ káʼano cháá ka̱. Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Jesús, ta ni̱ʼi ni̱ ka̱yuʼú ná, ta kaá na̱ xíʼín ña̱yuu ñoó:
\p ―Ndi ndáa ndoʼó íchi̱ ini, nakíi̱ ndo̱ ndiko̱ ndo̱ yuʼu̱, dá ki̱ʼoi ña̱ koʼo ndó.
\v 38 Ta ndi ndáa na̱ kándéé ini ñaá, dá kía̱n ndoʼo na táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n tuti ii̱ Ndios, dá chi̱ ini nío̱ ná kana ndita ta̱kui̱í xíʼo ña̱ kataki na̱ ―kaá Jesús.
\p
\v 39 Dión kaá na̱ káʼa̱n na̱ saʼa̱ Espíritu ii̱ Ndios, na̱ natiin na̱ kándeé ini ñaá cháá ka̱ chí noo̱. Dá chi̱ ko̱ ñáʼa̱ taʼon tandaʼá Ndios Espíritu ii̱ ná kasaa̱ na̱ koo na ini na̱ kándéé ini ñaá, dá chi̱ kámani̱ vá dáxi̱nko̱o Jesús choon ve̱i na, dá natiin na ña̱ñóʼó chí induú.
\s Ni̱ ka̱sáʼá naá táʼan ña̱yuu saʼa̱ Jesús
\p
\v 40 Tá ni̱ seídóʼo dao ña̱yuu ñóʼo tein ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jesús dión, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti ta̱a káa kúú mií profeta ni̱ kaa Ndios tandaʼá ná kii noo̱ yo̱.
\p
\v 41 Ta dao ka̱ na̱ kaá:
\p ―Ta̱a káa kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\p Tído dao ka̱ na̱ kaá:
\p ―¿Á kuendá Galilea kixi na̱ kakuu Cristo chi̱?
\v 42 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ tein na̱ veʼe David va kii na̱ kakuu Cristo, ta kaki na ñoo Belén no̱ó ni̱ sa̱ kuu ñoo David ñoó? ―kaá na̱.
\p
\v 43 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá táʼa̱nda̱ táʼan ña̱yuu ñoó saʼa̱ Jesús.
\v 44 Dá ni̱ kaʼán dao na tiin na Jesús, tído ko̱ ní xi̱ʼo ndeé taʼon ini na̱ tiin ñaá ná.
\s Ni kuu̱ ko̱ ní seídóʼo ndu iin ta̱a dánaʼa̱ táto̱ʼon dánaʼa̱ Jesús, kaá ña̱yuu ñoó
\p
\v 45 Dá ni̱ na̱ndió kuéi ta̱ ndaá yéʼé ño̱ʼo ñoó ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ noo̱ ndéi ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ fariseo, dá ni̱ kaa ta̱ fariseo ñoó xíʼín rá:
\p ―¿Ndiva̱ʼa ko̱ ní sá neʼe ndó ta̱a ñoó kii ndó?
\p
\v 46 Dá ni̱ kaa ta̱ ndaá yéʼé ño̱ʼo ñoó xíʼín rá:
\p ―Ni iin kuu̱ ta̱ʼón ko̱ ní seídóʼo ndu iin ta̱a dánaʼa̱ táto̱ʼon ñóchí dánáʼa̱ ta̱a ñoó.
\p
\v 47 Dá ni̱ kaa ta̱ fariseo ñoó xíʼín rá:
\p ―¿Á ni̱ ka̱ndeé taʼani ta̱a ñoó ni̱ da̱nda̱ʼí ra̱ ndo̱ʼó?
\v 48 ¿Á ió iin káa ta̱ néʼe choon ñoo yo̱ o iin káa ta̱ fariseo ni̱ ka̱ndísa ña̱ dánaʼa̱ ta̱a ñoó, káʼán ndó?
\v 49 Tído ña̱yuu káa ni̱ ka̱ndísa ñaá chi̱ ko̱ náʼá taʼon na ley Moisés, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ tai̱ chiʼan na noo̱ Ndios ―kaá ra̱.
\p
\v 50 Dá ni̱ kaa iin ta̱ fariseo naní Nicodemo, táʼa̱n ra̱ ni̱ saʼa̱n ni̱ nda̱tóʼón xíʼín Jesús iin sa̱kuaá:
\p
\v 51 ―¿Á dátai̱ kua̱chi ley yo̱ iin ta̱a xía̱n nani ko̱ ñáʼa̱ kueídóʼo yó ra̱, dá kanaʼá yó ndí ki̱án kúú kua̱chi ra, káʼán ndoʼó?
\p
\v 52 Dá ni̱ kaa dao ka̱ ta̱ fariseo ñoó xíʼín rá:
\p ―¿Á iin ta̱ kuendá Galilea taʼani kúú yoʼó, nda̱ni? Kuaʼán dákuáʼa va̱ʼón tuti ii̱ Ndios, dá kono̱n ña̱ ni iin tóʼón taʼon profeta ko̱ ní kíi chí kuendá Galilea.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ndáka dao ta̱a iin ñáʼa̱ ni̱ na̱tu̱u xíʼín iin ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ noo̱ Jesús
\p
\v 53 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ na̱kiʼin iin rá iin ta̱a ñoó kuaʼa̱n nóʼo̱ rá.
\c 8
\p
\v 1 Dá ni̱ kee Jesús kuaʼa̱n na̱ dini̱ yúku̱ Olivos.
\v 2 Ta naʼa va̱ʼa iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ na̱ndió ko̱o na noo̱ íin veʼe ño̱ʼo káʼano. Dá ni̱ na̱taka ndidaá na̱ ñoo noo̱ Jesús. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱ dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó.
\v 3 Ta ñoó ndáka ta̱ dánaʼa̱ ley Moisés xíʼín ta̱ fariseo iin ñáʼa̱ ni̱ na̱tu̱u xíʼín iin ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ noo̱ ná. Dá ni̱ chi̱kani ñaá rá no̱ó ña̱yuu kuáʼa̱ ndéi ñoó.
\v 4 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―Maestro, ñáʼa̱ yóʼo ni̱ na̱tu̱u xíʼín iin ka̱ ta̱a.
\v 5 Ta ley Moisés kía̱n saʼándá choon ña̱ chíyúú yó na̱ ñáʼa̱ kée dión. Tído, ¿ndi kaá mií ní?
\p
\v 6 Dión kaá ra̱ chi̱ kóni̱ ra̱ dátu̱ú rá Jesús, dá ya̱ʼa na kaʼa̱n na̱, dá kuu kaʼa̱n kua̱chi ra saʼa̱ ná. Tído ni̱ sa̱ ko̱o ndei Jesús, dá ni̱ ka̱sáʼá ná táa na no̱ñóʼo̱ xíʼín dini̱ ndáʼa̱ ná.
\v 7 Tído sa̱ʼá ña̱ ndúndéé rá ndáto̱ʼón ñaá rá, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ndi káa iin káa ndoʼó ko̱ kómí kua̱chi, dá kía̱n kuaʼán ya̱ʼa dinñóʼó ndó koon ndó yuu̱ sata̱ ñáʼa̱ yóʼo ―kaá na̱.
\p
\v 8 Dá ni̱ na̱ko̱o ndei tuku na, dá ni̱ ka̱sáʼá ná táa tuku na no̱ñóʼo̱ ñoó.
\v 9 Tá ni̱ seídóʼo ta̱a ñoó ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jesús dión, dá ni̱ xi̱kaʼan noo̱ mií rá, ta iin rá iin ra ni̱ na̱kiʼin íchi̱ ni̱ na̱ndió kuéi ra kuaʼa̱n ra̱. Dinñóʼó ta̱ sáʼano ni̱ kee kuaʼa̱n, dá ni̱ sa̱rkuei ta̱ kuálí cháá ka̱ kuaʼa̱n ra̱. Ta nda̱dá iin tóʼón Jesús xíʼín ta̱ʼáná ñáʼa̱ ñoó ni̱ ka̱ndo̱o noo̱ ndéi ndidaá ña̱yuu ni̱ ndi̱tútí ñoó.
\v 10 Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Jesús. Dá ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná ña̱ ni iin tóʼón ka̱ ta̱a ñoó ko̱ó. Nda̱dá iin tóʼón ta̱ʼáná ñáʼa̱ ñoó ni̱ ka̱ndo̱o íin. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―Yoʼó, ñáʼa̱, ¿ndeí kuaʼa̱n ta̱a káʼa̱n kua̱chi sa̱ʼo̱n? ¿Á ni iin tóʼón ka̱ ra̱ ko̱ ní káʼa̱n ña̱ kánian kuuo̱n sa̱ʼá kua̱chi ni̱ keeón?
\p
\v 11 Dá ni̱ kaa ñáʼa̱ ñoó xíʼín ná:
\p ―Ni iin taʼon ra, tatá.
\p Dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―Tá dáá, ni yuʼu̱ o̱ káʼa̱n ña̱ kánian kuuo̱n sa̱ʼá kua̱chi ni̱ keeón. Kuaʼán viti, tído o̱ sá nándió ko̱o ka̱o̱n keeón kua̱chi ―kaá na̱.
\s Jesús kúú na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo
\p
\v 12 Dá ni̱ kaa tuku Jesús xíʼín ña̱yuu ñoó:
\p ―Yuʼu̱ kúú na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo. Ta ndidaá na̱ ve̱i ndíko̱ yuʼu̱, o̱ kánoo naá taʼon na. Diʼa koni na̱ ndato katoo̱n noo̱ kanoo na, ta koni na̱ kataki na̱ kee yuʼu̱.
\p
\v 13 Dá ni̱ kaa ta̱ fariseo xíʼín Jesús:
\p ―Saʼa̱ mií vá ní xíʼo ní kuendá, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ndáya̱ʼi taʼon to̱ʼon káʼa̱n ní.
\p
\v 14 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Va̱ʼará mií yuʼu̱ xíʼo kuendá sa̱ʼí, tído ndáya̱ʼi va to̱ʼon káʼi̱n, dá chi̱ náʼá vá yuʼu̱ ndeí ni̱ kixii, ta náʼá vá yuʼu̱ ndeí koʼi̱n. Tído ndoʼó, ni kuendá ko̱ xíʼo ndó ndeí ni̱ kii yuʼu̱, ta ni kuendá ko̱ xíʼo ndó ndeí koʼi̱n.
\v 15 Ndoʼó kúú ra̱ kéyíko̱ saʼa̱ ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo kée na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo. Tído yuʼu̱, ko̱ véi taʼoin keyíko̱i̱ saʼa̱ ni iin tóʼón ña̱yuu.
\v 16 Tído tá ni̱ kanian keyíko̱ yuʼu̱ saʼa̱ ná, dá kía̱n keyíko̱ ndaa̱i̱ saʼa̱ ná, dá chi̱ o̱ du̱ú iin tóʼón yuʼu̱ kee dión. Mií yuʼu̱ xíʼín tatái̱, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii, keyíko̱ saʼa̱ ná.
\v 17 Chi̱ ley ió noo̱ ndo̱ káʼa̱n ña̱ tá ió uu̱ ta̱a xíʼo kuendá saʼa̱ iin ña̱ʼa, dá kía̱n kíán ña̱ ndaa̱.
\v 18 Yuʼu̱ kúú na̱ xíʼo kuendá saʼa̱ miíí, ta xíʼo taʼani tatái̱, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii, kuendá sa̱ʼí ―kaá na̱.
\p
\v 19 Dá ni̱ kaa ta̱ fariseo ñoó xíʼín ná:
\p ―¿Ndeí ió tatá ní, tá dáá?
\p Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ko̱ náʼá taʼon ndó ndá yoo kúú yuʼu̱, ta ni tatá yuʼu̱ ko̱ náʼá ndó. Tá ná kanaʼá ndó yuʼu̱, dá kía̱n nda̱ tatái̱ kanaʼá ndó ―kaá na̱.
\p
\v 20 Ta ndidaá to̱ʼon yóʼo ni̱ kaʼa̱n Jesús yéʼé ño̱ʼo káʼano noo̱ kúú noo̱ taán ña̱yuu di̱ʼón dóko̱ ná noo̱ Ndios. Ta ko̱ íin taʼon ni̱ xi̱ʼo ndeé iní tiin ñaá, chi̱ ko̱ ñáʼa̱ taʼon kasandaá hora konó Ndios tiin ñaá rá.
\s Kaá Jesús ña̱ o̱ kúu taʼon saa̱ ta̱a ñoó no̱ó koʼo̱n na̱
\p
\v 21 Dá ni̱ kaa tuku Jesús xíʼín rá:
\p ―Koʼo̱n va yuʼu̱, ndiʼi, dá nandukú ndó yuʼu̱, tído tá ni̱ xiʼi̱ ndo̱, kakomí ii̱ va ndó kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó o̱ kúu taʼon saa̱ ndo̱ noo̱ koʼi̱n.
\p
\v 22 Dá ni̱ ka̱sáʼá ndátóʼón táʼan ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel ñoó:
\p ―¿Á kaʼání vá ra̱ káa mií rá, káʼán rá, nda̱ni káʼa̱n ra̱ ña̱ o̱ kúu taʼon saa̱ yo̱ no̱ó koʼo̱n ra̱?
\p
\v 23 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ña̱yuu ndéi nino̱ va kúú ndoʼó, tído yuʼu̱, na̱ ni̱ kii nda̱ noo̱ dikó vá kúú yuʼu̱. Dá chi̱ ta̱a kuendá ñayuú yóʼo va kúú ndoʼó, tído o̱ du̱ú taʼon ñaá kúú yuʼu̱.
\v 24 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaai̱ xíʼín ndó ña̱ tá ni̱ xiʼi̱ ndo̱, dá kakomí ii̱ va ndó kua̱chi, chi̱ tá ná o̱ kándísa ndó ña̱ yuʼu̱ kúú na̱ káʼa̱n ndá yoo kúúí, dá kía̱n tá ni̱ xiʼi̱ ndo̱, dá kakomí ii̱ va ndó kua̱chi.
\p
\v 25 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―¿Ndá yoo kúú ní, tá dáá?
\p Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Nda̱ mií saʼa̱ ni̱ ka̱sto̱ʼin xíʼín ndó ndá yoo kúúí.
\v 26 Kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa ió kaʼi̱n xíʼín ndó, ta ió nda̱ʼo kua̱chi kuu keyíko̱i̱ saʼa̱ ndo̱. Tído iin na̱ ndaa̱ kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii. Ta sa̱va̱ʼa ña̱ kúú to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na noo̱í, ñoó vá kía̱n káʼi̱n xíʼín ndidaá ña̱yuu ―kaá na̱.
\p
\v 27 Tído ko̱ ní kándaa̱ ini ra̱ ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ tatá Ndios.
\v 28 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Tá ná ndiʼi ndaneʼe dikó ndo̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo, nda̱ daá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ yuʼu̱ ndisa kúú na̱ daá kúúí. Ta kandaa̱ taʼani ini ndo̱ ña̱ ko̱ ní kée mií taʼon yuʼu̱ ni iin ña̱ʼa, sa̱va̱ʼa ña̱ ni̱ ka̱sto̱ʼon tatái̱ xíʼíín, ñoó vá kía̱n ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó.
\v 29 Dá chi̱ tatái̱, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii, daá ió va na xíʼíín, ko̱ dánkoo mií taʼon ñaá ná, dá chi̱ daá kuití vá kée yuʼu̱ ña̱ nátaʼan ini na̱ ―kaá Jesús.
\p
\v 30 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ ndidaá to̱ʼon yóʼo, kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá.
\s Ña̱ ndaa̱ dánaʼa̱ Jesús taó xóoan yó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ dándáki ñaá
\p
\v 31 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín na̱ Israel, na̱ kándísa ñaá ñoó:
\p ―Tá ná kandita toon ndó xíʼín to̱ʼon ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n koni ndo̱ kakuu ndisa ndó kuendá yuʼu̱,
\v 32 ta kasandaá ndo̱ kanaʼá ndó ña̱ ndaa̱. Ta ña̱ ndaa̱ yóʼo taó xóo ndoʼó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ dándáki ñaá.
\p
\v 33 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó xíʼín ná:
\p ―Na̱ veʼe Abraham kúú nduʼu̱, ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón ko̱ ní sá ñoʼo ndu ti̱xi ndáʼa̱ ni iin ta̱a. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa káʼa̱n ní ña̱ kankuei ndu ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ dándáki ñaá?
\p
\v 34 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ná:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ndi ndáa mií ña̱yuu kée kua̱chi, no̱ón kúú na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi, ta dándáki ñaá.
\v 35 Ta ndidaá na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo, o̱ kándei kuií taʼon na xíʼín na̱ veʼe satoʼo na̱. Sa̱va̱ʼa na̱ kúú de̱ʼe mií satoʼo ñoó, no̱ón kúú na̱ kandei kuií xíʼín na̱ veʼe tatá na̱.
\v 36 Sa̱ʼá ño̱ó tá ná taó xóo na̱ kúú de̱ʼe Ndios ndoʼó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ dándáki ñaá, dá kía̱n koni ndisa ndó kankuei ndó ti̱xi ndáʼán.
\v 37 Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ña̱ na̱ veʼe Abraham kúú ndoʼó. Tído ndúkú ndó kaʼání ndó yuʼu̱, dá chi̱ ko̱ nátiin va̱ʼa ndó to̱ʼon káʼi̱n xíʼín ndó.
\v 38 Káʼi̱n xíʼín ndó saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ xini yuʼu̱ díi̱n tatái̱. Tído ndoʼó kúú na̱ kée ña̱ ni̱ seídóʼo ndó ni̱ kaʼa̱n tatá ndo̱ xíʼín ndó.
\s Kaá Jesús ña̱ tatá ta̱a ñoó kúú ña̱ uʼu̱
\p
\v 39 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Abraham va kúú tatá ndu̱.
\p Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Tá miía̱n ndaa̱ de̱ʼe Abraham kúú ndoʼó, dá kía̱n kee ndó táto̱ʼon ni̱ sa̱ kee Abraham.
\v 40 Tído viti ndúkú ndó kaʼání ndó yuʼu̱, dá chi̱ káʼi̱n ña̱ ndaa̱ xíʼín ndó, ta ña̱ ndaa̱ yóʼo kía̱n ni̱ ka̱sto̱ʼon mií Ndios xíʼíi̱n. Ta ko̱ ní kée Abraham táto̱ʼon ki̱ʼo kée mií ndó.
\v 41 Tído ndoʼó kúú ra̱ kée ndidaá ña̱ kée tatá ndo̱ ―kaá na̱.
\p Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Ko̱ kúú taʼon ndu de̱ʼe ndaʼí. Iin tóʼón vá kúú tatá ndu̱, ta no̱ón kúú Ndios.
\p
\v 42 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa Ndios kúú tatá ndo̱, dá kía̱n koni̱ ndo̱ yuʼu̱, ní kúu. Dá chi̱ noo̱ Ndios ni̱ kii yuʼu̱. Ta ko̱ véi yuʼu̱ xíʼín ña̱ kóni̱ miíí, Ndios vá ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii.
\v 43 Ta, ¿ndiva̱ʼa ko̱ kándaa̱ ini ndo̱ to̱ʼon káʼi̱n xíʼín ndó? Ko̱ kándaa̱ ini ndo̱, dá chi̱ ko̱ xíʼo taʼon ndó mií ndó kueídóʼo ndó to̱ʼon káʼi̱n xíʼín ndó.
\v 44 Chi̱ kúú ndó kuendá ña̱ uʼu̱, ta ño̱ó kúú tatá ndo̱, chi̱ ña̱ kóni̱ tatá ndo̱, ño̱ó taʼani kóni̱ mií ndó. Dá chi̱ nda̱ mií saʼa̱ kúúán ña̱ saʼání ndi̱i. Ta ko̱ ndíko̱a̱n ña̱ ndaa̱, dá chi̱ ko̱ó ña̱ ndaa̱ noo̱án. Sa̱ʼá ño̱ó tá kaʼa̱n to̱ʼán, náʼa̱ miíán ña̱ ki̱ʼo dión kíán. Ta ndinoʼo ña̱ to̱ʼón káʼa̱n, chi̱ miíán kúú ña̱ táʼí ndidaá ña̱ to̱ʼón.
\v 45 Tído yuʼu̱, ndinoʼo ña̱ ndaa̱ káʼi̱n xíʼín ndó, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kándísa ndó ña̱ káʼi̱n.
\v 46 Ta, ¿ndi ndáa ndoʼó naniʼi̱ iin kua̱chi sata̱ yúʼu̱? Tá ndinoʼo ña̱ ndaa̱ káʼi̱n, ¿ndiva̱ʼa ko̱ kándísa ndó ña̱ káʼi̱n xíʼín ndó, tá dáá?
\v 47 Chi̱ na̱ kúú kuendá Ndios, no̱ón kúú na̱ natiin va̱ʼa to̱ʼon ve̱i noo̱ Ndios. Ta ndoʼó, ko̱ nátiin va̱ʼa taʼon ndó to̱ʼon káʼi̱n, dá chi̱ ko̱ kúú taʼon ndó kuendá Ndios ―kaá na̱.
\s Sá ió va Jesús tá o̱ ñáʼa̱ kaki na ñayuú yóʼo
\p
\v 48 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kaa ta̱ Israel ñoó xíʼín ná:
\p ―Ndaa̱ va káʼa̱n ndu̱ tá chínaní ndú mií ní kúú ní iin ta̱ ñoo Samaria, ta nákaa̱ ña̱ uʼu̱ ini ní.
\p
\v 49 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ko̱ ta̱ʼón ña̱ uʼu̱ nákaa̱ ini yuʼu̱. Diʼa xíʼoi ña̱ñóʼó no̱ó na̱ kúú tatái̱ Ndios. Tído ndoʼó, diʼa kénóo ndó yuʼu̱.
\v 50 Ko̱ ndúkú taʼon yuʼu̱ ña̱ñóʼó miíí. Tído ió iin na̱ kóni̱ ña̱ natiin yuʼu̱ ña̱ñóʼó, ta no̱ón kúú na̱ kéyíko̱ ndaa̱.
\v 51 Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ndi ndáa mií na̱ ná kandita toon xíʼín to̱ʼon káʼi̱n, no̱ón kúú na̱ ni kuu̱ ta̱ʼón o̱ ku̱ú na̱ ―kaá na̱.
\p
\v 52 Dá ni̱ kaa ta̱ Israel ñoó xíʼín ná:
\p ―Viti kía̱n kátóni̱ ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ nákaa̱ ña̱ uʼu̱ ini ní, dá chi̱ ni̱ xiʼi̱ va Abraham, ta ni̱ xiʼi̱ taʼani dao ka̱ profeta. Tído mií ní kaá ña̱ na̱ ná kandita toon xíʼín to̱ʼon káʼa̱n ní, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ku̱ú na̱.
\v 53 ¿Á ndáya̱ʼi cháá ka̱ ní o̱ du̱ú tatá sáʼano yo̱ Abraham, xiní ní? Chi̱ ni̱ xiʼi̱ na̱, ta ni̱ xiʼi̱ taʼani dao ka̱ profeta ñoó. ¿Ndá yoo kúú ní, xiní ní?
\p
\v 54 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Tá ná ndukú yuʼu̱ ña̱ñóʼó miíí, dá kía̱n ko̱ ndáya̱ʼi taʼan vaan. Mií vá tatá yuʼu̱ kúú na̱ xíʼo ña̱ñóʼó noo̱í, táʼa̱n na̱ kaá ndo̱ kúú Ndios noo̱ ndo̱.
\v 55 Tído ndoʼó kúú na̱ ko̱ náʼá taʼon ñaá. Yuʼu̱ kúú na̱ náʼá ñaá. Chi̱ tá ná kaai̱ ña̱ ko̱ náʼí na̱, dá kía̱n kúúí iin ta̱ to̱ʼón táto̱ʼon ki̱ʼo kúú ndoʼó. Tído yuʼu̱ náʼí na̱, ta seídóʼi to̱ʼon káʼa̱n na̱.
\v 56 Ta ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini Abraham, tatá sáʼano ndó, tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ koni na̱ kasaa̱ yuʼu̱ ñayuú yóʼo. Ta miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ xini na̱án, ta kúú ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini na̱ ―kaá na̱.
\p
\v 57 Dá ni̱ kaa ta̱ Israel ñoó xíʼín ná:
\p ―Ni uu̱ diko uxi̱ kuia̱ ko̱ ñáʼa̱ koo ní, ta, ¿ndiva̱ʼa káʼa̱n ní ña̱ sa̱ ni̱ xini ní Abraham?
\p
\v 58 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ sa̱ daá ió va yuʼu̱ tá ko̱ ñáʼa̱ kaki Abraham, chi̱ yuʼu̱ kúú na̱ daá kúúí.
\p
\v 59 Dá ni̱ tiin ra yuu̱ kuaʼa̱n ra̱ chiyúú rá Jesús. Tído ni̱ chi̱de̱ʼé na̱, dá ni̱ keta na yéʼé ño̱ʼo káʼano ñoó. Dá ni̱ chi̱kaʼanda na̱ tein ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱.
\c 9
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa Jesús iin ta̱a ko̱ túu noo̱, chi̱ nda̱ no̱ó ni̱ kaki va ra káa ra dión
\p
\v 1 Noo̱ xíka Jesús kuaʼa̱n na̱ ñoó ni̱ xini na̱ ió iin ta̱a ko̱ túu noo̱, ta nda̱ ni̱ kaki va ra káa ra dión.
\v 2 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ta̱a xíonoo xíʼín ná ñoó, ta kaá ra̱:
\p ―Maestro, ¿ndá yoo ni̱ ya̱ʼa ni̱ kee kua̱chi, á mií rá o na̱ veʼe ra, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ túu noo̱ rá ni̱ kaki ra?
\p
\v 3 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―O̱ du̱ú sa̱ʼá kua̱chi mií rá, ta o̱ du̱ú sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee na̱ veʼe ra káa ra dión. Dión káa ra, dá kía̱n naʼa̱ yuʼu̱ ña̱ ndato nda̱ʼo kuu kee Ndios xíʼín rá.
\v 4 Ta miía̱n kánian kee yuʼu̱ choon, ña̱ ni̱ saʼanda na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii viti túu ii̱, dá chi̱ sa̱ ve̱i kuaa vá. Chi̱ tá ná kuaa, ko̱ íin ka̱ kuu kechóon.
\v 5 Dá chi̱ xía̱n nani iói̱ ñayuú yóʼo, kúúí na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu ―kaá na̱.
\p
\v 6 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ daká Jesús lúʼu̱ ñóʼo̱ xíʼín ta̱di̱í na̱. Dá ni̱ nduuan ndeiʼi̱. Dá ni̱ chi̱ndaá na̱án sata̱ nduchí nóó ta̱a ko̱ túu noo̱ ñoó.
\v 7 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Kuaʼán nakatón noo̱o̱n ta̱kui̱í ñóʼo nda̱ yuʼú pila, ña̱ naní Siloé ñoó ―kaá na̱. (To̱ʼon yóʼo kóni̱ kaa ta̱kui̱í ve̱i iin ka̱ xíán.)
\p Tá ni̱ saa̱ ra̱ ñoó, ta ni̱ na̱kata ra noo̱ rá, ta kúú sa̱ nde̱ʼé vá rá ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaʼa̱n ra̱.
\p
\v 8 Dá ni̱ kaa na̱ ndéi yati xíʼín rá xíʼín dao ka̱ na̱ náʼá ña̱ kúú rá ta̱a ko̱ túu noo̱:
\p ―¿Á du̱ú ta̱a ió sáti ñoó kúú ra̱ káa? ―kaá na̱.
\p
\v 9 ―Jaa̱n, ñaá kúú rá ―kaá dao na.
\p Ta dao ka̱ na̱ kaá:
\p ―Ko̱ó, dión káa oon va ra.
\p Ta mií rá kaá:
\p ―Ñaá vá kúú yuʼu̱.
\p
\v 10 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ná:
\p ―¿Ndi ni̱ kuu ni̱ na̱tu̱u noo̱o̱n?
\p
\v 11 Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Ta̱a naní Jesús ñoó ni̱ ka̱va̱ʼa lúʼu̱ ndeiʼi̱ xíʼín ta̱di̱í ra̱, dá ni̱ chi̱ndaá ra̱án sata̱ nduchí nóói̱. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼíín: “Kuaʼán noo̱ nákaa̱ pila Siloé, ta ñoó nakatón noo̱o̱n”, kaá ra̱ xíʼíi̱n. Dá ni̱ saʼi̱n, dá tá ni̱ na̱katai noo̱í, ta kúú ni̱ na̱tu̱u vaan.
\p
\v 12 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ná:
\p ―¿Ndeí nákaa̱ ta̱a ñoó?
\p Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Ko̱ náʼá taʼon vei.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ nda̱to̱ʼón ta̱ fariseo ta̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ñoó ndi ni̱ kuu, dá ni̱ ndu̱va̱ʼa ra
\p
\v 13 Dá ni̱ kee na ndáka na ta̱a ni̱ na̱tu̱u noo̱ ñoó kuaʼa̱n na̱ no̱ó ta̱ fariseo.
\v 14 Ta kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel ni̱ ka̱va̱ʼa Jesús ndeiʼi̱ ni̱ chi̱ndaá na̱án noo̱ ta̱a ñoó, dá ni̱ na̱tu̱uan.
\v 15 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón taʼani ñaá ta̱ fariseo ñoó ndi ni̱ kuu, dá ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá. Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíʼín rá:
\p ―Iin ta̱a ni̱ chi̱ndaá ndeiʼi̱ sata̱ nduchí nóói̱, dá ni̱ saʼi̱n ni̱ na̱katai ña̱, ta túu vaan viti.
\p
\v 16 Dá ni̱ kaa dao ta̱ fariseo ñoó:
\p ―O̱ du̱ú taʼon ta̱a ni̱ ta̱ndaʼá Ndios kasaa̱ kúú ta̱a ñoó, dá chi̱ ni̱ ya̱ʼa ra kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱.
\p Ta dao ka̱ ra̱ kaá:
\p ―¿Ndi kee ví iin ta̱a kómí kua̱chi kee ra ña̱ náʼano yóʼo?
\p Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá naá táʼan mií rá ndéi ra.
\v 17 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón tuku ra ta̱a ni̱ na̱tu̱u noo̱ ñoó:
\p ―¿Ndá yoo kúú ta̱a ni̱ ndu̱va̱ʼa noo̱o̱n, káʼón?
\p Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó:
\p ―Iin profeta va kúú rá.
\p
\v 18 Tído ko̱ ní kándísa taʼon ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel ña̱ ni̱ sa̱ kuu ra iin ta̱a ko̱ túu noo̱, ta ko̱ kándísa ra ña̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ra. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kana ra tatá ta̱a ni̱ na̱tu̱u noo̱ ñoó xíʼín naná ra̱,
\v 19 dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá:
\p ―¿Á de̱ʼe ní kúú ta̱a yóʼo? Ta káʼa̱n ní ña̱ nda̱ ni̱ kaki ra ko̱ túu noo̱ rá. Ta, ¿ndi ni̱ kuu ña̱ ndéʼé rá viti?
\p
\v 20 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Náʼá nduʼu̱ ña̱ kúú xí de̱ʼe ndu, ta miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱ túu noo̱ xí nda̱ ni̱ kaki xi.
\v 21 Tído ko̱ náʼá taʼon nduʼu̱ ndi ni̱ kuu ni̱ na̱tu̱u noo̱ xí. Ta ko̱ náʼá taʼon ndu ndá yoo ni̱ kedaá xíʼín xí, dá ni̱ na̱tu̱u noo̱ xí. Ndato̱ʼón ní mií xí, chi̱ ta̱a sa̱va̱ʼa vá kúú xí. Sa̱ kánian ki̱ʼo mií xí kuendá sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndoʼo xi ―kaá na̱.
\p
\v 22 Dión ni̱ kaa na̱ veʼe ra, dá chi̱ yuʼú na̱ kée ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel. Dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱ndo̱o ra ña̱ ndidaá ña̱yuu nakoni ña̱ Jesús kúú na̱ dáka̱ki ñaá, no̱ón kúú na̱ taxí rá veʼe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó.
\v 23 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaʼa̱n na̱ veʼe ra: “Ndato̱ʼón ní mií xí, dá chi̱ ta̱a sa̱va̱ʼa vá kúú xí.”
\p
\v 24 Dá ni̱ na̱ndió kuéi tuku ra ni̱ kana ra ta̱a ni̱ na̱tu̱u noo̱ ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―Kánian naki̱ʼo yoʼó ña̱ñóʼó noo̱ Ndios va, dá chi̱ náʼá vá nduʼu̱ ña̱ iin ta̱a kómí kua̱chi va kúú ta̱a ñoó.
\p
\v 25 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíʼín rá:
\p ―Ko̱ náʼá taʼon yuʼu̱ á ta̱a kómí kua̱chi kúú rá o ko̱ó. Sa̱va̱ʼa ña̱ náʼá yuʼu̱ kíán ña̱ ni̱ sa̱ kuui iin ta̱a ko̱ túu noo̱, tído viti ni̱ na̱tu̱u noo̱í ni̱ kee ra.
\p
\v 26 Dá ni̱ na̱ndió kuéi tuku ra ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá:
\p ―¿Ndi ni̱ kee ta̱a ñoó xíʼón? ¿Ndi ni̱ kuu, dá ni̱ na̱tu̱u noo̱o̱n?
\p
\v 27 Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Sa̱ ni̱ na̱kani vai xíʼín ndó, tído ko̱ kékuendá taʼon ndó ña̱ káʼi̱n xíʼín ndó. ¿Ndiva̱ʼa kóni̱ tuku ndó nakanii xíʼín ndó? ¿Á kóni̱ taʼani ndoʼó ndiko̱ ndo̱ ta̱a ñoó, nda̱ni?
\p
\v 28 Ta kúú ni̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa ta̱ fariseo ñoó xíʼín ta̱a ni̱ ndu̱va̱ʼa ñoó, ta kaá ra̱:
\p ―Mií vá yoʼó kúú ra̱ ndíko̱ ta̱a ñoó. Tído nduʼu̱, Moisés va kúú na̱ ndíko̱ nduʼu̱.
\v 29 Dá chi̱ náʼá ndú ña̱ ni̱ kaʼa̱n túu Ndios xíʼín Moisés. Tído ta̱a ñoó, ko̱ náʼá taʼon ndu ndeí ni̱ kii ra.
\p
\v 30 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíʼín rá:
\p ―Naá vá inii̱ xiníi̱ ndoʼó, chi̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ndisa ta̱a ñoó noo̱í, tído ko̱ kándaa̱ ii̱ vá ini ndo̱ ndeí ni̱ kii ra.
\v 31 Chi̱ náʼá vá yó ña̱ ko̱ seídóʼo taʼon Ndios na̱ kómí kua̱chi tá xíka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná. Tído tá yuʼú niʼini yó Ndios, ta kée yó ña̱ kóni̱ na̱, dá kía̱n seídóʼo na ña̱ xíka̱ yo̱ noo̱ ná.
\v 32 Ta nda̱ mií saʼa̱ ñayuú, ta nda̱ viti ko̱ níʼi̱ to̱ʼon taʼon yó ña̱ kandeé iin ña̱yuu nduva̱ʼa na iin na̱ ni̱ kaki ko̱ túu noo̱.
\v 33 Tá ko̱ ní kíi ta̱a ñoó noo̱ Ndios, dá kía̱n o̱ kándeé taʼon ra nduva̱ʼa ra iin na̱ ko̱ túu noo̱.
\p
\v 34 Dá ni̱ kaa ta̱ fariseo ñoó xíʼín rá:
\p ―Ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi va ni̱ kaki yoʼó. ¿Ndá yoo kúú yoʼó, xinóo̱n, ña̱ dánaʼa̱ diʼaón no̱ó nduʼu̱?
\p Dá ni̱ taxí ñaá rá ini veʼe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó.
\s Kaá Jesús ña̱ ko̱ túu noo̱ ta̱ fariseo ñoó noo̱ Ndios
\p
\v 35 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ ni̱ taxí ñaá ta̱ fariseo ini veʼe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó. Dá tá ni̱ na̱níʼi̱ ñaá ná, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―¿Á kándéé inóo̱n na̱ kúú de̱ʼe Ndios?
\p
\v 36 Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―¿Ndá yoo kúú no̱ón, tatá, dá ná kandeé iníi̱ ná?
\p
\v 37 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Sa̱ ni̱ xino̱n ná. Ta mií na̱ ndátóʼón xíʼón vitíʼón kúú ná.
\p
\v 38 Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Kándéé iníi̱ mií ní, satoʼi̱.
\p Dá ni̱ ka̱sáʼá rá ndáño̱ʼo ñaá rá.
\v 39 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ña̱yuu ndíta ñoó:
\p ―Ve̱i yuʼu̱ ñayuú yóʼo, dá ndeyíko̱i̱ nío̱ iin rá iin ña̱yuu. Dión, dá ná natu̱u noo̱ na̱ ko̱ túu noo̱. Ta na̱ túu noo̱, o̱ kátu̱u taʼon noo̱ ná.
\p
\v 40 Tá ni̱ seídóʼo dao ta̱ fariseo ndíta ñoó ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―¿Á ta̱a ko̱ túu noo̱ taʼani kúú ndú, xiní ní?
\p
\v 41 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Va̱ʼa cháá ka̱ ní sá kuu ndó ta̱ ko̱ túu noo̱, dá kía̱n o̱ kátai̱ kua̱chi taʼon ndó saʼa̱ kua̱chi kée ndó. Tído kaá ndo̱ ña̱ túu noo̱ ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó tái̱ kua̱chi ndó noo̱ Ndios.
\c 10
\s Nákani Jesús saʼa̱ korrá noo̱ ñóʼo léko
\p
\v 1 ’Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ta̱a ko̱ kúʼu chí noo̱ kúú yéʼé korrá léko, diʼa ndáo ndodó rá sata̱ korrá ri̱, ro̱ón kúú iin ta̱ kui̱ʼíná, iin ta̱ kéndava̱ʼa xíʼín rí.
\v 2 Tído na̱ ko̱kuʼu chí yéʼé korrá ri̱, no̱ón kúú na̱ ndáka rí.
\v 3 Chi̱ ta̱ ndaá yéʼé, ro̱ón kúú ra̱ sónó yéʼé no̱ó na̱ ndáka rí. Ta tái̱ va̱ʼa do̱ʼo rí tá káyuʼú ná kuu̱ iin rá iin rí, dá taó na̱ rí.
\v 4 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ taó xóo na léko mií ná, dá xíonoo na kuaʼa̱n na̱ noo̱ ri̱, dá tákuei ñaá rí kuaʼa̱n ri̱, chi̱ náʼá rí tachi̱ ná.
\v 5 Tído iin ña̱yuu tu̱kú o̱ kárkuei taʼon ñaá rí koʼo̱n ri̱, diʼa kuino rí noo̱ ná, dá chi̱ ko̱ náʼá taʼon rí tachi̱ ña̱yuu tu̱kú ñoó ―kaá na̱.
\p
\v 6 Ta to̱ʼon yóʼo ni̱ da̱kíʼin táʼan Jesús xíʼín ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín ta̱ fariseo, tído ko̱ ní kándaa̱ ini ra̱ ndi dándáki ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱.
\s Jesús kúú na̱ ndáka va̱ʼa léko
\p
\v 7 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín rá:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ mií vá yuʼu̱ kúú yéʼé korrá noo̱ ñóʼo léko.
\v 8 Ta ndidaá ta̱a ni̱ kii yachi̱ tá ko̱ ñáʼa̱ kasaa̱ yuʼu̱, ro̱ón ni̱ sa̱ kuu ta̱ kui̱ʼíná, ta sa̱ kendava̱ʼa ra xíʼín lékoi̱. Tído ko̱ ní taó kuendá taʼon lékoi̱ no̱ó ni̱ kaʼa̱n ra̱.
\v 9 Ta yuʼu̱ kúú yéʼé korrá, ta ndi ndáa mií vá léko ná ku̱ʼu yéʼé ñoó, ta kúú ka̱ki va rí. Ta ndu̱ʼu rí, ta kankuei rí noo̱ káa ita kuíi̱ kasáʼan rí.
\v 10 Tído ta̱ kui̱ʼíná ñoó ve̱i oon ra noo̱ ñóʼo rí kiʼin kuíʼíná rá ri̱, ta kaʼání rá ri̱, ta dánaá ra̱ rí. Tído yuʼu̱ ve̱i, dá ná niʼi̱ ri̱ ña̱ kataki ri̱, dá ni iin ña̱ʼa ná o̱ kámani̱ noo̱ ri̱.
\p
\v 11 ’Yuʼu̱ kúú na̱ ndáka va̱ʼa léko, ta iin na̱ va̱ʼa ndáka léko, no̱ón kúú na̱ ko̱ yu̱ʼú ki̱ʼo na mií ná kuu na̱ saʼa̱ ri̱.
\v 12 Tído ta̱ ndáka léko sata̱ yáʼi, ta̱ ko̱ kúú satoʼo ri̱, tá xiní ra̱ ve̱i ndigüe̱ʼí lobo, ta kúú dánkoo ndava̱ʼa ra léko, ta kúú xíno ra kuaʼa̱n ra̱ noo̱ ndigüe̱ʼí lobo ñoó. Dá kásaa̱ ri̱ saʼání ri̱ dao léko, ta dao ka̱ léko ñoó xíta̱ no̱ó kuaʼa̱n.
\v 13 Ta xíno va ta̱a ñoó noo̱ ndigüe̱ʼí lobo ñoó, dá chi̱ ko̱ kúú rá mií satoʼo léko, sata̱ yáʼi va ndáka ra ri̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ saʼání taʼon ra mií rá saʼa̱ ri̱.
\p
\v 14 ’Tído yuʼu̱ kúú na̱ ndáka va̱ʼa lékoi̱, ta náʼá va̱ʼa yuʼu̱ ndi ndáa iin rá iin rí, ta náʼá va̱ʼa rí yuʼu̱,
\v 15 táto̱ʼon ki̱ʼo náʼá vá tatá Ndios miíí, ta náʼá taʼani yuʼu̱ tatá Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó naki̱ʼo yuʼu̱ miíí ña̱ kía̱n kuui̱ saʼa̱ lékoi̱.
\v 16 Ndéi taʼani dao ka̱ lékoi̱, táʼa̱n kirí ko̱ ñóʼo taʼon ini korrá yóʼo. Ta xínñóʼó taʼanii kandakai ri̱ kii rí, dá nakiʼin táʼan rí xíʼín léko yóʼo, dá kía̱n kueídóʼo taʼani rí yuʼu̱. Dá nda̱dá iin tóʼón vá tuʼu ná kakuu rí, ta iin tóʼón ná kakuu na̱ kandaka rí.
\p
\v 17 ’Sa̱ʼá ño̱ó kúʼu̱ nda̱ʼo ini tatá Ndios sa̱ʼí, dá chi̱ koʼi̱n naki̱ʼoi miíí ña̱ kía̱n kuui̱, ndiʼi, dá nandió ko̱oi natakii̱.
\v 18 Tído ko̱ íin taʼon kaʼání yuʼu̱ xíʼín to̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií rá, mií vá yuʼu̱ naki̱ʼo miíí ña̱ kía̱n kuui̱. Dá chi̱ ió choon noo̱ ndáʼa̱ yuʼu̱ ña̱ kía̱n naki̱ʼoi miíí kuui̱, ta ió taʼani choon noo̱ ndáʼa̱ yuʼu̱ ña̱ kía̱n natakii̱, ta choon yóʼo ni̱ na̱tiiin noo̱ tatái̱ ―kaá na̱.
\p
\v 19 Ta ni̱ ka̱sáʼá ndátóʼón kuáchi̱ tuku na̱ Israel sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jesús dión.
\v 20 Kúú kua̱ʼá nda̱ʼo na ni̱ kaa diʼa:
\p ―Ña̱ kini va nákaa̱ ini ra̱, ta ndúlóko̱ va ra. ¿Ndiva̱ʼa seídóʼo ndó noo̱ káʼa̱n ra̱?
\p
\v 21 Ta ni̱ kaa dao ka̱ na̱:
\p ―Ni iin ta̱ nákaa̱ ña̱ kini o̱ káʼa̱n dión. ¿Á kándéé iin ta̱a nákaa̱ ña̱ kini ini nduva̱ʼa ra iin ta̱ ko̱ túu noo̱? ―kaá na̱.
\s Ko̱ kóni̱ dao na̱ Israel kandísa na Jesús
\p
\v 22 Ta ió iin víko̱ ñoo Jerusalén noo̱ kékáʼano na kuu̱ ni̱ na̱ki̱ʼo tuku na veʼe ño̱ʼo káʼano noo̱ ndáʼa̱ Ndios. Tiempo daá ñóó kíán yoo̱ vi̱xi.
\v 23 Ta xíonoo Jesús yéʼé ño̱ʼo káʼano ñoó noo̱ kúú corredor naní Salomón.
\v 24 Dá ni̱ na̱taka ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel noo̱ nákaa̱ Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―¿Ndá oon ví nániʼi̱ ndée̱ nío̱ ndú kee ní? Tá miía̱n ndaa̱ kúú ní Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, kasto̱ʼon ndaa̱ ní xíʼín nduʼu̱.
\p
\v 25 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Sa̱ ni̱ kaʼa̱n vai xíʼín ndó, tído ko̱ kóni̱ taʼon ndó kandísa ñaá ndó. Ta ndidaá ña̱ ndato kéei kúú choon ni̱ saʼanda tatái̱ noo̱í, ta ño̱ó kía̱n náʼa̱ ndá yoo kúúí.
\v 26 Tído ko̱ kándísa taʼon ñaá ndó, dá chi̱ ko̱ kúú taʼon ndó lékoi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo sa̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó.
\v 27 Dá chi̱ na̱ kúú léko yuʼu̱ seídóʼo na noo̱ káʼi̱n, ta náʼí ndi ndáa na, ta ndíko̱ na̱ yuʼu̱,
\v 28 ta xíʼoi ña̱ kataki chíchí ná, ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ naá na̱, ta ko̱ íin taʼon kuu kuio ndaa na̱ noo̱ ndáʼa̱ yuʼu̱.
\v 29 Ta mií tatái̱ kúú na̱ ni̱ tei na noo̱í, ta no̱ón kúú na̱ kómí choon káʼano cháá ka̱, ta ni ko̱ íin taʼon kuu kuio ndaa ña̱yuui̱ noo̱ ndáʼa̱ tatái̱.
\v 30 Dá chi̱ yuʼu̱ xíʼín tatái̱, iin tóʼón vá kúú nduʼu̱.
\p
\v 31 Dá ni̱ tiin tuku ta̱ Israel ñoó yuu̱ kuaʼa̱n ra̱ chiyúú rá Jesús.
\v 32 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ ndato ni̱ kee yuʼu̱ noo̱ ndo̱ʼó ni̱ kee tatái̱. Ta, ¿ndi káa iin ño̱ó ko̱ ní nátaʼan ini ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó kóni̱ ndo̱ chiyúú ndó yuʼu̱?
\p
\v 33 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―O̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee ní ña̱ ndato kóni̱ ndu̱ chiyúú ñaá ndú, diʼa sa̱ʼá ña̱ káʼa̱n ndava̱ʼa ní saʼa̱ Ndios, dá chi̱ iin ta̱a oon va kúú ní, tído kée ní mií ní ña̱ kúú ní Ndios.
\p
\v 34 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Á o̱ du̱ú diʼa kaá Ndios noo̱ ley ió noo̱ ndo̱: “Ni̱ kaʼi̱n ña̱ kúú ndó ndios”?
\v 35 Ta dión ni̱ chi̱naní ná ta̱a ni̱ na̱tiin to̱ʼon na ñoó ña̱ kúú rá ndios, ta o̱ kúu taʼon kui̱o kao yó noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios.
\v 36 Mií Ndios ni̱ ka̱xi yuʼu̱, ta ni̱ ta̱ndaʼá ná yuʼu̱ ve̱ii, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa kaá ndo̱ ña̱ káʼa̱n ndava̱ʼi saʼa̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kaái̱ ña̱ kúúí de̱ʼe Ndios?
\v 37 Tá ko̱ kée yuʼu̱ ña̱ náʼano kée tatái̱, dá kía̱n ná dáʼa ni kandísa ndó yuʼu̱.
\v 38 Tído tá kéei ña̱, dá kía̱n kandísa ndó ña̱ kéei, va̱ʼará ko̱ kándísa ndó mií yuʼu̱. Dá chi̱ tá kandísa ndó ña̱ kéei, dá kía̱n kasandaá ndo̱ kandaa̱ ini ndo̱, ta kasandaá ndo̱ kandísa ndó ña̱ ió tatá Ndios xíʼíi̱n, ta iói̱ xíʼín ná ―kaá na̱.
\p
\v 39 Dá ni̱ kaʼán tuku ra tiin ñaá rá, tído ni̱ ka̱ndeé vá ná ni̱ taó xóo na mií ná noo̱ ndáʼa̱ rá.
\p
\v 40 Dá ni̱ kee tuku na kuaʼa̱n na̱ iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán no̱ó ni̱ ka̱sáʼá Juan sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu. Ta ñoó ni̱ ka̱ndo̱o na ni̱ sa̱ io tóo na.
\v 41 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ na̱taka noo̱ nákaa̱ na̱, ta kaá na̱ ndátóʼón ná:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti ni iin tóʼón ña̱ náʼano ko̱ ní kée Juan, tído ndidaá ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ sa̱ʼá ta̱a yóʼo kíán ña̱ ndaa̱ ―kaá na̱.
\p
\v 42 Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa Jesús noo̱ nákaa̱ na̱ ñoó.
\c 11
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ xiʼi̱ iin ta̱a naní Lázaro
\p
\v 1 Ió iin ta̱a kúʼu̱ naní Lázaro, ta kúú rá iin ta̱ ñoo Betania, ta ñoo ñoó ndéi ki̱ʼo ra María xíʼín Marta.
\v 2 Ta María, ñá kúú ki̱ʼo Lázaro ñoó kúú ñá ni̱ kuei kirá támi sáʼa̱n sata̱ sáʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús, ta ni̱ na̱dáyaaán saʼa̱ ná xíʼín idí dini̱a̱n.
\v 3 Ta miíán xíʼín kuʼa̱n ni̱ ta̱ndaʼá choon ni̱ saʼa̱n noo̱ nákaa̱ Jesús, ta kaáa̱n xíʼín ná: “Tatá, kúʼu̱ kaʼí va na̱ kúʼu̱ ini ní saʼa̱.”
\p
\v 4 Dá tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―O̱ du̱ú taʼon kueʼe̱ kuu ra̱ kíán, miía̱n ndaa̱ kúʼu̱ ra̱, dá ná natiin Ndios ña̱ñóʼó saʼa̱ rá, ta ná natiin taʼani na̱ kúú de̱ʼe Ndios ña̱ñóʼó kee kueʼe̱ ndóʼo ra ―kaá na̱.
\p
\v 5 Ta kúʼu̱ ini Jesús saʼa̱ Marta, xíʼín saʼa̱ kuʼu̱ lóʼa̱n, xíʼín saʼa̱ Lázaro, ki̱ʼoán.
\v 6 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ kúʼu̱ Lázaro, dá ni̱ ka̱ndo̱o na ni̱ sa̱ io na̱ uu̱ ka̱ kuu̱ noo̱ nákaa̱ na̱ ñoó.
\v 7 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná:
\p ―Kóʼo̱ tuku yó chí kuendá Judea diʼa viti.
\p
\v 8 Dá ni̱ kaa ta̱ xíonoo xíʼín ná ñoó:
\p ―Maestro, ta o̱ du̱ú ni̱ kaʼán ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel ña̱ chiyúú rá mií ní. Sa̱ʼá ño̱ó ¿ndiva̱ʼa koʼo̱n tuku yó ñoó?
\p
\v 9 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Á du̱ú uxi̱ uu̱ hora tóo̱n ndi̱ndii? Sa̱ʼá ño̱ó na̱ xíonoo nduú, ko̱ káchiʼi sáʼá taʼon na, chi̱ ndato tóo̱n noo̱ ná kée ndi̱ndii.
\v 10 Tído na̱ xíonoo sa̱kuaá káchiʼi sáʼá ná, dá chi̱ ko̱ tóo̱n noo̱ ná.
\p
\v 11 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Kídi̱ va amigo yo̱ Lázaro, tído koʼi̱n dándótoi ra̱.
\p
\v 12 Dá ni̱ kaa ta̱a xíonoo xíʼín ná:
\p ―Tatá, tá kídi̱ ra̱, dá kía̱n nduva̱ʼa ra.
\p
\v 13 Tído to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Jesús kía̱n kóni̱ kaa ña̱ ni̱ xiʼi̱ va Lázaro, tído kídi̱ ndisa va ra ni̱ kaʼán ta̱a xíonoo xíʼín ná ñoó.
\v 14 Dá ni̱ ka̱sto̱ʼon na ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱, ta kaá na̱:
\p ―Sa̱ ni̱ xiʼi̱ va Lázaro,
\v 15 ta kádii̱ nda̱ʼo inii̱ ña̱ ko̱ ní sá iói̱ veʼe ra tá ni̱ xiʼi̱ ra̱, dá kía̱n ná kandeé cháá ka̱ ini ndo̱ yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ koʼi̱n keei xíʼín rá. Kóʼo̱ kande̱ʼá ra̱ ―kaá na̱.
\p
\v 16 Dá ni̱ kaa Tomás, ta̱ káʼa̱n xíʼín ná Dídimo, xíʼín dao ka̱ ta̱ xíonoo xíʼín Jesús:
\p ―Kóʼo̱ taʼani yó, dá ná kuu nduú yo̱ xíʼín ná ―kaá ra̱.
\s Kaá Jesús ña̱ kúú ná na̱ dánátaki ña̱yuu ni̱ xiʼi̱, ta xíʼo na ña̱ kataki chíchí ná
\p
\v 17 Tá ni̱ ku̱yati Jesús ñoo ñoó, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ sa̱ io komi̱ kuu̱ nákaa̱ yikí ko̱ño Lázaro ni̱ ndu̱xian ini káo̱.
\v 18 Ta yati va néʼe táʼan ñoo Betania ñoó xíʼín ñoo Jerusalén, ta kíán táto̱ʼon oni̱ kilómetro.
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ ñoo Jerusalén ni̱ ka̱sáa̱ kandei tóo na xíʼín Marta xíʼín María, dá ki̱ʼo na ta̱ndeé iní noo̱a̱n sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ ki̱ʼoán.
\p
\v 20 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Marta ña̱ ve̱i Jesús, dá ni̱ keeán kuaʼa̱n niʼi̱ ñaáán, tído ni̱ ka̱ndo̱o va María ióa̱n veʼe.
\v 21 Tá ni̱ na̱kiʼin táʼan Marta xíʼín Jesús no̱ó ve̱i na ñoó, dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Tatá, tá ní sá io ní yóʼo, o̱ ku̱ú taʼon ki̱ʼo lóʼi̱, ní kúu.
\v 22 Tído náʼá taʼani yuʼu̱ ña̱ ndi ndáa mií vá ña̱ʼa ná kaka̱ ní noo̱ Ndios, ta kúú ki̱ʼo va naa̱n noo̱ ní.
\p
\v 23 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼán:
\p ―Nataki va ki̱ʼón.
\p
\v 24 Dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ña̱ nataki xi̱ tá ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ xiʼi̱ tein kuu̱ noo̱ ndíʼi.
\p
\v 25 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼán:
\p ―Yuʼu̱ kúú na̱ dánátaki ña̱yuu ni̱ xiʼi̱, ta ki̱ʼoi ña̱ kataki chíchí ná. Ta ndi ndáa miíó na̱ kándéé iní ñaá, koni na̱ kataki chíchí ná, va̱ʼará ni̱ xiʼi̱ na̱.
\v 26 Ta ndi ndáa mií na̱ kándéé iní na̱ yuʼu̱ xía̱n nani ndéi takí na̱, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ku̱ú na̱. ¿Á kándísón ña̱ dión kíán?
\p
\v 27 Dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Jaa̱n, tatá. Kándísa yuʼu̱ ña̱ mií ní kúú Cristo, na̱ kúú de̱ʼe Ndios, chi̱ kúú ní na̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios ni̱ ka̱sáa̱ ñayuú yóʼo dáka̱ki ñaá ―kaáa̱n.
\s Ndéíʼi̱ Jesús yati yúʼu̱ káo̱ noo̱ nákaa̱ yikí ko̱ño Lázaro
\p
\v 28 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n dión, dá ni̱ keeán kuaʼa̱n kuakaán kuʼa̱n María ñoó. Tá ni̱ saa̱a̱n, dá ni̱ kaʼa̱n kayáa̱n xíʼín María:
\p ―Ve̱i maestro yo̱, ta kána na yo̱ʼó.
\p
\v 29 Dá tá ni̱ seídóʼo María to̱ʼon yóʼo, ta kúú kaon nda̱ʼo ni̱ na̱kuíi̱n ndichia̱n, kúú ni̱ keeán kuaʼa̱n niʼa̱n Jesús.
\v 30 Ta ko̱ ñáʼa̱ taʼon ku̱ʼu Jesús ñoo ñoó, chi̱ ió i̱í vá ná noo̱ ni̱ na̱kiʼin táʼan Marta xíʼín ná.
\v 31 Dá tá ni̱ xini na̱ ñoo Jerusalén, na̱ ndéi xíʼo ta̱ndeé iní noo̱ María, ña̱ kaon nda̱ʼo ni̱ nda̱kuíi̱n ndichia̱n ni̱ ketaán kuaʼa̱n, dá ni̱ kee na tákuei ñaá ná kuaʼa̱n na̱, ta kaá na̱:
\p ―Miía̱n kuaʼa̱n xi̱ ndeiʼi̱ xi̱ yúʼu̱ káo̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi ki̱ʼo xi ―kaá na̱.
\p
\v 32 Tá ni̱ saa̱ María noo̱ íin Jesús, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán noo̱ sáʼa̱ ná, ta kaáa̱n:
\p ―Satoʼi̱, tá ní sá io ní yóʼo, o̱ ku̱ú taʼon ki̱ʼo lóʼi̱, ní kúu.
\p
\v 33 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ ndaʼí nda̱ʼo ndéíʼi̱ ña̱, ta ndéíʼi̱ taʼani na̱ ñoo Jerusalén néʼe táʼan xíʼán ni̱ ka̱sáa̱a̱n, ñoó, dá ni̱ kixia̱n ni̱ ku̱ndaʼí ini na̱, ta nda̱ nío̱ ná ni̱ taʼuʼu̱, xiní na̱.
\v 34 Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―¿Ndeí ni̱ chi̱káa̱ ndo̱ yikí ko̱ño xi̱?
\p Dá ni̱ kaaa̱n:
\p ―Tatá, nakíi̱ ní, kóʼo̱ kande̱ʼá noo̱ nákaa̱ xi̱ ―kaáa̱n.
\p
\v 35 Dá ni̱ ndeiʼi̱ Jesús.
\v 36 Dá ni̱ kaa na̱ ñoo Jerusalén:
\p ―Kande̱ʼé ndó. Ndeé ka̱ vía̱n ni̱ sa̱ kúʼu̱ ini ta̱a káa saʼa̱ Lázaro.
\p
\v 37 Dá ni̱ kaa dao ka̱ na̱:
\p ―Ni̱ ka̱ndeé ta̱a káa ni̱ ndu̱va̱ʼa ra ta̱a ko̱ túu noo̱ ñoó. Ta, ¿ndiva̱ʼa ko̱ ní kándeé rá xíʼín Lázaro, dá ná o̱ ku̱ú ra̱, ní kúu? ―kaá na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱nátaki Jesús Lázaro
\p
\v 38 Kúú ni̱ kixi tukua̱n ni̱ ku̱ndaʼí ini Jesús tá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ nákaa̱ yikí ko̱ño Lázaro. Ta kíán ini iin káo̱, ta ndadí iin yuu̱ káʼano yéʼán.
\v 39 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Di̱tá ndó yuu̱ káa viti.
\p Dá ni̱ kaa Marta, ñá kúú ki̱ʼo lóʼo̱ ndi̱i ñoó, xíʼín ná:
\p ―Tatá, ná dáʼa ni, dá chi̱ sa̱ kini nda̱ʼo sáʼa̱n díko̱, dá chi̱ sa̱ komi̱ ví kuu̱ kíán.
\p
\v 40 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼán:
\p ―¿Á du̱ú ni̱ kaʼi̱n xíʼón ña̱ tá miía̱n ndaa̱ kándéé inóo̱n yuʼu̱, dá kono̱n kee Ndios iin ña̱ ndato?
\p
\v 41 Dá ni̱ di̱tá rá yuu̱ ndadí yéʼé káo̱ noo̱ nákaa̱ ndi̱i ñoó. Dá ni̱ na̱nde̱ʼé Jesús chí induú, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Tatá, ndivéʼe ní, dá chi̱ ni̱ seídóʼo ní ña̱ ni̱ xika̱i̱ noo̱ ní.
\v 42 Ta daá kuití vá seídóʼo ní ña̱ xíka̱i̱ noo̱ ní, tído ni̱ kaʼi̱n dión, dá ná kueídóʼo ndidaá táʼa̱n ña̱yuu ndíta yóʼo, dá ná kandísa na ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti mií ní ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii.
\p
\v 43 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión xíʼín Ndios, kúú ni̱ ka̱yuʼú ná:
\p ―Lázaro, kuaʼán keta sata̱ véʼe.
\p
\v 44 Ta kúú ni̱ keta ta̱a ni̱ xiʼi̱ ñoó, ta ni̱ kao̱ noo iin táʼí dáʼo̱n ndáʼa̱ rá xíʼín saʼa̱ rá ndíko̱a̱n. Ta ni̱ kao̱ noo iin ka̱ táʼí dáʼo̱n ndadía̱n noo̱ rá. Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Ndaxí ndó ra̱, dá ná yaa̱ ra̱ koʼo̱n ra̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ nda̱tóʼón kueʼé ta̱ néʼe choon ña̱ kaʼání rá Jesús
\p
\v 45 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ ñoo Jerusalén, táʼa̱n na̱ ni̱ kii ni̱ xi̱ʼo ta̱ndeé iní noo̱ María, ni̱ xini ña̱ ni̱ kee Jesús, ta ni̱ ka̱ndísa ñaá ná.
\v 46 Tído dao ka̱ na̱ ni̱ saʼa̱n noo̱ ndéi ta̱ fariseo, ta ni̱ na̱kani na sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesús.
\v 47 Dá ni̱ da̱taká ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ fariseo ndidaá ka̱ ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―¿Ndi koo keeá viti? Chi̱ sa̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ náʼano kée ta̱a ñoó.
\v 48 Tá ná konó yó noo̱ rá kanoo ni ra, dá kía̱n ndidaá ña̱yuu kandísa ñaá. Ndiʼi, dá ndakuei ta̱ néʼe choon romano, ta dáko̱on ndiʼi ra veʼe ño̱ʼo ii̱ yo̱, ta dánaá ra̱ ñoo yo̱.
\p
\v 49 Dá ni̱ kaa Caifás, ta̱ kúú duti̱ kúú no̱ó kuia̱ dáá ñóó:
\p ―Xi̱xi nda̱ʼo ndó, nda̱ni.
\v 50 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ va̱ʼa ka̱a̱n ná kuu iin ta̱a noo̱ ndidaá na̱ ñoo yo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n naá ndíʼi na̱ ñoo yo̱? ―kaá ra̱.
\p
\v 51 Ta to̱ʼon yóʼo ko̱ ní kíi ña̱xintóni̱ mií rá. Dión ni̱ kaʼa̱n ra̱, chi̱ sa̱ʼá ña̱ kúú rá duti̱ kúú no̱ó kuia̱ dáá, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon yóʼo noo̱ rá ña̱ kánian kuu Jesús sa̱ʼá na̱ ñoo Israel.
\v 52 Ta o̱ du̱ú sa̱va̱ʼa sa̱ʼá na̱ ñoo Israel kuu na̱, kuu taʼani na saʼa̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios ni̱ xita̱ noo ndéi dao ka̱ xíán, dá nduu na iin tóʼón ñoo.
\v 53 Ta nda̱ kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱ndo̱o ra ña̱ kaʼání rá Jesús.
\p
\v 54 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní xíonoo túu ka̱ Jesús no̱ó ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel. Diʼa ni̱ kuxíká ná kuaʼa̱n na̱, ta ni̱ saa̱ na̱ iin ñoo naní Efraín noo̱ néʼe táʼan yati xíʼín no̱ñóʼo̱ i̱chí. Ñoó ni̱ sa̱ io na̱ xíʼín ta̱ xíonoo xíʼín ná.
\v 55 Ta sa̱ yati va koo víko̱ pascua ña̱ kékáʼano na̱ Israel. Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ndéi ñoo ñóʼo yati ñoó ni̱ xi̱nkuei ñoo Jerusalén tá ko̱ ñáʼa̱ kasáʼá víko̱ ñoó, dá nduvii ná mií ná noo̱ Ndios.
\v 56 Ta xíonoo ña̱yuu ñoó nándukú ná Jesús. Ta noo̱ kúú yéʼé ño̱ʼo káʼano ñoó ndáto̱ʼón táʼan mií ná saʼa̱ Jesús:
\p ―¿Ndi káʼán ndó? ¿Á kii ta̱a ñoó víko̱ o ko̱ó? ―kaá na̱.
\p
\v 57 Ta ni̱ saʼanda ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ fariseo choon ña̱ ndi ndáa mií ña̱yuu ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndeí xíonoo Jesús, ná naki̱ʼo na kuendá noo̱ rá, dá ná koʼo̱n ra̱ tiin ñaá rá, kaá ra̱.
\c 12
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kuei María kirá támi sáʼa̱n sata̱ Jesús
\p
\v 1 Ta kámani̱ iño̱ ka̱ kuu̱, dá kasáʼá víko̱ pascua. Dá ni̱ saa̱ Jesús ñoo Betania noo̱ ió Lázaro, ta̱a ni̱ xiʼi̱ ñoó, ta ni̱ na̱taki ra̱ ni̱ kee Jesús.
\v 2 Ta ñoó ni̱ kenduu na̱ veʼe Lázaro ña̱ʼa kadíni Jesús. Ta ni̱ chi̱kodó Marta ña̱ʼa kadíni na̱ noo̱ mesa. Ta ni̱ sa̱ io taʼani Lázaro tein ña̱yuu ndéi xíʼín ná ñoó.
\v 3 Dá ni̱ kiʼin María kirá támi sáʼa̱n ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuku̱ naní nardo, ta kúú rá táto̱ʼon dao litro, ta kirá yaʼi nda̱ʼo kúú rá. Ta kúú ni̱ kuei ndiʼán ra̱ sata̱ sáʼa̱ Jesús, ta xíʼín idí dini̱a̱n ni̱ da̱náyaaán saʼa̱ ná. Ta iin níí kúú ini veʼe ñoó ni̱ na̱ka̱ʼani díko̱ kirá támi sáʼa̱n ñoó.
\v 4 Dá ni̱ kaa iin ta̱a xíonoo xíʼín Jesús naní Judas Iscariote, táʼa̱n ra̱ kúú de̱ʼe ta̱a naní Simón, ta mií rá koʼo̱n naki̱ʼo Jesús noo̱ ndáʼa̱ ta̱ xiní uʼu̱ ñaá:
\p
\v 5 ―¿Ndiva̱ʼa ko̱ ní di̱kó yó kirá támi sáʼa̱n xaa̱n, chi̱ ya̱ʼi rá táto̱ʼon ki̱ʼo níʼi̱ ña̱yuu kéchóon na oni̱ ciento kuu̱, dá niʼi̱ yo̱ di̱ʼón chindeé yó na̱ kúndaʼí, ní kúu? ―kaá ra̱.
\p
\v 6 Tído ko̱ ní káʼa̱n ra̱ dión sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ndisa ini ra̱ sa̱ʼá na̱ kúndaʼí. Dión ni̱ kaa ra̱, chi̱ kúú rá iin ta̱ kui̱ʼíná. Ta sa̱ʼá ña̱ néʼe va̱ʼa ra léka̱ noo̱ ñóʼo di̱ʼón xíʼo ña̱yuu chíndeé ñaá, sa̱ʼá ño̱ó taó de̱ʼé ra̱ cháá di̱ʼón ñoó níʼi̱ mií rá.
\v 7 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―O̱ sa̱ dána̱ni ndó ñáʼa̱ yóʼo, dá chi̱ ni̱ sa̱ neʼe va̱ʼán kirá támi sáʼa̱n yóʼo ni̱ kenduua̱n yuʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kooi ndu̱xii.
\v 8 Chi̱ daá kuití vá kandei ña̱yuu kúndaʼí xíʼín ndó, tído yuʼu̱, o̱ kóo kuií taʼoin xíʼín ndó ―kaá na̱.
\s Ni̱ ka̱ndo̱o ta̱ néʼe choon ña̱ kaʼání taʼani ra Lázaro
\p
\v 9 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ ñoo Jerusalén ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱ ió Jesús ñoo Betania. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ñoó. Ta o̱ du̱ú iin tóʼón Jesús kóni̱ na̱ kande̱ʼé ná, chi̱ kóni̱ taʼani na kande̱ʼé ná Lázaro, táʼa̱n ra̱ ni̱ na̱taki tein na̱ kúú ndi̱i ñoó.
\v 10 Kúú ni̱ ka̱ndo̱o taʼani ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ ña̱ kaʼání rá Lázaro,
\v 11 dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱taki ra̱, sa̱ʼá ño̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ ñoo Israel ni̱ ka̱nkuei ti̱xi ndáʼa̱ rá, ta ni̱ ka̱ndísa na Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱tiin va̱ʼa ña̱yuu Jesús tá ni̱ ku̱ʼu na ñoo Jerusalén
\p
\v 12 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ niʼi̱ tóʼon ña̱yuu kuáʼa̱ ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ koo víko̱ ñoo Jerusalén ña̱ ve̱i Jesús.
\v 13 Dá ni̱ saʼanda iin rá iin na ndáʼa̱ ta̱ñóo̱ néʼe na kuaʼa̱n na̱ natiin na Jesús noo̱ ve̱i na, ta kaá na̱ káyuʼú ná:
\p ―¡Ná natiin Ndios ña̱ñóʼó! ¡Na̱ káʼano kúú na̱ ve̱i xíʼín choon satoʼo yo̱ Ndios! ¡Ta kúú ná rey noo̱ yóó, na̱ Israel! ―kaá na̱ káyuʼú ná.
\p
\v 14 Dá ni̱ na̱níʼi̱ Jesús iin burro lóʼo̱, dá ni̱ kaa na sata̱ ri̱. Dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios:
\q
\v 15 O̱ sa̱ yuʼú ndo̱, na̱ ñoo Sion;
\q sa̱ ve̱i va rey ndo̱,
\q ta kánóo na sata̱ iin burro lóʼo̱ ve̱i na.
\p
\v 16 Ko̱ ní kándaa̱ taʼon ini ta̱ xíonoo xíʼín ná ndi dándáki ndidaá ña̱ yóʼo mií hora daá ñóó. Nda̱ kuu̱ ni̱ nana Jesús kuaʼa̱n nóʼo̱ ná induú, nda̱ daá ni̱ ndi̱ko̱ʼon ini ra̱ ña̱ ki̱ʼo dión káʼa̱n tuti ii̱ Ndios, ta ki̱ʼo dión ni̱ kee ña̱yuu ñoó xíʼín ná.
\v 17 Ta ndidaá ña̱yuu ni̱ sa̱ ndita xíʼín Jesús tá ni̱ kana na Lázaro ini káo̱ ñoó, ta ni̱ da̱nátaki ñaá ná, no̱ón kúú na̱ xíʼo kuendá noo̱ dao ka̱ ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini na̱.
\v 18 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼa̱n ña̱yuu ñoó ni̱ na̱tiin va̱ʼa na Jesús, dá chi̱ ni̱ seídóʼo na sa̱ʼá ña̱ ndato ni̱ kee na xíʼín Lázaro.
\v 19 Ta ndaʼí va ndátóʼón táʼan ta̱ fariseo ndíta ra, ta kaá ra̱:
\p ―Nde̱ʼé rá. O̱ kándeé taʼon yó kadi yo̱ noo̱ ta̱a káa. Chi̱ kande̱ʼé ndó, ki̱ʼo dión ví kua̱ʼá ña̱yuu tákuei kuaʼa̱n sata̱ rá ―kaá ra̱.
\s Ndéi dao ta̱ griego nándukú rá Jesús
\p
\v 20 Ta ñóʼo dao ta̱a káʼa̱n yúʼu̱ griego tein na̱ ni̱ ka̱sáa̱ ñoo Jerusalén kandaño̱ʼo na Ndios víko̱ ñoó.
\v 21 Ta ni̱ na̱tuu yati ra noo̱ Felipe, táʼan ra̱ ñoo Betsaida, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea diʼa. Dá ni̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ Felipe, ta kaá ra̱:
\p ―Tatá, kóni̱ ndu̱ kaʼa̱n ndu̱ xíʼín Jesús.
\p
\v 22 Dá ni̱ saʼa̱n Felipe ni̱ ka̱sto̱ʼon ra xíʼín Andrés, dá ni̱ saʼa̱n nduú ra̱ ni̱ ka̱sto̱ʼon ra xíʼín Jesús.
\v 23 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora natiin na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo ña̱ñóʼó kee tatá na̱.
\v 24 Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó, ña̱ tá ná o̱ chíʼi yó tata tirió no̱ñóʼo̱, ta kuua̱n, dá kía̱n iin tóʼón dáá vá kakian. Tído tá ná kuua̱n ti̱i ñóʼo̱, dá kía̱n kuita̱ ña̱, ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo kui̱ʼi ki̱ʼo ña.
\v 25 Ta ndi ndáa na̱ ndíʼi ini sa̱ʼá ña̱ kataki na̱ ñayuú yóʼo, no̱ón diʼa kúú na̱ kuu. Ta na̱ ko̱ ndíʼi ini sa̱ʼá ña̱ kataki na̱ ñayuú yóʼo, no̱ón kúú na̱ koni kataki chíchí.
\v 26 Tá ió iin káa ndó kóni̱ koni kuáchí noo̱ yúʼu̱, dá kía̱n nakíi̱ ndo̱ ndiko̱ ndo̱ yuʼu̱. Ta noo̱ koo yuʼu̱, ñoó taʼani kandei na̱ xínkuáchí noo̱í. Ta ndi ndáa na̱ xínkuáchí noo̱ yúʼu̱, koʼo̱n tatái̱ ki̱ʼo na ña̱ñóʼó noo̱ ná.
\s Kásto̱ʼon Jesús xíʼín ña̱yuu ndi ndoʼo na, dá kuu na̱
\p
\v 27 ’Kútúú nda̱ʼo inii̱, tído, ¿ndí ki̱án kaʼi̱n xíʼín tatái̱? ¿Á kaʼi̱n: “Tatá, di̱tá ní yuʼu̱ no̱ó ta̱ndóʼó yóʼo”? Tído o̱ kúu taʼon kaʼi̱n dión, dá chi̱ choon yóʼo kúú choon ve̱i yuʼu̱.
\v 28 Tatá Ndios, naʼa̱ ní choon káʼano kómí ní no̱ó ña̱yuu yóʼo.
\p Dá tái̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios nda̱ induú:
\p ―Sa̱ ni̱ naʼi̱ choon káʼano kómíí, ta koʼo̱n tukui naʼi̱ ñá iin ka̱ ndée̱.
\p
\v 29 Tá ni̱ seídóʼo ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó ña̱ ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ kaʼa̱n na̱, dá ni̱ kaa dao na ña̱ ni̱ ka̱yuʼú dai̱. Ta dao ka̱ na̱ ni̱ kaa ña̱ iin ángel ni̱ kaʼa̱n xíʼín Jesús.
\v 30 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Ko̱ ní káʼa̱n na̱ ña̱ kueídóʼo yuʼu̱, diʼa ni̱ kaʼa̱n na̱, dá ná kueídóʼo ñaá ndoʼó.
\v 31 Ta viti ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ña̱ keyíko̱ Ndios sa̱ʼá na̱ ndéi ñayuú yóʼo, ta koʼo̱n na̱ di̱tá ná choon noo̱ ndáʼa̱ ña̱ uʼu̱, ña̱ saʼándá choon ñayuú yóʼo.
\v 32 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ nda̱neʼe ra yuʼu̱, dá nakuakai ndidaá ña̱yuu noo̱ miíí.
\p
\v 33 Dión ni̱ kaa na̱ ni̱ ka̱sto̱ʼon na xíʼín ña̱yuu ñoó ndi ndoʼo na noo̱ kuu na̱.
\v 34 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó:
\p ―Kándaa̱ ini ndu̱ ña̱ káʼa̱n ley ña̱ ni kuu̱ ta̱ʼón o̱ ku̱ú na̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Sa̱ʼá ño̱ó ¿ndiva̱ʼa káʼa̱n mií ní ña̱ kánian ndaneʼe ra iin ra̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo? ¿Ndá yoo kúú ra̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo, tá dáá?
\p
\v 35 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Nda̱dá cháá vá kuu̱ kooi dátoo̱i̱n noo̱ ndo̱. Sa̱ʼá ño̱ó kanoo ndó xía̱n nani iói̱ dátoo̱i̱n noo̱ ndo̱, dá kíán ná dáʼa ni kandeé ña̱ íin naá xíʼín ndó. Dá chi̱ na̱ xíonoo noo̱ íin naá, ko̱ túu taʼon noo̱ koʼo̱n na̱.
\v 36 Ta xía̱n iói̱ dátoo̱i̱n noo̱ ndo̱, kandeé iní ndo̱ yuʼu̱, dá kakuu ndó kuendá yuʼu̱, na̱ dátoo̱n noo̱ ndo̱.
\s Kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ Israel ko̱ ní xíin kandísa to̱ʼon Jesús
\p Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱, ta kúú ni̱ chi̱de̱ʼé na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó.
\p
\v 37 Ta va̱ʼará kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ ndato ni̱ kee na no̱ó ña̱yuu ñoó, tído ko̱ ní kándísa taʼon ñaá ná.
\v 38 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ʼon ni̱ taa profeta Isaías, dá chi̱ diʼa ni̱ kaa na̱:
\q Satoʼi̱, ¿ndá yoo ví ni̱ ka̱ndísa to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ noo̱ ná?
\q Ta, ¿ndá yoo ni̱ na̱koni choon káʼano ió noo̱ ndáʼa̱ ní?
\p
\v 39 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kúu taʼon kandísa ña̱yuu ñoó, dá chi̱ diʼa taʼani ni̱ taa Isaías:
\q
\v 40 Ni̱ sadi Ndios no̱ó ña̱yuu ñoó, ta ni̱ ndekáxí ná nío̱ ná,
\q dá ná o̱ ko̱ní na̱ xíʼín noo̱ ná, ta ni ná o̱ kándaa̱ ini na̱,
\q dá ná dáʼa ni nandió kuéi na noo̱ Ndios, ta ná dáʼa ni nduva̱ʼa na.
\m
\v 41 Ña̱ yóʼo kúú to̱ʼon ni̱ taa Isaías tá ni̱ xini na̱ choon ndato kómí Jesús, ta ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ ná.
\v 42 Vati̱ xía̱n daá, kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱ néʼe choon ni̱ ka̱ndísa Jesús, tído ko̱ ní náʼa̱ ra̱ mií rá, dá chi̱ yuʼú ra̱ taxí ñaá ta̱ fariseo ini veʼe noo̱ nátaka na̱ ñoo ra̱,
\v 43 dá chi̱ kátoó cháá ka̱ ra̱ ña̱ñóʼó xíʼo ta̱a ñayuú yóʼo o̱ du̱ú ña̱ñóʼó xíʼo Ndios.
\s Ió kua̱chi ña̱yuu ko̱ xíin kandísa to̱ʼon dánaʼa̱ Jesús
\p
\v 44 Dá ni̱ ka̱yuʼú Jesús:
\p ―Tá ndi ndáa na̱ kándéé iní yuʼu̱, o̱ du̱ú iin tóʼón ní yuʼu̱ kándéé iní na̱, nda̱ na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii kándéé iní na̱.
\v 45 Ta ndi ndáa na̱ ndéʼé yuʼu̱, nda̱ na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii ndéʼé ná.
\v 46 Ni̱ ka̱sáa̱ yuʼu̱ ñayuú yóʼo kúúí na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu, dá kía̱n ndi ndáa ña̱yuu ná kandeé iní ñaá, o̱ kuíin naá ka̱ noo̱ ná.
\v 47 Ta ndi ndáa ña̱yuu seídóʼo to̱ʼon káʼi̱n, ta ko̱ kée na choon saʼándái̱, o̱ du̱ú yuʼu̱ keyíko̱ saʼa̱ ná, chi̱ ko̱ véi taʼon yuʼu̱ keyíko̱i̱ sa̱ʼá ña̱yuu. Diʼa ve̱i yuʼu̱ dáka̱kii na̱ no̱ó kua̱chi na.
\v 48 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ xi̱ín kandeé iní na̱ yuʼu̱, ta ko̱ kóni̱ na̱ natiin na to̱ʼon káʼi̱n, sa̱ io nduu va iin yoo keyíko̱ saʼa̱ ná. Ta ño̱ó kúú to̱ʼon káʼi̱n xíʼín ndó. Ta mií to̱ʼon yóʼo tiin Ndios, dá keyíko̱ na̱ saʼa̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíʼi.
\v 49 Ta o̱ du̱ú to̱ʼon kána ña̱xintóni̱ mií yuʼu̱ káʼi̱n xíʼín ndó. Tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii, no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo choon no̱ói̱ ndi kía̱n kaʼi̱n xíʼín ndó, ta ndá to̱ʼon kaʼi̱n xíʼín ndó.
\v 50 Ta náʼá káxí yuʼu̱ ña̱ to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo tatái̱ noo̱í kía̱n kandeéán ki̱ʼoan ña̱ kataki chíchí ndó. Sa̱ʼá ño̱ó, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaʼa̱n tatái̱ xíʼíín, ki̱ʼo dión káʼi̱n xíʼín ndó ―kaá Jesús.
\c 13
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱kata Jesús saʼa̱ ta̱ xíonoo xíʼín ná
\p
\v 1 Kóni̱ iin ka̱ kuu̱ dá kasáʼá víko̱ pascua. Ta sa̱ naʼá vá Jesús ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati hora dánkoo na ñayuú yóʼo, dá noʼo̱ na̱ noo̱ ió tatá Ndios. Ta kúʼu̱ nda̱ʼo ini na̱ sa̱ʼá ta̱a ni̱ ka̱xi mií ná ñayuú yóʼo, ta dión ni̱ kuʼu̱ ini na̱ saʼa̱ rá nda̱ noo̱ ndíʼi.
\v 2 Ta ndéi na sádíni na̱, ta sa̱ ni̱ da̱káʼa̱n ña̱ uʼu̱ nío̱ Judas Iscariote, ta̱ kúú de̱ʼe Simón, ña̱ naki̱ʼo ra Jesús noo̱ ndáʼa̱ ta̱ xiní uʼu̱ ñaá.
\v 3 Ta náʼá vá Jesús ña̱ ni̱ na̱ki̱ʼo tatá Ndios choon noo̱ ndáʼa̱ ná sata̱ ndidaá kúú ña̱ʼa, ta náʼá taʼani na ña̱ ni̱ kii na noo̱ Ndios, ta náʼá taʼani na ña̱ noʼo̱ na̱ noo̱ ná,
\v 4 sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱, ta ni̱ di̱tá ná dáʼo̱n kánóo sata̱ ná, ta ni̱ soʼoni na̱ iin ka̱ dáʼo̱n káni̱ no̱ó ti̱i na.
\v 5 Ni̱ ndiʼi daá, dá ni̱ taán ná ta̱kui̱í ini iin ti̱saʼa̱n lóʼo̱, dá ni̱ ka̱sáʼá ná nákata na sa̱ʼá ta̱ xíonoo xíʼín ná. Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ na̱dáyaa naa̱n xíʼín dáʼo̱n káni̱ ndíko̱ ti̱i na ñoó.
\v 6 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ ió Simón Pedro, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Tatá, ¿á nakata diʼa ní sa̱ʼí, káʼán ní?
\p
\v 7 Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Vitíʼón ní ko̱ kándaa̱ taʼon ino̱n ndiva̱ʼa nákatai sa̱ʼo̱n, tído cháá ka̱ chí noo̱, dá kandaa̱ ino̱n ndiva̱ʼa kéei dión.
\p
\v 8 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ kónó yuʼu̱ nakata ní sa̱ʼí.
\p Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Tá ná o̱ kónón nakatai sa̱ʼo̱n, dá kía̱n ko̱ ta̱ʼón kuendá yo̱ʼó koo xíʼín yuʼu̱.
\p
\v 9 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Satoʼi̱, tá dión kíán, dá kía̱n ná dáʼa ni nakata ní saʼa̱ óoin, nakata taʼani ní ndáʼí xíʼín dini̱í.
\p
\v 10 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ta ndi ndáa na̱ sa̱ ni̱ chichi, nda̱ saʼa̱ óon va na xínñóʼó ndoo, dá chi̱ sa̱ ndáa vii vá ñíi̱ ná. Dión ni ndoʼó, sa̱ ndáa vii vá ndó, tído o̱ du̱ú ndidaá ndó ndáa vii.
\p
\v 11 Dión ni̱ kaa na̱, dá chi̱ sa̱ náʼá vá ná ndá yoo naki̱ʼo ñaá noo̱ ndáʼa̱ ta̱ xiní uʼu̱ ñaá, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaa na̱ ña̱: “O̱ du̱ú ndidaá ndó ndáa vii.”
\p
\v 12 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱kata na saʼa̱ ndidaá ta̱ xíonoo xíʼín ná ñoó, dá ni̱ na̱kui̱ʼino tuku na dáʼo̱n ndíxi na, dá ni̱ na̱ko̱o tuku na mesa, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―¿Á kándaa̱ ini ndo̱ ndi dándáki ña̱ ni̱ keei xíʼín ndó?
\v 13 Káʼa̱n ndo̱ ña̱ yuʼu̱ kúú maestro noo̱ ndo̱, ta káʼa̱n ndo̱ ña̱ yuʼu̱ kúú satoʼo noo̱ ndo̱. Ta ndaa̱ va káʼa̱n ndo̱, chi̱ ñaá kúúí.
\v 14 Ta viti ni̱ xini ndo̱ ni̱ na̱katai saʼa̱ ndo̱, va̱ʼará kúúí satoʼo ndo̱ xíʼín maestro ndo̱. Sa̱ʼá ño̱ó kánian nakata ndó saʼa̱ iin rá iin mií ndó.
\v 15 Dá chi̱ ni̱ kee yuʼu̱ dión xíʼín ndó, dá kía̱n, táto̱ʼon ni̱ kee yuʼu̱ xíʼín ndó, ki̱ʼo dión kee ndó xíʼín dao ka̱ na̱.
\v 16 Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ko̱ ndáya̱ʼi iin ta̱ kéchóon cháá ka̱ noo̱ satoʼo ra̱. Ta ni ta̱ kuaʼa̱n choon ko̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ ra̱ no̱ó na̱ ni̱ ta̱ndaʼá ñaá kuaʼa̱n ra̱.
\v 17 Tá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ káʼi̱n xíʼín ndó, dá kía̱n ndikáʼán ví ndó tá ná kee ndó dión.
\p
\v 18 ’Tído ko̱ káʼa̱n taʼon vei saʼa̱ ndidaá ndó. Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ndi ndáa ndoʼó ni̱ ka̱xii kandita xooi̱. Tído miía̱n xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diʼa kaáa̱n: “Ta̱a seí nduú pan xíʼín yuʼu̱ nduu ra̱ koni uʼu̱ ñaá.”
\v 19 Ta viti yachi̱ va kasto̱ʼin xíʼín ndó, dá tá ni̱ kuu dión, dá kandísa ndó ña̱ yuʼu̱ kúú na̱ daá kúúí.
\v 20 Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ndi ndáa na̱ natiin va̱ʼa iin na̱ tandaʼá yuʼu̱ ko̱saa̱, no̱ón kúú na̱ natiin va̱ʼa yuʼu̱. Ta na̱ natiin va̱ʼa yuʼu̱, no̱ón kúú na̱ natiin va̱ʼa na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii ―kaá na̱.
\s Kásto̱ʼon Jesús ña̱ Judas kúú ra̱ naki̱ʼo ñaá noo̱ ndáʼa̱ ta̱ xiní uʼu̱ ñaá
\p
\v 21 Ta ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n Jesús dión, dá ni̱ kixia̱n ni̱ kutúú ini na̱ xiní na̱, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ iin káa mií vá ndoʼó koʼo̱n naki̱ʼo yuʼu̱ noo̱ ndáʼa̱ ta̱ xiní uʼu̱ ñaá ―kaá na̱.
\p
\v 22 Dá ni̱ ka̱sáʼá ndéʼé táʼan mií ta̱ xíonoo xíʼín ná ñoó noo̱ iin rá iin ra ndéi ra, ta ko̱ kátóni̱ ini ra̱ ndá yoo káʼa̱n na̱ saʼa̱.
\v 23 Ta mií díi̱n Jesús ió iin ta̱ xíonoo xíʼín ná, táʼa̱n ra̱ mani̱ cháá ka̱ noo̱ ná.
\v 24 Ta no̱ó ra̱ yóʼo ni̱ kundáʼa̱ Simón Pedro, ña̱ ná ndato̱ʼón rá Jesús ndá yoo kúú ta̱a naki̱ʼo ñaá ñoó.
\v 25 Ta sa̱ʼá ña̱ ió ra̱ díi̱n Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Satoʼi̱, ¿ndi ndáa nduʼu̱ káʼa̱n ní saʼa̱?
\p
\v 26 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Ndá yoo ni̱ xi̱ʼo yuʼu̱ iin táʼí pan ni̱ da̱ndáxii noo̱ ñoó, ro̱ón kúú rá.
\p Kúú ni̱ da̱ndáxi na iin táʼí pan, kúú ni̱ xi̱ʼo naa̱n noo̱ Judas Iscariote, ta̱ kúú de̱ʼe Simón.
\v 27 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ seí Judas táʼí pan ñoó, kúú ni̱ ndu̱ʼu ña̱ uʼu̱ ini ra̱. Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Kee kíi̱ ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ino̱n keeón ―kaá na̱.
\p
\v 28 Tído ni iin tóʼón ta̱ ndéi xíʼín ná mesa ñoó ko̱ ní kándaa̱ ini ndiva̱ʼa ni̱ kaʼa̱n na̱ dión xíʼín Judas.
\v 29 Chi̱ káʼán dao ka̱ ra̱ ña̱ sa̱ʼá ña̱ kúú rá ta̱ néʼe va̱ʼa di̱ʼón, sa̱ʼá ño̱ó ndá ndi kuu káʼa̱n Jesús xíʼín rá ña̱ koʼo̱n ra̱ kuiin ra cháá ka̱ ña̱ʼa kadíni na̱ kuendá víko̱, o ndá ndi kuu kóni̱ na̱ ña̱ koʼo̱n ra̱ ki̱ʼo ra di̱ʼón no̱ó na̱ kúndaʼí, káʼán rá.
\v 30 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ seí rá táʼí pan ñoó, dá ni̱ keta ra kuaʼa̱n ra̱. Ta kúú sa̱ ni̱ kuaá vá kuu̱ dáá ñóó.
\s Saʼándá Jesús iin choon sa̱á no̱ó ta̱ xíonoo xíʼín ná
\p
\v 31 Tá ni̱ keta Judas kuaʼa̱n ra̱, dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora natiin na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo ña̱ñóʼó kee Ndios no̱ó ña̱yuu, dión dá natiin Ndios ña̱ñóʼó saʼa̱ mií ná.
\v 32 Tá ná natiin Ndios ña̱ñóʼó sa̱ʼí, dá kía̱n koʼo̱n taʼani na̱ naki̱ʼo na ña̱ñóʼó no̱ó yuʼu̱, ta yachi̱ va natiin yuʼu̱ ña̱ñóʼó kee na.
\v 33 De̱ʼe kuálí miíi̱, nda̱dá tóó vá kooi xíʼín ndó. Ta nandukú ndó yuʼu̱, tído káʼi̱n xíʼín ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaʼi̱n xíʼín ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel ña̱ no̱ó koʼi̱n, o̱ kúu taʼon koʼo̱n ndo̱.
\v 34 Ta viti saʼándá yuʼu̱ iin choon sa̱á noo̱ ndo̱, ña̱ kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ iin rá iin ndó, chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúʼu̱ ini yuʼu̱ saʼa̱ mií ndó, ki̱ʼo dión koo ini ndo̱ kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ iin rá iin ndó.
\v 35 Ta ki̱ʼo dión náʼa̱ ndo̱ mií ndó ña̱ kúú ndó kuendá yuʼu̱ tá kúʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ iin rá iin ndó ―kaá na̱.
\s Yóʼo ni̱ kaʼa̱n Jesús ña̱ ndata̱ Pedro saʼa̱ ná
\p
\v 36 Dá ni̱ kaa Simón Pedro xíʼín ná:
\p ―Tatá, ¿ndeí kúú noo̱ koʼo̱n ní?
\p Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―No̱ó koʼo̱n yuʼu̱, o̱ kúu taʼon koʼo̱n yo̱ʼó xíʼín yuʼu̱ viti. Tído cháá ka̱ noo̱, dá karkaaón yuʼu̱ saa̱o̱n.
\p
\v 37 Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Tatá, ¿ndiva̱ʼa o̱ kúu koʼi̱n xíʼín ní viti? Ta ió nduui̱ ña̱ naki̱ʼoi miíí ña̱ kuui̱ saʼa̱ ní.
\p
\v 38 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Á miía̱n ndaa̱ ió nduuo̱n ki̱ʼón miíón kuuo̱n saʼa̱ yúʼu̱? Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼón ña̱ tá ko̱ ñáʼa̱ kana chéli, ta kúú sa̱ oni̱ va taʼándá ndata̱ yo̱ʼó saʼa̱ yúʼu̱.
\c 14
\s Jesús kúú íchi̱ saa̱ noo̱ ió Ndios
\p
\v 1 ’Ta o̱ sa̱ kútúú ini ndo̱. Kandeé iní ndo̱ Ndios, ta kandeé taʼani iní ndo̱ yuʼu̱.
\v 2 Ió nda̱ʼo noo̱ kandei ndó veʼe tatái̱. Tá o̱ du̱ú dión kíán, o̱ kásto̱ʼon taʼoin xíʼín ndó. Ta viti koʼi̱n kenduui̱ noo̱ kandei ndó.
\v 3 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ saʼi̱n ni̱ kenduui̱ noo̱ kandei ndó, dá kixi tukui nakuakai ndo̱ʼó kandakai koʼi̱n, dá kía̱n noo̱ kooi, ñoó kandei taʼani ndó.
\v 4 Sa̱ náʼá vá ndó no̱ó koʼi̱n, ta sa̱ náʼá taʼani ndó íchi̱.
\p
\v 5 Dá ni̱ kaa Tomás:
\p ―Tatá, ko̱ náʼá taʼon nduʼu̱ ndeí koʼo̱n ní, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndi kee nduʼu̱ kandaa̱ ini ndu̱ ndi káa íchi̱ saa̱ ndu̱?
\p
\v 6 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Yuʼu̱ kúú íchi̱, ta yuʼu̱ kúú na̱ ndaa̱, ta yuʼu̱ kúú na̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí ña̱yuu. Ta ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kúu kasandaá noo̱ Ndios tá ko̱ véi na xíʼín yuʼu̱.
\v 7 Tá náʼá ndó yuʼu̱, dá kía̱n nda̱ tatái̱ náʼá ndó. Ta nda̱ kuu̱ víti ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ náʼá ndó na̱, ta ni̱ xini ndo̱ ná.
\p
\v 8 Dá ni̱ kaa Felipe xíʼín ná:
\p ―Tatá, naʼa̱ túu ní tatá Ndios noo̱ ndúʼu̱, ta kúú sa̱ nataʼan va ini ndu̱.
\p
\v 9 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Sa̱ ki̱ʼo dión ví naʼá xíonoo yuʼu̱ xíʼín ndoʼó, ta ¿á ko̱ náʼá ii̱ ví ñaá yoʼó, Felipe? Tá ndéʼé ndó yuʼu̱, dá kía̱n nda̱ tatái̱ Ndios ndéʼé ndó. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa káʼa̱n yo̱ʼó: “Naʼa̱ túu ní tatá Ndios noo̱ ndúʼu̱”?
\v 10 ¿Á ko̱ kándísa taʼon yoʼó ña̱ iin kúú vá yuʼu̱ xíʼín tatá Ndios, ta iin kúú vá ná xíʼín yuʼu̱? To̱ʼon káʼa̱n yuʼu̱, ko̱ kúúán ña̱ kóni̱ miíi̱, ña̱ kóni̱ tatá Ndios va káʼi̱n, dá chi̱ no̱ón kúú na̱ ió xíʼíín, ta mií ná kúú na̱ kée ña̱ ndato kéei.
\v 11 Kánian kandísa ndó ña̱ iin kúú vá yuʼu̱ xíʼín tatá Ndios, ta iin kúú vá ná xíʼín yuʼu̱. Tído tá ko̱ kándísa ndó xíʼín to̱ʼon káʼi̱n ña̱ dión kíán, dá kía̱n kandísa ndóa̱n no̱ó ña̱ náʼano kéei.
\p
\v 12 ’Ta miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ tá ná kandeé iní ndo̱ yuʼu̱, dá kía̱n koni taʼani ndó kee ndó ña̱ kée yuʼu̱. Ta náʼano cháá ka̱ ví ña̱ʼa kee ndó, dá chi̱ noʼi̱ kooi díi̱n tatái̱ Ndios.
\v 13 Ta ndidaá ña̱ ná kaka̱ ndo̱ noo̱ tatá Ndios xíʼín kuu̱ yúʼu̱, koʼi̱n keei ña̱ xíka̱ ndo̱, dá ná natiin tatá Ndios ña̱ñóʼó kee yuʼu̱, na̱ kúú de̱ʼe na.
\v 14 Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱ʼa ná kaka̱ ndo̱ xíʼín kuu̱ yúʼu̱, miía̱n ndaa̱ keei ña̱.
\s Kaá Jesús ña̱ tandaʼá ná Espíritu ii̱ Ndios kasaa̱ na̱ chindeé ñaá
\p
\v 15 ’Tá miía̱n ndaa̱ kóni̱ ndo̱ yuʼu̱, dá kía̱n kueídóʼo ndó choon saʼándái̱.
\v 16 Ta koʼi̱n kueí ndaʼávíi̱ noo̱ tatá Ndios, dá ná tandaʼá ná iin na̱ kii chindeé ndoʼó, dá ná koo chíchí ná xíʼín ndó.
\v 17 Ta no̱ón kúú Espíritu ii̱, na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ Ndios. Ta o̱ kúu taʼon natiin ñaá na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo, dá chi̱ o̱ kúu koni ñaá ná xíʼín noo̱ ná, ta o̱ kúu kanaʼá ñaá ná. Tído ndoʼó, náʼá ndó na̱, dá chi̱ ió na̱ xíʼín ndó, ta koo na nío̱ ndo̱.
\p
\v 18 ’Ta o̱ dánkoo ndaʼí taʼon yuʼu̱ ndo̱ʼó, dá chi̱ nandió ko̱o tukui kasaa̱i̱ nakiʼin ndó.
\v 19 Ta nda̱dá cháá vá, ta kúú o̱ ko̱ní ka̱ dao ka̱ ña̱yuu yuʼu̱. Tído ndoʼó, koni ii̱ va ndó yuʼu̱. Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ takí kuií yuʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó kataki kuií taʼani ndoʼó.
\v 20 Tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, dá katóni̱ ini ndo̱ ña̱ iin kúú vá yuʼu̱ xíʼín tatái̱ Ndios. Dión taʼani ndoʼó, iin kúú ndó xíʼín yuʼu̱, ta iin kúú yuʼu̱ xíʼín ndoʼó.
\v 21 Ta ndidaá na̱ natiin va̱ʼa choon saʼándái̱, ta seídóʼo na ña̱, no̱ón kúú na̱ kóni̱ ndisa ñaá. Ta ndidaá na̱ kóni̱ ñaá, kúʼu̱ ini tatái̱ Ndios saʼa̱ ná, ta kúʼu̱ taʼani ini yuʼu̱ saʼa̱ ná, ta naʼi̱ miíí noo̱ ná ―kaá Jesús.
\p
\v 22 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá Judas (tído o̱ du̱ú Judas Iscariote), dá kaá ra̱:
\p ―Tatá, ¿ndiva̱ʼa naʼa̱ ní mií ní noo̱ ndúʼu̱, ta o̱ du̱ú no̱ó na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo?
\p
\v 23 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ta ndi ndáa na̱ kóni̱ yuʼu̱ xíʼín ndinoʼo ini na̱, no̱ón kúú na̱ natiin va̱ʼa to̱ʼon káʼi̱n, ta kuʼu̱ ini tatái̱ Ndios saʼa̱ ná, ta kasaa̱ yuʼu̱ xíʼín tatái̱ Ndios kandei ndu xíʼín ná.
\v 24 Ta ndí ndáa na̱ ko̱ kóni̱ yuʼu̱ xíʼín ndinoʼo ini na̱, no̱ón kúú na̱ ko̱ nátiin va̱ʼa to̱ʼon káʼi̱n. Tído to̱ʼon ni̱ seídóʼo ndó ni̱ kaʼi̱n, o̱ du̱ú ta̱ʼón to̱ʼon miíí kíán. To̱ʼon ni̱ xi̱ʼo tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii, kíán.
\p
\v 25 ’Ndidaá to̱ʼon yóʼo káʼi̱n xía̱n nani iói̱ xíʼín ndó.
\v 26 Tído tá ná kasaa̱ na̱ chindeé ndoʼó, na̱ kúú Espíritu ii̱, na̱ tandaʼá tatá Ndios kasaa̱ kuendá miíi̱, no̱ón ví kúú na̱ dánaʼa̱ ndiʼi saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó, ta dándusaa̱ ini na̱ ndoʼó saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kaʼi̱n.
\p
\v 27 ’Ta koʼi̱n ki̱ʼoi ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱, chi̱ koʼi̱n ki̱ʼoi ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ió va̱ʼa ini miíí. Ta o̱ kándeé taʼon ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo ki̱ʼoan ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo xíʼo yuʼu̱ ña̱ noo̱ ndo̱. Ta ná dáʼa ni kutúú ini ndo̱, ta ná dáʼa ni yu̱ʼú ndo̱.
\v 28 Sa̱ ni̱ seídóʼo ndó ña̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ miía̱n koʼi̱n, tído kasaa̱ tuku va yuʼu̱ nakiʼin táʼin xíʼín ndó. Tá miía̱n ndaa̱ ndisa kóni̱ ndo̱ yuʼu̱, dá kía̱n kánian kadii̱ ini ndo̱, chi̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ koʼi̱n noo̱ tatái̱, ta mií ná kúú na̱ káʼano cháá ka̱ o̱ du̱ú yuʼu̱.
\v 29 Viti kásto̱ʼin xíʼín ndó ña̱ dión koo, va̱ʼará ko̱ ñáʼa̱ kooan, dá tá ni̱ kuu dión, dá kandísa ndó ña̱ ni̱ kaʼi̱n.
\p
\v 30 ’Cháá dión vá kaʼi̱n xíʼín ndó, chi̱ sa̱ ve̱i va ña̱ uʼu̱, ña̱ saʼándá choon ñayuú yóʼo, ta ni iin ña̱ʼa o̱ kándeéán keean xíʼíín.
\v 31 Tído koʼo̱n yuʼu̱ keei táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ saʼanda tatá Ndios choon noo̱í, dá ná kandaa̱ ini ndidaá ña̱yuu ña̱ kóni̱ yuʼu̱ Ndios. Ndakuei ndó, ná koʼo̱.
\c 15
\s Jesús kúú yíto̱ uva ndisa
\p
\v 1 ’Yuʼu̱ kúú yitó uva ndisa, ta tatái̱ Ndios kúú na̱ xíto rá.
\v 2 Ta ndidaá ndáʼa̱ ra̱, ña̱ ko̱ xíʼo kui̱ʼi, kaʼanda na̱ ñá. Ta ndidaá ndáʼa̱ ra̱ xíʼo kui̱ʼi, nduvii ná ña̱, dá ná ki̱ʼo cháá ka̱a̱n kui̱ʼi.
\v 3 Dá ri ndoʼó, sa̱ ni̱ ndu̱vii vá ndó ni̱ kee to̱ʼon ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó.
\v 4 Daá koo ini ndo̱ kaneʼe táʼan toon ndó xíʼín yuʼu̱, dá kaneʼe táʼan yuʼu̱ xíʼín ndoʼó. Dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo ndáʼa̱ yitó uva, o̱ kúu taʼon ki̱ʼo miíán kui̱ʼi tá ko̱ néʼe táʼan xíʼín yíto̱án, ki̱ʼo dión taʼani o̱ kúu taʼon kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios tá ko̱ néʼe táʼan toon ndó xíʼín yuʼu̱.
\p
\v 5 ’Yuʼu̱ kúú yitó uva, ta ndoʼó kúú ndáʼí. Sa̱ʼá ño̱ó tá néʼe táʼan toon ndó xíʼín yuʼu̱, ta néʼe táʼan yuʼu̱ xíʼín ndó, dá ki̱ʼo nda̱ʼo ndó kui̱ʼi noo̱ Ndios. Dá chi̱ tá ko̱ néʼe táʼan toon ndó xíʼín yuʼu̱, ni ña̱ʼa o̱ kándeé ndó kee ndó.
\v 6 Na̱ ko̱ néʼe táʼan toon xíʼín yuʼu̱, taó xóo ñaá tatái̱ táto̱ʼon kée na xíʼín ndáʼa̱ yitó uva, dá tá ni̱ ichi̱a̱n, dá nditútí náa̱n, dá taán ná ña̱ noo̱ kéi̱ ñóʼo̱, dá kei̱ ña̱.
\p
\v 7 ’Tá néʼe táʼan toon ndó xíʼín yuʼu̱, ta nákiʼin va̱ʼa ndó to̱ʼon káʼi̱n, kaka̱ ndo̱ ndi ndáa mií ña̱ʼa kóni̱ ndo̱, ta kúú niʼi̱ vá ndóa̱n.
\v 8 Ta natiin tatái̱ Ndios ña̱ñóʼó sa̱ʼá ña̱ xíʼo ndó kua̱ʼá nda̱ʼo kui̱ʼi noo̱ ná, dión, dá naʼa̱ ndo̱ ña̱ kúú ndó kuendái̱.
\v 9 Dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúʼu̱ ini tatái̱ sa̱ʼí, ki̱ʼo dión taʼani kúʼu̱ inii̱ saʼa̱ ndo̱. Ta daá kañoʼo toon ndó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kúʼu̱ inii̱ saʼa̱ ndo̱.
\v 10 Tá kée ndó choon saʼándái̱, dá kía̱n ñóʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kúʼu̱ inii̱ saʼa̱ ndo̱, táto̱ʼon ki̱ʼo kée miíi̱ choon saʼándá tatái̱, ta nákaa̱i̱ ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kúʼu̱ ini na̱ sa̱ʼí.
\p
\v 11 ’Ta ndidaá ña̱ yóʼo ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó, dá kadii̱ ini ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kádii̱ ini miíi̱. Dión, dá nakutí ndó xíʼa̱n dii̱ i̱ní.
\v 12 Ta ña̱ yóʼo kúú choon saʼándá yuʼu̱ noo̱ ndo̱, ña̱ kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ iin rá iin ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo yuʼu̱ xíʼín ndó.
\v 13 Ko̱ íin ka̱ kúʼu̱ cháá ka̱ ini saʼa̱ amigo na̱, sa̱va̱ʼa na̱ naki̱ʼo mií ña̱ kuu na̱ saʼa̱ ná.
\v 14 Ndoʼó kúú amigo yuʼu̱ tá kée ndó choon saʼándái̱ noo̱ ndo̱.
\v 15 Ta o̱ chínaní ka̱ yuʼu̱ ndo̱ʼó ña̱ kúú ndó ta̱ kéchóon noo̱í, dá chi̱ ko̱ náʼá taʼon iin ta̱ kéchóon ndí ki̱án kée satoʼo ra̱. Ta viti nachinaní yuʼu̱ ndoʼó amigoi̱, dá chi̱ ndidaá vá ña̱ʼa ni̱ kaʼa̱n tatái̱ xíʼíín ni̱ ka̱sto̱ʼin xíʼín ndó.
\v 16 Chi̱ ko̱ ní ka̱xi ndó yuʼu̱ ña̱ kanooi xíʼín ndó, yuʼu̱ diʼa va ni̱ ka̱xi ndoʼó ña̱ kanoo ndó xíʼíín, ta ni̱ xi̱ʼoi choon noo̱ ndo̱ ña̱ koʼo̱n ndo̱ kakuu ndó táto̱ʼon ki̱ʼo iin yitó kuíʼí, ta daá kuití kuiin kui̱ʼi ndo̱, dá kía̱n ndi ndáa mií vá ña̱ʼa ná kaka̱ ndo̱ noo̱ tatá Ndios xíʼín kuu̱ yúʼu̱, ta kúú ki̱ʼo naa̱n noo̱ ndo̱.
\v 17 Ta choon saʼándái̱ noo̱ ndo̱ kúú ña̱ kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ iin rá iin ndó.
\s Kaá Jesús ña̱ koni uʼu̱ ñaá ña̱yuu
\p
\v 18 ’Tá ni̱ ka̱sáʼá xiní uʼu̱ ña̱yuu kuendá ñayuú yóʼo ndoʼó, dá kanaʼá ndó ña̱ dinñóʼó ka̱ yuʼu̱ ni̱ xini uʼu̱ na̱.
\v 19 Dá chi̱ tá ni̱ sa̱ kuu ndó kuendá ñayuú yóʼo, dá kía̱n ni̱ sa̱ kuʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ndo̱, ní kúu. Tído viti ko̱ kúú ka̱ ndo̱ kuendá ñayuú yóʼo, chi̱ ni̱ ka̱xii ndo̱ʼó tein ña̱yuu ñayuú yóʼo, dá kechóon ndó noo̱í, sa̱ʼá ño̱ó xiní uʼu̱ na̱ ndo̱ʼó.
\v 20 Ndisaa̱ ini ndo̱ ña̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ni iin ta̱ kéchóon ko̱ ndáya̱ʼi taʼon ra cháá ka̱ noo̱ satoʼo ra̱. Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ kendava̱ʼa na xíʼín yuʼu̱, ta kendava̱ʼa taʼani na xíʼín ndó. Tá ni̱ na̱kiʼin va̱ʼa na to̱ʼon ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ná, dá kía̱n nakiʼin va̱ʼa taʼani na to̱ʼon dánaʼa̱ ndo̱ʼó noo̱ ná.
\v 21 Ta dión taʼani kee na xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá yuʼu̱, dá chi̱ ko̱ náʼá taʼon na mií na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii.
\p
\v 22 ’Dá chi̱ tá ko̱ ní kíi yuʼu̱ ñayuú yóʼo, ta ni xi̱o ni̱ kaʼi̱n xíʼín ná, dá kía̱n o̱ kóo taʼon kua̱chi na, ní kúu. Tído ko̱ó ka̱ to̱ʼon nandukú ná chindeé ná mií ná saʼa̱ kua̱chi na, chi̱ sa̱ ni̱ ka̱sto̱ʼin xíʼín ná, ta ko̱ ní xíin na kandísa naa̱n.
\v 23 Tá xiní uʼu̱ ña̱yuu yuʼu̱, dá kía̱n nda̱ tatái̱ Ndios xiní uʼu̱ na̱.
\v 24 Tá ko̱ ní kée yuʼu̱ ña̱ ndato, ña̱ ni iin kuu̱ ko̱ ní kée iin ka̱ ta̱a noo̱ ná, dá kía̱n o̱ kóo taʼon kua̱chi na, ní kúu. Tído viti ni̱ xini xíʼín noo̱ ná ña̱ ndato ni̱ keei, vati̱ xía̱n dión, xiní uʼu̱ na̱ yuʼu̱, ta xiní uʼu̱ taʼani na tatái̱.
\v 25 Tído dión ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios: “Dión oon va ni̱ xini uʼu̱ na̱ yuʼu̱.”
\p
\v 26 ’Tído tá ná kasaa̱ na̱ chindeé ndoʼó, na̱ ki̱ʼo tatá Ndios tandaʼá yuʼu̱ kii noo̱ ndo̱, no̱ón kúú Espíritu ii̱, ta kúú ná na̱ ndaa̱, na̱ kii noo̱ tatái̱, ta no̱ón kúú na̱ ki̱ʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ yúʼu̱.
\v 27 Ta ki̱ʼo taʼani ndó kuendá sa̱ʼí, dá chi̱ nda̱ mií saʼa̱ ni̱ ka̱sáʼá xíonoo ndó xíʼíín.
\c 16
\p
\v 1 ’Káʼi̱n saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo xíʼín ndó, dá kía̱n ná dáʼa ni kexoo ndó no̱ó ña̱ kándéé iní ndo̱ yuʼu̱,
\v 2 chi̱ taxí ná ndo̱ʼó veʼe noo̱ ndítútí ná, ta kasandaá iin kuu̱ ña̱ ndakuei ña̱yuu kaʼání ná ndo̱ʼó, chi̱ kaʼán ná ña̱ ki̱ʼo dión kóni̱ Ndios kee na.
\v 3 Dión kee na, chi̱ ko̱ náʼá taʼon na tatá Ndios, ta ni yuʼu̱ ko̱ náʼá ná.
\v 4 Tído káʼi̱n saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo xíʼín ndó viti, dá tá ná kasandaá hora koo dión, dá ndisaa̱ ini ndo̱ ña̱ sa̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ dión ndoʼo ndó.
\s Káʼa̱n Jesús saʼa̱ choon kée Espíritu ii̱ Ndios
\p ’Ta ko̱ ní káʼa̱n taʼon yuʼu̱ saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo xíʼín ndó nda̱ mií saʼa̱, dá chi̱ ió va yuʼu̱ xíʼín ndó.
\v 5 Tído viti kía̱n noʼo̱ va yuʼu̱ no̱ó na̱ ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ve̱ii, tído ni iin tóʼón ndó ko̱ ndáto̱ʼón ñaá: “¿Ndeí koʼo̱n ní?”
\v 6 Diʼa kúndaʼí ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼi̱n saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo xíʼín ndó.
\v 7 Tído káʼa̱n ndaa̱i̱ xíʼín ndó ña̱ keva̱ʼa mií ndó tá ná noʼi̱, dá chi̱ tá ná o̱ nóʼi̱n, dá o̱ kásaa̱ taʼon na̱ chindeé ndoʼó. Tído tá ná noʼi̱, dá tandaʼí na̱ kasaa̱ na̱ koo na xíʼín ndó.
\v 8 Tá ná kasaa̱ na̱, dá kía̱n ki̱ʼo na ña̱ kandaa̱ ini iin rá iin ña̱yuu ña̱ kómí ná kua̱chi noo̱ Ndios, ta ki̱ʼo taʼani na ña̱ kandaa̱ ini na̱ ña̱ kéndaa̱ Ndios, ta ki̱ʼo taʼani na ña̱ kandaa̱ ini na̱ ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ Ndios.
\v 9 Chi̱ ki̱ʼo na ña̱ kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ kómí ná kua̱chi sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní kándeé ini na̱ yuʼu̱,
\v 10 ta ki̱ʼo na ña̱ kandaa̱ ini na̱ ña̱ kéndaa̱ Ndios, dá chi̱ viti noʼi̱ noo̱ tatái̱, ta o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ yuʼu̱.
\v 11 Ta ki̱ʼo taʼani na ña̱ kandaa̱ ini na̱ ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ Ndios, chi̱ sa̱ ni̱ keyíko̱ na̱ sa̱ʼá ña̱ uʼu̱, ña̱ saʼándá choon ñayuú yóʼo.
\p
\v 12 ’Kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa ió kaʼi̱n xíʼín ndó, tído o̱ kándeé taʼon ndó katóni̱ ndiʼi ini ndo̱án viti.
\v 13 Tído tá ná kasaa̱ na̱ kúú Espíritu ii̱, na̱ kúú na̱ ndaa̱, no̱ón kúú na̱ ki̱ʼo ña̱ kandaa̱ ndiʼi ini ndo̱ ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱. Chi̱ o̱ káʼa̱n taʼon na xíʼín ndó ña̱ kóni̱ mií ná, diʼa kaʼa̱n na̱ xíʼín ndó sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ ni̱ seídóʼo na. Ta ki̱ʼo na ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ saʼa̱ ndí ki̱án ve̱i koo chí noo̱.
\v 14 Ta mií ná kedaá, dá natiin yuʼu̱ ña̱ñóʼó, dá chi̱ natiin na ña̱ ió noo̱ yúʼu̱, ta ki̱ʼo na ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ sa̱ʼán.
\v 15 Ta ndidaá kúú ña̱ʼa ió noo̱ tatái̱ kúú ña̱ʼa miíí, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaʼi̱n ña̱ natiin na̱ kúú Espíritu ii̱ ña̱ ió noo̱ yúʼu̱, ta ki̱ʼo na ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ sa̱ʼán.
\s Kaá Jesús ña̱ kúndaʼí ini ra̱ nduuan ña̱ kadii̱ ini ra̱
\p
\v 16 ’Sa̱ kuaʼa̱n kasandaá kuu̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ yuʼu̱, dá ya̱ʼa cháá kuu̱, dá koni tuku ndó yuʼu̱, dá chi̱ noʼi̱ noo̱ tatái̱ Ndios ―kaá na̱.
\p
\v 17 Dá ni̱ ka̱sáʼá dao ta̱ xíonoo xíʼín ná ñoó ndáto̱ʼón táʼan ra:
\p ―¿Ndiva̱ʼa káʼa̱n na̱ dión? Chi̱ kaá na̱: “Sa̱ kuaʼa̱n kasandaá kuu̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ yuʼu̱, dá ya̱ʼa cháá kuu̱, dá koni tuku ndó yuʼu̱, chi̱ noʼi̱ noo̱ tatái̱ Ndios.”
\v 18 ¿Ndi kóni̱ kaa: “Sa̱ kuaʼa̱n kasandaá kuu̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ yuʼu̱”? Ko̱ kándaa̱ inio̱ ndi kóni̱ kaa to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 19 Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ kóni̱ ra̱ ndato̱ʼón ñaá rá. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―¿Ndiva̱ʼa ndáto̱ʼón táʼan mií ndó sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼi̱n ña̱: “Sa̱ kuaʼa̱n kasandaá kuu̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ yuʼu̱, dá ya̱ʼa cháá kuu̱, dá koni tuku ndó yuʼu̱”?
\v 20 Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ve̱i kuu̱ ndaʼí kuaki ndó, ta ndaʼí kaʼa̱n ndo̱, ta tein ndoʼo ndó dión, kadii̱ nda̱ʼo ini na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo. Ta va̱ʼará kundaʼí ini ndo̱, tído ña̱ kundaʼí ini ndo̱, ño̱ó nduuan ña̱ kadii̱ ini ndo̱.
\v 21 Chi̱ kakia̱n ndoʼo ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo iin ñáʼa̱ tá dákákián taleé, ndóʼo nda̱ʼo níma̱n, chi̱ ni̱ kasa̱ndaá hora kaki de̱ʼán. Tído tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaki xi, kúú ni̱ na̱ndodóa̱n ña̱ ni̱ ndoʼo níma̱n, dá chi̱ kádii̱ nda̱ʼo inia̱n sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaki iin taleé lóʼo̱ ñayuú yóʼo.
\v 22 Dión taʼani ndoʼo ndoʼó, chi̱ viti kúndaʼí ini ndo̱, tído nandió ko̱o tukui nakiʼin táʼin xíʼín ndó, dá kadii̱ ini ndo̱, ta ko̱ íin taʼon kandeé chituu ña̱ kadii̱ ini ndo̱.
\p
\v 23 ’Tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, o̱ ndáto̱ʼón ka̱ ndo̱ yuʼu̱ saʼa̱ ni iin ña̱ʼa, chi̱ miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ndi ndáa mií vá ña̱ʼa ná kaka̱ ndo̱ noo̱ tatá Ndios xíʼín kuu̱ yúʼu̱, ki̱ʼo naa̱n noo̱ ndo̱.
\v 24 Ko̱ ñáʼa̱ taʼon kaka̱ ndo̱ ni iin ña̱ʼa noo̱ Ndios xíʼín kuu̱ yúʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó ná kaka̱ ndo̱án viti, ta kúú niʼi̱ vá ndóa̱n, dá ná kutí ndó xíʼa̱n kadii̱ ini ndo̱.
\s Kaá Jesús ña̱ ni̱ ka̱ndeé ná xíʼín ña̱ kini ió ñayuú yóʼo
\p
\v 25 ’Saʼa̱ dao ña̱ʼa ni̱ tiin ndaai̱ sa̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱. Tído ve̱i kuu̱ ña̱ kía̱n o̱ kée ka̱i̱ dión. Diʼa ki̱ʼoi ña̱ kandaa̱ táʼí ini ndo̱ saʼa̱ tatá Ndios.
\v 26 Tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, dá kía̱n kaka̱ ndo̱ ña̱ʼa noo̱ tatá Ndios xíʼín kuu̱ yúʼu̱, ta kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ko̱ káni ka̱a̱n kueí ndaʼí yuʼu̱ saʼa̱ ndo̱ noo̱ ná,
\v 27 dá chi̱ kúʼu̱ va ini tatá Ndios saʼa̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kóni̱ ndo̱ yuʼu̱, xíʼín sa̱ʼá ña̱ kándísa ndó ña̱ noo̱ mií ná ni̱ kii yuʼu̱.
\v 28 Noo̱ tatá Ndios ni̱ kiii, ta ni̱ ka̱sáa̱i̱ ñayuú yóʼo. Ta viti koʼi̱n dánkooi ña̱, dá noʼi̱ noo̱ ná ―kaá Jesús.
\p
\v 29 Dá ni̱ kaa ta̱ xíonoo xíʼín ná:
\p ―Viti kía̱n xíʼo ní ña̱ kandaa̱ táʼí ini ndu̱, ta ko̱ tíin ndaa ka̱ ní saʼa̱ dao ña̱ʼa kaʼa̱n ní xíʼín ndú.
\v 30 Viti kía̱n kándaa̱ ini nduʼu̱ ña̱ ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa náʼá ní, ta ko̱ xínñóʼó ka̱a̱n ndato̱ʼón ndú mií ní, sa̱ʼá ño̱ó kándísa nduʼu̱ ña̱ ni̱ kii ní noo̱ Ndios.
\p
\v 31 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Á viti ví kándísa ndó ña̱ dión kíán?
\v 32 Tído sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora ña̱ kuita̱ noo ndó koʼo̱n ndo̱, ta dánkoo mií ndó yuʼu̱. Tído o̱ kándo̱o mií taʼon yuʼu̱, chi̱ ió va tatá Ndios xíʼíín.
\v 33 Ndidaá ña̱ yóʼo ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó, dá ná koo va̱ʼa ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kándísa ndó yuʼu̱. Ta ndoʼo nda̱ʼo nío̱ ndo̱ ñayuú yóʼo, tído kandeé ini ndo̱ yuʼu̱, dá chi̱ ni̱ ka̱ndeéí xíʼín ña̱ kini ió ñayuú yóʼo ―kaá na̱.
\c 17
\s Xíka̱ Jesús ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ta̱a xíonoo xíʼín ná
\p
\v 1 Ndidaá ña̱ yóʼo ni̱ kaʼa̱n Jesús xíʼín ta̱ xíonoo xíʼín ná. Ni̱ ndiʼi daá, dá ni̱ nda̱neʼe noo̱ ná chí induú, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín Ndios:
\p ―Tatá, sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora, viti kía̱n ki̱ʼo ní ña̱ natiin yuʼu̱, na̱ kúú de̱ʼe ní, ña̱ñóʼó, dá ná natiin mií ní ña̱ñóʼó noo̱ yúʼu̱, na̱ kúú de̱ʼe ní.
\v 2 Chi̱ mií ní ni̱ xi̱ʼo choon no̱ói̱ dándákii ndidaá ña̱yuu, dá ki̱ʼoi ña̱ kataki chíchí ndidaá na̱ ni̱ xi̱ʼo ní noo̱í.
\v 3 Ta niʼi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná tá ná nakoni na̱ mií ní, na̱ kúú iin tóʼón dini̱ Ndios ndaa̱, ta nakoni taʼani na Jesucristo, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá ní ni̱ ka̱sáa̱.
\p
\v 4 ’Ni̱ na̱ki̱ʼoi ndidaá kúú ña̱ñóʼó noo̱ mií ní tein ni̱ sa̱ ioi̱ ñayuú yóʼo, chi̱ ni̱ da̱xínoi choon ve̱ii, ña̱ kúú choon ni̱ xi̱ʼo ní noo̱í.
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó, tatá Ndios, viti ki̱ʼo ní ña̱ ná natiin tukui ña̱ñóʼó kooi xoo kuáʼa mií ní no̱ó sa̱ na̱tiin yuʼu̱ ña̱ñóʼó ndaa̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kasáʼá ñayuú yóʼo.
\p
\v 6 ’Sa̱ ni̱ kaʼi̱n saʼa̱ mií ní no̱ó ta̱a ni̱ xi̱ʼo ní noo̱í tein ña̱yuu ñayuú yóʼo. Ta ta̱a mií ní ni̱ sa̱ kuu ra, ta ni̱ na̱ki̱ʼo ní ra̱ noo̱ ndáʼa̱ yuʼu̱, ta ni̱ na̱tiin va̱ʼa ra to̱ʼon mií ní.
\v 7 Ta viti kándaa̱ ini ra̱ ña̱ ndidaá choon ni̱ xi̱ʼo ní ni̱ kee yuʼu̱ kía̱n ni̱ na̱tiiin noo̱ mií ní,
\v 8 dá chi̱ ndidaá to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo ní noo̱í ni̱ ka̱sto̱ʼin xíʼín rá, ta ni̱ na̱tiin va̱ʼa raa̱n, ta náʼá rá ña̱ miía̱n ndaa̱ noo̱ mií ní ni̱ kixii, ta kándísa ra ña̱ mií ní kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ve̱ii.
\p
\v 9 ’Ta viti seí ndaʼávíi̱ noo̱ ní saʼa̱ rá, ta ko̱ seí ndaʼávíi̱ noo̱ ní saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ta̱a ni̱ xi̱ʼo ní no̱ói̱ seí ndaʼávíi̱ saʼa̱, dá chi̱ ta̱a mií ní kúú rá.
\v 10 Ta ndidaá ña̱ʼa yuʼu̱ kúú ña̱ʼa mií ní, ta ndidaá ña̱ʼa mií ní kúú ña̱ʼa yuʼu̱, ta xíʼín ta̱a yóʼo ni̱ na̱tiin yuʼu̱ ña̱ñóʼó.
\p
\v 11 ’Ta o̱ kóo ka̱ yuʼu̱ ñayuú yóʼo, tído kando̱o ta̱a yóʼo ñayuú yóʼo, chi̱ nasaa̱i̱ noo̱ mií ní. Tatá Ndios, mií ní kúú na̱ ii̱, ta seí ndaʼávíi̱ noo̱ ní sa̱ʼá ta̱a ni̱ xi̱ʼo ní noo̱í ña̱ kandaka ní ra̱ xíʼín ndée̱ ní, dá kía̱n iin ná kakuu ra táto̱ʼon ki̱ʼo kúú mií yó.
\v 12 Tá sa̱ xi̱onooi ñayuú yóʼo xíʼín ta̱ ni̱ xi̱ʼo ní noo̱í, ni̱ sa̱ ndaka va̱ʼi ra̱ xíʼín ndée̱ mií ní, ta ni iin tóʼón rá ko̱ ní naá. Sa̱va̱ʼa ra̱ kúú de̱ʼe ña̱ kini, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ naá, dá ná xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ mií ní saʼa̱ rá.
\p
\v 13 ’Tído viti nasaa̱i̱ noo̱ mií ní, ta káʼi̱n ña̱ yóʼo xía̱n nani iói̱ ñayuú yóʼo, dá ná nakutí rá xíʼa̱n dii̱ i̱ní ra̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kádii̱ ini yuʼu̱.
\v 14 Ta ni̱ xi̱ʼo yuʼu̱ to̱ʼon mií ní noo̱ rá, ta viti na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo xiní uʼu̱ ñaá, dá chi̱ ko̱ kúú taʼon ra kuendá ñayuú yóʼo, chi̱ dión ni yuʼu̱, ko̱ ta̱ʼón ta̱a kuendá ñayuú yóʼo kúúí.
\v 15 Ko̱ seí ndaʼávíi̱ noo̱ ní ña̱ taó ní ra̱ ñayuú yóʼo, diʼa seí ndaʼávíi̱ noo̱ ní ña̱ kandaa ní ra̱ no̱ó ña̱ kini ió ñayuú yóʼo.
\v 16 Chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ko̱ kúú taʼon yuʼu̱ kuendá ñayuú yóʼo, ki̱ʼo dión taʼani ndóʼo ta̱a yóʼo, chi̱ ko̱ kúú taʼon ra kuendá ñayuú yóʼo.
\v 17 Ta kevií ní ra̱ xíʼín to̱ʼon ndaa̱ ní, chi̱ to̱ʼon mií ní kúú ña̱ ndaa̱.
\v 18 Táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ta̱ndaʼá ní yuʼu̱ ve̱ii ñayuú yóʼo, ki̱ʼo dión taʼani tandaʼá yuʼu̱ mií rá koʼo̱n ra̱ kaneʼe ra to̱ʼin ñayuú yóʼo.
\v 19 Sa̱ʼá mií rá koʼi̱n naki̱ʼoi miíí keei ña̱ kóni̱ ní, dá ná koni ra̱ naki̱ʼo ndisa ra mií rá noo̱ mií ní kee to̱ʼon ndaa̱ ní.
\p
\v 20 ’Ta o̱ du̱ú sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ta̱ yóʼo oon ni seí ndaʼávíi̱ noo̱ ní, seí ndaʼí taʼani yuʼu̱ noo̱ ní saʼa̱ ndidaá na̱ kasandaá kandeé ini na̱ yuʼu̱ sa̱ʼá to̱ʼon dánaʼa̱ ta̱ yóʼo,
\v 21 dá ná kasandaá na̱ kakuu na iin tóʼón, táto̱ʼon ki̱ʼo iin kúú mií ní xíʼín yuʼu̱, tatá, ta iin kúú vá yuʼu̱ xíʼín mií ní, ta iin ná kakuu taʼani na xíʼín yó, dá ná kandísa ndidaá ña̱yuu ña̱ mií ní ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii.
\v 22 Táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xi̱ʼo ní ña̱ñóʼó noo̱í, ki̱ʼo dión taʼani ni̱ xi̱ʼoi ña̱ñóʼó noo̱ ná, dá iin tóʼón ná kakuu na táto̱ʼon ki̱ʼo iin tóʼón vá kúú mií yó.
\v 23 Iin kúú vá yuʼu̱ xíʼín ná, ta iin kúú vá mií ní xíʼín yuʼu̱, dión, dá koni ndisa na kakuu na iin tóʼón, dá ná kandaa̱ ini dao ka̱ ña̱yuu ña̱ mií ní kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii, ta ná kanaʼá ná ña̱ kúʼu̱ ini ní sa̱ʼá na̱ kándéé iní ñaá táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo ní xíʼín yuʼu̱.
\p
\v 24 ’Tatá, mií ní ni̱ xi̱ʼo ña̱yuu yóʼo noo̱ yúʼu̱, ta kóni̱i̱ ña̱ kandei taʼani na noo̱ koo yuʼu̱, dá ná kandei na xíʼíín, dá ná koni na̱ choon ndato ni̱ xi̱ʼo ní noo̱í, chi̱ sa̱ daá kúʼu̱ va ini ní saʼa̱ yúʼu̱ nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kava̱ʼa ñayuú yóʼo.
\v 25 Tatá, mií ní kúú na̱ ndaa̱, tído ko̱ náʼá taʼon na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo mií ní, tído yuʼu̱, náʼí mií ní, ta ta̱a yóʼo kúú ra̱ náʼá taʼani ra ña̱ mií ní ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii.
\v 26 Sa̱ ni̱ xi̱ʼoi ña̱ kándaa̱ ini ra̱ saʼa̱ mií ní, ta koʼi̱n ki̱ʼoi ña̱ kandaa̱ cháá ka̱ ini ra̱ saʼa̱ ní, dá ná kati̱ʼa ra kuʼu̱ ini ra̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo kúʼu̱ ini mií ní saʼa̱ yúʼu̱, ta iin ná kakuu yuʼu̱ xíʼín ná ―kaá na̱ xíʼín tatá Ndios.
\c 18
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ tiin ra Jesús néʼe ra kuaʼa̱n ra̱ no̱ó ta̱ néʼe choon
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n Jesús ndidaá to̱ʼon yóʼo, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱ xíʼín ta̱ xíonoo xíʼín ná iin ka̱ xoo yu̱yúu̱ naní Cedrón, ta ñoó kánduʼu̱ iin ñóʼo̱ káʼano noo̱ káa yitó kuíʼí. Dá ni̱ ku̱ʼu na tein rá xíʼín ta̱ xíonoo xíʼín ná.
\v 2 Ta Judas, táʼa̱n ra̱ kuaʼa̱n naki̱ʼo Jesús noo̱ ndáʼa̱ ta̱a xiní uʼu̱ ñaá, ro̱ón kúú ra̱ náʼá noo̱ káa yíto̱ ñoó, dá chi̱ sa̱ kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá sa̱ sáʼa̱n Jesús ñoó xíʼín ta̱a xíonoo xíʼín ná.
\v 3 Dá ni̱ kee Judas ndáka ra iin tuʼu soldado xíʼín dao ka̱ ta̱a kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ fariseo kuaʼa̱n ra̱. Ta néʼe ra ñóʼo̱ tóo̱n xíʼín espada ni̱ saa̱ ra̱.
\v 4 Ta sa̱ náʼá vá Jesús ndí ki̱án ndoʼo na, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱tuu yati na noo̱ rá. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ná:
\p ―¿Ndá yoo nándukú ndó?
\p
\v 5 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Ve̱i ndu tiin ndu Jesús, ta̱ ñoo Nazaret.
\p Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Yuʼu̱ kúúí.
\p Ta íin Judas xíʼín rá, chi̱ ve̱i ra naki̱ʼo ñaá rá noo̱ ndáʼa̱ rá.
\v 6 Tído tá ni̱ kaʼa̱n Jesús: “Yuʼu̱ kúúí”, kúú ni̱ na̱kaka sátá rá, dá ni̱ kue̱i niʼini ra no̱ñóʼo̱.
\v 7 Dá ni̱ kaa tuku Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Ndá yoo nándukú ndó?
\p Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Jesús, ta̱ ñoo Nazaret.
\p
\v 8 Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Sa̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ yuʼu̱ kúúí. Sa̱ʼá ño̱ó, tá yuʼu̱ nándukú ndó, dá kía̱n konó ndó ná yaa̱ ta̱ xíonoo xíʼíín yóʼo koʼo̱n ra̱.
\p
\v 9 Dión ni̱ kaa na̱, dá ná xi̱nko̱o to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios, dá chi̱ ni̱ kaa na̱ ña̱ ni iin tóʼón ta̱a ni̱ xi̱ʼo na noo̱ ná ko̱ ní naá.
\p
\v 10 Ta néʼe Simón Pedro iin espada. Dá ni̱ taó ráa̱n ini ñíi̱ noo̱ nákaa̱a̱n, ta kúú ni̱ da̱rkueʼe̱ ra̱ ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ kúú no̱ó, chi̱ ni̱ saʼanda ra̱ do̱ʼo xoo kuáʼa ra̱. Ta Malco naní ta̱a ñoó.
\v 11 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín Pedro:
\p ―Nachikaa̱ va̱ʼa espada xaa̱n ini ñíi̱ no̱ó ni̱ sa̱ káa̱a̱n, dá chi̱ ña̱ ndóʼi yóʼo kúú táto̱ʼon iin copa ndirá ova̱ ni̱ xi̱ʼo tatá Ndios koʼi. ¿Á ko̱ náʼá taʼon yoʼó ña̱ kánian koʼi ra̱? ―kaá na̱.
\s Ndáka ra Jesús ni̱ saa̱ ra̱ veʼe ta̱ duti̱ kúú no̱ó
\p
\v 12 Ndidaá ta̱ soldado ñoó xíʼín ta̱ saʼándá choon noo̱ rá, xíʼín ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel ni̱ tiin ra Jesús, dá ni̱ soʼoni ñaá rá,
\v 13 dá ni̱ kee ra ndáka ñaá rá kuaʼa̱n ra̱ no̱ó ra̱ naní Anás, dá chi̱ ta̱ yóʼo kúú xi̱do Caifás, táʼa̱n ra̱ kúú duti̱ kúú no̱ó kuia̱ dáá ñóó.
\v 14 Ta Caifás kúú ra̱ ni̱ kaʼa̱n niʼini no̱ó ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ ñoo Israel ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ ná kuu iin tóʼón ta̱a noo̱ ndidaá na̱ ñoo Israel o̱ du̱ú ka̱a̱n naá ndíʼi na̱ ñoo ñoó.
\s Diʼa ni̱ ndoʼo Pedro tá ni̱ sa̱ io ra̱ yéʼé veʼe Anás
\p
\v 15 Ta tákaa Simón Pedro xíʼín iin ka̱ ta̱ xíonoo xíʼín Jesús sata̱ ná kuaʼa̱n ra̱. Ta náʼá táʼan ta̱ duti̱ kúú no̱ó xíʼín ta̱ néʼe táʼan xíʼín Pedro kuaʼa̱n ra̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kuu ni̱ ku̱ʼu ra xíʼín Jesús nda̱ yéʼé veʼe ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñoó.
\v 16 Tído ni̱ ka̱ndo̱o va Pedro íin ra sata̱ véʼe. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ keta ta̱ xíonoo xíʼín Jesús ñoó, táʼa̱n ra̱ náʼá táʼan xíʼín ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñoó. Dá ni̱ kaʼa̱n ra̱ xíʼín ñáʼa̱ ndaá yéʼé ñoó ña̱ ná konóán ku̱ʼu Pedro.
\v 17 Dá ni̱ ku̱ʼu ra. Dá ni̱ kaa ñáʼa̱ ñoó xíʼín rá:
\p ―Xíonoo taʼani yoʼó xíʼín ta̱a káa, ¿daá ko̱ó?
\p ―Ko̱ó, o̱ du̱ú taʼon ñaá kúúí ―kaá ra̱.
\p
\v 18 Ta ni̱ kao̱ noo na̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ xíʼín ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ néʼe choon ndíta na nádaa̱ ná noo̱ kéi̱ ñóʼo̱, dá chi̱ vi̱xi nda̱ʼo. Ta ñoó taʼani íin Pedro nádaa̱ rá.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ nda̱to̱ʼón Anás Jesús sa̱ʼá ña̱ kée na
\p
\v 19 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ta̱ duti̱ kúú no̱ó Jesús ndá choon kuu na ta̱ xíonoo xíʼín ná, ta ni̱ nda̱to̱ʼón taʼani ñaá rá ndá saʼa̱ dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu.
\v 20 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Sa̱ da̱náʼa̱ túui no̱ó ña̱yuu, chi̱ daá kuití vá sa̱ da̱náʼi̱ noo̱ ná ini veʼe noo̱ nátaka na̱ xíʼín yéʼé ño̱ʼo káʼano noo̱ ndítútí ndidaá na̱ ñoo yo̱, na̱ Israel, ta ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa ko̱ ní dánaʼa̱ de̱ʼíi̱.
\v 21 Ta, ¿ndiva̱ʼa ndáto̱ʼón ní yuʼu̱? Va̱ʼa ka̱ ndato̱ʼón diʼa ní na̱ ni̱ seídóʼo to̱ʼon sa̱ da̱náʼi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ná, dá chi̱ ndidaá vá ná náʼá ndí ki̱án ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ná.
\p
\v 22 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n Jesús dión, dá ni̱ koon iin ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ néʼe choon daʼa̱nda̱ noo̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―¿Á ki̱ʼo dión ví káʼa̱n yo̱ʼó xíʼín ta̱ duti̱ kúú no̱ó?
\p
\v 23 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Tá ni̱ ya̱ʼi ni̱ kaʼi̱n, xinóo̱n, dá kía̱n, kaʼa̱n ndeí ko̱ váʼa ni̱ kaʼi̱n. Tído tá ko̱ ní ya̱ʼi káʼi̱n, dá kía̱n, ¿ndiva̱ʼa ni̱ kanón yuʼu̱? ―kaá na̱.
\p
\v 24 Ta kúú dión ndíko̱ ii̱ vá ná ni̱ ta̱ndaʼá ñaá Anás kuaʼa̱n na̱ noo̱ Caifás, ta̱ kúú mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndata̱ Pedro saʼa̱ Jesús
\p
\v 25 Ta íin ii̱ vá Pedro nádaa̱ rá noo̱ kéi̱ ñóʼo̱ ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ ndíta ñoó xíʼín rá:
\p ―Ta̱a xíonoo taʼani xíʼín Jesús kúú yoʼó, ¿daá ko̱ó?
\p Dá ni̱ ndata̱ vá Pedro, ta kaá ra̱:
\p ―Ko̱ó, o̱ du̱ú ta̱ʼón ñaá kúúí.
\p
\v 26 Dá ni̱ kaa iin ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ kúú no̱ó, ta kúú rá iin táʼan ta̱a ni̱ saʼanda Pedro do̱ʼo ñoó:
\p ―Yoʼó kúú ra̱ ni̱ xini yuʼu̱ xíʼín ta̱a ñoó tein yitó kuíʼí ñoó, ¿daá ko̱ó?
\p
\v 27 Ta kúú ni̱ ndata̱ tuku Pedro saʼa̱ Jesús. Ta kúú mií dáá ni̱ kana chéli.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Jesús noo̱ Pilato
\p
\v 28 Dá ni̱ taó rá Jesús veʼe Caifás, dá ni̱ kee ra ndáka ñaá rá kuaʼa̱n ra̱ veʼe chóon ta̱ romano. Ta sa̱ ni̱ tu̱u noo̱ vá kuu̱ dáá ñóó, ta ko̱ ní ku̱ʼu taʼon ra veʼe chóon ñoó, dá ná o̱ kándo̱o yakó rá noo̱ Ndios, dá kuu kadíni ra̱ tein víko̱ pascua.
\v 29 Dá ni̱ keta Pilato, táʼa̱n ra̱ néʼe choon káʼano kuendá Judea yéʼé chóon ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―¿Ndá kua̱chi ni̱ ya̱ʼa ta̱a yóʼo ni̱ kee ra?
\p
\v 30 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―Tá ko̱ó kua̱chi káʼano ní ya̱ʼa ta̱a yóʼo ni̱ kee ra, ta o̱ káneʼe taʼon ndu ra̱ kii ndu naki̱ʼo ndu noo̱ mií ní, ní kúu.
\p
\v 31 Dá ni̱ kaa Pilato ñoó xíʼín rá:
\p ―Kaneʼe ndó ra̱ kuaʼán ndo̱, ta keyíko̱ mií ndó saʼa̱ rá táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley mií ndó choon.
\p Dá ni̱ kaa ra̱ Israel ñoó:
\p ―Tído ko̱ó íchi̱ ndú ña̱ kaʼání ndú ni iin ña̱yuu ―kaá ra̱.
\p
\v 32 Dión ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaʼa̱n Jesús táto̱ʼon ki̱ʼo ndoʼo na kuu na̱.
\p
\v 33 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Pilato ni̱ ndu̱ʼu ra ini veʼe chóon ñoó. Dá ni̱ kana ra Jesús, dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá:
\p ―¿Á ndaa̱ yo̱ʼó kúú rey no̱ó na̱ Israel?
\p
\v 34 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―¿Á dión káʼán mií ní, o dao ka̱ ña̱yuu ni̱ kaʼa̱n dión xíʼín ní saʼa̱ yúʼu̱?
\p
\v 35 Dá ni̱ kaa Pilato:
\p ―¿Ndi kee yuʼu̱ kandaa̱ inii̱, ta o̱ du̱ú iin ra̱ Israel kúú yuʼu̱? Ta̱ ñoo mií vá yoʼó xíʼín ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ na̱ki̱ʼo yoʼó noo̱ ndáʼí. Ta, ¿ndí ki̱án ni̱ ya̱ʼón ni̱ keeón?
\p
\v 36 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ko̱ ní nátiin taʼoin choon néʼi ñayuú yóʼo. Dá chi̱ tá ní nátiin ña ñayuú yóʼo, dá kía̱n ndakuei ta̱a kúú kuendái̱ na̱á táʼan ra xíʼín ra̱ Israel, ta o̱ kónó taʼon ra yaa̱i̱ noo̱ ndáʼa̱ rá, ní kúu. Tído ko̱ ní nátiin taʼoin choon néʼi ñayuú yóʼo.
\p
\v 37 Dá ni̱ kaa Pilato xíʼín ná:
\p ―¿Á iin rey va kúú yoʼó, tá dáá?
\p Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Mií ní kaá ña̱ kúú yuʼu̱ iin rey. Ta ni̱ ka̱sáa̱ yuʼu̱ ñayuú yóʼo, ta ni̱ kaki yuʼu̱ ñayuú yóʼo, dá ki̱ʼoi kuendá sa̱ʼá ña̱ ndaa̱. Ta ndidaá na̱ kúú kuendá ña̱ ndaa̱, no̱ón kúú na̱ nátiin va̱ʼa ña̱ dánaʼi̱.
\p
\v 38 Dá ni̱ kaa Pilato xíʼín ná:
\p ―Ta, ¿ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱, tá dáá?
\p Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n ra̱ dión, dá ni̱ keta tuku ra yéʼé chóon ni̱ kaʼa̱n ra̱ xíʼín ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel ñoó:
\p ―Ni iin tóʼón taʼon kua̱chi ra ko̱ níʼí.
\v 39 Tído tein iin rá iin víko̱ pascua dáyaa̱ yuʼu̱ iin ta̱a no̱ó ra̱ ñóʼo veʼe ka̱a. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿á kóni̱ ndo̱ ña̱ dáyaa̱ yuʼu̱ ta̱a kúú rey no̱ó na̱ Israel yóʼo? ―kaá ra̱.
\p
\v 40 Dá ni̱ ka̱yuʼú ndidaá ta̱a ñoó:
\p ―¡Ná dáʼa ni dáyaa̱ ní ta̱a xaa̱n! ¡Barrabás diʼa dáyaa̱ ní! ―kaá ra̱.
\p Táʼa̱n ra̱ naní Barrabás ñoó kúú iin ta̱ kui̱ʼíná.
\c 19
\p
\v 1 Dá ni̱ saʼanda Pilato choon ña̱ ná kani kini soldado sata̱ Jesús.
\v 2 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kani ñaá rá, dá ni̱ ka̱va̱ʼa ra iin corona ío̱n, ta ni̱ chi̱nóo raa̱n dini̱ ná. Dá ni̱ da̱kuíʼino ñaá rá iin dáʼo̱n kuaʼá to̱ón,
\v 3 dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Na̱ káʼano kúú mií ní, na̱ kúú rey no̱ó na̱ Israel.
\p Ta ni̱ koon ra daʼa̱nda̱ noo̱ ná.
\p
\v 4 Dá ni̱ keta tuku Pilato, dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Kande̱ʼé ndó, ná koʼi̱n taóí ra̱ sata̱ véʼe yóʼo, dá kanaʼá ndó ña̱ ni iin tóʼón taʼon kua̱chi ra ko̱ ní náníʼi̱ yuʼu̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 5 Dá ni̱ keta Jesús, ta kánóo iin corona ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín ío̱n dini̱ ná, ta ndíxi na iin dáʼo̱n kuaʼá to̱ón ve̱i na. Dá ni̱ kaa Pilato xíʼín rá:
\p ―Yóʼo íin ra viti.
\p
\v 6 Dá tá ni̱ xini ñaá ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ ndaá yéʼé ño̱ʼo, ta kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱yuʼú rá:
\p ―¡Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz! ¡Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz!
\p Dá ni̱ kaa Pilato:
\p ―Yóʼo natiin mií ndó ra̱, ta chirkaa ndó ra̱ ndi̱ka cruz, dá chi̱ ni iin tóʼón taʼon kua̱chi ta̱a yóʼo ko̱ ní náníʼi̱ yuʼu̱.
\p
\v 7 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Pilato:
\p ―Tído ley nduʼu̱ kía̱n saʼándá choon ña̱ kánian kuu ra̱, dá chi̱ chínaní rá mií rá kúú rá de̱ʼe Ndios.
\p
\v 8 Tá ni̱ seídóʼo Pilato ña̱ ni̱ kaʼa̱n ta̱a ñoó dión, víʼí ka̱ ví ni̱ yu̱ʼú ra̱ kaʼání rá Jesús.
\v 9 Dá ni̱ kee Pilato ndáka tuku ñaá rá ni̱ ndu̱ʼu ra kuaʼa̱n ra̱ ini veʼe chóon. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―¿Ndeí ni̱ kisón?
\p Tído ni iin to̱ʼon ko̱ ní káʼa̱n na̱.
\v 10 Dá ni̱ kaa Pilato:
\p ―¿Ndiva̱ʼa ko̱ káʼo̱n xíʼín yuʼu̱? ¿Á ko̱ náʼá taʼan voon ña̱ ió choon noo̱ ndáʼí ña̱ chirkaai yo̱ʼó ndi̱ka cruz, ta ió taʼani choon noo̱ ndáʼí ña̱ dáyaa̱i̱ yoʼó koʼo̱n?
\p
\v 11 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ta ni lúʼu̱ choon ko̱ó noo̱ ndáʼa̱ mií ní keyíko̱ ní sa̱ʼí tá ko̱ ní kíxian chí induú diʼa. Tído káʼano cháá ka̱ kua̱chi ndído ta̱ ni̱ na̱ki̱ʼo yuʼu̱ noo̱ ndáʼa̱ ní ―kaá na̱.
\p
\v 12 Ta nda̱ mií hora daá ndúkú Pilato ña̱ dáyaa̱ ra̱ Jesús, káʼán rá. Tído ndúndéé ta̱ duti̱ xíʼín dao ka̱ ta̱ ndíta xíʼín rá káyuʼú rá:
\p ―Tá ná dáyaa̱ ní ta̱a xaa̱n, dá kía̱n ko̱ íin taʼon ní xíʼín César, ta̱ néʼe choon káʼano. Dá chi̱ ndi ndáa ta̱a chínaní mií rá kúú rá iin rey, ro̱ón kúú ra̱ naá xíʼín César.
\p
\v 13 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo Pilato ña̱ ni̱ kaʼa̱n ra̱ dión, dá ni̱ taó túku ra Jesús. Dá ni̱ sa̱ ko̱o ra noo̱ táʼa̱nda̱ choon iin xíán noo̱ naní Gabata xíʼín to̱ʼon hebreo. Ta to̱ʼon yóʼo kóni̱ kaa piso ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín yuu̱.
\v 14 Táto̱ʼon ka̱xuu̱ káa kuu̱ kénduu na̱ Israel ña̱ kadíni na̱ kuendá víko̱ pascua, dá ni̱ kaa Pilato:
\p ―¡Yóʼo íin na̱ kúú rey noo̱ mií ndó!
\p
\v 15 Dá ni̱ ka̱yuʼú ña̱yuu ñoó:
\p ―¡Kaʼání ní ra̱, kaʼání ní ra̱ ndi̱ka cruz!
\p Dá ni̱ kaa Pilato xíʼín ná:
\p ―¿Ndiva̱ʼa kóni̱ ndo̱ ña̱ chirkaai rey ndo̱ ndi̱ka cruz?
\p Dá ni̱ kaa ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ ñoó:
\p ―¡Sa̱va̱ʼa César vá kúú rey ndu̱! ―kaá ra̱.
\p
\v 16 Dá ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá Pilato noo̱ ndáʼa̱ soldado, ña̱ ná koʼo̱n ra̱ chirkaa ñaá rá ndi̱ka cruz. Dá ni̱ tiin ñaá rá, dá ni̱ kee ra ndáka ñaá rá kuaʼa̱n ra̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ chi̱rkaa ra Jesús ndi̱ka cruz, dá ni̱ xiʼi̱ na̱
\p
\v 17 Dá ni̱ sa̱ do̱kó Jesús cruz kuaʼa̱n na̱ iin xíán noo̱ naní Gólgota xíʼín to̱ʼon hebreo. To̱ʼon yóʼo kóni̱ kaa lásá dini̱ ndi̱i.
\v 18 Ta ñoó ni̱ chi̱rkaa ra Jesús ndi̱ka cruz. Ta ni̱ chi̱rkuei taʼani ra uu̱ ka̱ ta̱a, ta iin iin xoo díi̱n ná tákuei iin iin ra. Ta me̱ʼí íin cruz noo̱ tákaa Jesús.
\v 19 Dá ni̱ taa Pilato to̱ʼon noo̱ iin tabla, ta ni̱ chi̱ndáʼa̱ iin soldado ña̱ dini̱ cruz noo̱ tákaa Jesús. Ta kaáa̱n diʼa: “Ta̱a yóʼo kúú Jesús, ta̱ ñoo Nazaret, ta kúú rá rey no̱ó na̱ ñoo Israel.”
\v 20 Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ ñoo Israel ni̱ kaʼi to̱ʼon yóʼo, dá chi̱ yati yúʼu̱ ñoo vá ni̱ chi̱rkaa ra Jesús. Ta tándaa letra káʼa̱n yúʼu̱ hebreo, xíʼín yúʼu̱ griego, xíʼín yúʼu̱ latín.
\v 21 Dá ni̱ kaa ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín Pilato:
\p ―Ná dáʼa ni taa ní ña̱ kúú rá rey no̱ó na̱ Israel. Va̱ʼa ka̱a̱n diʼa ná taa ní: “Ni̱ kaa ta̱a yóʼo ña̱ kúú rá rey no̱ó na̱ Israel.”
\p
\v 22 Dá ni̱ kaa Pilato:
\p ―Ña̱ sa̱ ni̱ taai kía̱n iin íchi̱ vá ni̱ ka̱ndo̱oan kooan dión.
\p
\v 23 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ chi̱rkaa soldado ñoó Jesús ndi̱ka cruz, dá ni̱ saʼanda kuálí rá dáʼo̱n ná. Ta ni̱ kee ra ña̱ komi̱ táʼí, dá ni̱ tiin ra iin iin táʼí ñá. Ta ni̱ tiin taʼani ra kotó ni̱ sa̱ ndixi na ñoó, tído iin daʼón káni̱ níí vá kíán, ko̱ ta̱ʼón tu̱kua̱n.
\v 24 Dá ni̱ nda̱tóʼón táʼan soldado ñoó:
\p ―Ná dáʼa ni ndatá yóa̱n, va̱ʼa ka̱a̱n ná kadikí yo̱ suerte, dá ná kande̱ʼá ndi ndáa yoo kando̱o xíʼán ―kaá ra̱.
\p Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diʼa kaáa̱n: “Ni̱ na̱kaʼanda ra̱ dáʼo̱n ni̱ sa̱ ndixii, ta ni̱ sa̱dikí rá suerte xíʼín dáʼo̱ín.” Ta ki̱ʼo dión ni̱ kee soldado ñoó xíʼín dáʼo̱n ná.
\p
\v 25 Saʼa̱ cruz noo̱ tákaa na ñoó íin naná na̱, ta íin taʼani kuʼu̱ lóʼo̱ naná na̱, ta íin taʼani María, ñadiʼí Cleofas, ta íin taʼani María Magdalena.
\v 26 Tá ni̱ xini Jesús naná na̱ xíʼín iin ta̱ xíonoo xíʼín ná, táʼa̱n ra̱ mani̱ cháá ka̱ noo̱ ná, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín naná na̱:
\p ―Naná, ta̱a xaa̱n kúú de̱ʼón viti.
\p
\v 27 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ta̱ xíonoo xíʼín ná ñoó:
\p ―Na̱ xaa̱n kúú nanóo̱n viti ―kaá na̱.
\p Nda̱ kuu̱ dáá ñóó ni̱ na̱kuaka va̱ʼa ra naná Jesús koo na veʼe ra.
\p
\v 28 Ta sa̱ náʼá vá Jesús ña̱ sa̱ ni̱ xi̱nko̱o ndiʼi choon ve̱i na, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaa na̱ diʼa, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios:
\p ―¡Íchi̱ inii̱!
\p
\v 29 Ta ñoó íin iin ki̱di ni̱ chití díní ñóʼo vino iá. Dá ni̱ saʼa̱n iin ta̱a ni̱ da̱kéta niʼini ra iin táʼí dáʼo̱n ini vino iá ñoó, dá ni̱ soʼoni ra̱án dini̱ iin yíto̱ naní hisopo. Dá ni̱ chi̱nee raa̱n yúʼu̱ Jesús.
\v 30 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ tuʼu na lúʼu̱ vino iá ñoó, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Sa̱ ni̱ kuu va viti.
\p Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ni̱ na̱rkandéi dini̱ ná, ta kúú ni̱ na̱ki̱ʼo na mií ná ni̱ xiʼi̱ na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱kúʼu iin soldado iin ka̱a dini̱ yokó yuʼú yika̱ Jesús
\p
\v 31 Dá ni̱ saʼa̱n ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel noo̱ Pilato, dá chi̱ sa̱ kenduu na̱ Israel ña̱ʼa kadíni na̱ kuendá pascua, ta ko̱ kóni̱ ra̱ ña̱ karkuei ta̱a ñoó ndi̱ka cruz kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ ná, dá chi̱ mií kuu̱ dáá ñóó kankao víko̱ pascua. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ Pilato ña̱ ná konó rá taʼa̱no̱ di̱ʼin ta̱a ñoó, dá ná kuu dánóo ñaá rá ndi̱ka cruz.
\v 32 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼa̱n soldado ni̱ saʼa̱no̱ ra̱ di̱ʼin ndi nduú ta̱a tárkuei dáó xíʼín Jesús.
\v 33 Tído tá ni̱ kasa̱ndaá ra̱ noo̱ tákaa Jesús, ta kúú ni̱ xini ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ xiʼi̱ va na, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní saʼa̱no̱ taʼon ra di̱ʼin na.
\v 34 Tído iin ta̱ soldado ñoó ni̱ da̱kúʼu ra iin ka̱a dini̱ yokó yuʼú yika̱ ná, ta vitíʼón ni̱ ka̱nkuei nii̱ xíʼín ta̱kui̱í.
\v 35 Ta mií na̱ ni̱ xini ña̱ ni̱ kuu dión, no̱ón kúú na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ ña̱ yóʼo, ta náʼá ná ña̱ kíán ña̱ ndaa̱, dá kandísa taʼani ndó ña̱ káʼa̱n na̱.
\v 36 Dión ni̱ ndoʼo Jesús, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios: “O̱ táʼa̱no̱ taʼon ni iin lásá na̱.”
\v 37 Ta kaá taʼani tuti ii̱ Ndios diʼa: “Koni xíʼín no̱ó ña̱yuu na̱ ni̱ ku̱ʼu ka̱a yuʼú yika̱.”
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱xi Jesús
\p
\v 38 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ saʼa̱n José, ta̱ ñoo Arimatea, noo̱ Pilato. Ta kúú rá iin ta̱ kuendá Jesús, tído kándísa de̱ʼé va ñaá rá, chi̱ yuʼú ra̱ kée ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel. Ta ni̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ Pilato ña̱ ná konó rá koʼo̱n ra̱ nakiʼin ra yikí ko̱ño Jesús. Dá ni̱ sonó Pilato ña̱ kee ra dión. Dá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ da̱nóo ra yikí ko̱ño na̱.
\v 39 Ta ni̱ saa̱ taʼani Nicodemo, táʼa̱n ra̱ ni̱ saʼa̱n ni̱ nda̱tóʼón xíʼín Jesús iin sa̱kuaá. Ta néʼe ra táto̱ʼon oko̱ uxi̱ kilo ña̱ támi sáʼa̱n ni̱ daká táʼan xíʼín mirra xíʼín áloe.
\v 40 Dá ni̱ chi̱tuú ra̱ yikí ko̱ño Jesús xíʼín dáʼo̱n yádí ni̱ chichi ña̱ʼa támi sáʼa̱n ñoó, chi̱ ki̱ʼo dión kée na̱ Israel xíʼín ndidaá na̱ xíʼi̱ noo̱ ná, dá dándu̱xi ñaá ná.
\v 41 Ta yati noo̱ ni̱ sa̱rkaa na ndi̱ka cruz, ñoó kánduʼu̱ iin ñóʼo̱ noo̱ káa yitó kuíʼí. Ta ñoó nákaa̱ iin yái̱ sa̱á noo̱ ndu̱xi ndi̱i. Ta ni iin tóʼón ndi̱i ko̱ ñáʼa̱ ndu̱xi ñoó.
\v 42 Ta ñoó ni̱ da̱ndúxi na Jesús, chi̱ yati va kíán, chi̱ sa̱ kuaʼa̱n ndiʼi va kuu̱ kénduu na̱ ña̱ʼa kadíni na̱ kuendá pascua.
\c 20
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱taki Jesús
\p
\v 1 Ta kuu̱ mií no̱ó kásáʼá saʼa̱ semana, kúú ni̱ kee María Magdalena kuaʼa̱n yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús, ta iin naá cháá ii̱ vá. Tído tá ni̱ saa̱a̱n, kúú sa̱ ni̱ ku̱xoo va yuu̱ ndadí yuʼú yái̱ ñoó.
\v 2 Dá ni̱ na̱ndió ko̱oán ni̱ ka̱nkonoán kuaʼa̱n kasto̱ʼán xíʼín Simón Pedro xíʼín iin ka̱ ta̱ xíonoo xíʼín Jesús, táʼa̱n ra̱ mani̱ cháá ka̱ noo̱ ná. Tá ni̱ saa̱a̱n, dá ni̱ kaaa̱n xíʼín rá:
\p ―Ni̱ na̱kiʼin ra yikí ko̱ño satoʼo yo̱ néʼe ra kuaʼa̱n ra̱, ta xíni̱ ndeí ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá.
\p
\v 3 Dá ni̱ kee Pedro xíʼín iin ka̱ ta̱ xíonoo xíʼín Jesús kuaʼa̱n ra̱ kande̱ʼé rá yái̱ ñoó.
\v 4 Ta taxí táʼan ra kuaʼa̱n ra̱, tído ni̱ʼi cháá ka̱ kuaʼa̱n iin ka̱ ta̱a ñoó o̱ du̱ú Pedro. Sa̱ʼá ño̱ó dinñóʼó ka̱ mií rá ni̱ saa̱ yúʼu̱ yái̱ ñoó.
\v 5 Dá ni̱ chi̱nee noo̱ rá ni̱ sa̱ nde̱ʼé rá inia̱n. Ta sa̱va̱ʼa dáʼo̱n ni̱ sa̱ tuú yikí ko̱ño na̱ kánóo, tído ko̱ ní ku̱ʼu taʼon ra.
\v 6 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ ka̱sáa̱ Pedro. Dá ni̱ ku̱ʼu ra, dá ni̱ xini ra̱ dáʼo̱n ni̱ sa̱ tuú na̱ kánóo.
\v 7 Tído iin ka̱ dáʼo̱n ni̱ sa̱ yiʼi dini̱ ná ko̱ kánóo dáó taʼon ña xíʼín dáʼo̱n ni̱ sa̱ tuú na̱ ñoó. Dá chi̱ iin ka̱ va xíán ni̱ na̱tuúa̱n kánóoan.
\v 8 Nda̱ daá ví, dá ni̱ ku̱ʼu ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ mií no̱ó ñoó. Tá ni̱ xini ra̱ ndidaá ña̱ yóʼo, dá ni̱ ka̱ndísa ra.
\v 9 Tído kóni̱ ii̱ vá kandaa̱ ini ra̱ to̱ʼon káʼa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian nataki Jesús tein na̱ ni̱ xiʼi̱.
\v 10 Dá ni̱ na̱ndió kuéi ra ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ noo̱ ndéi dao ka̱ ta̱ xíonoo xíʼín Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ naʼa̱ noo̱ Jesús noo̱ María Magdalena
\p
\v 11 Kúú ni̱ na̱ndió ko̱o María íián ndéíʼi̱ ña̱ yuʼú yái̱ ñoó. Ta tein ndéíʼi̱ ña̱ íián ñoó, dá ni̱ chi̱rnee noo̱a̱n ni̱ sa̱ nde̱ʼán ini yái̱ ñoó.
\v 12 Ta kúú ni̱ xinia̱n ndéi uu̱ ángel, ta ndíxi na daʼón kuxí kachi̱. Ta ndéi na no̱ó ni̱ sa̱ nóo yikí ko̱ño Jesús. Iin na ió xoo noo̱ ni̱ sa̱ kuu dini̱ ná, ta iin ka̱ na̱ ió xoo no̱ó ni̱ sa̱ kuu saʼa̱ ná.
\v 13 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín María:
\p ―Ki̱ʼo lóʼo̱, ¿ndí ki̱án ndóʼón ña̱ ndéíʼi̱n?
\p Dá ni̱ kaaa̱n:
\p ―Sákii, dá chi̱ ni̱ na̱kiʼin ra yikí ko̱ño satoʼi̱ néʼe ra kuaʼa̱n ra̱, ta ko̱ náʼá taʼon yuʼu̱ ndeí ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá.
\p
\v 14 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n dión, dá ni̱ na̱ndió ko̱oán ni̱ sa̱ nde̱ʼán chí sata̱, kúú ni̱ xinia̱n íin Jesús, tído ko̱ ní nákonia̱n ña̱ kúú ná Jesús.
\v 15 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼán:
\p ―Ki̱ʼo lóʼo̱, ¿ndiva̱ʼa ndéíʼi̱ yo̱ʼó? ¿Ndá yoo nándukón?
\p Dá ni̱ kaʼán María ña̱ kúú rá ta̱ ndaá yitó kuíʼí ñoó. Dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―Tatá, tá ni̱ na̱kiʼin ní yikí ko̱ño ni̱ sa̱ káa̱ yóʼo néʼe ní kuaʼa̱n ní, kasto̱ʼon ní xíʼíín ndeí ni̱ chi̱káa̱ nía̱n, dá ná koʼi̱n nakiʼiin ña̱.
\p
\v 16 Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―¡María!
\p Ta kúú ni̱ na̱ndió ko̱oán ni̱ sa̱ nde̱ʼán noo̱ ná, dá ni̱ kaaa̱n xíʼín ná:
\p ―¡Raboni! (To̱ʼon yóʼo kóni̱ kaa maestro.)
\p
\v 17 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼán:
\p ―Ná dáʼa ni kako̱ʼón yuʼu̱, María, dá chi̱ ko̱ ñáʼa̱ taʼon noʼi̱ noo̱ tatái̱. Va̱ʼa ka̱a̱n kuaʼán kasto̱ʼón xíʼín ñani kuálíí, ta kaʼo̱n xíʼín xí ña̱ nanai noʼi̱ noo̱ ió tatái̱, na̱ kúú taʼani tatá mií ndó, na̱ kúú Ndios noo̱ yúʼu̱, ta kúú taʼani na Ndios noo̱ ndo̱ʼó ―kaá na̱.
\p
\v 18 Dá ni̱ kee María Magdalena ñoó kuaʼa̱n kasto̱ʼán xíʼín ta̱ xíonoo xíʼín Jesús ña̱ ni̱ xini xíʼín noo̱a̱n Jesús, ta ni̱ na̱kani taʼanián xíʼín rá sa̱ʼá ña̱ʼa ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼán.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ naʼa̱ noo̱ Jesús no̱ó ta̱ xíonoo xíʼín ná
\p
\v 19 Tá ni̱ kuaá kuu̱ no̱ó kásáʼá saʼa̱ semana ñoó, ndadí toon yéʼé veʼe noo̱ ndéi ta̱ xíonoo xíʼín Jesús, dá chi̱ yuʼú ra̱ oon ni tiin ñaá ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel. Ta kúú iin kuití vá ni̱ sa̱ kuíi̱n Jesús me̱ʼí noo̱ ndéi ra ñoó. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ná koo va̱ʼa ini ndo̱.
\p
\v 20 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ni̱ da̱náʼa̱ na̱ ndáʼa̱ ná xíʼín yika̱ ná noo̱ rá. Kúú ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini ra̱ ni̱ xini ra̱ ña̱ ni̱ na̱taki satoʼo yo̱.
\v 21 Dá ni̱ kaa tuku Jesús:
\p ―Ná koo va̱ʼa ini ndo̱. Táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ta̱ndaʼá tatái̱ yuʼu̱ ve̱ii, ki̱ʼo dión taʼani tandaʼá yuʼu̱ ndo̱ʼó koʼo̱n ndo̱ kaneʼe ndó to̱ʼin.
\p
\v 22 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ni̱ tuu tachi̱ ná noo̱ ndéi ra, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Natiin ndó Espíritu ii̱ Ndios viti.
\v 23 Tá ndi ndáa mií na̱ xíʼo káʼano ini ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi, ta ki̱ʼo káʼano taʼani ini Ndios sa̱ʼá kua̱chi na. Ta ndi ndáa mií na̱ ko̱ xíʼo káʼano ini ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi, ta ni Ndios o̱ kíʼo káʼano taʼon ini sa̱ʼá kua̱chi na ―kaá na̱.
\s Ko̱ xi̱ín Tomás kandísa ra ña̱ ni̱ na̱taki Jesús
\p
\v 24 Ta Tomás, táʼa̱n ra̱ káʼa̱n xíʼín ná Dídimo, ro̱ón kúú iin ta̱a nákaa̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ta̱ xíonoo xíʼín Jesús, tído ko̱ ta̱ʼón ra ió tá ni̱ naʼa̱ noo̱ Jesús noo̱ dao ka̱ ta̱a ñoó.
\v 25 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíʼín rá:
\p ―¡Ni̱ xini ndu̱ satoʼo yo̱ Jesús!
\p Dá ni̱ kaa Tomás:
\p ―Ta ná o̱ ko̱níi̱ xíʼín noo̱í no̱ó ni̱ ku̱ʼu ndu̱yo ñoó ndáʼa̱ ná, ta ná o̱ chíʼii dini̱ ndáʼí no̱ó ni̱ ku̱ʼu ndu̱yo ñoó, ta ná o̱ chíʼii ndáʼí yika̱ ná no̱ó ni̱ ta̱rkueʼe̱ ñoó, o̱ kándísa taʼon vei ―kaá ra̱.
\p
\v 26 Tá ni̱ ya̱ʼa ona̱ kuu̱, ndéi tuku ta̱ xíonoo xíʼín Jesús ini veʼe ñoó, ta ió Tomás xíʼín rá viti. Ta ndadí toon yéʼé ndéi ra. Kúú iin kuití vá ni̱ sa̱ kuíi̱n Jesús me̱ʼí noo̱ ndéi ra ñoó, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ná koo va̱ʼa ini ndo̱.
\p
\v 27 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín Tomás:
\p ―Nakíi̱, kande̱ʼón ndáʼí, ta chiʼi dini̱ ndáʼo̱n no̱ó ni̱ ku̱ʼu ndu̱yo, ta chiʼi taʼani dini̱ ndáʼo̱n no̱ó ni̱ ta̱rkueʼe̱ yika̱í. O̱ sa̱ kákuuón iin ta̱ nákani kuáchi̱ ini, iin ta̱a kandísa kakuuón.
\p
\v 28 Dá ni̱ kaa Tomás xíʼín ná:
\p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti mií ní kúú satoʼo yuʼu̱, ta mií ní kúú Ndios yuʼu̱.
\p
\v 29 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini xíʼín noo̱o̱n yuʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndísón, Tomás. Tído ndikáʼán ví na̱ kándísa va̱ʼará ko̱ ní xiní na̱ yuʼu̱.
\s Káʼa̱n Juan ndiva̱ʼa ni̱ taa na tuti yóʼo
\p
\v 30 Kua̱ʼá ka̱ ví ña̱ʼa náʼano ni̱ kee Jesús no̱ó ta̱ xíonoo xíʼín ná, tído ko̱ ní táa ndiʼi taʼon yuʼa̱n noo̱ tuti yóʼo.
\v 31 Tído to̱ʼon yóʼo kía̱n ni̱ taai, dá kandísa ndó ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta kandísa ndó ña̱ mií ná kúú de̱ʼe Ndios. Ta tá ná kandeé iní ndo̱ ná, dá kía̱n koni ndo̱ kataki chíchí ndó saʼa̱ mií ná.
\c 21
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ naʼa̱ noo̱ tuku Jesús no̱ó usa̱ ta̱ xíonoo xíʼín ná
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ naʼa̱ noo̱ tuku Jesús no̱ó ta̱ xíonoo xíʼín ná noo̱ kúú yuʼú ta̱ñoʼo̱ naní Tiberias. Ta diʼa ni̱ kuu:
\v 2 Ta néʼe táʼan ii̱ vá Simón Pedro xíʼín Tomás, ta̱ káʼa̱n xíʼín ná Dídimo, xíʼín Natanael, ta̱ ñoo Caná, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea diʼa, xíʼín ndi nduú de̱ʼe Zebedeo, xíʼín uu̱ ka̱ ta̱ xíonoo xíʼín Jesús.
\v 3 Dá ni̱ kaa Simón Pedro xíʼín dao ka̱ ta̱a ñoó:
\p ―Koʼi̱n tiin ti̱yaká viti.
\p Dá ni̱ kaa dao ka̱ ta̱a ñoó:
\p ―Koʼo̱n taʼani nduʼu̱ xíʼón.
\p Dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ kaa ra ini iin barco, tído sa̱kuaá dáá ñóó ni iin tóʼón ti̱yaká ko̱ ní tíin ra.
\v 4 Tá sa̱ kuaʼa̱n tu̱u noo̱ vá, ta kúú sa̱ yuʼú ta̱ñoʼo̱ ñoó vá íin Jesús, tído ko̱ ní nákoni taʼon ñaá ta̱ xíonoo xíʼín ná.
\v 5 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―De̱ʼe kuálí, ¿á sa̱ ni̱ tiin ndó ti̱yaká kei̱ ndo̱?
\p Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―¡Ko̱ó!
\p
\v 6 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Chikaa̱ ndo̱ ñóno̱ xaa̱n chí xoo kuáʼa diʼa barco ndo̱, dá tiin ndó ti̱yaká ―kaá na̱.
\p Tá ni̱ kee ra dión, ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ti̱yaká ni̱ tiin ra, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kándeé taʼon ra taó rá ñóno̱ rá.
\v 7 Dá ni̱ kaa ta̱ mani̱ cháá ka̱ noo̱ Jesús xíʼín Pedro:
\p ―¡Satoʼo va yó kúú na̱ káa!
\p Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Simón Pedro ña̱ kúú ná Jesús, dá ni̱ na̱kui̱ʼino ra dáʼo̱n rá, dá chi̱ sa̱ ni̱ taó vá ráa̱n. Dá ni̱ ndao ra ni̱ ke̱ta ra kuaʼa̱n ra̱ ini ta̱kui̱í.
\v 8 Ta ni̱ ka̱ndo̱o kueé dao ka̱ ta̱a ñoó ve̱i ra xíʼín barco. Ta ñóʼo ra ñóno̱ noo̱ ñóʼo ti̱yaká ñoó ve̱i ra, ta kíán táto̱ʼon iin ciento metro nda̱ noo̱ kúú yúʼu̱ ñoʼó i̱chí.
\v 9 Tá ni̱ ka̱nkuei ra ini barco ñoó, kúú ni̱ xini ra̱ sa̱ ndío̱ va ñóʼo̱ ti̱ke̱í, ta kánóo iin ti̱yaká chóʼo̱ rí, ta sa̱ ió taʼani pan.
\v 10 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Tei ndó dao ka̱ ti̱yaká du̱ú ni̱ tiin ndó xaa̱n ―kaá na̱.
\p
\v 11 Dá ni̱ kaa Pedro ini barco, dá ni̱ di̱tá rá ñóno̱ ñoó nda̱ no̱ñóʼo̱ i̱chí, ta ni̱ chitíán ñóʼo ti̱yaká náʼano, ta kúú rí iin ciento uu̱ diko uxi̱ oni̱. Ta va̱ʼará kua̱ʼá nda̱ʼo ni̱ sa̱ kuu rí, tído ko̱ ní ndata̱ taʼon ñóno̱ ñoó.
\v 12 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín ta̱a ñoó:
\p ―Nakíi̱ ndo̱ kadi̱ni ndo̱.
\p Dá ni̱ saa̱ ra̱, tído ni iin tóʼón rá ko̱ ní dándáa ndato̱ʼón ndá yoo kúú ná, dá chi̱ sa̱ náʼá vá rá ña̱ satoʼo yo̱ Jesús kúú ná.
\v 13 Dá ni̱ tiin Jesús pan ñoó, dá ni̱ xi̱ʼo naa̱n noo̱ rá, ta ni̱ xi̱ʼo taʼani na ti̱yaká ni̱ choʼo̱ ñoó noo̱ rá.
\v 14 Ta viti xíno oni̱ taʼándá náʼa̱ noo̱ Jesús mií ná no̱ó ta̱ xíonoo xíʼín ná nda̱ kuu̱ ni̱ na̱taki na̱ tein na̱ ni̱ xiʼi̱.
\s Káʼa̱n Jesús xíʼín Pedro ña̱ ná kandaka ra ña̱yuu na̱ táto̱ʼon kée iin ta̱ ndáka léko
\p
\v 15 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱di̱ni ra̱, dá ni̱ kaa Jesús xíʼín Simón Pedro:
\p ―Simón, de̱ʼe Jonás, ¿á kóni̱ cháá ka̱ yo̱ʼó yuʼu̱ o̱ du̱ú dao ka̱ ta̱a xaa̱n?
\p Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Jaa̱n, náʼá vá mií ní ña̱ kóni̱ ñaáí, tatá.
\p Dá ni̱ kaa Jesús:
\p ―Koo ino̱n kandakón ña̱yuui̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin ra̱ ndáka léko.
\p
\v 16 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku na ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ná taʼándá kúú uu̱:
\p ―Simón, de̱ʼe Jonás, ¿á miía̱n ndaa̱ kóno̱n yuʼu̱?
\p Dá ni̱ kaa Pedro:
\p ―Jaa̱n, náʼá vá mií ní ña̱ kóni̱ ñaáí, tatá.
\p Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Koo ino̱n kandaka va̱ʼón ña̱yuui̱.
\p
\v 17 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón tuku ñaá ná taʼándá kúú oni̱:
\p ―Simón, de̱ʼe Jonás, ¿á miía̱n ndaa̱ kóni̱ yo̱ʼó yuʼu̱?
\p Ta kúú ndaʼí va ni̱ kuu ini Simón Pedro, dá chi̱ oni̱ taʼándá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ná: “¿Á kóni̱ yo̱ʼó yuʼu̱?” Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Satoʼi̱, ndidaá táʼa̱n va ña̱ʼa náʼá mií ní, sa̱ʼá ño̱ó náʼá vá ní ña̱ kóni̱ yuʼu̱ mií ní.
\p Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Koo ino̱n kandaka va̱ʼón ña̱yuui̱, tá dáá.
\v 18 Miía̱n ndaa̱ ná kaʼi̱n xíʼón ña̱ tá ni̱ sa̱ kuuón iin ta̱ lóʼo̱, sa̱ na̱kui̱ʼínón mií vóón dáʼa̱mo̱n, ta sa̱ xi̱onooón noo̱ káʼán miíón. Tído tá ná kusáʼánón, dá kía̱n ndá ná dákaa̱ voon ndáʼo̱n, ta nda̱ iin ka̱ va ña̱yuu dákui̱ʼino yoʼó doʼo̱no̱, ta katiin ndaa ra̱ yo̱ʼó koʼo̱n no̱ó ko̱ káʼón koʼo̱n.
\p
\v 19 Dión ni̱ kaʼa̱n na̱ sa̱ʼá ndí ki̱án ndoʼo Pedro kuu ra̱, dá natiin Ndios ña̱ñóʼó. Dá ni̱ kaa taʼani na:
\p ―Koo ino̱n kandiko̱n yuʼu̱.
\s Káʼa̱n Jesús sa̱ʼá ta̱a kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱
\p
\v 20 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Pedro ni̱ sa̱ nde̱ʼé rá chí sata̱, dá ni̱ xini ra̱ tákaa ñaá ta̱ mani̱ cháá ka̱ noo̱ Jesús ve̱i ra. Ta ta̱a yóʼo kúú ra̱ ni̱ sa̱ io díi̱n Jesús no̱ó ni̱ sa̱díni na̱ sa̱kuaá dáá ñóó, ta mií rá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá: “¿Ndá yoo kúú ra̱ naki̱ʼo ñaá noo̱ ndáʼa̱ ta̱a xiní uʼu̱ ñaá?”
\v 21 Dá tá ni̱ xini ñaá Pedro, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Jesús:
\p ―Satoʼi̱, ¿ndí ki̱án ndoʼo ta̱a káa?
\p
\v 22 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Tá kóni̱ yuʼu̱ ña̱ koo ii̱ vá ta̱a káa nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱oi kasaa̱i̱ ñayuú yóʼo, ¿ndiva̱ʼa saʼání yoʼó miíón? Dá ri yoʼó koo ino̱n kandiko̱n yuʼu̱.
\p
\v 23 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús káʼa̱n na̱ ña̱ o̱ ku̱ú taʼon ta̱a yóʼo. Tído ko̱ ní káʼa̱n Jesús ña̱ o̱ ku̱ú ra̱, ni̱ kaa na̱ ña̱ tá kóni̱ na̱ ña̱ koo ii̱ vá ta̱a ñoó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na kasaa̱ na̱ ñayuú yóʼo: “¿Ndiva̱ʼa saʼání yoʼó miíón?”
\v 24 Ta ta̱a káʼa̱n Jesús saʼa̱ yóʼo kúú yuʼu̱, ta̱ xíonoo xíʼín ná, ta xíʼoi kuendá saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo, ta ni̱ taai ña̱. Ta náʼá yó ña̱ kuendá xíʼoi sa̱ʼán kíán ña̱ ndaa̱.
\v 25 Ta ió kua̱ʼá ka̱ ví ña̱ʼa ni̱ kee Jesús. Sa̱ʼá ño̱ó tá ní táai iin rá iian, taó kuendá yuʼu̱ ña̱ o̱ kéta taʼon ñayuú yóʼo kañoʼo libro nákani saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kee na. Dión ná koo. 
