\id ACT
\h Hechos
\mt To̱ʼon yóʼo káʼa̱n sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na̱ kúú apóstol
\c 1
\s Ni̱ kaa Jesús ña̱ kasaa̱ Espíritu ii̱ Ndios koo na xíʼín yó
\p
\v 1 Ta libro mií no̱ó ña̱ kía̱n ni̱ taai koo noo̱ ní, Teófilo, kía̱n káʼa̱n saʼa̱ ndidaá kúú ña̱ ni̱ kee Jesús, xíʼín ndidaá kúú ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ na̱ nda̱ rá míí saʼa̱,
\v 2 ta nda̱ kuu̱ ni̱ kaa na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná induú. Tído tá ko̱ ñáʼa̱ nana na noʼo̱ na̱, dá ni̱ saʼanda na̱ choon xíʼín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios no̱ó ta̱ kúú apóstol, táʼa̱n ra̱ ni̱ ka̱xi na kaneʼe to̱ʼon na.
\p
\v 3 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱taki Jesús, dá ni̱ naʼa̱ na̱ mií ná no̱ó ta̱a ñoó. Ta kua̱ʼá ña̱ʼa ni̱ kee na noo̱ rá, dá ná kandaa̱ ini ra̱ ña̱ ta̱kí na̱. Chi̱ tein uu̱ diko kuu̱ ni̱ naʼa̱ na̱ mií noo̱ rá, ta sa̱ da̱náʼa̱ na̱ saʼa̱ ndi koo ndu̱ʼu ña̱yuu ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.
\p
\v 4 Ta tein ió na̱ xíʼín ta̱a ñoó, dá ni̱ saʼanda na̱ choon noo̱ rá, ta kaá na̱:
\p ―O̱ sa̱ kánkuei ndó ñoo Jerusalén yóʼo. Kandati ndó nda̱ ná kasaa̱ na̱ ni̱ kaa tatái̱ ki̱ʼo na noo̱ ndo̱, táto̱ʼon ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó.
\v 5 Miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ Juan kúú na̱ ni̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu xíʼín ta̱kui̱í. Tído ti̱xi cháá vá kuu̱, dá kodo̱ ndúta̱ ndo̱ xíʼín Espíritu ii̱ Ndios ―kaá na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ nana Jesús kuaʼa̱n nóʼo̱ ná induú
\p
\v 6 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ta̱ ni̱ ndi̱tútí ndéi xíʼín ná ñoó, ta kaá ra̱ xíʼín ná:
\p ―Tatá, ¿á koʼo̱n ní ki̱ʼo ní ña̱ dándáki na̱ ñoo yo̱, na̱ Israel mií ná viti?
\p
\v 7 Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ko̱ káni taʼan vaan ña̱ kanaʼá ndoʼó ndá kuu̱ o ndá oon ni̱ chi̱kaa̱ ini tatá Ndios koo dión, chi̱ iin tóʼón mií vá ná kómí choon kaa ndá oon kooan.
\v 8 Tído natiin ndó choon tá ná xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dákútí ná nío̱ ndo̱, dá kankuei ndó ki̱ʼo ndó kuendá sa̱ʼá yúʼu̱ no̱ó na̱ ñoo Jerusalén, xíʼín ndidaá ka̱ ñoo ñóʼo kuendá Judea yóʼo, xíʼín ndidaá kúú ñoo ñóʼo chí kuendá Samaria, xíʼín ndidaá kúú xíán nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóʼo.
\p
\v 9 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n Jesús dión, dá ni̱ xini ta̱a ñoó ña̱ ko̱nana na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná induú. Ta kúú ni̱ ndu̱ʼu na tein iin viko̱. Ta kúú ni̱ da̱ʼi na noo̱ rá.
\p
\v 10 Ta kúú ndíta i̱ó rá ndéʼé rá chí induú no̱ó ko̱nana Jesús kuaʼa̱n nóʼo̱ ná. Kúú iin kuitíó ni̱ sa̱ kui̱ta uu̱ ta̱a ndíxi daʼón kuxí noo̱ ndíta ra ñoó.
\v 11 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ndoʼó, ta̱a Galilea xaa̱n, ¿ndiva̱ʼa ndíta ndoʼó ndéʼé ndó chí induú káa? Mií Jesús, na̱ ni̱ nana kuaʼa̱n nóʼo̱ induú, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xini ndo̱ ni̱ nana na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná induú, ki̱ʼo dión ii̱ vá koni ndo̱ nandió ko̱o tuku na kii na ―kaá ángel ñoó xíʼín rá.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ tu̱u iin ka̱ ta̱a nakuii̱n kakuu apóstol noo̱ Judas
\p
\v 12 Dá ni̱ noo ta̱a ñoó yúku̱ naní Olivos, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná ñoo Jerusalén, chi̱ yati néʼe táʼan xíʼín ñoo Jerusalén, chi̱ kíán táto̱ʼon ki̱ʼo sónó ley kuu kaka na̱ Israel kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ ná.
\v 13 Dá tá ni̱ na̱sáa̱ na̱ veʼe noo̱ ndéi na ñoó, dá ni̱ kaa na ni̱ ku̱ʼu na ini veʼe kánóo dini̱ veʼe ñoó. Ta ñoó kúú noo̱ ió Pedro xíʼín Jacobo, xíʼín Juan, xíʼín Andrés, xíʼín Felipe, xíʼín Tomás, xíʼín Bartolomé, xíʼín Mateo, xíʼín Jacobo, táʼa̱n ra̱ kúú de̱ʼe ta̱a naní Alfeo, xíʼín Simón, táʼa̱n ra̱ kúú kuendá ta̱ Zelote, xíʼín Judas, táʼa̱n ra̱ kúú ñani Jacobo.
\v 14 Ndidaá ta̱a yóʼo kúú ra̱ daá kuití nátaka káʼa̱n xíʼín Ndios, ta ndéi taʼani dao na̱ ñáʼa̱ xíʼín rá, xíʼín María, na̱ kúú naná Jesús, xíʼín ra̱ kúú ñani Jesús.
\p
\v 15 Ta tein kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pedro me̱ʼí na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Ta kúú ná táto̱ʼon iin ciento oko̱ ña̱yuu. Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín ná:
\p
\v 16 ―Ndoʼó, ñani, miía̱n kánian xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios, ña̱ ni̱ kaʼa̱n mií Espíritu ii̱ Ndios xíʼín David tá sa̱ naʼá. Chi̱ ni̱ kaʼa̱n David sa̱ʼá ña̱ kee Judas, táʼa̱n ra̱ ni̱ saʼa̱n ni̱ na̱ki̱ʼo Jesús noo̱ ndáʼa̱ ta̱ néʼe choon.
\v 17 Ta Judas ñoó ni̱ sa̱ kuu iin ta̱a ni̱ sa̱ káa̱ tein nduʼu̱, ta ni̱ na̱tiin dáó taʼani ra choon xíʼín nduʼu̱.
\p
\v 18 ’Ta ni̱ xiin ra iin ñóʼo̱ xíʼín di̱ʼón ni̱ kiʼin ya̱ʼi ra sa̱ʼá ña̱ kini ni̱ kee ra. Kúú ni̱ ka̱nkao díní rá, ta ni̱ kaʼandi ti̱i ra, ta kúú ni̱ ka̱nkuei ndiʼi xiti ra̱.
\v 19 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ndéi ñoo Jerusalén ña̱ dión ni̱ ndoʼo ra, dá ni̱ chi̱naní ná no̱ñóʼo̱ ñoó Acéldama. Ta to̱ʼon yóʼo kóni̱ kaa Ñóʼo̱ Nii̱.
\v 20 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ʼon káʼa̱n libro Salmos, chi̱ diʼa kaáa̱n:
\q Ná kando̱o ndava̱ʼa veʼe ra.
\q Ta ni ko̱ íin ka̱ ná kandei inia̱n.
\m Ta kaá taʼanian:
\q Ña̱ iin ka̱ va ña̱yuu natiin choon ni̱ sa̱ neʼe ra.
\p
\v 21 ’Ta viti tein yó yóʼo ñóʼo dao ta̱a, táʼa̱n ra̱ ni̱ sa̱ xi̱onoo taʼani xíʼín nduʼu̱ ndidaá tiempo ni̱ sa̱ io satoʼo yo̱ Jesús xíʼín ndú,
\v 22 nda̱ kuu̱ ni̱ ka̱sáʼá dákodo̱ ndúta̱ Juan ña̱yuu, ta nda̱ kuu̱ ni̱ xini ndu̱ ni̱ nana Jesús kuaʼa̱n nóʼo̱ ná induú. Sa̱ʼá ño̱ó miía̱n kánian ndu̱ʼu iin ra tein nduʼu̱, dá kanoo dáó rá xíʼín nduʼu̱ ki̱ʼo ra kuendá no̱ó ña̱yuu ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ na̱taki Jesús ―kaá Pedro.
\p
\v 23 Dá ni̱ xi̱ʼo na uu̱ kuu̱ ta̱a ñóʼo tein ña̱yuu ñoó. Iin ra̱ naní José, ta naní taʼani ra Barsabás, táʼa̱n ra̱ káʼa̱n xíʼín ná Justo, ta iin ka̱ ra̱ naní Matías.
\p
\v 24 Dá ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios, ta kaá na̱ diʼa:
\p ―Satoʼo ndu̱ Ndios, mií ní kúú na̱ náʼá ndi ki̱ʼo kúú nío̱ iin rá iin ña̱yuu. Ta viti naʼa̱ ní noo̱ ndúʼu̱ ndi káa iin ta̱a yóʼo ni̱ ka̱xi mií ní,
\v 25 dá kaneʼe dáó rá choon xíʼín nduʼu̱, ta kaneʼe ra to̱ʼon ní kanoo ra, dá chi̱ ni̱ tu̱ú vá Judas sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee ra. Ta sa̱ kuaʼa̱n va ra noo̱ kánian koʼo̱n ra̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee ra ―kaá na̱.
\p
\v 26 Dá ni̱ sa̱dikí na̱ suerte. Ta kúú ni̱ kasa̱ndaáa̱n ña̱ Matías kánian kakuu apóstol. Dá ni̱ ndu̱ʼu na tein ndin uxi̱ iin ka̱ apóstol ñoó.
\c 2
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱kutí na̱ kúú kuendá Jesús xíʼín Espíritu ii̱ Ndios
\p
\v 1 Tá ni̱ kasa̱ndaá víko̱ naní Pentecostés, ndéi tútí ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ini iin veʼe.
\v 2 Ta kúú iin kuití vá ni̱ ni̱ʼi iin níí kúú ini veʼe noo̱ ndéi na ñoó ni̱ kee iin ña̱ʼa ni̱ kii chí induú, ta kíán táto̱ʼon iin tachi̱ dée̱n.
\v 3 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ ndéʼé táto̱ʼon ndéʼé ñoʼó ita̱. Dá ni̱ na̱xino̱a̱n dini̱ iin rá iin na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó.
\v 4 Ta kúú ndidaá kúú ná ni̱ na̱kutí xíʼín na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios. Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá iin rá iin na káʼa̱n na̱ dao ka̱ yúʼu̱, táʼa̱n ña̱ ni̱ niʼi̱ ná noo̱ Espíritu ii̱ Ndios.
\p
\v 5 Ta ñoo Jerusalén ñoó ndéi na̱ Israel ni̱ kii na ndidaá nación ñóʼo ñayuú yóʼo, ta ndíta ndaa̱ na̱ xíʼín choon Ndios.
\v 6 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo ña̱yuu yóʼo ña̱ ni̱ ni̱ʼi, dá ni̱ na̱taka na̱ no̱ó ndéi na̱ kúú kuendá Jesús. Ta kúú ni̱ naá vá iní na̱, chi̱ ni̱ seídóʼo na ña̱ iin rá iin na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ ka̱sáʼá káʼa̱n yúʼu̱ iin rá iin ña̱yuu ñoó.
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ naá vá iní na̱. Dá ni̱ ka̱sáʼá ndátóʼón táʼan ná:
\p ―¡Kueídóʼo ndó! ¿Á o̱ du̱ú na̱ Galilea kúú ña̱yuu káʼa̱n káa?
\v 8 Ta, ¿ndiva̱ʼa seídóʼo yó káʼa̱n na̱ iin rá iin yúʼu̱ ña̱ kía̱n ni̱ ka̱ti̱ʼa yó nda̱ ni̱ kaki yó?
\v 9 Chi̱ tein yó ñóʼo ña̱yuu ni̱ kii nación Partia, xíʼín nación Media, xíʼín nación Elam, xíʼín nación Mesopotamia, xíʼín kuendá Judea, xíʼín kuendá Capadocia, xíʼín kuendá Ponto, xíʼín kuendá Asia,
\v 10 xíʼín kuendá Frigia, xíʼín kuendá Panfilia, xíʼín nación Egipto, xíʼín na̱ ndéi chí kuendá Africa no̱ó ñóʼo ñoo xíká cháá ka̱ o̱ du̱ú ñoo Cirene. Ndéi taʼani na̱ ni̱ kii ñoo Roma. Dao ka̱ na̱ kúú na̱ Israel, ta dao ka̱ na̱ ni̱ nduu na̱ kándísa to̱ʼon kándísa na̱ Israel.
\v 11 Ndéi taʼani dao ka̱ na̱ ni̱ kii nación Creta xíʼín nación Arabia. Tído iin rá iin yó kándaa̱ ini ña̱ káʼa̱n na̱ káa, chi̱ káʼa̱n na̱ iin rá iin yúʼu̱ ña̱ káʼa̱n miíá sa̱ʼá ña̱ ndato ni̱ kee Ndios ―kaá ña̱yuu ñoó.
\p
\v 12 Ta kúú ndidaá vá ná ni̱ naá iní. Ta ko̱ náʼá ná ndí ki̱án nakani ini na̱. Ta ndáto̱ʼón táʼan ná:
\p ―¿Ndí kóni̱ kaa ndidaá kúú ña̱ xinío̱ kuu̱ víti?
\p
\v 13 Ta dao ka̱ ña̱yuu ñoó ni̱ ka̱sáʼá kédi̱ki na̱ na̱ kúú kuendá Jesús, ta kaá na̱:
\p ―Xíni va na̱ káa.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náʼa̱ Pedro no̱ó ña̱yuu saʼa̱ Jesús
\p
\v 14 Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pedro xíʼín ndin uxi̱ iin ka̱ ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíʼín Jesús. Ta ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱sáʼá káʼa̱n Pedro xíʼín ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó:
\p ―Ndoʼó, na̱ Israel, xíʼín ndidaá ka̱ ndo̱ʼó na̱ ndéi ñoo Jerusalén, koʼi̱n kasto̱ʼin xíʼín ndó saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó kueídóʼo va̱ʼa ndó ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ndó.
\v 15 Kanaʼá ndó ña̱ ni iin tóʼón taʼon ña̱yuu yóʼo ko̱ xíni, táto̱ʼon ki̱ʼo káʼán ndoʼó nákani ini ndo̱. Chi̱ ka̱ ii̱n naʼa ii̱ vá kíán.
\v 16 Tído ndidaá ña̱ yóʼo kúu, dá xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaʼa̱n Ndios xíʼín profeta Joel, táʼa̱n na̱ sa̱ ka̱sto̱ʼon xíʼín ña̱yuu ña̱ ni̱ kaʼa̱n mií Ndios, chi̱ diʼa ni̱ kaa na̱:
\q
\v 17 Diʼa kaá Ndios: Tein kuu̱ noo̱ ndíʼi,
\q dá dákóon yuʼu̱ Espírituí dini̱ ndidaá kúú ña̱yuu.
\q Dá kía̱n ndidaá de̱ʼe yií ndo̱, xíʼín ndidaá de̱ʼe diʼí ndo̱ kaʼa̱n xi̱ saʼa̱ ndí ki̱án ve̱i koo.
\q Ta ndidaá takuáchí tákí koni túu xi ña̱ʼa ndato dánaʼi̱ noo̱ xí.
\q Ta ndidaá na̱ sáʼano sa̱ní kee yuʼu̱.
\q
\v 18 Ta tein kuu̱ dáá ñóó dákóon yuʼu̱ Espírituí dini̱ ta̱a xíʼín na̱ ñáʼa̱ kéchóon noo̱í,
\q dá kasáʼá ná kaʼa̱n na̱ saʼa̱ ndí ki̱án ve̱i koo.
\q
\v 19 Ta keei ña̱ʼa ndato chí induú,
\q ta kee taʼani yuʼu̱ ña̱ náʼano no̱ñóʼo̱ yóʼo,
\q chi̱ koo nii̱, xíʼín ñóʼo̱ kéi̱, ta nakuii̱n ndichi ñoʼo̱ma̱,
\q
\v 20 ta nakuii̱n naá noo̱ ndi̱ndii,
\q ta ndukuaʼá nii̱ no̱ó yoo̱.
\q Dión koo, dá kasandaá kuu̱ satoʼo yo̱ Ndios.
\q Ta kuu̱ yóʼo kakuu iin kuu̱ káʼano,
\q iin kuu̱ naʼa̱ Ndios choon káʼano néʼe na.
\q
\v 21 Ta ndi ndáa miíó ña̱yuu nakoni ña̱ Ndios kúú satoʼo na̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ ka̱ki na.
\m Dión kaá tuti ii̱ Ndios.
\p
\v 22 ’Kueídóʼo va̱ʼa ndoʼó, na̱ Israel, ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ndó. Miía̱n ndaa̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret, ni̱ sa̱ kuu iin ta̱a ni̱ naʼa̱ ña̱ ni̱ kii na noo̱ Ndios, dá chi̱ sa̱ kee na ña̱ náʼano, xíʼín ña̱ ndato noo̱ ndo̱ʼó ni̱ kee Ndios. Ta náʼá va̱ʼa mií ndó ndí ki̱án ni̱ sa̱ kee na.
\v 23 Tído ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá iin ta̱a noo̱ ndáʼa̱ ndo̱, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios koo nda̱ mií saʼa̱. Dá ni̱ tiin ñaá ndoʼó ni̱ saʼa̱n ndo̱ ni̱ saʼání ñaá ndó ndi̱ka cruz xíʼín ndáʼa̱ ta̱ kini.
\v 24 Tído ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios no̱ó ña̱ ni̱ ndoʼo na ni̱ xiʼi̱ na̱. Chi̱ ña̱ saʼání ña̱yuu ko̱ kómíán choon sata̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kandeéán kaʼání chíchíán na̱.
\p
\v 25 ’Ta ni̱ kaʼa̱n taʼani rey David saʼa̱ Jesús tá sa̱ naʼá. Ta diʼa ni̱ kaa na̱:
\q Ni̱ xinii̱ ña̱ daá kuití vá ió satoʼo yo̱ Ndios xíʼíín.
\q Ta íin na xoo kuáʼa yuʼu̱,
\q sa̱ʼá ño̱ó ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa o̱ dáyu̱ʼú yuʼu̱.
\q
\v 26 Sa̱ʼá ño̱ó kádii̱ nda̱ʼo ini nío̱í.
\q Ta xíta yáa̱ lóʼi̱ xíʼa̱n kádii̱ inía̱n.
\q Ta iin níí kúú yikí ko̱ñoi̱ naniʼi̱ ndée̱ xíʼín ta̱ndeé iní.
\q
\v 27 Chi̱ o̱ dánkoo taʼon ní yuʼu̱ no̱ó ñóʼo ndi̱i.
\q Ta o̱ kónó taʼon mií ní ña̱ natani̱ yikí ko̱ño yuʼu̱, na̱ kéchóon noo̱ ní.
\q
\v 28 Chi̱ ni̱ naʼa̱ ní íchi̱ noo̱í noo̱ katakii̱,
\q dá kasandaá iin kuu̱, dá kadii̱ nda̱ʼo iníi̱ tá ná nakuii̱i̱n noo̱ ní.
\m Dión ni̱ kaa David.
\p
\v 29 ’Ñani, káʼa̱n ndaa̱i̱ xíʼín ndó ña̱ ni̱ xiʼi̱ tatá sáʼano yo̱ David, ta ni̱ ndu̱xi na. Ta kúú nda̱ kuu̱ víti nákaa̱ i̱íó ná yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi na ñoo yóʼo.
\v 30 Tído ni̱ sa̱ kuu na iin profeta, ta sa̱ náʼá va̱ʼa na ña̱ ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon na ña̱ tein na̱ veʼe mií ná, ñoó kana Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta kakuu na rey, táto̱ʼon ni̱ sa̱ kuu David rey no̱ó na̱ ñoo yo̱.
\v 31 Ta sa̱ʼá ña̱ sa̱ náʼá ná ndí ki̱án kee Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaa na̱ ña̱ dánátaki Ndios Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta ni̱ kaa taʼani na ña̱ o̱ kándo̱o taʼon nío̱ Cristo noo̱ ñóʼo ndi̱i, ta ni yikí ko̱ño na̱ o̱ nátani̱ taʼan vaan.
\p
\v 32 ’Ta dión ni̱ kuu, chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ da̱nátaki Ndios Jesús. Ta ndidaá vá nduʼu̱ kúú na̱ ni̱ xini ña̱ dión ni̱ kuu.
\v 33 Dá ni̱ na̱chi̱ko̱o ñaá Ndios xoo kuáʼa na̱. Dá ni̱ na̱ki̱ʼo tatá Ndios Espíritu ii̱ ná noo̱ Jesús, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xi̱ʼo na to̱ʼon na ña̱ kía̱n kee na. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ta̱ndaʼá Jesús Espíritu ii̱ yóʼo ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ ndúʼu̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xini ndo̱ʼó, ta ni̱ seídóʼo ndó ña̱ káʼa̱n nduʼu̱ iin rá iin yúʼu̱, táʼa̱n ña̱ káʼa̱n iin rá iin mií ndó.
\p
\v 34 ’Ta o̱ du̱ú David kúú na̱ ni̱ nana koʼo̱n induú koo na xoo kuáʼa Ndios, chi̱ mií ná kúú na̱ ni̱ kaʼa̱n diʼa:
\q Diʼa ni̱ kaa satoʼo yo̱ Ndios xíʼín satoʼi̱:
\q “Nako̱o yoʼó xoo kuáʼa yuʼu̱,
\q
\v 35 nda̱ ná nataán ndíʼii ta̱a xiní uʼu̱ ñaá ti̱xi sa̱ʼo̱n.”
\p Dá ni̱ kaa taʼani Pedro:
\p
\v 36 ―Miía̱n kánian kanaʼá ndidaá kúú ndoʼó, na̱ Israel, ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti Jesús, na̱ ni̱ chi̱rkaa ndó ndi̱ka cruz, no̱ón kúú na̱ ni̱ ndee Ndios kakuu na satoʼo noo̱ ndidaá kúú ña̱ʼa, ta kakuu taʼani na na̱ dáka̱ki ñaá.
\p
\v 37 Tá ni̱ seídóʼo ña̱yuu ñoó to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Pedro, kúú ni̱ ka̱sáʼá táʼa̱nda̱ tóʼo̱n ini na̱ ndéi na. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ná Pedro xíʼín dao ka̱ apóstol ñoó, ta ni̱ kaa na̱:
\p ―Ñani, ¿ndí ki̱án kánian kee nduʼu̱, tá dáá?
\p
\v 38 Dá ni̱ kaa Pedro:
\p ―Nandikó iní ndo̱ saʼa̱ kua̱chi kée ndó, ta kodo̱ ndúta̱ iin rá iin ndó xíʼín kuu̱ Jesús. Dá ná ki̱ʼo káʼano ini Ndios sa̱ʼá kua̱chi ndo̱, dá natiin ndó Espíritu ii̱ ná.
\v 39 Chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon na ña̱ kee na xíʼín ndoʼó xíʼín de̱ʼe ndó. Ta dión taʼani kee na xíʼín ña̱yuu ndéi xíká cháá ka̱, dá chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini mií satoʼo yo̱ Ndios kee na xíʼín ndidaá na̱ ni̱ ka̱xi mií ná kakuu ña̱yuu na̱ ―kaá na̱.
\p
\v 40 Ta xíʼín to̱ʼon yóʼo, ta xíʼín cháá ka̱ to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n niʼini Pedro no̱ó ña̱yuu ñoó, ta ni̱ seí ndaʼí na̱ noo̱ ná, ta kaá na̱:
\p ―Kandísa ndó to̱ʼon káʼi̱n, dá kía̱n ka̱ki ndó no̱ó ta̱ndóʼó ve̱i ndoʼo ña̱yuu kómí kua̱chi ndéi tiempo viti ―kaá na̱.
\p
\v 41 Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ñoó ni̱ ka̱ndísa to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱. Ta kúú ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná. Ta kuu̱ dáá ñóó ni̱ ndu̱kuaʼa̱ cháá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, chi̱ táto̱ʼon oni̱ ka̱ mil ña̱yuu ni̱ nduu kuendá Jesús.
\v 42 Ta ndidaá ná ni̱ na̱kui̱ta ndaa̱ xíʼín to̱ʼon dánaʼa̱ apóstol. Ta iin ni̱ nduu va na xíʼín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Ta ndéi tútí ná saʼándá na̱ pan, ta káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios.
\s Iin ni̱ nduu ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús
\p
\v 43 Ta ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ naá iní, ta ni̱ yu̱ʼú na̱, chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa náʼano xíʼín ña̱ ndato ni̱ kee apóstol ñoó.
\v 44 Ta iin ni̱ nduu ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús. Ta ni̱ chi̱ndeé táʼan na xíʼín ña̱ʼa ió noo̱ iin rá iin na.
\v 45 Ta ni̱ di̱kó ná ñóʼo̱ ná, xíʼín ndidaá ka̱ ni ña̱ʼa ió noo̱ ná, dá ni̱ dasá náa̱n noo̱ ndidaá ná táto̱ʼon ki̱ʼo xínñóʼó ná.
\p
\v 46 Ta iin rá iin kuu̱ kuu̱ sa̱ ndi̱tútí ná yéʼé ño̱ʼo káʼano. Ta sa̱ na̱taka taʼani na ini veʼe iin rá iin na sa̱ saʼanda na̱ pan, ta iin sásáʼan ndiʼi va na xíʼa̱n kádii̱ iní na̱, xíʼín ña̱ nda̱ʼí ió ini na̱.
\v 47 Ta kékáʼano na Ndios. Ta káʼa̱n va̱ʼa ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñoo ñoó saʼa̱ ná. Ta iin rá iin kuu̱ kuu̱ sá ndekuaʼa̱ satoʼo yo̱ Ndios ña̱yuu, na̱ ni̱ na̱tiin ña̱ ka̱ki na.
\c 3
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa iin ta̱a ni̱ na̱tií saʼa̱
\p
\v 1 Iin kuu̱, dá ni̱ kee Pedro xíʼín Juan kuaʼa̱n nduú na̱ veʼe ño̱ʼo káʼano, ta kíán táto̱ʼon ka̱ oni̱ sa̱ʼini, chi̱ hora daá ñóó káʼa̱n ña̱yuu ndéi Israel xíʼín Ndios.
\v 2 Ta sa̱ io iin ta̱a ni̱ na̱tií saʼa̱, ta nda̱ rá ni̱ kaki va ra káa ra dión. Ta ndidaá kuu̱ néʼe ñaá ná ve̱i na chíko̱o na yéʼé ño̱ʼo ñoó no̱ó naní yéʼé luu káa, dá ko̱o ra kaka̱ ra̱ di̱ʼón no̱ó na̱ ko̱kuʼu yéʼé ño̱ʼo káʼano ñoó.
\p
\v 3 Tá ni̱ xini ra̱ ko̱kuʼu Pedro xíʼín Juan kuaʼa̱n na̱ ini yéʼé ño̱ʼo káʼano ñoó, dá ni̱ ka̱sáʼá rá seí ndaʼí ra̱ ña̱ ná ki̱ʼo na di̱ʼón noo̱ rá.
\v 4 Dá ni̱ sa̱ nde̱ʼé Pedro xíʼín Juan noo̱ rá. Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín rá:
\p ―Kande̱ʼé nduʼu̱.
\p
\v 5 Dá ni̱ sa̱ nde̱ʼé va̱ʼa ñaá ta̱ kúʼu̱ saʼa̱ ñoó, chi̱ ndáti ra niʼi̱ rá di̱ʼón noo̱ ná.
\v 6 Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín rá:
\p ―Ko̱ ta̱ʼón plata ni oro no̱ói̱. Tído ña̱ ió no̱ói̱, ki̱ʼoi noo̱o̱n. Xíʼín kuu̱ Jesucristo, na̱ ñoo Nazaret, ndakuii̱n ndichi, ta kaka kuaʼán ―kaá na̱.
\p
\v 7 Kúú ni̱ tiin Pedro ndáʼa̱ kuáʼa ra̱. Ta kúú ni̱ na̱chi̱kani ndichi ñaá ná. Ta kúú vitíʼón ni̱ ndu̱ndakí saʼa̱ rá xíʼín diko̱ sáʼa̱ rá.
\v 8 Ta kúú ni̱ ndao ra ni̱ na̱kuii̱n ndichi ra. Kúú ni̱ ka̱sáʼá xíka ra. Dá ni̱ ndu̱ʼu ra kuaʼa̱n ra̱ xíʼín Pedro xíʼín Juan ini veʼe ño̱ʼo káʼano ñoó. Xíka ra, ta kándita ra, ta kékáʼano ra Ndios ni̱ ku̱ʼu ra kuaʼa̱n ra̱.
\p
\v 9 Ta kúú ndidaá kúú ña̱yuu ñoó ni̱ xini ña̱ xíka ra, ta kékáʼano ra Ndios kuaʼa̱n ra̱.
\v 10 Ta ni̱ na̱koni na̱ ña̱ ta̱a ni̱ sa̱ io sa̱ sati yéʼé ño̱ʼo naní yéʼé luu káa ñoó kúú ta̱a ñoó. Kúú ni̱ naá ini na̱, ta ni̱ yu̱ʼú na̱ tá ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ra.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Pedro no̱ó ña̱yuu kuáʼa̱ ñóʼo ñoó saʼa̱ Jesús
\p
\v 11 Ta ni̱ tiin toon ta̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa saʼa̱ ñoó Pedro xíʼín Juan. Ta ni̱ naá iní ndidaá kúú ña̱yuu ñoó taxí táʼan na ve̱i na kande̱ʼé ñaá ná noo̱ kúú corredor naní Salomón.
\v 12 Tá ni̱ xini Pedro ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ná:
\p ―Na̱ Israel, ¿ndiva̱ʼa naá téí iní ndo̱? Ta, ¿ndiva̱ʼa ndéʼé ndó nduʼu̱? ¿Á káʼán ndó ña̱ xíʼín ndée̱ mií nduʼu̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ta̱a yóʼo? O, ¿á káʼán ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ kúú ndú ña̱yuu va̱ʼa noo̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ʼa ndu ra̱?
\v 13 Mií Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ʼo tatá sáʼano yo̱ Abraham xíʼín Isaac xíʼín Jacob tá sa̱ naʼá, no̱ón kúú na̱ ni̱ nda̱neʼe dikó Jesús, na̱ kúú de̱ʼe na. No̱ón kúú na̱ ni̱ na̱ki̱ʼo ndó noo̱ ndáʼa̱ ta̱ néʼe choon. Dá ni̱ ku̱ñóʼó ndó na̱ tá ni̱ kaʼán ta̱ néʼe choon naní Pilato dáyaa̱ ñaá rá.
\v 14 Ta ndoʼó kúú na̱ ni̱ ku̱ñóʼó na̱ kúú na̱ ii̱ xíʼín na̱ ndaa̱. Diʼa ni̱ xika̱ ndo̱ ña̱ yaa̱ iin ta̱a saʼání ndi̱i.
\v 15 Ta ni̱ saʼání ndo̱ Jesús, na̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí yó. Tído ni̱ na̱taki va na̱ ni̱ kee Ndios. Ta nduʼu̱ kúú na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá ña̱ ki̱ʼo dión ni̱ kuu.
\v 16 Chi̱ sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndu̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ʼa ta̱a yóʼo, táʼa̱n ra̱ ndéʼé ndó, ta náʼá ndó. Chi̱ xíʼín kuu̱ mií Jesús, ta xíʼín ña̱ kándéé iní nduʼu̱ na̱ ni̱ kedaá xíʼín ta̱a yóʼo, dá ni̱ ndu̱va̱ʼa ra, ta ni̱ xini xíʼín noo̱ ndidaá ndó ña̱ dión ni̱ kuu.
\p
\v 17 ’Ta viti ndoʼó, na̱ ñoo miíi̱, sa̱ náʼá véí ña̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ náʼá ndó ndá yoo kúú ná, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kee ndó dión xíʼín ná. Ta dión taʼani ni̱ ndoʼo ta̱ néʼe choon noo̱ ndo̱.
\v 18 Tído ni̱ da̱xi̱nko̱o ndiʼi Ndios ña̱ ni̱ kaʼa̱n ndidaá profeta na̱ kee na. Chi̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ ña̱ ndoʼo naní nío̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ña̱yuu.
\v 19 Ta viti nandikó iní ndo̱ saʼa̱ kua̱chi kée ndó. Ta nandió kuéi ndó noo̱ Ndios, dá ná dándóo na kua̱chi ndo̱, dá ná ki̱ʼo satoʼo yo̱ Ndios ña̱ ná koo va̱ʼa ini ndo̱.
\v 20 Ta tandaʼá tuku na Jesucristo kii na, dá chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na nda̱ mií saʼa̱.
\p
\v 21 ’Tído miía̱n kánian koo Jesucristo noo̱ ió Ndios chí induú nda̱ ná ndeyíko̱ Ndios ndidaá kúú ña̱ʼa, chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ kaa Ndios kee na, kaá profeta na̱ nda̱ mií saʼa̱.
\v 22 Dá chi̱ diʼa ni̱ kaa Moisés xíʼín na̱ sáʼano veʼá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá: “Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱, ki̱ʼo na ña̱ kana iin profeta tein na̱ ñoo yo̱, ta kee na táto̱ʼon kée yuʼu̱. Ta kandísa ndó ndidaá kúú to̱ʼon kaʼa̱n na̱.
\v 23 Dá chi̱ taó xóo va Ndios ndidaá kúú ña̱yuu ko̱ xi̱ín kueídóʼo noo̱ kaʼa̱n profeta yóʼo.” Dión ni̱ kaa Moisés.
\p
\v 24 ’Ta ndidaá kúú profeta ni̱ sa̱ ndei nda̱ tiempo Samuel, ta nda̱ tiempo viti ni̱ kaʼa̱n taʼani na saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa kúu viti.
\v 25 Ta ndoʼó kúú na̱ kánian natiin ndidaá kúú ña̱ va̱ʼa ni̱ kaʼa̱n profeta saʼa̱, ta natiin taʼani ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ʼa ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíʼín na̱ sáʼano veʼá. Dá chi̱ diʼa ni̱ kaa Ndios xíʼín Abraham: “Ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñayuú ni̱ʼí ña̱ va̱ʼa saʼa̱ iin na̱ kana tein na̱ veʼón”, kaá Ndios xíʼín ná.
\v 26 Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ da̱nátaki Ndios de̱ʼe na, ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ná dinñóʼó noo̱ mií ndó, dá niʼi̱ ndo̱ ña̱ va̱ʼa noo̱ Ndios, dá kía̱n dankoo iin rá iin ndó ña̱ kini kée ndó ―kaa Pedro.
\c 4
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kaʼa̱n Pedro xíʼín ta̱ néʼe choon ña̱ iin tóʼón Jesús kúú na̱ dáka̱ki ñaá
\p
\v 1 Ndíta ii̱ vá ná káʼa̱n na̱ xíʼín ña̱yuu ñoó, kúú ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ duti̱, xíʼín ta̱ saʼándá choon no̱ó ra̱ ndaá veʼe ño̱ʼo ñoó, xíʼín ta̱ saduceo.
\v 2 Ta káryíí rá xíʼín Pedro xíʼín Juan chi̱ dánaʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱taki Jesús, sa̱ʼá ño̱ó nataki taʼani ña̱yuu ni̱ xiʼi̱.
\v 3 Dá ni̱ tiin ñaá rá néʼe ra ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ sadi ra̱ veʼe ka̱a. Ñoó ni̱ sa̱ ñoʼo na nda̱ ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, chi̱ sa̱ ni̱ ini va kíán.
\v 4 Tído kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ seídóʼo to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ Pedro saʼa̱ Jesús, ta kúú ni̱ ka̱ndísa naa̱n. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱kuaʼa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kúú kuendá Jesús, ta ni̱ kasa̱ndaá na̱ kúú ná táto̱ʼon oʼo̱n mil ta̱a.
\p
\v 5 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ na̱taka ta̱a néʼe choon no̱ó na̱ Israel ñoo Jerusalén, xíʼín ta̱ sáʼano, xíʼín ta̱ dánaʼa̱ ley,
\v 6 xíʼín ta̱ duti̱ kúú no̱ó naní Anás, xíʼín Caifás, xíʼín Juan, xíʼín Alejandro, xíʼín dao táʼan ta̱ duti̱ ñoó.
\v 7 Dá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ taó rá Pedro xíʼín Juan veʼe ka̱a, ta ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ chi̱kata ra me̱ʼí noo̱ ndéi ta̱ néʼe choon ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá, ta kaá ra̱:
\p ―¿Ndá choon néʼe ndoʼó ña̱ ndúva̱ʼa ndó na̱ kúʼu̱? ¿Ndá kuu̱ ni̱ kaʼa̱n ndo̱, dá ni̱ kee ndó ña̱ yóʼo?
\p
\v 8 Kúú ni̱ na̱kutí Pedro xíʼín Espíritu ii̱ Ndios, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Mií ní, na̱ néʼe choon ñoo yóʼo, xíʼín mií ní, na̱ sáʼano ñoo Israel,
\v 9 mií ní kúú na̱ ndáto̱ʼón nduʼu̱ sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa ni̱ kee ndu xíʼín ta̱a ni̱ sa̱ kúʼu̱ yóʼo, xíʼín saʼa̱ ndi ni̱ kuu ni̱ ndu̱va̱ʼa ra.
\v 10 Sa̱ʼá ño̱ó kanaʼá ní, xíʼín ndidaá kúú na̱ ñoo Israel ña̱ xíʼín kuu̱ Jesucristo, na̱ ñoo Nazaret, na̱ ni̱ chi̱rkaa ní ndi̱ka cruz, na̱ ni̱ da̱nátaki Ndios, no̱ón vá kúú na̱ ni̱ kedaá, dá ni̱ ndu̱va̱ʼa ta̱a íin noo̱ ní yóʼo.
\v 11 Ta Jesús kúú táto̱ʼon ki̱ʼo iin yuu̱, ta ni̱ ka̱ñóʼó ñaá ndoʼó táto̱ʼon ki̱ʼo kée ta̱ kava̱ʼa veʼe. Tído ni̱ kasa̱ndaá na̱ kakuu na yu̱ú tito̱.
\v 12 Ta ko̱ó ka̱ iin ka̱ na̱ kándéé dáka̱ki yó, dá chi̱ ko̱ ní xíʼo Ndios choon noo̱ ni iin ka̱ na̱ ió ñayuú yóʼo ña̱ dáka̱ki na yó ―kaá Pedro xíʼín rá.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saʼanda ra̱ choon noo̱ Pedro xíʼín Juan ña̱ o̱ kánoo ka̱ na̱ dánaʼa̱ na̱ saʼa̱ Jesús
\p
\v 13 Tá ni̱ xini ta̱ néʼe choon ñoó ña̱ ko̱ yu̱ʼú Pedro xíʼín Juan kaʼa̱n na̱ saʼa̱ Jesús, kúú ni̱ naá iní ra̱, chi̱ náʼá rá ña̱ kúú ná ta̱a ko̱ ní dákuáʼa, ta kúú ná ta̱a oon. Ta ni̱ na̱koni ñaá rá ña̱ ni̱ sa̱ xi̱onoo na xíʼín Jesús.
\v 14 Ta ni̱ xini taʼani ra ña̱ íin ndichi ta̱a ni̱ ndu̱va̱ʼa ñoó noo̱ rá, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kúu taʼon ketóʼón ñaá rá.
\v 15 Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná keta tóo Pedro xíʼín Juan sata̱ véʼe. Dá ni̱ ka̱sáʼá ndátóʼón kueʼé ra̱ ndéi ra,
\v 16 ta kaá ra̱:
\p ―¿Ndí koo kee yó xíʼín ta̱a ñoó viti? Chi̱ miía̱n ndaa̱ ndisa ni̱ kee ra iin ña̱ʼa ndato, ta ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñoo Jerusalén yóʼo náʼá ña̱ dión ni̱ kee ra. Ta o̱ kúu taʼon kaa yo̱ ña̱ ko̱ kíán ña̱ ndaa̱.
\v 17 Sa̱ʼá ño̱ó ná dáyu̱ʼú yo̱ rá, dá ná dáʼa ka̱ ni kanoo ra kasto̱ʼon ra xíʼín ña̱yuu saʼa̱ Jesús, dá kía̱n ná o̱ náka̱ʼani cháá ka̱ to̱ʼon saʼa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ñoo yo̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 18 Dá ni̱ kana ñaá rá. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon noo̱ ná ña̱ ná dáʼa ka̱ ní kaʼa̱n na̱, ta dánaʼa̱ na̱ saʼa̱ Jesús.
\p
\v 19 Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín Juan xíʼín rá:
\p ―Taó kuendá va̱ʼa ní, á ña̱ va̱ʼa kíán noo̱ Ndios ña̱ kueídóʼo cháá ka̱ nduʼu̱ noo̱ káʼa̱n mií ní o̱ du̱ú noo̱ káʼa̱n Ndios.
\v 20 Chi̱ o̱ kúu taʼon dánkoo nduʼu̱ ña̱ kaʼa̱n ndu̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini ndu̱, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ seídóʼo ndu.
\p
\v 21 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kee ra tata̱ dáyu̱ʼú ñaá rá, dá ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá, dá chi̱ ko̱ ní niʼi̱ rá nda̱ saʼa̱ dándóʼo ra nío̱ ná, chi̱ ndidaá kúú na̱ ñoo ñoó kékáʼano na Ndios sa̱ʼá ña̱ ndato ni̱ kee na.
\v 22 Ta̱a ni̱ sa̱ kúʼu̱ saʼa̱ ñoó, uu̱ diko cháá ka̱ kuia̱ ió ra̱ tá ni̱ ndu̱va̱ʼa ra ni̱ kee Ndios.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ xika̱ na̱ kúú kuendá Jesús noo̱ Ndios
\p
\v 23 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá, dá ni̱ saʼa̱n na̱ noo̱ ndéi dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Ta ni̱ na̱kani na xíʼín ná ndidaá kúú ña̱ʼa ni̱ kaʼa̱n ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ sáʼano.
\v 24 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ to̱ʼon ni̱ kaa ta̱ néʼe choon ñoó, kúú ndidaá kúú ná ni̱ ka̱sáʼá káʼa̱n xíʼín Ndios, ta kaá na̱:
\p ―Satoʼo ndu̱ Ndios, mií ní kúú na̱ káʼano. Mií ní kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa induú xíʼín no̱ñóʼo̱ xíʼín ta̱ñoʼo̱, xíʼín ndidaá kúú ña̱ʼa ió noo̱án.
\v 25 Ta xíʼín yúʼu̱ David, na̱ sa̱ ke̱chóon noo̱ ní, ni̱ kaʼa̱n ní diʼa:
\q ¿Ndiva̱ʼa ni̱ nduto̱ndó téí ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo?
\q Ta, ¿ndiva̱ʼa nákani ini na̱ kee na ña̱ ko̱ chóon?
\q
\v 26 Chi̱ ni̱ ndi̱tútí ta̱ kúú rey dándáki ñayuú yóʼo, xíʼín ta̱ néʼe choon,
\q dá na̱á ra̱ xíʼín Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱, xíʼín Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\p
\v 27 ’Ta miía̱n ndaa̱ dión ni̱ kuu ñoo yóʼo viti, chi̱ ni̱ na̱kiʼin táʼan Herodes xíʼín Poncio Pilato, xíʼín ta̱ tu̱kú, xíʼín na̱ Israel. Dá ni̱ nda̱kuei na ni̱ na̱á na̱ xíʼín de̱ʼe ii̱ ní Jesús, na̱ ni̱ kaa ní.
\v 28 Dá chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ní koo nda̱ mií saʼa̱, ta dión ni̱ kee ní.
\v 29 Sa̱ʼá ño̱ó, satoʼo ndu̱ Ndios, sa̱ náʼá ní ña̱ káʼa̱n ta̱ néʼe choon kendava̱ʼa ra xíʼín nduʼu̱. Sa̱ʼá ño̱ó kee ní ña̱ mani̱ ki̱ʼo ní ndée̱ nduʼu̱, na̱ kúú na̱ kéchóon noo̱ ní, dá ná o̱ yu̱ʼú nduʼu̱ kaʼa̱n ndu̱ saʼa̱ to̱ʼon ní.
\v 30 Ta xíʼín ndáʼa̱ mií ní nduva̱ʼa ní na̱ kúʼu̱. Ta kee ní ña̱ʼa náʼano xíʼín ña̱ʼa ndato xíʼín kuu̱ de̱ʼe ii̱ ní Jesús.
\p
\v 31 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios, ta kúú ni̱ ta̱an noo̱ ndéi na ñoó. Ta kúú ndidaá ná ni̱ na̱kutí xíʼín Espíritu ii̱ Ndios. Ta ko̱ ní yu̱ʼú na̱ kaʼa̱n na̱ sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Ndios.
\s Iin tóʼón vá ni̱ sa̱ kuu ña̱xintóni̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús
\p
\v 32 Iin tóʼón vá ni̱ sa̱ kuu ña̱xintóni̱ ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús, ta iin tóʼón ni̱ sa̱ kuu nío̱ ná. Ta ni iin tóʼón ná ko̱ káʼa̱n ña̱ ña̱ʼa mií ná kía̱n kómí ná, chi̱ ña̱ʼa ndiʼi va na kíán, kaá na̱.
\v 33 Ta xíʼín ndée̱ xíʼo Ndios ni̱ da̱náʼa̱ na̱ kúú apóstol no̱ó ña̱yuu, chi̱ xíʼo ndaa̱ na̱ kuendá ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱taki satoʼo yo̱ Jesús. Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ mani̱ sa̱ chindeé Ndios ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús,
\v 34 sa̱ʼá ño̱ó ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa ko̱ ní sá kámani̱ noo̱ ni iin na. Dá chi̱ ndidaá kúú na̱ ió ñóʼo̱, xíʼín na̱ ió veʼe ni̱ sa̱ di̱kó náa̱n, ta néʼe na di̱ʼón ni̱ niʼi̱ ná sa̱ʼán ni̱ saa̱ na̱,
\v 35 ta ni̱ xi̱ʼo naa̱n noo̱ apóstol, dá ni̱ xi̱ʼo na cháá cháá di̱ʼón ñoó noo̱ iin rá iin ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo xínñóʼó náa̱n.
\p
\v 36 Ta dión taʼani ni̱ kee iin ta̱a naní José, táʼa̱n ra̱ ni̱ chi̱naní na̱ kúú apóstol Bernabé. Kuu̱ yóʼo kóni̱ kaa ta̱a xíʼo ta̱ndeé iní. Ta ta̱a yóʼo kúú iin ta̱a ni̱ kii tein na̱ veʼe Leví. Ta kúú rá ta̱ kuendá Chipre.
\v 37 Chi̱ ni̱ di̱kó rá iin ñóʼo̱ kómí rá. Dá néʼe ra di̱ʼón ñoó ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ xi̱ʼo raa̱n no̱ó na̱ kúú apóstol ñoó.
\c 5
\s Diʼa ni̱ ndoʼo iin ta̱a naní Ananías xíʼín ñadiʼí ra̱ naní Safira
\p
\v 1 Tído ni̱ sa̱ ió iin ta̱a sa̱ naní Ananías, ta ñadiʼí ra̱ ni̱ sa̱ naní Safira. Ta na̱ yóʼo ni̱ di̱kó iin táʼí ñóʼo̱ ná.
\v 2 Dá ni̱ taó xóo ra cháá di̱ʼón no̱ó ña̱ ni̱ niʼi̱ rá saʼa̱ ñóʼo̱ rá. Ta náʼá ñadiʼí ra̱ ña̱ dión ni̱ kee ra. Ta ni̱ xi̱ʼo ra sa̱va̱ʼa di̱ʼón ni̱ ka̱ndo̱o ñoó noo̱ apóstol. Ta ni̱ kaa ra̱ ña̱ ki̱ʼo dión kúú vá di̱ʼón ni̱ niʼi̱ rá saʼa̱ ñóʼo̱ rá.
\v 3 Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín rá:
\p ―Ananías, ¿ndiva̱ʼa ni̱ sonó ní ni̱ ku̱ʼu ña̱ uʼu̱ ini nío̱ ní, dá kaʼa̱n to̱ʼón ní no̱ó na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios? Chi̱ ni̱ taó xóo ní cháá di̱ʼón no̱ó ña̱ ni̱ niʼi̱ ní saʼa̱ ñóʼo̱ ní.
\v 4 Ña̱ʼa mií vá ní ni̱ sa̱ kuu ñóʼo̱ ñoó. Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ di̱kó nía̱n, ¿á ko̱ náʼá taʼon ní ña̱ kuu va kee ní xíʼín di̱ʼón ñoó ndi ki̱ʼo káʼán mií ní kee ní xíʼán? Ta, ¿ndiva̱ʼa ni̱ na̱kani ini ní kaʼa̱n to̱ʼón ní? Chi̱ ko̱ ní káʼa̱n to̱ʼón taʼon ní no̱ó ta̱a, noo̱ Ndios vá ni̱ kaʼa̱n to̱ʼón ní.
\p
\v 5 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo Ananías to̱ʼon yóʼo, kúú ni̱ ka̱nkao va ra ni̱ xiʼi̱ ra̱. Ta ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo tá ni̱ niʼi̱ tóʼon na ña̱ dión ni̱ ndoʼo ra.
\v 6 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao takuáchí yíí. Dá ni̱ chi̱tuú xi̱ yikí ko̱ño ra̱ xíʼín iin dáʼo̱n. Dá néʼe ñaá xí ni̱ saʼa̱n xi̱ ni̱ da̱ndúxi xi.
\p
\v 7 Tá ni̱ ya̱ʼa táto̱ʼon oni̱ hora, dá ni̱ ka̱sáa̱ ñadiʼí Ananías. Ta ko̱ xíni̱ taʼan vaán ndí ki̱án ni̱ ndoʼo yíi̱a̱n.
\v 8 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá Pedro:
\p ―Kaʼa̱n ndaa̱ ní xíʼín yuʼu̱. ¿Á táto̱ʼon ki̱ʼo kaá ndo̱ ni̱ di̱kó ndó ñóʼo̱ ñoó, á ki̱ʼo dión ni̱ di̱kó ndóa̱n?
\p Dá ni̱ kaaa̱n:
\p ―Jaa̱n. Miía̱n ndaa̱ dión vá ni̱ di̱kó ndúa̱n.
\p
\v 9 Dá ni̱ kaa Pedro xíʼán:
\p ―¿Ndiva̱ʼa iin nóó ni̱ nda̱tóʼón ndó ña̱ korndodó ndó na̱ kúú Espíritu satoʼo yo̱ Ndios? Yéʼé káa ve̱i takuáchí ni̱ saʼa̱n ni̱ da̱ndúxi yíi̱ ní. Ta vitíʼón kaneʼe taʼani xi mií ní koʼo̱n xi̱.
\p
\v 10 Ta kúú vitíʼón vá ni̱ ka̱nkao ñáʼa̱ ñoó noo̱ sáʼa̱ Pedro, kúú ni̱ xiʼi̱ vaán. Tá ni̱ ndu̱ʼu takuáchí ñoó, ta kúú sa̱ ni̱ xiʼi̱ vaán. Dá ni̱ taó ñaá xí néʼe xi ni̱ saʼa̱n xi̱ ni̱ da̱ndúxi xi díi̱n noo̱ nákaa̱ yikí ko̱ño yíi̱a̱n ñoó.
\v 11 Ta kúú ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús xíʼín dao ka̱ ña̱yuu tá ni̱ niʼi̱ tóʼon na ña̱ dión ni̱ ndoʼo Ananías xíʼín ñadiʼí ra̱.
\s Kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa náʼano xíʼín ña̱ ndato ni̱ kee na̱ kúú apóstol
\p
\v 12 Ta ni̱ kee apóstol ña̱ʼa náʼano xíʼín ña̱ʼa ndato no̱ó na̱ ñoo ñoó. Ta ndéi tútí na̱ kúú kuendá Jesús yéʼé corredor naní Salomón.
\v 13 Ta ko̱ ní xíʼo ndeé iní dao ka̱ ña̱yuu ndu̱ʼu na nakiʼin táʼan na xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús, tído va̱ʼa nda̱ʼo káʼa̱n na̱ ñoo ñoó saʼa̱ ná.
\v 14 Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱a xíʼín na̱ ñáʼa̱ ni̱ ka̱ndísa to̱ʼon va̱ʼa ni̱ da̱náʼa̱ apóstol ñoó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱kuaʼa̱ cháá ka̱ na̱ kúú kuendá satoʼo yo̱ Jesús.
\v 15 Ta ni̱ taó ña̱yuu ndéi ñoo ñoó na̱ kúʼu̱ sata̱ véʼe, ta ni̱ chi̱nóo ñaá ná noo̱ iin xi̱to, o noo̱ iin yúu̱. Dá ni̱ chi̱ndei ñaá ná íchi̱ noo̱ ya̱ʼa Pedro, dá va̱ʼará ko̱ndaʼi̱ óon na ná ya̱ʼa sata̱ na̱ kúʼu̱ ñoó, dá ná nduva̱ʼa na.
\v 16 Ta kúú kua̱ʼá na̱ ndéi ñoo yati ñoó ve̱i na ñoo Jerusalén, ta néʼe na na̱ kúʼu̱ ve̱i na xíʼín na̱ ndóʼo naní nío̱ kée espíritu kini. Ta kúú ndidaá vá ná ni̱ ndu̱va̱ʼa.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ taán ta̱ néʼe choon na̱ kúú apóstol veʼe ka̱a
\p
\v 17 Dá ni̱ nda̱kuei ta̱ duti̱ kúú no̱ó xíʼín ta̱a kíʼin táʼan xíʼín rá, táʼa̱n ra̱ kúú ta̱ saduceo, chi̱ ni̱ na̱kutí rá xíʼín ña̱ uʼu̱ ini ra̱.
\v 18 Kúú ni̱ tiin ra na̱ kúú apóstol, dá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ sadi ñaá rá veʼe ka̱a.
\v 19 Tído ni̱ ka̱sáa̱ iin ángel ni̱ kii noo̱ satoʼo yo̱ Ndios sa̱kuaá dáá ñóó noo̱ ñóʼo na veʼe ka̱a. Dá ni̱ sonó ná yéʼán. Dá ni̱ taó ñaá ná. Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíʼín ná:
\p
\v 20 ―Kuaʼán ndo̱, ta nakui̱ta ndó noo̱ kúú yéʼé ño̱ʼo káʼano. Ta kasto̱ʼon ndó xíʼín ña̱yuu ndéi ñoó sa̱ʼá to̱ʼon, ña̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí ná.
\p
\v 21 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ sei̱do̱ʼo na ña̱ ni̱ kaʼa̱n ángel ñoó, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ ku̱ʼu na yéʼé ño̱ʼo káʼano. Dá ni̱ ka̱sáʼá ná dánaʼa̱ na̱ to̱ʼon Ndios.
\p Dá ni̱ na̱taka tuku ta̱ duti̱ kúú no̱ó xíʼín ndidaá ka̱ ni ta̱a kíʼin táʼan xíʼín rá. Dá ni̱ na̱kana ra ndidaá ta̱a néʼe choon xíʼín ndidaá ta̱ sáʼano ndéi Israel, ta ni̱ kee ra iin junta káʼano. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná koʼo̱n soldado taó rá apóstol ñóʼo veʼe ka̱a kasaa̱ ra̱, káʼán rá.
\v 22 Tído, tá ni̱ saa̱ ra̱ yéʼé ka̱a ñoó ni̱ sa̱ nde̱ʼé rá, ta kúú ko̱ó ka̱ apóstol ñoó ñóʼo ñoó. Dá ni̱ na̱ndió kuéi ra kuaʼa̱n ra̱ kasto̱ʼon ra xíʼín ta̱ néʼe choon.
\v 23 Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Tá ni̱ saa̱ ndu̱ yéʼé ka̱a, kúú ndadí toon vaan. Ta kúú ndíta soldado yéʼé ka̱a ñoó ndaá ra̱. Tído, tá ni̱ sonó ndú yéʼán, ni iin tóʼón ka̱ ta̱a ko̱ ñóʼo inia̱n ―kaá ra̱.
\p
\v 24 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo ta̱ duti̱ kúú no̱ó, xíʼín ta̱a saʼándá choon no̱ó ta̱a ndaá yéʼé ño̱ʼo, xíʼín ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱, kúú ni̱ ka̱sáʼá nákani ini ra̱: “¿Ndeí ndiʼi ví ña̱ ni̱ kuu diʼa viti?”
\v 25 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ va iin ta̱a. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―Táʼa̱n ta̱a ni̱ sadi ndo̱ veʼe ka̱a ñoó, yéʼé ño̱ʼo káʼano va ndíta ro̱ón dánaʼa̱ ra̱ no̱ó na̱ ñoo yo̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 26 Dá ni̱ saʼa̱n ta̱ saʼándá choon no̱ó ta̱a ndaá yéʼé ño̱ʼo ñoó xíʼín ra̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ rá ni̱ sa̱ kiʼin ra apóstol ñoó. Tído ko̱ ní kéndava̱ʼa taʼon ra xíʼín ná, chi̱ yu̱ʼú ra̱ ña̱ chiyúú ñaá ña̱yuu ndéi seídóʼo ñaá ñoó.
\v 27 Dá ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ veʼe no̱ó ni̱ na̱taka ndidaá ra̱ kómí choon náʼano ñoó, dá ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá rá noo̱ rá. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ta̱ duti̱ mií no̱ó,
\v 28 ta kaá ra̱:
\p ―¿Á ko̱ ní saʼándá taʼon ndu choon noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáʼa ka̱ ni kanoo ndó dánaʼa̱ ndo̱ sa̱ʼá ta̱a ñoó? Tído viti iin níí kúú ñoo Jerusalén yóʼo ni̱ na̱ka̱ʼani ña̱ dánaʼa̱ ndo̱. Ta chínóo kua̱chi ndo̱ nduʼu̱ ña̱ ni̱ saʼání ndú ta̱a ñoó ―kaá ra̱.
\p
\v 29 Dá ni̱ na̱ndió néʼe Pedro xíʼín dao ka̱ apóstol ñoó to̱ʼon noo̱ rá, ta kaá na̱ xíʼín rá:
\p ―Káni cháá ka̱a̱n kueídóʼo ndu choon saʼándá Ndios, ndiʼi, dá kee ndu choon saʼándá ta̱a.
\v 30 Tatá Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ʼo na̱ sáʼano veʼá, no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱nátaki Jesús, na̱ ni̱ saʼání ndoʼó tá ni̱ chi̱rkaa ndó na̱ ndi̱ka iin yíto̱.
\v 31 Ta na̱ yóʼo kúú na̱ ni̱ chi̱ndaya̱ʼi mií Ndios, chi̱ ni̱ chi̱ko̱o ñaá ná xoo kuáʼa na̱. Ta ni̱ ndee ñaá ná na̱ kómí choon sata̱ ña̱yuu, ta ni̱ ndee taʼani ñaá ná na̱ dáka̱ki ñaá. Dión, dá ná nandikó iní na̱ Israel sa̱ʼá kua̱chi kée na, dá kuʼu̱ káʼano ini Ndios saʼa̱ ná.
\v 32 Ta nduʼu̱ kúú na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ ndidaá ña̱ yóʼo. Ta na̱ kúú Espíritu ii̱, na̱ xíʼo Ndios no̱ó na̱ seídóʼo ñaá, no̱ón taʼani kúú na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá ña̱ dión kíán ―kaá na̱.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n iin ta̱a naní Gamaliel
\p
\v 33 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo ra to̱ʼon yóʼo, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ʼo ra. Dá ni̱ kaʼán rá kaʼání ñaá rá.
\v 34 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi iin ta̱ fariseo néʼe choon naní Gamaliel, ta kúú rá iin ta̱a dánaʼa̱ ley. Ta ta̱ ndáya̱ʼi nda̱ʼo kúú rá noo̱ ndidaá na̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná taó tóo ra apóstol ñoó sata̱ véʼe.
\p
\v 35 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín dao ka̱ ta̱ néʼe choon ñoó:
\p ―Ndoʼó, ta̱ ñoo Israel, kaʼi va̱ʼa ini ndo̱ á va̱ʼa ni káʼán ndó kee ndó dión xíʼín ta̱a ñoó.
\v 36 Dá chi̱ tá sata̱ cháá, dá ni̱ nda̱kuíi̱n iin ta̱a naní Teudas. Ta ni̱ chi̱ndaya̱ʼi ra mií rá, ta táto̱ʼon komi̱ ciento kúú ta̱a ni̱ sa̱ ndita xíʼín rá. Tído ni̱ saʼání vá ñaá ná. Ta ni̱ xita̱ noo ndidaá kúú ta̱a ni̱ sa̱ ndita xíʼín rá. Ta kúú ni̱ naá vá noo̱ rá.
\v 37 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ nda̱kuíi̱n iin ta̱a Galilea naní Judas tein kuu̱ ni̱ na̱chi̱kodó na̱ ñoo yo̱ kuu̱ ná noo̱ tuti ta̱a néʼe choon. Ta kúú kuaʼa̱ taʼani ta̱a ñoo yo̱ ni̱ sa̱ kiʼin táʼan xíʼín rá. Tído ni̱ saʼání taʼani ñaá ná. Ta kúú ndidaá ta̱a sa̱ ndita xíʼín rá ni̱ xita̱ noo kuaʼa̱n.
\v 38 Sa̱ʼá ño̱ó káʼi̱n xíʼín ndó, o̱ sa̱ dátaʼán ka̱ ndo̱ ta̱a káa, ta dáyaa̱ ndo̱ rá. Chi̱ tá choon kée ra kúú ña̱ʼa ta̱a o tá kíán to̱ʼon káʼa̱n ta̱a oon, dá kía̱n naá vá noo̱án.
\v 39 Tído tá kíán ña̱ʼa Ndios, dá kía̱n o̱ kúu taʼon dánaá ndo̱án. Kaon koo ndó, chi̱ oon ni ví na̱á ndo̱ xíʼín Ndios ―kaá Gamaliel ñoó.
\p
\v 40 Ta kúú ni̱ na̱taʼan va ini ra̱ to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Gamaliel ñoó. Dá ni̱ kana tuku ra apóstol ñoó. Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kani ra sata̱ ná xíʼín chirrión, dá ni̱ saʼanda ra̱ choon noo̱ ná ña̱ ná dáʼa ka̱ ni kaʼa̱n na̱ saʼa̱ Jesús. Dá ví ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá kuaʼa̱n na̱.
\p
\v 41 Dá ni̱ ka̱nkuei na no̱ó ta̱ néʼe choon kuaʼa̱n na̱. Tído kádii̱ nda̱ʼo ini na̱, chi̱ ni̱ sonó Ndios ña̱ ni̱ ndoʼo nío̱ ná saʼa̱ Jesús.
\v 42 Ta ndidaá kuu̱ ñóʼo na dánaʼa̱ na̱ ini veʼe ño̱ʼo káʼano, xíʼín iin rá iin veʼe ña̱yuu, ta ko̱ ní dánkoo taʼon na ña̱ dánaʼa̱ na̱ saʼa̱ Jesucristo.
\c 6
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱xi na̱ kúú kuendá Jesús usa̱ ta̱a ña̱ kaneʼe ra iin choon káʼano
\p
\v 1 Ta tiempo daá ñóó ndúkuaʼa̱ ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús kuaʼa̱n na̱. Kúú ni̱ ka̱sáʼá na̱ káʼa̱n yúʼu̱ griego káʼa̱n kuáchi̱ na̱ xíʼín na̱ káʼa̱n yúʼu̱ hebreo. Chi̱ kaá na̱ ña̱ ko̱ xíʼo ndúsáʼano na ña̱ʼa kasáʼan na̱ kuáa̱n káʼa̱n yúʼu̱ griego táto̱ʼon ki̱ʼo kánian niʼi̱ ná iin rá iin kuu̱ kuu̱.
\p
\v 2 Ta ndin uxi̱ uu̱ apóstol ñoó ni̱ ndi̱tútí ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ná:
\p ―Ko̱ váʼa taʼon ña̱ kía̱n chituu tóo nduʼu̱ ña̱ dánaʼa̱ ndu̱ to̱ʼon va̱ʼa Ndios, dá nono̱ ndú ña̱ kía̱n dasá ndú ña̱ʼa kasáʼan ña̱yuu.
\v 3 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani, va̱ʼa cháá ka̱ ña̱ ná ka̱xi ndó usa̱ ta̱a tein mií ndó xaa̱n, ta ná kakuu ra ta̱a ndíta ndaa̱ xíʼín Ndios no̱ó ña̱yuu, ta̱a ni̱ na̱kutí xíʼín Espíritu ii̱ Ndios, ta̱a ni̱ na̱kutí taʼani xíʼín ña̱ ndi̱chí. Dá ki̱ʼo ndu choon yóʼo noo̱ rá kee ra,
\v 4 dá kía̱n ná o̱ kátuu ndu ña̱ káʼa̱n ndu̱ xíʼín Ndios, ta ni ña̱ dánaʼa̱ nduʼu̱ to̱ʼon na ―kaá apóstol.
\p
\v 5 Ta kúú ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ na̱taʼan ini ña̱ dión koo. Dá ni̱ ka̱xi na iin ta̱a naní Esteban, chi̱ kándéé káʼano iní na̱ Ndios, ta ni̱ na̱kutí nío̱ ná xíʼín Espíritu ii̱. Ta ni̱ ka̱xi taʼani na Felipe, xíʼín Prócoro, xíʼín Nicanor, xíʼín Timón, xíʼín Parmenas, xíʼín Nicolás, ta̱a ñoo Antioquía, ta̱a sa̱ ka̱ndísa táto̱ʼon kándísa na̱ ndéi Israel.
\v 6 Dá ndáka na ndin usa̱ ta̱a ñoó ni̱ saa̱ na̱ noo̱ apóstol. Dá ni̱ chi̱kodó ná ndáʼa̱ ná dini̱ ná. Dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ndin usa̱ ta̱a ñoó.
\p
\v 7 Ta kúú ni̱ na̱ka̱ʼani cháá ka̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱kuaʼa̱ na̱ kúú kuendá Jesús ñoo Jerusalén. Ta kúú kuaʼa̱ taʼani ta̱ duti̱ ni̱ ka̱sáʼá kándísa ña̱ ndaa̱ saʼa̱ Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ tiin dao ta̱a Esteban ndáka ra kuaʼa̱n ra̱ no̱ó ta̱ néʼe choon
\p
\v 8 Kua̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼín Esteban, ta ni̱ na̱kutí ná xíʼín ndée̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ sa̱ ka̱ndeé ná sa̱ kee na kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ náʼano xíʼín ña̱ ndato tein ña̱yuu ndéi ñoo ñoó.
\v 9 Ta kúú ni̱ nda̱kuei dao ta̱a ñóʼo veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel, ña̱ káʼa̱n xíʼín ná, veʼe na̱ ko̱ ñóʼo ka̱ ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo, ta ni̱ nda̱kuei taʼani dao ra̱ ñoo Cirene, xíʼín ra̱ ñoo Alejandría, xíʼín ra̱ kuendá Cilicia, xíʼín ra̱ kuendá Asia. Dá ni̱ ka̱sáʼá rá ndátóʼón kuáchi̱ ra̱ xíʼín Esteban.
\v 10 Tído ko̱ ní kándeé taʼon ra dátu̱ú rá noo̱ káʼa̱n na̱, chi̱ kómí ná ña̱ ndi̱chí kée Espíritu ii̱ Ndios.
\p
\v 11 Dá ni̱ chi̱ya̱ʼi ra dao ta̱a ña̱ ná kaʼa̱n ra̱ ña̱ ni̱ seídóʼo ra káʼa̱n ndava̱ʼa Esteban saʼa̱ Moisés, xíʼín saʼa̱ Ndios.
\v 12 Ta dión ni̱ kee ra, dá ni̱ na̱kui̱na vaa̱ na̱ ñoo xíʼín ndidaá ta̱ sáʼano, xíʼín ndidaá ta̱ dánaʼa̱ ley. Dá ni̱ na̱tuu ra ni̱ tiin ra Esteban. Dá ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ no̱ó ta̱ néʼe choon.
\v 13 Dá ni̱ chi̱kata ra ta̱a káʼa̱n to̱ʼón saʼa̱ Esteban, dá kaa ra̱:
\p ―Ta̱a yóʼo kúú ra̱ ko̱ sá tuu taʼon ra ña̱ káʼa̱n ndava̱ʼa ra saʼa̱ veʼe ño̱ʼo ii̱ yo̱, xíʼín saʼa̱ ley Moisés.
\v 14 Chi̱ ni̱ sei̱do̱ʼo nduʼu̱ káʼa̱n ra̱ saʼa̱ Jesús, ra̱ ñoo Nazaret, ña̱ ro̱ón kúú ra̱ koʼo̱n nakani ndiʼi veʼe ño̱ʼo káʼano yó, ta nadaon ra ña̱ ni̱ da̱nkoo Moisés keeá ―kaá ra̱.
\p
\v 15 Ta ndidaá ta̱a ndéi no̱ó táʼa̱nda̱ choon ñoó, tá ni̱ sa̱ nde̱ʼé rá noo̱ Esteban, ta kúú ni̱ xini ra̱ ña̱ ndato nda̱ʼo noo̱ ná táto̱ʼon ndato noo̱ iin ángel.
\c 7
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n Esteban xíʼín ta̱ néʼe choon
\p
\v 1 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá ta̱ duti̱ mií no̱ó:
\p ―¿Á ña̱ ndaa̱ kúú ña̱ káʼa̱n ta̱a káa sa̱ʼo̱n?
\p
\v 2 Dá ni̱ kaa Esteban xíʼín rá:
\p ―Kueídóʼo ndó ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ndó, ñani, ndoʼó, ta̱ sáʼano viti. Na̱ ndato nda̱ʼo kúú Ndios, ta ni̱ naʼa̱ na̱ mií ná noo̱ tatá sáʼano yo̱ Abraham tá ni̱ sa̱ io na̱ chí nación naní Mesopotamia, tá ko̱ ñáʼa̱ koʼo̱n na̱ koo na ñoo naní Harán.
\v 3 Dá ni̱ kaa Ndios xíʼín ná: “Dánkoo ñoo noo̱ ióo̱n xaa̱n, ta dánkoo ndidaá kúú táʼón. Ta kuaʼán kooón no̱ñóʼo̱ koʼi̱n naʼi̱ noo̱o̱n.”
\p
\v 4 ’Dá ni̱ keta na no̱ñóʼo̱ na̱ Caldea kuaʼa̱n na̱. Dá ni̱ saʼa̱n na̱ ni̱ sa̱ io na̱ ñoo naní Harán. Ta ñoó ni̱ xiʼi̱ tatá na̱. Dá ndáka ñaá Ndios ni̱ saa̱ na̱ no̱ñóʼo̱ yóʼo noo̱ ndéi yó viti.
\v 5 Tído ni lúʼu̱ taʼon ñóʼo̱ yóʼo ko̱ ní xíʼo Ndios niʼi̱ ná, ni noo̱ kuei̱n saʼa̱ ná. Tído ni̱ kaʼa̱n Ndios ña̱ ki̱ʼo naa̱n noo̱ mií ná xíʼín no̱ó de̱ʼe na, xíʼín no̱ó de̱ʼe ñání na̱, va̱ʼará ko̱ ñáʼa̱ kandei de̱ʼe Abraham tiempo daá ñóó.
\v 6 Ta ni̱ kaʼa̱n taʼani Ndios ña̱ de̱ʼe ñání na̱ xíʼín de̱ʼe díkó na̱ kakuu na̱ tu̱kú kandei ndaʼí iin ka̱ ñoo. Ta kañoʼo na ti̱xi ndáʼa̱ na̱ ñoo ñoó, ta kendava̱ʼa na xíʼín ná noo̱ komi̱ ciento kuia̱.
\v 7 Ta ni̱ kaa taʼani Ndios diʼa: “Ta yuʼu̱ kúú na̱ keyíko̱ sa̱ʼá na̱ ñoo, na̱ kendúsa̱ xíʼín ña̱yuui̱ ña̱ kechóon na noo̱ ná. Tá ni̱ ndiʼi, dá kankuei ña̱yuui̱ kii na kandei na no̱ñóʼo̱ yóʼo, ta yóʼo̱ kandaño̱ʼo na yuʼu̱.”
\p
\v 8 ’Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ ka̱ndo̱o Ndios xíʼín Abraham ña̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ná xíʼín ndidaá de̱ʼe na, ta ñoó kía̱n náʼa̱ ña̱ ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon na noo̱ ná. Sa̱ʼá ño̱ó, tá ni̱ sa̱ io de̱ʼe Abraham ni̱ sa̱ naní Isaac, dá ni̱ saʼanda na̱ ñíi̱ xí tá ni̱ xi̱no xi ona̱ kuu̱. Dá tá ni̱ sa̱ io de̱ʼe Isaac ni̱ sa̱ naní Jacob, dá ni̱ saʼanda taʼani na ñíi̱ xí. Ta dión taʼani ni̱ kee Jacob xíʼín ndin uxi̱ uu̱ de̱ʼe yií na̱, táʼa̱n na̱ ni̱ sa̱ kuu ndin uxi̱ uu̱ tatá sáʼano yo̱.
\p
\v 9 ’Tído sa̱ʼá ña̱ uʼu̱ ini tatá sáʼano yo̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ di̱kó ná ñani lóʼo̱ na̱ José no̱ó ta̱a Egipto. Tído ni̱ sa̱ io va Ndios xíʼín José,
\v 10 ta ni̱ chi̱ndeé ñaá ná noo̱ iin rá iin ta̱ndóʼó ni̱ sa̱ ndoʼo na. Ta ni̱ kemáni̱ ñaá ná, ta ni̱ xi̱ʼo na ña̱xintóni̱ ndi̱chí noo̱ ná tá ni̱ sa̱ íin na noo̱ Faraón, ta̱ kúú rey Egipto. Dá ni̱ xi̱ʼo ra choon káʼano noo̱ ná ña̱ dándáki na Egipto, xíʼín veʼe mií rey ñoó.
\p
\v 11 ’Dá ni̱ ka̱sáa̱ tama̱ iin níí kúú kuendá Egipto xíʼín Canaán. Ta ni̱ ndoʼo nda̱ʼo nío̱ ndidaá ña̱yuu. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní ni̱ʼí na̱ sáʼano veʼe yó ña̱ keí ná.
\v 12 Tá ni̱ niʼi̱ tóʼon Jacob ña̱ ió tirió chí Egipto diʼa, dá ni̱ ta̱ndaʼá ná de̱ʼe na, na̱ sa̱ kuu tatá sáʼano yo̱, ni̱ saʼa̱n na̱ Egipto. Ta ña̱ yóʼo ni̱ sa̱ kuu taʼándá mií no̱ó ni̱ saʼa̱n na̱.
\v 13 Dá tá ni̱ saʼa̱n na̱ taʼándá kúú uu̱, nda̱ daá, dá ni̱ ka̱sto̱ʼon José xíʼín ñani na̱ ndá yoo kúú ná. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ taʼani ini Faraón ndeí ni̱ kixi José, ta ndá yoo kúú na̱ veʼe na.
\v 14 Dá ni̱ saʼanda José choon noo̱ ñani na̱ ña̱ ná noʼo̱ na̱ nakuaka na tatá na̱ Jacob xíʼín ndidaá kúú na̱ veʼe na, dá ná kasaa̱ na̱ Egipto. Ta ni̱ sa̱ kúú ná oni̱ diko saʼo̱n ña̱yuu.
\p
\v 15 ’Ta dión ni̱ kuu. Dá ni̱ ka̱sáa̱ Jacob xíʼín ndidaá na̱ veʼe na kandei na Egipto. Ta ñoó ni̱ sa̱ io Jacob nda̱ no̱ó ni̱ xiʼi̱ na̱. Ta ñoó taʼani ni̱ xiʼi̱ tatá sáʼano yo̱.
\v 16 Tído ni̱ saʼa̱n na̱ ñoo yo̱ ni̱ da̱ndúxi na lásá na̱ iin ñoo naní Siquem ini iin káo̱, ña̱ ni̱ xiin Abraham no̱ó de̱ʼe iin ta̱ ñoo Siquem ni̱ sa̱ naní Hamor.
\p
\v 17 ’Dá tá sa̱ kuaʼa̱n xi̱nko̱o to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ Abraham, kúú sa̱ ni̱ ndu̱kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ veʼe yó ndéi Egipto,
\v 18 nda̱ rá ni̱ ka̱sáʼá dándáki iin ka̱ rey Egipto. Ta ko̱ náʼá taʼon ra sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa ni̱ kee José ñoo ñoó.
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá rá dándaʼí ra̱ na̱ sáʼano veʼe yó, ta ni̱ kendava̱ʼa ra xíʼín ná, ta ni̱ kendúsa̱ ra̱ xíʼín ná ña̱ ná kata ndava̱ʼa na de̱ʼe yií kuálí ná, ta du̱ú ni̱ kaki, dá ná kuu xi̱.
\p
\v 20 ’Ta mií tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ kaki Moisés. Ta ni̱ sa̱ kuu xi iin taleé ñóchí káa noo̱ Ndios. Ta ni̱ xito va ñaá na̱ veʼe xi oni̱ yoo̱.
\v 21 Tído ni̱ da̱kána ñaá ná táto̱ʼon ni̱ taʼa̱nda̱ choon. Ta kúú mií de̱ʼe diʼí Faraón ni̱ na̱kiʼin ñaá. Ta ni̱ da̱kuáʼano ñaáán táto̱ʼon de̱ʼe miíán.
\v 22 Ta kúú ni̱ da̱kuáʼa Moisés ndidaá ña̱ ndi̱chí dákuáʼa na̱ Egipto. Ta ndichí na̱ xíʼín to̱ʼon káʼa̱n na̱, ta kándéé ná kée na ndá choon kúú mií vá.
\p
\v 23 ’Tá ni̱ xi̱nko̱o Moisés uu̱ diko kuia̱, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ koʼo̱n na̱ koto niʼini na na̱ ñoo na̱, na̱ Israel ndéi Egipto.
\v 24 Dá tá ni̱ xini Moisés ña̱ kéndava̱ʼa iin ra̱ Egipto xíʼín iin ta̱ ñoo na̱, dá ni̱ chi̱ndeé ñaá ná. Kúú ni̱ saʼání vá ñaá ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ kendava̱ʼa ra xíʼín iin ra̱ ñoo na̱.
\v 25 Chi̱ ni̱ kaʼán ná ña̱ kandaa̱ ini na̱ ñoo na̱ ña̱ mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱xi ñaá kuaʼa̱n na̱ chindeé ñaá ná, dá kankuei na ti̱xi ndáʼa̱ ra̱ ñoo ñoó. Tído ko̱ ní kándaa̱ taʼon ini na̱ ñoo na̱ ña̱ dión kíán.
\p
\v 26 ’Tá ni̱ kasa̱ndaá iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ xini Moisés ña̱ ndéi uu̱ ta̱a Israel naá táʼan mií rá. Dá ni̱ kaʼán ná nachindei va̱ʼa ñaá ná, chi̱ ni̱ kaa na̱ xíʼín rá: “Iin ñani kúú vá ndoʼó. ¿Ndiva̱ʼa dárʼuʼu̱ táʼan ndó?”, kaá na̱.
\v 27 Dá ni̱ chi̱tuu ta̱a kéndava̱ʼa xíʼín ñani ra̱ ñoó noo̱ káʼa̱n Moisés. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná: “¿Ndá yoo ni̱ chi̱kani yoʼó kakuuón iin ta̱ saʼándá choon noo̱ ndúʼu̱ o iin ta̱a kéyíko̱ sa̱ʼá nduʼu̱?
\v 28 ¿Á kóni̱ taʼani yoʼó kaʼánóo̱n yuʼu̱ táto̱ʼon ni̱ keeón ni̱ saʼánóo̱n iin ta̱ Egipto koni?”, kaá ra̱ xíʼín ná.
\v 29 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo Moisés ña̱ ni̱ kaʼa̱n ra̱ dión, kúú ni̱ xino na kuaʼa̱n xi̱ká ná nda̱ noo̱ naní Madián. Ta ñoó ni̱ sa̱ io na̱ ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱ tu̱kú. Ta ñoó taʼani ni̱ sa̱ io uu̱ de̱ʼe na.
\p
\v 30 ’Dá tá ni̱ ya̱ʼa uu̱ diko ka̱ kuia̱, dá ni̱ naʼa̱ noo̱ iin ángel tein ñoʼó ita̱ kánkuei tein iin yitó táka̱ lóʼo̱ íin noo̱ kúú no̱ñoʼó i̱chí saʼa̱ yúku̱ naní Sinaí.
\v 31 Ta kúú ni̱ naá vá ini Moisés tá ni̱ xini na̱ ña̱ dión kúu. Dá ni̱ na̱tuu yati na kande̱ʼé va̱ʼa na. Ta kúú ñoó ni̱ sei̱do̱ʼo na ni̱ kaʼa̱n tachi̱ satoʼo yo̱ Ndios:
\v 32 “Yuʼu̱ kúú Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ʼo na̱ sáʼano veʼón, chi̱ yuʼu̱ kúú Ndios noo̱ Abraham, ta yuʼu̱ kúú Ndios noo̱ Isaac, ta yuʼu̱ kúú Ndios noo̱ Jacob”, kaá Ndios xíʼín ná. Ta ni̱ ka̱sáʼá ndéi̱ Moisés ña̱ ni̱ yu̱ʼú na̱. Ta kúú ko̱ ní xi̱ʼo ndeé ka̱ iní na̱ kande̱ʼé ná.
\v 33 Dá ni̱ kaa satoʼo yo̱ Ndios xíʼín ná: “Taó ndisa̱ ñóʼo sa̱ʼo̱n, chi̱ ñóʼo̱ ii̱ kíán séi̱n niʼínón xaa̱n.
\v 34 Miía̱n ndaa̱ kuiti kíán xiní yuʼu̱ ña̱ ndaʼí nda̱ʼo ndóʼo nío̱ ña̱yuui̱ ndéi na Egipto. Ta miía̱n ndaa̱ seídóʼi ña̱ ndaʼí nda̱ʼo ndéíʼi̱ na̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱i̱ dáka̱kii na̱. Ta viti nakíi̱ yati cháá ka̱, chi̱ tandaʼá yuʼu̱ yo̱ʼó koʼo̱n ñoo Egipto”, kaá Ndios xíʼín Moisés.
\p
\v 35 ’Ta Moisés yóʼo kúú na̱ sa̱ ni̱ ku̱ñóʼó vá ña̱yuu ñoó, chi̱ diʼa ni̱ kaa na̱ xíʼín ná: “¿Ndá yoo ni̱ chi̱kani yoʼó ña̱ kakuuón iin ta̱ saʼándá choon noo̱ ndúʼu̱ o iin na̱ kéyíko̱ sa̱ʼá nduʼu̱?”, kaá na̱. Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá Moisés ña̱ kakuu na iin na̱ saʼándá choon, ta kakuu na iin na̱ dáka̱ki ña̱yuu ñoó xíʼín ndáʼa̱ ángel, táʼa̱n na̱ ni̱ naʼa̱ noo̱ tein yitó táka̱ lóʼo̱ ñoó.
\p
\v 36 ’Chi̱ Moisés yóʼo kúú na̱ ni̱ taó xóo na̱ sáʼano ñoo yo̱ Egipto, chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ ndato xíʼín ña̱ náʼano ni̱ kee na no̱ó na̱ Egipto. Ta ni̱ saʼanda dao na̱ ta̱ñoʼo̱ naní Ta̱ñoʼo̱ Kua̱ʼá. Ta sa̱ kee taʼani na ña̱ náʼano tein uu̱ diko kuia̱ noo̱ kúú no̱ñoʼó i̱chí.
\v 37 Ta mií Moisés yóʼo kúú na̱ ni̱ kaʼa̱n diʼa xíʼín na̱ Israel: “Ta mií satoʼo yo̱ Ndios kúú na̱ ki̱ʼo ña̱ kana iin profeta tein mií ndó, dá kasto̱ʼon ná xíʼín ndó to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n mií Ndios xíʼín ná, táto̱ʼon ki̱ʼo kée yuʼu̱. Ta kueídóʼo ndó ndidaá kúú ña̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín ndó.”
\v 38 Tá Moisés yóʼo kúú na̱ ni̱ sa̱ káa̱ tein na̱ sáʼano veʼe yó noo̱ kúú no̱ñoʼó i̱chí ñoó, ta ni̱ nda̱tóʼón ná xíʼín ángel ni̱ kii noo̱ Ndios dini̱ yúku̱ naní Sinaí. Ta ñoó ni̱ niʼi̱ ná to̱ʼon Ndios, ña̱ xíʼo ña̱ kataki yo̱. Dá ni̱ xi̱ʼo naa̱n no̱ó na̱ sáʼano veʼá, dá ni̱ na̱ya̱ʼan noo̱ yóó.
\p
\v 39 ’Tído ko̱ ní xíin taʼon na̱ sáʼano veʼá kueídóʼo na ña̱ káʼa̱n Moisés, ta ni̱ ku̱ñóʼó ñaá ná. Ta ñóʼo ini na̱ nandió kuéi na ñoo Egipto.
\v 40 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaa na̱ xíʼín Aarón: “Kava̱ʼa ní dao ka̱ ndios, dá ná kandaka na yó noʼo̱ Egipto, chi̱ xíni̱ ndí ki̱án ni̱ ndoʼo Moisés, táʼa̱n na̱ ni̱ taó yó Egipto, dá ve̱i yó yóʼo.”
\v 41 Dá ni̱ ka̱va̱ʼa ña̱yuu ñoó iin yoko̱ káa táto̱ʼon káa iin chikerró. Dá ni̱ doko̱ ná kíti̱ ndáka na noo̱án, ta ni̱ sa̱ ndei dii̱ ná ni̱ kekáʼano na yoko̱, ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa na xíʼín ndáʼa̱ mií ná.
\p
\v 42 ’Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱yáa̱ ndáʼa̱ ñaá Ndios, ta ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá ná no̱ó ña̱ kini. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá ná ndáño̱ʼo na ti̱ñoo̱ ñóʼo induú, chi̱ diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ taa iin profeta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios:
\q Ndoʼó, na̱ ndéi Israel,
\q ¿á noo̱ yúʼu̱ va ni̱ doko̱ ndoʼó kíti̱ ndáka ndó tein uu̱ diko kuia̱ ni̱ sa̱ ndei ndó no̱ñoʼó i̱chí ñoó?
\q
\v 43 Ko̱ó, diʼa ni̱ doko̱ ndo̱ rí no̱ó yoko̱, chi̱ ni̱ sa̱ neʼe ndó veʼe ño̱ʼo ñíi̱ kuendá yoko̱ naní Moloc
\q xíʼín iin ka̱ veʼe ño̱ʼo kuendá yoko̱ kúú ti̱ñoo̱ naní Refán.
\q Ta ña̱ yóʼo kúú ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ndó xíʼín ndáʼa̱ mií ndó, dá ni̱ sa̱ ndaño̱ʼo ndóa̱n.
\q Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee ndó dión, sa̱ʼá ño̱ó tandaʼá yuʼu̱ ndo̱ʼó koʼo̱n xíká cháá ka̱ ndo̱ o̱ du̱ú ñoo Babilonia.
\m Dión kaá to̱ʼon ni̱ taa profeta.
\p
\v 44 ’Ta sa̱ komí na̱ sáʼano veʼe yó veʼe ño̱ʼo ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín ñíi̱, táʼa̱n ña̱ náʼa̱ ña̱ ió Ndios xíʼín ná, nani ni̱ sa̱ ndei na no̱ñoʼó i̱chí ñoó. Ta veʼe ño̱ʼo yóʼo kía̱n káa táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ saʼanda Ndios choon, chi̱ ni̱ ka̱va̱ʼan táto̱ʼon ki̱ʼo káa rá ió ña̱ ni̱ naʼa̱ Ndios noo̱ Moisés dini̱ yúku̱.
\v 45 Dá ni̱ na̱tiin de̱ʼe na̱ sáʼano veʼe yó veʼe ño̱ʼo yóʼo. Ta néʼe naa̱n ni̱ saa̱ na̱ xíʼín José no̱ñóʼo̱ na̱ tu̱kú. Dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ keña̱ʼa na ñóʼo̱ yóʼo, chi̱ mií Ndios ni̱ taó ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei yóʼo kuaʼa̱n na̱. Ta ki̱ʼo dión ni̱ sa̱ kíán veʼe ño̱ʼo ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín ñíi̱ nda̱ tiempo ni̱ sa̱ da̱ndáki rey David.
\p
\v 46 ’Ta na̱ yóʼo kúú na̱ ni̱ na̱tiin kua̱ʼá ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xika̱ na̱ ña̱ kía̱n kava̱ʼa na iin veʼe ño̱ʼo náo̱ noo̱ kekáʼano ña̱yuu Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ʼo tatá sáʼano yo̱ Jacob.
\v 47 Tído rey Salomón, na̱ sa̱ kuu de̱ʼe rey David, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa iin veʼe ño̱ʼo náo̱.
\v 48 Tído na̱ kómí ndidaá choon ko̱ ió taʼon na ini ni iin veʼe ño̱ʼo ni̱ ka̱va̱ʼa ndáʼa̱ ta̱a, chi̱ iin profeta ni̱ taa ña̱ ni̱ kaa Ndios diʼa:
\q
\v 49 Induú va kúú noo̱ ió yuʼu̱ dándákii, ta no̱ñóʼo̱ yóʼo kúú noo̱ ndíta sa̱ʼí.
\q Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndi koo ví veʼe kava̱ʼa ndó koo yuʼu̱, káʼán ndó?, kaá satoʼo yo̱ Ndios.
\q Ta, ¿ndi koo iin veʼe kava̱ʼa ndó noo̱ kooi nániʼi̱ ndée̱í, káʼán ndó?
\q
\v 50 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ mií vá yuʼu̱ kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá kúú ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo?
\m Dión kaá satoʼo yo̱ Ndios ―kaá Esteban.
\p
\v 51 Dá ni̱ kaa taʼani Esteban xíʼín ta̱a ñoó:
\p ―Tído ndeé nda̱ʼo to̱ʼon ndó, ta káxí nda̱ʼo nío̱ ndo̱, ta na̱ dóʼó nda̱ʼo kúú ndó. Daá kuití vá ko̱ kóni̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ kee na̱ sáʼano veʼe ndó, ki̱ʼo dión kée ii̱ vá ndó.
\v 52 Chi̱, ¿ndi káa iin profeta ko̱ ní kéndava̱ʼa na̱ sáʼano veʼe ndó xíʼín? Ni̱ saʼání ná ndidaá profeta, na̱ ni̱ sa̱ kaʼa̱n ña̱ kii iin na̱ ndaa̱ noo̱ Ndios. Ta miía̱n ndaa̱ ni̱ kixi na, tído ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá ndó noo̱ ndáʼa̱ ta̱ kini, ta ni̱ saʼání ñaá ndó.
\v 53 Ta va̱ʼará ni̱ na̱tiin túu ndó ley Ndios noo̱ ángel ni̱ kii induú, tído ko̱ ní seídóʼo taʼon ndóa̱n.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ xiʼi̱ Esteban
\p
\v 54 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo ta̱a néʼe choon to̱ʼon yóʼo, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ʼo ra, ta ni̱ chichi táʼan no̱ʼo ra, chi̱ ni̱ xido̱ nda̱ʼo ini ra̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n Esteban.
\v 55 Tído ni̱ na̱kutí Esteban xíʼín Espíritu ii̱ Ndios. Ta ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná chí induú. Ta ni̱ xini na̱ ña̱ ndato oon ví náyeʼe̱ ndaa noo̱ ió Ndios, ta íin Jesús xoo kuáʼa na̱.
\v 56 Dá ni̱ kaa Esteban:
\p ―Kande̱ʼé ndó, chi̱ ndéʼí ña̱ nónó induú káa. Ta na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóʼo íin na xoo kuáʼa tatá Ndios ―kaá na̱.
\p
\v 57 Ta kúú ni̱ sadi ndidaá ta̱a ndéi ñoó do̱ʼo ra. Ta kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱sáʼá káyuʼú rá. Dá ni̱ ndao niʼini ra ni̱ tiin ra Esteban.
\v 58 Dá ni̱ taó ñaá rá nda̱ yuʼú ñoo, dá kaʼání ñaá rá xíʼín yuu̱. Ta ra̱ chínóo kua̱chi Esteban ni̱ chi̱ndei ra dáʼo̱n rá noo̱ íin tayií naní Saulo.
\v 59 Ta xíʼín tein kóon ñaá rá yuu̱, kúú ni̱ ka̱sáʼá Esteban káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios, ta kaá na̱:
\p ―Tatá Jesús, nakiʼin va̱ʼa ní nío̱í.
\p
\v 60 Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná. Ta kúú ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱yuʼú ná, ta kaá na̱:
\p ―Tatá Jesús, o̱ sa̱ kékuendá ní kua̱chi yáʼa ta̱a yóʼo kée ra xíʼín yuʼu̱ ―kaá na̱.
\p Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ví ni̱ xiʼi̱ na̱.
\c 8
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱sáʼá Saulo kéndava̱ʼa ra xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús
\p
\v 1 Ta ni̱ na̱taʼan va ini Saulo ñoó ña̱ ni̱ saʼání rá Esteban. Ta mií kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱sáʼá kéndava̱ʼa ña̱yuu xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jerusalén. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xita̱ noo ndiʼi na kuaʼa̱n na̱ kandei na dao ka̱ ñoo ñóʼo chí kuendá Judea diʼa xíʼín kuendá Samaria. Ta sa̱va̱ʼa na̱ kúú apóstol va ni̱ ka̱ndo̱o ndéi ñoo Jerusalén.
\v 2 Tído ndéi dao ka̱ ta̱a ndíta ndaa̱ noo̱ Ndios, ta ro̱ón kúú ra̱ ni̱ saʼa̱n ni̱ da̱ndúxi Esteban. Ta ndaʼí ni̱ saki ra saʼa̱ ná.
\v 3 Ta tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱sáʼá Saulo kéndava̱ʼa ra xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús. Kúú ni̱ xi̱onoo ra tá veʼe tá veʼe taó ra̱ ta̱a xíʼín ñáʼa̱, ta ñóʼo ñaá rá kuaʼa̱n na̱ veʼe ka̱a.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náʼa̱ Felipe to̱ʼon va̱ʼa Jesús chí kuendá Samaria
\p
\v 4 Ta ña̱yuu ni̱ ka̱nkuei ñoo Jerusalén kuaʼa̱n dao ka̱ ñoo, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱sáʼá dánaʼa̱ to̱ʼon va̱ʼa Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ndidaá kúú xíán no̱ó ni̱ kiʼin na kuaʼa̱n na̱.
\v 5 Dá ni̱ kiʼin taʼani iin ta̱a naní Felipe kuaʼa̱n ra̱ iin ñoo káʼano nákaa̱ chí kuendá Samaria diʼa, ta ni̱ ka̱sáʼá rá kásto̱ʼon ra xíʼín ña̱yuu saʼa̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\v 6 Ta ni̱ na̱taka kua̱ʼá ña̱yuu. Ta ndinoʼo ini na̱ ni̱ seídóʼo na ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Felipe, chi̱ ni̱ xini na̱ ndidaá ña̱ʼa ndato ni̱ kee ra.
\v 7 Chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ñóʼo espíritu kini ni̱ ndu̱va̱ʼa, ta ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ ka̱yuʼú espíritu kini ñoó, dá ni̱ ka̱nkuei ña kuaʼa̱n ini na̱. Ta kua̱ʼá ña̱yuu ni̱ na̱tií saʼa̱ xíʼín na̱ ko̱ ku̱ú kaka va̱ʼa ni̱ ndu̱va̱ʼa.
\v 8 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini ña̱yuu ndéi ñoó.
\p
\v 9 Ta ñoo ñoó ió taʼani iin ta̱a naní Simón, ta sa̱ naʼá vá xíonoo ra kétadí ra̱ xíʼín na̱ ñoo ñoó. Ta dándaʼí ra̱ ña̱yuu ndéi ñoó, chi̱ kée ra mií rá ña̱ kúú rá iin ta̱a ndáya̱ʼi.
\v 10 Ta ndidaá ña̱yuu seídóʼo va̱ʼa ña̱ káʼa̱n ra̱, nda̱ na̱ kuálí cháá ka̱ xíʼín nda̱ na̱ sáʼano cháá ka̱, ta kaá na̱ ña̱ mií Ndios ni̱ xi̱ʼo choon káʼano ñoó noo̱ rá.
\v 11 Ta kándísa ña̱yuu ñoó ña̱ káʼa̱n ra̱, chi̱ sa̱ naʼá nda̱ʼo xíonoo ra dándaʼí ñaá rá xíʼín ña̱ ta̱dí kée ra.
\v 12 Tído tá ni̱ da̱náʼa̱ Felipe noo̱ ná to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ ndi koo ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, kúú ni̱ ka̱ndísa naa̱n, ta ni̱ ka̱ndísa taʼani na ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ ra̱ saʼa̱ Jesucristo. Sa̱ʼá ño̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱a xíʼín ñáʼa̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱.
\v 13 Ta kúú ni̱ ka̱ndísa taʼani Simón ñoó. Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ sodo̱ ndúta̱ rá, kúú ni̱ ka̱sáʼá rá xíonoo ra xíʼín Felipe. Ta kúú naá vá iní ra̱ xiní ra̱ ña̱ ndato xíʼín ña̱ náʼano kée Felipe.
\p
\v 14 Tá ni̱ niʼi̱ tóʼon na̱ kúú apóstol ndéi ñoo Jerusalén ña̱ kua̱ʼá ña̱yuu ndéi kuendá Samaria ni̱ ka̱ndísa to̱ʼon Ndios, dá ni̱ ta̱ndaʼá ná Pedro xíʼín Juan kuaʼa̱n na̱ ñoó.
\v 15 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱yuu ñoó, dá ná natiin na Espíritu ii̱ Ndios,
\v 16 chi̱ ni iin tóʼón ná ko̱ ñáʼa̱ natiin Espíritu ii̱ Ndios, chi̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ óon va na xíʼín kuu̱ Jesús.
\v 17 Dá ni̱ chi̱nóo Pedro xíʼín Juan ndáʼa̱ ná dini̱ ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñoó, ta kúú ni̱ na̱tiin na Espíritu ii̱ Ndios.
\p
\v 18 Tá ni̱ xini Simón ña̱ ni̱ na̱tiin ña̱yuu ñoó Espíritu ii̱ Ndios tá ni̱ chi̱nóo apóstol ñoó ndáʼa̱ ná dini̱ ná, dá ni̱ kaʼán rá ki̱ʼo ra di̱ʼón noo̱ ná,
\v 19 chi̱ ni̱ kaa ra̱:
\p ―Di̱kó taʼani ndoʼó choon néʼe ndó xaa̱n noo̱ yúʼu̱. Dá kía̱n, tá ná chinóo yuʼu̱ ndáʼí dini̱ ndi ndáa mií ña̱yuu, ta kúú ná natiin taʼani na Espíritu ii̱ Ndios ―kaá Simón.
\p
\v 20 Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín rá:
\p ―Kuaʼán yo̱ʼó naá nduúo̱n xíʼín di̱ʼón xaa̱n, chi̱ káʼán yoʼó ña̱ xíʼín di̱ʼón kuu kuiión ña̱ xíʼo oon Ndios no̱ó ña̱yuu.
\v 21 Ni lúʼu̱ ví kuendá yo̱ʼó, ni táʼí yoʼó ko̱ó noo̱ choon kée nduʼu̱ yóʼo chi̱ ko̱ íin ndaa̱ taʼon nímo̱n noo̱ Ndios.
\v 22 Kuaʼán nandikó inóo̱n saʼa̱ ña̱ kini kéeón xaa̱n. Ta kueí ndaʼí noo̱ Ndios, dá ndá ndi kuu kuʼu̱ káʼano ini na̱ sa̱ʼá kua̱chi nákani ino̱n xaa̱n.
\v 23 Chi̱ kátóni̱ ini yuʼu̱ ña̱ ni̱ chití yoʼó xíʼín ña̱ uʼu̱ ino̱n. Ta ndadí toon yoʼó nákaa̱o̱n ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kini ―kaá na̱.
\p
\v 24 Dá ni̱ kaa Simón:
\p ―Kueí ndaʼí ndo̱ noo̱ satoʼo yo̱ Ndios saʼa̱ yúʼu̱, dá ná o̱ ndóʼi táʼa̱n ña̱ kaá ndo̱ ve̱i ndoʼi ―kaá ra̱.
\p
\v 25 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ da̱náʼa̱ Pedro xíʼín Juan no̱ó ña̱yuu ñoó sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Ndios, dá ni̱ kiʼin na íchi̱ kuaʼa̱n na̱ xíʼín Felipe. Dá ni̱ ka̱sáʼá ná dánaʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa ñoó noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñoo ñóʼo chí kuendá Samaria ñoó. Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ na̱ndió kuéi na ni̱ na̱sáa̱ na̱ ñoo Jerusalén.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náʼa̱ Felipe sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Jesús noo̱ iin ta̱a ni̱ kii nación Etiopía
\p
\v 26 Tá ni̱ ndiʼi yóʼo, dá ni̱ kaʼa̱n iin ángel ni̱ kii noo̱ satoʼo yo̱ Ndios xíʼín Felipe:
\p ―Ndakuii̱n, ta kiʼin íchi̱ ña̱ kuaʼa̱n chí sur Jerusalén diʼa, ña̱ kuaʼa̱n nda̱ ñoo Gaza. Ta íchi̱ ñoó kía̱n yáʼa kuaʼa̱n noo̱ kúú no̱ñoʼó i̱chí ―kaá na̱.
\p
\v 27 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n Felipe. Dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱. Ta kúú íchi̱ no̱ó kuaʼa̱n ra̱ ñoó ni̱ na̱kiʼin táʼan ra xíʼín iin ta̱a nación Etiopía. Ta kúú rá iin ta̱a o̱ kúu kandei de̱ʼe. Ta kúú rá iin ta̱a kéchóon noo̱ iin ñáʼa̱ naní Candace, ña̱ kúú reina nación Etiopía, chi̱ néʼe va̱ʼa ra di̱ʼóa̱n. Ta ni̱ saʼa̱n ra̱ ñoo Jerusalén ni̱ sa̱ ndaño̱ʼo ra Ndios.
\v 28 Ta kúú ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaʼa̱n nóʼo̱ rá. Ta ió ra̱ noo̱ carreta, kiró ñóʼo kuéi̱. Ta káʼi ra tuti ni̱ taa profeta Isaías.
\v 29 Dá ni̱ kaa Espíritu ii̱ Ndios xíʼín Felipe:
\p ―Natuu yati kuaʼán ni̱ʼo̱n carreta káa ―kaá na̱.
\p
\v 30 Dá ni̱ ka̱nkono Felipe ni̱ na̱tuu yati ra no̱ó kuaʼa̱n ra̱. Kúú ni̱ sei̱do̱ʼo ra ña̱ káʼi ta̱a ñoó noo̱ tuti ni̱ taa profeta Isaías. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá Felipe:
\p ―¿Á kátóni̱ ini ní ndí kóni̱ kaa ña̱ káʼi ní xaa̱n?
\p
\v 31 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó:
\p ―¿Ndi kee yuʼu̱ kandaa̱ inii̱ ña̱ káʼa̱n tá ko̱ íin taʼon nakani xíʼín yuʼu̱?
\p Dá ni̱ kaʼa̱n ra̱ xíʼín Felipe ña̱ ná kaa ra noo̱ carreta, ta ná kako̱o dáó rá xíʼín rá.
\v 32 Ta káʼi ra tuti ii̱ Ndios noo̱ káʼa̱n diʼa:
\q Táto̱ʼon ki̱ʼo ndáka ra iin léko kuaʼa̱n ri̱ no̱ó ta̱a saʼání ri̱, ki̱ʼo dión ni̱ kee ra xíʼín ná.
\q Táto̱ʼon ki̱ʼo tádi̱ iin léko dátá ri̱, ki̱ʼo dión ni̱ kee na,
\q chi̱ ni iin tóʼón to̱ʼon ko̱ ní káʼa̱n na̱ chindeé ná mií ná.
\q
\v 33 Ta ni̱ kenóo ñaá ta̱a, ta ko̱ íin taʼon ní kéyíko̱ ndaa̱ saʼa̱ ná.
\q Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndá yoo kuu nakani sa̱ʼá de̱ʼe na?
\q Chi̱ ni̱ saʼání ñaá ña̱yuu, dá ná o̱ kóo ka̱ na̱ ñayuú yóʼo.
\p
\v 34 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ta̱a ñoó Felipe, ta kaá ra̱:
\p ―Kee ní ña̱ mani̱ nakani ní xíʼín yuʼu̱. ¿Ndá saʼa̱ ni̱ kaʼa̱n profeta yóʼo? ¿Á ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ mií ná, o ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ iin ka̱ ta̱a?
\p
\v 35 Dá ni̱ na̱kani Felipe ndi kóni̱ kaa to̱ʼon káa noo̱ tuti ii̱ yóʼo. Xíʼín sa̱ʼá to̱ʼon yóʼo, dá ni̱ ka̱sáʼá rá dánaʼa̱ ra̱ noo̱ rá sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Jesús.
\v 36 Dá ni̱ saa̱ ra̱ iin xíán noo̱ ñóʼo ta̱kui̱í noo̱ yáʼa ra kuaʼa̱n ra̱ ñoó. Dá ni̱ kaa ta̱a Etiopía ñoó xíʼín Felipe:
\p ―Yóʼo ñóʼo ta̱kui̱í. ¿Á o̱ kúu taʼon kodo̱ ndúta̱ yuʼu̱ yóʼo?
\p
\v 37 Dá ni̱ kaa Felipe xíʼín rá:
\p ―Tá kandeé iní ní Jesús xíʼín ndinoo ini nío̱ ní, dá kía̱n kuu va.
\p Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó:
\p ―Kándísai ña̱ Jesucristo kúú de̱ʼe Ndios ―kaá ra̱.
\p
\v 38 Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná ka̱kuíi̱n carreta ñoó. Dá ni̱ noo ndi nduú ra̱ noo̱ ñóʼo ta̱kui̱í ñoó. Dá ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá Felipe.
\v 39 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ ka̱nkuei ra no̱ó ta̱kui̱í ñoó, ta kúú ni̱ nda̱ñóʼó niʼini va Felipe ni̱ kee Espíritu satoʼo yo̱ Ndios. Ta kúú ko̱ ní xiní ka̱ ñaá ta̱a ñoó. Ta kádii̱ nda̱ʼo ini ra̱ kuaʼa̱n ra̱ íchi̱ ñoó.
\v 40 Kúú ni̱ kasa̱ndaá Felipe iin ñoo naní Azoto. Ta ni̱ ya̱ʼa ra iin rá iin ñoo sá xíka ra kuaʼa̱n ra̱, ta sá kásto̱ʼon ra̱ xíʼín ña̱yuu ñoó sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Jesús kuaʼa̱n ra̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ ñoo naní Cesarea.
\c 9
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ nduu Saulo kuendá Jesús
\p
\v 1 Ta káʼa̱n ii̱ vá Saulo ña̱ kaʼání rá na̱ kúú kuendá satoʼo yo̱ Jesús. Kúú ni̱ saʼa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ ta̱ duti̱ mií no̱ó.
\v 2 Dá ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ ki̱ʼo ra tuti kaneʼe ra koʼo̱n ra̱ veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo Damasco, ta tuti ñoó káʼa̱n ña̱ kómí rá choon tiin ra ta̱a xíʼín ñáʼa̱ ndíko̱ íchi̱ Jesús koʼo̱n na̱ veʼe ka̱a ñoo Jerusalén.
\p
\v 3 Dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱ ñoo Damasco ñoó. Tído tá ni̱ kasa̱ndaá yati ra ñoo ñoó, kúú iin kuití vá ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa no̱ó kuaʼa̱n ra̱ ni̱ kee iin ñóʼo̱ ni̱ kii induú.
\v 4 Ta kúú ni̱ ka̱nkao va ra no̱ñóʼo̱. Dá ni̱ sei̱do̱ʼo ra tái̱ ni̱ kaʼa̱n iin ña̱yuu:
\p ―Saulo, Saulo. ¿Ndiva̱ʼa xíonoo yoʼó kéndava̱ʼón xíʼín yuʼu̱?
\p
\v 5 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá:
\p ―¿Ndá yoo kúú mií ní, tatá?
\p Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Yuʼu̱ kúú Jesús, na̱ xíonoo yoʼó kéndava̱ʼa xíʼón. Tído kéeón xíʼín miíón táto̱ʼon ki̱ʼo kée iin che̱e tá chísáʼá rí dini̱ karochá, ta dárʼuʼu̱ ri̱ mií rí.
\p
\v 6 Ta kúú nda̱ ndéi̱ ni̱no oon va Saulo chi̱ ni̱ yu̱ʼú ra̱, dá kaá ra̱:
\p ―¿Ndí ki̱án keei kóni̱ ní, tatá?
\p Dá ni̱ kaa Jesús xíʼín rá:
\p ―Ndakuii̱n ndichi, ta kuaʼán ku̱ʼu ñoo káʼano káa, dá káa ná kasto̱ʼon na xíʼón ndí ki̱án kánian keeón ―kaá na̱.
\p
\v 7 Ta ta̱a kuaʼa̱n xíʼín Saulo ñoó, kúú ni̱ naá vá iní ra̱ ndíta ra, chi̱ ni̱ sei̱do̱ʼo taʼani ra ni̱ kaʼa̱n iin ña̱yuu, tído ko̱ íin taʼon ní xiní ra̱.
\v 8 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Saulo. Tído tá ni̱ kaʼán rá kande̱ʼé rá, ko̱ ní kúu ka̱, chi̱ ni̱ kukuaa va ra. Dá ni̱ na̱tiin ndaa ñaá ta̱a kuaʼa̱n xíʼín rá ñoó, dá ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ ñoo Damasco.
\v 9 Ta ñoó ni̱ sa̱ io ra̱ oni̱ kuu̱. Ta ko̱ túu noo̱ rá, ta ko̱ ní sásáʼan ra, ta ko̱ ní xíʼi ra ta̱kui̱í.
\p
\v 10 Ta ñoo Damasco ñoó ió iin ta̱a kúú kuendá Jesús naní Ananías. Ta ni̱ naʼa̱ noo̱ satoʼo yo̱ Jesús noo̱ ná, ta ni̱ kaa na̱ xíʼín ná:
\p ―¡Ananías!
\p Dá ni̱ kaa Ananías:
\p ―Yóʼo nákaa̱i̱, tatá.
\p
\v 11 Dá ni̱ kaa satoʼo yo̱ Jesús:
\p ―Ndakuii̱n ndichi, ta kuaʼán kíi̱ keí naní keí Ndaa̱. Tá ni̱ saa̱o̱n veʼe iin ta̱a naní Judas, dá ndato̱ʼón saʼa̱ iin ta̱a ni̱ kaki ñoo Tarso naní Saulo, chi̱ ñoó ió ra̱ káʼa̱n ra̱ xíʼíín.
\v 12 Chi̱ ni̱ xi̱ʼoi ña̱ ni̱ xini ra̱ iin ta̱a naní Ananías, ta ku̱ʼu ra chinóo ra ndáʼa̱ rá dini̱ rá, dá ná natu̱u tuku noo̱ rá.
\p
\v 13 Dá ni̱ kaa Ananías:
\p ―Tatá, kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu nákani xíʼín yuʼu̱ sa̱ʼá ta̱a ñoó, ña̱ xíonoo ra kéndava̱ʼa ra xíʼín ña̱yuu mií ní ndéi ñoo Jerusalén.
\v 14 Ta viti ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ ñoo yóʼo. Ta néʼe ra choon ni̱ xi̱ʼo ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ ña̱ tiin ra ndidaá kúú ña̱yuu nákoni ña̱ kúú ní satoʼo na̱ koʼo̱n na̱ veʼe ka̱a.
\p
\v 15 Dá ni̱ kaa satoʼo yo̱ Jesús:
\p ―Kuaʼán, chi̱ mií vá yuʼu̱ ni̱ ka̱xi ta̱a ñoó ña̱ kaneʼe ra to̱ʼin dánaʼa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel, xíʼín noo̱ rey, xíʼín no̱ó na̱ Israel.
\v 16 Ta koʼi̱n dánaʼi̱ noo̱ rá ña̱ kánian ndoʼo naní nío̱ rá saʼa̱ yúʼu̱ ―kaá na̱.
\p
\v 17 Dá ni̱ kee Ananías kuaʼa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ veʼe noo̱ ió Saulo, kúú ni̱ ku̱ʼu na ni̱ chi̱nóo na ndáʼa̱ ná dini̱ rá. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ñani Saulo, mií satoʼo yo̱ Jesús, na̱ ni̱ naʼa̱ noo̱ noo̱ yo̱ʼó íchi̱ no̱ó ve̱iín yóʼo, no̱ón kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ ve̱ii, dá natu̱u noo̱o̱n, ta nakutón xíʼín Espíritu ii̱ Ndios ―kaá na̱.
\p
\v 18 Ta kúú vitíʼón diʼa va ni̱ kue̱i ña̱ ndáa táto̱ʼon ndáa taʼi̱ ti̱yaká nduchí nóó Saulo. Ta kúú ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá. Dá ví ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi ra̱. Dá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ rá.
\v 19 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱sáʼan ra, kúú ni̱ na̱níʼi̱ ndée̱ vá rá. Ta ni̱ sa̱ io ra̱ dao kuu̱ xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Damasco ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ dánaʼa̱ Saulo to̱ʼon va̱ʼa Jesús ñoo Damasco
\p
\v 20 Ta ni̱ ndiʼi, dá ni̱ ka̱sáʼá Saulo dánaʼa̱ na̱ saʼa̱ Cristo Jesús ini veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó, chi̱ kaá na̱ ña̱ Jesús kúú de̱ʼe Ndios.
\v 21 Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá naá vá iní ndidaá kúú ña̱yuu seídóʼo na ña̱ dánaʼa̱ Saulo, ta kaá na̱:
\p ―¿Á o̱ du̱ú ta̱a káa kúú ra̱ kéndava̱ʼa xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jerusalén? Ta, ¿á o̱ du̱ú ra̱ káa taʼani kúú ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ yóʼo tiin ra na̱ kúú kuendá Jesús, ta kandaka ñaá rá koʼo̱n ra̱ naki̱ʼo ra noo̱ ndáʼa̱ ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱? ―kaá na̱.
\p
\v 22 Tído víʼí ka̱ ví ni̱ ndu̱ndeé iní Saulo dánaʼa̱ na̱ saʼa̱ Jesús, ta ko̱ níʼi̱ ta̱ Israel ndéi ñoo Damasco ndí ki̱án kaʼa̱n ra̱ xíʼín Saulo, dá chi̱ ni̱ xi̱ʼo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\p
\v 23 Kúú sa̱ kua̱ʼá nda̱ʼo kuu̱ ni̱ ya̱ʼa, dá ni̱ ka̱ndo̱o ta̱a Israel ña̱ kaʼání rá Saulo.
\v 24 Tído ni̱ niʼi̱ tóʼon na sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o ra kee ra. Ta nduú ñoó ndéi ra ndáti ra keta na yéʼé noo̱ ko̱nduʼu na̱ ñoo Damasco, dá kaʼání ñaá rá, káʼán rá.
\v 25 Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ kuaá, dá ni̱ da̱nóo na̱ kúú kuendá Jesús Saulo ini iin ti̱yika̱ káʼano sata̱ náo̱ ndadí ñoo ñoó. Dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saa̱ Saulo ñoo Jerusalén
\p
\v 26 Dá tá ni̱ saa̱ Saulo ñoo Jerusalén, dá ni̱ kaʼán ná nakiʼin táʼan na xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Tído ndidaá vá ná yuʼú xiní ñaá, chi̱ ko̱ kándía na ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ nduu Saulo kuendá Jesús.
\v 27 Dá ni̱ kee Bernabé ndáka ñaá ná kuaʼa̱n na̱ noo̱ ndéi na̱ kúú apóstol. Dá ni̱ na̱kani na ña̱ ni̱ xini Saulo satoʼo yo̱ Jesús íchi̱ kuaʼa̱n ñoo Damasco. Ta ni̱ na̱kani taʼani na ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jesús xíʼín ná íchi̱ ñoó. Ta ni̱ ka̱sto̱ʼon taʼani na xíʼín ña̱yuu ñoó ña̱ ko̱ ní yu̱ʼú taʼon Saulo dánaʼa̱ na̱ saʼa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Damasco ñoó.
\v 28 Dá ni̱ ka̱ndo̱o Saulo ni̱ sa̱ io na̱ xíʼín apóstol ñoo Jerusalén. Ta sa̱ xi̱onoo na xíʼín ná.
\v 29 Ta ko̱ yu̱ʼú taʼon Saulo kanoo na kasto̱ʼon na xíʼín ña̱yuu saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús. Ta dándichi̱ táʼan na xíʼín ta̱ Israel káʼa̱n yúʼu̱ griego. Tído kaʼání vá ñaá rá kóni̱ ra̱.
\v 30 Dá tá ni̱ ka̱tóni̱ ini dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ ki̱ʼo dión kóni̱ ra̱ kee ra, dá ni̱ kee na ndáka na Saulo kuaʼa̱n na̱ nda̱ ñoo Cesarea. Ta ñoó ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ná kuaʼa̱n nóʼo̱ ná ñoo Tarso.
\p
\v 31 Ta kúú ndéi va̱ʼa va ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin níí kúú kuendá Judea, xíʼín Galilea, xíʼín Samaria. Ta sáʼano cháá ka̱ na̱ kuaʼa̱n na̱ xíʼín to̱ʼon Ndios. Ta yuʼú nío̱ ná satoʼo yo̱ Ndios. Ta ni̱ ndu̱kuaʼa̱ ná, ta ni̱ sisa cháá ka̱ na̱ xíʼín ña̱ kándísa na kée Espíritu ii̱ Ndios.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ʼa iin ta̱a naní Eneas
\p
\v 32 Ta noo̱ xíonoo Pedro xíto niʼini na ndidaá na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi iin rá iin ñoo, ta kúú ñoó ni̱ kasa̱ndaá na̱ noo̱ ndéi na̱ kúú kuendá Jesús ñoo naní Lida.
\v 33 Ta ñoó ni̱ na̱níʼi̱ ná iin ta̱a naní Eneas. Ta sa̱ io ona̱ va kuia̱ kánduʼu̱ rá noo̱ xíto, chi̱ ni̱ na̱tií saʼa̱ rá.
\v 34 Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín rá:
\p ―Eneas, Jesucristo kúú na̱ nduva̱ʼa yoʼó. Ndakuii̱n ndichi, ta natuú xi̱to̱n.
\p Ta kúú ni̱ na̱kuíi̱n ndichi ra̱.
\v 35 Tá ni̱ xini ña̱yuu ndéi ñoo Lida ñoó xíʼín ñoo naní Sarón ña̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ta̱ kúʼu̱ ñoó, kúú ni̱ nduu taʼani na kuendá satoʼo yo̱ Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱taki iin ñáʼa̱ naní Dorcas
\p
\v 36 Ta ñoo naní Jope ió iin ñáʼa̱ kúú kuendá Jesús naní Tabita. Ta xíʼín to̱ʼon griego naníán Dorcas. Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ va̱ʼa sa̱ keeán, chi̱ sa̱ chi̱ndeéán ña̱yuu kúndaʼí.
\v 37 Ta tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱sáʼá kúʼa̱n. Ta kúú ni̱ xiʼi̱ vaan. Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱kata na ñíi̱a̱n, dá ni̱ chi̱ndúʼu̱ ñaá ná ini veʼe kúú uu̱ kánóo ni̱no.
\p
\v 38 Ta yati néʼe táʼan ñoo Jope ñoó xíʼín ñoo Lida. Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jope ña̱ ió Pedro ñoo Lida. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ta̱ndaʼá ná uu̱ ta̱a kuaʼa̱n ra̱ kuaka ñaá rá. Tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ió na̱, dá ni̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ ná, ta kaá ra̱:
\p ―¿Á koʼo̱n ní xíʼín nduʼu̱ vitíʼón ní? ―kaá ra̱.
\p
\v 39 Dá ni̱ kee Pedro kuaʼa̱n na̱ xíʼín rá. Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jope, dá ni̱ kee ña̱yuu ñoó ndáka ñaá ná kuaʼa̱n na̱ veʼe noo̱ kánduʼu̱ ndi̱i naní Dorcas ñoó. Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ kuáa̱n ni̱ kao̱ noo sata̱ Pedro, ta ndéíʼi̱ na̱ ndéi na sa̱ʼá ndi̱i ñoó. Ta dánaʼa̱ na̱ dáʼo̱n xíʼín doʼo̱no̱ ni̱ sa̱ ka̱va̱ʼaán tá ni̱ sa̱ takia̱n noo̱ Pedro.
\p
\v 40 Dá ni̱ taó ndíʼi Pedro ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ini veʼe ñoó. Dá ví ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios. Dá ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná noo̱ kánduʼu̱ ndi̱i ñoó. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Tabita, ndako̱o ―kaá na̱.
\p Ta kúú ni̱ na̱nde̱ʼé váán. Dá tá ni̱ xinia̱n Pedro, kúú ni̱ nda̱ko̱oán ióa̱n.
\v 41 Dá ni̱ tiin Pedro ndáʼa̱n. Dá ni̱ na̱chi̱kani ndichi ñaá ná. Dá ni̱ na̱kana na ndidaá na̱ kúú ña̱yuu Ndios xíʼín na̱ kuáa̱n ñoó ini veʼe ñoó. Dá ni̱ chi̱kani takí ñaá ná noo̱ ná.
\v 42 Dá tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ndéi ñoo Jope ñoó ña̱ ni̱ na̱takia̱n, kúú kua̱ʼá nda̱ʼo na ni̱ ka̱ndísa satoʼo yo̱ Jesús.
\v 43 Ta kúú kua̱ʼá ka̱ va kuu̱ ni̱ ka̱ndo̱o Pedro ñoo Jope ni̱ sa̱ io na̱ veʼe iin ta̱a sa̱ ndu̱vii ñíi̱ kíti̱ naní Simón.
\c 10
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ naʼa̱ noo̱ iin ángel noo̱ iin ta̱a naní Cornelio
\p
\v 1 Ta ñoo Cesarea ió iin ta̱a naní Cornelio. Ta dándáki ra iin ciento soldado, ra̱ kúú iin taʼándá naní, ra̱ Italiano.
\v 2 Ta ndáño̱ʼo ra Ndios, ta yuʼú niʼini ñaá rá xíʼín ndidaá na̱ veʼe ra. Ta kuaʼa̱ di̱ʼón xíʼo ra chíndeé rá ña̱yuu kúndaʼí. Ta daá kuití káʼa̱n ra̱ xíʼín Ndios.
\v 3 Ta iin kuu̱ ni̱ xini ra̱ ña̱ʼa ndato ni̱ kee Ndios táto̱ʼon ka̱ oni̱ sa̱ʼini, chi̱ ni̱ xini túu ra iin ángel ni̱ kii noo̱ Ndios. Ta ni̱ ku̱ʼu na noo̱ nákaa̱ ra̱. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―¡Cornelio!
\p
\v 4 Tá ni̱ sa̱ nde̱ʼé va̱ʼa Cornelio ángel ñoó, kúú ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo ra. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá:
\p ―¿Ndí ki̱án kóni̱ ní, tatá?
\p Dá ni̱ kaa ángel ñoó:
\p ―Nátaʼan ini Ndios seídóʼo na ña̱ xíko̱n noo̱ ná, ta nátaʼan taʼani ini na̱ sa̱ʼá ña̱ chíndeéón ña̱yuu kúndaʼí.
\v 5 Ta viti tandaʼá dao ta̱a ná koʼo̱n ra̱ ñoo Jope kuaka ra iin ta̱a naní Simón kandaka ra kasaa̱ ra̱. Ta ta̱ yóʼo naní taʼani Pedro.
\v 6 Ta ió na̱ veʼe iin ka̱ ta̱a naní Simón, táʼa̱n ra̱ ndúvii ñíi̱ kíti̱. Ta íin veʼe ra yati yuʼú ta̱ñoʼo̱. Ta no̱ón kúú na̱ kasto̱ʼon xíʼón ndí ki̱án kánian keeón ―kaá ángel ñoó.
\p
\v 7 Dá ni̱ kee ángel ñoó kuaʼa̱n na̱. Dá ni̱ kana Cornelio uu̱ ta̱a kéchóon noo̱ rá xíʼín iin soldado, táʼa̱n ra̱ ndáño̱ʼo taʼani Ndios takí. Ta kándéé ini Cornelio ñoó ta̱a yóʼo.
\v 8 Dá ni̱ na̱kani ndiʼi ra xíʼín ta̱a yóʼo ña̱ ni̱ kaʼa̱n ángel ñoó xíʼín rá. Dá ni̱ ta̱ndaʼá ñaá rá kuaʼa̱n ra̱ ñoo Jope kuaka ra Pedro kii na.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ xini Pedro iin ña̱ʼa ndato ni̱ kee Ndios
\p
\v 9 Ta iin ka̱ kuu̱, tá sa̱ kuaʼa̱n kasandaá yati ra ñoo Jope ñoó, kúú ni̱ kaa Pedro dini̱ véʼe kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios, ta kíán táto̱ʼon dao nduú.
\v 10 Ta ni̱ kixian ni̱ kuiko nda̱ʼo na. Ta sa̱ kasáʼan va na kóni̱ na̱. Ta xía̱n nani kénduu na̱ veʼe ñoó ña̱ʼa kasáʼan na, ta kúú ni̱ xini túu na iin ña̱ʼa ndato ni̱ kee Ndios.
\v 11 Chi̱ ni̱ xini na̱ ni̱ nono̱ induú. Ta ni̱ xini na̱ ko̱noo iin ña̱ʼa ve̱i ña̱, ta káaan táto̱ʼon káa iin dáʼo̱n káʼano. Ta ndíko̱ táʼan ndin komi̱ tito̱án. Ta ni̱ na̱xino̱a̱n nda̱ no̱ñóʼo̱.
\v 12 Ta kúú ini dáʼo̱n ñoó ñóʼo ndidaá kúú kíti̱ komi̱ saʼa̱, ta ñóʼo taʼani kirí xíka ti̱xi, xíʼín ndidaá ka̱ ni laa.
\v 13 Dá ni̱ sei̱do̱ʼo Pedro tachi̱ iin na̱ ni̱ kaʼa̱n, ta kaá na̱ diʼa:
\p ―Pedro, nakuii̱n ndichi. Ta kaʼání kíti̱ xaa̱n, ta kaso̱n rí.
\p
\v 14 Dá ni̱ kaa Pedro:
\p ―Ko̱ó, tatá, chi̱ ko̱ óon taʼon keí yuʼu̱ ña̱ʼa yako xíʼín ña̱ ko̱ ió vii noo̱ Ndios.
\p
\v 15 Dá ni̱ kaa tuku tachi̱ na̱ ni̱ kaʼa̱n ñoó xíʼín ná:
\p ―Táʼa̱n ña̱ ni̱ ndu̱vii Ndios, o̱ sa̱ chínaní taʼon yoʼáa̱n ña̱ kía̱n ña̱ yako.
\p
\v 16 Ta oni̱ taʼándá ni̱ kaʼa̱n na̱ dión xíʼín Pedro. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku dáʼo̱n ñoó kuaʼa̱n nóʼa̱n induú.
\p
\v 17 Ta kúú xía̱n ió Pedro nákani ini na̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ ndato ni̱ xini na̱ ñoó, kúú sa̱ ni̱ saa̱ va ta̱a ni̱ ta̱ndaʼá Cornelio veʼe noo̱ ió na̱, chi̱ ni̱ nda̱to̱ʼón rá na̱ ñoo ñoó ndeí kúú veʼe Simón. Ta kúú sa̱ ni̱ kasa̱ndaá ra̱ yéʼé veʼe ñoó.
\v 18 Dá ni̱ ka̱sáʼá ndáto̱ʼón rá na̱ ndéi veʼe ñoó, dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―¿Á veʼe yóʼo ió iin ta̱a naní Simón, ta̱a káʼa̱n xíʼín ná Pedro? ―kaá ra̱.
\p
\v 19 Ta nákani ii̱ vá ini Pedro sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini na̱, dá ni̱ kaa Espíritu ii̱ Ndios xíʼín ná:
\p ―Ni̱ ka̱sáa̱ oni̱ ta̱a nándukú rá yo̱ʼó.
\v 20 Ndakuii̱n, ta kuaʼán noo kíi̱, ta o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ino̱n koʼo̱n xíʼín rá, chi̱ miíó yuʼu̱ ni̱ ta̱ndaʼá rá ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ ―kaá na̱.
\p
\v 21 Dá ni̱ noo Pedro, dá ni̱ saʼa̱n na̱ noo̱ ndíta ta̱a ni̱ ta̱ndaʼá Cornelio ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Yuʼu̱ kúú ta̱a nándukú ndoʼó. ¿Ndá choon ve̱i ndó?
\p
\v 22 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Ve̱i ndu choon iin ta̱a naní Cornelio, táʼa̱n na̱ dándáki iin ciento soldado. Ta na̱ yóʼo kúú iin ta̱a ndaa̱, ta ndáño̱ʼo na Ndios takí. Ta káʼa̱n va̱ʼa ndidaá kúú na̱ Israel saʼa̱ ná. Ta ni̱ na̱tiin na choon noo̱ iin ángel kéchóon noo̱ Ndios ña̱ kía̱n kana na mií ní ña̱ koʼo̱n ní veʼe na, dá ná kueídóʼo na ña̱ kía̱n kasto̱ʼon ní xíʼín ná ―kaá ta̱a ñoó.
\p
\v 23 Dá ni̱ na̱tiin va̱ʼa ñaá Pedro. Dá ni̱ sa̱ ndei ra veʼe ñoó ni̱ kidi̱ ra̱ sa̱kuaá dáá ñóó. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee Pedro xíʼín dao ka̱ ta̱a kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jope ñoó kuaʼa̱n na̱ xíʼín ndin oni̱ ta̱a ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saa̱ Pedro veʼe Cornelio
\p
\v 24 Nda̱ iin ka̱ ví kuu̱, dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo naní Cesarea. Ta sa̱ io va Cornelio ndáti ra kasaa̱ Pedro veʼe ra. Ta ndéi taʼani ndidaá táʼan ra, xíʼín na̱ néʼe táʼan va̱ʼa xíʼín rá ni̱ kana ra ñoó.
\p
\v 25 Dá tá ni̱ saa̱ Pedro yéʼé veʼe ñoó, kúú ni̱ keta Cornelio nakuaka ñaá rá. Ta kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá kandaño̱ʼo ñaá rá, káʼán rá.
\v 26 Tído ni̱ na̱chi̱kani ndichi va ñaá Pedro, chi̱ ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ndakuii̱n ndichi ní, chi̱ ta̱a xi̱ʼín vá ní kúú yuʼu̱.
\p
\v 27 Ta kúú ndátóʼón Pedro xíʼín rá ni̱ ndu̱ʼu na veʼe ra. Dá ni̱ xini na̱ ña̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ndéi ndáti ñaá.
\v 28 Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín ná:
\p ―Sa̱ náʼá vá mií ndó ña̱ ko̱ sónó taʼon ley nduʼu̱, na̱ kúú na̱ Israel, ña̱ nakiʼin táʼan ndu ta ni ña̱ natuu yati ndu xíʼín ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel. Tído ni̱ da̱náʼa̱ Ndios noo̱í ña̱ ko̱ kánian chinaní yuʼu̱ ni iin tóʼón ña̱yuu ña̱ kúú ná ña̱yuu ko̱ chóon, o ña̱yuu yako noo̱ Ndios.
\v 29 Sa̱ʼá ño̱ó, tá ni̱ kana ndó yuʼu̱ ve̱i, ko̱ ní nákani kuáchi̱ taʼon inii̱ kixii. Ta viti ndáto̱ʼín ndoʼó, ¿ndá saʼa̱ kíán ni̱ kana ndó yuʼu̱ ve̱ii? ―kaá na̱.
\p
\v 30 Dá ni̱ kaa Cornelio xíʼín ná:
\p ―Sa̱ io komi̱ kuu̱, táto̱ʼon mií hora viti, iói̱ néʼe ii̱í. Kúú tá ni̱ kasa̱ndaá ka̱ oni̱ nani káʼi̱n xíʼín Ndios, ta kúú iin ndakána vá ni̱ sa̱ kuíi̱n iin ta̱a ndíxi dáʼo̱n ndato náyeʼe̱ ndaa noo̱í.
\v 31 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín yuʼu̱: “Cornelio, sa̱ ni̱ sei̱do̱ʼo Ndios ña̱ ni̱ xiko̱n noo̱ ná, ta nátaʼan ini na̱ sa̱ʼá ña̱ chíndeéón ña̱yuu kúndaʼí.
\v 32 Ta viti tandaʼá dao ta̱a ná koʼo̱n ra̱ ñoo káʼano naní Jope kuaka ra iin ta̱a naní Simón, ta̱ káʼa̱n xíʼín ná Pedro. Ta ió na̱ veʼe iin ta̱a naní Simón, táʼa̱n ra̱ ndúvii ñíi̱ kíti̱. Ta íin veʼe ra yati yuʼú ta̱ñoʼo̱. Dá ná kii na kasto̱ʼon na xíʼón ndí ki̱án kánian keeón”, kaá ángel ñoó xíʼín yuʼu̱.
\v 33 Sa̱ʼá ño̱ó mií hora daá ni̱ ta̱ndaʼí ta̱a yóʼo ko̱saa̱ ra̱ kuaka ra mií kii ní. Ta kúú va̱ʼa va ni̱ kee ní chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ yachi̱ ní. Ta viti kía̱n ndéi ndiʼi nduʼu̱ noo̱ Ndios, dá kueídóʼo ndu ndidaá to̱ʼon ni̱ saʼanda Ndios noo̱ ní ña̱ kía̱n kasto̱ʼon ní xíʼín nduʼu̱ ―kaá ra̱ xíʼín Pedro.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Pedro saʼa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ni̱ na̱taka veʼe Cornelio
\p
\v 34 Dá ni̱ ka̱sáʼá Pedro káʼa̱n na̱ xíʼín ña̱yuu ñoó:
\p ―Viti kía̱n kátóni̱ va̱ʼa inii̱ ña̱ ko̱ káxi taʼon Ndios ña̱yuu, iin nóó kúú vá ná noo̱ ná.
\v 35 Ta nátaʼan ini na̱ xiní na̱ ña̱yuu ndéi ndi ndáa mií vá ñoo tá yuʼú niʼini ñaá ná, ta kée na ña̱ ndaa̱.
\v 36 Ni̱ kaʼa̱n Ndios xíʼín na̱ Israel sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n ña̱ kuu va nandei va̱ʼa na xíʼín Ndios saʼa̱ Jesucristo, na̱ dándáki ndidaá ña̱yuu.
\v 37 Ta sa̱ náʼá vá mií ndó ndí ki̱án ni̱ kuu chí Judea diʼa. Ta ni̱ ka̱sáʼán chí kuendá Galilea diʼa tá ni̱ ndiʼi ni̱ da̱náʼa̱ Juan no̱ó ña̱yuu ña̱ kánian kodo̱ ndúta̱ ná.
\v 38 Chi̱ ni̱ xi̱ʼo Ndios Espíritu ii̱ ná noo̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret, ta ni̱ xi̱ʼo taʼani na choon noo̱ ná. Ta sa̱ xi̱onoo Jesús sa̱ kee na kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ va̱ʼa, ta sa̱ ndu̱va̱ʼa na ndidaá kúú ña̱yuu sa̱ da̱ndóʼo ña̱ uʼu̱. Dión ni̱ kee Jesús, chi̱ ió Ndios xíʼín ná.
\v 39 Ta nduʼu̱ kúú na̱ ni̱ xini ndidaá kúú ña̱ʼa ndato ni̱ kee Jesús chí kuendá Judea, xíʼín ña̱ ni̱ kee na ñoo Jerusalén. Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ saʼání ñaá rá, chi̱ ni̱ chi̱rkaa ñaá rá ndi̱ka iin cruz.
\v 40 Tído ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios ti̱xi kuu̱ óni̱. Ta ni̱ naʼa̱ takí tuku Jesús noo̱ ndúʼu̱ ni̱ kee Ndios.
\v 41 Tído ko̱ ní xiní taʼon ñaá ndidaá na̱ Israel. Sa̱va̱ʼa mií nduʼu̱, táʼa̱n na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios, ni̱ xini ñaá, chi̱ ni̱ sa̱sáʼan nduú ndu̱ xíʼín ná, ta ni̱ xiʼi nduú nduʼu̱ xíʼín ná tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱taki na̱.
\v 42 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xi̱ʼo na choon noo̱ ndúʼu̱ ña̱ kanoo ndu kasto̱ʼon ndu xíʼín ndidaá kúú ña̱yuu ña̱ ni̱ chi̱kani Ndios mií Jesús ña̱ keyíko̱ na̱ saʼa̱ ndidaá ña̱yuu takí xíʼín ndidaá na̱ ni̱ xiʼi̱.
\v 43 Ta saʼa̱ mií taʼani ná ni̱ taa profeta, chi̱ ni̱ taa na ña̱ kuʼu̱ káʼano ini Ndios saʼa̱ kua̱chi ndidaá ña̱yuu kandeé iní ñaá ―kaá Pedro.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱kutí nío̱ na̱ veʼe Cornelio xíʼín Espíritu ii̱ Ndios
\p
\v 44 Ta kúú káʼa̱n ió Pedro íin na, kúú ni̱ na̱xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dini̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi seídóʼo ñoó.
\v 45 Ta ta̱ Israel kúú kuendá Jesús, táʼa̱n ra̱ ni̱ ka̱sáa̱ xíʼín Pedro ñoó, kúú ni̱ naá vá iní ra̱ ndíta ra, chi̱ ni̱ na̱xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dini̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ñoó,
\v 46 chi̱ ni̱ seídóʼo ra ña̱ ni̱ ka̱sáʼá ná káʼa̱n na̱ dao ka̱ yúʼu̱, ta kékáʼano na Ndios.
\v 47 Dá ni̱ kaa Pedro xíʼín ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ xíʼín ná ñoó:
\p ―Ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kúu chituu ña̱ kodo̱ ndúta̱ na̱ yóʼo, chi̱ sa̱ ni̱ na̱tiin va na Espíritu ii̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ na̱tiin ñaá mií yó ―kaá na̱.
\p
\v 48 Dá ni̱ saʼanda Pedro choon no̱ó ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñoó ña̱ ná kodo̱ ndúta̱ ná xíʼín kuu̱ satoʼo yo̱ Jesús. Ni ndiʼi, dá ni̱ seí ndaʼí na̱ noo̱ Pedro ña̱ ná koo na xíʼín ná cháá ka̱ kuu̱.
\c 11
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ ka̱sto̱ʼon Pedro xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús
\p
\v 1 Kúú ni̱ niʼi̱ tóʼon taʼani apóstol xíʼín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Judea ña̱ ni̱ ka̱ndísa dao ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel to̱ʼon va̱ʼa Ndios.
\v 2 Dá tá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Pedro ñoo Jerusalén, dá ni̱ ka̱sáʼá dána̱ni ñaá dao ta̱a, táʼa̱n ra̱ kaá ña̱ miía̱n ndúsa̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndidaá ta̱a kúú kuendá Jesús,
\v 3 ta kaá ra̱:
\p ―¿Ndiva̱ʼa ni̱ saʼa̱n ní ni̱ ku̱ʼu ní veʼe ta̱a ko̱ ní táʼa̱nda̱ ñii̱? Ta, ¿ndiva̱ʼa ni̱ sa̱sáʼan nduú ní xíʼín rá?
\p
\v 4 Dá ni̱ ka̱sáʼá Pedro nákani ndiʼi na ndi ki̱ʼo ni̱ ndoʼo na, ta kaá na̱:
\p
\v 5 ―Tá nákaa̱ yuʼu̱ ñoo káʼano naní Jope, ta xía̱n nani káʼi̱n xíʼín Ndios, ta kúú ni̱ naʼa̱ na̱ iin ña̱ʼa ndato noo̱í. Ta káaan táto̱ʼon káa iin dáʼo̱n chi̱káʼano. Ta ndíko̱ táʼan ndin komi̱ tito̱án. Dión káaan ni̱ nooan ni̱ kiian nda̱ induú káa. Ta ni̱ na̱xino̱a̱n nda̱ noo̱ iói̱.
\v 6 Dá ni̱ sa̱ nde̱ʼé va̱ʼi inia̱n, kúú ni̱ xinii̱ ñóʼo kíti̱ komi̱ saʼa̱, xíʼín kirí yukú dee̱n, xíʼín kirí xíka ti̱xi, xíʼín ndidaá ka̱ ni laa.
\v 7 Dá ni̱ sei̱do̱ʼi tachi̱ iin na̱ ni̱ kaʼa̱n: “Pedro, ndakuii̱n ndichi. Ta kaʼání kirí xaa̱n, ta kaso̱n rí”, kaá na̱ xíʼíi̱n.
\v 8 Dá ni̱ kaai̱: “Ko̱ó, tatá, chi̱ ko̱ óon taʼon keí yuʼu̱ ña̱ʼa yako xíʼín ña̱ ko̱ ió vii noo̱ Ndios”, ni̱ kaai̱ xíʼín ná.
\v 9 Ta chí induú ni̱ kaʼa̱n tuku tachi̱ ñoó xíʼíi̱n: “Táʼa̱n ña̱ ni̱ ndu̱vii Ndios, o̱ sa̱ chínaní taʼon yoʼáa̱n ña̱ kía̱n ña̱ yako”, kaáa̱n.
\v 10 Ta oni̱ taʼándá ni̱ ndoʼi dión. Dá ni̱ na̱ndió ko̱oan kuaʼa̱n nóʼa̱n induú.
\p
\v 11 ’Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ ka̱sáa̱ oni̱ ta̱a nándukú rá yuʼu̱ veʼe noo̱ sa̱ ioi̱. Ta ro̱ón kúú ra̱ ni̱ kii nda̱ ñoo Cesarea.
\v 12 Ta kúú ni̱ kaʼa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios xíʼíín ña̱ ná dáʼa ni nakani kuáchi̱ inii̱ koʼi̱n xíʼín rá. Ta kúú ni̱ saʼa̱n taʼani ndin iño̱ ñani yo̱ yóʼo xíʼíín. Tá ni̱ saa̱ nduʼu̱, dá ni̱ ku̱ʼu ndu ini veʼe ta̱a ñoó.
\v 13 Dá ni̱ na̱kani ra xíʼín ndú ña̱ ni̱ xini ra̱ iin ángel ini veʼe ra, ta ni̱ kaa ángel ñoó xíʼín rá: “Tandaʼá dao ta̱a ná koʼo̱n ra̱ ñoo káʼano Jope kuaka ra iin ta̱a naní Simón, ta̱ káʼa̱n xíʼín rá Pedro.
\v 14 Ta ro̱ón kúú ra̱ kasto̱ʼon xíʼón ndí ki̱án kánian keeón, dá ka̱ki miíón xíʼín na̱ veʼón no̱ó kua̱chi ndo̱”, kaá ángel xíʼín rá.
\v 15 Tá ni̱ ka̱sáʼí dánaʼi̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, kúú ni̱ na̱xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dini̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ na̱xino̱ na̱ dini̱ mií yó mií saʼa̱.
\v 16 Nda̱ daá ví ni̱ ndi̱sáa̱ inii̱ ña̱ ni̱ kaʼa̱n satoʼo yo̱ Jesús: “Miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ Juan ni̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá xíʼín ta̱kui̱í, tído ndoʼó kúú na̱ kodo̱ ndúta̱ xíʼín Espíritu ii̱.”
\v 17 Mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo Espíritu ii̱ ná no̱ó ña̱yuu ñoó táto̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na Espíritu ii̱ ná noo̱ mií yó sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndísa yó satoʼo yo̱ Jesucristo. Sa̱ʼá ño̱ó nda̱ni, ¿ndá yoo kúú yuʼu̱ ña̱ ketéiin no̱ó ña̱ kóni̱ Ndios? ―kaá Pedro.
\p
\v 18 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo ra to̱ʼon yóʼo, ta kúú ni̱ sadi ra̱ yúʼu̱ rá, ta kúú ko̱ ní dána̱ni ka̱ ra̱ Pedro. Nda̱á ni̱ ka̱sáʼá rá kékáʼano ra Ndios, ta kaá ra̱:
\p ―Dá kía̱n nda̱ ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel xíʼo Ndios ña̱ nandikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée na, dá kasandaá na̱ niʼi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná ―kaá ra̱.
\s Diʼa ni̱ kuu, dá ni̱ ka̱ndísa kua̱ʼá ña̱yuu ndéi ñoo Antioquía to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús
\p
\v 19 Kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ xita̱ noo kuaʼa̱n tá tiempo ni̱ saʼání rá Esteban, chi̱ ni̱ ka̱sáʼá kéndava̱ʼa ña̱yuu xíʼín iin rá iin na. Ta dao no̱ón ni̱ kee kuaʼa̱n nda̱ kuendá Fenicia. Ta dao ka̱ na̱ kuaʼa̱n iin yúku̱ íin ini ta̱ñoʼo̱ naní Chipre. Ta dao ka̱ na̱ ni̱ kiʼin kuaʼa̱n ñoo káʼano naní Antioquía. Ta ko̱ ní dánaʼa̱ na̱ sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, sa̱va̱ʼa no̱ó na̱ Israel vá ni̱ da̱náʼa̱ na̱án.
\v 20 Tído tein na̱ kuendá Jesús ndéi ñoo Antioquía ñoó ñóʼo dao na̱ ni̱ kii Chipre xíʼín na̱ ni̱ kii ñoo Cirene. Ta na̱ yóʼo kúú na̱ ni̱ ka̱sáʼá dánaʼa̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa satoʼo yo̱ Jesús.
\v 21 Ta kúú ni̱ chi̱ndeé nda̱ʼo ñaá satoʼo yo̱ Jesús. Sa̱ʼá ño̱ó nda̱ni kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá, ta ni̱ nduu na kuendá satoʼo yo̱ Jesús.
\p
\v 22 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jerusalén saʼa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu ñoo Antioquía, dá ni̱ ta̱ndaʼá ná Bernabé kuaʼa̱n na̱ ñoó.
\v 23 Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ xini na̱ ña̱ kée Ndios kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ mani̱ xíʼín ña̱yuu ñoó. Ta kúú ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini Bernabé ñoó. Dá ni̱ kaʼa̱n niʼini na noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó ña̱ ndinoʼo ini na̱ ná kandita ndaa̱ na̱ xíʼín satoʼo yo̱ Jesús.
\p
\v 24 Ta Bernabé ñoó kúú iin ta̱a va̱ʼa, ta̱ ni̱ na̱kutí xíʼín Espíritu ii̱ Ndios, ta kándéé káʼano ini na̱ Jesús. Ta kúú kua̱ʼá ka̱ ví ña̱yuu ni̱ nduu kuendá satoʼo yo̱ Jesús ñoo ñoó.
\p
\v 25 Tá ni̱ ndiʼi yóʼo, dá ni̱ kee Bernabé kuaʼa̱n na̱ ñoo Tarso nándukú ná Saulo. Dá tá ni̱ na̱níʼi̱ ñaá ná, dá ni̱ kee na ndáka ñaá ná kuaʼa̱n na̱ ñoo Antioquía.
\v 26 Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, dá ni̱ sa̱ ndei na xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús iin kuia̱ toon. Ta ni̱ da̱náʼa̱ na̱ no̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu. Ta ñoo Antioquía ñoó kúú noo̱ ni̱ ka̱sáʼá ña̱yuu chínaní ná na̱ kúú kuendá Jesús, cristianos.
\p
\v 27 Ta tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ kee dao profeta ndéi ñoo Jerusalén kuaʼa̱n na̱ ñoo Antioquía.
\v 28 Ta xía̱n ndéi na ñoó, dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi iin ta̱a naní Agabo. Ta mií Espíritu ii̱ Ndios ni̱ kedaá xíʼín rá, dá ni̱ ka̱sto̱ʼon ra xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ koo iin tama̱ iin níí kúú no̱ñóʼo̱ yóʼo, kaá ra̱.
\p Ta kúú miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ sa̱ io iin tama̱ tein tiempo ni̱ sa̱ neʼe iin ta̱a naní Claudio choon káʼano cháá ka̱.
\v 29 Dá ni̱ ka̱ndo̱o na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ña̱ tandaʼá ná táto̱ʼon ki̱ʼo sáa̱ ndée̱ ná koʼa̱n chindeé ná na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Judea.
\v 30 Dión ni̱ kee na, dá ni̱ chi̱ndaʼá náa̱n néʼe Bernabé xíʼín Saulo kuaʼa̱n na̱ naki̱ʼo naa̱n no̱ó na̱ sáʼano kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Judea.
\c 12
\s Diʼa ni̱ kuu, dá ni̱ chi̱káa̱ rey Herodes Pedro veʼe ka̱a
\p
\v 1 Ta mií tiempo daá ñóó ni̱ ka̱sáʼá rey Herodes kéndava̱ʼa ra xíʼín dao na̱ kúú kuendá Jesús.
\v 2 Chi̱ ni̱ saʼanda ra̱ choon, dá ni̱ saʼání rá Jacobo, na̱ kúú ñani Juan, xíʼín espada.
\v 3 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Herodes ña̱ ni̱ na̱taʼan nda̱ʼo ini na̱ ñoo Israel ña̱ ni̱ saʼání rá Jacobo, kúú ni̱ tiin taʼani ra Pedro chikaa̱ ra̱ veʼe ka̱a. Ña̱ yóʼo ni̱ ndoʼo na tein kuu̱ víko̱ tá seí na̱ Israel pan, táʼa̱n ña̱ ko̱ ní kíʼin táʼan xíʼín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n.
\p
\v 4 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ tiin ra Pedro, dá ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá veʼe ka̱a. Dá ni̱ chi̱kata ra komi̱ tuʼu soldado, ta komi̱ soldado ni̱ sa̱ kuu iin iin tuʼu ni̱ chi̱kata ra ndíta ndaá Pedro. Chi̱ ni̱ kaʼán Herodes taó ñaá rá chikani ra no̱ó na̱ ñoo Israel tá ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱ io víko̱ Pascua, dá kaʼání ñaá rá, káʼán rá.
\v 5 Ta ndaá va̱ʼa ñaá rá noo̱ nákaa̱ na̱ veʼe ka̱a. Tído ko̱ sá tuu taʼon na̱ kúú kuendá Jesús káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios saʼa̱ Pedro.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ taó iin ángel Pedro veʼe ka̱a
\p
\v 6 Nda̱ ná tu̱u noo̱, dá taó ñaá Herodes, káʼán rá. Ta mií sa̱kuaá dáá ñóó kánduʼu̱ Pedro kídi̱ na̱, ta iin iin xoo xoo na̱ ndéi iin iin soldado ndaá ñaá rá. Ta ndíko̱ na̱ xíʼín uu̱ cadena. Ta ndíta uu̱ ka̱ soldado yéʼé ka̱a ndaá rá ndidaá ta̱a ñóʼo veʼe ka̱a ñoó.
\v 7 Ta kúú iin kuití vá ni̱ ka̱sáa̱ iin ángel ni̱ kii noo̱ satoʼo yo̱ Ndios. Ta kúú ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa iin níí kúú ini veʼe ka̱a ñoó. Dá ni̱ da̱ka̱ndá na̱ díi̱n Pedro noo̱ kánduʼu̱ ná. Dá ni̱ ndoto na. Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíʼín ná:
\p ―Ndako̱o kíi̱.
\p Tá ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, kúú ni̱ kue̱i va cadena ndíko̱ ndáʼa̱ ná.
\v 8 Dá ni̱ kaa taʼani ángel ñoó:
\p ―Nakató ña̱ ndíko̱ ti̱són xaa̱n. Ta naku̱ʼu ndiso̱n ―kaá na̱.
\p Dá ni̱ kee Pedro dión. Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíʼín ná:
\p ―Na̱ndii kotóo̱n, ta karkaa yuʼu̱. Nakíi̱, ná koʼo̱.
\p
\v 9 Dá ni̱ kee na tákaa na sata̱ ángel kuaʼa̱n na̱. Ta ko̱ kándaa̱ va̱ʼa ini na̱, á miía̱n ndaa̱ kúu dión o dión náʼa̱ oon va Ndios iin ña̱ʼa ndato noo̱ ná, káʼán ná.
\v 10 Ta kúú ni̱ ya̱ʼa na noo̱ ndéi iin tuʼu soldado ndaá ñaá ñoó. Dá ni̱ ya̱ʼa taʼani na noo̱ ndéi iin ka̱ tuʼu soldado. Dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ noo̱ kúú yiryéʼé ka̱a chí keí diʼa. Ta kúú ni̱ nono̱ mií vá yiryéʼé ñoó. Dá ni̱ ka̱nkuei na sá xíka na keí ñoó kuaʼa̱n na̱. Ta kúú ñoó ni̱ da̱nkoo ñaá ángel ñoó.
\p
\v 11 Nda̱ daá ví, dá ni̱ ka̱tóni̱ va̱ʼa ini Pedro, dá ni̱ na̱kani ini na̱:
\p ―Viti kía̱n ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti satoʼo yo̱ Ndios kúú na̱ ni̱ chi̱ndaʼá iin ángel ni̱ kii na ni̱ da̱káki na yó noo̱ ndáʼa̱ Herodes xíʼín noo̱ ndidaá kúú ña̱ʼa kini katoó na̱ Israel kee na xíʼá ―káʼán ná kuaʼa̱n na̱.
\p
\v 12 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ dión ni̱ kee Ndios xíʼín ná, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱ veʼe María, na̱ kúú naná Juan, táʼa̱n ra̱ káʼa̱n xíʼín ná Marcos. Chi̱ ñoó ni̱ na̱taka kua̱ʼá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi na káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios.
\v 13 Dá tá ni̱ saa̱ Pedro, dá ni̱ ka̱sáʼá ná dákásá ná yéʼé keí sata̱ véʼe. Ta kúú ni̱ keta iin tadiʼí kéchóon veʼe ñoó naní Rode kande̱ʼé xí ndá yoo dákásá yéʼé ñoó.
\v 14 Tá ni̱ na̱koni xi̱ tachi̱ Pedro, kúú ko̱ ní sónó taʼon xi yéʼé ñoó, chi̱ ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini xi̱. Kúú ni̱ na̱ndió ko̱o xi kuaʼa̱n xi̱ kasto̱ʼon xi xíʼín na̱ ndéi ini veʼe ñoó ña̱ Pedro va kúú na̱ dákásá yéʼé ñoó.
\v 15 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín xí:
\p ―Nádana va dini̱ yo̱ʼó ―kaá na̱.
\p Tído ndúndéé ka̱ ví xí káʼa̱n xi̱ ña̱ ndaa̱ va kíán. Dá ni̱ kaa no̱ón:
\p ―O̱ du̱ú taʼon mií Pedro kúú ná. Nío̱ vá ná kíán.
\p
\v 16 Tído dákásá i̱ó Pedro yéʼé ñoó íin na. Dá tá ni̱ sonó ña̱yuu ñoó yéʼé ñoó, kúú ni̱ xini na̱ Pedro, kúú ni̱ naá vá iní na̱.
\v 17 Kúú ni̱ da̱kúu Pedro ndáʼa̱ ná káʼa̱n na̱ ña̱ ná kandei tádi̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ na̱kani na táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee satoʼo yo̱ Ndios ni̱ taó ñaá ná ini veʼe ka̱a. Dá ni̱ kaa taʼani na:
\p ―Nakani ndó xíʼín Jacobo, xíʼín ndidaá ka̱ ni na̱ kúú kuendá Jesús sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa ni̱ kee Ndios xíʼín yuʼu̱ ―kaá na̱.
\p Dá ni̱ keta na kuaʼa̱n na̱ iin ka̱ xíán.
\p
\v 18 Tá ni̱ tu̱u noo̱, dá ni̱ ka̱sáʼá naá táʼan mií soldado ndéi ra, chi̱ yuʼú ra̱, chi̱ ko̱ ní xiní ra̱ ndi ni̱ kuu ni̱ keta Pedro veʼe ka̱a ñoó.
\v 19 Dá ni̱ saʼanda Herodes choon noo̱ dao ka̱ soldado ña̱ ná koʼo̱n ra̱ nandukú ñaá rá, tído ko̱ ní nániʼi̱ taʼon ñaá rá. Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ nda̱to̱ʼón va̱ʼa Herodes ñoó soldado sa̱ ndei sa̱ ndaa Pedro ini veʼe ka̱a ñoó, dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná kuu ra̱. Tá ni ndiʼi daá, dá ni̱ keta Herodes kuendá Judea kuaʼa̱n ra̱ koo tóo ra ñoo naní Cesarea.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ xiʼi̱ rey Herodes
\p
\v 20 Káryíí nda̱ʼo Herodes xíʼín ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíʼín na̱ ndéi ñoo Sidón. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ nda̱tóʼón ña̱yuu ñoó ña̱ koʼo̱n na̱ ndaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ rá. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, kúú ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ xino̱ ini iin ta̱a naní Blasto, táʼa̱n ra̱ dándáki na̱ kéchóon veʼe Herodes. Ta Blasto ñoó kúú ra̱ ni̱ saʼa̱n ni̱ ndaka̱ ra̱ ña̱ mani̱ noo̱ Herodes saʼa̱ ná. Dión ni̱ kee ña̱yuu ñoó, chi̱ no̱ñóʼo̱ rey Herodes ñoó kána ña̱ʼa seí na̱.
\v 21 Dá tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ ka̱ndo̱o Herodes kantóʼón rá xíʼín ná, dá ni̱ na̱ndixi ra dáʼo̱n, táʼa̱n ña̱ sá níʼino ra tá saʼándá ra̱ choon. Dá ni̱ na̱ko̱o ra noo̱ téi̱ noo̱ saʼándá ra̱ choon. Dá ni̱ ka̱sáʼá rá káʼa̱n ra̱ xíʼín ná.
\p
\v 22 Dá ni̱ ka̱sáʼá káyuʼú ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó, ta kaá na̱:
\p ―¡Ndios vá kúú na̱ káʼa̱n yóʼo, ta o̱ du̱ú ta̱a oon kúú rá! ―kaá na̱.
\p
\v 23 Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ ka̱sáʼá kúʼu̱ Herodes ni̱ kee iin ángel ni̱ kii noo̱ satoʼo yo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní náki̱ʼo ra ña̱ñóʼó noo̱ Ndios tá ni kaʼa̱n ña̱yuu ñoó dión xíʼín rá. Kúú ni̱ xiʼi̱ va ra ni̱ kee ti̱ku̱dí.
\p
\v 24 Ta ni̱ na̱ka̱ʼani cháá ka̱ to̱ʼon satoʼo yo̱ Jesús, ta ni̱ ndu̱kuaʼa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kándísa ñaá.
\p
\v 25 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kee Bernabé xíʼín Saulo choon ni̱ xio na kuaʼa̱n na̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱ndió kuéi na ñoo Antioquía. Ta ndáka na Juan, ta̱ káʼa̱n xíʼín ná Marcos, kuaʼa̱n na̱.
\c 13
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱xi Ndios Pablo xíʼín Bernabé ña̱ koʼo̱n na̱ dánaʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa Jesús
\p
\v 1 Tein na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo káʼano naní Antioquía ndéi dao profeta xíʼín na̱ dánaʼa̱ to̱ʼon Ndios. Ta na̱ yóʼo kúú Bernabé, xíʼín Simón, táʼa̱n ra̱ naní taʼani ta̱a nde̱i̱ʼí, xíʼín Lucio, táʼa̱n ra̱ ni̱ kii ñoo Cirene, xíʼín iin ka̱ ta̱a naní Manaén, táʼa̱n ra̱ ni̱ saʼano dáó xíʼín ra̱ néʼe choon sa̱ naní Herodes, ta nákaa̱ taʼani Saulo tein ta̱a yóʼo.
\v 2 Ta xía̱n nani ndéi no̱ón ndáño̱ʼo na satoʼo yo̱ Ndios, ta néʼe ii̱ ná, dá ni̱ kaa Espíritu ii̱:
\p ―Taó xóo ndó Bernabé xíʼín Saulo, dá ná koʼo̱n na̱ kee na choon, ña̱ ni̱ na̱kanai na̱ kee na ―kaá na̱.
\p
\v 3 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios, ta ni̱ sa̱ neʼe ii̱ ná, dá ni̱ chi̱kodó ná ndáʼa̱ ná dini̱ ndi nduú ta̱a yóʼo. Dá ni̱ chi̱ndaʼá ñaá ná kuaʼa̱n na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náʼa̱ Bernabé xíʼín Saulo chí kuendá Chipre
\p
\v 4 Ta mií Espíritu ii̱ Ndios ndáka Bernabé xíʼín Saulo kuaʼa̱n na̱. Dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo naní Seleucia. Ta ñoó ni̱ kaa na iin barco, dá ni̱ kiʼin na kuaʼa̱n na̱ iin yúku̱ íin ini ta̱ñoʼo̱ naní Chipre.
\v 5 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo naní Salamina noo̱ nákui̱ta barco, dá ni̱ ka̱sáʼá ná dánaʼa̱ na̱ to̱ʼon Ndios ini iin rá iin veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel. Ta ndáka taʼani na Juan kuaʼa̱n na̱ chindeé ñaá rá.
\p
\v 6 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱taʼan na̱ ni̱ xi̱onoo na iin níí noo̱ naní Chipre ñoó, dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ ñoo naní Pafos. Ta ñoó ni̱ na̱kiʼin táʼan na xíʼín iin ta̱ ta̱dí, ta kúú rá iin profeta to̱ʼón, ta kúú rá iin ta̱ Israel, ta naní rá Barjesús.
\v 7 Ta daá ió va ra xíʼín ta̱a néʼe choon káʼano naní Sergio Paulo, táʼa̱n ra̱ kúú iin ta̱ ndi̱chí. Ta ra̱ yóʼo ni̱ kana Bernabé xíʼín Saulo, chi̱ kóni̱ ra̱ kueídóʼo ra to̱ʼon Ndios.
\v 8 Tído ko̱ nátaʼan taʼon ini ta̱ ta̱dí ñoó, ra̱ naní taʼani Elimas, to̱ʼon dánaʼa̱ na̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ sadi ra̱ no̱ó ta̱ néʼe choon ñoó ña̱ ná dáʼa ni kandeé iní ra̱ Jesús.
\v 9 Ta Saulo, na̱ naní taʼani Pablo, ni̱ na̱kutí xíʼín Espíritu ii̱ Ndios. Dá ni̱ sa̱ nde̱ʼé káxí ná no̱ó ta̱ ta̱dí ñoó,
\v 10 dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―¡Ta̱a to̱ʼón, ta̱ kini, de̱ʼe ña̱ uʼu̱ va kúú yoʼó, ta xiní uʼu̱ yo̱ʼó ndidaá kúú ña̱ ndaa̱! ¿Ndá oon ví dánkoo yoʼó ña̱ to̱ʼón chiʼón tein to̱ʼon ndaa̱ Ndios?
\v 11 Ta viti kía̱n ve̱i satoʼo yo̱ Ndios dándóʼo na yo̱ʼó, chi̱ o̱ kátu̱u ka̱ noo̱o̱n, ta o̱ ko̱ní ka̱ yo̱ʼó ña̱ tóo̱n ndi̱ndii cháá tiempo ―kaá Pablo xíʼín rá.
\p Ta kúú vitíʼón vá ni̱ na̱kuíi̱n naá noo̱ rá. Kúú ni̱ kukuaa vá rá. Dá ni̱ ka̱sáʼá rá xíonoo ra ndúkú rá ndá yoo katiin ndaa ñaá koʼo̱n ra̱.
\p
\v 12 Ta kúú, tá ni̱ xini ta̱a néʼe choon ñoó ña̱ dión ni̱ ndoʼo ta̱ ta̱dí ñoó, kúú ni̱ ka̱ndísa ra to̱ʼon dánaʼa̱ na̱, chi̱ ni̱ naá iní ra̱ ni̱ kee to̱ʼon va̱ʼa káʼa̱n saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ na̱ iin ñoo naní Antioquía, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Pisidia
\p
\v 13 Dá ni̱ kaa Pablo xíʼín ta̱a néʼe táʼan xíʼín ná ñoó ini iin barco ñoo Pafos ñoó, dá ni̱ kiʼin na kuaʼa̱n na̱ ñoo naní Perge, ña̱ nákaa̱ kuendá Panfilia diʼa. Tído tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ da̱nkoo ñaá Juan. Dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n nóʼo̱ rá ñoo Jerusalén.
\v 14 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ ka̱nkuei na Perge ñoó. Dá ni̱ kiʼin na kuaʼa̱n na̱ ñoo káʼano naní Antioquía, ña̱ nákaa̱ kuendá Pisidia diʼa. Ta mií kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel ni̱ saa̱ na̱ veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ ku̱ʼu na, dá ni̱ sa̱ ndei na ndéi na.
\p
\v 15 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼi ra tuti ley xíʼín to̱ʼon ni̱ taa profeta, dá ni̱ ta̱ndaʼá ta̱a dándáki veʼe ñoó iin ta̱a ni̱ saʼa̱n ni̱ kaʼa̱n diʼa xíʼín ná:
\p ―Ñani kuálí, tá ió to̱ʼon va̱ʼa kaʼa̱n niʼini ndó no̱ó ña̱yuu ndéi yóʼo, ná kuita ndó ta kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ná viti ―kaá ra̱.
\p
\v 16 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Pablo. Dá ni̱ nda̱neʼe na ndáʼa̱ ná, ña̱ kóni̱ kaa ña̱ tádi̱ ná kandei ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ndoʼó, ra̱ Israel, xíʼín ndidaá ka̱ ni ndoʼó, ta̱ ndáño̱ʼo Ndios, kueídóʼo va̱ʼa ndó ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ndó.
\v 17 Na̱ kúú Ndios noo̱ yóó, na̱ Israel, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱xi na̱ sáʼano veʼe yó ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá. Dá ni̱ ndee ñaá ná iin ñoo káʼano tá tiempo ni̱ sa̱ ndei ndaʼí na̱ Egipto. Ta ndáʼa̱ mií Ndios ni̱ taó ñaá ti̱xi ndáʼa̱ ta̱ Egipto ñoó.
\v 18 Ta tein uu̱ diko kuia̱ ni̱ xi̱ʼo ndeé iní Ndios sa̱ʼá ña̱ sa̱ kee ña̱yuu ñoó tá sa̱ xi̱onoo na no̱ñoʼó i̱chí.
\v 19 Dá ni̱ da̱naá na̱ usa̱ ñoo náʼano ñóʼo no̱ñóʼo̱ naní Canaán. Dá ni̱ xi̱ʼo na ñóʼo̱ ñoó no̱ó na̱ sáʼano veʼá, dá ni̱ sa̱ kian ña̱ʼa mií ná.
\v 20 Ta ndidaá ña̱ yóʼo ni̱ ndoʼo na tein komi̱ ciento uu̱ diko uxi̱ kuia̱. Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xi̱ʼo Ndios juez sa̱ da̱ndáki na̱ ñoo yo̱ nda̱ tiempo ni̱ sa̱ kuu Samuel profeta.
\v 21 Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ xika̱ na̱ ñoo yo̱ iin rey dándáki ñaá. Dá ni̱ xi̱ʼo Ndios Saúl ña̱ kakuu ra rey noo̱ ná. Ta ro̱ón ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe iin ta̱a ni̱ sa̱ naní Cis. Ta ni̱ kii ra tein na̱ veʼe Benjamín. Ta sa̱ kuu ra rey táto̱ʼon uu̱ diko kuia̱.
\v 22 Tído ni̱ di̱tá Ndios choon noo̱ ndáʼa̱ Saúl ñoó, dá ni̱ na̱chi̱kani na David sa̱ kuu ra rey. Dá ni̱ xi̱ʼo Ndios kuendá saʼa̱ rá, ta kaá na̱ diʼa: “Nátaʼan ini yuʼu̱ xiníi̱ David, de̱ʼe ta̱ naní Isaí, chi̱ koʼo̱n xi̱ kee xi ndidaá kúú ña̱ kóni̱ yuʼu̱.”
\p
\v 23 ’Ta tein na̱ veʼe rey David ñoó ni̱ kii Jesús táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon na. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios ni̱ kii dáka̱ki na̱ Israel.
\v 24 Tído tá ko̱ ñáʼa̱ kasaa̱ Jesús, dá sa̱ da̱náʼa̱ Juan noo̱ ndidaá na̱ Israel ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée na, dá ná kodo̱ ndúta̱ ná.
\v 25 Dá tá kuaʼa̱n dáxi̱nko̱o Juan choon ve̱i na, dá ni̱ kaa na̱: “¿Ndá yoo kúú yuʼu̱, káʼán ndó? Ko̱ kúú taʼon yuʼu̱ na̱ kii dáka̱ki ñaá, chi̱ sata̱ yúʼu̱ ve̱i iin ka̱ ta̱a ndáya̱ʼi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó ni ko̱ kánian nakuii̱n ndei yuʼu̱ ndaxíí yóʼo̱ ndisa̱ ná”, kaá Juan.
\p
\v 26 ’Ñani, ndoʼó na̱ kúú na̱ veʼe Abraham, xíʼín ndidaá ka̱ ndo̱ʼó, na̱ ndáño̱ʼo Ndios. Ndios kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá nduʼu̱ ve̱i ndu dánaʼa̱ ndu̱ to̱ʼon yóʼo noo̱ ndo̱, ña̱ káʼa̱n saʼa̱ ndi koo, dá ka̱ki ndó no̱ó kua̱chi ndo̱.
\v 27 Chi̱ ko̱ ní nákoni ña̱yuu ndéi Jerusalén, xíʼín ta̱a néʼe choon ña̱ Jesús kúú na̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios kii dáka̱ki ñaá. Ta ko̱ ní kándaa̱ taʼon ini na̱ to̱ʼon ni̱ taa profeta, va̱ʼará káʼi naa̱n noo̱ ná iin iin kuu̱ kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱. Tído ni̱ xi̱nko̱o to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n profeta ñoó tá ni̱ ka̱ndo̱o na̱ ñoo yo̱ ña̱ kánian kuu Jesús.
\v 28 Chi̱ va̱ʼará ni iin tóʼón kua̱chi Jesús ko̱ ní niʼi̱ ná, dá kuu na̱, tído ni̱ xika̱ ña̱yuu ñoó noo̱ Pilato ña̱ ná kaʼanda ra̱ choon ña̱ kuu na̱.
\v 29 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ndoʼo na, dá ni̱ da̱nóo ñaá rá ndi̱ka cruz. Dá ni̱ da̱ndúxi ñaá rá.
\v 30 Tído Ndios kúú na̱ ni̱ da̱nátaki ñaá.
\v 31 Ta tein kuaʼa̱ vá kuu̱ ni̱ naʼa̱ noo̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ni̱ ka̱nkuei xíʼín ná nda̱ Galilea, ta ni̱ sa̱ xi̱onoo na xíʼín ná nda̱ ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jerusalén. Ta no̱ón kúú na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu.
\p
\v 32 ’Ta dión taʼani nduʼu̱ ve̱i ndu dánaʼa̱ ndu̱ sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa yóʼo, chi̱ táʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios xíʼín na̱ yatá veʼá,
\v 33 ñoó kía̱n ni̱ kee na xíʼín mií yó, na̱ kúú de̱ʼe na̱ sáʼano ñoó, chi̱ ni̱ da̱nátaki na̱ Jesús. Ta ki̱ʼo dión ni̱ xi̱nko̱o to̱ʼon ni̱ kaa Ndios noo̱ salmo kúú uu̱, chi̱ diʼa kaáa̱n: “Yoʼó kúú de̱ʼe yuʼu̱, ta viti náʼi̱ ña̱ kúúí tatóo̱n.”
\p
\v 34 ’Ta sa̱ daá vá ni̱ kaa Ndios ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kíán dánátaki na̱ Jesús, dá kía̱n o̱ téíʼi̱ yikí ko̱ño na̱, ta ni o̱ nátani̱ taʼan vaan. Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ndidaá kúú ña̱ va̱ʼa ni̱ ka̱ndo̱oi keei xíʼín David, ña̱ yóʼo kía̱n kee yuʼu̱ xíʼín ndó.”
\v 35 Ta diʼa káʼa̱n taʼani David noo̱ iin ka̱ salmo: “O̱ kónó taʼon mií ní ña̱ natani̱ yiki ko̱ño na̱ kéchóon noo̱ ní.”
\p
\v 36 ’Miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ ke̱chóon David no̱ó na̱ ñoo yo̱ ni̱ sa̱ ndei tiempo daá táto̱ʼon ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios. Dá tá ni̱ xiʼi̱ na̱, kúú ni̱ ndu̱xi na no̱ó ni̱ ndu̱xi na̱ veʼe na. Ta kúú ni̱ teiʼi̱ va yikí ko̱ño na̱.
\v 37 Tído mií Jesús, na̱ ni̱ da̱nátaki Ndios, ko̱ ní teiʼi̱ taʼon yikí ko̱ño na̱.
\p
\v 38 ’Sa̱ʼá ño̱ó, na̱ ñoo miíi̱, kanaʼá ndó ña̱ dánaʼa̱ nduʼu̱ noo̱ ndo̱ ña̱ xíʼo káʼano ini Ndios sa̱ʼá kua̱chi yo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesús.
\v 39 Chi̱ ko̱ ní kúu taʼon kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée yó choon saʼándá ley Moisés. Tído, ndidaá na̱ kándéé iní Jesús, no̱ón kúú na̱ kándo̱o vii noo̱ Ndios.
\v 40 Kueídóʼo va̱ʼa ndó to̱ʼon káʼi̱n xíʼín ndó viti, dá ná o̱ ndóʼo ndó táʼa̱n ña̱ ni̱ taa profeta, chi̱ diʼa kaáa̱n:
\q
\v 41 Kueídóʼo ndoʼó, na̱ kédi̱ki ndaa to̱ʼon káʼi̱n.
\q Naá iní ndo̱ kande̱ʼé ndó ña̱ kéei, ta ndañóʼó kíi̱ ndo̱ noo̱í.
\q Dá chi̱ koʼi̱n keei iin ña̱ káʼano tein kuu̱ ndéi ndó.
\q Tído o̱ kándísa taʼon ndóa̱n, va̱ʼará ná koo iin yoo nakani xíʼín ndó sa̱ʼán.
\m Dión kaáa̱n ―kaá Pablo.
\p
\v 42 Dá tá kuaʼa̱n keta Pablo veʼe Israel ñoó xíʼín Bernabé, kúú ni̱ xika̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ ná kasaa̱ tuku na iin ka̱ kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ ná, dá ná dánaʼa̱ tuku na sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa ñoó noo̱ ná.
\v 43 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ ka̱nkuei ña̱yuu ñoó veʼe ñoó, kúú kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ Israel tákuei sata̱ Pablo xíʼín Bernabé kuaʼa̱n na̱. Ta tákuei taʼani ñaá kua̱ʼá ña̱yuu kándísa táto̱ʼon kándísa na̱ Israel kuaʼa̱n na̱. Dá ni̱ ka̱sáʼá Pablo xíʼín Bernabé káʼa̱n niʼini na noo̱ ná ña̱ ná kuita toon na xíʼín ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼín ná.
\p
\v 44 Tá ni̱ kasa̱ndaá iin ka̱ kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel, dá ni̱ na̱taka táto̱ʼon iin níí ñoo ñoó kueídóʼo na to̱ʼon Ndios.
\v 45 Dá tá ni̱ xini ta̱ Israel ña̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ na̱taka, kúú ni̱ na̱kutí rá xíʼín ña̱ uʼu̱ ini ra̱. Dá ni̱ ka̱sáʼá rá ndéineʼe ra Pablo, ta káʼa̱n ndava̱ʼa ra xíʼín ná.
\v 46 Dá ni̱ ka̱sáʼá ndúndéé cháá ka̱ Pablo xíʼín Bernabé káʼa̱n na̱ xíʼín ra̱ Israel ñoó:
\p ―Miía̱n kánian dánaʼa̱ nduʼu̱ to̱ʼon Ndios dinñóʼó noo̱ ndo̱ʼó, chi̱ kúú ndó na̱ ñoo Ndios. Tído sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ñóʼó ndó to̱ʼon dánaʼa̱ ndu̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ó ka̱ íchi̱ ndo̱ natiin ndó ña̱ kataki chíchí ndó noo̱ ió Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó viti kía̱n koʼo̱n va nduʼu̱ dánaʼa̱ ndu̱ no̱ó ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel.
\v 47 Chi̱ diʼa ni̱ saʼanda satoʼo yo̱ Ndios choon noo̱ ndúʼu̱, ta kaá na̱:
\q Tandaʼá yuʼu̱ yo̱ʼó koʼo̱n kakuuón ña̱ tóo̱n noo̱ ndidaá ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel,
\q dá ni̱ʼí ña̱yuu ndéi noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóʼo ndi kee na ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱.
\p
\v 48 Dá tá ni̱ sei̱do̱ʼo na̱ ko̱ kúú na̱ Israel to̱ʼon yóʼo, kúú ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini na̱. Ta ni̱ kekáʼano na satoʼo yo̱ Ndios sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa ña̱ ni̱ seídóʼo na. Ta kúú ni̱ ka̱ndísa ñaá ndidaá kúú ña̱yuu, na̱ ni̱ ka̱xi Ndios ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí.
\p
\v 49 Ta kúú ni̱ na̱ka̱ʼani cháá ka̱ to̱ʼon va̱ʼa satoʼo yo̱ Jesús ndidaá ñoo ñóʼo ñoó.
\p
\v 50 Tído ni̱ nda̱tóʼón kueʼé ta̱ Israel, ta̱ ko̱ ní xíin kandísa ñaá xíʼín dao na̱ ñáʼa̱ ndáya̱ʼi, táʼa̱n na̱ ndíta ndaa̱ xíʼín ña̱ kándísa na, xíʼín dao ta̱a ndáya̱ʼi cháá ka̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ da̱káʼa̱n kue̱ʼé na̱ dao ka̱ ña̱yuu ña̱ kendava̱ʼa na xíʼín Pablo xíʼín Bernabé. Dión ni̱ kuu, dá ni̱ taxí ñaá ná.
\v 51 Dá ni̱ kidi niʼini Pablo xíʼín Bernabé ño̱ya̱ká íin saʼa̱ ná, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ ko̱ nátaʼan ini Ndios xiní ñaá ná. Dá ni̱ kiʼin na íchi̱ kuaʼa̱n na̱, dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo káʼano naní Iconio.
\p
\v 52 Ta ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini, ta ni̱ na̱kutí ná xíʼín Espíritu ii̱ Ndios.
\c 14
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ ndei na dánaʼa̱ na̱ iin ñoo naní Iconio
\p
\v 1 Tá nani ió Pablo xíʼín Bernabé ñoo Iconio ñoó, dá ni̱ ku̱ʼu nduú na̱ veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Ta xíʼín to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ na̱, kúú kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ Israel xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ni̱ ka̱ndísa ñaá.
\v 2 Tído ta̱a Israel, ra̱ ko̱ xi̱ín kandísa ñaá, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ da̱káʼa̱n kue̱ʼé ra̱ ko̱ kúú ta̱a Israel ndéi ñoo ñoó, dá ni̱ ka̱sáʼá xiní uʼu̱ ra̱ Pablo xíʼín Bernabé.
\v 3 Tído naʼá vá ni̱ ka̱ndo̱o na ni̱ sa̱ ndei na ñoo ñoó. Ta sa̱ʼá ña̱ kándéé káʼano iní na̱ satoʼo yo̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní yu̱ʼú taʼon na ña̱ kía̱n kaʼa̱n na̱ sa̱ʼá to̱ʼon Jesús. Ta ni̱ xi̱ʼo Ndios ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ to̱ʼon dánaʼa̱ apóstol ñoó sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios kíán ña̱ ndaa̱, chi̱ xíʼín ndáʼa̱ apóstol ñoó ni̱ kee Ndios ña̱ʼa náʼano, xíʼín ña̱ʼa ndato.
\v 4 Kúú ni̱ ka̱sáʼá táʼa̱nda̱ táʼan ña̱yuu ndéi ñoo káʼano ñoó, chi̱ dao na nákui̱ta xoo ta̱ Israel ñoó, ta dao na nákui̱ta xoo na̱ kúú apóstol ñoó.
\p
\v 5 Dá ni̱ ka̱ndo̱o ta̱ Israel ñoó xíʼín ra̱ ko̱ kúú ta̱ Israel ndíta xoo ra̱, xíʼín ta̱ néʼe choon ñoo ñoó ña̱ kendava̱ʼa ra xíʼín apóstol ñoó, ta kaʼání ñaá rá xíʼín yuu̱.
\v 6 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ dión ndátóʼón ta̱a ñoó kee ra xíʼín ná, dá ni̱ xino na kuaʼa̱n na̱ ñoo naní Listra, xíʼín ñoo naní Derbe, xíʼín ndidaá ka̱ ni ñoo ñóʼo chí kuendá Licaonia diʼa.
\v 7 Ta ñoó ni̱ da̱náʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa Jesús.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ chi̱yúú ná Pablo ñoo Listra
\p
\v 8 Ta ñoo Listra ñoó ió iin ta̱a ko̱ ku̱ú kaka. Ta ió niʼini ra, chi̱ nda̱ rá ni̱ kaki va ra ko̱ ku̱ú kaka ra.
\v 9 Ta ió ra̱ seídóʼo ra noo̱ káʼa̱n Pablo. Dá tá ni̱ sa̱ nde̱ʼé ná noo̱ rá, kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ kándéé iní ra̱ ña̱ kándéé Ndios nduva̱ʼa ñaá ná.
\v 10 Dá ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín rá:
\p ―¡Ndakuii̱n ndichi ndaa̱!
\p Ta kúú iin ni̱ ndao ra ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi ra̱. Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá xíka ra xíonoo ra.
\p
\v 11 Tá ni̱ xini ña̱yuu ñoó ña̱ ndato ni̱ kee Pablo, kúú ni̱ ka̱sáʼá káyuʼú ná xíʼín yúʼu̱ naní licaónica, ta kaá na̱:
\p ―¡Ni̱ noo túu ndios ni̱ ka̱sáa̱ na̱, ta ndáa na táto̱ʼon ndáa ta̱a ñayuú yóʼo!
\p
\v 12 Ta kaá na̱ ña̱ Bernabé kúú ndios naní Júpiter, ta Pablo kúú ndios naní Mercurio, chi̱ Pablo ñoó kúú na̱ káʼa̱n cháá ka̱ o̱ du̱ú Bernabé.
\v 13 Ta nda̱ yuʼú ñoo ñoó íin iin veʼe ño̱ʼo kuendá Júpiter, ta ñoó nákaa̱ iin duti̱, dá ndáka ra toro, ta néʼe ra ita ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ yéʼé ñoo ñoó noo̱ nákaa̱ Pablo xíʼín Bernabé. Chi̱ kóni̱ ta̱ duti̱ ñoó xíʼín ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó doko̱ ná ña̱ʼa noo̱ Pablo xíʼín Bernabé, dá kandaño̱ʼo ñaá ná, káʼán ná.
\p
\v 14 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Bernabé xíʼín Pablo ña̱ dión káʼán ña̱yuu ñoó kee na, kúú ni̱ ndatá ná dáʼo̱n ná, chi̱ ko̱ nátaʼan ini na̱ ña̱ kée ña̱yuu ñoó dión. Ta ni̱ ku̱ʼu na tein ña̱yuu ñoó, ta káyuʼú ná:
\p
\v 15 ―¿Ndiva̱ʼa kée ndó dión? Chi̱ ña̱yuu xi̱ʼín vá ndó kúú nduʼu̱. Diʼa ve̱i nduʼu̱ ña̱ kía̱n kasto̱ʼon ndu xíʼín ndoʼó ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian dánkoo ndó ña̱ ko̱ chóon téí kée ndó yóʼo, dá kandaño̱ʼo ndó na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú Ndios ta̱kí, na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa induú káa xíʼín no̱ñóʼo̱ yóʼo xíʼín ta̱ñoʼo̱ xíʼín ndidaá kúú ña̱ʼa ió noo̱án.
\v 16 Tá sa̱ naʼá vá, dá sa̱ sonó Ndios no̱ó ña̱yuu sa̱ kee na ña̱ kóni̱ mií ná.
\v 17 Tído ko̱ ní sá tuu taʼon na naʼa̱ na̱ mií ná ña̱ kúú ná Ndios tein ña̱ va̱ʼa kée na, chi̱ dákóon na dai̱, dá kana ña̱ʼa noo̱ xíti yó. Ta xíʼo na ña̱ʼa sásáʼan yó, dá kadii̱ inío̱ ―kaá na̱.
\p
\v 18 Ta va̱ʼará ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, tído uʼu̱ nda̱ʼo, dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ chi̱tuu na ña̱yuu ñoó, dá ko̱ ní doko̱ ná ña̱ʼa ñoó noo̱ ná kandaño̱ʼo ñaá ná.
\p
\v 19 Tá ni̱ ndiʼi ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ Israel, táʼa̱n ra̱ ndéi ñoo Antioquía xíʼín ñoo Iconio. Dá ni̱ da̱káʼa̱n kue̱ʼé ra̱ ña̱yuu ñoó, dá ni̱ chi̱yúú ná Pablo. Ta ñóʼo ñaá ná ni̱ saʼa̱n na̱ ni̱ da̱kána ñaá ná nda̱ yuʼú ñoo ñoó, chi̱ sa̱ ni̱ xiʼi̱ va na, ni̱ kaʼán ná.
\v 20 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ dao na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ kao̱ noo na ndíta na noo̱ kánduʼu̱ Pablo. Dá ni̱ nda̱ko̱o na, dá ni̱ ndu̱ʼu tuku na ñoo ñoó. Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱ xíʼín Bernabé ñoo naní Derbe.
\p
\v 21 Dá ni̱ da̱náʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Derbe ñoó. Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ nduu kuendá Jesús ni̱ kee na. Tá ni̱ ndiʼi ñoó, dá ni̱ na̱ndió kuéi tuku na ñoo Listra xíʼín ñoo Iconio, xíʼín ñoo Antioquía.
\v 22 Ta ñoó ni̱ xi̱ʼo na ta̱ndeé iní noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús, ta ni̱ kaʼa̱n niʼini na noo̱ ná ña̱ ná kandita toon na xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa na, ta kaá na̱ xíʼín ná: “Miía̱n kánian ndoʼo yó kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱ndóʼó, dá ndu̱ʼu yó noo̱ dándáki Ndios”, kaá na̱.
\v 23 Ta ni̱ xi̱ʼo na choon noo̱ dao ra̱ sáʼano ndéi iin rá iin veʼe noo̱ nátaka na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ kía̱n kandaka ñaá rá. Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱ neʼe ii̱ ná, ta ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ra̱ sáʼano ñoó, kúú ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá ná ti̱xi ndáʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús, na̱ kándísa ra.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱ndió ko̱o Pablo xíʼín Bernabé kuaʼa̱n nóʼo̱ ná ñoo Antioquía
\p
\v 24 Tá ni̱ ya̱ʼa na chí kuendá Pisidia, dá ni̱ saa̱ na̱ chí Panfilia diʼa.
\v 25 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ da̱náʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa Jesús ñoo naní Perge, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱, dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo naní Atalia.
\v 26 Dá ni̱ kaa na ini iin barco kuaʼa̱n na̱ ñoo Antioquía no̱ó ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá na̱ kúú kuendá Jesús noo̱ ndáʼa̱ Ndios ña̱ chindeé ñaá ná noo̱ chóon. Ta viti ni̱ da̱ndíʼi na choon ni̱ niʼi̱ ná noo̱ Ndios.
\v 27 Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ na̱da̱taká na̱ ndidaá ña̱yuu kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ ka̱sáʼá ná náki̱ʼo na kuendá saʼa̱ ndidaá ña̱ va̱ʼa ni̱ kee Ndios xíʼín ná no̱ó ni̱ saʼa̱n na̱. Ta ni̱ na̱kani taʼani na ña̱ ni̱ sonó Ndios nío̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, dá ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Jesús.
\v 28 Ta naʼá vá ni̱ sa̱ ndei na ñoó xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús.
\c 15
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱taka na̱ ndío choon sa̱ʼá na̱ kúú kuendá Jesús
\p
\v 1 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱a ni̱ kii chí kuendá Judea diʼa. Dá ni̱ ka̱sáʼá rá dánaʼa̱ ra̱ no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó, ta kaá ra̱:
\p ―Tá ná o̱ táʼa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley Moisés choon, dá kía̱n o̱ níʼi̱ taʼon ndó ña̱ ka̱ki ndó no̱ó kua̱chi ndo̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 2 Ta Pablo xíʼín Bernabé kúú na̱ ni̱ nda̱kuei, ta de̱én nda̱ʼo ni̱ ka̱sáʼá chídáó táʼan na xíʼín ta̱a ñoó sa̱ʼá ña̱ dánaʼa̱ ra̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ña̱ koʼo̱n Pablo xíʼín Bernabé ñoo Jerusalén xíʼín dao ka̱ na̱ kúú kuendá na̱, dá ná ndatóʼón ná sa̱ʼá ña̱ yóʼo xíʼín na̱ kúú apóstol, xíʼín na̱ sáʼano ndéi ñoo Jerusalén.
\v 3 Dá ni̱ chi̱ndaʼá ñaá na̱ kúú kuendá Jesús ñoó kuaʼa̱n na̱. Dá ni̱ ya̱ʼa na kuendá Fenicia xíʼín Samaria. Dá ni̱ na̱kani na xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ña̱ kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ni̱ nduu kuendá Jesús. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini ña̱yuu ñoó tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ dión ni̱ kuu.
\p
\v 4 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱tiin va̱ʼa ñaá na̱ kúú apóstol, xíʼín na̱ sáʼano xíʼín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ ka̱sáʼá Pablo xíʼín Bernabé nákani na saʼa̱ ndidaá kúú ña̱ʼa ni̱ kee Ndios xíʼín ná no̱ó ni̱ saʼa̱n na̱ ni̱ da̱náʼa̱ na̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
\v 5 Tído dao ta̱ fariseo, táʼa̱n ra̱ kándísa Jesús, ni̱ na̱kui̱ta ndichi. Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Miía̱n ndúsa̱ kánian taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndidaá ta̱a ko̱ kúú ta̱ Israel ni̱ nduu kuendá Jesús, ta kánian kaʼanda yo̱ choon noo̱ rá ña̱ ná kee ra choon saʼándá ley Moisés ―kaá ra̱.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n Pedro ña̱ ka̱ki yó saʼa̱ iin tóʼón dini̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús
\p
\v 6 Dá ni̱ na̱taka na̱ kúú apóstol ñoó xíʼín na̱ sáʼano, dá keyíko̱ na̱ choon yóʼo.
\v 7 Ta kúú ni̱ kukáni̱ vá ndátóʼón táʼan na sa̱ʼá ña̱ yóʼo. Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Pedro, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ñani, sa̱ náʼá vá mií ndó ña̱ sa̱ naʼá cháá ka̱ va ni̱ ka̱xi Ndios yuʼu̱ ña̱ dánaʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa Jesús no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta kúú ni̱ ka̱ndísa ñaá ná.
\v 8 Ta mií Ndios, na̱ náʼá ndi ndáa nío̱ ndidaá kúú ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱náʼa̱ noo̱ yo̱ ña̱ nátaʼan ini na̱ xiní na̱ ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel, chi̱ ni̱ xi̱ʼo na Espíritu ii̱ ná no̱ó ña̱yuu ñoó táto̱ʼon ni̱ kee na xíʼín mií yó.
\v 9 Chi̱ táto̱ʼon ni̱ kee na xíʼín yó, ki̱ʼo dión taʼani ni̱ kee na xíʼín ná, chi̱ ni̱ ndu̱vii na nío̱ ná sa̱ʼá ña̱ kándéé iní na̱ Jesús.
\v 10 Ta viti, ¿ndiva̱ʼa káʼán ndó kee yó iin ña̱ʼa ko̱ nátaʼan ini Ndios keeá? ¿Ndiva̱ʼa kátoó ndo̱ chinóo ndó choon kuáchi̱ yóʼo sata̱ na̱ kúú kuendá Jesús, chi̱ ni na̱ sáʼano veʼe yó ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá, ta ni mií yó ko̱ ní kándeé kee choon saʼándáa̱n?
\v 11 Chi̱ kándísa yó ña̱ ni̱ ka̱ki oon ni na yó no̱ó kua̱chio̱ sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee satoʼo yo̱ Jesús saʼa̱ yo̱. Ta dión taʼani ndóʼo na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ―kaá Pedro.
\p
\v 12 Ta kúú tádi̱ óon ndéi ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó seídóʼo na ña̱ nákani Bernabé xíʼín ña̱ nákani Pablo sa̱ʼá ña̱ʼa náʼano xíʼín sa̱ʼá ña̱ʼa ndato ni̱ kee Ndios xíʼín ná tein ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n Jacobo
\p
\v 13 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱, dá ni̱ kaa Jacobo:
\p ―Ñani, kueídóʼo ndó to̱ʼon koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ndó.
\v 14 Simón Pedro kúú na̱ ni̱ na̱kani táto̱ʼon ni̱ kee Ndios ni̱ kemáni̱ ná na̱ ko̱ kúú na̱ Israel taʼándá mií no̱ó. Chi̱ tein mií ná ni̱ ka̱xi Ndios dao na, dá kakuu na ña̱yuu na̱.
\v 15 Ta ña̱ yóʼo kía̱n nákiʼin táʼan xíʼín ña̱ ni̱ taa profeta, chi̱ diʼa kaáa̱n:
\q
\v 16 Tá ni̱ ndiʼi, dá nandió ko̱o tuku yuʼu̱ keei táto̱ʼon ni̱ sa̱ io tá sa̱ da̱ndáki rey David,
\q chi̱ sa̱ ni̱ naá vá no̱ó ni̱ da̱ndáki na.
\q Tído koʼo̱n tuku yuʼu̱ nduva̱ʼi no̱ó ni̱ sa̱ da̱ndáki na,
\q táto̱ʼon kée ña̱yuu ndúva̱ʼa na iin veʼe ni̱ koon.
\q
\v 17 Dión, dá kía̱n kasáʼá dao ka̱ ña̱yuu nandukú ná yuʼu̱,
\q chi̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, táʼa̱n na̱ ni̱ kasa̱ndaá ni̱ seídóʼo to̱ʼin,
\q no̱ón kúú na̱ kasáʼá nandukú yuʼu̱.
\q
\v 18 Dión ni̱ kaa satoʼo yo̱ Ndios, na̱ ni̱ xi̱ʼo ña̱ kía̱n kanaʼá yó sa̱ʼá ña̱ yóʼo nda̱ rá sa̱ naʼá vá.
\p
\v 19 ’Dión kaáa̱n. Sa̱ʼá ño̱ó kaá yuʼu̱ ña̱ ná dáʼa ni chinóo yó iin choon kuáchi̱ sa̱tá na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, táʼa̱n na̱ ni̱ nduu kuendá Ndios.
\v 20 Va̱ʼa ka̱a̱n diʼa ná taa yóa̱n kaʼa̱ xíʼín ná ña̱ ná o̱ sa̱ ke̱í ka̱ na̱ ko̱ño kíti̱ ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱, ta ná o̱ sa̱ kée ka̱ na̱ kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí na̱ o yíi̱ ná, ta ná o̱ sa̱ ke̱í ka̱ na̱ ko̱ño iin kíti̱ ko̱ ní xita̱ nii̱, ta ni nii̱ ri̱ ná o̱ sa̱ ke̱í ka̱ na̱.
\v 21 Chi̱ nda̱ rá sa̱ naʼá vá, ta nda̱ viti ndéi ta̱a iin rá iin ñoo dánaʼa̱ ra̱ ley Moisés. Ta káʼi raa̱n ini veʼe noo̱ nátaka na̱ ñoo miíá iin rá iin kuu̱ kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ yo̱ ―kaá Jacobo.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ taa na noo̱ iin tuti, ni̱ ta̱ndaʼá náa̱n kuaʼa̱n no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel
\p
\v 22 Dá ni̱ ka̱ndo̱o na̱ kúú apóstol ñoó xíʼín na̱ sáʼano xíʼín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ ka̱xi na dao ta̱a kuendá mií ná, dá tandaʼá ñaá ná koʼo̱n na̱ ñoo Antioquía xíʼín Pablo xíʼín Bernabé. Dá ni̱ ka̱xi na Judas, táʼa̱n na̱ káʼa̱n xíʼín ná Barsabás, xíʼín iin ta̱a naní Silas, chi̱ ndi nduú ta̱a yóʼo kúú na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús.
\v 23 Dá ni̱ xi̱ʼo na iin tuti noo̱ ná, táʼa̱n ña̱ káʼa̱n diʼa:
\p “Nduʼu̱, na̱ kúú apóstol, xíʼín na̱ sáʼano, xíʼín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, nduʼu̱ kúú na̱ táa tuti yóʼo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ʼó, na̱ kúú kuendá Jesús, ndoʼó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndéi ñoo Antioquía, xíʼín ndoʼó, na̱ ndéi chí kuendá Siria diʼa, xíʼín ndoʼó, na̱ ndéi Cilicia. Ná kandei va̱ʼa ndó.
\v 24 Ni̱ niʼi̱ tóʼon nduʼu̱ ña̱ tein mií ndú yóʼo ni̱ kana dao ta̱a ko̱saa̱ noo̱ ndéi ndó, tído ko̱ ta̱ʼón nduʼu̱ kúú ra̱ ni̱ xi̱ʼo choon noo̱ rá. Chi̱ dátaʼán ra̱ ndo̱ʼó xíʼín to̱ʼon dánaʼa̱ ra̱, ta dánaá ini ra̱ ndó, ta saʼándá ra̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱, ta kéndúsa̱ ra̱ xíʼín ndó ña̱ kee ndó ndidaá choon saʼándá ley Moisés.
\v 25 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o ndu ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ ná tandaʼá ndú dao ta̱a ndéi tein ndu yóʼo ko̱saa̱ na̱ noo̱ ndéi ndó. Ta saa̱ dáó ná xíʼín ñani mani̱ yo̱ Bernabé xíʼín Pablo,
\v 26 táʼa̱n na̱ ni̱ na̱ki̱ʼo mií ña̱ ndoʼo naní na̱ saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesucristo.
\v 27 Sa̱ʼá ño̱ó tándaʼá ndú Judas xíʼín Silas ko̱saa̱ na̱ nakani ndiʼi na sa̱ʼá to̱ʼon ni̱ taa ndu noo̱ tuti yóʼo xíʼín ndó.
\v 28 Chi̱ nátaʼan ini Espíritu ii̱ Ndios, ta ki̱ʼo dión kándaa̱ ini ndu̱ ña̱ ko̱ kánian chinóo ndu choon kuáchi̱ sata̱ ndo̱. Sa̱va̱ʼa ña̱ kánian kee ndó kía̱n kaáa̱n diʼa:
\v 29 o̱ sa̱ ke̱í ka̱ ndo̱ ko̱ño kirí ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱. Ta ni o̱ sa̱ ke̱í ka̱ ndo̱ nii̱ ri̱, ni ko̱ño kirí ko̱ ní xita̱ nii̱, ta o̱ sa̱ kée ka̱ ndo̱ kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ndo̱ o yíi̱ ndo̱. Tá seídóʼo ndó choon yóʼo, dá kía̱n va̱ʼa kee ndó. Ndios ná koo xíʼín ndó.”
\p Dión káʼa̱n tuti ni̱ taa na ñoó.
\v 30 Dá ni̱ kee ta̱a ni̱ xio choon ñoó kuaʼa̱n na̱ ñoo Antioquía. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, dá ni̱ ndi̱tútí ná ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ʼo na tuti ñoó noo̱ ná.
\v 31 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼi naa̱n, kúú ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini na̱ saʼa̱ ndidaá kúú ta̱ndeé iní xíʼo ña noo̱ ná.
\v 32 Ta Judas xíʼín Silas ñoó kúú profeta, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xi̱ʼo na ta̱ndeé iní no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús, ta xíʼín kua̱ʼá nda̱ʼo to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n niʼini ra noo̱ ná.
\p
\v 33 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱ ndei na cháá tiempo ñoo ñoó, dá ni̱ chi̱ndaʼá ñaá na̱ kúú kuendá Jesús kuaʼa̱n nóʼo̱ ná, ta ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ná. Dá ni̱ na̱ndió kuéi na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná ñoo Jerusalén noo̱ ndéi na̱ ni̱ ta̱ndaʼá ñaá ni̱ saʼa̱n na̱.
\v 34 Tído ni̱ chi̱kaa̱ ini Silas ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ ná kando̱o na ñoó.
\v 35 Ta ni̱ ka̱ndo̱o taʼani Pablo xíʼín Bernabé ni̱ sa̱ ndei na ñoo Antioquía ñoó, ta ni̱ da̱náʼa̱ na̱ to̱ʼon satoʼo yo̱ Jesús. Ta kua̱ʼá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús sa̱ chi̱ndeé táʼan xíʼín ná sa̱ ka̱sto̱ʼon na to̱ʼon va̱ʼa Jesús xíʼín ña̱yuu.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ taʼa̱nda̱ táʼan Pablo xíʼín Bernabé
\p
\v 36 Dá tá ni̱ ya̱ʼa cháá kuu̱, dá ni̱ kaa Pablo xíʼín Bernabé:
\p ―Ná koʼo̱n tukuó korniʼini yó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ndidaá ni ñoo no̱ó ni̱ saʼa̱n yo̱ ni̱ da̱náʼa̱ yo̱ to̱ʼon satoʼo yo̱ Jesús, dá ná kandaa̱ ini yo̱ ndi ndóʼo na ―kaá Pablo.
\p
\v 37 Dá ni̱ kaʼán Bernabé kandaka na Juan, táʼa̱n ra̱ káʼa̱n xíʼín ná Marcos, koʼo̱n ra̱.
\v 38 Tído ko̱ ní xíin taʼon Pablo kandaka na ra̱ koʼo̱n ra̱, chi̱ ni̱ da̱nkoo va ñaá rá kuendá Panfilia, ta ko̱ ní xíonoo ka̱ ra̱ xíʼín ná noo̱ choon Ndios.
\v 39 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní nákiʼin táʼan taʼon to̱ʼon no̱ó ni̱ nda̱tóʼón Bernabé xíʼín Pablo, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ taʼa̱nda̱ táʼan na. Dá ni̱ kee Bernabé ndáka na Marcos kuaʼa̱n na̱. Dá ni̱ kaa na ini barco kuaʼa̱n na̱ Chipre.
\p
\v 40 Dá ni̱ na̱taʼan ini Pablo ña̱ koʼo̱n na̱ xíʼín Silas. Dá ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá na̱ kúú kuendá Jesús noo̱ ndáʼa̱ satoʼo yo̱ Ndios ña̱ ná chindeé ñaá ná no̱ó koʼo̱n na̱.
\v 41 Dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱. Ta ni̱ ya̱ʼa na chí kuendá Siria xíʼín Cilicia, ta sá káʼa̱n niʼini na no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó kuaʼa̱n na̱.
\c 16
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱sáʼá Timoteo xíonoo xi xíʼín Pablo xíʼín Silas
\p
\v 1 Dá ni̱ ya̱ʼa Pablo xíʼín Silas ñoo naní Derbe, dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Listra. Ta ñoó ni̱ na̱kiʼin táʼan na xíʼín iin ta̱a kúú kuendá Jesús naní Timoteo. Ta kúú xí de̱ʼe iin ñáʼa̱ Israel kándísa Jesús. Ta tatá xi̱ kúú ta̱a griego.
\v 2 Ta ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Listra xíʼín ñoo Iconio káʼa̱n va̱ʼa saʼa̱ xí.
\v 3 Dá ni̱ na̱taʼan ini Pablo ña̱ kía̱n koʼo̱n xi̱ xíʼín ná. Sa̱ʼá ño̱ó nda̱ni ni̱ saʼanda na̱ ñíi̱ xí táto̱ʼon saʼándá ley choon, dá kía̱n ná o̱ nákani kuáchi̱ ini na̱ Israel, táʼa̱n na̱ ndéi ñoo ñoó, koni na̱ xí. Chi̱ sa̱ ndidaá vá ná náʼá ña̱ tatá Timoteo kúú iin ta̱ griego.
\p
\v 4 Ta kúú ndidaá ñoo no̱ó yáʼa na kuaʼa̱n na̱, ñoó ni̱ ka̱sto̱ʼon na xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó saʼa̱ choon ni̱ saʼanda na̱ kúú apóstol xíʼín na̱ sáʼano ndéi Jerusalén, dá ná kueídóʼo naa̱n.
\v 5 Ta ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ni̱ na̱kui̱ta ndaa̱ cháá ka̱ na̱ xíʼín ña̱ kándéé iní na̱ Jesús tá ni̱ seídóʼo na to̱ʼon yóʼo. Ta kuu̱ rá kuu̱ ndúkuaʼa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kúú kuendá Jesús kuaʼa̱n na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ naʼa̱ Ndios iin ña̱ ndato noo̱ Pablo
\p
\v 6 Kúú ni̱ chi̱kaʼanda na̱ kuendá Frigia xíʼín Galacia, chi̱ ko̱ ní sónó taʼon Espíritu ii̱ Ndios ña̱ dánaʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús chí kuendá Asia diʼa.
\v 7 Tá ni̱ saa̱ na̱ kuendá Misia, dá ni̱ kaʼán ná koʼo̱n na̱ chí kuendá Bitinia diʼa, tído ko̱ ní sónó taʼon Espíritu Jesús ña̱ koʼo̱n na̱ ñoó.
\v 8 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ya̱ʼa na kuendá Misia kuaʼa̱n na̱, dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo Troas noo̱ kúú yuʼú ta̱ñoʼo̱.
\p
\v 9 Dá tá ni̱ kuaá, dá ni̱ naʼa̱ Ndios iin ña̱ ndato noo̱ Pablo, chi̱ ni̱ xini na̱ iin ta̱a ió chí kuendá Macedonia diʼa. Ta íin ndichi ra̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ Pablo, ta kaá ra̱: “Kee ní ña̱ mani̱ kii ní Macedonia yóʼo, ta chindeé ní nduʼu̱”, kaá ra̱.
\p
\v 10 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ xini na̱ ña̱ʼa ndato yóʼo, ta kúú mií hora daá ni̱ kenduu ndu̱ koʼo̱n ndu̱ chí kuendá Macedonia, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ta̱ʼí ini ndu̱ ña̱ mií Ndios kúú na̱ kana ñaá ña̱ kía̱n koʼo̱n ndu̱ dánaʼa̱ ndu̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱ndísa iin ñáʼa̱ naní Lidia
\p
\v 11 Dá ni̱ tiin ndu iin barco ñoo Troas. Dá ni̱ chi̱ndaa̱ ndu̱ kuaʼa̱n ndu̱ niʼi̱ ndú iin yúku̱ íin ini ta̱ñoʼo̱ naní Samotracia. Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kaa tuku ndu ini barco ñoó kuaʼa̱n ndu̱ ñoo naní Neápolis.
\v 12 Tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoó, dá ni̱ kee ndu xíka sáʼá ndú kuaʼa̱n ndu̱ iin ñoo naní Filipos, ta kíán ñoo ndáya̱ʼi cháá ka̱ nákaa̱ kuendá Macedonia diʼa, ta kíán iin ñoo kuendá ta̱ romano. Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei ndu cháá kuu̱.
\p
\v 13 Ta tein iin kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel, dá ni̱ ka̱nkuei ndu kuaʼa̱n ndu̱ yuʼú ñoo ñoó, chi̱ ñoó nákaa̱ iin yu̱ta noo̱ sáʼa̱n na̱ Israel ndéi ñoo ñoó káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios. Dá tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoó, dá ni̱ sa̱ ndei ndu. Dá ni̱ ka̱sáʼá ndú káʼa̱n ndu̱ xíʼín na̱ ñáʼa̱ ni̱ na̱taka ndéi ñoó saʼa̱ Jesús.
\v 14 Ta ñoó nákaa̱ iin ñáʼa̱ naní Lidia. Ta kíán ñá ñoo káʼano naní Tiatira, ta díkóán dáʼo̱n dío̱n kuaʼá to̱ón, ta ndáño̱ʼán Ndios ta̱kí. Ta kúú seídóʼo va̱ʼán to̱ʼon káʼa̱n Pablo. Ta kúú ni̱ na̱konó satoʼo yo̱ Jesús níma̱n, ta kúú ni̱ ka̱ndísáán to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱.
\v 15 Ta kúú ni̱ sodo̱ ndúta̱a̱n xíʼín ndidaá na̱ veʼán. Dá ni̱ seí ndaʼávía̱n noo̱ ndú, ta kaáa̱n:
\p ―Tá kándaa̱ ini ndo̱ ña̱ kúúí iin ñáʼa̱ kándéé ndisa iníi̱ satoʼo yo̱ Jesús, dá kía̱n nákíi̱ ndo̱ ná koʼo̱ veʼi kandei ndó ―kaáa̱n.
\p Dá ni̱ ka̱ndeéán ni̱ xino̱ ini ndu̱ ña̱ koʼo̱n ndu̱ kandei ndu veʼán dao kuu̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ chi̱káa̱ ta̱ néʼe choon Pablo xíʼín Silas veʼe ka̱a
\p
\v 16 Ta diʼa ni̱ ndoʼo ndu iin ka̱ kuu̱ tá kuaʼa̱n ndu̱ kaʼa̱n ndu̱ xíʼín Ndios. No̱ó kuaʼa̱n ndu̱ ñoó ni̱ na̱kiʼin táʼan ndu xíʼín iin tadiʼí. Ta nákaa̱ iin espíritu kini ña̱ nákoni iní ini xi̱. Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo di̱ʼón níʼi̱ satoʼo xi̱ sa̱ʼá ña̱ nákoni iní xi̱.
\v 17 Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá tadiʼí yóʼo tákaa xi Pablo xíʼín nduʼu̱ ve̱i xi, ta káyuʼú xí:
\p ―¡Ta̱a yóʼo kúú ra̱ kéchóon noo̱ Ndios, na̱ kómí ndidaá táʼa̱n choon! Ta dánaʼa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱ ―kaá xi̱.
\p
\v 18 Ta kúú kuaʼa̱ vá kuu̱ ni̱ sa̱ kee xi dión. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní xi̱ʼo ndeé ka̱ ini Pablo saʼa̱ xí. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín espíritu kini nákaa̱ ini xi̱:
\p ―Xíʼín kuu̱ Jesucristo, na̱ xíʼo choon no̱ói̱, saʼándái̱ choon noo̱o̱n. Kuaʼán keta kíi̱ ini tadiʼí xaa̱n.
\p Ta kúú vitíʼón vá ni̱ keta espíritu kini ñoó kuaʼa̱n.
\v 19 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini satoʼo xi̱ ña̱ ko̱ó ka̱ di̱ʼón niʼi̱ rá xíʼín xí, dá ni̱ tiin ra Pablo xíʼín Silas. Dá ni̱ kee ra ñóʼo ñaá rá kuaʼa̱n ra̱ noo̱ yáʼi noo̱ ndéi ta̱ néʼe choon.
\v 20 Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ chi̱kata ñaá rá no̱ó ta̱ néʼe choon ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―Ta̱a yóʼo kúú ta̱ Israel. Ta xíonoo ra dána̱á táʼan ra ña̱yuu ndéi ñoo yo̱.
\v 21 Ta xíonoo ra dánaʼa̱ ra̱ ña̱ kánian kee yó táto̱ʼon ki̱ʼo kée mií rá, ta ko̱ káni taʼan vaan natiin yóa̱n, ta kee yóa̱n, chi̱ kúú yó ta̱ romano ―kaá ra̱.
\p
\v 22 Dá ni̱ nda̱kuei ña̱yuu ni̱ ka̱sáʼá ná kéndava̱ʼa na xíʼín Pablo, xíʼín Silas. Dá ni̱ ndatá ta̱ néʼe choon ñoó dáʼo̱n ná. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná kani ñaá rá xíʼín vara.
\v 23 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kani kini ñaá rá, dá ni̱ taán ñaá rá veʼe ka̱a. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon no̱ó ra̱ ndaá yéʼé ka̱a ña̱ ná kandaa va̱ʼa ñaá rá.
\v 24 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ taʼa̱nda̱ choon yóʼo noo̱ rá, dá ni̱ taán ñaá rá veʼe ka̱a naá ñóʼo nda̱ ma̱á ini veʼe ka̱a ñoó. Dá ni̱ taán rá saʼa̱ ná yái̱ yíto̱ naní cepo kánduʼu̱ ini veʼe ka̱a ñoó, dá ni̱ kató toon ra yíto̱ ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱ndísa ta̱a ndaá yéʼé ka̱a ñoó Jesús
\p
\v 25 Tá ni̱ kuu ñoó tádi̱, káʼa̱n ii̱ vá Pablo xíʼín Silas xíʼín Ndios ñóʼo na, ta xíta na yaa noo̱ ná. Ta seídóʼo va̱ʼa ñaá dao ka̱ ta̱a ñóʼo veʼe ka̱a ñoó ndéi ra.
\v 26 Ta kúú iin kuitíó ni̱ ka̱sáʼá ni̱ʼi nda̱ʼo táan. Ta kúú nda̱ saʼa̱ véʼe ka̱a ñoó ni̱ kidi niʼini. Ta kúú ni̱ nono̱ vá ndidaá kúú yéʼé ka̱a ñoó. Ta kúú ni̱ ndaxí vá cadena ndíko̱ saʼa̱ ndidaá kúú ta̱a ñóʼo veʼe ka̱a ñoó.
\p
\v 27 Dá ni̱ ndoto ta̱ ndaá yéʼé ka̱a ñoó, kúú ni̱ xini ra̱ ña̱ ndidaá yéʼé ka̱a ni̱ nono̱. Ta kúú ni̱ taó rá espada ra̱ kuaʼa̱n ra̱ kaʼání rá mií rá, chi̱ ni̱ kaʼán rá ña̱ ni̱ xino ndidaá kúú vá ra̱ ñóʼo veʼe ka̱a ñoó kuaʼa̱n ra̱.
\v 28 Kúú ni̱ ka̱yuʼú Pablo, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―O̱ sa̱ kéndava̱ʼa ní xíʼín mií ní, chi̱ yóʼo va ñóʼo ndidaá kúú nduʼu̱ ―kaá na̱.
\p
\v 29 Dá ni̱ saʼanda ta̱ ndaá yéʼé ka̱a ñoó choon ña̱ ná natoo̱n ñóʼo̱, dá ná katoo̱n. Kúú ni̱ ka̱nkono ra kuaʼa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Pablo xíʼín Silas. Ta ndéi̱ ni̱no oon ra ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ sáʼa̱ ná.
\v 30 Dá ni̱ taó ñaá rá, dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá, ta kaá ra̱ xíʼín ná:
\p ―Tatá, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ʼí ña̱ ka̱kii no̱ó kua̱chii̱?
\p
\v 31 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Kandeé iní ní satoʼo yo̱ Jesucristo, dá niʼi̱ ní ña̱ ka̱ki ní xíʼín ndidaá na̱ veʼe ní.
\p
\v 32 Dá ni̱ ka̱sáʼá dánaʼa̱ Pablo to̱ʼon va̱ʼa satoʼo yo̱ Jesús noo̱ mií rá, xíʼín no̱ó na̱ veʼe ra.
\v 33 Ta mií hora daá ñóó ni̱ taó ñaá rá, ta ni̱ na̱kata ra no̱ó ni̱ ta̱rkueʼe̱ ñíi̱ ná. Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ sodo̱ ndúta̱ mií rá xíʼín ndidaá kúú na̱ veʼe ra.
\v 34 Tá ni̱ ndiʼi ñoó, dá ndáka ñaá rá ni̱ noʼo̱ ra̱ veʼe ra. Dá ni̱ xi̱ʼo ra ña̱ʼa ni̱ sa̱sáʼan na. Ta kúú kádii̱ nda̱ʼo ini mií rá xíʼín na̱ veʼe ra, chi̱ ndidaá ná ni̱ ka̱ndísa Ndios.
\p
\v 35 Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ ta̱ndaʼá ta̱a néʼe choon táto̱ rá kuaʼa̱n ra̱. Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ diʼa xíʼín ta̱ ndaá yéʼé ka̱a ñoó:
\p ―Dáyaa̱ ní ta̱a káa ná koʼo̱n ra̱.
\p
\v 36 Dá ni̱ kaa ta̱ ndaá yéʼé ka̱a ñoó xíʼín Pablo:
\p ―Sa̱ ni̱ taʼa̱nda̱ choon noo̱í ña̱ tavéí ndo̱ʼó veʼe ka̱a yóʼo. Ta viti kía̱n kankuei va̱ʼa ndó koʼo̱n ndo̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 37 Dá ni̱ kaa Pablo:
\p ―Ni̱ kani ra nduʼu̱ noo̱ kua̱ʼá ña̱yuu, ta ko̱ ñáʼa̱ kaʼa̱n ra̱ xíʼín nduʼu̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi ndu̱, va̱ʼará ta̱ romano kúú ndú. Ta ni̱ taán rá nduʼu̱ veʼe ka̱a. Ta viti, ¿á káʼán rá dáyaa̱ de̱ʼé ra̱ ndú? Tído o̱ kóo oon taʼon dión saʼa̱ ndú. Va̱ʼa ka̱a̱n mií ta̱ néʼe choon ná kii taó nduʼu̱ ―kaá na̱.
\p
\v 38 Dá ni̱ saʼa̱n táto̱ ñoó ni̱ na̱kani ra xíʼín ta̱ néʼe choon to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Pablo. Tá kúú ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo ra tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ kúú ná ta̱ romano.
\v 39 Dá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ ndaka̱ ra̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná. Dá ví ni̱ taó ñaá rá. Dá ni̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná kankuei na ñoo ñoó koʼo̱n na̱.
\v 40 Dá tá ni̱ ka̱nkuei na veʼe ka̱a ñoó, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná veʼe ñáʼa̱ naní Lidia ñoó. Ta ñoó ni̱ xini na̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ xi̱ʼo na ta̱ndeé iní noo̱ no̱ón. Dá ni̱ ka̱nkuei na ñoo ñoó kuaʼa̱n na̱.
\c 17
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱kui̱na vaa̱ ña̱yuu ndéi ñoo Tesalónica
\p
\v 1 Dá ni̱ ya̱ʼa Pablo xíʼín Silas ñoo naní Anfípolis xíʼín iin ka̱ ñoo naní Apolonia. Dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo káʼano naní Tesalónica. Ta ñoó íin iin veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel.
\v 2 Ta ni̱ saʼa̱n na̱ veʼe ñoó táto̱ʼon ki̱ʼo kée ná ndidaá ñoo noo̱ sáʼa̱n na̱. Ta tein ndin oni̱ kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ na̱ Israel ni̱ nda̱tóʼón ná xíʼín ña̱yuu ñoó,
\v 3 ta ni̱ na̱kani na táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n rá ió tuti ii̱ Ndios. Chi̱ xíʼín miíán ni̱ xi̱ʼo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian ndoʼo naní nío̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, dá kuu na̱, dá nataki na̱ tein na̱ kúú ndi̱i. Dá ni̱ kaa taʼani na:
\p ―Jesús, na̱ káʼa̱n yuʼu̱ saʼa̱ xíʼín ndoʼó, no̱ón kúú Cristo ―kaá na̱.
\p
\v 4 Ta kúú ni̱ ka̱ndísa va dao na̱ Israel ñoó to̱ʼon yóʼo. Dá ni̱ na̱kiʼin táʼan na xíʼín Pablo xíʼín Silas. Ta ni̱ ka̱ndísa taʼani kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ griego, na̱ ndáño̱ʼo Ndios, xíʼín kua̱ʼá na̱ ñáʼa̱ ndáya̱ʼi.
\p
\v 5 Kúú ni̱ ka̱sáʼá kúʼuʼu̱ ini ta̱a Israel ko̱ xi̱ín kandísa. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱taká ra̱ dao ta̱ kini xíonoo keí ñoó. Ta ro̱ón kúú ra̱ ni̱ da̱káʼa̱n kue̱ʼé kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ ka̱sáʼá nákui̱na vaa̱ na̱. Dá ni̱ saa̱ tondó na̱ veʼe iin ta̱a naní Jasón, dá taó ná Pablo xíʼín Silas, dá ná naki̱ʼo ñaá ná noo̱ ndáʼa̱ ta̱ néʼe choon, káʼán ná.
\v 6 Tído ko̱ ní nániʼi̱ taʼon ñaá ná. Dá ni̱ tiin na mií Jasón ñoó xíʼín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó, dá ni̱ kee na ñóʼo ñaá ná kuaʼa̱n na̱. Tá ni̱ saa̱ na̱ no̱ó ta̱ néʼe choon, dá ni̱ ka̱yuʼú ta̱ Israel ñoó:
\p ―Táʼa̱n ta̱a xíonoo nádaká ña̱xintóni̱ ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú, ro̱ón taʼani kúú ra̱ ni̱ ka̱sáa̱ ñoo yo̱ viti.
\v 7 Ta kúú ni̱ na̱tiin va̱ʼa ñaá Jasón yóʼo veʼe ra. Ta ndidaá ta̱a ñoó kúú ra̱ ko̱ xi̱ín kueídóʼo choon saʼándá ta̱ néʼe choon káʼano cháá ka̱, ra̱ kúú César, chi̱ kaá ra̱ ña̱ ió iin ka̱ rey ndáya̱ʼi cháá ka̱ naní Jesús ―kaá ra̱.
\p
\v 8 Ta kúú ni̱ na̱kui̱na vaa̱ cháá ka̱ ña̱yuu ñoó xíʼín ta̱ néʼe choon tá ni̱ seídóʼo na ña̱ ni̱ kaa ra̱ dión.
\v 9 Tído tá ni̱ ndiʼi ni̱ chi̱ya̱ʼi Jasón ñoó xíʼín dao ka̱ na̱ no̱ó ta̱ néʼe choon, dá ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náʼa̱ na̱ iin ñoo naní Berea
\p
\v 10 Ta mií sa̱kuaá dáá ñóó ni̱ ta̱ndaʼá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó Pablo xíʼín Silas ña̱ kía̱n koʼo̱n na̱ ñoo naní Berea. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ ku̱ʼu na veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoó.
\v 11 Tído ña̱yuu va̱ʼa cháá ka̱ ini kúú na̱ ndéi ñoo Berea o̱ du̱ú na̱ ndéi ñoo Tesalónica, chi̱ ndinoʼo ini na̱ ni̱ sei̱do̱ʼo na to̱ʼon va̱ʼa Jesús. Ta ndidaá kuu̱ ni̱ da̱kuáʼa na noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios, dá ná kande̱ʼá á ña̱ ndaa̱ kía̱n káʼa̱n Pablo o ko̱ó.
\v 12 Dión ni̱ kee na, dá kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ Israel ndéi ñoo ñoó ni̱ ka̱ndísa na to̱ʼon dánaʼa̱ na̱. Ta kua̱ʼá na̱ ñáʼa̱ griego ndáya̱ʼi xíʼín kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱a griego ni̱ ka̱ndísa taʼani ñaá.
\p
\v 13 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ta̱ Israel ndéi ñoo Tesalónica ña̱ nákaa̱ Pablo dánaʼa̱ na̱ to̱ʼon Ndios ñoo Berea, dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱ ñoó. Dá tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ ka̱sáʼá nákui̱na vaa̱ ña̱yuu ñoó ni̱ kee ra.
\v 14 Ta kúú vitíʼón diʼa ni̱ ta̱ndaʼá na̱ kúú kuendá Jesús Pablo kuaʼa̱n na̱ yuʼú ta̱ñoʼo̱. Tído ni̱ ka̱ndo̱o va Silas xíʼín Timoteo ni̱ sa̱ ndei na ñoo Berea ñoó.
\v 15 Dá ni̱ kee na ndáka na Pablo kuaʼa̱n na̱ nda̱ ñoo káʼano naní Atenas. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó xíʼín ná, dá ni̱ saʼanda Pablo choon noo̱ ná ña̱ ná kasto̱ʼon na xíʼín Silas xíʼín Timoteo ña̱ ná kii kíi̱ ná noo̱ ió na̱, kaá na̱. Dá ni̱ na̱ndió kuéi na̱ ni̱ saʼa̱n ni̱ ndaka na ñoó kuaʼa̱n nóʼo̱ ná.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ káa̱ Pablo iin ñoo naní Atenas
\p
\v 16 Ta nani ndáti Pablo kasaa̱ Silas xíʼín Timoteo, kúú ni̱ kixian ni̱ ku̱ndaʼí nda̱ʼo ini na̱, chi̱ ni̱ xini na̱ ña̱ iin níí kúú ñoo ñoó kándodó yoko̱ ndáño̱ʼo na.
\v 17 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼa̱n na̱ veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó, ta ni̱ nda̱tóʼón ná xíʼín na̱ Israel, xíʼín dao ka̱ ña̱yuu ndáño̱ʼo Ndios ta̱kí. Ta ndidaá kuu̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín ña̱yuu xíonoo noo̱ yáʼi ñoó saʼa̱ Jesús.
\v 18 Dá ni̱ da̱ndíchi̱ táʼan na xíʼín dao ka̱ ta̱a dákuáʼa ña̱ dánaʼa̱ ta̱ kúú kuendá epicúreo, xíʼín dao ka̱ ta̱a dákuáʼa ña̱ dánaʼa̱ ta̱ kúú kuendá estoico. Dá ni̱ kaa ro̱ón:
\p ―¿Ndi kóni̱ kaa to̱ʼon káʼa̱n ta̱a káni̱ téí káʼa̱n yóʼo?
\p Dá ni̱ kaa dao ka̱ ra̱:
\p ―Kándaa̱ ini nduʼu̱ ña̱ xíonoo ra káʼa̱n ra̱ saʼa̱ dao ka̱ ndios.
\p Dión ni̱ kaa ra̱ chi̱ xíonoo Pablo káʼa̱n na̱ sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Jesús, ta káʼa̱n na̱ ña̱ nataki na̱ ni̱ xiʼi̱.
\v 19 Dá ndáka ra Pablo ni̱ saa̱ ra̱ iin xíán noo̱ naní Areópago, noo̱ nátaka ta̱a ndátóʼón rá. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―¿Á kee ní ña̱ mani̱ kasto̱ʼon ní xíʼín nduʼu̱ sa̱ʼá to̱ʼon sa̱á dánaʼa̱ ní?
\v 20 Chi̱ ko̱ óon taʼon kueídóʼo nduʼa̱n. Sa̱ʼá ño̱ó kátoó nduʼu̱ kandaa̱ ini ndu̱ ndi kuaʼa̱n sa̱ʼán.
\p
\v 21 Dión ni̱ kaa ra̱, chi̱ kátoó nda̱ʼo ndidaá ta̱a ndéi ñoo Atenas xíʼín ta̱ tu̱kú ndéi ñoó kueídóʼo ra, ta káʼa̱n ra̱ sa̱ʼá ña̱ sa̱á.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Pablo no̱ó ta̱a ñoó
\p
\v 22 Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pablo me̱ʼí ndidaá ta̱a ni̱ na̱taka ndéi noo̱ naní Areópago. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ndoʼó, na̱ ndéi ñoo Atenas yóʼo, kándaa̱ ini yuʼu̱ ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kándísa ndó.
\v 23 Chi̱ tá ni̱ xi̱onooi ni̱ sa̱ nde̱ʼí noo̱ náa̱ ndáño̱ʼo ndó, dá ni̱ xinii̱ iian tándaa to̱ʼon noo̱án kaá diʼa: “Ña̱ yóʼo kúú noo̱ náa̱ iin ndios ko̱ náʼá ndú”, kaáa̱n. Ta mií Ndios ndáño̱ʼo ndó, na̱ kaá ndo̱ ña̱ ko̱ náʼá ndó, no̱ón kúú na̱ koʼi̱n kasto̱ʼin xíʼín ndó saʼa̱.
\p
\v 24 ’Ta mií Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa iin níí kúú ñayuú yóʼo, xíʼín ndidaá kúú ña̱ʼa ió noo̱án, no̱ón kúú na̱ dándáki induú xíʼín no̱ñóʼo̱ yóʼo. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ió taʼon na ini ni iin veʼe ño̱ʼo, táʼa̱n ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ndáʼa̱ ta̱a.
\v 25 Ta ni iin tóʼón ña̱ʼa ió noo̱ yo̱ ko̱ xínñóʼó ná, chi̱ ni iin tóʼón ña̱ʼa ko̱ kómani̱ noo̱ ná. Mií diʼa na xíʼo ña̱ ta̱kí yo̱ ndéi yó ñayuú yóʼo, ta xíʼo na tachi̱ ña̱ nákiʼin yó, ta xíʼo taʼani na ndidaá kúú ña̱ʼa ió noo̱ yo̱.
\p
\v 26 ’Ta xíʼín iin tóʼón vá ta̱a ni̱ na̱taʼi̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ kee Ndios, dá ná nakuita̱ noo na kandei na iin níí kúú ñayuú yóʼo. Chi̱ sa̱ ni̱ chi̱náʼa̱ vá Ndios noo̱ kúú sa̱ʼá ña̱ kataki yo̱, ta ni̱ chi̱náʼa̱ taʼani na noo̱ ndiʼá, ta ni̱ chi̱náʼa̱ taʼani na noo̱ kandei iin rá iin yó.
\v 27 Dión ni̱ kee Ndios, dá ná nandukú yó na̱, dá ná ndundéé yó nda̱ ná kandeé yó naniʼi̱ yo̱ ná. Chi̱ miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ ko̱ xíká taʼon ió Ndios noo̱ iin rá iin yó.
\v 28 Chi̱ mií ná kédaá xíʼín yó, dá takí yo̱, ta kandá yo̱, ta ndéi yó. Ta kíán táto̱ʼon ni̱ taa dao ta̱a kuendá mií ndó, táʼa̱n ra̱ ti̱ʼa taa to̱ʼon luu kuaʼa̱n, chi̱ ni̱ taa ra ña̱ kúú yó de̱ʼe Ndios.
\v 29 Ta sa̱ʼá ña̱ kúú yó de̱ʼe Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ níyi̱ká yó kaʼán yó ña̱ kúú ná iin naʼáná ni̱ ka̱va̱ʼa ndáʼa̱ ta̱a xíʼín oro o plata o xíʼín yuu̱, chi̱ sa̱va̱ʼa ña̱ ni̱ na̱kani ini ña̱xintóni̱ ta̱a ti̱ʼa káva̱ʼa ña kíán.
\p
\v 30 ’Tído ko̱ ní taó kuendá taʼon Ndios sa̱ʼá ña̱ sa̱ kee ña̱yuu tá sata̱, chi̱ ko̱ ní sá naʼá ná mií Ndios. Tído viti saʼándá na̱ choon noo̱ iin rá iin ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée na.
\v 31 Chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ kasandaá iin kuu̱, dá keyíko̱ ndaa̱ na̱ saʼa̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú yóʼo xíʼín ndáʼa̱ iin ta̱a ni̱ chi̱kani mií ná. Ta ni̱ xi̱ʼo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ ndá yoo kúú ta̱a ñoó, chi̱ ni̱ da̱nátaki ñaá ná tein na̱ kúú ndi̱i ―kaá na̱.
\p
\v 32 Tá ni̱ sei̱do̱ʼo ra ña̱ ni̱ kaʼa̱n Pablo sa̱ʼá ña̱ nataki na̱ ni̱ xiʼi̱, ta kúú ni̱ ka̱sáʼá dao ra kédi̱ki ñaá rá. Tído dao ka̱ ra̱ ni̱ kaa xíʼín ná:
\p ―Kóni̱ nduʼu̱ kueídóʼo ndu cháá ka̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo.
\p
\v 33 Dá ni̱ keta na kuaʼa̱n na̱.
\v 34 Tído ni̱ ka̱ndísa dao ña̱yuu ñoó to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ Pablo, ta ni̱ na̱kiʼin táʼan na xíʼín ná. Ta tein na̱ ni̱ ka̱ndísa ñoó nákaa̱ iin ta̱a naní Dionisio, ta kúú rá iin ta̱a néʼe choon noo̱ naní Areópago ñoó. Ta nákaa̱ taʼani iin ñáʼa̱ naní Dámaris, ta ni̱ ka̱ndísa taʼani dao ka̱ ña̱yuu.
\c 18
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Pablo ñoo naní Corinto
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ keta Pablo ñoo Atenas. Dá ni̱ kiʼin na kuaʼa̱n na̱ ñoo káʼano naní Corinto.
\v 2 Tá ñoó ni̱ na̱kiʼin táʼan na xíʼín iin ta̱ Israel naní Aquila, ra̱ ni̱ kaki kuendá Ponto. Ta du̱ú ni̱ ka̱sáa̱ va ra ni̱ kii ra kuendá Italia xíʼín ñadiʼí ra̱, ñá naní Priscila, chi̱ ta̱a néʼe choon káʼano naní Claudio kúú ra̱ ni̱ saʼanda choon ña̱ ná kankuei ndidaá kúú na̱ Israel ñoo Roma koʼo̱n na̱ kandei na dao ka̱ xíán. Dá ni̱ kee Pablo kuaʼa̱n na̱ veʼe noo̱ ndéi na ñoó.
\v 3 Ta iin nóó choon kée Pablo xíʼín ná, chi̱ ti̱ʼa na kava̱ʼa na veʼe xíʼín ñíi̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o Pablo ió na̱ veʼe na, ta ni̱ ke̱chóon nduú na̱ xíʼín ná.
\v 4 Ta ni̱ da̱ndíchi̱ táʼan Pablo xíʼín ña̱yuu ini veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoó iin iin kuu̱ kuu̱ nániʼi̱ ndée̱ ná, dá ná xino̱ ini na̱ Israel xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel kandísa na to̱ʼon dánaʼa̱ na̱.
\p
\v 5 Dá ni̱ ka̱sáa̱ Silas xíʼín Timoteo ni̱ ndee na kuendá Macedonia diʼa. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱nkoo Pablo dao ka̱ choon sa̱ kee na, ta sa̱va̱ʼa ña̱ kée na kía̱n dánaʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, chi̱ kásto̱ʼon na xíʼín na̱ Israel ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\v 6 Tído ni̱ nda̱kuei na ni̱ ka̱sáʼá naá na̱ xíʼín Pablo, ta káʼa̱n ndava̱ʼa na xíʼín ná. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kidi niʼini Pablo dáʼo̱n ná, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Kua̱chi mií ndó kíán, dá kía̱n kakomí ii̱ vá ndó kua̱chi noo̱ Ndios. Ko̱ ndío kua̱chi ka̱ yuʼu̱ saʼa̱ ndo̱. Ta viti chí noo̱ koʼi̱n dánaʼi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ―kaá na̱.
\p
\v 7 Dá ni̱ keta na veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ñoó. Dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱ veʼe iin ta̱a naní Justo, ta yuʼú niʼini ta̱a yóʼo Ndios. Ta ió ra̱ díi̱n veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoó.
\v 8 Ta Crispo naní iin ta̱a ndáya̱ʼi ini veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel, kúú ni̱ ka̱ndísa ra satoʼo yo̱ Jesús xíʼín ndidaá na̱ veʼe ra. Ta kúú kua̱ʼá ña̱yuu ndéi ñoo Corinto ñoó ni̱ seídóʼo to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, ta ni̱ ka̱ndísa ñaá ná, ta ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná.
\p
\v 9 Iin sa̱kuaá, dá ni̱ xini Pablo iin ña̱ʼa ndato ni̱ kee satoʼo yo̱ Jesús, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín ná:
\p ―O̱ sa̱ yu̱ʼóo̱n. Ta o̱ sa̱ kátuuón ña̱ kaʼo̱n sa̱ʼí.
\v 10 Chi̱ ió va yuʼu̱ xíʼón, ta ni iin tóʼón taʼon ña̱yuu o̱ kónóí kendava̱ʼa xíʼón. Chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu yuʼu̱ ndéi ñoo káʼano yóʼo ―kaá na̱.
\p
\v 11 Dá ni̱ ka̱ndo̱o Pablo ni̱ sa̱ io na̱ iin kuia̱ dao ñoo Corinto ñoó. Ta ni̱ da̱náʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Ndios.
\p
\v 12 Ta nani nákaa̱ ta̱a naní Galión néʼe ra choon kuendá Acaya yóʼo, kúú iin nóó ni̱ nda̱tóʼón ta̱a Israel kendava̱ʼa ra xíʼín Pablo. Dá ni̱ saʼa̱n ra̱ ni̱ tiin ñaá rá ndáka ra kuaʼa̱n ra̱ no̱ó ta̱ néʼe choon.
\v 13 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Galión ñoó:
\p ―Ta̱a yóʼo kúú ra̱ xíonoo dákaʼa̱n kue̱ʼé ña̱yuu, dá ná dáʼa ni kandaño̱ʼo na Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley Moisés choon ―kaá ra̱.
\p
\v 14 Tá kuaʼa̱n Pablo kaʼa̱n na̱, ta kúú ni̱ ka̱sáʼá káʼa̱n Galión xíʼín ta̱a Israel ñoó:
\p ―Tá ni̱ kee ra iin ña̱ kini o iin kua̱chi káʼano, dá kía̱n naki̱ʼoi miíí kueídóʼi ña̱ káʼa̱n ndoʼó, ta̱ Israel xaa̱n.
\v 15 Tído tá kíán sa̱ʼá to̱ʼon, o sa̱ʼá kuu̱ Ndios ndo̱ o saʼa̱ ley mií ndoʼó, dá kía̱n kuu keyíko̱ mií ndóa̱n, chi̱ yuʼu̱ kúú ra̱ o̱ chínee taʼoin miíí keyíko̱i̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo ―kaá ra̱.
\p
\v 16 Dá ni̱ taó ñaá rá sata̱ véʼe.
\v 17 Dá ni̱ tiin dao ta̱ griego iin ta̱a naní Sóstenes, táʼa̱n ra̱ dándáki veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel. Ta kúú mií yéʼé chóon ñoó ni̱ kani ñaá rá. Tído ko̱ ní kékuendá taʼon Galión sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee ra.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱ndió ko̱o Pablo ñoo Antioquía
\p
\v 18 Ta kúú kuaʼa̱ ii̱ vá kuu̱ ni̱ ka̱ndo̱o Pablo ni̱ sa̱ io na̱ ñoo Corinto ñoó. Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ kaʼa̱n na̱ ndisáʼán xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ tiin na iin barco. Dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱ chí kuendá Siria diʼa. Ta kuaʼa̱n taʼani Priscila xíʼín Aquila xíʼín ná. Tído tá ko̱ ñáʼa̱ kee na koʼo̱n na̱, dá ni̱ da̱tá táʼí Pablo dini̱ ná noo̱ naní Cencrea, dá xi̱nko̱o to̱ʼon ni̱ ka̱ndo̱o na xíʼín Ndios.
\p
\v 19 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo káʼano naní Éfeso, ta kúú ñoó ni̱ taʼa̱nda̱ táʼan Pablo xíʼín Priscila xíʼín Aquila. Dá ni̱ kee Pablo kuaʼa̱n na̱ veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Ta ñoó ni̱ nda̱tóʼón ná xíʼín ra̱ Israel.
\v 20 Dá ni̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ Pablo ña̱ ná koo na cháá ka̱ kuu̱ xíʼín rá, tído ko̱ ní xíin taʼon na.
\v 21 Dá ni̱ kaʼa̱n na̱ ndisáʼán xíʼín rá, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Miía̱n ndúsa̱ kakaa̱i̱ víko̱ ña̱ sa̱ ve̱i koo ñoo Jerusalén, tído nandió ko̱o tukui kooi xíʼín ndó tá dión kóni̱ Ndios ―kaá na̱.
\p Dá ni̱ keta na ñoo Éfeso ñoó, dá ni̱ tiin na iin barco kuaʼa̱n na̱.
\v 22 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Cesarea, dá ni̱ kee na ko̱kaa na kuaʼa̱n na̱ ñoo Jerusalén kaʼa̱n na̱ ndisáʼán xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Tá ni̱ ndiʼi ñoó, dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱, dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo Antioquía.
\p
\v 23 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱ io na̱ ñoo Antioquía cháá tiempo, dá ni̱ kee tuku na kuaʼa̱n na̱, ta ni̱ xi̱onoo na chí kuendá Galacia diʼa, xíʼín Frigia, ta ni̱ xi̱ʼo na ta̱ndeé iní noo̱ ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náʼa̱ iin ta̱a naní Apolos
\p
\v 24 Iin kuu̱ ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱ Israel naní Apolos ñoo Éfeso. Ta kúú rá iin ta̱a ni̱ kaki ñoo káʼano naní Alejandría. Ta ti̱ʼa va̱ʼa ra kaʼa̱n ra̱, ta ndichí nda̱ʼo ra xíʼín to̱ʼon káʼa̱n tuti ii̱ Ndios.
\v 25 Ta sa̱ ni̱ da̱kuáʼa va̱ʼa ra saʼa̱ íchi̱ ndaa̱ satoʼo yo̱ Jesús. Ta ndinoʼo ini ra̱ xíonoo ra kásto̱ʼon ra xíʼín ña̱yuu, ta dánaʼa̱ ndaa̱ ra̱ sa̱ʼá ña̱ náʼá rá saʼa̱ Jesús. Tído náʼá rá sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Juan tá sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu.
\v 26 Dá ni̱ ka̱sáʼá rá dánaʼa̱ ra̱ ini veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel, ta ko̱ yu̱ʼú taʼon ra. Tído tá ni̱ sei̱do̱ʼo Priscila xíʼín Aquila ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ ra̱, dá ni̱ taó xóo ñaá ná. Dá ni̱ ka̱sto̱ʼon va̱ʼa cháá ka̱ na̱ xíʼín rá saʼa̱ íchi̱ ndaa̱ Ndios.
\p
\v 27 Tá ni̱ ndiʼi ñoó, dá ni̱ kaʼán Apolos koʼo̱n ra̱ kuendá Acaya. Dá ni̱ xi̱ʼo na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Éfeso ñoó ta̱ndeé iní noo̱ rá. Ta ni̱ taa na iin tuti kuaʼa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí Acaya ñoó, dá ná natiin va̱ʼa na Apolos. Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ Acaya, kúú ni̱ chi̱ndeé nda̱ʼo ra ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús, táʼa̱n na̱ ni̱ ka̱ndísa sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼín ná.
\v 28 Ta kúú ni̱ ndu̱ndéé rá ni̱ da̱túú rá noo̱ káʼa̱n ta̱ Israel noo̱ ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó, chi̱ ni̱ xi̱ʼo ra ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios, ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\c 19
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Pablo ñoo Éfeso
\p
\v 1 Ta xía̱n nani nákaa̱ ii̱ Apolos ñoo Corinto, kúú ni̱ ya̱ʼa Pablo iin xíán noo̱ ndíta yukú ñóʼó kuaʼa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Éfeso. Ta kúú ñoó ni̱ na̱kiʼin táʼan na xíʼín dao ta̱a kúú kuendá Jesús.
\v 2 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá Pablo:
\p ―¿Á ni̱ na̱tiin ndoʼó Espíritu ii̱ Ndios tá ni̱ ka̱ndísa ndó?
\p Dá ni̱ kaa ro̱ón:
\p ―Ko̱ óon taʼon kueídóʼo ndu ña̱ kaʼa̱n na̱ ña̱ ió Espíritu ii̱ Ndios.
\p
\v 3 Dá ni̱ nda̱to̱ʼón tuku ñaá Pablo:
\p ―¿Ndí ki̱án ni̱ ka̱ndísa ndó tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndo̱, tá dáá?
\p Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Ni̱ ka̱ndísa nduʼu̱ ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Juan tá sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu.
\p
\v 4 Dá ni̱ kaa Pablo:
\p ―Ni̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ Juan ña̱yuu, táʼa̱n na̱ ni̱ na̱ndikó iní sa̱ʼá kua̱chi kée na. Ta ni̱ kaʼa̱n Juan xíʼín ná ña̱ ná kandeé iní na̱ iin ka̱ ta̱a ve̱i sata̱ ná. Ta na̱ yóʼo kúú Jesús, ta no̱ón kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
\p
\v 5 Tá ni̱ seídóʼo ra to̱ʼon yóʼo, dá ni̱ sodo̱ ndúta̱ rá xíʼín kuu̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\v 6 Dá tá ni̱ chi̱nóo Pablo ndáʼa̱ ná dini̱ rá, kúú ni̱ na̱tiin ra Espíritu ii̱ Ndios ini ra̱. Kúú ni̱ ka̱sáʼá vá káʼa̱n ra̱ dao ka̱ yúʼu̱, táʼa̱n ña̱ ko̱ ní dákuáʼa ra. Dá ni̱ ka̱sáʼá taʼani ra kásto̱ʼon ra to̱ʼon ni̱ niʼi̱ rá noo̱ mií Ndios.
\v 7 Ta kúú rá táto̱ʼon uxi̱ uu̱.
\p
\v 8 Dá ni̱ ku̱ʼu Pablo ini veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Ta no̱ó oni̱ yoo̱ ko̱ ní yu̱ʼú taʼon na kaʼa̱n na̱ saʼa̱ Jesús. Ta ni̱ da̱ndíchi̱ táʼan na xíʼín ña̱yuu ndéi ñoó, dá ná xino̱ ini na̱ ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.
\v 9 Tído ni̱ ndu̱káxí nda̱ʼo nío̱ dao na, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní xíin taʼon na kandísa na to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ Pablo. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱sáʼá káʼa̱n ndava̱ʼa na saʼa̱ íchi̱ ndaa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoó. Dá ni̱ da̱nkoo ñaá Pablo. Dá ni̱ kee na ndáka na na̱ ni̱ nduu kuendá Jesús kuaʼa̱n na̱. Ta ndidaá kuu̱ vá sa̱ nda̱tóʼón ná xíʼín ña̱yuu ñoó sa̱ʼá to̱ʼon Jesús ini iin veʼe ta̱a naní Tirano, ta kíán iin veʼe noo̱ nátaka ña̱yuu ndátóʼón ná.
\v 10 Ta dión ni̱ sa̱ kee na tein uu̱ kuia̱. Sa̱ʼá ño̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ Israel xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndéi chí Asia diʼa ni̱ seídóʼo to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\p
\v 11 Ta xíʼín ndáʼa̱ Pablo sa̱ kee Ndios ña̱ʼa náʼano,
\v 12 chi̱ va̱ʼará peñito Pablo o táʼí dáʼo̱n ná néʼe ña̱yuu kuaʼa̱n na̱ chinóo naa̱n sata̱ na̱ kúʼu̱, ta kúú nduva̱ʼa va na. Ta kánkuei taʼani espíritu kini ini na̱ kuaʼa̱n.
\p
\v 13 Sa̱ xi̱onoo dao ta̱ Israel sa̱ taó rá espíritu kini ñóʼo ini ña̱yuu. Tído iin kuu̱ ni̱ kaʼán rá kaʼanda ra̱ choon xíʼín kuu̱ satoʼo yo̱ Jesús, dá taó rá espíritu kini, chi̱ diʼa ni̱ kaa ra̱ xíʼán:
\p ―Saʼándá nduʼu̱ choon noo̱o̱n xíʼín kuu̱ Jesús, táʼa̱n na̱ káʼa̱n Pablo saʼa̱. Kuaʼán keta kíi̱ ini ta̱a xaa̱n ―kaá ra̱ xíʼán.
\p
\v 14 Ta ta̱a káʼa̱n dión kúú ndin usa̱ de̱ʼe iin ta̱ Israel naní Esceva, táʼa̱n ra̱ kúú iin duti̱ kúú no̱ó.
\p
\v 15 Tído ni̱ kaʼa̱n espíritu kini ñoó xíʼín rá:
\p ―Náʼá vá yuʼu̱ Jesús. Ta náʼá taʼani yuʼu̱ ndá yoo kúú Pablo. Tído ndoʼó, ¿ndá yoo kúú ndoʼó ña̱ saʼándá ndo̱ choon noo̱ yúʼu̱, tá dáá? ―kaáa̱n xíʼín rá.
\p
\v 16 Ta kúú ni̱ ndao niʼini ta̱a yíʼi espíritu kini ñoó ni̱ tiin ñaá rá, chi̱ ni̱ ndu̱ndakí nda̱ʼo ra ni̱ kee espíritu kini ñoó. Kúú ni̱ kendava̱ʼa ra xíʼín ndin usa̱ ta̱a ñoó, ta ni̱ ndatá ndíʼi ra dáʼo̱n rá. Ta kúú nda̱ ndáa vichí vá rá ni̱ ka̱nkuei ra veʼe ñoó kuaʼa̱n ra̱, ta ni̱ ta̱rkueʼe̱ nda̱ʼo ra ni̱ keean.
\p
\v 17 Ta kúú ndidaá kúú na̱ Israel xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndéi ñoo Éfeso ñoó ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱ dión ni̱ kuu. Ta kúú ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo na. Dá ni̱ ka̱sáʼá kékáʼano na kuu̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\v 18 Kúú kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ du̱ú ni̱ ka̱ndísa Jesús ni̱ ka̱sáʼá náʼo̱ na̱ kua̱chi na̱, ta xíʼo na kuendá sa̱ʼá ña̱ kini sa̱ kee na.
\v 19 Ta kua̱ʼá ña̱yuu kétádí néʼe na libro na̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱. Dá ni̱ da̱kéi̱ na̱án noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ñoó. Ta ni̱ kekuendá na̱ ndidaá ya̱ʼi libro ñoó. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ ya̱ʼi ña táto̱ʼon uu̱ diko uxi̱ mil di̱ʼón plata.
\v 20 Dión ni̱ kuu, dá ni̱ na̱ka̱ʼani cháá ka̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús, ta kúú kua̱ʼá ka̱ ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá.
\p
\v 21 Tá ni̱ ndiʼi ñoó, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini Pablo koʼo̱n na̱ korniʼini na ña̱yuu ndéi chí kuendá Macedonia xíʼín Acaya, dá koʼo̱n na̱ ñoo Jerusalén. Ta ni̱ kaa na̱:
\p ―Tá ni̱ ndiʼi ni̱ saʼi̱n Jerusalén, dá ví, dá kía̱n miía̱n koʼi̱n ñoo káʼano naní Roma ―kaá na̱.
\p
\v 22 Dá ni̱ ta̱ndaʼá Pablo uu̱ ka̱ ta̱ xíonoo xíʼín ná koʼo̱n na̱ chí kuendá Macedonia. Ta na̱ yóʼo kúú Timoteo xíʼín Erasto. Tído ni̱ ka̱ndo̱o i̱ó Pablo ni̱ sa̱ io na̱ cháá ka̱ kuu̱ chí kuendá Asia.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ na̱kui̱na vaa̱ ña̱yuu ndéi ñoo Éfeso
\p
\v 23 Tiempo daá ñóó ni̱ ka̱sáʼá káryíí nda̱ʼo ña̱yuu ndéi ñoo Éfeso saʼa̱ íchi̱ sa̱á ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús.
\v 24 Chi̱ ió iin ta̱a kéchóon xíʼín plata naní Demetrio ñoo ñoó. Ta kúú rá iin ta̱a káva̱ʼa yoko̱ xíʼín plata, ña̱ ndáa táto̱ʼon ki̱ʼo káa veʼe ño̱ʼo iin ndios diʼí naní Diana. Ta kua̱ʼá nda̱ʼo di̱ʼón sa̱ níʼi̱ rá sa̱ʼá sa̱ kee ra choon yóʼo, xíʼín ta̱a kéchóon xíʼín rá.
\v 25 Kúú ni̱ na̱da̱taká ra̱ ta̱a kéchóon xíʼín rá, xíʼín dao ka̱ ta̱a kéchóon xíʼín plata. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín rá:
\p ―Náʼá vá mií ndó ña̱ xíʼín choon kée yó yóʼo níʼi̱ yo̱ kua̱ʼá nda̱ʼo di̱ʼón.
\v 26 Tído sa̱ ni̱ xini va mií ndó, ta ni̱ sei̱do̱ʼo ndó saʼa̱ iin ta̱a naní Pablo. Ta o̱ du̱ú iin tóʼón ñoo Éfeso yóʼo xíonoo ra, chi̱ iin níí kúú vá kuendá Asia yóʼo xíonoo ra. Ta sa̱ ni̱ ka̱ndeé rá ni̱ xino̱ ini kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu kandísa na noo̱ káʼa̱n ra̱, chi̱ kaá ra̱ ña̱ ko̱ ta̱ʼón ndios kíán káva̱ʼa ndáʼa̱ ta̱a.
\v 27 Ta o̱ du̱ú sa̱va̱ʼa choon kée ni yó i̱o ió ña̱ naá, chi̱ i̱o taʼani nda̱ʼo ió ña̱ kasáʼá kenóo ña̱yuu veʼe ño̱ʼo ndios diʼí yo̱ Diana, dá o̱ kíʼo ka̱ na̱ ña̱ñóʼó noo̱ ná, táʼa̱n na̱ ndáño̱ʼo taʼani ndidaá na̱ ndéi chí kuendá Asia diʼa, xíʼín na̱ ndéi iin níí kúú ñayuú ―kaá ra̱.
\p
\v 28 Tá ni̱ seídóʼo ta̱a ñoó no̱ó ni̱ kaʼa̱n Demetrio, kúú ni̱ xido̱ nda̱ʼo ini ra̱. Dá ni̱ ka̱yuʼú rá:
\p ―Na̱ ndáya̱ʼi nda̱ʼo kúú Diana, táʼa̱n na̱ ndáño̱ʼo yóó, na̱ ñoo Éfeso yóʼo ―kaá ra̱.
\p
\v 29 Ta kúú ndidaá vá ña̱yuu ndéi ñoo ñoó ni̱ na̱kui̱na vaa̱. Kúú ni̱ tiin na iin ta̱a naní Gayo xíʼín ta̱ naní Aristarco. Ta ndi nduú ta̱a yóʼo ni̱ kii chí kuendá Macedonia, ta xíonoo ra xíʼín Pablo. Ta ñóʼo ñaá ná ni̱ ku̱ʼu na ini iin veʼe káʼano noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó ndátóʼón ná saʼa̱ ña̱ʼa ndóʼo na.
\v 30 Dá ni̱ kaʼán Pablo koʼo̱n na̱ ku̱ʼu na veʼe ñoó kaʼa̱n na̱ xíʼín ña̱yuu ñóʼo ñoó. Tído dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ko̱ ní sónó taʼon na ña̱ ku̱ʼu na.
\v 31 Ta ndéi taʼani dao ta̱ néʼe choon kuendá Asia ñoó, táʼa̱n ra̱ néʼe táʼan va̱ʼa xíʼín Pablo. Dá ni̱ chi̱ndaʼá rá choon kuaʼa̱n ña̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná dáʼa ni ku̱ʼu na veʼe ñoó.
\p
\v 32 Kúú ni̱ na̱taka kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu. Dao na káyuʼú iin ña̱ʼa, ta dao ka̱ na̱ káyuʼú saʼa̱ iin ka̱ ña̱ʼa sa̱ʼá ña̱ ni̱ naá iní na̱. Chi̱ kuaʼa̱ vá ña̱yuu ñoó ko̱ kándaa̱ ini nda̱ saʼa̱ kíán ña̱ ni̱ na̱taka na̱.
\v 33 Dá ni̱ ta̱ndaʼá niʼini dao ta̱a Israel iin ta̱a naní Alejandro noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó, dá ná kaʼa̱n ra̱ xíʼín ná, káʼán rá. Dá ni̱ da̱kúu Alejandro ndáʼa̱ rá xíka̱ ra̱ ña̱ ná kandei tádi̱ ña̱yuu ñoó, dá ná chindeé rá na̱ ñoo ra̱ no̱ó ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó.
\p
\v 34 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ ta̱ Israel kúú Alejandro ñoó, dá ni̱ ka̱sáʼá káyuʼú ndidaá kúú ná táto̱ʼon uu̱ ka̱ hora, dá kaá na̱:
\p ―¡Na̱ ndáya̱ʼi nda̱ʼo kúú Diana, táʼa̱n na̱ ndáño̱ʼo yóó, na̱ ñoo Éfeso yóʼo! ―kaá na̱.
\p
\v 35 Nda̱ daá ví ni̱ ka̱ndeé ra̱ kúú secretario ni̱ kutádi̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Kueídóʼo ndó yuʼu̱, ndidaá ndoʼó, na̱ ñoo Éfeso. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ndidaá kúú ña̱yuu náʼá ña̱ ñoo káʼano Éfeso yóʼo ni̱ niʼi̱ choon ña̱ kía̱n kandaa yo̱ veʼe ño̱ʼo ndios ndáya̱ʼi naní Diana xíʼín naʼánáa̱n, ña̱ ni̱ noo túu ni̱ kii induú?
\v 36 Ta ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kúu kaá ña̱ ko̱ó. Sa̱ʼá ño̱ó kandei tádi̱ ndo̱. Ná dáʼa ni kee ndó iin ña̱ʼa kini.
\v 37 Chi̱ ni iin ta̱a ndáka ndó ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱ yóʼo ko̱ ní xiní xíxi ra veʼe ño̱ʼo ndo̱, ta ni ko̱ káʼa̱n ndava̱ʼa ra saʼa̱ ndios diʼí ndáño̱ʼo ndó.
\v 38 Sa̱ʼá ño̱ó tá kóni̱ Demetrio xíʼín ta̱a kéchóon xíʼín rá kaʼa̱n kua̱chi ra saʼa̱ dao ta̱a, dá kía̱n kuu koʼo̱n ra̱ veʼe chóon, dá chi̱ ñoó ndéi ta̱a néʼe choon keyíko̱ saʼa̱ ña̱ ndóʼo ndó. Ta ñoó kánian kaʼa̱n kua̱chi táʼan iin rá iin ndó sa̱ʼá ña̱ ndóʼo ndó.
\v 39 Ta tá kóni̱ ndo̱ keyíko̱ ndo̱ dao ka̱ ña̱ʼa, dá kía̱n kánian nataka ndo̱ no̱ó ta̱ néʼe choon táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley choon, dá keyíko̱ ra̱ saʼa̱ ndo̱.
\v 40 Chi̱ i̱o va ió ña̱ chinóo kua̱chi ta̱ néʼe choon yó sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱kui̱na vaa̱ yo̱ viti. Chi̱ o̱ níʼi̱ taʼon yó ndí ki̱án kaʼa̱n yo̱ xíʼín rá sa̱ʼá ña̱ kéeá diʼa ―kaá ra̱.
\p
\v 41 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n ra̱ to̱ʼon yóʼo, dá ni̱ saʼanda ra̱ choon no̱ó ña̱yuu ni̱ na̱taka ñoó ña̱ ná noʼo̱ na̱ veʼe na.
\c 20
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náʼa̱ Pablo chí kuendá Macedonia xíʼín kuendá Grecia
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kutádi̱ ña̱yuu ni̱ na̱kui̱na vaa̱ ñoó, dá ni̱ na̱kana Pablo na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ kaʼa̱n niʼini na noo̱ ná, ta ni̱ nomi ñaá ná. Dá ni̱ kaʼa̱n na̱ ndisáʼán xíʼín ná. Dá ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱ chí kuendá Macedonia diʼa.
\v 2 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱taʼan Pablo ni̱ xi̱onoo na ni̱ xi̱ʼo na ta̱ndeé iní noo̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó xíʼín to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ na̱, dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ chí kuendá Grecia diʼa.
\v 3 Ta ñoó ni̱ sa̱ io na̱ oni̱ yoo̱. Ta sa̱ io nduu na̱ tiin na barco koʼo̱n na̱ chí kuendá Siria, káʼán ná. Tído ni̱ niʼi̱ tóʼon na ña̱ ndátóʼón kueʼé ta̱ Israel ña̱ kaʼání ñaá rá. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ nandió ko̱o sáʼá tuku na noʼo̱ na̱ íchi̱ kuaʼa̱n chí kuendá Macedonia.
\v 4 Ta ni̱ na̱kiʼin táʼan na xíʼín dao ta̱a néʼe táʼan xíʼín ná kuaʼa̱n na̱ nda̱ kuendá Asia. Ta iin ra naní Sópater, táʼa̱n ra̱ ñoo Berea, xíʼín ta̱ naní Aristarco, xíʼín iin ka̱ ta̱ naní Segundo. Ta ndi nduú ta̱a yóʼo kúú ta̱ ñoo Tesalónica. Ta kuaʼa̱n taʼani Gayo, táʼa̱n ra̱ ñoo Derbe, xíʼín Timoteo, xíʼín uu̱ ka̱ ta̱a naní Tíquico xíʼín Trófimo, ta̱ kuendá Asia.
\p
\v 5 Ta ndidaá ta̱a yóʼo kúú ra̱ ni̱ xi̱onoo kuaʼa̱n ñoo Troas, dá kandati ra ñoó saa̱ ndu̱.
\v 6 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ ya̱ʼa víko̱ seí na̱ Israel pan, táʼa̱n ña̱ ko̱ ní kíʼin táʼan xíʼín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n, dá ni̱ tiin ndu iin barco ñoo Filipos kuaʼa̱n ndu̱. Ta ti̱xi oʼo̱n kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ na̱kiʼin táʼan ndu xíʼín dao ka̱ ta̱a ñoó, chi̱ ndéi ra ndáti ra ndu̱ ñoo Troas. Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei ndu usa̱ kuu̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Pablo ñoo naní Troas
\p
\v 7 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ kásáʼá saʼa̱ semana, dá ni̱ na̱taka nduʼu̱, na̱ kúú kuendá Jesús, ni̱ saʼanda ndu̱ pan. Ta sa̱ʼá ña̱ kánian kana Pablo koʼo̱n na̱ tá ná tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kukáni̱ vá dánaʼa̱ na̱ nákaa̱ na̱. Ta kúú ni̱ kasa̱ndaá dao ñoó.
\v 8 Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ñóʼo̱ tóo̱n ini veʼe kánóo dikó noo̱ ni̱ ndi̱tútí ndú ñoó.
\p
\v 9 Ta ió iin tayií naní Eutico yéʼé ventana, ta ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ ma̱ʼánó, chi̱ ni̱ kukáni̱ nda̱ʼo ña̱ dánaʼa̱ Pablo nákaa̱ na̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ naá vá iní xi̱ ni̱ kidi̱ xi̱. Ta kúú ni̱ ka̱nkao xi nda̱ piso kúú oni̱ ñoó nda̱ no̱ñóʼo̱. Ta kúú ni̱ nda̱neʼe na xi̱, tído nda̱á ndi̱i va kúú xí.
\v 10 Kúú ni̱ noo Pablo ni̱ na̱xino̱ na̱ no̱ñóʼo̱ ñoó. Ta kúú ni̱ sa̱ noo ndei na noo̱ tayií ñoó. Kúú ni̱ nomi na xi̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ñoó:
\p ―O̱ sa̱ yu̱ʼú ndo̱, chi̱ takí va xi ―kaá na̱.
\p
\v 11 Ta kúú ñoó ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Pablo ni̱ kaa na ni̱ xi̱nko̱o na veʼe kánóo dini̱ ñoó. Dá ni̱ saʼanda na̱ pan, dá ni̱ seí ndúa̱n. Dá ni̱ ka̱sáʼá tuku va na dánaʼa̱ na̱ nda̱ ni̱ tu̱u noo̱ yáa. Nda̱ daá ví ni̱ kee na kuaʼa̱n na̱.
\v 12 Tído takí va tayií ñoó ni̱ na̱kuaka ñaá ná ndáka na kuaʼa̱n na̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱tiin na iin ta̱ndeé iní káʼano cháá ka̱.
\p
\v 13 Dá ni̱ tiin ndu iin barco, dá ni̱ xi̱onoo ndu kuaʼa̱n ndu̱ noo̱ Pablo ñoo naní Asón, chi̱ ñoó ni̱ ka̱ndo̱o ndu natiin ndu na̱, chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ saa̱ sáʼá ná.
\v 14 Dá tá ni̱ na̱kiʼin táʼan ndu xíʼín Pablo ñoo naní Asón, dá ni̱ kaa na ini barco ñoó. Dá ni̱ kee ndu kuaʼa̱n ndu̱. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo naní Mitilene.
\v 15 Dá ni̱ na̱kiʼin tuku ndu kuaʼa̱n ndu̱ xíʼín barco ñoó. Dá tá ni̱ ya̱ʼa iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kasa̱ndaá yati ndu noo̱ naní Quío. Dá tá ni̱ ya̱ʼa iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ noo̱ naní Samos. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ sa̱ tuu tóo barco ñoo naní Trogilio. Dá nda̱ iin ka̱ ví kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo naní Mileto.
\v 16 Chi̱ sa̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Pablo ña̱ o̱ kóʼo̱n taʼon na nda̱ ñoo Éfeso, chi̱ ko̱ kóni̱ taʼon na katuu naʼá ná kuendá Asia ñoó. Chi̱ nómi̱ kíi̱ ná saa̱ na̱ ñoo Jerusalén, dá ndá ndi kuu kasaa̱ na̱ kakaa̱ na̱ noo̱ koo víko̱ káʼano naní Pentecostés.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Pablo no̱ó na̱ sáʼano néʼe choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Éfeso
\p
\v 17 Ta tein ndéi ndu ñoo Mileto ñoó, dá ni̱ ta̱ndaʼá Pablo dao ta̱a kuaʼa̱n ra̱ kuaka ra na̱ sáʼano néʼe choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Éfeso.
\v 18 Dá tá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ sáʼano ñoó noo̱ ió Pablo, dá ni̱ kaa Pablo xíʼín ná:
\p ―Ndidaá ndoʼó kúú na̱ náʼá táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee yuʼu̱ ni̱ sa̱ káa̱i̱ tein ndó nda̱ rá kuu̱ mií no̱ó ni̱ ka̱sáa̱i̱ kuendá Asia yóʼo.
\v 19 Chi̱ ni̱ keei ña̱ kóni̱ satoʼo yo̱ Jesús, ta ko̱ ní ndúkú taʼon yuʼu̱ ña̱ñóʼó miíí. Ta kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ni̱ sakii xíʼín ndirá noo̱í saʼa̱ ndo̱. Ta kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱ndóʼó ni̱ ndoʼi ni̱ kee ta̱ Israel.
\v 20 Ta náʼá taʼani ndó ña̱ ko̱ ní dánkoo taʼon yuʼu̱ ña̱ kasto̱ʼin xíʼín ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ʼa ña̱ kía̱n chindeé ndó. Ta ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱ ini veʼe noo̱ nátaka ndo̱, ta ni̱ da̱náʼa̱ taʼanii noo̱ ndo̱ ini veʼe mií ndó.
\v 21 Ta ni̱ ka̱sto̱ʼon taʼanii xíʼín na̱ Israel xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel sa̱ʼá ña̱ kánian nandikó iní yo̱ sa̱ʼá kua̱chi kée yó noo̱ Ndios, ta sa̱ʼá ña̱ kánian kándéé iní yo̱ satoʼo yo̱ Jesucristo.
\p
\v 22 ’Ta viti kía̱n tándaʼá na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios yuʼu̱ ña̱ koʼi̱n ñoo Jerusalén. Tído ko̱ náʼí ndí ki̱án ndoʼi ñoó.
\v 23 Sa̱va̱ʼa ña̱ náʼí kíán ña̱ ndidaá ñoo náʼano no̱ó ni̱ saʼi̱n, ni̱ kaʼa̱n Espíritu ii̱ xíʼín yuʼu̱ ña̱ chikaa̱ ra̱ yuʼu̱ veʼe ka̱a. Ta kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱ndóʼó ndoʼi, kaá na̱.
\v 24 Tído ko̱ ndíʼi taʼon inii̱ saʼa̱ ndidaá ña̱ ve̱i ndoʼi. Ta ni ko̱ ndíʼi inii̱ sa̱ʼá ña̱ katakii̱ o kuui̱. Ña̱ kía̱n ndíʼi inii̱ saʼa̱ kía̱n dáxi̱nko̱o ndiʼii choon ni̱ saʼanda satoʼo yo̱ Jesús noo̱í, ña̱ kasto̱ʼin sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼín ña̱yuu.
\p
\v 25 ’Ta viti kía̱n sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ña̱ ni iin tóʼón ndoʼó, na̱ ni̱ seídóʼo to̱ʼon ni̱ da̱náʼi̱ saʼa̱ ndi kee ña̱yuu ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, o̱ nándió kuéi ka̱ koni noo̱í.
\v 26 Sa̱ʼá ño̱ó kóni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó viti ña̱ ko̱ ndío kua̱chi ka̱ yuʼu̱ saʼa̱ ni iin tóʼón ndoʼó,
\v 27 chi̱ ko̱ ní chítuu inii̱, diʼa ni̱ ka̱sto̱ʼon ndiʼii xíʼín ndó saʼa̱ ndidaá kúú vá ña̱ kóni̱ Ndios kee ndó.
\p
\v 28 ’Ta viti, kandaa va̱ʼa ndó mií ndó, ta kandaa taʼani ndó ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ndo̱. Chi̱ mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo choon noo̱ ndo̱ ña̱ kandaka va̱ʼa ndó na̱ kúú kuendá satoʼo yo̱ Jesús, chi̱ xíʼín nii̱ mií ná ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ na̱níʼi̱ ñaá ná kakuu na ña̱yuu mií ná.
\v 29 Sa̱ʼá ño̱ó kandaa va̱ʼa ndó na̱, chi̱ sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ña̱ tá ná kexooi koʼi̱n noo̱ ndo̱, dá kasaa̱ dao ta̱a kini, ta ku̱ʼu ra tein ndó, chi̱ kee ra táto̱ʼon kée ndigüe̱ʼi lobo tondó tá ko̱kuʼu rí saʼání rí léko.
\v 30 Ta kúú tein mií ndó xaa̱n ndakuei taʼani dao ta̱a dánaʼa̱ ña̱ to̱ʼón, chi̱ kóni̱ ra̱ taó xóo ra na̱ kúú kuendá Jesús koʼo̱n na̱ kakuu na kuendá ra̱.
\v 31 Sa̱ʼá ño̱ó kañoʼo ini ndo̱, ta daá ndusaa̱ ini ndo̱ ña̱ tein oni̱ kuia̱, nduú ñoó ko̱ ní sá tuui ña̱ kía̱n kaʼa̱n niʼini noo̱ iin rá iin ndó xíʼín ndirá noo̱í ña̱ kandita ndaa̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kándísa ndó.
\p
\v 32 ’Ta viti kía̱n náki̱ʼoi ndo̱ʼó noo̱ ndáʼa̱ Ndios, xíʼín no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼín ndó. Chi̱ ñoó kía̱n kómí choon ña̱ dákuáʼanoan ndo̱ʼó íchi̱ Ndios, dá natiin ndó ña̱ va̱ʼa ni̱ kaa na̱ ki̱ʼo na no̱ó ña̱yuu ni̱ ndu̱vii ná.
\p
\v 33 ’Ni plata ni oro ni dáʼo̱n kómí dao ka̱ ña̱yuu ko̱ ní kátoó taʼon yuʼu̱,
\v 34 chi̱ náʼá va̱ʼa va mií ndó ña̱ xíʼín ndáʼa̱ mií váí ni̱ ke̱chóoin, dá ni̱ ni̱ʼí ndí ki̱án xínñóʼí, xíʼín ña̱ʼa xínñóʼó na̱ xíonoo xíʼíín.
\v 35 Ta ndidaá ña̱ yóʼo ni̱ keei, dá sa̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kánian kechóon ndó, dá kuu chindeé ndó ña̱yuu kámani̱ ña̱ʼa noo̱. Ta ndisaa̱ ini ndo̱ to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n satoʼo yo̱ Jesús tá ni̱ kaa na̱ diʼa: “Ndikáʼán cháá ka̱ ví ña̱yuu xíʼo ña̱ʼa o̱ du̱ú ka̱ na̱ ndáti natiian.” Dión ni̱ kaa Jesús ―kaá Pablo.
\p
\v 36 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n Pablo to̱ʼon yóʼo, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios xíʼín ndidaá na̱ sáʼano ñoó.
\v 37 Ta ndaʼí ni̱ saki ndidaá kúú na̱ sáʼano ñoó. Dá ni̱ nomi niʼini na Pablo, ta ni̱ chitó ná noo̱ ná.
\v 38 Chi̱ ni̱ ku̱ndaʼí nda̱ʼo ini na̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaa Pablo ña̱ o̱ nándió kuéi ka̱ na̱ koni na̱ noo̱ ná. Dá ni̱ saʼa̱n ndidaá na̱ sáʼano ñoó ni̱ ndaka na Pablo nda̱ noo̱ íin barco.
\c 21
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kee Pablo kuaʼa̱n na̱ ñoo Jerusalén
\p
\v 1 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n ndu̱ ndisáʼán xíʼín na̱ sáʼano ñoó, dá ni̱ kaa ndu ini iin barco. Dá ni̱ kee ndu kuaʼa̱n ndaa̱ ndu̱ noo̱ naní Cos. Ta nda̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ noo̱ naní Rodas. Ta kúú ñoó ni̱ kee ndu kuaʼa̱n ndu̱ nda̱ ñoo naní Pátara.
\v 2 Tá ni̱ saa̱ ndu̱ Pátara ñoó, dá ni̱ tiin ndu iin ka̱ barco, táʼa̱n kiró kuaʼa̱n chí kuendá Fenicia. Dá ni̱ kee ndu kuaʼa̱n ndu̱.
\v 3 Dá ni̱ ya̱ʼa yati ndu noo̱ íin yúku̱ naní Chipre, ña̱ íin ini ta̱ñoʼo̱. Ta ni̱ ka̱ndo̱oan chí xoo íti diʼa ndu. Ta ni̱ ya̱ʼa ndu kuaʼa̱n ndu̱ chí kuendá Siria diʼa. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ noo̱ nákui̱ta barco ñoo naní Tiro, chi̱ ñoó kúú noo̱ kánian noo ña̱ʼa ndío barco ñoó.
\v 4 Ta ñoó ni̱ na̱kiʼin táʼan ndu xíʼín dao na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ sa̱ ndei ndu usa̱ kuu̱ xíʼín ná. Ta ni̱ na̱kani na xíʼín Pablo ña̱ ni̱ kaʼa̱n Espíritu ii̱ Ndios xíʼín ná, ña̱ ná dáʼa ni koʼo̱n na̱ ñoo Jerusalén.
\p
\v 5 Dá tá ni̱ ya̱ʼa usa̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ kee na xíʼín ñadiʼí na̱ xíʼín de̱ʼe na kuaʼa̱n na̱ dáya̱ʼa na nduʼu̱ nda̱ yúʼu̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndidaá ndú yúʼu̱ ta̱ñoʼo̱ ñoó, dá ni̱ kaʼa̱n ndu̱ xíʼín Ndios xíʼín ná.
\v 6 Dá ni̱ nomi táʼan iin rá iin ndu xíʼín ná. Dá ni̱ kaa ndu barco kuaʼa̱n ndu̱. Ta no̱ón, ni̱ na̱ndió kuéi na kuaʼa̱n nóʼo̱ ná veʼe na.
\p
\v 7 Ta ñoo Tiro ñoó kúú noo̱ ndíʼi ni̱ tiin ndu barco, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo naní Tolemaida. Ta ñoó ni̱ kaʼa̱n ndu̱ ndisáʼán xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ sa̱ ndei tóo ndu xíʼín ná iin kuu̱.
\v 8 Ta iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee ndu xíka sáʼá ndú kuaʼa̱n ndu̱ xíʼín Pablo. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo káʼano naní Cesarea. Dá ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ veʼe iin ta̱a naní Felipe, táʼa̱n na̱ xíonoo dánaʼa̱ saʼa̱ Jesús. Ta no̱ón kúú iin ta̱a nákaa̱ tein ndin usa̱ ta̱a ni̱ ka̱xi apóstol chindeé ñaá. Ta ni̱ sa̱ ndei tóo ndu veʼe na.
\v 9 Ta ndéi komi̱ de̱ʼe diʼí tákí Felipe ñoó, ta kúú xí profeta di̱ʼí.
\p
\v 10 Tá ni̱ ya̱ʼa cháá kuu̱ ndéi ndu ñoó, dá ni̱ na̱xino̱ iin profeta ni̱ kii chí kuendá Judea naní Agabo.
\v 11 Tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndu, dá ni̱ taó rá ñíi̱ ndíko̱ ti̱xi Pablo. Dá ni̱ soʼoni ra̱án saʼa̱ mií rá xíʼín ndáʼa̱ mií rá. Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Diʼa ni̱ kaʼa̱n Espíritu ii̱ xíʼín yuʼu̱ ña̱ ki̱ʼo diʼa koʼoni ta̱ Israel ndáʼa̱ ta̱ kúú satoʼo ñíi̱ yóʼo, dá naki̱ʼo ñaá rá noo̱ ndáʼa̱ ta̱ tu̱kú ―kaá ra̱.
\p
\v 12 Dá tá ni̱ sei̱do̱ʼo nduʼu̱ xíʼín na̱ ndéi veʼe ñoó to̱ʼon yóʼo, dá ni̱ seí ndaʼí ndu̱ noo̱ Pablo ña̱ ná dáʼa ni koʼo̱n na̱ ñoo Jerusalén.
\v 13 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín nduʼu̱:
\p ―¿Ndí ki̱án ndóʼo ndó ña̱ ndéíʼi̱ ndo̱, ta dákundaʼí ini ndo̱ yuʼu̱? Chi̱ sa̱ io nduui̱ ña̱ kía̱n kandiko̱ ndáʼí xíʼín sa̱ʼí. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni ió nduu yuʼu̱ ndoʼi, chi̱ ió nduu taʼanii ña̱ kía̱n kuui̱ ñoo Jerusalén saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús ―kaá na̱.
\p
\v 14 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní kúu taʼon nadaon ndu ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼanda ini ndu̱, dá ni̱ kaa ndu̱:
\p ―Ná koo táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií satoʼo yo̱ Jesús.
\p
\v 15 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱ ndei ndu ñoó cháá kuu̱, dá ni̱ kenduu ndu̱ ña̱ʼa ndu, dá ni̱ kiʼin ndu íchi̱ kuaʼa̱n ndu̱ ñoo Jerusalén.
\v 16 Dá ni̱ kee taʼani dao na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Cesarea kuaʼa̱n na̱ xíʼín ndú. Tá ni̱ saa̱ yati ndu ñoo Jerusalén, dá ndáka na nduʼu̱ ni̱ saʼa̱n na̱ veʼe iin ta̱ kuendá Chipre naní Mnasón. Ta sa̱ naʼá nda̱ʼo kúú rá kuendá Jesús. Dá ni̱ xi̱ʼo ra veʼe ra ni̱ sa̱ ndei ndu.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saa̱ Pablo ñoo Jerusalén
\p
\v 17 Tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱tiin va̱ʼa ñaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó xíʼa̱n kádii̱ ini na̱.
\v 18 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee ndu kuaʼa̱n ndu̱ xíʼín Pablo korniʼini ndu Jacobo. Tá ni̱ saa̱ ndu̱, sa̱ ni̱ ndi̱tútí ndidaá vá na̱ sáʼano ndéi na.
\v 19 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n Pablo ndisáʼán xíʼín ná, dá ni̱ ka̱sáʼá ná nákani na xíʼín no̱ón saʼa̱ iin rá iin ña̱ ndato ni̱ kee Ndios xíʼín ná no̱ó ni̱ saʼa̱n na̱ ni̱ da̱náʼa̱ na̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
\v 20 Tá ni̱ seídóʼo na to̱ʼon yóʼo, dá ni̱ kekáʼano na Ndios. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín Pablo:
\p ―Náʼá vá mií ní, ñani, ña̱ tein na̱ ñoo yo̱, na̱ Israel, kua̱ʼá nda̱ʼo mil ña̱yuu kándísa Jesús, ta ndidaá vá ná káʼa̱n ña̱ miía̱n ndúsa̱ kee yó choon saʼándá ley Moisés.
\v 21 Tído ni̱ niʼi̱ tóʼon na ña̱ dánaʼa̱ ní noo̱ ndidaá kúú na̱ Israel ndéi dao ka̱ nación ña̱ ná o̱ sa̱ kékuendá na̱ choon ni̱ saʼanda Moisés, chi̱ kaá mií ní ña̱ ko̱ káni ka̱a̱n taʼa̱nda̱ ñíi̱ de̱ʼe yií na̱, ta kaá taʼani ní ña̱ ko̱ káni ka̱a̱n kee na táto̱ʼon ni̱ sa̱ kee na̱ veʼá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá.
\p
\v 22 ’¿Ndi koo keeá, tá dáá? Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti nataka kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu tá ná kandaa̱ ini na̱ ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ ní.
\v 23 Sa̱ʼá ño̱ó va̱ʼa cháá ka̱ ña̱ kee ní ña̱ koʼo̱n ndu̱ kaʼa̱n ndu̱ xíʼín ní: Chi̱ tein nduʼu̱ yóʼo ndéi komi̱ ta̱a, táʼa̱n ra̱ kánian dáxi̱nko̱o to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo ra noo̱ Ndios.
\v 24 Ta kandaka ní ra̱ kuaʼa̱n ní veʼe ño̱ʼo káʼano. Dá nduvii ní mií ní xíʼín rá noo̱ Ndios, ta chiya̱ʼi ní saʼa̱ rá saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa. Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kee ní dión, dá kía̱n kuu da̱tá ra̱ idí dini̱ rá. Dión, dá ná kandaa̱ ini ndidaá ña̱yuu ña̱ o̱ du̱ú ña̱ ndaa̱ taʼon kía̱n káʼa̱n ña̱yuu saʼa̱ ní, chi̱ diʼa kéndaa̱ ii̱ vá ní choon saʼándá ley Moisés.
\p
\v 25 ’Ta sa̱ ni̱ taa va yó iin tuti kuaʼa̱n no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, na̱ kándísa Jesús, ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini na̱ keí ná ko̱ño ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱, ta ná o̱ sa̱ keí ná nii̱ ri̱, ta ni ko̱ño kíti̱ ko̱ ní xíta̱ nii̱, ta ná o̱ sa̱ kée na kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiʼí na̱. Sa̱va̱ʼa ñoó vá kía̱n kánian kee na ―kaá na̱.
\p
\v 26 Dá ni̱ kee Pablo ndáka na ndin komi̱ ta̱a ñoó kuaʼa̱n na̱. Ta kúú iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ ndu̱vii ná mií ná xíʼín ro̱ón. Dá ni̱ ku̱ʼu na yéʼé ño̱ʼo káʼano ñoó, dá ni̱ ka̱sto̱ʼon na xíʼín ta̱ duti̱ ndá oon xi̱no ndin usa̱ kuu̱ ña̱ nduvii ná mií ná xíʼín ta̱a ñoó noo̱ Ndios, dá kuu chiñóʼo̱ ta̱ duti̱ ñoó iin kíti̱ noo̱ Ndios saʼa̱ iin rá iin na.
\s Diʼa ni̱ kuu tá kuaʼa̱n ña̱yuu kuaʼa̱ kaʼání ná Pablo
\p
\v 27 Tá sa̱ kuaʼa̱n xi̱no usa̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ xini dao ta̱a Israel ni̱ kii kuendá Asia ña̱ nákaa̱ Pablo yéʼé ño̱ʼo káʼano. Dá ni̱ da̱káʼa̱n kue̱ʼé ra̱ dao ka̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ tiin ñaá rá.
\v 28 Ta ni̱ ka̱sáʼá káyuʼú rá:
\p ―¡Ndoʼó, ta̱a Israel, chindeé ndó nduʼu̱, chi̱ ta̱a yóʼo kúú ta̱a xíonoo iin níí kúú xíán kénóo ra ñoo yo̱, ta kénóo taʼani ra ley Moisés, ta kénóo taʼani ra veʼe ño̱ʼo káʼano yóʼo! Ta viti kía̱n víʼí ka̱ ví ni̱ kee ra, chi̱ ni̱ chiʼi ra dao ta̱ griego ni̱ xini xíxi ra veʼe ño̱ʼo ii̱ yóʼo ―kaá ra̱.
\p
\v 29 Dión ni̱ kaa ra̱ chi̱ ni̱ xini ra̱ xíonoo Pablo ñoo ñoó xíʼín iin ta̱a ñoo Éfeso naní Trófimo. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaʼán rá ña̱ ni̱ chiʼi Pablo ta̱a ñoó ini veʼe ño̱ʼo káʼano ñoó.
\v 30 Ta kúú ndidaá ña̱yuu ndéi ñoo Jerusalén ñoó ni̱ na̱kui̱na vaa̱. Dá ni̱ ka̱nkuei na ndidaá kúú xíán taxí táʼan na ni̱ saa̱ na̱ noo̱ íin veʼe ño̱ʼo ñoó. Dá ni̱ tiin na Pablo, ta ñóʼo ñaá ná ni̱ taó ná sata̱ véʼe ño̱ʼo ñoó. Ta kúú vitíʼón ni̱ sadi na̱ yéʼán.
\p
\v 31 Ta kóni̱ na̱ kaʼání ñaá ná. Tído ni̱ ka̱ndaa̱ ini ta̱a dándáki soldado ña̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi Jerusalén ni̱ na̱kui̱na vaa̱.
\v 32 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱taká ra̱ kuaʼa̱ soldado xíʼín dao ka̱ ta̱a ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ rá. Dá ni̱ kee ra taxí táʼan ra kuaʼa̱n ra̱ no̱ó ni̱ na̱taka ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó. Dá tá ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a dándáki soldado ñoó xíʼín soldado ra̱, dá ví ni̱ da̱ndíʼi na ña̱ káni na Pablo.
\p
\v 33 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a dándáki soldado ñoó, dá ni̱ tiin ra Pablo. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná kandiko̱ na̱ xíʼín uu̱ cadena. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón rá ña̱yuu ñoó, tá kaá ra̱:
\p ―¿Ndá yoo kúú ta̱a yóʼo? Ta, ¿ndí ki̱án ni̱ kee ra? ―kaá ra̱.
\p
\v 34 Tído dao ña̱yuu ñoó káʼa̱n iin ña̱ʼa, ta dao ka̱ na̱ káʼa̱n iin ka̱a̱n. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kátóni̱ taʼon ini ra̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi Pablo, chi̱ ni̱ na̱kui̱na vaa̱ nda̱ʼo ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná kandaka ñaá rá koʼo̱n ra̱ veʼe noo̱ ndéi soldado ñoó.
\v 35 Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ndéi kuei̱n ko̱kuʼu ra veʼe soldado ñoó, dá ni̱ ka̱neʼe ni̱no ra Pablo, chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ve̱i kóni̱ kani ñaá.
\v 36 Ta ndidaá ña̱yuu tákuei ve̱i ñoó káyuʼú, ta kaá na̱:
\p ―¡Kaʼání ní ta̱a xaa̱n!
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sonó ta̱a dándáki soldado ñoó ña̱ kaʼa̱n Pablo xíʼín ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó
\p
\v 37 Tá kuaʼa̱n soldado nachiʼi ra Pablo ini veʼe noo̱ ndéi ra ñoó, dá ni̱ kaʼa̱n na̱ yúʼu̱ griego xíʼín ta̱a dándáki soldado ñoó:
\p ―¿Á konó ní ná kaʼi̱n cháá xíʼín ní?
\p Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Pablo:
\p ―¿Á ti̱ʼa yoʼó káʼo̱n yúʼu̱ griego, nda̱ni?
\v 38 ¿Á o̱ du̱ú yoʼó kúú iin ta̱a Egipto, táʼa̱n ra̱ ni̱ nda̱kuíi̱n ni̱ na̱á xíʼín ta̱ néʼe choon tá sata̱? Chi̱ ni̱ taó rá komi̱ mil ta̱a saʼání ndi̱i, dá ndáka ñaá rá ni̱ saʼa̱n ra̱ nda̱ noo̱ kúú ñoʼó i̱chí ―kaá ra̱.
\p
\v 39 Dá ni̱ kaa Pablo xíʼín rá:
\p ―Yuʼu̱ kúú iin ta̱ Israel, ta ni̱ kakii ñoo Tarso, táʼa̱n ña̱ kúú iin ñoo ndáya̱ʼi chí kuendá Cilicia diʼa. Tído xíka̱i̱ iin ña̱ mani̱ noo̱ ní ña̱ konó ní ná kaʼi̱n cháá xíʼín ña̱yuu yóʼo ―kaá na̱.
\p
\v 40 Dá ni̱ sonó ta̱a ñoó ña̱ kaʼa̱n Pablo xíʼín ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pablo noo̱ kuei̱n yéʼé veʼe soldado ñoó. Dá ni̱ nda̱neʼe na ndáʼa̱ ná ni̱ xika̱ na̱ ña̱ ná kandei tádi̱ ña̱yuu ñoó. Dá tá ni̱ kutádi̱ ná, dá ni̱ kaʼa̱n na̱ yúʼu̱ hebreo xíʼín ná, ta kaá na̱:
\c 22
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n Pablo xíʼín ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó
\p
\v 1 ―Ñani kuálí, xíʼín ndoʼó, na̱ sáʼano viti, kueídóʼo ndó yuʼu̱, chi̱ koʼi̱n kaʼi̱n chindeéí miíí noo̱ ndo̱.
\p
\v 2 Tá ni̱ seídóʼo ña̱yuu ñoó ña̱ káʼa̱n Pablo yúʼu̱ hebreo, kúú tádi̱ ka̱ ví ni̱ na̱ndei na kueídóʼo na. Dá ni̱ kaa Pablo:
\p
\v 3 ―Yuʼu̱ kúú ta̱ Israel, ta ni̱ kaki yuʼu̱ ñoo Tarso, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Cilicia diʼa. Tído ni̱ saʼano yuʼu̱ ñoo Jerusalén yóʼo. Ta ni̱ da̱kuáʼi ti̱xi ndáʼa̱ Gamaliel. Ta ni̱ da̱kuáʼa va̱ʼi to̱ʼon ki̱ʼo ni̱ saʼanda na̱ sáʼano yó choon. Ta ndinoʼo inii̱ íin ndaa̱i̱ xíʼín Ndios, táto̱ʼon ki̱ʼo kée mií ndó viti.
\v 4 Chi̱ ni̱ sa̱ xi̱onooi ni̱ sa̱ kendava̱ʼi xíʼín na̱ ndíko̱ íchi̱ Jesús, dá dánaái̱ noo̱ ná, chi̱ ni̱ sa̱ tiin yuʼu̱ ta̱a xíʼín na̱ ñáʼa̱ sa̱ sadii̱ veʼe ka̱a.
\v 5 Ta ra̱ duti̱ kúú no̱ó xíʼín ndidaá ta̱ sáʼano kúú ra̱ náʼá ña̱ sa̱ keei dión. Chi̱ mií rá ni̱ xi̱ʼo tuti noo̱í ña̱ kía̱n koʼi̱n naneʼi ña̱ no̱ó na̱ ñoo yo̱ ndéi ñoo Damasco. Chi̱ ni̱ kaʼín koʼi̱n ñoo ñoó nandukúí na̱ kúú kuendá Jesús, dá kandakai na̱ kixii ñoo Jerusalén yóʼo, dá kañoʼo na veʼe ka̱a ndoʼo naní nío̱ ná.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n Pablo saʼa̱ ndí ki̱án ni̱ kuu, dá ni̱ nduu na kuendá Jesús
\p
\v 6 ’Tído tein noo̱ xíka yuʼu̱ kuaʼi̱n íchi̱ noo̱ kuaʼa̱n kuyati ñoo Damasco, ta kíán táto̱ʼon dao nduú, ta kúú iin kuitíó ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa iin níí kúú no̱ó kuaʼi̱n, ta ña̱ yéʼe̱ ñoó ni̱ kii chí induú.
\v 7 Ta kúú ni̱ ka̱nkao vai no̱ñóʼo̱. Ta ni̱ seídóʼi iin na̱ ni̱ kaa diʼa: “Saulo, Saulo, ¿ndiva̱ʼa xíonoo yoʼó kéndava̱ʼón xíʼín yuʼu̱?”
\v 8 Dá ni̱ kaa yuʼu̱: “¿Ndá yoo kúú mií ní, tatá?” Dá ni̱ kaa na̱ xíʼíín: “Yuʼu̱ kúú Jesús, na̱ ñoo Nazaret, na̱ xíonoo yoʼó kéndava̱ʼa xíʼón.”
\v 9 Ta ndidaá ta̱a kuaʼa̱n xíʼín yuʼu̱ ñoó ni̱ xini ra̱ ña̱ ni̱ na̱yeʼe̱, ta ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo ra. Tído ko̱ ní seídóʼo taʼon ra tachi̱ na̱ ni̱ kaʼa̱n ñoó.
\v 10 Dá ni̱ kaa yuʼu̱ xíʼín ná: “¿Ndí ki̱án kóni̱ ní keei, tatá?” Dá ni̱ kaa na̱ xíʼíín: “Ndakuii̱n ndichi, ta kuaʼán ñoo Damasco. Ta ñoó kaʼa̱n iin ta̱a xíʼón ndí ki̱án kánian keeón”, kaá na̱ xíʼíín.
\v 11 Ta kúú ni̱ ndaʼo va noo̱ yúʼu̱ ni̱ kee ña̱ ndato ni̱ na̱yeʼe̱ ñoó. Sa̱ʼá ño̱ó nda̱ tíin ndaa ñaá ta̱a kuaʼa̱n xíʼín yuʼu̱ ñoó ndáka ra yuʼu̱ ni̱ saa̱ ra̱ ñoo Damasco.
\p
\v 12 ’Ta ñoó ió iin ta̱a naní Ananías, ta íin ndaa̱ ra̱ xíʼín choon saʼándá ley Moisés. Ta káʼa̱n va̱ʼa ndidaá kúú na̱ Israel ndéi ñoó saʼa̱ rá.
\v 13 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ noo̱ iói̱. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼíín: “Ñani Saulo, ná natu̱u noo̱ ní.” Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ na̱tu̱u noo̱í. Ta kúú ni̱ xini vai ra̱.
\v 14 Dá ni̱ kaa taʼani ra xíʼín yuʼu̱: “Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ʼo na̱ veʼá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱xi mií ní ña̱ kía̱n kandaa̱ ini ní ndí ki̱án kóni̱ na̱. Ta ni̱ ka̱xi na mií ní ña̱ koni ní Jesús, na̱ kúú na̱ ndaa̱, dá kueídóʼo ní tachi̱ yúʼu̱ mií ná.
\v 15 Chi̱ mií ní kakuu iin na̱ ki̱ʼo ndaa̱ kuendá noo̱ ndidaá ña̱yuu saʼa̱ Jesús, chi̱ koʼo̱n ní kasto̱ʼon ní xíʼín ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ xini ní xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ seídóʼo ní.
\v 16 Ta viti, ¿ndiva̱ʼa kuu oon ini ní? Ndakuii̱n ndichi ní, ta kodo̱ ndúta̱ kíi̱ ní, ta kaka̱ ní ña̱ mani̱ noo̱ Ndios ña̱ ná kuʼu̱ káʼano ini na̱ saʼa̱ ní, dá ná ndoo kua̱chi ní noo̱ ná”, kaá Ananías xíʼín yuʼu̱.
\s Diʼa ni̱ kuu, dá ni̱ niʼi̱ Pablo choon ña̱ dánaʼa̱ na̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel
\p
\v 17 ’Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱i̱ ñoo Jerusalén yóʼo, dá ni̱ keei kuaʼi̱n veʼe ño̱ʼo káʼano kaʼi̱n xíʼín Ndios. Ta kúú ñoó ni̱ naʼa̱ Ndios iin ña̱ʼa ndato noo̱í.
\v 18 Chi̱ ni̱ xinii̱ satoʼi̱ Jesús. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼíín: “Ndi̱ʼi ino̱n, ta kuaʼán keta kíi̱ ñoo Jerusalén yóʼo, chi̱ ko̱ íin taʼon kueídóʼo ñaá tá ná kaʼo̱n xíʼín ná saʼa̱ yúʼu̱.”
\v 19 Dá ni̱ kaai̱ xíʼín ná: “Satoʼi̱, ndidaá vá na̱ yóʼo náʼá ña̱ ni̱ sa̱ sáʼa̱n yuʼu̱ iin rá iin veʼe noo̱ nátaka na̱ Israel. Ta sa̱ taáín ndidaá na̱ kándísa mií ní veʼe ka̱a. Ta sa̱ kendava̱ʼi xíʼín ná.
\v 20 Dá tá ni̱ saʼání dao ta̱a Esteban, na̱ sa̱ xi̱ʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ ní, ta ñoó ni̱ sa̱ íi̱n yuʼu̱, ta ni̱ na̱taʼan va inii̱ tá ni̱ saʼání ñaá rá. Ta kúú ni̱ sa̱ ndaai̱ dáʼo̱n ta̱a ni̱ sa̱ ndei ni̱ saʼání ñaá.”
\v 21 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín yuʼu̱: “Kuaʼán, chi̱ xíká vá tandaʼí yo̱ʼó koʼo̱n dánaʼo̱n no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel”, kaá na̱ xíʼín yuʼu̱ ―kaá Pablo xíʼín ña̱yuu kuáʼa̱ ñoó.
\s Diʼa ni̱ kuu tá kuaʼa̱n kani soldado ñoó Pablo
\p
\v 22 Tádi̱ vá ndéi ña̱yuu ñoó seídóʼo na ña̱ nákani Pablo. Tído tá ni̱ kaʼa̱n na̱ to̱ʼon yóʼo, dá ni̱ ka̱sáʼá ná káyuʼú ná, ta kaá na̱:
\p ―¡Kaʼání kíi̱ ní ta̱a xaa̱n, chi̱ ko̱ káni taʼan vaan kataki ra̱!
\p
\v 23 Ta ndúndéé ii̱ vá ña̱yuu ñoó káyuʼú ná, ta ndátá ná dáʼo̱n ná, ta sóʼono niʼini na ño̱ya̱ká ñóʼo̱ noo̱ táchi̱.
\v 24 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼanda ta̱a dándáki soldado ñoó choon ña̱ ná chiʼi ra Pablo ini veʼe ñoó. Ta kúú ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná kani ñaá rá xíʼín chirrión, dá ná kaʼa̱n ndaa̱ Pablo ndá saʼa̱ kía̱n káʼa̱n kua̱chi ña̱yuu ñoó saʼa̱ ná.
\p
\v 25 Tído, tá ni̱ ndiʼi ni̱ soʼoni ñaá rá xíʼín ñíi̱, ña̱ kuaʼa̱n ra̱ kani ñaá rá, dá ni̱ kaa Pablo xíʼín iin soldado néʼe choon íin ñoó:
\p ―¿Á va̱ʼa kée ní ña̱ kani ní iin ta̱ romano xíʼín chirrión tá ko̱ ñáʼa̱ keyíko̱ ta̱ néʼe choon saʼa̱ rá?
\p
\v 26 Tá ni̱ seídóʼo soldado néʼe choon ñoó ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱ kasto̱ʼon ra xíʼín ta̱a dándáki ñaá ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―¿Ndi koo keeá xíʼín ta̱a káa, chi̱ iin ta̱ romano kúú rá?
\p
\v 27 Dá ni̱ na̱tuu ta̱a dándáki soldado ñoó noo̱ íin Pablo. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá:
\p ―Kaʼa̱n ndaa̱, ¿á ta̱ romano kúúón?
\p Dá ni̱ kaa Pablo:
\p ―Jaa̱n. Ñaá kúúí.
\p
\v 28 Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Kua̱ʼá nda̱ʼo di̱ʼón ni̱ chi̱ya̱ʼi yuʼu̱, dá ni̱ nduui ta̱ romano.
\p Dá ni̱ kaa Pablo:
\p ―Tído yuʼu̱, nda̱ ni̱ kaki vei kúúí ta̱ romano.
\p
\v 29 Dá tá ni̱ seídóʼo ta̱a kuaʼa̱n kani ñaá ñoó ña̱ ni̱ kaʼa̱n Pablo, dá ni̱ ke̱xoo ra kuaʼa̱n ra̱. Ta kúú nda̱ miíó ta̱a dándáki soldado ñoó ni̱ yu̱ʼú tá ni̱ ka̱tóni̱ ini ra̱ ña̱ kúú Pablo ta̱ romano, chi̱ sa̱ ni̱ ya̱ʼa ra noo̱ ley romano sa̱ʼá ña̱ ni̱ soʼoni ñaá rá.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaʼa̱n Pablo xíʼín ta̱ néʼe choon Israel
\p
\v 30 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, kóni̱ ta̱a dándáki soldado ñoó kandaa̱ va̱ʼa ini ra̱ ndiva̱ʼa káʼa̱n kua̱chi na̱ Israel saʼa̱ Pablo. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ di̱tá rá cadena ndíko̱ ndáʼa̱ ná xíʼín saʼa̱ ná. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná nataka kíi̱ ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ néʼe choon no̱ó na̱ Israel. Dá ni̱ taó rá Pablo. Dá ni̱ chi̱kani ñaá rá noo̱ ndidaá kúú ta̱a ñoó.
\c 23
\p
\v 1 Dá ni̱ sa̱ nde̱ʼé Pablo noo̱ ndidaá ta̱ néʼe choon ni̱ na̱taka ndéi ñoó, dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ñani miíi̱, ni iin ña̱ʼa ko̱ kédaá xíʼíi̱n ña̱ kía̱n kútúú inii̱, chi̱ ió vii vá ña̱xintóni̱í noo̱ Ndios nda̱ kuu̱ víti.
\p
\v 2 Dá ni̱ saʼanda ta̱ duti̱ kúú no̱ó naní Ananías choon no̱ó ta̱a ndíta yati noo̱ íin Pablo ña̱ ná kani ra daʼa̱nda̱ yúʼu̱ ná.
\p
\v 3 Dá ni̱ kaa Pablo:
\p ―Ná kani Ndios mií ní, chi̱ kúú ní táto̱ʼon iin náo̱ kini káa ña̱ ni̱ na̱keʼi kuxí oon. Ta mií ní kúú ra̱ kómí choon ña̱ keyíko̱ ndúsáʼano ní sa̱ʼí táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley choon. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa yáʼa mií ní noo̱ káʼa̱n ley, chi̱ ni̱ saʼanda ní choon ña̱ ná kani ra yúʼí?
\p
\v 4 Dá ni̱ kaa dao ka̱ ta̱a ndéi ñoó xíʼín Pablo:
\p ―¿Á va̱ʼa nda̱ʼo kéeón xinóo̱n, ña̱ ni̱ ya̱ʼón ni̱ kaʼa̱n ndava̱ʼón xíʼín ta̱ duti̱ kúú no̱ó kuendá Ndios?
\p
\v 5 Dá ni̱ kaa Pablo:
\p ―Ñani miíi̱, ko̱ náʼá taʼon yuʼu̱ ña̱ kúú ná ta̱ duti̱ kúú no̱ó. Chi̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ ko̱ kánian kaʼa̱n ndava̱ʼa yó xíʼín ta̱a néʼe choon no̱ó na̱ ñoo yo̱ ―kaá na̱.
\p
\v 6 Kúú ni̱ ka̱tóni̱ ini Pablo ña̱ dao ta̱a ni̱ na̱taka ñoó kúú ta̱a saduceo, ta dao ka̱ ra̱ kúú ta̱a fariseo. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ʼi nda̱ʼo ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín rá:
\p ―Ñani, yuʼu̱ kúú ta̱a fariseo. Ta kúúí de̱ʼe iin ta̱a fariseo. Ta chínóo kua̱chi ndo̱ yuʼu̱ chi̱ ió ta̱ndeé iní noo̱í ña̱ nataki na̱ ni̱ xiʼi̱.
\p
\v 7 Tá ni̱ kaʼa̱n Pablo dión, dá ni̱ ka̱sáʼá ta̱a fariseo xíʼín ta̱a saduceo dándichi̱ táʼan mií rá. Kúú ni̱ na̱taʼa̱nda̱ táʼan va ra ndéi ra.
\v 8 Chi̱ ta̱a saduceo kúú ra̱ káʼa̱n ña̱ o̱ nátaki taʼon na̱ ni̱ xiʼi̱, ta ni ángel ko̱ó, ta ni espíritu ko̱ó. Tído ta̱ fariseo kúú ra̱ kándísa ndidaá kúú ña̱ yóʼo.
\v 9 Ta ndidaá kúú rá ni̱ ka̱sáʼá káyuʼú. Dá ni̱ nda̱kuei dao ta̱a dánaʼa̱ ley Moisés, táʼa̱n ra̱ kúú taʼani kuendá ta̱ fariseo. Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa kini ko̱ ní kée ta̱a yóʼo, chi̱ ndá ndi kuu ni̱ kaʼa̱n iin espíritu o iin ángel xíʼín rá. Sa̱ʼá ño̱ó ná dáʼa ni na̱á yo̱ xíʼín Ndios ―kaá ra̱.
\p
\v 10 Ta de̱én nda̱ʼo ni̱ ka̱sáʼá dándichi̱ táʼan mií rá ndéi ra. Ta kúú ni̱ yu̱ʼú va ta̱a dándáki soldado ñoó, chi̱ oon ni ví ndakuei ta̱a ñoó dákuáchi ra Pablo, káʼán rá. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná kixi soldado taó rá Pablo tein ña̱yuu ñoó, dá kandaka ñaá rá koʼo̱n tuku ra ini veʼe noo̱ ndéi mií soldado ñoó.
\p
\v 11 Ta kúú iin ka̱ sa̱kuaá ñoó, dá ni̱ naʼa̱ noo̱ satoʼo yo̱ Jesús noo̱ Pablo. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Ndeé koo inóo̱n, Pablo. Chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xi̱ʼón kuendá saʼa̱ yúʼu̱ ñoo Jerusalén yóʼo, ki̱ʼo dión taʼani miía̱n ndúsa̱ ki̱ʼón kuendá sa̱ʼí ñoo Roma ―kaá na̱.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ nda̱tóʼón kueʼé uu̱ diko ta̱a ña̱ kaʼání rá Pablo
\p
\v 12 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ nda̱tóʼón kueʼé dao ta̱ Israel ña̱ kaʼání rá Pablo. Ta ni̱ xi̱ʼo ra mií rá ña̱ ni iin tóʼón rá o̱ kásáʼan, ta ni ta̱kui̱í o̱ kóʼo ra nda̱ ná kandeé rá kaʼání rá Pablo.
\v 13 Ta uu̱ diko cháá ka̱ kúú ta̱a ni̱ ka̱ndo̱o kee dión.
\v 14 Dá ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱ kaʼa̱n ra̱ xíʼín ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱, xíʼín ta̱ sáʼano, dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Nduʼu̱ kúú ra̱ ni̱ xi̱ʼo mií ña̱ kuu ndu̱, chi̱ o̱ kásáʼan taʼon ndu ta ni o̱ kóʼo ndu ta̱kui̱í nda̱ kandeé ndú kaʼání ndú Pablo.
\v 15 Ta viti, koʼo̱n mií ní xíʼín ta̱ néʼe choon ñoo yo̱ kaʼa̱n ní xíʼín ta̱a dándáki soldado ñoó ña̱ ná kandaka ra Pablo kii ra noo̱ ní taa̱n, ta kee ní ña̱ keyíko̱ cháá ka̱ ní saʼa̱ rá, kaa ní xíʼín rá. Ta nduʼu̱ kúú ra̱ kandei nduu kaʼání ñaá tá sa̱ kuaʼa̱n kuyati ra kasandaá ra̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 16 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini daxi̱ Pablo ña̱ dión ndátóʼón kueʼé ta̱a ñoó, dá ni̱ kee xi kuaʼa̱n xi̱ veʼe noo̱ ndéi soldado. Dá ni̱ ka̱sto̱ʼon xi xíʼín Pablo táto̱ʼon ki̱ʼo ndátóʼón rá.
\v 17 Dá ni̱ kana Pablo iin soldado néʼe choon ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Kee ní ña̱ mani̱ kandaka ní tayií lóʼo̱ yóʼo ná koʼo̱n xi̱ no̱ó ta̱a dándáki ndoʼó, chi̱ ió iin ña̱ʼa kaʼa̱n xi̱ xíʼín rá ―kaá na̱.
\p
\v 18 Dá ndáka ñaá rá ni̱ saʼa̱n ra̱ no̱ó ta̱a dándáki ñaá ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Pablo, táʼa̱n ra̱ nákaa̱ veʼe ka̱a yóʼo, ni̱ kana ra yuʼu̱, ta ni̱ seí ndaʼí ra̱ noo̱í ña̱ ná kandakai tayií lóʼo̱ yóʼo kii xi noo̱ mií ní, chi̱ ió ña̱ kaʼa̱n xi̱ xíʼín ní ―kaá ra̱.
\p
\v 19 Dá ni̱ tiin ta̱a ñoó ndáʼa̱ tayií lóʼo̱ ñoó. Dá ni̱ taó xóo ñaá rá. Dá ni̱ nda̱to̱ʼón ñaá rá:
\p ―¿Ndí ki̱án kaʼa̱n yo̱ʼó xíʼín yuʼu̱, kóno̱n?
\p
\v 20 Dá ni̱ kaa xi̱:
\p ―Ni̱ ka̱ndo̱o ta̱ Israel ña̱ kasaa̱ ra̱ taa̱n kueí ndaʼí ra̱ noo̱ ní ña̱ kandaka ní Pablo koʼo̱n ní no̱ó ta̱ néʼe choon Israel, dá kee ra ña̱ keyíko̱ cháá ka̱ ra̱ saʼa̱ ná, kaa ra̱.
\v 21 Tído, o̱ sa̱ kándísa ní, chi̱ uu̱ diko cháá ka̱ ta̱a kañoʼo de̱ʼé íchi̱ kandati ra kaʼání rá Pablo, chi̱ ni̱ xi̱ʼo ra mií rá ña̱ o̱ kásáʼan ra ta ni ta̱kui̱í o̱ kóʼo ra nda̱ kandeé rá kaʼání ñaá rá. Ta viti ndéi nduu ra̱ ndáti ra ná kande̱ʼá ndi kaa mií ní ―kaá xi̱.
\p
\v 22 Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon noo̱ xí kuaʼa̱n nóʼo̱ xí, ta ni̱ kaʼa̱n ra̱ xíʼín xí ña̱ o̱ sa̱ kóo ini xi̱ kaʼa̱n xi̱ xíʼín ni iin tóʼón ña̱yuu ña̱ ni̱ na̱kani xi xíʼín rá.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saʼanda ta̱a dándáki soldado choon ña̱ koʼo̱n Pablo noo̱ iin ta̱ néʼe choon káʼano naní Félix
\p
\v 23 Dá ni̱ kana ra uu̱ soldado néʼe choon. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon noo̱ ro̱ón ña̱ ná kenduu ra̱ uu̱ ciento soldado koʼo̱n sáʼá, xíʼín oni̱ diko uxi̱ ka̱ ra̱ ná kakuu ta̱ kandodó kuéi̱, xíʼín uu̱ ciento ka̱ ra̱ ná kakuu ta̱ kaneʼe kúxi̱ koʼo̱n ra̱, ta ná kana ra ka̱ ii̱n sa̱kuaá koʼo̱n ra̱ ñoo Cesarea.
\v 24 Dá ni̱ saʼanda taʼani ra choon ña̱ ná kenduu taʼani ro̱ón iin kuéi̱ kanóo Pablo koʼo̱n na̱, ta ná kandaka ñaá rá koʼo̱n ra̱ noo̱ iin ta̱ néʼe choon káʼano naní Félix, kaá ra̱.
\p
\v 25 Dá ni̱ taa ra iin tuti kaneʼe soldado koʼo̱n ra̱, ta diʼa kaáa̱n:
\v 26 “Yuʼu̱ kúú Claudio Lisias, ta táai tuti yóʼo ko̱saa̱ noo̱ ní, Félix. Mií ní kúú iin ta̱a ndáya̱ʼi, ta káʼi̱n ndisáʼán xíʼín ní.
\v 27 Ta̱a yóʼo kúú ra̱ ni̱ tiin ta̱ Israel, ta kuaʼa̱n ra̱ kaʼání ñaá rá. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼi̱n xíʼín soldadoi̱, ta ni̱ da̱káki ñaáí, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ta̱ romano kúú rá.
\v 28 Ta sa̱ʼá ña̱ kóni̱i̱ kandaa̱ inii̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi ta̱a yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó ndákai ra̱ ni̱ saʼi̱n no̱ó ta̱ néʼe choon ta̱ Israel.
\v 29 Dá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ saʼa̱ ley mií vá rá dákuío kua̱chi ra̱ ta̱a yóʼo. Tído ni iin ña̱ʼa kini ko̱ ní kée ra sa̱ʼá ña̱ kánian kuu ra̱ o kakaa̱ ra̱ veʼe ka̱a.
\v 30 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ni̱ nda̱tóʼón kueʼé dao ta̱ Israel kaʼání ñaá rá. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ta̱ndaʼí ta̱a yóʼo ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ní. Ta ni̱ saʼanda taʼani yuʼu̱ choon no̱ó ta̱a káʼa̱n kua̱chi saʼa̱ rá ña̱ ná kakui̱ta ra noo̱ mií ní, dá ná kaʼa̱n ra̱, ná kande̱ʼá ndí ki̱án kúú ña̱ kini ni̱ kee ta̱a yóʼo. Ná kukueé ní.” Dión kuaʼa̱n ña̱ ni̱ taa ra.
\p
\v 31 Dá ni̱ kee soldado ndáka ra Pablo kuaʼa̱n ra̱ táto̱ʼon ni̱ taʼa̱nda̱ choon noo̱ rá iin ñoo naní Antípatris sa̱kuaá dáá ñóó.
\v 32 Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá nda̱dá ta̱ kándodó kuéi̱ ñoó kuaʼa̱n xíʼín Pablo, dá ni̱ na̱ndió kuéi soldado xíka sáʼá ñoó kuaʼa̱n nóʼo̱ rá veʼe noo̱ ndéi ra ñoó.
\v 33 Dá tá ni̱ saa̱ soldado kándodó kuéi̱ ñoo naní Cesarea, dá ni̱ xi̱ʼo ra tuti ñoó no̱ó ta̱ néʼe choon káʼano naní Félix. Ta ni̱ na̱ki̱ʼo taʼani ra Pablo noo̱ rá.
\v 34 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼi ra tuti ñoó, dá ni̱ nda̱to̱ʼón rá ndeí ni̱ kaki Pablo. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ kúú ná ta̱ kuendá Cilicia.
\v 35 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Tá ná kasaa̱ ta̱a káʼa̱n kua̱chi sa̱ʼo̱n, nda̱ daá ná kueídóʼi noo̱ káʼo̱n ―kaá ra̱.
\p Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon noo̱ soldado ña̱ ná nachiʼi ra Pablo noo̱ kúú veʼe chóon naní Herodes, ta ná kandaa va̱ʼa ñaá rá.
\c 24
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kaʼa̱n kua̱chi ta̱ Israel saʼa̱ Pablo
\p
\v 1 Dá tá ni̱ ya̱ʼa oʼo̱n kuu̱, dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ duti̱ kúú no̱ó naní Ananías ñoo Cesarea ñoó xíʼín dao ka̱ ta̱ sáʼano Israel, xíʼín iin ta̱a ti̱ʼa kaʼa̱n naní Tértulo. Dá ni̱ sa̱ kui̱ta ra no̱ó ta̱ néʼe choon káʼano ñoó kaʼa̱n kua̱chi ra saʼa̱ Pablo.
\v 2 Dá tá ni̱ kana ra Pablo ni̱ saa̱ na̱, dá ni̱ ka̱sáʼá káʼa̱n kua̱chi ta̱ naní Tértulo ñoó saʼa̱ ná no̱ó ta̱ néʼe choon ñoó, ta kaá ra̱:
\p ―Ta xíʼín mií ní ndéi va̱ʼa nduʼu̱, ta kua̱ʼá ña̱ va̱ʼa kée ní xíʼín ñoo ndu̱ sa̱ʼá ña̱ ió ña̱xintóni̱ ní.
\v 3 Chi̱ iin na̱ káʼano kúú mií ní, Félix, ta daá kuití vá náki̱ʼo nduʼu̱ ndivéʼe noo̱ ní saʼa̱ ndidaá ña̱ va̱ʼa kée ní xíʼín ndú ndeí kúú míí vá.
\v 4 Tído ko̱ kóni̱ ndu̱ kandaa ndu̱ cháá ka̱ tiempo ní, sa̱ʼá ño̱ó seí ndaʼí ndu̱ noo̱ ní ña̱ kueídóʼo ní yuʼu̱ iin tóó víʼí sa̱ʼá ña̱ kúú ní iin ta̱a va̱ʼa ini.
\v 5 Ni̱ na̱níʼi̱ ndú ña̱ ta̱a yóʼo kúú táto̱ʼon iin kueʼe̱ nákaa̱ ñoo nduʼu̱, chi̱ xíonoo ra saʼándá táʼan ra na̱ Israel ndéi iin níí kúú ñayuú. Ta ta̱a yóʼo taʼani kúú ra̱ íin noo̱ saʼándá choon no̱ó ra̱ kúú kuendá ta̱ nazareno.
\v 6 Ta ni̱ kaʼán rá ña̱ ku̱ʼu ra koni xíxi ra veʼe ño̱ʼo káʼano ndu. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ tiin ñaá nduʼu̱, ta kuaʼa̱n ndu̱ keyíko̱ ndu̱ saʼa̱ rá táto̱ʼon ki̱ʼo dándáki ley ndu̱.
\v 7 Tído ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a dándáki soldado naní Lisias xíʼín kua̱ʼá nda̱ʼo soldado ra̱, ta ni̱ xi̱o ndaa ñaá rá ndáʼa̱ nduʼu̱.
\v 8 Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná kii na̱ káʼa̱n kua̱chi saʼa̱ Pablo noo̱ mií ní. Sa̱ʼá ño̱ó ndéi ndu yóʼo viti. Tá ndato̱ʼón mií ní ra̱, dá kandaa̱ va̱ʼa ini ní ña̱ ndaa̱ va kía̱n káʼa̱n ndu̱ saʼa̱ rá ―kaá ra̱.
\p
\v 9 Ta ni̱ kaʼa̱n taʼani ndidaá ka̱ ta̱ Israel ndéi ñoó ña̱ ki̱ʼo dión kíán.
\s Xíʼo Pablo kuendá noo̱ Félix sa̱ʼá ña̱ ndóʼo na
\p
\v 10 Dá ni̱ da̱kúu ta̱ néʼe choon káʼano ñoó ndáʼa̱ rá noo̱ Pablo, dá ná kaʼa̱n na̱. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Náʼá yuʼu̱ ña̱ sa̱ ió kua̱ʼá nda̱ʼo kuia̱ nákaa̱ ní kéyíko̱ va̱ʼa ní ñoo ndu̱. Sa̱ʼá ño̱ó kádii̱ inii̱ viti íiin xíʼoi kuendá noo̱ ní sa̱ʼá ña̱ ndóʼi.
\v 11 Ta kuu va ndato̱ʼón ní dao ka̱ ña̱yuu, dá ná kandaa̱ va̱ʼa ini ní ña̱ sa̱ io uxi̱ uu̱ kuu̱ ni̱ saʼi̱n ñoo Jerusalén ni̱ sa̱ ndaño̱ʼi Ndios.
\v 12 Ta ko̱ ní nátiin na yuʼu̱ chídáó táʼin xíʼín ni iin tóʼón ña̱yuu ini veʼe ño̱ʼo káʼano ndu. Ta ni ko̱ ní nátiin na yuʼu̱ nákaa̱i̱ dána̱á táʼin ña̱yuu ini ni iin veʼe noo̱ nátaka na̱, ta ni iin ka̱ xíán ñoo Jerusalén.
\v 13 Ta o̱ kúu taʼon kendaa̱ ra̱ ña̱ káʼa̱n kua̱chi ra saʼa̱ yúʼu̱ viti.
\p
\v 14 ’Tído yóʼo kásto̱ʼin xíʼín ní ña̱ yuʼu̱ kúú na̱ xíka íchi̱ Jesús, táʼa̱n ña̱ chínaní ta̱a yóʼo kúú ña̱ ko̱ váʼa. Ta ki̱ʼo dión ndáño̱ʼo yuʼu̱ Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ʼo na̱ veʼi ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá, chi̱ kándísa yuʼu̱ ndidaá kúú choon saʼándá ley xíʼín ña̱ ni̱ taa profeta nda̱ rá sa̱ naʼá.
\v 15 Chi̱ ió ta̱ndeé iní yuʼu̱ ña̱ kee Ndios ña̱ ni̱ kaa na̱ kee na, táto̱ʼon ki̱ʼo ió taʼani ta̱ndeé iní no̱ó ta̱a yóʼo. Chi̱ kándísa yuʼu̱ ña̱ dánátaki Ndios na̱ ni̱ xiʼi̱, mií ná va̱ʼa na o mií ná kini na.
\v 16 Sa̱ʼá ño̱ó daá kuití vá ndíʼi inii̱ koo vii ña̱xintóni̱í noo̱ Ndios xíʼín no̱ó ña̱yuu.
\p
\v 17 ’Tído tá ni̱ ya̱ʼa dao kuia̱ ni̱ xi̱onoo yuʼu̱ dao ka̱ xíán, dá ni̱ na̱ndió ko̱oi ñooi̱ chindeéí na̱ kúndaʼí xíʼín cháá di̱ʼón, ta doko̱í kíti̱ noo̱ Ndios.
\v 18 Ta nákaa̱i̱ kéei ña̱ yóʼo, ta kúú ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ Israel ni̱ kii chí kuendá Asia diʼa, ta ni̱ tiin ra yuʼu̱ ini veʼe ño̱ʼo káʼano ndu nákaa̱i̱ ndúvii miíí noo̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley choon. Tído ko̱ ta̱ʼón ña̱yuu kuáʼa̱ ñóʼo xíʼín yuʼu̱, ta ko̱ nákaa̱i̱ dána̱á táʼin ña̱yuu.
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó kánian kii ta̱a ñoó kuita ra noo̱ mií ní, dá ná kaʼa̱n kua̱chi ra saʼa̱ yúʼu̱ noo̱ mií ní tá ndáa ña̱ʼa ndóʼo ra xíʼíín.
\v 20 O ná kaʼa̱n ta̱a ndéi yóʼo ná nde̱ʼá ndí ki̱án kúú iin kua̱chi yuʼu̱ ni̱ na̱níʼi̱ rá tá ni̱ sa̱ íii̱n no̱ó ta̱ néʼe choon ñoo ndu̱.
\v 21 Ta ndá ndi kuu kua̱chi ni̱ ya̱ʼa yuʼu̱ ni̱ keei kíán ña̱ ni̱ʼi ni̱ kaʼi̱n tá ni̱ sa̱ káa̱i̱ tein mií rá ñoó, chi̱ ni̱ kaʼi̱n diʼa: “Sa̱ʼá ña̱ kándísa yuʼu̱ ña̱ nataki na̱ ni̱ xiʼi̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱nóo kua̱chi ndó yuʼu̱ viti”, ni̱ kaai̱ xíʼín rá ―kaá na̱.
\p
\v 22 Ta sa̱ náʼá va̱ʼa va Félix ñoó táto̱ʼon ki̱ʼo kuaʼa̱n saʼa̱ íchi̱ Jesús. Sa̱ʼá ño̱ó, tá ni̱ ndiʼi ni̱ seídóʼo ra ña̱ ni̱ kaʼa̱n Pablo, dá ni̱ chi̱tuu tóó ra ta̱ndóʼó na̱. Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Tá ná kasaa̱ ta̱a dándáki soldado naní Lisias, nda̱ daá ví, dá kandaa̱ inii̱ nde̱ʼá ndi kuaʼa̱n ta̱ndóʼó ndo̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 23 Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon no̱ó ta̱a ndaá Pablo ña̱ ná kandaa va̱ʼa ñaá rá. Tído ni̱ kaʼa̱n ra̱ ña̱ ná konó rá kee Pablo dao ña̱ʼa, ta ná konó taʼani ra ku̱ʼu ta̱ xíonoo xíʼín ná koto niʼini ñaá rá, kaá ra̱.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Pablo noo̱ Félix
\p
\v 24 Dá tá ni̱ ya̱ʼa dao kuu̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ Félix xíʼín ñadiʼí ra̱ naní Drusila, ña̱ kúú ñáʼa̱ Israel. Dá ni̱ kana ra Pablo. Dá ni̱ seídóʼo ra ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ ndi dándáki ña̱ kándéé iní yo̱ Jesucristo.
\v 25 Ta ni̱ kaʼa̱n taʼani Pablo ña̱ kánian kee yó ña̱ ndaa̱, ta kánian chituu ini yo̱ kee yó ña̱ kini. Ta ni̱ kaʼa̱n taʼani na ña̱ kasandaá iin kuu̱ keyíko̱ ndaa̱ Ndios sa̱ʼá ña̱yuu. Kúú ni̱ yu̱ʼú nda̱ʼo Félix. Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ná:
\p ―Kuaʼán viti, dá tá ná nono̱í, dá kana tukui yo̱ʼó kasaa̱o̱n ―kaá ra̱.
\p
\v 26 Tído ndáti ra ña̱ ki̱ʼo Pablo cháá di̱ʼón noo̱ rá, dá dáyaa̱ ñaá rá, káʼán rá. Sa̱ʼá ño̱ó tóó tóó sa̱ kana ñaá rá sa̱ nda̱tóʼón xíʼín rá.
\v 27 Dá tá ni̱ ya̱ʼa uu̱ kuia̱, dá ni̱ keta Félix noo̱ choon néʼe ra. Dá ni̱ ndu̱ʼu ta̱a naní Porcio Festo kúú rá ta̱ néʼe choon káʼano ñoó. Ta sa̱ʼá ña̱ kóni̱ Félix kando̱o va̱ʼa ra no̱ó na̱ Israel, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱nkoo ra Pablo nákaa̱ na̱ veʼe ka̱a.
\c 25
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ kaa Pablo xíʼín ra̱ naní Festo
\p
\v 1 Dá ni̱ na̱tiin Festo choon kakuu ra ta̱ néʼe choon káʼano. Dá tá ni̱ ya̱ʼa oni̱ kuu̱, dá ni̱ keta ra ñoo Cesarea ñoó kuaʼa̱n ra̱ ñoo Jerusalén.
\v 2 Tá ni̱ saa̱ ra̱ ñoó, dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱a néʼe choon no̱ó na̱ Israel. Dá ni̱ ka̱sáʼá rá káʼa̱n kua̱chi ra saʼa̱ Pablo noo̱ Festo.
\v 3 Dá ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ mani̱ noo̱ Festo ña̱ ná tandaʼá rá Pablo kii na ñoo Jerusalén. Ta ña̱ yóʼo ni̱ xika̱ ra̱ chi̱ sa̱ ni̱ nda̱tóʼón kueʼé ra̱ ña̱ kaʼání rá Pablo íchi̱.
\v 4 Dá ni̱ kaa Festo:
\p ―Nákaa̱ Pablo veʼe ka̱a ñoo Cesarea. Tído yachi̱ va noʼi̱.
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó ná koʼo̱n dao ta̱a kúú kuendá mií ndó xíʼín yuʼu̱ ñoo Cesarea. Tá ió iin ña̱ʼa ni̱ ya̱ʼa ra ni̱ kee ra, dá kía̱n kuu kaʼa̱n kua̱chi ndó saʼa̱ rá ñoó.
\p
\v 6 Dá ni̱ ka̱ndo̱o Festo ni̱ sa̱ io ra̱ ñoo Jerusalén xíʼín ta̱a ñoó táto̱ʼon ona̱ o uxi̱ kuu̱. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaʼa̱n nóʼo̱ rá ñoo Cesarea. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ na̱ko̱o ra noo̱ téi̱ noo̱ koo ra kaʼanda ra̱ choon. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon ña̱ ná koʼo̱n ra̱ kuaka ra Pablo kasaa̱ na̱.
\v 7 Tá ni̱ saa̱ Pablo ni̱ sa̱ kuíi̱n na̱ noo̱ ió ra̱, dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ Israel, táʼa̱n ra̱ ni̱ kii ñoo Jerusalén. Dá ni̱ ka̱sáʼá rá dákuío ra Pablo kua̱ʼá nda̱ʼo kua̱chi kini. Tído ko̱ ní niʼi̱ taʼon ra ndi kee ra, dá kando̱o ndaa̱ ña̱ káʼa̱n ra̱.
\p
\v 8 Dá ni̱ ka̱sáʼá Pablo chindeé ná mií ná, ta kaá na̱:
\p ―Ko̱ ní ya̱ʼi noo̱ ni iin ley nduʼu̱, na̱ Israel, ta ni ko̱ ní xiní xíxii veʼe ño̱ʼo káʼano ndu, ta ni noo̱ ley César, ta̱ néʼe choon káʼano cháá ka̱, ko̱ ní ya̱ʼi ―kaá na̱.
\p
\v 9 Tído kóni̱ Festo kando̱o va̱ʼa ra no̱ó ta̱ Israel. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ʼón rá Pablo:
\p ―¿Á nátaʼan ni ino̱n koʼo̱ ñoo Jerusalén, ta ñoó ná keyíko̱i̱ sa̱ʼo̱n? ―kaá ra̱.
\p
\v 10 Dá ni̱ kaa Pablo:
\p ―Sa̱ íin va yuʼu̱ noo̱ mií ní, ta néʼe ní choon ni̱ kee César. Ta yóʼo va kúú noo̱ kánian keyíko̱ ní sa̱ʼí. Chi̱ sa̱ náʼá va̱ʼa ní ña̱ ni iin tóʼón ña̱ kini ko̱ ní ya̱ʼi keei xíʼín na̱ ñooi̱, na̱ Israel.
\v 11 Chi̱ tá ní ya̱ʼi keei iin kua̱chi kini, ña̱ kánian kuui̱, dá kía̱n iói̱ ña̱ kuui̱ sa̱ʼán. Tído ni iin tóʼón kua̱chi, ña̱ dákuío ta̱a yóʼo yuʼu̱, ko̱ kúú ña̱ ndaa̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ íin taʼon kuu naki̱ʼo yuʼu̱ noo̱ ndáʼa̱ rá. Sa̱ʼá ño̱ó xíka̱i̱ noo̱ ní ña̱ va̱ʼa ka̱ mií César ná keyíko̱ sa̱ʼí ―kaá Pablo.
\p
\v 12 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ nda̱tóʼón Festo xíʼín ta̱a káʼa̱n niʼini noo̱ rá, dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín Pablo:
\p ―Ni̱ xika̱ miíón ña̱ keyíko̱ César sa̱ʼo̱n. Sa̱ʼá ño̱ó tandaʼí yo̱ʼó koʼo̱n noo̱ rá, tá dáá ―kaá ra̱.
\s Diʼa ni̱ kuu, dá ni̱ kaʼa̱n Pablo xíʼín rey Agripa
\p
\v 13 Dá tá ni̱ ya̱ʼa cháá kuu̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ iin rey naní Agripa xíʼín ñadiʼí ra̱ naní Berenice ñoo Cesarea, chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ kaʼa̱n ra̱ ndisáʼán xíʼín Festo.
\v 14 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ sa̱ ndei na kuaʼa̱ vá kuu̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱kani Festo xíʼín rey ñoó sa̱ʼá ña̱ ndóʼo Pablo, ta kaá ra̱:
\p ―Ni̱ da̱nkoo Félix iin ta̱a nákaa̱ ra̱ veʼe ka̱a yóʼo.
\v 15 Dá tá ni̱ saʼi̱n ñoo Jerusalén, dá ni̱ kaʼa̱n kua̱chi ta̱ duti̱ sakua̱ʼa̱ xíʼín ta̱ sáʼano no̱ó na̱ Israel sa̱ʼá ta̱a ñoó, ta ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ ná kaʼandai̱ choon ña̱ ná kuu ra̱.
\v 16 Dá ni̱ kaʼi̱n xíʼín rá ña̱ ko̱ óon taʼon kaʼání ta̱a néʼe choon romano iin ta̱a tá ko̱ ñáʼa̱ ná kuita na̱ káʼa̱n kua̱chi saʼa̱ rá noo̱ rá, dá kía̱n kuu chindeé rá mií rá no̱ó kua̱chi dákuío ñaá ná, ni̱ kaai̱ xíʼín rá.
\v 17 Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ Israel ñoo yóʼo, ta ko̱ ní sá ndati taʼon yuʼu̱, chi̱ tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, kúú ni̱ na̱ko̱oi noo̱ téi̱ kaʼandai̱ choon. Dá ni̱ saʼandai̱ choon ña̱ ná koʼo̱n ra̱ kuaka ra ta̱a naní Pablo ñoó kasaa̱ ra̱ noo̱í.
\v 18 Dá ni̱ na̱kui̱ta ta̱ Israel káʼa̱n kua̱chi ra sa̱ʼá ta̱a ñoó. Tído ko̱ ní káʼa̱n taʼon ra táto̱ʼon ki̱ʼo ndáti yuʼu̱ chinóo kua̱chi ñaá rá.
\v 19 Chi̱ sa̱va̱ʼa ña̱ káʼa̱n kua̱chi ra saʼa̱ kúú ley mií rá. Ta káʼa̱n taʼani ra saʼa̱ iin ta̱a naní Jesús, iin ra̱ ni̱ xiʼi̱, tído Pablo kúú ra̱ kaá ña̱ takí va Jesús ñoó.
\v 20 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní niʼi̱ taʼon yuʼu̱ ndi koo keyíko̱i̱ sa̱ʼá ta̱a ñoó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ʼín ra̱, nde̱ʼá á kándía ra koʼo̱n ra̱ ñoo Jerusalén keyíko̱i̱ saʼa̱ rá sa̱ʼá ña̱ yóʼo, ni̱ kaai̱ xíʼín rá.
\v 21 Tído ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ mií César Augusto ná keyíko̱ saʼa̱ rá. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼandai̱ choon ña̱ ná kakaa̱ ii̱ rá veʼe ka̱a nda̱ ná kasandaá kuu̱ tandaʼí ra̱ koʼo̱n ra̱ noo̱ César ñoó ―kaá Festo xíʼín rey Agripa.
\p
\v 22 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíʼín Festo:
\p ―Kóni̱ taʼani yuʼu̱ kueídóʼi to̱ʼon káʼa̱n ta̱a ñoó.
\p Dá ni̱ kaa Festo:
\p ―Taa̱n, dá kueídóʼo ní ña̱ kaʼa̱n ra̱ ―kaá ra̱.
\p
\v 23 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ ka̱sáa̱ rey Agripa xíʼín ñadiʼí ra̱ naní Berenice veʼe noo̱ saʼándá Festo choon, ta ndíxi na dáʼo̱n táyíí ndáa. Dá ni̱ ku̱ʼu ra ini veʼe xíʼín ndidaá ta̱a dándáki soldado, xíʼín ndidaá ta̱a ndáya̱ʼi ñoo Cesarea. Dá ni̱ saʼanda Festo choon ña̱ ná koʼo̱n ra̱ kuaka ra Pablo kasaa̱ na̱ noo̱ rá.
\v 24 Dá ni̱ kaa ra̱:
\p ―Mií ní, rey Agripa, xíʼín ndidaá ní mií ní, na̱ ni̱ na̱taka ndéi yóʼo viti xíʼín nduʼu̱. Ta ta̱a íin yóʼo, kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ Israel ndéi ñoo Jerusalén xíʼín na̱ ndéi ñoo yóʼo káʼa̱n kua̱chi saʼa̱ rá noo̱ yúʼu̱. Ta ko̱ sá tuu na ña̱ káyuʼú ná ña̱ kánian kuu ra̱.
\v 25 Tído ni iin tóʼón ña̱ kini ko̱ ní nániʼi̱ yuʼu̱ ni̱ kee ra ña̱ kánian kuu ra̱. Tído ni̱ xika̱ mií rá ña̱ César Augusto keyíko̱ saʼa̱ rá. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ tandaʼí ra̱ koʼo̱n ra̱.
\v 26 Tído ko̱ níʼi̱ taʼon yuʼu̱ ndí ki̱án taai sa̱ʼá ta̱a yóʼo koʼa̱n no̱ó na̱ kúú satoʼo yo̱ César. Sa̱ʼá ño̱ó chíkani yuʼu̱ ra̱ noo̱ ndidaá mií ní, na̱ ndéi yóʼo, xíʼín noo̱ mií ní, rey Agripa, dá ndato̱ʼón va̱ʼa ní ra̱, dá naniʼi̱ yuʼu̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi ra chinóoi noo̱ tuti ñoó.
\v 27 Chi̱ ko̱ váʼa taʼon keei tá ná tandaʼí iin ta̱a nákaa̱ veʼe ka̱a koʼo̱n ra̱ no̱ó ta̱ néʼe choon káʼano xía̱n nani ko̱ó kua̱chi ra̱ koʼo̱n xíʼín rá ―kaá ra̱.
\c 26
\s Diʼa ni̱ kaa Pablo xíʼín rey Agripa xíʼo na kuendá saʼa̱ ña̱ ndóʼo na
\p
\v 1 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíʼín Pablo:
\p ―Viti kía̱n ní kuu ki̱ʼón kuendá sa̱ʼá ña̱ ndóʼón ―kaá ra̱.
\p Dá ni̱ chi̱nee Pablo ndáʼa̱ ná, dá ni̱ ka̱sáʼá ná xíʼo na kuendá sa̱ʼá ña̱ ndóʼo na:
\p
\v 2 ―Ta kádii̱ nda̱ʼo inii̱, rey Agripa, chi̱ sónó ní ki̱ʼoi kuendá noo̱ ní saʼa̱ ndidaá kúú kua̱chi káʼa̱n ta̱ ñooi̱, ta̱ Israel, sa̱ʼí.
\v 3 Ta kádii̱ taʼani inii̱, chi̱ sa̱ náʼá va̱ʼa va mií ní saʼa̱ ley nduʼu̱, na̱ Israel. Ta sa̱ náʼá va̱ʼa taʼani ní saʼa̱ ndí ki̱án kédaá xíʼín na̱ ñooi̱, dá ko̱ nákiʼin táʼan ña̱xintóni̱ ndú. Sa̱ʼá ño̱ó seí ndaʼíi̱ noo̱ ní ña̱ kueé ni koo ini ní, dá kueídóʼo ní ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ní.
\s Káʼa̱n Pablo saʼa̱ ndí ki̱án ni̱ sa̱ kee na tá ko̱ ñáʼa̱ kandísa na Jesús
\p
\v 4 ’Ndidaá vá na̱ ñooi̱, na̱ Israel, náʼá táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ kee yuʼu̱ tá ni̱ sa̱ kuui talóʼo̱ tá ni̱ sa̱ ioi̱ ñoo miíí, ta náʼá taʼani na táto̱ʼon ni̱ sa̱ keei tá ni̱ sa̱ ioi̱ ñoo Jerusalén.
\v 5 Ta náʼá taʼani na ña̱ nda̱ ni̱ kaki va yuʼu̱ kúúí ta̱a fariseo. Sa̱ʼá ño̱ó, tá kóni̱ na̱, kuu va ki̱ʼo ndaa̱ na̱ kuendá ña̱ ni̱ sa̱ kuui iin ta̱a fariseo, táʼa̱n ra̱ kúú iin taʼándá ta̱a ndíta toon cháá ka̱ xíʼín choon Ndios tein na̱ ñooi̱.
\v 6 Tído viti, sa̱ʼá ña̱ ió ta̱ndeé iní yuʼu̱ ña̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíʼín na̱ sáʼano ñoo ndu̱ tá sata̱, sa̱ʼá ño̱ó ndéi ta̱a yóʼo chínóo kua̱chi ra yuʼu̱ noo̱ mií ní.
\v 7 Ta ndin uxi̱ uu̱ tuʼu, nduʼu̱ na̱ kúú na̱ veʼe na̱ Israel, ndáti xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíʼín na̱ sáʼano ñoó. Sa̱ʼá ño̱ó kéchóon ndu noo̱ Ndios nduú ñoó. Ta sa̱ʼá ña̱ kómí yuʼu̱ ta̱ndeé iní yóʼo, rey Agripa, sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n kua̱chi ta̱ Israel yóʼo sa̱ʼá yuʼu̱ viti.
\v 8 ¿Á káʼán ní ña̱ kuáchi̱ nda̱ʼo kíán noo̱ Ndios dánátaki na̱ ña̱yuu ni̱ xiʼi̱?
\s Káʼa̱n Pablo táto̱ʼon ki̱ʼo sa̱ kendava̱ʼa na xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús
\p
\v 9 ’Ta yuʼu̱ ni̱ kaʼán taʼanii ña̱ níyi̱káí kendava̱ʼi xíʼín na̱ kándísa kuu̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret.
\v 10 Ta dión ni̱ sa̱ keei ñoo Jerusalén, chi̱ ni̱ sa̱ taáín kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ kúú ña̱yuu Ndios veʼe ka̱a xíʼín choon sa̱ xi̱ʼo ta̱ duti̱ kúú no̱ó noo̱í. Ta sa̱ na̱taʼan va inii̱ tá sa̱ saʼání ñaá rá.
\v 11 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ni̱ sa̱ kendava̱ʼi xíʼín ná ini iin rá iin veʼe noo̱ nátaka na̱ ñoo ndu̱, ta sa̱ kendúsa̱i̱ xíʼín ná ña̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa na saʼa̱ Jesús. Ta sa̱ʼá ña̱ sa̱ xído̱ nda̱ʼo inii̱ sa̱ xinii̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó sa̱ xi̱onooi sa̱ kendava̱ʼi xíʼín ná nda̱ dao ka̱ ñoo tu̱kú ñóʼo xíká.
\s Káʼa̱n Pablo ndi ni̱ kuu, dá ni̱ nduu na kuendá Jesús
\p
\v 12 ’Ta saʼa̱ choon yóʼo ni̱ keei kuaʼi̱n ñoo Damasco, ta mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó ni̱ xi̱ʼo choon noo̱í kuaʼi̱n.
\v 13 Tído táto̱ʼon dao nduú kíán, ná kaai̱ xíʼín ní, rey, xíkai kuaʼi̱n íchi̱ ñoó. Ta kúú ni̱ xinii̱ iin ña̱ yéʼe̱ ni̱ kii chí induú. Ta ndato ka̱ víán o̱ du̱ú ndi̱ndii. Ta kúú ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa iin níí kúú no̱ó kuaʼi̱n xíʼín ta̱a kuaʼa̱n xíʼíín ñoó.
\v 14 Ta kúú ndidaá vá nduʼu̱ ni̱ kue̱i no̱ñóʼo̱. Ta kúú ni̱ sei̱do̱ʼo yuʼu̱ ni̱ kaʼa̱n iin na̱ káʼa̱n yúʼu̱ hebreo, dá ni̱ kaa na̱ xíʼíín: “Saulo, Saulo, ¿ndiva̱ʼa xíonooón kéndava̱ʼón xíʼín yuʼu̱? Chi̱ kéeón táto̱ʼon kée che̱e tá chísáʼá rí dini̱ karochá.”
\v 15 Dá ni̱ kaa yuʼu̱: “¿Ndá yoo kúú mií ní, tatá?” Dá ni̱ kaa na̱: “Yuʼu̱ kúú Jesús, na̱ xíonoo yoʼó kéndava̱ʼa xíʼón.
\v 16 Ta viti ndakuii̱n ndichi, chi̱ ni̱ naʼa̱ noo̱ yúʼu̱ noo̱ yo̱ʼó, dá kechóon noo̱í, ta kanooón ki̱ʼo ndaa̱o̱n kuendá sa̱ʼá ña̱ ni̱ xino̱n yuʼu̱, xíʼín saʼa̱ ndidaá ka̱ ña̱ʼa koʼi̱n naʼi̱ noo̱o̱n.
\v 17 Ta kandaa yuʼu̱ yo̱ʼó no̱ó na̱ ñoo miíón, na̱ Israel, xíʼín noo̱ ndidaá na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, chi̱ no̱ó na̱ yóʼo tandaʼí yo̱ʼó koʼo̱n,
\v 18 dá ná natu̱u noo̱ ná, dá ná dánkoo na íchi̱ noo̱ íin naá, dá ná nakiʼin na íchi̱ noo̱ ndato yéʼe̱ kuaʼa̱n induú. Dá ná o̱ káñoʼo ka̱ na̱ ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ uʼu̱, ta ná ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios. Ta sa̱ʼá ña̱ kandeé iní na̱ iin tóʼón dini̱ mií yuʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó ki̱ʼo káʼano ini Ndios sa̱ʼá kua̱chi na, dá natiin na ña̱ va̱ʼa ki̱ʼo Ndios no̱ó ña̱yuu ni̱ ndu̱vii mií ná”, kaá Jesús xíʼín yuʼu̱.
\s Káʼa̱n Pablo ña̱ ni̱ kee na choon ni̱ saʼanda Ndios noo̱ ná
\p
\v 19 ’Dión ni̱ ndoʼo yuʼu̱, rey Agripa. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kúsaá taʼon inii̱ keei ndidaá choon ni̱ saʼanda Jesús noo̱í ndá induú.
\v 20 Ta mií no̱ó ni̱ da̱náʼi̱ sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa yóʼo no̱ó na̱ ndéi ñoo Damasco. Ni ndiʼi, dá ni̱ saʼi̱n ni̱ da̱náʼi̱ no̱ó na̱ ndéi ñoo Jerusalén, xíʼín no̱ó na̱ ndéi iin níí kúú kuendá Judea diʼa, xíʼín no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Chi̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ná ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée na, ta ná nduu na ña̱yuu Ndios, ta xíʼín ña̱ va̱ʼa kée na ná naʼa̱ na̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée na.
\v 21 Ta sa̱ʼá ña̱ dánaʼi̱ dión, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ tiin ta̱ Israel yuʼu̱ noo̱ nákaa̱i̱ veʼe ño̱ʼo káʼano ndu. Ta ni̱ kaʼán rá kaʼání rá yuʼu̱.
\v 22 Tído ni̱ chi̱ndeé vá ñaá Ndios, sa̱ʼá ño̱ó takí ii̱ váí nda̱ viti íin xíʼoi kuendá no̱ó ña̱yuu ko̱ ndáya̱ʼi, xíʼín no̱ó na̱ ndáya̱ʼi. Ta káʼi̱n xíʼín ná táto̱ʼon ni̱ kaʼa̱n profeta xíʼín ña̱ ni̱ kaʼa̱n Moisés sa̱ʼá ña̱ kánian koo,
\v 23 chi̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ yóʼo ña̱ ndoʼo naní nío̱ na̱ kakuu Cristo, dá kuu na̱, dá mií ná kakuu na nataki mií no̱ó, dá kía̱n dátoo̱n na̱ no̱ó ña̱yuu, dá nani̱ʼí na̱ Israel xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ ka̱ki na ―kaá Pablo.
\s Kóni̱ Pablo ña̱ kandísa rey Agripa to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús
\p
\v 24 Tá xíʼo ii̱ vá Pablo kuendá sa̱ʼá ña̱ ndóʼo na, dá ni̱ ka̱yuʼú Festo, ta kaá ra̱:
\p ―¡Pablo, ni̱ ndulóko̱ va yoʼó ni̱ kee ña̱ kuaʼa̱ téí ña̱ ndi̱chí ni̱ da̱kuáʼón!
\p
\v 25 Dá ni̱ kaa Pablo:
\p ―Ko̱ ndúlóko̱ taʼon yuʼu̱, tatá Festo, chi̱ to̱ʼon káʼa̱n yuʼu̱ kúú ña̱ ndaa̱, ta kíán to̱ʼon ndi̱chí.
\v 26 Ta sa̱ náʼá vá mií rey xaa̱n sa̱ʼá ña̱ yóʼo. Sa̱ʼá ño̱ó kándéé iníi̱ káʼi̱n ña̱ yóʼo noo̱ ná. Chi̱ kándaa̱ inii̱ ña̱ náʼá va̱ʼa va na saʼa̱ ndidaá kúú ña̱ yóʼo, chi̱ ko̱ kúu de̱ʼé taʼan vaan.
\v 27 ¿Á kándísa ní, rey Agripa, to̱ʼon ni̱ taa profeta? Sa̱ náʼá vá yuʼu̱ ña̱ kándísa nía̱n ―kaá na̱.
\p
\v 28 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíʼín Pablo:
\p ―Nda̱dá cháá vá, dá kandeéón xino̱ ini yuʼu̱ ña̱ kakuui iin ta̱ kuendá Jesús.
\p
\v 29 Dá ni̱ kaa Pablo:
\p ―Tá cháá o tá kuaʼa̱ ni̱ kamani̱, tído xíka̱i̱ noo̱ Ndios ña̱ o̱ du̱ú iin tóʼón mií ní ná nduu kuendá Jesús, ná nduu taʼani ndidaá na̱ ndéi seídóʼo to̱ʼon káʼi̱n yóʼo kuendá Jesús, táto̱ʼon ki̱ʼo kúú yuʼu̱. Tído ná dáʼa ni kandiko̱ ndáʼa̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo yuʼu̱ ndíko̱ ndáʼí.
\p
\v 30 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n Pablo to̱ʼon yóʼo, dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi rey ñoó xíʼín Festo ñoó, xíʼín ñá naní Berenice, xíʼín ña̱yuu ndéi xíʼín ná ñóó.
\v 31 Dá tá ni̱ ka̱nkuei xoo na̱ kuaʼa̱n na̱, dá ni̱ ka̱sáʼá ndátóʼón táʼan na, ta kaá na̱:
\p ―Ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa kini ko̱ ní kée ta̱a káa. Ko̱ káni taʼan vaan ña̱ kuu ra̱, ta ni ko̱ kánian kakaa̱ ra̱ veʼe ka̱a ―kaá na̱.
\p
\v 32 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíʼín Festo:
\p ―Kuu va dáyaa̱ yo̱ ta̱a káa, ní kúu. Tído ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ keyíko̱ mií César saʼa̱ rá ―kaá ra̱.
\c 27
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ chi̱kaa̱ ini ta̱ néʼe choon ña̱ tandaʼá rá Pablo koʼo̱n na̱ ñoo Roma
\p
\v 1 Dá ni̱ chi̱kaa̱ ini ta̱ néʼe choon ñoó tandaʼá rá nduʼu̱ koʼo̱n ndu̱ xíʼín barco chí kuendá Italia. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ʼo ra Pablo xíʼín dao ka̱ ta̱a ñóʼo veʼe ka̱a noo̱ ndáʼa̱ ta̱ saʼándá choon noo̱ iin ciento soldado naní Julio, ta ra̱ yóʼo nákaa̱ tein iin taʼándá soldado naní Augusto.
\v 2 Dá ni̱ kaa ndu ini iin barco ni̱ kii ñoo Adramitio, chi̱ sa̱ íi̱n nduu ra̱ ña̱ nada̱on rá koʼo̱n ra̱ noo̱ nákui̱ta barco sáʼa̱n chí kuendá Asia diʼa. Dá ni̱ kee ndu kuaʼa̱n ndu̱. Ta néʼe táʼan ndu xíʼín iin ta̱a naní Aristarco. Ta kúú rá iin ta̱a ñoo Tesalónica, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Macedonia diʼa.
\p
\v 3 Tá nda̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin ñoo naní Sidón. Dá ni̱ kuʼu̱ ini ta̱ naní Julio ñoó saʼa̱ Pablo, chi̱ ni̱ sonó rá ni̱ saʼa̱n na̱ noo̱ ndéi na̱ néʼe táʼan va̱ʼa xíʼín ná ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ chi̱ndeé ná Pablo.
\v 4 Dá ni̱ kaa tuku ndu ini barco ñoó, dá ni̱ ka̱nkuei ndu ñoo Sidón ñoó kuaʼa̱n ndu̱. Dá ni̱ kao̱ ndu̱ iin xoo yúku̱ íin ini ta̱ñoʼo̱ naní Chipre, ta ni̱ ka̱ndo̱oan chí xoo íti diʼa, chi̱ kána nda̱ʼo tachi̱ xoo no̱ó ni̱ kaʼán ndú koʼo̱n ndu̱.
\v 5 Dá ni̱ ya̱ʼa yati ndu chí kuendá Cilicia xíʼín Panfilia. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ noo ndu ñoo káʼano naní Mira, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Licia diʼa.
\p
\v 6 Ta ñoó ni̱ na̱níʼi̱ ta̱ saʼándá choon noo̱ soldado ñoó iin ka̱ barco, táʼa̱n kirá ni̱ kii chí ñoo naní Alejandría, chi̱ kiróón kúú rá kuaʼa̱n chí Italia. Dá ni̱ da̱káa ra nduʼu̱ ini róón. Dá ni̱ kee ndu kuaʼa̱n ndu̱.
\v 7 Ta sa̱ ni̱ ku̱kua̱ʼá nda̱ʼo kuu̱ kuaʼa̱n ndu̱ xíʼín barco ñoó no̱ó ta̱ñoʼo̱, chi̱ kueé nda̱ʼo kuaʼa̱n ra̱. Ta kúú xíʼín kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱ndóʼó, dá ni̱ saa̱ ndu̱ noo̱ xíto ndaa táʼan xíʼín ñoo naní Gnido, chi̱ kána i̱ó tachi̱ dée̱n no̱ó kuaʼa̱n ndu̱. Ta ko̱ ku̱ú taʼon koʼo̱n ndaa̱ ndu̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kao̱ ndu̱ sata̱ iin yúku̱ íin ini ta̱ñoʼo̱ naní Creta. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ noo̱ xíto ndaa táʼan xíʼín ñoo naní Salmón, ña̱ nákaa̱ yúku̱ Creta ñoó.
\v 8 Ta dión xíʼín ta̱ndóʼó daá vá xíka ndu kuaʼa̱n ndu̱ yati yuʼú ta̱ñoʼo̱ ñoó. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin xíán naní Puerto Va̱ʼa yati noo̱ nákaa̱ ñoo naní Lasea.
\v 9 Ta kúú sa̱ kua̱ʼá nda̱ʼo kuu̱ xíka ndu no̱ó ta̱ñoʼo̱ kuaʼa̱n ndu̱. Kúú sa̱ ni̱ ka̱sáʼá i̱o nda̱ʼo ió ña̱ kía̱n kaka ndu koʼo̱n ndu̱ no̱ó ta̱ñoʼo̱, chi̱ sa̱ kuaʼa̱n kuyati va yoo̱ vi̱xi, dá kasáʼá kána cháá ka̱ tachi̱ dée̱n. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaʼa̱n niʼini Pablo no̱ó ña̱yuu ñoó,
\v 10 ta kaá na̱:
\p ―Ñani, kándaa̱ inii̱ ña̱ i̱o nda̱ʼo ió ña̱ ndoʼo yó ta̱ndóʼó no̱ó koʼo̱n yo̱, chi̱ naá vá barco yóʼo xíʼín ndidaá ña̱ʼa ndío rá kuaʼa̱n ra̱. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni, chi̱ i̱o taʼani ió ña̱ kuu yo̱ ―kaá na̱.
\p
\v 11 Tído ko̱ ní kékuendá taʼon ta̱ saʼándá choon noo̱ soldado ñoó ña̱ ni̱ kaʼa̱n Pablo, chi̱ ni̱ kee cháá ka̱ ra̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n satoʼo barco ñoó xíʼín ta̱ dákáka ra ña̱ ná koʼo̱n ra̱.
\v 12 Ta sa̱ʼá ña̱ kíán iin xíán noo̱ ko̱ váʼa kandita barco yoo̱ vi̱xi, sa̱ʼá ño̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱a ñoó ni̱ ka̱ndo̱o ra ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ ña̱ ná koʼo̱n ra̱, nde̱ʼá á kandeé rá kasandaá ra̱ iin ka̱ ñoo naní Fenice, ña̱ nákaa̱ mií yúku̱ naní Creta ñoó, dá nakuii̱n va̱ʼa barco ñoó, dá ná kandati ra nda̱ ná ya̱ʼa yoo̱ vi̱xi, káʼán rá. Ta ñoo Fenice ñoó nákaa̱ chí xoo noo̱ kéta ndia̱ndii tá ni̱ ini.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ ndoʼo ndu ta̱ndóʼó káʼano ni̱ kee tachi̱ dée̱n
\p
\v 13 Ta kueé vá ni̱ ka̱sáʼá kána tachi̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaʼán ña̱yuu ña̱ kuu va kaka na koʼo̱n na̱, táto̱ʼon nákani ini na̱ kee na. Dá ni̱ taó ná ka̱a ve̱e ña̱ kúú freno barco ñoó. Dá ni̱ kiʼin ndu tátuu yati ndu kuaʼa̱n ndu̱ yúʼu̱ yúku̱ naní Creta ñoó.
\v 14 Tído cháá vá ni̱ saʼa̱n ndu̱, kúú ni̱ ka̱sáʼá vá kána tachi̱ dée̱n, ta ve̱i ña chí yuʼú ta̱ñoʼo̱ diʼa, chi̱ ve̱i ña xoo kuáʼa noo̱ xínko̱o ndia̱ndii, ta naníán Euroclidón.
\v 15 Ta kúú ni̱ ka̱sáʼá néʼe tachi̱ dée̱n barco ñoó kuaʼa̱n ra̱. Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní kúu ka̱ dákáka ndu barco koʼo̱n ndu̱ niʼi̱ ndú ñoʼó i̱chí, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱yáa̱ va ndu barco néʼe ñaá tachi̱ kuaʼa̱n.
\p
\v 16 Dá ni̱ ya̱ʼa ndu sata̱ iin yúku̱ lóʼo̱ íin ini ta̱ñoʼo̱ naní Clauda. Ta ko̱ kána ni̱ʼi taʼon tachi̱ ñoó. Ta kúú xíʼín kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱ndóʼó, dá ni̱ ka̱ndeé ndú ni̱ na̱di̱tá ndú barco le̱é ni̱ na̱chiʼi ndu ra̱ ini barco káʼano ñoó.
\v 17 Dá tá ni̱ ndu̱ʼu barco le̱é ñoó, dá ni̱ kató toon ra barco káʼano ñoó xíʼín yóʼo̱ ndéé. Dá ni̱ ndu̱toon rá. Tído ni̱ yu̱ʼú ra̱ ña̱ koʼo̱n ra̱ karnee niʼini rá tein ño̱tí noo̱ naní Sirte. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱nóo ra dáʼo̱n tánee dini̱ barco ñoó. Dá ni̱ da̱yáa̱ ra̱ barco kaneʼe tuku ñaá tachi̱ koʼa̱n.
\p
\v 18 Ta kána ii̱ vá tachi̱ dée̱n tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá dao ta̱a ñoó taó ra̱ ña̱ʼa ñóʼo ini barco ñoó satá ra̱án kuaʼa̱n ini ta̱ñoʼo̱.
\v 19 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ óni̱, dá ni̱ ka̱sáʼá ndú taó ndu̱ ña̱ʼa kéchóon mií barco ñoó satá ndu̱án kuaʼa̱n ini ta̱ñoʼo̱.
\p
\v 20 Ta kúú kuaʼa̱ vá kuu̱ ko̱ ní xiní ndu̱ ndia̱ndii ni ti̱ñoo̱. Ta sa̱ʼá ña̱ ndóʼo nda̱ʼo nío̱ ndú ni̱ kee tachi̱ dée̱n ñoó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼanda va ini ndu̱ ña̱ ko̱ó ka̱ ta̱ndeé iní ña̱ ka̱ki ndu.
\v 21 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ ya̱ʼa kua̱ʼá kuu̱ ko̱ ní sásáʼan ndu, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pablo tein ta̱a ñoó. Dá ni̱ kaa na̱:
\p ―Tá ní seídóʼo ndó ña̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ko̱ váʼa kankuei yó noo̱ naní Creta, dá kía̱n o̱ ndóʼo taʼon yó ta̱ndóʼó yóʼo, ta ni o̱ naá taʼon ña̱ néʼe barco yóʼo, ní kúu.
\v 22 Tído viti káʼa̱n niʼinii noo̱ ndo̱ ña̱ ndeé koo ini ndo̱, chi̱ ni iin tóʼón taʼon yó o̱ ku̱ú, va̱ʼará ná naá barco yóʼo.
\v 23 Chi̱ sa̱kuaá víti ni̱ sa̱ io iin ángel xíʼíi̱n, ta ni̱ kii na noo̱ mií Ndios, na̱ ndáño̱ʼo yuʼu̱, na̱ kéchóon yuʼu̱ noo̱.
\v 24 Dá ni̱ kaa na̱ xíʼíín: “Pablo, o̱ sa̱ yu̱ʼóo̱n, chi̱ kánian nakuii̱o̱n noo̱ César. Sa̱ʼá ño̱ó dáka̱ki va Ndios ndidaá ña̱yuu ve̱i xíʼón ini barco yóʼo”, kaá na̱ xíʼíín.
\v 25 Sa̱ʼá ño̱ó ndeé koo ini ndo̱, ñani, chi̱ kándísa ndaa̱ yuʼu̱ ña̱ kee Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaʼa̱n ángel ñoó xíʼíín.
\v 26 Tído miía̱n saa̱ barco yóʼo tuu rá iin yúku̱ íin ini ta̱ñoʼo̱ ―kaá Pablo.
\p
\v 27 Ta kúú sa̱ ni̱ xi̱no va uxi̱ komi̱ kuu̱ yáʼa ndu ta̱ñoʼo̱ naní Adriático kuaʼa̱n ndu̱. Ta xoo diʼa xoo diʼa kíʼin barco ñóʼo ndu kuaʼa̱n ra̱ kée tachi̱. Tá ni̱ kuu dao ñoó, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ kéchoon xíʼín barco ñoó ña̱ sa̱ na̱tuu yati ndu kuaʼa̱n ndu̱ yuʼú ta̱ñoʼo̱ noo̱ kúú no̱ñóʼo̱.
\v 28 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱ki̱ʼó ra̱ ndi ki̱ʼo konó nákaa̱ ta̱kui̱í ñoó. Dá ni̱ ka̱tóni̱ ini ra̱ ña̱ kíán oko̱ ndaʼá. Dá xíka barco kuaʼa̱n ra̱ cháá ka̱ chí noo̱. Dá ni̱ chi̱ki̱ʼó tuku ra ndi ki̱ʼo konó. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ nda̱dá saʼo̱n va ndaʼá kíán.
\v 29 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ yu̱ʼú ra̱ ña̱ tuu táʼan barco ñoó xíʼín yuu̱ náʼano ndíta yúʼu̱ ta̱ñoʼo̱ ñoó. Dá ni̱ chi̱rkuei ra ndin komi̱ ka̱a ve̱e chí sata̱ diʼa barco ñoó, dá ná katuu rá. Dá ni̱ ka̱sáʼá rá seí ndaʼí ra̱ noo̱ Ndios ña̱ ná tu̱u noo̱ kíi̱.
\p
\v 30 Dá ni̱ ka̱sáʼá ta̱ kéchóon xíʼín barco ñoó kée ra ña̱ ñóʼo ra taán rá ka̱a ve̱e chí noo̱ diʼa barco ñoó, tído barco le̱é ñoó vá taó ra̱ ñóʼo ra, dá kuino ra dáka̱ki ra mií rá, káʼán rá.
\p
\v 31 Kúú ni̱ ka̱sto̱ʼon Pablo xíʼín ta̱ saʼándá choon noo̱ soldado, xíʼín mií soldado, ta kaá na̱:
\p ―Tá ná o̱ káñoʼo ta̱a káa xíʼín yó ini barco yóʼo, dá kía̱n o̱ káki taʼon ndó ―kaá na̱.
\p
\v 32 Dá ví ni̱ saʼanda soldado ñoó yóʼo̱ ndíko̱ barco le̱é ñoó, dá ni̱ yaa̱ ra̱ kuaʼa̱n ra̱ no̱ó ta̱ñoʼo̱.
\p
\v 33 Dá tá sa̱ kuaʼa̱n tu̱u noo̱, dá ni̱ kaʼa̱n Pablo xíʼín ndidaá kúú ta̱a ñoó ña̱ ná kasáʼan ra, ta kaá na̱:
\p ―Sa̱ ni̱ xi̱no uxi̱ komi̱ kuu̱ ndéi ndó néʼe ii̱ ndo̱ xíʼín ña̱ nákani ini ndo̱, ta ni lúʼu̱ ví ña̱ʼa ko̱ ní seí ndo̱.
\v 34 Sa̱ʼá ño̱ó seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kasáʼan ndó, dá naniʼi̱ iní ndo̱ cháá, dá chi̱ ni iin tóʼón ndó, ta ni iin tóʼón idí dini̱ ndo̱ o̱ naá ―kaá na̱.
\p
\v 35 Tá ni̱ kaʼa̱n Pablo dión, dá ni̱ tiin na iin pan. Dá ni̱ na̱ki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios noo̱ ndidaá kúú ta̱a ñoó. Dá ví ni̱ saʼanda na̱án. Dá ni̱ ka̱sáʼá seí na̱án.
\v 36 Dá ni̱ ndu̱ndeé iní ndidaá ka̱ ta̱a ñoó. Dá ni̱ sa̱sáʼan taʼani ra.
\v 37 Ta ndidaá nduʼu̱, na̱ ni̱ sa̱ ñoʼo ini barco ñoó, ni̱ sa̱ kuu ndu uu̱ ciento oni̱ diko saʼo̱n iin.
\v 38 Dá tá ni̱ ndi̱noo ini ndu̱ ni̱ sa̱sáʼan ndu, dá ví ni̱ taó ndíʼi ra tirió ñóʼo ini barco ñoó ni̱ sata ra̱án no̱ó ta̱ñoʼo̱, dá ni̱ ka̱ndaa cháá ña̱ ve̱e rá, dá ni̱ na̱xi̱nko̱o rá lúʼu̱ ka̱ no̱ó ta̱kui̱í.
\s Diʼa ni̱ kuu, dá ni̱ na̱táni̱ barco ñoó ni̱ kee ta̱kui̱í
\p
\v 39 Tá ni̱ tu̱u noo̱, kúú ko̱ nákoni ii̱ vá ta̱a ñoó ndá yúku̱ kíán. Tído ni̱ xini ra̱ iin ndáʼa̱ ta̱ñoʼo̱ nákaa̱ saʼa̱ yúku̱ íin ñoó, ta ñoó ndéi ño̱tí. Dá ni̱ kaʼán rá ña̱ ndá ndi kuu kandeé rá dákáka ra barco ñoó koʼo̱n ra̱ nda̱ ñoó.
\v 40 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saʼanda ra̱ yóʼo̱ ndíko̱ ka̱a ve̱e ñoó. Dá ni̱ ka̱ndo̱oan ini ta̱kui̱í. Dá ni̱ ndaxí rá yóʼo̱ ndíko̱ yíto̱, kirá dákáka ra barco ñoó, dá ni̱ na̱xino̱ ra̱ ini ta̱kui̱í, dá kuu kao tuku ra barco. Dá ni̱ da̱káa ra dáʼo̱n, táʼa̱n ña̱ tánee chí xoo noo̱ diʼa barco ñoó. Dá ni̱ na̱kiʼin barco kuaʼa̱n ra̱ niʼi̱ ra̱ noo̱ ndéi ño̱tí ñoó.
\p
\v 41 Tído ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ tuu rá noo̱ ndéi iin tuʼu ño̱tí ini ta̱ñoʼo̱ ñoó, chi̱ kíán noo̱ nákiʼin táʼan no̱ó ta̱kui̱í ñáni táʼan. Ta ñoó ni̱ saa̱ noo̱ barco ñoó ni̱ sa̱rneean tein ño̱tí ñoó. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kúu kasandaá ra̱ nda̱ yúʼu̱ ta̱ñoʼo̱ ñoó. Ta sa̱ʼá ña̱ ndée̱ téí ñáni ta̱kui̱í chí sata̱ diʼa barco ñoó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá cháchi rá.
\p
\v 42 Dá ni̱ ka̱ndo̱o ndidaá soldado ña̱ kaʼání rá ndidaá ta̱a kuaʼa̱n veʼe ka̱a néʼe ra kuaʼa̱n ra̱, dá ni iin tóʼón rá ná o̱ kuíno di̱tá rá kasandaá ra̱ nda̱ yúʼu̱ ta̱ñoʼo̱.
\v 43 Tído kóni̱ ta̱ saʼándá choon noo̱ soldado ñoó ña̱ dáka̱ki ra Pablo. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní sónó taʼon ra ña̱ koo dión. Dá ni̱ saʼanda ra̱ choon noo̱ ndidaá ta̱a ti̱ʼa di̱tá ña̱ ná kee ra ini ta̱ñoʼo̱, dá ná kasandaá ra̱ no̱ñóʼo̱ i̱chí.
\v 44 Dá ni̱ kaa ra̱ xíʼín ra̱ ko̱ tíʼa di̱tá ña̱ ná tiin ra tabla o táʼí barco, dá ná kasandaá ra̱ no̱ñóʼo̱ i̱chí, kaá ra̱. Ta dión ni̱ kee ndu, ta kúú ndidaá vá nduʼu̱ ni̱ ka̱ki.
\c 28
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ ndei ndu noo̱ naní Malta
\p
\v 1 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kasa̱ndaá ndiʼi ndu yúʼu̱ ta̱ñoʼo̱ ñoó, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ yúku̱ ñoó naní Malta.
\v 2 Dá ni̱ kuʼu̱ ini ña̱yuu ndéi ñoó saʼa̱ ndúʼu̱, chi̱ ni̱ saʼon na ñóʼo̱, dá ni̱ kana na nduʼu̱ ña̱ ná natuu yati ndu nadaa̱ ndú, chi̱ kóon dai̱, ta vi̱xi nda̱ʼo.
\p
\v 3 Dá ni̱ saʼa̱n taʼani Pablo ni̱ da̱taká na̱ cháá títo̱ ni̱ taán ná noo̱ kéi̱ ñóʼo̱ ñoó. Tído tá ni̱ taán ná ra̱, kúú ni̱ keta iin koo̱ dée̱n tein rá, chi̱ ni̱ ka̱sáʼá ndii̱ ri̱. Kúú ni̱ tiin rí ndáʼa̱ ná.
\p
\v 4 Dá tá ni̱ xini na̱ ndéi Malta ñoó ña̱ tákaa koo̱ ñoó ndáʼa̱ Pablo, dá ni̱ ka̱sáʼá ndátóʼón táʼan mií ná:
\p ―Miía̱n ndaa̱ iin ta̱a saʼání ndi̱i va kúú ta̱a káa, nda̱ni ndóʼo ra dión. Ko̱ ní xíʼi̱ taʼon ra ni̱ kee ta̱ñoʼo̱, tído o̱ káki taʼon ra viti, chi̱ miía̱n chiya̱ʼi ra sa̱ʼá kua̱chi ra̱ ―kaá na̱.
\p
\v 5 Tído tá ni̱ kidi niʼini Pablo ndáʼa̱ ná, ta kúú ni̱ ka̱nkao va koo̱ dée̱n ñoó noo̱ ñoʼó kéi̱ ñoó, ta ko̱ ta̱ʼón ña̱ʼa ni̱ ndoʼo na ni̱ kee rí.
\v 6 Ndidaá kúú ña̱yuu ñoó ndáti ña̱ nein ñíi̱ Pablo, o iin ndakána kankao na kuu na̱. Ta sa̱ ni̱ ku̱naʼá vá ndáti ña̱yuu ñoó, tído ko̱ó ña̱ʼa taʼon ni̱ ndoʼo na. Dá ni̱ na̱da̱on na ña̱ nákani ini na̱, ta ni̱ kaa na̱ ña̱ iin ndios vá kúú ná.
\p
\v 7 Ta yati ñoó ndéi dao ñóʼo̱ iin ta̱a naní Publio, ra̱ néʼe choon ñoo ñoó. Ta ni̱ na̱tiin va̱ʼa ra nduʼu̱, ta ni̱ xito ñaá rá oni̱ kuu̱.
\v 8 Ta kánduʼu̱ tatá Publio ñoó noo̱ xíto, chi̱ kúʼu̱ ra̱ kée kueʼe̱ dáa̱ xíʼín tachí níí. Dá ni̱ saʼa̱n Pablo ni̱ xito niʼini ñaá ná. Tá ni̱ ndiʼi ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín Ndios, kúú ni̱ chi̱nóo na ndáʼa̱ ná sata̱ rá. Ta kúú ni̱ ndu̱va̱ʼa va ra.
\v 9 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ndéi ñoó ña̱ ni̱ ndu̱va̱ʼa ta̱a ñoó, kúú kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ kúʼu̱ ni̱ saa̱ noo̱ ió Pablo, ta kúú ni̱ ndu̱va̱ʼa taʼani na.
\v 10 Kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ mani̱ ni̱ kee ña̱yuu ñoó xíʼín nduʼu̱. Dá tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ tiin tuku ndu barco koʼo̱n ndu̱, kúú ni̱ kemáni̱ ná nduʼu̱ xíʼín kua̱ʼá ña̱ʼa, ña̱ xínñóʼó ndú no̱ó koʼo̱n ndu̱.
\s Diʼa ni̱ kuu, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo Roma
\p
\v 11 Tá ni̱ xi̱no oni̱ yoo̱ ni̱ sa̱ ndei ndu ñoó, dá ni̱ tiin ndu iin barco ni̱ sa̱ íi̱n ni̱ sa̱ ndati ni̱ ya̱ʼa yoo̱ vi̱xi. Ta ni̱ kii ra chí ñoo káʼano naní Alejandría, ta kándodó uu̱ yoko̱ chí noo̱ ra̱. Iian naní Cástor, ta iin ka̱a̱n naní Pólux. Dá ni̱ kee ndu kuaʼa̱n ndu̱.
\v 12 Dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin ñoo naní Siracusa. Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei ndu oni̱ kuu̱.
\v 13 Dá ni̱ kee barco ñoó tátuu yati ra yuʼú ta̱ñoʼo̱ kuaʼa̱n ra̱ nda̱ ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ iin ñoo naní Regio. Dá nda̱ iin ka̱ kuu̱ ni̱ ka̱sáʼá kána tachi̱ ve̱i chí xoo sur diʼa. Dá tá ni̱ ya̱ʼa uu̱ ka̱ kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin ñoo naní Puteoli.
\v 14 Ta ñoó ni̱ na̱níʼi̱ ndú dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ seí ndaʼí na̱ noo̱ ndúʼu̱ ña̱ ná kandei ndu xíʼín ná usa̱ kuu̱. Dá tá ni̱ ndiʼi ñoó, dá ni̱ kee ndu kuaʼa̱n sáʼá ndú ñoo Roma.
\p
\v 15 Ta sa̱ ni̱ niʼi̱ tóʼon na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Roma ña̱ ve̱i ndu, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ saa̱ na̱ ni̱ niʼi̱ ná nduʼu̱ íchi̱ ve̱i ñoo naní Foro de Apio xíʼín iin ka̱ ñoo naní Ndin oni̱ Tabernas. Tá ni̱ xini Pablo ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ kúú kuendá Jesús ñoó, dá ni̱ na̱ki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios, ta ni̱ ndu̱ndeé iní na̱.
\v 16 Dá tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo Roma, dá ni̱ na̱ki̱ʼo ta̱ saʼándá choon noo̱ soldado ñoó ta̱a ñóʼo veʼe ka̱a néʼe ra kuaʼa̱n ra̱ no̱ó ta̱a dándáki veʼe ka̱a ñoo Roma. Tído ni̱ sonó rá ña̱ koo xoo Pablo iin ka̱ veʼe, ta koo iin soldado kandaa ñaá rá.
\s Diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Pablo no̱ó na̱ Israel ndéi ñoo Roma
\p
\v 17 Tá ni̱ xi̱no oni̱ kuu̱ ni̱ saa̱ Pablo ñoo Roma, dá ni̱ na̱kana na ta̱ sáʼano Israel ndéi ñoo Roma ñoó. Dá tá ni̱ na̱taka ra̱, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín rá:
\p ―Ñani, ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa kini ko̱ ní kée yuʼu̱ xíʼín na̱ ñoo yo̱, ta ko̱ ní káʼa̱n ndava̱ʼi saʼa̱ choon ni̱ saʼanda na̱ sáʼano veʼá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá. Tído ni̱ tiin ra yuʼu̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá rá noo̱ ndáʼa̱ ta̱ romano.
\v 18 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ da̱ndíchi̱ ra̱ yuʼu̱, dá ni̱ kaʼán rá dáyaa̱ ñaá rá, chi̱ ko̱ ní nániʼi̱ taʼon ra ni iin tóʼón kua̱chii̱ sa̱ʼá ña̱ kánian kuui̱.
\v 19 Tído ko̱ ní xíin taʼon ta̱ ñoo yo̱, ta̱ Israel, ña̱ dáyaa̱ ta̱ néʼe choon yuʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xika̱i̱ ña̱ ná keyíko̱ César sa̱ʼí, va̱ʼará ko̱ó ña̱ʼa ndóʼi xíʼín na̱ ñooi̱.
\v 20 Ta ña̱ yóʼo kóni̱i̱ kasto̱ʼin xíʼín ndó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱kanai ndo̱ʼó ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱, dá kaʼi̱n xíʼín ndó, chi̱ sa̱ʼá ña̱ kómíí ta̱ndeé iní táto̱ʼon ki̱ʼo ió ta̱ndeé iní noo̱ dao ka̱ na̱ ñoo yo̱, na̱ Israel, sa̱ʼá ño̱ó ndíko̱ yuʼu̱ cadena yóʼo ―kaá na̱.
\p
\v 21 Dá ni̱ kaa ta̱ sáʼano ñoó xíʼín ná:
\p ―Ni iin tóʼón tuti ko̱ ní nátiin nduʼu̱ no̱ó na̱ ndéi chí kuendá Judea ña̱ káʼa̱n saʼa̱ ní. Ta ni iin ñani yo̱ ni̱ kii ñoó ko̱ káʼa̱n kua̱chi saʼa̱ ní.
\v 22 Tído kóni̱ ndu̱ kueídóʼo ndu ndi kaá ní sa̱ʼá ña̱yuu kándísa dión, chi̱ iin níí kúú xíán káʼa̱n kini ña̱yuu saʼa̱ ná ―kaá ra̱.
\p
\v 23 Dá ni̱ ka̱ndo̱o ra iin kuu̱ ña̱ nataka ra̱ kueídóʼo ra Pablo. Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ dáá ñóó, kúú kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ na̱taka veʼe noo̱ ió Pablo. Ta nda̱ naʼa, ta kúú nda̱ ni̱ ini, ni̱ da̱náʼa̱ na̱ saʼa̱ ndi koo ndu̱ʼu ña̱yuu ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ xino̱ ini ña̱yuu ñoó, dá ná kandísa na Jesús. Chi̱ ni̱ da̱náʼa̱ na̱ táto̱ʼon ki̱ʼo dánaʼa̱ ley Moisés, xíʼín ña̱ ni̱ kaʼa̱n profeta sa̱ naʼá.
\v 24 Ta dao ra ni̱ ka̱ndísa ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ Pablo, tído dao ra, ko̱ ní xíin kandísa.
\v 25 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní nákiʼin táʼan nóó ña̱xintóni̱ rá, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá nduta̱ ra̱ kuaʼa̱n nóʼo̱ rá. Tído tá ko̱ ñáʼa̱ ka̱ kankuei ra yéʼé ñoó, dá ni̱ kaa Pablo xíʼín rá:
\p ―Ndaa̱ va ni̱ kaʼa̱n Espíritu ii̱ Ndios xíʼín profeta Isaías tá ni̱ kaa na̱ diʼa xíʼín na̱ sáʼano veʼá:
\q
\v 26 Kuaʼán kaʼo̱n diʼa xíʼín ña̱yuu xaa̱n:
\q Va̱ʼará ndidaá ka̱ vía̱n ná kueídóʼo ndó, tído o̱ kátóni̱ taʼon ini ndo̱.
\q Ta va̱ʼará ndidaá ka̱ vía̱n ndéʼé ndó, tído o̱ kándaa̱ taʼon ini ndo̱.
\q
\v 27 Dión ndoʼo na chi̱ ni̱ ndu̱káxí nda̱ʼo nío̱ ná.
\q Ta ko̱ tái̱ taʼon do̱ʼo na.
\q Ta ndadí taʼani noo̱ ná,
\q dá ná o̱ ko̱ní na̱ xíʼín noo̱ ná,
\q ta ni xíʼín do̱ʼo na ná o̱ kueídóʼo na,
\q ta ni o̱ kátóni̱ taʼon ini na̱,
\q dá ná o̱ nándió kuéi na noo̱ yúʼu̱,
\q dá nduva̱ʼi na̱.
\m Dión ni̱ kaʼa̱n Espíritu ii̱ xíʼín Isaías.
\v 28 Ta kanaʼá ndó viti ña̱ tándaʼá Ndios to̱ʼon va̱ʼa, ña̱ káʼa̱n saʼa̱ ndi kee na dáka̱ki na yó, kuaʼa̱n no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta no̱ón diʼa kúú na̱ natiin va̱ʼan ―kaá Pablo xíʼín rá.
\p
\v 29 Tá ni̱ kaʼa̱n Pablo to̱ʼon yóʼo, dá ni̱ ka̱sáʼá dándichi̱ táʼan mií ra̱ Israel ni̱ kee ra kuaʼa̱n ra̱.
\v 30 Ta ni̱ sa̱ io Pablo uu̱ kuia̱ toon ini veʼe ni̱ xiin ndodó ná ñoó. Ta sa̱ na̱tiin va̱ʼa na ndidaá ña̱yuu sa̱ sáa̱ sa̱ xito niʼini ñaá.
\v 31 Ta ni̱ da̱náʼa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó saʼa̱ ndi koo ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, ta ni̱ da̱náʼa̱ taʼani na saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesucristo. Ta ko̱ ní yu̱ʼú taʼon na kaʼa̱n na̱, ta ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ ní chítuu noo̱ dánaʼa̱ na̱. 
