\id ROM
\h Romanos
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n ni̱ taa San Pablo ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ ñoo Roma
\c 1
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pablo, ta kéchóoin noo̱ Jesucristo, ta ni̱ na̱kana na yuʼu̱ kakuui iin apóstol, chi̱ ni̱ taó xóo na yuʼu̱ ña̱ kanooi kasto̱ʼin xíʼín ña̱yuu sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Ndios.
\v 2 Ta to̱ʼon yóʼo kíán ña̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios kee na nda̱ rá sa̱ naʼá, ta profeta na̱ ni̱ taa naa̱n noo̱ tuti ii̱ mií ná.
\p
\v 3 Ta to̱ʼon va̱ʼa yóʼo káʼa̱n sa̱ʼá de̱ʼe na Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱. Ni̱ kii na tein na̱ veʼe rey David, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaki na kúú ná iin ta̱a.
\v 4 Ta xíʼín ndée̱ mií Espíritu ii̱ Ndios ni̱ naʼa̱ ña̱ Jesús kúú de̱ʼe Ndios, chi̱ ni̱ da̱nátaki ñaá ná tein na̱ ni̱ xiʼi̱.
\v 5 Ta saʼa̱ Jesús ni̱ niʼi̱ ndú ña̱ mani̱ ña̱ kakuu ndu apóstol, dá kaneʼe ndu to̱ʼon na no̱ó ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú yóʼo, dá natiin kuu̱ ná ña̱ñóʼó sa̱ʼá ña̱ kandeé iní ñaá ná, ta kueídóʼo ñaá ná.
\v 6 Ta tein ña̱yuu ñoó ñóʼo taʼani ndoʼó, chi̱ ni̱ na̱kana Ndios ndo̱ʼó ña̱ kakuu ndó kuendá Jesucristo.
\p
\v 7 Ta káʼa̱n yuʼu̱ ndisáʼán xíʼín ndoʼó, na̱ ndéi ñoo Roma, na̱ kúʼu̱ ini Ndios saʼa̱, na̱ ni̱ na̱kana na kakuu ña̱yuu mií ná. Ta mií tatá yo̱ Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíʼín ndó, ta naki̱ʼo na ña̱ ná koo va̱ʼa ini ndo̱.
\s Kóni̱ Pablo koʼo̱n na̱ korniʼini na ña̱yuu ndéi ñoo Roma
\p
\v 8 Ta dinñóʼó ka̱ náki̱ʼoi ndivéʼe noo̱ Ndios xíʼín kuu̱ Jesucristo saʼa̱ iin rá iin ndó, dá chi̱ sa̱ iin níí kúú vá ñayuú níʼi̱ tóʼon na ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús.
\v 9 Ta noo̱ mií Ndios kéchóoin xíʼín ndinoʼo inii̱ dánaʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n sa̱ʼá de̱ʼe na, ta no̱ón kúú na̱ xíʼo ndaa̱ kuendá sa̱ʼí, ña̱ daá kuití vá xíka̱i̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná saʼa̱ ndo̱.
\v 10 Ta noo̱ káʼi̱n xíʼín ná, seí ndaʼíi̱ noo̱ ná ña̱ tá kóni̱ mií ná, dá ná saa̱i̱ korniʼinii ndo̱ʼó.
\v 11 Dá chi̱ kóni̱i̱ saa̱i̱ kande̱ʼí ndo̱ʼó, ta chindeéí ndo̱ʼó, dá niʼi̱ ndo̱ ña̱ va̱ʼa noo̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá kandita toon cháá ka̱ ndo̱ xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó,
\v 12 dá ná naki̱ʼo táʼan yó ta̱ndeé iní noo̱ iin rá iin yó no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó, chi̱ iin nóó kúú vá ña̱ kándísa yó.
\p
\v 13 Ñani miíi̱, kóni̱i̱ ña̱ kanaʼá ndó ña̱ sa̱ kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ni̱ kaʼín saa̱i̱ kande̱ʼí ndo̱ʼó, tído nda̱ viti ió ña̱ʼa chítuu yuʼu̱ ña̱ saa̱i̱. Chi̱ kóni̱i̱ keei iin choon va̱ʼa tein mií ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ keei tein dao ka̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
\p
\v 14 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ kánian dánaʼi̱ no̱ó ña̱yuu káʼa̱n yúʼu̱ griego, xíʼín no̱ó na̱ ko̱ káʼa̱n yúʼu̱ griego, xíʼín na̱ ndi̱chí, xíʼín na̱ ko̱ ndichí.
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó kóni̱ kíi̱í saa̱i̱ kasto̱ʼin xíʼín ndoʼó, na̱ ndéi ñoo Roma xaa̱n, sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa Jesús.
\s Kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé ini yo̱ Jesús
\p
\v 16 Ta ko̱ xíkaʼan noo̱í káʼi̱n sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús, dá chi̱ xíʼín to̱ʼon yóʼo dáka̱ki Ndios ndidaá kúú ña̱yuu kándísa ñaá. Ta dinñóʼó no̱ó na̱ Israel ni̱ ka̱sáa̱ to̱ʼon va̱ʼa yóʼo. Ta ni̱ kasa̱ndaá taʼanian no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
\v 17 Dá chi̱ to̱ʼon va̱ʼa yóʼo káʼa̱n saʼa̱ ndí ki̱án kee yó, dá kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios, chi̱ kándo̱o vii yo̱ noo̱ ná sa̱ʼá iin tóʼón dini̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús. Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ mií Ndios: “Na̱ ni̱ ka̱ndo̱o vií noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ñaá ná, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí.”
\s Káʼa̱n Pablo ña̱ ndidaá ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ Ndios
\p
\v 18 Ta ña̱ xído̱ ini Ndios kíi nda̱ induú sata̱ ndidaá kúú ña̱yuu kée ña̱ kini, xíʼín na̱ xíxi ini, chi̱ xíʼín ña̱ kini kée na chítuu na ña̱ ndaa̱ saʼa̱ Ndios.
\v 19 Ta ña̱ kánian kanaʼá ná saʼa̱ Ndios, sa̱ náʼá vá ná ña̱, dá chi̱ mií Ndios ni̱ xi̱ʼo ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ sa̱ʼán.
\v 20 Ta va̱ʼará o̱ kúu taʼon koni yo̱ choon káʼano néʼe na xíʼín noo̱ yo̱, ta va̱ʼará o̱ kúu taʼon koni yo̱ ña̱ kúú ná Ndios, tído kánian kanaʼá yó ña̱ miía̱n ndaa̱ ió na̱, ta néʼe na choon, chi̱ nda̱ rá ni̱ ka̱sáʼá saʼa̱ ñayuú yóʼo xíʼo na ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ña̱ dión kíán, chi̱ xiní yo̱ ndidaá kúú ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa na. Sa̱ʼá ño̱ó ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kúu kaa ña̱ ko̱ náʼá ná saʼa̱ Ndios.
\p
\v 21 Ta va̱ʼará náʼá ná ña̱ ió Ndios, tído ko̱ ndáño̱ʼo taʼon ñaá ná táto̱ʼon ki̱ʼo kánian kee na, ta ni ko̱ náki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ ná. Diʼa xíni̱ ndi ku̱ú vá ña̱ʼa ko̱ chóon nákani ini na̱, ta ni̱ ndu̱káxí nío̱ ná, chi̱ ni̱ na̱kuíi̱n naá vá ña̱xintóni̱ ná.
\v 22 Kée na mií ná ña̱ kúú ná ña̱yuu ndichí, tído ni̱ nduxi̱xi diʼa na,
\v 23 chi̱ ni̱ da̱nkoo na ña̱ kekáʼano Ndios, na̱ ió kuií. Dá ni̱ ka̱sáʼá kékáʼano na naʼáná ta̱a, táʼan ra̱ xíʼi̱, xíʼín naʼáná laa, xíʼín naʼáná kirí komi̱ saʼa̱, xíʼín naʼáná kirí xíka ti̱i.
\p
\v 24 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá Ndios noo̱ ndidaá kúú ña̱ kini, táʼa̱n ña̱ kátoó téí ña̱yuu ñoó kee na. Sa̱ʼá ño̱ó ndéi iin rá iin na kée na ña̱ kaʼan noo̱ xíʼín ñíi̱ ná.
\v 25 Ta ni̱ da̱nkoo na ña̱ ndaa̱ saʼa̱ Ndios, ta ni̱ ka̱ndísa na ña̱ to̱ʼón, chi̱ xíʼo na ña̱ñóʼó, ta ndáño̱ʼo na ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios, ta ko̱ ndáño̱ʼo na mií Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá kúú ña̱ʼa, na̱ daá kuití kánian natiin ña̱ñóʼó. Dión ná koo.
\p
\v 26 Ta sa̱ʼá ña̱ kée ña̱yuu ña̱ kini ñoó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá Ndios no̱ó kua̱chi kaʼan noo̱. Chi̱ nda̱ na̱ ñáʼa̱ ni̱ da̱nkoo táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ saki Ndios ña̱ nakiʼin táʼan na xíʼín iin ta̱a kandei na. Diʼa ni̱ na̱kiʼin táʼan daá ñáʼa̱ mií ná ndéi na kée na kua̱chi kaʼan noo̱.
\v 27 Ta dión taʼani kée dao ta̱a, chi̱ ni̱ da̱nkoo taʼani ra táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ saki Ndios nakiʼin táʼan ra xíʼín iin ñáʼa̱ kandei na. Dá ni̱ ka̱sáʼá kátoó xíxi ra kudi̱ ra̱ xíʼín ta̱a xi̱ʼín rá, chi̱ yáʼa ra kée ra kua̱chi kaʼan noo̱ xíʼín daá ta̱a mií rá. Sa̱ʼá ño̱ó níʼi̱ táʼi̱ rá ña̱ ndoʼo naní nío̱ rá sa̱ʼá kua̱chi kée ra.
\p
\v 28 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní xíin na taó kuendá na̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá Ndios noo̱ ndidaá kúú ña̱ kini nákani ini ña̱xintóni̱ ná, dá ná kee na ña̱ ko̱ kánian kee na.
\v 29 Chi̱ ni̱ na̱kutí ná ñóʼo ndidaá kúú ña̱ʼa ko̱ váʼa, ta kée na kua̱chi kaʼan noo̱ xíʼín ndi ndáa mií vá ña̱yuu, ta saá ini na̱, ta kátoó nda̱ʼo na kakomí ná ña̱ kui̱ká, ta kée na ña̱ kini xíʼín dao ka̱ ña̱yuu, ta uʼu̱ ini na̱, ta saʼání na̱ ndi̱i, ta dána̱á na̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta dándaʼí na̱ ña̱yuu, ta chínaní kini na dao ka̱ ña̱yuu,
\v 30 ta káʼa̱n uʼu̱ na̱ saʼa̱ dao ka̱ na̱, ta káva̱ʼa na kua̱chi sa̱ʼá ña̱yuu, ta xiní uʼu̱ na̱ Ndios, ta ko̱ó ña̱ñóʼó ná no̱ó ña̱yuu xi̱ʼín ná, ta káʼán ná ña̱ kúú ná ña̱yuu ndáya̱ʼi, ta ió táyíí ini na̱, ta ndúkú ná kee na ña̱ kini sa̱á, ta ko̱ seídóʼo na tatá na̱ xíʼín naná na̱,
\v 31 ta kúú ná ña̱yuu ndeé to̱ʼon, ta ko̱ kée na to̱ʼon káʼa̱n na̱, ta ko̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ni iin ña̱yuu, ta ko̱ ió ndaʼí ví ini na̱ xíʼín dao ka̱ ña̱yuu, ta ko̱ó ña̱ xíʼo káʼano ini noo̱ ná.
\v 32 Ta sa̱ kándaa̱ ini ña̱yuu ñoó saʼa̱ choon ni̱ saʼanda Ndios, ta kándaa̱ taʼani ini na̱ ña̱ ña̱yuu kée dión kánian kuu. Tído yáʼa ii̱ vá mií ná kée na ña̱ kini ñoó, ta kádii̱ iní na̱ tá kée dao ka̱ ña̱yuu ña̱ kini ñoó.
\c 2
\s Kéyíko̱ ndaa̱ Ndios saʼa̱ ndidaá kúú ña̱yuu
\p
\v 1 Ni iin tóʼón ña̱ mani̱ o̱ kóo saʼa̱ ndo̱ʼó tá dátai̱ kua̱chi ndó dao ka̱ ña̱yuu. Ko̱ néʼe ta̱ndíni ndá yoo kúú ndoʼó, dá chi̱ tá dátai̱ kua̱chi ndó dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n dátai̱ kua̱chi ndó mií vá ndó, chi̱ dión taʼani yáʼa mií ndó.
\v 2 Ta sa̱ náʼá vá yó ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ Ndios tá dándóʼo na nío̱ ña̱yuu kée dión.
\v 3 Ta nakani va̱ʼa ini ndo̱, chi̱ dátai̱ kua̱chi ndó dao ka̱ ña̱yuu, tído ki̱ʼo dión taʼani yáʼa mií ndó. ¿Á káʼán ndó ña̱ ka̱ki ndó noo̱ keyíko̱ Ndios saʼa̱ ndo̱?
\v 4 O̱ sa̱ kúʼichi̱ ini ndo̱ koni ndo̱ ña̱ va̱ʼa kée Ndios, chi̱ va̱ʼa nda̱ʼo ini na̱, ta ndáti na, ta kueé ió ini na̱. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ va̱ʼa nda̱ʼo ini na̱, chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ nandikó iní ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi kée ndó?
\v 5 Tído sa̱ʼá ña̱ kúú ndó ña̱yuu saá ini, ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ kóni̱ ndo̱ nandikó ini ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi kée ndó, sa̱ʼá ño̱ó ndukua̱ʼá ka̱ ví ta̱ndóʼó ndoʼo ndó tá ná kasandaá kuu̱ kasaa̱ Ndios keyíko̱ ndaa̱ na̱ sa̱ʼá ndidaá ña̱yuu,
\v 6 chi̱ chiya̱ʼi na noo̱ iin rá iin ña̱yuu táto̱ʼon káa ña̱ ni̱ kee na.
\v 7 Ta koʼo̱n na̱ ki̱ʼo na ña̱ kataki chíchí ña̱yuu ndíʼi ini kée ña̱ va̱ʼa, chi̱ ni̱ ndukú ná ña̱ñóʼó noo̱ Ndios, ta ni̱ ndukú ná ña̱ kaʼa̱n va̱ʼa Ndios saʼa̱ ná, ta ni̱ ndukú ná ña̱ kandei chíchí ná.
\v 8 Tído dándóʼo Ndios nío̱ ña̱yuu díʼi̱nda̱ sa̱ʼá ña̱ xído̱ ini na̱ xiní ñaá ná, ta dión taʼani kee na xíʼín na̱ ko̱ se̱ídóʼo ña̱ ndaa̱, chi̱ ndíko̱ cháá ka̱ na̱ ña̱ ko̱ kía̱n ndaa̱.
\v 9 Ndoʼo naní nío̱ ndidaá ña̱yuu kée ña̱ kini kuu̱ dáá ñóó. Ta dinñóʼó ka̱ na̱ Israel ndoʼo dión, ndiʼi daá, dión taʼani ndoʼo nío̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
\v 10 Tído na̱ kée ña̱ va̱ʼa natiin na ña̱ñóʼó noo̱ Ndios, ta va̱ʼa kaʼa̱n Ndios saʼa̱ ná, ta niʼi̱ ná ña̱ koo va̱ʼa ini na̱. Dinñóʼó ka̱ na̱ Israel natiin ña̱ va̱ʼa yóʼo, ndiʼi, dá natiin na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱.
\v 11 Dá chi̱ ni iin ña̱yuu ko̱ máni̱ cháá ka̱ noo̱ Ndios, chi̱ iin nóó kúú vá ná noo̱ ná.
\p
\v 12 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ náʼá ley Moisés, ta ni̱ ya̱ʼa na ni̱ kee na kua̱chi, no̱ón kúú na̱ naá sa̱ʼá kua̱chi kée na, va̱ʼará ko̱ náʼá ná ley ñoó. Tído ndidaá na̱ kómí ley yóʼo yáʼa taʼani na kée na kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó keyíko̱ saʼa̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo dándáki mií ley.
\v 13 Chi̱ o̱ kándo̱o vii taʼon ni iin ña̱yuu noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ seídóʼo oon na choon saʼándá ley. Sa̱va̱ʼa na̱ kée choon saʼándáa̱n, no̱ón kúú na̱ kando̱o vii noo̱ Ndios.
\v 14 Tído na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ko̱ kómí ná ley ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ Moisés. Tído tá kée na dao choon saʼándá ley Moisés xíʼín ña̱ nákani ini na̱, dá kía̱n náʼa̱ na̱ ña̱ ió taʼani iin ley noo̱ ná, va̱ʼará ko̱ náʼá ná mií ley Moisés.
\v 15 Ta xíʼín ña̱ kée na náʼa̱ na̱ ña̱ ió iin ley nío̱ ná, ta ñoó kía̱n kédaá xíʼín ná, dá kandaa̱ ini na̱ á ni̱ kee na ña̱ va̱ʼa o ko̱ó. Sa̱ʼá ño̱ó ley nákaa̱ ini ña̱xintóni̱ ná dátai̱ kua̱chi ñaá, ta ño̱ó taʼani chindeé ñaá
\v 16 tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ʼá ña̱yuu xíʼín ndáʼa̱ Jesús, chi̱ keyíko̱ na̱ saʼa̱ ndidaá kúú ña̱ʼa ni̱ ke̱de̱ʼé ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo kuaʼa̱n to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, ña̱ ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱.
\s Ko̱ se̱ídóʼo taʼon na̱ Israel ley Ndios, ka̱á Pablo
\p
\v 17 Ta ndoʼó, chínaní ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ Israel, ta kándéé káʼano ini ndo̱ ley Moisés. Ta chíndaya̱ʼi ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ ñoo Ndios.
\v 18 Ta kaá ndo̱ ña̱ náʼá ndó ndí ki̱án kóni̱ Ndios kee ndó, ta kaá ndo̱ ña̱ dánaʼa̱ ley ñoó noo̱ ndo̱ ndí ki̱án va̱ʼa kánian kee ndó.
\v 19 Ta káʼán ndó ña̱ ti̱ʼa ndó tiin ndaa ndo̱ na̱ ko̱ túu noo̱, chi̱ káʼán ndó ña̱ kúú ndó iin ña̱ tóo̱n no̱ó ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios.
\v 20 Ta kaá ndo̱ ña̱ ti̱ʼa ndó dánaʼa̱ ndo̱ no̱ó na̱ ko̱ kátóni̱ iní, ta ti̱ʼa taʼani ndó dánaʼa̱ ndo̱ no̱ó na̱ ko̱ náʼá táto̱ʼon ki̱ʼo kée ndó xíʼín takuálí. Ta kaá ndo̱ ña̱ noo̱ ley kómí ndó ndidaá ña̱ ndi̱chí xíʼín ña̱ ndaa̱ saʼa̱ Ndios.
\v 21 Ti̱ʼa va̱ʼa ndó dánaʼa̱ ndo̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa ko̱ tíʼa ndó dánaʼa̱ ndo̱ noo̱ míí ndó, tá dáá? Dá chi̱ dánaʼa̱ ndo̱ ña̱ ko̱ kánian kiʼin kuíʼíná ná. Ta, ¿ndiva̱ʼa kíʼin kuíʼíná ii̱ ri míí ndó?
\v 22 Ta dánaʼa̱ ndo̱ ña̱ ko̱ kánian ya̱ʼa na kee na kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiʼí na̱. Ta, ¿ndiva̱ʼa kée ii̱ ri mií ndó dión? Tá miía̱n ndaa̱ ndisa káñóʼó ndó yoko̱, ¿ndiva̱ʼa ko̱kuʼu ndó ini veʼe ño̱ʼa̱n, ta kíʼin kuíʼíná ndó ña̱ kui̱ká ñóʼo inia̱n?
\v 23 Kúryíí nda̱ʼo ndó sa̱ʼá ña̱ kómí ndó ley Ndios, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa kándaa ndo̱ ña̱ñóʼó Ndios sa̱ʼá ña̱ ko̱ se̱ídóʼo ndó choon saʼándáa̱n?
\v 24 Ta ndaa̱ va káʼa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diʼa kaáa̱n: “Káʼa̱n ndava̱ʼa na̱ ko̱ kúú na̱ Israel saʼa̱ Ndios kée ndoʼó.”
\p
\v 25 Miía̱n ndaa̱ ndáya̱ʼi ña̱ ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ tá seídóʼo ndoʼó choon saʼándá Ndios. Tído tá ko̱ se̱ídóʼo ndó choon saʼándá Ndios, dá kía̱n kúú ndó táto̱ʼon ña̱yuu ko̱ ní taʼa̱nda̱ ñíi̱.
\v 26 Tído ña̱yuu ko̱ ní taʼa̱nda̱ ñíi̱, xía̱n nani kée na choon saʼándá ley Ndios, no̱ón diʼa kúú ña̱yuu Ndios, va̱ʼará ko̱ ní taʼa̱nda̱ ñíi̱ ná.
\v 27 Chi̱ tá seídóʼo ña̱yuu ko̱ ní taʼa̱nda̱ ñíi̱ choon saʼándá Ndios, ña̱ yóʼo xíʼo ña̱ kándaa̱ ini ndo̱ ña̱ kánian dándóʼo Ndios nío̱ ndo̱, dá chi̱ va̱ʼará kómí ndó ley Moisés, ta ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱, tído yáʼa ndó noo̱ choon saʼándá ley ñoó.
\v 28 Dá chi̱ ko̱ kúú yó na̱ Israel ndisa sa̱ʼá ña̱ ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ yo̱, chi̱ o̱ du̱ú ñíi̱ yo̱ kédaá xíʼá, dá kúúó na̱ ñoo Ndios.
\v 29 Dá chi̱ ña̱yuu miía̱n ndaa̱ kuiti kúú na̱ Israel, no̱ón kúú na̱ ndinoʼo iní na̱ seídóʼo na Ndios. Ta nío̱ na̱ kía̱n náʼa̱ ña̱ kúú ná ña̱yuu Ndios, chi̱ ndinoʼo ini espíritu ná kándísa ñaá ná, ta ko̱ kándéé ini na̱ ley. Ta nátaʼan ini Ndios xiní na̱ ña̱yuu kée dión, va̱ʼará ko̱ nátaʼan ini ña̱yuu xiní ñaá ná.
\c 3
\p
\v 1 Ta, ¿á iin ña̱ ndáya̱ʼi kíán ña̱ kúú yó na̱ Israel? Ta, ¿á iin ña̱ ndáya̱ʼi kíán ña̱ ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ viti?
\v 2 Jaa̱n, ña̱ ndáya̱ʼi nda̱ʼo kíán, chi̱ chíndeé nda̱ʼo ña yo̱. Ta mií ña̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ kía̱n ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon na noo̱ yo̱, na̱ Israel.
\v 3 Tído, ¿ndi koo viti, chi̱ dao na̱ ñoo yo̱ ko̱ ní seídóʼo taʼon na choon ni̱ saʼanda Ndios noo̱ ná? ¿Á ña̱ yóʼo kóni̱ kaa ña̱ dánkoo taʼani Ndios to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na noo̱ yo̱?
\v 4 Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón dión kíán. Diʼa íin toon Ndios xíʼín ña̱ ni̱ kaa na̱ kee na, va̱ʼará ndidaá ña̱yuu ni̱ ka̱ndo̱o kúú ná na̱ to̱ʼón, chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Ndidaá ña̱yuu kandaa̱ ini ña̱ kée ní táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaʼa̱n ní kee ní,
\q sa̱ʼá ño̱ó tá ná kaʼa̱n kuáchi̱ na̱ saʼa̱ ní, dá kía̱n kando̱o ní kakuu ní na̱ ni̱ ka̱ndeé.
\p
\v 5 ¿Ndi káʼán ndoʼó viti? Tá kua̱chi yó kédaá xíʼín dao ka̱ ña̱yuu, dá kándaa̱ ini na̱ ña̱ íin ndaa̱ Ndios xíʼín to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na noo̱ yo̱, ¿á ña̱ yóʼo kóni̱ kaa ña̱ ko̱ kánian dándóʼo Ndios nío̱ yo̱? Ko̱ó, dá chi̱ dión nákani ini ta̱a ñayuú yóʼo.
\v 6 Tído ko̱ ta̱ʼón dión kíán, dá chi̱ tá ná o̱ dándóʼo Ndios nío̱ yo̱ sa̱ʼá ña̱ kini kée yó, dá kía̱n, ¿ndí koo keyíko̱ ndaa̱ na̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo, tá dáá?
\v 7 Tído, tá kua̱chi kée ndu kía̱n kédaá, dá náʼa̱ ña̱ íin ndaa̱ Ndios xíʼín to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na, ta nátiin na ña̱ñóʼó noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, ¿ndiva̱ʼa dándóʼo na nío̱ ndú sa̱ʼá kua̱chi kée ndu, tá dáá?, kaá dao ndó.
\v 8 Tá dión kíán, dá kía̱n, ¿á kaa yo̱ ña̱ kuu kee yó ña̱ kini, dá ná natu̱u ña̱ va̱ʼa? Ta kaá dao ña̱yuu ña̱ dión dánaʼa̱ ndu̱, chi̱ kátoó na̱ dátu̱ú ñaá ná, tído miía̱n ndaa̱ yaʼi nda̱ʼo chiya̱ʼi na noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ káʼa̱n na̱ dión.
\s Káʼa̱n Pablo ña̱ ni iin tóʼón yó ko̱ kúú ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios
\p
\v 9 Ta, ¿ndi káʼán yó viti? ¿Á ndáya̱ʼi cháá ka̱ yóó, na̱ Israel, o̱ du̱ú na̱ ko̱ kúú na̱ Israel? Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón dión kíán. Dá chi̱ sa̱ ni̱ na̱kanii xíʼín ndó ña̱ yóó, na̱ kúú na̱ Israel, xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ndidaá vá yó ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi.
\v 10 Dá chi̱ diʼa va kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ kúú ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios,
\q ta ni iin tóʼón ná ko̱ó.
\q
\v 11 Ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ kándaa̱ ini,
\q ta ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ nándukú Ndios.
\q
\v 12 Ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ ka̱nkuei xoo noo̱ Ndios,
\q ta ni̱ nduu na ña̱yuu ko̱ chóon.
\q Ta ni iin na ko̱ kée ña̱ va̱ʼa,
\q ta ni iin tóʼón ná ko̱ó.
\q
\v 13 Táto̱ʼon iin yái̱ ndi̱i ña̱ nónó yúʼu̱ kúú diko̱ ná,
\q chi̱ kánkuei ndinoʼo to̱ʼon kini yúʼu̱ ná.
\q Ta xíʼín yáa̱ ná káʼa̱n na̱ ña̱ to̱ʼón.
\q Ta xíʼín to̱ʼon káʼa̱n na̱ dárkueʼe̱ na̱ ña̱yuu,
\q táto̱ʼon dárkueʼe̱ iin koo̱ iin ña̱yuu xíʼín ndirá dee̱n ri̱.
\q
\v 14 Ta ni̱ chití yúʼu̱ ná ñóʼo to̱ʼon kini xíʼín to̱ʼon ova̱.
\q
\v 15 Ta kaon kána saʼa̱ ná kuaʼa̱n na̱ kati na ni̱í ña̱yuu xi̱ʼín ná.
\q
\v 16 Ta ndeí kúú míí vá no̱ó xíonoo na dándóʼo na nío̱ ña̱yuu, ta dánkoo ndaʼí ñaá ná.
\q
\v 17 Ta ko̱ tíʼa na kandei va̱ʼa na xíʼín ña̱yuu xi̱ʼín ná.
\q
\v 18 Ta ni lúʼu̱ ví ko̱ yu̱ʼú niʼini na Ndios.
\p
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó sa̱ náʼá vá yó ña̱ ndidaá to̱ʼon ña̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios yóʼo, káʼa̱n xíʼín ndidaá na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ miíán. Sa̱ʼá ño̱ó ná kadi na̱ Israel yúʼu̱ ná, chi̱ mií ná xíʼín ndidaá ka̱ ni ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo nakui̱ta noo̱ Ndios iin kuu̱, dá keyíko̱ sa̱ʼá ná.
\v 20 Chi̱ ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kándo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée na choon saʼándá ley. Dá chi̱ ni̱ xi̱ʼo Ndios ley na̱ noo̱ yo̱, dá ná kandaa̱ ini yo̱ ña̱ kúú yó ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ ná.
\s Kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé ini yo̱ Jesús
\p
\v 21 Tído viti náʼa̱ Ndios noo̱ yo̱ ña̱ ió iin ka̱ ña̱ʼa noo̱ ley, ta ño̱ó kía̱n kédaá xíʼín yó, dá kando̱o vii yo̱ noo̱ ná. Ta mií ley xíʼín profeta xíʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ ña̱ yóʼo,
\v 22 chi̱ dánkoo vii Ndios yo̱ noo̱ mií ná sa̱ʼá iin tóʼón dini̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Jesucristo. Ta dión kée na xíʼín ndidaá kúú ña̱yuu kándísa Jesús. Ta ko̱ ta̱ó kuendá taʼon na ndá yoo kúú iin rá iin ña̱yuu,
\v 23 dá chi̱ ndidaá táʼa̱n va na yáʼa kée kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kuxíká ná no̱ó ña̱ vii kúú Ndios.
\v 24 Tído viti ni̱ niʼi̱ óon yó ña̱ kándo̱o vii yo̱ noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee na saʼa̱ yo̱, chi̱ ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ Cristo Jesús saʼa̱ yo̱.
\v 25 Chi̱ ni̱ ta̱ndaʼá ñaá Ndios ni̱ kii na ni̱ chi̱ya̱ʼi na saʼa̱ kua̱chi yo̱ xíʼín nii̱ ná, ta ni̱ ndoo kua̱chi yó sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ ná. Ta ki̱ʼo dión náʼa̱ na̱ mií ná ña̱ kúú ná iin na̱ ndaa̱. Ta sa̱ʼá ña̱ kueé ini Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní saʼa̱n taʼon na taó kuendá na̱ saʼa̱ kua̱chi ni̱ kee ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá.
\v 26 Tído viti náʼa̱ na̱ mií ná ña̱ kúú ná na̱ ndaa̱, dá kandaa̱ ini yo̱ ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ na̱, ta dánkoo vii ná yó noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús.
\p
\v 27 Ta, ¿ndeí kuaʼa̱n ña̱ kúryíí ña̱yuu? Ni naá óon vaan. Ta, ¿ndiva̱ʼa ni̱ naá óoan? Ni̱ naá óon vaan dá chi̱ sa̱ʼá iin tóʼón di̱ní ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios, ta o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ kée yó choon saʼándá ley.
\v 28 Ta viti kía̱n kándaa̱ inio̱ ña̱ kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, ta o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ kée yó choon saʼándá ley.
\v 29 ¿Á káʼán ndó ña̱ kúú ná iin Ndios dáka̱ki sa̱va̱ʼa na̱ Israel? Ko̱ó. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ kúú taʼani na iin Ndios dáka̱ki na̱ ko̱ kúú na̱ Israel viti? Chi̱ miía̱n ndaa̱ kúú taʼani na Ndios noo̱ ná.
\v 30 Dá chi̱ iin tóʼón dini̱ vá kúú Ndios, ta mií ná xíʼo ña̱ kándo̱o vií ña̱yuu ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ kándéé iní na̱ Jesús, ta xíʼo taʼani na ña̱ kándo̱o vií na̱ ko̱ ní taʼa̱nda̱ ñíi̱ noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ kándéé taʼani ini na̱ Jesús.
\v 31 ¿Á káʼán ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, ñoó dánkoo xoo yó ley? Ko̱ó, chíndaya̱ʼi diʼa yó ley sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús.
\c 4
\s Ni̱ ka̱ndo̱o vii Abraham noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndísa na to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ ná
\p
\v 1 Ta viti, ¿ndí ki̱án kaa yo̱ sa̱ʼá Abraham, na̱ sa̱ kuu tatá sáʼano yo̱? ¿Ndí ki̱án ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ saʼa̱ ña̱ yóʼo?
\v 2 Tá ni̱ ka̱ndo̱o vii Abraham noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa ni̱ kee na, dá kía̱n kuu va kuryíí ná. Tído ko̱ ta̱ʼón dión kíán, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kúu taʼon kuryíí ná noo̱ Ndios.
\v 3 Chi̱ diʼa va káʼa̱n tuti ii̱ Ndios: “Sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé ini Abraham Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios.”
\v 4 Tá ná kéchóon iin ta̱a noo̱ iin satoʼo, ko̱ xíʼo oon taʼon satoʼo ra̱ di̱ʼón noo̱ rá, chi̱ ña̱ kánian kiʼin ya̱ʼi ra kíán.
\v 5 Tído na̱ ko̱ kándeé ini ña̱ va̱ʼa kée na, diʼa kándísa na iin tóʼón dini̱ Ndios, na̱ dánkoo vií ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ mií ná, no̱ón kúú na̱ kándo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ñaá ná.
\v 6 Ta dión taʼani ni̱ kaa rey David ña̱ ndikáʼán ndi kúu ví ña̱yuu kándo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ñaá ná, ta o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa kée na.
\v 7 Ta diʼa ni̱ kaa na̱:
\q Ndikáʼán ndí kúu ví ña̱yuu, na̱ ni̱ xi̱ʼo káʼano ini Ndios saʼa̱ ña̱ kini kée na,
\q chi̱ ni̱ da̱ndóo Ndios kua̱chi na̱.
\q
\v 8 Ndikáʼán ndi kúu ví ña̱yuu, na̱ ko̱ ní kekuendá Ndios sa̱ʼá kua̱chi.
\p
\v 9 ¿Á sa̱va̱ʼa na̱ ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ vá ni̱ʼí ña̱ ndoo kua̱chi na noo̱ Ndios, o á niʼi̱ taʼani na̱ ko̱ ní taʼa̱nda̱ ñíi̱ ña̱ va̱ʼa yóʼo? ¿Ndi káʼán ndó? Sa̱ ni̱ na̱kani yuʼu̱ xíʼín ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná.
\v 10 Ta, ¿ndá oon ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios? ¿Á sa̱ dinñóʼó ka̱ ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ná, dá ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios, o kómani̱ vá? Miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱ ñáʼa̱ ii̱ vá taʼa̱nda̱ ñíi̱ ná, dá ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios.
\v 11 Ta cháá ka̱ chí noo̱, dá ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ná. Ta ña̱ yóʼo náʼa̱ ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios tá o̱ ñáʼa̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó Abraham kúú táto̱ʼon iin tatá noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu kándísa Jesús, va̱ʼará ko̱ ní taʼa̱nda̱ ñíi̱ ná, chi̱ sa̱ʼá ña̱ kándeé iní ña̱yuu ñoó Jesús, sa̱ʼá ño̱ó kándo̱o vii ná noo̱ Ndios.
\v 12 Ta kúú taʼani na tatá no̱ó na̱ ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱. Tído ko̱ kúú taʼon na tatá noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ óon ni na. Kúú ná tatá noo̱ ñayuú yóʼo tá kándéé taʼani ini na̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ka̱ndeé iní ñaá mií ná tá ko̱ ñáʼa̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ná.
\s Ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon na noo̱ Abraham sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ñaá ná
\p
\v 13 Chi̱ ko̱ ní kaá Ndios ña̱ ki̱ʼo na iin níí kúú ñayuú yóʼo noo̱ Abraham xíʼín no̱ó de̱ʼe ñání na̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ seídóʼo na ley. Diʼa ni̱ niʼi̱ náa̱n chi̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ñaá ná.
\v 14 Tá sa̱va̱ʼa na̱ seídóʼo choon saʼándá ley ni̱ʼí ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na, dá kía̱n ko̱ chóon taʼon ña̱ kándéé ini yo̱ Ndios, ta ni̱ tu̱ú vá ña̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ʼo na noo̱ yo̱, ní kúu.
\v 15 Dá chi̱ sa̱va̱ʼa ña̱ niʼi̱ yo̱ kée ley kúú ña̱ kuido̱ ini Ndios koni na̱ yó. Tído na̱ ko̱ó ley noo̱, no̱ón kúú na̱ ko̱ yáʼa taʼon noo̱án.
\v 16 Ta sa̱ʼá ña̱ kándéé ini yo̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó niʼi̱ óon yó ña̱ va̱ʼa ni̱ kaa na̱ ki̱ʼo na noo̱ yo̱, dá kía̱n miía̱n ndaa̱ kuiti niʼi̱ ndidaá na̱ veʼe Abraham ña̱ va̱ʼa yóʼo. Chi̱ o̱ du̱ú sa̱va̱ʼa no̱ó na̱ kómí ley ni̱ʼí ña̱ va̱ʼa yóʼo, chi̱ niʼi̱ taʼani ña̱yuu kándéé ini Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ka̱ndeé ini ñaá Abraham ña̱ va̱ʼa yóʼo. Sa̱ʼá ño̱ó Abraham kúú táto̱ʼon iin tatá noo̱ ndidaá yó.
\v 17 Chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios saʼa̱ Abraham: “Ni̱ chi̱kanii yo̱ʼó kakuuón iin tatá no̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu.” Ta Ndios, na̱ ni̱ ka̱ndísa Abraham, no̱ón kúú na̱ xíʼo ña̱ kataki na̱ ni̱ xiʼi̱, ta káʼa̱n na̱ sa̱ʼá ña̱ ve̱i koo, ta taó na̱ kuendá ña̱ sa̱ ióa̱n.
\p
\v 18 Ni̱ ka̱ndísa ndaa̱ Abraham ña̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios xíʼín ná, va̱ʼará ko̱ó ka̱ ta̱ndeé iní ña̱ kaki iin de̱ʼe na. Tído sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé ini na̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá na̱ kúú ná iin tatá no̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaa mií Ndios xíʼín ná: “Ki̱ʼo dión ví kuaʼa̱ kakuu de̱ʼe de̱ʼe ñánóo̱n.”
\v 19 Ta sa̱ íin ndaa̱ Abraham xíʼín ña̱ kándéé ini na̱ ña̱ koo de̱ʼe na, va̱ʼará sa̱ ni̱ kusáʼano na, chi̱ ió na̱ táto̱ʼon iin ciento kuia̱. Ta daá dókó o̱ kóo de̱ʼe va kúú dókó Sara.
\v 20 Tído ko̱ ní kútúú ini na̱, ta ko̱ ní nákani kuáchi̱ ini na̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios ña̱ koo de̱ʼe na. Diʼa ni̱ na̱kuíi̱n toon cháá ka̱ na̱ xíʼín ña̱ kándéé iní na̱ Ndios. Ta ni̱ na̱ki̱ʼo na ña̱ñóʼó noo̱ ná.
\v 21 Dá chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ka̱xí ini na̱ ña̱ ió choon noo̱ ndáʼa̱ Ndios ña̱ kee na ndidaá kúú ña̱ʼa ni̱ kaa na̱ kee na.
\v 22 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná.
\v 23 Ta o̱ du̱ú saʼa̱ iin tóʼón Abraham káʼa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé ini ñaá ná,
\v 24 dá chi̱ nda̱ saʼa̱ yóó taʼani káʼa̱n, chi̱ kándo̱o vii taʼani yó noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ ná, ta mií ná ni̱ da̱nátaki Jesús, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\v 25 Ta na̱ yóʼo kúú na̱ ni̱ na̱ki̱ʼo mií ni̱ xiʼi̱ na̱ sa̱ʼá kua̱chi yó. Dá ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios, dá kuu kando̱o vii yo̱ noo̱ mií ná saʼa̱ Jesús.
\c 5
\s Sa̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii vá yó noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús
\p
\v 1 Ni̱ ka̱ndo̱o vii vá yó noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó sa̱ ndéi va̱ʼa yó xíʼín ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\v 2 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱ʼu yó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ ná, ta ndíta toon yó xíʼán. Sa̱ʼá ño̱ó kádii̱ iní yo̱ sa̱ʼá ta̱ndeé iní ña̱ kía̱n kandei chíchí yó noo̱ ndato náyeʼe̱ noo̱ ió na̱.
\v 3 Ta o̱ du̱ú saʼa̱ iin tóʼón ña̱ yóʼo ni kádii̱ iní yo̱, chi̱ kádii̱ taʼani iní yo̱ tein ta̱ndóʼó ndóʼo yó, dá chi̱ sa̱ náʼá vá yó ña̱ ta̱ndóʼó kédaá, dá kati̱ʼa yó kundeé ini yo̱.
\v 4 Ta sa̱ʼá ña̱ kúndeé ini yo̱, sa̱ʼá ño̱ó kána va̱ʼa yó noo̱ Ndios, ta sa̱ʼá ña̱ kána va̱ʼa yó noo̱ mií ná, sa̱ʼá ño̱ó niʼi̱ yo̱ cháá ka̱ ta̱ndeé iní noo̱ ná.
\v 5 Ta ta̱ndeé iní yóʼo kía̱n ko̱ dátu̱ú taʼan vaan yó, chi̱ ni̱ na̱kutí nío̱ yo̱ xíʼín ña̱ kúʼu̱ nda̱ʼo ini Ndios saʼa̱ yo̱ ni̱ kee Espíritu ii̱ mií ná, na̱ ni̱ xi̱ʼo na noo̱ yo̱.
\p
\v 6 Ko̱ kándeé yó dáka̱ki yó mií yó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kii Cristo Jesús tá ni̱ kasa̱ndaá tiempo ni̱ ka̱xi Ndios, ta ni̱ xiʼi̱ na̱ sa̱ʼá na̱ kómí kua̱chi.
\v 7 Miía̱n ndaa̱ iin ña̱ kuáchi̱ nda̱ʼo kíán ña̱ naki̱ʼo iin ña̱yuu mií ná ña̱ kuu na̱ saʼa̱ iin ña̱yuu ndaa̱. Tído ndá ndi kuu ió iin ña̱yuu xino̱ ini naki̱ʼo na mií ná ña̱ kuu na̱ saʼa̱ iin ña̱yuu va̱ʼa.
\v 8 Tído Ndios kúú na̱ náʼa̱ ña̱ kúʼu̱ nda̱ʼo ini na̱ saʼa̱ yo̱, dá chi̱ xía̱n nani kúú ii̱ vá yó ña̱yuu kómí kua̱chi, Cristo Jesús kúú na̱ ni̱ xiʼi̱ saʼa̱ yo̱.
\v 9 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ sata Jesús nii̱ ná saʼa̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó miía̱n ndaa̱ kuiti ka̱ki va yó kee mií Jesús no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios xiní na̱ ña̱yuu kómí kua̱chi.
\v 10 Chi̱ ni̱ sa̱ kuu yó ña̱yuu ko̱ ní sá neʼe táʼan va̱ʼa xíʼín Ndios, tído ni̱ na̱kiʼin táʼan va̱ʼa Ndios xíʼín yó sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ de̱ʼe na saʼa̱ yo̱. Ta viti sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱kiʼin táʼan va̱ʼa yó xíʼín ná, sa̱ʼá ño̱ó miía̱n ndaa̱ kuiti ka̱ki yó sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱taki de̱ʼe na ió na̱.
\v 11 Ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni niʼi̱ yo̱, chi̱ ió ndeé ini yo̱ xíʼín Ndios saʼa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, chi̱ saʼa̱ mií ná ni̱ kasa̱ndaá yo̱ ni̱ na̱kiʼin táʼan va̱ʼa yó xíʼín Ndios.
\s Sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee Adán kánian kuu yo̱, ta sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa ni̱ kee Jesús niʼi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó
\p
\v 12 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ya̱ʼa iin ta̱a naní Adán ni̱ kee ra kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo kée na kua̱chi. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee ta̱a ñoó kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xiʼi̱ ra̱. Dá ni̱ ka̱sáʼá taʼani xíʼi̱ ndidaá kúú ña̱yuu, chi̱ ndidaá ná ni̱ ka̱sáʼá yáʼa kée kua̱chi.
\v 13 Tá o̱ ñáʼa̱ ki̱ʼo Ndios ley na̱ noo̱ Moisés, sa̱ ndei va ña̱yuu sa̱ kee na kua̱chi. Tído sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní ya̱ʼa na noo̱ ni iin ley, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní taó kuendá Ndios kua̱chi ni̱ kee na.
\v 14 Tído nda̱ tiempo Adán, ta nda̱ tiempo Moisés sa̱ xíʼi̱ ña̱yuu, va̱ʼará ko̱ ní ya̱ʼa na noo̱ choon saʼándá Ndios táto̱ʼon ni̱ kee Adán.
\p Ta Adán ni̱ sa̱ kuu táto̱ʼon iin ko̱ndaʼi̱ iin ka̱ ta̱a ni̱ kii sata̱ rá.
\v 15 Tído díin va kúú ña̱ va̱ʼa níʼi̱ yó noo̱ Ndios o̱ du̱ú ña̱ níʼi̱ yo̱ sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee Adán. Dá chi̱ sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee ra, níʼi̱ ndidaá kúú ña̱yuu ña̱ xíʼi̱ na̱. Tído kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu níʼi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ mani̱ xíʼín ña̱ va̱ʼa noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee iin ka̱ ta̱a, na̱ kúú Jesucristo.
\p
\v 16 Chi̱ ña̱ va̱ʼa níʼi̱ yó noo̱ Ndios, ko̱ kúú nóó taʼan vaan xíʼín ña̱ níʼi̱ yo̱ sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee Adán. Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ya̱ʼa Adán ni̱ kee ra kua̱chi ñoó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáʼá ndóʼo nío̱ yo̱, ta ni̱ ka̱ndo̱o yó kúú yó ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ Ndios. Tído sa̱ʼá ña̱ kómí yó kua̱ʼá nda̱ʼo kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kee Ndios ña̱ mani̱ xíʼín yó, dá ná kuu kando̱o vii yo̱ noo̱ ná.
\v 17 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ya̱ʼa iin ta̱a ni̱ kee ra kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó níʼi̱ ndidaá ña̱yuu ña̱ xíʼi̱ na̱. Tído yóó kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí yó sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee iin ka̱ ta̱a, na̱ kúú Jesucristo, chi̱ saʼa̱ míí ná níʼi̱ yó kua̱ʼá ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, ta níʼi̱ taʼani yó ña̱ kándo̱o vii yo̱ noo̱ ná.
\v 18 Ta sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee iin tóʼón ta̱a, sa̱ʼá ño̱ó ndidaá ña̱yuu kándo̱o kúú ná na̱ kómí kua̱chi noo̱ Ndios. Ta ki̱ʼo dión taʼani sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa ni̱ kee iin ka̱ ta̱a, sa̱ʼá ño̱ó ndidaá ña̱yuu kuu kando̱o vii noo̱ Ndios, ta niʼi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná.
\p
\v 19 Chi̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní seídóʼo iin ta̱a choon ni̱ saʼanda Ndios noo̱ rá, sa̱ʼá ño̱ó ndidaá kúú ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ Ndios. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ seídóʼo iin ka̱ ta̱a choon ni̱ saʼanda Ndios noo̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ni̱ʼí ña̱ kando̱o vii ná noo̱ Ndios.
\v 20 Ni̱ xi̱ʼo Ndios ley na̱ noo̱ yo̱, dá ná kandaa̱ ini yo̱ ña̱ kua̱ʼá nda̱ʼo kua̱chi kómí yó noo̱ ná. Tído sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndu̱kuaʼa̱ ka̱ ví kua̱chi yo̱ noo̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱káʼano cháá ka̱ ví ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼín yó.
\v 21 Chi̱ táto̱ʼon sa̱ da̱ndáki kua̱chi ña̱yuu, dá sa̱ xíʼi̱ na̱, ki̱ʼo dión taʼani dándáki ña̱ mani̱ Ndios ndidaá yó, dá kando̱o vii yo̱ noo̱ ná, dá niʼi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó saʼa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\c 6
\s Sa̱ ni̱ xiʼi̱ va yó no̱ó kua̱chi, ta ni̱ na̱taki yo̱ kandísa yó Jesús
\p
\v 1 ¿Ndi káʼán ndó viti? ¿Á va̱ʼa va kee ii̱ yó kua̱chi, dá ná kuʼu̱ káʼano cháá ka̱ ini Ndios saʼa̱ yo̱?
\v 2 Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón dión kíán. Dá chi̱ sa̱ ni̱ xiʼi̱ va yó no̱ó kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndi kee yó nandió kuéi yó kee tuku yóa̱n, tá dáá?
\v 3 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱, dá iin ni̱ nduu yó xíʼín Cristo Jesús? Chi̱ tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱ kíán táto̱ʼon ni̱ xiʼi̱ nduú yo̱ xíʼín ná.
\v 4 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ nduú yo̱ xíʼín ná, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱xi nduú yo̱ xíʼín ná tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱. Dá kíán, táto̱ʼon ki̱ʼo ndato téí ni̱ da̱nátaki Ndios Cristo Jesús xíʼín ndée̱ ndato na̱, ki̱ʼo dión taʼani ni̱ na̱taki yo̱ kandei yó kakuu yó ña̱yuu sa̱á ni̱ kee Ndios.
\v 5 Táto̱ʼon ki̱ʼo iin ni̱ nduu yó xíʼín ná tá ni̱ xiʼi̱ nduú yo̱ xíʼín ná, ki̱ʼo dión taʼani nataki yo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ na̱taki mií ná.
\p
\v 6 Kándaa̱ inio̱ ña̱ ni̱ sa̱rkaa nduú ña̱ ni̱ sa̱ kuu yó tá sata̱ xíʼín Jesús ndi̱ka cruz, dá kía̱n ná naá ña̱ kátoó ñíi̱ yo̱ keean kua̱chi, dá ná dáʼa ka̱ ni kee yó choon saʼándáa̱n.
\v 7 Chi̱ ña̱yuu ni̱ xiʼi̱, sa̱ ni̱ ke̱xoo na ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi.
\v 8 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ nduú yo̱ xíʼín Cristo Jesús, sa̱ʼá ño̱ó kándéé káʼano iní yo̱ ña̱ kandei nduú yo̱ xíʼín ná.
\v 9 Chi̱ sa̱ náʼá yó ña̱ ni̱ na̱taki Jesús, sa̱ʼá ño̱ó o̱ nándió ko̱o ka̱ na̱ kuu na̱, chi̱ ko̱ó ka̱ choon noo̱ ndaʼá ña̱ saʼání ndi̱i ña̱ kaʼání ñaá.
\p
\v 10 Chi̱ tá ni̱ xiʼi̱ Jesús, ta kúú iin tóʼón dáá vá ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ ndidaá kua̱chi yó. Ta viti takí na̱ ió na̱ kée na ña̱ kóni̱ Ndios.
\v 11 Ta dión taʼani taó kuendá ndo̱ ña̱ ni̱ xiʼi̱ ndo̱ no̱ó kua̱chi, ta viti takí ndo̱ kée ndó ña̱ kóni̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\p
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó ná dáʼa ni konó ka̱ ndo̱ ña̱ dándáki kua̱chi ñíi̱ ndíxi tóo ndó. Ta ná dáʼa ka̱ ni kueídóʼo ndó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ndo̱ keean.
\v 13 Ta ni o̱ sa̱ kíʼo ndó ni lúʼu̱ ñíi̱ ndo̱ no̱ó kua̱chi, dá kakian iin ña̱ʼa kéchóon no̱ó ña̱ kini. Diʼa naki̱ʼo ndó míí ndó noo̱ Ndios táto̱ʼon iin ña̱yuu ni̱ na̱taki tein na̱ ni̱ xiʼi̱. Ta naki̱ʼo taʼani ndó ñíi̱ ndo̱ noo̱ Ndios, dá ná kakian iin ña̱ʼa kéchóon no̱ó ña̱ va̱ʼa.
\v 14 Ko̱ dándáki ka̱ kua̱chi ndoʼó, dá chi̱ ko̱ ñóʼo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley Moisés, nda̱á diʼa noo̱ ndáʼa̱ ña̱ mani̱ Ndios vá ñóʼo ndó viti.
\s Kúú yó na̱ kée ña̱ va̱ʼa kóni̱ Ndios
\p
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó, ¿á kuu va ya̱ʼa yó keeá kua̱chi sa̱ʼá ña̱ ko̱ ñóʼo ka̱ yo̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley ñoó, chi̱ nda̱á noo̱ ndáʼa̱ ña̱ mani̱ Ndios vá ñóʼo yó viti? Ko̱ó, o̱ kúu taʼon.
\v 16 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ tá naki̱ʼo ndó mií ndó ña̱ kakuu ndó na̱ kéchóon noo̱ iin satoʼo, dá kía̱n kánian kueídóʼo ndó na̱, chi̱ ñóʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ ná? Sa̱ʼá ño̱ó tá ná naki̱ʼo ndó mií ndó ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi kakuuan satoʼo ndo̱, dá kía̱n niʼi̱ ndo̱ ña̱ kánian kuu ndo̱. Tído, tá ná naki̱ʼo ndó mií ndó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kóni̱ Ndios, dá kía̱n niʼi̱ ndo̱ ña̱ kando̱o vii ndo̱ noo̱ ná.
\p
\v 17 Tído náki̱ʼo yuʼu̱ ndivéʼe noo̱ Ndios, dá chi̱ va̱ʼará ni̱ sa̱ ñoʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi, tído ni̱ ka̱ndísa ndaa̱ ndo̱ xíʼín ndinoʼo nío̱ ndo̱ ña̱ kúú to̱ʼon va̱ʼa ni̱ na̱tiin ndó.
\v 18 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱nkuei xoo ndó ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kúú ndó na̱ kée ña̱ va̱ʼa kóni̱ Ndios.
\p
\v 19 Iói̱ dákíʼin táʼin dao to̱ʼon xíʼín ña̱ dánaʼi̱ noo̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱va̱ʼa ña̱xintóni̱ ta̱a va kómí ndó. Chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ na̱ki̱ʼo ndó ñíi̱ ndo̱ keean ña̱ kaʼan noo̱ xíʼín ña̱ xíxi ini tá sata̱, ki̱ʼo dión taʼani naki̱ʼo ndó mií ndó viti kee ndó ña̱ va̱ʼa kóni̱ Ndios, dá kasandaá ndo̱ koo vii ndo̱ noo̱ ná.
\v 20 Chi̱ tá ni̱ sa̱ ñoʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi, ni̱ sa̱ ndita xoo ndó no̱ó ña̱ va̱ʼa kóni̱ Ndios.
\v 21 Tído, ¿ndí ki̱án va̱ʼa ni̱ niʼi̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kini ni̱ sa̱ kee ndó, táʼa̱n ña̱ kédaá xíʼín ndó, dá xíkaʼan noo̱ ndo̱ viti? Chi̱ sa̱va̱ʼa ña̱ niʼi̱ ña̱yuu kée dión kía̱n kánian kuu na̱.
\v 22 Tído viti sa̱ ni̱ ka̱nkuei xoo ndó ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi, ta ni̱ nduu ndó na̱ kéchóon noo̱ Ndios. Ta ña̱ va̱ʼa niʼi̱ ndo̱ noo̱ Ndios kía̱n ña̱ koo vii ndo̱ noo̱ míí ná, ndiʼi daá, dá niʼi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó.
\v 23 Chi̱ ya̱ʼi niʼi̱ yo̱ sa̱ʼá ña̱ kée yó kua̱chi kúú ña̱ kánian kuu yo̱. Tído ña̱ va̱ʼa xíʼo oon Ndios noo̱ yo̱ kúú ña̱ niʼi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\c 7
\s Ko̱ ñóʼo ka̱ yo̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley Moisés
\p
\v 1 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó, ñani, ndoʼó na̱ náʼá ndi káʼa̱n ley, ña̱ dándáki ley ña̱yuu sa̱va̱ʼa nani takí na̱ ndéi na?
\v 2 Chi̱ kíán táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo iin ñáʼa̱ ni̱ ta̱ndáʼa̱, chi̱ ndíko̱ táʼán xíʼín yíi̱a̱n noo̱ ley nani takí ra̱. Tído, tá ni̱ xiʼi̱ ra̱, dá kía̱n ni̱ ndaxí vá ñáʼa̱ ñoó xíʼín yíi̱a̱n noo̱ ley.
\v 3 Tído tá ió takí yíi̱a̱n xíʼán, ta ni̱ na̱kiʼin táʼan xíʼín iin ka̱ ta̱a, dá kía̱n yáʼán kéeán kua̱chi xíʼín ra̱ ko̱ kúú yíi̱a̱n. Tído tá ni̱ xiʼi̱ yíi̱a̱n, dá kía̱n ni̱ nono̱ noo̱a̱n noo̱ ley ñoó. Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ ta̱ndáʼa̱n xíʼín iin ka̱ ta̱a, dá kía̱n ko̱ yáʼa taʼan vaán kéeán kua̱chi.
\p
\v 4 Ta dión taʼani ndóʼo ndoʼó, ñani miíi̱. Sa̱ ni̱ xiʼi̱ va ndó noo̱ ley sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ Cristo Jesús saʼa̱ ndo̱, dá nakiʼin táʼan ndó xíʼín mií Jesús, na̱ ni̱ na̱taki tein na̱ ni̱ xiʼi̱, dá kuu kee yó ña̱ va̱ʼa noo̱ Ndios.
\v 5 Chi̱ tá ni̱ sa̱ ndei yó sa̱ kee yó ña̱ kóni̱ ñíi̱ yo̱, xiní ndidaá kua̱chi kini sa̱ ka̱toó yo̱ sa̱ kee yó, chi̱ ley sa̱ da̱ndóto ña̱ kini ñóʼo nío̱ yo̱, dá sa̱ ka̱toó yo̱ kee yóa̱n, ta ña̱ niʼi̱ yó sa̱ʼá ña̱ sa̱ kee yó ña̱ yóʼo kíán ña̱ kánian kuu yo̱, ní kúu.
\v 6 Tído viti ni̱ ka̱nkuei xoo yó ti̱xi ndáʼa̱ ley, chi̱ sa̱ ni̱ xiʼi̱ yo̱ no̱ó ña̱ sa̱ da̱ndáki yó tá sata̱. Ta viti ni̱ ndu̱ʼu yó ti̱xi ndáʼa̱ iin choon sa̱á, ña̱ kúú ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, ta ko̱ ñóʼo ka̱ yo̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley yatá.
\s Yóʼo káʼa̱n Pablo sa̱ʼá kua̱chi nákaa̱ ini na̱
\p
\v 7 ¿Ndi kaa yo̱ viti? ¿Á ko̱ ta̱ʼón ña̱ va̱ʼa kúú ley yóʼo? Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón dión kíán. Tído ko̱ ní sá naʼá taʼon yuʼu̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi tá ko̱ ní dánaʼa̱ ley noo̱í. Chi̱ ndi koo kandaa̱ ini yuʼu̱ ña̱ ko̱ kánian katoói̱ ña̱ʼa kómí dao ka̱ ña̱yuu tá ko̱ ní kaa ley diʼa xíʼíín: “Ná dáʼa ni katoó ndo̱ ña̱ʼa kómí dao ka̱ ña̱yuu.”
\v 8 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ dión saʼándá ley choon, kua̱chi nákaa̱ inii̱ ni̱ kedaá xíʼíín, dá ni̱ ka̱sáʼá kátoó cháá ka̱i̱ kakomí ña̱ʼa dao ka̱ ña̱yuu. Chi̱ tá ko̱ ní sá naʼí ley, iin ña̱ʼa ko̱ sá taki va sa̱ kuu kua̱chi noo̱í.
\v 9 Tá sa̱ naʼá ni̱ kaʼín ña̱ va̱ʼa ni̱ sa̱ ioi̱ xíʼín Ndios, chi̱ ko̱ ní sá naʼí choon saʼándá ley na̱. Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ choon saʼándáa̱n, dá ni̱ na̱níʼi̱ ndée̱ cháá ka̱ ví kua̱chi kéei, ta ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kánian kuui̱.
\v 10 Ni̱ xi̱ʼo Ndios choon yóʼo noo̱ yo̱, dá kandei va̱ʼa yó. Tído ña̱ yóʼo diʼa ni̱ kedaá xíʼín yuʼu̱, dá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kánian kuui̱ noo̱ Ndios.
\v 11 Chi̱ ni̱ tiin ndaa ña̱ kúú kua̱chi choon saʼándá ley, ta ni̱ da̱nda̱ʼávía̱n yuʼu̱. Sa̱ʼá ño̱ó kua̱chi yuʼu̱ kía̱n ni̱ kedaá xíʼíín, dá ni̱ xiʼi̱i̱ noo̱ Ndios ni̱ kee choon saʼándá ley.
\v 12 Tído miía̱n ndaa̱ ña̱ ii̱ kúú ley yóʼo, ta choon saʼándáa̱n kúú ña̱ ii̱, ta kíán ña̱ ndaa̱ xíʼín ña̱ va̱ʼa.
\p
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó, ¿á ley va̱ʼa yóʼo kía̱n ni̱ kedaá xíʼín yuʼu̱ ña̱ kánian kuui̱? Ko̱ó, chi̱ ni̱ naʼa̱ kua̱chi miíán ña̱ kíán ña̱ kini, chi̱ miíán ni̱ xi̱ʼo ña̱ kánian kuui̱ ni̱ kee ley va̱ʼa yóʼo. Ta sa̱ʼá ña̱ kée ña̱ kúú kua̱chi dión xíʼín ley yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó náʼa̱n miíán ña̱ kini nda̱ʼo ña.
\v 14 Chi̱ náʼá yó ña̱ iin ña̱ ii̱ ni̱ kii noo̱ Ndios kúú ley, tído yuʼu̱ kúú iin ta̱a ñayuú yóʼo, chi̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi.
\v 15 Ko̱ kándaa̱ taʼon ini yuʼu̱ ña̱ kéei. Chi̱ ko̱ kéei ña̱ va̱ʼa káʼín keei. Diʼa ña̱ ko̱ nátaʼan inii̱ keei, dión kéei.
\v 16 Tá kéei ña̱ ko̱ kóni̱i̱ keei, dá kía̱n nákonii̱ ña̱ iin ña̱ va̱ʼa nda̱ʼo kúú ley.
\v 17 Chi̱ o̱ du̱ú mií ka̱ yuʼu̱ kée ña̱ kini. Kua̱chi nákaa̱ ini vei kía̱n kédaá xíʼíín, dá kéei ña̱.
\v 18 Ta náʼá vá yuʼu̱ ña̱ ko̱ ta̱ʼón ña̱ va̱ʼa nákaa̱ inii̱, ta ña̱ yóʼo káʼi̱n saʼa̱ ñíi̱í. Chi̱ miía̱n ndaa̱ káʼín keei ña̱ va̱ʼa, tído ko̱ kándeé taʼoin keei ña̱.
\v 19 Dá chi̱ ko̱ kée taʼon yuʼu̱ ña̱ va̱ʼa káʼín keei. Diʼa ña̱ kini, ña̱ ko̱ káʼín keei, ñoó diʼa kée yuʼu̱.
\v 20 Chi̱ tá kée yuʼu̱ ña̱ ko̱ káʼín keei, dá kía̱n o̱ du̱ú ta̱ʼón mií yuʼu̱ kée ña. Kua̱chi nákaa̱ ini vei, ño̱ó vá kía̱n kédaá xíʼíín, dá kéei ña̱.
\p
\v 21 Ta ña̱ yóʼo kía̱n ndóʼi tá káʼín keei ña̱ va̱ʼa, chi̱ ña̱ kini nákaa̱ inii̱, ñoó kía̱n sadí noo̱í.
\v 22 Ta ndinoʼo ini miíi̱ nátaʼan inii̱ xiníi̱ choon saʼándá ley Ndios,
\v 23 tído ió iin ka̱ ña̱ʼa ndóʼi, chi̱ ña̱ kóni̱ ñíi̱í naá táʼan xíʼín ña̱ va̱ʼa kóni̱ ña̱xintóni̱í. Ta kúú kándéé vá ña̱ kóni̱ ñíi̱í náchiʼan yuʼu̱ ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi.
\p
\v 24 ¡Ndaʼí kúu ví yuʼu̱! ¿Ndá yoo ví dáka̱ki yuʼu̱ ti̱xi ndaʼá kua̱chi kóni̱ ñíi̱í, ña̱ néʼe ña̱ kuaʼi̱n kuui̱?
\v 25 Tído náki̱ʼo yuʼu̱ ndivéʼe noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱. Ta diʼa ndóʼi: xíʼín ña̱xintóni̱í kéei choon saʼándá ley Ndios, tído ñíi̱í kía̱n nákaa̱ ii̱ vá ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi.
\c 8
\s Ña̱ yóʼo kúú ña̱ va̱ʼa xíʼo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ yo̱
\p
\v 1 Ta viti kía̱n ko̱ó ka̱ kua̱chi yó noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ iin ni̱ nduu yó xíʼín Cristo Jesús, chi̱ ko̱ ndéi ka̱ yo̱ kee yó ña̱ kóni̱ ñíi̱ yo̱, nda̱á ndéi yó kée yó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios.
\v 2 Chi̱ Espíritu ii̱ Ndios, na̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí yó saʼa̱ Cristo Jesús, no̱ón kúú na̱ ni̱ taó xóo yuʼu̱ ti̱xi ndaʼá kua̱chi, xíʼín no̱ó ña̱ kánian kuui̱.
\v 3 Chi̱ ko̱ ní kándeé taʼon ley taó xóoan yó ti̱xi ndaʼá kua̱chi, chi̱ ko̱ ní kándeé yó kee yó choon saʼándáa̱n. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ta̱ndaʼá Ndios de̱ʼe mani̱ ná ni̱ kii na ñayuú yóʼo, ta ni̱ nduu na iin ta̱a ñayuú yóʼo táto̱ʼon kúú mií yó, na̱ kómí kua̱chi. Chi̱ ni̱ kii na nakuido na kua̱chi yó, dá ni̱ kuu ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáʼán.
\v 4 Ta ki̱ʼo dión ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ da̱xínko̱o ndiʼi na choon saʼándá ley Ndios saʼa̱ yóó, na̱ ko̱ ndéi ka̱ kee ña̱ kóni̱ ñíi̱, nda̱á ndéi yó kée yó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios.
\p
\v 5 Ta ña̱yuu ñóʼo ti̱xi ndaʼá ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ ndíʼi cháá ka̱ ini kee ña̱ kóni̱ mií ná. Tído na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ndíʼi cháá ka̱ ini kee ña̱ kóni̱ mií Espíritu.
\v 6 Chi̱ ña̱yuu ndíʼi ini kee ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ kuu na̱. Tído ña̱yuu ndíʼi ini kee ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí ná, xíʼín ña̱ koo va̱ʼa ini na̱.
\v 7 Chi̱ ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ yo̱, ño̱ó kía̱n naá táʼan xíʼín ña̱ kóni̱ Ndios, dá chi̱ ko̱ kóni̱a̱n kueídóʼan choon saʼándá na̱, ta ko̱ káti̱ʼaan keean ña̱.
\v 8 Sa̱ʼá ño̱ó na̱ ndéi kée ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ o̱ kándeé ña̱ nataʼan ini Ndios koni ñaá ná.
\p
\v 9 Tído ndoʼó, ko̱ ndéi ka̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱, nda̱á ndéi ndó kée ndó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, tá miía̱n ndaa̱ ió na̱ ini ndo̱. Tído tá ió iin káa ndó ko̱ ñáʼa̱ kakomí Espíritu Cristo ini nío̱ ndo̱, dá kía̱n ko̱ kúú taʼon ndó kuendá na̱.
\v 10 Tído tá ió Cristo ini ndo̱, dá kía̱n sa̱ ni̱ xiʼi̱ va ñíi̱ ndo̱ no̱ó kua̱chi, tído takí va espíritu ndo̱, chi̱ sa̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii ndó noo̱ Ndios.
\v 11 Tá miía̱n ndaa̱ ió Espíritu na̱ ni̱ da̱nátaki Jesús ini ndo̱, dá kía̱n na̱ ni̱ da̱nátaki Cristo Jesús tein na̱ ni̱ xiʼi̱, no̱ón taʼani kúú na̱ dánátaki yikí ko̱ño ndo̱ kée Espíritu ii̱ ná, na̱ ió ini ndo̱.
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani miíi̱, kánian kee yó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, ta ko̱ káni ka̱a̱n kee yó ña̱ kóni̱ ñíi̱ yo̱.
\v 13 Chi̱ tá ndéi ndó kée ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱, dá kía̱n kánian kuu va ndó. Tído tá dándíʼi ndó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ndo̱ xíʼín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá kía̱n kataki chíchí ndó.
\p
\v 14 Chi̱ ndidaá na̱ xíʼo mií ña̱ kandaka ñaá Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón ndisa kúú de̱ʼe Ndios.
\v 15 Dá chi̱ ko̱ ní nátiin ndó iin espíritu, táʼa̱n ña̱ kedaá xíʼín ndó, dá kañoʼo tuku ndó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ yu̱ʼú ndo̱. Diʼa ni̱ na̱tiin ndó Espíritu ii̱. Ta mií ná ni̱ ndee ndó de̱ʼe Ndios. Ta mií ná kédaá xíʼá, dá káyuʼú yó na̱ diʼa: “Tatá lóʼo̱ miíi̱.”
\v 16 Ta Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ xíʼo kuendá noo̱ espíritu míí yó ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú yó de̱ʼe Ndios.
\v 17 Ta sa̱ʼá ña̱ kúú yó de̱ʼe Ndios, sa̱ʼá ño̱ó niʼi̱ taʼani yó ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na noo̱ yo̱, ta natiin nduú yo̱án xíʼín Cristo. Tá ná ndoʼo naní nío̱ yo̱ saʼa̱ ná, táto̱ʼon ni̱ ndoʼo mií ná, dá kía̱n natiin nduú yo̱ ña̱ñóʼó xíʼín ná noo̱ ndato káa induú.
\p
\v 18 Tído yuʼu̱ kúú ra̱ kándaa̱ ini ña̱ o̱ nákiʼin táʼan taʼan vaan ña̱ ndóʼo nío̱ yo̱ tiempo viti xíʼín ña̱ ndato téí koni yo̱ naʼa̱ Ndios noo̱ yo̱ chí noo̱.
\v 19 Chi̱ ndáti kíi̱ ndidaá ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios ña̱ kasandaá kuu̱ naʼa̱ Ndios ndá yoo kúú de̱ʼe na.
\v 20 Ta ndidaá ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ña̱ tu̱úán. Tído o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ kóni̱ miíán ndóʼan dión, dá chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ koni̱ mií Ndios kee na xíʼán. Tído ni̱ xi̱ʼo na ta̱ndeé iní ña̱ kasandaá iin kuu̱,
\v 21 dá taó xóo naa̱n ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kuaʼa̱n tu̱úán, dá natiian ña̱ ndato kooan táto̱ʼon ki̱ʼo ndato téí kandei na̱ kúú de̱ʼe Ndios.
\p
\v 22 Chi̱ sa̱ náʼá yó ña̱ sa̱ ndidaá kúú vá ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios ndaʼí tána viti, ta ndóʼo naní nío̱ ñá táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo iin ñáʼa̱ tá kuaʼa̱n kaki de̱ʼán.
\v 23 Ta o̱ du̱ú sa̱va̱ʼa iin tóʼón ña̱ yóʼo ndóʼo dión. Chi̱ dión taʼani ndóʼo yóó, na̱ ni̱ na̱tiin Espíritu ii̱ Ndios, ta na̱ yóʼo kúú ña̱ va̱ʼa mií no̱ó ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ yo̱. Ta ndaʼí taʼani tána ini yo̱, chi̱ ndáti kíi̱ yo̱ ña̱ naʼa̱ Ndios ña̱ kúú yó de̱ʼe na, dá ndesa̱á na̱ yikí ko̱ño yo̱.
\v 24 Chi̱ ni̱ na̱tiin yó ta̱ndeé iní yóʼo tá ni̱ ka̱ki yó no̱ó kua̱chi yo̱. Tído tá ió ta̱ndeé iní yo̱ xíʼín ña̱ʼa ió noo̱ yo̱, dá kía̱n ko̱ ta̱ʼón ta̱ndeé iní kíán. Chi̱ tá ió ña̱ʼa noo̱ yo̱, ¿ndá choon kandati yóa̱n?
\v 25 Tído tá ndáti yó iin ña̱ʼa ko̱ ndéʼá, dá kía̱n kánian kandati kueé yo̱án.
\p
\v 26 Ta diʼa taʼani kée Espíritu ii̱ Ndios chíndeé ná yó, chi̱ ko̱ káti̱ʼa yó kaʼa̱n yo̱ xíʼín Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo kánian kee yó. Sa̱ʼá ño̱ó ndaʼí tána mií Espíritu ii̱ Ndios seí ndaʼí na̱ saʼa̱ yo̱ noo̱ Ndios. Ta ko̱ níʼi̱ yó to̱ʼon nakanió sa̱ʼá ña̱ káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios.
\v 27 Ta náʼá vá Ndios ndi káa nío̱ ña̱yuu. Sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ va̱ʼa ini na̱ ndí ki̱án kóni̱ Espíritu ii̱ ná, dá chi̱ mií Espíritu kúú na̱ seí ndaʼí sa̱ʼá ña̱yuu mií ná táto̱ʼon ki̱ʼo nátaʼan ini mií Ndios.
\s Kándéé yó xíʼín ndidaá ña̱ ndóʼo yó kée Ndios
\p
\v 28 Ta sa̱ náʼá vá yó ña̱ sa̱ʼá ña̱ kóni̱ yo̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ndidaá kúú vá ña̱ʼa ndóʼo yó ndúuan ña̱ va̱ʼa kée mií Ndios, chi̱ ni̱ ka̱xi ñaá mií ná táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná koo.
\v 29 Chi̱ nda̱ rá míí saʼa̱ vá náʼá Ndios ndá yoo kakuu ña̱yuu na̱, ta nda̱ daá vá ni̱ saki na̱ no̱ón kakuu na táto̱ʼon ki̱ʼo kúú de̱ʼe mií ná, dá kía̱n de̱ʼe mií ná ná kakuu de̱ʼe kúú no̱ó noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ nduu ñani na̱.
\v 30 Chi̱ ña̱yuu ni̱ saki mií Ndios nda̱ rá míí saʼa̱, na̱ yóʼo taʼani kúú na̱ ni̱ na̱kana mií ná. Ta na̱ ni̱ na̱kana na ñoó, no̱ón kúú na̱ ni̱ ndu̱vii ná. Ta na̱ ni̱ ndu̱vii ná ñoó, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ñóʼó noo̱ mií ná noo̱ ndato káa chí induú.
\p
\v 31 ¿Ndi kaa yo̱ saʼa̱ ña̱ yóʼo, viti? Tá ió Ndios xíʼín yó, ¿ndá yoo kandeé xíʼín yó, tá dáá?
\v 32 Ta ko̱ ní kádíʼi̱nda̱ taʼon Ndios de̱ʼe na, diʼa ni̱ na̱ki̱ʼo ñaá ná ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ yo̱. Sa̱ʼá ño̱ó miía̱n ndaa̱ niʼi̱ nduú yo̱ ndidaá kúú ña̱ va̱ʼa xíʼín de̱ʼe na.
\v 33 ¿Ndá yoo kandeé chinóo kua̱chi yóó, na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios? Chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ ni̱ da̱nkoo vii yó noo̱ míí ná.
\v 34 Ta, ¿ndá yoo ví kandeé kaʼa̱n ña̱ kánian kuu yo̱ sa̱ʼá kua̱chi yo̱? Chi̱ Cristo kúú na̱ ni̱ xiʼi̱ saʼa̱ yó, ta kúú ni̱ na̱taki na̱, ta ió na̱ xoo kuáʼa tatá Ndios seí ndaʼí na̱ saʼa̱ yo̱.
\v 35 ¿Ndí ki̱án kandeé ña̱ dánkoo Cristo ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ yo̱? ¿Á kandeé ta̱ndóʼó, o ña̱ kúndaʼí ini yo̱, o ña̱ kéndava̱ʼa ña̱yuu xíʼín yó, o ña̱ ko̱ níʼi̱ yo̱ ña̱ʼa kasáʼan yó, o ña̱ ko̱ó dáʼo̱n kandixi yó, o ña̱ i̱o ña̱ kuu yo̱, o ña̱ kaʼání ña̱yuu yó xíʼín espada?
\v 36 Ko̱ó, dá chi̱ diʼa káʼa̱n tuti ii̱ Ndios:
\q Sa̱ʼá ña̱ kándísa nduʼu̱ mií ní, sa̱ʼá ño̱ó ndidaá kuu̱ ndúkú ña̱yuu nduʼu̱ kaʼání ná.
\q Táto̱ʼon ki̱ʼo káxi na léko kaʼání ná, ki̱ʼo dión kée na xíʼín nduʼu̱.
\m
\v 37 Tído noo̱ ndidaá kúú ta̱ndóʼó yóʼo, diʼa ni̱ ka̱ndeé vá yó ni̱ kee Cristo, na̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ yo̱.
\v 38 Sa̱ʼá ño̱ó kándéé káʼano inii̱ ña̱ ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa o̱ kándeé ña̱ dánkoo Ndios ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ yo̱. Ni ña̱ kuu yo̱, ni ña̱ kataki yo̱, ni ángel ndéi noo̱ Ndios, ni ña̱ néʼe choon, ni ña̱ kómí ndée̱ chí induú, ta ni ña̱ʼa ndóʼo yó viti, ta ni ña̱ʼa ve̱i ndoʼo yó chí noo̱,
\v 39 ta ni ña̱ ió noo̱ díkó, ni ña̱ ió nda̱ ma̱á ti̱i ñóʼo̱, ta ni iin tóʼón ka̱ ña̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios o̱ kándeé ña̱ dánkoo na ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ yo̱, chi̱ náʼa̱ na̱ ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ yo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\c 9
\s Káʼa̱n Pablo ña̱ ni̱ ka̱xi Ndios na̱ Israel kakuu na̱ ñoo na̱
\p
\v 1 Ña̱ ndaa̱ ndisa kúú ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kúúí kuendá Cristo. Ta ko̱ káʼa̱n taʼon yuʼu̱ ña̱ to̱ʼón, chi̱ Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ndáka ña̱ nákani inii̱, ta xíʼo na kuendá ña̱ dión kíán.
\v 2 Chi̱ miía̱n ndaa̱ kúndaʼí nda̱ʼo inii̱, ta daá kuití vá uʼu̱ níma̱í sa̱ʼá na̱ ñooi̱.
\v 3 Ta ió yuʼu̱ ña̱ tai̱ chiʼain noo̱ Ndios, ta nataó xóo na yuʼu̱ noo̱ Cristo tá dión chindeéán na̱ Israel, na̱ kúú na̱ veʼe miíí.
\v 4 Chi̱ kúú ná na̱ veʼe ta̱ Israel, ta ni̱ ndee ñaá Ndios na̱ ñoo mií ná, ta ni̱ xini xíʼín noo̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo náyeʼe̱ ndaa Ndios, ta ni̱ ka̱ndo̱o Ndios xíʼín ná ña̱ kemáni̱ ñaá ná, ta ni̱ xi̱ʼo na ley na̱ noo̱ ná, ta ni̱ da̱náʼa̱ taʼani na noo̱ ná ndi kee na kandaño̱ʼo ndisa ñaá ná, ta ni̱ xi̱ʼo na to̱ʼon na ña̱ kee na ña̱ va̱ʼa xíʼín ná.
\v 5 Ta ña̱yuu yóʼo taʼani kúú na̱ veʼe na̱ sáʼano ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá, ta tein na̱ veʼe yóʼo ni̱ kana Cristo, na̱ kúú Ndios dándáki ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa. Ta daá kuití kánian natiin na ña̱ñóʼó. Dión ná koo.
\p
\v 6 Ná dáʼa ni kaʼán ndó ña̱ ko̱ ní dáxínko̱o Ndios to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na noo̱ ná, dá chi̱ o̱ du̱ú ndidaá na̱ Israel kúú ña̱yuu ni̱ ka̱xi Ndios.
\v 7 Dá chi̱ o̱ du̱ú ndidaá na̱ veʼe Abraham kúú ña̱yuu Ndios, dá chi̱ diʼa ni̱ kaa Ndios xíʼín Abraham: “Xíʼín sa̱va̱ʼa de̱ʼe Isaac kakuu na̱ veʼón.”
\v 8 Sa̱ʼá ño̱ó o̱ du̱ú ndidaá na̱ veʼe Abraham kúú de̱ʼe Ndios. Diʼa kúú ná de̱ʼe Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon na noo̱ Abraham, ta no̱ón ndisa kúú na̱ veʼe Abraham.
\v 9 Dá chi̱ diʼa va ni̱ kaa Ndios tá ni̱ xi̱ʼo na to̱ʼon na noo̱ Abraham: “Nataʼan noo̱ kuía̱, dá nandió ko̱oi kasaa̱i̱, kúú sa̱ ni̱ kaki va de̱ʼe Sara.”
\p
\v 10 Ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni xíʼo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ña̱ dión kíán. Dá chi̱ ni̱ tu̱u taʼani Rebeca, na̱ ni̱ sa̱ kuu ñadiʼí tatá sáʼano yo̱ Isaac, ñóʼo de̱ʼe na, ta kuátí ni̱ sa̱ kuu xi.
\v 11 Ta nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kaki de̱ʼe Rebeca, ta nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kee xi ña̱ va̱ʼa, o kee xi ña̱ kini, nda̱ daá vá ni̱ saki ini Ndios ka̱xi na iin xi. Chi̱ ko̱ kémáni̱ ná yó sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa kée yó, diʼa kée na ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná.
\v 12 Dá chi̱ tá ko̱ ñáʼa̱ kaki xi, dá ni̱ kaa na̱ xíʼín Rebeca: “Ta de̱ʼón mií no̱ó, diʼa koni kuáchí xí no̱ó de̱ʼón ta lóʼo̱.”
\v 13 Chi̱ diʼa kaá taʼani tuti ii̱ Ndios: “Ni̱ kuʼu̱ inii̱ saʼa̱ Jacob, ta ni̱ ka̱ñóʼí Esaú.”
\p
\v 14 Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndi kaa yo̱ viti? ¿Á ko̱ kéyíko̱ ndaa̱ taʼon Ndios choon, nda̱ni? Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón dión kíán.
\v 15 Chi̱ diʼa ni̱ kaa Ndios xíʼín Moisés: “Koʼi̱n kuʼu̱ inii̱ sa̱ʼá na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini miíí kuʼu̱ ini saʼa̱, ta koʼi̱n ki̱ʼo ndeé inii̱ sa̱ʼá na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini miíí ki̱ʼo ndeé ini saʼa̱.”
\v 16 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kúʼu̱ ini Ndios sa̱ʼá ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ kóni̱ ña̱yuu ñoó ña̱ kee Ndios dión, o sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa kée na. Diʼa kúʼu̱ ini Ndios sa̱ʼá ña̱yuu ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kuʼu̱ ini na̱ saʼa̱.
\v 17 Dá chi̱ diʼa káʼa̱n tuti ii̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ xíʼín rey Faraón: “Ni̱ xi̱ʼoi ña̱ kakuu yoʼó rey, dá naʼi̱ choon ió noo̱ ndáʼí xíʼín miíón, dión, dá ná kandaa̱ ini ndidaá táʼa̱n ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo ña̱ yuʼu̱ kúú Ndios”, kaá na̱.
\v 18 Sa̱ʼá ño̱ó kúʼu̱ ini Ndios sa̱ʼá ña̱yuu ni̱ kaʼán mií ná, ta kékáxí ná nío̱ ña̱yuu, na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kekáxí ná.
\p
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó, ndá ndi kuu kaa dao ndoʼó xíʼín yuʼu̱: “¿Ndiva̱ʼa káʼa̱n Ndios ña̱ kómí yó kua̱chi tá ki̱ʼo dión kée na, tá dáá? ¿Ndá yoo kandeé chituu ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Ndios kee na xíʼá?”
\v 20 Tído diʼa kaá yuʼu̱ xíʼín ndó: ¿Ndí ki̱án kúú ndoʼó, xiní ndo̱? ¿Ndiva̱ʼa káñóʼó ndó ña̱ kée Ndios? ¿Á kuu kaʼa̱n iin ki̱di ñóʼo̱ xíʼín ta̱a ni̱ ka̱va̱ʼan: “¿Ndiva̱ʼa ni̱ ka̱va̱ʼa ní yuʼu̱ dión?”
\v 21 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndoʼó ña̱ ió choon noo̱ ndáʼa̱ ta̱a káva̱ʼa ki̱di ña̱ kava̱ʼa raa̱n táto̱ʼon ki̱ʼo káʼán mií rá kooan? Dá chi̱ iin tóʼón dini̱ no̱ó ndeiʼi̱ kuu va kava̱ʼa ra iin ki̱di luu káa, ta kuu kava̱ʼa taʼani ra iin ka̱ ki̱di oon.
\p
\v 22 Ta dión taʼani kée Ndios, dá chi̱ kóni̱ na̱ naʼa̱ na̱ táto̱ʼon kée na tá xído̱ ini na̱ kée kua̱chi, ta kóni̱ taʼani na naʼa̱ na̱ choon káʼano néʼe na, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ sa̱ ndati na ña̱yuu xíʼín ña̱ kueé ió ini na̱, táʼa̱n ña̱yuu kédaá xíʼín ná, dá xído̱ ini na̱, táʼa̱n ña̱yuu kánian ni̱ʼí ña̱ naá ná.
\v 23 Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ kóni̱ na̱ dánaʼa̱ na̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káʼano kúú choon kómí ná, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kemáni̱ ná ña̱yuu, na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kuʼu̱ ini na̱ saʼa̱, ta ni̱ kenduu na̱ ña̱yuu ñoó nda̱ rá míí saʼa̱ ña̱ kía̱n kandei na nda̱ noo̱ náyeʼe̱ ndaa.
\v 24 Ta ni̱ kana Ndios ña̱yuu ñoó, ta ña̱yuu ñoó kúú yó, chi̱ ko̱ ní kána na sa̱va̱ʼa na̱ Israel, diʼa ni̱ kana taʼani na na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
\v 25 Dá chi̱ diʼa káʼa̱n tuti ni̱ taa profeta Oseas sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios:
\q Koʼi̱n ndeei ña̱yuu miíí, na̱ ko̱ ní sá kuu ña̱yuui̱,
\q ta kando̱o mani̱ ña̱yuu ko̱ ní sá io mani̱ noo̱í.
\q
\v 26 Mií mií xíán noo̱ ni̱ kaʼa̱n Ndios xíʼín ná:
\q “O̱ du̱ú ta̱ʼón ña̱yuu yuʼu̱ kúú ndoʼó”,
\q mií ñoó kasandaá ña̱ kananí ná kakuu na de̱ʼe Ndios ta̱kí.
\p
\v 27 Ta diʼa kuaʼa̱n ña̱ ni̱ taa profeta Isaías sa̱ʼá na̱ Israel: “Va̱ʼará táto̱ʼon ki̱ʼo kuaʼa̱ kúú ño̱tí ndéi yuʼú ta̱ñoʼo̱ ná kakuu de̱ʼe na̱ ñoo Israel, tído iin tuʼu lóʼo̱ va na ka̱ki.
\v 28 Dá chi̱ satoʼo yo̱ Ndios kúú na̱ ndaka̱ kuendá noo̱ iin rá iin ña̱yuu, ta keyíko̱ ndaa̱ na̱ saʼa̱ ná, ta yachi̱ nda̱ʼo kee na dión.”
\v 29 Ta ni̱ kaa taʼani Isaías diʼa:
\q Tá ko̱ ní kuʼu̱ káʼano ini Ndios, na̱ kómí choon noo̱ ndidaá ángel, sa̱ʼá nduʼu̱,
\q dá kía̱n naá ndíʼi va na̱ sáʼano veʼe yó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo na̱ ñoo Sodoma xíʼín na̱ ñoo Gomorra, ní kúu.
\s Kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ ná
\p
\v 30 ¿Ndi kaa yo̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo, viti? Kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ko̱ ní nándukú na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ kakuu na ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios, tído ni̱ da̱nkoo vii ñaá Ndios noo̱ míí ná, ta ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé ini ñaá ná.
\v 31 Tído na̱ Israel ni̱ ndukú ña̱ kendaa̱ na̱ choon saʼándá ley, dá kando̱o vii ná noo̱ Ndios. Tído ko̱ ní kándeé taʼon na.
\v 32 Ta, ¿ndiva̱ʼa ni̱ ndoʼo na dión, káʼán ndó viti? Dión ni̱ ndoʼo na, dá chi̱ ko̱ ní nándukú ná ña̱ kando̱o vii ná noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kandeé iní ñaá ná. Diʼa ni̱ ndukú ná kando̱o vii ná noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée na choon saʼándá ley. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱chiʼi sáʼá ná ni̱ kee yuu̱ ni̱ chi̱ndúʼu̱ Ndios.
\v 33 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Koʼi̱n chindu̱ʼí iin yuu̱ chí ñoo Sion diʼa,
\q dá ná kachiʼi sáʼá ña̱yuu ko̱ xi̱ín kandísa ñaá,
\q dá ná kue̱i na no̱ó ña̱ koon na mií ná.
\q Tído na̱ kándísa yuu̱ yóʼo, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ kákaʼan noo̱ ná keean.
\c 10
\p
\v 1 Ñani miíí, miía̱n ndaa̱ kuiti kóni̱ nda̱ʼo yuʼu̱ xíʼín ndinoʼo inii̱ ña̱ ná kasandaá na̱ Israel ka̱ki na, ta ki̱ʼo dión xíka̱i̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ná.
\v 2 Chi̱ xíʼo ndaa̱i̱ kuendá ña̱ ndíʼi nda̱ʼo ini na̱ kee na ña̱ kóni̱ Ndios, tído ko̱ náʼá taʼon na ndi kee na, dá nataʼan ini Ndios,
\v 3 chi̱ ko̱ nákoni na̱ ña̱ ni̱ kee Ndios, dá dánkoo vii ná ña̱yuu noo̱ mií ná. Diʼa ndíʼi nda̱ʼo ini na̱ Israel kando̱o vii ná noo̱ Ndios xíʼín ndée̱ míí ná. Ta sa̱ʼá ña̱ kée na dión, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ xíʼo na mií ná ña̱ dánkoo vii ñaá Ndios.
\v 4 Dá chi̱ mií Cristo kúú na̱ ni̱ da̱xínko̱o choon saʼándá ley, dá kía̱n kando̱o vii ndidaá ña̱yuu kándísa Cristo noo̱ Ndios.
\p
\v 5 Dá chi̱ diʼa ni̱ taa Moisés sa̱ʼá ña̱yuu ndúkú kando̱o vii noo̱ Ndios saʼa̱ ley: “Na̱ kándéé kée ndi ndiʼi kuií choon saʼándá ley, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki na̱ keean.”
\v 6 Tído káʼa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ ná, chi̱ diʼa kaáa̱n: “Ná dáʼa ni kaʼán ndó ini nío̱ ndo̱: ¿Ndá yoo ví kaa induú kiʼin ña? (Tá kaá ndo̱ dión, dá kía̱n kénóo ndó Cristo, na̱ ni̱ kii induú.)
\v 7 Ta ná dáʼa ni kaʼán ndó ini nío̱ ndo̱: ¿Ndá yoo ví noo nda̱ ma̱á ti̱xi ñóʼo̱ kiʼin ña?” (Tá kaá ndo̱ dión, dá kía̱n ko̱ nákoni ndo̱ ña̱ ni̱ na̱taki Cristo.)
\v 8 Dá chi̱ diʼa va kaá tuti ii̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ yóʼo: “Tein mií ndó xaa̱n va ió to̱ʼon va̱ʼa, chi̱ ini yúʼu̱ vá ndó, ta ini nío̱ vá ndó nákaa̱ to̱ʼon va̱ʼa yóʼo.” Ta dánaʼa̱ ndu̱ to̱ʼon va̱ʼa yóʼo noo̱ ndo̱, dá kandeé ini ndo̱ Jesús.
\v 9 Chi̱ tá nákoni ndo̱ xíʼín yúʼu̱ ndo̱ ña̱ Jesús kúú satoʼo noo̱ ndidaá táʼa̱n ña̱ʼa, ta kándísa ndó xíʼín ndinoʼo ini ndo̱ ña̱ ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios, dá kía̱n niʼi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó.
\v 10 Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ndinoʼo ini ndo̱ kándísa ndó Jesús, sa̱ʼá ño̱ó kándo̱o vii ndo̱ noo̱ Ndios. Ta sa̱ʼá ña̱ nákoni ndo̱ ná xíʼín yúʼu̱ ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó koni ndo̱ ka̱ki ndó.
\v 11 Ta diʼa káʼa̱n taʼani tuti ii̱ Ndios: “Ndi ndáa mií na̱ kándísa ñaá, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ kákaʼan noo̱ ná”, kaáa̱n.
\v 12 Chi̱ iin nóó kúú ndidaá ña̱yuu noo̱ Ndios, á mií ná kúú ná na̱ Israel, o ko̱ó, chi̱ iin tóʼón míí vá Ndios kúú satoʼo noo̱ ndidaá yó. Ta va̱ʼa nda̱ʼo ini na̱ xíʼín na̱ nákoni ñaá.
\v 13 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ta ndi ndáa miíó ña̱yuu nákoni ña̱ Ndios kúú satoʼo na̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ ka̱ki na.”
\p
\v 14 Ta, ¿ndi kee na nakoni na̱ satoʼo yo̱ tá ko̱ ñáʼa̱ kandísa ñaá ná? Ta, ¿ndi koo kandísa ñaá ná tá ko̱ ñáʼa̱ kueídóʼo na saʼa̱ ná? Ta, ¿ndi koo kueídóʼo na saʼa̱ ná tá ko̱ íin na̱ dánaʼa̱ noo̱ ná?
\v 15 Ta, ¿ndi koo koʼo̱n na̱ dánaʼa̱ na̱ tá ko̱ íin na̱ tandaʼá ñaá koʼo̱n na̱? Chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ndikáʼán ví sa̱ʼá na̱ xíonoo kásto̱ʼon saʼa̱ ndi kee ña̱yuu koo va̱ʼa na xíʼín Ndios, chi̱ xíonoo na dánaʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa.”
\p
\v 16 Tído o̱ du̱ú ndidaá na̱ Israel ni̱ ka̱ndísa to̱ʼon va̱ʼa yóʼo, dá chi̱ diʼa kaá Isaías: “Satoʼo ndu̱, Ndios, ¿ndá yoo ví ni̱ ka̱ndísa to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ nduʼu̱?”
\v 17 Miía̱n xínñóʼó ña̱yuu kueídóʼo na to̱ʼon va̱ʼa, dá kuu kandeé iní na̱ Jesús, ta to̱ʼon va̱ʼa yóʼo kía̱n káʼa̱n saʼa̱ Jesús.
\v 18 Tído ndáto̱ʼón yuʼu̱ ndo̱ʼó: ¿Á ko̱ ñáʼa̱ taʼon kueídóʼo na̱ Israel to̱ʼon va̱ʼa yóʼo, káʼán ndoʼó? Ko̱ó, dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Yóʼo yóʼo va ni̱ ka̱nkuei na xíonoo na dánaʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa yóʼo iin níí kúú ñayuú,
\q nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóʼo ni̱ kasa̱ndaáa̱n.
\m
\v 19 Ta ndáto̱ʼón taʼanii ndo̱ʼó: ¿Á káʼán ndó ña̱ ko̱ ní kándaa̱ taʼon ini na̱ Israel ndi dándáki to̱ʼon va̱ʼa yóʼo? Kaʼi ndó ña̱ ni̱ taa Moisés saʼa̱ ná:
\q Koʼo̱n yuʼu̱ ki̱ʼoi ña̱ koo kuión ini ndo̱ sa̱ʼí xíʼín dao ka̱ ña̱yuu, dá chi̱ ndee yuʼu̱ na̱ ña̱yuu miíi̱,
\q ta koʼi̱n dákuido̱ inii̱ ndo̱ʼó xíʼín ña̱yuu ko̱ó ña̱xintóni̱.
\m
\v 20 Ta ni̱ xi̱ʼo ndeé iní Isaías ni̱ kaʼa̱n na̱ diʼa xíʼín na̱ ñoo Israel:
\q Diʼa kaá Ndios:
\q Ni̱ sonó vá yuʼu̱ ña̱ kía̱n ni̱ na̱níʼi̱ ñaá dao ka̱ ña̱yuu,
\q va̱ʼará ko̱ nándukú ná yuʼu̱,
\q ta ni̱ naʼa̱ yuʼu̱ miíí no̱ó na̱ ko̱ ndáto̱ʼón sa̱ʼí.
\m
\v 21 Tído diʼa ni̱ kaa Ndios káʼa̱n na̱ sa̱ʼá na̱ Israel: “Iin níí ndii yaká ni̱ chi̱neei ndáʼí, dá chindeéí iin ñoo ko̱ se̱ídóʼo noo̱ káʼi̱n, iin ñoo káñóʼó noo̱ káʼi̱n.”
\c 11
\s Ni̱ taó xóo Ndios iin tuʼu na̱ Israel, ta no̱ón kúú na̱ kándísa ñaá
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó ndáto̱ʼón taʼanii ndo̱ʼó: ¿Á káʼán ndó ña̱ ni̱ da̱nkoo ndáʼa̱ vá Ndios na̱ ñoo na̱, tá dáá? Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón dión kíán. Dá chi̱ iin ta̱ ñoo Israel taʼani kúú yuʼu̱, dá chi̱ na̱ veʼe Abraham taʼani kúúí, ta nákaa̱ taʼanii tein na̱ veʼe Benjamín.
\v 2 Ta ko̱ ní dánkoo ndáʼa̱ taʼon Ndios na̱ ñoo na̱, táʼa̱n na̱ ni̱ ka̱xi na nda̱ mií saʼa̱. ¿Á ko̱ ndúsaa̱ taʼon ini ndo̱ ña̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios saʼa̱ profeta Elías tá ni̱ kaʼa̱n kua̱chi na sa̱ʼá na̱ Israel noo̱ Ndios? Chi̱ diʼa ni̱ kaa na̱:
\v 3 “Satoʼi̱, ni̱ saʼání ndíʼi ra profeta ní, ta ni̱ da̱kóon ra noo̱ náa̱ ní, ta nda̱dá iin tóʼón vá yuʼu̱ ni̱ ka̱ndo̱o xoo mií ní. Ta viti ndíʼi ini ra̱ ña̱ kía̱n kaʼání taʼani ra yuʼu̱.”
\v 4 Ta, ¿á ndúsaa̱ ini ndo̱ ña̱ ni̱ kaa Ndios xíʼín Elías? Chi̱ diʼa ni̱ kaa na̱: “O̱ sa̱ nákani ino̱n, dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱xi xoo va yuʼu̱ usa̱ mil ta̱ Israel, táʼa̱n ra̱ ni iin kuu̱ ko̱ ní nákui̱ta xi̱tí noo̱ yoko̱ Baal”, kaáa̱n.
\v 5 Ta dión taʼani kíán tiempo viti, dá chi̱ ni̱ taó xóo taʼani Ndios iin tuʼu na̱ Israel, chi̱ ni̱ ka̱xi ñaá ná, ta iin ña̱ mani̱ kíán ña̱ ni̱ kee na dión.
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó, tá kíán sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios, dá kía̱n ko̱ kíán sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee ña̱yuu ñoó ña̱ va̱ʼa. Dá chi̱ tá ní ka̱xi ñaá ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na ña̱ va̱ʼa, dá kía̱n ko̱ kúú ka̱a̱n iin ña̱ mani̱.
\p
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndi kaa yo̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo viti? Miía̱n ndaa̱ sa̱ na̱ndukú na̱ Israel ña̱ nataʼan ini Ndios koni ñaá ná, tído ko̱ ní kándeé taʼon na. Sa̱va̱ʼa na̱ ni̱ taó xóo mií Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ ni̱ʼán. Tído dao ka̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ ndukáxí nío̱.
\v 8 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ni̱ xi̱ʼo Ndios iin ña̱xintóni̱ xi̱xi noo̱ ná, ta ni̱ xi̱ʼo na nduchí nóó ko̱ túu noo̱ ná, ta ni̱ xi̱ʼo na do̱ʼo ko̱ tái̱ noo̱ ná. Ta ki̱ʼo dión kíán nda̱ tiempo viti.”
\v 9 Ta diʼa taʼani ni̱ kaa David:
\q Ta víko̱ náʼano kée na ná nduuan iin dei̱ xíʼín iin ñóno̱ noo̱ ná,
\q dá kachiʼi sáʼá ná, ta kue̱i na noo̱án, dá ná ndoʼo cháá ka̱ nío̱ ná.
\q
\v 10 Ta ná kukuaá noo̱ ná, dá o̱ ko̱ní ka̱ na̱,
\q ta ná kutódo sata̱ ná kee ndidaá kua̱chi ndído na.
\q Ta dión ná kando̱o na iin íchi̱, kaáa̱n.
\s Koʼo̱n Ndios dáka̱ki na ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel
\p
\v 11 Ta ndáto̱ʼón taʼanii ndo̱ʼó: ¿Á káʼán ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱chiʼi sáʼá na̱ Israel, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kue̱i chíchí ná? Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón dión kíán. Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na kua̱chi ñoó, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ sonó Ndios no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ ka̱ki na, dá ná kekuión ini na̱ Israel saʼa̱ ná.
\v 12 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na̱ Israel ñoó kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kee Ndios iin ña̱ mani̱ káʼano xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ tu̱ú na̱ Israel noo̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ keva̱ʼa cháá ka̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta kúú ndato ka̱ ví koʼo̱n Ndios kee na xíʼá tá ná kasandaá kuu̱ ndu̱ʼu na̱ Israel ti̱xi ndáʼa̱ Ndios.
\p
\v 13 Ta viti kóni̱i̱ kaʼi̱n xíʼín ndoʼó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Yuʼu̱ kúú iin apóstol, na̱ ni̱ ta̱ndaʼá Ndios néʼe to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús noo̱ ndo̱, ta ndíʼi nda̱ʼo inii̱ dáxi̱nko̱o va̱ʼi choon yóʼo,
\v 14 dá chi̱ kóni̱i̱ ña̱ ná kukuión ini na̱ ñooi̱ sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼín ndó, dá ná koni dao na ka̱ki na.
\v 15 Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ da̱nkoo xoo Ndios na̱ Israel, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ niʼi̱ dao ka̱ ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo ña̱ kandei va̱ʼa na xíʼín ná. Tído, ¿ndi koo tá ná nandió ko̱o Ndios nakiʼin táʼan va̱ʼa na xíʼín na̱ ñoo Israel? Kakian táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ na̱taki na̱ tein na̱ ni̱ xiʼi̱.
\p
\v 16 Tá ña̱ ii̱ kúú táʼí yúsa̱ ni̱ taó ná mií no̱ó doko̱ ná noo̱ Ndios, dá kía̱n ña̱ ii̱ taʼani kúú cháá ka̱ yúsa̱ ni̱ ka̱ndo̱o ñoó. Chi̱ tá ii̱ yo̱ʼo iin yíto̱, dá kía̱n nda̱ ndáʼa̱ ra̱ ii̱.
\v 17 Chi̱ kíán táto̱ʼon ni̱ saʼanda Ndios dao ndáʼa̱ yíto̱, ta ndoʼó, va̱ʼará kúú ndó táto̱ʼon ndaʼá yíto̱ olivo yukú, tído ni̱ chi̱rndaa Ndios ndo̱ʼó yika̱ iin yíto̱ olivo va̱ʼa no̱ó ni̱ taʼa̱nda̱ ñoó. Ta yo̱ʼo mií rá xíto ndoʼó, ta ndato takí ndo̱ kéean.
\v 18 Ta ná dáʼa ni kaʼa̱n táyíí ndó noo̱ ndáʼa̱ yíto̱, ña̱ ni̱ saʼanda Ndios ñoó. Kañoʼo ini ndo̱ ña̱ ko̱ xíto taʼon ndó yo̱ʼo yíto̱ ñoó. Diʼa yo̱ʼo yíto̱ ñoó vá xíto ndoʼó.
\v 19 Ndá ndi kuu kaa ndo̱ ña̱ ni̱ saʼanda na̱ ndáʼa̱ yíto̱ ñoó, dá ná chirndaa na̱ mií ndó.
\v 20 Ndaa̱ va ni̱ saʼanda ñaá Ndios, chi̱ ko̱ ní kándísa taʼon na Jesús. Ta ndoʼó, sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó tándaa ndo̱ ndi̱ka yíto̱ ñoó viti. Tído ná dáʼa ni kuryíí ndó. Va̱ʼa cháá ka̱ kuaʼán ndo̱ yu̱ʼú ndo̱ Ndios.
\v 21 Dá chi̱ tá ko̱ ní xi̱ʼo káʼano ini Ndios saʼa̱ mií mií ndáʼa̱ yíto̱ ñoó, dá kía̱n ni ndoʼó o̱ kíʼo káʼano ini na̱ saʼa̱.
\v 22 Kanaʼá ndó ña̱ va̱ʼa nda̱ʼo ini Ndios, tído kaʼí nda̱ʼo dándóʼo na nío̱ na̱ saá ini. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱ndóʼo na nío̱ na̱ Israel, na̱ ko̱ ní xíin kandísa, ta ni̱ keva̱ʼa na xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kándísa ndó Jesús. Tído tá ná dánkoo ndó ña̱ kandísa ndó na̱, dá kía̱n koʼo̱n na̱ kaʼanda na̱ ndo̱ʼó táto̱ʼon ni̱ kee na xíʼín mií mií ndaʼá yíto̱ ñoó.
\v 23 Tído tá ná dánkoo na̱ Israel ña̱ saá ini na̱, ta ná kandísa ndaa̱ na̱ Jesús, dá kía̱n koʼo̱n Ndios nachirndaa tuku ñaá ná no̱ó ni̱ sa̱rndaa na̱, dá chi̱ ió choon noo̱ ndáʼa̱ ná ña̱ kee na dión.
\v 24 Dá chi̱ ni̱ saʼanda Ndios ndo̱ʼó noo̱ ndáʼa̱ yíto̱ olivo yukú, ta ni̱ chi̱ndaa na̱ ndo̱ʼó ndi̱ka yíto̱ olivo ndáka na, va̱ʼará iin ña̱ kuáchi̱ nda̱ʼo kíán. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ vaá óon va koʼo̱n tuku na nachindaa na̱ mií mií ndáʼa̱ yíto̱ ñoó no̱ó ni̱ sa̱rndaaa̱n?
\s Kóni̱ Ndios ña̱ nandió kuéi na̱ Israel noo̱ mií ná
\p
\v 25 Ta viti kóni̱ yuʼu̱ ña̱ kanaʼá ndoʼó, ñani, sa̱ʼá iin ña̱ʼa náʼá iin tóʼón dini̱ Ndios, dá kía̱n ná dáʼa ni kuryíí ndó. Ni̱ sonó Ndios ña̱ kía̱n ni̱ kusaá ini kua̱ʼá nda̱ʼo na̱ Israel nda̱ ná kasandaá ndu̱ʼu ndiʼi na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Ndios ka̱ki.
\v 26 Nda̱ daá ví, dá koʼo̱n na̱ dáka̱ki ndiʼi na na̱ Israel. Dá chi̱ ki̱ʼo diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Nda̱ yúku̱ Sion kii na̱ dáka̱ki ñaá, ta taó xóo na na̱ veʼe Jacob noo̱ ndidaá ña̱ kini kée na.
\q
\v 27 Chi̱ dión koʼi̱n kando̱oi keei xíʼín ná tá ná dándóoi kua̱chi na̱.
\p
\v 28 Xiní uʼu̱ na̱ Israel to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, ta sa̱ʼá ña̱ kée na dión, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ keva̱ʼa mií ndó. Tído sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱xi ñaá mií Ndios nda̱ míí saʼa̱, sa̱ʼá ño̱ó kúʼu̱ i̱ó ini na̱ saʼa̱ ná, dá chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ ka̱ndo̱o na xíʼín na̱ sáʼano ñoo ndu̱.
\v 29 Chi̱ ni̱ ka̱xi Ndios na̱ Israel, ta ni̱ kemáni̱ ñaá ná, ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ nándikó iní na̱.
\v 30 Tído ndoʼó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ni̱ sa̱ kuu ndó na̱ ko̱ó do̱ʼo tá sata̱. Tído viti ni̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ kúʼu̱ ini Ndios saʼa̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kusaá ini na̱ Israel.
\v 31 Ta dión taʼani ndóʼo na̱ Israel viti. Chi̱ viti kúú ná na̱ kusaá ini, ta ndoʼó kúú na̱ ni̱ ni̱ʼí ña̱ kúʼu̱ ini Ndios saʼa̱ ndo̱. Tído iin kuu̱ koʼo̱n taʼani Ndios kuʼu̱ ini na̱ sa̱ʼá na̱ Israel.
\v 32 Ni̱ sonó Ndios ña̱ kía̱n ni̱ kusaá ini ndidaá ña̱yuu, dá kuu kuʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ná.
\p
\v 33 ¡Nandeé ka̱ vía̱n ndichí Ndios! ¡Ta ña̱xintóni̱ ná, ko̱ ta̱ʼón noo̱ kásáʼán, ta ni noo̱ ndíʼan! Ko̱ íin taʼon kándéé kanaʼá ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na, ta o̱ kúu taʼon kandaa̱ ini yo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée na.
\v 34 Chi̱, ¿ndá yoo kandeé kanaʼá ndí ki̱án nákani ini satoʼo yo̱ Ndios? Ta, ¿ndá yoo kati̱ʼa kaʼa̱n niʼini noo̱ ná?
\v 35 Ta, ¿ndá yoo ni̱ kee ña̱ mani̱ xíʼín Ndios, dá ná ndi̱ʼi ini na̱ nandió néʼe na ña̱ mani̱ yóʼo? Ko̱ íin taʼon.
\v 36 Dá chi̱ ndidaá táʼa̱n va ña̱ʼa ve̱i noo̱ mií Ndios, ta takía̱n kée mií ná, ta mií ná kómí choon saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa. Sa̱ʼá ño̱ó ná natiin mií ná ña̱ñóʼó ndidaá táʼa̱n kuu̱. Dión ná koo.
\c 12
\s Ki̱ʼo diʼa kánian kee na̱ kándísa Jesús
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani miíi̱, sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini Ndios saʼa̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ naki̱ʼo ndó mií ndó noo̱ Ndios, ta ná kakian ña̱ doko̱ ndo̱ mií ndó noo̱ ná, ta dión kee ndó nani takí ndo̱, ta ná koo vii ndo̱, ta ná ndukú ndó ña̱ nataʼan ini Ndios koni na̱ ndo̱ʼó, chi̱ ki̱ʼo dión kánian kee ndó kandaño̱ʼo ndó na̱.
\v 2 Ná dáʼa ka̱ ni koo ini ndo̱ kee ndó tá kée na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo. Diʼa konó ndó ña̱ ná ndesa̱á Ndios ña̱xintóni̱ ndo̱, dá kuu kandaa̱ ini ndo̱ ndí ki̱án kóni̱ na̱ kee ndó, dá kasandaá ndo̱ kanaʼá ndó ndí ki̱án va̱ʼa noo̱ ná, ta ndí ki̱án nátaʼan ini na̱ xiní na̱, ta ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱ noo̱ mií ná.
\p
\v 3 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kemáni̱ Ndios yuʼu̱ xíʼín choon kómíí, sa̱ʼá ño̱ó xíka̱i̱ noo̱ iin rá iin ndó ña̱ ná dáʼa ni nakoni téí ndo̱ mií ndó. Va̱ʼa ka̱a̱n chiki̱ʼó va̱ʼa ndó ña̱ kée ndó. Ta chiki̱ʼó va̱ʼa ndó mií ndó táto̱ʼon ki̱ʼo káa ta̱ndeé iní ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ iin rá iin ndó.
\v 4 Dá chi̱ ndóʼo yó táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo yikí ko̱ño yo̱, kua̱ʼá nda̱ʼo táʼí kíán, ta sa̱ díin díin va choon kée iin iian.
\v 5 Ta dión ndóʼo yó. Kuaʼa̱ vá kúú yó, tído iin tóʼón vá ni̱ nduu yó sa̱ʼá ña̱ kúú yó kuendá Cristo Jesús. Chi̱ ni̱ na̱kiʼin táʼan iin rá iin yó, dá ni̱ nduu yó iin tóʼón xíʼín dao ka̱ yo̱.
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó díin díin va choon ni̱ na̱tiin yó noo̱ Ndios, dá kati̱ʼa yó kechóon yó noo̱ ná, ta ve̱i ña no̱ó ña̱ mani̱ xíʼo na noo̱ yo̱. Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ na̱tiin ndó choon ña̱ kía̱n kasto̱ʼon ndó xíʼín dao ka̱ ña̱yuu to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ ndo̱, dá kee ndóa̱n táto̱ʼon ki̱ʼo kándéé iní ndo̱ mií ná.
\v 7 Ta tá ni̱ na̱tiin ndó noo̱ Ndios ña̱ kati̱ʼa ndó koni kuáchí ndó noo̱ dao ka̱ na̱, dá kía̱n koni kuáchí ndísáʼano ndó, o tá ni̱ na̱tiin ndó ña̱ kati̱ʼa ndó dánaʼa̱ ndo̱, dá kía̱n dánaʼa̱ va̱ʼa ndó.
\v 8 Tá ni̱ na̱tiin ndó ña̱ kati̱ʼa ndó kaʼa̱n niʼini ndó no̱ó ña̱yuu, dá kía̱n kaʼa̱n niʼini ndó noo̱ ná, o tá ni̱ na̱tiin ndó ña̱ kati̱ʼa ndó kemáni̱ ndo̱ na̱ kúndaʼí, dá kía̱n ndinoʼo ini ndo̱ kemáni̱ ndo̱ ná, o tá ni̱ na̱tiin ndó ña̱ kati̱ʼa ndó kandita ndó noo̱, dá kía̱n choʼon va̱ʼa ini ndo̱, o tá ni̱ na̱tiin ndó ña̱ kati̱ʼa ndó chindeé ndó dao ka̱ na̱, dá kía̱n chindeé ndó na̱ xíʼa̱n kádii̱ iní ndo̱.
\p
\v 9 Ta koo ini ndo̱ kuʼu̱ ndisa ini ndo̱ saʼa̱ dao ka̱ ndo̱. Kañóʼó ndó ndidaá ña̱ kini, ta ndiko̱ ndo̱ ña̱ va̱ʼa.
\v 10 Kuʼu̱ sátáʼan ini ndo̱ saʼa̱ ndo̱. Ta táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo ndó xíʼín na̱ veʼe mií ndó, ki̱ʼo dión kandoʼo ndó xíʼín dao ka̱ na̱. Ta koo ini ndo̱ koo ña̱ñóʼó ndó noo̱ iin rá iin ndó.
\v 11 Choʼon ini ndo̱ kechóon ndó, ta o̱ sa̱ kákuu ndó na̱ du̱sá. Ndinoʼo ini ndo̱ koni kuáchí ndó no̱ó na̱ kúú satoʼo yo̱.
\v 12 Kadii̱ ini ndo̱ sa̱ʼá ta̱ndeé iní xíʼo Ndios noo̱ ndo̱, ta ndeé va̱ʼa cháá koo ini ndo̱ tein ta̱ndóʼó, ta o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ katuu ndó ña̱ káʼa̱n ndo̱ xíʼín Ndios.
\v 13 Ta chindeé ndó dao ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios xíʼín ña̱ xínñóʼó ná, ta koo ini ndo̱ natiin va̱ʼa ndó na̱ tá ko̱saa̱ na̱ veʼe ndó.
\p
\v 14 Ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá na̱ kéndava̱ʼa xíʼín ndó, kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ saʼa̱ ná, ta o̱ sa̱ dátai̱ chiʼan ndó na̱.
\v 15 Ta kadii̱ iní ndo̱ xíʼín na̱ kádii̱ iní, ta kuaki ndó xíʼín na̱ sáki.
\v 16 Ta iin ná kakuu ndó xíʼín dao ka̱ ndo̱. Ta o̱ sa̱ kúryíí ndó, diʼa nakiʼin táʼan ndó xíʼín na̱ kúndaʼí kandei ndó. O̱ sa̱ kéndichí téí ndo̱ mií ndó xíʼín noo̱ káʼa̱n ndo̱.
\v 17 Tá ni̱ kee na ña̱ kini xíʼín ndó, o̱ sa̱ nándió kuéi ndó kee ndó ña̱ kini xíʼín ná. Diʼa ndi̱ʼi ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ʼa noo̱ ndidaá ña̱yuu.
\v 18 Noo̱ mií ndó káʼa̱n ña̱ ndi̱ʼi ini ndo̱ ndukú ndó ña̱ kandei va̱ʼa ndó xíʼín iin rá iin ña̱yuu.
\v 19 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ nakiʼin ya̱ʼi mií ndó sa̱ʼá ña̱ kini kée ña̱yuu xíʼín ndó, na̱ mani̱ miíi̱. Diʼa kuaʼán ndo̱ kandati ndó Ndios, dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ mií ná: “Noo̱ yúʼu̱ ni̱ ya̱ʼa na, ta mií vá yuʼu̱ kúú na̱ ndaka̱ kuendá noo̱ ná, kaá satoʼo yo̱ Ndios.”
\v 20 Sa̱ʼá ño̱ó, tá kuíko na̱ xiní uʼu̱ ñaá, ki̱ʼo ndó ña̱ʼa ná kasáʼan na. Tá íchi̱ ini na̱, ki̱ʼo ndó ta̱kui̱í ná koʼo na, dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n keeá kuendá táto̱ʼon ñoʼó ti̱ke̱í ni̱ chi̱kodó ndo̱ dini̱ ná xiní na̱.
\v 21 Ta o̱ sa̱ kónó ndó no̱ó ña̱ kini ña̱ kandeéán dákue̱i ñaá ndo̱ʼó, diʼa chituu ndó ña̱ kini xíʼín ña̱ va̱ʼa.
\c 13
\p
\v 1 Koo ini ndidaá ní ndó kueídóʼo ndó ta̱ néʼe choon, dá chi̱ ko̱ ndéi taʼon ta̱ néʼe choon xíʼín ña̱ kóni̱ mií rá, ndéi ra chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ saki ini mií Ndios. Ta viti ndéi ra chi̱ mií Ndios ni̱ chi̱kaa̱ ini ña̱ kandei ra.
\v 2 Sa̱ʼá ño̱ó, ndidaá na̱ ko̱ kóni̱ kueídóʼo ta̱ néʼe choon, xío kao na ña̱ sakí mií Ndios, chi̱ mií ná ni̱ chi̱kata ra. Ta na̱ kée dión kúú na̱ ndoʼo nío̱ sa̱ʼá kua̱chi kée ná.
\v 3 Dá chi̱ ko̱ ndéi taʼon ta̱ néʼe choon dáyu̱ʼú ra̱ na̱ kée ña̱ va̱ʼa. Diʼa ndéi ra dáyu̱ʼú ra̱ na̱ kée ña̱ kini. Tá ko̱ kóni̱ ndo̱ kayu̱ʼú ndo̱ ta̱ néʼe choon, dá kía̱n kee ndó ña̱ va̱ʼa, dá ná kaʼa̱n va̱ʼa ra saʼa̱ ndo̱.
\v 4 Dá chi̱ kómí rá choon noo̱ Ndios, dá kía̱n kandei va̱ʼa ndó. Tído tá kée ndó ña̱ kini, kánian yu̱ʼú ndo̱, dá chi̱ ko̱ néʼe oon taʼon ra espada. Ta kómí rá choon noo̱ Ndios ña̱ kía̱n dándóʼo ra nío̱ ndidaá na̱ kée ña̱ kini.
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó kánian kueídóʼo ndó ra̱, ta o̱ du̱ú sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ kómí rá choon dándóʼo ra nío̱ yo̱. Diʼa ná kueídóʼo ndó ra̱ sa̱ʼá ña̱ kóni̱ ndo̱ kakomí ndó iin ña̱xintóni̱ vii.
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó chiya̱ʼi ndó saʼa̱ ñóʼo̱ ndo̱ noo̱ rá, chi̱ kómí rá choon noo̱ Ndios, ta sa̱va̱ʼa choon yóʼo kuití vá ndéi ra.
\v 7 Ta chiya̱ʼi ndó noo̱ iin rá iin ra̱ kánian chiya̱ʼi ndó, ta kíán no̱ó ta̱ néʼe choon, o kíán no̱ó ra̱ kíʼin ya̱ʼi saʼa̱ ñóʼo̱. Ta ki̱ʼo ndó ña̱ñóʼó no̱ó na̱ kánian natiin ña̱ñóʼó, ta nakoni ndo̱ na̱ kánian nakoni ndo̱.
\p
\v 8 Ni lúʼu̱ o̱ sa̱ kátai̱ ndo̱ noo̱ ni iin ña̱yuu, sa̱va̱ʼa ña̱ katai̱ ndo̱ noo̱ ná ná kakuu ña̱ kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ ná. Dá chi̱ tá kúʼu̱ ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín ndó, dá kía̱n kéndisa ndó choon saʼándá ley Moisés.
\v 9 Dá chi̱ diʼa kaá ley: “O̱ sa̱ kée ndó kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, o̱ sa̱ ka̱ʼání ndo̱ ndi̱i, o̱ sa̱ kíʼin kuíʼíná ndó, o̱ sa̱ káva̱ʼa ndó ña̱ to̱ʼón saʼa̱ dao ka̱ na̱, o̱ sa̱ kátoó ndo̱ kakomí ndó ña̱ʼa ió noo̱ dao ka̱ ña̱yuu.” Ta choon yóʼo xíʼín dao ka̱ choon saʼándá ley, iin nóó kúú váán xíʼín ña̱ kúʼu̱ ini yo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín yó táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo yó xíʼín mií yó.
\v 10 Dá chi̱ tá ná kuʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ ña̱yuu xi̱ʼín yó, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ kéndava̱ʼa yó xíʼín ná. Sa̱ʼá ño̱ó tá ná kuʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ ná, dá kía̱n kéndisa yó choon saʼándá ley.
\v 11 Dión koo ini ndo̱, dá chi̱ sa̱ kuaʼa̱n ndiʼi va tiempo. Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va hora ndoto ndó, ná dáʼa ka̱ ni kudi̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ku̱yati cháá ka̱ kuu̱ nandió ko̱o na̱ dáka̱ki ñaá o̱ du̱ú tá míí ni̱ ka̱sáʼá yó kándísa yó na̱.
\v 12 Sa̱ ndikí vá kíán viti, sa̱ kuaʼa̱n tu̱u noo̱ vá. Ná dánkoo yó ndidaá ña̱ kini kée na̱ xíonoo noo̱ íin naá. Ta ná tiin yó to̱ʼon ndato Ndios, dá kandeé yó na̱á yo̱ xíʼín ña̱ kini.
\v 13 Ná kee yó táto̱ʼon kée na̱ ió ndúsáʼano ini, táʼa̱n na̱ xíonoo noo̱ túu. Ná dáʼa ni kee yó víko̱ xíxi kuaʼa̱n, ná dáʼa ni kakuu yó na̱ xíʼi, ná dáʼa ni kudi̱ yo̱ xíʼín ña̱yuu yóʼo, ña̱yuu káa, ná dáʼa ni kee yó kua̱chi kaʼan noo̱ xíʼín ñíi̱ yo̱, ná dáʼa ni ndukú yó ta̱ndóʼó xíʼín dao ka̱ na̱, ta ná dáʼa ni koo uʼu̱ ini yo̱.
\v 14 Diʼa Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, ná kakuu táto̱ʼon iin dáʼo̱n kandixi ndó, ta o̱ sa̱ kíʼo ndó mií ndó ña̱ kía̱n kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱.
\c 14
\s Káʼa̱n Pablo sa̱ʼá na̱ kómani̱ kuaʼano xíʼín to̱ʼon Ndios
\p
\v 1 Natiin va̱ʼa ndó ñani yo̱, na̱ kómani̱ kuaʼano xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta o̱ sa̱ chídáó táʼan ndó xíʼín ná.
\v 2 Chi̱ ndéi dao ñani yo̱, na̱ náʼá ña̱ kuu keí ná ndi ndáa mií ña̱ʼa. Tído ndéi taʼani dao ka̱ ñani yo̱, na̱ ko̱ kátóni̱ va̱ʼa ini, sa̱va̱ʼa ña̱ʼa kuíi̱ va seí na̱.
\v 3 Ta ndoʼó, na̱ ko̱ nákani kuáchi̱ ini keí ndi ndáa mií ña̱ʼa, o̱ sa̱ kénóo ndó na̱ ko̱ se̱í ña̱. Ta ndoʼó, na̱ ko̱ se̱í ndi ndáa mií ña̱ʼa, ná dáʼa ni dánaʼa̱ ndáʼa̱ ndo̱ na̱ seí ña̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ na̱tiin va̱ʼa ñaá Ndios.
\v 4 Ta, ¿ndá yoo kúú ndó, káʼán ndó? ¿Ndiva̱ʼa chíndaa̱ noo̱ ndo̱ kéyíko̱ ndo̱ sa̱ʼá na̱ ko̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ndo̱? Chi̱ mií Ndios, na̱ kúú satoʼo ñani ndo̱, no̱ón kúú na̱ kéyíko̱ saʼa̱ ná, á íin ndaa̱ na̱ o ni̱ ka̱nkao na no̱ó kua̱chi. Tído o̱ kánkao taʼon na, dá chi̱ satoʼo yo̱ Ndios, káʼano nda̱ʼo choon néʼe na, ta kuu chindeé ñaá ná kuiin ndaa̱ na̱.
\p
\v 5 Ió dao ñani yo̱ kékáʼano ii̱ vá ná dao kuu̱, ta ió dao ka̱ ñani yo̱ ko̱ kékáʼano ka̱ na̱ ni iin tóʼón kuu̱. Sa̱ʼá ño̱ó iin rá iin mií vá ndó kánian nakani va̱ʼa ini sa̱ʼá ndí ki̱án kee ndó saʼa̱ ña̱ yóʼo.
\v 6 Dá chi̱ ió dao ñani yo̱ kékáʼano na dao kuu̱, ta dión kée na dá chi̱ ndúkú ná ki̱ʼo na ña̱ñóʼó noo̱ Ndios. Ta dao ka̱ ñani yo̱ ko̱ kékáʼano ka̱ na̱ ni iin tóʼón kuu̱, chi̱ ki̱ʼo dión kándaa̱ ini na̱, ta xíʼo taʼani na ña̱ñóʼó noo̱ Ndios. Ta dión ni ndóʼo ñani yo̱, na̱ seí ndi ndáa mií ña̱ʼa, náki̱ʼo na ña̱ñóʼó noo̱ Ndios, dá chi̱ náki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ ná saʼa̱ ndidaá ña̱ seí na̱. Ta dión taʼani ña̱yuu ko̱ se̱í ndi ndáa mií ña̱ʼa, ndúkú ná naki̱ʼo na ña̱ñóʼó noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ko̱ se̱í na̱ ndi ndáa mií ña̱ʼa, ta náki̱ʼo taʼani na ndivéʼe noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kúu seí na̱.
\v 7 Chi̱ ko̱ ndéi mií taʼon yó xíʼa̱n dión oon ni, ta ni ko̱ xíʼi̱ yo̱ xíʼa̱n dión oon ni.
\v 8 Dá chi̱ tá takí yo̱, noo̱ ndáʼa̱ satoʼo yo̱ Ndios ndéi yó. Ta tá ni̱ xiʼi̱ yo̱, noo̱ ndáʼa̱ satoʼo yo̱ Ndios vá ni̱ xiʼi̱ yo̱. Sa̱ʼá ño̱ó, tá takí yo̱ o ni̱ xiʼi̱ yo̱, noo̱ ndáʼa̱ satoʼo yo̱ Ndios vá ñóʼo yó.
\v 9 Ni̱ xiʼi̱ Cristo, ta ni̱ na̱taki na̱, dión, dá ni̱ xi̱nko̱o na kakuu na satoʼo no̱ó na̱ ni̱ xiʼi̱ xíʼín no̱ó na̱ ndéi takí.
\p
\v 10 Tído ndoʼó, ¿ndiva̱ʼa dánaʼa̱ ndáʼa̱ ndo̱ ñani ndo̱? Ta, ¿ndiva̱ʼa kénóo ndó ñani ndo̱? Chi̱ ndidaá vá yó nakui̱ta noo̱ Cristo keyíko̱ saʼa̱ yo̱.
\v 11 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Sa̱ʼá ña̱ takí yuʼu̱, kaá satoʼo yo̱ Ndios,
\q sa̱ʼá ño̱ó káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ miía̱n nata̱ʼa̱no̱ ndidaá kúú kondo̱ ña̱yuu noo̱ yúʼu̱,
\q ta ndidaá kúú yúʼu̱ nakoni ña̱ yuʼu̱ kúú Ndios.
\m
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ iin rá iin vá yó nakui̱ta naki̱ʼo yó kuendá noo̱ Ndios.
\s Ná o̱ kée yó ni iin ña̱ʼa, ña̱ kía̱n kédaá xíʼín ñani yo̱, dá kue̱i na no̱ó kua̱chi
\p
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó ná dáʼa ni dánaʼa̱ ndáʼa̱ táʼan yó. Diʼa koo ini ndo̱ ná dáʼa ni kakuu ndó táto̱ʼon iin yuu̱ noo̱ kachiʼi sáʼá ñani ndo̱, dá ya̱ʼa na kee na kua̱chi.
\v 14 Náʼá yuʼu̱, ta kándéé káʼano inii̱ satoʼo yo̱ Jesús ña̱ ni iin tóʼón ña̱ʼa seí yo̱ ko̱ kúú ña̱ʼa yakó noo̱ Ndios. Tído tá káʼán dao ka̱ ñani yo̱ ña̱ kíán ña̱ʼa yakó noo̱ Ndios, dá kía̱n ñaá vá kíán noo̱ mií ná.
\v 15 Ta tá ña̱ seí ndo̱ kédaá xíʼín ñani ndo̱, dá nakani kuáchi̱ ini na̱, dá kía̱n ko̱ kúʼu̱ taʼon ini ndo̱ saʼa̱ ná. Kanaʼá ndó ña̱ ni̱ xiʼi̱ Cristo saʼa̱ ñani ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó ná dáʼa ni dátu̱ú ndó na̱ xíʼín ña̱ seí ndo̱.
\v 16 O̱ sa̱ kíʼo ndó mií ndó ña̱ kaʼa̱n ndava̱ʼa na sa̱ʼá ña̱ kée ndó, va̱ʼará náʼá mií ndó ña̱ kíán ña̱ va̱ʼa.
\v 17 Dá chi̱ yóó, na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, ko̱ káni ka̱a̱n ndi̱ʼi ini yo̱ sa̱ʼá ña̱ seí yo̱ ni sa̱ʼá ña̱ koʼo yó. Ña̱ kánian ndi̱ʼi cháá ka̱ ini yo̱ saʼa̱ kíán ña̱ ná koo ini yo̱ kee yó ña̱ ndaa̱, ta ná kandei va̱ʼa yó xíʼín dao ka̱ ñani yo̱, ta ná kandei dii̱ iní yo̱, chi̱ ndidaá ña̱ yóʼo ve̱i noo̱ Espíritu ii̱ Ndios.
\v 18 Ta na̱ xínkuáchí noo̱ Jesús kúú na̱ kée ndidaá ña̱ yóʼo, ta nátaʼan ini Ndios sa̱ʼá ña̱ kée na, ta káʼa̱n va̱ʼa dao ka̱ ña̱yuu saʼa̱ ná.
\p
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó ná ndukú yó ndi keeá kandei va̱ʼa yó xíʼín dao ka̱ ña̱yuu, ta ná ndukú yó ndi keeá dákuáʼano táʼan yó íchi̱ Ndios.
\v 20 Ta ná dáʼa ni danaá ndo̱ ña̱ ni̱ kee Ndios xíʼín ña̱ʼa seí ndo̱. Ndidaá táʼa̱n va ña̱ʼa seí yo̱ kúú ña̱ vii. Tído ko̱ váʼa taʼon kíán noo̱ Ndios tá ná ki̱ʼo yó ña̱ kankao ñani yo̱ no̱ó kua̱chi sa̱ʼá ña̱ seí yo̱.
\v 21 Iin ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ kíán tá ná o̱ ke̱í yo̱ ko̱ño, ta ná o̱ kóʼo yó vino, ta ná o̱ kée yó dao ka̱ ña̱ʼa, ña̱ kía̱n kédaá xíʼín ñani yo̱, dá kue̱i na no̱ó kua̱chi, o ña̱ʼa kédaá xíʼín ná nakani kuáchi̱ ini na̱, o ña̱ʼa kédaá xíʼín ná ndi̱ko na no̱ó ña̱ʼa Ndios.
\v 22 ¿Á kándísa ndó ña̱ kuu keí ndo̱ ndidaá ña̱ yóʼo? Va̱ʼa va, tído mií ndó xíʼín Ndios ná kanaʼá. Ndikáʼán ví na̱ ko̱ nákani kuáchi̱ ini no̱ó ña̱ kée na.
\v 23 Chi̱ ndi ndáa mií ña̱yuu nákani kuáchi̱ ini keí ná iin ña̱ʼa, ta seí ii̱ vá náa̱n, no̱ón kúú na̱ tái̱ kua̱chi noo̱ Ndios, dá chi̱ kándísa na ña̱ ko̱ kánian kee na dión. Dá chi̱ tá ná kandísa yó ña̱ kíán iin ña̱ ko̱ váʼa, ta ni̱ kee yóa̱n, dá kía̱n ni̱ ya̱ʼa yó ni̱ kee yó kua̱chi noo̱ Ndios.
\c 15
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó, yóó, na̱ ndíta toon xíʼín to̱ʼon Ndios, kánian ki̱ʼo ndeé ini yo̱ saʼa̱ ñani yo̱, na̱ kómani̱ kuaʼano xíʼín to̱ʼon Ndios. Ná dáʼa ni kee yó saʼa̱ miíá, ná kee cháá ka̱ yo̱ saʼa̱ ñani yo̱.
\v 2 Ta ná koo ini iin rá iin yó ndukú yó ña̱ nataʼan ini ñani yo̱, ta ná ndukú yó ña̱ keva̱ʼa na, dión, dá koni na̱ kuaʼano cháá ka̱ na̱ xíʼín to̱ʼon Ndios.
\v 3 Chi̱ ni Cristo ko̱ ní ndúkú ná ña̱ kía̱n kee na saʼa̱ mií ná. Diʼa ni̱ kee na táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n tuti ii̱ Ndios: “Mií to̱ʼon kini ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ mií ní, ño̱ó kía̱n ni̱ na̱kuido yuʼu̱.”
\v 4 Ta ndidaá to̱ʼon ni̱ taa na noo̱ tuti ii̱ Ndios tá sata̱, ño̱ó kía̱n dánaʼa̱n noo̱ yo̱ nda̱ viti, dá ná kati̱ʼa yó kandati kueé yo̱, ta ná koo ndeé ini yo̱ kee to̱ʼon ñoó, dá koni yo̱ natiin yó ta̱ndeé iní noo̱ Ndios.
\v 5 Ta mií Ndios kúú na̱ xíʼo ña̱ kandati kueé yo̱, ta xíʼo na ta̱ndeé iní noo̱ yo̱, no̱ón kúú na̱ ki̱ʼo ña̱ kandei ñóchí ndó xíʼín iin rá iin ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií Cristo Jesús.
\v 6 Dión, dá iin ná kakuu ndó kekáʼano ndó Ndios, na̱ kúú tatá satoʼo yo̱ Jesucristo.
\s Miía̱n dánaʼa̱ yo̱ to̱ʼon Jesús noo̱ ndidaá na̱ ko̱ kúú na̱ Israel
\p
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó koo ini ndo̱ natiin va̱ʼa ndó iin rá iin ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ na̱tiin va̱ʼa Cristo mií yó, dá ná natiin Ndios ña̱ñóʼó.
\v 8 Ta káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ni̱ kii Cristo ni̱ xinkuáchí diʼa na no̱ó na̱ ñoo Israel, dá naʼa̱ na̱ ña̱ iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, dá dáxi̱nko̱o na ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíʼín na̱ sáʼano Israel ni̱ sa̱ ndei sa̱ naʼá.
\v 9 Ta ni̱ kii taʼani Cristo, dá ná kekáʼano na̱ ko̱ kúú na̱ Israel Ndios sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ná. Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Ta viti koʼi̱n ki̱ʼoi ña̱ñóʼó noo̱ mií ní tein na̱ ko̱ kúú na̱ Israel,
\q ta kata yuʼu̱ yaa kekáʼanoi kuu̱ mií ní.
\m
\v 10 Ta kaá taʼani tuti ii̱ Ndios diʼa:
\q Kadii̱ dáó ini ndo̱ʼó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, xíʼín na̱ Israel, na̱ kúú na̱ ñoo Ndios.
\m
\v 11 Ta kaá taʼani tuti ii̱ Ndios diʼa:
\q Ta ndoʼó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, kekáʼano ndó Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱,
\q ta ndidaá ñoo ná chindaya̱ʼi ñaá ná.
\m
\v 12 Ta kaá taʼani profeta Isaías:
\q Tein na̱ veʼe ta̱a naní Isaí kana iin ta̱a,
\q ta kasandaá na̱ dándáki na na̱ ko̱ kúú na̱ Israel,
\q ta no̱ón kúú na̱ ki̱ʼo ta̱ndeé iní noo̱ ná.
\p
\v 13 Ta mií Ndios, na̱ xíʼo ta̱ndeé iní noo̱ yo̱, ná dákútí ná nío̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kádii̱ ini ndo̱, ta ná ki̱ʼo na ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, dá ná nakutí iin rá iin ndó xíʼín ta̱ndeé iní kee Espíritu ii̱.
\p
\v 14 Ta náʼá vá yuʼu̱ ña̱ va̱ʼa nda̱ʼo ini ndo̱ʼó, ñani miíi̱, ta ni̱ chití ndó xíʼín ña̱xintóni̱ kée Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ti̱ʼa ndó kaʼa̱n niʼini noo̱ sátáʼan ndó.
\v 15 Tído noo̱ tuti yóʼo ni̱ xi̱ʼo ndeé inii̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó, dá dándusaa̱ inii̱ ndo̱ʼó saʼa̱ dao ka̱ ña̱ʼa, ta dión ni̱ keei, chi̱ mií Ndios ni̱ kemáni̱ yuʼu̱ xíʼín choon yóʼo,
\v 16 dá kechóoin noo̱ Jesucristo tein na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, dá dánaʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús noo̱ ná, dá kakuu na iin ña̱ va̱ʼa doko̱í noo̱ Ndios, dá chi̱ Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ndúvii ñaá.
\v 17 Ta sa̱ʼá Cristo Jesús nátaʼan inii̱ saʼa̱ choon kéei noo̱ Ndios.
\v 18 Chi̱ káʼi̱n sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo xíʼín ndáʼí tein na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, chi̱ seídóʼo na Ndios ni̱ kee ña̱ dánaʼi̱, xíʼín ña̱ kéei.
\v 19 Chi̱ ni̱ keei ña̱ náʼano xíʼín ña̱ ndato xíʼín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó nda̱ ñoo Jerusalén, ta nda̱ iin níí kuendá Ilírico diʼa ni̱ na̱ka̱ʼani to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Cristo Jesús ni̱ keei.
\v 20 Ta daá ndíʼi va inii̱ dánaʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Cristo Jesús no̱ó na̱ ko̱ ñáʼa̱ kuií kueídóʼo ñaá, dá ná o̱ nákiʼin ñeʼi choon ni̱ kee dao ka̱ na̱ dánaʼa̱.
\v 21 Dá chi̱ ndíʼi inii̱ keei táto̱ʼon káʼa̱n tuti ii̱ Ndios:
\q Táʼa̱n ña̱yuu ko̱ ñáʼa̱ kuií niʼi̱ tóʼon saʼa̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ katóni̱ ini,
\q ta ña̱yuu ko̱ ñáʼa̱ kuií kueídóʼo saʼa̱ ná, kandaa̱ ini na̱.
\s Chíkaa̱ ini Pablo koʼo̱n na̱ ñoo Roma
\p
\v 22 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kúu saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, va̱ʼará kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ni̱ kaʼín saa̱i̱ kooi xíʼín ndó.
\v 23 Tído viti sa̱ ni̱ na̱taʼan va yuʼu̱ iin níí kuendá noo̱ nákaa̱i̱ yóʼo ni̱ da̱náʼi̱. Ta sa̱ kuaʼa̱ vá kuia̱ nákani inii̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó.
\v 24 Sa̱ʼá ño̱ó tá ná koʼi̱n España, dá chikaʼandai̱ noo̱ ndéi ndó koo tóoi xíʼín ndó. Ta kandatii ña̱ chindeé ndó yuʼu̱ no̱ó koʼi̱n tá ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱ io dii̱ tóoi xíʼín ndó.
\v 25 Tído viti kía̱n koʼi̱n ñoo Jerusalén, dá kemáni̱ yuʼu̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoó,
\v 26 dá chi̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Macedonia xíʼín na̱ ndéi Acaya ni̱ na̱taʼan ini na̱ ni̱ ketútí ná cháá di̱ʼón kemáni̱ ná na̱ kúndaʼí ñóʼo tein na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoo Jerusalén.
\v 27 Ta ni̱ na̱taʼan ini na̱ kee na dión, dá chi̱ tái̱ na̱ no̱ó na̱ Israel, chi̱ ni̱ niʼi̱ ná ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá na̱ Israel. Sa̱ʼá ño̱ó kánian chindeé ñaá ná xíʼín ña̱ va̱ʼa ió noo̱ ná.
\v 28 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ keyíko̱i̱ choon yóʼo ni̱ saʼi̱n ni̱ neʼi di̱ʼón ñoó noo̱ ná, dá chikaʼandai̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n no̱ó ya̱ʼi koʼi̱n España.
\v 29 Ta kátóni̱ inii̱ ña̱ tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n, kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ va̱ʼa kee Cristo xíʼín yó sa̱ʼá ña̱ kándísa yó to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ ná.
\p
\v 30 Tído xíka̱i̱ ña̱ mani̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ sa̱ʼá ña̱ kándísa yó Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, xíʼín sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ sátáʼan ini yo̱ saʼa̱ yo̱ kée Espíritu ii̱ Ndios, ña̱ chindeé ndó yuʼu̱ kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼí,
\v 31 dá ná chindeé ná yuʼu̱ no̱ó ta̱a ko̱ xi̱ín kandísa to̱ʼon va̱ʼa Jesús ndéi chí kuendá Judea. Ta kaka̱ taʼani ndó noo̱ ná ña̱ ná natiin va̱ʼa na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jerusalén di̱ʼón koʼi̱n dánkooi noo̱ ná.
\v 32 Dá kía̱n ná saa̱i̱ xíʼa̱n kádii̱ inii̱ noo̱ ndéi ndó tá dión kóni̱ mií Ndios, dá ná naniʼi̱ ndée̱ yuʼu̱ xíʼín ndó.
\v 33 Ná koo Ndios, na̱ xíʼo ña̱ koo va̱ʼa ini yo̱, xíʼín iin rá iin ndoʼó. Dión ná koo.
\c 16
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán xíʼín ña̱yuu néʼe táʼan va̱ʼa xíʼín ná
\p
\v 1 Natiin va̱ʼa ndó ki̱ʼo yó Febe, chi̱ ko̱saa̱ na̱ noo̱ ndéi ndó. Mií ná kúú na̱ xínkuáchí no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí ñoo Cencrea.
\v 2 Ta kóni̱i̱ ña̱ kía̱n natiin va̱ʼa ndó na̱, chi̱ kúú ná kuendá satoʼo yo̱ Jesús, chi̱ ki̱ʼo dión kánian kee yó sa̱ʼá ña̱ kúú yó ña̱yuu Ndios. Ta chindeé ndó na̱ xíʼín ndidaá ña̱ʼa xínñóʼó ná, chi̱ chíndeé ná dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, ta chíndeé taʼani na yuʼu̱.
\p
\v 3 Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín Priscila, xíʼín Aquila, na̱ kéchóon dáó xíʼín yuʼu̱ noo̱ Cristo Jesús.
\v 4 Ta ni̱ xi̱ʼo na mií ná ña̱ kuu na̱ saʼa̱ yúʼu̱, dá ka̱kii. Ta o̱ du̱ú iin tóʼón yuʼu̱ ní náki̱ʼo ndivéʼe noo̱ ná, dión taʼani na̱ kúú kuendá Jesús, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, náki̱ʼo taʼani na ndivéʼe noo̱ ná.
\v 5 Ta kaʼa̱n taʼani ndó ndisáʼán xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús ndítútí veʼe na.
\p Ta kaʼa̱n taʼani ndó ndisáʼán xíʼín ñani mani̱i̱ Epeneto, na̱ mií no̱ó ni̱ ka̱ndísa to̱ʼon Jesús chí kuendá Acaya diʼa.
\p
\v 6 Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ki̱ʼo yó María. Na̱ yóʼo kúú na̱ ndíʼi nda̱ʼo ini xínkuáchí noo̱ Ndios tein mií ndó xaa̱n.
\p
\v 7 Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ñani yo̱ Andrónico xíʼín ñani yo̱ Junias, táʼa̱n ra̱ kúú táʼan yuʼu̱, ta ndi nduú ra̱ ni̱ sa̱ ñoʼo xíʼíín veʼe ka̱a sa̱ʼá to̱ʼon Jesús. Ta káʼa̱n va̱ʼa apóstol, na̱ néʼe to̱ʼon Jesús, saʼa̱ ndi nduú ta̱a yóʼo. Ta sa̱ daá kándísa va ra Jesús, dá ni̱ ka̱ndísa yuʼu̱.
\p
\v 8 Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ñani yo̱ Amplias, ra̱ kúú ñani mani̱ miíí sa̱ʼá ña̱ kándísa dáó ndú satoʼo yo̱ Jesús.
\p
\v 9 Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ñani yo̱ Urbano, ra̱ kéchóon dáó xíʼín nduʼu̱ noo̱ Cristo Jesús. Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ñani mani̱i̱ Estaquis.
\p
\v 10 Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ñani yo̱ Apeles, ta nátaʼan ini Cristo xiní ñaá ná. Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín na̱ veʼe ñani yo̱ Aristóbulo.
\p
\v 11 Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín táʼin naní Herodión. Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín na̱ veʼe Narciso, táʼa̱n na̱ ndíta ndaa̱ xíʼín satoʼo yo̱ Jesús.
\p
\v 12 Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ki̱ʼo yó Trifena xíʼín ki̱ʼo yó Trifosa, táʼa̱n na̱ kéchóon noo̱ satoʼo yo̱ Jesús. Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ki̱ʼo mani̱ yo̱ Pérsida, táʼa̱n na̱ ndíʼi ini kéchóon noo̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\p
\v 13 Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ñani yo̱ Rufo, ra̱ ni̱ ka̱xi mií satoʼo yo̱ Jesús. Ta kaʼa̱n taʼani ndó ndisáʼán xíʼín naná ra̱, chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo naná miíi̱ kúú ná, xiníi̱.
\p
\v 14 Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ñani yo̱ Asíncrito, xíʼín Flegonte, xíʼín Hermas, xíʼín Patrobas, xíʼín Hermes xíʼín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús dákuáʼa xíʼín rá.
\p
\v 15 Ta kaʼa̱n ndo̱ ndisáʼán xíʼín ñani yo̱ Filólogo, xíʼín ki̱ʼo yó Julia, xíʼín ñani yo̱ Nereo, xíʼín ki̱ʼo ra, xíʼín ki̱ʼo yó Olimpas xíʼín ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios dákuáʼa xíʼín ná.
\p
\v 16 Ta viti chitó táʼan ndó noo̱ ndo̱, ta ña̱ yóʼo ná kakuu iin ña̱ñóʼó kaʼa̱n táʼan ndó ndisáʼán sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús. Ta natiin ndó ndisáʼán káʼa̱n ndidaá na̱ kúú kuendá Cristo ndéi iin rá iin xíán.
\p
\v 17 Ta seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ kaon koo ndó xíʼín ra̱ kátoó kaʼanda táʼan ñaá, táʼa̱n ra̱ kátoó dátu̱ú ña̱ ndaa̱ kándísa ndó. Va̱ʼa ka̱a̱n taó xóo ndó mií ndó noo̱ rá.
\v 18 Dá chi̱ ta̱a yóʼo kúú ra̱ ko̱ xínkuáchí taʼon noo̱ satoʼo yo̱ Jesucristo, sa̱va̱ʼa saʼa̱ mií vá rá kée ra. Ta xíʼín to̱ʼon vitá xíʼín to̱ʼon ñóchí dándaʼí ra̱ na̱ vitá ini.
\p
\v 19 Ta ndéi kúú mií vá káʼa̱n na̱ saʼa̱ ndo̱ ña̱ kúú ndó ña̱yuu seídóʼo ndaa̱ to̱ʼon Jesús, sa̱ʼá ño̱ó kádii̱ nda̱ʼo inii̱ sa̱ʼá ña̱ kée ndó dión. Ta kóni̱ yuʼu̱ ña̱ ndichí koo ndó no̱ó ña̱ ndaa̱, ta o̱ sa̱ ndíko̱ ndo̱ ña̱ kini.
\v 20 Ta Ndios, na̱ xíʼo ña̱ koo va̱ʼa ini yo̱, no̱ón kúú na̱ kadi̱ yachi̱ ña̱ uʼu̱ ti̱xi saʼa̱ ndo̱. Ta ná koo ña̱ mani̱ xíʼo Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, xíʼín iin rá iin ndó.
\p
\v 21 Ta tándaʼá taʼani ñani yo̱ Timoteo, ta̱ kéchóon nduú xíʼín yuʼu̱, ndisáʼán ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. Táʼa̱n ra̱ kúú táʼin naní Lucio, xíʼín Jasón, xíʼín Sosípater, tándaʼá taʼani ra ndisáʼán ko̱saa̱ noo̱ ndo̱.
\p
\v 22 Ta yuʼu̱, ra̱ naní Tercio, ni̱ taai tuti yóʼo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. Ta tándaʼá taʼani yuʼu̱ ndisáʼán ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ kándísa dáó yó satoʼo yo̱ Jesús.
\v 23 Ta káʼa̱n taʼani ñani yo̱ Gayo ndisáʼán xíʼín ndó. Ro̱ón kúú ra̱ ni̱ na̱tiin va̱ʼa yuʼu̱ veʼe ra, ta dión taʼani kée ra xíʼín ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Ta káʼa̱n taʼani ñani yo̱ Erasto, ta̱ néʼe va̱ʼa di̱ʼón ñoo yóʼo, ndisáʼán xíʼín ndó. Ta káʼa̱n taʼani ñani yo̱ Cuarto ndisáʼán xíʼín ndó.
\v 24 Ná koo ña̱ mani̱ xíʼo Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, xíʼín iin rá iin ndó. Dión ná koo.
\s Ki̱ʼo diʼa dándíʼi Pablo to̱ʼon káʼa̱n na̱ noo̱ tuti yóʼo
\p
\v 25 Ió choon noo̱ ndáʼa̱ Ndios ña̱ kendakí ná ndo̱ʼó xíʼín to̱ʼon va̱ʼa dánaʼi̱ saʼa̱ Jesucristo. Ta to̱ʼon va̱ʼa yóʼo kúú mií mií ña̱ ni̱ naʼa̱ Ndios noo̱ yo̱, táʼa̱n ña̱ ni̱ sa̱ káa̱ de̱ʼé nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kava̱ʼa ñayuú yóʼo.
\v 26 Tído viti kía̱n ni̱ naʼa̱ na̱ ñá noo̱ yo̱. Ta ni̱ taa profeta ña̱ noo̱ tuti ii̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ saʼanda Ndios, na̱ daá ió kuií, choon noo̱ ná kee na. Ta viti ni̱ dasa̱ to̱ʼon sa̱ʼán noo̱ ndidaá ña̱yuu, dá ná kandísa naa̱n, ta ná kee na choon saʼándáa̱n.
\v 27 Sa̱ʼá ño̱ó ná natiin na̱ kúú iin tóʼón dini̱ Ndios, na̱ kúú Ndios ndi̱chí, ña̱ñóʼó saʼa̱ Jesucristo ndidaá táʼa̱n kuu̱. Dión ná koo. 
