\id 1CO
\h 1 Corintios
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Pablo ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ ñoo Corinto
\c 1
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pablo, na̱ ni̱ na̱kana Ndios kakuu iin apóstol Jesucristo, dá kaneʼi to̱ʼon na, táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií Ndios. Ta yuʼu̱ xíʼín ñani yo̱ Sóstenes
\v 2 káʼa̱n ndu̱ ndisáʼán xíʼín ndoʼó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoo Corinto, ndoʼó na̱ ni̱ ndu̱vii Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, ta ni̱ kana na ndo̱ʼó ña̱ kakuu ndó ña̱yuu mií ná, ta dión taʼani ni̱ kee na xíʼín ña̱yuu ndéi ndidaá kúú xíán, na̱ nákoni ña̱ satoʼo na̱ kúú Jesucristo, na̱ kúú satoʼo na̱ xíʼín satoʼo yo̱.
\v 3 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíʼín ndó, ta naki̱ʼo na ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱.
\s Náki̱ʼo Pablo ndivéʼe sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo oon Ndios no̱ó ña̱yuu ñoó, dá ná kati̱ʼa na kechóon na noo̱ ná
\p
\v 4 Ta daá kuití vá náki̱ʼo yuʼu̱ ndivéʼe noo̱ tatá yo̱ Ndios saʼa̱ ndo̱ʼó, saʼa̱ ndidaá kúú ña̱ mani̱ ña̱ kía̱n ni̱ xi̱ʼo oon na noo̱ ndo̱ saʼa̱ Cristo Jesús.
\v 5 Dá chi̱ ni̱ kekuíká Ndios ndo̱ʼó noo̱ ndidaá ña̱ʼa sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesús, chi̱ ni̱ kekuíká ná ndo̱ʼó xíʼín to̱ʼon káʼa̱n ndo̱, xíʼín ña̱ koo ndichí cháá ka̱ ndo̱ xíʼín to̱ʼon na.
\v 6 Ta ño̱ó kía̱n náʼa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíʼín to̱ʼon va̱ʼa ni̱ seídóʼo ndó saʼa̱ Cristo.
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó ni iin tóʼón ña̱ʼa o̱ kámani̱ noo̱ ndo̱, dá kati̱ʼa ndó kee ndó choon Ndios xía̱n nani ndáti ndó kasandaá kuu̱ naʼa̱ noo̱ satoʼo yo̱ Jesucristo.
\v 8 Ta mií tatá Ndios kúú na̱ chindeé ndoʼó, dá kandita toon ndó xíʼín ná nda̱ noo̱ ndíʼi, dá kía̱n ni iin tóʼón taʼon kua̱chi o̱ kóo sata̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, kasaa̱ na̱.
\v 9 Iin na ndaa̱ kúú Ndios, ta mií ná kúú na̱ ni̱ na̱kana ndoʼó ña̱ kandita ndó xíʼín de̱ʼe na Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\s Ko̱ váʼa ña̱ táʼa̱nda̱ táʼan na̱ kúú kuendá Jesús
\p
\v 10 Seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ʼó, ñani miíi̱, xíʼín kuu̱ satoʼo yo̱ Jesucristo ña̱ iin tóʼón ná kakuu ña̱ nákani ini ndo̱, ta ná dáʼa ni kaʼanda táʼan ndó. Ñóchí kandei ndó, iin tóʼón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta iin tóʼón ná kakuu ña̱ nákani ini ndo̱.
\v 11 Chi̱ ni̱ ka̱tóni̱ inii̱, ñanii̱, ni̱ kee na̱ veʼe Cloé, ña̱ naá táʼan ndó no̱ó ña̱ kándísa ndó.
\v 12 Dión káʼi̱n xíʼín ndó, dá chi̱ dao ndó kaá ña̱ kúú ndó kuendá Pablo, ta dao ka̱ ndo̱ kaá ña̱ kúú ndó kuendá Apolos, ta dao ka̱ ndo̱ kaá ña̱ kúú ndó kuendá Cefas, ta dao ka̱ ndo̱ kaá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo.
\v 13 ¿Á kuaʼa̱ vá ni̱ taʼa̱nda̱ Cristo, xiní ndo̱? ¿Á ni̱ sa̱rkaa Pablo ndi̱ka cruz, xiní ndo̱? O, ¿á xíʼín kuu̱ yuʼu̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndo̱ʼó, káʼán ndó?
\v 14 Náki̱ʼoi ndivéʼe noo̱ Ndios chi̱ ni iin tóʼón ndó ko̱ ní dákodo̱ ndúta̱ yuʼu̱, sa̱va̱ʼa Crispo xíʼín Gayo va kúú ra̱ ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱ yuʼu̱.
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó ni iin ña̱yuu o̱ kúu kaa ña̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná xíʼín kuu̱ yúʼu̱.
\v 16 Ta ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱ taʼanii na̱ veʼe Estéfanas, tído ko̱ ndúsaa̱ inii̱ á ió dao ka̱ na̱ ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱í.
\v 17 Dá chi̱ ko̱ ní saʼándá Cristo choon noo̱í ña̱ dákodo̱ ndúta̱í ndo̱ʼó, diʼa ni̱ xi̱ʼo na choon noo̱í ña̱ dánaʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa na. Ta ko̱ ndúkú taʼon yuʼu̱ to̱ʼon ndi̱chí dáxino̱ inii̱ ndo̱ʼó, chi̱ ko̱ kóni̱i̱ kenóoi ña̱ ni̱ kee Cristo tá ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ yo̱ ndi̱ka cruz.
\s Jesucristo kúú ndée̱ mií Ndios xíʼín ña̱ ndi̱chí mií ná
\p
\v 18 Dá chi̱ to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ Cristo ndi̱ka cruz kíán di̱ki no̱ó na̱ kuaʼa̱n naá. Tído noo̱ yóó, na̱ ni̱ʼí ña̱ ka̱ki, to̱ʼon yóʼo kúú ndée̱ mií Ndios ña̱ dáka̱ki ñaá.
\v 19 Dá chi̱ diʼa káʼa̱n tuti ii̱ Ndios:
\q Dánaá vai ña̱ ndi̱chí ta̱a,
\q ta kañóʼí ña̱xintóni̱ ña̱yuu kándaa̱ ini.
\p
\v 20 Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndi ndóʼo na̱ kómí ña̱ ndi̱chí viti, tá dáá? Ta, ¿ndi ndóʼo na̱ dákuáʼa ña̱ ndi̱chí? Ta, ¿ndi ndóʼo na̱ káʼa̱n to̱ʼon ndi̱chí ió ñayuú yóʼo? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ni̱ kenóo Ndios ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóʼo?
\v 21 Ta xíʼín ña̱ ndi̱chí kómí Ndios ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ o̱ kásandaá ña̱yuu kanaʼá ná mií Ndios xíʼín ña̱ ndi̱chí ñayuú yóʼo. Diʼa ni̱ na̱taʼan ini mií Ndios dáka̱ki na ña̱yuu kándísa to̱ʼon dánaʼa̱ ndu̱, va̱ʼará to̱ʼon di̱kí va kíán noo̱ dao ka̱ ña̱yuu.
\p
\v 22 Ta na̱ Israel kúú na̱ xíka̱ iin ña̱ ndato, dá kandía na, ta na̱ griego kúú na̱ ndúkú to̱ʼon ndi̱chí, dá kandía na.
\v 23 Tído nduʼu̱ kúú na̱ dánaʼa̱ saʼa̱ Cristo, na̱ ni̱ xiʼi̱ ndi̱ka cruz. Ta to̱ʼon yóʼo kía̱n dárʼuʼu̱ na̱ Israel, ta kíán to̱ʼon di̱ki no̱ó na̱ griego.
\v 24 Tído no̱ó ña̱yuu ni̱ na̱kana mií Ndios, á mií ná kúú ná na̱ Israel, o á mií ná kúú ná na̱ griego, Jesucristo kúú ndée̱ mií Ndios xíʼín ña̱ ndi̱chí mií ná.
\v 25 Dá chi̱ to̱ʼon Ndios, ña̱ chínaní ña̱yuu kúú to̱ʼon di̱ki, ña̱ ndi̱chí cháá ka̱ kíán o̱ du̱ú ña̱ ndi̱chí kómí na̱ ndéi ñayuú yóʼo. Ta ña̱ʼa Ndios, ña̱ káʼán ña̱yuu kúú ña̱ vitá cháá ka̱, diʼa ña̱ʼa ndakí cháá ka̱ kíán o̱ du̱ú ña̱ ndakí no̱ó ña̱yuu.
\p
\v 26 Sa̱ʼá ño̱ó, kande̱ʼé ndó, ñani, chi̱ tá ni̱ na̱kana Ndios ndo̱ʼó xoo mií ná, cháá vá ndó ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu ndi̱chí no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo, ta cháá taʼani ndó ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu néʼe choon, ta cháá taʼani ndó ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe na̱ kui̱ká ndáya̱ʼi.
\p
\v 27 Chi̱ ni̱ ka̱xi Ndios ña̱yuu xi̱xi no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo, dá kenóo na ña̱yuu kaá ndichí. Ta ni̱ ka̱xi taʼani na ña̱yuu ko̱ nda̱kí no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo, dá kenóo na ña̱yuu kaá ndakí.
\v 28 Ta ni̱ ka̱xi taʼani na ña̱yuu nóo xíʼín ña̱yuu ko̱ ndáya̱ʼi no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo, xíʼín na̱ ko̱ó ña̱ʼa kúú, dá dátu̱ú ná ña̱ ndáya̱ʼi ñayuú yóʼo.
\v 29 Ki̱ʼo dión ni̱ kee Ndios, dá kía̱n ni iin tóʼón ña̱yuu ná o̱ kúu chindaya̱ʼi mií noo̱ ná.
\p
\v 30 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo ña̱ ni̱ nduu yó ña̱yuu Cristo Jesús, ta sa̱ʼá Cristo ni̱ xi̱ʼo na ña̱ ndi̱chí noo̱ yo̱, xíʼín ña̱ kando̱o vii yo̱ noo̱ ná, xíʼín ña̱ koo vii yo̱, xíʼín ña̱ ka̱ki yó ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi yo̱.
\v 31 Ki̱ʼo dión ni̱ kee Ndios, dá chi̱ ki̱ʼo diʼa va káʼa̱n tuti ii̱ ná: “Táʼa̱n na̱ káʼán kuryíí, kánian kuryíí ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee satoʼo yo̱ Ndios saʼa̱ ná.”
\c 2
\s Dánaʼa̱ Pablo sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ Jesucristo ndi̱ka cruz saʼa̱ yo̱
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani, tá ni̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó ni̱ da̱náʼi̱ to̱ʼon ni̱ ni̱ʼí noo̱ mií Ndios, ko̱ ní kéchóoin to̱ʼon táyíí o to̱ʼon ndi̱chí.
\v 2 Chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ dánaʼi̱ noo̱ ndo̱ sa̱va̱ʼa saʼa̱ Jesucristo, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na saʼa̱ yo̱ ndi̱ka cruz.
\v 3 Tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíʼín ndó, ndaʼí va ni̱ sa̱ ioi̱, ta ni̱ sa̱ ndei̱ ni̱no nda̱ʼoi ña̱ yuʼíi̱.
\v 4 Ta ko̱ ní ndúkúí to̱ʼon luu, ña̱ kána ña̱xintóni̱ ta̱a ñayuú yóʼo kaʼi̱n xíʼín ndó, dá xino̱ ini ndo̱. Chi̱ diʼa ni̱ naʼa̱ mií Espíritu ii̱ Ndios ndée̱ kómí ná tein ña̱ ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱.
\v 5 Dión dá kía̱n ná dáʼa ni kandeé iní ndo̱ Jesús kee ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóʼo, diʼa kandeé iní ndo̱ ná kee ndée̱ Ndios.
\s Kómí yó Espíritu ii̱ Ndios
\p
\v 6 Tído nduʼu̱ kúú na̱ káʼa̱n to̱ʼon ndi̱chí xíʼín na̱ ndíta ni̱ sisa xíʼín ña̱ kándísa na, tído to̱ʼon ndi̱chí yóʼo, ko̱ kíán to̱ʼon ndi̱chí kómí na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo, ta ko̱ kíán to̱ʼon ndi̱chí dándáki ta̱a néʼe choon ñayuú yóʼo, táʼa̱n ra̱ sa̱ kuaʼa̱n naá vá.
\v 7 Tído nduʼu̱ kúú na̱ káʼa̱n saʼa̱ to̱ʼon ndi̱chí, ña̱ náʼá iin tóʼón míí Ndios, táʼa̱n ña̱ sa̱ káa̱ de̱ʼé. Ta ña̱ ndi̱chí yóʼo kíán ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kee na tá ko̱ ñáʼa̱ kava̱ʼa na ñayuú yóʼo, dá ná kuu natiin yó ña̱ñóʼó ki̱ʼo na noo̱ yo̱.
\v 8 Ta ni iin tóʼón ta̱a néʼe choon ñayuú yóʼo ko̱ ní xi̱ʼo kuendá sa̱ʼá ña̱ ndi̱chí yóʼo, dá chi̱ tá ni̱ xi̱ʼo ra kuendá sa̱ʼán, dá kía̱n o̱ chírkaa taʼon ra satoʼo yo̱ Jesús, na̱ kómí ndidaá ña̱ñóʼó, ndi̱ka cruz, ní kúu.
\v 9 Chi̱ diʼa káʼa̱n tuti ii̱ Ndios:
\q Táʼa̱n ña̱ʼa ko̱ ní xiní ña̱yuu xíʼín noo̱ ná,
\q xíʼín ña̱ ko̱ ní seídóʼo na,
\q xíʼín ña̱ ni iin kuu̱ ko̱ ní nákani ini nío̱ ná saʼa̱,
\q ño̱ó kía̱n ni̱ kenduu Ndios ki̱ʼo na no̱ó ña̱yuu kóni̱ ñaá.
\m
\v 10 Tído ndidaá kúú ña̱ yóʼo kía̱n ni̱ naʼa̱ Ndios noo̱ yo̱ ni̱ kee Espíritu ii̱ míí ná. Chi̱ Espíritu ná kúú na̱ ndéʼé va̱ʼa ndidaá kúú ña̱ʼa, va̱ʼará nda̱ ma̱á ini nío̱ Ndios kíán.
\p
\v 11 Ta, ¿ndá yoo kúú iin ta̱a náʼá ndi nákani ini iin ka̱ ta̱a? Sa̱va̱ʼa iin tóʼón espíritu nákaa̱ ini ra̱ kía̱n náʼá ndí ki̱án nákani ini ra̱. Ta dión taʼani, ni iin tóʼón taʼon ña̱yuu ko̱ náʼá ndi nákani ini Ndios, sa̱va̱ʼa iin tóʼón Espíritu mií vá ná náʼá ndí ki̱án nákani ini na̱.
\v 12 Ta yóó kúú na̱ ko̱ ní nátiin taʼon yó espíritu kómí na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo. Diʼa ni̱ na̱tiin yó Espíritu ni̱ kii noo̱ míí Ndios, dá kuu kandaa̱ ini yo̱ ndí ki̱án kúú ña̱ va̱ʼa ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ yo̱.
\v 13 Ta saʼa̱ ndidaá kúú ña̱ʼa yóʼo káʼa̱n ndu̱, tído ko̱ káʼa̱n taʼon ndu táto̱ʼon ki̱ʼo dánaʼa̱ na̱ kómí ña̱ ndi̱chí ñayuú yóʼo. Diʼa dánaʼa̱ ndu̱ xíʼín to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndú, chi̱ dánaʼa̱ ndu̱ to̱ʼon ni̱ kii noo̱ Espíritu Ndios no̱ó na̱ kómí Espíritu ná.
\p
\v 14 Ta ña̱yuu ko̱ kómí Espíritu ii̱ Ndios, o̱ kúu taʼon natiin na ña̱ dánaʼa̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá chi̱ di̱ki va kíán noo̱ ná. Ta o̱ kúu taʼon katóni̱ ini na̱ ñá. Dá chi̱ sa̱va̱ʼa na̱ kómí Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ kuu kandaa̱ ini sa̱ʼán.
\v 15 Ta ña̱yuu kómí Espíritu Ndios kúú na̱ kéyíko̱ va̱ʼa saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa, ta ko̱ íin taʼon kuu keyíko̱ saʼa̱ ná.
\v 16 Chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios: “¿Ndá yoo kandeé kanaʼá ndí ki̱án nákani ini satoʼo yo̱ Ndios? ¿Ndá yoo kati̱ʼa dánaʼa̱ noo̱ ná?” Tído yóó kúú na̱ kómí ña̱xintóni̱ Cristo.
\c 3
\s Kéchóon nduú Pablo xíʼín Apolos noo̱ Ndios
\p
\v 1 Tído ko̱ ní kúu taʼon dánaʼi̱ noo̱ ndo̱ʼó, ñani, táto̱ʼon ki̱ʼo dánaʼi̱ no̱ó ña̱yuu kómí Espíritu ii̱ Ndios. Diʼa ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo dánaʼi̱ no̱ó ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, chi̱ táto̱ʼon takuálí vá kúú ndó no̱ó to̱ʼon Cristo.
\v 2 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xi̱ʼoi lechí va ni̱ xiʼi ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée na xíʼín takuálí, dá chi̱ o̱ kúu keí xí ña̱ seí na̱ yatá. Ta ki̱ʼo dión taʼani ndóʼo ndoʼó, dá chi̱ ko̱ ní kúu taʼon natiin ndó ña̱ ndi̱chí cháá ka̱ saʼa̱ Ndios, ta nda̱ viti o̱ kúu ii̱ vá natiin ndóa̱n.
\v 3 Dá chi̱ kée ii̱ vá ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱, dá chi̱ ió ii̱ vá ña̱ uʼu̱ ini ndo̱, ta naá táʼan ii̱ vá ndó, ta saʼándá táʼan ii̱ vá ndó. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ña̱ yóʼo náʼa̱ ña̱ kúú ndó ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ ñíi̱, ta náʼa̱ taʼanian ña̱ kée ndó táto̱ʼon kée ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios?
\v 4 Dá chi̱ tá káʼa̱n ndo̱ ña̱ kúú ndó kuendá Pablo, o káʼa̱n ndo̱ ña̱ kúú ndó kuendá Apolos, ¿á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ña̱ yóʼo náʼa̱ ña̱ kúú ndó ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ ñíi̱?
\p
\v 5 Ta, ¿ndí ki̱án kúú Pablo, káʼán ndó? Ta, ¿ndí ki̱án kúú Apolos, káʼán ndó? Chi̱ sa̱va̱ʼa na̱ kéchóon noo̱ Ndios oon va kúú nduʼu̱, ta ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, dá ni̱ ka̱ndísa ndó. Chi̱ iin rá iin ndu kée choon ni̱ xi̱ʼo satoʼo yo̱ Ndios noo̱ ndú.
\v 6 Yuʼu̱ kúú ra̱ ni̱ niʼi̱ choon ña̱ chiʼi tata, ta Apolos ni̱ niʼi̱ choon ña̱ koʼoni naa̱n. Tído mií vá Ndios kúú na̱ dákuáʼanoan.
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó ni ña̱ʼa ko̱ kúú ta̱a ni̱ chiʼi tata, ni ra̱ ni̱ soʼonian, sa̱va̱ʼa Ndios vá kúú na̱ ndáya̱ʼi, chi̱ mií ná kúú na̱ dákuáʼanoan.
\v 8 Iin nóó vá ndáya̱ʼi ta̱a ni̱ chiʼi tata, xíʼín ra̱ ni̱ soʼonian, va̱ʼará iin rá iin ra nátiin ya̱ʼi táto̱ʼon ki̱ʼo káa choon ni̱ kee ra.
\v 9 Chi̱ nduʼu̱ kúú ra̱ kéchóon noo̱ choon Ndios, ta ndoʼó kúú táto̱ʼon ñoʼó xíti noo̱ ná, ta kúú taʼani ndó táto̱ʼon ki̱ʼo iin veʼe, ña̱ nákaa̱ na̱ káva̱ʼa na.
\p
\v 10 Ta sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼíi̱n, sa̱ʼá ño̱ó kúúí táto̱ʼon iin na̱ ti̱ʼa kava̱ʼa veʼe, chi̱ ni̱ chi̱ndúʼí sa̱ʼán. Ta dao ka̱ na̱ kúú na̱ dáxi̱noan. Sa̱ʼá ño̱ó kánian kandaa iin rá iin na choon kée na, dá kando̱o va̱ʼan.
\v 11 Dá chi̱ ko̱ íin ka̱ kuu chinduʼu̱ iin ka̱ saʼa̱ veʼe no̱ó ña̱ sa̱ kánduʼu̱, chi̱ saʼa̱ veʼe ñoó kúú mií Jesucristo.
\v 12 Ta sata̱ saʼa̱ veʼe yóʼo kuu va ndaneʼe na iin veʼe xíʼín oro, o plata, o xíʼín yuu̱ luu ndáa, o xíʼín yíto̱, o xíʼín ñoo̱ te̱i̱ʼí, o xíʼín ra̱ i̱tá tirió.
\v 13 Tído iin rá iin choon kía̱n náʼa̱ miíán á choon va̱ʼa kíán o ko̱ó. Chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ʼán, dá kandaa̱ inio̱ ndi ndoʼan kee ñoʼó kéi̱. Ta dión keean xíʼín iin rá iin choon, dá chi̱ ñoʼó kéi̱ kía̱n korndodó ñaá.
\v 14 Tá ko̱ó ña̱ʼa ndoʼo ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa na sata̱ saʼa̱ veʼe ñoó, dá kía̱n natiin na ya̱ʼi saʼa̱ choon ni̱ kee na.
\v 15 Tído tá ná kei̱ ña̱ ni̱ ka̱va̱ʼa na, dá kía̱n naá óon va choon ni̱ kee na. Ta va̱ʼará ná ka̱ki na, tído ndoʼo nío̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo na̱ yáʼa noo̱ ñoʼó kéi̱.
\p
\v 16 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndoʼó ña̱ kúú ndó veʼe ño̱ʼo Ndios, ta Espíritu ná ió ini ndo̱?
\v 17 Tá ió iin káa ña̱yuu ndúkú dánaá na̱ veʼe ño̱ʼo Ndios, dá kía̱n dánaá vá ñaá Ndios, chi̱ veʼe ño̱ʼo ii̱ Ndios vá kúú ndoʼó.
\p
\v 18 O̱ sa̱ dándaʼí ndo̱ mií ndó, chi̱ tá káʼán dao ndoʼó ña̱ kúú ndó na̱ ndi̱chí xíʼín ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóʼo, dá kía̱n va̱ʼa cháá ka̱ kee ndó mií ndó kakuu ndó ña̱yuu ko̱ ndi̱chí xíʼín ña̱ ndi̱chí yóʼo, dá kía̱n kasandaá ndo̱ kakuu ndó ña̱yuu ndichí noo̱ Ndios.
\v 19 Dá chi̱ ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóʼo kíán iin ña̱ʼa ko̱ chóon noo̱ Ndios. Chi̱ diʼa va káʼa̱n tuti ii̱ Ndios: “Nátiin Ndios ta̱ ndi̱chí tein ña̱ ma̱ñá kée ra.”
\v 20 Ta káʼa̱n taʼanian diʼa: “Náʼá vá Ndios ña̱ nákani ini ta̱ ndi̱chí, ña̱ kíán ña̱ ko̱ chóon”, kaáa̱n.
\v 21 Sa̱ʼá ño̱ó ná dáʼa ni chindaya̱ʼi ndó mií ndó sa̱ʼá ña̱ ndíta ndó xíʼín ta̱a yóʼo o ta̱a káa, chi̱ ndidaá vá ña̱ʼa kúú ña̱ʼa mií ndó.
\v 22 Sa̱ʼá ño̱ó Pablo, xíʼín Apolos, xíʼín Cefas, xíʼín ñayuú yóʼo, xíʼín ña̱ ta̱kí yo̱, xíʼín ña̱ kuu yo̱, xíʼín ña̱ ndóʼo yó viti, xíʼín ña̱ ve̱i ndoʼo yó chí noo̱, ndidaá kúú vá ña̱ yóʼo kúú ña̱ʼa mií ndó.
\v 23 Ta ndoʼó kúú kuendá Cristo, ta Cristo kúú kuendá Ndios.
\c 4
\s Káʼa̱n Pablo saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa ni̱ kee na sa̱ʼá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Corinto
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó kánian kee ndó kuendá ña̱ kúú nduʼu̱ ta̱a kéchóon noo̱ Cristo, ta ni̱ na̱tiin ndu choon ña̱ kía̱n dánaʼa̱ ndu̱ sa̱ʼá ña̱ náʼá iin tóʼón mií Ndios.
\v 2 Ta ndidaá na̱ ni̱ na̱tiin iin choon, miía̱n ndúsa̱ kánian naʼa̱ na̱ mií ná ña̱ kéndaa̱ na̱ choon ni̱ na̱tiin na.
\v 3 Ta ko̱ néʼe ta̱ndínii á keyíko̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kéei, o á ta̱a néʼe choon ná keyíko̱ saʼa̱ ñá. Ta ni mií yuʼu̱ ko̱ kéyíko̱ sa̱ʼá ña̱ kéei.
\v 4 Ta va̱ʼará ko̱ nákani kuáchi̱ inii̱ no̱ó ña̱ kéei, tído ña̱ yóʼo ko̱ kóni̱ kaa ña̱ ni̱ keva̱ʼi noo̱ Ndios. Dá chi̱ na̱ kéyíko̱ ndaa̱ sa̱ʼí kúú satoʼo yo̱ Ndios.
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó ná dáʼa ni chindaa̱ noo̱ ndo̱ keyíko̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kée ni iin ña̱yuu. Kandati ndó nda̱ ná nandió ko̱o na̱ kúú satoʼo yo̱ Jesús, chi̱ no̱ón kúú na̱ dánátu̱u ndidaá kúú ña̱ʼa ni̱ ke̱de̱ʼé yo̱. Ta dánátu̱u taʼani na ña̱ nákani ini yo̱, dá natiin iin rá iin yó ña̱ñóʼó kánian niʼi̱ yo̱ noo̱ Ndios.
\p
\v 6 Ñani, ni̱ kaʼi̱n saʼa̱ ndidaá ña̱ kée miíí xíʼín ña̱ kée Apolos sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini ndu̱ saʼa̱ ndo̱, dá kía̱n kande̱ʼé ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée ndu, dá kati̱ʼa ndó kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá tuti ii̱ Ndios choon, dá kía̱n ná dáʼa ka̱ ni chindaya̱ʼi ndó dao na̱ dánaʼa̱ noo̱ ndo̱, ta kenóo ndó dao ka̱ na̱.
\v 7 Ta, ¿ndá yoo kúú ndó, xiní ndo̱? Ta, ¿ndí ki̱án ió noo̱ ndo̱, ña̱ kía̱n ko̱ ní xi̱ʼo Ndios noo̱ ndo̱? Ni ña̱ʼa va. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ niʼi̱ óon ndóa̱n, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa chíndaya̱ʼi ndó mií ndó ña̱ káʼa̱n ndo̱ ña̱ ko̱ ní niʼi̱ ndo̱án, tá dáá?
\p
\v 8 Káʼán ndó ña̱ ni iin ña̱ʼa ko̱ kámani̱ noo̱ ndo̱, ta káʼán ndó ña̱ kuíká ndó xíʼín ña̱ʼa Ndios, ta káʼán ndó ña̱ kúú ndó rey, ta ko̱ó ka̱ choon kúú ndó nduʼu̱. Tído ndeé ka̱ vía̱n va̱ʼa tá miía̱n ndaa̱ ndisa kúú ndó rey, dá kía̱n niʼi̱ taʼani ndu ña̱ dándáki nduú nduʼu̱ xíʼín ndó.
\p
\v 9 Chi̱ káʼán yuʼu̱ ña̱ nda̱ sata̱ kuií ni̱ chi̱kata Ndios nduʼu̱, na̱ kúú apóstol. Chi̱ ndóʼo nduʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo ra̱ ni̱ taʼa̱nda̱ choon ña̱ kuu. Ta kúú nduʼu̱ táto̱ʼon ña̱yuu náʼa̱ di̱ki ñayuú yóʼo, noo̱ ángel xíʼín no̱ó ña̱yuu.
\v 10 Ta nduʼu̱ kúú ña̱yuu xi̱xi no̱ó ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ dánaʼa̱ ndu̱ saʼa̱ Cristo. Tído ndoʼó, kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ ndi̱chí saʼa̱ Cristo. Ta nduʼu̱ kúú na̱ vitá ini noo̱ ndo̱ʼó, tído ndoʼó kúú na̱ nda̱kí. Ta ndoʼó kúú na̱ ió ña̱ñóʼó, ta nduʼu̱ kúú ra̱ ko̱ó ña̱ñóʼó, xiní ndo̱.
\v 11 Ta nda̱ viti ndaʼí kuíko nduʼu̱, ta ndaʼí íchi̱ ini ndu̱, ta ko̱ níʼi̱ ndú dáʼo̱n kandixi ndu. Ta kéndava̱ʼa ña̱yuu xíʼín ndú, ta ni veʼe ndu ko̱ó.
\v 12 Ta kuitá ndu̱ kéchóon ndu xíʼín ndáʼa̱ mií ndú. Ta káʼa̱n ndava̱ʼa ña̱yuu xíʼín ndú, tído nduʼu̱, xíka̱ ndu̱ ña̱ va̱ʼa saʼa̱ ná noo̱ Ndios. Ta kéndava̱ʼa na xíʼín nduʼu̱, tído xíʼo ndeé vá ini ndu̱.
\v 13 Chínaní kini na nduʼu̱, tído luu káʼa̱n ndu̱ xíʼín ná. Ta ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ kúú ndú táto̱ʼon xeʼe̱, chi̱ nda̱ viti kée na xíʼín nduʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée na xíʼín ña̱ ko̱ chóon.
\p
\v 14 Ta ko̱ táai ña̱ yóʼo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kakaʼan noo̱ ndo̱. Diʼa táai ña̱ ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ kóni̱i̱ kaʼa̱n niʼinii noo̱ ndo̱, chi̱ kúú ndó táto̱ʼon de̱ʼe mani̱í.
\v 15 Ta va̱ʼará ná kakomí ndó táto̱ʼon uxi̱ mil ta̱ dánaʼa̱ noo̱ ndo̱ saʼa̱ Cristo, tído iin tóʼón vá kúú tatá ndo̱. Ta yuʼu̱ kúú tatá ndo̱, chi̱ ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kúú to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Cristo Jesús, ta ni̱ ka̱ndísa ndóa̱n.
\v 16 Sa̱ʼá ño̱ó seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée miíí.
\p
\v 17 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ta̱ndaʼá yuʼu̱ Timoteo ko̱saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó. Ta kúú xí táto̱ʼon de̱ʼe mani̱í, ta íin ndaa̱ xi̱ xíʼín satoʼo yo̱ Ndios. Ta mií xí dándusaa̱ ini ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ kándísai Cristo, ta ki̱ʼo dión dánaʼi̱ no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin rá iin xíán noo̱ yáʼi kuaʼi̱n.
\v 18 Ta ió dao ndó ni̱ ka̱sáʼá kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ ndáya̱ʼi, chi̱ káʼán ndó ña̱ o̱ sáa̱ ka̱i̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n.
\v 19 Tído yachi̱ nda̱ʼo saa̱i̱ koto niʼini ndoʼó tá ki̱ʼo dión kóni̱ satoʼo yo̱ Ndios, dá ná kandaa̱ inii̱ á miía̱n ndaa̱ ndisa kómí na̱ chíndaya̱ʼi mií ñóó ndée̱ Ndios, o to̱ʼon káʼa̱n oon va na kíán.
\v 20 Dá chi̱ tá ñóʼo yó ti̱xi ndáʼa̱ Ndios, ko̱ kíán ña̱ kaʼa̱n oon yó, chi̱ kíán ña̱ kómí ndisa yó ndée̱ ná.
\v 21 ¿Ndá ki̱án kóni̱ ndo̱? ¿Á kóni̱ ndo̱ ña̱ saa̱i̱ dána̱nii ndo̱ʼó, o á kóni̱ ndo̱ ña̱ saa̱i̱ xíʼín ña̱ kúʼu̱ inii̱ saʼa̱ ndo̱, ta xíʼín ña̱ kueé inii̱?
\c 5
\s Saʼándá Pablo choon no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ taó xóo na ta̱a ni̱ kee kua̱chi kini
\p
\v 1 Miía̱n ndaa̱ ni̱ niʼi̱ tóʼin ña̱ tein mií ndó xaa̱n nákaa̱ iin ta̱a kée kua̱chi kaʼan noo̱. Ta kua̱chi kini nda̱ʼo kía̱n yóʼo, chi̱ ni ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios ko̱ kée táto̱ʼon ki̱ʼo kée ta̱a xaa̱n, chi̱ kídi̱ ra̱ xíʼín naná keʼén ra̱.
\v 2 Tído ndoʼó kúú ra̱ kúryíí ii̱ vá ndó. ¿Á ko̱ náʼá ndó ña̱ kánian kundaʼí va ini ndo̱, dá taó ndo̱ ta̱ kée kua̱chi ñoó tein mií ndó xaa̱n?
\v 3 Ta va̱ʼará ko̱ó yuʼu̱ ió xíʼín ndó xaa̱n, tído kee ndó kuendá ña̱ ió ña̱xintóni̱í xíʼín ndó. Ta sa̱ʼá ña̱ kíán táto̱ʼon ki̱ʼo iói̱ xíʼín ndó, sa̱ʼá ño̱ó sa̱ ni̱ keyíko̱i̱ sa̱ʼá ña̱ kini ni̱ kee ta̱a xaa̱n.
\v 4 Ta xíʼín kuu̱ satoʼo yo̱ Jesucristo nataka ndo̱, ta kee ndó kuendá ña̱ iói̱ xíʼín ndó, ta xíʼín ndée̱ satoʼo yo̱ Jesucristo
\v 5 naki̱ʼo ndó ta̱a xaa̱n noo̱ ndáʼa̱ ña̱ uʼu̱, dá ná ndoʼo nío̱ rá, dá ná naá ña̱ kini kátoó ñíi̱ rá, dá ka̱ki nío̱ rá tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku satoʼo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱.
\p
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ váʼa taʼon ña̱ kúryíí ndó. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ xíʼín lúʼu̱ chíʼí vá levadura, ta kúú dákuita̱ ta̱chí vaan iin tuʼu yúsa̱ káva̱ʼa pan?
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó nduvii ndo̱ mií ndó no̱ó kua̱chi kée ra, chi̱ kíán táto̱ʼon levadura dátu̱úán ndo̱ʼó, dá kakuu ndó táto̱ʼon yúsa̱ sa̱á, ña̱ ko̱ ní kíʼin táʼan xíʼín levadura. Dá chi̱ Cristo kúú táto̱ʼon léko saʼání na̱ Israel kékáʼano na víko̱ pascua, chi̱ ni̱ doko̱ ná mií ná saʼa̱ yo̱.
\v 8 Sa̱ʼá ño̱ó ná kekáʼano yó víko̱ pascua miíá, ta ná dáʼa ni kechóon yó levadura, ña̱ kúú ña̱ kini xíʼín ña̱ ko̱ váʼa. Diʼa ná kechóon yó pan, ña̱ ko̱ ní kíʼin táʼan xíʼín levadura, ña̱ kúú ña̱ kée yó ña̱ ndaa̱ xíʼín ndinoʼo ini yo̱.
\p
\v 9 Ta noo̱ iin ka̱ tuti ni̱ ta̱ndaʼí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ káʼa̱n ña̱ o̱ sa̱ káneʼe táʼan ka̱ ndo̱ xíʼín ña̱yuu kée kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiʼí na̱.
\v 10 Tído ko̱ kóni̱ kaaa̱n ña̱ kankuei xoo ndó tein ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios kée kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiʼí na̱, xíʼín na̱ kátoó kakomí ña̱ʼa dao ka̱ ña̱yuu, xíʼín na̱ kíʼin kuíʼíná, xíʼín na̱ ndáño̱ʼo yoko̱. Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ kánian kankuei va ndó ñayuú yóʼo, dá kandeé ndó kankuei ndó tein na.
\v 11 Tído tuti ni̱ ta̱ndaʼí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ káʼa̱n ña̱ o̱ sa̱ káneʼe táʼan ndó xíʼín ña̱yuu káʼa̱n kúú kuendá Jesús tá kée na kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiʼí na̱, o tá kátoó na̱ kakomí ná ña̱ʼa dao ka̱ ña̱yuu, o tá ndáño̱ʼo na yoko̱, o tá kúú ná na̱ to̱ʼón, o tá xíʼi na, o tá kíʼin kuíʼíná ná. Ta ni o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kasáʼan ndó xíʼín ná.
\v 12 Chi̱, ¿ndí ki̱án kúú yuʼu̱ ña̱ keyíko̱i̱ sa̱ʼá ña̱yuu ko̱ nátaka dákuáʼa xíʼá? Tído, ¿á ko̱ náʼá ndó ña̱ kánian keyíko̱ yo̱ sa̱ʼá na̱ dákuáʼa dáó xíʼá?
\v 13 Chi̱ ña̱yuu ko̱ nátaka dákuáʼa xíʼá, mií Ndios kúú na̱ keyíko̱ saʼa̱ ná. Sa̱ʼá ño̱ó taó ndo̱ ta̱a kée kua̱chi nákaa̱ tein ndó xaa̱n ná koʼo̱n ra̱.
\c 6
\s Ná dáʼa ni koʼo̱n ndo̱ no̱ó ta̱ néʼe choon tá ndóʼo ndó ta̱ndóʼó tein mií ndó
\p
\v 1 ¿Á ko̱ náʼá ndó ña̱ tá naá iin káa ndó xíʼín iin ñani ndo̱, na̱ kúú kuendá Jesús, ko̱ váʼa taʼon kée ndó tá ná koʼo̱n ndo̱ no̱ó ta̱a néʼe choon ñayuú yóʼo kaʼa̱n kua̱chi ndó saʼa̱ ñani ndo̱? ¿Ndiva̱ʼa ko̱ káʼa̱n diʼa ndó xíʼín na̱ kúú ña̱yuu Ndios, dá keyíko̱ na̱ saʼa̱ ndo̱?
\v 2 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndoʼó ña̱ kasandaá iin kuu̱, dá niʼi̱ yóó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios, ña̱ keyíko̱ yo̱ saʼa̱ ndidaá ña̱yuu? Ta sa̱ʼá ña̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ keyíko̱ ndo̱ saʼa̱ ña̱yuu, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa o̱ kúu keyíko̱ mií ndó ta̱ndóʼó leé ndóʼo mií ndó xaa̱n, tá dáá?
\v 3 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndoʼó ña̱ nda̱ ángel ndéi induú keyíko̱ yó saʼa̱? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ió choon ña̱ keyíko̱ yo̱ sa̱ʼá ña̱ ndóʼo yó ñayuú yóʼo?
\v 4 Sa̱ʼá ño̱ó, tá ndóʼo ndó ta̱ndóʼó ñayuú yóʼo, ¿ndiva̱ʼa kuaʼa̱n ndo̱ no̱ó ra̱ néʼe choon, táʼa̱n ra̱ ko̱ saʼání mií sa̱ʼá ña̱ʼa Ndios?
\v 5 Ndidaá kúú ña̱ yóʼo káʼi̱n xíʼín ndó, dá ná koo cháá ña̱ kaʼan noo̱ ndo̱. ¿Á ko̱ó ví iin ta̱ ndi̱chí tein mií ndó xaa̱n kuu keyíko̱ saʼa̱ ndo̱ tá naá iin ñani ndo̱ xíʼín iin ka̱ na̱?
\v 6 Chi̱ diʼa iin kúú mií ndó, na̱ kúú kuendá Jesús xaa̱n, naá táʼan ndó, ta néʼe táʼan ndó kuaʼa̱n ndo̱ keyíko̱ saʼa̱ ndo̱ no̱ó ta̱a néʼe choon, táʼa̱n ra̱ ko̱ náʼá Ndios.
\p
\v 7 Ta sa̱ʼá ña̱ naá táʼan mií ndó, sa̱ʼá ño̱ó náʼa̱ ndo̱ mií ndó ña̱ ko̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíʼín Ndios. ¿Ndiva̱ʼa ko̱ xíʼo ndeé ní iní ndo̱ tá kéndava̱ʼa na xíʼín ndó? Ta, ¿ndiva̱ʼa ko̱ xíʼo ndeé ní iní ndo̱ tá kíʼin kuíʼíná ná ndo̱ʼó?
\v 8 Tído diʼa kéndava̱ʼa ndó xíʼín ñani ndo̱, na̱ kúú kuendá Jesús, ta kíʼin kuíʼíná ndó na̱.
\p
\v 9 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ o̱ ndúʼu taʼon ña̱yuu kíni noo̱ dándáki Ndios? O̱ sa̱ dándaʼí ndo̱ mií ndó, chi̱ o̱ ndúʼu na̱ kátoó kudi̱ xíʼín ndi ndáa mií vá ña̱yuu noo̱ ió Ndios, ni na̱ ndáño̱ʼo yoko̱, ni na̱ kídi̱ xíʼín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiʼí na̱, ni ra̱ kídi̱ xíʼín ta̱a xi̱ʼín rá, ni ñáʼa̱ kídi̱ xíʼín ñáʼa̱ xi̱ʼán,
\v 10 ni na̱ kui̱ʼíná, ni na̱ kátoó téí di̱ʼón, ni na̱ xíʼi, ni na̱ kini káʼa̱n, ni na̱ ma̱ñá o̱ ndúʼu noo̱ dándáki Ndios.
\v 11 Ndidaá ña̱ yóʼo ni̱ sa̱ kee dao ndoʼó tá sata̱, tído sa̱ ni̱ ndu̱vii va ndó noo̱ Ndios viti, ta ni̱ xi̱ʼo na ña̱ koo vii ndo̱, ta ni̱ ka̱ndo̱o vii ndo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ satoʼo yo̱ Jesús, xíʼín sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱tiin ndó Espíritu ii̱ Ndios.
\s Ná dáʼa ni kee ndó kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ndo̱ o ñadiʼí ndo̱
\p
\v 12 Ndidaá vá ña̱ʼa kuu kee yó, tído o̱ du̱ú ndidaá ñá ki̱ʼo ña̱ va̱ʼa noo̱ yo̱. Ndidaá vá ña̱ʼa kuu kee yó, tído ná o̱ kíʼo yó mií yó noo̱ ni iin ña̱ʼa ña̱ dándákian yó.
\v 13 Ni̱ ka̱va̱ʼa Ndios ña̱ʼa kaxío̱ kañoʼo ti̱xió, ta ni̱ ka̱va̱ʼa ti̱i yó ña̱ kañoʼo ña̱ʼa kaxío̱, tído ndi nduú vaan dánaá na̱. Tído ko̱ ní káva̱ʼa na ñíi̱ yo̱ ña̱ kía̱n kudi̱ yo̱ xíʼín ndi ndáa mií vá ña̱yuu. Chi̱ diʼa ni̱ ka̱va̱ʼa na ñíi̱ yo̱, dá koni kuáchí yó noo̱ mií ná, ta mií ná kúú satoʼo ñíi̱ yo̱.
\v 14 Chi̱ Ndios, na̱ ni̱ da̱nátaki satoʼo yo̱ Jesús, no̱ón taʼani kúú na̱ dánátaki yó xíʼín ndée̱ ná.
\p
\v 15 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ñíi̱ ndo̱ kúú kuendá Cristo? Sa̱ʼá ño̱ó, ¿á kuu koʼo̱ xíʼín ñíi̱ yo̱, ña̱ kúú kuendá Cristo, ta dákíʼin táʼan yóa̱n xíʼín ñíi̱ iin ñáʼa̱ díkó míí no̱ó ta̱a? Ko̱ó, o̱ kúu taʼon.
\v 16 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ tá ni̱ na̱kiʼin táʼan ñíi̱ iin ta̱a xíʼín ñáʼa̱ díkó míí, dá kía̱n ni̱ nduu na iin tóʼón vá? Dá chi̱ diʼa káʼa̱n tuti ii̱ Ndios: “Tá ni̱ na̱kiʼin táʼan iin ta̱a xíʼín iin ñáʼa̱, dá kía̱n ni̱ nduu na iin tóʼón vá.”
\v 17 Tído na̱ ni̱ na̱ki̱ʼo mií noo̱ satoʼo yo̱ Jesús, dión ni̱ nduu na iin tóʼón xíʼín ná.
\p
\v 18 Kuino kíi̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kátoó ndo̱ kudi̱ ndo̱ xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ndo̱ o yíi̱ ndo̱. Dá chi̱ ndidaá ka̱ kua̱chi kée ña̱yuu ko̱ kíán kua̱chi kée na xíʼín ñíi̱ míí ná, tído na̱ kée kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiʼí na̱, no̱ón kúú na̱ yáʼa kée kua̱chi xíʼín ñíi̱ míí ná.
\v 19 Chi̱, ¿á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ yikí ko̱ño ndo̱ kúú veʼe ño̱ʼo noo̱ ió Espíritu ii̱ Ndios? Chi̱ ió na̱ ini ndo̱, chi̱ ni̱ na̱tiin ndó na̱ noo̱ Ndios. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ dándáki ka̱ ndo̱ mií ndó,
\v 20 dá chi̱ yaʼi nda̱ʼo ni̱ chi̱ya̱ʼi Ndios saʼa̱ ndo̱. Sa̱ʼá ño̱ó kekáʼano ndó Ndios xíʼín ñíi̱ ndo̱, xíʼín espíritu ndo̱, chi̱ ña̱ʼa Ndios kíán.
\c 7
\s Káʼa̱n niʼini Pablo no̱ó ña̱yuu saʼa̱ ndí ki̱án kee na tá tándaʼa̱ ná
\p
\v 1 Ta viti kía̱n koʼi̱n kasto̱ʼin xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ ni̱ nda̱to̱ʼón ndó yuʼu̱ noo̱ tuti ni̱ ta̱ndaʼá ndó ni̱ kii noo̱í, á ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ kíán ña̱ ná o̱ tándaʼa̱ ta̱a xíʼín ñáʼa̱.
\v 2 Tído sa̱ʼá ña̱ ióa̱n ya̱ʼa ndó kee ndó kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ndo̱ o ñadiʼí ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó va̱ʼa cháá ka̱ ná koo ñadiʼí iin rá iin ndó, ta iin rá iin na̱ ñáʼa̱ ná koo yíi̱ ná.
\v 3 Ta iin rá iin ta̱a kánian kudi̱ nduú ra̱ xíʼín ñadiʼí ra̱, ta ki̱ʼo dión taʼani kánian kee na̱ ñáʼa̱ xíʼín yíi̱ ná.
\v 4 Dá chi̱ na̱ ñáʼa̱ ko̱ dándáki ka̱ na̱ ñíi̱ ná, nda̱á yíi̱ vá ná kúú ra̱ dándáki ñaá. Ta ni ta̱a ko̱ dándáki ka̱ ñíi̱ rá, nda̱á ñadiʼí ra̱ kúú na̱ dándáki ñaá.
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó o̱ sa̱ kádíʼi̱nda̱ ndo̱ ñíi̱ ndo̱ noo̱ yíi̱ ndo̱ o noo̱ ñadiʼí ndo̱. Tído tá ni̱ ka̱ndo̱o mií ndó ña̱ o̱ nákiʼin táʼan ndó dao kuu̱, chi̱ kóni̱ ndo̱ kaneʼe ii̱ ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín Ndios, dá kía̱n kuu va kee ndó dión. Tído ndiʼi daá, nakiʼin táʼan nduú tuku ndó, chi̱ oon ni ví o̱ kíʼo ndeé iní ndo̱, ta kexíxi ña̱ uʼu̱ xíʼín ndó, dá ya̱ʼa ndó kee ndó kua̱chi xíʼín iin ka̱ na̱.
\p
\v 6 Ndidaá ña̱ʼa káʼi̱n xíʼín ndó yóʼo kía̱n káʼa̱n niʼinii noo̱ ndo̱, tído ko̱ kúú taʼan vaan choon saʼándái̱ noo̱ ndo̱.
\v 7 Káʼa̱n yuʼu̱ ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ kíán ña̱ ná kandei mií ndidaá ta̱a táto̱ʼon ki̱ʼo ió mií yuʼu̱. Tído díin díin va ña̱ʼa ni̱ niʼi̱ táʼi̱ iin rá iin ña̱yuu noo̱ Ndios, chi̱ ió dao na ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ña̱ ki̱ʼo ndeé iní na̱ kandei mií ná, ta ió taʼani dao na ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ña̱ tandaʼa̱ ná.
\p
\v 8 Ta ña̱ yóʼo káʼa̱n yuʼu̱ xíʼín takuáchí tákí, xíʼín na̱ kuáa̱n ña̱ iin ña̱ va̱ʼa kíán ña̱ ná kandei mií ná táto̱ʼon ki̱ʼo kée yuʼu̱.
\v 9 Tído tá ko̱ xíʼo ndeé iní na̱ chituu na ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, dá kía̱n va̱ʼa cháá ka̱ ná tandaʼa̱ ná. Dá chi̱ va̱ʼa cháá ka̱ ña̱ tandaʼa̱ ná o̱ du̱ú ka̱a̱n ndoʼo nío̱ ná koni na̱ iin ta̱a o iin ñáʼa̱.
\p
\v 10 Ta noo̱ ndo̱ʼó, na̱ ni̱ ta̱ndáʼa̱, saʼándái̱ choon noo̱ ndo̱, tído ko̱ kíán choon ni̱ ndaki ña̱xintóni̱í, chi̱ choon saʼándá mií satoʼo yo̱ Ndios noo̱í kíán, ña̱ ndoʼó, na̱ ñáʼa̱, o̱ sa̱ dánkoo ndó yíi̱ ndo̱.
\v 11 Tído tá sa̱ ni̱ da̱nkoo iin ñáʼa̱ yíi̱a̱n, dá kía̱n ná dáʼa ni tandaʼa̱n xíʼín iin ka̱ ta̱a. Va̱ʼa cháá ka̱ ná ndaka ña̱ mani̱ noo̱ sátáʼan iin rá iin na, dá nakiʼin táʼan tuku na kandei na. Ta ndoʼó, ra̱ ta̱a xaa̱n, o̱ sa̱ dánkoo ndó ñadiʼí ndo̱.
\p
\v 12 Ta ió ña̱ kaʼi̱n xíʼín dao ka̱ ndo̱, va̱ʼará ko̱ káʼa̱n satoʼo yo̱ Ndios sa̱ʼán. Tá ió iin káa ñani yo̱, ta ko̱ kándísa ñadiʼí ra̱ Jesús, tído ióa̱n ña̱ koo ii̱a̱n xíʼín rá, dá kía̱n ná dáʼa ni dánkoo ñaá rá.
\v 13 Tá ió iin káa na̱ ñáʼa̱ kándísa Jesús, ta ko̱ kándísa yíi̱ ná, tído tá ió ra̱ ña̱ koo ii̱ rá xíʼín ná, dá kía̱n ná dáʼa ni dánkoo ñaá ná.
\v 14 Chi̱ iin yíi̱ ko̱ kándísa Jesús, ndéʼé va̱ʼa ñaá Ndios sa̱ʼá ña̱ kándísa ñadiʼí ra̱. Ta iin ñadiʼí ko̱ kándísa Jesús, ndéʼé va̱ʼa ñaá Ndios sa̱ʼá ña̱ kándísa yíi̱a̱n. Chi̱ tá ko̱ kíán dión, dá kía̱n kando̱o kini de̱ʼe na noo̱ Ndios, tído viti kúú xí takuáchí vii noo̱ ná.
\p
\v 15 Tído tá káʼán yíi̱ ndo̱ o ñadiʼí ndo̱, na̱ ko̱ kándísa Jesús, ña̱ dánkoo na ndo̱ʼó, dá kía̱n konó ndó ná kee na dión. Chi̱ ni̱ ndaxi̱ ndo̱ no̱ó ña̱ ni̱ ta̱ndáʼa̱ ndó xíʼín ná tá ndóʼo ndó dión. Chi̱ ni̱ na̱kana Ndios ndo̱ʼó ña̱ kía̱n kandei va̱ʼa ndó.
\v 16 Chi̱ ndoʼó, na̱ ñáʼa̱ xaa̱n, ¿xíni̱ á kandeé ndó xíʼín yíi̱ ndo̱, dá nduu ra kuendá Jesús? Ta ndoʼó, ta̱ kúú yíi̱, ¿xíni̱ á kandeé ndó xíʼín ñadiʼí ndo̱, dá nduu na kuendá Jesús?
\p
\v 17 Tído iin rá iin ndó kánian koo táto̱ʼon ni̱ xi̱ʼo mií satoʼo yo̱ Ndios koo ndó tá ni̱ na̱kana ñaá ná xoo mií ná. Ta ña̱ yóʼo kía̱n dánaʼi̱ noo̱ ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús iin iin xíán noo̱ xíonooi.
\v 18 Sa̱ʼá ño̱ó, ¿á sa̱ ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios? Dá kía̱n nda̱ dión koo va ndó. ¿Á ió dao ndó ko̱ ñáʼa̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios? Dá kía̱n ná dáʼa ni kaʼanda ndo̱án.
\v 19 Dá chi̱ ña̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ xíʼín ña̱ ko̱ ní taʼa̱nda̱ ña̱, ni iin ña̱ʼa ko̱ ndáya̱ʼi ña, dá chi̱ ña̱ ndáya̱ʼi noo̱ Ndios kía̱n kee yó choon saʼándá na̱.
\v 20 Sa̱ʼá ño̱ó kánian koo ii̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndáa ndó tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios xoo mií ná.
\v 21 ¿Á ni̱ sa̱ ñoʼo ndó ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo tá ni̱ kana ñaá Ndios? Ná dáʼa ni nakani ini ndo̱. Tído tá ió ta̱ndeé iní ña̱ kankuei ndó ti̱xi ndáʼa̱ satoʼo ndo̱, dá kía̱n choʼon ini ndo̱ yaa̱ ndo̱.
\v 22 Chi̱ ndoʼó, na̱ sa̱ ñoʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo tá ni̱ kana ñaá Ndios, ndoʼó kúú na̱ ni̱ taó xóo Ndios ti̱xi ndáʼa̱ kua̱chi, dá nono̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ na̱. Ta ndoʼó, na̱ ko̱ ní sá ñoʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios, viti kía̱n ni̱ ndu̱ʼu ndó ti̱xi ndáʼa̱ Cristo, dá koni kuáchí ndó noo̱ ná.
\v 23 Yaʼi nda̱ʼo ni̱ chi̱ya̱ʼi Ndios saʼa̱ ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó ná dáʼa ni nachiʼi ndó mií ndó ti̱xi ndáʼa̱ ni iin tóʼón ña̱yuu.
\v 24 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani, táto̱ʼon ni̱ sa̱ ndaa iin rá iin ndó tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios, ki̱ʼo dión ii̱ ní koo ndó noo̱ ná.
\p
\v 25 Ta viti koʼi̱n kaʼi̱n cháá xíʼín ndó sa̱ʼá na̱ ta̱kí, va̱ʼará ko̱ ta̱ʼón choon ní ni̱ʼí noo̱ satoʼo yo̱ Ndios kíán. Tído káʼa̱n niʼinii noo̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káʼán mií yuʼu̱ kúú ña̱ va̱ʼa, chi̱ sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini satoʼo yo̱ Ndios sa̱ʼí, sa̱ʼá ño̱ó kúúí iin ta̱a káʼa̱n ña̱ ndaa̱.
\v 26 Ta sa̱ʼá ña̱ ndéi yó tiempo uʼu̱ nda̱ʼo, sa̱ʼá ño̱ó káʼán yuʼu̱ ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ ná kandei mií ndó, ta̱ ta̱a, táto̱ʼon ki̱ʼo ndéi ndó.
\v 27 Tá ió ñadiʼí ndo̱, o̱ sa̱ dánkoo ñaá ndó. Ta tá ko̱ó ñadiʼí ndo̱, o̱ sa̱ ndíʼi ini ndo̱ tandaʼa̱ ndo̱.
\v 28 Tído tá ná tandaʼa̱ ndo̱, ko̱ ta̱ʼón kua̱chi kíán. Ta dión taʼani takuáchí diʼí tákí, ko̱ ta̱ʼón kua̱chi kíán tá ná tandaʼa̱ xí. Tído na̱ tándaʼa̱, kasáʼá ndoʼo nío̱ ná, ta ko̱ kóni̱ yuʼu̱ ña̱ ndoʼo ndó dión.
\p
\v 29 Tído ña̱ yóʼo káʼa̱n yuʼu̱ xíʼín ndó, chi̱ nda̱dá cháá vá tiempo kámani̱ noo̱ yo̱. Sa̱ʼá ño̱ó ndoʼó, na̱ ió ñadiʼí, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ó ná ió, ta ndi̱ʼi cháá ka̱ ini ndo̱ saʼa̱ Ndios.
\v 30 Ta ndoʼó, na̱ kúndaʼí ini, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ kúndaʼí ini ndo̱. Ta ndoʼó, na̱ ndéi dii̱, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ ndéi dii̱ ndo̱. Ta ndoʼó, na̱ xíin, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ó ña̱ʼa ní xíin ndó.
\v 31 Ta ndoʼó, na̱ kéchóon ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo, ná dáʼa ni ndi̱ʼi ini ndo̱ sa̱ʼán. Dá chi̱ ñayuú ndéi yó viti naá váán xíʼín ndidaá kúú ña̱ʼa ió noo̱án.
\p
\v 32 Chi̱ ña̱ kóni̱ yuʼu̱ kíán ña̱ ná dáʼa ni nakani téí ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo. Chi̱ na̱ ko̱ ñáʼa̱ tandaʼa̱, ndíʼi cháá ka̱ ini na̱ sa̱ʼá ña̱ʼa satoʼo yo̱ Ndios, chi̱ ndúkú ná ña̱ nataʼan ini satoʼo yo̱ koni ñaá ná.
\v 33 Tído ta̱a ni̱ ta̱ndáʼa̱, nákani cháá ka̱ ini ra̱ sa̱ʼá ña̱ ió ñayuú yóʼo, chi̱ ndúkú rá ña̱ nataʼan ini ñadiʼí ra̱ koni ñaáán.
\v 34 Ta dión taʼani ko̱ kúú nóó taʼan vaan xíʼín ñáʼa̱ ió yíi̱ xíʼín ñáʼa̱ ko̱ó yíi̱. Chi̱ ñáʼa̱ ko̱ó yíi̱, ndíʼi inia̱n sa̱ʼá ña̱ʼa satoʼo yo̱ Ndios, chi̱ ndúkúán ña̱ kando̱o vii ñíi̱a̱n, xíʼín níma̱n noo̱ Ndios. Tído diʼa ñáʼa̱ ió yíi̱, ndíʼi cháá ka̱ inia̱n sa̱ʼá ña̱ ió ñayuú yóʼo, chi̱ ndúkúán ña̱ nataʼan ini yíi̱a̱n koni ñaá rá.
\v 35 Káʼi̱n ndidaá ña̱ yóʼo xíʼín ndó, dá niʼi̱ i̱ní cháá ka̱ ndo̱ ndi kee ndó. Ta ko̱ káʼi̱n saʼa̱ ñá sa̱ʼá ña̱ kóni̱i̱ chituui ndo̱ʼó. Ña̱ kóni̱ yuʼu̱ kía̱n kee ndó ña̱ va̱ʼa xíʼín ña̱ ndísáʼano, dá kía̱n ni iin tóʼón ña̱ʼa ná o̱ kétéin noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios.
\p
\v 36 Tá ió iin káa ndó káʼán ña̱ ko̱ váʼa taʼon ña̱ kuyatá de̱ʼe diʼí tákí ndo̱, ta káʼán ndó ña̱ kánian tandaʼa̱ xí, dá kía̱n kuu ki̱ʼo ndó ña̱ tandaʼa̱ xí, chi̱ ko̱ ta̱ʼón kua̱chi kíán.
\v 37 Tído ndoʼó, na̱ ió ini ña̱ ná o̱ tándaʼa̱ de̱ʼe diʼí ndo̱, ta o̱ du̱ú ña̱ miía̱n ndúsa̱ kíán ña̱ tandaʼa̱ xí, ta nónó noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kía̱n kóni̱ mií ndó, tá sa̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini ndo̱ ña̱ o̱ tándaʼa̱ ta̱ʼón de̱ʼe diʼí tákí ndo̱, dá kía̱n va̱ʼa va kée ndó.
\v 38 Sa̱ʼá ño̱ó, na̱ xíʼo de̱ʼe diʼí na̱ tandaʼa̱ xí, va̱ʼa kée na, ta na̱ ko̱ xíʼo xi tandaʼa̱ xí, va̱ʼa cháá ka̱ kée na.
\p
\v 39 Ta iin ñáʼa̱ ió yíi̱, ni̱ kato̱ táʼan xíʼín yíi̱a̱n noo̱ ley xía̱n nani takí ra̱ ió ra̱. Tído tá ni̱ xiʼi̱ yíi̱a̱n, dá kía̱n ni̱ nono̱ noo̱a̱n tandaʼa̱n xíʼín ndi ndáa ta̱a kóni̱ miíán, tído ta̱a kándísa satoʼo yo̱ Cristo ná kakuu ra.
\v 40 Tído kaá yuʼu̱ ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ ví keeán tá ná o̱ tándaʼa̱ tukuán, ta káʼín ña̱ ki̱ʼo dión taʼani kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios.
\c 8
\s Káʼa̱n niʼini Pablo sa̱ʼá ko̱ño dóko̱ ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios no̱ó yoko̱
\p
\v 1 Viti, dá kuaʼi̱n kasto̱ʼin xíʼín ndó sa̱ʼá ko̱ño dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱. Sa̱ kátóni̱ va̱ʼa ini yo̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo. Tído sa̱ʼá ña̱ kátóni̱ ini yo̱, ña̱ yóʼo kédaá xíʼá, sa̱ʼá ño̱ó kúryíí yó. Tído tá kúʼu̱ ndisa ini yo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín yó, dá dákuáʼano yó na̱ xíʼín to̱ʼon Ndios.
\v 2 Tá ió iin káa ndó káʼán ña̱ náʼá nda̱ʼo ndó saʼa̱ iin ña̱ʼa, diʼa ko̱ náʼá ndó sa̱ʼán táto̱ʼon ki̱ʼo kánian kanaʼá ndó.
\v 3 Tído tá miía̱n ndaa̱ kóni̱ yo̱ Ndios, dá kía̱n náʼá ná yó, ña̱ kúú yó ña̱yuu na̱.
\p
\v 4 Ta viti koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱. Náʼá yó ña̱ ko̱ ta̱ʼón ña̱ʼa ndáya̱ʼi yoko̱ ndéi ñayuú yóʼo, chi̱ ko̱ó ka̱ iin ka̱ ndios, sa̱va̱ʼa iin tóʼón dini̱ vá kúú Ndios.
\v 5 Va̱ʼará káʼa̱n ña̱yuu ña̱ ndéi dao ka̱ ndios induú o no̱ñóʼo̱ yóʼo, chi̱ kaá na̱ ña̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ndios xíʼín kua̱ʼá nda̱ʼo satoʼo ndéi,
\v 6 tído noo̱ yóó, iin tóʼón dini̱ vá kúú Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, na̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ndidaá kúú ña̱ʼa, ta no̱ón kúú na̱ xíʼo ña̱ ta̱kí yo̱ kéchóon yó noo̱ ná. Ta iin tóʼón dini̱ taʼani kúú satoʼo yo̱ Jesucristo. Ta xíʼín ndáʼa̱ míí ná ió ndidaá kúú ña̱ʼa, ta mií ná kédaá xíʼá, dá takí yo̱ ndéi yó.
\p
\v 7 Tído o̱ du̱ú ndidaá ña̱yuu kátóni̱ ini sa̱ʼá ña̱ yóʼo. Dá chi̱ ñóʼo dao ña̱yuu tein ndó, nda̱ kuálí ná ni̱ ka̱sáʼá ná ndáño̱ʼo na yoko̱. Sa̱ʼá ño̱ó tá seí na̱ ko̱ño ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱, káʼán ná ña̱ sa̱ ndáño̱ʼo taʼani na yoko̱ ñoó, ta kasáʼá ná nákani kuáchi̱ ini na̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ náʼá va̱ʼa na, ta káʼán ná ña̱ ni̱ yako̱ na̱ noo̱ Ndios.
\v 8 Sa̱ náʼá vá yó ña̱ o̱ du̱ú ña̱ʼa seí yo̱ kedaá xíʼín yó, dá kando̱o va̱ʼa yó noo̱ Ndios. Dá chi̱ ko̱ kúú yó ña̱yuu ndáya̱ʼi cháá ka̱ noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ seí yo̱ dao ña̱ʼa, ta ni o̱ kándo̱o nóo yó noo̱ ná sa̱ʼá ña̱ ko̱ se̱í yo̱ dao ka̱ ña̱ʼa.
\v 9 Tído kaon koo ndó, chi̱ va̱ʼará kuu keí ndo̱án, tído ná dáʼa ni ki̱ʼo ndó ña̱ kía̱n kue̱i dao na̱ kómani̱ kuaʼano xíʼín to̱ʼon Ndios no̱ó kua̱chi sa̱ʼá ña̱ seí ndo̱án.
\v 10 Dá chi̱ tá ná koni na̱ iin káa ndoʼó, na̱ sa̱ náʼá sa̱ʼá ña̱ yóʼo, ta ió ndo̱ seí ndo̱ ko̱ño ini veʼe noo̱ ndáño̱ʼo ña̱yuu yoko̱, dá kía̱n kaʼán taʼani na keí ná ña̱, va̱ʼará nákani kuáchi̱ ini na̱ keí náa̱n. ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ kée ndó dión, sa̱ʼá ño̱ó xíno̱ ini na̱ keí ná ko̱ño ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱?
\v 11 Ta sa̱ʼá ña̱ náʼá va̱ʼa ndó ña̱ ko̱ ta̱ʼón kua̱chi kíán keí ndó ko̱ño ñoó, sa̱ʼá ño̱ó dátu̱ú ndó ñani ndo̱, na̱ ko̱ ñáʼa̱ kuaʼano xíʼín to̱ʼon Ndios, na̱ ni̱ chi̱ya̱ʼi Cristo saʼa̱.
\v 12 Ta sa̱ʼá ña̱ yáʼa ndó kée ndó kua̱chi noo̱ ñani ndo̱, ta sa̱ʼá ña̱ xíʼo ndó ña̱ xíno̱ ini na̱ kée na ña̱ káʼán ná kúú kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó yáʼa ndó kée ndó kua̱chi noo̱ mií Cristo.
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó tá ña̱ʼa seí yuʼu̱ kédaá xíʼín ñanii̱, dá kue̱i na no̱ó kua̱chi, dá kía̱n ni iin kuu̱ ka̱ ná o̱ ka̱xíí ko̱ño, dá kía̱n ná dáʼa ni ya̱ʼa ñanii̱ kee na kua̱chi saʼa̱ yúʼu̱.
\c 9
\s Káʼa̱n Pablo ña̱ kúú ná iin apóstol
\p
\v 1 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ kúúí iin apóstol, na̱ néʼe to̱ʼon Jesús? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ kuu kee yuʼu̱ ndidaá ña̱ʼa kée dao ka̱ apóstol? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ni̱ xini taʼani yuʼu̱ Jesús, na̱ kúú satoʼo yo̱? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ni̱ nduu ndó kuendá Jesús sa̱ʼá ña̱ kéei choon ni̱ xi̱ʼo satoʼo yo̱ noo̱í?
\v 2 Ndá ndi kuu ko̱ kándía dao ka̱ ña̱yuu ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú yuʼu̱ apóstol Jesús, tído ndoʼó kúú na̱ kánian nakoni ndo̱ yuʼu̱. Ta sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá satoʼo yo̱ Jesús, ño̱ó kía̱n náʼa̱ ña̱ kúúí iin apóstol.
\p
\v 3 Ta ña̱ yóʼo kúú to̱ʼon káʼi̱n xíʼín ndoʼó, na̱ kána̱ʼá xíʼíín ndéi xaa̱n:
\v 4 ¿Á ko̱ ta̱ʼón íchi̱ ndú ña̱ ki̱ʼo ndó ña̱ʼa kasáʼan ndu, ña̱ ki̱ʼo ndó ña̱ʼa koʼo ndu?
\v 5 ¿Á ko̱ ta̱ʼón íchi̱ ndú ña̱ kandaka ndu na̱ ñáʼa̱ kándísa Jesús kakuu ñadiʼí ndu̱, ta kanoo nduú na̱ xíʼín ndú, táto̱ʼon ki̱ʼo kée dao ka̱ na̱ kúú apóstol, xíʼín ñani satoʼo yo̱ Jesús, xíʼín Cefas?
\v 6 ¿Á sa̱va̱ʼa yuʼu̱ xíʼín Bernabé kúú na̱ kánian koto mií xíʼín choon kée ndu?
\v 7 Ta, ¿ndi káa iin soldado xíto mií xíʼín di̱ʼón mií rá? Ta, ¿ndi káa iin ta̱a xíti uva, ta ko̱ se̱í ra̱ uva kána no̱ñóʼo̱ rá? Ta, ¿ndi káa iin ta̱a ndáka léko, ta ko̱ xíʼi ra lechí ri̱?
\p
\v 8 ¿Á káʼán ndó ña̱ nákani ini ta̱a káʼi̱n xíʼín ndó? ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ dión taʼani káʼa̱n ley Moisés?
\v 9 Dá chi̱ ley Moisés kía̱n kaá diʼa: “O̱ sa̱ ta̱án ndo̱ ñóno̱ yúʼu̱ che̱e tá sádi̱ ri̱ tirió, dá ná kuu keí rí chááán.” ¿Á káʼán ndó ña̱ ndíʼi ini Ndios sa̱va̱ʼa sa̱ʼá che̱e?
\v 10 O, ¿á ni̱ taa taʼani na to̱ʼon yóʼo saʼa̱ yóó? Saʼa̱ yóó ni̱ taa naa̱n. Ta dión ni na̱ xíti, ió ta̱ndeé iní noo̱ ná ña̱ natiin na ña̱ʼa no̱ñóʼo̱ ni̱ xiti na, ta na̱ sádi̱ tirió, ió taʼani ta̱ndeé iní noo̱ ná ña̱ natiin na ña̱ʼa no̱ó ni̱ ndu̱vii na ñoó.
\p
\v 11 Nduʼu̱ kúú na̱ ni̱ chiʼi tata ña̱ kúú to̱ʼon Ndios ini nío̱ ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó, ¿á kakian iin ña̱ dátaʼán nda̱ʼo nduʼu̱ ndo̱ʼó ña̱ natiin nduʼu̱ cháá ña̱ xínñóʼó ndú noo̱ ndo̱?
\v 12 Tá dao ka̱ va ta̱a kúú ra̱ nátiin ña̱ xíto ndó ra̱, ta va̱ʼa cháá ka̱ ví kánian kee ndó xíʼín nduʼu̱.
\p Ta va̱ʼará ió íchi̱ ndú ña̱ koto ñaá ndó, tído ko̱ kéchóon taʼon nduʼa̱n. Diʼa xíʼo ndeé vá iní ndu̱ no̱ó ndidaá ña̱ʼa, dá kía̱n ni iin ña̱ʼa ná o̱ kétéin no̱ó ña̱yuu ña̱ kandísa na to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Cristo Jesús.
\v 13 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ ta̱a kéchóon noo̱ Ndios ini veʼe ño̱ʼo káʼano seí ra̱ ña̱ ñóʼo ini veʼe ñoó, ta ra̱ dóko̱ kíti̱ noo̱ náa̱ seí ra̱ cháá ko̱ño ri̱?
\v 14 Dión taʼani ni̱ saʼanda satoʼo yo̱ Jesús choon ña̱ na̱ xíonoo dánaʼa̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ ná, kánian kataki na̱ noo̱ choon kée na.
\p
\v 15 Tído yuʼu̱, ni iin kuu̱ ta̱ʼón ko̱ ní kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ koto ndó yuʼu̱, ta ni ko̱ táai to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kóni̱i̱ ña̱ koto ndó yuʼu̱. Va̱ʼa ka̱a̱n ná kuu diʼa yuʼu̱, o̱ du̱ú ka̱ ña̱ di̱tá ndó ña̱ nátaʼan inii̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ kíʼin ya̱ʼi noo̱ ndo̱.
\v 16 Tá dánaʼa̱ yuʼu̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, dá kía̱n ko̱ kánian chindaya̱ʼi yuʼu̱ miíí, dá chi̱ ni̱ taʼa̱nda̱ choon no̱ói̱ ña̱ dión kánian keei. Ndaʼí yuʼu̱ tá ná o̱ dánaʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa yóʼo.
\p
\v 17 Tá ni̱ chi̱kaa̱ ini mií yuʼu̱ keei choon yóʼo, dá kía̱n kuu va natiiin ya̱ʼi noo̱ ndo̱. Tído o̱ du̱ú mií yuʼu̱ ní chíkaa̱ inii̱ keei ña̱, dá chi̱ choon ni̱ taʼa̱nda̱ noo̱ vá yuʼu̱ kíán.
\v 18 Ta, ¿ndí ki̱án va̱ʼa nátiin yuʼu̱, tá dáá? Ña̱ va̱ʼa nátiin yuʼu̱ kía̱n nátaʼan inii̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ kíʼin ya̱ʼavii noo̱ ndo̱ dánaʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Cristo Jesús. Chi̱ ko̱ kóni̱i̱ dándi̱ʼi inii̱ ndo̱ʼó kee ndó ña̱ kánian kee ndó xíʼíín sa̱ʼá ña̱ dánaʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús.
\p
\v 19 Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáʼa̱ ni iin tóʼón ña̱yuu, sa̱ʼá ño̱ó nónóí ki̱ʼoi miíí konkuáchíí noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu, dá kía̱n kandeéí ña̱ kandísa kuaʼa̱ cháá ka̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús.
\v 20 Sa̱ʼá ño̱ó, tá nákaa̱i̱ tein na̱ kúú na̱ Israel, dá kéei miíí kúúí iin na̱ Israel, dá kandeéí kandísa na Jesús. Chi̱ tá nákaa̱i̱ tein na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ley Moisés, ta va̱ʼará ko̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley ñoó, tído kéei miíí ña̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáʼán, dá kandeéí kandísa na Jesús.
\v 21 Ta dión taʼani kée yuʼu̱ tá nákaa̱i̱ tein ña̱yuu ko̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ley Moisés, chi̱ kée yuʼu̱ miíí ña̱ ko̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley. Tído ko̱ kóni̱ kaaa̱n ña̱ ko̱ se̱ídóʼo yuʼu̱ choon saʼándá ley Ndios, chi̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáʼa̱ Cristo. Dión kéei, dá kandísa na̱ ko̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ley to̱ʼon va̱ʼa Jesús.
\v 22 Tá nákaa̱i̱ tein na̱ ko̱ ñáʼa̱ kuaʼano xíʼín to̱ʼon Ndios, dá kía̱n kée yuʼu̱ miíí táto̱ʼon ki̱ʼo kúú mií ná, dá kandeéí kuaʼano na xíʼín to̱ʼon Ndios. Ta daá kuití vá kée yuʼu̱ miíí táto̱ʼon ki̱ʼo kúú iin rá iin ña̱yuu, dá kandeéí ka̱ki dao na no̱ó kua̱chi na̱.
\v 23 Ndidaá kúú ña̱ yóʼo kée yuʼu̱, dá naka̱ʼani cháá ka̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús kuaʼa̱n, ta ki̱ʼo dión kandeé taʼani yuʼu̱ ni̱ʼí ña̱ kúú ña̱ va̱ʼa sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa yóʼo.
\p
\v 24 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ndi ndóʼo ta̱a taxí táʼan? Chi̱ ndidaá vá rá ndúndéé taxí táʼan, tído iin tóʼón vá kúú ra̱ kándéé. Ta ki̱ʼo dión taʼani ndundéé ndó kuita ndaa̱ ndo̱ xíʼín to̱ʼon Ndios, dá kandeé ndó niʼi̱ ndo̱ ña̱ kánian natiin ndó.
\v 25 Ta ki̱ʼo dión taʼani ndóʼo ra̱ koʼo̱n chídáó táʼan, chi̱ ndíʼi nda̱ʼo ini ra̱ kénduu ra̱ mií rá, dá kandeé rá niʼi̱ rá iin corona, ña̱ naá óon. Tído yóó kúú na̱ ndíʼi ini kuita ndaa̱ xíʼín Ndios, dá niʼi̱ yo̱ iin corona, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ na̱á.
\v 26 Sa̱ʼá ño̱ó ki̱ʼo dión ndaa̱ kánkonoi íchi̱ Ndios, chi̱ ko̱ kánkono naá taʼon yuʼu̱. Ta ki̱ʼo dión taʼani kéei tá naái̱ xíʼín ña̱ kini, chi̱ ko̱ kéei táto̱ʼon kée na̱ dákoʼo̱n yi̱kí noo̱ táchi̱.
\v 27 Diʼa dándóʼo yuʼu̱ ñíi̱í, ta kéndúsa̱i̱ xíʼán, dá kandeéí ña̱ keean ña̱ kóni̱ Ndios. Dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n, va̱ʼará ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, oon ni ví o̱ kándeéí kasandaái̱ nda̱ no̱ó ni̱ chi̱náʼa̱ Ndios.
\c 10
\s Kuino kíi̱ ndo̱ no̱ó yoko̱, ta o̱ sa̱ kándaño̱ʼo ndóa̱n
\p
\v 1 Tído ko̱ kóni̱i̱, ñani, ña̱ nandodó ndo̱ ña̱ ni̱ xika na̱ sáʼano ñoo nduʼu̱ ti̱xi káti̱ viko̱, ña̱ ni̱ ka̱sto̱ʼon xíʼín ná noo̱ kánian koʼo̱n na̱. Ta ndidaá vá ná ni̱ chi̱kaʼanda me̱ʼí ta̱ñoʼo̱ naní Ta̱ñoʼo̱ Kua̱ʼá.
\v 2 Ta ki̱ʼo dión ni̱ ndu̱ʼu na ti̱xi ndáʼa̱ Moisés, chi̱ kíán táto̱ʼon ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná xíʼín viko̱ ñoó xíʼín ta̱ñoʼo̱ ñoó.
\v 3 Ta ndidaá ná ni̱ seí ña̱ʼa ni̱ ta̱ndaʼá Ndios ni̱ kii induú,
\v 4 ta ndidaá taʼani na ni̱ xiʼi ta̱kui̱í ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ ná. Chi̱ ni̱ xiʼi na ta̱kui̱í ni̱ kana ndi̱ka káo̱, ta káo̱ ñoó kúú Cristo.
\v 5 Tído kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu ñoó ko̱ ní nátaʼan ini Ndios koni na̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o yikí ko̱ño na̱ no̱ñóʼo̱ i̱chí ñoó.
\p
\v 6 Ndidaá kúú ña̱ yóʼo kía̱n kásto̱ʼon xíʼín yó ña̱ ko̱ váʼa taʼon ña̱ katoó yo̱ kee yó ña̱ kini táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee ña̱yuu ñoó.
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó o̱ sa̱ kándaño̱ʼo ndó yoko̱ táto̱ʼon ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ diʼa káʼa̱n tuti ii̱ Ndios: “Ni̱ sa̱ ndei na ni̱ sa̱sáʼan na, ta ni̱ xiʼi na, dá ni̱ nda̱kuei na ni̱ sa̱ ndei dii̱ ná no̱ó yoko̱.”
\v 8 Ta ná dáʼa ni kee yó kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí yo̱ o yíi̱ yo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó. Chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ʼá ño̱ó iin kuu̱ ni̱ xiʼi̱ oko̱ oni̱ mil na̱ ni̱ kee Ndios.
\v 9 Ta ná o̱ sa̱ kóo ini yo̱ korndodó yó satoʼo yo̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ʼá ño̱ó kuaʼa̱ ná ni̱ xiʼi̱ tá ni̱ seí ñaá koo̱.
\v 10 Ta ni o̱ sa̱ káʼa̱n kua̱chi ndó noo̱ Ndios táto̱ʼon ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ʼá ño̱ó kuaʼa̱ ná ni̱ xiʼi̱ ni̱ kee iin ángel néʼe choon saʼání ña̱yuu.
\p
\v 11 Ndidaá kúú ña̱ yóʼo kía̱n ni̱ ndoʼo ña̱yuu ñoó, ta kásto̱ʼan xíʼín yó ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini yo̱ kee yó dión, ta ni̱ taa naa̱n noo̱ tuti ii̱ Ndios kaʼa̱n niʼinian noo̱ yóó, na̱ ni̱ kasa̱ndaá ndéi tiempo noo̱ ndíʼi.
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa ndó káʼán ña̱ ndíta toon ndó xíʼín Ndios, dá kía̱n kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná dáʼa ni kue̱i ndó no̱ó kua̱chi.
\v 13 Kanaʼá ndó ña̱ ta̱ndóʼó ndóʼo ndó, iin nóó vá kúúán xíʼín ta̱ndóʼó ndóʼo ndidaá ka̱ ña̱yuu. Tído iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, chi̱ o̱ kónó taʼon na ña̱ ndoʼo cháá ka̱ nío̱ ndo̱ no̱ó ña̱ o̱ ki̱ʼo ndeé iní ndo̱. Dá chi̱ diʼa ki̱ʼo va Ndios ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱, dá kandeé ndó kankuei ndó no̱ó ta̱ndóʼó xírndodó ñaá.
\p
\v 14 Sa̱ʼá ño̱ó, na̱ mani̱ miíi̱, taó xóo ndó mií ndó no̱ó ña̱ kúú yoko̱, o̱ sa̱ kándaño̱ʼo ndóa̱n.
\v 15 Káʼi̱n xíʼín ndó táto̱ʼon káʼi̱n xíʼín na̱ kándaa̱ ini. Sa̱ʼá ño̱ó taó kuendá va̱ʼa ndó sa̱ʼá ña̱ káʼi̱n xíʼín ndó yóʼo.
\v 16 Tá xíʼi yó copa ndutá uva, ndirá dándáki ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús saʼa̱ yo̱, ta náki̱ʼo yó ndivéʼe noo̱ Ndios saʼa̱ ra̱, ¿á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ iin ni̱ nduu yó xíʼín Cristo ni̱ kee nii̱ ná? Ta tá dákuáchi yó pan, dá seí yo̱án, ¿á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ iin ni̱ nduu yó xíʼín Cristo sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo na yikí ko̱ño na̱ ni̱ xiʼa̱n saʼa̱ yo̱?
\v 17 Va̱ʼará kuaʼa̱ vá kúú yó, tído iin tóʼón vá pan seí yo̱, sa̱ʼá ño̱ó iin tóʼón vá ni̱ nduu yó, chi̱ iin tóʼón vá pan seí ndiʼi yó.
\p
\v 18 Kande̱ʼé ndó táto̱ʼon kée na̱ Israel. Chi̱ seí na̱ cháá ko̱ño kíti̱ dóko̱ ná noo̱ náa̱, ta, ¿á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ kíán táto̱ʼon iin ni̱ nduu na xíʼín noo̱ náa̱ ñoó?
\v 19 Ta sa̱ʼá ña̱ káʼi̱n dión xíʼín ndó, ¿á kóni̱ kaa ña̱ ndáya̱ʼi yoko̱, o ndáya̱ʼi ña̱ dóko̱ ña̱yuu noo̱án?
\v 20 Ko̱ó, chi̱ ña̱ káʼi̱n xíʼín ndó kóni̱ kaa ña̱ tá dóko̱ ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios ko̱ño no̱ó yoko̱, no̱ó ña̱ uʼu̱ va dóko̱ náa̱n, ta o̱ du̱ú noo̱ Ndios ta̱kí, ta ko̱ kóni̱ taʼon yuʼu̱ ña̱ iin nduu ndó xíʼín ña̱ uʼu̱.
\p
\v 21 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kánian koʼo ndó copa kuendá Cristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, ta koʼo taʼani ndó copa kuendá ña̱ uʼu̱, chi̱ ko̱ kánian kasáʼan ndó mesa kuendá satoʼo yo̱ Cristo, ta iin nduu ndó xíʼín ná, ta kasáʼan taʼani ndó noo̱ mesa kuendá ña̱ uʼu̱, ta iin nduu ndó xíʼán.
\v 22 ¿Á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ dárʼuʼu̱ yo̱ satoʼo yo̱ no̱ó ña̱ kuión na̱ tá kée yó dión? ¿Á káʼán ndó ña̱ ndakí cháá ka̱ yo̱ o̱ du̱ú Ndios?
\s Ná dáʼa ni ndukú yó ña̱ va̱ʼa mií yó. Diʼa nandukú yó ña̱ va̱ʼa dao ka̱ na̱
\p
\v 23 Ndidaá vá ña̱ʼa kuu kee yó, tído o̱ du̱ú ndidaá ñá ki̱ʼo ña̱ va̱ʼa noo̱ yo̱. Ndidaá vá ña̱ʼa kuu kee yó, tído o̱ du̱ú ndidaá ñá dákuáʼano dao ka̱ ña̱yuu.
\v 24 O̱ sa̱ ndíʼi ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kandei va̱ʼa ndó, diʼa ndi̱ʼi ini ndo̱ ña̱ ná kandei va̱ʼa dao ka̱ ña̱yuu.
\v 25 Ta ndi ndáa mií ko̱ño kúya̱ʼi noo̱ díkó náa̱n, kuu va keí ndo̱án. Ta o̱ sa̱ ndáto̱ʼón ndó ndeí ni̱ kixian, dá kía̱n ná dáʼa ni kasáʼá nakani kuáchi̱ ini ndo̱.
\v 26 Dá chi̱ ña̱ʼa satoʼo yo̱ Ndios kúú iin níí kúú vá ñayuú yóʼo xíʼín ndidaá kúú ña̱ʼa ió noo̱án.
\v 27 Tá ni̱ kana iin na̱ ko̱ náʼá Ndios ndo̱ʼó ña̱ koʼo̱n ndo̱ veʼe na kasáʼan ndó xíʼín ná, ta tá káʼán ndó koʼo̱n ndo̱, keí ní ndó ndidaá kúú ña̱ xíʼo na noo̱ ndo̱. O̱ sa̱ ndáto̱ʼón ndó ndeí ni̱ kixian, dá kía̱n ná dáʼa ni kasáʼá nakani kuáchi̱ ini ndo̱.
\v 28 Tído tá ió iin na kaa xíʼín ndó: “Ko̱ño ni̱ doko̱ ná no̱ó yoko̱ vá kíán xaa̱n”, dá kía̱n ná dáʼa ni keí ndo̱án sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ dión, dá ná o̱ nákani kuáchi̱ ini na̱ kande̱ʼé ná ndo̱ʼó, dá chi̱ ña̱ʼa satoʼo yo̱ Ndios kúú iin níí kúú vá ñayuú yóʼo xíʼín ndidaá kúú ña̱ʼa ió noo̱án.
\v 29 Káʼi̱n sa̱ʼá ña̱ nákani ini dao ka̱ na̱, o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ nákani ini mií ndó.
\p Tído ndá ndi kuu kaa ndo̱ xíʼíín: “¿Ndiva̱ʼa kánian chituu yuʼu̱ ña̱ nónóí keei sa̱ʼá ña̱ nákani kuáchi̱ ini dao ka̱ ña̱yuu?
\v 30 Chi̱ tá ni̱ na̱ki̱ʼo va yuʼu̱ ndivéʼe noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ʼa saxíi̱, ¿ndiva̱ʼa káʼa̱n uʼu̱ ña̱yuu sa̱ʼí, ta sa̱ ni̱ na̱ki̱ʼo yuʼu̱ ndivéʼe noo̱ Ndios sa̱ʼán?”
\v 31 Sa̱ʼá ño̱ó tá sásáʼan ndó, o xíʼi ndó, o kée ndó dao ka̱ ña̱ʼa, daá kuití kee ndóa̱n saʼa̱ Ndios, dá ná natiin na ña̱ñóʼó.
\v 32 O̱ sa̱ kákuu ndó táto̱ʼon iin ña̱ʼa kétéin no̱ó ña̱yuu, dá kue̱i na no̱ó kua̱chi, á mií ná kúú ná na̱ ñoo Israel, o á mií ná ko̱ kúú ná na̱ ñoo Israel, o á mií ná kúú ná kuendá Cristo.
\v 33 Chi̱ dión kée mií yuʼu̱ no̱ó ndidaá ña̱ kéei, chi̱ ndúkúí ña̱ nataʼan ini ndidaá ña̱yuu, chi̱ ko̱ kée yuʼu̱ saʼa̱ miíí, diʼa kée yuʼu̱ saʼa̱ dao ka̱ na̱, dá niʼi̱ ná ña̱ ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱.
\c 11
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kée yuʼu̱, chi̱ yuʼu̱ kúú na̱ kée táto̱ʼon ki̱ʼo kée Cristo.
\s Ki̱ʼo diʼa kee ndó tá nátaka ndo̱ dákuáʼa ndó to̱ʼon Ndios
\p
\v 2 Nákoni yuʼu̱ ndo̱ʼó, ñani, dá chi̱ ndíko̱ʼon ini ndo̱ yuʼu̱, ta kée ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱.
\v 3 Tído kóni̱i̱ ña̱ kía̱n kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ Cristo kúú dini̱ noo̱ ndidaá kúú ta̱a. Ta dión taʼani ndóʼo ta̱a, chi̱ mií rá kúú dini̱ noo̱ ñadiʼí ra̱, ta Ndios kúú dini̱ noo̱ Cristo.
\v 4 Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa mií vá ta̱a káʼa̱n xíʼín Ndios o dánaʼa̱ ra̱ to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ rá tá kánóo iin ña̱ʼa dini̱ rá, dá kía̱n ko̱ xíʼo taʼon ra ña̱ñóʼó no̱ó na̱ kúú dini̱ noo̱ rá.
\v 5 Tído ndi ndáa mií vá na̱ ñáʼa̱ káʼa̱n xíʼín Ndios o dánaʼa̱ na̱ to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ ná tá ko̱ dáda̱ʼi na dini̱ ná, dá kía̱n ko̱ xíʼo taʼon na ña̱ñóʼó no̱ó ra̱ kúú dini̱ noo̱ ná, ta kéeá kuendá táto̱ʼon ni̱ da̱tá táʼí dini̱ ná.
\v 6 Chi̱ tá ko̱ kóni̱ na̱ ñáʼa̱ dáda̱ʼi na dini̱ ná, dá kía̱n va̱ʼa ka̱a̱n ná da̱tá táʼí náa̱n. Tído tá kíán iin ña̱ kaʼan noo̱ noo̱ ná, dá kía̱n va̱ʼa ka̱a̱n ná dáda̱ʼi naa̱n.
\v 7 Ta ni iin ta̱a ko̱ kánian dáda̱ʼi dini̱ rá, dá chi̱ káa ra táto̱ʼon ki̱ʼo káa mií Ndios, ta nátiin na ña̱ñóʼó noo̱ rá. Tído ta̱ ta̱a kúú ra̱ nátiin ña̱ñóʼó no̱ó na̱ ñáʼa̱,
\v 8 dá chi̱ ko̱ ní kíʼin Ndios lásá yika̱ na̱ ñáʼa̱, dá kava̱ʼa na ta̱a, diʼa lásá yika̱ ta̱a ni̱ kiʼin na, dá ni̱ ka̱va̱ʼa na na̱ ñáʼa̱.
\v 9 Ta ko̱ ní káva̱ʼa Ndios ta̱a sa̱ʼá na̱ ñáʼa̱, diʼa ni̱ ka̱va̱ʼa na na̱ ñáʼa̱ sa̱ʼá ta̱a, dá chindeé ñaá.
\v 10 Sa̱ʼá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian kada̱ʼi dini̱ na̱ ñáʼa̱, dá náʼa̱ na̱ ña̱ nákaa̱ na̱ ti̱xi ndáʼa̱ yíi̱ ná, chi̱ ndéʼé káxí ñaá ángel ndéi induú.
\v 11 Tído mií satoʼo yo̱ Ndios kúú na̱ ni̱ saki ña̱ o̱ kúu taʼon koo iin ta̱a tá ko̱ó iin ñáʼa̱, ta o̱ kúu taʼon koo iin ñáʼa̱ tá ko̱ó iin ta̱a,
\v 12 dá chi̱ va̱ʼará ni̱ kiʼin Ndios lásá yika̱ ta̱a, dá ni̱ ka̱va̱ʼa na̱ ñáʼa̱, tído ti̱xi na̱ ñáʼa̱ taʼani káki ta̱a. Tído ndidaá ña̱ yóʼo ve̱i noo̱ Ndios.
\p
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó nakani va̱ʼa ini mií ndó, ¿á ña̱ va̱ʼa kíán ña̱ kanonó dini̱ na̱ ñáʼa̱ tá káʼa̱n na̱ xíʼín Ndios o ko̱ó?
\v 14 Ta náʼá yó ña̱ iin ña̱ kaʼan noo̱ kíán ña̱ konó iin ta̱a kuaʼano náni̱ idí dini̱ rá.
\v 15 Tído ña̱ va̱ʼa va kíán ña̱ konó na̱ ñáʼa̱ kuaʼano náni̱ idí dini̱ ná, dá chi̱ iin ña̱ñóʼó vá kíán, dá chi̱ ni̱ niʼi̱ ná idí dini̱ ná ña̱ kakuuan ña̱ dáda̱ʼi dini̱ ná.
\v 16 Tído tá káʼán ndó kanaʼá ndó saʼa̱ ña̱ yóʼo, dá kía̱n kánian kanaʼá ndó ña̱ ko̱ ta̱ʼón iin ka̱ ña̱ʼa náʼá nduʼu̱ kee ndu xíʼín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Ndios, sa̱va̱ʼa ña̱ yóʼo va kía̱n kée ndu.
\s Dána̱ni Pablo ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ ko̱ váʼa kée na tá kuaʼa̱n na̱ kee na Santa Cena
\p
\v 17 Tído ña̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ndó viti, ko̱ kíán ña̱ káʼa̱n va̱ʼi saʼa̱ ndo̱, chi̱ noo̱ nátaka ndo̱ dákuáʼa ndó kánian dákuáʼano táʼan ndó, ta viti diʼa dátu̱ú táʼan ndó.
\v 18 Ña̱ mií no̱ó káʼi̱n xíʼín ndó kía̱n ni̱ niʼi̱ tóʼin ña̱ noo̱ nátaka ndo̱ dákuáʼa ndó, daá kuití vá taó xóo táʼan ndó. Ta kándísai ña̱ miía̱n ndaa̱ dión kée ndó.
\v 19 Dá chi̱ ki̱ʼo dión kánian taó xóo táʼan ndó, káʼán ndó, dá kándaa̱ ini ndo̱ ndá yoo kúú na̱ miía̱n ndaa̱ ndíta ndaa̱ xíʼín ña̱ dákuáʼa na.
\v 20 Chi̱ tá nátaka ndo̱ sádíni ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ chi̱ndúʼu̱ satoʼo yo̱ Jesús, ko̱ kéndúsáʼano ndóa̱n.
\v 21 Dá chi̱ noo̱ seí ndo̱án, chíndaa noo̱ dao ndó seí ndo̱ ña̱ néʼe mií ndó ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱, ta ko̱ ndáti ndó ña̱ kaʼanda na̱án. Sa̱ʼá ño̱ó dao ka̱ ndo̱ kándo̱o ndaʼí kuíko, ta dao ka̱ ndo̱ xíni.
\v 22 ¿Ndiva̱ʼa kée ndó dión? ¿Á ko̱ ta̱ʼón veʼe ndó kasáʼan ndó, ta koʼo ndó? ¿Ndiva̱ʼa kénóo ndó veʼe ño̱ʼo Ndios, ta kándaa ndo̱ ña̱ñóʼó na̱ ndaʼí ko̱ó ña̱ʼa néʼe ni̱ ka̱sáa̱? ¿Ndi kaai̱ xíʼín ndó viti? ¿Á nakoni yuʼu̱ ndo̱ʼó ña̱ va̱ʼa kée ndó, káʼán ndó? Ko̱ó, chi̱ ko̱ váʼa taʼon kée ndó.
\s Ki̱ʼo diʼa níyi̱ká yó kee yó tá kuaʼa̱ keeá Santa Cena
\p
\v 23 Chi̱ táto̱ʼon ni̱ na̱tiin yuʼu̱ choon noo̱ satoʼo yo̱ Jesús, ki̱ʼo dión sa̱ ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱: Mií sa̱kuaá ni̱ na̱ki̱ʼo iin ta̱a satoʼo yo̱ Jesús noo̱ ndáʼa̱ ta̱ néʼe choon, dá ni̱ tiin na pan.
\v 24 Dá tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱ki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios, dá ni̱ saʼanda dao na̱án, dá ni̱ kaa na̱: “Tiin ndó pan yóʼo, ta keí ndo̱án, dá chi̱ ña̱ yóʼo kúú yikí ko̱ñoi̱, ña̱ kía̱n naki̱ʼoi kuu saʼa̱ ndo̱. Ta daá kee ndó ña̱ yóʼo, dá ndiko̱ʼon ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ keei.”
\v 25 Ta dión taʼani ni̱ kee na tá ni̱ tiin na copa vino no̱ó ni̱ ndiʼi ni̱ sa̱sáʼan na, dá ni̱ kaa na̱: “Ndúta̱ ñóʼo ini copa yóʼo dáxi̱nko̱o ña̱ sa̱á ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíʼín ña̱yuu na̱, ta xínko̱oan xíʼín nii̱ yúʼu̱. Ta ki̱ʼo dión kee ndó iin rá iin taʼándá xíʼi ndó ra̱, dá ndiko̱ʼon ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ keei.”
\v 26 Sa̱ʼá ño̱ó tá seí ndo̱ pan yóʼo, ta xíʼi ndó vino yóʼo, náchinaʼá ndó ña̱yuu ña̱ ni̱ xiʼi̱ satoʼo yo̱ Jesús sa̱ʼá kua̱chi yo̱. Ta dión kee ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na kasaa̱ na̱.
\s Ndóʼo nío̱ ña̱yuu ñoó sa̱ʼá ña̱ ko̱ se̱í na̱ pan ñoó, ta ko̱ xíʼi na ndutá uva ñoó xíʼín ña̱ñóʼó
\p
\v 27 Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa miíó ña̱yuu seí pan yóʼo, ta xíʼi na ndúta̱ yóʼo, ta ko̱ kée naa̱n xíʼín ña̱ñóʼó, dá kía̱n kando̱o na ndío na kua̱chi sa̱ʼá ña̱ xiní xíxi na yikí ko̱ño satoʼo yo̱ Jesús xíʼín nii̱ ná.
\v 28 Sa̱ʼá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian korndodó va̱ʼa ndó nío̱ ndo̱, nde̱ʼá á ndíta ndaa̱ ndo̱, dá keí ndo̱ pan yóʼo, ta koʼo ndó ndúta̱ ñóʼo ini copa.
\v 29 Dá chi̱ na̱ seí pan ñoó, ta na̱ xíʼi ndutá uva ñoó, ta ko̱ kée naa̱n xíʼín ña̱ñóʼó, ta ko̱ kékuendá na̱ ña̱ kíán yikí ko̱ño satoʼo yo̱ Jesús, dá kía̱n ndoʼo nío̱ ná kee Ndios.
\v 30 Ta sa̱ʼá ña̱ kée ndó dión, sa̱ʼá ño̱ó kua̱ʼá nda̱ʼo ndó kúʼu̱, ta kuaʼa̱ taʼani ndó kuitá, ta kuaʼa̱ ndo̱ sa̱ ni̱ xiʼi̱.
\v 31 Chi̱ tá dinñóʼó taó yo̱ kuendá ña̱ vii káa nío̱ yo̱, dá kía̱n ná o̱ dándóʼo taʼon Ndios nío̱ yo̱.
\v 32 Tído kéyíko̱ Ndios saʼa̱ yo̱, ta dándóʼo na nío̱ yo̱ viti, dá kía̱n ná dáʼa ni tandaʼá ná yó koʼo̱ naá yó noo̱ kánian koʼo̱n na̱ kúú kuendá ñayuú yóʼo.
\p
\v 33 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani miíi̱, tá ni̱ na̱taka ndo̱ keí ndo̱ pan, ta koʼo ndó ndutá uva, koo ini ndo̱ kandati táʼan ndó, dá kasáʼan ndó.
\v 34 Tá ió iin káa ndó kuíko, dá kía̱n va̱ʼa ka̱ veʼe ndó kasáʼan ndó, dá kía̱n ná dáʼa ka̱ ni ya̱ʼa ndó noo̱ nátaka ndo̱, dá ná o̱ dándóʼo Ndios nío̱ ndo̱. Ta ió dao ka̱ ña̱ʼa kaʼi̱n xíʼín ndó, ta ño̱ó kía̱n ndeyíko̱i̱ tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó.
\c 12
\s Káʼa̱n Pablo sa̱ʼá ña̱ xíʼo oon Espíritu ii̱ Ndios noo̱ iin rá iin yó, dá kati̱ʼa yó kechóon yó noo̱ ná
\p
\v 1 Kóni̱ yuʼu̱, ñani, ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ saʼa̱ choon ni̱ xi̱ʼo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ yo̱, dá kati̱ʼa yó kechóon yó noo̱ ná.
\v 2 Ta sa̱ náʼá va̱ʼa mií ndó ña̱ tá ni̱ sa̱ kuu ndó ña̱yuu ko̱ ní sá naʼá Ndios ta̱kí, sa̱ xi̱onoo ndava̱ʼa ndó sa̱ kee yoko̱, ña̱ ko̱ tíʼa káʼa̱n.
\v 3 Tído kóni̱i̱ ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ ni iin tóʼón ña̱yuu kómí Espíritu ii̱ Ndios o̱ kúu taʼon dátai̱ chiʼan na Jesús. Ta ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kúu kaʼa̱n ña̱ Jesús kúú satoʼo na̱ tá ko̱ kómí ná Espíritu ii̱ Ndios.
\p
\v 4 Ta viti, kua̱ʼá nda̱ʼo kúú noo̱ choon nátiin yó, dá kati̱ʼa yó kechóon yó noo̱ Ndios, tído iin tóʼón dini̱ vá kúú Espíritu ii̱ Ndios, na̱ xíʼo ndidaáán.
\v 5 Chi̱ kua̱ʼá nda̱ʼo noo̱ choon ió kéchóon yó noo̱ Ndios, tído iin tóʼón dini̱ vá kúú satoʼo yo̱, na̱ dándáki sa̱ʼán.
\v 6 Ta kua̱ʼá nda̱ʼo noo̱ choon ió kée yó, tído Ndios, na̱ xíʼo ña noo̱ ndidaá yó, iin tóʼón vá kúú ná.
\v 7 Ta noo̱ iin rá iin yó xíʼo Espíritu ii̱ Ndios choon, dá kati̱ʼa yó dákuáʼano táʼan yó.
\v 8 Chi̱ noo̱ dao ña̱yuu xíʼo Espíritu ii̱ Ndios to̱ʼon ndi̱chí kaʼa̱n na̱, ta dao ka̱ na̱ níʼi̱ ña̱ kaʼa̱n na̱ sa̱ʼá ña̱ náʼá mií Ndios kée na̱ kúú Espíritu ii̱.
\v 9 Ta dao ka̱ na̱ níʼi̱ ña̱ kandeé káʼano ini na̱ Ndios kée mií Espíritu ii̱, ta dao ka̱ na̱ níʼi̱ choon ña̱ nduva̱ʼa na ña̱yuu kúʼu̱ kée Espíritu ii̱.
\v 10 Ta noo̱ dao ka̱ ña̱yuu xíʼo na ña̱ kee na ña̱ʼa ndato, ta dao ka̱ na̱ níʼi̱ ña̱ kasto̱ʼon na sa̱ʼá to̱ʼon ni̱ niʼi̱ ná noo̱ mií Ndios. Ta dao ka̱ na̱ níʼi̱ ña̱ kandaa̱ ini na̱ ndá yoo kómí Espíritu ii̱, ta ndá yoo kómí espíritu to̱ʼón. Ta dao ka̱ na̱ níʼi̱ ña̱ kaʼa̱n na̱ dao ka̱ yúʼu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáʼa na. Ta dao ka̱ na̱ níʼi̱ ña̱ kati̱ʼa na nandió néʼe na yúʼu̱ káʼa̱n ña̱yuu ñoó.
\v 11 Ta ndidaá ña̱ yóʼo kée iin tóʼón dini̱ mií Espíritu ii̱ Ndios. Ta xíʼo na ña̱ noo̱ iin rá iin ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná ki̱ʼo naa̱n.
\s Iin tóʼon vá kúú yó sa̱ʼá ña̱ kúú yó kuendá Jesús
\p
\v 12 Iin tóʼón vá kúú yikí ko̱ño yo̱, va̱ʼará kua̱ʼá nda̱ʼo táʼí kíán. Ta ndidaá táʼí ñoó, va̱ʼará kua̱ʼá nda̱ʼo kíán, iin tóʼón yikí ko̱ño kíán. Ta ki̱ʼo dión taʼani ndóʼo yó sa̱ʼá ña̱ kúú yó kuendá Cristo,
\v 13 chi̱ xíʼín iin tóʼón vá Espíritu ii̱ Ndios ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndidaá yó, dá ni̱ nduu yó iin tóʼón, va̱ʼará dao yó kúú na̱ Israel, ta dao ka̱ yó kúú na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta dao yó kúú na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo, ta dao ka̱ yó kúú na̱ ko̱ó satoʼo. Tído iin tóʼón dini̱ vá kúú Espíritu ni̱ na̱tiin yó.
\p
\v 14 Ta dión taʼani ndóʼo yó xíʼín yikí ko̱ño yo̱, chi̱ ko̱ kíán iin tóʼón táʼí, kuaʼa̱ vá táʼí kíán.
\v 15 Dá chi̱ tá ná kaa saʼa̱ yo̱: “Sa̱ʼá ña̱ ko̱ kúú yuʼu̱ iin ndáʼa̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kúú taʼon yuʼu̱ kuendá yikí ko̱ño yóʼo”, ¿á ña̱ yóʼo kóni̱ kaa ña̱ ko̱ kíán kuendá yikí ko̱ño yo̱? Ko̱ó, dá chi̱ ñaá vá kíán.
\v 16 Ta tá ná kaa do̱ʼo yó: “Sa̱ʼá ña̱ ko̱ kúú yuʼu̱ iin nduchí nóó, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kúú taʼon yuʼu̱ kuendá yikí ko̱ño yóʼo”, ¿á ña̱ yóʼo kóni̱ kaa ña̱ ko̱ kíán kuendá yikí ko̱ño yo̱? Ko̱ó, dá chi̱ ñaá vá kíán.
\v 17 Sa̱ʼá ño̱ó tá iin níí yikí ko̱ño yo̱ ná kakuu nduchí nóó, dá kía̱n, ¿ndi koo kueídóʼo yó, tá dáá? Ta tá iin níí yikí ko̱ño yo̱ ná kakuu do̱ʼo yó, dá kía̱n, ¿ndi koo taʼami yó ña̱ʼa?
\v 18 Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ chi̱rndaa iin rá iin táʼí yikí ko̱ño yo̱ noo̱ kánian karndaaa̱n táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ koni̱ mií ná.
\v 19 Dá chi̱ tá iin tóʼón táʼí ndáʼa̱ ná kakuu iin níí yó, ¿ndeí kakuu yikí ko̱ño yo̱, tá dáá?
\v 20 Tído viti, va̱ʼará kua̱ʼá nda̱ʼo táʼí kúú yikí ko̱ño yo̱, tído iin tóʼón dini̱ vá ña̱yuu kúú yó.
\p
\v 21 Ta o̱ kúu taʼon kaʼa̱n nduchí nóó yo̱ xíʼín ndáʼa̱ yo̱: “Ko̱ ta̱ʼón choon kuui ndo̱ʼó.” Ta ni dini̱ yo̱, o̱ kúu taʼon kaʼa̱n xíʼín saʼa̱ yo̱: “Ko̱ ta̱ʼón choon kuui ndo̱ʼó.”
\v 22 Tído táʼí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ káʼán yó ña̱ ko̱ ndáya̱ʼi, ñoó diʼa xínñóʼó cháá ka̱ yikí ko̱ño yo̱.
\v 23 Ta dao táʼí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ ko̱ ndáya̱ʼi noo̱ yo̱, ñoó diʼa kía̱n dándi̱xi va̱ʼa yó. Ta dión taʼani kée yó xíʼín táʼí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ kédaá xíʼá, dá xíkaʼan noo̱ yo̱, ño̱ó diʼa kía̱n dáda̱ʼi yó xíʼín ña̱ñóʼó.
\v 24 Ta ko̱ kánian dáda̱ʼi yó ñíi̱ yo̱ no̱ó va̱ʼa náʼa̱. Ta mií Ndios ni̱ ndeyíko̱ na̱ yikí ko̱ño yo̱, dá natiin ña̱ ko̱ó ña̱ñóʼó yó noo̱, cháá ka̱ ña̱ñóʼó.
\v 25 Ta dión ni̱ kee na, dá kía̱n ná dáʼa ni kañóʼó táʼan táʼí yikí ko̱ño yo̱, diʼa ná kuʼu̱ inia̱n saʼa̱ sátáʼan.
\v 26 Sa̱ʼá ño̱ó tá tárkueʼe̱ iin táʼí yikí ko̱ño yo̱, ta kúú iin níí vá ñíi̱ yo̱ uʼu̱. Ta tá ió iin táʼí yikí ko̱ño yo̱ va̱ʼa ndóʼo, ta kúú iin níí vá ñíi̱ yo̱ va̱ʼa ndóʼo, ta kádii̱ inía̱n.
\p
\v 27 Ta ndoʼó kúú táto̱ʼon yikí ko̱ño Cristo, ta iin rá iin ndó kúú táto̱ʼon táʼí yikí ko̱ño na̱.
\v 28 Ta dao ndó ni̱ chi̱kata Ndios ña̱ kee ndó choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús. Ta choon mií no̱ó ni̱ xi̱ʼo na kúú ña̱ dao yó kakuu apóstol, dá kaneʼe yó to̱ʼon na, ta dao ka̱ yó kakuu profeta, dá kasto̱ʼon yó to̱ʼon ni̱ na̱tiin yó noo̱ mií Ndios. Ta choon kúú oni̱ ni̱ niʼi̱ táʼi̱ dao ka̱ yó kakuu yó na̱ dánaʼa̱. Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ niʼi̱ táʼi̱ dao ka̱ yó choon ña̱ kandeé yó kee yó ña̱ʼa ndato. Ndiʼi, dá ni̱ niʼi̱ táʼi̱ dao ka̱ yó choon ña̱ nduva̱ʼa yó na̱ kúʼu̱. Ta dao ka̱ yó ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ña̱ chindeé yó ña̱yuu kúndaʼí. Ta dao ka̱ yó ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ña̱ kakuu yó na̱ kaʼanda choon no̱ó na̱ kúú kuendá Cristo. Ta dao ka̱ yó ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ña̱ kaʼa̱n yo̱ dao ka̱ yúʼu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáʼa yó.
\v 29 Sa̱ʼá ño̱ó, ¿á ndidaá yó kúú apóstol? ¿Á ndidaá yó kúú profeta? ¿Á ndidaá yó kúú na̱ dánaʼa̱? Ta, ¿á ndidaá yó kándéé kée ña̱ʼa ndato?
\v 30 Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ña̱ nduva̱ʼa yó na̱ kúʼu̱? Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ña̱ kaʼa̱n yo̱ dao ka̱ yúʼu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáʼa yó? Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niʼi̱ táʼi̱ ña̱ nandió néʼe yó to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n iin na̱ ni̱ kaʼa̱n iin ka̱ yúʼu̱? Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón dión kíán.
\v 31 Sa̱ʼá ño̱ó ndi̱ʼi ini ndo̱ niʼi̱ ndo̱ choon ndáya̱ʼi cháá ka̱ noo̱ Ndios. Tído viti koʼi̱n dánaʼi̱ noo̱ ndo̱ iin íchi̱ va̱ʼa cháá ka̱.
\c 13
\s Káʼa̱n Pablo ndi kee yó, dá kuʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu
\p
\v 1 Va̱ʼará káti̱ʼa yuʼu̱ káʼi̱n dao ka̱ yúʼu̱, ña̱ káʼa̱n na̱ ndéi ñayuú yóʼo o ña̱ káʼa̱n ángel ndéi induú, tído tá ko̱ kúʼu̱ inii̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼíín, dá kía̱n kúúí táto̱ʼon iin ka̱a kásá oon, o ka̱a chíi̱n kádí oon.
\v 2 Ta va̱ʼará ná natiin yuʼu̱ to̱ʼon ni̱ kii noo̱ Ndios, ta va̱ʼará ndidaa ka̱ vía̱n ná kanaʼí ña̱ ndi̱chí ió de̱ʼé, ta va̱ʼará ndidaa ka̱ vía̱n ná kanaʼí ndidaá kúú ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóʼo, ta va̱ʼará kandeé káʼano inii̱ Ndios, ña̱ kandeéí nada̱oin yúku̱ káa nakuii̱a̱n iin ka̱ xíán, tído tá ko̱ kúʼu̱ inii̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼíín, dá kía̱n ni iin ña̱ʼa ko̱ kúúí.
\v 3 Ta va̱ʼará ná dasáí ndidaá kúú ña̱ʼa ió noo̱í no̱ó na̱ kúndaʼí, ta va̱ʼará ná ki̱ʼoi yikí ko̱ñoi̱ ña̱ kei̱ ña̱, tído tá ko̱ kúʼu̱ inii̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼíín, dá kía̱n ni iin ña̱ʼa ko̱ ndáya̱ʼi va ña̱ ni̱ keei.
\p
\v 4 Ña̱ kúʼu̱ ini yo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín yó kíán ña̱ ki̱ʼo ndeé ini yo̱ saʼa̱ ná, ta va̱ʼa koo ini yo̱ xíʼín ná. Ta ña̱ kúʼu̱ ini yo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín yó ko̱ kúú taʼan vaan ña̱ koo uʼu̱ ini yo̱ koni yo̱ ná, ta ña̱ kúʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ ná ko̱ kúú taʼan vaan ña̱ kuvatá yó noo̱ ná, ta ni ko̱ kíán ña̱ kuryíí yó noo̱ ná,
\v 5 ta ni ko̱ kíán ña̱ kexíxi yó xíʼín ná, ta ni ko̱ kíán ña̱ koo díʼi̱nda̱ ini yo̱, ta ni ko̱ kíán ña̱ karyíí yó xíʼín ná, ta ni ko̱ kíán ña̱ kañoʼo uʼu̱ ini yo̱ koni yo̱ ná,
\v 6 ta ni ko̱ kíán ña̱ kadii̱ iní yo̱ tá kée na ña̱ kini, chi̱ kíán ña̱ kadii̱ diʼa ini yo̱ tá kée na ña̱ ndaa̱.
\v 7 Ta sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini yo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín yó, sa̱ʼá ño̱ó ki̱ʼo ndeé iní yo̱ saʼa̱ ndidaá ña̱ʼa kée na xíʼá, ta noo̱ ndidaá ña̱ʼa kandeé iní yo̱ ná, ta noo̱ ndidaá ña̱ʼa kandati yó na̱, ta noo̱ ndidaá ña̱ʼa ndeé koo ini yo̱ saʼa̱ ná.
\p
\v 8 Ta ña̱ kúʼu̱ ini yo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ndíʼan. Tído iin kuu̱ ndiʼi va ña̱ kásto̱ʼon ña̱yuu to̱ʼon ni̱ na̱tiin na noo̱ Ndios, ta ndiʼi taʼani ña̱ káʼa̱n na̱ dao ka̱ yúʼu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáʼa na. Ta ndiʼi taʼani ña̱ ndi̱chí náʼá ná.
\v 9 Chi̱ náʼá niʼini va yó cháá ña̱ʼa Ndios, ta sa̱va̱ʼa cháá to̱ʼon ni̱ na̱tiin yó noo̱ ná, ki̱ʼo dión dánaʼa̱ yo̱.
\v 10 Tído tá ná kasandaá kuu̱ koo ndidaá ña̱ʼa táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ Ndios kooan, dá kía̱n ndiʼi va ndidaá ña̱ kéchóon tóo yó viti.
\p
\v 11 Tá ni̱ sa̱ kuu yuʼu̱ iin tayií lóʼo̱, dá sa̱ kaʼi̱n táto̱ʼon káʼa̱n xi̱, ta sa̱ nakani inii̱ táto̱ʼon ki̱ʼo nákani ini xi̱, ta sa̱ ndoʼi táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo xi. Tído tá ni̱ kasa̱ndaái̱ kúúí iin ta̱ yatá, dá ni̱ da̱nkooi ña̱ kée iin tayií lóʼo̱.
\v 12 Chi̱ ña̱ ndóʼo yó viti kíán táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo yó tá ndéʼé yó noo̱ iin espejo ko̱ náʼa̱ va̱ʼa, chi̱ cháá vá ña̱ʼa náʼá yó viti. Tído kasandaá iin kuu̱, dá koni xíʼín noo̱ yo̱ Ndios. Ta viti kía̱n cháá vá náʼá yó saʼa̱ ná, tído nda̱ daá ví, dá kanaʼá va̱ʼa yó Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo náʼá mií ná yó.
\v 13 Ta viti, daá ná koo ini yo̱ kandeé iní yo̱ Ndios, ta daá kuití ná kandati yó na̱ xíʼín ta̱ndeé iní, ta daá kuití ná kuʼu̱ ini yo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín yó. Tído ña̱ ndáya̱ʼi cháá ka̱ noo̱ ndin oni̱ ña̱ yóʼo kía̱n kuʼu̱ ini yo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín yó.
\c 14
\s Diʼa kee ndó tá ni̱ na̱tiin ndó noo̱ Ndios ña̱ káti̱ʼa ndó kaʼa̱n ndo̱ iin yúʼu̱ ko̱ ní dákuáʼa ndó
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó koo ini ndo̱ kuʼu̱ ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín ndó. Ta ndukú ndó ña̱ kakomí ndó choon, ña̱ kía̱n xíʼo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndo̱, dá kati̱ʼa ndó kechóon ndó noo̱ ná. Tído katoó cháá ka̱ ndo̱ choon ña̱ kía̱n kásto̱ʼon ndó xíʼín ña̱yuu to̱ʼon nátiin ndó noo̱ mií Ndios.
\v 2 Dá chi̱ ña̱yuu káʼa̱n iin yúʼu̱ ko̱ ní dákuáʼa na, ko̱ káʼa̱n taʼon na xíʼín dao ka̱ ña̱yuu, sa̱va̱ʼa xíʼín Ndios vá káʼa̱n na̱, dá chi̱ ko̱ kándaa̱ ini dao ka̱ ña̱yuu ña̱ káʼa̱n na̱, chi̱ kíán iin ña̱ʼa ko̱ kátóni̱ ini yo̱ ni̱ xi̱ʼo mií Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ná.
\v 3 Tído táʼa̱n ña̱yuu kásto̱ʼon to̱ʼon ni̱ na̱tiin na noo̱ Ndios xíʼín dao ka̱ ña̱yuu, na̱ yóʼo kúú na̱ xíʼo ña̱ kuaʼano cháá ka̱ ña̱yuu xíʼín to̱ʼon Ndios, ta káʼa̱n niʼini na noo̱ ná, ta xíʼo ñaá ná ta̱ndeé iní.
\v 4 Chi̱ na̱ káʼa̱n iin ka̱ yúʼu̱ ko̱ ní dákuáʼa na, no̱ón kúú na̱ dákuáʼano mií vá ná. Tído na̱ kásto̱ʼon xíʼín ña̱yuu to̱ʼon ni̱ na̱tiin na noo̱ mií Ndios, na̱ yóʼo kúú na̱ dákuáʼano ndidaá ña̱yuu kuendá Jesús xíʼín to̱ʼon Ndios.
\v 5 Kóni̱ yuʼu̱ ña̱ kía̱n ndidaá ndó kaʼa̱n iin yúʼu̱ ko̱ ní dákuáʼa ndó, tído va̱ʼa cháá ka̱ ví kíán tá ná kasto̱ʼon ndó to̱ʼon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios xíʼín ña̱yuu. Dá chi̱ va̱ʼa cháá ka̱ kée na̱ kásto̱ʼon to̱ʼon ni̱ na̱tiin na noo̱ Ndios o̱ du̱ú ka̱ na̱ káʼa̱n iin ka̱ yúʼu̱. Tído tá ió dao na ni̱ na̱tiin ña̱ kándaa̱ ini na̱ ndi kóni̱ kaa yúʼu̱ káʼa̱n na̱ ñoó, dá kía̱n kuaʼano ña̱yuu kuendá Jesús xíʼín to̱ʼon Ndios.
\p
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani, tá ná saa̱ yuʼu̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n, ta kasáʼí kaʼi̱n xíʼín ndó iin yúʼu̱ ko̱ kándaa̱ ini ndo̱, ¿ndí ki̱án va̱ʼa niʼi̱ ndo̱, tá dáá? Tído tá ná kaʼi̱n xíʼín ndó saʼa̱ iin to̱ʼon sa̱á ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱í, o saʼa̱ iin to̱ʼon ndi̱chí ni̱ ni̱ʼí noo̱ ná, o saʼa̱ iin to̱ʼon ni̱ na̱tiiin noo̱ ná, o saʼa̱ iin ka̱ to̱ʼon ndaa̱, dá kía̱n kandaa̱ ini ndo̱.
\v 7 Miía̱n ndaa̱ ko̱ nákiʼin táʼan nóó taʼon noo̱ káʼa̱n yír tuú xíʼín yír dákáʼa ra. Tído tá ko̱ káʼa rá táto̱ʼon ki̱ʼo kánian kaʼa rá, dá kía̱n, ¿ndi kee yó kandaa̱ ini yo̱ ndá yaa tuú na̱, o ndá yaa dákáʼa na?
\v 8 Ta tá ná o̱ tu̱ú ndísáʼano ra iin trompeta, dá kía̱n, ¿ndi koo kandaa̱ ini soldado ña̱ kánian kenduu ra̱ mií rá koʼo̱n ra̱ na̱á ra̱?
\v 9 Ta ki̱ʼo dión taʼani ndóʼo ndoʼó tá káʼa̱n ndo̱ iin yúʼu̱ ko̱ kándaa̱ ini dao ka̱ ña̱yuu. ¿Ndi kee na kandaa̱ ini na̱ ña̱ káʼa̱n ndo̱? Ta noo̱ táchi̱ vá káʼa̱n ndo̱.
\v 10 Kua̱ʼá nda̱ʼo yúʼu̱ káʼa̱n ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo, ta iin rá iin ña̱yuu kándaa̱ ini yúʼu̱ káʼa̱n na̱.
\v 11 Tído tá ko̱ kándaa̱ ini yuʼu̱ yúʼu̱ káʼa̱n dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n iin ta̱ tu̱kú vá kúú yuʼu̱ noo̱ ná. Ta dión taʼani iin na̱ tu̱kú vá kúú ná noo̱ yúʼu̱.
\v 12 Sa̱ʼá ño̱ó ndoʼó, na̱ kátoó kakomí choon xíʼo Espíritu ii̱ Ndios, ndi̱ʼi cháá ka̱ ini ndo̱ kakomí ndó choon dákuáʼano ndó dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús xíʼín to̱ʼon Ndios.
\p
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa ndó káʼa̱n iin ka̱ yúʼu̱ ña̱ kía̱n ko̱ ní dákuáʼa ndó, dá kía̱n kaka̱ ndo̱ noo̱ Ndios ña̱ ná ki̱ʼo na ña̱ kati̱ʼa ndó nandió néʼe ndó ndi kóni̱ kaa yúʼu̱ káʼa̱n ndo̱.
\v 14 Dá chi̱ tá káʼa̱n yuʼu̱ xíʼín Ndios xíʼín iin ka̱ yúʼu̱ ko̱ kándaa̱ inii̱, dá kía̱n miía̱n ndaa̱ káʼi̱n xíʼín ná xíʼín espírituí, tído ña̱ yóʼo ko̱ chíndeéán ña̱xintóni̱í.
\v 15 ¿Ndá ki̱án kee yuʼu̱, tá dáá? Kánian kaʼi̱n xíʼín Ndios xíʼín espírituí, tído káni taʼanian kaʼi̱n xíʼín ná xíʼín ña̱xintóni̱í. Kánian katai xíʼín espírituí, tído káni taʼanian katai xíʼín ña̱xintóni̱í.
\v 16 Chi̱ tá kékáʼano ndó Ndios xíʼín sa̱va̱ʼa espíritu ní ndó, ta nákaa̱ iin na̱ ko̱ kándaa̱ ini to̱ʼon káʼa̱n ndo̱, dá kía̱n, ¿ndi kee na kaa na̱: “Dión ná koo”, sa̱ʼá ndivéʼe ni̱ na̱ki̱ʼo ndó noo̱ Ndios? Chi̱ ko̱ ní kándaa̱ ini na̱ ndí ki̱án ni̱ kaʼa̱n ndo̱.
\v 17 Chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti va̱ʼa ni̱ kee ndó ni̱ na̱ki̱ʼo ndó ndivéʼe noo̱ Ndios, tído ko̱ ní sáʼano dao ka̱ ña̱yuu xíʼín to̱ʼon Ndios, chi̱ ko̱ ní kándaa̱ ini na̱.
\v 18 Náki̱ʼo yuʼu̱ ndivéʼe noo̱ Ndios, dá chi̱ káʼa̱n cháá ka̱i̱ dao ka̱ yúʼu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáʼi, o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ndo̱ʼó.
\v 19 Tído tá nákaa̱i̱ ini veʼe noo̱ nátaka ndo̱, dá kía̱n kátoó cháá ka̱i̱ káʼi̱n va̱ʼará oʼo̱n káa to̱ʼon, ña̱ kía̱n kándaa̱ inii̱, dá dánaʼi̱ noo̱ ndo̱, o̱ du̱ú ña̱ kaʼi̱n uxi̱ mil to̱ʼon xíʼín iin yúʼu̱, ña̱ ko̱ kándaa̱ ini ña̱yuu.
\p
\v 20 Ñani miíi̱, o̱ sa̱ kákuu ña̱xintóni̱ ndo̱ ña̱xintóni̱ takuálí leé. Va̱ʼa ka̱a̱n takuálí kakuu ndó, tído no̱ó kua̱chi va, dá chi̱ ko̱ náʼá xí sa̱ʼá kua̱chi kini. Na̱ yatá kakuu ndó no̱ó ña̱ nákani ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ʼa Ndios.
\v 21 Dá chi̱ ki̱ʼo diʼa kaá tuti ii̱ Ndios: “Kaʼi̱n xíʼín na̱ ñooi̱ xíʼín yúʼu̱ na̱ tu̱kú, xíʼín iin yúʼu̱ ko̱ náʼá ná. Ta va̱ʼará xíʼa̱n dión ná keei, o̱ kékuendá taʼon na ña̱ kaʼi̱n xíʼín ná, kaá satoʼo yo̱ Ndios.”
\v 22 Sa̱ʼá ño̱ó, tá káʼa̱n ndo̱ iin ka̱ yúʼu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáʼa ndó, ño̱ó kía̱n náʼa̱ no̱ó ña̱yuu ko̱ kándísa ña̱ ió Ndios xíʼín ndó, tído ko̱ chíndeéán ña̱yuu sa̱ kándísa. Tído tá kásto̱ʼon ndó xíʼín ña̱yuu to̱ʼon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, ña̱ yóʼo kía̱n chíndeé cháá ka̱ ña̱yuu kándísa o̱ du̱ú na̱ ko̱ kándísa.
\p
\v 23 Sa̱ʼá ño̱ó tá ni̱ ndi̱tútí ndidaá ndó ini veʼe noo̱ nátaka ndo̱, ta ndéi ndó káʼa̱n ndo̱ iin yúʼu̱ ko̱ ní dákuáʼa ndó, ta ni̱ ka̱sáa̱ iin na̱ kátoó kueídóʼo to̱ʼon Ndios o iin na̱ ko̱ kándísa, dá kaa na̱ xíʼín ndó ña̱ lóko̱ va kúú ndó.
\v 24 Tído tá ndidaá ndó ni̱ ka̱sáʼá kásto̱ʼon to̱ʼon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, ta ni̱ ka̱sáa̱ iin na̱ ko̱ kándísa o iin na̱ kátoó kueídóʼo to̱ʼon Ndios, ta kúú to̱ʼon yóʼo kedaá xíʼín ná, ta kandaa̱ ini na̱ ña̱ kómí ná kua̱chi, dá kasáʼá nakani ini na̱ ña̱ ko̱ váʼa kée na.
\v 25 Dá kía̱n nono̱ nda̱ ma̱á ini nío̱ ná kandaa̱ ini na̱ ña̱ ko̱ váʼa kée na, dá taxí táʼan na nakui̱ta xítí ná noo̱ Ndios, ta kekáʼano ñaá ná. Ta kaa na̱ xíʼín ndó: “Miía̱n ndaa̱ kuiti ió Ndios xíʼín ndó.”
\s Koo ini ndo̱ ña̱ ndidaá ña̱ʼa kee ndó ná dákuáʼanoan ndo̱ íchi̱ Ndios
\p
\v 26 ¿Ndi koo kee yó viti, tá dáá, ñani? Tá ni̱ ndi̱tútí ndó ini veʼe noo̱ nátaka ndo̱, dá kekáʼano dao ndó Ndios xíʼín iin yaa, ta dao ka̱ ndo̱ dánaʼa̱ to̱ʼon Ndios, ta dao ka̱ ndo̱ kaʼa̱n iin to̱ʼon sa̱á ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, ta dao ka̱ ndo̱ kaʼa̱n yúʼu̱ ko̱ ní dákuáʼa ndó, ta dao ka̱ ndo̱ nandió néʼe ndi kóni̱ kaa yúʼu̱ ni̱ kaʼa̱n dao na. Tído koo ini ndo̱ kendaa̱ ndo̱ ndidaá ña̱ yóʼo, dá ná kuaʼano dao ka̱ ndo̱ íchi̱ Ndios.
\v 27 Tá kuaʼa̱n ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ iin yúʼu̱ ko̱ ní dákuáʼa ndó, dá kía̱n sa̱va̱ʼa uu̱ ndo̱, o oni̱ ndo̱ kaʼa̱n. Tído iin rá iin ni ndó kaʼa̱n. Ta kánian koo iin na̱ ti̱ʼa nandió néʼe ndi kóni̱ kaa to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n ndo̱.
\v 28 Tído tá ko̱ íin ti̱ʼa nandió néʼe yúʼu̱ ni̱ kaʼa̱n ndo̱, dá kía̱n ná dáʼa ni nakui̱ta ndó kaʼa̱n ndo̱án. Va̱ʼa ka̱a̱n ndatóʼón kayá ni ndó xíʼín Ndios.
\v 29 Ta dión taʼani ná kee na̱ kuaʼa̱n kasto̱ʼon to̱ʼon ni̱ na̱tiin na noo̱ mií Ndios ini veʼe noo̱ nátaka ndo̱. Sa̱va̱ʼa uu̱ na̱, o oni̱ na̱ ná kaʼa̱n. Ta dao ka̱ ndo̱ kandei taʼí iní sa̱ʼá to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n na̱.
\v 30 Tído tá ni̱ na̱tiin iin na̱ ió seídóʼo iin to̱ʼon sa̱á noo̱ Ndios, dá kía̱n ná katuu tóo na̱ íin káʼa̱n, dá kuu kaʼa̱n na̱ sa̱ʼá to̱ʼon sa̱á ni̱ na̱tiin na.
\v 31 Iin rá iin ni ndó ya̱ʼa kasto̱ʼon to̱ʼon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, dá kía̱n ndidaá ndó kandaa̱ cháá ka̱ ini ndí ki̱án kóni̱ Ndios, dá koo cháá ka̱ ta̱ndeé iní ndo̱ xíʼín ná.
\v 32 Chi̱ iin na̱ ni̱ na̱tiin to̱ʼon noo̱ mií Ndios kasto̱ʼon na, ió choon noo̱ ndáʼa̱ ná ña̱ katuu tóo na noo̱ káʼa̱n na̱,
\v 33 dá chi̱ Ndios, na̱ ndáño̱ʼo yó, ko̱ kúú taʼon na iin Ndios xíʼo ña̱ nakui̱na vaa̱ yo̱. Diʼa xíʼo na ña̱ kandei yó xíʼín ña̱ñóʼó.
\p Táto̱ʼon ki̱ʼo kée dao ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios ini veʼe noo̱ dákuáʼa na,
\v 34 kánian tádi̱ kandei na̱ ñáʼa̱ veʼe noo̱ nátaka ndo̱ dákuáʼa ndó, chi̱ ko̱ ta̱ʼón íchi̱ ná ndatóʼón ná. Diʼa kánian kañoʼo na ti̱xi ndáʼa̱ yíi̱ ná táto̱ʼon ki̱ʼo saʼándá ley Ndios choon.
\v 35 Tá ndáa ña̱ʼa ko̱ ní kándaa̱ ini na̱, dá kía̱n tá ná nasaa̱ na̱ veʼe na, dá ná ndato̱ʼón ná yíi̱ ná. Dá chi̱ iin ña̱ kaʼan noo̱ kíán ña̱ ndatóʼón ná ini veʼe noo̱ nátaka ndo̱ dákuáʼa ndó.
\v 36 ¿Á sa̱va̱ʼa noo̱ ndo̱ʼó ni̱ na̱too̱n to̱ʼon Ndios, xiní ndo̱? O, ¿á sa̱va̱ʼa noo̱ ndo̱ʼó ní ni̱ ka̱sáa̱a̱n, káʼán ndó?
\p
\v 37 Tá ió iin káa ndó káʼán ña̱ kúú ndó na̱ ni̱ na̱tiin to̱ʼon noo̱ mií Ndios, o káʼán ndó ña̱ kómí ndó iin choon ni̱ xi̱ʼo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndo̱, dá kía̱n kánian nakoni ndo̱ ña̱ choon táai noo̱ tuti yóʼo kúú choon saʼándá Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\v 38 Tá ió iin káa ndó ko̱ nákoni ña̱ dión kíán, dá kía̱n ná dáʼa ni nakoni ndo̱ ná.
\v 39 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani, ndi̱ʼi ini ndo̱ natiin ndó choon ña̱ kasto̱ʼon ndó to̱ʼon ni̱ niʼi̱ ndo̱ noo̱ mií Ndios. Ta o̱ sa̱ chítuu ndó dao ka̱ na̱ ña̱ kaʼa̱n na̱ iin ka̱ yúʼu̱ ko̱ ní dákuáʼa na,
\v 40 tído kee ndó ndidaá ña̱ yóʼo xíʼín ña̱ñóʼó, ta yíko̱ kee ndó ña̱.
\c 15
\s Káʼa̱n Pablo saʼa̱ ndi koo tá ná nataki na̱ ni̱ xiʼi̱
\p
\v 1 Ñani miíi̱, koʼi̱n kasto̱ʼin xíʼín ndó sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesucristo, táʼa̱n ña̱ sa̱ ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱, táʼa̱n ña̱ ni̱ na̱tiin ndó, ta ndíta toon ndó xíʼán.
\v 2 Tá ná kandita toon ndó xíʼín mií to̱ʼon va̱ʼa yóʼo, ña̱ ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n niʼi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó. Tá ko̱ó, dá kía̱n ko̱ chóon taʼon ña̱ kándísa ndó.
\p
\v 3 Chi̱ ña̱ mií no̱ó ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱ kúú to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo mií Ndios noo̱í, chi̱ ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ ni̱ xiʼi̱ Cristo Jesús sa̱ʼá kua̱chi yó, tá ki̱ʼo dión, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios.
\v 4 Dá ni̱ ndu̱xi na. Ta ni̱ na̱taki na̱ ti̱xi kuu̱ óni̱, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios.
\v 5 Dá ni̱ naʼa̱ noo̱ ná noo̱ Cefas. Ndiʼi daá ni̱ naʼa̱ noo̱ ná noo̱ ndin uxi̱ uu̱ ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíʼín ná.
\v 6 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ naʼa̱ noo̱ ná no̱ó oʼo̱n ciento ka̱ ña̱yuu kúú kuendá na̱. Ta kuaʼa̱ i̱í vá na̱ yóʼo ndéi takí, tído dao na ni̱ xiʼi̱.
\v 7 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ naʼa̱ noo̱ ná noo̱ Jacobo. Ndiʼi, dá ni̱ naʼa̱ noo̱ túku na noo̱ ndidaá ta̱a kúú apóstol, táʼa̱n ra̱ ni̱ ka̱xi na kaneʼe to̱ʼon na.
\v 8 Nda̱ noo̱ ndíʼi kuií, dá ni̱ naʼa̱ noo̱ taʼani na noo̱ mií yuʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó kúúí táto̱ʼon iin talóʼo̱ kueé ni̱ kaki.
\p
\v 9 Ta kúúí na̱ nóo cháá ka̱ no̱ó ndidaá ka̱ apóstol, ta ko̱ káni vía̱n ña̱ kananí yuʼu̱ ña̱ kakuui apóstol, chi̱ sa̱ xi̱onoo yuʼu̱ sa̱ kendava̱ʼi xíʼín na̱ kúú kuendá Jesús.
\v 10 Tído sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼíín, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kee na yuʼu̱ kúúí iin apóstol. Ta ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼín yuʼu̱, ko̱ ní naá óon taʼan vaan. Diʼa kéchóon cháá ka̱i̱ o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ni ta̱a néʼe to̱ʼon na. Tído o̱ du̱ú míí yuʼu̱ kéchóon, mií vá Ndios kúú na̱ chíndeé yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼíín.
\v 11 Tído ko̱ ta̱ʼón ña̱ʼa kíán á yuʼu̱ o dao ka̱ na̱ dánaʼa̱ noo̱ ndo̱. Chi̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo dánaʼa̱ ndiʼi ndu, ta ña̱ yóʼo kía̱n kándísa ndó.
\p
\v 12 Nduʼu̱ kúú na̱ dánaʼa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱taki Jesús tein na̱ ni̱ xiʼi̱, sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa káʼa̱n dao ndó ña̱ o̱ nátaki taʼon na̱ ni̱ xiʼi̱?
\v 13 Tído tá ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiʼi̱, dá kía̱n ni Cristo ko̱ ní nátaki, ní kúu.
\v 14 Tído tá ko̱ ní nátaki Jesús, dá kía̱n ko̱ chóon taʼon to̱ʼon ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, ta ni ña̱ kándísa ndó saʼa̱ Jesús ko̱ chóon, ní kúu.
\v 15 Tá ki̱ʼo dión kíán, dá kía̱n ni̱ ka̱ndo̱o ndu kúú ndú na̱ káʼa̱n to̱ʼón saʼa̱ Ndios, dá chi̱ xíʼo ndu kuendá ña̱ Ndios kúú na̱ ni̱ da̱nátaki Cristo. Tído ko̱ ní nátaki taʼon Cristo tá miía̱n ndaa̱ o̱ nátaki na̱ ni̱ xiʼi̱, ní kúu.
\v 16 Chi̱ tá ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiʼi̱, dá kía̱n ni Cristo ko̱ ní nátaki taʼon, ní kúu.
\v 17 Tá ko̱ ní nátaki Jesús, dá kía̱n ko̱ chóon taʼon ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, ta kómí ii̱ vá ndó kua̱chi noo̱ Ndios.
\v 18 Tá dión kíán, dá kía̱n ni̱ naá óon va na̱ ni̱ xiʼi̱ íchi̱ Cristo.
\v 19 Sa̱ʼá ño̱ó tá sa̱va̱ʼa ñayuú yóʼo va ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱ xíʼín Cristo, dá kía̱n ndaʼí cháá ka̱ ndóʼo yó o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo.
\p
\v 20 Tído miía̱n ndaa̱ kuiti va ni̱ na̱taki Cristo tein na̱ ni̱ xiʼi̱, ta mií ná kúú na̱ mií no̱ó ni̱ na̱taki, sa̱ʼá ño̱ó miía̱n ndaa̱ nataki ndidaá ka̱ ña̱yuu ni̱ xiʼi̱.
\v 21 Ta sa̱ʼá iin tóʼón ta̱a, sa̱ʼá ño̱ó ndidaá kúú ña̱yuu xíʼi̱. Ta dión taʼani sa̱ʼá iin ka̱ ta̱a nataki na̱ ni̱ xiʼi̱.
\v 22 Chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Adán kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó ndidaá ña̱yuu xíʼi̱. Ta dión taʼani, sa̱ʼá ña̱ ni̱ na̱taki Cristo, sa̱ʼá ño̱ó ndidaá ña̱yuu ni̱ xiʼi̱ ni̱ʼí ña̱ nataki na̱.
\v 23 Tído iin rá iin ña̱ʼa ió yíko̱a̱n táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios kooan. Chi̱ dinñóʼó Cristo ni̱ na̱taki, dá tá ná nandió ko̱o na kasaa̱ na̱, dá ví nataki ña̱yuu kuendá na̱.
\v 24 Dá kasandaá kuu̱ naá ñayuú yóʼo, dá naki̱ʼo Cristo ndidaá kúú choon noo̱ ndáʼa̱ tatá Ndios tá ni̱ ndiʼi ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ di̱tá ná choon noo̱ ndáʼa̱ ndidaá ña̱ sa̱ komí ndée̱, xíʼín ndidaá ra̱ sa̱ saʼanda choon xíʼín ndidaá ra̱ sa̱ da̱ndáki ñayuú yóʼo.
\v 25 Dá chi̱ miía̱n kánian dándáki Cristo nda̱ ná nataán ndiʼi Ndios ta̱ xiní uʼu̱ ñaá ti̱xi saʼa̱ ná.
\v 26 Dá nda̱ noo̱ ndíʼi kuií, dá kía̱n dánaá na̱ ña̱ xiní uʼu̱ ñaá, táʼa̱n ña̱ kédaá xíʼín yó, dá xíʼi̱ yo̱.
\v 27 Chi̱ ndidaá vá ña̱ʼa nataán Ndios ti̱xi saʼa̱ Cristo. Tído tá kaáa̱n ña̱ ndidaá vá ña̱ʼa kañoʼo ti̱xi ndáʼa̱ ná, ko̱ kóni̱ kaaa̱n ña̱ kakaa̱ taʼani mií Ndios, chi̱ mií vá ná kúú na̱ ni̱ na̱taán ndidaá kúú ña̱ʼa ti̱xi saʼa̱ ná.
\v 28 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ ndu̱ʼu ndidaá kúú ña̱ʼa ti̱xi ndáʼa̱ Cristo, dá ndu̱ʼu mií Cristo, na̱ kúú de̱ʼe Ndios, ti̱xi ndáʼa̱ mií Ndios, na̱ ni̱ na̱ki̱ʼo ndidaá kúú ña̱ʼa ti̱xi ndáʼa̱ ná. Dá kía̱n mií Ndios kakuu na̱ mií no̱ó noo̱ ndidaá ña̱ʼa.
\p
\v 29 Ta viti, ¿ndiva̱ʼa sódo̱ ndúta̱ dao ndó sa̱ʼá ña̱yuu ni̱ xiʼi̱ tá ko̱ kándísa ndó ña̱ nataki na̱ ni̱ xiʼi̱? ¿Ndiva̱ʼa sódo̱ ndúta̱ ndo̱ sa̱ʼá na̱ ni̱ xiʼi̱, tá dáá?
\v 30 Ta, ¿ndiva̱ʼa daá kuití ndóʼo nío̱ nduʼu̱ sa̱ʼá to̱ʼon Ndios tá ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiʼi̱, tá dáá?
\v 31 Káʼa̱n ndaa̱i̱ xíʼín ndó, ñani, ña̱ sa̱ʼá ña̱ kádii̱ ini yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee satoʼo yo̱ Jesucristo xíʼín ndó, sa̱ʼá ño̱ó ndidaá kuu̱ vá ió ña̱ kuui̱.
\v 32 Ta ni̱ xió néʼe táʼin xíʼín ta̱ to̱ndó ndéi ñoo Éfeso, tído, ¿ndí ki̱án va̱ʼa niʼi̱ yuʼu̱ tá dión ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiʼi̱? Dá chi̱ tá ná o̱ nátaki ña̱yuu ni̱ xiʼi̱, dá kía̱n: “Ná kasáʼan yó, ta ná koʼo yó, ta ná xi̱nió, dá chi̱ iin taa̱n kuu va yó.”
\p
\v 33 O̱ sa̱ kíʼo ndó mií ndó ña̱ dándaʼí na̱ ndo̱ʼó, dá chi̱: “Tá xíonoo ndó xíʼín ta̱a kini, dá kía̱n dátu̱ú vá rá ndo̱ʼó no̱ó ña̱ va̱ʼa kée ndó.”
\v 34 Sa̱ʼá ño̱ó kánian ndito koo ini ndo̱, dá ná o̱ yáʼa ndó kee ndó kua̱chi noo̱ Ndios. Chi̱ ndéi dao ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios tein mií ndó xaa̱n. Dión káʼa̱n yuʼu̱ xíʼín ndó, dá ná kakaʼan noo̱ ndo̱.
\s Ki̱ʼo diʼa koo, dá nataki na̱ ni̱ xiʼi̱
\p
\v 35 Ndá ndi kuu ndato̱ʼón iin káa ndoʼó, ta kaa ndo̱: “¿Ndí koo, dá nataki ña̱yuu ni̱ xiʼi̱? ¿Ta ndi koo yikí ko̱ño kandixi na noo̱ nataki na̱?”
\v 36 Ña̱yuu xi̱xi kúú ndó. Chi̱ tá chíʼi ndó iin tata no̱ñóʼo̱ ndo̱, miía̱n ndúsa̱ kánian kuua̱n ti̱i ñóʼo̱, dá dákuita̱a̱n kakuuan iin yuku̱ sa̱á.
\v 37 Ta ña̱ chíʼi ndó no̱ñóʼo̱ ndo̱ ko̱ kíán sa̱ iin yuku̱ kuíi̱, diʼa dinñóʼó iin tata i̱chí kía̱n chíʼi ndó, miía̱n kíán noni̱ tirió o dao ka̱ tata.
\v 38 Tído mií vá Ndios kúú na̱ xíʼo ndi koo iin rá iin yuku̱ táto̱ʼon ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kooan, sa̱ʼá ño̱ó iin rá iin tata xíʼín yuku̱án.
\p
\v 39 Ta dión taʼani o̱ du̱ú iin nóó kúú ndidaá yikí ko̱ño. Chi̱ díin vá kúú yikí ko̱ño ña̱yuu, ta sa̱ díin vá kúú yikí ko̱ño kirí kúú kíti̱. Ta sa̱ díin vá kúú yikí ko̱ño ti̱yaká, ta sa̱ díin vá kúú yikí ko̱ño kirí ió to̱mi.
\v 40 Ió yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú, ta díin vá kúú yikí ko̱ño kómí ña̱yuu ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo. Chi̱ ndato cháá ka̱ yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú o̱ du̱ú yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo.
\v 41 Ta dión taʼani díin vá ndato ndia̱ndii, ta díin vá ndato yoo̱. Ta díin vá ndato ti̱ñoo̱. Ta díin vá ndato dao ti̱ñoo̱ noo̱ dao ka̱ ri̱.
\p
\v 42 Ta ki̱ʼo dión taʼani ndoʼo na̱ ni̱ xiʼi̱ tá ná nataki na̱, chi̱ yikí ko̱ño na̱, ña̱ ni̱ ndu̱xi, kía̱n téíʼi̱. Tído tá ná nataki na̱, dá kía̱n naniʼi̱ ná iin yikí ko̱ño, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ téíʼi̱.
\v 43 Chi̱ yikí ko̱ño ni̱ ndu̱xi kúú iin yikí ko̱ño kañóʼó ña̱yuu. Tído tá ná natakia̱n, dá nduuan iin ña̱ʼa ndato. Chi̱ tá ni̱ ndu̱xian ni̱ sa̱ kian iin ña̱ʼa ko̱ó ndée̱. Tído tá ná natakia̱n, dá nduuan iin ña̱ʼa ió ndée̱.
\v 44 Tá ni̱ ndu̱xian, dá ni̱ sa̱ kíán iin yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo. Tído tá ná natakia̱n, dá nduuan iin yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú. Dá chi̱ ió yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi no̱ñóʼo̱ yóʼo, ta ió taʼani yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú.
\p
\v 45 Chi̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ mií Ndios ni̱ ka̱va̱ʼa ta̱a mií no̱ó, táʼa̱n ra̱ sa̱ naní Adán, ta ni̱ xi̱ʼo na ña̱ ni̱ sa̱ taki ra̱. Tído Cristo, na̱ ni̱ kii sata̱ Adán, no̱ón kúú iin Espíritu xíʼo ña̱ kataki chíchí yó.
\v 46 Tído ko̱ ní niʼi̱ yo̱ yikí ko̱ño kuendá induú mií no̱ó, diʼa ni̱ niʼi̱ yo̱ yikí ko̱ño kuendá no̱ñóʼo̱ yóʼo va. Ndiʼi, dá niʼi̱ yo̱ yikí ko̱ño kuendá induú.
\v 47 Chi̱ ta̱a mií no̱ó ni̱ sa̱ kuu kuendá no̱ñóʼo̱ yóʼo, chi̱ ni̱ ka̱va̱ʼa ra xíʼín ñóʼo̱. Tído ta̱a kúú uu̱, na̱ kúú satoʼo yo̱, no̱ón kúú kuendá induú, chi̱ ni̱ kii na chí induú.
\v 48 Dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káa yikí ko̱ño sa̱ komí ta̱a ni̱ ka̱va̱ʼa xíʼín ñóʼo̱, ki̱ʼo dión kúú yikí ko̱ño na̱ kúú kuendá no̱ñóʼo̱ yóʼo. Ta yikí ko̱ño na̱ kúú kuendá induú kúúán táto̱ʼon yikí ko̱ño na̱ ni̱ kii induú.
\v 49 Ta viti ndáa yikí ko̱ño yo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ kaa yikí ko̱ño ta̱a ni̱ sa̱ kuu kuendá no̱ñóʼo̱ yóʼo. Tído kasandaá iin kuu̱, dá nduu yikí ko̱ño yo̱ táto̱ʼon káa yikí ko̱ño na̱ ni̱ kii chí induú.
\v 50 Sa̱ʼá ño̱ó káʼi̱n xíʼín ndó, ñani miíi̱, ña̱ o̱ kúu taʼon ndu̱ʼu ko̱ño yo̱ xíʼín nii̱ yo̱ noo̱ dándáki Ndios. Chi̱ ña̱ʼa túú, o̱ kúu taʼon natiian kuendá no̱ó ña̱ʼa ko̱ túú.
\p
\v 51 Ta viti kóni̱i̱ kaʼi̱n xíʼín ndó saʼa̱ iin ña̱ʼa náʼá iin tóʼón mií Ndios. O̱ du̱ú ndidaá vá yó kuu, tído ndidaá vá yó ndesa̱á Ndios yikí ko̱ño,
\v 52 chi̱ iin ndakána va kakuuan, táto̱ʼon ki̱ʼo kée noo̱ yo̱ tá nákua̱ni̱ yo̱. Dión koo tá tuu trompeta noo̱ ndiʼi. Dá chi̱ tá ni̱ tuu trompeta, dá nataki na̱ ni̱ xiʼi̱, ta niʼi̱ ná iin yikí ko̱ño o̱ téíʼi̱. Ta ndidaá yó, na̱ ndéi takí, ndesa̱á Ndios yikí ko̱ño yo̱.
\v 53 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ nada̱on yikí ko̱ño téíʼi̱ yóʼo, dá kandixi yó iin yikí ko̱ño, ña̱ ni̱ iin kuu̱ o̱ téíʼi̱. Ta yikí ko̱ño yóʼo, ña̱ xíʼi̱, kánian nada̱oan, dá kandixi yó iin yikí ko̱ño, ña̱ kía̱n ni iin kuu̱ o̱ ku̱ú.
\p
\v 54 Tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱da̱on yikí ko̱ño téíʼi̱ yóʼo, ta ni̱ na̱ndixi yó iin yikí ko̱ño ko̱ téíʼi̱, ta tá ni̱ ndiʼi ni̱ na̱da̱on yikí ko̱ño yóʼo, ña̱ xíʼi̱, ta ni̱ na̱ndixi yó iin yikí ko̱ño, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ku̱ú, dá xi̱nko̱o to̱ʼon káʼa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diʼa kaáa̱n: “Ni̱ ka̱ndeé Ndios ni̱ da̱naá na̱ no̱ó ña̱ kédaá xíʼín ña̱yuu, dá xíʼi̱ na̱.
\v 55 Sa̱ʼá ño̱ó, yoʼó, ña̱ kédaá xíʼín ña̱yuu, dá xíʼi̱ na̱, ¿ndeí kuaʼa̱n ío̱n? Ta yoʼó, yái̱ ndi̱i, ¿ndeí kuaʼa̱n ña̱ sa̱ ka̱ndeéón xíʼín ndi̱i?”
\v 56 Chi̱ ío̱n, ña̱ kédaá xíʼín yó, dá xíʼi̱ yo̱, kúú kua̱chi kée yó. Ta ley Moisés kía̱n dátai̱ kua̱chi yó sa̱ʼá ña̱ yáʼa yó kee yó kua̱chi.
\v 57 Tído viti ná naki̱ʼo yó ndivéʼe noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ ka̱ndeé yó xíʼín ndidaá ña̱ yóʼo sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\v 58 Sa̱ʼá ño̱ó, na̱ mani̱ miíi̱, kandita toon ndó, ta kandita ndaa̱ ndo̱ xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó. Ta ndi̱ʼi ini ndo̱ kechóon ndó choon satoʼo yo̱ Ndios, ta o̱ sa̱ kátuu ndó kee ndóa̱n. Chi̱ náʼá vá mií ndó ña̱ choon kée yó no̱ó na̱ kúú satoʼo yo̱, o̱ na̱á óon taʼan vaan.
\c 16
\s Káʼa̱n Pablo sa̱ʼá di̱ʼón dátaká ña̱yuu ñoó, dá chindeé ná na̱ kúndaʼí
\p
\v 1 Ta viti koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ndó sa̱ʼá di̱ʼón dátaká ndo̱, dá chindeé ndó na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoo Jerusalén. Koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ saʼandai̱ choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Galacia diʼa.
\v 2 Ta iin iin kuu̱ kasáʼá saʼa̱ semana, kánian taó xóo iin rá iin ndó no̱ó ya̱ʼi táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ niʼi̱ ndo̱ no̱ó ni̱ ke̱chóon ndó, ta taxi va̱ʼa ndóa̱n. Dá kía̱n tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n, ná dáʼa ni nditútí ndóa̱n mií hora daá.
\v 3 Dá tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, dá ki̱ʼoi iin tuti no̱ó ta̱a ni̱ ndukú mií ndó, dá tandaʼí ra̱ koʼo̱n ra̱ xíʼín di̱ʼón ni̱ ndi̱tútí ndó chindeé ndó na̱ kúndaʼí ndéi ñoo Jerusalén.
\v 4 Tído tá kánian koʼo̱n yuʼu̱, dá kía̱n kaneʼe táʼan dáó rá koʼo̱n ra̱ xíʼíín.
\s Kóni̱ Pablo koʼo̱n na̱ korniʼini na ñoo Corinto cháá tiempo
\p
\v 5 Saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó tá ni̱ ndiʼi ni̱ ya̱ʼi chí kuendá Macedonia, chi̱ Macedonia ñoó kánian ya̱ʼi.
\v 6 Ndá ndi kuu koo tóoi xíʼín ndó, o ndá ndi kuu kando̱oi kooi xíʼín ndó tein ndidaá yoo̱ vi̱xi, dá kuu chindeé ndó yuʼu̱ ná koʼi̱n noo̱ kánian koʼi̱n.
\v 7 Ko̱ kóni̱i̱ ña̱ kía̱n chikaʼanda oon ni noo̱ ndéi ndó, chi̱ kóni̱i̱ kooi cháá tiempo xíʼín ndó tá ki̱ʼo dión kóni̱ na̱ kúú satoʼo yo̱.
\v 8 Tído koo tóo vai ñoo Éfeso yóʼo nda̱ ná kasandaá kuu̱ víko̱ Pentecostés,
\v 9 dá chi̱ ndato nda̱ʼo nónó no̱ói̱ kechóoin noo̱ Ndios, ta ió iin ta̱ndeé iní káʼano ña̱ kuaʼa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kandísa to̱ʼon Jesús, va̱ʼará kua̱ʼá nda̱ʼo na xiní uʼu̱ ñaá.
\p
\v 10 Tá ni̱ saa̱ Timoteo noo̱ ndéi ndó xaa̱n, koo ini ndo̱ keva̱ʼa ndó xíʼín xí, dá ná kadii̱ ini xi̱ koo xi xíʼín ndó, dá chi̱ kéchóon xi no̱ó na̱ kúú satoʼo yo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kéchóon mií yuʼu̱.
\v 11 Ta ni iin ndó o̱ sa̱ kúʼichi̱ ini koni ndo̱ xí. Diʼa koo ini ndo̱ chindeé ndó xi̱, dá ná koo va̱ʼa ini xi̱ nandió ko̱o va̱ʼa xi kii xi noo̱ iói̱, dá chi̱ ió yuʼu̱ ndátii ndisaa̱ xi̱ xíʼín dao ka̱ ñani yo̱.
\p
\v 12 Ta kóni̱i̱ ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ saʼa̱ ñani yo̱ Apolos. Ni̱ seí ndaʼávíi̱ noo̱ ná ña̱ saa̱ na̱ xíʼín dao ka̱ ñani yo̱ kande̱ʼé ná ndo̱ʼó. Tído ko̱ ní xíin taʼon na saa̱ na̱ viti. Tído tá ni̱ nono̱ ná iin ka̱ taʼándá, dá saa̱ na̱ koo tóo na xíʼín ndó.
\s Xíʼín ndisáʼán yóʼo dándíʼi Pablo ña̱ káʼa̱n na̱
\p
\v 13 Ta kañoʼo ini ndo̱, ta kandita toon ndó xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta choʼon ta̱a ini ndo̱, ta ndakí koo ndó.
\v 14 Ta noo̱ ndidaá ña̱ kée ndó, kee ndóa̱n xíʼín ña̱ kúʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ dao ka̱ ña̱yuu.
\p
\v 15 Ñani, sa̱ náʼá vá ndó ña̱ na̱ veʼe Estéfanas ni̱ sa̱ kuu na̱ mií no̱ó ni̱ ka̱ndísa to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi chí kuendá Acaya xaa̱n. Ta náʼá taʼani ndó ña̱ ni̱ na̱ki̱ʼo na mií ná ña̱ chindeé ná ndidaá kúú na̱ kúú ña̱yuu Ndios.
\v 16 Ta seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kueídóʼo ndó ndidaá ka̱ ni ña̱yuu kée táto̱ʼon kée na̱ yóʼo, xíʼín ndidaá ka̱ na̱ chíndeé dao ka̱ ña̱yuu, na̱ kéchóon noo̱ choon yóʼo.
\p
\v 17 Ta kádii̱ nda̱ʼo inii̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ Estéfanas, xíʼín Fortunato, xíʼín Acaico, ta ni̱ ndu̱ndeé iníi̱, va̱ʼará ko̱ó mií ndó ndéi xíʼíín,
\v 18 chi̱ ni̱ xi̱ʼo na ta̱ndeé iní noo̱í táto̱ʼon ki̱ʼo kée taʼani na xíʼín míí ndó. Ta koo ini ndo̱ nakoni ndo̱ ña̱yuu kée táto̱ʼon ki̱ʼo kée na̱ yóʼo.
\p
\v 19 Ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Asia káʼa̱n na̱ ndisáʼán xíʼín ndó. Ta ñani yo̱ Aquila, xíʼín ki̱ʼo yó Priscila, xíʼín ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús nátaka dákuáʼa veʼe na káʼa̱n na̱ ndisáʼán xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá satoʼo yo̱ Jesús.
\v 20 Ta ndidaá na̱ kúú ñani yo̱ ndéi yóʼo káʼa̱n na̱ ndisáʼán xíʼín ndó. Ta viti chitó táʼan ndó noo̱ ndo̱, ta ña̱ yóʼo ná kakuu iin ña̱ñóʼó kaʼa̱n táʼan ndó ndisáʼán sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús.
\p
\v 21 Ta yuʼu̱ kúú Pablo, ta táai ndisáʼán yóʼo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ xíʼín ndáʼa̱ mííí.
\v 22 Ta tá ió iin káa ndó ko̱ kóni̱ Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, dá kía̱n chiʼan ná katai̱ ndo̱ kee Ndios. Satoʼo yo̱ Jesús, nakíi̱ kíi̱ ní.
\p
\v 23 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíʼo satoʼo yo̱ Jesucristo xíʼín iin rá iin ndó.
\v 24 Kúʼu̱ ndava̱ʼo inii̱ saʼa̱ ndidaá ní ndó sa̱ʼá ña̱ kúú yó kuendá Cristo Jesús. Dión ná koo. 
