\id 2CO
\h 2 Corintios
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n kúú uu̱ ni̱ taa San Pablo ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ ñoo Corinto
\c 1
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néʼe to̱ʼon Jesucristo, táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií Ndios. Ta yuʼu̱ xíʼín ñani yo̱ Timoteo káʼa̱n ndu̱ ndisáʼán xíʼín ndoʼó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoo Corinto xaa̱n, xíʼín ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios ndéi chí kuendá Acaya.
\v 2 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíʼín ndó, ta naki̱ʼo ná ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱.
\s Yóʼo káʼa̱n Pablo sa̱ʼá ta̱ndóʼó ndóʼo na
\p
\v 3 Ná natiin Ndios, na̱ kúú tatá satoʼo yo̱ Jesucristo, ndidaá táʼa̱n ña̱ñóʼó. Mií ná kúú tatá, na̱ daá kuití kúʼu̱ ini saʼa̱ yo̱, ta xíʼo na ta̱ndeé iní káʼano noo̱ yo̱.
\v 4 Ta no̱ón kúú na̱ xíʼo ta̱ndeé iní noo̱ ndúʼu̱ tein ndi ndáa mií ta̱ndóʼó ndóʼo ndu, dión, dá ná niʼi̱ iní ndu̱ ndi koo kee ndu ki̱ʼo ndu ta̱ndeé iní noo̱ dao ka̱ ña̱yuu tá ndóʼo na ndi ndáa mií ta̱ndóʼó. Dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo xíʼo Ndios ta̱ndeé iní no̱ó nduʼu̱, ki̱ʼo dión taʼani xíʼo ndu ta̱ndeé iní noo̱ dao ka̱ ña̱yuu.
\v 5 Ta sa̱ʼá ña̱ sá sáʼano ta̱ndóʼó ndóʼo ndu kuaʼa̱n sa̱ʼá to̱ʼon Cristo, sa̱ʼá ño̱ó sáʼano taʼani ta̱ndeé iní níʼi̱ ndú noo̱ ná.
\v 6 Chi̱ tá ndóʼo nío̱ ndú, ño̱ó kía̱n kédaá xíʼín ndó, dá niʼi̱ ndo̱ ta̱ndeé iní, ta koni ndo̱ ka̱ki ndó. Ta sa̱ʼá ña̱ xíʼo Ndios ta̱ndeé iní no̱ó nduʼu̱, sa̱ʼá ño̱ó níʼi̱ taʼani ndó ta̱ndeé iní kée nduʼu̱, ta koni ndo̱ ka̱ki ndó. Dión, dá ki̱ʼo taʼani na ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱ tá ndóʼo nío̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo nío̱ nduʼu̱.
\v 7 Ta miía̱n ndaa̱ ió ta̱ndeé iní noo̱ ndúʼu̱ saʼa̱ ndo̱, chi̱ náʼá ndú ña̱ sa̱ʼá ña̱ ndóʼo dáó nío̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó táto̱ʼon ki̱ʼo xíʼo na ta̱ndeé iní noo̱ ndúʼu̱, ki̱ʼo dión taʼani xíʼo na ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱ʼó.
\p
\v 8 Ñani, kóni̱ nduʼu̱ ña̱ kanaʼá ndó sa̱ʼá ta̱ndóʼó káʼano ni̱ ndoʼo nío̱ ndú tá ni̱ saʼa̱n ndu̱ chí kuendá Asia diʼa. Ta kaʼí nda̱ʼo ni̱ ndoʼo ndu o̱ du̱ú ña̱ ki̱ʼo ndeé iní ndu̱ kíán, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndiʼi va ta̱ndeé iní no̱ó nduʼu̱ ña̱ kankuei takí ndu̱.
\v 9 Ta ño̱ó kúú no̱ó ni̱ ka̱tóni̱ ini ndu̱ ña̱ kuaʼa̱n ndu̱ kuu ndu̱. Ta dión ni̱ ndoʼo ndu, dá kía̱n ná dáʼa ni kandeé iní ndu̱ mií ndú, diʼa ná kandeé iní ndu̱ iin tóʼón dini̱ Ndios, na̱ dánátaki na̱ ni̱ xiʼi̱.
\v 10 Chi̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱káki ñaá tiempo daá, ta mií taʼani na dáka̱ki ñaá viti, ta kándéé iní ndu̱ ña̱ dáka̱ki ñaá noo̱ ndidaá ta̱ndóʼó náʼano kóni̱ dánaá ñaá,
\v 11 dá chi̱ chíndeé ndó nduʼu̱ xíka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá nduʼu̱. Chi̱ tá kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱yuu xíka̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ndu̱, dá kía̱n kuaʼa̱ ka̱ ví ña̱yuu naki̱ʼo ndivéʼe noo̱ Ndios saʼa̱ ndidaá ña̱ mani̱ kée na xíʼín ndú.
\s Yóʼo nákani Pablo ndiva̱ʼa ko̱ ní saʼa̱n na̱ ñoo Corinto
\p
\v 12 Ta ió iin ña̱ʼa kédaá xíʼín ndú, dá kaʼa̱n va̱ʼa ndu cháá saʼa̱ mií ndú, ta kíán ña̱ ko̱ kútúú taʼon ini ndu̱ saʼa̱ ni iin ña̱ʼa kée ndu, dá chi̱ kéndaa̱ ndu̱ ndidaá ña̱ʼa, ta kée ndua̱n xíʼín ndinoʼo ini ndú noo̱ Ndios. Ta ko̱ kéchóon taʼon ndu ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóʼo. Diʼa kée ndua̱n sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼín ndú. Ta dión kée ndu iin níí kúú vá noo̱ xíonoo ndu, ta dión kéndaa̱ cháá ka̱ ndu̱ xíʼín ndoʼó.
\v 13 Ta ko̱ táa taʼon ndu dao ka̱ to̱ʼon, ña̱ kía̱n o̱ kándaa̱ ini ndo̱, o ña̱ o̱ káti̱ʼa ndó kaʼi ndó. Chi̱ ndáti yuʼu̱ ña̱ miía̱n kasandaá ndo̱ kandaa̱ ndiʼi ini ndo̱,
\v 14 dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo sa̱ kandaa̱ ini ndo̱ cháá ña̱ nduʼu̱ kúú na̱ ió ña̱ñóʼó ndó noo̱, ki̱ʼo dión taʼani koo ña̱ñóʼó ndú noo̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku satoʼo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱.
\p
\v 15 Ta xíʼín ta̱ndeé iní yóʼo ni̱ kaʼín saa̱i̱ dinñóʼó noo̱ ndéi ndó, dá chindeéí ndo̱ʼó uu̱ taʼándá,
\v 16 chi̱ ni̱ kaʼín chikaʼandai̱ noo̱ ndéi ndó, dá ya̱ʼi koʼi̱n chí kuendá Macedonia diʼa. Ndiʼi daá, nandió ko̱o tukui noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n kee ndó ña̱ mani̱ koʼo̱n ndo̱ dáya̱ʼa ndó yuʼu̱ íchi̱ kuaʼa̱n chí Judea diʼa, ni̱ kaʼín.
\v 17 Tá ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ dión keei, ¿á káʼán ndó ña̱ iin ndakána ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó? O, ¿á káʼán ndó ña̱ kée yuʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios, táʼa̱n na̱ káʼa̱n “jaa̱n” xíʼín yúʼu̱ ná, ta xíʼín ña̱xintóni̱ ná káʼa̱n na̱ ña̱ “ko̱ó”?
\v 18 Tído iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, ta mií ná kúú na̱ náʼá ña̱ ko̱ káʼa̱n ndu̱ “jaa̱n” xíʼín yúʼu̱ ndú, ta xíʼín ña̱xintóni̱ ndú káʼa̱n ndu̱ ña̱ “ko̱ó”.
\v 19 Ta sa̱ʼá Jesucristo, na̱ kúú de̱ʼe Ndios, ni̱ da̱náʼa̱ yuʼu̱ xíʼín Silvano, xíʼín Timoteo noo̱ ndo̱. Ta ko̱ káʼa̱n Jesús “jaa̱n” xíʼín yúʼu̱ ná, ta xíʼín ña̱xintóni̱ ná káʼa̱n ña̱ “ko̱ó”. Ta saʼa̱ mií ná káʼa̱n Ndios “jaa̱n” xíʼín yó,
\v 20 dá chi̱ saʼa̱ mií Jesús xínko̱o ndiʼi to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ yo̱, ta saʼa̱ mií ná káʼa̱n yo̱ “Dión ná koo” dá ná natiin Ndios ña̱ñóʼó noo̱ kékáʼano yó na̱.
\v 21 Ta mií Ndios kúú na̱ náʼa̱ ndaa̱ ña̱ nduʼu̱ xíʼín ndoʼó kúú ña̱yuu mií ná sa̱ʼá ña̱ ndíko̱ yo̱ Cristo, ta mií taʼani na kúú na̱ ni̱ ka̱xi yó kakuuó ña̱yuu na̱,
\v 22 chi̱ ni̱ kani na sello nío̱ iin rá iin yó, chi̱ ni̱ xi̱ʼo na Espíritu ii̱ ná koo na nío̱ yo̱, dá katóni̱ ini yo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ natiin yó ndidaá ka̱ ña̱ va̱ʼa ni̱ kaa na̱ tei na noo̱ yo̱.
\v 23 Mií Ndios kúú na̱ chíkanii xíʼo kuendá sa̱ʼí, chi̱ náʼá ná ña̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ ní xíin dákúndaʼí ini ndo̱ʼó, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ñáʼa̱ kasandaái̱ ñoo Corinto xaa̱n.
\v 24 Tído ná dáʼa ni kaʼán ndó ña̱ kóni̱ ndu̱ kaʼanda ndu̱ choon noo̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kánian kee ndó sa̱ʼá ña̱ kándísa ndó Jesús. Diʼa ndúndéé nduʼu̱ kéchóon ndu noo̱ ndo̱, dá kadii̱ ini ndo̱, chi̱ sa̱ ndíta toon ndó xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó.
\c 2
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ o̱ sáa̱ taʼoin noo̱ ndéi ndó viti, dá ná dáʼa ni dákúndaʼí inii̱ ndo̱ʼó.
\v 2 Dá chi̱ tá ná dákúndaʼí inii̱ ndo̱ʼó, dá kía̱n, ¿ndá yoo ki̱ʼo ña̱ kadii̱ iníi̱, tá dáá? Chi̱ na̱ ndáti yuʼu̱ ki̱ʼo ña̱ kadii̱ iníi̱, nandei ndaʼí diʼa na kee yuʼu̱.
\v 3 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ taai iin ka̱ tuti ñoó ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, dá kía̱n tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ná dáʼa ni kundaʼí inii̱ kee na̱ kánian ki̱ʼo ña̱ kadii̱ iníi̱. Ta kándéé káʼano inii̱ ña̱ tá kadii̱ ini yuʼu̱ saʼa̱ ndo̱, dá kía̱n kadii̱ taʼani ini mií ndó.
\v 4 Ta ndaʼí nda̱ʼo ni̱ sa̱ kuu inii̱ tá ni̱ taai tuti ñoó ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, chi nda̱ nío̱ víi̱ ni̱ tarʼuʼu̱, xiníi̱, ta xíʼín ndirá noo̱í ni̱ taai ña̱. Tído ko̱ ní ndukúí ña̱ dákúndaʼí inii̱ ndó. Diʼa ni̱ keei, dá kandaa̱ ini ndo̱ ndi ki̱ʼo kúʼu̱ inii̱ saʼa̱ ndo̱.
\s Kúʼu̱ káʼano ini Pablo sa̱ʼá ta̱a ni̱ ya̱ʼa ni̱ kee kua̱chi
\p
\v 5 Ió iin ta̱a ni̱ ya̱ʼa ni̱ xi̱ʼo ña̱ ni̱ ku̱ndaʼí ini yuʼu̱, tído o̱ du̱ú sa̱va̱ʼa iin tóʼón yuʼu̱ ní kúndaʼí inii̱ ni̱ kee ra, chi̱ kuu va kaai̱ ña̱ ndidaá ndoʼó ni̱ ku̱ndaʼí taʼani ini.
\v 6 Sa̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ndó ni̱ da̱ndóʼo nío̱ ta̱a ñoó. Cháá dión ka̱ ni ná kakuuan.
\v 7 Ña̱ kánian kee ndó viti kía̱n ki̱ʼo káʼano ini ndo̱ saʼa̱ rá, ta ki̱ʼo ndó ta̱ndeé iní noo̱ rá, dá kía̱n ná dáʼa ni kandeé ña̱ kundaʼí ini ra̱ dánaá ñaá.
\v 8 Sa̱ʼá ño̱ó seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ naʼa̱ tuku ndó ña̱ kúʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ rá.
\v 9 Chi̱ ni̱ ta̱ndaʼí iin ka̱ tuti ñoó ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá ná kande̱ʼá á miía̱n ndaa̱ seídóʼo ndó ndidaá choon saʼándái̱ noo̱ ndo̱.
\v 10 Chi̱ na̱ xíʼo káʼano ini ndo̱ saʼa̱, ta nda̱ yuʼu̱ taʼani ki̱ʼo káʼano inii̱ saʼa̱ ná. Ta sa̱ ni̱ xi̱ʼo káʼano taʼani inii̱ sa̱ʼá ta̱a ñoó tá ió iin ña̱ʼa ni̱ kee ra xíʼín miíí, ta sa̱ʼá mií ndó ni̱ keei dión, chi̱ ki̱ʼo dión kóni̱ mií Cristo kee yó,
\v 11 dá kía̱n ná dáʼa ni kandeé ña̱ uʼu̱ kexíxian xíʼín yó, chi̱ sa̱ náʼá vá yó táto̱ʼon ki̱ʼo mañáa̱n.
\s Yóʼo ni̱ na̱kani ini Pablo saʼa̱ Tito nani sa̱ io na̱ ñoo Troas
\p
\v 12 Tá ni̱ saa̱i̱ ñoo Troas dánaʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Cristo, ndato ni̱ sonó satoʼo yo̱ Ndios ña̱ kía̱n dánaʼi̱ to̱ʼon na ñoo ñoó.
\v 13 Tído ko̱ ní sá io va̱ʼa inii̱, chi̱ ko̱ ní nániʼi̱ táʼin xíʼín ñani yo̱ Tito ñoo ñoó. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaʼi̱n ndisáʼán xíʼín ña̱yuu ndéi ñoó, dá ni̱ keei kuaʼi̱n chí kuendá Macedonia.
\s Dáxi̱nko̱o va̱ʼa Ndios ndidaá ña̱ʼa ndóʼo yó sa̱ʼá ña̱ ndíko̱ yo̱ Cristo
\p
\v 14 Tído náki̱ʼoi ndivéʼe noo̱ Ndios, dá chi̱ mií ná dáxi̱nko̱o va̱ʼa ndidaá ña̱ʼa ndóʼo yó sa̱ʼá ña̱ ndíko̱ yo̱ Cristo Jesús. Ta noo̱ ndúʼu̱ ni̱ xi̱ʼo na choon dánaʼa̱ ndu̱ sa̱ʼá to̱ʼon na, dá kía̱n táto̱ʼon ki̱ʼo náka̱ʼani díko̱ támi sáʼa̱n, ki̱ʼo di̱ʼón náka̱ʼani to̱ʼon na noo̱ ndidaá ña̱yuu.
\v 15 Ta noo̱ míí Ndios kúú nduʼu̱ táto̱ʼon iin du̱sa támi sáʼa̱n, ña̱ chíñóʼo̱ Cristo noo̱ Ndios. Chi̱ to̱ʼon dánaʼa̱ ndu̱ náka̱ʼani kuaʼa̱n no̱ó na̱ kuaʼa̱n ka̱ki, xíʼín no̱ó na̱ kuaʼa̱n naá.
\v 16 Ta to̱ʼon dánaʼa̱ ndu̱ kíán táto̱ʼon díko̱ ndi̱i no̱ó na̱ kuaʼa̱n naá, ña̱ xíʼo ña̱ naá ná. Ta no̱ó na̱ kuaʼa̱n ka̱ki, to̱ʼon yóʼo kíán táto̱ʼon iin díko̱ támi sáʼa̱n, ña̱ xíʼo ña̱ kataki na̱. Tído, ¿ndá yoo kandeé kee choon yóʼo, tá dáá?
\v 17 Ta ko̱ kée taʼon nduʼu̱ táto̱ʼon kée kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱a, táʼa̱n ra̱ xíonoo nákaʼán ndaʼi̱ to̱ʼon Ndios xíʼín ña̱ ma̱ñá. Diʼa ndísáʼano kéchóon ndu noo̱ Ndios, chi̱ mií ná ni̱ xi̱ʼo choon yóʼo no̱ó ndu̱, ta noo̱ mií Ndios káʼa̱n ndu̱ saʼa̱ Cristo.
\c 3
\s Dánaʼa̱ Pablo no̱ó ña̱yuu ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na ña̱ sa̱á xíʼín ná
\p
\v 1 ¿Á káʼán ndó ña̱ nandió kuéi tuku nduʼu̱ ndukú ndú ña̱ nakoni ndo̱ nduʼu̱ sa̱ʼá ña̱ káʼa̱n ndu̱ dión? O, ¿á káʼán ndó ña̱ xínñóʼó ndú iin tuti chindeé ndú mií ndú noo̱ ndo̱ʼó, o iin tuti noo̱ káʼa̱n va̱ʼa mií ndó sa̱ʼá ndu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo xínñóʼó ñaá dao ka̱ ra̱? Ko̱ó,
\v 2 dá chi̱ tuti káʼa̱n va̱ʼa saʼa̱ ndú kúú iin rá iin mií ndoʼó, ta káa̱a̱n ini nío̱ ndú. Ta ndidaá táʼa̱n ña̱yuu xíʼo kuendá saʼa̱ choon va̱ʼa ni̱ kee ndu tein ndó xaa̱n,
\v 3 chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ndoʼó kúú tuti káʼa̱n va̱ʼa sa̱ʼá nduʼu̱, ña̱ kía̱n ni̱ taa mií Cristo, ña̱ kía̱n néʼe ndu xíonoo ndu. Ta ko̱ ní táa naa̱n noo̱ iin tuti xíʼín tinta. Diʼa ni̱ taa naa̱n xíʼín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios ta̱kí. Ta ko̱ ní táa naa̱n noo̱ yuu̱ dáʼándá, diʼa ni̱ taa naa̱n ini nío̱ ndo̱.
\p
\v 4 Ta kándéé káʼano ini nduʼu̱ Ndios ña̱ ki̱ʼo dión kíán sa̱ʼá ña̱ ió Cristo xíʼín ndú.
\v 5 Ta ni lúʼu̱ ña̱ ndi̱chí ko̱ kómí míí nduʼu̱ ña̱ kía̱n kédaá xíʼín ndú kaʼán ndú ña̱ kati̱ʼa ndu kee ndu choon yóʼo, dá chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ xíʼo ña̱ ndi̱chí no̱ó ndu̱, dá kati̱ʼa ndu kee ndua̱n.
\v 6 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo ña̱ káti̱ʼa ndu dánaʼa̱ ndu̱ sa̱ʼá ña̱ sa̱á ni̱ ka̱ndo̱o na kee na xíʼín ña̱yuu na̱. Ta díin va kíán o̱ du̱ú ley, ña̱ ni̱ taa na xíʼín letra, chi̱ noo̱ Espíritu ii̱ míí ná ni̱ kii ña̱ sa̱á ñoó. Ta ley ñoó xíʼo ña̱ kánian kuu ña̱yuu, tído Espíritu ii̱, no̱ón kúú na̱ xíʼo ña̱ kataki chíchí yó.
\p
\v 7 Ta ley ñoó, táʼa̱n ña̱ xíʼo ña̱ kánian kuu yo̱, ni̱ taa Ndios ña̱ no̱ó yuu̱. Ta ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa tá ni̱ xi̱ʼo naa̱n noo̱ Moisés. Ta ko̱ ní kúu taʼon kande̱ʼé na̱ ñoo Israel noo̱ Moisés sa̱ʼá ña̱ ndato téí yéʼa̱n, tído sa̱ kuaʼa̱n ndañóʼó vá ña̱ yéʼe̱ noo̱ ná.
\v 8 Tído ndato ka̱ ví nayeʼe̱ ndaa tá kemáni̱ Ndios yo̱ xíʼín Espíritu ii̱ ná.
\v 9 Dá chi̱ tá dión ndato ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa tá ni̱ xi̱ʼo na ley yatá, ña̱ káʼa̱n ña̱ kúú yó ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ Ndios, víʼí ka̱ ví ndato ña̱ sa̱á xíʼo Ndios noo̱ yo̱, chi̱ xíʼoan ña̱ kando̱o vii yo̱ noo̱ ná.
\v 10 Chi̱ va̱ʼará ndi ki̱ʼo ví ndato náyeʼe̱ ndaa tá ni̱ xi̱ʼo na ley yatá, tído ko̱ ta̱ʼón ña̱ʼa kíán no̱ó ña̱ ndato téí náyeʼe̱ ndaa xíʼo Ndios noo̱ yo̱ viti.
\v 11 Dá chi̱ ley yatá, ña̱ naá, ndato ni̱ sa̱ yeʼe̱ ndaaa̱n, tído víʼí ka̱ ví ndato náyeʼe̱ ndaa ña̱ sa̱á xíʼo Ndios noo̱ yo̱ viti, chi̱ ndidaá táʼa̱n tiempo kooan.
\p
\v 12 Ta sa̱ʼá ña̱ ió ta̱ndeé iní ndu̱ ña̱ ki̱ʼo dión kíán, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ yu̱ʼú taʼon ndu kaʼa̱n ndu̱ sa̱ʼán,
\v 13 ta ko̱ kée taʼon ndu táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee Moisés, chi̱ ni̱ da̱dáʼi na noo̱ ná xíʼín iin dáʼo̱n, dá ná o̱ ko̱ní na̱ ñoo Israel ña̱ sa̱ kuaʼa̱n ndaʼo̱ ña̱ ndato tóo̱n noo̱ ná.
\v 14 Tído ni̱ ndadi va ña̱xintóni̱ ña̱yuu ñoó. Ta nda̱ na̱ ndéi viti ndóʼo taʼani dión, chi̱ tá káʼi na ley yatá, ió táto̱ʼon iin dáʼo̱n sadí ña̱xintóni̱ ná. Tído tá ná kandeé iní na̱ Cristo, nda̱ daá ví kexoo dáʼo̱n, ña̱ sadí ña̱xintóni̱ ná.
\v 15 Ta nda̱ kuu̱ víti ndóʼo na dión, chi̱ tá káʼi na ley Moisés ñoó, sadí ii̱ vá dáʼo̱n ñoó ña̱xintóni̱ ná.
\v 16 Tído tá ná kandeé iní na̱ satoʼo yo̱ Jesús, dá kía̱n kexoo dáʼo̱n, ña̱ sadí ña̱xintóni̱ ná.
\v 17 Dá chi̱ satoʼo yo̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, ta noo̱ nákaa̱ Espíritu ii̱ Ndios, ñoó kúú no̱ó ni̱ nono̱, ko̱ó ña̱ʼa ka̱ ketéin.
\v 18 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ó ka̱ dáʼo̱n sadí noo̱ yo̱, ta mií yó náʼa̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndato yéʼe̱ satoʼo yo̱ Ndios, táto̱ʼon kée iin espejo náʼa̱ ndatoán táto̱ʼon káa yó. Chi̱ iin rá iin kuu̱ kuu̱ náyeʼe̱ cháá ka̱ yo̱ kuaʼa̱n yo̱ kooó táto̱ʼon ki̱ʼo ndato yéʼe̱ mií ná, ta ña̱ yóʼo kía̱n kée na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\c 4
\p
\v 1 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo Ndios choon yóʼo noo̱ ndú sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini na̱ saʼa̱ ndú, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kútúú ini ndu̱.
\v 2 Diʼa kúñóʼó ndú ndidaá ña̱ kaʼan noo̱ kéde̱ʼé dao ka̱ ña̱yuu. Ta ko̱ xíonoo ndu dándaʼí ndu̱ ña̱yuu, ta ko̱ nádaká taʼon ndu to̱ʼon tóʼón xíʼín to̱ʼon Ndios noo̱ dánaʼa̱ ndu̱. Diʼa dánaʼa̱ ndaa̱ ndu̱, ta ño̱ó kía̱n kédaá xíʼín ña̱yuu, dá ná o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ini na̱ kande̱ʼé ná nduʼu̱. Ta mií Ndios náʼá ña̱ dión kíán.
\v 3 Ta to̱ʼon va̱ʼa dánaʼa̱ ndu̱, ko̱ kándaa̱ ini dao ña̱yuu, chi̱ ió iin ña̱ʼa sadí ña̱xintóni̱ ná. Ta ña̱yuu kuaʼa̱n naá, no̱ón kúú na̱ ndadí ña̱xintóni̱.
\v 4 Ta ña̱ uʼu̱ dándáki ñayuú yóʼo viti, ta ño̱ó kía̱n ni̱ sadi ña̱xintóni̱ ña̱yuu ko̱ xi̱ín kandísa, dá kía̱n ná dáʼa ni natoo̱n ña̱xintóni̱ ná kee to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ ndi ki̱ʼo káʼano choon kómí Cristo Jesús, na̱ káa táto̱ʼon ki̱ʼo káa Ndios.
\v 5 Ta ko̱ xíonoo taʼon nduʼu̱ dánaʼa̱ ndu̱ saʼa̱ míí ndú, diʼa dánaʼa̱ ndu̱ ña̱ iin tóʼón Jesucristo kúú satoʼo noo̱ ndidaá ña̱ʼa, ta nduʼu̱ kúú na̱ xínkuáchí noo̱ ndidaá ndó sa̱ʼá ña̱ kóni̱ ndu̱ Jesús.
\v 6 Dá chi̱ mií Ndios, na̱ ni̱ saʼanda choon, dá ni̱ na̱yeʼe̱ ndaa noo̱ íin naá, no̱ón taʼani kúú na̱ ni̱ da̱tóo̱n ña̱xintóni̱ ndú, dión dá kuu dátoo̱n ndu̱ ña̱xintóni̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kanaʼá ná ndi ki̱ʼo káʼano tatá Ndios, ta náʼa̱ Ndios ña̱ ndato yóʼo xíʼín Jesucristo.
\s Ki̱ʼo diʼa kée ndu sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndu̱ Jesús
\p
\v 7 Ta nduʼu̱ kúú táto̱ʼon iin ki̱di ñóʼo̱ noo̱ ñóʼo iin ña̱ kui̱ká, ña̱ kúú to̱ʼon ndato dánaʼa̱ ndu̱, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ ndée̱ káʼano yóʼo ni̱ kii noo̱ Ndios, ta o̱ du̱ú ndée̱ kómí míí ndú kíán.
\v 8 Ta va̱ʼará sóʼóní ta̱ndóʼó nduʼu̱, tído ko̱ ní tadi̱ taʼon ndu. Ta va̱ʼará nákani nda̱ʼo ini ndu̱, tído ko̱ ndíʼi taʼon ta̱ndeé iní ndu̱.
\v 9 Kéndava̱ʼa ña̱yuu xíʼín ndú, tído ko̱ dáyaa̱ ndáʼa̱ taʼon ñaá Ndios. Kóon na nduʼu̱ no̱ñóʼo̱, tído ko̱ kándeé taʼon na dánaá na̱ nduʼu̱.
\v 10 Ndeí kúú míí vá noo̱ xíonoo ndu, daá kuití vá ió ña̱ kaʼání ná yikí ko̱ño ndu̱ táto̱ʼon ni̱ kee na xíʼín Jesús, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ ió takí Jesús sa̱ʼá ña̱ náki̱ʼo ndu yikí ko̱ño ndu̱ ndoʼan dión.
\v 11 Chi̱ xía̱n nani takí ndu̱ ndéi ndu, daá kuití vá ió nduu ndu̱ naki̱ʼo ndu mií ndú kuu ndu̱ saʼa̱ Jesús, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ ió takí na̱ sa̱ʼá ña̱ náki̱ʼo ndu yikí ko̱ño ndu̱ ndoʼan dión.
\v 12 Ta sa̱ʼá ña̱ daá kuití ió ña̱ kuu ndu̱, sa̱ʼá ño̱ó nónó noo̱ ndo̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó.
\p
\v 13 Ta kándéé iní ndu̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ka̱ndeé ini ñaá na̱ ni̱ taa diʼa noo̱ tuti ii̱ Ndios: “Sa̱ʼá ña̱ kándísa ndaa̱i̱ Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaʼi̱n saʼa̱ ná.” Ki̱ʼo dión taʼani ndóʼo nduʼu̱, chi̱ sa̱ʼá ña̱ kándísa ndu na̱, sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n ndu̱ xíʼín ndó saʼa̱ ná,
\v 14 dá chi̱ náʼá ndú ña̱ ni̱ na̱taki satoʼo yo̱ Jesús ni̱ kee Ndios, ta kándísa taʼani ndu ña̱ dánátaki na̱ nduʼu̱ táto̱ʼon ni̱ kee na xíʼín Jesús, dá nakui̱ta dáó yó noo̱ ná.
\v 15 Chi̱ xíʼo ndu mií ndú ña̱ ndóʼo ndu ndidaá ta̱ndóʼó yóʼo sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ nda̱ʼo ini ndu̱ saʼa̱ ndo̱, dión, dá ná ndukuaʼa̱ cháá ka̱ ña̱yuu natiin ña̱ mani̱ xíʼo Ndios, dá kía̱n kuaʼa̱ cháá ka̱ ña̱yuu naki̱ʼo ndivéʼe noo̱ Ndios, dá ná natiin na cháá ka̱ ña̱ñóʼó.
\p
\v 16 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kútúú taʼon ini ndu̱, va̱ʼará sa̱ kúyatá yikí ko̱ño ndu̱ kuaʼa̱n, tído iin rá iin kuu̱ kuu̱ diʼa ndúsa̱á nío̱ ndú kuaʼa̱n.
\v 17 Dá chi̱ ta̱ndóʼó lóʼo̱, ña̱ ndóʼo tóo nío̱ ndú ñayuú yóʼo, ño̱ó kía̱n xíʼo ña̱ niʼi̱ ndú iin ña̱ ndato káʼano noo̱ Ndios, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndíʼi.
\v 18 Ta ko̱ ndíʼi taʼon ini ndu̱ sa̱ʼá ña̱ ndéʼá xíʼín noo̱ yo̱. Diʼa ndíʼi ini ndu̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ túu, ña̱ ko̱ xi̱ní yo̱ xíʼín noo̱ yo̱. Dá chi̱ ña̱ ndéʼé yó xíʼín noo̱ yo̱, ño̱ó kía̱n ndiʼi va. Tído ña̱ ko̱ xi̱ní yo̱ xíʼín noo̱ yo̱, ño̱ó kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ndíʼi.
\c 5
\p
\v 1 Dá chi̱ náʼá nduʼu̱ ña̱ yikí ko̱ño ndíxi ndu kúú táto̱ʼon iin veʼe ndéi tóo ndu ñayuú yóʼo. Ta tá ná kasandaá kuu̱ nata̱ni̱a̱n, dá koʼo̱n Ndios ki̱ʼo na iin veʼe kandei ndu, ña̱ kía̱n ko̱ ní káva̱ʼa xíʼín ndáʼa̱ ta̱a, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndíʼi, ña̱ kúú kuendá induú.
\v 2 Sa̱ʼá ño̱ó ndaʼí tána ndu, chi̱ kóni̱ kíi̱ ndu̱ nandixi ndu yikí ko̱ño sa̱á, ña̱ kúú kuendá induú.
\v 3 Ki̱ʼo dión, dá nandixi ndu iin yikí ko̱ño sa̱á, dá o̱ kóo vichí ndú.
\v 4 Ta nani ndíxi ndu yikí ko̱ño yóʼo, ndaʼí tána ndu, dá chi̱ ko̱ kóni̱ taʼon ndu kando̱o vichí ndú. Diʼa kóni̱ ndu̱ ña̱ nandixi ndu iin yikí ko̱ño sa̱á, dá kía̱n naá yikí ko̱ño xíʼi̱ yóʼo, dá niʼi̱ ndú iin yikí ko̱ño ña̱ kataki chíchí.
\v 5 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ saki ña̱ dión kee na xíʼín ndú, ta ni̱ xi̱ʼo na Espíritu ná noo̱ ndú, dá ná kandaa̱ ini ndu̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ dión kee na xíʼín ndú.
\p
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó daá ió ta̱ndeé iní ndu̱ no̱ó ña̱ yóʼo, ta náʼá ndú ña̱ xía̱n nani ndíxi ii̱ ndú yikí ko̱ño yóʼo, xíká vá ndíta ndu noo̱ ió satoʼo yo̱ Jesús.
\v 7 Xíonoo ndu xíʼín ña̱ kándéé iní ndu̱ ña̱ ki̱ʼo dión kíán, ta ko̱ ndíʼi ini ndu̱ sa̱ʼá ña̱ xiní ndu̱ xíʼín noo̱ ndú.
\v 8 Tído kándéé káʼano ini ndu̱ ña̱ dión koo, sa̱ʼá ño̱ó kóni̱ cháá ka̱ ndu̱ dánkoo ndu yikí ko̱ño yóʼo, dá kuu nakui̱ta ndu noo̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\v 9 Sa̱ʼá ño̱ó ndíʼi ini ndu̱, á mií ndú ndéi xíká ndú noo̱ ná o á mií ndú sa̱ ndíta ndu noo̱ ná, ña̱ kóni̱ ndu̱ kíán nataʼan ini na̱ xiní na̱ ña̱ kée ndu.
\v 10 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ nakui̱ta ndidaá táʼa̱n yó noo̱ Cristo Jesús, noo̱ koo na keyíko̱ na̱, dá natiin iin rá iin yó ya̱ʼi sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee yó nani ni̱ sa̱ ndixi yó yikí ko̱ño yóʼo, á mií yó ni̱ kee yó ña̱ va̱ʼa, o á mií yó ni̱ kee yó ña̱ kini.
\s Ni̱ xi̱ʼo Ndios choon noo̱ ndú ña̱ dánákiʼin táʼan va̱ʼa ndu ña̱yuu xíʼín Ndios
\p
\v 11 Ta sa̱ʼá ña̱ náʼá ndú ña̱ kánian yu̱ʼú niʼini yó na̱ kúú satoʼo yo̱, sa̱ʼá ño̱ó ndíʼi ini ndu̱ dáxino̱ ini ndu̱ ña̱yuu, dá kandísa na ña̱ ndaa̱ dánaʼa̱ ndu̱. Ta mií Ndios kúú na̱ náʼá va̱ʼa táto̱ʼon ki̱ʼo kúú ndú, ta kándéé iní ndu̱ ña̱ ki̱ʼo dión taʼani kátóni̱ ini ndo̱.
\v 12 Tído ná dáʼa ni kaʼán ndó ña̱ nandió kuéi ndu chinaní va̱ʼa ndu mií ndú noo̱ ndo̱, diʼa kóni̱ ndu̱ ña̱ niʼi̱ ndo̱ ña̱ kaʼa̱n va̱ʼa ndó saʼa̱ ndúʼu̱, dá kía̱n nónó noo̱ ndo̱ kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ña̱yuu kátoó chíndaya̱ʼii mií sa̱ʼá ña̱ luu káʼa̱n na̱, tído yakó nda̱ʼo nío̱ ná.
\v 13 Chi̱ tá káʼán dao ndó ña̱ lóko̱ kúú ndú, dá kía̱n lóko̱ va kúú ndú sa̱ʼá Ndios, tá dáá. Tído tá káʼán ndó ña̱ kéndísáʼano ndu, dá kía̱n ña̱ va̱ʼa mií vá ndó kíán.
\v 14 Ta kúʼu̱ nda̱ʼo ini Cristo saʼa̱ ndú, ta ño̱ó kía̱n kédaá, sa̱ʼá ño̱ó ndíʼi ini ndu̱ kéchóon ndu noo̱ ná, chi̱ náʼá ndú ña̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ xiʼi̱ mií ná saʼa̱ ndidaá ña̱yuu, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ xiʼi̱ ndidaá ña̱yuu.
\v 15 Ni̱ xiʼi̱ Jesús saʼa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n ná dáʼa ka̱ ni kandei yó keeá ña̱ kóni̱ mií yó. Diʼa kánian kandei yó kee yó ña̱ kóni̱ na̱ ni̱ xiʼi̱ saʼa̱ yo̱, ta ni̱ na̱taki na̱.
\p
\v 16 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ nákani ka̱ ini ndu̱ sa̱ʼá ña̱yuu táto̱ʼon ki̱ʼo nákani ini ña̱yuu ko̱ náʼá Ndios. Ta va̱ʼará ni̱ sa̱ kaʼán ndú ña̱ iin ta̱a oon ni̱ sa̱ kuu Cristo, tído viti ko̱ nákani ka̱ ini ndu̱ dión saʼa̱ ná.
\v 17 Dá chi̱ ndi ndáa miíó ña̱yuu ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ Cristo, ni̱ nduu na iin ña̱yuu sa̱á. Ta ndidaá ña̱ ni̱ sa̱ kuu na tá sata̱ ni̱ ka̱ndo̱o vaan, ta ndidaá ñá ni̱ nduu sa̱á.
\v 18 Ta ndidaá ña̱ yóʼo kée mií Ndios, na̱ ni̱ na̱kiʼin táʼan va̱ʼa xíʼín yó sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo. Ta ni̱ xi̱ʼo na choon no̱ó nduʼu̱ ña̱ kía̱n dánaʼa̱ ndu̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na, dá nakiʼin táʼan va̱ʼa Ndios xíʼín ná.
\v 19 Chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo, sa̱ʼá ño̱ó kuu nakiʼin táʼan va̱ʼa Ndios xíʼín ña̱yuu, chi̱ ko̱ taó kuendá taʼon ka̱ na̱ sa̱ʼá kua̱chi kée ña̱yuu. Ta ni̱ saʼanda na̱ choon no̱ó ndu̱ ña̱ dánaʼa̱ ndu̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na, dá nakiʼin táʼan va̱ʼa Ndios xíʼín ná.
\v 20 Ta nduʼu̱ kúú na̱ ni̱ chi̱kata Cristo kaneʼe ndu to̱ʼon na no̱ó ña̱yuu, sa̱ʼá ño̱ó kéchóon Ndios nduʼu̱, dá káʼa̱n ndu̱ xíʼín ña̱yuu. Sa̱ʼá ño̱ó seí ndaʼí ndu̱ noo̱ ndo̱ʼó xíʼín kuu̱ Cristo ña̱ koo ini ndo̱ nakiʼin táʼan va̱ʼa ndó xíʼín Ndios.
\v 21 Ta Cristo kúú na̱ ko̱ ní ya̱ʼa taʼon kee kua̱chi, tído ni̱ na̱kuido na kua̱chi yó, dión, dá ni̱ ka̱ndo̱o yó kúú yó ña̱yuu ko̱ó kua̱chi noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na dión.
\c 6
\p
\v 1 Ta viti nduʼu̱ kúú na̱ kéchóon xíʼín Cristo, sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n niʼini ndu noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáʼa ni koo ini ndo̱ natiin oon ndó ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíʼín ndó.
\v 2 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Mií kuu̱ ni̱ ka̱xii, kuu̱ dáá ni̱ seídóʼi ndo̱ʼó.
\q Chi̱ tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ da̱kákii ndo̱ʼó,
\q kuu̱ dáá ni̱ chi̱ndeéí ndo̱ʼó.
\m Ta kuu̱ víti kúú kuu̱ ni̱ ka̱xi Ndios, chi̱ mií kuu̱ víti kóni̱ na̱ dáka̱ki na ndo̱ʼó.
\p
\v 3 Ta ni iin tóʼón ña̱ʼa nóo ko̱ yáʼa ndu kee ndu noo̱ ni iin tóʼón ña̱yuu, dá kía̱n ná o̱ níʼi̱ ná ndi koo kaʼa̱n ndava̱ʼa na saʼa̱ choon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ ndú.
\v 4 Diʼa náʼa̱ ndu̱ mií ndú noo̱ ndidaá ña̱ kée ndu ña̱ kúú ndú na̱ kéchóon ndaa̱ noo̱ Ndios, dá chi̱ xíʼo ndeé nda̱ʼo ini ndu̱, va̱ʼará ndóʼo ndu ta̱ndóʼó saʼa̱ choon kée ndu, o va̱ʼará kámani̱ ña̱ʼa noo̱ ndú, ta dión taʼani kée ndu tá ndóʼo nío̱ ndú.
\v 5 Ta xíʼo ndeé taʼani ini ndu̱ va̱ʼará káni na nduʼu̱, o va̱ʼará sadí na̱ nduʼu̱ veʼe ka̱a, o va̱ʼará kua̱ʼá ña̱yuu ndákuei naá xíʼín ndú, o va̱ʼará choon ndeé nda̱ʼo kée ndu, o va̱ʼará ko̱ kídi̱ ndu̱ dao sa̱kuaá, o va̱ʼará ko̱ níʼi̱ ndú ña̱ʼa kasáʼan ndu dao taʼándá.
\v 6 Ta noo̱ choon kée ndu, vii kée ndu, ta kéchóon ndu ña̱ ndi̱chí xíʼo Ndios, ta ió kueé ini ndu̱, ta va̱ʼa ini ndu̱, ta xíʼín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios kéchóon ndu, ta kúʼu̱ ndisa ini ndu̱ saʼa̱ ndidaá ña̱yuu,
\v 7 ta dánaʼa̱ ndu̱ to̱ʼon ndaa̱, ta xíʼín ndée̱ mií Ndios kée ndu ndidaá ña̱ʼa, ta néʼe ndu ña̱ kúú ña̱ ndaa̱ xíʼín ndáʼa̱ kuáʼa ndu̱, xíʼín ndáʼa̱ íti ndu̱, dá chindeé ndú mií ndú.
\v 8 Ió dao ña̱yuu xíʼo ña̱ñóʼó noo̱ ndú, ta ió dao ka̱ na̱ ko̱ó ña̱ñóʼó ná noo̱ ndú. Ta dao na chínaní kini na nduʼu̱, ta dao ka̱ na̱ chínaní va̱ʼa ñaá ná. Ta va̱ʼará chínaní tóʼón ná nduʼu̱, tído na̱ ndaa̱ va kúú ndú.
\v 9 Ta ió dao ña̱yuu kée na ña̱ ko̱ nákoni na̱ nduʼu̱, tído náʼá vá ná nduʼu̱. Sa̱ ndi̱i va kúú ndú xiní ndu̱, tído takí ii̱ vá ndú. Ta va̱ʼará kéndava̱ʼa kini na xíʼín nduʼu̱, tído ko̱ xíʼi̱ taʼon ndu.
\v 10 Ta va̱ʼará ndúkú ña̱yuu ña̱ kandei ndaʼí ndu̱, tído daá kádii̱ iní ndu̱. Ta va̱ʼará kúndaʼí ndu̱, tído diʼa ndekuíká ndú ña̱yuu xíʼín to̱ʼon Ndios. Ta va̱ʼará ni ña̱ʼa taʼon ko̱ó noo̱ ndú, tído diʼa kómí ndú ndidaá ña̱ va̱ʼa cháá ka̱.
\p
\v 11 Ni̱ nono̱ yúʼu̱ ndú ni̱ kaʼa̱n ndaa̱ ndu̱ xíʼín ndó, na̱ ñoo Corinto xaa̱n, ta ndinoʼo ini ndú xíʼín nío̱ ndú ni̱ kaʼa̱n ndu̱ xíʼín ndó.
\v 12 Ko̱ ní sadí ndu̱ nío̱ ndú noo̱ ndo̱ʼó, mií diʼa ndó kúú na̱ ni̱ sadi nío̱ ndo̱ no̱ó nduʼu̱.
\v 13 Ta kóni̱ ndu̱ ña̱ kee ndó xíʼín ndú táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee ndu xíʼín ndó, sa̱ʼá ño̱ó seí ndaʼí ndu̱ noo̱ ndo̱ táto̱ʼon kée iin tatá xíʼín de̱ʼe ra ña̱ konó taʼani ndó nío̱ ndo̱ noo̱ ndúʼu̱.
\s Yóó kúú veʼe ño̱ʼo Ndios ta̱kí
\p
\v 14 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ nakiʼin táʼan nóó ndó xíʼín ña̱yuu ko̱ kándísa Jesús. Dá chi̱, ¿á nákiʼin táʼan nóó ña̱ ndaa̱ xíʼín ña̱ ko̱ ndáa̱, káʼán ndó? Ta, ¿á nákiʼin táʼan nóó noo̱ tóo̱n xíʼín noo̱ íin naá?
\v 15 Ta, ¿á kuu nakiʼin táʼan nóó Cristo xíʼín ña̱ uʼu̱? Ta, ¿á kuu nakiʼin táʼan nóó iin na̱ kándísa Jesús xíʼín iin na̱ ko̱ kándísa?
\v 16 Ta, ¿á kuu nakiʼin táʼan nóó veʼe ño̱ʼo Ndios ta̱kí xíʼín ña̱ kúú yoko̱, káʼán ndó? Ta yóó kúú veʼe ño̱ʼo noo̱ ió Ndios ta̱kí, chi̱ diʼa kaá mií ná noo̱ tuti ii̱ ná:
\q Kooi xíʼín ná, ta kanooi tein na.
\q Ta yuʼu̱ kakuu Ndios noo̱ ná,
\q ta mií ná kakuu na̱ ñooi̱.
\m
\v 17 Ta sa̱ʼá ña̱ dión kíán, sa̱ʼá ño̱ó kaá taʼani na diʼa:
\q Kankuei ndó tein ña̱yuu ko̱ kándísa xaa̱n,
\q ta kuxoo ndó kuaʼán ndo̱, kaá Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱.
\q Ta ni o̱ sa̱ káko̱ʼon ndáʼa̱ ndo̱ ña̱ kini kée na,
\q dá kía̱n natiin va̱ʼi ndo̱ʼó.
\q
\v 18 Ta yuʼu̱ ná kakuu tatá noo̱ ndo̱,
\q ta ndoʼó ná kakuu de̱ʼe yií yuʼu̱ xíʼín de̱ʼe diʼíi̱,
\q kaá Ndios, na̱ kúú satoʼo yo̱, na̱ kómí ndidaá táʼa̱n choon.
\c 7
\p
\v 1 Na̱ mani̱ miíi̱, ki̱ʼo dión ví ndato ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon na noo̱ yo̱, sa̱ʼá ño̱ó ná taó yo̱ mií yó noo̱ ndidaá táʼa̱n ña̱ dáyako̱ ñíi̱ yo̱ xíʼín ña̱xintóni̱ yo̱ noo̱ Ndios. Ta dión, dá ná kasandaá yo̱ koo vii yo̱ noo̱ mií ná sa̱ʼá ña̱ yuʼú niʼini yó na̱.
\s Kádii̱ ini Pablo ña̱ ni̱ na̱ndikó iní na̱ ñoo Corinto sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee na
\p
\v 2 Natiin va̱ʼa ndó nduʼu̱ xíʼín ndinoʼo ini ndo̱, dá chi̱ ni iin tóʼón ndó ko̱ ní dárʼuʼu̱ ndu̱, ta ni iin tóʼón ndó ko̱ ní dákíʼin ndu iin íchi̱ kini, ta ni iin tóʼón ndó ko̱ ní dándaʼí ndu̱.
\v 3 Ta ko̱ káʼi̱n dión, dá kaʼa̱n kua̱chii saʼa̱ ndo̱, chi̱ sa̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ nda̱ ma̱á ini nío̱ ndú ñóʼo ndoʼó. Sa̱ʼá ño̱ó iin kakuu yó tá ni̱ xiʼi̱ yo̱, ta iin kakuu yó tá takí yo̱.
\v 4 Ta ió nda̱ʼo ta̱ndeé iníi̱ káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ nákani inii̱, ta va̱ʼa nda̱ʼo káʼi̱n saʼa̱ ndo̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu. Ta ni̱ na̱kutíí xíʼín ta̱ndeé iní, ta ni̱ na̱kutí ndaa̱ nío̱ ndú xíʼa̱n kádii̱ ini ndu̱ tein ndidaá ta̱ndóʼó ndóʼo ndu.
\p
\v 5 Chi̱ tá ni̱ ka̱sáa̱ ndu̱ Macedonia yóʼo, ni lúʼu̱ ko̱ ní nániʼi̱ ndée̱ ndú, dá chi̱ ndeí kúú míí vá no̱ó ni̱ xi̱onoo ndu ni̱ ndoʼo nda̱ʼo ndu, chi̱ ni̱ da̱ndóʼo ña̱yuu nío̱ ndú, ta ni̱ sa̱ yu̱ʼú niʼini nío̱ ndú.
\v 6 Tído mií Ndios, na̱ xíʼo ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ndóʼo nío̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo ta̱ndeé iní no̱ó nduʼu̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndi̱sáa̱ Tito.
\v 7 Ta o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndu̱sáa̱ oon ni xi, dá chi̱ ni̱ na̱tiin taʼani ndu ta̱ndeé iní sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo ndó ta̱ndeé iní noo̱ xí, chi̱ ni̱ na̱kani xi ña̱ ndáti kíi̱ ndo̱ koni tuku ndó yuʼu̱, ta ni̱ na̱kani taʼani xi ña̱ kúndaʼí nda̱ʼo ini ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee ndó, ta ndíʼi ini ndo̱ sa̱ʼá yuʼu̱. Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kadii̱ cháá ka̱ inii̱.
\v 8 Dá chi̱ va̱ʼará ni̱ da̱kúndaʼí inii̱ ndo̱ʼó xíʼín tuti ni̱ taai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, tído ko̱ kútúú taʼon inii̱ viti no̱ó ña̱ ni taai ni̱ saa̱ noo̱ ndo̱. Chi̱ va̱ʼará ni̱ kutúú inii̱ tá ni̱ taai ña̱, tído viti kándaa̱ inii̱ ña̱ tóó vá ni̱ ku̱ndaʼí ini ndo̱ ni̱ keean.
\v 9 Ta viti kádii̱ inii̱, tído ko̱ kádii̱ taʼon inii̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ da̱kúndaʼí iníi̱ ndó. Diʼa kádii̱ inii̱, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ku̱ndaʼí iní ndo̱, ño̱ó ni̱ kedaá xíʼín ndó, dá ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee ndó. Chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo ña̱ ni̱ ku̱ndaʼí iní ndo̱ sa̱ʼá kua̱chi ni̱ kee ndó. Sa̱ʼá ño̱ó ni lúʼu̱ ko̱ ní tu̱ú ndó ni̱ kee ndu.
\v 10 Dá chi̱ tá xíʼo Ndios ña̱ kúndaʼí iní yo̱ sa̱ʼá kua̱chi kée yó, ño̱ó kía̱n kédaá xíʼín yó, dá nandikó iní yo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee yó, dá niʼi̱ yo̱ ña̱ ka̱ki yó. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ kánian taʼuʼu̱ ini yo̱ tá ndóʼo yó dión. Tído ña̱ kúndaʼí ini xíʼo ñayuú yóʼo, ño̱ó kía̱n xíʼo ña̱ naá yó.
\v 11 Tído kande̱ʼé ndó, chi̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo Ndios ña̱ ni̱ ku̱ndaʼí iní ndo̱, ño̱ó ni̱ kedaá xíʼín ndó, sa̱ʼá ño̱ó ndi ki̱ʼo ví ni̱ ndi̱ʼi ini ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ mií ná, ta ni̱ ndi̱ʼi ini ndo̱ ndeyíko̱ ndo̱ choon, ta ni̱ taʼuʼu̱ ini ndo̱ ni̱ xini ndo̱ kua̱chi ñoó, ta ni̱ yu̱ʼú ndo̱ ni̱ xini ndo̱án, ta ndi ki̱ʼo ví ni̱ ka̱toó ndo̱ koni ndo̱ yuʼu̱, ta ni̱ ndi̱ʼi cháá ka̱ ini ndo̱ ni̱ kee ndó choon ni̱ saʼandai̱ noo̱ ndo̱, ta ni̱ da̱ndóʼo ndó nío̱ ta̱a ni̱ kee kua̱chi ñoó. Ta noo̱ ndidaá ña̱ yóʼo ni̱ naʼa̱ ndo̱ ña̱ ni̱ kendaa̱ ndo̱ choon.
\v 12 Tá ni̱ taai tuti ñoó ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, ko̱ ní táai ña̱, dá keyíko̱ ndo̱ sa̱ʼá ra̱ ni̱ ya̱ʼa ni̱ kee kua̱chi, ta ni ko̱ ní táai ña̱ ko̱saa̱a̱n chindeéán na̱ ni̱ taʼuʼu̱. Diʼa ni̱ taai ña̱ ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, dá naʼa̱ ndo̱ mií ndó noo̱ Ndios ña̱ ndíʼi ini ndó kee ndó choon saʼándá ndu̱.
\p
\v 13 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee ndó dión, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndu̱káʼano cháá ka̱ ta̱ndeé iní ndu̱. Tído ni̱ kadii̱ cháá ka̱ ini ndu̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kadii̱ nda̱ʼo ini Tito, chi̱ ni̱ na̱tiin xi ta̱ndeé iní káʼano ni̱ kee ndidaá ndoʼó.
\v 14 Chi̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín xí ña̱ va̱ʼa kee ndó xíʼín xí, ta ko̱ ní xíkaʼan taʼon noo̱í sa̱ʼá ña̱ ni̱ kaʼi̱n dión xíʼín xí. Chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n ndu̱ ndinoʼo ña̱ ndaa̱ xíʼín ndó, ki̱ʼo dión taʼani ni̱ xi̱nko̱o ndaa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kaʼa̱n va̱ʼa ndu saʼa̱ ndo̱ noo̱ xí.
\v 15 Ta ni̱ ndu̱káʼano cháá ka̱ ña̱ kúʼu̱ ini xi̱ saʼa̱ ndo̱, chi̱ ndísaa̱ ini xi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ seídóʼo ndidaá ndó choon ni̱ taʼa̱nda̱ noo̱ ndo̱, chi̱ ni̱ na̱tiin va̱ʼa ndó xi̱ xíʼín ña̱ yuʼú ndo̱, ta xíʼín ña̱ ndéi̱ ni̱no ndó.
\v 16 Ta kádii̱ nda̱ʼo inii̱, chi̱ noo̱ ndidaá ña̱ʼa kándéé inii̱ ndo̱ʼó.
\c 8
\s Yóʼo káʼa̱n Pablo sa̱ʼá di̱ʼón dátaká na̱ kuaʼa̱n no̱ó na̱ ndóʼo nío̱
\p
\v 1 Ta viti, ñani, kóni̱ ndu̱ nakani ndu xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ mani̱ kée Ndios xíʼín ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí Macedonia.
\v 2 Chi̱ va̱ʼará ni̱ xirndodó ñaá ta̱ndóʼó, tído kádii̱ nda̱ʼo ini na̱, ta va̱ʼará kúndaʼí nda̱ʼo na, tído kua̱ʼá nda̱ʼo di̱ʼón ni̱ doko̱ ná.
\v 3 Ta yuʼu̱ xíʼo ndaa̱ kuendá saʼa̱ ná, ña̱ ndinoʼo ini ná ni̱ xi̱ʼo na di̱ʼón táto̱ʼon ki̱ʼo sáa̱ ndée̱ ná, ta ni̱ ya̱ʼa cháá ka̱ ví ni̱ xi̱ʼo na no̱ó ña̱ sáa̱ ndée̱ ná.
\v 4 Ta ni̱ seí ndaʼí nda̱ʼo na no̱ó nduʼu̱ ña̱ ná kandía ndu tiin ndu di̱ʼón ni̱ da̱taká na̱, dá kuu chindeé ná ña̱yuu kúndaʼí, na̱ kúú ña̱yuu Ndios.
\v 5 Va̱ʼa cháá ka̱ ví ni̱ kee na no̱ó ña̱ ndáti ndu kee na, dá chi̱ dinñóʼó ni̱ na̱ki̱ʼo na mií ná noo̱ ndáʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús. Ni̱ ndiʼi, dá ni̱ na̱ki̱ʼo na mií ná kueídóʼo na nduʼu̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií Ndios.
\v 6 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kaʼa̱n niʼini ndu noo̱ Tito ña̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ chi̱ndeé xí ndo̱ʼó tá ni̱ ka̱sáʼá ndó kétútí ndó di̱ʼón chindeé ndó na̱ kúndaʼí ñoó, ki̱ʼo dión taʼani ná dáxi̱nko̱o xi choon no̱ó ña̱ mani̱ kee ndó yóʼo.
\v 7 Va̱ʼa kée ndó noo̱ ndidaá ña̱ʼa, chi̱ kándéé káʼano iní ndo̱ Jesús, ta ti̱ʼa ndó kaʼa̱n va̱ʼa ndó, ta ndichí ndo̱ no̱ó ña̱ʼa Ndios, ta ndinoʼo ini ndo̱ kée ndó ndi ndáa mií vá choon, ta kúʼu̱ nda̱ʼo ini ndo̱ saʼa̱ ndú. Sa̱ʼá ño̱ó koo ini ndo̱ kee va̱ʼa taʼani ndó no̱ó ña̱ mani̱ yóʼo.
\p
\v 8 Ta ña̱ káʼi̱n xíʼín ndó, ko̱ kíán iin choon saʼándái̱ noo̱ ndo̱. Diʼa kóni̱i̱ ña̱ kande̱ʼé va̱ʼa ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ndíʼi ini dao ka̱ ñani yo̱ chindeé ná na̱ kámani̱ ña̱ʼa noo̱, dá ná kande̱ʼá á miía̱n ndaa̱ ió ña̱ kúʼu̱ ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱yuu ndóʼo dión.
\v 9 Ta sa̱ naʼá vá mií ndó sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoʼo yo̱, saʼa̱ yo̱, dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ nda̱ʼo ini na̱ saʼa̱, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ndee na mií ná iin ta̱a kúndaʼí, va̱ʼará kuíká nda̱ʼo na. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndendaʼí na̱ mií ná, sa̱ʼá ño̱ó niʼi̱ yo̱ ña̱ koo kuíká yó noo̱ Ndios.
\v 10 Ta viti kóni̱ yuʼu̱ kaʼa̱n niʼinii noo̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ yóʼo. Chi̱ kánian dáxi̱nko̱o ndó choon yóʼo viti, chi̱ nda̱ kuia̱ ao ni̱ ka̱sáʼá ndó kétútí ndó di̱ʼón ñoó, ta o̱ du̱ú ña̱ yóʼo oon ni ní kee ndó, chi̱ mií ndó ni̱ ndaki ini ña̱ dión koo.
\v 11 Sa̱ʼá ño̱ó dáxi̱nko̱o kíi̱ ndo̱ choon yóʼo, chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo luu ni̱ chi̱kaa̱ ini ndo̱ kee ndóa̱n mií saʼa̱, ki̱ʼo dión ndi̱ʼi ini ndo̱ dáxi̱nko̱o ndóa̱n viti. Ta ki̱ʼo ndóa̱n táto̱ʼon ki̱ʼo ió ña̱ noo̱ ndo̱.
\v 12 Chi̱ tá ná ki̱ʼo ndóa̱n xíʼín ndinoʼo ini ndo̱, dá kía̱n nataʼan ini Ndios koni na̱án, chi̱ ko̱ xíka̱ taʼon na ña̱ ki̱ʼo yó ña̱ ko̱ó noo̱ yo̱.
\p
\v 13 Ta ko̱ káʼa̱n taʼon yuʼu̱ ña̱ yóʼo xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kóni̱i̱ ña̱ kandei va̱ʼa dao ka̱ ña̱yuu, dá kando̱o ndáʼa̱ ndo̱.
\v 14 Diʼa kóni̱ yuʼu̱ ña̱ chindeé táʼan yó tá kamani̱ ña̱ʼa noo̱ yo̱, chi̱ tiempo viti kánian koto niʼini ndó na̱ kúndaʼí ñoó xíʼín ña̱ kándo̱o noo̱ ndo̱, dá chindeé ndó na̱ xíʼín ña̱ kámani̱ noo̱ ná. Dión, dá ná nandió kuéi na chindeé ná ndo̱ʼó xíʼín ña̱ xínñóʼó ndó ió noo̱ ná, dión, dá chindeé táʼan yó tá kámani̱ ña̱ʼa noo̱ yo̱.
\v 15 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ña̱yuu ni̱ ndi̱tútí kua̱ʼá ña̱ʼa, ta ko̱ ní kándo̱o taʼan vaan. Ta na̱ ni̱ ndi̱tútí lúʼa̱n, ko̱ ní kámani̱ taʼan vaan.”
\p
\v 16 Tído ndivéʼe Ndios, chi̱ mií ná ni̱ kedaá xíʼín Tito, sa̱ʼá ño̱ó ndíʼi ini xi̱ saʼa̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo miíi̱.
\v 17 Chi̱ xíʼín ndinoʼo ini xí ni̱ na̱tiin xi choon ni̱ xi̱ʼo ndu noo̱ xí. Ta sa̱ʼá ña̱ ndíʼi ini xi̱ saʼa̱ ndo̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó, chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini mií xí.
\v 18 Ta ni̱ ta̱ndaʼá taʼani ndu iin ka̱ ñani yo̱ ko̱saa̱ ra̱ xíʼín xí, ta ndeí kúú míí vá noo̱ ndítútí na̱ kúú kuendá Jesús káʼa̱n va̱ʼa na saʼa̱ rá, chi̱ kéchóon va̱ʼa ra no̱ó to̱ʼon va̱ʼa káʼa̱n saʼa̱ Jesús.
\v 19 Ta o̱ du̱ú dión oon ni kíán, ta̱a yóʼo kúú ra̱ ni̱ ka̱xi dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ kía̱n kaneʼe táʼan ra kanoo ra xíʼín nduʼu̱ natiin ndu di̱ʼón, ña̱ ni̱ ketútí dao ka̱ ñani yo̱. Ta kee ndu choon yóʼo, dá ná natiin satoʼo yo̱ ña̱ñóʼó, dá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ kóni̱ ndu̱ chindeé ñaá ndú noo̱ choon yóʼo.
\v 20 Ta ki̱ʼo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini ndu̱, dá kía̱n ni iin tóʼón ña̱yuu ná dáʼa ni nakani kuáchi̱ ini kande̱ʼé ná ndu̱ sa̱ʼá di̱ʼón kuaʼa̱ ni̱ ndi̱tútí ná kaneʼe ndu koʼo̱n ndu̱.
\v 21 Chi̱ ndíʼi ini ndu̱ kéndísáʼano ndu choon. Ta o̱ du̱ú noo̱ satoʼo yo̱ Jesús oon ni ndíʼi ini ndu̱ kee ndu dión, nda̱ no̱ó ña̱yuu taʼani ndíʼi ini ndu̱ kéndísáʼano ndu.
\p
\v 22 Ta tándaʼá taʼani ndu iin ka̱ ñani yo̱ ko̱saa̱ ra̱ xíʼín ta̱a yóʼo. Ta kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ni̱ naʼa̱ ra̱ mií rá noo̱ ndú ña̱ ndíʼi nda̱ʼo ini ra̱ kendaa̱ ra̱ choon. Ta viti ndíʼi cháá ka̱ ini ra̱ chindeé rá ndo̱ʼó, chi̱ ió nda̱ʼo ta̱ndeé iní ra̱ xíʼín ndó.
\v 23 Ta kanaʼá ndó ña̱ Tito kúú ra̱ néʼe táʼan xíʼín yuʼu̱, ta kéchóon dáó xí xíʼíín noo̱ ndo̱ʼó. Ta uu̱ ka̱ ñani yo̱ ko̱saa̱ xíʼín xí kúú ra̱ ni̱ ta̱ndaʼá dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ko̱saa̱ ra̱, ta xíʼín ta̱a yóʼo natiin Cristo ña̱ñóʼó.
\v 24 Ta naʼa̱ ndo̱ mií ndó no̱ó ta̱a yóʼo ña̱ kúú ndó na̱ kúʼu̱ ini saʼa̱ na̱ kúndaʼí ñoó, dá ná kandaa̱ ini dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa ni̱ kee ndó, dá ná dáʼa ni dátu̱ú ndó nduʼu̱ no̱ó káʼa̱n va̱ʼa ndu saʼa̱ ndo̱ noo̱ rá.
\c 9
\p
\v 1 Ko̱ xínñóʼó ka̱ kaʼi̱n xíʼín ndoʼó sa̱ʼá di̱ʼón, ña̱ kía̱n kétútí dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, dá chindeé ná ña̱yuu Ndios ndéi kuendá Judea,
\v 2 chi̱ sa̱ naʼá váí ña̱ ndinoʼo ini ndo̱ kóni̱ ndo̱ chindeé ndó na̱. Ta káʼa̱n va̱ʼi saʼa̱ ndo̱ʼó noo̱ ñani yo̱ ndéi Macedonia yóʼo, chi̱ káʼi̱n xíʼín ná ña̱ ndoʼó, na̱ ndéi Acaya xaa̱n, nda̱ kuia̱ ao ió nduu ndo̱ chindeé ndó ña̱yuu kúndaʼí. Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ ndi̱ʼi ini ndo̱ kee ndó dión, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ taʼani ini na̱ kee na dión.
\v 3 Tído ni̱ ta̱ndaʼí ñani yo̱ yóʼo ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ná dáʼa ni kando̱o tóʼín no̱ó ña̱ ni̱ kaʼa̱n va̱ʼi saʼa̱ ndo̱ saʼa̱ choon yóʼo, dá ná xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ná ña̱ kandei nduu ndo̱.
\v 4 Dá chi̱ oon ni ví saa̱ dao na̱ ndéi Macedonia xíʼíín, ta koni na̱ ña̱ ko̱ ndéi nduu ndo̱ xíʼín di̱ʼón ñoó, dá kía̱n kakaʼan nda̱ʼo noo̱ ndúʼu̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ndu̱ ndo̱ʼó, ta ko̱ ní sá ndei nduu ndo̱. Tído víʼí ka̱ ví kakaʼan noo̱ mií ndó.
\v 5 Sa̱ʼá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ va̱ʼa cháá ka̱ ni̱ seí ndaʼí no̱ó ta̱a yóʼo ña̱ ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó dinñóʼó, dá chindeé rá ndo̱ʼó ketútí ndó di̱ʼón, ña̱ ni̱ kaa ndo̱ ki̱ʼo ndó. Ta dión, dá ná kandei nduu ndo̱ ki̱ʼo ndóa̱n xíʼín ndinoʼo ini ndo̱, dá ná dáʼa ni kakian ña̱ ni̱ kendúsa̱ ndu̱ xíʼín ndó.
\p
\v 6 Ta káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ kande̱ʼé ndó táto̱ʼon ndóʼo na̱ xíti, chi̱ na̱ xíti cháá, cháá vá dákée na. Ta na̱ xíti kuaʼa̱, kuaʼa̱ dákée na.
\v 7 Ta iin rá iin ndó ki̱ʼo táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ chi̱kaa̱ ini nío̱ ndo̱. Ta o̱ sa̱ kíʼo ndóa̱n xíʼa̱n kúndaʼí ini ndo̱, ni sa̱ʼá ña̱ miía̱n ndúsa̱ ki̱ʼo ndóa̱n. Chi̱ nátaʼan ini Ndios xiní na̱ na̱ xíʼo ña̱ xíʼa̱n kádii̱ iní na̱.
\v 8 Ta na̱ káʼano nda̱ʼo kúú Ndios, sa̱ʼá ño̱ó kuu va ndekuaʼa̱ ná ña̱ʼa va̱ʼa noo̱ ndo̱, dá kía̱n ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa ná o̱ kómani̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n ná koo ni ña̱ʼa chindeé ndó dao ka̱ na̱.
\v 9 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Ni̱ dasá rá ña̱ ió noo̱ rá, ta ni̱ xi̱ʼo raa̱n no̱ó na̱ kúndaʼí,
\q ta iin ni̱ ka̱ndo̱o va ña̱ ndaa̱ ni̱ kee ra noo̱ Ndios.
\m
\v 10 Ta mií ná xíʼo tata no̱ó ra̱ xíti, ta xíʼo taʼani na pan no̱ó na̱ kuíko, ta mií ná ndekuaʼa̱ tata ió noo̱ ndo̱. Ta ndekuaʼa̱ taʼani na ña̱ va̱ʼa kee ndó xíʼín dao ka̱ ña̱yuu.
\v 11 Dión, dá koni ndo̱ koo kua̱ʼá ña̱ʼa noo̱ ndo̱, dá kuu ki̱ʼo kuaʼa̱ ndo̱ ña̱ʼa no̱ó ña̱yuu xínñóʼán. Dá tá ná naki̱ʼo ndu di̱ʼón ñoó noo̱ ná, dá kía̱n naki̱ʼo na ndivéʼe noo̱ Ndios sa̱ʼán.
\v 12 Chi̱ tá ná naki̱ʼo ndu di̱ʼón yóʼo no̱ó na̱ kúndaʼí ñoó, o̱ du̱ú ña̱ʼa xínñóʼó oon ni ña̱yuu Ndios niʼi̱ ná xíʼán, dá chi̱ diʼa kua̱ʼá nda̱ʼo noo̱ ndivéʼe naki̱ʼo na noo̱ Ndios sa̱ʼán.
\v 13 Ta sa̱ʼá ña̱ natiin na di̱ʼón ni̱ kemáni̱ ndo̱ ná, sa̱ʼá ño̱ó kekáʼano na Ndios, chi̱ miía̱n ndaa̱ seídóʼo ndó to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Cristo. Ta kekáʼano taʼani na Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ xi̱ʼo ndó kua̱ʼá nda̱ʼo di̱ʼón ni̱ chi̱ndeé ndó mií ná xíʼín dao ka̱ ña̱yuu.
\v 14 Ta ki̱ʼo dión taʼani kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ndo̱, chi̱ kúʼu̱ nda̱ʼo ini na̱ saʼa̱ ndo̱, chi̱ mií Ndios ni̱ kedaá xíʼín ndó, dá ni̱ kee ndó ña̱ mani̱ káʼano yóʼo xíʼín ná.
\v 15 Ta ndivéʼe káʼano Ndios, chi̱ káʼano nda̱ʼo ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíʼá. Ta ko̱ níʼi̱ yo̱ to̱ʼon va̱ʼa kaʼa̱n yo̱ sa̱ʼán.
\c 10
\s Káʼa̱n Pablo saʼa̱ choon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ ná
\p
\v 1 Ta yuʼu̱ Pablo seí ndaʼí va̱ʼi noo̱ ndo̱ xíʼín ña̱ ndaʼí ió inii̱, xíʼín ña̱ ió va̱ʼa inii̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee mií Cristo, va̱ʼará káʼa̱n dao ndó ña̱ iin ta̱a vitá iní kúú yuʼu̱ tá nákaa̱i̱ tein ndó xaa̱n, tído tá nákaa̱ xíkáí, de̱én nda̱ʼo káʼi̱n xíʼín ndó.
\v 2 Tído seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ tá ná saa̱i̱, ná dáʼa ni kendúsa̱ ndo̱ xíʼíín ña̱ kaʼa̱n dee̱ín xíʼín ndó, chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱saa̱ nduui̱ kaʼa̱n dee̱ín xíʼín na̱ káʼa̱n ña̱ xíonoo ndu kée ndu táto̱ʼon ki̱ʼo kée ña̱yuu kuendá ñayuú yóʼo.
\v 3 Miía̱n ndaa̱ ndéi ndu ñayuú yóʼo, tído ko̱ kéchóon taʼon ndu ña̱ʼa ió ñayuú yóʼo, dá na̱á ndu̱ xíʼín ña̱ kini.
\v 4 Chi̱ ko̱ kéchóon taʼon ndu ña̱ ió ñayuú yóʼo, dá na̱á ndu̱ xíʼín ña̱ kini. Chi̱ ndaʼá chóon, ña̱ kía̱n kéchóon ndu, kúú ndée̱ xíʼo mií Ndios. Ta xíʼín ña̱ yóʼo dánaá ndu̱ noo̱ dándáki ña̱ kini.
\v 5 Ta xíʼín ndée̱ yóʼo taʼani dátu̱ú ndú ndidaa ña̱ to̱ʼón kéchóon ña̱yuu. Ta dátu̱ú taʼani ndu ndidaá ña̱xintóni̱ táyíí, ña̱ kédaá xíʼín ná, dá ko̱ nákoni na̱ Ndios. Ta náchiʼi ndu ndidaá ña̱xintóni̱ ña̱yuu ti̱xi ndáʼa̱ Cristo Jesús, dá ná kueídóʼo ñaá ná.
\v 6 Ta ió nduu ndu̱ dándóʼo ndu nío̱ na̱ ko̱ xi̱ín kueídóʼo tá ná kasandaá ndo̱ kueídóʼo ndisa ndó to̱ʼon Ndios.
\p
\v 7 Kande̱ʼé va̱ʼa ndó ndi káa iin rá iin ña̱ʼa. Tá ió iin káa ndó nákoni mií ña̱ kúú ndó kuendá Cristo, dá kía̱n kánian taó kuendá va̱ʼa ndó, chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kúú ndó kuendá Cristo, ki̱ʼo dión taʼani kúú nduʼu̱.
\v 8 Chi̱ va̱ʼará yáʼi cháá noo̱ chíndaya̱ʼii choon néʼi, tído ko̱ xíkaʼan taʼon noo̱í, chi̱ mií satoʼo yo̱ Cristo ni̱ xi̱ʼo choon yóʼo noo̱í, dá dákuáʼanoi ndo̱ʼó no̱ó ña̱ kándísa ndó. Ta ko̱ ní xi̱ʼo na ña̱ noo̱í ña̱ dánaái̱ noo̱ ndo̱.
\v 9 Ta o̱ sa̱ káʼán ndó ña̱ ndúkúí dáyu̱ʼíi̱ ndo̱ʼó xíʼín to̱ʼon káʼi̱n noo̱ tuti tándaʼí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱.
\v 10 Chi̱ kaá dao ndó ña̱ miía̱n ndaa̱ de̱én nda̱ʼo káʼi̱n noo̱ tuti táai tándaʼí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, ta kuáchi̱ nda̱ʼo choon saʼándái̱ noo̱ ndo̱. Tído tá iói̱ xíʼín ndó, ko̱ kúú taʼon yuʼu̱ iin ta̱a ndeé iní, ta ni ko̱ tíʼai kaʼa̱n va̱ʼi, kaá dao ndó.
\v 11 Tído káʼi̱n xíʼín na̱ káʼa̱n dión ña̱ ná kanaʼá ná ña̱ táto̱ʼon ki̱ʼo káʼa̱n ndu̱ noo̱ tuti táa ndu, ki̱ʼo dión taʼani kee ndu tá ná saa̱ ndu̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n.
\p
\v 12 Ta ko̱ chíndaa̱ no̱ó ndu̱ kiʼin táʼan ndu xíʼín ta̱ kátoó chíndaya̱ʼi mií, ta ni ko̱ chídáó táʼan ndu mií ndú xíʼín rá. Tído ta̱a yóʼo, ndéi ra chíki̱ʼó ra̱ mií rá xíʼín ña̱ kée ra, ta chídáó rá mií rá xíʼín ra̱ kée táto̱ʼon kée mií rá. Ta sa̱ʼá ña̱ kée ra dión, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ñóʼo ndiʼi taʼon ini ra̱.
\v 13 Tído nduʼu̱, ko̱ yáʼa taʼon ndu chíndaya̱ʼi ndu mií ndú cháá ka̱ no̱ó choon néʼe ndu. Diʼa chíndaya̱ʼi ndu mií ndú táto̱ʼon káa choon ni̱ xi̱ʼo mií Ndios noo̱ ndú, ta xíʼín choon yóʼo ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ noo̱ ndéi ndó.
\v 14 Ko̱ yáʼa taʼon ndu tá saʼándá ndu̱ choon noo̱ ndo̱, chi̱ yáʼa ndu tá ko̱ ní saa̱ ndu̱ noo̱ ndéi ndó. Tído nduʼu̱ kúú ra̱ mií no̱ó ni̱ saa̱ ni̱ da̱náʼa̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Cristo Jesús noo̱ ndo̱.
\v 15 Ta ko̱ yáʼa taʼon ndu chíndaya̱ʼi ndu mií ndú no̱ó choon kée dao ka̱ na̱. Ña̱ kóni̱ ndu̱ kía̱n kuaʼano cháá ka̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dá ná kandaya̱ʼi cháá ka̱ choon kée ndu tein ndó, táto̱ʼon ki̱ʼo dándáki choon néʼe ndu.
\v 16 Ndiʼi, dá koʼo̱n ndu̱ dánaʼa̱ ndu̱ to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús no̱ó na̱ ndéi xíká cháá ka̱ noo̱ ndo̱ʼó, ta o̱ kúʼu taʼon ndu dánaʼa̱ ndu̱ no̱ó dánaʼa̱ dao ka̱ ta̱a, dá kía̱n ná dáʼa ni chindaya̱ʼi ndu mií ndú no̱ó choon ni̱ kee dao ka̱ ra̱.
\v 17 Ta na̱ káʼán kuryíí, kánian kuryíí ná sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee satoʼo yo̱ Ndios saʼa̱ ná.
\v 18 Dá chi̱ ña̱yuu, na̱ chíndaya̱ʼi mií, ko̱ kándo̱o va̱ʼa na noo̱ Ndios. Diʼa ña̱yuu, na̱ chíndaya̱ʼi mií Ndios, no̱ón kúú na̱ kándo̱o va̱ʼa.
\c 11
\p
\v 1 Kóni̱i̱ ña̱ ndeé ní koo ini ndo̱ sa̱ʼí viti, chi̱ koʼi̱n kaʼi̱n xíʼín ndó táto̱ʼon kée iin ra̱ ndúlóko̱. Tído ndeé koo ini ndo̱ sa̱ʼí,
\v 2 dá chi̱ kékuión yuʼu̱ saʼa̱ ndo̱ táto̱ʼon kuión ini Ndios saʼa̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱ndo̱oi ña̱ naki̱ʼo viií ndo̱ʼó noo̱ iin tóʼón Cristo kakuu yíi̱ ndo̱ táto̱ʼon kée iin tatá tá kuaʼa̱n ra̱ naki̱ʼo ra de̱ʼe diʼí tákí ra̱ noo̱ ndáʼa̱ ta̱a kakuu yíi̱ xí. Chi̱ kóni̱i̱ ña̱ koo vii ndo̱ naki̱ʼoi noo̱ mií Cristo.
\v 3 Tído nákani inii̱ saʼa̱ ndo̱, dá chi̱ táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee koo̱, táʼa̱n kirí mañá ni̱ da̱nda̱ʼí Eva, oon ni ví ki̱ʼo dión nadaká ta̱a to̱ʼón ña̱xintóni̱ ndo̱, dá ya̱ʼa ndó koni xíxi ndó Cristo.
\v 4 Dá chi̱ tá ve̱i dao ka̱ ta̱a, ta díin dánaʼa̱ ra̱ saʼa̱ Jesús o̱ du̱ú ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ mií nduʼu̱ noo̱ ndo̱, ta dánaʼa̱ ra̱ saʼa̱ iin ka̱ espíritu noo̱ Espíritu ii̱ Ndios, na̱ ni̱ na̱tiin ndó, ta díin va dánaʼa̱ ra̱ sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús o̱ du̱ú ña̱ ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, tído xíʼo ndeé ini ndo̱ saʼa̱ rá.
\v 5 Ta kíʼin ki̱ʼoi ña̱ ko̱ kúú taʼoin iin ta̱a nóo no̱ó ta̱a chínaní ndó kúú apóstol ndáya̱ʼi.
\v 6 Chi̱ va̱ʼará ko̱ tíʼa yuʼu̱ kaʼa̱n va̱ʼi, tído ko̱ kámani̱ ta̱ʼón ña̱ ndi̱chí ni̱ xi̱ʼo Ndios no̱ói̱. Dá chi̱ noo̱ ndidaá vá ña̱ʼa ni̱ kee ndu, ta noo̱ ndidaá ña̱ʼa ni̱ kaʼa̱n ndu̱, ni̱ naʼa̱ ndu̱ tein mií ndó ña̱ dión kíán.
\p
\v 7 ¿Á ni̱ ya̱ʼi ni̱ keei kua̱chi sa̱ʼá ña̱ ni̱ kenóoi miíí, dá kandaya̱ʼi ndo̱ʼó, xiní ndo̱? Chi̱ tá ni̱ da̱náʼi̱ to̱ʼon va̱ʼa Ndios noo̱ ndo̱, ko̱ ní kíʼin ya̱ʼi taʼan vei.
\v 8 Ta sa̱ xi̱o ndaai̱ di̱ʼón ndáʼa̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ sa̱ kuu ya̱ʼavii, dá ni̱ sa̱ ioi̱ ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱.
\v 9 Tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíʼín ndó, ta ndaʼí kómani̱ ña̱ʼa noo̱í, tído ni iin tóʼón ndó ko̱ ní dándi̱ʼi inii̱. Chi̱ ndidaá ña̱ʼa sa̱ komani̱ noo̱í ni̱ xi̱ʼo dao ka̱ ñani yo̱, na̱ ni̱ kii chí kuendá Macedonia. Ta noo̱ ni iin ña̱ʼa ko̱ ní dándi̱ʼi inii̱ ndo̱ʼó, ta ni iin kuu̱ o̱ dándi̱ʼi inii̱ ndo̱ʼó no̱ó ña̱ xínñóʼí.
\v 10 Ta sa̱ʼá ña̱ nákaa̱ to̱ʼon ndaa̱ Cristo ini nío̱í, sa̱ʼá ño̱ó káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ko̱ íin taʼon kuu di̱tá ña̱ chíndaya̱ʼii choon kéei sa̱ʼá ña̱ ko̱ kíʼin ya̱ʼi noo̱ ndo̱ʼó, na̱ ndéi chí Acaya xaa̱n.
\v 11 Ta, ¿ndiva̱ʼa káʼi̱n dión, káʼán ndó? ¿Á ko̱ kúʼu̱ taʼon inii̱ saʼa̱ ndo̱ʼó, nda̱ni? Mií Ndios kúú na̱ náʼá ña̱ kúʼu̱ nda̱ʼo inii̱ saʼa̱ ndo̱.
\p
\v 12 Ta ña̱ kéei kía̱n ko̱ kíʼin ya̱ʼavii noo̱ ndo̱, ta dión ii̱ vá keei, dá ná o̱ níʼi̱ dao ka̱ ta̱a, táʼa̱n ra̱ ndúkú chindaya̱ʼii mií, ndi kee ra chidáó táʼan ra mií rá xíʼín nduʼu̱.
\v 13 Dá chi̱ ta̱a ñoó kúú apóstol to̱ʼón, ta kúú rá ta̱a kéchóon xíʼín ña̱ ma̱ñá, chi̱ kée ra mií rá ña̱ kúú rá apóstol Cristo.
\v 14 Tído ná dáʼa ni naá téí ini ndo̱ ña̱ ki̱ʼo dión kée ra, dá chi̱ dión taʼani kée ña̱ uʼu̱, chi̱ kéean miíán ña̱ kúúán táto̱ʼon iin ángel ndato tóo̱n.
\v 15 Sa̱ʼá ño̱ó o̱ du̱ú iin ña̱ kuáchi̱ kíán kandaa̱ ini yo̱ ña̱ ta̱a kéchóon no̱ó ña̱ uʼu̱ kée ra mií rá ña̱ kúú rá ta̱ kéchóon no̱ó ña̱ ndaa̱. Tído kasandaá iin kuu̱, dá keyíko̱ saʼa̱ rá táto̱ʼon káa choon ni̱ kee ra.
\s Yóʼo káʼa̱n Pablo saʼa̱ ndidaá ta̱ndóʼó ni̱ ndoʼo na sa̱ʼá ña̱ néʼe na to̱ʼon Jesús
\p
\v 16 Nándió ko̱o tukui káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ná dáʼa ni kaʼán ndó ña̱ ndúlóko̱i̱. Tído tá káʼán ndó ña̱ dión kíán, dá natiin ndó yuʼu̱ táto̱ʼon iin na̱ ndúlóko̱, dá nónó noo̱í chindaya̱ʼii miíí cháá.
\v 17 Ta ña̱ káʼi̱n xíʼín ndó viti, ko̱ kíán ña̱ ni̱ na̱tiiin noo̱ satoʼo yo̱ Ndios. Chi̱ kíán táto̱ʼon káʼa̱n iin na̱ ndúlóko̱, sa̱ʼá ño̱ó kándéé inii̱ chíndaya̱ʼii miíí.
\v 18 Ta sa̱ʼá ña̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ta̱a chíndaya̱ʼii mií sa̱ʼá ña̱ kée ra ñayuú yóʼo, sa̱ʼá ño̱ó chindaya̱ʼi taʼani yuʼu̱ miíí.
\v 19 Chi̱ ndinoʼo ini ndo̱ xíʼo ndeé iní ndo̱ seídóʼo ndó ta̱a ndeé to̱ʼon, va̱ʼará kaá ndo̱ ña̱ kúú ndó na̱ ndi̱chí.
\v 20 Ta xíʼo ndeé taʼani ini ndo̱ va̱ʼará náchiʼi dao ra ndo̱ʼó ti̱xi ndáʼa̱ rá, o va̱ʼará kétíʼa dao ra ndo̱ʼó, o va̱ʼará xío ndaa dao ra ña̱ʼa ndó, o va̱ʼará chíndaya̱ʼi dao ra mií rá noo̱ ndo̱, o va̱ʼará káni dao ra daʼa̱nda̱ noo̱ ndo̱.
\v 21 Ta xíkaʼan ví no̱ói̱ kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ ko̱ ní kée ndu dión xíʼín ndó, chi̱ nóo va ió ini ndu̱.
\p Ta no̱ó ña̱ chíndaya̱ʼi dao ka̱ ta̱a ñoó mií rá, chindaya̱ʼi taʼani yuʼu̱ miíí, va̱ʼará káʼi̱n táto̱ʼon káʼa̱n iin ta̱ ndúlóko̱.
\v 22 ¿Á kúú rá ta̱ hebreo? Ñaá taʼani kúú yuʼu̱. ¿Á kúú rá ta̱ ñoo Israel, ña̱ kúú ñoo Ndios? Ñaá taʼani kúú yuʼu̱. ¿Á kúú rá na̱ veʼe tatá sáʼano Abraham? Ñaá taʼani kúú yuʼu̱.
\v 23 ¿Á kúú rá ta̱ kéchóon noo̱ Cristo? (Káʼi̱n táto̱ʼon kée iin na̱ ndúlóko̱.) Tído kéchóon cháá ka̱ yuʼu̱ noo̱ Cristo o̱ du̱ú mií rá, chi̱ yuʼu̱ kúú ra̱ kuaʼa̱ cháá ka̱ ni̱ ke̱chóon noo̱ Cristo. Ta saʼa̱ mií ná kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ni̱ kani ndava̱ʼa ña̱yuu yuʼu̱, ta kuaʼa̱ cháá ka̱ taʼándá ni̱ sa̱ káa̱ yuʼu̱ veʼe ka̱a, ta kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá daá ió ña̱ kuui̱.
\v 24 Ta oʼo̱n taʼándá ni̱ kani na̱ Israel oko̱ saʼo̱n komi̱ chirrión sa̱tá yuʼu̱.
\v 25 Ta oni̱ taʼándá ni̱ kani na yuʼu̱ xíʼín vara, ta iin ka̱ taʼándá kuaʼa̱n na̱ kaʼání ná yuʼu̱ xíʼín yuu̱, ta oni̱ taʼándá ni̱ ke̱ta kaʼani barco ini ta̱ñoʼo̱ noo̱ nákaa̱i̱ kuaʼi̱n, ta iin ñoó xíʼín iin nduú ni̱ sa̱ nóo niʼinii no̱ó ta̱ñoʼo̱.
\v 26 Ta ndóʼo nda̱ʼo nío̱í íchi̱ noo̱ xíonooi, chi̱ ióa̱n kuui̱ kée yu̱ta, ta ió taʼani ña̱ kuui̱ kée ta̱ kui̱ʼíná, ta ió ña̱ kuui̱ kée na̱ ñooi̱, ta ió taʼani ña̱ kuui̱ kée na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta ió ña̱ kuui̱ noo̱ kúú ñoo náʼano, xíʼín noo̱ kúú yukú i̱chí xíʼín no̱ó ta̱ñoʼo̱, ta ió taʼani ña̱ kuui̱ kée na̱ chínaní mií ña̱ kúú ná kuendá Jesús.
\v 27 Ta sa̱ʼá choon kéei, sa̱ʼá ño̱ó kúta̱ti nda̱ʼa vei, ta kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ko̱ ní sá kidi̱i̱, ta kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá sa̱ xíʼi do̱koi̱ ña̱ kuíkoi xíʼín ña̱ íchi̱i̱ ta̱kui̱í, ta kua̱ʼá nda̱ʼo taʼándá ni̱ sa̱ xi̱onoo nditai̱, ta ni̱ sa̱ ndoʼo nío̱í ña̱ vi̱xi chi̱ ko̱ó dáʼo̱n kandixii.
\v 28 Ta noo̱ ndidaá ka̱ ña̱ʼa, ió iin ka̱ ña̱ʼa ndóʼi iin iin kuu̱ kuu̱, chi̱ nákani nda̱ʼo inii̱ saʼa̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin rá iin ñoo.
\v 29 Chi̱, ¿ndi ndáa ndoʼó ndóʼo nío̱, ta ko̱ ndóʼo taʼani nío̱ miíí? Ko̱ íin taʼon. O, tá kándéé dao ta̱a dándaʼí ra̱ ndo̱ʼó, ¿á ko̱ náʼá taʼon ndó ña̱ xído̱ nda̱ʼo inii̱?
\p
\v 30 Tá miía̱n kánian chindaya̱ʼii miíí, va̱ʼa ka̱a̱n ná chindaya̱ʼii miíí no̱ó ña̱ náʼa̱ ña̱ kúúí iin ta̱ ko̱ kómí ndée̱ miíí.
\v 31 Ta mií Ndios, na̱ kúú tatá satoʼo yo̱ Jesucristo, na̱ daá kuití kánian natiin ña̱ñóʼó, no̱ón kúú na̱ náʼá ña̱ ko̱ káʼa̱n to̱ʼíi̱n.
\p
\v 32 Tá ni̱ sa̱ io yuʼu̱ ñoo Damasco, ñoó nákaa̱ iin ta̱ néʼe choon, ta nákaa̱ ra̱ ti̱xi ndáʼa̱ rey Aretas. Kúú ni̱ saʼanda ra̱ choon no̱ó ta̱ ndaá yéʼé ñoo ñoó ña̱ ná kandei nduu ra̱ tiin ra yuʼu̱, ni̱ kaʼán rá.
\v 33 Tído ndéi dao ña̱yuu ni̱ taó ná yuʼu̱ ventana, dá ni̱ da̱nóo na yuʼu̱ ini iin ti̱yika̱ ndi̱ka náo̱ ñoo ñoó, dá ni̱ kuu ni̱ ka̱kii noo̱ ndáʼa̱ ta̱a ñoó.
\c 12
\s Yóʼo káʼa̱n Pablo saʼa̱ iin ña̱ʼa dándóʼo nío̱ ná
\p
\v 1 Miía̱n ndaa̱ ndisa ni ña̱ʼa ko̱ ndáya̱ʼi ña̱ chindaya̱ʼii miíí, tído viti ná koʼi̱n nakanii xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ ni̱ naʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús noo̱í, xíʼín sa̱ʼá ña̱ sa̱á ni̱ na̱kani na xíʼíín.
\v 2 Ta náʼá yuʼu̱ saʼa̱ iin ta̱a, ta ta̱a yóʼo íin xíʼín Cristo, ta sa̱ io uxi̱ komi̱ kuia̱ ni̱ na̱kiʼin ñaá Ndios néʼe na ni̱ saʼa̱n na̱ nda̱ induú kúú oni̱. Xíni̱ á ni̱ saʼa̱n ra̱ xíʼín nda̱ yikí ko̱ño ra̱, o nío̱ óon ra ni̱ saʼa̱n. Iin tóʼón dini̱ Ndios kúú na̱ náʼá.
\v 3 Ta náʼá yuʼu̱ sa̱ʼá ta̱a yóʼo, ta xíni̱ á ni̱ saʼa̱n ra̱ xíʼín yikí ko̱ño ra̱, o nío̱ óon ra ni̱ saʼa̱n. Iin tóʼón dini̱ mií vá Ndios kúú na̱ náʼá.
\v 4 Tído miía̱n ndaa̱ ni̱ na̱di̱tá ñaá Ndios noo̱ ndato téí káa noo̱ ió na̱. Ta ñoó ni̱ seídóʼo ra to̱ʼon, ña̱ kía̱n o̱ káti̱ʼa yó nakani yó, chi̱ ni iin ña̱yuu ko̱ ní niʼi̱ táʼi̱ nakani na sa̱ʼán.
\v 5 Ta kuu va chindaya̱ʼi yuʼu̱ ta̱a yóʼo, tído o̱ chíndaya̱ʼi taʼon yuʼu̱ miíí, chi̱ chindaya̱ʼii miíí sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ náʼa̱ ña̱ kúúí iin ta̱ ko̱ kómí ndée̱ mííí.
\v 6 Tído tá káʼán yuʼu̱ chindaya̱ʼavii miíí, dá kía̱n o̱ kákuu taʼon yuʼu̱ iin ta̱a oon ini, chi̱ ña̱ ndaa̱ va kaʼi̱n. Tído o̱ kée taʼoin dión, dá kía̱n ni iin ña̱yuu ná dáʼa ni chindaya̱ʼi cháá ka̱ na̱ yuʼu̱ no̱ó ña̱ ndéʼé ná kéei o ña̱ seídóʼo na dánaʼi̱.
\p
\v 7 Ta sa̱ʼá ña̱ ná o̱ yáʼa téí chindaya̱ʼii miíí sa̱ʼá ña̱ ndato ni̱ naʼa̱ Ndios noo̱í, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱ iin ña̱ʼa dándóʼan nío̱í, ta kíán táto̱ʼon iin ión yáí tárnee ñíi̱í, xiníi̱, ña̱ kéchóon ña̱ uʼu̱ dándóʼan níma̱í, dá kía̱n ná o̱ yáʼi chindaya̱ʼavi miíí.
\v 8 Ta sa̱ oni̱ taʼándá ni̱ seí ndaʼávíi̱ noo̱ satoʼo yo̱ Jesús ña̱ ná di̱tá ná ña̱ kédaá xíʼíi̱n ndóʼo níma̱í.
\v 9 Tído diʼa va ni̱ kaa na̱ xíʼíín: “Ko̱ó, sa̱ vati̱ va nákaa̱o̱n ti̱xi ña̱ mani̱ kée yuʼu̱ xíʼón, chi̱ ndée̱ mií yuʼu̱ kía̱n náʼa̱ va̱ʼa cháá ka̱ no̱ó na̱ ko̱ó ndée̱.” Sa̱ʼá ño̱ó nda̱ni ndinoʼo ini yuʼu̱ chindaya̱ʼavii miíí sa̱ʼá ña̱ náʼa̱ ña̱ kúúí iin ta̱a ko̱ kómí ndée̱ mííí, dión, dá náʼi̱ ña̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáʼa̱ ndée̱ mií Cristo.
\v 10 Ta sa̱ʼá ña̱ ió ndée̱ Cristo xíʼíi̱n, sa̱ʼá ño̱ó kádii̱ inii̱ tá ko̱ó ndée̱í, o tá kána̱ʼá ña̱yuu xíʼíi̱n, o tá kámani̱ ña̱ʼa no̱ói̱, o tá kéndava̱ʼa ña̱yuu xíʼíi̱n, o tá ndóʼo nío̱í. Dá chi̱ tá ko̱ó ndée̱í, dá diʼa kúúí iin ta̱a ndakí cháá ka̱ kée Ndios.
\p
\v 11 Tído, táto̱ʼon kée iin ta̱ ndeé to̱ʼon, ki̱ʼo dión ni̱ keei sa̱ʼá ña̱ ni̱ chi̱ndaya̱ʼavi miíí, tído mií vá ndó ni̱ kedaá xíʼíi̱n, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ keei dión. Diʼa mií vá ndó kánian nakoni ndo̱ yuʼu̱, dá chi̱ noo̱ ni iin tóʼón taʼon ña̱ʼa ko̱ kándo̱o nóo yuʼu̱ no̱ó ta̱a chínaní ndó kúú apóstol ndáya̱ʼi, va̱ʼará ko̱ó ña̱ʼa kúúí.
\v 12 Kua̱ʼá nda̱ʼo ña̱ʼa náʼano kée na̱ kúú apóstol Jesús ni̱ kee yuʼu̱ tein mií ndó, ta ni̱ keei ña̱ xíʼa̱n kueé ió inii̱, chi̱ ni̱ keei ña̱ ndato, xíʼín ña̱ kédaá xíʼín ña̱yuu, dá naá iní na̱, xíʼín ña̱ náʼano ve̱i noo̱ Ndios.
\v 13 Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndí ki̱án va̱ʼa ni̱ kee yuʼu̱ xíʼín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, ta ko̱ ní kéei ña̱ xíʼín ndoʼó, xiní ndo̱? Chi̱ sa̱va̱ʼa ña̱ ni̱ kee kía̱n ko̱ ní kíʼin ya̱ʼi taʼan vei noo̱ ndo̱. ¡Káʼano koo ini ndo̱ sa̱ʼí tá káʼán ndó ña̱ ña̱ yóʼo kúú iin kua̱chi kini!
\s Yóʼo káʼa̱n Pablo ña̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó taʼándá kúú oni̱
\p
\v 14 Kanaʼá ndó, chi̱ sa̱ ió nduui̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó taʼándá kúú oni̱. Ta o̱ dátaʼán taʼon yuʼu̱ ndo̱ʼó xíʼín ni iin ña̱ʼa, chi̱ ko̱ ndíʼi taʼon ini yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ ió noo̱ ndo̱, diʼa ndíʼi inii̱ saʼa̱ míí vá ndó. Dá chi̱ ko̱ kánian koto takuáchí leé tatá xi̱, diʼa na̱ kúú tatá va kánian koto de̱ʼe na.
\v 15 Ta ndinoʼo ini yuʼu̱ iói̱ ña̱ dándíʼi ndidaá ña̱ ió noo̱í saʼa̱ ndo̱, ta ió taʼanii dándíʼi ndidaá ndée̱í sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ inii̱ saʼa̱ ndo̱. Ta va̱ʼará sáʼano cháá ka̱ ña̱ kúʼu̱ inii̱ saʼa̱ ndo̱, tído ndoʼó, dánkoo diʼa ndó ña̱ kúʼu̱ ini ndo̱ sa̱ʼí.
\v 16 Tído kaá dao ndó ña̱ va̱ʼará ko̱ ní kíʼin ya̱ʼi noo̱ ndo̱, tído sa̱ʼá ña̱ kúúí iin ta̱ ma̱ñá, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ da̱nda̱ʼávíi̱ ndo̱ʼó, kaá ndo̱.
\v 17 ¿Á ni̱ da̱nda̱ʼíi̱ ndo̱ʼó xíʼín iin ta̱a ni̱ ta̱ndaʼí ni̱ saa̱ noo̱ ndo̱, káʼán ndó?
\v 18 Ni̱ seí ndaʼávíi̱ noo̱ Tito saa̱ xi̱ xíʼín iin ka̱ ñani yo̱ noo̱ ndéi ndó. Ta, ¿á ni̱ da̱nda̱ʼí Tito ndo̱ʼó, tá dáá? ¿Á ko̱ náʼá ndó ña̱ iin tóʼón vá kúú ña̱xintóni̱ ndú, ta iin nóó vá íchi̱ ñóʼo nduʼu̱?
\p
\v 19 Ndá ndi kuu káʼán ndó ña̱ káʼa̱n ndu̱ dión, dá chi̱ kóni̱ ndu̱ kando̱o va̱ʼa ndu noo̱ ndo̱. Tído ko̱ó, chi̱ noo̱ Ndios vá káʼa̱n ndu̱ dión sa̱ʼá ña̱ kúú ndú kuendá Cristo. Ta noo̱ ndidaá ña̱ kée ndu, na̱ mani̱ miíi̱, ndúkú nduʼu̱ ña̱ kuaʼano cháá ka̱ ndo̱ íchi̱ Ndios.
\v 20 Chi̱ yuʼíi̱ ña̱ tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, oon ni ví natiin yuʼu̱ ndo̱ʼó ndéi ndó kée ndó ña̱ ko̱ nátaʼan inii̱, ta dión ni ndoʼó, o̱ nátaʼan ini ndo̱ kee yuʼu̱. Dá chi̱ oon ni ví ndéi ndó ndátóʼón kuáchi̱ ndo̱, o ndéi ndó xíʼín ña̱ uʼu̱ ini ndo̱, o ndéi ndó xíʼín ña̱ to̱ndó ndo̱, o ndéi ndó saʼándá táʼan ndó, o ndéi ndó dátai̱ chiʼan táʼan ndó, o ndéi ndó káva̱ʼa ndó kua̱chi sata̱ dao ka̱ ña̱yuu, o ndéi ndó xíʼín ña̱ táyíí ndó, o ndéi iin rá iin ndó kée ndó ña̱ kóni̱ mií ndó.
\v 21 Chi̱ tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, oon ni ví natiin yuʼu̱ ña̱ kaʼan noo̱ noo̱ Ndios kee ndó. Ta oon ni ví kuakii xíʼín ndirá noo̱í sa̱ʼá ña̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ndó ni̱ ya̱ʼa ni̱ kee kua̱chi, ta ko̱ ñáʼa̱ nandikó iní ndo̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee ndó kua̱chi kaʼan noo̱, o sa̱ʼá ña̱ ni̱ kidi̱ ndo̱ xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, o sa̱ʼá ndidaá ka̱ kua̱chi ni̱ kee ndó xíʼín ñíi̱ ndo̱.
\c 13
\p
\v 1 Ta viti xíno oni̱ taʼándá saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó. Ta kanaʼá ndó ña̱ xínñóʼó yó uu̱ ña̱yuu o oni̱ ña̱yuu kandita ki̱ʼo kuendá, dá keyíko̱ yo̱ iin ta̱ndóʼó.
\v 2 Sa̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíʼín ndó, ta viti káʼa̱n tukui xíʼín ndó, ta kee ndó kuendá ña̱ iói̱ xíʼín ndó. Ta xía̱n nani nákaa̱ xíkáí, tándaʼí tuti yóʼo ko̱saa̱ no̱ó na̱ ni̱ ya̱ʼa ni̱ kee kua̱chi, xíʼín noo̱ ndidaá ka̱ ndo̱ʼó, chi̱ tá ná saa̱ tukui noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ni lúʼu̱ ña̱ mani̱ o̱ kóo saʼa̱ ndo̱.
\v 3 Chi̱ ndúkú ndó korndodó ndó yuʼu̱ nde̱ʼá á miía̱n ndaa̱ kuiti Cristo kúú na̱ káʼa̱n no̱ó yuʼu̱. Ta kanaʼá ndó ña̱ ko̱ kúú taʼon na iin na̱ ko̱ó ndée̱ xíʼín ndó. Diʼa náʼa̱ na̱ ña̱ kómí ná ndidaá ndée̱ xíʼín mií ndó.
\v 4 Dá chi̱ va̱ʼará ni̱ xiʼi̱ Jesús ndi̱ka cruz táto̱ʼon iin ta̱a ko̱ó ndée̱, tído viti takí na̱ kée ndée̱ mií Ndios. Ta dión taʼani ndóʼo nduʼu̱, ko̱ ta̱ʼón ndée̱ kómí ndú ñayuú yóʼo táto̱ʼon ni̱ ndoʼo mií Cristo. Tído kataki ndu̱ kandei ndu xíʼín ná kee ndée̱ mií Ndios, dá kechóon ndu noo̱ ndo̱.
\p
\v 5 Kande̱ʼé va̱ʼa ndó mií ndó, ná kande̱ʼá á miía̱n ndaa̱ kándéé iní ndo̱ Jesús o ko̱ó, ta korndodó ndo̱ mií ndó. Ta, ¿á ko̱ xíʼo taʼon ndó kuendá ña̱ ió Jesucristo xíʼín ndó? Chi̱ tá ko̱ i̱ó na̱ xíʼín ndó, dá kía̱n sa̱ ni̱ ka̱ndo̱o va ndó ni̱ tu̱ú ndó no̱ó ña̱ kándísa ndó.
\v 6 Ta kándéé inii̱ ña̱ xíʼo ndó kuendá ña̱ ko̱ ní kándo̱o taʼon ndu ni̱ tu̱ú ndú no̱ó ña̱ kándísa ndu.
\v 7 Xíka̱ ndu̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saʼa̱ ndo̱, dá ni iin tóʼón ndó ná o̱ yáʼa kee ña̱ kini. Ta ko̱ kée ndu dión, dá kando̱o va̱ʼa ndu no̱ó ña̱yuu. Dión kée ndu saʼa̱ ndo̱ʼó, dá kati̱ʼa ndó kee ndó ña̱ va̱ʼa, va̱ʼará káʼa̱n dao ka̱ ña̱yuu ña̱ ni̱ tu̱ú ndú no̱ó ña̱ kándísa ndu.
\v 8 Chi̱ o̱ kúu taʼon chituu ndu ña̱ ndaa̱, diʼa ndíta ndu chíndeé ndúa̱n.
\v 9 Sa̱ʼá ño̱ó nátaʼan ini ndu̱ kakuu ndu ta̱a ko̱ó ndée̱ tá ná kuita toon ndó xíʼín ña̱ kándísa ndó. Ta xíka̱ ndu̱ noo̱ Ndios ña̱ ná xi̱nkuei ndó koo ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ mií ná.
\v 10 Ta táai to̱ʼon yóʼo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ nani nákaa̱ xíkáí, dá kía̱n, tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, ná dáʼa ni kaʼa̱n dee̱ín xíʼín ndó, chi̱ ni̱ xi̱ʼo satoʼo yo̱ Jesús choon yóʼo noo̱í, dá dákuáʼanoi ndo̱ʼó xíʼín to̱ʼon Ndios, ta ko̱ ní xi̱ʼo naa̱n noo̱í ña̱ dánaá diʼai ndo̱ʼó.
\s Xíʼín ndisáʼán yóʼo dándíʼi Pablo ña̱ káʼa̱n na̱
\p
\v 11 Ta viti koʼi̱n dándíʼi ña̱ káʼi̱n xíʼín ndó. Ná kadii̱ iní ndo̱, ta ndeyíko̱ ndo̱ mií ndó noo̱ Ndios, ta ki̱ʼo táʼan ndó ta̱ndeé iní, iin tóʼón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta kandei va̱ʼa ndó xíʼín iin rá iin ndó. Ta Ndios, na̱ xíʼo ña̱ kandei ñóchí yó, na̱ xíʼo ña̱ kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan yó, ná koo xíʼín ndó.
\v 12 Ta chitó táʼan ndó noo̱ ndo̱, ta ña̱ yóʼo ná kakuu iin ña̱ñóʼó kaʼa̱n táʼan ndó ndisáʼán sa̱ʼá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús.
\v 13 Ta ndidaá ña̱yuu Ndios ndéi xíʼín yuʼu̱ yóʼo káʼa̱n na̱ ndisáʼán xíʼín ndó.
\p
\v 14 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíʼo satoʼo yo̱ Jesucristo xíʼín iin rá iin ndó, ta ná kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kúʼu̱ ini Ndios saʼa̱ ndo̱, ta iin ná kakuu ndó kee Espíritu ii̱ ná. Dión ná koo. 
