\id GAL
\h Gálatas
\mt To̱ʼon yóʼo kía̱n ni̱ taa San Pablo ni̱ saʼa̱n no̱ó na̱ ndéi kuendá Galacia
\c 1
\s Káʼa̱n Pablo ndisáʼán
\p
\v 1 Yuʼu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néʼe to̱ʼon Jesucristo. Ta ko̱ kúú taʼon yuʼu̱ iin yoo ni̱ ta̱ndaʼá iin ta̱a, o iin ra̱ ni̱ ka̱xi ta̱a. Dá chi̱ mií vá Jesucristo xíʼín tatá Ndios, na̱ ni̱ da̱nátaki Jesús, kúú na̱ ni̱ ka̱xi yuʼu̱.
\v 2 Ta yuʼu̱ xíʼín ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi xíʼíín yóʼo káʼa̱n ndu̱ ndisáʼán xíʼín ndoʼó, na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo kuálí ñóʼo chí kuendá Galacia xaa̱n.
\v 3 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíʼín satoʼo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíʼín ndó, ta naki̱ʼo na ña̱ koo va̱ʼa ini ndo̱.
\v 4 Jesucristo kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo mií ná ni̱ xiʼi̱ na̱ sa̱ʼá kua̱chi yo̱, dá ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáʼa̱ ndidaá kúú ña̱ kini ió ñayuú yóʼo, chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini tatá Ndios ña̱ kee na xíʼá.
\v 5 Ta daá kuití kánian natiin na ña̱ñóʼó. Dión ná koo.
\s Iin tóʼón dini̱ vá Jesús kándéé iní yo̱, dá ndoo kua̱chi yo̱ noo̱ Ndios
\p
\v 6 Naá vá inii̱ xiníi̱ sa̱ʼá ña̱ yachi̱ téí ni̱ ka̱sáʼá ndó kankuei xoo ndó noo̱ Ndios, na̱ ni̱ kana ñaá sa̱ʼá ña̱ mani̱ ni̱ kee Jesucristo saʼa̱ ndo̱. Ta viti káʼán ndó ña̱ ió iin ka̱ to̱ʼon sa̱á ki̱ʼo ña̱ ka̱ki ndó.
\v 7 Tído ko̱ ta̱ʼón iin ka̱ to̱ʼon sa̱á ki̱ʼo ña̱ ka̱ki yó. Ndéi dao ta̱a tein mií ndó xaa̱n, ta kátoó ra̱ dátu̱ú rá ndo̱ʼó, ta kátoó ra̱ nada̱on ra to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Cristo.
\v 8 Ta va̱ʼará nduʼu̱ o iin ángel ni̱ kii induú ná dánaʼa̱ iin ka̱ to̱ʼon sa̱á no̱ó ña̱ ni̱ sa̱ da̱náʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n iin íchi̱ ná kando̱o ndu kakomí ndú kua̱chi noo̱ Ndios.
\v 9 Ta sa̱ ni̱ kaʼa̱n ndu̱ xíʼín ndó, ta nándió kuéi tuku ndu káʼa̱n ndu̱ xíʼín ndó; ndi ndáa ta̱a díin dánaʼa̱ o̱ du̱ú to̱ʼon va̱ʼa ni̱ da̱náʼa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n iin íchi̱ ná kando̱o ra kakuu ra ta̱a kómí kua̱chi noo̱ Ndios.
\p
\v 10 ¿Á káʼán ndó ña̱ xíʼín to̱ʼon káʼi̱n yóʼo ndúkúí ña̱ kando̱o va̱ʼi no̱ó ña̱yuu o noo̱ Ndios? ¿Á káʼán ndó ña̱ dión káʼi̱n, dá kando̱o va̱ʼi no̱ó ña̱yuu? Chi̱ tá ndúkú yuʼu̱ ña̱ kando̱o va̱ʼi no̱ó ña̱yuu, dá kía̱n ko̱ kúú taʼon yuʼu̱ iin na̱ kéchóon noo̱ Cristo.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ kana Jesús yuʼu̱ ña̱ kaneʼi to̱ʼon na
\p
\v 11 Kóni̱ yuʼu̱ ña̱ kanaʼá ndó, ñani miíi̱, ña̱ to̱ʼon va̱ʼa dánaʼa̱ yuʼu̱ ko̱ kúú taʼan vaan ña̱ ni̱ ndaki ini ña̱xintóni̱ ta̱a.
\v 12 Dá chi̱ ko̱ ní nátiin taʼon yuʼu̱ to̱ʼon yóʼo noo̱ ni iin tóʼón ta̱a, ta ni iin tóʼón ta̱a ko̱ ní dánaʼa̱ ña̱ noo̱í. Mií vá Jesucristo kúú na̱ ni̱ xi̱ʼo to̱ʼon va̱ʼa yóʼo noo̱í.
\v 13 Sa̱ ni̱ niʼi̱ tóʼon va ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ kee yuʼu̱ tá sa̱ ka̱ndísai táto̱ʼon kándísa na̱ Israel. Sa̱ náʼá vá ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kini sa̱ kendava̱ʼa yuʼu̱ xíʼín ña̱yuu kúú kuendá Jesús, chi̱ sa̱ ka̱toói̱ dánaá ndiʼi noo̱ ná.
\v 14 Ta yuʼu̱ ni̱ sa̱ kuu iin ra̱ sa̱ ndíko̱ cháá ka̱ choon saʼándá ta̱ sáʼano ñooi̱ o̱ du̱ú dao ka̱ ta̱a dáó xíʼíín, chi̱ ni̱ sa̱ ndi̱ʼi cháá ka̱ inii̱ sa̱ keei choon saʼándá ta̱ sáʼano ñoó.
\v 15 Tído mií Ndios ni̱ ka̱xi yuʼu̱ nda̱ rá ko̱ ñáʼa̱ kakii, ta ni̱ kana na yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ kúʼu̱ ini na̱ sa̱ʼí. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ na̱taʼan ini
\v 16 naʼa̱ na̱ de̱ʼe na noo̱í, dá ná dánaʼa̱ yuʼu̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta ko̱ ní saʼa̱n taʼoin ndato̱ʼín ni iin tóʼón ña̱yuu ndí ki̱án dánaʼi̱.
\v 17 Ta ni ñoo Jerusalén ko̱ ní saʼi̱n ndato̱ʼín ta̱ sa̱ daá kúú apóstol no̱ó yuʼu̱ sa̱ʼá ndi kee dánaʼi̱. Ña̱ ni̱ keei kía̱n dinñóʼó ka̱ ni̱ saʼi̱n chí kuendá Arabia diʼa. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tukui ñoo Damasco.
\p
\v 18 Tá ni̱ ya̱ʼa oni̱ kuia̱, dá ni̱ keei kuaʼi̱n ñoo Jerusalén, dá konii̱ Pedro, ta kanaʼí na̱. Tá ni̱ saa̱i̱ noo̱ ió na̱, dá ni̱ sa̱ ioi̱ xíʼín ná saʼo̱n va kuu̱.
\v 19 Tído ko̱ ta̱ʼón dao ka̱ na̱ kúú apóstol ni̱ xinii̱, sa̱va̱ʼa iin tóʼón Jacobo, na̱ kúú ñani satoʼo yo̱ Jesús, kúú na̱ ni̱ xinii̱.
\v 20 Ta náʼá míí Ndios ña̱ ko̱ káʼa̱n to̱ʼín no̱ó ña̱ táai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱.
\p
\v 21 Tá ni̱ ndiʼi, dá ni̱ saʼi̱n chí kuendá Siria, xíʼín kuendá Cilicia diʼa.
\v 22 Ta na̱ kúú kuendá Jesucristo ndéi chí kuendá Judea ko̱ náʼá taʼon na yuʼu̱ tiempo daá.
\v 23 Sa̱va̱ʼa ña̱ ni̱ seídóʼo na saʼa̱ yúʼu̱ kúú ña̱: “Ta̱a káa kúú ta̱a sa̱ kendava̱ʼa xíʼín yó tá sata̱, tído viti xíonoo ra kásto̱ʼon ra xíʼín ña̱yuu to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús, táʼa̱n ña̱ sa̱ ka̱toó ra̱ dánaá ra̱ tá sata̱.”
\v 24 Ta ni̱ kekáʼano na Ndios sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na xíʼíín.
\c 2
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ saʼi̱n ñoo Jerusalén, ni̱ kaʼi̱n xíʼín na̱ kúú apóstol
\p
\v 1 Tá ni̱ ya̱ʼa uxi̱ komi̱ kuia̱, dá ni̱ na̱ndió ko̱o tukui ñoo Jerusalén xíʼín Bernabé. Ta ndáka taʼanii Tito ni̱ saʼi̱n.
\v 2 Chi̱ mií Ndios ni̱ xi̱ʼo ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kánian koʼi̱n ñoó. Ta sa̱ʼá ña̱ ko̱ kóni̱i̱ ña̱ naá óon choon kéei, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ na̱kanii xíʼín sa̱va̱ʼa na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús saʼa̱ ndí ki̱án dánaʼi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
\v 3 Ta ni̱ na̱taʼan va ini na̱, sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ní kéndúsa̱ na̱ ña̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ Tito, ta̱ ni̱ sa̱ ió dáó xíʼíín, va̱ʼará kúú rá iin ta̱a griego.
\v 4 Ta ni̱ ku̱ʼu de̱ʼé taʼani dao ra̱ kaá kúú kuendá Jesús tein nduʼu̱ kana̱ní ñaá rá, ná kande̱ʼá ndí ki̱án kée ndu sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱nkuei xoo ndu ti̱xi ndáʼa̱ ley Moisés sa̱ʼá ña̱ ndíta ndu xíʼín Cristo Jesús. Chi̱ kóni̱ ra̱ ña̱ kañoʼo i̱í ndú ti̱xi ndáʼa̱ ley Moisés.
\v 5 Tído ni lúʼu̱ ví ko̱ ní sónó nduʼu̱ noo̱ rá ña̱ kee ndu ña̱ kóni̱ ra̱, dá kía̱n ná kandita ndaa̱ ii̱ ní ndó no̱ó to̱ʼon ndaa̱ ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús.
\p
\v 6 Tído ni iin ka̱ to̱ʼon sa̱á ko̱ ní kaʼa̱n na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús xíʼíi̱n. Ta̱a ndáya̱ʼi kúú ná, tído ko̱ néʼe ta̱ndíni, dá chi̱ ni iin tóʼón ña̱yuu ko̱ máni̱ cháá ka̱ noo̱ Ndios o̱ du̱ú dao ka̱ na̱. Iin nóó vá kúú ndidaá ña̱yuu noo̱ Ndios.
\v 7 Ta diʼa ni̱ na̱koni va na ña̱ mií Ndios ni̱ xi̱ʼo choon no̱ói̱ ña̱ dánaʼi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel sa̱ʼá to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xi̱ʼo Ndios choon noo̱ Pedro ña̱ dánaʼa̱ na̱ to̱ʼon va̱ʼa yóʼo no̱ó na̱ Israel.
\v 8 Ta mií Ndios, na̱ ni̱ ka̱xi Pedro ña̱ kaneʼe na to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ Jesús dánaʼa̱ no̱ó na̱ Israel, no̱ón taʼani kúú na̱ ni̱ ka̱xi yuʼu̱ ña̱ kaneʼi to̱ʼon va̱ʼa yóʼo dánaʼi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel.
\p
\v 9 Ta ni̱ na̱koni Jacobo xíʼín Cefas xíʼín Juan, táʼa̱n na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús, ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti Ndios ni̱ xi̱ʼo choon yóʼo noo̱í, chi̱ ni̱ tiin na ndáʼí, xíʼín ndáʼa̱ Bernabé, ña̱ náʼa̱ ña̱ iin ni̱ nduu ndu xíʼín ná. Ta ni̱ ka̱ndo̱o ndu xíʼín ná ña̱ koʼo̱n ndu̱ dánaʼa̱ ndu̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta mií ná koʼo̱n dánaʼa̱ tein na̱ Israel.
\v 10 Sa̱va̱ʼa ña̱ ni̱ xika̱ na̱ no̱ó ndu̱ kíán ña̱ ná dáʼa ni nandodó ndu̱ chindeé ndú na̱ kúndaʼí ndéi ñoo Jerusalén. Ta sa̱ ño̱ó kúú váán ndíʼi inii̱ keei.
\s Diʼa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náni yuʼu̱ Pedro
\p
\v 11 Tído tá ni̱ ka̱sáa̱ Pedro ñoo Antioquía, dá ni̱ da̱náni yuʼu̱ na̱, dá chi̱ ña̱ ni̱ kee na ñoó kúú iin ña̱ ko̱ váʼa noo̱ Ndios.
\v 12 Chi̱ tá ko̱ ñáʼa̱ kasaa̱ dao ta̱a ni̱ ta̱ndaʼá Jacobo, dá ni̱ sa̱sáʼan Pedro xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Tído tá ni̱ ndiʼi ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a ñoó, dá ni̱ ka̱sáʼá kúxoo va Pedro no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta kúú ko̱ ní sásáʼan ka̱ na̱ xíʼín ná, chi̱ yuʼú na̱ kée ra̱ káʼa̱n ña̱ miía̱n ndúsa̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndidaá ta̱a kúú kuendá Jesús.
\v 13 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ku̱xoo taʼani dao ka̱ na̱ Israel kuendá Jesús. Ta nda̱ Bernabé ni̱ kee taʼani dión, chi̱ ni̱ ku̱xoo taʼani na táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kee dao ka̱ ta̱ uu̱ noo̱ ñoó.
\p
\v 14 Tá ni̱ xini yuʼu̱ ña̱ ko̱ kéndúsáʼano na táto̱ʼon ki̱ʼo dándáki to̱ʼon ndaa̱ ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús, dá ni̱ kaai̱ xíʼín Pedro noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ na̱taka ñoó: “Mií ní kúú iin ta̱a Israel, tído kée ní táto̱ʼon ki̱ʼo kée na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta ko̱ nákaa̱ ka̱ ní ti̱xi ndáʼa̱ ley na̱ Israel. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa kéndúsa̱ ní xíʼín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ kee na choon saʼándá ley na̱ Israel, tá dáá?
\p
\v 15 “Mií yó kúú na̱ Israel, chi̱ ni̱ kakió ñoo Israel. Ta ko̱ kúú yó ña̱yuu tu̱kú yáʼa kée kua̱chi noo̱ ley yo̱.
\v 16 Ta náʼá yó ña̱ ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kúu kando̱o vii noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée na choon saʼándá ley Moisés, chi̱ sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ kándéé iní na̱ Jesucristo, sa̱ʼá ño̱ó kándo̱o vii ná noo̱ Ndios. Chi̱ sa̱ʼá ña̱ kándísa yó Jesucristo, sa̱ʼá ño̱ó kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios. Ta kíán sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ iin tóʼón dini̱ Jesucristo va, ta o̱ du̱ú sa̱ʼá ña̱ kée yó choon saʼándá ley. Chi̱ ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kúu kando̱o vii noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée na choon saʼándá ley.
\p
\v 17 “Ta sa̱ʼá ña̱ ndúkú yó kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesucristo, sa̱ʼá ño̱ó káʼa̱n dao ña̱yuu ña̱ kúú yó ña̱yuu kómí kua̱chi. Ta, ¿á ña̱ yóʼo kóni̱ kaa ña̱ Jesucristo kúú na̱ xíʼo ña̱ ya̱ʼa yó kee yó kua̱chi? Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón dión kíán.
\v 18 Dá chi̱ tá ni̱ na̱ndió kuéi tuku yó kándéé iní yo̱ ley, táʼa̱n ña̱ ni̱ da̱nkoo yó, dá kía̱n kakuu ii̱ vá yó ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ Ndios.
\p
\v 19 “Sa̱ ni̱ xiʼi̱ va yuʼu̱ noo̱ ley Moisés, chi̱ ko̱ kándéé ka̱ iníi̱ ña̱ dáka̱ki ñaá. Ta ni̱ na̱taki yuʼu̱ no̱ó ña̱ kóni̱ Ndios.
\v 20 Ta viti kíán kékuendái̱ ña̱ ni̱ xiʼi̱ nduúi̱ xíʼín Jesucristo ndi̱ka cruz. Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ta̱kí ka̱ yuʼu̱ no̱ó ña̱ kóni̱ miíí. Nda̱ Cristo va kúú na̱ nákaa̱ níma̱í dándáki na yuʼu̱ viti. Ta ndidaá ña̱ kéei viti, kúú ña̱ kéei sa̱ʼá ña̱ kándéé iníi̱ Jesucristo, na̱ kúú de̱ʼe Ndios, na̱ kúʼu̱ ini sa̱ʼí, ta ni̱ na̱ki̱ʼo na mií ná ña̱ ni̱ xiʼi̱ na̱ sa̱ʼí.
\v 21 Ta ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ dánkoo yuʼu̱ ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios sa̱ʼí. Dá chi̱ tá ná kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée yó choon saʼándá ley, dá kía̱n ni̱ naá óon va ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús ni̱ xiʼi̱ na̱ ndi̱ka cruz saʼa̱ yo̱, ní kúu.”
\c 3
\s Ni̱ na̱tiin yó Espíritu ii̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús
\p
\v 1 Nandeé ka̱ vía̱n xi̱xi ndoʼó, na̱ Gálatas xaa̱n. ¿Ndá yoo ni̱ da̱naá iní ndo̱, dá o̱ kándísa ka̱ ndo̱ ña̱ ndaa̱ saʼa̱ Jesús? Chi̱ sa̱ táʼí ni̱ na̱kani nduʼu̱ xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesucristo ni̱ xiʼi̱ na̱ saʼa̱ yo̱ ndi̱ka cruz.
\v 2 Ta viti, ña̱ kóni̱ kandaa̱ inii̱ saʼa̱ ndo̱ kíán, ¿á ni̱ na̱tiin ndó na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée ndó choon saʼándá ley o sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ndo̱ Jesús tá ni̱ seídóʼo ndó to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ ná?
\v 3 Nandeé ka̱ vía̱n xi̱xi ndó. Chi̱ sa̱ va̱ʼa va ni̱ ka̱sáʼá kándéé iní ndo̱ Jesús ni̱ kee na̱ kúú Espíritu ii̱. Tído, ¿á káʼán ndó viti ña̱ xíʼín ndée̱ míí ndó, dá kandeé ndó ka̱ki ndó?
\v 4 ¿Á ni̱ naá óon va ña̱ ni̱ ndoʼo nío̱ ndo̱ sa̱ʼá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesucristo? Va̱ʼa nda̱ʼo tá ko̱ ní naá óon ña̱ ni̱ ndoʼo ndó.
\v 5 Ni̱ xi̱ʼo Ndios Espíritu ii̱ ná noo̱ ndo̱, ta kée na ña̱ʼa ndato xíʼín ndó. ¿Á dión kée na xíʼín ndó sa̱ʼá ña̱ kée ndó choon saʼándá ley, káʼán ndó? Ko̱ó, chi̱ kée na dión sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ndo̱ Jesús tá ni̱ seídóʼo ndó to̱ʼon va̱ʼa saʼa̱ ná.
\s Natiin taʼani yó ña̱ va̱ʼa ni̱ ka̱ndo̱o Ndios ki̱ʼo na noo̱ Abraham
\p
\v 6 Kanaʼá ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná.
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó kanaʼá ndó ña̱ ndi ndáa miíó ña̱yuu kándéé iní Ndios, no̱ón kúú na̱ veʼe mií Abraham.
\v 8 Dá chi̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ sa̱ daá ni̱ chi̱kaa̱ va ini Ndios ña̱ dánkoo vii ná na̱ ko̱ kúú na̱ Israel noo̱ míí ná sa̱ʼá ña̱ kandeé ini ñaá ná, chi̱ diʼa ni̱ kaa na̱ xíʼín Abraham: “Saʼa̱ yo̱ʼó niʼi̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo ña̱ va̱ʼa.”
\v 9 Sa̱ʼá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱yuu kándéé ini Jesús, no̱ón kúú na̱ natiin ña̱ va̱ʼa xíʼo Ndios, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo Abraham sa̱ʼá ña̱ ni̱ ka̱ndísa na to̱ʼon ni̱ kaʼa̱n Ndios xíʼín ná.
\p
\v 10 Ndi ndáa miíó ña̱yuu ndúkú ña̱ kando̱o vii ná noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée na choon saʼándá ley Moisés, na̱ yóʼo kúú na̱ tái̱ chiʼan noo̱ Ndios. Dá chi̱ diʼa káʼa̱n tuti ii̱ Ndios: “Ndidaá kúú na̱ ko̱ ní kándeé kee ndi ndiʼi choon saʼándá ley, na̱ yóʼo kúú na̱ tái̱ chiʼan noo̱ Ndios.”
\v 11 Sa̱ʼá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ko̱ íin taʼon kando̱o vii noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée na choon saʼándá ley. Dá chi̱ diʼa taʼani káʼa̱n tuti ii̱ Ndios: “Na̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé ini ñaá ná, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí.”
\v 12 Tído díin va dándáki ña̱ kúú ley no̱ó ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios, dá chi̱ diʼa káʼa̱n tuti ii̱ Ndios: “Na̱ kándéé kée ndi ndiʼi kuií choon saʼándá ley, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki na̱ keean.”
\p
\v 13 Ta Cristo Jesús kúú na̱ ni̱ taó xóo yó ti̱xi ndáʼa̱ ley, táʼa̱n ña̱ ni̱ da̱tái̱ chiʼan ñaá noo̱ Ndios. Chi̱ ni̱ xi̱ʼo na mií ná ni̱ na̱kuio na ndidaá kúú chiʼan saʼa̱ yo̱, dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ta ndi ndáa miíó ta̱a ná karkaa ndi̱ka iin yíto̱, ro̱ón kúú ra̱ tái̱ chiʼan.”
\v 14 Ta sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús dión, sa̱ʼá ño̱ó kuu niʼi̱ taʼani na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ va̱ʼa, táʼa̱n ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na noo̱ Abraham. Ta sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ niʼi̱ yo̱ na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ kaa Ndios kee na xíʼín yó.
\s Nda̱ tá sa̱ naʼá, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ tandaʼá ná Jesús kii na chiya̱ʼi na sa̱ʼá kua̱chi yo̱
\p
\v 15 Ñanii̱, ná koʼi̱n kaʼi̱n saʼa̱ iin ta̱a ñayuú yóʼo xíʼín ndó, dá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ kóni̱i̱ kaʼi̱n xíʼín ndó. Tá ni̱ ka̱va̱ʼa iin ta̱a iin tuti ña̱ káʼa̱n táto̱ʼon ki̱ʼo kóni̱ ra̱ kee ra, dá ni̱ kani ra sello noo̱ tuti ra̱, dá kía̱n ni iin tóʼón ña̱yuu o̱ kúu dátu̱ú ná to̱ʼon ni̱ taa ra, ta o̱ kúu taʼon chiʼi na cháá ka̱ to̱ʼon no̱ó ña̱ ni̱ taa ra.
\p
\v 16 Dión taʼani ni̱ kee Ndios, chi̱ ni̱ kaa na̱ noo̱ tuti ii̱ ná ña̱ ki̱ʼo na ña̱ va̱ʼa noo̱ Abraham, xíʼín no̱ó na̱ veʼe na. Ta ko̱ ní kaʼa̱n Ndios ki̱ʼo na ña̱ va̱ʼa yóʼo noo̱ “ndidaá na̱ veʼe na”, chi̱ ko̱ ní kaʼa̱n na̱ sa̱ʼá kua̱ʼá ña̱yuu, dá chi̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ saʼa̱ iin tóʼón ta̱a, chi̱ diʼa ni̱ kaa Ndios xíʼín Abraham: “Tein na̱ veʼe yoʼó kana iin ta̱a.” Ta ta̱a ñoó kúú Cristo Jesús.
\v 17 Sa̱ʼá ño̱ó káʼi̱n xíʼín ndó ña̱ tá sa̱ naʼá ni̱ xi̱ʼo Ndios to̱ʼon na ña̱ kee na táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ka̱ndo̱o na kee na xíʼín Abraham. Dá ni̱ ya̱ʼa komi̱ ciento oko̱ uxi̱ kuia̱, dá ni̱ xi̱ʼo na ley na̱ noo̱ Moisés. Sa̱ʼá ño̱ó o̱ kúu taʼon dátu̱ú ley yóʼo to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo Ndios noo̱ Abraham, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kee Ndios ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o na kee na.
\v 18 Chi̱ tá niʼi̱ yo̱ ña̱ va̱ʼa yóʼo noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée yó choon saʼándá ley, dá kía̱n ko̱ ndáya̱ʼi taʼon to̱ʼon ni̱ xi̱ʼo na noo̱ Abraham. Tído ko̱ ta̱ʼón dión kíán, dá chi̱ ni̱ xi̱ʼo oon va na ña̱ va̱ʼa yóʼo noo̱ Abraham, chi̱ ki̱ʼo dión ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíʼín ná.
\s Yóʼo nákani Pablo saʼa̱ ndá choon ni̱ xi̱ʼo Ndios ley na̱ noo̱ Moisés
\p
\v 19 Ta viti, ¿ndá choon ni̱ xi̱ʼo Ndios ley na̱ noo̱ Moisés, tá dáá? Ni̱ xi̱ʼo naa̱n noo̱ Moisés dá chi̱ va̱ʼan dánaʼa̱a̱n ndi ndáa iin rá iin ña̱ʼa kini kée yó. Ta ni̱ da̱náʼa̱a̱n no̱ó ña̱yuu nda̱ rá ni̱ tu̱u no̱ó na̱ ni̱ kii tein na̱ veʼe Abraham. No̱ón kúú ña̱ va̱ʼa ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na. Ta ni̱ xi̱ʼo Ndios ley yóʼo noo̱ Moisés xíʼín ndáʼa̱ ángel. Ta xíʼín ndáʼa̱ Moisés ni̱ xi̱ʼo naa̱n no̱ó ña̱yuu.
\v 20 Tído ko̱ ní kéchóon taʼon Ndios iin ka̱ ña̱yuu, dá kaʼa̱n na̱ xíʼín Abraham, chi̱ iin tóʼón míí vá Ndios ni̱ kaʼa̱n xíʼín ná.
\p
\v 21 Sa̱ʼá ño̱ó, ¿á dátu̱ú ley Moisés ña̱ va̱ʼa ni̱ kaa Ndios kee na xíʼín Abraham? Ko̱ó, ko̱ ta̱ʼón dión kíán. Dá chi̱ tá kandeé ley ki̱ʼo ña̱ kataki chíchí yó, dá kía̱n xíʼín míí vá ley kuu kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios.
\v 22 Tído ko̱ ta̱ʼón dión kíán, dá chi̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ ñóʼo ndidaá ña̱yuu ti̱xi ndaʼá kua̱chi, sa̱ʼá ño̱ó ki̱ʼo Ndios ña̱ ni̱ kaʼa̱n na̱ ki̱ʼo na noo̱ yo̱ sa̱va̱ʼa sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesucristo, chi̱ sa̱va̱ʼa ña̱yuu kándísa ñaá kuu niʼi̱ ñá.
\p
\v 23 Tá ko̱ ñáʼa̱ kandeé iní yo̱ Jesucristo, dá ni̱ sa̱ ndadi yo̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley. Ta sa̱ da̱ndáki ñaá ley nda̱ rá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ naʼa̱ Ndios noo̱ yo̱ ña̱ kandeé iní yo̱ Jesús.
\v 24 Ta ley ñoó ni̱ sa̱ ndakaan yó táto̱ʼon ki̱ʼo ndáka iin na̱ kéchóon takuálí de̱ʼe satoʼo na̱. Ta dión ni̱ sa̱ ndaka ley ñoó yó nda̱ ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kandeé iní yo̱ Cristo Jesús, sa̱ʼá ño̱ó kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ ná.
\v 25 Tído viti kándéé iní yo̱ Jesús, ta ni̱ ka̱nkuei yó ti̱xi ndáʼa̱ ley, ña̱ kúú táto̱ʼon ki̱ʼo kúú na̱ ndáka takuálí,
\v 26 chi̱ viti kúú yó de̱ʼe Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús.
\v 27 Iin ni̱ nduu va yó xíʼín Cristo sa̱ʼá ña̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱ ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní yo̱ ná. Tá kíán táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ na̱ndixi yó na̱.
\v 28 Ta viti ko̱ néʼe ta̱ndíni á kúú yó na̱ Israel o na̱ griego, o á kúú yó na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ iin satoʼo o ko̱ó, o á kúú yó ta̱a o ñáʼa̱, chi̱ iin tóʼón dini̱ ni̱ nduu ndidaá yó noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús.
\v 29 Ta sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ nduu yó na̱ veʼe Abraham, ta niʼi̱ yo̱ ña̱ va̱ʼa ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na no̱ó na̱ veʼe Abraham.
\c 4
\p
\v 1 Ta diʼa kuaʼa̱n ña̱ kóni̱i̱ kaʼi̱n xíʼín ndó. Sa̱ náʼá vá ndó ña̱ iin tayií lóʼo̱, táʼa̱n ra niʼi̱ ndidaá kúú ña̱ʼa tatá xi̱, iin nóó vá kúú xí xíʼín iin mozo, va̱ʼará kakuu xi satoʼo ndidaá ña̱ʼa na̱ veʼe xi.
\v 2 Dá chi̱ nákaa̱ xi̱ ti̱xi ndáʼa̱ na̱ kéchóon noo̱ tatá xi̱ xíʼín na̱ ndáka ñaá nda̱ ná xi̱no xi kuia̱ ña̱ kía̱n ni̱ kaa tatá xi̱ natiin xi ña̱ʼa ió noo̱ ná.
\v 3 Ki̱ʼo dión taʼani ni̱ sa̱ ndoʼo yó, chi̱ ni̱ sa̱ kuu yó táto̱ʼon takuálí ndóʼo dión, chi̱ ni̱ sa̱ ñoʼo yó ti̱xi ndáʼa̱ ña̱ kini dándáki ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo.
\v 4 Tído tá ni̱ xi̱nko̱o tiempo ña̱ kía̱n ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Ndios, dá ni̱ ta̱ndaʼá ná de̱ʼe na Jesús ni̱ kii na ni̱ kaki na ti̱xi iin ñáʼa̱. Ta ni̱ kaki taʼani na ti̱xi ndáʼa̱ ley.
\p
\v 5 Dión ni̱ kee na, dá ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáʼa̱ ley, dá niʼi̱ yo̱ ña̱ kakuu yó de̱ʼe na.
\v 6 Ta sa̱ʼá ña̱ kúú yó de̱ʼe Ndios, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ ta̱ndaʼá ná Espíritu de̱ʼe na ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ió na̱ ini nío̱ yo̱. Ta Espíritu ñoó kúú na̱ kédaá xíʼá, dá kayuʼú yó Ndios: “Tatá lóʼo̱ miíi̱.”
\v 7 Sa̱ʼá ño̱ó ko̱ ñóʼo ka̱ yo̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley, chi̱ nda̱á de̱ʼe Ndios vá kúú yó viti. Ta sa̱ʼá ña̱ kúú yó de̱ʼe na, sa̱ʼá ño̱ó kánian natiin yó ña̱ va̱ʼa noo̱ ná saʼa̱ Cristo.
\s Kandita ndaa̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kándísa ndó saʼa̱ Jesús
\p
\v 8 Tá sa̱ naʼá, ta ko̱ ñáʼa̱ kanaʼá ndó Ndios, dá ni̱ sa̱ ñoʼo ndó ti̱xi ndaʼá ña̱ ko̱ kúú ndios.
\v 9 Tído viti sa̱ náʼá vá ndó ndá yoo kúú Ndios, o va̱ʼa ka̱a̱n ná kaʼi̱n xíʼín ndó ña̱ sa̱ náʼá diʼa va Ndios ndo̱ʼó. Sa̱ʼá ño̱ó, ¿ndiva̱ʼa ni̱ na̱ndió kuéi tuku ndó no̱ó ña̱ʼa ko̱ chóon, táʼa̱n ña̱ kini dándáki ña̱yuu ndéi ñayuú yóʼo? Ta, ¿ndiva̱ʼa ni̱ na̱chiʼi tuku ndó mií ndó ti̱xi ndáʼán?
\v 10 Chi̱ kékáʼano ndó dao kuu̱, xíʼín dao yoo̱, xíʼín dao víko̱ xíʼín dao kuia̱.
\v 11 Sa̱ʼá ño̱ó nákani inii̱ sa̱ʼá ña̱ kée ndó dión, dá chi̱ ndá ndi kuu naá óon va choon ni̱ keei tein ndó.
\p
\v 12 Ñani miíi̱, seí ndaʼávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kee ndó táto̱ʼon kée miíi̱, dá chi̱ ni̱ kee yuʼu̱ táto̱ʼon kée mií ndó tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíʼín ndó. Ta ni iin ña̱ʼa ko̱ ní ya̱ʼa ndó noo̱í.
\v 13 Ta sa̱ náʼá vá míí ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ sa̱ kúʼu̱ vai, sa̱ʼá ño̱ó ni̱ kuu ni̱ da̱náʼi̱ noo̱ ndo̱ taʼándá míí no̱ó sa̱ʼá ña̱ kúú to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n saʼa̱ Jesús.
\v 14 Ta ko̱ ní kúʼichi̱ ini ndo̱ koni ndo̱ yuʼu̱, ta ko̱ ní káñóʼó ñaá ndó va̱ʼará ni̱ sa̱ kúʼi̱. Diʼa ni̱ na̱kuaka va̱ʼa ndó yuʼu̱ táto̱ʼon iin ángel ni̱ kii noo̱ Ndios, ta ni̱ kee ndó yuʼu̱ kúúí táto̱ʼon mií Cristo Jesús.
\v 15 Ta, ¿ndeí kuaʼa̱n ña̱ kádii̱ téí iní ndo̱ koni ndo̱ yuʼu̱? Ta xíʼo ndaa̱i̱ kuendá saʼa̱ ndo̱, chi̱ nda̱ nduchí nóó ví ndó kúʼu̱ ini ndo̱ taó ndo̱ ki̱ʼo ndó noo̱ yúʼu̱ tiempo daá ñóó, ní kúu.
\v 16 Ta viti, ¿á nda̱á xiní uʼu̱ va ndó yuʼu̱ sa̱ʼá ña̱ káʼi̱n ña̱ ndaa̱ xíʼín ndó?
\p
\v 17 Ta ndéi dao ta̱a kádíʼi̱nda̱ rá ndo̱ʼó, chi̱ kátoó ra̱ ña̱ kee ndó ña̱ kóni̱ mií rá, tído o̱ du̱ú ña̱ va̱ʼa kía̱n kóni̱ ra̱. Dá chi̱ ña̱ kóni̱ ra̱ kía̱n taó xóo ra ndo̱ʼó tein nduʼu̱, dá nduu ndó kuendá mií rá, dá koo kuión ndo̱ xíʼín ña̱ dánaʼa̱ ra̱.
\v 18 Ña̱ va̱ʼa kíán tá daá kuití ná koo kuión ndo̱ xíʼín ña̱ va̱ʼa, va̱ʼará ko̱ó yuʼu̱ ió xíʼín ndó.
\p
\v 19 De̱ʼe kuálí miíi̱, tuku va ni̱ ka̱sáʼá ndóʼo naní nío̱ yuʼu̱ kée ndó, chi̱ ndóʼi táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo iin ñáʼa̱ tá káki de̱ʼán. Ta kúú dión kandoʼo vai saʼa̱ ndo̱ nda̱ ná kasandaá ndo̱ kee ndó to̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ kee mií Cristo.
\v 20 Kóni̱ kíi̱i̱ kakaa̱i̱ tein ndó, dá kaʼi̱n iin to̱ʼon vitá cháá ka̱ xíʼín ndó, chi̱ nákani nda̱ʼo inii̱ saʼa̱ ndo̱.
\s Ña̱ yóʼo kía̱n ni̱ ndoʼo Agar xíʼín Sara
\p
\v 21 Ta viti káʼi̱n xíʼín ndoʼó, na̱ kátoó ndu̱ʼu tuku ti̱xi ndáʼa̱ ley Moisés: ¿á ko̱ óon taʼon kueídóʼo ndó ndi kaá ley ni̱ taa Moisés?
\v 22 Chi̱ kaá to̱ʼon ni̱ taa na ña̱ ni̱ sa̱ ndei uu̱ de̱ʼe yií Abraham. Iin xi ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe ñáʼa̱ sa̱ káa̱ ti̱xi ndáʼa̱ ñadiʼí na̱. Ta iin ka̱ de̱ʼe na ni̱ sa̱ kuu de̱ʼe ñadiʼí na̱, ñáʼa̱ dándáki mií.
\v 23 Ta de̱ʼe ñáʼa̱, ña̱ sa̱ káa̱ ti̱xi ndáʼa̱ ñadiʼí na̱, ni̱ kaki xi chi̱ ki̱ʼo dión kóni̱ Abraham. Tído de̱ʼe ñadiʼí na̱, ñáʼa̱ dándáki mií, kúú ra ni̱ kaki táto̱ʼon ni̱ xi̱ʼo mií Ndios to̱ʼon na noo̱ Abraham.
\p
\v 24 Ndi nduú ñáʼa̱ yóʼo kúú táto̱ʼon uu̱ to̱ʼon ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíʼín ña̱yuu na̱. Ta to̱ʼon mií no̱ó kúú ley ni̱ xi̱ʼo Ndios dini̱ yúku̱ naní Sinaí. Ta ña̱yuu ni̱ kaki ti̱xi ley yóʼo, no̱ón kúú na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼán. Ta ley yóʼo kúú táto̱ʼon Agar, ta ña̱yuu ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ley kúú táto̱ʼon de̱ʼe Agar.
\v 25 Dá chi̱ ñáʼa̱ naní Agar ñoó kúú táto̱ʼon yúku̱ naní Sinaí íin chí Arabia no̱ó ni̱ xi̱ʼo Ndios ley noo̱ Moisés. Ta kúú taʼanián táto̱ʼon ñoo Jerusalén, ña̱ nákaa̱ viti. Dá chi̱ ñoo yóʼo nákaa̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley xíʼín ndidaá ña̱yuu ndéi noo̱án, táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ sa̱ káa̱ Agar ti̱xi ndáʼa̱ ñadiʼí Abraham.
\v 26 Tído iin ka̱ ñoo Jerusalén, ña̱ nákaa̱ chí induú, ko̱ nákaa̱ taʼan vaan ti̱xi ndáʼa̱ ley. Ta ñoo ñoó kúú táto̱ʼon naná yo̱, na̱ kúú kuendá Jesús.
\v 27 Dá chi̱ diʼa kaá tuti ii̱ Ndios:
\q Kadii̱ iní yo̱ʼó, ñáʼa̱, yoʼó ñá ko̱ ku̱ú kandei de̱ʼe, yoʼó, ñá ko̱ óon taʼon kaki de̱ʼe.
\q Kayuʼú yoʼó xíʼa̱n kádii̱ inóo̱n, chi̱ ko̱ ñáʼa̱ ndoʼo naní nío̱, dá kaki iin de̱ʼón.
\q Dá chi̱ kuaʼa̱ cháá ka̱ kakuu de̱ʼe yoʼó,
\q ñá ni̱ ka̱ndo̱o ndaʼí xaa̱n,
\q o̱ du̱ú na̱ ñáʼa̱ ió yíi̱.
\p
\v 28 Ta viti, ñani miíi̱, kúú yó táto̱ʼon Isaac, chi̱ kúú yó de̱ʼe ni̱ kaa Ndios ki̱ʼo na noo̱ Abraham.
\v 29 Ni̱ sa̱ kendava̱ʼa tayií ni̱ kaki xíʼín ña̱ kóni̱ míí Abraham xíʼín tayií ni̱ kaki ni̱ kee Espíritu ii̱. Ta ki̱ʼo dión taʼani kéndava̱ʼa na̱ ñóʼo ti̱xi ndáʼa̱ ley xíʼín yó viti.
\v 30 Tído, ¿á ko̱ ndúsaa̱ taʼon ini ndo̱ ña̱ káʼa̱n tuti ii̱ Ndios? Chi̱ diʼa va kaáa̱n: “Taó xóo ñáʼa̱ nákaa̱ ti̱xi ndáʼa̱ ñadiʼóo̱n ná koʼa̱n xíʼín de̱ʼán. Dá chi̱ o̱ kúu taʼon niʼi̱ nduú xi̱ ña̱ va̱ʼa xíʼín de̱ʼe ñáʼa̱ dándáki mií.”
\p
\v 31 Sa̱ʼá ño̱ó, ñani miíi̱, kanaʼá ndó ña̱ ko̱ kúú taʼon yó de̱ʼe ñáʼa̱ nákaa̱ ti̱xi ndáʼa̱ iin ka̱ na̱. Diʼa kúú yó de̱ʼe ñáʼa̱ dándáki mií.
\c 5
\s Ko̱ ñóʼo ka̱ yo̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley Moisés
\p
\v 1 Sa̱ʼá ño̱ó kandita toon ndó xíʼín ña̱ ni̱ kee Cristo saʼa̱ ndo̱, chi̱ ni̱ taó xóo na ndo̱ʼó ti̱xi ndáʼa̱ ley Moisés, ña̱ sa̱ da̱ndáki ñaá. Ta o̱ sa̱ nándió kuéi ka̱ ndo̱ kañoʼo ndó ti̱xi ndáʼán, dá dándáki tukuan ndo̱ʼó.
\v 2 Kueídóʼo va̱ʼa ndó, chi̱ yuʼu̱ kúú Pablo, na̱ káʼa̱n xíʼín ndó. Tá ná naki̱ʼo ndó mií ndó ña̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ táto̱ʼon ki̱ʼo kée ta̱ Israel, dá kía̱n ko̱ ta̱ʼón ña̱ʼa natiin ndó no̱ó ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús saʼa̱ yo̱.
\v 3 Ta nándió ko̱o tukui káʼi̱n xíʼín ndidaá ta̱a, táʼa̱n ra̱ kándía ña̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ rá, ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian kee ra ndi ndiʼi choon saʼándá ley Moisés, dá kando̱o vii rá noo̱ Ndios.
\p
\v 4 Tá káʼán ndó ña̱ kando̱o vii ndo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kée ndó choon saʼándá ley, dá kía̱n ña̱ yóʼo kóni̱ kaa ña̱ ni̱ taó xóo va ndó mií ndó noo̱ Jesús, ta ni̱ taó xóo taʼani ndó mií ndó no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee na saʼa̱ ndo̱.
\p
\v 5 Tído sa̱ʼá ña̱ ió Espíritu ii̱ Ndios xíʼín yó, sa̱ʼá ño̱ó ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱ ña̱ kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús.
\v 6 Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús, sa̱ʼá ño̱ó va̱ʼará ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ o ko̱ ní taʼa̱nda̱ ña̱, ni iian ko̱ ndáya̱ʼi. Ña̱ ndáya̱ʼi kía̱n kándéé iní yo̱ Jesús, ta ña̱ yóʼo kédaá xíʼín yó, dá kuʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan yó.
\p
\v 7 Ta sa̱ va̱ʼa nda̱ʼo kuaʼa̱n ndo̱ xíʼín ña̱ ndaa̱ kándísa yó. ¿Ndá yoo ni̱ na̱daká ña̱xintóni̱ ndo̱, dá ko̱ se̱ídóʼo ka̱ ndo̱ ña̱ ndaa̱?
\v 8 Tído kanaʼá ndó ña̱ o̱ du̱ú Ndios ní nádaká ña̱xintóni̱ ndo̱, chi̱ diʼa mií ná kúú na̱ ni̱ kana ndo̱ʼó.
\v 9 Ta sa̱ náʼá va̱ʼa mií ndó ña̱ xíʼín lúʼu̱ chíʼí vá levadura, ta kúú dákuita̱ ta̱chí vaan iin tuʼu yúsa̱ káva̱ʼa pan. Ta dión taʼani kée ña̱ to̱ʼón dánaʼa̱ ta̱a ñoó xíʼín ndó.
\v 10 Ta kándéé iní yuʼu̱ satoʼo yo̱ Ndios ña̱ nandió kuéi ndó kandísa ndó táto̱ʼon ki̱ʼo kándísa yuʼu̱. Chi̱ ña̱yuu kátoó nádaká ña̱xintóni̱ ndo̱, miía̱n ndaa̱ chiya̱ʼi na noo̱ Ndios sa̱ʼá ña̱ to̱ʼón dánaʼa̱ na̱ noo̱ ndo̱. Ko̱ néʼe ta̱ndíni ndá yoo kúú ná.
\p
\v 11 Ñani miíi̱, tá dánaʼa̱ i̱í yuʼu̱ no̱ó ña̱yuu ña̱ miía̱n kánian taʼa̱nda̱ ñíi̱ ná to̱ʼon kée ra̱ Israel, dá kía̱n, ¿ndiva̱ʼa kéndava̱ʼa i̱í ra̱ Israel xíʼín yuʼu̱, tá dáá? Chi̱ tá dánaʼi̱ dión noo̱ ná, dá kía̱n o̱ kuído̱ taʼon ini ra̱ kee to̱ʼon va̱ʼa ña̱ káʼa̱n sa̱ʼá ña̱ ni̱ kee Jesús saʼa̱ yo̱ ndi̱ka cruz, tá dáá.
\v 12 ¡Tído va̱ʼa cháá ka̱a̱n iin íchi̱ diʼa ná dákuáchi ta̱a nádaká ña̱xintóni̱ ndo̱ ñíi̱ mií rá!
\p
\v 13 Kanaʼá ndó, ñani miíi̱, ña̱ sa̱ ni̱ na̱kana va Ndios ndo̱ʼó ña̱ o̱ káñoʼo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley. Tído ná dáʼa ni kaʼán ndó ña̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ ñóʼo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley, sa̱ʼá ño̱ó kuu kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱. Diʼa kánian chindeé táʼan ndó xíʼa̱n kúʼu̱ ini saʼa̱ sátáʼan ndó.
\v 14 Chi̱ dáxi̱nko̱o ndiʼi yó choon saʼándá ley Moisés tá ná kueídóʼo yó choon kuaʼa̱n diʼa: “Kuʼu̱ ini ndo̱ saʼa̱ ña̱yuu xi̱ʼín ndó táto̱ʼon ki̱ʼo ndóʼo ndó xíʼín míí ndó.”
\v 15 Tído tá chídáó táʼan ndó xíʼín to̱ʼon káʼa̱n ndo̱, ta seí yi̱ʼí táʼan ndó, dá kía̱n kaon koo ndó, chi̱ kasandaá kuu̱, dá naá ndíʼi iin rá iin ndó.
\s Ki̱ʼo ndó mií ndó noo̱ na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios ña̱ ná kandaka na ndo̱ʼó
\p
\v 16 Ta káʼa̱n taʼanii xíʼín ndó ña̱ koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, ta o̱ sa̱ kée ndó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ndo̱.
\v 17 Dá chi̱ ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱ ko̱ nákiʼin táʼan nóóán xíʼín ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, chi̱ naá táʼan va ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱ xíʼín ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱. Sa̱ʼá ño̱ó o̱ kúu kee ndó ña̱ kóni̱ ndo̱.
\v 18 Tído tá naki̱ʼo ndó mií ndó noo̱ Espíritu ii̱ Ndios ña̱ ndaka na ndo̱ʼó, dá kía̱n ko̱ ñóʼo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáʼa̱ ley.
\p
\v 19 Ta ko̱ úʼu̱ taʼon kandaa̱ inio̱ ndi kée ña̱yuu xíʼo mií no̱ó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, dá chi̱ kée na kua̱chi xíʼín na̱ ko̱ kúú ñadiʼí na̱ o yíi̱ ná, ta kée na ña̱ kaʼan noo̱ xíʼín ñíi̱ ná, ta ko̱ chítuu ini na̱ kee na ña̱ kaʼan noo̱.
\v 20 Ta ndáño̱ʼo na ña̱ ko̱ kúú ndios, ta kétadí na̱ xíʼín ña̱yuu, ta xiní uʼu̱ táʼan na, ta naá na̱ xíʼín dao ka̱ ña̱yuu, ta kuión na̱, ta yachi̱ xído̱ ini na̱, ta sa̱va̱ʼa saʼa̱ míí vá ná nákani ini na̱, ta saʼándá táʼan na ña̱yuu, ta taó xóo na ña̱yuu kando̱o xoo mií ná,
\v 21 ta uʼu̱ ini na̱, ta saʼání na̱ ndi̱i, ta daá xíni na, ta tein víko̱ yáʼa na kée na ña̱ kini kaʼan noo̱. Ta kée na dao ka̱ ña̱ʼa kini táto̱ʼon kuaʼa̱n ña̱ yóʼo. Sa̱ ni̱ kaʼi̱n xíʼín ndó, ta káʼa̱n tukui ña̱ ndi ndáa miíó ña̱yuu ndéi kée ña̱ yóʼo, ni iin kuu̱ ta̱ʼón o̱ ko̱ní na̱ natiin na kandei na no̱ó dándáki Ndios.
\p
\v 22 Tído diʼa kuaʼa̱n ña̱ va̱ʼa xíʼo na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios ña̱ kía̱n kee yó: kúʼu̱ ini yo̱ sa̱ʼá ña̱yuu xi̱ʼín yó, ta ió dii̱ ini yo̱, ta va̱ʼa ndéi yó xíʼín dao ka̱ na̱, ta kueé ini yo̱, ta kéva̱ʼa yó xíʼín ndi ndáa mií vá ña̱yuu, ta va̱ʼa ini yo̱ xíʼín dao ka̱ na̱, ta kúú yó ña̱yuu ndaa̱,
\v 23 ta ndaʼí ió ini yo̱, ta chítuu inio̱ kee yó ña̱ kini. Ta noo̱ ni iin tóʼón ley ko̱ yáʼa yó tá kée yó ndidaá ña̱ va̱ʼa yóʼo.
\v 24 Ta na̱ ndíta xíʼín Cristo, no̱ón kúú na̱ ni̱ chi̱rkuei ndidaá kúú ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ná keean ndi̱ka cruz, chi̱ ko̱ kée ka̱ na̱ ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ná.
\v 25 Tá dándáki na̱ kúú Espíritu ii̱ nío̱ yo̱, dá kía̱n ná kee yó ña̱ kóni̱ mií ná.
\v 26 Ta ná dáʼa ni kakuu yó ña̱yuu ió táyíí ini. Ná dáʼa ni dátaʼán táʼan yó. Ná dáʼa ni koo uʼu̱ ini yo̱ koni yo̱ ñani yo̱.
\c 6
\s Koo ini ndo̱ chindeé táʼan ndó xíʼín iin rá iin mií ndó
\p
\v 1 Ñani miíi̱, tá iin ndakána ni̱ na̱tiin ndó iin ñani yo̱ no̱ó kua̱chi, dá kía̱n ndoʼó, na̱ ndíta toon xíʼín Espíritu ii̱, kúú na̱ kánian chindeé ná, dá ná kuii̱n ndaa̱ tuku na. Ta ndaʼí ni kaʼa̱n ndo̱ xíʼín ná, ta kandaa ndo̱ mií ndó, chi̱ oon ni ví kue̱i taʼani mií ndó no̱ó kua̱chi táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ ndoʼo ñani yo̱.
\v 2 Ta chindeé táʼan ndó xíʼín iin rá iin ndó tá ndóʼo nío̱ ndo̱, ta ki̱ʼo dión kee ndó, dá kee ndó choon ni̱ saʼanda Cristo.
\v 3 Ta na̱ chínaní míí ña̱ kúú ná na̱ ndáya̱ʼi, ta ni iin ña̱ʼa ko̱ kúú ná, dá kía̱n dándaʼí na̱ mií vá ná.
\v 4 Ta iin rá iin mií vá ndó kánian kande̱ʼé va̱ʼa ña̱ kée ndó, dá kía̱n nataʼan ini ndo̱ sa̱ʼá ña̱ va̱ʼa kée ndó. Ta o̱ sa̱ chídáó táʼan ndó ña̱ kée ndó xíʼín dao ka̱ ña̱yuu.
\v 5 Dá chi̱ iin rá iin mií vá ndó xíʼín choon ni̱ niʼi̱ ndo̱ noo̱ Ndios.
\p
\v 6 Ta ndidaá ndoʼó, na̱ dákuáʼa to̱ʼon Ndios, kánian chindeé ndó na̱ dánaʼa̱ noo̱ ndo̱ xíʼín ña̱ va̱ʼa ió noo̱ ndo̱.
\p
\v 7 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ dándaʼí ndo̱ mií ndó, dá chi̱ ko̱ íin taʼon kuu dándaʼí Ndios, chi̱ ndidaá ña̱ʼa xíti ndó, ño̱ó kía̱n dákée ndó.
\v 8 Ta dión taʼani ndoʼo na̱ kée ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ naá ná. Tído na̱ kée ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ʼí ña̱ kataki chíchí ná kee Espíritu ii̱.
\p
\v 9 Ta ná dáʼa ni kuitá yo̱ kee yó ña̱ va̱ʼa, chi̱ tá ko̱ sá tuu yó ña̱ kée yóa̱n, dá kía̱n kasandaá iin kuu̱ natiin yó ña̱ va̱ʼa noo̱ Ndios.
\v 10 Sa̱ʼá ño̱ó tá nónó yó kee yó ña̱ va̱ʼa, dá kía̱n ná kee yóa̱n xíʼín ndidaá ña̱yuu. Ta ná ndi̱ʼi cháá ka̱ ini yo̱ kee yó ña̱ va̱ʼa xíʼín na̱ kándísa dáó xíʼín yó Jesús.
\s Ta viti kúú yó ña̱yuu sa̱á sa̱ʼá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús
\p
\v 11 Kande̱ʼé ndó, diʼa ví náʼano letra táai xíʼín ndáʼa̱ miíí.
\v 12 Ta ndidaá ra̱ kóni̱ kando̱o va̱ʼa noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, ro̱ón kúú ra̱ kéndúsa̱ xíʼín ndó ña̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱. Chi̱ sa̱ʼá ña̱ ko̱ kóni̱ ra̱ ña̱ kendava̱ʼa na̱ Israel xíʼín rá, sa̱ʼá ño̱ó kénóo ra ña̱ ni̱ kee Cristo saʼa̱ yo̱ ndi̱ka cruz.
\v 13 Tído ni mií ra̱ ni̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ko̱ kándéé kee ndidaá choon saʼándá ley. Tído kóni̱ ra̱ kendúsa̱ ra̱ xíʼín ndó ña̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱, dá chindaya̱ʼi ra mií rá no̱ó na̱ Israel.
\v 14 Tído ni lúʼu̱ ko̱ kóni̱ yuʼu̱ chindaya̱ʼi miíí sa̱ʼá ña̱ yóʼo. Ña̱ kékáʼano yuʼu̱ kúú ña̱ ni̱ kee satoʼo yo̱ Jesucristo sa̱ʼí ndi̱ka cruz. Chi̱ kée yuʼu̱ kuendá ña̱ sa̱ ni̱ xiʼi̱ ña̱ kini ió ñayuú yóʼo noo̱í ndi̱ka cruz táto̱ʼon ki̱ʼo ni̱ xiʼi̱ taʼani miíi̱ no̱ó ña̱ kini ió ñayuú yóʼo.
\v 15 Dá chi̱ sa̱ʼá ña̱ ndíta yó xíʼín Jesús, sa̱ʼá ño̱ó ni iin ña̱ʼa ko̱ ndáya̱ʼi ña̱ taʼa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ o ko̱ó. Ña̱ ndáya̱ʼi noo̱ Ndios kúú ña̱ ni̱ nduu yó ña̱yuu sa̱á.
\v 16 Ta ndidaá ndoʼó, na̱ taxi va̱ʼa choon ni̱ taai noo̱ tuti yóʼo, ná koo va̱ʼa ini ndo̱, ta ná kuʼu̱ ini Ndios saʼa̱ ndidaá kúú ndoʼó, na̱ ndisa kúú na̱ ñoo Ndios.
\p
\v 17 Ta yóʼo chí noo̱ o̱ sa̱ dátaʼán ka̱ ni iin ndó yuʼu̱, dá chi̱ sa̱ kua̱ʼá nda̱ʼo ya̱nda tándaa ñíi̱í kée ña̱yuu sa̱ʼá ña̱ dánaʼi̱ saʼa̱ satoʼo yo̱ Jesús.
\p
\v 18 Ñani miíi̱, ná koo ña̱ mani̱ xíʼo satoʼo yo̱ Jesucristo xíʼín iin rá iin ndoʼó. Dión ná koo. 
